Hlas 32 2017 by NVU Hlas ľudu

Slovenské národné slávnosti 2017 Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 12. 8. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4763/

Z obsahu

12. 8. 2017 | 32 /4763/

Uzávierka čísla: 9. 8. 2017

4 TÝŽDEŇ 5 Netolerovať násilie, reagovať! 6 Názory na začlenenie 10 Sláva národa hodná je obetí

13 ĽUDIA A UDALOSTI 13 Rozvoj spolupráce s partnerskými mestami 15 Zobúdzali ste už zoru pri vode? 18 Pripravujú sa na Budárske dni

Nevyhnutné je čím skôr schváliť zákon o bezplatnej právnej pomoci – uzhodli sa v piatok 4. augusta členovia kolégia Pokrajinského ochrancu občanov – ombudsmana. (s. 5) J. Pániková

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Letné, slnečné dni

23 SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 24 (Ne)posledné?! 25 Trinásť nových titulov 28 Petrovské pohľady 9

31 KULTÚRA 32 Prenesený kúsok Austrálie 32 Fantázia lepšia ako realita

Výročná plaketa a soška Miestneho spoločenstva Stará Pazova sa tohto roku dostala i Zlatkovi Rumanovi (zľava). Toto významné uznanie z oblasti kultúry mu udelil Boris Babík, predseda Rady MS Stará Pazova, na mestskej oslave usporiadanej 1. augusta. (s. 31) A. Lešťanová

34 Dielňa plná čarovnosti

39 OZNAMY 42 RTV PANORÁMA

44 ŠPORT 44 Futbal už vyšiel z módy 45 Pohár si odviezla Panónia 51 Čože je to štyridsiatka... Autor titulnej fotografie: Oto Filip

Viac ako 350 rozličných exponátov z vlny nainštalovaných v Slovenskom etno múzeu Petráš v Padine uplynulý víkend prilákalo milovníkov starožitností a ľudovej tradície nielen z domova, ale aj zo zahraničia. Výstava Z rúna vlna – z vlny huňa potrvá do 14. augusta 2017. (s. 19) A. Chalupová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Videli sme „čo vieme“... T ohtoročné, celkove, 56. Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci boli azda doteraz „najhorúcejšie“. Nielen preto, že si ortuť v teplomeroch šplhla k štyridsiatemu stupňu Celzia. Zostanú v pamäti aj ako podujatie, na ktorom sa okato prejavili deľby, náznaky ktorých sme postrehli počas vlaňajších SNS, ba i skorej. Na dôvažok, v pekelnej páľave akosi tuhla krv v žilách pri (opakovanom) spomínaní čoraz húfnejšieho vysťahovalectva Slovákov zo Srbska do zahraničia, predovšetkým späť, do krajiny prapredkov - na Slovensko. Vysoké teploty už dávnejšie kropia košele na chrbtoch organizátorov slávností, ale i hostí a osobitne pokúšajú aktívnych účastníkov. Tobôž folkloristov, ktorí sa v ľudovom kroji „varia“ aj po niekoľko hodín. V jednotlivých prípadoch možno doslova hovoriť o ohrození zdravia. Ako napríklad pri piatkovej vernisáži Slovenská krása v ľudovom kroji v Galérii Zuzky Medveďovej. Zhromaždilo sa v nej na desiatky návštevníkov, nuž sa dýchalo veľmi ťažko. Obzvlášť sa trápili dievčence vyobliekané do „sedliackych“ šiat, ktoré sú jednak navrstvené, jednak musia byť poriadne „pritiahnuté“ a teda väčšmi škrtia. Dvomi z nich zalomcoval závrat a museli im pomôcť dostať sa von z miestnosti, v ktorej neexistuje vetranie. Je teda vari viac než naliehavé dať hlavy dokopy, pouvažovať, čo a ako ďalej a podniknúť isté opatrenia. Keď onehdy slávnosti len púšťali korene, organizátori sa rozhodli, že sa budú konať v auguste; prvé boli 28. 8. 1919 a zrejme je škoda, že sa aj teraz neporiadajú na sklonku ôsmeho mesiaca, kedy sú páľavy predsa menšie než na jeho začiatku. Časom sa obsahová ponuka enormne zväčšila. Keď niekto chce všetky alebo aspoň väčšinu programov skonzumovať,

dá to riadne zabrať a nenecháva priestor na uvoľnenie a na stretnutia, ktoré hlása aj motto pretrvávajúce od druhého obnovenia SNS: Stretávajme sa, aby sme sa nestratili a stratení na seba nezabudli. Neprospelo by teda o poznanie preriediť obsahy SNS? Lenže, či možno rátať s tým, že spoluorganizátori - a nimi sú už zopár rokov obec Báčsky Petrovec, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Matica slovenská v Srbsku - sú schopné, či majú nadostač vôle na to, aby naďalej ťahali za spoločný koniec? Veď sa správajú ako zhavranelí bratia. Aktuálna vládnuca obecná garnitúra vraj odstavila formálnych spoluorganizátorov (predovšetkým NRSNM) od stola, pri ktorom sa bolo treba rovnoprávne dohodnúť o tom, čím, kedy a kde sa prezentovať, ktorých vysokých hostí z domova a zo zahraničia pozvať a o iných dôležitých záležitostiach. Žiadna tlačovka pred slávnosťami, nijaká ústretovosť...? Možno sa teda vôbec čudovať, že na 56. SNS absentovali najvyšší štátni činitelia zo Srbska a zo Slovenska? Že v epicentre úradného sviatku Slovákov žijúcich v Republike Srbsko a sústredených predovšetkým na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny nebol nikto zo srbských ani slovenských ministrov, nikto z úsekov kompetentných pre národnostné spoločenstvá? „Čo sú slávnosti?“ - nastolila rečnícku otázku moderátorka prvého otváracieho programu slávností (v Slovenskom vojvodinskom divadle), zároveň na ňu odpovedajúc: „... sú miestom, na ktorom jeden druhému ukážeme, čo vieme, akí sme, kam smerujeme...“ Ozaj, vážení: „ukázali sme - akí sme“. Kam vlastne smerujeme? A kam a kedy a ako - vaším cteným pričinením - dôjdeme?! Mierny pokles návštevníkov slávností neveští nič dobré.

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Juraj Bartoš

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 32 /4763/ 12. 8. 2017

Týždeň 

InPress

Aj opätky na klinec? Jasmina Pániková

a posledných niekoľko dní minister obrany, ktorý akoby sa zrazu stal najväčším vojakom a expertom medzi všetkými vojakmi, zapríčinil, aby sa vo verejnosti začalo hovoriť o záväznom výcviku občanov z oblasti civilnej ochrany a prvej pomoci. Neskoršie minister síce vysvetlil, že nikomu sa do rúk nedostane Automat Kalašnikova (ktoré naše vojsko ani nepoužíva, ak sa nemýlime), ale obväzy. Ako povedal, zorganizované budú kurzy, aby občania získali nevyhnutné zručnosti a vedomosti brániť svoju krajinu. A potom zase vysvetlil, že by sa kurzy vzťahovali aj na to, ako sa napr. správať počas živelných pohrôm. A povinné by boli pre všetkých – ženy do 50 rokov a najmä mužov, ktorí nešli do armády. Ak toto nezostane iba ako veľká idea nového ministra obrany, ale sa aj konkrétne niečo udeje, je otázne, či sa aj on ocitne na tom zozname, keďže sa ešte stále nerozhodol čo tvrdiť – či bol alebo nebol vojakom. Nechajme túto enigmu bokom a venujme sa rozruchu, ktorý vyvolalo ministrovo plánovanie vylepšenia vojenských zručností všetkých nás. Už jeho vyhlásenie, že ani jedno vojsko na svete nie je dostatočne prichystané stretnúť sa zoči-voči s výzvami, ktoré sú pred nami, vo verejnosti vyvolalo zmätok. Zrejme pán minister nemá vo zvyku používať podmieňovací spôsob a takisto nemá vo zvyku uvažovať o tom, čo takéto jeho vyhlásenia zapôsobia. A ak k tomu pridáme jeho politickú minulosť a stranu, v ktorej bol aktívny – obavy sú opodstatnené. A ženy... Ak sa tento veľký plán obrany nášho štátu predsa uskutoční, nezostane nič iné, iba dámske topánky vymeniť za vojenské čižmy a napred! Podobalo by sa to možno určitým americkým filmom o ženách a vojsku, ale tento náš film by bol jedinečný, keďže máme skvelého režiséra.

www.hl.rs

AKTUÁLNE V POLITIKE

Horúce poplatky v regióne Vladimíra Dorčová-Valtnerová

ropické leto na začiatku augusta prinieslo horúce gaštany. Ale ak „ich“, čiže ovocie a zeleniny, krajiny regiónu, menovite Srbsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko a Čierna Hora chcú vyviezť do Chorvátska, musia zaplatiť navýšené poplatky. S čím sa pravdaže uvedené krajiny nezhodujú, v médiách dokonca túto situáciu krstia ako obchodnú vojnu medzi Chorvátskom a susednými štátmi. Protiopatrenia, ktoré podnikli niektoré z poškodených krajín, napríklad Srbsko, sa odzrkadľujú v zostrenej colnej kontrole potravinárskych výrobkov z Chorvátska. Ide o opatrenie, vychádzajúce zo stabilizačnej a asociačnej dohody, ktoré však do konca týždňa možno nebude potrebné. Teda, ak prísľub chorvátskeho premiéra Andreja Plenkovića, že sa v najkratšej lehote problém vyrieši a „predíde sa hocijakej rozprave o obchodnej vojne.“ Toto by privítali aj naši poľnohospodárski výrobcovia, vďaka ktorým vývoz



poľnohospodárskych výrobkov má hodnotu 116 miliónov eur a stále stúpa. Aj minister obchodu Rasim Ljajić apeluje, aby sa prišlo k spoločnému riešeniu: „My vedieme bitku s časom, lebo sa nachádzame v hlavnej sezóne na vývoz ovocia a zeleniny. My v novembri či v decembri nevyvážame ani jahody, ani melóny, ani iné druhy ovocia a zeleniny, vyváža sa teraz,“ – zdôraznil minister Ljajić. Na relácii Srbsko – Chorvátsko takmer denne prichádza ku verbálnym prestrelkám a provokáciám, ako je to vo veci „pokusu o reguláciu ekonomických tokov politickými rozhodnutiami“, ako spomenutú poplatkovú kauzu opísal generálny tajomník srbského prezidenta Nikola Selaković. K slovným haštereniam v regióne, ale aj vo vnútri našej krajiny, v uplynulých dňoch prichádza v zmysle zahlásenej Deklarácie Srbska a Republiky Srbskej o prežití srbského národa. Možnosť schválenia dokumentu, ktorého cieľom podľa Selakovića je „zachovanie srbského jazyka a kultúry, lebo

keď niet jazyka, potom niet ani národa“, vyvolala lavínu reakcí širokého spektra. Kým vládnuce štruktúry pri každej príležitosti presadzujú ideu „veľkého Srbska“, opozícia a mimovládne organizácie ostro kritizujú tieto tendencie. Riaditeľ Strediska pre regionalizáciu Aleksandar Popov povedal, že deklarácia, ktorú zahlásil srbský prezident spolu s predstaviteľmi Srbov z regiónu ešte 4. augusta, „sa opiera o jestvujúce tendencie v regióne, aby sa územne uzatvorili národné štáty na týchto priestroch“, prináša portál Autonomija. Podľa A. Popova deklarácia pripomína „prípravu na novú balkánsku vojnu.“ Ani predsedníčka Politickej rady LDP Nataša Mićićová neprivítala potenciálne schválenie platformy takého druhu, okolo ktorej by sa zoskupili Srbi v regióne. Podľa nej tento dokument „nepredstavuje dobrú cestu, ak chceme budovať dobré vzťahy so susedmi a naprávať chyby z minulosti,“ uvádza sa v písomnom oznámení Mićićovej zverejnenom v denníku Danas.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Ing. KVETOSLAVA LEGERSKÁ, PhD., PROJEKTOVÁ MANAŽÉRKA MESTA RUŽOMBEROK

Je to veľmi krásne Oto Filip − Čo vám osobne znamená prísť do Petrovca a zúčastniť sa na Slovenských národných slávnostiach? − Som veľmi rada, že každý rok môžeme prísť do Petrovca. Lebo

Informačno-politický týždenník

takú hrdosť na slovenský národ, akú tu zažívame, nevidíme nikde inde vo svete, dokonca ani na Slovensku. A naozaj, tu sa cítime hrdými Slovákmi, čo je veľmi krásne byť. Ja som tu len druhýkrát, ale mesto Ružomberok má s Báčskym Petrovcom viac

ako dvadsaťročnú spoluprácu. Už aj naši starí rodičia sem chodili, aj evanjelická cirkev tu v Petrovci a v Ružomberku majú vlastné spojenia. Ľudia sa teda stretávajú a je to krásne. My ako mladá generácia musíme zabezpečiť, aby sme sa tiež stále stretávali, aby sa tie styky udržali. Vlastne, je to tá udržateľnosť zjednotenia, presne tak, ako je i ten projekt, na ktorom teraz pracujeme, realizovaný. • TÝŽDEŇ •

KOLÉGIUM POKRAJINSKÉHO OMBUDSMANA O NÁSILÍ

Netolerovať násilie, reagovať! právnu pomoc a nedovoliť, aby nulosti nie všetky obete mali všetko ideálne. Náš systém nie je všelijaké administračné prekážky včasnú, súrnu a zodpovedajúcu dostatočne prichystaný. Prečo? keď podaktorí mienia, že sa vo znemožnili poskytnutie pomoci. ochranu, a preto často boli v ešte Najväčší problém spočíva v neHodnotiac minulé roky bývalá väčšom ohrození, keď sa rozhodli dostatočnom počte potrebných verejnosti veľmi často hovorí o násilí v rodine, príklady zo zástupkyňa pokrajinského om- prihlásiť násilie, lebo vystala kádrov v strediskách pre sociálnu prácu a prokuratúrach. Ďalším života nám ukazujú, že predsa budsmana pre rodovú rovnosť reakcia zodpovedných. problémom je aj nedostasa nehovorí v dostatočnej miere. Danica Todorovová zdôtok vedomostí a komuniAlebo sa ešte stále nevytrasovala raznila, že kedysi bola kácie medzi inštitúciami.“ tá správna cesta do vedomia ob- situácia príliš chaotická. Na nedostatky vedočanov. Oveľa častejšie sa médiá Presnejšie, obete sa aj mostí či skúseností pouzaoberajú konkrétnymi prípadmi mali, aj nemali na koho kázala aj Jasmina Nikonásilia, z čoho niektoré vytvárajú obrátiť. „Veľmi často lićová z Viktimologickej opravdivú senzáciu, než preven- chodili z jednej ustanospoločnosti Srbska: „Keď ciu. O tejto, ale aj iných témach vizne do druhej a nedosi prečítate zákon, všethovorili v piatok 4. augusta na stali adekvátnu pomoc. ko vyzerá pomerne jedkolégiu Pokrajinského ombud- Dnes máme oveľa vyššiu noducho. Avšak keď sa smana o násilí v rodine. Bola to úroveň poskytovania stretnete s konkrétnym príležitosť, aby aj samotní čle- pomoci. Aj Zákon o zaprípadom, situácia je iná. novia kolégia výmenou svojich medzovaní násilia v roNásilie v rodine je jeden skúseností a vedomostí prispeli dine nadviazal záväzok komplexný jav a pok prevencii rodovo podmiene- spolupráce medzi inštitúciami a považujem, môcť obeti nie je vôbec ného násilia a násilia v rodine. – Nedostatok odborných kádrov je veľkým Pokrajinský ombudsman Zo- že ide o najdôležitejšiu problémom, – zdôraznila expertka pre rodovú jednoduché. Musíme si uvedomiť, že vedomosti ran Pavlović zdôraznil, že rie- novinku, keďže existu- rovnosť Danica Todorovová. a zručnosti, ako najlepšie šenie násilia v rodine zahŕňa aj júce protokoly neboTodorovová uviedla, že pomôcť obetiam, nie je možné systematickú prácu štátneho li dostatočne zaväzujúce pre a mimoštátneho sektoru, ako inštitúcie a z toho dôvodu ich rozoznanie násilia je jedným nadobudnúť po dvojdňovom aj potrebu po zmenách, predo- ani neuplatňovali v úplnosti,“ z problémov, ktorí sa v minulosti seminári, ale sú potrebné roky pravidelne vyskytoval: „Polícia skúseností a rôznych školení.“ všetkým postojov vo verejnosti. ocenila Todorovová. Prítomných informovala, že a strediská pre sociálnu prácu Ako sme už v úvode naznačili, „Násilie v rodine nie je osobná vec. Týka sa všetkých nás. Zo- podľa údajov Republikového sa zameriavali iba na vyhláse- prítomní hovorili aj o vzťahu médií k obetiam násilia. zbierajme nadostač odvahy Pochválili snahy tých, ktorí prihlásiť násilie a uvedomsa snažia posmeliť obete, me si, že je najvyšší čas pre aby prihlásili násilie, ale nulovú toleranciu násilia. upozornili, že ani médiá, Podľa Svetovej zdravotnej ani poverené inštitúcie organizácie násilie v rodine nesmú dať falošný obraz je aj to násilie, v ktorom náo tomto probléme. Prihlásledky nie sú hneď viditeľsenie násilia nepredstavuje né. Násilie je spoločensky koniec problému. Je to iba viditeľnejšie iba vtedy, keď prvým krokom k riešeniu. sa o ňom začne rozprávať. Nikolićová upozornila, že Chceme priebežne o ňom nikto neuvažuje o tom, čo hovoriť a ukázať, že nestačí sa môže stať, ak páchateľ sa obeťou zaoberať iba keď násilia napr. nebude zadrje násilie už spáchané,“ hovožaný vo väzení a ak obeť rí pokrajinský ombudsman nie je v bezpečnom ženPavlović. skom dome. Z toho dôvodu obdobie po ukončenie ÚLOHA INŠTITÚCIÍ konania môže byť veľmi Ako jeden z východisko- Médiá nesmú do verejnosti zaslať falošný obraz o riešení nebezpečné. vých bodov pomoci obetiam násilia, – uzhodli sa členovia kolégia. Je očividné, že na povrch a potenciálnym obetiam násilia je zabezpečenie inštitucio- verejného prokurátora v prvom nia obetí a páchateľov a spá- sa dostávajú problémy, ktoré nalizovanej pomoci, predovšet- mesiaci uplatňovania nového chané činy sa hlbšie neskúmali. súrne treba riešiť. Iba zapojením kým bezplatnej právnej pomoci. zákona zaznamenali 2 430 prí- Dnes je to inak, lebo strediská sa všetkých inštitúcií je možné Pavlović mieni, že je potrebné padov: zhruba 910 vysťahovaní pre sociálnu prácu sú povinné očakávať účinnú ochranu obetí. všetkým ekonomicky závislým z bytu, 1 716 zákazov kontaktu identifikovať bezprostredné V opačnom sa obeť veľmi ľahko osobám umožniť bezplatnú s obeťami. Podľa jej mienky v mi- nebezpečenstvo. Avšak nie je vráti do kruhu násilia. Jasmina Pániková

• TÝŽDEŇ •

32 /4763/ 12. 8. 2017

Týždeň EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (2)

Názory na začlenenie Oto Filip

odľa najnovšieho prieskumu, ktorý prebiehal na sklonku júna a začiatkom júla, väčšina respondentov − 52 percent − nevedela odpovedať, ktorú udalosť v prístupovom procese do Európskej únie by v uplynulom roku označili za najdôležitejšiu. Jasné je, že na tento fakt vplýval celý rad iných činiteľov, ako sú ekonomická kríza, vzťahy v regióne, vnútropolitické pomery, voľby... Pre 14 percent respondentov najpodstatnejšie bolo otvorenie ďalších prístupových kapitol, pre 11 percent samotné rokovania, pre 7 percent žiadna udalosť, pre 5 percent dialóg Belehradu a Prištiny, pre 3 percentá realizácia reforiem. Medzi odpoveďami, síce so skromnou podporou, sú aj zvolenie nového prezidenta, brexit, slovinsko-chorvátske zostrenie vzťahov, decentralizácia Srbska, schválenie nového Zákona o poistení, splácanie dlhov, príchod migrantov, voľba premiéra. Keď ide o názor na členstvo v únii, 39 percent anketovaných si myslí, že

je to kladná záležitosť, 28 percent, že nie je ani kladné, ani záporné, kým 33 percent opýtaných zastáva názor, že by to bolo zlé. Všeobecné stanoviská k Európskej únii sa v zásade hýbu v doterajších koordinátach. Najviac respondentov, ich 17 percent, ju osobne stotožňuje s lepšími možnosťami zamestnať sa. O percento menej ju vidí ako vhodnú cestu k lepšej budúcnosti mladých ľudí. Viac ako 14 percent do popredia vysúva možnosť voľne cestovať v rámci samotnej únie. Na štvrtom mieste, s 12 percent, je príležitosť upraviť situáciu v našom štáte. Pre 6 percent anketovaných je únia zárukou dlhodobého mieru, pre rovnako toľko percent spôsobom chrániť práva občanov. Viacerí si všímajú aj jej negatívne aspekty. Pre 9 percent obyvateľov je to rozbujnený byrokratický aparát, spôsobujúci stratu času a peňazí, pre 8 percent riziko, že prídeme o vlastnú kultúrnu identitu, 7 percent ju chápu len ako sen, utópiu. Približne každý tretí, alebo 34 percent anketovaných sa

Európska únia naďalej zostáva symbolom nádeje a úsvitom v tme

nazdáva, že by osobne mali osoh so začlenenia sa do EÚ, 23 percent si myslí, že by osoh nemalo, kým 15 percent uviedlo, že by osohu bolo toľko, koľko i škody. V prípade štátu, 35 percent je toho názoru, že by mal osoh so začlenenia, kým 21 percent mieni, že by osohu bolo toľko, koľko i škody. Z aspektu osobnej obety v záujme vstupu do EÚ polovica občanov nie je za to, aby ešte istý čas mala neuspokojujúcu životnú úroveň. Chuť dodatočne sa školiť, zmeniť kvalifikáciu, prípadne sa zdokonaľovať, prejavilo 48 percent opýtaných. Zmeniť doterajšie životné zvyky je ochotných 42 percent respondentov, zmeniť súčasné pracovné zvyky, ako otváracie hodiny, dovolenku, rôzne výhody ich 38 percent. V prípade otázky znejúcej Je vám známe, aký je terajší status našej krajiny v prístupových rokovaniach do Európskej únie? 48 percent opýtaných správne odpovedalo, že je otvorených viac prístupových kapitol. Každý piaty, čiže ich 20 percent, uviedol, že sa začali roko-

vania o členstve v únii, 17 percent si myslí, že je otvorená prvá z 35 prístupových kapitol (čo nezodpovedá pravde), 15 percent alebo nevedelo, alebo odmietlo na uvedenú otázku odpovedať. Zaujímavé sú aj reagovania na otázku A v ktorých oblastiach, podľa vášho názoru, Srbsko dosiahlo najväčší pokrok?. Približne každý šiesty z opýtaných, ich 16 percent, si myslí, že je to boj proti korupcii. Okolo 14 percent uviedlo ochranu spotrebiteľov a toľko odpovedalo, aj že nevie, ktorá oblasť by to bola. Reforma zdravotnej sústavy je odpoveďou 12 percent respondentov, lepšia ochrana ľudských práv 11 percent, kým si to o reforme vzdelávacej sústavy myslí takisto 11 percent. Menej od 10 percent, alebo menovite 9 percent respondentov do prvého plánu dalo reformu súdnictva, 7 percent ochranu životného prostredia a 5 percent reformu poľnohospodárstva.

Iný uhol reality

(Dokončenie v budúcom čísle: Informovanosť, projekty a budúcnosť)

Nikola Petkov

4. MEDZINÁRODNÝ KONGRES DIABETIKOV sa konal počas Slovenských národných slávností v sobotu 5. augusta vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Účastníci tohtoročného kongresu boli predseda Zväzu združení diabetikov Srbska endokrinológ Dr. Bratislav Milovanović, ktorý hovoril na tému Epidémia diabetu v Srbsku, Zoran Milošević, predseda Združenia diabetikov z Rašky, Aleksandar Opačić, predseda Diabetologického zväzu Srbska, a Radoslav Ivanović z Diabetického zväzu Vojvodiny. Združenia diabetikov z Báčskeho Petrovca, Bečeja, Zreňanina, Orahovice a Slavonského Brodu (Chorvátsko) a Srebrenice a Tešňa (BaH) majú medzinárodnú spoluprácu. Spoločne plánujú vypracovať projekty, aj európske, prostredníctvom ktorých by sa mohli zabezpečiť lacnejšie lancety a pásky na kontrolu hladiny cukru v krvi. To, čo diabetici ešte potrebujú, sú prednášky o kvalitnom živote a zdravej výžive alebo možnosti zľavneného odchodu do kúpeľov, o čom mohli počuť aj na tomto kongrese. D. B-ová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

SLÁVNOSTNÉ ZASADNUTIE NRSNM NA SNS 2017

Pocta jednotlivcom a kolektívom Jasmina Pániková

erejne uznať činnosť jednotlivcov a kolektívov a potvrdiť ich výsledky dosiahnuté na poli kultúry, vzdelávania, informovania, úradného používania jazyka a písma či zveľaďovania života tunajších Slovákov všeobecne patrí medzi ciele udeľovania plakiet a cien Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Aj tentoraz na slávnostnom zasadnutí NRSNM vo štvrtok 3. augusta v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci udelili päť uznaní – tri plakety a dve ceny. V úvodnom príhovore predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová vyzdvihla, že ide o najzávažnejšie oblasti, na

Laureáti a predsedníčka NRSNM

a riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Cenu NRSNM za výnimočný prínos k zachovávaniu, rozvoju a prezentácii národnej a kultúrnej

NRSNM dostal kolektív pracovníkov Katedry manažmentu kultúry a turizmu Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, pod vedením prof. PhDr. Jaroslava Čukana, CSc., ktorý vydal niekoľko monografií o našich dedinách. Laudácio prečítala Katarína Melichová a cenu prebral J. Čukan. Oboznámil prítomných, že do tlače odovzdali publikáciu o inštitucionalizovanej kultúre v Chorvátsku a vyjadril nádej,

oslávil 80 rokov života. Laudácio na spisovateľa predniesla Svetluša Hlaváčová. Plaketu NRSNM za prínos v oblasti informovania dostala Rádio-televízia Stará Pazova, ktorá tohto roku oslavuje 50 rokov pôsobenia. V mene kolektívu odmenu prebral redaktor Aleksandar Opačić, ktorý zdôraznil, že je vysielanie S vami a o vás najsledovanejším vysielaním ich televízie. Laudácio z pera Anny Simonovićovej prečítala Anna Chrťanová-Leskovac. Takisto aj 50-ročnému Rádiu Petrovec sa dostala plaketa NRSNM za prínos v oblasti informovania. Laudácio napísala Jarmila Pálenkašová, prečítala ho Viera Dorčová-Babiaková a cenu v mene kolektívu prebrala riaditeľka rádia Jarmila Bohušová. Možnosť prihovoriť sa a zagratulovať odmeneným využili aj hostia. Medzi nimi boli Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku, Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Belehrade, Igor Furdík, generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe, Pavel Hlásnik, predseda

Predseda ÚSŽZ Ján Varšo a moderátorka programu Aneta Lomenová

ktoré sa nesmie zabúdať, a ktoré, ako povedala, ak budeme dostatočne dobre a svorne pracovať, nám pomôžu udržať sa na týchto priestranstvách. „Bez ohľadu na to, že veľká časť Slovákov sa rozhoduje odísť z krajiny, nebudeme horekovať, ale pracovať, a tak byť prítomní v najvyššom spoločenskom a kultúrnom živote Vojvodiny a Srbska,“ povedala. Takisto pripomenula, že všetci členovia boli vyzvaní navrhnúť kandidátov na plakety a ceny, o ktorých rozhodovala komisia, ktorú tvorili predsedovia výborov • TÝŽDEŇ •

identity slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku udelili Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. Cenu prebral biskup Samuel Vrbovský. Vyjadrujúc vďaku za cenu, zopakoval slová z laudácia Kataríny Melegovej-Melichovej, ktorá zdôraznila, že dejiny každého prostredia, ktoré osídľovali Slováci, sú v prvom rade dejinami Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, lebo cirkev bola tá, ktorá sa starala nielen o kultúrny život, ale aj o to, ako zlepšiť mravy a naučiť ľud, aby sa im lepšie žilo. Za prínos v oblasti kultúry Cenu

Slávnosť podporili aj početní hostia

že do roka podobnú publikáciu odovzdajú aj o Vojvodine, resp. Srbsku. Predsedníčka Anna Tomanová-Makanová udelila aj tri plakety – jednotlivcovi a dvom kolektívom. Plaketu NRSNM za prínos v oblasti kultúry udelili spisovateľovi Pavlovi Grňovi, ktorý tohto roku

Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý sa zmienil o odchode Slovákov z našej krajiny, ale takisto poznamenal, že úrad aj naďalej bude podporovať, aby sa duch slovenskosti zachoval na týchto priestranstvách.

32 /4763/ 12. 8. 2017

Týždeň NA ZASADNUTÍ ZHROMAŽDENIA MSS

Predsa udržali slávnostný tón Katarína Gažová

v ktorom veľmi dlho pracovala klube Nový Sad a za plavectvo a uznanie patrí aj všetkým jej dostal už rad pozoruhodných o vystúpení Komorného spolupracovníkom, s ktorými za ocenení. zboru Musica viva pod osem rokov na poste predsedvedením Marieny níčky spolupracovala. PRÍHOVORY HOSTÍ Stankovićovej-KriváOsobitné uznania V pokračovaní zhromaždekovej, ktorý zaspieval za zásluhy a úspechy nia sa prihovorili aj Ján Varšo, hymnu Slovenských na poli umenia a ná- predseda Úradu pre Slovákov národných slávností rodných tradícií dosta- žijúcich v zahraničí, Rudolf UrPo nábreží koník beží, li: Daniela Legíňová- banovič, štátny tajomník v Minisa kratšom vystúpení -Sabová z Petrovca, terstve vnútra SR, Zoran Jakšić, krojovaných detí, ktoré Kultúrno-umelecký predseda združenia Novi Srem predniesli slovenskú spolok Vladimíra v Krčedine, Ján Babiak, čestný pesničku a recitáciu, Mičátka a Galéria Slo- predseda MSS, Dagmar Repv mene predsedu Mavenského národného čeková, veľvyslankyňa SR v Betice slovenskej v Srbsku domu z Kysáča a Zuza- lehrade, Michal Spevák, prvý vzácnych hostí z domona Kotvášová z Padi- predseda obnovenej Matice va a zo zahraničia na ny. Následne udelili slovenskej v Juhoslávii, Rastislav slávnostnom zasadnutí viac ďakovných diplo- Surový, čestný predseda Matice, MSS v sobotu 5. augusmov: Dobrovoľnému Olga Fejdiová, podpredsedníčka ta v sieni SVD privítala hasičskému spolku Spolku Slovákov z Juhoslávie v Mária Andrášiková. v Aradáči, Kultúrnemu Bratislave, Ján Bulík, vnuk prvéPo zvolení pracovcentru – divadelnej ho predsedu Matice slovenskej ného predsedníctva sekcii Branislava Vier- v Juhoslávii Dr. Janka Bulíka, zhromaždenia, do Predseda MSS Ján Brtka na slávnostnom zhromaždení ga v Aradáči, Zdru- Srđan Simić, predseda Báčskoktorého sa dostali Vla- počas príhovoru ženiu Ekos v Hloža- petrovskej obce, Anna Tomadimír Fekete, Branislav noch, Márii Petríkovej nová-Makanová, predsedníčka Kulík, Janko Havran a Libuška narodenia jej prvého predsedu z Kysáča, Jánovi Pálikovi ml. NRSNM, Adrián Merka a Pavel Lakatošová (predsedníčka pred- Dr. Janka Bulíka. Po príhovore predsedu udelili matičné uznania. Vyznamenanie čestného člena Matice udelili Kataríne Melegovej-Melichovej, bývalej predsedníčke. Za dlhodobú a úspešnú činnosť v Matici uznanie dostal terajší predseda MSS Ján Brtka, ale i ďalší matičiari: Želmíra Legíňová z Petrovca, Marka Fružová a Ilonka Damjanová, Časť odmenených za dlhodobú úspešnú matičnú činnosť obe z Bieleho Blata, Martin Kováč, Ondrej z Kysáča, Andrejovi Berédimu Hlásnik z Demokratického zväzu Majorský, Juraj Beláni a Ivanovi Ferkovi z Kysáča, obom Slovákov a Čechov v Rumunsku, z Báčskej Palanky, Michal posthumne, podniku Pokrok Marián Tkáč, predseda Matice a Miroslav Petržľanovci s. s r. o., v Padine a Oltárnemu slovenskej na Slovensku, ktorý z Čelareva a Dušan Kereš krúžku žien vo Vojlovici. pri tejto príležitosti odovzdal z Padiny. Plaketu Dr. Janka Bulíka za Pamätný list Matice slovenskej Plaketa Dr. Janka Bulíka v rukách plavca Vo vlastnom mene sa rok 2016 za športové úspechy na Slovensku Matici slovenskej Stevana Nakića z Petrovca (v strede) za uznanie poďakova- mladému plavcovi Stevanovi v Srbsku, a to podpredsedovi la Katarína Melegová- Nakićovi z Petrovca odovzdal MSS Branislavovi Kulíkovi a Cenu sedníctva), prítomným v plnej -Melichová, prízvukujúc, že je predseda Športovej komisie predsedu Matice slovenskej na sále SVD sa prihovoril predseda veľmi poctená uznaním, lebo MSS Pavel Turan. Stevan Nakić Slovensku Jánovi Kišgecimu z Matice Ján Brtka. Medziiným prichádza práve z prostredia, plávanie trénuje v Plaveckom Petrovca.

www.hl.rs

pripomenul, že sa tohto roku oslavuje 85 rokov od založenia Matice slovenskej v Juhoslávii, resp. v Srbsku a 120. výročie od

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE 56. SNS – PRVÝ DIEL

Všetko plynulo hladko, iba dačo viazne... Juraj Bartoš

e to už raz tak: 56. Slovenské národnostné slávnosti sa zapísali do dejín. Najmä tým, že svojich účastníkov poctili (až) dvoma otváracími ceremoniálmi. Prvý odznel v piatok 4. augusta o 19.00 v sále Slovenského vojvodinského divadla a druhý, pod názvom Sláva národa hodná je obetí, odštartoval o 20.00 v petrovskom chráme Božom. Nasvedčuje to zrejme o „narastajúcej“ súhre kolies voza, v ktorom sa vezie – aj Slávnosťami –proklamovaná identita Juraj Súdi, spevácky zbor Zvony a Orchestrík zo Selenče slovenského národnostného spoločenstva v Srbsku. dovolíme oceniť nóvum (aspoň a vzťahy s náboženskými spoloProgram prvého podujatia na SNS) spočívajúce v striedaní čenstvami APV Miroslav Štatkić. sa začal predvedením hymny hudobných a speváckych čísel Predtým sa prihovoril prvý muž Republiky Srbsko Bože pravde. Po s verbálnymi prejavmi celebrít, Obce Báčsky Petrovec Srđan nej odznela aj hymna Slovenskej takže program trvajúci približne republiky Nad Tatrou sa blýska. 50 minút plynul hladko.

prejav po slovensky a po srbsky. Po ňom hovorili, v mene ďalších dvoch spoluorganizátorov SNS, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová a predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka. Slova sa ujali aj hostia zo Slovenskej republiky: štátny tajomník v Ministerstve vnútra SR Rudolf Urbanovič a predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo. V sále, v ktorej sa počas otváracích programov SNS obyčajne hľadalo „miesto nazvyš“, teraz bolo dosť prázdnych miest. Prítomné obecenstvo predsa odmenilo potleskom výkony speváčok Vladimíry Sabovej a Jarmily Kolárovej, ako i maestra harmonikára Ondreja Maglovského. Aplauz sa ušiel aj Komornému zboru Musica viva, ktorý pesničkou o Petrovci (tiež pri Maglovského harmonike) uzavrel kvalitnú, ale rozsahom skromnú kultúrno-umeleckú zložku prvého z dvoch otváracích programov. Po ukončení udalosti v SVD sa časť prítomných premiestnila do evanjelického chrámu Božieho, kde nasledoval „druhý diel“ dvojitého otvorenia 56.

HOSTIA

Program v SVD sa začal srbskou a slovenskou hymnou

Zaspieval ich selenčský spevácky zbor Zvony za hudobného sprievodu orchestra Orchestrík pod vedením dirigenta Juraja Súdiho. Tento spevák po príhovore moderátorky prvého diela otvorenia 56. SNS Andrey Lačokovej, mimoriadne precítene, predniesol aj slovenskú hymnickú pieseň Otcova roľa. Pozitívne si • TÝŽDEŇ •

Keďže sa predseda vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny Igor Mirović (inak predbežne avizovaný) neukázal ani v SVD, ani na pôde lokálnej samosprávy, kde krátko predtým predseda Báčskopetrovskej obce prijal domácich a zahraničných hostí, 56. SNS otvoril tajomník pre kultúru, verejné informovanie

Moderátorka Andrea Lačoková, okrem osobností, ktoré dostali slovo, menovite privítala: veľvyslankyňu SR v Srbsku Dagmar Repčekovú „so svojím zástupcom“, poslankyňu v Zhromaždení Republiku Srbsko Libušku Lakatošovú, štátneho tajomníka v Ministerstve štátnej správy a lokálnej samosprávy RS Ivana Bošnjaka, Zorana Kasalovića, dôstojného pána Samuela Vrbovského, biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, generálneho konzula SR v Békešskej Čabe (v Maďarsku) Igora Furdíka, poslancov v Zhromaždení Autonómnej pokrajiny Vojvodiny Tatjanu Vujačićovú a Pavla Surového, predsedu Zhromaždenia mesta Nový Sad Zdravka Jelušića, riaditeľa Verejného komunálneho podniku Gradsko zelenilo v Novom Sade Miloša Egića, predsedu Matice bunjevskej Zdenka Vodića, predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča, prednostu Okresného úradu Žiliny Michala Lavríka. Prívet patril aj delegáciám partnerských miest Babušnice, Vukováru, Starej Ľubovne, Martina, Nitry, Ružomberka, Riečky a Nadlaku, taktiež hlavám miest a obcí Báčska Palanka, Báč, Vrbas a Sombor. Simić (v role jedného z troch formálnych spoluorganizátorov Slávností), hneď po príhovore moderátorky, ktorá privítala hostí a stručne poinformovala obecenstvo v sieni SVD o Slávnostiach. Simić prítomných privítal prečítajúc pripravený krátky

SNS pod názvom Sláva národa hodná je obetí. Naprieky skutočnosti, že oba otváracie segmenty plynuli hladko, je viac než zjavné, že niečo tu, ale riadne viazne... O tom „niečom“ trochu viac hovoríme v úvodníku.

32 /4763/ 12. 8. 2017

Týždeň „DRUHÝ“ VSTUPNÝ PROGRAM NA SNS 2017

Sláva národa hodná je obetí Jaroslav Čiep

rogram, ktorý jediný na zozname podujatí tohtoročných Slovenských národných slávností nemal bližšie určenie, sa ako „druhá časť“ otváracieho programu 56. SNS uskutočnil v piatok 4. augusta v petrovskom kostole. Vznikol ako

Podľa slov autorov programu jeho laitmotívom bolo 500. výročie reformácie, pretože z jednej strany učenie Martina Luthera je podstatou nášho bytia a okrem ekonomických príčin aj vierovyznanie pred takmer 300 rokmi bolo pohnútkou sťahovania predovšetkým slovenských evanjelikov na juh. A z druhej strany

Juraj Súdi a Ľudmila Berediová-Stupavská

Moderátori programu a farári pred vstupom do kostola

Leopolda Abaffyho, Jána Čajaka, Félixa Kutlíka, Jána Kvačalu, Viery Benkovej, VHV, Paľa Bohuša, Jána Labátha, Pavla Mučajiho, Márie Myjavcovej, Jána Kopčoka,

pocta k 500. výročiu reformácie. cirkev bola tá, ktorá nás viedla Jeho scenár a dramaturgiu mali nielen k bohabojnému životu, na starosti Katarína Melegová- ale aj vzdelávala, zakladala ško-Melichová a Annamária Boldoc- ly, organizovala kultúrny život, ká-Grbićová. V tomto programe sa ako odborný spolupracovník podpisuje Juraj Súdi a za réžiu programu Ján Čáni. Program bol prichystaný v organizácii Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Ondrej Maglovský a Adam Vladislav Stupavský Orchestrík a Komorný zbor Zvony Výrok Jozefa Miloslava Hurbana Sláva národa chránila pred hodná je obetí si autori programu maďarizáciou. zvolili preto, že v tomto roku osla- Sotva by sme vujeme 200. výročie jeho naro- dnes bez nej denia. J. M. Hurban bol inak prvý boli tu vo svopredseda Slovenskej národnej jej slovenskosti. rady, spisovateľ, novinár, politik a Aby sa na tento organizátor kultúrneho života a zorný uhol nášslovenského národného hnutia ho pretrvávania a evanjelický kňaz. Zároveň bol i v týchto končivedúcou osobnosťou slovenské- nách poukázaho povstania 1848 – 1849 a bol lo, v programe horlivým stúpencom Ľudovíta sa poslúžili tvorŠtúra. Dokonca v duchu tohto bou poväčšine Sestry Margaréta Benková svojho výroku aj pracoval a žil. z našich radov: a Slovenka Benková-Martinková

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kataríny Melegovej-Melichovej, ale aj tvorbou Martina Luthera, Jozefa Miloslava Hurbana a Milana Rúfusa. Texty navrstveného otváracieho programu vyzneli v podaní už osvedčených interpretov Ivicu Grujića-Litavského, Samera Hamadeha, Miroslava Babiaka, Milušky Anušiakovej-Majerovej, Hany Tancikovej a Kataríny Melichovej. Podobne aj spevácke a hudobné čísla zazneli majestátne v podaní klaviristu Mareka Stupavského, harmonikára Ondreja Maglovského, huslistiek Margaréty Benkovej a Maríny Cerovskej, spevákov Adama Vladislava Stupavského, Ľudmily Berediovej-Stupavskej a Slovenky Benkovej-Martinkovej, ako i petrovského staršieho spevokolu s kantorom Pavlom Očovejim, Orchestríka a Komorného zboru Zvony s dirigentom Jurajom Súdim a obecného cirkevného speváckeho zboru Credimus s dirigentkou Annou Medveďovou. Na začiatku programu návštevníkov vítalo zvonenie kostolných

zvonov a prihovorili sa aj farár Ján Vida a biskup SEAVC v Srbsku Samuel Vrbovský. Záver programu, ako je to tradičné v petrovskom kostole, patrí piesni − hymne evanjelikov Hrad prepevný je Pán Boh náš. Zaspievali a zahrali ju spolu nielen všetci účinkujúci v programe, ale aj všetci prítomní v kostole. Celý program v priamom prenose RTV Vojvodina na 2. programe mali možnosť pozerať aj diváci pri malých obrazovkách. • TÝŽDEŇ •

STRETNUTIE SLOVENSKÝCH DOLNOZEMSKÝCH UČITEĽOV

Bez učiteľa sa vyučovací proces nemôže realizovať Danuška Berediová

j tohto roku sa počas Slovenských národných slávností stretli slovenskí dolnozemskí učitelia. Spájajú ich rovnaké skúsenosti, úlohy, problémy a otázky, bez ohľadu na to, v ktorom štáte pracujú. Hlavnou témou tohtoročného stretnutia bola problematika zápisu žiakov do tried so slovenským vyučovacím jazykom. Je to tvrdý oriešok, ktorým sa zaoberajú okrem rodičov aj predškolské ustanovizne, základné, stredné a vysoké školy. V mene Matice slovenskej v Srbsku prítomných privítal predseda Osvetovej komisie Janko Havran. Pracovné predsedníctvo okrem Havrana tvorili čestný predseda Matice slovenskej v Srbsku Rastislav Surový a koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová. Vo svojom úvodnom príhovore Janko Havran povedal, že školstvo je všade podobné a doložil: „Podobné otázky sa nastoľujú v triedach, v práci so žiakmi a bez ohľadu na novú dobu a technické pomôcky, ktoré už sú v školách, bez učiteľa, teda človeka, vyučovací proces nemôže prebiehať.“ Pred pracovnou časťou sa dvomi piesňami predstavil spevácky zbor Lipka z Nitry. Aj tohto roku osobitné uznania za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka, jazykovej kultúry, umenia a národných tradícií udelili týmto učiteľom: Zuzane Obšustovej z Aradáča, Jarmile Hodoličovej, Ondrejovi Korošovi, Pavlovi Turanovi, Anne Lačokovej a Márii Vrankovej-Stracinskej z Báčskeho Petrovca, Márii Štajferovej z Hložian, Márii Galasovej z Padiny a Tatiane Mandáčovej zo Selenče. V mene ocenených učiteľov sa prihovoril Ondrej Koroš. Aj učitelia si pripomenuli 120. výročie narodenia Dr. Janka Bulíka, prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii, a 75. výročie jeho • TÝŽDEŇ •

tragickej smrti. O ňom hovoril Pavel Baláž, bývalý podpredseda Matice slovenskej v Srbsku. Prítomný bol aj jeho vnuk Ján Bulík. O hlavnej téme a stave na slovenských školách najprv hovorila

Ocenení učitelia

školách, ale hovorila o dosiahnutých výsledkoch: „So združením vychovávateľov sme po prvýkrát v dejinách v Novom Sade otvorili slovenskú skupinu v Predškolskej ustanovizni Radosno detinjstvo.

V tohtoročnej brožúrke, venovanej tomuto podujatiu, sú okrem iného zaznamenané životné jubileá slovenských učiteľov, a to Pavla Grňu, učiteľa vo výslužbe a spisovateľa, ktorý bol ocenený Národnostnou radou. Text k jeho 80. napísal Michal Gombár. Časti textu a doteraz nezverejnenú Grňovu báseň Môj deň prečítala Vladislava Lovásová-Havranová. O tom, ako kysáčska učiteľka Elena Surová prepojila matematiku s recitátorstvom, hovoril jej manžel Rastislav Surový, tiež učiteľ vo výslužbe, a ona zarecitovala báseň Materinská reč Augustína Horislava Škultétyho. Prečo je ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, 247-ročná, najstaršia slovenská základná škola na svete, ozrejmil Jaroslav Miklovic, učiteľ dejepisu v tejto škole. Podľa neho je to škola, ktorá pracuje v kontinuite v slovenskom jazyku od príchodu Slovákov do Starej Pazovy, na rozdiel od Báčky, kde sa vyučovanie konalo v maďarčine, a Banátu, kde sa konalo v nemčine a iba sčasti po slovensky. V dôsledku konkurencie ešte dvoch základných škôl v Starej Pazove a blízkosti Belehradu, ako povedal Miklovic, aj táto škola má problém so zápisom detí do slovenskej školy. Anna Surová-Čulíková predstavila Vý-

Božena Levárska, predsedníčka Keď ide o stredné školy, tohto Združenia vychovávateľov osve- roku sa do slovenskej strednej tových pracovníkov Slovákov školy môže zapísať každý druhý Vojvodiny. Podotkla, že sa toto žiak, ktorý po slovensky zakončil združenie už 10 rokov podieľa na základnú školu, teda ponúkame riešení problému zápisu detí do slovenských škôl, a to niekde viac, niekde menej úspešne: „Sme svedkami stále menšieho počtu detí v predškolských ustanovizniach, ktorý je zapríčinený buď nízkou natalitou, alebo veľkými migráciami mladých ľudí za lepším životom, na čo my nemôžeme vplývať. Východiská činnosti na osvojovanie a pestovanie materinského jazyka sú: aktívne metódy, pozitívny prístup, podpora a upred- Hovorili o problematike zápisu žiakov do slovenských tried nostňovanie hry ako najprirodzenejšej a najúčinnejšej 180 miest na zápis. Myslím si, skumný ústav detskej psycholóaktivity detí.“ Svetlana Zolňanová že náš pohľad by tentoraz mal gie a patopsychológie v Bratislave zdôraznila, že NRSNM nikdy nes- byť usmernený na vysokoškolské a ponúkla spoluprácu učiteľom ľubovala, že môže zlepšiť ekono- vzdelávanie.“ Okrem iného spo- s touto inštitúciou. mické podmienky Slovákov vo Voj- menula aj Dolnozemskú dohodu V záverečnej časti stretnutia vodine, a preto nehovorila o tom, a 20 spoločných projektov, ktoré učiteľov nasledovali príhovory prečo deti nie sú v slovenských sú v prospech zachovania školstva. hostí. 32 /4763/ 12. 8. 2017

Týždeň NA STRETNUTÍ SLOVENSKÝCH NOVINÁROV

Podporili smelosť novinárov Danuška Berediová

o kríze v novinárstve, čo celú našu spoločnosť a slovenskú komunitu nevedie dobrým smerom ďalej. „Nemôže sa novinárovi povedať, že prečo niečo zverejnil. Tu nejde o menšinové práva alebo nejakú výsostnú úlohu novinára infor-

Tohto roku prihlásené práce hodnotila komisia v zložení Rastislav Durman, Miroslava Kadlečíková a Pavel Matúch. Cena sa dostala do rúk Marijany Jovićovej za dokumentárny film Tichý odchod Slovákov z produkcie Rádio-televízie

nedeľu 6. augusta v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára, kde sa slovenskí novinári už pomaly tradične stretajú počas Slovenských národných slávností, vedenie Výboru pre informovanie NRSNM a Asociácie slovenských novinárov načrtlo tému aktuálnych problémov v novinárstve. Druhou, krajšou časťou sústredenia bolo udeľovanie cien novinárom. Novinárov a hostí privítala Anna Jašková, predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM a Asociácie slovenských novinárov. Témou tohtoročného stretnutia bola stratégia v oblasti informovania a, ako povedala A. Jašková, je to doteraz najväčšia výzva, aby sa vypočulo, čo sa deje, pokiaľ ide o stratégiu na úrovni celoštátnej a po- Členovia komisie s odmenenými novinármi krajinskej: „Naším hlavným záujmom je ponúknuť spoluprácu movať. Tu už ide o ľudské práva.“ Vojvodina. V mene NRSNM cenu jej a dialóg s národnostnými radami, Keďže sa národnostné rady nemô- udelila Anna Tomanová-Makanová. novinárskymi združeniami a predo- žu vyjadrovať o napĺňaní akčného V zdôvodnení ceny, ktorú prečítala všetkým s novinármi, aby sa tento plánu Kapitoly 23 a zvlášť časti, M. Kadlečíková, sa uvádza, že tohto strategický dokument vypracoval ktorá sa týka informovania, ako roku bolo najmenej zaslaných prác, v prospech všetkých.“ Záiba 4, prečo porota aj roveň pripomenula aj dve váhala, či cenu tohto veľké jubileá, a to polstoroku aj udeliť. Avšak ročia Rádia Petrovec a Rácenu predsa udelila, a dio-televízie Stará Pazova. to kvôli kvalite práce, Predsedníčka NRSNM o ktorej sa zmienili, že Anna Tomanová-Makaje jedna z najlepších nová vo svojom prejave zaslaných za posledkonštatovala, že v mediálné roky. Druhým dônej oblasti nekvitnú ruže: vodom bola potreba „Novinári, či už pracujú udržať status tejto ceny, v lokálnych, printových ktorá okrem profesiomédiách, či vo verejnom nálnej úlohy má aj výservise, nevedia, kam speje znamnú spoločenskú informácia, ktorú adresujú úlohu v zosilňovaní poslucháčom, čitateľom Cena Anny Nemogovej-Kolárovej medzinárodnostných alebo divákom. Na jed- do rúk Marijany Jovićovej a multikultúrnych nej strane je to výzva, že vzťahov vo Vojvodine novinári chcú robiť užitočné veci povedala predsedníčka NRSNM, a v Srbsku. Odborná porota orgaa vytvárať verejnú mienku, po- národnostné rady si žiadajú ko- nizátorom odporučila, aby v naslenúkať všetky adekvátne informá- rekciu akčného plánu, aby aspoň dujúcom súťažnom roku vynaložili cie Slovákom, a na druhej strane mali možnosť pripomienkovania. dodatočné úsilie na propagáciu môžeme povedať, že je to vysoko Už šiesty rok NRSNM zverejňuje tejto ceny, ako symbol multikulriskantné zamestnanie, pretože, súbeh na udelenie výročnej ceny túrnosti a našli partnerov, aby tiež chceme my to uznať alebo nie, Anny Nemogovej-Kolárovej za naj- k tomu úsiliu prispeli. dotkneme sa témy, čo je to cen- lepší mediálny obsah o slovenskej Zároveň boli udelené aj ceny zúra a autocenzúra.“ Hovorila aj národnostnej menšine v Srbsku. Novinárskej súťaže, ktorú zverejnila

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Asociácia slovenských novinárov. Novinkou tohto roku je, že ASN stanovila ďalšiu cenu, výročnú cenu ASN za novinársku smelosť, na ktorú novinára môže navrhnúť redakcia, resp. novinári jednotlivci. Dôvodom tohto rozhodnutia je, aby cena posmelila novinárov, aby písali bez cenzúry, čiže autocenzúry v týchto pohnutých časoch. Komisiu Novinárskej súťaže tvorili Katarína Melegová-Melichová, Samo Kolár a Anna Jašková. Na súbeh sa prihlásilo 15 novinárov s 34 príspevkami, aj z printových, aj z elektronických médií. Zdôvodnenie cien prečítala predsedníčka komisie Katarína Melegová-Melichová a v mene ASN ceny udelila predsedníčka Anna Jašková. Výročnú cenu ASN za novinársku smelosť udelili Jurajovi Bartošovi, novinárovi týždenníka Hlas ľudu, za cyklus rozhovorov Na pulze dní, na témy spoločenské, politické a kultúrne, s výraznou subjektívnou kritikou. V kategórii novinárov do 35 rokov (Cena Vladimíra Dorču) sa prihlásilo 7 novinárov, medzi ktorými komisia osobitne vyzdvihla príspevky Jasminy Pánikovej a Miroslava Gašpara. Cenu Vladimíra Dorču získala Anna Lačoková, novinárka RTV, za reportáž Za horami, za dolami o rovnomennej výstave Múzea Vojvodiny na tému sťahovania Slovákov do týchto končín. V kategórii novinárov ponad 35 rokov (Cena Jána Makana st.) sa uchádzalo 6 novinárov, pričom komisia osobitne vyzdvihla text Aničky Chalupovej, v ktorom sa venuje odchodu ľudí z ich domova za chlebom či lepším životom. Komisia sa jednomyseľne rozhodla cenu udeliť Vladimíre Dorčovej-Valtnerovej, zodpovednej redaktorke Hlasu ľudu, za analytický rozbor pod názvom Inštitúcie kultúrnej autonómie medzi nebom a zemou, v ktorom nastolila problém nedopovedaného zákona o národnostných radách, čo vyvoláva ďalšie problémy v ich fungovaní, či už ide o transparentnosť, zodpovednosť a konanie v záujmoch. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti Rozvoj spolupráce s partnerskými mestami PRIJATIE U PREDSEDU OBCE BÁČSKY PETROVEC

Katarína Gažová

miest: Martin (Slovensko), Babušnica (Srbsko), Stará Ľubovňa (Slovensko), Vukovár (Chorvátsko), Nadlak (Rumunsko), Nitra, Riečka, Ružomberok (Slovensko), tiež združenia

radíciu stretávania predstaviteľov partnerských miest s vedúcimi Obce Báčsky Petrovec počas SNS dodržali aj tohto roku, keď sa v piatok 4. augusta zišli v sieni obce. Pri tejto príležitosti predseda obce Srđan Simić hovoril o investíciách, ktoré sa majú realizovať na území obce, Prítomným sa prihovorila veľvyslankyňa ako aj o dote- SR Dagmar Repčeková rajšej a budúcej spolupráci s partnerskými mestami, Československé renomé (Česko). spoločných projektoch a priateľ- Všetci hostiteľom popriali úspešný stvách. priebeh Slávností a úspešnú budúcu Nasledovali príhovory pred- spoluprácu. staviteľov delegácií partnerských Predseda Úradu pre Slovákov

žijúcich v zahraničí Ján Varšo v príhovore medziiným po- Hostia na stretnutí ukázal, že Slovenská republika a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí o štipendiách pre študentov zo podporujú národné pove- Srbska a o tom, že by sa u nás mali domie a kultúru Slovákov v vytvárať podmienky, aby sa skonzahraničí, ako aj inštitúcie, čení študenti vrátili zo zahraničia ktoré pomáhajú v napĺňaní domov a aby ich tu čakali pracovné tohto cieľa a väzby medzi miesta. Jedným zo spôsobov, ako to krajanmi a SR. Veľvyslankyňa dosiahnuť, je aj zakladanie malých SR v Belehrade Dagmar Rep- a stredných podnikov. Predseda Matice slovenskej v čeková vo svojom výstižnom a vecnom príhovore uviedla, Srbsku Ján Brtka sa tiež prihovoril že situácia so zamestnáva- a privítal hostí na 56. Slovenských ním robotníkov zo Srbska národných slávnostiach. Výkonný predseda Klubu UNESCO na Slovensku je alarmujúca. Uviedla takisto údaj, že v Slovakia Marcel Koleštík po príhotýchto dňoch podpísala už 4900. vore odovzdal darček predsedovi prechodný pobyt občanov Srbska Obce Báčsky Petrovec Srđanovi na Slovensku, čo je veľmi vysoké Simićovi. Program prijatia delegácií číslo. A zdôraznila, že v tom smere partnerských miest viedla Anna sa musí niečo robiť. Hovorila tiež Speváková.

NA MESTSKEJ OSLAVE V STAREJ PAZOVE

Početné zahraničné delegácie Anna Lešťanová

ačiatkom mesiaca na Mestskej oslave svätého Iliju v Starej Pazove pobudli zahraničné delegácie z partnerských miest zo Slovenska a Poľska. V prvý deň osláv 1. augusta hostia sa Hostia a ich hostitelia v Starej Pazove zúčastnili na slávnostnom udelení výročných plakiet spokojnosť, že je Stará Pazova hostia sošiek Miestneho spoločenstva teľkou týchto delegácií z krajín, ktoré Stará Pazova najzaslúžilejším ob- sú členmi Európskej únie. Niektorí čanom, tentoraz z oblasti kultúry hostia na mestskej oslave neboli po prvýkrát, a ako povedali, vždy sa a podnikateľstva. V druhý deň osláv 2. augusta pred- tešia, keď sa im dostane pozvanie na seda Obce Stará Pazova Đorđe Radi- tento oficiálny sviatok tamojšieho nović v budove Zhromaždenia obce Miestneho spoločenstva. Podľa slov usporiadal slávnostné prijatie pre 24 predsedu obce Radinovića pred výzahraničných hostí z partnerských borníkov ZO Stará Pazova sa čoskoro miest zo Slovenska a Poľska. Prejavil dostane návrh, aby tento sviatok od • ĽUDIA A UDALOSTI •

budúceho roka bol i sviatkom obce, teda Dňom Obce Stará Pazova. Na slávnostnom prijatí Ľubica Janegová prišla po boli aj Libuška Lakatošová, prvý raz a teší sa, že v blízkej národná poslankyňa, a Go- budúcnosti uzavrú dohodu ran Jović, predseda ZO Stará o spolupráci medzi Obcou Stará Pazova a Bratislavou – Starým Pazova, ktorí hostí z Poľska Mestom a zo Slovenska srdečne pozdravili. K obojlivých delegácií zo Slovenstrannej sposka: Rastislav Henek, primákojnosti tieto tor mesta Púchov, Matúš partnerstvá Krajči, starosta obce Belá, fungujú a počas poJuraj Jánošík zo spoločenbytu v Starej Pazove stva obcí okolo Dunajskej hostia spolu so svojimi Lužnej, Ľubica Janegová hostiteľmi vytvorili nové z Bratislavy – Staré mesto. priestory, nielen na zveZ Poľska sa prihovoril Maľadenie spolupráce, Rastislav Henek: rian Kurowski, zástupca prinajmä v oblasti kultúry „Je tu príjemná mátora Wegierskej Górky. a športu, ale i na reali- ľudská atmosféra Po slávnostnom prijatí záciu nových projektov. a človek sa veľmi nasledovala obchôdzka Potom sa prihovorili rád k priateľom priemyselných zón a Náaj predstavitelia jednot- vracia.“ rodného domu futbalu. 32 /4763/ 12. 8. 2017

Ľudia a udalosti NA 16. SCHÔDZI ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Schválili druhý opravný rozpočet Juraj Bartoš

hromaždenie obce Báčska Palanka schválilo druhý opravný rozpočet na rok 2017 väčšinou hlasov z celkove 30 výborníkov prítomných na 16. schôdzi. Do konca bežného roka by sa do obecnej pokladnice malo dostať úhrnne 1 726 418 192 dinárov, čiže o 145 miliónov viac než bolo určené prvým opravným rozpočtom. Predtým výborníci prerokovali realizáciu obecného rozpočtu v prvej polovici bežného roka. V období január – jún 2017 evidovali prísun celkove 40,3 % z pôvodne naplánovaných 1 513 830 955 dinárov. Kritiku na adresu koalície pri moci na čele so Srbskou pokrokovou stranou (SNS) očakávane adresoval vedúci výborníckej skupiny Srbskej radikálnej strany Dragan Bozalo. Pred ním, akosi menej očakávane, sa o doterajšej realizácii rozpočtu a návrhu na jeho zvýšenie vyjadril

Primátor Branislav Šušnica opodstatnil rozpočet a odrážal útoky diskutérov

Bojan Radman, vedúci výborníckej skupiny Socialistickej strany Srbska (SPS), (koaličnej strany na republikovej a pokrajinskej úrovni). Obaja mali rad poznámok týkajúcich sa niektorých nedokončených objektov. V tejto súvislosti skloňovali predovšetkým projekty: priemyselná zóna, kanalizácia, múzeum a ďalšie v samom meste, ako i športové

haly v niektorých dedinách obce. Pritom obaja diskutéri vyčítali jeden druhému, t. j. stranám, ktorým prislúchajú (nie tak dávno koaličným partnerom na lokálnej úrovni), čo všetko „mohli urobiť a neurobili“, kým boli pri moci. Správu o realizácii rozpočtu podal a jeho druhé zvýšenie odôvodnil primátor Branislav Šušnica.

Pripomenul, že niektoré problémy zdedili, avšak pribudli aj nové, pričom podotkol, že nemieni diskutovať o tom, kto čo (ne)urobil a k tomu dodal: „Povedali sme, že dokončíme to, čo sme začali, lebo ide o pamätníky Báčskej Palanky.“ Zároveň skonštatoval, že musia dodržať plán verejného obstarávania. Skonštatoval, že jedinou brzdou je bazén, keďže ich Správa pre kapitálové vklady vraj núti pristúpiť k jeho sanácii, ak je to nevyhnutné. Vyjadril nádej, že sanácia bude vykonaná do konca bežného roka a že výstavbu bazénu ukončia v priebehu nasledujúceho. Bez ohľadu na skutočnosť, ako odznelo v diskusii, že v septembri vyprší existujúce povolenie na výstavbu tohto dlho očakávaného objektu(?). Na 16. schôdzi lokálnej samosprávy (3. augusta) pôvodne navrhnutý rokovací program doplnili štyrmi bodmi a všetkých 20 tém vyčerpali za dve a pol hodiny.

VEDÚCI VKP UNIVERZAL V ALIBUNÁRI MIENIA

Občania sú trochu rozmaznaní Vladimír Hudec

krem výroby a distribúcie vody, čo je ich základná činnosť, vo VKP Univerzal v Alibunári sa zaoberajú údržbou kanalizačnej siete, pohrebnými službami, stavebnými prácami... Patrí im aj zoohygiena, ale tá nie je na úrovni, na akej by mala byť. Jedným z významnejších segmentov činnosti podniku je hygiena, čiže zber a nakladanie s komunálnym odpadom a údržba verejných plôch v letnom i v zimnom období. Podľa slov riaditeľa Vlasta Marića podnik je svojráznym hausmajstrom obce, hoci tá práca nie je vždy adekvátne zaplatená. – Ceny našich služieb nie sú trhové, ale určené orgánmi lokálnej samosprávy. Skôr sme dostávali subvencie od obce, hradili nám aj kompletnú analýzu vody a účty za elektrický prúd na vodovodných studniach, avšak v súlade s odpo-

www.hl.rs

rúčaním vlády Srbska, že podniky majú hospodáriť úplne samostatne, pred niekoľkými mesiacmi sme zostali bez podpory a žijeme z vlastných príjmov. Preto sa zaoberáme rôznymi prácami, ktoré prinášajú nejaký zisk. Je známe, že distribúcia vody nie je rentabilná, ale my to nahradíme napríklad stavebnými prácami, keďže vlastníme stavebné stroje. Poskytujeme služby občanom pri búraní domov, odvážaní stavebného odpadu. Zarábame aj kopaním kanálov a inými prácami, ktoré nám v tej oblasti zverí obec. Angažujeme sa aj v zimnej údržbe ciest a určité príjmy prinášajú aj pohrebné služby, – povedal Marić. Podľa slov nášho spolubesedníka náklady na údržbu skládok odpadu sú veľmi veľké. – Na vine sú predovšetkým nesvedomití občania, ktorí vyhadzujú odpad vedľa cesty, hoci sme do skládok, najmä tej pri Alibunári zo smeru Jánošíka, hodne vložili,

Informačno-politický týždenník

Vlasto Marić (sedí) a Momir Đerkapić

s cieľom umožniť prístup autom. Uvažovali sme o angažovaní strážnika, ale to by bol dodatočne veľký náklad. Verím, že po realizácii projektu regionálnej skládky v Pančeve tieto problémy prestanú, ale ten proces je na samom začiatku. – Nesvedomití občania nám robia veľké problémy aj tým, že stavebný a zelený odpad nechávajú

vedľa kontajnerov, – hovorí vedúci úseku hygieny Momir Đerkapić. – Myslím si, že sme ich tým, že túto prácu robíme s omnoho väčšími kapacitami ako predtým, trochu rozmaznali. Mám dojem, že si myslia, že my musíme odniesť odpad, kdekoľvek ho odložia. Vo výletnom mieste Devojački bunar napríklad vznikajú nelegálne skládky iba preto, že je ľuďom ďaleko odniesť odpad do kontajneru 500 metrov ďalej, a potom nás volajú, aby sme to odpratali. Naši spolubesedníci ďalej konštatujú, že určitý pokrok predsa badať. – Vcelku sme však v tejto oblasti významne pokročili. Na skládky v Alibunári, Vladimirovci a v Banátskom Karlovci odvážame odpad zo všetkých dedín v obci. Za 206 dinárov na domácnosť dvakrát za mesiac odvezieme všetko, čo občania vynesú pred dom, – uzavrel riaditeľ VKP Univerzal Vlasto Marić. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SO SELENČANOM JOZEFOM KOVÁČOM O RYBÁRČENÍ, EKOLÓGII A VÝCHOVE DETÍ

Zobúdzali ste už zoru pri vode? Juraj Pucovský

ZŠ Jána Kollára. V Ikre sme mali 111 členov, z toho 49 pionieobúdzali ste už zoru pri rov. Nebolo nám cieľom žiavode? Pozorovali ste vodu kov naučiť iba chytať ryby, ale v prítmí? Počuli ste vyhodiť predovšetkým ukázať im, ako sa kapra, fŕkanie vody a úder môžu zažiť krásu prírody, užitočne a zdravo využiť voľný čas. Deti netrpezlivo dočkali každú voľnú sobotu, aby sa stretli pri kanáli, aby chytali ryby, opekali slaninku, klobásu... Selenčskí žiaci, ale aj dospelí členovia Ikry, sa priam pretekali v ochrane čistého, zdravého životného prostredia a prírody. Vtedy sa po skončení súťaže nevideli ani miesta, kde sme kládli ohne, nedajbože, aby sme za sebou zanechali nejaké odpadky. Boli to prekrásne roky, keď sme žili ako svorné rodiny. Trvalo to dobrý tucet rokov. A potom ste sa rozčarovali, prestali rybárčiť, chodiť do prírody. Prečo? – Menili sa generácie rybárov, predsedovia Ikry a menil sa aj Niekdajší rybár Jozef Kováč ukazuje manželke Márii a čitateľom, kanál. Bahno zanášalo miesta ako kedysi dávno týmto prútom vyťahoval ryby kaprov, nekontrolovane bujnela chvostom šťuky? Škoda. Nepo- vyskúšali ako rybári. My deti, zavodná riasa, povrch vody čoraz čuli ste ani spev slávika v kroví čiatočníci sme si nasekali lieskočastejšie prikrývala žaburina, a neviete si predstaviť koncen- vé prúty, potom od starých mám neodborné práce s chemickými trické kruhy, ktoré robia kapry? vyžobrali cverny na šitie vriec a prípravkami na poliach a báčsky Ani ranné slnečné lúče vás ne- navoskovali sme ich. Jeden cukrovar veľmi znečistišteklili po tvári? Áno, škovránok koniec sme priviazali o prút li kanál, ktorý bol vážne vám nezaželal dobré ráno. Príďte a na druhý sme pripevnili ochorel. Preto nie div, že teda! Otraste rosu z materinej ohnutý špendlík – gomv roku 1988 prišlo k veľdušičky, uzrite sa v tichej, chlad- bačku v podobe háčika, kému moru rýb, neskoršie nej vode! Poďte, pocítite čarovné a poďho k vode. k neuveriteľnej migrácii ticho rána! Príďte, zamilujete Kde sa dalo vážnejšie kaprov... Nejestvovala žiadsa do strieborných vĺn kanála! venovať športovému ryna kontrola čoraz väčšieho Prekvapí vás vaša vyrovnanosť, bolovu? počtu pytliakov. Dnes sa poteší vás pokoj. Uvidíte, náj– Boli takí zanietení rykanál podobá obyčajnej dete seba. bári, ktorí aj skôr ,pokrstili’ barine, viac nie je rajom Takto lyricky o kráse vod- svoje udice v Dunaji. Obpre ryby ako kedysi. Čaro ných tokov a prírody, o rybár- ľúbené rybárske miesta kanála sa stratilo koncom čení a zveľaďovaní životného oddávna boli: Živa, Berava, deväťdesiatych rokov, keď prostredia, o oddychu pri vode Doktor pumpa, Reš, Drža... VP Srbijašume priam orasvojho času nadšene hovoril Rybárčili tam aj Selenčania boval zeleň na nábreží kaniekdajší vášnivý športový rybár, Ján a Karol Gašparovskovnála. Tie topole sme sadili učiteľ, dnes penzista, Selenčan ci, Pavel Ďurčiansky, Pavel my, dospelí a deti, chránili Jozef Kováč. Gajdoš a iní. Spozoroval sme si každý stromček, ale Iste sú vám dobre známe som, že tí starší, skúsenejší to všetko bolo zničené. podmienky na chytanie rýb rybári mali čuch na to, kde Zmizol náš kanálový raj, Selenčanov od dávnych čias. sú kapry, sumce, zubáče... stratil som chuť na odchod Ako sa tá rybačka rozvíjala? Aj ja som sa nevedome lapil do prírody, na môj koní– Selenča podľa geografickej do toho, očarila ma voda, ček – rybárčenie, a navždy polohy nikdy nemala v blízkosti tá symfónia ticha, blankyt Rybár J. Kováč s uloveným sumcom som odložil svoje udice do hlboké vody, ktoré by poskytli neba a zeleň na brehu, kto- v auguste roku 1978 (Foto: z albumu J. K.) pivnice!

• ĽUDIA A UDALOSTI •

možnosť na športový rybolov. Dedinské jamy, tzv. tíhelne – tehelne, ktoré vznikali kopaním zeme na stavbu domov, sa naplnili vodou, boli svojráznymi rybníkmi, na ktorých sa ľudia

rej nieto konca-kraja. Priaznivé podmienky na športový rybolov Selenčanov sa vytvorili v roku 1966, keď vykopali kanál D-T-D na trase Karavukovo – Báčsky Petrovec. Vtedy nás bolo už viac takých, ktorí sme si kupovali povolenia na rybačku v Báči. A začali ste rozmýšľať aj o založení vlastného spolku rybárov... – Spolok rybárov v Selenči sme založili relatívne neskoro. Zakladajúce zhromaždenie spolku menom Ikra bolo 25. februára 1976 za prítomnosti šestnásť rybárov. Za predsedu zvolili Jozefa Kováča, totiž mňa, tajomníkom sa stal Juraj Valent a pokladníkom Pavel Mandáč mladší. V prvom roku pôsobenia sme mali 58 členov – dospelých, mládežníkov a pionierov. Už v nasledujúcom roku ste dosiahli veľký úspech. Čo to bolo? – V roku 1977 sme založili pobočku športových rybárov – pionierov pod názvom 25. mája. Bol to nečakaný úspech, o ktorý sa pričinili hlavne učitelia

32 /4763/ 12. 8. 2017

Ľudia a udalosti REKONŠTRUKCIA CYKLOTRASY V KOVAČICI

Vytrvalosť sa oplatí? Anička Chalupová

poslednú júlovú sobotu sa začali práce na rekonštrukcii cyklotrasy, ktorej časť po uplynulej kampani cukrovej repy vyzerala, podľa slov občanov, akoby po nej prešli tanky. Ešte na sklonku roka 2016 bola cyklotrasa, vybudovaná pred viac než tromi desaťročiami, vážne poškodená v časti umiestnenej medzi cukrovarom Sunoko a Auto-centrom Zoky. Škody zapríčinili ťažké poľnohospodárske stroje, ktoré vo veľkých vlečkách prevážali repu do kovačického cukrovaru na spracovanie. Už Ján Brtka po skončení týchto prác bolo jasné, že vzniknutý stav môže byť nebezpečný, predovšetkým pre ľudí zvyknutých tadiaľ jazdiť na bicykloch. Prvý podnet s apelom na súrnu opravu cyklotrasy v mene Združenia občanov zaslal Kovačičan Ján Brtka.

Apeloval som na inšpekciu, hľadal pomoc v obci, kde nám Ján Husárik, zástupca predsedu obce, prisľúbil pomoc. Napokon nám spolu s inšpektorom Vladkom Kurajom vyšiel v ústrety, keď inšpekcia v teréne zaznamenala spôsobené škody a v marci t. r. sa aj vážnejšie pustila do riešenia problému. Neskoršie bolo potrebné ísť za zodpovednými v cukrovare Sunoko a presvedčiť ich, že časť cesty musia opraviť, lebo za spôsobenú škodu najzodpovednejší bol cukrovar. Išlo to zo začiatku veľmi ťažko, až nakoniec opravili cyklotrasu v dĺžke 45 metrov, čo nestačilo k celkovému riešeniu problému. Na opravu cyklotrasy najviac prostriedkov vyčlenil Ján Pavela, majiteľ benzínového čerpadla Avia. Postaral sa, aby bola zrekonštruovaná, opravená a znovu vyasfaltovaná časť tejto komunikácie v dĺžke 100 metrov,

Začaté by bolo treba dokončiť

dní polieval časť vyasfaltovanej cyklotrasy. − Keď som začal polievať asfalt, niekoľkí občania sa pristavili s otázkami a pripomienkami: Prečo je cesta opravená tak a nie inak? Kedy bude aj druhá časť vyasfaltovaná? Koľko mi platia za moju robotu? a podobne. Treba však zdôrazniť, že problém ešte stále nie je riešený na 100 percent − zostalo opraviť ešte 75 m poškodenej cyklotrasy. Ján Brtka mieni, že by sa všetko dalo realizovať, keby sa do toho pustili spoločnými silami, keby teda zasa pomohol kovačický cukrovar a majitelia obrábacích pozemkov z Padiny, ako aj firmy Slovan Komerc a Zrno Promet. –Ak sa im podarí dohodnúť, ako riešiť problém, isteže by finančne pomohla aj lokálna

samospráva, – podčiarkol na záver iniciátor celého projektu Brtka. Cyklotrasa medzi Kovačicou a kovačickým cukrovarom je na takých 80 percent zrekonštruovaná a upravená. Očakáva sa, že onedlho bude opravených aj zvyšných 75 metrov. Cestu medzi Kovačicou a cukrovarom Sunoko počas kampane spracovania cukrovej repy denne pendluje niekoľko desiatok pracovníkov, ktorí na bicykloch chodia do práce. Ak sa pri troche snahy podarí opravu cyklotrasy dotiahnuť do konca, cyklisti z Kovačice a širšieho okolia získajú ideálnu a bezpečnú trasu na jazdu. Okrem toho tento pozitívny prípad by bolo dobre uplatniť aj inde, kde je čoraz väčší záujem o rekreáciu v prírode.

Informačná tabuľa vedľa cukrovaru oznamuje, že tam začína cyklotrasa

− Pri návrate domov z vinice som spozoroval, že po odvoze repy zostal jeden úsek cyklotrasy celkom zničený. Ihneď som zareagoval a prípad nahlásil u tajomníka Miestneho spoločenstva Kovačica, ktorý, žiaľ, neprejavil žiadny záujem o riešenie problému. Viem, že MS nemá prostriedky, ale mohli sa spolu s nami aspoň pokúsiť nájsť nejaké riešenie, čo sa však nestalo.

www.hl.rs

– vysvetlil Ján Brtka. Už keď sa zdalo, že je problém riešený, vyskytli sa ďalšie... Čerstvo vyasfaltované časti cyklotrasy bolo treba polievať vodou, aby pre vysoké teploty nedošlo k ich poškodeniu. Keďže nebolo iných ochotných dobrovoľníkov, ktorí by pomohli, problém sa zasa podujal riešiť pán Brtka. Naložil debny s vodou do traktorovej vlečky a počas troch

Informačno-politický týždenník

ZAJAČÍ PAPRIKÁŠ. Nielen také mastnejšie maškrty, ale aj pôstnejšie jedlá sa ponúkali na tohtoročných SNS. V Združení drobnochovateľov každý rok plánujú súťaž vo varení zajačieho paprikáša, avšak nie vždy sa im to podarí. Ani tohto roku sa neprihlásil dostatočný počet súťažiacich, ale to petrovských drobnochovateľov neodradilo, aby uvarili jeden spoločný kotlík pre návštevníkov ich stánku v Ulici chmeľovej. Na viac ako 40 °C predsa nechýbala ani veselá nálada. Na fotografii: kuchári Ondrej Stracinský (vľavo) a Ondrej Bartoš, na ktorých prácu z úzadia dozerá predseda združenia Vladimír Abrahám. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVÍČKO S VLADIMÍROM TOMEKOM Z JÁNOŠÍKA

Spokojný, aj keď iba kvapká Jasmina Pániková

áska k určitej práci, ktorú nám vštepia rodičia alebo starí rodičia, často pretrvá počas celého života. Potvrdilo sa to aj v prípade Jánošíčana Vladimíra Tomeka, ktorého ešte starí rodičia zaúčali do tajov pestovania zeleniny. Spôsob

„Práca vo fóliovníku si nevyžaduje veľa času,“ hovorí Vladimír Tomek.

pestovania sa odvtedy zmenil, aj odrody zeleniny sú inakšie, ale pocit spokojnosti s výsledkami tejto práce zostal stále rovnaký. „Mám 54 rokov a môžem povedať, že som prvé vedomosti o pestovaní zeleniny získal pred

45 rokmi. Spomínam si, ako sme so starými rodičmi Češkovcami išli do poľa, robili tzv. vady, čo bol vtedy zaužívaný spôsob zavlažovania, ale osobitným zážitkom bolo, keď sme v jeseň na koči šli do Vršca na trh,“ spomína si Vladimír. Dnes už na koči nechodí a nechodí ani na trh predávať dopestovanú zeleninu. Zákazníci prichádzajú k nim domov, aby si kúpili šalát, uhorky alebo paradajky. „Pestovanie zeleniny nikdy nebolo mojím primárnym zamestnaním, vždy som sa mu venoval len na doplnenie rodinného rozpočtu. Bol som zamestnaný v Naftagase, avšak ochorel som a teraz som v invalidnom dôchodku. Máme iba dva fóliovníky dĺžky 20 a 25 m, kúpil som materiál aj na tretí, ale som zase ochorel, takže neplánujem rozšíriť výrobu. Opakujem, ide iba o doplnenie rozpočtu. V prvom rade zeleninu pestujeme pre seba a zvyšok predávame. Teraz predávame paradajky, uhorky už nemáme, nechali sme si iba pre vlastnú spotrebu a máme aj trochu papriky, hoci ju nerád pestujem vo fóliovníku. Narastie veľmi vysoko, musí sa viazať... Radšej ju pestujem v otvorenom,“ hovorí náš spolubesedník. Aj keď obchody takmer denne lákajú zákazníkov nízkymi cenami

Bohatá tohtoročná úroda

Z uhoriek zostali už iba uhorky šalátové

zeleniny, Vladimír mieni, že jeho spoluobčania, ale aj obyvatelia okolitých dedín, predsa radšej dajú prednosť kvalite. „Pestujeme nehybridné odrody paradajok. Určené sú na priemyselné spracovanie, ale chuť majú ako domáce. Máte pocit, že jete opravdivú paradajku, nie ,krupicovú paradajku’. Jánošíčania si väčšinou sami doma dopestujú zeleninu, avšak prichádzajú si kúpiť aj k nám. Koľko predáme na ročnej úrovni? To neviem. Nikdy sme neviedli evidenciu. Nepredávame zeleninu, aby sme zbohatli. Ešte ma starí

rodičia učili, aby som sa vedel tešiť z maličkostí. Zárobok z predaja kvapká a mne to stačí,“ skromne konštatuje Tomek. Úrodu vo fóliovníkoch hodnotí ako dobrú, lebo ju zatiaľ nezasiahli choroby. Mieni, že to je následkom nedostatku vlahy. Ibaže ten nedostatok dažďa vplýval aj na tohtoročnú úrodu višieň. Ako nám povedal, na stromoch zostali drobné višne, ktoré nikto nechcel kúpiť, v hodnote najmenej 2 000 eur. Zároveň odhaduje, že toľko eur už na štarte stratí aj na budúci rok, keďže teraz nemôže pripraviť stromy na formovanie pukov. Na záver skonštatoval, že je zvrchovaný čas, aby si nielen on, ale aj iní jánošícki pestovatelia višieň zabezpečili zavlažovacie sústavy, lebo škody spôsobené suchom sú obrovské.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

o tak, vážení, uvoľnime sa. Slávnosti, slovenské národné, 56., aha, mrknime sa, cválajú priamo do dejín. Len tak sa za nimi práši. Akoby aj nie?! Veď také tu ešte ľudské oči nevideli. Hýriace jednotou, práve takou, aká krášli ich protagonistov, svorných ani tí sokolíci, ktorých akoby bola bývala mala jedna mater... Slávnosti sme teda mali priam fantastické. Potvrdzujú to jednak početní najvyšší štátni činitelia, čo z tuzemska, čo z cudzozemska, vrátane blízkozemska, ktorí Ich • ĽUDIA A UDALOSTI •

poctili vlastnou prítomnosťou. Nehovoriac o nevídanom mori textov v tlačených všerečových médiách a obrazových a zvukových záznamov v celoštátnych médiách elektronických, o nich, o eSeNeS... Prepáčte, nie o Nich, ale Jej Veličenstve, tunajšej pokrokovej SNS. Nuž ale... Pozrime sa radšej, čo sa deje doma a vo svete, šejaj-hoj... Ach, tie naše médiá... Toť neprávom vyhlásili za škandál krásnu milú nežnú správu z Leskovca; nie, nie je reč o roštenke. Ide o to, že riaditeľ tamojšej nemocnice vhupol, bez

oznámenia, v nočnej košeli, pardon, v nočnej hodine tatam, s cieľom kontroly nočnej služby medicínskeho personálu; že či, nebodaj, niekto nedrieme − nespí... Žiadne také! Iba čo naďabil na istú zdravotnú sestru a neznámeho muža, ako sa tam, na nemocničnom lôžku, v plnom prúde, oddávajú slastiam sexu. Aký tam teda, horkýže, škandál? Veď tá sestrička, môžbyť iba sexom − a úspešne − bojovala proti driemotám a/ lebo zároveň (azda tiež úspešne) pracovala na odstránení „rakrany“ našej demografie − negatívneho

prirodzeného prírastku. Zato ale naše médiá velebia dedinu Salinas v Dominikánskej republike − ako jedinečnú v celom svete. Vraj sa v nej veľký počet detí narodí ako dievčence, ktoré sa ale, kým vyrastú po vek pubertiačok, pozmenia na chlapcov. Dajsamisvete! U nás sa toľko občaniatok narodí, alebo sa, počas puberty či onedlho po nej, vyvinú ako demokrati, radikáli, socialisti atď. a pod. a vzápätí sa pozmenia − na pokrokárov! Ibaže to pre naše médiá nie je nijaká správa?! Bumbum!

32 /4763/ 12. 8. 2017

Ľudia a udalosti SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Pripravujú sa na Budárske dni Anna Lešťanová

ako aj početní sponzori. Prípravy na Budárske dni prebiehajú naplno a, ako uviedol Alexa, jeden z iniciátorov a zakladateľov tohto podujatia, prekvapia aj peknou novinkou. V programe sa tentoraz predstaví aj novoutvorená ženská spevácka skupina, ktorá pôsobí v rámci slovenského spolku Vinohrady. V čele skupiny je Anna Dingová, podpredsedníčka spolku. Predsedom organizačného výboru 14. Budárskych dní je Stevko Ďurčík, ktorý sa spolu so svojím tímom postará, aby počas de-

12. – 18 . 8. 2017

POČASIE

edinská oslava v Slankamenských Vinohradoch, známejšia ako Budárske dni, sa uskutoční v sobotu 12. augusta. O programe tohtoročnej oslavy a o aktuálnych investíciách v dedine sme sa rozprávali s Jankom Alexom, predsedom Rady Miestneho spoločenstva a SKUS Vinohrady. „V poradí 14. Budárske dni sa Janko Alexa začnú o 15. hodine a ako aj v predchádzajúcich rokoch pre početných hostí a návštevníkov chystáme pekný a zaujímavý program. Okrem iného sa tu budú konať tri súťaže: o najlepšiu rybaciu polievku, o najlepšie víno a pálenku a o najkrajšiu budársku palicu – budárku. Na ihrisku si návštevníci budú môcť pozrieť viaceré etno výstavy. V evanjelickom kostole budú pre- Úprava miestností na Podrume biehať slávnostné bohoslužby. Samozrejme, uspo- dinskej oslavy v populárnych riadame aj bohatý kultúrno- Brehách všetko dobre fungovalo. -umelecký program,“ povedal náš spolubesedník a doložil, že O AKTUÁLNYCH okrem MS Sl. Vinohrady k orga- A PLÁNOVANÝCH nizácii podujatia nápomocnú INVESTÍCIÁCH ruku podajú aj Obec Inđija a Vďaka podpore inđijskej lotamojšia Turistická organizácia, kálnej samosprávy toho času

sa v budove na tzv. Podrume konajú viaceré práce. Staré okná a dvere nahradia novými plastovými a miestnosti čiastočne vymaľujú. „Po dedinskej oslave majú odštartovať práce na rekonštrukcii ambulancie. Toho času lekár do Sl. Vinohradov prichádza Výmena okien a dverí raz týždenne a s pa- na poschodí budovy cientmi pracuje iba jednu hodinu, čo je veľmi málo. ho otvorenia vysunutého oddeVzhľadom na to, že tu žije pre- lenia predškolskej ustanovizne važne staršia populáciu, máme v Sl. Vinohradoch. Hovoria, že dohodu, že po úprave dedinskej počet detí na otvorenie jednej ambulancie lekár k nám bude skupiny majú. chodiť trikrát do týždňa na pár hodín. V rámci ambulancie sa má zariadiť i minilekáreň, a tak občania Sl. Vinohradov nebudú musieť po lieky cestovať do iných dedín. Lekáreň bude otvorená vždy vtedy, keď tam bude ordinovať lekár,“ akcentoval Alexa. Plánujú vybudovať aj dva hygienické zariadenia, ktoré budú používať tak zdravotní- Predseda organizačného výboru Stevko ci, ako aj občania. Bude Ďurčík v úlohe majstra natierača to teda jedna z väčších investícií v Sl. VinohraMedzi prioritné plány v beždoch, nevyhnutná na normálne nom roku zaradili ešte aj výstavfungovanie dediny. Čelní ľudia MS toho času vedú bu trafostanice na lepšie zásointenzívne rokovania s predsta- bovanie elektrickou energiou, viteľmi obce ohľadom opätovné- ako aj opravu ciest.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

27˚ | 18˚

25˚ | 16˚

30˚| 15˚

30˚ | 18˚

32˚ | 19˚

29˚ | 17˚

24˚ | 15˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V SLOVENSKOM ETNO MÚZEU V PADINE

Výstava Z rúna vlna – z vlny huňa Anička Chalupová

ilovníci starožitností a ľudovej tradície prišli na svoje, keď v sobotu 5. augusta 2017 v Padine navštívili nekaždodennú tematickú výstavu Z rúna vlna – z vlny huňa autora Pavla Petráša, padinského zberateľa. V ústrety oslavám Padiny vo dvore SEM Petráš v Padine je

Na podujatí nechýbala ani ukážka spracovania vlny starodávnym spôsobom: Anna Brachnová a manželia Katarína a Pavel Holíkovci

Autor výstavy Pavel Petráš so 70-ročnou hračkou z vlny

inštalovaná výstava, ktorej viac ako 350 exponátov láka pohľady domácich i cezpoľných návštevníkov. Expozícia obsahuje zaujímavé úžitkové veci, ľudový odev a textílie z vlny, ktoré pred niekoľkými desaťročiami tvorili nevyhnutnú súčasť každej padinskej domácnosti. Zámerom výstavy, ako povedala Dipl. etnologička Zdenka Obšustová, je sprístupniť verejnosti časť ľudovej tradície vzťahujúcu sa na výrobu a spracovanie vlny v Padine, s dôrazom na výrobu ľudového odevu a textílií z vlny v domácnosti. Pri tejto príležitosti Obšustová sa snažila návštevníkom vysvetliť a sprítomniť minulé časy, keď sa vlna spracovala a neskoršie z nej vyrábali časti ženského, mužského a detského odevu a • ĽUDIA A UDALOSTI •

obuvi, tkaním, pletením a háčkovaním vytvárali rôzne úžitkové veci na používanie v domácnosti a pod. Súčasťou výstavy bola i ukážka, ako sa z rúna, ktoré sa získalo strihaním oviec, neskorším praním, čistením a čuchraním, vlna pripravila na pradenie a tkanie. Slávnostnú atmosféru výstavy svojím vystúpením obohati- V bohatej expozícii bolo aj takéto li členovia Detského staré náradie na spracovanie vlny folklórneho súboru Holubička pod vedením Anny pod taktovkou Vladimíra HaHalajovej, ktorí za hudobného laja predviedli choreografiu Na sprievodu detského orchestra kohúty.

V hudobnom okienku sa slovenskými ľudovými piesňami predstavili aj členky dievčenskej speváckej skupiny a mladé nádejné speváčky Ivana Megová a Marína Tordajová, ako i padinská rozhlasová speváčka Katarína Petrášová. Skladbu na fujare zahral insitný umelec Juraj Lavroš. Skôr než výstavu slávnostne otvorili, návštevníkom sa prihovoril majiteľ Slovenského etno múzea Pavel Petráš, autor výstavy, ktorý okrem toho, že oživil spomienky na zašlé časy, spolu s manželkou Dušankou pre návštevníkov pripravil chutné pohostenie podľa receptov starých mám. Bohatú výstavu exponátov, ktorá bude otvorená pre verejnosť do polovice augusta, slávnostne otvorila Marijana Melišová, členka Obecnej rady Obce Kovačica. Program úspešne moderovala žiačka padinskej základnej školy Tijana Nemogová. K akcii ruky priložili Obec Kovačica, Obecná knižnica Kovačica a Dom kultúry Michala Babinku v Padine.

NOVÉ STROJE V ZBIERKE MUZEÁLNEHO KOMPLEXU V KULPÍNE. Do zbierky Muzeálneho komplexu v Kulpíne v polovici júla tohto roku pribudli nové exponáty. Ide o stroje a prístroje na spracovanie kože (bakelice, hajšple, lajter sud a brusačka), dva pracovné kláty, kožiarske nože (oceľové a grafitové), prístroj na rozťahovanie alebo spracovanie kože, kožušiny a hotových odevných predmetov z kože. Múzeu ich venovala rodina Magazinová zo Zreňaninu, ktorá sa roky venovala spracovaniu kože vo svojej kožiarskej dielni. Kožiarstvo u nás má dlhú tradíciu a bohatú históriu, K. G. ale, žiaľ, postupne zaniká. Na snímke sú hajšple a lajter sud. Foto: z archívu rodiny Magazinovej zo Zreňaninu 32 /4763/ 12. 8. 2017

Ľudia a udalosti HAJDUŠICA

Bazén úplne devastovaný Vladimír Hudec

generácií mladých i starších z celého okolia. Bolo to jediné kúpalisko na trase Zreňanin – Vršac, dlhej viac ako 100 km. Avšak po privatizácii SPP Hajdušica roku 2008, ktorá je majiteľom parku a tým aj bazénu,

takého činu. Odvtedy sa zmenilo niekoľko majiteľov, ale tabuľa zostala. Skutočnosť, že vodu z bazénu už nevypúšťajú a bazén nečistia, využili rybári, ktorí tam pustili ryby, a tak si vytvorili miesto na rybač-

ybník v dvestoročnom parku na pánskom hodaji v Hajdušici pred druhou svetovou vojnou bol miestom na príjemné prechádzky. Legenda hovorí, že známy maliar menom Jatan, ktorý sa tiež rád prechádzal vedľa rybníka, vždy keď štetec zmočil do vody, dostal neuveriteľnú inšpiráciu a namaľoval krásne obrazy. Zaplatil ich však snami, lebo aj on, aj jeho potom- Dnes je bazén ozaj v chúlostivom stave Takto to bolo pred desiatimi rokmi kovia od tej chvíle prestali snívať. Je to však iba le- jedným z prvých opatrení nové- ku. Dokonca sa tu uskutočnilo aj genda. Skutočnosť je čosi celkom ho majiteľa bolo postaviť tabuľu viacero súťaží, ale pre čoraz väčšie iná a má smutný koniec. s upozornením, že každý, kto sa znečistenie vody aj to zaniklo. Istý Po druhej svetovej vojne rybník kúpe v bazéne, robí to na vlastnú čas majitelia plemenných psov v pozmenili na bazén, ktorý bol ob- zodpovednosť a AS Hajdušica sa bazéne kúpali svojich miláčikov, ľúbeným kúpaliskom početných vyzúva z prípadných následkov avšak keď sa jeden pes zatopil

K ÚSPECHU MLADÉHO VEDCA

Botić a Eurobot Jaroslav Čiep

iloš Botić z Maglića je študent mechatroniky, ktorý v máji toho roku spolu s tímom M41+ predstavoval Srbsko na súťažení Eurobot vo Francúzsku. Vypracovaním dvoch samostatných robotov vykonávajúcich vopred určené práce obsadili druhé miesto. „Cieľom súťaže bolo robotov vymyslieť, vytvoriť dizajn a naprogramovať ich tak, aby sa stali funkčnými a mohli vykonávať vopred určené úlohy. Téma tohtoročnej súťaže bola Dedina na Mesiaci. Roboty pozostávali z pohonného mechanizmu, mechanizmu na zbieranie a umiestnenie valčekov na presne určenú pozíciu, kde valčeky boli lunárne moduly, a z mechanizmu na zbieranie loptičiek, ktoré predstavovali mesačné kamene. Víťazom sa stane ten robot, ktorý za 90 sekúnd celkom autonómne zozbiera, sortíruje a uloží na zodpovedajúce miesta čím väčší

www.hl.rs

Miloš Botić prezentuje úlohy robotov

počet určených elementov, a tak získa viac bodov,“ vyhlásil Botić. Predtým, ako sa dostali na medzinárodnú súťaž, museli absolvovať štátnu súťaž 29. apríla v Novom Sade. Na tohtoročnej súťaži Eurobot Srbsko 2017 súťažilo 16 tímov.

Informačno-politický týždenník

a zostal vo vode až sa nerozpadol, aj to prestalo. Medzičasom sa nahromadil odpad − plechovky, plastové fľaše, igelitové sáčky... Zo stien bazénu začala vyrastať tráva a kríky, neďalekú reštauráciu zdemolovali vandali. O tom, čo leží na dne bazéna, radšej ani nerozmýšľať. Slovom, z obľúbeného kúpaliska sa stala opravdivá malá ekologická bomba, liaheň komárov a iného hmyzu, kto vie, možno aj chorôb. O tom, že veľkolepý park, jeden z najkrajších v Srbsku, navštevujú početní výletníci, ktorí sa zrejme pristavia aj pri bazéne, a to, čo tam uvidia, úplne pokazí celkový dojem, je zbytočné aj hovoriť. Všetko by sa iste dalo napraviť, ibaže nemá kto. Majiteľ zrejme nemá záujem vkladať, iní investori sa nezjavili a Miestne spoločenstvo a obec s výhovorkou, že ide o súkromný majetok, zdvihli ruky. Čo iné povedať, len − škoda.

Prvé tri miesta obsadili tímy z Fakulty technických vied MSM-RV, M41+ a Memristor. Takto sa kvalifikovali do finále súťaže Eurobot 2017 vo Francúzsku v mestečku v La Roche-sur-Yon, ktorá sa konala od 24. do 28. mája. Na súťaži Eurobot 2017 vo Fran- Radosť novosadských študentov zo získaného cúzsku tím M41+ druhého miesta vo Francúzsku (Foto: z archívu Fakulty technických Fakulty technických vied) vied v Novom Sade v konkurencii 38 tímov získal druhé vosadských študentov bol francúzmiesto. Vo finálovom zápase prehral sky tím, ale takisto ruský, švajčiarsky od francúzskeho tímu RCVA. Memris- a nemecký, ktorých rozpočty boli neporovnateľne väčšie. tor bol šiesty a MSM-RV desiaty. V piatok 28. júla Miloša Botića „Odchod na medzinárodnú súťaž bol pre nedostatok financií otázny, (1996), študenta 2. ročníka FTN ale za pomoci rozličných inštitúcií v Novom Sade, prijal predseda Obce sa nám podarilo zozbierať peniaze Báčsky Petrovec Srđan Simić so a odcestovať do Francúzska. Zopár spolupracovníkmi. Pri tej príležitosti dní pred súťažou sa nám pokazil sa mladému bádateľovi poďakoval, robot a iba po nezištnej celodennej že úspešne prezentoval nielen seba, práci sa nám ho podarilo opraviť, ale aj obec, zaželal mu veľa úspechov a tak aj zožať úspechy,” povedal v nadchádzajúcich súťažiach a prisľúbil maximálnu podporu obce do Botić. Najväčšou konkurenciou pre no- budúcna. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SENECKÉ SLNEČNÉ JAZERÁ A VEĽKÝ LETNÝ KARNEVAL (4)

Bohatá turistická ponuka Vladimír Hudec

a obľúbenejším, pretože jeho účastníci nie sú len divákmi, ale aj aktérmi. Postupne si podujatie získalo čoraz väčšiu popularitu a do karnevalového sprievodu sa zapájajú deti, mladí ľudia a starší.

na koňoch, zbrojnoši, koče, senecký vláčik, gajdošské združenie, mažoretky, králi a kráľovné, hromadné masky zo základných škôl, pouličné divadlá, choduliari… Spolu viac ako 2 000 masiek sa poprechádzalo pešou zónou smerom k slnečným jazerám, kde po sprievode prebiehal bohatý kultúrny program, koncerty skupín, tanečné vystúpenia, súťaže a atrakcie pre deti. Nechýbala ani dychová hudba do tanca pre staršiu generáciu a pre mladých je pripravená diskotéka až do skorého rána. Inak senecký Veľký letný karneval je najväčším podujatím tohto druhu na Slovensku a je držiteľom štátneho rekordu,

Karnevalom sa vlastne víta obdobie prázdnin a dovoleniek a koná sa na konci júna na pešej zóne a Slnečných jazerách. Tak tomu bolo aj 30. júna tohto roku, keď Mestské kultúrne stre-

keďže v predchádzajúcich rokoch zaznamenali najväčší počet masiek na jednom mieste – 3 356. Slovom, dôvodov na to, aby sa tu strávila dovolenka, je veľmi mnoho, a preto nie div, že počas

disko zorganizovalo 21. ročník letného karnevalu. Vyzdobenou pešou zónou za zvukov hudby a komentárov moderátorov na Slnečné jazerá tiahol neprehľadný sprievod – šermiari a jazdci

dvoch letných mesiacov sa v Senci vystrieda takmer milión rekreantov a dovolenkárov.

polovici 19. storočia, presnejšie v roku 1845 intenzívnou ťažbou štrku, ktorý tu ťažila Uhorská stavebná železničná správa s cieľom stavby železnice Bratislava – Galanta, vzniklo päť jazier, spojením ktorých je vytvorená celistvá vodná plocha rozlohy viac ako 100 hektárov s hĺbkou vody až 12 metrov, ktoré sa od roku 1919 používajú ako prírodné kúpalisko. Pôvodne ho obyvatelia Senca nazývali Báger, čo pravdepodobne súvisí so spôsobom vzniku jazier a dnešný názov Slnečné jazerá dostali v roku 1960. Slnečné jazerá sú jedným z najznámejších a najnavštevovanejších letných stredísk cestovného ruchu na Slovensku. V Správe cestovného ruchu v Senci sa dozvedáme, že využívanie jazier podmieňuje mierne podnebie, teplá voda s priemernou teplotou 25 oC a slnečný svit viac ako 2 200 hodín v roku. Okrem toho vytvorené sú tu dobré podmienky ubytovania. Totižto ubytovanie je zabezpečené v zariadeniach s rôznou kvalitatívnou úrovňou, začnúc od hotelov, cez penzióny

a väčšie chaty, až po ubytovanie v chatkách a v zariadeniach zodpovedajúcich turistickej triede. Väčšina z týchto ubytovacích zariadení má v ponuke možnosť stravovania (či už formou raňajok, polpenzie, plnej penzie alebo vlastného varenia). Konečne návštevníkom sú k dispozícii aj rôzne iné obsahy. Priamo v areáli sa nachádzajú detské ihriská, volejbalové plážové ihriská, tenisové kurty, minigolf, outdorové cvičiace • ĽUDIA A UDALOSTI •

zariadenia, požičovňa športových potrieb (kajaky, vodné bicykle), tobogany, nové futbalové ihrisko s umelým povrchom, vodný futbal. Na severnej strane Slnečných jazier sa nachádza akvapark.

Bohatú ponuku obohacujú aj početné kultúrne a zábavné podujatia. Je to predovšetkým Senecké kultúrne leto, ktorým sa každoročne otvára letná turistická sezóna. Usporadúvajú aj dni Alberta Molnára Szencziho, kultúrne podujatie venované slávnemu rodákovi mesta, vedcovi, humanistovi a prekladateľovi. Senec je však známy aj podľa veľkého letného karnevalu, ktorý sa stáva čoraz vyhľadávanejším

32 /4763/ 12. 8. 2017

Foto: autor a D. Hudec (Koniec seriálu)

Mobil Čo by človek robil, keby nemal mobil? l, Svet by sa nám zlomi yl. om je nie to t, fak

Letné, slnečné dni

t, Mobil nám je celý sve eč. nedáme ho nikdy pr tagram Facebook , Viber, Ins m. má le stá ich be se i – pr

Pri mori či jazere, bazéne, rieke sa kúpeme, opaľujeme a niektorí z nás aj ryby chytajú. Zabúdate vtedy na svoj mobil? Či radšej sedíte za počítačom? Napíšte nám, ako trávite tieto horúce, letné dni.

Toto ozaj nie je žart, platí každé slovo. One, Mobil je môj Number lo. bo , de bu to je,

Danuška Berediová

vá, Blaženka Kucháriko siedmačka, ZŠ Bratstva-jednoty, Biele Blato

Som pubertiak, teda som!

Pri mori: Andrej Spevák , 1. ZŠ 15. októbra, Pivnica

áková, : Sára Horň sa e m je a Opaľu bra, Pivnic ZŠ 15. ok tó

1. 2,

Chce l som pove dať niečo múdre, ale keď z mojich úst vyšiel zvuk, znelo to ako z nejakej deravej trúby. Veď ani ten hlas nie je môj! A keď ráno vstanem z teplej postele, prvé, čo urobím, je, že sa pozriem do zrkadla, či mi vlasy stoja tak, ako sa patrí. Potom si hľadám trenírky, v ktorých sa budem cítiť najlepšie. Beriem do rúk mobil. Veď treba pozrieť na Facebook najnovšie správ y! Mama už otravuje, že hneď zrána ma láka mobil a nie raňajk y. „A dobre sa obleč! Peniaze na desiatu si si vzal? Vezmi si aj rukavice…máš všetko v taške? Nič si si nezabudol?!“ Vždy iba otázk y a otázk y! A mňa, verte mi, to hnevá! Veď akoby aj nie! Už nie som malý, viem sa sám obliecť, obuť a odísť do školy. Mnohokrát ma hnevá aj otec. „Mohol by si mi pomôcť, stále sedíš za počítačom! Ani rozprávať sa s nami nechceš, si stále nahnevaný!“ hundre otec. Aj ten má zo mňa už vysok ý tlak! Nuž a čo by ste vy chceli?! Veď som pubertiak!!! Andrej Gedeľovsk ý, 6. c, ZŠ Jána Čajaka, Báčsk y Petrovec

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

, tretiačka, ona Šranková Na pláži: Sim na, Hložany ti ZŠ J. M. Dragu

Na rybačke: Maša Galambošová, tretiačka, ZŠ J. M. Dragutina, Hložany

ína Litavská, 3. 2, Morské vlny: Paul lení, Kovačica ZŠ Mladých poko

Slnečný deň: Lea-Katarína Litavská, 3. 2, ZŠ Mladých pokolení, Kov ačica

• DETSKÝ KÚTIK• ••

ROČNÍK 74 12. augusta 2017 | 32 /4763/ HLAS ĽUDU OSOBITNÁ PRÍLOHA

Mladší Petrovčania zatancovali choreografiu Ženilo sa motovidlo

GALAPROGRAM DETSKÝCH FOLKLÓRNYCH SÚBOROV

Nádeje z Boľoviec si hopkali v tanci Vrť sa dievča

Svieť slniečko na naše líčko Katarína Gažová

Štefánikovci z Lalite predviedli tanec Maličká som

šala Tita, ratolesti zo staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka, DFS Vienok KC Kysáč, Ratolesť SKUS Pivnica a Vločka ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. Výstupy mladých folkloristov na SNS boli pospájané výstupmi talentovaných mladých divadelníkov z Petrovca. Scenár na motívy ľudovej rozprávky Koza rohatá vypracovala Daniela Legíňová-Sabová, ktorá bola zároveň i režisérkou. V divadelných zložkách programu zahrali: Daniela Speváková, Viktor Sľúka, Marcela a Emília Gániové a Martin Červený. Po predvedení choreografií všetci účastníci zatancovali spoločný záverečný tanec a obecenstvo malých snaživcov odmenilo velikánskym potleskom. Počasie sa búrilo, no predsa neprekazilo krásny program detí.

eselo si šantiace radostné deti, vyparádené v pestrých tradičných krojoch z rôznych prostredí, bolo vidieť v nedeľu 6. augusta na sklonku tohtoročných SNS. Na ihriskách základnej školy, kde usporiadali galakoncert detských folklórnych sú- Veselo bolo i počas vystúpenia malých Pazovčanov borov, sa hemžili ratoles- v pôsobivých krojoch ti a obecenstvo, ktoré sa tešilo na ich predvedenie na dve skupiny z Báčskeho Petrovca seň Jána Navrátila: O princeznej, javisku... V slávnosťovej prome- – mladšia a staršia a recitátorka čo uniesla draka. Na slávnosťovom javisku to potom roztočili: náde sa predstavili malí šikovní z Pivnice. Veselo a hravo tan- padinská mladšia DFS ZŠ marcovali malí členovia DTS KUS Petrovská družina a do Petrovca na Slávnosti prišli i: mladšia skupina KUS Sládkovič Boľovce, staršia z KOS Jednota Hložany a mladšia skupina KUS Štefánik Laliť. Hru Edom, dva a tri, povec mi to ti zahrala Galaprogram kovačická Vločka detí bol obohatený i výstupom tanečníci z Boľoviec, Hložian, mladučkej recitátorky Lalite, Padiny, Starej Pazovy, Emy Pudelkovej z PivniKysáča, Pivnice, Kovačice, tiež ce, ktorá predniesla bá- Všetci spoločne do jedného kroku a obecenstvo do potlesku

24/II

12. 8. 2017 • 32 /4763/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

17. STRETNUTIE SLOVENSKEJ ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE

(Ne)posledné?! Martina Bartošová

rámci Slovenských národných slávností odznelo i tentoraz Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže. Ide o 17. stretnutie mladých a chtivých vzdelancov, ktorí štúdium – v Srbsku či na

a dobrá hudba svedčili o skvelej organizácii Miestneho odboru Matice slovenskej v Báčskej Palanke. Podujatie finančne podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Obec Báčska Palanka. K organizácii sa podieľali aj MSS, Obec Báčsky Petrovec

Tohtoroční odmenení študenti Slovensku – majú úspešne za sebou, alebo ešte študujú. Na prvý pohľad sa všetko zdalo byť ako kedysi – báčskopalanský Slovenský dom, kde sa podujatie tradične organizuje, bol 3. augusta pripravený privítať početných hostí. Darčeky na stole (farebné ceruzky, prívesky na kľúče a tričká s logom Stretnutia), nápoje, zákuska

a ÚSŽZ. Iba jedno chýbalo: väčší počet mladých usmiatych tvárí. Oficiálna časť večierka sa začala známou študentskou hymnou Gaudeamus igitur. Úvodom sa prítomným prihovoril Vladimír Fekete, podpredseda MOMS v Báčskej Palanke a zároveň i podpredseda Matice slovenskej v Srbsku pre Báčku. Vyjadril potešenie, že idea

usporiadať Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže vznikla práve v tomto Slovenskom dome, ale i obavy z toho, že je študentov z roka na rok menej... „Pamätám sa, keď pred piatimi či šiestimi rokmi bolo 150 študentov, už minulého roku ich bolo okolo 60 – 70... No tou problematikou sa bude zaoberať Matica slovenská a Národnostná rada,“ zdôraznil. Bude ich o rok viac? Program moderoval Foto: z archívu Slovenského domu B. Palanka Janko Havran, predseda Osvetovej komisie MSS. Podotkol, a Petrovčanovi Jánovi Roškovi. že aj toto stretnutie, ako aj predo- Knižné odmeny a diplomy udešlé, má za cieľ umožniť študentom, lil V. Fekete desiatim úspešným aby sa stretli, zoznámili, poinfor- absolventom: Dunji Balabanomovali a navzájom sa pobavili, vej, Karolíne Mockovej, Maríne ale je aj príležitosťou, aby Matica Francistyovej, Maríne Hríbovej, slovenská v Srbsku a Národnost- Štefanovi Chrčekovi, Jánovi Roškoná rada slovenskej národnostnej vi, Robertovi Tomšíkovi, Marcelke menšiny udelili slávnostné uznania Svetlíkovej, Branislavovi Kulíkovi a peňažné odmeny študentom, a Karolíne Menčíkovej. V mene ktorí najúspešnejšie skončili štú- študentov sa prihovorila a orgadiá. Je to pekné gesto, ktoré má nizátorom poďakovala Marína mladých motivovať v uctievaní si Hríbová. Ďalej slovo patrilo Jánovi úsilia slovenských inštitúcií o za- Brtkovi, predsedovi Matice slochovanie slovenskosti na našich venskej v Srbsku, a Jánovi Varšovi, predsedovi Úradu pre Slovákov priestranstvách. Tohtoročná peňažná odmena žijúcich v zahraničí. Bez ohľadu na čoraz menší zá(10 000 din.), ktorú udelila predujem študentov o toto podujatie sedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, sa dostala do rúk organizátori sa nevzdávajú a sľudvom najúspešnejším študentom: bujú, že sa o rok znovu uskutoční. Kysáčanke Maríne Francistyovej

O DVANÁSTICH MESIAČIKOCH. Detské divadelné predstavenie v rámci tohtoročných SNS zrealizovali žiaci ZŠ maršala Tita z Padiny. V nedeľu popoludní v sieni SVD zahrali zdramatizovanú obľúbenú rozprávku O dvanástich mesiačikoch, čiže o Maruške, pastorkyni, ktorá šla v zime do lesa na jahody, v réžii Martina Labáta. Pätnásťčlenný divadelný kolektív padinských žiakov si na tohtoročnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove za svoj výkon vyslúžil tretie miesto. J. Č-p

III/25

12. 8. 2017 • 32 /4763/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

PREZENTÁCIA KNÍH SLOVENSKÝCH DOLNOZEMSKÝCH AUTORIEK

Trinásť nových titulov Elena Šranková

organizácii Asociácie slovenských spolkov žien v sobotu 5. augusta vo veľkej sieni Obce

11 rokov predstavili 115 nových kníh. Ročne totiž prezentujú 8 až 16 titulov, pričom je evidentná aj vydavateľská činnosť spolkov žien. Tentoraz predstavili knihy: Dr.

našich predkov, čiže Z detského folklóru Slovákov v Jánošíku; zostavovateliek Viery Benkovej a Etely Farkašovej Jednozubý úsmev, čiže Antológia prózy pre deti slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska; Viery Benkovej Päť ročných období; Evy Pavićevićovej Spomienky z detstva; Zuzany Slivkovej Porekadlá, pranostiky, príslovia; Márie Spurigánovej z Rumunska Štyri ročné obdobia v jednej

rovská, autorka scenára a jedna z moderátoriek, takmer polovica autoriek predstavených kníh sa vracia v spomienkach do detstva a zašlých čias, nuž prezentácia v prvej časti, i keď išlo o literatúru pre dospelých, mala nádych spomienok na detstvo. Osobitnou skupinou boli knihy pre deti a o deťoch, ktoré predstavila moderátorka Martina Bartošová. Úryvky z prezentovaných kníh: M. Gašparovská, Jasminka Činčuráková-Galambošová, Anna Zahorcová, Miriam Murtínová, Katarína Arňašová a Elena Vršková. Pri tejto príležitosti hudobné body predviedli Komorný zbor Musica

Ďakovné listiny a kytice v rukách autoriek

Báčsky Petrovec predstavili 13 nových kníh slovenských dolnozemských autoriek z Vojvodiny a Rumunska. Na tradičnom jedenástom podujatí Viera Miškovicová, predsedníčka ASSŽ, privítala hostí, autorky a prítomných a povedala, že počas

Anny Makišovej Slovenčina v kontakte so srbčinou; Anny Horvátovej Jazykové omyly 2; Spolku žien Slovenka Činnosť Spolku žien Slovenka 2005 – 2015; Zuzany Papovej a Michala Kevického Okamih pre večnosť, čiže Fotomonografia; Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Detstvo

Časť účastníčok sobotňajšej prezentácie

rodine; Márie Vrškovej Ja sa z teba zbláznim!; Moniky Necpálovej Motúzy múzy Zuzy a Anety Lomenovej Náš dedo je huncút. Ako povedala Mária Gašpa-

viva pod vedením Marieny Stankovićovej-Krivákovej, huslistka Marína Cerovská a ženská spevácka skupina zo Starej Pazovy.

ĎALŠÍ SVIATOK KNIHY NA SNS

Prezentovali Slovenské národné slávnosti 2 Juraj Bartoš

nihu DrSc. Jána Babiaka (ktorý aj sám v istom období stál na čele Matice slovenskej v Srbsku) Slovenské národné slávnosti 2 prezentovali v piatok popoludní v matičnej zasadačke. Početných prítomných privítal predseda MSS Ján Brtka. Skonštatoval, že v pozorovanom diele ide o obdobie po 2. svetovej vojne a dodal: „Bolo potrebné

šesť rokov, aby sme sa dožili premiéry tejto knihy.“ Aktuálny čelný človek MSS pripomenul, že tomu istému autorovi roku 2009 vyšla kniha Slovenské národné slávnosti 1. V nej prezentoval informácie týkajúce sa SNS v medzivojnovom období. Čestný predseda MSS Rastislav Surový podal stručnú biografiu Dr. Babiaka (s prízvukom na jeho publicistickú činnosť).

O svojej druhej publikácii dosť podrobne hovoril sám Ján Babiak (sprava), Ján Brtka autor, objas- a Rastislav Surový ňujúc zmeny „politickej klímy“, a to, ako sa zá- Báseň Michala Babinku venovaroveň postupne menili aj samot- nú slávnostiam predniesla Elena né Slávnosti. Na dôvažok úryvky Surová. Program prezentácie niez knihy, ktorá vyšla ešte roku koľkými piesňami spestril súbor 2011, prečítali Viera Dorčová-Ba- Lipka zo Slovenska a moderovala biaková a Alexandra Horvátová. ho Marína Horvátová.

26/IV

12. 8. 2017 • 32 /4763/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

VÝSTAVA V KŠH

Desať rokov SVC Jaroslav Čiep

vodná prvá lastovička k tohtoročným SNS bolo otvorenie výstavy kníh v čitárni Knižnice Štefana Homolu v stredu 2. augusta. Pri veľkej páľave sa tam zoskupila hŕstka zvedavcov na knižnú produkciu. Práve desaťročnú produkciu Slovenského vydavateľského centra prezentovali verejnosti v knižničných výkladových skrinkách. Na vernisáži dokumentárnej vý-

stavy 10 rokov Slovenského vydavateľského centra prítomných privítala úradujúca riaditeľka knižnice Anna Speváková a výstavu otvorila ná-

mestníčka v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Milina Chrťanová. Predtým sa však niekoľkými vetami prihovárali aj predseda Zhromaž-

denia obce Báčsky Petrovec Ján Šuľan, predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka a riaditeľ SVC Vladimír Valentík. Vernisáž spevom a hrou na syntetizátore za sprievodu svojho otca Samuela Kováča spríjemnila nádejná hudobníčka Iveta Kováčová.

V GALÉRII ZUZKY MEDVEĎOVEJ POČAS SNS

Slovenská krása v ľudovom kroji

Kroje na fotografiách, kroje aj naživo Katarína Gažová

rade chvályhodných výstav otvorených počas SNS 2017 bola i výstava v Galérii Zuzky Medveďovej. Názov výstavy je Slovenská krása v ľudovom kroji. Autori spomenutej výstavy sú Branislav Kokavec a Pavel Surový z Kysáča. Produkciu malo na starosti Kultúrne centrum Kysáč. Vystavené fotografie krojovaných mládencov a dievčat veľkých rozmerov boli počas vernisáže skrášlené prítomnosťou živých modelov v slovenských ľudových krojoch. Na vernisáži sa návštevníkom prihovorili Pavel Surový, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Belehrade Dagmar Repčeková, taktiež rozsiahlejším textom Zoroslav Spevák. Výstavu Slovenská krása v ľudovom kroji otvoril pokrajinský tajomník pre kultúru a informovanie Miroslav Štatkić. Fi-

nančne ju podporilo Mesto Nový Sad. K výstave bol vypracovaný i katalóg so základnými údajmi o autoroch výstavy a textom Zoroslava Speváka, ktorý predniesol na vernisáži. Okrem spomenutých autorov a hos-

Z úradnej časti vernisáže tí na slávnostnom otvorení výstavy sa zúčastnili: štátny tajomník Ministerstva pre štátnu a lokálnu samosprávu Ivan Bošnjak, predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján

Varšo, predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić a ďalší hostia z lokálnej úrovne. K slávnostnému ovzdušiu piesňou prispeli Iveta Kováčová a Miroslava Zelenáková. Foto: z produkcie KC Kysáč

ZÁMKA ŠKRIPÍ. Namiesto zahláseného divadelného predstavenia Trampoty farmára Johna Enderbyho divadelníkov z Kovačice a Padiny na záver tohtoročných SNS diváci si v sieni SVD v nedeľu večer s pôžitkom pozreli predstavenie kysáčskych ochotníkov, ktorí prišli s naštudovanou predlohou VHV Zámka škripí v réžii Svetlany Gaškovej. Toto predstavenie Kysáčania v Petrovci už zahrali vlani v októbri na Divadelnom vavríne 2016 a ovenčili sa treťou cenou. Medzičasom zvíťazili na pivnickom festivale DIDA a úspešne hosťovali aj na Slovensku na Festivale Aničky Jurkovičovej. Keďže sme si ho mali možnosť pozrieť po druhýkrát, s potešením možno povedať, že Kysáčania predstavenie ešte J. Č-p dopracovali, vycizelovali a teraz je ešte efektnejšie, ako bolo po premiére.

12. 8. 2017 • 32 /4763/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

V/27

VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ V MÚZEU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Spomienky ukryté v skle Katarína Gažová

slovujúce fotografie svedčiace o živote Silbaša v minulosti, odkiaľ pochádza i Ondrej Miháľ žijúci v Kanade, a o živote v iných častiach Vojvodiny, tvoria náplň výstavy, ktorú vo štvrtok 3. augusta otvorili v miestnostiach Múzea vojvodinských Slovákov v budove Matice slovenskej v Srbsku. Autora výstavy Ondreja Miháľa predstavil riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni. Pripomenul, že Ondrej nie je autorom vystavených fotograﬁí, ale je autorom výstavy fotograﬁí, ktoré boli urobené zo sklenených negatívov. Autorkou záberov na

mi. Miháľ hovoril o tom, ako sklenené negatívy našiel v roku 2009 pri vypratávaní povaly domu Zuzany Časť fotoexponátov autorky Kováčovej. Táto Zuzany Kováčovej žena sa zaoberala fotografovaním por- druhej svetovej vojny skryla na trétov ľudí a výjavov zo povalu svojho domu, majú veľkú života Silbašanov. Sú tu hodnotu aj z hľadiska zachovávaaj fotografie vojvodin- nia tradícií. Ondrej Miháľ (sprava) a Pavel Čáni Ako zdôraznil Miháľ, negatívy ských rodín nemeckého na vernisáži v múzeu na skle umožnili vyrobiť kvalitné či maďarského pôvodu, skle je vo väčšine prípadov Sil- za ktoré sa predpokladá, že ich fotografie väčších rozmerov. V bašanka Zuzana Kováčová, ktorú fotili iní fotografi. Sám život Zuza- rámci tejto výstavy je vyložených všetci v Silbaši a na okolí poznali ny Kováčovej je zahalený rúškom 29 fotografií. Výstavu otvoril Pavel podľa prímena Tetinka. Ďalší autori tajomstva, ale fotografie, čiže ne- Čáni a návštevníci mali v dispozícii vystavených fotografií sú nezná- gatívy na sklíčkach, ktoré počas aj kvalitný katalóg.

DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ V PETROVSKOM KOSTOLE

Duchovné pookriatie pre návštevníkov SNS Elena Šranková

snahe sprístupniť a predstaviť slovenskej verejnosti petrovský cirkevný zbor a tamojší chrám Boží, už tradične sa počas SNS uskutočňuje aj Deň otvorených dverí. Ako hovorí petrovský farár Ján Vida, niekoľko rokov sa snažia umožniť vstup do tamojšieho Marína Cerovská evanjelického chrámu návštevníkom, ktorí prichádzajú do Petrovca hodná je obetí a druhou Deň otvorepočas SNS. Prvou príležitosťou na to ných dverí v sobotu 5. augusta. Farár bol piatkový program Sláva národa Vida hovorí, že v ten deň zvestujú slo-

Petrovský zborový starší spevokol

vo Božie, ale poukazujú i na aktivity v ich cirkevnom zbore. Tak sa prítomní počas programu Dňa otvorených dverí z jeho slov dozvedeli niečo viac z dejín nielen tohto cirkevného zboru a o pôsobiacich farároch, ale i o stavaní a údržbe petrovského kostola a farskej budovy. Prostredníctvom vystúpení svoju činnosť

prezentovali petrovský zborový starší spevokol pod vedením Pavla Očovejiho, petrovský dychový orchester pod vedením Slovenky Benkovej-Martinkovej a obecný cirkevný spevácky zbor Credimus s dirigentkou Annou Medveďovou. Prínos k hudobným vystúpeniam dali i huslistky Marína Cerovská a Margaréta Benková.

SLÁVNOSŤOVÉ BOHOSLUŽBY. Do bohatej palety Slovenských národných slávností svoj podiel pridávajú aj slávnosťové služby Božie v petrovskom chráme, vyznačujúce sa hojnou návštevou tak domácich hostí a ctiteľov slova Božieho, ako i tých zo zahraničia. Ladené slávnostne, tentoraz v duchu toho kollárovského: Nábožnosť a národnosť sú dve sestry, s dôrazom, samozrejme, aj na 500. výročie reformácie. Príležitostnou kázňou sa v slávnosťovú nedeľu (6. augusta) prihovorili biskup Samuel Vrbovský a domáci farár Ján Vida. Medzi hosťami osobitne privítali čestného občana Petrovca Viktora Maceka z Nitry. Tento obetavý pán sprostredkoval aj vystúpenie nitrianskeho zboru Lipka (na snímke Jána Lačoka), ktorý speváckymi kvalitami prispel k nevšednému umeleckému zážitku. ah

28/VI

12. 8. 2017 • 32 /4763/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

KOLEKTÍVNA VÝSTAVA PETROVSKÝCH UMELCOV

Nielen Petrovčania, ktorí tvoria jadro ZPVU, ale aj umelci z Hložian, Kulpína, Selenče, Pivnice, Maglića, Nemecka a USA sa prezentovali

Báďonská, Juraj Berédi-Ďuky, Katarína Breuningová, Daniel Chorvát, Zlata Červená-Kaloian, Branislav Galamboš, Michal Hasík, Mária

ako autori. Na Petrovských pohľadoch 9 sa so svojimi obrazmi predstavili: Anna Babiaková, Mária

Ivičiaková, Ondrej Ivičiak, Daniel Kopčok, Anna Kozová, Katarína Legíňová, Samuel Legíň, Vladimír

Levársky, Anna Liptáková, Ján Makan, Zuzana Pudelková, Zvonimír Pudelka, Savo Spremo, Anna Struhárová, Mária Struhárová, Vlasta Triašková, Vladimír Urbanček, Emília Valentíková, Milan Vereš a Miloslav Zaťko. V rámci otváracieho programu sa najprv prihovorila predsedníčka združenia Mária Ivičiaková. Po nej výtvarný kritik Vladimír Valentík zhodnotil vystavené práce a výstavu otvoril riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni. Na dobrú náladu prítomných dve piesne zaspievala Iveta Kováčová, ktorú na gitare sprevádzal jej otec, osvedčený hudobník Samuel Kováč. Návštevníci Slávností zároveň mali možnosť pozrieť si v priľahlej chodbe aj výstavu detských obrazov z výtvarného tábora počas Dňa Petrovca. Svojráznou kuriozitou pri deviatom vydaní tejto výstavy je, že z čelných ľudí organizačného výboru Slávností sa v jej otvorení nezúčastnil nikto.

skeho prihovoril tajomník spolku Rastislav Spevák a v mene školy návštevníkov vernisáže privítal zástupca riaditeľky školy Jaroslav Lekár. Potom svoje dojmy o filatelii

organizačného výboru SNS a zároveň i predsedovi Báčskopetrovskej obce Srđanovi Simićovi. O hudobné čísla na vernisáži sa postaral mladý nádejný klavirista Martin Červený, žiak petrovskej základnej školy a tiež hudobnej školy. Aj tohto roku petrovský filatelistický spolok k medzinárodnej

vyjadril podpredseda MSS pre Sriem Janko Havran. Predsedovi Združenia filatelistov Vojvodiny Ivanovi Tanglovi sa do rúk dostalo aj vyznamenanie Spolku filatelistov Báčsky Petrovec – plaketa k 40. výročiu ich pôsobenia. Česť otvoriť výstavu sa dostala predsedovi

výstave vydal primeranú obálku s osobitnou pečiatkou. K sprievodným podujatiam SNS 2017 patrí aj Stretnutie zberateľov s burzou, ktorú Spolok filatelistov Báčsky Petrovec tradične organizuje v sobotu predpoludním tiež v aule školy.

Petrovské pohľady 9 Jaroslav Čiep

príležitosti SNS 2017 Združenie petrovských výtvarných umelcov prichystalo a prezentovalo ďalšiu kolektívnu výstavu svojich členov. Slávnostné otvorenie výstavy obrazov Petrovské pohľady 9 bolo vo štvrtok 3. augusta v Kultúrnom stredisku. Dvadsaťsedem či už profesionálnych výtvarníkov alebo výtvarníckych snaživcov – autorov obrazov sa verejnosti predstavilo päťdesiatimi dvomi prácami vyhotovenými rôznymi technikami a zobrazujúcimi rozličné motívy.

13. MEDZINÁRODNÁ FILATELISTICKÁ VÝSTAVA

Petrovec fila 2017 J. Čiep

stupným podujatím, ktorým sa začal slávnosťový víkend v piatok predpoludním, bolo otvorenie 13. Medzinárodnej filatelistickej výstavy Petrovec fila. Dlhodobo domicilom tejto

tradičnej filatelistickej výstavy býva aula Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Tak bolo tomu aj tohto roku. Tu aktivisti petrovského filatelistického spolku prichystali výstavu známok, fi-

latelistických a numizmatických kolekcií. Cenné zbierky známok vystavilo 24 domácich a zahraničných filatelistov. Návštevníci SNS mali možnosť prezrieť si ich od 4. do 6. augusta. Okrem Petrovčanov, Hložančanov a Kysáčanov, členov

miestneho spolku filatelistov, na výstave sa predstavilo aj osemnásť zberateľov zo Slovenska a z viacerých miest v Srbsku. Pri otvorení sa v neprítomnosti predsedu SFBP Mr. Pavla Lomian-

VII/29

12. 8. 2017 • 32 /4763/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

Southlanders z Petrovca

Dan posle sú tiež hudobníci z Petrovca

SNS A ROCKTON 2017

Pre milovníkov drsnejšieho zvuku Ján Lačok

ni na tohtoročných Slovenských národných slávnostiach, ako aj v uplynulých rokoch, nechýbal Rockton. Prebiehal v piatok 4. augusta a novinkou tohto hudobného podujatia je, že sa rock and roll hral na novej lokalite, na športových ihriskách Základnej Vlasto a sacharidy docestovali z Padiny školy Jána Čajaka. Prebiehal, pravdaže, v nočných Na Rocktone 2017 sa zúčastnili hodinách, a to až dlho po polnoci. vojvodinské slovenské skupiĽUDOVÉ HUDOBNÉ NÁSTROJE NA SLOVENSKU znel názov výstavy, ktorú slávnostne otvorili v piatok 4. augusta popoludní. V predsieni Slovenského vojvodinského divadla sa prítomným najprv prihovorila riaditeľka SVD Viera Krstovská. Osobitne pozdravila veľvyslankyňu Slovenskej republiky v Belehrade Dagmar Repčekovú, starostu obce Župkov v SR Jána Tomáša a hostí z mikroregiónu Kľakovskej doliny. O putovnej panelovej výstave, ktorá ozrejmuje výrobu 13 ľudových hudobných nástrojov, hovoril riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík. Povedal o. i., že ide len o časť zbierky Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, ktorá celkove obsahuje 560 exponátov ľudových hudobných nástrojov. V druhej časti vernisáže starosta Župkova Ján Tomáš predstavil publikáciu Kľakovská dolina. Niekoľko páčivých pesničiek z oblasti Žarnovice zaspievalo trio obecného úradu obce Župkov za zvukov heligónky. Na snímke: Viera Krstovská, Ján Tomáš a Vladimír Valentík. J. B.

Skupina Zemljotres je z Aradáča ny: Dan posle a Southlanders z Petrovca, Vlasto a sacharidy z Padiny, Zemljotres z Aradáča, Nacionalni trougao z Pivnice a Punkenstein zo Selenče. Milovníci takéhoto druhu hudby, prevažne

rock and roll-u s prvkami bluesu, country a progresívneho zvuku, sa mali na čo tešiť a užiť si nekaždodenné chvíle pri live sledovaní drsnejšieho zvuku.

ĽUDOVÁ VESELICA. Okrem úradných programov, výstav, zasadnutí, aj na tohtoročných SNS boli i voľnejšie obsahy. Jednou z nich bola ľudová veselica na nádvorí Klubu poľnohospodárov. Pozdĺž celého dvora rozprestreli veľký stan, pod ktorý v slávnosťový piatok privítali množstvo záujemcov. Aby bolo veselšie, do tanca hrala skupina Bejo a okrem občerstvenia hosťom ponúkali aj baraní paprikáš a smažené klobásky. J. Č-p

30/VIII

12. 8. 2017 • 32 /4763/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

GALAPROGRAM DOSPELÝCH FOLKLORISTOV

Z batôžka minulosti do vena budúcnosti

Pivnickí speváci

Otvorenie galaprogramu Jaroslav Čiep

ajviac návštevníkov zo všetkých ponúknutých programov v rámci SNS v Báčskom Petrovci každý rok priláka galaprogram domácich folklórnych súborov a sólistov. Autori galaprogramu obecenstvo zvyčajne oslovia kvalitným programom. Nebolo tomu inak ani tohto roku v sobotu večer 5. augusta. Galaprogram našich folklórnych súborov a sólistov na ihrisku vedľa Základnej školy Jána Čajaka pomenovaný Z batôžka minulosti do vena budúcnosti už samotným pomenovaním napovedá zašlé časy. Ním organizátori a účastníci návštevníkov chceli zaviesť do minulosti. Oživiť časy, keď v Petrovci bývali

KUS Petrovská družina: „oberačky“ Anna Fehérová, Milina Sýkorová a Želmíra Pataftová a „vŕškár“ Ján Lačok popretkávali predely medzi jednotlivými bodmi účinkujúcich

Program moderovala dvojica Vladimíra Sabová a Ivica Grujić-Litavský. V rámci uvádzania nezabudli prízvukovať 85 rokov obnovenia Matice a 120 rokov od narodenia prvého predsedu MSJ Janka Bulíka. Prítomných v mene organizátora programu MSS privítal predseda Ján Brtka. Obecenstvu sa prihovoril

Katarína Kalmárová

Ako sa kedysi oberal chmeľ aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý program i otvoril. V poldruhahodinovom programe sme mali možnosť kochať sa v kráse tradičných krojov a v tancoch a spevoch mladých, ale aj starších

Roztancovaní Petrovčania aktuálne a veľmi živé chmeľové oberačky. Vtedy sem chodievali oberači z rôznych krajov a vznikali nielen všelijaké komické situácie, ale i lásky a manželské zväzky. Práve takými situáciami už skúsení herci

folkloristov. Aj na tomto galaprograme sa autori pokúsili zoskupiť a predstaviť to najkvalitnejšie, čo na našej folklórnej scéne v tejto chvíli máme. Preto naň zavolali zo 340 folkloristov.

Pri matičnej hymne

Prílohu pripravila Anna Francistyová

a skúsených folkloristov zo slovenských prostredí, ktorí sa predtým už dokázali na vrcholných tanečných a speváckych podujatiach. Predstavili sa folkloristi z Kulpína, Padiny, Boľoviec, Pivnice, Selenče, Kysáča, Vojlovice, tiež domáci Petrovčania a Kovačičania. Celkom na záver programu moderátori na javisko pozvali všetky súbory, vrátane scenáristov a režisérov programu Danielu Legíňovú-Sabovú a Jána Slávika. Spoločným záverečným tancom a matičnou hymnou Po nábreží koník beží, ktorú zaspievali všetci účastníci programu spolu s početným obecenstvom, sa skončil aj tohtoročný galaprogram našich dospelých folkloristov.

Kultúra Životné a umelecké jubileá SO STAROPAZOVČANOM ZLATKOM RUMANOM

Anna Lešťanová

edzi tromi nositeľmi tohtoročných výročných plakiet a sošiek Miestneho spoločenstva Stará Pazova je i Zlatko Ruman. Toto prestížne uznanie dostal na nedávno usporiadanej Mestskej oslave svätého Iliju 1. augusta, a to za prínos v oblasti kultúry. Rok 2017 je pre Zlatka Rumana dvojnásobne jubilejným rokom, lebo po oslave 50. narodenín vo februári ďalší dôvod na oslavu bol už v máji, keď si vo Folklórnom súbore Klasy, pôsobiacom pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, na výročnom koncerte pripomenuli úctyhodné jubileum – 25 rokov úspešného pôsobenia. A práve on je jedným z iniciátorov jeho založenia, je dlhoročný úspešný choreograf a umelecký vedúci súboru. Spomenuté uznanie sa mu teda dostalo za nepretržitú 25-ročnú ochotnícku činnosť a snahu na zveľaďovaní slovenskej národnostnej menšiny v Starej Pazove. Pracuje ako zdravotnícky pracovník v Pohotovostnej službe staropazovského Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja. Folklórom sa zaoberá od druhého ročníka základnej školy a lásku k tomuto umeniu mu vštepila súdružka Ružena Červenská, i keď – ako hovorí – u nej na prvom tanečnom konkurze neprešiel, lebo nevedel zatancovať polku... Od roku 1991 sa začal ako tanečník folklórnej sekcie SKUS hrdinu Janka Čmelíka zaoberať choreografiou a v roku 1992 nacvičil spolu s Hanou Verešovou (neskoršie Rumanovou, jeho životnou družkou) svoju prvú choreografiu – Frajervočka moja. Už vtedy, v roku 1992, spolu s niektorými tanečníkmi a členmi spolku transformovali tanečnú pobočku do vyššej formy tanečného umenia a pôsobenia – do folklórneho súboru a pomenovali ho Klasy. Spolu s manželkou Hanou a neskoršie i sám nacvičil mnohé zmesi tancov (zo 30), medzi • KULTÚRA •

ktorými sú Anka čierna, V krčme za stolami, Otvor milá, ak nespíš, Neďaleko od Vojky je Pazova atď. Zaoberá sa zvlášť zachovávaním staropazovských zvykov a obyčají, a tak mnohé stvárnil v choreo-

Klasy získal početné zlaté, strieborné a bronzové pásma na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj… druhú a tretiu cenu na vojvodinských prehliadkach folklóru, ako aj cenu Zlatni opanak na festivale vo Valjeve. Počas slávnostného udelenia cien So svojimi tancami, ako aj s početnými talentovaný- hými spevákmi zo súboru a stále mi spevákmi a hudobníkmi, bol zväčšuje krojovú zásobu Klasov inšpiráciou režisérovi Televízie (staré krojové prvky a mnohé Nový Sad Andrejovi Privratskému rekvizity). „Vo svojich choreografiách, na nakrúcanie etno filmu Anka z Brehov. Zlatko Ruman so súborom ktoré vôbec nie je ľahko nacvičiť, a svojím programom vystupoval sa usilujem pred zabudnutím na mnohých festivaloch tak doma, zachovať staré ľudové piesne a ako i v zahraničí: na Slovensku tanečné prvky našich predkov,“ (Detva, Myjava, Zuberec, Žilina, pripomenul náš spolubesedník. Zlatko Ruman je i autorom najNitra, Michalovce, Košice, MSFSM Zlatko Ruman Martin atď.), v Poľsku, Maďarsku, novšieho audioalbumu FS Klasy Rumunsku, Nemecku, Rakúsku, Na prameni živej vody, ktorého grafiách: Oblievačky, Poďme na Slovinsku, Grécku, Macedónsku, vydanie podporil ÚSŽZ v Brasvadbu, Kedyže to žitko vyjde, Ide Česku, ako i v Austrálii, v Mel- tislave. Ako sme už spomenuli, niekoľko rokov je umeleckým richtár po dedine, U Haľamov na bourne. priadkach, Drdá, Nechcel som v Nadviazal spoluprácu, ktorú vedúcim súboru Klasy a členom Pazove vojakom byti – Verbung roky ďalej zveľaďuje so zahra- správy spolku. „Najnovšie získané uznanie ma veľmi potešilo zvlášť preto, že som ho dostal v prostredí, kde žijem a pracujem. Som rád, že je v tomto mojom dvojnásobne oslavnom roku povšimnutá moja práca. Ako aj každé uznanie, i táto plaketa a soška Miestneho spoločenstva Stará Pazova zaväzuje pracovať aj naďalej a byť úspešný v oblasti kultúry,“ zdôraznil Zlatko Ruman a doložil: „V budúcnosti by som si prial mať v súbore veľa nových tanečníkov, ktorí z celého srdca chcú tancovať a spievať tak ako ja; oni mi vlastne dávajú novú tvorivú silu… Samozrejme, želal by som si aj mnoho pekných Na jednej zo skúšok FS Klasy v Starej Pazove umeleckých zájazdov.“ Jeho veľkou podporou pri atď. Vyskúšal sa i v choreografiách ničnými súbormi (Stavbár, Žilina, týchto ochotníckych prácach zo Slovenska: Tance z Horehronia Partizán, Slovenská Ľupča, Zobor, sú manželka Hana, syn Martin a (choreografia Igora Kovačoviča v Nitra na Slovensku, Tanzkreis, dcéra Katarína. Celá rodina Rujeho nácviku), Chlapci z Horehro- Neudau v Rakúsku atď.). Ako nám manová je teda aktívne zapojená nia, Tance z Liptova. povedal, vždy, keď môže, rád sa do spolkárskeho života. Úspešní Choreografia Cestou na Dolnú zúčastňuje na rôznych seminá- rodičia sú krásnym vzorom svojim zem bola ocharakterizovaná ako roch pre folkloristiku nielen u deťom – synovi, ktorý je členom FODAP, a dcére, členke Klasov. výskumná tanečná forma, s kto- nás, ale i na Slovensku. rou, ako i s mnohými inými, súbor Okrem tanca pracuje i s mno32 /4763/ 12. 8. 2017

Kultúra

K jedinečnej atmosfére prispeli členovia Klo Klo bandu

VÝSTAVA MARTINA KIZÚRA V ÚKVS V RÁMCI SNS

Prenesený kúsok Austrálie Jasmina Pániková

aždoročné v predvečer Slovenských národných slávností v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov usporadúvajú výstavy, venované životným či pracovným jubileám našich popredných umelcov. Zdôraznila to aj riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac pri otvorení výstavy Austrálske pohľady, akademického maliara a grafika Martina Kizúra. Výstavu, ktorá pozostáva z akrylových malieb a zopár grafík, venovali autorovým 60. narodeninám. Riaditeľka ÚKVS pripomenula, že M. Kizúr síce oslávil životné jubileum 1. februára, avšak so Slovenským kultúrnym klubom v Srbsku sa uzhodli, že sú práve Slovenské národné slávnosti vhodnou chvíľou predstaviť verejnosti tohto umelca. O ňom a jeho tvorbe hovorili kurátor výstavy Vladimír Valentík a výtvarný kritik Sava Stepanov. Ako Valentík poznamenal, v Kizúrovej tvorbe je prirodzene viditeľný vplyv Austrálie – svetla, nových farieb a motívov: „Prvú väčšiu výstavu v roku

www.hl.rs

2003 venoval plodom tróp, ktoré podal expresívnym spôsobom, a ďalej sa venoval cyklu obrazov venovaných koralom a mušliam. Maľby, ktoré sa nachádzajú v rámci expozície Austrálske pohľady, zachovávajú

prostredia, ktorý sa stal jeho domom.“ Hodnotiac Kizúrovu tvorbu výtvarný kritik Sava Stepanov vyzdvihol, že sa pred odchodom do Austrálie v jeho tvorbe začala zjavovať geometria – priama čiara. „Dnes, keď analyzujeme 80. roky, môžeme konštatovať, že to bolo tušenie autora, že prichádzajú neprajné časy. Bolo to odporučením, ako sa správať k tomu, čo prichádza,“ podotkol Stepanov. Prítomným sa prihovoril aj autor, a to prostredníctvom videa, ktoré nahral z tejto príležitosti. Prezentoval svoj ateliér, ako aj prírodu, ktorá ho obklopuje a ktorá je jeho hlavnou inšpiráciou. Ozrejmil, že veľký počet kamenných štruktúr, ktoré sa podobajú svojráznym skulptúram, maľuje tak, ako ich vidí, avšak neskoršie, v štúdiu, niektoZ najnovšieho tvorivého obdobia rým dáva abMartina Kizúra straktný výhľad čosi z jeho pôvodnej poetiky, v rozličných technikách. ale mám dojem, že sú obohaPre všetkých záujemcov výtené novými skúsenosťami, stava bude sprístupnená do novými odhaleniami exotického konca augusta.

ROZHOVOR S MLADOU VÝTVARNÍČKOU MARÍNOU JONÁŠOVOU Z KOVAČICE

Fantázia lepšia ako realita Rozletmi aspoň raz v mesiaci je v strede pozorýtvarné práce uverejnosti kultúrnej nené v rubrike Rozlety verejnosti. nášho mládežníckeho Hoci počas časopisu Vzlet už niekoľko všedných dní tiedesaťročí upriamujú poto strany Vzletu zornosť na túto umeleckú „okrídlené“ pútvorbu mladých, oslovutavými výtvarjú tvorcov, čitateľov, ale nými prácami aj mladých začínajúcich výzapadnú medzi tvarníkov. A Stretnutie pod učičíkanú tvorbu lipami ako sviatok literárnej mladých, Vzlet tvorby a ilustrácie zakažzakaždým vyhľadým prinesie potvrdenie, dáva a potvrdí že Rozlety majú stále svo- Marína Jonášová nových tvorcov jich obdivovateľov, že tradícia literárnej a výtvarnej tvorby sa a čitateľov, a tým dá na vedomie, vyvíja. Aj to, že Vzlet nezaostáva za že skutočné hodnoty Rozletov sa inými médiami, dokonca so svojimi nestrácajú. Anička Chalupová

Informačno-politický týždenník

Marína Jonášová, mladá výtvarníčka z Kovačice, získala v tomto kontexte na tohtoročnom 46. Stretnutí pod lipami, tradičnom literárno-výtvarnom zraze autorov rubriky Rozlety, prvú cenu za svoje kresby, ktoré, podľa mienky odbornej komisie, hýrili obrazotvornosťou a farbami. − Boli to pre mňa predovšetkým silné zážitky a emócie. Túto cenu som úprimne povediac – neočakávala. Bola som z toho veľmi prekvapená a nadšená. Pre mňa cena mnoho znamená a dúfam, že je to ten začiatok, keď sa začnú diať tie vážnejšie veci. Cítim teda v sebe veľa síl a hlavne smer, akým by sa môj výtvarný svet mal uberať, – povedala nám Marína. • KULTÚRA •

NA SNS VYHODNOTENIE 7. FOTOSÚBEHU ÚKVS

Obdobie detstva Slovákov vo Vojvodine rých fotografií znázorňujúcich obdobie detstva Slovákov vo stav pre kultúru vojvodin- Vojvodine. Počas SNS v sobotu ských Slovákov tohto roku 5. augusta v reštaurácii Aróma vypísal 7. kolo fotosúbehu, bolo vyhodnotenie. Na fotosúbeh reagovalo 28 s cieľom podporiť zberateľov archívneho materiálu a záro- zberateľov, ktorí poslali 429 starých fotografií. Fotografie boli zaslané z nasledujúcich prostredí: Aradáč, Binguľa, Báčsky Petrovec, Čelarevo, Dobanovce, Hložany, Kovačica, Kysáč, Padina, Pivnica, Stará Pazova a Vojlovica. Všetky získané fotografie, spolu s ich popisom, sú zaradené do elektronickej databázy ÚKVS. Ústav na hodnotenie získaného maZuzana Ďurovková z Kysáča (zľava) teriálu vymenoval a riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac trojčlennú komisiu v zložení: Ján Demveň podnietiť príslušníkov našej rovský, Anna Séčová-Pintírová menšiny o kultúru a dejiny voj- a Ján Hlaváč. Komisia potom vodinských Slovákov. Fotosúbeh podľa stanovených kritérií zvobol tohto roku v znamení sta- lila najvýstižnejších 10 fotograDanuška Berediová

Kreslenie a výtvarná tvorba ju bavili už odmalička. Avšak aktívnejšie maľovať a podrobnejšej analýze tvorby sa začala venovať ako žiačka základnej školy. Svoju tvorbu prvýkrát vystavovala vlani, keď spolu s kovačickými a padinskými mladými výtvarníkmi ukázala svoje výtvarné práce na výstave v Kolektíve kreatívnych Fantázia na obrazoch mladej výtvarníčky amatérov v Kovačici. − Bol to krásny zážitok, vidieť svoje obrazy niekde na a papier, no v súčasnosti maľujem verejnom mieste, kde sa stretávajú aj akrylovými farbami na plátno. mnohí ľudia. Pocit bol nádherný. Môj záujem o výtvarné umenie sa V budúcnosti by som sa chcela zrodil vtedy, keď moju pozornosť výtvarníctvu venovať vážnejšie, začali pútať obrazy našej známej rozmýšľam o rôznych technikách, insitnej maliarky Zuzany Chaluposvoju tvorbu obohatiť aj prácou vej, s ktorou som sa ako s rodáčkou z hliny. Skôr som na svoje výtvarné stretala nielen príležitostne, ale aj vyjadrenie používala iba ceruzku prostredníctvom jej obrazov. Vždy • KULTÚRA •

Detské hry z Pivnice

fií, ktoré sú zvečnené v podobe pohľadníc. Sú to: Kĺzačka a sánkovačka na Lamošovom sálaši v Pivnici počas druhej svetovej vojny (ktorú zaslal Ján Guba), Žiaci na hodine učiteľa Bedricha Pilata v Padine z roku 1937 (Saška Papová), Čertovo koleso v Prkosove v roku 1970 (Martin Prebudila), Chlapci robia vežu vo som sa tak trošku hanblivo so svojou tvorbou zjavovala vo verejnosti, lebo som si myslela, že nie som kvalitná výtvarníčka. Opýtali sme sa našu spolubesedníčku, ako si vyhľadáva témy a čo je pre ňu najdôležitejšie na obrazoch? − Témy sú hlavne v mojej hlave a vznikajú po sledovaní rôznych fantastických filmov. Sú teda rôzne, ale hlavne ma zaujíma fantázia, napĺňa ma predovšetkým tá farebná, ktorá je lepšia ako realita. Vtedy, keď maľujem, nerozmýšľam o reálnom svete, lebo on je v očiach každého človeka a fantáziu vidím iba ja. To je ten môj relax. Zabudnem na všetko a myslím iba na papier, ceruzku a farbičky, – odpovedala nám mladá výtvarníčka.

vojlovickom parku vedľa kostolov (Alena Kulíková), Jaroslava Hrnčiarová s hračkami z Lalite z roku 1962 (Jaroslava Belániová), Konfirmácia generácie 1953/54 v roku 1966 v Pivnici (Viera Ðorđevićová), Matka Anna Leníková s dcérou Máriou v roku 1945 v Starej Pazove (Anna Vršková), Pranie šiat na Dunaji v roku 1963 (Marína Hríbová), Sestry Sabadošové pri vianočnom stromčeku okolo roku 1960 v Kysáči (Aneta Lomenová). Fotografiu Detská svadba v roku 1945 v Kysáči, ktorú poskytla Zuzana Ďurovková, komisia vyhodnotila ako najtypickejšiu. Takéto detské svadby boli v minulom storočí veľmi časté. Pozorujúc fotografiu vzniká dojem, že ide o ozajstnú svadbu. Dnes sú zriedkavé, respektíve ich už ani nieto. Odmenu jej udelila predsedníčka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac. Príležitostný program moderovala Aneta Lomenová. Detské folklórne súbory z Pivnice a Selenče predviedli niekdajšie detské hry a obyčaje, zazneli aj detské piesne a uspávanku zaspievala Ľudmila Berediová-Stupavská. Pri tejto príležitosti Spolok kysáčskych žien prichystal výstavu exponátov z detstva našich predkov, staré detské hračky a predmety, rekvizity, kočíky a iné starožitnosti.

32 /4763/ 12. 8. 2017

Kultúra DETSKÁ DIVADELNÁ DIELNA V BÁČSKOM PETROVCI

Dielňa plná čarovnosti Jasmina Pániková

eľmi často počujeme, že lásku k umeniu treba deťom vštepovať od malička. Ak im neumožníme nakuknúť poza umelecké dvere, nemožno ani očakávať, že sa raz z nich stanú opravdiví milovníci umenia. Takú možnosť vyskúšať sa v hereckých či spisovateľských rolách mali petrovské deti vo veku od 6 do 11 rokov. Počas minulého týždňa v rámci projektu Abrakadabra 12 detí absolvovalo divadelnú dielňu, ktorú organizovalo Združenie vychovávateľov, osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny a podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. S deťmi pracovala režisérka Monika Necpálová, ktorá nám ozrejmila, že využívaním metódy storytellingu, čiže rozprávania príbehov, deti pripravovali divadelné vystúpenia.

Kopa fotografií vyprodukovala pekné rozprávky

„Počas jedného dopoludnia na dielni boli prítomní aj starí, resp. prastarí rodičia, ktorí deťom hovorili, ako kedysi chodili do školy, ako si sami vyrábali hračky, koľkí spávali na jednej posteli, aké jedlá jedávali atď. Deti tieto príbehy

spracovali vo forme rozprávok, naučili sa ich a v záverečný deň ich prezentovali v rámci krátkych divadelných vystúpení pod názvom Strom minulosti, strom budúcnosti,“ povedala nám Necpálová. Jednu časť dielne venovali aj

starým fotografiám, na základe ktorých takisto vytvárali príbehy a neskoršie ich prezentovali. Naša spolubesedníčka prízvukuje, že deti tým nadobudli dosť veľkú zručnosť v rozprávaní príbehov, postaviť alebo posadiť sa pred publikum a predovšetkým vedieť rozprávať sa z očí do očí, čo je dnes, v dobe mobilov a počítačov, už takmer zriedkavým javom. „Deti tu písali, pracovali s písaným slovom a stali sa z nich opravdiví malí spisovatelia. Prioritou celej dielne bolo využívanie slovenského jazyka, čo sa veľmi dobre odzrkadlilo aj na dvoch deťoch, ktorým je materinský jazyk srbčina. V tretí − štvrtý deň dokázali bez problému písať po slovensky,“ konštatuje Necpálová. A na záver – prečo sa projekt volá Abrakadabra? Ako nám vedúca dielní povedala, je to preto, lebo za 5 dní sa tam udialo veľa čarovného a medzi krásne zázraky patrilo aj to, že sa deti z rôznych sociálnych vrstiev skamarátili a vytvorili niečo hodnotné. Foto: M. N.

Z ČINNOSTI TANEČNEJ ZLOŽKY KUŠS B. RADIČEVIĆA

Po letnom oddychu opäť do toho Elena Šranková

bránou bývali dvakrát týždenne v priestoroch spolku, ktorý sídli v starej tankosićevskej škole v Kysáči. Okrem choreografií, s ktorými sa predstavili na detskom folklórnom festivale, nacvičili aj niektoré iné, lebo po letnej prestávke mienia v činnosti pokračovať. V pláne je v septembri založiť i skupinu veteránov, a potom, pravdaže, vystupovať na rôznych programoch a podujatiach tak v Kysáči, ako i mimo neho.

o prestávke v činnosti, ktorú mala tanečná zložka Kultúrno-umeleckého a športového spolku Branka Radičevića v Kysáči, tanečníci tohto kysáčskeho spolku vystúpili na Zlatej bráne. I keď nesúťažili, nedali sa v tanci zahanbiť, naopak, darilo sa im na výbornú. Ako hovoria Milan Dragoljević a Nina Marićová, predseda a podpredsedníčka KUŠS, tanečníci sa po prestávke zoskupili 4. apríla a hneď začali so skúškami a nacvičovaním choreografií. Na Zlatej bráne sa predstavili dva detské folklórne súbory, čiže mladšia a staršia skupina. V mladšej vystúpilo 14 a v staršej 16 tanečníkov. Mladší sa predstavili tancami zo Srbska a starší tancami z Užíc. Autorom a nacvičovateľom bol choreograf Aleksandar Popadić

www.hl.rs

Mladší tanečníci predstavili tance zo Srbska

a vedúcim orchestra Lazar Kovačević, ktorý je v spolku korepetítorom. Ako sa dozvedáme zo slov spolubesedníkov, druhým choreografom v spolku je Maksim Brekić. Je zaujímavé, že v staršej tanečnej skupine je viac chlapcov než dievčat. Skúšky pred Zlatou

Informačno-politický týždenník

Tance z Užíc v predvedení starších tanečníkov tohto spolku • KULTÚRA •

NA ZÁJAZDE V ČESKU

Šafárikovci na Jánošíkovom dukáte Danica Vŕbová

dňoch 4. až 6. augusta v areáli Dreveného mestečka Valašského múzea v prírode v českom Rožnove pod Radhoštěm sa konal 19. Medzinárodný festival slovenského folklóru v Českej republike Jánošíkov dukát. Na ňom sa okrem súborov z Chorvátska, Maďarska, Slovenska, Vietnamu, Poľska a,

Dostali sa sem ako tohtoroční predstavitelia Slovákov zo Srbska, vďačiac tomu, že na minuloročnom Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... získali druhú cenu. Na trojdňovom festivale mali možnosť ukázať hrdé slovenské vojvodinské kroje, zaspievať a zahrať naše ľudovky a každý festivalový deň vystúpiť viackrát: na Masarykovom námestí, v Komornom amfiteátri, na pódiu Na pasienku. V posled-

Šafárikovci na Masarykovom námestí

A keď prišli naši k vašim...

pravdaže, z Česka zúčastnili aj folkloristi Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu.

ný deň festivalu pre nepriaznivé počasie vystúpili aj v Janíkovej stodole – na hlavnom programe. Tu šafárikovci zatancovali chore-

ografiu Ivana Slávika A keď prišli naši k vašim..., ktorá obsahuje tanečné prvky z Banátu, Báčky a Sriemu. Okrem tanečníkov, ktorí si aj šesťkrát denne prezliekali kroje, dôležitú úlohu mali aj hudobníci a speváci, ktorí sa v piatkový večer zúčastnili na podujatí pod názvom Pri hudákoch, kde ľudový orchester Šafárika priblížil tamojšiemu obecenstvu naše ľudové piesne. Súbor počas každého vystúpenia mal spevácku podporu členov chlapčenskej a dievčenskej speváckej skupiny centra.

Organizátori programu ponúkli aj bohaté sprievodné programy a podujatia: školy goralských tancov a spevov, výstavu krojovaných miniatúr, jarmok remesiel ľudových výrobcov, 17. Majstrovstvo Valašského kráľovstva v mútení masla, stretnutie Jánošíkov z celého sveta atď. Na koniec festivalu každý účastník, ako je už tradíciou, dostal od riaditeľa Vlastimila Fabišika ako suvenír Jánošíkov dukát – pre šťastie. Foto: Zlatko Klinovský a Jaroslav Boldocký

ZO ZAHRANIČNÉHO UMELECKÉHO ZÁJAZDU

Klasy na Slovensku Anna Lešťanová

odroháčske folklórne slávnosti sú najväčším a najstarším pravidelným folklórnym podujatím na Orave. Slávnosti sa konajú už od roku 1975 v prírodnom amfiteátri nad obcou Zuberec, ktorý je umiestnený v Múzeu oravskej dediny. A na tohtoročných 42. Podroháčskych folklórnych slávnostiach v dňoch 4. až 6. augusta vystúpil aj staropazovský Folklórny súbor Klasy, pôsobiaci pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Bol jediným slovenským súborom zo Srbska. Klasy na tomto festivale už • KULTÚRA •

boli hosťami, ale v až roku 1994 a okrem niekdajších tanečníkov Zlatka Rumana (choreografa a vedúceho súboru) a Vladislava Popa (tajomníka spolku) terajšej mladšej generácii to bolo prvé vystúpenie v krásnom oravskom kraji. Staropazovčania – tanečníci, hudobníci a speváci za tri dni umeleckého zájazdu na Slovensku mali tri vydarené vystúpenia a na každom sa predstavili osobitným programom. Okrem oficiálnych vystúpení členovia Klasov si na tomto ich prvom tohtoročnom zahraničnom zájazde v rámci voľného programu obzreli aj všetko

Z vystúpenia na Podroháčskych folklórnych slávnostiach 2017

to, čo ponúkalo toto najväčšie kultúrne podujatie na Orave a do Pazovy si priniesli iba krásne zážitky. Zájazd na základe projektu

podporil ÚSŽZ (v menšej časti) a samotný slovenský SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Foto: Branislav Pop

32 /4763/ 12. 8. 2017

Kultúra NA SLOVÍČKO S LAUREÁTKOU TOHTOROČNEJ CENY ROZLETOV HANOU ČÍŽIKOVOU

Navonok skromná, vnútorne bohatá Anička Chalupová

ovačičanka Hana Čížiková nepatrí medzi tých mladých ľudí, ktorí nič nerobia. Práve naopak, miluje literatúru, píše prózu a nedávno získala Cenu Rozletov v mládežníckom časopise Vzlet za svoju dobrodružno-romantickú prózu o námorníkoch. Táto cena jej dala hlavne podnet na ďalšie písanie a presvedčila ju, že niekto v tom, čo napíše, vidí nejaký odkaz, určitú hodnotu. Žiačka 4. ročníka Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici je s literatúrou a písaním prózy ovplyvnená už dávno. – Začala som písať ešte v základnej škole. Hádam preto, lebo mojou triednou profesorkou bola Mária Kotvášová-Jonášová, ktorá mi vždy, keď bol nejaký literárny súbeh, dala za úlohu niečo napísať, ale aj zaslať na súbeh. Odvtedy sa mi to stalo už akýmsi zvykom, že keď je nejaká literárna súťaž, vždy niečo napíšem, aj teraz ako stredoškoláčka. V základnej škole to boli hlavne školské témy. Teraz si témy, na ktoré budem písať, volím sama. Píšem hlavne to, čo aj čítam. Je

Hana Čížiková: Bude chemička, literátka – alebo oboje?

to fantastika, dobrodružstvá, tiež romantické príbehy. V poslednom čase viac píšem realistickú prózu, v ktorej je zakomponovaná trošku aj tá fantázia, – hovorí Hanka. Ako mladá spisovateľka máš už za sebou pekné výsledky.

– Niekoľkokrát som sa zúčastnila a získala aj odmeny v literárnej súťaži Kovačická mozaika, ktorú organizuje Obecná knižnica Kovačica, dvakrát sa mi do rúk dostalo čestné uznanie na Slovensku, ktorým som bola odmenená v súťaži Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko?. Dostala som aj niekoľko cien v literárnej súťaži Čo dokáže pekné slovo. Boli to dve prvé a dve druhé ceny. Vo Vzlete som začala uverejňovať pred dvomi – tromi rokmi a tohto roku sa mi za moju literárnu prácu dostala Cena Rozletov. K písaniu si sa dostala vďaka tomu, že od malička veľa čítaš. Tak si si budovala aj vzťah k literatúre. – Hlavne stále čítam. Aj fantastiku, ako napr. Pána prsteňov a Haryho Pottera, ktorého som čítala ešte pred takými dvomi – tromi rokmi. Veľmi sa mi to páčilo. Teraz čítam diela autora Dickensa, tiež školskú lektúru, ako napr. Proces, ktorý ma tiež oslovil.

V základnej škole ťa zaujímal aj prednes pekného slova, no v súčasnosti sa viac orientuješ na prírodné vedy. – Baví ma chémia a trochu jazyky, zvlášť mám blízko k slovenčine, za ktorú som na súťažiach získala vysoké ocenenia. Tohto roku som na republikovej súťaži obsadila prvé miesto. Čo by si poradila mladým začínajúcim literátom? – Ak mladí cítia, že majú nejaké svoje zvláštne myšlienky a pocity, nech sa ich pokúsia dať na papier. Netreba brať ohľad na to, čo si iní myslia, či sa im to napísané bude páčiť, alebo nie. Predovšetkým je potrebné, aby autor bol spokojný s tým, čo napísal. Určite sa dakto nájde, komu sa to bude tiež páčiť. Ako vidíš seba v budúcnosti? – Ako budúcu chemičku. Mama mi však často hovorí, že podobne ako niektorí spisovatelia, napríklad Víťazoslav Hronec, ktorý študoval zdravotníctvo a teraz je jeden z najlepších spisovateľov, tak aj ja, samozrejme, ak budem mať času a inšpirácie, budem aj naďalej písať.

Sprievodnou akciou podujatia, pod ktoré sa podpisuje Pavel Baláž, bola i výstava umeleckých výrobkov kovačického tokára Pavla Vereského a ochutnávka gastronomických špecialít, ktoré

vyhotovili Kovačičanky Katarína Lenhartová a Anna Pausová na námestí v Lučenci.

KOVAČICKÉ INSITNÉ UMENIE V LUČENCI NA SLOVENSKU

Umenie a história Anička Chalupová

rámci tohtoročného Novohradského folklórneho festivalu na Slovensku 28. júla vo výstavných priestoroch historickej Radnice v Lučenci bola sprístupnená výstava Naivné maliarstvo potomkov slovenských vysťahovalcov z Novohradu do Kovačice. Okrem insitných maliarov Zuzany Jarmockej, Kláry Babkovej, Vesny Chrťanovej, Miroslava Hrašku a umeleckého tokára Pavla Vereského v slávnostnom otvorení výstavy sa zúčastnili aj Alexandra Pivková, primátorka

www.hl.rs

mesta Lučenec, Pavel Babka, zástupca Galérie Babka v Kovačici, a Zuzana Drugová, autorka 20 banerov s historicko-národopisným obsahom. Výstavu tvoria výtvarné diela najstarších a mladších insitných maliarov. Návštevníci si mohli prečítať a pozrieť i obrazy s historickými textami a fotografiami hospodársko-kultúrneho rozvoja Slovákov v Kovačici, ktorí sa do Kovačice nasťahovali roku 1802. V hudobnom okienku tejto akcie vystúpila tanečno-spevácka skupina MOMS z Bieleho Blata s vedúcou Jankou Hromčíkovou.

Informačno-politický týždenník

Foto: z archívu Jána Jančovica • KULTÚRA •

LITERÁRNO-HUDOBNÝ VEČIEROK V KULPÍNE

Romantické ovzdušie a romantika v duši Katarína Gažová

melci, hostia z Bratislavy, v utorok 8. augusta hosťovali v Kulpíne. Vydarený hodinový program krásnej

úvodom večierka predstavila novinárka Viera Dorčová-Babiaková. Spisovateľka Dagmar Inštitorisová je absolventkou odboru teórie kultúry na Katedre estetiky vied a umení Filozofickej fakulty

vlastných literárno-hudobných podujatí. Žije a tvorí v Šamoríne. Hudobník Ju- Judita Kaššovicová prečítala svoje šamorínske verše r a j Tu r t e v za gitarového sprievodu Juraja Turteva je vedúcou osobnosťou slovenskej blue- svojej poézie. Slovenský blusovej scény. Je absolventom zmen a gitarista Juraj Turtev sa Matematicko-fyzikálnej fakulty obliekol tento večer do rúcha Univerzity Komenského v Bra- blúzovej hudby a zhudobnenej tislave. Ako samouk v hudbe poézie autorov. Hrou na gitare na podnet známych svetových teda robil hudobnú clonu spiskupín a hudobníkov založil sovateľom počas ich prednesu hudobnú skupinu Bluesweiser. poézie a prózy. Výstup každého Počas večierka sa každý hosť umelca bol originálny, a spolu predstavil svojou tvorbou. Poet- tvorili svojrázny celok. Obecenka Judita Kaššovicová predniesla stvo vedelo oceniť výstupy hostí šamorínske verše, spisovateľka nadšením a odmeniť potleskom. Hostia zo Slovenska v pondeDagmar Inštitorisová sa predstavila čítaním detskej prózy lok 7. augusta vystúpili v SKC zo svojej knihy O slimáčikovi Pavla Jozefa Šafárika v Novom Filipkovi, trpaslíčkovi Imriško- Sade a v stredu 9. augusta v Divi a neposednom Dienku. Erik vadelnom klube VHV v Báčskom Ondrejička predniesol výber zo Petrovci.

Hostia a hostitelia večierka v Kulpíne

poézie, tichej hudby a detskej prózy si vychutnalo obecenstvo, ktoré prišlo v ten príjemný letný večer do kulpínskeho kaštieľa. V romantickom ovzduší sa návštevníkom v priestore na vchode do veľkého kaštieľa v literárno-hudobnom pásme Literatúry predstavili hostia zo Slovenska: hudobník Juraj Turtev a spisovatelia Judita Kaššovicová, Dagmar Inštitorisová a Erik Ondrejička, v rámci Prezentácie Klubu nezávislých spisovateľov a ich tvorby v zahraničí. V mene organizátorov umelcov zo Slovenska privítal predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Kulpíne Pavel Gaža. Medzi organizátorov podujatia sa zaradili i KUS Zvolen Kulpín, Spolok kulpínskych žien, Múzeum Vojvodiny a združenie Objatie Kulpín. Hostí, autorov slovenskej literárnej scény, členov Klubu nezávislých spisovateľov • KULTÚRA •

Univerzity Komenského v Bratislave. Špecializuje sa na teóriu a dejiny divadla. Je autorkou radu vedeckých monografií, ale aj rozprávok a publikuje doma i v zahraničí. Je predsedníčkou Klubu nezávislých spisovateľov. Erik Ondrejička vyštudoval Stavebnú fakultu v Bratislave, študijný odbor geodézia a kartografia. Žije a tvorí v Bratislave. Je autorom viacerých zbierok poézie. Judita Kaššovicová skončila odbor matematika a zemepis na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiách pôsobila ako učiteľka na stredných a základných školách v Bratislave, bola redaktorkou TVORBY T a spoluzakladateľkou spoločnosti pre TVORBU T. Neskoršie sa znovu venovala pedagogickej práci a vydavateľskej činnosti. Od roku 2005 sa venovala vydaniu svojej šamorínskej trilógie a organizácii

CHÝRNIK

PADINA. V rámci tohtoročných osláv Padiny na piatok 11. augusta v Underground Rock Music Clube (od 21.00) je avizovaný literárny večierok venovaný nedožitým 90. narodeninám padinského spisovateľa a básnika Michala Babinku s hosťami večierka: členmi Literárneho Klubu. sk z Bratislavy. Hudobné okienko podujatia patrí mladej skladateľke – producentke, speváčke a klaviristke Kataríne Málikovej a jej ansámblu, ktorý tvoria profesionálni hudobníci: Katarína Turčinová (flautistka), Andrej Turčin (huslista), Klaudia Kosmeľová (klaviristka), Ondrej Druga (akordeonista), Žaneta Mariňáková (huslistka) a Janko Tomek (kontrabasista). PADINA. V rámci tohtoročných ústredných osláv Padiny okrem

športových a početných kultúrno-spoločenských akcií v sobotu 12. augusta na letnom javisku Futbalového klubu Dolina, s viac ako 100-minútovým programom sa predstaví vynikajúci slovenský humorista Ander z Košíc. Zábavný večierok humoru sa začne o 20.30. Redakcia PIVNICA. Ôsmy ročník semináru Píšeš? Píšem! bude prebiehať v dňoch 13. – 20. augusta v Divadle Janka Čemana v Pivnici. Prihlásilo sa 60 účastníkov, s ktorými bude pracovať 18 lektorov v 9 dielňach. Téma semináru je Sloboda a inscenovať a realizovať sa budú víťazné texty 2. ročníka Súťaže pôvodných dramatických textov a filmových scenárov. M. K.

32 /4763/ 12. 8. 2017

Kultúra • Oznamy

Narodeniny a výročia v auguste 2017 7. augusta 1992 v Petrovci boli obnovené Slovenské národné slávnosti. Pripomíname si 25. výročie obnovenia. 8. augusta 1937 na Slovensku, v Brezne, zomrel Martin Rázus, slovenský básnik, prozaik, esejista, dramatik, publicista, politik a evanjelický kňaz. Narodil sa 18. októbra 1888 v Liptovskom Mikuláši. Pripomíname si 80. výročie smrti. 9. augusta 1962 sa v Lugu narodil akademický maliar a sochár Rastislav Škulec. Blahoželáme k 55. narodeninám. 10. augusta 1822 na Slovensku, v Hornom Záturčí (dnes súčasť Martina), sa narodil Ján Kalinčiak, slovenský spisovateľ a básnik. Zomrel 16. júna 1871 v Martine. Pripomíname si 195. výročie narodenia. 14. augusta 1932 bola v Petrovci založená Matica slovenská v Juhoslávii, dnes pôsobí pod názvom Matica slovenská v Srbsku. Pripomíname si 85. výročie založenia. 17. augusta 1952 sa v Odžakoch narodil Jaroslav Supek, multimediálny umelec a spisovateľ. Zaoberal sa experimentálnou poéziou a prózou, verejnosti je známy svojou vizuálnou poéziou, ktorú tvoril najprv v srbčine. Roku 2000 dostal Cenu Nového života. Zomrel 9. júla 2009 v Novom Sade. Pripomíname si 65. výročie narodenia. 19. augusta 1887 sa narodila Štefánia Mičátková, publicistka a pracovníčka v slovenskom ženskom hnutí vo Vojvodine. Pripomíname si 130. výročie narodenia. 24. augusta 1942 sa v Kysáči narodila Milina Vrtunská, slovenská vojvodinská publicistka, autorka pre deti, prekladateľka a novinárka Hlasu ľudu. Žije a pôsobí v Slovinsku. Blahoželáme k 75. narodeninám. 25. augusta 1927 sa v Padine narodil Michal Babinka, básnik, literárny kritik, prekladateľ, novinár (pôsobil v novinách Dnevnik a v týždenníku Hlas ľudu), redaktor literárneho časopisu Nový život a učiteľ (v Ostojićeve, Padine, Ilovači, Kysáči). Zomrel 4. júla 1974 v Sriemskej Kamenici. Pripomíname si 90. výročie narodenia. 26. augusta 1947 sa v Starej Pazove narodil akademický sochár a výtvarný pedagóg Ján Stupavský. Blahoželáme k 70. narodeninám. 29. augusta 1932 sa v Hložanoch narodil Andrej Čipkár, redaktor a autor početných učebníc, detských a cestopisných kníh. Zomrel 5. októbra 2009 v Novom Sade. Pripomíname si 85. výročie narodenia.

www.hl.rs

Premiéra, prezentácia, promócia Anna Horvátová

ri zistení existencie viacerých pomenovaní pre ten istý pojem a denotát (označovanú skutočnosť) zvyčajne sa zamyslíme nad tým, ktorý pojem by sme odporučili na použitie v spisovnom vyjadrovaní. Ešte v osemdesiatych rokoch 20. st. vo vtedajšej Juhoslávii ako lektor na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade pôsobil Jozef Mlacek, ktorý postrehol, že slovo promóciamedzi dolnozemskými Slovákmi má širší význam, teda internacionálne slovo v dôsledku rozdielnych kultúrnych tradícií sa používa širšie, nielen v spojeniach promócia absolventov, doktorov (= slávnostné udeľovanie vysokoškolských diplomov, akademických titulov). Aj v slovníkoch slovenského jazyka nachádzame len takýto význam slovapromócia. Prvé verejné predstavenie knihy, opery, jednoducho umeleckého diela v slovníkoch je zapísané ako premiéra. Slovo prezentácia môžeme použiť, keď ide o predstavovanie nových kníh, cédečiek, ale i pri predložení nového cenného papiera na prijatie alebo na platenie, napr. prezentácia šeku, ako i na ohlásenie niečej prítomnosti. Keďže sú názory, že namiesto slovného spojenia promovanie volieb vhodnejšie je použiť termíny predstavenie, prezentovanie, chceme poukázať na opak toho. V tomto prípade sa opierame o časopis

pre jazykovú kultúru a terminológiu Kultúra slova a príspevok autorky Kláry Buzássyovej, z ktorej časť citujeme: „Pre tú istú mimojazykovú skutočnosť (reáliu) – slávnostné alebo pracovné predstavenie knihy na knižnom trhu – máme dnes v súčasnej slovenčine tri situačným kontextom podmienené synonymné výrazy: vernisáž, prezentácia, promócia, ktoré v spojení so všeobecným podstatným menom kniha alebo s vlastným menom ako názvom konkrétnej knižnej publikácie fungujú ako kontextové synonymá. (...) Keďže spomenuté pomenovania sa zo štylistického hľadiska navzájom neodlišujú, nazdávame sa, že je korektné pokladať ich v slovenčine za rovnocenné lexikálne synonymá. (...) Toto spojenie je prijateľné azda aj preto, lebo kniha predstavuje aj istú duchovnú hodnotu (nielen bežný predajný artikel), a teda spojenie promócia knihy zapadá do tematického okruhu vzdelanie, kultúra, z ktorej je lexéma promócia s donedávna prevládajúcim významom.“ Budúcnosť zrejme ukáže, či sa všetky tri synonymné spojenia – vernisáž knihy, prezentácia knihy, promócia knihy udržia v slovenčine ako rovnocenné lexikálne prostriedky, alebo či niektoré z nich z aktívnej slovnej zásoby časom ustúpi. Preto ani promovanie volieb nemožno hodnotiť ako nesprávnu syntaktickú jednotku, ba použitie iných synoným v tomto prípade by nezapôsobilo tak trefne ako práve táto „sporná“ konštrukcia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o nemožnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 28. 7. 2017 schválil rozhodnutie o nemožnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia časti diaľkového vedenia 110 kV, č. 151/2 TS Pančevo 2 – TS Alibunár 110/35/20 kV a pripojenie uvádzaním diaľkového vedenia do prípojkovo-rozvádzajúceho zariadenia 110 kV komplexu Veterný park na k. o. Alibunár a k. o. Vladimirovac, nositeľa projektu AS Elektromreža Srbije, Belehrad, Ul. kneza Miloša č. 11. Rozhodnutie o nemožnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, tel. č.: 063/826-92-05 a 021/782-278. PRENAJÍMAM garsónku v Novom Sade na Beogradskom keji od 1. septembra 2017. Výhodné pre žiakov a študentov; tel. č. 021/827-141.

PONUKA PRÁCE Hľadáme zodpovedných a precíznych vyučených murárov na stavby realizované na Slovensku. Uvítame zohratú partiu piatich ľudí. Kvalitne vykonanú prácu zaujímavo ﬁnančne odmeníme. Podmienkou je osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí a plynulá znalosť slovenčiny.

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

S. R. O. BIELY POTOK POVAŽSKÁ BYSTRICA, SLOVENSKÁ REPULIKA vyhľadáva pracovníkov pre poľnohospodárske práce: – traktorista – mechanik poľnohospodárskych strojov – pracovník na farme hovädzieho dobytka – pracovník na spracovaní mäsa – pracovník v lesníctve a poľovníctve (starostlivosť o vysokú zver – jelene) Možnosť dlhodobého zamestnania. Ubytovanie zabezpečené.

DROBNÝ OZNAM PRIJMEM na byt v Novom Sade jednu študentku. Byt je v blízkosti Železničnej stanice; tel. č.: 064/1972-361.

Kontakt: aproreal@aproreal.sk.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Slovák z Martina (30 r.) zabezpečený, 181cm, pracujúci v zahraničí (NL) hľadá priateľku. Píšte e-maily na: jurij887@gmail.com.

Kvaliﬁkácia nie je nevyhnutná, dôležitá iba pracovitosť. Žiaduce osvedčenie zahraničného Slováka, ale nie je podmienkou. Ostatné informácie na číslo: 064/6581249. V tejto chvíli sú súrne potrební dvaja traktoristi.

APROREAL, s. r. o., Senica, Slovensko

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

CHCETE SA ZOZNÁMIŤ?

hlasludu.info www.hl.rs

Nositeľ projektu ESO TRON, s. s r. o., Rumenka, Ul. nova II číslo 6, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnikateľský objekt na skladovanie a prípravu – spracovanie bezpečného odpadu (Odpadové jedlé oleje a tuky a organický bio-rozložiteľný odpad) a kancelársky priestor, výšky prízemie a poschodie a časť vysoké prízemie (P + 1 + VP) na katastrálnej parcele číslo 4229, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie

DROBNÝ OZNAM UHLIE: SPASO-prom Ugljevik ponúka dovoz všetkých druhov uhlia: kusové, kocka, orech, drobné uhlie. Rýchlo, kvalitne, výhodne! Mimosezónna zľava! Spasoje Marković; tel.: +387 55 678 019, mobil: +387 65 304 021; 064 3624135.

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 24. 7. 2017 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia sústavy kanalizácie a zariadenia na spracovanie odpadových vôd v RNS, na katastrálnych parcelách čísla 2555/1, 14, 42 a 16; 2556/3; 2498/18, 29, 30 a 32, k. o. Nový Sad III, nositeľa projektu NIS, a. s., Ulica narodnog fronta č. 12, Nový Sad. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia deﬁnované kapitolami 8 a 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs • OZNAMY •

32 /4763/ 12. 8. 2017

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na ﬁnancovanie a spoluﬁnancovanie aktivít, programov a projektov národnostných rád národnostných menšín v oblasti základného a stredného vzdelania (Úradný vestník APV, čísla 9/16 a 36/17) a v súvislosti s pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017 (Úradný vestník APV, čísla 39/16, 27/17 – oprava a 29/17 – opätovná bilancia) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá zverejňuje

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 1. augusta 2017 nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec a starý otec

JÁN TOPOĽSKÝ

SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE AKTIVÍT, PROGRAMOV A PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELANIA NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2017 Súbeh sa zverejňuje na financovanie a spolufinancovanie aktivít, programov a projektov národnostných rád národnostných menšín v oblasti rozvoja a zvyšovania kvality základného a stredného vzdelania v jazykoch národnostných rád – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine, najmä určených na dotovanie prípravy a vypracovania testov a úloh v menšinových jazykoch na súťaže na všetkých úrovniach, od všeobecnej, cez regionálnu a po republikovú, v organizácii Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko. Celková suma 1.575.000,00 dinárov určená súbehom sa rozvrhuje: 1. na aktivity, programy a projekty v oblasti základného vzdelania v sume 1.105.000,00 dinárov; 2. na aktivity, programy a projekty v oblasti stredného vzdelania v sume 470.000,00 dinárov. Právo účasti na súbehu majú národnostné rady národnostných menšín so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, a to na aktivity, programy a projekty v oblasti rozvoja a zvyšovania kvality základného a stredného vzdelania v jazykoch národnostných rád – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Pri rozoberaní podaných prihlášok na súbeh a rozhodovaní o pridelení prostriedkov sa bude prihliadať na tieto kritériá: 1. Odpoveď na tému projektu (ciele a aktivity sú v súlade s prioritami súbehu, ciele projektu sú jasné, konkrétne a uskutočniteľné, aktivity sú reálne a adekvátne na dosiahnutie cieľov); 2. Vplyv navrhnutého projektu (veľkosť cieľovej skupiny, stupeň zapojenia cieľovej skupiny, ktorej je projekt určený, viditeľnosť projektu, udržateľnosť výsledkov projektu); 3. Kompetentnosť navrhovateľa a doterajšia skúsenosť (doterajšie skúsenosti v realizácii projektov, ktoré prispievajú k zveľaďovaniu vzdelávaco-výchovnej práce). Podané prihlášky rozoberá komisia, ktorú vymenúva pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: pokrajinský tajomník). Komisia nebude rozoberať oneskorené a neúplné prihlášky, ani tie, čo neboli odovzdané oprávnenými osobami, ako ani tie, čo nie sú predmetom súbehu. Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa žiadosti, podľa potreby, dodatočnú dokumentáciu a informácie, resp. na pridelenie prostriedkov určiť splnenie dodatočných podmienok. Prihlášky a pripojená dokumentácia sa nevracajú podávateľom. Rozhodnutie o rozvrhnutí prostriedkov schváli pokrajinský tajomník podľa návrhu komisie. Rozhodnutie pokrajinského tajomníka je konečné a proti nemu nemožno vzniesť opravný prostriedok. Výsledky súbehu sa uverejnia na webovej stránke sekretariátu, pričom sekretariát nie je povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutia. S podávateľmi prihlášok, ktorým sa schvália prostriedky, sekretariát uzavrie zmluvu o financovaní, resp. spolufinancovaní aktivít, podľa ktorej sa prostriedky vyplatia. Lehota na odovzdávanie prihlášok je 21. 8. 2017. Prihlášky sa odovzdávajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Kompletná súbehová dokumentácia sa môže stiahnuť od 2. 8. 2017 z webovej stránky sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. K prihláške sa záväzne pripájajú kópie nasledujúcich dokumentov: − potvrdenia o registrácii národnostnej rady v príslušnom orgáne; − potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle (DIČ). Prihlášky sa odovzdávajú osobne, odovzdaním v spisovni pokrajinských orgánov pokrajinskej správy v Novom Sade (budova pokrajinskej vlády) alebo sa odosielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, 21 000 Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16 S OZNAČENÍM: PRE SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE AKTIVÍT, PROGRAMOV A PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELÁVANIA

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

17. 7. 1935 – 1. 8. 2017 veterinárny technik zo Selenče

Tvoja dobrota, láska a starostlivosť zostanú navždy v našich srdciach. So zármutkom sa lúčia: manželka Mária, dcéra Vierka s manželom Jurajom, syn Miroslav s manželkou Elvirou a vnúčatá Juraj, Vierka, Pavel a Mirko

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – BAKIĆ (TELEKOM) – NS98/NSU98/NSL98 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – BAKIĆ (TELEKOM) – NS98/NSU98/NSL98, na katastrálnej parcele číslo 4755, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. augusta 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-445/17, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS-Sentandrejski put UMTS-NSU244, Ul. sentandrejski put číslo 165, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 65/5, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 31. júla 2017 nás navždy opustil

Dňa 11. augusta 2017 uplynulo trinásť smutných rokov, čo nás navždy opustil náš manžel a ocko

ZDENKO KOVÁČ

MARTIN ĎARMOTSKÝ

1953 – 2017 z Báčskej Palanky

10. 12. 1928 – 11. 8. 2004 – 2017 z Kanady rodom z Petrovca

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo usilovne pracovali. Zhasli oči, stíchol hlas, vďaka Ti od všetkých nás.

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal tak mnoho. Na jeho lásku, dobrotu a starostlivosť si stále spomíname.

Manželka Vierka, synovia Miroslav a Martin, nevesta Anna, svokra Anna Šusterová a brat Vladimír

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Manželka Zuzana a dcéra Anka

ROZLÚČKA

s bratom

hlasludu.info www.hl.rs

SPOMIENKA

na starých rodičov

PAVLOM FLORIANOM

JÁNOM TOPOĽSKÝM

30. 1. 1950 – 26. 7. 2017 z Báčskeho Petrovca

1935 – 2017 veterinárnym technikom zo Selenče

SAMUELA BOLDOCKÉHO 1912 – 1973 – 2017

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Nevesta Mária, vnúčatá Rastislav, Annamária a Mariana s rodinami

sesternica Katarína Kolárová s rodinou

SPOMIENKA

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

POSLEDNÉ ZBOHOM

Dňa 6. augusta 2017 nás nečakane a náhle opustil náš manžel, otec a starký

svojmu bratovi, ujovi a strýkovi

JÁN ŠUĽAN MILOSLAVA MARČOKA

MÁRIU MARČOKOVÚ

JÁNOVI ŠUĽANOVI

17. 12. 1949 – 6. 8. 2017 z Kulpína

a 10. 8. 1949 7. 8. 1949 – 21. 7. 2006 – 7. 8. 2012 z Báčskeho Petrovca S úctou a láskou si na Vás spomínajú sestry Zuzana Snidová a Anna Hýlová s rodinami

1917 – 2002 – 2017

z Petrovca S lásko, úctou a vďakou si na Vás spomíname.

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová

Brat Juraj s manželkou Zuzanou

ANNU BOLDOCKÚ

17. 12. 1949 – 6. 8. 2017 z Kulpína

S ním sa lúčia

Zostaneš navždy v našich srdciach. Manželka Mária a dcéry Vierka a Anna s rodinami

sestry Anna a Vierka a brat Pavel s rodinami

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs • OZNAMY •

32 /4763/ 12. 8. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Piatok 11. augusta 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 13. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 15. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Dobrý večer Vojvodina. Nočný program V pravidelnom piatkovom vysielaní 23.00 Rozhlasová hra pre bude odvysielaná mozaika dospelých (utorok) zostrihov z tohtoročných 56. 24.00 Slovenská tanečná, ľudová Slovenských národných slávností. a umelecká hudba (nedeľa) Dúhovka. V tomto nedeľnom termíne odznie reportáž Za horami, za dolami, za ktorú autorka Anna Lačoková dostala od Asociácie slovenských novinárov Cenu Vladimíra Dorču. Vysielanie pre dedinu. Druhá časť nedeľného bloku bude venovaná udalostiam z našich prostredí. Odznejú riporty z výstav na Predslávnosťových dňoch v Kulpíne, z Kulpínskej svadby voľakedy a dnes, z výstavy pod názvom Z rúna vlna – z vlny huňa v Padine, zo stretnutia motorkárov v organizácii Združenia Kysáč kros a zo súťaže o najchutnejší paprikáš v Pivnici.

www.hl.rs

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 11. augusta – Talent na zabíjanie Sobota 12. augusta – Miesto dopadu – Berlín Pondelok 14. augusta – Kráčajúca skala Utorok 15. augusta – Vlkolak Streda 16. augusta – Barbar Conan Štvrtok 17. augusta – Expresná zásielka 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 13. augusta 17.00 Film: Medzi nami zvieratami 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Cudzinec 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Z výstavy slovenských ľudových krojov počas SNS 2017

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 13. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Výstava krojov a rozhovor s Pavlom Surovým Utorok 15. augusta 16.00 Výstava Starodávny smaltovaný (oblievaný) riad Oslavy Padiny Výstava v Galérii Babka Piatok 18. augusta 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Červené víno

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 32 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla 7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko prvého akademického maliara z Kovačice narodeného 4. júla 1947.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA BIČIAROVÁ

nakopčená 1. časť argón slama alebo seno tajničky

kone

okovaná nádoba

čas

prinášali erbium

mravne

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

irídium

veľký kamión

nádoba na odpad súčasť srbského kroja

povzdych

púšťové zviera

krutovláda

hotové peniaze

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 13. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 16. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

hlodavec AS HL DU druh ĽU omáčky

rímskym štyri Niš

2. časť tajničky

moderné

ženské meno škola

dôkaz o neprítomnosti obvineného TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

išla rakúska mena

blízko

nakladateľstvo listnatý strom

vatelín evanjelický (skr.) vpíšte AET

vesmírový program

ženské meno

1. a 4. samohl.

zástupca

epos

dusík ženské meno

povraz

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 31 VODOROVNE: Sn, obeta, láska, OT, ár, osada, vospolok, ndl, vor, ono, ab, N, sév, laba, t, es, lad, iznad, L, ostatok, lokalita, O, én, ker TAJNIČKA: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI

alt

rieka v Rusku

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 29 z čísla 29 Hlasu ľudu z 22. júla 2017 bolo: V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA CHRŤANOVÁ, Ul. železničná č. 26, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

32 /4763/ 12. 8. 2017

Šport KRÍZA VO FUTBALOVOM KLUBE SLÁVIA KOVAČICA

Futbal už vyšiel z módy Ján Špringeľ

va týždne pred začiatkom majstrovstiev Prvej juhobanátskej ligy futbalisti Slávie absolvovali iba dva tréningy. Na prvom zraze 31. júla 2017 bolo iba päť Kovačičanov ochotných obliecť si tréningový dres (Králik, Garaj, Bartko, Jovnáš, Ďuriš). Prvého augusta na prvom úradnom tréningu boli iba traja slávisti (Čech, Jovnáš, Ďuriš). Prvý majstrovský zápas by Slávia mala zohrať už o týždeň na vlastnom ihrisku s Vojvodinou Seleuš o 17. hodine. S veľkou pravdepodobnosťou Kovačičania vystúpia zo súťaže a od nasledujúcej sezóny 2018/19 budú súťažiť v Druhej juhobanátskej lige – západnej skupine. Naposledy Slávia bola v poslednej lige v sezóne 2008/2009, keď suverénne postúpila do Prvej juhobanátskej ligy bez prehry (dve remízy a tridsať víťazstiev). Predchádzajúce dve sezóny hrala vo Vojvodinskej lige – východnej skupine.

Renato Jovnáš, Miroslav Ďuriš a Denis Čech (zľava) na prvom úradnom tréningu Slávie 1. augusta 2017 Slávia zostala bez hráčov. Tréner János Csánki mal na súpiske v posledný júlový deň iba sedemnástich futbalistov, s ktorými mohol počítať pred štartom príprav a šampionátu: brankár Dušan Králik, hráči Žarko Miodrag, Pavel Bartko, Denis Čech, Dalibor Stojković, Igor Karna, Stefan Karna, Vlasto Dudáš, Stanislav Du-

STAROPAZOVČANIA PRED POSLEDNÝMI SKÚŠKAMI

nastúpili náhradníci. Všakže, mužstvo bojujúce o titul majstra musí mať k dispozícii širší káder schopných hráčov. Tréneri Vujasin a Livaja zatiaľ nemajú obraz prvej jedenástky, zostava sa mení zo : 2) zápasu na zápas. Tak v sobotu v prvom polvým mužstvom Inđije (3 Začal triafať: čase nebol na trávniku : 3) a sobotňajší s Podu- Aleksandar Dimitrić, stredný útočník Lazar navcom v Belegiši (2 : 3), posila Jednoty Cvejić, vystal aj spoľahpriniesli rozdielne výkolivý Milutin Jelović, tiež ny, najmä ak analyzujeme osve kaž- nováčik zo Zemuna Lazar Bojbaša. dý polčas. Tak sa na zápase s Inđijou Keď ide o Dušana Ivkovića, situácia Jednota po presvedčivom výkone je neurčitá, údajne je zranený, či aj v prvom polčase ujala vedenia 3 : 1, urazený, nevieme, ale by bola veľká a pritom nevyužila viacero šancí, aby škoda, keby sa tento rýchly krídelný si zabezpečila výhru. Obraz zápasu útočník nezjavil v majstrovstvách. sa v druhom polčase úplne zmenil, Dva posledné prípravy na zápasy náhradníci produkovali omnoho potvrdia, či sa na kontroverzného slabší výkon, čo umožnilo podni- hráča môže počítať už v 1. kole kavejším hosťom vyrovnať a obrana v Kaći. Ak sa jeho vzťah k záväzkom Jednoty urobila ešte niekoľko chýb. medzičasom nezmení, asi nie. Podobne bolo aj na zápase s PoJEDNOTA: Jovišić, Pejić, Živkodunavcom. V prvom polčase veľmi vić, Bošković, Zarić, Milaković, dobrý výkon, výsledkový náskok Milenković, Galić, Dimitrić, Kne2 : 0, keď oba góly strelil Dimitrić, žević, Bajić; striedali: Milinović, a potom po prestávke úplný obrat. Bojbaša, Popović, Cvejić, ŽivanoŽiadnym ospravedlnením nemusí vić, Jašo, Delić, Babić, Jovanović byť skutočnosť, že v pokračovaní

Prehra v Belegiši neustarostila PODUNAVLJE – JEDNOTA 3 : 2 (0 Matej Bzovský

utbalisti Jednoty pod vedením šéfa odborného štábu Milana Vujasina, jeho usilovného asistenta Vladimira Livaju a trénera brankárov Miloša Milinkovića finišujú neľahké prípravy na oveľa ťažšie majstrovstvá Vojvodinskej ligy – južnej skupiny. Po veľmi namáhavých každodenných tréningoch v nepriaznivých podmienkach mužstvo zohralo viacero skúšobných zápasov, na ktorých tréneri preverujú možnosti každého jednotlivca a najmä nováčikov. Podľa všetkého budú to solídne posily, ale to sa zistí iba na majstrovstvách, ktoré odštartujú v sobotu 19. augusta a prvým súperom bude Jugović v Kaći. Dva posledné zápasy, s prvoligo-

www.hl.rs

dáš, Pavel Čížik, Daniel Čížik, Janko Válovec, Gabriel Garaj, Renato Jovnáš, Želislav Petrák, Miroslav Ďuriš a Pavel Jonáš. Brankár Trbojević prestúpil do Starčeva, útočník Gigović do Omoljice, slávistický dres sa rozhodol neobliecť si aj stredopoliar Ćirić. Lodivod Csánki nepočíta ani s futbalistami,

Informačno-politický týždenník

ktorí ako posily zohrali iba zopár zápasov v jarnej časti predošlých majstrovstiev. Kovačica zostala bez vedenia v najpopulárnejšom športe. Predchádzajúca správa po nevydarenom zasadnutí mimoriadneho Zhromaždenia FK Slávia začiatkom júna podala demisiu. Členovia minulého riadenia predostreli problematiku predstaveným v Obci Kovačica, Miestnom spoločenstve Kovačica a Futbalovom zväze obcí Kovačica – Opovo. Na zasadnutí v Miestnom spoločenstve 28. júla 2017 prisľúbili pomoc, ibaže začiatkom augusta všetci začali čerpať dovolenku a sú mimo Kovačice. V Slávii majú nádej, že sa po ich príchode situácia skonsoliduje. Slávistov trápia aj nemalé finančné dlhy z druhej časti minulého šampionátu. V minulosti tradičný turnaj v malom futbale, ktorý mal skôr veľkú obľubu u obecenstva a z ktorého sa lanárili aj hráči do dorastu či prvého mužstva, ani tohto leta neuskutočnili. Navyše Kovačičania zostali aj bez domovníka: dlhoročný pracujúci vo FK Slávia Ján Poliak-Moco bude od tejto sezóny pomáhať vo FK Dolina. Jedno je ale isté: že v kovačickom futbale ani v tomto prípravnom období (takmer) nič nie je isté!

DVA ZÁPASY ŠÍĎANOV

Výhra a remíza Lazar Pavković

priateľskom zápase s mužstvom Podrinje Mačvanská Mitrovica futbalisti šídskeho Radničkého zahrali lepšie ako na turnaji v Erdevíku a vyhrali 3 : 1 (2 : 1). Strelci boli Ćirić, Manojlović a Jeftić, kým pre hostí trafil Teodorović. Pred 100 divákmi Radnički hral potom nerozhodne 1 : 1 (1 : 0) s tímom LSK z Laćarka. Gól pre domácich dal Miletić a vyrovnal Đukić z penalty. Od Šíďanov sa očakáva, že pripravení privítajú majstrovský štart v Srbskej lige – skupina Vojvodina, keď v prvom zápase 19. augusta budú hosťovať v Odžakoch a stretnú sa s bývalým členom Prvej ligy Srbska. • ŠPORT •

31. TURNAJ FK SLAVIJA V DEDINE BOĐANI

Pohár si odviezla Panónia Zverencom Milana Marjanovića to čoskoro prinieslo ovocie, lebo Moguš už v 10. min. prekonal brankára súpera. Možno nikto na ihrisku v Bođanoch nečakal, že to bude jediný gól vo finálovom zápase turnaja, ale siete sa predsa viac nevlnili do konca. Moguš a spoluhráči nedokázali viac trafiť sieť súpera, ktorému sa napriek tlaku na rozhodcu Ignjatova z Báčskej Palanky nepodarilo ohroziť zaslúženú výhru Laliťanov. Pohár si z dediny Bođani odviezli so sebou hráči Panónie, ktorým tento úspech musí byť podnetom na vynaloženie ešte väčšieho úsilia v dosahovaní čím lepších výsledkov na svoju radosť, ale i potešenie lalitských fanúšikov. PANÓNIA: Valent, M. Obradov, Ďurčiansky, Šipka, Stolić (A. Po-

Mužstvá Slavije a Panónie pred sobotňajším zápasom Juraj Pucovský

ž 31 rokov FK Slavija v dedine Bođani v Obci Báč organizuje tradičný futbalový turnaj štyroch mužstiev. Toho roku, 5. a 6. augusta, tam hrali len tri mužstvá, lalitská Panónia, Vajska a domáca

Kapitánovi Jánovi Turčanovi pohár odovzdal predseda FK Slavija Andrija Horvat-Baća Slavija, kým Mladost z Malého Báča sa na ihrisku v Bođanoch nezjavila. SLAVIJA – PANÓNIA 0 : 2 (0 : 1) Laliťania mali veľké ťažkosti pri zoskupovaní mužstva, lebo viac ako polovica hráčov bola na svadbe. Panónia na turnaj odcestovala a jej poplátané mužstvo sa predsa prebojovalo do finále. Hosťom sa to podarilo vďaka úspechu nad organizátormi turnaja. Zápas sa hral vo veľkej horúčave a futbalistom oboch mužstiev dodatočnú záťaž vytváralo to, že nie sú dostatočne pripravení. Laliťania • ŠPORT •

totiž na tomto turnaji hrali iba po troch absolvovaných tréningoch. No aj to im stačilo, aby boli lepší od domácej Slavije. Diváci na zápase videli dva ozaj pekné góly. Prvý strelil Ivan Moguš v 30. min., ináč najlepší strelec mužstva trénera Milana Marjanovića. O polhodinku neskoršie, v 60. min., Šinkarčuk skončil krásnu akciu svojho spoluhráča, keď trafil horný roh brány Slavije. Víťazstvo Laliťanov mohlo byť ešte presvedčivejšie, keby strelci boli využili niekoľko núkajúcich sa príležitostí a k tomu kapitán Živojin Lazić zahodil aj penaltu. PANÓNIA: Jovanović, Lj. Dobrić (A. Popović), S. Dobrić, Šipka, Lazić, Lamoš, Stojanović, Turčan, Šinkarčuk, Z. Dobrić, Moguš (Brkin) PANÓNIA – VAJSKA 1 : 0 (1 : 0) Finálový zápas v nedeľu podvečer Laliťania zohrali takmer v celkom pozmenenej zostave. Namiesto

Mužstvo Laliťanov zaslúžene najlepšie v Bođanoch Jovanovića, Lj. Dobrića, S. Dobrića, Lazića, Lamoša, Brkina hrali iní šiesti futbalisti. Mužstvo Panónie aj tento zápas začalo s víťaznými ambíciami.

pović), Stojanović, A. Obradov, Turčan, Z. Dobrić, Šinkarčuk (Majera), Moguš Snímky: A. Popović

JEDENÁSTY MEMORIÁL MILORADA OBRADOVIĆA-MIKICU, tragicky zosnulého hráča Panónie, usporiadajú v sobotu 12. augusta 2017 v Laliti. Na tamojšom ihrisku od 16. hodiny medzi sebou budú hrať ako i vlani veteráni pivnickej Slávie, deronjského Omladinca a domácej Panónie (na snímke). Víťaz získa pohár a odmenia aj najlepšieho brankára, strelca a hráča. J. P.

32 /4763/ 12. 8. 2017

Šport ŠACHOVÝ TURNAJ V KULPÍNE

V chládku stromov pri kanáli

Kulpínski šachisti mali najviac úspechu

Katarína Gažová

radičný Obecný šachový turnaj Šachový klub Kulpín a kulpínsky MOMS organizujú koncom

júla, počas osláv Dňa Kulpína. Tohto roku z objektívnych dôvodov turnaj posunuli a prebiehal počas SNS, v nedeľu 6. augusta 2017. V chládku rybárskej chatky v Kul-

píne súťažili mladší, tiež i starší skúsenejší šachisti z Petrovca, Hložian, Maglića a Kulpína. Jedenástich mladších hráčov rozdelili do dvoch skupín. Hrali podľa švajčiarskeho systému, šesť kôl. V kategórii 1. – 4. ročník základnej školy najlepší boli: víťaz Jakob Franka z Petrovca, druhá bola Víťaz Petar Radosavljev (v strede) v spoločnosti Simona Šran- Pavla Gažu (vľavo), predsedu MOMS, a Dušana Vidu ková z Hložan (vpravo), predsedu ŠK Kulpín a na treťom mieste skončil Róbert Antunović Pavel Marčok z Petrovca. Odmeny z Hložian. V kategórii 5. – 8. ročníka pre najúspešnejších – medaily najlepšie hrali žiaci z Kulpína: prvý a poháre zabezpečil MOMS Kulpín. bol Maksim Teslić, druhý Miloš

STRETLI SA FUTBALOVÍ KAMARÁTI

Desiati hostia lepší HAJDUŠICA – DOLINA 1 : 4 (0 : 1)

Ján Bokor

strany pekne centroval Kevdžija, zľava prenikali Matuľa a Cvetanović. Keď Matuľa konečne dobre o viacročnej prestávke sa stretli futbaloví asistoval, skúsený Saša Rudić presnou strelou kamaráti z neďalekých dedín v Banáte. rozvlnil sieť domácich – 0 : 1. Na dobre pripravenom trávniku vedľa poPo prestávke akcie Doliny prinášali gólové vestného parku a kaštiešance. V treťom úspešľa v Hajdušici domáci nom prieniku cez neistú uhostili hráčov padinobranu domácich Matuľa skej Doliny. Hosťovanie prihral Mirkovi Rudićovi Padinčanov nebolo také a debutant v drese Doliny vábivé ako voľakedy, lebo zvýšil náskok. Nepozornosť im v posledných rokoch brankára Trkulju a obrany nekvitnú ruže. Okolo päťvyužil Spasovski a strelil desiat divákov sa skryčestný gól. Hostia z Padilo v chládku okolitých ny do konca držali opraty stromov, aby sledovalo vo svojich rukách a vďaka zápas, v ktorom hostia dvom gólom Bančova poukázali viac. Komplet- Mário Matuľa (s loptou) pripravoval tvrdili vysokú výhru. Zápas nejšie mužstvo Hajdušice šance spoluhráčom prebiehal v korektnej hre, nemohlo úspešne čeliť o čo sa postarali rozhodcodesiatim hráčom Doliny, ktorá ich viac nemala, via Nikolovski, Andriana Melichová a Demše. ale zapôsobila ako zohratejší tím. HAJDUŠICA: Đukić, Z. Lipták, Folťan, MaMladí hráči domácich mali sily iba na jeden liar, M. Mršić, Kocevski, Šandor, Spasovski, polčas. Najusilovnejší hráč Atila Lipták sa prvý Radović, A. Lipták, Ružić; striedali: Miksád, odvážil kopnúť na bránu Trkulju, no strela Stojkovski, Hrudka, I. Mršić, Brezičanin skončila tesne mimo. Obaja súperi podobne DOLINA: Trkulja, Cvetanović, Kevdžija, útočili z krídelných pozícií, odkiaľ centrovali Važić, Koreň, Durgala, Matuľa, S. Rudić, M. pred bránu. Hostia to robili šikovnejšie, z pravej Rudić, Bančov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Arsenović a tretí Kristijan Knežević. Keď ide o dospelých šachistov v skupinovej hre rýchloťahového šachu zvíťazili tiež Kulpínčania, druhí boli Petrovčania a na treťom mieste Hložančania, kým Maglić obsadil štvrté miesto. V kategórii jednotlivcov víťazom sa stal Petar Radosavljev zo ŠK Kulpín, druhý je Juraj Červenák z Hložian a na treťom mieste skončil

NA ŠTARTE OBECNEJ LIGY ŠÍD

Erdevík 2017 – Jednota Ľuba Lazar Pavković

nedeľu 6. augusta 2017 v Berkasove usporiadali schôdzu Zhromaždenia klubov Obecnej ligy Šíd, na ktorej sa zúčastnili aj noví členovia Jedinstvo Morović a Obilić 1993 Kukujevci, doterajší členovia Medziobecnej ligy Sriem a novozaložený FK Erdevík 2017. Komisár pre súťaž Branimir Đuričić zdôraznil, že je jarná časť v tejto lige ukončená regulárne. OLŠ sa podľa počtu gólov môže zaradiť medzi najúčinnejšie a keď ide o karty, patrí medzi najdisciplinovanejšie v Srbsku. V 1. kole Obecnej ligy Šíd 20. augusta o 17.30 hodine sa stretnú: OFK Bačinci – Napredak Vašica, Graničar Jamena – OFK Binguľa, Sinđelić Gibarac – Omladinac Batrovci, Erdevík 2017 – Jednota Ľuba, Jednota Šíd – Obilić 1993 Kukujevci, Jedinstvo Morović – Sremac Berkasovo. • ŠPORT •

PETROVČANIA A KYSÁČANIA K SLÁVNOSTIAM

Vo Vrbare sme gól nevideli MLADOSŤ – TATRA 0 : 0

Mužstvá Mladosti a Tatry pred zápasom vo Vrbare

Pavel Pálik

riateľský zápas starých futbalových rivalov a priateľov, domácej Mladosti a kysáčskej Tatry vo Vrbare v nedeľu sledovalo asi 500 spokojných divákov. Obe mužstvá počas zápasu hrali rýchlo, bojovne, na pozoruhodnej technickej úrovni, ale aj veľmi korektne. Žiaľ, hralo sa viac-menej na priestore medzi dvoma trestnými územiami, šancí bolo málo a gólov ani toľko! Hostia vo finiši vďaka silnejšej lavice prebrali hru a mohli aj vyhrať. Pekić sa v 85. min.

po sólovom úniku ocitol sám pred domácim brankárom Šurlanom, prekľučkoval ho, a potom zo 7 − 8 metrov trafil iba pravú žrď. Bola to najlepšia strelecká príležitosť na zápase. Hráči Mladosti v prvej časti mali o niečo viac z hry a takmer jedinú Brankár Leňa parádne boxoval strelu Pekića (3) z voľného kopu šancu nevyužili v 37. min., a hostia vo finiši trafili aj viedol rozhodca Latinović z Báč- Kulpín (o 18. hodine). V nedeľu brvno, no postranný rozhodca skej Palanky a úspešne mu pomá- v rovnakom termíne budú hrať predtým signalizoval postavenie hali spoluobčania Krneta a Kantar. porazené mužstvá o tretie miesto, MLADOSŤ: Leňa, Fábry, a potom je na programe finále. mimo hry. Zápas vo Vrbare veľmi dobre Babiak, Jakuš, Rupar, Pavlis,

NA TURNAJI FUTBALOVÝCH KOHÚTIKOV

Mladosť, Slávia a Tatra J. Pucovský

lani najmladších futbalistov vo Vrbare kropil prudký letný lejak, toho roku behali za loptou vo veľkom úpeku. Na turnaji sa tentoraz zúčastnili futbalové kohútiky domácej Mladosti, pivnickej Slávie a kysáčskej Tatry. Sú to hráči naroZo zápasu Slávia – Tatra 2 : 0 dení v roku 2005. • ŠPORT •

Nešković, Babić, Kobilarov, Milovanović, Kaňa; striedali: Šurlan, Severíni, Milićević, Pereza, Milenković, Kuntić, Šproch, Đokić, Valentík, tréner: Slobodan Sladojević TATRA: Kosturanov, Ďurovka, Novaković, Petrović, Ábelovský, Dražić, Gadžić, Pavlović, Tomljanović, Ćuk, Pekić; striedali: Todorović, Martinko, Srnka, Klaić, Vuković, Melich, Surový, Jambrich, tréner: Vlado Šponja Tatra v priateľskom zápase v Zmajeve prekonala domáci Obilić 3 : 2. Dva góly dal Pekić, tretí pridal Tomljanović. Na ihrisku Tatry 12. a 13. augusta 2017 bude tradičný turnaj Kysáč 2017. V sobotu sa v semifinále stretnú Mladosť Petrovec – Slávia Pivnica (o 16. hodine) a Tatra –

V prvom zápase Slávia bola lepšia od Tatry 2 : 0, keď góly dali Badinský a Vuk Grujić. Potom si sily zmerali Mladosť a Tatra. Petrovčania boli veľmi presvedčiví a zvíťazili 3 : 0. Dva góly dal Ziman a tretí Stracinský. Vtedy bolo jasné, že o víťazovi rozhodne tretí zápas, v ktorom sa do seba pustili petrovskí a pivnickí chlapci.

Vďaka gólu Zimana Mladosť prekonala Sláviu minimálnym výsledkom 1 : 0. Tak na slávnosťovom turnaji prvé miesto obsadila petrovská Mladosť pod vedením trénera Jakuša, druhá bola pivnická Slávia pod taktovkou Dalibora Mileca a na treťom mieste zakotvila kysáčska Tatra s trénerom Daliborom Kulíkom. Najlepším strelcom turnaja je Igor Ziman z radov Mladosti, ktorý dal tri góly. Najlepším brankárom je Branislav Chrťan (Tatra), najlepším hráčom Vuk Grujić (Slávia) a najužitočnejším futbalistom Marek Stracinský (Mladosť). Všetky mužstvá a najlepší jednotlivci získali diplomy.

32 /4763/ 12. 8. 2017

Foto: J. Diňa

Šport NA ZÁPASE VETERÁNOV

Greksa a Haška – päť gólov MLADOSŤ – REPREZENTÁCIA 4 : 3 (1 : 2)

Juraj Pucovský

amiesto plánovaného hosťovania veteránov mužstva Radnički zo Šídu, na trávniku vo Vrbare sa ocitli starí páni reprezentácie štyroch klubov, hložianskej Budúcnosti, kysáčskej Tatry, pivnickej Slávie a Kulpína. Rivalita niekdajších hráčov spomenutých klubov a domácich Petrovčanov bola podnetom, Vodu, vodu, vodu... na seba, do seba... aby veteráni podali pekný výkon a pripomenuli divákom na pohľadanie hložianskej Budúcnosti ich futbalový kumšt z čias, keď Greksa, ktorý strelil dva góly. Zvlášť bol pekný ten druhý, keď sa hodil hájili farby prvých tímov. Prvý polčas poznačil kanonier na za loptou, ktorá doletela z pravej

strany a hlavou prekonal bezmocného brankára Bohuša. Hráč Mla- Na tribúne v slávnosťovej nálade dosti Pucovský a slovenskej košeli do polčasu iba skorigoval výsledok. netrafil bránu. MLADOSŤ: Bohuš, Babiak, Druhý polčas patril zasa Kulpínčanovi Ziman, Kuzmanović, Slávik, v radoch Mladosti Spevák, Stracinský, Hansman, Haškovi, mladšiemu Gajinov, Širka, Haška, Pucovský, veteránovi, ktorý sa Chlpka, Šimo, Mucha, Peťkovský REPREZENTÁCIA: Chlpka, Marvyznamenal hetritinko, Vozár, Marčok, Francisty, kom, a tak hostitelia obrátili výsledok na 4 Česko, Stankov, Milec, Greksa, : 2. Konečný výsledok Benko, Zahorec, Chalupka, Čipstanovil Pivničan Česko, strelil na kár, Žembery Zápas viedol Jaroslav Záborský bránu, lopta niekoho trafila, oklaz Berlína. mala Bohuša a skončila v sieti – 4 : Foto: autor a J. Diňa 3. V druhom polčase Širka z penalty

ĽAHŠÍ A ŤAŽŠÍ FUTBALISTI NA TRÁVNIKU VO VRBARE

Štíhli a zaguľatení rovnocenne TUČNÍ – CHUDÍ 3 : 3 (0 : 1)

Gržan vyrovnal pre konečnú remízu – 3 : 3. Je to možno aj najspravodlivejší výsledok vzhľadom na vynaložené obrovské úsilie a preliaty pot hráčov oboch mužstiev. No, aby sa predsa prišlo k víťazovi, po zápase bol penaltový rozstrel. V tom o gól úspešnejší boli chudí – 5 : 4. TUČNÍ: Kevenský, Makovník, Pálenkáš, Spevák, Čapeľa 1, Čapeľa 2, Nosál, Šimo, Necić, Babiak, Potkonjak

Mužstvá tučných a chudých futbalistov na 56. SNS

J. Pucovský

o niekoľkých rokoch prestávky do programu Slávností sa dostal aj zápas futbalistov zoradených do tímov podľa hmotnosti. Keď za loptou behajú tuční a chudí chlapi, vždy sa očakáva, že tí druhí budú rýchlejší, obratnejší, šikovnejší, dokonca aj výsledkovo úspešnejší od svojich súperov, ktorí sa nemôžu pochváliť

www.hl.rs

napočítanými vlastnosťami. No nie je vždy tak, lebo tuční hráči vedia prejaviť viac futbalových vedomostí a sily, zvlášť vtedy, ak to úspešne dokazovali na trávniku, pokiaľ ich telá nezaťažil nadbytok kilogramov. Potvrdilo sa to aj minulú sobotu vo Vrbare. Hoci ani jedným, ani druhým počasie vonkoncom nevyhovovalo, lebo úžasná spara priam nedala dýchať, na trávniku vo Vrbare behali

Informačno-politický týždenník

z celej duše. Solídny počet divákov na tribúne videl v prvom polčase iba jeden gól Rakića, ktorým sa mužstvo chudých ujalo vedenia. Po obrátke prišlo k veľkému zvratu výsledku, lebo gólmi Šimu, Necića a Nosála mužstvo tučných za hlučnej podpory svojich fanúšikov získalo náskok 3 : 1. Zdalo sa, že je víťazstvo tu... No chudí sa nevzdávali, keďže Bohuš najprv skorigoval, a potom

Najťažší Daniel Spevák (133 kg) a najľahší Aleksandar Jovanović (55 kg) CHUDÍ: Gagulić, Pintír, Hanuľa, Andrášik, Jovanović, Bohuš, Ďurka, Gržan, Džudžar, Rakić, Greksa, Orlović Zápas viedol Petrovčan Ján Mucha. • ŠPORT •

NA MATIČNOM STOLNOTENISOVOM TURNAJI

Pekelné teplo v telocvični Vladimír Hudec

atičný turnaj v stolnom tenise, ktorý petrovskí milovníci tohto športu organizujú takmer toľko, koľko trvajú aj obnovené SNS, sa toho roku tešil rekordnému počtu účastníkov. Zúčastnilo sa ho šesť mužstiev, po dve z Báčskej Palanky a Petrovca a po jednom zo Starej Pazovy a Selenče.

Nikdy viac účastníkov matičného stolnotenisového turnaja

le Petrovec I porazil Selenču 3 : 1 a Stará Pazova bola lepšia od Petrovca II tiež 3 : 1. V súboji o tretie miesto Petrovec II prekonal mužstvo zo Selenče 3 : 1 a vo finálovom zápase Petrovčania I porazili Pavel Bažík (vľavo) a Pavel Turan zohrali Pazovčanov tiež výzaujímavé finále sledkom 3 : 1 a získali Po kvalifikačných zápasoch do titul majstra turnaja. semifinále postúpili Petrovec I a II, V pokračovaní stolní tenisti zoSelenča a Stará Pazova. V semifiná- hrali aj ďalší turnaj, čiže súťaž STK

Mladosť v konkurencii jednotlivcov, ktorý prebieha pod patronátom petrovského rodáka Samuela Sýkoru z Austrálie. O titul najlepšieho súperilo viac ako 30 stolných tenistov tak aktívnych hráčov, ako aj rekreantov. V semifinále si sily zmerali stolní tenisti petrovskej Mladosti Miroslav Lomen – Pavel Bažík 1 : 2 a Pavel Turan – Michal Šramka 2 : 1. V napínavom finálovom zápase Pavel Bažík bol úspešnejší od Pavla Turana 2 : 1, a tak získal putovný pohár turnaja a peňažnú odmenu. V súboji o tretie miesto Šramka bol

lepší od Lomena 2 : 1. Všetci semifinalisti dostali medaily a prví traja aj peňažnú odmenu, ktorú zabezpečil Samuel Sýkora. Povedzme na záver i to, že podmienky na hranie v telocvični základnej školy boli pekelné. Vo chvíli, keď na otvorenom bolo takmer 40 oC, v sále bolo hádam viac ako 50. Dokonca teplomer na telefóne istého prítomného ukázal neuveriteľných 56 oC. Tomuto akiste dopomohlo aj to, že ventilačné zariadenia v tejto telocvični už dlhšie nefungujú. Za takých drsných podmienok turnaj úspešne dokončili iba vďaka veľkej vytrvalosti účastníkov, ktorí tie posledné zápasy odohrali s vypätím posledných síl. „Nikdy viac účastníkov a nikdy horšie podmienky na hru,“ konštatoval predseda telovýchovnej komisie MSS a jeden z účastníkov turnaja Pavel Turan. „Snažili sme sa to aj skrátiť tak, že sme hrali iba na dva vyhraté sety, ale aj tak to bolo príliš namáhavo.“ Vyhrali zrejme najlepší a najvytrvalejší, ale vari nepreháňame, ak povieme, že vyhrali všetci tí, ktorí za takých podmienok vôbec hrali stolný tenis.

SÚŤAŽ V TRIAFANÍ DO POHYBLIVÝCH TERČOV V LESÍKU

ním z Lesíka ozývali výstrely. To sa poľovníci, čiže strelci zo všetkých krážov Vojvodiny, ale aj zo Slovenska a Chorvátska snažili „zastreliť“ čím viac, ako sa to poľovníckym slovníkom povie – hlinených holubov. Strieľali v dvoch sériách po 15 V. Hudec všetkých našich dedín a nábojov. Po rozstreli šiesti najlepší zo zahraničia. Snažíme rozhodli, že najpresnejšiu mušku ak ako aj každý rok, aj počas sa dobre ich uhostiť, aby mal Nikola Živković z chorvátsketohtoročných SNS v areáli Po- sa cítili pekne v Petrovci, ho Gaboša, pokým druhé a tretie ľovníckeho spolku Lesík bolo ako svoji medzi svojimi. miesto obsadili členovia mužstva rušno. Pravdaže, musím pozdraPetrovčanov, Samuel Fábry a Slav„Odkedy prebiehajú obnove- viť aj všetky delegácie ko Gavrilov, ináč z Despotova. né Slávnosti poľovnícky spolok si zo Slovenska, ktoré kažSpomedzi veteránov najlepšie prebral záväzok privítať hostí zo doročne obohatia tieto strieľal Aleksa Jovanov z Nového naše Slávnosti. Sadu, Pavel Šuľan z Lalite bol druhý V sobotu sme zorganizovali zábavu Najlepší jednotlivci: Slavko Gavrilov, Nikola a Marko Srećkov zo Zmajeva tretí. Konečne v konkurencii mužstiev so živou hudbou, Živković a Samuel Fábry (zľava) najlepšie triafali strelci Petrovec upiekli sme si baraninu a prasacinu na novom, areál a konajú sa z týždňa na týždeň, 1, druhý bol PS Jelen Gaboš a tretie na túto príležitosť zhotove- prebiehali celkom legálne, a aby Karavukovo 2. Poháre, medaily a dipnom ražni. Okrem toho aj sa odtiaľto počuli výstrely a dávali lomy najlepším odovzdal predseda tohto roku sme zorganizovali najavo, že tu sídlia poľovníci,“ po- Športového združenia Lesík Ján už tradičnú streleckú aktivi- vedal nám podpredseda PS Lesík Častven. Tak ako je zvykom, ani toto potu na našej strelnici. Pritom Dr. Ján Varga. Jednou zo súťaží, ktoré tu z roka ľovnícke podujatie neprešlo bez vari treba povedať, že sme na rok organizujú, je aj triafanie do posedenia pri chutnom poľovnícDruhé miesto v konkurencii veteránov to všetko teraz už konečne pohyblivých terčov počas SNS. Aj kom guláši. legalizovali, aby všetky tie obsadil Laliťan Pavel Šuľan (vľavo) Foto: V. Legíň súťaže, ktoré ožili tento náš v nedeľu 6. augusta sa predpoludv spoločnosti Jána Častvena

Petrovská muška najpresnejšia

• ŠPORT •

32 /4763/ 12. 8. 2017

Šport AJ RYBÁRI A KUCHÁRI ZÁPASILI S HORÚČAVOU

Mihálik a Hrubíkovci obhájili titul Juraj Pucovský

g, 2. Atila Daniel (Želiezovce) – 2 340 g, 3. Tomáš Mihálik (Turčianske Teplice) – 2 220 g. Druhý úsek: 1. Martin Turčan (Petrovec) – 3 790 g, 2. Igor Bobáček (Báčska Palanka) – 2 940 g, 3. Ondrej

to vie, ten aj môže, povedali by naši ľudia. Športoví rybári Tomáš Mihálik zo Slovenska, dvaja Ondrejovia Hrubíkovci, otec a syn, z Petrovca, vedia rybárčiť, a preto sú už druhý rok najlepší na tradičnej súťaži v rámci Slovenských národných slávností. Mužstvo Turčianskych Teplíc obhájilo vlaňajší titul, získalo putovný pohár a chýba mu ešte jeden triumf, možno už o rok, aby ho natrvalo dostalo do svojej Vlani tri poháre, toho roku zasa tri: družstvo rybárov a kuchárov Turčianskych Teplíc vitríny. Mužstvo MOMS Báčska Palanka bolo najbližšie Hrubík ml. (Turčianske Teplice) k víťazovi a zakotvilo na dru- – 2 850 g. Tretí úsek: 1. Ondrej Hrubík st. (Turčianske Teplice) – 3 030 g, 2. Zdenko Valentík (Kulpín) – 2 820 g, 3. Ivana Toxhofferová (Želiezovce) – 2 710 g. Takéto výsledky určili aj miesta troch najlepších, absolútnym víťazom na pretekárskej dráhe v rámci 56. SNS v chytaní rýb udicou na plavák sa stal Petrovčan Martin Turčan Traja najlepší na dráhe: (zľava) (3 790 g), druhý je SloSlobodan Mravík (2.), Martin Turčan bodan Mravík (3 080 g) (1.), Ondrej Hrubík st. (3.) hom mieste, kým si tretí pohár z horúceho Petrovca tentoraz odniesla trojica rybárov MOMS Silbaš. Ďalšie poradie matičných a iných rybárskych tímov bolo takéto: slovenské Želiezovce štvrté, Laliť piata, Begeč šiesty, Petrovec siedmy, Kulpín ôsmy, Hložany deviate a Stará Pazova posledná, Najlepší kuchári: (zľava): Jaroslav desiata. Aj tentoraz sa hodnotili Valent (2.), Ján Stracinský (1.), Rastislav Kukučka (3.) výsledky rybárov vo všetkých troch úsekoch. V prvom a tretí Ondrej Hrubík st. (3 030 g). traja najlepší boli: 1. Slobodan Športoví rybári na ceste k čím Mravík (Silbaš) s úlovkom 3 080 lepšiemu úlovku aj tentoraz

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sa museli popasovať s veľkou horúčavou, s nadmernou vodnou riasou a veľmi sa im nepáčilo ani to, že asi v polovici určeného času na rybačku sa kanálom prehnala nákladná loď, a tak rozplašila ryby, ktoré by boli „ochotné“ zabrať návnadu. Desiati kuchári ry- Jediná rybárka: Ivana Toxhoﬀerová bacieho paprikáša to zo Želiezoviec ulovila 2 710 g rýb tiež nemali ľahké, hoci sa snažili nájsť si aký-taký úkryt matičných tímov z Kulpína, Silv chládku stromov povedľa ry- baša, Báčskej Palanky, Begeča bárskej chatky. Avšak celkovú a Starej Pazovy, ako aj petrovskéteplotu vzduchu tam zvyšovali ho Avgusa a mužstva Gobako zo slovenských Košíc. aj ohne podloVšimli sme si, žené pod kotže pri chatke ZŠR líky, v ktorých Karas nebolo tak sa varili kaprie veľa návštevníkov podkovičky. ako v uplynulých Už pri prvom rokoch a najmä pohľade do devlani, keď sa na siatich tanierov porciu paprikáša chýrečný majalebo smaženého ster varechy kapra muselo čaVladimír Dudáš kať v dlhočiznom skonštatoval, fronte. Odkazuje že tri, najviac nám to niečo? štyri paprikáše Akiste, že ide o nesa môžu ucházáujem našich dzať o odmeny. ľudí, v prvom rade Komisia potom tých z Banátu, ale rozhodla, že Nech ja teba vyfotím! i Sriemu stretať sa najviac kuchárskej zručnosti prejavil Petrovčan na Slávnostiach, v súčasnosti Ján Stracinský, ktorý varil pre tím o nízkom životnom štandarde slovenských Turčianskych Teplíc, druhé miesto obsadil Jaroslav Va l e n t - S a ler v mene MOMS Laliť, a tak len potvrdil vlastné renomé dobrého kuchára, kým na tretej priečke skon- Rozhodca Vladimír Poniger čil MOMS Hlo- odvážil každý gram úlovku žany a jeho kuchár Rastislav Kukučka. Me- obyvateľstva, a napokon predzi odmenených sa tentoraz zrádza hádam i to, že nás je tu nepodarilo dostať kuchárom stále menej. • ŠPORT •

Mužstvá kohútikov Mladosti, Slávie a Tatry vo Vrbare

ŠPORT NA 56. SNS V TROPICKEJ HORÚČAVE

Čože je to štyridsiatka... Juraj Pucovský

ak si povedali hádam všetci športovci, účastníci zápasov a ostatných športových súťaží 56. Slovenských národných slávností v Petrovci a smelo vybehli na trávnik vo Vrbare, vykročili na palebnú líniu strelnice v Lesíku, zastali si k stolnotenisovému stolu v starej telocvični ZŠ

a ani noci neprinášali prepotrebné ochladenie. Futbalisti – kohútiky, veteráni, tuční − chudí, seniori usilovne behali za loptou, strelci celé hodiny (ne)úspešne triafali do asfaltových terčov oranžovej farby, stolní tenisti prehadzovali celuloidovú loptičku ponad mriežku, rybári vyťahovali ryby z teplej vody kanála, kuchári varili kaprie dobroty

Dobrý zákrok brankára veteránov reprezentácie Jána Chlpku

Zo zápasu tučných a chudých futbalistov Jána Čajaka, zahodili udice do vody kanála Dunaj-Tisa-Dunaj neďaleko Pontónu alebo podložili vatry pod kotlíky v horúcom dni. Športové diania minulú sobotu a nedeľu, 5. a 6. augusta, v Petrovci prebiehali v tropickej horúčave, keď ortuť v teplomeri počas dňa prevyšovala aj štyridsiaty stupeň Celzia

Komisia zhodnotila paprikáše z desiatich kotlíkov

a pot sa stekal cícerkom z tváre, pozdĺž chrbta, z celého tela. Nie iba športovcom, ale aj divákom, ktorí sledovali súťaže a hľadali aspoň kúsok chládku pod prístreším tribúny, korunami stromov a túžobne očakávali aspoň maličký vánok osviežujúceho vetra. Foto: autor, V. Hudec a J. Diňa

Brankár Tatry Dejan Kosturanov vyboxoval loptu spred útočníka Mladosti Nenada Kobilarova (7)

Zo stolnotenisového štvrťfinále Pazovčana Vladimíra Turčana (vľavo) a Petrovčana Pavla Bažíka

V Lesíku sa znova strieľalo ostošesť

Najprv sendvič, potom možno i kysáčska sárma

Skúste aj tú našu...

Dr. Ján Kišgeci s najnovším a popredným matičným uznaním

Z tej horúčavy mám už i bolesti hlavy

UMENIE NIE JE LEN V GALÉRIÁCH A MÚZEÁCH

Roky a jarmoky Oto Filip

ka slovenskej kultúry Martina, alebo zo stakoda len, že ten robylej Nitry, či iných najnovší zase trval partnerských miest na len ten jeden jediúvod. ný deň. No ako aj po Nemožno, samozrejvšetky uplynulé roky, me, zo slávnostného slávnosťový Jarmok otvorenia jedinečného umenia sa uplynulú podujatia prehliadnuť sobotu zase prezentoani slová Igora Venval v plnej kráse. Ako cela, zástupcu veľvytradičné výstavné slankyne Slovenskej a kultúrne podujatie, Pozdrav hostiteľa: republiky v Belehradejisko stretávania sa predseda obce de, ktorý uviedol, že Slovákov nielen z Pet- Srđan Simić si bez Jarmoku umerovca, jeho blízkeho nia Slovenské národa širokého okolia, ale i zo všetkých né slávnosti vlastne nedokážeme končín sveta. Milé a vrelé prijatie predstaviť. Lebo prináša radosť, hostí, úprimné pozdravy všetkým možnosť spoločne sa stretávať, poteľuďom dobrej vôle, či už zo stredis- šiť sa, kochať sa v jedinečnej tvorbe

Prvá desiatka: hostitelia, partneri, priatelia...

Z horniackeho folklóru

a výkonoch slovenských majstrov umenia. A sú tu i slová hostiteľa, predsedu obce Srđana Simića, ktorý uviedol, že sa Sláv- Ktorý je ten ďalší bod? nosti konajú v rôznych kultúrnych smeroch, z ktorých je jedným aj Jarmok umenia. Pritom sa poďakoval tak vystavovateľom, ako i návštevníkom, keďže by jedno bez druhého nešlo. Aby následne podotkol skutočnosť, že tohtoročnými Slávnosťami Petrovská obec, tak ako aj vlani, realizuje projekt Európa pre občanov. Tú jednotnú Európu v malom bolo cítiť v petrovskej Ulici maršala Tita aj toho 5. augusta. Rovnako tak, ako i pevné priateľské vzťahy, spätosť a spojivá rôznych prostredí, širokú ponuku produktov alebo význam projektov... S malým oneskorením čosi z toho ovzdušia prinášajú i tieto Čosi pre najmladších zábery. Namiesto slov.

Ukážky ružomberského drotárskeho umenia

Z maglićskej gastronomickej ponuky

Mladé predstaviteľky Vukováru

Pozdrav z Dražoviec pri Nitre