Hlas 31 2016 by NVU Hlas ľudu

Úsmev predáva zeleninu Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 30. 7. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4710/

Z obsahu

30. 7. 2016 | 31 /4710

Uzávierka čísla: 27. 7. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Pretlak negatívnych správ 5 S heslom: Investovať a spájať 7 Na obzore nová budova?

8 ĽUDIA A UDALOSTI 9 Takmer sto rozhodnutí 13 Včela je ako lietajúci farmaceut 18 Jánošíčanka znovu činná

Legendy na javisku: skupina Apsolutno romantično a vedúci selenčskej skupiny Maks Ján Dobrík počas hudobného podujatia Selfest, ktorý prebiehal v dňoch 22. až 24. júla v Selenči. (s. 33) J. Berédi

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Len medzi deťmi prázdniny sú krásne

23 OBZORY 23 Ani jeden deň bez trblietania 29 Stále proti politickým útlakom a klamstvám 30 Koncovka hereckého draka

31 KULTÚRA 31 Nemenné veci a kompromisy 32 Umenie nás spája

Spisovateľ Zlatko Benka sa v piatok 22. júla dožil 65 rokov. Pred 50 rokmi uverejnil prvú báseň. Týždeň predtým sme si s jubilantom pohovorili v jeho rodnej Laliti. Interview s ním ponúkame v prílohe Obzory na stranách 23 – 25. J. Bartoš

35 Bez prázdnin

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Zvíťazili futbal a priateľstvo 49 Nádej na postup za zeleným stolom 51 Prvý triumf Pivničanov Autor titulnej fotografie: Juraj Bartoš

V súkromnom slovenskom etno dome Legíňovcov v Kysáči na svoje si prídu najmä tí, ktorí majú úctu k zašlým časom a predmetom spätým so životom našich predkov. (s. 19) E. Šranková

Editoriál

Hviezdy a hviezdičky

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak



Ani po troch mesiacoch po uskutočnení parlamentných volieb v Srbsku nemáme formovanú vládu.

odľa jedných dobre informované zdroje, podľa iných zlé jazyky špekulujú, že brzdenie formovania novej republikovej výkonnej moci spôsobujú neviditeľné ruky západných a východných svetových veľmocí, ktoré Srbsko považujú za svoju marionetu. A ťahajú jej povrázky raz na východ, raz na západ. Existenciu nátlakov potvrdili aj slová už trojmesačného mandatára, ktorý pred niekoľkými dňami vyhlásil, že „nemôže formovať vládu, ktorú sám nemôže podporiť“ a že „ak sa mi podarí formovať ju, tak ju formujem, ak sa nepodarí, tak ju formuje niekto iný, koho ja navrhnem“. Bola to iba slabá chvíľa technického premiéra, verejná ponosa z vonkajších politických diktátov, alebo premyslený čin predstavovania seba ako mučeníka, ktorým by sa opäť opantávali ľudové masy? Budúcnosť pravdepodobne dá odpoveď, ale pravdivú a úplnú informáciu možno prinesie iba ďaleký zajtrajšok, ktorého svedkami my asi už nebudeme. A možno ani nie. Hviezdy nad nami zostávajú nemí svedkovia každého ľudského skutku a myšlienok, tak aj činov politikov, ktorí v zákulisí šijú naše dni. Na javisku ukazujú mierumilovné tváre, spoza ktorých však navzdor maskám usilovných krajčírov vykúkajú vlastné záujmy mocnárov, bažiacich po moci. Astrálne svety kukajú a neveria v úprimnosť politikov, čo azda možno označiť ako oxymoron, keďže úprimnosť ako cnosť a politika sa navzájom vylučujú. V politických kuloároch úprimnosť nadobúda iný význam – drsnejší, ale iba pre obyčajných ľudí. Ani hviezdy, ani voliči neveria v reálnu možnosť proklamovanej štátnej duálnej orientácie EÚ – Rusko, lebo podľa odborníkov aj tam je zakopaný – oxymoron. Ale naša krajina je exkluzívnym domovom (žiaľ, nie dovolenková destinácia) mnohých protirečení v oblasti politiky. Politici našich dní sú opravdivé hviezdičky na astrálnej mape politikov. Sú v spoločnosti podobných politikov z iných svetadielov. Určite sa tam nájdu druhovia podľa veľkosti alebo počtu afér zo Slovenska, ale aj podľa autoritatívnych chúťok z Turecka; čiže naša politická scéna nič nové neprináša. V tom je ten háčik, kameň úrazu pre voličov: dokedy bude politika bezpečným miestom pre nepoctivosť, ctižiadostivosť a chamtivosť. Politické nebo by už mohlo ponúknuť aj nefalšované hviezdy a nie iba hviezdičky. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  31 /4710/ 30. 7. 2016

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Jesenné nájomné

Pretlak negatívnych správ

Jasmina Pániková

oľko toho sa sústavne úporne deje aj v júli, na scéne domácej a zahraničnej. A akoby všetkého nebolo málo, len čo sme ponechali jún a Majstrovstvá Európy vo futbale, či referendum Brexit vo Veľkej Británii, už nastupuje i august, olympijský a iný. Ak pred rokom Európu valcoval prílev desiatok tisíc migrantov, z ktorých stovky otrasnú plavbu Stredozemným morom, vrátane trojročného chlapčeka Aylana ako symbolu utrpenia, neprežili, teraz je Európa na tom trochu lepšie. Aj ďakujúc dohode s Tureckom, pre ktorú nával utečencov zoslabol, aj pre skutočnosť, že sa stále existujúcej stredomorskej tragickej púti už nevenuje extrémna mediálna pozornosť. Utečenci ale zase prúdia k nám, je ich v súčasnosti zo tritisíc osôb, čo vládu Srbska prinútilo zomknúť sily polície a vojska na zastavení cezhraničnej vlny, zvlášť tej valiacej sa z Bulharska a Macedónska. Nie div, keďže žijeme ozaj rýchlu dobu, v ktorej sa veci dejú a menia priam raketovou rýchlosťou. A všetkým stále pribúda príliš mnoho ďalších problémov: od celkovej neistoty v Európe, cez migračnú krízu a následky Brexitu po hospodársku stagnáciu. Na neslávne prvé miesto zla sa zase dostali ďalšie teroristické útoky. Aj to vte-

Oto Filip

d jesene tohto roku by sa štát mal pustiť do kontroly platenia daní za prenajaté byty. Samozrejme, nebudú iba kontrolovať, ale aj trestať tých, ktorí dane neplatia. V Daňovej správe mienia, že je už na čase, aby prenajímanie bytov „bolo legálne“. Podľa všetkého „ideovým tvorcom“ týchto noviniek je Medzinárodný monetárny fond, ktorý naložil, aby sa zariadila situácia v oblasti nehnuteľností. Občania, ktorí vlastnia nehnuteľnosť a ktorú prenajímajú, by po uzavretí zmluvy o prenájme mali v Daňovej správe podať správu o generovaní príjmov. Ibaže, také zmluvy medzi majiteľom bytu a podnájomníkom takmer neexistujú. Podľa neoficiálnych údajov v našej krajine okolo 600-tisíc ľudí žije v podnájme a prenajatých je zhruba 260-tisíc bytov. Z tohto počtu iba jedno percento majiteľov prenajatých bytov platí dane. Týchto 600-tisíc ľudí zaujíma iba jedno – či nové opatrenia budú vplývať na výšku prenájmu? Podľa údajov z Daňovej správy výška dane by mala byť 20 % a podľa všetkého ten rozdiel, samozrejme, zaplatia podnájomníci. Zhrbia si chrbty a súhlasia s platením vyššieho prenájmu. Zatiaľ čo štátny rozpočet môže očakávať zaplnenie „prázdnej diery“, podnájomníci (a majitelia bytov) môžu očakávať iba to, že sa tá prázdna diera ešte viac prehĺbi. Daňová správa medzitým pozýva občanov, aby „prihlásili susedovcov, ktorí prenajímajú byty a neplatia dane“. Asi očakávajú, aby sme sa všetci premenili na špiónov, ktorí budú vyšetrovať prípady (ne)platenia daní. Ozaj, či v tomto prípade možno prihlásiť aj majiteľa 24 bytov v bulharskom letovisku, politikov, ktorí vlastnia početné firmy, tajkúnov, ktorí si robia, čo len chcú a o tom všetci vedia, ale mlčia... Určite je možné, ale vyplynie z toho aj dajaký výsledok? V tomto prípade nemôžeme byť optimistami.

www.hl.rs



dy, keď sa svet ešte nespamätal ani z tých vo francúzskej Nice, či z dianí v Turecku, kde po zmarení pokusu o štátny prevrat turecký prezident Recep Erdogan vyhlásil trojmesačný výnimočný stav a dnes vládne pomocou dekrétov. Vyše 11-tisíc osôb, hlavne vojakov je vo väzení a rozsiahle personálne čistky sa už dotkli desiatok tisíc vojakov, policajtov, sudcov, prokurátorov, učiteľov... V centre Istanbulu sa v nedeľu zoskupilo na tisíce Turkov na podporu demokracie, no mnohí vyjadrili aj odmietavý postoj k výnimočnému stavu. Rovnako odmietavý postoj k možnému návratu trestu smrti v Turecku vyjadruje aj Európska únia, ktorá mu odkázala, že by ten bol nespojiteľný s jeho budúcim členstvom. Dráma strieda drámu a takmer neuplynie deň, aby sa svet nezamýšľal nad drastickými dôsledkami teroru. Aj keď si nemožno trúfať podrobnejšie bilancovať všetko, jasné je, že sa na zamedzení azda najväčšieho novodobého zla vykonalo málo a pokazilo veľa. Len čo-to zo súpisky niektorých drám. Osemnásťročný strelec 22. júla v Mníchove deväť ľudí zabil a 27 zranil, aby potom obrátil zbraň na seba. Nemecký občan iránskeho pôvodu David Ali Sonboly, ktorý zrejme mal psychické problémy, sa už dlhšie zaujímal o prípady hromadného zabíjania. Zo skutočnosti, že k masovej vražde

došlo presne päť rokov po útoku nórskeho pravicového extrémistu Andersa Breivika, ktorý v júli roku 2011 zavraždil až 77 ľudí, sa polícia domnieva, že sa Ali dal inšpirovať práve ním. V akom to svete ozaj žijeme? Neuplynul ani deň od drámy v mníchovskom nákupnom centre a už svetom otriasla ďalšia tragická správa. Sobotňajší bombový útok počas pokojného protestu menšiny Hazárov v afganskom Kábule si vyžiadal najmenej osemdesiat mŕtvych a vyše 230 zranených. Zodpovednosť za útok prevzal extrémistický Islamský štát. Ako po všetkom odolať hrozbám storočia terorizmu? Ten sa už skutočne dostal do obludných rozmerov, nemilosrdne poznamenávajúc už prvé desaťročia nového tisícročia. Tragické úkazy ako neodmysliteľná súčasť sveta, v ktorom žijeme. V prvom rade treba hľadať príčiny zla. V tom druhom si uvedomiť, kto za čo môže. Na treťom vedieť, že keby sa totiž problémy riešili do dôsledkov vtedy a tam, kde vznikli, bolo by ich o poznanie menej. Zametanie špiny pod koberec mohlo byť v istej chvíli riešením dočasným a čiastočným, no tá kedy-tedy musela dať osebe vedieť. Najmä keď sa nahromadila a prevalila cez všetky zátarasy a ohrady. Preto aj ten pretlak negatívnych správ dnes, na ktorý si už zvykáme. A stále nekonáme.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

NIKOLA PETKOV, KARIKATURISTA Z CREPAJE

Odkazy viacvrstvové Oto Filip – Ako osobne vnímate karikatúru, najmä ten rozdiel medzi dobrou a zlou? – Dnes ťažko zodpovedať na otázku, čo je dobrá a čo zlá karikatúra. Moje pocity ohľadom toho sú zmiešané, lebo mi je ľúto, že sa médiá, ktoré kedysi boli synonymom pre dobrú karikatúru, dnes vydali iným

Informačno-politický týždenník

smerom. Favorizujú len jeden jej druh, spravidla tú politickú, zanedbávajúc pritom všetky iné druhy. Tá tenká hraničná čiara medzi karikatúrou dobrou a nekvalitnou je určená, limitovaná politickou situáciou, spoločenským ovzduším, tým všetkým, čo vplýva na naše povedomie, na vnímanie okolia. Ja sa osobne snažím robiť karikatúru viacvrstvovú. Takú, ktorá konzumenta bude istým

spôsobom provoko vať, nútiť ho pouvažovať o nej, o jej odkazoch. Snažím sa nedať mu všetko naraz, polopatisticky, ale ho prinútiť, aby si dojem vnímaného sám vybudoval. Ide teda o to, že musí hlbšie rozmýšľať o nastolenej téme. • TÝŽDEŇ •

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV A 7. SAMIT EURÓPSKYCH REGIÓNOV A MIEST

S heslom: Investovať a spájať Oto Filip

prijaté je Bratislavské vyhlásenie, podčiarkujúce potrebu prepojiť Európu prostredníctvom územných investícií, reagovať na potreby občanov a spoločne viac spolupracovať. Táto

rvá časť júla skutočne bola mimoriadnym obdobím pre Slovensko, samozrejme, aj pre Bratislavu. Nielenže štartovalo prvé slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, ale už na jeho začiatku prebiehalo podujatie veľmi dôležité: 7. Samit európskych regiónov a miest. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal za jednu z jeho kľúčových tém označil vodu a Dunaj ako symbol spojenia regiónov, spolu s problematikou mestskej agendy, najmä investíciami a infraštruktúrou. V Bratislave, stredisku Bratislavského samosprávneho kraja, s ktorým Vojvodina už roky má podpísanú Dohodu o spolupráci, sa teda rokovalo Slovensko sa stalo predsedajúcou krajinou o rôznych politi- EÚ 1. júla 2016 kách vplývajúcich na každodenný život občanov deklarácia ponúka viacero zloa podnikanie v európskych ob- žiek, ktoré v budúcom období lastiach. O investíciách a lepšej treba nielenže dôkladnejšie cezhraničnej spätosti v záujme analyzovať, ale aj viac uplatňonaplnenia cieľov rozvážnej, ze- vať v praxi. Ide najmä o implelenej a udržateľnej ekonomiky mentovanie mestskej agendy a zmenšenia hospodárskych v EÚ, o výraznejšie posilnenie rozdielov medzi rozličnými re- miestnej samosprávy a funkčgiónmi na starom kontinente nej decentralizácie, o nutnosť tiež. Najnovší Samit euroregió- mať viac stratégií pre lokálnych nov a miest, podujatie, ktoré sa a regionálnych aktérov, o šírenie koná každé dva roky, zoskupil priestoru pre kreativitu, o širšiu 8. a 9. júla stovky politikov zo inováciu verejného a súkromnévšetkých úrovní moci v Európe. ho úseku, o zjednodušenie reÚčinkovala v ňom aj delegácia gulatívneho rámca, o posilnenie pokrajinskej vlády v čele s pod- politiky inklúzie a kohézie, o to, predsedami Ivanom Đakovićom aby občania mali výraznejšie a Mihály Nyilasom. miesto a vplyv v dialógoch. Na záver podujatia organizoProblémy, ako sú byrokratické vaného Európskym výborom záťaže, prekážky pri verejných regiónov, ktorého spoluusporia- a súkromných investíciách, nedateľmi boli Bratislavský samo- dostatok inovácií, problémy správny kraj a mesto Bratislava, s verejnými a inými rozpočtami • TÝŽDEŇ •

a prostriedkami, skromná zodpovednosť, absencia spolupráce celé roky trápia i nás. Práve preto sú odkazy z Bratislavy, trvajúce na zvýšení spolupráce, kde to treba, na širšom prepojení ľudí, podnikov a investícií na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj na zmenšení byrokracie, vítané a osožné aj u nás a pre nás. Všetko to je v duchu piatich základných politických priorít Európskeho výboru regiónov na roky 2015 – 2020. Prvou je opätovné naštartovanie európskeho hospodárstva, druhou územný rozmer legislatívy EÚ, treťou jednotnejšia a prepojenejšia Európa, štvrtou, ktorá sa týka zvlášť nás, stabilita a spolupráca v rámci Európskej únie a mimo nej vrátane podpory susedov na ich ceste k európskym hodno-

tám a piatou Európa občanov, ktorá je Európou budúcnosti. Ide v nej hlavne o zlepšenie partnerstiev orientovaných na budúcnosť medzi Európskou úniou a jej obyvateľmi. Nie náhodou Markku Markkula, predseda Európskeho výboru regiónov, zoskupujúceho 350 členov z 28 členských štátov EÚ, vyzdvihuje, že sa občania starého kontinentu a EÚ dožadujú inej Európy a že odpovede na naliehavé otázky už nie sú také ako v minulosti. Vraví, že je potrebné dosiahnuť aj zmenu myslenia – namiesto neustáleho plánovania, ktoré nemá konca, treba dať oveľa viac priestoru podnikavosti a otvorenej inovácii, experimentovaniu, konkrétnym opatreniam. Viaceré z toho je obsiahnuté práve heslom: Investovať a spájať.

VEĽVYSLANKYŇA DAGMAR REPČEKOVÁ U PREDSEDU POKRAJINSKEJ VLÁDY IGORA MIROVIĆA. Konkrétna realizácia podpísaných dohôd, ktoré má pokrajina s regiónmi na Slovensku, ako aj predsedanie Slovenska v Rade EÚ boli v stredu 27. júla témami stretnutia veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčekovej a predsedu pokrajinskej vlády Igora Mirovića. Prítomní sa uzhodli na tom, že by v rámci Dunajskej stratégie mali spolupracovať aj na spoločných projektoch. Po oficiálnom stretnutí, na ktorom sa zúčastnili aj pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Vuk Radojević a pokrajinský tajomník pre regionálny rozvoj, medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu Ognjen Bjelić, nasledovala prezentácia o prioritách predsedania Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, na ktorej boli prítomní aj pokrajinskí tajomníci a ich zástupcovia. Na snímke: Prvé oficiálne stretnutie na pôde pokrajinskej vlády. J. P-á 31 /4710/ 30. 7. 2016

Týždeň

Nedeľa 31. júla 19.00 – Vernisáž Práce v minulosti v našich osadách... (ASSŽ v SPŽ) Streda 3. augusta 19.00 – Vernisáž Divadelná knižnica vojvodinských Slovákov (KŠH) 20.00 – Vernisáž Petrovské pohľady VIII (ZPVU, priestory TO) Štvrtok 4. augusta 17.00 – Vernisáž Noc vo Vlkolínci (priestory TO) 18.00 – Slávnostné zasadnutie NRSNM (GJK) 20.30 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže (Slovenský dom, B. Palanka) Piatok 5. augusta 10.00 – Otvorenie 12. medzinárodnej filatelistickej výstavy PETROVEC FILA 2016 (ZŠ Jána Čajaka) 11.00 – Vernisáž 25. výročie obnovených SNS a odhalenie busty Dr. Janka Bulíka (Dom MSS Ľudovíta Mišíka) 12.00 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu Obce B. Petrovec 17.00 – Ľudová veselica s baraním paprikášom (Klub poľnohospodárov) 17.00 – Vernisáž Insitné umenie Padiny (predajná výstava, Galéria Pegaz) 18.00 – Vernisáž Zuzka a Zuzka (GZM) 19.00 – Vernisáž 150 rokov divadla v Petrovci (foyer SVD) 20.00 – Zypa Cupák znovu na Dolniakoch – vstupný program SNS (sieň SVD) 22.00 – Rocktón 2016 – koncert slovenských rockových skupín (Vrbara)

Sobota 6. augusta 9.00 – Futbalový turnaj kohútikov (Vrbara) 9.00 – Vítanie hostí (predsieň SVD) 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS (sieň SVD) 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia (Ul. maršala Tita) 13.00 – Súťaž vo varení zajačieho paprikáša (Klub drobnochovateľov) 15.00 – Promócia bakalárov VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave, Detašovaného pracoviska Martina Luthera v B. Petrovci (GJK) 15.30 – Prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ (veľká sieň obce) 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov (GJK) 20.30 – Daj nám, Pane, lásky čistej – galakoncert našich folklórnych súborov (ihriská ZŠ Jána Čajaka) Nedeľa 7. augusta 7.00 – Súťaženie športových rybárov (kanál DTD) 9.00 – Súťaženie stolných tenistov (ZŠ Jána Čajaka) 9.00 – Súťaženie poľovníkov (Poľovnícky dom Lesík) 9.30 – Slávnosťové služby Božie (zborová sieň) 10.00 – Turnaj SNS v šachu (hala ZŠ Jána Čajaka) 15.00 – Malý princ... – detské divadelné predstavenie KC Kysáč (sieň SVD) 16.00 – Stretnutie slovenských novinárov (reštaurácia Aróma) 16.30 – Futbalový zápas veteránov (Vrbara) 18.00 – Futbalový zápas (Vrbara) 17.00 – 19.00 – Cyklistika pre deti (Námestie slobody) 19.00 – Maľujme svet krajší ako kvet – galakoncert detských folklórnych súborov (ihriská ZŠ Jána Čajaka) 21.00 – AD INFINITUM – predstavenie Divadla VHV zo St. Pazovy (sieň SVD)

SPRIEVODNÉ PODUJATIA Sobota 30. a nedeľa 31. júla 19. Predslávnosťové dni v Kulpíne Sobota 6. augusta 8.30 – 14.00 – 4. Stretnutie zberateľov s burzou (ZŠ Jána Čajaka) 10.30 – Prezentácia európskych projektov partnerských miest (sieň obce)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Expozície MVS prístupné verejnosti počas SNS: Detský odev, Poznáte ma? a Slovenská izba (1. poschodie Dom u MSS Ľudovíta Mišíka) Najstarší dom z konca 18. storočia (Ul. Branislava Mokića 9)

• TÝŽDEŇ •

PRACOVNÉ STRETNUTIE U PREDSEDU POKRAJINSKEJ VLÁDY

Na obzore nová budova? Jasmina Pániková

ádio-televízia Vojvodina konečne bude mať svoju budovu. Aspoň to teraz tak tvrdí predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović. Z jeho iniciatívy bude formovaný spoločný výbor pre vybudovanie novej budovy RTV na Mišeluku a v tomto výbore by okrem predstaviteľov vlády mali byť aj predstavitelia Mesta Nový Sad, Rádio-televízie Vojvodina a jednotlivých ministerstiev. Z tohto dôvodu sa v piatok 22. júla stretli predseda vlády Igor Mirović, podpredseda vlády Đorđe Milićević, ako aj predseda Správnej rady Verejnej mediálnej ustanovizne RTV Jovo Radić a generálny riaditeľ Miodrag Koprivica. Pri tejto príležitosti I. Mirović poznamenal, že je Rádio-televízia Vojvodina verejný servis a z toho dôvodu má vyhovieť po-

žiadavkám najširšieho verejného záujmu. „Obsahy, ktoré vysiela, informujú celú vojvodinskú verejnosť, nielen v srbskom jazyku, ale aj v jazykoch národnostných menšín. Preto chceme, aby sa znovu vybudovala budova RTV a aby sme prispeli ku kvalitnejšej práci všetkých zamestnaných v tomto médiu, ako aj k zveľadeniu informovania občanov,“ povedal Mirović a doložil, že by vojvodinský verejný servis mal sídliť v novej budove už o niekoľko rokov. Samotnému presťahovaniu vedenia a novinárov do novej budovy budú, samozrejme, predchádzať početné práce, ktoré by zhruba mali pozostávať zo štyroch fáz: príprava projektovej dokumentácie, rúcanie starej budovy, výstavba novej budovy a vybavenie a uvedenie priestorov do prevádzky.

Musíme pripomenúť, že teraz už bývalé vedenie Verejného servisu RTV v spolupráci so Spolkom architektov Nového Sadu ešte v roku 2014 na verejnom Súbehu pre vypracovanie ideového riešenia novej budovy RTV vybrali najlepší projekt, Vedenie RTV na prvej oficiálnej návšteve podľa ktorého by mali u predsedu pokrajinskej vlády stavať novú budovu. Keďže piatkové stretnutie bolo zatvorené pre novinárov, vinárskych radoch. Ešte skôr pre nemohli sme sa opýtať, či budú Rádio Slobodna Evropa predseda brať do úvahy už vypracované pokrajinskej vlády vyhlásil, že sleprojekty alebo vyštartujú s cel- duje protesty, ale ich nerozumie kom novými. Nemohli sme sa a celkový proces zmien označil taktiež opýtať na aktuálnu situá- za profesionálny, bez zapletania ciu v tejto mediálnej ustanovizni politiky. Vtedy povedal, že vypršali a nevieme, či sa vôbec dotkli tejto mandáty predošlému vedeniu, témy. Protesty ohľadom zmien a preto prišli noví ľudia. Vypršali v RTV prebiehajú už dva mesiace. mandáty aj 22 (bývalým) honoOkrem toho, že k zmenám došlo rárnym spolupracovníkom, ktorí vo vedení ustanovizne, nové mená verejne podporujú protesty? Na sa zjavili aj v redaktorských a no- túto odpoveď ešte počkáme.

GRAMOTNOSŤ NAŠA, KDE SI SA PODELA? Slovenské národné slávnosti sú pred nami a propagačný materiál k nim je zhotovený na poslednú chvíľu. Na rohu Ulice 28. októbra, alebo ako tomu domáci Petrovčania povedia Buľkeskej, sa zajagal jeden z pútačov plný ornamentov a základných informácií o tohtoročných Slávnostiach. Na ňom je i primeraný text po srbsky a po slovensky. Kým je heslo v srbčine o vítaní hostí na SNS gramaticky správne artikulované, text v slovenčine akoby písal alebo zo srbčiny preložil Neslovák. Totiž slovné spojenie po slovensky Vítame Vás na... sa nemôže skĺbiť s nominatívnou podobou slov, ktoré nasledujú. Aj žiačik v základnej škole celkom logicky predložku „na“ použije s akuzatívom a nikdy nepovie, že Vítame Vás na Slovenské národné slávnosti, ale Vítame Vás na Slovenských národných slávnostiach. O prebytočných nulách pri označení dňa a mesiaca, ako i o spojovníku namiesto pomlčky a chýbajúcej medzere, je pri takejto gramotnosti autora pútača zbytočne hovoriť. J. Č-p • TÝŽDEŇ •

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

FOTO OKO

31 /4710/ 30. 7. 2016

Ľudia a udalosti VEREJNÝ PODNIK POLET V PLANDIŠTI

úroveň. V obci za racionálnejšie považovali toto druhé riešenie a začali v tom smere podnikať konkrétne kroky. Výborníci iniciatívu jednohlasne podporili až na výnimku jedného výbornítotižto spoločenský ka, ktorý sa zdržal. Predtým kapitál transformovavšak bola nastolená otázka la do verejného, čiže vlastníctva kapitálu, na čo štátneho bez mienky predseda obce odpovedal, a súhlasu vlády Srbska. že štát sa nezriekne svojho Okrem toho takto transkapitálu, resp. že kapitál, formovaný majetok sa s ktorým nakladá Polet, zapisuje ako vlastníctvo naďalej zostane v štátnom Republiky Srbsko a nie vlastníctve, ibaže lokálna Obce Plandište, ako to samospráva na seba prebesvojím rozhodnutím Vchod na obecnú skládku odpadu, rie kompletné spravovanie stanovila plandištská ktorá aj do budúcna zostane jedným podniku. To znamená aj lokálna samospráva. zo základných segmentov činnosti VKP Polet preberanie zamestnaných Tento svojrázny gordický uzol pred rokom rozuzlila vláda zákona sú v kompetencii lokálnych robotníkov, voľbu riaditeľa a dozorSrbska, keď Polet bol konečne regis- samospráv. Z toho boli iba dve vý- nej rady, určovanie cien služieb a trovaný ako verejný podnik, ktorého chodiská. Jedno bola nechať, aby pod. Zároveň poznamenal, že takéto zakladateľom je vláda Republiky Polet aj ďalej fungoval ako verejný riešenie umožní, aby sa otvárali podnik, ktorý sa zaoberá výlučne nové práce a aby obec Poletu zverila Srbsko. Týmto činom sa však otvorili nové distribúciou plynu, a k tomu založiť aj práce, ktorými si môže zarobiť, problémy, lebo verejné podniky sa nový obecný komunálny podnik ako je napríklad kosenie verejných nemôžu zaoberať komunálnymi čin- na vykonávanie každodenných zelených plôch. Z druhej strany nosťami, ako je napríklad nakladanie komunálnych prác, pokým druhé Polet za svoju prácu zodpovedá s komunálnym odpadom, distribúcia východisko bolo požiadať vládu lokálnej samospráve a bude povinný vody, prečisťovanie odpadových Srbska, aby zakladateľské práva pravidelne podávať správu o svojej vôd, úprava cintorínov, lebo podľa nad Poletom presunula na lokálnu činnosti.

Znovu pod obecnú strechu Vladimír Hudec

tatus Verejného (komunálneho) podniku Polet v Plandišti bol jediným bodom rokovacieho programu 6. zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište v piatok 22. júla, ktoré bolo zvolané súrnym postupom. Predseda obce Jovan Repac túto súrnosť zdôvodnil tým, že Ministerstvo hospodárstva žiada úradné rozhodnutie Zhromaždenia obce o tom, že obec znovu preberie zakladateľské práva nad týmto podnikom. Počas bývalého zloženia Zhromaždenia obce status tohto komunálneho podniku neraz bol predmetom polemiky výborníkov vládnucej väčšiny a opozície. Dokonca v priebehu pol druha roka status vlastníctva kapitálu v APR sa niekoľkokrát zmenil zo spoločenského na verejný a naopak. Podstata problému bola v tom, že postup transformácie podniku lokálna samospráva nevykonala v súlade s platnými predpismi,

V ÚSTRETY PODUJATIAM V KULPÍNE

Z každého rožka troška Katarína Gažová

osledný víkend v júli každoročne patrí vstupným podujatiam SNS, ktoré boli zaradené do Predslávnosťových dní v Kulpíne. Tohto roku posledné dva júlové dni budú patriť až trom podujatiam v tomto prostredí: oslave Dňa Kulpína, 19. PDvK a jubilejnému 10. podujatiu Svadba voľakedy a dnes. Pod organizáciu sa podpisuje trojlístok Miestne spoločenstvo Kulpín, Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne a Klub Kulpínčanov. Svadbu má na starosti Spolok kulpínskych žien a Turistická organizácia Obce B. Petrovec. Podujatia majú bohatý a atraktívny program, ktorý organizátori realizujú za pomoci všetkých inštitúcií, organizácií, spolkov a združení pôsobiacich v Kulpíne. V sobotu 30. júla v Muzeálnom komplexe v Kulpíne už od 16. hodiny si návštevníci budú môcť obzrieť predajné stánky spolkov žien z viacerých prostredí na tému svadby. Zároveň v tom istom čase kulpínske spolkárky

www.hl.rs

budú predávať torty. Na vchode do Veľkého kaštieľa bude atraktívna módna prehliadka svadobných šiat a v miestnostiach spolku žien etno výstava na tému Svadobná výbava mladej nevesty. O 18. hodine v Galérii Domu kultúry otvoria výstavu Výtvarnej skupiny KEBY..., ktorá pôsobí pri MOMS Kulpín. V tom priestore bude aj prezentácia projektu mládeže Kulpína Chcem vedieť, prečo čítam. Slávnostné zasadnutie Rady MS Kulpín v salóne kaštieľa začne o 19. hodine a v rámci neho bude aj promócia brožúrky Kulpín via Riečka a naopak – desať rokov krásneho priateľstva, zostavovateľky Kataríny Pucovskej. Vo večerných hodinách na javisku v parku za budovou veľkého kaštieľa usporiadajú organizátori galakoncert, v ktorom vystúpia ochotníci z Pazovy, Hložian a Kulpína a po ňom na dobrú náladu bude hrať skupina Spektrum z Nového Sadu. V nedeľu 31. júla predpoludním v evanjelickom kostole budú príležitostné bohoslužby a večer o 19.00

Informačno-politický týždenník

usporiadajú koncert cirkevného spevokolu kulpínskeho zboru a Obecného cirkevného spevokolu Credimus. Keď ide o šport, v sobotu budú súťažiť pionieri Z vítania Riečanov v Kulpíne v priestoroch v športovom ry- MS Kulpín v roku 2006 – tohto roku oslávia bolove a v nedeľu jubileum družby v rybárskej chatke ZŠR Smuđ vedľa kanála sa na obec- zmerajú tuční a chudí. Počas týchto nom turnaji stretnú šachisti. Promócia dvoch dní návštevníci si iste nájdu cyklistiky bude v sobotu na ihriskách niečo, čo ich bude baviť. Spomenutá náplň osláv v Kulpíne základnej školy a poľnohospodári budú mať možnosť pozrieť si pre- sa realizuje za podpory Úradu pre zentáciu mechanizácie na starom Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrafutbalovom ihrisku v centre dediny. jinského sekretariátu pre poľnohosV druhý deň osláv bude rušno v Po- podárstvo APV, Matice slovenskej ľovníckom dome spolku Fazan vedľa v Srbsku, Múzea Vojvodiny, Obce futbalového ihriska, kde usporiadajú Báčsky Petrovec a Miestneho spolosúťaž vo varení paprikáša v triafaní do čenstva Kulpín. Organizátori sa tešia na príchod hlinených terčov. Popoludní sa budú prezentovať a súťažiť siloví športovci delegácie z bratskej Riečky a na všeta kickboxeri. Na ihrisku FK Kulpín si kých ostatných návštevníkov zblízka v zábavnom futbalovom zápase sily i zďaleka. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Takmer sto rozhodnutí Elena Šranková

ýždeň po tom, čo schválili záverečný účet vlaňajšieho rozpočtu Mesta Nový Sad, v piatok 22. júla výborníci Zhromaždenia mesta schválili správu o realizácii rozpočtu v prvej polovici bežného roka. Príjmy, spolu s nestrovenými prostriedkami z minulých rokov, za prvých šesť mesiacov tohto roku vynášali 13 350 877 478,07 dinára. Je to 62,8 % z plánovaného na ročnej úrovni, čiže o 27,4 % viac od plánovaných príjmov za prvých šesť mesiacov roku 2016. Výdavky sa realizovali v hodnote 7 106 892 344,98 din., čo je 33,4 % z plánovaného na ročnej úrovni, alebo 67,8 % z plánovaných výdavkov na obdobie január – jún 2016. Primátor Miloš Vučević vyhlásil, že sú ukazovatele posmeľujúce a lepšie než v roku 2015. Povedal, že na nich často útočili, lebo podnecujú zamestnávanie a podporujú investorov, avšak v meste za prvých šesť mesiacov tohto roku inkasovali o sedem

percent viac z dane z príjmov než v rovnakom období vlani. Podľa jeho slov je to najlepší ukazovateľ pozitívnych zmien, čiže zveľadenia hospodárstva, otvárania nových pracovných miest a zamestnávania občanov. Takéto výsledky dosiahli vďaka väčšiemu počtu pracovných miest, väčšej disciplíne, prihlasovaniu časti zamestnaných na čierno, čo ukazuje na dobrú prácu daňových orgánov. O 5 percent sa zvýšili aj príjmy z dane z prevodu absolútnych práv, čo znamená, že je aktívnejší i trh nehnuteľností. Poznamenal, že je lepšie mať v rozpočte prebytok, ako i to, že je potrebné zlepšiť realizáciu kapitálových investícií. V rámci ďalšieho bodu schválili i prvý opravný rozpočet na tento rok. Podľa slov primátora Vučevića týmto opravným rozpočtom rozvrhli 612 miliónov dinárov. Podľa mienky opozičných výborníkov sa opravný rozpočet robí, aby sa pomohlo VKP Put, ktorý je v ťažkej situácii. Ako spomínali, v Meste Nový Sad nie sú problémy s príj-

mami, ktoré sú hlavne uspokojujúce, ale s trovením peňazí. Na piatkovom zasadnutí schválili aj zmeny v spravovaní cintorínov a vo vykonávaní pohrebných služieb. Okrem iného sa zmenami predvída, že práce zriaďovania a údržby cintorína možno zveriť cirkvám a cirkevným spoločenstvám, v súlade so zákonom. Schválili tiež rozhodnutie o udelení Vidovdanskej odmeny žiakom základných a stredných škôl, ako i rad rozhodnutí o zmenách v hospodárení mestských podnikov, ustanovizní a správ, čo vyplynulo z opravného rozpočtu. K tomu zladili aj zakladateľské práva mestských podnikov so Zákonom o verejných a komunálnych podnikoch. Predstavitelia opozície pritom namietali, že sú podmienky na voľbu riaditeľov všeobecné a nechávajú priestor na politické zneužívanie. Niekoľko bodov sa vzťahovalo na urbanistické plány a ďalší rad bodov na správy o vlaňajšom hospodárení podnikov a ustanovizní kultúry, čo tiež schválili. O vlaňajšej činnosti

mestských podnikov sa diskutovalo štyri hodiny a opoziční výborníci najviac kritizovali prácu Informatiky, Čistoće, Urbanizmu, Lisja, Vodovodu a kanalizácie, JGSP, Zoohigijeny a Puta. Pochválili iba hospodárenie Novosadskej toplany a Parking servisu. Medziiným v piatok rozhodli o založení komisie, ktorá bude mať na starosti realizáciu súbehov na voľbu riaditeľov verejných podnikov, a riešili aj rad kádrových otázok. Novým riaditeľom Kultúrneho centra Nového Sadu sa stal Bojan Panaotović, riaditeľom Agentúry pre energetiku je Aleksandar Ašonja a úradujúcim riaditeľom Ústavu pre zdravotnú ochranu robotníkov je Radovan Latinović. Vymenovali i nových členov dozorných a správnych rád vo viacerých mestských podnikoch a ustanovizniach. To, čo poznačilo piatkové zasadnutie, je poldruhahodinové spresňovanie rokovacieho programu a pridávanie bodov naliehavým postupom, nuž sa nakoniec rokovalo do večerných hodín o 96 bodoch. Nevystala nespokojnosť opozície s tým, že sa materiály doručujú s oneskorením. Ako zahlásil predseda ZM Nový Sad Zdravko Jelušić, nasledujúce zasadnutie bude v prvej dekáde septembra.

OBEC PETROVEC PODPÍSALA DRUHÚ ZMUVU O SPOLUPRÁCI

Druhú zmluvu v mene obce podpísal predseda obce Simić a v mene strešnej organizácie podujatia Srbsko v rytme Európy riaditeľ festivalu Igor Karadarević. Pri tejto príležitosti Karaskopetrovskej obce prijalo darević hovoril o tohtovedúcich organizácie Euročnom podujatí Srbsko ropean Capital Advisors v rytme Európy v Ćupriji, Management. Dôvodom kde z veľkého počtu stretnutia bolo podpiskvelých talentov z 20 sovanie druhej zmluvy prostredí Srbska zvíťazili o spolupráci medzi touto deti zo Somboru, takže obcou a spomenutou orna budúci rok hostiteľom ganizáciou. Hostí privítal podujatia bude Sombor. predseda BáčskopetrovPochválil prvú účasť detí skej obce Srđan Simić spoz Obce Báčsky Petrovec, lu s podpredsedom obce patrónom ktorých bolo Jánom Brnom a členom Veľvyslanectvo Cypru, Obecnej rady povereným čo bolo dôvodom, že oblasťou kultúry Jánom Zmluvu o spolupráci v Báčskom Petrovci veľvyslanec Cyperskej Melegom. podpísali riaditeľ festivalu Igor Karadarević republiky v apríli t. r. naPredseda obce S. Simić (druhý zľava) a predseda obce Srđan Simić vštívil Obec B. Petrovec. sa poďakoval za príležiRiaditeľ festivalu Srbsko spoznávať a zachovávať mladé tosť, aby talentované ratolesti z obce účinkovali na ďalšom talenty v Srbsku, prezentovať in- v rytme Európy zároveň vyjadril podujatí Srbsko v rytme Európy, terkultúrnosť, toleranciu, rodovú nádej, že na rok v Sombore zvíťaktoré sa v roku 2017 uskutoční rovnosť, rešpektovanie ľudských zia deti z Báčskopetrovskej obce, v Sombore. Cieľom tohto pod- práv, rozmanitosť, spoluprácu a potom sa táto obec stane ďalším organizátorom. ujatia je podporovať, rozvíjať, a nepretržité vzdelávanie.

Zapojili sa do rytmu Európy Katarína Gažová

d roku 2008 v Srbsku sa každoročne uskutočňuje najmasovejšie detské podujatie podporené veľvyslanectvami európskych štátov, ktoré tu majú svoje zastupiteľstvá, pod názvom Srbsko v rytme Európy. Talentované deti z Báčskopetrovskej obce sa tohto roku tiež mohli zúčastniť na tomto veľkolepom podujatí, ktoré prebiehalo v Ćupriji, a to vďaka zmluve, ktorú v novembri 2015 obec podpísala s organizáciou European Capital Advisors Management, s. s r. o., pod strechu ktorej sa dostalo aj podujatie Srbsko v rytme Európy. Takýmto spôsobom Obec B. Petrovec tohto roku mala právo účinkovať a súťažiť spolu s ďalšími 19 prostrediami zo Srbska. Vo štvrtok 21. júla vedenie Báč• ĽUDIA A UDALOSTI •

31 /4710/ 30. 7. 2016

Ľudia a udalosti DEŇ ZELENINY V HLOŽANOCH − DESIATY RAZ

Podujatie vykročilo cestou zábavy Juraj Bartoš

nej obojstrannú radosť. Zároveň majstri kotlíka... Inak ale fungovavám želám, aby ste aj v ďalších lo všetko vari priam na výbornú. iekoľkokrát viac účastníkov rokoch pokračovali v takýchto Hneď po oficiálnom otvorení či návštevníkov zoskupidobrých zvykoch a nezabudli podujatia hladní návštevníci si lo už tradičné jubilejné a na Slovensko.“ mohli kúpiť chutnú fazuľovicu, dobre zorganizoPodpredseda ktorú v štyroch kotloch uvarili vané podujatie Združenia poľno- štyria hložianski kuchári, členovia Deň zeleniny než hospodárov On- organizátora podujatia Združejeho prvý ročník drej Bartoš, ktorý nia poľnohospodárov Hložany: roku 2007. Už depredtým privítal Juraj Semartonský st., Štefan siatykrát zaradom prítomných, me- Báďonský, Štefan Čordáš a Ján na nádvorí niekdzi nimi, okrem Rojka; 250 din. stála porcia. Pri dajšej Novej školy, hore spomenu- rošte nepretržite bola tlačenica: teraz kaviarne Pod tých rečníkov, aj tam podávali opekanú čerstvú lipami, sa v nedeľu Michala Hrušíka, klobásu a obľúbenú pljeskavicu, 24. júla stretli hlo3. tajomníka Veľ- a to za 200 dinárov. Zeleninári a žianski zeleninári vyslanectva SR v ovocinári za ceny výhodnejšie a ich hostia. Prví, Srbsku, a Juraja než na trhu predávali papriku, aby sa predstavili Červenáka, pod- paradajky (tiež pretlak z nich), svojimi výrobkami, predsedu Ná- uhorky, kapustu, mrkvu, zeler, druhí, aby ich obrodnostnej rady cibuľu, cesnak... broskyne, slivky, divovali, kúpili si z slovenskej národ- hrušky, maliny, černice, dyne, nich, ale aj aby sa nostnej menšiny, melóny, ale aj varenú kukuricu, zapojili do súťaže Odmenení zeleninári: (zľava) Samuel Čipkár, Michaela podotkol: „Chcel kapustnicu, ktorú pripravili čleo najlepší „kotlíko- Bartošová, Marcela Kudronová, Mária Zahorcová, Ján Dovičin by som sa ešte novia združenia Futoški kupus vý bôb“. Horúco raz poďakovať za z Futogu a, pravdaže, aj sladké veru bolo, ako povedal ktosi, ani Mravíková, ekonomická radkyňa všetko našim členom združenia, maškrty, torty a koláče zo stánv pekle, potoky potu sa stekali Veľvyslanectva Slovenskej repub- ktorí tu strávili niesediacim, popíjajúcim, pozdej- liky v Srbsku. Poďakúvajúc sa koľko dní, aby toto šie aj ujedajúcim si pod dvoma za pozvanie na výstavu a súťaž, všetko prichystali veľkými stanmi, i tým, ktorí sa povedala: do takéhoto obráztmolili pomedzi dva rady stánkov „Všetka česť, že ste sa tak za- ku, aký teraz vidíte.“ s rozprestretým sviatkom pre oči. chovali po 200 rokoch, že ste A už hudba hrala Raz sa ľudia nevedeli nadívať na ďalej... A tam hore, prekrásne exempláre dopestovapri javore... Okolo nej zeleniny a ovocia... Súče vodička teKrátko po tretej popoludní, čie... Prvé páry sa blahoželajúc organizátorom k už aj začali točiť na vydarenému podujatiu, Ján Boplošine pred huhuš, predseda Rady Miestneho dobníkmi, vrava a spoločenstva Hložany, vyhlásil: hudba nadobúdala „Hložany v tomto roku oslavujú na intenzite; zaraz 260 rokov od príchodu Slovákov. sa ozvala aj vôňa To by znamenalo, že už aspoň dymu, potom i ci260 rokov pestujú zeleniny a bule a iných prí- Najkrajšou zeleninou sa prezentoval aspoň toľko pravdepodobne vachutí patriacich k Ján Dovičin (na snímke s manželkou) ria aj fazuľu.“ Mikrofón odovzdal fazuľovici. Okolo predsedníčke Matice slovenskej kotlíkov v šíkoch povedľa dvoch ku hložianskeho Spolku žien v Srbsku Kataríne Melegovejveľkých stanov sa len tak krútili, s Slovenka. 10. Deň zeleniny otvorila -Melichovej, ktorá o. i. povedala: Helena Mravíková varechami v rukách, kuchári a kuŽiaľ, naposledy je zjavný pokles „Prajem všetkým tým, ktorí sa v chárky z Petrovca, Kysáča, Selen- záujmu zeleninárov o predstatakom veľkom počte prihlásili jedni z najlepších poľnohos- če, Kulpína, Pivnice, Čelareva, zo venie svojich produktov. Tak či súťažiť vo varení kotlíkového podárov v Srbsku a teší ma, že Starej Pazovy, Ruského Kerestúra onak, len po tom, čo odvážili po bôbu, ako my to vravíme v Pet- sú to práve Slováci. Želám vám a Hložian. Prepáčia nám, ak sme desať plodov hložianskej babury, rovci, aby sa im darilo prichutiť okrem tvrdej práce, ktorú máte niekoho vynechali. Organizátori ktoré k vážke priniesli súťažiaci, tie kotlíky, aby nám chutili a aby v poľnohospodárstve, aby sa taktiež prepásli príležitosť poin- ukázalo sa, že prvé miesto za tí najlepší zvíťazili.“ vám darilo aj finančne, aby ste tú formovať pomocou mikrofónu, najkrajšiu čiže najťažšiu papriku Nuž, tak i onak prítomní oko- svoju prácu aj speňažili a mali z odkiaľ vlastne prišli zeleninári a znovu pripadlo Jánovi Dovičino-

www.hl.rs

mentovali tu čiastočne citované prejavy hostí, podstatne kratšie než bývali predtým. Hneď potom sa slova ujala a jubilejný Deň zeleniny oficiálne otvorila Helena

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

vi: desať paprík z jeho parcely vážilo presne 2 250 gramov. Samuel Čipkár sa umiestnil na 2. mieste (1 760 g) a 3. miesto (1 700 g) získala Marcela Kudronová. Pútavosť stánkov ohodnotila komisia, v ktorej okrem hostí zo slovenského veľvyslanectva v Belehrade Heleny Mravíkovej a Michala Hrušíka boli aj Jarmila

Pri stánku rodiny Zahorcovej

né obsahy nádob, moderátor Kudron oznámil, že komisia posúdila úhrnne 49 kotlíkov a že dvaja kuchári svoje porcie so vzorkami – vyliali(?); takže ich neocenili. Víťazom sa stal starý známy, ozajstný veľmajster kotlíkarskych súťaží Juraj Kuriš z Hložian, 2. miesto obsadili členovia Klubu poľnohospodárov z Kysáča na čele so šéfkuchárom Vladimírom Peťkovským a z 3. miesta sa rovnako tešili kulpínski vinári pod vedením Jaroslava Žilu. Na 4. mieste skončil mladučký tím pod vedením Dominika Buzeka a na 5. mieste kuchári z Petrovca, Kysáča a Zreňaninu, na čele so Samuelom Šrankom. Po udelení diplomov a cien súťažia-

Bohušová a Katarína Melegová-Melichová. Na nich najviac zapôsobila „réžia“ stánku Márie Zahorcovej, nuž jej pripadol diplom za 1. miesto. Na 2. mieste sa umiestnila Michaela Bartošová a na 3. zakotvil (zase on!) Ján Dovičin. A opäť sa do roboty pustili muzikanti a tanečníci. Stupavská krčma je smutná... Ibaže na trhovisku nebola šanca uzrieť smutného človeka. Dobrá nálada sa stupňovala ako ortuť v teplomere v to nedeľné odpoludnie. Kým sme sa s víťazom Jánom Dovičinom vrátili z jeho role, na ktorej okrem hložianskej babury pestuje aj iné druhy zeleniny (o čom napíCibuľoví zajkovia šeme čoskoro viac), skončila sa súťaž silákov v organizácii petrovskej Steny a doznievali i cim nasledovala odmeňovacia preteky v preťahovaní lanom. súťaž, populárna tombola, kde Krik, hurhaj, povzbudzovanie ako najvzácnejšou odmenou bol bina futbalovom zápase; pardon cykel. Program 10. Dňa zeleniny – neporovnateľne kultúrnejšie, sa skončil, akože inak, zábavou, bez oplzlostí a výlevov vášní – tancovačkou a rozhovormi v bolo počuť už zďaleka. Čoskoro neskorej nočnej hodine. Výčap Miroslav Kudron oznámil, že fungoval jedna radosť a ochranvíťazom sa stal mančaft Len si ka z Nového Sadu zasahovať rozmyslite z Čelareva, ktorý vo nemusela. finále premohol celok Klubu Právom nám niekto môže zapoľnohospodárov Pivnica. zlievať, že sme neboli pri celom Keď už kotlíkari so svojimi programe, a tak neprinášame prísediacimi vyprázdnili chut- správu ani slovom, ani obrazom • ĽUDIA A UDALOSTI •

zábavu, „ale aby sme sa pokúsili urobiť tradičné podujatie, s cieľom upozorniť potenciálnych záujemcov o naše kvalitné výrobky, čiže ukázať aj iným, čo vlastne a ako vieme dopestovať. Cieľ nám bol predovšetkým prezentovať domácu hložiansku papriku – baburu, t. j. našu autochtónnu odrodu. Chceme, aby táto paprika bola skutočným brandom“. Po niekoľkých Marcela Kudronová (sprava) s kamarátkami ročníkoch, keď tu hosťovali odborníci o novinke, ktorej cieľom bolo na pestovanie zeleniny, poduspestriť podujatie. Deti sa totiž jatie sa predsa pobralo ľahšou prvý raz prezentovali jazdou cestou, cestou zábavy, takže na bicykloch (aj so zaviazanými teraz už v rámci Dňa zeleniny očami). Sledovali sme však ich v Hložanoch nebudete úradne neformálnu súťaž v preťahovaní počuť ani slovo o tom, kde, v akej lanom. fáze uviazla tŕnistá cesta k vytýV rozhovore s podaktorými čenému cieľu. Nie je neznáme, stálymi účastníkmi podujatia, že výrobok nepredáva iba jeho ktoré pustilo korene roku 2007, skutočná akosť, čiže kvalita, ale onedlho po založení Združenia aj „nálepka“, t. j. „balenie“, obsapoľnohospodárov Hložany, sme hujúce príbeh o jeho zvláštnosti. sa dozvedeli, že počet hostí žia- Prevláda dojem, že kdesi v slepej dostivých zábavy sa síce zvyšuje, uličke zablúdil pokus prehrýzť avšak znižuje sa záujem zeleni- sa k príbehu, ktorý predáva, a nárov o prezentovanie svojich, že hložianski poľnohospodári pritom naskutku konkurenčných, sa uspokojili s tým, „čo si želá

Najviac radosti bolo pri stole Juraja Kuriša (vzadu v čiernom tričku)

výrobkov. Spomíname si, ako prvá tajomníčka ZPH Zuzana Kukučková pri štarte podujatia, pre ktoré vari všetci, ktorí sa ho zúčastnia, majú len slová chvály, pri jeho vzniku podčiarkla, že ho usporiadajú nie preto, aby mali

ľud“. Do popredia sa dostali „hry“ a „chlieb“ sa dostal do závozu. Škoda, škoda... Ako keď slovenskú pieseň, ktorá sa z nádvoria niekdajšej Novej školy vznáša za dňa, keď „padne noc“, prehlušia dobre známi „narodnjaci...“

31 /4710/ 30. 7. 2016

Ľudia a udalosti VÍKENDOVÁ AKCIA V KULPÍNE

Vynovia chodníky v parku Katarína Gažová

inulý týždeň každá domácnosť v Kulpíne dostala písomné oznámenie, ktorým Miestne spoločenstvo pozvalo občanov, aby sa 24. júla zúčastnili v dobrovoľnej pracovnej akcii v parku v strede dediny. Hoci bol horúci letný deň, už v ranných hodinách sa v parku v centre zišla usilov- Práca sa našla aj pre mladších Kulpínčanov ná skupina, prevažne mužov. Za pomoci rýľov, lo- odstránili tehly, ktoré lemovali pát, krompáčov, vozíkov a motýk štrkom vysypané chodníky, posa pustili do búrania starých tom aj štrk vyhrabali až po zem, chodníkov. Najprv krompáčmi a to všetko naložili na vlečky,

LETMO

Oto Filip

Nápady

e lepšie mať alebo vedieť? Tí, čo majú, najčastejšie podceňujú význam znalostí a vynachádzavosti, tí, čo vedia, sa zase často pretĺkajú životom predovšetkým ďakujúc neskrotnej studnici nápadov a vynaliezavosti. Keďže sa reči vravia a chlieb sa je, najväčším kumštom pre nich je udržať hlavu nad vodou v pomeroch prísnej konkurencie, v ktorej neraz nepozná ani brat brata. Tak ako veľké ryby pohlcujú malé, i hypermarkety sa snažia premôcť menšie obchody rôznymi spôsobmi: dňami výhodných ponúk, akciami a inými zľavami, pútačmi, odmeňovacími súťažami. Výhodou menších predajcov je zase lepší a osobnejší vzťah k zákazníkovi. Ten je najčastejšie susedom, známym alebo známym známeho. Preto aj to také časté oslovenie komšija takmer všade, kam sa človek vyberie na nákupy. Istá pekáreň v strede Starej Pazovy objavila dosť originálny spôsob, ako čeliť konkurencii: počas bežných pracovných dní zlacnela tovar o polovicu medzi šestnástou a sedemnástou

www.hl.rs

hodinou. To platí aj počas víkendu, od dvanástej do trinástej hodiny. Rezonovanie celkom opodstatnené. To, čo sa nepredá do večera, aj tak bude nanič, takto je aspoň šanca, že sa väčšina tovaru predá. Vlastné spôsoby, ako sa vynájsť v časoch krízových, má azda každý. Jedným z najpopulárnejších je nákup devíz, najmä eur, hneď po výplate. Nie preto, aby sa na kurzových rozdieloch čosi zarobilo, ale kvôli tomu, aby peniaze dlhšie zostali vo vrecku. Preto je, tiež v Pazove, vo štvrtok, keď je hlavný, prípadne v nedeľu, keď je druhý dôležitý trhový deň, spravidla najviac navštívená zmenáreň pred trhoviskom. Eurá, päť, desať alebo dvadsať, sa menia na dináre potrebné na nákup zelovocia. – Vraví sa, že koho had uštipne, ten sa potom aj jašterice bojí. Hádam nás všetky tie skúsenosti s hyperinfláciou naučili tomu, že si cudzie vážime viac ako svoje, najmä peniaze. Kdesi v podvedomí mi dodnes a stále vŕta, že sa zajtra môžem zobudiť a dinár zase už nebude tým, čím bol..., – ozrejmuje svoje počínanie istá známa. Kto vraví, že nie je podstatné (aj) vedieť sa vynájsť?

Informačno-politický týždenník

Štrk do vlečky nakladali starší účastníci akcie

ktoré poskytli kulpínski poľnohospodári. Bola to namáhavá fyzická práca a horúčava k tomu ešte pridala. Účastníci akcie sa však nevzdávali a po krátkom občerstvení pracovali ďalej, až nakoniec všetky chodníky zostali čisté. Našťastie, stromoradie v parku im umožnilo oddýchnuť si v chládku. Chodníky v parku sa majú rozšíriť a vybudovať z tvrdého materiálu, lebo doterajší štrk

sa neukázal ako vhodný. Terén je pripravený a teraz sú na rade majstri, ktorí chodník široký jeden meter rozšíria na meter tridsať centimetrov. Chodníky budú vykladané tehlami. V parku vo večerných hodinách hodne času trávia mladí, sú tam aj lavičky, kde môžu sedávať. Cez deň sa tam pohybujú menšie deti s rodičmi, starými rodičmi, lebo je tam aj zábavný park na pobavenie.

PRÁCE NA REKONŠTRUKCII SLOVENSKEJ ULICE V KYSÁČI pokračujú. Po tom, čo vyliali druhú vrstvu asfaltu, na rad prišlo asfaltovanie príjazdov a chodníkov smerujúcich do bočných ulíc, čím ich prispôsobili novej výške asfaltovej vozovky. Kým príjazdy takto neupravili, vodiči áut a cyklisti museli pozorne vystupovať na značne vyššiu cestu v Slovenskej ulici. Súbežne s týmito prácami upravili a novej výške asfaltky prispôsobili aj parkoviská pred pravoslávnym kostolom a Kultúrnym centrom, ako aj priestor pri pomníku v strede dediny. Práce na rekonštrukcii autobusových zastávok sú tiež začaté. Veru nebolo ľahko cestárom robiť počas horúčavy, aj v nedeľu 24. júla, keď vznikla táto fotka na rohu ulíc Slovenskej a Masarykovej. E. Š. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S PAZOVSKÝMI VČELÁRMI

Včela je ako lietajúci farmaceut Anna Lešťanová

kvalitný med spracúva a skladuje lokalitu, v závislosti od toho, aký správnym spôsobom. druh medu chceli získať. Keď Takéto stretnutia v organizácii ešte s manželkou nemali toľko spolku Fénix majú teda infor- krížikov na pleciach a mali aj viac matívnu i edukačnú náplň. Moderátorkou i tohto júlového programu bola Jelica Despotová, predsedníčka Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix v Starej Pazove. Pre Ondreja Menďana, osemdesiatštyriročného penzistu, chov včiel a výroba medu je užitočným koníčkom, ktorým sa nepretržite zaoberá od dávneho roku 1962. Jeho spoľahlivou pomocníčkou a podporovateľkou v tejto práci je o tri roky mladšia manželka Katarína. Toho času vlastnia 20 Manželia Katarína a Ondrej Menďanovci včelích úľov, ktoré majú

30. 7. – 5. 8. 2016

POČASIE

ko hostia na júlovom, v poradí 79. stretnutí pod názvom Fénix a priatelia v organizácii staropazovského Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix, ktoré sa uskutočnilo v utorok 19. júla v miestnostiach Klubu pre denný pobyt starších a osôb s invaliditou (v budove v mestskom parku), sa zúčastnili známi dlhoroční včelári Živko Gorjanović a Ondrej Menďan. Včelári na stretnutí hovorili o mede ako o čistom prírodnom produkte vytvorenom včelami, ako aj o rôznych iných včelárskych výrobkoch. Pri tejto príležitosti obaja výrobcovia medu s vyše polstoročnou skúsenosťou početným hosťom a členom Fénixu dali aj dobrosrdečnú radu, aby si med zadovažovali u známych výrobcov, pretože na trhu je hodne medu pochybnej kvality a k tomu je vraj viac medu než včelárov. Tak napríklad upozornili, že pri kúpe medu v obchodoch si ako prvé treba všímať cenu – ak je med príliš lacný, to je podozrivé a najskôr ide o nekvalitný výrobok. Takýto med má väčší obsah vody, čo možno zistiť, aj keď je pohár uzavretý. Keď ho nahneme, med by sa totiž nemal prelie- Ondrej Menďan (sprava) a Živko Gorjanović vať príliš rýchlo. „Ak v rozhovore s Jelicou Despotovou necháte med stekať, najlepšie z drevenej lyžičky, ten umiestnené v Slankamenských kvalitný by sa mal ťahať,“ pozna- Vinohradoch, neďaleko svojej menali o. i. v nadovšetko zaujíma- vinohradníckej chatky. Včelár vom rozhovore hostia stretnutia a Ondrej Menďan vysvetľuje, že dodali, že dobrý včelár má zdravé skôr svoje včelstvá často presúvčely, o ktoré sa správne stará, vali z jednej lokality na druhú

sily, s úľmi chodili za dobrou pastvou aj mimo územia obce, do viacerých vzdialenejších kútov prírody, ako je povedzme ich obľúbená Obedská bara. Začalo sa to tak, že dávneho roku 1962 osem včelích úľov Menďanovcom na predaj ponúkol Svetislav Petrović, ktorý sa v uvedenom roku stal riaditeľom Robotníckej univerzity a pre svoje nové pracovné povinnosti sa údajne musel rozhodnúť na taký krok, lebo už nemal veľa času na včely a výrobu medu. „S kúpou som ihneď súhlasil, lebo v našom susedstve už boli domácnosti, ktoré mali včely, a ja som med vždy mal veľmi rád, takže som neodmietol túto lákavú ponuku,“ zaspomínal si na svoje včelárske začiatky náš spolube-

sedník a doložil, že voľakedy sa med kupoval iba na šálky. Včely a včelárstvo boli teda jeho veľkou srdcovou záležitosťou odjakživa. Napriek dlhoročnej skúsenosti a šikovnosti získanej počas rokov práce v tomto odbore Ondrej Menďan je zástancom toho, že „žiadna rada nie je na zahodenie“. Vždy pracoval na sebe a okrem permanentnej edukácie za pomoci odbornej literatúry vedomosti si rozširoval aj účasťou na prednáškach. A tých v minulosti absolvoval neúrekom. Za účasť na niektorých prednáškach tento známy pazovský včelár dostal i diplomy, ktoré má dodnes odložené. Zvlášť je hrdý na diplomy zo Somborskej školy včelárskeho spolku a zo Zväzu včelárskych organizácií Srbska. Všetko, čo súvisí so včelami a medom, báči Ondro má v malíčku a azda niet otázky, na ktorú by nevedel odpovedať. A hoci vstúpil do tretej fázy života, pevná vôľa a veľká láska ku včelám mu nedovoľujú vzdať sa roboty a každodenných záväzkov vo včelíne. Vraví ešte na záver, že tohtoročná úroda medu nie je veľmi sľubná a na príčine sú hlavne nepriaznivé poveternostné podmienky. V Starej Pazove toho času je okolo 30 aktívnych včelárov a najnovšie sa včeláreniu s dvomi – tromi úľmi začínajú venovať i mnohí mladí ľudia. Ako vidieť, včelárstvo má budúcnosť a po kvalitnom mede je vždy dopyt. Menďanovci s predajom medu nemajú žiaden problém, lebo o dobrý med vždy vládne veľký záujem a majú hodne aj stálych zákazníkov.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

18˚ | 32˚

19˚ | 31˚

18˚| 28˚

15˚ | 26˚

15˚ | 27˚

16˚ | 28˚

17˚ | 31˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

31 /4710/ 30. 7. 2016

Ľudia a udalosti V ZOČK V KYSÁČI

Dobrý pocit z humánnych skutkov Elena Šranková

ám obyvateľov rozdelia balíky pomoci, v ktorých býva múka, fazuľa, ryža, olej, cestoviny a konzervy. Dostáva ich 68 občanov a spravidla ide o tie isté osoby. Balíky sa snažia rozdeliť hneď v ten deň, keď ich dostanú z Mestskej organizácie ČK Nového Sadu. Každé tri mesiace majú na starosti dobrovoľné darcovstvo krvi v spolupráci s Ústavom pre transfúziu krvi Vojvodiny.

Členské v tejto organizácii je 100 dinárov a v tomto roku sa do ČK v Kysáči začlenilo 105 občanov. Vlani mali 116 členov a medzi nimi najviac bolo penzistov a darcov krvi. Situácia by možno bola lepšia, keby členské zbierali po domácnostiach, ale to nerobia. Tí, čo si uvedomujú význam a majú vzťah k tejto humanitárnej organizácii, si členské prídu vyplatiť do miestnosti ČK. Najväčším podujatím, ktoré aktivisti MOČK v Kysáči organizujú, je Slnečná jeseň života, program pre najstarších spoluobčanov, na ktorý pozývajú všetky spolky z dediny a hostí z Mestskej organizácie ČK a iných základných organizácií. Na čajovom posedení po programe zvyčajne udelia uznania darcom krvi, ale i sponzorom a tým, čo ich počas roka akýmkoľvek spôsobom podporovali a pomáhali im v činnosti. Dobre je, že takáto humánna práca nezostáva nepovšimnutá. V Mestskej organizácii ČK každý rok odmeňujú najzaslúžilejších a tohto roku uznania dostali: strieborný odznak Milinka Perovićová a Anna Kocková a zlatý odznak Mária Petríková.

Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova je ako jedna z piatich kancelárií v Srbsku zaradená do projektu Mladí a diaspóra, a to spolu s kanceláriami pre mladých z Lapova, Leskovca, Nového Pazaru a Kladova. Projekt sa realizuje v rámci druhej fázy viacročného programu Ministerstva pre šport a mládež pod názvom Nadežda Hadríková (stojí) s Jelenou Zapájanie migrácie do Cetina a Milanom Mutićom národných rozvojových stratégií. Do projektu sú zapojení aj predstavitelia mla- Istanbulu, Bratislavy a Paríža. O doterajšej realizácii projektu dých ľudí z Mníchova, Viedne,

a plánoch do budúcna nám v mene Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova porozprávali Nadežda Hadríková, koordinátorka, Jelena Cetina, volontérka, a Milan Mutić, predstaviteľ mládeže z Bratislavy, inak Staropazovčan, ktorý toho času žije a pracuje v hlavnom meste Slovenska. Po mládežníckom fóre v Ečke neďaleko Zreňaninu (v máji) a študijnej cesty do Bratislavy (v júni) projekt v Starej Pazove prezentujú v rámci letnej školy, a to počas medzinárodného volontérskeho kempu v auguste na Zalesňovateľskej škôlke Brest. KPM Obce Stará Pazova spolu s tamojšou mimovládnou organizáciou Štrik tesnejšiu spoluprácu nadviazala s mladými z Bratislavy, kde je čoraz viac mladých zo Srbska.

a význam Červeného kríža si spravidla spomenieme v období pohrôm, katastrof, nedajbože vojen. V mierových podmienkach neraz zabúdame na túto humanitárnu organizáciu. Avšak jej členovia sú činní aj vtedy, aspoň tak je to v Základnej organizácii ČK v Kysáči. Každý pondelok od 13. do 18. hodiny v skromných, ale predsa len v ich vlastných priestoroch, sa stretajú členovia kysáčskeho vedenia ČK, v čele ktorého je Elena Fulmeková. Pondelkové popoludnia tam najčastejšie trávia Mária Petkovská, Anna Kocková, Anna Hrnjačká, Zuzana Strehovská, Ružena Krajčíková, Ján Kokavec, Mária Palikućová a Milinka Perovićová-poštárka. Je to v tom čase, keď občania do ČK prinášajú odev a obuv, ale si zároveň po potrebné ošatenie tam prídu tí, čo takú pomoc potrebujú. Spomenutí aktivisti to všetko zaevidujú, prinesené veci roztriedia a poskladajú. Ako hovoria, načerpajú pritom pozitívnu energiu. Vypijú si spolu kávu a šťavu, prinesú so sebou niečo napečené a majú dobrý

Aktivisti kysáčskeho ČK počas pondelkovej služby

pocit a radosť z toho, že robia humánnu prácu. Každý pondelok ich navštívi 10 až 15 občanov, jedni do ČK prinesú, iní si odtiaľ odnesú odev alebo obuv. Aktivisti sa snažia, aby miestnosti, v ktorých robia, boli vylíčené a zriadené. Preto tohto roku plánujú ofarbiť okná a dvere, pričom farbu dostali od sponzora. Každé dva mesiace tým sociálne najohrozenejším kategóri-

Z KANCELÁRIE PRE MLADÝCH OBCE STARÁ PAZOVA

Mladí a diaspóra Anna Lešťanová

inisterstvo pre mládež a šport Republiky Srbsko a Medzinárodná organizácia pre migrácie (IOM) od začiatku roka realizuje pilotný projekt pod názvom Mladí a diaspóra. Hlavným cieľom projektu je spájanie mladých zo Srbska s našou diaspórou, čiže s našimi mládežníkmi a združeniami pre mladých v zahraničí. Projekt sa realizuje v spolupráci s programom Organizácie spojených národov pre rozvoj (UNDP) a financuje ho švajčiarska Agentúra pre rozvoj a spoluprácu (SDC).

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S VANJOU PETKOVIĆOVOU, PREDSEDNÍČKOU ZDRUŽENIA VRCHNÁČIKOM K ÚSMEVU

Humánne, užitočné, povzbudzujúce... Jasmina Pániková

– V našej krajine je vedomie o ekológii, recyklovaní a ochrane životného prostredia všeobecne na veľmi nízkej úrovni, ale predsa sme veľmi hrdí na doterajšie výsledky. Veľmi som hrdá na to, že sa nám podarilo za tri roky zozbierať 40 ton plastových vrchnáčikov, ktoré by sa rozkladali v zemi a znečisťovali naše okolie. Ľudia sa čoraz viac aktivujú a tým spôsobom myslia na budúcnosť, lebo ekológia je našou budúcnosťou. Ak porovnáme prvý rok, keď sme zozbierali iba tonu vrchnáčikov, a ďalšie roky, keď sa ten počet iba zväčšoval, vidíme, že sú naši spoluobčania odhodlaní myslieť aj o ekologických problémoch. Treba ich len motivovať.

eď sme sa pred rokom rozprávali s iniciátorkou akcie Vrchnáčikom k úsmevu (Čepom do osmeha), diplomovanou ekologičkou a predsedníčkou rovnomenného združenia Vanjou Petkovićovou, hovorili sme najmä o aktivitách, ktoré sa v tomto združení iba rozbehávali. Dnes už môžeme právom povedať, že z pôvodného malého vzniklo združenie, ktoré je rozpoznateľné nielen v našej krajine, ale aj v celom regióne. Hoci je združenie registrované v Novom Sade, akcia prebieha na úrovni celej krajiny. Takéto a podobné autá odviezli už okolo 40 ton plastových Minule sme sa rozprávali o kúvrchnáčikov (Foto: z archívu združenia) pených terapeutických pomôckach pre sedem detí. – Samozrejme, že uva- rozširuje aj v našom regióne. Koľkým deťom sa vám žujeme o tom. Máme po- Pýtajú si od vás radu podobné odvtedy podarilo početné plány na rozšírenie združenia? môcť? akcie a pracujeme na ich – Musím poznamenať, že po– Od nášho posledrealizácii. V našej krajine dobné akcie sa v regióne neujali ného rozhovoru teexistuje mnoho odpadu, v takej miere ako u nás. Podobné rapeutické pomôcky ktorý sa môže recyklovať, združenia nás kontaktujú, keď dostali ešte štyri deti. a tým spôsobom zmenšiť nás chcú pochváliť, ale zaujíKúpili sme štyri rôzne znečistenie, k tomu sa majú sa aj o to, ako motivovať pomôcky – elektrický získané prostriedky môžu občanov. My sme pripravení na tricykel, elektrický verusmerniť na humánne každý spôsob spolupráce. Sme tikalizátor, elektrický a užitočné ciele. združenie, ktoré chce pomôcť vozík, laptop so špeciS p o m í n a m e i b a každému dieťaťu, bez ohľadu na álnym programom pre úspechy, ale musíme národnosť, vierovyznanie alebo potreby dieťaťa, ako aj sa dotknúť aj menej druh choroby. stolík vyhotovený pre pekných tém. Stáva sa Existuje vekový limit pre dieťa vo vozíku. Hodešte stále, že nesvedo- uchádzačov o prostriedky? nota jednej pomôcky je mití jednotlivci použí– V našom konkurze účinkujú okolo 300-tisíc dinárov. vajú vaše logo pre ich deti vo veku 3 – 18 rokov, ako aj Považujeme to za veľký vlastný zisk? riadni študenti do 26 rokov. Nie úspech, pretože odpad, Vanja Petkovićová s manželom – Áno, tento jav sa stále je dôležité, akou chorobou trpia. ktorý by sa rozkladal na (Foto: z archívu V. P.) vyskytuje a aj sa bude vy- Podstata je v tom, aby pomôcku, skládkach a znečisťoval naše okolie, sme využili na správMáte údaje o tom, na koľ- skytovať. My sa snažíme zachovať ktorú kúpime, použili správnym ne veci. kých miestach sú inštalované si dôveru občanov a vlastným spôsobom a aby im uľahčila popríkladom ukázať, kto sme a čo hybovanie. Všetky deti, ktoré V prvom roku vášho pôso- krabice združenia? benia najviac vrchnáčikov – 4 – Ide o veľmi veľký počet in- robíme, lebo výsledky hovoria sme si zvolili v minulom roku, tony – bolo potrebné pre tri- štalovaných krabíc, viac ako ti- viac než tisíce slov. Snažíme sa dostali pomôcky. V týchto dňoch cykel s elektrickým motorom. síc v celom Srbsku. Najviac ich kontrolovať nainštalované ška- chystáme súbeh na tento rok. Zmenilo sa medzičasom niečo, je v školských a predškolských tule, aby nedošlo k zneužitiu Všetci záujemcovia môžu sledokeď ide o potrebné množstvá ustanovizniach, ale čoraz viac je a aby každá nová škatuľa bola vať našu stránku (www.cepomvrchnáčikov? aj spoločensky zodpovedných zaregistrovaná na našej stránke. doosmeha.org.rs, pozn. aut.), – Áno, zmenilo sa. Teraz najdrah- firiem, ktoré sa každodenne zapá- Na našich škatuliach je naše logo ako aj stránku na Facebooku, šia pomôcka stojí okolo 300-tisíc jajú a tým chcú dať dobrý príklad a tým spôsobom garantujeme, že kde budú zverejnené všetky sa vrchnáčiky dostanú do správ- detaily. Súbeh bude otvorený dinárov, čiže v našom prípade iným firmám. jeden mesiac a ten čas postačí na zhruba 10 ton vrchnáčikov. Uvažujete o tom, že rozší- nych rúk. Zbieranie vrchnáčikov vo to, aby rodičia vybavili potrebné Touto akciou ste u tisícoch rite akciu aj na zbieranie PET ľudí prebudili vedomie o re- obalov, alebo zostanete iba svete nie je žiadnou novin- doklady. Výsledky zverejníme kou. Čoraz viac sa táto akcia začiatkom septembra. cyklovaní... pri vrchnáčikoch? • ĽUDIA A UDALOSTI •

31 /4710/ 30. 7. 2016

Ľudia a udalosti V OBCI PLANDIŠTE AJ V TOMTO ROKU POSKYTUJÚ SLUŽBY GERONTO DOMÁCICH

Potreby veľké, možnosti veľmi malé Vladimír Hudec

bec Plandište podľa priemerného veku svojich občanov patrí medzi najstaršie obce vo Vojvodine a v celom Srbsku. Priemerný vek tunajších občanov je viac ako 47 rokov a medzi nimi je mnoho starých a bezmocných ľudí, ktorí žijú sami, lebo deti život dávno zaviedol do väčších miest alebo do zahraničia. Práve preto jednou z prvoradých úloh Strediska pre sociálnu prácu v obci je zabezpečiť pomoc týmto ľuďom v tých každodenných úkonoch a prácach. Prvé geronto domáce na území tejto obce začali pracovať v roku 2007. Boli to však aktivity na dočasnú dobu späté s projektmi a mali obmedzené trvanie. Do akcie sa pravidelne zapája aj lokálna samospráva, ktorá v minulosti tiež financovala prácu jednej alebo dvoch geronto domácich. Geronto domáce doteraz spravidla pracovali iba v Plandišti, kde cítiť najväčšiu potrebu po ich službách, avšak boli by veľmi potrebné aj vo všetkých ostatných dedinách. V poslednom čase však nemohli to zabezpečiť pre celkovú situáciu, predovšetkým pre nemožnosť zamestnávania vo verejnom úseku. V tomto roku je situácia predsa trochu lepšia. – Ministerstvo pre prácu, zamestnávanie a sociálne otázky schválilo projekt geronto domácich, ktorý sa realizuje od 5. februára do 5. septembra. Na základe toho sme na uvedené obdobie prijali 5 žien – geronto domácich. Okrem toho v tejto chvíli sa na území obce realizuje aj projekt Ekumenickej humanitárnej organizácie, v ktorom je angažovaných 6 geronto domácich na 12 mesiacov; teda v tejto chvíli máme spolu 11 geronto domácich. Vďaka týmto dvom projektom služby geronto domácich úplne zdarma využíva 108 starých občanov, ako aj invalidných osôb, ktoré nie sú schopné postarať sa o seba, a to vo všetkých 12 dedi-

www.hl.rs

Geronto domáce na jednom z edukačných zasadnutí (Đurđevka Tafrová v čele druhá zľava)

nách našej obce, – vysvetľuje riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu v Plandišti Đurđevka Tafrová. – Pri výbere žien sme prihliadali aj na to, aby okrem srbčiny ovládali aj materinský jazyk užívateľov služieb, lebo to je v komunikácii so starými ľuďmi veľmi dôležité. V súlade s tým v Jermenovciach pracuje žena, ktorá vie po maďarsky a v Hajdušici po slovensky. Okrem toho, že angažovaním geronto domácich starým ľuďom poskytujeme nevyhnutnú istotu, pôsobíme aj prevenčne, čiže podstatne zmenšujeme počet tých, ktorí sú pre bezmocnosť a samotu prinútení opustiť svoj dom a presťahovať sa do ustanovizne pre starých, čo je tiež viacnásobne výhodné, či už preto, že väčšina starých nemá dostatočné príjmy na zaplatenie pobytu v starobinci, alebo preto, že starí ľudia, ktorí celý život žili na dedine, chcú aj starobu stráviť vo svojom dome a ťažko sa zvykajú na kolektívny pobyt. Aj jazyk príslušníkov menšín je častou bariérou pri odchode do ustanovizne. Naša spolubesedníčka ďalej hovorí, že sa používatelia služieb viažu k svojim geronto domácim a prerušenie ich služieb pre vypršanie projektu veľmi ťažko znášajú. Neraz sa vraj stáva, že niektorí z nich skončia na geriatrickom oddelení psychiatrie vo Vršci, v ustanovizni v Starom

Informačno-politický týždenník

Leci, alebo odchádzajú buď do starobinca, buď k deťom v mestách, čo im v podstate veľmi ťažko padne. Práve preto sa nastoľuje otázka, prečo sa tieto služby neposkytujú sústavne, a prečo závisia od rôznych projektov. – My ešte stále nemáme cer-

tifikát na vykonávanie týchto služieb a pravdepodobne sa nám ho nepodarí dostať, pokým platí zákaz zamestnávania nových robotníkov, – hovorí riaditeľka Tafrová. – Aby niekto bol licencovaný pre nejakú službu v oblasti sociálnej ochrany, musí mať zamestnaných na tých prácach a nám Ministerstvo financií nedovoľuje zamestnávať nových robotníkov, bez ohľadu na evidentné potreby. Lokálna samospráva však má pochopenie pre túto problematiku a doteraz nám vychádzala v ústrety a verím, že sa aj do budúcna dohodneme, aby sme pokračovali aspoň v tom, že poskytneme pomoc humanitárnym organizáciám. Aj to je lepšie ako nič. Z toho dôvodu sa už teraz pripravujeme, aby sme geronto služby nemuseli prerušiť. Uvidíme, či sa nám to aj podarí.

NA FARSKOM DVORE V ARADÁČI v sobotu 23. júla bolo počuť iba smiech a veselý vreskot aradáčskych detí. Okrem detí boli tam i členovia cirkevnej správy, farár Vladimír Lovás s manželkou Olinkou, viacerí občania, ako aj siedmi vynikajúci mladí ľudia zo Slovenska. Spoločenstvo evanjelickej mládeže zo Slovenska má totiž projekt, ktorý sa volá Helping Hand. Pracujú hlavne s mladými ľuďmi a deťmi a snažia sa zábavným spôsobom priblížiť ich k Bohu. V práci používajú nafukovacie atrakcie, Weykick a spoločenské hry, ako aj vodný futbal, ktorý vždy priniesie tóny zábavy a smiechu. O to, aby nikto nezostal smädný ani hladný, postarali sa členovia aradáčskeho cirkevného zboru, ktorí pre účinkujúcich v prestávke usporiadali piknik v príjemnom lipovom chládku. Podobné podujatia už dva roky organizujú v slovenských evanjelických zboroch vo Vojvodine, ale tohto roku prvýkrát prišli do Aradáča. V. P-ová • ĽUDIA A UDALOSTI •

NOVÁ PUBLIKÁCIA

jov, vojenskej kariére a vojnových úspechov Hadíka, ktoré spoločne pospisovali K. Dobrićová a Dr. Zoltán Györe. Detailná a obsažná je i štúdia K. Dobrićovej a Dr. Jána vojnové zásluhy od panovníčky Má- Kišgeciho publikovaná pod menom rie Terézie získal najvyššie rakúske Úloha grófa Hadíka v spoločensko-ekonomickom a kulvyznamenanie – Veľkotúrnom rozvoji Futogu kríž a k tomu titul grófa (XVIII. – XX. storočie). Po a veľké Futocké pannej Dobrićová spolu stvo, kde roku 1770 dal s Oliverou Brdarićovysadiť chmeľ, najprv vou uviedla aj prehľad pre potreby vlastného konzervátorsko-reštaupivovaru a neskoršie račných prác na umeaj na predaj iným pileckých predmetoch vovarom. z Hadíkovho obdobia Za podpory Úradu v roku 2015. Celkom pre Slovákov žijúcich na záver je zohľadnev zahraničí a pod patný zoznam ilustrácií ronátom Ústavu pre a prameňov použitých ochranu kultúrnych v brožúrke. pamiatok začalo sa s Vzácny artefakt – Brožúra je vytlačeosobitným projektom maršalský klobúk ná paralelne po srbo afirmácii života a die- Andreja Hadíka sky a po slovensky. Do la Andreja Hadíka. Prvý krok v realizácii týchto predsavzatí slovenčiny štúdie a texty preložila bola reštaurácia veľkého obrazu, Katarína Melegová-Melichová a auportrétu grófa Andreja Hadíka z roku tormi fotografií sú Vladimir Petrović, 1764, ako aj reštaurovanie jeho ori- Nedeljko Marković, Olivera Brdarićoginálneho maršalského klobúka. vá, Milan Ž. Konjević a Dr. Jonjaua Podľa dohovorov neskoršie by sa Ranogajcová. V náklade 300 kusov mali reštaurovať i ostatné sakrálne knihu vytlačila tlačiareň HL Print v Báčskom Petrovci. predmety z Hadíkovho kostola. Činom realizácie samotného Uvedená 64-stranová brožúrka vlastne slovom a obrazom dokumen- projektu, ako i vydaním publikácie tuje projekt a zároveň popularizuje sa napĺňa iniciatíva zo Slovenska – túto zaujímavú osobnosť. Na úvod afirmovať osobnosť Andreja Hadíka Katarína Dobrićová píše o projekte nielen v prospech Slovákov, ale aj Gróf Hadík – život a dielo a o jeho Srbov a príslušníkov iných národov cieľoch. V pokračovaní sa možno a národností žijúcich v tejto časti dočítať i detaily z biografických úda- Európy.

O živote a diele grófa Hadíka (Gróf Hadík – život a dielo. Projekt výskumu, konzervácie, reštaurátorstva, prezentácie a popularizácie : Kulpín : Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo – Petrovaradín : Pokrajinský ústav pre ochranu kultúrnych pamiatok, 2016) Jaroslav Čiep

grófovi Hadíkovi tunajší Slováci už akiste počuli. Azda aj preto, že bol kedysi majiteľom Futockého panstva, ktoré získal za svoje vojenské zásluhy. Pravda, okrem iných, do tohto panstva patrili aj dediny Petrovec, Hložany a Kysáč. Nie všetkým je známe, že zaužívaná frazéma „husársky kúsok“ sa spája práve s menom tohto rakúskeho generála. Časom však meno tohto človeka v Srbsku, ale aj na Slovensku, postupne padalo do zabudnutia, až do roku 2004, keď Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh na pomenovanie Národnej akadémie obrany v Liptovskom Mikuláši po maršalovi Andrejovi Hadíkovi. Tým sa, ako písal Ľudo Pomichal, „slovenská verejnosť a osobitne Ozbrojené sily SR a ich príslušníci prihlásili k historickému významu a odkazu slovenského rodáka, ktorý patril medzi najslávnejších a najschopnejších európskych vojvodcov druhej polovice 18. storočia. Maršal a gróf Andrej Hadík (1710 – 1790) patrí totiž medzi najvýznamnejšie osobnosti uhorského obdobia nielen

slovenských, ale aj dolnozemských a srbských dejín. Táto skutočnosť, ako aj poznanie, že jej význam a dosah si začíname len teraz uvedomovať, svedčia o tom, že budovanie tradícií a úcty k osobnostiam na Slovensku a v Srbsku nemajú dlhú históriu“. Ľady sa predsa pohli a roku 2014 aj v Srbsku sa rozvial prach zabudnutia na „zabudnutého Slováka“ Andreja Hadíka, ktorý je údajne pochovaný spolu s manželkou a dcérou v areáli rímskokatolíckeho kostola vo Futogu. Podľa verejne prístupných údajov prezentovaných aj v publikácii, tento člen nižšej šľachty pochádzajúcej zo Slovenska sa stal najvyššie postaveným vojenským veliteľom v slovenských dejinách. V roku 1756 počas prusko-rakúskej vojny s neveľkým husárskym oddielom asi 3 000 mužov obsadil na niekoľko dní Berlín. Bola to facka vtedajšiemu slávnemu pruskému kráľovi Fridrichovi II. Z tohto slávneho „bleskového vojenského ťaženia“ Andreja Hadíka pochádza aj slovné spojenie „husársky kúsok“. Andrej Hadík sa neskôr stal hlavným veliteľom rakúskej armády a ministrom obrany rakúskeho cisárstva. Za svoje

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

obre, dobre, vážení priatelia a – ak vôbec dáki tam ste – nepriatelia! Najprv ma húfne podporíte, vyjadríte mi bezbrehú dôveru, poveríte ma historickou úlohou, založením najvyššieho pougárskeho orgánu – Orgánu Pougárov, a teraz mi tu, bác-bác!, hádžete balvany, kamenie, hrach etc. pod nohy! Dobiedzate do mňa ani šalejúce osy: že kedy už konečne vymenujem ten dlho a netrpezlivo očakávaný OP (Orgán Pougárov)!? Hajde, tú háveď novinársku, ktorá ma pri každom stretnutí triafa jedovatými šípmi, t. j. otázkami (česť početným vý• ĽUDIA A UDALOSTI •

nimkám, teda poctivým profesionálom, patrioticky orientovaným žurnalistom, ktorí ma zavše poctia príjemnou – na moju ostrú a jasnú a nekompromisnú a krásnu odpoveď – ako uliatou otázkou), by som ešte aj vedel pochopiť; nie toľko kvôli sebe (nie som predsa sebec!) ani vám kvôli, koľko kvôli tamtým, ktorí nám mávajú priamo pred frňákom mrkvičkou na dlhočiznom prútisku, vábiac nás do tamtej ich... ú, nie, nepoviem vám, do ktorej tamtej; viem, že viete aj sami! Čujte a počujte, poslušní poslucháči moji! Dostanete Ho, namojveru, Ho dostanete (len aby ste Ho

potom aj náležite prijali!), nový, lepší od najlepšieho OP, aký ste tu kedy mali, vážení – lebo ste si to vy priali! – aj to (verte mi na pougárske slovo!) v zákonom určenej lehote! Čože?! Že som vám už toto...?! Ja – že som vám sľúbil, že ho budete mať už v máji a v júni a v júli a v auguste?! Že sa nehanbíte! To sa vám iba zdalo! Okrem toho, vari tu nepršalo a nepripekalo atď.?! Ak som prípadne aj prisľúbil, viete, hát, ako: sľuby sa sľubujú a niekto sa musí aj radovať! Tak veru! Radšej sa sami majte k činu! A poď ho – tatam! Netvárte sa, že neviete, že novo-

sadskému pohrebnému podniku hrozí Hrôza! Vlani z naplánovaných 3 130 pohrebov zrealizovali len 2 900! Takže Lisje vlani zarobilo o 2,5 milióna menej dindží! V júni t. r. namiesto obvyklých 60 vyprevadili iba 20 nebožtíkov! Menej, než málo! Nie, pohrebníci nezleniveli! Ide o to, že si, vážení, neplníte najdôležitejšiu občiansku povinnosť! Chcete, aby hrobári zostali bez práce a ich rodiny bez chleba!!! No tak, vážení! Majme sa k činu! Poďme tatam, odkiaľ sa nikto nevracia, lebo je tam, t. j. tatam iste lepšie než tu, kde je najlepšie! Bum-bum-bum, bumbumbum, bumbumbum...!!!

31 /4710/ 30. 7. 2016

Ľudia a udalosti SPOLOK ŽIEN V JÁNOŠÍKU

Jánošíčanka znovu činná Vladimír Hudec

záležitosťami. Vcelku si myslím, že sa nám dobre darilo. Jánošíčanky na svojom stánku vystavili výrobky z višní – lekvár, šťavu, sladké a koláče. Možno je to prvý krok k vyššej fáze spracovania višní a ich lepšieho speňaženia, čo by vcelku malo prispieť

polok žien Jánošíčanka v Jánošíku bol založený roku 2009 a v nasledujúcom období, čiže za pomerne krátky čas jeho členky dosiahli skutočne pozoruhodné výsledky. Od začiatku však zápasili s problémom nedostatku priestoru pre činnosť. Najprv sídlili v súkromnom dome, ktorý majiteľka pozmenila na etno dom, neskoršie na používanie dostali učiteľský byt, ale keď ho škola potrebovala Krojované bábky ako suvenír na ubytovanie profesorky slovenčiny, Treba, pravdaže, vykonať aj in- neskončí, a aj neskoršie, pokým museli sa vysťahoventúru, čiže zistiť, s čím spolok sa nehlási záujemca o podnikavať a zostali na ulinakladá, ale naším prvoradým nie, budú to naše miestnosti. ci. Uchádzali sa o cieľom je zariadiť miestnosti. Od Ide teda znovu iba o dočasné miestnosti, ktorými Miestneho spoločenstva sme riešenie, ale radšej aj tak ako disponuje Miestdostali na používanie prevádz- nijako. Možno sa nám medzine spoločenstvo, kový priestor v strede osady, v časom podarí nájsť nejaký dom, ale ukázalo sa, že ktorom skôr bola predajňa. Je ktorý by sme kúpili, prípadne miestna správe pre Do činnosti spolku sa zapojili aj mladšie ženy pravda, že ten priestor je na- prenajali, v ktorom sa potom priestorové probléďalej určený na podnikateľskú usadíme natrvalo. Tento priestor, my ženského spolčo sme dostali, sme za ku nemá pochopenie. Pokúsili aj k rozvoju osady. Osopomoci sponzorov už sa prenajať si nejaký súkromný bitný stánok bol však vylíčili. Časť využijeme dom, ale ani to sa im nepodarilo. vyhradený pre bábiky na inštalovanie stálej Následkom všetkého bolo, že vyobliekané do jánoetno výstavy a zvyšnú činnosť spolku trocha po troche šíckeho ľudového kroja, časť mienime používať chabla, až postupne úplne zanikla. ktoré pri tejto príležina naše posedenia a reAsi pred mesiacom sa členky tosti vyobliekali Anna alizáciu aktivít. Pravdaže, spolku znovu stretli, zvolili si Čiepová, Anna Kolárová mali by sme sa pravidelnové vedenie a dali sa do práce. a Zuzana Mikuľková. ne stretávať, venovať sa Podnetom na to bola iniciatíva k Týmto sa fakticky začal ručným prácam a iným obnoveniu Dňa višní, podujatia, realizovať projekt spred aktivitám, usporadúvať ktoré spolok pred niekoľkými niekoľkých rokov, vďaka užitočné prednášky, rokmi zorganizoval dvakrát za se- ktorému spolok dostal možno čítať... Uvažujem bou, ale aj fakt, že Obec Alibunár šijací stroj a prostriedky však o tom, aby sme sa na tie účely vyčlenila významné na kúpu látky s cieľom nezaoberali iba výšivkaprostriedky. o. i. aj výroby bábik, mi a aby sme sa pokúsili – V spolku teraz máme dote- ktoré by sa predávali zdolať aj modernejšie rajšie staršie členky, ale zvlášť ma ako suveníry. zručnosti, ako je napríteší, že sa do činnosti zapojil aj Keďže Deň višní majú klad dekupáž. Keďže značný počet mladších žien. Času za sebou, treba uvažov spolku sú aj mladšie na mrhanie sme nemali a ihneď vať o plánoch do budúc- Bývalá a nová predsedníčka Anna Kolárová ženy, ktoré rady cestujú, sme sa dali do práce, – hovorí no- na, o čom predsedníčka (vpravo) a Ľudmila Gábrišová na podujatí Chuť pousilujeme sa zorgavozvolená predsedníčka Ľudmila spolku Gábrišová hovorí: a vôňa Deliblatskej piesočiny v Banátskom nizovať rôzne zájazdy. Gábrišová. – Staršie ženy nám v – V tejto chvíli je to Karlovci roku 2011 Čas však ukáže, ako sa organizácii Dňa višní pomohli, skutočne ťažko poveveci budú ďalej rozvíjať, uvarili lekvár, sladké a šťavu pre dať, čo ďalej, lebo po tej nie- činnosť, ak o to niekto prejaví – vysvetlila novozvolená predvýstavu a na predaj a my mladšie koľkoročnej prestávke ešte stále záujem. Objekt sa však nachádza sedníčka jánošíckeho Spolku sme sa rozbehli za ostatnými sme v nejakej začiatočnej fáze. v postupe legalizácie a kým sa to žien Ľudmila Gábrišová.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V SÚKROMNOM SLOVENSKOM ETNO DOME V KYSÁČI

Na potešenie sebe a iným Elena Šranková

úkromný slovenský etno dom v Kysáči patrí medzi novšie turistické ponuky v dedine, v ktorej podľa mienky jedných nieto čo obzerať, a podľa mienky iných sa predsa len niečo nájde. Etno dom, ktorého majiteľkou je Jasna Legíňová, dementuje tých prvých a poteší najmä návštevníkov, ktorí majú blízko k minulosti svojich predkov. Čoskoro žurnalistka, mladučká majiteľka Jasna hovorí, že idea zariadiť etno dom sa zrodila v roku 2013. K tomu ich podnietila skutočnosť, že v dome, ktorý im zostal po dedovi, existoval starý nábytok. Keď ho povynášali z prednej izby, kde bol uskladnený, dali sa najprv do oprávania domu, potom ho vylíčili a nábytok rozmiestnili tak, ako sa to robilo voľakedy. Vtedy si uvedomili, že to pôsobí celkom dobrým dojmom a rozhodli sa, že jedného dňa všetko sprístupnia aj ostatným, aby videli, ako voľakedy žili Slováci na týchto priestranstvách.

Skriňa s výbavou – Nejde o bohatý dom, ale sedliacky, a preto sa snažíme ukázať, ako žili voľakedajší sedliaci. Môj apko kúpil tento dom od Márie Palackej, ale ho vymurovali ešte Nemci, má vyše 100 rokov. Keď ho apko kúpil, bol ešte pod trstinou, a len potom ho pokryli škridlou, – hovorí Jasna Legíňová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ďalej vysvetľuje, že väčšina vystavených vecí už bola v dome, a to, čo chybovalo, zabezpečili od známych v Kysáči a Kulpíne, ktorí im svoje starožitnosti darovali. Z Kulpína dostali najmä sedliacke sukne a z Kysáča riady, detský kočík, ale aj starodávne obleky a sukne od Márie Hrivovej. Na kúpu ďalších exponátov, ktoré chceli V pitvore sú „steláže“ s riadom a inými kuchynskými potrebami mať, vyčlenili vlastné mína na voľakedajší život. prostriedky. Takmer Robíme si evidenciu návštev všetko vlastnoručne a ponúkame im pamiatkoaj zariadili. Na líčenie, vé predmety, – hovorí naša presnejšie „váľčokuspolubesedníčka. vanie“, si objednali Pozornosť návštevníkov majstra, pokým studnajviac upútajú krojované ňu a ohradu na dvore bábky a krosná, ale s veľkým urobil Michal Urban. záujmom obzerajú všetky Prvých návštevexponáty, ktorých je tu skuníkov sme mali už točne mnoho. O všetko, čo je v roku 2013, keď sme v dome vystavené, sa okrem etno dom začali zriaJasny postarala a dbá mama ďovať. Boli to hostia Krosná upútajú pozornosť väčšiny návštevníkov Anna. Starká Anna Madacká, z Maďarska a vtedy etno domu ktorá si z nich troch najviac bola upravená len pamätá, ako to voľakedy predná izba a sčasti vyzeralo, pomohla rozmiestpitvor. Avšak už vteniť veci tak ako voľakedy dy sme sa snažili čím stáli, vysvetlila, čo sa na čo vernejšie znázorniť používalo, ako sa odkladali voľakedajší život v sukne a ktoré sa s ktorými Kysáči. Aj naďalej nosili. Čo sa týka krosien, pri sa usilujeme, aby to ich inštalovaní im pomohla bolo čím autenticMária Agarská. kejšie, a návštevníci – Vstup do nášho etno pomaly prichádzajú. domu je voľný s možnosťou Sú to najmä Kysáčadarovania dobrovoľného nia, ktorí majú hostí Sedliacke sukne na rozličné príležitosti príspevku, ktorý použijeme zo Slovenska alebo sú v zadnej izbe na údržbu domu. Navštíviť návštevy z iných našich dedín. Najnovšie sme mali i filmový režisér a scenárista Želi- nás možno každý deň, ale nateraz na návšteve Američana, ktorý si mir Žilnik. Sú to stretnutia, ktoré je najlepšie najprv sa telefonicky hľadá svoje korene, a navštívil nás obohacujú a pri ktorých sa spo- ozvať. Zvyčajne potom niečo aj pripravíme a vynesieme exponáty, ktoré sú kvôli počasiu umiestnené v dome, hoci patria na dvor, – ujasňuje Jasna. Okrem upravenej prednej a zadnej izby a pitvora u Legíňovcov si možno pozrieť aj rôzne náčinie a náradie na dvore, ako je sedliacky voz, mláťačka, sánky a ešte všeličo iné. Steny stajne sú omaľované koňmi a v pláne je zadovážiť aj živého koňa. Ideí, ako ešte zväčšiť zbierku starožitností a upraviť dvory, Legíňovcom nechybujú. Ani dobrá vôľa. A dobrá vôľa všetko zdolá, hovorí staré slovenské porekadlo. Na dvore súkromného slovenského etno domu v Kysáči 31 /4710/ 30. 7. 2016

Ľudia a udalosti DETSKÁ KOVAČICKÁ SVADBA NA SLOVENSKU 2016

Ako profesionáli: sedem dní – sedem výstupov

Pavel Matúch

eň, v ktorom sa nedelá – nedeľa – natrvalo poznačila Kovačicu. Výlučne v ten deň (aby ostatnými dňami netrpela robota v poli) sa umelecky nadaní a kreatívni Kovačičania od roku 1939 a dodnes venujú maliarstvu, preto ich volali aj ,,nedeľní maliari“, z ktorých sa stali svetoznámi kovačickí insitní maliari. V nedeľu kedysi dávno vznikla a pred desiatimi rokmi bola obnovená detská svadba. Toto podujatie nemá obdobu v Srbsku, ani na Slovensku, či v Európe vôbec, takže Kovačicania sú na dobrej ceste získať ešte jednu svetovú značku: Detskú svadbu. V dňoch 12. až 19. júla 2016 účastníci Detskej svadby pobudli na Slovensku. Kovačickú svadbu organizuje celý rad kovačických nadšencov a Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v Kovačici v čele s dlhoročným predsedom Pavlom Balážom a aktuálnym predsedom a muzikantom Jánom Dišpiterom. Bez rúk a lásky vedúcej organizátorky Kataríny Lenhartovej a Anny Harmádiovej, Darinky Došovej-Stanovej, Katky Svetlíkovej-Mikulićovej tento zájazd by určite nebol taký

vydarený. Starostlivosti bolo treba veľa, lebo najmladší svadobníci: Vuk Mikulić, Timea Stanová, Dorian Havela, Paľko a Števko Matúchovci majú iba 5 – 6 či 7 rokov a najstarší takých 12 či 13 rokov. Tretia cesta (prvá bola roku 2010, druhá roku 2015) po Slovensku začala v Lučenci, kde po svadobnom sprievode ulicami Lučenca kovačickí svadobníci s veľkým úspechom vystúpili na prekrásnom

Kovačickí svadobníci v Starom meste v Bratislave

nia pre deti Bibiana v Bratislave, v ktorom práve prebiehala výstava ručných prác ženského spolku z Kovačice Šikovníčky z Kovačice. Kovačickí svadobníci a členky Ženského spolku potom v sprievode

Pamiatka na Lučenec 2016

nádvorí Novohradského múzea. O svadobníkov sa počas pobytu v Lučenci starala etnologička Emília Mázorová. Nasledovalo vystúpenie v Medzinárodnom dome ume-

ulicami Starého mesta, od Bibiany, Panskou ulicou šli na Hviezdoslavovo námestie, kde vystúpili s bohatým programom svojej detskej svadby. Vďaka za organizáciu patrí

Bibiane a asistentke riaditeľa Gitke Leskovskej. Tak bohaté kovačické slovenské kroje videla a slovenskú pieseň z Kovačice počula aj slávna Bratislava. Medzi obecenstvom bolo aj mnoho krajanov – Kovačičanov na ,,dočasnej práci“ na Slovensku. Svadobníci spievali, tancovali a vinšovali aj v Trenčianskych Stankovciach, Trenčianskej Turnej, na hrade Beckov, v evanjelickom kostole v Trenčianskych Stankovciach a Dunajskej Lužnej, na Kopaničiarskych slávnostiach na Morave, v dedine Staré Hrozenkovo. Navštívili aj hrad Divín, Trenčiansky hrad, rodný dom spisovateľky B. S. Timravy v dedinke Polichno... Týmto šikovným svadobčanom sa dostalo aj hojnej mediálnej pozornosti. Tento zájazd bol ,,iba“ generálnou skúškou pre 10. ročník Detskej kovačickej svadby, ktorý usporiadajú na nádvorí MS v Kovačici 28. augusta 2016. Vitajte!

Z TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE STARÁ PAZOVA

Štartuje Regata Rieka 2016 Anna Lešťanová

poradí štvrtá a jedna z najväčších organizovaných plavieb pod názvom Regata Rieka 2016, ktorú organizuje Turistická organizácia Obce Stará Pazova, štartuje v sobotu 30. júla a potrvá do 13. augusta. – Doterajšie tri roky plavby zaradom, stovky preplavených kilometrov, navštívené početné destinácie dali veľký príspevok nielen k afirmácii a oživeniu vodných ciest Srbska, lež aj k rozvoju turistických potenciálov nábrež-

www.hl.rs

ných miest a obcí a našej nautiky vôbec, – povedala Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka TO Obce Stará Pazova. – V tomto roku v riečnej ekologickej karaváne okrem ústrednej lode bude asi 70 lodiek a člnov. Plánovaný počet účastníkov regaty je okolo 250. Organizátori tentoraz do programu regaty zaradili aj niečo exkluzívne, čo znamená, že tohto roku karavána lodí sa bude plaviť aj za hranicami Srbska. Plavbou do maďarského Segedínu regata nadobudne medzinárodný ráz. Podľa slov riaditeľky D. Zorićovej-Sta-

Informačno-politický týždenník

nojkovićovej Regata Rieka 2016 potrvá 15 dní a za ten čas účastníci sa budú plaviť na trase Staré Bánovce, Titel, Zo štartu vlaňajšej regaty v Starých Bánovciach Cárska bara, Zreňanin, Nový Bečej, Mol, Senta, v priemere má trvať okolo štyri hoKanjiža, Segedín, Nový Kneževac, diny a cieľom takého typu regaty Ada, Bečej, Aradáč, Starý Slanka- je promócia a spájanie nábrežných miest na riekach a kanáloch v kramen a znovu Staré Bánovce. – Koncept regaty je taký, že jine, – akcentovala naša spolubekaždý deň pobudneme v inom sedníčka. Generálnym patrónom meste či dedine. Denná plavba regaty je Obec Stará Pazova. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (24)

Palacinky so strachom Ján Cicka

PIATOK 7. mája Boli sme v kryte. Potom sme prešli do bicyklárne. Tam som si dal paštétu. Vilka odišla dovariť obed. S rizikom. Pri obede vyrušil nás Ali – vraj dostali cigarety. Keď dôstojník oznámil poplach, rozpŕchli sme sa od stánku ako zajace. Len čo však Ali skríkol: „Cigarety!“, zhŕkli sme sa ako vrany na mrcinu. Podarilo sa mi kúpiť 4 balíky Vincentu. Potom som čakal Dragana až do štvrtej s obedom. Neprišiel. Obedovali sme so Stanou a ľahol som si spať. Dragan prišiel až večer pred ôsmou. Vysťahúval tých za traťou pri škole, čo im buchlo. Buchlo tak, že im zostalo jazero. Vilka počula v rádiu a zapísala si: 40 zranených, poškodené 80 bytov, 2 trafiky, 30 áut. Dragan vraví, že jedno vyhodilo na školu, ďalších osem proste zlepilo – ako harmoniku. Hlásila sa Milinka Vrtunská. Bola o pol jednej v redakcii HĽ, ale ja som tam nebol pre poplach. Cestuje späť do Paríža. Bojí sa o nás; my sa už nebojíme, iba čo máme veľký strach. Keď som toto písal, prerušila ma Ľubka Sýkorka z našej kancelárie číslo 52. Vyrozprával som jej vtip: „Škriepia sa malý Srb a malý Američan. Srb vraví: „Vy nemáte ani tradíciu, ani históriu...“ Nato Američan: „Vy čoskoro nebudete mať ani geografiu...!“ Ľubke som povedal, že sa už chystáme do krytu a z krytu do neba. Aj čierny humor je humor! Vilka do krytu na noc balí aj orechové palacinky. C est la querre! Palacinky so strachom! Poplach štyri minúty pred deviatou večer. Bežme! Odišiel som po našu stoličku a dečku do krytu a preniesol do bicyklárne. Počuli sme zlovestne hučať ťažké lietadlá, ale šli niekam inam. Trochu streľby, ďaleké výbuchy. To nás učičíkalo, a tak Vilka so Stanou po polnoci šli spať. Šiel som • ĽUDIA A UDALOSTI •

za nimi o jednej. Len čo som zaspal, začul som streľbu, zašuchotali rolety. Sulićovci už šli dolu, Marica v pyžame, na nej kabát. Volali nás, Stana tiež. Bolo okolo tretej ráno. Potom začala kucapaca, ktorá trvala takmer polhodinku a blížila sa k nám. Posledný výbuch rozhodil okno na bicyklárni. Okrem nás boli tu ešte Saveta, Milkača, Ali so synom a Bata Stankov bývajúci oproti. Sulić nás informoval, že horí čínska ambasáda v Belehrade, sčasti vraj zasiahli aj renomovaný hotel Jugoslavija na Novom Belehrade, vlastne trafák pri ňom. Vilka so Stanou odišli zase skôr do bytu. Ja a Sulićovci sme vydržali do piatej. Zapojil som si teplomet, uvaril kávu a harmanček, prezliekol som sa nevoľno do pyžama. Čakám správy o šiestej tak, že som si preniesol písací stroj do kuchyne, lebo v malej izbe je chladno; nedá sa písať, ani len sedieť. Beztak som chronicky prechladnutý, somársky kašeľ ma neopúšťa už celý mesiac. Saveta a Milkača sú staršie baby z 2. vchodu. Prichádzajú k nám, keď je husto, lebo po celý deň trúsim vtipy, takže zabúdajú na vojnu. SOBOTA 8. mája Rádio ohlásilo: Je presne šesť hodín. Hlásateľa počuť dobre, reportérom takmer nič nemožno rozumieť. Teplota okolo 20 °C. Namiesto správ počujem reklamy. Odkaz znie: Buďte informovaní! Buďte informovaní! Ako sa mám informovať, keď som TV vypojil, rádio vysiela reklamy a dáku hudbu podobajúcu sa vyrevujúcej siréne. Tej hudby mám vyše hlavy. Vy počúvate IN rádio! Počúvam, nespím a neviem nič o tom, čo sa v noci stalo inde. Aj denník Blic sa už bojím otvoriť, lebo ma desia vyhlásenia radikálov: „Očakávame skoré víťazstvo srbskej zbrane nad NATO; Nijaké cudzie vojsko nevkročí na územie našej krajiny.“

Dráždia veru mrchavého psa! Dráždia! A ten nešteká, ale hryzie. Udiera tomahawkom! Do frasa! Dajte mi pravú správu, nech idem spať. Celú noc som takmer nespal, a ani sa mi nechce. Vari sa idem obliecť, kúpiť Blic, spýtať sa, či dnes prídu cigarety, kúpiť chlieb. Alebo sadnúť na autobus a odvandrovať na Futocké trhovisko. Ale tam nemám čo nakupovať. Všetko máme, len pokoja nemáme. Chlieb nekúpim, máme celý bochník, vlastne polovicu čierneho, polovicu bieleho. Načo vyhadzovať groš, bohvie, kedy bude penzia. O 6.20 hodine siréna oznamuje koniec poplachu. Konečne správa: „Zasiahli čínsku ambasádu, hotel Jugoslaviju, najvyšší štáb,“ hlási IN. Aj Rakovicu. Ranná teplota: 8 °C. V dnešnom Blici ďalšia perlička radikálov: „Je celkom jasné, že NATO zločinci sa dožijú úplného rozpadu.“ Pane na nebi! Netresci svojho nehodného syna... Jedálny lístok, sobota 8. mája 1999: Raňajky: orechové palacinky s medovým mliekom Obed: varená kapusta s bravčovým mäsom Večera: lovecká (kto si čo uloví). Po pol deviatej som bol vonku. Jedni vravia, že siréna znovu ohlásila poplach, druhí nepočuli. Ale vojsko postavilo značku STOP! pred kasárňou, čo je znak, že sa niečo deje.

Vajatali hory, porodili myš! Po 45 dňoch som videl susedu Sandru Burjanovskú s deťmi Markom, Nikolom a Snežanou. Prišli sem nakrátko autom. Juca uvarila kávu, ktorú sme vypili vonku na ulici; bolo nás zo desať. Potom Vilka so Stanou odišli čakať na cigarety za trať. Keď som sa chystal spať, pred vchodom sa zjavila Bosa. Šla ku Draganovi. Vravím jej, že Dragan robí. Ona na to, že nerobí. Šli sme preveriť. Dragan bol doma. Vypili sme aj uňho kávu a zostúpili dolu ku mne na palacinky. Bosa zjedla jednu. Pýtala si kvasnice, ale ja som doma žiadne nenašiel. Blíži sa už poludnie, a ja som ešte nespal. Vodu máme, prúd nie. Vilka odišla upratať bicykláreň, ja spať. Okolo druhej sa prišla Bosina Ljilja ondulovať, dať si „minival“ s desaťročnou dcérou Tamarou. Vilka perie posteľnú bielizeň, ja sa holím. Idem uvariť kávu. Okolo tretej poplach. Je poplach, sedíme u nás v kuchyni, pijeme kávu a tŕpneme. Čoraz viac sa bojím odvtedy, čo vyviedli kucapacu pri škole. Rozhodujem sa: Ideme, či nejdeme jesť? Je čas obedovať, ale aj čas skryť sa. Predsa sme sa najedli, vlastne Vilka nie, lebo strihá. O 16.42 strihá Baneho, hoci už znovu zahučala siréna na poplach. Treba ísť dolu. Siréna sa počula príliš zďaleka, ale sa počula. Nova zavolal 985: úradne poplach nie je. Na vchode do kasárne STOP! Vojak vraví, že je poplach, veliteľ hovorí, že nie je. Údajne svadobníci strieľali z automatických pušiek. Napomenuli ich a poplach zrušili. Vieme, že keď sa Živana so Saškou vracajú z krytu, tak je po poplachu. Vracali sa, nuž sme si aj my vydýchli. Dajbože, aby takýchto nepravých poplachov bolo čím viac a pravý ani jeden. Sulićovcov prišla navštíviť dcéra Daniela s mužom. Tak teda s tým poplachom to bol cirkus.

31 /4710/ 30. 7. 2016

Zoroslav Jesenský

Nemám čo robiť Tieto prázdniny voľáko sú prázdne: často som s náladou úplne na dne. Tu sú síce telka, počítač, tablet, mám na dosah ruky takmer celý svet.

Sebastijan Srdanović, 1. 3 ZŠ maršala Tita v Padine

Zoroslav Jesenský

Stretol som ducha!

Chýba mi niečo, čo i v noci svieti: chýbajú mi kamaráti, chýbajú mi deti!

Kráčal som po dvore NOC bola hluchá, keď som odrazu narazil na DUCHA!

Idem na ihrisko, tam ich iste nájdem: len medzi deťmi prázdniny sú krásne.

Tam vedľa múrika SRDCE mi búcha, duch PRSTOM ľadovým dotkol sa mi UCHA! Pomóc! DUCH! Kričím. Zožerie ma, áno, úplne ZNIČÍ! Z múrika „mňau“ počujem tiché. To náš KOCÚR PÉRO v plnej svojej pýche ňufákom sa mi ucha dotkol: Tak som sa zľakol, že mi treba DOKTOR.

Len medzi deťmi prázdniny sú krásne Kamaráti, ako ste si už všimli, každý posledný Detský kútik v mesiaci venujeme tvorbe pre deti spisovateľa Zoroslava Jesenského. Páčivé básne o tom, ako deti trávia prázdniny, a aj o tom, ako môžu stretnúť ducha, si milé deti prečítate na tejto strane. Iste sa často počas prázdnin pýtate, čo by ste mohli robiť, ako sa zabaviť, aby vám nebolo nudno. Zoroslav Jesenský vo svojich veršoch radí, aby ste vyhľadali spoločnosť kamarátov, lebo len v takej dobrej partii sú aj prázdniny krásne. Prajeme vám pekné, veselé a šantivé letné chvíle!

Čajaka v B. Petrovci Matej Marčok, 1. a ZŠ Jána

www.hl.rs

Je to možno maličkosť iba, predsa však, zdá sa, niečo mi chýba. Áno, už to mám jasné! Viem, prečo sú mi prázdniny prázdne.

Informačno-politický týždenník

Sára Gašková, 4. 2 ZŠ Ľudovi

ta Štúra v Kysáči

• DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Danubiana – Miró – Svet

Nový Sad 30. 7. 2016 Ročník XXXIII Číslo 7/385

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 4 − 5

Stále proti politickým útlakom a klamstvám

str. 7

Koncovka hereckého draka

str. 8

INTERVIEW ZLATKO BENKA, LAUREÁT CENY PAĽA BOHUŠA, SA DOŽIL 65 ROKOV

Ani jeden deň bez trblietania Juraj Bartoš

oteraz sa ako autor podpísal na 14 kníh poézie, prózy, románov, dve drámy a dve bibliofílie. Roku 2013 mu Spolok spisovateľov Vojvodiny udelil Cenu Paľa Bohuša za najlepšiu knihu vydanú po slovensky v období 2006 – 2012 (keď vyšlo úhrnne 40 kníh). Je to zbierka básní Keď po hrdinstve (SVC Báčsky Petrovec 2008). „Cenu dostala kniha, nie ja. Ja som len napísal to, čo som si zmyslel aj videl,“ okomentoval uznanie, ktoré pred ním dostali Víťazoslav Hronec a Michal Harpáň. So spisovateľom Zlatkom Benkom (nar. 22. júla 1951) sme sa rozprávali týždeň pred jeho 65. narodeninami v záhrade a pracovni jeho rodinného a rodného domu v Laliti, kde žije s manželkou Annou (obe vysokoškolsky vzdelané dcéry žijú a pracujú na Slovensku). V tesnej blízkosti rukopisov, zbierok próz a poézie, váhy 12 kg, čakajúcich na deň, keď sa transformujú na knihy... Jeden z popredných slovenských literárnych kritikov Viliam Marčok (d)ocenil ,odvahu k pozitívnej vízii’ vo vašej tvorbe. V čom pramení táto odvaha, keď je planéta Zem so svojou ﬂórou a faunou čoraz ohrozenejšia? – Povedal by som, že na túto odvahu mám viac dôvodov. Najprv je to vedome pestovaná pozitívna vízia, ktorá zaručuje, aby sa aktivovali niektoré žľazy, ktoré produkujú endorfín, hormón, ktorý vyvoláva príjemné pocity vo vzťahu k všetkým možným situáciám. Znamená, že sa cítim dobre, ak myslím pozitívne. Dobrou náladou sa chránim od depresie a jej zhubných následkov. Odvaha mi o. i. pomáha nájsť odpoveď na otázku, prečo niekto činí, keď

nevie, čo činí. V krízových a nešikovných neprajných situáciách jediné východisko je odbehnúť z toho prostredia či ovzdušia a mať určitý dôvod, určitú záruku ohľadne svojho konania – v sebe. Nežiadať od nikoho nič a dostať sa von. Odvaha k pozitívnej vízii je odvaha vymknúť sa, vymaniť sa z nepríjemnej situácie a zachovať pritom svoju štruktúru bez ujmy na mentálnom a fyzickom zdraví. Ako ale zachovať tú štruktúru, keď na planéte ubúda ozón a pribúda znečistenie, keď (Bohušovu) motyku – gotiku z polí zahnala chémia? – V jednej básni hovorím, že Stvoriteľ utvoril mravce: čierne malé, čierne veľké, žlté, červené a biele; nie je iba jasné, prečo sa navzájom ohrozujú, zrážajú, a prečo to robí aj Homo sapiens. Aj túto myšlienku by som sčasti mohol rozviť v jednej krátkej poviedke; bola by o tom, že vlastne ľudský rod všeobecne je na jednej obrovskej farme, z ktorej jedinec nedovidí na to, čo sa deje v dákom vesmírnom hoteli ako povedzme dáky kohút na farme pri Belehrade nedovidí na to, čo sa deje v neďalekom hoteli Moskva. Víťazoslav Hronec v Chrestomatii slovenskej vojvodinskej poézie skonštatoval, že ste ,zvnútra osvietil našu poéziu určitou nádejou, síce neveľmi opodstatnenou, ale v každom prípade povznášajúcou’. Vari rozsievate nádej bez opodstatnenia alebo Hronec na vaše opodstatnenie vskutku

nedovidí? – Nedovidel vtedy. Neskoršie Hronec, pri udelení Ceny Paľa Bohuša, skonštatoval, že ,akoby Benka prevzal odkaz od Williama Faulknera, v ktorom tento americký spisovateľ tvrdí, že človek raz predsa zvíťazí, lenže Benka to víťazstvo vidí na duchovnom, nie na materiálnom pláne’. Ako

opodstatňujem svoju nádej? Tak, že som napísal Jedenáste prikázanie. Báseň je uverejnená po srbsky v časopise Zlatna greda a jej slovenský variant som poslal do Nového života. TAJOMSTVO MAGICKÉHO REALIZMU Sú vaše básne výsledkom mravčej práce, t. j. nadstavby motívov transponovaných zo životných situácií, udalostí a skúseností, alebo...? – Nič z toho, čo som vytvoril, nevzniklo z môjho osobného

presvedčenia, s výnimkou novinárskych príspevkov, ktoré som pripravoval ako novinár v Rádiu Odžaci. Zistil som, že čiastočne je umenie a tvorivosť aj v tom, že sa vzdialite od seba samého. Dávno Víťazoslav Hronec povedal, že základné a prvé pravidlo tvorivej činnosti je odosobniť sa. Ak sa zamyslím nad tým, ako vznikla moja tvorba, prichádzam k záveru, že vznikla nie z môjho presvedčenia, ani nie z mojej hlavy a mojej ruky, ale z toho, že ja som kvalitný príjemca, ktorý počúva, čo sa deje, čo pôsobí, čo sa činí alebo hovorí inde. To je transcendencia. Alebo astrálna projekcia; teda: ja nie som tu, ale som niekde inde, v nebi, v kozme alebo v pekle a ak prispôsobím svoju vlnovú dĺžku signálom, ktoré mi prichádzajú, tak som ,rozhlasový prijímač’ tých frekvencií a vtedy im rozumiem, aj keď sú záhadné a tajomné. Môj umelecký čin tkvie v tom, že ja to tajomstvo iba odhalím. Je to magický realizmus. Musíme vedieť, že my, reálne a racionálne, poznáme len 20 centimetrov z Genezisa ,dlhého’ 2 kilometre, treba teda zvláštna percepcia na to, aby sme spoznali a vedeli dať odpovede na otázky: čo, kde, kedy, ako a prečo. Treba zapojiť súhrnne sedem prúdov vo svojej hlave – lineárny, paralelný, syntetický, synestetický, simulakrálny, substanciálny a esenciálny, a treba vlnovú dĺžku znížiť na alfa; to je situácia, ako keď spíte a ono sa vám samo zjaví. Je transcendencia v tomto zmysle privilégiom ,vyvolených’? – Môžu ju zažiť aj obyčajní ľudia,

>>>

INTERVIEW >>>

24/II

ale napríklad iba počas sviatkov, akými sú Vianoce a Veľká noc. Im však transcendentácia trvá len chvíľu a mne trvá nepretržite, deň a noc, keďže ja som dobrý príjemca energií, ktoré niekde vznikajú a odniekiaľ prichádzajú. Ja len občas položím otázku a odpoveď mi príde sama. Pravdaže, nie je to až také jednoduché, je to zložité, treba vynaložiť isté úsilie na to, aby sa to, čo prichádza, dostalo do formy, ktorá bude pochopiteľná. Báseň je nakoniec možno predsa zložitá a možno ju treba čítať viackrát, ako treba viackrát počúvať Mozartovu hudbu, taktiež je možné percipovať ju viacerými spôsobmi. Nikdy ju nebude možné pochopiť úplne, ale nikdy nebude možné pochopiť ani Boha, Alláha, Budu, Šivu, Ra, slovom, podľa mojej mienky Stvoriteľa, ktorému vari treba pozmeniť aj meno a pomenovať ho proste Eón. Ak umelec vytvorí niečo, čo čas neohrozí, tak v tom svojom diele trvá nielen stopa po jeho inšpirácii, ale aj on sám. Slovom, kreácia je úmysel, aby sa zo skutočnosti vyryžovali útvary, ktoré nemôžu zmeniť svoju štruktúru, nemôžu sa pokaziť. V jednej svojej básni o tom skrátka hovorím takto: Plné je more ulít / Nájdi perlu. Nie je to báseň, je to gnóma. NEBESKÉ KOHÚTIKY Z doteraz vami vypovedaného vysvitá, že minimalizujete vlastnú účasť na vzniku básne, pričom vaša poézia má isté ﬁlozoﬁcké zázemie; žeby ono tiež prichádzalo spomenutým voľným prúdom alebo predsa dotvárate ten materiál viac než sa ,priznávate’? – Áno... Máte pravdu: ja to dotváram, ale tak, že otvorím tie ,nebeské kohútiky’. Okrem toho veľa toho poznám, lebo tu mám asi 3 000 kníh, ktoré som prelistoval alebo aj prečítal, na treťom mieste je tu tá transcendentálna projekcia, čiže možnosť presunúť sa a pochopiť aj to, čo je logicky nevysvetliteľné. Je tu zároveň, pri tvorivom čine analýza dôležitých vynikajúcich bodov z minulosti, ako v prípade skladby Gustava Mahlera, v ktorej hudba plynie, plynie, plynie, až sa tam, v tom, povedal by som, plazivom deji, v istej chvíli zjaví niečo, čo vyniká obsahom a významom. Cieľom

30. 7. 2016 • 31 /4710/ teda je dopracovať sa k tomu, čomu sa v divadelnom umení hovorí katarzia. To je bod, keď nikto ničomu nerozumie a všetci všetkému rozumejú, je to chvíľa, keď sa všetky prvky spletú do jedného klbka, ktoré sa potom už rozväzuje alebo nie; podstat-

né je, že sa to klbko utvorilo. Ja sám, keď sa dostanem spod vplyvu viacfázového pôsobenia, ako čitateľ, niekedy nemôžem tvrdiť, že som úplne pochopil to, čo som vytvoril. Napríklad môj román Deväť prsteňov mne

– Ó... dostal som nielen cenu, ale aj 100 eur, hoci neviem, či by to vystačilo na kúpu dreva, ktorým by som vykúril izbu, kým som tú knihu napísal. V podstate ma teší, že si niekto všimol moju prácu, že to, čo robím, má určitú váhu. Pred rokom som poslal do Spolku slovenských spisovateľov, kde som tiež členom, informáciu, že vypršalo už dva roky a tá odmenená kniha je aj naďalej pre Slovensko neznáma. Teraz je neznáma už tri roky. Myslím si, že my máme sčasti pomýlenú mienku o tom, ako sa Slovensko na nás pozerá. My si myslíme, že máme Slovensku dôverovať akoby to boli naši príbuzní; oni sa na nás ale pozerajú tak trochu „macošsky“, čo spomenul aj Michal Harpáň v Novom živote č. 5-6 / 2016 , citujúc Viliama Marčoka. Nechápu nás ako rovných. Stále sa pýtajú, či je literatúra Slovákov žijúcich

Zlatko Benka

Jedenáste prikázanie

Nikdy viac nebude vojna. Človek má dvadsať prstov Má dvadsať jeden gramov duše Na každý necheť nech si napíše Na čo slúži ktorý gram Takto môže do vojny s jedným prstom. Alebo dvomi Nikdy viac vojna. samému pripadá ako dielo, ktoré nemôžem nikdy dočítať, lebo vždy, keď sa dostanem z fázy kreácie, je mi všetko reálne a obyčajné. Neviem, ako si v tom zmysle vysvetliť i dávno napísanú báseň Za svetlom, ktorú Hronec zaradil do antológie Odfotografovať odchod odinakiaľ. Teraz sa mi totiž vidí ako ťažko pochopiteľná tým jednoduchým ,monofáznym’ spôsobom. Ako ste spomenuli na tohtoročnom Literárnom snemovaní v Petrovci, hoci ste Cenu Paľa Bohuša dostali roku 2013, zatiaľ to nebolo mediálne adekvátne zviditeľnené. Domnievate sa, prečo?

v zahraničí skutočne slovenská!? A čia žeby bola?! Prečo teda jednu z najlepších kníh poézie dolnozemských Slovákov vôbec – nie preto, že je moja – nedajú na hŕbu spolu s ostatnými knihami, a prečo tam niekto o nej neporozmýšľa a nenapíše? Ale problém je aj u nás: za posledných dvadsať rokov som nedostal ani dinár honoráru; iba tých 100 eur, ale ako odmenu za najlepšiu knihu. Načim sa opýtať, kam odchádzajú peniaze zo Slovenska, ktoré predsa k nám prichádzajú. Osobne nemám žiadnu samoľúbosť ani prianie, aby som bol veľký a slávny. Práve naopak: mojím želaním je, aby som, nakoľko je to možné, vylepšil tento svet.

GEOGRAFIA NEHMOTNÉHO Chcete to dosiahnuť svojím Jedenástym prikázaním... Spomenuli ste aj Stvoriteľa; čo pod týmto pojmom chápete? – Chápem ho ako energiu, ktorá utvorila čierneho malého, čierneho veľkého, červeného a bieleho – mravca. Áno, mravca. Aj mravce sú organizované v plemenách, medzi ktorými dochádza k nedorozumeniam. Pýtam sa, ako je možné, že Homo sapiens sa svojou analýzou nedokázal, práve ako také mravce, odpichnúť od svojich plemien. Preto som napísal Jedenáste prikázanie. Mojžiš napísal desať, ja jedenáste. Ak sa uplatní, táto báseň bude silnejšia ako vojenská industria sveta. Navrhujem konkrétne, aby sa toto Jedenáste prikázanie preložilo do všetkých jazykov, žeby ho ako plagát zalepili na nárožiach všetkých ulíc, žeby sa vynechalo meno autora a aby sa formovala osobitná a nová veda – geografia nehmotného. Čo by mala skúmať, čím by sa mala zaoberať táto nová veda? – Treba preskúmať, čo je naskutku nehmotné. Geografiu nehmotného by mali rozpracovať psychológovia. Lebo aj nehmotné má svoju geografiu. Ak niečo nemá pravidelnú geografiu, tak je to už prípad pre nemocnicu. Presná analýza pomocou encefalografa by mohla odhaliť, že v celkovej kapacite voluménu mozgu človek môže nenávidieť dve percentá, mať rád 8 %, cítiť radosť 23 %, koľko percent človek má a nemá rád, koľko má percent vôle a pod. Existujú centrá nehmotného, ktoré to registrujú a nemôže byť, že by sa bez geografie nehmotného vôbec niečo zmenilo v tomto svete, ktorý sa ocitol v omyloch rôzneho druhu, ktoré už veľmi dlho trápia civilizáciu. Dejiny sa nepretržite opakujú každých 52 rokov alebo každých 18 981 dní a menia sa len rovnošaty. A ešte niečo k tejto záležitosti: 20. júna 1968 sa začala nová, Vodnárova doba. Začínajú platiť celkom iné pravidlá; už ani súhvezdia nie sú tie isté. My starší poznáme aj tú staršiu dobu, keď vládlo dvetisícročné obdobie Rýb. Kto si dnes spomenie na egoizmus? Každý ho dnes chápe ako individualizmus. Slovo egoizmus je vytreté; existovalo počas uplynulých 2000 rokov, keď symbolmi obdobia Rýb boli Jupiter (ako pevná hmota) a

INTERVIEW

HLAS ĽUDU • OBZORY Neptún (ako plynné skupenstvo s premennou hmotou). Najdôležitejšie planéty pre Vodnára sú Urán a Saturn, ktoré sú v období Vodnára nositeľmi vyžarovania. Saturn je symbolom tradície a Urán symbolizuje individuálnosť. Zmena symbolov (planét) viedla k zmene frekvencií a frekvencie vplývajú na všetky možné kategórie: na naše myslenie, zvyky, obyčaje, vek, spôsoby, na prírodu, na poveternostné podmienky...

Píšete po slovensky i po srbsky. Čím sa riadite pri voľbe jazyka? – Tým, že poznám jednu i druhú literatúru, intuitívne alebo analyticky môžem uzavrieť, v ktorom jazyku by konkrétna vec znela lepšie a predovšetkým vychádzam z toho, že žijem v dedine, v ktorej rovnoprávne a pekne spolu žijú Slováci a Srbi. Niektorým Slovákom je normálne, aby hovorili po srbsky, a niektorým Srbom, aby rozprávali po slovensky. Existuje, pravdaže, kultúrna zvláštnosť jedného i druhého národa, tá tiež vplýva na rozhodnutie, v ktorom jazyku niečo napíšem, už podľa toho, ku ktorej kultúrnej zvláštnosti to, čo vzniká, má bližšie, takže vo mne ako v jednom spisovateľovi sú vlastne dvaja a do tretice je tu aj výtvarný umelec, keďže som sa venoval umeleckej fotograﬁi a venujem sa tvorbe koláží. Navyše, vydal som aj dve drámy a tretia stojí u lalitského režiséra Dušana Párnického nahraná na kazete. Zaujíma vás vôbec, či vaši čitatelia sú schopní preniknúť do podstaty a tajomstva vašej poézie? – Mojím cieľom je utvoriť niečo, čo sa nekazí. Nie použiteľné, ale pôsobivé. Pôsobivé. Vyhľadať dreň, podstatu a na nej stavať pyramídu, takú alebo onakú, pri-

tom sa vyhýbať nejakým ochotníckym slávnostiam; nezjavovať sa s Mozartom na dákych tanečných festivaloch. V jednej básni hovorím: Umierame, umierame všetci, verše zostávajú. Viete, 50 rokov je veľké sústo. Počas nich som ani jeden deň nestrávil bez toho trblietania. Poézia je trblietanie. Môže meniť formu.

Zlatko Benka

Púšť Uprostred púšte zavýja vlk. Ani čo by prosil Zároveň ktosi zvoní a zvoní pri bráne môjho domu Vstupujem do vlastnej kože Upovedomený O pôvode O príčinách O následkoch dokorán otvorených dvier Muž z predmestia má v taške vlka jeho autobus práve pribrzdil Ako zimná víchrica vtŕhajúca do kostí drsná ruka otvára tašku Skutočne tam má púšť Svištiace zrnká piesku a úpenlivé zavýjanie Útleho vĺčka opatrne beriem do rúk naskutku premknutý jeho drsným bytím V takomto skupenstve je najzákernejší vraví muž na odlete A mávne krídlami nad kvitnúcimi záhonmi Pohládzam zvieratko a prihováram sa mu s hlavou dohora vytím napĺňa ma a vymaňuje spod dostredivej sily hmoty Tak pohltila nás slnečným jasom predchnutá sedembolestná púšť Celý doterajší životný vek ste prežili v rodnej Laliti, podmienečne povedané na periférii slovenskej komunity vo Vojvodine. Necítite sa prípadne akoby v dákom pomyselnom gete? – Práveže. Avšak, nech ste kdekoľvek, na Severnom či na Južnom póle, ak máte bohatú obrazotvornosť a ste majiteľom transcendentálnosti a astrálnos-

ti, je to všetko jedno. Stačí mi, že podmienky tu mám priemerné, a že môžem dosiahnuť toľko, na koľko, podľa mojej mienky, mám. Nechcem od nikoho, od dákych nových majiteľov moci, závisieť. Tak sa mi zdá, že keby Cenu Paľa Bohuša dostal niekto z Petrovca, tak by osud tej knihy a jej autora bol pekný a veľkole-

pý, podstatne vznešenejší. Mňa sa tri roky v súvise s tou cenou nepýtal nikto nič. Nevšimol som si, aby niekto napísal recenziu, ani žiadnu širšiu analýzu, z ktorej by som sa dozvedel, prečo bola v tom období najlepšia. Iba čo širšia správa o jej udelení vyšla v prílohe Hlasu ľudu Obzoroch, kde autorka Pániková cituje Hronca. Oslovila ma síce prednedávnom terajšia riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, s ideou zorganizovať nejakú premiéru v ústave a výstavu mojich koláží v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci, ale či a kedy z toho niečo bude, zatiaľ neviem. Vyznieva to tak, ako v tom úsloví: Ďaleko od očí – ďaleko od srdca... – Nemajú, vyzerá, peknú mienku o mne; ja som tak trochu občas búrlivý, a veru právom. Ako mám chápať skutočnosť, keď roku 2011 ohlásili, že na Literárnom snemovaní budú oslavovať mojich 60 rokov a nakoniec o mne nepovedal nikto nič? Asi problém bude v tom, že som vzdialený a nechcel som slúžiť Petrovčanom alebo Pazovčanom. A predsa sa moje meno dostalo do medzinárodného súpisu spisovateľov v Cambridge. Vec je v tom, že to ignorovanie trvá už 50 rokov a ja naskutku nemám proti nikomu nič, ani proti tým, ktorí sú voči mne naladení nepriateľsky – tým sa iba vyhnem. ○

25/III

Ako by ste zadeﬁnovali svoju a súčasnú literárnu tvorbu, v prvom rade poéziu vojvodinských Slovákov? – Poézia je skutočnosť v trblietavom zrkadle. K tomuto poznaniu a pochopeniu som sa dostal transcendentálnou projekciou, ktorá je, rovnako ako astrálna projekcia neuveriteľne široká v čase a priestore. Odtiaľ čerpám to, čo som si všimol ako niečo iné a prišiel som na to, že som objavil istý druh kryštalizácie, či na nebi, či v priestore, či v čase. Treba, ako som spomenul, utvoriť geograﬁu nehmotného. Aj to bude určitá kryštalizácia. Domnievam sa, že sme sa zriekli práva na svojráznosť, svojbytnosť a práva na vzdorovanie šíriacej sa americkej civilizácie. Tak ako existovala grécka či rímska, teraz sa po celom svete šíri americká civilizácia, a to je civilizácia cowboya, ktorý atraktívne tabloidne pôsobí a my sme tomu nečelili. Naša tvorba je tak trochu tabloidná, všetko sú to väčšinou polopravdivé škrabotiny z pera polopravdivých osôb. Oproti nim stojí kreácia, o ktorú sa usilujem a cítim, že sa nemôžem vypojiť z transcendentálneho prúdu, ktorý je u mňa nepretržite taký vysoký, vznešený, sviatočný... Na literárnych poradách sa opakuje to isté: poďme nabudúce hovoriť otvorene, ale akosi sa nemáme k činu...? – Nemáme odvahu vzdorovať. Lebo by sme vzdorovali vlastnej existencii, ktorá priamo závisí od toho, či nás urazení vládnuci vyradia, či nás niekto vyhodí z roboty atď. Naša súčasná tvorba – je to more plné ulít, ale perál je málo. Aj ak pozorujeme celkovú súčasnú kultúru Slovákov v Srbsku, to sa nedá porovnať s tým, aká bola skôr; teraz je úplne zanedbaná. Kultúrne rubriky v slovenských médiách si nevšímajú, že existujú aj spisovatelia. Prišli noví ľudia, nové generácie a tie nepovedia,

že ich otcovia – predkovia boli v niečom aj dobrí.

U ME N IE

30. 7. 2016 • 31 /4710/

Danubiana – Miró – Svet Záznamy z umeleckého ostrova a výstavy Európske hviezdy – Miró & CoBrA Martin Prebudila

a sklonku júna sa v Bratislave uskutočnilo stretnutie básnikov a spisovateľov, ktorí sa zúčastnili na Medzinárodnom literárnom festivale Dunajské elégie venovanom najmä projektu mnohojazyčnej antológie poézie spojenej s Dunajom (o tom sme obsiahlejšie písali v Hlase ľudu č. 27). Trojdňový festival poézie končil v slnečné sobotňajšie popoludnie plavbou loďou do Čunova, kde sa pri Dunaji a vodnom diele, teda pri začiatku priehrady Gabčíkovo, nachádza moderná a veľkolepá galéria Danubiana. A tu sa vlastne začína osobitný príbeh a osobitný reportážny záznam plný skvelých zážitkov

26/IV

Odfotiť si tieto sochy neodolal ani náš všestranný kunsthistorik a výtvarný nadšenec Vladimír Valentík

a dojmov z tejto dvojhodinovej „plavby“ miestnosťami futuristického Noemovho korábu moderného slovenského, európskeho, ba dokonca i svetového súčasného výtvarného umenia. Len o pár dní neskoršie tam mali otvoriť výstavu obrazov jedného z najobľúbenejších svetových umelcov Joana Miróa... JEDINEČNÉ MÚZEUM MODERNÉHO UMENIA Jedno z najromantickejších múzeí moderného umenia v Eu-

rópe – Danubiana Meulensteen Art Museum – nachádza sa necelých 20 km južne od Bratislavy. Je to miesto, kde sloboda priestoru vodnej hladiny dáva vyniknúť kreativite myšlienok súčasných tvorcov. Jeho zakladateľmi sú holandský zbeÚčastníci Medzinárodného literárneho festivalu Dunajské elégie rateľ a podporovana polostrove s medzinárodnou galériou Danubiana pri Bratislaveteľ umenia Gerard Čunove 25. júna 2016 (foto: Štefan Cifra) Meulensteen z Eindhovenu a slovenský galerista Vincent Polakovič. odporúčajú najprestížnejšie priamym vizuálnym vnímaním. Od roku 2000, keď bolo múzeum svetové bedekre a sociálne por- Žiadne digitálne médium nie je otvorené, uskutočnilo desiatky tály. A to vôbec nie náhodou, schopné sprostredkovať priamy výstav najprestížnejších osob- v čo sme sa sami presvedčili v zážitok s umeleckým dielom. ností slovenskej, európskej a sobotné popoludnie 25. júna, Hlavným cieľom Danubiany je svetovej výtvarnej scény (Karel keď sme sa vylodili na tento tento zážitok zrealizovať. Vďaka Appel, Sam Francis, Miroslav priam neskutočný mimozemš- nemu vyvíja činnosť, ktorá na Cipár, Markus Prachensky, Ilona ťanský „umelecký“ ostrovček. Slovensko pravidelne prináša Okolitý park s rozlohou domáce a zahraničné výstavy v Kesserü, Rudolf Sikora, Martin Chirino, Vladimír Popovič a ďalší). Medzi tisícami slovenských a zahraničných návštevníkov, ktorí doposiaľ múzeum navštívili, nechýbali ani viaceré kráľovské návštevy a mnohé osobnosti kultúrneho a spoločenského života. Jedinečná poloha múzea nachádzajúceho sa na hraniciach troch štátov a predovšetkým mimoriadne citlivé prepojenie s okolitou prírodou a riekou Červená spermia (foto: Milan Panić) Dunaj poskytuje návštevníkom neopakovateľné pohľady nielen na vystavované výtvarné ume- osemtisíc štvorcových metrov rozsahu, aký tu doteraz nemal nie, ale predovšetkým na ﬂóru prezentuje sochárske diela slo- obdobu. Orientáciou na ﬁguraa faunu, ktorá je na polostrove venských a svetových autorov, tívnu a abstraktnú expresívnu umenia v každom ročnom ob- ktoré na pozadí zelene, vodnej maľbu vo svojich moderných hladiny a vzdialenej panorámy presvetlených výstavných sálach dobí unikátna a jedinečná. V priľahlom sochárskom parku mesta dostávajú nové dimen- umožnila predstaviť publiku môžu návštevníci vidieť diela zie. Polostrov umenia ponúka diela špičkových domácich i viacerých osobností, akými sú jedinečnú symbiózu výtvarných zahraničných umelcov. napríklad El Lissitzky, Magda- diel, modernej architektúry a ANEKDOTA Z GALÉRIE lena Abakanowicz, Jim Dine, výnimočnej okolitej prírody. Za desaťročie svojej existencie Vo chvíli našej návštevy v to Hans van de Bovenkamp, Jozef Jankovič, Arman, J. C. Farhi, pripravila Danubiana Meulen- sobotné popoludnie v galérii Vladimír Kompánek či Rudolf steen Art Museum desiatky Danubiany prebiehali prípravy výstavných projektov, ktoré na vernisáž výstavy pod názvom Uher. Prehliadku múzea, ktoré sa si prišlo pozrieť viac ako štvrť Európske hviezdy Miró & CoBrA, po svojej veľkorysej dostavbe milióna návštevníkov. Naplnila ktorá bola stanovená na sobotu podporenej vládou Slovenskej tým svoje hlavné poslanie – zbli- 2. júla 2016 (teda medzičasom republiky stalo novým symbo- žovať kultúry, blízke i vzdialené už aj otvorená) a pre milovníkov lom modernej Bratislavy, dnes a spoznávať iné druhy umenia výtvarného umenia bude trvať

UM ENI E

HLAS ĽUDU • OBZORY až do 13. novembra. Výstava bola však pripravená prakticky týždeň pred samotnou vernisážou a my sme teda mali česť podívať sa na ňu medzi prvými a, samozrejme, pred vstupom do osobitného priestoru galérie, kde bol sčasti rekonštruovaný ateliér slávneho maliara, aj sa vyfotiť. A tu ďalšia príhoda, či už historická anekdota. Pred objektív nášho kolegu básnika a redaktora Literárneho týždenníka Štefana Cifru si šli zastať domáci predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik a vzácny hosť z Belehradu predseda Združenia

pripomenula, že Holandsko odovzdáva Slovenskej republike 1. júla šesťmesačné predsedníctvo v Rade Európskej únie. Minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič v príhovore ocenil, že princezná Beatrix prišla na Slovensko práve pri odovzdávaní holandského predsedníctva, ktoré bolo podľa neho veľmi úspešné najmä preto, že aj v krízovej situácii v súvislosti s britským referendom si krajina zachovala zdravý rozum. Zakladateľ moderného európskeho múzea v priestoroch vodného diela na Dunaji Gerard Meulensteen, ktorý na projekt

výnimočných Španielov, ktorí zasiahli rozhodujúcim spôsobom do rozvoja umenia 20. storočia. Každý z nich bol jedinečnou osobnosťou, vysoko prečnievajúcou nad bežný umelecký priemer. Tak ako Picasso a Dalí, ani Joan Miró nepodliehal prevládajúcim prúdom – naopak, sám ich vytváral a spoluurčoval. Výber zo zbierky diel Joana Miróa nebol podľa jeho vnuka, historika umenia a kurátora Punyeta Miróa jednoduchý. „Museli sme veľmi rozmýšľať, ktoré diela z tvorby starého Tri klobúky otca a skupiny CoBrA majú na Martinovej hlave niečo spoločné. To bol kľúč (foto: Štefan Cifra) nášho výberu,“ doplnil Pinyet Miró s tým, že Miróa a skupinu kej skupiny. Maľby, obrazy a CoBrA spájalo aj experimentotapisérie od Miróa pochádzajú vanie s rôznymi umeleckými zo súkromnej rodinnej zbierky štýlmi. tohto španielskeho umelca a z „Miró a CoBrA boli súčasťou múzea Successio Miró v Palme európskej avantgardy, ktorá de Mallorca. Miróa a skupinu výrazne ovplyvnila moderné

Predseda Združenia srbských spisovateľov Radomir Andrić (vľavo), Gordana Andrićová a predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik (foto: Štefan Cifra)

spisovateľov Srbska Radomir Andrić s manželkou Gordanou, lenže nevedeli, čo v tej chvíli s ich slamenými klobúkmi, ktoré nechceli mať ani na hlavách, ani v rukách v zatvorenej miestnosti a pred veľdielom majstra Miróa. A tak tie ich dva klobúky predseda Andrić a manželka Goca, niežeby mi ich dali na podržanie, ale ich poskladali na môj slamený klobúk, keď aj vznikla celkom náhodou dobrá, priam antologická fotka.

Autor príspevku s poetkou Ljiljanou Crnićovou pri exponátoch

CoBrA spája experimentovanie s rôznymi umeleckými štýlmi. Joan Miró tvorí s Pablom Picassom a Salvadorom Dalím trojicu

Časť obrazov Joana Miróa v Danubiane (foto: M. Prebudila)

umenie druhej polovice 20. storočia. Umelci skupiny CoBrA pozvali na jednu zo svojich výstav pred sedemdesiatimi rokmi aj Miróa, táto výstava v Danubiane ju má návštevníkom pripomenúť,“ povedal pri otvorení výstavy riaditeľ jedného z najmladších múzeí moderného umenia v Európe Vincent Polakovič, s tým, že mnohé z vystavených diel dosiaľ v strednej Európe neboli vôbec prezentované. Návštevníci výstavy si do 13. novembra 2016 budú môcť pozrieť okrem iného aj repliku Miróovho ateliéru na Mallorce v skutočnej veľkosti s kompletne zariadeným interiérom a devätnástimi umeleckými dielami. ○

27/V

EURÓPSKA VÝTVARNÁ AVANTGARDA Výstava pomenovaná Európske hviezdy – Miró & CoBrA, ktorá ukazuje spojenie štýlu a tvorby španielskeho výtvarníka Joana Miróa (1893 – 1983) a práce umeleckej skupiny CoBrA (Kodaň – Brusel – Amsterdam, 1948 – 1951), bola v Danubiane otvorená prakticky v posledný júnový deň a otvorili ju spoločne holandská princezná Beatrix a maliarov vnuk Joan Punyet Miró. Princezná tým symbolicky

výstavy Európske hviezdy – Miró & CoBrA prispel sumou vyššou ako je polovica nákladov, vyzdvihol fakt, že s Danubianou prežil neuveriteľný príbeh a za 16 rokov od jej vzniku sa z nej stalo úspešné múzeum európskeho moderného umenia. Výstava, ktorú pripravila Danubiana v spolupráci s múzeom CoBrA v Amstelveene, zahŕňa približne 60 prác tejto umelec-

KNIHY

30. 7. 2016 • 31 /4710/

Posledný román (Peter Pišťanek: Rukojemník – Lokomotívy v daždi. Bratislava : Slovart, 2014) Janko Takáč

osledná kniha predčasne a tragicky zosnulého Petra Pišťaneka (1960 – 2015) Rukojemník – Lokomotívy v daždi vznikla pôvodne ako scenár pre rovnomenný rodinný ﬁlm Juraja Nvotu z roku 2014. Ale po ukončení produkcie ﬁlmu Pišťanek sa rozhodol tento scenár rozšíriť a doplniť do veľkosti románu. Ide o román založený na početných útržkoch príbehov inšpirovaných Pišťanekovým vlastným detstvom v jeho rodnej Devínskej Novej Vsi. Ináč tieto útržky autor predtým uverejňoval v internetovom magazíne InZine, ktorý medzičasom zanikol. V románe sledujeme život desaťročného chlapca Petra Achbergera, ktorý si svoje detstvo prežíva v Devínskej Novej Vsi koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia. Ide teda o turbulentnú dobu pred, počas a po období tzv. Pražskej jari (1967

– 1968). Peter je jedináčik, ktorého detstvo v socialistickom štáte je poznačené dvomi problémami. Najprv tým, že jeho rodičia ako vyškolení odborníci zutekali do Rakúska a zanechali ho ešte ako štvorročného žiť za Železnou oponou so starými rodičmi (preto, lebo opustili socialistický štát, Petrovi rodičia sa stali zradcami a nebolo im dovolené vrátiť sa po svojho syna, ktorý sa tak fakticky stal rukojemníkom). Petrov dedo Erich bol úspešný, bohatý predvojnový kapitalista a mal reštauráciu v Bratislave. Ten druhý problém však spočíval v tom, že po príchode komunistov na moc Erich sa stáva podozrivou osobou a s rodinou sa musí odsťahovať do Starej Vsi, kde žije v dvojizbovom byte v ošarpanej a večne blatistej tehliarskej kolónii. Ale aj napriek

tomu, že je pre komunistov podozrivou osobou, Erich sa ako schopný a vynaliezavý obchodník časom dostane na post vedúceho v miestnom pohostinstve, v miestnej krčme. Poznačený svojím pôvodom, Peter predsa má koľko-toľko bezstarostné detstvo. Chodí do tretej a štvrtej triedy základnej školy, má dosť priateľov a snaží sa byť užitočným v dedovom pohostinstve. Cez jeho početné príbehy – najčastejšie ich prežíva spolu s chlapcom Ferkom Glanzom, ktorého Peter len veľmi neochotne považuje za priateľa – sledujeme život v spoločnosti, ktorá dennodenne zápasí s paranoickým totalitným režimom, potom s otvorením sa a čiastočnou demokratizáciou, zase s okupáciou a návratom k totalite, až pokým nenastane obdobie tzv. normalizácie. Medzi všetkými tými udalosťami

Achbergerovci sa snažia udržať sa pohromade a mať aký-taký, čím lepší život. Preto je na konci Petrovi veľmi ťažko opustiť Devínsku Starú Ves a konečne odísť k rodičom do Viedne, lebo za sebou zanecháva celý svoj život a celé jedno detstvo – bohaté na kamarátenie, hru a dobrodružstvá, vône a chute, ktoré sa v tej podobe viac nikdy a nikde nezopakujú. Ide o všetko to, čo mu žiadny komunistický režim nemohol odňať, a ani kapitalistický znovu darovať. Román Rukojemník – Lokomotívy v daždi je efektne zabalený do podoby starodávneho kartónového lístku na vlak (takého, aký sa ináč aj u nás v Srbsku predával asi do konca 80. rokov). Možno to aj preto, lebo sa tento román najviac podobá pomalému cestovaniu cez jedno obdobie a cez jedno detstvo, také, aké sa viac nikdy nebude môcť zopakovať, práve tak, ako sa ani totalitný komunizmus nikdy viac nevráti, a práve tak, ako sa už ani tie lokomotívy (pre ktoré sme tie kartónové lístky kedysi kupovali) nikdy viac nevrátia na naše dávno zarastené trate. ○

Detská obrazotvornosť na prvom mieste (Aleksandra Vranić: Tvorivé písanie s prvkami tvorivej dramatiky riadené potrebami detí. Bratislava 2015) Anna Horvátová

28/VI

aždá kniha je veľkým prínosom do klenotnice písomníctva. Knihy pre deti a o deťoch sú nepopierateľne najvzácnejšie. Nikdy nie je dosť takých kníh. Aj vlani v júni v Bratislave vyšla zaujímavá knižočka Tvorivé písanie s prvkami tvorivej dramatiky riadené potrebami detí autorky Aleksandry Vranićovej, ktorá sa, ako mnohí iní od nás, rozhodla tvoriť a podnikať na Slovensku. Táto kniha je vítaná v predškolských ustanovizniach, hračkárňach, všade tam, kde sa pestuje správny prístup k výchove detí a kde sa podnecuje tvorivá činnosť pri výchove detí. Knižočka obsahuje osem kapitol, v ktorých je obsiahnuté množstvo praktických rád, spôsobov a metód, ako čo najsprávnejšie postupovať pri výchove detí a z tých útlych malých človiečikov formovať správne osobnosti v nežičlivých časoch tak pre deti, ako i dospelých, a vytvoriť v nich cit pre to správne, tvorivé, pekné, ľudské. Sú to tieto kapito-

ly: Tvorivé písanie a princípy jeho výučby, Techniky tvorivého písania poézie, Techniky tvorivého písania prózy, Techniky tvorivého písania dramatických textov, Organizácia výučby tvorivého písania, Skúsenosti s uplatnením metódy, Záver. Osobitnú časť tvoria prílohy detských prác a prác pre deti. Všetky články hlavne vysúvajú do popredia, okrem tvorivého písania, neobmedzenosť v práci – slobodu tvorenia a spoznávania, kreativitu detí, pozitívny vzťah pedagógov k deťom, vnútornú motiváciu, individuálny prístup k deťom a keď ide o techniky, autorka uvádza skutočne veľa rozličných techník. Vranićová zo svojich skúseností uzaviera: „Moje skúsenosti vo výučbe tvorivého písania s deťmi, ktoré len začínajú písať, ma utvrdzujú v tom, že údajná netalentovanosť znamená len potlačenie kreatívneho, ktoré žije azda v každom z nás, neustálym ﬁxovaním na najspodnejšiu vrstvu gramotnosti, ktorá zaberie všetok čas, ktorý je k dispozícii, nenechávajúc čas a priestor prirovnaniam, me-

taforám, oxymoronom, aby rozkvitli. Zaujímavé je potom sledovať, ako sa malý spisovateľ začína starať aj o formálnu stránku diela, lebo nechce v tejto čiastočke seba mať zle napísané ypsilony. Toto pozorujem vo svojej praxi s deťmi výučby tvorivého písania aj u tých najmladších detí, ale aj u niečo starších, ktoré vyžarujú radosťou znovunadobudnutej slobody a aj samotné bývajú prekvapené z toho, čo zanechajú na papieri.“ Je tu vysvetlený aj pojem tvorivého písania, ktoré „sa niekedy mylne spája so zámerom tvorenia veľkých umeleckých diel alebo s cieľom stať sa spisovateľom“. Dokonca Daniel Hevier „pri chápaní metódy tvorivého písania kladie dôraz na prvé slovo, na kreativitu“. Správne vystihuje, že „tvorivé písanie je iba jednou súčasťou širšej osobnostnej i kolektívnej tvorivosti, ono nemôže byť činnosťou samo osebe a sa-

mou pre seba, ono sa stáva súčasťou tvorivého konceptu, ktorá smeruje za alebo nad samotnú zručnosť vytvárať text“. Vranićová správne vystihla skutočnosť, na ktorú, žiaľ, v praxi narážame nespočetnekrát, a čo pedagógovia, žiaľ, popierajú, že „relevantnú úlohu vo výučbe tvorivého písania pri práci s deťmi zohráva aj správanie pedagóga voči nim“. V tejto neveľkej, ale vzácnej knižke je mnoho takých na prvý pohľad jednoduchých poučiek, alebo zabudnutých, akože minucióznych, triviálnych záležitostí, na ktoré by sa predsa nesmelo zabúdať. Kniha je vlastne skvelým výsledkom tvorivej a svedomitej práce Aleksandry Vranićovej, ktorá aj spomenula, že pre vznik tejto metódy bola rozhodujúca prax v literárno-dramatickom odbore Základnej umeleckej školy Ružová dolina. ○

UNDERGROU ND

HLAS ĽUDU • OBZORY

ALDO IVANČIĆ A DARIO SERAVAL, ČLENOVIA SKUPINY BORGHESIA ZO SLOVINSKA

Stále proti politickým útlakom a klamstvám Stevan Lenhart

lovinská Borghesia bola v 80. rokoch dvadsiateho storočia jedným z významnejších mien na scéne alternatívnej hudby niekdajšej Juhoslávie. Na rozdiel od svojich spoluobčanov zo skupiny Laibach, ktorí sa v tom období prevažne zaoberali teatrálnou exploatáciou symbolov a mýtov totalitných ideológií, Borghesia sa vo svojej tvorbe priamejšie postavili proti politickému útlaku, neustále vyzdvihujúc potrebu neobmedzenej slobody umeleckého a individuálneho vyjadrovania. Po dlhšej prestávke sa pred niekoľkými rokmi znovu dali dokopy a nahrali aktuálny album And Man Created God, ktorý vyšiel v americkom vydavateľstve Metropolis Records. V tomto roku vystupovali na festivale Exit a po koncerte sme mali príležitosť rozprávať sa s dvomi vedúcimi členmi skupiny – Aldom Ivančićom a Dariom Seravalom.

Napriek tomu, že ste sa zaoberali tabu témami a kriticky narážali na politické udalosti a osobnosti, koncerty skupiny Borghesia predsa nikdy neboli zakazované a nemali ste vážnejšie problémy s cenzúrou. Ako sa dnes pozeráte na situáciu ohľadom slobody vyjadrovania v Juhoslávii? Aldo Ivančić: Vždy sme boli výrazne urbánnou skupinou a koncertovali sme hlavne v juhoslovanských mestských strediskách, akými boli Ľubľana, Belehrad, Záhreb, Skopje. Zriedkavo sme hrávali v menších prostrediach, kde by sme prípadne mohli nadísť na nejaké problémy. Obávam sa, že keby sme dnes prišli s takým programom, aký sme prezentovali v minulosti, bolo by to inak. Zdá sa, že médiá sú dnes omnoho reakčnejšie než v minulosti

jednoducho hudbou reagovali na to, čo sa vtedy stávalo? Aldo Ivančić: Myslím si, že bolo i jedno, i druhé. Album Resistance je v určitom zmysle bibliou zániku Juhoslávie. A dokonca keď si všimneš význam slova Resistance a na obale vydania je znázornená tá päsť... Nehovorím, že hnutie Odpor zo Srbska neskoršie prevzalo ten názov a symbol priamo od nás, ale v podstate ide o tú istú vec. Resistance znamená Odpor a tá päsť bola na našej platni ešte roku 1989. Ešte predtým sme si robili srandu z vládnucich inštitúcií a podpichovali sme Slobodana Miloševića v piesni Discipline. Vtedy sa málokto opovážil hovoriť proti Miloševićovi – mnohí síce vyjadrovali kritické mienky o ňom, ale my sme jednoducho šli ponad to všetko a urobili sme burlesku z celej tej burlesky. Borghesia sa vo svojej tvorbe často zaoberala tematikou sexuality a v druhej polovici 80. rokov ste na koncertoch premietali aj niektoré pornograﬁcké videonahrávky... Zaujímavá bola napr. videokoláž, v ktorej ste striedali scény s pornoherečkou Cicciolinou a speváčkou Madonnou... Aký bol váš zámer keď ste premietali tie nahrávky? Provokácia? Aldo Ivančić: V súčasnosti sa vlastne celkový hudobný priemysel zakladá na otvorenej sexualite a funguje to ako lacná exploatácia tejto tematiky, takže dnes všetky tie kočky v hudobných videoklipoch mykajú zadkami bez akéhokoľvek iného obsahu. Je to dnes už otvorený predaj sexuality a čistá prostitúcia v hudobnom priemysle, čo sme nikdy nepodporovali. Nemali sme vopred určený zámer tou sexuálnou tematikou niekoho alebo niečo provokovať, jednoducho

sme postavili zrkadlo situácie v spoločnosti – ak v tom niekto videl nejakú provokáciu, bol to proste jeho problém. Dario Seraval: Madonna bola na tých videonahrávkach ináč perverznejšia než Cicciolina. Aktuálny album And Man Created God vlastne predstavuje návrat Borghesie po dlhšej prestávke. Ako sa cítite ohľadom toho? Aldo Ivančić: Ten návrat je v podstate príliš nevďačná robota. Začínaš niečo odznova a pociťuješ určitú záťaž, lebo všetci niečo od teba očakávajú a majú ten-nejaký nostalgický pocit, ktorý mne osobne lezie na nervy. V žiadnom prípade sa nehanbíme za svoju tvorbu z minulosti, ale po dvadsiatich rokoch si jednoducho inakší človek, prešiel si cez nové skúsenosti, zoznámil si sa s novou hudbou, si o 20 rokov starší, svet sa medzičasom celkom zmenil a jednoducho aj forma a obsah tvojej tvorby si žiadajú určitý update. S Borghesiou v 21. storočí by sme sa chceli vydať na nejaké nové cesty a zároveň zostať verní pôvodnej idey. Čím bola inšpirovaná pieseň We Don’t Believe You? Aldo Ivančić: Hlavnou inšpiráciou boli uličné demonštrácie v Ľubľane a vo svete, to uličné vedomie a hlas národa, ktorý otvorene povedal politikom a korporačnému svetu, že im viac neverí. Odkaz je teda celkom jednoduchý. A keď povieš politikom, že viac neveríš v ich klamstvá, zároveň začínaš hľadať nejaké nové riešenia, nové cesty. Nevieme presne, kam nás to zavedie, ale určite sa niekam musíme pohnúť. Dario Seraval: Niečo už len budeme musieť vynájsť, však? ○

29/VII

Súčasný zvuk Borghesie sa zdá byť omnoho bližší štýlu industrial rock než EBM (electronic body music), s ktorým vás často stotožňovali v minulosti... Aldo Ivančić: Nikdy sme sa netrápili otázkami, ako by Obal vydania sme mali znieť a nemali sme And Man Created God to deﬁnované, že náš zvuk je EBM, alebo industrial rock, a dnešná falošná, dvojtvárna alebo niečo iné. Jednoducho morálka je reštriktívnejšia než vytvárame hudbu a na vás kri- niekdajšia komunistická strana. tikoch zostáva, aby ste to nieDario Seraval: Všeličo sa dalo kam zaradili... Viem, že mnohé robiť v Juhoslávii a nebolo to skupiny sa vopred rozhodnú, také zlé. Najmä počas posledných že budú hrať house, rockabilly štyroch rokov pred zánikom spoalebo industrial, a potom hrajú ločného štátu bola vyvinutejšia práve to. Avšak my vždy ne- občianska spoločnosť, ľudia viac jako oscilujeme medzi štýlmi navzájom komunikovali a mal si a jednoducho sa nezaťažujeme pocit, že tvoje aktivity majú netým, či ide o hip-hop, rock alebo jaký účinok. A dnes môžeš robiť, niečo iné. čo chceš, a budú ťa jednoducho Dario Seraval: Vždy sme sa ignorovať. Nezakážu ťa, ale ťa vlastne cítili ako rockeri, aj vtedy, ignorujú. keď sme ako nástroje používali syntetizátory a bicie. S tým elekPieseň Konﬂikt z vydania tronickým hudobným štýlom Resistance (1989) určitým spônás stotožňovali hlavne preto, sobom predpovedala vojnové lebo naše vydania vychádzali v udalosti, ktoré sa onedlho pobelgickom vydavateľstve Play It tom skutočne stali na území Again Sam, ktoré bolo zamerané bývalej Juhoslávie. Mali ste na taký zvuk. nejakú predtuchu, alebo ste

Borghesia na festivale Exit 2016

DIVA D LO

30. 7. 2016 • 31 /4710/

MELODRAMOLET O JEDNOM ŠEPKÁROVI

Koncovka hereckého draka Annamária Boldocká-Grbićová

30/VIII

eidealizujem šepkárov, majú privilégium, že šrotovník času do istého zomelie podradnosť, pretenzie, predvoj, slávu, prestíž. Ale tak byť šepkár v divadle! Kontrolovať neistoty, pauzy hlavných protagonistov, ba aj samotného režiséra. To je niečo! Lesk a bieda titra Vonkoncom Pavla Čiliaka Číľa (1946 – 2012) už nezaujímal život, ktorý prišiel potom. Takého, v kalendári len štvrť na starobu. Keď si divadlo do rúk vzali iní... Asi o tej vlastnej bezvýznamnosti tušil zavčasu. A zasa, akosi sa k nej nechcel priznať, veď kto chce naisto vedieť, že zo svojej špičky raz spadne! On, pochádzajúci z tej najvyššej hereckej šľachty! Od roku 1955 tríbený Privratským, Bartokom, Vasiljevićom, Chmelkom, Sládečkom, Hansmanom, Majerom, Butkom... Čo mu tlieskali a po pleci ho potľapkávali na najprestížnejších festivaloch v Trebinji, vo Vranji, v Martine, v Brezne, v Prahe... Čo nás bral vo Vyrezávaní bláznov, v Deťoch, v Mirandolíne, v Kráľovi Ubu, V zákulisí, Lýsistrate… Za svoje herecké výkony bol odmenený viacerými uznaniami tak doma, v Juhoslávii, či v Srbsku, ako i na Slovensku. Jedno z tých najvzácnejších je Čestné uznanie so zápisom do Pamätnej knihy Združenia divadelných ochotníkov Slovenska ako jedinému divadelníkovi zo Srbska. Nevedia vlastne, kedy presne začal žiť ako Herbert, ktorého naposledy potom i na doskách stvárnil s Alžbetou Vagadayovou (Volám sa Herbert), v alternácii s Pavlom Čiliakom. Hovoria, že ho vo svojej vychrtlej samote bez tepla a svetla, či skôr vydedenstve, dobrovoľnom vyhnanstve z reality a z blúznivého polospánku vedel prebrať potlesk. V tej chvíli

vedel, že je príliš skoro, aby bol nahraditeľný, a príliš neskoro myslieť si, že je nenahraditeľný! Ale, žijeme tým, čo dávame! Žil, aby bol niekto iný. Žil postavami, ktoré stvárnil, do posledného dychu, keď ho už potom diváci a ľudia zanechali. Keď sa opona spustila a nik ho nečakal. Už ani diaľkový ovládač v šatni, ktorý

Pavel Čiliak v predstavení Popanštená kotrba (foto: z archívu Divadla VHV Petrovec) suverénne patril jeho ruke hereckého veterána, starého mládenca! Nemal sa kto oň starať, keď mimo javiska, v zákulisí, začal ľutovať sám seba! Až napokon, bol šepkár v predstavení. Po troške almužna bol jeho šepkársky angažmán v predstavení Klinč Slovenského vojvodinského divadla. Osika Triasol sa vraj pred premiérami v šatni ako Osika, čo stojí a hrdí sa pod divadlom. Bol všetečná včelička. Konal so sebou, pracoval na precitlivení a empatii, večne upodozrievajúci v toho herca, čo má z neho vytrysknúť. Na skúškach nehovoril, načúval pokynom, a potom sa doma dôkladne drvil ako každý seriózny herec, čo je najosamelejšia bytosť – len so svojou koncentráciou a obrazotvornosťou, so svojimi neistotami a prehodnocovaním sa... Doprajte si prejsť povedľa Osiky v strede Petrovca, pod divadlom, bližšie k nádvoriu, otrasie vami Číľo!

Hlas Nabuchodonozora Asi bol býval raz šťastný. S takým hlasom! Lyrickej rezonancie. Vedel presne a dôkladne narábať hlasom, jedno, či v komédii, či v tragédii. Sýty hlas to bol, „baršanový“! Rezonoval ako chrapľavý a krikľavý a takýto bol drahne využívaný v rozhlasových hrách Ľuboslava Majeru v Novosadskom rozhlase. A vôbec na jeho hlase sa akoby stavalo predstavenie, taký pocit mám! Rok 1979 sa písal, keď sa v hre Nikolo a Nabuchodonozor rozplakal dračím hlasom a ním si vytvoril dištanc, gard, vyššiu ambíciu... S týmto v štíte stojí na jednej archívnej momentke s úsmevom, k tomu „cigaršpic“ s cigaretkou, v silvestrovskej noci 1985/86 v Divadelnom klube VHV nad urodzenou spoločnosťou divadelnou. Superiórny a spokojný – o sile herca! Chcem myslieť, že bol šťastný. Aj čo snáď najvýstižnejšie zo všetkých plakal hlasom! Preboha, ako dokázať divadlovať bez takého hlasu! Rozkoš Nehrával alfa milencov, tí mu nepatrili! Bol nejako nad nimi. Malý, územčistý, a bol tak vyššie! Ó, aký potentný bol na javisku jeho výkon! Bol hlavný protagonista! Neistoty zo šatne zmizli v tom vírení afektov a expresie, v karnevalizácii, depatetizácii, akú často vedel vytvoriť svojimi bravúrami! Obsesívne, biologické prevtelenie sa dalo priam ohmatať z každej postavy. Jeho výkon pripomínal uspokojeniu libida! Sebaobšťastneniu! Povestný je jeho pán Ružička, ležiaci na bruchu sa kolíše, keď k nemu pristupuje herečka a pýta sa ho: Pán Ružička, ste sám? Neraz Režisér akoby využíval jeho túžbu po láske a po žene. Sám tie vrcholné rozkoše pociťoval zakaždým, keď hral, v opojení predstavenia, tie by mu reálne nikto nedal, nijaká človečina, ani tá ženská. Ani tak intenzívne! Vravia, že raz mal

románik... Napokon v Herbertovi prežil lásku a z kochu sa zohrialo! Mohol milovať. Bol to výkrik prebolestný! Po nehe, po ľudskom teple! Nant U rodákov žijúcich v Nante si potvrdil zapálenie k výtvarníctvu. Zo štúdia výtvarníctva zostali zanietené zmienky o Brunovskom, minuciózne presné rytiny do lipového dreva a hra na píšťale. Záchvevy úsmevu, keď vyhladovenej divadelnej mládzi pripravoval hrianky a zasväcoval ich do zátišia kapustnice. Chcel duplovať a byť dôležitý. Chcel sa pýtať a chcel byť užitočný pre tie vyššie ambície! Hrať v nekonečne! Šepkanie v husej koži Najbližšie som mu bola trikrát. Okrial hlasom ako Nabuchodonozor, keď sme s televíziou nakrúcali jeho rytiny, ktorými kompenzoval nehranie na doskách a keď bol pri mojich neistotách nesúdenej herečky v mojom nevydarenom exkurze erotizovanej drámy Keď sa schladí VHV roku 1990, pre ktorú aj vypracoval celkom symbolistický plagát! Raz a hotovo! A potom prišlo k premene generácií, divadelnej stratégie, k sprofesionalizovaniu, to, čo prirodzene prísť prišlo! Ochotníctvo je najvznešenejšia, ale efemérna kategória, darí sa naplno, keď je materiálna istota. V neistote zo straty zamestnania a miesta v divadelnej hierarchii začal chátrať... A tak málo som sa vlastne činila pre Číľa! Čoby úpenlivo, len tak nepatrne bolo treba, aby sa pozmetala svojrázna potupa z tohto, osud tak chcel, šepkára. Ani veľmi nenapnúť uši a počuť jeho, čo aj už nevládny, predsa „nadhlas“ umierajúceho bez obsadenia! Hlas z búdy – zdola na horu javiska! Ten neutícha! Mea culpa! Mea omnia culpa! Dňa 20. októbra, keď si pripomenieme nedožitú sedemdesiatku Pavla Čiliaka, zostane mi aspoň zúfalý pocit ľudského zlyhania! ○

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra Nemenné veci a kompromisy EŠTE RAZ O KRAJANSKEJ NEDELI NA FOLKLÓRNYCH SLÁVNOSTIACH POD POĽANOU NA DETVE

Anna Francistyová

loženia Krajanskej nedele máme ustálené, že najúspešnejší folklórny súbor z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v danom roku za odmenu o rok neskoršie vystúpi na FSP v Detve, čo si každý náš súbor veľmi váži. Medzičasom som sa dozvedel, že podobné reakcie boli aj zo strany rumunských Slovákov. Čo na to pán režisér Fabišík? – Pán Fabišík mi vtedy – s ospravedlnením, že on o tom nevedel – vysvetľoval, čo zopakoval aj neskoršie pri stretnutí v Békešskej Čabe, že sa ten projekt, za ktorý získal dotáciu z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, nedá meniť. Totiž že je to dvojročný projekt, a tým aj koncepcia pod spoločným názvom Keď išiel tatko do sveta, podľa ktorej v roku 2015 na Krajanskej nedeli vystupovali iba Slováci zo štátov tzv. Dolnej zeme a v roku 2016 Slováci zo zámoria a západnej Európy. Ja

pre Slovákov žijúcich v zahraničí. K čomu ste dospeli pri tejto asi dosť ostrej debate? – Keď som videl, že sa tu naozaj nedá nič meniť, pristal som na

si pre všetkých, čo sledujú folklórne diania v živote vojvodinských Slovákov, bolo prekvapením, že minuloroční víťazi Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... nevystúpili v ústrednom programe na tohtoročných 51. Folklórnych slávnostiach pod Poľanou. A to nie preto, že sa im nepodarilo do Detvy odcestovať, ale že neboli do programu zaradení. S cieľom dopovedať si túto záležitosť, rozprávali sme sa s Jánom Slávikom, predsedom Výboru pre kultúru NRSNM, zároveň dlhoročným tanečníkom, Ján Slávik, predseda Výboru choreografom, členom odborpre kultúru NRSNM ných porôt, proste folkloristom dušou i srdcom. Veru ani on sa s týmto faktom nemôže zmieriť. taký kompromis, aby výnimoč– Áno, tak ako pre väčšinu ne v roku 2017 na 52. FSP – na folklórnych nadšencov, aj pre 44. Krajanskej nedeli v Detve mňa bolo veľkým a nepríjemným vystúpili dva naše súbory: a to prekvapením to, že minuloroční víťaz z roku 2015 a víťaz z roku víťazi Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... nevystúpili na 51. Folklórnych slávnostiach pod poľanou v Detve v scénickom programe súborov, skupín a sólistov Slovákov žijúcich v zahraničí – na 43. Krajanskej nedeli pod názvom Keď išiel tatko do sveta. Rozdiel bol iba v tom, že som ja to prekvapenie zažil ešte niekde na začiatku roku, keď som sa stretol s Vlastimilom Fabišíkom, dlhoročným režisérom spomenutých programov v Detve. Pritom som si na túto zvesť ako ku kolegovi dovolil dosť búrlivo reagovať s kritickou poznámkou, že Na Krajanskej nedeli tohto roku iba súbory zo zámoria a západnej ako si to vôbec dovolil Európy: na snímke folkloristi z Toronta (Foto: S. Hlaváčová) urobiť takú koncepciu programu, v ktorom tohto roku nevystupuje ani je- som predsa s odpoveďou nebol 2016. A ďalej by išlo všetko ako den súbor z tzv. Dolnej zeme: spokojný a znovu som mu zo- predtým, a dúfam, že sa takéto Maďarska, Ukrajiny, Rumunska, pakoval náš stav, ktorý som ne- veci viac nebudú stávať. Chorvátska a Srbska. Vtedy som skoršie pri stretnutí zopakoval aj Hložančania, ako minulomu pripomenul, že my už od za- Jánovi Varšovi, predsedovi Úradu roční víťazi Folklórneho fes• KULTÚRA •

tivalu Tancuj, tancuj..., pôjdu a vraj aj vystúpia v auguste na Hontianskej paráde. Je to primeraná náhrada účasti na podpolianskom podujatí? – To, že členovia KOS Jednota z Hložian v tomto roku budú účinkovať na 21. ročníku Hontianskej parády v Hrušove, osobne chápem ako výsledok spoločnej snahy MSS a NRSNM sčasti napraviť cudzou rukou zapríčinenú chybu. Vie sa už niečo o koncepcii ústredného programu 52. Folklórnych slávností pod Poľanou na budúci rok? – Pri stretnutí v Békešskej Čabe za prítomnosti pána Fabišíka a kolegov z Maďarska, Rumunska a Chorvátska sme sa dohodli aj to, že programová téma 44. Krajanskej nedele Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve v roku 2017 bude viazaná za naše zvyky spojené s použitím masiek rôzneho typu. Nuž a ktorý z odmenených súborov z tohtoročného FFTT pocestuje na Detvu? Neviete, či v dohľadnom čase bude zasadať Organizačno-správna rada FFTT kvôli súvahe tohtoročného festivalu? – O tom, že ktoré súbory nás budú na rok predstavovať v Detve v súlade s pravidlami Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., podľa mňa by sa malo dohodnúť na spoločnej schôdzi Organizačno-správnej rady a odbornej poroty. Predpokladám, že sa uskutoční po skončení sezóny letných dovoleniek. Na záver ešte, keďže už máme len týždeň k nášmu najväčšiemu sviatku, na aké folklórne „lahôdky“ sa diváci môžu tešiť na blížiacich sa Slovenských národných slávnostiach? – Aj vzhľadom na zmenšený rozpočet programy SNS by nemali mať umelecký úpadok. Snažili sme sa, aby si diváci užili aj v tomto roku z početných programov a iných obsahov SNS.

31 /4710/ 30. 7. 2016

Kultúra Z MEDZINÁRODNÉHO UMELECKÉHO TÁBORA V KRČEDINE

Umenie nás spája Anna Lešťanová

kademik Matija Bećković a maliarka Hanadi Al Darwish, predsedníčka Departmánu pre vizuálne umenie Ministerstva kultúry Kataru, vo štvrtok 21. júla v dome rodiny Jakšićovej slávnostne otvorili 9. Medzinárodný umelecký tábor v Krčedine. V slávnostnom otváracom ceremoniáli sa zúčastnil aj Vladimir Gak, predseda Obce Inđija. Na Scéne Boru Đordevića akademikovi Matijovi Bećkovićovi, herečke Biljane Đurićovej, maliarovi Draganovi Stojkovi a hudobníkovi Dragoljubovi Đuričićovi tohto roku udelili tradičné tituly Ja Krčedinac. Medzinárodná literárna odmena Arte sa dostala spisovateľovi Salimu Babulaogluu z Azerbajdžanu. V bohatom umeleckom programe sa zúčastnili početní spisovatelia, hudobníci,

Tábor otvorili akademik Matija Bećković a maliarka Hanadi Al Darwish

Katarína Melegová-Melichová odovzdala knižné darčeky a pozvanie na SNS Zoranovi Jakšićovi

Nové umelecké diela vznikali v ovocnom sade: pazovský umelec Siniša Popov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

herci a maliari z našej krajiny a zo zahraničia. Pred oficiálnym otvorením tábora M. Bećković, V. Gak a Zora n J a k š i ć, hostiteľ tábora, slávnostne odhalili na tzv. Sriemskom námestí Vladimir Gak pri nástennej maľbe vo dvore nástennú maľbu O dejinách, cieľoch a poslaDevojka u plavom Đuru Jakšića, die- ní MSS početným účastníkom lo mladého be- a návštevníkom tábora hovorila lehradského umelca Andreja predsedníčka Katarína Melegová-Melichová. V príhovore Josifovského. Počas viacdňového trvania sa zmienila i o bohatej vydatábora na svahoch Fruškej vateľskej činnosti Matice a Zoranovi Jakšićohory v pokojvi, najstaršiemu nom vidieckom členovi tejto všeprostredí nové stranne umelecumelecké dieky nadanej rola vytváralo 46 diny, odovzdala maliarov a sov mene Matice chárov z Kataknižné darčeky ru, Nemecka, a pozvanie na Talianska, Poľtohtoročné Sloska… Účastníci venské národné tohto významslávnosti, ktoré ného básnicsa uskutočnia ko-výtvarného v Báčskom Peta hudobného rovci v dňoch 5. podujatia boli z až 7. augusta. Z. až 20 krajín, čo je Jakšić, ktorý 40 svojrázny rekord rokov žil a pracotohto podujatia. val v Starej PazoSlávnostve, v príhovore né zatvorenie o. i. povedal, že tohtoročného má mnoho priamedzinárodnéteľov príslušního umeleckého kov slovenskej tábora v KrčediMiroslav Macháč so svojou národnostnej ne a trojdňové- najnovšou knihou Poviedky, menšiny, ktorí sú ho ústredného ktorú vydala MSS i dobrými umelprogramu bolo cami, a preto v sobotu 23. júla. V rámci programu predstavili aj tvorbu členov prejavil želanie nadviazať tesMatice slovenskej v Srbsku, ten- nejšiu spoluprácu s MSS. Generálnym patrónom tábora toraz Jána Kišgeciho a Miroslava Macháča, ktorí sa ho zúčastnili bola Obec Inđija a organizátormi a obecenstvu sa predstavili buď Združenie Moj Srem v Krčedine osobne (Kišgeci), alebo prostred- a Umelecká skupina Arte v Beníctvom ukážky z diela (Macháč). lehrade. • KULTÚRA •

SELFEST 2016 V SELENČI

Ani dážď mu neuškodil Juraj Berédi

publika. Všetko toto vyvolalo dodatočné nadšenie a prispelo ku skvelej zábave tiež do rána. Oba večery prešli bez akýchkoľvek incidentov, takže bezpečnostná služba vôbec nemusela zasahovať.

návštevníkov predsa zostala doma. Aj keď pred malým počtom divákov, skupina si na profesionálnej úrovni splnila svoju úlohu. Títo hudobníci tým dokázali, že sú vynikajúci hudobníci, opravdiví profesionáli a nadovšetko skvelí ľudia. Široký repertoár, ktorým sa predstavili, obsahoval aj slovenské piesne a stalo sa, že splnili jednotlivcom aj hudobné želania a zablahoželali piesňou k narodeninám tým, ktorí ich v ten večer oslavovali. Jedným slovom bola to skvelá zábava, na ktorú sa bude dlho pamätať. Po skupine Apsolutno romantično sa znovu dostala na javisko domáca skupina Maks, ktorá

ohtoročné hudobné rockové podujatie v Selenči – Selfest 2016 je za nami. Prebiehalo v dňoch 22. až 24. júla a je to už štvrtý festival rockovej hudby, ktorý organizuje selenčská Mládežnícka asociácia Play. Tohtoročný festival bol tiež tematicky ladený, čiže každý večer festivalu mal inú náplň. Prvý večer bol venovaný rockovej hudbe a česť predstaviť sa obecenstvu a zároveň aj otvoriť tohtoročný Selfest sa dostala domácim mladým, začínajúcim hudobníkom zoskupeným Zábavný orchester Zvony zo Selenče do Zábavného orchestra Zvony. Tento začínajúci orchester V nedeľu oči potenciálnych návsa predstavil niekoľkými piesňami, števníkov tretieho dňa festivalu boli za ktoré ich obecenstvo odmenilo usmernené k oblohe, z ktorej blípotleskom a všetci ich posmeľovali, žiace sa mračaby pokračovali v hudbe. Po tomto ná a blesky orchestri nasledovali rockové skupi- neveštili nič ny známe na srbskej rockovej scéne, dobré pre orako sú Ritam nereda, Osmi Dan a ganizátorov Industrijski Kombinat. Mladí ľudia Selfestu. Tesmali skvelú zábavu pri hitoch týchto ne pred začiatskupín do skorých ranných hodín. kom koncertu Druhý večer tiež bol žánrovo najprv domáladený a bol venovaný veľkej AS cej legendárFM párty. Najväčšie hity roztočili DJ nej rockovej Morning Indian i DJ Groover. Keď skupiny Maks nálada vyvrcholila, na javisko sa sa Selenčou dostala skupina Bend Tribute To The prehnala búrProdigy, ktorá ešte viac zohriala aj ka s dažďom. Profesionáli z kapely Apsolutno romantično tak už dostatočne „zohriatu“ mládež. Skupina Maks Všetko sa nieslo v rytme rockovej predsa svoju účasť splnila, aj keď prítomných zabávala až do rána, hudby, ktorá aj tento večer doká- hrali takmer sami pre seba, čiže bez keď sa Selfest skončil. zala pobaviť mladých na výbornú. publika. Tesne pred vystúpením Teraz, keď je pomyselná opona Okrem hudby publikum bavili aj novosadskej skupiny Apsolutno spustená, svetlá na rockovej scéne svetelné efekty, pyrotechnika, ako aj romantično búrka s dažďom pre- v Selenči zhasnuté, zosilňovače elektronický robot, ktorý zavítal do stala, ale väčšina potenciálnych vypnuté a Selenčou zavládlo ticho,

štvrtý Selfest sa naozaj skončil. Organizátorom zostáva urobiť súvahu a zhodnotiť dosiahnuté. Cítiť nedostatok finančných prostriedkov, ktoré organizátorom neboli k dispozícii, o čom svedčí aj počet a výber skupín účastníkov. Jeden z dôvodov nedostatku financií sú aj politické zmeny, ku ktorým prišlo v pokrajine, takže nebolo možné čerpať finančné prostriedky zo zodpovedajúcich sekretariátov. Napriek nedostatku finančných prostriedkov predsa sa organizátori snažili priečku kvality festivalu z minulých rokov udržať na dosiahnutej úrovni. Určite je chvályhodná snaha organizátorov čeliť všetkým problémom, s ktorými zápasia pri organizácii takýchto podujatí a na takejto úrovni. Mládežnícka asociácia Play, tím mladých ľudí, entuziastov, ktorých si zvolili organizátori, a ktorí si po celý čas spĺňali zverené úlohy, dokázali urobiť obrovskú vec, a to je zachovať aj tento rok festival. Pomoc organizátorom poskytli aj početní sponzori, ktorých pomoc teraz veľa znamenala a veľmi pomohla. Určite by bolo dobre pre organizátorov, keby do budúcna o tento festival prejavili väčší záujem aj ostatní činitelia. A to nielen miestni, ale aj obecní, ktorí sa venujú kultúrnemu, spoločenskému životu a turistike nie iba v Selenči, ale aj v obci a aj v širšom okolí, lebo festival presahuje lokálne rámce. Mládežnícka asociácia sa po súvahe tohtoročného festivalu venuje prípravám na nasledujúci, ale na akú a čiu pomoc do budúcna bude môcť počítať, bude si musieť overiť už na začiatku príprav. Stretneme sa o rok na piatom Selfeste?

Festivalová zábava trvala každý deň do rána • KULTÚRA •

31 /4710/ 30. 7. 2016

Kultúra Z DIVADELNÉHO KRÚŽKU ZŠ JÁNA KOLLÁRA V SELENČI

Užitočné školenie na Slovensku Anna Koleková

dňoch 5. – 12. júla na Slovensku na Donovaloch prebiehala Letná škola mladých divadelníkov pre žiakov škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí, ktorú realizovalo Metodické centrum Univerzity Mateja Bela. V tejto Letnej škole sa zúčastnili nasledujúci žiaci z divadelného krúžku v Základnej škole Jána Kollára v Selenči: Petra Škablová, Milina Rožnajiová, Patrik Hájek, Marína Javorníková, Kristián Junčoviar a Marek Škabla s vedúcimi učiteľkami Annou Kolekovou a Annou Petrášovou. Spolu s ďalšími siedmimi žiakmi z iných slovenských prostredí predstavovali Srbsko a spoločne sa učili, kamarátili a hrali s deťmi z

Chorvátska, Rumunska, Ukrajiny, Poľska a Maďarska. Pracovalo sa v nasledujúcich pracovných skupinách: Tvorivé písanie, Technika hlasu, technika

reči, Tvorivá gramatika, Herecké dielne – žonglovanie a pantomíma a Scénický tanec a javiskový pobyt. Okrem práce v tvorivých skupinách deti so svojimi vedú-

DIVADELNÉ PREDSTAVENIE PRE DETI V PETROVCI

Ako zajko do Afriky putoval Jaroslav Čiep

eselú a spevavú cestu slovenského zajka svetom, zvlášť Afrikou, si vychutnali deti so svojimi rodičmi v nedeľu 24. júla predpoludním vo vychladenej sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. V termíne niekdajších kinových matiné z čias nášho detstva teraz do Petrovca zavítal Divadelný súbor Materinky zo Slovenskej republiky, zo Šale. Herci zo Sloven-

ska sa domácemu obecenstvu predstavili muzikálom Ako zajko do Afriky putoval, ktorý vznikol na motívy kníh Jozefa Cígera Hronského Smelý zajko a Smelý zajko v Afrike. Autorkou scenára je Alena Demková, Veselé cestovanie slovenského Zajka zo Šale autorom hudby

Na záver si aj petrovské deti veselo poskakovali po rieke Níl

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Valo Kozaňák, ktorý sa za hru podpísal aj režijne. Celý príbeh o tom, Ako zajko do Afriky putoval, rozpráva potulný herec a jarmočníci na jarmoku... Ide o slovenského zajka Zúbika, ktorého uložili do kapustovej kolísky, do labky dostal mrkvičkový strapec a rástol, rástol, rástol. Jedného dňa sa vybral do sveta... Tam stretol svoju krásnu Zajkuľku Labku. Najviac zo všetkého však túžil po tom, aby bol slávny. Aj sa mu jedného

cimi absolvovali aj výlety. Obzreli si zámok vo Vigľaši, galériu vo Zvolenskej Slatine, Pamätný dom Tajov, Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici, zabávali sa na Plážovom kúpalisku v Banskej Bystrici, vozili sa lanovkou na Novú hoľu a zažili aj rozprávkový svet v rozprávkovej krajinke Habakuky Pavla Dobšinského. V záverečnej prezentácii v Cikkerovej sieni historickej radnice v B. Bystrici ukázali, čo sa v tejto svojráznej škole naučili. Mladí divadelníci sa vrátili domov plní krásnych a užitočných zážitkov. Tento užitočný pobyt financovalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, cestu hradili rodičia detí a účastníkom zo Srbska i Výbor pre vzdelávanie NRSNM. Foto: z archívu školy

dňa prisnilo, že je zajačím kráľom, panovníkom. Na svojom putovaní sa s Labkou dostal až do Afriky, kde zažil očarujúce dobrodružstvá. Divadelný súbor Materinky je už skúsený súbor, ktorý vlani oslávil 38. výročie založenia. Súbor sa v posledných rokoch venuje naštudovaniu činoherných rozprávok s pesničkami. Ide hlavne o autorské texty a texty inšpirované známymi rozprávkami. V Šali sa tradícia neprofesionálneho divadla pre deti udomácnila. Predstavenia tohto súboru sú „prenosné“ tak, aby Materinky podľa potreby mohli hrať na javiskách, priamo v školách, ale aj na ihriskách, na ulici, alebo v parku. Šalianski herci aj v Petrovci dokázali s minimálnymi rekvizitami na javisku vykresliť čaro Afriky a zvierat, ktoré tam žijú. Aj dobre pobaviť prítomné deti. Potulného herca, otca zajaca a leva si zahral Roman Hačo Hatala, Zajka Zúbika Peter Pónya, Zajkuľku Labku Janka Feketeová, mamu Zajacovú a korytnačku Alena Demková, krokodíla Veronika Mondočková a Táňa Miškovičová, opicu, lepusa a ťavu Petra Súdorová, papagájov Mirka Bartovicová a Bianka Bartovicová a pštrosicu a slona Norika Radičová. • KULTÚRA •

BRATISLAVSKÉ KULTÚRNE LETO

Bez prázdnin Oto Filip

etná Bratislava kedysi, Bratislava dnes. Rozdiel až priepastný. Pred niekoľkými desaťročiami slovenská krásavica na Dunaji bola priam ukážkou toho, čo najteplejšie ročné obdobie dokáže porobiť s nepripraveným mestom. V jeho strede, dokonca i v starej časti si mohol stretnúť zväčša iba toho, kto sa vybral buď na nákupy, buď za zábavou. Turistov len kde-tu, zväčša tých z východných krajín. Dnes – radikálne iný obraz. Užiť si mestské ticho sa dá, len ak sa vyberieš pod Michalskú bránu či inde zavčasu ráno, kým dodávky ešte roznášajú tovar do početných kaviarní, pohostinstiev, hotelov a hostelov. Už o takej deviatej sa Hviezdoslavovým námestím a historickou štvrťou slovenskej metropoly začínajú hýbať početné hlúčiky, hlavne zahraničných turistov. Do konca dňa ich je stále viac. Skutočnosť, že sa Slovensko stalo predsedníckou krajinou Rady EÚ, jeho hlavné mesto využilo na skrášlenie, umelci zase na koncerty, výstavy, iné podujatia. Bratislavčania a návštevníci majú teda obrovské možnosti tráviť let-

né dni a večery v uliciach mesta, pri hudbe, filme, divadle, tanci... Festival Kultúrne leto a Hradné slávnosti 2016 už pred pár týždňami otvoril svoje brány dokorán tradičným cyklom, ku ktorým pribudli aj ozaj exkluzívne podujatia. Stačí uviesť výstavu slávneho španielskeho avantgardného umelca Joana Miró

Pod Michalskou to stále vrie

a šestnástich členov experimentálnej skupiny CoBrA v Danubiane. Leto v Slovenskej národnej galérii (SNG) tiež reprezentované výstavami prác francúzskeho módneho

Pred začiatkom jedného z popoludňajších koncertov

fotografa Françoisa (Františka) Kollára, pôvodom zo Slovenska, či výstavou Stano Filko: Poézia o priestore – kozme. Hráme pre všetkých, Medzinárodný festival alternatívnych a bábkových divadiel, Medzinárodný mládežnícky hudobný festival, Letné shakespearovské slávnosti, Leto v Štúdiu L plus S, World Roma festival, Festival menšinové kultúrne leto, Rytieri na Devíne, Katedrálny organový festival, festival Ríbezľový Devín – júlová a augustová ponuka je natoľko pestrá, že je milovník umenia, zvlášť podvečer a večer vo veľkej dileme, kam sa skôr vybrať. Na pomoci mu môže byť Art plán, čiže mapa ponúk bratislavských galérií na obdobie od l. júla do posledného dňa septembra. Z neho sa môže napríklad dozve-

dieť, že v Galérii mesta Bratislava prebieha retrospektívna výstava prác k (nedožitej) deväťdesiatke chýrečného slovenského fotografa Karola Kállayho, alebo že v Galérii SPP v septembri a októbri budú prezentované ukážky grafickej tvorby Albína Brunovského a Jiřího Anderlého. Letná Bratislava žije teda kultúrou naplno a dynamicky. Aby miestnym, ktorí prázdninujú, umožnila príjemné chvíle aktívneho letného oddychu, turistom početné atraktívne verejné kultúrne a spoločenské podujatia. Čo nové leto, to nová výzva. Preto i to práve prebiehajúce prinieslo nesmierne bohaté programy, v ktorých si každý môže nájsť čosi pre seba, vlastný vkus. Kiežby to bol príklad aj iným mestám podobnej veľkosti.

PEKNÉ GESTO PAZOVSKÝCH MATIČIAROV

Nezabudli na žiakov v Slankamenských Vinohradoch Anna Lešťanová

o letných prázdninách, keď sa žiaci zo Slankamenských Vinohradov – vysunutého oddelenia Základnej školy 22. júla v Krčedine – vrátia do školských lavíc, učiteľka Martina Fábryová ich určite prekvapí so slovenskými knihami na čítanie. – Počas nedávneho pobytu v Srbsku matičiari z Banskej Bystrice a okolia sa zastavili aj v Starej Pazove. Vtedy nášmu miestnemu matičnému odboru odovzdali knižné darčeky. Bolo tam okolo 500 slovenských titulov rozličného žánru, – povedala • KULTÚRA •

Anna Balážová, predsedníčka pazovských matičiarov. Po vykonanej klasifikácii určité množstvo kníh venovali školskej knižnici ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Keďže je matičná kancelária v Pazove malá, časť kníh bola premiestnená do miestností SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Aktivisti miestneho matičného odboru a slovenského spolku, ktorí radi čítajú – a ide prevažne o staršiu generáciu – mali možnosť si z týchto kníh aj zobrať na čítanie. – Detské knihy primerané žiakom nižších ročníkov sme sa rozhodli venovať vysunutému oddeleniu krčedinskej školy

v Slankamenských Vinohradoch, – uviedla v piatok 22. júla A. Balážová. V tento deň si po knižné darčeky pre svojich žiakov prišla učiteľka Martina Fábryová, ktorá je ináč Martina Fábryová (zľava) zo Starej Pazovy. V súvislosti a Anna Balážová s knihami pre žiakov s týmto pekným gestom matičiarov nám prezradila, že Vinohradoch do školy chodiv Slankamenských Vinohradoch li šiesti žiaci – po dvaja prváci, majú veľmi malú školskú knižnicu. druháci a tretiaci. „Od septembra Poznamenala tiež: „Koľko som na budem mať rovnaký počet žiakov, prvý pohľad videla, takéto knihy lebo sme štvrtákov nemali, teda nemáme a určite sa im v novom neodišli nám žiaci do vyšších školskom roku poteší moja malá ročníkov v Krčedine a nepribudli hŕstka žiakov.“ ani noví prváci,“ povedala ešte V uplynulom školskom roku učiteľka Fábryová, ktorá tam pra2015/2016 v Slankamenských cuje už štyri roky. 31 /4710/ 30. 7. 2016

Kultúra DIVADELNÝ FESTIVAL V TREBINJI OTVORILI STAROPAZOVČANIA

Nezabudnuteľné vystúpenie divadla VHV pri staropazovskom SKUS hrdinu Janka Čmelíka, autorskej dvojice Miroslava Baka a Miroslava Kožíka, v réžii Miroslava Kožíka. Toto predstavenie v Kule na republikovej prehliadke ochotníckych divadiel Srbska ob-

deň vystúpenia mala problém s chrbticou, a bolo otázne, či vôbec bude v predstavení hrať. No radičné kultúrne podujatie toto vystúpenie predsa zvládla Festival festivalov po 59-krát hrdinsky a zaslúžene sa jej dostalo zoskupil v Trebinji od 21. do uznanie za protagonistku večera. 27. júla najlepšie ochotnícke Milovníci Tálie na tomto festivadivadlá z priestorov bývalej Jule mali možnosť kochať sa v najlepších ochotníckych divadelných produkciách zo Srbska, Čiernej Hory, Chorvátska, Macedónska a Bosny a Hercegoviny. Na konci festivalu najúspešnejším podľa rozhodnutia odbornej poroty a poroty obecenstva naplánované je (v stredu večer, teda po uzávierke tohto čísla Hlasu ľudu) udelenie odmien. Okrem súťažnej časti toto veľké divadelné podujatie v Z umeleckého zájazdu – súbor predstavenia na jednej zo zastávok Trebinji malo aj početné (Foto: členovia SD VHV) sprievodné programy, hoslávie. Tohtoročná prehliadka sadilo druhé miesto a striebornú rozličné performancie a jednu divadiel sa začala vo štvrtok a česť plaketu. Porota obecenstva za z nich na námestí predviedol i otvoriť ju sa dostalo práve pred- herečku večera vyhlásila Stefanu súbor zo Starej Pazovy. Festival sa staveniu Ad infinitum Slovenského Budimirovićovú, ktorá práve v konal na scéne Domu mladých v

Anna Lešťanová

Horúčavy sú neznesiteľné... Anna Horvátová

okým tieto tropické letné horúčosti nevystriedajú sviežejšie dni, dožičme si pohodu. Ochladiť sa v rieke, bazéne, najlepšie azda pri mori,... je tým najsprávnejším tipom pre letné páľavy, avšak niekedy stačí len ochladiť si hlavu, alebo osviežiť (si) tvár vodou, osviežiť sa prechádzkou a pod., alebo si dopriať občerstvenie – jedlo a nápoje podávané v menšom množstve na osvieženie. Pre tých, ktorí nemajú radi horúci čaj, kávu, musia nápoje urobiť chladnejšími, chladnými, vychladiť – ochladiť. Zmierniť, schladiť, ochladiť možno i hnev alebo radosť.

Nedokonavé slovká ochládzať (sa), ochladzovať (sa) a dokonavé ochladiť znamená stať sa chladnejším, chladným, napr. voda sa ochladila, ochladilo sa – začalo byť chladnejšie; tak občas máme náhle ochladenie počasia; aj citové ochladenie. Zbaviť tepla či schladiť možno napr. pivo, vzduch. V lete chutí schladené ovocie. Schladiť môžeme i vzrušenie, radosť, keď zmenšíme silu citov. Niekedy treba veľa námahy priviesť osoby k rozumnému konaniu – schladiť niekomu horúcu hlavu. Keď sa počasie stane chladnejším, chladným, ochladí sa, zozimí sa – schladí sa. Vzduch, keď stratí teplo, schladne. Aj žeravý kov musí schladnúť, ako i láska, hnev.

Vekom človek stratí zápal – schladne. Spojenie rozpálené hlavy schladli použijeme v prenesenom význame, keď sa ľudia utíšia. Potraviny necháme (dôkladne) ochladnúť / vychladnúť. Vychladnutá polievka síce bohvieako nechutí, ale pivo, keď sa vychladí, najlepšie chutí. Keď v zime pec vychladne, aj v izbe vychladne, a vtedy nás zohrievajú spomienky na horúce letné páľavy. My zvykneme povedať, že sa musíme „rozchladiť“. Termíny „rozchladiť (sa)“, „rozchládzať (sa)“, „rozchladenie“ sú modifikované slovká, ktoré sa veľmi vhodne prispôsobili v nárečovej podobe. Spisovná slovenčina ich však nepozná.

Z predstavenia Ad infinitum (Foto: Miralem Čaušević)

Trebinji a cestovné trovy pazovskému súboru zabezpečila Obec Stará Pazova. Po návrate domov a v očakávaní vyhodnotenia festivalu M. Kožík netajil spokojnosť z úspešného vystúpenia súboru Ad infinitum v Trebinji, ktoré im údajne bolo doteraz najlepším. Po predstavení obecenstvo ich odmenilo búrlivým potleskom, silnými ováciami a zažili tam to, čo vraj doteraz nikdy – až sedemkrát museli zopakovať klaňačku oduševnenému auditóriu. Na tomto populárnom balkánskom divadelnom súťažení Staropazovčania často vystupujú. Predstavenie Ad infinitum bolo v poradí 11. divadlom v podaní členov SD VHV Stará Pazova na trebinjskom javisku. Pripomeňme, že s druhou časťou tejto trilógie – Babylon na festivale v Trebinji pazovskí herci v roku 2013 obsadili päť zlatých masiek a masku za najlepšie predstavenie.

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. V organizácii a v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade vo štvrtok 4. augusta o 20. hodine bude vernisáž obrazov akademického maliara Michala Ďurovku z Kysáča pod názvom Lesy a roviny. Výstava bude otvorená do 28. augusta 2016. ÚKVS

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

ROZHOVOR O SVIATKU SLOVÁKOV

programoch a, pravda, že budeme mať prajné počasie, aby na SNS bolo horúco a pekne. – Koho očakávate z hostí zo zahraničia a z domova? – Nateraz vieme, že príde minister školstva Slovenskej republiky Peter Plavčan, tiež už stály hosť štátny tajomník Branislav Ondruš, podpredseda ÚSŽZ, a vedenie Matice slovenskej v čele s predsedom Tkáčom. Svoj príchod potvrdili aj hostia z Maďarska, Rumunska, Slovenska, zo Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Nakoľko mi je známe, z domácich hostí účasť potvrdil aj premiér pokrajinskej vlády Igor Mirović a ostatní, mám nádej, že nedajú dlho čakať, aby potvrdili svoju účasť. – Štruktúra Organizačného výboru Slávností – sviatku Slovákov v Srbsku sa tohto roku trochu pozmenila a na jeho čelo sa po prvýkrát dostal Neslovák. Toto teleso pracovalo za zatvorenými dverami a vo verejnosti počuť, že komunikácia medzi organizátormi nie je celkom skvelá. Ako sa pracovalo? – Komunikácia tohto roku trošku haprovala, lebo prišlo k úplnej zmene obecného vedenia. Je veľa vecí, ktoré treba riešiť denne, dohodnúť sa, zavolať, prípadne zvolať bleskové stretnutie buď v obci, alebo u nás, ale ide to trochu ťažšie. Mám nádej, že keď sa nové vedenie zasvätí do problematiky Slávností,

lebo je to predsa sviatok Slovákov v Srbsku, aj takéto nedorozumenia sa odstránia. – Kto má čo z obsahov na starosti? – Obec a jej inštitúcie, ako napr. Turistická organizácia, organizujú Jarmok umenia a koktail, oficiality, prijatia delegácií a všetko ostatné prakticky organizuje Matica. Národnostná rada organizuje teraz už svoje pravidelné zasadnutie vo štvrtok, kde sa udeľujú ceny NRSNM, otvárací program a má na starosti hosťujúce predstavenia. Treba pripomenúť, že tieto Slávnosti sa nesú v znamení 25. výročia obnovených SNS a 150. výročia divadla v Petrovci, čo vidieť aj na pozvánkach a plagátoch a bude vidno aj v programoch SNS. – Ako je to s finančným zabezpečením a na koľko odhadujete, že by mali stáť tohtoročné Slávnosti? – Doceniť, koľko by mali stáť SNS, skutočne neviem. To, čo viem, je, že Matica pre svoje programy vypracovala projekty. Financie nám poskytol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (6 000 eur), máme prísľub, že nám niečo poskytne i pokrajina a republika (335 000 din.), ale peniaze nateraz neprišli. Oslovili sme početných sponzorov, lebo bez nich by sa to nedalo, a takto sa nám podarí kryť i potreby matičného obedu a pohostenia. Tohto roku nám pri organizácii stretnutia študentov a galakoncertov pomôže i obec z projektu v EÚ fondoch (25 500 eur) schváleného pred dvoma mesiacmi, v rámci ktorého oni ubytujú zo 200 hostí z partnerských miest zo zahraničia a prezentujú európske programy a fondy.

dramatický text Dievča, ktoré písalo... autora Samuela Gašparca. Ostatné texty, ktoré porota vyhodnotila bez umiestnenia a budú sa realizovať na seminári, sú: dramatický text pre deti Fazuľa v hrachu autorky Martiny Valentovej, dramatický text pre mládež Predvečer všetkých svätých autora Janka Takáča, filmový scenár k hranému filmu Kde je Ana? autora

Dragana Karlečíka, filmový scenár k hranému filmu Prekliati autora Tomáša Krištofa a dramatický text – muzikál Putovanie blázna autora Pavla S. Ďurčoka. Seminár Píšeš? Píšem! bude prebiehať v Pivnici od 14. do 21. augusta. V sobotu 23. júla sa pivnickému obecenstvu predstavil divadelný súbor Materinky zo Šale (Slovensko), a to predstavením pre deti Ako zajko do Afriky putoval. Je to rozprávková hra s pesničkami a premiéru mala roku 2014 na celoštátnej súťaži Divadlo a deti v Rimavskej Sobote.

V ústrety Slávnostiam 2016 Jaroslav Čiep

ajväčší sviatok Slovákov v Srbsku, tohtoročné Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci, nielenže je pred dverami, ale niektoré vstupné programy sú už za nami a niektoré, akými sú Predslávnosťové dni v Kulpíne, práve prebiehajú. Na niektorých miestach v Petrovci sme si všimli aj pútače a už je známy aj definitívny program Slávností 2016. V pondelok 25. júla sme sa zastavili v ústredí Matice slovenskej v Srbsku, ktorá je jedným z troch organizátorov SNS, a jej predsedníčku Katarínu Melegovú-Melichovú sme požiadali o rozhovor. – Čo nám prinesú tohtoročné Slávnosti a čo ich charakterizuje? – Za sebou už máme matičný turnaj v malom futbale, ktorý tohto roku oslávil malé jubileum – 20. výročie. Musím pochváliť Hložančanov ako organizátorov, že všetko bolo ako po šnúrke. Pochvalne sa o ich organizácii zmienili aj účastníci, teda všetkých 14 mužstiev. Pri organizácii takýchto podujatí sa naše MOMS skutočne ukazujú v dobrom svetle. V čase, keď sa Hlas ľudu dostane k čitateľom, budú aktuálne PDvK, a potom už ,zahryzneme’ aj do programu 25. obnovených SNS. To, čo charakterizuje tohtoročné Slávnosti, sú azda omeškané prípravy, pretože sme mali voľby, a potom kým sa konštituovala obecná moc, kým sa zvolali zasadnutia, tak bol propagačný materiál pomerne ne-

skoro pripravený. Nemyslím si, že to bude vplývať na náplň a programy SNS, pretože tie programy, ktoré sú už v príslušnosti alebo Matice, alebo ostatných spoluorganizátorov, sa

Predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová

vlastne načas chystali. Napr. naša športová komisia si urobila svoju robotu, takže všetky športové združenia si načas začali prípravy, podali výzvy, aby sa im športovci hlásili z celej Vojvodiny kvôli účasti. Podobne je to aj s umeleckými galaprogramami. Už po Tancuj, tancuj... a Zlatej bráne autori našich programov prakticky komunikovali s tými, ktorých videli v rámci festivalov na javisku. Mám nádej, že všetko bude tak, ako má byť, že sa nám nestane, že na poslednú chvíľu niekoho niečo znemožní, aby sa zúčastnil v týchto

K 7. SEMINÁRU PÍŠEŠ? PÍŠEM! V PIVNICI

Vyhodnotenie súťaže Maja Kubincová

ivadlo Janka Čemana v Pivnici v rámci tohtoročného 7. ročníka semináru Píšeš? Píšem! vyhlásilo súťaž pôvodných dramatických textov. Doteraz nepublikované texty súťažili v nasledujúcich žánrových kategóriách: dramatický text pre činohru, rozhlasový text, • KULTÚRA •

muzikál, filmový scenár – dokumentárny film, filmový scenár – hraný film, dramatický text pre deti inscenovaný dospelými a dramatický text pre deti inscenovaný deťmi. V porote boli Ľuboslav Majera, Ján Chalupka a Katarína Mišíková Hitzingerová a vyhodnotenie súťaže bolo v piatok 22. júla. Prvé miesto získal a absolútnym víťazom súťaže sa stal

31 /4710/ 30. 7. 2016

Oznamy DROBNÝ OZNAM Práca v automobilovom ilovom priemy priemysle ysle Vodič VZV covník Montážny pracovník Manipulant Miesto práce: Bratislava, Trnava

Nositeľ projektu JUGOPAN EXPORT-IMPORT, s. s r. o., Nový Sad, Veternička 46a, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rozšírenie kapacity jestvujúceho skladu bezpečného odpadu, Ul. veternička 46a, na katastrálnej parcele číslo 3773/4, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE , s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2062_05 NS_Nový_Sad_Liman_1, Ul. Veljka Petrovića 10, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 22. augusta 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 23. augusta 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE , s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2061_01 NS_Nový_Sad_Rotkvarija, Námestie Marije Trandafil číslo 7, na katastrálnej parcele číslo 9686/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 22. augusta 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 23. augusta 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

1 000 € / mesiac

Prečo p pracovať v EUROPERSONAL-E?

pracovná zmluva bez skúšobnej doby bezplatná právna poradňa bezúročné mikropôžičky sociálny program – rôzne súťaže a motivačné programy pre zamestnancov celodenná starostlivosť koordinátorom zabezpečené ubytovanie a doprava

+ 381 66 096633

Mzda až

74/19

PRACOVNÉ MIESTO: ponúka sa pre kaderníčku (možno aj bez praxe) za vynikajúcich podmienok v salóne DENI v meste Senec na Slovensku. Záujemcovia sa môžu ozvať na telefónne číslo: +421903-753-240.

www.lakodoposla.eu lakodoposla@lakodoposla.eu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu TIM INŽENJERING SISTEM, s. s r. o., Nový Sad, Ul. braće Ribnikar číslo 29, splnomocnením nositeľa projektu AGROMERCATOR, s. s r. o., Kysáč, Ul. Dr. Janka Gombara číslo 54, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba objektu komplexu na skladovanie obilnín: zatvorená bunka, sušiareň, digestor domček poschodovosti P + 1, elevátorový stĺp, silo bunka poschodovosti P a nové cesty, Ul. vinohradská v Kysáči, na katastrálnej parcele číslo 863, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE , s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2187_01 NS_Nový_Sad_Novosadski_sajam_2, Ul. hajduk Veljkova číslo 11, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE , s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2066_01 NS_Sremska_Kamenica_Železnička, Ul. fruškohorská číslo 7, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 5659, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU228 Futog – Západ (UMTS) Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU228 Futog – Západ (UMTS), Ul. carice Milice č. 92, Futog, na katastrálnej parcele číslo 2130/2, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. júla 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-341/16, ktorým sa schvaľuje súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU228 Futog – Západ (UMTS), Ul. carice Milice č. 92, Futog, na katastrálnej parcele číslo 2130/2, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU228 Futog – Západ (UMTS), Ul. carice Milice č. 92, Futog, na katastrálnej parcele číslo 2130/2, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie a kde je to možné odstránenie každého významného škodlivého vplyvu na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU232 NS Rumenački put Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU232 NS Rumenački put, Ul. Rumenački put č. 119v, na katastrálnej parcele číslo 8908, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. júla 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-320/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU232 NS Rumenački put, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU232 NS Rumenački put, Ul. Rumenački put č. 119v, na katastrálnej parcele číslo 8908, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie a kde je to možné odstránenie každého významného škodlivého vplyvu na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie.

• OZNAMY •

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU228 Futog – Západ (UMTS), Ul. carice Milice č. 92, Futog, na katastrálnej parcele číslo 2130/2, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre UMTS rozsah, ktorý bude pozostávať zo súhrnne troch panelových antén, a to dvoch výrobcu Kathrein K80010504 po jedna pre prvý a tretí úsek a jedna anténa výrobcu Kathrein K80010505 pre druhý úsek. Antény budú usmernené s azimutmi 10 ° (úsek 1), 120 ° (úsek 2) a 275 ° (úsek 3). Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 13. júla 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 14. júla 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-341/16 zo 14. júla 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU228 Futog – Západ (UMTS), Ul. carice Milice č. 92, Futog, na katastrálnej parcele číslo 2130/2, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-341/16 zo 16. júna 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-341/16 z 21. júla 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI501-71/16 z 25. apríla 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU232 NS Rumenački put, Ul. Rumenački put č. 119v, na katastrálnej parcele číslo 8908, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre UMTS rozsah, ktorý bude pozostávať zo súhrnne troch panelových antén výrobcu Kathrein K80010505 pre UMTS (jedna po úseku). Antény budú usmernené s azimutmi 15 ° (úsek 1), 105 ° (úsek 2) a 295 ° (úsek 3). Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, a s podanou žiadosťou verejnosť oboznámená v prostriedkoch verejného informovania a ako zainteresované orgány oboznámené sú MS Rumenka a MS Jugovićevo. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 11. júla 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 12. júla 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-320/16 z 12. júla 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU232 NS Rumenački put, Ul. Rumenački put č. 119v, na katastrálnej parcele číslo 8908, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-320/16 zo 16. júna 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI501-320/16 z 19. júla 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe po odhade vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-211/16 z 5. mája 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

31 /4710/ 30. 7. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2059_01 NS_Nový_Sad_Futoška

Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2059_01 NS_Nový_Sad_Futoška, Ul. Augusta Cesarca č. 18, na katastrálnej parcele číslo 317/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. júla 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-324/16, ktorým sa schválil súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2059_01 NS_Nový_Sad_Futoška, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2059_01 NS_Nový_Sad_Futoška, Ul. Augusta Cesarca č. 18, na katastrálnej parcele číslo 317/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie.

Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2070_01 NS_Nový_Sad_Temerinska, Ul. Karađorđeva č. 29, na katastrálnych parcelách čísla 4422 a 4423, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 20. júla 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-343/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2070_01 NS_Nový_Sad_Temerinska, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2070_01 NS_Nový_Sad_Temerinska, Ul. Karađorđeva č. 29, na katastrálnych parcelách čísla 4422 a 4423, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad., nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2059_01 NS_Nový_Sad_Futoška, Ul. Augusta Cesarca č. 18, na katastrálnej parcele číslo 317/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS 2100 a LTE 1800. V každom úseku postaví sa po jedna panelová anténa typu K742236 výrobcu Kathrein na krytie v rozsahu DCS a LTE a po jedna anténa typu K742215 výrobcu Kathrein pre rozsah UMTS. Plánované azimuty antén sú 80 °, 235 ° a 340 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS je 4 + 4 + 4, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1 a pre krytie v uvedených rozsahoch budú sa používať základňové stanice Nokia Flexi. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 11. júla 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 12. júla 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-324/16 z 12. júla 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2059_01 NS_Nový_Sad_Futoška, Ul. Augusta Cesarca č. 18, na katastrálnej parcele číslo 317/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, číslo VI501-324/16 z 10. júna 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-324/16 z 19. júla 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe po odhade vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-1049/15 z 24. februára 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2070_01 NS_Nový_Sad_Temerinska, Ul. Karađorđeva č. 29, na katastrálnych parcelách čísla 4422 a 4423, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS 2100 a LTE 1800. Antény typu K742236 výrobcu Kathrein použije sa na krytie v rozsahoch DCS 1800 a LTE 1800 (jedna anténa po úseku) a pre rozsah UMTS 2100 sa použijú antény typu K742215 výrobcu Kathrein (jedna anténa po úseku). Plánované azimuty antén sú 70 °, 190 ° a 320 °, respektíve po úsekoch pre všetky tri sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS je 4 + 4 + 2, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 12. júla 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 13. júla 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-343/16 z 13. júla 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2070_01 NS_Nový_Sad_Temerinska, Ul. Karađorđeva č. 29, na katastrálnych parcelách čísla 4422 a 4423, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, číslo VI-501-343/16, zo 16. júna 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-343/16 z 20. júla 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-1035/15 z 23. februára 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

POSLEDNÉ ZBOHOM

SPOMIENKA

na mamu

MIROSLAVOVI DURGALOVI

PAVLA JURÁSA 2009 – 2016 z Kysáča

ZUZANU MEDVEĎOVÚ 14. 10. 1935 – 25. 7. 2015 – 2016

Syn Samuel

22. 3. 1933 – 18. 7. 2016 z Báčskeho Petrovca

Zostalo nám veľa krásnych spomienok, ktoré sme si navždy uchovali v našich srdciach. Mama Mária, sestra Mária, bratia Samuel a Ján s rodinami

drahému pivnickému rodákovi, spolužiakovi, vzácnemu spolubesedníkovi a pracovníkovi na národnej roli Ján Chrček

SMUTNÁ ROZLÚČKA Po ťažkej chorobe tíško usnul náš drahý a starostlivý manžel, otec, apko a zať

Dipl. právnik MIROSLAV DURGALA 22. 3. 1933 – 18. 7. 2016

Ďakujeme všetkým Vám, ktorí ste nám vyjadrili sústrasť a prišli ste vyprevadiť nášho zosnulého na jeho poslednú cestu. Za dlhodobú liečbu a starostlivosť ďakujeme Dr. Danielovi Chorvátovi, Dr. Anne BoldockejIlićovej a všetkým zamestnancom Domu zdravia v Petrovci. Ďakujeme velebnému pánovi farárovi Jánovi Vidovi za primeranú kázeň, pánovi kantorovi a spevokolu petrovského cirkevného zboru za precítený prednes pesničiek. Osobitnú vďaku vyjadrujeme Mgr. Anne Dudášovej, redaktorke Petrovských novín, a Kataríne Melegovej-Melichovej, predsedníčke Matice slovenskej v Srbsku, za dojímavé slová v rozlúčkových príhovoroch. Zarmútení: manželka Juliana, syn Šťastko, nevesta Jarmila, vnuci Martin a Andrej, svokra Julka, svatka Elenka Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Vuković Comerce 2015, s. s r. o., Veternik, Ulica novosadski put č. 106, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1252 + 200 do km 1252 + 700, na časti k. p. č. 3005, k. o. Petrovaradín a na časti k. p. č. 3278/1 k. o. Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

• OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

31 /4710/ 30. 7. 2016

Oznamy SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

MILKA

1948 – 2006 – 2016

s bratom, švagrom a ujom

Dipl. právnikom MIROSLAVOM DURGALOM

MARIENKU

1949 – 2012 – 2016

narodil sa v Pivnici 22. 3. 1933 umrel v Petrovci 18. 7. 2016

MARČOKOVCOV z Báčskeho Petrovca Spomienku na Vás si stále uchovávame v našich srdciach. Vaši najmilší

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme.

hlasludu.info www.hl.rs SPOMIENKA na

Sestra Ľudmila s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bývalým spolužiakom, pivnickým rodákom

MIROSLAVOM DURGALOM

SAMUELA HRICA

1933 – 2016 z Petrovca

1975 – 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na neho spomínajú: manželka Gabriela, syn Martin, dcéra Ema, švagriná Mirka s rodinou, testiná Juliana a starká Petrášová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁN ČAPEĽA

ktorý dňa 18. júla 2016 po vážnej chorobe tíško odišiel z našich už značne preriedených radov. S Miroslavom sa lúčia pozostalí spolužiaci z generácie maturantov petrovského gymnázia zo školského roku 1951/52. Nech odpočíva v pokoji.

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 21. júla 2016 vo veku 90 rokov života svoju pozemskú cestu skončil

15. 10. 1955 – 23. 7. 2016 z Nemecka rodom z Báčskeho Petrovca

ŠTEFAN KUNČÁK

8. 12. 1925 – 21. 7. 2016 z Pivnice

Večný pokoj Ti praje a spomienku na Teba si navždy zachová sestra s rodinou

hlasludu.info www.hl.rs 42

www.hl.rs

S láskou si na Teba budú spomínať synovia Jaroslav a Zdenko s rodinami

Informačno-politický týždenník

POSLEDNÝ POZDRAV priateľovi

Dipl. právnikovi

MIROSLAVOVI DURGALOVI z Petrovca

Je jedno tiché slovo, ktoré sa ťažko povie. Vždy vravíme ho polohlasne a je v ňom smútku mnoho. Za ním už neprídu nijaké slová nové. Odchádza niekto, ani nepočuje posledné naše zbohom. Tichú a trvalú spomienku si na Teba navždy zachová suseda Z. Papová

SPOMIENKA na

spolužiaka

MIROSLAVA ANTUNOVIĆA a triedneho profesora

PAVLA STRUHÁRA Pri príležitosti 20 rokov od ukončenia Základnej školy J. M. Dragutina v Hložanoch s úctou si na Vás spomína generácia maturantov 1996

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 27. júla 2016 uplynulo päť ťažkých a boľavých rokov, čo ma zanechal môj manžel

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou mamou a babičkou

Dňa 22. júla 2016 sme na večný odpočinok vyprevadili nášho otca a svokra

SAMUELA BENKU

JÁN KLÚČIK

31. 3. 1926 – 22. 7. 2016 z Báčskeho Petrovca

13. 3. 1942 – 27. 7. 2011 – 2016 z Pivnice

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, ktorých si miloval. Za všetky tie trápenia a bolesti nech Ti dá Pán Boh večnej milosti.

ANNOU MATÚŠOVOU Čas plynie, všetko pomaly bledne, ale krásne spomienky na Teba mi zostanú večne. Tichú spomienku na Teba si zachováva Tvoja manželka Katka

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 27. júla 2016 uplynulo päť ťažkých a boľavých rokov, čo nás opustil otec a starý otec

JÁN KLÚČIK

13. 3. 1942 – 27. 7. 2011 – 2016 z Pivnice Zbytočné je počítať roky, lebo nevrátia stratené, ani nenahradia prázdnotu, ktorá zostala po Tebe. Syn Janko s manželkou, dcéra Miluška s manželom, vnukovia Janko, Darko a vnučka Tanička

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Vo veku 91 rokov nás navždy opustila naša drahá

ANNA FARKAŠOVÁ

rod. Zorňanová 27. 7. 1924 – 21. 7. 2016 z Veterniku rodom z Lalite Pochovaná bola 23. júla 2016 v Novom Sade. Nech odpočíva v pokoji! Rodina Farkašová

• OZNAMY •

rod. Vitézovou 21. 2. 1936 – 21. 7. 2016 z Kysáča

Dcéra, syn s manželkou a vnučky

POSLEDNÝ POZDRAV

Syn Samuel s manželkou Annou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

kolegyni

Dňa 22. júla 2016 sme sa rozlúčili s naším dedom a pradedom

SAMUELOM BENKOM

ANNE MATÚŠOVEJ

31. 3. 1926 – 22. 7. 2016 z Báčskeho Petrovca

rod. Vitézovej vychovávateľke na dôchodku z Kysáča

Tvoju lásku a šľachetnosť si chrániť budeme v našich spomienkach a srdciach.

Tichú a trvalú spomienku na ňu si zachovajú dôchodcovia zo ZŠ Ľudovíta Štúra

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 19. júla 2016 nás opustila manželka, matka a starká

Vnučka Jaroslava s manželom Jaroslavom a deťmi Igorom a Borisom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 22. júla 2016 sme sa rozlúčili s naším dedom a pradedom

ZUZANA UŠIAKOVÁ

SAMUELOM BENKOM

28. 2. 1933 – 19. 7. 2016 zo Silbaša rodom zo Selenče

31. 3. 1926 – 22. 7. 2016 z Báčskeho Petrovca

Cestou života musíme kráčať bez Teba, ale si predsa stále s nami v našich srdciach.

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme.

Tvoji najmilší: manžel Martin s deťmi

Vnučka Natália s manželom Martinom a deťmi Majou a Darkom

31 /4710/ 30. 7. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 29. júla 19.30 Zostrih galakoncertu 22. DFF Zlatá brána v Kysáči z roku 2015 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 31. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 2. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Náboženské vysielanie Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina – v prvej časti relácie budú odvysielané príspevky o tradičnom Dni zeleniny a o matičnom turnaji v malom futbale, ktoré prebiehali v Hložanoch, a o podujatí Selfest v Selenči. V druhej časti piatkového bloku v štúdiu budú hostia organizátori Slovenských národných slávností, ktorí priblížia priebeh tohtoročného podujatia – sviatku tunajších Slovákov. Náboženské vysielanie divákom predstaví nové cédečko pazovského spevokolu Tília a ponúkne reportáže zo stretnutia mládežníkov v Boľovciach, o rekonštrukciách chrámov v Silbaši a Petrovci, ako aj z detského kempu Slovo života v Kulpíne.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 29. júla – Bad boys 2 Sobota 30. júla – Muži robia, čo môžu Pondelok 1. augusta – Posledná pevnosť Utorok 2. augusta – Kráľ Škorpión Streda 3. augusta – Dobrodružstvo s mojím ex Štvrtok 4. augusta – Rivers of Babylon 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 31. júla 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Chlap na roztrhanie 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Ján Kováč sa zmienil o pestovaní viniča

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 31. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Dožinkové slávnosti po kovačicky Utorok 2. augusta 16.00 Dea Dia v prospech mladých Žienky ako včielky Aktívni aj v tretej dobe života Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 5. augusta 16.00 Divadelné predstavenie Tri letušky v Paríži Slovenský film: Ľalie poľné

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 31 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov podujatia, ktoré sa organizuje z príležitosti skončenia žatvy. autorka: voda v vpíšte 2. časť ANNA plynnom vpíšte dokončil Ján BIČIAO L varenie Brezina E A P tajničky skupenstve ROVÁ

Taliansko zvratné zámeno

balenie opasok mužské meno

volt reper

1. časť tajničky

Streda 3. augusta 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia

značka S počítača LA U dar na D ĽU podplatenie

romb chlp na hlave

je na úžitok vpíšte SLT odvalená skala (srb.)

prijímala tekutinu voj. jednotka

Ladislav Novomeský

vpíšte OVE

opyt. zámeno TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

násobenie vreckový obal v poriadku (angl.)

mužské meno

Nedeľa 30. júla 20.15 Repríza relácie Dobrý deň

vpíšte ŇI

pred jeseňou

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. fólia na

TELEVÍZIA PANČEVO

elektrón

druh kvetu kotúč druh papagája

predmet kúpy

Venezuela

alt kôň (srb. zast.)

preveril ženské meno

vpíšte KÉ

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 30 VODOROVNE: počiatok, agát, rke, vanádium, ebi, repa, la, podal, ťa, ban, p, bon, ta, ocelot, N, veci, Ava, Aleva, on, lode, iná, akaroa, S TAJNIČKA: PAVEL ČÁNI

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 28 z čísla 28 Hlasu ľudu z 9. júla 2016 bolo: HANA GREGOROVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: TATIANA TORDAJIOVÁ, Ul. rybárska č. 17, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

31 /4710/ 30. 7. 2016

Šport

VETERÁNI PANÓNIE NA OSLAVÁCH V MOŠOVCIACH

Zvíťazili futbal a priateľstvo Účastníci turnaja pri príležitosti osláv 95 rokov futbalu v Mošovciach Milivoj Jovkić

„P

ekný je pocit znova byť spolu na futbalovom trávniku s priateľmi zo Srbska a Poľska. Naše kamarátenie pretrváva už celý rad rokov a prevyšuje hranice obyčajných športových stretnutí. Aj tentoraz zvíťazili futbal a naše priateľstvo,“ zdôraznil Vladimír Jančí, predseda ŠK Drienok, počas udeľovania pohára víťazovi a uznaní účastníkom Memoriálu Stanislava Géryka, ktorý v tomto roku prebiehal 23. júla 2016 na štadióne v Jamách v znamení osláv

k úctyhodnému jubileu a odovzdal príležitostný darček. Na schôdzi za prítomnosti viac ako 150 niekdajších a terajších mošovských futbalistov, funkcionárov a hostí predstavili aj knihu o dejinách organizovaného futbalu v Mošovciach. Prítomným sa prihovorili starosta Mošoviec Peter Košík, bývalý dlhoročný starosta, futbalista a jeden z tých, ktorí sa postarali, aby spomenutá kniha uzrela svetlo sveta Ján Žirko a predseda ŠK Drienok Vladimír Jančí. Na tradičnom turnaji mužstiev starých pánov Memoriál Stanislava

hostí z Poľska 6 : 0. Potom sa na trávnik oproti sebe postavili domáci Mošovčania a Laliťania. Hoci tí druhí v minulosti mali viac úspechu vo vzájomných dueloch, v týchto slávnostných chvíľach si hostitelia a oslávenci zaslúžene vybojovali minimálne víťazstvo 1 : 0. Tak je

Milivoj Jovkić (vľavo) odovzdal Vladimírovi Jančímu ďakovný diplom k jubileu

Mužstvo veteránov lalitskej Panónie 95 rokov futbalu v Mošovciach. Deň predtým, v piatok večer 22. júla, na slávnostnej schôdzi Zhromaždenia ŠK Drienok v sále Požiarnej zbrojnice, kde sa hovorilo o 95. výročí organizovaného futbalu v Mošovciach, tréner a hráč veteránov Panónie Milivoj Jovkić sa zavďačil hostiteľom a priateľom za vrelý prívet, zablahoželal im

www.hl.rs

Géryka sa zúčastnili už dobre známi futbaloví priatelia: CSW Orzel Kozy z Poľska, lalitská Panónia zo Srbska, prvýkrát TJ Priekopa z predmestia Martina a hostiteľský ŠK Drienok. V prvom zápase sa stretli TJ Priekopa a CSW Orzel Kozy. Debutant na turnaji, ktorý vo svojich radoch mal mladších, rýchlejších a obratnejších hráčov, priam deklasoval

Informačno-politický týždenník

to hádam aj najlepšie, veď pred dvoma rokmi v Laliti v podobnej príležitosti to bolo práve naopak. Popoludní, po zápasoch najmladších mošovských futbalistov, mužstiev prípraviek a žiakov, zvedaví a početní diváci mohli sledovať záver turnaja veteránov. Najprv v boji o tretie miesto CSW Orzel Kozy porazil 3 : 0 oslabenú lalitskú Panóniu, ktorej chýbali viacerí hráči, medzi inými Benka, Múdry, Maksić, Vučenov, Malivuk, bratia Krivokućovci... Vo finále futbalisti z predmestia Martina rovnakým výsledkom 3 : 0 prekonali hostiteľský a ŠK Drienok.

Delegácia ŠK Drienok v čele s predsedom Vladimírom Jančím na mošovskom cintoríne, ktorý je neďaleko štadióna, položila kvety a zapálila sviece, a tak vzdala hold všetkým zosnulým futbalistom, funkcionárom, fanúšikom a podporovateľom populárneho športu v Mošovciach. Po návrate z cintorína krátko prerušili zápas medzi Drienkom a Panóniou, aby si minútkou ticha uctili pamiatku na viacerých hráčov týchto dvoch mužstiev, keďže niektorí z nich nie tak dávno behali na trávniku ihriska v Jamách, ale sa, žiaľ, medzičasom presťahovali do večnosti. TJ PRIEKOPA: Greguška, J. Lukašík, F. Lukašík, Richtárech, Ábel, Holdoš, Škoda, Mucha, Zigo, Škvarek, Rovnianek, Petušiak ŠK DRIENOK: Peter Zubáň, Ľudovít Zubáň, Ľubomír Zubáň, Lukáč, Mateček, J. Lúdik, P. Lúdik, Majerčík, Jančí, Thomka, P. Šavol, Rajček, Lônčik, Žila, Zachar CSW ORZEL: Kuc, Mrožek, Honkisz, Barcik, Duda, Gren, Cisinski, Stwora PANÓNIA: Stamenković, Oros, A. Popović, Vranješ, Brkić, Tancik, Pivarov, Jovkić a domáce posily Sklenár, Kašuba, R. Šavol Po skončení turnaja hráči všetkých štyroch mužstiev sa v srdečnom ovzduší dlho kamarátili na štadióne, vyjadrujúc želanie, aby sa čoskoro opäť stretli na trávniku. Aj tentoraz, už druhýkrát predstavitelia CSW Orzel Kozy vyzvali Mošovčanov a Laliťanov, aby sa spoločne zúčastnili na ich turnaji, ktorý bude v máji roku 2017. Ktohovie, možno sa aj stretnú. • ŠPORT •

ZHROMAŽDENIE A PRÍPRAVY KOVAČIČANOV

Slávisti budú hrať futbal! Ján Špringeľ

v ére počítačov zaoberať futbalom, je i viac ôsmakov zo ZŠ Mladých pokolení, ktorí sa rozhodujú pre duálne vzdelávanie na stredných školách na Slovensku.

edemčlenná skupina bude lodivodom kovačického futbalu v sezóne 2016/17, výsledok je Zhromaždenia FK Slávia z 22. júla 2016. Horúceho žezla sa chopili Zlatko Mršulov, Vlastislav Dudáš, Janko Cicka, Ondrej Stano, Ján Válovec, Renato Jovnáš a Juraj Garaj. Nápomocnou rukou im budú dvaja tajomníci – Slávie Jaroslav Žolnaj a FZO Kovačica – Opovo Ján Cicka. Novým Začiatočné tréningy bez niekoľkých hráčov predsedom Dozornej rady je Stanislav Suchánek a jej členovia sú i Miroslav Pavićević a Želimír Hriešik. Peniaze ako „najväčší problém“ prisľúbila lokálna samospráva. S predstaviteľmi Obce Kovačica mali futbaloví nadšenci zopár rozhovorov pred začiatkom príprav Slávie. Kovačičania sa zasadzujú za to, aby sa vyčlenili rovnaké sumy dinárov pre kluby, ktoré sú v tej istej súťaži, lebo „cez celý minulý rok to, žiaľ, tak nebolo“. Cieľ slávistov v budúcnosti je, aby „väčšina hráčov v klube boli Kovačičania a podľa možnosti, aby zostali vo Vojvodinskej lige“. Z roka na rok to bude ťažšie: okrem toho, že je čoraz menej tých, ktorí sa chcú

Bez posíl mimo dediny insity zostať v tejto lige je to nemožné. Mať cezpoľných hráčov na každom tréningu „stojí zo všetkých trov najviac peňazí“. Preto sa čerstvé viacčlenné vedenie rozhodlo mať „len“ piatich kvalitných hráčov z jedného okolia (Pančevo) , ktorí by sa na tréningy prepravovali jedným dopravným prostriedkom. Na zasadnutí bolo slov i o tom, čo s nespokojnými hráčmi z Kovačice. Rozladených futbalistov z domáceho prostredia treba sa pokúsiť zadržať, ale „nie za každú cenu, lebo nebudú dávať očakávaný výkon na trávniku“. Slávia začala s prípravami týždeň neskoršie od plánovaného termínu,

18. júla 2016. Tri dni trénujú na ihrisku ŠRS v Kovačici, jeden oddychujú. Na tréningoch zatiaľ bolo najviac pätnásť hráčov, niekoľko futbalistov ešte Na začiatku kondičné prípravy dovolenkuje pri mori alebo v kúpe- na Crepaja, predtým dlhoročná opora Železničaru Pančevo). Zahlásený ľoch. Z klubu odišli stopér je aj prestup kvalitného útočníka Ján Čerňoš (Spartak Miljana Radivojeva (v jarnej časti Debeljača), útočník majstrovstiev hral pre Vojvodinu Edin Tahirović (Glo- Crepaja). Koncom týždňa už Kovačičania gonj) aj stredopoliari Igor Žuržinov (Bosna budú vedieť, kto im bude prvým a Hercegovina) a Dra- rivalom v novej sezóne, ktorá odštartuje 13. augusta 2016. Konferencia klubov spomínanej ligy sa uskutoční v Zreňanine. Žreb rozhodne i o tom, kedy a kde bude majstrovské meranie síl medzi Časť účastníkov Zhromaždenia Sláviou a DoFK Slávia 22. júla 2016 linou, prvé po gutin Staletović (hľadá si klub desaťročí. Prvý prípravný zápas zohrajú z Belehradu). Slávistický dres v jesennej časti Kovačičania doma 31. júla 2016 so majstrovstiev Vojvodinskej ligy – Slogou Banatsko Novo Selo. Týždeň východnej skupiny 2016/17 (vlani neskôr sa v Padine spolu s Hajdušito bola Banátska liga), oblečú si cou, Jánošíkom a domácou Dolinou stredopoliari Miodrag Žarko (Borac zúčastnia Spomienkového turnaja Sakule) a Sebastijan Čolak (Vojvodi- Miroslava Kováča-Koviho.

DVE SKÚŠKY PADINČANOV

Výhra a prehra Doliny Ján Bokor

od vedením novej správy a trénera Jána Šuľu Padinčania usilovne trénujú. Dolina si vytvára nové mužstvo, ktoré má nadobudnúť dobrú formu do začiatku nových majstrovstiev. O prvú jedenástku sa uchádza veľký počet prevažne domácich hráčov, z ktorých by sa mohlo utvo- Ondrej Bílek sa uchádza riť solídne mužstvo. o post záložníka Doliny • ŠPORT •

V rámci príprav na nové majstrovstvá Padinčania zohrali ďalšie dva zápasy. NAFTAGAS – DOLINA 0 : 4 (0 : 2) Aj v odvetnom zápase v Boke Dolina bola lepšia od hostiteľa a dosiahla rovnaký výsledok ako aj v prvom zápase týchto dvoch rivalov. Skúsenejší

hráči Naftagasu nemali nadostač síl, aby v horúčave čelili mladším, pohyblivejším futbalistom Doliny. Góly dali Ugrenović 2, Marković a Makarun. DOLINA: Zekanović, Ugrenović, Bílek, Malinović, Vukajlović, Markov, Makarun, Matuľa, Bančov, Vojnović, Marković; striedali: Širka, Paul, Slivka, Hlavča, Pokorácky, Jonáš DOLINA – VOJVODINA 1 : 4 (0 : 2) Nový člen Prvej juhobanátskej ligy sa v Padine predstavil v peknom

svetle. Hostia zo susedného Seleuša počas celého zápasu kontrolovali hru a boli lepším mužstvom. Vďaka veľmi pekným gólom Vinka, Milivojeva, Getejana a Bončokatu zaslúžene zvíťazili. Čestný gól za domácich dal Ján Paul. Domácim chýbali niekoľkí hráči, ktorí hrali na predchádzajúcich zápasoch: Musa, Makarun, Jonáš, Durgala, Koreň... Diváci sledovali kvalitný zápas a veľmi korektnú hru oboch mužstiev. DOLINA: Holík, Ugrenović, Bílek, Malinović, Baić, Vojnović, Hlavča, Markov, Bančov, Vukajlović, Marković; striedali: Zekanović, Pokorácky, Širka, Kutálek, Hakaj, Slivka, Kovarček, Vedej, Matuľa, Paul, Ostojić, Šimek Dva nasledujúce zápasy Dolina zohrá s Bilećaninom zo Sečnja.

31 /4710/ 30. 7. 2016

Šport SKONČIL SA NOČNÝ TURNAJ V SELENČI

Futbal pod svetlom ohňostroja Juraj Berédi

nevytvorili normálne podmienky na hru. Po niekoľkých večeroch sme sa dostali aj k finálovým zápasom, ktoré zohrali v stredu 20. júla.

očný turnaj v malom futbale, ktorý už tradične v letnom období v Selenči organizuje Mládežnícka asociácia Play pod názvom Let᾿s play Selenča 2016, sa skončil 20. júla finálovými zápasmi a vyhlásením víťazov. Zápasy tradične prebiehali na školskom dvore vo večerných hodinách. Turnaj sa začal Víťazné mužstvo AMK Báčska Palanka v nedeľu 3. júla 2016 v dvoch kategóriách, a to Vo finálovom zápase pionierov pionierskej a seniorskej. Hralo sa stretli Ratkovo a tím Osvetnici sedem pionierskych a pätnásť zo Selenče. Pionieri z Ratkova mali seniorských tímov. Seniorské tímy viac športového šťastia a prekonali rozdelili do niekoľkých skupín a do ďalšej súťaže sa prebojovali tí najlepší. Najprv hrali pionieri, a potom nasledovali zápasy seniorov. Záujem o turnaj bol veľký tak u divákov, ako aj u účastníkov, ktorí okrem zo Selenče prišli aj z okolitých dedín: Ratkova, Silbaša, Deronjov, Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca, B. N. Sela a Tovariševa. Organizátorom počasie nežičilo a pre nepriaznivé poveternostné podmienky, dážď, turnaj sa o niekoľko dní predĺžil, kým sa Mužstvo Selenča východ

selenčských súperov výsledkom 2 : 1. Pre víťazov organizátori zabezpečili medaily a celodenný pobyt v akvaparku Petroland v Báčskom Petrovci. Po pionierskom finále nasledovali zápasy seniorov. Najprv zohrali zápas o tretie miesto, keď sa stretli Browell viljuškari z B. Palanky a Beli swiss Ratkovo. V tomto zápase zvíťazili Ratkovčania výsledkom 5 : 3. Finálový zápas sa začal ohňostrojom. Veľký počet divákov netrpezlivo očakával tento duel medzi mužstvami Automoto klub B. Palanka a Market Medzi pioniermi triumfovali Ratkovčania Šijan zo Silbaša. Súperi boli rovnakej kvality, o čom svedčil Raritou tohtoročného turnaja aj výsledok zápasu 1 : je, že súťažili aj selenčské tímy pod 1. Po predĺžení zápasu, názvom Selenča super štyri. Ide dvakrát po päť minút, totiž o to, že organizátori Selenču sa podarilo AMK vsietiť rozdelili na štyri regióny a každý súperovi ešte dva góly, si vytvoril vlastný tím. Vo finále sa a tak vyhrali výsledkom stretli Selenča východ a Selenča 3 : 1, získali víťazný pohár západ. Výsledok bol 3 : 2 v prospech a odmenu organizátora. východného regiónu Selenče. Za najlepšieho hráča na Organizátori pre návštevníkov turnaji vyhlásili Dušana organizovali rôzne odmeňovacie Vračevića a najlepším súťaže, ponúkali aj osviežujúce brankárom sa stal Ne- nápoje a pochúťky. S tohtoročným manja Knežević. Zápasy turnajom boli všetci spokojní, prebiehali vo férovom čo istotne bol aj cieľ organizátoa športovom ovzduší, čo rov.

NA TURNAJI V PIVNICI

Titul získal Market Šijan Ján Šuster

ilovníci futbalu v Pivnici v uplynulých dvadsiatich dňoch mali možnosť sledovať zápasy v malom futbale v nočných hodinách na ihrisku Základnej školy 15. októbra. Turnaj, na ktorom sa zúčastnilo 17 mužstiev z Pivnice a okolia, zorganizoval FK Slávia s cieľom, aby si zabezpečil časť peňazí na normálnu prácu. Podľa pravidiel mužstvá rozdelili do dvoch skupín, z ktorých prvé štyri postúpili do štvrťfinále. V tejto fáze súťaže mužstvá dosiahli

www.hl.rs

výsledky: Market Šijan Silbaš – Miomis Despotovo 3 : 0, AMK Bačka Báčska Palanka 2 – Proleter Ravno Selo 3 : 1, Weld plus Savino Selo – Podrum Pivnica 7 : 3, AMK Bačka 1 Báčska Palanka – VKP Usluga Odžaci 3 : 1; semifiná- Najlepší v Pivnici: mužstvo Market Šijan zo Silbaša

Informačno-politický týždenník

rozhodcom Srđanovi Vučkovićovi a Dejanovi Gajićovi obľahčovalo celkovú prácu. Odmeny, poháre a uznania najlepším rozdelili Michaela Poliaková, Vlastislav Ďurčiansky a Ján Molnár, členovia Výkonnej rady Mládežníckej asociácie Play. Turnaj podporili viacerí sponzori a základná škola, ktorá pravidelne vychádza v ústrety v takýchto príležitostiach.

le: Market Šijan – AMK Bačka 2 2 : 1, AMK Bačka 1 – Weld plus 2 : 0. V boji o tretie miesto hráči tímu Weld plus porazili AMK Bačka 2 výsledkom 3 : 1. Vo finále Market Šijan bol lepší od hráčov mužstva AMK Bačka 1 o jeden gól – 3 : 2. Bol to veľmi zaujímavý a napínavý zápas. Palančania v krátkom čase dosiahli dva góly, ale sa Silbašania vzchopili a do konca zápasu troma gólmi obrátili výsledok vo svoj prospech. Najlepším hráčom turnaja je Miodrag Jovanović (Market Šijan), najlepším strelcom Đorđe Cimbaljević (Weld plus) a najlepší brankár Darko Đurković (AMD Bačka 1). Tri najlepšie mužstvá dostali poháre a diplomy. Zápasy na turnaji vždy sledoval pekný počet divákov a na finále ich v hľadisku bolo viac ako 300. • ŠPORT •

STAROPAZOVČANIA V DRUHOM POLČASE POĽAVILI

Nádej na postup za zeleným stolom BSK 1925 – JEDNOTA 3 : 1 (0 : 1) Matej Bzovský

o výhre na zápase s členom Belehradskej zóny, Jedinstvom v Surčine (gól dal Lapčević), Staropazovčania si minulú sobotu zmerali sily so silnejším súperom – BSK 1925 v Batajnici, členom Srbskej ligy – skupina Belehrad. Na tomto zápase v rámci príprav na novú sezónu Vojvodinskej ligy – južnej skupiny sa mužstvo Jednoty s početnými nováčikmi predstavilo

v oveľa krajšom svetle. Nováčikov, ako aj v predchádzajúcich prípravách, je veľa, nepotrebne a bez predbežných informácií o ich kvalite sa hromadia, na rozdiel od dávnejších čias, keď prichádzali kvalitní, preverení futbalisti, ktorí boli zároveň príkladom domácim silám a rýchlo získali priazeň tunajších priaznivcov futbalu. Teraz sú nezriedka v mužstve hráči podozrivých kvalít, ktorí sa sami ponúknu. Tréner Milan Vujasin ani

TATRA UŽ HRÁ ZÁPASY

Sľubný začiatok

v tejto chvíli nemá jasný obraz, kto získa dôveru a splní očakávania. Do ukončenia prestupového termínu je ešte dosť času (31. augusta 2016), ale je ťažko veriť, že sa na zozname odborného štábu ocitne vážnejšia posila. V Batajnici Jednota úspešne odolávala domácim v prvej polovici zápasu, keď sa ujala vedenia gólom Lapčevića, ktorý údajne prišiel z Vršca. V pokračovaní obrana zahrala neisto a útočníci si nepripravili takmer ani jednu šancu. JEDNOTA: Jovišić, M. Matić, Stajić, Dukić, Popović, Jelović, Rajak, Janković, Lapčević, V. Matić, Milanović; striedali: Duvnjak, Jovanović, Rebić, Bošković, Iker, Đokić, Galić, Bogdanović, Krstić, Mićanović, Blagojević V sobotu si Jednota zmeria sily so susedným Dunavom zo Starých Bánoviec a 2. augusta bude hosťo-

vať u mužstva Dorćol v Belehrade. Mimo hracej plochy, hlavne v kuloároch medzi fanúšikov na tréningoch Jednoty celkom nečakane prišla nepreverená správa, podľa ktorej sa Donji Srem z Pećiniec vzdá súťaže v Srbskej lige – skupina Vojvodina pre obrovské dlhy. Tak by sa údajne otvorili dvere Jednoty, aby sa administratívnou cestou nečakane, v poslednej chvíli, ocitla v spoločnosti republikových ligistov. Predstavitelia klubov Srbskej ligy – skupina Vojvodina mali zaplánované zasadnutie 27. júla v Novom Sade. Vo chvíli, keď sme tieto riadky odovzdávali do tlače, na zozname pre žreb pre novú sezónu bol aj Donji Srem, a o jeho osude sa mala vyjadriť Výkonná rada FZ Vojvodiny po prijatí správy z Pećiniec o eventuálnom zostupe do nižšej súťaže. Všetko je, zatiaľ, možné...

MLADOSŤ ZAČALA S PRÍPRAVAMI VO VRBARE

Nový tréner Slobodan Sladojević Samuel Medveď

V Ábelovský, Kováč a brankár Munjas, dorastenci v kádri 18 hráčov Tatry? Pavel Pálik

utbalisti Tatry minulý týždeň zohrali dva priateľské futbalové zápasy. V stredu 20. júla 2016 prehrali vo Veterniku 2 : 0 (0 : 0). Minulú sobotu v Kysáči hosťoval novosadský Index. Vyhrali domáci futbalisti výsledkom 4 : 2. Góly za Tatru dali Petrović, Martinko, Grijak a Misini. Hoci obe tieto mužstvá budú hrať vo Vojvodinskej lige, tatranci im boli viac než rovnocenným súperom. V druhom zápase zaslúžene zvíťazili, kým vo Veterniku aj keď prehrali, mali viac šancí a diváci získali dojem, že hostia hrajú vo vyššej lige. Tréner Tatry Mišković iste môže byť spokojný s tým, čo jeho zverenci na začiatku príprav ukázali. • ŠPORT •

TATRA: Subašić, Munjas (brankári), Srnka, Kováč, Ábelovský, Petrović, Červený, Nestorović, Dražić, Martinko, Todorić, Višnjić, Klaić, Grijak, Petković, Jurás, Jambrich, Misini Vo štvrtok Tatra hrala v Novom Sade so Slavijou a v nedeľu v Kysáči o 18. hodine uhostí Sirig.

stredu 20. júla 2016 futbalisti petrovskej Mladosti absolvovali prvý tréning pod vedením nového trénera, včerajšieho hráča, Slobodana Sladojevića, ktorý na jar do Petrovca prišiel po druhýkrát. Predtým hral a trénoval mužstvo Fruškogorski partizan v Bukovci. Nový tréner Mladosti Slobodan Sladojević: Sladojević je ináč výborný „Dosť radosti, ideme hrať!“ hráč, ktorý mal bohatú futbalovú kariéru, dokonca hrával aj Radničkého, a Ivan Fejdi, ktorý pre ťažšie zranenie dlhšie pauzoval. v bratislavskom Slovane. Mladosť od jesene bude súťažiť Čo sa týka hráčskeho kádra, doteraz sme sa nedozvedeli nič konkrétne. v novoutvorenej Somborskej obHovorí sa, že by sa do Mladosti mali lastnej lige a už v 1. kole 21. augusta vrátiť dvaja domáci hráči, a to: Pavel 2016 uvíta doma pivnickú Sláviu. Foto: J. Pucovský Ožvát, posledne hral v drese šídskeho

NEÚSPEŠNÝ ZAČIATOK PRÍPRAV

Debakel v Beočíne CEMENT – SLOGA 7 : 1 (2 : 0) Károly Vig

utbalisti erdevíckej Slogy na začiatku príprav hosťovali v Beočíne, kde v stretnutí s členom Srbskej

ligy – skupina Vojvodina utŕžili opravdivý debakel. Jediný gól za hostí dal Simeunović v 58. min., keď skorigoval výsledok na 3 : 1. SLOGA: Mitrović, Teoﬁlović, Ma-

tić, Tešić, Raičević, Cvijić, Smiljanić, Považan, Grković, Simeunović, Malinović; striedali: Savić, Lazić, Bojanić, Ribar, Nedić, Babić, Kalinić, Bosanac, Pap

31 /4710/ 30. 7. 2016

Šport 20. MATIČNÝ TURNAJ V MALOM FUTBALE O POHÁR VEĽVYSLANECTVA SLOVENSKEJ REBUBLIKY V BELEHRADE PREBIEHAL V HLOŽANOCH

Vzrušujúce finále susedovcov Pavel Pálik

eľký putovný pohár, dar Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, sa prvýkrát ocitol vo vitríne MOMS Pivnica. Postarali sa o to futbalisti, ktorí pred týždňom hájili farby Pivničanov na 20. jubilejnom Matičnom turnaji v malom futbale na ihrisku Budúcnosti v Hložanoch. Po zápasoch v štyroch základných skupinách do semifinále postúpili ich víťazi, matičné mužstvá z Pivnice, Čelareva, Selenče a Kulpína. Žrebom potom určili dva páry tímov, ktoré vo vzájomných zápasoch rozhodli, kto bude bojovať o veľký pohár. V prvom zápase Pivničania boli veľmi presvedčiví a porazili Čelarevčanov 5 : 2. O góly sa rozdelili Vlastimír Nímet 2, Jozef Žigmund, Michal Žigmund a Srđan Njušković po jednom za Pivničanov, resp. Ognjen Vojinović a Miloš Jeličić. V druhom semifinále veľmi naladení boli aj Selenčania, ktorí prekonali Kulpínčanov ešte presvedčivejšie – 4 : 0, keď dvakrát trafil Darko Pavlov a raz sa medzi strelcov zapísali Mário Čapeľa a Dominik Alexy. Vo finále sa tak stretli matičné tímy z Pivnice a Selenče. Bol to najzaujímavejší zápas na turnaji. Pivničania sa v prvej časti gólmi bratov Žigmundovcov ujali vedenia 2 : 0. Po zmene strán Daniel Kutenič a Dominik Alexy vyrovnali na 2 : 2. Vo finiši Jozef a Michal Žigmundovci ešte raz prekonali Naďa, Pivničanom priniesli zaslúžený triumf 4 : 2 (2 : 0), konečne aj putovný pohár, ktorý im v posledných rokoch ako spravidla unikal po prehrách v semifinále. Veľký pohár víťazom odovzdal Michal Hrušík, tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. Sošku najlepšiemu brankárovi na turnaji Rastislavovi Brňovi (MOMS Pivnica) odovzdal Pavel Turan, predseda Športovej komisie MSS, najlepšiemu hráčovi Jozefovi Žigmundovi (MOMS Pivnica)

www.hl.rs

sošku odovzdal Ján Bohuš, predseda Rady MS Hložany a najlepšiemu strelcovi Darkovi Pavlovovi (MOMS Selenča), ktorý na turnaji strelil 7 gólov, sošku odovzdal Vladimír Fekete, podpredseda MSS pre Báčku. Zápasy na turnaji v Hložanoch dobre viedli domáci rozhodca Ľudovít Dudok a Tomislav Mudrinić z Báčskej Palanky. Reč faktov A skupina: Pivnica – Hložany I 3 : 2, Petrovec – Kovačica 3 : 0, Hložany I – Kovačica 2 : 0, Pivnica – Petrovec 3 : 2, Pivnica – Kovačica 6 : 2, Hložany I – Petrovec 4 : 0.

1.Pivnica 2.Hložany I 3.Petrovec 4.Kovačica

3 3 3 3

0 2 1 0

0 0 0 0

0 12 : 6 1 8: 3 2 5: 7 3 2 : 11

9 6 3 0

B skupina: Šíd – Padina 3 : 3, Čelarevo – Šíd 2 : 1, Padina – Čelarevo 0 : 3.

1.Čelarevo 2.Šíd 3.Padina

2 2 0 0 5: 1 6 2 0 1 1 4: 5 1 2 0 1 1 3:6 1

C skupina: Selenča – Kysáč 2 : 1, Laliť – Aradáč 0 : 2, Kysáč – Aradáč 2 : 0, Selenča – Laliť 4 : 0, Kysáč – Laliť 2 : 1, Selenča – Aradáč 2 : 1.

1.Selenča 2.Kysáč 3.Aradáč 4.Laliť

3 3 3 3

3 2 1 0

0 0 0 0

0 1 2 3

8:2 5:3 3:4 1:8

9 6 3 0

D skupina: Stará Pazova – Hložany II 2 : 1, Hložany II – Kulpín 2 : 1, St. Pazova – Biele Blato 2 : 0, B. Blato – Hložany II 3 : 2, Kulpín – St. Pazova 4 : 0, Kulpín – B. Blato 4 : 3.

1.Kulpín 2.St. Pazova 3.B. Blato 4.Hložany II

3 3 3 3

2 2 1 1

0 0 0 0

1 1 2 2

Informačno-politický týždenník

9:5 4:5 5:7 4:5

6 6 3 3

Pavel Turan odovzdáva odmenu najlepšiemu brankárovi turnaja Rastislavovi Brňovi

Poradie na turnaji a zostavy mužstiev: 1. PIVNICA: Brňa, Nímet, J. Žigmund, M. Žigmund, B. Žigmund, Vladimír Kuchta, Vlastislav Kuchta, Benka, Milec, Njušković 2. SELENČA: Naď, Kutenič, A. Strehársky, Pavlov, Alexy, Sklabinský, Salijević, Čapeľa 3. ČELAREVO: Štajfer, Vujinović, Majstorović, Srdić, Jeličić, Fábry, Savić, Petržľan, Jovanić 4. KULPÍN: Todorović, Babiak, Milenković, Valentík, Haška, Kajtez, Fábry, Chalupka 5. HLOŽANY I: Supek, Ján Benko ml., T. Ljubičić, Molnár, R. Ljubičić, Štefan Horvát ml., Takáč, Milan Adámek ml., Eliáš 6. KYSÁČ: Kyseľa, Savić, Drieňovský, Kulík, Bagoňa, Ožvát, Račko, Funtík, Križan, Francisty 7. STARÁ PAZOVA: Potran, Topoľský, Turan, Brtka, Čáni, Jašo, Karaklajić, Baláž 8. HLOŽANY II: J. Benka, Zahorec, Čipkár, Milan Adámek st., Huďan, Ján Benko st., Srnka, Štefan Horvát st., Žembery, Potfaj 9. ARADÁČ: Pleva, Zakić, Birmanac, Ďuríček, Mijić, Čeman, Malo, Gál, Števko 10. BIELE BLATO: Hromčík, Poliak, Molnár, Poničan, Joksimović, Vukajlović, Cs. Kurunci, Najlepší hráč turnaja, Pivničan Jozef K. Kurunci, Trošić Žigmund (99) na ﬁnálovom zápase 11. PETROVEC: Lekár, Popovicki, Severíni, P. Ožvát, S. Ožvát, Bovdiš, Fejdi, Dudić, Pavlov, Pucovský 12. ŠÍD: B. Farkaš, Macko, E. Farkaš, Andriška, Đurđević, E. Hrček, S. Hrček, Kolár, Starčević 13. PADINA: J. Širka, Holík, Brezník, Ľavroš, V. Širka, Mega, Poničan, Bančov, Slivka 14. LALIŤ: M. Valent, Janko Turčan, I. Hrnčiar, Lamoš, Stolić, A. Obradov, Ďurčiansky, Terek 15. KOVAČICA: Cicka, Čech, Sachter, Ďuriš, Jonáš, Válovec, Stojković • ŠPORT •

Finalisti Pivničania a Selenčania pred rozhodujúcim zápasom

Hostia z chládku sledovali zápasy

NA JUBILEJNOM TURNAJI V HLOŽANOCH

Prvý triumf Pivničanov Pavel Pálik

Hložanoch v sobotu 23. júla 2016 prebiehal jubilejný 20. Matičný turnaj v malom futbale Slovákov žijúcich v Srbsku o putovný pohár Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. Úspešnými organizátormi boli MOMS Hložany, Miestne spoločenstvo Hložany a FK Budúcnosť. Futbalistom, predstaviteľom mužstiev a hosťom sa najprv priMichal Hrušík (vľavo), tretí tajomník hovorili a privítali ich predseda Veľvyslanectva SR, odovzdáva pohár Organizačného výboru turnaja kapitánovi Pivničanov Rastislavovi Brňovi Ondrej Zahorec a predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Ján Bohuš. Predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína MelegováMelichová v príhovore zdôraznila, že sa tohto roku prihlásili tímy zo štrnástich miestnych odborov Matice slovenskej z našich dedín, pričom domáci Hložančania mali dve mužstvá. Podľa jej mienky tieto stretnutia sú významné aj pre zachovanie slovenskosti, vyjadrila nádej, že turnaj zorganizujú ešte mnohokrát a že hráči budú hrať korektne. Nakoniec vyzdvihla, že tohtoročné športové Najlepší strelec turnaja Darko Pavlov podujatie zaradili do osláv 260. vý- (na trávniku v bielom tričku) ročia príchodu Slovákov do Hložian a 90 rokov FK Budúcnosť, a turnaj otvorila. 4 : 2. Tak Selenčania, podobne ako aj vlani Na jubilejnom 20. turnaji prvýkrát zaslú- v Kulpíne, obsadili druhé miesto, keďže žene triumfovalo mužstvo MOMS Pivnica, vtedy po penaltovom rozstreli boli od ktoré vo finále prekonalo MOMS Selenča nich úspešnejší Padinčania.

Víťazné mužstvo MOMS Pivnica

Žreb je vždy zaujímavý...

Predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová otvorila turnaj v spoločnosti predsedu Rady MS Hložany Jána Bohuša

Zo zápasu Aradáč – Kysáč 0 : 2

Mužstvo Hložany II porazilo Kulpín 2 : 1

Poľovnícky domček v Starej Pazove pre strážcov voliéry na chov bažantov

Vedľa domčeka v Pazove stavajú solárne kolektory na výrobu elektrickej energie na osvetlenie

Stevo Vranić, správca loviska PZ Stará Pazova

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícke združenie Stará Pazova

Voliéra na chov bažantov Loveckého spolku Stará Pazova veľkosti 3 000 štvorcových metrov

Poľovnícke združenie Stará Pazova je utvorené v roku 1993 transformáciou dovtedajšieho Obecného loveckého zväzu. Združenie toho času počíta okolo 600 členov a samotná činnosť je organizovaná v dvoch loviskách – Dunav (rozlohy 12 000 hektárov) a Srem (21 000 hektárov). Gazdujú s relatívne malým počtom diviny (zajace, poľné jarabice – v nedostatku ich nelovia už päť rokov, bažanty – 90 percent z umelého chovu), lebo na týchto lokalitách sa koná intenzívna poľnohospodárska výroba. V loviskách majú aj migračné Plaketa druhy vtákov – prepelice, divé holuby a hrdličky. Poľovníckeho Členovia tohto obecného staropazovského združenia od septembra na Dunaji lovia divé zväzu Srbska PZ kačice a v zimnom období v relatívne malom počte divé husi. V expanzii sú líšky a šakaly. Stará Pazova za Poľovnícke združenie Stará Pazova vďaka pochopeniu a veľkej podpory Obce Stará Pazova má poľovnícke zásluhy kanceláriu v tzv. Bielej budove (na poschodí) a terénne auto Daciu Duster, kúpené v roku 2014. Lovci, členovia združenia najčastejšie odchádzajú na prehliadky poľovníckych psov a súťaže v triafaní do asfaltových terčov. Pracujú podľa stanovených plánov a programov a v tomto, ako hovoria rytierskom športe, kde sa vždy súperovi, v tomto prípade divine, musí dať šanca na život, strieľajú len na zverinu v pohybe. Preto sa staropazovskí poľovníci maximálne usilujú v loviskách divine vytvoriť čím prajnejšie podmienky na pobyt a zachraňovať ju v danom množstve a v súlade s materským fondom v prírode. Toho času v tomto obecnom združení stavajú technicko- poľovnícke objekty: voliére pre umelý odchov bažantov (v Golubinciach, Surduku, Novej Pazove a v Belegiši sú vystavané vďaka prostriedkom z pokrajinských fondov), vŕtajú studne v revíroch na zásobovanie diviny vodou, upravujú polygóny pre divinu. Orgánmi spravovania sú Členovia Zhromaždenie poľovníkov a 17-členná Správna rada Poľovníckeho staropazovského združenia Stará Pazova. obecného poľovníckeho Plaketa za poľovnícke zásluhy Anna Lešťanová združenia sa majú čím z Poľovníckeho zväzu Vojvodiny Foto: autorka a z archívu združenia pochváliť

Jedna z akcií zalesňovania remíz Odmeny za dosiahnuté úspechy

Po ukončení lovu v Surduku (2009)

Poľovnícky dom Poľovníckeho spolku Golubince

Poľovnícky dom Poľovníckeho spolku Stará Pazova, s ktorým má združenie tiež dobrú spoluprácu