Hlas 31 2018

Svadobný veniec na oslavách Kulpína Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 4. 8. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4814/

31



Z obsahu

Na znak ukončenia tohtoročnej žatvy 26. až 28. júla Vojlovicu skrášlil 24. ročník Dožinkových slávností.

Organizátori sa aj tohto roku pousilovali zaujať návštevníkov bohatým a pestrým kultúrno-spoločenským programom.

A. Chalupová

4. 8. 2018 | 31 /4814/

Uzávierka čísla: 1. 8. 2018

Podujatie Čuvarkuća (Skalnica) sa konalo v piatok 27. júla v Aradáči. Predstavili sa aradáčske meškárky, mladí recitátori a aradáčsky Folklórny súbor Mladosť. Ochutnávali sa herovky, trutule a iné starodávne dobroty.

D. Berediová

Syndikát Sloga – jeden z troch – v novosadskom spoločenskom podniku DES, s. r. o., spustil štrajk v pondelok 30. júla. Dožadujú sa riešenia vleklých problémov: vyplatenia zárobkov za posledné tri mesiace a cestovných nákladov, spojenia pracovnej doby, regulovania zdravotného poistenia... Až 60 percent zamestnaných v DES tvoria osoby s osobitnými potrebami.

J. Bartoš

Využitie prírodných zákonov, vlastností rastlín a plodín pestovaných v záhradách či na poli má veľký význam pri zvyšovaní úrodnosti a dopestovaní zdravej úrody. Niektoré rastliny na seba pôsobia priaznivo, iné zas naopak – brzdia rast a rozvoj svojich susedov. Tomuto vzájomnému pôsobeniu odborne hovoríme alelopatia. Ľ. Sýkorová

Ako inak, pravdaže, koncertom, selenčský Komorný zbor Zvony v piatok 27. júla v rímskokatolíckom kostole Najsvätejšej Trojice v Selenči oslávil 25. výročie svojho pôsobenia. Ako gratulanti spolu s jubilantmi na oslave sa predstavili i ďalšie selenčské hudobné telesá a na záver programu si zaspievali všetci spolu.

D. Vŕbová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Na SNS iba manifestujeme U

ž aj vrabce na streche čvirikajú, pravda, ak sa nerozpŕchli pre neznesiteľné horúčavy, po akých sa v poslednom desaťročí organizujú Slovenské národné slávnosti, že náš národnostný sviatok má dobré finančné zabezpečenie. Ale aj napriek tomu množstvo ochotníkov, aktivistov pôsobiacich v petrovských miestnych spolkoch a združeniach dobrovoľne a bez žiadnej úhrady prikladajú svoje ruky a zručnosti, aby Slávnosti každý rok dopadli čím lepšie a boli čím veľkolepejšie.

Vlani sme písali, že SNS 2017 prebiehali po neznesiteľných horúčavách. Vysoké teploty bývali aj v minulých rokoch, dokonca aj občasné výdatnejšie dažde, zvlášť vo večerných alebo nočných hodinách, ale také páľavy, aké vládli vlani v prvý augustový víkend, keď sa ortuť v teplomeroch v chládku šplhala na 40. stupienok a na slnku azda aj o polovicu vyššie, sme ešte nezažili. Práve v tom a v takom teplotnom „zahýbeli“ sa našinci, ale aj hostia zo zahraničia, priam hrdinsky vyobliekali do ľudových krojov a vystupovali na improvizovanom javisku na Námestí slobody, či večer na javisku na ihriskách vedľa základnej školy. Uvidíme ako to bude tohto roku, keď sa SNS posunuli na druhý augustový víkend.

Každoročne program SNS je viac než bohatý a zostavený už podľa strnulej a presnej schémy. Čoraz častejšie možno počuť poznámky, že je to najväčším nedostatkom Slávností, že im chybuje inovácia, aby sa nepodobali jedny na druhé ako dvojičky.

Organizátori už dlhý rad rokov ponúkajú Slávnosti ako podujatie, na ktorom sa predstavia kultúrne, resp. športové dosahy, stretnú sa známi, priatelia, prídu aj viacerí hostia a domáci žijúci v zahraničí. Ale na strane druhej, aby po Slávnostiach zostalo niečo trvalé, azda už nik z organizátorov si ani netrúfa. Spa-

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

6 Reprezentatívna výstava Za horami, za dolami...

SLOVENSKO Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

mätajme sa len na viaceré ročníky SNS, keď sa práve tento sviatok Slovákov využil na to, aby sa založili podujatia, či inštitúcie, na ktoré sme aj dnes právom hrdí a ktoré nám zaručujú obstátie a zachovanie národnej svojbytnosti na tejto vojvodinskej rovine.

Slávnosť, ktorú dnes oslavujeme ako úradný sviatok všetkých Slovákov v našej krajine, vznikla po odlúčení sa regiónu Vojvodina od bývalého štátu Rakúsko-uhorskej monarchie ihneď po ukončení prvej svetovej vojny. SNS vznikli podľa vzoru Martinských augustových slávností, ktoré sa v Turčianskom Svätom Martine konajú ešte od roku 1879. Okrem kultúrnych obsahov organizátori niekdajších SNS sa zakladali aj o národnostné obsahy. Počiny, ktoré sa konali práve počas SNS, potom mali ďalekosiahly dopad na vývin našej menšiny. Už počas prvého ročníka národného snemovania roku 1919 bola otvorená kníhtlačiareň v Petrovci, ktorá dodnes po slovensky vytlačila tisícky kníh, k tomu i rôzne periodiká. Počas 5. SNS v júli 1923 položili základný kameň budovy klenotnice nášho školstva – Slovenského reálneho gymnázia. Roku 1932 počas Slávností založili Maticu slovenskú v Juhoslávii, ktorá potom ešte ráznejšie rozhýbala národnostný život a zapojila sa do organizácie SNS. Po druhej svetovej vojne na 26. alebo na 5. obnovených SNS v auguste 1948 slávnostne otvorili ďalšiu národnostnú inštitúciu. Šlo o Slovenské múzeum, neskoršie pôsobiace ako Národné múzeum v Petrovci. Slávnosti neboli príležitosťou iba nstretnúť sa, pohovoriť si, prezentovať dosahy, naobedovať sa, ale aj urobiť niečo užitočné pre našu národnosť.

A ako sme my dnes s touto zložkou národnostného prejavu?

Jaroslav Čiep

7 Odišla hviezda bývalej Juhoslávie

ĽUDIA A UDALOSTI

15 Dožili sa vlastných miestností

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Tohtoročné počasie vyhovuje väčšine poľnohospodárskych plodín

KULTÚRA

27 Zvony jubilea, čiže jubileum Zvonov

ŠPORT

41 Radosť zo súťaží Autorka titulnej fotografie: Katarína Gažová 32 /4815/ 11. 8. 2018

3

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Aký zvon... Kým nepadne krv...

Juraj Bartoš

A

ké srdce, taká reč. Aká hlava, taká vrava. Aký vtáčik, taký spev; aký medveď, taký rev; aká sviňa, taký kvik; aký úplaz, taký šmyk; aké drevo, taký cvik. Sotva niektorú z uvedených alebo podobných ľudových výpovedí mala na zreteli Vjerica Radeta, podpredsedníčka Národného zhromaždenia Republiky Srbsko, národná poslankyňa a funkcionárska Srbskej radikálnej strany, keď prednedávnom na svojom twitter účte napísala: „Čítam, zomrela Hatidža Mehmedović zo združenia businessmaniek Srebrenice. Ktože ju pochová. Manžel alebo synovia?“ Aká spupnosť, aká bezohľadnosť, aká neľudskosť... Aký olej na oheň.

Aká soľ na otvorenú ranu. Aký podnet na vznietenie vášní. Na ďalšie deľby v krajine, v ktorej deľby akoby boli fundamentom na stavanie budúcnosti.

Od planého človeka planá reč.

Autorka najjemnejšie povedané poburujúcej výpovede dozaista vedela, že manžel a obaja synovia zosnulej Hatidže Mehmedovićovej boli zavraždení v Srebrenici, podobne ako niekoľko tisícok ďalších ľudí. Následne neprípustného prejavu nenávisti a urážok, ktoré Radetová spôsobila rodinám nevinných obetí, niekoľko poslaneckých skupín v NZ iniciovali jej odvolanie z funkcie podpredsedníčky parlamentu. Pravdaže, medzi nimi neboli aj členovia počtom najsilnejšej parlamentárnej strany SNS, ani SRS... Takže požiadavku o zmenu Radetovej podporilo menej ako 85 poslancov. Samým tým sa k spomenutej iniciatíve poslanci v NZ Srbska nevyjadria súrne, lež dakedy v októbri. Ak dovtedy na „prípad“ nezabudnú, respektíve ak nebudú mať „dôležitejšiu robotu“.

Sú krajiny, v ktorých by autori / autorky urážlivých vyslovených či napísaných slov rezignovali sami.

Uvedomujúc si, že: Rana sa zahojí, ale slovo nie. Lebo, ako sa hovorí: Dobré reči ďaleko idú, ale plané ešte ďalej. Žiaľ, zase sme raz svedkami skutočnosti bazírujúcej na ľudovej múdrosti, ktorá znie: Aký zvon, taký zvuk; aké gajdy, taký hluk.

Dokedy?

4

www.hl.rs

Juraj Bartoš

T

ýždňovým štrajkom odpovedá Advokátska komora Srbska na vraždu známeho belehradského právneho obhajcu Dragoslava Mišu Ognjanovića. „Tento zločin nie je len úder na advokátstvo, ale je úder na právny štát,“ povedal na pondelkovej tlačovke Viktor Gostiljac, predseda AKS. „Advokátska profesia je zasiahnutá, ale nie aj zastrašená,“ podčiarkol a dodal, že v poslednom desaťročí bolo zaznamenaných päťdesiat útokov na advokátov, pričom vraj zo štatistiky prokuratúry vyplýva, že až 95 % týchto útokov sa vedie ako neriešených. Preto sa v AKS rozhodli pre štrajk, počas ktorého advokáti nezastupujú klientov pred súdmi, verejnými žalobcami a políciou, nemienili tiež konať pred orgánmi správy, notármi a súkromnými vykonávateľmi.

Avizovali, že v týždni, ktorý sa končí, budú konať v prípadoch prijatia rozhodnutia o zadržaní a výsluchu pred súdom pri príležitosti určovania zadržania vo vyšetrovacej väzbe.

Advokáti týmto spôsobom chcú prinútiť štátne vyšetrovacie orgány, aby súrne odhalili vraha advokáta Ognjanovića, ktorého v poslednú júlovú sobotu v Novom Belehrade strelnou zbraňou usmrtil neznámy útočník. V utorok sa stretli s ministerkou spravodlivosti Nelou Kuburovićovou.

Denná tlač uviedla, že sa uzhodli na založení odborného trvalého telesa, ktoré bude sledovať všetky útoky na advokátov. Dragoslav Ognjanović, ako uviedli domáce médiá, bol členom právnického tímu kriminálnika Luku Bojovića.

Médiá sa domnievajú, že ide o ďalšie zúčtovanie kriminálnych klanov, pri ktorom utrpel poranenie ruky syn zavraždeného advokáta Petar Ognjanović, ktorý je teraz pod záštitou polície. Zmieňujúc sa o vražde advokáta Ognjanovića, prezident Aleksandar Vučić vyhlásil, že bezpečnostná situácia je celkove lepšia ako v uplynulých rokoch. Priznal sa však, že ho znepokojuje vojna dvoch klanov

Informačno-politický týždenník

o trh narkotík a dodal: „Štát bude podnikať ešte ostrejšie a vážnejšie akcie, aby sme im dali najavo, že Belehrad a Srbsko nemôžu byť polygón pre ich pôsobenie.“ Mimochodom, nebol to prvý sľub týkajúci sa riešenia kriminálnych prípadov alias obchodov opiátmi, vrážd a iných porušení zákonov.

Pred dvoma týždňami Srbsko ohromila správa o zákernom útoku na Miloslava Radisavljevića (83 rokov), starého otca Jeleny Đokovićovej, manželky tenistu Novaka Đokovića. Útočníka Branislava Matića (38) zo Sriemskej Mitrovice polícia zaistila v predchádzajúci piatok, neskôr aj jeho potenciálneho komplica. Je upodozrievaný z trestného skutku, t. j. z toho, že so svojím pomocníkom v nočnej hodine prepadol Radisavljevića v jeho rodinnom dome, odcudzil mu telefón a 26 000 dinárov, vyviedol ho von, pripútal ho o neďaleký elektrický stĺp, a potom od rodiny žiadal vysoké výkupné. Únosca sa k zlodejstvu priznal, pokým Dragan Jerinić (36) z Belehradu, ktorého upodozrievajú ako spolupáchateľa, vinu popiera.

Pravdaže, nielen nešťastný Miloslav, ale aj celá rodina utrpela stres. Sotva sa ho zbavia poľahky.

Práve tak, ako sa spomienky na nepríjemný zážitok sotva zbaví istý Staropazovčan v pokročilom veku, ktorého asi pred dvoma mesiacmi, kým sa viezol na bicykli, knokautoval jemu neznámy mladík, údajne preto, že starec urážal istú dievčinu. Video snímka hrozivého útoku sa aj dnes točí na internete. Utorkový Blic písal o maniakovi, ktorý už celé roky robí ľuďom zle, sem-tam si za svoje „hrdinstvo“ odpyká v base a pokračuje v skutkoch, ktoré naháňajú strach obyvateľom Atenice, dediny neďaleko Čačka. Jazdiac na bicykli udiera vraj ľudí do hlavy, inokedy prepicháva pneumatiky na autách, rozbíja okná... Občania sa sťažujú, že keď žiadali o pomoc, kompetentní im opakovali to isté: polícia a prokurátor sú bezmocní... až kým nepadne krv!

Naskutku musí padnúť krv; ozaj, musí vyhasnúť ľudský život? Vari sú to podmienky na naštartovanie zvýšenia starostlivosti o bezpečnosť? Nie je to príliš vysoká cena na konzumovanie niečoho, čo by v usporiadanom právnom štáte malo byť samozrejmosťou?

Iný uhol reality

Nikola Petkov • TÝŽDEŇ •

ŠTRAJK V NOVOSADSKOM PODNIKU DES

pre prácu, bojovnícke a sociálne otázky. V ňom sa konštatuje, že vláda Srbska roku 2015 odporúčala skupine podnikov, akým je DES, aby vypracovali vopred prepravený plán reorganizácie (tzv. UPPR) nejsť domov, čokoľvek treba... KEBY ZAVÍTALA FINANČNÁ Juraj Bartoš v súlade s predpismi o bankrote. MiŠtrajkujeme preto, aby sme, ak POLÍCIA... nisterstvo podporilo vypracovanie „Keby sem vošla inšpekcia, našla tohto plánu a patričným subjektom amestnanci Podniku pre môžeme, nedovolili, aby tento by všeličo,“ pritakáva predsedníčka (Daňovej správe, republikovým profesionálnu rehabilitá- podnik zanikol.“ Niektorí štrajkujúci sa s nami syndikátu Sloga DES, založeného fondom pre zdravotné poistenie ciu a zamestnávanie invalidných osôb DES, s. r. o., Nový dali do reči. Sú rozhorčení, na- zhruba pred dvoma mesiacmi. Ako a penzijné a invalidné poistenie...) nám povedal jeho podpred- odporúčalo, aby pohľadávky voči Sad v pondelok 30. júla seda Milan Pavlov, založili ho podniku DES, s. r. o., Nový Sad prerušili prácu. Dožaz toho dôvodu, že tri predtým boli konvertované na základný dovali sa vyplatenia poexistujúce odborové organi- kapitál podniku. Zamestnanci DES sledných troch platov, zácie v tomto podniku neob- sa domnievajú, že im tzv. sociálny ktoré nedostali, ako aj hajovali práva zamestnancov program nebol jasne prezentovaný cestovných nákladov. v súlade s ich potrebami a a nesúhlasia s ním. Mienia, že na Žiadajú tiež, aby im boli požiadavkami. overené zdravotné knižzáklade neho „všetci zamestnaní Na otázku, čo podnikla Slo- majú opustiť podnik“. ky a spojená pracovga, od koho žiadala pomoc, ná doba. V pondelok Ako oznámil portál 021, v utorok Stepanovová odpovedá: „Ob- do podniku DES prišli zástupcovia ráno o siedmej na dvore rátili sme sa ministrovi Đorđe- Agentúry pre pokojné riešenie tohto podniku v Ulici vićovi, predsedníčke vlády sporov. Štrajkujúci povedali, že Bogdana Garabantina Ane Brnabićovej, prezidentovi neveria, že ich prítomnosť pomôštrajkovalo asi 60 ľudí Vučićovi, primátorovi Nového že pri rokovaniach s úradujúcim a v utorok ich bolo viac Sadu... Prisľúbili z ministerstva, riaditeľom. Od neho, ako nám poako 80. Podnik DES bol Štrajk v DES spustili v pondelok ráno že sa prídu s nami porozprávať, vedali, tiež na pôde rezortného založený roku 1948 a z približne 190 zamestnancov hnevaní a zúfalí. Zároveň sú od- že nám ozrejmia... Neprišli, ani ministerstva doteraz dostali už asi 60 % tvoria invalidné osoby, hodlaní pokračovať v štrajku – až nevidíme, žeby podnikli akékoľvek veľa sľubov, ale k náprave zúfalej predovšetkým ľudia s poškode- pokým zamestnávateľ nesplní konkrétne kroky.“ K štrajku, ktorý situácie nedochádza. všetky ich požiadavky. Na otázku, zorganizoval syndikát Sloga DES, ným sluchom. „Ak bude treba, pôjdeme aj pred Keď sme v pondelok prišli či jednou z príčin meškania platov sa pripojili aj členovia iných od- radnicu, na ulicu, ak načim, budeme k podnikovej bráne, muž v uni- nie je aj skutočnosť, že aj v stanoch, možno aj forme bezpečnostnej služby nás majú čoraz menej prápred ministerstvom v Beidentifikoval. Povedal, že riaditeľ ce, hovoria, že na nich lehrade,“ vyhlásila pre odišiel, a že sa vráti o pol hodi- je, aby pracovali, a na Hlas ľudu Zorica Stepanony. Nedočkali sme sa ho ani po vedúcich, aby robotu vová. Máme plán B a plán takmer celej hodine. Situáciu zabezpečili.

C... V stredu, keď vznikal „Za to nemôžu robotv podniku štrajkujúci kvalifikujú prítomný text, sme sa ako katastrofálnu. Predsedníčka níci,“ vraví Stepanovová. dozvedeli, že štrajkujúreprezentačného syndikátu Sloga „Na to sú tu riaditeľ a osci v podniku DES chcú DES Zorica Stepanovová nám tatní vedúci,“ zapája sa v pondelok 6. augusta povedala, že zamestnaní v tomto do rozhovoru jeden z o 11.00 h vyjadriť svoje podniku naposledy dostali mar- nich. „Robotník je tu na požiadavky pred mestcový plat – 1. júna 2018. Úradujúci to, aby pracoval a dostáskou radnicou v centre generálny riaditeľ DES Branislav val plat. My sme pred Nového Sadu, o čom vraj Kostadinović im v pondelok ráno piatimi rokmi vyrábali v súlade s platnými predsľúbil, že zabezpečí platy a dodal, veľké elektroskrine, boli „My chceme robiť a vedúci podniku majú zabezpe- pismi včas upovedomili že ak sa problémy nepodarí riešiť, sme veľkovýrobcovia, čiť prácu,“ vravia štrajkujúci príslušné orgány. dá výpoveď. Neskoršie, na sklonku zásobovali sme celú Voj„Vidíš tie tam spílené pracovnej doby, zamestnancom vodinu. Prišli sme potiaľ, že sme borových organizácií pôsobiacich rúry? Tam bola velikánska tabuľa, oznámil, že dostali aprílový plat. sa stali subdodávateľmi malých v tomto podniku, čo Stepanovo- na ktorej boli údaje o pomoci SloV súvise s možnosťou riadite- firiem, ktoré kedysi boli našimi vú neprekvapuje: „Mienim, že sú venska firme DES; neboli to malé ľovej demisie Stepanovová sa subdodávateľmi, a čo je najhor- záujmy všetkých zamestnaných peniaze. Keď vlani v auguste prišiel vyjadrila jednoznačne: „Nám jeho šie, teraz sme ich dlžníkmi.“ Ďalší rovnaké, takže každý, bez ohľadu terajší direktor, tabuľa zmizla.“ Tak výpoveď neznamená nič. Nič robotník vraví: „Oni nás zásobujú na príslušnosť ku ktorémukoľvek povedal muž, ktorý nás v Hlase nám neznamená ani jeden plat reprodukčnými materiálmi a za- syndikátu, treba, aby sa pripojil ľudu ešte pred dvoma mesiacmi a jedny cestovné trovy. On odíde, budujú sa...“ Iný dodá: „Tu bez ku štrajku.“ informoval o narastajúcich probV súvislosti s listom, ktorý repre- lémoch v tomto spoločenskom príde iný; všetci sa oni vynáj- finančnej inšpekcie, bez finančdu. My žiadame naše meškajúce nej polície niet záchrany!“ „Ja tu zentatívny syndikát Sloga DES za- podniku, ktorý bol založený ako platy... Ľudia sú pripravení vyjsť pracujem 37 rokov,“ ozve sa starší slal na adresu prezidenta a premiér- neprofitový. Podrobnejšie o nich – v na ulicu, pred mestskú radnicu, muž. „Nikdy nebola horšia situácia ky Srbska, predsa 23. júla dostali nasledujúcom čísle našich novín. písomnú odpoveď – z Ministerstva pred ministerstvo, postaviť stan, ako teraz; nikdy!“

Nepočujúcich počujúci nepočujú!

Z

• TÝŽDEŇ •

31 /4814/ 4. 8. 2018

5

Týždeň K TOHTOROČNÝM SLÁVNOSTIAM

Reprezentatívna výstava Za horami, za dolami...

Jaroslav Čiep

V

znikla s cieľom širšej verejnosti komplexne predstaviť život Slovákov vo Vojvodine od ich príchodu až po súčasnosť. Ide o dokumentárnu výstavu Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine, ktorá vznikla na pôde Múzea Vojvodiny v Novom Sade roku 2016. Jej pomenovanie pramení z textu ľudovej piesne Za

horami, za dolami lúčka zelená, zamiloval som si dievča, čierne oči má. Hory a doliny aj symbolicky pripomínajú cestu, ktorou sa

poberali naši predkovia, kým neprišli na tunajšiu „žírnu rovinu“.

Výstava je výsledkom viacročného projektu Múzea Vojvodiny a jej autormi sú kustódi, etnológovia, historici a kunsthistorici: Anna Séčová-Pintírová, Mr. Katarína Radisavljevićová, Alek-

6

www.hl.rs

sandar Petijević, Tatjana Bugarská, Vojislav Martinov, Mirjana Lakićová, Čarna Milinkovićová a Aleksandra Stefanovová. K nim treba priradiť aj externých odborníkov, ktorí „recenzovali“, čiže cizelovali výstavu. V tomto prípade nemožno nespomenúť prof. Dr. Samuela Čelovského, nášho eminentného historika.

Výstavu si najprv mohla pozrieť novosadská verejnosť v Múzeu Vojvodiny, neskôr aj

od septembra do decembra 2017 návštevníci v Slovenskom národnom múzeu v Martine a od decembra 2017 do apríla aktuálneho roku v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave na Slovensku. A od začiatku júna 2018 jej časť je sprístupnená v Múzeu vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci, presnejšie v miestnostiach Galérie Zuzky Medveďovej. Aby táto výstava bola nainštalovaná v Báčskom Petrovci, pričinila sa Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vlastnými finančnými zdrojmi. Výstava vlastne mala byť stálou expozíciou o našom živote a pretrvávaní umiestnená v Petrovci. Žiaľ, Múzeum vojvodinských Slovákov na to nemá primerané vlastné priestory, lebo projekt adaptácie chmeľového skladu na účely muzeálnej činnosti a aktívneho pôsobenia tejto inštitúcie v adekvátnych priestoroch skrachoval. A dodnes tento problém zostal nedoriešený.

Informačno-politický týždenník

Výstavu Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine si záujemcovia v Báčskom Petrovci budú môcť pozrieť do 30.

Ešte raz upriamujeme pozornosť čitateľov Hlasu ľudu, ale aj ostatnej verejnosti, nielen slovenskej, že ak si ju doteraz nepoprezerali

septembra 2018. Bude teda otvorená aj počas Slovenských národných slávností, keďže ju organizátori Slávností zaradili medzi sprievodné podujatia.

buď v Novom Sade, na Slovensku, alebo už aj v Petrovci, majú príležitosť dôkladne si výstavu poprezerať aj v dňoch najväčšieho sviatku tunajších Slovákov.

Stojí to za to. Výstava zachytáva a predstavuje tie charakteristiky Slovákov vo Vojvodine, ktoré reprezentujú našu identitu. Na výstave sa prezentuje slovenské hmotné, duchovné a kultúrne dedičstvo. Expozícia muzeálnych predmetov, archívnych materiálov a výtvarných diel v širších kultúrno-historických súvislostiach znázorňuje život slovenskej etnickej skupiny vo Vojvodine od prisťahovania po súčasnosť.

Na ukážku prinášame zábery po jej otvorení v Galérii Zuzky Medveďovej, kde si ju návštevníci prezerali so záujmom.

• TÝŽDEŇ •

Slovensko VIACERÉ ČASTI SLOVENSKA DOPLÁCAJÚ NA SUCHÁ, ALE AJ PRÍVALOVÉ DAŽDE

Nemilosrdné počasie Rastislav Boldocký

M

začiatok žatvy pšenice. Tá sa v niektorých prípadoch začala kosiť ešte pred repkou a jačmeňom. Mimochodom, úroda repky a ďalších husto siatych obilnín je o 10 až 15 percent nižšia ako dlhodobý priemer. Ako píšu aktuality.sk, na východe Slovenska suchá spôsobili po-

imoriadne teplá jar, chladnejší začiatok leta, potom horúčavy a prívalové dažde. Počasie v posledných mesiacoch akoby sa zbláznilo. Extrémy nielenže nepôsobia blahodarne na ľudské zdravie, ale na Slovensku spôsobili a pôsobia veľké materiálne škody. Obdobia sucha sa podpíšu pod nižšiu úrodu, zatiaľ čo dažde už majú na svedomí viaceré miestne záplavy, najhoršia z nich bola v polovici júla v Tatrách. Poľnohospodárom komplikujú Aprílové a má- život obdobia sucha jové suchá narobili pestovateľom starosti na malší rast kukurice a zemiakov, celom území krajiny. Na západe redší a nižší je aj mak. Straty na vysoké teploty a nedostatok výnosoch sa odhadujú na 10 až zrážok majú na svedomí skorý 30 percent, v najťažšie postih-

nutom okrese Spišská Nová Ves až 40 percent. Podobné ťažkosti hlásia poľno- Rozvodnený potok Javorinka hospodári aj z viacerých regiónov stredného v Okrese Kežmarok, kde sa z koryta vylial Studený potok.

Slovenska.

Celkom inej pove- Úrady museli evakuovať niekoľternostnej pohrome ko stoviek ľudí zo zaplavených museli v polovici chatových oblastí a domov a júla čeliť obyvatelia dočasne ich umiestnili v miesta návštevníci viace- nej škole a na obecnom úrade.

Meteorológovia majú pre výrých častí severného Slovenska – v prvom kyvy počasia počas posledných rade Vysokých Tatier. mesiacov jednoznačné vysvetV dôsledku prívalo- lenie – môžu za to klimatické vého dažďa sa vy- zmeny spôsobené človekom. A liali viaceré miestne podľa nich to bude len horšie, toky a spôsobili veľké v nasledujúcich rokoch vraj škody – len v prípade môžeme očakávať ešte väčšie Tatranskej Javoriny sa extrémy.

Mimochodom, na prelome podľa predbežných odhadov Tatranského národné- júla a augusta Slovensko zápaho parku vyšplhajú na približne silo s vlnou tropických horúčav.

700-tisíc eur. Najdramatickejšia Foto: TASR situácia bola v obci Stará Lesná

SMRŤ SPEVÁKA OLIVERA DRAGOJEVIĆA ZAREGISTROVALI AJ SLOVENSKÉ MÉDIÁ

Odišla hviezda bývalej Juhoslávie R. Boldocký

S

mrť chorvátskeho speváka Olivera Dragojevića si všimli aj slovenské médiá, čo je pomerne výnimočná záležitosť – až na tvorbu Gorana Bregovića je tu správ o hviezdach populárnej hudby z územia bývalej Juhoslávie ako šafranu. Pôvodnú informáciu priniesla štátna agentúra TASR a na svojich internetových stránkach ju prebrali aj viaceré médiá, napríklad denníky Sme a Denník N. „Dragojević mal v bývalej Juhoslávii obrovský úspech vďaka svojim romantickým hitom spievaným v dialekte typickom pre Dalmáciu,“ píše Sme v článku s titulkom Zomrel Oliver • SLOVENSKO •

Dragojević, patril medzi hviezdy Juhoslávie. Denník dodáva, že spevák o popularitu neprišiel aj po rozpade spoločného štátu južných Slovanov. „Veľmi obľúbený bol aj v Srbsku, kde však po vojne za nezávislosť Chorvátska z rokov 1991 – 95 odmietal koncertovať,“ uvádzajú noviny a pripomínajú, že hudobník vystúpil aj v newyorskej Carnegie Hall, v londýnskej Royal Albert Hall, v parížskej Olympii či v Opere v Sydney.

Médiá k článkom na svojich internetových stránkach zverejnili aj ukážky Oliverových hitov, aj keď nie tých úplne najväčších: Sme sa rozhodlo pre pieseň

Cesarica, Denník N zasa pre Kad mi dođeš ti.

Mimochodom, na Slovensku je zrejme najznámejšia Oliverova pieseň A sad adio, keďže sa tu ešte v časoch socializmu mimoriadnej popularite tešil televízny seriál Horúci vietor. Ďalší Slováci Olivera poznajú z dovoleniek na Jadrane, hoci kamaráti a známi, s ktorými som sa rozprával o chorvátskej hudbe, skôr poznali

Mišu Kovača a Terezu Kesoviju. „Jasné, Mišo Kovač. Náš basketbalový tréner ho zbožňoval, keď sme niekam cestovali, povinne sme ho museli počúvať v autobuse,“ spomínali často.

V rámci diskusií pod článkami o Oliverovej smrti sa objavilo aj zopár komentárov, ale podľa obsahu príspevkov a vzhľadom na používanie srbského jazyka, zrejme išlo o dolnozemských Slovákov. „Na tvojich piesňach sme vyrastali, my, vojnová generácia 70,“ píše jeden z čitateľov. „Zbogom Olivere. Mladosti moja,“ dodáva ďalší.

31 /4814/ 4. 8. 2018

Foto: internet

7

Ľudia a udalosti Ukončená rekonštrukcia artézskej studne M STARÁ PAZOVA

Anna Lešťanová

iestne spoločenstvo vykonalo kompletnú rekonštrukciu jedinej artézskej studne v Starej Pazove. Priestor okolo studne, populárnejšej ako Kertíz, ktorá sa nachádza na rohu Ulice partizánskej a Ul. Jána Sýkoru, vydláždený je dlaždicami, takže vyzerá celkom inak a pôsobí oveľa krajšie ako predtým.

Studňa v Kertíze, čo je starý názov Ulice partizánskej, jestvuje už 80 rokov a hlboká je okolo 180 metrov.

Staropazovčania túto vodu radi pijú a hovoria, že nepochybujú o jej bakteriologickej a chemickej čistote. Zatiaľ kontrolu správnosti vody okrem samotných občanov vykonáva i tamojší VKP Vodovod a kanalizácia. Podľa slov Dragoslava Bonđiho, predsedu Výkonného výboru Rady MS Stará

väčšie zásluhy na úprave má hájnik Ján Kiš-Kile. Bola to jeho dlhoročná túžba, hoci nežije v tejto časti Pazovy.

Tak teda z jeho iniciatívy, ako aj z iniciatívy iných občanov vedenie MS rozhodlo, že v spolupráci s Rotary klubom upraví studňu a okolo nej

Dragoslav Bonđi pri pekne upravenej studni Pazova, po vykonanej rekonštrukcii studne tiež plánujú vykonať dôkladnú analýzu tejto vody. „Okrem iniciatívy občanov naj-

Občania vodu z Kertízu vždy radi pijú

formuje malé plató. Členovia Rotary klubu sa postarali o hradenie výdavkov na úpravu priečelia studne a MS financovalo všetky ostatné práce,“ povedal náš spolubesedník.

Celkom nový výzor dostala i prístupová cestička, ktorú namiesto starého opotrebovaného betónu zdobia pekné dlaždice. Plató okolo studne lemujú tri žardiniéry na kvety, ako aj smetný kôš. Pre nesvedomitých vodičov, ktorí sem prídu po vodu, budú predstavovať prekážku a nedovolia im parkovať svoje autá tesne pri studni, čo doteraz bolo veľmi častým javom.

Obyvatelia okolitých ulíc sú veľmi viazaní k tejto studni, predovšetkým preto, že dáva dobrú a zdravú pitnú vodu, ale iste aj preto, že sa pri studni ľudia schádzajú, aby sa porozprávali a dozvedeli sa, čo nového v Pazove.

KULTÚRNE LETO V KYSÁČSKOM SND

Výstava kaktusov a sukulentov Michal Ďurovka

N

ekaždodenná výstava, ktorú pripravili štyria pestovatelia a milovníci kaktusov a sukulentov, osviežila kultúrne leto v Kysáči. Otvorená bola v piatok 27. júla v priestoroch SND a v organizácii KUS Vladimíra Mičátka.

Svoje najexkluzívnejšie exponáty vystavili Janko Hodolič z Pivnice a domáci Anna Bičiarová, Jasna Grňová a Michal Francisty, predseda spolku, ktorý aj moderoval

vernisáž. Báseň zarecitovala Elena Surová, učiteľka na dôchodku.

Výstavu pichľavej zelene svojimi obrazmi kvetinových zátiší skrášlila maliarka Mária Sláviková.

Michal Francisty prítomných dôkladne informoval, že kaktusy patria medzi sukulentné rastliny.

Sukulencia vznikla ako jedna z reakcií na nepriaznivé klimatické podmienky v oblastiach, kde je limitujúcim faktorom nedostatok vody. Každá rastlina, ktorá je schopná vo svojom tele pú-

Medzi rozkvitnutými kaktusmi

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vystavovatelia Michal Francisty, Anna Bičiarová, Janko Hodolič a Jasna Grňová tať zásobu vody, je sukulentná.

Podľa toho, kde si rezervu tvorí, rozdeľujeme sukulenty na listové, koreňové a stonkové, ku ktorým patria predovšetkým kaktusy. Jednoducho povedané, každý kaktus je sukulent, ale nie každý sukulent je kaktus. Kaktusy pochádzajú zo všetkých troch amerických subkontinentov, len málo druhov sa vyskytuje ako pôvodná zložka flóry Madagaskaru a Srí Lanky.

Bohatá čeľaď kaktusov zahrňuje približne 2 500 druhov z 300 rodov. Časť kaktusov rastie v púšťach, ostatné dávajú prednosť menej drsným podmienkam polopúšti, suchých stepí, opadavých lesov či trávnatých spoločenstiev.

Trojdňová bohato navštívená výstava bola venovaná 245. výročiu príchodu prvých slovenských rodín do Kysáča a 10. výročiu obnovenej činnosti KUS Vladimíra Mičátka.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

DEŇ ŽATVY 2018 V KOVAČICI

Podujatie, ktoré láka nielen Kovačičanov Anička Chalupová

V

a posledný júlový víkend 28. a 29. júla sa uskutočnil 8. ročník podujatia Deň žatvy v Kovačici. Vďaka úspešnej organizácii Združenia

zábava so slovenskou ľudovou hudbou, kde do tanca hrali ďalší kovačickí muzikanti − Ján Bartoš st., Ján Bartoš ml. a Martin Torňoš.

Túto už tradičnú akciu kovačických poľnohospodárov i tohto roku finančne podporila lokálna

V programu vystúpili aj členovia folklórnej skupiny Rozmarín pri Dome kultúry

Kovačickí poľnohospodári sú veľkí gastronómovia poľnohospodárov Kovačičania, pestrému kultúrno-umeleckému programu a veľkej návštevnosti, Deň žatvy sa z roka na rok stáva čoraz významnejšou akciou v tomto mestečku insity.

Kovačickým poľnohospodárom sa aj tohto roku podarilo prilákať veľký počet návštevníkov, tak z domácej pôdy, ako aj z okolia. Deň žatvy 2018 sa začal ľudovou veselicou v sobotu 28. júla na nádvorí Miestneho spoločenstva, kde do tanca hrali kovačickí muzikanti Ján Dišpiter a Ján Suchánek. Veselú a rušnú atmosféru doplnili členovia ZP Kovačičania, ktorí návštevníkom ponúkali chutnú kotlíkovú fazuľu a varenú kukuricu, kým ich usilovné manželky, matky a dcéry pripravili tradičné sladké pampúchy.

V deň oddychu, v nedeľu, slávnosť ukončenia žatvy pokračovala kultúrno-umeleckým programom, v ktorom vystúpili ochotníci Domu kultúry 3. októbra v Kovačici. Nasledovala • ĽUDIA A UDALOSTI •

samospráva a ruky k organizácii priložili aj Turistická organizácia Obce Kovačica a Miestne spoločenstvo Kovačica.

Voňavej sladkej pochúťke vyrobenej rukami kovačických žien nemohol nikto odolať

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

V ústrety dedinskej oslave Anna Lešťanová

T

ohtoročná dedinská oslava v Slankamenských Vinohradoch známejšia ako Budárske dni sa uskutoční v sobotu 25. augusta. O programe oslavy sme sa rozprávali s Jankom Alexom, predsedom Rady MS a predsedom SKUS Vinohrady. V poradí 15. Budárske dni sa začnú v popoludňajších hodinách a ako aj v predchádzajúcich rokoch pre početných hostí a návštevníkov členovia Organizačného výboru chystajú pekný a zaujímavý program. „Okrem iného, ako sa už stalo tradíciou, usporiadame tri súťaže: o najlepšiu rybaciu polievku, o naj-

Janko Alexa lepšie víno a o najkrajšiu budársku palicu, čiže budárku,“ zdôraznil náš spolubesedník.

Na multifunkčom ihrisku návštevníci si budú môcť pozrieť pek-

né etno výstavy a v tamojšom evanjelickom kostole budú prebiehať slávnostné služby Božie. Nebude chýbať ani bohatý kultúrno-umelecký program. V organizácii Budárskych dní 2018 okrem MS a spolku Vinohrady sa i tentoraz zúčastnia Obec Inđija a Turistická organizácia Obce Inđija. Prípravy na podujatie prebiehajú naplno a, ako uviedol Alexa, v programe sa predstaví i ženská spevácka skupina, ktorá pôsobí v rámci tamojšieho spolku. Predsedom OV 15. Budárskych dní je Števko Ďurčík, ktorý sa spolu so svojim tímom postará, aby naplánované obsahy osláv vyzneli čím lepšie.

31 /4814/ 4. 8. 2018

9

Ľudia a udalosti V KULPÍNE OSLAVOVALI DVA DNI

Úspešné podujatia za priaznivého počasia Katarína Gažová

P

odobne ako v minulých rokoch v Kulpíne usporiadali tri podujatia skĺbené do jedného celku: Predslávnosťové dní v Kulpíne, Deň Kulpína a Svadba voľakedy a dnes. Každý z početných návštevníkov si v sobotu 28. a v nedeľu 29. júla mohol z bohatstva kultúrnych a športových podujatí vybrať niečo pre sebe. Prvý deň osláv bol venovaný predovšetkým kultúrnym dianiam a druhý deň bol zasa viac športový. To, čo okrem úspešnej realizácie početných akcií organizátorov zvlášť potešilo, bolo priaznivé počasie bez

Viera Miškovicová. V príležiPo prvýkrát v priestore tostnom programe na vchode Združenia kulpínskych žien do veľkého kaštieľa pivnický bola nainštalovaná výstava svadobný kroj prezentovala obrazov namaľovaných počas 2. slovenského výtvarAlžbeta Séčová a Pivničania ného tábora v Kulpíne, ako návštevníkom svadby v Kulpíne na ochutnávku ponúaj obrazov ďalších členov kli tradičný koláč: pivnickú Výtvarnej skupiny KEBY..., svadobnú bránu. Selenčský ktorá pôsobí pri MOMS svadobný kroj predstavila Kulpín. Návštevníkov podZuzana Zoláreková, staroujatia, zväčša výtvarných pazovský Anna Horvátová nadšencov, privítal preda ženy z pazovského spolku Zo slávnostného zasadnutia Rady MS seda MOMS Kulpín Pavel aj ukázali tradíciu rozpletania Kulpín: (zľava) Viera Dorčová-Babiaková Gaža. O vystavených obraa čepčenia mladuchy, a pri- a Katarína Pucovská zoch a pôsobení Výtvarnej tom zaspievali svadobné skupiny KEBY... a o druhom piesne. Kulpínsky svadobný tábore (usporiadali ho týžtortiáda hostiteľského spolku. kroj s novou partou, ktorú nosila Všetky ponúknuté torty – a bolo deň pred oslavami) sa odborne Andrea Valentíková v sprievo- ich šestnásť – schystali šikovné zmienil výtvarný kritik Vladimír kulpínske tortárky a spolkárky Valentík. Text, ktorý napísal do ich všetky vypredali, lebo záujem afišu výstavy, predniesol prednávštevníkov o túto pochúťku seda skupiny Vladimír Grňa, ktorý zároveň otvoril 23. výstaneustále rastie. vu obrazov. Tohto roku v rámci spomenutej výstavy boli zahrPREDNÁŠKA, VÝSTAVA, nuté práce Ivana Križana, Jána SLÁVNOSTNÉ ZASADNUTIE, Vrbovského, Márie Slávikovej, GALAKONCERT Jána Glózika, Zuzany Ferkovej, V slávnostnom salóne kaštieľa Anny Liptákovej, Anny Kotvána tému stravovania v rodine šovej, Michala Hasíka, Samuela Dunđerskovej a vo Vojvodine Legíňa, Branislava Galamboša, začiatkom 20. st. prednášal od- Anny Babiakovej, Márie Struborník v oblasti gastronómie, hárovej, Blanky Gažovej, Anny

Svadba voľakedy a dnes – účastníci programu

dažďa počas oboch dní.

V sobotu popoludní rad kultúrnych podujatí umiestnili do areálu Muzeálneho komplexu.

Návštevníci sa kochali v ponuke stánkov, ktoré na svadobnú tematiku pripravili spolky žien z družobnej Riečky zo Slovenska, Báčskeho Petrovca, Hložian, Starej Pazovy, Pivnice. Účastníkom a návštevníkom kulpínskej svadby sa prihovorila a privítala ich predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová. K pätnástemu výročiu tohto spolku zablahoželala a bohatú činnosť žien, výsledkom ktorej bola aj nová kulpínska parta pre mladuchu, pochválila predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien

10

www.hl.rs

de mladoženícha Daniela Gažu, prezentovala Katarína Zorňanová. Súčasné svadobné šaty prezentovala mládež z kulpínskeho združenia Objatie. V ďalšej časti programu vystúpili spevácke skupiny spolkov žien z Báčskeho Petrovca, Hložian a Starej Pazovy.

O zachovávaní staropazovskej svadobnej tradície, tak v krojoch, ako i v piesňach, hovorila choreografka Ružena Červenská.

Z hostiteľov svadobné pesničky za harmonikového sprievodu zaspievali sólisti Michal Vida-Miky a Laura Radosavljevová.

Program svadby moderovala a konferenciersky text pripravila Viera Dorčová-Babiaková.

Nechýbala ani tradičná predajná

Informačno-politický týždenník

K 20. výročiu Výtvarnej skupiny KEBY... pri MOMS Kulpín bohatá výstava obrazov

presnejšie organizátor gastronomickej činnosti, Kulpínčan Milan Kolarski. Program prezentácie diplomovej práce Milana Kolarského moderovali Jelena Milinková a Laura Radosavljevová.

Struhárovej, Miloslava Zaťku, Juraja Berediho, Daniela Zelenáka, Dejana Šuľana, Michaely Plachtinskej, Vlasty Zelenákovej, Vladislava Medovarského, Jána Chlpku, Jána Makana, Michala • ĽUDIA A UDALOSTI •

Program galakoncertu temperamentnými tancami obohatil Folklórny súbor Petrovčan

pred 25 rokmi založil Ján Kišgeci so spolupracovníkmi ako prvé juhoslovanské poľnohospodárske múzeum.

O význame Dr. Jána Kišgeciho pre Kulpín a Poľnohospodárske múzeum, ako aj o jeho bohatej a rôznorodej odbornej, výstavnej, umeleckej činnosti za uplynulých 25 rokov hovoril profesor dejín Todor Radanov z Kulpína. Životopis Jána Kišgeciho je pestrý a bohatý: je doktor poľnohospodárskych vied, univerzitný profesor, akademik, člen Slovenskej akadémie poľnohospodárskych vied atď. Zostavovateľ monografie Martin Prebudila sa zmienil o tom, ako kniha vznikala a ako sa zrodila základná idea vydať ju.

V knihe okrem iných autorov je aj príspevok novinára Hlasu ľudu Jaroslava Čiepa, ktorý na predniesol svoju recenziu monografie

Virága, Miroslava Medovarské- prvých Predslávnosťových dní zo Selenče, Elena Demrovská ho a Jána Maglovského, teda v Kulpíne, 20. výročie Výtvar- z Petrovca, Laura Radosavljevová súhrnne 26 autorov. nej skupiny KEBY... a 15. výročie a Martina Gažová z Kulpína. TaSlávnostné zasadnutie Rady založenia Spolku kulpínskych nečníkov a spevákov sprevádzal Miestneho spoločenstva Kul- žien a Spolku vinohradníkov orchester pod vedením Ondreja pín usporiadané pri príležitosti a vinárov. Program venovaný Maglovského. Po programe sa osláv Dňa Kulpína prebiehalo Dňu Kulpína moderovala Viera návštevníci areálu kulpínskeho v slávnostnom salóne veľkého Dorčová-Babiaková. kaštieľa. Medzi vzácnymi hosGalakoncert ako aj miťami menovite privítali i Sašu nulé roky bol na javisku Stevanovića, námestníka pokra- v prírodnej scenérii parku jinského tajomníka pre poľno- kaštieľa a sledoval ho veľmi hospodárstvo. O novinkách na veľký počet divákov. Na území MS Kulpín za posledný rok úvod programu sa prihovohovoril predseda RMS Miroslav rili predseda RMS Miroslav Čeman. Spomenuté boli aj úspe- Čeman, predseda MOMS chy vynikajúcich žiakov z tohto Kulpín Pavel Gaža, predprostredia, ako aj športovcov. seda Obce Báčsky PetroNa slávnostnom zasadnutí boli vec Srđan Simić a predseda prítomní i Kulpínčan Vladimír Matice slovenskej v Srbsku Zima, žiak generácie Gymnázia Ján Brtka. Po príhovoroch Jána Kollára so žiackym domo- autorka sprievodného Účastníci a hostia na premiére monografie Kišgeci vom, ktorý zahral na harmoni- programu galakoncertu ke, a vynikajúca športovkyňa, a moderátorka Dorčová-Babiako- múzea mohli pobaviť na koncert Kišgeci zverejnenú v týždenníku pästiarka Ivana Podkonjaková. vá uviedla vystúpenia tanečných – žúre dvoch skupín: Tria MIO Hlas ľudu. O knihe hovoril aj VlaO významných kulpínskych jubi- súborov a sólistiek. V programe (Hemela, Galamboš, Pavčok) a Ex dimír Valentík a na záver aj sám leách v tomto roku hovorila Yu Bendu a Marka Žigma- Dr. Kišgeci. Úryvky z monografie prečítala novinárka Katarína Punovinárka Katarína Pucovská. novića zo Subotice.

Predovšetkým predstavila Nedeľa predpoludním covská a večierok svojím vynikaživot a dielo Alberta Martiša, bola vyhradená na príleži- júcim spevom spestril Boris Babík dolnozemského ľudovýchovtostné bohoslužby v evan- zo Starej Pazovy za hudobného sprievodu Ondreja Maglovského. ného pracovníka, národného jelickom chráme Božom. buditeľa, spisovateľa a publiPo športových podu- Program aj tejto záverečnej časti cistu, ktorý sa narodil v Kuljatiach v predvečerných moderovala Dorčová-Babiaková.

Premiéra knihy bola záverečpíne. V septembri bude sto hodinách v slávnostnej rokov od jeho úmrtia. Ďalej sieni Poľnohospodárskeho ným podujatím trojlístka júlových boli spomenuté významné múzea organizátori uspo- osláv v Kulpíne. Oslavy podporili: osobnosti, ktoré pochádzali riadali premiéru monogra- Úrad pre Slovákov žijúcich v zaalebo pôsobili v Kulpíne: Mifie Kišgeci, knihy o živote hraničí, Pokrajinský sekretariát lan Hodža, Đorđe Stratimiroa diele Dr. Jána Kišgeciho, pre poľnohospodárstvo, PokraNovinka na oslavách – gastronomická vić, Emil Klobušický, Alžbeta zostavovateľa Martina Pre- jinský sekretariát pre vzdelávanie, prednáška Milana Kolarského Pucovská. Spomenuté boli aj budilu. Úvodné slovo mal predpisy, správu, národnostné tieto jubileá: 120. výročie zapredseda MOMS Kulpín menšiny – národnostné spololoženia prvej kulpínskej fary, 70. účinkovali FS Petrovčan, KUS Pavel Gaža, lebo práve MOMS čenstvá, Obec Báčsky Petrovec, výročie založenia SKOS Zvolen, Zvolen a KUS mitropolitu Stefana bol organizátorom premiéry tejto Matica slovenská v Srbsku, Mú25. výročie založenia Poľnohos- Stratimirovića z Kulpína. Zaspie- významnej monografie v Poľ- zeum Vojvodiny v Novom Sade podárskeho múzea, 20. výročie vali aj sólistky Anna Berédiová nohospodárskom múzeu, ktoré a Miestne spoločenstvo Kulpín.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

31 /4814/ 4. 8. 2018

11

Ľudia a udalosti VOJLOVICKÉ DOŽINKY

Zachovávanie bohatej tradície

Anička Chalupová

hospodárov na tému IPARD – Ináverečným dožinkovým štrument predplesom v sobotu večer 28. prístupovej pojúla sa vo Vojlovici v Slo- moci pre rurálny venskom kultúrno-osvetovom rozvoj. Svojimi spolku Detvan a v Maďarskom ručnými prácakultúrno-umeleckom spolku Áro- mi k oslavám v na Tamásiho skončili tohtoročné piatok prispeli aj v poradí 24. Dožinkové slávnosti. slovenské a maUž bezmála štvrťstoročie Voj- ďarské výšivlovičania usporadúvajú oslavy, kárky, ktoré na ktorými počas niekoľkých dní výstave prezenrôznymi akciami vzdávajú hold tovali svoju tvorpšenici, múke a chlebu. Pri tejto bu a na nádvorí príležitosti si pripomínajú mi- SKUS Detvan Slávnostné defilé účastníkov Dožinkových slávností nulosť, keď žatva bola jednou bola usporiadaz najdôležitejších udalostí v de- ná dielňa pre najmladších Vojlo- a Sefkerinu, Spevácky zbor Sldine, keď sa pšenica ručne kosila, vičanov, ktorí tvorili na tému leta nečná jeseň z Pančeva a grécky hrsťovala a povrieslami do snopov a pšenice. súbor. V záverečný deň osláv sa viazala.

Večer prebiehal spoločný kul- na stánkoch pred MKUS Árona Tamásiho uskutočnila predajná výstava ručných prác a rôznych sladkých a slaných pochúťok, kde okrem Vojlovičaniek svoje krásne a chutné výtvory ponúkali i ženy z Kačareva, Pančeva, Debeljače, Ivanova, Banátskeho Brestovca, Dolova a zo Skorenovca.

Keďže dážď v piatok večer poriadne polial aj vojlovické polia, Plieskaním bičom oznamovali tradičná ukážka ručného kosenia, nielen príchod žencov, ale hrsťovania a viazania pšenice do zároveň demonštrovali svoju snopov sa tohto roku neuskutoč- zručnosť jedným a dvomi nila. Dožinkové slávnosti pokra- bičmi; na snímke je Vojlovičan Miroslav Beška Na rohoch ulíc sa zastavovali a tancovali... čovali slávnostným defilé, keď najmladší a starší občania v ľudových krojoch so spevom, tancom a veselou náladou, tiež s kosami, kosákmi a košíkmi v rukách parádne defilovali ulicami Vojlovice. Sprievod doplnili bohato ozdobené fiakre, kone, vlečky a traktory.

Podľa slov Pavla Beracku, jedného zo zakladateľov tohto podujatia, defilé je z roka na rok chudobnejšie: Na záverečnom dožinkovom plese sa podával chutný guláš, ktorý pripravili „V minulosti účinkovalo kuchári Zoran Zdichan a Jaroslav až okolo 30 poľnohospo- Beracka (zľava) Členky Výšivkárskej sekcie SKOS Detvan prezentovali dárskych strojov, vlečiek, návštevníkom svoju bohatú tvorbu Organizátormi tohtoročných traktorov, kombajnov, vriec s pšenicou, slamou... Vpredu defilovali Dožinkových slávností vo Vojlovici Tohtoročné oslavy sa začali vo túrno-umelecký program, v rámci ženci vyzbrojení kosami, za nimi boli SKOS Detvan, MKUS Árona štvrtok 26. júla v Spomienkovom ktorého vystúpili hostia ochotníci šli hrstiari. V minulosti sme do poľa Tamásiho, Miestny odbor Matice dome, kde prednášatelia z Inšti- Domu kultúry 3. októbra v Ko- šli s pripravenými provrieslami slovenskej vo Vojlovici, vojlovické tútu Tamiš Pančevo usporiadali vačici, MKUD Jokai Mor z Nové- a v súčasnosti idú viazať s manilou,“ cirkevné zbory a Dobrovoľný poseminár a prednášku pre poľno- ho Bečeja, KUS Čigra z Pančeva podotkol Beracka. žiarnický spolok Vojlovica.

Z

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

8. MOTOVÍKEND V KYSÁČI

Viac bajkerov zo zahraničia Michal Ďurovka

prebiehalo defilé motoriek ulicami Kysáča a potešilo početných občanov, ktorí potleskom podporili toto podujatie.

Vo večerných hodinách na dobrú náladu hrali rockové skupiny. V piatok to boli: Vulkán z Kysáča, Protivotrov z Nového Sadu a Good Father z Crvenky.

V sobotu sa na javisku striedali Lego duo z Báčskeho Petrovca a Zemljotres z Aradáča. Motostretnutie sa neobišlo ani bez chutných kysáčskych špecialít: prvý deň podávali varený bôb

M

oto klub Kisach crows už tradične organizuje stretnutie motorkárov.

Tohtoročný 8. Motovíkend usporiadali v dňoch 27. a 28. júla na nádvorí motoklubovne a v kysáčskom parku. Stretli sa tu milovníci motoriek, ako aj dobrej rockovej hudby.

Celé podujatie mal na Atraktívne defilé motoriek ulicami Kysáča starosti tím pod vedením predsedu Moto klubu Kisach rý pripomenul, že prvé štyri roku 2010 poducrows Jána Demrovského, kto- stretnutia boli na kanáli a od jatie organizujú v dedine, vedľa parku. Tohto roku prišlo 115 bajkerov zo Slovenska a 100 zo Srbska.

Hostia boli ubytovaní v ubytovacích priestoroch v Kysáči, tiež mali súkromné ubytovanie, a početní kampovali v sta- Aradáčska skupina Zemljotres pravidelne noch v parku. V koncertuje na motovíkendoch v Kysáči piatok realizovali výlet hostí do akvaparku Petro- a druhý sármu. V nedeľu ráno land, kde bajkeri zo Slovenska po raňajkách sa hostia rozlúčili prezentovali svoje motorky a s pozdravom a sľubom, že sa o boli z tej akcie nadšení. V sobotu rok znova stretnú.

Oddychujú aj bajkeri, aj motorky

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum!

Č

ujte a počujte, odporcovia vyrastajúceho Belehradu na vode! Vy, uštipační občania a obzvlášť uštipační novinári, ktorí ste vytriasali blchy, kde ste len stihli!

Všetci, ktorí ste si robili srandu, narážajúc na informácie z polovice januára, podľa ktorých informácií sa prví občania do jednej z vyrastajúcich 20-poschodových budov Bgd na H2O mali nasťahovať „tejto jari“, čiže v apríli. Ale sa táto jar omeškala, posmeškovali ste, zadierali do živého.

Tak či onak, len prví majitelia bytov v Bgd na H2O – prirodzene, pred • ĽUDIA A UDALOSTI •

tévékamerami a v prítomnosti prezidenta a premiérky Brnabićovej a exprimátora Belehradu alias čerstvého ministra ako i nového belehradského primátora prijali kľúče od svojich bytov 14. júla. V tomto roku. „Vyhrali sme prvé majstrovstvá na rieke.“ povedal vtedy, jasajúc, prezident Vučić. Prvá rodina, ktorá sa nasťahovala – zostáva zapísané do dejín Bgd na vode a vôbec – pri tej príležitosti privandrovala až z Nového Zélandu. Zlé jazyky tvrdia, že sa tatam aj vrátila, čoskoro po otváracom ceremoniáli, v rámci ktorého jej bol

prisľúbený aj šampus. Tie isté a im podobné jazyčiská krátko po tom tvrdili, že v budove niekto nechával zažaté svetlá, aby vraj prípadní zvedavci mali dojem, že v novej budove, z ktorej údajne doliehali zvuky, ktoré v novootvorenej budove vytvárali majstrujúci majstri, sa už vo veľkom naskutku býva.

Nuž veru. Tak vám je to s vodou.

Nielen tou, na ktorej vyrastá Belehrad na vode. V mnohých mestách a dedinách majú ľudia problém s vodou na pitie. Lebo je obohatená arzénom. V Zreňanine, uviedol pondelkový Da-

nas, vodu pre toto mesto, zablokovali povolenia a zákon. Čističku vody tam totiž viac než pred rokom začal stavať istý súkromník. Lenže teraz vysvitlo, že zákon nepovoľuje súkromným podnikom zaoberať sa produkciou vody. No a tak Zeňaninčania – rovnako ako počas predchádzajúcich 14 rokov, odkedy sa neodporúča piť vodu z mestského vodovodu – si vodu na pitie obstarávajú v predajniach. Nuž veru. Tak to beží, keď ľudia vyhútali zákony. A keď dobré plány padnú do planej vody.

Bumbum!

31 /4814/ 4. 8. 2018

13

Ľudia a udalosti NA SLOVÍČKO S RENÁTOU SÚDIOVOU

Ren-Art ako dôkaz, že trpezlivosť ruže prináša Danica Vŕbová

R

odina Súdiová zo Selenče je široko-ďaleko známa umelecká rodina, jej členovia sú hudobníci, speváci, folkloristi, skladatelia... O úspechoch hlavy rodiny Dr. Juraja Súdiho, syna Ju-

darí, že nebudem spokojná, že sa vzdám. Konečne som nazbierala odvahu a skúsila som to. No nebolo to až také úspešné, ale sa mi páčilo. Najprv som robila obrazy na bielom a na čiernom podklade, potom sa postupne zrodila idea, že by som mohla

Rodina Súdiová

Renáta pri svojich výšivkách raja a dcéry Leonóry sme nedávno robiť aj opasky, tašky, kabátiky, písali, a teraz je na rade zviditeľniť šaty, sukne... Musím povedať, neľahkú, ale krásnu a inšpirujúcu že ešte stále skúmam, ešte stále prácu manželky a matky Renáty Súdiovej. „Renáta je skromná, ale jej zásluhou všetci fungujeme tak, ako by sme mali, ona organizuje, pamätá, tlačí napred, podporuje, ťahá – všetko podľa potreby,“ vysvetľuje hneď na začiatku jej usmiaty manžel Juraj.

Podnetom na rozhovor bol Renátin zvláštny koníček, čiže vyšívanie stuhou a výrobky známe Na jeden obraz stačia dva dni pod menom Ren-Art, ktoré sa pomaly stáva opravdivou selenčskou pracujem a mám hodne ideí. Od značkou. O autentickej kráse jej malička som mala rada ručné výrobkov sa môžete presvedčiť aj práce, štrikovala som, háčkovala, na facebookovej stránke. vyšívala, vždy som niečo robila, „Výšivkami tohto druhu sa zaoberám také tri roky.

Pracujem v selenčskej ZŠ Jána Kollára ako učiteľka triednej výučby a často hľadám niečo, čo by sme s deťmi mohli robiť. Tak som náhodou naďabila na stránku, na ktorej boli výšivky stuhou. Zaujali ma natoľko, že som pokračovala vo vyhľadávaní v tom smere. Dva-tri mesiace som to iba obzerala, bála som sa vyskúšať a tvoriť, lebo som si myslela, že sa mi to nepo- Na stánku

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a teraz ma zaujalo toto. Najprv som tvorila len pre seba, veľa toho som darovala iným. Postupne sa ľudia začali zaujímať, či si môžu kúpiť moje výrobky, tak som ich začala aj predávať. Naposledy, keď sme boli na Slovensku, mala som svoj stánok a vypredala som všetky tašky. Už mám aj nové objednávky. Musím povedať, že pri týchto obrazoch potrebujem určitú veľkosť plochy, aby som sa mohla vyjadriť. Skúsila som tvoriť na malej ploche, ale nebola som celkom spokojná. Zistila som, že potrebujem väčšiu plochu, na ktorej sa krajšie prejaví kombinácia farieb a kvietkov. Hoci aj neskoro večer, spravím aspoň jeden kvietok. Skôr som potrebovala viac času na vyhotovenie jedného exemplára, ale teraz mi to už ide rýchlejšie, stačia mi také dva dni.“ Ktoré sú spoločné body vášho umenia a práce s deťmi, aplikujete svoje umelecké schopnosti i v učebni? „Mám rada deti, rada s nimi tvorím ručné práce. Napríklad z papiera tvoríme kvietky rôznymi spôsobmi. Práca s deťmi ma inšpiruje pri vyšívaní a naopak, keď robím s deťmi, inšpiruje ma výšivka.

Jedno ovplyvňuje druhé. Pracujem aj s recitátormi. Trikrát sa nám podarilo dostať sa na republikovú súťaž vo Valjeve.

To patrí k mojim záľubám, som rada, keď objavím dieťa, ktoré má vlohy, a preto sa s láskou venujem recitátorom.“ Žijete v muzikálnej rodine. Získala si hudba aj vás,

alebo máte iné záujmy? „Spievam v Komornom zbore Zvony. Rada spievam, ale mám príliš málo času na to. Orchestrík si vyžaduje dosť práce, čo sa týka

Tašky Ren-Art ozdobené pestrofarebnými kvetmi umeleckého nácviku, to robia manžel a syn, no organizačne tu dosť treba pomôcť, preto som tu ja. Starám sa o to, kto si čo oblečie, ktorý kroj, úbor, vždy chodím s nimi na zájazdy, predsa je to veľa detí, nástrojov, stojanov na noty... To si vyžaduje hodne času.

Podľa potreby píšem texty pre moderátorov rôznych programov, pripravujem deti na vystúpenie v programoch... Zaujímavou skúsenosťou bolo vystupovať s Univerzitným folklórnym súborom Mladosť z Banskej Bystrice na Folklórnom festivale Východná v programe Obrazy z Dolnej zeme, kde naša dcéra Leonóra bola oblečená v selenčskom svadobnom kroji, a mojou úlohou bolo čepčiť ju. Bol to celkom neplánovaný a krásny zážitok. Keď človek niečo chce, času si nájde.

Foto: autorka a z archívu R. Súdiovej • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA POSEDENÍ V ŽENSKOM SPOLKU JÁNOŠÍČANKA V JÁNOŠÍKU

Dožili sa vlastných miestností Vladimír Hudec

Ž

eny v Jánošíku sú činné v spolku od začiatku 90. rokov minulého storočia, nepočítajúc organizáciu z komunistických čias známu ako AFŽ. Spolok vtedy bol založený z iniciatívy vychovávateľky Anny Čiepovej, ktorá chcela, aby sa ženy určitým si spôsobom angažovali a odpútali od každo-

potrebovala byt pre učiteľa. Všetko to, pravdaže, vplývalo na činnosť, ktorá chabla. Konečne činnosť spolku znovu rozprúdili pred tromi rokmi, keď sa predsedníčkou stala Ľudmila Gábrišová. Do spolku sa zapojilo viacero mladších žien, resp. žien v stredných rokoch, ktoré obnovili podujatie Deň višní, ale prvoradou úlohou im bolo zabezpečiť vlastné miestnosti. Riešenie

Nové miestnosti otvorili v rámci podujatia Deň višní

domácnosti.

Jánošíčanky sa schádzajú pravidelne každý pondelok o 20. hodine.

Zaoberajú sa ručnými prácami, trochu si, pravda, poklebetia, ale sa aj dohovárajú o tom, čo budú robiť, na ktorých podujatiach sa zúčastnia. „Chceli by sme ísť všade tam, kde nás zavolajú, spoznávať nových ľudí, nové dediny, ukázať naše ručné práce, prípadne niečo predať, najmä keď ide o tie naše Višne pred varením lekváru treba najprv vylúpať výrobky z višieň, po ktorých sme už známe aj širšie, a tak si zarobiť ten-ktorý dinár. Možno denných povinností v dome. Po videli v opustených a príliš zorganizujeme aj nejaký čase však spolok zanikol. Obnovili zruinovaných miestnostiach výlet. Okrem toho chceli ho, resp. založili nový, menom Já- na trhovisku, vystavaných by sme byť hosťami jednošíčanka pred desiatimi rokmi. pred asi 20 rokmi, s úmyslom, notlivých ženských spolPredsedníčkou najprv bola Viktó- že tam bude malé nákupné kov a uhostiť ženy v našom ria Kolárová, a potom učiteľka na stredisko, prípadne nejaké reprostredí,“ hovorí Miluška meselnícke dielne. Už niekoľChrťanová a sťažuje sa, ko rokov sa však nepoužívali že v spolku sú iba ženy a úplne boli zdevastované. stredných rokov, a tá-ktorá Keďže nejestvoval záujem staršia, pokým sa mladé o podnikateľov na prenajímatúto činnosť nezaujímajú. nie, Miestne spoločenstvo Ihneď však s poľutovaním ich na neurčitú dobu zdarma konštatuje:„Možno by sa aj poskytlo spolku.

Anna Benková (vľavo) sa významne pričinila zaujímali, ibaže v dedine „Podobalo sa to verejnému o výhľad etno izby už nemáme mladých ľudí. záchodu a k tomu zlodeji odmiestnosti znútra, stolíky na trniesli všetko, čo sa odniesť mohlo, od elektrických inštalácií po zaria- hovisku, autobusovú zastávku, denia v toalete,“ hovorí nová pred- poľný záchod, vysadili záhradku sedníčka spolku Miluška Chrťanová. pred budovou, pokosili trávnik... „Zostali iba steny a hŕba odpadu. Slovom, z devastovaného priestoru, Keď sme dostali čierne na bielom, ktorý v strede dediny vonkoncom že miestnosti môžeme používať, nepôsobil pekne, dostali pekný a vysúkali sme rukávy. V pokladni- útulný, ale predovšetkým užitočne Pomáhali aj manželia ci sme mali 5 000 dinárov. Vložili využitý priestor. Jedna miestnosť sme ich do tomboly na zábave za je určená na schádzanie sa. Túto dôchodku Anna Kolárová.

Veľkú noc, na ktorej sme zarobili aj prenajímajú pre menšie rodinné Začali fakticky z ničoho. Nemali bezmála 20-tisíc dinárov. Trochu oslavy, napr. narodeniny, a tak si Na maľovanie stien v etno izbe vlastné miestnosti, ani prostried- sme váhali, ale sme predsa rozhodli, privyrobia na činnosť. V tej druhej použili starobylé mustry ky pre prácu. Najprv sa určitý čas že sa pustíme do toho. Potom sme si splnili dlhoročný sen po vlastnej schádzali v súkromnom etno dome dostali sponzorské príspevky buď etno izbe. Je tam nábytok z domu Všetci odišli za prácou alebo na Anny Sokolovej. Neskoršie sa nasťa- v materiáli alebo peniazoch od rodiny Kolárovej, ale aj ďalších já- štúdiá na Slovensko. Žiaľ, je to naša hovali do učiteľského bytu, avšak viacerých podnikov a súkromných nošíckych rodín, kroje a iné pred- skutočnosť.“ Foto: V. Hudec a z archívu spolku aj to trvalo veľmi krátko, lebo škola dielní, ako aj podporovateľov spol- mety, ktoré sa používali v každej • ĽUDIA A UDALOSTI •

ku tak z Jánošíka, ako aj zo susednej dediny Lokve. Iba z Obce Alibunár sme nedostali ani dinár, i keď sme vypracovali projekty. Teraz, keď je predseda zmenený, očakávame, že aj odtiaľ niečo dostaneme, aby sme si napríklad kúpili stoly, stoličky či lavice, lebo nateraz používame vypožičané od SKOS Jánošík.“ Robili asi tri mesiace. Takmer každý deň od šiestej do desiatej večer. Kedy ktorá mohla. Pomohli im aj viacerí majstri v dedine, ale aj manželia. Dôkladne poupratovali a vylíčili budovu zvonku a

31 /4814/ 4. 8. 2018

15

Ľudia a udalosti DETSKÁ SVADBA PRED DÔLEŽITÝMI VYSTÚPENIAMI

Jedenásťkrát v zahraničí, dvanásty raz v Kovačici Ján Špringeľ

O

rganizátori Detskej svadby zo Spomienkového strediska Jána Bulíka dostávajú z roku na rok uznania aj zo zahraničia.

Detské divadielko si buduje čoraz väčší rešpekt medzi letnými kultúrnymi akciami a atrakciami mimo Srbska: v roku 2010 boli prvýkrát na Slovensku – v Trenčíne na Trenčianskom lete a v Hrušove na Hontianskej paráde; v roku 2015 v Sabinove a Levoči, v roku 2016 v Lučen- Hostitelia ci, Bratislave, Trenčianskych Stankovciach, Trenčianskej Turnej a v Starom Hrozenkove v Českej republike. „Desiaty raz iba navonok v ,cudzine’ pozdravíme plné hľadisko na Gemerskom folklórnom festivale v sobotu 25. augusta v Rejdovej. Deň neskôr vystúpime na Dni obce Pôtor. Obe dediny, Rejdová a Pôtor, sú družobné mestá s Kovačicou. Najviac obyvateľov sa do sídelného mestečka ba-

nátskych Slovákov sťahovalo práve z Pôtra. Prvé návštevy Kovačičanov do Rejdovej sú zaznamenané pred štvrťstoročím. Odvtedy sú vizity obyvateľov z Horného Gemera do Banátu a opačne pravidelné,“ vyhlasuje hlavný organizátor krásneho podujatia – všetkých doterajších hier detí na svadbu – Pavel Baláž, bývalý podpredseda Matice slovenskej v Juhoslávii pre Banát a donedávna aj predseda Spomienkového strediska JUDr. Jána Bulíka.

Kovačické deťúrence účinkovali okrem iného už aj na prestížnych podujatiach v Srbsku, medziiným aj na Vukovom sabore v Loznici a Tršići. Zúčastnili sa aj otvorenia letnej sezóny vychýrenej belehradskej kultúrnej štvrte Skadarlija, takisto humanitárnej misie Ulica otvoreného srdca v strede sídelného mesta.

Tohtoročná Detská svadba v Kovačici bude už tradične – poslednú nedeľu pred no-

Aradáčania, Kovačičania a Vojlovičania

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vým školským zvonom 2. septembra v poobedňajších hodinách na nádvorí Miestneho spoločenstva.

Svadobný sprievod začne od budovy Spolku žien. „Ešte jeden nie menší význam má Detská svadba od úvodného ročníka 2007. Účastníci prvých svadieb sú dnes už gymnazisti z pr- Plagát Detská svadba v Bratislave: vých ročníkov, ktorí majú Bibiana, medzinárodný dom za sebou rad rokov cenné umenia pre deti Bratislava tanečné, spevácke a hudobné vystúpenia doma i v za- publika a osobnosťami zo sveta hraničí na hojných akciách ZŠ kultúry a politiky. Okrem iného i dvakrát pred bývalým prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom – v Kovačici a na Detve. Pre kvalitný tanec, spev a hudbu na kovačickom gymnáziu a vo folklórnom kovačickom súbore V šírom poli hruška tak nebude núdza v ďalších rokoch,“ podopiera tvrdeHostia nie Baláž.

Dobrá svadba voľakedy aj do Mladých pokolení, spomínaných detských divadielkach a podob- týždňa trvala. Aj detské veselie ných aktivitách pred hromadou sa začínalo v prvých ročníkoch

Družbovia • ĽUDIA A UDALOSTI •

Svadba pred Svadbou

týždeň pred, keď v kovačických rodinách družbovia volajú a zváč vinšuje zvolávací vinš: „Vážený a chválitebný kráľ Šalamún medzi mnohými sentenciami povedali tieto slová...“ V posledný augustový štvrtok navštívi čamrva aj inštitúcie okresu, školy, redakcie, poštu, banky – nielen v Kovačici, ale aj v Novom Sade a v iných vojvodinských slovenských prostrediach, v B elehrade navštevujú Veľvyslanectvo SR v Skadarlija Srbsku. Družičky v ten deň vyprevádzajú na volanie svojich rovesníkov, družbov a zváča, ujúkaním, spevom a lomozom vidličiek, lyžičiek a nožíkov v miskách.

Javisko a hľadisko • ĽUDIA A UDALOSTI •

Bratislava

Trenčín

Od tretieho ročníka (tohto roku desiaty raz) pestrofarebné uličné divadielko má aj humanitný ráz. Zbierajú peniaze pre chudobných alebo zdravotne postihnutých rovesníkov cez

Hrušov

tanec s nevestou. Komu hotovosť dajú, rozhoduje ich detský parlament a obeživo slávnostne odovzdávajú na príležitostnom programe na Mikuláša 6. de-

cembra.

Vydarené podujatie má za cieľ zastaviť čas: oprášiť od zabudnutia starý zvyk na dedinách, ponúknuť detičkám informačnej doby hry zašlých čias, naučiť ich spievať a hrať hŕstku slovenských ľudových piesní. Štedro im v tom od tretieho ročníka pomáha i BIBIANA – Medzinárodný dom umenia pre deti a od úvodného ročníka takmer všetky najdôležitejšie kovačické či obecné úrady, kultúrne a mediálne inštitúcie, nešetria ani podnikatelia, rodičia či starí rodičia detvákov, kopa hudobníkov... Niekto priloží ruky, iný zase peniaz Hra poprípade venujú čas na logistiku alebo nemenej dôležité sprievodné podujatia či varenie gastronomických špecialít pre najmladších po programe.

K čomu má kto vôľu, nájde príležitosť. Kovačičania sľubujú, že ani v budúcnosti o takéto detské „maškarády“ nebude núdza.

Podľa francúzskeho spisovateľa Josepha Jouberta deti potrebujú viac vzory ako kritiku. Slovenským ratolestiam je Detská svadba tou správnou predlohou.

Do slov a slovenskosti. A do budúcnosti v súčasnosti.

31 /4814/ 4. 8. 2018

17

DETSKÝ KÚTIK

ZŠ Já Anna Vr b na Č ajak ovská, 5 a, Bá . č sk y a, Petr ove

Hana Sirácka, 5. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Nebo

Kde trávite svoj voľný čas? , čka vr tá ší k t š , o ová Ján l á ri k a r y k a , o K s a Petr . G. Ma ZŠ T

Na prázdninách máte najviac voľného času a túžite, aby trvali čím dlhšie. Niektorí sú pri mori, niektorí v najbližšej prírode a iní proste snívajú a uvažujú o nebi, či o ročných obdobiach.

Ak aj vy uvažujete a píšete, či kreslíte počas prázdnin, pošlite nám a zverejníme vaše práce. Čakáme vás aj na našej stránke na Facebooku.

Danuška

Ročné obdobia

Marijana Vladisavljev, škôlkarka, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Je ich štyri – sú to moje víly!

Prvé je jar, nádherný dar.

Kvetov je mnoho, svet sa teší z toho.

Nasleduje leto, cielim k moru preto.

Teplá horúčava, horúca Sahara!

Jeseň – moja pieseň.

List na strome žltý, vedľa neho zlatý.

Zima, zima, padá sneh, všade počuť detský smiech!

Milica Superová, piatačka, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

c

To, čo všetko o mne vie, to, čo dňami skúma ma, no nikomu nepovie pravdy, ktoré ono zná, je najkrajšej farby, nado mnou je stále.

Poviem pravdu − vie byť v každom recitáli!

Každý vták ho pozná a každé lietadlo vždy po rieke pláva − to jeho zrkadlo.

Keď je ono hlasné, vtedy tráva rastie.

Keď je veľmi teplé, skrášľujú sa tiene.

Je to mojou radosťou, že ho aj ja poznám, nebo, dávaš žitiu pozitívny oznam!

Sára Kováčová, šiestačka, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

Sára Záhorcová, škôlkarka, ZŠ 15. októbra, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLVII 4. augusta 2018 Číslo 14/1968

Z PRODUKČNEJ BURZY

Vyššia cena pšenice Ľ. Sýkorová

N Tohtoročné počasie vyhovuje väčšine poľnohospodárskych plodín

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 23. 7. do 27. 7.

2018 bola zaznamenaná vyššia cena pšenice, no nižšia cena kukurice a sóje. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom finančná hodnota obratu bola nižšia o 6, 16 % a tovarový obrat bol nižší o 16,25 %.

Republiková direkcia pre tovarové zásoby ešte stále vykupuje pšenicu z tohtoročnej žatvy po 18 din./kg (cena s DPH). Po ukončení zberu pšenice cena tejto poľnohospodárskej komodity je pri porovnaní s predchádzajúcim obdobím o niečo vyššia. K tomu prispel nedostatok domácej kvalitnej pšenice, veľké sucho na severe Európy, dažde v Ľubica Sýkorová Rusku a Ukrajine, či sucho v Austrálii, ktoré taktiež vplývajú na jej cenu aj u Kondícia porastov kukurice, sóje či slnečnice na vojvodinských poliach je, môžeme povedať, nás. Na novosadskej burze priemerná ukážková. Časté dažde týmto plodinám neuškodili, porasty sú bujné a zdravé. Smolu v tomto cena pšenice v uvedenom období bola roku majú ale pestovatelia papriky, ktorú napádajú rôzni škodcovia a choroby.

17,00 din./kg bez DPH ( 18,70 s DPH).

Pri porovnaní s predchádzajúcim ukurica bola na jar v tomto ako keď je vlhko. štúdie na získanie zetýždňom bola drahšia o 3,03 %. roku posiata na približne Slnečnici, ktorá bola na mepisného označenia Aj naďalej klesá cena kukurice; 900-tisíc ha. Podľa od- jar posiata na rekordných 250 a laboratórnej analýzy, predávala sa po 15,50 din./kg bez borníkov, ak sa aj naďalej bude 000 hektároch, by teraz zodpo- ktoré sú súčasťou štúdie DPH (17,05 s DPH), čo je o 1,94 % striedať dážď a slnko, môžeme vedalo už iba slnečné počasie na získanie zemepisného menej ako v minulom týždni. očakávať rekordné výnosy. Tešiť bez dažďov, pretože časté dažde označenia v roku 2018; Nižšia bola aj cena sóje, o sa môžu najmä pestovatelia, a teplé počasie môžu zapríčiniť − nákladov na kontrolu ktorú nikto neprejavil záujem. ktorí dodržali správnu agro- výskyt chorôb. No porasty sú a certifikáciu poľnohospoPredávala sa po 37,50 din./ techniku. V tejto pestovateľskej zatiaľ v dobrom stave a zber dárskych a potravinárskych kg bez DPH. sezóne sa nemusíme obávať sa kvôli zmenám klímy začne o výrobkov so zemepisným pôvoCena raži bola 15,40 din./ ani problémov s aflatoxínmi. V niečo skôr, už v prvej polovici dom, ktorých kontrolu výroby a kg bez DPH (16,94 s DPH). júli kukurica potrebuje najviac augusta. certifikáciu v roku 2018 vykonali ○ vody – priemerne 130 litrov na ... autorizované organizácie; štvorcový meter, čo sme v tomto Pokrajinský sekretariát pre − nákladov na zavedenie a roku na väčšine pestovateľských poľnohospodárstvo, vodné hos- certifikáciu systému bezpečnosti plôch aj mali. podárstvo a lesné hospodárstvo a kvality potravín: ISO 22000, Sója bola posiata na 220 zverejnil súbeh na pridelenie GLOBALGAP, BRC, IFS, FSSC 000 hektároch, z čoho 90 % vo finančných prostriedkov na spo- 22000, GOST-R, HALAL, KOSHER, Vojvodine. Časté dažde v júli lufinancovanie nákladov na SRBSKÁ KVALITA v roku 2018. zabezpečili, že aj výnosy sóje zavedenie certifikácie systémov Na realizáciu súbehu je vyčle- poľnohospodárskych gazbudú vysoké. Poveternostné bezpečnosti potravín a produk- nených 2 000 000,00 dinárov. dovstiev a podnikatelia – nositelia podmienky sú ideálne na rozvoj tov so zemepisným označením na Minimálna výška finančných registrovaného poľnohospodárskerastlín, najmä pre odrody sóje, území AP Vojvodiny. Prostriedky prostriedkov pridelených na ho gazdovstva, právnické osoby, ktoré sú odolné proti vlahe. v rámci tohto súbehu sa udeľujú jednu žiadosť je 30 000 a maxi- združenia občanov a poľnohospoNa sóji sa častejšie vyskytujú na spolufinancovanie: málna 50 000 dinárov. Prihlásiť dárske družstvá do 23. novembra choroby počas suchého počasia, − nákladov na vypracovanie sa môžu fyzické osoby – nositelia 2018. ○

K

Z obsahu Ako využívať alelopatiu?

Str. 2

Škodcovia lucerny pestovanej na semeno (1) Str. 4

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Ako využívať alelopatiu?

Ľubica Sýkorová Najskôr si vysvetlíme, čo výraz alelopatia znamená. Rastliny obsahujú veľa chemických látok, ako napríklad alkaloidy, enzýmy, organické kyseliny, sacharidy, éterické oleje, slizy, triesloviny, vitamíny, hormóny a ďalšie chemické látky a ich zlúčeniny. V pestovaných rastlinách je ich rôzne množstvo, voňajú alebo zapáchajú, priťahujú alebo odpudzujú škodcov, choroby či plesne. Rastliny na seba navzájom pôsobia, buď podporujú vzájomne svoj rast alebo ho zhoršujú.

Rastliny podľa vplyvu na iné rastliny delíme na: − rastliny s kladným vplyvom, alebo tzv. chrániace rastliny; − rastliny odpudzujúce škodcov susedných rastlín; − rastliny ,,liečiace“ choroby susedných rastlín.

Skúsenosti ukazujú, že je viac rastlín znášajúcich sa navzájom, ako negatívne sa ovplyvňujúcich.

O

byčajne v menších záhradách sme nútení na malom priestore vysiať či vysadiť čo najviac druhov koreninových, plodových, zeleninových a liečivých rastlín.

Tieto vysádzame na základe skúseností a poznatkov alelopatie − znášanlivosti.

Vplyv jedného rastlinného druhu na iný je známy už dávno. Číňania ešte pred 2500 rokmi vysádzali plodiny tak, aby sa vyhli premnoženiu škodcov. V praxi sa často stretávame s rôznymi poznatkami, keď rastliny na seba vzájomne pozitívne pôsobia svojimi výlučkami, éterickými látkami, živinami pochádzajúcimi z koreňovej sústavy a zo zvyškov po zbere. Výsledkom tohto pôsobenia je, že sa zvyšuje úroda, zlepšujú sa vzhľadové a chuťové vlastnosti plodov zeleniny a ovocia.

Niektoré rastliny majú schopnosť vzájomnej ochrany proti rôznym parazitom, chorobám a škodcom. Nielenže dokážu ochrániť seba, ale aj ostatné rastliny, ktoré s nimi susedia.

Vhodne kombinovaná výsadba účinkuje tak, že škodcovia me-

20

nej napádajú rastliny, pretože susedia ich odpudia, či dokonca zlikvidujú.

Z alelopatických vzťahov je dôležité poznať vzájomné vzťahy rastlín, ktoré chceme pri kombinovanom pestovaní súčasne vysadiť do toho istého záhonu.

Napr. jedným z najlepších rastlinných ochrancov je aksamietnica, srb. kadifa (Tagetes), ktorá odháňa a likviduje väčšinu škodcov. Sadíme ju medzi úžitkové rastliny na záhony, do skleníkov či fóliovníkov. Vysoké (50 – 100 cm) aj nízke druhy (15 – 30 cm) môžeme vysádzať aj na kvetinové záhony alebo do črepníkov. Aby cesnak nenapádalo háďatko cesnakové, treba k nemu posadiť práve aksamietnicu.

Cesnak a ostatné cibuľovité zeleniny zase pôsobia proti viacerým chorobám (plesniam, hrdzi, nádorovitosti) a škodcom.

Obmedzujú napr. šírenie múčnatky, hrdze, ale aj plesne sivej na jahodách, egrešoch, malinách, černiciach, viniči a pod. Odpudzujú viacero škodcov, slimáky a myši. Mrkva chráni cibuľu pred kvetárkou cibuľovou. Horčica, šalvia a tymián odháňajú slimáky

II

a slizniaky. Horčica je vhodná najmä ku kmeňom ovocných stromov, k šalátu a rajčiakom.

Odpudzuje háďatká, slimáky a ďalších škodcov. Je mimoriadne

vošky, resp. mravce, ktoré vošky chovajú, chránia a roznášajú.

Kapucínka odpudzuje vošku listovú a krvavú, húsenice, slimáky, mravce a myši. Kde je kapucínka, tam rýchlo vyhynie pýr. Mäta pieporná a palina pomáhajú likvidovať skočky v hlúbovinách. Kôpor, mäta, šalvia, palina pravá, rajčiaky, zeler a pór účinne zasahujú proti mlynárikovi kapustnému. Kôpor zároveň podporuje klíčenie a rast mrkvy. Cibuľa a pór nasadené v hriadkach medzi hlúbovinami pôsobia proti nádorovitosti. Bazalka zlepšuje úrodnosť a chráni zdravotný stav uhoriek, svojimi kvetmi láka včely, a tým zlepšuje aj opeľovanie susedných rastlín.

Borák lekársky odpudzuje listové vošky a koreňmi uvoľňuje uľahnutosť, tvrdú pôdu. Mak odpudzuje vošky ovocných stromov.

Pažítka je mimoriadne vhodná na lemovanie hriadok jahôd, lebo odpudzuje hmyz a chráni pred plesňou sivou. Priaznivo pôsobí aj na ruže. Rasca zlepšuje chuť susedných plodov, najmä zemiakov. Dobre sa znáša s cviklou, hlúbovinami, uhorkami. Yzop lekársky je vhodný do hriadok ohrozených voškou listovou a slimákmi.

PRÍKLADY KOMBINOVANÉHO PESTOVANIA RASTLÍN: Veľmi vhodné kombinácie:

Nechtík lekársky ochraňuje aj rôzne druhy zeleniny vhodná na nastielanie a kompostovanie. Cibuľa, cesnak a kôpor chránia mrkvu pred vŕtavkou mrkvovou. Palina pravá účinne potláča výskyt hrdze ríbezľovej.

Nechtík a rudbekia pôsobia proti škodcom parazitujúcim na kôpre, mrkve, zeleri, póre alebo na ružokvetých rastlinách.

Levanduľa, kapucínka väčšia, vratič a saturejka odháňajú

cibuľa + mrkva, rajčiak; zemiak + kapusta, kel; rajčiak + petržlen; šalát + reďkovka; zeler + hrach.

Vhodné kombinácie: uhorky + cibuľa, fazuľa, zeler, červená repa, petržlen hlávkový šalát, kaleráb, kapusta, kel; zemiaky + kríčková fazuľa, špenát, kôpor, zeler;

31 /4814/ 4. 8. 2018

Jedným z najlepších rastlinných ochrancov je aksamietnica rajčiaky + zeler, hlávkový šalát, špenát, cesnak, kríčková fazuľa, kaleráb, kapusta, kel; cibuľa + petržlen, hlávkový šalát, kaleráb.

Nevhodné kombinácie: cibuľa + fazuľa, zemiak, kel, kapusta; rajčiak + červená kapusta, červená repa, hrach; petržlen + hlávkový šalát; hrach + fazuľa.

Základom kombinovania – spolčovania rastlín je, aby ku hlavnej plodine vždy bol priradený vedľajší – pomáhajúci rastlinný druh. Často sa odporúča ako sprievodný druh napr. horčica. Výhody horčice sú v možnosti skorej sejby, je veľmi dobrá predplodina, chráni pôdnu vlhkosť, odpudzuje škodcov, má ľahký zber pred vysádzaním nasledujúcej plodiny a pod.

Po jej zbere je pôda bez burín, kyprá a vlhká. Je všeobecným regenerátorom pôdy. ČO TREBA VEDIEŤ Ako sme už uviedli, poznáme celý rad odporúčaní na vysádzanie kombinácií. Pri výbere vhodných druhov pre zmiešané zeleninové kultúry sa uplatňujú rôzne hľadiská – vzájomná znášanlivosť rastlín, ochranné vplyvy a pod. V zmiešaných kultúrach sa často stáva, že je niektorý druh ovplyvňovaný susediacou plodinou len jednostranne, či už negatívne alebo pozitívne.

Medzi výhody zmiešaných kultúr patrí to, že pôda je po celý rok pokrytá rastlinami v rôznom stupni vývoja, takže je viac-menej v tieni, čím sa lepšie uchováva pôdna vlhkosť a v dôsledku toho sa zlepšuje jej štruktúra. Dôklad-

4. – . 10. 8. 2018

POČASIE

Vhodnou kombináciou rastlín môžeme znížiť straty spôsobené rôznymi škodcami

nejším zakrytím pôdy sa potláča rast burín, postupnými termínmi výsadby či výsevu sa dosiahne plynulý zber. Aj parcela je lepšie využitá ako pri monokultúrnom pestovaní. Väčšia rozmanitosť podporuje tiež vznik prirodzenej rovnováhy, predovšetkým v pôde, nedochádza ani k únave pôdy, ani k početnému výskytu škodcov.

Výhoda zmiešaných kultúr často vychádza z lepšieho využitia živín a svetla, rastliny sa môžu navzájom ovplyvňovať v raste pôsobením produktov svojej látkovej výmeny, vylučovanými listami alebo koreňmi (alelopatia). Susediace rastliny

Aj horčica odpudzuje mnohých škodcov by mali mať rovnako podobné nároky na obsah živín, teplotu a zavlažovanie.

NÁROKY NA ŽIVINY Veľmi náročné a nenáročné rastliny nepatria na rovnaký záhon, pretože nenáročné rastliny by v takejto kombinácii trpeli prehnojovaním. Môžu sa však kombinovať rastliny s vysokými a stredne vysokými nárokmi alebo rastliny stredne náročné a nenáročné, pokiaľ vyhovujú ďalším kritériám, ako je hĺbka zakoreňovania. Veľmi vhodná je kombinácia bôbovitých rastlín s ostatnými zeleninovými druhmi.

NÁROKY NA TEPLO K náročným plodinám patria tekvicovité rastliny, plodová zelenina, fazuľa, zemiaky, kukurica cukrová, jahody, koreninové druhy. Všetky tieto rastliny náročné na teplo možno pestovať aj vo fóliách alebo v skleníkoch.

NÁROKY NA VLAHU Problematické je pestovanie zmiešaných kultúr s rastlinami, ktoré majú zásadne odlišné nároky na vlahu.

NÁROKY NA SVETLO Druhy s relatívne vysokými nárokmi na svetlo a priestor a s dlhšou vegetačnou dobou, pestované ako hlavné plodiny, umiestňujeme uprostred záhonu.

Pretože majú na začiatku rastu menšie nároky na priestor, využíva sa pôda okolo nich k pestovaniu nízkych, rýchlo rastúcich druhov. Vzájomná vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť taká, aby sa listy vyrastených rastlín dotýkali, prípadne čiastočne prekrývali.

KORENE Kombináciou plytko a hlboko koreniacich druhov zabránime nadbytočnej konkurencii medzi jednotlivými rastlinami, pretože tak môžu využívať zásoby vody a živín z rôznych pôdnych vrstiev.

Význam predplodín spočíva tiež v tom, že svojimi koreňmi prevzdušnia pôdu na ďalšiu pestovateľskú sezónu. Rastliny s mohutným, hustým koreňovým systémom (napr. pór) zanechajú pôdu sypkú a prekyprenú. Keď pestujeme iba plytko koreniace druhy – reďkovka, môžu sa živiny hromadiť hlbšie v zemi a nakoniec preniknúť do spodných vôd.

Dôležité je pripomenúť, že optimálny rozvoj rastlín najviac ovplyvňuje obsah humusu v pôde a zdravá pôdna mikroflóra a edafón, preto na zachovanie dobrých vlastností pôdy musí byť zachovaná správna štruktúra plodín na záhone. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

33˚ | 24˚

34˚ | 24˚

34˚| 23˚

34˚ | 24˚

35˚ | 20˚

28˚ | 16˚

30˚ | 16˚

III

21

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia lucerny pestovanej na semeno (1)

Krása poľa kvitnúcej lucerny

Ing. Ján Tancik, PhD. Semenné porasty lucerny siatej napáda väčší počet škodcov. V staršej literatúre sa uvádzajú ako významní škodcovia plodomor lucernový – Contarinia medicaginis, byľomor lucernový – Dasineura ignorata (Cecidomyidae, Diptera) a čierňavka lucernová – Bruchophagus roddi.

V novšej literatúre, najmä v českej (Kolarik, Rotrekel, 2013) sa uvádza, že prišlo k zmenám vo význame niektorých škodcov. Niektorí škodcovia v posledných rokoch nie sú takí nebezpeční ako v minulosti, kým zasa iným sa význam zvýšil, stali sa hlavnými škodcami semenných porastov lucerny. V súčasnej dobe sa považujú za najvýznamnejších škodcov semennej lucerny bzdôšky: bzdôška lucernová − Adelphocoris lineolatus a bzdôška obyčajná − Lygus rugulipennis (Miridae, Heteroptera). Ďalší škodcovia, ktorým sa obyčajne nevenuje pozornosť, ale môžu spôsobiť vážne škody, sú strapky, a to druhy: strapka ľadencová – Odontothrips loti, strapka lucernová – Odontothrips confusus a strapka tabaková − Thrips tabaci (Thripidae, Thysanoptera).

D

ôležité je vedieť, že aplikáciu insekticídov do lucerny, ktorá je viacročná krmovina, musíme používať vždy uvážlivo na základe sledovania výskytu škodcov, pretože tieto porasty sú rezervoárom prirodzených nepriateľov škodcov − parazitoidov a predátorov a neuvážená aplikácia môže výrazne narušiť populáciu nielen týchto užitočných organizmov, ale aj hmyzu, ktorý sa podieľa na opeľovaní porastu – včela medonosná a včely samotárky.

V tomto článku sa budeme venovať najvýznamnejším škodcom semennej lucerny.

22

BZDÔŠKY BZDÔŠKA LUCERNOVÁ Telo imága bzdôšky lucernovej − Adelphocoris lineolatus je oválneho tvaru, bledozelenej, sivej alebo zelenohnedej farby, dlhé 5 − 6 mm, husto pokryté sivými chĺpkami. Larvy sú dlhé 1,2 − 4 mm a majú zelenkasto-žltú farbu. Bzdôšky sú bez krídel, začiatky krídel sa zjavujú vo 4. instare.

Prezimujú v štádiu imága pod zvyškami rastlín na poliach alebo v ich blízkosti.

Miesta prezimovania opúšťajú vtedy, keď je teplota 10 − 16 °C (v apríli) a už máji sú na hostiteľských rastlinách. Samičky po oplodnení kladú vajíčka do

IV

kvetných pukov, stopiek listov alebo do stoniek. Embryonálny vývoj trvá 10 − 15 dní a vývoj lariev 20 − 30 dní. Larvy sa živia najmä na generatívnych častiach rastlín. Imága prvej generácie migrujú do slnečnice a lucerny a v týchto porastoch dominujú v júni, kým v prvých dvoch dekádach júla dominujú larvy ďalšej generácie a v auguste imága druhej generácie. Imága sú dobrými letcami a schopné sú preletieť v priebehu niekoľkých dní 1 − 2 km. Škodca má 1 − 2 generácie do roka.

EKOLÓGIA Tomuto škodcovi vyhovuje

teplé a suché počasie najmä v období kladenia vajíčok. Nevyhovuje im daždivé a chladné počasie, vtedy počet bzdôch klesá. Larvy aj imága sú najaktívnejšie pri teplotách nad 22 °C. Nevyhovuje im aj veterné počasie, pri vetre rýchlosti 12 m/s sa bzdochy nepohybujú.

Ide o polyfágny druh, živí sa na rôznych kultúrnych a divorastúcich druhoch. Škodí najmä na slnečnici, repke olejnej, lucerne, chmeli, tabaku, hrachu, zemiakoch,…

BZDÔŠKA OBYČAJNÁ Telo imága bzdôšky obyčajnej − Lygus rugulipennis (Miridae, Heteroptera) je dlhé 7,5 − 9,5 mm, je sivohnedej alebo sivozelenej farby, podlhovasté a jemne ochlpené. Povrch tela je jemne vráskavý. Na štítku sú dve hnedé čiary. Larva je žltozelená alebo zelenohnedá.

Dĺžka tela vyliahnutej larvy je 1,5 mm a dospelej larvy 5 mm.

Prezimuje v štádiu vajíčka vo vnútri stoniek hostiteľských rastlín. Na jar začiatkom mája sa liahnu bezkrídle larvy a ich vývoj trvá až do polovice júna, keď sa objavujú prvé imága.

Imága sú v porastoch prítomné až do konca vegetácie. Vajíčka začínajú klásť už od polovice júla. Škodca má 1 generáciu do roka.

EKOLÓGIA Podobne ako bzdôške obyčajnej aj bzdôške lucernovej vyhovuje teplé a suché počasie a nevyhovuje daždivé a chladné počasie. Zvýšenému výskytu zodpovedá prítomnosť veľkých plôch obsiatych viacročnými krmovinami a ich postupné kosenie.

Je to polyfágny druh, živí sa na rôznych kultúrnych a divorastúcich rastlinách. Škodí najmä na viacročných krmovinách: lucerne, ďateline, ale aj na iných plodinách: slnečnici, cukrovej repe, repke olejnej, chmeli, maku, hrachu, zemiakoch a iných. ŠKODLIVOSŤ BZDÔCH NA LUCERNE Bzdôšky poškodzujú generatívne orgány lucerny. Púčiky žltnú, uschýnajú a opadáva-

31 /4814/ 4. 8. 2018 jú. Kvety vädnú a opadávajú. Súkvetia sú úplne alebo čiastočne zoschnuté. Podobné príznaky spôsobujú aj strapky.

Pravú príčinu vzniku poškodenia zisťujeme odberom vzoriek a určením škodcu. Na listoch vyciciavaním štiav spôsobujú najprv drobné biele škvrny neskôr hnedé nekrotické škvrny. V strukoch sú scvrknuté, nedokonale vyvinuté semená

s málo zreteľnými drobnými tmavými škvrnami, ktoré spôsobili bzdôšky po vyciciavaní štiav.

Bzdôšky môžu spôsobiť výrazné zníženie úrod, tiež aj kvality a klíčivosti osiva.

je smýkaním v poraste v dvoch termínoch: pred kvitnutím druhej kosby a po odkvitnutí

porastu. Prah škodlivosti v období pred kvitnutím je 150 imág a nýmf na 100 smykov (4 x 25 smykov). V období po kvitnutí (obdobie zelených strukov) prah škodlivosti je 250 imág a nýmf na 100 smykov.

Preventívne opatrenia Z preventívnych opatrení dôležité opatrenia sú priestorová izolácia od starších semenných porastov (500 až 1000 m). Ďalej je dôležité pri kosbe nechať nízke strnisko a urobiť dokonalý zber rastlinných zvyškov, v ktorých prezimujú bzdôšky.

Priama ochrana Ošetrujú sa len semenné porasty, kde bol zistení výskyt bzdošiek nad prahom škodlivosti, a to pred kvitnutím a po odkvitaní. Za hlavné ošetrenie sa považuje druhé ošetrenie, t. j. po odkvitaní. 

Foto: J. Tancik

v tzv. chelátovej väzbe buď do pôdy alebo vo forme postrekov, ktoré štyri- až päťkrát zopakujeme. ...

Kamienkovitosť hrušiek môže byť fyziologického alebo vírusového pôvodu. Pri vírusovej kamienkovitosti vznikajú hlboké deformácie plodov, pretože pod ich šupkou sa nachádzajú pomerne veľké zhluky tzv. sklerenchýmových buniek v podobe kamienkov. Tmavohnedé kamienky sú v dužine nepravidelne rozložené. Pri fyziologickej kamienkovitosti sa kamienky sústreďujú okolo jadrovníka a nesfarbujú sa do hneda. Pri tejto kamienkovitosti bývajú postihnuté spravidla všetky plody na strome, pri vírusovej môže byť postihnutá iba časť plodov. Príčinou výskytu fyziologickej kamienkovitosti býva nevhodné stanovište, nedostatok bóru spojený s vyššou hodnotou pH (nad 7), no môže to byť aj citlivosť kultivaru.

Vírus sa prenáša cicavým hmyzom, bunkovou šťavou (nožnicami, pílkou), no najčastejšie očkovaním a vrúbľovaním, keď jedinou ochra-

nou je používanie zdravého množiteľského materiálu. Pri pravidelnom výskyte fyziologickej kamienkovitosti musíme do pôdy dodávať bór vo forme bóraxu (100 až 200 gramov na 100 m2). Stromy musíme pravidelne zavlažovať a hnojiť fyziologicky kyslými hnojivami (síran amónny, síran draselný,...). ...

Najčastejšie sa vyskytujúcim a najvýznamnejším škodcom na lieske je nosáčik lieskový (Curculio nucum). Liahne sa od mája do júna, samička kladie vajíčka do vyvíjajúcich sa plodov. Takto poškodené oriešky môžu za vlhka ľahko podľahnúť moníliovej hnilobe. Vyliahnuté larvy sa živia jadrami plodov. Po dorastení vyhryzú otvor v stene orieška, vypadnú a zalezú do pôdy, kde prezimujú. Nosáčik má do roka jednu generáciu. Ochrana spočíva v postrekovaní v čase liahnutia chrobákov (máj, jún). V tomto období by sa mali vykonať dve – tri ošetrenia v dvojtýždňových intervaloch napr. Decisom.

Okrem toho v čase liahnutia možno chrobáky likvidovať v skorých ranných hodinách striasaním z liesok na podložené plachty. 

OCHRANA Rozhodovanie o potrebe ochranných opatrení Výskyt bzdošiek sa kontrolu-

Rastlina rozkvitnutej lucerny

Bzdochy nasmýkané v semennej lucerne

OVOCNÁ ZÁHRADA

Dobrá rada nad zlato Ľubica Sýkorová

A

k sa v lete na listoch hrušiek vytvárajú drobné belavé škvrny, s veľkou pravdepodobnosťou ide o septoriózu hrušiek, označovanú aj ako biela škvrnitosť listov.

Spôsobuje ju huba Mycosphaerella sentina, ktorá prezimuje v opadanom lístí. Preto je potrebné zlikvidovať ho. Je to hospodársky menej významné ochorenie postihujúce iba listy hrušiek. Vyskytuje sa predovšetkým vo vyšších polohách a v daždivých rokoch. Špeciálna chemická ochrana sa nerobí, postačia prípravky na ochranu proti chrastavitosti. ...

Ak sa na líci listov hrušiek objavujú červené škvrny a na rube výrastky, určite náš strom napadla hrdza hrušková, ktorú spôsobuje huba Gymnsporangium sabinae. Jej zvláštnosťou je, že má podobne ako väčšina hrdzí zložitý vývojový cyklus.

Zimným hostiteľom hrdze hruškovej je borievka, najmä borievka netatová (Juniperus Sabina). Na jej konárikoch sa vytvárajú zimné výtrusy huby,

ktoré na jar infikujú listy hrušiek. Na líci listov hrušiek vznikajú najprv žltozelené, neskôr karmínovočervené škvrny. Na rube listov sa v mieste týchto škvŕn pletivá zduria a neskôr sa z nich uvoľňujú výtrusy, ktoré opäť môžu napadnúť borievky.

Napadnuté borievky sú trvalým a každoročným zdrojom infekcie pre okolité hrušky. Hrdza hrušková spravidla nespôsobuje vážnejšie škody, takže nie je potrebné proti nej zasahovať chemicky. Dôležité je vyhľadať napadnutú borievku a odstrániť z nej napadnutý konár. V prípade, že je napadnutý aj hlavný kmeň borievky, treba ju zlikvidovať celú. ... Často sa kladie otázka, čo je príčinou vzniku chlorózy ovocných stromov? Hlavnou príčinou chlorózy je nedostatok prijateľného železa. Príjem železa negatívne ovplyvňuje predovšetkým prebytok vápnika v pôde. Ďalšou príčinou chlorózy môže byť aj ťažká, premokrená a málo vzdušná pôda chudobná na humus. V prípade prebytku vápnika v pôde dodávame železo v prípravkoch obsahujúcich železo

V

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

CHOROBY ZVIERAT A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN

Dôležitá je prevencia Ľubica Sýkorová

Zoonóza je choroba spoločná človeku a zvieraťu. Podľa expertov WHO/FAO sa v infektológii používa tento jednotný termín. V súčasnosti existuje viac ako 200 chorôb, ktoré sa prostredníctvom potravinového reťazca môžu preniesť zo zvierat na ľudí (napr. salmonelóza).

Z

oonózy sú infekčné ochorenia, ktoré sa môžu prenášať zo zvieraťa na človeka.

Pôvodcom infekcie alebo patogénu môžu byť baktérie, vírusy, parazity, toxíny,… Na človeka sa môžu zoonózy preniesť viacerými cestami. V súčasnej dobe tvoria asi tretinu všetkých infekčných chorôb, majú tendenciu k epidemickému výskytu.

Prenos infekcie môže byť priamy, keď k nákaze dôjde pri kontakte s chorým zvieraťom,

neovplyvňujú potraviny. Iné ochorenia sa môžu potravinami prenášať, ale ak spojíme kontrolu zdravotného stavu zvierat s dodržiavaním potravinárskej hygienickej praxe, ich dosah na zdravie človeka je minimálny.

Potraviny sa môžu kontaminovať zvieracími patogénmi niekoľkými cestami. Ak je zviera napadnuté konkrétnou chorobou, tkanivá vrátane mäsa a mlieka, sú potenciálnym zdrojom infekcie človeka, ak pripustíme vstup

nepriamo prostredníctvom človeka, znečistenej pracovnej plochy, náradia a iných predmetov.

Oplachovanie alebo umývanie ovocia a zeleniny v neupravenej vode, ktorá je kontaminovaná výkalmi zvierat, môže byť tiež zdrojom infekcie človeka.

pohryznutím alebo postriekaním slinami. Častejšie sú ale zoonózy získané nepriamo. Vtedy sa patogén dostáva do organizmu: − kontaminovanou stravou alebo tekutinami (salmonelóza, toxoplazmóza atď.); − inhaláciou kontaminovaného prachu či vzduchu (antrax,...); − pomocou živého vektora, ktorým je v našich podmienkach predovšetkým kliešť (kliešťová meningoencefalitída, lymská borelióza,…).

Najčastejšie zoonózy sú bakteriálne črevné infekcie, veľmi časté sú ochorenia prenášané kliešťom, častá je toxoplazmóza.

Záujem verejnosti o bezpečnosť potravín vzrástol, keď prepukli rôzne ochorenia pri zvieratách, z ktorých sa vyrábajú potraviny. Niektoré z týchto ochorení len málo alebo vôbec

takejto suroviny do potravinového reťazca. Zviera infikované patogénom nemusí ešte prejavovať príznaky alebo môže prejavovať len málo príznakov klinického ochorenia. Takéto zvieratá ako „prenášače“ je ťažké odhaliť na farme alebo na bitúnku, takže ich odstránenie je ďalší problém.

Mnohé organizmy žijú v tráviacom trakte zdravých zvierat a na človeka sa môžu šíriť prostredníctvom fekálnej kontaminácie zo životného prostredia, napríklad počas dojenia mlieka alebo znášky vajec. Malé množstvo obsahu čriev môže kontaminovať aj dobytok po jeho porážke.

Ku krížovej kontaminácii môže dôjsť, ak potraviny prichádzajú do kontaktu s kontaminovanými výrobkami priamo alebo pri skladovaní alebo príprave, prípadne

v rozvinutých krajinách minimálne. Opatrenia sú zamerané na likvidáciu ochorení pri zvieratách a na bezpečnosť potravín prevenciou kontaminácie jednotlivých článkov potravinového reťazca.

Napríklad vo všetkých krajinách EÚ musí byť zavedený systém kontroly a manažmentu určitých ochorení zvierat, vrátane tuberkulózy, brucelózy a BSE. Je obmedzená preprava napadnutých a porazených zvierat. Nariadenia EÚ tiež predchádzajú využívaniu infikovaných zvierat na výživu obyvateľstva.

Napríklad kravské mlieko nadojené z infikovaných vemien sa nemôže predávať ani dodávať mliekarskému závodu. Počas jatočných procesov na bitúnku vykonáva inšpekciu mäsa kvali-

24

VI

KONTROLNÉ OPATRENIA Vďaka prísnym zdravotným opatreniam dozoru nad zvieratami je potenciálne nebezpečenstvo potravinárskych patogénov

fikovaný personál, ktorý má na jatočných telách identifikovať znaky ochorenia. Samozrejme, porazený dobytok, ktorý má odchýlky od normálu, sa vyraďuje z následného použitia.

AKO SA CHRÁNIŤ?

Spotrebiteľ sám môže do veľkej miery riziko vzniku ochorenia z potravín ovplyvniť. Napriek tomu, že priemyselne vyrobené potraviny sú väčšinou zdravotne neškodné, môže počas prepravy, predaja a domácej úpravy dochádzať ku kontaminácii, respektíve ku romnoženiu prítomných mikroorganizmov. Ochorenie tak vzniká pri nedodržiavaní základných hygienických zásad a porušovaní správnych postupov pri príprave jedál v domácnostiach a vo verejnom stravovaní.

Bezpečnosť potravín je povinnosť pre každého, kto sa podieľa na ich výrobe. Hoci je to hlavná priorita v každom článku potravinového reťazca začnúc nákupom, bezpečnosť potravín a hygienické opatrenia je dôležité dodržiavať aj počas skladovania potravín, manipulácie a prípravy v domácnostiach.

Z tohto dôvodu sa aj spotrebitelia musia podieľať na tom, aby zaistili bezpečnosť potravín v domácnostiach a dodržiavali niekoľko základných postupov, ktoré minimalizujú nebezpečenstvo ochorení z potravín.

Bezpečnosť potravín môžeme zhrnúť podľa stratégie WHO (Svetovej zdravotníckej organizácii) do týchto bodov: − udržiavanie priestorov a zariadení na prípravu potravín čistými, − dôkladné umývanie rúk pred prípravou a jedením pokrmov; − surové a varené pokrmy skladovať a pripravovať oddelene; − mäso treba dôkladne tepelne upraviť pri teplote nad 70 ºC, aby sa zničili nebezpečné mikroorganizmy; − uchovávať potraviny pri bezpečnej teplote pod 5 ºC alebo nad 60 ºC, aby sa potlačil rast mikroorganizmov; − nekonzumovať surové mäso, vajíčka, nepasterizované mlieko a neupravenú vodu.



31 /4814/ 4. 8. 2018

TIPY A TRIKY Z VARENIA

Horúce jedlo do chladničky nepatrí, ale...

N

iekedy je lepšie, ak do chladničky vložíme teplé jedlo namiesto toho, aby sme ho nechali vychladnúť vonku.

Už staré mamy nás učili, že horúce jedlo do chladničky nepatrí. Čo však robiť vtedy, keď sa ponáhľame? Za určitých okolností môžeme dať do chladničky aj čerstvo navarené jedlo. Ak máme plný hrniec čerstvého guláša či polievky, určite do chladničky nepatrí. Nie je to ani tak preto, že by sa chladnička kvôli tomu kazila. Veľký objem predstavuje riziko, že sa jedlo začne kaziť.

Jedlo chladne od krajov

smerom do stredu. Kým však stred dosiahne teplotu pod 10 stupňov, bude to dlho trvať. V teplote medzi 10 a 60 stupňov je ideálne prostredie na rast baktérií. Stred veľkého hrnca ostáva v tomto rozmedzí dosť na to, aby sa tam baktérie začali množiť.

Ak teda naozaj potrebujete odložiť do chladničky niečo naozaj čerstvé a horúce, rozdeľte to do menších nádob. Čím menšie, tým lepšie.

Polievku dajte napríklad na pekáč. Vrstva, ktorá má pár centimetrov a veľký povrch hladiny, vychladne oveľa rýchlejšie. A baktérie nemajú šancu. 

OSVEDČENÉ FINTY

Ako vyčistiť špinavý plech?

Zájdená žehlička. Postavte vypnutú žehličku žehliacou plochou na kuchynské utierky namočeané v octe. Potom plochu dobre uamyte.

Ako predísť moliam. Skriňu vetrajte a nedávajte do nej práve nosené veci (mole milujú pot).

Pridajte do nej ešte vrecko s levanduľou alebo vôňou cédrového dreva.

Proti priehlbinám a škáram v drevenej podlahe. Nakvapkajte pár kvapiek vody na postihnuté miesto. Drevo tam vďaka vode trochu napučí.

Lieh je riešenie. Alkohol v liehu nielenže rozpúšťa mastnotu, hodí sa aj na ošetrenie fľakov od vajíčka, lepidla, farieb a potu.

Zašlé varechy. Cez noc ponorte dlho používané varešky do roztoku jedlej sódy. Ráno ich dôkladne opláchnite a nechajte vysušiť.

Skladovanie chleba. Hlinená

nádoba sa perfektne hodí − vie nasávať vlhkosť a zase ju „odovzdať“ chlebu.

Aby cibuľa vydržala. Rozpolená cibuľa dlho vydrží, ak sa rez potrie maslom a zabalí do alobalu. Cibuľa nebude plesnivieť a zachová si svoju chuť.

Mušky v kvetináčoch. Drobných mušiek, ktoré sa tvoria z premočenej hliny, sa zbavíte tak, že zeminu necháte mierne preschnúť, a potom do nej zapichnite pár strúčikov cesnaku.

Ich vôňa odpudzuje a mušky zmiznú. Cesnak treba z času na čas vymeniť. Špinavý plech na pečenie.

Plech posypte soľou a dajte ho na 50 stupňov na 15 minút do rúry.

Otravné vínne mušky. Spoľahlivo ich odpudzuje balzamikový ocot s troškou cukru. Misku postavte blízko košíka s ovocím a mušky zmiznú. 

ZDRAVIE A MY

Na túto chorobu nezaberajú lieky (2)

V

lete chceme riešiť maximálne to, ako sa čo najlepšie opáliť, kde sa super okúpeme či zabavíme. Ibaže občas musíme odstraňovať kliešte, liečiť popáleniny či odreniny.

SPÁLILI STE SI POKOŽKU? Spálenú pokožku treba čo najskôr ošetriť. Ako prvú pomoc je vhodné použiť chladivé krémy, mlieka alebo gély po opaľovaní s obsahom pantenolu, aloy vera a kyseliny hyalurónovej, ktoré spálenú a poškodenú pokožku regenerujú, zmierňujú svrbenie a urýchľujú jej hojenie. Ešte predtým si však vlažnou vodou opláchnite z tela opaľovací krém. Mydlo ani šampón radšej nepoužívajte, aby nedráždili pokožku.

Postihnuté miesto si ochladzujte studenými obkladmi, vymieňajte ich každých 10 minút.

Nikdy nedávajte ľad priamo na kožu! Pite veľa vody, minimálne dva litre denne.

Pri spálení sa vyhýbajte ďal-

šiemu pobytu na slnku aspoň niekoľko dní. Použite aj mechanickú bariéru ako tričko, šatku na plecia, chrbát, prípadne dekolt.

Na zmiernenie svrbenia, schladenie a upokojenie spálenej pokožky účinkuje termálna voda v spreji. Skladujte v chladničke.

Ak nemáte poruke nič iné, pomôžu vám aj bežné potraviny z chladničky. Na spálené miesta naneste jogurt alebo smotanu

a nechajte pôsobiť aspoň 10 minút. Vyťahujú horúčavu z pokožky. Keď uschnú, jemne opláchnite vodou a opakujte.

Ak sa po spálení objavia pľuzgiere, nikdy ich neprepichujte. Pri veľkom množstve pľuzgierov či inom poškodení kože vyhľadajte lekára. Časté spálenie pokožky môže vyústiť až do rakoviny kože. Spáleniny poškodzujú vrstvy kože a prispievajú ku vzniku rakoviny kože.

VYHODILI SA VÁM SVRBIVÉ VYRÁŽKY? Ide o solárnu dermatitídu – precitlivenosť kože na UV žiarenie. Deň − dva po opaľovaní sa na pokožke môžu objaviť svrbivé červené vyrážky. Pomôcť si môžete užívaním antihistaminík a vynechaním pobytu na slnku. V prípade, že máte zvýšenú teplotu, užite liek na báze kyse-

VII

liny acetylsalicylovej (napríklad aspirín).

DOSTALI STE ÚPAL? Najlepšie je úpalu sa vyhýbať. Úpal je totiž prehriatie organizmu, pri ktorom organizmus stratí veľa tekutín a nezvláda regulovať telesnú teplotu – tá môže stúpnuť až na 41 °C. Pri úpale treba ísť ihneď do tieňa či chladnejšej, dobre vetranej miestnosti, zaistiť prúdenie vzduchu, uvoľniť odev a postupne sa ochladzovať studenými obkladmi. Okamžite si doplňte tekutiny minerálkou, nohy si položte smerom hore.

Pri komplikáciách volajte prvú pomoc.

STÚPILI STE NA NIEČO OSTRÉ?

Prípadne ste sa porezali alebo sa niekde odreli? Ranu vymyte prúdom čistej studenej vody a vydezinfikujte liehovým alebo jódovým preparátom. Držte ju v čistote, ak treba, zalepte ju náplasťou so sterilným štvorčekom. 

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Jablková torta bez múky Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 2 lyžice kokosového cukru, 100 g mletého maku; Na jablkovú náplň: 5 jabĺk, 250 ml vody, vanilínový puding; Na dokončenie: 250 ml smotany na šľahanie, lyžička vanilínovej esencie, 100 g čokoládovej polevy Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme s cukrom do tuhého snehu, pridáme žĺtky a už len ručne, mletý mak. Dobre rozmiešame. Pečieme v okrúhlej forme priemeru 24 cm vystlanej papierom na pečenie (boky vymastené maslom) pri teplote 180 °C asi 25 minút. Jablková náplň: Jablká umyjeme, očistíme a nastrúhame na hrubo. Preložíme do hrnca, varíme. Vo vode rozmiešame pudingový prášok, prilejeme k jablkám a za stáleho miešania privedieme do varu.

Jablkovú hmotu rozotrieme na

cesto. Necháme vychladnúť.

Dokončenie: Na vychladenú jablkovú náplň môžeme rozotrieť vyšľahanú šľahačkovú smotanu, prípadne aj vyšľahané mascarpone so smotanou na šľahanie, zľahka dosladené. Polejeme čokoládovou polevou, ganache...

Prípadne smotanovú náplň môžeme nahradiť len ganache.

Ganache: 100 g horkej čokolády zalejeme so 100 ml vriacej šľahačkovej smotany. Necháme postáť, rozmiešame a po krátkom vychladnutí rozotrieme na jablkovú náplň, alebo smotanovú. 

Smotanová torta s černicami Suroviny: Na cesto: 7 vajec, 7 lyžíc trstinového cukru, 5 lyžíc múky, 3 lyžice kakaa; Na smotanovú plnku: 250 g mascarpone, 150 ml šľahačkovej smotany, 250 g jemného tvarohu, lyžica medu alebo práškového cukru; Na ganache: 100 ml smotany na šľahanie, 100 g horkej čokolády; Na dokončenie: 500 g černíc alebo iného ovocia Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme s cukrom na sneh, po jednom krátko zašľaháme žĺtky a už len ručne zľahka primiešame preosiatu múku zmiešanú s kakaom. Pečieme vo forme (24 cm) vystlanej papierom na pečenie na 170 °C asi 60 minút, alebo podľa skúsenosti so svojou rúrou.

Po upečení necháme vychladnúť. Smotanová plnka: Šľahačku vyšľaháme s mascarpone a medom (alebo práškovým

cukrom) do tuhého krému a už len ručne primiešame tvaroh.

Ganache: Smotanu zohrejeme tesne pod bod varu, zalejeme ňou nalámanú čokoládu, necháme chvíľu postáť a dôkladne premiešame. Necháme chvíľu schladiť pri izbovej teplote, aby ešte malo vhodnú konzistenciu na polevu. Vychladnuté cesto prerežeme napoly, rozotrieme tenšiu vrstvu plnky, na ktorú rozložíme umyté a odkvapkané černice. Na černice rozotrieme krém, aby sme ich prekryli.

Priložíme druhé cesto a potrieme zvyšným krémom. Dáme schladiť a polejeme ganache. 

Smotanovo-malinová torta Suroviny: Na cesto: 7 vajec, 7 lyžíc trstinového cukru, 5 lyžíc múky, 3 lyžice kakaa, kypriaci prášok; Na malinovú plnku: 450 g čerstvých alebo mrazených malín, 6 plátkov želatíny, podľa chuti cukru alebo medu; Na smotanovú plnku: 250 g mascarpone, 200 ml šľahačkovej smotany, 250 g jemného tvarohu, vanilínový cukor; Na ganache: 50 ml smotany na šľahanie, 50 g horkej čokolády Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme s cukrom do tuhého snehu, zašľaháme žĺtka a už len ručne opatrne primiešame preosiate zmiešané kakao s múkou a kypriacim práškom. Pečieme vo forme priemeru 24 cm vystlanej papierom na pečenie a s bokmi vymastenými a vysypanými múkou (alebo aj okolo bokov môžeme dať pás papiera) pri teplote 160 °C asi 45 – 50 minút, alebo podľa skúsenosti so svojou rúrou. Necháme

vychladnúť, v prípade potreby zarovnáme a prekrojíme na polovicu. Malinová plnka: Maliny preložíme do hrnca, pridáme trošku vody a za občasného miešania privedieme k varu a odstavíme. Plátky želatíny namočíme na pár minút do trochu vody, potom ich vyžmýkame a pridáme k

horúcemu rozvarenému ovociu, miešame do jej rozpustenia. Pridáme i cukor alebo med a dobre rozmiešame. Ovocné pyré necháme vychladnúť a čiastočne stuhnúť. Smotanová plnka: Šľahačku vyšľaháme s mascarpone a vanilínovým cukrom do tuha a primiešame jemný tvaroh. Ganache: Smotanu zohrejeme do varu a prelejeme ňou čokoládu, necháme chvíľu postáť, dôkladne premiešame. Cesto po vychladnutí rozrežeme a na prvé cesto natrieme polovicu malinovej plnky. Polovicu smotanovej plnky opatrne rozotrieme na malinovú náplň, ideálne je nanášať rovnomerne so zdobiacim vreckom. Prekryjeme druhým cestom, rozotrieme druhú polovicu malinovej plnky. Na záver rozotrieme zvyšnú časť smotanovej plnky a dáme schladiť.

Ganache necháme krátko stuhnúť a ešte tekutú nalejeme na smotanovú plnku. Zdroj: tortyodmamy.sme.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 467 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

26

VIII

Kultúra Zvony jubilea, čiže jubileum Zvonov

Kultúra

25 ROKOV SELENČSKÉHO KOMORNÉHO ZBORU

Danica Vŕbová

S

elenčský Komorný zbor Zvony v piatok 27. júla 2018 v rímskokatolíckom kostole Najsvätejšej Trojice v Selenči

zboru, členovia evanjelického cirkevného spevokolu, ako i rímskokatolíckeho k spoločnému predvedeniu.

Keď sa len dalo, svoj spev Zvony združovali s inými speváckymi

Koncert k 25. výročiu nepretržitého pôsobenia

oslávil 25. výročie svojho pôsobenia. Na koncerte sa predstavili i ďalšie selenčské hudobné telesá, a to spevokol Rímskokatolíckej cirkvi Najsvätejšej Trojice Ave Mária a Orchestrík ZŠ Jána Kollára.

Ekumenický spevácky zbor Zvony za svojich 25 rokov aktívnej činnosti nielenže bol zostavený z členov rôznych kresťanských cirkví a cirkevných spoločenstiev, ale i svoj repertoár ladil ekumenicky, keďže spieval skladby patriace rôznym cirkevným tradíciám, národom i žánrom. Koncertoval až v ôsmich európskych štátoch, ale najviac doma – v Srbsku. Od založenia Komorného zboru Zvony roku 1993 dodnes cez neho predefilovalo až 130 spevákov. Zaspievali ponad 300 skladieb rôznych žánrov. Týmto slávnostným koncertom pripísali si do svojej kroniky 574. koncertné vystúpenie, zároveň i siedme v tomto kalendárnom roku. Na koncerte si Zvony zaspievali i za hudobného sprievodu Orchestríka, neskôr sa im pridali i bývalí členovia komorného • KULTÚRA •

zbormi, najčastejšie s Mestským zborom Neven z Báča, spevokolom Evanjelickej cirkvi Ozvena, ale i so spevokolom Najsvätejšej Trojice Ave Mária zo Selenče, čo sa udialo i na samom koncerte.

Zaznela i hymna alebo osobný preukaz jubilujúceho Komorného zboru Zvony – skladba Otcova roľa s vokálnym sólistom jej autora Dr. Juraja Súdiho. Súdi je od samého začiatku na poste dirigenta a nacvičovateľa tohto zboru a na záver koncertu v príhovore poznamenal: „Za všetko, vždy a všade nech je Pánu Bohu vďaka. Vďaka Mu za týchto 25 rokov lásky, milosti a požehnania. Ak je Jeho vôľa, aby sme aj ďalej žili, pracovali, spievali a hrali, tak ho prosíme o požehnanie na tej ceste. Ak je toto však moment, ktorým sa uzaviera jedno krásne obdobie v našich životoch, tak si ho chceme zachovať ako jednu

krásnu kapitolu, o ktorej s veľkou láskou budeme rozprávať našim potomkom.“ Komorný zbor Zvony, ako sme už spomenuli, vznikol spontánne v roku 1993. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi nejestvovali spevácke telesá tohto druhu u nás vo Vojvodine. Bol to i pioniersky začiatok takejto činnosti Slovákov a ukázalo sa to dobre, lebo sa po ich založení v mnohých slovenských prostrediach zakladali podobné spevácke zbory.

Na začiatku pôsobenia generálnym sponzorom KZ Zvony bol Slovan progres zo Selenče, ktorý aj ďalej podporuje ich činnosť, a veľkú vďaku členovia vzdávajú i Dr. Jánovi Dorčovi, ktorý im organizačne veľmi pomáhal.

Za týchto 25 rokov podľa slov Renáty a Juraja Súdiovcov vznikli mnohé rodinné, manželské vzťahy, ako i pracovné väzby s dedinami, s ktorými spolupracovali

Na skúške

a spolupracujú prostredníctvom vystúpení, ako i medzištátne, a to najmä so Slovenskom. Hudobné vzdelanie speváka nebola a nie je podmienkou stať sa členom zboru, a preto za každou spracovanou viachlasnou skladbou stála a stojí usilovná práca kolektívu. Spievajú vážnu, chrámovú, národnú hudbu, ako i úpravy slovenských ľudových piesní. Na festivaloch si viackrát vyspievali bronzové, strieborné, ale i zlaté pásma a plakety. Zvony svojou piesňou a spôsobom rozmýšľania ovplyvňujú dobré veci už tým, že sú.

Spomienka na zájazd na Slovensko

Foto: autorka a z archívu KZ Zvony 31 /4814/ 4. 8. 2018

27

Kultúra PROJEKT OCHRANY MULTIKULTÚRNEHO DEDIČSTVA VOJVODINY

Čuvarkuća v Aradáči Danuška Berediová

V

rámci projektu Čuvarkuća – skalnica strechová v Aradáči sa v piatok 27. júla konalo rovnomenné kultúrne podujatie. Je to projekt, ktorý sa

Miestneho spoločenstva Aradáč.

Výstavu tvorili umelecké diela siedmich maliarov (Ðorđa Kovačeva, Ðorđa Bearu, Pavla Popa, Ðerđa Ačaiho, Daniely Morariu, Dominiky Morariu a Marty Kiš-Buterer) a sochára Andreja

Stánok aradáčskeho Združenia žien Ruža

začal realizovať v januári tohto roku a potrvá do júna roku 2020.

Prvé z dvanástich kultúrnych podujatí Čuvarkuća sa konalo v Báčskom Petrovom Sele

Vasiljeva-Baću, ktoré vznikli počas výtvarného tábora Skalnica na Salaši 137. Výstavu otvorila Snežana Ilićová zo Strediska pre rozvoj civilnej spoločnosti zo

podujatie realizovalo a udelila im sochy v tvare skalnice strechovej, ako symbol tohto projektu, ktoré vyrobil sochár Z otvorenia výstavy prác, ktoré vznikli počas Vasiljev. výtvarného tábora Čuvarkuća Vo d vo re pred Miestnym spoločenstvom občanov Harmónia. Prítomní pokračoval kultúrno-umelec- si mohli ochutnať aj aradáčske ký program, ktorý veru nezne- tradičné herovky a trutule.

Projekt má symbolické meno možnil slabý dážď. Otvorili ho aradáčske meškárky. Predstavili (Čuvarkuća Vojvodina – naša kuća) podľa skalnice strechovej, odolnej a liečivej rastline. Cieľom projektu je prispieť k lepšiemu poznaniu, porozumeniu a spolupráci ľudí žijúcich na tomto priestore, rozličných národnostných, náboženských a kultúrnych spoločenstiev, Skalnica strechová – symbol projektu v záujme stability a rozvoja Vojvosa aj mladí recitátori Mariana diny a Srbska. Po Aradáči naMikuľová a Filip Gál z tamojšej sleduje podujatie v Kupinove, Základnej školy Bratstvo, ako aj a potom aj v iných dedinách

Aradáčske meškárky otvorili program

a v piatok pokračovalo v Aradáči.

Projekt financuje Európska únia a realizuje ho novosadská Nadácia 021 s partnermi.

Podujatie sa začalo otvorením výstavy v miestnostiach

28

www.hl.rs

Folklórny súbor Mladosť Kultúrneho centra Aradáč

Zreňanina, ktoré bolo partnerom Nadácie 021 pri realizovaní podujatia v Aradáči. Prihovorila sa aj riaditeľka Nadácie 021 Svetlana Tomovová, poďakovala sa všetkým, ktorí pomohli, aby sa

Informačno-politický týždenník

Folklórny súbor Mladosť Kultúrneho centra Aradáč.

Vystavovali aj aradáčske združenia: Združenie penzistov, Spolok žien Ruža a Združenie

v Báčke, Srieme a Banáte: Tavankute, Selenči, Kucure, Srbskej Crnji, Torku, Bielom Blate, Putincach, Rivici a Golubinciach.

• KULTÚRA •

NA MARGO PROGRAMOV PRIPOMIENKY DŇA ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV V BRATISLAVE

Horniaci videli, čo dokážu dolnozemskí Juraj Bartoš

čia založenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí) zahraniční Viackrát sme sugerovali Národ- Slováci dostali príležitosť prezennostnej rade slovenskej národ- tovať sa aj v rámci Bratislavského nostnej menšiny, aby na podujatia kultúrneho leta a Hradných slávna Slovensku, v rámci ktorých ností. Aj tentoraz si Deň zahraničvystupujú predstavitelia inštitú- ných Slovákov najprv pripomenuli cií, spolkov a iných združení ob- v Sade Janke Kráľa, a potom i čanov zo Srbska (a finančne to celovečerným koncertom na Hlavkryje NRSNM), zabezpečila (aspoň) nom námestí v časti Bratislavy znáprepravu aj pre novinárov slo- mej ako Staré mesto. Predstavili venských redakcií pôsobiacich v sa v ňom folklórne zoskupenia, Srbsku. Z jednoduchého dôvodu speváci jednotlivci a spevácke – aby mohli informovať priamo skupiny z Austrálie, Česka, Francúz- Ako na to? Milina Sklabinská, z tváre miesta (aj) o prezentácii ska, Maďarska, Poľska, Rumunska Martin Urban a Anny Berédiové vyššie spomenutých subjektov. a Srbska. Písali sme o tom pred podarilo zlatou niťou zošiť predne- si prialo, aby im Pazovčanky, ale Pre výzvy tohto druhu doteraz dvoma týždňami (Vysťahovalectvo sy ochotníkov s umeleckými pre- aj spevácke skupiny z Francúzska nebolo sluchu. Začiatkom javmi profesionálov. Bolo či Maďarska, tanečníci z Poľska, júla novinári slovenskej retreba vidieť, ako zručne na speváčky Anna Berédiová zo Sedakcie Televízie Vojvodina skúškach v internáte Družba lenče, Adriana Jozefína Fúriková a nášho týždenníka predsa (kde Slováci zo zahraničia z Rumunska, skvelí harmonikári boli pri pripomienke Dňa boli ubytovaní) Urban na- Ondrej Maglovský a Vladimír Hazahraničných Slovákov. rábal „materiálom“, ktorý laj zo Srbska a ďalší účastníci v Tento sviatok Slovenská mu zabezpečila Sklabinská. programe pridali podaktoré číslo republika stanovila zákoS akou radosťou a energiou navyše... O pravdivosti známej nom prijatým 20. októbra všetci zúčastnení šli do toho. výpovede, podľa ktorej je hlas 1993. Už od roku 1994 sa Ako bez poznámok prijímali vskutku najlepší hudobný náspája so symbolikou štátnávrhy na zmeny na tvári stroj, osobitne presvedčili operní neho sviatku Slovenskej miesta, ako „tvrdo odpo- speváci mezzosopranistka Dana republiky 5. júlom, Dňom rovala“ spevácka skupina Pěnkava-Koklesová, rodáčka zo sv. Cyrila a Metoda. Od roku Dana Pěnkava-Koklesová s dcérkou z maďarských Mlynkov, keď Slovenska žijúca v Česku, a teno2000 sa Slováci z rôznych na skúške im režisér programu pove- rista Levente Galda z Maďarska. končín sveta spolu so zástupcami v popredí slávnosti a Husiu kožu ne- dal, aby sa v istej fáze piesne pustili Slovom, Slováci zo zahraničia sa Slovenskej republiky stretávajú privolal dážď; HĽ, č. 28, 14. 7. 2018, do tanca: „Nevieme...“ „Viete!“ Na- (aj) 5. júla 2018 v Bratislave cítili v petržalskom Sade Janka Kráľa, s. 5 a 6). Na tomto mieste chceme sledovala „dlhočizná“ dvadsaťse- ako doma. A znova a zase Slovápri základnom kameni budúceho podčiarknuť, že obidva programy kundová porada. Výsledok?

Pamätníka slovenského vysťaho- boli na vysokej umeleckej úrovni, Vedeli (tancovať)! A ako! Vo večernom koncerte všetko klapalo akurátne. Napriek tomu, že jeho protagonisti neabsolvovali generálnu skúšku na javisku, na ktorom museli ísť „naostro“, lebo pol druha hodiny pred začiatkom programu výdatne pršalo (občas, slabšie, aj Nezahnal ich ani dážď počas koncertu).

Zo 200 stoličiek pred javiskom bolo kom v materskej krajine, z ktorých obsadené, na desiatky záujemcov ešte stále (a koľkí!) pri stretnutí v improvizovanom hľadisku stálo, s nimi zavše vyslovili (pra)starú furt prichádzali noví, okrem domá- obligátnu vetu: „Ako pekne hocich, jednoznačne zainteresovaní voríte po slovensky...“ No a? Však Správa o speváčkach zo Starej Pazovy odišla do sveta zahraniční turisti. Pred programom sme Slováci. Ráčte to raz, tam na valectva. Zatiaľ nie je známe, kedy tobôž ten večerný na Hlavnom ná- a po ukončení mnohí sa s nimi Hornej zemi, pochopiť... Keď nie taký pamätník vskutku „vyrastie“, mestí, pomenovaný Vitajte doma. dali vyfotografovať, osobitne so inak, tak, možno (určite), podobne avšak je známe, že príležitost- Prvý sa, v duchu aktuálnej chvíle, speváčkami zo Starej Pazovy vy- ako je zákonom stanovený Deň né stretnutia doteraz mali rôzne niesol v znamení vysťahovalectva. obliekanými v ich úchvatnom zahraničných Slovákov, zavedením formy.

Autorom programov Martinovi kroji. Publikum nešetrilo dlaňami. do škôl predmetu s (pracovným) Roku 2016 (pri príležitosti 10. výro- Urbanovi a Miline Sklabinskej sa Tlieskalo srdečne a dlho. Ani čo by názvom: Slováci v zahraničí.

• KULTÚRA •

31 /4814/ 4. 8. 2018

29

Kultúra SKULTÚRNENIE FUTBALOVEJ KULTÚRY

Derby sprejerov miestnych súperov Ján Špringeľ

F

utbal bol fenoménom 20. storočia. Hra hier dominuje aj naďalej. Zo začiatku boli bohatší v hľadisku, dnes sú zámožnejší

Výsledkovou neistotou, ojedinelosťou vo fandení. Ešte v roku 1988 na najväčšie vtedy juhoslovanské derby mierili bok po boku rodák s rodákom, kamarát s kamarátom, sused so susedom, fanúšik Zvezdy s fanúšikom Partizana oblečení

Odveká rivalita srbských veľkoklubov Rade Radisavljević, ktorého volali aj Dera či Ajkula, bol kráľom malého futbalu na Dorćole a veľkým fanúšikom Partizana na javisku. Jedno sa nezmenilo roky rokúce medzi fanúšikmi na celej (futbalovej) zemeguli − stretnutie odvekých (nielen lokálnych) rivalov.

Okrem mena štadiónu a busty prvá hviezda Crvenej zvezdy Rajko Mitić má aj svoj portrét na západnej časti tribúny v rozličných klubových farbách.

Nato začala kultúra biedy a následne biedy kultúry. Potom už začali rinčať zbrane. A štrngali, brnkali aj chladné zbrane v horúcich hlavách „tiežfanúšikov“. Občas z javiska, častejšie z hľadiska sa stávali bojiská.

Fanúšik klubu z Huskej Zoran Kostić-Cane z rokovej skupiny Partibrejkers má portrét s vyhláškou v ulici Zmaja od Noćaja Najčastejšie susedov.

Derby Zvezda – Partizan je ozdobou Srbska. V bývalej krajine nebol jedinou športovou „červenou číslicou v kalendári“. Už viac ako štvrťstoročie sa z juhoslovanského druhého derby Dinamo Záhreb – Hajduk Split stalo najväčšie chorvátske derby. Z ďalšieho významného mestského stretnutia na štadiónoch Grbavica a Koševo medzi Železničarom a Sarajevom (zo)stalo najlákavejšie sarajevské (aj bosniacke) derby.

Belehradské bolo v minulosti zlatom. Dnes je skôr pozlátkou.

Od založenia oboch klubov (v roku 1945) boli sviatkami sídelného mesta. Vyznačovali sa rivalitou, napätím, rozmanitosťou, vzrušením.

30

www.hl.rs

va zafarbených budov. Aj takým spôsobom, že svoje podobizne dostanú významné osobnosti mesta.

Priestor dali aj futbalovým klubom.

Dorćol je viac odetý do čiernych

Dragan Mance, chýrečný hrotový útočník čierno-bielych, má grafit oproti budovy Tanjugu hlavné mesto. Belehrad ponúkol známym srbským sprejerom možnosť okrášliť (pomachlené nepeknými nápismi) steny dosi-

Medzi najznámejších divadelných, filmových a neskôr aj televíznych umelcov, ktorý držali palce červeno-bielym, patril aj legendárny herec Ljuba Tadić

Herec Nebojša Glogovac sa v rozhovoroch pre médiá netajil láske k Zvezde Rodičia s deťmi prestali chodiť na merania síl najlepších na trávniku, keďže si veľakrát skrížili výzbroje tí najhorší zôkol-vôkol štadióna i na ňom. V médiách sa prestalo debatovať o výkonoch futbalistov, strany a minúty patrili skôr chuligánom ako fanúšikom.

Posledné časy o nápravu sa skúša

Informačno-politický týždenník

Zvezda svoj štadión mení v poslednom roku na nepoznanie. Pred predajňou suvenírov a v kancelárii pre členov klubu pribudli aj kresby s vysloveniami o červenobielom kolektíve. Jeden obrázok a vyhláška patria aj Draganovi Džajićovi, tretej hviezde Belehradčanov

a Čubura či Neimar do červeno-bielych farieb. Mrakodrapy a menšie budovy zdobia obrazy známych futbalistov alebo fanúšikov spomínaných veľkoklubov, poprípade populárne heslá. Pod každým portrétom je charakteristická veta, ktorá veličinu spája s klubom, pre ktorý hrával alebo mu fandil.

Umenie sa aj týmto spôsobom zlúčilo so športom a miesto urážajúcich nápisov mesto má kvalitné grafity maľby. Belehradu a odvekému derby to (znovu) svedčí.

• KULTÚRA •

Z NRSNM

Seminár kreatívneho písania po piatykrát

V

Báčskom Petrovci v organizácii Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí od 27. do 29. júla prebiehal 5. seminár kreatívneho písania. Aj tohto roku záujem

z Erdevíka, Jarmila Čapeľová zo Selenče a Tijana Stojanovićová z Belehradu.

V tvorivom ovzduší účastníčky seminára mali príležitosť zoznámiť sa s technikami písania a nápadmi, s ktorými sa v rámci bežného učiva nemožno veľmi často stretnúť.

Součková sa konkrétne zamerala na doplňovanie záveru textu, komiks, zmenu rozprávačskej perspektívy, koncipovanie angažovanej básne zo slov vystrihnutých z novín, písanie textu podľa hudby, opisovanie známej osobnosti prostredníctvom metafory Účastníčky seminára Valentína Hudecová a Emília Jana Pálešová počas tvorby alebo metonymie, vytvorenie reklamy o seminár prejavili odmenené na seba, emócie cez dramaticautorky z literárnych súťaží, ktoré ký dialóg, haiku, precvičovanie zastrešuje NRSNM, a zúčastnili sa opozít, titulkovanie, gradáciu exho i autorky, ktoré majú osobitný presivity atď. Pukan sa vo svojej vzťah k písanému slovu. Lektormi časti seminára venoval cvičeniam seminára boli prof. PhDr. Marta suprasegmentálnych javov, tiež Součková, PhD., a PhDr. Miron Pukan, PhD. Obaja prednášajú na Filozofickej fakulte Prešovskej Z ČINNOSTI KYSÁČSKEHO MOMS univerzity v Prešove – Součková literárnovedné a Pukan divadelno-vedné disciplíny a oboch naša kultúrna verejnosť už pozná ako skvelých odborníkov z predchádzajúcich seminárov takéhoto Michal Ďurovka druhu. Součkovú dokonca i ako a 10. zasadnutí Správnej doterajšiu lektorku slovenského rady MOMS Kysáč v stredu jazyka a literatúry na Univerzite 25. júla v Slovenskom náv Novom Sade. rodnom dome schválili návrh predSeminár otvoril Martin Prebudila, sedu kysáčskeho MOMS Rastislava spisovateľ, šéfredaktor Programu Surového, aby Jána Slávika navrhli v slovenskej reči Rádia Nový Sad ako kandidáta na udelenie uznania a predseda Literárnej komisie VPK NRSNM za jeho celoživotnú činnosť.

NRSNM. Do projektu sa zapojilo Keď ide o predbežné aktivity ohľadeväť účastníčok z ôsmich prosdom volieb členov NRSNM, MOMS tredí: Jana Domoniová z Kysáča, Kysáč podporuje návrh, aby bola Hana Čížiková a Martina Čížiková aj osobitná matičná listina, ale z Kovačice, Valentína Hudecová zo pod podmienkou, aby boli na nej Starej Pazovy, Mr. Pharm. Darina apolitickí kandidáti.

Greisingerová z Nového Sadu, Konštituovali aj oslavný výbor Martina Benková z Báčskeho k 245. výročiu príchodu prvých Petrovca, Emília Jana Pálešová

Všetci spolu po udelení diplomov

jazykolamom a ich variantom v súčinnosti so zástupnou rečou, tvorbe dramatických situácií a pohybových a dramatických etúd a pod. Projekt, ako vidieť, medzi našimi začínajúcimi a už píšucimi autormi pustil korienky.

Je to skvelá príležitosť, ako ich motivovať do ďalšej tvorby a aj

takýmto spôsobom slovenskej vojvodinskej literatúre zaistiť budúcnosť. Účastníci seminára si spolu s lektormi v Galérii Zuzky Medveďovej pozreli aj výstavu Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine. O výklad sa postarala riaditeľka MVS Anna Séčová-Pintírová.

V ústrety oslavám

N

• KULTÚRA •

slovenských rodín do Kysáča a členmi sú početní predstavitelia kysáčskych inštitúcií, organizácií, združení a spolkov. Členmi užšieho výboru sa stali: Rastislav Surový, Ján Slávik, Michal Madacký, Michal Francisty, Ján Balca, Ondrej Marčok, Ján Marčok a Ján Pálik. Predsedom OV sa stal Vladimír Francisty, ktorého delegovala Rada Miestneho spoločenstva Kysáč. Po Slovenských národných slávnostiach plánujú vypracovať základnú koncepciu osláv, ktoré by mali vyvrcholiť záverečným kultúrno-umeleckým programom. Keď ide o finančnú stránku osláv, toho času na trezorovom účte v Báčskom Petrovci

MOMS Kysáč má 500 eur, dotáciu z ÚSŽZ a 100 000 din. z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá určených na bežnú činnosť.

Keďže Slovenský národný dom znovu zostal bez domovníka, kysáčski matičiari debatovali o možných spôsoboch údržby tejto budovy.

Odzneli návrhy, že domovníka nepotrebujú, domovníkov byt dať do prenájmu a tak zabezpečiť peniaze na bežné trovy, mesačne nech sa striedajú v údržbe domu všetci používatelia domu, eventuálne znovu zverejniť oznam na domovníka.

31 /4814/ 4. 8. 2018

31

Kultúra V KOVAČICKEJ OBRAZÁRNI

Magický realizmus Ivana Karafilovského Anička Chalupová

V

poslednú júlovú nedeľu v Galérii insitného umenia v Kovačici slávnostne sprístupnili výstavu olejomalieb mladého autora Ivana Karafilovského z Crepaje.

Talentovaný crepajský maliar maľuje olejom na plátne už viac ako dve desaťročia, a tak vlastným spôsobom umeleckého prejavu pokračuje v tradícii svojho mentora Dragana Maleševa-Tapiho. Expozíciu výstavy vo výstavnej sieni na podkroví

Karafilovski rád maľuje zvieratá...

GIU, ktorú tvorí 26 olejomalieb veľkých a menších formátov, 29. júla slávnostne otvorila Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, ktorá sa niekoľkými slovami aj zmienila o maliarovi.

Jeho vystavené výtvarné diela vznikli hlavne v uplynulých rokoch a témami na tejto jeho siedmej samostatnej výstave sú zátišie, krajinky, zvieratá a portréty, kde sa, Príjemné tóny na hudobných nástrojoch vylúdili ako podčiarkla osvedčení hudobníci z Crepaje vo svojom prí-

Z otváracieho ceremoniálu: (zľava) Anna Žolnajová-Barcová, Ivan Karafilovski a Dragana Kuprešaninová

hovore Dragana Kuprešaninová, belehradská akademická maliarka, Karafilovski už prejavuje ako špičkový odborník na techniku oleja na plátne: „Ivan svoju techniku doviedol do dokonalosti.“ Tridsaťsedemročný talentovaný maliar na svojich obrazoch maľuje olejom na plátne spôsobom magického realizmu a hyperrealizmu. Za svoju tvorbu získal už niekoľko vzácnych ocenení. Je

S TA R O PA ZO VČANKY VYSTÚPIA NA PANÓNSKOM JARMOKU 2018.

Prednedávnom zo Zväzu umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny prišiel očakávaný list aj na adresu Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Na základe rozhodnutia selektorov oblastných prehliadok urobený je zoznam účastníkov 40. festivalu folklórnej tradície Vojvodiny, ktorý bude prebiehať 22. a 23. septembra vo Vrbase. Na pokrajinskom festivale Panónsky jarmok 2018 vo Vrbase naplánované je vystúpenie až 45 ochotníckych folklórnych skupín. Staropazovskú obec budú reprezentovať ochotníci zo SKUS hrdinu Janka Čmelíka, KUS Branka Radičevića a Združenia občanov Sana zo Starej Pazovy, z KUS Slavka Gajina z Vojky, MKUS sv. Sávu a KUS guslara Branka Radičevića z Novej Pazovy. V mene slovenského spolku – SKUS hrdinu Janka Čmelíka – na spomenutom festivale vystúpi ženská spevácka skupina (na snímke) a vokálna sólistka Anna Horvátová.

A. Lš

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

organizátorom a aj účastníkom početných medzinárodných výtvarných táborov tak doma, ako aj v zahraničí.

Slávnostnú atmosféru výstavy v GIU hudbou obohatili hudobníci Dušan Gluvakov a skupina Dead Mondays. Výstava bude sprístupnená milovníkom výtvarného umenia do 29. augusta.

Na spresnenie Upozorňujem, že v príspevku Na obzore veľkoobraz v Paláci Srbska (Hlas ľudu, číslo 30, z 28.

7. 2018 na s. 30) nie je uvedený presný zoznam maliarov, ktorí sa zúčastnili v tvorbe veľkého obrazu pre Múzeum trúby v Guči v roku 2010. V tvorbe tohto monumentálneho obrazu sa zúčastnili: Pavel Hajko, Martin Markov, Ján Glózik, Štefan Varga, Rozalija Markovová, Eva Husáriková, Drago Terzić a Ján Žolnaj. Prosím čitateľov, aby si v tomto zmysle uvedený zoznam autorov opravili.

Ján Žolnaj, člen GIU v Kovačici • KULTÚRA •

Kultúra Z VÝTVARNÉHO TÁBORA PRE DETI V PADINE

Potešenie a radosť tak pre deti, ako i pre dospelých Anička Chalupová

kujú aj deti. Keďže je z roka na rok čoraz väčší záujem detí o výtvarné becná organizácia invali- umenie, OOIPK sa rozhodla pre dov práce Kovačica v čele nich usporiadať osobitnú akciu, s predsedom Martinom počas ktorej sa budú spoločne Ďurišom je už rad rokov organi- kamarátiť, maľovať a učiť rôznym zátorom výtvarného tábora pre výtvarným zručnostiam.

Od 9. do 11. júla v Padine sa dospelých, v rámci ktorého účinuskutočnil výtvarný tábor pre deti, v ktorom účinkovala dvadsiatka školákov rôznych vekových kategórií z domáceho prostredia Na záver akcie vznikla spoločná fotka účastníkov mirová z Crepaje a Ján Galát, – teda z Padiny, Kovačlen tamojšej organizácie inčice a Crepaje. Mentorvalidov práce. Po skončení kou výtvarných dielní tábora najlepší a najvytrvabola Elenka Ďurišolejší účastníci akcie budú mať vá, témou kresieb a príležitosť zúčastniť sa aj na obrazov bola hlavne výtvarnom tábore pre dospeživá a neživá príroda lých, ktorý OOIPK už tradične a účastníkom sa najusporiada v druhej polovici viac páčilo maľovať augusta v Padine. starú studňu, pomníVýtvarný tábor pre deti v Paky, kostol a podobne.

Hlavný „vinník“ akcie: Martin Ďuriš, dine finančne podporila Obec predseda OOIP v Kovačici, v spoločnosti K realizácii výtvarného Kovačica. tábora ruky priložili aj (zľava) Very Ranimirovej a Alexandry Valentovej profesorka Vera Rani- V prírode je najpríjemnejšie maľovať

O

DETI Z KOVAČICKEJ OBCE POBUDLI NA SLOVENSKU

Spolupráca pretrváva sedem rokov A. Chalupová

S

tredisko pre sociálnu prácu v Kovačici v čele s riaditeľkou Dušankou Petrákovou a cirkevný zbor ECAV v Podlužanoch na Slovensku v čele s Mgr. Jozefom Havrilom, miestnym farárom, aj tohto roku spoločne usporiadali ďalší ročník letného biblického srbsko-slovenského tábora pre deti, ktoré boli v živote ťažko skúšané. Ide predovšetkým o deti, ktoré sa nachádzajú v rodinnom ubytovaní a deti z hmotne ohrozených rodín z územia Obce Kovačica.

Okrem toho v kempe pobudli aj deti z cirkevného zboru v Kovačici, ako i deti zo Slovenska.

V dňoch 15. až 21. júla spolu 81 detí užitočne a aktívne trávilo letné prázdniny. Deti účinkovali v rôznych tvorivých dielňach, športovali, v Tarzánii si skúšali svoje fyzické schopnosti, trávili voľný čas na kúpaliskách, hrali bowling, skúmali baňu v blízkosti • KULTÚRA •

Účastníci tohtoročného srbsko-slovenského kempu v Račkovej doline hotela Akademik v Račkovej doline sijnom srbsko-slovenskom kempe. a pod. Nechýbala ani evanjelizácia V tzv. srbský deň, keď účastníci 7. prostredníctvom biblických tém, ani ročníka kempu z Dolnej zeme primodlitby a piesne. Základným cieľom pravili autentické srbské jedlá a jedlá tohto projektu je podľa slov Dušanky príznačné pre prostredie, v ktorom Petrákovej, riaditeľky SSP, vytváranie žijú, návštevou ich potešili slovenskí lepších multietnických komunikácií vojaci, ktorí im demonštrovali rôzne medzi deťmi cez spoločné aktivity vojenské zručnosti. Spoločné chvíle počas pobytu v tomto letnom mi- v kempe sa rýchlo skončili, avšak

všetci sa zhodli, že nadviazané pevné priateľské styky sľubujú, že sa tam zasa stretnú aj o rok.

Projekt podporila Evanjelická diakonia na Slovensku, jednotlivci, lokálna samospráva v Kovačici a mimovládna organizácia Modrý anjel.

Foto: z archívu SSPK

31 /4814/ 4. 8. 2018

33

Kultúra RECENZIA

Slovo o vojvodinských Slovákoch

(prof. PhDr. Ján Botík, DrSc.: Slováci vo Vojvodine, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2016) Doc. PhDr. Michal Babiak, CSc.

V

ojvodinskí Slováci sami seba vnímajú (a širší kontext slovenského sveta im v tom dáva za pravdu), že sú najzelenšia zahraničná ratolesť, vyrastajúca z koreňa národného stromu. Toto enklávne spoločenstvo – čo do počtu ani veľké, ani malé (dnes sa k nemu hlási okolo šesťdesiattisíc duší) – v priebehu svojho približne dvestopäťdesiatročného vlastného života v odlúčení od materskej krajiny dokázalo si nielen zachovať svoje národné povedomie, ale aj rad atribútov, ktoré charakterizujú kontinuitu národného života: tradičné zvyky, slovenské školstvo, slovenský cirkevný život, materiálnu i duchovnú kultúru, spoločensko-politický život atď. Táto enkláva veľmi dlho preukazovala postoj suverénneho dynamického živého organizmu, dokonca až tak sebavedomého, že sa neobávala ďalších vnútorných migrácií v rámci Vojvodiny, ale aj za jej hranice: do Bulharska, USA, Južnej Ameriky, Kanady, Austrálie. A všade, kamkoľvek sa títo vojvodinskí Slováci dostávali, udržiavali si vedomie svojej slovenskosti, ale aj sekundárnej vojvodinskej osobitosti. Dodnes potomkovia týchto Slovákov, roztrúsených po všetkých kontinentoch, nesú v sebe duch dvojakého starého domova a onen takmer ozdobný punc jedinečnosti, zvláštnosti a špecifickosti. Zrejme sa nájdu aj takí, ktorí poznamenajú, že to je už variant variantu – no, odpoveďou na takúto ironickú otázku by mohla byť protiotázka, čo je v dnešnom globalizovanom svete už invariant?

Procesy medzikultúrnej výmeny sú prítomné od doby, keď človek začal s budovaním svojho sociálneho sveta a s poznaním nevyhnutnosti komunikácie s „tými druhými“.

V čom sú vojvodinskí Slováci sami sebou, čím sú poznačení ešte nami, čo sme im dali a čo si od nás vzali do vienka, keď odchádzali zo Slovenska, čím sú poznačení inými a čím boli pre tých ďalších rodičmi, od ktorých odchádza dieťa s venom či dedičstvom?

Ján Botík patrí k najpovolanejším odborníkom na zodpovedanie týchto otázok: etnológ, etnograf a kultúrny antropológ, ktorého vedecký, duchovný, ale aj osobný habitus je poznačený rozmerom, ktorý sa ukazuje ako kľúčový na porozumenie a uchopenie tých vymenovaných, ale aj ďalších špecifík vojvodinských Slovákov – sám pochádza zo slovenského dolnozemského prostredia (z enklávy bulharských Slovákov, ktorá po druhej svetovej vojne repatriovala na Slovensko). Jeho prítomné dielo je odpoveďou na výzvu, ktorá sa javí ako prvotná požiadavka všetkých tých, ktorí sa dožadujú monografickej prezentácie vojvodinských Slovákov. Nielenže na Slovensku, v slovenskom odbornom prostredí takáto syntéza absentuje, ale – čo je priam paradoxné – ona nevznikla ani v slovenskom vojvodinskom prostredí.

Hovorím paradoxne, lebo rad argumentov by mohol dávať perspektívu práve domnienke, že takýchto syntéz je už niekoľko: v slovenskom vojvodinskom prostredí takmer každá obec má svoju monografiu (najčastejšie ide o súbor štúdií k vybraným témam,

34

www.hl.rs

týkajúcich sa minulosti, ako aj súčasného života v nej); sila tejto enklávy je preukázateľná aj v tom, že vyformovala celý rad odborníkov, vedcov a univerzitných a akademických pracovníkov (historikov, etnológov, literárnych vedcov, muzikológov atď.), ktorých by práca na potenciálnom projekte monografického spracovania vojvodinských Slovákov mohla spojiť – nestalo sa!; a konečne: existuje rad monografií, ktoré spracúvajú parciálne témy života vojvodinských Slovákov (problematiku sťahovania a osídľovania, vybrané historické kapitoly, kultúrne dejiny, cirkevný život, tradičnú kultúru, poľnohospodárske tradície atď.). Nič z uvedeného sa nestalo rozhodujúcim momentom na vznik takejto veľkej monografickej syntézy. Botíkova prítomná práca je tak prvým interdisciplinárne realizovaným monografickým textom, ktorý reflektuje široký horizont problematiky tohto enklávneho spoločenstva.

Vo svojej monografii Ján Botík metodologicky postupuje tak, že na začiatok svojich reflexií kladie problematiku historického kontextu a problematiku osídľovania niekdajšej uhorskej Dolnej zeme.

Deskripcia a interpretácia týchto dejinných pohybov sa ukazuje ako kľúčový moment, ktorý aj autorovi poskytuje priestor na objasnenie radu ďalších fenoménov, akými sú ekonomický rast, tvorenie hospodárskeho a finančného bohatstva, spolunažívanie s ďalšími enklávnymi spoločenstvami v tomto prostredí, formovanie a udržiavanie duchovného a kultúrneho života atď. S istou rezervou by sa dalo povedať, že celý neskorší vývin bol vlastne určený už v samotnom zárodku sťahovania Slovákov na Dolnú zem na konci 17. storočia a v 18. storočí – preto Botík s toľkou fascináciou kladie dôraz na historický aspekt fenoménu vojvodinských Slovákov (prvé štyri kapitoly, respektíve viac ako jedna štvrtina práce analyzuje rozličné dejinné javy, súvislosti a referencie, ktoré determinovali sťahovanie a kladenie základov života v novom prostredí). Nazerajúc historickou optikou Botík poukazuje napríklad na súvislosti medzi Turkami spustošeným Uhorskom a Slovenskom, zbedačenou a vyrabovanou krajinou na strane jednej, politikou Habsburgovcov na strane druhej, silnejúcou rekatolizáciou v 17. storočí a víziou hľadania nového života medzi Slovákmi, ktorých sa sociálne a náboženské pohromy najviac dotkli. Až po dôkladnom vysvetlení týchto historických a sociálno-politických súvislostí je možné dostať sa na platformu, z ktorej bude možné zodpovedať na výskyt a premeny ďalších javov, príznačných pre život vojvodinských Slovákov: podoby ekonomického založenia a jeho expanzie, orientácia na poľnohospodárstvo, rurálny spôsob života, staviteľstvo, odev, stravovanie, obrady, tradície, kultúrne výpožičky, nové migrácie atď.

Botíkov výklad sa opiera o bohatú prezentovanú faktografiu, ktorá neraz ani nepotrebuje dodatočnú

Informačno-politický týždenník

interpretáciu, „dovysvetlenie“, lebo sama o sebe má vysokú výpovednú hodnotu; na strane druhej autor často vystupuje aj z pozícií empirických svedectiev: okrem konzultovanej bohatej odbornej literatúry a archívneho materiálu Ján Botík sa niekoľkokrát zúčastnil terénneho výskumu v slovenských vojvodinských prostrediach a pozná tamojšiu situáciu takpovediac z pravej ruky. Tieto jeho výskumy, od tých, ktoré začal v sedemdesiatych rokoch 20. storočia, až po tie tohtoročné, dostávajú v prítomnom texte charakter syntézy, ktorá prešla aj istým vývinovým posunom a je možné ich reflektovať aj vo významnom momente časovej premeny: to, čo ešte pred štyridsiatimi rokmi sa ukazovalo ako živý fenomén, v súčasnom nazeraní neraz preukazuje znaky maniéry, deštrukcie alebo obsahovo vyprázdneného javu.

Vo svojom texte Ján Botík ani raz nepoužil slovo asimilácia – snáď najobávanejšie slovo každého enklávneho spoločenstva: strach zo straty identity, ľútosť nad nenávratným miznutím duchovnej podstaty, z ústupu rodného jazyka a miznutia všetkého toho, čo charakterizovalo enklávu – to všetko je prítomné v úvahách členov každej národnostnej minority, ale aj vedcov, ktorí sa na tieto javy pozerajú zvonku, menej zaujato a menej citovo. A pritom sme si vedomí, že národy, rovnako ako ich enklávy, sú podobné živým organizmom: rodia sa i zanikajú – Longobardmi nezačínajúc a Chazarmi nekončiac. Znamená to, že proces asimilácie medzi vojvodinskými Slovákmi je tak marginálny, že nie je ani hoden reči? Asi by to bolo príliš optimistické a skreslené konštatovanie. Lebo ako bolo vyššie konštatované, Ján Botík sa dostal do pozície, do ktorej sa dostáva máloktorý vedec – dostal možnosť porovnať ten istý jav v dvoch relatívne časovo vzdialených obdobiach. Jeho výskum je vo veľkej miere aj komparatívnym výskumom a mnoho z toho, čo v sedemdesiatych rokoch videl a zaznamenal, dnes už v radoch vojvodinských Slovákov málokto pozná.

Botíkov výskum je tak, metaforicky povedané, istým spôsobom rosettská platňa: iba vďaka porovnávaciemu nazeraniu na ten istý jav dospel k novej poznávacej kvalite. No aj napriek tomu, aj napriek evidentným posunom na najrozličnejších úrovniach pozorovania javov, nehovorí o zanikaní a konci tohto spoločenstva. A aj napriek tomu, že každým sčítaním obyvateľstva Slovákov je vo Vojvodine menej a menej, že si aj slovenskí rodičia stále častejšie zapisujú deti do neslovenských tried, že počet slovenských spolkov sa zmenšuje, že tamojšia slovenská literatúra má čoraz menej čitateľov, že miznú tradičné formy sociálneho života atď., atď.

Možno tá absencia slova asimilácia v prítomnej monografii je spôsobená aj tým, že slová ako asimilácia, vymieranie, odnárodňovanie atď. skôr patria do slovníka politiky než objektívnej vedy.

No na strane druhej kladiem si otázku: môže byť Ján • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy Botík objektívny, nezaujatý, citovo neangažovaný? Veď je jeden z nás! Dolnozemec. Ratolesť našej ratolesti.

Alebo ak je to všetko tak (a je!) – či nie je Botík možno až príliš citovo vtiahnutý do slovenskej vojvodinskej problematiky, že nemá dostatok odvahy, či srdca (akoby sa na Dolnej zemi povedalo) nám zdeliť, že za tých štyridsať rokov sa to už tak zmenilo, že dobre už bolo? Nie je jeho mlčanie vlastne veľavravným tichom lekára, ktorého sa pýtame: Pán doktor, ako to teda s nami vyzerá?

Keď roku 1948 akademik Andrej Mráz písal svoju už legendárnu esej Rozhovory o juhoslovanských Slovákoch, robil to ako istú spoločenskú objednávku – v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva a pripravenej repatriácie dolnozemských Slovákov na Slovensko objavila sa potreba informovať verejnosť na Slovensku, kto to vlastne sem prichádza. Z tejto spoločenskej objednávky, ktorá nemala literárne ambície, vzniklo jedno z najplastickejších diel o vojvodinských Slovákoch – veľa toho, čo sa nikdy nahlas nepovedalo o tejto enkláve, čo neprešlo ústami, ani perom, čo nenašlo svoju vedeckú či literárnu formuláciu (esej spája oba tieto póly), dostalo odrazu jadrnú gnómickú podobu jednoduchej polobásnickej pravdy.

Botíkova monografia je podobná, ale i odlišná Mrázovej eseji: podobná je svojou ľahkosťou, s akou o tak závažných veciach – ako je osud jedného národa – uvažuje a hovorí, no líši sa metódou: Botík hovorí hutne, vedecky, odvoláva sa na pramene, argumentuje, dedukuje, analyzuje i syntetizuje, opisuje, interpretuje, hodnotí. Obe diela sú si podobné tým, že vojvodinských Slovákov predstavujú – Slovensku i sebe samým; no líšia sa v horizonte pozorovania: Mráz prichádza z Vojvodiny a prehovára o rodisku

z perspektívy zlomkovitých, útržkovitých, voľne na seba napojených spomienok angažovaného literáta; oproti tomu Botík ide zo Slovenska za vojvodinskými Slovákmi a vydáva o nich podrobné vedecké svedectvo na základe osobnej skúsenosti výskumu v duchu biblického: „Hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené.“ Botík medzi vojvodinskými Slovákmi hľadá a nachádza posledné domy s pitvorom, posledné krosná, ktorých všetky súčiastky už málokto dokáže pomenovať, nástroje, náčinie, stroje a haraburdie, ktoré na povalách dávno stratili aj svoj zástupný význam („Možno sa to raz zíde.“) – a už čakajú na svoju definitívnu likvidáciu alebo definitívny vedecký opis; aj Mrázovo, aj Botíkovo svedectvo vychádza z dokonalého poznania ľudí a javov – a tým sú si podobné; no líšia sa tónom – kým z Mrázovej eseje vanie duch povojnového optimizmu a vízie budovania nového sveta na nových základoch a s novými silami (známymi rodákmi z Vojvodiny), zatiaľ Botíkovo svedectvo nemá priestor na hľadanie nového optimizmu; to síce nie je ešte záverečná správa o stave vecí, to nie je inventúra, po ktorej prichádza už len Amen-tma!

Rodina Botíkova za repatriácie bola najprv z Bulharska presťahovaná do Čiech a po strastiplných peripetiách sa dostala na Slovensko, do Trnavy; v „Slovenskom Ríme“ roku 1937 bol odhalený Koniarekov mohutný, monumentálny pomník Antonovi Bernolákovi a bernolákovcom, popri ktorom iste často chodili aj Botíkovci a na ktorom je pamätný nápis:„Slováci, píšte po slovensky! Tu máte slovo moje o reči vašej.“ Aj Ján Botík postavil jeden mohutný, monumentálny pomník s pamätihodným heslom: „Vojvodinskí Slováci! Tu máte slovo moje o bytí vašom.“

Školenie kontra školenie Anna Horvátová

S

končili sme školu, a to je to. Veď to stačí.

Učenie je únavné. Ale život je vlastne neustály boj, stále sa treba zdokonaľovať a pracovať na sebe. Nielen pokračovať v školení v škole. A práve toto „školenie“ je kamienok úrazu v našej vojvodinskej slovenčine. Lebo školenie je síce vzdelávanie, zdokonaľovanie, ale obyčajne v kurzoch. Školenie môže byť jazykové, odborné,

školenie manažérov. Srbskému spojeniu nastavlja školovanje v slovenčine zodpovedá pokračuje vo vzdelávaní. Školovanje je vzdelávanie a nie školenie. Prídavné meno je vzdelávací – poskytujúci vzdelávanie: vzdelávacia inštitúcia, vzdelávací program. Vzdelávanie je rozvinutie duševných schopností štúdiom. Nie vo všetkých krajinách ženy a deti majú právo na vzdelávanie. Vzdelanie sa nadobúda, ale možno si aj doplniť vzdelanie.

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Zväz združení výtvarných umelcov Vojvodiny (Savez udruženja likovnih umetnika Vojvodine – SULUV) vo svojej galérii (Bulvár Mihajla Pupina 9, Nový Sad) slávnostne otvorí pre návštevníkov v pondelok 6. augusta o 20. hodine výstavu kresieb a krátkeho filmu Zdenky Márie Madackej pod názvom Trash Talk. Výstava bude otvorená do 17. augusta 2018.

A. F. • KULTÚRA • OZNAMY •

SCÉNA Cowboy Junkies a piesne o zúčtovaní. Kanaďania Cowboy Junkies na svojom novom albume All That Reckoning hovoria o témach, akými sú prázdne srdcia, prázdne rodinné hniezda, stratené cesty a životy a všetky tie zúčtovania, ktoré prinášajú koniec niektorých vecí, ale zároveň aj začiatok niečoho iného. Podľa slov gitaristu Michaela Timminsa ide zároveň o zúčtovania na osobnej a na spoločenskej úrovni. Niektoré piesne (Mountain Stream a Missing Children) boli inšpirované poéziou Williama Blakea. Medzi týmto a predchádzajúcim albumom (bolo to vydanie The Wilderness, čiže záverečná časť ich albumového seriálu The Nomad Series) uplynulo šesť rokov, čo možno považovať za trochu dlhšiu prestávku v ich diskografii. Títo Montrealčania však hovoria, že keď niečo chcú nahrať a vydať, má to byť riadny dlhohrajúci album a nie kadejaké singly, ktoré sa dnes považujú za nový spôsob vydávania hudby.

Integrity u nás po prvýkrát.

Americkí hardcore-punkeri Integrity koncertujú 7. augusta v priestore SKC Fabrika v Novom Sade a bude to prvé hosťovanie tejto skupiny v našej krajine.

Integrity jestvujú plných tridsať rokov a vytvorili charakteristickú zvukovú zmiešaninu štýlov HC/ punk, metalcore a crossover, čím ovplyvnili početné mladšie skupiny. Skupinu založil spevák Dwid Hellion, ktorý od roku 2003 žije v Belgicku. Na novosadskom koncerte tiež vystúpia All Except One (Zreňanin) a Pestarzt (Sombor).

KONCERTY 4. augusta, Brod Teatar v Novom Sade: Ezo Trio (Esoteric Oil Lamp – jazz / funk / neosoul / afro / latino) 4. augusta, Underground Disco v Beočíne: Acidez (punk z Mexika) + Vršnjačko nasilje (oi!, NS) + Replicunts (ženské punkové trio z Belehradu) 6. augusta, Kultúrne centrum LAB v Novom Sade: Rudda (elektronický acid-jazzový projekt z Ruska) Pripravuje: S. L.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiada samostatnú výstavu umeleckej tvorby akademického grafika a maliara Pavla Popa pri príležitosti autorovho životného jubilea.

Slávnostné otvorenie výstavy menom Pavel Pop – výber z tvorby bude v stredu 8. augusta o 20. hodine v priestoroch ústavu (Ul. Njegošova 16/2, Nový Sad).

Táto udalosť sa zaraďuje k sprievodným podujatiam Slovenských národných slávností.

A. L-á

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Remondis Medison, s. s r. o., Ul. Đorđa Radića č. 1, Zreňanin, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Prevádzka na tepelné spracovanie nebezpečného a bezpečného odpadu, na k. p. č. 15365/99, k. o. Zreňanin I – pracovnej zóny. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

31 /4814/ 4. 8. 2018

35

Oznamy

KRÍŽOVKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na svojich rodičov

ČÍSLO 31

V tajničke je meno a priezvisko kultúrneho pracovníka (1917 Kysáč – 1958 Bratislava). Pravidelne prispieval do Hlasu ľudu a bol aj vynikajúcim futbalistom. autorka: jeden z ANNA 2. časť posila, údov BIČIA- tajničky podpora tela ROVÁ

myslená zaraz, herec priamka odrazu Kojo

názov zmrzliny

SAMUELA MEDVEĎA

30. 7. 1928 – 12. 2. 2010 púšťové zviera

z Báčskeho Petrovca syn Samuel

zanechala, odišla prístavné zariadenie na lode

okovy (gen.)

činnosť na zábavu

Momir

POSLEDNÝ POZDRAV

marec (srb.) solm. slabika

meter rádium

ponížil, potupil

vpíšte NÁ

zberanie

alt

hudobná skupina

pond

kombinéza

herec Bajić

Rumunsko

správna, lepšia

MICHAL PAVELA

úkaz

24. 5. 1946 – 15. 7. 2018 z Báčskeho Petrovca

domáce zviera

zemeguľa

Tvrdić príslovka

krík

„Ja viem, že môj vykupiteľ žije.“ Jób

1. časť tajničky

druh stromu

vpíšte ÝR druh stromu kelvin

šperk, skvost

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 30 VODOROVNE: Di, sovča, ovsený, l, žalmista, iná, KIS, navonok, K, niekam, oko, m, la, vesloval, é, tata, t, rivalka, ah, ó, OR, napravil TAJNIČKA: DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI

36

14. 10. 1935 – 25. 7. 2015

S láskou a vďakou

zistiť vlastnosti

S HLADU ĽU

ZUZANU MEDVEĎOVÚ

www.hl.rs

Rodiny Spevákové

General Electric uši!

tona liter

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 28 z čísla 28 Hlasu ľudu zo 14. júla 2018 bolo: MARTIN KUKUČIN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: VLADIMÍR POLIOVKA, Ul. Jána Kollára č. 20 a, 22 300 Stará Pazova. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

hlasludu.info www.hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• OZNAMY •

SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 7. augusta 2018 uplynie desať smutných rokov, čo nás navždy opustila moja milovaná a nenahraditeľná mama, naša mamika, pramamika a prastará mamika

BOŽENA BOVDIŠOVÁ

JÁN BOVDIŠ 1921 – 1991

ZUZANA FABJANOVÁ

z Báčskeho Petrovca

rod. Labátová 1924 – 2013

S úctou si na Vás spomínajú

rod. Krupinská 1921 – 2008 – 2018 zo Starej Pazovy

dcéra a syn s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba stanice na zásobovanie palivom a tekutým ropným plynom

Už len kvety z lásky na hrob Ti môžeme dať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať.

Tvoji najmilší – dcéra Zuzana Potranová s rodinkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Nositeľ projektu BOBAR BEŠKA, s. s r. o., Branka Bajića 9, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba stanice na zásobovanie palivom a tekutým ropným plynom, Ul. Sentandrejski put Bulvár Európy, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3573/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. júla 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-399/18, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Ministerstvo ochrany životného prostredia, Belehrad

Firma zo Slovenska hľadá

Na základe článku 10 odsek 5 a v súvislosti s článkom 29 odseky 1 a 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje nasledujúce

koordinátora realizácie stavby rekonštrukcie čističky odpadových vôd v meste Vršac, Srbsko. Požiadavka je prax ako stavbyvedúci a dobrá znalosť slovenčiny. Práca na tejto stavbe bude min. 12 a max. 18 mesiacov. Nástup okamžite. Pripravujeme ďalšie stavby v Srbsku. Ponuky píšte na pijak@ alvestmont.sk.

OZNÁMENIE

JÁN PAVLIS 19. 2. 1935 – 18. 7. 2018 z Báčskeho Petrovca

Nikdy na Teba nezabudneme.

Susedovci Dankovci a Pataftovci

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs • OZNAMY •

Oboznamuje sa verejnosť a zainteresované orgány a organizácie, že tento orgán schválil rozhodnutie, ktorým sa rozhoduje, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Sieťovej sústavy WIFI ACCESS POINT-a, a rozhlasových základňových staníc Mobilnej telefónie Srbska na lokalite Kovilj, NSU249, NSL249, NSW135 na k. p. 6854, KO Kovilj, na území ZO Nový Sad, evidovaný pod číslom 353-02000679/2018-03, z 19. 3. 2018.

Nahliadnutie do schváleného rozhodnutia sa môže vykonať v miestnostiach Ministerstva ochrany životného prostredia v Novom Belehrade, Omladinskih brigada 1, kancelária 426, v pracovné dni od 11.00 do 14.00 v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Zainteresovaná verejnosť a nositeľ projektu môžu podať sťažnosť vláde Republiky Srbsko prostredníctvom tohto orgánu v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznamu.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Služba pre spoločné práce Žarka Zrenjanina 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/529-770

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

OZNÁMENIE o zverejnení Verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta v Službe pre spoločné práce Mesta Nový Sad 1. Pracovné miesto: Šéf oddelenia na údržbu objektu, prístrojov a zariadení, v povolaní spolupracovník – 1 vykonávateľ, na neurčitú dobu.

Text Verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

31 /4814/ 4. 8. 2018

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 3. augusta 19.30 DFF Zlatá brána v Kysáči, 25. ročník, 5. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 5. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 7. augusta 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka. Pod titulkom V službách národa v prvej polhodinke nedeľňajšieho vysielania bude portrét bývalého kysáčskeho učiteľa, veľkého divadelného nadšenca a toho času dedinského kronikára Michala Gombára, nakrútený v roku 2009. Príspevok sa vysiela v ústrety jeho životnému jubileu.

V pokračovaní Vysielanie pre penzistov prináša záznam o láske k včelárstvu zručného Ondreja Pavčoka z Hložian, rozhovor z Petrovca, v ktorom si manželia Kukučkovci zaspomínajú na niekdajšie práce v poli, riport zo stretnutia s výtvarníkmi v kulpínskom kaštieli. Na záver sa diváci dozvedia, ako sa pripravuje nechtíková masť a liečivé prípravky na boľavé kĺby.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 5. augusta Film: Krištof Kolumbus Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Tajomstvo dračej hrobky Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

38

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 3. augusta – Proti temnote Sobota 4. augusta – Prezidentov muž – Ground Zero Pondelok 6. augusta – Krásna mimozemšťanka Utorok 7. augusta – Black – Jack Streda 8. augusta – Kat 2 Štvrtok 9. augusta – Anakonda – Honba za krvavou orchideou

RÁDIO PETROVEC

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00.

9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 5. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Dožinkové slávnosti v Kovačici Slovenské národné slávnosti klopú na dvere Utorok 7. augusta 16.00 Divadelné predstavenie: Sud prachu Biblický tábor na Slovensku úspešný aj v tomto roku Spoločný kultúrno-umelecký program DFS Radosť a DFS Vločka v Kovačici Piatok 10. augusta 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Majster kat

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 5. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 8. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport STAROPAZOVČANIA SA VRÁTILI ZO SLOVENSKA

Prípravy pokračujú v domácom prostredí Matej Bzovský

F

utbalisti Jednoty zo Starej Pazovy s veľkým úsilím a príkladnou disciplínou pokračujú v prípravách na nové majstrovstvá vo Vojvodinskej lige (skupina juh) v domácom sriemskom prostredí.

Na vydarený krátky zájazd do Slovenskej republiky zostali najkrajšie spomienky. Navštívili čarokrásne Športové stredisko v Šamoríne, Ľadový areál Homikovo a osobitne im v pamäti utkvel srdečný prívet v peknom mestečku Dunajská Lužná, kde si sily zmerali s domácim mužstvom hrajúcim v tretej lige.

Hrali aj v Starej Belej s tamojším mužstvom ŠK Belá. Oba zápasy mali priateľský ráz a výsledky (1 : 0 a 2 : 2) boli v druhom pláne, i keď početní priaznivci futbalu videli obetavý a kvalitný futbal. Základ-

ný cieľ sa splnil, Staropazovčania nadviazali trvalé styky a športové priateľstvá, ktoré budú mostom na ďalšiu spoluprácu na hospodárskom a kultúrnom poli.

Nezabudnuteľný zájazd iste bude motiváciou pre novú zostavu Jednoty, v ktorej je viac posíl zvonku, ale aj z predtým príliš zanedbanej domácej liahne. Nový vedúci odborného štábu Mihajlo Bošnjak a jeho spolupracovníci Predrag Predojević a Dragan Ogrizović, tiež aj novo-starý tréner brankárov Michal Baláž nerátajú s najvyšším umiestnením, lebo sa konečne realizuje dávnejší cieľ, aby v zostave bolo čím viac hráčov zo Starej Pazovy a okolia. Potvrdil nám to aj nový, agilný predseda klubu Dragan Đurić, na ktorého počkali početné nevyriešené a zanedbané veci. V prvom rade príliš chaotická situácia na štadióne, ktorý je pred

Staropazovčania na štadióne v Dunajskej Lužnej predajom. O jeho presťahovaní na novú destináciu sa naposledy hovorí menej, i keď boli určené prostriedky z obecného rozpočtu na prípravu projektu a kompletnej technickej dokumentácie.

Nové vedenie sa usiluje zlepšiť podmienky pre tréningy. Oprava poškodených sedadiel na tribúne a v kabínach pre náhradníkov a úradné osoby je jednou z najdôležitejších a najťažších úloh, keďže v zime chuligáni zničili množstvo sedadiel a prístrešia. Prvý majstrovský zápas Jednota zohrá v sobotu 18. augusta na ihrisku temerínskej Slogy. Novinkou je, že na domácom ihrisku

AJ V PADINE SA ZASE LOPTA KOTÚĽA

Dolina v novej zostave Ján Bokor

žitostí. Výsledok sa už nezmenil a a prvom Dolina zaslúžene prípravnom zvíťazila vo veľmi zápase pred korektnom zápazačiatkom majstrovse. Okrem Kelestiev v 1. juhobanátčevića v radoch skej lige sa ukázalo, Doliny nastúpili že počas letnej preaj ďalší nováčistávky v mužstve kovia: Popović, Doliny prišlo k znač- Nová zostava padinskej Doliny Janićijević, D. ným kádrovým zmeČížik, Đorić, Stonám. Všetci hráči z Belehradu na čele s trénerom jisavljević. Ostatnú časť mužstva tvorili hráči, ktorí Nikolom Marjanovićom odišli do iných klubov. aj doteraz nosili tričko Doliny, ale zriedkavejšie dostávali šancu v prvej zostave. Sú to prevažne DOLINA − RADNIČKI JAŠA TOMIĆ 3 : 1 (3 : 1) hráči z vlastného dorastu: Králik, Zemen, Bančov, Pod vedením nového trénera Damjana Vi- Ilić, Hlavča, Paul, Babuchna. Padinčan Kolárik dića z Lazareva, ktorý ešte nemal kompletnú ešte rozmýšľa, či sa vráti do Doliny a na zozname zostavu hráčov, s ktorými bude môcť počítať, trénera je i nový brankár Goran Bujaković ako i málopočetní diváci videli solídny zápas. Hralo sa Miroslav Koreň a Mário Matuľa, ktorí patria medzi vo veľkej páľave, takže nedostatočne pripravení štandardných hráčov. Na prvom zápase nenastúpili, hráči nezahrali do konca v rovnakom tempe. V lebo sú pri mori. prvom polčase nováčik v útoku Doliny KeleVšetko bude jasnejšie po nadchádzajúcom čević zaznamenal hetrik. Všetky tri góly padli Spomienkovom turnaji Miroslava Kováča-Koviho. z vypracovaných akcií, po presných strelách Usporiadajú ho 4. a 5. augusta na počesť predčasne skúseného strelca. Hostia premenili len jednu zosnulého predsedu Doliny. Na turnaji nastúpia šancu, strelcom bol Panić.

Kozara Banatsko veliko selo, AŠK Aradáč, Slávia V druhom polčase hráči premrhali dosť príle- Kovačica a domáca Dolina.

N

• ŠPORT •

všetky zápasy budú v nedeľu, nie v sobotou ako doteraz. Jednota má za sebou kontrolné zápasy na vlastnom trávniku: zdolala republikového ligistu Radničkého z Novej Pazovy v pomere 2 : 0 a prehrala 0 : 1 v súboji s Dunavom zo Starých Bánoviec.

Jednota: Jovišić, Denić, Zogović, Bojbaša, Zarić, Mihajlović, S. Rudić, Igrač, M. Rudić (Cvejić, Bulat), Cvetanović, Vučković (Tošić) Počas osláv Dňa obce veteráni Jednoty si zmerali sily s rovesníkmi belehradskej Crvenej zvezdy a prvé mužstvo hralo s Omladincom z Nových Bánoviec.

TATRA SA ROZBIEHA

V Kysáči bude tradičný turnaj Pavel Pálik

F

utbalisti kysáčskej Tatry v dňoch uplynulého víkendu zohrali až tri prípravné zápasy.

V piatok hosťovali v Ruskom Kerestúre.

Hostia počas celého zápasu mali úplnú prevahu a nakoniec zaslúžene zdolali domáci Rusin v pomere 4 : 0. Góly dali Apić, Ušćumilić a Gadžić 2. V sobotu Tatra vyhrala nad solídnym celkom Fruškogorca zo Sriemskej Kamenice 1 : 0 a jediný gól vsietil Ušćumilić.

V nedeľu hosťoval PSK z Putiniec. V slabom futbalovom predstavení hráčom oboch celkov najviac prekážala veľká horúčava. Remíza sa ukázala ako najreálnejší výsledok. Góly dali Kulumbić 0 : 1 a Vasić v 72. Min. vyrovnal na 1 : 1.

V sobotu a nedeľu 4. a 5. augusta v Kysáči bude tradičný futbalový turnaj o putovný pohár MS Kysáč. V sobotu sa hrajú semifinálové zápasy o 17.00; zúčastnia sa: Mladost Nový Sad, Mladosť Petrovec, Jedinstvo Rumenka a domáca Tatra.

31 /4814/ 4. 8. 2018

39

Šport

Zdolali Tempo v horúčave SLÁVIA KOVAČICA – TEMPO SEFKERIN 3 : 2 (2 : 1) Ján Špringeľ

O

bidva prvé tréningy v novej sezóne (24. a 27. júla) absolvovalo osem slávistov. Na úvodné meranie síl so Sefkerinčanmi sa dostavil dupľom väčší počet hráčov, takže tréner domácich Adam Lupu mal z čoho vyberať. V priateľskom zápase, ktorý sa hral v sparnom počasí, cvičitelia viackrát siahli po hokejových výmenách: jednotliví futbalisti viackrát šli na trávnik a opúšťali hru. Rozhodoval sudca Vladimír Uhrin zo Slovenska; uprostred oboch polčasov urobil prestávky na občerstvenie hráčov.

Hostitelia nemali v zostave prvého

a náhradného brankára. Strážcom siete bol legendárny 61-ročný gólman Jovan Stojanac-Džajo. V tíme domácich hral i Nikola Kukučka zo Slovenska. Už v 5. minúte sa po rýchlej kombinácii Kovačičanov zaskvel brankár hostí. Otvárací gól strelil v polovici polčasu Milićev: rezký oblúčik z veľkej vzdialenosti skončil v sieti a bolo 0 : 1. Onedlho navrátilec Bakoš po rohovom kope vyrovnal na 1 : 1. O obrat sa postaral gólom pod brvno Jonáš a Slávia viedla 2 : 1.

Rytmus po zmene strán bol pochopiteľne pomalší. Desať minút pred koncom stretnutia tretí gól pre Sláviu dal D. Cicka. O minútu neskôr Milićev uzavrel konečné 3 : 2 − hlavičkou

Aradáčania s novým trénerom AŠK – RUSANDA MELENCI 1 : 4 Vladimír Gál

P

ekné správy z Aradáča: AŠK nevypadol zo súťaže, v ktorej hral v predchádzajúcej sezóne a má nového (hrajúceho) trénera Srđana Zakića, ktorý sa stretol s hráčmi na prvom tréningu 22. júla. Kvitujeme aj zmeny v hráčskom kádri: Apostolović odišiel do Lukićeva a Etveš na Slovensko. Vrátil sa brankár Kurtešan, prišiel Bogdanović z Meleniec, odkiaľ prestúpil aj Zakić – v úlohe trénera a hráča. Novými členmi prvého tímu sú M. Adamov a K. Gál (teraz aj úradne, keďže v septembri dovŕši 16 rokov).

V nedeľu 29. júla, počas dedinských osláv, AŠK zohral prvý prípravný zápas vedený novým trénerom. S celkom bývalého Zakićovho klubu Rusandou z Meleniec prehral hladko 1 : 4. Väčšina hráčov bola unavená z

matičného turnaja v Pivnici (ktorý Aradáčania zase vyhrali). Okrem toho nenastúpili zranení Mijić, M. Števko a M. Adamov.

V prvom polčase sa hostia ukázali ako pripravenejší a kvalitnejší. Hrajú o jeden stupeň vo vyššej súťaži než AŠK. Z množstva príležitostí realizovali dve; Aradáčania si nevytvorili ani jednu. Na začiatku druhého polčasu Melenčania vystriedali až ôsmich hráčov. Naďalej mali územnú prevahu.

Jedinú šancu Aradáčania premenili, keď Maksimović úspešne premenil penaltu. Do konca zápasu hostia dali ešte dva góly a domáci už nemali žiadnu šancu.

AŠK: Kurtešan, Životin, Korać (Đorđević), Zakić, Striško, Matejin, Studen, Maksimović, Birmanac (K. Gál), Bogdanović, Ďuríček (V. Gál)

Vydarená premiéra HAJDUŠICA − SLOGA (MARGITA) 5 : 0 (4 : 0) Vladimír Maliar

V

o veľmi dusnom počasí futbalisti Hajdušice zohrali prvý prípravný zápas s celkom Slogy z Margity.

Nováčika v Druhej juhobanátskej lige – skupina východ zdolali hladko – výsledkom 5 : 0.

Hneď od začiatku domáci hráči mali prevahu, vytvorili si celý rad príležitostí a v 17. min. navrátilec (po operácii na

40

www.hl.rs

kolene) Atila Lipták strelil prvý gól.

Z rýchlych akcií krídelných útočníkov v prvom polčase skórovali ešte Nikola Ružić a zase Lipták.

V pokračovaní hry nastúpili takmer všetci náhradníci. Tretím gólom Liptáka Hajdušičania dali bodku za vydarenou premiérou. Hostia sa nezmohli ani na čestný gól a je zrejmé, že majú čo robiť, aby sa na nadchádzajúce majstrovstvá pripravili lepšie.

Informačno-politický týždenník

Strelec druhého gólu Pavel Jonáš (modrý dres) v malom štvorci.

Slávia: Stojanac, Ďuriš, Moldovan I., Ďurkovský, Košút, Válovec, Zloch, Jovnáš, D. Cicka, Bakoš, Tomáš; striedali: Jonáš, Žolnaj, J. Svetlík, Moldovan II., D. Svetlík, V. Dudáš a Kukučka Kovačičania budú nasledujúcu

sezónu v Druhej juhobanátskej lige hrať trochu v pozmenenej zostave.

Zo Slovenska sa vrátil hrotový útočník Bakoš. Nováčikmi sú bratia Moldovanovci zo Samoša: ľavý obranca Marko a stredopoliar Milan. Znovu začal hrať aj útočník Miroslav Tomáš a v polovici augusta sa tímu pripojí aj záložník Aleksandar Buzadžija z Crepaje. S prvým mužstvom už trénuje dorastenec Martin Žolnaj a ešte mladší Janko Svetlík.

Slávia zohrá turnajový a 8. augusta aj pohárový zápas v Padine s Dolinou. Piateho augusta sa Kovačičania zúčastnia na Spomienkovom turnaji Miroslava Kováča-Koviho a 12. augusta v Aradáči sa stretnú s celkom AŠK. O týždeň neskoršie si zmerajú sily s Mladosťou, pravdepodobne vo Vojlovici.

PETROVSKÍ FUTBALISTI HRAJÚ

Kanáriky pripravenejšie FK NOVI SAD – MLADOSŤ 4 : 0 (0 : 0) Samuel Medveď

L

en v prvom polčase inak oslabení petrovskí modrí hrali futbal. V druhom polčase nemali nadostač síl, a preto sa domáci úplne presadili. Domáce „kanáriky“ na svojej Detelinare mali počas celého zápasu územnú prevahu.

Mladosť mala niekoľko dobrých šancí, ale rýchly Kobilarov, stredný útočník Ileš z Čelareva, ako i mladý Jovanović neboli presní.

Domáci sa ujali vedenia vlast-

ným gólom Babiaka, ktorému asi prekážalo silné slnko, takže dekoncentrovaný hlavičkoval do vlastnej brány a premohol brankára Gruičića. Potom domáci poľahky vsietili ešte trikrát.

Petrovská Mladosť je s ohľadom na uplynulú sezónu oslabená. Ilić odišiel do Kuly, Ožvát je na skúške, niektorí hráči sú pri mori, Severíni váha, či zavesí kopačky na klin...

Mladosť: Gruičić, Beronja, Babiak, Pavlis, Rupar, Jakuš, Kobilarov, Valentík, Ileš, Đokić, Jovanović; striedal Adámek

ŠTÁTNE MAJSTROVSTVÁ SRBSKA V ŠPORTOVOM RYBOLOVE

Úspech mladého Petrovčana Samuel Medveď

O

tom, že Združenie športových rybárov Karas v Petrovci vždy malo dobrých súťažiacich, svedčí aj úspech mladého Janka Abraháma, ktorý sa ako druhoumiestnený v treťom kole Štátnych majstrovstiev Srbska dostal do štátnej reprezentácie v skupine mladších ka- Janko Abrahám detov. Na budúci rok by mal reprezentovať našu krajinu na miesto).

Svetových majstrovstvách v Španielsku.

Tretie kolo štátnej súťaže prebiehalo na kanáli Dunaj-Tisa-Dunaj v Karavukove a zúčastnilo sa 45 detí z celého Srbska.

Janko Abrahám ako účastník všetkých troch kôl nakoniec obsadil tretie miesto.

Okrem neho z Petrovca súťažili Darko Meleg (7. miesto) a Miroslav Meleg (9.

• ŠPORT •

ŠPORTOVÉ KULPÍNSKE OSLAVY

Radosť zo súťaží Katarína Gažová

s cieľom zveľadiť, rozvíjať a propagovať cyklistiku medzi deťmi. Najrojlístok víkendových osláv lepšie výsledky v dvoch kategóriach súťaže dosiahli v Kulpíne – Deň Boris Čeman a Nikola Kulpína, PDvK Najlepší šachisti súťaže kulpínskych osláv Drača. Organizátori a Svadba voľakedy deťom podelili peka dnes – aj tohto roku né darčeky a víťazom lepších strelcov súťaže: 1. miesto a tretie poľovnícky paprikáš, ktorý bol bohatý na športoobsadili strelci PS Titel 1947, 2. PS navarili robotníci podniku DEM. medaily a poháre. vé podujatia. Oslavy Šachový klub Kul- Tovariševo a 3. PS Zmajevo. Naj- Odmeny pre najúspešnejších naštartovali v sobopín usporiadal tradič- lepším strelcom Slovákom bol zabezpečil MOMS Kulpín. Medaily, tu 28. júla obecnou ný obecný šachový Ján Častven z Petrovca, ktorý poháre a ďakovné listy odovzdal súťažou pionierov turnaj v prírode vedľa z 20 možných odstrelil 19 terčov. predseda Pavel Gaža. v športovom ryboloNedeľné športové podujatia rybárskej chatky. Sú- Odmenu prijal aj najstarší streve. Na kanále vedľa ťažili juniori a dospelí lec súťaže, 82-ročný Pavel Šuľan ukončili na ihrisku Futbalovérybárskej chatky ZŠR šachisti. Z najmlad- z Lalite, ktorý mal Smuđ Kulpín súťažili ších účastníkov 1. 16 zásahov z 20 mladí šikovní rybári miesto obsadil Miloš možných. z Petrovca, Maglića Vo varení poľovArsenović, 2. Borislav a Kulpína. V prvom Radosavljev a 3. Ma- níckeho paprikáša úseku najúspešnejší Najúspešnejší mladý tej Marčok. Keď ide mimo konkurenboli: 1. miesto Janko rybár: Janko Abrahám o seniorov v 15-mi- cie sa prezentovali Abrahám, 2. Denis z Petrovca s úlovkom Kolár, 3. Vukašin Pet- (Foto: Zdenko Valentík) nútových partiách si aj hostia z družobković. V druhom úseku najviac najlepšie počínal víťaz Samuel nej Riečky zo Slogramov rýb ulovil Darko Meleg (1. Častven, 2. miesto obsadil Miro- venska. Ďakovný miesto), potom Nikola Drača (2.) slav Majtán a 3. Milan Radosavl- diplom odovzdali jev. Seniori tiež súťažili aj starostovi Riečky v rýchloťahovom šachu. Mariánovi SpišiaNajúspešnejší boli Kul- kovi, ktorý sám Deti prezentovali kickbox v ringu na otvorenom pínčania: na 1. mieste uvaril paprikáš. skončil Petar Radosavl- Ďakovný diplom udelili i ku- ho klubu Kulpín. Prezentáciu jev, 2. obsadil Branislav chárovi Jozefovi Hucmanovi zo kickboxu usporiadal klub Fire Beláni a 3. Radoslav Slovenska, ktorý celý rad rokov Kick z Kulpína pod vedením Kolarski. Odmeny pre účinkuje v podujatí kulpínskych predsedu Nikolu Vlaova. V ringu šachistov zabezpečil poľovníkov. Osobitnú odmenu na otvorenom svoje športové odovzdali poľovníkom zo Selenče schopnosti ukázali pionieri. KažMOMS Kulpín.

Tradične najpopu- ako účastníkom z najvzdialenej- dý z nich dostal diplom a balík lahôdok ako odmenu za účasť. lárnejším podujatím šieho prostredia od Kulpína. druhého dňa kulpínPriatelia Masarykovci sa na súťaž vo varení skych osláv poľovníckeho paprikáša náležite pripravili je súťaž vo a Mirko Topić (3.). V treťom úseku varení poľovníckesa najviac darilo Mirkovi Melegovi, ho paprikáša, keď 2. bol Miroslav Jurík a 3. Dušan Poľovnícky spolok Stojisavljević. V skupinovej súťaži Fazan Kulpín organajúspešnejší boli pionieri z Pet- nizuje aj súťaž porovca, 2. miesto patrilo domácim ľovníkov v streľbe Kulpínčanom a 3. obsadil Maglić. do hlinených terčov.

Celkovým víťazom sa stal Janko Predseda PS Fazan Abrahám, 2. miesto obsadil Darko Branislav PlachtinMeleg a 3. Mirko Meleg – všetci ský pred vyhlásením z Petrovca. Odmeny najúspešnej- najúspešnejších ším – diplomy, medaily a poháre v oboch súťažiach Na pekné pobavenie – záber zo zápasu tučných a chudých odovzdal predseda MOMS Kulpín poznamenal, že Podľa hodnotenia komisie, kto- Návštevníci sa potom zabávali Pavel Gaža. Vedúcim súťaže bol tohto roku mali rekordný počet predseda súťažnej komisie ZŠR súťažiacich strelcov, bolo ich až 50 rá nemala ľahkú úlohu, najkvalit- pri futbalovom zápase mužstiev a tiež rekordný počet kotlíkových nejší poľovnícky paprikáš navarila tučných a chudých. Výsledok Smuđ Kulpín Zdenko Valentík.

Na námestí v centre Kulpína paprikášov, v súťažnej časti ich skupina podniku Agro-Zima, ktorá zápasu je nie toľko podstatný súťažili pionieri v cyklistike. Súťaž bolo 35. Člen streleckej sekcie je víťazom súťaže. Druhé miesto ako pekná hra a dobrá zábava. usporiadal klub Vihor z Maglića PS Fazan Ján Bovdiš vyhlásil naj- obsadila kuchárska zostava Čepsi

T

• ŠPORT •

31 /4814/ 4. 8. 2018

41

Šport 22. MATIČNÝ FUTBALOVÝ TURNAJ – V PIVNICI

Krášlila ho srdečnosť usporiadateľov : 0). Pivnica I porazila Šíd (5 : 4) a Kulpín (10 : 2). Šíďania premohli Kulpínčanov (4 : 3). V skupine C sa najlepšie darilo Padinčanom: vyhrali nad Pivnicou II (8 : 0), Laliťou (3 : 2) a Bielym Blatom (10 : 0). Pivnica II zdolala Laliť (4 : 0), Biele Blato premohlo Pivnicu II (2 : 1) a Laliť po-

semifinále sa pustili do seba Selenčania a Aradáčania. Selenčania síce prvý polčas viedli 3 : 1, v poíťazom tohtoročného Turnaja kračovaní ale dovolili súperovi vyv malom futbale o putovný rovnať na 3 : 3. V penaltovej rulete pohár JE veľvyslankyne Slosa lepšie zorientovali Aradáčania venskej republiky v Srbsku Dagmar a zvíťazili v pomere 6 : 5. V druhom Repčekovej sa stal celok MOMS semifinálovom stretnutí Padinčania Aradáč. Na tradičnom už 22. ročpresvedčivo zdolali mužníku turnaja v Pivnici sa stvo Čelareva (tým vraj zúčastnilo 14 tímov z 13 traja najlepší hráči odišli prostredí: Aradáča, Báčdomov – na tréning ČSK) skeho Petrovca, Bieleho výsledkom 8 : 2 (2 : 1).

Blata, Čelareva, Hložian, Aj v súboji o 3. miesto Kulpína, Kysáča, Lalite, chýbalo futbalové napäPadiny, Pivnice (2 mužtie: Selenčania poľahky stvá), Selenče, Starej porazili kolegov z ČelarePazovy a Šídu. Turnaj va výsledkom 5 : 0 (4 : 0). otvorila členka NárodÚvod finálového zápasu nostnej rady slovenskej naznačil skutočnú futnárodnostnej menšiny balovú lahôdku, avšak Libuška Lakatošová.

Otvárací ceremoniál 22. matičného turnaja v Pivnici divákom klepli zuby naBodku za ním dal Jo- sa obišiel bez veľkých slov; zľava: Vladimír Fekete, prázdno. Padina síce prvá zef Polák, tretí tajomník Pavel Turan, Libuška Lakatošová, Daniel Blatnický strelila gól (Kolárik), ďalší zastupiteľského úradu razila Biele Blato (3 : 1). V skupine C pridal Bílek (ale do vlastnej brány).

Slovenska v Belehrade.

Vytvorené boli štyri skupiny; vo bolo najneistejšie. Petrovec zvíťazil Potom už do konca zápasu štyrikrát dvoch hrali po 4 celky a v ďalších nad Starou Pazovou v pomere 3 : 1, zaradom skórovali len Aradáčania dvoch po tri. V skupine A 1. miesto ale prehral so Selenčou 0 : 5. Zápas (Adamov, Ďuríček dvakrát a Vladimír obsadil Aradáč. Zvíťazil nad Hloža- medzi Selenčou a Starou Pazovou Gál), dokonca aj keď 2 minúty hrali nami v pomere 5 : 3 a nad Kysáčom sa skončil výsledkom 3 : 3, takže bez oprávnene vylúčeného Zakića.

3 : 0, Hložany prehrali s Kysáčom do semifinále postúpili Selenčania. Tak teda: Aradáč – Padina 5 : 1 (3 : 1).

Málopočetní diváci dozaista rátali Mimochodom, rozhodcovia Predrag 4 : 5, hoci viedli 4 : 3. V skupine C tri výhry zaznamenalo Čelarevo: s vystupňovaním kvality v závere Vulić a Csonga Szabó z Kuly vo všetzdolalo Pivnicu I výsledkom 3 : 2, turnaja, ale len jeden zápas možno kých zápasoch pískali veľmi dobre potom aj Kulpín (10 : 3) a Šíd (2 označiť ako vyrovnaný. V prvom a sústredene, hoci bolo príliš dusno Juraj Bartoš

V

NOČNÝ FUTBALOVÝ TURNAJ V SELENČI

Finále sa nehralo!

Juraj Berédi-Ďuky

V

Selenči sa vo večerných hodinách v nedeľu 29. júla skončil nočný turnaj v malom futbale Let᾿s Play Selenča 2018. Tradične ho počas letných prázdnin organizuje Mládežnícka asociácia Play zo Selenče na ihrisku vo dvore základnej školy.

Začal sa 11. júla a súťažilo sa v troch vekových skupinách: pionieri do 14 rokov, skupinu SSF (Selenča Super Friends) utvorili tímy pozostávajúce výlučne zo Selenčanov a v tretej skupine súťažili seniori, aj mimo Selenče.

V kategórii pionierov sa zúčastnili štyri tímy: zo Selenče, Báča a jeden tím utvorili zmiešaní hráči z okolitých dedín; zvíťazil báčsky celok Sinovi

42

www.hl.rs

Bača. V skupine SSF si sily zmeralo päť mužstiev a najúspešnejší bol tím Legendy: vo finále zdolal súpera A čo ja vím a nevím v pomere 1 : 0. Najmasovejšia bola súťaž seniorov – zúčastnilo sa jej až dvanásť tímov: zo Selenče, Báča, Vrbasu, Somboru, Nového Sadu, Ratkova... Lež v tejto skupine sa nehralo finále! V zápase o tretie miesto Stil Gradnja zdolala celok SZR Pavlini.

V zápase o víťaza turnaja tím DOO Tina z Nového Sadu nenastúpil proti mužstvu Ratkovo z Ratkova, keďže prišli len traja jeho hráči. Po dlhšej rozprave organizátorov s tímom, ktorí na zápas prišiel kompletný, uzavreli (asi celkom správne), že treba rešpektovať pravidlá a za víťaza vyhlásili celok Ratkovčanov. Početní diváci tak zostali

Informačno-politický týždenník

a teplo. K ich dobrým výkonom prispeli aj futbalisti; všetky mužstvá hrali bojovne, ale mimoriadne korektne. Na výbornom trávniku sa paralelne hrali po dva zápasy, až po posledné dva. Trvali dva krát po 10 minút v skupinách a 2 x 15 minút od semifinále. Tímy tvorili štyria hráči a brankár.

Najlepším strelcom turnaja je Boris Ugrinović z celku MOMS Padina, nastrieľal 11 gólov. Cenu mu odovzdal agilný predseda FK Slávia Pivnica Daniel Blatnický. Najlepšiemu hráčovi Milenkovi Adamovmu z Aradáča primeraný pohár udelil predseda Športovej komisie MSS Pavel Turan. Najlepší brankár Pavel Naď zo Selenče cenu prevzal z rúk podpredsedu MSS Vladimíra Feketeho. Nakoniec vzácny hosť Jozef Polák odovzdal víťazný pohár kapitánovi aradáčskeho mužstva Vladimírovi Gálovi a zaželal všetkým, aby sa tento turnaj opakoval ešte dlhé roky. Úvodom turnaja sa okrem Daniela Blatnického prihovoril aj Vladimír Fekete. Technické záležitosti na výbornú zvládol Pavel Turan. Organizátorom 22. matičného turnaja – Matici slovenskej v Srbsku a obzvlášť Futbalovému klubu Slávia Pivnica patrí uznanie za vzorne odvedenú organizáciu vydarenej súťaže.

férovom a priateľskom ovzduší, bez vážnejších zranení hráčov.

Organizátori zabezpečili pre účastníkov primerané poháre, diplomy a peňažné odmeny a pre divákov občerstvenie a pochúťky. Turnaj zase podporili početní sponzori a ľudia dobrej vôle. Ako hlavný problém sa ukázalo to, čo je Víťaz skupiny SSF: Legendy Selenča vôbec súčasný problém ukrátení o športový pôžitok. v našej krajine – nedostatok detí a Za najlepšieho brankára na turnaji mladých ľudí, ktorí v čoraz väčšom vyhlásili Vasu Bugarského. Najlepšieho počte opúšťajú nie iba Selenču, ale hráča nezvolili, lebo sa nehral finálový aj okolité dediny, čo vážne ohrozuzápas (aspoň tak znie ospravedlnenie je aj budúcnosť športu všeobecne. organizátorov). Za fair play tím vyhlásili Prianie divákov je, aby sa aj o rok Magic boys zo Selenče. Na rešpekto- počas letných prázdnin pobavili na vanie pravidiel prihliadali rozhodcovia turnaji v malom futbale. Dúfame, že Dejan Gajić a Miloš Šavija. Rozhodu- organizátorom vydrží ochota a dobrá júce zápasy pískali Tomislav Mudrinić vôľa aj napriek početným ťažkostiam. a Dalibor Kantar. Zápasy prebiehali vo • ŠPORT •

FOTOREPORTÁŽ

Putovný pohár putoval do Aradáča, zásluhou tohto kvalitného a súdržného tímu

Finalisti z Aradáča a Padiny na teréne povedali − najlepší futbal sa hrá v Banáte

Matičný futbalový turnaj 2018 v Pivnici Juraj Bartoš

N

a ihrisku Futbalového klubu Slávia v Pivnici sme v sobotu 28. júla boli svedkami 22. Matičného futbalového turnaja. Putovný pohár Jej Excelencie, pani veľvyslankyne Slovenskej republiky Dagmar Repčekovej víťaznému celku Miestneho odboru Matice slovenskej v Aradáči odovzdal tretí tajomník Zastupiteľského úradu SR v Srbsku Jozef Polák. Ostatné poháre a diplomy udelili: podpredseda Matice slovenskej v Srbsku Vladimír Fekete, predseda Športovej komisie MSS Pavel Turan a predseda FK Slávia Daniel Blatnický.

Na tomto mieste prinášame niekoľko fotozáberov zo vzrušujúceho turnaja, ktorý sa hral na výbornom trávniku, pod riadne pripekajúcim slnkom. S prianím, aby sa aj nasledujúce ročníky vydarili aspoň tak ako zatiaľ posledný.

O vydarené kľučky nebola núdza

To bola bomba! Ale sieť neexplodovala.

Góóól! A aký!

Jozef Polák a aradáčsky kapitán Vladimír Gál

Najlepší kanonier Boris Ugrinović (sprava) a Daniel Blatnický

Najlepší hráč Milenko Adamov (sprava) a Pavel Turan

Najlepší brankár Pavel Naď (sprava) a Vladimír Fekete

Aj v tejto skrumáži brankár Naď vyšiel víťazne

57.

PROGRAM

Nedeľa 5. augusta 18.00 – Vernisáž Pôvab slovenskej ornamentiky, SPŽ Streda 8. augusta 17.00 – Literárne posedenie s prof. Dr. Zoroslavom Spevákom Jesenským Keď narastiem, budem dieťa, KŠH 18.00 – Vernisáž Slovenská vojvodinská detská literatúra, KŠH 20.00 – Samostatná výstava pri príležitosti životného jubilea Pavla Popa, výber z tvorby, ÚKVS Nový Sad Štvrtok 9. augusta 17.00 – Slávnostné zasadnutie NRSNM, GJK 19.00 – Vernisáž Petrovské pohľady X. Združenia petrovských výtvarných umelcov, priestory TO 20.30 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže, Slovenský dom, B. Palanka Piatok 10. augusta 10.00 – Výstava umeleckých fotografií Petra Dešića Slováci v Srbsku, Dom MSS Ľudovíta Mišíka 12.00 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu obce, veľká sieň Obce Báčsky Petrovec 17.00 – Otvorenie 14. medzinárodnej filatelistickej výstavy PETROVEC FILA 2018, ZŠ Jána Čajaka 17.00 – Ľudová veselica, Klub poľnohospodárov 19.00 − Ľudová veselica, nádvorie Miestneho spoločenstva 19.00 – Vítanie hostí u predsedu obce, malá sieň Obce Báčsky Petrovec 20.00 – Naša kolíska, otvárací program SNS 2018, sieň SVD 22.00 – Rocktón 2018, koncert slovenských rockových skupín Sobota 11. augusta 9.00 – Futbalový turnaj mladších pionierov, Vrbara 9.00 – Vítanie hostí, SVD 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS, sieň SVD 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia, Ul. maršala Tita 13.00 – Súťaž vo varení zajačieho paprikáša s ochutnávkou, Klub drobnochovateľov 13.00 – Varenie svadobnej kapusty, nádvorie SPŽ 13.30 – Stretnutie zdravotných pracovníkov, veľká sieň obce 15.00 − Ľudová veselica, nádvorie Miestneho spoločenstva 15.00 – Deň otvorených dverí s príležitostným programom, chrám Boží 15.30 – Prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ, veľká sieň obce 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov (veľká sieň obce) 18.00 – Futbalový zápas veteránov, Vrbara 20.30 – Chráňme si korene nášho bytia, galakoncert našich folklórnych súborov, ihriská ZŠ

Nedeľa 12. augusta 7.00 – Súťaž športových rybárov, kanál DTD 9.00 – Turnaj SNS v šachu, športová hala ZŠ Jána Čajaka 9.00 – Súťaž stolných tenistov, telocvičňa ZŠ Jána Čajaka 9.00 – Súťaž poľovníkov, lovecký dom Lesík 9.30 – Príležitostné služby Božie, chrám Boží SEAVC v Petrovci 10.00 – Tenisový turnaj PETROVEC OPEN, ihriská SA-HA 15.00 – Peter Pán, detské divadelné predstavenie – SKOS Detvan z Pančeva-Vojlovice, sieň SVD 16.00 – Stretnutie slovenských novinárov, GJK 17.00 – Futbalový zápas FK Mladosť, seniori, Vrbara 18.00 – Cyklistika pre deti, Námestie slobody 19.00 – Kde sa dobre vodí, ta sa rado chodí, galakoncert detských folklórnych súborov, ihriská ZŠ 21.00 – Divadelné predstavenie, sieň SVD SPRIEVODNÉ PODUJATIA: Sobota 21. júla 10.00 – Slovenský výtvarný tábor, Muzeálny komplex Kulpín Sobota 28. júla 10.00 – Turnaj v malom futbale o putovný pohár veľvyslankyne Slovenskej republiky, Pivnica Sobota 28. a nedeľa 29. júla 21. Predslávnosťové dni v Kulpíne Nedeľa 29. júla 10.00 – Kolkársky turnaj banátskych MOMS, Kovačica Sobota 11. augusta 8.30 – 14.00 – 10. Stretnutie zberateľov s burzou, ZŠ Jána Čajaka Expozície Múzea vojvodinských Slovákov sprístupnené počas SNS 2018: Výstava Za horami, za dolami – Tri storočia Slovákov vo Vojvodine (Galéria Zuzky Medveďovej) Najstarší dom v Báčskom Petrovci Expozície Slovenského vojvodinského divadla sprístupnené počas SNS 2018: Výstava plagátov 15 rokov Slovenského vojvodinského divadla – produkcia SVD (foyer SVD)