Hlas 31 2017 by NVU Hlas ľudu

Vojlovické dožinky Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 5. 8. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4762/

Z obsahu

5. 8. 2017 | 31 /4762/

Uzávierka čísla: 2. 8. 2017

4 TÝŽDEŇ 5 Edukácia ako prevencia 6 Od zlého k ešte horšiemu 7 Chce to prestavbu povedomia

8 SLOVENSKO 8 Smrť prvého muža Lúčnice

9 NA PULZE DNÍ 9 S Dr. Ruženou Šimoniovou-Černákovou, docentkou psychologických vied

12 ĽUDIA A UDALOSTI 12 Kráčať treba s otvorenými očami 16 Zber malín v tropickej horúčave 19 Tradícia pretrváva

Programovo pestré oslavy, ktoré tvoril trojlístok podujatí − Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadba voľakedy a dnes − usporiadali MOMS Kulpín, MS Kulpín a Spolok kulpínskych žien v spolupráci s miestnou Turistickou organizáciou v dňoch uplynulého víkendu. (s. 14 − 15) K. Gažová

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Zvieratá

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Subvencie na propagáciu poľnohospodárstva a rurálneho rozvoja 23 Cena sóje naďalej rastie 26 Roztočec chmeľový – škodca v suchom období

31 KULTÚRA 31 Pre neaktívnych niet miesta v ochotníckom zväze 32 V duchu oslavy žatvy

V tomto čísle nášho týždenníka zisťujeme, čo sa deje so Spomienkovým domom Janka Čmelíka v Starej Pazove. (s. 13) K. Verešová

34 Jeden z našich najmladších cimbalistov

40 OZNAMY 42 RTV PANORÁMA

44 ŠPORT 46 Zápal pre basketbal 47 Dejinný úspech Budúcnosti 51 Radosť zo športovania Autor titulnej fotografie: Vladimír Hudec

Okrem nainštalovanej národopisnej výstavy V sedliackom dome petrovské ženy počas Slovenských národných slávností 2017 budú chystať aj viaceré gastronomické dobroty. Aby sa im v tom lepšie darilo, azda pomôže aj nová kuchyňa. (s. 33) J. Čiep

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

©JJ Thompson / www.unsplash.com

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Chrbtica národnostného spoločenstva a identity Netreba osobitne pripomínať, že vzdelávanie patrí medzi základné ústrojenstvá každého národa. Je chrbticou aj nášho národnostného spoločenstva, veď tam sa pestujú budúci nositelia našej kultúrnej a jazykovej identity. Občas na to však zabúdame.

zdelávanie môže byť formálne aj neformálne. O formálne vzdelávanie záujem jestvuje, lebo musí, kým neformálne učenie nemáme priveľmi v láske. V lete, keď v novinárstve panuje uhorková sezóna (hoci by sa o tejto premise dalo polemizovať), v oblasti neformálneho vzdelávania tento výraz alebo stav nepoznajú. Zvlášť mladí ľudia na aktívne trávenie prázdnin majú možností neúrekom, ale ich len zriedka využívajú. Na to nás upozorňujú aktivisti organizácie YMCA Srbsko, ktorá sa naozaj usiluje motivovať mládežníkov, aby robili na sebe, lebo oni sú budúci nositelia rozvoja (alebo nedajbože ešte väčšieho úpadku) našej spoločnosti. Aj o iných národnostných, či národných chrbticiach by sa tiež dalo hovoriť. Napríklad, na Slovenské národné slávnosti sa možno dívať ako na chrbticu prezentácie slovenskej identity na vojvodinskej žírnej rovine. Na augustových oslavách slovenskosti prezentujeme dosaženia roka takmer v každej oblasti národnostného života. Aspoň tak bývalo voľakedy. Teraz sa čoraz častejšie v kontexte sviatku Slovákov žijúcich v Srbsku stretáme s výraznou pachuťou nesvárov politických sokov, čo spôsobuje iba deľby. Ibaže tieto deľby nevytvoria zárodok nového, krajšieho a plodnejšieho života slovenského etnika,

ako je to v prípade deľby buniek ako základných stavebných a funkčných jednotiek ľudského organizmu. Rozdeľovanie do najmenej dvoch táborov je prítomné aj pri organizovaní Slovenských národných slávností, pričom presadzovanie „svojich“ programov je aktuálne takmer na dennej úrovni, o čom sa písalo v Hlase ľudu v minulom čísle. V organizačných kuloároch sa zmýšľa asi tako: Ak nepretlačíme „svojich“, urobíme si naše otváracie ceremoniály. Tak budeme mať otvárací program na pokračovanie. A dokonca, načo nám je výstava obrazov majstra insitného umenia Jána Glózika v Galérii Zuzky Medveďovej, ktorá predtým bola v Londýne, keď tam môžeme mať výstavu „našich“ fotografií s motívom slovenského ľudového odevu. Nepodceňujeme ani kroje, ani autorov výstavy, lebo ide o jedinečnú patinu kvalitných fotopohľadov znázorňujúcich ľudový odev. Iba sa nevieme dostať k pochopeniu spôsobov, akými sa politické štruktúry vpletajú do činnosti aj tohto kultúrneho stánku. Práve toto chrbticové stavce slovenského národnostného spoločenstva bezducho láme. A to lámanie aj naši budúci lídri, ktorí ešte do školy chodia, vnímajú a vidia. Žeby aj to bolo (nanútené) neformálne vzdelávanie? Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 31 /4762/ 5. 8. 2017

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Na klik

Dialógy a monológy

Oto Filip

Jasmina Pániková

týchto dňoch ministri polície a spravodlivosti informovali verejnosť o novom podpísanom protokole medzi týmito dvomi ministerstvami. Ide o protokol o elektronickej výmene údajov, ktorý, ako avizujú, prispeje k rýchlejšej a účinnejšej výmene údajov o priestupkoch a trestných činoch medzi policajnými správami, súdmi a verejnými prokurátormi. Milióny dokladov, ktoré by sa zasielali v papierovej podobe, teraz z polície do súdu „precestujú“ jedným klikom, zatiaľ čo doteraz boli na to potrebné celé mesiace. Avšak ten „jeden klik“ nám je známy. Spomeňme si, že ešte v novembri minulého roku známych 6 klikov k novej zdravotnej knižke bolo avizovaných ako niečo superiórne, jedinečné, niečo, čo malo zrýchliť proces vydávania nových zdravotných knižiek. Ibaže o niekoľko mesiacov sa ukázalo, že supermoderné elektronické služby predsa nedržia krok s dobou a stalo sa to, že tisíce ľudí čaká nové knižky viac ako pol roka. Viac ako pol roka je potrebné, aby elektronicky objednaná knižka bola doručená na adresu. Možno tých „šesť klikov k novej zdravotnej knižke“ vlastne znamenalo šesť mesiacov. Uzhodneme sa na tom, že by náš RFZO v tomto prípade radšej mal angažovať poštových holubov než e-služby. Ešte v apríli vtedajšia ministerka a terajšia premiérka hovorila, že od 1. júna uplatňovaním Zákona o všeobecnom správnom konaní všetci občania jedným klikom dostanú svoje doklady. Ešte koncom roka 2016 avizované bolo aj elektronické prihlasovanie novorodených. Zdá sa, že premiérka počas svojho ministrovania chcela všetky služby sprístupniť na jeden klik. Nepočuť, že do úvahy brala aj volebné zoznamy a ich upravenie. Tento problém pravdepodobne ani nie je takým veľkým problémom. Tak čo, ak právo hlasovať majú aj tí, ktorí nie sú medzi živými už celé desaťročia?

www.hl.rs

iac dialógov – menej zrážok a vojen. Viac pochopenia – menej otrasov. Rovnica je známa, nie však vždy uplatniteľná. Vidieť to aj z najnovších vzťahov Moskvy a Washingtonu spôsobených obchodnou vojnou, až nebezpečne pripomínajúcich niekdajšie obdobie studenej vojny. USA zostrujú sankcie Rusku, Moskva zase odpovedá vyhostením stoviek amerických diplomatov a Európa, menovite EÚ v čele s Nemeckom, sa na to pozerá s nemalou dávkou nevôle vyvolanej krokmi veľkých priamo ohrozujúcim jej záujmy. Pri týchto tropických horúčavách, ktorých bohatú nádielku prinášajú letné dni, netreba sa diviť, že ani veľká energia, ani veľké skutky, ani veľké slová nepoznačujú tunajšiu spoločenskú scénu. Otvorené sú viaceré výrobné linky zahraničných továrni, najmä v Pirote a v Niši, dožili sme sa epilógu štrajku v kragujevskom Fiate, no takisto pokračovania štrajku v Goše, na Kosmete sa obeťou nevraživosti stalo auto lídra Občianskej iniciatívy Olivera Ivanovića, ktoré niekto zapálil...



Avšak matkou všetkých tém je vnútropolitický dialóg o Kosmete iniciovaný prezidentom Aleksandrom Vučićom. Na viaceré tlmočenia z časti opozície, že ide o prípravu na uznanie kosovskej nezávislosti, reagovali najprv funkcionári vládnucej koalície, a potom v pondelok i samotný prezident Vučić, ktorý to počas návštevy Kragujevca dementoval, tvrdiac, že ide len o to, čo sa povedalo: výzvu na rozhovor. Uviedol, že je dobre, aby sa počuli rozličné názory a že návrhy neprezentuje, kým si nevypočuje názory celej spoločnosti. Jasné je, že je debata o srbsko-srbskom dialógu, ktorý má vystriedať mnohé doterajšie sólové vystúpenia a monológy, potrebná i žiaduca. No kladný úmysel minie cieľ, ak dialóg o statuse Kosova bude prebiehať len s rovnako zmýšľajúcimi partnermi, a nie so všetkými relevantnými politickými stranami, inštitúciami, organizáciami, tak vládnymi, ako i nevládnymi, expertmi, intelektuálmi... Tak predseda SANU Vladimir Kostić dialóg označil ako dobrú ideu, ktorej alternatívou by bolo zostať v blate nepochopenia

a rituálnej hre preháňania jednotlivcov z jednej a druhej strany. To, ako povedal, nevedie nikam, takže sa musí položiť bodka za vojnovými výkrikmi politických elít tak jedného, ako i druhého národa. To, že je historická dohoda a pomerenie Srbov a Albáncov potrebné i možné, myslí aj Azem Vlasi, poradca kosovského prezidenta Hashima Thaciho. Ten výzvu chápe ako „Vučićov krok k opusteniu omylu, že Kosovo je v Srbsku“. Spolu s uvedenou, iste najnaliehavejšou témou, sú tu aj iné, ktoré by sa mali ocitnúť na hlbšom pretrase: zmeny Ústavy, vzťahy v regióne, perspektívy vojvodinskej autonómie. Mnohé z nich dlho boli mimo prvého plánu, hoci je jasné, že si tiež vyžadovali a najmä dnes potrebujú širokú spoločenskú rozpravu, reálny prístup, rozbor možností ako riešiť početné dilemy. Bez ohľadu na to, ako dopadne, dialógu o Kosove treba uznať dobrý úmysel a prvý pokus pozrieť sa celospoločensky zoči-voči reálnym východiskám problémov, ktoré nielenže pretrvávajú, ale aj riadne dlho trápia región.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MLADEN BULUT, PREDSEDA SPOLKU NOVINÁROV VOJVODINY

Je to dávna láska Oto Filip − V aktivitách spolku, v čele ktorého ste, výrazné miesto zaberá fotografia... – Už v časoch, keď som bol ešte mladý a len tušil, čo sa zo mňa stane, bol som veľkým zástancom filmu a fotografie. V rokoch 1974 − 1982 som pôsobil ako predseda Kino klubu Nový Sad. Nad nami boli miestnosti Foto-kino klubu Branka Bajića. Osobne som nikdy nerobil rozdiely medzi filmom a fotografiou, hoci sa už vtedy viacerí filmoví

Informačno-politický týždenník

pracovníci a fotoamatéri navzájom doberali. Istý čas som bol aj tajomníkom Foto-kino zväzu Vojvodiny, účastníkom mnohých filmových festivalov a fotografických výstav, takže sa dá povedať, že fotenie vo mne pretrvalo ako dávna, stará láska. Vrátil som sa jej, keď som sa stal predsedom Spolku novinárov Vojvodiny. Aj dnes som toho názoru, že jedna snímka vraví viac než tisíc slov a že je, tak isto, nenahraditeľnou súčasťou všetkých médií, koniec koncov aj tých najaktuálnejších, elektronických.

Možno si vôbec televíziu alebo film predstaviť bez fotografie, ktorá je aj ich základom? Rôznymi spôsobmi, ako sú prezentácie kníh, dielne, rozpravy a iné, celé roky sa snažíme, aby aj fotografia bola primerane zastúpená v činnosti Spolku novinárov Vojvodiny. Samozrejme, ako plnohodnotný a rovnoprávny účastník mediálnych dianí. Ďakujúc nášmu Borovi Mirosavljevicovi, pred niekoľkými rokmi, keď sa menil zákon o kultúre, fotografia bola vyrovnaná so všetkými inými výtvarnými činnosťami. A aj preto ju musíme rešpektovať. • TÝŽDEŇ •

NAJNOVŠIA AKTIVITA MLÁDEŽE JAZAS NOVÝ SAD

Edukácia ako prevencia Jasmina Pániková

odľa oficiálnych údajov v našej krajine žije ponad 2-tisíc osôb infikovaných HIV vírusom. Vlani na túto chorobu umrelo sedem osôb. Oveľa väčší počet ľudí má alebo mal určitý druh pohlavných chorôb a zanedbateľný nie je ani počet potratov. Podľa údajov Inštitútu pre verejné zdravie Srbska Milana Jovanovića-Batuta, ročne sa v našej krajine vykoná zhruba 17-tisíc potratov, z čoho najväčší počet patrí medzi maloleté tehotenstvá. Do tohto počtu nie sú zahrnuté tie, ktoré sú vykonané v súkromných klinikách, takže je počet oveľa väčší. Mládež JAZAS Nový Sad si uvedomuje význam tohto problému, a tak už roky organizuje školenia pre mládež. Nedávno v rámci projektu Zdravie je vo vedomostiach ukončili Letnú školu pre rovesníckych edukátorov, ktorú finančne

podporili Ministerstvo mládeže a športu a Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež. Kemp sa uskutočnil v Bogojeve a zúčastnilo sa ho viac ako 120 mladých vo veku od 14 do 16 rokov. Darko Lazarević, riaditeľ kempu a predseda Správnej rady Mládeže JAZAS, pre náš týždenník hovorí, že na kempe deti získali základné vedomosti o tom, ako sa stať rovesníckym edukátorom v oblasti prevencie chorôb závislosti, HIV/AIDS a v oblasti reprodukčného zdravia. „Našou ideou bolo, aby sme im počas 7 dní umožnili získať vedomosti a prax, ktorú čoskoro budú uplatňovať vo svojich prostrediach. Naplánované je, aby účastníci kempu počas troch mesiacov usporiadali viac ako 300 dielní a vyškolili okolo 10-tisíc mladých ľudí. Do projektu sú zapojení mladí z Nového Sadu, Pančeva, Subotice, Somboru a Mladenovca,“ hovorí Lazarević.

Pripomína, že edukačné kempy nie sú žiadnou novinkou, ale také, počas ktorých sú účastníci ubytovaní v stanoch a sedem dní žijú v prírode, sú opravdivou raritou. Náš spolubesedník mieni, že sa deti tak učili aj socializácii. „Na dielňach sme sa zamerali na to, ako fungovať ako tím, ako verejne vystupovať pred skupinou ľudí, mali sme simulácie prednášok a, samozrejme, boli aj dielne napr. o prenose HIV a pod.“ Nie je žiadnou novinkou ani to, že sú informácie o HIV či chorobách závislosti dostupné na internete. Lazarević považuje, že sa iba zdá, že mladí veľa vedia o týchto témach. „Veľmi často je ich jediným zdrojom informovania internet, kde veľa informácií zostáva nepreverených. Mladí najlepšie prijímajú informácie od svojich rovesníkov. Práve preto sme sa aj rozhodli zrealizovať tento projekt. Žiaľ, ani približne nemáme

dostatočný počet takýchto školení. Napr. v Novom Sade máme 80-tisíc žiakov a my zaškolíme ročne okolo 20 edukátorov a zrealizujeme okolo 200 dielní, v ktorých účinkuje 5- − 6-tisíc žiakov. Kedysi sme napr. mali dielne a prednášky aj v gymnáziu a základnej škole v Báčskom Petrovci, ako aj v iných prostrediach s menšinovým jazykom, avšak teraz pre menšie kapacity ideme iba do tých prostredí, do ktorých nás pozvú. V minulých rokoch sme veľký dôraz kládli aj na tlačený materiál, ktorý sme mali aj v jazykoch menšín. Hovorím v minulom čase, lebo dnes na to nemáme prostriedky. Myslím si, že by štát mal serióznejšie pristúpiť k tomuto problému. Uvedenie predmetu o zdravotnej výchove v základných školách by bolo prvým krokom. Naša a podobné organizácie by iba dopĺňali ich formálne vzdelávanie. Sme šokovaní, keď čítame o počte HIV pozitívnych či počte maloletých potratov a takisto považujeme za neprípustné, aby sa naše deti o tom učili v škole. Musíme už prekonať to, čo je roky tabu témou,“ uzaviera Lazarević.

DEMOGRAFICKÉ POHYBY ZNEPOKOJUJÚ

veľmi silného pocitu ekonomickej, profesionálnej a osobnej neistoty, poznačenej tým, že sa len veľmi malé percento môže pochváliť stálym zamestnaním, slušnými príjmami a vyriešenou byObrazne uvedené, znametovou otázkou. Až dve trená to, že každý rok prídeme tiny mladých vo veku od 16 o mesto, akým je napríklad do 30 rokov žije s rodičmi. Prijepolje či Vrbas. Na iluTakmer každá druhá mlastráciu toho, ako rýchlo sa dá osoba, ktorá ukončila demograficky rútime dolu školenie, je nezamestnavodou, ešte len pár faktov. ná, takže je jasné, prečo V roku 1950 sa v Srbsku natakmer dve tretiny mladých rodilo 152 569, v roku 1996 vydržiavajú rodičia. Hoci sú − 82 548 a vlani len − už migrácie trendom súčasnej uvedených 64 734 osôb. doby, jasné je, že len rasÚdaje tretie: zo 169 obcí Viac detí: čoraz zriedkavejší obraz na uliciach tom investícií a nastolením v Srbsku len päť – Nový Sad, našich miest politickej a ekonomickej Sjenica, Preševo, Nový Pastability možno spomaliť zar a Tutin – malo pozitívny sú obaja rovnakej národnostnej odchod mladých do cudziny. prírastok obyvateľstva. Dokonca príslušnosti (87,3 percenta), ako Zo všetkého uvedeného je jasné, sa ani Belehrad, napriek svojmu i to, že majú rovnaké vzdelanie. že Stratégiu na podnecovanie počtu obyvateľov, nemohol vlani V 46 percent prípadov sú obaja natality, ktorá svetlo sveta uzrela pochváliť takýmto prírastkom. manželia zamestnaní. ešte v roku 2008, no zostala len Údaje štvrté, vzťahujúce sa na Údaje piate: každý rok zo štátu na papieri, treba vážne meniť. priemerný vek matiek pri narodení odchádza medzi 15 000 a 20 000 Tie podstatné doplnky sa budú prvého dieťaťa. Prvý pôrod v mest- mladých ľudí. Fakty zverejnené týkať zníženia ekonomickej ceny ských prostrediach je v tridsiatke OECD vravia dokonca, že sa zo rodičovstva a zlaďovania práce a vo vidieckych vtedy, keď žena Srbska do členských štátov Orga- a rodičovstva. Napríklad uvedemá priemerne 27,8 roka. Vo chvíli nizácie pre ekonomickú spolu- ním flexibilnej pracovnej doby sobáša ženích priemerne má čosi prácu a rozvoj predvlani vybralo a možnosti, aby sa aj otec vybral na nad 31 rokov, nevesta viac ako 28 rekordných 60 000 mladých ľudí. dovolenku s cieľom starostlivosti rokov. Najčastejší je ten prípad, že Je to v prvom rade následok ich o dieťa.

Od zlého k ešte horšiemu Oto Filip

áš vstup do Európskej únie prebieha jednotlivo. Nie je problémom, že čoraz viac zomierame, ale to, že sa nás stále menej rodí. Aj facebook je istý druh kontracepcie. Uvedenými aforizmami satirik Dragutin Minić Karlo výstižne ilustroval viaceré aspekty riadne znepokojujúcich súčasných demografických pohybov. Údaje prvé, nedávno zverejnené Republikovým štatistickým ústavom: v Srbsku sa vlani narodilo najmenej detí za posledných sto rokov: 64 734. Je to o tisíc menej ako v roku 2015 a až o 6 263 menej ako pred desaťročím. Bábätkov vlastne bolo najmenej od roku 1900. Menej dokonca než v časoch balkánskych vojen, prvej a druhej svetovej vojny, či roku 1999, keď NATO aliancia bombardovala Srbsko. Údaje druhé: za posledných desať rokov sa počet obyvateľov Srbska zmenšil o 385 000 osôb. • TÝŽDEŇ •

31 /4762/ 5. 8. 2017

Týždeň EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (1)

Reformy otvárajú dvere únie Oto Filip

anuár a júl sú spravidla mesiace, keď sa už roky zverejňujú výsledky decembrových a júnových prieskumov na tému európskej orientácie občanov Srbska. Najnovší z nich sa konal na sklonku prvej polovice roka, zahrnul 1 064 dospelých respondentov a realizovalo ho novozaložené Ministerstvo pre eurointegráciu. Prieskumy donedávno mala na starosti vládna Kancelária pre eurointegráciu. Na základnú otázku znejúcu Podporujte začlenenie Srbska do Európskej únie? kladne odpovedalo 49 percent anketovaných. Ich 27 percent sa vyjadrilo proti, 13 percent by sa v hlasovaní nezúčastnilo, kým 11 percent nedokázalo v tejto chvíli povedať, ako by odpovedalo na uvedenú otázku. Podpora vstupu do EÚ teda stúpa. Badať to aj z údaja, že sa v decembri 2016 za vstup vyjadrilo 47 percent, pred rokom len 41 percent opýtaných. Keď ide o odpoveď na otázku vzťahujúcu sa na to, čo v najväčšej miere spomaľuje alebo komplikuje vstup, tak je na prvom mieste politika stáleho podmieňovania a vydierania, ktoré Európska únia uplatňuje voči Srbsku. Myslí si to každý štvrtý opýtaný, čiže ich 25 percent. Na druhej pozícii je neschopnosť domáceho vedenia, čo je názor 18 percent respondentov, na tretej mentalita našich ľudí a neochota na zmeny, čo si myslí ich 17 percent. V súpiske sú aj iné odpovede: objektívne prekážky vo forme potrebných rozsiahlych reforiem vo všetkých oblastiach (14 percent), súčasná situácia v samotnej Európskej únii (11 percent), nerealizovanie medzinárodných záväzkov, ktoré sme prebrali na seba (tiež 11 percent)... To, čo sa celé roky veľmi nemení, je podpora občanov, keď ide o nevyhnutné reformy.

www.hl.rs

Reforma poľnohospodárstva ako jedna z priorít

Dvaja z troch občanov (66 percent) sú toho názoru, že by sa tieto, potrebné pre vstup našej krajiny do EÚ, mali realizovať, aj keby potreby vstupu nebolo, v prvom rade kvôli blahobytu občanov a vzniku lepšie upraveného Srbska. Reforma zdravotnej sústavy (16 percent), boj proti korupcii (15 percent), reforma súdnictva (15 percent), reforma poľnohospodárstva (11 percent), reforma vzdelávacej sústavy (tiež 11 percent), reforma ochrany spotrebiteľov (9 percent), reforma ochrany životného prostredia (7 percent) a lepšia ochrana ľudských práv (tiež 7 percent) sú tými zmenami, ktoré občania považujú za najdôležitejšie, zároveň najvýraznejšie vplývajúce na ich každodenný život a existenciu. O význame reforiem sa hovorilo aj na nedávnom stretnutí ministerky pre eurointegráciu Jadranky Joksimnovićovej s novým šéfom Delegácie EÚ v Srbsku Semom Fabrizim. Ministerka na ňom podotkla, že je členstvo v únii strategickým záujmom Strbska, zhodnotiac pritom, že je eurointegrácia najlepším mechanizmom celkového rozvoja štátu. Prízvu-

Informačno-politický týždenník

kovala aj, že sú prebiehajúce reformy v prvom rade vo funkcii vyššieho štandardu a lepšieho života občanov. Vedúci delegácie únie Sem Fabrizi vyzdvihol, že podstatou jeho činnosti bude, aby cesta Srbska do únie

bola účinnejšia, oznamujúc pritom, že si Európska únia váži konštruktívnu úlohu Srbska v regióne. (V budúcom čísle: Názory na začlenenie)

Iný uhol reality

Nikola Petkov • TÝŽDEŇ •

VÝZVY: VOJVODINA (8)

Chce to prestavbu povedomia Juraj Bartoš Na súčasný stav a budúcnosť Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v kontexte aktuálnych udalostí upriamili pozornosť účastníci druhej verejnej konferencie, členovia novosadského Salónu na Mijićovom sálaši neďaleko Somboru 10. júna. HĽ prináša výňatky z ich prejavov a diskusie.

(ktorý je teraz festivalové mesto: má 33 festivalov). Vojvodina je všeobecne známa podľa poľnohospodárstva, avšak má zlý chlieb. V rámci Festivalu chleba pekári vystavovali svoje výrobky a odborníci z rôznych inštitútov vysvetľovali, ako ich môžu zlepšiť, skvalitniť: „Nešlo teda len o folklórnu časť, ktorá hlce peniaze, ale o istý druh rozumnej investície, ktorá zvyšuje úroveň života.“ Uzavrel, že zdroje Vojvodiny sú evidentne „tenké“ a dodal, že to je smer, o ktorom treba uvažovať.

ému na rozmýšľanie, ktorá nomická. Chorvátsko vraj prijalo určuje budúcnosť Srbska, a stratégiu rozumnej špecializácie na tým i Vojvodiny, nastolil (aj) obdobie 2016 − 2026 a orientovalo Miroslav Keveždi. Hovoriť o kultúre sa na biotechnológie, nanotechVojvodiny a rozumnej špecializácii regiónu ho podnietili dva motívy: „30. mája dokončený predbežný návrh stratégie rozvoja kultúry Republiky SrbMÉDIÁ TRETEJ CESTY ska, na ktorý sa čaká od roku Na médiá civilnej spoločnos2010.“ Ako je známe, stratégia ti vrhol svetlo novinár Dinko na obdobie 10 rokov mala byť Gruhonjić. Úvodom ozrejmil, schválená v lehote jedného že potreba po zakladaní týchto roka po prijatí Zákona o kulmédií sa ukázala predovšetkým túre v auguste 2009. Druhý vo svete ako odpoveď na nátlaky motív je ten, že „keď hovoríme súvisiace s vlastníctvom médií o Európskej únii a postavení a ako prianie vyhnúť sa pokusom regiónu, akým je Vojvodina vo Miroslav Keveždi o kontrolu redakčných politík vnútri dajakého európskeho čiže, ako sa to obyčajne cynicsystému, mali sme možnosť po- nológie, teda na nové momenty. ky povie, sofistikovanej cenzúry. čuť skúsenosti niektorých ľudí zo Keveždi taxatívne vypočítal polož- Objasňujúc ich podstatu povedal, štátov, ktoré už prešli cestu, ktorá ky zo Stratégie kultúry Srbska na že médiá civilnej spoločnosti, čiže obdobie 2017 − 2027 a vymedzil médiá spoločenstva sa vyznačujú je pred Srbskom a Vojvodinou“. V tejto súvislosti pripomenul, nasledujúce dimenzie srbskej že ide o možnosť čerpania finanč- kultúry (spresňujúc každú podných prostriedkov z kohéznych robnejšie): slovanskú, byzantskú, a štrukturálnych fondov EÚ, pričom starobalkánsku, hrdinskú, osvienajčastejšie ide o sumy do stotisíc tenecko-európsku, demokraticeur, povedal Keveždi a dodal: „Ro- kú a kontaktovú, t. j. dimenziu zumná špecializácia je vskutku istý otvorenosti. druh prípravy regiónu a štátu pre Opytujúc sa, či je možné na vnesenie európskych prostried- týchto dimenziách, na týchto kov do vlastného ekonomického špecializáciách srbskej kultúry krvného obehu.“ V pokračovaní pridať jej na rozumnosti a zíssa sústredil na oblasť kultúry a po kať napríklad 20 miliónov eur osvetlení pojmu z historického zo štrukturálnych fondov EÚ, a filozofického aspektu podotkol: priznal sa, že je v tomto zmysle „V súčasnom ponímaní kultúra nie skeptik. Zároveň nastolil otázku, Dinko Gruhonjić je natoľko priateľsky pochopená, v akej miere je možné v týchto preto, že je elitistická, podaktorí by dimenziách poznať Vojvodinu a či zodpovednosťou voči spoločenpovedali, že nie je demokratická, treba dodať ešte niektoré dimenzie. stvám, ktorým slúžia. Priekopnícku t. j. že je pravicová.“ Pokým v mi- Záverom predostrel, ako by tu úlohu v tejto oblasti zohralo rádio. nulosti bola filozofia, to najlepšie, mohol vyzerať príklad rozumnej Rozhlasové stanice tohto druhu si čo ľudstvo vytvorilo, v 20. storočí špecializácie v oblasti kultúry. Pri- zachovávajú vlastnosti demokratickultúra je akýkoľvek spôsob života, pomenul, že pred 10 rokmi vo Voj- kej a verejnej komunikácie. takže aj to, čo nie je najlepšie, sa vodine, ktorá má asi 600 festivalov, Ako jeden z mála tunajších prímôže stať kultúrou; ale to je také vznikol ešte jeden festival, ktorý sa kladov Gruhonjić uviedol rozhlas úplne vtesnáva do dimenzií či do civilnej spoločnosti pôsobiaci demokratické... Kultúru v 21. storočí, ako pove- odporúčaní súvisiacich s rozum- v Novom Sade, čiže rozhlasových dal, určuje perspektíva EÚ, ktorá nou špecializáciou, a dodal, že ide moderátorov Daška a Mlađu. Táto je výrazne technokratická a eko- o Festival chleba v Novom Sade dvojica po ozajstnej „golgote“ • TÝŽDEŇ •

v niekoľkých mainstreamových médiách dostala jednoznačnú ponuku: môžu zostať, ale pod podmienkou, že sa nebudú zaoberať politikou, lež tzv. ľahkými témami, čo ale odmietli. Ich angažmán ako nezávislej produkcie vo Verejnom servise Vojvodiny trval len jeden rok: nové vedenie im proste neobnovilo zmluvu. Preto založili internetový rozhlas, ktorý financujú výlučne poslucháči (predplatné obnáša 5 eur za mesiac) a zatiaľ to funguje. Gruhonjić dodal, že o tomto hovorí preto, lebo sa u nás publikum podceňuje. Pritom vraj občianske médiá zotrvávajú najmä z toho dôvodu, že túžba novinárov a mediálnych aktivistov po tom, aby sa slobodne vyjadrili, je nezničiteľná. Žičí im internetová éra, umožňujúca, aby ich recipienti mohli počuť, vidieť a čítať, bez ohľadu na národné mediálne zákonodarstvá a bez ohľadu na hranice. Je tu aj ďalší významný moment, odlišujúci médiá tretej cesty od médií mainstreamu: „Participácia požívateľov týchto médií nepredpokladá len to, aby zostali na úrovni slobodných spotrebiteľov, lež primárne, aby vytvárali a vymieňali si odkazy.“ V nedávnej ankete týkajúcej sa výskumu profesionálneho postavenia mladých novinárov v AP Vojvodine vraj novinári vo veku 30 rokov vyslovili poznámky na nadčasovú prácu, malé platy, na neškolených vedúcich, existenciu cenzúry, respektíve vplyv politiky inzerentov na redakčnú politiku a väčšina z nich uviedla, že nie sú v riadnom pracovnom pomere, že berú honoráre do 200 eur, pričom vraj zamestnávatelia a redaktori voči nim boli nedôverčiví a neposkytli im nadostač priestoru na to, aby sa osvedčili. Polovica mladých novinárov narazila na obmedzenie slobody prejavu a 10 % malo do činenia s cenzúrou! V danej situácii, uzavrel Gruhonjić, médiá občianskej spoločnosti vo Vojvodine a Srbsku sú takmer jedinou alternatívou komerčným a straníckym médiám a centralizovanej mediálnej scéne. Nesporné je, že aj v prípade rozumnej špecializácie, aj na pláne mediálnom je nevyhnutná zmena v povedomí. Dočkáme sa jej? Ak, tak iba činením.

31 /4762/ 5. 8. 2017

Slovensko ŠTEFAN NOSÁĽ BOL NA ČELE JEDINEČNÉHO FOLKLÓRNEHO SÚBORU PRIAM NEUVERITEĽNÝCH 64 ROKOV

Smrť prvého muža Lúčnice Rastislav Boldocký

lovensko sa rozlúčilo s jednou zo svojich najväčších umeleckých osobností: dlhoročným šéfom folklórneho súboru Lúčnica Štefanom Nosáľom. „Ak predčasne vyhasne mladý život alebo ak odíde človek, ktorý roky mu dané len premárnil a nič neodovzdal, je to tragédia. No tu sa nič také nestalo. Práve naopak. Málokto prežil taký naplnený, bohatý a zmysluplný život ako pán profesor Štefan Nosáľ,“ povedal generálny riaditeľ Lúčnice Marian Turner na pohrebe v Slovenskom národnom divadle, ktorý v priamom prenose vysielala Slovenská televízia. Rodák z Hriňovej Štefan Nosáľ umrel 22. júla vo veku 90 rokov. Jeho meno sa neodmysliteľne spája so súborom Lúčnica, pritom o jeho nástupe na post vedúceho súboru údajne rozhodla náhoda. Do

súboru prišiel v roku 1949 a už o štyri roky sa dostal na jeho čelo. S veľkou dávkou šťastia, lebo meno nového šéfa vraj vyťahovali z klobúka. Nech už bolo ako bolo, čas ukázal, že to bola správna voľba. Okrem toho, že je autorom viac ako sto choreografií, Štefan Nosáľ

pozdvihol študentský súbor na úroveň profesionálneho. Lúčnica sa stala svojráznym fenoménom, pričom Slovensko reprezentovala na všetkých kontinentoch. „Pod jeho vedením tancovali stovky tanečníkov a vychoval viac ako tridsať profesionálnych chore-

ografov. Jeho choreografie patria k najvýznamnejším umeleckým výtvorom v oblasti scénickej štylizácie ľudového tanca,“ napísal o Nosáľovi denník SME. „Vyznačujú sa rešpektovaním autentickosti folklórneho materiálu pri umeleckej štylizácii tanca, výraznou priestorovou kresbou, výtvarným cítením a vyváženou diferenciáciou sólistov a zboru.“ Zaujímavé je, že Štefan Nosáľ najprv vyštudoval stavebníctvo, až neskôr absolvoval odbor choreografia tanca na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Neskôr na tej istej VŠMU pôsobil dlhé roky ako tanečný pedagóg. Držiteľom je celého radu najvyšších vyznamenaní, tešil sa všeobecnému rešpektu a úcte. „Je to hrozné, ale na druhej strane on šíril radosť celý život a bol to génius národa a on tak aj odišiel. Zanechal krásno, dožil sa vysokého veku, úcty, rešpektu... Vybudoval Lúčnicu, ktorá bude žiť, má tam ľudí, ktorí budú dbať o to, čo treba,“ povedal po jeho smrti choreograf Ján Ďurovčík, ktorý s ním často spolupracoval.

NOVÝ SLOVENSKÝ FILM VYSOKO HODNOTIA AJ PRESTÍŽNE SVETOVÉ ČASOPISY

Ospevovaná Čiara R. Boldocký

ačiatkom augusta sa do kín dostal dlho očakávaný film Čiara režiséra Martina Bebjaka. Podľa prvých recenzií to vyzerá, že krimitriler s prvkami komédie nesklamal. „Slovenská kinematografia sa rozšírila o tragikomickú žánrovú kriminálku, ktorá by mohla urobiť pomyselnú čiaru za érou, keď sa pri lokálnom filme nemusíme báť veľkého plátna, nedokonalých technických parametrov či meškajúceho zvuku. Tento zručne natočený film ukazuje, že mu všetky formálne atribúty fungujú a naplno sa sústredíte na obsah, réžiu, hudbu či herecké výkony,“ napísal napríklad týždenník Trend. A ďalší recenzenti sa viac-menej zhodujú. Prečo sa slovenskí milovníci filmu tešili práve na čiaru? Je na to určite viac dôvodov. Lákadlom je už samotný žáner, pre miestnu

www.hl.rs

kinematografiu nie až tak príznačným, pokým lákadlom do kín je aj hviezdne obsadenie. V hlavných rolách sa totiž objavili Tomáš Maštalír a Emília Vášáryová či Zuzana Fialová a svoju rolu určite zohralo aj to, že producentka Wanda Hrycová nepodcenila propagáciu snímky; ústrednú pieseň Hej, sokoly! v podaní skupiny IMT Smile a Ondreja Kandráča hrajú rádiá už niekoľko týždňov. Ale určite najväčším odporúčaním bol verdikt poroty na nedávno skončenom známom filmovom festivale v Karlových Varoch. Tá udelila Martinovi Bebjakovi cenu za réžiu. Mimochodom po festivale sa o filme mimoriadne pozitívne vyjadrili aj prestížne svetové magazíny. „Zaváňajúce Krstným otcom a Sopranovcami, s vítanou dávkou čierneho humoru,“ píše napríklad kritička Alissa Simonová z Variety, ktorá oceňuje scenár Petra Balka. „Výborná kombinácia slovenských špecifík, krimitrileru a rodinnej drá-

Informačno-politický týždenník

Hviezdne obsadenie: Tomáš Maštalír, Zuzana Fialová a Emília Vášáryová

my,“ dodáva Holywood Reporter. Pre slovenské snímky je pritom spravidla úspechom, keď sa v týchto časopisoch objaví o nich čo i len zmienka, nieto pozitívna recenzia. O čom je teda Čiara? Ústrednou postavou je miestny mafiánsky šéf, ktorý sa živí pašovaním na slovensko-ukrajinskej hranici a zároveň rieši rodinné problémy. Život sa pomaly odvíja, až kým sled nečakaných náhod neposunie hlavných hrdinov na okraj priepasti. Zjednodušene opísaný príbeh znie možno trochu

banálne, ale na plátnach to podľa recenzií funguje mimoriadne dobre. Podľa režiséra Petra Bebjaka, ktorý sa už režijne podpísal pod niekoľko televíznych seriálov, bolo najdôležitejšie urobiť dobrý scenár. „Aby sme s ním boli spokojní. Aby to, čo ideme točiť, bol príbeh, ktorí bude zaujímať ľudí. Chceli sme urobiť film, ktorý by bol aj divácky atraktívny, aj art, čiže aby mal festivalové atribúty,“ povedal týždenníku PLUS 7 dní. Foto: Wanda Production • SLOVENSKO •

Na pulze dní Násiliu dvere otvára ignorovanie predpisov SO PSYCHOLOGIČKOU DR. RUŽENKOU ŠIMONIOVOU-ČERNÁKOVOU

Juraj Bartoš

ijeme v časoch, keď sa u nás v Srbsku vari jediné číslo tlačených periodík, či televízne a rozhlasové noviny celoplošných médií neobídu bez správ o násilí prevažne fyzickom, verbálnom, psychickom. Na internetových sieťach sa len tak hmýri zábermi bitiek, neraz sa končiacich smrťou účastníkov. O násilenstve, jeho koreňoch a vplyvoch na kvalitu života hovoríme s psychologičkou, mimoriadnou profesorkou na Pedagogickej fakulte v Sombore Ruženkou Šimoniovou-Černákovou (1972). Záverom sa zmieňuje aj o aktualitách v radoch tunajšej slovenskej komunity. Ako je možné, že násilie v krajine, ktorá sa považuje za demokratickú a smeruje k EÚ, získalo domovské právo? „Násilie je súčasťou ľudskej prírody, nesúvisí so stupňom demokratickosti krajiny. Je len otázka, ako sa s ním vyrovnáme. Psychológia ponúka množstvo teórií na ozrejmenie toho, prečo sa ľudia správajú násilne. Jednou z najprimeranejších v danom kontexte je učenie podľa modelu. Spočíva v tom, že ten, ktorý sa učí, pozoruje model, jeho správanie a následky toho správania a jeho konanie bude v súlade so správaním modelu. Modelom môžu byť osoby blízke, s ktorými máme emocionálny vzťah, ale aj také, s ktorými emocionálne väzby nemáme. Keď to premietneme na tému násilia, zistíme, že ak sa násilie oplatí, ak sa netrestá, budeme sa správať násilne. Tým skôr ak pomocou neho zrealizujeme nejaké svoje záujmy a potreby a zlepšíme vlastné postavenie.“ Je u nás definitívne násilia čoraz viac, alebo sa „len“ informácie • NA PULZE DNÍ •

o ňom dostávajú častejšie pod drobnohľad verejnosti? „Myslím si, že ide o to, že sa o násilí naposledy hovorí veľa, že sa dostalo do fókusu spoločnosti viac než donedávna, čo chápem ako civilizačný pokrok, ktorý umožňuje, aby spoločnosť a štát vedeli definovať, čo je vlastne násilie. Vyspelosť štátu

sob. Až keď dôjde k tragédii, všetci sa kolektívne veľmi prekvapujeme, hovoríme o tom, až sa nakoniec na tragický prípad zabudne... Kým sa zákony nebudú uplatňovať, sotva možno počítať s nápravou; vieme, že ženy často, hoci sa sťažovali a prihlásili násilníka, boli ignorované.“

„Nezaoberám sa ani oblasťou sociálnej práce, ani klinickou psychológiou a psychopatológiou a ako radový občan mienim, že buď nie sú dobré systémové riešenia, alebo ide o to, že tieto sú ,na papieri’ v poriadku, avšak pri ich realizácii niečo proste nefunguje. Neviem, či ide o nedostatok kapacít, respektíve kompetencií v strediskách pre sociálnu prácu, či sú ľudia, ktorí v nich pracujú nadostač školení, aby sa vedeli vyrovnať s extrémnymi situáciami. Nehovoriac o tom či sú, a ukázalo sa, že nie sú, nadostač aj fyzicky zabezpečení.“ V Srbsku priemerne takmer každý týždeň príde o život jedna žena; zbité a psychicky týrané sa ani „nerátajú“... Čo nám to hovorí o štáte, o jeho pákach moci a čo o postavení žien? „O postavení žien nám tieto skutočnosti definitívne nasvedčujú, že počas niekoľko posledných desaťročí sú u nás snahy o zrovnoprávnenie žien aj na pláne práv, aj na pláne zamestnania a platov, avšak ešte stále to nie je na žiaducej úrovni. Stále sú tu pozostatky patriarchálnej spoločnosti, povedzme ženy ešte vždy nemajú zabezpečenú nezávislú finančnú

PRACOVAŤ NA SEBAÚCTE Naposledy sa množia aj správy o vrstovníckom násilenstve, najčastejšie o tom, ku ktorému dochádza v školách. Je tento druh násilia naskutku čoraz frekventovanejší a divokejší, alebo je zase vec v tom, že informácie o ňom si ľahšie a teda i častejšie prerazia cestu k verejnosti? „Netrúfam si odpovedať explicitne na túto otázku, domnievam sa však, ako občianka, že vrstovnícke násilie je jednak čoraz frekventovanejšie a na druhej strane si ho dôkladnejšie všetci všímame, predovšetkým zamestnanci v školách a rodičia, taktiež médiá. Všetci sme akosi citlivejší na to, čo sa deťom stáva v školách a vôbec všade, kde sa deti a mladí ľudia stýkajú, kde sú spolu. Je dobre, že sa v posledných rokoch vrstovnícke násilie dostalo do fókusu pozornosti osvetových pracovníkov a kompetentných ministerstiev. Vážne sa pracuje na rôznych intervenčných a prevenčných sa odzrkadľuje aj prostredníctvom programoch. Cieľom týchto druhých jeho postojov voči marginalizoje učiť o potrebe a možnostiach vaným skupinám, voči tým, ktorí nenásilného riešenia konfliktov, sú slabší. Ide aj o to, že sme násipracovať na sebavedomí a sebaúcte lie redefinovali, takže niečo, čo by detí, na kontrole vlastných emócií a sme pred 30 rokmi nepovažovali teda i agresívneho správania, pričom za násilie, teraz ho už definujeme pracovať treba nielen s obeťami, ale ako násilie. Považujem za pokrok aj páchateľmi násilia, lebo vždy treba skutočnosť, že sa o násilí hovorí v konať v najlepšom záujme dieťaťa.“ školách a predškolských Bitky v školách, na korze a ustanovizniach − nielen inde medzi deťmi či dospieo fyzickom násilí, ale aj o vajúcimi mladými ľuďmi sú verbálnom, psychickom, Ak sa násilie oplatí, ak sa netrestá, azda neodmysliteľnou súčasnajnovšie i elektronicťou dospievania. Pred časom kom. Je dobre, že každá budeme sa správať násilne. tie zrážky bývali férovejšie, vzdelávacia a výchovná alebo je to len zdanie? ustanovizeň je povinná mať vlastný existenciu a pokým finančne závisia „Zrejme deťom a vôbec ľuďom tím na ochranu detí pred násilím a od svojho partnera, manžela, tak chýba empatia, súcit s niekým, kto že existujú jasné zákonné predpisy.“ ho, v prípade, že sa stanú obeťami trpí, kto je slabší, chýba tolerancia Prednedávnom verejnosťou rodinného násilia, nemôžu opustiť. na rozdiely, pochopenie pre nieotriasli dva prípady vrážd na pôde Sú v tom aj emocionálne dôvody, koho, kto sa líši (nielen fyzicky, ale sociálnych stredísk. Páchatelia následne ktorých si žena povie, že aj v akomkoľvek inom zmysle). To vraj už skôr mali na rováši pro- radšej bude trpieť ona, než by mala podľa mňa súvisí so spomenutým tizákonné činy. Aj predtým boli trpieť rodina, predovšetkým deti. učením podľa modelu. Deti si veľmi prípady, že vraždili ľudia, ktorí Tieto a celý rad iných faktorov sú na dobre všímajú, že násilie má otvobuď porušili zákony alebo trpeli príčine naskutku častých prípadov rené dvere v početných médiách, na psychické poruchy. Vari to násilia na ženách, ale aj na deťoch. že jednotlivé televízie robia dobrú znamená, že občania sú denne Spoločnosť tento druh násilia ešte >>> potenciálnymi terčmi násilníkov? stále neakceptuje na adekvátny spô31 /4762/ 5. 8. 2017

Na pulze dní >>>

začína dovoľovať niečo, čo by si skôr nedovolil, prestáva sa kontrolovať reklamu násilníkom; na základe ich a dovoľuje si verbálne i neverbálne vysielaní deti a mladí ľudia môžu správanie, aké nepatrí k vysokému získať presvedčenie, že násilie je in, postu.“ že kto sa správa násilne je v trende, Médiá, najmä tabloidné, spraje populárny, je silný, je proste frajer, vidla jednotlivé akty násilia a že to tak má byť, že dokonca má rozpitvávajú do podrobností. podporu verejnosti. Nech nehoNepôsobí takýto spôsob inforvoríme o tom, že deti sú v tejto movania podnetne na budúcich doméne čoraz kreatívnejšie: násilníkov? svoje „hrdinské“, teda násilné „Mám dojem, že médiá skutky nahrávajú mobilmi, v snahe zvýšiť svoje nákladajú tie zábery na YouTube a Človek na vysokom verejnom dy alebo sledovanosť nemnohým sa to dokonca páči!“ chutne rozmazávajú všetky Čím to je? Kde sa berie postavení by proste musel byť na- možné detaily násilia, bez toľko zúrivosti a bezcitnosti trénovaný, edukovaný a mal by sa ohľadu na to, či ide o násilie vo vedomí dospievajúcich vedieť kontrolovať. v rodine, dokonca aj nad ľudí? Žeby pozitívne emódeťmi. Nezaujíma ich, že to cie vytlačili súčasné filmy treba konať veľmi obozretne a zá- je kontraproduktívne. Bolo by treba a/lebo trebárs elektronické hry sadne v najlepšom záujme dieťaťa.“ jasne urobiť hranicu medzi podaním bazírujúce na násilí? informácie a u nás už tak bežným „Som tej mienky, že to vyplýva ZHUBNÝ VEREJNÝ DISKURZ porušovaním dobrého vkusu.“ aj zo súčasného spôsobu života, Ako by ste sa zmienili o poNa čom sa zakladá psychológia v ktorom sme sa zjavne navzájom chybnom verejnom diskurze, t. j. skupiny a más? Prečo náš štát nie odcudzili, čo si všímame už aj na komunikácii verejných činiteľov je vstave vykoreniť chuligánske príklade primárnej sociálnej skupiny, − štátnikov, politikov, kultúrnych spôsoby tzv. fanúšikov na štateda rodiny: rodičia sú uponáhľaní, a vedeckých dejateľov, ľudí z es- diónoch, v športových halách a nútení postarať sa často o holú exis- trády atď. pri rôznych protestoch? tenciu svojej rodiny, deti zostávajú „Verejný diskurz je vskutku obsamy, medzi sebou sa čoraz viac razom našej spoločnosti, teda to, kamarátia in vitro a stále menej in čo denne vidíme vôkol nás, vidíme vivo, čoraz viac žijú a nadväzujú kon- aj vo verejných prejavoch veľkej takty vo virtuálnom priestore, kde väčšiny verejných činiteľov. Česť neexistuje priamy ľudský kontakt. výnimkám, ktoré sú dôkazom na Odcudzenie môžeme ďalej sledovať to, že niekto sa vie správať kultúrne, aj na úrovni širších sociálnych skupín vie neurážať, vypočuť mienku iného až po najvyššiu úroveň spoločnosti: a neagresívnym konštruktívnym všade prevažne ide o cieľ zabezpečiť jasným spôsobom povedať, čo si seba a svoju rodinu, veľmi málo sa myslí. Žiaľ, vo verejnom diskurze pritom prihliada na to, aký dopad na povrch vyplával primitivizmus, takéto spôsoby majú na iných ľudí. vulgárne zjednodušovanie vecí, Chýba teda viac empatie, priamych slovom − nekultúra dialógu, ktorá ľudských vzťahov, nie tých pros- sa presadila dokonca aj tam, kde tredníctvom spoločenských sietí, by naozaj nemala mať miesto, v lež priamy kontakt s človekom − a najvyššom zastupiteľskom orgáne už od detstva.“ − parlamente.“ Aké sú šance detí vyrastajúcich Ako sa očami psychologičky v rodinách, v ktorých sú svedkami pozeráte na už ani nie ojedinealebo dokonca obeťami násilia, lé náhle zmeny nálady, zjavné aby sa ho aj sami ne/dopúšťali? zvýšenie tónu nášho prezidenta, „Na nás ako jedincov vplývajú predtým nášho premiéra, len „Psychológiou más, čiže tým, rôzne agensy socializácie. Prvý z čo mu na tlačovke postavia tzv. ako sa človek správa v skupine, nich je zároveň dieťaťu najbližší, nepríjemnú otázku? sa zaoberá sociálna psychológia. teda je to rodina, potom nasledujú „Nazdávam sa, že človek, ktorý je Tento fenomén sa zakladá na ľudradom agensy čoraz vzdialenejšie od na vysokom verejnom postavení, skej podstate. Ide o to, že keď sa dieťaťa: predškolská ustanovizeň, by proste musel byť natrénovaný, jednotlivec dopúšťa niečoho v rámci škola atď. Deti vyrastajúce v rodi- edukovaný a mal by sa vedieť kon- skupiny či masy, cíti sa silnejší, jeho nách, aké ste spomenuli, môžu mať trolovať, byť pripravený na to, že mu zodpovednosť za spáchané skutky následky trvalé alebo reverzibilné, novinári postavia aj otázky, ktoré sa rozptyľuje, takže môže robiť veci, čo závisí od štruktúry dieťaťa a od mu príjemné nebudú. Vidíme, že na ktoré by sa ako jednotlivec neštruktúry rodiny, od toho, či v nej tomu nie je tak a teraz... Neviem, či odhodlal. Predpokladám, že tieto je alebo nie je niekto, v kom dieťa to má súvis aj so samou štruktúrou veci rovnako fungujú aj v prípade môže získať stabilnú oporu, kto mu osobnosti alebo proste s tým, že chuligánskych výčinov na športoponúkne teplo, stabilitu a predo- človek, keď už je dlhšie pri moci, si vých štadiónoch a na protestoch,

všetkým istotu. Keď dieťa vyrastá v okolí veľmi deštruktívnom, následky môžu byť horšie, dokonca také, že ich nebude možné liečiť rôznymi nápravnými spôsobmi, terapiami. Preto je nutné včas si všimnúť, že v rodine sa niečo deje, a potom dieťa z takého prostredia včas vzdialiť. V tom majú veľkú úlohu predškolské ustanovizne a škola, pričom vždy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kde jednotlivec v skupine cíti, že masa ľudí myslí rovnako ako on, alebo sa mu zdá, že masa myslí, že on si myslí ako masa, ktorá ho napĺňa novou väčšou silou energiou a istotou a zároveň ho pozbavuje zodpovednosti. Pokiaľ ide o to, ako sa správa štát, nazdávam sa, že aj tu máme medzeru medzi predpismi a ich uplatnením.“ Ako vôbec pomôcť sebe, ako sa má správať jednotlivec, aby v daných podmienkach zostal „normálny“, t. j. normálny? „Človek by si jednoducho mal zachovať svoje ja, nerobiť nič, pričom by sa cítil nepríjemne, mal by vedieť povedať nie, čiže mal by odolať nátlakom rôznych skupín a pracovať na vlastnej sebaúcte, lebo len ak sa naučí uctievať sám seba, budú ho uctievať aj iní. Mali by sme mať určitú oporu, či už v rodine alebo medzi kamarátmi a neustále by sme mali utužovať schopnosť empatie, čiže snažiť sa chcieť pocítiť a pochopiť iného človeka.“ Ak súhlasíte, dotkneme sa aj našej rapídne, nielen počtom, zmenšujúcej sa komunity, slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a jej najdôležitejších inštitúcií. Čo nám naskutku prinieslo obnovenie Matice slovenskej a čo ustanovenie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, majúc na zreteli, že medzi nimi došlo k súpereniu a naposledy aj vzájomným a dokonca i vnútorným rozkolom? „Nazdávam sa, že čím viac máme inštitúcií, ktoré preberajú zodpovednosť za naše fungovanie, tým je to lepšie, pravda, pod podmienkou, že ich vieme správne prevádzkovať, a že pracujú v prospech slovenskej menšiny, bez podozrenia, že tá alebo oná inštitúcia slúži na uspokojenie rôznych apetítov buď jednotlivcov alebo nejakých záujmových skupín. Potrebujeme teda aj Maticu, aj Národnostnú radu, ale musíme ich inak viesť. Je to zodpovednosť aj tých, čo boli, aj tých, čo sú v daných inštitúciách teraz. Je nás príliš málo na to, aby sme sa navzájom hádali. Myslím si, že aktuálne hádky veľmi narušili imidž tu žijúcich Slovákov. Národnostná rada je štátny orgán a Matica je • NA PULZE DNÍ •

občianske združenie a istým spô„Naozaj neviem... Zase je to len rok, neskoršie pre jednu a teraz − pre sobom problém je v tom, že sa o verejnom diskurze, a ten je aj v žiadnu. Je dobre, že máme takúto ich kompetencie čiastočne kryjú, tomto prípade nekvalitný, nekon- inštitúciu; čím viac máme takýchto povedzme v oblasti školstva a kul- trolovaný, nekultúrny až primitívny.“ inštitúcií, tým viac to hovorí o našej túry. Podstata problému je zásadne vitalite, o sile našej menšiny, lenže v ľuďoch, lebo inštitúciu tvoria ľudia. ULITA BEZ OBSAHU inštitúcia, ktorá nerobí to, prečo Dôležité je teda, akých tam budeme Ako chápať fakt, že Sloven- je založená, nemôže byť účelová.“ mať ľudí a z akých dôvodov oni tam ské vojvodinské divadlo v tomto Máte jasné v tom, čo sa (u) chcú byť. V súčasnosti veľmi jasne roku z pokrajinského rozpočtu deje na Gymnáziu Jána Kollára? vidíme, že sú rozdelení na základe nedostalo ani dinár na aspoň Je enormne sa znižujúci priropríslušnosti k rozdielnym politickým jednu premiéru? Máte doznanie dzený prírastok detí príslušníkov táborom. Všetci majú plné ústa o tom, či v zakladateľpráce v prospech Slovákov, boja o skom akte vôbec boli zachovanie identity, zasadzovania zakotvené konkrétne sa za jednotu a v skutočnosti to ne- povinnosti spoluzaklafunguje, takže sa sami seba musíme dateľov? opýtať, my, ktorí ich volíme, kde „K divadlu mám veľmi sme v tom všetkom my? Musíme blízko, bola som aj pri zajasne dať najavo, že chceme, aby kladaní SVD, hrala som v robili v záujme slovenskej menšiny, prvom predstavení, viem, nie vo vlastnom a v záujme iných s akou energiou a radosťou sme vtedy šli do toho. záujmových skupín.“ NRSNM sa jednoznačne spoliti- Zdá sa mi celkom miestne zovala, presnejšie „zostraníčila“. v roku jubilea (15. výročia Bude ju vôbec možno odpolitizo- založenia SVD) nastoliť vať a „odstraníčiť“? otázku jeho opodstatne„Jednoznačne nikomu nie je nia, existencie a fungomožné zakázať, aby sa zaoberal vania. Mám totiž pocit, možno sa slovenskej národnosti jediným politikou, ale zrejme by bolo treba mýlim, že z neho zostala len ulita dôvodom poklesu záujmu o GJK nájsť nejaké mechanizmy, povedz- bez obsahu, čo veľmi jasne vidíme v porovnaní s predchádzajúcim me regulovať to štatútmi NRSNM a práve teraz, keď nedostalo peniaze obdobím? MSS, že osoby, ktoré sa nachádzajú na svoju primárnu činnosť, teda „Keďže mám už tretiu generáciu na vedúcich postoch, sa nesmú na prípravu predstavenia. Musíme rodiny na GJK, som emocionálne počas výkonu mandátu zaoberať sa opýtať, ako to fungovalo do- veľmi spätá s inštitúciou, ktorá je politikou, nesmú obhajovať záuj- teraz. Nakoľko je mi známe, obec jednou z našich najdôležitejších my svojej politickej strany, lebo je zabezpečuje platy a prevádzkova- vzdelávacích ustanovizní a čoskoro zrejmé, že to funguje, kým je pri nie, pokiaľ produkciu, čiastočne aj oslávi storočnicu. Záujem je menší moci ich politická opcia, a keď sa postprodukciu by malo vyfinancovať preto, lebo je reálne menší priropolitická opcia ,hore’ zmení, prichá- Zhromaždenie AP Vojvodiny. Bolo by dzený prírastok a navyše každý dza k problémom. To máme rok veľa detí odchádza do na scéne teraz a obávam stredných škôl na Slovensko, sa, že tomu bude tak aj v celé rodiny sa odsťahúvajú budúcnosti.“ Každá strana v podstate pripra- na Slovensko, ide tu teda o Vidíte dajaký prínos ekonomickú, nijako nezaexistujúcich politických vila akoby vlastný program, čo len nedbateľnú migráciu. Nie strán s „prefixom“ sloven- posilňuje dojem, že ide o vplyv div, že sa čoraz menej detí ské pre tunajšiu slovenskú politických orientácií, ani čo by zapisuje do GJK, ktoré je komunitu? fakticky prípravou na ďal„Pravdu povediac nevi- tie boli dôležitejšie než Slovenské šie štúdium a možno veľa dím, žeby niečím prispeli národné slávnosti. rodičov nemôže zvládnuť v kontexte národnostnom; financovanie ďalšieho školevidím len, že získali ako jednotliv- treba zistiť, či sú v zmluve naskutku nia. Preto si myslím, že to, čo teraz v ci. Tie strany sú totiž príliš malé, určené konkrétne povinnosti zúčast- GJK urobili, je pozitívne. Bez ohľadu nemajú širokú základňu a teda ani nených strán a zaoberať sa seriózne na rôzne mienky. Zostáva predsa aj potrebnú silu, takže si všímam len otázkou, čo znamená, ponechať túto klasické gymnázium, čo je základ, na zisk niekoľkých jednotlivcov, ktorí inštitúciu, ktorá na štarte mala veľmi ktorý nikdy nesmieme zabúdať, ale isté postavenia vybojovali pre seba, ambiciózne ciele a v istom období pritom chceme zachytiť aj deti so pokým celková politická organizácia ich aj spĺňala, aby bola odkázaná na slabším prospechom, ktoré nemajú slúži len ako kulisy v divadelnom to, či jej schvália alebo neschvália ambície neskoršie pokračovať v predstavení. Skrátka, je nás príliš projekt, aby nemala zabezpečené štúdiu a chcú sa zapísať do nejakej málo na to, aby sme sa trieštili aj plynulé financovanie základnej odbornej školy, s cieľom dostať sa zakladaním národnostných, slo- činnosti? Naozaj prichodí spýtať rýchlejšie k zamestnaniu a finančnej venských politických strán.“ sa, či môžeme sprevádzkovať SVD sebastačnosti. Čo by sa muselo stať, aby sa v daných podmienkach. Na začiatku Je nás príliš málo na to, aby sme skončili aktuálne roztržky? boli prostriedky pre dve premiéry za mali širokú sieť stredných odbor• NA PULZE DNÍ •

ných škôl, čo si napríklad môže dovoliť oveľa početnejšia maďarská menšina. Preto treba pozorne voliť nový odbor a podľa slov riaditeľky GJK kuchársky odbor je dobrá voľba. Mám nádej, že sa v ďalšom roku zrealizujú aj plány súvisiace s otvorením počítačového odboru. Je možno škoda, že sa relatívne neskoro dostalo povolenie na spoločensko-jazykový smer, že zaúradovali rôzne nedopatrenia, že deti neboli o ňom včasne informované, a tak sa ich málo o tento smer zaujímalo. Skrátka musíme byť proaktívni, nečakať pomoc ,zhora’, ale sa sami musíme obracať.“ Keď vyjde číslo Hlasu ľudu s týmto rozhovorom, v Petrovci už budú bežať SNS. Ak sa nemýlim, prvý raz v ich dejinách budú mať dva otváracie programy. Cynik by povedal, že výborne, že to svedčí o ich raste. O čom naskutku svedčí aktuálny galimatiáš? „Dva programy v dvoch rozličných priestoroch, bez predbežného oboznámenia verejnosti s tým, o aký program v sieni SVD vlastne ide, necháva priestor pre rôzne domnienky a špekulácie. O to skôr, že už vlani pri otvorení SNS bolo možné postrehnúť, z verbálnej a neverbálnej komunikácie organizátorov, nesúlad medzi nimi. Je zjavné, že tie rozdiely sa teraz ešte viac vyhrotili až do tej miery, že každá strana v podstate pripravila akoby vlastný program, čo len posilňuje dojem, že ide o vplyv politických orientácií, ani čo by tie boli dôležitejšie než Slovenské národné slávnosti, ktoré sú sviatkom slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Primárne by predsa malo byť to, že ku ktorejkoľvek politickej opcii sa niekto prikláňa, najdôležitejšia je slovenská národnostná menšina. Chcem len dodať, že nie som zástanca toho, aby otvárací program bol v kostole. Nazdávam sa, že kostol nie je priestor na také programy a všetci Slováci nie sú ani evanjelici a ani veriaci ľudia. Pravdaže, je vítané pripomenúť si pamiatku 500 rokov reformácie, ale mienim, že by to mohlo byť ako jeden zo segmentov Slávností, možno dokonca najdôležitejší, a že by ho mala pripraviť Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku.“

31 /4762/ 5. 8. 2017

Ľudia a udalosti Kráčať treba s otvorenými očami ZDEVASTOVANÉ CHODNÍKY V KYSÁČI

Elena Šranková

vykneme komentovať zlý stav ciest, respektíve pozastavíme sa pri ich oprave, ale zlý stav chodníkov si málokedy všímame. Akoby sme zabudli, že k základným predpokladom, keď vyjdeme z nášho domu, patrí bezpečný chodník, po ktorom môžeme bez strachu vykročiť. Ak sa však pozrieme na stav kysáčskych chodníkov s otvorenými očami, musíme konštatovať, že sú zdevastované a vyžadujú si opravu. K zlému stavu chodníkov okrem zubu času prispelo aj kopanie kanálov pre vodovodné a plynové potrubia. Kanály síce zahrabali, ale platne chodníkov sa zľahli a vznikli štrbiny, o ktoré sa ľahko možno potknúť. Ešte horšie je to, ak po chodníku jazdíte na bicykli, hoci by sa to nemalo, ale v najfrekventovanejších uliciach je to bezpečnejšie než po ceste. Alebo nie je? Do štrbiny medzi betónovými platňami sa

Vedľa Hasičského domu je ďalší príklad zdevastovaného chodníka

koleso ľahko dostane a k pádu nie je ďaleko. Najlepšie by o tom asi vedeli rozprávať ľudia, ktorí pre rôzne hrbole a výmole na kysáčskych chodníkoch utrpeli úrazy. Niektorí dokonca zlomeniny, poranenia nôh, rúk, ba i hlavy. Len málopočetní z nich si vymohli od mesta odškodné, mnohí to nechali tak. I keď je

BEZPLATNÝ INTERNET V PETROVCI NIE JE NOVINKOU

Nový stĺp na wi-fi Jaroslav Čiep

ačiatkom júla v Parku japonsko-srbského priateľstva v belehradskej Obci Rakovica otvorili free wi-fi, ako prvé zo spolu 12, ktoré pre najaktívnejšie obce v súťaži Zober účet a vyhraj zabezpečil Telekom. Zóny voľného internetu získali aj obce Bela Palanka, Dimitrovgrad, Plandište, Bela Crkva, Golubac, Sečanj, Žitište, Svrljig, Báčsky Petrovec, Prokuplje a Titel. Päť najúspešnejších obcí dostalo ďalšiu finančnú odmenu v hodnote 20 000 eur na rekonštrukciu a vybavenie verejných zariadení − škôl, nemocníc, škôlok, parkov a turistických lokalít. V júni obyvatelia týchto obcí zvolili projekty, ktoré bude financovať štát. Stĺp na wi-fi vybudovaný spoločnosťou Telekom Srbsko umož-

www.hl.rs

ňuje súčasné pripojenie až 300 užívateľom a vysiela signál sily 1 megabit za sekundu v okruhu 150 metrov. Vybavený je aj konektormi na nabíjanie mobilných telefónov. K tomu LED osvetlenie predstavuje novú výzdobu parku. Ide o domáci produkt, vyrobený inžiniermi spoločnosti Telekom a partnerskými spoločnosťami. V súťaži Zober účet a vyhraj občania Srbska zaslali 8,5 milióna obálok s účtami a akcia mala konkrétne následky na rozpočet v podobe deviatich miliónov dinárov získaných priamo z daní a 73 miliónov dinárov zabezpečených cez rast obratu v kľúčových odvetviach. Predstavitelia štátnych orgánov niektorým obciam už odovzdali šeky na finančné prostriedky. Tak Plandište získalo vybavenie pre Dom zdravia a Bela Crkva dostane nové detské ihrisko. Čoskoro sa

Informačno-politický týždenník

mesto povinné starať sa o chodníky v Kysáči, keďže ide o verejné plochy. V Miestnom spoločenstve hovoria, že každoročne, a to už roky dozadu, podávajú Ústavu pre výstavbu mesta Nový Sad písomnú požiadavku o opravu chodníkov. Avšak nateraz tieto požia- Netreba ísť ďaleko, už v samom centre vidieť, davky zostali bez ako je to vlastne s chodníkmi ohlasu. Chodníky Nedávno si Kysáčania zvolili budované v šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov nové vedenie, ktoré by malo minulého storočia sa skôr aspoň do ohľadu a na vedomie vziať opravovali. Tajomníčka Mária aj katastrofálny stav kysáčskych Balcová hovorí, že tak bolo do chodníkov. Ráznejšie sa na patroku 2007, kým v dedine mali ričných mestách v meste zasamiestne samozdanenie. Neskor- dzovať, aby chodníky v tejto šie už iba plátali alebo sčasti dedine dostali kvalitný, jednotný vynovili asfaltom menšie úseky a súvislý povrch. Dovtedy obchodníkov. A to iba vtedy, keď sa čanom možno iba odporúčať, opravovali cesty, alebo asfaltovali aby po ulici kráčali s otvorenými očami. parkoviská. podnik Sat-Trakt z Báčskej Topoly mal alebo má nainštalované tzv. hot spot body, cez ktoré tiež možno pristúpiť k internetu a voľne prenášať dáta. Už dlhšie Nový stĺp na wi-fi pre bezplatný internet v Parku je známe, že sa Mateja Čániho k bezplatnému internetu dalo vynovia aj Bela Palanka, Dimitro- dostať v niekdajšej pizzerii Forest vgrad a Golubac. na Ulici maršala Tita, na ihriskách V strede Báčskeho Petrovca za- vedľa Základnej školy Jána Čajaka, čiatkom júla vyrástol jeden zvláštny pred renováciou objektu na súčas„strom“, ktorý okoloidúcim po- né Kultúrne stredisko aj v bývalej skytuje bezplatný internet. Hoci štátnej škole. Aj v priemyselnej politici ešte úradne neprestrihli štvrti v niekdajšom konfekčnom pásku, zariadenie je funkčné a, ako podniku Tatran. Dokonca aj návsme sa presvedčili na tvári miesta, števníci akvaparku Petroland majú má aj hore uvedené prístupové možnosť napojiť sa na bezplatný charakteristiky. internetový signál tohto káblového Inak keď ide o Báčsky Petrovec, operátora. Podľa slov inštalatérov bezplatný bezdrôtový internet z podniku Sat-Trakt čoskoro budú nie je žiadnou novinkou. Tu ho inštalovať prístupový internetový majú takmer sedem − osem ro- bod aj vo Vrbare. Ten bude predokov. V sídle tejto obce na viace- všetkým kryť futbalové ihrisko FK rých miestach káblový operátor Mladosť a tribúny. • ĽUDIA A UDALOSTI •

REKONŠTRUKCIA SPOMIENKOVÉHO DOMU JANKA ČMELÍKA V STAREJ PAZOVE

Ukážka života národného hrdinu v etno rúchu Katarína Verešová

Stará Pazova Đorđa Radinovića o súrnu rekonštrukciu Spomienkového domu Janka Čmelíka, ktorý očividne chátra, ako aj o presťahovanie na iné miesto exponátov z dejín IV. Vojvodinskej brigády. Z ľudovej knižnice ich totiž dávno premiestnili do premokavých pomocných objektov rodného Čmelíkovho domu. O jeho údržbu sa už roky stará jedine domovníčka. Istý čas miestnosti používali táborníci, neskôr Strana vojvodinských Slovákov, ktorá dom natrela krikľavo modrou farbou. Bojovníci v uvedenom liste

očas tzv. uhorkovej sezóny k novinárom sa pre dovolenky dostáva menej „oficiálnych“ informácií. To však neznamená, že sa nič nedeje. Terénna práca býva vtedy častejšia a zaujímavejšia. Zvlášť ak do pazovského dopisovateľstva Hlasu ľudu príde osoba s informáciou: „Bola som v Spomienkovom dome hrdinu Janka Čmelíka a tam som na dvore videla pohodené Čmelíkove fotografie!“ Uličná brána bola zamknutá a na spomienkovom dome nášho národného hrdinu nepísalo, kedy majú otváracie hodiny, alebo či je pre prebiehajúcu rekonštrukciu dom uzavretý pre verejnosť. Vedeli sme, že v tomto dome býva svedomitá domovníčka – penzistka Vieročka Podlavická. V posledných rokoch za- Účastníci tlačovky na dvore Spomienkového žila niekoľko nepríjem- domu hrdinu Janka Čmelíka ných vandalských výtržností zo strany maloletých a tých žiadali, aby sa táto strana vysťahotrochu starších, na účet známeho vala z chyžky na dvore. juhoslovanského a slovenského hrO rekonštrukciu spomienkového dinu. Preto sme zabúchali na dvere domu záujem svojho času prejavia zavolali ju po mene. Otvorila. Po lo aj Združenie pazovských žien, srdečnom zvítaní nám hanblivo takže sa začiatkom tohto roku na ukázala smerom k čardáku, kde návrh vedenia obce o rekonštrukciu sme uzreli vyhodené výstavné pa- Čmelíkovho pamätného domu nely. Na našu žiadosť, aby nám otvorila dvere do tohto spomienkového domčeka, odpovedala, že je pre rekonštrukciu zamknutý. Prebudená novinárska zvedavosť nás podnietila kontaktovať ľudí v Miestnom spoločenstve, Obecnej organizácii Zväzu bojovníkov, Miestnom odbore Matice slovenskej a v Turistickej organizácii, ktorá je poverená starostlivosťou Upravená predná izba o údržbu a rekonštrukciu spomienkového objektu. Dozvedeli postarala obecná Turistická orgasme sa, že ešte v roku 2014 obecné nizácia v spolupráci so Združením vedenie Zväzu bojovníkov NOV pazovských žien pri SKUS hrdinu písomne požiadalo predsedu Obce Janka Čmelíka a Miestnym odbo• ĽUDIA A UDALOSTI •

používať na turistické účely a návštevníkov oboznámiť s historickým dedičstvom Starej Pazovy. Predná izba predstavuje dobovú slovenskú stajacu izbu, do ktorej sme prednedávnom uložili slovenský nábytok s príslušnými predmetmi a špeci-

Panely pod čardákom, ktorý premoká, 20. júla

rom Matice slovenskej. Práce sa fický slovenský kroj, ktorý možno pekne začali a na návrh novinárov vidieť len v Starej Pazove. Predmety (pred mesiacom), aby sa o tom in- sme zbierali dva roky a teraz sú formovalo, z Turistickej organizácie zaradené do zbierky národného prišla odpoveď, že novinári budú o všetkom informovaní až po ukončení dôkladnej úpravy interiéru. Novinárska zvedavosť a otázka „Čie sú exponáty vyhodené pod premokavý čardák a do chlievu?“ vyvolala v stredu 26. júla mimoriadnu tlačovku, ktorú zorganizovala Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka obecnej Turistickej organizácie Vyprázdnená šopa pod čardákom 26. júla so spolupracovníkom Milivojom Kovačevićom. Na tla- hrdinu Janka Čmelíka. Vedľa etčovke boli prítomní aj Stanko Carić, nologickej expozície je tu aj súbor predseda Obecnej organizácie vystavovaných predmetov súvisiaci ZZBNOV, a Ján Horvát, znalec so životom národného hrdinu Janka pazovských dejín. Úvodom Čmelíka, umiestnený v ústrednej Zorićová-Stanojkovićová po- časti. Samozrejme, niektoré prvky vedala, že úprava izieb nie je mienime trochu modernizovať, aby dokončená, že v tomto roku sme prilákali pozornosť turistov. do dvora zaviedli vodu z mest- Na dvore je domček, ktorý tiež ského vodovodu; nasleduje upravíme. V jednej miestnosti bude aj vypracovanie projektu so voľakedajšia kuchyňa a v druhej súhlasom Ústavu pre ochra- predajňa suvenírov.“ nu pamätníkov v Sriemskej Exponáty, ešte nedávno zastrMitrovici. Kustód Milivoje Ko- čené pod čardákom a v chlieve vačević na tlačovke povedal: pod polyténom a tehlami počas „Dom je pod ochranou štátu tlačovky tam už neboli. Predseda a v sedemdesiatych rokoch sa bojovníckej organizácie Stanko stal spomienkovým domom Carić povedal, že exponáty IV. Vojspolu so zariadením. Odvtedy vodinskej brigády medzičasom sa prakticky nič nezmenilo, ani odniesli do budovy škôlky Brest maľovka na stenách. Cieľom Turis- a že v dohľadnej dobe, kým sa pre tickej organizácie je dom ochrániť ne nenájde zodpovedajúci objekt, a obnoviť ho tak, aby sme ho mohli zostanú uložené tam. 31 /4762/ 5. 8. 2017

Ľudia a udalosti PREDSLÁVNOSŤOVÉ OSLAVY V KULPÍNE

Do tretice všetko dobré Katarína Gažová

j tohto roku, rovnako ako vlani, sa Kulpínčania podujali skĺbiť tri podujatia do jedného. Podarilo sa im do dvoch dní vtesnať celý rad programov z rôznych oblastí: kultúry, tradície, duchovného a športového života. Tri podujatia: Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadba voľakedy a dnes prebiehali v sobotu a nedeľu 29. a 30. júla. Sobota bola venovaná skôr kultúre a tradícii, pokiaľ nedeľa bola omnoho športovejšia. Otvorením Svadby voľakedy a dnes v komplexe múzea štartovali podujatia na tejto lokalite. Svadbu príhovormi otvorili predstavitelia spoluorganizátorov: riaditeľ Turistickej organizácie Ján Pavlis a predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová. V otváracom programe sa svadobnými piesňami a vtipmi predstavili ženské spolky z Petrovca a Hložian. Keďže na nádvorí kaštieľa boli postavené stánky na tému svadby a svadobných obyčají, predstaviteľky spolkov žien a združení skrátka ozrejmili, čo na svojom stánku ponúkajú

Mladucha v krásnych šatách, najčastejšie bielych, je bezpochyby hlavným symbolom svadby

Súčasťou svadby každoročne býva aj módna prehliadka svadobných šiat. Tohto roku mladé modelky predvádzali modely módneho salónu z Báčskej Palanky. Organizáciu a realizáciu prehliadky mala na starosti mladá Kulpínčanka Maja Madacká. O účesy vystupujúcich sa postarala kaderníčka Sandra Bokićo-

Kulpínske spolkárky tohto roku ku svojej etno výstave pridali ďalšiu. Pomenovali ju Svadba a svadobné dary a v rámci nej, ako pri otvorení povedala predsedníčka spolku Katarína Zor-

Vedľa už spomenutých exponátov v tomto priestore bola aj výstava Kulpínčana Jána Maglovského, žijúceho v Boľovciach. Milovníkom umenia ponúkala tentoraz obrazy a predmety

Výstava obrazov v galérii bohatá na exponáty a návštevníkov

Svadobné vecné dary, ako tieto na snímke, boli donedávna súčasťou svadieb

návštevníkom. Prítomné boli spolkárky z Dobanoviec, Hajdušice, Kysáča, Maglića, Hložian, Petrovca, Silbaša a pripojili sa aj združenia Objatie z Kulpína a Petrovillage z Petrovca. K svadobnému ovzdušiu prispeli krojované kulpínske deti a mládež.

ňanová, ako exponáty na obdiv ponúkli porcelánové obedové súpravy, čajové a kávové súpravy, ako aj tie sklené, aké sa teda v minulosti dávali mladomanželom ako svadobné dary. Návštevnosť miestností spolku žien na nádvorí múzea bola hojná.

www.hl.rs

vá-Zahorcová a líčenie mala na starosti Dragana Petkovićová-Despotovová. Obecenstvu sa táto časť svadby veľmi pozdávala, o čom svedčil potlesk usmernený mladým krásnym dámam v bielom, medzi ktorými boli i dievčatá zo združenia Objatie.

Informačno-politický týždenník

z dreva. Medzičasom sa začala aj tortiáda, čiže predaj 12 tort, ktoré pripravili chýrečné kulpínske tortárky a spolkárky ich ponúkli návštevníkom. Títo, samozrejme, prejavili veľmi veľký záujem, takže sa všetky torty predali. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SVIATOK PRE VŠETKÝCH Zvláštnosťou tohtoročných kulpínskych osláv bola spoločná fotovýstava dvoch mladých a perspektívnych autorov: Igora Bovdiša z Petrovca a Martina Pucovského z Kulpína. Pred otvorením sa prihovorili autori a predseda MOMS Kulpín Pavel Gaža. Z odborného uhla výstavu zhodnotil a otvoril majster fotografie Jozef Maďar, kameraman RTV Vojvodina, ktorý zároveň autorom poprial, aby v takej dobrej práci pokračovali aj naďalej. Výstava obsahuje pozoruhodné fotografie oboch autorov a návštevnosť bola tiež na úrovni. V Galérii Domu kultúry otvorili 22. výstavu obrazov Výtvarnej

Autorská dvojica úspešnej fotovýstavy v kaštieli: (zľava) Igor Bovdiš a Martin Pucovský; vedľa nich je Jozef Maďar, ktorý výstavu otvoril, a predseda kulpínskeho MOMS Pavel Gaža

spievali pesničku Kulpín je malá dedinka, autora a skladateľa Jána Kopčoka. Spomenuté boli i ďalšie významné osobnosti z dejín Kulpína, metropolita Stefan Stratimirović a patriarcha

základnej škole. Páčivý a dynamický večerný galakoncert v parku kaštieľa otvoril predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić. Početné obecenstvo predtým pozdravili predseda RMS Miroslav Čeman a predseda MOMS Pavel Gaža. Náplň programu na javisku tvorili tance v predvedení tanečníkov KUS Petrovská družina, KUS Zvolen a KUS metropolitu Stefana Stratimirovića. Zaspievali aj sólistky Andrea Lačoková z Petrovca a Martina Gažová z Kulpína. Programom divákov viedla moderátorka a autorka scenára Viera Dorčová-Babiaková. Po galakoncerte početným hosťom kulpínskych osláv na dobrú zábavu do tanca hrali skupiny Maks zo Selenče a Apsolutno romantično z Nového Sadu. V nedeľu 30. júla v evanjelickom kostole usporiadali príležitostné bohoslužby.

Obecenstvo rozveselili starší tanečníci KUS Petrovská družina

skupiny KEBY… Zvláštnosťou tohtoročnej výstavy bolo, ako pri jej otvorení povedal Vladimír Valentík, že je to prvá tematická výstava na motívy Kulpína. Prevažná časť vystavených prác vznikla v sobotu 22. júla počas prvej Slovenskej výtvarnej kolónie v Kulpíne, takže bola aj čo do počtu obrazov doteraz najbohatšia. O práci Výtvarnej skupiny KEBY a nápade zorganizovať daný tábor sa zmienili Vladimír Grňa a Pavel Gaža. V tomto ročníku výstavy svoje práce predstavilo 21 autorov: Ján Maglovský, Michal Hasík, Ján Vrbovský, Samuel Legíň, Vladislav Medovarský, Anna Babiaková, Michal Virág, Miloslav Zaťko, Zuzana Ferková, Zuzana Petrušková, Juraj Berédi, Vladimír Grňa, Anna Struhárová, Branislav Galamboš, Anna Liptáková, Ľudmila Ďugová, Blanka Gažová, Daniel Zelenák, Kristína Kolárová, Miroslav a Zoja • ĽUDIA A UDALOSTI •

Medovarskovci. Výstava bude otvorená aj počas Slávností. Slávnostné zasadnutie Rady MS Kulpín prebiehalo v sieni Domu kultúry, kde sa prítomným prihovoril predseda Rady MS Miroslav Čeman, ktorý sa zmienil o investíciách realizovaných za uplynulý rok a potešil svojich spoluobčanov informáciou, že sa má vybudovať nová vrstva asfaltu od východu z Petrovca po koniec dediny smerom do Ravneho Sela. Usporiadali aj príležitostný program v znamení 50. výročia založenia knižnice v roku 1967 v miestnostiach vtedajšieho KUS Zvolen, ktorý koncipovala a pripravila Katarína Pucovská. Zároveň si pripomenuli životné jubileá dvoch významných dejateľov v oblasti kultúrneho života dediny: 75 rokov učiteľa Jána Kopčoka-Uču a 60 rokov hudobníka a skladateľa Ondreja Maglovského, ktorí spolu za-

Z vydareného príležitostného programu v Dome kultúry: (sprava) Ondrej Maglovský, Ján Kopčok-Učo a Katarína Pucovská

Georgije Branković. Práve tohto roku je 210 rokov od narodenia metropolitu Startimirovića a 60 rokov od úmrtia patriarchu Brankovića. Javisko bolo aranžované ako knižnica, teda s policami, knihami, stolíkmi, na ktorých boli tiež naskladané knihy. Texty príležitostného programu predniesli Katarína Kolárová, Tatiana Mitićová, Katarína Pucovská. Vedľa kníh sedela knihovníčka Anna Čipkárová, ktorá pracovala v knižnici otvorenej roku 1967. Keď bola knižnica zatvorená, knihy boli darované kulpínskej

Organizátori osláv Miestne spoločenstvo, MOMS, Spolok kulpínskych žien, ako aj Turistická organizácia môžu byť s uvedenými podujatiami spokojní. Obecenstvo si tiež prišlo na svoje. Oslavy v Kulpíne podporili: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Obec Báčsky Petrovec, Matica slovenská v Srbsku, Múzeum Vojvodiny a Miestne spoločenstvo Kulpín.

31 /4762/ 5. 8. 2017

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Zber malín v tropickej horúčave Anna Lešťanová

aliny sú všeobecne obľúbeným ovocím. Obsahujú veľa vitamínov, a preto sú veľmi zdravé. Práve teraz je obdobie zberu týchto chutných a sladkých plodov, takže sme navštívili rodinu Žigovú, ktorá sa pred dvomi rokmi rozhodla venovať ich pestovaniu. V Starej Pazove maliny pestujú aj ich príbuzní, teda ešte jedna rodina, hoci v okolitých dedinách a v susednej Inđiji je ich omnoho viac. Prechod z roľníckej výroby do ovocinárskej je v tejto časti Sriemu čoraz viditeľnejší, lebo je čoraz viac tých, ktorí sa usilujú o väčší Pri zbere malín Živan usilovne pomáha mame Slobodanke zárobok s minimálnym vkladaním a rýchlym obratom kapitálu. sa končí s príchodom prvých S vysoko úrodnou odrodou mrazov. Keďže je úroda dobrá, maliny Polana sú manželia Slo- pre tohtoročný zber malín Žigovci bodanka a Ján Žigovci vcelku museli angažovať aj robotníkov. spokojní. Začiatkom júla dozrie- Avšak dobrých robotníkov nie je vajú prvé plody a vtedy začína vraj ľahko nájsť, hoci práca nie aj ich sústavný zber. Táto práca je až taká ťažká. Dvaja robotníci

prichádzajú oberať maliny pravidelne, štyria občas. Oberačka Milana Nikolićová nám povedala, že táto sezónna práca nie je ťažká a kto chce robiť, môže si solídne privyrobiť. Počas týchto tropických letných dní robotníci chodia k Žigovcom oberať maliny dvakrát denne – vo včasných ranných a v predvečerných hodinách, aby sa vyhli tým najhorúcejším a pre ľudské zdravie najkritickejším hodinám cez obed. S tohtoročnou úrodou malín Žigovci sú teda spokojní, nie však aj s výkupnou cenou. „Cena malín v chladiarni v Šabci je 110 dinárov za kilogram. S takou nízkou cenou nemôžeme však kryť ani vložené peniaze do výroby a už vôbec nie mzdy oberačov, ktorým platíme 200 dinárov za hodinu,“ akcentovala S. Žigová a doložila, že zatiaľ tam neodovzdali žiadne množstvo malín, hoci s nimi majú podpísanú zmluvu. Najlepší záro-

PADINA

Vyhorel Alaš Martina Valentová

ačiatkom júla na Alaši v okolí Padiny vzplanul požiar, ktorý zapríčinil veľkú ekologickú škodu. Príčinou boli vysoké teploty, ktoré vládli v uvedenom období a obeťou sa stali v prvom rade nízke rastliny a kríky, ako aj mladé výhonky stromov a mlaSmutný pohľad na územie zničené požiarom dé stromy. Staršie stromy boli iba čiasa myš poľná. Aby nePredseda padinského Ekolotočne poškodené. šťastie bolo väčšie, gického hnutia Jaroslav PokoHoci oheň zasiahol treba zdôrazniť, že 40 rácky podotkol, že ilegálna ťažba i známu studňu, % tu vymenovaných dreva a ilegálne oranie pôdy ktorú na Alaši postavtákov a živočíchov v jednej časti Alaša takisto ničí vili naši predkovia, je na červenej listine prírodné prostredie živočíchov. predsa odolala. ohrozených druhov Preto vyzýva občanov, aby dáMedzi najväčšie Srbska a Európy. vali pozor, keď zaobchádzajú následky požiaOhrozené ohňom boli s ohňom, čiže aby nepálili strru patrí to, že bez i organizmy staré viac niská, trávu a rastlinné zvyšky na Jaroslav Pokorácky domova zostali ako 200 rokov, ktoré ulici a za dedinou, najmä počas niektoré druhy žili na tomto území tohto suchého letného obdobia. vtákov a živočíchov, ako sokol už v období prisťahovania na- Netreba mnoho, aby prišlo ku kamyšiar, vrany, syseľ, výr skal- šich predkov zo Slovenska, ako tastrofe. Spoločnými silami však ný, strakoš, vrana sivá, dudok, napríklad Agaricus campestris môžeme zachovať túto maličkú bažant, stehlík, sýkorka, líška a Langermania gigantea. oázu prírody.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

bok majú, keď maliny predávajú na okolitých trhoch, kde sa cena pohybuje okolo 300 dinárov za kilogram. Títo pazovskí pestovatelia malín sa nesťažujú, hoci hovoria, že veľmi mnoho pracujú. Pretože sú maliny veľmi citlivé na tlak, musia sa trhať veľmi opatrne. Citlivé sú aj na vysoké horúčavy, a preto sa odporúča oberať ich každý deň. Maliny možno konzumovať čerstvé, ale takisto ich možno spracovať rozličnými spôsobmi. Najčastejšia je výroba džemov a želé, takže Žigovci vážne uvažujú o spolupráci so spracovateľmi malín, keď ustane dopyt po tomto ovocí na zelenom trhu.

KRÁTKE SPRÁVY

Šíd Zasadalo Zhromaždenie obce. V piatok 28. júla sa uskutočnilo zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd, na ktorom sa výborníci mali predovšetkým vyjadriť o konsolidovanom záverečnom účte Zhromaždenia obce Šíd za rok 2016. Dokument prijali bez pripomienok, v zákonnej lehote. Na zasadnutí za riaditeľa VKP Vodovod vymenovali Marka Bajića zo Šídu, ktorý doteraz zastával funkciu úradujúceho riaditeľa. Takisto za riaditeľku VKP Standard vymenovali doterajšiu úradujúcu riaditeľku Slavicu Šarcovú. Zhromaždenie bez pripomienok schválilo správu o činnosti VKP Vodovod za rok 2016. V rozprave však odznel návrh, aby pri spracovaní programu práce na rok 2017 VKP Vodovod uprednostnil investície zamerané na výstavbu kolektora a čističky odpadových vôd, projekt ktorej zhromaždenie práve schválilo, ako aj investíciu do výstavby paralelného ústredného potrubia vodovodnej siete od prameniska po mesto Šíd. Pozoruhodný záujem prítomných vyvolala aj správa o činnosti VKP Verejné osvetlenie, služby a údržba. Záverom zhromaždenie dovolilo novému futbalovému klubu v Erdevíku, aby vo svojom názve použil slovo Erdevík. St. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Sviatok Miestneho spoločenstva Anna Lešťanová

Đorđe Radinović so spolupracovníkmi, početní predstavitelia viatok svätého Iliju v Starej náboženských spoločenstiev, Pazove, ktorý je aj oficiál- kultúrno-umeleckých spolkov, nym sviatkom tamojšieho športových klubov, združení obMiestneho spoločenstva, oslávili čanov.... v dňoch 1. a 2. augusta. V prvý deň Hostí na tejto ústrednej oslave osláv (v utorok) prebiehalo i sláv- privítali a pozdravili Boris Banostné udelenie výročných pla- bík, predseda RMS, a Dragoslav kiet a sošiek Bonđi, predseMiestneho da VV RMS Staspoločenstva rá Pazova, ktorí Stará Pazova zároveň tohtonajzaslúžilejročným laureáším občanom tom výročných v oblasti kulcien MS Stará túry a podniPazova Zlatko- Laureáti výročných cien s čelnými ľuďmi MS Stará Pazova: (zľava) kateľstva. vi Rumanovi, Boris Babík, Zlatko Ruman, Branko Kovačević, Dajana Kostićová, Oslavu choreografovi Igor Simanić a Dragoslav Bonđi miestneho a umeleckému patróna v hovedúcemu FS horočnú podporu spoločenských sa na petrovské gymnázium), teli Vojvodina Klasy (tohto organizácií a združení občanov, Milošovi Momčilovićovi (staro( Wedding roku oslavuje odovzdali tieto významné uzna- pazovské gymnázium), Denisovi center Va25 rokov pôso- nia. Udelili aj špeciálne uznanie Balejovi (gymnázium v N. Sade), nilla) vykobenia), Dajane Dr. Igorovi Simanićovi, riaditeľovi ako aj Savovi Lazićovi zo Záknali tamojší Odmenení žiaci generácie: (zľava) K o s t i ć o v e j , Špeciálnej nemocnice pre reha- ladnej a strednej školy Antona pravoslávni Savo Lazić, Denis Balej, Valentína z povolania bilitáciu a ortopedickú protetiku Skalu (žije v náhradnej rodine farári v čele Hudecová a Miloš Momčilović sociálnej pra- v Belehrade, za jeho vynikajúcu a od septembra bude žiakom so Srđanom Technickej školy v St. Pazove) čelní covníčke, za jej humánnosť. Đurđevićom. Okrem zahraničných dlhoročné pôsobenie v oblasti Žiakom generácie ZŠ hrdinu ľudia staropazovského Miestneho delegácií zo Slovenska, Poľska kultúry, a Brankovi Kovačevićovi, J. Čmelíka, ZŠ Boška Palkovlje- spoločenstva odovzdali peňažné a Chorvátska na oslave sa zúčast- súkromnému podnikateľovi na vića-Pinkiho a ZŠ S. Aranického odmeny v hodnote 20-tisíc dinánili predseda Obce Stará Pazova dôchodku, za jeho nezištnú dl- – Valentíne Hudecovej (zapísala rov.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

áva sa na známosť občanom, ktorí sa zatiaľ nestihli oboznámiť s tým, čo sa tu a teraz dáva na známosť! Ako je známe, koncom júla, uprostred uhorkovej sezóny podaktoré médiá sa verejne spýtali (menovite denník Dnešok), ako ľudia chápu fak, pardon, fakt, že je pán Siniša Mali ešte furt primátorom Belehradu, hoci ešte dajako zjari pán prezident alias pán premiér Aleksandar Vučić oznámil, že pán Malý, pardon, pán Mali, podá „na leto“ demisiu, respektíve rezignuje. Neviem ako vy, osobne to chápem ako ďalší kvalitný fór pána A. V. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ako ten, keď povedal, že neuvažuje o tom, aby robil prezidenta Srbska. Ako uviedol Dnešok v prechádzajúcom piatkovom čísle následne bezpečnostnej krízy vo Švédsku, spôsobenej neobozretným narábaním citlivými údajmi, z funkcie vraj odstúpil minister vnútorných vecí a jeho kolega poverený infraštruktúrou. Údajne prístup k švédskym stolom, pardon, k švédskym bankám s údajmi obsahujúcimi tajnú komunikáciu švédskych štátnych orgánov mali tamojší zamestnanci z Česka a Srbska. Neviem, ako vy, ja to ale vidím takto: tak im treba, tým tam Švédom, keď na zodpo-

vedné miesta nasadzujú cintľavých, pardon, citlivých ministrov. Keby že sa podobná kríza vyskytla u nás, − čo, pravda, nie je možné − riešili by sme ju nie zmenou živých ľudí, tobôž nie ministrov, lež zmenou citlivých údajov. Slovom my máme podstatne menší problém než Švédi. Korupciu. Ale len takú malú-maličkú, priam miniatúrnu, ako Janko Hraško. Ak ju vôbec aj máme. Ak sa nám to − šľahnutým vlnou prekliatej júlovej kanikuly iba nepozdáva, pardon, nezdá. Tak či onak, ale pani premiérka Ana Brnabićová veru áno, naskutku (ak len si Dne-

šok nevymyslel), mieni „oživiť boj proti korupcii“. Neviem, ako vy, ja sa ale nazdávam, že by do toho mala zapojiť priateľské Turecko. Pýtate sa, prečo? A prečo nie! Ako toť v poslednom júlovom nedeľnom čísle napísal denník Blesk, onehdy znamenité srbské knieža Miloš Obrenović, síce negramotný, vedel ale riadne zatočiť s Turkami. Vraj bol mimoriadne presvedčivý v komunikácii s nimi. Lebo „dobre poznal tureckú mentalitu a ich náchylnosť ku korupcii“. Nuž keď nám ten a taký dar tí Turci nechali do vena, prosím: nech teraz pomôžu! Bu-bumbumbum!

31 /4762/ 5. 8. 2017

Ľudia a udalosti NAŠA ANKETA V KOVAČICI

Kde budete dovolenkovať?

Anička Chalupová

Nataška Babková, domáca: – Podobne ako vlani, aj tohtoeto sa dávno rozhostilo v na- ročné leto strávim doma spolu šich krážoch. Niektorí už aj s manželom a synom Darkom. zabudli, že boli na dovolen- Naplánovala som si všelijakú roboke, kým iní ešte stále tu okolo domu, ale kalkulujú, či im stav to neznamená, že rodinnej pokladninebudem oddychoce tohto roku dovolí vať. Predpoludním niekam odcestovať. budem pracovať a Ak áno, tak zostáva poobede sa vnútri len rozhodnúť, kam? budem rozptyľovať Lebo prevažná časť pri chladiacom zanašich každodenriadení. Podvečer sa ných letných rozzvyčajne rada bavím hovorov sa začína vonku v našom letoalebo končí jednohrádku obklopenom duchou otázkou: kvetmi, ktorá sama Kde ste cestovali Nataška Babková pestujem. V tom alebo kam pôjdete mojom obľúbena dovolenku? Väčšina odpovedí nom kútiku si často vychutnávam anketovaných Kovačičaniek je kávičku alebo nejakú chladenú krátka a znie: doma. šťavu. Večer si obyčajne spríjem-

* LETMO

Oto Filip

Termíny T

ermíny sú čosi, s čím sa stretávame neustále. Termíny skúšok, termíny tréningu, termíny lekárskej prehliadky, termíny letné, termíny zimné… A hoci sa zdá, že sme naozaj dôkladne časovo naprogramovaní, podstatou všetkého je, že človek nie je stroj. Čiže robí tak, ako môže, alebo tak, ako sa mu chce, prípadne tak, ako mu podmienky a okolnosti nakladajú. V Belehrade, ktorý sa stal veľkým staveniskom, vidieť, že infraštruktúrne stavebné práce prebiehajú takmer v každej druhej ulici. Tisíce ľudí účinkuje v nich. Keď sa to ale rozloží na mikroscénky, tak je veľmi častý obraz, že v jednej skupine jeden alebo dvaja riadne makajú, kým sa traja či štyria na to len pozerajú. V Novom Sade výstavba Žeželjovho mosta pokračuje síce neporovnateľne rýchlejšie ako pred pár rokmi, no zmeškané ťažko dobehnúť. Nie tak dávno bolo oznámené, že sa dva oblúky začnú posúvať, následne aj spájať na strede Dunaja, od konca mája. Už je tu aj august, no všetko je

www.hl.rs

ešte stále v podstate tam, kde bolo na začiatku jari. Pred niekoľkými dňami ministerka pre infraštruktúru Zorana Mihajlovićová musela zase na tvári miesta upozorniť stavbárov a cestárov, že práce na časti Koridoru 10 musia byť ukončené do novembra. A minister zdravotníctva Zoran Lončar bol v ten istý deň nútený kvitovať, že dakto riadne zlyhal v procese vystavovania zdravotných knižiek. Sú prípady, že ľudia, ktorí žiadosť podali v decembri, novú knižku dostali len v polovici roka. Alebo aj neskoršie. Nie náhodou sa vraví, že presnosť je výsadou kráľov. Aj ľudí zodpovedných. V snahe preveriť údaje o istej spoločnosti z Českej republiky, mail s otázkou poputoval digitálnym svetom ráno pred siedmou. Odpoveď s presnými údajmi obratom prišla už pred pol ôsmou. Aj to sú tie európske štandardy, ktoré sú v členských krajinách EÚ už samozrejmosťou. Mnohé sa začína a padá na detailoch. Napríklad realizovanie projektov a zmlúv, zodpovedné plánovanie. Preto termíny treba rešpektovať: nielen pracovné, ale aj všetky iné. Sú totiž mierou zodpovednosti človeka, tak isto jeho (ne)schopnosti.

Informačno-politický týždenník

ním prechádzkou našou peknou Kovačicou. Gordana Hriešiková, penzistka: – Žijem v Kovačici už takých 15 rokov. Narodila som sa v Sisku na Kupe, takže to rodné prostredie mám veľmi rada. Kovačica mi vo veľkej miere pripomína moje rodisko. Plná je zelene, má veselých ľudí. Žila som aj pri mori, v Rijeke, v byte. Celý Kvarnerský záliv mi bol ako na dlani, ale darmo, ja Gordana Hriešiková mám rada náš rodinný dom plný kvetov. Máme aj zimnú záhradu mám omnoho viac voľného času, s potôčikom, o ktorú sa treba ktorý sa snažím využiť naplno a starať. Okrem toho mám veľmi kvalitne. S členmi našej Folklórnej rada handričky a nite; vo voľnom skupiny Vločka som už absolvovala kúsok prázdnin na čase háčkujem a kúpalisku v Jakove a pletiem, technikou v druhej polovici audekupáž okrášľugusta spolu s rodičmi jem rôzne úžitkové a bratom Andrejkom veci. Tu doma v Kobudem cestovať k vačici máme chlámoru. Zvyšok prázddok, ktorý pri mori nin strávim s najlepšou ťažko nájsť. Keďže kamarátkou, s ktorou sme v rokoch, najsa pôjdem na bazény radšej teda dovokovačického Relaxu. lenkujeme doma. Užijeme si aj prechádzNeplánujeme ky prírodou, budeme cestovať, ale ako vychutnávať najlepšiu aj obvykle príde k Darinka Veňarská kovačickú zmrzlinu a nám na návštevu pod. Keďže sa počas moja dcéra Dolores so svojou rodinou, na ktorú roka zriedkakedy stretávam s príuž netrpezlivo a s láskou čakáme. buznými, leto je vhodné na to, aby Darinka Veňarská, budúca som navštívila aj mojich najmilších, stredoškoláčka: – Po zápise na porozprávala sa a pobavila s členmi strednú technickú školu v Pančeve našej rodiny.

NOVÝ MOST VO VIŠNJIĆEVE. Starý most na mieste, kde sa riečka Šidina vlieva do Bosutu, nebol práve najbezpečnejší pre účastníkov dopravy. Svedčí o tom aj čierna bodka, ktorá upozorňovala vodičov, aby jazdili opatrne. Výstavbu nového širšieho a bezpečnejšieho mosta, ktorý bol nedávno uvedený do prevádzky, financovalo Zhromaždenie obce Šíd. St. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •

BOLI SME NA 23. DOŽINKOVÝCH OSLAVÁCH VO VOJLOVICI

Tradícia pretrváva Vladimír Hudec

dňoch 22. až 25. júla Vojlovičania bohatým programom 23. Dožinkových osláv zaznamenali ukončenie najdôleži-

pal a pováľal pšenicu?! Autom alebo traktorom, to je jedno. Ide o vskutku ťažko pochopiteľný čin zlomyseľného človeka, ktorým z iba jemu známych dôvodov pravdepodobne chcel pokaziť

radosť z podujatia, ktoré tuná pretrváva už takmer štvrťstoročie. Zlomyseľník sa však sklamal, lebo nevie, že dobr ým koscom Susedia Miroslav Oravec (vľavo) a ostrej kose a Antál Löcsei sa v jednoaktovke ani tohto pováľané žito roku „nemohli dohovoriť“, kto komu zem neprekáža. Veď odoral vietor a dažde často, tak v minulosti, ako aj kým je pšenica od rosy vlhká, dnes, pšenicu zvalia k zemi, a ni- narobili povriesla zo strukov pšekdy nezostala neskosená. Tak aj nice, ako sa to skôr robilo, snopy táto úmyselne pováľaná pod viazali moderným motúzom na ostrím kosy ťahanej šikovnou viazanie balov slamy a sena.

Ani pováľaná pšenica neprekážala šikovným koscom

tejšej práce na poli – žatvy. Vzdali tým nielenže hold pšenici, múke, chlebu, ale aj zachovali kus tradície. Tí mladší sa čo-to aj naučili, čiže videli, ako sa kedysi, kým nebolo mohutných kombajnov, ich starí rodiMiroslav Beška plieskaním biča zahlásil príchod žencov čia trápili pri vykonávaní tejto ťažkej práce. Pod orAni toho roku nechýbali traganizáciu sa aj toho roku rukou koscov povolila, ibaže sa podpísali dva vojlovické najprv museli dohovoriť, ktorým dičné dožinkové raňajky s klokultúrno-umelecké spolky: smerom budú kosiť, lebo daný báskou, slaninkou, paradajkami, slovenský Detvan a maďarstav pšenice si predsa vyžadoval cibuľkou, domácim chlebom, ktorým sa potešili najmä tí najský spolok Árona Tamásiho, trochu inakší prístup. v čom im nezištne pomohli Nuž a kde sú kosci, tam sú aj mladší. Po úspešne vykonanej práci vojlovický MOMS a hasičský usilovné ženy, ktoré aj tentoraz spolok. ukázali, ako v minulosti skosenú sa krojovaný sprievod žencov Oslavy sa začali už vo štvrpšenicu zbierali, čiže hrsťovali, na fiakroch a traktoroch vybral tok prednáškou pre poľnodo snopov viazali a ukladali na ulicami Vojlovice. Na chvíľu sa Nechýbali ani tradičné hospodárov. Tohto roku dožinkové raňajky hŕbky. Ibaže si to trochu obľahčili pristavili pred budovou KUS Ároju venovali aj vo Vojlovici a namiesto toho, aby si včasráno, na Tamásiho, kde svoje tradičné výrobky: jedlá, koláčiky, výšivky, čoraz zastúpenejšiemu odvetviu pálenku... vystavili spolky žien poľnohospodárstva − včelára výrobcovia z viacerých vojvostvu. V celovečernom kultúrnodinských prostredí. Občerstvili sa, -umeleckom programe v piatok zatancovali si, pozreli si výstavu večer sa domácemu obecenstvu a hybaj ďalej. predstavil SKOS Detvan, tiež hosZa ten čas na nádvorí SKOS tia z Nového Kneževca a zbor Detvan pripravovali odmenu pre združenia penzistov z Pančeva. usilovných žencov a ich hostí – Ústredným dňom osláv bola prasa na ražni. V predvečerných sobota, keď sa krojovaní ženci hodinách varili kotlíkový paprivybrali do chotára skosiť zvyšné káš a oslavy sa skončili tradičnými výmery pšenice. Boli však neprídožinkovými zábavami v SKOS jemne prekvapení, keď videli, že Pre tých najmladších jazda na vlečkách Detvan a KUS Árona Tamásiho. im v noci niekto úmyselne pošlia- bola opravdivým zážitkom • ĽUDIA A UDALOSTI •

31 /4762/ 5. 8. 2017

Ľudia a udalosti MOTO WEEKEND V KYSÁČI

Čoraz navštevovanejšie podujatie Elena Šranková

otoklub MK Kisach Crows v Kysáči usporiadal tradičné víkendové stretnutie majiteľov a milovníkov motocyklov, čiže siedmy crows weekend. Motozjazd medzinárodného rázu prebiehal v dňoch 28. až 30. júla, čiže od piatka do nedele na obvyklom mieste pri bazéne, v klubových priestoroch a v parku, kde bol motokemp so stanmi. Ako však hovorí Ján Demrovský-Demro, predseda klubu, motorkári začali do Kysáča prichádzať už vo štvrtok, najmä tí zo Slovenska, ktorí na asi 40 motorkách aj tohto roku prejazdili stovky kilometrov, aby sa zúčastnili na crows weekende. Okrem nich medzi účastníkmi boli motorkári z rôznych krajov Srbska, ako aj iných krajín. Ako Demrovský povedal, motorkárske podujatie je z roka na

Motodefilé kysáčskymi ulicami

rok navštevovanejšie. Počet nielen motoriek, ale aj peších návštevníkov, ktorí si už obľúbili toto podujatie, je čoraz väčší. V piatok a sobotu na pobavenie bikerov a iných návštevníkov motozjazdu hrali rockové skupiny.

V piatok vďaka Karolovi Hloškovi, kysáčskemu rodákovi a gitaristovi kapely Lazy Dogs, hosťovala táto skupina z Bratislavy. Hrali tiež skupiny Prljavi Romeo a Bitange z Apatinu. V sobotu bol ďalší koncert, v rámci ktorého vystúpili skupiny

STAROPAZOVSKÁ OBEC – STARÉ BÁNOVCE

Odštartovala 5. jubilejná Regata Rieka Anna Lešťanová

cestu sa vydalo zo dvadsať plavidiel, včítane centrálnej lode, na ktorej sa nachádza vedenie regaty. Počas plavby, ako oznámili organizátori, sa im má pripojiť ďalších niekoľko desiatok lodiek. Inak Pazovská

o Starých Bánoviec v sobotu 29. júla slávnostne odštartovala tohtoročná regata. Ide o 5. jubilejnú regatu v organizácii Turistickej organizácie Obce Stará Pazova, ktorú podporili Staropazovská obec a Ministerstvo obchodu, turizmu a telekomunikácií. Tohtoročnú riečnu ekologickú karavánu pomenovali Regata Rieka Gornje Po d u n a v l j e ; potrvá do 11. augusta, keď sa priplaví do Bezdanu. Z populárnej starobánovskej pláže Vene - Centrálna loď, na ktorej je vedenie regaty cija na vodnú

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pred štartom Regaty Rieka 2017 v Starých Bánovciach

regata patrí medzi najväčšie organizované rekreačné viacdňové plavby v našej krajine. Organizuje sa od roku 2013. Tohtoročná regata je najdlhšia zo všetkých doterajších – úhrnná dĺžka trasy je 470 kilometrov. Milovníci riek, prírody, ekológie a riečnych špor-

Drahokamy z Báčskeho Petrovca, Yuma zo Zreňaninu a High Risk z Nového Sadu. Na podujatí ani na chvíľu nevládla nuda. Všetci sa dobre bavili, lebo okrem koncertov organizátori na pobavenie pripravili rôzne motorkárske hry. V sobotu bolo motodefilé kysáčskymi ulicami, aby aj občania pocítili tep podujatia, ktoré prebiehalo v ich dedine. Organizátori sa patrične postarali o hostí, motorkárov a iných návštevníkov. V piatok navarili fazuľu a v sobotu podávali známu kysáčsku sármu, pripravili takmer 1 500 hrčiek. Okrem toho pred podujatím poupratovali tak svoje miestnosti, ako i okolie, bazén a park. Poslední hostia zo siedmeho crows weekendu odchádzali v nedeľu, po káve a raňajkách. Spokojní s tým, ako sa v Kysáči zabávali, ale aj s tým, ako ich úprimní a srdeční organizátori uhostili. tov z Belehradu, Šídu, Sriemskej Mitrovice, Pančeva a iných miest majú absolvovať plavbu až po Bezdan. Po ceste plánujú navštíviť Krčedin, Sriemske Karlovce, Beočín, Báčsku Palanku, Bačko Novo Selo, Bogojevo, Apatín… Podľa slov Dragany Zorićovej-Stanojkovićovej, riaditeľky TO Obce Stará Pazova, tohto roku zvláštny dôraz dali na vojvodinskú gastronómiu. Účastníci regaty, medzi ktorými je hodne detí, navštívia i početné čárdy. Tohto roku sa po prvý raz regaty zúčastňujú aj hostia z chorvátskej Rijeky, ktorí hovoria, že prímorskú letnú tlačenicu radi vymenili za plavbu pekným Dunajom. Deň pred slávnostným štartom regaty vykonali turistickú obchôdzku podunajských dedín a zúčastnili sa na prezentácii bánovskej čárdy a čárdy Pustolov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V MESTSKOM MÚZEU V SENCI (3)

Expozície prírody a dejín Senca a okolia Vladimír Hudec

nej tretiny 19. storočia. Prišla nová prestavba, zemepán obnovil tú renesančnú časť. Bolo tu aj také barokové krídlo a z renesančnej časti vznikol nový okresný úrad v Senci v rámci Bratislavskej župy. Nuž a v 20. storočí boli tu aj byty, aj izba revolučných tradícií a využíval ho aj kultúrny dom.

ednou z najvýznamnejších, najstarších a najvzácnejších pamätihodností Senca je Turecký dom – malý renesančný kaštieľ umiestnený na Námestí 1. mája v historickom centre mesta. Postavený bol v 16. storočí, teda v období vojen s Turkami. Nevšedný starobylý vzhľad kaštieľa umocňuje vrcholová renesančná antika a valcová nárožná veža. O tom, čomu tento objekt v minulosti slúžil, porozprával nám Mgr. Gábor Strešňák, vedúci Mestského múzea v Senci: – Najnovšie výskumy poukazujú na to, že vznikol ako štátna zákazka, pretože tu sídlil tridsiat- Mgr. Gábor Strešňák je hrdý na faksimile kový úrad, čiže časť siete prvej písomnej zmienky o meste Senec svojráznych colných úradov, ktorý kontroloval zahraničný Turecký dom sčasti aj teraz patrí obchod. Tadiaľto totiž viedli veľmi pod Kultúrny dom, vzhľadom na dôležité cesty. Najmä dobytok sa to, že v tej budove okrem Úradu hnal na Viedeň, na Moravu a tento cestovného ruchu sídli aj Mestské úrad kontroloval pomerne rozsiahle múzeum. územie až po Dunajskú Stredu a mal Skôr v Senci nejestvovalo múzeaj veľmi významné finančné obraty. um. V šesťdesiatych rokoch tu síce boli nejaké vlastivedné krúžky. Boli aj určité pokusy založiť múzeum, ale nikdy to neprerástlo do tej záverečnej fázy a čo sa vtedy pozbieralo, väčšinou sa aj rozkotúľalo. O múzeu sa od pána Strešňáka dozvedáme aj toto: Najstarší exponát – kosť nohy seneckého mamuta – Múzeum bolo sprístupnené až Neskôr tá budova bola zase adminis- v roku 2010. Bola to vlastne iniciatíva tratívne využitá, lebo za panovania zdola. Najprv to bola predstava, že Márie Terézie niektoré tridsiatkové treba spraviť nejakú stálu výstavu úrady, a tak aj ten v Senci, reformou pre školy a podobne, avšak postupzanikli. Mesto však požiadalo, aby ne to prerástlo v to, že sme založili ho mohli používať na ubytovanie normálnu inštitúciu, aby aj tá zbiervojska a dôstojníkov, ale to potom kotvorná činnosť fungovala s tým, nevyužívali len na to, ale tu vznikla že sme vtedy nemali žiadne zbierky. radnica, a tak fungoval do posled- Múzeum sme založili a zaregistrovali • ĽUDIA A UDALOSTI •

Náš spolubesedník ďalej hovorí, že sa v múzeu okrem výstavných zaoberajú aj inými aktivitami, napr. populárno-vedecké prednášky pre dospelých. Doteraz uskutočnili zo 80 prednášok a niekoľko konferencií. Okrem toho majú na starosti aj pamätihodnosti Senca, najmä textové záležitosti. Z týchto postupne niektoré dávajú do poriadku. – Prednedávnom sme reštaurovali barokový centrálny kríž na cintoríne z roku 1786, tiež reštaurujeme kamenné stĺpy v istom barokovom objekte. Chceme tam spraviť hasičské múzeum. V súčinnosti s mestom

na základe zo 180 kusov exponátov z prírody, ktoré sme dostali do daru. Múzeum v Senci je teda mestská inštitúcia, ktorá sa zameriava hlavne na dokumentáciu a zbierky zo Senca a okolia, o čom nás vedúci múzea informuje: – Za týchto sedem rokov inšpirovali sme návštevníkov, najmä Senčanov a okolitých obyvateľov, takže dnes máme do 1 500 vystavených exponátov. Máme stále expozície prírody a dejín Senca a okolia Turecký dom, v ktorom sídli múzeum, je zapísaný a k tomu dvakrát v zozname pamiatok Slovenskej republiky do roka robíme takú polročnú tematickú výstavu, postavený bol barokový portál hostakže striedame prírodu s dejinami. tinca. Hostinec viac nejestvuje a iba Za tieto roky sme vedeli spraviť aj ten portál sa zachoval a je to také niekoľko dočasných výstav, ktoré memento postavené v parku. Sú sme robili výlučne z našich zbierok. tam aj pamätné tabule Františkovi Z príležitosti piateho výročia založe- Ezterházimu (kancelárovi) a vysokej ekonomickej škole Collegium economicum, – hovorí Strešňák a pokračuje: – Vekovo najstaršie exponáty v múzeu sú pozostatky mamuta, ktoré v 60. rokoch boli nájdené v Senci. Nájdené je asi 60 percent kostí mamuta. V tom čase to bolo opravdivou raritou, tým skôr, že sa v celom Barokový portál hostinca Československu kostra mamuta ešte nenašla. nia múzea mali sme prezentáciu o Kostra je dnes vystavená v Slovendaroch pod názvom Z vašich darov, skom národnom múzeu a my sme ktorou sme chceli motivovať aj os- späť do Senca dostali jednu nohu. tatných. Mali sme tu aj putovnú vý- Máme tu aj holennú kosť mamutiestavu o prvej svetovej vojne a o tejto ho mláďaťa. Keď ide o dokumenty, téme sme z pozostalostí praotcov, máme tu krásne faksimile, čiže dvoktorí tam bojovali, spravili jednu jičku prvej písomnej zmienky mesta osobitnú výstavu Senčania v prvej Senec. Staré sú aj nálezy zo staršej svetovej vojne. Získali sme napríklad doby železnej – nádoby staré 2600 unikátne denníky jedného Senčana – 2700 rokov, tiež prvé mohylníky z frontu a podobné veci. Ročne staršej železnej doby... senecké múzeum navštívi zo 3 500 V budúcom čísle: Slnečné ľudí, hlavne zo škôl. jazerá a senecký karneval 31 /4762/ 5. 8. 2017

Kohút Mal som ja raz kohúta, bol mládenec švárny. Každú sliepku zlákal, ten krásavec slávny. Na všetk ých rád skákal, na plecia a hlavu, útok na každého sľuboval ver stravu. Áno – riešilo sa, že od zajtra do nosa bude vchádzať polievka z kohúta – huncúta. Ale predstavte si, náš mládenec švárny, v mysliach nebol skúpy. Vymyslel si ten plán, a to veľmi skvele. Kamaráta svojho po úspešnom hľadaní zaslal do zeleninovej vane.

Zvieratá Ktoré zvieratá máte najradšej? Najčastejšie sú naši miláčikovia pes či mačička. A niekto má aj papagája či škrečka. Máte niečo iné? Napíšte nám, ktoré z nich sú vaši miláčikovia, na našu facebookovú stránku. Tu si nájdete aj vaše práce zverejnené v novinách. Danuška Berediová

Papagáj: Mária Magdalén a Torňošová, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Vladko Hromčík, šiestak, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Žirafy: Emília Ká maňová, sedemročná, ZŠ 15. ok tóbra, Pi vnica

vá, 1. udia Kunčáko Kuriatko: Kla Pivnica ra, ZŠ 15. októb

Divné zviera: Mila Privizerová, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

www.hl.rs

Môj miláčik

2, Motýľ: Mária Supková, šiestačka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Mačička: Ivana Čuvárová, 3. 1, ZŠ Mladých pokolení Kovačica

Informačno-politický týždenník

Môj miláčik je psík. Je to kokeršpaniel zlatožltej farby. Má dlhú srsť a dlhé kučeravé uši. Volá sa Mia. Každý deň ma vyprevádza do školy a vždy ma čaká pri uličnej bráne, keď sa vrac iam domov. Raduje sa, vyskakuje a máva chvostom . Jedného dňa ma Mia ako obv ykle vypr evadila do školy, ale keď som prišiel dom ov, nečakala ma pri bráne. Bolo mi to veľmi divn é. Nemal sa mi kto radovať, nemal ma kto zašpiniť. .. Bolo mi smutno. Zakričal som: „Mia, som dom a!“ Chvíľu som počkal, odkiaľ vybehne, ale nič sa nestalo. Ihneď som bežal za mamou opý tať sa na Miu. Mama pre mňa nemala pekné správy. Povedala, že Mia nepozorne vybehla na ulicu a podbehla pod auto. Našťastie, prežila! Mama s ockom ju ihneď odviezli zverolekárovi. Tam ju ošetrili a dali jej injekciu. Spočiatku dosť sťažene chodila, ale po určitom čase bolo zase všetko v po riadku. Teraz si už dáva väčší pozor na autá a zase ma vyprevádza a netrpezlivo čaká pri bráne. Daniel Fejdi, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Subvencie na propagáciu poľnohospodárstva a rurálneho rozvoja

Ročník XLVI 5. augusta 2017 Číslo

15 /1945

Z PRODUKČNEJ BURZY

Cena sóje naďalej rastie Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 24. – 28. 7. 2017 bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat nižší o 52,12 % a finančný až o 53,83 %. Sója v uvedenom období opäť zaznamenala svoje tohtoročné cenové maximum. Jej priemerná cena bola 54,50 din./kg (59,95 s DPH), čo Ľubica Sýkorová je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 1,24 % viac. Ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Srbska vydalo pravidlá Najviac sa obchodovalo s kukurio používaní stimulov na propagačné činnosti v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja cou, ktorej cena sa pohybovala od vidieka, ktorý minulý týždeň nadobudol platnosť. 16,80 do 17,10 din./kg. Jej priemerná olitika rozvoja vidieka hodnoty realizovaných výdav- na rôznych podujatiach, cena bola 16,95 din./kg (18,65 s v Európskej únii inten- kov na organizovanie veľtrhov, výstavách a veľtrhoch v DPH). zívne pomáha vidieckym výstav, vedeckých a odborných oblasti poľnohospodárstva Po prvý raz od začiatku žatvy oblastiam. Je financovaná z Eu- konferencií a podobne. Maximál- a rozvoja vidieka v Srbsku. bola v uvedenom období zaznarópskeho poľnohospodárskeho na suma na jedného príjemcu je Stimuly na organizovanie menaná nižšia cena pšenice. Priefondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). 500-tisíc dinárov. Nové pravidlá vedecko-odborných konfemerná cena bola 17,65 din./kg Úlohou tohto fondu je prispie- stanovujú podmienky a postupy rencií budú určené na pre(19,41 s DPH), čo je v porovnaní vať k realizácii stratégie EÚ na na uplatnenie práva na stimuly nájom priestorov so základs predchádzajúcim týždňom o podporu rastu a zamestnanosti na propagačné aktivity v tých- ným technickým vybavením 1,10 % menej. a zároveň podporovať dlhodobo to oblastiach. Podporovať sa na organizovanie vedeckých a Obchodovalo sa aj s ražou, udržateľný rozvoj vidieka vo bude organizácia vedeckých a odborných konferencií, semináktorá sa predávala po 17,00 vidieckych oblastiach. Napríklad odborných konferencií, semi- rov, workshopov, prednášok… din./kg (18,70 s DPH). pomoc na začatie činnosti pre nárov, workshopov, panelových Môžu byť použité aj na inzerciu Zdražel aj kŕmny jačmladých poľnohospodárov môže diskusií a prednášok z oblasti v tlačených i elektronických meň. Predával sa po dosiahnuť 70 000 eur, pomoc poľnohospodárstva a rozvoja médiách. Nárok na subvencie 16,50 din./kg (18,15 pre systémy kvality 3 000 eur vidieka na území Srbska. Bude má fyzická osoba – nositeľ din./kg s DPH), čo ročne, alebo pokiaľ ide o pomoc podporované aj organizovanie komerčného rodinného poľje o 2,36 % viac. ○ poskytovanú na ekologické rôznych firemných akcií, veľtrhov nohospodárskeho gazdovstva, d á r n e h o poľnohospodárstvo, výška prí- a výstav v oblasti poľnohos- podnikateľ, právnická osoba, roka. Celkospevku na viacročné plodiny podárstva a rozvoja vidieka v jednotka lokálnej samosprávy, vá suma promôže dosiahnuť 900 eur ročne. Srbsku. Prostriedky budú schvá- vzdelávacie a vedecko-výskumné striedkov, ktoré U nás je situácia pomerne zlo- lené aj na expozície domácich inštitúcie. sa môžu získať, sa žitejšia, najmä výška subvencií poľnohospodárskych a potraŽiadosť o uplatnenie práva pohybuje od 50 000 je takmer zanedbateľná. Nové vinárskych výrobkov na zahra- na stimuly musí byť podaná do 500 000 dinárov v pravidlá by aspoň sčasti mali ničných veľtrhoch a výstavách písomne na Ministerstve poľ- závislosti od účelu. V tomto pomôcť agráru v jeho propagá- týkajúcich sa poľnohospodárstva nohospodárstva, lesníctva a roku sa žiadosti môžu odovzdať cii. Subvencie pre propagačnú a rozvoja vidieka. Podporená vodohospodárstva – na Správe od 10. augusta do 31. októbra za činnosť v oblasti poľnohospo- bude aj účasť alebo vystavovanie pre poľnohospodárske platby na predmety, ktoré boli celkovo redárstva a rurálneho rozvoja vlastných poľnohospodárskych každý kalendárny rok od 1. apríla alizované v období od 1. októbra budú udelené vo výške 100 % z a potravinárskych výrobkov do 31. októbra bežného kalen- 2016 do 31. októbra 2017. ○

Z obsahu Jedinou záchranou budú závlahové systémy Str. 2

Potravinári na našej scéne Str. 3

August v záhrade Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU ných tlakov v systéme. Sú vhodné na použitie na pozemkoch s väčšou výškovou členitosťou a pri dlhých zavlažovacích potrubiach.

RASTLINNÁ VÝROBA

Jedinou záchranou budú závlahové systémy Ľubica Sýkorová Voda je pre našich pestovateľov existenčnou otázkou. Prívodové kanály sú väčšinou suché alebo zarastené rôznymi divorastúcimi kríkmi či burinami. Kto chce svoje porasty zavlažovať, musí si na vlastné náklady vyvŕtať studne.

me svedkami rapídnych zmien klimatických podmienok. Suché obdobia sú čoraz častejšie a výraznejšie. Tejto problematike sa bude musieť venovať oveľa viac pozornosti aj na úrovni štátu a to dlhodobo. V Srbsku sa ešte stále zavlažuje iba veľmi malé percento zo všetkých obrábaných plôch. Pre agrárnu krajinu v dnešných klimatických podmienkach je to naozaj neprípustné. Klimatické zmeny, a z toho vyplývajúce časté výkyvy počasia, sú čoraz častejšie a škody spôsobené suchom, povodňami či ľadovcom čoraz väčšie. Vrtochy počasia netreba podceňovať. Potrebné je pripraviť sa na podobný vývoj, nakoľko ho možno očakávať aj do budúcnosti. Dôležitou súčasťou takejto prípravy je vyzbrojiť sa kvalitnou zavlažovacou technikou, aj keď v našich ekonomických podmienkach je to dosť náročné. Výrobcovia sa v posledných rokoch prezentujú skutočne modernými konštrukčnými riešeniami. K najrozšírenejším spôsobom zavlažovania patrí rozstrekovanie vody za pomoci postrekovačov. Voda sa k postrekovačom, ktoré

tvoria najdôležitejšiu súčasť zavlažovacích strojov, dostáva pod povrchom alebo na povrchu pôdy prostredníctvom uloženého potrubia, do ktorého je tlačená za pomoci čerpadiel. Rozstrekovanie vody za pomoci postrekovačov je spôsob zavlažovania, ktorým sa snažíme nahradiť prirodzené zrážky zrážkami umelými. Preto sa na tento zavlažovací spôsob v praxi zaužívalo aj označenie závlaha zadažďovaním. Je relatívne jednoduchý a využiteľný pre rastliny, ktorým neprekáža zvýšenie vlhkosti vzduchu a navlhčenie listov. V niektorých prípadoch však môže zvyšovať riziko vzniku a šírenia hubových chorôb, ale aj prispievať k poškodzovaniu štruktúry pôdy. Kvapky vody dopadajú aj na povrch pôdy a svojou energiou prispievajú k jej „ubíjaniu“. Ponúkaný sortiment strojov pre uvedený spôsob zavlažovania je pomerne bohatý. Podľa konštrukčného prevedenia môžeme stroje využívané pri zavlažovaní zadažďovaním rozdeliť na pásové, nesené, konzolové a široko-záberové. V posledných rokoch sú rozšírené hlavne pásové zavlažovače. Z nových spôsobov zavlažo-

vania najväčšie a najrýchlejšie rozšírenie má kvapková závlaha, ktorá patrí k tzv. stacionárnym systémom zavlažovania. K jej výhodám patrí rýchla optimalizácia vody v oblasti koreňového systému rastlín, úspora vody a energie, eliminácia poškodzovania povrchu pôdy a rastlín, možnosť integrovaného prihnojovania a pod. Kvapková závlaha je svojou funkciou blízka bodovej závlahe. Princíp spočíva v rovnomernom zásobovaní rastlín závlahovou vodou v malých množstvách, respektíve kvapkách, a to priamo ku koreňovému systému. Existuje niekoľko typov kvapkovačov, ktorých základné rozdelenie je možné urobiť napr. podľa regulácie výtokového množstva vody na: 1. kvapkovače bez samoregulácie – výtok vody závisí od tlaku vody v systéme. Používajú sa v takých podmienkach, kde je v celom systéme zaručený konštantný tlak vody (rovný pozemok, nie príliš dlhé potrubie a pod.); 2. kvapkovače so samoreguláciou – automaticky zabezpečujú výtok konštantného množstva vody v určitom rozmedzí pracov-

ZAVLAŽOVANIE ZELENINY Požiadavky na racionálne hospodárenie s vodou sú osobitne aktuálne pri pestovaní zeleniny. Treba povedať, že pre väčšinu druhov u nás pestovanej zeleniny dochádza každoročne k väčšiemu či menšiemu, dlhšie či kratšie trvajúcemu vlahovému deficitu, čo sa nepriaznivo prejavuje na výške úrody a na znížení jej kvality. Nároky na zavlažovanie sa zvyšujú nielen v dôsledku zavádzania nových vysokovýkonných odrôd a hybridov, ale aj postupnou zmenou klímy, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie teplôt, znižovanie zrážok a relatívnej vlhkosti vzduchu. Poznatky výskumu potvrdeného praxou ukazujú, že pri uplatňovaní správneho závlahového režimu môžeme zvýšiť úrodu zeleniny podľa jednotlivých druhov o 30 – 60 %. Nároky zeleniny na pôdnu vlahu a závlahu sú rozdielne a závisia od sacej sily koreňov, veľkosti listovej plochy, dĺžky vegetácie. Na závlahu sú náročné: paprika, rajčiaky, uhorky, zeler, kapusta, melóny, skoré zemiaky. Menej náročné sú fazuľa, hrášok a cesnak. ZÁSADY ZAVLAŽOVANIA ZELENINY – poznanie a rešpektovanie vlahovej potreby jednotlivých druhov zeleniny od začiatku vegetácie; – použitie vhodnej závlahy, ktorá zabezpečí rovnomerné rozdelenie vody, vhodnú intenzitu závlahy (zabránenie tvorby kaluží, odtoku vody a tvorby pôdneho prísušku); – používanie čistej a kvalitnej vody; – dodržiavanie všetkých prvkov agrotechniky zavlažovanej zeleniny (výživa, ochrana). Treba si uvedomiť, že zavlažovaním neodstraňujeme vlahový deficit, ale predchádzame jeho škodlivému vplyvu. Dnešné poznatky výskumu poskytujú informácie o nárokoch jednotlivých druhov zeleniny na obsah pôdnej vody v priebehu vegetácie. Moderná závlahová technika (kvapková závlaha, mikropostrek) nám umožňuje predchádzať vlahovému deficitu dodaním aj malých závlahových dávok. ○

31 /4762/ 5. 8. 2017

TAK TO ROBIA INÍ: ČESKÉ POĽNOHOSPODÁRSKE SPOLOČNOSTI SI RAZIA CESTU NA TUNAJŠÍ TRH (4)

Potravinári na našej scéne

ny, sídliaca v kúpeľnom meste Poděbrady, vyrába celý rad ž aj zo štruktúry komodít, produktov, ako sú tvarohy, ktoré zaberajú význam- tvarohové dezerty, jogurty, smotany, čerstvé né miesto a termizované syry, v zahraničnoobmaslá... chodnej výmene Každý rozhovor Belehradu a Prahy, o hospodárskej badať stúpajúci výspoločnosti sa spraznam potravinárvidla začína tými stva v ich celkozákladnými údajmi vej hospodárskej o nej... spolupráci. Ako je – Sme tradičnými známe, z Česka sa výrobcami tvarohu do Srbska vyváža v Čechách. Naším sušené mlieko, hlavným produktom smotana, výrobky je teda tvaroh, ktoz obilia, liehoviny, rý, žiaľ, na srbskom pivo, potravinové trhu nepoznajú. prípravky. A od Ing. Romana Hodnotíme to ako nás do Čiech od- Janatová jeho najväčšiu nechádza čerstvá a výhodu, lebo sa zmrazená zelenina, ovocie, víno, slnečnicový s výrobkom, na ktorom sa zakladá naše portfólio, ešte len treba olej... Nie náhodou z pätnástich presadiť, – uvádza obchodná manažérka spoločnosti Ing. Romana Janatová. Z toho nepriamo vyplýva Oto Filip

Na každú chuť

spoločností, ktoré spoločne účinkovali na Národnom stánku Českej republiky na májovom Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade, sa asi tretina zaoberá potravinárstvom. Od Polabských Mlékární a firmy Lacnea, cez Frujo a Interlacto Czech group po Budějovický budvar. Spoločnosť Polabské Mlékár-

Populárny jogurt

záver, že ste doteraz vlastne neboli často u nás, vrátane Novosadského veľtrhu? Ako ste sa dozvedeli o ňom? – kladieme

otázku Romaninej kolegyni, tiež obchodnej manažérke Ing. Tereze Levínskej, ktorá má na starosti export. – Na veľtrhu u vás účinkujeme pod záštitou Štátneho

naše výrobky bude alebo stúpne. Uvidíme, ako sa nám v Srbsku podarí niekam dostať. Prebiehali niektoré konkrétne rokovania o tom? – Mali sme kontakty a stretnutia s viacerými distribútormi, ktorým sme prezentovali portfólio výrobkov. Zostaneme naďalej v kontakte s nimi. Uvidíme, čo sa bude diať, teda či z toho nejaká spolupráca vznikne, alebo nie. Samozrejme, nevyrábate len tvarohy... – Snažíme sa neustále rozširovať výrobné portfólio na mieru záujmov Ing. Tereza Levínská pri ochrannej zákazníkov. Sú v ňom aj značke spoločnosti menom Milko rôzne mliečne produkty, najmä jogurty, no i plátpoľnohospodárskeho fondu so kové syry či viaceré nátierky. Značkou národnej kvality Klasa, Produktov je dosť. Uzavriem čiže pod patronáciou Minister- tým, že sme v podstate rodinnou stva poľnohospodárstva. Na spoločnosťou, ktorá zamestnáva jeho podnet prišiel návrh zúčastniť sa na Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade. Bola to ponuka, ktorú sme, samozrejme, využili. Kde hlavne vyvážate produkty? – V súčasnej dobe je naším hlavným trhom tak Česká, ako aj Slovenská republika. Partnerov Veľký výber tvarohov a syrov máme v Poľsku, v Maďarsku a v Bulharsku. Keď okolo dvestodvadsať osôb. Jej ide o záujem o tvarohy, treba hlavné sídlo je v Poděbradech, podotknúť, že v tých, obrazne kde tvoríme aj vyrábame tvapovedané, klasických štátoch, rohové produkty, no máme aj ktoré ho poznajú a kde sú malú mliekareň vo Warnsdorfe, zvyknutí tvarohy konzumovať, kde sa naši pracovníci sústreako je Slovensko, Maďarsko či ďujú na výrobu syrov a syrových Poľsko, je odpoveď, samozrejme, špecialít, – uzaviera Ing. Tereza kladná. Do Bulharska vozíme Levínská. ○ hlavne biopotraviny, keďže je (Dokončenie v budúcom tam boom zdravej výživy. Občísle: Nielen výroba, chodovanie trvá už päť rokov, takže veríme, že záujem aj o iné ale aj výskum)

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN Roztočec chmeľový sa najviac vyskytuje v strednej Európe

Roztočec chmeľový – škodca v suchom období Ing. Ján Tancik, PhD. Počas teplých a suchých liet prichádza k premnoženiu roztočov z čeľade Tetranichidae na ovocných stromoch, zelenine, ale aj na poľných plodinách.

oztočec chmeľový (srb. običan paučinar alebo baštenska grinja; lat. Tetranychus urticae) je druh, ktorý sa najviac vyskytuje v strednej Európe. Prezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch: pod kôrou ovocných stromov, pod lístím na pôde alebo v pôde v hĺbke do 10 cm. Samčeky a nymfy na jeseň uhynú. Prvé silnejšie napadnutie týmto škodcom môžeme zistiť, keď sú dlhšiu dobu stredné denné teploty nad 20 °C. Populácie škodcu rastú pri vyšších teplotách a maximálny výskyt je začiatkom augusta. Neskôr sa populačná hustota znižuje úmerne s teplotou. Samičky kladú vajíčka na listy. Jedna samička nakladie 30 – 60 vajíčok. Vyliahnuté larvy sa živia vyciciavaním štiav na listoch. Dĺžka vývoja závisí od teploty, vlhkosti a iných faktorov. Optimálna teplota je okolo 25 °C a optimálna relatívna vlhkosť vzduchu 60 – 70 %. Ak je relatívna vlhkosť vzduchu 100 %, po krátkom čase roztoče hynú. V septembri, keď je deň kratší ako 14 hodín, začínajú sa vyskytovať prezimujúce samičky oranžovej farby, ktoré po spárení vyhľadávajú úkryty na prezimovanie.

najmä uhorky, rajčiaky, fazuľu. EKOLÓGIA ŠKODCU Veľké škody zapríčiňuje aj na Na dynamiku populácie škod- poľných plodinách – na chmeli, cu má veľký vplyv teplota, ale sóji, kukurici, slnečnici, bavlaj vietor a dažde, najmä silné níku, ako aj na veľkom počte lejaky. Optimálne podmienky na okrasných a lesných rastlín. tento druh sú vysoké teploty medzi 29 až 31 °C a nízka relatívna vlhkosť vzduchu (35 – 55 %). Silný vietor a silné lejaky mu nevyhovujú. Masovému rozmnožovaniu prospieva skorá teplá jar a najmä teplé a suché leto, aké máme aj v tomto roku. Škodca sa najprv vyskytuje na okrajoch porastov, až neskoršie sa presúva po celom poli. Výskyt v sóji začína v polovi- List uhorky poškodený roztočom ci júna a maximálny výskyt dosahuje koncom au- Môže sa vyvíjať aj na veľkom gusta a začiatkom septembra. počte burinných druhov. Je to kozmopolitný druh, ekonomicky ŠKODLIVOSŤ veľmi významný. Roztočec chmeľový je výrazNa dolnej strane napadnutých ný polyfág, môže sa vyvíjať na listov sa nachádzajú kolónie viac ako 200 druhoch rastlín. roztočov, ktoré spriadajú paZ ovocných stromov poškodzuje vučinku. V dôsledku vycicianajmä jabloň, hrušku, slivku, vania štiav z listov sa vytvárajú čerešňu, višňu, broskyňu a vinič. drobné škvrny veľkosti 0,05 – 0,2 Je významný škodca zeleniny mm. Pri silnom napadnutí sa pestovanej v skleníkoch, ale aj tieto škvrny spájajú a postupne na otvorenom poli. Poškodzuje rozširujú po celom liste. Listy

žltnú, neskôr vädnú a predčasne odumierajú. Silnejšie napadnuté rastliny celé odumierajú. Listy napadnutých ovocných stromov sa stáčajú a sfarbia sa do siva. Listy napadnutých rastlín chmeľu, jablone, repy, sóje, v suchých rokoch aj fazule, menia farbu na červeno-medenú. Na sóji následkom vyciciavania štiav sa vytvárajú malé škvrny na listoch, šťavnatých častiach stonky a na mladých strukoch. Znižuje sa transpirácia, tiež asimilačná plocha až o 70 %. Všetko to vplýva na zníženie úrody okolo 30 %. Silno napadnuté rastliny skôr ukončujú vegetáciu, sú zakrpatené a majú menší počet strukov (struky sú menšie, s drobnými semenami alebo bez nich). Na kukurici všetky vývojové štádiá tohto roztoča vyciciavajú šťavy z listov, najprv dolných, neskôr aj horných. Na listoch sa vytvárajú malé sivo-biele škvrny, veľkosti len niekoľko milimetrov. Škvrny sa neskôr spájajú a vyskytujú sa po celom liste. V lete, keď sú roztoče premnožené, mení sa celkový vzhľad rastliny a porastu. Následkom vyciciavania štiav z listov menia sa fyziologické procesy, transpirácia sa zvyšuje, vodný režim rastliny je narušený a znižuje sa množstvo chlorofylu, karotínu, čo vplýva na zníženie fotosyntézy. OCHRANA POĽNÝCH PLODÍN Agrotechnické opatrenia majú veľký význam pri ochrane poľných plodín a zeleniny pestovanej najmä na otvorenom poli. Na výšku škôd spôsobených roztočmi z čeľade Tetranychidae pri pestovaní kukurice, sóje a strukovín má vplyv osevný postup, obrábanie pôdy, hnojenie, výber odrody a zavlažovanie. Je veľký rozdiel v odolnosti jednotlivých odrôd sóje na roztoče. Preto v regiónoch, kde býva častý problém s týmito škodcami, treba prednostne pestovať odolné odrody. Skoré hybridy kukurice sú menej napádané roztočmi, lebo v čase ich masového výskytu sú listy suchšie ako pri hybridoch dlhšej vegetácie.

31 /4762/ 5. 8. 2017 Tým sú pre roztoče aj menej atraktívnejšie. Najväčší výskyt roztočov pri pestovaní sóje je, ak sa sója pestuje po kukurici, ktorá bola napadnutá roztočmi, a ak po zbere kukurice nebola vykonaná hlboká orba. Hlboká orba veľmi výrazne znižuje počet prezimujúcich samičiek. Dôležité je, aby orba bola urobená kvalitne, a aby boli dobre zaorané pozberové zvyšky. Roztoče sa môžu živiť na rôznych burinách a neskôr prechádzať na pestované plodiny. Preto treba buriny ničiť nielen v porastoch, ale aj na ich okraji. Zvýšené dávky fosforu a draslíka a znížené dávky dusíka znižujú rozmnožovacie schopnosti roztočov. Zavlažovanie porastov kukurice a sóje postrekom v lete počas suchých rokov výrazne znižuje škodlivosť roztočov. Chemickú ochranu sóje a kukurice v rokoch premnoženia treba robiť na samom začiatku napadnutia porastu roztočmi. Preto treba robiť permanentne kontrolu porastov. Postrek sa nerobí na celom poli, ale iba na okrajoch parciel. Akú plochu treba striekať, treba stanoviť hodnotením výskytu roztočov. Využívajú sa povolené akaricídy a insektoakaricídy.

5. – 11 . 8. 2017

POČASIE

OCHRANA OVOCNÝCH STROMOV A VINIČA V ochrane ovocných sadov proti roztočom je významné vyvážené hnojenie a ničenie burín pod stromami. Roztoč ovocný a chmeľový sa po prezimovaní vyvíjajú na burinách, a potom migrujú na ovocné stromy. Chemická ochrana proti roztočom sa vykonáva na základe sledovania výskytu škodcu a pri prekročení hladiny škodlivosti. Chemická ochrana začína skorým jarným postrekom olejovými prípravkami. Počas vegetácie sa postrek povolenými prípravkami vykonáva, keď je populácia roztočov nad hladinou škodlivosti. Veľmi často sa

postrek musí opakovať, v tomto prípade treba prípravky striedať, aby sme sa vyhli vytváraniu rezistentných populácií škodcu. Treba pritom dodržiavať ochrannú dobu. Na dosiahnutie spoľahlivej účinnosti prípravkov musia byť rastliny dokonale ošetrené, preto je potrebné

fekcia pôdy prehriatou vodnou parou, ktorá ničí aj prezimujúce štádiá roztočov na povrchu alebo v pôde. Do tejto skupiny opatrení patrí aj zmena poveternostných podmienok v skleníkoch. Roztočom z čeľade Tetranychidae vyhovuje teplé a suché počasie.

Porast repy napadnutý roztočom

použiť dostatočné množstvo postrekovej kvapaliny. OCHRANA ZELENINY Sejba alebo sadba zdravého sadbového materiálu je veľmi jednoduché, ale účinné opatrenie, ktoré znamená, že pred sadbou alebo presádzaním treba skontrolovať sadbový materiál a vysádzať iba ten, v ktorom alebo na ktorom nie sú roztoče. Je to významný spôsob pri produkcii zeleniny z priesad či už na otvorenom poli, alebo v skleníkoch proti roztočom z čeľade Tetranychidae. V uzatvorených priestoroch sa na elimináciu škôd od roztočov používajú opatrenia, ktoré by sme mohli nazvať základné hygienické opatrenia. Využívajú sa aj proti iným škodcom. Významné je ničenie a vynášanie rastlinných zvyškov a burín zo skleníkov pred presádzaním rastlín. Významné opatrenie v uzatvorených priestoroch je dezin-

Znižovaním teploty, vetraním a udržiavaním relatívnej vlhkosti vzduchu nad 80 % pomocou zavlažovania postrekom sa vytvárajú nepriaznivé podmienky, ktoré obmedzujú rozmnožovanie roztočov. BIOLOGICKÉ METÓDY OCHRANY Roztoče sú živočíchy, ktoré majú veľmi veľa prirodzených nepriateľov. K premnoženiu roztočov prichádza v tých agroekosystémoch, kde je narušený ekosystém a hlavne, kde sú zničení prirodzení nepriatelia roztočov pesticídmi. Preto je podpora prírodných nepriateľov významným ochranným opatrením na ochranu sadov a viníc, tiež iných plodín. Toto opatrenie sa uskutočňuje v prvom rade nepoužívaním toxických pesticídov, najmä širokospektrálnych insekticídov. Na prilákanie predátorov a parazitoidov sa vykonáva ozeleňovanie medziradia v ovocných

sadoch a viniciach. Týmto spôsobom sa vytárajú stabilné ekosystémy, v ktorých neprichádza k premnoženiu jednotlivých škodcov a ani roztočov. Veľmi účinne sa používa aj introdukcia dravého roztoča Typhlodromus pyri do sadov a viníc. Tento dravý roztoč má vysokú bioregulačnú kapacitu: jedna samička tohto druhu za jeden deň vysaje až 8 dospelých jedincov roztočov a až 320 vlnovníkovcov. Počas života až 450 jedincov dospelých roztočov a 18 000 vlnovníkovcov. Tento druh nikdy úplne nezničí celú populáciu škodlivých roztočov. Dravý roztoč T. pyri sa dodáva v špeciálnych plstených pásoch, v ktorých sa nachádza niekoľko desiatok (obyčajne okolo 30) prezimujúcich samičiek roztočov. Tieto plstené pásy sa pripevňujú na konáre ovocného stromu či kríku v zime, od januára do konca februára. Na jar, keď sa teploty zvýšia, roztoče pásy opustia a začínajú sa rozmnožovať a kolonizovať postupne celý strom či krík viniča. Po introdukcii dravého roztoča treba dbať na výber prípravkov na ochranu, aby nedošlo k jeho ničeniu. Významnou vlastnosťou niektorých kmeňov tohto roztoča je odolnosť proti chemickým prípravkom. Vďaka tomu je možné pri zavedení biologickej ochrany aj používanie chemickej ochrany proti ďalším škodcom a chorobám. Na rozdiel od chemickej ochrany biologická ochrana je pomocou dravého roztoča dlhodobo účinná. Po použití chemickej ochrany je vinič po niekoľkých dňoch či týždňoch znova napádaný roztočmi. Pri biologickej ochrane je dlhodobá účinnosť zaručená prítomnosťou dravých jedincov na rastlinách. V prípade zvýšeného výskytu škodlivých roztočov veľmi rýchlo prichádza k ich regulácii. Výsledkom je trvalé potláčanie škodlivých roztočov pod hladinu škodlivosti. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

41˚ | 22˚

40˚ | 27˚

38˚| 20˚

36˚ | 22˚

33˚ | 21˚

25˚ | 18˚

27˚ | 18˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PRIPOMÍNAME

August v záhrade

Ľubica Sýkorová

V tomto roku neobyčajne suchý a horúci júl (aj napriek zavlažovaniu) zapríčinil značné škody na ovocí a zelenine. Aj v auguste záhrada nutne potrebuje závlahu. Pri nedostatku vlahy sa objavujú príznaky predčasného nástupu jesene a urýchleného dozrievania ovocia. OVOCNÁ ZÁHRADA V auguste v období druhého predlžujúceho rastu a tzv. druhej miazgy je podľa odborníkov vhodný čas na očkovanie mnohých ovocných druhov. Očkujeme marhule, broskyne, hrušky, čerešne, višne; pri dostatku miazgy môžeme ešte očkovať aj slivkoviny. Vrúbľovať môžeme tiež jadroviny a kôstkoviny, najčastejšie za kôru. V prvej polovici mesiaca vysádzame do pripravenej pôdy jahodové sadence. Používame zdravý materiál. V prípade, že si ich navzájom vymieňame so susedmi, musíme dodržať určité zásady. Sadence je potrebné odoberať z najúrodnejších rastlín a z porastu, ktorý nie je starší ako jeden rok. Vysadené jahody výdatne zalievame. V auguste zberáme letné jablká, hrušky, slivky, ringloty. Po zbere je pri kôstkovinách vhodné obdobie na presvetľovací rez. Pri višniach spojíme presvetľovací rez so zmladzovacím. Odstránime všetky previsnuté časti konárov a vyholené časti skracujeme na letorast vyrastajúci čo najbližšie k základu konárov. Pri broskyniach po presvetlení skrátime všetky letorasty o jednu tretinu. Podporíme tým tvorbu kvetných púčikov na spodnej časti letorastov. V porastoch raz rodiacich malín odstraňujeme vyrodené, nevyzreté, zahusťujúce a chorobami napadnuté výhonky. V suchom období stromy zavlažujeme, pretože augustová vlaha má rozhodujúci vplyv na nasadzovanie kvetných púčikov, a tým aj výšku úrody v budúcom roku. ZELENINOVÁ ZÁHRADA V zeleninovej záhrade treba všetky druhy hlúbovitých zelenín vysadených v júli a skôr výdatne zavlažovať a prihnojovať. Do polovice augusta možno ešte postupne vysievať pekinskú kapustu. Z neskorších výsevov už nemožno

zaručiť dobrý výsledok. Pekinská kapusta si vyžaduje až po zber rovnomerné zásobovanie vodou. V auguste by mali jednotlivé dávky obsahovať 15 až 20 litrov na štvorcový meter. Čínska kapusta potrebuje od výsadby po zber len 42 až 50 dní. Prvá júlová výsadba dosahuje zrelosť už v 3. dekáde augusta. Rastliny by nemali zostávať na záhonoch viac ako 50 dní, pretože potom budú mäsité listové stonky obsahovať tuhé vlákna. Listové stonky možno v kuchyni pripravovať ako špargľu. Keď ich uvaríme a nakrájame na kúsky, sú chutnou prílohou k mäsitým jedlám.

Ak zistíme, že spodné listy rajčiakov napadli nejaké choroby, musíme ich hneď odstrániť a spáliť. Inak sa môžu pôvodcovia chorôb šíriť aj na zdravé listy. V auguste môžeme ešte vysievať reďkovku, šalát, skorý kaleráb, pekinskú kapustu, špenát. Koncom augusta je aj čas na sejbu ozimnej cibule, ktorá musí do zimy narásť do hrúbky ceruzky, aby dobre prezimovala. OKRASNÁ ZÁHRADA Vhodným obdobím na rozmnožovanie ihličnanov pomocou odrezkov je práve august. Môžeme použiť vrcholové výhonky tují, cypruštekov a borievok, ktoré nie

sú mäkké, ale ani drevité. Výhonky nestriháme, ale odtrhávame, a to tak, aby na konci odrezku zostal malý jazyk kôry (tvorí sa na ňom najviac koreňov). Pripravené odrezky ošetríme najprv práškovým stimulátorom a neskôr ich pozapichujeme do pieskovo-rašelinového substrátu v debničke a zakryjeme fóliou, pravidelne vetráme a zavlažujeme. Odrezky ihličnanov o niekoľko týždňov vytvoria korene a v nasledujúcom roku na jar ich môžeme vysadiť do záhrady. August je taktiež najvhodnejším obdobím na zostrihávanie ihličnatých drevín. Pri živých plotoch z týchto drevín nesmú byť boky zostrihané kolmo. Plot sa musí smerom nahor trochu zužovať, inak začne odspodu strácať ihličie, čím veľmi trpí vzhľad plotu. V okrasnej záhrade takmer všetky odkvitnuté trvalky môžeme do konca augusta deliť a presádzať. Majú až do jesene ešte dosť času, aby zakorenili a dobre prečkali zimu. Pri vysádzaní a presádzaní takých hľuznatých a cibuľnatých druhov, ako sú okrasné cesnaky, modrica, šafrany, snežienky a iné treba dávať pozor, aby hľuzy a cibule boli po výsadbe zakryté asi 5 až 10 cm hrubou vrstvou zeminy. Všetky uvedené cibuľnaté a hľuznaté rastliny sa vysádzajú v druhej polovici augusta. Georgíny kvitnú tým bohatšie, čím častejšie odstraňujeme nevzhľadné odkvitnuté kvety. Týka sa to predovšetkým odrôd s jednoduchými kvetmi. Veľmi ľahko totiž nasadzujú semená a tým sa obmedzuje vývoj ďalších kvetov. Zlatovka − zlatý dážď je jarnou okrasou mnohých záhrad. Kvety na budúci rok zakladá teraz koncom leta. Bohatosť kvitnutia záleží od dostatku živín, ktoré z pôdy získava s vodou. Závlahou zlatovky v období sucha si pripravujeme bohaté kvitnutie na budúcu jar. Popínavú vistériu pestujeme pre krásne modrofialové kvety. Aby bohato kvitla, potrebuje pravidelný rez. Z konárov vedených na špalieri, tvoriacich kostru rastliny vyrastajú bočné výhonky. Na prelome júla a augusta ich pravidelne skracujeme na štyri až päť púčikov. Z nich vyrastú ďalšie výhonky, ktoré opäť skrátime na tri púčiky. Po pravidelnom reze sa zakladá množstvo kvetných pukov a v nasledujúcom roku vistéria bohato kvitne. 

31 /4762/ 5. 8. 2017

ZDRAVIE A MY

RADÍME SI NAVZÁJOM

Aj vy zanedbávate čistenie zubov?

ase ste sa od zubného lekára vrátili ľahšia o peknú sumu peňazí? Naučte sa postupy účinnej prevencie a ušetríte si nielen peniaze, ale aj bolesť a rôzne zdravotné komplikácie. Prevencia zubného kazu a ochorení parodontu stojí na výžive, ústnej hygiene, fluoridácii a pravidelnej odbornej starostlivosti v ambulanciách zubných lekárov. PROBLÉMY SO ZUBAMI SA V ÚSTACH NEKONČIA Vedeli ste, že zubný kaz je chronické infekčné ochorenie? Zubný povlak nespôsobuje len zubný kaz a zápach, ale aj zápal ďasien. Odtiaľ sa baktérie môžu preniesť až k vzdialenejším orgánom.

KRVÁCANIE NIE JE OK! Zápalom telo reaguje na zvýšené množstvo baktérií na rozhraní zubov a ďasna. Ak zápal postihuje len ďasno, hovoríme o gingivitíde. Ak táto nie je liečená, zápal poškodí kostné lôžko, v ktorom je zub uložený, a väzy, ktoré ho s ním spájajú – vzniká parodontitída. Varovnými signálmi sú krvácanie, začervenanie, opuch, zriedkavo aj bolesť ďasna počas čistenia. Spozornite aj vtedy, ak sú zuby citlivé na chlad a teplo, aj ak pri pohľade do zrkadla vidíte odhalené zubné krčky. POZOR! Zanedbané zuby môžu spôso-

biť komplikácie práve vtedy, keď to najmenej potrebujete. Najmä pred operáciou srdca, transplantáciou tkanív a orgánov by mal pacientov ošetriť zubný lekár, aby sa vylúčilo riziko infekcie. Len tak je možné predchádzať zhoršeniu celkového zdravia pacienta a zefektívniť liečbu. ČO MÔŽE SPÔSOBIŤ NELIEČENÝ ZUBNÝ KAZ A ZÁPAL ĎASIEN: mŕtvicu; zápaly uzlín; srdcový infarkt / zápal srdca; zápal obličiek; cukrovku; počas tehotenstva môže byť neliečená parodontitída príčinou rizikovej gravidity s predčasným pôrodom. 

DIÉTY

Striedate diéty, cvičíte a stále nič? NAJVÄČŠIA CHYBA JE NEJESŤ VÔBEC! Treba jesť tak, aby sme mali v strave zastúpené všetky zložky a hlavne sa treba hýbať. Adekvátny výdaj je rovnako dôležitý ako plnohodnotný príjem. A ten kúsok čokolády alebo koláča si tiež možno občas dať. Mozog totiž neoklamete, všetko, čo si odopriete, vám totiž bude po rozume chodiť ešte viac. 1. JEDZTE 5X DENNE MALÉ PORCIE Ráno jedzte hlavne ovocie, múčne a mliečne výrobky a k večeru prejdite na mäso a zeleninu. Ak chcete koláč ku káve, tak môžete predpoludním, to bude mať telo ešte čas ho spáliť. 2. NEPITE SLADENÉ NÁPOJE A ALKOHOL Voda, minerálka, čaje a riedený džús. To budú odteraz

vaši spoločníci. 3. CVIČTE ASPOŇ 3X DO TÝŽDŇA HODINU Nahovorte kamošku, deti a choďte sa vybehať. Ak máte psa, vezmite ho na prechádzku. Ak máte v robote či doma výťah, ignorujte ho a vybehnite pešo. Do obchodu na bicykli? Prečo nie, je to štýlové a romantické. 4. ODMENA ZA VÝDRŽ Vyhliadnite si v obchode krásne šaty a povedzte si, že si ich kúpite ako odmenu, keď tieto kroky budete aspoň mesiac dodržiavať. 5. UDRŽUJTE SI POZITÍVNU NÁLADU Každé ráno sa pekne oblečte, namaľujte a usmejte na seba do zrkadla. Povedzte si, že dobre vyzeráte a každým dňom to bude lepšie a lepšie. 

Zbavte sa prachu pomocou šikovných trikov

oj s prachom je nekonečný. Len čo ho utrieme, už sa usádza a na málo dostupných či členitých miestach je to najhoršie. Ako si s tým rýchlo poradiť? Neverili by ste, čo všetko dokážu tieto domáce finty. 1. TÝŽDEŇ POKOJ OD NÁBYTKU Do fľaše s rozprašovačom zmiešajte trochu octu a olivového oleja, tak 50 na 50. Potom postriekajte, čo treba (okrem skla, TV, monitorov, sklenených lámp) a utrite dosucha. Týždeň budete mať pokoj. 2. ODPUDZOVAČ PRACHU Zmiešajte aviváž (omekšivač) s vodou. Asi 1 diel aviváže na 4 diely vody. Nalejte do rozprašovača, a potom stačí chodiť po byte a striekať, čo vidíte, spôsobom „prší, prší...“ Vyutierať. Super správa, že tento mix sa dá použiť aj na zrkadlá, obrazovky a monitory. 3. RUKAVICE A PONOŽKY Práve s nimi môžete vyčistiť citlivé povrchy. Rukavicový tip je skvelý na lustre, lampy, sklenené doplnky a dekorácie. Tým, že je rukavica natiahnutá priamo na ruke a super zachytáva prach, je to oveľa jednoduchšie. Ale ak nechcete investovať do rukavíc, môžete si nasadiť starú ponožku a s tou vyčistíte aj žalúzie. 4. DETSKÉ VLHČENÉ UTIERKY Všetky mamičky ich poznajú, ale okrem zadočkov a tváričiek sa dajú využiť aj na prach. Skvele vám pomôžu, ak potrebujete rýchlo zotrieť nielen prach, ale aj drobné špinky zo stola či napríklad z klávesnice počítača. Budete po nich siahať často. 5. PRAVIDLO ZHORA NADOL Ak používate prachovku z peria, tým len premiestňujete prach z miesta na miesto. Ale aj s navlhčenou handričkou prach padá z poličky na poličku, preto vždy utierajte zhora nadol. 6. ZVÝŠTE VLHKOSŤ V BYTE Zvýšiť vlhkosť v byte pomôžu rastliny (ale aj tie treba zbavovať prachu) alebo akváriá. Ale tiež si môžete kúpiť zvlhčovač vzduchu. A nezabudnite, že aj utieranie prachu namokro je o 90 % účinnejšie ako nasucho. 

VII 29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pochúťka na raňajky

Dvojfarebný jogurtový koláč

Suroviny: Starší chlebík nakrájaný na kúsky, 200 ml sladkej smotany (môžeme použiť aj šľahačku, je to ešte chutnejšie), 2 – 3 strúčiky cesnaku, 4 vajcia, strúhaný syr, soľ, korenie, zelené bylinky (alebo iné prílohy podľa chuti) Takto sa to podarí: Kúsky chlebíka uložíme na plech vymastený trochou masla. Smotanu dobre premiešame s vajíčkami, pretlačeným cesnakom a ostatnými prísadami.

Suroviny: Na cesto: 3 hrnčeky polohrubej múky, 2 hrnčeky jogurtu, 1,5 hrnčeka kryštálového cukru, ¾ hrnčeka oleja, 1 kypriaci prášok, 2 vajcia, 2 lyžice kakaa; Na želatínovú polevu: 1 liter vody, 2 šumienky, 3 zlaté klasy (alebo vanilínové pudingy), 3 lyžice cukru; Ovocie: černice alebo iné čerstvé alebo kompótové ovocie Takto sa to podarí: Cesto: V miske zmiešame suroviny na cesto, okrem kakaa. Polovicu cesta lyžicou rozložíme na vymastený plech. Do druhej polovice pridáme kakao a zmiešame. Tmavé cesto tiež lyžicou rozložíme na plech. Na cesto uložíme černice alebo iné

Zalejeme, bohato posypeme strúhaným syrom, vložíme do rúry a pečieme pri teplote 180 až 200 C̊ asi 20 – 25 minút.  Zdroj: http://tojenapad. dobrenoviny.sk

Slaná syrovo-špenátová torta Suroviny: Na cesto: ½ kg múky – môžeme zmiešať hladkú s polohrubou v pomere 1 : 1, 2 dcl suchého bieleho vína, ktoré musí byť teplé (nie horúce), 1dcl oleja, 2 lyžičky soli; Na plnku: 350 – 400 g mrazeného špenátu, 350 g syra (typu ricotta), 100 g nastrúhaného eidamu či parmezánu (môže byť aj údený syr), 1 vajce, strúhanka, soľ, čierne mleté korenie, malú štipku kurkumy (nemusí byť) Takto sa to podarí: Zmiešame všetky suroviny na cesto a vypracujeme ho tak, aby nebolo lepkavé. Prikryjeme ho v mise kuchynskou utierkou a prichystáme si plnku. Rozmrazený špenát varíme až dovtedy, kým sa z neho neodparí všetka voda. Primiešame syr ricotta, vajce, soľ (pozor – syr je sám osebe slaný, takže v malom množstve a radšej ochutnáme), čierne korenie a štipku kurkumy. Nakoniec zamiešame strúhaný syr, ochutnáme, či je plnka dosť slaná a odstavíme z plameňa. Cesto rozdelíme na dve časti a z každej vytvoríme

ovocie. Pečieme na 180 C̊ asi 30 minút. Želatínová poleva: V trochu vody zmiešame cukor a zlaté klasy. Do zvyšnej vody vsypeme šumienku a necháme vyšumieť. Zavaríme zlaté klasy vymiešané s cukrom. Vylejeme na vychladený koláč a rovnomerne rozotrieme. Necháme  stuhnúť. Foto: E. Šranková

Krémové štvorce s banánikmi Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 3 lyžice oleja, 2 lyžice mlieka, 4 lyžice múky, 1 lyžica kakaa, 1 kypriaci prášok; Na plnku: 700 ml mlieka, 2 vanilínové pudingy, 250 g cukru, 200 ml sladkej smováľkom kruh tak, aby sa vmestil tany; Okrem toho: 200 ml do pekáča (asi 30 cm). Prvý sladkej smotany a 10 banánikov Takto sa to podarí: Z bielkov kruh umiestnime do pekáča, vystlatého papierom na peče- vyšľaháme tuhý sneh za ponie. Posypeme ho strúhankou a stupného pridávania cukru. Do uložíme naň špenátovo syrovú vyšľahaných bielkov postupne plnku – do stredu a do kruhu. pridáme mlieko a olej a zľahPrečnievajúci vonkajší kruh ka zmiešame. Pridáme múku cesta potrieme vodou. Celok s kypriacim práškom a kakaom prikryjeme druhým kruhom a rukou pomaly dobre zmiešame. z cesta a pomocou vidličky Vylejeme na najväčší plech z rúry (pritláčaním) spojíme konce. vyložený papierom na pečenie. Do prostriedku umiestnime Pečieme v predhriatej rúre na pohár a ostrým nožom vo 200 C̊ asi 15 minút. Najlepšie je vzdialenosti 2 – 3 cm od okraja preveriť špáradlom, či je cesto pohára rozrežeme cesto na 12 – upečené. Vychladnuté cesto 16 kusov. Každý kus pretočíme rozkrojíme na tri rovnaké časti, o 90 °C. Pečieme asi 30 minút ktoré budeme ukladať na seba. v predhriatej rúre na 180 °C do Plnka: V 200 ml mlieka zmiešazlatista.  me pudingové prášky a cukor. Zvyšné mlieko dáme zovrieť a zaZdroj: www.dobrarada.sk varíme doň pudingové prášky,

vymiešané v mlieku. Uvaríme hustý krém, ktorý necháme vychladnúť. Sladkú smotanu vyšľaháme a zamiešame do pudingového krému. Na prvé cesto natrieme polovicu plnky a na ňu nasypeme nakrájané krémové banániky. Druhé cesto natrháme na kúsky, ktoré rozložíme na banániky. Natrieme druhú časť plnky a posypeme nakrájanými banánikmi. Na ne položíme tretie cesto a pritlačíme, aby sa zalepilo. Necháme v chladničke asi 3 hodiny, najlepšie i celú noc. Na druhý deň vyšľaháme sladkú smotanu, ktorou potrieme celú tortu a ozdobíme krémovými banánikmi.  Zdroj: http://balkantime.com

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 445 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Pre neaktívnych niet miesta v ochotníckom zväze STARÁ PAZOVA

Anna Lešťanová

sa ohrozujú aj predstavitelia súborov, ktoré nepracujú, fun Starej Pazove sa predne- govanie zhromaždenia, správnej dávnom konalo mimoriad- rady, ako aj samotného Zväzu ne volebné zhromaždenie ochotníkov,“ povedala Maliová. Zväzu ochotníkov Obce Stará Ďalej pripomenula: „Tri uvedené Pazova, na ktorom členovia tejto neaktívne súbory sú vyradené asociácie schválili niekoľko roz- z tejto asociácie, kým predstahodnutí dôležitých pre ďalšie vitelia Spolku priateľov detí fungovanie. O nich a mladých v Nosme sa rozprávali vých Bánovciach s Anđelkou Maliobudú pozvaní na vou, predsedníčprvé nadchádzakou zhromaždenia júce zasadnutie Zväzu ochotníkov správnej rady, aby Obce Stará Pazova. sa vyjadrili o svo„Prítomní predjom angažovaní sa stavitelia skuvo Zväze ochotnítočne aktívnych kov.“ spolkov, združení Podľa jej slov a iných organizácií na júlovom miZväzu ochotníkov moriadnom a záObce Stará Pazova roveň volebnom v rámci verifikácie Anđelka Maliová zhromaždení zop re d s t av i te ľ ov táznili aj prácu spolkov, súborov a združení v zhromaždení dlhoročných nastolili otázku nečinnosti kultúrnych aktivistov – Milana niektorých a nevykonávania Pjevca a Milana Dudića. „Padlo základných záväzkov voči aso- rozhodnutie, aby sa obaja stali ciácii na základe rozhodnutí čestnými členmi zhromaždenia. schválených na zhromaždení Tým vlastne majú právo zúčastZväzu ochotníkov z 20. marca niť sa práce tohto telesa (bez 2017. Všetko so zámerom, aby sa zistilo, kto skutočne pracuje a koľko má členov. Konštatovali sme, že iba 15 doručilo žiaduce údaje o činnosti a že to majú spraviť i FS Dukat (Stará Pazova), CHKOS Tomislav (Golubinci) a KUS Slavko Gajin (Vojka), lebo sa vie, že pracujú, zúčastnili sa dokonca na prehliadkach a organizujú početné podujatia. V kultúrno-umeleckých spolkoch v Golubinciach, v Belegiši a Mestskom tamburášskom orchestri Stará Pazova vlád... a Združenie výtvarných umelcov ne nečinnosť. Spolok pria- Starej Pazovy teľov detí a mladých v Nových Bánovciach však doručuje možnosti rozhodovania) vždy, programy a správy, ale ich pred- keď to chcú. Vítané sú, samozrejstavitelia sa už roky nezúčastňu- me, aj ich vzácne vedomosti a jú v práci zhromaždenia. Tým skúsenosti z oblasti kultúry. Ke-

• KULTÚRA •

ďže sa Branko Marjanović (ako individuálny predstaviteľ) a Ivan Radoš z osobných dôvodov viac nemôžu zúčastňovať v práci zhromaždenia, títo sú pozba-

združenia Nová Pazova. V obsiahlej správe o činnosti zväzu medzi dvomi zhromaždeniami (na obdobie marec – júl), ktorú podala Maliová, sa uvádza, že ochotníci z územia Staropazovskej obce v uplynulom období dosiahli pozoruhodné výsledky na početných prehliadkach a festivaloch. Zlepšený je aj prílev prostriedkov z obecnej pokladnice na účel podpory ochotníctva na mesačnej úrovni. Keďže sa predstaviteľom Zväzu ochotníkov nepodarilo

Medzi aktívne a úspešné členky patrí aj staropazovský SKUS hrdinu Janka Čmelíka...

vení členstva s tým, že spolok Tomislav má vymenovať nového predstaviteľa do zhromaždenia Zväzu ochotníkov. Na základe schválených rozhodnutí namiesto doterajších 27 predstaviteľov zhromaždenie teraz počíta 21, teda o 6 menej,“ prízvukovala naša spolubesedníčka. Schválené sú i rozhodnutia o zmenách štatútu Správnej rady (SR), ktorá teraz namiesto deväť členov počíta sedem, a to pre väčšiu účinnosť v práci; predsedom je Vladislav Pop. Namiesto usporiadania volebnej procedúry rozhodnuté je, aby sa do výkonného organu asociácie iba kooptovala Ljiljana Sekimićová, predstaviteľka Umeleckého

uskutočniť rozhovory s predstaviteľmi obecných orgánov na tému otvorenej otázky statusu asociácie, rozhodlo sa, aby sa v tomto i naďalej pokračovalo. Na schôdzi zhromaždenia tiež rozhodli, aby sa odmenila práca tajomníka Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova Petra Nerandžića pre vynaložené výnimočné úsilie v organizácii prehliadok (v prvom polroku bežného roka), ktorú zvládol ako hlavný organizátor a nositeľ a nie v technickom zmysle, ako je stanovené v opise pracovného miesta. Na základe doručených vyplnených dotazníkov zo strany 15 súborov na adresu Zväzu ochotníkov tiež konštatovali, že je v tejto asociácii okolo dvetisíc aktívnych členov, čo predstavuje veľkú kultúrnu, hybnú a kreatívnu silu v obci.

31 /4762/ 5. 8. 2017

Kultúra KOVAČICA

V duchu oslavy žatvy st. spolu so starším synom Pavlom Tomášom. Tento hudobný pedagóg radícia v podobe dožinkovej v rámci svojej viac ako štyridsaťročnej slávnosti, ktorá sa koná po žatve činnosti v školách pôsobil aj ako člen ako poďakovanie za tohtoročnú niektorých hudobných skupín − Vzlet, úrodu, pretrváva v Kovačici už sedem Tonkov orchester a pod. V súčasnosti rokov. V posledný júlový víkend sa je vedúcim komorného zboru Skala a dlhý rad rokov sa venuje aj pestovaniu a zdokonaľovaniu mladých hudobných Kovačica sa nemusí obávať o budúcnosť hudobnej scény: kádrov. V rámci tohto mladučkí hudobníci so svojím pánom učiteľom kultúrneho prograPavlom Tomášom-Tonkom mu návštevníci mali príležitosť vypočuť si autorov skladieb Juraja a Michala FF Tancuj, tancuj... v Hložanoch FS aj kovačické hudob- Sucháneka a Jaroslava Chalupu vy- Rozmarín, ktorí predviedli víťaznú né legendy Adama stúpili aj hudobníci Padinčan Pavel choreografiu. Okrem umeleckého Ďuricu a Ondreja Ľavroš a Kovačičan Ivan Válovec. zážitku návštevníci mali príležitosť Králika, harmoni- V druhej časti nedeľného programu ochutnať aj kuchárske kumšty členov károv a vokálnych potlesk divákov patril členom Det- Memoriálneho strediska Dr. Janka BuMilozvučné tóny vylúdili aj harmonikári (zľava) sólistov, ktorí si za skej svadby, ktorí sa pod vedením líka, ktorí pripravili tradičné slovenské pomoci kolegov mu- profesora Jána Dišpitera predstavili bryndzové halušky. Ondrej Králik a Adam Ďurica zikantov zaspomínali zmesou slovenských ľudových piesPod organizáciu i tohtoročného na nádvorí Miestneho spoločenstva na 70. roky minulého storočia, keď ní a vinšom pozývania na svadbu, úspešne realizovaného podujatia Deň Kovačica zoskupilo zo tisíc ctiteľov hrávali na svadbách. V programe a ochotníkom Kreatívneho centra žatvy 2017 sa podpísalo Združenie starých tradícií a milovníkov dobrej vystúpili aj členovia hudobnej sku- pre cestovný ruch, umenie a kultúru. poľnohospodárov Kovačičania, kým hudby a zábavy, ktorí prišli podporiť piny Vzlet, ktorú vzhľadom na svoju Za hudobného sprievodu padinsko- akciu finančne podporila Obec Kovatradičné podujatie Deň žatvy. Tohto- veľkú popularitu v minulosti mnohí -kovačického orchestra vystúpili aj čica. Z technickej strany nápomocnú ročnú akciu, ktorá sa začala v sobotu porovnávali s anglickou rock and členovia MSS Bardánsky furman a DSS ruku k realizácii podala aj miestna 29. júla, oficiálne otvoril Ján Hriešik, roll skupinou The Beatles. Okrem Perla, ako i laureáti tohtoročného Turistická organizácia. predseda Združenia poľnohospodárov Kovačičania. Zároveň zdôraznil, že význam tohto podujatia spočíva predovšetkým v možnosti zachovania vlastnej národnej identity, ako aj v učení vzájomného porozumenia a uctievania hodnôt dôležitých pre mladšie generácie. Okrem športových majstrovstiev v ťahaní povrazu, k zvláštnemu ovzdušiu prispeli aj neodolateľné vône špecialít, ktoré pripravili hostitelia. Návštevníkov ponúkali občerstvením v podobe kotlíkovej fazule a tradičných pampúTAKMER STO ĽUDÍ prišlo 25. júla do Klubu Spolku no- lebo za všetko to, čo urobil, treba mnoho očí a sedem chov. Slávnostnú atmosféru doplnili aj vinárov Vojvodiny v Novom Sade zablahoželať majstrovi životov.“ Novinárka Teodora Jankovićová vraví o potrebe kovačickí hudobníci − Traja Jankovia juhoslovanskej fotografie Borivojovi Mirosavljevićovi sledovať jeho tvorbu: „Ak pre nič iné, tak preto, že vám (Ján Dišpiter, Ján Suchánek a Ján Benk jubilejným osemdesiatym narodeninám. Podobne Mirosavljevićove monografie a antológie ukážu, prečo aj ako i v rodisku vo Futogu 5. júla, aj v Novom Sade ich vy máte zostať práve tu, kde ste, vo Vojvodine, v Novom ka), ktorí na dobrú náladu hostí hrali privítal v deň narodenín, čiže toho 25. júla výstavou Sade.“ Do tretice hodnotenie kolegu, ďalšieho majstra slovenské ľudové piesne až do rána. pripomínajúcou dvojnásobné jubileum: to životné, juhoslovanskej fotografie Ladislava Petreša: „Obrovský V nedeľu program pokračoval vyno i ďalšie – až šesťdesiatšesť rokov novinárskej práce. materiál o vojvodinskej fotografii, ktorý Borivoj Mirosastúpením tzv. starých hudobníkov, Počas nich ako fotoreportér novosadského Dnevnika, vljević zbieral pol storočia, len on dokázal transformovať ktorí kedysi užívali popularitu nielen no aj iných titulov a médií, brázdil svetovými rovnobež- do skvelých kníh, keďže vždy pracoval za troch. A hoci na kovačickej, ale aj širšej, hudobkami, objektívom zachytávajúc témy mnohoraké: od je v pokročilom veku a už roky na dôchodku, s mladícnej scéne. S takmer dvojhodinovým športových po všetky iné. Účinkoval na nespočetných kou vervou aj dnes tvorí, bojujúc pritom za naplnenie programom sa obecenstvu predstavili výstavách; cien a uznaní má toľko, že im ani nevie tunajšieho dávneho sna: vzniku Múzea fotografie.“ Na aj mladí členovia slovenského orchespresný počet. Jeho obrovský opus osvetový pracovník snímke: Zimné motívy z cyklu čiernobielych prác a tra: Martin Torňoš, Dávid Svetlík, Janko Dušan Brankov pekne vystihol slovami: „Je neverím, že mosty zasiahnuté NATO bombami. Bartoš, Patrik Cicka a Marek Petrík, ktoO. F. Bora má, ako my všetci, len jeden pár očí a jeden život, rých viedol učiteľ hudby Pavel Tomáš Anička Chalupová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

K TOHTOROČNÝM SNS

Ponuka SPŽ počas sviatku Slovákov

Zábery z národopisnej výstavy V sedliackom dome, ktorú si návštevníci SNS budú môcť pozrieť v SPŽ

Jaroslav Čiep

odľa zachodeného programu týždeň pred Slovenskými národnými slávnosťami prvým podujatím dlhé roky bývalo otvorenie národopisnej výstavy, ktorú chystali aktivistky v Spolku petrovských žien. Po nahliadnutí do programu tohtoročných SNS mnohí zostali v údive, keď si uvedomili, že spolkárky z harmonogramu Slávností proste vypadli. Pýtali sa, či potom členky SPŽ nebudú účinkovať v realizácii SNS. Preto sme sa zastavili na kus reči v ich stánku na Námestí slobody. A tam sme viaceré aktivistky pristihli, ako sa dohovárajú, a potom sa aj chytili do vynovenia a riadenia výstavných miestností. Predsedníčka Mária Gašparovská ochotne odpovedala na našu zvedavosť. – Jasná vec, že na Slávnosti máme v pláne rôzne aktivity ako aj minulé roky. Aj nové, lebo si vážime sviatok Slovákov. Nemôžeme byť mimo toho a zvlášť preto, že sa v sobotu všeličo deje na námestí a my sme tu takpovediac prvá ruka. Náš spolok bude otvorený vo všetky tri dni – aj v piatok, aj v sobotu, aj v nedeľu. O čo konkrétne ide, predsedníčka zdôvodnila takto: – Hoci nemáme prichystanú novú výstavu, vynovili a ,vyumývali sme národopisnú výstavu pomenovanú V sedliackom dome, ktorá bola otvorená v rámci Dňa Petrovca. Tú si návštevníci budú môcť pozrieť v piatok od 17. hodiny. Ide o našu 58. výstavu od obnovenia spolku • KULTÚRA •

roku 2002. Už v piatok budeme predávať aj torty, tiež na nasledujúci deň. V sobotu je už tradičný Jarmok umenia, tam budeme mať stánok, na ňom naše darčekové veci a tuším aj varenú kukuricu. Na nádvorí budeme tak ako v minulých rokoch variť svadobnú kapustu. V tejto chvíli ešte nevieme, či pre všetkých účastníkov jarmoku, alebo iba pre nás a záujemcov, ktorí ju budú môcť zjesť buď u nás na dvore, buď si vziať domov. Okrem kapusty ako novinku sme sa rozhodli vyvárať aj pirohy a obsýpať, samozrejme, makom.

Budeme nápomocné aj jarmočným vystavovateľom zo zahraničia. V nedeľu nechystáme nič, ale naše miestnosti budú tiež otvorené od 10. do 20. hod. V miestnosti niekdajšieho skladu sme zastihli aj majstra stolára Ondreja Turana, ktorý upevňoval nové kuchynské elementy. O vynovení spolku sme sa od Márie Gašparovskej dozvedeli i toto: – Snažili sme sa vylíčiť vonkajšiu časť budovy z nádvoria, teda časť pod strechou preto, že sa tam varí kapusta a chceme to mať na dobrej

VERNISÁŽ SEDEM STOROČÍ MONASTIERA KRUPA, ktorej autormi sú fotoreportér spoločnosti Večernje novosti Darko Dozet a kunsthistorička Snježana Orlovićová (sprievodné texty k snímkam), prebiehala 26. júla v Klube Tribúny mladých Kultúrneho strediska Nového Sadu. Na podujatí, organizačne podpísanom uvedeným strediskom, ako i Foto asociáciou Vojvodiny, podporenom Správou pre kultúru mesta, je štyridsať umeleckých a dokumentačných snímok, ktoré vznikli počas viacerých Dozetových pobytov v starobylom monastieri na hranici Liky a Dalmácie. Darko Dozet aj touto výstavou, ktorá premiéru mala v srbských Aténach, naznačil, nakoľko si váži svoje národné korene. Veď je autorom projektu Korene duše venovaného Kosmetu, ako i spoluautorom projektu Svedkovia trvania, znázorňujúceho srbské kultúrne dedičstvo v susednom Rumunsku. Po Novom Sade jeho najnovšia výstava poputuje do Gračanice, potom i do Belehradu a Banje Luky. Nesmierne zaujímavé

hygienickej úrovni, lebo nám záleží aj na kultúre podávania jedál, aj na samom varení. Na druhej strane starý sklad sme adaptovali a vynovili na druhú kuchyňu. Teraz je ona podľa všetkých štandardov. Nové elementy do nej sme získali od rodiny bývalého petrovského farára Vladislava Ivičiaka, ktorú používal. Aj bez novej výstavy, ako vidieť, petrovské spolkárky budú nanajvýš aktívne, azda aj viac ako nejaké iné spolky a združenia, ktoré figurujú v tohtoročnom programe Slovenských národných slávností.

a dlhé dejiny Monastiera Krupa, v ktorých medziiným pôsobila i cirkevná škola, a pred pár storočiami i Dositej Obradović, svedčia o tom, že ich jednoznačne možno zaradiť do európskeho kultúrneho dedičstva. Episkop dalmatínsky Fotije, ktorý výstavu otvoril, vyzdvihol, že si treba chrániť svoje korene a posvätné miesta, lebo tieto chránia nás. Na vernisáži uviedol, že sa všetky tri srbské monastiere v Dalmácii – Krka, Krupa a Dragović – ako biele lode plavia dejinami, chrániac pravoslávie a Srbov na tých priestoroch. Na snímkach: Iguman monastiera Kirilo počas prechádzky úpätiami Velebitu a Chlapec so sviečkou. O. F. 31 /4762/ 5. 8. 2017

Kultúra S MLADÝM HUDOBNÝM TALENTOM

Jeden z našich najmladších cimbalistov Danica Vŕbová

kutočnosť, že slovenská ľudová hudba má svoju budúcnosť u nás, sa odzrkadľuje na príklade selenčských mladých hudobníkov, ktorí sa

listov je aj šestnásťročný Zlatko Klinovský, žiak teórie hudby na Strednej hudobnej škole Isidora Bajića v Novom Sade. Aké boli tvoje začiatky? „Hudbou som sa začal zaoberať, keď som bol šesťročný.

otázka, na čom kedy treba zahrať a pri akej príležitosti. V SKC P. J. Šafárika sa viac sústreďujem na cimbal a ľudovú hudbu, ale viem zahrať aj klasiku a rock.“ Aká je budúcnosť hry na cimbale u nás? „No tak budúcnosť hry na cimbale v Srbsku, podľa mojej mienky, nie je ružová... U nás nemáme ani profesorov a ani adekvátne odbory. Máme iba zopár akademicky vyškolených cimbalistov, ale v Srbsku ne-

Zlatko za cimbalom s ľudovým orchestrom SKC P. J. Šafárika na tohtoročnom Folklórnom festivale Tancuj, tancuj...

zoskupili v úspešnom Orchestríku. Jeho umeleckým vedúcim je Dr. Juraj Súdi. V Orchestríku pôsobia tak tí menší, ktorí sa len začínajú zaoberať hudbou, ale

Zlatko sa ešte ako dieťa hrdil v pestrom selenčskom kroji

aj tí starší, skúsenejší hudobníci, ktorí sa vyskúšali v hudbe aj mimo tohto hudobného útvaru. Jeden z takých skúsených a osvedčených multiinštrumenta-

www.hl.rs

Najprv som začal spievať, a potom aj hrať na svojom prvom nástroji – klavíri, a to ma učil Dr. Juraj Súdi. Potom som sa aj stal žiakom hudobnej školy, ktorú som dosť rýchlo aj zakončil, za štyri roky. V pláne mám skončiť strednú hudobnú školu, a potom naozaj neviem... Či si zvoliť hudobnú akadémiu, alebo na Keď je gitara v ruke, všetko je v poriadku nejaké IT.“ Na akých nástrojoch najradšej hráš? existuje veľký „Hrám na cimzáujem o cimbale, na gitare bal, aby sa a na klavíri, ale mohol zaradiť zahrám si aj na ako odbor do harmonike. Na hudobných cimbale hrám škôl. Cimbal je veľký nástroj. Je bezmálo päť náročný aj pre rokov, na klavíri trošku viac, transport (váži asi takých šesť, aj do 100 kg), aj kým na gitana cvičenie na ňom. Po strure hrám asi tri nách sa udiera roky. Hrou na paličkami, ktotýchto hudobných nástrojoch ré sú na konsa zúčastňujem coch obložené na rôznych pod- Zahral i na Selfeste vatou, a potom ujatiach, len je ešte aj cvernou.

Informačno-politický týždenník

Na vlaňajšiom festivale v Nadlaku

Sú štyri struny, ktoré hrajú po jeden tón. Naozaj mám rád tento nástroj, chcel by som sa ešte viac zdokonaľovať v hre na cimbale.“ Kde máš možnosť prezentovať svoje hudobné schopnosti? „Vedľa Orchestríka som členom ľudových orchestrov SKUS Jána Kollára v Selenči a SKC P. J. Šafárika v Novom Sade. Hrám, spievam a dakedy si aj zatancujem. Na Medzinárodnom festivale slovenskej hudby v Nadlaku som sa zúčastnil šesťkrát: dvakrát som získal tretie miesto, raz druhé a dvakrát zaradom prvé miesto. V Kovačici na festivale Rozospievané klenoty som získal 3. cenu za interpretáciu, tiež som nahrával pieseň 3 x Ď. V roku 2015 na Festivale detskej populárnej hudbe Letí pieseň, letí som získal 3. cenu za interpretáciu skladby, ktorú som aj komponoval. V roku 2016 som takisto získal 3. cenu, ale za kompozíciu. Mám rád komponovanie. Na rôznych podujatiach som sa zúčastňoval aj ako recitátor a divadelník. Mnoho cestujem, za čo vďačím hudbe: bol som na Slovensku, v Rumunsku, Maďarsku, v Česku atď., ale dosť cestujeme aj po Srbsku.“ Foto: z archívu Z. Klinovského a Kulpin.net • KULTÚRA •

S DOBROVOĽNÍKOM PETROM FERKOM ZO SLOVENSKA

Kúsok srdca mu tu zostal Danuška Berediová

prijímaciu organizáciu v zozname akreditovaných organizácií (ktorý je na internete) a tá organizácia pripraví nový projekt pre budúceho dobrovoľníka, ktorý sa potom ešte musí schváliť. Najlepšie je vyberať si organizáciu podľa zamerania a témy, ktorá dobrovoľníka zaujíma. Druhý spôsob je vybrať si konkrétny

končil sa druhý Medzinárodný letný pracovný tábor v Petrovci, ktorý zorganizovala Mládežnícka organizácia YMCA Srbsko. Počas našej návštevy kempu okrem iných účastníkov z Európy sme mali príležitosť zoznámiť sa s mladým mužom Petrom Ferkom, dobrovoľníkom z Bratislavy. Svoj pôvod neprezradil používaním srbských slovíčok v bežnej konverzácii, ale tvrdou bratislavskou slovenčinou. Ako sa sem dostal? Cez Európsku dobrovoľnícku službu (EDS). Je to služba, ktorá umožňuje mladým ľuďom stať sa dobrovoľníkom v niektorej európskej alebo svetovej krajine. Takéto neformálne vzdelanie môže pomôcť mladým ľuďom získať nové zručnosti a skúsenosti a podporiť tak ich osobnostný, ako aj profesionálny rast. Asi je menej známe, že Peter neľutuje, že sem prišiel YMCA Srbsko patrí medzi usporiadateľské organizácie pre EDS projekty. Prečo projekt, ktorý je už dopredu píšeme, že je to „asi“ známe? schválený. Po výbere projektu Lebo túto možnosť skoro nik- potrebné je iba osloviť najbližto nevyužíva. Od roku 2012 je šiu vysielajúcu organizáciu, čo YMCA Srbsko akreditovaná or- je YMCA Srbsko, ktorá potom ganizácia, aby prijímala alebo urobí všetky prípravy pred vyodosielala dobrovoľníkov. Do- cestovaním. teraz prijali troch dobrovoľníkov Ivana Ilićová, generálna tana dlhodobú službu a poslali jomníčka YMCA Srbsko, hovopiatich zo Srbska. Podmienky na rí, že je potrebné, aby niekto realizáciu jedného EDS projektu začal s týmto. Stačí teda, aby akoby ani neboli, iba toľko, že jeden dobrovoľník odišiel oddobrovoľník musí mať medzi 17 tiaľto, spôsobilo by to ihneď, a 30 rokov a mať ochotu stráviť aby viacerí z Petrovca využívali 2 až 12 mesiacov v zahraničí. túto možnosť. „Podmienky sú Téma projektu môže byť rôzno- naozaj super, a ak niekto nemá rodá a dotýkať sa oblasti kultúry, ani pas, tak sa mu vybaví,“ aj športu, sociálnej spravodlivosti, takto Ivana láka potenciálnych umenia, ekológie.... dobrovoľníkov. Možností je naozaj mnoho. Bratislavčan Peter, a to platí Sú dva spôsoby, ako sa prihlá- pre dobrovoľníkov v každom siť. Možno si vybrať zahraničnú projekte, tu mal bezplatné • KULTÚRA •

ubytovanie, stravu, poistenie a vreckové, dokonca aj kurz srbského jazyka, keď prišiel. Srbčinu v Petrovci veľmi nepoužíval a tu sa už cítil ako doma. Peter bol v Petrovci od septembra na jedenásťmesačnom programe, ktorý sa skončil a pred niekoľkými dňami sa vrátil domov. Po celý čas sa spolupodieľal v YMCA, či už pri vypracúvaní projektov alebo pri detských dielňach, ktoré organizovali aj v pracovnom kempe. Toto je jeho príbeh. − Dlhé roky som nič nevedel o Srbsku, a potom mi otec povedal, že sa mi tu dedo narodil, takže možno nejaká krv odtiaľto vo mne pláva. Pred troma rokmi som tu po prvýkrát bol a vedel som, že Slováci tu žijú. Možno tá rodinná väzba vplývala na to, aby, keď som videl výzvu, že môžem ísť sem, som neváhal ani sekundu. Vždy som chcel zistiť, ako sa žije 500 km od Slovenska. Skúsil som to a neľutujem, že som sem prišiel. Po skončení vysokej školy človek má dilemu, či sa začne venovať kariére, alebo či chce ešte niečo skúsiť. Nie som ženatý, tak doma nemám záväzky. Opýtal som sa rodičov, či by im prekážalo, aby som ešte na rok vypadol, tak by som povedal − z hniezda, a všetci s tým súhlasili. U nás mladí prázdniny trávia oddychujúc, hlavne doma, a na západe mladí odchádzajú na celé leto mimo, najčastejšie pracovať. Svedčí tomu aj veľký rozdiel v počte prihlásených dobrovoľníkov z Európy a od nás na spomenutý kemp. Ako je to na Slovensku? − Čo sa tohto týka, zdá sa mi, že je na Slovensku tá kultúra o trošíčku vyššie. Nehovorím, že je to ani lepšie, ani horšie, ale začína to byť módou. Nie je to

ešte ideálne, ale sa pomaly vzmáha. Keď ide o Srbsko, ľúto mi je mladých, že ani nevedia o tom, že sa tu niečo takéto deje. Keď som hovoril svojim dvadsaťpäťročným kamarátom, o ktorých by som povedal, že už majú nejaký prehľad, nevedeli nič o Slovákoch tu. Niektorí si mysleli, že tu ešte jazdíte na koňoch, a že žijete iba zo zeme, alebo že tu nadídu na míny. A edukovať je najlepšie vyskúšaním. Každý, kto sem dôjde, až plače, ako mu je tu dobre. „Možno je to mojou bratislavskou slovenčinou alebo spôsobom chôdze, naozaj neviem,“ napísal si túto zaujímavú vetu vo svojom blogu venovanom Srbsku, o tom, že keď iba vyjdeš na ulicu, oslovia ťa otázkou, či si tu nový. − Ľudia sú tu tak veľmi otvorení. Ideš po ulici a každý sa ti prihovorí, lebo počuje, že nehovorím tou vašou petrovčinou. Žijem v prenajatom dome na Sládkovičovej ulici, s krásnou záhradou a za týždeň som poznal polovicu tejto ulice. Spoznal som fakt naozaj skvelých ľudí. Naučil som sa páliť rakiju, robiť klobásy, traktor som vozil. Som z Bratislavy, takže tam by som nič z tohto nemohol robiť. Ale vždy to bolo tak, že trochu roboty, trochu zábavy. Možno nie tak na dlho, ale budem sa sem rád vracať. Kúsok srdca zostane tu. Stačila ti táto skúsenosť? Čo plánuješ po návrate domov? − Mám 26 rokov a už by bolo načase rozmýšľať o práci. Vyštudoval som verejnú politiku a verejnú správu a chcel by som sa tomu venovať. Asi aj tu, aj na Slovensku je ťažšie a náročnejšie dostať sa do štátnej správy a do politických vrchov, ale skúsim. Myslím si, že s vyhľadávaním roboty nebudem mať problém. Chcel by som sa venovať mládeže a myslím si, že by som sa v neziskovom sektore našiel.

31 /4762/ 5. 8. 2017

Kultúra OBRAZY POMINUTEĽNÉHO SVETA V GALÉRII MATICE SRBSKEJ V NOVOM SADE

Syntéza krásy Oto Filip

etreba ani vždy byť veľmi skromný. Takéto poznanie nemohlo neprísť na

Ljubica Sokićová: Bulvár

veľkých umelcov je už dávno známe, že mnohí z nich pestovali styky, študovali, tvorili, alebo aj celé roky žili vo Francúzsku, najmä v Paríži. Len niektoré mená z tejto súpisky popredných autorov tvoriacich v najznámejšej svetovej metropole umenia: Nadežda Petrovićová, Sava Šumanović, Petar Lubarda, Ljuba Popović, Vladimir Veličković, Bogdan Šuput... Diela väčšiny z nich, pútavé a nezabudnuteľne krásne i dnes, už celé týždne zdobia steny Galérie Matice srbskej, naznačujúc, že sa ten niekdajší svet síce už pominul,

um návštevníkovi ktorejkoľvek z troch letných výstav, ktorými si Galéria Matice srbskej pripomína veľké jubileum: 170 rokov existencie. Koncepčne, autorsky, významom a celým radom iných parametrov, bezpochyby prvou v tomto výstavnom trojlístku je podujatie Obrazy pominuteľného sveta s vysvetľujúcim podnázvom Vzťahy francúzskeho a srbského intimizmu. Usporiadateľom je Kosta Hekman: Parížsky motív Galéria Matice srbskej v spolupráci s Francúzskym inštitútom, autorkou kunsthistorička Dr. Dijana Metlićová. Realizáciu výstavy, ktorá sa začala 9. júna a potrvá do 31. augusta, umožnilo Ministerstvo kultúry a informovania za podpory Spomienkovej zbierky Pavla Beljanského, Galérie Srbskej akadémie vied a umení (SANU), Domova legátov, Galérie BelArt a majiteľov súkromných zbierok obrazov. Zo životopisov našich Portréty umelcov tvoriacich v Paríži

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Bogdan Šuput: Opera v Paríži

no predsa nám nechal čosi jedinečné do vena. Východisko je známe. Počas štvrtého desaťročia minulého storočia poetiku a ma-

transformujú umelci, ako Šerban, Aralica, Radović, Čelebonović, Gvozdenović, Sokićová a iní. Vtedy vzniká špecifický vizuálny kód ako prejav osobitných psychologických, rodinných a osobných situácií autorov. Neraz, no nie aj vždy, vlastne odpoveď na skutočnosť, ktorá ich ohrozovala a ktorej odolávali a odpovedali tak, že odchádzali do svojho domu, občas i do kaviarne ako do jediných útočísk. Aj preto

Marko Čelebonović: Dievčatko

Nedeljko Gvozdenović: Fasáda

liarstvo francúzskeho intimizmu akceptujú a v súlade s osobnými afinitami a senzibilitou

z ich obrazov sála teplo a ticho. Intimizmus prekračujúci zemepisné, časové, národné a akékoľvek iné nastolené medze. Fyzické priestory intimizmu psychologicky sú priestormi umelcovej bytosti. Pritom je harmónia intimistického obrazu nerozlučne spätá so stabilitou a komplexnosťou vnútorného bytia jej tvorcu natoľko, že sú jedno druhému nielen oporou, ale jedno bez druhého vlastne ani nemôže existovať. Motívy rôzne, umelecké zážitky všedné a nevšedné, nálady a emočné stavy meniace sa v závislosti od vtedajších okolností, občas i naskytnutých príležitostí. Celá jedna veľká syntéza a malá galaxia diel, na ktoré sa vždy možno dívať objavne, s nefalšovaným záujmom. Aj to tu neďaleko nás, za čo v prvom rade vďaka patrí jubilujúcej Galérii Matice srbskej v Novom Sade. • KULTÚRA •

VÝSTAVA PRÁC PAVLA CICKU (1976 – 2007) Z KOVAČICE

Fotografie, koláže a fanzíny Stevan Lenhart

tov: Random Group, Fuddle Funnel a Dust Under the Skin. Zozbieral demo-nahrávky 14 kovačických alternatívnych skupín a uverejnil ich v podobe kompilácie pod názvom

kovačickom klube Víkend bola 28. júla usporiadaná výstava fotografií, kolážových prác a fanzínov, ktorých autorom je Pavel Cicka. Výstava bola nainštalovaná z príležitosti desiateho výročia od jeho predčasnej smrti. Amatérsky fotograf, undergroundový dejateľ a milovník prírody Pavel Cicka bol jedným zo zriedkavých entuziastov, ktorí tvorili a dokumentovali aktivity v rámci alternatívnej scény v Kovačici v priebehu 90. rokov a začiatkom tohto storočia. Bol spoluautorom fanzínu Blatko Crnić, svojrázneho samizdatového časopisu zaoberajúceho sa prevažne hudobnými Pavel Cicka roku 2003 témami (metal, HC, noise)

Koláž

lokálneho prostredia (insekty, vtáky, domáce zvieratá, rastliny, ľudské portréty a siluety). Cickove práce boli v minulosti predstavené na nie-

koľkých kolektívnych výstavách a nedávna výstava bola príležitosťou pripomenúť si všestrannú činnosť tohto nekaždodenného autora.

Test the Quest – bolest

Mníška veľkohlavá

a zostavil aj dve xeroxové publikácie s vlastnými fotografiami a kolážami: Photo zine a Panzin. Okrem toho, že bol vášnivým zberateľom audiokaziet a cédečiek, tiež bol členom niekoľkých hudobných a zvukovo-experimentálnych projek• KULTÚRA •

Kovachitza thru ’90s. So skupinou nadšencov pripravoval hudobné rozhlasové vysielanie Vákuum, ktoré kedysi jestvovalo na vlnách Rádia Kovačica. Vypracoval stovky amatérskych fotografií s motívmi z prírody a

CHÝRNIK

NOVÝ SAD, KULPÍN, BÁČSKY PETROVEC. Prezentácia členov Klubu nezávislých spisovateľov zo Slovenskej republiky a ich tvorby v zahraničí sa uskutoční v pondelok 7. augusta o 20.00 v Novom Sade (SKC P. J. Šafárika), v utorok 8. augusta o 20.30 v Kulpíne (priestory tamojšieho kaštieľa) a v stredu 9. augusta o 20.30 v Báčskom Petrovci (Divadelný klub VHV). Ide o podujatie pod názvom LITERAtúry, ktoré je spojením hudby, poézie a detskej literatúry. V komornom ovzduší sa predstavia Dagmar Inštitorisová, Erik Ondrejička, Judita Kaššovicová a Juraj Turtev. V. D. V.

BÁČSKY PETROVEC. V Modrom salóne Slovenského vojvodinského divadla v dňoch 4. až 6. augusta 2017 bude nainštalovaná výstava fotografií Martiny Zimovej pod názvom Môj Petrovec. Výstavu si môžete pozrieť od 12.00 do 20.00. Naplánovaný je aj rozhovor s autorkou pri výstave, a to v piatok 4. augusta o 12.00 a o 16.00. V. D. V. ŠÍD. V rámci Šídskeho kultúrneho leta v sobotu 12. augusta v Slovenskom dome bude prezentácia knihy Stupavskovci na Dolnej zemi, autora Stanislava Stupavského. V ten istý deň na Námestí kultúry bude aj koncert SKUS Jednota. J. P-á

31 /4762/ 5. 8. 2017

Kultúra  RECENZIA

Vzácna kniha príkladného združenia (Činnosť Spolku žien v Hložanoch 2005 – 2015, Spolok žien Slovenka 2016) Juraj Bartoš

niha Činnosť Spolku žien v Hložanoch 2005 – 2015 vyšla nákladom hložianskeho Spolku žien Slovenka krátko pred jej odpremiérovaním v Hložanoch 27. marca t. r. Jej obsah je predovšetkým podrobným svedectvom o prvom desaťročí naskutku úspešnej činnosti obnoveného združenia, aktuálne fungujúceho ako Spolok žien Slovenka Hložany. Zahrnuje predsa aj vzácne údaje o činnosti žien v tejto dedine za posledných viac než 80 rokov. Autorkami príspevkov sú takmer všetky členky SŽS a ako sa uvádza, upravila ich Viera Miškovicová. Jazykovú úpravu mali na starosti Zuzana Medveďová-Koruniaková a Samuel Koruniak; o grafický dizajn a počítačovú prípravu sa postarala Tatiana Imreková; knihu (v náklade 200 exemplárov) vytlačila Tlačiareň Ondrej print – HD v Hložanoch. Z publikácie sa dozvedáme, že hložiansky ženský spolok má hlboké korene. Pôvodne vznikol 6. mája roku 1931 ako pobočka prvého ženského spolku vo vtedajšom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, založenom v Novom Sade v máji 1920. Jeho

cieľom bolo „kultúrne a duchovne vzdelávať obyčajnú slovenskú ženu“. Tak vtedy, ako i teraz spolok organizoval prednášky a výlety; vtedajší priamo organizoval divadelné predstavenia, terajší organizuje návštevy divadelných inscenácií v Novom Sade a v Báčskom Petrovci, ale zároveň usporadúva celý rad programov a podujatí s kultúrno-vzdelávacím obsahom. Pr vý hložiansky ženský spolok zanikol krátko pred 2. svetovou vojnou. Po jej ukončení založili Antifašistický front žien. Členky AFŽ sa stretávali na vtedajších čajankách, zakladali čítacie skupiny, snažili sa vplývať na spoluobčianky, aby využívali hlasovacie právo... Postupne sa v socialistickej Juhoslávii menila náplň práce, ba aj sám názov organizácie žien. Pôsobila najprv ako Odbočka pre spoločenskú aktivitu žien, neskoršie ju premenovali na Konferenciu pre spoločenské postavenie a aktivitu žien. Na str. 11 čítame: „Po roku 1990 boli aktivity organizácie

prerušené až do roku 2004, keď sa na prípravách festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch ženy znovu zoskupujú a pripravujú výstavu pod názvom Modré voľakedy a dnes. (...) Týmto hložianske ženy pokračujú v činnosti a schádzajú sa v priestoroch školy.“ Spolok žien bol prakticky obnovený na volebnom zhromaždení 11. júna 2004. Už v decembri 2004 sa uzhodli, že sa bude volať Spolok žien Slovenka a pod týmto názvom je úradne zaregistrovaný 25. januára 2005. Odvtedy priam neskutočne rozprúdil a rozkonáril svoju činnosť. K prednáškam a výletom pribudli nielen posedenia (pri ktorých ženy vyšívajú, pletú, háčkujú), zábavy, ale i rôznorodé dielne zamerané na uschopnenie žien pre výrobu rôznych suvenírov (kvetinových aranžmánov, bábik, ozdobných a iných predmetov). Ich odpredajom na výstavách, ktoré samy organizujú, si privyrábajú na vlastnú činnosť. SŽS sa úspešne uchádza aj o projektové prostriedky

V TERCHOVEJ NA SLOVENSKU

Letná škola choreografie Anička Chalupová

Ivan Slávik z Nového Sadu, Miroslav dňoch 27. júla až 6. auChrček z Višnjićeva, gusta 2017 v Terchovej Ladislav Hlavatý z na Slovensku prebieha Padiny, Želko SuLetná škola choreografie slochánek z Kovačice venského ľudového tanca. a Jana Tomanová z V rámci 8. ročníka letnej Boľoviec. školy, kde okrem mladých, Cieľom tohto ktorí tancujú vo folklórnych projektu je aj nasúboroch zameraných na učiť mladých choslovenské ľudové tance, alereografov prakticbo vedú slovenské folklórne kým zručnostiam súbory v Českej republike, Účastníci tohtoročnej Letnej školy choreografie v oblasti ľudovéPoľsku, Rumunsku, Švajčiar- slovenského ľudového tanca v Terchovej ho tanca a piesní sku, Ukrajine, USA, Veľkej a motivovať ich, Británii a Chorvátsku, účinkujú aj vojvodinskí tanečníci a choreografi aby získané vedomosti uplatňoSlováci zo Srbska. Základné poznat- Marína Šimeková z Lalite, Lýdia vali doma, vo svojich krajanských ky o tanečných tradíciách rôznych Francistyová a Ondrej Funtík z Ky- folklórnych súboroch. Vedúcimi regiónov Slovenska študujú aj mladí sáča, Michaela Čiliaková z Kulpína, letnej školy sú Mgr. art. Martin Ur-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

z rôznych fondov. Investuje ich do nových foriem činnosti. Spolok si, povedzme, založil podujatia, akými sú Kyslovka a Zemiakové hody. V rámci vydavateľskej činnosti vydal už niekoľko receptárov a iných publikácií. Jej členky sa prejavujú literárne a podaktoré boli za prednes poézie či prózy ocenené doma i na Slovensku. O tomto a všeličom inom pútavým spôsobom rozpráva neveľká, ale vzácna kniha, čiže texty a množstvo fotografií z podujatí, ktoré usporiadali alebo sa na nich zúčastnili členky v súčasnosti výborne organizovaného spolku. Trochu viac organizácie sa pýtalo pri koncipovaní publikácie, chcelo to trošku výraznejšie členenie a grafické znázornenie jednotlivých jej segmentov a zaradenie aj starších fotografií. Nemožno záverom neskonštatovať, že hložianska Slovenka je dobrým duchom dediny, v ktorej, žiaľ, s čoraz väčším lomozom, mátožia zlé duchy. Celkovou sústavnou mravčou činnosťou a najmä sebavzdelávaním svojich členiek sa činí na pláne zachovania tradície, zvykov a obyčají hložianskych Slovákov, čím môže slúžiť ako príklad aj ostatným miestnym občianskym združeniam. ban, PhD., a Mgr. Tatiana Urbanová. Garantom tejto akcie už ôsmy rok je docent Janko Blaho, dlhoročný pedagóg a osobnosť Vysokej školy múzických umení v Bratislave, ktorý v súčasnosti pôsobí na Katedre tanečnej tvorby UK. Počas kurzu účastníci majú príležitosť spoznať sa aj so slovenskými reáliami, ktoré sú zamerané na geografickú polohu regiónu, históriu a súčasnosť, kultúru, osobnosti, tradície, folklór regiónu Terchová, kultúrne pamiatky, múzeá a absolvovať stretnutia so zaujímavými ľuďmi, ktorí sa venujú pestovaniu tradícií tohto regiónu. Na záver okrem udelenia osvedčení o absolvovaní Letnej školy choreografie účastníkov očakáva i vystúpenie s naučeným a nacvičeným pásmom na 55. ročníku Jánošíkových dní, ktoré sa uskutočnia od 3. do 6. augusta v Terchovej. Foto: z archívu Ž. Sucháneka • KULTÚRA •

POD KORUNAMI STROMOV NA ŠTRANDE

Kvíz zo slovenského jazyka Danuška Berediová

ovinkou podujatia Pod korunami stromov na Štrande je to, že sa sobotňajší kvíz z jazyka, ktorý sa vyučoval v predchádzajúcom týždni, koná v prírode. V sobotu 29. júla predpoludním na lokalite Rím v blízkosti Beočína, v lesnom prostredí, prebiehal kvíz zo slovenského jazyka. Táto udalosť prezentuje aj šport, aj zdravý spôsob života. Tohto roku sa dôraz kladie na aktívne trávenie času v prírode a horolezectvo. Preto tieto kvízy prebiehajú na fruškohorskej lokalite Rím. Na kvíze súťažilo 9 detí, ktoré sa počas minulého týždňa učili slovenčinu na Štrande. Ukázalo sa, že sa im tento jazyk alebo veľmi páčil, alebo

Na Ríme po kvíze im nebol príliš náročný na učenie, dokonca že možno boli pripravené príliš ľahké otázky, lebo deti na ne odpovedali bezchybne. Otázky však neboli také jednoduché. Bolo

treba prekladať zo slovenčiny do srbčiny a opačne, napočítať, vyradiť nesprávnu odpoveď a vo finále aj spievať. Niektoré otázky sa týkali aj kultúry a komisia dbala aj na

Obmeny slovesa pomeriť (sa) Anna Horvátová

loveso pomeriť (sa) patrí do slovného fondu spisovnej slovenčiny. Na správne pochopenie jeho významu nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka; významy sloveso pomeriť sú: zmieriť, udobriť: pri poháriku ich pomeril; vypiť si na pomerenie. Pridaním zámena „sa“ ku slovesu získavame zvratné sloveso pomeriť sa: pomeril sa s ním až po rokoch. Nie je tu natoľko sporný význam, nakoľko obmeny, a to v nespisovnej podobe, ktoré sú čoraz frekventovanejšie v nárečí a dostávajú sa, žiaľ, aj do verejných prejavov. Väčšina tunajších Slovákov na vyjadrenie dobrého skutku nepovie inak, iba nespisovne – „pomieriť (sa)“: „Pri poháriku ich pomieril.“; „Pomierili sa s ním až po rokoch.“ Možno predpokladať, že to nespisovné „pomieriť (sa)“ je určitou imitáciou spisovného slovesa zmieriť (sa), ako významovo totožného; a znamená: odstrániť rozpor, spor, nesúlad: zmieriť rozvadených spolupracovníkov, zmieriť otca so synom, alebo spôsobiť, že niekto sa s niečím vyrovná, prestane mať námietky, výhrady: to ho zmierilo s osudom; nešťastie ho zmierilo s bratom; ako i udobriť, upokojiť: usiloval sa matku zmieriť. Zvratné sloveso je zmieriť sa – zanechať spory, nepriateľstvo, pomeriť sa: zmieril sa s bratom, ale aj zanechať vzdor,

• KULTÚRA •

výslovnosť a prízvuk odpovedí. Po prvom kole otázok všetci účastníci mali rovnaký, a to maximálny počet bodov, a do finále nepostúpil nikto. O tom musel rozhodnúť výsledok motorickej hry – slamkou preniesť čo najviac okrúhlych cukríkov z jednej tacky do druhej. Traja účastníci sa tak dostali do finále, kde už museli rozhodovať nuansy a porota musela byť prísnejšia, ale zasa víťaza tohtoročného kvízu museli určiť hádzaním kociek, s pravidlom, kto zahodí väčšie nepárne číslo. V tomto mal viac šťastia Petko Cvijanović a zvíťazil v kvíze. Druhé miesto obsadila Maša Storožuková-Zeljkovićová a tretie Larisa Antonićová. Podujatie prebieha už piaty rok a organizuje ho Mestská knižnica v Novom Sade v spolupráci s VKP Gradsko zelenilo, agentúrou Heror Media Pont a Strediskom pre rozvoj menšinových a lokálnych médií. Foto: Aleksandar Plačkov

IN MEMORIAM

prijať niečo ako nevyhnutné: zmieril sa s porážkou, nevedel sa zmieriť s myšlienkou, že osamel... Znepokojujú však väčšmi takéto nenáležité vety: „Pomer oslavu.“; „Pomer stoličku.“; „Čiapka sa mu pomerila.“ a pod. V nedostatočnej znalosti slovenčiny a nedostatočne vybudovaného slovenského povedomia znovu siahame po srbskom termíne, aby sme vyjadrili činnosť nejakého pohybu. Srbskému slovesu pomeriti v slovenčine zodpovedá slovenské sloveso posunúť (sa); vyjadrujeme ním tieto činnosti: – vykonať niečím kĺzavý pohyb po povrchu niečoho, postrčiť: posunúť páčku, posunúť stoličku nabok, posunúť si čiapku do tyla; – premiestniť, preložiť, presunúť: posunúť desatinnú čiarku o dve miesta, posunúť ručičky na hodinkách; – premiestniť v čase, preložiť na iný (neskorší termín): posunúť začiatok pracovného času, nový objav posunul vývin dopredu (urýchlil). Posúvať a posunovať použijeme na vyjadrenie nedokonavej činnosti. Avšak v tomto prípade: premiestňovaním zostavovať vozne do vlakových súprav je vhodné iba sloveso posunovať. V slovenčine sa ani čiapka, ani stolička, ani oslava „pomeriť“ nemôžu. Nezmyslom sa predsa dá vyhnúť, a to použitím zvratného slovesa posunúť sa; a dostaneme náležité znenie: čiapka sa mu posunula, hranica sa posunula, začiatok sa posunie.

Pavel Florian 1950 – 2017

stredu 26. júla t. r. sa rozniesla smutná správa: umrel novinár Pavel Florian z Báčskeho Petrovca, ktorý sa z tohto sveta pobral po dlhej a ťažkej chorobe. Pavel Florian sa narodil 30. januára 1950 v Báčskom Petrovci, kde ukončil základnú školu a gymnázium. Bol novinárom a hlásateľom celou svojou dušou. V rokoch 1975 až 1990 pracoval v Rádio-televízii Nový Sad ako hlásateľ, moderátor, novinár v rozhlase aj v televíznych reláciách v slovenskom jazyku. Bol priekopníkom vysielaní naživo, zapájania sa do programu z priamo z udalosti. Synchronizoval celý rad dokumentárnych filmov o významných osobnostiach z dejín našej krajiny. V novinárskej práci sa hlavne zameriaval na témy z oblasti vedy a techniky, ako aj z oblasti cestovného ruchu. Práve za prácu v oblasti turistiky získal vzácne uznanie Turistické zlaté pero. V neskorších rokoch sa venoval podnikaniu, no aj vtedy zostal verný novinárčine, ako dopisovateľ zahraničných médií, okrem iných aj austrálskeho rozhlasu SBS v slovenskej reči. Spolupracoval s miestnym rozhlasom a kratšiu dobu redigoval aj Petrovské noviny. Pohreb Pavla Floriana sa konal v Báčskom Petrovci vo štvrtok 27. júla. Nech mu je ľahká rodná petrovská zem. V. D. V. 31 /4762/ 5. 8. 2017

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

BLAHOŽELANIE Dňa 11. júla 2017 MAJA BUGARSKÁ z Báčskej Palanky s úspešným obhájením diplomovej práce ukončila štúdium a získala titul Dr. medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity v Novom Sade. Mladej doktorke srdečne blahoželajú rodičia, sestra Ivana, starí rodičia Bugarskovci a starká Báďonská.

Správna rada NVU Hlas ľudu v súlade s článkom 40 Štatútu NVU Hlas ľudu vypisuje

SÚBEH na voľbu ZODPOVEDNÉHO REDAKTORA NOVÍN HLAS ĽUDU na mandátne obdobie štyroch rokov

Údaje o novinách Hlas ľudu: informatívno-politický týždenník v slovenskom jazyku, registrovaný v Agentúre hospodárskych subjektov pod číslom NV000020, vydavateľom je Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu, Nový Sad, a zakladateľom Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Kandidát na voľbu zodpovedného redaktora novín Hlas ľudu má spĺňať nasledujúce podmienky: má mať štátnu príslušnosť Republiky Srbsko; vysoké odborné vzdelanie (VII-1 stupňa); – najmenej tri roky pracovnej skúsenosti na redaktorských alebo novinárskych prácach; – znalosť slovenského jazyka.

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Ciklonizacija, s. s r. o., Prímorská 76, Nový Sad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie Výrobná hala so sprievodnými objektmi, v Novom Sade, Ul. prímorská 76, na katastrálnej parcele číslo 2221/4, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu MANEKS, s. s r. o., Ul. Ljubice Ravasi číslo 1, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Skladovanie bezpečného odpadu – kovov a farebných kovov, v zakúpenom objekte vnútra komplexu Energotechnika – Južná Báčka Nový Sad, na rohu ulíc Industrijska a Put novosadskog partizanskog odreda číslo 1, na katastrálnej parcele číslo 3850/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

K prihláške na súbeh kandidát má priložiť návrh redakčnej koncepcie novín Hlas ľudu, dôkazy o spĺňaní podmienok súbehu a kratší životopis.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

O miesto zodpovedného redaktora sa nemôže uchádzať osoba chránená imunitou pred zodpovednosťou.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NSU247/NSL247, NS – Dr. Iliju Đuričića

Súbeh bude otvorený 15 dní odo dňa zverejnenia do 20. augusta 2017 (respektíve do 21. augusta; prvý pracovný deň v týždni) Prihlášky s potrebnými dokladmi o spĺňaní podmienok súbehu treba zaslať Správnej rade NVU Hlas ľudu na adresu: NVU Hlas ľudu, 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, s poznámkou: Pre súbeh na zodpovedného redaktora novín Hlas ľudu − neotvárať. Doklady musia byť v origináli alebo overené fotokópie. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. Informácie o súbehu sa môžu dostať na tel. číslo: 021/47-20-840 každý pracovný deň.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NSU247/NSL247, NS – Dr. Iliju Đuričića, Ul. Dr. Iliju Đuričića 2a, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3779/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. júla 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-418/17, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

DROBNÉ OZNAMY VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

www.hl.rs

T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445.

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Trg neznanog junaka – NS22/ NSU22/NSL22 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Trg neznanog junaka – NS22/NSU22/NSL22, Námestie neznámeho hrdinu 2, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 139/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. júla 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-420/17, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SPOMIENKA

MICHAL

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

JÁNOM ČERNÁKOM

s manželom, otcom a dedom

so susedom

ZUZANA

1940 – 2012

1941 – 2016

ŠRAMKOVCI z Petrovca

Na Vás si spomínajú

Vaši najmilší

SPOMIENKA

1939 – 2017 z Báčskeho Petrovca Manželka, dcéra a syn s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul smutný a boľavý rok, čo nás navždy opustil náš manžel, otec, apko a praapko

1939 – 2017 z Petrovca

Susedovci z Drozdiarskej ulice

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s mamou a maminou

MICHAL FULMEK

MILOSLAV 10. 8. 1948 – 2006 − 2017

JARMILOU ŠPROCHOVOU

29. 8. 1936 – 31. 7 2016 – 2017 z Kysáča

MÁRIA

7. 8. 1949 – 2012 − 2017

rod. Čriepkovou 21. 7. 1952 – 28. 7. 2017 z Petrovca

MARČOKOVCI z Petrovca

Minú sa roky, čo nie ste medzi nami, ale v našich srdciach ste stále s nami. Vaše dcéry Matinka a Mirka s rodinou

I keď nám Pán pretrhol života niť, Ty zostaneš navždy v našich spomienkach žiť. Zarmútení: manželka Zuzana a synovia Michal a Vladimír s rodinami

Na základe článkov 4 a 94 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016), článkov 3 a 11 Pravidiel o uskutočňovaní interného a verejného konkurzu na obsadenie pracovných miest v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 95/2016), Obecná správa Obce Kovačica zverejňuje

Odpočívaj v pokoji. Syn Vlastislav s manželkou Jasnou a deťmi Vlastislavom a Martinom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 27. júla 2017 ma navždy opustila dobrotivá manželka

OZNÁMENIE O VEREJNOM KONKURZE NA OBSADENIE VÝKONNÉHO PRACOVNÉHO MIESTA V OBECNEJ SPRÁVE KOVAČICA Obecná správa Obce Kovačica oboznamuje, že je vypísaný verejný konkurz na obsadenie výkonného pracovného miesta: 1. Práce pre potreby Obecnej rady Obce Kovačica, hodnosť mladší spolupracovník, 1 vykonávateľ Lehota na podávanie prihlášok je 15 (pätnásť) dní a počíta sa od nasledujúceho dňa odo dňa zverejnenia oznámenia v denníku DNEVNIK, Nový Sad. Oznam o vypísanom verejnom konkurze zverejnený je na webovej stránke http://www.kovacica. org/dokumenti/konkursi a na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Kovačica.

DROBNÝ OZNAM UHLIE: SPASO-prom Ugljevik ponúka dovoz všetkých druhov uhlia: kusové, kocka, orech, drobné uhlie. Rýchlo, kvalitne, výhodne! Mimosezónna zľava! Spasoje Marković; tel.: +387 55 678 019, mobil: +387 65 304 021; 064 3624135. • OZNAMY •

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

JARMILA ŠPROCHOVÁ rod. Čriepková 21. 7. 1952 – 28. 7. 2017 z Petrovca

Ďakujem všetkým tým, ktorí mi vyslovili sústrasť a zosnulú prišli vyprevadiť na večný odpočinok. Manžel Ján

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. 31 /4762/ 5. 8. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 4. augusta 19.30 Zostrih z otvorenia 56. Slovenských národných slávností 20.00 Priamy prenos otváracieho programu Slovenských národných slávností Nedeľa 6. augusta 11.00 Dúhovka: Radosť z obnovenia Matice slovenskej 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 8. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Priamy prenos otváracieho programu SNS 11.20 Paleta

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Radosť z obnovenia Matice slovenskej Zostrih z otvorenia 56. Slovenských národných slávností – v prvej polhodinke vysielania odznejú príhovory organizátorov a vysokých hostí zo siene Slovenského vojvodinského divadla. Radosť z obnovenia Matice slovenskej – je názov vysielania prvej časti nedeľného bloku, v ktorom pri príležitosti 20. výročia obnovenia činnosti, t. j. z 3. augusta 1990, spomienky si oživia bývalí predsedovia Matice slovenskej v Juhoslávii.

www.hl.rs

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 4. augusta – Lovci myšlienok Sobota 5. augusta – Sabotáž Pondelok 7. augusta – Útok na Biely dom Utorok 8. augusta – Vabank Streda 9. augusta – Zrodený pre boj Štvrtok 10. augusta – Pomsta v mene syna 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 6. augusta 17.00 Film: Baby Rex – Malý komisár 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Splnený sen 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Mária Gašparovská o aktivitách Spolku petrovských žien počas SNS 2017

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 6. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Interview s organistom Jankom Siromom Utorok 8. augusta 16.00 Ďalšia výstava exponátov v Slovenskom etnomúzeu Petráš v Padine Bábkové divadlo: Aladin a čarovná lampa Divadlo očami detí Piatok 11. augusta 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Pipi Dlhá Pančucha

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 31 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov sviatku všetkých Slovákov v Srbsku, ktoré sa usporadúvajú v Báčskom Petrovci. autorka: ANNA 3. časť 2. časť BIČIA- tajničky tajničky ROVÁ

chem. prvok cín

AS HL DU ĽU

samostatná hral na umelá Španielsko mužské meno napadnutie vyhĺbenina base

obeť síra

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. kladný

Oliver Twist fólia na balenie

cit

sídelná jednotka

plošná jednotka

1. časť tajničky

spolu, spoločne

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 6. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 9. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

vpíšte NDL

vpíšte VOR

prvé písmená abecedy

north dalm. hra

labka

vpíšte SÉV tona

ponad

diabol esko (foneticky)

súlad

zoologická záhrada

podal autoškola tikot

ponad (srb.) TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

pohrebná hostina

AS pozostatok HL DU ĽU Loznica miesto na zemskom povrchu

nula

vpíšte ÉN

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 30 VODOROVNE: prosil, D, oblialo, T, cá, lož, havkali, RO, na, an, istota, K, spískalo, KO, ta, áv, odvi, tré, Váh, ara, aronia, a, lido, ťah TAJNIČKA: DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI

nižší porast

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 28 z čísla 28 Hlasu ľudu z 15. júla 2017 bolo: ZUZANA VERESKÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MARTIN BURČIAR, Ul. Zmaj Jovina č. 56, 22 300 STARÁ PAZOVA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

31 /4762/ 5. 8. 2017

Šport PEKNÝ FUTBAL NA KERESTÚRSKOM JÁRAŠI

PRÍPRAVNÝ ZÁPAS V KYSÁČI

Petrovčania Domáci o štipku lepší začínajú v Apatíne P M TATRA – BUDÚCNOSŤ 2 : 0 (1 : 0)

RUSÍN – MLADOSŤ 1 : 4 (1 : 4)

Pavel Pálik

útok skončil efektným gólom a už vtedy stanovil konečný výsledok. V 80. min. rozhodca pre druhú žltú kartu poslal domáceho Dražića predčasne pod sprchy. Na začiatku príprav tréneri Šponja (Tatra) a Filipović (Budúcnosť) môžu byť

rvý prípravný zápas kysáčskej Tatry nástku premenil Pavlis. V 20. min. už a druhá skúška hložianskej Budúcbolo 0 : 3, Kuntić kopol prízemne, nosti priniesol dobrý a zaujímavý inulú nedeľu petrovská Mla- domáci obranca prekvapil svojho futbal. V súboji dvoch starých známych dosť hrala ďalší prípravný gólmana a lopta sa ocitla v sieti. mužstiev zaslúžene zvíťazili o štipku zápas, tentoraz v Ruskom Potom Kerestúrčan Budinski v 33. lepší domáci Kerestúre. Pätnásti Petrovčania s nie- min. z matovej situácie prekonal futbalisti. ktorými potenciálnymi posilami brankára Mladosti Šurlana – 1 : 3. Počas záodcestovali na tento zápas, keďže V 42. min. Kobilarov urobil rovnaký p a s u o b e im chýbali až ôsmi hráči, ktorí sú ťah ako pri prvom góle, tentoraz mužstvá hrali v Grécku pri mori. svoju šancu využil Milenković a už rýchlo, hráV Kerestúre na pekne priprave- vtedy bolo konečných 1 : 4. či sa dobre nom trávniku mužstvá hrali dobrý MLADOSŤ: Šurlan, Milićević, pohybovali, Pavlis, Babić, Pereza, Nešković, presne priMilovanović, Kuntić, Jovanović, hrávali, ale Kobilarov, Milenković; striedali: sa aj úspešne Severíni, Đukić; brankár Fejdi bránili. Prví nehral pohrozil hosť Na schôdzi konferencie klubov Kovačević, Vojvodinskej ligy – severnej sku- unikol domá- Mužstvo Tatry pred prvým prípravným zápasom piny, v miestnostiach Futbalové- cej obrane, ale brankár Kosturanov, spokojní s tým, čo podali ich zverenci. ho zväzu Vojvodiny v pondelok dovčera strážca siete Budúcnosti, na- Obe mužstvá hrali veľmi korektne. 31. júla 2017 vykonali žreb pre čas vybehol a znemožnil hosťa, aby Zápas v sobotu v Kysáči sledovalo asi majstrovskú sezónu 2017/18. V 1. skóroval. V 18. min. Ćuk mal podobnú 150 divákov. kole 19. a 20. augusta sa stretnú: šancu, ale ani brankár Dragišić sa nedal TATRA: Koturanov, Ďurovka, BSK Bački Brestovac – Bačka prekvapiť. Novaković, Đaković, Srnka, Klaić, Dobre prihráva: Pačir, Mladost Turija – Srbobran, V 26. min. rozhodca Dimitrijević z Pavlović, Tomljanović, Radović, Ćuk, Nenad Kobilarov (zľava s loptou) Zadrugar Srpski Miletić – Sloga Nového Sadu nariadil voľný kop pre Dražić; hrali aj: Munjas, Jambrich, SuČonoplja, Mladost Apatín – Mla- Tatru z asi dvadsiatich dvoch metrov; rový, Vuković, Pekić, Gadžić, Melich futbal. Aj slušný počet kerestúr- dosť Petrovec, Budúcnosť Hloža- Pavlović presne kopol, trafil pravý BUDÚCNOSŤ: Dragišić, Radosavlskych divákov konštatoval, že pet- ny – Preporod Novi Žednik, Polet horný roh brány Budúcnosti – 1 : 0. Do jev, Grujić, Dokić, Alimpić, Dugonjić, rovskí modrí hrajú pekný futbal, Karavukovo – Tisa Adorjan, Potisje konca prvej časti sa hralo pekne, rýchlo, Poznanović, Vujinović, Kovačević, hoci neprišli v najlepšom zložení. Kanjiža – Radnički Sombor, Tekstilac ale hlavne medzi dvoma šestnástkami Adámek, Štefek; striedali: Miloš MeNapriek horúčave aktéri v prvom Odžaci – Tavankut. Počas jesene a tých niekoľko streleckých príležitostí dić, Galović, Živanov, Milan Medić polčase produkovali lepší výkon. nebude ani jedno mimoriadne kolo, brankári úspešne zneškodnili. Tatra minulú stredu mala na prograUž v samom úvode domáci po- a tak sa táto časť súťaže skončí 26. V druhom polčase domáci mali me zápas s Obilićom v Zmajeve a v nehrozili z pravej strany. V mužstve novembra 2017. územnú prevahu, aj viac streleckých deľu sa v rámci SNS stretne s domácou hostí nastúpili znova niekoľkí noví, Foto: J. Pucovský príležitostí. Pekić v 68. min. rýchly Mladosťou vo Vrbare. potenciálni futbalisti. Dúfame, že Nešković z novosadskej Vojvodiny, ZDRUŽENIE MLADÝCH KASPER V HAJbonusový hráč (tréner Sladojević DUŠICI aj toho roku z príležitosti osláv hajnám povedal, že v tejto lige muždušického pravoslávneho kostola (slavy) stvo musí mať aspoň 45 minút na zorganizoval tretí turnaj v malom futbale. ihrisku jedného futbalistu vo veku V nedeľu 23. júla na ihrisku základnej školy do 20 rokov) bude dobrou posilou desať tímov z Hajdušice a okolia v dvoch Mladosti, ako i Sebastijan Kuntić skupinách zohralo kvalifikačné zápasy. Do zo Svilojeva. semifinále postúpili tri tímy z Hajdušice: Na tomto zápase bolo aj niekoľMedenjaci, LP Group a Banexovci a mužko nových hráčskych rozostavaní stvo Ćafi i drugari z Vršca. V semifinále na jednotlivých postoch v tíme. Ćafi i drugari porazili LP Group 4 : 0 a Dvoch centrálnych stopérov hrali Banexovci boli lepší od mužstva Medenjaci Pavlis a Babić, kým na hrote boli 1 : 0. Medenjaci prehrali aj súboj o tretie Milenković a Kobilarov. miesto s LP Group 3 : 4. Finálový zápas sa Mladosť sa prvá ujala vedenia v 7. po veľkých zvratoch výsledku skončil 3 : min., keď Kobilarov sprava zacen3. Ćafi i drugari však boli istejší od Banetroval a Nešković zblízka po zemi dal xovcov (finalisti na snímke) v penaltovom gól. V 12. min. domáci nedovolene rozstrele, vyhrali, získali pohár a peňažnú odmenu. vlh zakročili nad Milenkovićom a jedeSamuel Medveď

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

PRÍPRAVY PIVNICKÝCH FUTBALISTOV

Slávia sa posilnila

AJ V ARADÁČSKOM AŠK ROZBEHLI PRÍPRAVY

Musia angažovať aj ochranku

Ján Šuster

deronjský Omladinac 3 : 1. Pred a doma s Banatom z Čenty 0 : 3; 13. týždňom v Pivnici hosťovali futba- Vladimír Hudec augusta ich očakáva aj prvý pohárorípravy pivnických futbalistov listi mužstva Bačka zo susedného utbalisti aradáčskeho AŠK vý zápas a majstrovstvá začínajú 27. na nadchádzajúce majstrov- Despotova, ktorých domáci po uplynulé majstrovstvá skončili augusta. Finančná stránka v klube stvá Somborskej oblastnej ligy omnoho lepšom výkone prekonali tak ako aj očakávali, čiže vy- nie je ružová, ale... prebiehajú na ihrisku Slávie pod 2 : 0. Góly dali Pljuco a Mirković. „Ťažko je, ale sa nejako vynaDo začiatku majstrovstiev Slávia bojovali obstátie v Zreňaninskej taktovkou trénera Mladena Proleho. zohrá ešte niekoľ- mestskej lige – skupina A. Výkon chádzame. Ako všetci, tak aj my. Dobre urobilo veko priateľských síce bol aj taký, aj onaký, ale je vari Dostávame prostriedky z mestského denie Pivničanov, zápasov. Najprv najdôležitejší konečný výsledok. rozpočtu a zo Športového zväzu že klub pokračuje bol na programe To, čo bolo, nechali za sebou a 25. mesta Zreňanin, trochu pomôžu v spolupráci s týmkamaráti, sponsúboj s Crvenkou júla začali prípravy to trénerom, lebo zori. Okrem toho na jej trávniku, pona začiatok nových pod jeho vedením máme posilňovtom hosťovanie v majstrovstiev. mužstvo v posledňu, ktorá nám tiež „V mužstve sa nič Kulpíne, kým v nenom čase dosahuje prinesie ten-ktorý deľu Slávia uhostí podstatne nezmepekné výsledky. dinár. Uvažujeme Radnički z Ratko- nilo,“ hovorí Mišo Tréningy sú triaj o tom, aby sme va. Ďalšia skúška Kurjakov, predseda krát v týždni a v neotvorili športovú Pivničanov čaká v a tréner aradáčskedeľu mužstvo Slákaviareň, takže dedine Savino Selo ho klubu. „Kostra vie hrá prípravné vcelku verím, že s tímom Budućnost mužstva zostáva zápasy. Cieľ je, aby sa nám podarí zaa svojráznou gene- z minulých majsa hráči čím lepšie Vrátil sa do Pivnice: bezpečiť nadostač rálkou bude účasť strovstiev, ibaže sme pripravili a obsadili stredopoliar Miloš Mirković peňazí, aby sme na turnaji v Kysáči. pripojili niekoľkých jedno z miest v hormali na normálne Zo Somborskej oblastnej ligy mladších hráčov. nej časti tabuľky. Vedenie vytvorilo fungovanie klubu. priaznivé pracovné podmienky, dobrovoľne vystúpili Törekvés Svilo- Okrem toho vrátil sa Žiaľ, náklady súťahraciu plochu neustále zalievajú a jevo a Šikara Sombor; namiesto nich nám Dejan Striško Mišo Kurjakov, predseda že sú príliš veľké, od hráčov sa žiada len pravidelná sú noví členovia Kula a Budućnost zo Slovenska. Predsa a tréner AŠK zvlášť v organizácii dochádzka na tréningy, čo si títo Parage. Program 1. kola 19. a 20. si myslím, že máme augusta 2017: Stari grad Báčska dobré mužstvo, súce na obsadenie domácich zápasov, tým skôr, že zatiaľ aj uctievajú. Hráčske kádre sa mnoho ne- Palanka – Kula, Stanišić – Slávia miesta v hornej časti tabuľky. Do- na beztak príliš vysoké cestovné zmenili od minulých majstrovstiev. Pivnica, Lipar – Hajduk junior Kula, konca očakávam, že by sme mohli náklady a mzdy rozhodcov a deSlávia má skupinu mladých, ale aj Vojvodina Tovariševo – Rusín Ruský byť aj druhí a v kvalifikácii bojovať legáta pribudli aj ďalšie výdavky. Z polície nás oboznámili, že na zápahodne skúsených hráčov, z ktorých Kerestúr, Crvenka – Mladost Kruščić, o postup.“ Náš spolubesedník od tejto soch namiesto doterajšej dozornej sa vďaka dobrým prípravám bude Budućnost Mladenovo – Budućnost môcť vytvoriť silné mužstvo. Ako Parage, Hercegovac Gajdobra – Krila sezóny bude aj trénerom prvého služby musíme mať profesionálnu to všetko dopadne, všakže ukážu Krajine Báčska Palanka. Novinka je, mužstva. Najprv trochu s hráčmi ochranku, čo si vyžiada aj dodatočné majstrovské zápasy v novej sezó- že od jesene v tejto lige budú hrať pracoval na získaní kondície. AŠK trovy. Vcelku už dávno je lacnejšie ne, ktoré sa začnú v tretí víkend aj mužstvá mladších kadetov, a to už zohral aj prvé priateľské zápasy, odcestovať na hosťovanie ako zorprehral v Elemire s Naftagasom 4 : 0 ganizovať zápas doma.“ v predzápase seniorov. augusta. Mužstvo Slávie tvoria: brankári Brňa a Šuster, bratia Žigmundov- PRÍPRAVY STAROPAZOVČANOV POKRAČUJÚ ci, bratia Kuchtovci, Kotiv, Nímet, Milec, Benka, Petrović, Záskalický, Tešanović, Krnjajić, Pintír, Čobrda, dorastenci Brňa a Blažek. Rady Slávie zatiaľ opustil iba Novićević RADNIČKI (NB) – JEDNOTA 4 : 2 (3 : 1) (prestúpil do mužstva novosadskej C. zvezdy). Do Pivnice sa z Matej Bzovský Bojbaša ťažko a neúspešne odolávala Rajića zo správne odpískanej penalty. mužstva Budućnost Parage vrátil útočníkom súpera, ktorí svojmu mužJEDNOTA: Jovišić, Živković, ZaMiloš Mirković a novými hráčmi riateľský zápas na pekne upra- stvu zabezpečili presvedčivý náskok 3 rić, Bojbaša, Jelović, Milenković, sú aj Nemanja Pljuco a Zdravko venom trávniku povedľa Štu- : 0. Až v závere polčasu Danilo Milen- Milaković, Knežević, Cvejić, Rajić, Bajić (Sutjeska B. D. Polje), Daniel dentského strediska v Novom ković skorigoval výsledok po jedinej Bošković; striedali: Milinović, JovaKutenič (Kriváň Selenča) a Marko Belehrade priniesol dva rozdielne úspešnej akcii. nović, Jašo, Delić Sekeruš (Sofex Futog). V druhom polčase sa obraz hry Po stredajšom zápase s prvoligopolčasy. V prvom domáci člen Srbskej Pivničania dosiaľ zohrali dva prí- ligy – skupina Belehrad dominoval iba trochu zmenil, ale slabo hrajúcim vou Inđijou Jednota sa na ihrisku v pravné zápasy. Najprv predminulú ihriskom, obrana Jednoty, v ktorej Pazovčanom sa po výsledku 4 : 1 po- dedine Belegiš stretne s domácim nedeľu na svojom ihrisku porazili hrali nováčikovia Milan Zarić a Lazar darilo len zjemniť prehru gólom Marka mužstvom Podunavac.

Len skorigovali výsledok

• ŠPORT •

31 /4762/ 5. 8. 2017

Šport LETNÁ ŠPORTOVÁ ŠKOLA V KOVAČICI

triafajú na kôš. Pravidlá sme si vyjasnili už zo začiatku: fľašku s vodou si prinášajú na cvičenia pravidelne, čisté platia Basketbatričko si obliekajú lovému klubu po tréningu, zaPresing rovnakázané je hrešiť, kú sumu: 500 nedovolené je dinárov mesačsmiať sa na príne. Najviac vypadných chyčleňujú na cesty bách spoluhrácvičiteľovi, ktorý čov,“ zdôrazňuje prichádza z nena záver Jonáš. ďalekého Idvora, V Presingu dúpotom na rôzne Hrajú všetci na dva koše, fajú, že daktoré druhy údržby bez výnimky okolia ihriska (hlavne kosenie), kúpu z dievčat dosiahne výšiny spoluobsieťok, ktoré na radosť detí, trénera čianky Maríny Puškárovej (medailistka a spoluhráčov Presingu trhajú počas školenia nepretržite. „Sme radi, že sú naši učni na tré-

Zápal pre basketbal Ján Špringeľ

gén od otca Jána, tvrdí, že medzi jeho spoluhráčmi myšlienka zorganizovať omáre začínajú štípať iba od Školu basketbalu tlela veľa mesiacov: pol deviatej,“ zažartoval Vladi„V zime sme si už boli istí, že prvú mír Jonáš na odpoveď, prečo basketbalovú ,akadémiu’ počas letsa Letná škola basketbalu ných prázdnin aj zreav Kovačici uskutočňuje lizujeme. Pred koncom už viac ako dva mesiace školského roka sme v v utorok a štvrtok práve Základnej škole Mlav predvečernom hodidých pokolení zalepili novom termíne od pol vývesky, porozprávali ôsmej do pol deviatej. sa so záujemcami, vyPredseda, tajomník, orsvetlili im význam škoganizátor a hráč Basketly, z ktorej práve oni balového klubu Presing už o pár rokov budú v jednom rozpráva i o vákostrou seniorského kuu, ktorý bol v hre medzi ženského a mužského deravými košmi najmenej družstva.“ desaťročie a pol: Dvadsiatku záujem„Po BK Slávia a BK Abas, cov trénuje idvorský KoCibrenie zručnosti dvoch najznámejších vačičan Marko Žarkov. s dvoma loptami podkošových kolektíNa každom tréningu voch, sme pred niekoľkými rokmi mu pomáhajú okrem predsedu Jozaložili BK Presing, ale nie zhurta. náša aj Marinko Miladinović, Rastislav Gajan a Miroslav Mlynárček. Adeptov učia basketbalovým základom a majú nádej, že od septembra, resp. októbra budú s tým istým úmyslom pokračovať aj v telovýchovnej sále tamojšej základnej školy. Alfa a omega kovačického basketbalu prízvukuje, že zo všetkých ihrísk v Kovačickej obci je práve ten, na ktorom škola prebieha v Športovo-rekreačnom stredisku Slávia už takmer desaťročie, najkvalitnejší: „Začiatkom mája v roku 2012 dali do prevádzky aj športovú sálu v Debeljači, kde hádzanárky a hádzanári majú iba slová chvály pre ihrisko šité na mieru predovšetkým tohto športu. Svoje Prihrávky sú obľúbenou majstrovské merania síl alebo tréningy časťou tréningu tam majú aj basketbalisti a kolegovia Najprv sme hrali v Letnej oblastnej z iných športových odvetví. Predsa lige aj vďaka spoluhráčom, ktorí pri- používanie siene je 2 000 dinárov za chádzali obhajovať náš dres z oko- hodinu, čo si my s našimi začiatočníkmi litých dedín. Postupne sme sa do nemôžeme dovoliť.“ povedomia občanov dostávali cez Elévi rôznych vekových kategórií organizáciu turnajov veteránov. Usporiadali sme pár vianočných turnajov, vlani vydarený prvý ku Kovačickému októbru – zopakujeme ho znovu v poslednú tohtoročnú septembrovú nedeľu – a v neposlednom rade je za nami aj aprílový veľkonočný turnaj.“ Vladimír Jonáš, ktorý basketbalovú žilku zdedil od mamy Ľudmily a športový Kontrola lopty

„K

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nápomocná ruka trénera

Vyrastú z nich basketbalové esá? ningu už polhodinu skôr a zostávajú polhodinu často aj hodinu po cvičení dlhšie, keď za pomoci reflektorov

s reprezentáciou Srbska a Čiernej Hory na Univerziáde) a že niektorý z chlapcov napodobní úspechy spoluobčanov Pavla Jašku (okrem iného hrával ligové zápasy pre Dinamo Pančevo) a Aleksandra Lukića (urobil úctyhodnú internacionálnu kariéru v holandskom Rotterdame). Zápal pre basketbal už majú. Držíme im palce.

Žiaci školy s hráčmi Presingu Vladimírom Jonášom (prvý zľava), Marinkom Miladinovićom (druhý zľava), Rastislavom Gajanom (tretí zľava) a trénerom Markom Žarkovom (štvrtý zľava) • ŠPORT •

V MINULEJ SEZÓNE VOJVODINSKEJ LIGY – SEVERNEJ SKUPINY

Dejinný úspech Budúcnosti

Najviac domácich hráčov v tíme Budúcnosti na zápase s odžackým Tekstilcom – 1 : 1

Ján Murtin

Tréner Stanivuk mal na zozname 24 mien. Všetkých pätnásť zápasov začal iba Adámek, nasledujú Janić (14), Štefek, Lalatović a Ilić po trinásť zápasov, dvanásťkrát na trávnik vybehli Kosturanov, Krstić, Sekulić a Galonja, Živojinov (8), Lalatović, Rodić a Ardalić hrali po sedem duelov, Zečević (5), Ćetković a Malidžan po tri, Ljubičić (2), Horvát (2), Čobrda (2), Dokić (2), Zarić a Petrović po jednom zápase a do hry vchádzali aj S. Stanivuk a B. Stanivuk. Znepokojuje fakt, že z týchto 24 futbalistov až osemnásť boli potrestaných žltými kartami, pritom Rodić a Latinović dostali po štyri, Krstić a Štefek po tri karty... Sekulić a Živojinov na jednom zápase dostali dve žlté karty, a preto museli predčasne pod sprchy. Konečná tabuľka ukázala, že Budúcnosť po 30. kole má 17 víťazstiev, päť nerozhodných výsledkov a osem prehier v silnej pokrajinskej súťaži. Gólový pomer je 69 : 33 a na konte celkovo 56 bodov. Je to úspech, aký málokto v Hložanoch očakával. Len od vedenia FK Budúcnosť závisí, či aj v budúcnosti hložiansky futbal bude pokračovať v nadstavbe úspechov

na ktorých mohol počítať. Dakedy však musel robiť arnú účasť futbalistov hložian- „houdiniovské“ ťahy, aby mal skej Budúcnosti na súpiske aspoň vo Vojvodinskej KEĎ JE ŤAŽKO potrebných jedelige – severnej nástich hráčov. skupine charak- – BOHUŠ! Po remízach Keď na ceste k naj- s Bečejom a Vrbaterizujú striedavé výsledky v zmysle väčšiemu úspechu FK som 0 : 0 a výhre „teplé a chladné“. Budúcnosť bolo ťažko, nad Tavankutom Už pred pokračo- vždy mu nápomocnú 5 : 2 sa vedelo, že vaním majstrov- ruku podal Ján Bohuš. je Hložančanom stiev sa prakticky Zabezpečil tifón na zaistené tretie vedelo, že FK Bečej zalievanie trávnika, miesto, takže do 1918 sa „postaral“ traktorovú kosačku konca mohli hrať o získanie titulu, a naposledy aj tri lopty zbavení obvyklénuž sa vedenie Bu- na hranie zápasov, pri- ho tlaku. Z pätdúcnosti rozhodlo čom jedna stojí 16 000 nástich jarných Najlepšieho strelca len faulom čím čestnejšie bo- dinárov. zápasov Budúc- znemožnili: Strahinja Ilić jovať. nosť šesť vyhrala, v bielom úbore Tréner Siniša Stanivuk mal od tri hrala nerozhodne a až začiatku menší počet hráčov, šesťkrát jej hráči trávnik opúšťali so zvesenými hlavami – teda prehrali. Získali 21 bodov, štrnásť menej ako v jeseni, s gólovým pomerom 32 : 21, ale i napriek tomu im tretie miesto bolo zaistené. Najlepší strelec podobne ako aj v prvej časti je Nemanja Ilić (7 gólov), Janić a Krstić dali po štyri, Ardalić tri, Malidžan, Sekulić a Živojinov po dva, Dobrý stredopoliar zostal: Dušan raz trafili Rodić, Lalatović Lalatović vpredu a Štefek, súperi si dvakrát rozvlnili vlastnú sieť a zápas s FK alebo sa, nedajbože, prizrie na Potisje Kanjiža hložiansky tím Kulpínčanov, Silbašanov... Foto: J. Pucovský Letí ako víchor: Milan Adámek uteká za loptou vyhral kontumačne 3 : 0.

• ŠPORT •

31 /4762/ 5. 8. 2017

Šport

Vihor z Maglića v Hložanoch Juraj Bartoš

tie! Nasledovali rýchlostné preteky, čiže špurt (tri kolá s otočkou). Po ukončení súťaže a udelení odmien bola edukačná zábava. Cyklisti si nasadili tzv. opité okuliare, simulujúce rôzne stupne opitosti vodiča

ie, nie... Žiadna víchrica. Reč je o tom, ako tohtoročný (vlaňajší tiež) Deň zeleniny v Hložanoch spestrili, doslova osviežili agilní členovia Asociácie cyklistov Vihor MG 2014 z Maglića. Usporiadali totiž miniatúrne cyklistické p re t e k y n a dráhe dlhej zo 20 metrov pre zainteresovaných školákov. Najpr v deti jazdili slimačím tempom. Súťažili po dvaja preteká- Časť účastníkov cyklistickej súťaže ri, vyraďovacím a členovia AC Vihor MG 2014 spôsobom, na tri výhry. Úloha znela: dostať sa do tak, že sa pohľad cez ne zamúti, cieľa ako druhý (pomalší). Kto sa „zvlní“, nuž nie je jednoduché dotkol asfaltu prv než dorazil do dostať sa (pešky) pomedzi plastové cieľa – prehral. To teda bolo napä- kužele alebo chytiť hodenú loptu.

Tajomník Vihoru Nebojša Stojisavljević nám povedal, že sa snažia aspoň raz v roku takéto a podobné súťaže zorganizovať vo všetkých štyroch dedinách Báčskopetrovskej obce; nebudú chýbať ani na SNS v Petrovci. Vyrozprával nám o tom, ako v roku 2014 hŕstka mladých ľudí v Maglići založila združe- Aké napätie pri pomalej jazde! nie občanov AC Vihor 2014 na čele s pred- pretekov. Škoda, že ich nebolo sedom Ilijom Bjelicom. Na viac, a že chýbali dievčence. „To už otázku prečo, elokventný a je na organizátoroch,“ skonštatoval prívetivý Nebojša ozrejmuje: Nebojša a vysvetlil, ako obstarali „S cieľom popracovať na zveľa- pekné a vzácne odmeny: „Prosdení, rozvoji a promócii cyklistiky. triedky nám, ako vždy, poskytla Pracujeme predovšetkým s deťmi. Obec Báčsky Petrovec z iniciatívy Organizujeme jazdy a súťaže, učí- Rady pre bezpečnosť dopravy.“ me ich, ako sa treba správať na

FK HAJDUŠICA V ÚSTRETY NOVÝM MAJSTROVSTVÁM

NA 37. MEMORIÁLI FK SLOGA V ERDEVÍKU

Prišli posily, aj problémy Vladimír Hudec

letnej prestávke mužstvo Hajdušice, aspoň nateraz, neopustil ani jeden hráč a pripojili sa mu viaceré posily. Vrátil sa rýchly útočník Nikola Ružić a žiadosť registrovať sa pre Hajdušicu vyjadril aj jeho mladší brat Aleksandar. Z plandištskej Slogy prišiel Aleksandar Pavlov a zo susedného Graničara z Konaku Viktor Sándor. Do mužstva sa vrátil aj skúsený Janko Hrudka a debutoval aj mladý Slobodan Brezičanin, ktorý vyrástol vo futbalovej škole tohto klubu. Prestupové obdobie ešte trvá, takže sú možné ďalšie zmeny. Tréner Milorad Mršić futbalistov zoskupil v polovici júla a po kratších kondičných prípravách začali hrať aj priateľské zápasy, ktoré sú vari najlepšia motivácia pre hráčov, aby trénovali. Prvú skúšku Hajdušičania úspešne zložili. Vyhrali nad obecným ligistom, tímom Mladost z Veľkej Gredy 8 : 1. S týmto zápasom prišli

www.hl.rs

Miroslav Melich bude dlhšie mimo trávnika aj prvé problémy. Vážnejšie sa zranil – zlomil si prsty ľavej ruky spoľahlivý brankár Miroslav Melich, takže dlhšiu dobu bude mimo ihriska. V klube však rozhodli, že nebudú hľadať iného brankára a po návrat Melicha sieť bude strážiť obranca Đukić. Určitú dobu pre zranenie pleca tréner nebude môcť počítať ani s nováčikom

Informačno-politický týždenník

cestách, radíme im, aby pri nočnej jazde používali osvetlenie...“ Nuž veru, na tvári miesta sme si overili, akú dobrú robotu robia títo mladí ľudia. S akým sa len nadšením a vervou 12 − 14 hložianskych chlapcov zapojilo do

Pavlovom. V nasledujúcom zápase Hajdušičania na vlastnej pôde deklasovali vojvodinského ligistu, plandištskú Slogu 4 : 1. Na tomto zápase vďaka trom gólom vynikol mladý Atila Lipták a štvrtý gól pre Hajdušicu dal Aleksander Ružić. V nedeľu Hajdušičania znova na vlastnej pôde zohrali aj tretí priateľský zápas. Tentoraz im súperom bol člen Prvej juhobanátskej ligy Crvena Zvezda Pavliš. V prvej štvrťhodinke domáci sa gólom Radovića ujali vedenia, avšak potom hostia úplne obrátili výsledok na 1 : 3 a v prvých minútach pokračovania zvýšili náskok na 1 : 4. Výsledok vo finiši zápasu z jedenástky skorigoval Spasovski. HAJDUŠICA: Đukić, Z. Lipták, Miksád, Stojkovski, Maliar, Pomorišac, Kocevski, Spasovski, Radović, A. Lipták, Ružić; hrali aj A. Ružić, Hrudka, I. Mršić, Brezičanin Foto: V. Maliar

Zvíťazil Hajduk H Lazar Pavković

ajduk z dediny Divoš, nový člen Vojvodinskej ligy – južnej skupiny, zvíťazil na tradičnom 37. memoriáli, ktorý prebiehal 28. a 30. júla 2017 v Erdevíku. Futbalisti Hajduka vo finále prekonali domácu Slogu 2 : 1, kým v boji o tretie miesto sriemskomitrovický Radnički porazil šídsky Radnički 2 : 0. Najlepším hráčom turnaja je Milan Mandić (Hajduk), najlepším brankárom je Dragoslav Petrović (Hajduk), kým sú dvaja najlepší strelci − Aleksandar Grković (Sloga) a Miša Mačvanski (Hajduk), ktorí dali po dva góly. Turnaj erdevíckej Slogy sledoval veľký počet divákov z tejto časti Sriemu. • ŠPORT •

Z HOSŤOVANIA MOŠOVČANOV V LALITI

Prišli, videli a vyhrali Juraj Pucovský

Macka, Zuzanu Stolićovú a Vericu Popovićovú, s ktorými sa tiež stretávali za posledných pätnásť rokov

posledný júlový piatok (28. 7.) veteráni lalitskej Panónie niekoľko hodín netrpezlivo čakali v Benkovej krčme na svojich milých hostí, dlhoročných kamarátov zo slovenských Mošoviec. Neveľká výprava veteránov ŠK Drienok po viachodinovom vyčkávaní na srbsko-maďarských hraniciach predsa predvečerom unavená aj z veľkej horúčavy pricestovala do cieľa svojej cesty – do Lalite. Nasledovalo srdečné zvítanie, ubytovanie, Mužstvá Panónie a Drienka pred zápasom občerstvenie a kamarátenie v horúcej letnej noci. Každá spoloč- na trávnikoch či vôkol nich tak v Lane strávená chvíľa je pre úprimných liti, ako aj v Mošovciach. Nejeden priateľov vzácna, krásna, neopako- z prítomných si zotrel slzu z oka vateľná... úprimne smútiac nad predčasným, Sobotňajšie ráno sa pre hos- aj tragickým odchodom týchto ľudí, titeľov a hostí začalo návštevou ktorí rozvíjali spoluprácu a budovaoboch lalitských cintorínov, kde li priateľstvo medzi Mošovčanmi

Pri hroboch bratov Momira a Stevana Erdeljanovcov

na hrobky Boženy Párnickej, Jána Cechmajstra, Pavla Gániho, bratov Momira a Stevana Erdeljanovcov Mošovčania a domáci položili kytice

Veselo bolo aj na tribúne

kvetov a zapálili sviečky. Pri tejto príležitosti si spoločne zaspomínali aj na Budimira Leskovca, Milorada Obradovića, Štefana Turčana, Jána • ŠPORT •

a Laliťanmi. Po chvíľach rozcítenia sa všetci spoločne vybrali na zápas. Veď život beztak beží ďalej, na nikoho nečaká. Organizátori sa rozhodli uchýliť zo silných, horúcich slnečných lúčov pod strechu, a preto si pre futbalový zraz zvolili halu Športovo-podnikateľského strediska v Odžakoch. Laliťania pred zápasom svojim hosťom odovzdali darčeky a pekný pohár, kapitáni Panónie Milorad Vučenov a Drienka Vladimír Jančí si podali ruky, ozvala sa píšťala rozhodcu Milivoja Jovkića a lopta sa rozkotúľala na hladkej palubovke.

Hostia posilnení domácimi hráčmi, Veliborom Krivokućom a Aleksandrom Popovićom, začali naplno a Jančí čoskoro prvýkrát prekonal Benku – 0 : 1. Potom šance nevyužili domáci Vučenov a hosť Rajček. Po hre rukou Popovića rozhodca Jovkić odpískal penaltu a zo siedmich metrov Pivarov vyrovnal – 1 : 1.

iba konštatovať, že keby boli vedeli, Krivokuću by neboli „požičali“ priateľom a nemohli sa načudovať, prečo ich spoluhráč Boba nehrá tak dobre aj v drese veteránov Panónie. PANÓNIA: Benka, Vranješ, Brkić, Grgić, Tancik, Vučenov, Gibulović, Pivarov DRIENOK: Plešo, J. Lúdik, P. Lúdik, P. Zubáň, Rajček, Jančí, Popović, Krivokuća Družobné posedenie Laliťanov a Mošovčanov bolo v sobotu večer v mestskom hostinci v Odžakoch, pri hudbe Ladislava Tamašiho a kamarátov, a speve Daniela Šomodiho. Predseda MOMS v Laliti Jaroslav Múdry odovzdal priateľom obraz Zuzany Hrnčiarovej s motívom Lalite, a potom zábava potrvala do polnočných hodín. Laliťania a Mošovčania sa rozlúčili v nedeľu s prianím, aby sa čoskoro

V druhom polčase sa stalo to, čo hádam nikto z hráčov, ani z divákov na tribúne nečakal. Mošovčania sfúkli svojich športových priateľov, ktorí sa nestačili ani poriadne poobracať, keď brankár Benka musel až šesťkrát vyberať loptu zo siete. Konečný výsledok je 1 : 7 (1 : 1). Kapitán Jančí pridal ešte dva góly a až štyrikrát sieť trafil Krivokuća. Bolo to žartu Pri nedeľnej rozlúčke na harmonike zahral po zápase, v ktorom sa Mošovčan Vladimír Bibza Mošovčania plne revanšovali za podobnú prehru – 10 : 4 opäť stretli. Päťdesiatka od prvého v roku 2014 na Memoriáli Milorada stretnutia v roku 1969 sa rýchlo a Obradovića-Mikicu. Laliťania mohli neúprosne blíži...

PRVÝ TRÉNING PANÓNIE. Na prvom zoskupení po takmer dvoch mesiacoch, v sobotu 29. júla, boli všetci hráči Laliťanov, okrem bratov Zorana a Ljubišu Dobrićovcov, Stoisavljevića a Moguša. Nové mená na zozname trénera Milana Marjanovića sú Dávid Lamoš, navrátilec z ruskokerestúrskeho Rusína, obranca Srđan Dobrić a dorastenec Dejan Brkin. Už tohto víkendu sa mužstvo Panónie (na snímke) zúčastní turnaja FK Slavija v dedine Bođani. J. P. 31 /4762/ 5. 8. 2017

Šport NA TOHTOROČNOM TURNAJI SNS – AQUAPARK 2017

Hralo 101 šachistov Marína Melichová

edno z úvodných podujatí 56. Slovenských národných slávností je šachový turnaj SNS – Aquapark 2017. Za podpory Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Matice slovenskej v Srbsku, Obce Báčsky Petrovec, Miestneho spoločenstva Petrovec a viacerých sponzorov zorganizoval ho v nedeľu 30. júla 2017 petrovský

pred Slovenskými národnými slávnosťami. Okrem domácich Petrovčanov boli tu Kulpínčania, Hložančania, Kovačičania, ale aj šachisti z Odžakov, Sombora, Nového Sadu, Belehradu, Zreňanina, Vršca, Šídu, Selenče, Lalite... Medzi nimi boli šiesti veľmajstri, deviati FIDE majstri, dvaja medzinárodní majstri a dve ženy, Valentina Batosová zo Šídu a Svetlana Stojadinovová z Tomaševca. Hralo sa podľa

Traja najlepší na turnaji 2017 s organizátormi

medzinárodní rozhodcovia, ktorí na konci vyhlásili mená najúspešnejších. Prvé tri miesta obsadili veľmajstri: tretí je Miroljub Lazić

Na tohtoročnom turnaji SNS v Petrovci 99 šachistov a dve šachistky

Najlepší šachisti Báčskopetrovskej obce

ŠK Mladosť na čele s predsedom Pavlom Marčokom, ktorý bol aj riaditeľom turnaja. V hale petrovskej ZŠ Jána Čajaka súťažilo 101 šachistov zo Srbska, Talianska a Chorvátska, pričom odľahlé slovenské prostredia tentoraz boli menej zastúpené pravdepodobne preto, že turnaj prebiehal týždeň

www.hl.rs

švajčiarskeho systému – 9 kôl po dvanásť minút. O tom, ako sa im darilo, možno zistiť na webovej stránke www.chess-results.com. Tento rapid turnaj, ako jeden z najsilnejších vo Vojvodine a v Srbsku je ratingovaný, čiže úradne prihlásený a zaradený medzi FIDE súťaže. Turnaj SNS v Petrovci sledovali

Informačno-politický týždenník

a najlepších Petrovčanov. Titul najlepšieho mládežníka si tak ako vlani zaslúžil Jakob Franka, ktorý obsadil aj tretie miesto ako Petrovčan. Druhú priečku si zaslúžil Rastislav Spevák a najlepší Petrovčan je Pavel Marčok. Na úrovni obce tretie miesto patrí Pavlovi Marčokovi, druhý je Milan Radosavljev z Kulpína a najlepší je Juraj Červenák z Hložian. Organizátori sú s priebehom turnaja spokojní, aj keď očakávali väčšiu účasť šachistov. Veria, že za to môže posunutý termín podujatia, avšak dúfajú, že sa im na budúci rok podarí nájsť spoločný jazyk – to znamená, že slávnosťový turnaj bude prebiehať tradične v slávnosťovú nedeľu. Potom sa určite prihlási viac účastníkov zo slovenských

z Belehradu (7 bodov), druhý Novosadčan Dušan Popović (7,5) a zvíťazil Borko Lajthajm (7,5) zo Zreňanina. Okrem pohárov a medailí získali aj peňažné a tiež vecné odmeny, ktorými organizátori odmenili všetkých účast- Daj si pozor, aby si neprehral! níkov. Vyhlásili aj najlepších v kategó- prostredí a nebudú chýbať ani rii spod L 2000, v kategórii vete- šachisti zo Slovenska. ránov nad 65 rokov, v kategórii Snímky: žien, mládežníkov, šachistov na úrovni Báčskopetrovskej obce T. Juríková-Marčoková

OPRAVA V minulom čísle nášho týždenníka a na on-line stránkach Hlasu ľudu v príspevkoch z matičného turnaja vo Vojlovici (str. 50 a 51) stala sa nám neúmyselná chyba, keďže sme prvého tajomníka na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade uviedli ako Jozefa Kollára, a správne priezvisko je Polák. Ospravedlňujeme sa pánovi Polákovi a čitateľov prosíme, aby si chybu v tomto zmysle opravili. Red. • ŠPORT •

Mladí rybári úspešne lovili ryby a za úsilie boli odmenení

Volejbalisti na novom piesočnatom ihrisku vedľa kanála

V RÁMCI TROJITÝCH OSLÁV KULPÍNA

Radosť zo športovania Katarína Gažová

Skupinovo prvé miesto obsadili deti petrovského spolku Karas, druhí boli úťažou pionierov v športovom pretekári kulpínskeho Zubáča a na rybolove na kanáli v Kulpíne vedľa treťom mieste zakotvili rybári hlorybárskej chatky ZŠR Smuđ v so- žianskeho spolku Šaran. botu 29. júla 2017 štartovali športové V rámci osláv otvorili novovybudopodujatia trojitých osláv v Kulpíne. vané ihrisko pre plážový volejbal, ktoÚčinkovali najmladší rybári z dedín ré mala na starosti Obec Báčsky Petrovec. Nachádza sa medzi kulpínskym futbalovým ihriskom a kanálom. Prvý zápas zohrali kulpínski a petrovskí volejbalisti a volejbalistky. V mene obce VK Kulpín dostal do daru novú koženú volejbalovú loptu, ktorú predsedovi Tošovi Radanovovi odovzdal Srđan Stojanović. Popoludní na ihriskách kulpínskej školy boli dve športové akcie: ZveľaNajlepší strelec – Slovák Ondrej Bohuš denie, rozvoj a promócia (vpravo) z petrovského spolku Lesík cyklistiky, kde deti súťažili v jazde na bicykloch a na Báčskopetrovskej obce a najlepších vedľajšom ihrisku súčasne mládež odmenili podľa hmotnosti úlovku. hrala basketbal. Predseda súťažiacej komisie ZŠR Nedeľa 30. júla bola ešte rôznoSmuđ Kulpín Zdenko Valentík mal rodejším športovým dňom. V areáli na starosti výsledky súťaže a predseda Poľovníckeho spolku Fazan sa koMOMS Kulpín Pavel Gaža odovzdal nala medzinárodná súťaž vo varení odmeny: medaily a poháre, ktoré poľovníckeho guláša. Súťažilo až zabezpečil MOMS. Najúspešnejší malí 35 kuchárskych skupín, medzi nimi rybári boli: Ján Abrahám z Petrovca aj hostia zo Slovenska, z obce Veľ(dve odmeny), Darko Meleg, tiež ké Zálužie. Najlepší guláš uvarili z Petrovca, a Denis Kolár z Kulpína. predstavitelia kulpínskeho Spolku

Futbalisti sa dobre zabávali na trávniku

vinárov a vinohradníkov, druhé miesto obsadila skupina Čepsi a tretie KUS Zvolen Kulpín. Do asfaltových terčov strieľalo 41 poľovníkov – strelcov, zaradených do siedmich skupín. Prvé miesto obsadili strelci petrovského Lesíka. Odmenu dostal aj najstarší účastník, 81-ročný Pavel Šuľan z Lalite. Najlepším strelcom – Slovákom bol Ondrej Bohuš z Petrovca, ktorý ako špeciálnu odmenu dostal poľovnícky vak, darček kulpínskeho MOMS. Ostatní najúspeš-

V silových disciplínach najlepší bol Kulpínčan Petar Berat, ktorý stokilogramovú guľu desaťkrát prehodil ponad tyč do výšky jedného metra

Účastníci súťaže o najsilnejšieho športovca v Kulpíne nejší strelci dostali medaily, poháre a ďakovné listiny, ako aj knižné dary od priateľov zo Slovenska. Osobitne ďakovnou listinou organizátori prejavili úctu k hosťom z Veľkého Zálužia, ktorí sa už niekoľko rokov zúčastňujú

súťaže vo varení guláša. Svoje zručnosti, silu a schopnosti predstavili aj športovci v rámci súťaže najsilnejších športovcov v Srbsku – Berat Power Gym na asfaltke vedľa ihriska FK Kulpín. Po zdolaní viacerých disciplín silového športu na otvorenom a vo veľkej horúčave, ale za podpory vytrvalého obecenstva, víťazom súťaže sa stal Kulpínčan Petar Berat, druhé miesto obsadil Milan Podkonjak, tretí bol tiež domáci hráč Miloš Berat, na štvrtom mieste súťaž skončil Renato Repić a na piatom Veljko Lukić. Zaujímavým zápasom tučných a chudých futbalistov, ktorým fandilo domáce obecenstvo na tribúne FK Kulpín, sa skončili aj športové podujatia v druhý deň osláv.

P R O G R A M Štvrtok 3. augusta 16.00 – Vernisáž fotografií Ondreja Miháľa (Dom MSS Ľudovíta Mišíka, MVS) 17.00 – Slávnostné zasadnutie NRSNM (GJK) 19.00 – Vernisáž Petrovské pohľady IX. Združenia petrovských výtvarných umelcov (Turistická organizácia) 20.30 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže (Slovenský dom, B. Palanka) Piatok 4. augusta 10.00 – Otvorenie 13. medzinárodnej filatelistickej výstavy PETROVEC FILA 2017 (ZŠ Jána Čajaka) 12.00 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu obce (Obec B. Petrovec) 15.00 – Vernisáž Slovenská krása v ľudovom kroji (Galéria Zuzky Medveďovej) 16.00 – Vernisáž Ľudové hudobné nástroje na Slovensku (foyer SVD) 17.00 – Ľudová veselica (Klub poľnohospodárov) 17.00 – Prezentácia knihy Slovenské národné slávnosti II. (Dom MSS Ľudovíta Mišíka) 18.00 – Vítanie hostí u predsedu obce (Obec B. Petrovec) 19.00 – Slávnostné otvorenie SNS (sieň SVD) 20.00 – Sláva národa hodná je obetí (chrám Boží) 22.00 – Rocktón 2017 – koncert slovenských rockových skupín Sobota 5. augusta 2017 9.00 – Futbalový turnaj mladších pionierov (Vrbara) 9.00 – Vítanie hostí (SVD) 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS (sieň SVD) 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia (Ul. maršala Tita) 13.00 – Súťaž vo varení zajačieho paprikáša (Klub drobnochovateľov) 13.30 – Medzinárodný kongres diabetikov (veľká sieň obce)

14.00 – Deň otvorených dverí – prezentácia cirkevného zboru a vystúpenie spevokolu (chrám Boží) 15.30 – Prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ (veľká sieň obce) 16.00 – Vyhodnotenie 7. kola fotosúbehu ÚKVS – Obdobie detstva vojvodinských Slovákov (reštaurácia Aroma) 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov (veľká sieň obce) 18.00 – Futbalový zápas chudí – tuční (Vrbara) 20.30 – Z batôžka minulosti do vena budúcnosti – galakoncert našich folklórnych súborov (ihriská ZŠ) Nedeľa 6. augusta 7.00 – Súťaženie športových rybárov (kanál DTD) 9.00 – Súťaženie stolných tenistov (ZŠ Jána Čajaka) 9.00 – Súťaženie poľovníkov (lovecký dom Lesík) 9.30 – Slávnosťové služby Božie (chrám Boží) 15.00 – O dvanástich mesiačikoch – detské divadelné predstavenie hercov ZŠ maršala Tita z Padiny (sieň SVD) 16.00 – Stretnutie slovenských novinárov (GJK) 16.30 – Futbalový zápas veteránov (Vrbara) 18.00 – Futbalový zápas, FK Mladosť – FK Tatra (Vrbara) 18.00 – Cyklistika pre deti (Námestie slobody) 19.00 – Svieť slniečko na naše líčko – galakoncert detských folklórnych súborov (ihriská ZŠ) 21.00 – Trampoty farmára Johna Enderbyho – divadelné predstavenie – Združenie občanov Komár z Kovačice a Padiny (sieň SVD)

SPRIEVODNÉ PODUJATIA: Sobota 5. augusta 8.30 – 14.00 – 9. Stretnutie zberateľov burzy (ZŠ Jána Čajaka) Expozície Múzea vojvodinských Slovákov sprístupnené počas SNS 2017: Slovenská izba a Detský oblek v Dome MSS Ľudovíta Mišíka. Počas SNS bude sprístupnený Najstarší dom.