Hlas 33 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4660/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 15. 8. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

270 slovenských letokruhov vo Vojvodine ĽUDIA A DIANIA

„Ľudička si hovie sama vo veľkej fare!“ ŠPORT

Keď sa Leňovi nelení...

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Z obsahu

15. 8. 2015 | 33 /4660/

Uzávierka čísla: 12. 8. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Ceny a plakety NRSNM za vzornú činnosť 6 V znamení štvrťstoročia obnovenia Matice 7 Je na čom stavať

10 ĽUDIA A DIANIA 12 Desať dní na vode 14 Nehľadal vinníka, ale riešenie 15 Uzavreli projekt, otvorili nový objekt

20 DETSKÝ KÚTIK 20 Kúsok prázdnin je ešte pred vami...

21 PRÍLOHA SNS 21 Výročia, úcta a vďaka 22 Budúcnosť patrí mladým 23 O Štúrovi slovom a obrazom

33 KULTÚRA 33 Lastovičia akrobacia lietajúcich klaunov 34 Jazvy osudu 35 Herbár zeme

36 OZNAMY 42 RTV PANORÁMA 44 ŠPORT 47 Grófska atmosféra v Lesíku 48 Ryby sa vnorili do hlbín 51 Športovci vyšliapanými chodníčkami Autorka titulnej fotografie: Monika Necpálová

Vypracovanie celoštátnej stratégie menšinového vzdelávania v Srbsku je stredobodom pozornosti rokovaní predstaviteľov Koordinácie národnostných rád národnostných menšín v Srbsku s Dr. Srđanom Verbićom, ministrom osvety. Druhé rokovanie bolo v Belehrade 3. augusta v Ministerstve osvety, vedy a technologického rozvoja. (s. 9) E. Šranková Foto: z archívu NRSNM V dňoch 7. až 9. augusta 2015 Padina bola stredobodom početných kultúrno-spoločenských, športových a hudobno-zábavných udalostí v Banáte, ktorými obyvatelia tejto najslovenskejšej osady na Dolnej zemi vzdali hold výročiu jej založenia a pretrvania. (s. 11) A. Chalupová Paradajky určené na pretlak dozreli tohto leta aspoň desať dní skôr ako v minulých rokoch. Presvedčili sme sa o tom už v posledný júlový deň u Javorníkovcov v Selenči, kde naplno lisovali čerstvý, zdravý, červený mok na zimu pre svojich stálych zákazníkov. (s. 13) J. Pucovský

Editoriál

Hra na slepú babu

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

•

Nie, vonkoncom nejde o nevinnú detskú hru, v ktorej slepá baba musí rozpoznať dieťa, ktoré sa jej podarilo chytiť. Nechceme písať ani o rovnomennej Straussovej operete, ktorú hudobní kritici charakterizujú ako jeho najslabšie libreto.

k možno spomínané hudobné dielo ohodnotiť ako neúspešné, zámer štátneho vedenia sprivatizovať médiá v štátnom vlastníctve možno označiť za úspešný. Ministerstvu poverenému verejným informovaním sa darí odolávať nátlakom menšinových inštitúcií, ustanovizní a organizácií, ktoré sa pokúšajú vybaviť zastavenie privatizácie pre lokálne médiá informujúce (aj) v rečiach národnostných menšín. Pokusy sa vonkoncom nedaria. Koncom minulého týždňa bola predaná mestská Novosadská televízia, ktorá okrem iného informovala aj v slovenskej reči, a to za „bagateľ“, čiže za necelých 180-tisíc eur, koľko vraj stojí jeden lepší byt v Novom Sade. Rádio Petrovec, hodnota ktorého bola odhadnutá na takmer (iba!) 9-tisíc eur, išlo na privatizačný bubon, avšak zatiaľ neúspešne, lebo nik neprejavil záujem kúpiť ho. Atď., atď... Rezortné ministerstvo veru myslelo aj na to, ako riešiť problém zatarasenej cesty „nechcených“ médií k úspešnej vlastníckej transformácii. Zamestnaní v médiách, ktoré nikto nekúpil, sa môžu prihlásiť o bezplatné akcie, a tým sa stanú stopercentnými majiteľmi mediálneho podniku. Bez háčiku to však nejde – tí zamestnanci, a uznáme, že sem patria azda všetci, ktorí vôbec kedy dostali akcie niektorého štátneho podniku, o ďalších bezplatných akciách nemôžu ani len snívať. Zmýlení novinári a iní pracovníci v lokálnych médiách nevedia, kam z konôp. Zobrať odstupné a sedieť doma bez práce a mzdy? Zostať verní svojmu pracovisku do konca, a potom takisto zostať bez práce, ale aj bez finančných prostriedkov v podobe odstupného? Alebo sa bláznivo tešiť sľúbeným sľubom, že bodka za privatizáciou médií ešte nie je položená, ako to na Stretnutí slovenských novinárov počas Slovenských národných slávností vyhlásila predsedníčka NRSNM Anna TomanováMakanová? Podľa jej slov existuje ešte jeden, konečný záchytný bod pre naše lokálne médiá, a to v podobe možnosti využitia slova Zákona o verejno-súkromnom partnerstve a koncesiách, no neprecizovala, ktoré články sa môžu využiť na záchranu informačno-mediálnej lode, ktorá akoby už pomaly tonula. O tomto poslednom výkriku o pomoc bude Koordinácia národnostných rád národnostných menšín rokovať s rezortným ministrom už v nadchádzajúci pondelok. Zamestnanci spomínaných médií sa však rozhodli desivo mlčať, ale v dusnom vzduchu visela otázka, prečo sa s touto možnosťou nevyrukovalo predtým, než sa niektorí novinári prihlásili do programu s odstupným. Či ide iba o politickú hru na slepú babu, keď sa tvárime, že sa tvárime, že nevidíme odhodlanosť štátneho vedenia trvať na nemožnosti návratu z cesty privatizácie lokálnych médií? Alebo naozaj máme silný tromf v rukáve? Pondelkové otvorenie kariet teda ukáže, ako bude vyzerať mapka menšinových médií... Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Foto: wwwfreeimagescom

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE



Čítajte nás aj na www.hl.rs.  33 /4660/ 15. 8. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Pokuta N

ajprv nás zarazilo upozornenie, že od 27. júla príslušníci polície budú prísne kontrolovať aj to, či sú i cestujúci na zadných sedadlách motorových vozidiel pripútaní bezpečnostnými pásmi. Ako aj obyčajne, veľmi sme sa tým nezaťažovali, veď žijeme predsa v krajine, kde sa predpisy schvaľujú predovšetkým na to, aby sa nedodržiavali. Nemysleli si to však aj členovia Srbského výboru pre bezpečnosť dopravy. Podľa nich ide o veľmi významné opatrenie, lebo pripútanie cestujúcich na zadných sedadlách drasticky zmenšuje riziko zranenia a smrti, predovšetkým keď ide o priame zrazenia a otáčanie vozidiel. Dokonca práve oni očakávajú, že tou kontrolou sa značne zvýši použitie bezpečnostných pásov na zadných sedadlách, ktoré sa doteraz pohybovalo spod 5 percent, ako aj to, že sa uplatňovaním tohto opatrenia do roku 2020 v Srbsku zachráni najmenej 200 životov. Len na porovnanie spomeňme, že je použitie bezpečnostných pásov na zadných sedadlách v štátoch, akými sú Švédsko, Nemecko a Veľká Británia až na 90 percent. Pripomíname pritom, že nepoužívaním bezpečnostných pásov na zadných sedadlách cestujúci neohrozujú iba vlastné životy, ale aj životy osôb, ktoré sedia na sedadlách vpredu. Aj to, že Zákonom o bezpečnosti dopravy na cestách je stanovený peňažný trest vo výške 5 000 dinárov pre vodičov, čiže cestujúcich na všetkých sedadlách motorových vozidiel, ktorí nepoužívajú bezpečnostné pásy tým spôsobom, ako to plánoval výrobca vozidiel. Akcia sa koná s cieľom, aby sa zvýšila bezpečnosť všetkých cestujúcich, takže ešte raz pripomíname: použitie bezpečnostných pásov počas jazdy je povinné na všetkých sedadlách, kde sú inštalované, a za nedodržiavanie tohto predpisu sa udeľuje pokuta. Mimochodom upozorňujeme, že aj deti mladšie ako 12 rokov musia sedieť na zadných sedadlách. Netreba sa klamať skutočnosťou, že sú aj také prípady, keď bezpečnostné pásy pri nehode spôsobili skôr zlobu ako prospech, lebo v pomere, keď zachránili život, je to skutočne nepatrné množstvo. Potvrdzujú to mnohé štatistiky, ako aj surová každodennosť. Nech nám je preto stanovená pokuta tým posledným dôvodom pripútať sa. www.hl.rs

AKTUÁLNE V POLITIKE

Mládež a migrácie

Michal Ďuga



Vladimíra Dorčová-Valtnerová

oľný pohyb ľudí patrí medzi základné ľudské práva a predstavuje jeden zo základných princípov Európskej únie. Tak ako sa voľakedy pred takmer tromi storočiami Slováci z územia terajšieho Slovenska v čele s Matejom Čánim vybrali za lepším zajtrajškom smerom na juh, keď osídlili územie dnešného Petrovca, aj v súčasnosti platí pravidlo, že človek vždy kráča za lepšou budúcnosťou. Pre osídľovaciu migráciu Slovákov, ktorí zaľudnili územie tzv. Dolnej zeme, v 18. storočí patriace Uhorsku, ale aj pre tú súčasnú je príznačné, že ju zapríčiňujú hospodárske, spoločenské či svetonázorové činitele. Svedkami sme, že pohyb obyvateľstva z jednej časti sveta do druhej – vyspelejšej – je toho času v Európe jav prinajmenej vypuklý. Preto sa téma migrácie stala kľúčovou otázkou celého starého kontinentu, zvlášť EÚ, ale aj potenciálnych členských krajín. Je to nadovšetko komplexný problém, keďže z jednej strany ide o základné ľudské právo voľne sa pohybovať, a z druhej strany o zachovanie bezpečnosti obyvateľov krajín EÚ, do ktorých sa



hrnie množstvo nespokojných migrantov, hľadajúcich neraz nie lepší život, ale „iba“ slobodu. Naša krajina sa snaží podať nápomocnú ruku aj pri riešení tohto problému, ale správať sa aj podľa princípu ľudskej solidarity – byť človeku človekom – pomôcť migrantom, ktorí prechádzajú cez srbské územie, aby čo najbezbolestnejšie dospeli k svojmu cieľu. Hoci práve ten možno nebude jednoznačne vysnívaný. Veď pozrime sa, ako Nemecko reaguje na viac ako 90-tisíc ľudí z Balkánu, ktorí požiadali o azyl. Vyhostili ich zo svojho územia a zakázali im opätovný vstup do krajiny na päť rokov, vysvetľujúc to tým, že balkánske krajiny už nepatria medzi nebezpečné a neisté. Vyhlásil to predseda tamojšej zväzovej kancelárie pre migrácie a utečencov Manfred Schmidt a dodal, že títo požadovatelia zneužívajú azylový postup z ekonomických dôvodov. U nás sa v uplynulých dňoch špekulovalo, že sa na území Srbska vybuduje zberné stredisko pre 400-tisíc migrantov, na čo okrem iných reagoval aj minister pre prácu, zamestnávanie a sociálne otázky Aleksandar Vulin. On tieto informácie dementoval a povedal, že v Srbsku sa nebude budovať stredisko „ani pre 400-tisíc, ani

pre 4 000 migrantov“, keďže to nie je v súlade so štátnou politikou. Z hospodárskych dôvodov odchádzajú ľudia, ba celé rodiny aj z našej krajiny, menovite príslušníci slovenskej národnosti. Ide predovšetkým o mladých ľudí a mladé rodiny, ktoré si hľadajú lepšie podmienky na zabezpečovanie chlebíka a slušný život. Pre migráciu mladých je charakteristická vôľa podnikať. Tá však nechýba ani mladým, ktorí sa rozhodli zostať doma a s maximálnym vypätím síl zveľaďovať nielen vlastný život, ale aj celú spoločnosť. A naša mládež sa veru činí – cez organizované pôsobenie prostredníctvom mládežníckych združení a organizácií i jednotlivecky. Veď aj tohtoročné pripomínanie si 12. augusta – medzinárodného Dňa mladých prebiehalo v znamení ich občianskeho angažovania. Aj pokrajinský občiansky ochranca tento druh angažovania, ako aj účasť mladých v spoločenskom živote vidí ako základný rámec udržateľného rozvoja spoločnosti. Ale mladí najčastejšie majú málo príležitostí angažovať sa vo všetkých spoločenských oblastiach, i keď záujem o to majú. Je teda na štátnych inštitúciách, aby im umožnili realizovať sa a prispieť k rozvíjaniu našej krajiny.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Ing. IVETA CHABADOVÁ, VÝKONNÁ RIADITEĽKA ŽILINSKÉHO TURISTICKÉHO KRAJA

Od prírody po kultúru Oto Filip – Z ôsmich slovenských samosprávnych krajov, ktorý je na tom najlepšie, keď ide o turizmus? – B r atislavsk ý, a potom žilinský. Sme teda v poradí druhý. Bratislavský

Informačno-politický týždenník

kraj hlavne prosperuje z ho telov, z takého kongresového turizmu. Predpokladám, že je u vás príkladom toho Belehrad. T v prípade nášho kraja, Žilina predovšetkým

znamená prírodu, kultúru, gastronómiu, hory. Sme istým spôsobom srdcom Slovenska, tešíme sa z toho a sme na to hrdí. Najmä na to, že môžeme ukázať nielen svetu, ale aj našim Slovákom všetko, čo v našom kraji je, všetko to krásne. Len a len sme kvôli tomu radi a privítali by sme každého, kto k nám príde. • TÝŽDEŇ •

ZO SLÁVNOSTNEJ SCHÔDZE NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Ceny a plakety NRSNM za vzornú činnosť Juraj Bartoš

Ladislav Čáni). Obaja sa taktiež vyberanými slovami poďakovali za vzácne uznania. Na záver slávnostného zhromaždenia sa prítomným prihovoril aj štátny tajomník v Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Branislav Ondruš. Okrem neho moderátorka podujatia, predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM Anna Jašková úvodom slávnostnej schôdze osobitne privítala aj veľvyslanca Slovenskej republiky

pírová a príspevok o Galérii prečí- prínos k zachovávaniu, rozvoju tala obecná funkcionárka Jarmila a prezentácii národnej a kultúrnej a účasti početných domácich Ćendićová; Knižnica Štefana Ho- identity slovenskej národnostnej a hostí zo zahraničia v Sláv- molu v Báčskom Petrovci (dovŕši menšiny v Srbsku naša najvyššia nostnej sieni Gymnázia Jána úctyhodných 170 rokov založe- inštitúcia poctila tri osobnosti: Kollára v Báčskom Petrovci udelili nia), prevzala ju riaditeľka Jarmila ceny a zlaté plakety Národnostnej Stojimirovićová a text o knižnici rady slovenskej národnostnej podala Viera Dorčová-Babiakomenšiny v Srbsku. Vzácne oce- vá; Základná škola Jána Čajaka nenia majú za cieľ podporovať v Báčskom Petrovci, prevzala zástupkyňa riaditeľa školy Vlasta Werleová a laudatio Anny Spevákovej predniesla Mária Andrášiková. Zlaté plakety za prínos k zachovávaniu, rozvoju a prezentáciu kultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny si vyslúžili: Miestne Slávnostná schôdza NRSNM v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Ján Varšo a Anna Tomanová-Makanová spoločenstvo Stará Kollára v Báčskom Petrovci 6. augusta 2015 činnosť, afirmovať jej výsledky a Pazova (prevzal predseda Rady Dr. hodnoty v oblasti zachovávania, Mišo Filip a príspevok predniesla prednedávnom zosnulého pro- v Srbsku Jána Varšu, predsedníčku rozvoja a prezentácie národnej Katarína Verešová) a Miestne spo- fesora, literárneho kritika a mati- Matice slovenskej v Srbsku a preda kultúrnej identity slovenskej ločenstvo Báčsky čiara Samuela sedníčku Výkonnej rady NRSNM národnostnej menšiny v Srbsku. Petrovec (prevzal Boldockého Katarínu Melegovú-Melichovú, Vo štvrtkový podvečer 6. augusta, predseda Dr. Ján (prevzala ju predsedu Demokratického zväna slávnostnej schôdzi NRSNM jej Rybovič, pokým a poďakovala zu Slovákov v Rumunsku Pavla predsedníčka Anna Tomanová- laudatio Jarmily sa jeho man- Hlásnika a predsedu Obce Báčsky -Makanová uznania odovzdala Stojimirovićovej želka Mária Petrovec Pavla Marčoka. jednotlivcom a kolektívom, ktorí prečítala Viera Boldocká, V dusnej miestnosti klavírnymi v oblasti kultúry, vzdelávania, Dorčová-Babialaudatio pri- prednesmi ovzdušie spríjemnili informovania, úradného používa- ková. pravila a pre- žiačky a žiaci Hudobnej školy Jonia jazyka a písma, čiže vôbec na čítala Anna sipa Slavenského v Novom Sade pláne budovania a zachovávania ZA Hansmanová), – pobočky v Báčskom Petrovci: dobrého mena Slovákov žijúcich ZACHOVÁVANIE Mária Boldocká prvého profe- Simona Kreková, Iveta Kováčová, v Srbsku dosiahli a dosahujú po- IDENTITY Benjamín Eliáš zoruhodné výsledky. Ceny NRSNM za výnimočný sionálneho dia Miljan ZarkoZlaté plakety NRSNM za prínos prínos k zachovávaniu, rozvoju rigenta z radu vić. Nacvičila k rozvoju informovania, kultú- a prezentácii národnej a kultúrnej vojvodinských ich profesorka ry, ako i vzdelávania slovenskej identity slovenskej národnostnej S l o v á k o v , hudby Ivana Nonárodnostnej menšiny v Srbsku menšiny získali: Rádio Kysáč (cenu osemdesiatniváková. Pre jedzískali: Program v slovenskej reči prevzala riaditeľka Anna Chrťano- ka Juraja Ferínotlivé vstupy Televízie Vojvodina (kvituje štyri vá-Leskovac, laudatio venované ka (príspevok programu modesaťročia nepretržitého fungova- 50-ročnému rozhlasu prečítala o ňom napísala derátorka pounia), prevzal ju zodpovedný redak- novinárka Elena Šranková) a fes- Mgr. art. Miližila aj myšlienky tor Ján Čeman, predtým laudatio tival Stretnutie v pivnickom poli na Sklabinská Ľudovíta Štúra, Valentín Grňa na laureáta prečítala novinárka (prevzal Valentín Grňa, príspevok a predniesla pripomenúc, že Marína Melichová; Galéria insit- o najstaršom festivale Slovákov Viera Dorčová-Babiaková), ako si v tomto roku pripomenieme dve ného umenia v Kovačici (oslavuje v Srbsku predniesla Anna Fran- i odchádzajúceho veľvyslanca storočia od narodenia význam60. výročie založenia a činnosti), cistyová). Slovenskej republiky v Srbsku Jána ného slovenského jazykovedca, prevzala ju riaditeľka Mária RasCenou NRSNM za celoživotný Varšu (laudatio podal jeho autor mysliteľa a národovca.

• TÝŽDEŇ •

33 /4660/ 15. 8. 2015

Týždeň SLÁVNOSTNÉ ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MSS

V znamení štvrťstoročia obnovenia Matice Jaroslav Čiep

obotné predpoludnie počas slávnosťového týždňa je už dlhodobo objednané na slávnostné zasadnutie Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku. Tak bolo

príhovore sa zamerala na mapovanie štvrťstoročnej nepretržitej práce po obnovení Matice roku 1990. Okrem iného predsedníčka povedala: „Tohto 5. augusta sa dovŕšilo 25 rokov od oživotvorenia matičnej práce a je to najdlhšie obdobie

ciu a kontinuitu aj v súčasnosti. Potom sa už zakladali miestne odbory, kládli sa Pracovné predsedníctvo a príhovor základy matičnej predsedníčky MSS práce v konkrétnych prostrediach,“ konštatovala úsilí tak ústredia, ako aj všetkých Melegová-Melichová a slovami: MOMS. Tento príhovor bol pohnút„S oduševnením, s akým sa udialo kou na príhovory hostí a debatu, oživotvorenie Matice, s takým en- ktoré trvali ďalšie dve hodiny. Za tuziazmom Matica roku 1992 ob- hovorňou sa vystriedalo 15 rečnínovila Slovenské národné slávnosti. kov a predsedajúci mohol aj lepšie A tak sa k nim pričíňa v súčasnosti zvládnuť zverenú úlohu, lebo jed-

Hymnu matičiarov Po nábreží... zaspieval zbor Cantica Collegium Musicum z Martina

aj tohto roku a 8. augusta sa do kontinuálnej matičnej činnosPetrovca zhromaždili matičiari zo ti. Pri tejto príležitosti sa patrí všetkých miestnych odborov. Sláv- vyjadriť vďaku a úctu inicianostné zasadnutie MSS bolo v sieni tívnemu výboru, ktorý vznikol Slovenského vojvodinského divadla pod týmto krovom, z iniciatívy a na rozdiel od minulých rokov, keď petrovskej scény Divadla VHV, Poďakovanie Jána Kišgeciho za ocenených prítomnosť matičných delegátov ktorý bol skutočným pilierom nových čestných členov Matice viac-menej bola symbolická, tohto obnovenia Matice slovenskej roku veľká sieň SVD predsa nezívala v Juhoslávii a dal pevné základy, na už 24 rokov,“ začala podrobnej- notlivé príhovory boli vlastne celé prázdnotou. Úvodom do progra- ktorých budujeme matičnú tradí- ší prehľad doterajších matičných referáty alebo prezentácie vlastnej činnosti jednotlivcov, čo mu bol spev hymny MSS Po nábreží..., Zhromaždenie MSS podľa svojho rozhodnutia Petrovca, Anna Burčiarová zo Selenče, Michal Ma- nebolo ani vkusné a pri ktorú, ako aj na- z riadneho výročného zasadnutia z 13. júna 2015 dacký, Michal Ďurovka a Michal Francisty z Kysáča, horúcom letnom ovzduší sledujúce piesne, na svojom slávnostnom zhromaždení udelilo Vladislav Forgáč, Zlatko Ruman, Zdenko a Miroslav ani pútavé, následkom Kožíkovci zo Starej Pazovy. čoho sa počet prítomzaspieval hosťujúci nasledujúce matičné uznania: Uznanie Čestný člen MSS za vynikajúce výsledky Ďakovný diplom bol adresovaný na: Spolok vi- ných v sieni postupne Komorný zmiešaný zbor Cantica Colle- v uskutočňovaní cieľov MSS získali: Ján Marek z Pan- nárov a vinohradníkov, Poľnohospodárske družstvo zmenšoval. Záverom rokovania gium Musicum zo čeva-Vojlovice, Samuel Miklovic a Dr. Ján Kišgeci a Tatra, d. o. o., Aradáč, Snežanu a Jána Pavelovcov Slovenskej repub- z Báčskeho Petrovca, Dušan Vida z Kulpína, Matej a Evku Marekovú z Pančeva-Vojlovice, Adama a slávnostného zasadMarkuša, Pavla Chrťana, Vladimíra Vršku a Zorana nutia vedenie MSS zaHadrík a Miroslav Pap zo Starej Pazovy. liky, z Martina. Uznanie za dlhodobú a úspešnú činnosť v Meďu z Bieleho Blata, Jána Zlocha, Gustáva, Pavla a slúžilým matičiarom, Po schválení pracovného pred- MSS prijali: Ján Bagľaš z Aradáča, Ferko Straka a Ruženu Štaubovcov z Kovačice, Aktív žien z Doba- jednotlivcom a inštisedníctva v čele Milena Godová z Bieleho Blata, Štefan a Katarína noviec, Petrovský maratón, Združenie športových túciám, ktoré aktívne Karasekovci a Ján a Mária Sýkorovci z Dobanoviec, rybárov Karas a cirkevný zbor SEAVC z Báčskeho spolupracujú s Maticou, s Jurajom ČervenáJaroslav Boldocký z Nového Sadu, Vlastislav Ze- Petrovca, Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej udelili jednotlivé uznakom a uvítaním polenák a Jaroslav Širka z Kulpína, Ondrej a Darina práce sv. Alžbety Bratislava, detašované oddelenie četných vzácnych Marčokovci, Anna Páliková-Kunčáková, Michal Martina Luthera Báčsky Petrovec, Obec Báčska Pa- nia a ocenenia a celhostí a partnerov Anušiak st., Jozef Kardelis, Michal Šranka a Rádio lanka, Pavla Macháča z Nového Sadu, Kulpin.net a kom na záver vyhlásili z domova a zo za- Kysáč z Kysáča. Mládežnícke združenie Terra z Kulpína, Pavla Grňu, aj športovca roka. Cenu hraničia predsedOsobitné uznanie za zásluhy a úspechy na Vladimíra Kulíka, Branislava Kokavca, Jána Pavlova, zdôvodnil predseda níčka MSS Katarína poli umenia a národných tradícií získali: Danielka Jána Hlaváča, Pavla Surového st. a Ondreja Srnku Športovej komisie MSS Pavel Turan a prebrala Melegová-Melicho- Ábelovská z Aradáča, SKOS Detvan z Pančeva-Voj- z Kysáča a cirkevné zbory SEAVC Kovačica I a II. vá prečítala úvodný lovice, Adam Kulík z Dobanoviec, Knižnica Štefana Plaketu Dr. Janka Bulíka udelili Jánovi Zorňa- ju matka tohtoročného laureáta: basketbalistu referát. Vo svojom Homolu a Komorný zbor Musica viva z Báčskeho novi z Lalite. Jána Zorňana z Lalite.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Týždeň PRIJATIE U PREDSEDU OBCE BÁČSKY PETROVEC

Je na čom stavať omáci novinári sa o tom, čo sa v piatok 7. augusta, na pravé poludnie, dialo v malej zasadačke Zhromaždenia obce, dozvedeli z vyhlášok niektorých účastníkov prijatia u predsedu Obce Báčsky Petrovec Pavla Marčoka. Lebo pri tradičnom stretnutí s delegáciami partnerských miest zo Slovenska, Chorvátska a Srbska ani tentoraz neboli. Hľa, čo pre médiá vyhlásili jednotliví aktéri prijatia. Odchádzajúci veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Ján Varšo: „Pre mňa samotného to bola Veľvyslanec Ján Varšo a šéfredaktor príležitosť, aby som Slovenska Igor Válek sa na sklonku svojho diplomatického vyslania v Srb- vec Pavel Marčok: „Hovorili sme skej republike rozlúčil jednak o potrebných nových väzbách s predstaviteľmi Obce Báčsky a o tom, že je potrebná spolupráPetrovec, jednak s priateľmi zo ca v hospodárstve, ktorá dnes už Slovenska. Mne nezostáva nič previeva v rozhovoroch, a vlastne iné len poďakovať sa všetkým sa hľadajú formy spolupráce, organizátorom, teda Národnost- i keď aj tá kultúrna sa zveľaďuje. nej rade slovenskej národnost- Všetky mestá boli oboznámené nej menšiny, Matici slovenskej s akciami, projektmi a investíciav Srbsku a Obci Báčsky Petrovec mi, ktoré sa vykonávajú v našom za doterajšiu spoluprácu. Verím, prostredí, vo všetkých dedinách že sme posunuli vzťahy nielen našej obce.“ Riaditeľ úradu Žilinského samona centrálnej úrovni, ale aj na správneho kraja Pavol Holeštiak: lokálnej, trocha ďalej.“ Na našu otázku, ako sa v Srbsku „Vážime si spoluprácu s našimi zmenili podmienky na ekono- krajanmi. Máme niekoľko stomickú spoluprácu, veľvyslanec vák kníh pre slovenskú triedu Varšo povedal: „Srbská republika Strednej zdravotnej školy v Noprechádza zložitým procesom vom Sade. Spolupráca v kultúre transformácie, ktorým prešla aj a školstve je základ, treba tomu Slovenská republika. Podmienky pridať navyše. Ponúkame nové sú o to zložitejšie, že jestvuje glo- možnosti zdrojov financií pre bálna kríza. Ja si myslím, že Srbsko obyvateľov Báčskeho Petrovca a je na veľmi dobrej ceste prejsť okolia. Nazdávam sa, že to nebuprocesom transformácie, ktorý de len formálna spolupráca, ale je bolestný, a ktorého výsledky aj niečo navyše. Vidím, že chcete nemožno vidieť zo dňa na deň. viac, a to je správne. Nie sme tu Myslím si, že dôležitý je kontakt poslednýkrát a nazdávam sa, že a komunikácia s členskými kraji- v budúcnosti toho bude viac nami Európskej únie. Slovenská o konkrétnych veciach a som republika, aj slovenské veľvysla- rád, že práve srbská a slovenská nectvo tento proces podporuje, spolupráca môže byť príklad pre preto, že naším želaním je, aby celú Európu.“ • TÝŽDEŇ •

„A čo sa ma spýtate?“ spýtal sa s úsmevom siedmu silu Milan Malík, viceprimátor mesta Martin, a po- Vyhlášky pre médiá poskytli aj Milan Malík, kračoval: „Mar- Pavol Holeštiak (zľava) a Pavel Marčok tin zrejme má Celkom krátko sa novinárom najdlhšie neformálnu spoluprácu s vojvodin- prihovoril Pavel Varga z Nitry, skými Slovákmi, a to cez tiež primátor Starej Ľubovne Maticu slovenskú, ešte Ľuboš Tomko a starosta obce z predminulého storo- (teda dediny) Riečka v Okrese čia, cez knižnicu; teda Banská Bystrica Marián Spišiak. máme na čom stavať. Okrem nich prijatie absolvovali Nadstavba je dobrá, ale aj štátny tajomník v Ministerstve musíme sa pozerať aj na práce, sociálnych vecí a rodiny základňu, a to je vlastne Branislav Ondruš, predseda Doekonómia a spolupráca zornej rady Matice slovenskej v hospodárskej oblasti. Štefan Martinkovič, predsedníčka Dúfam, že do roka, keď Celoštátnej slovenskej samosprása takto stretneme, bu- vy v Maďarsku Alžbeta Hollerodeme už mať aj nejaké vá-Račková, prvý podpredseda konkrétne projekty. Čo Demokratického zväzu Čechov sa týka Petrovca, vši- a Slovákov v Rumunsku Pavol mol som si za posledné obdo- Hlásnik a Katarína Melegovábie zintenzívnenie hospodárskej -Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku. činnosti.“

INÝ NÁHĽAD

nielen naši slovenskí krajania, ktorí žijú vo vojvodinskom prostredí, ale celá Republika Srbsko sa dostala čím skôr do rodiny krajín EÚ, nie preto, aby mala značku EÚ, ale preto, že to bude znak toho, že sa zmenili podmienky v prospech ľudí a zlepšenia životnej úrovne.“ Predseda Obce Báčsky Petro-

Ďuro Varga

Juraj Bartoš

33 /4660/ 15. 8. 2015

Týždeň HISTORIK MIROSLAV KMEŤ V SRBSKU

Na obzore nové dejiny dolnozemských Slovákov Monika Necpálová

ocent Miroslav Kmeť pôsobí na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde sa venuje dejinám dolnozemských Slovákov. Jeho meno sa spája v povedomí verejnosti s knihou Krátke dejiny dolnozemských Slovákov 1. Jeho cieľom je však napísať komplexné dejiny dolnozemských Slovákov. Posledný taký pokus realizoval v roku 1980 v podobe diela Slováci vo svete 1 Ján Sirácky. Miroslav Kmeť sa pokúša spracovať tieto dejiny trochu iným spôsobom,

Miroslav Kmeť počas svojho výskumu navštívil Srbsko

s využitím nových poznatkov a nielen z histórie, ale aj sociológie a etnológie. Prvý diel Krátkych dejín dolnozemských Slovákov, ktorý vyšiel vo Vydavateľstve Ivana Kraska v Nadlaku v roku 2012, ozrejmuje dejiny do roku 1945. V rámci aktuálneho grantu by v podaní Miroslava Kmeťa mali vzniknúť Krátke dejiny dolnozemských Slovákov 2, ale aj Dokumenty k Dejinám dolnozemských Slovákov 2. Nové publikácie by sa pod hlavičkou nadlackého vydavateľstva mohli dostať k čitateľom na budúci rok. Miroslav Kmeť prednedávnom navštívil prvýkrát Vojvodinu.

www.hl.rs

Publikácia Krátke dejiny dolnozemských Slovákov 1

„Podstatný rozdiel v práci vedca – výskumníka, ktorý sa venuje histórii Dolnej zeme, nastáva, keď ju navštívi. Musíte poznať prostredie, o ktorom píšete,“ ozrejmuje nám svoje dojmy počas júlovej návštevy Báčskeho Petrovca, Nového Sadu, Belehradu a Starej Pazovy a pokračuje: „Pri tvorbe literárneho a vedeckého diela je to priorita. Veľmi dobre poznám prostredie Slovákov v Maďarsku a Rumunsku a žiadalo sa mi spoznať aj prostredie Slovákov v Srbsku.“ Druhá vec je priamy dotyk s prameňmi. Historik po návšteve Starej Pazovy veľmi ocenil založenie Ústredného archívu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. „Bolo nádherné môcť si tam sadnúť za stôl. Prehrabávať sa v škatuliach. Čas mi nestačil,“ opisuje návštevu archívu spisovateľ. Veľmi veľa podkladov k svojej práci čerpá aj z Literárneho archívu v Martine. Množstvo tamojšieho materiálu pochádza z Dolnej zeme. Okrem toho sa nájdu materiály aj v Slovenskom národnom archíve a v iných archívoch. Isté veci našiel Miroslav Kmeť aj v župnom archíve v Gyule. To je prekvapujúce, hoci počas Uhorska komunity dolnozem-

Informačno-politický týždenník

ských Slovákov boli previazané. Spolupráca medzi nimi, mobilita farárov a výmena učiteľov boli typickými fragmentmi. Prameňov je veľa, ale spisovateľa – historika v tejto fáze výskumu zaujímajú predovšetkým novšie dejiny a nie sú pokryté prakticky vôbec. Dejinám po roku 1945 predchádzali aj mnohé politické záležitosti. Miroslav Kmeť je jediným historikom, ktorý sa venuje systematicky dejinám dolnozemských Slovákov. Podľa neho historický výskum v tomto zaostáva, oveľa väčšie snahy vidieť v tejto oblasti o sociológov a etnológov, literárnych vedcov a jazykovedcov. Za veľmi dobrý nápad považuje organizovanie medzinárodných vedeckých konferencií. Jedna taká sa chystá na jeseň tohto roku v Novom Sade. Konferencia bude mať interdisciplinárny charakter. Už preto sa pedagógovia z banskobystrickej univerzity chystajú do Vojvodiny opäť. Výmena skúseností a poznatkov je tu v prvom pláne. „Veľkou skúsenosťou pre mňa bola aj každoročná konferencia v Nadlaku, na ktorej sa zúčastňujú aj Slováci zo Srbska,“ vysvetľuje docent. Poznanie hornozemských Slo-

vákov obohacuje to, keď poznajú život dolnozemských komunít, žijúcich v inojazyčnom a inoetnickom prostredí. „Verím, že moja práca má zmysel v tejto komunite. Teší ma aj to, že tieto poznatky sa postupne dostávajú k Slovákom na Slovensku. V určitom období totiž akoby sme boli dejiny dolnozemských Slovákov vypustili. Nenachádzali sa ani v učebniciach dejepisu. Pritom v 18. storočí prakticky pätina národa odišla na juh Uhorska,“ poukazuje na pretrvávajúci problém o nedostatku informácií o krajanských Slovákoch na Slovensku. Uveďme však, že poznatky o dolnozemských Slovákoch nájdeme práve v učebnici dejepisu pre stredné školy, pod ktorú sa podpisuje Miroslav Kmeť. Kniha s podtitulom Pracovný zošit pre stredné školy obsahuje celú kapitolu. „Nezdá sa mi, že by tunajší historici málo mapovali dejiny dolnozemských Slovákov. Ide však o to, že tu sa tejto problematike venujú skôr amatérski historici. Aj keď sú tu tiež vynikajúci odborníci ako Samuel Čelovský. V mojom záujme bolo urobiť komplexné dejiny dolnozemských Slovákov, ktoré do roku 1945 veľmi súviseli,“ podotýka docent. On sám sa začal venovať tejto otázke v roku 1989, keď nastúpil ako hosťujúci učiteľ na Slovenské gymnázium v Békešskej Čabe. Okrem toho, že bol denne v škole, bol aj každý deň v archíve. V tom období vzniklo niekoľko jeho kníh. Pre svojich študentov napríklad prepísal zo švabachu do slovenčiny texty starších historikov, ktorí písali o Čabe. Miroslav Kmeť prednáša na Univerzite Mateja Bela didaktiku dejepisu. Na Filozofickej fakulte majú študenti možnosť zapísať si u docenta Kmeťa aj voliteľný predmet dejiny zahraničných Slovákov. Ak sa však pozrieme na akademickú pôdu v rámci celej republiky, zameranie na dolnozemských Slovákov nájdu študenti len v Banskej Bystrici. Ostáva veriť, že až historik Miroslav Kmeť vydá novú knihu o nedávnej histórii Slovákov na Dolnej zemi, nájde sa v rámci ďalšieho projektu znova príležitosť, ktorá umožní hlbšie nadväzovanie vzťahov medzi Slovenskom a Dolnou zemou. • TÝŽDEŇ •

O AKTUÁLNYCH OTÁZKACH VO VZDELÁVANÍ

Racionalizácia aj v menšinových školách Elena Šranková

Ministerstve osvety, vedy a technologického rozvoja v Belehrade v pondelok 3. augusta bola schôdza predstaviteľov Koordinácie národnostných rád národnostných menšín v Srbsku s Dr. Srđanom Verbićom, ministrom osvety, a Zoranou Lužaninovou, štátnou tajomníčkou. Koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM PaedDr. Svetlana Zolňanová, ktorá koordinuje oblasť vzdelávania v spomenutej koordinácii národnostných rád, nám odpovedala na niekoľko otázok týkajúcich sa zasadnutia v Belehrade. – Čo bolo prioritou na zasadnutí v Ministerstve osvety? – Dôraz tentoraz bol na začiatok školského roka. S tým, pravdaže, súvisí formovanie tried s menším počtom žiakov ako 15 a anketovanie žiakov ohľadom voliteľného predmetu. Keď ide o formovanie tried s počtom žiakov menej od 15, NRSNM dostala požiadavku, aby sa to urobilo v školách v Aradáči, Jánošíku a Krčedine, čiže vo vysunutej triede v Slankamenských Vinohradoch. Minister S. Verbić nám veľmi nesľuboval, že sa budú môcť otvárať nové triedy, ale sa budú snažiť, aby sa zachoval počet slovenských tried, ktorý teraz máme. Ako povedal, systém racionalizácie zahlásený na jesenné obdobie sa nezlomí na menšinách, ale ho budeme rovnoprávne znášať s väčšinovým národom. V niektorých prípadoch predsa len zasiahne aj menšinové školy, takže mám pocit, že sa jestvujúci počet tried buď udrží, alebo sa aspoň podarí otvoriť predĺžený pobyt v prostrediach, kde máme zapísaných 24, 25 prvákov, a na dve triedy je potrebných 31, aby nám učitelia nezostali bez pracovného úväzku. Keďže v praxi nie všetky školy umožnili výber materinského jazyka s prvkami národnej kultúry ako druhého voliteľného predmetu, oslovili sme ministra, aby sa anketovanie zopakovalo. • TÝŽDEŇ •

Svetlana Zolňanová

– Otázka osvetových poradcov je tiež aktuálna. Rokovali ste o nej? – Dozor nad menšinovými školami je ďalšia téma, na ktorej sa bude intenzívne pracovať. Osvetoví poradcovia, ktorí pracujú v jednotlivých školských správach, totiž neovládajú jazyk menšín, keď prichádzajú hodnotiť prácu školy. Predostreli sme ministrovi nezrovnalosť v teréne, že sa vyučovací proces koná v menšinovom jazyku a ten, kto ho hodnotí, tomu nerozumie a má školu oznámkovať. Sľúbené je, že bude možné angažovať externých spolupracovníkov, ktorí budú hovoriť jazyk menšín, keď sa bude robiť kontrola v menšinových školách. Minister spomínal, že sú pri zamestnávaní nových poradcov ochotní do súbehu napísať, že sa žiada aj poznávanie určitých menšinových jazykov. Budeme dozerať, keď súbehy budú prebiehať alebo keď príde príležitosť na otváranie tých pracovných miest. Ako to v praxi zažije, zostáva ešte spresniť. – Hovorilo sa v Belehrade aj o Zákone o učebniciach a iných vyučovacích prostriedkoch? – Veľký dôraz na tomto stretnutí sme dali na nový zákon o učebniciach, ktorý 31. júla schválili v štátnom parlamente. Podrobne sa hovorilo o menšinových učebni-

ciach, o vydavateľských plánoch, o tom, ako sa finančne zabezpečí vydávanie tzv. nízko nákladových učebníc a učebníc pre školy s menšinovým jazykom. Vytýčené boli určité problémy v rámci programu tzv. bezplatných učebníc pre deti od prvého po štvrtý ročník pre základných škôl. Sťažovala sa konkrétne bosnianska menšina. Keďže majú schválenú iba jednu učebnicu v katalógu, tak iba tá zišla do programu učebníc. Čo sa týka Slovákov, máme schválené učebnice pre základné, pre stredné školy a pre gymnáziá, takže nemáme tento problém. Naše učebnice sú v katalógu a bolo možné zaradiť ich do tzv. projektu bezplatných učebníc. – Dvojjazyčné vyučovanie vyvolalo zvýšenú pozornosť menšín. Aké sú stanoviská Koordinácie NR? – Informovali nás, že návrh stratégie je vypracovaný, ale nebol celkom zosúladený so štátnou stratégiou vzdelávania, nuž je na dopracovaní expertným tímom, ktorý menšinovú stratégiu robí. Očakáva sa, že v priebehu septembra stratégia bude na verejnej rozprave a daná aj menšinám na posúdenie. Ako zadefinujú dvojjazyčné vzdelávanie, budeme vidieť. Dohodnuté je, že v septembri nasledujúce stretnutie s ministrom venujeme výlučne tejto téme. Keďže sme sa o tom informovali, v ministerstve nám povedali, že navrhujú, aby sa v jednotlivých školách ponúkalo tzv. bilingválne vyučovanie v tom zmysle, že na jednej hodine sa bude hovoriť napr. po srbsky a po slovensky. Menšiny to s veľkými obavami prijímajú, lebo sa bojíme, že nebudeme mať dostatočné kádrové zastúpenie. Obávame sa tiež, že takéto vyučovanie si vyžiada ďalšie finančné náklady a aj samotné anketovanie náboru žiakov do takých tried je otázne. Je to teda proces, ktorý na štarte menšiny zamietajú. Mienime, že takého vyučovanie netreba vy-

rovnávať s bežným vyučovaním v jazyku menšín a nechceme to dovoliť. Treba ho nechať ako možnú alternatívu, ale vyučovanie v jazyku menšín musí v zákone zostať v takej podobe ako doteraz, teda školy, ktoré máme, slovenské alebo dvojjazyčné s výlučne slovenskými a výlučne srbskými triedami, treba, podľa nášho stanoviska, aby zostali aj do budúcna. Bilingválnemu vyučovaniu vo veľkých mestách, ako je Nový Sad alebo Belehrad, sa nebudeme brániť, v prípade, že budeme môcť splniť zákonné požiadavky a zabezpečiť potrebný počet žiakov na formovanie tried. Sú obavy, že sa výmenami zákona o základoch systému výchovy a vzdelávania navrhovalo vyrovnať bilingválne vyučovanie s vyučovaním v jazyku menšín. Sme zásadne proti tomu, je to neprípustné aj pre slovenskú menšinu. Bosniaci, Maďari, Rumuni sa tiež vyjadrili na túto tému, čiže postavujeme sa k tomu výhradne tí, čo máme zabezpečené vzdelávanie v menšinovom jazyku už celý rad rokov, bezmála 100. Keď ministerstvo chce ponúknuť proces bilingválneho vzdelávania, nech zostane ako možnosť, ale aby to nezačalo byť pravidlom. Aby sme nezačali v slovenských školách napr. na biológii učiť aj po slovensky, aj po srbsky, aby to nebol taký dvojjazyčný mix na každej hodine. Lebo si myslíme, že to vedie k priamej asimilácii a týmto by sa postupne vytrácala pravidelná nitka vzdelávania v menšinovej reči. – Čo očakávate od stretnutí v ministerstve v Belehrade? – Uvidíme, keď stratégiu zverejnia, či naše diskusie prispeli k tomu, aby v nej ponúkli lepšie riešenia. Vyjadrili sme naše obavy a v čom je problém. Predpokladáme, že to pri prepracovaní stratégie zakomponujú. Ak nie, budeme musieť reagovať a byť aktívni počas verejnej rozpravy. Máme poslancov v parlamente, ktorí prispievajú k diskusii. Keď ide o zákon o učebniciach, vystupovali tam z maďarskej, bosenskej NR so spoločnými pripomienkami, takže naše slovo na zhromaždení vyznelo a určité veci sa v zákone zlepšili. Vidno posun, ako koordinácia aktívne začala pracovať, že naše stanoviská bývajú zaradené a rešpektované.

33 /4660/ 15. 8. 2015

Ľudia a diania Dostavba budovy Základného súdu STARÁ PAZOVA

Anna Lešťanová

ávštevu staveniska nového objektu rozlohy 400 štvorcových metrov pre potreby Základného súdu v Starej Pazove v piatok 7. augusta vykonal minister spravodlivosti Nikola Selaković. Investorom je Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova a objekt v hodnote 40 miliónov din. má byť dokončený do konca októbra. Podľa slov ministra Selakovića Staropazovská obec je jednou z hybných síl rozvoja tejto časti Srbska, čo vidno aj podľa hospodárskeho rastu a počtu zamestnaných. Uviedol tiež, že v tejto lokálnej samospráve za posledné tri roky otvorili 3 800 nových pracovných miest. „Všetko toto priviedlo k zväčšeniu objemu práce a k zvýšeniu

diktovala aj potrebu po väčšom priestore, a to sa práve výstavbou ešte jednej budovy rieši,“ prízvukoval minister Selaković a dodal, že ministerstvo podporuje nielen výstavbu novej budovy Základného súdu v Starej Pazove, lež aj v iných prostrediach (Pančevo, Užice, Lazarevac, Aranđelovac), kde majú potrebu po rozšírení jestvujúcich kapacít. Po ukončení Nikola Selaković (v strede), Đorđe prác Ministerstvo spraRadinović a Ružica Nikolićová na vodlivosti novú súdnu stavenisku budovu v Starej Pazove počtu súdnych sporov. Potreba vybaví nábytkom, technikou a inými po väčšom počte zamestnaných potrebami nevyhnutnými na fun-

govanie súdnych orgánov. Ružica Nikolićová, predsedníčka Základného súdu v Starej Pazove, v rámci ktorého pôsobí i súdna jednotka v Inđiji, povedala, že výstavba ešte jednej budovy vedľa tej jestvujúcej zveľadí podmienky práce a umožní kvalitnejšie poskytovanie služieb občanom. V budove bude niekoľko súdnych siení, kabinetov pre sudcov, archívny priestor... Spolu s ministrom Selakovićom stavenisko budovy súdu navštívil aj predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović. Počas návštevy Staropazovskej obce minister Selaković s predstaviteľmi lokálnej samosprávy navštívil aj Golubince, kde pri základnej škole prebieha druhá fáza výstavby športovej haly.

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Dokončili prestavbu koalície pri moci Vladimír Hudec

a 29. zasadnutí Zhromaždenia obce Plandište v piatok 7. augusta novoutvorená vládnuca koalícia pokračovala so zmenami v orgánoch moci. Na samom začiatku predseda Zhromaždenia obce Zoran Vorkapić informoval, že výborníci DS Snežana Maliarová, Goran Latković a Anamaria Pinter sa pripojili k výborníckej skupine SNS, takže teraz sú pokrokári najpočetnejší, spolu ôsmi v tomto lokálnom parlamente. Spolu s nimi vládnucu koalíciu tvorí ešte skupina občanov My môžeme, my chceme so siedmimi výborníkmi, SPS a PUPS s tromi výborníkmi a jeden nezávislý výborník. V súlade s koaličnou dohodou predseda obce Milan Selaković navrhol dvoch nových členov Obecnej rady. Namiesto Zorana Mrkobradu (DS) a Milorada Novakovića LSV (ktorá už dávno nemá výborníkov v ZO) do Obecnej rady tajným hlasovaním zvolili Jagodu Banjaninovú a Goranu Đorđevićovú zo skupiny občanov. Zaujímavé je, že druhá členka Obecnej rady z radov DS Dobrila Melichová medzičasom tiež prestúpila do SNS, a to jej pravdepodobne umožnilo

www.hl.rs

zachovať si miesto v tomto obecnom orgáne. Keďže LDP už viac neúčinkuje v koalícii pri moci v tejto obci, riaditeľka kultúrneho strediska Vuka Karadžića z tejto strany Vesna Jaćovićová podala demisiu a za úradujúceho riaditeľa zhromaždenie zvolilo doterajšieho odborného spolupracovníka v stredisku Miroslava Petrovića. Vykonané sú aj kádrové zmeny v obecnej volebnej komisii, ako aj v komisii pre uskutočnenie licitácie na prenajímanie štátnej pôdy. V pokračovaní zhromaždenie schválilo zmeny rozhodnutia o platoch funkcionárov v súlade s tým, že doterajší predseda ZO Rade Klašnja v zhromaždení bol v pracovnom pomere, pokým novozvolený predseda Zoran Vorkapić túto funkciu bude vykonávať popri pracovných povinnostiach. V súvislosti so schválením správy o uskutočnení obecného rozpočtu predseda obce Milan Selaković informoval výborníkov, že pracuje na založení nezávislej obecnej rozpočtovej revízorskej komisie, ktorá bude kontrolovať spôsob trovenia rozpočtových prostriedkov. Podľa jeho slov táto komisia vlastne bude pomáhať

Informačno-politický týždenník

predsedovi obce v správnom nakladaní s rozpočtovými prostriedkami. Vo vyhlásení pre médiá predseda Zhromaždenia obce Zoran Vorkapić po zasadnutí oznámil, že sa v nastávajúcom období do volieb mieni

naplno angažovať v aktivitách za dokončenie kanalizácie v Plandišti a v príprave druhej fáze výstavby kanalizácie v Hajdušici, pokračovaní prác vo Veľkej Grede a v príprave iných infraštruktúrnych objektov.

O BUDÚCOM OSUDE REMESELNÍCKEHO DOMU V STAREJ PAZOVE sa bude určite viac vedieť po plánovanom volebnom zhromaždení Všeobecného združenia podnikateľov. To bolo počuť aj na nedávnej tlačovke Organizačného výboru volebného zhromaždenia, kde hovorili Vasilije Jovanović, Dragan Boćanin, Rizah Čaušević i Miroslav Malečić. Okrem iného povedali, že je vedenie nefunkčného Všeobecného združenia podnikateľov pozbavené funkcie na mimoriadnom zhromaždení podnikateľov (na ktoré sme neboli pozvaní). Remeselnícky dom bol vystavaný v období rokov 1965 – 69 z prostriedkov a dobrovoľníckou prácou členov vtedajšieho Združenia podnikateľov, autodopravcov a pohostinských pracovníkov. O túto budovu však majú inak záujem mnohí a jedna z možností je – ako sa hovorí vo verejnosti – zariadiť tam vhodné miestnosti i pre múzeum. A. Lš. • ĽUDIA A DIANIA •

Z OSLÁV DŇA PADINY

Vzdali hold výročiu svojej dediny Anička Chalupová Elenka Ďurišová

dňoch uplynulého augustového víkendu (7. až 9. augusta) najslovenskejšia osada v týchto dolnozemských krážoch bola stredobodom pozornosti v celom Banáte. Dôvod bol ten, že jej obyvatelia Padinčania početnými kultúrno-spoločenskými, športovými a hudobno-zábavnými podujatiami oslávili deň založenia svojej dediny. Prvá časť osláv Dňa Padiny sa začala v piatok 7. augusta, keď na letnom javisku Športového strediska Dolina koncertovala padinská rocková skupina Arsenovo ogledalo a neskoršie milovníkov hudby zabávali hostia: Grupa Građana a Dj Babo.

Lúče z temného kúta zaujali pozornosť milovníkov starožitností

hudobnom okienku vystúpili speváci Iveta Petrovičová a Pavel Hološ za hudobnej podpory harmonikára Vladimíra Halaja. S ručnými prácami a prezentáciou niektorých padinských tradičných obyčají v programe účinkovali aj členovia Spolku žien v Padine. Výstavu slávnostne otvorila etnologička Zdenka Obšustová. Vo veľkej sieni Domu kultúry Michala Babinku nasledovalo divadelné predstavenie Šťastný lós, ktoré predviedli ochotníci divadelného súboru Domadice zo Slovenska. Ide o komédiu, ktorú podľa novely Miloslava Hurbana spracovala Erika Píšiová. V predlohe hrali: Marian Berkeš, Eva Botíková, Adriana Výbošťoková, Terézia Píšiová, Erik Cesnek, Jakub Šebo, Víťazný mix tím tohtoročného turnaja Magda Macáková a Erika plážového volejbalu Píšiová. Techniku mal na starosti Erik Foltán. Po divaV SOBOTU: delnom predstavení v ŠS Dolina sa Z VÝSTAVY NA KONCERT Za prítomnosti dvojnásobne väčšieho počtu návštevníkov než predchádzajúci večer v sobotu večer nasledovala ďalšia hudobná veselica. Predtým však otvorili výstavu pod názvom Lúče z temného kúta v organizácii padinského Spolku žien. Milovníci starožitných predmetov, ako sú staré kahance, petrolejové lampy, rôzne ručné práce a pod., mali jedinečnú príležitosť aspoň na chvíľku nakuknúť do dejín osady, a pritom sa pokochať v krásnych veršoch spisovateľov Michala Babinku a Andreja Plávku, ktoré predniesli literáti Anička Strehovská a Janko Hološ. V • ĽUDIA A DIANIA •

znovu spievalo a zabávalo, tentoraz hviezdou večera bola legendárna skupina Zana, ktorá svojimi početnými piesňami rozveselila maximálne naladené obecenstvo. Na úvod koncertu vystúpili hudobníci skupiny Ime Ostaje Isto a Dj Babo, ktorí predviedli skladby svetoznámych a domácich skupín.

ktorý bol humanitárneho rázu, sa zúčastnilo 8 domácich tímov a dva hosťujúce, jeden z Opova a druhý z Kovačice. Vo finále zvíťazil mix tím Smokum, ktorý tvorili: Mário a Martin Kurajovci a Adriana Trnovská. Okrem oficiálnych programov na uliciach v centre Padiny sa rozložili hračkári, ktorí predávali svoje výrobky. Viaceré výtvarné umelkyne takisto na ulici maľovali detské tváričky a hosťujúca jazdecká škola zo Zreňaninu ponúkala deťom jazdu na poníku. O šestnástej hodine posudzovacia komisia, ktorú tvorili: Katarína Petrášová, Vlasta Kováčová, Mária Bokorová, Ján Garafiát a Ján Praskáč,

V NEDEĽU: PO GULÁŠI TORTA Nedeľný slávnostný deň sa začal ráno o ôsmej, keď účastníci tradičnej gulašiády začali podpaľovať pod svoje kotly a chystať guláše. V evanjelickom kostole prebiehali Body art – maľovanie na tváre slávnostné bohoslužby a Klub študujúcej mládeže z tridsiatich siedmich gulášov vyhlázorganizoval turnaj v plážovom vo- sila tie najchutnejšie, ktorých autori lejbale. Na tohtoročnom 5. turnaji, – majstri kuchári získali pekné odmeny. Tretie miesto obsadila skupina pod vedením Ondreja Trnovského a Vladimíra Brezinu, druhé miesto získala skupina Švagrovci a prvú cenu za najlepší tohtoročný guláš získal kuchársky tím pod vedením Jána Dubovského a Miroslava Bokora. Ženský spolok aj tohto roku zorganizoval tortiádu, predajnú výstavu tort a ručných prác. V hudobnom okienku sa prednesom najznámejších klasických piesní návštevníkom predstavili členovia kreatívneho spolku Viliama Figuša Bystrého a v krojoch sa vyzvŕtali a zatancovali členky Folklórneho súboru Z vystúpenia divadelného súboru zo Slovenska Slnečnica. 33 /4660/ 15. 8. 2015

Ľudia a diania PAZOVSKÁ REGATA SA PLAVÍ DUNAJOM A SÁVOU

Desať dní na vode

Pred štartom tohtoročnej regaty v Starých Bánovciach

Účastníci a hostia na starobánovskej pláži Venecija

Anna Lešťanová

o Starých Bánoviec v sobotu 8. augusta slávnostne odštartovala tohtoročná regata. Ide o tretiu v poradí regatu v organizácii Turistickej organizácie Obce Stará Pazova, pričom treba povedať, že predchádzajúce dve sa konali pod názvom Regata riek. Pazovská regata potrvá 10 dní, teda do 17. augusta, počas ktorých sa účastníci budú plaviť

Dunajom a Sávou na počesť poručíka Aleksandra Berića. Na štarte na populárnej starobánovskej pláži Venecija sa zhromaždilo zo desať plavidiel, včítane centrálnej lode s vedením regaty. Počas plavby, ako hovoria organizátori, očakávajú, že sa im pripojí ďalších niekoľko desiatok plavidiel. Pazovská regata patrí medzi najväčšie organizované rekreačné viacdňové plavby v našej

krajine. Prvú zastávku účastníci regaty mali v Boľovciach, kde si mohli obzrieť tamojšiu Nautickú osadu Biser. Ďalšie zastávky sú plánované v Kupinove, Hrtkovciach, Sriemskej Mitrovici, Šabci, Obrenovci.... Patrónom podujatia je Obec Stará Pazova a spoluorganizátormi sú všetky obce a mestá, do

ktorých regata zavíta. Trasa regaty je dlhá 55 kilometrov, z čoho 21 km sa plaví Dunajom a 34 km Sávou. Medzi hosťami prvého dňa plavby bola aj veľvyslankyňa Kuby v Belehrade Mayra Ruíz García, ako aj Radoje Blagojević, predseda Zhromaždenia obce Stará Pazova.

KOVAČICKÁ OBEC

Zmodernizovali činnosť obecnej správy Interkultúrne leto STARÁ PAZOVA

Anička Chalupová

A. Lešťanová

poradí 8. medzinárodný volontérsky kemp pod názvom Interkultúrne leto prebiehal od 4. do 15. augusta v Starej Pazove. Kemp zorganizovala obecná Kancelária pre mladých v spolupráci s Hnutím zalesňovateľov Vojvodiny a za pomoci Obce Stará Pazova, Hnutia zalesňovateľov a Mladých skúmateľov Srbska. Volontérsky kemp, ktorý realizovali na Zalesňovateľskej škôlke Brest, podporilo i Ministerstvo mládeže a športu. Tohto roku v práci kempu sa zúčastnili 20 volontéri zo Španielska, Belgicka, Ruska, Talianska, Turecka, Nemecka a Srbska. Hlavným cieľom podujatia je plánovanie a implementácia aktivít pre mladých v rámci tém interkultúr-

www.hl.rs

nosti, zdravých životných zvykov a kvalitného trávenia voľného času. Počas troch dní (11. až 13. augusta) sa uskutočnili dielne, ktoré majú kreatívnu, edukačnú a informatívnu zložku a pripravili ich samotní volontéri – účastníci. Počas trvania volontérskeho kempu mladí z územia Staropazovskej obce majú možnosť v popoludňajších hodinách zavítať na Zalesňovateľskú škôlku Brest a zoznámiť sa s volontérmi z iných krajín. Pritom si môžu vypočuť ich skúsenosti z cestovania, ako aj to, ako oni trávia voľný čas v štátoch, z ktorých prichádzajú, čím sa zaoberajú a s akými výzvami sa stretávajú. Mladí občania Staropazovskej obce sa tak môžu veľa toho naučiť a zároveň sa môžu zúčastniť v mnohých zaujímavých dielňach.

Informačno-politický týždenník

lepšenie efektivity obecnej správy Kovačica s využitím moderných informačných a komunikačných technológií – to je názov projektu Obce Kovačica, ktorý uzavreli začiatkom júla. Projekt, ktorý finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu, realizovali v spolupráci s Regionálnym strediskom pre spoločensko-ekonomický rozvoj Banát ako partnerom v projekte zo Zreňaninu. Podľa slov Márie Benkovej-Hriešikovej, vedúcej Oddelenia pre hospodárstvo, cieľom tohto projektu je zvýšiť efektivitu práce obecných orgánov s využitím informačných a komunikačných technológií. Realizáciou projektu sa vytvoria lepšie podmienky na úspešnú prácu Zhromaždenia

obce Kovačica, zvýšia sa technické kapacity obecnej správy pomocou nových elektro-informačných sietí, nainštalovaním systému elektronického hlasovania sa skvalitní práca výborníkov v zhromaždení. Obec Kovačica tiež prispela k realizácii projektu prostriedkami z rozpočtu. Týmto spôsobom zadovážili nové stoličky pre zasadačku a v prospech kvalitnejšej práce zhromaždenia namontovali nové technické zariadenie (mikrofóny, počítače, server, LCD monitor, určitý počet tabletov a pod). Obec Kovačica v uplynulých rokoch už úspešne realizovala podobný projekt. Šlo vlastne o softvérový systém na sledovanie a implementáciu projektu My Projekt, Sistem 48, pomocou ktorého je občanom sprístupnený elektronický matrikár a volebná listina. • ĽUDIA A DIANIA •

U JAVORNÍKOVCOV V SELENČI BRÁNA DOKORÁN OTVORENÁ

S pretlakom sa nám prikráda jeseň… Juraj Pucovský

starého rodičovského domu. Plody pretlaku, my potom určíme poratýchto paradajok sú veľmi kvalitné, dovník a v závislosti od toho, ako ličná brána rodinného domu okrúhle, veľké, chutné, hmotnosti plody zrejú, pozveme ľudí, aby k Javorníkovcov v hlavnej 200 – 250 gramov. Používajú sa nám prišli s nádobami. V jednom selenčskej ulici je v týchto na jedenie, ale častejšie sa z nich turnuse môžeme vylisovať 500 až dňoch takmer od svitu do mra700 litrov a paradajky oberáme varí pretlak. ku otvorená dokorán. Nie preto, Vyžadujú si paradajky nároč- dvakrát v týždni. že táto štvorgeneračná početná nú ochranu? Čo treba urobiť, aby sa pretlak – Najzákladnejšie je zalieva- nekazil? nie kvapkovou závlahou. Každý – Proces umývania, čistenia a týždeň raz, niekedy aj dvakrát lisovania plodov trvá asi pol hoich treba ostriekať insekticídom, diny, a potom pretlak nalievame prípadne fungicídom. Keď sú zákazníkom. Najoptimálnejšie plody veľkosti detských guľô- obdobie na varenie, plnenie fliaš čok na hranie, potrebujú vápnik, a odkladanie do špajzy je 2 až 3 ktorý nemôžu dostať z koreňa zo hodiny. Ak to trvá päť alebo aj zeme, nuž ho musíme dodávať foliárne, cez listy. Nadovšetko prihliadame na karenciu, ktorá má byť 1 – 3 dni, a preto si zadovažujeme tie najkvalitnejšie prípravky. Tohto roku sme minimálne postrekovali, lebo slnko a suché počasie Stredný, najstarší Juraj a nevesta Tatiana (sprava) pri lise, ,lieči’ všetko, tak aj z ktorého vyteká kvalitný pretlak rajčiaky. Juraj stredný hovorí, že zrelé plody rodina očakáva milých hostí, ale Papriku vystriedali paradajky. Vy ste sa rozhodli paradajok oberajú každý tretí – štvrtý deň kvôli tomu, že k nim stále chodia Prečo a ako sa to stalo? pre lisovanie prezákazníci, aby sa zásobili rajčiakoviac hodín, pretlak začína ,robiť’ – Keď naše deti, synovia Juraj a tlaku? Koľko trvá kampaň? vým pretlakom. Jaroslav, nevesty Tatiana a Kristína – Práve tak, lebo iba menšiu a ľahko sa môže pokaziť! Stredný z troch Jurajov v dome, zostali bez práce, rozhodli sme časť, najčastejšie príbuzným, Rodina Javorníková zatiaľ nemuž v najlepších rokoch, ako to sa pokúsiť s paradajkami. Práce známym a priateľom predáme rozmýšľa o varení, balení a predaji zvykneme povedať, je nositeľom začíname už vo februári, keď do čerstvé, červené plody na jedenie. rajčiakového pretlaku, lebo by na registrovaného poľnohospodár- kontajnerov vložíme semiačka Všetko to trvá asi mesiac, s tým, to potrebovali otvoriť podnik, skeho gazdovstva Javorníkovcov. holandského hybridu Ofira F1. že tohto roku vegetácia je asi zabezpečiť si technológa a vieme, Na otázku, koľko vlastnia pôdy, čo 10 dní skôr ako ako sa to všetko u nás vybavua prečo pestujú, nám odpovedal: obvykle. Prekva- je, koľko peňazí, času a nervov – Aktívne sa zaoberám poľnopilo to aj našich to stojí. Pestovanie paradajok a hospodárstvom, obhospodarujem predaj pretlaku je klasická dozákazníkov. 15 hektárov pôdy, na ktorých preA k á ve ľ k á mácka výroba, z ktorej získavajú važne s rodinou pestujem kukuricu, je vaša pro- doplnkový zárobok. To im zvlášť sóju a cirok. Polovicu množstva dukcia, aký je bolo potrebné v čase, kým deti nedopestovanej kukurice, asi 3 vadopyt, komu a pracovali. Gazdinky zo Selenče a góny, predám hneď v jeseň, kým kde predávate okolia, ktoré vo svojich záhradách 1,5 až 2 vagóny uskladním a čakám pretlak; treba už nepestujú toľko paradajok ako cenu. Metlový cirok je toho času si ho objednať? kedysi, rady chodia k Javorníkovnajprofitovejšia plodina, tohto roku – Naša ročná com, lebo vedia, že si u nich kúpia ho pestujeme na siedmich jutrách produkcia je 8 zdravý, chutný, domáci pretlak, a práve teraz skupina robotníkov 000 až 10 000 bez ktorého sa nemôže uvariť z Kulpína na našich poliach začala Javorníkovci každoročne vylisujú a predajú litrov. Najväčšie dobrý paprikáš, fazuľa, polievka s zrezávať metliny. Kedysi sme cirok takmer 10-tisíc litrov pretlaku množstvo pre- klobáskou a vajcami, osviežujúca pestovali aj na šľachtenie pre intlaku predáme omáčka… A nezabúdajme, že sa štitút v Báčskom Petrovci. Priesadu si potom dopestujeme vo v Selenči, ale aj na okolí, v Báči, spolu s rajčiakovým pretlakom k Ako je to so zeleninárstvom fóliovníku a okolo 1. mája takých 3 Ratkove, Vajske, v Laliti… Zákazník nám tak trochu nebadane prikrána vašom majetku? 500 koreňov presadíme v záhrade si môže objednať určité množstvo da jeseň.

• ĽUDIA A DIANIA •

– Hádam tridsať rokov sme pestovali priemyselnú papriku pre Aromu vo Futogu. Pred takými tromi rokmi sme sa tejto práce zriekli, lebo nemáme závlahový systém a v horúčavách, aké u nás posledne vládnu, bez umelého dažďa sa nemôže úspešne robiť.

33 /4660/ 15. 8. 2015

Ľudia a diania S JÁNOM PRIVIZEROM Z KYSÁČA

Nehľadal vinníka, ale riešenie Elena Šranková

15. – 21. 8. 2015

POČASIE

esta Jána Privizera, čoskoro 33-ročného Kysáčana, od vyštudovaného učiteľa po inovatívneho lídra vo výrobe zdravých potravín z konopy, bola ťažká. Ako ste sa po skončení fakulty stali pestovateľom konôp? – Keď som v roku 2009 skončil pedagogickú fakultu, nemohol som sa zamestnať. Pol roka som robil v jednej novosadskej firme, kde som získal cenné poznatky. Tie ma motivovali, uvedomil som si, že chcem a môžem dosiahnuť viac a určil som si priority. Náhodou, ako to neraz býva, i keď neverím v náhodu, ka- Po zbere nasleduje spracovanie marát zo Slovenska chcel kúpiť konopné semiačka, ale na dinárov začínajúcim podnikatetrhu v Srbsku ich nebolo dostať. ľom. Bol to aký-taký štart, i keď na Vtedy som o konope nevedel veľa, začiatok podnikania treba omnoiba z rozprávania starej mamy. ho viac. Dospel som k záveru, že Dal som sa však do akcie. Najprv musím požiadať aj o úver, ale som som celé hodiny čítal literatúru nemal žiaducu kredibilitu, lebo o konope, volal som a rozprával som nič nevlastnil. A znovu sa do som sa s ľuďmi, odišiel som na všetkého zaplietla náhoda. Našiel Medzinárodný konopný veľtrh do som súbeh Erste banky pre mlaČeska, kde som sa zoznámil s taký- dých perspektívnych ľudí s dobrou mi, čo konope pestujú 40 rokov. podnikateľskou ideou. Bol to úver Tak sa konopa vtesnala do mojej s výhodnými úrokmi a nežiadala sa vízie budúcnosti a dostal som sa kredibilita. Tak som získal ďalších k tomu, kde som dnes. Pestujem 500-tisíc dinárov a v roku 2011 som priemyselnú konopu, pomáham začal s pestovaním, a potom i so ľuďom, ktorí ju používajú ako liek, spracovaním konôp, čiže založil mám z toho finančný zisk a záro- som podnik Svet konopy. Nakoniec veň chránim pôdu, lebo konopu všetko dobre dopadlo, ale som si vedomý, že sa všetko mohlo udiať nestriekam. Ako to na začiatku vyzeralo po aj inak. V čom je zvláštnosť pestovania tej ﬁnančnej stránke? – Financie som nemal, iba vôľu. konôp? – Ak chcete v našom štáte pesAvšak nehľadal som vinníka za svoj život, ale riešenie. Tak som sa tovať konope, musíte mať na to dozvedel, že Nacionálna služba povolenie Ministerstva poľnohospre zamestnávanie dáva 160-tisíc podárstva. Na štarte bol s tým prob-

som si však určil morálnu hranicu, ktorú nikdy neprekročím, čo ma nejakým spôsobom posilňuje a formuje ako človeka. Vo výrobe sú potrebné stroje. Ako ste si ich zadovážili? – Niektoré stroje som kúpil, kým napríklad lis na chladné lisovanie oleja som dostal prostredníctvom projektu Eneca. Okrem toho v roku 2012 som získal peňažnú odmenu v sume 1 000 eur za inovatívny biznis z programu Biznis mladých Srbska. Veľmi mi to pomohlo, pričom to chápem ako svojráznu odplatu za úsilie a trápenie, čo som vložil, aby som uspel v podnikaní. Môžem povedať, že toho času stojím na vlastných nohách, úver som splatil v decembri minulého roku.

lém, ale ja som sa nevzdal. Neskoršie som často narážal na predsudky a nekompetentnosť, čo sú tiež problémy, ktoré hatia sústavu v našej spoločnosti. Dopestované konope aj spracúvate. Máte uzavretý výrobný proces? – Kým sa väčšina kultúr pestuje pre úrodu, v prípade konopy je trochu iná situácia. Ak ju pestujeme ako iné olejniny, aby sme odpredali semienka, žiadny zárobok by z toho nebol, možno by sa dokonca zaznamenali straty. Ako v každej robote, aj tu je zárobok tým väčší, čím viac sa podarí uzatvoriť kruh. Mojou výhodou je teda to, že konope sejem, spracúvam a predávam hotové výrobky. Ktoré výrobky ponúkate na predaj? – Nateraz máme sedem produktov: celé, ako i lúpané semienka, konopný olej, čaj, múku, konopný proteín a šťavu z konopy. Najlepším a najzaujímavejším výrobNateraz je v ponuke sedem produktov kom je práve šťava, lebo naša z konôp firma je druhá v Európe, ktorá ju vyrába. Je pekne na to poukázať, Máte zamestnaných robotale omnoho dôležitejšie je, že veľmi níkov? pomáha chorým, predovšetkým na – Iba sezónnych. Vo výrobe mi rakovinu, lupus, Crohnovu chorobu, najviac pomáhajú starká a rodičia. epilepsiu a iné choroby. Stále viac Aké máte plány do budúcna? ľudí ma volá, že im šťava pomohla, – Plánujeme rozšíriť sortiment čo je pekne počuť. Mnohí kupujú výrobkov a ak financie dovolia, výrobky aj preto, že sa stravujú chceli by sme zamestnať robotnízdravo a po ich konzumácii sa cítia kov. Lebo stagnovať by znamenalo lepšie. Človek síce robí za peniaze, upádať. Mňa však robota vypĺňa a ale keď pritom pomáha iným, tak to úspech neviažem k hmotným veho vyplní radosťou. Aspoň u mňa ciam. Podľa mojej mienky úspešný je to tak, i keď v tejto robote môže je iba spokojný a šťastný a finančne prísť k obrovskému zneužitiu. Tu stabilný človek.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

20˚ | 36˚

20˚ | 34˚

19˚ | 31˚

18˚ | 30˚

17˚ | 29˚

16˚ | 29˚

16˚| 33˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

BÁČ

Uzavreli projekt, otvorili nový objekt Juraj Berédi

áverečnou konferenciou, ktorá 5. augusta prebiehala v Báči a v Selenči, uzavreli projekt Spájanie obvodov a obcí Podunajského regiónu v Srbsku so spoločným cieľom zveľadiť ich sociálno-ekonomický rozvoj. Jedným z pozitívnych výsledkov projektu je otvorenie novovybudovaného strediska pre sušenie ovocia a zeleniny v Báči, ktoré prestrihnutím stužky uviedli do prevádzky predseda obce Dragan Stašević a profesor Mirko Babić ako predstaviteľ jedného z partnerov v projekte. V pokračovaní manažérka projektu Marína Balabanová predstavila prítomným priebeh projektu od začiatku až do konca. Prvá časť záverečnej konferencie prebiehala v novom stredisku pre sušenie ovocia a zelenín v Báči, kde predseda Stašević privítal prítomných, a potom sa zmienil o samom stredisku. Ako povedal, stredisko je vybudované v súlade s najvyššími štandardmi a požiadavkami Európskej únie v tejto

oblasti. Stredisko bude spravovať Stredná poľnohospodárska škola v Báči, takže bude mať nielen výrobný, ale aj edukačný charakter. Služby strediska budú môcť využívať aj ostatní

Balabanová prítomným za pomoci videoprezentácie ozrejmila projekt od začiatku do konca. Implementácia projektu bola naplánovaná na 18 mesiacov. Projekt bol venovaný

Mirko Babić (zľava) a Dragan Stašević prestrihli stužku partneri v projekte, ako aj súkromníci, ktorí sa venujú výrobe a spracovaniu ovocia a zeleniny a výrobe potravín. Druhá časť záverečnej konferencie prebiehala v Business stredisku v Selenči, kde manažérka projektu

nezamestnaným ženám a potenciálnym podnikateľkám. V rámci projektu boli organizované dielne, ktoré boli venované výrobe predmetov z hliny a tkaniu. Projekt bol naplánovaný aj ako pomoc budúcim podnikateľom,

aby na jednom mieste mohli získať potrebné informácie a zručnosti v oblasti samostatného podnikania. Odzneli aj rôzne edukačné akcie s cieľom priblížiť problematiku podnikania začiatočníkom. Partnermi v projekte boli združenia žien a podnikateľov z obcí Báč, Báčska Palanka, Odžaci a Opovo, ako aj Poľnohospodárska fakulta z Nového Sadu. Projekt prebiehal za finančnej podpory Rakúskej rozvojovej agentúry a fondov Európskej únie a za účasti Obce Báč. Celková hodnota projektu je 144 000 eur. V rámci projektu vznikli aj niektoré nové podujatia, ako je napríklad Festival potravín a ručne vyrobených predmetov, ktorý prebiehal v Báčskom Novom Sele, teda pri Dunaji, v ktorom sa každoročne pristavia aj účastníci medzinárodnej regaty. Skončenie projektu neznamená aj skončenie všetkých súvisiacich aktivít, ba naopak, plánujú sa aj naďalej rozvíjať a zveľaďovať začaté aktivity, s cieľom zveľadiť zároveň sociálno-ekonomický rozvoj prostredia.

JÁNOŠÍCKI PESTOVATELIA VIŠNÍ AJ TOHTO ROKU HOSPODÁRILI STRATOVO

Profitovali iba škorce Vladimír Hudec

sme sa kvitovať tento výrobný rok. – Tento rok bol pre višne veľmi nepriaznivý, – potvrdili všetci traja. – Už minulý rok zanechal následky na stromoch, včas na jar prišiel mráz, ktorý zredukoval plody, a potom pre sucho plody nedostatočne vyrástli. Soľ na ranu sklamaných jánošíc-

ž druhý rok zaradom jánošícki pestovatelia višní nemajú žiaden zisk. Vlani višne nerovnomerne zreli, oberačka sa ťahala celý mesiac, takže značná časť úrody zostala nepooberaná. Všetko to poriadne vyčerpalo stromy, čo malo za následok Ako proti škorcom? skromnú tohtoročnú úrodu. Okrem toho V boji so škorcami ovocinári boli bezmocní, hoci minuloročné spodné jestvujú spôsoby, ako čeliť tomuto problému. Škorce vody zapríčinili suše- vraj neprídu do ovocného sadu, v ktorom sa nachádza nie veľkého množstva sokol alebo iný prírodný nepriateľ týchto vtákov, čo ovocných stromov. znamená, že by bolo potrebné zadovážiť si trénovaBez takmer celého ného sokola. Ďalšia možnosť je ovocný sad prikryť ovocného sadu, kde protiľadovcovou sieťou alebo obyčajnou sieťou na mali 500 sedemroč- tienenie fóliovníkov. Oba tieto spôsoby majú jednu ných stromov, ktoré nevýhodu – sú príliš drahé. práve začali naplno rodiť, zostala aj rodina Pavla Halabrí- kych pestovateľov višní počas obena. V rozhovore s Pavlom Halabrínom, račky pridali veľké kŕdle škorcov, jeho synom Jaroslavom, ktorí toho ktoré za okamih „pooberali“ celé času višne pestujú na troch jutrách, ovocné sady. Je vraj priam neuvea ich príbuzným Rastislavom Pikto- riteľné, akou rýchlosťou tieto vtáky rom, ktorí má dve jutrá višní, pokúsili oberajú sladké plody, a čo je najhor• ĽUDIA A DIANIA •

šie, ľudí sa vôbec neboja. Kým na jednej strane sadu oberajú oberači, iba desať metrov ďalej im usilovne „pomáhajú“ škorce. Pokúsili sa všelijakými spôsobmi odohnať ich: rozťahovali po ovocnom sade pásky z audiokaziet, kvačkali na stromy cédečká, púšťali nahrávky kriku dravých vtákov, strieľali zvláštnymi delami vyrobenými špeciálne na tieto účely, dokonca platili Rastislav Piktor (vľavo) nádenníkov, aby strážili sad. a Jaroslav Halabrín Márne. Škorce boli rýchlejšie a odniesli väčšinu úrody. Pavel kg a Piktorovci iba trochu viac. Vraj Halabrín na ilustráciu uvádza príklad keď je normálny rok, z jutra možno veľkej hrušky vo vlastnom dvore, kde naoberať 10 až 12 ton višní. Tohto škorce zanechali iba hŕbu ohryzkov roku síce nebolo toľko, ale predsa sa na zemi. urodilo omnoho viac než sa naobePodľa odhadov Dušana Stoilkov- ralo. Našťastie, cena višní bola slušná ského, pestovateľa a výkupcu višní – 70 din. za kg, čo je pravdepodobne z Plandišta, škorce tohto roku od- podmienené skromnou úrodou. Táto niesli zo 300 vagónov višní. Naši cena trochu amortizovala straty, ale spolubesedníci súhlasia a vravia, ich neeliminovala úplne, lebo vraj so že naoberali skutočne symbolické zárobkom možno počítať iba ak sa množstvá: Halabrínovci len 1 000 urodí najmenej 5 000 kg z jutra. 33 /4660/ 15. 8. 2015

Ľudia a diania NAŠI V NEMECKU (9)

Ani v najtajnejšej fantázii... Juraj Bartoš Niektorí odišli s cieľom privyrobiť si a vrátiť sa domov. Iní hneď rátali s tým, že zostanú tam. Všetci mali plány a sny; niektorým sa splnili. Prinášame, hľa, životné príbehy, v kocke, zo stretnutí v Gomaringene s našimi ľuďmi žijúcimi v Nemecku.

ie je neznáme, že tak ako už dávnejšie veľký počet Slovákov z Vojvodiny odchádza za pracovnými príležitosťami na Slovensko, rovnako Slováci z materskej krajiny, hnaní potrebou po zamestnaní a vyšších zárobkoch, opúšťajú svoju vlasť. Dočasne i trvale. Predovšetkým smerujú z Bratislavy do neďalekej Viedne, ale pribúdajú aj tí, ktorých nevyspytateľné cesty Pánove zavedú i ďalej. Veruže sme boli prekvapení zo stretnutí s dvomi z nich počas tohtoročných májových osláv Slovenského spolku v Gomaringene. Poďme sa teda rozdeliť o to, čo sme sa dozvedeli v rozhovore s informatikom Petrom Drábom (1979) z Bratislavy. Azda on nie je náš len preto, že nepochádza z Dolnej zeme? Vyštudoval, vraví, v rodnom meste. Tam si našiel i prvé zamestnanie v istej medzinárodnej firme, ako programátor. Roku 2010 zakotvil v Drážďanoch a na jar tohto roku sa dostal na pracovisko v Reutlingene, neďaleko Stuttgartu. Ako, prečo práve Nemecko? – Pred ukončením školy som mával niečo ako praktikum v Drážďanoch. Na Slovensku som vtedy momentálne robotu nemal, tu som poznal pár ľudí, nuž som si našiel robotu v istej malej firme v Drážďanoch. Absolvoval som pohovor a bolo to. Nemčinu som poznal na úrovni, akú som potreboval, odvtedy som si ju zdokonalil. Okrem roboty Peter Dráb si v Nemecku našiel aj priateľku a keď si našla robotu v oblasti Baden-Wittenbergu, ekonomicky silnejšej než je Sasko, popremýšľali a obaja sa presídlili. Tvrdým orieškom bola otázka, ako riešiť problém bývania. Prečo problém? Je to azda drahé, alebo...? – Nie je problém zaplatiť za byt, vec je v tom, že tu nie je veľká vôľa prenajímať byt cudzincom. Človek sa musí vžiť do kože prenajímate-

www.hl.rs

ľa... Keď mu príde na pohovor alebo na obhliadku bytu sto – dvesto záujemcov, prečo by si mal vybrať nejakého Slováka, ktorý tu ani nemá poriadnu robotu? Čiže z ich hľadiska je také počínanie dosť pochopiteľné. Nuž veru, predsudky sú občas

Peter Dráb

tvrdšie než železná košeľa. Ešte keď sa zjaví Slovák s priateľkou z Thajska... Zaujíma nás však predovšetkým, aké to je – prísť do nového prostredia, ako vyzerá zrážka s inou kultúrou, inou mentalitou... TREBA SA VČAS POINFORMOVAŤ – Po príchode do novej lokality, samozrejme, pre mňa všetko bolo nové, ale mal som to predsa o čosi ľahšie, lebo som už niekoľkokrát predtým bol v Nemecku a teda vedel som, aspoň principiálne, ako to tu beží a keďže Nemecko je krajina, kde veci fungujú, všetko sa dá zvládnuť. Ako vaši rodičia chápali zámer ísť preč a pustiť korene v cudzine? – Brali to ako fakt. Keďže som viackrát služobne bol niekoľko mesiacov v zahraničí, zvykli si... Ako vás prijali na pracovisku? Nemali voči cudzincovi dištanc? – Prvá firma, v ktorej som začínal, bola malá, bolo nás tam desať –

Informačno-politický týždenník

dvadsať ľudí, ale skoro polovica bola zo zahraničia. Výhoda bola i v tom, že aj sám šéf vedel, že každý musí prejsť procesom adaptácie, a keď sa udomácni, bude fungovať. Podstatné je, že majiteľ hľadal kompetentných ľudí. Možno aj preto, že tým zo zahraničia mohol zaplatiť menej? – Principiálne sme zarábali na rovnakej úrovni, ale áno, všetko je vlastne o dohode; o tom, kto koľko bude zarábať. Keď sa niekto nepoinformuje, vypýta si slabý plat, dostane ho, na začiatku bude spokojný a o pár rokov pochopí... Peter Dráb so svojou vyvolenou zatiaľ bývajú v podnájme. V Baden-wirtenberskej oblasti sa síce zarába lepšie, ale aj výlohy na bývanie, stravovanie a iné nevyhnutné potreby a povinnosti sú vyššie. Avšak: – Je to tu síce drahšie, ale pri dobrom zárobku človek si môže dovoliť viac. Je času na koníčky, na kultúrne či športové vyžitie? – Snažím sa momentálne tu, kde sme stále noví, poznávať okolie. Jazdím na bicykli, trošku športujem, zahrám si predovšetkým basketbal.“ Na slovenský šport, vraví náš spolubesedník, nezanevrel. Zaujíma sa predovšetkým o hokej, priznáva sa úprimne, že trošku aj trpí tým, že je v zahraničí, lebo sa nemohol pozerať na Majstrovstvá sveta v hokeji. Bez rozmýšľania povie, že nadŕža Slovensku alebo slovenským klubom v stretnutiach s nemeckými súpermi. SLOVÁK ZOSTÁVA SLOVÁKOM Nikdy ste neoľutovali, že ste odišli zo Slovenska? – Ale áno... Často rozmýšľam nad tým, ako by to bolo, keby som neodišiel. Sú možno v obehu aj úvahy o možnosti návratu, teda odchodu s rodinou na Slovensko? – Bolo by to asi ťažké, ale... nikdy

nevedno. Momentálne to tu máme všetko dobre rozbehnuté, zatiaľ nemáme dôvod, ale keby... Deti zatiaľ nemajú, avšak o tom, ako ich budú učiť hovoriť, už hovorili. Skonštatovali, že niektoré deti hovoria aj po nemecky, aj po slovensky, iné už materinský či otcovský jazyk neovládajú. Všetko závisí... – Od vôle rodičov, ale aj od možností používania vlastného jazyka v styku s inými ľuďmi. Pokoj temer na závidenie vyžaruje z Petra Drába. Ani sa nečudujme, veď robí robotu, ktorú má rád, pozná ju ako vlastné vrecko a nesťažuje sa na nízky či nebodaj meškajúci plat. Len, či sa, reku, pomaly, trebárs nevedomky, nezrieka vlastnej identity...? – Ja som Slovák, aj zostanem Slovák, to sa už zmeniť nedá. Aj keď môj domov je už tuná. Rodičov navštevujem asi tak raz za kvartál; niekedy spolu s priateľkou, niekedy sám... Podobne je to aj s návštevami Thajska. Že ako sa žije tam? U nich sú väčšie rozdiely. Chudoba – bohatstvo... na to sa človek nesmie pozerať, keď sa tam ocitne. Známi mojej priateľky sú, povedal by som, vyššia stredná trieda a žijú dobre. V Srbsku zatiaľ ani náš spoločník, ani jeho priateľka neboli. Nuž, nie div, že: – Som veľmi prekvapený Slovenským spolkom v Gomaringene; o ňom som sa dozvedel týždeň pred touto zábavou. Úplne náhodou. Som nový v tejto lokalite, hľadal som nejaký kontakt, na spolok alebo na ľudí, na skupiny krajanov. Poznal som už predtým v iných mestách rôzne, hlavne česko-slovenské spolky, vlastne ani nie spolky, ale také neformálne stretnutia raz za týždeň v nejakej krčme. Ľudia sa stretávajú s cieľom, aby nezakrpatel jazyk. No a tak som sa z internetu dozvedel o spolku Slovákov v Gomaringene. A videl som tu veľmi pekný kultúrny program. Ani v najtajnejších fantáziách som nečakal, že tu uvidím toľko Slovákov na jednom mieste. Pokiaľ sme na Slovensku, ani si neuvedomujeme, že sme Slováci... Možno je aj tá naša osveta smerom na Vojvodinu slabá. Kým som žil v Bratislave, tak možno raz za pol roka som počul správu, takých tridsať sekúnd o tom, že sa niečo deje v Petrovci... a to je všetko. • ĽUDIA A DIANIA •

KTO ZOSTÁVA V ERDEVÍKU

Poslední na arche? Monika Necpálová

ko to bolo v Erdevíku voľakedy, a ako je to dnes? „Dakedy sme počuli skoro ráno vravu. Ľudia išli do roboty. Dnes sú ulice prázdne,“ približuje nám Katarína Šerféziová, najstaršia členka tamojšieho Oltárneho krúžku žien, ako vyzeral každodenný život na erdevíckych uliciach v minulosti. Veru, počujete dobre: kedysi sa žilo intenzívnejšie. Neznamená to, že odliv prevažne mladého obyvateľstva z Erdevíka na Slovensko alebo do cudziny vôbec je jedinou hrozbou. Ale tí, čo zostávajú v Erdevíku, ju pociťujú. Nedávno sme sa stretli aj s Ondrejom Berédim, predsedom Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Erdevík, a zvrtli sme reč na tému: Pre koho hrať divadlo? A kto vlastne bude hrať? Veď pomaly niet nikoho. S Katarínou Šerféziovou sme sa však pustili do porovnávania: „Kedysi aj chmeliarne boli družstevné. Teraz mladí vidia, že nemajú kde robiť. Ani vtedy sme neboli zamestnaní, ale mali sme komu produkciu predávať. Poľnohospodárstvu sa tu darilo.“ Oproti tomu sa teraz pestuje slabo.

Rečnícku otázku si kladie azda každý: Keď budú ľudia postupne odchádzať z Erdevíka, kto sa

„V kútiku duše dúfam, že sa raz vrátia. Mne je tu samej nie veľmi dobre. A som chudobná. Ako by pomohlo, keby boli teraz tu...“ Hoci Katarína Šerféziová vie, že dnes stačí sadnúť do auta, a môže tiež odísť za nimi na Slovensko, predsa z Erdevíka neodíde: „Keď by som prišla, čo

S Katarínou Šerféziovou (vľavo) a Zuzanou Kičiňovou v Erdevíku

bude starať o statky? Kedysi tu bolo úrody v jablkových sadoch i vo vinohradoch. Biedne časy prišli s vojnou. Dnes si tu mladí uplatnenie nájdu len ťažko. „Moje deti šli študovať na Slovensko. Po škole si hneď našli prácu a tam aj zostali,“ vysvetľuje Katarína, ako sa jej potomkovia uchytili a majú sa dobre. Chvíľku na to však dodá:

by som tam robila? Deti majú svoju prácu. Bola by som zavretá dnuka. Navyše, beztak ťažko spím, a tam by som asi celý čas nespala.“ Pritom, ako sa dozvedáme, medzigeneračné vzťahy v Erdevíku sú dobré. Mladí si ešte vždy vážia starších a radi sa s nimi porozprávajú. Do nášho rozhovoru sa pridá ďalšia členka OKŽ

Zuzana Kičiňová. „Ja som bola dva mesiace u rodiny v Martine. V Tatrách bolo krásne. Druhého syna som navštívila v Komárne,“ zvestuje nám s nadšením pravej cestovateľky, ktorej vek neubral nič na energii. Zuzana naopak akoby si privykala na cudzinu a brala všetko dobré, čo jej ponúka. Až na jednu výnimku. A tu Zuzana horko banuje: „Na Slovensku všetko majú chutné. Syry, mäso, pomaranče,“ vymenúva radom pochúťky, „ale najhoršie na tom je, že ja to nemôžem jesť. Namojdušu, nič z toho nezjem, lebo to má voľajakú inakšiu chuť.“ A to nám už všetkým zdvihol úsmev kútiky úst. „Aj káva je inakšia. Musela som si zobrať odtiaľto našu a tú som si varila,“ poťažká si na jedálny i nápojový lístok na Slovensku Zuzana. No i ona si predsa len zo Slovenska odniesla jeden poľnohospodársko-gastronomický poznatok. „Keď som bola u syna tam na juhu, v Komárne, dalo sa tam lepšie najesť ako hore. Okolo je rovina a ľudia pestujú v záhradkách,“ poznamenáva. Hneď vidieť rozdiel. Aj mäso vraj malo inakšiu chuť, lebo statok chovajú iným krmivom. V Erdevíku napríklad kŕmia dobytok kukuricou a to vám je hneď poznať! Mnohí odchádzajú, ale na chuť domova sa zabudnúť nedá. Akoby platilo: Čím južnejšie, tým chutnejšie.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

adýchnite sa zhlboka, vážení, nasleduje osviežujúca správa. Náš Pán Prezident sa vraj zaprisahal, že on veru s príchodom jesene nebude zakladať žiadnu novú, tobôž nie politickú stranu. A keď Náš Pán Prezident dačo tak rezolútne vyhlási, tak to tak a nijako inak, aj keby mal znovu a zase, ibaže tentoraz aj spolu s nami, hla-hla..., áno, správne: hladovať! Mimochodom, ako je známe, naši mimozemšťania v bazéne, teda reprezentanti Srbska vo vod• ĽUDIA A DIANIA •

nom póle získali ďalší titul majstrov sveta. Čože je im a vôbec našim športovcom; veď iba nasledovali príklad, t. j. riadili sa obrovskými úspechmi Našej Vlády. Však to tak nejako povedal Náš Pán Prezident osobne. Kancelária pre obnovu po záplavách vraj žiada od občanov, ktorí nežijú vo vlani zaplavených objektoch, aby vrátili peniaze. Oháňa sa trestným konaním proti poškodeným. Dotknutí sú najmä občania, ako sa hovorí, na dočasnej práci v zahraničí. Ozaj vec na

počudovanie! Je možné, že kancelária nepožaduje, aby gastarbeiteri najprv vrátili objekty?! Vraj sa do Srbska zhrnie každý deň asi tisíc imigrantov. Môžbyť aj preto, že cena nocľahu pre nich v našom štáte v štáte, pardon, v hlavnom meste, obnáša stoačosi eur. Veľa... Pardon, chyba! Má byť: IBA... Denník Dnes informuje, že aj v súčasnosti sú kriminálnici, ktorí majú styky s politikmi. No a čo. Kontinuita nadovšetko, či nie? Otázka dňa, či mesiaca v špičke

turistického ruchu znie: Ako sa vyhnúť tlačeniciam a harmatancom na hraniciach? Vedecky podložená odpoveď na ňu je: Vyhýbať sa stretnutiam s hranicami teda – zostať doma. Namiesto rady na záver – záverečná otázka: s ohľadom na to, že – ako píše denník Blesk – v najlepšej väznici u nás (Nova skela v Padinskej skele) toho času (si) žije 300 najhorších grazľov, hádajte, čo treba robiť, aby sme sa mali lepšie? Bumbumbum!

33 /4660/ 15. 8. 2015

Ľudia a diania PRAVOSLÁVNY CHRÁM V BAJŠI

O tri roky dvestoročný Juraj Bartoš

tiež Tajná večera atď. Podľa slov aktuálneho farára kostol začali obnovovať roku 1998, ibaže vykonávateľ prác peniaze zobral

erajšiu pravoslávnu cirkevnú obec, ako hovorí terajší bajšiansky pop Darko Jelić, založili v tom istom roku (1751), keď aj súčasnú dedinu Bajša. Autor publikácie Posed Bajša, spahije i kmetovi 1751 – 1849 (Nový Sad 1986) Gašpar Ulmer uvádza, že súčasný pravoslávny chrám bol dokončený roku 1818. Ikonostas, Vnútro chrámu, o ktorý sa stará pop Darko Jelić po dlhých rokoch zreštaurovaný, vrátili zo Sriem- a robotu nedokončil, tvrdiac, že skej Mitrovice. Ikony roku 1854 zdražel materiál. Pred niekoľkými namaľoval Nikola Klaić a na nich rokmi síce obnovili schátralú sú znázornení: Sv. Dimitrije, Bo- strechu na stavbe, lenže váha horodička sv. Mária, Ježiš Kris- súčasnej škridle sa na staré múry tus, sv. Ján Krstieľ, sv. Nikola, nehodila, bola nadmerná, tie

začali praskať, takže ich museli zabezpečiť dvoma železobetónovými prstencami. Na ulici, pred terajším bytom pravoslávneho farára, roku 2010 bol postavený veľký pravoslávny kríž. Na jeho postamente sa uvádza, že práve na tom mieste stál oltár prvého pravoslávneho chrámu v Bajši postaveného Pohľad na pravoslávny kostol zo dvora roku 1751. Inak rok dokončenia výstavby nové- vlastné gazdovstvo a musel ho ho kostola (1818) je zapísaný prijať sám, lebo by z príspevkov na západných dverách, po- cirkevníkov nevyžil. Pri posledkým tie na hlavných vcho- nom sčítaní žilo v Bajši len 369 dových dverách (1854 a 1893) občanov srbskej národnosti. Pomerne mladý, ale zbehlý pravosú roky jeho obnovy. V Ulmerovej publikácii sa spo- slávny farár Darko Jelić uzaviera: mína, že roku 1765 v dedine „Veriaci navštevujú služby Božie, bolo iba 230 srbských obyvate- ale, žiaľ, len v malom počte, lebo ľov, takže pravoslávny farár mal v Bajši už takmer niet Srbov...“

ZO STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU V KOVAČICI

Absolvovali biblický tábor, rozbiehajú ďalší projekt Anička Chalupová

dňoch 19. až 25. júla skupina detí z Kovačickej obce pobudla v medzinárodnom srbsko-slovenskom tábore v Račkovej doline na Slovensku. V rámci projektu, ktorý spoločne organizujú Stredisko pre sociálnu prácu Kovačica a cirkevný zbor ECAV Podlužany, spolu 83 účastníkov (deti z náhradných, ohrozených a sociálne slabších rodín) zo Srbska a Slovenska sa zúčastnilo biblicko-misijného tábora, Účastníci biblicko-misijného tábora v Račkovej doline ktorý finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. športový program, kde mali k aj výlet do Belianskej jaskyne, Počas tohto týždenného poby- dispozícii bobovú dráhu, vodný plavbu Dunajom a početné tvorivé tu účastníci absolvovali bohatý futbal, bowling, kúpaliská, ako dielne. Podľa slov Anny Farkašo-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vej, vedúcej výpravy zo Srbska a riaditeľky Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici, účastníci tábora na Slovensku prežili spolu krásne chvíle a každý deň sa snažili využiť tvorivo a zaujímavo. Cieľom projektu je posilniť slovenské národné povedomie cez prvky slovenskej kultúry, slovenských zvyklostí a aplikovať na mladých ľudí, príslušníkov slovenskej menšiny žijúcej v Srbsku. Okrem uvedeného projektu Stredisko sociálnej práce v Kovačici realizuje aj iné projekty, medzi ktoré patrí aj geronto služba, ktorá na budúci rok oslávi desať rokov činnosti. Projekt podporuje lokálna samospráva spolu s inými finančnými podporovateľmi. Začiatkom tohto týždňa kovačické Stredisko pre sociálnu prácu v budove AP Vojvodiny podpísalo zmluvu s Pokrajinským sekretariátom pre zdravotníctvo, sociálnu politiku a demografiu o finančnej podpore projektu, ktorý je zameraný na pomoc osobám s invaliditou priamo v rodine. Projekt má byť realizovaný do konca bežného roka. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

„Ľudička si hovie sama vo veľkej fare!“ Katarína Verešová

eď sa pred asi piatimi rokmi upratúvala farská komora v Starej Pazove, odhalený bol denník Ľudmily Hurbanovej (1878 – 1969), zväzok XIV. Opísaný je v ňom každodenný život zborovej tajomníčky, spisovateľky, kronikárky, divadelnej ochotníčky a priekopníčky ženského hnutia v prvej polovici minulého storočia, keď žila na Hurbanovskej fare s farárskou rodinou Verešovou. Ten objav nastolil však otázku, kde je ďalších 13 zošitov a ako ich objaviť. Po následnom ukladaní a triedení archívneho materiálu rozhádzaného na niekoľkých miestach (po častom neselektívnom prehrabávaní sa výskumníkov staropazovského cirkevného života a vymetačov cirkevných povál a iných miestností) sa zistilo, že zošitov vlastne nebolo len 14, pretože Ľudmila Hurbanová mala svoj intímny denník v 22 písankách. (V archíve chybuje ešte jeden zošit od 28. novembra 1954 do 8. apríla 1955.) Svoju potrebu skrátka zapisovať každodenné zážitky a domáce záväzky Ľudmila Hurbanová zdedila predovšetkým od matky Augusty. Obe si značili krátke záznamy k dátumom v špeciálne vytlačených kalendároch. Pravdepodobne pre nedostatok takých kalendárov prvý klasický (školský) zošit obsahujúci 32 strán začala vypĺňať 1. januára 1942 a tieto strany jej postačili do 2. júna 1942. Ten denník nemal poradové číslo zväzku. V tomto prvom inakšom denníčku zapisovala, čo v roku 1942 varila a sadila, aké bolo počasie a čo sa dialo na fare a v kostole. Napríklad 3. mája: „V nedeľu v kostole. Zas len dážď. V kostole sme sa modlili na pekný čas... Strojila som sa na prkosovo, ale zahrmelo – tak som nešla. U Striškov na dobrej torte. Prišli aj Ďurčíkovci. Boli vyprevadiť jeho sestru na stanicu. Pani Strišková si pri robote zaťala sekerou do nohy.“ Sústavným denným písaním do denníka sa začala zaoberať po smrti brata Vladimíra Konštantína Hurbana, presnejšie 1. januára 1951 • ĽUDIA A DIANIA •

(zväzok I.) V ten prvý deň zapísala: „Nový rok. V kostole predpoludním. Pri obede a večeri u p. Grbinky. Odpoludnia na hroboch. Odniesla som jedličku. Späť idúc u Menďanov a Hadríkov – Vlada.“ Tretieho janu-

v krčme, aby mu odomkla. Len niekedy chodila na slávnostné obedy k Makanovcom. V denníku zapísala aj kedy sa presťahovala do kaplánskeho bytu. „Dňa 29. apríla 1951 službu Božiu odbavil Vladimír Vereš. Organistkou bola jeho žena Anička. Bola som v kostole pred a po. Aj večiereň odbavoval Vladimír Vereš.“ Tesne pred voľbou nového pazovského farára (medzi Pavlom Makanom a Vladimírom Hurbanom) Ľudmila sa vyhýbala komentovať to vo svojom denníku, v štýle: O veľkých veciach sa nepíše... Avšak dva dni pred tajnou voľbou nového farára zapísala, že jej kamarátka Gj. počula: „... že sa mi

po farárskej voľbe sa rozhodla, že nikam nepôjde. Von vyšla len v nedeľu 17. júna 1951: „Tak dobre som sa cítila doma sama, nemusela som počúvať všelijaké hlúpe reči a klebety – ale predsa ma len ťahalo vyjsť z domu... Dnes je tá divná vec, že vo veľkej fare pazovskej ja sama nocujem. Všetko sa rozišlo. Makanovci v Šíde, Grbinovci v Krnješevciach a v Beške a chudiatko Ľudička si hovie sama vo veľkej fare pazovskej.“ Bol to hádam jeden jediný deň, keď na fare nocovala sama. Takých teda denníkových zošitov Ľudmila popísala spolu 22 plus ten prvý z roku 1942. Po osadení Verešovcov na pazovskej fare viac nepísala o tom, čo sama varila, lež ako jej chutili farárovej obedy. Svoje každodenné záznamy ukončila záverečne s 23. decembrom 1959: „Pán farár zavolal z diaľky ,teta, my ideme do Kysáča!’ boli tam s autom, aj so Slavkom. Vrátili sa o 14.30 aj s pani

Ľudmila Hurbanová v päťdesiatych rokoch 20. storočia

ára bola v obci zobrať ,potrošačko uverenje’ a že si s kostolníčkou soľ vymenila za klobásu. Do denníka si každú nedeľu značila, koľko týždňov uplynulo od smrti jej brata (VHV teda umrel v nedeľu). Zapisovala, aj kedy komu písala listy, s kým komunikovala, ktorú knihu čítala a kam na obedy a večere chodievala. Jej kamarátka Grbinka bývala v podnájme na pazovskej fare. Okrem slovenských rodín často navštevovala srbské rodiny, na ich slavy chodila. Od 19. januára 1951 sa venuje spolupráci s profesorom Michalom Filipom. „15. januára 1951 bol atentát na faru. Vybili obloky na našej bývalej spálni. Bolo hrozné. Nevedela som, čo sa stalo, či oheň alebo zemetrasenie. Už prešla polnoc, keď sa to stalo.“ Hádzanie kameňov do farských okien sa ešte niekoľkokrát zopakovalo, ako aj krádeže sliepok. Hurbanová opisovala, ako zriaďovala knihy matrík a cirkevný archív, ako zaujímavé listy z rodiny Hurbanovej nosila Michalovi Filipovi prečítať. Občas do polnoci vyčkávala pána farára Makana, ktorý sa zdržiaval

V parku s učiteľkami a žiakmi

vyhrážajú bitkou – no pekne mne! A prečo?! Čo som komu zle urobila?! Obed doma. Hrach, šalát a čerešne, surové aj varené, vajce na tvrdo. 10. jún. Nedeľa 37. týždeň bez Vladka. Dnes užšia voľba farárska. Vyvolený je Vladimír Vereš. Bola som v dvoch kostoloch ev. a. c a r. k. Ináč, doma po rozličných plánoch rozhodla som sa doma zostať. A dobre bolo. Nemala som nijakých žiadostí, len som sa vždy modlila.“ Hoci pri písaní bola opatrná, bolo jasné, ktorému farárovi fandila, lebo zapísala, že sa jej po voľbe farára „stalo znovuzrodenie“. K dňu jej krstu – 11. júna a prvého dňa

farárkou... Bola som aj ja v obchode. Skoro ma zrazil bicykel, nemal ani svetlá, ani nezvonil. Suseda doniesla dve biele kanty, ja som po vodu nebola. Mala som ísť, lebo som si mnoho vody potrovila na umývanie riadu a jedného klinovníka. Ako ďakovať Stvoriteľu za všetko dobré?! Ako sa zprostiť strachu pred strašnými chorobami. Akú silnú modlitbu si vymodliť?“ Z veľkosti písmen vidno, že Ľudmila už vtedy mala ťažkosti so zrakom. Azda preto ukončila svoj krásny zvyk – písať denník. Z týchto záznamov vidno, aká to bola jemná a skromná duša.

33 /4660/ 15. 8. 2015

Detský kútik Kúsok prázdnin je ešte pred vami...

Gabriela Nasárik ová ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

rázdniny rýchlo plynú, ale máte pred sebou ešte pekný kus voľna. Iste si počas leta užívate každú chvíľu. Ak ste necestovali, aj na to je ešte času, no iste ste sa hrali s kamarátmi a venovali sa aj členom svojej rodiny. Zvlášť Kristian Sjanta ne v Padi ak to boli deti, mali ste príleZŠ maršala Tita žitosť s nimi sa pokojne hrať a vymýšľať rôzne druhy zábavy. Na túto tému si môžete prečítať práce a potešia vás určite aj vydarené ilustrácie. Prajeme vám krásne leto a využite z neho naplno každú chvíľku. Nemeškajte a skvelo sa zabávajte, a pritom oddychujte.

Moja sesternica Lea

Andrea Uheliová Pazove Čmelíka v Starej ZŠ hrdinu Janka

á Sandra Trajanov Padine v ta Ti la ZŠ marša

www.hl.rs

ajmladším členom našej rodiny je moja sesternica Lea. Lea má tri roky. Mám ju veľmi rada. Lea má modré oči a hnedé vlasy. Vždy je veselá a nasmiata. Chce sa hrať s bábikami, ale viac sa chce hrávať na kuchárku. Keď vyjde na ulicu a vidí, že sa hrám s priateľkami, ihneď príde k nám. Veľmi sa jej páči, keď jej niekto češe vlasy a robí účes. Nedá si strihať vlásky. Na počítači vždy počúva detské pesničky. Na mobile už sama vie hrať niektoré hry. Keď vidí, že niekto niečo robí, ona vždy príde a pomáha. Keď behá po dvore, hrá sa s jej malou kosačkou, že kosí trávu. Keď je Lea u nás a ja sa učím, hneď začne prezerať moje knihy a zošity. Rada jej čítam rozprávky. Ešte nevie všetko rozprávať. Keď príde k nám, nikdy nechce ísť domov. Vtedy si musíme niečo vymyslieť, aby predsa šla domov. Leu zbožňujem a rada sa s ňou hrám.

Informačno-politický týždenník

Anastázia Lamošová, ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Simona Papugová ZŠ maršala Tita v Pa di

• DETSKÝ KÚTIK •

2015

15. 8. 2015 • 33 /4660/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

2015

HLAS ĽUDU O S O B IT N Á P R Í L O H A

ROČNÍK 72 15. augusta 2015 33 /4660/

54.

SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE SNS 2015

Výročia, úcta a vďaka Anna Francistyová

lovenské národné slávnosti absolvovali tohto roku svoj 54. ročník a od roku 2009 sú národným sviatkom Slovákov v Srbsku. Ako aj v uplynulých ročníkoch, dosť podujatí z ich programu prebiehalo aj skôr, ale oﬁciálne otvorenie prebiehalo vo veľkej sieni SVD v Báčskom Petrovci v piatok večer 7. augusta. Pred týmto programom pre hostí zo štátnych inštancií v krajine a zo Slovenska Pavel Marčok, predseda Obce Báčsky Petrovec, v malej sále Zhromaždenia obce usporiadal prijatie. Po rozhovoroch hostiteľ a hostia Slávností pre médiá poskytli príležitostné vyhlásenia, v ktorých sa prelínali slová blahopriania k výročiu príchodu Slovákov do Petrovca, k výročiu obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii / v Srbsku a k ďalším výročiam, slová vďaky, uznania i nádeje v európsku budúcnosť Srbska. Program otvorenia Slávností si záujemcovia mohli pozrieť aj v priamom televíznom prenose a zložené bolo z troch častí: z dvoch umeleckých pásiem a časti venovanej príhovorom a pozdravom. Najprv na javisku odznel scénicko-dokumentárny program autorky Kataríny Melegovej-Melichovej Petrovec vo svojej jedinečnosti venovaný 270. výročiu príchodu Slovákov do Petrovca. Bola to krátka prechádzka dejinami s dôrazom na piliere v živote Petrovčanov. Po jeho ukončení zostali na javisku makety najdôležitejších inštitúcií, ktoré v tomto prostredí vznikli a dodnes pretrvávajú (obecný dom, škola, kostol, knižnica, divadlo, gymnázium, tlačiareň, Dom MSJ, sklady, spolky...). Priniesli ich na javisko čelní predstavitelia týchto ustanovizní a lemovali aj pokračovanie programu otvorenia Slávností.

Nasledovali slávnostné príhovory. Najprv sa auditóriu prihovorili vedúci organizačných zložiek Slávností: Pavel Marčok, predseda organizačného výboru 54. SNS a predseda Obce Báčsky Petrovec, ktorý menovite privítal i vzácnych hostí a všetkých prítomných, Ka-

„európska budúcnosť Srbska je aj najlepšou budúcnosťou pre Slovákov v Srbsku“ (B. Ondruš), slová rozlúčky na konci funkčného mandátu v Srbsku a o snahe udržiavať jednotu medzi Slovákmi vo Vojvodine (J. Varšo), o slovenskosti ako o európskej hodno-

Pozdravné slová aj od štátneho tajomníka SR Branislava Ondruša

tarína Melegová-Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku, a Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM. Po prečítaní listu Andreja Kisku, prezidenta Slovenskej republiky, prítomných oslovili Branislav Ondruš, štátny tajomník v Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ján Varšo, veľvyslanec SR v Belehrade, Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ivana Andrićová, štátna tajomníčka v Ministerstve pre štátnu správu a lokálnu samosprávu Republiky Srbsko, a Miroslav Vasin, podpredseda vlády AP Vojvodiny a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Odzneli tu slávnostné a príležitostné slová, sľub, že „na tejto ceste našich otcov zotrváme“ (P. Marčok), konštatácia, že „Matica bola obnovená z vôle ľudu“ (K. Melegová-Melichová), viera, že

te (I. Furdík), o multietnickosti Vojvodiny a bohatej kultúrnej tvorbe vojvodinských Slovákov (I. Andrićová, M. Vasin). Otvorenie 54. SNS dotvorilo ďalšie príležitostné pásmo slova, hudby a tanca Ajhľa, strom a naše korene v ňom..., ladené k 270. výročiu života Slovákov na Dolnej zemi. Autorkou scenára je Svetluša Hlaváčová, réžiu mala na starosti Zdenka Bobáčeková a ako odborník spolupracoval Juraj Súdi. Príbeh zachytáva oslavu života občanov Petrovca od ich príchodu do dnešných čias a – logicky – spracúva aj niektoré udalosti a prelomové situácie, ktoré divákom pripomenula aj prvá časť piatkového programu. Ústredným motívom je strom, jeho rast, mohutnenie a toto pásmo predstavilo slovenský ľud ako „skromný, ale vytrvalý, s málom spokojný a na pokoru

zvyknutý“. Divákov oslovili tematické animácie – obrazy z piesku na skle autorky Any Kononenko, ktoré primerane ilustrovali príbeh. V programe vystúpili ochotníci z viacerých vojvodinských prostredí: v hereckých prednesoch Jaroslav Andrášik (rozprávač a strom), Miroslav Kožík (Matej Čáni), Katarína Kalmárová (Katka), Michal Kalmár (otec), Zuzana Tárnociová (matka), Katarína Balážová (stará matka), Dávid Kľúčik (dieťa), recitátorky Aneta Lomenová, Andrea Lomenová a Anna Margaréta Valentová, v hudobných prednesoch Boris Babík, Katarína Kalmárová, Leonóra Súdiová, Juraj Súdi ml., Juraj Súdi, Anna Širková, Katarína Balážová a Sandra Grňová, v tanečných obrazoch členovia FS Strom z viacerých prostredí. Autorka choreograﬁí je Zdenka Bobáčeková, v hudobnom sprievode boli Miroslav Poničan (trúbka), orchester ZŠ Jána Kollára a orchester Komorného zboru Zvony zo Selenče. Scenár vznikol na základe textov a umeleckej tvorby týchto autorov: Samuela Miklovica, Samuela Vrbovského, Viery Benkovej, Jána Labátha, Michala Babinku, Juraja Tušiaka, Paľa Bohuša, Samuela Boldockého, Jána Siráckeho, Jána Kmeťa, Márie Myjavcovej, Jána Jančovica, Viliama Judáka, Jána Čajaka ml., Jána Kopčoka, Juraja Mučajiho, Pavla Mučajiho a Andreja Ferku. Otvárací program SNS 2015 podporili: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Otváracie programy nášho národného sviatku majú vysoko postavenú latku, preto sú vždy témou rozhovorov. Aj tentoraz sa mienky rôznia: či bolo treba dvakrát spracúvať tú istú tému, či sa neprieči štatútu, že jedna časť programu neodznelo premiérovo... Zostáva však konštatácia, že sme videli dva prístupy k téme výročie príchodu Slovákov do Petrovca a že si obidve pásma našli svojich divákov. Foto: J. Čiep

22/II

15. 8. 2015 • 33 /4660/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

2015

JUBILEJNÉ 15. STRETNUTIE SLOVENSKEJ ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE

Budúcnosť patrí mladým Martina Bartošová

lovek dokáže realizovať svoje plány a túžby, dokáže meniť svoju budúcnosť. Pritom si však musí byť vedomý, že na to, aby dosiahol vytýčený cieľ, nestačí mať iba talent, ale predovšetkým úsilie, trpezlivosť, elán a charakter. Podobné múdre výroky a rady adresované čerstvo ukončeným slovenským študentom, ako aj tým, ktorým chýba niektorý rôčik k ukončeniu štúdia v Srbsku alebo

ročnom stretnutí. Ďalej slovo prevzala moderátorka programu a predsedníčka Osvetovej komisie Matice slovenskej v Srbsku Anna Medveďová, ktorá srdečne privítala vzácnych hostí a poprosila ich o krátky prejav. Študentom sa potom prihovoril a zaželal im veľa úspechov v budúcnosti štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Branislav Ondruš. Okrem iného zdôraznil, že je veľmi rád, že sa už po tretíkrát

Program sa začal piesňou Gaudeamus igitur...

v zahraničí, odzneli 6. augusta na jubilejnom 15. Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže v Slovenskom dome v Báčskej Palanke, ktoré sa každoročne organizuje v rámci Slovenských národných slávností. Jeho organizátormi sú Miestny odbor Matice slovenskej v Báčskej Palanke a Osvetová komisia Matice slovenskej v Srbsku. Stretnutie sa začalo o 19.30 príchodom a zoskupovaním študentov v Slovenskom dome, kde po vyplnení prihlasovacích lístkov dostali darček – tričko a pero s logom stretnutia, ako aj bony na grátis nápoj a pljeskavicu. Po príchode očakávaných vzácnych hostí nasledovala oficiálna časť programu, ktorá sa symbolicky začala dobre známou študentskou hymnou Gaudeamus igitur. Po nej sa ako prvý študentom a hosťom v mene Miestneho odboru Matice slovenskej v Báčskej Palanke prihovoril Vladimír Fekete, podpredseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Báčskej Palanke a zároveň všetkým prítomným vyjadril vďaku za účasť na tohto-

aby sa realizovali vo svojom rodisku, aby bojovali o zachovanie slovenčiny ako materinského jazyka, pretože „budúcnosť začína v dnešku“. Povzbudzujúcimi slovami študentov oslovila i podpredsedníčka Zhromaždenia obce Báčska Palanka Milka Rodićová a koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová, ktorá najúspešnejším študentom s najvyšším vyznamenaním, t. j. nositeľom Červeného diplomu udelila ﬁnančné odmeny, ktoré zabezpečila NRSNM. Finančne boli odmenení Ivana Bovdišová z Báčskeho Petrovca, Andrea Pindrićová z Báčskeho Petrovca, Marína Faďošová zo Selenče a Kristián Haška z Kulpína. Všetkých štyroch najúspešnejších študentov, ako i Dr. Katarínu Melichovú a Dr. Ivana Chalupku potešil i pán Branislav Ondruš sľúbeným darčekom – tabletom. Tohto roku si slávnostné uznanie Matice slovenskej v Srbsku okrem spomínaných prevzali: Pavel Brezi-

študenta Vysokej školy múzických umení v Banskej Bystrici Andreja Mareka Kaňu za klavírneho sprievodu profesora Vladimíra Kováča. Na záver predsedníčka Osvetovej komisie A. Medveďová prečítala list čestného predsedu Matice slovenskej v Srbsku Rastislava Surového. Po spoločnej fotke odmenených študentov v sieni a na nádvorí Slovenského domu sa začala študentská zábava, sprevádzaná ohňostrojom, otváraním šampanského a veselou hudbou. Hoci sa na tohtoročnom Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže zúčastnilo menej študentov než

môže zúčastniť na tomto podujatí a zároveň prispieť, ako minulý rok, osobným darom, t. j. tabletom pre najúspešnejších študentov, ktorý bude dobrou motiváciou pre ostatných. O ocenení ako o stimulácii nielen pre ocenených, ale najmä pre ďalších študentov, aby sa snažili dosiahnuť špičku a tým sa mohli v spoločnosti realizovať, hovoril i veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo. Ako bývalý pedagóg nezabudol študentov povzbudiť a poradiť im, ako zotrvať v zdokonaľovaní, aby sa tak stali plnohodnotnými ... a skončil sa spoločnou fotkou absolvovaných študentov a právoplatnými členmi spoločnosti. Ďalej sa študentom na, Hana Slavková, Tijana Bolfová, v predchádzajúcich rokoch, podprihovorila a tým najúspešnejším Jozef Kolek, Pavel Cerovský, Robert ujatie neprestáva spĺňať svoje v mene Matice slovenskej v Srbsku Tomšík, Miroslav Sabo a Daniel poslanie – motivovať študentov, aby sa viac stretávali, kamarátili a vo vlastnom mene zablahoželala Ušiak. predsedníčka Matice slovenskej Oﬁciálnu časť programu spestril a spoločnými silami si kliesnili v Srbsku Katarína Melegová-Meli- prednes ľudových piesní Keď by ja tŕnistú cestu k zachovaniu svojej chová. Zároveň vyzvala študentov, bol vtáčkom a Pime, chlapci, víno slovenskosti.

2015

15. 8. 2015 • 33 /4660/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

STRETNUTIE SLOVENSKÝCH DOLNOZEMSKÝCH UČITEĽOV

O Štúrovi slovom i obrazom Elena Šranková

radičné Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov počas SNS bolo v sobotu 8. augusta vo veľkej sieni Zhromaždenia obce B. Petrovec. Prítomných na stretnutí, menovite vzácnych hostí zo zahraničia a z domova, privítala a program moderovala Anna Medveďová, predsedníčka Osvetovej komisie MSS. Nielen vyberanými slovami, ale aj užitočnými informáciami a konštruktívnymi návrhmi sa prihovorili Ján Varšo, veľvyslanec SR v Belehrade, Alžbeta Hollerová-Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, a Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM. Z ich slov sa prítomní dozvedeli, že sa slovenský jazyk v maďarských rodinách nepestuje, ale sa viac ako 6 000 detí chce po slovensky naučiť v školách. Tamojší pedagógovia im v tom pomáhajú, a pritom sa opierajú o spoluprácu medzi dolnozemskými slovenskými komunitami. Keď ide o vzdelávanie, pre našich učiteľov bola užitočná informácia, že sa toho času vypracúva celoštátna stratégia menšinového vzdelávania v Srbsku. Najslávnostnejšou chvíľou na sobotňajšom stretnutí bolo udelenie Osobitného uznania za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka a jazykovej kultúry, ktoré dostali: Milina Lenhartová a Janko Dišpiter z Kovačice, Jaroslav Grňa, Ján Brna a Božena Levárska z Petrovca, Anna Kolárová z Jánošíka, Katarína Kolárová z Kulpína, Eva Kotvášová, Zuzana Jonášová a Anna Kuľová z Padiny, Mária Bartošová-Korčoková a Ján Stupavský z Hložian. Aj tohto roku z príležitosti Stretnutia slovenských dolnozemských učiteľov organizátori vydali brožúru, v ktorej si, podľa slov Medveďovej, ozrejmili začiatky a nie vždy ľahkú prácu v slovenských školách od príchodu Slovákov na Dolnú zem a posvietili na vývin školstva v slovenskom vyučovacom jazyku. Ako však

konštatovala, „dnes sa stretáme s problémom obstátia viacerých škôl na rôznych úrovniach v nedostatku počtu detí, ktoré sa zapisujú do škôl v slovenskom

ujímavým spôsobom, ako vždy, Babiak poukázal na reformné kroky, ako i princípy a kategórie, na ktorých Štúr vytvoril koncepciu vzdelávania (národné, slovenské,

III/23

múzea Mr. Pavel Čáni ich odovzdal predstaviteľom všetkých slovenských škôl u nás, ale aj niektorým na Slovensku. Na záver stretnutia učiteľov odznel príspevok Mgr. Pavla Hlásnika z Rumunska ako svojrázne reagovanie na televízne vysielanie a ujasnenie fenoménu Dolnej zeme a dolnozemských Slovákov.

Uznania v rukách zaslúžilých učiteľov

vyučovacom jazyku. Dôvody sú rôzne, od migrácie obyvateľstva po nezáujem rodičov školiť si deti v materinskom jazyku, neuvedomujúc si následky. Riaditelia škôl, učitelia a príslušné inštitúcie, predovšetkým MSS a NRSNM, sa usilujú zabrzdiť tieto javy v prospech slovenského školstva vo Vojvodine“.

slovanské, humanistické). A upútal pozornosť prítomných otázkami, či sme Štúrovými dôslednými dedičmi a pokračovateľmi: „Žije v nás Štúr? Alebo je to už duchovná mŕtvola, ktorá nám nemá čo povedať, postava, ktorá patrí do pomyselnej vitríny, či národnej slovenskej, slovanskej Valhally, akéhosi neba, niečo, čo sa pre

Portréty Ľudovíta Štúra pre všetky slovenské školy

Keďže si v bežnom roku celá slovenská verejnosť pripomína 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, vedúcej osobnosti slovenského národného obrodenia, prítomní si vypočuli referát doc. Dr. Michala Babiaka, Mr., Odkaz Ľudovíta Štúra pre slovenské školstvo. Za-

aktuálny svet ukazuje skôr ako zbytočné, než potrebné.“ Z príležitosti 200. výročia narodenia Ľ. Štúra Centrum – slovenská kultúrna koordinácia v spolupráci s Múzeom vojvodinských Slovákov prichystal portréty Ľudovíta Štúra. Riaditeľ

Medzi hosťami na stretnutí učiteľov boli Oľga Beňová, konzulka SR v Srbsku, Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pavel Hlásnik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, Štefan Martinkovič, predseda DV Matice slovenskej na Slovensku, Rastislav Surový, čestný predseda MSS, Mária Andrášiková, predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov, Božena Levárska, predsedníčka Združenia vychovávateľov osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny, Edita Pečeňová, riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a študentského domova v Békešskej Čabe, v Maďarsku, Samuel Jovankovič, predseda Spolku Slovákov z Juhoslávie v SR, a Mária Katarína Hrkľová, predsedníčka občianskeho združenia Dotyk ľudskosti. Slávnostný tón stretnutiu učiteľov krásnym spevom dal Andrej Marek Kaňa, študent Fakulty múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, za klavírneho sprievodu profesora Vladimíra Kováča. Napriek skutočnosti, že sú SNS a teda i stretnutie učiteľov uprostred letných prázdnin, malo by toto podujatie predsa len byť lepšie navštívené. Zasluhuje si to svojou bohatou náplňou.

24/IV

2015

15. 8. 2015 • 33 /4660/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

NA TOHTOROČNOM JARMOKU UMENIA

Košickí špivaci obohatili jarmočný program

Bryndzové halušky, ktoré na tvári miesta pripravovali hostia zo Župkova, boli opravdivým hitom tohtoročného Jarmoku

Bohatý program a ponuka Vladimír Hudec

edným z najobľúbenejších a najnavštevovanejších podujatí Slovenských národných slávností akiste je Jarmok umenia, takže aj toho roku, v druhý deň Slávností, na ústrednom petrovskom Námestí slobody pred pamätníkom bolo skutočne rušno. Začalo sa to pozdravným príhovorom predsedu Báčskopetrovskej obce Pavla Marčoka, a potom aj príhovormi iných vzácnych hostí z krajiny a zo Slovenska a pokračovalo viachodinovým pestrým kultúrno-umeleckým programom v podaní domácich a ochotníkov zo Slovenska. Aj jarmočná ponuka bola pestrá a bohatá. Početné združenia zo slovenských, ale aj iných osád a jednotlivci, majstri svojho remesla, tak ako na každom jarmoku, ponúkali skutočne všeličo – od klasických vyšívaných ručných prác, po maľované škridlice, moderné šperky,

Jarmočnou ulicou sa po vystúpení poprechádzal aj fujarista Martin Kalmán

keramiku, olejomaľby, tkané predmety, dekupáž... Pravdaže, nevystala ani bohatá gastronomická ponuka. Na svoje prišli milovníci petrovskej štipľavej klobásy, ale aj oškvarkov a bryndzových halušiek vyprážaných, resp. varených na tvári miesta, dobrej pálenky a vína, vojlovických a aradáčskych heroviek a iných koláčikov, ale aj jarmočných sladkostí a cukríkov... Jarmok aj toho roku navštívil veľký počet občanov. Okrem toho, že si pozreli vystavené veci a čo-to si aj kúpili, návšteva jarmoku bola príležitosť, aby sa stretli, pohovorili si, opýtali sa na zdravie, poklebetili, spolu odišli na studené pivko priatelia a známi zo všetkých kútov Vojvodiny, Srbska, ale aj zo Slovenska. Tým je v úplnosti splnené matičné heslo: Stretajme sa, aby sme sa nestratili a stratení nezabudli. Foto: V. Hudec a J. Čiep

Petrovský folklórny dorast na jarmočnom javisku

Na oškvarky, ktoré vyprážali členovia združenia Petrovská klobása, sa čakalo v rade

Aj fotografovanie na pamiatku odjakživa bolo časťou jarmočnej ponuky: pred stánkom SŽ Slovenka z Hložian

Bohatá ponuka a návšteva na tohtoročnom Jarmoku umenia

2015

15. 8. 2015 • 33 /4660/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

V/25

NEDEĽNÉ STRETNUTIE SLOVENSKÝCH NOVINÁROV

S príchuťou pocty jubileám Juraj Bartoš

i na nevyhnutnosť ich kádrového posilnenia. Podotkol tiež, že naposledy do redakcie programu v slovenskej reči pribrali piatich mladých ľudí. Nasledovali televízne záznamy z produkcie slovenskej televíznej redakcie. Občerstvujúce zapôsobilo aj vysielanie pre deti Mäkké f.

rganizátori Stretnutia slovenských novinárov – Výbor pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Asociácia slovenských novinárov na „rokovací program“ zaradili predovšetkým body s príchuťou osláv jubileí niektorých našich médií. K poslednej, bezpečne najboľavejšej téme, ktorá zotázňuje ich budúcnosť, teda k privatizácii elektronických médií, sa vyjadrila iba predsedníčka Národnostnej rady Anna Tomanová-Makanová vo vstupnom príhovore, takže tradičné novinárske posedenie v petrovskej reštaurácii Aróma malo prevažne (taktiež takmer už tradičný) oslavný nádych. Cena Anny Kolárovej-Nemogovej na rok 2015 sa dostala do rúk rozhlasovej redaktorky Rity Trifkovićovej za reportáž Zmiešané manželstvo, odvysielanej prostredníctvom 2. programu Rádia Nový Sad. Laureátke patrí aj primeraná ﬁnančná úhrada. Cenu, ktorú NRSNM ustanovila s cieľom zvýšiť záujem neslovenských médií o slovenskú komunitu v Srbsku, odmenenej odovzdala predsedníčka NRSNM a odôvodnenie komisie prečítala Anna Simonovićo-

Riaditeľka Rádia Kysáč Anna Chrťanová-Leskovac a redaktor Michal Ďurovka

rad rokov žije v šťastnom manželstve, zistila, že „rozdiely v kultúre, jazyku a obyčajach nie sú prekážkou, ale že môžu obohatiť manželstvo, ako i spoločenstvo“. V pokračovaní stretnutia správu o činnosti VPI podala predsedníčka Asociácie slovenských novinárov a Výboru pre informovanie NRSNM Anna Jašková, ktorá program stretnutia moderovala. Ako povedala,

1975 po február 1996 hovoril niekdajší jej zodpovedný redaktor Ján Struhár. Jeho dokumentovaný a vecný príspevok sa stane súčasťou publikácie, Ján Čeman

Attila Márton

Ján Struhár

Rita Trifkovićová

vá. Poďakúvajúc sa za uznanie Trifkovićová povedala, že v rozhovore s manželským párom (Maďarka a Slovák), ktorý celý

VPI čoskoro vypíše aj súbehy na ceny Jána Makana, Vladimíra Dorču a Ondreja Krásnika. Práve jubilujúca 40-ročná redakcia slovenského programu Televízie Vojvodina bola témou ďalšej, najrozsiahlejšej časti nedeľného Stretnutia slovenských novinárov. O jej začiatkoch a činnosti od roku

ktorá sa práve chystá. Terajší šéfredaktor Ján Čeman posvietil na aktuálnu, najjemnejšie povedané neblahú situáciu v redakcii vysielania programu v slovenskej reči, z ktorej, ako mimochodom utrúsil, zostala – rubrika. Programový riaditeľ Rádio-televízie Vojvodina Attila Márton taktiež poukázal na početné problémy, s ktorými zápasí nielen slovenská, ale aj ostatné menšinové redakcie RTV. Predostrel plány na ich prekonanie a poukázal na potrebu po zvýšenom ﬁnancovaní a zabezpečení vyšších platov novinárov týchto redakcií, ako

V oslavnej tónine vyzneli i slová o prejdenej 50-ročnej ceste prvého lokálneho slovenského rozhlasu v niekdajšej Juhoslávii z úst riaditeľky Rádia Kysáč Anny Chrťanovej-Leskovac a redaktora tohto média Michala Ďurovku. O privatizácii a iných hrozbách, na ktorých sa varí budúcnosť predovšetkým miestnych lokálnych médií, ale i regionálnych, tak prv spomenutých, ako aj printových, už nikto nemal chuť debatovať. Odznela len informácia, že 7. augusta Rádiostanicu Báčsky Petrovec (predsa) nekúpil nikto (údajne istý záujemca, podnikateľ zo Slovenskej republiky od kúpy upustil), takže sa o jej budúcom majiteľovi bude rozhodovať aj v druhom kole verejnej dražby. Na neutešenú situáciu v týždenníku Hlas ľudu náznakovo upozornila jeho zodpovedná redaktorka Vladimíra Dorčová-Valtnerová. Zároveň navrhla, aby sa v budúcnosti konali debaty aj o digitálnom novinárstve.

26/VI

15. 8. 2015 • 33 /4660/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

Slávnostné otvorenie galaprogramu folkloristov

GALAPROGRAM

V Petrovci na jarmoku Jaroslav Čiep

súbory, okrem iného, lákali kúpiť si niečo, čo sa kedysi predávalo na jarmokoch. Slávnosťový galaprogram tradične začína svojráznym defilé, a predtým, ako sa na javisko dostali naši folkloristi, prítomných v mene organizátorov Slávnos-

2015 vás u nás. Svoje hudobné nadanie potom prezentovali Boľovčania, orchester Detvan z Vojlovice a tamojšia ženská spevácka skupina. Lužania sa predstavili tancom a v ňom sa lúčili pri odchode na vojnu. Potom priestor na javisku už dostali Kysáčania, ktorí aj tancovali, ale aj zaspievali. Erdevíčania svojím tancom darovali srdiečko a najpočetnejší Staropazovčania nám ukázali svoje tradičné svadobné obyčaje. Na úvod prezentácie Hložančanov zaspieval sólista Adam Vladislav Stupavský, a potom sa roztočila veselá maškarná zábava v podaní mladšej tanečnej skupiny. Predtým ako moderátori progra-

tí privítala predsedníčka MSS Katarína Melegováž je akousi samozrejmosťou, -Melichová. Pozdravné že galaprogramy našich folslová auditóriu adresoval klórnych súborov a sólistov aj veľvyslanec Slovenskej počas Slovenských národných republiky v Belehrade Ján slávností sú na vysokej umelecVaršo, ktorý svoju diplomakej úrovni. Pútavý galaprogram tickú misiu v Srbsku práve končí, a program otvoril predseda ÚSŽZ Igor Furdík. Potom sa to na javisku roztočilo a v rámci takmer dvojhodinového programu sa dobre nacvičenými tancami a spevmi striedali po- Svadba po pazovsky četní tanečníci, hudobníci a speváci zo mu Katarína Melichová a Ivica slovenských prostredí. Grujić-Litavský k záverečnému Na úvod sa predstavi- bodu na javisko pozvali všetky la domáca Petrovská súbory, obecenstvu pripomenuli Zmes ľudových piesní v podaní ochotníkov z Vojlovice družina tancom Vítame aj jubileá, v znamení ktorých sa niesli tohtoročné 54. SNS, a nimi sú odznel aj počas tohtoročných 270. výročie príchodu Slovákov do SNS v sobotu večer 8. augusta na Petrovca, 200. výročie narodenia ihriskách vedľa Základnej školy kodifikátora spisovnej slovenčiny Jána Čajaka. Autori ho pomea významnej slovenskej osobnovali Požehnajme nášmu kraju nosti Ľudovíta Štúra, ako i 25. a v ňom zacielili na historickú výročie obnovenia našej Matice. tému, resp. spracovali spriemyPod scenár galaprogramu sa podselňovanie Petrovca, založenie písal Ján Slávik a pod réžiu spolu remeselníckeho spolku, začiatky s ním aj Daniela Legíňová-Sabová. výročných trhov, čiže jarmokov Program technicky zabezpečil tím a získanie výsadného mestského podniku Audio Migo a scénografiu práva cisárskou vrchnosťou v vypracovala Olja Tordayová. polovici 19. storočia. O tomto Matičnou hymnou Po nábreží všetkom sa diváci dozvedeli koník beží, ktorú zaspievali všetci v podaní hercov Miliny Sýkoroúčastníci programu spolu s početvej, Miliny Častvenovej, Nataše ným obecenstvom, sa skončil aj Nosálovej, Anny Fehérovej a Mitohtoročný páčivý galaprogram roslava Horváta, ktorí na vkusne „Zuza, budeme predávať na jarmoku aj o rok?“ pýtali dospelých folkloristov. upravenom javisku vystupujúce sa herečky na galaprograme.

2015

15. 8. 2015 • 33 /4660/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

GALAPROGRAM DETSKÝCH FOLKLÓRNYCH SÚBOROV

Na konci Slávností kozliatka a zvončeky Anna Francistyová

výročie narodenia bolo zaradené i do koncepcie tohtoročných SNS. Vzápätí už diváci sledovali príhody kozy Rózy (Sandra Todorovićová) a jej veselých kozliatok (Daniela Spe-

a konci oficiálneho programu 54. Slovenských národných slávností malo byť kovačické divadelné predstavenie, ale keďže sa nekonalo, posledným organizovaným podujatím bol v nedeľu 9. augusta galaprogram detských folklórnych súborov. Tak ako to vždy býva na koncertoch najmladších folkloristov, aj tentoraz si ho prišli pozrieť stovky divákov a úprimne potleskom podporovali a odmeňovali Aj „kozliatka“ sa pustili do tanca vystupujúcich.

VII/27

váková, Emília Gánioboli na konci predsa vá, Viktor Sľúka). Bol tu zachránené, vlk doi nezbedný vlk (Andrej stal príučku, poučili Balca), presvedčivý kosa aj kozliatka a kým váč (Peter Opavský), pri z vončekoch aj straka – rapotačka a spoločnom tanci (Patrícia Dominika všetkých účastníPaulíková). Scénky sa kov Štyri kozy, piaprelínali s folklórnyty cap doznieval mi číslami, v ktorých galakoncert, divávystúpili: Selenčania ci s poľutovaním (detský orchester ZŠ konštatovali, že aj Jána Kollára), Starokeď v sprievodnom pazovčania (DFS SKUS aﬁši boli zahlásené hrdinu J. Čmelíka – vystúpenia i malých najmladšia skupina), folkloristov zo Šídu, Petrovčania (staršia Recitátorka Ema z Vojlovice a Kovačia mladšia skupina KUS Pudelková z Pivnice ce, v nedeľňajšom Petrovská družina), galakoncerte 54. Lužania (DFS Hájiček KUS Mladosť SNS nevystúpili. Škoda. Zato aj – mladšia skupina), Kysáčania (DFS keď dozneli posledné akordy

Mištičky lužských kuchárok sú zaplátané Vienok KIS Kysáč – mladšia skupina), Dobanovčania (Detský folklórny súbor SKOS Šafárik – staršia skupina), Padinčania (DFS Holubička DK Michala Babinku), ako i recitátorka Ema Pudelková z Pivnice. V zaujímavo spracovanej známej ľudovej rozprávke kozliatka

Kysáčska detská svadba Scenár galaprogramu U nás tak milo zvončeky zvonia na motívy ľudovej rozprávky O kozliatkach vypracovala Daniela Legíňová-Sabová, ktorá spolu s Jánom Slávikom mala na starosti aj réžiu programu. Z letného javiska na ihriskách ZŠ Jána Čajaka sa prítomným najprv prihovorila Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku, a program otvoril Pavel Marčok, predseda Organizačného výboru 54. SNS a predseda Obce Báčsky Petrovec. Pritom pripomenul, že ešte aj v pondelok sa pred knižnicou možno vyfotografovať pri buste Ľudovíta Štúra, ktorého 200.

Petrovčania v Hre o chlebe

programu, niektoré deti z obecenstva spontánne vychádzali na osvietené javisko a zvŕtali sa v rytme hudby, ktorá na ihrisku vytvárala slávnostnú náladu. Jedného dňa aj im budú tlieskať stovky divákov na tomto galaprograme. Možno už o rok.

28/VIII

2015

15. 8. 2015 • 33 /4660/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

PREZENTÁCIA KNÍH SLOVENSKÝCH AUTORIEK

Stredobodom pozornosti jedenásť titulov Elena Šranková

lenky Asociácie slovenských spolkov žien v rámci Slávností usporiadali v sobotu 8. augusta v sieni Zhromaždenia obce Báčsky

prostredníctvom najmasovejšieho slovenského dolnozemského podujatia. O niekoľko rokov neskoršie do programu boli zaradené diela autoriek z Rumunska, a potom i z Maďarska. Cieľom podujatia je

úryvky z kníh. V spomenutom roku 2008 prezentovali diela 6 autoriek a v roku 2011 až 19 autoriek

spolkov žien tiež spolupracovala. V príhovore veľvyslanec J. Varšo okrem toho pripomenul, že by sa asociácia popri spoločenských a kultúrnych podujatiach mohla transformovať a zamerať aj na ekonomické a podnikateľské sféry, a pochválil skutočnosť, že sa podporuje vydavateľská činnosť. Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, sľúbila, že Matica naďalej bude podporovať aktivity tak

Predstavili tituly a čítali úryvky z kníh

Autorky a organizátorky

Petrovec tradičnú prezentáciu kníh autoriek, ktoré vyšli medzi dvoma SNS. Prezentovali knihy 10 autoriek zo Srbska a jednej z Rumunska: Márie Miškovicovej Slovenské ľudové tance, Ľudmily Dankovej Kuchárka, Jarmily Hodoličovej Slovenky – životné príbehy Sloveniek vo Vojvodine, Viery Benkovej Studienky..., Boženy Bažíkovej Bibliografia Viery Benkovej, Anny Marićovej Jazykovedné práce VHV, Zuzany Čížikovej Rozhovory, Márie Vrškovej Trojlístok, Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Jednozubý úsmev, Anny Kukučkovej Na písmenko, na písmenko a Anny Räu-Lehotskej Nesúlady. Prítomných pozdravila Viera Miškovicová, predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien. Pripomenula, že sa v roku 2008 zrodila idea prezentovať literárne a vedecké diela Sloveniek v Srbsku širšej verejnosti aj prostredníctvom Asociácie slovenských spolkov žien, čím obľahčili čitateľom krásnej literatúry prístup k týmto dielam a autorkám umožnili prezentáciu svojich diel

podľa slov Miškovicovej mocou písaného slova preklenúť hranice a vystavať mosty spolupráce dolnozemských žien. Uviedla, že počas 8 rokov odzneli na prezentáciách kníh slovenských autoriek početné

a spolkov žien vydalo publikácie najrozličnejších žánrov. Na tohtoročnej prezentácii jednotlivé tituly predstavila Mária Gašparovská. Úryvky z kníh čítali: Mária Galasová, Martina Bartošová, Anna Zahorcová, Katarína Arňašová, Monika Bažaľová a Iveta Galasová. Pri tejto príležitosti zaspievali: Mariena Zahorcová a Andrea Lačoková. Aj na tomto podujatí odzneli vzájomné slová poďakovania za spoluprácu s Jánom Varšom, veľvyslancom SR v Belehrade, ale aj s jeho manželkou Vierou Varšovou, s ktorou Asociácia slovenských

spolkov, ako i asociácie spolkov žien, lebo ženy majú čo povedať a vedia ako. Spolky a asociácia im pomáhajú, aby to hlasnejšie artikulovali. Vyslovila presvedčenie, že si prezentované knihy nájdu čím kratšiu cestu k čitateľom. Medzi hosťami na tomto podujatí boli i Oľga Beňová, konzulka SR v Srbsku, Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, Oľga Fejdiová, aktivistka v Spolku Slovákov z Juhoslávie na Slovensku, pravdaže, autorky kníh a členky slovenských spolkov žien. V predsieni bola predajná výstava prezentovaných titulov.

VERNISÁŽ PORTRÉTOV VÝZNAMNÝCH OSOBNOSTÍ V ÚKVS. V rámci oﬁciálneho programu Slovenských národných slávností vo štvrtok 6. augusta v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade bola vernisáž portrétov osobností slovenskej vojvodinskej kultúry. Výstavu otvorila Katarína Mosnáková-Bagľašová, úradujúca riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorá bola i organizátorkou tejto výstavy. Na úvod sa prihovorili i výtvarní kritici Vladimír Valentík a Sava Stepanov (na snímke), ktorý je i autorom textu o tejto zbierke v katalógu. Autori vystavených portrétov sú akademickí výtvarníci Pavel Pop a Pavel Čáni. Cieľom tejto výstavy, ktorú ﬁnančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, je upriamiť pozornosť na významné osobnosti z nášho prostredia, ktoré majú veľký význam pre Slovákov žijúcich tak na našich krážoch, ako i v zahraničí. Podujatie spríjemnil i náš známy klavírny virtuóz Marek Stupavský, ktorý na úvod zahral A. T. dve klavírne skladby. Snímka: ÚKVS

2015

15. 8. 2015 • 33 /4660/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

VÝSTAVA KOVAČICKEJ INSITY

Cárska rezidencia umenia Monika Necpálová

slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová: „Insita sme v skutočnosti my. Tu v obrazoch sú zachytené príbehy nás Slovákov.“ Hoci na vernisáži bol prítomný len jeden zástupca maliarov, Ján Glózik, vo svojej podstate sa jej zúčastnili

Skrátka priblížila začiatky a jedinečnosť kovačickej galérie aj jej riaditeľka Mária Raspírová: „Kovačická insita zdobí rezidencie prezidentov, kráľov, cárov a cisárov. A žiadne múzeum insity nie je kompletné, ak nemá vo svojej zbierke aspoň jeden

oztrhli sa mračná farieb nad petrovským kultúrnym poľom. Jemnocitom štetca insity premaľovali ho na dúhu. Hoci nebo nezoslalo v ten piatkový podvečer 7. augusta ani kvapky, blahodarne osviežila dušu vernisáž umenia. Spŕchli nám farby – žlté, červené, zelené, belasé, oranžové ako slnečná guľa – a ovlažili človeka. Jasné oblaky doplavili sa nebom až z Kovačice a verte, Na vernisáži: (zľava) Janka Holeštiaková, Vladimír Valentík, Anna Tomanováči nie, pri pomysle- Makanová, Mária Raspírová, Pavel Čáni, Anna Žolnajová-Barcová a Ján Glózik nom životodarnom daždi z farebnej palety kovačických prostredníctvom svojich diel všetci obraz Martina Jonáša alebo Zuzany umelcov návštevníci dorástli do det- autori. Chalupovej.“ Originalitu vyzdvihla aj ských topánok. Azda to je to, čo je Výstavu 36 umelcov a ich 61 obra- kustódka Galérie insitného umenia darom, princípom a imperatívom zov uviedol výtvarný kritik Vladimír Anna Žolnajová-Barcová: „Maliari naivného láskavého umenia: Zahľa- Valentík a všetkých privítal aj riaditeľ sa začali v Kovačici venovať svojmu dieť sa a zostať ohúrení ako dieťa! múzea Pavel Čáni. Osobitne upo- umeniu v roku 1939. Od každého Výstavu Kovačické insitné ume- zornili na päť vystavených obrazov maliara, člena galérie, si možno ponie z Galérie insitného umenia Jána Kňazovica. Návštevník si môže zrieť obrazy. Hlavné motívy sa viažu v Kovačici k 60. výročiu jej založe- pozrieť aj tvorbu súčasných maliarov ku Kovačici, k obyčajam a tradícii nia poctili svojou prítomnosťou a autorov, ktorí boli len nedávno Slovákov. Dominantná technika je predsedníčka Národnostnej rady prijatí za členov galérie. olejomaľba na plátne.“ Piesňami zo

PETROVEC FILA 2015

Známky na obdiv sveta Jaroslav Čiep

piatok 7. augusta predpoludním slávnosťový víkend začal medzinárodnou filatelistickou výstavou, 11. v poradí. Podobne ako i v predchádzajúcich rokoch, výstavu nainštalovali a otvorili v aule Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Návštevníci Slovenských národných slávností aj tohto roku mali možnosť prezrieť si cenné zbierky známok a peňazí, ktoré vystavilo 12 domácich filatelistov a numizmatikov, ale aj filatelistov z iných miest zo Srbska, Slovenska a Republiky Srbskej. V doplnkovom katalógu sa uvádza, že ich počet je až 25, so zbierkami vystavenými na 40 paneloch. Tohtoročnou filatelistickou výstavou Spolok slovenských filatelistov, zväzy filatelistov Srbska a Vojvodiny a členovia Spolku filatelistov v Báčskom Petrovci si pripo-

mínajú viaceré významné jubileá: 270. výročie príchodu Slovákov do Petrovca a založenia miestnej základnej školy, 170 rokov Knižnice

moderoval predseda SF Mr. Pavel Lomiansky. Hosťom sa v mene školy prihovorila zástupkyňa riaditeľa školy Vlasta Werleová a po nej aj pred-

IX/29

Slovenska ozvláštnila vernisáž speváčka Janka Holeštiaková. „Maliari, ktorí takto dokážu vyjadriť svoj pohľad na svet, musia mať obrovský talent,“ počúvame komentáre návštevníkov zo Slovenska. Po tieto slávnostné dni sa ich premelie Galériou Zuzky Medveďovej viac ako inokedy. Dobre situovaný výstavný priestor v centre Petrovca priam láka, aby sa počas večerných prechádzok zašli trochu schladiť medzi obrazy. Vyzdvihnime, že organizátori výstavy Múzeum vojvodinských Slovákov a Galéria Zuzky Medveďovej výberom tejto série umeleckých diel počas Slávností akoby dvakrát mysleli na návštevníkov. Veď práve tí, čo prichádzajú zo zahraničia, dosiaľ o svetabornosti kovačickej insity len počuli a zrazu: Hľa, ona sama! Koľkí si vďaka tejto výstave doplnili do mozaiky svojich životných očakávaní farebný kamienok! A koľkí sa vrátili do detstva a dovolili si nasadiť „ružové okuliare“? Tie sú pri vstupe do galérie povinnou výbavou. Ak ich náhodou nenosíte na očiach tak často, tu vám ich rozhodne dajú. Ba dokonca pribalia vám ich so sebou – kto vyjde z galérie, zbadá vďaka nim svet trochu farebnejší, veselší, pokornejší. Tak ako je pokorné umenie jednoduchých maliarov. Zhodnoťme, že práve kovačická insita počas Slávností je tým, čo môže poniesť dobré meno vojvodinských Slovákov za nejedny hranice. organizačného výboru SNS a zároveň i predsedovi Báčskopetrovskej obce Pavlovi Marčokovi. O hudobný úvod k vernisáži sa postarala mladá ﬂautistka Klaudia Králiková. Pri tejto príležitosti petrovskí filatelisti aj tentoraz vydali primeranú obálku s osobitnou pečiatkou. Treba ešte pripomenúť, že petrovský filatelistický spolok je azda

Záber z úvodnej časti vernisáže, kde sa všetci započúvali do hry na flaute Štefana Homolu, 40. výročie organizovanej ﬁlatelie v Petrovci a 30 rokov od úmrtia akademickej maliarky Zuzky Medveďovej. O tomto bolo viac slov aj v rámci vernisáže, ktorú

sedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, čelní funkcionári zväzov ﬁlatelistov Ivan Tangl a Miroslav Ňaršík a česť otvoriť výstavu sa dostala predsedovi

najaktívnejším spolkom v celom Srbsku a každoročne svojou činnosťou dokáže viac ako všetky aktívne spolky spolu, vrátane aj zväzov ﬁlatelistov Vojvodiny a Srbska.

30/X

2015

15. 8. 2015 • 33 /4660/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

PETROVSKÉ POHĽADY 7

Portrét ako dominanta plátna Monika Necpálová

brazy Petrovských pohľadov 7 hľadia od stredy 5. augusta v ústrety Slovenským národným slávnostiam. Večerná vernisáž v Báčskom Petrovci pritiahla množstvo návštevníkov a nádvorie pred výstavným priestorom Turistickej organizácie ozdobili po príhovore riaditeľky Združenia petrovských výtvarných umelcov Márie Ivičiakovej svojím hudobným prejavom trubkári tamojšieho cirkevného zboru a Anna Hansmanová prednesom poetického slova z pera Viery Benkovej. Vernisáž slávnostnými slovami otvorila predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová: „Dielo hovorí o jeho tvorcovi, o jeho vnímaní sveta. Oslovuje nás univerzálnym jazykom.“ O výtvarnej stránke 58 umeleckých

Diela priblížil výtvarný kritik Vladimír Valentík diel rekordného počtu 31 autorov hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík: „Táto výstava sa nesie v znamení portrétov. Pritom každý autor stvárňuje človeka iným spôsobom.“ Vladimír Valentík upriamuje pozor-

nosť na kresbu Daniela Chorváta i na portréty žien ozdobených kvetmi z tvorby Branislava Galamboša. V odtieňoch jednej farby sa črtá portrét Davora Kolarského, Ondrej Ivičiak zas priblížil technikou pyrograﬁe tváre

Júliusa Kubániho a Juraja Mrvu. Autoportrét na výstavné steny zavesil Ján Miškovic. Rovnako hojne je v expozícii zastúpená krajinomaľba, kvetinové zátišia i zvieratá. Objavujú sa aj mladí autori. Medzi nich možno zaradiť i fotografa Igora Bovdiša. Zo zaujímavostí treba spomenúť aj alegorické vyjadrenie Emílie Valentíkovej a Milana Vereša. Dodajme, že Vlasta Triašková vystavuje v priestore kúzelného farebného draka a zaujme aj svojimi ilustrátorskými sklonmi v olejomaľbe škriatka. Ako podotkol Vladimír Valentík, organizátori si na tejto výstave pripomínajú dvoma dielami aj umeleckú činnosť petrovských výtvarníkov, ktorí už nie sú medzi nami – Márie Červenej a Jaromíra Grňu. Pri takomto početnom zastúpení umelcov iste nejednému skrslo v hlave, žeby sa pomaly zišlo zväčšovať aj galerijné miestnosti. Výtvarné umenie sa však nesnaží esteticky vytvárať nite v priestore len medzi dielami, má spájať predovšetkým ľudí. A to sa na vernisáži diel milovníkov farieb podarilo.

VÝSTAVA V DOME MSS

Biblia na cestách Jaroslav Čiep

o otvorení výstavy Spolku ﬁlatelistov v piatok 7. augusta sme v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka navštívili aj nanajvýš zaujímavú a unikátnu putovnú výstavu pomenovanú Biblia na cestách, ktorú prezentuje rovnomenné občianske združenie. Nainštalovali ju v Štefánikovej dvorane a v priľahlých miestnostiach. Ide o vzácnu a rôznorodú zbierku rozličných vydaní Biblie, tak podľa historického vročenia, ako i jazykov, v ktorých je vydaná, alebo podľa knihárskeho či graﬁckého vybavenia. Dokopy až 230 exemplárov.

O tomto všetkom lektor výstavy Milan Šurman dopodrobna hovoril prítomným záujemcom. Predtým, ako si návštevníci SNS výstavu obzreli, na nádvorí matičného domu ju aj slávnostne otvorili. Na úvod zaspieval mladší cirkevný spevokol SEAVC v Petrovci pod taktovkou kantora Pavla Očovejiho. V mene Matice prítomných hostí a návštevníkov privítala predsedníčka Katarína Melegová-Melichová. O významne knihy kníh uvažoval aj štátny tajomník pri Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Branislav Ondruš a výstavu otvoril petrovský farár Vladislav Ivičiak.

Z vernisáže Biblia na cestách

ĎALŠIE VÝSTAVY. Okrem niekoľkých programom SNS avizovaných výstav, z ktorých výstava v Knižnici Štefana Homolu z objektívnych príčin vystala, navštívili sme aj dve podujatia prichystané z vlastnej iniciatívy. V piatok otvorili Galériu Domu penzistov a prezentovali obrazy Z maliarskych paliet samoukov Jána Ivana Ribičića (1948) a jeho mladšej kolegyne Marieny Sabovej (1969); na snímke v spoločnom objatí. V sobotu v Galérii Pegaz majiteľky Anny Boldockej-Ilićovej otvorili výstavu starých fotograﬁí o Petrovci a obrazov z kolekcie J. Č-p náruživého zberateľa Miroslava Brnu (na snímke z vernisáže piaty zľava).

2015

15. 8. 2015 • 33 /4660/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

XI/31

ROCKTÓN 2015

Vojvodinskí muzikanti na jednej rockovej lodi Monika Necpálová

ynamický hudobný večer začal v piatok 7. augusta v znamení 50 rokov rockovej hudby v Petrovci. Svojím prevedením zaujalo hneď niekoľko kapiel: K. Z. S. z Báčskeho Petrovca, Punkenstein a Undead Pulse zo Selenče, padinské Ime ostaje isto a aradáčsky Zemljotres. Bez rockového neba nad Vrbarou si nevedia mnohí Slovenské národné slávnosti ani predstaviť. Aj tohto roku hudobný kokteil prilákal milovníkov nočného života. Z neskorých polnočných, alebo skôr skorých ranných ohlasov, za výnimočnú možno označiť autorskú tvorbu kapely Zemljotres z Aradáča. Za textom skladieb stojí jej líder Janko Hrubík. Keď v jednej chvíli zišiel z pódia a s gitarou vbehol do publika, horúčka rockovej noci vystúpila na maximum. V hudobnom aranžmáne sa striedali originálne nástroje. Tie zneli miestami ako vtáčie štebotanie a s vidinou nekonečného rána len potvrdili, že v Aradáči rastie skvelá kapela s vlastnou hudobnou produkciou. „Vydali sme už jedno CD so šiestimi piesňami,“ podáva nám Janko Hrubík

do ruky obal s nápisom Šest stepeni Rihterove skale a dodáva: „Čoskoro sa chystáme vystupovať na Slovensko. Čaká nás Handlová, Prievidza. A potom nahrávanie tam vzniknutých skladieb.“ Nielen my sme zauvažovali, že album tejto kapely si treba pomaly začať dávať podpisovať. Rastú hviezdy a vďaka ich hudbe to pocítili všetci hudobní fajnšmekri. Len čo členovia skupiny odložili nástroje, Janko gitaru, Veselin Grtić paličky k bicím a Petar Paštrović basgitaru, padali aj prvé ponuky na produkčnú spoluprácu. O tom je Rocktón. Šanca pre mladých ukázať, čo vedia a čo v hudbe milujú. Ako sa dozvedáme od Jána Rybárskeho, gitaristu kapely Punkenstein zo Selenče, ktorá vznikla v roku 2011, príležitostí uviesť sa nie je až tak veľa. Rocková hudba je však vzrušujúca: „Nedá sa opísať, aký je to pocit, stáť pred toľkými divákmi. Chceme zabávať ľudí. Niečo im dať. Kapiel je dosť, ale stále je málo miest, kde sa dá tak uviesť ako tu na Rocktóne.“ Rocktón je určite motiváciou zlepšovať sa. Kapela má už teraz aj niekoľko vlastných skladieb v slovenskom, srbskom aj anglickom jazyku, hoci väčšina je

DETSKÉ DIVADELNÉ PREDSTAVENIE NA SNS ZAUJALO POZORNOSŤ MALÝCH MILO V N Í KO V TÁLIE. Predstavenie Kde bolo, tam bolo na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci v nedeľu 9. augusta zahrali herci tamojšieho SVD. Divadelné predstavenie v réžii Daniely Legíňovej-Sabovej čerpá témy zo známej slovenskej ľudovej rozprávky O hlúpej žene. Súbor divadla Kde bolo, tam bolo dosiahol pozoruhodné úspechy na tohtoročnej 21. prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby, známejšej ako 3 x Ď v Starej Pazove (5. – 7. júna), kde obsadil druhé miesto. O tom, že predstavenie žije, svedčí aj nedeľňajšie úspešné vystúpenie počas SNS 2015. Predstavenie s veľkou pozornosťou sledovali a potleskom odmeňovali malí milovníci Tálie, ktorí do divadla prišli hlavne s rodičmi a starými rodičmi. Na snímke je A. Lš. momentka z predstavenia Kde bolo, tam bolo.

zatiaľ prevzatých. Na tohtoročnom Rocktóne sa objavili hneď dve selenčské kapely. „Všetci sme kamaráti a poznáme sa medzi sebou,“ vysvetľuje gitarista Robert Rožnaji Aradáčsky Zemljotres obecenstvo získal z Punkensteinu a pokra- originalitou čuje: „V Selenči je veľa muzikantov, takže nie je nič nezvy- prisľúbil, že na budúci rok sa už aj čajné, že sa spájajú a vznikajú nové v tomto zložení dočkáme vlastných skupiny. Rockový štýl nám vyhovuje, autorských počinov. „Niekedy je ťažko ale dá sa aj v ňom napredovať a skúšať nájsť dobrých muzikantov, ktorí vedia, chcú hrať a majú aj možnosť ﬁnančne niečo nové.“ V roku 2012 vzniklo v Selenči aj investovať do hudobných nástrojov,“ zoskupenie Undead Pulse. Takmer zdôrazňuje Dino. Za najväčšiu príležitosť presadiť hodinový vlastný repertoár pozostáva zo 14 vlastných skladieb. V novej sa, okrem vystúpení na novosadskej zostave sa však na Rocktóne uviedli hudobnej scéne, považujú mladé premiérovo, a tak si návštevník vypo- kapely práve Rocktón. Odmenou pre čul predovšetkým prevzaté verzie od všetkých je nielen samotné pozvanie iných skupín. „Chvíľu trvá, kým sa nová od organizátora Rocktónu Vladimíra zostava zladí. A to čaká aj nás. Aj ja som Valentíka, ale aj to, keď vidia, že sa mal teraz dlhšiu prestávku,“ hovorí obecenstvo vynikajúco zabáva. V tom nový basgitarista kapely Zvonimír Ďur- momente sa v rockovej symbióze čiansky. Na rockovej hudbe odrastá už tónov možno rodia hviezdy vojvodin50 rokov mladosť Báčskeho Petrovca ského rockového neba. Nech horúco a vďaka dvadsaťročnici Rocktónu aj pália a žiaria nad Petrovcom aj v ďalšej celej Vojvodiny. Vokalista Dino Poliak polstoročnici!

ZBERATELIA A BURZA. Spolok petrovských ﬁlatelistov okrem tradičných medzinárodných výstav známok a najnovšie aj numizmatických zbierok v rámci SNS organizuje aj stretnutie zberateľov s burzou. Tohto roku to už bolo 3. stretnutie zberateľov, ktorí sa v sobotu 8. augusta zoskupili do auly Základnej školy Jána Čajaka. Burza je príležitosťou dozvedieť sa trochu viac o nejakom predmete alebo zbierke, ktorú sme náhodou našli alebo zdedili. Okrem toho na predaj alebo výmenu v rámci burzy bolo ponúknuté množstvo zberateľských artefaktov alebo starožitností a, pravdaže, najviac bolo známok, pohľadníc, korešpondenčných lístkov a starých papierových peňazí a mincí. J. Č-p

32/XII

15. 8. 2015 • 33 /4660/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

2015

DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ. Evanjelický cirkevný zbor v Petrovci aj toho roku v sobotu 8. augusta dokorán otvoril dvere chrámu Božieho a pre návštevníkov pripravil bohatý duchovný program. Návštevníkov najprv pozdravil pán farár petrovského cirkevného zboru Vladislav Ivičiak, po čom sa predstavil obecný spevokol SEAVC. Potom sa striedali mladší spevokol cirkevného zboru v Petrovci, deti z detskej besiedky, starší petrovský spevokol, evanjelická mládež a trubkári petrovského zboru. Nuž a ako šľahačka na tortu bolo vystúpenie Komorného zboru Cantica Collegium Musicum z Martina (na snímke), ktorý svojím spevom pod taktovkou dirigenta Štefana Sedlického oduševnil divákov, ktorí petrovský kostol vyplnili do posledného miesta a vystúpenie zboru pozdravili silným, priam frenetickým potleskom. Svojráznou kuriozitou je, že spred oltára petrovského chrámu okrem duchovných a klasických piesní odzneli aj známe ľudové piesne, okrem iného aj hymnická pieseň dolnozemských Slovákov Po nábreží, a na záver si všetci spolu, čiže zbor a publikum zaspievali aj známu ľudovú pieseň Tancuj, tancuj... vlh

AJ OSLAVNE, AJ KAJÚCNE. Služby Božie v petrovskom chráme Božom v nedeľu na Slávnosti už dosť rokov prispievajú k bohatosti a rôznorodosti slávnosťového programu. Keďže tohto roku zapadli práve na 10. nedeľu po Svätej Trojici (9. augusta t. r.), ktorá sa volá aj Kajúca, lebo si vtedy pripomíname zničenie mesta Jeruzalem, ladené boli nielen v oslavnom duchu, ale v duchu kajúcom. Pokora, pokánie, ľudskosť, láska k blížnemu – tieto slová boli stredobodom slávnosťových bohoslužieb, ktoré vykonali dôstojný pán biskup Samuel Vrbovský a petrovský pán farár Vladislav Ivičiak. Na text L 13,34-35 kázal pán biskup. Pán farár mal na starosti priebeh služieb, pričom medziiným privítal aj vzácnych hostí tak z domova a zo zahraničia a všetkých prítomných domácich viery. Po službách Božích bola prisluhovaná velebná sviatosť Večere Pánovej, ktorú vykonal domáci pán farár. ah Snímka: www.kulpin.net

Prílohu pripravil Michal Ďuga

ORGANOVÝ KONCERT V CHRÁME BOŽOM SEAVC V PETROVCI. V záverečný deň 54. SNS v Báčskom Petrovci v slovenskom evanjelickom a. v. chráme Božom odznel organový koncert. Nedeľné popoludnie 9. augusta majstrovskou hrou na organe spríjemnil mladý umelec MgA. Vladimír Kopáčik zo Slovenska. Po uvítacom príhovore velebného pána Vladislava Ivičiaka, farára petrovského, mladý virtuóz v prítomnosti početných milovníkov vážnej hudby v kostole zahral skladby svetovo známych hudobných skladateľov: Johanna Pachelbela, Johanna Sebastiana Bacha, Josepha Bonneta, Maxa Regera a Felixa Mendelssohna-Bartholdyho. K slávnostnejšiemu ovzdušiu na koncerte svojím prednesom prispeli aj členovia petrovského mladšieho spevokolu pod vedením Pavla Očovejiho. Vladimír Kopáčik (1989) sa hudbe začal venovať ako päťročný, v rodnom Sládkovičove sa venoval hre na klavíri. Neskoršie študoval hru na organe v odbore Cirkevná hudba na konzervatóriu v Bratislave. Absolvoval početné koncerty doma a v zahraničí. V roku 2012 sa zúčastnil medzinárodnej organovej súťaže v Rumii (Poľsko), kde získal 3. miesto. Svoje znalosti v oblasti organového umenia si rozširoval účasťou na viacerých interpretačných kurzoch. A. Ch.

Kultúra

Malí herci dotiahli na premiéru toľko divákov ako „profíci“

UMELECKÁ DIELŇA V PETROVCI

Lastovičia akrobacia lietajúcich klaunov

ervený nos a biela tvár? Nielen to je klaun. Klaunom sa môže stať každý, komu rastie kvet šibalstva v srdci. Najčastejšie semienka tejto zázračnej rastlinky vyklíčia v deťoch. Aj v Báčskom Petrovci sa divadlu darí, úrodnú pôdu na hereckej roli stačí len zalievať. Združenie vychovávateľov a osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny sa rozhodlo dať príležitosť školákom, aby sa zúčastnili v dielni klauniády Úsmev klauna. Záujem u detí a u rodičov bol nevídaný: dve desiatky šikovných žiakov objavili v sebe vďaka hravým hereckým cvičeniam talent. Herectvo by malo byť pre deti v prvom rade zábavou. A nielen pre oči diváka a pre jeho dobrý pocit. Počas niekoľkohodinových každodenných dielní posledný júlový týždeň sa v priestoroch Slovenského vojvodinského divadla trénovalo o dušu. A to nonverbálne divadlo. Aj toto cudzie slovo už budúci prváci, druháci, tretiaci, štvrtáci či siedmaci poznajú. Nie je im odteraz cudzie ani štronzo, herecká mimika i gestika. V podobe prvkov z nízkej akrobacie učili sa aj dokonalej synchronizácii, ktorá sa na premiére vydarila. V klauniáde sa v piatok 31. júla podarilo ansámblu v rámci spoločnej choreografie urobiť také „zdvíhačky“ a „lastovičky“, že by im mohli závidieť aj veľkí herci. Úspech spočíval vo vzájomnej pozornosti, čo bolo jedným z hlavných pravidiel celej dielne. Ako i herecká • KULTÚRA •

„partnerina“, záujem o kolegu na javisku a tímová hra. Toľko stačilo k tomu, aby deťom nebolo dlho ani počas niekoľkohodinových dielní. Ba naopak. Ak sa ich dnes spýtate, čo sa im najviac páčilo, spomenú vám, ako sa učili vodiť bábky, ako stvárňovali roztápajúcu sa zmrzlinu, ako si vyrábali písmenká a učili ich rozprávať. Ale top v ich spomienkach zostáva predstavenie s následnou zmrzlinovou party. Ich radosť z premiéry, na ktorú pritiahli nespočetné množstvo ľudí, bola oprávnená. Dodajme, že predstavenie vzniklo len na pozadí dielne a bolo až v druhom pláne. Prioritou bolo totiž samotné nadobúdanie odborných zručností z klaunérie, fyzického divadla, recitácie a bábkariny. Na pohľad nemá klauniáda sa v polovici zapĺňa veršami, veď v klaunskej škole sa klauni učia od písmeniek – bábok rozprávať a čítať. Dielňa precvičila aj používanie slovenčiny, cibrila jazýčky a naučila deti i práci s mikrofónom. Ako hovorí Božena Levárska, predsedníčka Združenia vychovávateľov, treba, aby sa u detí rozvíjali rečové schopnosti a slovná zásoba. Dielňa sa pokúsila dokázať, že aj pohybové divadlo možno prepojiť so slovom. V práci dielne sa zúčastnili deti z Petrovca, ale s nadšením každý deň na bicykloch prichádzali aj účastníci z Kulpína, dokonca sa objavili aj prázdninujúce deti zo Slovenska. Nové kamarátstva sa

najľahšie rozvíjajú počas projektovej spolupráce. Nová herecká generácia si už odskúšala svoju prvú veľkú generálku a ešte väčšiu premiéru na doskách skutočného veľkého divadla. Ak deťom

toto doprajeme, odvďačia sa skutočným záujmom o divadlo. Pripravila a fotografovala: M. N.

KRÁTKE SPRÁVY

Trebinje

Najúspešnejší ochotníci z Kruščića. Predstavenie Sinišu Kovačevića Velika drama (Veľká dráma) v podaní Divadelného štúdia Luča z Kruščića v réžii Dejana Cicmilovića dobre pozná pazovské obecenstvo, lebo zvíťazilo na 53. prehliadke ochotníckych divadiel Vojvodiny v Starej Pazove (16. – 24. mája). Excelovalo i na 57. republikovom festivale ochotníckych divadiel Srbska v Kule (19. – 27. júna) a najnovšie sa stalo i absolútnym víťazom 58. festivalu festivalov v Trebinji (25. – 31. júla). Súbor z Kruščića získal Zlaté masky za najlepšie predstavenie, najlepšiu réžiu, ženskú epizódnu úlohu a za najlepšieho herca na festivale. V konkurencii bolo sedem divadelných predstavení z územia bývalej Juhoslávie, a to z Republiky Srbskej, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Macedónska, Chorvátska a zo Srbska. A. Lš.

Medveđa

Hajdušičania na zájazde. Ženská spevácka skupina KUS Bratstvo s členmi KUS Biseri z Hajdušice a rumunského KUS Dukati z Margity sa vo štvrtok 6. augusta zúčastnili na 2. Ilindenskom sabore v dedine Medveđa v Obci Despotovac. Usporadúva ho KUS Svetozara Markovića v rámci dedinskej oslavy svätého Iliju. Okrem spevom Hajdušičania pozornosť tamojšieho obecenstva upútali aj – pre to prostredie – neobvyklým krojom. Na tomto podujatí boli aj členky Združenia žien Oko z Hajdušice, ktoré na svojom stánku predstavili starobylé a moderné ručné práce, ako i tradičné slovenské koláče: herovky, rejteše, rožky, salovky... Okrem tejto multinacionálnej výpravy z Obce Plandište (jedinej z Vojvodiny) na podujatí účinkovali aj súbory z Kruševca, Paraćina, Svilajnca, Kosovskej Mitrovice a iných miest. vlh 33 /4660/ 15. 8. 2015

Kultúra K VÝSTAVE BÚRKA, ZLOČIN, KTORÝ TRVÁ

Jazvy osudu Oto Filip

odávať osobné vizuálne svedectvá o udalostiach všedných a nevšedných, slávnostných a špatných, dramatických a smutných... Inakšie ani nemôže byť poslanie fotoreportérov, ktorí vyjadreniami obrazovými, dokumentárnymi záznamami skutočnosti často vyvolávajú v nás nezvykle zvoleným spôsobom vlastného autorského prejavu neobyčajne silné pocity, prerastajúce zmysel bežného opisu. Dni operácie, ktorej tragickým následkom v prvých augustových dňoch 1995 bolo aj vyše dve tisíce civilných obetí vojny, búranie desiatok tisíc srbských domov, približne 250-tisíc vyhnaných Srbov pripomenula aj výstava Búrka, zločin, ktorý trvá, usporiadaná Fotografickou

asociáciou Vojvodiny za podpory mesta Nový Sad. Prebiehala od 3. do 7. augusta na Námestí slobody, pred Mestskou radnicou za účasti majstrov novinovej fotografie, akými sú Tomislav Peternek, Zoran Jovanović, Željko Sinobad, Jaroslav Pap, Martin Candir, Darko Dozet... Keď si človek pohľadom na otrasné zábery svedčiace o tom, pokiaľ dokáže siahať ľudská deštrukcia a zločin, pripomenie tie tragické chvíle, stanú sa mu jasnejšími slová Jaroslava Papa: – Nech sú vystavené fotografie akokoľvek dobré a kvalitné, nech sú ich autori akíkoľvek majstri svojho remesla, predsa nedokážu tým pravým spôsobom znázorniť celú tú tragédiu, ktorú tí ľudia zažili a prežili. Všetkým nám, ktorí sme v tých časoch boli na tvári miesta, navždy zostali jazvy na duši...

Martin Candir: Beznádej

Utrpenie, bolesť, beznádej sálajú z každého záberu. Sú na nich aj opustené domy zvečnené Darkom Dozetom, aj vyľudnené mestá a ulice prezentované snímkami Željka Sinobada, aj odchody či strach matky všimnuté Martinom Candirom, aj toľko inej bolesti v nespočetných po-

dobách a obmenách. Nielen ako svojrázny fotografický dokument, ale aj ako výstraha. Aby sa na to všetko, čo sa vtedy dialo, nikdy nezabudlo... Aj aby sa nikdy viac nezopakovalo, čo pri otvorení podujatia osobitne vyzdvihol predseda Foto asociácie Vojvodiny Darko Dozet.

IN MEMORIAM

Elena Poučková -Markušová rod. Mlynárčeková 1954 – 2015 V ZREŇANINE KOVAČICKÁ VÝSTAVA OBRAZOV. V sobotu 8. augusta v predsieni Kultúrneho centra v Zreňanine bola otvorená výstava obrazov Výtvarný tábor v Kovačici v rokoch 2008 až 2014. Vystavených je 38 obrazov 25 autorov z Kovačice, ale i z ďalších prostredí v Srbsku, ako i z Čiernej Hory, Bulharska, Bosny a Hercegoviny a Macedónska. Po príhovore hovorkyne Kultúrneho centra Ankice Dostanićovej odznelo niekoľko úryvkov z básní Đuru Jakšića v podaní novinárky Rádia Zreňanin Branky Jajićovej. Menej je známe vo verejnosti, že Đura Jakšić sa zaoberal aj maliarstvom a že jeho učiteľom bol vtedy známy zreňaninský rodák Konštantín Daniel. V mene organizátora výstavy prítomným sa prihovoril vedúci Mládežníckej rady Obce Kovačica Jaroslav Toman, ktorý vyzdvihol, že výtvarný tábor sa začal usporadúvať v roku 1994, pretrváva dodnes, ale pre neprajnú finančnú situáciu s trochu inou koncepciou. V mene výtvarníkov na vernisáži hovoril Bogdan Đorić, ktorý si s radosťou spomína na chvíle strávené na výtvarnom tábore v Kovačici a pevne verí, že toto podujatie bude pretrvávať aj naďalej. Výstava v Zreňanine je otvorená do 19. augusta. K. P.-L.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ieloblatčania sa rozlúčili so svojou spoluobčiankou Elenou Poučkovou-Markušovou, ktorá bola jednou z mála vyškolených pracovníkov, čo zostali pracovať v rodisku. Narodila sa v Zreňanine 31. júla 1954 v učiteľskej rodine. Rodičia a jedna z dcér celú pracovnú dobu učili v slovenských triedach v Bielom Blate, kým druhá bola vychovávateľkou v Kovačici. Základnú školu skončila v rodisku, gymnázium v Zreňanine a Vyššiu pedagogickú školu v Kikinde. Prvé zamestnanie si našla v Zemedelskom družstve

Jednota, kde pracovala ako účtovníčka a určitú dobu aj ako šéfka účtovníctva. Od roku 1992 bola učiteľkou triednej výučby v slovenských triedach, ale aj tajomníčkou. Pre zmenšený počet detí v slovenských triedach posledných sedem rokov pracovala v srbských triedach. Na E. Poučkovú-Markušovú a na jej svedomitú prácu si budú s úctou spomínať mnohé generácie Bieloblatčanov, matičiari a spoluobčania. Nech jej je ľahká rodná bieloblatská zem. Adam Jonáš • KULTÚRA •

NOVÁ KNIHA POÉZIE VIERY BENKOVEJ

Herbár zeme Jaroslav Čiep

o výbere z poézie Víťazoslava Hronca Príkre svahy a Martina Prebudilu 3 bodky v dvoch vytiach..., ktoré vyšli vlani, aj v tomto roku Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave pokračuje s prezentovaním našich autorov širšej slovenskej verejnosti. V roku 2015 sa výberom z vlastnej poetickej tvorby v tomto vydavateľstve potešili Miroslava Dudková s knihou Pokrčené verše a Viera Benková s výberom z poézie Herbár zeme.

Začiatkom júla v Bratislave došlo k prvému oficiálnemu stretnutiu delegácií Združenia spisovateľov Srbska a Spolku slovenských spisovateľov. Po Kolokviu o slovensko-srbských literárnych vzťahoch v Klube slovenských spisovateľov na Laurinskej ulici riaditeľ Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov Roman Michelko uviedol do života i čerstvé knihy poézie Miroslavy Dudkovej a Viery Benkovej, ktoré prednedávnom uzreli svetlo sveta. Knižku vtedy predstavila literárna vedkyňa, esejistka a poetka Etela Farkašová, ktorá predniesla aj jej recenzné hodnotenie. Predseda SSS Miroslav Bielik ich ocharakterizoval „ako dve autorské generačné podoby vývoja slovenskej poézie – dnes už klasička Viera Benková (1939) je poetka, prozaička a redaktor• KULTÚRA •

ka a mladá poetka Miroslava Dudková (1979) je povolaním herečka“. Práve o knihe našej prvej dámy slovenskej vojvodinskej poézie chceme povedať niečo viac a zároveň knihu Herbár zeme predstaviť slovenskej vojvodinskej kultúrnej verejnosti. Členka Spolku spisovateľov Srbska, Vojvodiny a Spolku slovenských spisovateľov Viera Benková z Báčskeho Petrovca píše poéziu, prózu, literatúru pre deti, eseje, publicistiku, prekladá zo srbčiny do slovenčiny, zostavuje antológie. Hoci krížiky rokov sčasti podlamujú aj jej zdravie, predsa sa ešte stále teší, keď každý deň môže robiť to, čo si obľúbila: čítať a písať. I dodnes ju neopúšťa pracovný elán a usilovne zapisuje svoje myšlienky, nápady a spomienky. Doteraz publikovala vyše desiatich zbierok básní, z ktorých

vznikol ako výber aj Herbár zeme. Ide o reprezentatívny výber z jej poetickej tvorby, ktorý, podľa slov zostavovateľov E. Farkašovej a M. Bielika, dokumentuje, že Benkovej vnímanie človeka dneška ani zďaleka nie je odtrhnuté od každodennej reality, od aktuálnej sociálnej zakotvenosti každého z nás. Po prvý raz sa Viera Benková týmto výberom v knižnej podobe predstavuje na pôde jej materskej krajiny. Niet pochýb, že jej básne zarezonujú u slovenských čitateľov a že autorka osloví tým, čo je špeci-

fické pre dolnozemské videnie sveta (a predovšetkým pre videnie samotnej autorky), ale aj tým, čím tá nadväzuje a čím obohacuje modernú slovenskú poéziu ako celok. Kniha Herbár zeme je zošitá do pevnej väzby rozmerov 155 mm × 155 mm. Obsahuje 144 strán. Samotný výber básní je rozdelený do ôsmich cyklov. Súčasťou publikácie je aj Doslov k výberu Viery Benkovej z pera E. Farkašovej, tiež údaje o básňach, poznámky, vysvetlivky, ako i bibliografický súpis doteraz publikovaných kníh našej spisovateľky, ktoré zozbierala Božena Bažíková. Zaujímavé je, že niektorí naši básnici, aj mladší od Viery Benkovej, majú v Srbsku vydané dva, tri, ba až štyri výbery vlastnej poézie, a keď ide o Vieru Benkovú, konštatujeme, že jej u nás vydali iba jeden jediný výber z poézie: Kniha výstrahy ešte v dávnom roku 2001. A preto je Herbár zeme vítaná publikácia nielen pre čitateľov na Slovensku, ale aj u nás.

„Vydávajú byty...“ Anna Horvátová

slovese vydať (sa) a nedokonavej podobe vydávať (sa) zdá sa nám, že všetko vieme. Vydať je dostať zo seba: zem vydá úrodu, vydať zo seba všetku silu; nevydal hláska. Aj odovzdať do rúk, do vlastníctva či dať do moci: vydať tovar, materiál zo skladu; vydať / nevydať zajatcov, vydať mesto. Známe nám je aj vydať slečnu či dať za ženu, uviesť do manželstva, čo môže byť aj taký prípad, že ju vydali proti vôli. Aj rozkazy možno vydať – teda verejne vysloviť, vyhlásiť, uverejniť, ale aj zatykač možno vydať. Pub-

likovať tlačou je tiež vydať: vydať knihu, číslo časopisu, korešpondenciu. Pri platobnom styku sa termín vydať veľmi často používa, a to v zmysle minúť, zaplatiť: vydať všetky, posledné peniaze, ale aj vrátiť drobné: vydať z tisícky alebo nemám vám vydať. Vydať svedectvo znamená svedčiť, pokiaľ vydať niekoho na milosť a nemilosť znamená vydať ho napospas. Týmto slovesom vyjadrujeme aj vyhlasovať, označovať: vydať lož za pravdu. Zvratné vydať sa použijeme, keď chceme vyjadriť: odísť s istým cieľom, vypraviť sa, dať sa: vydať sa na cestu, za dobrodružstvom; úsilím stratiť, dať zo seba:

vydať sa z posledných síl; oddať sa vplyvu, pôsobeniu niečoho, obyčajne nepriaznivému, ako to nachádzame i u Vajanského: Či nevydám sa nebezpečenstvu znova vás stretnúť?; utratiť, minúť peniaze: vydať sa zo všetkých úspor; uzavrieť manželstvo: dcéra sa už vydala atď. Ako vidieť, keď ide o byty, domy či iné stavebné objekty – tie sa nevydávajú; v týchto prípadoch ako vhodné máme použiť sloveso prenajať, dať do nájmu: prenajať záhradu, garáž; prenajať si, alebo vziať do nájmu, či najať si povedzme chatu na leto.

33 /4660/ 15. 8. 2015

Kultúra • Oznamy OZNÁMENIE Z ÚKVS

Posúva sa lehota na zaslanie pohľadníc na fotokonkurz

cieľom podporiť zberateľov archívneho materiálu a zároveň podnietiť záujem príslušníkov našej menšiny o kultúru a dejiny vojvodinských Slovákov, ÚKVS vypísal 5. kolo fotokonkurzu. Témou konkurzu sú tentoraz staré pohľadnice zo slovenských vojvodinských prostredí. Skenované pohľadnice možno zasielať emailom na office@slovackizavod.org.rs, doručiť osobne alebo poštou na adresu: Ústav pre kultúru

KRÁTKE SPRÁVY

Pančevo

vojvodinských Slovákov, Ul. Njegošova 16 ⁄ II ⁄ 7, 21 000 Nový Sad, kde možno dostať aj bližšie informácie o konkurze. Pohľadnice sa po preskenovaní vrátia majiteľovi. Termín uzávierky konkurzu je 10. september 2015. Získané pohľadnice spolu s ich popisom budú zaradené do elektronickej databázy Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

OSLAVY DŇA PADINY 2015

PROGRAM

Výstava Desanky PetrovovejMorarovej. Pri príležitosti 50. výročia maliarskej tvorby v druhej polovici júla 2015 v Národnom múzeu v Pančeve otvorili výstavu obrazov Desanky Petrovovej-Morarovej. Je členkou Galérie insitného umenia v Kovačici od roku 1993 a odvtedy pravidelne vystavuje svoje diela na Kovačickom októbri. Má za sebou vyše 50 samostatných výstav, zúčastnila sa na viac ako 200 kolektívnych výstavách doma a v zahraničí. Jej výtvarné diela sú zaradené do 15 monografií a do katalógov. Výstava k výročiu maliarkinej tvorby bola otvorená do 15. augusta.

Dragačevo

Sobota 15. augusta 7.00 – Otvorenie 6. výtvarného tábora Združenia invalidov práce z Banátu (ZŠ maršala Tita) 8.00 – Otvorenie výstavy prác z 5. výtvarného tábora Združenia invalidov práce z Banátu a otvorenie výstavy ručných prác 17.00 – Otvorenie výstavy olejomalieb maliarov z Dragačeva (Galéria Domu kultúry) Utorok 18. augusta 19.00 – Celovečerný program venovaný 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra (sieň Domu kultúry)

Výstava v Múzeu trúby. V rámci známeho a tradičného podujatia v Guči, 55. Stretnutia trubkárov, v dňoch 3. až 9. augusta v Múzeu trúby bola otvorená výstava obrazov autorov zo Srbska. Boli tam aj obrazy insitných maliarov z Kovačickej obce – členov Galérie insitného umenia v Kovačici. A. Ch.

DROBNÉ OZNAMY

Medzinárodná advokátska kancelária so sídlom v Bratislave zamestná asistenta/tku na administratívnoorganizačné práce. Podmienky: – ukončené stredné alebo vysokoškolské vzdelanie; – výborná znalosť slovenského jazyka slovom a písmom; – výborná znalosť srbského jazyka slovom a písmom; – znalosť anglického jazyka slovom a písmom na komunikatívnej úrovni. V prospech uchádzača je: Ak pracoval/a na podobnej pozícii, preukaz zahraničného Slováka a znalosť strojopisu. K žiadosti treba pripojiť životopis, fotografiu, fotokópiu diplomu o ukončenom vzdelaní. Kontakt: kralik@advokat.sk tel.: +421 905 322 663

NA PREDAJ starší dom v Báčskom Petrovci, Ulica partizánska č. 8; telefón: 021/781-748, mobil: 063/727-40-42. PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,32 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00 h.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať!

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu HIP Petrohemija, Pančevo – v reštrukturalizácii, Ul. spoljnotrgo-

www.hl.rs

Izolovanie vlhkých objektov strojmi.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Vlaha v stenách?

Informačno-politický týždenník

vačka č. 82, z Pančeva podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba pomocného objektu na prečisťovanie výpustného vzduchu zo sušiarne, na katastrálnej parcele č. 1780, k. o. Srpski Elemir. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy

PRACOVNÁ PONUKA NEVÁHAJTE A VOLAJTE NA SUPER PONUKU!!! PRÁCA NA SLOVENSKU !!! Pracovná agentúra PERSONÁLNY SERVIS – EUROTRADE SK, s. r. o., so sídlom v GALANTE, Slovensko – hľadá spolupracovníkov v SRBSKU, ktorí by vedeli sprostredkovať ľudí so štatútom zahraničného Slováka, ktorí majú záujem pracovať na Slovensku. Dohodnutá odmena 200 € za osobu. V prípade záujmu volajte na mobilné číslo: 00 421 918 651 968 alebo mailom: peter.kuna@pseurotrade.sk.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

požiaru v súlade so Zákonom o ochrane od požiaru (Úradný vestník RS, č. 111/09) a podzákonnými aktmi a v súlade s tým organizovať ochranu od požiaru.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie odpadových akumulátorov, Nový Sad, Ul. prímorská č. 86, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu C.I.A.K, s. s r. o., Stará Pazova, Ul. banovačka č. 36

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu C.I.A.K, s. s r. o., Stará Pazova, Ul. banovačka č. 36, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie odpadových akumulátorov, Ul. prímorská č. 86, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Slana bara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, č. V-351-174/15 z 22. júna 2015, ktorým sa povoľuje vykonávanie prác na zmene účelu časti prízemnej podnikateľskej budovy, pre ktorú nie je stanovená činnosť, na sklad nebezpečného odpadu bez vykonávania prác, vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Predmetovým projektom je v prenajatom podnikateľskom priestore (Zmluva o prenájme podnikateľských miestností uzavretá s 3PLAST, s. s r. o., Nový Sad, dňa 25. júna 2015) plánované skladovanie nebezpečného odpadu – odpadových akumulátorov indexového čísla 16 06 01 * (olovnaté batérie) výlučne v typových kontajneroch pre akumulátory, maximálnej kapacity skladovania do 100 t s plánovaným ročným obratom 2 500 t a maximálnym denným vchodom 8 t denne. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti tento orgán zistil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 – Odkladacie priestory a sklady nebezpečného materiálu, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), ako aj to, že je kritérium na rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie – kapacita do 10 t denne. Z priloženej dokumentácie zistené je, že projekt nepredstavuje dôležitejšieho znečisťovateľa životného prostredia a že používaním opatrenia ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu, nebudú sa javiť negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Nositeľ projektu C.I.A.K, s. s r. o., Stará Pazova, Ul. banovačka č. 36, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie odpadových akumulátorov, Nový Sad, Ul. prímorská č. 86, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. augusta 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-742/15, ktorým sa určuje, že pre predmetový projekt odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu C.I.A.K, s. s r. o., Stará Pazova, Ul. banovačka č. 36, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie odpadových akumulátorov, Nový Sad, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Objekt na skladovanie odpadových akumulátorov, Ul. prímorská č. 86, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu C.I.A.K, s. s r. o., Stará Pazova, Ul. banovačka č. 36, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje spôsobom opísaným v žiadosti a zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, spôsobom opísaným v bode 8 Prílohy 1, ktorá je doručená so žiadosťou a je jej súčasťou; – zabezpečí nakladanie s odpadom v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a Pravidlami o spôsobe a postupe nakladania s vybitými batériami a akumulátormi (Úradný vestník RS, č. 86/2010) a inými platnými predpismi, ktoré regulujú túto oblasť; – pred uvedením projektu do prevádzky hlásiť sa v MVV – Úseku pre mimoriadne situácie, Správe pre mimoriadne situácie v Novom Sade, kvôli triedeniu do zodpovedajúcej kategórie ohrozenosti od

• OZNAMY •

33 /4660/ 15. 8. 2015

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03, Bulvár cára Lazara č. 81, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3931/26, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. augusta 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-712/15, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03, Bulvár cára Lazara č. 81, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3931/26, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03, Bulvár cára Lazara č. 81, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3931/26, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie štvorúsekovej anténovej sústavy pre rozsah GSM 900 a trojúsekovej pre rozsahy GSM 1800, UMTS a LTE. Na anténových nosičoch pre prvý úsek sa postaví panelová anténa typu K80010486 (pre GSM 900 a LTE) namiesto jestvujúcej antény, kým anténa K742241 zostáva rovnaká (pre GSM 1800 a UMTS), s azimutom 50 °, pre druhý úsek sa postaví panelová anténa typu K80010485 (pre LTE) a pre GSM 900 zostáva jestvujúca anténa K739623, s azimutom 150

www.hl.rs

°, a anténa K742241 zostáva rovnaká (pre GSM 1800 a UMTS), s azimutom 150 °, a pre tretí a štvrtý úsek sa postaví panelová anténa typu K80010486 (pre GSM 900 a LTE) namiesto jestvujúcej antény s azimutom 320 ° a anténa K742241 zostane rovnaká (pre GSM 1800 a UMTS), ktorá teraz bude tretí úsek. Anténa pre tretí úsek zostáva rovnaká APX 86-906516L s azimutom 235 °. Nová konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 8 + 4 + 4, pre sústavu GSM 1800 je 4 + 4 + 4, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE bude 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 27. júla 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 28. júla 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501712/15 z 28. júla 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03, Bulvár cára Lazara č. 81, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3931/26, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, číslo VI501-712/15, z 29. júna 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-712/15 z 3. augusta 2015 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-217/15 zo 16. apríla 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou a starou mamou

MÁRIOU CHALUPKOVOU rod. Cerovskou 14. 10. 1931 – 3. 8. 2015 z Kulpína

Každá rozlúčka je boľavá, ale spomienka na Teba trvale zostáva.

Informačno-politický týždenník

Syn Ján, nevesta Elenka a vnúčatá Ján a Alenka

POSLEDNÝ POZDRAV svojej manželke

MARIENE VRBOVSKEJ

rod. Koruniakovej 8. 1. 1951 – 6. 8. 2015 z Kulpína Manžel Janko

POSLEDNÉ ZBOHOM

MARIENE VRBOVSKEJ

rod. Koruniakovej 8. 1. 1951 – 6. 8. 2015 z Kulpína

Brat Miroslav s rodinou Koruniakovci a rodiny Tatliaková a Vrbovská

POSLEDNÝ POZDRAV našej susede

MARIENE VRBOVSKEJ

rod. Koruniakovej 1951 – 2015 z Kulpína S láskou a úctou si na Teba budú spomínať susedovci: Koruniakovci, Šimovci, Lomianskovci, Karmanovci a Vidovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAVEL VALO

1941 – 2014 – 2015 z Hložian

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. Tvoji najmilší • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata a ujka

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 9. augusta 2015 uplynul smutný rok, čo nás navždy opustil manžel a ocko

Dňa 7. augusta 2015 uplynul rok a pol, čo nás opustil náš drahý otec, starký a prastarký, a 12. augusta 2015 uplynulo 7 rokov, čo nás opustila naša drahá mama, starká a prastarká

RASTISLAV CESNAK

JÁNA HRUBÍKA

1964 – 2014 – 2015 z Kulpína

1946 – 1985 – 2015 z Nového Sadu

MICHAL

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú sestry s deťmi

Na Tvoju lásku a starostlivosť nezabúdajú

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-TK CENTAR-NS02, NSX02, NSU02, NSL02 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-TK CENTAR-NS02, NSX02, NSU02, NSL02, Ul. Narodnih heroja č. 2, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 241, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. augusta 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-713/15, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-TK CENTAR-NS02, NSX02, NSU02, NSL02, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-TK CENTAR-NS02, NSX02, NSU02, NSL02, Ul. Narodnih heroja č. 2, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 241, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-TK CENTAR-NS02, NSX02, NSU02, NSL02, Ul. Narodnih heroja č. 2,

ANNA

1930 – 2008 – 2015

KEVICKOVCI z Padiny

manželka Zuzana a dcéry Rastislava a Marína

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

• OZNAMY •

1929 – 2014 – 2015

S láskou, úctou a vďakou si zachovávame spomienky na Vás. Vaši najmilší

Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 241, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Na prvom úseku montované sú dve panelové antény typu APX186515 pre sústavu GSM 900 s azimutom 20 °, dve panelové antény typu APX186515 pre sústavu GSM 1800 s azimutom 20 ° a jedna anténa typu K742213 pre rozsah UMTS s azimutom 25 °. Na druhom úseku montované sú antény: jedna anténa typu APX906516 pre sústavu GSM 900 s azimutom 110 °, dve antény typu APX186515 pre sústavu GSM 1800 s azimutom 115 ° a jedna anténa typu K742213 pre rozsah UMTS s azimutom 120 °. Na treťom úseku montované sú dve antény typu APX15G6-16DWB pre sústavu GSM 900 s azimutom 280 °, jedna anténa typu APX186515 pre sústavu GSM 1800 s azimutom 280 ° a jedna anténa typu K742213 pre rozsah UMTS s azimutom 260 °. Postavená je aj jedna anténa K742266 pre GSM 900/ GSM 1800 s azimutom 195°. Projektom sa predpokladá postavenie štvorúsekovej anténovej sústavy pre rozsah GSM 900 a trojúsekovej pre rozsahy GSM 1800, UMTS a LTE. Okrem jestvujúcich antén postavia sa tri nové antény K80010505 pre rozsah LTE s azimutmi 20 °, 135 ° a 260 °, resp. po úsekoch. Odstraňuje sa jestvujúca anténa APX186515 s azimutom 280 °, úsek NSX DZ sa demontuje, takže anténa K742266 sa stáva tretím úsekom s azimutom 195°. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 8 + 8 + 4, pre sústavu GSM 1800 je 4 + 4 + 4, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 27. júla 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 28. júla 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-713/15 z 28. júla 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-TK CENTAR-NS02, NSX02, NSU02, NSL02, Ul. Narodnih heroja č. 2, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 241, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, číslo VI-501713/15, z 29. júna 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-713/15 z 3. augusta 2015 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-346/15 z 11. mája 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

33 /4660/ 15. 8. 2015

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

S hlbokým zármutkom si spomíname na chvíle, keď nás náhle a nečakane pred deviatimi rokmi opustila naša milá dcéra a sestrička

SMUTNÁ SPOMIENKA na milovanú

DANIELU CHRŤANOVÚ

DANIELA CHRŤANOVÁ

1993 – 2006 – 2015 z Kysáča

Umrela tíško a bola mladá. V náručí sa jej šťastie smialo. Život bol krásny, mala ho rada, trinásť rokov – je to tak málo. Mama, ocko a brat Andrej

V srdci sme skryli Tvoj pohľad, Tvoj hlas. Spomíname si na Teba veľa ráz. Bôľ tlačí hruď a slza sama vypadne, keď pri životných radostiach Teba nemáme. Starí rodičia Vrškovci a ujo s rodinou

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS59, NSX59, NSU59, NSL59 NS – NIS 2 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS59, NSX59, NSU59, NSL59 NS – NIS 2, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. augusta 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-784/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS59, NSX59, NSU59, NSL59 NS – NIS 2, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS59, NSX59, NSU59, NSL59 NS – NIS 2, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS59, NSX59, NSU59, NSL59 NS – NIS 2, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS59, NSX59, NSU59, NSL59 NS – NIS 2, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základnej stanice, a to tak, že bude postavená dvojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE, ktorá bude pozostávať z dvoch panelových antén výrobcu Kathrein K80010892, po jedna anténa po úseku pre všetky štyri sústavy. Antény budú usmernené s azimutmi 220 ° (úsek 1) a 290 ° (úsek 2). Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4, GSM 1800 je 4 + 4 , UMTS je 3 + 3 a pre LTE 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Liman III. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie

www.hl.rs

DANKA CHRŤANOVÁ

1993 – 2006 – 2015

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 16. augusta uplynie deväť rokov, čo nás náhle a nečakane opustila naša milá

Informačno-politický týždenník

Bez Božieho potešenia sme len smútiaci. Iba trpká slza žiaľu, čo sa steká po líci. Tvoji starí rodičia Chrťanovci a tetka s rodinou z Grécka

US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nositeľ projektu doručil Zmluvu o prenájme podnikateľského priestoru, prenájme časti strechy na inštalovanie základnej rozhlasovej stanice zavedenú v Podniku pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., číslo: 72014/1 z 8. marca 2011, uzavretú medzi Naftovým priemyslom Srbska, a. s., Nový Sad, Ul. Narodnog fronta č. 12, a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., ako i Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad číslo V-353-532/15 zo 17. júla 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS59/NSX59/NSU59/NSL59 NS – NIS 2, číslo správy 2111/14-110A MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS59, NSX59, NSU59, NSL59 NS – NIS 2, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W na všetkých troch úsekoch pre všetky rozsahy (GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo pol roka, čo ma nečakane opustil môj milovaný manžel

MARTIN JAŠKO

POSLEDNÝ POZDRAV

obnovovateľovi a neúnavnému matičnému a kultúrnemu dejateľovi a horlivému Slovákovi

1939 – 2015 z Kovačice

Budem Ťa stále nosiť v mojom srdci. S láskou a úctou si na Teba spomínajú

Tvoji najmilší: manželka Eržika, Atilo, Marína, Ivanko a Tea

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. augusta 2015 uplynul rok, čo nie je s nami môj drahý manžel a náš otec a starý otec

SAMUELOVI ZORIANOVI ONDREJ KÁMAŇ

15. 11. 1950 – 7. 8. 2014 – 2015 z Pivnice

ktorý nás svojou obetavosťou a neúnavnou prácou zaviazal večnou vďakou. Matica slovenská v Srbsku

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Len kytičku kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať. S láskou a úctou si na Teba stále spomínajú a nezabúdajú: manželka Zuzana, syn Ondrej, dcéra Zuzana, zať Ján a vnuk Dejan

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, bratom, otcom a starým otcom

JURAJOM ČASTVENOM 11. 10. 1928 – 23. 7. 2015 z Petrovca

Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú Tvoji najbližší

PONUKA PREKLADOV

zo srbčiny do slovenčiny a opačne. Preklady overené slovenskou pečiatkou sú platné na Slovensku. Kontakt v Srbsku: 064/167-22-06 Kontakt na Slovensku: 094/864-33-46 e-mailová adresa: preklad.prevod@gmail.com • OZNAMY •

SPOMIENKA

Pri príležitosti 45. výročia ukončenia Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci spomíname si na svojich zosnulých spolužiakov:

SAMUELA VRBACKÉHO JÁNA SÝKORU SAMUELA BOVDIŠA MICHALA KIRÁĽA JAROSLAVU ČÁNIOVÚ ANNU VARGOVÚ – MIKLOVICOVÚ MÁRIU HRONCOVÚ – KOLÁROVÚ SAMUELA ARŇAŠA JAROSLAVA BÁĎONSKÉHO JÁNA CINKOTSKÉHO ANNU CEROVSKÚ – DEMROVSKÚ JÁNA SĽÚKU ONDREJA FABIANA MÁRIU ČENGIĆOVÚ – ŠPROCHOVÚ S láskou a úctou

33 /4660/ 15. 8. 2015

generácia 1955 41

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 14. augusta 19.30 Zostrih z Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2007 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 16. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Reportáž 21.00 Mozaika zo Slovenských národných slávností Utorok 18. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Pondelok – sobota Súzvuky (štvrtok) 18.00 Denník Z každého rožka troška (piatok) REPRÍZY Kaleidoskop (sobota) Sobota 15. augusta Hudobné relácie (nedeľa) 2.00 Repríza piatkových vysielaní 17.00 Rozhlasové noviny a Palety Vejár hudobných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní

a Palety

Piatok 21. augusta 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Sobota 22. augusta 5.30 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky o prípravách na žatvu slnečnice, o výhodách vŕtaných studní, o zájazdoch dobanovských šafárikovcov a o priebehu osláv v Padine. Mozaika zo Slovenských národných slávností odznie v nedeľu večer a prinesie príspevky z najväčšieho sviatku vojvodinských Slovákov. Budú tu ukážky z jarmoku ľudovoumeleckej tvorby a tradičnej kuchyne, z vystúpení domácich a zahraničných tanečníkov a spevákov, ako i z početných výstav a stretnutí.

www.hl.rs

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 14. augusta – Terminator Salvation Sobota 15. augusta – Alžbetin dvor: Kamenné labute Pondelok 17. augusta – Unesené dieťa Utorok 18. augusta – Super 8 Streda 19. augusta – Smrtonosný sľub Štvrtok 20. augusta – Zatmievanie 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 16. augusta 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programov SNS 15 22.00 Film: Alžbetin dvor: Volanie vetra 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Zo Stretnutia slovenskej študujúcej mládeže

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 16. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Na slovko-dve s predsedom ÚSŽZ Igorom Furdíkom Utorok 18. augusta 16.00 Výstava prác z 5. výtvarného tábora Združenia invalidov práce Kovačica Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 21. augusta 16.00 Slovenský film: Keby som mal pušku Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 33 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko horlivého kultúrneho pracovníka (1820 – 1881). Bol kaplánom v B. Petrovci a v období rokov 1847 – 1849 bol farárom v Bajši. autorka: zariadenie ANNA BIČIA- tajnička na varenie kávy ROVÁ

nula

vyberaná, pole, Loznica eminentná roľa

vyučovanie, vzdelávanie ž. meno

oná

argón spisovateľ Krasko

herečka Ras

ochrnutie tela

znova

zásoba Branislav Nušić predvedenie skladieb

augsburské vyznanie

TELEVÍZIA PANČEVO

krájaním pripravil

Nedeľa 16. augusta 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

rieka na Slovensku

Streda 19. augusta 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

nula

Nová Pazova letný mesiac

trh v NS somár ampér

von

majstrovstvá Európy

vykonávateľ trestu

lesklá látka tantal

jednociferné číslo

Rakúsko

ž. meno

kyslík

vysoký ž. spevácky hlas

koralový ostrov

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 32 VODOROVNE: sasanka, Al, liala, národné, TV, vatra, onde, e, N, no, nosič, Sosa, VA, utekala, si, é, inp, P, K, VT, L, amatérka, letorast TAJNIČKA: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI

robil plány

vpíšte ÚNÁ osob. zám.

sila TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte ž. meno E A N

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 30 z čísla 30 Hlasu ľudu z 25. júla 2015 bolo: MICHAL PLAVEC. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: ŠTEFAN STUPAVSKÝ, Ul. Ľudovíta Dudka č. 17, 21 412 HLOŽANY. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

33 /4660/ 15. 8. 2015

Šport Pekne bolo na štadióne Karađorđe FINÁLE POHÁROVEJ SÚŤAŽE SRBSKA VO VOJVODINE

DOLINA – ČSK PIVARA 2 : 3 (1 : 2)

Ján Bokor

o finále pohárovej súťaže Srbska na území Vojvodiny Padinčanom sa naskytla jedinečná príležitosť byť hostiteľom na štadióne Karađorđe v Novom Sade. Výborné podmienky pre hru a pekný počet svojich fanúšikov vytvorili hráčom Doliny ovzdušie, aby sa cítili takmer lepšie ako doma. Súperom Doliny bol nový člen Prvej ligy Srbska – ČSK Pivara z Čelareva. Organizátorom prvého finále na najkrajšom štadióne v Novom

Najlepší: Aleksa Vukanović (s loptou) a za ním Aleksandar Čišić Sade bol FZ Vojvodiny. Na štadióne Karađorđe strávili príjemné nedeľné popoludnie 9. augusta 2015. Pritom TV Vojvodina priamo prenášala finálový zápas na televíznych obrazovkách.

Čelarevčania sa veľmi rýchlo ujali dvojgólového náskoku. Sieť neistého brankára Trivunovića sa vlnila už v 8. min. Premyslenú akciu Vujoševića a Jevića skončil Vukanović tak, že kopol do žrde, od ktorej sa lopta odrazila do siete. Výborný tandem útočníkov ČSK Pivara Vukanović – Mijailović organizoval rýchle akcie. Tak už v 17. min. Mijailović z pravej strany trafil opačný roh brány Trivunovića – 0 : 2. Potom strelec druhého gólu trafil žrď. Bránu Tankosića prvý ohrozil Mačužić. Už nasledujúci útok Doliny sa vydaril. Mužstvo Doliny po zápase v Novom Sade so svojimi fanúšikmi Radosavljević prihral loptu Čišićovi, Sviatočný bol koniec vydarené- chorobu nemohol prísť na zápas ktorý ju vedľa brankára hostí upravil ho finále pohárovej súťaže, ktorú do Nového Sadu. Porazené mužstvo do siete. V závere po niekoľkých zaslúžene vyhral ČSK Pivara, ale vo finále – Dolina dostalo pohár rohových kopoch sa lopta dostala sa ani mladý celok Doliny neza- a peňažnú odmenu v sume 50 000 na kopačku Mahanbil. Gene- dinárov z rúk člena Výkonnej rady čužića, ale tento rálny tajomník FZV Mirka Dubroju. Predseda FZ netrafil bránu. FZ Vojvodiny Vojvodiny Dragan Simović víťazovi Po prestávke Uroš Milojković z Čelareva odovzdal pohár a šek sa výsledok dlho odovzdal pla- v sume 150 000 dinárov. nemenil. Lepšie kety delegátoDOLINA: Trivunović, Subašić, pripravení hráči vi Mladenovi Baić (Mrđa), Kiš, Labović, Brkić ČSK Pivara čakali Utješanovićo- (Mastilo), Radosavljević, Čišić, na chybu súpera. vi, rozhodcom Pajković, Mačužić (Bančov), RaNajlepší jednotliNikolovi Rada- divojević. vec zápasu Alek- Obrázok pre dejiny padinského kovićovi, AtiloČSK PIVARA: Tankosić, Đekić, sa Vukanović sa futbalu vi Harmatovi, Jević, Jelić (Žakula), Kremenozmocnil lopty, Sinišovi Spa- vić, Kerkez, Vukanović, Mijailović prekľučkoval strážcu Baića a pres- sićovi a Nenadovi Milojkovićovi, (Furtula), Matić, Tanasić (Stanić), nou strelou trafil dolný roh brány ktorý získali právo viesť zápasy vo Vujošević. bezmocného Trivunovića – 1 : 3. vyššej súťaži. Najsilnejší potlesk Dolina v nedeľu v 1. kole majstrovPadinčania sa nevzdávali, hrali do odznel vo chvíli, keď Pavel Rohárik ského ročníka 2015/16 Srbskej ligy poslednej chvíle, a to sa im oplatilo. preberal plaketu venovanú pred- – skupina Vojvodina uvíta v Padine V nadstavenom čase brankár Tankosić sedovi Doliny Miroslavovi Kováčovi pančevský Železničar. nepozorne vykopol loptu, ktorá trafila „za výnimočné úspechy v rozvoji Labovića a ocitla sa v sieti. futbalu vo Vojvodine“, ktorý pre Snímky: P. Rohárik

TRINÁSTY TURNAJ PIONIEROV SAT-TRAKT CUP BAJŠA 2015

Tatre sa vyšmykol pohár P. Pálik

sobotu 8. augusta 2015 v Bajši prebiehal 13. medzinárodný turnaj pionierov Sat-Trakt Cup 2015. Zúčastnili sa mužstvá Szentesi Kinizsi z Maďarska, Bečej, TSK Temerín, Jedinstvo B. P. Selo, Bačka Pačir, Jedinstvo Rumenka, Tatra Kysáč, TSC B. Topola, Sloga Temerín, Potisje Kanjiža a domáca Bajša. Po súťaži v dvoch skupinách sa hrali semifinálové zápasy: Jedinstvo Rumenka – Szentesi 1 : 0 a Tatra – Bajša 2 : 1. Maďarský tím v boji o tretie miesto remizoval s Bajšou 0 : 0, ale na penalty zvíťazil 4 : 3.

www.hl.rs

Ján Žembery (v modrom tričku) odovzdáva medaily Kysáčanom

Informačno-politický týždenník

Ani vo finále medzi susedovcami z Rumenky a Kysáča nebolo gólov (0 : 0). V penaltovom rozstrele presnejší boli futbalisti Jedinstva – 3 : 2, takže sa hráči Tatry museli uspokojiť s druhým miestom. Kysáčan Ivan Krajčík (červený dres 11), Najlepším strelcom najlepší strelec turnaja v Bajši turnaja je Kysáčan Ivan Krajčík (7 gólov), najlepší hráč Stefan riaditeľ FK Bajša Szabolcz Palágyi. Milić (Jedinstvo Rumenka) a najlepší Turnaj v Bajši sledovalo vyše 100 divákov. brankár Luka Jerkan (Bajša). TATRA: Milić, Chrťan, Bagoňa, Turnaj otvoril a trofeje rozdelil Ján Žembery, majiteľ Spoločnosti Kešenski, Krajčík, Ilić, Ožvát, PoSat-Trakt z Báčskej Topoly. Hlavným važanec, Kolarski. Tréneri: Nermin organizátorom turnaja bol športový Feleć a Marián Kulík. • ŠPORT •

FUTBALOVÝ TURNAJ O POHÁR MS KYSÁČ

Päťka v sieti susedovcov TATRA – OMLADINAC 5 : 2 (2 : 1) Pavel Pálik

inulú sobotu a nedeľu, 8. a 9. augusta 2015, na ihrisku Tatry prebiehal tradičný turnaj o putovný pohár Miestneho spoločenstva

pohyboval takto: Ristić 1 : 0, Ćupina 2 : 0, Makarić 3 : 0 a Nikić 3 : 1. V druhom zápase sa stretli domáca Tatra a susedný Čenej 3 : 2 (1 : 0). Strelci: Zorzić 1 : 0, Aćimovski 1 : 1, Zeljković 1 : 2, Rašiovan 2 : 2 a Grijak 3 : 2.

Mužstvo Tatry zvíťazilo na turnaji o putovný Pohár Miestneho spoločenstva Kysáč 2015 Kysáč. Semifinálové zápasy sa hrali v sobotu, keď najprv Omladinac zo Stepanovićeva porazil Jedinstvo z Rumenky 3 : 1 (2 : 0). Výsledok sa

V nedeľu v zápase o tretie miesto Jedinstvo a Čenej hrali nerozhodne 2 : 2; strelci: Marčetić 1 : 0, Vilotijević 1 : 1, Cvikić 2 : 1, Zeljković 2 : 2. Po pe-

naltovom rozstrele Rumenčania boli úspešnejší 8 : 7. Vo finále sa stretli Tatra a susedovci zo Stepanovićeva. Bol to najkrajší zápas na turnaji, ktorý sa skončil triumfom Kysáčanov 5 : 2 (2 : 1) a uspokojil okolo 300 divákov. Domáci futbalisti od začiatku nastolili prudké tempo, Najlepší hráč a strelec turnaja Goran ale hostia tiež dobre odpovedali. Grijak s predsedom Rady MS Kysáč Najlepší hráč na turnaji Goran Miloslavom Chrťanom (zľava) Grijak bol priam nezastaviteľný. Unikol obrancom hostí až desaťkrát, najlepšie chytal brankár Omladinaca vsietil dva góly a trikrát prihral spo- Sašo Stanković. Trofeje na turnaji luhráčom: Rašiovanovi, Kohútovi rozdelil predseda Rady Miestneho a Ábelovskému, ktorí tiež boli presní. spoločenstva Kysáč Miloslav Chrťan. TATRA: Privizer, Srnka, ÁbelovGóly za porazené mužstvo vsietili ský, Osmajić, Babić, Jakšić, Žugić, Petković a Stevanović. Dobre zahrali nováčikovia Žugić Grijak, Rašiovan, Klajić, Zorzić; a Rašiovan, ale i mladí hráči Igor hrali aj: Munjaz, Daneček, Daniel Ábelovský, Miško Martinko a Zdenko Ožvát, Červený, V. Vozár, O. Funtík, Jambrich. Celkove možno povedať, Martinko, Jambrich, Kohút, Đekić. V dňoch tohto víkendu Tatra sa že ak to tak bude aj ďalej, fanúšikovia môžu mať nádej, že sa Tatra o rok zúčastní na turnaji v Sirigu. Tatra vráti do Novosadskej oblastnej ligy. 16. augusta 2015 na svojom ihrisku Tréner Jovo Ninković iste môže byť zorganizuje tradičnú súťaž vo varespokojný s tým, čo dosiaľ ukázali ní hovädzieho paprikáša. Prihlásiť sa môžu spoločenské organizácie, jeho zverenci. Najlepším hráčom a strelcom súkromní remeselníci, poľnohospoturnaja je Goran Grijak (Tatra), kým dársky spolok, mäsiari, čašníci...

V RÁMCI SPRIEVODNÝCH PODUJATÍ SNS 2015 KOLKY V KOVAČICI

Cieľom bolo kamarátenie Anička Chalupová

kolkárskych družstiev, z toho štyri ženské: MOMS Na súťaži kolkárov – matičiarov v Kovačici sa pretekári Kovačica, An- predovšetkým pekne kamarátili namária, Mix a Ľavroš, ako i sedem mužských: disko Dr. Janka Bulíka, Elkov, KMV Penzisti, Petrik, Spomienkové stre- Fagan, Ľavroš a In auto.

nedeľu 2. augusta 2015 na štvordráhovej kolkárni Športovo-rekreačného strediska Slávia v Kovačici prebiehal turnaj v kolkárstve, ktorý v rámci sprievodných podujatí Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci zorganizovali kovačickí matičiari. POHÁROVÁ SÚŤAŽ OFZ BÁČSKA PALANKA Po uvítacom príhovore organizátorov – Martina Diňu st. a predsedu MSS pre Banát Pavla Baláža prihovorila sa aj Mária Kováčová, predsedníčka kovačického MOMS, ktorá zdôraznila, že výsledky súťaže J. Šuster nie sú najdôležitejšie; podstata je rvé kolo pohárovej súťaže na území Obecného predovšetkým kamarátenie sa mefutbalového zväzu Báčska Palanka mužstvá zohrajú dzi účastníkmi. Turnaja sa zúčastnilo v nedeľu 16. augusta 2015. Žrebom určili tieto páry: 80 matičiarov z Padiny a Kovačice a akciu prišli podporiť aj aktivisti Borac Obrovac – Proleter Karađorđevo, Hercegovac vojlovického MOMS. Súťažilo 11 Gajdobra – Soko Nová Gajdobra, Borac Vizić – Neštín,

Po trojhodinovej súťaži organizátor MOMS Kovačica vyhlásil víťazov Matičného turnaja v kolkoch. Prvé miesto v konkurencii kolkárok obsadilo družstvo Mix (302 kolkov), na druhom mieste zakotvila Annamária (274) a tretie boli dámy z celku Ľavroš (224 kolkov). Keď ide o súťaž mužských tímov, prvé miesto obsadil Elkov (348 kolkov), druhý na rebríku je KMV Fagan (327) a tretie miesto si vybojovali kolkári tímu In auto (322). Na záver vydareného matičného turnaja kolkárov v Kovačici nasledoval chutný obed, ale predtým slávnostne odovzdali ceny a diplomy najúspešnejším účastníkom.

Mladosť do Kulpína

• ŠPORT •

Vojvodina Tovariševo – Kriváň Selenča, Slavija Bođani – Sloga Plavna, Bački hajduk B. N. Selo – Budućnost Mladenovo, Naša hviezda Silbaš – Slávia Pivnica, Bačka Despotovo – Budućnost Parage, Maglić – Jednota Hložany, Krila Krajine B. Palanka – Stari grad B. Palanka, Kulpín – Mladosť Petrovec, Mladost Malý Báč – Tvrđava Báč. Všetky zápasy sa začnú o 17.30 hod. 33 /4660/ 15. 8. 2015

Šport NA TURNAJI STOLNÝCH TENISTOV

Sýkorov pohár v rukách Šramku Juraj Pucovský

o starej telocvične Základnej školy Jána Čajaka sa v nedeľu predpoludním opäť ozývalo pingpong, pingpong, pingpong... Uhádli ste, zišli sa tam stolní tenisti na turnaji 54. Slovenských národných slávností 2015, turnaji mladosti, ktorý v značnej miere podporil STK Mladosť a veľký stolnotenisový nadšenec Samuel Sýkora, niekdajší Každý hráč má vlastný spôsob podania loptičky Petrovčan, desaťročia žijúci v Austrálii. O trofeje tentoraz hralo v Begeči 4 : 2, prehrali doma 1 : 4 devätnásť hráčov, predstaa do Druhej ligy odišli hráči klubu, vitelia MOMS Stará Pazova, Stolní tenisti sa na záver pobavili pri rybacom paprikáši ktorých vedie známy begečský MOMS Kysáč, MOMS Selenča rybár a hostinský, majiteľ Čardy a domáceho MOMS Petrovec. Havran 3 : 1, Striško – Skopljak 1 : 3. dvoch Petrovčanov a dvoch Pazov- kod Braše. Pretekári najprv bojovali v štyroch Petrovčania a Begečania zohrali Vo štvrťfinále sa do súťaže zapojili čanov. V prvom semifinále Šramka skupinách, z ktorých sa dvaja najlep- aj štyria Petrovčania, Michal Šramka, porazil Turčana 3 : 2, kým v druhom priateľský zápas, v ktorom triumší dostali do ďalšej súťaže. Z prvej to Miroslav Lomen, Pavel Turan a Pavel Bažík bol lepší od Srnića identickým fovali domáci 3 : 1. Výsledky partií: boli Pazovčania Turan – Lapu 3 : 0, Lomen – Vlašić výsledkom 3 : 2. Momčilo Srnić V zápase o tretie miesto medzi 3 : 1, Bažík – Stanić 0 : 3, Turan – a Janko Havran, dvoma Pazovčanmi Momčilo Srnić Vlašić 3 : 1. v druhej najleppremohol Vladimíra ší boli Pazovčan Turčana 3 : 1. Vo fiVladimír Turčan nále sa stretli dvaja a Kysáčan OnPetrovčania, dvaja drej Poničan, spoluhráči zo STK tretiu skupinu Mladosť, dvaja dobreprezentovali rí kamaráti, ktorí sa Pazovčan Marveľmi dobre poznajú ko Striško a Petuž celé desaťročia. rovčan Ľudovít Pri stolnotenisovom Kaňa, kým z postole kamarátstvo slednej, štvrtej neplatí, každý z hrápostúpili Pačov chce vyhrať. Tak zovčania Michal Nikdy konca-kraja rozhovorom o stolnom tenise bolo aj v dueli Šramku Domoni a Mirko a Bažíka. Zvíťazil preSkopljak. Bažík. Štvrťfinálové zápasy priniesli svedčivo 3 : 0 Michal V súbojoch najlepších zo sku- tieto výsledky: Šramka – Domoni 3 : Šramka a stal sa šampinovej súťaže pretekári dosiahli 0, Turčan – Lomen 3 : 0, Turan – Srnić piónom SNS 2015. Pohár darcu Samuela Sýkoru (zľava) v rukách tieto výsledky: Domoni – Kaňa 3 1 : 3, Skopljak – Bažík 2 : 3. Okrem odmien, ktoré víťaza Michala Šramku; v strede je Ján Lačok : 0, Turčan – Poničan 3 : 0, Srnić – Záverečná časť, semifinále spárilo zabezpečila Matica, Po skončení súťaže v starej teloMichal druhýkrát získal aj putovný pohár priateľa petrovského STK Mla- cvični ZŠ Jána Čajaka, kde je počas dosť Samuela Sýkoru, tiež peňažnú týchto letných páľav ako v saune, odmenu, ktorou sú odmenení aj stolní tenisti z Petrovca a Begeča odišli na chatku ZŠR Karas pri druhý Bažík a tretí Srnić. Na tohtoročný turnaj si stolní Pontóne. Tam v chládku košatých tenisti Mladosti pozvali aj hostí, stromov, v dobrej nálade vychutšportových priateľov z begečského návali odmenený rybací paprikáš STK Čarda kod Braše. Petrovčania kuchárov mužstva MOMS Petrovec, a Begečania v minulej sezóne zvá- aby si prinavrátili energiu, ktorú dzali tuhý boj o postup vo Vojvodin- vypotili s raketou v ruke pri stolZo súťaže na turnaji stolných tenistov SNS 2015 skej lige. Turan a spoluhráči vyhrali notenisových stoloch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

SÚŤAŽ STRELCOV NA SNS 2015

Grófska atmosféra v Lesíku Pavel Hansman

rófska nielen preto, že v nedeľu 9. augusta 2015 na tohtoročných Slovenských národných slávnostiach na strelnici v Petrovci dominovali strelci z Petrovca na Mlave a svoje zručnosti v tomto športe prejavovali pod menom GROF. Ani preto, že v známom petrovskom areáli, v sídle petrovských poľovníkov a strelcov, už o desiatej predpoludním zaváňal tradičný naširoko známy poľovnícky paprikáš DENIS z divej ošípanej (šéfkuchár Denis Francisty). Ako ani preto, že ste si tam v chládku pod agátmi mohli vychutnať i naďaleko známu friškú petrovskú štipľavú klobásku KARO z domácej ošípanej (vyprážal a ponúkal Karol Horvát). Ale predovšetkým preto, že pod každým agátom Poľovníckeho domu stolovala i tohto roku už tradičná družba, domáce ovzdušie, ktoré desaťročia pestujú hostitelia a na novej strelnici vítajú desiatky vynikajúcich strelcov z bližšieho a ďalšieho okolia. Strelci a kamaráti do Petrovca prichádzajú bez pozvánky. Tak bolo i uplynulú nedeľu, keď do Lesíka zavítalo sedemdesiatosem strelcov z dvadsiatich dedín a miest. Napríklad zo Subotice, Senty, Dobanoviec, Nikiniec, Hajdušice, Kovačice, Hložian, Lediniec, Zmajeva, Petrovca na Mlave, Čantavira, B. Palanky, Selenče...

Prihlasovanie a evidencia strelcov • ŠPORT •

STRELECKÝ MARATÓN Prvého holuba, oranžový okrúhly asfaltový terč, zastrelili o deviatej predpoludním a keď sa začínal program detských súborov na ihriskách ZŠ Jána Čajaka (o siedmej predvečerom), tak organizátor aj v mene Matice slovenskej v Srbsku a Báčskopetrovskej obce udeľoval najlepším jednotlivcom a mužstvám poháre, medaily a diplomy. Ján Labát (mieri) a svokor Samuel Fábry sleduje zaťov bronzový výstrel

Prvýkrát v Petrovci; ťažká kategória strelcov z Čantaviru

Keď ide o mužstvá, tvoria ich štyria členovia, a každý z nich strieľal dvakrát po pätnásť nábojov, tak najúspešnejšie bolo mužstvo GROF z Petrovca na Mlave. Strelci z Dobanoviec súťažili pod menom SKIT a obsadili druhé miesto, kým domáci Lesík získal bronzový pohár, plný grófskeho ovzdušia, ktoré vypĺňalo známy agátový športový areál. Spomedzi takmer osemdesiatich jednotlivcov najviac hlinených holubov zastrelil Zoran Lukić a domov si odniesol zlatú medailu. Striebornú medailu získal Zoran Brzak a bronzovú Nemanja Smiljanić, ktorí na tričkách mali vytlačené GROF a reprezentovali mestečko Petrovec na Mlave.

Manželkina puška a manželova vesta: Selenčanka Anna Čapeľová oblieka manžela Jána 33 /4660/ 15. 8. 2015

Šport NA KANÁLI PRI PONTÓNE ZRAZ RYBÁROV A KUCHÁROV

Ryby sa vnorili do hlbín Juraj Pucovský

vensko. A kde sa podeli športoví rybári z Banátu a Sriemu? Žeby sa niekde zatárali na ceste do Petrovca, možno neplánovali ani prísť, lebo ich to viac nebaví, nemajú podmienky (čítaj peniaze!) na cestu, poplatok za účasť v súťaži... To predsa nie je témou tohto príspevku. Treba sa možno o tom rozprávať na schôdzach našej

ž niekoľko rokov športoví rybári, predstavitelia MOMS z našich dedín, na Slovenské národné slávnosti do Petrovca so sebou si privádzajú aj kuchárov. Kým nadšenci rybolovu mlčky sedia na brehu kanála, prútmi švihajú, do vody sa dívajú a na úlovok čakajú, zatiaľ sa kuchári snažia uvariť čím chutnejší rybací paprikáš. Nikto nikdy nedokázal, kto „pracuje“ v zložitejších podmienkach. Rybárov hreje silná slnečná žiara a kuchárov vatry horiace pod kotlíkmi. Ako sa chránia od horúčavy? Na hlavy si kladú čiapky, klobúky a šiltovky, vodou si umývajú tváre, skláTraja najlepší na dráhe: (zľava) Slobodan Mravík ňajú sa pod slnečníky,

Horúčava, tráva, loď v kanáli vplývali na slabý úlovok?

Krnáč (MOMS Petrovec II.) a trerozhodcov!? V prvom úseku trojica najlep- tí tiež Petrovčan Ján Stracinský ších bola: 1. Miroslav Belička (Sil- ml., ktorý predstavoval mužstvo baš), 2. Jaroslav Jakuš (Hložany), slovenských Turčianskych Teplíc. 3. Darko Tordaji (Báčska Palanka); Podobne ako aj v minulých rodruhý úsek: 1. Ondrej Huďan (Hlo- koch Petrovčania, ale aj početní žany), 2. Janko Šerfézi (Begeč), hostia mali chuť na rybací paprikáš 3. Milan Kováč (B. Palanka); tretí a smaženú rybu, ktoré sa mohli úsek: 1. Slobodan Mravík (Silbaš), 2. Rastislav Grňa ml. (Petrovec), 3. Igor Bobáček (B. Palanka). Traja najlepší na pre(2), Ondrej Huďan (1), Rastislav Grňa ml. (3) tekárskej dráhe Matice, nejako pomôcť MOMS-om, boli: 1. Ondrej aby vo väčšom počte, ako kedysi, Huďan (Hložakeď ich bývalo 14 – 15, chodili na ny), 2. Slobodan SNS chytať ryby a variť paprikáš. Mravík (Silbaš), 3. V rozhovore s pretekármi sme Rastislav Grňa ml. sa dozvedeli, že ryba slabo brala. (Petrovec). Akoby aj týmto vodným živočíO najlepší rybací chom bolo teplo, nuž sa vnorili do paprikáš súťažili hlbín kanála, nedbajúc pritom na desiati kuchári, MOMS Silbaš zvíťazil na súťaži rybárov SNS háčiky a návnadu na nich. keďže po dvoch 2015 Na konci súťaže vážky znova predstaviteľov mali povedali svoje. V konkurencii muž- Petrovčania a Laliťania. Komisia kúpiť. Záujem bol taký veľký, že sa stiev zvíťazil MOMS Silbaš, druhí zhodnotila, že najchutnejší pap- vytvárali rady ako voľakedy v najboli matičiari z Báčskej Palanky rikáš uvaril Vladimír Zajac (MOMS ťažších časoch pred obchodmi, a na treťom mieste skončil MOMS Petrovec I.), druhý bol Jaroslav keď naši ľudia čakali, aby si kúpili Hložany. Od 4. po „za lyžičku“ kávy či kilogram 8. miesto porapracieho prášku. Niektorí si die bolo takéto: svoju porciu zjedli hneď tam Báčsky Petrovec, pri rybárskej chatke ZŠR Karas, Druhé miesto vo varení Turčianske Teplirybacieho paprikáša obsadil pokiaľ iní s plnou kapsou poce zo Slovenska, Jaroslav Krnáč (vľavo) náhľali domov, aby na pokoji v spoločnosti Darka Laćarka Begeč, Kulpín v chládku ochutnali spolu so a posledná Laliť. svojimi rodinami rybie špeciaak ich majú pri sebe, a pijú, pijú, Žiaľ, prvýkrát od lity, ktoré aj lekári odporúčajú, pijú... Vodu, šťavu, pivo, víno, ani založenia súťaže najmä v týchto horúcich letglg pálenky nikdy neuškodí. rybárov v rámci ných dňoch. Keď sme sa hostí V rámci 54. SNS v nedeľu pri SNS sme nedostazo Slovenska opýtali, či im petrovskom Pontóne o najlep- li žiadnu informáchutila naša ryba, odpovedali, ší úlovok pri vode sa uchádzalo ciu o úlovku od že výnimočne. Aj to sú detaily, osem matičných tímov. Sedem kompetentných Hudobník Ján Andrášik (zľava) a spevák Ján Zelenák ktoré návštevníkom Slávností reprezentovalo Báčku, jeden Slo- – organizátorov a z Kulpína zabávali návštevníkov pri chatke ZŠR Karas dlho utkvejú v pamäti.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

NAJMLADŠÍ BEHALI ZA LOPTOU V SOBOTŇAJŠOM ÚPEKU

Chlapci sa pekne hrali J. Pucovský

sobotu predpoludním 8. augusta 2015 slnko neúprosne pálilo, ale to neprekážalo, aby najmladší futbalisti z Nového Sadu, Čelareva a Petrovca vybehli na trávnik vo Vrbare a pekne si zahrali. VOJVODINA RMR – MLADOSŤ 1 : 1 (1 : 0)

Prvý zápas hrali tímy chlapcov narodených roku 2007 Futbalovej školy Vojvodina RMR z Nového Sadu a ich vrstovníci z FŠ domácej Mladosti. Súperi sa rozišli s nerozhodným výsledkom 1 : 1, keď do polčasu hostia viedli 1 : 0. Pre Mladosť vyrovnal Lačok. MLADOSŤ: A. Šimo, I. Šimo, I. Vida, Maľa, Petkovski, Cerovský, Kováč, Maglovský, Hlaváč, Varga, Lačok.

Dobrý zásah brankára Borisa Feketeho na zápase Mladosť – ČSK Pivara 3 : 10

MLADOSŤ – VOJVODINA RMR 8 : 2 (4 : 0) Po najmladších na trávnik vybehli kohútiky týchto dvoch FŠ (ročník 2005 a mladší). Zverenci trénera Pavla Speváka boli omnoho lepší od svojich rovesníkov, ktorí prvé futbalové kroky robia vo FŠ niekdajšieho Duel Čelarevčana a Petrovčana známeho hráča novosadskej Vojvodiny Radivoja Miku Ra- a 2004. Domáci ani nehrali tak dosava. Už do polčasu hostitelia zle, ako by sa mohlo uzavrieť viedli 4 : 0, v pokračovaní vsietili z výsledku. Chýbalo im len viac raz toľko gólov, ale aj ich sieť sa koncentrácie a istoty v obrane dvakrát vlnila. Strelci za víťazov a trochu viac smelosti v útoku. boli I. Vida 3, Labát 2, Cerovský 2 Savić dal dva góly pre Mladosť a tretí strelil jeden Čelarevčan a Stracinský. MLADOSŤ: Dudáš, Šimo, Chr- vlastnému brankárovi. MLADOSŤ: B. Fekete, F. Prenkťan, Turčan, Lekaj, Stracinský, I. Vida, Melich, Mandáč, Zahorec, palaj, Čiep, Srnka, Baďura, Opavský, Igić, Savić, Mucha, Ziman, Labát, Cerovský. Vrbovský, D. Fekete, P. Necić, S. Necić, R. Prenkpalaj, Meleg, MLADOSŤ – ČSK PIVARA Milićević, Mučaji, Spevák. 3 : 10 (1 : 5) Zápasy vo Vrbare pred malým Sobotňajší futbalový program vo Vrbare na pravé poludnie uzav- počtom divákov, poväčšine rodireli zverenci trénera Jána Čániho čov, starých rodičov a kamarátov a ČSK Pivara z Čelareva. Boli to mladých futbalistov viedli Pavel chlapci narodení v rokoch 2003 Spevák a Ivan Pucovský.

VETERÁNI JEDNOTY NEPRÍJEMNE PREKVAPILI PETROVČANOV

Nik nečakal sedmičku! MLADOSŤ – JEDNOTA 1 : 7 (0 : 4)

J. Pucovský

predzápase prvých mužstiev Mladosti a Jednoty sa stretli veteráni týchto dvoch klubov. Domáci vybehli na trávnik v silnej zostave, a preto možno nikto nečakal takýto debakel. Pazovskí starí páni od začiatku zaútočili na bránu J. Chlpku a za štvrťhodinku brankára domácich až štyrikrát prekonali! Strelci boli Marković (11. min.), Ogrizović (15. min.), Dragišić (17. min.) a Erceg (25. min.). Aj po prestávke hostia pokračovali v dobrej streleckej nálade. Na 0 : 5 zvýšil Dragišić, potom svoj druhý gól na zápase vsietil Ogrizović – 0 : 6. Konečne v 77. min. Dudić jediný raz prekonal Michala Baláža, aby • ŠPORT •

Zľava: kapitán Mladosti Ján Chlpka, rozhodca Ľudovít Dudok a kapitán Jednoty Stipe Bazo (75 rokov, najstarší na zápase!)

konečný výsledok, podobne ako v prvom polčase, uzavrel Erceg. MLADOSŤ: J. Chlpka, M. Chlpka, Ziman, Babiak, Slávik, Spevák, Peťkovský, Pucovský, Benka, Sabo, Stracinský. Striedali: Cerovský, Širka, Čipkár, Kuzmanović, Glumac, Pindrić, Vujović, Dudić. Tréner: Jaroslav Záborský. JEDNOTA: Baláž, Pekić, Marić, Naglić, Serdar, Minčić, Marković, Bazo, Erceg, Ogrizović, Dragišić. Striedali: Bosančić, Skopljak, Ninković, Ilić. Tréner: Milan Muidža. Po skončení oboch zápasov seniori a veteráni Petrovčanov a Pazovčanov mali spoločnú večeru v reštaurácii pod tribúnou. Hostí privítali zástupca predsedu Obce Báčsky Petrovec Miroslav Čeman, predseda Rady Miestneho spoločenstva v Petrovci Ján Rybovič a predseda FK Mladosť Ján Pavlis. Predseda Zhromaždenia FK Jednota Michal Baláž sa zavďačil a poprial obom klubom, aby pokračovali v takejto spolupráci.

33 /4660/ 15. 8. 2015

Šport PAZOVČANIA PO DLHŠOM ČASE VO VRBARE

Keď sa Leňovi nelení...

Mužstvá Mladosti a Jednoty s rozhodcami pred zápasom vo Vrbare

MLADOSŤ – JEDNOTA 0 : 0

Juraj Pucovský

trampoty robil rýchly, výborný technik a prihrávač, kapitán mužstva Marković. Jeho odcentrované lopty akoby mali oči, leteli rovno na nohy a hlavy hrotových útočníkov, ktorí strieľali zo všetkých pozícií. Zakaždým, keď trafili na bránu, vyznamenal sa mladý brankár Igor Leňa, ktorý si v nedeľu, mnohí tvrdili po zápase, doteraz zachytal najlepšie v drese Mladosti. Okolo 20. min. pohrozila aj Mladosť, ale strela Trojanovića skončila tesne vedľa ľavej žrde brány Najväčší „vinník“ Leňa (na lopte), že Jednota nedala ani jeden gól Travicu.

ednota vo Vrbare, Mladosť na ihrisku povedľa Remeselníckeho domu. Bol to vždy futbalový sviatok pre staropazovských a petrovských fanúšikov. Najmä v minulosti, keď obe mužstvá hrávali o body, najčastejšie v pokrajinskom stupni súťaže, vo Vojvodinskej lige. Vtedy aj hľadisko bývalo plné, hlučné, vedelo sa tešiť z výhry, smútiť, keď súper vyhral, ale nadovšetko zablahoželať lepšiemu. Dobre je pre futbal v Petrovci a v Starej Pazove, že sa na tohtoročných SNS Mladosť a Jednota stretli vo Vrbare aspoň v priateľskom zápase. Na novej tribúne a vôkol ihriska nebolo tisíc a viac divákov, ako pred zašlými desaťročiami. Časy sa zmenili, futbal viac neláka ľudí ako vtedy, keď bol prakticky jediná zábava v nedeľných popoludniach. No tých 300 divákov, ktorí sa v nedeľu podvečer ocitli vo Vrbare, mali čo vidieť. Hosťovanie v Petrovci Staropazovčanom bolo generálkou pred štartom v novej sezóne Novosadsko-sriemskej ligy, keď im v nedeľu prvým súperom bude novosad- Duel Markovića (modrý úbor) a D. Babiaka ský Kabel. Petrovčania sa Dva najkrajšie momenty v prchystajú na Slovensko, do Martina, kde budú opätovať návštevu MŠK vom polčase diváci videli v poMartin, ktorý hosťoval vo Vrbare slednej štvrťhodine. V 31. min. v máji počas osláv Dňa Petrovca. stredopoliar Mladosti Pavel SeveJednota zápas vo Vrbare začala ríni zachytil volej, lopta o niekoľko útočne. Takmer všetky akcie spo- centimetrov preletela nad brvno čiatku hostia zakladali z ľavej stra- a z hľadiska sa rozľahol potlesk ny, kde obrancom Mladosti veľké nadšených divákov. Druhý fre-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

netický aplauz si vyslúžili už spomenutý Marković a neprekonateľný Leňa v 42. min. Útočník Pazovčanov videl, že strážca siete vybehol takmer z trestného územia, nasledoval majsterský lob, ale Leňa sa opravdivým šprintom v štýle najrýchlejšieho bežca stačil vrátiť a pol metra pred bránkovou čiarou po výskoku pevne zovrel loptu do náručia a ľahol si s ňou na trávnik. Ukážková strela útočníka a zákrok brankára ako z futbalových učebníc. V druhom polčase sa striedali početné útoky oboch mužstiev. Získali sme dojem, že zverenci trénera Jednoty Milana Vujasina mali zrelšie šance, najmä Marković, keď z asi piatich metrov kopol vedľa brány. Domáci sa zasa chvíľkovo hnevali na rozhodcu Miloša Ignjatovića

z Báčskej Palanky, žiadali od neho penaltu v 55. min. v presvedčení, že obrana Jednoty nedovolene v pokutovom území zastavila rýchleho nováčika Zagorčića. Rozhodca, ktorému korektne pomáhali Palančan Savo Stanišić a Hložančan Ľudovít Dudok, však neuznal protesty domácich. V nedeľu vo Vrbare chýbali len góly pre úplnú spokojnosť divákov. Siete sa nevlnili pre nepresnosť strelcov oboch mužstiev, ale aj vďaka výborným brankárom, najmä domácemu Leňovi. Legenda staropazovského futbalu Milan Muidža sa z chládku spod tribúny nemohol načudovať nad tým, aké divy a zázraky v bráne Mladosti stváral druhý brankár Leňa, viackrát sa opytujúc: „Aký je váš prvý brankár, keď tento mladík tak dobre stráži svoju sieť?“ To môže len potešiť trénera Mladosti Mirka Jovanovića. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Pavlis, D. Babiak, Rupar, Jakuš, Kaňa, Severíni, Mijin, Kajtez, Trojanović. Striedali: Širka, Očoveji, Milićević, A. Babiak, Zagorčić. Tréner: Mirko Jovanović. JEDNOTA: Travica, Milanović, Jelović, Stegnjajić, Ninić, Milaković, Andreata, Lukić, Filipović, Krunić, Marković. Striedali: Milošević, Jagodić, Rebić, Dukić, Uzelac, Bajić, Krstić, Plećaš. Tréner: Milan Vujasin. • ŠPORT •

Šachový turnaj SNS skrášlili dámy Milica Milivojevićová a Matilda Navrátilová (zľava) Stolní tenisti STK Mladosť a STK Čarda kod Braše pred priateľským zápasom

ZO ŠPORTOVÍSK SNS 2015

Športovci vyšliapanými chodníčkami J. Pucovský

portovci nikdy nepotrebujú žiadne nové pokyny, nedajbože príkazy, ako sa dostať na slávnosťové športové areály. Z roka na rok športoví rybári a kuchári z našich dedín prichádzajú vychodenými cestičkami ku kanálu Dunaj-Tisa-Dunaj pri petrovskom Pontóne, lovci a športoví strelci na modernú strelnicu v Lesíku, stolní tenisti do „sauny“ starej telocvične ZŠ Jána Čajaka, šachisti bojujú s drevenými armádami v novej športovej hale, futbalisti za loptou behajú v chýrečnej Vrbare...

Tak bolo aj počas tohtoročných 54. Slovenských národných slávností, ktoré prebiehali prakticky celý týždeň a vyvrcholili v dňoch minulého víkendu, 8. a 9. augusta 2015. Športovci športovali v úpeku, diváci ich posmeľovali, chválili za dosiahnuté úspechy, hnevali sa, ak ich sklamali... Všetci si však stačili užiť aj z dobrôt, ktoré rozvoniavali na všetky strany – z Lesíka, Vrbary, rybárskej chatky ZŠR Karas, miestností Spolku petrovských žien, Klubu poľnohospodárov, reštaurácií a stánkov na petrovských uliciach...

Tentoraz sa o ceny vo varení rybacieho paprikáša uchádzalo desať kuchárov

Rybári sa pokúsili vytiahnuť čím viac rýb z kanála, v ktorom plávalo hodne trávy

• ŠPORT •

Na strelnici v Lesíku do asfaltových terčov triafalo 78 strelcov z osemnástich prostredí

Gól Ogrizovića na zápase veteránov Mladosť – Jednota St. Pazova 1 : 7 (0 : 4)

Zo sobotňajšieho zápasu kohútikov Mladosť – RMR Vojvodina z Nového Sadu 8 : 2 (4 : 0)

Predseda pazovského MOMS Matej Hadrík (prvý zľava) odovzdal medaily a diplomy najlepším hráčom na Matičnom turnaji v St. Pazove; druhý zľava je Boris Lešťan (2013)

Z ustanovujúceho zhromaždenia: zľava hráč Milan Ušjak, prvý predseda Raško Babík a tajomníčka Jelica Vrbajcová (1984)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Stolnotenisový klub Jednota Stará Pazova

Kútik trofejí STK Jednota (2015)

Trofeje na Matičnom turnaji v St. Pazove (2015)

Ustanovujúce zhromaždenie Stolnotenisového klubu Jednota v Starej Pazove bolo v dávnom roku 1978. Po kratšej prestávke činnosť klubu Športový preukaz obnovili v marci roku 1984, keď začali súťažiť v najnižšom stupni – v Báčskohráča STK Jednota sriemskej lige. Šesťročnú pauzu využili na zoskupenie hráčov, aby mohli začať Milana Ušjaka s aktívnou prácou, teda od roku 1984 STK Jednota Stará Pazova pôsobí nepretržite. Členovia klubu miestnosti, v ktorých sídlia (v Ulici Jána Sýkoru 42 v Starej Pazove) dostali na používanie od obecných orgánov. Tam mávajú pazovskí stolní tenisti tréningy (v utorok, stredu a vo štvrtok), zasadnutia a ak je potrebné, i súťaže v danej lige. Terajším Predseda a hráč Jednoty predsedom klubu je Michal Domoni, ktorému je toto druhý mandát. Toho času členovia klubu Michal Domoni (2015) súťažia vo Vojvodinskej lige a sezónu ukončili na druhom a treťom mieste. Do 1. septembra 2015 pazovskí stolní tenisti majú letnú prestávku, a potom odštartujú s prípravami na novú sezónu. V spolupráci s MOMS Stará Pazova a tamojšou ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, tradične organizujú matičný stolnotenisový turnaj. Výnimočnú spoluprácu majú najmä so STK Mladosť v Báčskom Petrovci a pravidelne sa zúčastňujú na turnaji počas Slovenských národných slávností. Nadviazané dobré kontakty majú i so stolnými tenistami z Bečeja, Šídu, Šabca... STK Jednota Stará Pazova má 25 aktívnych členov, rozvrhnutých do pionierskej skupiny (dorast klubu), mužstva seniorov (sú to vynikajúci hráči Vlado Turčan, Stefan Mladenović, Mirko Skopljak, Boris Lešťan...), kým v druhom tíme hrajú Zlatko Janjić, Michal Domoni, Zoran Kopanja, čo je kombinácia mladších i starších hráčov... STK Jednota Stará Pazova väčšie turnaje usporadúva v športovej hale Park, kde dvakrát týždenne, v pondelok a piatok, jeho hráči aj trénujú. Klub vlastní základné stolnotenisové vybavenie, trénermi sú Zoran Kopanja, ktorý je i tajomníkom klubu, a Jaroslav Hrebík, profesor telesnej výchovy s licenciou pre stolný tenis. Klub sa financuje na základe obecných projektov určených športovým klubom. Prostriedky nie sú veľké a usmerňujú ich hlavne na základnú, praviNajlepší jednotlivci v Petrovci: zľava delnú činnosť. Kolektív vedie päťčlenná Výkonná rada STK Jednota. Martin Šramka, Boris Lešťan, Denis Zahirović a Miroslav Lomen ml. (SNS Anna Lešťanová 2011) Snímky: autorka, J. Pucovský a z archívu STK Jednota

Z Matičného turnaja v Starej Pazove (2015)

Šampión 50. SNS Boris Lešťan s trénerom Jankom Havranom (2011)

Pazovčan Janko Havran triumfoval v Petrovci na SNS 2013 Zo zápasu Petrovčana Miroslava Lomena ml. a Pazovčana Denisa Zahirovića, ktorí si rozdelili tretie miesto (SNS 2011)