Hlas 32 2016 by NVU Hlas ľudu

Trojlístok osláv v Kulpíne Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 6. 8. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4711/

Z obsahu

6. 8. 2016 | 32 /4711

Uzávierka čísla: 3. 8. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Nejde len o zlý sen 5 Keď sa veci vymknú z rúk 6 Móresy naše, kde ste sa podeli?!

7 SLOVENSKO 7 Cesta na Lomnický štít a späť

8 NA PULZE DNÍ 8 Robiť profesionálne, ale či aj zdarma?

11 ĽUDIA A UDALOSTI

Sviatok svätého Iliju v Starej Pazove, ktorý je aj oficiálnym sviatkom tamojšieho Miestneho spoločenstva, oslávili v dňoch 1. a 2. augusta. (s. 11) A. Lešťanová

12 Koncojúlový kulpínsky trojlístok 16 Plaví sa Regata Rieka 2016 19 Minulosť na dosah ruky

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Z leta pomaly ubúda

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 24 Investovanie je nevyhnutné 25 Pšenica je čosi, čo má rád 27 Ako bojovať proti nádorovitosti viniča?

31 KULTÚRA 31 Čoraz pestrejšie a pevnejšie väzby

V dňoch 29. a 30. júla Vojlovičania tradičnými dožinkovými oslavami vzdali hold pšenici a chlebu. Zároveň si pripomenuli, ako sa voľakedy ručne kosilo, hrsťovalo, zvážalo žito. (s. 15) V. Hudec

34 Žiť rýchlo, hneď a teraz 35 Ako odrazové mostíky recitovanie a literatúra

37 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Tri v jednom 49 Najlepší kuchári z Lalite a Despotova 51 Športovci na plné obrátky Autorka titulnej fotografie: Katarína Gažová

Motoklub M. C. Kisach crows počas uplynulého víkendu pre všetkých tých, ktorí majú radi vzrušujúcu jazdu na motorke, a najmä pre tých, ktorým je toto životný štýl, usporiadal 6. motozjazd. (s. 17) E. Šranková

Editoriál

Nevraživé tóny v médiách

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: www.unsplash.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Silnenie nacionalistických tendencií je jav celoeurópsky, až celosvetový. U nás tiež dávno prítomný.

očas víkendu začali dorážať mediálne šípy okorenené negustióznymi poznámkami na margo slovenskej „nečistoty“ kulpínskych osláv. Terčom boli aj Slovenské národné slávnosti. V miestnom médiu zazneli totiž nevraživé tóny pripomínajúce nebezpečný slovenský nacionalizmus, ktorý okrem iného a medzi riadkami dostáva krídla aj cez „skrytú“ kritiku zmiešaných manželstiev. Jedno je kritizovať niektoré javy späté so sviatkom Slovákov v Srbsku, iné je šliapať po základnom ľudskom práve – práve na život a s tým spätú slobodnú voľbu životného partnera, a iné je aj rozfukovanie medzinacionálnej či medzinárodnostnej nenávisti. V petrovskom miestnom médiu sa totiž kritizovala, ako roky predtým, časová a územná roztrieštenosť Slovenských národných slávností, neslovenská hudba v pohostinských objektoch počas sviatku Slovákov v Srbsku a pod. Možno oprávnene. Veľká sekera kritiky padla aj na väzy organizátorov Dňa Kulpína, podujatia Svadba voľakedy a dnes a Predslávnosťových dní v Kulpíne, keďže si „dovolili“ v programoch skĺbiť slovensko-srbskú stáročnú symbiózu. Vraj „sotva sa dá pochopiť cieľ vstupnej manifestácie sviatku Slovákov, keď je sústredený na holdovanie neslovenským osobnostiam, možno tým, ktoré majú význam pre Kulpínčanov, ale nie sú rovnako dôležité pre všetkých Slovákov vo Vojvodine. Podobný je náhľad i na neslovenské svadby, čím sa dáva vstup nie do slovenských, ale do nejakých manifestácií, ktoré by znamenali čím rýchlejšie miešanie, asimiláciu, až zánik Slovákov na týchto priestoroch“, odznelo v televíznej poznámke. Ústava Srbska ručí slobodu prejavu a vyjadrovania. Rovnako tak uvádza aj možnosť ohraničovania vyjadrovania v prípade ochrany práv iných, ale aj ochrany morálky demokratickej spoločnosti. A čo predstavuje uvedená citácia miestnej televízie, ak nie úder pod pás krehkej morálky našej embryonálnej demokratickej spoločnosti, ktorú zdieľajú nielen „čistokrvní“ Slováci, Srbi, Rómovia a i., ale aj tí „zmiešaní“? Namiesto toho, aby sa Kulpínčanom dostalo pochvaly, že aj počas miestnych udalostí (z ktorých najmenej dve si netrúfajú byť vstupným podujatím Slovenských národných slávností) svedomite zalievajú jemný kvietok odvekého spolunažívania viacerých národov, dostala sa im – facka! Možno by stačilo sledovať udalosti, ktoré si zaslúžili novinársku pozornosť, lebo patria do okruhu verejného záujmu, a zistiť, že Kulpínčania naozaj žijú rovnosťou v zmysle rovnakých práv osôb s mentálnym postihnutím. Do tretice, mohlo sa iba verejne uznať to, že sa organizátori dobre rozhodli, keď tri veľké miestne podujatia zorganizovali v jeden víkend kvôli finančným úsporám, ale aj šetreniu ľudských zdrojov. Ale nestalo sa tak. Nad Kulpínom vyšla mediálna hviezda s nacionalistickým žiarením, hoci šírenie hocijakej etnickej a inej neznášanlivosti je s novinárskou profesiou nezlučiteľné. Hovorí o tom aj novinársky kódex. Ale signály z médií, žiaľ, hovoria iné! Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  32 /4711/ 6. 8. 2016

Týždeň 

InPress

Nejde len o zlý sen

Koniec? Jasmina Pániková

Oto Filip

k patríte do skupiny divákov, ktorá kedysi rada sledovala program Prvého programu Verejného servisu Rádio-televízie Vojvodina, a teraz sa tomu venuje čoraz zriedkavejšie – nie ste v tom jediní. Podľa prieskumu sledovanosť programu RTV je za posledné tri mesiace na veľmi nízkej úrovni. Presnejšie, táto situácia nastala súbežne s kádrovými zmenami v televízii. Je šokujúce, že v júni t. r. bola najnižšia sledovanosť Prvého programu RTV za posledných 5 rokov! Šokujúce, ale aj očakávané. Novinári najsledovanejších vysielaní buď musia informovať o menej dôležitejších veciach, alebo, jednoducho, už nie sú televíznymi novinármi. Všímate si, že je málo „starých“, rozpoznateľných tvárí? Kde sú? Niektorým z nich nepredĺžili zmluvu alebo ich premiestnili do Rádia Nový Sad! Ak máme na zreteli, že tu išlo možno o najlepších mladých televíznych novinárov, tak je také rozhodnutie prinajmenej absurdné! Metla začala vymetať aj na mládežníckom O rádiu. Medzi nepotrebnými sa ocitla aj časť členov tímu, ktorí prispel k tomu, aby naše mládežnícke rádio bolo vyhlásené za najlepšie v Európe. No comment. Niektorí aj sami odchádzajú. Jedna zo špičkových mladých novinárok a hlavných aktérov protestu Podpor RTV! podala žiadosť o skončenie pracovného pomeru v tejto mediálnej ustanovizni. Dôvod? Cenzúra! Rozkaz, ako spraviť príspevok, ktorý sa celkom odlišuje od etického štandardu, a zákaz jeho vysielania je posledné, čo by si novinár doprial. Je to tak, keď je politika hlavným a zodpovedným redaktorom. Verejne vystúpiš, vyjadríš svoj nesúhlas a už ťa nieto na zozname zamestnaných, alebo tvoje (populárne) vysielanie rozhodnutím nového straníckeho pióna býva zrušené. Situácia je taká, že čo vidíš na druhom... Radšej nedokončiť túto vetu.

www.hl.rs

168 HODÍN

raví sa, že keď sa čosi, zväčša zlé, stane prvýkrát, môže to byť náhoda. Ale, ak sa to zopakuje, nemožno vylúčiť úmysel, v prípade ďalšieho opakovania už ide o trend. V prípade chorvátsko-srbských vzťahov o dosť zlý. Tak vzhľadom na ich celkovú chatrnú úroveň, ako aj vzhľadom na to, čo znamenajú práve v tejto dobe a v tejto časti sveta. Netreba sa veľmi unavovať pohľadmi do minulosti, netreba do nemoty analyzovať, ani čo prinesie budúcnosť, aby sa diagnostikovala už dlhšie tlejúca animozita, vybičovaná občas k nepríčetnosti ambíciami politikov a nárokmi ašpirantov na budúcu chorvátsku moc. Na rozdiel od bežného smrteľníka, ktorého život sa spravidla kolíše medzi tým, čo chce, a tým, čo musí, dejiny, ktoré žijeme, sa akosi opakujú, no vždy nás viac stoja. Akoby nás tieto všeobecne, konštatoval dávno v poradí tretí prezident Spojených štátov Thomas Jefferson (1743 – 1826), len informovali, čo je zlé vládnutie. My ho vôbec nemusíme v týchto regionálnych končinách hľadať, keďže sa periodicky, síce v nepravidelných a nevyspytateľných intervaloch, javí aj samé. Akoby šlo o príbehy z prítmia v politike, ktorá je tak nesmierne komplikovanou záležitosťou práve



preto, že je v nej toľko premenných faktorov. Či len tým možno vysvetliť súčasný, najnovší postoj úradnej chorvátskej moci k záhrebskému nadbiskupovi Alojziovi Stepincovi, ukážkou ktorého je zrušenie rozsudku z roku 1946, diania pri oslavách 75. výročia protifašistického povstania v Srbe poznačené incidentmi a provokáciami príslušníkov Autochtónnej – Chorvátskej strany práva, anulovanie prvostupňového rozsudku Branimirovi Glavašovi za zločiny nad Srbmi a odhalenie pomníka v meste Drage pri Pakoštanoch teroristovi Mirovi Barišićovi, ktorý v roku 1971 zavraždil juhoslovenského veľvyslanca v Štokholme Vladimira Rolovića, ťažko povedať. Pre všetko, čo sa deje, mandatár Aleksandar Vučić zaslal začiatkom týždňa list predstaviteľom EÚ, ktorým tlmočil znepokojenie nad dianiami v regióne, poukazujúc na otvorenú protisrbskú politiku, predovšetkým v Chorvátsku. Známou pravdou je, že sa neporovnateľne rýchlejšie čosi dá pokaziť, ako napraviť. Predsa, pred mesiacom, v čase jeho stretnutia s prezidentkou Chorvátska Kolindou Grabarovou-Kitarovićovou pri Erdute, označovaného za historické, azda ani najväčší pesimisti netušili, že aj od zlého môže tak rýchlo byť ešte horšie. Protestné nóty, slová podpredsedu vlády Ivicu Dačića,

že je Chorvátsko priam patologicky zaťažené Srbskom, obvinenia šéfa chorvátskej diplomacie Miru Kovača, že sa v Srbsku zrodili plány na vojny v rokoch deväťdesiatych – kdeže sa v tom všetkom stratila aféra Špegelj a iné? – sú len niektorými ukážkami vyhrotených hádok. Navonok výlučne motivovaných dejinami, v podstate podmienených najmä vnútropolitickými pomermi v dvoch krajinách. U nás v uplynulých dňoch finišovali prípravy na založenie novej vlády, v Chorvátsku skutočnosť, že je HDZ pravdepodobne na odchode, táto strana sa pokúša konsolidovať vlastnou pozíciou na pravici. Čiže silnie tam revizionistický, proustašovský prúd. Jedna neústupčivosť rodí ďalšiu, a to, sťa nejaký zlý sen, pokračuje. Vo všetkom netreba zabúdať ani na augustové výročie akcie Búrka, ktoré tiež prinesie nové dávky vlasteneckého jasania a nenávisti k iným. Rozličné politické optiky v prúde času sú najlepším dokladom komplikovanosti tunajších regionálnych dejín, vrátane všetkých ich stôp. Len keď bude oveľa menej konfrontácií a oveľa viac kompromisov a ochoty nastúpiť inú cestu, dejiny sa nebudú opakovať. V opačnom môže platiť tá latinská myšlienka: Ktoré štáty sú až natoľko silné, že by sa nenávisťou nedali zničiť od základov?

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

DRAGUTIN MIŠKO ČERMAK, BASKETBALOVÁ LEGENDA

Jedinečná škola basketbalu Oto Filip – Z početných kvalitných reprezentácií, ktoré sme mali, ktorá vám je osobne najmilšia? – Je to reprezentácia z rokov deväťdesiatych. Čiže tá, v ktorej boli Divac, Đorđević, Paspalj, no v kompletnom zložení, teda aj s Kukučom, Rađom. Osobne sa nazdávam,

Informačno-politický týždenník

že keby tí hráči zostali pokope, keby našej reprezentácii dovolili hrať a keby okolnosti boli inakšie, tak by sa v Barcelone v roku 1992 stala víťazom v súboji s americkým tímom snov. Títo hráči boli unikátnymi ukážkami juhoslovanskej školy basketbalu, vyznačujúcej sa viacerými činiteľmi.

Najprv tým, že sa hráči vo veku do šestnásť, sedemnásť rokov naučili takmer všetkému, čo o basketbale majú vedieť. Po maximálnom technicko-taktickom výcviku ďalej potrebovali len získať skúsenosti. Tu je tiež tá dinarská mentalita, tiahnuca od Kvarnerského zálivu až sem, prezentovaná bojovnosťou a hráčskou imagináciou, no aj vzdorom a prianím dokázať sa, zvíťaziť za každú cenu. • TÝŽDEŇ •

O NÁSILÍ NA ŽENÁCH Z ASPEKTU ÚLOHY A ZODPOVEDNOSTI ORGÁNOV VEREJNEJ MOCI

Keď sa veci vymknú z rúk Oto Filip

benevolentne pristupuje. Na nedávnej konferencii, prebie násilí vôbec a domácom násilí hajúcej koncom júla v belehradskom zvlášť sa možno zmieňovať z rôzmediálnom stredisku, ochranca obnych aspektov, no prinajmenšom čanov Saša Janković podotkol: je smutné, že tento tragický jav nielen– V štrnástich prípadoch po vražže neustupuje, ale sa priam rozmáha. dách žien sme ako inštitúcia podnikli Inými slovami, uvedené patopostupy kontroly a dokonca pri logické spoločenské prejavy dvanástich z nich zistili medzery nadobudli také rozmery, že a nedopatrenia v práci príslušna ne vonkoncom už nestaných orgánov a služieb. Šlo o čia štandardné upozornenia chyby v práci, ktoré predcháštátnych orgánov, príznačné dzali vraždám. To neznamená, pre situácie, keď dochádza k že je ktokoľvek iný okrem vraha širšiemu narúšaniu práv obvinný za smrť niekoho, ale to, že čanov. V podstate ide o epikeby tých nedostatkov nebolo, démiu násilia, o vyžívanie sa pravdepodobnosť, že dôjde k nad bezmocnými a slabými, usmrteniu, by bola menšia… o výrazne ohrozovanie práva Zvlášť bolí, že v dvanástich na život zakotveného ešte v prípadoch príslušné orgány dobe Hypokrata a Cicerona Saša Janković (v strede): domáce násilie čoraz boli upovedomené o násilí páa ústavami úradne stanove- viac znepokojuje chanom na ženách, no včasne , ného koncom 18. storočia. alebo dokonca vôbec, nepodNásilia je stále viac, v prvom rade sa napríklad preveruje, či obvinený nikli opatrenia vyplývajúce zo slov pre páchateľov, ale aj pre pomery, z násilia vlastní zbraň. Obeť je naj- zákonov a iných aktov. Veď už päť v akých žijeme, tiež pre celý rad iných častejšie odkázaná na seba, i vtedy, rokov existuje Všeobecný protokol okolností. Ako prvý a inštitucionálny keď treba viesť potrebné postupy. o konaní a spolupráci ustanovizní, problém spätý s násilím v rodine Pritom vystáva odborná a iná pomoc orgánov a organizácií v situácii, možno označiť skutočnosť, že prís- a podpora. Všetkému vonkoncom keď dôjde k násiliu na ženách, tri lušné orgány a služby v konkrétnych neprospeje, keď sa niektoré veci roky existujú príslušné protokoly prípadoch neuplatňujú existujúce ocitnú v chybnom vreci: keď sa ná- Ministerstva vnútorných vecí a Mipredpisy zákonite a účinne, že ohľa- silie nekvalifikuje tak ako sa má, ale nisterstva práce, od predvlani je na dom toho vystáva zodpovednosť, ako rodinný problém či manželská svete aj takýto protokol Ministerstva alebo to, že sa dakedy, ako v prípa- hádka, čo znamená, že sa mu dosť spravodlivosti.

de zo Žitišta, nedopatrenia snažia ututlať. Ďalším kameňom úrazu je, že polícia, strediská pre sociálnu prácu a zdravotné ustanovizne nie vždy vymieňajú informácie, z ktorých niektoré majú priam vitálny význam pre ochranu obete. Nie vždy

ODKAZ Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE O MEDIÁLNEJ A INFORMAČNEJ GRAMOTNOSTI

Rozvoj je nevyhnutný Jasmina Pániková

mediálnej a informačnej gramotnosti spočíva aj rozvoj spoločnosti – je jedným zo záverov medzinárodnej konferencie Rozvoj mediálnej a informačnej gramotnosti v Srbsku a regióne, ktorá prebiehala v pondelok 1. augusta v sieni Zhromaždenia APV. Konferenciu zorganizovalo Mediálne edukačné centrum z Belehradu. Účastníci pondelkovej konferencie zdôraznili, že je v našej krajine mediálna a informačná gramotnosť stále na nízkej úrovni. „Naša spoločnosť sa iba začala zaujímať o mediálnu gramotnosť • TÝŽDEŇ •

a z toho dôvodu je práve teraz vhodná chvíľa, aby sme sa serióznejšie začali venovať tejto problematike,“ podotkol Miomir Rajčević, predseda Správnej rady Mediálneho edukačného centra. Centrum je podporené Spojenými národmi a UNESCO, s ktorým už tretíkrát implementujú projekt mediálnej a informačnej Na konferencii sa zúčastnili predstavitelia gramotnosti v Srbsku a viac ako 10 krajín. (Foto: A. Otos) regióne. Hlavným partnerom je Rakúske ministerstvo ktoré sa realizujú v 14 krajinách dunajského regiónu, ako aj v nievzdelávania. Ide o projekt tzv. putovných koľkých krajinách mimo Euródielní mediálnej gramotnosti, py. Ako nám Rajčević povedal,

Ako boj s násilím vyzerá v praxi, badať aj z údaja, že od januára 2013 do júna 2014 bolo 5 352 trestných prihlášok, podaných políciou pre domáce násilie, z ktorých sa až 4 399 vzťahovalo na násilie na ženách. Až v 71 percent prípadov sa prihlášky skončili ústnym upozornením násilníkov. Len 25 percent trestných prihlášok sa dostalo do fázy obžaloby. Viac než dve tretiny rozsudkov z násilia na ženách boli podmienečného rázu. A odvtedy sa mnohé, týkajúce sa násilia, žiaľ, ešte aj zhoršilo. Inak povedané – vymklo z rúk. Dnes, v záujme ochrany žien a vôbec obetí domáceho násilia, viac ako kedykoľvek predtým treba trvať na dôslednom uplatňovaní všetkých príslušných predpisov a postupov, na presadení konkrétnej zodpovednosti za nezodpovednú prácu v orgánoch a službách, no aj na zabezpečení podmienok, aby tie mohli pracovať tak ako treba, tiež na dôslednom zveľaďovaní zákonodarstva a procedúr na základe poznatkov získaných skúsenosťami. Svojráznym orientačným bodom v tom všetkom môžu byť odporúčania a návody ochrancu občanov, vyplývajúce z podstaty zistených nedopatrení. Je ich ozaj mnoho, ide o dokument rozsahu takmer štyridsať strán formátu A 4. Veď je aj problém tohto druhu násilia mimoriadne rozvetvený a hlboký. Čo prakticky znamená, že ani boj proti nemu nemôže byť inakší ako náročný, komplikovaný a dlhý. účastníci projektu rozvíjajú mediálnu gramotnosť pracujúc na rozličných častiach projektu – od každodenného nahrávania televíznych reportáží o ich cestovaní, po výrobu krátkych filmov na rozličné témy. „Máme veľmi rozvitú sieť v celej Európe, takže sme na návrh veľkých medzinárodných organizácií začali koordinovať rozvoj mediálnej gramotnosti v Srbsku a s možnosťou implementovania projektu aj v krajinách regiónu,“ povedal Rajčević. Okrem toho, že má za cieľ zaktivizovať predovšetkým mladých ľudí, projekt má za cieľ zapojiť aj príslušníkov marginalizovaných skupín a osoby s invaliditou.

32 /4711/ 6. 8. 2016

Týždeň

Autorské práva, Móresy kde ste sa podeli?! naše, kde K ste sa podeli?! REAGOVANIA

Olja Torday

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Originálna verzia pútačov

emblém NRSNM. A na dôvažok: ani v srbčine nevie rozdiel medzi „dobrodošli“ a „dobro došli“! Nakoniec, čo povedať? Pútače stoja a hanba rastie. Hanbia sa tí, ktorí by sa nemali. A tí, ktorí nevedia, čo to slovo znamená, kochajú sa vo svojej hlúposti. Alebo naopak?!

INÝ NÁHĽAD

skú výšivku, vymazal z horného pravého uhla grafický element znázorňujúci 150 rokov divadla na týchto priestoroch a vymenil aj poradie logotypov troch spoluorganizátorov SNS tak, že na prvé miesto položil erb Obce Báčsky Petrovec, na druhé miesto matičný odznak a na tretie miesto

Ďuro Varga

čísle 31 (4710) na strane 7 pod názvom Gramotnosť naša, kde si sa podela? ste zverejnili postreh autora J. Č-pa, ktorý sa zmieňuje o pútači na rohu Ulice 28. októbra v Petrovci. Ako jeden zo spoluorganizátorov Slávností Matica slovenská v Srbsku je tiež revoltovaná výzorom a textom pútača: jednak preto, že sa umelecké stvárnenie propagačného materiálu tohtoročných Slávností zohyzdilo, lebo to nie je dizajn, ktorý bol schválený na Organizačnom výbore SNS 11. júla t. r., a jednak preto, že je slovenský text na pútači negramotný. Okrem toho, že autor Slovenské národné slávnosti neskloňuje, preňho nie sú ani Slovenské, ale Slovenké! Bolo by prinajmenšom fér, aby sa autor tohto paškvilu, ktorý si takto dovolil porušiť ustanovenia Zákona o autorských právach (v tomto prípade autorky umeleckého dizajnu Olje Torday), ako aj negramotným textom znevážiť snahu toľkých ľudí, ktorí k Slávnostiam svoje ruky prikladajú, prihlásil k svojmu počinu sám a verejne sa ospravedlnil aj dizajnérke, aj organizátorom Slávností. Ide o sviatok Slovákov v Srbsku a nikto nemá právo akýmkoľvek počínaním ho znevažovať. Kvitujeme, že ešte v týchto končinách sú slovenské médiá a novinári, ktorí sa s týmto názorom stotožňujú a nebáli sa na tento bezprecedentný incident poukázať. Ústredie MSS

textu, ktorý ste zverejnili v čísle 31 (4710) na strane 7 pod názvom Gramotnosť naša, kde si sa podela? autora J. Č-pa, ako autorka grafického riešenia tohtoročných Slovenských národných slávností, chcem sa zmieniť takto: Slovenské národné slávnosti sú už tu – a dovolím si povedať, že propagačný materiál k nim bol zhotovený viac ako mesiac dopredu. V Petrovci sa „zajagalo“ viacero pútačov, na ktoré neznámy a negramotný „tvorca“ svojvoľne napísal text a pozmenil výzor a náplň bez vedomia a schválenia autorky. Takýmto nekalým činom sa dopustil porušenia Zákona o autorských právach a súvisiacich právach – ods. 4.1.3. čl. 16, ods. 4.1.4. čl. 17 a ods. 4.1.5. čl. 18. Grafickým dizajnom sa zaoberám vyše 27 rokov. Dlhé roky spolupracujem s Maticou slovenskou v Srbsku. Pre Slovenské národné slávnosti grafický outfit kreujem vyše 8 rokov. Vždy si najprv vypočujem požiadavky, potom vypracujem návrh a ten ide na posudzovanie Organizačnému výboru SNS. Keď je návrh schválený, ďalej sa rozpracúva na všetky grafické formy potrebné pre toto podujatie (plagáty, scénografia, rôzne afiše, pozvánky, pútače). Každá z týchto foriem sa potom ešte osobitne schvaľuje (aj pútače) a iba schválená ide do tlače. Tak to bolo aj tentoraz. Z obce boli objednané a schválené 4 pútače: 175 x 230 cm, 400 x 200 cm, 300 x 500 cm a 190 x 340 cm. Iba pre jeden (175 x 230 cm) bola požiadavka, aby na ňom bol text, a to iba v srbčine: „Dobro došli!“ Grafickú prípravu som urobila a odovzdala Matici slovenskej v Srbsku, odkiaľ bola postúpená do Obce Báčsky Petrovec, ktorá vyhľadala tlačiara pútačov. Postup bežný, ale výsledok šokujúci! Krkavčí koautor rozstrihol sloven-

• TÝŽDEŇ •

Slovensko O TOM, AKO SA DÁ ZA 45 EUR POZERAŤ NA PERFEKTNÚ HMLU. NO, NEBRALI BY STE TO?

Cesta na Lomnický štít a späť Rastislav Boldocký

aké bude o zopár dní počasie. No a v tejto lotérii sme nevyhrali, od rána ie je veľa miest, ktorým odpustísa nad Vysokými Tatrami zbiehali te hádam všetko. Mrzutú čašníčhusté mraky. Možno vás napadlo, ku, predraženú cenu, lyžovačku prečo sme nepožiadali o vrátenie bez snehu či dokonca sklamanie peňazí? Jednoducho sme nemali v láske. A nielenže odpustíte, napriek na to nárok. Peniaze dostanete späť všetkému sa tam vraciate s tichou len vtedy, ak lanovka nepremáva. No radosťou a plní očakávania. Tatranská a to sa stáva len v prípade prudkých Lomnica medzi takéto miesta patrí. búrok alebo naozaj silného vetra. Ale, Občas rozmýšľam, v čom je čaro aby som zasa voči Tatrancom nebol toho strediska. Možno je to dané nespravodlivý, túto cenovú politiku vlakovou stanicou. Pôvabná ružomá na svedomí investičná skupina, vo-červená budova s reštauráciou čo vlastní takmer celé stredisko. Lavína je pre mnohých návštevníkov Na projektovaní staníc lanovky to prvé, čo v Lomnici uvidia. Najmä sa podieľal aj hádam najznámejší teraz, keď študenti a dôchodcovia slovenský architekt Dušan Jurkovič. majú vlaky zadarmo. Je to prvý doA údajne nebol celkom spokojný jem ako sa patrí: Pivo a polievka za s ich konečným vzhľadom. Vraj sa prijateľnú cenu. A ešte ako bonus stavitelia odklonili od jeho myšuvoľnení, dobre naladení lienok a urobili stavbu ľudia. príliš na efekt, aby sa Tentoraz som do Lavíny zapáčila širokým maprišiel najmä z nostalgie, sám. Ide o večnú dileaby som si pripomenul mu: Nezasahovať do študentské časy. Fazuľová hôr a zachovávať ich a rezané medzičasom síce pôvodnú krásu alebo trochu zdraželi, ale stále sa ich sprístupniť turisticto dá vydržať. Čítal som kým projektom a ekoknihu o putovaní bezfanomicky z nich ťažiť? rebného Cukuru Tazakiho „Tento rok máme búrky od Murakamiho a jedným naozaj veľmi často. Podočkom sledoval sediacich ľa mňa za to môže aj ľudí. Striedali sa okolo mňa rozširovanie lyžiarskych Česi, Poliaci, Slováci, dôsvahov,“ postavil sa na chodcovia s vnukmi, rodiny Takto by to malo vyzerať: Tabuľa na Lomnickom štíte stranu ochrany prírody aj mladé páry. Inžinier Cu- popisuje, na čo sa pozeráte. Keď práve nie je hmla. spomínaný muž z lakuru Tazaki zatiaľ urputne novky. „Stromy predsa hľadal dôvod, prečo ho opustili sa ešte raz uistila, či žena naozaj len držali vlhkosť, po ich vyrúbaní kamaráti zo stredoškolských čias nepotrebuje výhodnejší, spiatočný sa kolobeh vody zrýchlil, takže sú a snažil sa vyrovnať so svojou „bez- lístok a konečne jej v pohodovom hrmavice častejšie.“ Na druhej strane farebnosťou“. Na strane 219 dospel tempe dala to, čo žiadala. Zatiaľ za zo skúsenosti môžeme povedať, že k menšiemu poznaniu: „Neexistuje nimi turisti nedočkavo zúrili v dl- kým sa nerozšíril svah v Lomnici pokoj bez výkrikov utrpenia.“ Sa- hom rade. a nedobudovali moderné sedačky, mozrejme, Murakami to myslel viac Kupovali sme si tiež jednosmerný kým nevznikli akvaparky a ďalšie filozoficky a menej prvoplánovo, ale lístok na Skalnaté pleso. Odtiaľ sme atrakcie, stredisko najmä v zime jeho slová tak trochu vystihovali mali namierené na Lomnický štít a zívalo prázdnotou. Zrejme to bude náladu v Lavíne. Ľudia si po fyzickej na spiatočnej ceste sme chceli po- otázka nájdenia správnej miery námahe z túr užívali chvíle bezsta- chodiť Tatry. Cesta na 2634-metrový medzi dvoma krajnosťami. rostného, zaslúženého pokoja. štít dospelého vyjde zhruba na 45 Ako sme stúpali, hmla hustla. A možno čaro Lomnice tkvie eur. Úsek zo Skalnatého plesa na S tým, že si užijeme nádherné vyv svojráznej povahe Tatrancov. Lomničák si pritom musíte kúpiť hliadky, sme sa rozlúčili už dávno, Väčšina z nich sa totiž na modernú v niekoľkodňovom predstihu, inak teraz išlo o to vôbec niečo uvidieť. masovú turistiku vyslovene nehodí. je šanca dostať sa tam mizivá. „Od- Symbolické veľvyslanectvo Slnka, „Jedlo nemáme, viete, kuchárke kedy sa spustil predaj cez internet, ktoré nájdete na štíte v rámci spespred chvíľou išiel posledný autobus býva to beznádejne vypredané,“ trenia turistickej ponuky, pôsobilo do dediny.“ Alebo: „Záverečná, je tu potvrdil nám jeden z mužov, čo sa poriadne ironicky. Zopár desiatok málo hostí, nevyplatí sa nám svietiť starajú o chod lanovky. Sami sme sa metrov upravených pre návšteva kúriť.“ Podobné vyhlášky čašníkov presvedčili, že internetový predaj níkov, aby sa mohli pokochať vo v minulosti neboli ničím výnimoč- funguje, ale nákup v predstihu je výhľade na okolité hory a krajinu, ným. Miestni sa na nič nehrajú. Tu tak trochu lotéria, netušíte totiž, zahalila hmla, akú len tak často

• SLOVENSKO •

máte Tatry a nás takých, akí sme. Vaše je, aby ste platili, my inkasujeme. Ak chcete, berte, ak nie, nemusíte. Kruto, ale úprimne, žiadne falošné úsmevy a povrchné kamarátstva. Takýto postoj síce dokáže človeka neraz poriadne vytočiť, veď v konečnom dôsledku ide hlavne o jeho peniaze. Ale zároveň ho vedie k tomu, aby sa aj on správal nenútenejšie. „A ako sa chcete vrátiť?“ opýtala sa žena pri pokladnici pod lanovkou na Lomnický štít. Zákazníčka si totiž chcela kúpiť jednosmerný lístok na Skalnaté pleso. „No plánujeme ísť na túru, a potom späť do Lomnice cez Matliare,“ odpovedala zákazníčka, trochu zaskočená výsluchom. „Čiže pôjdete pešo?“ dodala pokladníčka, ale išlo o viac rečnícku otázku. Potom

nezažijete. Úplné mlieko. Keď ste sa pozreli na západ, ešte sa občas ukázala nejaká-tá skala či dokonca horský kvet. Smerom na východ to bola nekonečná bieloba. Až ste mali pocit, že sa do nej splýva celý čas a priestor. Nebyť drobných, dotieravých škvŕn pred očami, asi by som sa preniesol do celkom inej dimenzie. Takto by mohla vyzerať posmrtná cesta do raja. Alebo pekla? Z priam metafyzických úvah ma prebrala triaška. Zo zimy. Šesť stupňov na júl predsa nie je úplne bežná teplota. Našťastie, bola tu možnosť zohriať sa v bare a dať si kávu a koláčik za päť eur. Aby to spolu bolo okrúhlych päťdesiat a ľahšie sa pamätalo. Cestou späť to bolo ešte horšie. Spustil sa hustý lejak, aký zažijete len v horách. Dlhú túru na Chatu pri Zelenom plese sme okamžite zavrhli a v kútiku duše dúfali, že sa dostaneme aspoň k dvojhodinovej túre na Hrebienok. Skôr to ale vyzeralo na zabitý zvyšok dňa a niekoľko hodín posedávania v ďalšej, trochu predraženej reštaurácii na Skalnatom plese. Ale vtedy Tatry ešte raz ukázali svoju silu, pôvab a nevyspytateľnosť. Z ničoho nič sa vyjasnilo. Len tak, akoby mávnutím čarovného prútika. Nakoniec sme absolvovali príjemnú prechádzku okolo Zamkovského chaty, pozreli si Studený potok a jeho pôsobivé vodopády, dali si čaj v Reinerovej útulni. Ide o najstaršiu turistickú chatu na Slovensku, ktorá dlhé desaťročia chátrala. Až kým si ju neprenajal horský nosič Peter Petras a v roku 1998 ju znovu sprevádzkoval. Z Hrebienka do Starého Smokovca sme sa zviezli na zubačke. Len čo z nej vystúpili, dcéry zbadali trampolíny a okamžite nabrali druhý dych. Každá s eurom v ruke sa vybrali hľadať niekoho, kto má atrakciu na starosti. O niekoľko minút sa vracali zjavne skleslé: „Nemôžeme skákať, že vraj je to mokré.“ Nedalo im to: „Ale, veď to nie je pravda, trampolína je úplne suchá.“ Tak šli skúsiť šťastie ešte raz. O chvíľu som ich sledoval, ako s úsmevom na tvári vychádzajú z neďalekého obchodu so suvenírmi a za nimi sa neochotne vlečie žena v stredných rokoch. „Ale je to na vašu zodpovednosť,“ pohrozila im, a potom nechala skákať niekoľkonásobne dlhšie než päť minút, za ktoré zaplatili. Vtedy mi to zaplo. Pri troche odhodlania a trpezlivosti všetko príde na svoje miesto.

32 /4711/ 6. 8. 2016

Foto: Slávka Boldocká

Na pulze dní SO ZDENKOU VALENTOVOU-BELIĆOVOU, PREKLADATEĽKOU A ŠÉFREDAKTORKOU NOVÉHO ŽIVOTA

Robiť profesionálne, ale či aj zdarma? Juraj Bartoš

rofesorka slovenského jazyka a literatúry, v „poslednom období“ azda naša najplodnejšia prekladateľka krásnej literatúry Zdenka Valentová-Belićová, Novosadčanka rodom zo Selenče, členka Spolku spisovateľov a prekladateľov Vojvodiny, už celý rad rokov stavia mosty medzi literatúrami Srbov a Slovákov. Predovšetkým srbskému čitateľskému zázemiu približuje literatúru slovenských autorov. Pracuje v prekladateľskej službe pri Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, pôvodne bola zamestnankyňa Mestskej knižnice v Novom Sade (2000 – 2013). Dakto si spomenie, že v deväťdesiatych rokoch 20. storočia sa, ako študentka, v časopise Vzlet prejavovala nielen ako spolupracovníčka (o. i. informovala priamo zo študentských protestov proti Miloševićovi), ale aj a vari najmä, ako sľubná poetka. Nie náhodou dvakrát získala aj Cenu Rozletov (1994? 1997), potom ale odrazu z toho obrazu zmizla. Prečo? Alebo možno predsa aj píše...? „Ale áno, tu i tam, občas. Prednedávnom som na súbeh Kultúrneho strediska Nový Sad zaslala jednu poviedku a dostala som za ňu cenu. Píšem už iba zriedkavo, nazdávam sa, že nikdy som spisovateľkou ani nebola. Začiatky, ktoré spomínate... to

www.hl.rs

skôr bolo iba koketovanie s literatúrou, čo neznamená, že sa v budúcnosti k písaniu nevrátim. Skôr si myslím, že áno.“ Ako to, že sa z ,koketovania’ nevykľula skutočná láska k písaniu?

„Áno... Právnicko-administratívna terminológia, ktorá sa používa u nás, je tak trošku anachronická, zastaraná, keďže sa zakladá na terminológii z čias, keď neexistoval internet a naši predchodcovia – prekladatelia si vytvárali terminológiu, ktorá nadväzovala na vtedajšiu aktuálnu spoločensko-právnu situáciu. Snažíme sa však modernizovať a v práci používať tie tvary, ktoré sa bežne používajú na Slovensku, keď sa to dá; často sa to však nedá.“ Od istého času je u nás v obehu informácia o budúcom slovníku administratívno-právnych termínov. Čo je s ním? „Začali sme na ňom pracovať z iniciatívy Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM, ale možno naša ambícia, že to môžeme vypracovať tak poľahky, bola väčšia ako skutočnosť. V praxi sa totiž vyskytuje veľké množstvo problematických jazykových situácií. Hoci sme do tímu na vypracovanie slovníka zapojili aj lingvistov, jeho príK SLOVNÍKU MÁME prava je zatiaľ viac na úrovni ĎALEKO „V podstate som sa od literaPrekladať materiály pre dobrých úmyslov.“ túry nikdy celkom neodpútala, potreby poslancov a funkVráťme sa ku krásnej literaa nepripútala som sa pevnejšie cionárov, tlmočiť pri živých túre: prekladáte takmer výlučk nej ako autorka z rôznych rozhovoroch politikov je iste ne zo slovenčiny do srbčiny. dôvodov kulturologických aj menej záživné. Navyše slo- Vari nie je cesta v opačnom organizačných, lebo smere ľahšia? proces literárnej tvorby „Skôr som prekladala si naozaj žiada nielen len do srbčiny, beletristiveľa času, ale aj pohodu ku, odkedy však redigujem Priznám sa, že prekladanie je pre Nový život, keďže máme a sústredenosť.“ Akým spôsobom ste mňa istým spôsobom večerná, t. j. rubriku rozhovorov medzi sa dostali k preklada- nočná relaxácia. Pri prekladaní si srbskými a slovenskými teľskej činnosti, ktorá a ukážky z oddychujem, keď mi zunujú ľudia; spisovateľmi predsa len zahrnuje aj tvorby v rubrike Pulzovanie sadneme si oproti sebe text a ja, literatúry, uverejňujeme tvorivosť? aj diela srbských autorov. „Možno ma k prekla- a je nám veľmi dobre. dateľstvu viedla bilinKeďže nie sú prostriedky gválna podstata nášho na preklad a navyše ma to bytia: mám na mysli Slovákov ži- venčina ako aj iné tunajšie baví, hlavne prekladám sama (aj) júcich v Srbsku. Keď som sa ním menšinové jazyky vstrebali zo srbčiny do slovenčiny. začala zaoberať, vychádzala som početné výrazy a syntagmy Prekladá sa najčastejšie do z toho, čo je mne najprirodzenej- z jazyka väčšinového. Ako ,silnejšieho’ jazyka, čiže v mojom šie, najvlastnejšie, čo robím po riešite tieto úskalia? prípade ide o to, že srbčinou asi

Informačno-politický týždenník

celý život a čo by som dokázala robiť určite lepšie než mnohí iní, teda uvažovala som nad tým, čo je moja prednosť. Našou výhodou je práve dvojjazyčnosť, všakže? Veď fakticky tlmočíme po celý život, prekladáme zo srbčiny do slovenčiny a v opačnom smere pri dennej komunikácii s Neslovákmi. K literatúre som aj tak mala blízko, takže sa mi to zdalo celkom prirodzené a vyplývalo to aj z praktických, organizačných dôvodov. Keďže som mala mladú bilingválnu rodinu, manžela a deti, už i to predurčilo moju pripútanosť k domu a prekladanie sa dá prispôsobiť životnému rytmu, túto prácu môžem prerušiť, keď si to vyžadujú domáce záležitosti a pokračovať, keď podmienky zase dovolia. Priznám sa, že prekladanie je pre mňa istým spôsobom večerná, t. j. nočná relaxácia. Pri prekladaní si oddychujem, keď mi zunujú ľudia; sadneme si oproti sebe text a ja, a je nám veľmi dobre.“

• NA PULZE DNÍ •

Na pulze dní ovládam lepšie. Viete ako: žila ktorý čas použiť pri preklade dokonale ovláda slovenčinu; som a žijem medzi Srbmi, pra- zo slovenčiny do srbčiny tak, nielenže hovorí, píše a číta, covala som a pracujem medzi aby to nepôsobilo archaicky a ale už dokonca opráva moju Srbmi... Iba na terajšom praco- rušivo, je záležitosťou poznania slovenčinu, lebo číta knihy zo visku trošku viac používam aj a intuície.“ Slovenska, učí sa spisovný jazyk, slovenčinu.“ nie túto našu pokazenú reč. Ako si poradíte Deti ovládajú obidva jazyky, pričom mladšia dcéra po s novotvarmi, ktoré prenikajú najmä Vlani nebol zaplatený ani jeden slovensky hovorí, iba keď z väčšinového, t. j. ,musí’, povedzme, keď sme honorár! Mne je to strašne ľúto a na Slovensku, kým pri komusrbského jazyka? „S jednotlivými slo- mienim, že ide o veľmi negatívnu nikácii so staršou, odkedy vami ani nemám prob- tendenciu. Vôbec neviem, prečo chodí do petrovského gymlémy, skôr s termínmi názia, sa mi často stáva, že týkajúcimi sa pome- je to tak; keď sa spýtam, zakaždým ja hovorím po srbsky a ona novaní charakteristic- počujem tú istú odpoveď: nie sú po slovensky. Keď máme na kých jedál a nápojov, peniaze! návšteve Slováka, hovoríme viac práce je s výrazmi, s ním po slovensky. Inak ktorých cieľom je vydcéry medzi sebou hovoria tvorenie špecifického koloritu Máte doznanie o tom, či po srbsky.“ lokálneho prostredia. Treba a ako si kritika všíma vaše poznať a vycítiť aj mentalitu, preklady? RADOSŤ vedieť, akú majú štylistickú a „Kritiky na diela, ktoré som Z NOVÉHO ŽIVOTA expresívnu hodnotu jednotlivé prekladala, sú, kým na moje Poďme teraz k Novému žiodtiene, významy slov v dvoch preklady... Spomínam si iba na votu. Jeho šéfredaktorkou ste navzájom komunikujúcich jazy- jednu: v nej mi autorka jednou od januára 2015. Vedeli ste, do koch. Mám na mysli slovká, ktoré vetou vyčítala, že ,v preklade sa čoho sa púšťate a aké sú vaše nemá zmysel prekladať doslov- zjavujú jazykové nedopatrenia’. terajšie dojmy? ne, lebo v jazyku, do ktorého ich Mala pravdu, lebo ma porov„Nie, nevedela som vôbec, prekladáme, strácajú význam, návala s prekladateľmi, akými ako to bude vyzerať. S veľkým ktorý majú v jazyku, z ktorého sú napríklad Zoran Paunović či strachom, ale zároveň aj s veľprekladáme. Dobrý prekladateľ Petar Vujičić, a ja som vteto ovláda intuitívne.“ dy bola začiatočníčkou. Reakcie na knihy, ktoré som preložila, boli hlavne NIČ BEZ MARKETINGU Istý náš spisovateľ, hovorí pozitívne, avšak neviem (parafrázujem), že keď sa chce o tom, že by niekto napívyjadriť expresívnejšie – píše sal kritiku týkajúcu sa iba v srbčine, keď jemnejšie – pou- môjho prekladu.“ žíva slovenčinu. Ako tieto dva Povedali ste, že žijete jazyky pociťujete vy? v bilingválnej rodine. „Jazyky súvisia s mentalitou Ako fungujete z hľadisnárodov, s ich kultúrnym a histo- ka jazykovej komunirickým dedičstvom, s identitou, kácie? ktorú si ani neuvedomujeme, „Škoda, že nie som taká ale je prítomná. Keď žijeme ,na vytrvalá ako Jozef Štefáhranici’ oboch identít, keď ich nik. On svoju skúsenosť poznáme, pociťujeme priamo opísal v prvej knihe, ktoich vplyv, tak pri transformácii a rú som preložila: Jeden prispôsobovaní proste nemáme človek, dva jazyky. Urobil dilemu. Inak som si povšimla, že veľmi dobrý experiment s slovenčina má kratšie a jasnejšie vlastnými deťmi: doma so vety, zatiaľ čo srbčina je nara- svojimi deťmi sa rozprátívnejšia, epickejšia, vyznačuje val výlučne po anglicky a sa dlhými súvetiami, takže sa jeho manželka len po slovensky. kou radosťou som prijala návrh niekedy v preklade do srbčiny Hoci žili v jednojazykovom pro- profesora Adama Svetlíka, ktorý pýta spájať krátke vety do dlh- stredí, vytvoril svojim deťom to robil predo mnou. Môžem poších pekných súvetí, aby boli v bilingválne prostredie a ony vedať, že ma táto práca napĺňa, duchu srbského jazyka. Okrem ovládali veľmi dobre aj sloven- mám z nej stále radosť. Myslím toho vieme, že slovenčina má činu, aj angličtinu. Ja som to si, že prvé čísla NŽ pod mojím jeden minulý a jeden budúci neurobila; v praktickom živote vedením boli jazykovo omnoho čas, kým srbčina ich má viac a sa to dosť ťažko realizuje, a tak horšie než sú teraz. Nemienim, že je v tom zmysle bohatší jazyk. sa doma rozprávame prevažne som sa dopustila veľkých chýb A tak teda riešenie otázky, kedy po srbsky, aj keď môj manžel na úrovni obsahu, ale v jazykovej • NA PULZE DNÍ •

rovine to mohlo byť lepšie.“ Vaši predchodcovia konštatovali nedostatok, či nezáujem spolupracovníkov. Tak sa mi vidí, že vy s tým problém nemáte... „Spolupracovníkov je dosť, ak nie tu, tak na Slovensku, pričom mám na zreteli aj našich, ktorí odišli a teraz tam buď študujú, alebo pracujú a zároveň prispievajú do NŽ. Zrejmý je iba ak nedostatok pôvodnej literatúry; tu čerpám hlavne z toho, čo autori zasielajú na pravidelné súbehy. Na posledný súbeh bolo zaslaných viac než 50 prác, ibaže pokiaľ ide o kvalitu, nie je všetko na zverejnenie. Hoci dakedy mám dojem, že niekedy našich autorov hodnotíme kritickejšie, než by sme hodnotili niekoho, kto na rovnakej úrovni uverejnil niečo na Slovensku.“ Aktuálny náklad NŽ je vraj približne 200 exemplárov. Je to, s ohľadom na klesajúci ,náklad’ Slovákov v Srbsku málo, či veľa? „Neviem. Nesťažuje sa nikto, že ho nedostáva... Ale vážne: je tu veľa faktorov, od ktorých náklad závisí. Boli také obdobia, keď NŽ verejnosť chápala ako elitistický časopis, pričom termín elitistický môže, ale nemusí mať negatívne konotácie. Elitistický bol hlavne v tom zmysle, že sa zaoberal literárnou vedou. Koľko ľudí zaujíma literárna veda? Objektívne: zaujíma odborníkov, ktorí sa ňou úzko zaoberajú, bežný čitateľ niekde na dedine si sotva prečíta literárnu kritiku. Ja som sa snažila, aby ten segment zostal, ale aby v časopise boli aj texty, po ktorých siahne hociktorý čitateľ. S cieľom rozšíriť okruh čitateľov. Zdá sa mi, že som to aj dosiahla, predovšetkým spomenutými rozhovormi a literatúrou, ktorá je ,čitateľnejšia’.“ K profesionálnej práci patrí aj primeraná úhrada... „Áno, post šéfredaktora NŽ je honorárny, ale v tomto roku som zatiaľ honorár dostala len pre jedno číslo, takže aj moja robota je hádam ochotnícka. Pritom nám prichádzajú aj texty, ktoré treba redigovať ,do nemoty’, treba ich takrečeno znova písať od začiatku do konca.“

32 /4711/ 6. 8. 2016

>>>

Na pulze dní >>>

ho účinku, bez toho, aby sme sa naučili myslieť pluralitne. Tvrdý postoj vyvoláva emócie, zášť, skôr než argumentované odpovede. Pokiaľ ide o kritické texty, osobne nemám problém s tým, aby ľudia písali a mysleli kriticky. Pravdaže, kritika je dobrá iba vte-

nielen s členmi redakcie NŽ, ale aj s viacerými ľuďmi pôsobiacimi v oblasti kultúry a informovania. Reakcie sú rozdielne, ja som text dovolila uverejniť, môžu ma

Keď honorár nedostanete vy, dostane sa aspoň spolupracovníkom? „Nie. Vlani nebol zaplatený ani jeden honorár! Mne je to strašne ľúto a mienim, že ide o veľmi negatívnu tendenciu. Neviem, v akej miere za ňu môžem sama, viem len, že som hoPravdaže, kritika je dobrá iba noráre za každé číslo NŽ vyčíslila, vtedy, keď zachováva istý úzus presne komu koľ- správania a úcty voči tomu, o kom ko treba zaplatiť, hovoríme a komu hovoríme, chce avšak vydavateľ to nezaplatil. Ani to určitú úroveň jazyka a úctu. len minimálne, priam ponižujúce sumy, aké boli stanovené. Vôbec dy, keď zachováva istý úzus spráneviem, prečo je to tak; keď sa vania a úcty voči tomu, o kom spýtam, zakaždým počujem tú hovoríme a komu hovoríme, istú odpoveď: nie sú peniaze! chce to určitú úroveň jazyka a Na túto vec vplývať nemôžem; úctu. Môžbyť to v texte, ktorý ste môžem sa len vzdať, ale neviem, spomenuli, chýbalo. Samým tým, ak reakcie naň budú a ak budú z postu šéfredaktorky uvoľniť čo tým dosiahnem.“ viac emotívne než argumento- zajtra, bude to robiť niekto iný, vané, tak také budú právom, ale problém zostane. Pocity tiež ARGUMENTY, NIE ZÁŠŤ Pred niekoľkými rokmi sa keďže aj pôvodný text je viac mám zmiešané, ale svedomie rozvírila hladina v súvislosti emotívny ako argumentovaný. mám čisté.“ Ktoré segmenty kultúry vojs polemikou na stranách NŽ Predtým než som sa rozhodla medzi Víťazoslavom Hron- uverejniť ho, konzultovala som vodinských Slovákov, z vášho com a Samuelom Boldockým. Teraz sa časť verejnosti pohoršuje PREKLADY nad textom Zorosla- Z. VALENTOVEJ-BELIĆOVEJ va Speváka Slovenská vojvodinská literatúra 1. Baláž, Anton: Logor posrnulih žena. Beograd : Arhipelag 2011; 2. Bupre deti v období 2000 dinski, Libor: Samoubistva slavnih. Pančevo : Mali Nemo 2005; 3. Budinski, – 2015, v dvojčísle 5-6 Libor: Ubistva slavnih. Pančevo : Mali Nemo 2006; 4. Demak, Miroslav: Jedna aktuálneho ročníka. smrt u Beogradu. Novi Sad : Gradska biblioteka u Novom Sadu, 2012; 5. Akými kritériami sa Dušek, Dušan: Ozeble ruke. Zrenjanin : Agora 2008; 6. Hronjec.V. A.: Čisti vlastne redaktor NŽ utorak (spolu s autorom i inými prekladateľmi). Novi Sad : Gradska biblioteka riadi pri posúdení a u Novom Sadu 2008; 7. Gombar, Michal: Osnivanje biblioteke u Kisaču. Novi uverejnení ,sporných’ Sad : GBNS 2014; 8. Hvorecki, Michal: Dunav u Americi. Beograd : Sezam textov? book 2016; 9. Hrušovski, Jan: Slučaj oficira Zeborna. Zrenjanin : Agora 2006; „Od spomenutej po- 10. Kompanjikova, Monika: Bela mesta. Zrenjanin : Agora 2010; 11. Mitana, lemiky sme v NŽ dlho Dušan: Kraj igre. Beograd : Arhipelag 2009; 12. Mitana, Dušan: Patagonija. nemali kritické texty. Zrenjanin : Agora 2009; 13. Murin, Gustav: Povratak u budućnost. ZrenjaOhľadne nej nie som nin, Sezam book 2014; 14. Rakus, Stanislav: Nenapisani roman. Beograd : si istá, či bola dobrá a Arhipelag 2012; 15. Rankov, Pavol: Dogodilo se prvog septembra. Beograd plodná. Nezvykli sme : Sezam book 2015; 16. Richter, Milan: Kafka i Kafka, Bački Petrovac : SVC si rozmýšľať pluralis- 2013; 17. Sloboda, Rudolf: Razum. Zrenjanin : Agora 2007; 18. Šebesta, ticky ani pri bežnom Juraj: Trežnjenje. Zrenjanin: Agora, 2008; 19. Šikula, Vincent: Ornament. rozhovore, kdežeby Beograd : Arhipelag, 2013; 20. Šimko, Dušan: Gubio, knjiga doušnika. pri polemike, pri kto- Novi Sad : Prometej, 2013; 21. Šimko, Dušan: Japanski divan. Novi Sad rej sa každý tvrdo drží : Prometej 2015; 22. Štefanjik, Jozef: Jedan čovek, dva jezika. Novi Sad : vlastného postoja a ne- Media Art Service 2005. počúva, teda ani neroOkrem uvedených kníh preložila aj (minimálne) 32 poviedok vo viacerých zumie spolubesedníka. časopisoch, tiež tri kuchárky a má prichystaný preklad Hany Zelinovej pod Taká kritika či polemika názvom: Najlepše bajke, Kamenčići Hane Zelinove. zostáva bez skutočné-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

hľadiska, sa snažia držať krok so súčasnými trendmi (a ako sa im to darí), a v ktorých oblastiach ,pocupkávame na jednom mieste’? „Zase to asi vyplýva z toho, akú úlohu spĺňa kultúra, aké je jej poslanie. V situácii, keď je kultúra aj vo funkcii zachovávania národnej identity, je hádam prirodzené, že je anachrónnejšia, že vsádza na zachovávanie tradícií, že sa bude vyvíjať pomalšie v tom zmysle, že pomalšie bude vstrebávať modernejšie prvky, avšak to nemusí znamenať, že ide o niečo negatívne. Lebo kultúra nie je ani pozitívna, ani negatívna. To, čo Zoroslav Spevák tvrdí v spomenutom kritickom texte a vzťahuje sa na našu literatúru, hovorím len o tých častiach, ktoré sú napísané bez zášti, je možné uplatniť aj na niektoré iné oblasti... Lenže, podľa mňa, treba mať na zreteli fakt, že naša kultúra je autochtónna, odlišná než kultúra matičného národa či väčšinového národa v krajine, v ktorej žijeme, charakterizuje ju vlastný umelecký výraz. Mali by sme vari byť na ňu, na takú, aká je, hrdí.“ Ako sa vám pozdáva práca NRSNM, kde začínate pôsobiť po demisii istého jej člena? „Situácia v našej národnostnej rade sa nelíši veľmi od situácie v iných národnostných radách a spoločnosti. Mne osobne je ľúto, že sa NRSNM spolitizovala v takej miere, že aj tí, ktorí sa priamo politicky neangažujú, sa viac zasadzujú za niektoré politické aspekty pôsobenia rady a menej dbajú na jej skutočné poslanie. Je mi ľúto najmä to, že v rade je menej odborníkov a obávam sa, že ak budú pokračovať takéto tendencie, ľudia odborní v konkrétnych oblastiach sa od angažmánu v rade dištancujú zo strachu, že skôr alebo neskôr budú mať negatívne následky na svoju profesiu.“ Fotografie sú z archívu Zdenky Valentovej-Belićovej • NA PULZE DNÍ •

K SVIATKU MIESTNEHO SPOLOČENSTVA STARÁ PAZOVA

Tri výročné plakety a sošky z oblasti kultúry a vzdelávania Anna Lešťanová

slava miestneho sviatku svätého Iliju v Starej Pazove prebiehala 1. a 2. augusta v organizácii tamojšieho Miestneho

Mária Chlebianová (sprava) a Radmila Andrejevićová

spoločenstva. V pondelok večer v hoteli Vojvodina najzaslúžilejším občanom a inštitúciám v oblasti kultúry a vzdelávania odovzdali výročné plakety a sošky MS Stará Pazova.

Zo zahraničných delegácií sa na oslave zúčastnili hostia zo Slovenska, Poľska, Česka a Chorvátska. Prítomní boli čelní ľudia Obce Stará Pazova, početní predstavitelia náboženských spoločenstiev, kultúrno-umeleckých spolkov a združení občanov. Hostí privítal Svetislav Subotić, predseda Výkonného výboru Rady MS Stará Pazova, pokým oslavu miestneho patróna Žiaci generácie: (sprava) Jelena vykonal Nikola Despot, Sokolovićová, Jelena Eraková, Maja Opavská a Dejan Živković pravoslávny farár. Tohto roku výročné ceny dostali: výnimočné výsledky aktivistov Mária Chlebianová, knihovníčka vo spolku na početných súťaženiach výslužbe, dlhoročná divadelníč- a prehliadkach, v mene ktorého ka a pomáhajúca členka v Spol- cenu prebral Zdenko Uheli, výkonný ku pre afirmáciu invalidov Fénix, riaditeľ. Výročné plakety a sošky za Radmila Andrejevićová, hudobná zveľadenie kultúry a vzdelávania pedagogička vo výslužbe a vedúca odmeneným odovzdali Snežana TaMestského chóru Stará Pazova, bakovićová, podpredsedníčka RMS a SKUS hrdinu Janka Čmelíka za Stará Pazova, a Svetislav Subotić.

ZA BEZPEČNEJŠIE PROSTREDIE V BÁČSKOM PETROVCI

Prilby pre motocyklistov Jaroslav Čiep

bezpečnosti motocyklistov sa hovorilo na verejnej debate o bezpečnosti premávky, ktorú usporiadali v piatok 29. júla v zasadacej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Debatu zorganizovala obecná Komisia pre bezpečnosť v premávke. Najprv odznela prednáška Dipl. Ing. premávky Nebojšu Stojisavljevića o bezpečnosti motocyklistov, spolu s detailným prehľadom bezpečnosti premávky na území celej Báčskopetrovskej obce. – V období rokov 2013 – 2015 väčšina nehôd na tomto území sa stala v osídlených miestach a ich počet je výrazný v Petrovci. Bolo ich spolu 147, z čoho 73 s úrazmi a obeťami a 74 s materiálnou škodou. V roku 2016 bolo 57 • ĽUDIA A UDALOSTI •

Na záver bezplatné prilby pre záujemcov

nehôd, v roku 2014 – 51 a v roku 2015 – 39. Najnebezpečnejšie mesiace podľa tejto štatistiky sú január, júl, august a september. Najnebezpečnejšie dni v týždni sú pondelok a utorok, a to od 7.00 do 9.00, od 9.00 do 11.00 hodiny ráno a od 21.00 do 23.00 hodiny večer, tiež od 1.00 do 5.00 hodiny ráno. Najohrozenejšie vekové skupiny sú mladí od 25 do 34 rokov a dospelí od 35 do 44 rokov, z čoho až dve

tretiny sú muži. Stupeň ohrozenosti v premávke v tejto obci podľa svetových meradiel predsa klesá. Prispela k tomu čiastočná oprava vozoviek, umiestnenie znakov a upozornení, výstavba chodníkov a predovšetkým cyklistických dráh, tiež rozdelenie bezpečnostných viest a usporadúvanie edukačných prednášok. Druhá prednáška, vlastne filmo-

V mene slovenského spolku hrdinu J. Čmelíka uznanie od Snežany Tabakovićovej a Svetislava Subotića prebral Zdenko Uheli (v strede)

Žiakom generácie troch pazovských základných škôl – Jelene Sokolovićovej (ZŠ Boška Palkovljevića), Jelene Erakovej (ZŠ Simeona Aranického) a Maji Opavskej (ZŠ hrdinu Janka Čmelíka), ako aj Dejanovi Živkovićovi, žiakovi generácie Základnej a strednej školy Antona Skalu, odovzdali peňažné odmeny v hodnote 20-tisíc dinárov. V druhý deň oslavy, v utorok 2. augusta, sa na ihrisku Futbalového klubu Jednota odohral priateľský futbalový zápas medzi domácim mužstvom a belehradským FK Dorćol. vá prezentácia sa týkala zaradenia motocyklistov do premávky a ich bezpečnej jazdy. V pokračovaní oprávnený inštruktor Dragan Knežević zo súkromnej autoškoly z Nového Sadu podrobne hovoril o nástrahách, ktoré číhajú na motoristov, a radil, ako sa treba správať v jednotlivých situáciách v súlade s platnými dopravnými značkami. Prítomným sa v mene štátnej Agentúry pre bezpečnosť dopravy z Belehradu prihovoril aj poradca riaditeľa Milan Ilić, dipl. dopravný inžinier. Na záver predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić zo 30 registrovaným účastníkom debaty, resp. majiteľom skútrov a motoriek bezplatne udelil prilby, ako aj manuál pre motocyklistov, svetelné reflexné pruhy a vesty. Tieto darčeky obecná Komisia pre bezpečnosť dopravy zabezpečila z prostriedkov z peňažných pokút uložených vodičom za nedodržiavanie predpisov.

32 /4711/ 6. 8. 2016

Ľudia a udalosti DEŇ KULPÍNA, PREDSLÁVNOSŤOVÉ DNI V KULPÍNE A SVADBA VOĽAKEDY A DNES

Koncojúlový kulpínsky trojlístok Katarína Gažová

ž roky v posledný júlový víkend kulpínsky MOMS usporadúva podujatia v ústrety Slovenským národným slávnostiam. V tomto roku Kulpínčania až tri podujatia skĺbili do dvoch dní osláv. Program v sobotu 30. a v nedeľu 31. júla bol naozaj bohatý a pestrý, návštevnosť bola masová a ani horúčava neprekazila snahy organizátorov, aby všetky akcie uskutočnili, ako sa patrí. Spolok kulpínskych žien a Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec v areáli Muzeálneho komplexu v Kulpíne usporiadali Svadobný sprievod symbolizoval desaťročné jubileum tradičného Krása moderných svadobných šiat jubilejnú 10. Svadbu voľakedy podujatia Svadba voľakedy a dnes a dievčat a dnes. Podujatie otvorilo defilé Grňa a o vystavených krojovaných mladomanželov, sféru dotvorilo hudobné prácach sa odborne družičiek a dospelých žien. Na trio z Petrovca. Tortiádu pripravili zmienil a zároveň vývchode do veľkého kaštieľa po stavu otvoril výtvarný príchode účastníkov v defilé toto členky domáceho spolkritik Vladimír Valenpodujatie slávnostne otvorili ku žien, a už tradične tík. Výstava obrazov predsedníčka Spolku kulpínskych o ňu návštevníci prejabude otvorená do žien Katarína Zorňanová a riaditeľ vili veľmi veľký záujem. 13. augusta a svoje Turistickej organizácie Obce B. V ponuke bolo desať diela vystavujú: Anna Petrovec Dario Adamović. Tradič- chutných tort. Na náBabiaková, Miroslav ný starodávny kulpínsky svadob- dvorí areálu múzea boli Červený, Ľudmila Ďuný kroj, ktorý mali oblečený Ivana svadobné stánky spolgová, Blanka Gažová, Zorňanová v úlohe mladuchy kov z Dobanoviec, Lalite, Vladimír Grňa, Michal a Vladimír Zima ako mladože- Báčskeho Petrovca, HloHasík, Jozef Chrček, ních, početným návštevníkom žian, Maglića a Kulpína Ján Chlpka, Kristísvadby predstavila členka spolku a v miestnostiach Spolku Na stánku so svadobnou tematikou sa predstavili na Kolárová, Martin Mariena Struháriková. Potom po kulpínskych žien etnoaj členky Slovenky z Hložian Kováč, Miroslav Metradičnom nasledovalo moderné. grafická výstava Výbava dovarský, Vladislav OBRAZY A KNIHY Moderátorka Viera Tradičnú výstavu obra- Medovarský, Zoja Medovarská, Dorčová-Babiaková zov v galérii Domu kultúry Tatiana Ponigerová, Alexander vyzvala mladé maneusporiadala Výtvarná skupina Podkonjak, Elena Vasićová, Mikýnky v svadobných KEBY... Tentoraz však v uvede- chal Virág, Ján Vrbovský a Daniel šatách módneho sanom priestore aj mládežníčky Zelenák. lónu z Báčskej Palanzo združenia Terra predstavili ky, aby ich predstavili projekt Chcem vedieť, preto KULPÍN VIA RIEČKA divákom. Spolu so čítam. Združenie totiž v jed- A NAOPAK... šatami predstavili aj Hra na píšťalke a slovenské nej miestnosti galérie otvoobdivuhodný výslerilo knižnicu pre všetkých pesničky v podaní Michala Strudok práce vizážistiek, záujemcov a v ponuke sú hára z Petrovca v salóne kaštieľa ktoré líčili modelky knihy, ktoré dostali do daru poznačili začiatok slávnostného a robili im účesy. Pood viacerých rodín z Kulpína. zasadnutia Rady Miestneho spochvalné je aj to, že sa Na týchto dvoch podujatiach ločenstva Kulpín. V mene hostiv svadobných šatách prítomných privítal predseda teľov početných hostí, menovite predstavili aj diev- Desaťročné partnerstvo a priateľstvo Riečanov MOMS Kulpín Pavel Gaža predsedníčku NRSNM Annu Točatá zo združenia a Kulpínčanov: (zľava) Jozef Baláž, Miroslav Čeman, a v mene MSS sa prihovoril manovú-Makanovú s delegáciou, osôb s osobitnými Ján Lačok, Marián Spišiak a Ľubica Rusková potrebami Zagrljaj z Kulpína. Ko- mladej nevesty, ktorá mala za cieľ podpredseda pre Báčku Vladimír predsedu Obce Báčsky Petrovec ordinátorkou podujatia módnej starším pripomenúť a mladším Fekete. Úvodné slovo k 21. vý- Srđana Simića, delegáciu partprehliadky svadobných šiat bola ukázať, aká výbava sa v minulosti stave obrazov predniesol pred- nerskej obce Riečka v čele so Jasmina Kuštrová a celkovú atmo- pripravovala pre mladú nevestu. seda výtvarnej sekcie Vladimír starostom Mariánom Spišiakom,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

delegáciu obce Veľké Zálužie v čele so starostom Milanom Birom, členov Obecnej rady B. Petrovec, delegáciu MSS v čele s podpredsedom Vladimírom Feketem privítali a prihovorili sa: predseda Rady MS Kulpín Miroslav Čeman, predseda MOMS Kulpín Pavel Gaža a predseda Klubu Kulpínčanov Pavel Zima. Moderátorka podujatia Viera Dorčová-Babiaková pospomí- Obálka brožúrky, ktorú vydali Kulpínčania nala úspechy, hlavne tie športové, z uplynulého roku, bývalý predseda kulpínskej Rady v ktorých vynikali Kulpínčania. MS Ján Lačok a predseda Klubu Z hostí sa prihovorila a Kulpín- Kulpínčanov Pavel Zima, pokým čanom k sviatku zagratulova- koordinátorom vydania bol Pavel la predsedníčka NRSNM Anna Gaža. Finančne publikáciu pod-

hovoril starosta Marián zo SKUS hrdinu Janka Čmelíka Spišiak, ktorý pripome- zo Starej Pazovy a SKUS Jednota nul, že cieľom spolupráce, z Hložian, ako aj domáci súbor ktorá pretrváva už desať metropolitu Stefana Stratimirorokov, bolo lepšie spozna- vića. Početné obecenstvo malo nie a spolupráca dvoch ko- možnosť kochať sa v kráse tempemunít, čo bolo aj želaním ramentných tancov, vydarených rodiny Širkovej z Kulpína a choreografií a spevu. Program ich príbuzných Širkovcov moderovala V. Dorčová-Babiakoz Riečky. Zároveň vyjadril vá. V pokračovaní návštevníkov presvedčenie, že spoluprá- trojitých osláv v Kulpíne zabávaca a kontakty týchto dvoch la skupina Spektrum z Nového prostredí budú pokračo- Sadu. vať a rozrastať sa naďalej. Druhý oslavný deň predpoV mene rodiny Širkovej ludním v evanjelickom chráme z Kulpína dojímavými slovami sa prihovorila Zuzana Širková, manželka Samuela Širku, ktorého brat Michal sa zhodou okolností dostal do Riečky a tam si založil rodinu. Slova sa ujal aj bývalý predseda Rady MS Kulpín Ján Lačok, ktorý si zaspomínal na časy, keď podpísali zmluvu o Z otvorenia výstavy obrazov v galérii spolupráci. Na znak úspešnej družby Riečky a Kulpína Božom sa uskutočnili príležitostterajší starostovia Marián Spišiak né bohoslužby, ktoré vykonal a Miroslav Čeman si vymenili dar- kulpínsky kňaz Jaroslav Javorník. čeky – obrazy zobrazujúce život V predvečerných hodinách v kosv dvoch vzdialených, ale srdcom tole odznel hodinový chrámový blízkych prostrediach. koncert, kde vystúpil domáci zborový spevokol pod vedením GALAKONCERT kantorky Miloslavy PetrášoPo skvelom vystúpení obecného cirkevného spevokolu Credimus vej, spievala a hrala mládež doA CHRÁMOVÝ KONCERT kulpínsky kňaz Jaroslav Javorník odovzdal knižné darčeky hosťom Na javisku v parku muzeálne- máceho cirkevného zboru, Martin z Riečky ho komplexu odznel večerný Ján Javorník zahral na husliach, Tomanová-Makanová. Pozdrav- porili Úrad pre Slovákov žijúcich dvojhodinový galakoncert, ktorý príležitostné básne prečítali Taný telegram do Kulpína zaslala v zahraničí, Obec Báčsky Petrovec otvorili predseda Báčskopetrov- tiana Demanová-Javorníková veľvyslankyňa SR v Belehrade a Miestne spoločenstvo Kulpín. skej obce Srđan Simić a predseda a Vladimír Zima a svojím spevom Dagmar Repčeková. V hudobnej V mene delegácie z Riečky o do- MOMS Kulpín Pavel Gaža. V rámci zvlášť oduševnil obecný cirkevný časti slávnostného zasadnutia terajšej spolupráci s Kulpínom galakoncertu vystúpili hostia spevokol Credimus pod vedevystúpil mladý úspešný huslista ním Anny Medveďovej. Keďže Martin Ján Javorník a na fujare sa večierok konal v 10. nedeľu zahral Michal Struhár. po Svätej Trojici, o význame tejto Miestne spoločenstvo Kulpín nedele, nazývanej aj Kajúcou, a MOMS Kulpín k oslavám vydali hovoril farár Jaroslav Javorník, publikáciu Kulpín via Riečka a naktorý na záver hosťom z Riečopak – 10 rokov krásneho priateľky Ľubici Ruskovej a starostovi stva, ktorá nadväzuje na brožúrku, Mariánovi Spišiakovi odovzdal ktorú Riečania vydali k päťročnici knižné darčeky. družby s Kulpínom. ZostavovateľTri júlové podujatia v Kulpíne kou a hlavnou a zodpovednou repodporili: Úrad pre Slovákov daktorkou kulpínskej brožúrky je žijúcich v zahraničí, Pokrajinský Katarína Pucovská, ktorá pri tejto sekretariát pre poľnohospodárslávnostnej príležitosti ozrejmistvo, Matica slovenská v Srbsku, la obsah tejto publikácie. Členmi Múzeum Vojvodiny, Obec Báčsky redakcie, ktorá knihu pripravila, Petrovec a Miestne spoločenstvo boli novinárky Katarína Gažová a Kulpín. O športových podujatiach Viera Dorčová-Babiaková, pred- Staropazovčania spestrili večerný galakoncert osláv v Kulpíne sa dočítate v rubsedníčka SKŽ Katarína Zorňanová, rike Šport. • ĽUDIA A UDALOSTI •

32 /4711/ 6. 8. 2016

Ľudia a udalosti TRADIČNÁ FAZULIÁDA V SELENČI

Súťažilo desať tímov Juraj Berédi

Selenči v letných mesiacoch organizujú rôzne podujatia. Okrem milovníkov športu a hudby na svoje si prídu aj kuchári, a to v súťaži vo varení najchutnejšej kotlíkovej fazule, respektíve bôbu, už podľa toho, kto ako toto jedlo nazýva.

v popoludňajších hodinách na ihrisku domáceho futbalového klubu. Na výzvu organizátorov na súťaž sa prihlásilo desať tímov, v každom boli šiesti členovia, ktorí si zvolili kapitána, čiže hlavného kuchára. Fazuľa sa varila aj vo veľkom kotle a varili ju organizátori pre návštevníkov podujatia. O veselú náladu a zábavu sa po-

Najlepšiu fazuľu uvarili členovia Jumbo Clubu

Toto tradičné podujatie organizuje domáci Futbalový klub Kriváň za pomoci sponzorov. Tohtoročná Fazuliáda Selenča 2016 prebiehala v sobotu 30. júla

starali organizátori a hudobná skupina Shock band zo Selenče, ktorá hrala aj do tanca. Po skončení času na varenie hodnotiaca komisia mala neľahkú

KOVAČICA

Deň žatvy po šiestykrát Anička Chalupová

cieľom zachovať spomienky na zašlé časy, tradíciu a obyčaje v žatve, ako i poukázať na to, že si obilie treba vážiť, členovia Združenia poľnohospodárov Kovačičania v sobotu 30. a v nedeľu 31. júla 2016 usporiadali tradičné spoločensko-zábavné podujatie Deň žatvy. Táto akcia, ktorú na nádvorí Miestneho spoločenstva Kovačica slávnostne otvoril Ján Husárik, zástupca predsedu Obce Kovačica, prilákala početných milovníkov dobrej zábavy. Okrem

www.hl.rs

programu účastníkov Detskej svadby návštevníkov lákali aj rôzne spoločenské hry, kotlíková fazuľa, domáce pampúšiky, dobrá nálada, tanec a spev. Sprievodnou akciou Dňa žatvy bola výstava obrazov insitného maliara Jána Hriešika, Kovačičana žijúceho v Kanade, ktorý na obdiv ponúkol 30 svojich pastelov na tému Kovačičanky v žatve. Tohtoročné, v poradí šieste, spoločensko-zábavné podujatie sa uskutočnilo za podpory Obce Kovačica.

Informačno-politický týždenník

Lákavý pohľad na tradičné podujatie

úlohu vyhlásiť tri najlepšie fazuľové polievky. Organizátor zabezpečil odmeny pre tri najúspešnejšie tímy, ako aj cenu za fair play. Podľa rozhodnutia komisie najlepšiu kotlíkovú fazuľu navaril tím pod názvom Jumbo Club, ktorého kapitánom, čiže hlavným kuchárom bol Daniel Vadina zo Selenče. Putovný pohár víťazom odovzdala vlaňajšia víťazka Vesna Krížová. Na druhom mieste sa umiestnil tím Janes s kapitánom Pavlom Gašparovským. Tretie miesto obsadil tím Čo ja vím s kapitánom Mariánom Gašparovským. Cenu

za fair play komisia rozhodla udeliť tímu pod menom Farma Fodora, ktorého hlavným kuchárom bol Ján Fodora. Okrem toho, že získal primeraný diplom, tento tím bol odmenený aj zmrzlinou. Organizátori pre najúspešnejších účastníkov súťaže zabezpečili rôzne vecné odmeny, ako sú kotlíky, tričká, diplomy a darčeky od sponzorov. Po skončení súťaže na ihrisku pokračovala zábava pri hudbe a občerstvujúcich nápojoch až do neskorých večerných hodín.

LETNÉ POBAVENIE PRE ŽIAKOV

Kemp Betel na Fruškej hore

Jaroslav Čiep

Sriemskej Kamenici cesta popod nemocnicu vedie na Glavicu, kde je mnoho vidieckych domčekov a dokonca aj prepychových vil. Celkom na okraji chatárskej časti je relaxačný komplex, ktorý pomenovali Betel. V ňom okrem viacposchodovej hlavnej stavby, kde je kuchyňa a učebne pre sústredenie a zábavu, sú aj štyri samostatné ubytovacie bunky a v každej z nich po dve šesťposteľové izby s prislúchajúcim sociálnym zariadením. Okrem toho je tu aj priestranný dvor a multifunkčné ihrisko. V tomto komplexe Kresťanské evanjelizačné stredisko v Báčskom Petrovci už rad rokov pre žiakov základných škôl organizuje

rozličné kempy. I zimné, ale predovšetkým letné. Tohto roku KES zorganizoval letný kemp Betel 2016 a pomenoval ho Skrytý poklad. Podľa slov vedúcich kempu a účastníkov je to nezabudnuteľný týždeň plný športu, hudby, hier, tvorivých aktivít, spoločných zážitkov, čítania biblických príbehov a výletov. Kemp pre každú vekovú skupinu trvá jeden týždeň – od nedele do soboty. Od 3. júla do 6. augusta je naplánované pobavenie pre päť skupín žiakov. Najprv tu spolu pobudli prváci a druháci, predovšetkým z Petrovca, ale aj z okolitých dedín, potom tretiaci a štvrtáci, po nich piataci, potom spolu šiestaci a siedmaci a nakoniec aj ôsmaci a gymnazisti. • ĽUDIA A UDALOSTI •

BOLI SME NA 22. VOJLOVICKÝCH DOŽINKOVÝCH OSLAVÁCH

Kosili, hrsťovali, spievali, tancovali... Vladimír Hudec

Vojlovičania však dokázali, že aj za málo peňazí možno pripraviť piatok a sobotu 29. a 30. júla skvelý program. Ako aj obvykle kultúrno-umelecké spolky dožinkové oslavy sa začali už v Detvan a Árona Tamásiho stredu, keď odborníci v oblasti z Vojlovice usporiadali tradičné poľnohospodárstva mali preddožinkové oslavy, podujatie, nášku na aktuálne témy. V piaktorým už 22-krát vzdali hold tok v miestnostiach vojlovického pšenici a chlebu. Okrem toho MOMS prebiehala kreatívna dielpočetným záujemcom a mladým ňa, kde deti prejavili svoje výtvargeneráciám ukázali kus tradície né zručnosti, a v Spomienkovom Veselo bolo v zástupe žencov tunajších Slovákov a Maďarov, dome usporiadali výstavu ručných čiže ako sa kedysi kosilo, čo sa prác dvoch domácich ženských neprešlo bez tradičných raňajok lity, ktoré potom podávali domáv poli raňajkovalo a ako sa po spolkov a hostí z Pančeva. Nako- v poli s klobáskou, slaninkou, cim a hosťom na žatevnom bále, dobre vykonanej práci zabávalo. niec vo večerných hodinách na cibuľou, paradajkami, varenými kde sa o dobrú náladu postarali hudobníci – bratia Struhárovci Pre nedostatok peňazí časť plá- nádvorí SKOS Detvan usporiadali krumpľami a vajíčkami. Po úspešne vykonanej práci z Hložian. Podobný bál zorganovaného programu sa im však spoločný, takmer dvojhodinový kultúrno-umelecký program, zástup žencov sa vybral ulicami nizovali aj v maďarskom spolku. – Toto podujatie v ktorom okrem domápred 22 rokmi začali cich spolkov vystúpili aj spoločne organizohostia, maďarský spolok vať SKOS Detvan a z Rumunska a orchesmaďarský KUS Árona ter a zbor dôchodcov z Tamásiho. NeskorPančeva. šie sa do organizácie V sobotu zástup krojozapojilo aj Miestne vaných žencov vyšiel do spoločenstvo a podchotára, kde na nich čaujatie vždy malo aj kala nepokosená pšenivýznamnú podporu ca. Miroslav Beška pliesmestskej správy. Tekaním bičom oznámil raz sme sa, hľa, vrátili začiatok prác, po čom sa na tie priekopnícke usilovní ženci dali do prákroky a znovu doce, kosili žito kosou a ženy žinky organizujeme ho za okamih poviazali Slaninka, klobáska, cibuľa, paradajky, väčšmi sami, – hovorí preddo snopov a poskladali chutia v poli na strnisku seda SKOS Detvan na hŕbky. Medzičasom sa Hrsťovať, ale aj ratolesti merkovať „susedovci“ Miroslav Oravec a Vojlovice. V poobedňajších hodi- Michal Spišiak. – Žiaľ, tohto roku Antal Löcsei v krátkej jedno- nách na nádvorí spolku Detvan neprišla finančná podpora ani z nepodarilo realizovať. aktovke posťažovali na aktuálnu usporiadali dožinkový kotlík. mesta, ani VKP Zelenilo, s ktorými Do programu bola totiž za- cenu pšenice a „uzavreli“, že na Varili sa tradičné vojlovické jedlá, sme roky úspešne spolupracovaradená tradičná výstava vý- rok bude lepšie zasiať jačmeň. Ak fazuľa, rybacia polievka, hovädzí li. Pomohol nám však Úrad pre robkov zo žita, ako aj výstava im vraj cena nebude zodpove- a baraní guláš, kurčací paprikáš, Slovákov žijúcich v zahraničí, ako ručných prác, pečiva a koláčov dať, vymenia ho za pivo a aspoň rezance so syrom a makom, ale aj aj niekoľkí tunajší podnikatelia, hostí, členiek ženských spolkov budú mať čo piť. Ani tentoraz to bryndzové halušky a iné špecia- avšak bez štedrej pomoci početných Vojlovičanov, tak Slovákov, z Kovačice, Padiny, Aradáča, ako aj Maďarov, podujatie by sme Hajdušice, Dolova, Jabuky, Ivaistotne nemohli zorganizovať. nova, Skorenovca a Pančeva. Napriek všetkému chuť a vôľa Táto výstava sa mala konať tak nás neopúšťa a naďalej všetko ako aj doteraz, vo vojlovickom robíme s úsmevom. Povedali sme parku, avšak VKP Zelenilo, ktorý si, že toto neprerušíme, bez ohľadisponuje stánkami, odmietol du na to, či dostaneme podporu poskytnúť ich zdarma, ako v alebo nedostaneme. Mienime minulých rokoch, ale za každý sa teda aj do budúcna snažiť stánok pýtal nájomné v sume zachovať toto naše podujatie 1 400 dinárov. Organizátori tie kvôli zachovaniu a pestovaniu peniaze nemali, o. i. aj preto, tradície pre mladé pokolenia, – že od Mestskej správy Pančevo povedal nám o. i. predseda SKOS na podujatie nedostali (aspoň Dožinkový kultúrno-umelecký program spestrili aj tí najmladší, Detvan. nateraz) ani dinára?! folklórny súbor Perličky (Foto: M. Listmajerová)

• ĽUDIA A UDALOSTI •

32 /4711/ 6. 8. 2016

Ľudia a udalosti LETO V SRBSKU

Plaví sa Regata Rieka 2016 Anna Lešťanová

predposledný júlový deň z podunajskej dediny Staré Bánovce v Staropazovskej obci vyštartovala v poradí štvrtá a jedna z najväčších organizovaných plavieb pod názvom Regata Rieka 2016, ktorú organizuje

niekoľko desiatok milovníkov prírody, riek, riečnych športov a ekológie. Riečna ekologická karavána potrvá do 13. augusta, čiže účastníci regaty sa na svojich loďkách budú plaviť spolu 15 dní, a to riekami Dunaj, Tisa, Begej a kanálom DTD. Úhrnná dĺžka trasy je 420 kilometrov.

Účastníci regaty pred štartom v Starých Bánovciach

Riečna ekologická karavána sa plaví 15 dní

obecná Turistická organizácia za podpory Obce Stará Pazova a Ministerstva obchodu, turizmu a telekomunikácií. Tohtoročná regata zoskupila

O rg a n i z áto r i te nto ra z do programu regaty po prvý raz zaradili plavbu aj za hranicami Srbska, konkrétne do maďarského Segedínu, kde účastní-

ci regaty pobudnú tri dni, od 6. do 8. augusta, takže regata nadobudne medzinárodný ráz. Regata Rieka 2016 sa plaví na trase: Staré Bánovce, Titel, Cárska bara, Zreňanin, Nový Bečej, Mol, Senta, Kanjiža, Segedín, Nový Kneževac, Ada, Bečej, Aradáč, Starý Slankamen a znovu Staré Bánovce. Do tohto podujatia je zapojených 15 miest a obcí. Pred samotným štartom regaty z pláže Venecija v Starých

Bánovciach riaditeľka TO Obce Stará Pazova Dragana Zorićová-Stanojkovićová nám povedala, že týmto tradičným podujatím okrem iného „chcú prispieť k zvýšeniu povedomia verejnosti o prírodných bohatstvách našej krajiny a zároveň zaslať silný odkaz všetkým, že je nevyhnutné starostlivé a zodpovedné správanie sa ľudí voči prírode a čoraz väčšmi ohrozenému životnému prostrediu“.

V SLOVENSKOM DOME V BÁČSKEJ PALANKE

Privítali medzinárodnú turistickú regatu Martin Kováč

sobotu 23. júla v Slovenskom dome v Báčskej Palanke privítali účastníkov medzinárodnej Dunajskej turistickej regaty – TID. Do Palanky pri tejto príležitosti prišlo asi 100 ľudí z rozličných štátov (Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Slovinsko, Holandsko, Švajčiarsko, Austrália a Srbsko). Na cestu sa pohli 18. júna z nemeckého mesta Ingolstadt. Keďže ide o 61. plavbu Regaty, účastníci sa zastavia v 61 mestách na ceste z Nemecka po Čierne more a na svojich člnoch preplávajú 2 515 kilometrov za 75 dní. Najstarším účastníkom regaty je srbský občan, Novosadčan Milan Sekulić, ktorý má 81 rokov. Pri tejto príležitosti v báčsko-

www.hl.rs

V Slovenskom dome aj tentoraz bolo veselo

palanskom Slovenskom dome, na požiadavku organizátorov, pripravili spoločnú večeru – ry-

Informačno-politický týždenník

baciu polievku. Niektorí účastníci sa chceli zapojiť do varenia, tak si zo Slovenského domu vypožičali

kotlíky, v ktorých podľa svojej chuti samostatne prichystali jedlo. V predsieni Slovenského domu bola inštalovaná predajná výstava ručných prác a sladkostí, ktoré pripravil spolok Zlatne ruke z Báčskej Palanky, ako aj rôznych ručných prác domácich umelcov Jozefa Chrčeka a Martina Kováča. Vďaka všetkým tým, ktorí sa zúčastnili v organizácii, večierok sa pekne vydaril – potvrdili to aj hostia, ktorí sa tu veľmi príjemne cítili a ktorí sa pri hudbe domáceho harmonikára Samuela Krišku pekne rozveselili. Idea o spoločnej večeri a povečerovej zábave, ktorú už po štvrtýkrát pripravili v Slovenskom dome, sa účastníkom regaty aj tentoraz veľmi páčila a znovu vyjadrili želanie zopakovať toto krásne stretnutie aj o rok. • ĽUDIA A UDALOSTI •

MOTO VÍKEND V KYSÁČI

Rekordná návštevnosť k jubileu Elena Šranková

akcií zriaďovania parku a okolia miestností, ktoré dostali na používanie od Športového klubu Tatra. Dva razy bola akcia zriaďovania bazéna, ktorý v Kysáči roky nie je vo funkcii, ale motorkári ho očistili od buriny, vyzametali a namontovali v ňom sprchy. Tie teraz prišli vhod, vzhľadom na horúci víkend. Ako informuje predseda motoklubu Ján Demrovský Demro, intenzívnejšie prípravy trvali od stredy 27. júla do pondelka 1. augusta. Organizátori totiž pre hostí, motorkárov, ale

dňoch víkendu 29. a 30. júla akoby všetky cesty tunajších, ale aj zahraničných motorkárov viedli do Kysáča. Na šiesty MC Crows Moto weekend v organizácii kysáčskeho motoklubu M. C. Kisach krows, ktorý oslavuje jubileum, keďže bol založený pred desiatimi rokmi. Hoci prvé štyri stretnutia motorkárov prebiehali na kanáli, možno konštatovať, že v podstate ide o jubilejné 10. moto podujatie v Kysáči. Zúčastnil sa na ňom doteraz najväčší počet majiteľov a milovníkov silných motoriek. Odhadujú, hoci to nie je ľahko, že ich tam bolo viac ako 500. Jedni prichádzali, iní odchádzali, takže počet sa stále menil. Motozjazd prebiehal na tradičnom mieste pri bazéne a klubových priestoroch. V parku Ján Demrovský vedľa bol motokemp so stanmi. i „peších“ návštevníkov z Kysáča Treba spomenúť, že tieto a okolia v piatok navarili chutnú priestory 15 členov kysáčske- fazuľu a v sobotu podávali známu ho motoklubu predtým pekne kysáčsku sármu (pripravili až 1 upravilo; zorganizovalo až šesť 700 hrčiek). Podujatie podporilo

V chládku kysáčskeho parku

Miestne spoločenstvo a súkromní sponzori. Súčasťou moto víkendu vždy bývajú koncerty, a tak bolo i tentoraz. V piatok bol koncert troch skupín: Rock is back z Handlovej zo Slovenska, a Old Foxis a Under Hammer z Nového Sadu. V sobotu pre bikerov, ale aj iných návštevníkov motozjazdu z Kysáča a okolia hrali skupiny Godfather Rok Bend z Crvenky a Bitange z Apatinu. Okrem koncertov mali rôzne motorkárske hry a v sobotu bolo motodefilé kysáčskymi ulicami. Vďaka tomu aj občania pocítili tú zvýšenú dávku adrenalínu, ktorá sprevádza životný štýl motorkárov. Mnohí z nich prejazdili stovky

kilometrov, len aby sa zúčastnili motozjazdu v Kysáči, ako napríklad motorkári zo Slovenska (prišli na 60 motorkách), z Česka, Bosny a Hercegoviny, Macedónska a Chorvátska. Zo Srbska ich tiež tu bolo zo všetkých krajov a motoklubov. K tomu na podujatí kysáčskych motorkárov boli početní Kysáčania, zahraniční hostia, dokonca aj z ďalekej Austrálie a Ameriky a iných kútov sveta. Taká dobrá návštevnosť iste je výsledkom aj toho, že kysáčski motorkári sa každý víkend zúčastňujú na podobných zrazoch v krajine i v zahraničí, kde získali početné známosti. Ale aj toho, že podujatie má svoje čaro, ku ktorému prispievajú úprimní organizátori.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! S lovenské národné slávnosti (SNS) sa začnú už-už, ak sa, pokým priprávame na bubnovanie tototuto, aj nezačali! Čo je, pravdaže, veľmi –veľmi dobre, ba i lepšie. Lebo keď máme SNS, nemusíme – nepatrí sa – otravovať omieľaním ošemetnej otázky: kedy nám, nad naším nad komínom dlho krúžiaci bocian s veľkým citom spustí dolu spomenutým komínom to vytúžené, s veľkou nedočkavosťou a s ešte väčšími nádejami očakávané naše milé novorodeniatko, Našu Novú Vládu (NNV); nech žije! Keď už ste ju, NNV, vážení, predsa • ĽUDIA A UDALOSTI •

len spomenuli, dovolíme si vás informovať: podľa najnovších informácií nie je vylúčené, že NNV budeme mať čo nevidieť, čiže už v zákonom určenej lehote, keď nie aj skôr. Nie je vylúčené, že NNV dostaneme predtým, než čerstvo vyradení futbalisti FK Partizan z Belehradu dajú gól v ktorejkoľvek európskej súťaži, ba môžbyť prv než sa naša krajina s občanmi, ktorí v nej zostanú, dostane do EÚ. Máme aj ďalšiu dobrú správu. Ako je známe, na ceste k vytúženej EÚ už máme za sebou prvý malý krok pre nás malých ľudí, ale veľký krok pre budúcnosť našej krajiny:

18. júla boli otvorené kapitoly 23 a 24 prístupových rokovaní o pričlenení Srbska k EÚ. Ako povedala vedúca našej delegácie poverenej rokovaniami Tanja Miščevićová, pri posudzovaní aktuálnej situácie u nás, súvisiacej s jednotlivými kapitolami, Európska komisia sa nezaoberá jednotliveckými prípadmi, teda ani kauzou Savamala. To je, pripomeňme, keby dakto pozabudol, malá (ne?)milá nočná udalosť, keď Niečo – určite Niečo; kebyže niekto, tak už frčí avizovaný súdny proces – okuklené ozbrojené bagermi a famóznymi fantómkami, pred viac

než sto dňami(!), zbúralo množstvo objektov v belehradskej časti menom Savamala. Tým, že tento a podobné prípady zostanú mimo hry, sa riadne zväčšujú výhľady na rýchle uzavretie kapitol? A je zbytočné čo len i zamýšľať sa nad mienkou Miščevićovej (v denníku Dnešok), podľa ktorej otáľanie v otázke ustanovenia NNV (Našej novej vlády) spomaľuje reformy „Iba v zmysle schvaľovania zákonov“. Dôležité je, všakáno, že budúce zákony, ktoré meškajú, je, logicky, možné nehatene uplatňovať – bez omeškania. BumBUM!

32 /4711/ 6. 8. 2016

Ľudia a udalosti ANNA STRUHÁROVÁ Z HLOŽIAN

Deväťdesiatku nesie s úsmevom Juraj Bartoš

„P

aľko Zvarec ma stretol v obchode a dáva mi fľašku medu, že vraj k včerajším Annám. Tak som odpovedala: ,Ja už nie som ani Anka, ani Anna, ja som Ančisko. Ďakujem za med a vieš čo, Paľko môj, ja už nechcem žiť, ale tento obyčaj si zachovaj.’” Takto, zvesela, sa začína rozhovor s mamičkou Annou Struhárovou z Hložian, rodenou Mackovou (27. júla 1926). Dobrá nálada furt z nej kypí ani voňavá polievka z nedeľného hrnca, keď udrie na poludňajší zvon. Zvonivý smiech sa šíri ako každý dobrý hlas. Jej usmievavá tvár zvážnie, iba keď sa spomenie vojna. Alebo keď na ňu priamo mierite objektívom fotoaparátu. Nemôžete ju neobdivovať, keď ju spozorujete, ako rezko kráča v nedeľu do kostola, či každý deň do obchodu, ani čo by polovicu, keď nie tretinu tej deväťdesiatky nechala doma... „No a? Veď som do 80 rokov chodievala do Feketov nádenníčiť. Ako hovorí náš pán farár Kopčok: Kto sa aký narodí, taký je... Aj ľudí mám rada. Kto mňa má rád, ja jeho mám stokrát radšej!“ Tá veru žartuje aj v situáciách, v akých mnohí kuvikajú. Pred niekoľkými týždňami ju napadol akýsi vírus. Ani si ho nevšimla. Pred časom tri týždne ležala v nemocnici. „Zistili, že mám vysoký tlak, dvesto... Predtým sa tlak nemeriaval, tak som s ním nemala starosti. Generálka sa vydarila, a odvtedy mám s tlakom pokoj.“ Ako žiačka v triede mala veľa spolužiakov a ani doma súrodencov nebolo málo. Števko, Jano, Ďurko... „Ej, Ďurko náš... Ten sa nám nevrátil z vojny; nevieme ani kde zahynul...“ Potom Paľko, Anna a Marka – Buzeková. „Boli sme chudobní, ale otec nám takto vravievali: Nikde nič neberte, neukradnite; ak sa niečo dopočujem, zbijem vás. Ak vám niekde niečo dajú z lásky, zoberte a poďakujte sa. Najviac sme sa tešili na Vianoce, keď sa chodievalo večer po dedine polazovať. Vtedy ulice ešte nemali

www.hl.rs

osvetlenie, chodníky neboli vydláždené tehlami. Naši nám dali petrolejový lampáš a ním sme si svietili. Pánovi farárovi Širkovi sme so spoločníkom Harušákom šli dva razy. Keď sa pán farár pri našej druhej návšteve spýtali: A čí ste?, huncút povedal: Edom je Antonin, druhý je na koni, tretí je v kabáte, štvrtyho neznáte a piaty som ja! Pán farár na to vravia: No, keď vás neznám, nedostanete ani dinár, ani koláč. Trošku nám ovisli nosy, ale keď sme doma z vrecka vybalili jablká, orechy, sušienky, prípadne koláče... to bolo radosti! A vždy sme z vypolazovaného ujedali všetci spolu... Voľakedy sme len šesť tried chodili do školy, aj to v zaplátaných šatách, nie ako dnes, keď deti idú do školy vyobliekané ako do kostola. Tak sa žilo, skromne. Mala som dvanásť rokov, keď som zakončila školu. V Ríte bolo veľmi veľa vrán. Chodievali sme strážiť družstevné siatiny. Keď nadišla vrana, dali nám zvonec a naháňali sme ju aj na hony zeme. Každú sobotu v Čelareve bola výplata; nezarobili sme veľa, ale bola som šťastná aj s tým trochu. Keď som povyrástla, tak sme v zime doma tkali plátno pre dákeho Švába a na jar sa šlo do kopačiek. Robila som všetko, čo sa len dalo. Vieš, veľa ráz sa pýtam, ako som sa mohla dožiť 90 rokov, keď som od svojich dvanásť behala s motykou alebo hrabličkami na chrbte... Hádam ma rovno tá robota drží pri živote... Moji mali málo zeme, asi tri jutrá. Otec chodievali do Sriemu nakupovať prasce, pred Vianocami zo Suseku donášali borovice, tak trošku obchodovali. Jedného koňa sme mali a zopár kôz... Ale zabíjalo sa u nás vždy dobre, po štyri bravce. Mama na každý týždeň napiekli päť chlebov a keď navarili paprikáš, zakaždým pripomenuli: Každý máte dva kúsky klobásy; ak si ich zjete večer, nebudete mať ráno.

Informačno-politický týždenník

„Robilo sa veľa, ale aj na zábavu sa času zvýšilo. V delací deň podvečer sme sa stretávali pri Melegovom mlyne. Pred ním bol vyhodený veľký kameň, tam sme my dievčence sedávali a netrpezlivo sme čakali, kedy prídu chlapci. To bola radosť, keď zaznela harmonika! Keď prišli, už aj sa spievalo. My Odbarčanky a Starošorky sme chodievali spolu aj v zime na priadky do Miškovicov. V sobotu sme nepriadli, ale sme sa hrali, zabávali... Tance bývali v krčme, v Srnkovej sa hrávalo aj divadlo.

Do kostola sme, pravdaže, chodievali pravidelne a v škole nás náboženstvo učil pán učiteľ. Veľa cirkevných aj iných pesničiek nás naučil. A každá hodina sa začínala rovnako: keď pán učiteľ vošiel do triedy, všetci sme sa postavili a sadli sme si, len keď sme sa spolu s ním pomodlili: Aba oče milý, v túto rannú chvíli volám tvoje díte, vyslyš mne, prosím te, zavri ducha svého do srdca mého... Ale čo je to ,aba’, už ani neviem...“ Keď mala dvadsať rokov, Anna Macková sa vydala za Jána Struhára, o tri roky staršieho mládenca. Jeho matka bola nazarénka, nuž sa svadba nekonala. „Bol vojak, keď prišiel domov, vieš ako, mladú ženu chcel, no a tak Struhárovci zavolali dvoch svedkov, zosobášili sme sa v obecnom dome, prichystali večeru... Bola som u nich, len kým sa nemusel vrátiť do kasárne. Keď vyslúžil, prišla som a zostala tu...“

Manžel starkej Struhárovej sa pominul roku 1990. Za života tiež robil všeličo. Nielenže sedliačil, aj na družstve si odpracoval 30 rokov a ešte si privyrábal ako muzikant, hrával na tamburke. Hudobnú žilku po ňom zdedil aj ich syn Ján, dobrý huslista, lenže na ceste do večnosti predišiel mamu pred tromi rokmi. Z vnuka Rastislava sa vykľul nielen muzikant, ale aj znamenitý spevák a dobrý pesničkár, mladší vnuk Vlastimír je tiež hudobník, pravnuci Boris a Ivan – folkloristi... Veselo bývalo a aj býva u Struhárovcov. Starká sa netají tým, že je rada, keď k nim prichádzajú návštevy. „To len svedčí o tom, že týchto mojich ľudia majú radi. Donedávna som aj sama odchádzala na folklórne programy a kým sa tu hrávalo, tak aj na divadlo.“ „Najlepšie sa mi žilo vtedy, keď som robievala ako nádenničiarka. Trebárs aj nebolo ľahko. Voľakedy sa robilo do samej noci, len pozdejšie do piatej, a potom do tretej. Raz v poli prišla reč na to, kedy je tam najlepšie, a ja vravím: Mne je najlepšie, keď sú tri štvrte na päť. Len tak sa smiali... Vieš čo? Nespomenula som, že sme chodievali do Rítu trhať ľan. To bola ťažká robota, ale sme si aj lepšie zarobili.“ Keďže je už pomaly ,päť a pätnásť’ a už mala padnúť posledná bodka za týmto textom, tak už iba zhustený príbeh o tom, prečo mamička Struhárová už nejazdí na bicykli, ale sa oň, keď niekam ide, iba opiera. „Ako títo nakúpili veľké traktory a prívesy, začala som sa obávať, že ma zrazia. Raz mi len syn povedal: Ty viac do poľa na bicykli nepôjdeš! Aby si nepochodila zle... Keď som predsa v nasledujúci deň vyšla s bicyklom na ulicu, čo nezistím? Chýba na ňom retiazka! Tak ma môj Janko presvedčil.“ Bez úsmevu však mamička Struhárová nejde ani na krok. Deväťdesiatka sa jej hádam s ním zdá ľahšia... • ĽUDIA A UDALOSTI •

V STAJKOVOM ETNO DOME V BOĽOVCIACH

Minulosť na dosah ruky Oto Filip

má znázorniť, ako vyzeral bežný dedinský dom na začiatku 20. storočia. Vzhľadom na štruktúru obyvateľstva tu je jedna izba srbská a jedna slovenská, kým všetko ostatné, od kuchyne po pomocné objekty, je spoločné. Riadil som sa tým, že sa dva národy líšia hlavne keď ide o reč, kroje, o niektoré zvyky, o folklór… kým takmer všetko iné majú spoločné, – vítal hostiteľ výpravu vzletovcov, čiastočne

ovnako dôležité pre človeka je vedieť nielen to, kam speje, ale aj to, skadiaľ prišiel. Mal by vedieť, ako žili jeho predkovia, čím sa zaoberali, čo ich trápilo. O to skôr, že ani dejiny nie sú vždy a všade rovnaké, keďže osobitný ráz, tvrdí Anton Barac, neraz získajú podľa reflexov, ktoré súčasnosť vrhá na ne. S vedomím, že o minulosti dediny pri Sáve terajšie generácie vedia až závratne málo, Boľovčan Đorđe Milovanović-Stajko sa pred necelým desaťročím odhodlal na husársky kúsok: založiť etno dom, takzvaný Stajkov dom, vložiť do neho hlavne vlastný kapitál a lásku, no aj nesmierne úsilie na zabezpečenie jeho plynulého chodu. Ako každá osožná Záber z doby, keď fotky boli ozaj zriedkavé idea, aj táto sa na štarte stretla s oveľa väčším po- aj hlasľudovcov, na sklonku júna. rozumením, než ho konečný Prechádzka minulosťou sa výsledok neľahkého úsilia má začína kuchyňou, ktorá vedno s dnes. Čo už s tým, keď mnohé dvoma izbami a chodbou – gongom – bola v Srieme základom každého domu. – Kuchyňa bola miestom, kde sa všetko stávalo: tu sa aj spievalo, aj plakalo, aj sedelo, aj spalo, samozrejme, varilo a oddychovalo. To, na čo slúži táto skladacia

Hostiteľ Đorđe v slovenskej izbe lavica, som pochopil už dávno, v detstve, v slovenskej rodine, ktorá žila cez cestu. Celé dni sme presedeli na nej, aby sa večer operadlo otočilo, a keďže lavica stála pri posteli, tak vznikla krásna a veľká, rozšírená posteľ. Alebo jednoducho miesto, kde si dieťa mohlo pospať. Je tu aj kredenc, ktorý považujem za najdokonalejšiu zložku kuchyne, ktorá kedy uzrela svetlo sveta. Má totiž v kocke všetko to, čo majú aj moderné kuchynské

Kredenc: bolo v ňom všetko

Takto vyzeral pracovný kút

Niekdajší gramofón u nás takto zvykne bežať a byť? – Vitajte v Boľovciach a v mojom dome, v dedine pri Sáve, kde už dávno, pár storočí spolunažívajú Srbi a Slováci. Tento dom • ĽUDIA A UDALOSTI •

Historický telefón

elementy a linky, – vraví Đorđe. Podčiarkujúc, že jeho dom nie je múzeom, ale jednoducho výstavou, ukážkou, ako sa kedysi žilo, vedie nás od exponátu k exponátu. A každý má svoj príbeh. Aj mlynček na kávu, aj umývadlo, aj niekdajšia posteľ, aj koberec s motívmi jeleňov, aj starodávny

telefón, aj šijací stroj z rokov tridsiatych… Na záver pripomína slová istej návštevníčky, Nemky, ktorá po pobyte v etno dome skonštatovala: Ten, kto nevie, čo má za sebou, nemôže vedieť, kam ide vpred. Svätosvätá pravda.

32 /4711/ 6. 8. 2016

Ľudia a udalosti POŽIAR V KOVAČICI

Škoda viac ako 500-tisíc eur

Anička Chalupová

námy salón nábytku Padina Komerc v Kovačici už neexistuje. Neuveriteľne veľký požiar, ktorý vzplanul 28. júla 2016 o 19.20 hod., prišla hasiť Profesionálna požiarnicko-záchranárska jednotka v Kovačici, ktorá ihneď vyslala 16 profesionálnych a viac ako 30 dobrovoľných hasičov. „Keď sme videli, o aký požiar ide, ihneď sme na pomoc zavolali profesionálne jednotky z Pančeva a Opova a do akcie sa rýchlo zapojili aj naši dobrovoľní požiarnici z celej obce, členovia DHS z Kovačice, Padiny, Debeljače, Crepaje a Uzdinu. Našou prvoradou úlohou bolo zabezpečiť dostatok vody na hasenie a zabezpečiť ohnisko, aby sa požiar nešíril ďalej, čiže dostať ho pod kontrolu,“ vysvetlil Vladimir Mađarev, veliteľ Profesionálnej požiarnicko-záchranárskej jednotky v Kovačici. Plamene a kúdoly hustého čierneho dymu šľahali do výšky desiatok metrov. Dym videli aj obyvatelia vzdialenejších

Požiar v podniku Padina komerc v Kovačici pohltil všetko do základov (Foto: S. Lenhart)

častí Kovačice a okolia. Vo štvrtok večer, krátko po 19. hodine začali horieť všetky objekty súkromnej firmy Padina komerc, v ktorých sa na rozlohe 2 200 m2 nachádzala predajňa a salón nábytku, výrobná hala a sklad. Okrem nábytku a materiálu na jeho výrobu v objektoch bolo značné množstvo rôznych druhov bielej a inej techniky a v areáli firmy bolo uskladnených i 90 plynových a 80 kyslíkových fliaš. K tragickej udalosti sa vyjadril

DOBROVOĽNÍCI SPOLOČENSTVA EVANJELICKEJ MLÁDEŽE ZO SLOVENSKA V STAREJ PAZOVE. Vo štvrtok 28. júla sedem dobrovoľníkov zo Slovenska sa venovalo práci s deťmi a mládežou v staropazovskom slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore. Predtým boli v Pivnici, Aradáči, vo Vojlovici, v Erdevíku a Lugu, kde realizovali mnoho spoločných aktivít a evanjelizačných programov. Staropazovský cirkevný zbor bol poslednou zastávkou v rámci ich pobytu v Srbsku. Návštevnosť akcie bola hojná a svedčí o tom, že aj v tomto prostredí rastie nová generácia. Po aktivitách na novej fare s cieľom lepšieho spoznávania sa (na fotografii) nasledoval zaujímavý program na farskom dvore (skákací hrad, vodný futbal, stolný futbal...). Okrem detí a mládeže prítomná bola i farárska rodina Feldyová, členovia cirkevnej správy a viacerí občania. Počas prestávok pre účinkujúcich prichystali osviežujúce nápoje a ovocie. A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ukončení vyšetrovania,“ dodal majiteľ podniku. Bezmála päťdesiat hasičov hasilo požiar, na ktorý ešte aj v nedeľu popoludní museli dozerať. Jeho hasenie zo začiatku sťažoval vietor a neskoršie skryté ohniská, ktoré museli vyhľadať a postupne hasiť. Plamene sa hasičom podarilo dostať pod kontrolu po bezmála dvoch hodinách a požiar vo väčšej miere zlikvidovali v nasledujúci deň okolo tretej ráno. Do hasenia požiaru sa zapojil aj veľký počet obyvateľov, ktorí pomohli aj v evakuovaní ľudí zo susedných rodinných domov. Na mieste bola aj posádka Pohotovostnej zdravotnej služby v Kovačici, kto-

Smutný pohľad na zhorenisko…

aj Pavel Štaub, majiteľ podniku Padina komerc, ktorý vyjadril mienku, že požiar bol, podľa informácií očitých svedkov, spôsobený úmyselne. „Predbežne škodu odhadujeme na okolo 500-tisíc eur, ale to presne zistíme až po

rá jednu osobu, ktorá vdýchla otravné plyny horenia, previezla do nemocnice v Pančeve. Presné príčiny a okolnosti, za akých k požiaru došlo, v súčasnosti sú aj naďalej predmetom vyšetrenia.

ARADÁČANIA NAVŠTÍVILI ŠÍD, ERDEVÍK A BINGUĽU. V sobotu 30. júla cirkevné spevokoly a predstavitelia cirkevného zboru z Aradáča a iných cirkevných zborov z okolia navštívili Šíd a šídsky slovenský evanjelický cirkevný zbor, v ktorom strávili príjemné chvíle privítania v kostole. Neskoršie navštívili aj galériu obrazov Savu Šumanovića (na fotografii). Po obede pokračovali do Erdevíka, kde využili pekné letné počasie a pozreli si erdevícke jazerá a etno dom, tiež strávili príjemné chvíle v kostole. Návštevu ukončili v Binguli, kde sa zúčastnili na bohoslužbách a vystúpili aj členovia spevokolu. St. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (25)

Noci sa krátia a nám sú čoraz dlhšie Ján Cicka SOBOTA 8. mája Keď sme si vypili kávu (často pijeme, čo znamená, že ešte máme), šiel som sa vystrieť do izby. Driemalo sa mi, tak som rýchle zhodil tepláky a šuch sa pod paplón. Zobudil som sa o 19.45 hodine, vyšpliechal sa studenou vodou; teplej zase niet. Obliekol som sa, vypil harmanček a – čakám. Vilka nespala, ale vyžehlila posteľnú bielizeň. Poplach o 20.40 hodine. Zoskupili sme sa v zriadenej bicyklárni. Ľudia vyhodili z nej kompletnú starinu, Mileho invalidný vozík, bicykle, všelijaké haraburdie; upratovanie im vraj trvalo 3 – 4 hodiny. Ja a Sulić sme pri upratovaní neboli, lebo sme spali, vlastne dospávali. My sme potom poupratovali v druhej spoločnej miestnosti, ktorú voláme Smetisko. V nej je celkom použiteľný gauč s modrým poťahom. Chceli ho preniesť do tej čistej, upratanej. Komusi sa to ale nechcelo, nuž pustil blchu: „Na tomto gauči zomrel dedko, len neviem ktorý: Sič, alebo Subotin.“ Gauč už nikto nespomína. Naše ženy šli okolo polnoci hore. Sulićová – aby počula polnočné správy, Stana spať a Vilka navliecť čistú posteľnú bielizeň. Dragan zo zvyku odišiel do krytu, Ali na prízemí sledoval TV, Sulić a ja sme šli drichmať, dospávať, on vo vnútri, ja vonku. Okolo druhej sa riadne rozpršalo. O pol štvrtej sme sa pobrali do bytu aj my, poslední mohykáni, zo stoličky na gauč, so želaním, aby sme o • ĽUDIA A UDALOSTI •

chvíľu neleteli dolu v gatiach. Mali sme pokojnú noc. Packy tentoraz dostali užická pošta, Rudnik, Valjevo, Krušik, Dečani, rele na Goleči. Presnejšie sa dozviem až ráno, keď sa trošku vyspím. Ak mi NATO dovolí. NEDEĽA 9. mája Deň víťazstva nad fašizmom. Len aby tento deň nebol Dňom víťazstva NATO nad nami. Ale žarty nabok! Najprv sa hlásila Alena, že Raša ide na Slovensko, aby sme jej a deťom po ňom poslali trochu odevu. Aj plienky, lebo je pred pôrodom. Prvý raz odkedy odišli, počul som hlas Dejanky a Mirka. Mirkovi som povedal: „Chlapče, robíš niečo?“ „Nie!“ „Nuž, rob voľačo...“ Mirko má päť či šesť rokov. Zabudol som povedať to najdôležitejšie: Papagáje žijú! Tak som im to odkázal po Rašovi. Potom sa Vilka rozprávala s Mirkom Kurajom z Kovačice. Stana priniesla správu, že triafali Padinu. A naozaj, na správach bolo, že padla PD v Obci Kovačica. Napadlo mi, že to skôr na prevádzku UTVA. Mirko vraví, že za dedinou, teda nič strašné. O jedenástej sa hlásila Inka z Atén. Vilka odišla k tetke Márii na šalát, ale sa vrátila, kým ešte dcéra bola na linke. Tak som jej podstrčil slúchadlo. Mal som relatívne šťastie. Je teplá voda, nuž som sa po vojensky vyzliekol a šup pod sprchu. Vydrhol som sa mydlom, zmyl vlasy, oholil sa, navoňavkoval a teraz s Draganom ideme na kurtoáznu predpoludňajšiu ne-

deľnú návštevu k trom gráciám do Zelenej budovy. Strašne rady majú, keď k nim prídu chlapi. Na obed sme prišli o pol druhej, už tak trochu hojajoj. O pol tretej obed bol hotový. Zberám sa spať, lebo sa mi v hlave točí. Som hrozne unavený, ešte unavenejší budem, keď ma náhle zobudia. Ale čo je, tu je! Zobudil som sa o 18.45. Vilka odišla so Stanou k Juci na kávu. Minister obchodu Zoran Krasić vraví v rozhlase: „Nasledujúce dva – tri dni bude nadostač cigariet. Dovoz z Macedónska.“ Predpoveď počasia na zajtra: Slnečno, najvyššia teplota 21°C. Je 20.30. Prší, prší. Vyľakalo ma dáke auto. Hučalo ako lietadlo. Niektorí sa, hľa, navážajú aj v tejto a takejto pľušti. Sedím, sedím. Fajčím, fajčím. Nič mi nejde do hlavy. Zaznačím aj toto: Číňania ostro protestujú, že im veľvyslanectvo trafili troma raketami. Kristepane! Iba ostro protestujú... Nechce sa mi do krytu. Veď by som zmokol ako myš. Vilka pozerá nejaký film v telke. Zistil som: nechce sa mi ani čítať, ani pozerať TV. Prečo? Preto, že ma vyšinú z drsnej reality. Najťažšie mi padne navrátiť sa potom znovu do nej. Až ma bolí. Preto ani nečítam, ani nepozerám TV. Nepretržite som pod vysokým napätím. Včera v noci mal šou Ali. Rozprával ženám svoje príhody z mladosti, keď žil na Guskovom sálaši, ako nemali čo jesť a ako v noci chodili kradnúť paradajky. Ako sa pri hrozne báli. Podriemkavajúc počul som neviem v akej súvislosti vetu „Bude tancovať sekera.“ a „Oni boli siedmi a ja sám.“ Ale neviem, o čom to bolo. Hlavne ďalšia noc sa pominula. Prší. Prší. Bohu vôľa! Všade tma je dookola. Srdce moje pritom habká,

až ma bolí každá kvapka. História drsná, skrátka. Kedy zvýsknem: Vojna bola! Beží štyridsiata siedma noc vojny. Možno štyridsiata ôsma. Hlásila sa Draganova staršia dcéra Vesna, aby sa jej otec zajtra ohlásil, alebo aby prišiel k nej. Povedal som jej, že otec má službu v kryte. Nič sa nedeje a mňa sa zmocňuje strach. Viem to podľa toho, že podchvíľou si musím odskočiť vy... sa, aby som sa ne... Kto len teraz chodí po ulici v tej pľušti? Príde NATO a bude... Noc má svoju moc! Dni sú čoraz dlhšie, ale nám sú krátke. Noci sa krátia, ale nám sú dlhé. Prečo? Pretože vo dne je zväčša pokoj a v noci úradujú búchačky. Aj toto pravidlo má výnimky. Povedľa školy namierili vo dne. V Rasťovej izbe je jedna mucha. Jedna jediná. Rasťo hlásil, že vo štvrtok chce prísť, má mať skúšku na fakulte. Príde? Čo ak neprídu penzie? Naši v redakcii nedostali platy. Do polnoci je dežúrny Dragan. Po polnoci nastupujem ja. NATO-vci, za nechty mi zašlo chlácholenie vaše... (Babinka). Chcem ticho, ticho tichšie od ticha. Keď začala vojna, stromy kvitli. Už sú na nich zelené plody. Bude, kým nedozrejú? Volal Ondro Mlynárček z Bieleho Blata. Spytoval sa, čo budú robiť slovakisti. Ondro, Ondro: chrániť si hlavy. Pozdravil som Adama Jonáša a Jána Haníka. Ako pôjdem do krytu po tomto lejaku? Polnoc sa blíži. Vilka spí a ja bdiem. Ak zhúkne siréna, zbohom sen! Ideme spolu náhlivo do krytu zachrániť dušu dobitú. Dobitá duša narieka: Aj kryt je malá bezpeka! Väzenie. Hrozba. Spoločná hrobka.

32 /4711/ 6. 8. 2016

Písmenková záhada

Monika Papová, 4. 2, ZŠ

Deti sa často hrávajú hru, ktorú menujeme Na písmenko, na písmenko. My v mojej rodine sme sa tú hru často hrávali so starou mamou, mojím bratom, bratrancom a sesternicou. Hra sa hrá tak, že si jeden hráč zamyslí nejaký predmet v miestnosti, kde sa hrá, a povie iba jeho začiatočné písmenko. Účastníci hry hádajú, ktorý predmet im zadal ten hráč, a kto uhádne, je víťazom, a potom zadáva nasledujúci predmet. Môj brat si raz zamyslel na písmenko P. My všetci sme usilovne hádali až do večera, a nemohli sme uhádnuť. Hádali sme na P a napočitovali sme: Paľko, pyžamo, polica, palica, pušika a iné. Nakoniec sme sa už všetci nahnevali, že nemôžeme uhádnuť zadané slovo. A náš Janko celý veselý, že sme neuhádli, nakoniec prezradil, že to bol prach. My sme sa všetci museli zasmiať na tom, že sa vlastne prach ani nevidí ako predmet.

15. októbra v Pivnici

Najstarší člen mojej rodiny

Naďa Valentová, 3. 1, ZŠ maršala Tita v Padine

Môj otec Števo je v našej rodine najstarší. Má štyridsaťjeden rokov, krátke čierne vlasy a hnedé oči. Vždy sa usmieva. Je najvyšší a najtlstejší člen mojej rodiny. Môj otec je starostlivý a veľmi chce žartovať. Takmer vždy je veselý. Keď som bola menšia, môj oco ma nosil na pleciach a ja som pritom kričala a bála som sa, že mu spadnem. No nikdy sa to nestalo, lebo otec to nedovolil, a preto ma silno držal. Až dodnes je veľmi opatrný. Milujem svojho otca veľmi, ako aj ostatné deti milujú svojich otcov. To však neznamená, že neľúbim aj moju mamu. Mám ich rada rovnako. Anita Turčanová, piatačka, ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Mário Salčák, 4. 2,

www.hl.rs

Denis Šuster, šesťročný , Pivnica

Z leta pomaly ubúda… Prázdniny sa krátia. Ešte jeden mesiac – a je po nich. No aj napriek tomu máte ešte dosť času na seba a kamarátov. Keď ste spolu, hráte aj nejaké hry? Kamaráti z Padiny navrhujú hru Na písmenko, na písmenko, pri ktorej neraz vzniknú rôzne zaujímavé a zábavné príhody. Lalitskí žiaci opisovali členov svojej rodiny a pivnickí žiaci a škôlkari nám zaslali pekné ilustrácie. Tak neprehliadnite Detský kútik a aj pri ňom sa dobre zabavíte a možno aj inšpirujete niečo tvoriť. Krásne zvyšné chvíle leta, kamaráti!

ivnici

ZŠ 15. októbra v P

Informačno-politický týždenník

Natália Rauzová,

šesťročná, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLV 6. augusta 2016 Číslo

15 /1921/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Lacnejšia sója, sójové výlisky i kukurica

Protiľadovcové siete – najspoľahlivejšia ochrana ovocných N sadov

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 25. do 29. 7. 2016 bol tovarový obrat pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší o 14,87 %. Zaujímavé je, že finančný obrat bol až dvojnásobne väčší. Záujem bol predovšetkým o drahšie poľnohospodárske komodity, predovšetkým o sóju. Ľubica Sýkorová Cena sóje v uvedenom období bola 45,10 din./kg (41,00 din./kg bez DPH), čo je o 1,50 Nová pokrajinská vláda pokračuje s investovaním do poľnohospodárstva. din./kg alebo o 3,53 % menej ako pred tromi Nový pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo Vuk Radojević vyzýva týždňami. poľnohospodárov, aby sa prihlásili na súbeh, ktorý je stále otvorený a poskytuje Zlacneli aj sójové výlisky, ktoré sa predávali finančné prostriedky na kúpu protiľadovcových sietí. po 51,84 din./kg (43,20 din./kg bez DPH). Táto cena bola až o 10 % nižšia ako pred a tieto účely je ešte Podľa názoru väčšiny tohto roku opravným siedmimi týždňami. k dispozícii šesťde- odborníkov protiľadovco- rozpočtom pokrajiny Cena kukurice na začiatku uvedeného siat miliónov dinárov vá ochrana pomocou ra- bude zabezpečené, aby obdobia bola rovnaká ako v predcháa súbeh je otvorený do 30. kiet nemá dostatočne dob- súbehy, o ktoré majú dzajúcom týždni – 20,46 din./kg (18,60 septembra 2016. Vojvodinskí ré výsledky a ovocné sady vojvodinskí poľnohospodin./kg bez DPH). Už ku koncu týždňa poľnohospodári by podľa a porasty môžu v úplnosti dári mimoriadny záujem, zlacnela na 18,00 din./kg bez DPH, názoru Vuka Radojevića mali ochrániť iba protiľadovco- boli predĺžené. Dodatočné no aj napriek nižšej cene nikto o využiť možnosť uchádzať sa vé siete. Veľmi často sme financie budú zabezpečené kukuricu neprejavil záujem. o veľmi výhodné úvery v Po- svedkami, že protiľadovcové aj na súbehy pre sklady, chlaStabilná, no nízka cena pšenice krajinskom fonde pre rozvoj rakety nie sú schopné úplne diarne, zavlažovacie systémy neteší jej pestovateľov. V uvedepoľnohospodárstva a po re- rozbiť hroziace ľadovcové s výkopom studní a iné. nom období sa na novosadskej burze pohybovala od 14,50 alizácii investície následne oblaky. Okrem zaobstara... do 15 din./kg (cena bez sa uchádzať o nenávratné nia protiľadovcových sietí Koncom júla Ministerstvo DPH) v závislosti od kvafinančné prostriedky v Po- je potrebné aj poisťovanie poľnohospodárstva a ochrany lity zrna. Na svetovom krajinskom sekretariáte pre ovocných sadov, či porastov životného prostredia Srbska trhu cena pšenice poľnohospodárstvo. Po zís- poľnohospodárskych kultúr, taktiež vypísalo súbeh na pripotravinárskej kaní týchto financií ich budú pretože v dnešných časoch delenie subvencií na založenie mierne stúpmôcť vrátiť Pokrajinskému je počasie nevyspytateľné. viacročných ovocných sadov, treba podať la. ○ fondu a zostatok úveru spláPokrajinská administratíva viniča a chmeľu. Na súbeh sa najneskôr do

cať v stanovených lehotách. Tajomník pre poľnohospodárstvo taktiež vyzýva lokálne samosprávy, aby pomohli spolufinancovať platy pre strelcov, ako aj kúpu protiľadovcových rakiet.

už dlhé roky uhrádza do 60 % finančných prostriedkov za kúpu protiľadovcových sietí. Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo s týmto opatrením bude pokračovať aj v budúcom roku. V septembri

môžu prihlásiť fyzické osoby – nositelia komerčných poľnohospodárskych gazdovstiev, podnikatelia a právnické osoby – poľnohospodárske družstvá, vedeckovýskumné organizácie, školy... Žiadosť

31. augusta 2016, bližšie informácie sa nachádzajú na oficiálnej webovej stránke Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska. ○

Z obsahu Investovanie je nevyhnutné

Pšenica je čosi, čo mám rád Str. 2

Str. 3

Ako bojovať proti nádorovitosti viniča? Str. 5

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

V OBEDSKEJ BARE PREZENTOVALI MULTIFUNKČNÉ EKOLOGICKÉ VOZIDLO

Investovanie je nevyhnutné plánom pre Obedskú baru je definované uchovanie jej prírodných hodnôt, ako aj dlhoročný program ochrany, ktorý sa vzťahuje aj na revitalizáciu močaristých a vodných oblastí. V tom procese by podľa slov predstaviteľov podniku Vojvodinašume, ktorý spravuje túto prírodnú rezerváciu, používanie obojživelného vozidla s náradím na stínanie vodných

Jasmina Pániková

chránených krajinných oblastiach by sa, vzhľadom na ich význam zachovania biodiverzity, malo prihliadať na všetko, teda aj na to, akým spôsobom sa vykonávajú bežné práce, akou je povedzme kosenie vegetácie. V najstaršej chránenej oblasti v našej krajine a jednej z najstarších všeobecne vo svete – v Obedskej bare – by túto problematiku mali doriešiť kúpou špeciálneho obojživelného vozidla, ktoré nedávno aj prezentovali v tejto chránenej oblasti. Toto multiTakýto stroj u nás zatiaľ vlastní iba funkčné eko- jedna chránená oblasť logické vozidlo s náradím je určené práve na stromov a inej vegetácie, ako prácu v oblastiach zarastených aj vyberanie usadenín z dna, vodným rastlinstvom. významne prispelo k ochrane Osobitným priestorovým perly prírody, akou je aj Obedská bara. Predstaviteľka VP Vojvodinašume Ivana Vasićová, ktorá je poverená ochranou životného prostredia, počas prezentácie zdôraznila, že vo Vojvodine je iba jedno Kedysi tu hniezdilo zhruba špecializované 60-tisíc párov vtákov

ochrany prostredia, aj presvedčiť verejnosť, že sa do ochrany prírody musia vkladať prostriedky a zvlášť do ramsarských lokalít, „Špeciálne vozidlá sú nevyhnutné akou je aj Obedská pre chránené oblasti,“ uzhodli sa predstavitelia pokrajinskej vlády, ústavu bara. Zdôraznil, že výsledky dlhoročnej a VP Vojvodinašume. práce v tejto oblasti obojživelné vozidlo, ktoré je vo sú viditeľné v návrate ibisovca vlastníctve chránenej oblasti hnedého (srb. crni ibis), ktorý Palić. Podľa jej slov toto vozidlo tu naposledy hniezdil pred 60 by mala vlastniť každá chrá- rokmi, a po 26 rokoch sa sem Obojživelné vozidlo je prispôsobené práci v chránených oblastiach prírody a súčasne je jedno z najlepších riešení na tie účely. Pri pohybovaní po vlhkých prostrediach toto vozidlo nezapríčiňuje osobitný tlak na povrch zeme a vegetáciu, zatiaľ čo je zaťaženie počas práce na suchom podklade rovnaké pritlačeniu, ktoré zapríčiní osoba priemernej váhy. Jej základnou funkciou je kosenie vodnej vegetácie a vynášanie z vody. Vyrába ho švédska spoločnosť Uniwab, ktorá svoje stroje distribuovala do viac ako 50 krajín. Špeciálne obojživelné vozidlo sa dodáva s ekologicky biologicky rozložiteľným olejom. Vďaka špeciálnej technológii objem nádrže je iba 19 l. So základnými prípojkami stoji od 100- do 150-tisíc eur. nená oblasť, keďže sa ukázalo ako veľmi efektívne, a zároveň vyjadrila očakávanie, že v blízkej budúcnosti aj VP Vojvodinašume bude môcť kúpiť také vozidlo. S l o b o d a n Lekná sú neoddeliteľnou časťou Obedskej Puzović, po- bary (Foto: V. Bolehradská) mocník riaditeľa Pokrajinského ústavu pre vrátil aj veľmi zriedkavý druh ochranu prírody, pozname- lyžičiara bieleho (srb. čaplja nal, že ich cieľom je, okrem kašikara). ○

6. 8. 2016 • 32 /4711/

POĽNOHOSPODÁR A VEĽKOVÝROBCA PAVLE NENADOVIĆ, VOGANJ

Pšenica je čosi, čo mám rád Oto Filip

ž pred štartom tohtoročnej žatvy pšenice poľnohospodárski experti upozorňovali, že výrobcovia tejto obilniny budú mať ďaleko od prechádzky ružovým sadom. Príčin je mnoho, od tých objektívnych, ako bolo počasie, ktoré plodine najprv nežičilo, aby sa potom a nakoniec umúdrilo, po subjektívne, reprezentované najmä spôsobom prístupu pôdohospodárov k pestovaniu plodín, konkrétne ich výrobe. To často znamenalo i voľbu nedeklarovaných osív, taktiež orientáciu na menej kvalitné sorty. Výsledky žatvy akoby takmer do bodky potvrdili odhady známeho odborníka prof. Dr. Miroslava Maleševića, ktorý pred vyše mesiacom odkazoval, že možno očakávať slušné výnosy, nie však aj dobrú cenu. V duchu toho trhového: čoho je viac, platí sa menej. Presne na to poukazoval aj riaditeľ novosadskej Hospodárskej burzy Žarko Galetin, keď uviedol údaj, že sú na svetovom trhu obrovské zásoby pšenice už niekoľko rokov zaradom. Je po žatve, kiežby bolo aj po problémoch. Z vyššej úrody je málo potešenia, jednak pre skutočne nízku cenu uvedenej obilniny, jednak preto, že sa tá ešte stále nevykupuje a neplatí podľa kvality. Tradične to majú najťažšie, sú na tom najhoršie malí výrobcovia. Čo však tí veľkí? Ako sa k pšenici stavajú, uprednostňujú ju aj vtedy, keď iné plodiny dokážu poskytnúť väčší zisk? Viaceré odpovede na takéto a podobné dilemy poskytol poľnohospodár z dediny Voganj neďaleko Rumy Pavle Nenadović. Začnime tými základnými údajmi... – Poľnohospodárstvom sa zaoberám už roky: obrábam okolo osemsto jutár pôdy, z čoho je asi polovica plôch pod pšenicou, nielen v tomto, ale aj v uplynulých rokoch. Je to čosi, čo mám rád, čo viem, čo sa mi darí. Tým nechcem o sebe povedať, že som mimoriadne múdry či len tak úspešný. Najskôr ide o to, že mi nikdy nie

je ľúto vkladať do tejto obilniny všetko to, čo potrebuje. Snažím sa teda zabezpečiť najkvalitnejšie osivo, maximálne dávky minerálnych hnojív, iné, čo možno brať ako predpoklad úspešnej výroby. Najhorší sú výrobcovia, ktorí vkladajú zväčša neopodstatnené nádeje do roka a úrody, nič nekonajú v smere zlepšiť produkciu, aby sa potom, na sklonku roka buchli po čele a povedali si: Mal som k tomu pristupovať inak, viac do pšenice investovať. Čiže z agrotechnických a ostatných opatrení treba vyťažiť maximum, všetko, čo sa dá? – Úspešnú výrobu si bez toho nemožno predstaviť. Vlani som napríklad na jednej z parciel mal výnosy jedenásť ton po hektári. A navyše, dvesto hektárov som mal výnosy takmer desať ton po hektári (9,7 ton), čo aj mňa prekvapilo. Tým skôr, že sa vlaňajšie opatrenia až tak výrazne nelíšili od tých predvlani, v roku 2014 či predtým, a produkcia pritom veľmi stúpla. Jediné dve veci, na ktoré my poľnohospodári nemôžeme vplývať alebo aspoň nie dostatočne, sú počasie a cena. Iné aspekty výroby sú na nás. Mojím základným, povedal by som aj

je jej najviac, všetci sa hnevajú na obchodníkov a priekupníkov. Veď treba počkať, kým zas stúpne na pätnásť, sedemnásť, dvadsať dinárom. Vtedy tým rozhorčeným kladiem jednoduchú otázku: Keď sa vyberiete na chýrečný rumský jarmok každého tretieho

Pavle Nenadović

v mesiaci, zaplatíte tam za niečo dvesto dinárov, keď to isté môžete niekde inde kúpiť za sto? Je to základný ekonomický návod: každý sa snaží čím lacnejšie kúpiť a drahšie predať.

Niektoré žitné polia boli v Srieme pred žatvou aj takéto

jediným cieľom je vyrobiť čím viac ton po hektári. Dakedy tá úroda bude stáť viac, inokedy menej, no akýmsi pravidlom je, že by sa pšenica nikdy nemala či nesmela predávať počas žatvy. To kolísanie cien neraz spôsobuje vlny rozhorčenia? – Keď cena pšenice klesne kdesi nad desať dinárov za kilogram a

Vzhľadom na to, že sa rozprávame tesne pred začiatkom žatvy a odhadovaná cena je približne šestnásť alebo sedemnásť dinárov za kilogram, ako sa z aspektu vašej ekonomickej logiky dívate na ňu? – Zdá sa mi, že sa privčas rozprávame o cene. Tým skôr, že sme v posledných dňoch pred žatvou,

III

že sa očakávajú nestabilné poveternostné podmienky, dokonca niektorí oznamujú aj možné živelné pohromy. Ja neviem, ktorá by bola tá želaná cena až do chvíle, kým sa žatva celkom neukončí, žito nebude uskladnené. Odhadovaná cena je veľmi nízka, mám dojem, že ňou nemožno pokryť ani základné vklady. Veľké výnosy si žiadajú aj veľké investície. Mojím prvým cieľom je, aby sme žatvu zdolali včas, čím kvalitnejšie, aby sa všetko, čo sa dá, ocitlo v silách. Jasné je, že cena v letných mesiacoch bude nízka, čo je dominantná prax platiaca celý rad rokov za nami. Cena však na jeseň zákonite a nutne stúpne. Aj preto, lebo sa mi zdá, že je dosť rozlôh s úrodou nekvalitnou, takou, v ktorých kombajn nemá čo hľadať. Tým výrobcom nepomôže, ani keby cena bola tridsať dinárov za kilogram. Ja som tej svojej zabezpečil trojnásobnú ochranu, takže úmerne tomu očakávam aj výnosy. Vlani bolo zaujímavé to, že takmer všetci, ktorí sa extrémne starali o úrodu, ale aj ostatní, mali dobré výnosy. V tomto roku to už ale neplatí. Čo však pridať na záver? – Zdá sa mi, že každé leto zažívame lov v nekalých vodách, keď sa obchodníci snažia na cene základnej obilniny zarobiť čím viac, predtým, než sa začne šplhať nahor. Som toho názoru, že by pšenicu na komerčné účely nemali siať pestovatelia, ktorí jej nedoprajú potrebnú ochranu a iné opatrenia, ale ani tí, ktorí nemajú istého kupujúceho s možnosťou triediť ju podľa kvality. Som presvedčený, že niet úspešnej výroby pšenice bez adekvátnej ochrany. Keď ide o mňa, mám známeho kupujúceho – Žitopromet v Rume. S touto spoločnosťou som sa dohodol o sortimente, zvolil som vysokokvalitné sorty, je tu aj dohoda úrodu osobitne uskladniť. V prípade toho podstatného – ceny – jasné je, že počkám niekoľko mesiacov, kým sa nezvýši. Práve tak, ako aj počas mnohých rokov za mnou, – odkazuje veľkovýrobca pšenice z Vognja. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Pozor na druhú generáciu obaľovača jabloňového Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

otýľ obaľovača jabloňového (Cydia pomonella: Tortricidae, Lepidoptera) je tmavosivej, hnedej farby, podobnej ako kôra jablone. V rozpätí krídel meria 14 – 22 mm. Predné krídla sú popolavo-sivé alebo fialovo-sivé s veľkým počtom tmavých priečnych čiarok. Na konci krídla sa nachádza „zrkadielko“ – charakteristická tmavá škvrna ohraničená medovo lesklým pásikom. Vajíčko je ploché, oválne, priezračné biele. Vyliahnutá larva je biela, neskôr bledoružovkastá. Hlava je najprv svetlohnedá a v posledných dvoch instaroch hnedočierna. Odrastená larva meria 18 – 20 mm. Kukla je tmavohnedej farby 9 – 10 mm dlhá. Húsenica prezimuje v bielom kokóne v rôznych úkrytoch, najčastejšie v puklinách kôry na kmeňoch jabloní. Kuklenie prebieha na začiatku kvitnutia jabloní. Motýle sa začínajú objavovať začiatkom alebo v polovici mája, keď jablone už odkvitli. Motýle sú aktívne v noci pri teplote nad 15 °C. Po oplodnení samičky kladú vajíčka na mladé plody, okolité listy alebo letorasty. Jedna samička 1. generácie nakladie okolo 20 vajíčok, samička 2. generácie okolo 80 vajíčok. Po 6 až 12 dňoch v závislosti od teploty sa liahnu húsenice. Vyliahnutá larva sa pohybuje a vyhľadáva vhodné miesto zavŕtať sa do jablka. Vyhovuje jej miesto, kde sa dotýkajú dva plody. Húsenice sa najprv živia v povrchových vrstvách plodu tesne pod pokožkou a len po prvom zvliekaní vyžierajú chodbu smerom k jadrovníku. V jednom plode je obyčajne len jedna húsenica, ale niekedy môžu byť aj 2 – 3. Veľmi často húsenica opúšťa napadnutý plod a zavŕta sa do ďalšieho. Vývoj húsenice trvá približne 4 týždne, počas

vývoja sa 4-krát zvlieka. Dorastené húsenice opúšťajú plody a vyhľadávajú vhodné miesta na kuklenie. Najčastejšie sa kuklí v štrbinách kôry kmeňa jabloní.

húseníc tejto generácie trvá kratšie, lebo sú v tomto období vyššie teploty. Už začiatkom augusta húsenice dospievajú a vytvárajú si kokóny, v ktorých prezimujú.

Feromónový lapač na obaľovača jabloňového

Ak sú kmene hladké, tak potom v pôde okolo kmeňov. Motýle druhej generácie sa objavujú začiatkom júla a často prichádza k prelínaniu náletu prvej a druhej generácie. Oplod-

Motýle obaľovača jabloňového vo feromónovom lapači

nené samičky kladú vajíčka na už dozrievajúce plody. Vyliahnuté larvy sa vžierajú do plodov. Vývoj

ŠKODLIVOSŤ Obaľovač jablčný je najvýznamnejší škodca jabloní nielen u nás, ale v celom svete. Húsenice tohto druhu poškodzujú plody, vyhrýzajú do nich chodby, ktoré smerujú k jadru. Chodby sú plné čierneho trusu, a preto tento symptóm nazývame červivosť jabĺk. Napadnuté jablko poznáme podľa vstupného otvoru larvy na plode, ktorý je vyplnený suchým, červenkastým trusom. Malé plody napadnuté prvou generáciou škodcu opadávajú. Plody napadnuté v lete druhou generáciou predčasne dozrievajú a opadávajú. Veľmi často napadnuté plody bývajú infikované hubou Monilia spp., ktorá sa pri uskladnení aj ďalej rozširuje. Trhová hodnota napadnutých plodov je veľmi znížená. Okrem na jabloniach škodí aj na hruškách, orechu a marhuliach. OCHRANA Nepriama ochrana proti tomuto významnému škodcovi jabloní spočíva v zakladaní sadov vzdialených aspoň 100 metrov od miest liahnutia sa motýľov, ako sú záhrady, sklady ovocia a podobne. Významná je aj podpora

prírodných nepriateľov, ktorých má obaľovač veľmi veľa, a to ozeleňovaním medzí a nepoužívaním širokospektrálnych insekticídov. Na záhradkách efektívne je možné znížiť populačnú hustotu tohto škodcu pomocou chytacích pásov z vlnovitého papiera. Tieto pásy pripevňujeme na kmene jabloní pre prvú generáciu v máji a pre druhú v júli. Dospelé húsenice vyhľadávajú miesta na kuklenie, zaťahujú sa do vlnovitého papiera a ak načas strhneme tieto pásy (pre prvú generáciu v polovici júna a pre druhú po zbere jabĺk) a spálime ich, zničíme tak aj veľké množstvo húseníc. Ich populáciu môžeme znížiť aj zberom opadnutých jabĺk napadnutých 1. generáciou škodcu v júni. Priama ochrana sa môže robiť biologickými a chemickými prípravkami. Aj pri jednej, aj pri druhej metóde dôležitý je termín ochrany. Ten sa môže určiť na viac spôsobov, najviac sa využíva sledovanie náletu motýľov do feromónových lapačov a sledovanie výskytu a vývoju nakladených vajíčok obaľovača v sade. Na základe počtu a vývojovej fázy vajíčok môže sa presne stanoviť termín aplikácie insekticídov z rôznych skupín. Z chemických insekticídov využívajú sa insekticídy z rôznych skupín. Insekticídy regulátory rastu aplikujú sa na začiatku znášania vajíčok. Insekticídy zo skupiny pyretroidov aplikujeme v čase pred liahnutím húseníc a insekticídy zo skupiny organofosfátov a karbamátov vtedy, keď sú vyliahnuté 1 – 3 % húseníc. Pri intenzívnom napadnutí sa musí aplikácia opakovať. Z biologických prípravkov najviac sa využívajú prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis, ktoré majú účinnosť 80 – 85 %, ale neničia prírodných nepriateľov. Aplikácia týchto prípravkov je vo fáze vývoja vajíčka označeného ako fáza „červeného prstenca“ až „čiernej hlavičky“. V Európe sa využívajú prípravky na báze vírusu granulózy obaľovača jabloňového. V poslednom čase sa veľmi úspešne využíva metóda metenia samčekov po○ mocou feromónov. Foto: J. Tancik

6. 8. 2016 • 32 /4711/

VINOHRADNÍCTVO

Ako bojovať proti

nádorovitosti viniča?

Ľubica Sýkorová Na dreve viniča sa často prejavujú rôzne príznaky chorôb. Preto by pestovatelia mali venovať zvýšenú pozornosť zdravotnému stavu viniča už pri jarnom reze a počas celého vegetačného obdobia kry pravidelne kontrolovať.

6. – 12. 8. 2016

POČASIE

ri výskyte bakteriálnej nádorovitosti – Agrobacterium tumefaciens (srb. rak korena vinove loze) ide väčšinou o ojedinelé alebo ohniskové nevyliečiteľné ochorenie krov. Charakteristickým znakom je vytváranie nádorov na hlave kra, koreňovom kmeni, na kmeni, ramene, prípadne aj na jednoročnom výhonku. Nádory sa vytvárajú po infekcii baktériami na mechanicky alebo mrazom poškodených miestach kôry. Zo začiatku je povrch nádorov hladký, svetložltý, šťavnatý a hubovito mäkký. Neskôr je povrch nerovnomerný a hrboľatý. Nádory hnednú, na ich povrchu sa vytvára korkovité pletivo, ktoré tvrdne. Listy napadnutého viniča žltnú. Na jeseň nádory zaschýnajú, v zime odumierajú a rozpadávajú sa. V nasledujúcom roku sa tvoria nádory na okrajoch nádorov z predchádzajúceho roka. Najnáchylnejšie sú mladé korene od 1 do 5 rokov. Napadnutý vinič má chorobný vzhľad a obmedzený rast. Výška úrody a jej kvalita klesá,

drevo zle vyzrieva. Baktérie sa cez poranené miesto dostávajú do pletív, kde sa aktivizujú. Potom cez cievne zväzky prenikajú do celej rastliny. Hovoríme o systémovej infekcii. Výsledkom je ďalšie vytváranie nádorov a postupné odumieranie krov. Šírenie nákazy podporuje aj infikované náradie, ako sú nožnice, pílka, rýľ a podobne, a to najmä za vlhkého počasia. Infekcia sa môže prenášať aj z pôdy pri jej obrábaní a poranení podzemnej alebo nadzemnej časti viniča. Pretože sa choroba prenáša aj množiteľským materiálom, neodporúča sa kupovať štepy viniča od neregistrovaných množiteľov. S nádorovitosťou sa častejšie stretávame v rokoch nasledujúcich po zime so silnými a dlhotrvajúcimi mrazmi. Ak baktérie preniknú do cievnych zväzkov rastlín, spôsobia systémovú nákazu, ktorá zvyčajne končí uhynutím napadnutých krov. Nebezpečnosť a zákernosť ochorenia spočíva aj v tom, že sa môže šíriť aj pomocou chorého, ale bezpríznakového množiteľského materiálu.

OCHRANA – používať iba zdravý rozmnožovací materiál – pri obrábaní musíme dbať, aby sa kry neporanili – chrániť vinič pred poškodením mrazmi – udržiavať vinič v dobrom kondičnom stave – odstrániť všetky kry podozrivé z nákazy – z napadnutých parciel nebrať množiteľský materiál Keďže bakteriálna nádorovitosť viniča patrí medzi závažné ochorenia, ktorú prakticky nemožno vyliečiť, najdôležitejšími zostávajú preventívne agrotechnické opatrenia na zamedzenie šírenia tejto choroby vo výsadbách viniča. Dôležitá je najmä výroba zdravého množiteľského materiálu z neinfikovaných materských rastlín, čomu by mal predchádzať ich dôkladný výber a testovanie. Pri mladých výsadbách je najlepšie napadnuté kry vykopať a spáliť. V starších výsadbách môžeme choré jedince zlikvidovať alebo dočasne

ponechať vzhľadom na ešte dobrú úrodnosť pri dodržiavaní sanitárnych opatrení. Bakteriálna nádorovitosť sa vyskytuje aj na ostatných ovocných druhoch, no najväčšie škody spôsobuje na viniči, slivkách, jabloniach, hruškách a marhuliach. VEDELI STE? Veľmi podobné príznaky ako pri nádorovitosti na dreve viniča spôsobuje aj biela hniloba viniča – Metasphaeria diplodiella. Kôra sa v dôsledku infekcie pozdĺžne trhá a odlupuje v pásoch. Na týchto miestach sa vytvárajú nádorčeky. Poškodenie dreva je len lokálne a nedochádza k systémovému napadnutiu rastlín. To umožňuje odstránenie napadnutých častí kra a jeho regeneráciu. Huba najviac poškodzuje bobule, hrozno pred hnitím dostáva belavé zafarbenie, pri modrých odrodách hnedé. Bobule mäknú, scvrkávajú sa a hnijú. Táto huba pretrváva aj v pôde. Najlepšie podmienky na jej šírenie sú od júla až do dňa zberu, najmä po krupobití, keď dochádza k poškodeniu viniča. K infekcii však nedochádza každý rok. Ihneď po krupobití môžeme použiť napr. Folpan 50 WP alebo Captan 50 WP. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

19˚ | 31˚

18˚ | 29˚

16˚| 29˚

16˚ | 30˚

17˚ | 30˚

17˚ | 29˚

16˚ | 30˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZELENINÁRSTVO

Fyziologické poruchy rajčiakov Ľubica Sýkorová

V letných mesiacoch, keď prevláda horúce a suché počasie, sa častejšie na pestovanej zelenine – najmä na rajčiakoch a paprike vyskytujú rôzne fyziologické choroby. Príčinou ich výskytu najčastejšie býva neharmonická výživa a nepriaznivé poveternostné podmienky.

yziologické poruchy sa prejavujú žltnutím listov, chlorózou, nekrózami na listoch, kvety sa neopelia, kvetné puky po opelení opadávajú, mení sa habitus rastlín. Plody sa môžu deformovať, objavujú sa na nich nekrotické škvrny, mení sa forma a farba plodov. HNILOBA ŠPIČIEK PLODOV RAJČIAKOV Príčinou tohto ochorenia je neharmonická výživa, hlavne s narušeným príjmom vápnika z pôdy a nedostatkom vlahy v období intenzívneho rastu. V mnohých prípadoch je to aj odrodová vlastnosť. Na odstránenie tejto choroby stačí rovnomerná závlaha v období sucha a postreky listovým hnojivom s vyšším obsahom vápnika v 7- až 10-dňových intervaloch. Hniloba špičiek plodov rajčiakov sa prejavuje vo forme

pravidelných, pomerne veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Na vzniknutých škvrnách sa druhotne objavujú rôzne hubové povlaky, preto hnilobu špičiek plodov mnohí pestovatelia považujú za ochorenie hubového pôvodu a často na ochranu používajú fungicídy. Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým na pôdach výdatne hnojených dusíkom a draslíkom. Tieto živiny brzdia príjem vápnika, ktorého síce v pôde môže byť dostatok, no pre rastliny nie je prístupný. Hnilobu špičiek plodov rajčiakov si v praxi pestovatelia často zamieňajú aj s alternáriovou škvrnitosťou, vyvolávanou hubou Alternaria solani, ktorá do plodov preniká zvyčajne cez stopky plodov. ZVINOVANIE LISTOV RAJČIAKOV Ide o reakciu na poveternostné podmienky, hlavne na vysoké teploty a nízku vzdušnú vlhkosť.

SLNEČNÝ ÚPAL K poškodeniu plodov silným slnečným žiarením najčastejšie dochádza pri náhlej zmene počasia, keď sa po niekoľkodňovom zamračenom alebo daždivom počasí náhle oteplí a výrazne sa zvýši intenzita slnečného žiarenia. Ohrozené sú najmä tie plody, na ktoré po odstraňovaní zálistkových výhonkov začalo svietiť horúce slnko.

Náchylné sú najmä univerzálne odrody, určené na poľné a skleníkové pestovanie. Sú náročnejšie na vyššiu vzdušnú vlhkosť, preto sa v poľných podmienkach bránia nadmernému odparovaniu vody zvinovaním listov.

PESTOVANIE EXOTICKÝCH RASTLÍN

Schizandra čínska Ľ. Sýkorová

Čo je schizandra čínska? Zdravé plody pre večnú mladosť, ovocie piatich chutí, dodáva ľudskému organizmu vitalitu, harmóniu a zdravie. Plody chutia sladko, kyslo, slano, horko a zároveň ostro. Päť rôznych príchutí predstavuje tradičné predstavy o piatich hlavných zdrojoch energie tela.

alé červené plody sú vo svete čoraz obľúbenejšie, u nás si ešte stále hľadá svojich priaznivcov. Schizandra čínska (Schisandra chinensis (Turcz.) Baill.), srb. šisandra – kineska ribizla je atraktívna, zaujímavá popínavá rastlina. Zimuje vonku, na jeseň jej opadajú listy, má rada polotieň. Plody sa podobajú na pekné veľké strapce ríbezlí. Je to opadavá drevitá a mrazuvzdorná liana z oblasti Ďalekého východu. Pochádza z Číny a Japonska. Liečivé látky sú prirovnávané k účinkom ženšenu.

Patrí medzi liany s ovíjavou pravotočivou stonkou. Je 8 – 15 m dlhá. Nemá žiadne špeciálne nároky na pestovanie. Pre svoj silný rast potrebuje opornú

PRASKANIE POKOŽKY PLODOV Dochádza k nemu obyčajne vtedy, keď po dlhšie trvajúcom suchom období rastliny výdatne zavlažíme alebo napadne veľké množstvo zrážok. Praskaniu môžeme zabrániť pravidelným zavlažovaním rastlín v období sucha.

konštrukciu podobne ako napr. vinič alebo plamienok. Biológia kvitnutia je trochu zložitá. V prirodzených podmienkach sa vyskytujú rastliny dvojdomé aj jednodomé. V niektorých rokoch sa stretávame iba so samčími, v iných rokoch aj so samčími a samičími jedincami. Šľachtením bola vytvorená aj samoplodá odroda. Rastlina najskôr vytvorí v spodnej polovici samčie kvety a neskôr v hornej polovici samičie kvety. V prvých rokoch sa

ZELENÝ PRSTENEC NA PLODOCH Výskyt zeleného prstenca na plodoch rajčiakov je predovšetkým odrodovou vlastnosťou, ale intenzitu príznakov zvyšuje aj neharmonická výživa rastlín, vysoké teploty a silné slnečné žiarenie.  na menších rastlinách vytvorí len málo samičích kvetov, a preto sa zo začiatku nevyvinie veľa plodov. Na základe skúseností pestovateľov sa množstvo plodov upraví až po niekoľkých rokoch, keď je rastlina vzrastenejšia. Ak sa vysadia dve rastliny schizandry, podporuje to tvorbu plodov. Zberová zrelosť je v septembri až v októbri. V domácich podmienkach sa plody vďaka svojmu vysokému obsahu vitamínov a minerálov využívajú najmä ako prirodzený a najmä čisto biologický multivitamínový a multiminerálny doplnok stravy. Táto vitamínová bomba je prirodzenou prevenciou proti chrípke a nachladnutiu. Nezanedbateľný význam má aj estetické hľadisko, nakoľko táto popínavá liana je veľmi elegantná. Jesenná prítomnosť plodov vyzdvihuje jej atraktivitu, je to úžasná kombinácia okrasnej a úžitkovej formy.  Foto z internetu

6. 8. 2016 • 32 /4711/

TIETO TIPY VÁM UŠETRIA PENIAZE

Všetko, čo by ste mali vedieť o praní

oderné práčky sú ekologické i ekonomické. V priemere spotrebujú o 20 % menej vody a o štvrtinu menej elektriny ako tie spred desiatich rokov. Spredu alebo zvrchu? Vo všeobecnosti platí, že horné plnenie je vhodné pre práčky umiestnené v menšom priestore, kde by bolo otváranie predných dvierok komplikované. Na druhej strane aj spredu plnené práčky dokážu šetriť miesto. Existujú totiž modely s hĺbkou aj pod 45 cm. Spredu plnené práčky sa hodia ako vstavané spotrebiče do kuchynskej linky a majú väčšiu kapacitu na bielizeň. Spotreba energie a vody. Spotrebu vody uvádzajú vý-

robcovia v počte litrov za rok. Je to priemerná hodnota pre štatisticky určený priemerný počet pracích cyklov 220 za rok. Úsporné práčky s kapacitou do 6 kg bielizne spotrebujú približne 9 400 až 9 900 litrov vody ročne, teda asi 45 litrov na cyklus. Kapacita práčky. Viete, koľko bielizne môžete do práčky naložiť na jedno pranie, aby nevydávala divné zvuky? Hmotnosť sa pohybuje od 3 do 10 kg v suchom stave. Pre štvorčlennú rodinu je obvyklé množstvo 6 kg. Prevádzka práčky je oveľa úspornejšia a ekologickejšia, ak využívate väčšinu jej kapacity. Pri použití

DOVOLENKOVÁ ATMOSFÉRA DOMA!

Stačí pár malých zmien

everíte, že aj uprostred štyroch stien môžete zažiť dovolenkovú atmosféru? Stavte na bielu, modrú, červenú a budete mať pocit, že počujete kŕdeľ čajok a šumenie mora. 3 hlavné farby: modrá, červená, biela Základné materiály: drevo, ľan, bavlna, kamene Hravé farby a vzory. S prímorskou dovolenkovou atmosférou sa jednoznačne spája biela, modrá, červená a množstvo úžasných dekorácií, ktoré vo vás navodia pocit pohody. Nemusí ísť iba o vankúšiky s týmto motívom, ale aj porcelán alebo rôzne rybárske siete, laná či drevené miniatúry lodí. Stavte na pruhy. Ak je červená pre vás príliš výrazná, pokojne ostaňte iba pri modrej

a bielej. Hoci ide len o dve farby, nuda vám nehrozí. Využite pruhy ako hlavný vzor, ktorý dodá interiéru potrebnú dynamiku. Na steny zaveste obľúbené dovolenkové fotografie alebo obrazy, ktoré dotvoria útulnú atmosféru.

Hand made osvetlenie. Chystáte posedenie v záhrade alebo na balkóne a nemáte ešte doriešené osvetlenie? Zaobstarajte si väčšie fľaše na zaváranie a vložte do nich kahančeky alebo menšiu sviečku. Nový svietnik ešte skrášlite mušľami a drobnými dekoráciami. 

programu pre polovičnú náplň je spotreba na 1 kg bielizne zväčša vyššia ako pri programoch pre plnú náplň. Pozor na preplnený bubon! Prací prášok sa v ňom nemusí dobre rozpustiť, miešanie je menej účinné a bielizeň ostáva viac pokrčená.

Potrebné funkcie. Zamerajte sa hlavne na pranie a odstreďovanie. Aj iné funkcie pri výbere prinášajú komfort v praní. Napríklad odložený štart nastaví cyklus tak, aby bol ukončený vtedy, keď môžete bielizeň vešať. A sprchovanie bielizne pomocou rozstrekovania vody po celom bubne zase slúži na lepšie vypranie šatstva. Čo spôsobuje preplnenie? Neželané posúvanie práčky v priestore; znižuje frekvenciu otáčania bielizne v bubne; znižuje účinnosť prania a odstreďovania; zvyšuje opotrebovanie bielizne; skracuje životnosť motora. 

TRIKY NA STÁLE ČISTÚ VODU

Ako si poradiť so zelenou vodou v bazéne?

Máte v záhrade vlastný bazén a chcete, aby voda v ňom bola stále čistá? Kvalita vody sa môže narušiť prírodnými vplyvmi, ako je teplo či dážď. Vodu znečisťujeme aj my, pretože sme prirodzenými nositeľmi miliónov baktérií a spolu s opaľovacími prípravkami vytvárame dobré podmienky na ich ďalšie množenie. Z okolia sa do bazéna dostáva prach, piesok, zemina, lístie. Všetky nečistoty za pomoci tepla podporujú množenie baktérií a spôsobujú zdravotné riziko pri kúpaní. Neriskujte. Zo zle vyčistenej a neudržiavanej bazénovej vody môžu vznikať zdravotné ťažkosti. Sú to najmä kožné alebo plesňové ochorenia. Preto okrem používania pieskového filtra, sieťky alebo plachty na povrchu bazéna je potrebné používať aj dezinfekčné prípravky.

VII

Ako dezinfikovať? Potrebnú dávku dezinfekčného prípravku najskôr rozmiešajte v niekoľkých litroch vody. Potom pokropte hladinu bazéna pripraveným roztokom, alebo ho po častiach vlievajte do bazéna. Udržiavacia dávka závisí od počasia a od toho, či sa vo vode pravidelne kúpete. V dňoch kúpania sa odporúča opakovať dezinfekciu každý deň. Najvhodnejšie je dezinfikovať večer, pretože vstup do bazéna hneď po dezinfekcii nie je možný. Chlór by mal byť v bazéne prítomný v koncentrácii 0,3 – 0,6 mg na liter vody. Na čo by ste nemali zabúdať: Starať sa o správny obsah aktívneho chlóru alebo aktívneho kyslíka; preplachovať filtračnú vložku; pravidelne dávkovať chlór a prípravky proti riasam; čistiť steny bazénu; zbierať z hladiny i dna hrubé nečistoty. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Cukinová pizza

Marhuľové košíčky

Suroviny: 3 cukiny, 2 vajíčka, 150 g ovsených vločiek, 250 g light feta syra, 2 šalotky (cibuľky), 2 strúčiky cesnaku, soľ, korenie, bylinky Takto sa to podarí: Nastrúhame cuketu a necháme postáť zhruba 30 minút, potom zlejeme šťavu, ktorá sa vytvorila. Rozohrejeme rúru na 200 °C a pripravíme si plech s papierom na pečenie. Roztlačíme cesnak, nakrájame cibuľku a zmiešame s ostatnými prísadami. Vyformujeme do pizzového cesta a umiestime na plech. Pečieme na 200 °C po dobu 30 minút, alebo kým nie je cesto hotové. Pizzu si ochutíme podľa vlastnej chute – klasicky, alebo pridáme kuracie mäso, zeleninu a mozzarellu.  Foto: E. Šranková

Nepečená maková torta Suroviny: 250 g nemletého maku, 100 g masla, 250 g práškového cukru, 100 ml rumu, 100 g mletých vlašských orechov, strúhaná kôra z polovice citróna alebo pomaranča, piškóty, pomarančov ý alebo iný lekvár, čokoládová poleva, šľahačka Takto sa to podarí: Nemletý mak prelejeme na sitku vriacou vodou, necháme dôkladne odkvapkať a pomelieme. Maslo vymiešame s práškovým cukrom do peny, pridáme mak, rum, mleté vlašské orechy a strúhanú kôru z citróna alebo pomaranča. Do pripravenej tortovej formy uložíme vrstvu piškót, na ňu natrieme makový krém. Postup podľa veľkosti formy zopakujeme raz či dvakrát. Tortu dáme do chladničky stuhnúť. Vychladnutú tortu vyklopíme, natrieme mierne rozpusteným pomarančovým alebo iným lekvárom a polejeme čokoládovou polevou. Podávame ozdobenú šľahačkou. Dobrá rada: Torta bude chutnejšia, ak piškóty pokvapkáme pomarančovou šťavou. 

Suroviny: 1 balenie lístkového cesta; Na vanilkový krém: 1 vanilkový puding, ½ l mlieka, 80 g cukru, 1 vanilínový cukor, 100 g kyslej smotany; Ovocie: 6 marhúľ Takto sa to podarí: Chladené lístkové cesto necháme 10 minút odležať pri izbovej teplote. Plech na mafiny vymastíme. Z lístkového cesta vykrojíme kruhy, ktorými vystelieme jamky plechu na mafiny. Plech odložíme do chladničky. Vanilkový krém: vymiešame vanilkový puding v prášku so 100 ml mlieka, s cukrom a vanilínovým cukrom. 400 ml mlieka privedieme do varu, vlejeme vanilkové mlieko a varíme, kým krém nezhustne. Hrniec odložíme bokom, prekryjeme potravinárskou fóliou a necháme vychladnúť. Do pudingu zapracujeme kyslú smotanu. Marhule umyjeme, vykôstkujeme a nakrájame na mesiačiky. Do jamiek plechu na mafiny naplníme puding, navrch rozdelíme ovocie a pečieme asi 30 minút na 175 °C. Doba pečenia závisí od rúry, uvedená je orientačná. 

Ovocný koláč s keksami Suroviny : Na cesto: 3 vajcia, 5 lyžíc cukru, 12 lyžíc oleja, 10 lyžíc múky, 2 lyžice krupice, ½ kypriaceho prášku; Na poliatie cesta: ½ l mlieka alebo vody, 5 lyžíc cukru, 1 vanilínový cukor; Na plnku: 500 do 600 g višní (alebo iného ovocia), 700 ml vody, 300 g cukru, 2 lyžice krupice, 2 jahodové pudingy, 1 vrecúško želatíny; Na ozdobu: 100 g šľahačky, 200 ml minerálky, 1 pohárik kyslej smotany; Iné: keksy Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme vajcia s cukrom, pridáme olej, múku, krupicu a kypriaci prášok a dobre vymiešame. Cesto vylejeme do väčšieho vymasteného a múkou vysypaného plechu. Pečieme na 180 °C asi 15 minút. Doba pečenia závisí od rúry, uvedená je orientačná. Upečené horúce cesto polejeme chladným mliekom alebo vodou, do ktorej sme pridali cukor a vanilínový cukor. Plnka: Do vody pridáme višne alebo iné ovocie a necháme zovrieť. Varíme 10 minút, pridáme krupicu a za stáleho miešania varíme ďalších 5 minút. Nakoniec pridáme v trochu vody rozmiešaný pudingový prášok a želatínu. Na vychladené cesto vylejeme polovicu horúcej plnky, na ňu nakladieme keksy a na keksy vylejeme a rozotrieme druhú polovicu plnky. Necháme vychladnúť a dáme do chladničky. Keď dobre vychladne, ozdobíme šľahačkou, ktorú vyšľaháme s minerálkou a pridáme i kyslú smotanu. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 421 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Čoraz pestrejšie a pevnejšie väzby SPOLUPRÁCA, KTORÁ NABERÁ NA OBRÁTKACH

Oto Filip

a tie necelé tri roky, odkedy Združenie spisovateľov Srbska (ZSS) a Spolok slovenských spisovateľov (SSS) v októbri 2013 podpísali v Belehrade Dohodu o vzájomnej spolupráci, dosiahlo sa až-až: výmeny, vzájomné stretnutia, porady a pobyty, spoločné projekty, preklady a vydania. Veď aj keď mnohým iným nie sme alebo nemôžeme, tak aspoň kultúrou a literatúrou žijeme a sme živí. A pritom spolupracujeme, aj viac, aj do šírky. – Čo je tu nóvum? – vyzvedáme sa u staropazovského rodáka, spisovateľa Miroslava Demáka na záver jeho pobytu v Srbsku. – Ide o širšie koncipovanú záležitosť. Spolupráca SSS a ZSS funguje už pár rokov. Lenže na Slovensku je viacero spisovateľských organizácií a ja som nielen čestným členom SSS, ale aj členom Klubu nezávislých spisovateľov. V záujme širšej spolupráce som vypracoval nový koncept, návrh menom Južná pošta, na základe mojej obľúbenej knihy poviedok autora Laca Balleka. – Možno to skonkretizovať? – Ide o literárnu spoluprácu Slovenska s južnoslovanskými krajinami. Predovšetkým so Srbskom, lebo to tu najviac poznám. Do toho som napojil aj Čiernu Horu, do budúcnosti plánujeme aj Bosnu a Hercegovinu, prípadne Chorvátsko. Ide o to, aby nielen členovia SSS chodili sem, ale aj iní spisovatelia, iné združenia. Klub nezávislých spisovateľov má 120 členov. Medzi nimi boli aj Milan Rúfus, Ján Johanides. Naším členom je Peter Jaroš, tiež Anton Baláž, Stanislav Štepka a iní. – Posuňme sa k uplynulej návšteve u nás a v Čiernej Hore... – Ako aj väčšina vecí, i táto sa začala osobným stretnutím a osobnou iniciatívou. Radomir Uljarević bol predsedom čiernohorských spisovateľov, teraz je i predsedom ich Združenia vydavateľov. Pri stretnutiach na veľtrhoch sme si povedali: Poďme čosi zorganizovať aj s Čiernou Horou. S Uljarevićom • KULTÚRA •

horských básnikov na Slovensku už v septembri. Vtedy budeme mať zjazd spisovateľov, lebo v tomto roku uplynie osemdesiat rokov od povestného prvého zjazdu československých spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach, na ktorom všetci z nich veľmi otvorene vystúpili z pozícií antifašizmu, a to v časoch, keď sa už schyľovalo k 2. svetovej vojne. Spolok slovenských spisovateľov je hlavŠtvorčlenná výprava slovenských spisovateľov: (zľava) Miroslav Demák, ným organizátorom Milan Richter, Elena Hidvéghyová-Yung a Ján Zambor na historickom moste zjazdu, no pripájajú cez Drinu vo Vyšehrade sa, aspoň čiastočne, aj ostatné spisme to dohodli tak, že dve sloven– Bolo to veľmi dobré, vydarené sovateľské organizácie. Náš klub ské organizácie budú bienálne stretnutie, usporiadané Stredis- v každom prípade tam pôjde. navštevovať dve akcie v Čiernej kom pre kultúru Plužine od 22. do Vieme, že to bude podujatie s meHore, takže v tomto roku Klub 24 . júla. Pri ňom nejde len o čítanie dzinárodnou účasťou a že vtedy nezávislých spisovateľov navštívil básní. Zvlášť treba oceniť prínos na Slovensko prídu básnici od Plužine, teda Básnické stretnutia kritika a univerzitného profesora Nórska po Bulharsko. Máme však na prameňoch Pivy, ktoré sú naj- Jovana Delića, ktorý tam každý veľký problém, lebo sa bude konať starším podujatím tohto druhu rok organizuje nejaké sympózium presne v čase, keď sú Belehradské s takmer polstoročnou tradíciou, o jednotlivých spisovateľoch. Aj stretnutia spisovateľov, čo znamekým Spolok spisovateľov Sloven- keď ide o hostí, o ovzdušie, no ná, že Radomir Andrić nepríde do ska pôjde v novembri na Njego- i o poéziu, Čiernohorci si dajú zále- Trenčianskych Teplíc. No delegácia šove stretnutia. Na budúci rok to žať na tradícii. Ich tvorba je preto Združenia spisovateľov Srbska bude opak: SSS pôjde do Plužín dosť rétorická. My sme vystúpili v každom prípade do Bratislavy a KNS bude účinkovať na Njego- na básnickom maratóne: Milan v tomto roku pricestuje druhýšových stretnutiach na Cetinji a Richter, Ján Zambor, Elena Hidvé- krát. V júni predseda ZSS Andrić v Podgorici. ghyová-Yung a ja. Každému som bol s delegáciou srbských spiso– No nešlo len o návštevu preložil po šesť básní, o ktoré ma vateľov na sympóziu Dunajské Plužín? požiadali redakcie čiernohorských elégie a slovenskú metropolu – Títo moji kolegovia sú veľmi časopisov. Na samotnom mara- navštívi aj v novembri, kde by na usilovní ľudia. Najmä predseda, tóne každý autor čítal po jednu knižnom veľtrhu Bibliotéka mala básnik Milan Richter. Je to bývalý báseň v slovenčine, kým herečka byť prezentovaná kniha prekladov diplomata, ktorý pôsobil v Nórsku následne čítala po dve v preklade. jeho poézie. Knihu Až na jednu vec ako veľvyslanec, ktorý ovláda päť Moderoval to Uljarević. sme už preložili, Martin Prebudila – šesť rečí a stále cestuje po svete. Uzavriem tým, že nám pobyt väčšiu časť, ja jednu menšiu, takže Jeho heslom bolo: keď už ideme, veľmi pekne pripravili. Veď sme pôjde do tlače. Spolupráca z rámca tak ešte niečo urobme. V duchu v podstate, po dlhom, dlhom čase, Južnej pošty sa rozbieha veľmi toho dohodol som sa s Mićom hádam od čias rozpadu Juhoslávie, sľubne. Som presvedčený, že tomu Jakšićom a čítali sme básne na boli prvou skupinou básnikov zo prispievajú aj dobré politické vzťaMedzinárodnom umeleckom tá- Slovenska v Čiernej Hore. hy Slovenska s južnoslovanskými bore v Krčedine. Pokračovali sme – A do budúcna? krajinami, ale aj ochota spisovatenávštevou Foče a Vyšehradu, kde – V novembri by mal predseda ľov a ich snaha – nezaostávať za sme pozreli most na Drine. Miro Bielik a ešte niekto zo Spolku politikmi. – Konečnou destináciou boli slovenských spisovateľov prísť do Podgorice. My čakáme čiernoPlužine... Foto: z archívu M. Demáka 32 /4711/ 6. 8. 2016

Kultúra ZAČIATOK TOHTOROČNÝCH SNS

Práce v minulosti v našich osadách Jaroslav Čiep

rvým podujatím v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností v nedeľu 31. júla bola vernisáž spoločnej výstavy členiek Asociácie slovenských spolkov žien pod názvom Práce v minulosti v našich osadách. A tak aj v rámci 55. SNS v Báčskom Petrovci vstupným podujatím sa stala etnografická výstava. Na rozdiel od minulých rokov, keď ju pripravili iba aktivistky Spolku petrovských žien, tohto roku viaceré spolky žien prichystali spoločnú výstavu z príležitosti 10. výročia činnosti Asociácie slovenských spolkov žien. Predtým ako si záujemcovia prezreli prichystané exponáty, boli

Snežanu Rumanovú z Ľuby. Strediskom asociácie sa stal Báčsky Petrovec, – zaspomínala si na začiatky ASSŽ na úvod vernisáže aktuálna predsedníčka Viera Miškovicová a pokračovala v uvádzaní závažných údajov o práci asociácie. O význame spolkov žien a samotnej ASSŽ hovorila i tajomníčka Mária Gašparovská. Po založení spolkov žien Počas príhovoru predsedníčky Viery Miškovicovej k 10. výročiu ASSŽ do ASSŽ sa združilo 23 spolkov žien a sekcií iných zdru- výborne spievala. Po nich Kristína republiky v Belehrade Dagmar žení. Spolupráca žien pokračovala Gajanová z Vojlovice rozpovedala Repčeková a výstavu otvorila o tom, ako sa u nich pripravujú predsedníčka Národnostnej rady rezance a závarky, Anna Horvátová slovenskej národnostnej menšiny zo Starej Pazovy zaspievala ľudovú Anna Tomanová-Makanová. pieseň a Pivničanky sa predstavili Tohto roku sa ženy rozhodli poscénkou z dedinského života. Na četným návštevníkom SNS predzáver zaspievala Selenčanka Jana staviť spoločnou výstavou, ktorú Trusinová, zahrali Juraj Súdi starší pripravili aktivistky 15 spolkov a Juraj Súdi mladší, a potom zmes žien. Na nej si návštevníci SNS veselých piesní zahrali i spolu. budú môcť pozrieť tradičné práce Po programe sa obecenstvu v domácnosti v našich dedinách prihovorili aj predseda obce Srđan v minulosti, ako kúsky obrazu zo Simić, veľvyslankyňa Slovenskej života našich predkov.

Názorná ukážka niekdajších prác na dedine svedkami aj spoločného kultúrno-umeleckého programu trvajúceho vyše hodiny, ktorý moderovala Anna Hansmanová. – Návrh na založenie asociácie, ktorá by bola strešnou organizáciou slovenských spolkov žien, vyznel v Padine roku 2006 počas stretnutia predstaviteliek spolkov žien. Zakladajúce zhromaždenie bolo v októbri roku 2006 v Kysáči, keď za predsedníčku bola zvolená Ľudmila Berediová-Stupavská z Kysáča, za tajomníčku Viera Miškovicová z Hložian a pokladníčkou sa stala Katarína Zorňanová z Kulpína. Za podpredsedníčku pre Báčku zvolili Drahotínu Dorčovú z Petrovca, pre Banát Elenku Haníkovú z Padiny a pre Sriem

www.hl.rs

spoločnými výstavami, podujatiami, akými sú recitačná súťaž, prezentácia kníh slovenských autoriek a projektov zo spoznávania Slovenska a remesiel, ako i počítačových zručností. V programe, ktorý v nedeľu nasledoval, sa predstavili domáce spolkárky a speváčky pod menom Petrovčanky, Mária Galasová zarecitovala báseň Michala Babinku a ďalšie členky padinského spolku predviedli krátku scénku Kmotry na trhu, Miriam Murtínová z Hložian predniesla úryvok z práce Martina Kukučína, Dobanovčanka Paulína Čapeľová zaspievala ľudovú pieseň, za sprievodu meškárky Márie Vozafovej Aradáčanka Zuzana Godová tiež

Informačno-politický týždenník

STRETNUTIE GENERÁCIE NARODENEJ ROKU 1956, ktorá tohto roku oslavuje vzácne životné jubileum – šesťdesiatku, sa uskutočnilo v sobotu 30. júla v Business stredisku v Selenči. Na stretnutie prišli tridsiati dvaja bývalí spolužiaci, pričom okrem tých, ktorí žijú v Selenči, pricestovali aj tí z Austrálie, USA, Slovenska, Rakúska a z Talianska. Niektorí sa z oprávnených dôvodov stretnutia nemohli zúčastniť, ale v srdciach boli so svojimi vrstovníkmi a stretnutie si budú môcť pozrieť na videozázname a spoločnej fotke. Účastníci stretnutia sa pri hudbe bavili do skorých ranných hodín. Do prvého ročníka základnej školy bolo zapísaných 70 detí z tejto generácie. Desiati z generácie už nie sú medzi živými, ako aj triedny učiteľ Štefan Šipek. Svojim zosnulým vrstovníkom venovali príležitostné omše. J. B-di • KULTÚRA •

STAROPAZOVSKÝ SÚBOR OVENČENÝ ŠTYRMI ZLATÝMI MASKAMI NA FESTIVALE V TREBINJI

Divadlo Ad infinitum – najlepšie medzi najlepšími Anna Lešťanová

delením zlatých masiek bol slávnostne ukončený 59. Festival festivalov v Trebinji. Podľa rozhodnutia odbornej poroty, ktorá pracovala v zložení Egon Savin, Aleksandra Glovacki a Zoran Koprivica, za najlepšie predstavenie vyhlásili staropazovské Ad infinitum SD VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka autorskej dvojice Miroslava Baka a Miroslava Kožíka, v réžii Miroslava Kožíka. Okrem ceny za najlepšie predstavenie vcelku pazovskému súboru udelili ešte tri zlaté masky – za scénografiu a vizuálny dizajn (uvedenej autorskej dvojici), hudbu (originálnu a komponoval ju Miroslav Bako) a kostýmy (autorkou je Ivana Baková). Na tomto festivale sa od 21. do 27. júla zúčastnili najlepšie ochotnícke divadlá z priestorov bývalej Juhoslávie (zo Srbska, Čiernej Hory, Chorvátska, Macedónska a Bosny a Hercegoviny). Po poslednom súťažnom predstavení a rozhovoroch po predstavení v stredu 27. júla na programe bolo aj niekoľko sprievodných podujatí, takže vyhlásenie naj-

úspešnejších na scéne Domu mladých v Trebinji sa konalo vo štvrtok 28. júla o pol druhej po

Zlatá maska za najlepšie predstavenie vcelku polnoci za prítomnosti odbornej poroty, poroty obecenstva, umeleckej rady festivalu, účastníkov a početného obecenstva. Na sláv-

nostnom ukončení festivalu, kto- slovil predseda odbornej poroty rého organizácia bola údajne na Egon Savin, že je škoda nazvať vysokej úrovni, aj napriek opätov- pazovské divadlo ochotníckym,“ nej dlhej ceste z Pazovy do Trebinja, sa zúčastnili štyria predstavitelia tohto mladého a veľmi úspešného súboru, a to Miroslav Kožík, Stefana Budimirovićová, Jelena Vučkovac a Daniela Kožíková. O dosiah- Predstavitelia súboru Ad infinitum: (zľava) Miroslav Kožík, Jelena Vučkovac, Stefana Budimirovićová a nutom veľDaniela Kožíková so zlatými maskami obsadenými kom úspe na festivale v Trebinji chu na tomto (Foto: z archívu SD VHV Stará Pazova) balkánskom súťažení svedčia aj mnohé po- poznamenal po návrate domov zvania na hosťujúce vystúpenia Miroslav Kožík a doložil, že aj na do krajín z regiónu a na BITEF-e usporiadanej výstave fotografií, ktoré vznikli počas súťažnej časti v roku 2017. „I tento najnovší úspech v Tre- festivalu a ich autormi sú profesiobinji nám otvára všetky divadelné nálni fotografi, prvé dve miesta sa brány dokorán. Celému súboru dostali práve záberom z víťazného zostali utkvené slová, ktoré vy- predstavenia Ad infinitum.

STARÁ PAZOVA

Koncert mladých talentov A. Lešťanová

organizácii Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova, Strediska pre kultúru Stará Pazova a Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića sa 30. júla na nádvorí divadelnej sály uskutočnil 5. koncert mladých talentov – hudobníkov, spevákov a hudobných skupín. Na koncerte vystúpili piati účastníci zo Staropazovskej a Inđijskej obce, ako aj Mestskej obce Zemun, a celé podujatie sa nieslo v znamení klasickej, zábavnej a rockovej hudby. Koncert otvorila gitaristka Anna Havranová zo Starej Pazovy, ktorá sa po ukončení strednej hudob• KULTÚRA •

Z vystúpenia Branislava Ožegovića, Milice Dabićovej a Anny Havranovej

nej školy zapísala na Hudobnú akadémiu v Prahe. Obecenstvu sa predstavila zlomkom zo svojej diplomovej práce. Po nej vystúpil saxofonista Branislav Ožegović zo Zemunu, tiež talentovaný hudobník a skončený stredoškolák. Za sprievodu Anny a Branislava návštevníkom sobotňajšieho koncertu sa predstavila i sólistka Milica Dabićová, ktorej je spev obľúbením koníčkom. V druhej časti programu zahrali dve hudobné skupiny: Neplanirani putnici z Inđije a Četvrta dimenzija zo Starej Pazovy. Hoci koncert sledovalo málopočetné obecenstvo, samotní účastníci tohto podujatia na letnej scéne prejavili potešenie, lebo vystúpenie na otvorenom priestore pre nich znamenalo novú skúsenosť. Ďalší koncert mladých talentov organizátori naplánovali na 13. augusta.

32 /4711/ 6. 8. 2016

Kultúra SLOVO DALO SLOVO: Mr. IVANA TOMANOVIĆOVÁ, AKADÉMIA UMENÍ, NOVÝ SAD

Žiť rýchlo, hneď a teraz Oto Filip

aždý, kto sa čo len trochu ocitol v nekonečnom svete fotografií, nemohol sa nestretnúť s menom Ivany Tomanovićovej: dlhoročnej redaktorky časopisu Refoto, mimoriadnej profesorky na novosadskej Akadémii umení, tiež umeleckej riaditeľky belehradskej galérie ArtGet na tento rok. Stretnutie v Belehrade sa konalo niekoľko hodín pred vernisážou Nová skutočnosť – Dokumentaristi novej

Prof. Ivana Tomanovićová pred niekoľkými prácami mladých autorov

generácie. A nezostalo iné, než sa porozprávať o niektorých trendoch čoraz populárnejšieho umenia: od tých dnešných po niekdajšie. – Známe je, že ste istým spôsobom odchovankyňou Pražskej školy fotograﬁe. Mohli by ste ju porovnať s tou našou? – Odpoveď na to nie je taká jednoduchá. Nejde viac alebo toľko o komparáciu rozličných škôl, koľko o časy, v ktorých žijeme. Táto výstava, ktorá sa onedlho začne, sa zaoberá dobou, ktorú práve žijeme. Ide o to, že nám títo noví autori približujú a ukazujú novú skutočnosť, prostredie, v ktorom žijeme, spôsob života, to, ako sa všetko mení, ako sa pritom meníme aj my. Mení sa vlastne všetko vôkol nás: výzor mesta, ulice, my samotní: Inakšie vyzeráme, správame sa, komunikujeme navzájom. Dôležité je vyzdvihnúť aj tie zmeny ohľadom voľby tém autormi. To sú témy

www.hl.rs

fádne, obsiahnuté pojmom každo- s konkrétnou témou. Môže ísť aj o dosiahnutie nebývalých výšin, na denný život. Je tu napríklad jeden fantáziu, o ilúziu, o tézu, v koncepte to, že sa fotografia ocitla i v národz autorov, ktorý každý deň robí sa môže ocitnúť čokoľvek. Pražáci nostnom povedomí, čo sa potom prenáša na ďalšie generácie. Tým tridsaťšesť autokrajinám je potom a ďalej všetko portrétov. Fotoľahšie... grafuje seba pred raňajkami a po – My však nie sme medzi nimi? raňajkách, pred – U nás je výrazným problémom skúškou a po nej... to, že je badateľný nedostatok To je uvažovanie prostriedkov, že sme najčastejšie týchto mladých nútení improvizovať, robiť s tým, čo autorov, opierajúmáme. Preto som vďačná, že nám ce sa o zvyčajné, pri tejto výstave veľmi pomohol jednoduché, kažCanon, najmä tým, že kvalitne dodenné chvíle. vytlačil rozmerné práce. Verte mi, že je pri výstavách prác mladých Ich nezaujíma hľadanie nejaautorov a študentov najväčším kých veľkých tém, problémom, ako ich prezentovať, lebo kvôli týmto keďže títo nemajú prostriedky, treba cestovať, ktoré by vložili do veľkej produkčosi organizovať, cie. Pritom je dobrý print, dobrá je to aj finanč- Zo sveta zápasov prezentácia neraz rovnako dôležitá ne náročné. To ako aj samotná práca, dielo. Preto pri nás, vôkol nich je im blízke, sú pevnejší a silnejší v dokumen- som hľadala všetky možnosti, trvala najbližšie, a preto sa zaoberajú tarizme aj preto, že je ich doku- na tom, aby sa autorom umožnilo životmi, ktoré sami žijú. Cez ich mentárna fotografia zošľachtená pozrieť sa na svoje zábery v maxipráce – a väčšinou sú to autori fotografickým dedičstvom, tou málnej kvalite. Keby sme generálne novosadskí – spoznávame novú kultúrou a tradíciou fotografie. mali viac peňazí na produkciu, tým generáciu, mladých ľudí, ich vzťah Netreba zabúdať, že medzi dvoma by aj oni svoj fotografický proces, k svetu. Ten je iný ako náš, taký svetovými vojnami česká avantgar- projekty, od začiatku do konca uvoľnený. Preto nie sú veľmi závislí da bola v tejto oblasti v samotnej robili tak, ako načim. Čiže, keby na technike, na fotoaparátoch, na svetovej špičke. Trvalo to desať – mali na to možnosti, rýchlejšie by tom, aký majú objektív. Chcú len pätnásť rokov, no to celkom stačí na aj napredovali. mať jednoduchý a bezprostredný prístup k tomu, čo ich baví. Aj to, S INSITNOU MALIARKOU ANNOU KOTVÁŠOVOU aby sa to dialo rýchlo, teraz a hneď. – Vráťme sa k tomu porovnaniu: v ktorých segmentoch fotograﬁe sú silnejší zástancovia Pražskej školy a v ktorom sme my? Elenka Ďurišová obraz a poslala som ho na súbeh. – Oni sú silnejší v tzv. subjektívTento môj obraz však nevyhovonom dokumentarizme. Keď som a 3. Krajanskom dvore v Det- val požiadavkám súbehu, a tak sa vrátila z Prahy, zistila som, že ve, ktorý prebiehal v rámci nebol zaradený do konkurencie, u nás málokto vedel, čo to vôbec tohtoročných Folklórnych ale nebol ani odmietnutý. Po znamená, čo ten pojem definu- slávností pod Poľanou, sa ako zatvorení súbehu som prijala je. Ide vlastne o kombinovanie jediná predstaviteľka Padiny zú- telefonát, v ktorom som bola osobnej vizúry, osobného prístupu častnila insitná maliarka Anna oslovená, či by som prijala pána s nejakou témou. Znamená to, že Kotvášová. O jej účasť ju osobne Petra Prochácku a pani Ingrid nie je dôraz na téme, ktorú fotí- požiadali podpredseda Úradu Slaninkovú, s čím som, pravdaže, te, ale je akcent na jej osobnom pre Slovákov žijúcich v zahraničí súhlasila. Bola som veľmi príjemuchopení, chápaní, prezentácii. Peter Prochácka a redaktorka ne prekvapená, keď mi vzácni Čiže subjektívny pohľad sa stáva RTVS Ingrid Slaninková. hostia v mojom dome povedali, dominantným vo všetkom. My O tomto zájazde a o tom, čo že by chceli, aby som sa s obrato všeobecne nemáme, alebo je mu predchádzalo, nám padinská zom, ktorý som namaľovala pre to u nás nejako oddelené. Sú tu maliarka povedala: súbeh, a s inými mojimi obrazmi printoví fotografi, ktorí fotografujú „Pred podujatím na Detve som zúčastnila na Krajanskom dvore.“ to, čo sa stáva, alebo sú na strane videla, že bol vypísaný súbeh Ako sme sa od Anny Kotvášoinej umeleckí fotografi, ktorí sčasti na vytvorenie loga Krajanského vej dozvedeli, výstava jej tvorby skĺznu do konceptu, čo znamená, dvora. S podporou mojej dcéry trvala počas všetkých troch dní že nemusia mať nijaké styčné body namaľovala som príležitostný podujatia. Vo svojom príhovore

Informačno-politický týždenník

Dojmy z Krajanského

• KULTÚRA •

S EMÍLIOU JANOU PÁLEŠOVOU Z ERDEVÍKA

Ako odrazové mostíky recitovanie a literatúra Danuška Berediová

rdevíčanka Emília Jana Pálešová skončila prvý ročník na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Na stretnutí s ňou sme pretriasli i bezstarostné internátne dni, rôzne gymnaziálne príbehy, ťažkosti, ale predovšetkým sme chceli poukázať na to, že Emília má rad záľub, talentov, za sebou rad úspechov. Odkiaľ začať? Asi od toho, čo má Emília najviac rada, kde dosiahla najviac úspechov, a to je recitovanie. Kedy sa zrodila táto tvoja záľuba? „Recitujem od 2. ročníka základnej školy a pokračujem aj teraz na gymnáziu. V 5. ročníku som po prvýkrát bola na Rozhlasovej súťaži mladých recitátorov v Novom Sade. Recitovala som poéziu, tam som počula, že deti súťažili aj s prózou, a tak som dostala vôľu aj ja. Potom v 7. ročníku som s prózou obsadila 2. miesto, o rok neskôr tiež s prózou 3. miesto. Radšej recitujem prózu, lebo to mi je akoby som rozprávala nejaký príbeh. V 6. ročníku som sa

zúčastnila aj na recitačnej súťaži Básnik môjho rodu. Postúpila som vtedy aj do pokrajinskej súťaže, čo bolo pre mňa a pre moju učiteľku slovenčiny, ktorá ma nacvičovala, veľkým úspechom. Z našej obce do ďalšej recitačnej súťaže šli iba štyria žiaci a medzi nimi som bola aj ja.“ Získala si prvú cenu na literárnom súbehu Čo dokáže pekné slovo, ktorý už niekoľko rokov vypisuje Komisia pre literárno-vydavateľskú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM spolu s Výborom pre vzdelávanie a Slovenským vydavateľským centrom. „Prvýkrát som sa na tejto súťaži zúčastnila predvlani a tiež som získala prvú cenu, a to v kategórii žiakov základných škôl. Vlani, keďže som už stredoškoláčkou, tak v kategórii žiakov stredných škôl a gymnázií. Napísala som slohovú prácu na tému Život, v ktorej som opísala svoje videnie života, ale tú veselšiu stranu, a pokúsila som sa poukázať na to, že život nie je iba naša každodennosť. Inšpiráciu nachádzam, keď počúvam hudbu, čítam nejakú knihu a niekedy ma

iba jedna veta inšpiruje. Okrem písania textov začalo ma zaujímať písanie drám na základe ľudových rozprávok. Ktovie, možno sa raz bude hrať divadlo podľa textu, ktorý som ja zdramatizovala. Toto ma pri-

lákalo, lebo rada hrám aj v divadle. Doteraz som hrala už v niekoľkých detských divadielkach. Ináč radšej píšem po slovensky. Keďže bývam na internáte v Báčskom Petrovci, prispievam aj do internátnych novín Internatórium a tohto roku

dvora

Spomienka z pekného zájazdu na Detve: (zľava) Vladimír Skalský, Anna Kotvášová a Ján Varšo

hostiteľom a obecenstvu povedala zopár slov o svojej viac ako • KULTÚRA •

20-ročnej maliarskej tvorbe a o živote a tradíciách Slovákov v

Padine. Návštevníci mali príležitosť kochať sa v jej obrazoch a na tvári miesta vidieť, ako vzniká tá mágia, keďže maliarka na tvári miesta maľovala pastelkami ďalší obraz. Z tohto zájazdu si naša spolubesedníčka priniesla pekné zážitky a ako nám povedala, najviac jej utkvelo spoznávanie so Slovákmi z našich okolitých štátov, aj z tých vzdialených, ako aj nadviazanie nových priateľstiev s vojvodinskými Slovákmi. Svoj ďalší zájazd na Slovensko realizovala už začiatkom augusta s vernisážou v Rajeckých Tepliciach a teší sa i na účasť na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci. Foto: z archívu A. Kotvášovej

som bola aj na Stretnutí pod lipami v Boľovciach.“ Máš pekné úspechy aj na súťažiach z jazykov... „Áno. Rada sa učím jazyky. A napríklad na republikovej súťaži zo srbského jazyka vo 8. ročníku som získala tretiu cenu. Na súťažiach zo slovenského jazyka som postúpila tiež do republikovej súťaže a v 7. ročníku som obsadila 3. miesto, potom vo 8. ročníku 1. miesto. A tohto roku 24. mája v Báčskom Petrovci, tiež na republikovej súťaži zo slovenčiny, som obsadila 2. miesto.“ To sú naozaj pozoruhodné výsledky. Pani učiteľka Ruženka Ďuríková sa nám dokonca pochválila, že 1. cena na republikovej súťaži zo slovenčiny, ktorú si získala, je najväčším úspechom erdevíckych žiakov doteraz. Poďme však ďalej. Aktívna si aj v erdevíckom cirkevnom zbore. Súvisí to s tvojimi plánmi do budúcna, teda s výberom budúceho povolania? „Od malička som chodievala na detskú besiedku, teraz rada chodím na stretnutia mládeže a spievam aj v cirkevnom spevokole. Veľmi rada čítam Bibliu, tohto roku som sa zúčastnila na Biblickej olympiáde v Aradáči, kde som obsadila 3. miesto. Teraz som skončila iba prvý ročník na gymnáziu, ale ďalej by som chcela študovať teológiu v Bratislave. Keď vyštudujem, mám možnosť zostať na Slovensku alebo sa vrátiť do Srbska, alebo odísť niekam inam: veď farárkou môžem byť všade.“ Ako využívaš leto a prázdniny? „Keď sa začali prázdniny, mala som inšpiráciu, aj som dosť toho začala písať. Môžem povedať, že sa už pomaly chystám na ďalšie literárne súbehy. Prázdniny rada trávim pri knihe. Najnovšie som aj kreatívna a začala som si sama vytvárať ozdoby do izby, robím origami. Pritom si krasopisne píšem vety, ktoré ma posilňujú a dávajú mi motiváciu, tiež citácie, ktoré sa mi páčia. V pláne mám aj dve cesty na Slovensko: raz s cirkevným zborom a raz ako odmenená účastníčka republikovej súťaže zo slovenčiny.“ Toto zo záľub našej spolubesedníčky ešte nie je všetko. Emília si okrem toho nájde čas aj na folklór, počúva hudbu, číta knihy a pozerá filmy. Pritom je stále výbornou žiačkou. Toľko diplomov, cien a odmien... Emílii prajeme, aby si počas prázdnin dobila batérie a želáme jej ešte toľko úspechov do budúcna.

32 /4711/ 6. 8. 2016

Kultúra S LINGVISTKOU DR. JASNOU UHLÁRIKOVOU

Nie je to iba práca so študentmi Jasmina Pániková

edysi sa pojem univerzitného profesora zväčša spájal so staršou osobou. Dnes je to inak vďaka čoraz väčšiemu počtu mladých ľudí, ktorí majú za sebou dizertačné obhajoby a možnosť preniesť svoje vedomosti aj mladším generáciám. Pomaly, ale iste sa mladí univerzitní učitelia dostávajú aj na Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. V súčasnosti najmladšou držiteľkou titulu doktor filologických vied na Oddelení slovakistiky je Jasna Uhláriková z Pivnice. Akademické štúdium zakončila v roku 2008 a o dva roky neskoršie aj master. Je členkou európskej Asociácie slavistov Polyslav so sídlom v Prahe a má za sebou účasť na početných vedeckých konferenciách, domácich a zahraničných: v Hamburgu, Zürichu, Prahe, Moskve... Témou vašej dizertačnej práce bola frazeológia. Prečo vás oslovila práve táto lingvistická disciplína? – V dizertačnej práci som sa zaoberala konfrontačnou analýzou slovenskej a srbskej somatickej frazeológie. Skúmala som frazémy, v ktorých sa vyskytujú somatizmy, čiže názvy častí ľudského tela. K tejto téme som sa dostala spontánne. Ešte počas master štúdia som skúmala metaforické použitie zámen v jazyku, presnejšie, ako sa zámená v jazyku používajú v prenesenom význame. V rámci tejto témy som sa dostala aj do oblasti frazeológie, keďže sa mnohé zámená vyskytovali aj vo frazémach, v ktorých vytvárali nové významy. Počas doktorandských štúdií som v rámci jednej seminárnej práce skúmala frazémy, ktoré vo svojom lexikálnom obsadení majú somatickú zložku oko a táto téma ma veľmi zaujala. Čoskoro som zistila, že sa vo vojvodinskej slovakistike z hľadiska spisovného jazyka somatickou frazeológiou nezaoberal ešte nikto. Podobná je situácia aj v srbskej lingvistike, kde sa frazeológia ako lingvis-

www.hl.rs

tická disciplína začala sústavnejšie skúmať až v posledných dvoch desaťročiach. Vzhľadom na to, že sa v tunajšej slovakistike nevyhneme konfrontačným výskumom, tiež som sa rozhodla zistiť a porovnať spoločné či odlišné jazykové javy v slovenskej a srbskej somatickej frazeológii. Študentom je istotne ľahšie, keď majú mladšieho učiteľa. Môžeme to povedať aj pre učiteľa, ktorý má študentov, ktorí sú iba niekoľko rokov mladší ako on? – Keď som sa v roku 2009 zamestnala na Oddelení slovakistiky, pracovala som najprv ako tajomníčka Oddelenia a spolupracovníčka vo výučbe, čo znamenalo, že som mala na starosti cvičenia z jednotlivých predmetov. Vekový rozdiel medzi študentmi a mnou nebol veľký. So všetkými študentmi sa však snažím vybudovať si dobré a najmä korektné vzťahy, aby výsledky výučby a našej spolupráce boli čo najlepšie. Keď sme sa dotkli témy študentov, musíme poznamenať, že učitelia slovakistiky neučia iba študentov slovenskej národnosti... – Áno, učíme aj študentov iných národností. V každom akademickom roku učím okolo 50 študentov, ktorí neštudujú slovenský jazyk. Sú to študenti žurnalistiky alebo germanistiky slovenskej národnosti, ktorí sa slovenčinu učia ako materinský jazyk, študenti ruského a rusínskeho jazyka a literatúry, potom srbskej filológie v kontakte so slovenčinou, ktorí sa slovenčinu učia ako voliteľný slovanský jazyk. Sú tu aj študenti iných odborov, ktorí sa slovenčinu učia ako cudzí jazyk. Iste je rozdiel vo vyučovaní študentov slovakistiky a iných odborov...

Informačno-politický týždenník

– Študenti na Oddelení slovakistiky študujú slovenský jazyk ako materinský. To znamená, že s nimi spracúvame oveľa zložitejšiu a náročnejšiu látku a na hodinách slovenského jazyka sa zaoberáme rôznymi jazykovými javmi, zatiaľ čo študentov Neslovákov učíme slovenský

jazyk ako cudzí. Sú to študenti, ktorí sa so slovenčinou možno prvýkrát stretli vtedy, keď prišli na hodinu. Na prvý pohľad sa možno zdá, že výučba slovenčiny ako cudzieho jazyka nie je veľmi zložitá, pretože sa na prvých hodinách študenti učia písať, čítať, učia sa prvé slovká atď., avšak aj výučba cudzieho jazyka má svoje ťažkosti a nie je vždy jednoduché vysvetliť a priblížiť študentom jednotlivé jazykové javy a pravidlá pre nich úplne neznámeho jazyka, a potom ich aj uplatniť. Je ozajstným pôžitkom, keď po štyroch semestroch so svojimi študentmi komunikujete po slovensky alebo čítate ich slohové práce napísané po slovensky. Vtedy sa výsledky výučby stávajú viditeľnými. V rámci Filozofickej fakulty pracuje Stredisko pre jazyky, kde sa určité jazyky môžu učiť aj občania, čiže nie iba študenti. Je medzi tými jazykmi aj slovenský jazyk?

– Pred dvomi rokmi Filozofická fakulta založila Centrum pre jazyky, ktoré má na starosti organizovanie hodín pre študentov, ale aj pre všetkých občanov, ktorí sa chcú učiť svetové jazyky alebo jazyky národnostných spoločenstiev, a áno – je medzi nimi aj slovenčina. Kurzy pre občanov organizujeme v každom semestri. Mnohí sa domnievajú, že práca univerzitného učiteľa znamená iba prísť na hodinu, prednášať látku a skúšať študentov. Je to v skutočnosti tak? – Je to iba jedna časť našej práce, keďže sa neustále musíme venovať vedeckým výskumom, najmä v rámci rôznych vedeckých projektov, zúčastňovať sa na vedeckých konferenciách, domácich a v zahraničí. Neustále sa musíme zdokonaľovať a sledovať súčasný stav a rozvoj domácej a zahraničnej lingvistiky. Výsledky našich výskumov uverejňujeme vo vedeckých časopisoch a iných publikáciách. Ďalšou našou povinnosťou je byť školiteľmi pri vypracovaní diplomových, master a dizertačných prác, zapájať sa do rôznych vedeckých či odborných výborov na fakulte, ale aj mimo nej, kde by naša práca mala pozitívne vplývať na rozvoj určitej oblasti priamo sa týkajúcej našich kompetencií. Ste univerzitná učiteľka s novinárskou skúsenosťou. Sú nejaké styčné body medzi týmito povolaniami? – V televízii som pracovala po ukončení akademického štúdia. Bola to pre mňa milá skúsenosť, na ktorú si veľmi rada spomínam. Nepovedala by som, že tieto dve povolania majú veľa spoločného, okrem skutočnosti, že predpokladajú nepretržité získavanie nových poznatkov, prácu s ľuďmi a pred určitým auditóriom. Podobne ako sa televízny novinár musí dennodenne postaviť pred svoje publikum, učiteľ prezentuje študentom danú vyučovaciu látku alebo výsledky svojich vedeckých bádaní na konferenciách. • KULTÚRA •

HAJDUŠIČANIA BOLI V RUMUNSKU

Začiatok novej družby každoročne koná v posledný júlový víkend. Hajdušičania pozvanie, samozrejme, neohraničné obce Plandište v Srbsku a odmietli, tým skôr, že im prepravu zaplatiDeta v susednom Rumunsku majú viac- la lokálna samospráva, a v nedeľu 31. júla odcestovali do ročnú úspešDety. V programe nú spoluprácu. V sa predstavili sperámci cezhraničvácka a tanečná nej spolupráce v skupina s choreorokoch 2010 až grafiou – obyčajou 2012 realizovali Na rohu pri studni, projekt pomoci ako aj s novou chomalým a stredreografiou mladéným podnikom ho choreografa a v tejto chvíli sa Vladimíra Hraška realizuje projekt Ešte sa nevydám. v oblasti zdravotŽenská spevácka nej ochrany. Nuž skupina zaspievala a tá spolupráca dve slovenské ľusa rozšírila aj na Hajdušickí tanečníci v novej choreografii dové piesne, predkultúru. Totiž pred Ešte sa nevydám viedli aj svadobnú mesiacom Obec Deta vyjadrila želanie, aby sa folklórny súbor obyčaj „ovádzania“ mladej nevesty a tanec s KUS Bratstvo z Hajdušice zúčastnil v programe mladuchou. Časťou výpravy do Rumunska boli aj čleosláv tohto mestečka vzdialeného iba zo 20 kilometrov od hranice so Srbskom, ktorý sa novia hajdušického srbského KUS Biseri, ktorí

Vladimír Hudec

Slávnosťový program dobre „vypadol“ Anna Horvátová

eby program „vypadol“?! Pravdaže, nie! Program predsa nemôže vypadnúť. Keď chceme skonštatovať, že náplň programu bola bohatá, spievalo sa a tancovalo, a nie „tančilo“, povieme, že program dopadol na výbornú, podaril sa, mal úspech, vydaril sa... Aj vtedy, keď chceme pochváliť deti, ako správne vyspeli, najmä duševne, siahneme po spojení, že sú to vydarené deti. Aj spojenie „vypadnúť smiešny“ je veľmi frekventované; ani toto neobišiel silný vplyv kontaktového srbského jazyka. Nenáležité používanie slovesa vypadnúť / vypadať sa rozšírilo pod silným vplyvom srbčiny. Veľmi zaužívané srbské spojenie ispasti smešan a v slovenskom preklade nespisovnú väzbu v našom materinskom jazyku vystriedajme týmito náhradami: zosmiešniť sa – stať sa smiešnym, vyjsť na posmech, napr. zosmiešniť sa svojím správaním, zosmiešniť sa v očiach iných, ale i zosmiešniť – urobiť smiešnym, vyviesť na posmech, vysmiať niekoho, napr. zosmiešnil ho • KULTÚRA •

pred všetkými; ukázať na niekoho prstom – vyjadrovať posmech, pohoršenie ap. nad niekým; ani sa neukáže, hanbí sa ukázať ľuďom na oči. A čo so spojeniami: „fotografie dobre vypadli / na fotografiách sme dobre vypadli?!“ Ani tu nie sú väzby náležite použité, preto ich vystriedajme týmito: fotografie sa podarili / vydarili sa / dopadli / vyšli dobre, a náhrady za ten druhý zvrat sú: ... na fotografii sú dobre či pekne zachytení / pekne zobrazení. A záverom ten správny význam slovka vypadnúť: uvoľniť sa, opustiť svoje miesto a padnúť smerom von, napr. kľúč vypadol z dvier, vypadol mi zub, vypadol z okna; hovorovo odchýliť sa od predchádzajúceho spôsobu, vypadnúť z úlohy, z tempa; hov. prestať byť účastníkom niečoho, byť vypustený, vyradený, napr. zo súťaže, dva riadky v texte vypadli, vypadol prúd; subštandardne odísť, stratiť sa, napr. musí vypadnúť z tohto prostredia, ... vypadni! zmizni!; akoby mu bol z oka vypadol – veľmi sa mu podobá; vypadlo mi to z pamäti – zabudla som na to; expr. div mu oči nevypadnú, idú mu oči vypadnúť – uprene, dychtivo pozerá.

zatancovali tance z okolia Nišu a Leskovca. Hajdušičania svojim hostiteľom odovzdali aj originálny darček, slovenskú špecialitu –herovky. Zároveň pozvali svojich nových priateľov do Hajdušice na dedinské oslavy v druhý víkend v októbri, keď si v tejto dedine pripomínajú posviacku slovenského evanjelického kostola.

Pripomíname si výročia v auguste 2016 12. augusta 1901 v Novom Sade sa narodil Dalibor Miloš Krno, slovenský novinár a diplomat. (Pripomíname si 115. výročie narodenia.) 15. augusta 1921 v Kysáči sa narodil Michal Slavka, historik, esejista, literárny kritik a literárny historik. (Pripomíname si 95. výročie narodenia.) 17. augusta 1916 na Slovensku, v Martine, zomrel Svetozár Hurban Vajanský, spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik. Narodil sa 16. januára 1847 v Hlbokom. (Pripomíname si 100. výročie smrti.) 25. augusta 1931 v Báčskom Petrovci sa narodil Miroslav Krivák, novinár, redaktor, prekladateľ, spisovateľ a spoločensko-politický pracovník. Pracoval i v Hlase ľudu a v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu. Bol predsedom Spolku vojvodinských slovakistov, napísal tri romány, divadelné hry, bol redaktorom i zostavovateľom zborníkov. Zomrel 28. marca 2002 v Sriemskej Kamenici. (Pripomíname si 85. výročie narodenia.) 24. augusta 2006 v Sriemskej Kamenici zomrel Ján Cicka, novinár, publicista, zostavovateľ zborníkov. Pôsobil aj ako učiteľ v Padine a Kovačici, ale najdlhšie (v rokoch 1971 – 1995) ako novinár a redaktor v redakcii Hlas ľudu. Predovšetkým bol redaktorom kultúrnej rubriky a prílohy Obzory, ale písal aj na iné témy. Písať neprestal ani po odchode do výslužby. Za svoju prácu dostal početné ceny a uznania. Narodil sa 23. septembra 1934 v Kovačici. (Pripomíname si 10. výročie smrti.) 27. augusta 1866 v Báčskom Petrovci sa prvýkrát hralo divadlo a bolo to predstavenie Augusta Kotzebueho Starý vozka Petra III. (Pripomíname si 150. výročie.)

32 /4711/ 6. 8. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS05, NSU05, NSO05, Ul. Save Zorića b. č., Kovilj, na katastrálnej parcele číslo 1123, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2090_01 NS_Petrovaradin_2, Ulica Koste Nađa 21, v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele číslo 341/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2057_03 NS_Novi_Sad_Temerinski_put_1 Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2057_03 NS_Novi_Sad_Temerinski_put_1, Ul. zmajevački put, na katastrálnej parcele číslo 609/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-441/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2057_03 NS_Novi_Sad_Temerinski_put_1, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2057_03 NS_Novi_Sad_Temerinski_put_1, Ul. zmajevački put, na katastrálnej parcele číslo 609/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2057_03 NS_Novi_Sad_Temerinski_put_1, Ul. zmajevački put, na katastrálnej parcele číslo 609/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2057_03 NS_Novi_Sad_Temerinski_put_1, Ul. zmajevački put, na katastrálnej parcele číslo 609/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 1800, UMTS a LTE. Tri antény typu K80010510 sa použijú na krytie rozsahov GSM 1800 a LTE a tri antény typu K742215 sa použijú na krytie UMTS rozsahu. Plánované azimuty antén sú 0 °, 160 ° a 270 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 1800 je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

DROBNÝ OZNAM NA PREDAJ dom v Kulpíne na Ulici Masarykovej č. 112 a; je možnosť výmeny za dom v Petrovci. Na predaj aj 10 kvadrátov obrábateľnej pôdy (JÁROŠ) v Kulpíne, na Ulici ledine alebo tiež možnosť výmeny za kvadráty v Petrovci. Informácie na tel. č.: 065/204-16-34; 021/384-12-32.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Klisa. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme medzi Milicou Cibulovou a Đurom Cibulom, oboch z Nového Sadu, a Vip Mobile, s. s r. o., a Informáciu o lokalite číslo V-353-292/16 z 20. júna 2016, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2057_03 NS_Novi_Sad_Temerinski_put_1, číslo EM-2016-141/SO z 10. mája 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2057_03 NS_Novi_Sad_Temerinski_put_1, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky a pre všetky rozsahy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2005_02 NS_Petrovaradin, v areáli továrne MK Commerce, Petrovaradín, na katastrálnej parcele číslo 1511/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad II. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2008_02 NS_Veternik, Ulica Iva Lolu Ribara 70, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 1080/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2058_01 NS_Novi_Sad_Temerinski_put_2, na parkovisku Najlon trhu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2058_01 NS_Novi_Sad_Temerinski_put_2, na parkovisku Najlon trhu, na katastrálnej parcele číslo 1692, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-440/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2058_01 NS_Novi_Sad_Temerinski_put_2, na parkovisku Najlon trhu, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2058_01 NS_Novi_Sad_Temerinski_put_2, na parkovisku Najlon trhu, na katastrálnej parcele číslo 1692, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2058_01 NS_Novi_Sad_Temerinski_put_2, na parkovisku Najlon trhu, na katastrálnej parcele číslo 1692, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2058_01 NS_Novi_Sad_Temerinski_put_2, na parkovisku Najlon trhu, na katastrálnej parcele číslo 1692, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 1800, UMTS a LTE. Tri antény typu K742236 používať sa budú na krytie rozsahov GSM 1800 a LTE a tri antény typu K742215 sa použijú na krytie UMTS rozsahu. Plánované azimuty antén sú 70 °, 170 ° a 300

• OZNAMY •

°, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 1800 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Vidovdansko naselje. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil zmluvu č. 33733660 o používaní pozemku na postavenie telekomunikačného výstroja a anténového stĺpa – NS2058 uzavretú medzi VKP Tržnica a Vip Mobile, s. s r. o., a Informáciu o lokalite číslo V-353-290/16 z 21. júna 2016, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2058_01 NS_ Novi_Sad_Temerinski_put_2, číslo EM-2016-142/SO z 10. mája 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2058_01 NS_Novi_Sad_Temerinski_put_2 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky a pre všetky rozsahy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

32 /4711/ 6. 8. 2016

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom, svokrom a apkom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MICHAL FULMEK

MICHALOM FULMEKOM

29. 8. 1936 – 31. 7. 2016 z Kysáča

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Manželka Zuzana, syn Vladimír, nevesta Elena a vnuk Vladimír

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si s láskou zachováme. Syn Michal s manželkou Annou a synom Miroslavom

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS18, NSX18, NSU18, NSL18 – AUTOVOJVODINA, Ul. temerínska č. 95, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2747, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2380_01 NS_Novi_Sad_Detelinara, Hram Rođenja Svetog Jovana Krstitelja Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2380_01 NS_Novi_Sad_Detelinara, Hram Rođenja Svetog Jovana Krstitelja v Ulici Kornelija Stankovića, na katastrálnej parcele číslo 5462/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-438/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2380_01 NS_Novi_Sad_Detelinara, Hram Rođenja Svetog Jovana Krstitelja, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2380_01 NS_Novi_Sad_Detelinara, Hram Rođenja Svetog Jovana Krstitelja v Ulici Kornelija Stankovića, na katastrálnej parcele číslo 5462/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2380_01 NS_Novi_Sad_Detelinara, Hram Rođenja Svetog Jovana Krstitelja v Ulici Kornelija Stankovića, na katastrálnej parcele číslo 5462/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2380_01 NS_Novi_Sad_Detelinara, Hram Rođenja Svetog Jovana Krstitelja v Ulici Kornelija Stankovića, na katastrálnej parcele číslo 5462/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 1800, UMTS a LTE. Predpokladá sa, aby anténová sústava pozostávala s troch panelových antén typu K80010727 výrobcu Kathrein (v každom úseku po jedna). Plánované azimuty antén sú 90 °, 190 ° a 315 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 1800 je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 2 + 2 + 2 a pre LTE je 1 + 1 + 1.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MICHAL FULMEK

29. 8. 1936 – 31. 7. 2016 z Kysáča Odišiel si tíško ako odchádza deň. Len pekná spomienka v našich srdciach zostáva naďalej. Vnuk Rastislav s manželkou Aleksandrou a synom Aleksom

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 5. septembra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 6. septembra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Detelinara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme uzavretú medzi Agentúrou pre manažment a konsalting Method Nový Sad, a Vip Mobile, s. s r. o., Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Eparchijskou správnou radou Eparchie Báčky, Gimnazijska 1, Nový Sad, a Agentúrou pre manažment a konsalting Method Nový Sad, a Informáciu o lokalite číslo V-353-139/16 zo 7. apríla 2016, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2380_01 NS_Novi_Sad_ Detelinara, číslo: EM-2016-193/SO, zo 14. júna 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2380_01 NS_Novi_Sad_Detelinara má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre všetky rozsahy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s apkom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MICHALOM FULMEKOM

29. 8. 1936 – 31. 7. 2016 z Kysáča

Trvalú spomienku na Teba si zachovajú

Vnučka Ivana Jovanovićová s manželom Borkom zo Slovenska

POSLEDNÝ POZDRAV švagrovi

rodiny Šmitové

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

MICHALOVI FULMEKOVI

rodiny Nátoňová a Kováčová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom

Na Teba si stále bude spomínať

SMUTNÁ ROZLÚČKA s ocim a starkým

JURAJOM VOZÁROM 11. 2. 1934 – 19. 7. 2016 z Kysáča

Zostaneš nám navždy v peknej spomienke. Dcéra Jaroslava a vnuk Dobroslav s manželkou • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynulo desať rokov, čo nás opustil náš syn, brat a ujo

MIROSLAV KRIVÁK

27. 9. 1954 – 2. 8. 2006 – 2016 z Petrovca Tá rana stále bolí, nikdy sa nezahojí. V srdci žiješ s nami.

andika Nátoňová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

Mama a sestra s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 6. augusta 2016 je tomu 17 boľavých rokov smútku, čo ma navždy opustil milovaný syn

JURAJOM VOZÁROM

11. 2. 1934 – 19. 7. 2016 z Kysáča

manželka Anna

To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie. V srdci bolesť zostala a tiché spomínanie. Spomienky na prežité chvíle s Tebou si v srdciach zachovávame. Manželka, syn Miroslav a dcéry Anna a Ivana s rodinami

29. 8. 1936 – 31. 7. 2016 z Kysáča

JURAJOM VOZÁROM

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

27. 9. 1954 – 2. 8. 2006 z Petrovca

MICHALOM FULMEKOM

29. 8. 1936 – 31. 7. 2016 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú

MIROSLAV KRIVÁK

MICHALOM FULMEKOM

29. 8. 1936 – 31. 7. 2016 z Kysáča

Budeš mi veľmi chýbať, keď sa znovu vrátim do domu, v ktorom som vyrástla, a tam Ťa už nestretnem.

SPOMIENKA

so švagrom

Mgr. MICHAL FORGÁČ

11. 2. 1934 – 19. 7. 2016 z Kysáča

Večný pokoj Ti praje sestra Zuzana Sofinkićová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s ocim a starkým

JURAJOM VOZÁROM 11. 2. 1934 – 19. 7. 2016 z Kysáča

Odpočívaj tíško v pokoji. Dcéra Anna Čorbová s manželom a vnučky Tatjana a Marína Sabová s manželom

29. 9. 1969 – 6. 8. 1999 – 2016 evanjelický farár zo Starej Pazovy Odišiel si bez pozdravu nenávratnou cestou a mne si zanechal veľký žiaľ a cestičku k Tvojmu hrobu. Večne zarmútená mama

SPOMIENKA

Pri príležitosti výročia skončenia Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici spomíname si na svojich zosnulých spolužiakov:

ŽELIMÍRA HRKA JAROSLAVA ČECHA a PAVLA CICKU S láskou a úctou generácia 1976

32 /4711/ 6. 8. 2016

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manželku

na manžela, otca a starého otca

ZUZANU ČORBOVÚ

30. 10. 1959 – 2. 8. 2012 – 2016 z Kysáča

Manžel

PAVLA GALÁDIKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA na

ANNU MAJORSKÚ

PAVLA MAJORSKÉHO

29. 3. 1959 – 5. 8. 2015 – 2016 z Petrovca

MIROSLAVA MAJORSKÉHO

Osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tvoja neprítomnosť je nenahraditeľná.

rod. Klátikovú 8. 8. 1990 – 8. 8. 2016 10. 8. 1991 23. 7. 1996 – 10. 8. 2016 zo Starej Pazovy – 23. 7. 2016 S úctou a láskou si na Vás spomínajú a v srdci zachovávajú Vaši: Anna a Marica s rodinami

Manželka Anna, syn Fedor a dcéra Ľudmila s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA Po dlhej a ťažkej chorobe usnul náš drahý a starostlivý manžel, otec, tesť a dedo

VLADIMÍR SNIDA 11. 11. 1948 – 25. 7. 2016 z Báčskeho Petrovca

Ďakujeme všetkým tým, ktorí nám vyjadrili sústrasť a vyprevadili nášho zosnulého na jeho poslednú cestu. Vďaka velebnému pánovi farárovi Jánovi Vidovi za dojímavú kázeň, pánovi kantorovi a spevokolu petrovského cirkevného zboru za prednes pesničiek. Ďakujeme všetkým zdravotným pracovníkom, ktorí nám pomáhali pri jeho liečbe. Osobitná vďaka patrí Dr. Danielovi Chorvátovi a Dr. Jovane Šmanjovej. Zarmútená manželka a dcéry s rodinami 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

DROBNÉ OZNAMY

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojím manželom a naším otcom a dedom

MARTINOM ŠIPICKÝM – ŠPIREM odborným učiteľom vo výslužbe zo Starej Pazovy ktorý znenazdajky umrel 25. 7. 2016 vo svojom 75. roku života

Ďakujeme všetkým tým, ktorí ho vyprevadili na jeho poslednú cestu, ako i pánovi farárovi Igorovi Feldymu za príležitostnú kázeň a pánovi kantorovi za výber pesničiek. Zarmútení: manželka Zuzana, syn Miloslav a dcéra Martina Dvornická s rodinami

POSLEDNÉ ZBOHOM svojmu švagrovi

MARTINOVI ŠIPICKÉMU

odbornému učiteľovi vo výslužbe zo Starej Pazovy

Večný pokoj Ti prajú Mariena, Palino a Samuel

POSLEDNÉ ZBOHOM

VLADIMÍROVI SNIDOVI

11. 11. 1948 – 25. 7. 2016 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba stále budeme spomínať.

hlasludu.info www.hl.rs

NA PREDAJ mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,32 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00 h. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826 92 05 a 021/782-278.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s kmotrom a krstným otcom

na nášho

SAŠOM MUDROCHOM 15. 7. 1981 – 13. 6. 2016 z Nemecka, z Mainchingenu

Večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si zachováme. Krstná mama Zuzana Brňová a krstný Janko Brňa s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

Dipl. právnikom

VLADIMÍROM SNIDOM

MIROSLAVOM DURGALOM

11. 11. 1948 – 25. 7. 2016 z Petrovca

1933 – 2016 z Báčskeho Petrovca rodom z Pivnice

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú kmotra Sabolová a Saňa a Naďa s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Brat Jano s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

ROZLÚČKA

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme. Rodina Klúčiková

SPOMIENKA

na zosnulých rodičov, starých a prastarých rodičov

MILE RAŠETA

1948 – 2006 – 2016

MILEHO RAŠETU

1948 – 2006 – 2016 z Báčskeho Petrovca S láskou a hlbokou úctou si na neho spomínajú: manželka Katarína, syn Dušan a dcéra Jasna s rodinami a starká Kevenská • OZNAMY •

Uplynulo už desať rokov od rozlúčky s naším dobrým kmotrom. V spomienkach je však stále s nami... Kmotrovci Nímetovci a Diňovci a krstné deti Mariena, Juraj s Danušou a Jana s rodinou

MÁRIU LEHOTSKÚ

ONDREJA LEHOTSKÉHO

rod. Valentíkovú 28. 11. 1933 30. 8. 1935 – 1. 2. 2015 – 7. 8. 2015 z Petrovca

Dcéra Mária a syn Branko s rodinami

32 /4711/ 6. 8. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 5. augusta 19.30 Zostrih zo 46. SNS z roku 2007 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 7. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 9. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina uvedie priamy prenos otváracieho programu 55. SNS pod názvom Zypa Cupák znovu na Dolniakoch. Dúhovka bude venovaná trom reportážnym záznamom z podujatí v Kulpíne: oslavy Dňa Kulpína, Predslávnosťových dní a 10. podujatia Svadba voľakedy a dnes.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 5. augusta – Majstrovský plán Sobota 6. augusta – Krvavé sprisahanie Pondelok 8. augusta – Amistad Utorok 9. augusta – Ideálne mesto Streda 10. augusta – Zdrojový kód Štvrtok 11. augusta – Zuzanka Hraškovie 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 7. augusta 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Frajeri vo Vegas 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV PETROVEC

Informačno-politický týždenník

Mária Gašparovská, predsedníčka SPŽ

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 7. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Deň žatvy voľakedy a dnes Utorok 9. augusta 16.00 Slávnostné zasadnutie NRSNM Stretnutie slovenských novinárov Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 12. augusta 16.00 O programe prvého víkendu SNS Slovenský film: Ružové sny

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 32 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov podujatia, ktoré sa každoročne usporadúva v Báčskom Petrovci. autorka: ANNA 1. časť 2. časť lepkavá BIČIA- tajničky tajničky látka na steble ROVÁ

skratka augustového podujatia

S LA U spojka H UD Ľ Bisa a ...

naša druh AS rieka papagája HL DU ĽU 3. časť tajničky

riečny ostrov

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. budhistický kňaz

vpíšte ÁRS zapíjanie kúpy

prosil zdvorilo dlhá samohl. onak

kričala

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 7. augusta 20.15 Repríza relácie Dobrý deň Streda 10. augusta 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia

nekresťan

nomen nescio

upratoval Kotor časť zažív. ústroja

očkovacia látka

karát

síra vpíšte OKÝV

inak moc

vpíšte ÉSA TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

televízia (skr.) hodina (skr.)

dinár plný (srb.)

vpíšte EDA

S ž. meno LA U H UD Slovensko Ľ

zomleté obilie spojka

stará európska mena ad notam

zaslinený

nula

mesto na Slovensku

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 31 VODOROVNE: podjeseň, alobal, I, r, V, pás, Adam, vak, Orion, r, úžitková, pila, slt, LN, rota, ako, disk, tovar, a, overoval, ké, Aneta TAJNIČKA: DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 29 z čísla 29 Hlasu ľudu zo 16. júla 2016 bolo: V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: DARKO BÁBEĽA, Ul. Nušićova č. 3, 22 253 BINGUĽA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

32 /4711/ 6. 8. 2016

Šport Tri v jednom NA POČESŤ NÁŠHO BASKETBALU

Oto Filip

en štvrtok 28. júla 2016 bol ako uliaty na malú oslavu. Kdesi po dvanástej sa pred Kultúrnym strediskom Belehradu začali zoskupovať viaceré naše basketbalové legendy, členovia niekdajších mužských a ženských reprezentácií, osobnosti, ktoré tento kolektívny šport dostali už dávno, treba si spomenúť len na historickú Ľubľanu roku 1970, na výslnie. Bol medzi nimi i Radovan Bata Radović, účinkujúci na Olympijských hrách v Ríme v dávnom roku 1960, na ktorých naši basketbalisti debutovali.

Tri udalosti poznačili ten deň: výstava snímok k dejinám nášho basketbalu na otvorenom s názvom Pred Riom a po ňom – história, stretnutie s našimi basketbalistkami, vlaňajšími majsterkami Európy a do tretice premiéra monografie známeho basketbalového kronikára Vladimira Stankovića menom Bod za bodom 2. Účastníkom podujatí sa na úvod prihovoril predseda Basketbalového zväzu Srbska Dragan Đilas. Kvitoval, že je výstava, ktorej autorkou je novinárka Nina Spasojevićová-Radojevićová, spoločne usporiadaná Basketbalovým zväzom a Olympijským výborom, retrospektívou

Kolektívna snímka pred odchodom do Ria všetkého, čím náš basketbal žil od roku 1960 dodnes, vrátane početných úspechov v tom období. Pred úradným otvorením výstavy jej autorkou, s osobitným potešením Đilas pozdravil členky našej ženskej basketbalovej reprezentácie, ktoré sa o dva dni neskoršie,

PRVÝ PRIATEĽSKÝ ZÁPAS SLÁVIE

Sľubný začiatok SLÁVIA – SLOGA (BNS) 2 : 1 (1 : 1) Ján Špringeľ

eľmi dobrú hru produkovali na začiatku príprav kluby, ktoré začali trénovať iba dva týždne pred úvodným duelom novej sezóny. Slávisti a ich susedia nešetrili síl potešiť fanúšikov oboch tímov v horúčave. Silnejšie tempo bolo vidieť v prvom polčase. Po prestávke hrali obe mužstvá s pozmenenými futbalistami, zväčša odchovancami z Kovačice a Banátskeho Nového Sela. Vstupný gól zápasu vsietil Obradović v 32. minúte: po voľnom kope v páde v pokutovom území hlavičkoval do pravého dolného rohu Trbojevića – 0 : 1. Skóre otočil Pavel Čížik takisto gólmi zo štandardných situácií. Tri minúty po vedúcom góle Slogy vypálil delovku z ľavej strany neďaleko šestnástky. Gól bol typicky „čížikovský“ – zavalitý šíp ľavačkou je jeho vizitkou počas celej úspešnej kariéry. Táto strela pozmetala pavučinu v ľavom nároží strážcu siete Stajčića – 1 : 1. Skóre zápasu uzavrel P. Čížik po hodine hry. Z voľného kopu strieľal teraz technickým projektilom do pravého dolného rohu brankára Slogy – 2 : 1. Potlesk za skvelú hru dostali aj hráči hostí, ktorí hrali v niekoľkých kluboch Obce Kovačica: niekdajší stredopoliar – teraz stopér Gvozdenović a stredný útočník Bosnić. Na lavičke náhradníkov

www.hl.rs

bol brankár Krivokuća. Medzi futbalistami, ktorí zohrali prvé stretnutie v seniorskom slávistickom drese, bol aj Renato Jovnáš. Jeho menovec otec (člen správy FK Slávia, bývalý klubový predseda) mu držal palce na západnej tribúne, kým mladého útočníka v prvom a pravého obrancu v druhom povzbudzoval starý otec Janko Jovnáš, dlhoročný futbalový rozhodca. Z oprávnených príčin nenastúpili pre Sláviu nováčikovia Čolak a Miodrag, ako aj navrátilec Gigović.

Debut v mužstve Slávie: Renato Jovnáš (v oranžovom drese) Slávia: Trbojević, P. Čížik, Ďuriš, Stošić, Mitić, Ćirić, D. Čížik, Válovec, Malinović, Stanojković, Jovnáš Poslednú štvrťhodinu gólman Slávie bol Milić a v druhom polčase hrali aj Radenković, Garaj, Matúš, Čech

30. júla, vydali na Letné olympijské hry do Ria. Ako sa povedalo, už aj to je v tejto chvíli nielen úspechom, ale i zložkou tunajších športových dejín. A všetko, čo by prišlo navyše by bolo obrovskou radosťou. Tých nám basketbal v minulosti doprial až-až... a Jaško. Dokopy na skrížení zbraní so Slogou bolo deväť slávistov z Kovačice. Dňa 28. júla 2016 prebiehala v Zreňanine Konferencia klubov Vojvodinskej ligy – východnej skupiny za sezónu 2016/17. Novým predsedom sa stal Ján Šuľa z padinskej Doliny. Na zasadnutí vyžrebovali súperov Slávie a Doliny v majstrovstvách, ktoré sa začnú 13. augusta. Po viac ako desaťročnej odmlke si v majstrovskom zápase Kovačičania a Padinčania sily zmerajú v 6. kole 18. septembra o 16. hodine na ihrisku ŠRS Slávia. Prvýkrát v bohatých dejinách oboch klubov to bude v prestížnej Vojvodinskej lige. V pondelok 1. augusta sa začal turnaj v malom futbale. Hrá sa na hádzanárskom ihrisku ŠRS Slávia. Účinkuje trinásť družstiev.

TURNAJ V HAJDUŠICI

Pohár odniesol Vulkanizer Mikša Vladimír Hudec

Mužstvá rozdelili do troch skupín, v rámci príležitosti slavy ktorých zohrali zápapravoslávneho hajsy každý s každým. Po dušického kostola eliminačných zápasoch Klub mladých Kasper z v semifinále zápasy zotejto dediny v pondehrali mužstvá Cafe M lok a utorok 25. a 26. (Hajdušica) – Zambo júla 2016 zorganizoval juda 0 : 1 a Šampinjoni teraz už tradičný tretí (Hajdušica) – Vulkanizer turnaj v malom futbaMikša (Plandište) 0 : 1. Týmto gólom v semiﬁnále je vyradené le. V tomto roku sa na Vo finálovom zápase mužstvo Šampinjoni ňom zúčastnilo spolu Vulkanizer Mikša bol deväť mužstiev, hlavne z Hajdušice, ale aj zo susedných úspešnejší od svojho súpera Zambo juda a zaslúžene dedín Konak, Boka, Plandište a Velika Greda. vyhral 4 : 2.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

ŠTVRTÝ ZÁPAS KYSÁČANOV

PADINČANIA BEZ VÝHRY

TATRA – SIRIG 1 : 1 (0 : 0)

DOLINA – BILEĆANIN 2 : 2 (0 : 1)

Jovanović bude posila Pavel Pálik

utbalisti Tatry zohrali štvrtý prípravný zápas, ešte ani raz neboli v kompletnej zostave a zakaždým hral aspoň jeden nový hráč. V nedeľu to bol Jovanović, ináč kysáčsky zať, ktorý do- Tatra a Sirig produkovali dobrý futbal kázal, že bude dobrá posila. Tréner Mišković zatiaľ má viac ako min., keď Mitrović protiútok hostí dvadsiatich hráčov, aspoň desiatich skončil vyrovnávajúcim gólom. Nerozhodný výsledok je reálny, nováčikov. V prvej časti nedeľného zápasu tréneri Mišković (Tatra) a Bobić (Sirig) hostia zo Sirigu mali malú prevahu, môžu byť spokojní s tým, čo produviac šancí a raz nastrelili žrď. Domáci kovali ich futbalisti. TATRA: Munjas, Srnka, Červený, okrem bojovnosti neukázali mnoho. Po zmene strán prevahu získalo Petrović (Jambrich), Nestorović, mužstvo Tatry, jeho hráči hrali tech- Martinko (Jovanović), Todorović nicky vyspelejšie, vypracovali si aj (Jurás), Kuzmanović, Višnjić (Griniekoľko sľubných šancí. Konečne jak), Tomljanović, Klaić (Ožvát) V stredu 3. augusta Tatra mala na v 73. min. po rohovom kope Tomljanovića z pravej strany Jovanović hlavou programe zápas so Železničarom dal gól. Potom domáci vykonali ešte v Novom Sade a v nedeľu 7. augusta väčší tlak na súpera, ale nepremenili o 18. hodine uhostí novosadskú Slaniekoľko šancí. Potrestaní boli v 88. viju.

MEMORIÁL NEME, BOJAN, ČUPKO V ERDEVÍKU

Pohár do Bikića svoje životy. Na memoriáli sa zúčastnilo desať iestne spoločenstvo Erdevík už mužstiev, hlavne zo Šídskej obce: Čalôsmykrát zorganizovalo v dňoch ma (dva tímy), Bikić Do, Binguľa, Šíd, 22. – 30. júla t. r. nočný turnaj Kukujevci (2) a Erdevík (3). Podľa slov v malom futbale. Prvý prebiehal v roku predsedu Rady Miestneho spoločenstva Zorana Mašića, cieľom turnaja je ponúknuť Erdevíčanom letné pobavenie a prilákať mladých ľudí k športu. Zaujímavosťou je, že na tohtoročnom turnaji rozhodkyňou bola žena; mladá, perspektívna Erdevíčanka Minja Mitrovićová. Vo finále 30. júla hrali OFK Bikić a Svonsi z Erdevíka, keď zvíťazili Bikićania. Tretie bolo mužstvo Nekad Atraktívna momentka z turnaja v Erdevíku i sad z Erdevíka. Najlepším brankárom turnaja je Mi2008, keď bolo obnovené školské ihris- loš Matić (OFK Bikić), najlepší strelec ko. Už tretí rok je to Memoriál Neme, Dejan Dobrić (OFK Bikić) a najlepší hráč Bojan, Čupo, na pamiatku troch mla- Stefan Cvijić z Erdevíka. Cenu za férovú dých mužov, ktorí predčasne utratili hru získal tím 40 + zo Šídu. Danuška Berediová

• ŠPORT •

Slabá strelecká pohotovosť Ján Bokor

olina zohrala dva ďalšie prípravné zápasy a na oboch jej futbalisti prejavili slabú streleckú pohotovosť. Namiesto do Sečnja, Padinčania predminulú stredu odcestovali do Banátskeho Despotovca, kde si zmerali sily s domácim tímom Mladost. Dolina hrala dobre, ale zápas prehrala pre dve chyby svojich obrancov. Hostia sa Zo zápasu Dolina – Bilećanin ujali vedenia gólom Makaruna, ktorý využil dobrú prihrávku Matuľu. novú šancu Aleksić a hostia mali dvojDomáci vyrovnali pred odchodom na gólový náskok. Neskoršie Dolina svoju prestávku. Aj keď sa celý druhý polčas prevahu korunovala gólmi Ugrenovića hralo pred bránou Mladosti, útočníci a Mačužića, ale všetky šance na výhru Doliny nevedeli vsietiť, domácim sa jej strelci zahodili. Dolina na týchto dvoch zápasoch to raz podarilo, a tak nezaslúžene vystriedala veľký počet hráčov. Prevyhrali 2 : 1. V nedeľu sa plánovaný zápas s muž- važne sú to domáci futbalisti, ale hrastvom zo Sečnja predsa zohral v Padine. li aj cezpoľní. Konečný výber urobí Keďže Bilećanin nemal dostatočný tréner Ján Šuľa na nadchádzajúcom počet hráčov, domáci mu „vypožičali“ Spomienkovom turnaji Miroslava Kobrankára Holíka, ako i obrancov Šimeka váča-Koviho 6. a 7. augusta 2016, kde a Pokoráckeho, ktorí podali dobrý vý- budú hrať kovačická Slávia, Hajdušica, kon. Dolina mala územnú prevahu, veľa Jánošík a Dolina. Pred začiatkom turgólových šancí, ale v prvom polčase naja položia kvety na hrobku bývalého nepremenila ani jednu. Hostia z jedi- predsedu Doliny Miroslava Kováča na ného pokusu rozvlnili sieť Zekanovića padinskom cintoríne. Odmeny pre najlepších zabezpečí Futbalový zväz prostredníctvom Grubačića. Po prestávke za Bilećanin využil Obce Kovačica.

NA MEMORIÁLI FK SLOGA V ERDEVÍKU

Radosť Sriemskomitrovčanov Károly Vig

Erdevíku minulý víkend prebiehal 35. Memoriál FK Sloga na počesť všetkých zosnulých futbalistov toho klubu. V prvý deň sriemskomitrovický Radnički prekonal LSK Laćarak 2 : 0. V druhom zápase trochu vynaliezavejší futbalisti šídskeho Radničkého premohli domácu Slogu 2 : 1. O tretie miesto v nedeľu hrali Sloga a LSK. V prvom polčase domáci boli lepší, ale v pokračovaní, keď na trávnik vybehli takmer všetci

náhradníci, súper z Laćarka obrátil výsledok – 1 : 2. Napokon vo finále Radnički Sriemska Mitrovica bol lepší od menovca zo Šídu 2 : 1, a tak sa stal víťazom. Za dva dni zápasy na turnaji v Erdevíku sledovalo viac ako 800 divákov. Tréneri všetkých štyroch mužstiev mali príležitosť ešte raz preveriť možnosti svojich futbalistov pred novými majstrovstvami. Erdevícka Sloga v 1. kole majstrovstiev Vojvodinskej ligy – južnej skupiny 13. augusta 2016 uvíta doma mužstvo novosadského Borca.

32 /4711/ 6. 8. 2016

Šport FUTBALOVÝ KLUB HAJDUŠICA V ÚSTRETY NOVÝM MAJSTROVSTVÁM

Peniaze sú najväčší problém Vladimír Hudec

utbalisti Hajdušice uplynulé majstrovstvá v Druhej juhobanátskej lige – východnej skupiny skončili na 4. mieste so 40 bodmi, pričom dali 55 gólov a prijali 38. S výsledkami sú vraj úplne spokojní. Tým skôr, že tretí Borac Veliko Središte má iba bod viac. Hajdušičania zmrhali šancu obsadiť tretie miesto až v predposlednom kole, keď vo Vračevom Gaji vyrovnávajúci gól inkasovali v 90. minúte.

„Mužstvo aj v nových majstrovstvách zostáva pospolu, avšak ako prvoradý problém sa nám nastoľuje financovanie klubu,“ informuje nás predseda klubu Vladimír Maliar. „Doteraz som vždy hovoril, že pr-

Bývalí a aktuálni futbalisti FK Hajdušica chu zmeniť v tom zmysle, že teraz prvoradou podmienkou, aby sme hrali futbal, sú peniaze. Zostali sme totiž bez sponzorov a financovanie klubu sa zviedlo výlučne na rozpočet. Máme síce prisľúbené aj pros-

Hajdušičania (v žltých dresoch) presvedčivo porazili susedovcov z Veľkej Gredy 5 : 0 voradým predpokladom na to, aby sa hral futbal, sú futbalisti, ale som teraz tú svoju myšlienku musel tro-

triedky z Miestneho spoločenstva Hajdušica, ale aj to je príliš neisté.“ Práve preto predseda klubu na

prvom stretnutí po letnej prestávke 16. júla 2016 hráčom povedal, že sa musia uspokojiť so súťažením v tejto lige, resp. že v tejto chvíli nemožno uvažovať o prípadnom postupe, lebo objektívne ani pre túto ligu nemajú nadostač peňazí. „Máme kvalitných hráčov a núkali sa nám aj ďalší, ktorí by boli významnou posilou mužstva, ale sme ich museli odmietnuť. Nežiadali síce, aby sme im vyplácali honoráre, ale iba to, aby na tréningy a zápasy nechodili o svojej trove. V tejto chvíli sme im však ani to sľúbiť nemohli,“ hovorí Maliar. „Ak zabezpečíme nejaký stabilnejší zdroj financovania, tak sa pokúsime aj posilniť mužstvo.“ Náš spolubesedník ďalej hovorí, že aj napriek všetkému nesedí so založenými rukami. Už zaslal list, tak doterajšiemu sponzorovi AS Hajdušica, ale aj viacerým väčším

STAROPAZOVČANIA SA ZATIAĽ (NE)ZRIEKLI POSTUPU?

Očakávajú zápas vo Veterniku JEDNOTA – DUNAV 1 : 2 (0 : 0)

Matej Bzovský

utbalisti Jednoty so starými a novými hráčmi sa každodenne pripravujú na účasť v doterajšej súťaži, v ktorej vlani obsadili druhé miesto po slabých výsledkoch v jarnej časti majstrovstiev. Nepočetní najvernejší priaznivci na ten neúspech, keďže sa očakával postup, už asi zabudli.

Doterajšie prípravné zápasy nepresvedčili veľmi fanúšikov Jednoty, že sa jej futbalisti v novej sezóne predstavia v krajšom svetle a zaú-

www.hl.rs

točia na titul, aby tak splnili dávnejší sen o účasti v Srbskej lige – skupina Vojvodina. V poslednej chvíli z klubu odišli brankár Travica, stopéri Ninić a Vujčić (presťahovali sa do Vojky), spoľahlivý útočník Marković a použiteľný Plećaš sú v prvoligovej Inđiji. Podľa doterajšieho dojmu opravdivými posilami budú brankár Lazar Jovišić, stopér Jovan Dukić, stredný útočník Lapčević (prišli zo Starých Bánoviec), Janković z Jakova a zvlášť v strede útoku Vladimir Matić, ktorý hrával v Novom Pazare, Borči a do Jednoty prestúpil z Turbiny Vreoci.

Informačno-politický týždenník

Ostatní musia na zápase s belehradským Dorćolom v sobotňajšej generálke presvedčiť milovníkov futbalu, že budú posilami v boji o titul majstra. JEDNOTA: Jovišić, Milanović, Stajić, Mićunović, Dakić, V. Matić, Galić, Đokić, Janković, Lapčević, Jovanović; striedali: Duvnjak, Bošković, Rebić, Jašo, Krivokuća, Popović, Krstić Keď ide o možnosť „papierového“ postupu do republikovej ligy pre rozpad FK Donji Srem z Pećiniec, z ktorého odišli všetci hráči, a podľa

poľnohospodárskym gazdovstvám v dedine, s prosbou o finančnú podporu klubu, a v týchto dňoch plánuje všetkých aj osobne navštíviť. Či budú mať porozumenie o problémy klubu, v tejto chvíli ťažko veru povedať. „Minimálne potreby klubu na jeden rok v tejto lige sú zo 700-tisíc dinárov. Z obecného rozpočtu a MS nám v tejto chvíli patrí 320-tisíc pre jesennú polosezónu. Problém je však v tom, že ani tie peniaze nie sú na sto percent isté. Aj na jarnú časť majstrovstiev sme z rozpočtu mali prisľúbených 250-tisíc a dostali sme iba 180-tisíc a z MS sme mali dostať 70-tisíc a nedostali sme ani dinára, takže sme sezónu ukončili s dlhmi. To však nebude príčina, aby sme nezačali súťažiť, ibaže neviem, čo sa stane, ak v opravnom rozpočte prostriedky budú dodatočne zmenšené a ak si pritom nenájdeme iný zdroj financovania. Je to všeobecný problém, s ktorým zápasia početné kluby v celom Srbsku. Aj napriek finančným problémom futbalisti sa pod taktovkou mladého trénera Milorada Mršića usilovne pripravujú na nadchádzajúce majstrovstvá. S prípravami začali ihneď po zasadnutí s vedením, keď aj zohrali revuálny zápas s veteránmi klubu a v nedeľu zohrali aj prvý priateľský zápas, keď na vlastnej pôde porazili celok Mladost zo susednej V. Gredy výsledkom 5 : 0. (Foto: z archívu klubu)

rozhodnutia Disciplinárnej komisie FZ Vojvodiny pre veľké dlhy služobným osobám a futbalistom nemôžu registrovať nikoho, tento niekdajší člen Superligy Srbska sa ocitne v najnižšej lige, ak sa situácia medzičasom nezmení a Zhromaždenie obce Pećinci, ktoré prebralo klub, nesplatí veľké finančné požiadavky. Podľa rozvrhu určeného na Konferencii klubov Srbskej ligy – skupina Vojvodina, Pećinčania by majstrovstvá mali odštartovať s Borcom v dedine Sakule. Ak sa v poslednej chvíli niečo nezmení, generálny tajomník FZV Miodrag Cvijić tvrdí, že v najhoršom prípade liga odštartuje s pätnástimi mužstvami. Jednotu očakáva štart vo Veterniku s rovnomenným domácim mužstvom v rámci Vojvodinskej ligy – južnej skupiny. • ŠPORT •

OSEMNÁSTY ZLATÝ KOTLÍK ZŠR KAPOR V PIVNICI

Najlepší kuchári z Lalite a Despotova Juraj Pucovský

zobrali do rúk lyžice, aby zistili chuť paprikášov, každý ohodnotili určitým počtom bodov, ktoré na konci spočítali. Bola to už jednoduchá matematika, ktorá prezradila, že tretie miesto obsadil Laliťan Jaroslav Valent-Saler, ktorého paprikáš získal

ž osemnásť rokov každú poslednú nedeľu v júli sa na priestore medzi rybníkom ZŠR Kapor a Loveckým domom PS Bažant v Pivnici šíri charakteristická vôňa rybacieho paprikáša z kotlíkov zahalených dymom, hemží množstvo dobre naladeného sveta, rozlieha hlasná hudba... O svojrázny sviatok pre milovníkov rybacích špecialít pod názvom 18. Zlatý kotlík nielen z Pivnice, ale aj z Báčskej Palanky, Despotova, Ratkova, Vrbasu, Lalite, Nového Sadu a iných prostredí, sa aj tohto 31. júla postarali členovia domáceho ZŠR Kapor.

Bratia Damjan a Zoran Popinovci z Despotova (sprava) a ich kamarát Janko Šuster pri šunke, slaninke, klobáse, paradajkách a vínku ľahšie dočkali paprikáš... Takmer od včasného rána bolo ťažko nájsť si voľné miesto na príliš veľkom parkovisku vôkol Loveckého domu, a preto si viacerí hostia autá zaparkovali pred dávno zatvorenou známou a chýrečnou mliekarňou v Pivnici. Po zvítaní sa s organizátormi a zaplatení poplatku za účasť každý kuchár z 23 prihlásených mužstiev dostal 3 kilogramy sviežeho, kvalitného kaprieho mäsa. Osemnásť rokov sa tam paprikáše varia iba z kaprov, chváli sa nám Janko Hrubík, niekdajší predseda ZŠR Kapor, ktorého cestou v súčasnosti kráčajú terajší čelný človek Jaroslav Blatnický, tajomník Vladko Čobrda a ostatní športoví rybári. Keď kuchári vďaka suchému drevu, ktoré tiež zabezpečili organizá• ŠPORT •

Najlepší: (zľava) Radoslav Stanković (2. miesto), Vladimír Ďurčiansky (víťaz), Jaroslav Valent (3. miesto) tori, nakládli vatry pod svoje kotlíky, ich paprikáša najlepšie zapôsobili na beztak vysoká teplota vzduchu stúp- chuťové zmysly členov hodnotiacej la o niekoľko stupňov. Dobre, že sa to komisie. všetko odohrávalo v chládku agátových, brestových a jaseňových stromov, ktoré rybári sami vysadili. Zabávajúcich sa ľudí príjemný chládok chránil od horúcich slnečných lúčov a aby neumierali od smädu, mali k dispozícii dobre chladené nápoje: pivo, víno, šťavy, minerálku... S plynutím času nálada u takmer 200 ľudí stúpala Stevan Keravica, Zdenko Maglovský a Ján aj vďaka veselým tónom Kmeťko (zľava) pri oceňovaní paprikášov pesničiek z harmoniky harmonikára Srđana Mijajlovića, Keď na pivnickom kostole odbila umeleckým menom Kuštra z Ratko- dvanásta, zhasli ohne pod kotlíkmi, va. Kuchári si však nevšímali, čo sa domáci rybári zozbierali vzorky na deje vôkol nich: nepočúvali hudbu, hodnotenie. Potom sa začala činiť ani námietky členov družstiev, že sú trojčlenná komisia v zložení: Ján už hladní... Sústredili sa len a len na Kmeťko, Zdenko Maglovský a Stevan svoje kotlíky, do ktorých pridávali Keravica. Najprv pohľadom dobre rôzne špécie, aby chuť a výzor práve skúmali každý obsah taniera, potom

Janko Hrubík uvaril za kotol paprikáša, ktorý sa predal na dračku 69 bodov z maximálne možných 90. Druhému miestu sa potešilo mužstvo mladíkov z Despotova, ktorého kuchár Radoslav Stanković zoskupil 70 bodov. Titul najlepšieho kuchára a zlatá soška pripadli hádam najmladšiemu s varechou v rukách na súťaži,

Víťazov vyhlásil Vladko Čobrda, tajomník ZŠR Kapor

Mladého pivnického kuchára Denisa Blatnického takto rozchládzala mama Jarmila Týrová

Laliťanovi Vladimírovi Ďurčianskemu, ktorého paprikáš komisia ocenila takmer stopercentným počtom bodov, získal 89 z možných 90! Nie náhodou, veď sa mladý Vladko už viackrát dokázal ako dobrý, šikovný a úspešný kuchár aj na iných súťažiach. Úspech, ktorý doprajeme aj iným majstrom varechy v budúcnosti. Aj tu v Pivnici, o rok.

32 /4711/ 6. 8. 2016

Šport ŠPORTOVÉ PODUJATIA NA KULPÍNSKYCH OSLAVÁCH

Pre každého niečo Katarína Gažová Jaroslav Čiep

sa stal Miloš Arsenović z Kulpína. V rýchloťahovom šachu súťažili aj dospelí šachisti. Na 3. mieste skončil Petar Radosavljev zo ŠK Kulpín, na 2. Božo Protuđer zo ŠK Hložany a víťazom bol Branislav Beláni zo ŠK Kulpín. V skupinovej súťaži šachových mužstiev na 3. mieste skončili Hložany, druhé miesto obsadil Petrovec a prvé, víťazné mužstvo bolo Kulpín 1, kým Maglićania na súťaž neprišli. Poľovnícky spolok Fazan každoročne úspešne počas týchto osláv organizuje súťaž poľovníkov v streľbe do asfaltových terčov a vo varení poľovníckeho paprikáša. Predseda spolku Branislav Plachtinský poznamenal, že tohto roku bolo v konkurencii 31 kotlíkov a súťažilo 42 strelcov. Zoroslav Brtka, predseda súťažnej komisie, vyhlásil najúspešnejších strelcov. V skupinovej súťaži tretie miesto obsadil PS Jarabica Selenča, na druhom mieste

ladučký rybár Ján Abrahám z Petrovca na súťaži pionierov v športovom rybolove na kanáli vedľa chatky ZŠR Smuđ v sobotu 30. júla 2016 mal pozoruhodný úlovok – vážil až 2 720 g rýb. Vďaka tomu Janko sa stal víťazom súťaže v treťom úseku, tiež na celkovej dráhe. Keď ide o súťaž rybárskych spolkov, prvé miesto obsadilo ZŠR Karas Petrovec, druhý bol ZŠR Šaran Hložany a tretí hostitelia, ZŠR Smuđ. Súťaž pionierov v prvom úseku sa skončila takto: Denis Kolár z Kulpína (3. miesto), Vladimír Potfaj z Hložian (2.) a víťazom bol Martin Turčan z Petrovca. V druhom úseku na 3. mieste bol Ján Králik z Kulpína, druhoumiestnená bola Martina Francistyová z Hložian a víťazom Darko Meleg z Petrovca. Keď ide o tretí úsek, 3. miesto zaujala Simona Šranková z Hložian, druhé Slobodan Dević z Kulpína a víťazom bol Ján Abrahám z Petrovca. Na spomenutej dráhe celkove 3. miesto patrilo Darkovi Melegovi z Petrovca, na druhom skončil Slobodan Dević z Kulpína a víťazstvo získal už spomenutý Ján Abrahám z Petrovca. Súťaž pionierov usporiadal ZŠR Smuđ Kulpín pod Odmenení strelci na súťaži v Kulpíne vedením člena súťažnej komisie Jána Jagoša. Diplomy bol tím PS Silbaš – Čenej a zvíťazilo a poháre zabezpečil MOMS Kulpín petrovské Poľovnícke športové a najúspešnejším mladým rybárom združenie Lesík. Najúspešnejším ich odovzdal predseda Pavel Gaža. strelcom Slovákom bol Samuel V prvý deň osláv na ihriskách Fábry z Petrovca a odmenu dostal základnej školy súťažili najmladší v aj najstarší strelec, osemdesiatročný cyklistike. Cieľom akcie, ktorú mal Pavel Šuľan z Lalite, ktorý sa poľovna starosti maglićský klub Vertigo, níctvu venuje už 59 rokov. je zveľadenie, rozvoj a promócia Predseda komisie pre hodnotenie cyklistiky ako športu. Všetci účast- paprikášov Ján Lomiansky vyhlásil níci súťaže boli odmenení. prvé tri skupiny, ktoré navarili najchutnejšie paprikáše. Tretie miesto ŠACHISTI V CHLÁDKU obsadili hostia z Veľkého Zálužia zo V nedeľu 31. júla v tieni rybárskej Slovenska, druhé kuchári Agrohechatky súťažili šachisti. V konku- miky z Petrovca a prvé kulpínski rencii jednotlivcov – žiakov tretí kuchári Čepsi. Odmeny – diplomy bol Maksim Telić z Kulpína, druhý a poháre najúspešnejším kuchárom Jakob Franka z Petrovca a víťazom a poľovníkom odovzdal predseda

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Šiesti siláci oduševnili obecenstvo

MOMS Pavel Gaža. Na ihrisku FK Kulpín v predvečer druhého dňa osláv si v sympatickom a zábavnom zápase sily zmerali tuční a chudí futbalisti, oduševnili fanúšikov, ktorí ich hlasne podporovali.

Berat, tretí jeho brat Miloš, štvrtý Potkonjak, piaty Marko a šiesty Repić. Tohto roku po prvýkrát na ihrisku FK Kulpín namontovali aj prenosný ring. V ňom svoje zručnosti, silu a schopnosti predviedli športovci v disciplínach lowkick a kickbox. Všetko to zorganizoval domáci Kickbox klub Fire kick.

STRONGMAN A KICKBOX Predtým ako za loptou pobehovali hráči mužstiev tučných a chudých, vedľa ihriska FK Kulpín a na ňom zorganizovali prezentáciu menej známych športov. Najprv v popoludňajších hodinách na asfaltovej ceste vedľa ihriska bola súťaž najsilnejších športovcov v Srbsku, ktorú zorganizovali majitelia miestnej posilňovne Berat Power Gym. Súťažili Milan Potkonjak z Batajnice, viacnásobný majster v powerliftingu a pretekár v strongman disciplíne, Vladimír Marko z Hložian, Renato Repić zo Somboru, Marek Medovarský (vľavo) tiež pretekári v disciplí- v ringu dosahuje pozoruhodné nach powerlifting úspechy a strongman, ako aj Albin Hasanović z NoVedúci klubu a moderátor vého Pazaru, majster programu Nikola Vlaov ozrejmil, Balkánu v powerliftingu, že týmto podujatím chceli priblížiť ktorému toto bola prvá tieto športy obecenstvu a zároveň účasť v podujatí strongman. Nevy- predstaviť domácich športovcov, stali, samozrejme, ani organizátori, pionierku Kristínu Maglovskú, bratia Petar a Miloš Beratovci, ktorí juniora Andreja Medovarského, túto súťaž prvýkrát usporiadali seniora Michala Peťkovského, rev Kulpíne. kreanta Marka Govorčina a najNávštevníci kulpínskych osláv sa úspešnejšieho športovca klubu podívali, ako šiesti siláci dokázali Mareka Medovarského, šampióna viac než obyčajný človek zvládne, Vojvodiny v kategórii fullkontakt, či vlastnou silou dokáže. Najprv lowkick a K1, šampióna Srbska kulturisti ťahali kamión hmotnosti v lowkick a K1, reprezentanta našej 10 ton, potom súperili v prevracaní krajiny a vicemajstra Balkánu. Ich pneumatiky hmotnosti 350 kg, súpermi boli športovci z Fight kluvláčili oceľové kufre, dvíhali balvan bu a Vojvodina Veletabak z Nového ťažký 100 kg, na pleciach nosili Sadu a International zo Zreňanina. záťaž, tzv. super joke a napokon Rozhodcom na všetkých zápasoch do výšky dvíhali aj 100 kg vážiacu bol Goran Zečević zo Zreňanina. betónovú guľu. Po sčítaní bodov Všetci pretekári získali poháre zvíťazil Hasanović, druhý bol Petar a tričká. • ŠPORT •

Strongman Miloš Berat sa pasoval s pneumatikou

Kickboxerka Kristína Maglovská (zľava) v akcii

Z TROJITÝCH OSLÁV V KULPÍNE

Športovci na plné obrátky Katarína Gažová

o programu osláv v Kulpíne v dňoch 30. a 31. júla 2016 zaradili aj veľký počet športových podujatí. Súťažili rybári, cyklisti, šachisti, poľovníci, siloví a úpoloví športovci, ako aj futbalisti. V prvý deň trojlístka osláv Dňa Kulpína, PDvK a Svadby voľakedy a dnes si na svoje prišli mladí rybári a cyklisti. Súťaž pionierov v love rýb udicou na plavák na kanáli bola v predpoludňajších hodinách a usporiadalo ju Združenie športových rybárov Smuđ Kulpín. Popoludní na ihriskách základnej školy sa zoskupili mladí cyklisti. Prekonávaním rôznych prekážok prispeli k zveľadeniu, rozvoju a promócii cyklistiky. V areáli rybárskej chatky v nedeľu súťažili šachisti, a to v kategórii žiakov, dospelých a mužstiev. Veľmi rušno bolo v areáli Poľovníckeho

domu spolku Fazan. Tam o najchutnejší paprikáš súťažilo 31 kuchárskych skupín a v súťaži v streľbe do asfaltových terčov sa zúčastnilo až 42 poľovníkov. Dobrá nálada a družobné ovzdušie masového podujatia trvalo do večera. Svoje zručnosti, silu a schopnosti predstavili aj športovci v silovom športe, čo mal na starosti kulpínsky klub Berat Power Gym na asfaltovej ceste vedľa ihriska FK Kulpín. Demonštráciu a súťaž v kickboxe zorganizoval Klub úpolových športov Fire Kick v improvizovanom ringu na futbalovom ihrisku. Športové podujatia toho dňa skončili zaujímavým zápasom tučných a chudých futbalistov, ktorých posmeľovalo početné obecenstvo. Všetky športové podujatia podporil MOMS Kulpín, ktorý zabezpečil odmeny pre najlepších – diplomy a poháre.

Žiaci šikovne jazdili na bicykloch

Strelci znova presne triafali

Foto: autorka a J. Čiep Tuční a chudí sa rovnako snažili behať za loptou

Najlepší šachisti: Petar Radosavljev, Branislav Beláni, Božo Protuđer (zľava)

Kto navarí najchutnejší paprikáš?

Najviac rýb ulovil pionier Ján Abrahám z Petrovca

Po výstavbe posedu v revíri

V Gaderskej doline na Slovensku s hostiteľmi Mošovčanmi (1968)

Dobrá nálada po úspešnej poľovačke (1968)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Generál Ivan Kukoč (tretí sprava) s Laliťanmi v love (1974)

Poľovnícky spolok Bažant Laliť

Najhodnovernejší údaj o začiatkoch organizovaného poľovníctva v Laliti sme získali v kronike Lovecký zväz Vojvodiny 1922 – 1992. Tam je zapísané, že v roku 1927 do členstva Zväzu loveckých spolkov vstúpil aj spolok z Lalite. Uvádza sa tiež, že 3. júla 1927 v lesíku M. Milina spolok usporiadal veľkú národnú slávnosť Miroslav Pavlis s vojenskou hudbou. Na programe bolo triafanie zajaca, kačice, holuba, medveďa a fľaše; aj s orlicou, ktorú zápas na bicykloch. Najlepší pretekári získali peňažné odmeny. Tanec a veselie trvali do rána. dali do zoologickej Poľovnícky spolok Bažant začal s prácou po oslobodení, v roku 1946. Počet členov sa neustále záhrady (2002) zvyšoval, koncom 20. storočia v spolku bolo vyše 120 poľovníkov, medzi nimi aj niekoľko žien. Laliťania vo svojom revíri majú hlavne bažanty, zajace, srnčiu divinu, jarabice a ostatných operencov žijúcich na tomto území, pravda aj škodcov. Od sedemdesiatych rokov sa náhle rozvíjala poľovnícka turistika, a tak boli sezóny, keď domáci poľovníci a turisti v revíri odstrelili aj do 1 800 bažantov, niekoľko stovák zajacov... Taliani a Španieli zvlášť radi poľovali Poďme, havko môj, na hrdličky, Francúzom boli zaujímavé jarabice, Nemcom srnčia zverina... Od roku 1973 PS Bažant vlastní za zajacmi... (2009) svoj dom, niekdajšiu vilu predvojnového zemepána Rauscha neďaleko Lalite. V období SFR Juhoslávie lalitský revír bol dvakrát vyhlásený za najupravenejší v krajine. Vtedy na poľovačku do Lalite chodili akademik Pavle Savić, generáli Ivan Kukoč, Ante Banina, Milan Antončić-Velebit, Marko Peričin-Kamenjar, Veljko Kovačević, politici Nikola Kmezić, Dušan Alimpić, Jovan Veselinov-Lala, Vidoje Žarković, Radovan Vlajković, Marko Bulc, riaditeľ Tanjugu Pero Ivačić a iné osobnosti. Predsedami PS Bažant v povojnovom období boli: Ondrej Pavlovič, Juraj Boťanský, Negovan Krivokuća, Štefan Benka, Pavel Burčiar, Ivan Uhrík, Ján Turčan-Janík, Samuel Macko, Radivoj Krivokuća, Juraj Supek a Pavel Šuľan. Funkciu tajomníka vykonávali: Triva Grujin, Milanko Popović, Miodrag Stojković, Michal Grňa, Ondrej Terek a Jaroslav Pap. V súčasnosti je predsedom Dragoslav Brkić, tajomníkom Miroslav Pavlis-Macík a reLovecký Oslava 30 rokov PS Bažant: vírnikom Jaroslav Múdry. Poľovnícky spolok Bažant pôsobí v rámci PZ Mostonga dom Bažant (zľava) Miodrag Stojković, Odžaci, spravuje 3 800 hektárov revíru a má 31 členov. V dnešnom v Laliti predseda Ján Turčan-Janík (2016) poľovníctve takmer nič nie je ako voľakedy. a Ondrej Pavlovič (1976) Juraj Pucovský Predseda Snímky: autor, J. Pap, PS Bažant z archívu lovcov Dragoslav Brkić s bažantími kuriatkami v bažantnici (2016)

Raňajky z ražňa v lese neďaleko Plavny V roku 1986 lalitskí lovci v jednom dni vo svojom revíri ulovili štyroch diviakov!

Ján Benka (stojí druhý sprava) zastrelil diviaka vo dvore Ondreja Benku (1975)

Dobré psy sú veľká pomoc v love (1976)

S úlovkom v krásnom, jesennom kolorite (2009)