Hlas 32 2018

Výstava v ústrety SNS 2018 Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 11. 8. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4815/

32



Z obsahu

Deň pripomienky na všetkých Srbov, ktorí zle pochodili, boli zavraždení a vyhnaní v ozbrojenej akcii Oluja (Búrka) pred 23 rokmi, v sobotu 4. augusta v Báčskej Palanke si uctili tisíce občanov. Boli pritom aj najvyšší štátni činitelia Srbska, hodnostári Srbskej pravoslávnej cirkvi, ako i zástupcovia Srbov z iných krajín. Odkaz podujatia znie: Oluja sa už nikdy nezopakuje!

J. Bartoš

Po nedávnej akcii dobrovoľníkov Ekologického hnutia Obce Kovačica bolo vidieť, že príroda môže opäť voľne dýchať a svojou prirodzenou krásou vnášať radosť a sviežosť do našich sŕdc. Na snímke, ktorá vznikla počas akcie koncom júla 2018, sú aktivisti EHOK v dobrovoľnom upratovaní a čistení prírody vedľa letnej debeljačskej cesty.

A. Chalupová

11. 8. 2018 | 32 /4815/

Uzávierka čísla: 8. 8. 2018

Z iniciatívy čelných ľudí Domu zdravia Dr. Miloradu Miku Pavlovića v Inđiji a Miestneho spoločenstva v Slankamenských Vinohradoch vykonaná bola rekonštrukcia dedinskej ambulancie. Oficiálne ju dali na použitie v stredu 1. augusta. Rekonštrukciou ambulancie v populárnych Brehách je upravená aj čakáreň pre pacientov.

A. Lešťanová

V Galérii SULUV v Novom Sade dňa 6. augusta bola otvorená výstava Trash Talk autorky Zdenky Márie Madackej. Tento umelecký projekt pozostáva z výkresov a krátkeho filmu a zvažuje koncept liminality cez tému odpadu a recyklovania.

Výstava bude otvorená do 17. augusta.

D. Berediová

Dokumentárno-animovaný film Poslednja avantura Kaktus Bate hovorí o umelcovi Veljkovi Kockarovi (1920 – 1944), autorovi komiksov a ilustrátorovi, ktorý bol na konci druhej svetovej vojny popravený v Belehrade.

Jeho skutočnú identitu a možné príčiny tragickej smrti v tomto filme skúma pančevský kresliar Saša Rakezić (známejší ako Aleksandar Zograf). Obšírnejšie v prílohe Obzory.

S. Lenhart

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Stretajme sa…

A

už sú tu Slovenské národné slávnosti 2018. Od roku 2009 sú Národným sviatkom Slovákov v Srbsku a ich 57. ročník nám utkvie v pamäti i zmenou termínu ich priebehu: z prvého augustového víkendu presťahovali sa do toho druhého. Rad podujatí z ich programu, tak ako aj v uplynulých ročníkoch, už máme za sebou, ale po oficiálnom otvorení v piatok 10. augusta sviatočné budú ešte sobota 11. a nedeľa 12. augusta. A iste si nebudeme na ne spomínať len podľa nového dátumu. Čo nám prinesú tohtoročné Slávnosti?

Početné štandardné obsahy už majú svoje miesto v našom povedomí, aj v pripravenom presnom programe, na ktorom sa zhodli aj tohtoroční traja organizátori: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku a Obec Báčsky Petrovec. Súdiac podľa sľubnej meteorologickej predpovede nebudú svoju určenú lokalitu meniť ani tie programy, ktoré sú naplánované pod otvoreným nebom, čo je z organizačno-technickej stránky veľmi dobre. Nehrozia nám teda lejaky a na augustové páľavy sme pripravení. Nemali by byť pekelné ako vlani – takmer na štyridsiatom stupni Celzia – ale poučení vlaňajšími nepríjemnými situáciami, treba si podbať na potenciálne závraty návštevníkov v zatvorených priestoroch. A dopočulo sa nám, že tento moment si organizátori vzali vážne na vedomie a na niektoré akcie už angažovali tímy zdravotníckej pohotovosti.

Otváracie programy nášho národného sviatku majú vysoko postavenú latku, čoho si je vedomý aj Michal Babiak, autor sce-

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

6 Kde sa podeli účelové peniaze?

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

ĽUDIA A UDALOSTI

8 Ako privítame hostí?

OBZORY

19 Poetický ponor do životných tajností

S

nára tohtoročného vstupného piatkového programu Naša kolíska. A tak, ako si dôkladnú prípravu vyžadujú i ďalšie nosné podujatia, medzi ktorými sú slávnostné zasadnutie NRSNM, slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS, galakoncerty našich folklórnych a detských folklórnych súborov, do detailov treba rozpracovať aj všetky ďalšie zahlásené podujatia. Konečný dojem a výsledok závisí i od návštevnosti. A aj keď sme si predsavzali, že nebudeme znovu a znovu omieľať húfny odchod našich spoluobčanov, príbuzných a známych do krajiny našich predkov, nemôžeme sa mu aspoň v náznakoch vyhnúť.

Nemôžeme nespomenúť, že vlani na otváracom programe bolo v hľadisku dosť prázdnych miest, tiež i na matičnom zasadnutí, že na Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže bolo o polovicu menej našich akademických občanov, ako ich bolo napríklad pred piatimi rokmi...

Ako bude tohto roku? Stretneme sa aj tohto roku na našom najväčšom sviatku, aby sme sa nestratili a stratení na seba nezabudli? Zaplnia sa petrovské ulice veselým pokrikovaním známych? Naplní nám srdcia džavot našich ratolestí? Lebo práve im treba vštepovať povedomie svojbytnosti, spriaznenosti a zachovávania identity: jedného dňa ony prevezmú opraty týchto výročných stretnutí.

A bez ohľadu na to, koľko nás tu zostane o 10, 20, 50, 100 rokov, stretajme sa na našich Slovenských národných slávnostiach so spomienkami na minulosť a pohľadom do budúcna.

Anna Francistyová

KULTÚRA 29 Dospelosť jej priniesla smelosť

ŠPORT

40 Nová budúcnosť Budúcnosti Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep 32 /4815/ 11. 8. 2018

3

Týždeň 

7 DNÍ

Čo nasleduje po zápalistých slovách?

Juraj Bartoš

V

uplynulých dňoch v rôznych častiach sveta vyčíňali živly.

V zemetrasení, ktoré zasiahlo Indonéziu, podľa utorkových údajov, zahynulo 108 osôb. Pri požiari v juhoportugalskom regióne Algarve utrpelo zranenia 24 osôb. A čo nové na súdku pušného prachu, ako dávnejšie – a zdá sa, že právom – znie „krycie meno“ balkánskeho polostrova? Temer nič. Iba ak to, čo navráva jeho „druhé meno“. Pokým, aspoň sa tak javí, Macedónsko a Grécko definitívne spejú k pokojnému rozumnému (do)riešeniu názvu bývalej juhoslovanskej republiky, Srbsko a Chorvátsko – ako už niekoľko rokov zaradom – na začiatku augusta zakopli do tvrdého kameňa, vyčnievajúceho temer celé štvrťstoročie spod blata skutkovej (ne)ochoty o urovnanie vzťahov susedných krajín, ktoré zhruba sedem desaťročí boli súčasťou spoločného štátu – Juhoslávie.

V uplynulú sobotu sa v Báčskej Palanke (z ktorej v októbri 1988 tiahli do Nového Sadu prvé šíky účastníkov tzv. jogurtovej revolúcie) konala pripomienka tragédie, keď vo vojensko-policajnej operácii Oluja, ktorá sa začala 4. augusta 1995, počas niekoľko dní bolo zavraždených viac ako 1 000 Srbov, takmer 800 zostalo nezvestných a viac než 200 000 vyhnaných. Pokým Srbi nielen v Srbsku, ale aj v Republike Srbskej (ktorá je súčasťou Bosny a Hercegoviny) a v ďalších krajinách, si tento dátum pripomínajú s pietou na všetkých zavraždených a nešťastím postihnutých Srbov, Chorváti ten istý dátum oslavujú ako štátny sviatok.

Ani pietna spomienka v Báčskej Palanke, ani tzv. triumfálne oslavy v Knine sa neobišli bez zápalistých slov. Prezident Srbska Aleksandar Vučić pripomínajúc, že chorvátsky štát nikdy neuznal ani neuzná Jasenovac a všetky jeho obete, ani to, „že zavraždili viac státisícov

Srbov počas 2. svetovej vojny, podčiarkol: „To sú oni, a to sa určite nikdy nezmení.“ Zároveň v tomto kontexte poukázal aj na spomenutý dátum: „Nacisti, neviem, či ste vedeli, sa 4. augusta 1944 vlámali do skrýše židovského dievčaťa Anny Frankovej a odviedli ju do koncentráku, aby zomrela. Tí, ktorí sa na ten istý deň 4. augusta 1995 vlámali do Krajiny, zavraždili viac než 2 000 ľudí a viac než 250 000 vyhnali, iba zopakovali tú istú vec – zločin voči niekomu, kto je rozdielny, kto má iné meno, priezvisko, nejakého svojho boha.“ Uplynulú nedeľu pri oslavách Dňa víťazstva a vlasteneckej vďačnosti, respektíve Dňa chorvátskych brancov, chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovićová odovzdala vyznamenania generálom na dôchodku, inak obvineným pred Medzinárodným tribunálom v Haagu, Antemu Gotovinovi a Mladenovi Markačovi a zdôraznila: „Oluja bola historickým víťazstvom v úplnom zmysle slova.“

Ako oznámili domáce médiá, z jej návštevy Srbsku, ktorú avizovali na jeseň, nebude nič.

V sobotu 4. augusta v portugalskom meste Alvega namerali 46,8 °C, nuž záchranná služba oznámila stav najvyššej pohotovosti. Zdá sa, že aj v našej krajine opäť bliká výstražné svetlo. Otázne je, či si ho tí, ktorí držia liace, všímajú, alebo naďalej mienia predstierať krátkozrakosť, napodobňujúc inak dobre počujúcich, ktorí sa tvária, že nepočujú zúfalé volanie zamestnancov podniku DES v Novom Sade, ktorí sa, zatiaľ márne, dožadujú nevyplatených troch posledných platov. Majúc na zreteli ozveny na nedávne tzv. vojenské cvičenie jednotiek KFOR pri hydrocentrále Gazivode, respektíve dlhodobé bezvýsledné rokovania týkajúce sa budúcnosti Kosova a Metóchie, ktorá pripomína „hru na hluché telefóny“, nemožno sa zbaviť dojmu, že sme svedkami už videného a nepoložiť otázku vysunutú v titulku...

O PRINCÍPOCH CIRKULÁRNEJ EKONOMIKY

Súčasť konceptu udržateľného rozvoja Danuška Berediová

S

účasný ekonomický model funguje lineárne – ťaží sa surovina, z ktorej sa vyrobí produkt, ktorý sa potom distribuuje, používa a nakoniec skončí ako odpad. Cirkulárna ekonomika na rozdiel od lineárnej vníma odpad ako zdroj, čím sa na jednej strane eliminuje ťažba prírodných surovín a na druhej aj Biljana Viduka, jedna vytváranie odpadu. Ale ona je z autoriek štúdie viac ako recyklácia, lebo pozostáva z troch častí. Najdôležitejší je zdravie pôdy, ekosystému a ľudí. ten prvý krok, a to dizajn výrobku, Spolieha sa na ekologické procesy, tak, aby na konci svojej životnosti biodiverzitu a cykly prispôsobené nevytváral odpad. Druhý je, aby lokálnym podmienkam.

Verejná debata na tému Princípy produkt bol opätovne použiteľný a až na konci je recyklácia. Tento cirkulárnej ekonomiky a obnoviteľné koncept sa realizuje vo všetkých zdroje energie v poľnohospodárstve sférach a pre Vojvodinu je zaujímavá sa konala vo štvrtok 2. augusta jeho realizácia v poľnohospodár- v Mediálnom stredisku Vojvodiny. stve. Organické poľnohospodárstvo Bola prezentovaná štúdia o cirkulárje výrobný systém, ktorý udržuje nej ekonomike Pokrok v cirkulárnej

4

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

/ udržateľnej ekonomike vo Vojvodine, ktorú pripravilo stredisko Arhus z Nového Sadu. Biljana Viduka, jedna z autoriek štúdie, povedala, že je cirkulárna ekonomika vec dlhoročnej štátnej stratégie a politiky a že jednou z kľúčových prekážok hlbšej reformy je práve nevedomosť. „Obávam sa, že Ministerstvo poľnohospodárstva nerozmýšľa o koncepte cirkulárnej ekonomiky ako o súčasti konceptu udržateľného rozvoja, ale sa na všetko pozerá oddelene, čo potom zhoršuje postavenie nás obyčajných ľudí,“ vyhlásila Viduka.

V tejto štúdii sú uvedené aj príklady dobrej cirkulárnej praxe vo Vojvodine. Na prvom mieste je to farma Global Seed z Čurugu, ktorá sa zaoberá organickou rastlinnou a dobytkárskou výrobou, výrobou organickej zmesi na kŕmenie prežúvavcov, obnoviteľnými zdrojmi energie a stará sa o zdravie a o dob-

ré životné podmienky zvierat. Ako druhý príklad bolo uvedené Stredisko pre organickú výrobu Selenča, kde je v roku 2014 formovaný Farm inkubátor organickej výroby. Inkubátor pracuje na princípoch podnikateľského inkubátoru a je to jediný inkubátor na týchto priestoroch so statusom organický.

V rámci projektu bol realizovaný aj výskum o tom, nakoľko poľnohospodárski výrobcovia majú vedomie o škodlivých účinkoch poľnohospodárstva na životné prostredie. Až 62 percent anketovaných vojvodinských poľnohospodárov majú vedomie o tom, ale svoju robotu nepočítajú do prvých päť subjektov, ktoré sú zodpovedné za dôsledky, ktoré zapríčiňuje poľnohospodárstvo ako znečisťovateľ.

Až 77 percent z nich povedalo, že nie sú nadostač informovaní o tom, ako zmenšiť škodlivé účinky na životné prostredie.

• TÝŽDEŇ •

V BÁČSKEJ PALANKE NA PRIPOMIENKE OLUJE

Už nikdy žiadne Búrky nebudú Juraj Bartoš

minútou ticha vzdalo poctu všetkým príeň pripomienky na všetkých slušníkom srbského zavraždených a vyhnaných národa, ktorí pred 23 Srbov v ozbrojenej akcii rokmi podstúpili utrpeOluja (Búrka) si uplynulú sobotu nie. Nasledoval paraspripomenuli v Báčskej Palanke. tos (žalospev) vedený Na celoštátnom pietnom podujatí patriarchom Irinejom. sa zúčastnil prezident Republiky V rámci umeleckého Srbsko Aleksandar Vučić, srbská programu vystúpili premiérka Ana Brnabićová, členo- spolkári Krajišnici. via vlády, najvyšší štátni zástupO svojej skúsenosti covia Srbska, vysokí hodnostári v akcii Oluja, v ktorej zostala bez otca, dojímavo hovorila mladá občianka Báčskej Palanky: „Ja som Jelena Kneževićová, Jelena s polovicou srdca, narodená v Drvare... Do nášho domu vošli dvaja mne neznámi ľudia... Bola som Štátnej pripomienky Oluje v Báčskej Palanke sa zúčastnil veľký počet občanov malá, ale nikdy nezabudnem mamin výkrik, ses- Srbov, preto, že sú Srbi, už nikdy zločinecké podujatie.

Obracajúc sa k pietnemu trine slzy a strach, ktorý sa ma nebude, že budeme stáť so svojím zmocnil... Prichádzajú príbuzní, národom, pre svoj národ, neo- zhromaždeniu patriarcha Irinej susedia a priatelia; zdá sa mi, tu hrozujúc nikoho, nevyhrážajúc povedal, že jediná vina vyhnaných Srbov bola v tom, sú všetci... iba otca niet... že boli Srbi a že patrili už nikdy viac nepríde. k pravoslávnemu vieroOdvážni hynú v prvých vyznaniu. V pokračovašíkoch frontu... Všetko je Jelena Kneževićová ní o. i. zdôraznil: „Bol to neisté, iba jedna vec je jeden z najstrašnejších istá: návratu k rodinnému dní našej existencie na Srbskej pravoslávnej cirkvi na čele krbu pre mňa niet.“ týchto priestoroch. Čo je s patriarchom srbským Irinejom, najtragickejšie, neutrpeli predstavitelia Srbského vojska, JEDINÁ VINA... ublíženie od ruky dajakétaktiež vysokí politickí zástupcoAko je možné, že Chorvátho neznámeho národa, via Srbov z Bosny a Hercegoviny, sko oslavuje Oluju bez toho, ani od rúk dajakej nám Republiky Srbskej, Chorvátska, aby potrestalo vinníkov za neznámej relígie; ublížili Čiernej Hory a prítomní boli aj vraždy a vyháňanie Srbov? Aleksandar Vučić im naši bratia kresťania. priami svedkovia tragédie na úze- – opýtal sa prezident Remí Kninskej krajiny. V nej, ako bolo publiky Srbsko Aleksandar Vučić, sa nikomu, ale ani nepripúšťajúc To ublíženie bolo také, že sa aj na seba a na svojich. My sa nebo zahanbilo od šialenstiev uvedené na videozáberoch viac nemáme čoho hanbiť za ľudských.“ Prejav uzavrel prianím, na plátne v úzadí javiska znáto, že sme Srbi!“ aby sa podobné zlo už nikdy nizorňujúcich pohromu, v akcii Prezident Republiky Srb- kde nezopakovalo, podčiarkujúc chorvátskeho vojska, ktorá sa skej Milorad Dodik pripome- potrebu, aby sme v láske žili a aby začala 4. augusta 1995, bolo nul, že roku 1995 chorvátsky sme tú cnosť kresťanskú zasiali vo zavraždených 1 084 Srbov, prezident Franjo Tuđman svojom meste, vo svojom rode 777 ľudí je dodnes nezvestnaložil: „Najprv vyžeňte a v celom národe. ných a 250 000 muselo opustiť obyvateľstvo, potom vojsko Pietna pripomienka výročia rodinné krby. Útočište našli pôjde za nimi!“ Zdôraznil, že tragickej udalosti sa skončila v Srbsku. Na ihriskách Šporšlo o etnické čistenie, proti hymnickou piesňou Ovo je Srbija tovo-rekreačného strediska ktorému bol celý západný (Toto je Srbsko) v predvedení speTikvara sa zhromaždilo viac svet; umožnené bolo práve váckeho zboru. Občania mohli tisícov občanov Báčskej Palan- Milorad Dodik za asistencie západného sve- sledovať priamy prenos celoštátky, z okolia a zo vzdialenejších miest. a potom dodal: „Srbsko začalo ta, veľkej silnej mašinérie NATO. nej pripomienky výročia Oluje aj Po hymnách Republiky Srbskej hovoriť tou pravdou, kvôli ktorej Pričom, dodal, že nakoniec nenašli prostredníctvom priameho roza Republiky Srbska v predvede- aj dnes opakujem to, čo najmenej dôvody na odsúdenie generálov, hlasového a televízneho prenosu ní chóru pietne zhromaždenie chcú počuť, že žiadnych Búrok pre ktorí viedli akciu kvalifikovanú ako Rádio-televízie Srbska.

D

• TÝŽDEŇ •

32 /4815/ 11. 8. 2018

5

Týždeň ŠTRAJK V DES

Kde sa podeli účelové peniaze?

Juraj Bartoš

E

šte len prednedávnom rodiny približne 190 zamestnancov podniku DES mohli vyžiť z príjmov.

Teraz je to už s nimi zle-nedobre.

Naposledy dostali aprílový plat v pondelok 30. júla, teda v ten istý deň, keď prerušili prácu a začali štrajk.

Podnik im naďalej nevypláca mzdy za máj, jún a júl. Zamestnanci hovoria, že peniaze na živobytie im už nechcú alebo nemôžu požičiavať ani príbuzní a známi. Vedenie podniku vraj sľúbilo, že pripraví sociálny program a zabezpečí platy do10. augusta, teraz vraj ten termín posunulo na 17. augusta; podobné sľuby sa v DES napočúvali aj predtým, ibaže za medovými slovami nenasledovali skutky, takže je možné, že už po 19. auguste v DES bude nasledovať konkurzné konanie, povedali na protestnom zhromaždení na Námestí slobody v Novom Sade v pondelok 6. augusta.

Aj v ten deň štrajkujúci zamestnanci podniku DES mali rozhovor so zástupcami Agentúry pre riešenie pracovných sporov. Keďže sa o ničom nedohodli, o pol štvrtej popoludní sa pešky 70 – 80 štrajkujúcich, za sprievodu polície, dostavilo pred mestskú radnicu. Hoci tento krok avizovali v predpísanej lehote, úradníčka, ktorá sa nepredstavila, povedala, že primátor nie je tam. Po takej polhodine vyčkávania menšiu delegáciu štrajkujúcich v budove Zhromaždenia mesta Nový Sad prijal vedúci úradu primátora Stanko Ljubičić a nemenovaný člen mestskej rady.

Po takmer hodinovom rokovaní za zavretými dverami o jeho výsledkoch štrajkujúcich a málopočetné médiá poinformoval Željko Veselinović, predseda Združených syndikátov v Srbsku. Bolo im vraj povedané, že mesto Nový Sad nemá možnosti vyplatiť zárobky ani finančne hociktorým iným spôsobom pomôcť robotníkom DES, ale sa, v súlade so svojimi možnosťami, v nadchádzajúcom období pokúsi hovoriť s kompetentnými inštitúciami, ktoré sa prípadne môžu zapojiť do riešenia problémov robotníkov DES. MINISTERSTVO MÔŽE POMÔCŤ?

Podľa mienky Veselinovića najväčšia zodpovednosť je na Ministerstve práce, zamestnávania, bojovníckych a sociálnych otázok Srsbka:

6

www.hl.rs

Zamestnanci DES pred mestskou radnicou na Námestí slobody v Novom Sade „Ministerstvo práce má nadostač peňazí, s ohľadom na to, že je tretie ministerstvo podľa rozpočtu v Republike Srbsko a bez akýchkoľvek problémov by mohlo vyriešiť problém robotníkov DES. Ako mohlo pred belehradskými voľbami 15 000 ľudí dostať po 30 000 dinárov sociálnej pomoci bez akýchkoľvek kritérií, kde vrazilo na stovky miliónov dinárov, tak určite je možné vyplatiť päť až desať miliónov dinárov, aby robotníci DES mohli dostať svoje nevyplatené a ťažko zarobené mzdy.“ Prvý muž Združených syndikátov Srbska skonštatoval, že v najhoršom prípade nie je zle prijať sociálny program, ale len pod podmienkou, že zamestnanci DES dostanú všetky nevyplatené mzdy, a že im bude spojená pracovná doba. Zároveň upozornil účastníkov štrajku: „Odchod na ulicu s niekoľkými tisíckami eur neznamená nič; z vás o mesiac budú automaticky sociálne prípady. Ak sa srbský štát a príslušné ministerstvo nestarajú o vás teraz, keď sa pracuje, ako vám pomôžu, keď skončíte na ulici? Nijako!“ Odporúčal zamestnancom DES, že musia pokračovať v štrajku, ba uvažovať o jeho radikalizácii, trebárs sa nádeja, že mesto Nový Sad, ako bolo sľúbené, nájde spôsob o sprostredkovanie pomoci štátnych inštitúcií, akými sú Daňová správa, Fond penzijného a invalidného poistenia a iných inštitúcií. Vyjadril nádej, že mesto Nový Sad už v stredu urobí nátlak na riaditeľa DES aby vážnejšie pochopil svoju úlohu v podniku, lebo, ako podčiarkol: „Nemôže riaditeľ zutekať pred problémami, nemôže hovoriť, že nemá dynamiku a plán na vyplatenie nevyplatených a ďalších miezd. Nemôže sa správať spupne,

Informačno-politický týždenník

lež musí nájsť riešenie; ak si riaditeľ, ak nie si schopný, odstúp, nech príde niekto iný...“ Veselinović vyzval štrajkujúcich desovcov, aby zostali jednotní a bojovali za svoje práva, lebo inak: „Rieši to niekto, kto si zaumienil odcudziť

Pomoc zo Slovenska

Roku 2008 Slovenská republika sumou 189 922 eur prispela na zlepšenie pracovných podmienok pre zdravotne postihnutých v spoločenskom podniku DES – formou rekonštrukcie a modernizácie výrobných priestorov. Ako dôkaz o realizácii projektu na vchode do podniku bola postavená veľká tabuľa s údajmi o projekte. Už tam nie je; vraj ju dal odstrániť terajší úradujúci riaditeľ, krátko po tom, čo sa v auguste 2017 ujal funkcie.

majetok DES, alebo niekto druhý, kto chce robotu dať niekomu tretiemu, lebo tak fungujú veci v srbskom štáte, žiaľ. Musíte žiadať všetko, čo vám na základe zákona patrí... Musíte sa pýtať, kde sú peniaze, ktoré štát účelovo usmernil invalidom. To je niečo, na čo niekto musí dať odpoveď a musí vynájsť spôsob na vyplatenie miezd.“ Predsedníčka syndikátu Sloga DES Zorica Stepanovová povedala, že ani na pondelkovej dopoludňajšej schôdzke so zástupcami Agentúry pre pokojné riešenie pracovných sporov, ktorá trvala 3 – 4 hodiny, nedosiahli nič nové. „Všetko, čo ponúka riaditeľ, je sociálny program, bez

akýchkoľvek zmien. Povedal, že prostriedky budú do konca týždňa, kto chce, nech zoberie do 19. augusta...

Potom už je možné, že upadneme do konkurzu.“ Stepanovová dodala, že v prípade absencie pomoci a „nejakých zmien“ štrajk bude pokračovať, naznačujúc možnosť jeho radikalizácie vrátane hladovky.

Rovnako uvažoval Veselinović: „Od vyjednávania sa nesmie upustiť, v každom prípade štrajk musí pokračovať a v istej chvíli dokonca aj radikalizovať, ak niekto v priebehu nasledujúcich niekoľko dní nepochopí vážne robotníkov DES a nepokúsi sa riešiť problém správnym spôsobom.“ Ohľadne avizovaného sociálneho programu podčiarkol: „Musí byť s odstupným väčším než je ponúknuté, lebo ak môžu nájsť spôsob, aby robotníkom PKB a niektorých iných podnikov dali 450 eur za rok pracovnej doby, tak robotníkom DES môžu aspoň 300 – 350. Prostriedky na to sú, takže ideme ďalej!“ V stredu ráno nám Stepanovová potvrdila, že štrajk pokračuje, ale radikalizáciu nespomenula. Domnievame sa, že nie je vylúčené rozvodnenie štrajku, keďže okrem viacerých jednotlivcov údajne aj robotníčky celej jednej prevádzky sú na dovolenke a mnohí zo štrajkujúcich sa obávajú, že v prípade neprerušenia štrajku dostanú výpoveď. V podniku existujú až štyri odborové organizácie, čo dosť navráva o jednote a súdržnosti zamestnancov. Niektorí vraj zdravotné poistenie majú regulované, zatiaľ čo pre iných platí „pravidlo“, že podnik im zaplatí poistenie, iba ak sú vážne chorí. Viacerí sa sťažujú, že lekári im nepredpisujú lieky, ktoré dostať iba na recept. Ponosujú sa tiež, že nemôžu riadne platiť za komunálne služby, splácať úvery, riadne sa stravovať...

V podniku je približne 60 invalidných osôb, väčšinou nepočujúcich ľudí. Následne problému s komunikovaním, v prípade prepustenia z práce sotva by sa uplatnili v niektorom inom podniku.

Podnik pre profesionálnu rehabilitáciu a zamestnávanie invalidných osôb DES (názov odvodený zo syntagmy defektní sluchom) je spoločnosť s ručením obmedzeným; vznikol roku 1948. Zaoberá sa spracovaním kovu, dreva, textilu, ako aj výrobou reklamného a propagačného materiálu.

Zmieta sa v čoraz väčších finančných problémoch. Robotníkom vraj bolo sľúbené, že bude postavená nová budova v priemyselnej štvrti, kam by sa mali presťahovať z objektov na Ulici Bogdana Garabantina č. 3 a prevádzok na iných lokalitách v Novom Sade.

• TÝŽDEŇ •

BÁČSKY PETROVEC

Dohoda Proficutu s Tatravagonkou Bratstvo Jaroslav Čiep

má strategický význam, ktorý bude spoločne realizovaný v hodnote odpredseda pokrajinskej okolo dvoch miliónov eur ročne vlády a pokrajinský tajomník a bude zahŕňať výrobu kompopre hospodárstvo a cestovný nentov pre nové vozne vyrábané ruch Ivan Đoković navštíspoločnosťou Tatravavil Obec Báčsky Petrovec. gonka. Podpisovanie Dôvodom tejto jeho pratejto dohody ukazuje, covnej návštevy bolo to, že že máme nielen domáci svedčil uzavretiu dohody ,rozum’ a technológiu o spolupráci jedného podv oblasti sofistikovaniku z tejto obce a investoného kovopriemyslu, ra zo Slovenskej republiky. ale potvrdzuje aj orienTotiž podnik Proficut, s. táciu zahraničných r. o., v Báčskom Petrovci spoločností s dobrou v stredu 1. augusta uzavrel povesťou vybrať si za dohodu o spolupráci so subdodávateľov miestspoločnosťou Tatravagonne firmy.“ Podotkol, že ka Bratstvo, s. r. o., v Subopráve tento druh spoPo podpísaní dohody o spolupráci: (zľava) tici, jedným z najväčších lupráce je nevyhnutný Vladimír Sedlák, Ivan Zabunov, Ivan Đoković slovenských investorov a Igor Vencel pri vytváraní nových v Republike Srbsko s exmateriálnych hodnôt. portným programom na svetový d’affaires Igor Vencel a atašé pre ,,Pokrajinská vláda plne podporuje trh. Dohodu o spolupráci uzavreli hospodárske záležitosti Helena uzavretie tejto dohody a ďalšieho v miestnostiach podniku Proficut Zengová, tiež námestník pokrajin- rozvoja spolupráce medzi firmami v priemyselnej štvrti na okraji Báč- ského tajomníka pre hospodárstvo Proficut a Tatravagonka Bratstvo skeho Petrovca. Signatármi dohody a cestovný ruch Branislav Bandić a najmä zadržiasú riaditeľ Tatravagonky Bratstvo a ďalší hostia, ktorí potom navštívili vanie personálu Vladimír Sedlák a riaditeľ a majiteľ výrobné priestory podniku Proficut v oblasti zvárania a kovopriemyslu, pri ktorých vo veľkom počte vidieť ,odliv mozgov’ z našej krajiny. Táto dohoda ovplyvnila povesť našej ekonomiky, ktorá je schopná reagovať na normy roz- Nové pracovné miesta vinutých krajín,“ pre kvalitných zváračov povedal Đoković.

Spolupráca týchto spoločností Tatravagonka Bratstvo, s. r. o., sa tohto roku môže pochváliť 130-roč- na spoločných projektoch, podnou tradíciou v oblasti práce na ľa slov podpredsedu Đokovića, Obhliadka vybavenosti továrne v Petrovci železničných nákladných vozňoch. významne pomáha deficitným podniku Proficut Ivan Zabunov. v priemyselnej štvrti v Báčskom Výrobný program sa zakladá na povolaniam v kovopriemysle.

Tieto dva hospodárske subjekty Petrovci.

Hodnota zmluvy, ako aj činnosť oprave, revízii, rekonštrukciách spolupracujú od roku 2013, priPodpredseda Đoković pri tejto a výrobe nákladných vozňov a železničného priemyslu a jeho počom predmetom ich dohody je príležitosti vyhlásil: „Rozšírili sme ich náhradných dielov. Fabrika sa žiadavky, potvrdzujú, že sa zachospolupráca na strategickom pro- náš objem výroby, ekonomiky nachádza na ploche 17 hektárov, vajú pracovné miesta v Báčskom jekte. Ten sa vzťahuje na výrobu a zamestnanosti. Spolupráca me- umiestnená je v juhozápadnej Petrovci. Zároveň potvrdzujú aj to, komponentov pre nové nákladné dzi oboma spoločnosťami je pre časti mesta Subotica a iba ohrada že je naše hospodárstvo vybavené vozne, ktoré vyrába Tatravagonka ekonomiku veľmi dôležitá, tak ju delí od železničného koridoru znalosťami a technológiami a spĺňa Bratstvo. Konkrétne ide o predsta- pre Srbsko, ako aj pre Vojvodinu, Budapešť – Belehrad. Továreň je všetky štandardy zahraničných vok kontajnerového vagóna. vzhľadom na to, že tento projekt iba 3 km vzdialená od medzinárod- spoločností.

P

• TÝŽDEŇ •

Pri podpisovaní dohody o spolupráci boli prítomní aj zástupcovia Veľvyslanectva Republiky Slovenska v Republike Srbsko, menovite zástupca veľvyslankyne chargé

nej diaľnice Budapešť – Belehrad, cestného Koridoru 10. Povrch pod objektmi je 2,25 hektáre. V kruhu továrne sa nachádza 7 km tratí, s možnosťou pristupovať na verejnú železničnú sieť z dvoch strán. „Máme moderné stroje a zariadenia potrebné na prácu na vozňoch, ako aj potrebné osvedčenia kvality pre prácu, ktorá vyhovuje väčšine európskych predpisov.

Spolu s odborne vyškoleným personálom sme pripravení reagovať vysoko kvalitne a spoľahlivo na rôzne požiadavky zákazníkov. Ročná kapacita továrne je približne 1 000 veľkých revízií nákladných vozňov a výroba približne 100 nových nákladných vozňov. V marci 2011 bola táto továreň sprivatizovaná podnikom zo Slovenska a zmenila svoj názov na Tatravagonka Bratstvo, s. r. o.,“ povedal nám riaditeľ Sedlák. Zároveň potvrdil, že tohto času zamestnávajú 430 pracovníkov. Keď podnik privatizovali, bolo tam iba 250 zamestnancov. „Je paradox, že vlastne vagóny sa momentálne vozia na kamiónoch.

To, čo vyrobíme, a to sú rámy vagónov, ktoré sa iba spustia na podvozky, a je to hotový vagón, vozíme teraz kamiónmi. V tejto chvíli dva kamióny každý deň prepravujú vyrobené do Popradu,“ uzavrel riaditeľ.

32 /4815/ 11. 8. 2018

7

Ľudia a udalosti Ako privítame hostí?

V PETROVCI PRED SLÁVNOSŤAMI

Jaroslav Čiep

P

red začiatkom Slovenských národných slávností Báčsky Petrovec sa každý rok upravuje, takpovediac češe a umýva.

Zvyčajne na poslednú chvíľu sa kosí tráva v centre, skôr sa kosilo aj koryto Begeja, posledne iba v strede dediny, zbierajú sa plastové obaly, cestári označujú vozovky ap. Keď sem zavítajú návštevníci Slávností, aspoň to najužšie jadro centra Petrovca bude primerane upravené. Ale keď hostia nakuknú čo len za prvý roh, poprechádzajú sa aj vedľajšími ulicami, ihneď uvidia, že center je iba pozlátka. Dosvedčia tomu aj nasledujúce zábery.

Na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla sa už pomaly začnú „liahnuť vlci“. Aj fotografia, ktorú predkladáme, svedčí o tom, že kosačka tam dávno nezavítala.

Pomník martýrom zarastený v húštine Na hanbu je iste aj skutočnosť, že kamenné vankúšiky vedľa pomníka našich martýrov sú tam niekde skryté v húštine a darmo by ste ich hľadali. Petrovskí prvobojovníci si vonkoncom nezaslúžili, aby ich takto

Dlho neukončená zbytočne začatá práca

Nielen po japonsky, ale aj po petrovsky cesta sa povie „sama jama“

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zanedbávali!

Vlani prebiehala rekonštrukcia hlavnej vozovky cez Petrovec. Premávka sa usmerňovala vedľajšími ulicami. Uplynulo už viac ako pol roka a niektoré cesty, ako napr. na rohu

cez húštinu vyše kolena. Nikde v okolí sme nevideli takým spôsobom riešené priechody. Možno povedať, že ide o petrovský „výmysel“ – odnikiaľ a nikam cez vozovku.

Ani susedia v Ulici žitnej sa už

Z priekopy do húštiny cez priechod pre chodcov a ostrovček Šafárikovej a Partizánskej, dodnes vyzerajú „ako z frontu“. Hlavné je, že tranzit cez Petrovec je po rovnej, a domáci nech sa hegajú!

Jedinečný zážitok hostia SNS budú mať, keď sa pokúsia dodržiavať predpisy v premávke a keď sa ako chodci pustia cez cestu, napr. pri Vrbare. Tam je totiž, ako aj na viacerých miestach v Ulici novosadskej, priechod tak regulovaný, že od vlani odtiaľ neprešiel takmer nik. Lebo, po prvé, potreboval by vysoké gumáky, aby sa prebrodil cez viac ako desať metrov dlhý hlboký jarok, potom aj pomôcky, aby sa vyšplhal z metrovej hĺbky na vozovku, a potom aj keď ju prejde, na druhej strane sa musí prebrodiť

presne nepamätajú, kedy pracovníci komunálneho podniku vykopali hlboký jarok pred niekoľkými domami s cieľom napojiť ich na kanalizačnú sieť. Ale kanalizácia v južnej časti Petrovca ešte nie je funkčná a ani nebude, až kým nebude pracovať vákuová stanica číslo 2 na konci Ulice generála Štefánika. Jarky sú vykopané. Neoznačené sú a nebezpečné a iba je otázka času, kedy niekto spadne a nedajbože si aj ublíži na zdraví.

Slávnosti sú predo dvermi a Petrovec návštevníkov každý rok víta s otvorenou náručou, ale bolo by treba podbať a riešiť nielen tu uvedené problémy.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Vynovili dedinskú ambulanciu Anna Lešťanová

aj pre pacientov, ktorí teraz majú pekne upravenú čakáreň.

Podľa slov predsedu obce Inđija rekonštrukcia dedinských ambulancií na území tejto obce, ktoré sú toho času zanedbané a vo veľmi zlom stave, sa začala práve v Slankamenských Vinohradoch a ďalšou ambulanciou, do ktorej

Z

iniciatívy čelných ľudí Domu zdravia Dr. Miloradu Miku Pavlovića v Inđiji a Miestneho spoločenstva v Slankamenských Vinohradoch sa uskutočnila rekonštrukcia de-

Zdravotníci inđijského domu zdravia s riaditeľom Jovanom Komazecom (sprava) dine patriacej do Inđijskej obce stva Slankamenské Vinohrady a medzi významnejšie zaradil v čele s jeho predsedom Jankom asfaltovanie piatich ulíc v po- Alexom, za finančnej podpory pulárnych Brehách. Do rekon- uvedenej lokálnej samosprávy.

Spokojní s vykonanou prácou: (zľava) Janko Alexa a Vladimir Gak dinskej ambulancie. Vynovené miestnosti v stredu 1. augusta dali na použitie a na tejto príležitostnej minislávnosti sa zúčastnili aj predseda Obce Inđija Vladimir Gak a riaditeľ inđijského domu zdravia Dr. Jovo Komazec.

Ambulancia v Slankamenských Vinohradoch sa nachádza v strede dediny, v budove známej ako Podrum.

Predseda Gak zahlásil aj ďalšie investície v tejto najmenšej de-

Jeden z výsledkov rekonštrukcie – upravené hygienické zariadenie

Do ordinácie v Brehách lekár bude pravidelne chodiť dvakrát týždenne štrukcie ambulancie sa pustili z iniciatívy domu zdravia a tamojšieho Miestneho spoločen-

Výsledkom úpravy miestností sú oveľa priaznivejšie podmienky pre prácu zdravotníkov, ako

STARÁ STUDŇA V NOVÝCH ŠATÁCH. V minulosti pouličné studne zabezpečovali pitnú vodu pre obyvateľov dediny. Najprv boli kopané, neskoršie sa vyskytovali aj vŕtané. Až kým sa samozrejmosťou nestal vodovod, ktorý Kovačica dostala v roku 1975, studne boli nevyhnutne potrebné. V Kovačici bolo niekoľko verejných studní umiestnených v jednotlivých častiach dediny (obyčajne na rohu ulíc), aby ich mohli používať všetci občania dediny. Boli aj súkromné studne, ktoré sa nachádzali vo dvoroch rodinných domov. Podľa spomienok starších Kovačičanov v dedine koncom 50. a začiatkom 60. rokov 20. storočia bolo okolo 18 verejných studní. Jedna z nich, ktorá fungovala do prvej polovice 80. rokov, stojí zachovaná dodnes v Ulici Nálepkovej, pred rodinnými domami Válovcovcov a Horniačekovcov. Táto vŕtaná ručná studňa bola vystavaná v roku 1961. V súčasnosti je čerstvo vyfarbená a vyzdobená kvetmi a pripomína spôsob zásobovania vodou v zašlých časoch. O jej výzor sa tohto roku postarala suseda Zuzana Horniačeková.

A.Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

čo nevidieť vstúpia majstri, je tá v susednom Krčedine.

Doteraz lekár do Sl. Vinohradov chodieval iba raz do týždňa a ordinoval tam iba jednu hodinu, čo bolo veľmi málo.

Do budúcna lekár so svojím tímom zdravotníkov bude do Brehov chodievať dva ráz do týždňa a v týchto priaznivejších podmienkach bude pracovať s pacientmi od 7. do 13. hodiny.

Obyvatelia Vinohradov sú spokojní, lebo konečne dostali lepšiu zdravotnícku starostlivosť a nemusia už cestovať k lekárovi do susedného Krčedinu, resp. Bešky či Inđije. Odchod k lekárovi bol problém najmä pre starších obyvateľov a v rodinách, kde nemajú auto. Autobusová preprava existuje, ako bolo počuť na tejto slávnosti, ale pre starého či chorého človeka je taká preprava vždy ťažká a namáhavá. Preto všetci zdôrazňujú, že upravená ambulancia s novými otváracími hodinami zdravotníkov je veľmi vítaná v tomto malebnom rurálnom prostredí.

32 /4815/ 11. 8. 2018

9

Ľudia a udalosti DNI OBCE STARÁ PAZOVA 2018

Veľkolepá trojdňová oslava Anna Lešťanová

V

lani boli z iniciatívy predsedu Obce Stará Pazova Đorđa Radinovića ustanovené a tohto roku po prvý raz aj úspešne realizované Dni Obce Stará Pazova. Trvali tri dni – od

rockovej skupiny Riblja čorba a úvodom na dobrú náladu zahrali členovia lokálnej skupiny Krave na putu. Koncert jednej z najpolupárnejších hudobných skupín v Srbsku začal pesničkou Ja ću da pevam. Námestie bolo plné milovníkov dobrej rockovej

slávnostná večera, na ktorej sa zúčastnili početní hosta zo zahraničia a predstavitelia lokálnej samosprávy, inštitúcií a ustanovizní, náboženských spoločenstiev, spoločenských, kultúrnych a športových organizácií, spolkov a združení. Na úvod premietali dokumentárny film v produkcii RTV Stará Pazova, ktorý predstavil geografické a iné pozoruhodné potenciály Staropazovskej obce v oblasti hospodárstva, vzdelávania, kultúry a športu. Film bol premietaný i na slávnostnom zasadnutí lo- Na zasadnutí ZO sa prihovoril Peter kalného parlamentu a na Žiak z Púchova oslave domáceho patróna

Tohtoroční laureáti MS Stará Pazova

31. júla do 2. augusta a niesli sa v znamení početných slávnostných programov. Sviatok sv. Iliju, ktorý predtým malo na starosti Miestne spoločenstvo Stará Pazova, od tohto roku sa oslavuje v rámci Dní Obce Stará Pazova.

PRVÝ DEŇ Oslava sviatku obce sa začala celovečerným koncertom

hudby a prítomné boli všetky generácie občanov nielen Staropazovskej obce, ale aj širšieho okolia, od tých najmladších po najstarších. Obecenstvo pozdravil Goran Jović, predseda Zhromaždenia obce Stará Pazova.

Práve tohto roku Riblja čorba oslavuje 40 rokov pôsobenia a k tomuto veľkému jubileu chystá nový, až 20. album.

Z premiéry monografie: (sprava) Branko Oreščanin, Goran Jović, Vladimir Kerkez a Milivoj Kovačević

Hostia a hostitelia na slávnostnom zasadnutí ZO Stará Pazova

v utorok 31. júla na Námestí Dr. Zorana Đinđića. Dni Obce Stará Pazova sú inak zaradené medzi 11 významných obecných podujatí. Na programe bol koncert

10

www.hl.rs

DRUHÝ DEŇ Oslava Dní Obce Stará Pazova pokračovala v stredu 1. augusta.

Toho dňa v tamojšej sále Wedding center Vanilla prebiehala

Informačno-politický týždenník

sv. Iliju.

Na tohto roku po prvý raz usporiadanom podujatí nazvanom Dni Obce Stará Pazova prítomných privítal a pozdravil predseda obce Đorđe Radinović, ktorý zároveň svetovým šampiónkam vo volejbale, žiačkam staropazovského Gymnázia Branka Radičevića udelil peňažné odmeny.

Pravoslávny farár Branislav Čortanovački, vojčiansky rodák z nemeckého Dortmundu, všetkým občanom Staropazovskej obce zagratuloval k sviatku a zdôraznil, že naši ľudia v diaspóre sú hrdí na vý-

ledky, ktoré Obec Stará Pazova dosahuje. Mnohé staveniská hovoria aj o hospodárskom rozvoji a svedčia o lepšom živote pre všetkých obyvateľov tejto sriemskej obce, v ktorej vládne harmónia spolužitia medzi Srbmi, Slovákmi, Chorvátmi, Rómami a príslušníkmi iných národov a národnostných menšín.“ Keďže je toto podujatie i oslavou Miestneho spoločenstva Stará Pazova, jeho čelní ľudia Boris Babík, predseda Rady MS, a Dragoslav Bonđi, predseda VV, udelili tradičné výročné ceny zaslužilým inštitúciám a jednotlivcom. Tohtoročnými • ĽUDIA A UDALOSTI •

nositeľmi plakiet a sošiek MS sú Gymnázium Branka Radičevića, v mene ktorého odmenu prebral riaditeľ Miroslav Opavský za dosiahnuté výnimočné športové výsledky žiakov školy, a to najmä v basketbale a vo volejbale, a súkromný podnikateľ Srećko Radišić. Odmeny sa dostali aj žiakom generácie troch pazovských základných škôl a Základnej a strednej školy Antona Skalu v Starej Pazove: Ele Balážovej (ZŠ hrdinu Janka Čmelíka), Nede Ćetojevićovej (ZŠ Boška Harmóniu spolužitia v obci prezentovali aj Palkovljevića-Pinkiho), tanečníci v krojoch Tamare Gengeľackej (ZŠ

Štátnu hymnu na slávnostnej schôdzi lokálneho parlamentu zaspievali členovia Mestského chóru

Riblja čorba na pazovskom námestí

Simeona Aranického) a Jovane Matićovej (škola Antona Skalu). Žiaci generácie dostali peňažnú odmenu v hodnote 20-tisíc dinárov.

Na námestí Dr. Zorana Đinđića odzneli koncerty dvoch lokál• ĽUDIA A UDALOSTI •

nych skupín Tezgarok a Pro Bono.

TRETÍ DEŇ Vo štvrtok 2. augusta presne napoludnie sa v staropazovskej divadelnej sále konalo slávnostné zasadnutie Zhromaždenia

obce, ktoré sa začalo štátnou hymnou v podaní členov Mestskeho chóru pod vedením Radmily Andrejevićovej.

Početných hostí, medzi ktorými boli aj delegácie zo Slovenska (Púchov a Belá), Chorvátska (Vukovar) a z južnej pokrajiny Kosovo a Metóchia (Zvečan, Kosovska Kamenica a Lipljan), na zasadnutí a na tomto obecnom podujatí pozdravili a privítali predseda ZO Jović a predseda obce Radinović. K oslave Dní Obce Stará Pazova zagratulovali Peter Žiak, poslanec Mesta Púchov, a Ivan Todosijević, predseda Obce Zvečan.

a Goran Jović, predseda ZO, ktorý prízvukoval, že krajší dar k oslave Stará Pazova nemohla dostať, a preto si na pamiatku všetky zahraničné delegácie domov odniesli toto kapitálne dielo.

Celovečerným koncertom speváka Acu Lukasa bola položená bodka za trojdňovou úspešnou oslavou Dní Obce Stará Pazova. Najprv však vystúpila predskupina Pangeja boys, ktorá zvíťazila na Pazovízii 2018 a hrala i na Dňoch Obce Stará Pazova v Bratislave. Staropazovčanov, ich hostí a všetkých návštevníkov oduševnil i veľkolepý polnočný ohňostroj.

Počas trojdňových osláv zahra-

Predseda obce Đorđe Radinović odmenil volejbalistky – svetové šampiónky v školskom športe

V predvečerných hodinách v aule divadelnej sály usporiadali premiéru výtvarnej monografie Stará Pazova autora Branka Oreščanina. Toto ďalšie kapitálne dielo popredného pazovského maliara sriemskeho realizmu za podpory obce vydalo Stredisko pre kultúru Stará Pazova v štyroch jazykoch – srbskom, slovenskom, anglickom a nemeckom. Ide o ôsmu výtvarnú monografiu Branka Oreščanina a druhú, ktorá je publikovaná o Starej Pazove. Pozostáva z viac Sprievodným podujatím premiéry ako 200 fotografií kresieb, bola výstava umeleckých prác autora olejomalieb, akvarelov toh- monografie Branka Oreščanina to veľkého umelca ochotníka. Okrem autora na premiére ničné delegácie mali možnosť monografie sa v mene vydava- obzrieť si aj rôzne pamätihodteľa prihovorili Vladimír Kerkez, nosti, prírodné a ekonomické riaditeľ Strediska pre kultúru, zdroje Staropazovskej obce.

32 /4815/ 11. 8. 2018

11

Ľudia a udalosti Z ČINNOSTI EKOLOGICKÉHO HNUTIA OBCE KOVAČICA

Zvýšiť ekologické povedomie ľudí Anička Chalupová

A

ktivisti Ekologického hnutia Obce Kovačica 1. augusta usporiadali pracovnú akciu čistenia lesíka v blízkosti novej továrne pitnej vody v Kovačici.

Podľa slov Vladimíra Kuchárika, predsedu združenia, v tejto akcii vyzbierali viac odpadu ako v júlovej akcii mimo Kovačice.

ktoré znečisťujú vodu a vzduch...

A pritom vieme, že hlboko v zemi v lesíku sa nachádzajú čerpadlá, z ktorých sa zabezpečuje voda pre celú Kovačicu. Keď sa prípadne niečo stane, tak niekto iný bude na vine. Neuvedomujeme si, že každý z nás tvorí časť nejakého problému, ale aj jeho riešenie. S edukáciou občanov treba začať čím skôr a postaviť ju na vyššiu

Vladimír Kuchárik, predseda Ekologického hnutia Obce Kovačica (prvý sprava), s dobrovoľníkmi počas júlovej akcie vedľa letnej cesty Kovačica –Debeljača

„Znepokojilo nás to, že sme počas akcie našli všelijaký odpad, od fliaš so zvyškami nebezpečných chemických látok, po vrecia s odhodenými zahynutými zvieratami, spálené plasty a pod.

Nešlo teda len o odpad, ktorý zostáva po výletníkoch, ale aj o omnoho nebezpečnejšie látky,

úroveň, lebo len tak môžeme zredukovať alebo úplne zastaviť znečisťovanie okolia,“ vyhlásil predseda hnutia.

Ekologické hnutie Obce Kovačica aktívne pôsobí vyše 5 rokov a môže sa pochváliť mnohými úspešne realizovanými akciami.

V druhej polovici júla aktivisti

uskutočnili akciu čistenia okolia letnej cesty z Kovačice smerom do susednej Debeljače. V akcii sa zúčastnilo 10 dobrovoľníkov, ktorí už skôr videli, že je táto časť výrazne znečistená odpadom – starými plechovkami, sklom, plastmi, papierom, rôznymi menšími či väčšími predmetmi. Dokonca Výletníci odišli, plastové fľaše zostali tu našli aj nebezpečný odpad v podobe rôznych fliaš a druhy vysadených stromov. od herbicídov, pesticídov a pod. Vtáky teraz nemajú kde hniezdiť, Do konca roka plánujú uskutoč- lebo vysoké stromy v uplynuniť ešte niekoľko podobných akcií lých rokoch vysekali,“ podotkol na niektorých verejných lokalitách Kuchárik.

V priebehu augusta dobrov Kovačici. Na jeseň plánujú vysádzať mladé sadenice líp (zhruba voľníci ekológovia uskutočnia 400 kusov), ktoré v spoločnej akcii ešte jednu významnú akciu. Ide s VKP Elán a VP Naš Stan zabez- o separovaný zber elektronicképečili v aprílovej akcii čistenia ho odpadu, aby občania mohli stromového porastu v kovačic- priniesť nepotrebné elektrické kom lesíku. Rovnakým spôso- a elektronické zariadenia, ako sú bom doplnia zásobu mladých staré mobily, počítače, televízory, stromov javormi. Po zmapovaní chladničky, práčky, mikrovlnky situácie ohľadom vtáčieho sveta a pod. „Musíme chrániť naše okolie, v okolí Vladimír Kuchárik hovorí, že sa v Kovačici objavil problém lebo máme len jednu planétu a jezvýšeného počtu vrán, ktorý sa den život. Usilujme sa ho stráviť čo musí systematicky riešiť. „Budeme najzdravšie a najkvalitnejšie, aby sa snažiť v spolupráci aj s inými sme mali čo pekné zanechať aj združeniami vysadiť čím väčší budúcim pokoleniam,“ podčiarkol počet stromov v okolí Kovačice, na záver Vladimír Kuchárik. pričom sa musí dbať na miesta

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum!

D nes si, vážení, dovolíme bubnovať − z mosta do prosta, na moste. Lebo mosty spájajú ľudí; ak ich práve neoddeľujú. O tzv. Žeželjovom moste nad Dunajom v Novom Sade vrabčeky zopár rokov zaradom dosýta čvirikali. Následne objektívnych problémov (i) subjektívnej proveniencie, pomerne slávnostne ho sprevádzkovali toť pred niekoľkými mesiacmi, namiesto pred takými štyrmi rokmi.

V stredajšom čísle Dneška istý čitateľ píše: „Takmer identický most bol postavený v Edmontone v Kanade...

Tam vykonávateľ prác za každý deň

12

www.hl.rs

omeškania dokončenia platil penále vo výške 17 000 dolárov...“ Vari dotyčný chcel povedať, že tak nejako by to malo byť aj u nás? Dajsamisvete! Po prvé: My doláre nemáme (ak ich aj máme, tak si ich nedáme); my máme dináre. Či by si azda naši vykonávatelia dovolili uraziť niekoho mizernou sumou 17 000 dinárov za každý deň meškania práce?

Po druhé (ak dotyčný chcel povedať aj to, že nielen konkrétny vykonávateľ prác, ktorý, ako sa u nás povie, postavil „žeželja“ s malým oneskorením, ale každučký-každý vykonávateľ prác, ktorý vykonávateľ prác si zmluvou stanovenú

Informačno-politický týždenník

prácu neodvedie v určenej lehote, by mal platiť penále): Kam by sme sa takýmito metódami dostali?! Vari by to nebol ohromný, ak nie aj priamo rozhodujúci úder na náš zjavný všeobecný rýchlejší a lepší a krajší pokrok, ku ktorému l. k. p. sa, krokpokroku pochodovým krokom hrnieme už celých šesťačosirokov?! Isteže – trestať omeškancov! A čo, keby onedlho potom vykonávatelia prác proste vymizli ani zmizík! Čo, keby nám tu zostali iba vykonávatelia prác, ktorí si síce úlohy spĺňajú rýchle, ale na kvalitu výsledkov tejatakej práce, tak si prajú, sa ich radšej nepýtajte?

Tak veru, nie je všetko v rýchlosti.

Tobôž nie vo veľkosti. Ide tu, predsa len, akokoľvek kto z vás okomentuje dnešné bubnovanie, aj o techniku každej práce a v neposlednom rade i o estetiku jej konečného výsledku. Ešte dačo: Ak oklamal Dnešok v stredu, tak aj ja dnes klamem vás; prepáčia mi. Údajne je na obzore ďalšie, ešte pokrokovejšie a ešte estetickejšie sprevádzkovanie Žeželjovho mosta. Nuž, kto má chuť na sendvič a vreckové... Nech sa vydá za, pardon, − na správnu stranu.

Bumbumbum!

• ĽUDIA A UDALOSTI •

K ZAČIATKU TOHTOROČNÝCH SNS

Výstava ľudovej ornamentiky všetkých možných predmetoch a keď sa týmto spôsobom obohacuje ľudské bytie, človek ako taký a jeho prejav k životu, k národu a k svojmu rodu, ale i k umeniu v najširšom zmysle slova.“ Pesničky v rámci programu zaspieval spolkový spevácky zbor Petrovčanky za sprievodu harmonikára Zdenka Makovníka a krásnym slovom známych poetiek sa obecenstvu prihovorili

Jaroslav Čiep

P

etrovské spolkárky každoročne pred Slovenskými národnými slávnosťami zvyknú prichystať národopisnú výstavu. Ani tohto roku nebolo inak. V nedeľu 5. augusta ako prvé podujatie v rámci programu SNS 2018 bola otvorená výstava pomenovaná Pôvab slovenskej ľudovej ornamentiky. Otvorenie sa konalo na Námestí slobody pred Spolkom petrovských žien.

Spolkárky prezentovali už veľký počet výstav na rôzne témy.

Doteraz, ak sme dobre spočítali, majú za sebou až 58 etnografických výstav, takže iste nebolo ľahko vymyslieť námet na ďalšiu.

Zistili však, že majú množstvo omaľovaných predmetov, ktoré omaľoval už nebohý učiteľ Juraj Bovdiš a ktoré boli vyložené pred viacerými rokmi. Tak sa rozhodli, že tieto omaľované a ornamentmi ozdobené starožitnosti oprášia a znovu ich predostrú verejnosti.

Ornamentika je aktuálna aj v sú-

Z vernisáže pred miestnosťami SPŽ

časnosti, na odevných predmetoch a inde, dokonca ako svojrázne boom.

V úvodnom umeleckom programe sa prihovorila predsedníčka Spolku žien Mária Gašparovská: „Nám v spolku sa rozmýšľanie uberalo práve smerom, aby sme vystavili pekné, vzácne veci, perly slovenskej ornamentiky. Pocity krásna, peknoty či pôvabu mám na mysli aj dnes, keď stojíme na tomto mieste, keď vnímame výklad, keď s obľubou zablúdime pohľadom dnu za dvere, kde proste každá vecička napovedá o ľudskej nevysychajúcej tvorivosti, keď nás aj dnes

Časť novej národopisnej výstavy, ktorú si budú môcť obzrieť návštevníci SNS

ako x-ráz predtým inšpiruje ľudové umenie, výzdoby či ornamenty na

osvedčené recitátorky Katarína Arňašová a Anna Hansmanová.

LETO V KULPÍNE

Do chládku alebo k vode Katarína Gažová

L

eto je obdobím prázdninovým a dovolenkovým.

Vidieť to aj v Kulpíne, zvlášť podľa toho, že v dedine je menej

ľudí. Tí, ktorí predsa len zostali doma, počas horúcich letných dní hľadajú chládok, kde by mohli na pokoji oddychovať, • ĽUDIA A UDALOSTI •

alebo idú ku vode. Možností, ako stráviť pekné letné chvíle, tu vlastne nie je mnoho.

Najpríjemnejšie je pod košatými stromami v dedinskom parku . Výhoda je, že návštevníkom sú k dispozícii lavičky v chládku pod stromami. Cez deň a podvečer si tu posedia a v družn o m roz h ovo re strávia letné chvíle aj najstarší občania.

V rámci parku je aj detský zábavný park, kde chodia rodičia s deťmi a pekne sa tu bavia.

Kanál vedľa Kulpína je jediným miestom, kde chodievajú rybárski nadšenci loviť ryby. Väčšina

z nich už má svoje miesto n a n á b re ž í kanála, kde pravidelne chodieva. Niektorí však majú tú výhodu, že z člna môžu hodiť návnadu pre ryby až do stredu kanála. Aj takto sa dá uvoľniť

a zrelaxovať počas leta.

Možností na kúpačku je málo.

Bazén v Kulpíne nie je. Preto najmladší Kulpínčania využívajú to, čo sa im núka.

Kúpu sa v kanáli na tzv. skele neďaleko mosta. Voda je vraj príjemne teplá a nemusia ísť nikde mimo svojej dediny, veď kanál im je nablízku. Po osviežujúcej kúpačke chlapci ešte skúsia šťastie uloviť aj rybu.

32 /4815/ 11. 8. 2018

13

Ľudia a udalosti POTULKY ZA TITULKAMI (4) – GUČA V PADINE

Ak hráte podľa nôt, načo vám je duša Ján Špringeľ

„T

úto hudbu rozumejú aj tí, ktorí nám nerozumejú,“ vysvetľoval pred rokmi fenomén popularity zrazu trubkárov v Guči, popredný publicista Dragan Babić. „Svrček v tejto rozprávke lepšie prešiel od mravcov,“ napísal do monografie o Guči začiatkom storočia Zoran Bogavac. Tento, ako o ňom písal Mišo Vujović, vynika-

Podujatie v Padine otvoril Zlatko Šimák, predseda Zhromaždenia obce Kovačica júci novinár, skvelý editor a dobrý človek, poznal mosadznú dušu trubkárov Balkánskeho polostrova a samých obyvateľov Srbska dopodrobna, dôkladne, do hĺbky: „V Srbsku patetika a cynizmus idú ruka v ruke. Ako azda na celom starom kontinente. Vo vnútri Srbov vedľa oslavovania a(lebo) opovrhovania nikdy nechýbala ani svojhlavosť, zaťatosť, neoblomnosť.

Tak vznik(a)la aj Guča.“ Dobrá znalkyňa festivalu v Guči Slovenka Gabriela Brestičová poznačila si do notesa o tomto podujatí, že pricestovať do Dragačeva počas festivalu trúby znamená „ocitnúť sa nepretržite – 24 hodín, celý týždeň – v Kusturicovom filme a že je festival trúby niečo nepredstaviteľné pre Slovákov zo Slovenska,

14

www.hl.rs

no každoročnou povinnosťou pre Guča v Padine. Semifinále najlepších Veľkou cťou najprv pre KovačiSrbov“. Čoraz častejšie ale aj pre orchestrov z Vojvodiny a Belehradu cu a neskôr Padinu bol aj nástup Slovákov zo Srbska. o kvalifikáciu na prestížnu kultúr- kvalitných orchestrov, ktoré v tých Zraz trubkárov v Guči vznikol o nu akciu a atrakciu do Dragačeva. rokoch končili ako víťazi, opravdu desaťročie neskoršie ako prvotriedni zástupcovia majprvá spoločná výstava olestrov nad majstrami, akými jomalieb insitných umelboli Bakija Bakić, Fejat Sejdić, cov, takmer štvrťstoročie Jovica Ajdarević či Boban po prvých namaľovaných Marković. kresbách či maľbách neskôr DEJAN PETROVIĆ: chýrnych maliarov.

Ešte kým sa trubači zo „MILUJEM ATMOSFÉRU Srbska nestali hudobnou NA KONCERTOCH značkou, ktorú rešpektuV PADINE.“ je a navštevuje festivalov Koncertoval v revuálnej chtivá zemeguľa, tanečníci časti v Kovačici okrem iných Riaditeľka Turistickej organizácie Obce z Kovačice vystupovali na aj Elvis Ajdinović zo SurduliKovačica Dragana Latovljevová stručne javiskách Guče v 70. rokoch zhodnotila význam doterajších trubkárskych ce, trojnásobný premožiteľ, počas osláv srbských dy- podujatí kým Dejana Petrovića, syna choviek. najznámejšieho srbského Po dlhšej odmlke sa pred trubkára Miću (Petrovića) takmer desiatimi rokmi scelili dva K balkánskej melodike sa pridala z Dubokej pri Užici natoľko opankvalitné turistické výrobky Banátu banátska metodika. O rok bude tala hudobná Padina, že plánuje a dolnej časti Šumadije: maliari jubilejná, desiata. so svojím Big Bandom už čoskoro z Kovačice a trubači z Dragačeva.

Propagovať ples trúb a majáles znovu roztancovať Banát v rámci Vďaka Turistickej organizácii Obce Padinských dní kultúry. „Ak hráte podľa nôt, Kovačica a Galérii insitného umenia tanečné súbory a výtvarníci načo vám je duša,“ heslo z juhozápadnej časti Banátu sú už je dionýzovských slávností na juhozápade Šumaniekoľko rokov z (k)roka na (k)rok znovu prítomní na oslavách muziky dije na počesť – trúby, neďaleko Čačku. tanca a – hluku.

Navyše, koncom prvého desaťro„Zvuk trúby v Guči je čia tohto storočia vznikol aj sčasti najmuzikálnejší hukot na súťažný a vcelku zábavný festival svete,“ zaryčal pred rokmi hudby a spevu Guča v Kovačici či medzi šajkačami, jelekmi, anterijami a opankami Američan s juhoslovanskými koreňmi počas festivalu v Dragačeve. Tam, kde sa, ako písal Bogavac, rozpráva skôr po srbsky ako po komputersky, kde pálenka chutí väčšmi než droga. „Sen každého trubkára je súťaž v Guči,“ hovorí mi Danijel Jokanović zo Hodnotí sa aj kroj Šídu, ktorý z Padiny vlani a predvlani dvakrát so trubkárov do Kovačice v prvých svojou kapelou postúpil do Drarokoch prichádzal aj Nikola Nika gačeva ako šampión.

Stojić, jeden z presne desiatky za„Padina je pre nás odrazovým kladateľov veselice v Guči, ktorá mostíkom pre Guču,“ pridáva sa vznikla 14. októbra 1961. Zvukom Danijel Kostić, ktorý sa so svojím a obrazom to v priamom prenose novosadským orchestrom tohto zaznamenala aj RTV Vojvodina, roku dostal na pomyselný Mount v jednom roku vzápätí po podujatí Everest, trojčlenná porota (Boris pokrajinský verejný servis za spolu- Matijević, Petar Torbica, Kamilija práce s „turistami“ v Kovačici vydal Ćirić) ohodnotila v najslovenskejKaždá súťaž začína hymnou aj DVD pod názvom Guča v Kovačici. šom meste srbských Slovákov ich Sa Ovčara i Kablara

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Orchester Danijela Jokanovića zo Šídu v Padine vyhral vlani a predvlani

Crni biseri z Jabuky sú na území Banátu známym orchestrom

lebo je to hudba z národopisných prameňov srbského národa. Takú hudbu treba kolísať, toto je to pravé orechové. Veľkou je prestížou účinkovať na najznámejšom hudobnom podujatí v západnej časti Srbska.

Orchestrom vystupujúcim v Padine by som k jubilejnému festivalu o rok sugeroval, aby sa sprievod nepočul silnejšie od tenoru trúby. Tohto roku sa to stalo niekoľkým.“ Predseda Zhromaždenia obce Kovačica Zlatko Šimák v mene lokálnej samosprávy prisľúbil, že sa vynasnažia k jubilejným slávnostiam prilákať v revuálnej časti zvučné trubkárske mená.

Vedúca TOOK Dragana Latovl-

Jeden z najlepších súťažných orchestrov v Kovačici bola kapela Janka Jovanovića zo Zemunu Tohtoroční víťazi z Nového Sadu – orchester Danijela Kostića dostal šancu vystúpiť v Dragačeve

11. – 17. 8. 2018

POČASIE

výkon ako najkvalitnejší. „Orchester má viac ako 28-ročnú tradíciu. Formoval ho môj otec, ale mi pred niekoľkými rokmi zveril vedenie kapely. Pracujeme dobre, keďže nás volajú vystupovať tak v našej krajine, ako i v cudzine.

Dobrivoje Veličkovski z kapely Tornado z Jabuky podobne chváli srbské „džezové“ dni na Dragačevskom zraze trubkárov: „Práve od vystúpenia v Guči sme hľadanejší

a počúvanejší – doma, ako aj v zahraničí.“ Jeho spoluobčan Živorad Najkovski z orchestra Tornado odpovedá na otázku, čo je najdôležitejšie pre postup do Guče: „Konkurencia je silná, potrebné sú isteže vedomosti. Ale treba aj vedieť zahrať melos trúby.“ Predseda odbornej poroty Boris Matijević má jasno, aký je portrét milovníka postretov pod Ovčarom: „Ľud má rád tento druh muziky,

Trojnásobný víťaz Dragačeva Elvis Ajdinović predviedol kvalitný výkon aj v Kovačici

jevová má na celé podujatie iba jednu „poznámku“ – že je v Guči počas Dragačevského trubkárskeho summitu už viac zahraničných ako domácich návštevníkov. Úvodná hymna srbského Ria Sa Ovčara i Kablara rozozvučala nedávno Padinu. Rozzunela aj tohtoročnú Dragačevskú seansu hudobných maestrov.

Spevák, skladateľ a básnik Bob Dylan hudie: „Som hladný. Dajte mi muziku!“ Guča je sýta. Živí sa polstoročným smädom. Po trúbe.

Snímky: autor a z archívu RTVOK

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

30˚ | 20˚

28˚ | 18˚

30˚| 17˚

31˚ | 17˚

30˚ | 18˚

29˚ | 18˚

29˚ | 17˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

32 /4815/ 11. 8. 2018

15

Ľudia a udalosti PO OSLAVÁCH V KULPÍNE

Zostali krásne spomienky uschované na fotografiách

Hostkougalakoncertuna kulpínskychoslaváchbola iselenéskáspeváékaAnna Berédiová,naharmonike jusprevádzalOndrej Maglovský

Katarína Gažová

V

posledn jœlov v kend v Kulp ne bolo ivo a veselo.

Nielen Kulp n ania, ale aj ich hostia sa te ili na dobrœ zÆbavu, rad zauj mav ch podujat , tance, spevy, krÆsu tradi n ch krojov, ktorØ tvorili pestrœ nÆpl trojoslÆv, ku ktor m mailom Kulp n anom zagratulovala i ve vyslanky a SR v Belehrade Dagmar Rep ekovÆ. Prostredn ctvom fotografi , ktorØ ka doro ne zostÆvajœ ako trvalÆ pamiatka, si pripom name, o te ilo a o odu ev ovalo nÆv tevn kov podujat v Kulp ne.

ViacerýmichoreografiamisaobecenstvupredstavildomáciKUSmitropolitu StefanaStratimirovi˛a

SprievodúéastníkovSvadbyvoakedyadnessmeruje kukaštieu

VeseléPazovéankyspievaliajposkonéeníústredného programusvadby

Neodmyslitenousúéasłousvadby Hostiteliazvolenovcinajaviskupoéas jelákavátortiáda veéernéhogalakoncertu

16

www. hl. rs

Informa éno- politický tý ž denní k

Krásaatradíciapivnickéhosvadobného krojapretrváva • ¥UDIA A UDALOSTI •

Obzory

Z obsahu Vlna poézie

str. 3

Odkrytý prípad Veljka Kockara str.

4–5

Nový Sad 11. 8. 2018 Ročník XXXV Číslo 7/407

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

Dunaj – rieka, bez ktorej by svet vyzeral inak str. 6

RECENZIA

Poetický ponor do životných tajností (Dagmar Mária Anoca: Renesančný kruh. Bukurešť : Waldpress, 2017) Viera Benková

venovala deťom krásne poetické verše, natrvalo sa zapísala do agmar Mária Anoca je slovenskej dolnozemskej liteautorkou vycibrených ratúry básnickými zbierkami umeleckých diel, inte- Knihy rozlúčok (1985), Synolektuálnej poetickej tvorby s nymia (1993), Ročné obdobia dôrazom na klasickú kultúru (1996) a Melanchólia (2000). (najmä na grécky epos a jeho Okrem nich jej na Slovensku hrdinov). Je vedkyňou, kritičkou, vyšiel výber z poézie pod návysokoškolskou docentkou na zvom Kniha stretnutí (1995). V univerzite v Bukurešti, ale najmä roku 2014 jej v temešvárskom poetkou, ktorá vkladá do svojej vydavateľstve Anthropos vyšla poetickej tvorby záchvevy svojej zbierka básní Stratený archetyp ženskej duše. Je aktívna aj ako a v tom istom rumunskom mesprekladateľka z rumunčiny do te vo vydavateľstve Waldpress slovenčiny a zo slovenčiny do vydala vlani básnickú knihu pod názvom Renerumunčiny, píše sančný kruh, ktorá i prózu a poéziu čitateľov oslovila pre deti, ako i vesvojím lyrickým decké diela, ktoré humanistickým mali ohlas aj v jej odkazom. V súčasmaterskej krajine. nosti sa iba najSlovenskí poeti talentovanejším Baláž, Štefanko, básnikom podarí Ambruš, Andrušvyrovnať sa s inka, Šenkár, Feldek tímnymi pocitmi a i. vyzdvihujú jej ženy a tvorkyne, vysokointelektuála to sa podarilo nu civilnú poéziu, Dagmar Mária Anoca v poézii práve ktorá sa dnes radí medzi vrcholné diela súčasnej Dagmar Márii Anoca; sú to európskej literatúry; škoda, že nádherné jemné záznamy o prekladatelia zo Západu ne- samote človeka v dnešnom mali možnosť zoznámiť sa s jej tvrdom a nelyrickom čase, kde poetickým odkazom, ktoré by sú tradičné etické i estetické podľa našej mienky bolo pre hodnoty zaznávané a odsúvané do pozadia... Poetka sa nich skutočným objavom.

Dagmar Mária Anoca (1951 vyznáva zo samoty, smrti, píše Nadlak) vstúpila do slovenskej o človeku ako o bytosti príroliteratúry lyrikou v sedemdesia- dy, ktorý si kedysi navliekal tych rokoch minulého storočia. hrdinskú masku, aby zvládol V Matičnom čítaní uverejnila zviera v sebe, vyspieval o tom poému v próze Variácie na tému neopakovateľný hrdinský epos, Zamarovský, 1977. Od tohto pričom si sám navliekol po boji času permanentne tvorí; ako i masku nesmrteľnosti.

Jej básne a básnické cykly vysokoškolská pedagogička sa hodne venovala i vedeckej (najmä z prvého obdobia tvorčinnosti, čo jej však neznemož- by) v podtexte novej výberonilo písať aj poéziu a prózu. vej zbierky Renesančný kruh Hoci sa už dávnejšie prejavila prinášajú, ako to postrehla i ako znalkyňa detskej duše a Zuzana Kováčová, „epické príbe-

D

hy postavené na viere v silu slova a predstavy a dávajú tušiť, že hranice ľudského bytia sú teda nekonečné, že nepodliehajú len prírodným zákonom, ale že práve prírodné zákony posunú svoje hranice tak ďaleko, ako ďaleko budú siahať naše predstavy“.

Predstavy poetky Dagmar Márie Anoca zavedú čitateľov svojím odkazom k vyrovnávaniu sa so svetom, ktorý si hľadá vlastnú bezpečnú cestu do neznámych hĺbok a diaľok. Známe je, že poetka vo voľnej chvíli (ako sa raz skromne priznala) siaha aj po štetci, čo pripomína ďalší znalec jej tvorby docent Michal Babiak, keď hovorí, že „jej civilný rozhovor sa z úvah o smrti ponára do obrazu a pohybu sveta“.

Poetkin lyrický príhovor je osobitý, vidieť to aj v tejto novej zbierke básní Renesančný kruh, ktorá pozostáva z niekoľkých básnických cyklov: Epifánia, Renesančný kruh, Nárek neveriacej, Haiku za 24 korún o metafyzike, Ostrov alebo o Predikácii, Čriepky a Poetická próza. Sú tam i verše vysokej intelektuálnej vzdelanosti, v ktorých autorka „dosahuje neskonalú túžbu vyrovnať sa s ľudskou odcudzenosťou a samotou“, ale i básne smrti a lásky, ktorá sa vytráca z nášho života. Je to aj emotívny záznam o pochodoch ženskej duše, avšak nie je to iba subjektívny zápis o sebe ako človeku modernej doby, ale skôr o človeku, ktorý stráca vieru v Boha

a hľadanie cesty k sebe... Poetka vo svojej tvorbe často siaha do „kruhu života a smrti, kde láska je spaľovaná práve samotou“ a lyrický subjekt už neverí v jej očistné liečivé vlastnosti, skôr je to „spaľovanie plameňmi smútku“. To pri jej tvorbe zdôrazňuje aj rumunsko-slovenský autor Cornelius Barborica, ale aj literárni kritici Michal Harpáň, Patrik Šenkár a najmä známy slovenský literárny vedec Peter Andruška.

Poetkina minuciózna cizelovanosť verša (pre ktorú zbierky básní nevydáva tak často) ju na našu radosť priviedla aj k písaniu najnáročnejšej formy lyriky – k haiku poézii, ktorú možno objaviť v cykle Haiku za 24 korún o metafyzike, kde dosahuje plný ponor do záhad prírody a človeka. Túžba poetky po kráse a harmónii má tiež významné miesto v jej poézii, v ktorej menej rezonuje menšinová problematika (ako si to dobre všimol literárny vedec Peter Andruška), a tak sa jej lyrika stáva európskejšiou a modernejšou. Podľa Andrušku môže prerásť „vysočiny“ väčšinového spoločenstva (teda rumunského i slovenského)...

Dagmar Mária Anoca v poetickom cykle Jesenné zapamätávanie na konci básne zdôrazňuje: Preto daj za pravdu Fernandovi Pessoa, cesta je v nás a vidíme z nej len to, čo je a nakoľko je to v nás.

A som z toho smutná.

POÉZIA / KNIHY DAGMAR MÁRIA ANOCA Bože, aké je predsa zložité to Tvoje stvorenie.

Kráča si ešte stále pešo za mŕtvym, aby malo čas uvažovať o živote a smrti. V pokore.

Potom si vezme zbraň a bez váhania rozsieva smrť. V mene života.

11. 8. 2018 • 32 /4815/

Didiho kroky a roky

(Jaroslav Litavský-Didi: Kroky rokov. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2018) Martin Prebudila

M

eno autora básnickej

Pane, zbierky Kroky rokov Jamôj priateľ práve umiera, roslava Litavského-Didokonáva svoje dielo. diho nie je celkom neznáme Od mladi je poznačený i Tvojim znakom, našej novinárskej a publicisticPane. kej societe, keďže svojimi príHľadá sa na dne nenávisti, kým mu dejiny pomaly usekávajú údy, dušu predávajú medzi Východom a Západom.

On je ten večný Jozef, bratia – tí vierolomní hodili ho znova do studne naplnenej už jeho krvou.

Predať sa náhodným kupcom čo sa k nám nasťahujú?

Plátno Kdesi tu blízko sivasté šedé odtiene driemu na plátnach majstrov.

Sprevádzajú nás, aj keď nevieme, odkiaľ si na to berú právo.

Jaroslav Litavský-Didi

spevkami dlhé roky bol prítomný najprv na stránkach časopisu Vzlet, v týždenníku Hlas ľudu, Narodil som sa 14. septemv osemdesiatych rokoch aj bra 1951 v Starej Pazove ako ako zodpovedný redaktor Jaroslav Litavský, aj keď som robotníckych novín Diana sa mal volať Martin. V rodisku a rovnomennej monograsom skončil základné školenie fie o tomto textilnom a gymnázium, a potom som podniku, ktorú zostavil študoval dejepis, neskoršie spolu s vtedajším riadiaj právo v Novom Sade, no teľom podniku Sinišom nič z toho som neskončil. Aj Dobrodolcom. Dlhé roky napriek týmto nevydareným bol na čele Slovenského akademickým pokusom aj kultúrno-umeleckého spolďalej som tvrdo študoval – ku hrdinu Janka Čmelíka umenie život. Takmer po celý v Starej Pazove a súbežne svoj život som sa venoval redigoval aj literárny čanovinárčeniu a peknému písasopis Aurora. Od začiatku nému slovu. Tieto verše boli vydávania Pazovského kanapísané ešte v roku 2011 lendára pravidelne prispiea dnes ich s radosťou venujem val aj do tejto ročenky. mojej rodine a málopočetným Debutová zbierka básní priateľom.

Jaroslava Litavského Kroky Didi rokov vôbec nie je náhodou

V tej elegantnej nežnej šedi raz ráno sme sa stretli náhodou.

Za chrbtom tisíce zvukov mi sedí, červené jazyky lyžíc, kroky dám preplnenou cukrárňou.

Táto knižka, ako artefakt aj so svojím obsahom, aj so svojím výzorom má svoju dušu. Nie je to teda iba graficko-technické balenie výplodu duše a imaginácie Jara Litavského, ale sa tu v hodnej miere pričinil aj Mišo Smišek, ktorého fotky veľmi dobre korešpondujú so samotnými veršami v zbierke. Verše sú dynamické, majú krátky verš (jedno slovo – jeden verš), a to dáva poézii svojráznu dynamiku. Keď ide o celkový odkaz, ktorý poézia nesie, ide tu o akési stretnutie so záhadou života, o metafyzickú črtu, ktorú musí mať každá básnická výpoveď.

V plášti stojím, hľadím do šedých vĺn i zelený odblesk zazriem.

No vtedy sa práve vyhodí a naspäť padá do vody, ako spln, nenatretý kus plátna.

Z toho romboidu presvitajú nite tkaniny a, pravda, čierne dno.

Vladimír Valentík

20/II

Či mi je farba plátna alebo prázdno?

Dovidím až na dno.

Z toho romboidu presvitajú nitky tkaniny, čierny spln mesiaca, naša túžba horiaca.

Pravda, dovidíme až na dno.

Haiku za 24 korún o metafyzike Sádzanie chleba.

Prostá cnosť kôrky, Vrásky na tvári.

Vzlietnuť so šindľom a pobudnúť vo večnosti.

Postaviť dom.

Výber zo zbierky Renesančný kruh

Umelecké fotografie Miša Smišeka

takto pomenovaná. Zrelo to dlhé roky v Didiho duši a mysli a vďaka porozumeniu a podpore niektorých jeho priateľov tento rozsiahly básnický cyklus pozostávajúci z 26 básní konečne aj uzrel svetlo dňa v knižnej podobe. Vlastne je toto kniha dvoch autorov – predovšetkým debutová knižná poézia Jaroslava Litavského-Didiho a ďalšieho, o nič menej dôležitejšieho autora v tejto knihe, spisovateľa a všestranného výtvarného umelca Miša Smišeka.

Keby som sa mal iba jednou vetou zmieniť o tejto zbierke a o samotnom autorovi, povedal by som vari iba toľko, že Jaroslav Litavský je typický poeta natus (rodený básnik), teda básnik narodený s talentom, ktorý netreba zvlášť cibriť, brúsiť, bystriť...

Bolo treba len, aby dozrelo básnické a básnikovo slovo...

Obzory

Z obsahu Vlna poézie

str. 3

Odkrytý prípad Veljka Kockara str.

4–5

Nový Sad 11. 8. 2018 Ročník XXXV Číslo 7/407

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

Dunaj – rieka, bez ktorej by svet vyzeral inak str. 6

RECENZIA

Poetický ponor do životných tajností (Dagmar Mária Anoca: Renesančný kruh. Bukurešť : Waldpress, 2017) Viera Benková

venovala deťom krásne poetické verše, natrvalo sa zapísala do agmar Mária Anoca je slovenskej dolnozemskej liteautorkou vycibrených ratúry básnickými zbierkami umeleckých diel, inte- Knihy rozlúčok (1985), Synolektuálnej poetickej tvorby s nymia (1993), Ročné obdobia dôrazom na klasickú kultúru (1996) a Melanchólia (2000). (najmä na grécky epos a jeho Okrem nich jej na Slovensku hrdinov). Je vedkyňou, kritičkou, vyšiel výber z poézie pod návysokoškolskou docentkou na zvom Kniha stretnutí (1995). V univerzite v Bukurešti, ale najmä roku 2014 jej v temešvárskom poetkou, ktorá vkladá do svojej vydavateľstve Anthropos vyšla poetickej tvorby záchvevy svojej zbierka básní Stratený archetyp ženskej duše. Je aktívna aj ako a v tom istom rumunskom mesprekladateľka z rumunčiny do te vo vydavateľstve Waldpress slovenčiny a zo slovenčiny do vydala vlani básnickú knihu pod názvom Renerumunčiny, píše sančný kruh, ktorá i prózu a poéziu čitateľov oslovila pre deti, ako i vesvojím lyrickým decké diela, ktoré humanistickým mali ohlas aj v jej odkazom. V súčasmaterskej krajine. nosti sa iba najSlovenskí poeti talentovanejším Baláž, Štefanko, básnikom podarí Ambruš, Andrušvyrovnať sa s inka, Šenkár, Feldek tímnymi pocitmi a i. vyzdvihujú jej ženy a tvorkyne, vysokointelektuála to sa podarilo nu civilnú poéziu, Dagmar Mária Anoca v poézii práve ktorá sa dnes radí medzi vrcholné diela súčasnej Dagmar Márii Anoca; sú to európskej literatúry; škoda, že nádherné jemné záznamy o prekladatelia zo Západu ne- samote človeka v dnešnom mali možnosť zoznámiť sa s jej tvrdom a nelyrickom čase, kde poetickým odkazom, ktoré by sú tradičné etické i estetické podľa našej mienky bolo pre hodnoty zaznávané a odsúvané do pozadia... Poetka sa nich skutočným objavom.

Dagmar Mária Anoca (1951 vyznáva zo samoty, smrti, píše Nadlak) vstúpila do slovenskej o človeku ako o bytosti príroliteratúry lyrikou v sedemdesia- dy, ktorý si kedysi navliekal tych rokoch minulého storočia. hrdinskú masku, aby zvládol V Matičnom čítaní uverejnila zviera v sebe, vyspieval o tom poému v próze Variácie na tému neopakovateľný hrdinský epos, Zamarovský, 1977. Od tohto pričom si sám navliekol po boji času permanentne tvorí; ako i masku nesmrteľnosti.

Jej básne a básnické cykly vysokoškolská pedagogička sa hodne venovala i vedeckej (najmä z prvého obdobia tvorčinnosti, čo jej však neznemož- by) v podtexte novej výberonilo písať aj poéziu a prózu. vej zbierky Renesančný kruh Hoci sa už dávnejšie prejavila prinášajú, ako to postrehla i ako znalkyňa detskej duše a Zuzana Kováčová, „epické príbe-

D

hy postavené na viere v silu slova a predstavy a dávajú tušiť, že hranice ľudského bytia sú teda nekonečné, že nepodliehajú len prírodným zákonom, ale že práve prírodné zákony posunú svoje hranice tak ďaleko, ako ďaleko budú siahať naše predstavy“.

Predstavy poetky Dagmar Márie Anoca zavedú čitateľov svojím odkazom k vyrovnávaniu sa so svetom, ktorý si hľadá vlastnú bezpečnú cestu do neznámych hĺbok a diaľok. Známe je, že poetka vo voľnej chvíli (ako sa raz skromne priznala) siaha aj po štetci, čo pripomína ďalší znalec jej tvorby docent Michal Babiak, keď hovorí, že „jej civilný rozhovor sa z úvah o smrti ponára do obrazu a pohybu sveta“.

Poetkin lyrický príhovor je osobitý, vidieť to aj v tejto novej zbierke básní Renesančný kruh, ktorá pozostáva z niekoľkých básnických cyklov: Epifánia, Renesančný kruh, Nárek neveriacej, Haiku za 24 korún o metafyzike, Ostrov alebo o Predikácii, Čriepky a Poetická próza. Sú tam i verše vysokej intelektuálnej vzdelanosti, v ktorých autorka „dosahuje neskonalú túžbu vyrovnať sa s ľudskou odcudzenosťou a samotou“, ale i básne smrti a lásky, ktorá sa vytráca z nášho života. Je to aj emotívny záznam o pochodoch ženskej duše, avšak nie je to iba subjektívny zápis o sebe ako človeku modernej doby, ale skôr o človeku, ktorý stráca vieru v Boha

a hľadanie cesty k sebe... Poetka vo svojej tvorbe často siaha do „kruhu života a smrti, kde láska je spaľovaná práve samotou“ a lyrický subjekt už neverí v jej očistné liečivé vlastnosti, skôr je to „spaľovanie plameňmi smútku“. To pri jej tvorbe zdôrazňuje aj rumunsko-slovenský autor Cornelius Barborica, ale aj literárni kritici Michal Harpáň, Patrik Šenkár a najmä známy slovenský literárny vedec Peter Andruška.

Poetkina minuciózna cizelovanosť verša (pre ktorú zbierky básní nevydáva tak často) ju na našu radosť priviedla aj k písaniu najnáročnejšej formy lyriky – k haiku poézii, ktorú možno objaviť v cykle Haiku za 24 korún o metafyzike, kde dosahuje plný ponor do záhad prírody a človeka. Túžba poetky po kráse a harmónii má tiež významné miesto v jej poézii, v ktorej menej rezonuje menšinová problematika (ako si to dobre všimol literárny vedec Peter Andruška), a tak sa jej lyrika stáva európskejšiou a modernejšou. Podľa Andrušku môže prerásť „vysočiny“ väčšinového spoločenstva (teda rumunského i slovenského)...

Dagmar Mária Anoca v poetickom cykle Jesenné zapamätávanie na konci básne zdôrazňuje: Preto daj za pravdu Fernandovi Pessoa, cesta je v nás a vidíme z nej len to, čo je a nakoľko je to v nás.

A som z toho smutná.

POÉZIA / KNIHY DAGMAR MÁRIA ANOCA Bože, aké je predsa zložité to Tvoje stvorenie.

Kráča si ešte stále pešo za mŕtvym, aby malo čas uvažovať o živote a smrti. V pokore.

Potom si vezme zbraň a bez váhania rozsieva smrť. V mene života.

11. 8. 2018 • 32 /4815/

Didiho kroky a roky

(Jaroslav Litavský-Didi: Kroky rokov. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2018) Martin Prebudila

M

eno autora básnickej

Pane, zbierky Kroky rokov Jamôj priateľ práve umiera, roslava Litavského-Didokonáva svoje dielo. diho nie je celkom neznáme Od mladi je poznačený i Tvojim znakom, našej novinárskej a publicisticPane. kej societe, keďže svojimi príHľadá sa na dne nenávisti, kým mu dejiny pomaly usekávajú údy, dušu predávajú medzi Východom a Západom.

On je ten večný Jozef, bratia – tí vierolomní hodili ho znova do studne naplnenej už jeho krvou.

Predať sa náhodným kupcom čo sa k nám nasťahujú?

Plátno Kdesi tu blízko sivasté šedé odtiene driemu na plátnach majstrov.

Sprevádzajú nás, aj keď nevieme, odkiaľ si na to berú právo.

Jaroslav Litavský-Didi

spevkami dlhé roky bol prítomný najprv na stránkach časopisu Vzlet, v týždenníku Hlas ľudu, Narodil som sa 14. septemv osemdesiatych rokoch aj bra 1951 v Starej Pazove ako ako zodpovedný redaktor Jaroslav Litavský, aj keď som robotníckych novín Diana sa mal volať Martin. V rodisku a rovnomennej monograsom skončil základné školenie fie o tomto textilnom a gymnázium, a potom som podniku, ktorú zostavil študoval dejepis, neskoršie spolu s vtedajším riadiaj právo v Novom Sade, no teľom podniku Sinišom nič z toho som neskončil. Aj Dobrodolcom. Dlhé roky napriek týmto nevydareným bol na čele Slovenského akademickým pokusom aj kultúrno-umeleckého spolďalej som tvrdo študoval – ku hrdinu Janka Čmelíka umenie život. Takmer po celý v Starej Pazove a súbežne svoj život som sa venoval redigoval aj literárny čanovinárčeniu a peknému písasopis Aurora. Od začiatku nému slovu. Tieto verše boli vydávania Pazovského kanapísané ešte v roku 2011 lendára pravidelne prispiea dnes ich s radosťou venujem val aj do tejto ročenky. mojej rodine a málopočetným Debutová zbierka básní priateľom.

Jaroslava Litavského Kroky Didi rokov vôbec nie je náhodou

V tej elegantnej nežnej šedi raz ráno sme sa stretli náhodou.

Za chrbtom tisíce zvukov mi sedí, červené jazyky lyžíc, kroky dám preplnenou cukrárňou.

Táto knižka, ako artefakt aj so svojím obsahom, aj so svojím výzorom má svoju dušu. Nie je to teda iba graficko-technické balenie výplodu duše a imaginácie Jara Litavského, ale sa tu v hodnej miere pričinil aj Mišo Smišek, ktorého fotky veľmi dobre korešpondujú so samotnými veršami v zbierke. Verše sú dynamické, majú krátky verš (jedno slovo – jeden verš), a to dáva poézii svojráznu dynamiku. Keď ide o celkový odkaz, ktorý poézia nesie, ide tu o akési stretnutie so záhadou života, o metafyzickú črtu, ktorú musí mať každá básnická výpoveď.

V plášti stojím, hľadím do šedých vĺn i zelený odblesk zazriem.

No vtedy sa práve vyhodí a naspäť padá do vody, ako spln, nenatretý kus plátna.

Z toho romboidu presvitajú nite tkaniny a, pravda, čierne dno.

Vladimír Valentík

20/II

Či mi je farba plátna alebo prázdno?

Dovidím až na dno.

Z toho romboidu presvitajú nitky tkaniny, čierny spln mesiaca, naša túžba horiaca.

Pravda, dovidíme až na dno.

Haiku za 24 korún o metafyzike Sádzanie chleba.

Prostá cnosť kôrky, Vrásky na tvári.

Vzlietnuť so šindľom a pobudnúť vo večnosti.

Postaviť dom.

Výber zo zbierky Renesančný kruh

Umelecké fotografie Miša Smišeka

takto pomenovaná. Zrelo to dlhé roky v Didiho duši a mysli a vďaka porozumeniu a podpore niektorých jeho priateľov tento rozsiahly básnický cyklus pozostávajúci z 26 básní konečne aj uzrel svetlo dňa v knižnej podobe. Vlastne je toto kniha dvoch autorov – predovšetkým debutová knižná poézia Jaroslava Litavského-Didiho a ďalšieho, o nič menej dôležitejšieho autora v tejto knihe, spisovateľa a všestranného výtvarného umelca Miša Smišeka.

Keby som sa mal iba jednou vetou zmieniť o tejto zbierke a o samotnom autorovi, povedal by som vari iba toľko, že Jaroslav Litavský je typický poeta natus (rodený básnik), teda básnik narodený s talentom, ktorý netreba zvlášť cibriť, brúsiť, bystriť...

Bolo treba len, aby dozrelo básnické a básnikovo slovo...

KNIHY

HLAS ĽUDU • OBZORY

PÄŤ NOVÝCH BÁSNICKÝCH ZBIEROK SLOVENSKÝCH VOJVODINSKÝCH AUTOROV

Vlna poézie Vladimír Valentík

P

námety a Zenové variácie. Doslov ku knihe napísala Dagmar Mária Anoca, spisovateľka z Nadlaku a univerzitná profesorka v Bukurešti.

Po dlhšom čase nová zbierka básní vyšla Michalovi Ďugovi.

Sedem rokov uplynulo od vydania jeho predošlej zbierky Pozrieť sa slnku do očí (2011). V novej zbierke

účinnosť zážitku, ale zároveň zachytiť aj víziu sveta, náladu a ročné obdobie – venovali aj Anna Dudášová a predčasne zosnulý Ľubomír Častven, ktorému v Spolku vojvodinských slovakistov v Novom Sade v roku 1994 vyšla aj bibliofília Haiku.

V bývalej Juhoslávii tejto básnickej forme sa venovala osobitná pozornosť. Naši slovenskí básnici svoje haiku uverejňovali aj v špecializovanom literárnom časopise pre túto básnickú formu Paun v Požege a tiež ich verše boli zaradené aj do dvoch panorám juhoslovanskej haiku poézie: Mávajúca haluz (Grana koja maše) a Blankytné vtáky (Ptice u plavetnilu).

Viera Benková u nás však prvá upozornila na haiku poéziu (ešte v roku 1959 v časopise Nový život) a tiež ju prvá prekladala z angličtiny. Teraz sa nám do rúk dostali jej Panónske haiku v knihe zoradené do dvoch cyklov (2 x 20 haiku).

V treťom členení sú jej Haiku

Nebeský oheň (v podtitulku Potulky s Hölderlinom) Michal Ďuga napísal v postmodernom duchu, inšpirovaný poéziou a životným príbehom chýrečného Hölderlina, ľúbostné verše zaradené do troch cyklov: Omámený Diotimou, Luskanie snov a Nárek za Diotimou.

Keď ide o básnické knižné debuty, niektoré prišli v správnej chvíli a niektoré oneskorene, ale to neuberá z významu ich básnickej výpovede.

Verše Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, ktorá sa do našej literatúry včlenila ako autorka literatúry pre deti a bádateľka, či zberateľka našej ľudovej slovesnosti pre deti, sú prínosom do našej slovenskej vojvodinskej literatúry a ponúkajú nám novú básnickú senzibilitu. Aktuálne prežívanie a pociťovanie univerzálne platného ducha súčasnej doby – fluida najčastejšie unikajúceho artikulácii – úspešne materializovala vo svojich veršoch. Kniha pozostáva zo šiestich krátkych

cyklov básní, z ktorých niektoré boli oceňované na literárnom súbehu nášho časopisu Nový život v minulom roku a roku 2016.

Mosnáková-Bagľašová vďaka básni Škvrnka okrídlená sa dokonca stala víťazkou Európskeho Facebook básnického festivalu v Novom Sade. Jej knižný básnický debut vyšiel vlastne ako odmena za to ocenenie. Inak Katarína Mosnáková-Bagľašová je zatiaľ najmladšou našou poetkou s vydanou knihou poézie.

Kniha Jaroslava Litavského-Didiho Kroky rokov je svojráznym duchovným osviežením pre domácich milovníkov poézie. Jaroslav Litavský-Didi napísal roku 2011 dvadsaťsedem básní voľným veršom (od 000 do 027). Je to poézia, ktorá úspešne zachytáva metafyzickú podstatu nášho bytia a vyrovnanosť s jeho pominutelnosťou. Letargickému nádychu obsahu oponuje forma – krátky dynamický verš. Slová v Litavského básni akoby sa rozsypali z mysle na papier. Z toho akéhosi asociatívneho stýbania slov podľa znenia vzniká nový význam, ktorý nás vie zaujať. Kniha je vydarená aj z „vonkajšej“ biblioestetickej stránky, ako jedinečný artefakt aj vďaka použitým fotografiám Miša Smišeka, trefne korešpondujúcimi s poetikou Litavského básnickej výpovede.

Ján Kopčok bol kedysi povšimnutý a oceňovaný mladý básnik vzletovských Rozletov.

K básnickej zbierke sa však nedostal. V predslove svojej básnickej zbierky Keď zo života život odcvála píše, že „všetky básne nachádzajúce sa v tejto knižočke vznikli ešte v minulom tisícročí, presnejšie povedané v poslednom desaťročí dvadsiateho storočia“.

Na publikovanie svojich básní v knižnej podobe mal – podľa jeho slov – dva dôvody. Prvý, že si „uvedomil, že tie básne vôbec neutratili na aktualite“ a druhý, „že práca zostala nedokončená“ a že vydaním tejto zbierky básní splní svoju povinnosť k samému sebe, ako kedysi „perspektívnemu“ básnikovi.

Vlna poézie, ktorá nás tohto roku zasiahla, povzbudzuje vieru a nádej v zotrvávanie slovenskej vojvodinskej poézie, ktorá na týchto priestoroch má tradíciu dlhú viac ako dvesto rokov. Čoskoro nás poteší ďalší básnický knižný debut Zdenky Valentovej-Belićovej... Eterizácia!

21/III

o niekoľkých rokoch takmer úplnej absencie knižných vydaní pôvodných básnických zbierok u nás tohto roku sa situácia v tej oblasti drasticky zmenila, pravdaže, v pozitívnom smere. Totiž od marca tohto roku až po prvé dni augusta knižne bolo publikovaných až päť nových básnických zbierok slovenských vojvodinských autorov. Z toho dve nové zbierky básní našich renomovaných básnikov – Viery Benkovej (Panónske haiku) a Michala Ďugu (Nebeský oheň) a tri básnické debuty Jaroslava Litavského-Didiho (Kroky rokov), Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej (Škvrny) a Jána Kopčoka (Keď zo života život odcvála). Benkovej, Ďugova a Litavského básnické zbierky vyšli v Slovenskom vydavateľskom centre v Edícii Živý prúd a Litavského mimo edície. Kniha Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Škvrny vyšla ako výsledok ocenenia laureátke 8. Európskeho básnického festivalu v Novom Sade v Edícii Poézia Banátskeho kultúrneho centra v Novom Miloševe a debut Jána Kopčoka vyšiel v Nadlaku v Rumunsku v rámci Edície Knižnica Dolnozemského Slováka. Pre všetkých päť kníh ako vizuálny doplnok (či knižná ilustrácia) použité boli práce slovenských výtvarníkov.

Z toho stanoviska zbierka básní Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Škvrny bola mimoriadne úspešná a dostalo sa jej za ilustrácie vypracované chýrečným Miroslavom Cipárom z Bratislavy aj špeciálne uznanie v kategórii ilustrácií kníh poézie na tohtoročnom festivale ilustrácií BookILLfest. Náš výtvarník, ale aj spisovateľ Mišo Smišek z Boľoviec trefne ilustroval novú knihu poézie Viery Benkovej a najmä veľmi vydarene básnickú knihu Jaroslava Litavského. Nová básnická zbierka Michala Ďugu je ilustrovaná grafikou a jej výsekmi nášho jubilujúceho maliara a grafika Pavla Popa, kým pre knihu básní Jána Kopčoka boli použité maľby Ľubky Ergovej.

Nová kniha Viery Benkovej Panónske haiku je zbierkou básní napísanou v tradičnej forme trojveršia haiku z Ďalekého východu.

Orientálne básnické prvky v slovenskej vojvodinskej poézii nie sú novinkou. Orientálnu inšpiráciu v poézii Viery Benkovej badať ešte v 60. rokoch minulého storočia.

Japonskú básnickú formu haiku

badať v minulosti u niekoľkých našich autorov okrem Viery Benkovej. Klasickú japonskú báseň Tanka v 17. storočí preslávil Macuo Bašo, podľa ktorého haiku je jednoducho to, čo sa deje na tomto mieste, v tejto chvíli. Tak sa okrem Viery Benkovej a Miroslava Dudka tejto krátkej básnickej forme – ktorá má koncízne vyjadriť

KOM IK S A FIL M

11. 8. 2018 • 32 /4815/

Odkrytý príbeh Veljka Kockara Dokumentárno-animovaný film Poslednja avantura Kaktus Bate hovorí o tragickom osude talentovaného kresliara z 30. a 40. rokov dvadsiateho storočia Stevan Lenhart

22/IV

V

iac ako sto rokov dlhé dejiny juhoslovanského a srbského komiksu skrývajú aj niektoré menej známe, vzrušujúce, ale zároveň tragické príbehy. Jeden z nich je o autorovi Veljkovi Kockarovi, ktorého identita bola dlho – nie náhodou – zahalená tajomstvom. O tomto kresliarovi sa donedávna vedelo iba to, že s jeho podpisom v období 1938 – 1944 v belehradských časopisoch vychádzali rôzne komiksy, ilustrácie a karikatúry a jeho najznámejšou kreslenou postavou bol Kaktus Bata. Dlho sa však nevedelo, či bol Veljko Kockar skutočnou osobou alebo to bol niečí pseudonym. Až pokým znalec a historik tunajšieho komiksu Zdravko Zupan nenašiel údaje uverejnené v novinách Politika z roku 1944, hovoriace o tom, že Kockar bol na konci vojny popravený partizánmi, lebo sa ako „agent gestapa“ zaoberal „rozširovaním klamstiev proti Národnooslobodzovaciemu hnutiu“ spolu so skupinou ďalších odsúdených, ktorí „prostredníctvom tlače, rozhlasu, divadelných predstavení, karikatúr a iných prostriedkov podporovali fašistickú tyraniu a znehodnocovali vojenské a morálne snahy slobodymilovných národov“.

V čase jeho smrti Veljko Kockar mal 24 rokov, študoval techniku a vytváral komiksy pod vplyvom populárnej Disneyho školy, ktorých hlavnou postavou bol nevinný kaktus, ako aj na ten čas štýlovo moderné, jemne erotické ilustrácie bez akýchkoľvek politických odkazov. Či je predsa možné, že by jeden mladý umelec s takou senzibilitou pôsobil aj ako gestapácky agent a nepriateľsky konal proti svojho národa?

Alebo jeho krutá smrť bola vlastne zapríčinená nejakou

Identita Veljka Kockara bola dlho zahalená tajomstvom

Zograf), ktorý potom začal podnikať ďalší, priam detektívny výskum celej témy. A práve o tom hľadaní identity Veljka Kockara a rozoberaní možných príčin jeho popravy hovorí dokumentárno-animovaný film Poslednja avantura Kaktus Bate (čiže: Posledné dobrodružstvo Kaktusa Batu). Hlavným protagonistom a narátorom vo filme je Saša Rakezić, ktorý o celej skúsenosti hovorí: „Samé začiatky tohto nášho Titulná strana knihy Veljko Kockar: Strip, život, smrt (2009)

nešťastnou zhodou okolností (čo vôbec nebolo nekaždodenným javom v tom nepokojnom historickom období)? Tieto otázky určite trápili aj Zdravka Zupana, ktorý medzičasom zostavil aj monografickú knihu o tvorbe Veljka Kockara. Ale mnohé veci zostali neznáme a nevysvetlené, k čomu len prispievala skutočnosť, že aj naďalej nebola nájdená ani jedna fotografia záhadného umelca a teda nevedelo sa ani len ako ten mladý chlap vyzeral.

Enigmatický príbeh Veljka Kockara zaujal pozornosť ešte jedného nadšenca komiksu, pančevského kresliara Sašu Rakezića (známejšieho pod umeleckým menom Aleksandar

Kaktus Bata na titulnej strane časopisu Strip knjiga

pátrania sa podobali blúdeniu v tme. Režisér Đorđe Marković mi navrhol, aby sme sa pokúsili prehĺbiť celý príbeh o umelcovi Veljkovi Kockarovi, ktorý bol po oslobodení Belehradu zastre-

lený vojakmi. Tá idea sa zrodila nedlho po vydaní knihy Veljko Kockar: Strip, život, smrt (2009), ktorú zostavil Zdravko Zupan a ja som bol jej redaktorom a autorom jedného textu. Do tejto publikácie Zupan zaradil prakticky všetky komiksy a karikatúry, ktoré Veljko Kockar vytvoril počas svojho krátkeho života. V období, keď kniha vyšla, známe boli len všeobecné údaje o Kockarovi. Narodil sa roku 1920 v Osijeku, čiže v meste, z ktorého pochádzajú ďalší dvaja známi autori predvojnového juhoslovanského komiksu: Marijan Ebner a Sebastijan Lehner. Od roku 1935 Kockar často chodil do Belehradu, kam sa po zápise na štúdiá aj presťahoval.

Svoje práce najprv uverejňoval v belehradskom komiksovom časopise Paja Patak, a potom aj v iných časopisoch, ktoré vychádzali počas okupácie: Dom i svet, Strip knjiga, Mali zabavnik, Bodljikavo prase.

A končí sa to údajom o jeho poprave z roku 1944.“ Téma mimoriadne zaujímavá na sfilmovanie. Ale aký bol plán s ohľadom na to, že nebolo veľa informácií a materiálu na použitie? „Režisér Marković angažoval skupinu výskumníkov, ktorí čítali staré časopisy a pátrali v archívoch,“ hovorí Rakezić. „Trvalo to niekoľko mesiacov,

HLAS ĽUDU • OBZORY

KOMIK S A FI L M

23/V

ale bez akýchkoľvek výsledkov. Veljka Kockara, ako aj jeho borantov, s cieľom usporiadať nomovaný kresliar a ilustrátor Zdalo sa, že nikde nebolo spo- stredoškolský zošit. Nahrali nové spoločenské zriadenie Konstantin Kuznjecov (1895 – mínané meno Veljka Kockara. Či rozhovor s Veljkovou sestrou v Juhoslávii, ale robilo sa to 1980). Bolo to tzv. Propagačné to len predsa bol priveľmi am- Jovankou, ktorá si vo filme s vraj príliš narýchlo a bez súd- oddelenie Juhovýchod, kde biciózny úmysel, aby sa počas vojny vytvárali sa po toľkých rokoch plagáty a brožúrky s annašli nejaké infortikomunistickými a anmácie o jednej osobtisovietskymi odkazmi nosti, ktorá sa stratila (napr. Stalin sa znázorv okamihu búrlivých ňoval ako krvilačný zver, historických zmien? číhajúci na Európu). Ale Či sme sa doteraz už skutočné dôkazy o tom, viackrát nepresvedčili, že Kockar sa zúčastňoval že spoločnosť sa snaží v práci tohto oddelenia, z kolektívnej pamäti sa nenašli. odstrániť spomienky „Zdravko Zupan poprena udalosti, ktoré nezeral prakticky všetky zodpovedajú aktuálnej publikácie, ktoré v tom situácii vo verejnosti? čase vychádzali, ako aj Saša Rakezić (Aleksandar Zograf) ako hlavný protagonista filmu Poslednja V tom období som ináč avantura Kaktus Bate všetky zachované propapripravoval program gačné plagáty, ale nikde (dnes už neexistujúceho) pan- veľkou láskou spomína na brata, nych procesov. Na tie časy si nenašiel nijaké prvky, ktoré čevského kultúrneho priestoru ale nevedela mnoho povedať spomína aj hudobník Vojislav by poukazovali na Kockarovu Elektrika. Výstavu tam mala aj o jeho smrti – počula len o tom, Bubiša Simić a zdôrazňuje, že účasť v nepriateľskej propaganbelehradská umelkyňa Nikoleta že ho niekto povolal do hory mnohí členovia oddelenia OZNA de,“ vysvetľuje Saša Rakezić.

Markovićová a dozvedel som sa, a tam bol potom zastrelený. nenávideli mestskú inteligenciu „Zupan predpokladal, že ten že často cestovala do Osijeku. V Osijeku tiež našli Veljkovho a považovali ju za zradcovskú, niekto, kto na Kockara žaloNapadlo mi poprosiť ju, aby sa spolužiaka Emila Šuha – on vo takže vo vtedajšej masovej val u povojnových orgánoch niekoho z tohto mesta opýtala, filme hovorí o výtvarnom ta- eliminácii kolaborantov boli moci, mohol tiež byť kresliarom či nepočul za Veljka Kockara alebo sa pohyboval alebo jeho rodinu. Nikoleta v umeleckých kruzdvorile prisľúbila, že sa opýta. hoch a bol žiarlivý Ona bola možno jedinou osona Kockarov talent bou na svete, ktorú som vlastne a úspech. Jestvovali aj mal požiadať o takú pomoc. aj niektoré iné náLebo jej priateľka z Osijeku znaky príčin popravy Barbara Balenová Domazetohto autora, ktoré tovićová, ináč zamestnaná na však pre nedostatok tamojšej Umeleckej akadémii, dôkazov nemohli byť vedela o nejakých stopách. spracované vo filme.

Barbarina starká totiž chodila Zostáva nám teda do školy s nejakou Jovankou len predpokladať Kockar. Nasledovala rýchla a pokračovať v skúvýmena emailov a striedali sa maní celej záhady, Kaktus Bata vznikol počas druhej nové informácie. Vysvitlo, že čo vôbec nie je ľahko svetovej vojny ako komiksový hrdina, Jovanka mala mladšieho brata s ohľadom na to, že dnes ožil vo filme ako animovaná postava Veljka, ktorý bol na konci vojny väčšina predstaviteJedna z ilustrácií zastrelený v Belehrade! Nebolo ľov generácií z toho Veljka Kockara pochýb: bol to náš Veljko! Pretragicky usmrtení aj mnohí obdobia viac nie je medzi nami.“ kvapeniam nebolo konca: tiež lente svojho kamaráta, ktorého nevinní ľudia zo strednej spoNa tohtoročnom festivale som sa dozvedel, že Jovanka poslednýkrát videl roku 1935. ločenskej triedy. Stalo sa tak Beldocs film Poslednja avanKockar (1915) žije v Osijeku Medzi rozprávačmi vo filme aj Kockarovi? tura Kaktus Bate získal cenu za a rada by sa zoznámila s ľuďmi, sú aj viacerí znalci komiksu Saša Rakezić sa neuspokojil najlepšiu prácu s kamerou a je ktorí napísali knihu o jej bratovi. a umelci (Zdravko Zupan, Mi- domýšľaním a podnikol ďalší, v konkurencii na niekoľko ďalOkrem toho môžeme navštíviť rko Ilić, Nikola Majdak, Jovan ešte hlbší archívny výskum. Na ších festivalov. Predstavuje viaaj rodinnú hrobku Kockarovcov. Ćirilov, Predrag Koraksić Co- obsiahlych, okupantmi zosta- cvrstvový dokument o takmer Zdalo sa, že zrazu sa pred nami rax, Robert Crumb, Charles vených zoznamoch vtedajších zabudnutom talentovanom objavil celý jeden svet, ktorý Alverson a iní), ktorí vynášajú agentov gestapa a propagandis- umelcovi, jeho diele a záhadcelé roky bol tu, ale jednoducho vlastné mienky o Kockarovej tov nenašiel meno Veljka Koc- nom tragickom osude, pričom sme nevedeli o ňom.“ tvorbe a osobnosti, a potom kara. Avšak našiel ho v archívnej rozoberá aj otázky vzťahov K týmto objavom sa Saša aj o možných príčinách jeho knihe zastrelených, ktorú viedla medzi umením a ideológiou, Rakezić dostal roku 2010 a hneď krutej popravy. Rozpráva však aj OZNA pre svoje interné účely. čiže kreatívnou a politickou potom sa s filmovou skupi- Milan Trešnjić, niekdajší agent V krátkej poznámke o trestnom činnosťou. Otázky vždy aktunou a produkciou Tuna Fish oddelenia OZNA, ktorý ho- čine Kockarovo meno sa kladie álne, lebo nielen v minulosvybral na cestu do Osijeku. vorí, že misiou tejto služby do súvislosti s kresliarskym ti umelci doplácali na svoju V rodinnom dome Kockarov- bolo nájsť a trestať všetkých ateliérom, ktorého viedol ne- tvorbu slobodou a životom. cov našli niekoľko fotografií možných nepriateľských kola- priateľský kolaborant, ináč re-

RECE N ZIA

11. 8. 2018 • 32 /4815/

Dunaj – rieka, bez ktorej by svet vyzeral inak Atemporálne hodnoty v románe Dunaj v Amerike Michala Hvoreckého Zdenka Valentová-Belićová

24/VI

„V

eľká rieka vyviera v parku kniežacieho zámku, v nádrže z bieleho mramoru, ktorá sa podobá kolíske obklopenej sochami.

Vyviera zo západného svahu Čierneho lesa a z hĺbok európskych dejín. Vzniká ako sútok dvoch potokov Breg a Brigah a na prameni je skutočne modrej farby,“ píše v románe Dunaj v Amerike Michal Hvorecký. Dunaj na svojom úradnom prameni vyviera pri nohách mramorovej sochy, ktorá je dielom Franza Xavera Reicha a zobrazuje tohto budúceho obra ako dieťa v matkinom náručí.

Podľa povesti počas vlády cisára Tiberiusa vyčerpaným rímskym vojakom sa nechcelo ďalej unúvať a prerážať si cestu cez temné lesy v smere vzdialeného prameňa, ktorý stáročia zostával tajomný ako prameň Nílu, a preto toto zvláštne miesto určili ako prameň Dunaja. Na tomto mieste tenký prúd vody vyviera zo zeme podobajúc sa na priesvitné tekuté striebro.

Dunaj sa tu na povrchu zeme zjaví a znovu sa ponára, mizne z tváre zeme a znovu sa objaví o dva kilometre ďalej.

Oficiálny prameň Dunaja sa nachádza v Donaueschingene, avšak sú aj iné mienky. „Tu vyviera hlavné rameno rieky Dunaj,“ píše na tabuli pri prameni riečky Breg a tá tabuľa by mala byť skeptikom corpus delicti, že je práve tento prameň zo všetkých najvzdialenejší od delty pri Čiernom mori. Skutočne, tento prameň sa nachádza na väčšej zemepisnej výške a dáva o niečo viac vody ako prameň vo Fürstenhofe, a práve preto je z hydrologického aspektu významnejší. Stáročná polemika o hlavnom prameni Dunaja, ktorá sa začína ešte Hérodovým predchodcom Hekataiom, trvá dodnes, predovšetkým medzi Furtwangenom a Donaueschingenom, dvomi mestečkami v Schwarzwalde vzdialenými od seba až 35 kilometrov.

Okrem na prameni Dunaj pre-

kvapuje pluralitou aj na svojom konci. Od roku 1991 chránená delta Dunaja UNESCO patrí do svetového dedičstva ako významná prírodná lokalita.

Dunajské náplavy a bohato rozvetvená delta predĺžili rieku za vymeraný nulový kilometer do Čierneho mora, lebo len Dunaj si to môže dovoliť, aby sa meral opačne – nie od prameňa k ústiu, ako je to zvykom, lež v protismere. Akoby sa táto obrovská rieka vzpierala, aby bola človekom vymeraná.

Okrem veľkého počtu prameňov a ústí Dunaj tiež má hojný počet mien, ktorých pluralita sa šíri v čase a v priestore. Staré národy názvami Dunaj a Histar označovali horný a dolný tok rieky. Ovidius ho nazval rieka biznominis. Latinský názov Danubius je odvodený od slova Dios, teda Zeus, takže doslova znamená božská rieka alebo žiara nebeská. Starý názov Istros personifikuje pohostinnosť a domáci kozub a vznikol odvodením od mena gréckej bohyne Hestie, ochrankyne ohňa a domáceho kozubu, čím toto meno zároveň symbolizuje pohostinnosť.

V súčasnosti sa jeho meno tiež obmieňa v priestore – Donau, Dunaj, Duna, Dunav, Dunărea, Дунай. Na jednom úseku je ženského rodu, na druhom dostáva mužský rod, aby sa mu asi v strede nakrátko rod úplne stratil, ale sa mu neskôr znovu vráti... Dunaj mení tvar, objem, farbu, ale jeho význam je všade rovnaký – univerzálny Dunaj, ktorý nadrastá národy

a civilizácie, drží pohromade celý európsky kontinent, jeho minulosť a budúcnosť. Tajomný a vzrušujúci Dunaj. Preteká územím desiatich krajín a do jeho toku sa vlieva voda z takmer dvadsiatich krajín.

Dunaj nebol pre okolité obyvateľstvo vždy zdrojom života a Michal Hvorecký to nezabudne zdôrazniť. Zakaždým, keď opúšťa Regensburg, hrdina románu si spomenie, že v stredoveku práve z tohto miesta na plavidlách bez kormidelníka vypravovali Židov do istej smrti, až pokým sa ich roku 1519 úplne nezbavili.

Miestne obyvateľstvo stálo na Kamennom moste a v tej istej chvíli, ako náhle plávajúci objekt zmizol za obzorom, ponáhľalo sa do geta, plienilo a rabovalo všetko, čo zostalo.

Podobným spôsobom sa mnohé mestá vedľa veľkých európskych riek stáročia zbavovali duševne postihnutých. Nalodili ich na jednoduché plavidlá a nechali napospas osudu, aby ich prúd odplavil rovno do jeho čeľuste. Stredovekým Dunajom sa často plavili lode bláznov a, ak by sa tejto polonahej, nevítanej karnevalovej posádke podarilo priblížiť k osídlenému mestu, miestne obyvateľstvo by ich úchytkom zahnalo a posunulo ich útulný člnok ďalej dolu prúdom. Práve preto sa v románe zjavuje motív obrazu Hieronyma Boscha Loď bláznov. Na tejto chýrečnej olejomaľbe skupina bláznov pláva pod plachtou – stromom, na ktorom je vytýčená maska v podobe lebky.

Hulákajúci cestovatelia spievajú na plné hrdlo a opíjajú sa na vlastnom pohrebe. Keď maľoval, starý majster Holandčan Bosch používal čarodejnícku masť vyvolávajúcu halucinácie. Symbolika tohto obrazu je dodnes aktuálna a živá. Motívom lode bláznov Hvorecký naznačuje tragický osud, ktorý na konci románu čaká loď MS Amerika a sémantiku príbehu posúva k výstražnej symbolike: cestujeme cez život ako na lodi bez kormidelníka a hrnieme sa natešení a nevedomí v ústrety

záhuby, na plné hrdlo spievajúc a oslavujúc vlastnú popravu. Pre mohutnú rieku je naša existencia irelevantná. Dunaj netuší, nevie, nemá poňatie o našom bytí, o tom, že trpíme, len nevedome a nezastaviteľne odnáša a drví naše osudy. Mlčky. Kruto.

Michal Hvorecký v tejto óde na Dunaj nespomenul, že hromadných popráv v dunajských vodách bolo v relatívne nedávnej minulosti, napríklad v druhej svetovej vojne. Na takú veľkú raziu svojho obyvateľstva maďarskými vojakmi si spomína aj Nový Sad. Hvorecký sa dal uchvátiť veľkoleposťou Dunaja. Napísal dielo, ktoré má prvky cestopisu, detektívky, ľúbostného románu, trileru a angažovanej prózy.

O takej rieke pravdepodobne ani nemožno napísať dielo, ktoré by bolo priamočiare, jednovýznamové a nenavrstvené.

Nadčasový Dunaj v Hvoreckého románe predstavuje cestu a prostriedok, cieľ a zmysel, cestovanie a destináciu súčasne.

Kým číta knihu, čitateľ môže mať dojem, že je táto mohutná rieka v ňom pasívna, ale Dunaj sa v nej len na chvíľu utíšil, upokojil, akoby si ušetril silu, ktorá sa na konci románu prejaví v úchvatnej nepredvídateľsti a zúrivosti. Dunaj sa prebudí a zahrmí v spravodlivom hneve podobnom hnevu Hospodinovmu v biblickej povodni a v plameňoch pripomínajúcich Sodomu a Gomoru.

Román Dunaj v Amerike možno označiť ako cestopis, ale tiež ako paródiu cestopisu. Týmto autor zdôrazňuje, že v súčasnom svete cestovanie stratilo čaro a zmysel dobrodružného objavovania končín sveta, že sú cestovné balíky výrobok uvádzaný na trhu turistického priemyslu, ktorý svoje programy upriamuje na cieľové skupiny klientov, ako pri všetkých triviálnych výrobkoch masovej spotreby. Dnešné cestovanie už nie je dobrodružstvo ducha a smäd po poznaní, ale pasívne konzumovanie pripravených obsahov, dráh, príbehov, kra-

V Ý B ER

HLAS ĽUDU • OBZORY

ZÁPISNÍK PETRA REPKU

Nosiče, nosiči

V

nažltlom lístí viniča blikajú na cverne zavesené doslúžené dévedéčka. Celovečerný film, ktorý už nik nechce vidieť, daňové priznanie za posledných desať rokov, ba horšie, straší škorcov, škorice a iných vtákov.

S nosičmi informácií to v minulosti nebolo trblietavé a ľahké.

Mojžiš sa pechoril s dvomi kamennými tabuľami s písmom nadzemského kamenára z hory do údolia tak dlho, až súkmeňovci šomrali, načo je nám jednotvárny pokrm, mana nebeská, a neustále putovanie? Mojžiš trpezlivo vláčil kamene s informáciami, bolo ich iba desať a tie mnohí dodnes neberú na vedomie. Netrpezliví Izraeliti si medzitým postavili zlaté teľa a začali sa mu klaňať.

Mojžiš sa po namáhavej ceste právom rozčúlil a azda i tabule rozdrúzgal. Úlomky sa nezachovali.

Nespratný a ťažkopádny nosič bol i redakčný magnetofón. Hmotnosť okolo desať kíl, pocitovo dvadsať, som vláčil Oravou, a po návrate, v oblude nebolo viac informácií ako v hlave.

Never more.

Ako informácie sú knihy dobré, ale hmotné tak, že niektoré nemôžeš čítať v posteli.

Z Frankfurtu nad Mohanom do Mainzu, kde je v Güttenbergovom múzeu vydarená replika prvého tlačiarenskeho lisu na svete, je to ako z Bratislavy do Trnavy. Vo Frankfurte nad Mohanom sa na najväčšom knižnom veľtrhu každú jeseň stretávajú vydavatelia a pisári a ich agenti. Vyše desať obrovských troj- i viacpodlažných hál zahltených knihami. „Hrôza,“ zľakli sa niektorí, asi nie iba slovenskí spisovatelia, ktorí tam boli prvý a posledný raz. Načo tam, keď máš telefónnu búdku vo vrecku

i s fotoaparátom, video, navigáciu s celosvetovou sieťou; tablet na dovolenku – nie iba s knihou, ale i s príručnou knižnicou, ak by rozčítané nudilo. Balla píše: „Na svete je toľko textov, ale kto to má čítať? A načo?“ Záplava kníh, nie je dôvod prestať písať, vydávať.

Nosiče informácií odchádzajú rýchlejšie ako prišli, no nie je to lacné. Svet financií a priemyslu sa namáha predať nové, keď staré je dobré a riadi sa podľa toho. Zmenšenie nosičov si vyžaduje nové prehrávače. Zabudnite, čo ste si včera kúpili.

Prastará osemmilimetrová kamera, napríklad, sekvencie sme strihali, lepili. Neskôr bol i projektor nepohodlný.

Mám vyše sto kaziet filmov, vlastných i nahraných, chceš si ich pozrieť?

Rád, ale nemám už taký prehrávač. Videá som nechal prehrať na DVD, ale medzitým bol i DVD nosič starček.

Informácií na stále menších technických i iných nosičoch denne pribúda ako i v hlave človeka. Ak sú na internete bilióny informácií, v mozgu človeka, dúfam, je menej zbytočného.

Mám chuť napísať i o živých nosičoch.

Dvesto rokov vynášajú nosiči na tatranské chaty cibuľu, cesnak, zemiaky, mäso, pivo, rum; aj informácie vynášali, keď vysielačky ešte neboli.

Krok za krokom, sto kíl na krošni. Dvestopäťdesiat kíl je rekord, nechajme legendy legendám.

Donášači boli odjakživa.

Za tridsať strieborných, veľmi často lacnejšie, donášajú zo strachu i, ako si to sami sebe vysvetľujú, z ušľachtilých pohnútok. Traja mudrci z východu nedonášali, Herodesovi nepovedali koho a kde navštívili.

Odnášači informácií tiež sú, ale o tom neskôr, ak vôbec.

Lepšie je spoľahnúť sa na hlavu, ak je v poriadku.

Nosičom hlavy sú nohy. Ale čo keď ti vlak odreže nohy.

Ako šestnásťročnej Vanese.

Po dvojmesačnej kóme si pozoruje v nemocnici nohy, ktoré nemá a opticky to pre ňu nevyzerá v poriadku. Hlava je ale v poriadku, hovorí si ešte na lôžku, chcem športovať.

Vanesa si o desať rokov neskôr vyskákala na Paraolympiáde v Riu zlatú v skoku do diaľky a vyšprintovala striebornú.

Nebolo to ľahké, vzdala sa vozíčka a pri pokusoch chodiť bez nôh si polámala ramená i rebrá. „Mám osem párov nôh.

Na doma, na prechádzky, nakupovanie, na tréning, na preteky a nohy náhradné.“ Najlepším nosičom informácií je zatiaľ hlava, tak mi to vychádza.

A samozrejme anjeli.

Z časopisu Fragment, č. 1/2017.

25/VII

jiniek a udalostí. Zážitky, ktoré pre cestovateľov vymýšľa niekto, pre koho je to prostriedok na uskutočnenie profitu a ktoré sú koncipované tak, aby im uchlácholili čo najviac zmyslov. Často sú fakty, ktorými sa ohurujú turisti na takýchto zájazdoch, absurdne falošné, nepravdivé, vymyslené.

Dnes cestujúci draho zaplatia, aby sa slnili na plážach a umelých ostrovoch, pobudli v hoteloch pod morom alebo sa lyžovali na umelých lyžiarskych dráhach uprostred púšte. Vytvorenie chvíľkového dojmu, ktorý sa známkuje, je v tom kontexte omnoho dôležitejšie ako pravdivosť poznania a skutočného poznania inej časti sveta. Súčasný človek si zvykol na pohyb v imaginárnom priestore, na fikciu, neskutočné obrazy, film, televíziu, virtuálny svet, internet, rýchlu spätnú väzbu spoločenských sietí, a to spravidla ako pasívny konzument, a preto mu spracovaná, skrášlená skutočnosť zodpovedá – nielen ako surogát odyseovského blúdenia, ale aj napodobnenina dobrodružstva, imitácia poznania, žitia či bytia...

Paródiou súčasného turistického priemyslu a dosahu Hvorecký akoby chcel obhájiť právo na pravdivé dobrodružstvo a potrebu za pohybom ako zdrojom skutočného intelektuálneho poznania.

Okrem paródiou robí to aj zobrazovaním prvkov kultúrnych dejín európskej civilizácie, deskripciou geografických, historických a architektonických špecifík, ktoré nadrastajú výdobytky a vek jednej generácie, ale ktoré cestujúcim nelákajú pozornosť. Ich pozornosť je upriamená na exkluzívnu prítomnosť (falošného) bývalého Titovho kuchára alebo bezcenné papieriky s receptom torty vytlačené z internetu.

Osobitnou dejovou nitkou v románe je ľúbostný, jednostranný a deiluzívny vzťah medzi Martinom a Monou, ktorý sa končí úplnou katastrofou. Hrdinský skutok a záchrana Moninho bábätka od matky narkomanky mýtickým únosom pôsobí dojímavo, ale naivne zároveň. Odchádzajúc s dieťaťom v náručí, ako na soche, ktorá stojí na prameni Dunaja, Martin možno, ale len možno, otvára brány života budúcemu obrovi. Ľudský život je ako Dunaj – na začiatku bezmocný, neskoršie mohutný a živelný.

VÝR O ČIA

11. 8. 2018 • 32 /4815/

K ŽIVOTNÉMU JUBILEU

Sila imaginácie Viery Fajndovićovej-Súdiovej abstraktne expresionisticky podaného priestoru obrazu.

V jej tvorbe môžeme sledovať niekoľko období.

Prvé obdobie je poznačené štúdiami mo-

Vladimír Valentík

V

ieru Fajndovićovú-Súdiovú poznáme predovšetkým ako maliarku figuratívnej fantastiky, či imaginatívneho realizmu, ktorý využíva fragmenty z ľudského a živočíšneho sveta, ich včleňovaním do

numentálneho maliarstva.

Projekty a návrhy na monumentálne práce z tohto obdobia charakterizuje svojrázna dekoratívna štylizácia a esteticky funkčné zjednodušovanie znázornených figúr a motívov. Jeden z takých návrhov na tému Priateľstvo národov bol realizovaný v technike mozaiky v Bratislave.

Viera Fajndovićová-Súdiová

Bohyňa víťazstva Niké, Obluda a Harlekýn, olejomaľba (95 x 76), 1993

More, olejomaľba (90 x 100), 1998

Apokalypsa I., olejomaľba (90 x 80), 1993

26/VIII

Princezná jari, olejomaľba (96 x 80), 1998

Okrem záujmu o monumentálne práce Viera Fajndovićová-Súdiová sa zaoberala aj komornou maľbou.

V tom období sa vybájená kozmická tematika stala základnou a hlavnou sférou jej tvorivých záujmov. Vesmírne figurálne kompozície s oneirickým nádychom odhaľovali Fajndovićovej bohatú obrazotvornosť. Okrem vesmírnych figurálnych kompozícií Viera Fajndovićová-Súdiová namaľovala celý rad portrétov kozmických Madon s dieťaťom, čím sme dostali jednu novú a originálnu umeleckú interpretáciu starého a v dejinách umenia bohato využívaného výtvarného motívu. Na cyklus kozmických Madon sa nadväzuje cyklus portrétov pôvabných žien, akýchsi božských neviest a princezien.

Postsurrealistická umelecká orientácia Viery Fajndovićovej-Súdiovej sa prejavila tiež pri jej cykloch prác pomenovaných Apokalypsa a Čarovné lesy. Na nich predstavila svoj subtílne vybájený symbolicko-alegorický výtvarný svet, vznikajúci na hranici skutočnosti a sna.

Rozprávkový nádych týmto výjavom dáva aj bohaté využívanie zlatého pigmentu, ktorý dopĺňa pestrosť malieb.

Viera Fajndovićová-Súdiová sa narodila 12. augusta 1948 v Báčskom Petrovci.

Vyštudovala monumentálne maliarstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v triede Františka Gajdoša a neskôr pred koncom štúdií u profesora Castiglioneho.

Je členkou Združenia úžitkových umelcov Srbska v Belehrade. Rad rokov pôsobila ako samostatná maliarka v Kysáči, až kým ju choroba v tom neznemožnila.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Sny Martina Jonáša V

Kultúra

V KOVAČICI SPADLA PRVÁ KLAPKA

Anička Chalupová

a diele v réžii Martina Slivku vznikol v dávnom roku 1973. V mestečku insity piatok 3. augusta 2018 v Kovačici sa spadla i prvá klapka prvého hraného začalo nakrúcanie slovenského celo- celovečerného filmu o tomto kovačicvečerného hraného filmu Sny Martina kom umelcovi a svoju produkčnú fázu Jonáša, ktorý bude mapovať celoživotné projekt začal prvým filmovacím dňom osudy a najdôležitejšie prvky z biografie 3. augusta. Režisérom filmu a autorom tohto kovačického insitného maliara. scenára je Miroslav Benka, náš popredný Na budúci rok v máji uplynie 95 rokov dolnozemský režisér, ktorý má na svojom od narodenia Martina Jonáša (9. 5. 1924 – konte už vyše 70 režírovaných divadel31. 1. 1996), vedúcej osobnosti kovačickej ných predstavení, dokumentárne filmy, insity, ktorú svojimi dielami preslávil aj televízne a rozhlasové vysielania a pod. ďaleko za hranicami našej krajiny. Svoju „Mal som príležitosť si preštudovať viatvorbu predstavil v takmer 50 štátoch na cero kníh, monografií súvisiace so životom 5 kontinentoch. Nebol iba bard chýrečnej a dielom Martina Jonáša,” hovorí režisér skupiny sedliakov maliarov, ale aj zberateľ, Benka o novom projekte. „Hodne toho neúnavný rozprávač, dobrý gazda svojho písaného materiálu sa mi podarilo zohnať Martin Jonáš – bard kovačickej insity domu. Martin Jonáš je dnes legendárna v tlači a najmä pán Ján Čech mi veľmi veľa (foto: z archívu GIU) toho vyrozprával. sú i početní herci z Kovačice, Padiny, Starej Viem, že dlhé roky boli Pazovy, Báčskeho Petrovca atď. Režisér si blízki priatelia, spolu pre nahrávanie tohto filmu zvolil vyše 200 cestovali, priprávali lokalít a nafotil približne 2 000 záberov, výstavy, vystavovali ktoré využije v projekte. atď.“ „Keď ide o lokality, snažil som sa zapojiť to, Veľký projekt, akým čo si myslím, že bude v najkrajšom zmysle je celovečerný hraný slova predstavovať dobu a čas Martina film o Martinovi Joná- Jonáša,“ poznamenal Benka a dodal, že šovi, si nárokuje aj na veľmi dôležitou zložkou tohto projektu veľké finančné pod- je 120-stranový scenár filmu, ktorý jeho klady. Režisér a autor kolegovia herci a scénograf ocenili veľmi vyjadril poďakovanie pozitívne. tým, ktorí umožnili s projektom štartovať. „Nemohol by som sa rozbehnúť do tohto filmu, keby ma Momentka z nakrúcania filmu v SEAVC v Kovačici finančne nepodosobnosť, ktorá si okrem mnohých význam- porila predovšetkým Obec Kovačica, ných cien a ocenení, zaslúži aj osobitný trochu Úrad pre Slovákov žijúcich film. Prvý dokumentárny film o jeho živote v zahraničí v Bratislave a Obec Stará Pazova. Som veľmi vďačný týmto ľuďom a pokúsime sa urobiť všetko, čo je v našich snahách. Žiaľbohu, tie prostriedky nestačia, aby sa nahrala celovečerná hraná štruktúra filmu, ale uchádzaním sa o ďalšie prostriedky zo súbehov, verím, že sa nám podarí V scénach z obdobia Jonášovho detstva zrealizovať film,“ vyhlásil Benka. účinkujú: Michal Domoni Lakatoš zo Starej Svojráznu nápomocnú ruku k Pazovy a Darko Povolný a Ivana Pokorácová projektu prisľúbili aj mnohé do- z Padiny máce a slovenské médiá. Niektoré z úloh vo filme obsadia i profesionálni Prvé plody tohto projektu budú viditeľné srbskí herci, ako sú Neda Arnerićová, čoskoro. Teaser, prvú krátku upútavku na Branislav Čubrilo, Novak Bilbija, tiež film o živote a diele Martina Jonáša, si budú Ján Brna z Báčskeho Petrovca stvárňuje hlavnú Marko Igonda, veľká hviezda sloven- môcť pozrieť milovníci slovenského domárolu vo filme o kovačickom maliarovi ského a českého filmu. Angažovaní ceho filmu už koncom októbra tohto roku.

• KULTÚRA •

32 /4815/ 11. 8. 2018

27

Kultúra KULTÚRNE LETO V SND V KYSÁČI

Spomienky na Ľudový orchester Detvan Michal Ďurovka

H

udobný spomienkový večierok venovaný 50. výročiu založenia Ľudového orchestra Detvan bol realizovaný v rámci Kultúrneho leta v Kysáči v sobotu 4. augusta v priestoroch SND a v

a Kysáčskom rozhlase a účinkovala na početných speváckych súťažiach. V rámci večierka zaspievala niekoľko pesničiek, ktoré sú dodnes obľúbené práve v jej prednese: Lindička vysoká, Za našima humny, Májové ruže štepené... Ľudový orchester Detvan bol

spevák a klarinetista Juraj Nímet, harmonikár Ján Ďurovka a kontráš Štefan Legíň, ako i známy rozhlasový spevák a saxofonista Michal Madacký. V 70. rokoch mali aj 35 svadieb ročne. Boli vtedy veľmi populárni, lebo orchester mal bohatý repertoár starších i novších

Ľudový orchester Detvan na archívnej fotografii: (zľava) Michal Filko, Ján Ďurovka, Juraj Nímet, Štefan Legíň, Michal Kišgeci, Ondrej Lepóris a Ján Kohút

organizácii KUS Vladimíra Mičátka. Svoje nezabudnuteľné zážitky sprítomnili hudobníci: Michal Filko, Ján Ďurovka, Juraj Nímet, Ján Kohút a Juraj Miháľ.

Na úvod programu na harmonike zahrala a zaspievala Anna Legíňová, vnučka člena orchestra Štefana Legíňa. Rozhovory so všetkými prítomnými členmi orchestra, ktorí si spomenuli na tie časy, keď boli aktívni a populárni, viedol Michal

Hrávali nielen na svadbách a pri vystúpeniach folklórneho súboru, ale i na tanečných zábavách v Dome mládeže v Kysáči, dokonca aj v Petrovci a Kulpíne. Nikdy vraj nezabudnú na to, akí boli vtedy mladí, zdraví a vždy hladní... Kapelník sa o nich staral tak, že keď

Mária Súdiová-Ferková zaspievala známe slovenské ľudové piesne, ktoré vďaka rozhlasovým nahrávkam poznáme práve v jej prednese

založený roku 1968 na Ondreja.

Založili ho Juraj Miháľ, hral na harmonike, a Ján Tordaj, gitara a sólo spev. Ďalšími členmi boli: Michal Kišgeci, harmonikár, Michal Filko, bas prím, Ján Kohút, saxofonista, a Ondrej Lepóris, basista. Hrávali pre potreby KUS Andreja Sládkoviča, ktorý sídlil v starej školskej budove, v tzv. Egyptskej škole a neskoršie skúšali u kapelníka Michala Filku.

Prvýkrát verejne vystupovali na Na sobotňajšom stretnutí: (zľava) Juraj Nímet, Michal Filko, Ján Ďurovka, Ján Kohút, Juraj Miháľ, Mária Súdiová-Ferková a Michal Francisty

Obecenstvo s nostalgiou počúvalo príbehy členov kysáčskeho orchestra Detvan

Francisty, predseda spolku. Hostkou večierka bola rozhlasová speváčka Mária Súdiová-Ferková, ktorá si tiež zaspomínala na obdobie, keď nahrávala pesničky v Novosadskom

28

www.hl.rs

Silvestra roku 1968 v hostinci Bystrica, ktorý je už dávno zbúraný.

Prvá svadba, na ktorej hrali, bola 1. mája 1968 u Michala Čemana.

Neskoršie sa do orchestra pripojili

Informačno-politický týždenník

ľudových piesní, tiež zábavných.

Keď ich po rokoch začalo ubúdať, kontrabas prevzal Ján Tordaj st. Pri jednej príležitosti im na výpomoc priskočil aj 12-ročný harmonikár z Kulpína, ktorý už vtedy hral s takou chuťou ako pravý muzikant.

Bol to Ondrej Maglovský, ktorý im vypomáhal, keď bolo treba.

Neskoršie prijali do orchestra aj vtedy 11-ročného klarinetistu Ruda Šmita. Určité obdobie s nimi hrali i Štefan Nasádi a Duško Bogić, ale i Hložančania Ján Struhár a Jano Haška.

na svadbe sadali ku stolu, povedal im, aby si sadli z jednej strany stola do radu, aby pred nich položili dve misy... Boli prípady, že v ten istý deň mali i svadbu, i účasť na folklórnej prehliadke. Vtedy sa rozdelili do dvoch skupín, pomohli im kolegovia muzikanti z iných orchestrov, obidve úlohy zvládli a dopadlo to vždy na výbornú.

Aj toto sobotňajšie podujatie bolo venované 245. výročiu príchodu prvých slovenských rodín do Kysáča a 10. výročiu obnovenej činnosti KUS Vladimíra Mičátka.

• KULTÚRA •

NA SLOVKO S NATAŠOU ZIMANOVOU Z KULPÍNA

Dospelosť jej priniesla smelosť Anna Francistyová

P

rednedávnom sa medzi novými a úspešnými autormi literatúry pre deti takmer pravidelne začalo zjavovať aj meno mladej Kulpínčanky Nataše Zimanovej. Poznáme ju ako pomerne tichú a usmievavú predavačku, a odrazu ju stretáme medzi odmenenými literátmi... Asi to bude z toho: Tichá voda brehy myje...

Nataša však nie je tá pokojná povaha, ktorá odrazu prekvapí okolie spŕškou nadávok, ona prekvapila kvalitnými prácami, ktoré doteraz utajovala pred verejnosťou. „Najprv to bola 3. cena za prózu Vytúžené opíča na súbehu časopisu Zornička. Cena ma veľmi potešila, bol to môj sen,“ ochotne si pripomína naša spolubesedníčka.„Ďalšie uznanie mi udelili pri vyhodnotení súbehu dramatickej dielne Píšeš?

Píšem! Bola to 2. cena za poéziu Tvorca. O tomto ocenení som ani netušila. Poriadne som sa prekvapila, keď ma v Pivnici na slávnosti zatvorenia festivalu DIDA povolali na scénu.“ Spisovateľské sklony si mala iste aj skôr. Písala Nataša, vtedy ešte Králiková, niečo aj v základnej, strednej škole...? „Spomínam si, ako som s kamarátkou v základnej škole písala divadelnú predlohu, a potom sme sa hrali o divadlo. Aj v strednej škole som písala, a to v srbčine. Bola som vtedy ovplyvnená láskou, zamilovaná až po uši. V tom období v mojom živote prevládal pesimizmus, čo sa odzrkadľovalo aj v mojich prácach.“ Teraz už vieme, že si sa neodvážila tie svoje prvotiny aj zverejňovať. Máš ich zachované niekde v zošitoch? „Tie práce som si, žiaľ, nezachovala. V zošite sú iba tieto nové, ktoré čakajú na svoje miesto v časopisoch.“ Čo bol ten prelomový moment, keď si sa osmelila zverejniť svoje práce? „Prelomový moment nastal, keď som si uvedomila, že nemám čo stratiť, ak ich niekam zašlem, ak ich niekomu ukážem. Bola som si od začiatku vedomá, že každý má iný pohľad a názor na dielo, • KULTÚRA •

Jeden z Natašiných splnených snov – na seminári Any Bučević (Foto: z archívu N. Z.)

preto som nečakala ovácie. Mne je najdôležitejšie, že sa cítim dobre, keď píšem, lebo to robím zo srdca.“ Ako na teba vplývali a vplývajú ocenenia, ktoré si dostala od odborníkov, iste pozitívne. „Vtedy som si nebola vedomá, že som sa dostala medzi známych spisovateľov. Keď som si bola prevziať uznanie zo súbehu Zorničky, mala som veľkú trému. Netušila som, kto tam všetko bude. O cene ma informovala Svetluška Hlaváčová, ktorá bola veľmi milá. Všetko mi dopodrobna vysvetlila a dovolila mi, aby som si priviedla aj podporu.

Až tam som zistila, že som v spoločnosti známych spisovateľov, ktorí majú za sebou kopec kníh. Bola to pre mňa veľká výzva a som na seba hrdá.“ Kde nachádzaš inšpiráciu pre svoje texty? Sú to možno aj situácie z predajne, kde si zamestnaná? „Mojou inšpiráciou sú deti a životné situácie vôbec. Príbehov z predajne je neúrekom, ale... Kým som pracovala v inej predajni, rozmýšľala som, či by sa z takých príhod dal vytvoriť osobný blog.“ Kedy píšeš a ako rýchlo vznikne napríklad taká pekná detská poviedočka? „Píšem neskoro večer, včasráno alebo keď som sama doma, čo sa stáva len zriedka. A ako rýchlo vznikne nejaká práca? To predovšetkým závisí od inšpirácie. Potom

na scénu nastupuje moja sesternica Marína Krajčiová, ktorá textom dáva finálnu úpravu. Je mojou pravou rukou, lektorkou, podporou. Bez nej by som toto všetko nedosiahla.“ Lákajú ťa iba detské témy? „Najprv som sa zamerala na detské témy a teraz ma zaujali aj tie pre dospelých.“ Máš času na čítanie kníh, časopisov? Aké žánre máš najradšej? „Najviac čítam motivačné knihy.

Medzi prvými bola Ko će suze da briše, kad te ne bude više, ktorú napísal Robin Sharma. Potom nasledovali ďalšie, ktorých autori sú Ana Bučević, Neal Donald Walsh, Ester Hicks...

Odporučila by som ich všetkým tým, ktorí túžia po nejakej zmene.

Ako dievčina som čítala ľúbostné romány. Teraz najviac sledujem motivačné prednesy na You Tube.“ Máš obľúbeného spisovateľa?

Možno vzor pri vlastnej tvorbe... „Mojimi obľúbenými spisovateľmi sú Robin Sharma a Paulo Coelho. Zatiaľ ešte nemám vzor

Bola si recitátorkou v škole? „Môj prvý verejný výstup v prednese recitácie bol v Hložanoch, a to prvýkrát po ukončení základnej školy. Napriek tomu, že som od malička spievala a tancovala v škôlke, v škole a v KUS Zvolen, vždy som mala trému pred výstupom. Spomínam si, že som od malička mala rada recitácie, ale v nižších ročníkoch konečný výber recitátorov vždy urobila učiteľka...

Vo vyšších ročníkoch sa to uberalo iným smerom, a to vďaka učiteľovi Jánovi Kopčokovi. Musím zdôrazniť, že pán učiteľ veľmi rád pracoval s nami. Nacvičoval ma hrať, spievať, hrala som aj v divadelných predstaveniach, ktoré on režíroval. Pozitívny vplyv na mňa v hraní divadla mal aj profesor Aleksandar Nogo. Tam som sa náramne bavila. V spolku ma Michal Čiliak naučil krásne tance a podnietil ma k spevu a tancom vôbec. Všetkým som vďačná a teraz už aj vedomá, že v mojom živote zahrali významnú rolu, a to na ceste

Ocenenie a slová podpory od Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej na vyhodnotení súbehu Píšeš? Píšem! na vlastnú tvorbu.“ Aký bol tvoj vzťah ku knihám v škole? Tvoje deti zaujímajú knihy? „Nemôžem sa pochváliť, že som v škole prečítala mnoho kníh, najviac to bolo len povinné čítanie. Moje deti majú rady knihy, ale ešte radšej majú, keď im ich čítam ja. Niekedy sa v tom aj striedame.“ Plánovala si tohto roku zúčastniť sa aj v súťaži Asociácie slovenských spolkov žien v prednese poézie a prózy. Rodinné povinnosti ťa v tom znemožnili. Blízke ti je teda aj verejné vystupovanie.

do umeleckého sveta.“ A nech sa ešte vrátime k písaniu. Čo máš nové vo svojej literárnej dielni? „Teraz sa pripravujem do Pivnice na Literárne stretnutie Asociácie slovenských spolkov žien. Mám všeličo naplánované, len pomaly to realizovať. Predovšetkým sa chcem zdokonaľovať v písaní a naďalej hľadať seba.“ Našej spolubesedníčke želáme, aby vydolovala čím viac z tej svojej tvorivej žilky a nech sa jedného dňa spolu tešíme aj z jej zbierky poviedok.

32 /4815/ 11. 8. 2018

29

Kultúra OTVORENÁ KNIŽNICA NA ŠTRANDE

Aj tlač v jazykoch národnostných menšín Danuška Berediová

U

ž desiaty rok návštevníci novosadského kúpaliska Štrand majú možnosť čítať

Projekt pod názvom Dunajská knižnica je realizovaný v spolupráci Mestskej knižnice a VKP Gradsko zelenilo ako súčasť stratégie udržateľného rozvoja mesta Nový

Nový objekt Dunajskej knižnice na Štrande

a užiť si knihu pri vode. V stredu 1. augusta bola na Štrande otvorená pobočka mestskej knižnice v Novom Sade, ale v novom a vo väčšom objekte.

Sad (2016 – 2020). Nový objekt Dunajskej knižnice má rozlohu 54 m2, vybudovaný je podľa najvyšších štandardov a moderného vzhľadu.

Knižnicu slávnostne otvoril Dalibor Rožić, člen Mestskej rady

pre kultúru Mesta Nový Sad, Dragan Kojić, riaditeľ knižnice, a Nataša Herorová, zakladateľka agentúry Heror Media Pont.

Otvorenie spestril hudobný bod – vystúpili Vojislav Savkov na saxofóne a Boris Hložan na gitare.

Počas augusta všetci návštevníci Štrandu budú mať možnosť Nataša Herorová a Dalibor Rožić si pozreli knižnú vypožičať si ešte ponuku väčší počet titulov pre deti a dospe- rodnostných menšín. Za pomoci lých, prečítať si dennú a týždennú Strediska pre rozvoj menšinových tlač a časopisy. Vypožičiavanie a lokálnych médií už šiestykrát sa kníh bude denné a bude možné bude realizovať projekt Pod korus členskou kartou knižnice alebo nami stromov na Štrande, ktorého s osobným dokumentom. A vďaka cieľom je prezentácia jazyka a kulagentúre Heror Media Pont okrem túry národnostných menšín. Dielne tlači v srbčine návštevníkom bude sa konajú každý pracovný deň od dostupná aj tlač v jazykoch ná- 19. do 20. hodine.

NA KUS REČI SO STANISLAVOM KOZÁČIKOM ZO SLOVENSKA

Púchovská „spojka“ so Starou Pazovou Anna Lešťanová

N

a trojdňovej oslave prvých Dní Obce Stará Pazova medzi početnými zahraničnými delegáciami boli aj predstavitelia družobného mesta Púchov. Na tomto podujatí bola vyzdvihnutá dlhoročná družba (už od roku 1979) medzi mestami Púchov a Stará Pazova, ako i prianie, aby sa táto spolupráca i naďalej rozvíjala. Divadelník Stanislav Kozáčik z Púchova sa v družobných akciách so Starou Pazovou zúčastňuje už 39 rokov a je vlastne jedným z tých, ktorí začali spoluprácu na kultúrnom poli. O tom, ako sa to vlastne začalo, Stanislav Kozáčik nám ochotne porozprával: „Vtedy som bol ešte mladý. Vo februári bude 40 rokov a začalo

30

www.hl.rs

sa to tak, že sme si predsavzali, aby si divadlá navzájom vymieňali predstavenia. Už nebohý

Stanislav Kozáčik v Starej Pazove

Miroslav Šarkézy prišiel vtedy tuším do Zvolena, boli tam naši

Informačno-politický týždenník

funkcionári a vtedy sa dohodli o vzájomnej spolupráci,“ pripomenul spolubesedník a doložil: „Potom sa časom doba menila, divadlá sa hrali hore-dole a zastalo to na určitom bode. Tak sme sa potom dohovorili ešte s Markom Uhríkom, ktorý je tiež už nie medzi nami, a Jankom Havranom, že to skúsime, aby aj mestá spolupracovali, nielen divadlá. Nielen teda kultúra, ale aj šport. Aby sa vzájomne rozvíjali.

A teraz to tak funguje.“ Aj keď priateľské vzťahy obyvateľov Púchova a Starej Pazovy trvajú už niekoľko desiatok rokov, ako bolo vyzdvihnuté i na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia obce Stará Pazova, družobná zmluva bola uzavretá v roku 2001. Púchovčania tentoraz pozvali Pazovčanov, aby

sa už v septembri zúčastnili na Púchovskom jarmoku. „Okrem predstaviteľov obecných a miestnych orgánov s nimi pravidelne chodieva aj tím kuchárov, ktorý varí polievky. Máme takú tradíciu, že každé družobné mesto varí svoju špecialitu. To sa nepredáva, ale rozdáva. Je tu možnosť dobrovoľných príspevkov a vyzbierané peniaze sa dávajú na charitu, teda tým, ktorým je to najpotrebnejšie,“ pripomenul Kozáčik, ktorý do Pazovy rád chodieva, a to nielen na oslavy, ale i súkromne.

Povedal nám, že má k nej vrúcny vzťah. „Sú tu ľudia takí priateľskí, milí... To sa vlastne nedá ani vysvetliť, to človek musí jednoducho zažiť,“ povedal nám ešte náš spolubesedník z Púchova.

• KULTÚRA •

JOZEF BENKA-KUBO PRETRVAL V DIVADLE VYŠE 35 ROKOV

Spomienka na kovačickú hereckú legendu Anička Chalupová

V

druhej polovici augusta uplynú dva mesiace, čo zomrel legendárny kovačický herec Jozef Benka. Jeho priaznivci ho poznajú ako skvelého divadelného herca, ktorý bol aj dobrým organizátorom kultúrnych podujatí a veselým čašníkom v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici. Narodil sa 17. 2. 1945 a zomrel 20. 6. 2018 v Kovačici.

Do divadelného sveta Jozef Benka-Kubo vstúpil na prelome 60. a 70. rokov. Dovtedy bol pravou rukou svojho otca, ktorému roľa bola „škola a úrad“.

Jozef Benka-Kubo

Herectvo ho začalo lákať už ako žiaka 7. ročníka základnej školy.

Neskoršie ako aktívny člen obecnej mládežníckej organizácie sa stal predsedom sedliackeho aktívu, v rámci ktorého bola činná tanečná a divadelná družina.

Patril do strednej generácie hercov v kovačickom ochotníckom divadle. Na začiatku divadelnej kariéry hrával s hercami ako Juraj Babka, Martin Chrťan, Ondrej Gregora, Zuzana Tomášová, Ján Šifel-Jovi, Anna Krasková a iní.

Zo začiatku hrával epizódne úlohy a neskoršie stvárňoval aj vážnejšie postavy. „Najlepšie som sa cítil v komických úlohách, no neskoršie ma začala baviť aj dráma,“ vyhlásil v rozhovore pre Hlas • KULTÚRA •

Ženský zákon (1989) od J. G. Tajovského v réžii Tomáša Hriešika

ľudu v roku 2014. Hral Hrob lásky (1983), Kameň najprv v divadelných pod hlavou (1985), Ženský predstaveniach, ktoré zákon (1989), Náš pán minacvičoval novinár Ján nister (1992), Žobrácke dobCicka, neskoršie stvárrodružstvá (1994), Jánošík ňoval roly v divadlách, (1995) a Pytliakova žena ktoré režírovali Tomáš (1996).

Hriešik-Máško a Martin V rokoch 1972 – 1983 Zloch. Najlepšie výkony Benka pracoval v Dome kultúry ako čašník, ordosiahol, keď do Domu kultúry 3. októbra prišiel ganizátor a herec. Spolu režisér Mihajlo Vasiljević s Jánom Jonášom koncom z Nového Sadu. „Začali roku 1978 začal chodiť do sme sa podobať profesi- V predstavení Klbko (1974) získal plaketu Zväzu hereckej školy v Novom onálom. Boli sme dobrá mládeže Vojvodiny Sade. Za svoj herecký výherecká skupina, mali kon získal mnohé uznania sme originálne kostýmy, a ocenenia. V roku 1974 získal plaketu Zväzu mládeže Vojvodiny profesionálny maskér sa postaral o to, aby sme na za prínos na poli kultúry, štyrikrát scéne vyzerali skvele,“ zdôbol odmenený zlatým dukátom, raznil vtedy Benka v rozna slovenských prehliadkach zíshovore pre náš týždenník. kal i účasť na Zväzovej prehliadke Najslávnejšie postavy Jozef divadiel v Trebinji.

Benka stvárnil v 70. rokoch.

Herecká osobnosť slovenDiváci ho dodnes majú radi ského ochotníckeho divadla – najmä ako Kuba z rovnoKovačičan Jozef Benka-Kubo menného divadelného zostane navždy v spomienkach predstavenia, ktorého zamilovníkov divadla ako vynikajúci hral dvakrát (1969 a 1976). herec a inšpiratívny človek, ktorý Objavil sa v divadelných vytvoril veľký počet mimoriadne krásnych postáv a stvárnením predstaveniach Náš pán minister (1970), Mozoľovci mnohých úloh spôsobil prí(1971), Ženba (1972), Strašne jemné chvíle milovníkom Tálie ošemetná situácia (1973), nielen na domácej pôde, ale Klbko (1974), Kým kohút neaj širšie. S divadlom, v ktorom zaspieva (1975), Kubo (1976), stvárnil bezmála 30 postáv, sa Hora (1977), Záveje (1978), ako 73-ročný navždy rozlúčil.

Metelica (1979), Krásna ne- Kubo spolu s Máškom v predstavení známa (1980), Satiry (1981), Krásna neznáma (1980) Foto: autorka a z archívu DK 32 /4815/ 11. 8. 2018

31

Kultúra VÝSTAVA TRASH TALK V NOVOM SADE

Vybrala si trochu nezvyčajný odpad

SCÉNA

Danuška Berediová

zmienil sa o téme výstavy a dodal: „Zdenka vyjadrila záujem o tento problém a pred dvomi pondelok 6. augusta v Galérii SULUV rokmi urobila výkresy vecí, ktoré sa nachádzajú v Novom Sade bola otvorená výstava na tom dvore. Mohli to byť aj fotografie, ale Trash Talk autorky Zdenky Márie Madackej. Zdenka rada používa tradičné výtvarné výrazy O autorke a expozícii hovoril a výstavu potom vo funkcii svojho konceptu. Po dvoch rokoch slávnostne otvoril Vladimír Valentík. priprávajúc sa na výstavu v Novom Sade znovu Zdenka Mária Madacká vyše dvadsať rokov odišla do toho dvora na univerzite a znovu žije a pracuje v Kanade. nakreslila tie rovnaké veci, Momentálne končí interteda o dva roky, čo týka disciplinárne doktorandodpadu, tam sa nič nezmeské štúdiá na univerzite nilo, ako sa nič nezmenilo v Lethbrigde (Kanada). Jej ani na týchto výkresoch, oblasti záujmov sú nekonktoré majú predovšetkým venčné štruktúry poznadokumentárnu hodnotu nia, v ktorých sa spájajú pre Zdenku v rámci tohto racionálne a neracionálne jej konceptu,“ povedal Vamodely myslenia, ako sú lentík o vzniku výkresov. východná filozofia, mytolóČasťou projektu Trash gia a ľudové rozprávky. Je Talk je video Reuse, reduse, spoluzakladateľkou perforre-psychic, ktorý vznikol mans kolektívu M.E.D.I.U.M. v spolupráci s kolektívom Projekt Trash Talk (Hovor M.E.D.I.U.M. Video opisuje o odpade) zvažuje koncept ceremoniál obnovy životliminálnosti cez tému odného prostredia. Znázorpadu a recyklovania. Výňuje vytváranie tzv. Seed Autorka výstavy Zdenka Mária Madacká kresy, ktoré tvoria výstavu, Poppets (malé hlinené sú náčrtky zo skládky pre skulptúry), ktoré sú porecykláciu tzv. Boneyard, na teréne univerzity užívané v tomto rituáli. Vo videu sú použité v Lethbridge. Boneyard v doslovnom preklade elementy mágie, aby prostredníctvom ľahkého znamená dvor kostí a je to skládka vecí, ktoré štýlu hry iniciovalo ťažké otázky globálnych univerzita už nepoužíva, ale z administratív- ekologických problémov a otvorilo rozhovory nych dôvodov sa nesmie zaobchádzať s ním o konzervovaní zdrojov, o umení a kultúre žitia. ako s odpadom. „Toto je iba časť Zdenkiných projektov. My „Žijeme v konzumnej dobe a v konzumnej sme mali príležitosť pred viac ako desiatimi spoločnosti a odpad je jeden z problémov rokmi v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom konzumnej spoločnosti, s ktorým budeme Petrovci vidieť jej zaujímavý projekt, ktorý tiež musieť riešiť osud tejto planéty v budúcnosti. bol navrstvený a ktorého základom bolo tkanie,“ S vedomím o tomto probléme Zdenka Mária uzavrel Valentík a otvoril výstavu.

Madacká si vybrala trochu nezvyčajný odpad,“ Výstava bude otvorená do 16. augusta.

V

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Stretnutie s popredným slovenským spisovateľom Gustávom Murínom z Bratislavy zahlásené je na piatok 10. augusta o 16.30 h v predsieni Slovenského vojvodinského divadla. Avizovaná je aj prednáška na tému Najúspešnejší Slováci a Slovenky vo svete. Podujatie je v rámci programu SNS 2018 a organizujú ho Slovenský kultúrny klub, Slovenské vojvodinské divadlo a Slovenské vydavateľské centrum. a. f.

JÁNOŠÍK. Premiéra novej knihy pre deti Kataríny Mosnákovej- Bagľašovej Každý deň sa niečo nové naučím bude v stredu 15. augusta o 18. hodine v rámci

32

www.hl.rs

1. detského letného tábora vo farskej záhrade v Jánošíku. Organizátormi sú Slovenský kultúrny klub v Srbsku, Slovenské vydavateľské centrum a zbor SEAVC v Jánošíku.

VV KYSÁČ. Na pomocnom ihrisku FK Tatra v Kysáči v sobotu 1. septembra 2018 bude 1. Kiss Rock fest, ktorého cieľom je prezentovať rockovú hudbu a zoskupiť mladšie i staršie generácie milovníkov tohto hudobného žánra. Bude mať súťažnú a revuálnu časť a prihlásiť sa možno do 20. augusta. Súbeh a podmienky záujemcovia si nájdu na facebookovej stránke festivalu kissrockfest. a. f.

Informačno-politický týždenník

Alice in Chains znovu doma. Americkí grunge-rockeri Alice in Chains po 22 rokoch znovu nahrávali v štúdiu vo svojom rodnom meste Seattle a pripravili materiál na nové vydanie Rainier Fog. Na albume sa ako spevák znovu prejavil William DuVall, ktorý sa pridružil k skupine po smrti Laynea Staleyho (1967 – 2002). Titulnou piesňou Rainier Fog Alice in Chains vzdávajú hold niekdajšej hudobnej scéne zo Seattle, kde vlastne aj vznikol štýl grunge. O prvom single The One You Know gitarista Jerry Cantrell prezradil, že bol inšpirovaný Bowieho piesňou Fame z roku 1975 a druhý singel So Far Under je osobným prejavom speváka DuValla.

V skladbe Drone hosťuje Chris DeGarmo (ex Queensrÿche) a v záverečnom kuse All I Am niektorí kritici počujú vplyvy Aerosmith a Led Zeppelin.

Doro: Všetko za metal!

Nemecká metalová speváčka Doro Pesch v týchto dňoch vydáva nový album pod názvom Forever Warriors, Forever United (vydavateľstvo Nuclear Blast), obsahujúci 25 skladieb. Ako prvý singel vynikla pieseň All for Metal, v ktorej hosťujú jej kolegovia Mille Petrozza (Kreator), Chuck Billy (Testament), Warrel Dane (vlani zosnulý spevák kapiel Sanctuary a Nevermore), ako aj členovia Sabaton. Na zozname sú aj spracované verzie piesní Don’t Break My Heart Again (Whitesnake) a Lost in the Ozone (Motörhead). Týmto vydaním Doro začína oslavovať 35 rokov vlastnej koncertnej činnosti. Svetovú popularitu získala ako speváčka skupiny Warlock, od roku 1989 sa venúva sólovej kariére.

KONCERTY 11. augusta, Brod Teatar v Novom Sade: Mišel & Company (akustický EKV Tribute Band) 14. augusta, Synagóga v Novom Sade: Lajkó Félix (husle) + Sido Attila (gitara) Pripravuje: S. L. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Náhrada a odmena

IN MEMORIAM AUGUSTIN SKÝPALA

Jeseň s Diogenom

Anna Horvátová

1 Všetko svoje nosím so sebou iba sud je iný.

Môj priateľ Diogenes ma predstihol kým som si šnuroval tkaničku na botách.

S

Unavuje ma nespočetné nič som osol zapriahnutý do voza a iba neviem či ťahám s vami k popravisku alebo z popraviska.

4 Opytovali sa Diogena prečo zápasí s dobou prečo ide proti prúdu K prúdu sa obraciam iba v čúraní Inak som si nie istý či sa až k ústam vlna nezdvihne.

Radíš nič nevlastniť Diogenes Aspoň niečo si predsa ponechať Svoju hlavu ako pána A svoje telo ako otroka.

Prebásnila z češtiny: Viera Benková

Augustin Skýpala (1920 – 2018), básnik a publicista, jeden z velikánov modernej českej poézie. Jeho dielo je silne poznačené odkazom človeka, ktorý sa nebál postavovať i nepríjemné, pritom každodenné, prepotrebné otázky súčasníka ako kedysi veľký mysliteľ Diogenes. Detstvo strávil v dedinke Oznice, v rokoch 1940 – 1941 bol členom divadelnej skupiny Mladá scéna, po druhej svetovej vojne sa presťahoval do Prahy a pracoval ako redaktor. Knižne debutoval básnickou zbierkou pre deti Veselý rok (1948). Po roku 1968 mu bolo zakázané publikovať a jeho básnická skladba Jeseň s Diogenom (1969) vyšla až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Odchodom Augustina Skýpalu do básnického neba 30. júna 2018 česká literatúra zostala bez velikána poetickej tvorby.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2387_02 NS_Novi_Sad_Žitni_trg, Ul. Masarykova 25, na katastrálnej parcele číslo 9894, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA • OZNAMY •

lová náhrada a odmena sú obidve spisovné.

Spolu sú tu preto, aby sme ujasnili ich správny význam, lebo pod silným vplyvom srbčiny nie celkom chápeme, čo znamená, keď povieme, že napríklad na súťaži rybári dostali náhradu alebo že žiaci získali náhradu za skvelé výsledky.

Náhrada v spisovnej slovenčine má tieto významy: – vyrovnanie, zaplatenie, odčinenie škody, straty, odškodnenie: náhrada škody, peňažitá náhrada; dostať, pripísať ako náhradu; – kto alebo čo zastupuje, nahrádza; zastúpenie: poslať za seba náhradu; toto je náhrada kože... „Náhrada“ v zmysle odplata za istú činnosť, skvelé výsledky, sa nevyskytuje. V slovenčine na označenie (hmotnej) odplaty za istú činnosť, službu ap. prislúcha slovo odmena: odmena za prácu nadčas; udeliť, vyplatiť pracovníkovi odmenu, dostať za odmenu počítač... Na vyjadrenie činnosti dávania odmien máme sloveso odmeniť / odmeňovať: odmeniť niekoho za usilovnosť, odmeniť súťažiacich vecnými cenami, odmeniť hercov potleskom, odmenené dielo... Keď sa chceme odvďačiť, odplatiť sa, vtedy použijeme zvratné sloveso odmeniť sa: odmenila sa mu úsmevom...

Silný vplyv srbčiny aj tu spôsobil nedopatrenie, keďže tunajší Slováci sa akosi vyhýbajú spisovnému slovu odmena, radšej však siahnu za slovom „náhrada“, ktorým sa nevystihuje zmysel dávania odmien, resp. odmeňovania. Zase sa ukázalo ako nesprávne doslovné prekladanie slov zo srbčiny do slovenčiny, najmä srbské slovo nagrada sa nemôže prekladať ako „náhrada“.

Aby sme nevytvárali takéto nezmysly, v slovenčine odmeňujme. Nahradiť možno škodu, stratený čas, alebo dosadiť niekoho, niečo za niekoho, niečo, zastúpiť, vystriedať: nahradiť chýbajúceho pracovníka, súčiastku, stroje nahradili ľudí. Ktoré sa dá nahradiť označujeme prídavným menom nahraditeľný. Čo si treba zapamätať: Udeľujeme odmeny a nie náhrady! A v srbčine sa udeľujú nagrade.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým je potvrdená potreba po aktualizovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta číslo 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu po aktualizovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu stanice na zásobovanie palivom Nový Sad 11, výšky P, v Novom Sade, Bulvár cára Lazara číslo 25 a, na katastrálnych parcelách čísla 3922/15 a 3922/20, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. augusta 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-416/18, ktorým je potvrdené, že treba aktualizovať Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie a zároveň určiť rozsah a obsah na aktualizovanie k predmetovej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

32 /4815/ 11. 8. 2018

33

Oznamy DROBNÝ OZNAM

KRÍŽOVKA ČÍSLO 32

V tajničke je názov slávnosti, ktorá sa uskutočňuje v Báčskom Petrovci.

autorka: ANNA BIČIAROVÁ

post scriptum

miesto na okraji niečoho

1. časť otcova tropické rímskym tajničky sestra ovocie 6

mužské meno

H ĽU LAS DU

opytovacie zámeno

ľudské telo

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme harmonika rolety, dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088433 a 025/5827-710.

S HLADU ĽU

spojka

3. časť tajničky

ad notam

súhlas

Oznamujte 2. časť tajničky

orgán zraku

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

vpíšte TIAHAL

kyslík tvoja (básnicky)

zápor byť

okrem iného

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 31 VODOROVNE: porovnať, opustila, dok, okov, hra, Moma, Ra, m, la, a, Zana, p, dobrá, RO, svet, jak, ker, rado, ýr, javor, agát, ši, klenot, l TAJNIČKA: JÁN PODHRADSKÝ

www.hl.rs

29. 6. 1956 – 27. 7. 2018 zo Selenče

inzercia@hl.rs

odhadnutie kiloampér

škatuľka (srb.)

PAVLOVI CECHMAJSTROVI

021/47-20-844

vpíšte RATO

osobné zámeno

herečka Rina

bratovi a strýkovi

a

sval v hrudi

pero na chvoste

solmizačná slabika

POSLEDNÉ ZBOHOM

Dragan Nikolić

čuchový orgán

látka podobná tuku

34

Manželka Eva, syn Igor a syn Vladimír s manželkou Dajanou a dcérou Anastáziou odplata, odpoveď

vpíšte LJE

North

29. 6. 1956 – 27. 7. 2018 zo Selenče

obvod

pásmo obrastené trávou

dlhá samohl.

PAVLOM CECHMAJSTROM

Navždy zostaneš v našich srdciach.

sklenená nádoba vojenská jednotka

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

dusík liter

Brat Michal s manželkou Katarínou, dcérou Tatianou Kováčovou a synom Miroslavom Cechmajstrom s rodinami

rieka vo Francúzsku

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 29 z čísla 29 Hlasu ľudu z 21. júla 2018 bolo: JAROSLAV ŠIMOVIČ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: LÚCIA STAJIĆOVÁ, Ul. vojvodinská č. 152, 21 211 Kysáč.

Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

hlasludu.info www.hl.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade daného stavu na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Avijatičarsko naselje, v Ul. Milenka Grčića číslo 6a, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3806, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 11. augusta 2018 je tomu štrnásť smutných rokov, čo nás navždy opustil náš manžel a ocko

JARMILA ČEMANOVÁ

MARTIN ĎARMOTSKÝ

12. 8. 1953 – 26. 7. 2018 z Nového Sadu

Ťažko veriť, že Ťa už niet.

Odpočívaj v pokoji.

10. 12. 1928 – 11. 8. 2004 – 2018 z Kanady rodom z Petrovca

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal tak mnoho.

Preto si na jeho lásku, dobrotu a starostlivosť stále spomíname.

Mama Júlia a sestra Mária

Manželka Zuzana a dcéra Anka

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s členkou nášho spevokolu

susedovi

s našou matkou, mamičkou a pramamičkou

MÁRIOU VITÉZOVOU

JÁNOVI PAVLISOVI

rod. Dankovou 19. 10. 1940 – 5. 8. 2018 z Kysáča

z Báčskeho Petrovca

S úctou si trvalú spomienku na neho zachová

SMILJOU BENKOVOU

rod. Popin 12. 10. 1938 – 16. 7. 2018 z Báčskeho Petrovca

Spevokol zboru SEAVC v Kysáči

Na Tvoju lásku a dobrotu stále si budeme spomínať.

Tvoje dcéry s rodinami

rodina Báďonská

SPOMIENKA

SPOMIENKA

na našich bratov, bieloblatských rodákov

JÁNA MIHÁĽA PAVLA MIHÁĽA ADAMA MIHÁĽA ZUZANA SÍKOROVÁ rod. Zajacová 19. 1. 1945 – 10. 8. 2003

PAVEL SÍKORA

27. 3. 1944 – 9. 7. 2011

26. 5. 1934 – 2. 9. 1969 – 2018

18. 8. 1936 – 10. 9. 2016 – 2018

4. 4. 1943 – 29. 9. 2007 – 2018

a našich rodičov

ANNU a JÁNA MIHÁĽOVCOV z Báčskeho Petrovca

z Kovačice Trvalú a večnú spomienku si na Vás stále zachovávajú:

Navždy zostanete v našich spomienkach.

Syn Pavel s rodinou • OZNAMY •

brat Ďuro s manželkou a deťmi a sestra Anna De Jonge s manželom a deťmi z Holandska 32 /4815/ 11. 8. 2018

35

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

NEČAKANÁ ROZLÚČKA s dcérou a sestričkou

ANĐELA GOSTOVIĆ 5. 4. 2002 – 31. 7. 2018 z Hložian

Tak veľmi, veľmi nám budeš chýbať.

Zarmútené starká a dedka Vitézové

POSLEDNÝ POZDRAV

ANĐELA GOSTOVIĆ

ANĐELOU GOSTOVIĆOVOU 5. 4. 2002 - 31. 7. 2018 z Hložian

5. 4. 2002 – 31. 7. 2018 z Hložian

Milá naša, nikdy na Teba nezabudneme.

Zarmútená tetka Milka, Biljana, Boban a Marina

hlasludu.info www.hl.rs Zarmútení rodičia Kvetoslava a Petar, bratia Luka a Boris, sestra Lana a baba Nada

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA na

ANĐELA GOSTOVIĆOVÁ 5. 4. 2002 – 31. 7. 2018 z Hložian

MICHALA ŠRAMKU 1940 – 2012

Zarmútení: tetka Andrea, švagor Milan, bratranec Milan a sesternica Tijana Adámekovci

SMUTNÝ POZDRAV

ZUZANU ŠRAMKOVÚ

z Báčskeho Petrovca Na Vás spomínajú

Vaši najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov

ANĐELA GOSTOVIĆ 5. 4. 2002 − 31. 7. 2018 z Hložian

Zostaneš nám v trvalej spomienke.

Zarmútené rodiny: Verešová, Kecmanová a Menďanová

36

www.hl.rs

1941 – 2016

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. augusta 2018 uplynul rok čo nás opustil môj manžel, náš otec a starký

JÁN ŠUĽAN

MÁRIU JONÁŠOVÚ

1925 – 2008 – 2018

a

PAVLA JONÁŠA

1919 – 2006 – 2018

z Kovačice S láskou a úctou si na Vás spomíname.

Vaši najmilší

Informačno-politický týždenník

17. 12. 1949 – 6. 8. 2017 – 2018 z Kulpína V našich srdciach zostaneš navždy.

Manželka Mária a dcéry Vierka a Anna s rodinami • OZNAMY •

SPOMIENKA

Dňa 15. augusta 2018 uplynie dlhý a boľavý rok, čo nás opustila naša milovaná

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo desať rokov, čo sme zostali bez manžela, otca, svokra a dedka

MILINA ĆULUMOVÁ

DIPL. ING. PAVLA SLÁDOKA

rod. Miškovicová 26. 1. 1959 – 15. 8. 2017 – 2018 z Nového Sadu

1942 – 2008 – 2018 zo Starej Pazovy

Nikdy na Teba nezabúdame.

Aj keď by Ťa hruda zeme chcela umlčať, v našom živote budeš kolovať ďalej ako živá krv.

Spomienka na Teba v našich srdciach stále pretrváva.

Tvoji najmilší

Tvoji najmilší

SPOMIENKA

Dňa 15. augusta 2018 uplynie dvadsať rokov od smrti manžela a otca

MIŠKA HURÁKA

10. 2. 1949 – 15. 8. 1998 – 2018 zo Silbaša

Spomienky na Teba zostanú navždy v našich srdciach.

Manželka Ivanka a syn Michael

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ESO TRON, s. s r. o., Rumenka, Ul. nova II číslo 6, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rozšírenie kapacity v jestvujúcom zariadení – Podnikateľský objekt na skladovanie a prípravu – spracovanie bezpečného odpadu (odpadové jedlé oleje a masti a organický bio rozložiteľný odpad) a

• OZNAMY •

Firma zo Slovenska hľadá

SPOMIENKA

Dňa 12. augusta 2018 uplynie pätnásť rokov, čo s nami nie je náš TATA

PHMR. ONDREJ HOLLÝ 1946 – 2003 – 2018

koordinátora realizácie stavby rekonštrukcie čističky odpadových vôd v meste Vršac, Srbsko. Požiadavka je prax ako stavbyvedúci a dobrá znalosť slovenčiny. Práca na tejto stavbe bude min. 12 a max. 18 mesiacov. Nástup okamžite. Pripravujeme ďalšie stavby v Srbsku. Ponuky píšte na pijak@ alvestmont.sk.

Tichú a trvalú spomienku zachovávajú si Tvoji Marína a Vladko

kancelársky priestor, výšky prízemie a poschodie a časť vysokého prízemia (P + 1-VP), na katastrálnej parcele číslo 4229, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 3. augusta 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-415/18, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

32 /4815/ 11. 8. 2018

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 10. augusta 19.30 DFF Zlatá brána v Kysáči, 25. ročník, 6. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 12. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 14. augusta 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Priamy prenos otváracieho programu Slovenských národných slávností pod názvom Naša kolíska, ktoré sa tohto roku budú niesť v znamení 15. výročia NRSNM, spoluorganizátora Slávností. Autor scenára Dr. Michal Babiak siahol po známej predlohe VHV a v nej scelil činoherné výstupy, hudobné čísla, videonahrávky v teréne a folklórne vystúpenie.

Dúhovka. V prvej polhodinke nedeľného vysielania bude odvysielaný portrét spisovateľa, zostavovateľa antológií a redaktora početných časopiseckých a knižných vydaní Víťazoslava Hronca.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 12. augusta Film: Scooby Doo a strašidelní bratia Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Muž proti mužovi Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

15.00

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

16.00 16.05 16.30 17.00

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

18.05

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

38

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 10. augusta – Nesplnené sľuby Sobota 11. augusta – V údolí divých ruží – Triumf lásky Pondelok 13. augusta – Pohyblivý piesok Utorok 14. augusta – Podfu(c)k Streda 15. augusta – Drž hubu! Štvrtok 16. augusta – Smrť nad Pacifikom

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00.

9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 12. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Začali sa Slovenské národné slávnosti Kovačicu a Padinu navštívili zástupcovia SNM z Bratislavy Utorok 14. augusta 16.00 Divadelné predstavenie: Ženba a vydaj Spoločný program hriňovskej Hviezdičky a kovačickej Vločky Prípravy na Padinské dni kultúry vrcholia Piatok 17. augusta 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Soľ nad zlato

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 12. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 15. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport MEMORIÁL MIROSLAVA KOVÁČA-KOVIHO V PADINE

Zvíťazila Kozara Ján Bokor

P

o ročnej prestávke, keďže vtedajšie vedenie Doliny vlani „zabudlo“ zorganizovať Spomienkový turnaj Miroslava

DOLINA – SLÁVIA 5 : 1 (4 : 1) Stretnutie susedovcov i tentoraz vzbudilo veľký záujem početných divákov. Slávia sa ujala vedenia nezvyčajným gólom. Kovačičania vhodili loptu z autu, ktorá pomedzi

chyby, pôsobili rozhárane, takže Dolina uzavrela polčas dvoma gólmi Ilića a Kolárika. V pokračovaní trafil iba Ugrenović z jedenástky.

SLÁVIA – AŠK 4 : 3 (3 : 1) Silná horúčava viac škodila hráčom z Aradáča, ktorí pôsobili unavene. Mladší hrači Slávie zahrali agresívnejšie a gólmi bratov Moldovanovcov si zabezpečili dvojgólový náskok. Skorigoval V.

Finalisti: Kozara (v bielom úbore), Dolina (v červenom)

Kováča-Koviho, tentoraz v prvý augustový víkend aktuálna správa memoriál usporiadala. Tak sa v Padine zachováva spomienka na futbalového nadšenca, ktorý sa pričinil o najväčšie úspechy najpopulárnejšieho športu v dedine, a to práve v roku, keď FK Dolina oslavuje 80 rokov organizovanej činnosti. Náhla smrť vytrhla z rodiny otca, usilovného a húževnatého človeka, na ktorého milovníci futbalu v Padine a širšie nikdy nezabudnú.

KOZARA – AŠK 5 : 2 (2 : 0) Aradáčania dlho úspešne čelili favoritovi z dediny Banatsko Veliko Selo. Kozara má bohatú futbalovú tradíciu a patrí medzi najlepšie mužstvá vo Vojvodinskej lige – východnej skupiny. Vekove starší hráči AŠK sa výkonom nezahanbili, ale predsa podľahli mladšej a pohyblivejšej zostave Kozary. Strelci pre Kozaru boli Cekić 2, Čudanov, Ivetić a Mirčeta, kým pre AŠK skórovali V. Zakić a Birmanac.

• ŠPORT •

množstvo nôh skončila v siete. Nebolo celkom jasné či loptu niekto dotkol, ale rozhodcovia povedali, že to bol vlastný gól nepozorného brankára Doliny Králika. Domáci hneď potom získali prevahu a krásnou strelou Kelečevića čoskoro vyrovnali. Zmýlení hostia robili

Zakić a po góle D. Svetlíka na prestávku sa odišlo s výsledkom 3 : 1.

Aradáčania v pokračovaní vďaka gólom V. Zakića a Bajića vyrovnali

sledku dalo uzavrieť. No chyby domácej obrany a mladého brankára Králika hostia potrestali troma gólmi. Strelci boli Cekić, Králik (vlastný gól) a Marčeta z penalty, ktorú zavinil domáci brankár.

Po prestávke výborný strelec Kelečević skorigoval výsledok, Padinčania mali ešte niekoľko šancí, ale ich nádej stroskotala po štvrtom góle Kozary, ktorého strelcom bol Čudanov.

KOZARA: Đaković, Čudanov, Latinović, Bjelovac, Ivetić, Cekić, Zeljković, Mirčeta, Lisica, Jeličić, Bjelanović; striedali: Petrović, Mišić, Knežević DOLINA: Králik, Stojisavjević, Mitić, Popović, Jaćimovski, D. Čížik, Matuľa, Ugrenović, Bančov, Kováč, Kelečević; striedali: Zemen, Hlavča, Babuchna, Kolárik, Paul, Plvan SLÁVIA: Kandić, Ďuriš, Cicka, Ďurkovský, Košút, Čech, Bakoš, Válovec, Tomáš, V. Dudáš, Svetlík; striedali: M. Moldovan, Kukučka, Jonáš, B. Moldovan AŠK: Kurtešan, Korać, Bajić, S. Zakić, Striško, Životin, V. Zakić, Studen, V. Gál, Birmanac, Adamov; striedali: K. Gál, Mijić, Kurjakov, Šťastný, Ďuríček Zápasy bez poznámok viedli rozhodcovia Nikola Tadić, Marko Naumović a Boris Cvitak, všetci z Pančeva. Odmenu pre najlepšieho hráča získal nováčik v radoch Doliny Marko Kelečević. Organizá-

Z finálového zápasu Dolina – Kozara 1 : 4

na 3 : 3. V závere kapitán Kovačičanov Vlasto Dudáš pekne loboval Kurtešana, svojmu mužstvu zabezpečil výhru a 3. miesto na turnaji.

Najlepší hráč turnaja: Marko Kelečević, nováčik Doliny

DOLINA – KOZARA 1 : 4 (0 : 3) Vo finále Dolina nehrala takú podradnú úlohu, ako by sa to z vý-

ciu turnaja okrem vedenia Doliny podporila aj rodina Miroslava Kováča, spolupracovníci a priatelia.

Odmeny a vkusné poháre pre všetkých účastníkov zabezpečil FK Kozara, s ktorým Dolina má dlhoročnú a úspešnú spoluprácu.

32 /4815/ 11. 8. 2018

39

Šport FUTBALOVÝ TURNAJ KYSÁČ 2018

Pohár zostal doma Pavel Pálik

V

dňoch minulého víkendu na ihrisku Tatry prebiehal tradičný turnaj o putovný pohár Miestneho spoločenstva Kysáč, za účasti novosadského tímu Mladost, petrovskej Mladosti, Jedinstva z Rumenky a domácej Tatry.

V prvom sobotňajšom zápase sa stretli Petrovčania a Novosadčania. Petrovská Mladosť bola lepšia a konkrétnejšia pred bránou súpera, nuž vďaka gólu nováčika Adámeka si zabezpečila víťazstvo 1 : 0 (0 : 0) a postup do finále.

MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Babiak, Beronja, Pavlis, Valentík, Kobilarov, Jovanović, Adámek, Šproch, Sladojević, Ožvát V druhom zápase si sily zmerali susedovci, domáca Tatra a Jedinstvo z Rumenky. Hostitelia počas celého zápasu dominovali ihriskom, vytvárali si šance a svoju prevahu korunovali peknými gólmi – 4 : 0 (2 : 0). Štvornásobným strelcom bol Ušćumlić.

TATRA: Kosturanov, Dražić, Pekić, Petrović, Apić, Pilipović, Berić, Gadžić, Ušćumlić,

Ćetković, Klaić, Nastić, Barić, Ješevac Finálový zápas v nedeľu vylákal na ihrisko okolo 300 divákov, ktorí iste neobanovali, že prišli sledovať súboj dvoch starých rivalov, Kysáčanov Víťazné mužstvo domácej Tatry s trofejami a Petrovčanov.

Na trávniku sa rozpútal zaujímavý futbalový a Rumenčanmi sa nehral, lebo sa hráči Jeboj so vzrušujúcimi okamihmi pred oboma dinstva vôbec neobjavili na ihrisku v Kysáči, bránami. Domáca Tatra sa ujala vedenia v 15. a tak Mladost vďaka kontumačnej výhre 3 : min. gólom Sapunčića. Začiatkom druhého 0 obsadila tretie miesto. Športové trofeje na konci odovzdal predpolčasu vyrovnal Adámek. Zápas sa skončil nerozhodne 1 : 1 (1 : 0), nuž o víťazovi museli seda Rady Miestneho spoločenstva Kysáč rozhodnúť pokutové kopy, pričom vynikli Ján Marčok. Za najlepšieho hráča turnaja obaja brankári. Najprv Leňa kryl strelu Pekića vyhlásili Stevana Adámeka (Mladosť), najz bieleho bodu, ale potom domáci Kosturanov lepším strelcom je Aleksa Ušćumlić (4 góly) znemožnil Valentíka, Kaňu a Kobilarova, aby a najlepším brankárom Dejan Kosturanov, rozvlnili jeho sieť a priniesol veľkú radosť obaja z víťazného mužstva Tatry.

Všetky zápasy viedli rozhodcovia Gaćinović, hostiteľom, ktorí zvíťazili celkovým výsledDudić a Zorić. Po skončení turnaja nasledovala kom 6 : 4.

Zápas o tretie miesto medzi Novosadčanmi na ihrisku ľudová veselica.

HLOŽANČANIA O DVA KROKY NAZAD

Nová budúcnosť Budúcnosti BUDÚCNOSŤ – BORAC (V) 4 : 1 (2 : 0) Ján Murtín

K

apitán Horvát, Vučenović, Ljubičić, Dubovský, Michal Hataľa, Šoven, Žarković, Benko, Katiak, Zahorec, Čipkár, Molnár, Huďan, Fábry, Ľuboslav Hataľa, Miljević, Jakuš, Miškovic, Ljubobratović a Prlja pod taktovkou trénera Vladimira Tankosića z Báčskej Palanky otvárajú novú kapitolu Sľubný začiatok hráčov novej hožianskej hložianskeho FK Budúcnosť. Budúcnosti (v bielom úbore) Novým predsedom klubu je Vladimír Huďan, kým na poste v 16. min., keď Čipkár prízemnou strelou prekonal tajomníka zostal Stanislav Srnka. výborného brankára Borca. O minútku neskoršie Po viacročných úspechoch vo Vojvodinskej lige tento hráč trafil ľavú žrď a v 24. min. Huďan opehložianska Budúcnosť hlavne z finančných dôvodov čiatkoval brvno brány hostí. V 40. min. obrana Borca vystúpila zo štvrtého stupňa súťaže a prihlásila sa v pokutovom území zrazila M. Hataľu a jedenástku o dva stupne nižšie, do Medziobecnej ligy Báčska iste premenil kapitán Horvát – 2 : 0.

Palanka. Doterajší hráči dostali výpustky a odišli V druhom polčase napriek početným zmenám do iných klubov. domáci aj ďalej dominovali ihriskom a v 59. min.

Nové mužstvo, niekdajší hráči Budúcnosti, Jednoty po prihrávke mladého Zahorca starý lišiak Ľ. Hataa zopár dorastencov po troch tréningoch pred asi ľa rutinovane zvýšil na 3 : 0. V 67. min. po krásnej 70 divákmi v nedeľu zažili úspešnú premiéru. Od akcii Zahorca a Šovena Fábry štvrtýkrát rozvlnil prvého hvizdu objektívneho rozhodcu Ľudovíta sieť hostí. Mužstvo Borca v 70. min. z protiútoku Dudka domáci zatlačili sympatických hostí z Vizića a zaváhaní obrany domácich predsa skorigovalo do vlastného trestného územia. Prvý gól padol až výsledok na 4 : 1.

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Najväčšie zásluhy o to, že sa výsledok do konca nemenil, majú výborný brankár Vizićanov, ale aj veterán Ljubičić na opačnej strane. Strážca siete Budúcnosti úspešne podržal spoluhráčov, ktorým ubudli sily, a znemožnil hostí, aby ešte väčšmi zmiernili prehru.

Futbal v Hložanoch „nezomrel“, a to je najväčšia a najkrajšia pointa tohto zápasu novej Budúcnosti.

Foto: J. Bartoš

KONFERENCIA KLUBOV OBECNEJ LIGY ŠÍD

OFK Binguľa v Berkasove Lazar Pavković

N

a schôdzi v Berkasove sa stretli predstavitelia všetkých klubov, ktoré v majstrovskej sezóne 2018/19 budú hrať v Obecnej lige Šíd, ktorí úvodom potvrdili post doterajšiemu predsedovi Konferencie klubov OLŠ Predragovi Malenićovi a jeho zástupcovi Zoranovi Vidovićovi. Komisár pre súťaž Branimir Đuričić v krátkej správe konštatoval, že v uplynulých majstrovstvách sa všetky zápasy skončili regulárne, bez väčších incidentov. Žrebom potom určili program súťaže v novej sezóne. V 1. kole 26. augusta sa stretnú: Graničar Jamena – Napredak Vašica, Sremac Berkasovo – OFK Binguľa, Jednota Ľuba – Sinđelić Gibarac, Jedinstvo Morović – OFK Bačinci, Jednota Šíd – Borac Ilinci, Erdevík 2017 – Omladinac Batrovci, voľný je Omladinac Molovin.

• ŠPORT •

MIMORIADNE ZASADNUTIE FK MLADOSŤ PETROVEC

Saša Petković úradujúci predseda Samuel Medveď

V

o štvrtok 2. augusta 2018 v klubovni na ihrisku vo Vrbare prebiehalo mimoriadne zasadnutie FK Mladosť s jediným bodom rokovacieho poriadku: demisia predsedu Jána Pavlisa a voľba jeho nástupcu.

Ján Pavlis zdôvodnil svoju demisiu tým, že je vyčerpaný.

Za uplynulé štyri roky Mladosť získala primát v Somborskej oblastnej lige a vo Vojvodinskej lige – severnej skupiny minulej jesene obsadila prvé miesto, mala šancu postúpiť, ale predsa skončila na druhom mieste. Petrovčania

v uplynulom období hrali pekný futbal. Pochvaly prichádzali zo všetkých strán. No v organizačnom zmysle to všetko neklapalo celkom ako treba.

Aj v minulosti sa stávalo, že si prácu v klube vzali na plecia jednotlivci. Najviac však bolo tých, čo vedeli kritizovať, klebetiť, posmechovať... Čo už teraz, takí sme, akí sme?! Ako povedal Ján Pavlis, toho času pálčivým problémom klubu je Saša Petković (stojí vo dverách) si prebral zodpovednú aj domovník. Stávalo sa, úlohu v petrovskej Mladosti

VETERÁNI PANÓNIE NA DVOCH TURNAJOCH

V

predchádzajúce dva víkendy veteráni lalitskej Panónie sa zúčastnili na dvoch turnajoch.

Najprv v sobotu 28. júla 2018 na svojom ihrisku usporiadali 12. Memoriál Milorada Obradovića-Mikicu, ktorý utratil život v dopravnej nehode.

Na turnaji hrali deronjský Omladinac, pivnická Slávia a domáca Panónia, a skončil sa práve takýmto umiestnením mužstiev. V prvom zápase Panónia a Omladinac hrali nerozhodne 2 : 2, potom Pivničania prekonali Laliťanov 2 : 0 a v treťom

zápase Omladinac položil na lopatky Sláviu 3 : 0. Najlepším hráčom turnaja bol stredný útočník Omladinca Dragan Vučić.

Na posedení po skončení zápasov veteráni si okrem na Mikicu spomenuli aj na ostatných spoluhráčov a funkcionárov Laliťanov, ktorí už nežijú a boli účastníkmi turnajov.

Sú to Budimir Leskovac, Pavel Gáni, Milorad Vučenov, bratia Momir a Stevan Erdeljanovci a Ján Cechmajster.

Minulú nedeľu 5. augusta 2018 deronjský Omladinac usporiadal 1.

Memoriál Predraga Vukovića-Peru, ktorý umrel na trávniku počas zápasu

Rozhodli penalty Lazar Pavković

Kapitáni mužstiev Slávie, Omladinca a Panónie (zľava)

veteránov s Poletom z Karavukova 7. apríla 2017. Zaujímavé je, že v prvom zápase Omladinac a lalitská Panónia znova remizovali identickým výsledkom ako v Laliti 2 : 2, potom Deronjčania prekonali báčsku Tvrđavu 1 : 0, na konci Panónia bola lepšia od Báčanov 2 : 1 a zaslúžene získala prvé miesto.

Foto: M. Malivuk

Účastníci 12. Memoriálu Milorada Obradovića-Mikicu na ihrisku lalitskej Panónie • ŠPORT •

Foto: J. Pucovský

TURNAJ V BINGULI

Doma poslední, v Deronjoch prví Juraj Pucovský

že dresy pral, postavoval siete na bránu, vyťahoval čiary sám predseda.

Prítomní na zasadnutí sa pokúšali odradiť predsedu Pavlisa, aby zvážil danú situáciu a okolnosti, aby aj ďalej zostal v čele klubu. To sa im nepodarilo, a preto jediného kandidáta na tento post, bývalého futbalistu Sašu Petkovića zvolili za úradujúceho predseda FK Mladosť na nadchádzajúce obdobie.

V

dňoch 4. a 5. augusta v Binguli prebiehal tradičný 43. memoriál futbalistov, ktorý zorganizoval OFK Binguľa a Športový zväz Obce Šíd.

V prvom semifinálovom zápase ľubská Jednota premohla Sinđelić z Gibarca 3 : 2, kým potom domáca OFK Binguľa bola lepšia od OFK Bačinci 3 : 1.

Nedeľné popoludnie prinieslo zápasy o konečné umiestnenie.

V boji o tretie miesto OFK Bačinci bol presvedčivý v súboji so Sinđelićom – 4 : 1, a tak obsadil tretie miesto. Finálový zápas OFK Binguľa – Jednota sa skončil bezgólovou remízou 0 : 0, v kopaní penált úspešnejší boli hostitelia 5 : 4, nuž získali najväčší pohár.

Najlepším hráčom turnaja je „básnik v kopačkách“ Branko Radičević (OFK Binguľa), najlepší strelec Miloš Ognjenović (OFK Bačinci) a najlepší brankár Vanja Volić (OFK Biguľa).

32 /4815/ 11. 8. 2018

41

Šport Z VOLEJBALOVÉHO KLUBU KULPÍN

Cieľ – Prvá liga Srbska!

Katarína Gažová

V

telocvični kulpínskej základnej školy sa minulý týždeň stretli hráči, tréneri a časť vedenia Volejbalového klubu Kulpín na zasadnutí, aby sa dohovorili, ako ďalej pracovať, zlepšiť tréningy, výkony a výsledky na zápasoch. Chvályhodné je, že z prvého mužstva neodišiel ani jeden hráč. Naopak, pribudli traja noví skúsení volejbalisti z Nového Sadu. Vedenie klubu posilnil aj nový člen – Dušan Petráš, profesor techniky a informatiky v tamojšej

Neúplné mužstvo volejbalistov VK Kulpín počas dohovoru základnej škole.

Predseda klubu Todor Radanov informoval, že je v mužstve teraz

NEČAKANÝ NEÚSPECH

Ustarostení domáci HAJDUŠICA – POTPORANJ 1 : 6 (0 : 4) Vladimír Maliar

U

ž v 2. min. po chybe domácej obrany rýchlonohý Banu dal svoj prvý gól. V 10. min. ten istý hráč kopal na bránu, lopta sa vyšmykla brankárovi Melichovi z rúk a skončila v sieti.

Do konca polčasu Vrenčev z protiútokov dvakrát unikol svojim domácim strážcom, presne triafal a na polčase bolo 0 : 4.

V druhom polčase Popov z hranice trestného územia trafil – 0 : 5. Jediný gól pre Hajdušicu po-

tom dal hlavou po rohovom kope Folťan. Výsledok zápasu svojím tretím gólom stanovil nezadržateľný Banu.

Možno výsledok nie je odzrkadlením síl na trávniku, ale pravda je, že zaslúžene zvíťazil kvalitnejší tím, ktorý využil všetky svoje šance.

HAJDUŠICA: Melich, Mršić, Ćulum (Brezičanin), Folťan, Stojkovski, Marko, Maliar, N. Ružić (Demše), Lečić, Lipták, A. Ružić

Hostia nepríjemne prekvapili Hajdušičanov

42

www.hl.rs

v klube. Predseda poukázal na skutočnosť, že klub má stále finančné ťažkosti a vynachádza sa, ako len môže. Doterajší sponzori už nemôžu stále tak štedro podporovať klub, lebo v Kulpíne je hodne spolkov a združení, ktoré si tiež hľadajú podporu. Potešiteľný fakt je to, že vo VK Kulpín okrem prvého mužstva trénujú aj dievčatá, tiež pionieri, takže je do práce zapojených viac ako 80 detí.

Informačno-politický týždenník

24 hráčov. Trénovať ich aj naďalej budú šéftréner Ján Lačok a kapitán mužstva Boris Relota. Na dohovore navrhli, aby hráči samostatne pracovali na získavaní kondície.

Oficiálne prípravy mužstva sa začnú 20. augusta. K doterajším hráčom sa pripojili traja noví: Aleksa Grubešić, Vuk Barišić a Boriša Zelenović. Ako podotkol predseda Radanov, všetci sú to vysokí hráči, ponad dva metre, ktorí môžu byť veľmi užitoční v hre pri sieti, najviac ako smečiari.

Volejbalový klub Kulpín je členom Druhej ligy Srbska – severnej skupiny, kde v nadchádzajúcej sezóne bude hrať desať klubov, takže Kulpínčania úhrnne zohrajú osemnásť zápasov, deväť v jesennej časti a tiež toľko na jar.

Hovorilo sa aj o finančnej situácii

Predseda Todor Radanov (sprava), hráč a tréner Boris Relota (stojí) a šéftréner Ján Lačok (sedí) V minulej sezóne VK Kulpín mal 93 tréningov a 12 priateľských zápasov a zúčastnil sa aj na medzinárodnom turnaji v Holandsku.

V rámci príprav na novú sezónu plánujú zohrať aj niekoľko zápasov plážového volejbalu na pieskovom ihrisku vedľa trávnika FK Kulpín.

Predsavzatím VK Kulpín v novej sezóne je postup do Prvej ligy Srbska.

ŠKOLA PLÁVANIA V ŠÍDE. Po mesačnom odročení pre nepriaznivé počasie v utorok 7. augusta 2018 začala s prácou škola plávania, do ktorej sa zapojilo 210 detí vo veku 8 až 12 rokov zo všetkých dedín Šídskej obce. Školu spoločne zorganizovali Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež, Zhromaždenie obce Šíd a Výbor pre šport a telovýchovu tejto obce. Deti v bazénoch každodenne strávia po tri hodiny do začiatku školského roka, kde ich traja inštruktori plávania – Miloš Milošević, Emilija Tanaskovićová a Dejan Ćosić (na snímke) budú zaúčať základom plaveckej zručnosti.

St. S. • ŠPORT •

VÝZNAMNÉ NÁVŠTEVY A ÚPRIMNÉ VÝSTAVY

Slovenská republika bola, ako píše na bilborde, na jar roku 2011 – Hokejovou republikou

Golonka v Banáte Ján Špringeľ

Ľadovú horúčku v sídelnom meste umocňovali skulptúry hokejistov − socha hokejistu z Kanady pred historickou budovou SND

Pred statuou športovca z hostiteľskej krajiny sa fotografovala fanúšička Slovenska

večerných hodinách) v Pisztoryho paláci (bývalé Leninove múzeum, neskôr Krajanské múzeum, kde ako jedno z prvých podujatí bola samostatná výstava Zuzany Chalupovej, v septembri 1991). V ten deň bude aj predstavená kniha Dr. Gordany Blagojevićovej v slovenskom jazyku z jej vedeckého výskumu o úprimnej spovedi maliarov a insitnom umení Kovačice.

Kovačičania sa k športu nepriamym spôsobom − kultúrou (a údajne aj gastronomickou ponukou) chcú priblížiť krajine svojich predkov vraj aj počas samotného májového šampionátu.

fanúšikov pred halami alebo v strede oboch lovensko na rok bude druhýkrát hos- miest. titeľom majstrovstiev sveta v ľadovom Obyvatelia Slovenska hokeji. Od 10. do 26. mája 2019 budú sa stotožňovali s ich bojovať o titul majstra sveta šestnásť štátov: miláčikmi vyvesením Švédsko, Rusko, Česko, Švajčiarsko, Nórsko, štátnych vlajok od výLotyšsko, Rakúsko a Taliansko na Zimnom šta- myslu sveta na (ne)očaRusko a Kanada majú kávaných miestach. Na v historickej tabuľke MS veľkoplošných obrazov- najviac zlatých medailí: kách v reštauráciách sa fanúšikovia Ruska nechýbajú hlučne povzbudzovali na žiadnom šampionáte majstri na korčuliach, góly oslavovali štrnganím krígľami zlatého moku. A športových hviezd bolo vo východnej metropole a sídle Slovenska v tých dňoch neúrekom: napríklad útočné esá krajín Sidnej Crosby (Kanada), Marián Gáborík, bratia Marcel a Marián Hossovci (všetci Slovensko), Jaromír Jágr (Česko), Jevgenij Malkin, Alexander Ovečnik Okrem fanúšikov zo Slovenska (oba Rusko)... najpočetnejší boli prívrženci hokejistov Nielen propagovať budúcoročný šamsusedného Česka pionát prichádza do Kovačice v posledný víkend septembra Jozef Golonka, najslávnejší dióne Ondreja Nepelu v Bratislave, Kanada, hokejista Slovenska, držiteľ veľkého počtu Fínsko, USA, Nemecko, Dánsko, Francúzsko, medailí pre vtedajší ČSSR z najznámejších Nóri sú na ľade slabší od Švédov a Fínov, ich Veľká Británia a hostiteľská hokejových podujatí (sedem fanúšikovia ale vytvárajú skvelú kulisu krajina v Steel Aréne v Kocenných kovov na MS a dva na šiciach. Semifinále, zápas OH). Slovanista medzi slávistov o bronz a finálový súboj sú na neprichádza sám. Bok po boku programe v sídelnom meste. populárneho Žiletku bude aj Prvé majstrovstvá sveta významný herec Juraj Kukura v druhom v poradí (po futbaa ešte dve osobnosti Slovenska, le) najpopulárnejšom športe ktorých ale mená ich hostiteľ na Slovensku prebiehali za – galerista Pavel Babka zatiaľ vynikajúcej organizácie od nechce prezradiť.

29. apríla do 15. mája 2011.

Ako predohra majstrovstiev Bratislava a Košice doslosveta 3. decembra bude zorgava a do písmena dýchali nizovaná na dvoch punktoch hokejom. Obe mestá boli Bratislavy výstava pod spoločzaplavené najhorúcejšími ným názvom Zimná Kovačica.

Len tri krajiny sú v hokeji úspešnejšie vyznávačmi najchladnej- Na šampionáte bolo aj Ženy maliarky budú vystavovať od Švédov: Rusko, Kanada a Česko − šieho kolektívneho športu. veľa fotografov: na zábere v Národnej banke Slovenska fanúšikovia „troch koruniek“ pred budovou s tromi „korunami“ Bez incidentov v hľadisku je fotografista z Ruska (vernisáž pred obedom), muži na štadióne, v zónach pre v reprezentačnom drese (slávnostné otvorenie v pred-

S

57.

PROGRAM

Štvrtok 9. augusta 17.00 – Slávnostné zasadnutie NRSNM, GJK 19.00 – Vernisáž Petrovské pohľady X. Združenia petrovských výtvarných umelcov, priestory TO 20.30 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže, Slovenský dom, B. Palanka Piatok 10. augusta 10.00 – Výstava umeleckých fotografií Petra Dešića Slováci v Srbsku, Dom MSS Ľudovíta Mišíka 12.00 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu obce, veľká sieň Obce Báčsky Petrovec 17.00 – Otvorenie 14. medzinárodnej filatelistickej výstavy PETROVEC FILA 2018, ZŠ Jána Čajaka 17.00 – Ľudová veselica, Klub poľnohospodárov 19.00 − Ľudová veselica, nádvorie Miestneho spoločenstva 19.00 – Vítanie hostí u predsedu obce, malá sieň Obce Báčsky Petrovec 20.00 – Naša kolíska, otvárací program SNS 2018, sieň SVD 22.00 – Rocktón 2018, koncert slovenských rockových skupín Sobota 11. augusta 9.00 – Futbalový turnaj mladších pionierov, Vrbara 9.00 – Vítanie hostí, SVD 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS, sieň SVD 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia, Ul. maršala Tita 13.00 – Súťaž vo varení zajačieho paprikáša s ochutnávkou, Klub drobnochovateľov 13.00 – Varenie svadobnej kapusty, nádvorie SPŽ 13.30 – Stretnutie zdravotných pracovníkov, veľká sieň obce 15.00 − Ľudová veselica, nádvorie Miestneho spoločenstva 15.00 – Deň otvorených dverí s príležitostným programom, chrám Boží 15.30 – Prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ, veľká sieň obce 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov (veľká sieň obce) 18.00 – Futbalový zápas veteránov, Vrbara 20.30 – Chráňme si korene nášho bytia, galakoncert našich folklórnych súborov, ihriská ZŠ

Nedeľa 12. augusta 7.00 – Súťaž športových rybárov, kanál DTD 9.00 – Turnaj SNS v šachu, športová hala ZŠ Jána Čajaka 9.00 – Súťaž stolných tenistov, telocvičňa ZŠ Jána Čajaka 9.00 – Súťaž poľovníkov, lovecký dom Lesík 9.30 – Príležitostné služby Božie, chrám Boží SEAVC v Petrovci 10.00 – Tenisový turnaj PETROVEC OPEN, ihriská SA-HA 15.00 – Peter Pán, detské divadelné predstavenie – SKOS Detvan z Pančeva-Vojlovice, sieň SVD 16.00 – Stretnutie slovenských novinárov, GJK 17.00 – Futbalový zápas FK Mladosť, seniori, Vrbara 18.00 – Cyklistika pre deti, Námestie slobody 19.00 – Kde sa dobre vodí, ta sa rado chodí, galakoncert detských folklórnych súborov, ihriská ZŠ 21.00 – Zmizni od svojej ženy, divadelné predstavenie – Ochotnícke divadlo Kultúrneho centra Kysáč, sieň SVD SPRIEVODNÉ PODUJATIA: Sobota 11. augusta 8.30 – 14.00 – 10. Stretnutie zberateľov s burzou, ZŠ Jána Čajaka Expozície Múzea vojvodinských Slovákov sprístupnené počas SNS 2018: Výstava Za horami, za dolami – Tri storočia Slovákov vo Vojvodine (Galéria Zuzky Medveďovej) Najstarší dom v Báčskom Petrovci Expozície Slovenského vojvodinského divadla sprístupnené počas SNS 2018: Výstava plagátov 15 rokov Slovenského vojvodinského divadla – produkcia SVD (foyer SVD)