Hlas 33 2016 by NVU Hlas ľudu

SNS 2016: Pocta k tradícii, pohľad do budúcnosti Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 13. 8. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4712/

Z obsahu

13. 8. 2016 | 33 /4712

Uzávierka čísla: 10. 8. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Obdobie dezilúzií 5 Plakety za vynikajúci prínos 6 Matičné zhromaždenie v znamení štvrťstoročia obnovenia SNS

12 ĽUDIA A UDALOSTI 14 Čoraz viac ľudí potrebuje pomoc 19 Čaro statických kolies 20 Krv je život

22 DETSKÝ KÚTIK

Srbský týždenník Pančevac v letných mesiacoch priniesol občerstvenie pre národnostné spoločenstvá žijúce v Pančeve a v okolí. Od júna totiž každý druhý piatok vo svojom tlačenom vydaní ponúka prílohu v jazyku maďarskej, rumunskej, macedónskej, ale aj slovenskej menšiny. (s. 13) V. Hudec

22 Pestrofarebné leto

23 PRÍLOHA SNS 23 Namaľovali svet krajší ako kvet 26 Umenie v mnohých podobách 30 Čistá folklórna láska

31 KULTÚRA 31 O divadle a iných obsahoch Slávností 32 Včasnejšia reklama zvýši návštevnosť 33 Seriál o Lazovi Kostićovi

37 OZNAMY

V produkcii Rádio-televízie Srbska sa v dvestoročnom parku a kaštieli v Hajdušici 1. augusta začalo nahrávanie televízneho seriálu Santa Maria della salute venovaného jednému z najväčších srbských básnikov Lazovi Kostićovi a jeho veľkej láske Lenke Dunđerskej. (s. 33) V. Hudec

44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Slávia ukázala najviac 50 Hrubíkovcom tri poháre 51 Začiatok v upršanom ráne Autorka titulnej fotografie: Jasmina Pániková

V dňoch 5. až 16. augusta v Starej Pazove prebieha 9. Medzinárodný dobrovoľnícky kemp, na ktorom sa zúčastňujú mladí dobrovoľníci z Nemecka, Talianska, Španielska, Ruska, Litvy a našej krajiny. (s. 12) A. Lešťanová

Editoriál

Dovidenia o rok!

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: www.unsplash.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



– Povedzte, čo pekného sa deje u vás? Všetci sa tu len sťažujú..., – zaskočila nás počas Slovenských národných slávností otázka kolegu novinára zo Slovenska, dobrého znalca tunajších pomerov.

miešané pocity majú asi mnohí návštevníci po absolvovaní tohtoročných osláv sviatku Slovákov v Srbsku. Veď ešte ani dobre nezačali, a už sa vyskytli problémy. Spomeňme si iba na „nedopatrenie“ s pútačom. Ale prečo by sme vždy mali poukazovať iba na negatívne javy, spoločenské anomálie, keď život, aj ten slávnosťový, je o pekných malých veciach? I keď sa na novinárske ramená aj počas uplynulého víkendu naukladala príliš veľká zodpovednosť vo veci úlohy novinárov v procese demokratizácie spoločnosti (hoci rovnako tak by ju mali mať v opise pracovných záväzkov aj politici (zvlášť oni!) a iní členovia spoločnosti), novinári majú právo a povinnosť všímať si aj všedné a pekné javy. Každý z nás hodnotí Slovenské národné slávnosti podľa vlastného vkusu a o vkusoch sa nediskutuje. Nesmieme však zabúdať na poslanie, ktoré tento sviatok má: prezentovať slovenskú kultúru, upevňovať svornosť medzi Slovákmi, ale aj medzinacionálnu toleranciu. O našej pohostinnosti a otvorených srdciach možno netreba obzvlášť hovoriť, no akosi sa počas minulého víkendu natískal pocit, že toto by sme (si) mali pripomínať, lebo to je niečo, čo nás v celom svete predstavuje v dobrom svetle. Hoci možno ide o stereotypiu, ktorá však má pozitívne účinky na postavenie Slovákov v našej krajine a vo svete. Niekedy si toto človek uvedomí až vtedy, keď sa stretne s cudzincom a keď mu ten zoči-voči a na rovinu, s úsmevom pochváli ľudskú blízkosť obyčajného človeka, ktorá aj počas tohtoročných Slovenských národných slávností sálala zo všetkých strán. Hlas ľudu tiež pridal ruky k upevňovaniu vzájomnej blízkosti v doméne, v ktorej pôsobí. – Kolega, dejú sa nám aj pekné veci, s ktorými sa môžeme pochváliť! Hlas ľudu má novú mobilovú aplikáciu. Aby sme boli bližšie k čitateľom, ktorí preferujú digitálne technológie, – v ten nevšedný deň, počas Slovenských národných slávností, odpovedala som na otázku zo začiatku tohto netypického úvodníka. Kolega s úsmevom kvitoval tento malý úspech našej redakcie. Tento obyčajný rozhovor mne osobne poznačil tohtoročné Slovenské národné slávnosti. Pretože bol plný ľudskosti! Snáď preto, tak ľudsky, aj kvitujem skutočnosť, že Slovenské národné slávnosti vôbec boli. Veď ako to ide s nami, nedajbože o rok… Zostaňme však pozitívni a pozitívne veci sa nám budú diať: teda dovidenia o rok! Vladimíra Dorčová-Valtnerová Foto: J. Pániková

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  33 /4712/ 13. 8. 2016

Týždeň 

InPress

Nová vláda? Jasmina Pániková

www.hl.rs

Obdobie dezilúzií Oto Filip

tomto období sme možno už mali hodnotiť pôsobenie prvých 100 dní novej vlády a nie iba zistiť, kto ju bude tvoriť. Premýšľal mandatár viac ako 100 dní a nakoniec nás ani veľmi neprekvapil. Iba podaktorými novými menami. Dačić, Stefanović, Mihajlovićová, Vujović, Lončar, Udovičić, Vulin, Antić, Đorđević a, samozrejme, nevyhnutý Ljajić aj naďalej budú v čele ministerstiev. A dostávame sa aj k novým menám: Knežević (hospodárstvo), Nedimović (poľnohospodárstvo a ochrana životného prostredia), Kuburovićová (spravodlivosť), Brnabićová (štátna správa a lokálna samospráva), Šarčević (školstvo, veda a technologický rozvoj), Vukosavljević (kultúra a informovanie). Zo 16 ministerstiev iba 6 nových mien! Aké to zmeny náš premiér mal na mysli? Zmeny v ministerstvách? Zdá sa, nie veľmi. Po toľkých dňoch premýšľania premiér o. i. rozhodol, že novým ministrom školstva bude Mladen Šarčević, majiteľ niekoľkých súkromných škôl. Jednu z nich zakončil aj jeho syn. Náhoda? Možno najväčšou senzáciou je zvolenie Any Brnabićovej. Tí, ktorí sledujú ekonomiku, poznajú ju ako predsedníčku Správnej rady NALED. A koniec. Medzitým náš premiér musel poznamenať, že je dotyčná, by the way, lesbička, ALE to, podľa neho, predsa nie je dôležité, ale dôležité sú výsledky jej práce. Keď niečo nie je dôležité, tak sa o tom nehovorí... Týmto chcel možno ukázať Európe a svetu, že si naplno uvedomuje otvorenie kapitoly 23, ktorá zahŕňa aj zákaz akejkoľvek diskriminácie, vrátane aj LGBTI populácie. A možno 100 dní nepotreboval na rozhodnutie o nových ministroch, ale skôr na spísanie svojho niekoľkohodinového expozé. Česť všetkým, ktorí si ho vypočuli od začiatku do konca.

168 HODÍN

ejiny majú nepríjemný zvyk, že sa rady opakujú. Nanešťastie, zväčša tie ich chmúrne stránky. Svedectvom toho sú aj najnovšie trenice na relácii Záhreb – Belehrad, tradične umocnené začiatkom augusta rozdielnymi dioptriami ohľadne operácie Búrka. Táto približne štvrť milióna ľudí, predovšetkým Srbov, v roku 1995 prinútila opustiť vlastné príbytky a vydať sa na cestu do neznáma. Následok: pre boj o holé prežitie zostali bez majetku, práv, stáže, príjmov... Piaty august, dátum, keď Chorvátsko vyhostilo Srbov, sa v Srbsku pripomína ako Deň pamiatky na vyhostených a zavraždených Srbov, v Chorvátsku zase ako Deň víťazstva, Deň vlasteneckej vďaky a Deň brancov. Výročie ťažké a trápne, nielen pre to opakovanie dejín, ale aj pre súčasnosť, v ktorej chorvátski činitelia dosť nedvojzmyselne naznačujú a prejavujú, kto sú občania prvého a kto druhého radu, komu ešte dlho niet návratu. Stačí si pripomenúť celý rad provokácií a incidentov v týždňoch za nami, včítane pálenia srbskej zástavy v Knine, taktiež priameho prenosu kninského koncertu proustašovského speváka Marka Perkovića Tompsona v špičkovom termíne Chorvátskou rádiotelevíziou. Minister zahraničných vecí



Ivica Dačić, reagujúc na jedno z vyhlásení chorvátskej prezidentky Kolindy Grabarovej-Kitarovićej, porovnal výsledky sčítaní obyvateľstva, podčiarkujúc skutočnosť, že sa počet Srbov za dve desaťročia zmenšil až o približne 400-tisíc osôb. Označil to za najväčšiu etnickú čistku v Európe po druhej svetovej vojne. Pozerané strategicky, s výnimkou predvolebného ošiaľu v susednom štáte, Chorvátsko, mieni predseda Srbskej národnej rady Milorad Pupovac, sa ako člen Európskej únie snaží o tri veci: podmieňovať riešenie otvorených bilaterálnych otázok, určovať tempo eurointegrácie Srbska, taktiež posilňovať vnútrochorvátsky pocit dominácie vo vzťahoch so Srbskom. Bez vetra do plachiet v podobe silnejšej podpory niektorého z najsilnejších členov únie, reálne nás na ceste do Európy môže síce nepríjemne hatiť, nie však aj zastaviť. Kiežby tie problémy so Záhrebom boli jediné, ktoré treba riešiť. Po vyše troch mesiacoch vyčkávaní, odhadov, špekulovania, náznakov, preverených a nepreverených správ, začiatok týždňa konečne priniesol zloženie novej vlády, ktoré mandatár Aleksandar Vučić v utorok prezentoval v Národnom zhromaždení. Ktosi by povedal: hlavne staré v novom obale, alebo len osem nových mien

v dvadsaťčlennom kabinete. Okrem známych mien, známa aj štruktúra vlády, rovnakí koaliční partneri. A nad všetkým a predovšetkým, obrovský zoznam úloh vyplývajúci z naliehavých potrieb a azda najrozsiahlejšieho expozé mandatára Vučića, naznačujúceho, že súbežne s ekonomikou a jej problémami a skúškami treba očakávať aj úsilie a prácu na celom rade iných frontov. Sú tu ďalšie dilemy ohľadne urovnania vzťahov s Prištinou, čo je zase predpoklad nehateného pokračovania eurocesty, sú to i vyhrotené regionálne problémy na zahraničnom pláne, nával utečencov na tzv. balkánskej trase nútiaci nás posilniť ochranu štátnych hraníc. Je tu i nutnosť zmenšiť nezamestnanosť, nastoliť poriadok v ekonomike a vo verejnom úseku, revitalizovať dedinu, zastaviť odchod mladých z krajiny. A aj ďalšie úlohy, už dlho pretrvávajúce, týkajúce sa štandardu obyvateľov na vnútornom pláne. Takmer niet dňa bez zdraženia. Rekordérom sa stala bravčovina, ktorej cena sa vyšplhala hore o približne päťdesiat percent. Nasledovali iné druhy mäsa, takže je červená, čiže tisícka, ktorá kedysi čosi aj znamenala, už málo na krytie denných nákladov prevažnej väčšiny rodín. Zdraženia ovládli aj trhoviská, máme najdrahšie palivo v regióne a finančne náročná jeseň je už takmer tu. Jeden z aforistov takúto situáciu plasticky opísal slovami, že nás už iba horoskopy udržiavajú v nádeji, že zažijeme aj niečo dobré.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

BRANKO VUKIČEVIĆ, NIEKDAJŠÍ REPREZENTANT

Vážim si tú bronz stále viac Oto Filip – Ako sa ako člen basketbalovej reprezentácie, ktorá v roku 1984 v Los Angeles získala bronz, dnes dívate na ten úspech? – Známe je, že uvedené účinkovanie prišlo po Olympijských hrách v Moskve v roku 1980, na ktorom sme sa ovenčili zlatou medailou. V prvých chvíľach po získaní

Informačno-politický týždenník

bronzovej medaily sme sa možno i nazdávali, že sme mohli dosiahnuť viac. Ale ako čas plynie, toto uznanie si oveľa väčšmi vážim ako vtedy, uvedomujúc si, nakoľko bolo dôležité a hodnotné. Čiže keď sa dívam z tejto perspektívy, bronz beriem ako veľmi veľký úspech. Veď sme boli tretí na planéte, hneď za reprezentáciami USA

a Španielska. Za nami sa umiestnili Kanada, Taliansko, Uruguaj, Nemecko... Keď ide o tieto Olympijské hry, teší ma, že účinkujeme na nich po dvoch uplynulých, ktoré sme sledovali prostredníctvom televíznych obrazoviek. Po všetkom, čo som videl v prípravnom období, presvedčený som, že máme potenciál na vysoké dosahy. Zvlášť ma teší tzv. tímový duch, ktorý v reprezentácii nebol vždy počas niektorých z uplynulých rokov. • TÝŽDEŇ •

SLÁVNOSTNÉ ZASADNUTIE NRSNM

Plakety za vynikajúci prínos Jaroslav Čiep

o štvrtok 4. augusta v predvečer ústredného víkendu tohtoročných Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci sa uskutočnilo i slávnostné zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, s odovzdávaním plakiet. Konalo sa v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom. V mene NRSNM vzácnych hostí a všetkých prítomných pozdravila moderátorka slávnostného zasadnutia Zdenka Valentová-Belićová, na domácej pôde i riaditeľka petrovského gymnázia Anna Medveďová a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová úradne otvorila zasadnutie slovami: „Stretáme sa na slávnostnom udelení cien NRSNM od roku 2013, keď sme si pripomenuli desiate výročie pôsobenia a

Uznanie pre petrovské Divadlo VHV

predpokladám, že budú motivovať všetky tie ustanovizne, inštitúcie a jednotlivcov, ktorí sa vo svojom odbore budú snažiť prinášať a budú robiť dobro v prospech celej našej komunity.“ Toto zasadnutie v podstate nemalo rokovací program, ale jeho náplňou bolo iba slávnostné odovzdávanie cien, čestných uznaní a plakiet na podklade návrhov komisie, ktorá pracovala v zložení: Dr. Jarmila Hodoličová, Anna Jašková a Dr. Samuel Čelovský. „Týmito cenami sa NRSNM snaží podporiť, afirmovať prácu, činnosť, hodnoty a výsledky dosiahnuté v oblasti zachovávania, rozvoja a prezentácie národnej a kultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Udeľuje ich jednotlivcom a kolektívom, ktorí pôsobia, resp. pôsobili v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania

a úradného používania jazyka a písma,“ zvýraznila Valentová-Belićová. Zlatá plaketa NRSNM za prínos v oblasti vzdelávania sa tentoraz dostala kolektívu Základnej školy

Plaketa pre kolektív pivnickej základnej školy

Príhovor laureáta Dr. Jozefa Valihoru

činnosti Národnostnej rady. Vtedy sme stanovili aj kritériá, ktoré sú schválené členmi NR, a samým tým z roka na rok si všímame, odmeňujeme, sledujeme prácu tých jednotlivcov a ustanovizní, ktorí vo svojej každodennej práci pôsobia na zachovaní našej národnostnej, jazykovej a kultúrnej identity. V tomto roku prišlo až 21 návrhov na ceny NRSNM... a posudzovacia komisia navrhla udeliť šesť cien. Tieto ceny sú vysokým ohodnotením práce tých, čo cenu čoskoro dostanú, a zároveň na druhej strane • TÝŽDEŇ •

15. októbra v Pivnici. V mene školy cenu prebral učiteľ Patrik Malina. Ako jednotlivcovi Cena z rovnakej kategórie sa dostala aj do rúk univerzitného profesora vo výslužbe, tiež pivnického rodáka, Dr. Jozefa Valihoru. Zlatú plaketu NRSNM za prínos k zachovávaniu, rozvoju a prezentácii národnej a kultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku k 10. výročiu pôsobenia udelili Asociácii slovenských spolkov žien. Plaketu prebrala predsedníčka Viera Miškovicová. Zlatú plaketu NRSNM za prínos v oblasti kultúry si prebral Selenčan Dr. Juraj Súdi, ktorý so svojím Orchestríkom Základnej školy Jána Kollára a Komorného zboru Zvony hudobne dotvoril umelecký program na tomto zasadnutí. Inak ide o najlepší žiacky orchester v Srbsku, ktorý sa koncom mája v Lazarevci stal víťazom 16. republikovej súťaže orchestrov základných škôl a základných hudobných škôl. Cena NRSNM za výnimočný prínos k zachovávaniu, rozvoju a prezentácii národnej a kultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny

Dr. Juraj Súdi a Orchestrík zo Selenče

v Srbsku sa dostala 150-ročnému Divadlu VHV v Báčskom Petrovci, za čo sa po jej prebraní zavďačil predseda Ján Černák. Cenu NRSNM za celoživotný prínos k zachovávaniu, rozvoju a prezentácii národnej a kultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku prostredníctvom vnuka Rastislava zaslali nášmu najstaršiemu žijúcemu básnikovi Jánovi Labáthovi do Nového Sadu. Laudatio na laureátov cien prečítali Dr. Svetlana Zolňanová, Dr. Jarmila Hodoličová, Viera Dorčová-Babiaková, Katarína Melegová-Melichová, Dr. Ján Čáni a Zdenka Valentová-Belićová. 33 /4712/ 13. 8. 2016

Týždeň SLÁVNOSTNÉ ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MSS

V znamení štvrťstoročia obnovenia SNS Jaroslav Čiep

slovenského cítenia v každom z nás. Lebo ako vidieť, na Slávnostiach a z nich vyklíčila nejedna naša inštitúcia, nejedna idea si práve tu našla živnú pôdu. Nie preto, že sú od roku 2009 naším národnostným sviatkom... Slávnosti sú miestom, na kto-

ymnickými piesňami v podaní mladšieho spevokolu petrovského evanjelického cirkevného zboru pod taktovkou kantora Pavla Očovejiho začalo sa v sobotu 6. augusta v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci tohtoročné slávnostné zasadnutie matičiarov v rámci SNS 2016. Sobotné predpoludnie počas Časť ocenených matičiarov na tohtoročných SNS slávnosťového týždňa už dlhé roky je tia slovenských predurčené na slávnostné zasadnu- po ich obnovení roku 1992. „Tak ako oživotvorenie MSJ roku učiteľov, šachovétie Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku. Tak bolo aj tohto roku, keď 1990 bolo celonárodnostnou sláv- ho a futbalového sa do Petrovca zhromaždili matičia- nosťou, aj obnovené Slávnosti boli turnaja. Ulicami ri takmer zo všetkých miestnych prijaté medzi Slovákmi s otvorenou Petrovca šiel slávodborov. Na rozdiel od niektorých náručou. Lebo aj Slávnosti v kolek- nostný sprievod minulých rokov, keď prítomnosť ma- tívnom vedomí juhoslovanských účastníkov. Predsetičných delegátov bola symbolická, Slovákov mali osobitné miesto. Prvé dom prvého slávtohto roku zhromaždenie prilákalo obnovené a v poradí 30. Slávnosti nosťového výboru dosť matičiarov, hoci vonku bolo prebiehali 7. – 9. augusta roku 1992. bol Pavel Báďonský,“ Program pozostával z valného za- začala s prehľadom daždivé počasie. Po privítaní početných úradných sadnutia MSJ, galakoncertov našich udalostí na obnovzácnych hostí a partnerov z domo- dospelých a detských folklórnych vených SNS Meleva a zo zahraničia a schválení pra- súborov, slávnostných bohoslužieb, gová-Melichová Pracovné predsedníctvo a predsedníčka MSS covného predsedníctva v čele s Jura- divadelného predstavenia, stretnu- a povedala i nasle- pri čítaní referátu dujúce: „Pojom Červenákom mocnú ruku Matici pri ich rom sa stretávame, ukazujeme, čo predsedníčka MSS organizovaní od začiatku po- zvládneme, čo vieme, akí sme, ale Katarína Meledávala Báčskopetrovská obec aj kam spejeme.“ gová-Melichová a od roku 2005 aj Národnostná prečítala úvodný Matičné zasadnutie bolo vhodrada slovenskej národnostnej nou príležitosťou na to, aby orgareferát. Vo svojom menšiny... Novodobé Slávnosti nizátori prestížnej Ceny Ondreja príhovore sa MeleSlováci umiestnili od začiatku Štefanka biskupovi SEAVC v Srbgová-Melichová na piedestál. Aj ďalej sú SNS sku Samuelovi Vrbovskému udelili zamerala na maotvorené pre programové obo- ocenenie, keďže si ju laureát pre povanie štvrťstohacovanie. Celá armáda ľudí zdravotné príčiny nemohol prevziať ročnej nepretržitej a inštitúcií pripravuje progra- v marci v Nadlaku. práce na poli námy Slávností. Takto sa snažia rodnom v rámci V minulých rokoch sa matičné čím hlbšie upevniť korene ceny udeľovali na záver zasadnutia, organizovania SNS Hostia a matičiari v pozore pri matičnej hymne čo nebolo najvhodnejším riešením, a preto ich tentoraz udelili Zhromaždenie MSS podľa svojho rozhodnutia umenia a národných tradícií získali: Jana Hrompredtým ako dali slovo hosťom na z riadneho výročného zasadnutia z 29. mája 2016 číková a Ferenc Gomboš z Bieleho Blata, Zuzana slávnostnom zasadnutí. Vedenie na svojom slávnostnom zhromaždení v sobotu 6. Đukićová a Anna Šterbová z Jánošíka, Divadlo VHV MSS zaslúžilým matičiarom, jednotaugusta 2016 udelilo nasledujúce matičné uznania: z Báčskeho Petrovca, Janko Piljak z Dobanoviec a livcom a inštitúciám, ktoré aktívne Uznanie Čestný člen MSS za vynikajúce výsled- Anna Bičiarová z Kysáča. spolupracujú s Maticou, na návrh ky v uskutočňovaní cieľov MSS získali: Katarína Ďakovný diplom matičiari adresovali na: Cirkevný aktívnych MOMS udelilo jednotlivé Privratská, Fedor Červenský a Samuel Čelovský zbor SEAVC v Aradáči, Kultúrne centrum Aradáč, uznania a ocenenia a vyhlásili aj z Báčskeho Petrovca, Dušan Turčan z Hložian a Ján Folklórny súbor Mladosť a STR Jutro z Aradáča, športovca roka. Cenu zdôvodnil Slávik z Kysáča. KOS Jednota, Ženský spolok Slovenka, Agroplod, predseda Športovej komisie MSS Uznanie za dlhodobú a úspešnú činnosť v MSS d. o. o., Komunálny podnik Gloakvalis a ZŠ Jozefa Pavel Turan a prebral si ju laureprijali: Ján Krupinský, Ján Havran a Ján Majorský zo Marčoka Dragutina z Hložian, Miroslava Markuša, át savatista a boxer Igor Bagoňa Starej Pazovy, Miroslav Babiak, Hana Tanciková a predsedu Miestneho spoločenstva Biele Blato, ZŠ z Kysáča. Ondrej Brna z Báčskeho Petrovca, Danica Vŕbová Bratstva-jednoty a Anku Ďuríčekovú z Bieleho Blata, Na záver zasadnutia desiatka st. a Miroslav Mamojka z Hajdušice, Alena Pešková Katarínu Holú, Karmenu Zorňanovú a Rastislava hostí zo Slovenska, Rumunska, z Hložian, Pavel Vereský a Zuzana Jovanovićová Zorňana z Nového Sadu. Maďarska, predstaviteľov štátu Plaketu Dr. Janka Bulíka najlepšiemu slovenz Kovačice, Jano Benka z Lalite, Štefan Vitíz a Alžbeta a inštitúcií, ale i našich menšinových Krajčiová z Dobanoviec a Vladimír Petruška z Kysáča. skému športovcovi alebo športovému kolektívu inštitúcií sa hlásili o slovo a osloviť Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli udelili Igorovi Bagoňovi z Kysáča. prítomné matičné obecenstvo.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

VSTUPNÝ PROGRAM NA SNS 2016

S Ďurom Syrákom znovu a zase Juraj Bartoš

rátko po ukončení vernisáže 150 rokov divadla v Petrovci v predsieni pôvodného Domu kultúry sa otvorili dvere sály terajšieho Slovenského vojvodinského divadla. Milovníci divadla a iní ľudia začali vchádzať. Iba sem-tam zaznela otázka, prečo tam a nie tu, ale v podstate sa, s pochopením, usadili v hornej časti siene, kde ich vľúdne a trpezlivé služobné osoby usmernili. Pred prvými radmi sa ale vytvoril malý, nie príliš hlučný hlúčik ľudí. Novinárske uši antény predsa zachytili, že to sa organizátori „dohovárajú“ o poradí rečníkov na javisku a o tom, kto čo má povedať... Nakoniec sa pred očami a ušami verejnosti všetko dobre skončilo. Domácich i početných hostí zo zahraničia privítal predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić. Najprv vyzval všetkých, aby si minútou ticha uctili pamiatku na obete a vyhnancov v akcii Oluja. Predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová tiež pozdravila prítomných a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová prečítala pozdravné listy prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Milana Lajčáka. Prihovoril sa i minister vzdelávania výskumu a športu Slovenskej republiky Andrej Plavčan, ako i osobnosti, ktoré Slávnosti otvorili: veľvyslankyňa SR v Srbsku Dagmar Repčeková a podpredseda vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny Đorđe Milićević. PROGRAM Vstupný program 55. Slovenských národných slávností (v piatok večer 5. augusta) mal názov Zypa Cupák znovu na Dolniakoch. Jednak vyvolal nadšenie prítomných, jednak podnietil znovu a zase sa zamyslieť nad „capákovštinou“. Premyslene koncipované navrstvené kultúrno-umelecké pásmo sa nieslo v znamení úspešného pokusu vzdania holdu 150. výročiu divadla v Petrovci a 25. výročiu obnovených SNS. Zreduko• TÝŽDEŇ •

vaná scénografia na javisku (rebrík, cimbal, klavír) a videostena v úzadí rečou vizuálneho umenia rýchle dali najavo, že tu ide o prepletanie minulosti a súčasnosti, končiace sa chvejivým pohľadom do budúcnosti. Spoluautori scenára Katarína Melegová-Melichová a Ján Makan (tento i v role režiséra) si pomohli úchvatnými replikami z románu Jána Čajaka Zypa Cupák. V úvodnom obraze zliezli dolu rebríkom ňaňa Anča a báťa Ďuro (so starým vrecom na chrbte). Z chmeľovej sušiarne na javisko. Petrovskí herci Milina Florianová a Miroslav Babiak prezentovali postavy účelovo vypožičané z románu Jána Čajaka Zypa Cupák nenútene, bez nadsádzky, presvedčivo. Zaraz z vreca vyťahovali hŕbky popísaných papierov a už-už podávali, dúšok po dúšku,

Money, money... Sabína Trbarová-Amidžićová (zľava) a Slovenka Benková-Martinková

pitný príbeh o dejinách 150 rokov trvajúceho chrámu kultúry vojvodinských Slovákov a o vzácnej studnici, vykopanej pred 97 rokmi a obnovenej pred štvrťstoročím. Veruže chutil, v dusnej sále, osviežujúci koktail vône chmeľu a obrazov priamo na pódiu i na videostene. Slová hercov v úlohách moderátorov zavše popretkávali videozábery z divadelných predstavení. Starý vozka Petra III., Dom Bernardy Alby, Balada o poručíkovi a Mariutke, Krčma na hlavnej hradskej, Počuješ, mama, môj výkrik prebolestný, Zajko chvastúň. Striedali sa, temer konfrontovali(?), so zábermi z viacerých

Ňaňa Anča, tanec Ej, rozmarím, rozmarím... a báťa Ďuro na SNS

ročníkov obnovených Slávností. Songy Kabaret, Surabaya Johnny a nakoniec i Money, ktoré zaspievali / zahrali – a ako skvele! – Slovenka Benková-Martinková a Sabína Trbarová-Amidžićová, nám neúprosne dávali najavo, kde žijeme. Že sme súčasťou súčasného nezadržateľného(?) trendu globalizácie, poznačeného zvyšujúcim sa odcudzovaním a charakteristikami spotrebiteľskej spoločnosti. Ľudový tanec, choreografia Jaroslava Krišku Ej, rozmarím, rozmarím, ktorú nadšene predviedli tanečníci KOS Jednota z Hložian, nás opäť vrátila do súčasnosti. V ktorej si my Slováci vyhúdame, tancujeme, maľujeme, spisujeme a hráme (sa), bez ohľadu na to, kam speje svet (a my s ním), už (alebo len?) vyše štvrť tisícročia. Slovom vstupný program, v ktorom sa ešte priamo na javisku zúčastnili výborní hudobníci Vladimír Kolárik (cimbal) a Aleksandar Banjac (klavír), a na ktorom odborne spolupracovali Slovenka Benková-Martinková a Ján Čáni, splnil účel po umeleckej stránke. O tom, kto a ako pochopí jeho odkaz a ako sa v duchu odkazu zariadi, si súdiť nedovolíme. V každom prípade je najvyšší čas zamyslieť sa (a potom i konať) nad otázkou Anče: „A divadlo...?“ a tobôž nad odpoveďou báťa Ďura: „V krčme sa začalo, do krčmy sa vráti.“ HOSTIA Vzácnych hostí privítal starosta Báčskopetrovskej obce Srđan Simić, menovite spomenul: Petra Plavčana, ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ve-

limira Ilića, ministra bez kresla povereného mimoriadnymi situáciami vo vláde Republiky Srbsko (nebol prítomný), Branislava Ondruša, štátneho tajomníka v Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Petra Prochácku, zástupcu predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Dagmar Repčekovú, veľvyslankyňu SR v Srbsku, Đorđa Milićevića, podpredsedu vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, Ivana Đokovića, taktiež podpredsedu vlády APV, Aleksandru Jankovićovú, podpredsedníčku Zhromaždenia APV, Pavla Surového, poslanca v ZAPV, Zorana Miloševića, Miroslava Štatkića, Zorana Gojkovića, Mladena Petkovića a Palimira Tota, členov vlády, respektíve pokrajinských tajomníkov APV, Annu Tomanovú-Makanovú, predsedníčku NRSNM, Katarínu Melegovú-Melichovú, predsedníčku Matice slovenskej v Srbsku, Mariána Tkáča, predsedu Matice slovenskej, Samuela Vrbovského, biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, ako i delegácie partnerských miest na čele s primátormi a ich zástupcami zo Slovenska (Martina, Nitry, Starej Ľubovne, Ružomberka), z Nemecka (Kirchheim unter Teck), Rumunska (Nadlak) a Srbska (Babušnice, Báčskej Palanky, Vrbasu, Odžakov, Kovačice, Báča a Starej Pazovy), ako i zástupcov slovenských národnostných spoločenstiev v Maďarsku a Rumunsku. Prítomný bol aj niekdajší veľvyslanec SR v Srbsku, bývalý predseda ÚSŽZ a terajší konzul SR v Békešskej Čabe Igor Furdík, privítaný však nebol.

33 /4712/ 13. 8. 2016

Týždeň STRETLI SA SLOVENSKÍ DOLNOZEMSKÍ UČITELIA

Spájajú ich silné putá Jasmina Pániková

tradičným stretnutiam počas Slovenských národných slávností patrí aj Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov. Tentoraz sa v sobotu 6. augusta v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára zišli učitelia z Chorvátska, Rumunska, Maďarska, ako aj zo Slovenska, a, samozrejme, z našej krajiny. Na pôde gymnázia v mene hostiteľa prítomných privítala riaditeľka GJK Anna Medveďová. Keďže sa tohtoročné SNS niesli v znamení jubilea divadelného života v Petrovci, aj učitelia sa pripojili k oslavám. Hovorili o divadelnej činnosti v Maďarsku, Chorvátsku a v našej krajine. Samozrejme, stretnutie bolo aj príležitosťou, aby kolegovia podebatovali o problémoch, s ktorými zápasia v ich školách, ako aj spôsoboch, ktorými sa

Debata sa rozprúdila skôr než stretnutie oficiálne štartovalo

snažia ich vyriešiť. Medzi hosťami v sieni gymnázia bol i minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Peter Plavčan, ktorý sa tohto stretnutia zúčastnil už niekoľkokrát. Zdôraznil, že po formovaní novej slovenskej vlády, keď sa stal ministrom školstva, ako hlavnú prioritu si vytýčili uro-

biť niečo v prospech učiteľov. „Vypracovali sme dokument, v ktorom sme sa pokúsili odborne a bez akejkoľvek politiky zahrnúť to, čo je potrebné v školstve zmeniť. Tento programový dokument sme rozpracovali do 70 úloh pre regionálne a vysoké školstvo, ktoré je možné splniť ešte v tomto roku a niektoré sme

SLÁVNOSTNE PROMOVALI ABSOLVENTOV VYSOKEJ ŠKOLY SOCIÁLNEJ PRÁCE SV. ALŽBETY

Diplom, ktorý otvára dvere J. Pániková

bdobie počas štúdií zostáva každému v spomienkach, no tie slávnostné chvíle, naznačujúce ukončenie štúdia, zakotvia v spomienkach na celý život. Spomienky na promóciu si zachovajú aj študenti, teraz už bakalári Vysokej školy zdravotníckej a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, odboru sociálna práca, detašovaného oddelenia v Báčskom Petrovci, ktorých promovali počas Slovenských národných slávností v sobotu 6. augusta. Títo absolventi úspešne skončili štúdium na vysokej škole, a tak splnili všetky zákonné požiadavky spojené s udelením akademického titulu bakalár. Slávnostná sieň Gymnázia Jána Kollára bola celkom vyplnená, keďže početná rodina a priatelia prišli podporiť 17 budúcich sociálnych pracovníkov.

www.hl.rs

Slávnostný ceremoniál odovzdávania diplomov

Slávnostnú promóciu svojou prítomnosťou poctili aj minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Plavčan, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková, predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, riaditeľka gymnázia Anna Medveďová a ďalší. Samozrejme, túto udalosť poctili aj prof. MUDr. Marián Karvaj, PhD., rektor školy,

Informačno-politický týždenník

prof. MUDr. Anna Sabová, DrSc., prof. MUDr. Zdenko Tomić, PhD., doc. PhDr. Anna Bérešová, PhD., ako aj prof. MUDr. Miron Šramka, DrSc., ktorý sa aj pričinil o otvorenie detašovaného pracoviska. Pripomenul, že prvých 100 študentov, čiže prvé tri generácie, vyštudovalo túto školu za podpory vysokej školy a boli to vojvodinskí Slováci. „Dnes

už aj splnili,“ povedal minister Plavčan a s potešením doložil, že prvé dva zákony, ktoré nová vláda schválila, sa týkajú školstva, čiže záchrany tried s malým počtom žiakov a zvýšenia platu učiteľov o 6 %. Pravdaže, nehovorilo sa iba o aktuálnych témach v školstve. Stretnutie bolo príležitosťou na udelenie osobitných uznaní za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka a jazykovej kultúry. Tieto matičné hodnosti za rok 2015 dostali: Anna Mučajiová, Katarína Kresová, Anna Lehotská a Pavel Belička z Báčskeho Petrovca, Ilonka Vršková z Bieleho Blata, Anna Jakábová z Padiny, Anna Čižmanská, Ľudmila Berediová-Stupavská a Zuzana Miháľová z Kysáča, Jarmila Melegová z Lugu, Ján Krasnec z Hložian, Dušan Babinec a Eva Hrková-Poliaková z Kovačice, Ladislav Tamaši z Lalite, Danica Galátová a Mária Galátová-Ćirovićová z Dobanoviec a Juraj Kopčok zo Silbaša. sa tu zapisujú aj študenti, ktorí nie sú slovenskej národnosti a oni platia vyššie školné než Slováci. Tým chceme poukázať na to, že nám záleží na tom, aby vojvodinskí Slováci tu študovali a zostali, keďže veľa študentov odchádza z Vojvodiny a už sa nevracia domov,“ zdôraznil prof. Šramka. Absolventom gratuloval aj minister školstva Peter Plavčan, ktorý prízvukoval, že táto škola má pevné miesto v sústave vysokých škôl v Slovenskej republike, má úplnú akreditáciu pre študijné programy, vymenúva docentov a profesorov, čo nemá každá vysoká škola v Slovenskej republike, a takisto je členom Európskej asociácie univerzít a diplom platí vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj mimo únie. Pri tejto príležitosti veľvyslankyňa Repčeková poznamenala, že po formovaní novej vlády sa budú snažiť zorganizovať rokovania a podpísať program spolupráce a hovoriť o možnostiach a podmienkach zastúpenia slovenských škôl v našej krajine. • TÝŽDEŇ •

PREDSEDA OBCE PRIJAL DELEGÁCIE PARTNERSKÝCH MIEST

Nadstavba doterajšej spolupráce Katarína Gažová

redstavitelia delegácií Starej Ľubovne, Nitry, Ružomberka, Martina, Babušnice, Nadlaku, Vukováru a Prahy sa v piatok 5. augusta v budove obce zúčastnili tradičného prijatia u predsedu Báčskopetrovskej obce. Predseda Srđan Simić vyjadril potešenie z tohto stretnutia a srdečne privítal hostí z partnerských miest na 55. SNS. Pripomenul, že v tomto roku počas Slávností sa oslavujú dve dôležité jubileá: 25 rokov od obnovenia Matice slovenskej u nás a 150 rokov slovenského vojvodinského divadla. Predseda menovite privítal vzácnych hostí – delegácie

miest Starej Ľubovne, v čele s Ľubošom Tomkom, primátorom, Nitry, v čele s Pavlom Vargom, poslancom v mestskom zastupiteľstve, Ružomberku, v čele s Michalom Praženicom, asistentom primátora, Martina, v čele s Milanom Malíkom, viceprimátorom, Babušnice, v čele s Goranom Dimitrijevićom, zástupcom predsedu obce, Nadlaku, v čele s Dušanom Šomrákom, viceprimátorom, Vukováru, v čele s Josipom Ivančićom, náčelníkom pre hospodárstvo a delegáciu, Prahy, v čele s Vladislavom Stankom. Predseda im poprial príjemný pobyt v Petrovci a pôžitok zo sledovania náplne

Na stretnutí o doterajšej partnerskej spolupráci s Báčskopetrovskou obcou hovoril aj viceprimátor Martina Milan Malík (sprava)

tohtoročných SNS. Spomenutí vedúci hosťujúcich delegácií sa na stretnutí prihovorili a popriali novému vedeniu obce úspešnú prácu

a nadväzovanie na doteraz dosiahnuté výsledky aj v oblasti partnerstva so spomenutými prostrediami zo Slovenska, Chorvátska a Česka.

PREZENTÁCIA EURÓPSKYCH PROJEKTOV PARTNERSKÝCH MIEST

Na skvalitnenie života občanov K. Gažová

tvom programu Európa pre občanov a cieľom projektu je anelovú diskusiu v rámci zoskupovanie občanov z lorealizácie projektu Zjednotení kálnych spoločenstiev šírom v jednej únii v rámci progra- Európy a výmena skúseností, mov Európa pre občanov, ktorý výstavba lepšej budúcnosti, realizuje Obec Báčsky Petrovec nadväzovanie partnerských spolu s partnermi na projekte, vzťahov. Výsledkom stretnutia zaradili organizátori medzi sprie- v Petrovci bude, ako predseda vodné podujatia tohtoročných zahlásil, aj podpisovanie ďalSNS. šieho partnerstva s mestom Predseda obce víta hostí panelovej diskusie z viacerých štátov Usporiadaná bola v sobotu Kirchheim unter Teck z Ne6. augusta a mala za cieľ pred- mecka. ňa, Vukovár, nemeckého mesta škôl, úprava sídlisk, revitalizácia stavenie a výmenu skúseností V panelovej diskusii svoje skú- Kirchheim unter Teck a združe- centra miest, odkanalizovanie projektov, ktoré implemento- senosti implementácie projektov nia Česko-slovenské renomé z miest, regulovanie cestovného vali partnerské mestá a ktoré financovaných prostredníctvom Česka. Prezentáciu európskych ruchu, kompostárne, rekonštrukboli podporené projektov hostiteľskej cie nemocníc a domov dôchodv rámci programu Obce Báčsky Petrovec cov atď. Mesto Kirchheim unEurópskej únie, predstavila spolupra- ter Teck v Nemecku má 41-tisíc prezentovať eucovníčka Kancelárie obyvateľov a v poslednom čase rofondy, predstapre lokálny ekono- pracujú až na siedmich europroviť hodnoty EÚ mický rozvoj (KLER) jektoch. Jeden z najdôležitejších a význam členDaniela Feketeová. je orientácia, aby kompánie mali stva v EÚ. PredV dvojhodinovej dis- silnú sociálnu zložku, dáva sa dôseda obce Srđan kusii bolo zdôraznené, raz na zabezpečenie pracovných Simić vysvetlil, že samotný algoritmus miest a dobré vzájomné vzťahy že projekt rea- Z prezentácie europrojektov nemeckého mesta Kirchheim prípravy projektov pracujúcich. Projekty sú obsiahle lizuje Obec B. unter Teck akceptujúcich pros- a ich hodnota vynáša niekoľko Petrovec v spotriedky z EÚ je veľmi tisíc eur. Výsledkom prezentácií lupráci s partnerskými mestami programov EÚ prezentovali od- náročný. Skúsenosti partner- v Petrovci je medziiným aj podzo Slovenska, Česka, Nemec- borníci pracujúci na projektoch ských miest ukazujú, že sa tie necovanie ďalšej spolupráce ka a Chorvátska. Podporila ho z partnerských miest Martin, prostriedky využívajú na rôzne partnerských miest v tejto oblasti Európska komisia prostredníc- Nitra, Ružomberok, Stará Ľubov- projekty, ako sú rekonštrukcie a vzájomná spolupráca.

• TÝŽDEŇ •

33 /4712/ 13. 8. 2016

Týždeň STRETNUTIE SLOVENSKÝCH NOVINÁROV

Privatizácia, politizácia a čo ďalej? Oto Filip

o potrebe nájsť správnu cestu, ktorou je pre každého novinára pôsobenie v súlade s odborom, profesionálnym kódexom, o nutnosti usilovať sa v tejto víchrici dianí informovať čitateľov, divákov a poslucháčov načas, objektívne, argumentovane, z viacerých zorných uhlov, – odkázala. Katarína Melegová-Melichová, vystupujúca aj ako predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku, aj v mene Asociácie slovenských lokálnych elektronických médií, na úvod pozdravného prejavu poďakovala kolegom za to, že pozorne, pedantne a objektívne sledovali tak doterajšie ročníky Slovenských národných slávností,

ase sme o rok starší, zase sme sa stretli, zase si uvedomili, že sme sa z niekdajšej siedmej veľmoci postupne stali poslednou, šiestou dierou na píšťale. Nedeľné pracovno-slávnostné stretnutie slovenských novinárov, prebiehajúce druhýkrát v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára, sa azda ani nemohlo vymaniť z objatia doterajších zvykov a skúseností. Problémov veľa, peňazí a perspektív málo a plávať treba ďalej. Veď Austrália je tak ďaleko. Žarty nabok. Keďže sa sluší ísť potrebným poriadkom, zostáva začať tým, že stretnutie usporiadané Výborom pre informovanie NRSNM a Asociáciou slovenských novinárov otvorila v nedeľu 7. augusta predsedníčka Anna Jašková, ktorá zmenu dejiska ozrejmila prianím práve v Slávnostnej sieni udeliť Cenu Anny Nemogovej-Kolárovej novinárom šíriacim dobré meno Slovákov v médiách, vychádzajúcim v iných rečiach. S potešením kvitovala dobrý ohlas uchádzačov o uznanie, o ktorú sa pričinil najmä Rastislav Durman, ako aj skutočnosť, že na stretnu- Laureátka Višnja Aranđelovićová tie prišiel Samo Kolár, manžel a predsedníčka NRSNM Anna Anny Nemogovej-Kolárovej. Tomanová-Makanová V následnom príhovore, ktorý mala v mene Národnost- ako aj tento aktuálny. Poďakovala nej rady slovenskej národnostnej sa tiež za úsilie zapojiť sa do akcie, menšiny jej predsedníčka Anna aby sa slovenské deti zapisovali Tomanová-Makanová, podotkla, do slovenských tried, pretože je že sa teší na stretnutia žurnalistov úlohou slovenských novinárov i aj preto, lebo i sama veľa rokov burcovať naše svedomie a vedopôsobila ako novinárka, a vie, že mie o nás ako príslušníkov slovensi žurnalisti vždy majú čo pove- skej menšiny. „Máme poukazovať dať. Hovorila o mediálnej scéne, na naše práva, na naše možnosti, o neuplatňovaní mediálnej stra- ktoré mnohokrát nevyužívame, nie tégie v plnej miere, o búrlivých preto, že by sme si ich nemohli vydianiach vo verejnom servise Voj- užívať, ale preto, že sme niekedy aj vodiny, o tom, že nevieme, aký je zľahostajneli a že si to vyžaduje od osud všetkých lokálnych médií, nás aj niektoré dodatočné úsilie,“ privatizovaných alebo nepriva- vyzdvihla. Zmieňujúc sa o sloventizovaných, z ktorých sa viaceré ských lokálnych elektronických slovenské môžu hrdiť približne médiách, uviedla, že po privatizácii polstoročnou tradíciou. Situácia vôbec nemôžeme byť spokojní povážlivá, keďže sa nevie presne, s tým, aká je mapa elektronických čo sa vlastne udialo a či je ten médií vysielajúcich aj program po privatizačný proces v nich uzav- slovensky, čo je tiež zmenšovanie retý, alebo nie je. Zmienila sa aj práv našej národnosti. Vyslovila

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

obavy, čo s nimi bude po uplynutí dvojročnej lehoty prikazujúcej majiteľom vysielať program taký, aký bol, podľa schémy aktuálnej v čase kúpy médií. Situácia nie je jednoduchá, a preto treba v médiách upozorňovať na všetko, čo sa s médiami deje. Jednoducho je neprípustné, aby sme sa pomenovávali rubrikou v slovenskej reči, lebo to vonkoncom neprislúcha takej štruktúre programu, akú má slovenská redakcia v televízii. Skutočne máme veľa toho, na čo môžeme poukázať, nielen navonok, ale dovnútra, – podotkla. Zasadila sa za rubriky, ako sú dialógy a debaty, konštatujúc, že nesmieme zľahostajnieť, že nesmieme to ťažké bremeno, ktorého sme sa chytili, zhadzovať z pliec, prajúc na záver, aby sme nehádzali flintu do žita a aby sme zotrvali na ceste, ktorú sme si zvolili. Vánok nádeje, že nie je všetko také chmúrne, ako sa zdá, a že i novinárstvo vie spôsobiť radosť – aspoň autorom – vnieslo slávnostné udelenie Ceny Anny Nemogovej-Kolárovej Višnji Aranđelovićovej, novinárke Politiky, za reportáž o Padine menom Ulicou maršala Tita odchádzajú do Európy. Zdôvodnenie prečítala Miroslava Kadlečíková, osobitne kvitujúc skutočnosť, že stúpol počet uchádzačov o uznanie, ako aj to, že súťažiace príspevky boli vo viacerých rečiach. Po odovzdaní ceny predsedníčkou Annou Tomanovou-Makanovou laureátka Višnja úprimne vyzdvihla, že jej je to prvá cena v živote. Zároveň je i podnetom pokračovať v nových výskumoch a témach, vzťahujúcich sa nielen na nás Slovákov. Odbornú časť stretnutia reprezentovali dve zaujímavé prezentácie. O aktuálnych dosahoch a perspektívach profesionalizmu Rádio-televízie Vojvodina sa na základe štatistických ukazovateľov a sledovania štruktúry a obsahu programov, vrátane menšinových, zmienil Stefan Janjić z Novosadskej novinárskej školy, kým o prvom roku grantového financovania privatizovaných médií v období apríl 2015 – apríl 2016 hovoril Duško Medić z Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny. Prezentujúc

publikáciu Biela kniha zdôraznil, že k najväčším problémom, na ktoré naráža grantové spolufinancovanie verejného informovania, možno zaradiť nedopovedaný zákonný regulatív, nedostatočnú transparentnosť procesu, absenciu evalvácie schválených projektov a samotného procesu, veľký počet narúšaní alebo vyhýbania sa zákonom pri súbehovom spolufinancovaní. Na záver nedeľného snemovania redaktor Juraj Bartoš pozornosť účastníkov upriamil na tému Možné vplyvy na redakčnú politiku – výzvy a perspektívy. Téma, ako povedal, ošemetná, spracovaná príspevkom menom Kolo, kolo mlynské. „Nátlaky na mňa nie sú žiadne. Ak aj nejaké nátlaky zo strany NRSNM aj sú, tak majú formu nepovšimnuteľnú, alebo je výkonnosť mojich receptorov, ktoré by nátlaky mali evidovať, nulová. S už spomenutými receptormi je to tak ako s ľuďmi, zapípajú skôr, keď sa niečo neželateľné, ošemetné deje u susedov, než vo vlastnom dvore. Keď napríklad v RTV zmiznú, ani šabľou zoťaté, názvy menšinových redakcií, vlastne sa pozmenia na rubriky. Je to ako keby napríklad niekto pomaranč premenoval na krumpeľ...“ podčiarkol. V pokračovaní sa zmienil o miere kritickosti novinárov, o pomyselných cenzorských nožniciach, o nátlakoch justičných, odčerpávajúcich novinárom chuť i silu. V kontexte posledného, zo súdnych procesov, ktoré sa s Hlasom ľudu, šéfredaktormi vydaní alebo autormi textov viedli, upriamil sa len na ten, súvisiaci s jeho príspevkom vo Vzlete, ktorý dopadol dobre. Stretnutie bolo, prinieslo veľa povedaného, istým spôsobom i nedopovedaného. Ktosi hovoril o iných, ktosi povedal viac o sebe, ako o iných, tretí to všetko s väčším alebo menším záujmom počúvali, no zdá sa, že čas natoľko rýchlo plynie, že sme poctivo nestačili ani zahryznúť do tejto mediálnej stratégie na roky 2011 – 2016 a už treba chystať ďalšiu. Kiežby sme aj v činnosti a zodpovednosti boli natoľko pohotoví a agilní, koľko v príprave dokumentov, prejavov, smerníc. To by (nám) bolo sveta žiť. • TÝŽDEŇ •

SRBSKO PO BREXITE (1)

alebo v Ruskej federácii? sú odpovede takmer vyrovnané. Nerozhodných je 13 percent, za úniu sa rozhodlo 47 percent, za Rusko 40 percent opýtaných. Na otázku Kto viac rešpektuje osobné slobody pokračovať v eurointegrácii aj a ľudské práva, Rusko alebo EÚ? si v prípade, že Veľká Británia vy52 percent respondentov myslí, stúpi z únie (53 percent). V novej že je to únia, a 30 persituácii, ktorá v rámci cent, že je to Rusko. Iní nej vznikla, rovnaké to buď nevedia, alebo sú percento – ide o 53 nerozhodní. Menej vzdepercent – podporuje laní anketovaní, teda tí Nemecko. Veľkú Briso základnou školou, tániu 32 percent a 15 sa na 37 percent v tompercent anketovaných to prikláňajú k Rusku, je nerozhodných. Zaľudia so vzdelaním vyujímavé je, že je podsokoškolským len s 21 pora Nemecka oveľa percentom. Situácia je výraznejšia u staršej jasnejšia, keď ide o priegenerácie, vo veku merný plat, 67 percent nad šesťdesiat rokov opýtaných je presved(61,3 percenta), ako čených, že je ten vyšší u tej mladšej vo veku Z prezentácie výsledkov prieskumu koncom júna v únii, a len 15 percent, od 18 do 29 rokov – v belehradskom mediálnom stredisku že je vyšší v Rusku. Po necelých 45 percent. Z politických strán podporujú- súčasť Ruska. Každý tretí opýtaný všetkých týchto údajoch trochu cich bližšie vzťahy s úniou je pre- mieni, že Srbská pokroková stra- zarážajúce pôsobia odpovede na svedčivo na prvom mieste Srbská na (SNS) najviac podporuje bliž- otázku Ktorý model, ruský alebo pokroková strana (59,30 percen- šie vzťahy s Ruskom, každý šiesty ten v EÚ, viac zodpovedá srbskej ta). Na druhom mieste je DS, na si myslí, že je to Srbská radikálna spoločnosti? Takmer polovica, 49 treťom LDP. V prípade prvej ide strana. Nasledujú Demokratická percent respondentov, si myso 6,7- a druhej o 3,5-percentnú strana Srbska, Socialistická strana lí, že je to model ruský. Model Srbska a Dveri. EÚ uprednostnilo oveľa menej, podporu. Veľmi zaujímavé je kríženie o celých 15 percent, čiže len 34 V porovnaní s obdobím spred niekoľkých rokov, keď oveľa me- údajov, vzťahujúce sa na troju- percent opýtaných?! nej občanov navštívilo niekto- holník Belehrad – Brusel – (V budúcom čísle: rého z členov EÚ, dnes ich je 71 Moskva. Tak na otázku Kde je Ako s NATO?) percent. Najčastejšími destiná- lepšia ekonomická situácia, v EÚ

Čo je pod lampou? Oto Filip

ž celé týždne uplynuli od toho povestného 23. júna, keď britskí voliči rozhodli o budúcnosti svojej krajiny v Európskej únii. Výsledky sú známe, jedným z hlavných je ten, že britské referendum spochybnilo dnešnú podobu EÚ. Ako sa to však prejaví na Srbsko? Kde ho občania v perspektíve vidia? Ako táto skutočnosť bude vplývať na eurointegráciu, najmä na prístupový proces? Odpovede na to, vďaka Inštitútu pre európske záležitosti a jeho prieskumu verejnej mienky, ktorý sa konal v prvej polovici júla na viac ako tisícovej vzorke respondentov a ktorý realizovala agentúra Ninamedia research, sú na svete. Istým spôsobom očakávané, no aj zaujímavé v niektorých svojich aspektoch, tiež podnetné pre tých, ktorí majú väčší alebo menší vplyv na cestu, ktorou sa budeme naďalej uberať. Medzi prioritné závery možno zaradiť, že nadpolovičná časť občanov, ich 55 percent, aj ďalej podporuje členstvo v EÚ, uvádzajúc, že by Srbsko malo

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: VLADIMIR STANKOVIĆ, PUBLICISTA

Nikdy nie je dosť O. Filip

e osobnosťou, ktorá je v našej žurnalistike takmer pol storočia. Začal ako belehradský korešpondent záhrebského Vjesnika, aby sa v roku 1979 ocitol v Borbe. O desať rokov neskoršie stál pri zrode prvej juhoslovanskej basketbalovej revue s názvom Koš. O pár rokov odišiel do Španielska za korešpondenta Borbe, potom Naše Borbe, Vremena, Večernjih novosti... Je autorom knihy Montevideo, Bog te video!, ako aj ešte pol tucta kníh. Skutočnosť, že • TÝŽDEŇ •

je známym športovým kronikárom basketbalu, podnietila aj otázku: – V akej miere sú naše písané svedectvá o tomto športe úmerné výsledkom, ktoré sme na medzinárodnej scéne v ňom dosahovali? – Isté je, že je basketbal na tom lepšie ako niektoré iné športy, v ktorých sme dosiahli skvelé úspechy, medaily, uznania. Dokladujem to najmä tým, že o baskete boli natočené aj seriály a filmy, zverejnené publikácie a knihy. Nikdy nie je dosť, dejiny si treba pripomínať a chrániť,

ciami boli Nemecko, takmer 15 percent, Maďarsko a Grécko s po približne 12 percent, Taliansko, Rakúsko a Chorvátsko. V Rusku bolo len 8 percent opýtaných. Takmer polovica opýtaných, 49 percent, je toho názoru, že by Srbsko malo uznať Krym ako

predovšetkým prostredníctvom niečoho trvalého. Sú to knihy, ktoré zo všetkého najdlhšie trvajú. Ja som sa pokúsil poskytnúť svoj prínos k tomu dvoma publikáciami: Koš po koš 1, čo je svedectvo o účinkovaní Juhoslávie a Srbska na kontinentálnych majstrovstvách, ako aj knihou Koš po koš 2, v ktorej ide o dejiny účastí Juhoslávie a Srbska na olympijských hrách. Mám v pláne zostaviť aj publikáciu tretiu. Jej obsahom budú basketbalové dejiny Juhoslávie a Srbska na svetových majstrovstvách. Bude to trilógia, zahŕňajúca najväčšie súťaže FIBA a olympijské hry so všetkými detailmi o zápasoch, so správami o nich, s menami hráčov, so štatistikami. Všetko, čo uzrie svetlo sveta, je vítané, všetko, čo sa zverejní, je vzácne. Treba totiž chrániť tie dejiny, čo sa najlepšie darí prostredníctvom trvalých svedectiev.

– V akej miere je ťažko po čase prísť k všetkým potrebným údajom? – To ani nemusí byť až také nezvládnuteľné, za predpokladu, že viete, kde čo hľadať, keď viete, na ktoré dvere zaklopať. Keď máte dobrý osobný archív a vynaložíte potrebné úsilie, môžete objaviť všetko, čo potrebujete. Noviny sú najvďačnejším prameňom informácií. No vyžadujú si veľa času, lebo sa v nich pri hľadaní potrebných informácií musíte prehŕňať tak, že idete článok po článok, deň za dňom. V úradných protokoloch vidieť, kto hral, kto dal koľko bodov. No nie je tam to podstatné: aká bola hra, jej tempo, kto rozhodol o výsledku, či sa niekto zranil v piatej minúte... V princípe: údaje sú, lenže ich treba hľadať, vedieť aj to, kde a ako na to.

33 /4712/ 13. 8. 2016

Ľudia a udalosti DOBROVOĽNÍCKY KEMP V STAREJ PAZOVE

NOVÝ SAD

Anna Lešťanová

Annamária Tamašiová

Kreatívne využitie Počet turistov stále stúpa voľného času

eviaty rok zaradom v Starej Pazove prebieha medzinárodný dobrovoľnícky kemp. Mladí dobrovoľníci zo zahraničia (z Nemecka, Talianska, Španielska, Ruska, Litvy) spolu s kolegami zo

usporiadajú aj trojdňový program (12. až 14. augusta) pre mladých pod názvom Interkultúrne leto. Kemp organizuje Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova v spolupráci s Hnutím zalesňovateľov Vojvodiny a za podpory Obce Stará Pazova, Hnutia zalesňovateľov Stará

Zahraniční a domáci dobrovoľníci na Zalesňovateľskej škôlke Brest v Starej Pazove

Srbska na Zalesňovateľskú škôlku Brest, kde je sídlo kempu, pricestovali v piatok 5. augusta. Aktivity kempu uzavrú 16. augusta. „Dobrovoľníci doteraz prispeli k riešeniu viacerých problémov lokálneho spoločenstva a zvlášť treba spomenúť, že podnietili tunajších mladých ľudí, aby boli aktívnejší a aby sa vo väčšej miere zapojili do spoločenského života a do medzinárodného programu mobility. Hoci je pokrok viditeľný, ešte stále je hodne priestoru na zlepšenie postavenia mladých ľudí v našej obci,“ povedala Jelena Cetina, volontérka Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova. Tohto roku zahraniční a domáci dobrovoľníci organizujú voľný čas na kreatívny spôsob a usporadúvajú informačno-vzdelávacie aktivity pre lokálnych obyvateľov vo veku 15 až 30 rokov. Dobrovoľníci počas trvania kempu pomôžu v plánovaní a realizácii rozličných dielní pre mladých, tiež usporiadajú hry pre deti a s deťmi. V rámci tohtoročného medzinárodného dobrovoľníckeho kempu na Zalesňovateľskej škôlke Brest

www.hl.rs

Pazova, Mladých skúmateľov Srbska a pazovských združení občanov Štrik a Front art space. Nápomocnú ruku v realizácii podujatia poskytli vojenské letisko v Batajnici, Stredisko pre kultúru Stará Pazova, Turistická organizácia Obce Stará Pazova a VKP Čistoća.

očas prvých 6 mesiacov v Novom Sade pobudlo 78 747 turistov, čo je o 14,1 percenta viac v porovnaní s rovnakým obdobím vlani, oznámili z Turistickej organizácie Nového Sadu, odvolávajúc sa na najčerstvejšie informácie z Republikového štatistického ústavu. V prvej polovici roka celkove je zrealizovaných o 28,8 percenta viac nocľahov ako vlani. V Novom Sade nocovalo 105 501 návštevníkov zo zahraničia, kým počet domácich turistov, ktorí nocovali v Novom Sade, bol asi V centre mesta sa nájde pre každého niečo o polovicu nižší. V júni bolo zaznamenaných najviac noc- z roka na rok väčší, ale zvyčajne sa ľahov zahraničných turistov, spolu tu zdržia iba krátko, pretože Nový 23 823, čo predstavuje nárast o 58,3 Sad je iba prechodnou destináciou percenta, uvádzajú novosadské na ich ceste k iným mestám. médiá. Info stredisko Turistickej orPodľa výsledkov ankety, ktorú ganizácie Nový Sad navštívilo 2 763 uskutočnila TONS, Novosadčania turistov, a to prevažne zo zahraničia. svojich hostí spravidla zvyknú zaNajviac návštev bolo počas júla. viesť na Petrovaradínsku pevnosť. Nový Sad najčastejšie navštevujú Okrem toho im radi ukážu stred turisti z Nemecka a Ruska, potom svojho mesta, okolité sálaše, poz Turecka, Francúzska, Veľkej Britá- núknu im večeru pri Dunaji, ako nie a Španielska. Počas júla Nový aj dlhú prechádzku nábrežím.

LETMO

Iniciatíva

ôzne roky, rôzne aj nároky. Platí to aj o učebniciach, zabezpečenie ktorých sa už o pár týždňov zase stane aktuálnym. Tentoraz nejde o ich obsah či výzor, ale jednoducho o to, ako k nim prísť. V časoch lepších a hojnejších dobrí žiaci si po ukončení školského roka učebnice odkladali a chránili ako spomienku na roky detstva, dospievania, študovania. Tí horší často neodolali. Len čo sa im niektoré stali zbytočnými, s úľavou ich vyhodili do smetných košov. V drastickejších prípadoch všetky,

Informačno-politický týždenník

Sad navštívili aj hostia z Kuby, zo Singapuru, Kórejskej republiky, Thajska, Juhoafrickej republiky a iných vzdialených štátov. Počet turistov, ktorí navštívia Nový Sad, je

Oto Filip ktoré boli aktuálne v uplynulom ročníku a už im neboli načim, spolu so zošitmi zapálili. Keď kríza začala úradovať, učebnice sa buď darovali mladšiemu súrodencovi, rodákovi, priateľovi či známemu, prípadne predali za zlomok ceny. V Novom Sade na burze kníh, inde zase tam, kde o ne bol záujem. Nemusí to však byť jediná cesta alebo možnosť, ako k nim prísť. Pri nedávnom pobyte v Bratislave pozornosť na stenách študentského domova Mladosť v areáli na Mlynskej doline pútali rôzne oznamy. Niektoré sa týkali možnosti letnej zábavy, iné príležitosti, ako si

zarobiť, no boli i niektoré s nakreslenou múdrou sovou. Niekoľkými jednoduchými vetami vystihovali podstatu. Písalo totiž na nich: Spravil si predmet a skriptá už nikdy nechceš vidieť. Pomôž budúcim generáciám a daruj ich. Skriptá si prídeme vyzdvihnúť a odložíme ich do študovne, kde budú slúžiť aj tvojim nasledovníkom. Pekná iniciatíva, celkom v duchu doby sporenia, priam uliata na možnosti študentského štandardu. Nie nadarmo sa vraví: kto vie, ten vie. A potom aj môže mať osoh z toho. Učebný, ale aj iný. Prinajmenej ten, že si darované bude ozaj vážiť. A tak chrániť pre budúce generácie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PANČEVO – VOJLOVICA

Týždenník Pančevac aj po slovensky Vladimíra Dorčová-Valtnerová Vladimír Hudec

rbský týždenník Pančevac, vychádzajúci od roku 1869, v letných mesiacoch priniesol občerstvenie pre národnostné spoločenstvá, ktoré žijú na území mesta Pančevo a v jeho okolí. Od júna vo svojom printovom vydaní každý druhý piatok prináša prílohu, v ktorej sú texty v jednom z menšinových jazykov a ich srbský preklad. Slováci v Pančevci prvú prílohu po slovensky čítali pred necelým mesiacom, čiže 8. júla. – Predtým vyšli prílohy v rumunskom a macedónskom jazyku, a po prílohe v slovenčine nasledovala príloha v maďarčine. Do konca roka by mali vyjsť ešte dve prílohy v slovenčine, asi v septembri a na sklonku roka, – vysvetľuje Ivan Zafirović, redaktor slovenskej prílohy v Pančevci. – Na prácu v prílohe dohliada hlavný a zodpovedný redaktor Pančevca Siniša Trajković, ktorý ma aj pozval, aby som redigoval túto slovenskú časť týždenníka. Na tvorbe slovenského Pančevca sa okrem Zafirovića podieľajú aj iní jednotlivci a predstavitelia SKUS Detvan, MOMS Vojlovica a evanjelickej cirkvi vo Vojlovici. Štvorstranovú prílohu tvoria texty z pera Ivana Zafirovića, Mirka Beracku, Michala Marka, Lýdie Markovej, Branislava Kulíka, Evy Nagyovej, Terezy Veberovej-Oravcovej, Michala Spišiaka, Michala Kalmára... Pod fotografie sa podpisujú organizácie, ako je SKOS Detvan a MOMS Vojlovica. Prekladateľkami a lektorkami sú Marína Hríbová a Lýdia Marková. Príloha sama osebe je írečitým slovenským skvostom, ktorý dodatočne umocňuje preklad celej prílohy do srbčiny, čím Pančevac dvere slovenskej kultúry v širokom zmysle otvára aj väčšinovému národu, ale aj čitateľom z radov iných národnostných spoločenstiev. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Tieto snahy srbského týžden- hájila záujmy aj vojvodinských však omnoho dlhšiu tradíciu. níka Pančevac možno chápať Slovákov. Bude tu aj reportáž o Totižto RTV Pančevo už 16 roako prínos k upevňovaniu nielen vojlovických ,rezančiarkach’, o kov raz týždenne premiérovo slovenského, ale aj inonárod- 30-ročnej spolupráci Vojlovice a v reprízovom termíne vysiela ného povedomia príslušníkov s Hubovou na Slovensku, prí- polhodinovú reláciu po slovennárodnostných spoločenstiev, spevok o Sándorovi Petőfimu, sky a na vlnách pančevského žijúcich na území ktorý pôvodom rádia už 5 rokov raz týždenne mesta Pančevo, bol Slovák, aj keď možno sledovať aj hodinovú jestvuje mienka, že reláciu po slovensky. Toho sa ktoré spolu s rezortným republikomá korene v srb- nevzdali ani po privatizácii tejto vým ministerstvom skom národe a iné. televízie, ibaže sú dve redakcie aj podporilo tento Žiaľ, ide o pro- spojené do jednej a dohovorom projekt. Zároveň sa jektovú záležitosť, ich členov celú prácu na seba na uvedený projekt ktorá sa skončí prevzala trojčlenná redakcia možno dívať ako koncom roka a v televíznej relácie. Obe tieto rena hlásateľa spotejto chvíli ťažko lácie sú koncepčne podobné lunažívania v tejto povedať, či v Pan- a zaoberajú sa hlavne aktuačasti Vojvodiny. čevci s týmto budú litami a životom Slovákov vo pokračovať. Náš Vojlovici a v iných slovenských Inak Pančevac je najstarší týždenník Ivan Zafirović spolubesedník je prostrediach a majú aj čas vyna Balkáne. Ide o (Foto: z archívu I. Zafirovića) však optimista. hradený pre slovenskú ľudovú noviny, ktoré mali – Verím, že hudbu. Nič sa však nezmenilo, najväčší náklad v bývalej Juho- jestvujú šance, aby sa v tom- keď ide o podmienky pre prácu. slávii, ale aj v súčasnosti patria to pokračovalo. V Pančevci sú Členovia redakcie totiž aj ďalej medzi špičku v Srbsku, dokonca vcelku spokojní s tým, ako to pracujú viac-menej ochotnícky niektorí znalci hovoria, že aj v ce- dopadlo, a verím, že na sklonku za skromnú mzdu, často bez lom regióne. Týždenník Pančevac sa po mediálnej reforme vlani dostal do súkromného vlastníctva. – Je pozoruhodné aj to, že vojlovickí Slováci, aj keď čo do počtu malá komunita, dokázali vydať takúto prílohu. Síce nerobíme to úplne zdarma, dostávame symbolické honoráre, ale by sme istotne, tak ako toľkokrát predtým, robili aj bez nich. V prvej prílohe sme predstavili Detvan, vojlovický MOMS, cirkevný zbor, najstaršiu vojlovickú herečku Annu Ďugovú, ale aj najmladšiu doktorku slovakistiky vo Vojvodine Vojlovičanku Marínu Hríbovú. Už pripravujeme aj nasledujúcu prílohu, ktorá by mala vyjsť v čísle z 2. septembra. V nej tiež Titulná strana prvej prílohy po slovensky bude celý rad príspevkov, ktoré, verím, budú zaujímať čitateľov, roka sa rozhodnú vypracovať základných technických podtak Slovákov, ale aj iných, kto- ďalšie projekty, ktoré budú mienok a často musia používať rí žijú v tomto multietnickom prajne ohodnotené, a že aj do osobné kamery, diktafóny a prostredí. Ja konkrétne mienim budúcna v Pančevci aspoň občas tomu podobne. Povedzme na písať práve o tom spolunažívaní budú texty v slovenčine a iných záver i to, že Rádio Pančevo je príslušníkov rôznych národov, ale menšinových jazykoch. možno najlepšie počúvať proaj o Svetozarovi Miletićovi, výInformovanie v jazykoch stredníctvom internetu, lebo znamnej srbskej osobnosti, ktorá menšín v lokálnych elektronic- doména rozhlasových vĺn je vraj v rakúsko-uhorskom parlamente kých médiách v Pančeve má príliš obmedzená. 33 /4712/ 13. 8. 2016

Ľudia a udalosti ZO STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU STARÁ PAZOVA

Čoraz viac ľudí potrebuje pomoc Anna Lešťanová

súčasnosti sme neraz svedkami toho, že sa ľudia ocitnú v nepriaznivej životnej situácii. Potrebujú pomoc, lebo sú nezamestnaní, možno bez strechy nad hlavou, trápia ich zdravotné problémy a osamelosť, ako aj nízke príjmy či dôchodky... Hoci podľa údajov Obec Stará Pazova patrí medzi najvyvinutejšie obce v krajine, aj v nej sa počet chudobných neustále zvyšuje. Z druhej strany treba povedať, že obecné orgány sa v súlade s možnosťami a podnikaním početných opatrení snažia nájsť spôsoby, ako pomôcť najohrozenejším kategóriám občanov. Podľa údajov zo staropazovského Strediska pre sociálnu prácu od začiatku roka v stave sociálnej núdze bolo 898 rodín alebo 1 775 užívateľov peňažnej sociálnej pomoci. Z tohto počtu práceschopných je 454 žien a 445 mužov, kým práceneschopných je 491 žien a 385 mužov. „Patričné

republikové orgány vyčleňujú subvencuje prepravu všetkých prostriedky pre užívateľov peňaž- žiakov a študentov z územia obce, nej sociálnej pomoci,“ povedala v uplynulom školskom roku v úplRadmila Stojanovićová, vedúca nosti hradila cestovné trovy pre služieb v Stredisku pre sociálnu viac ako 190 žiakov a študentov. „Pomoc v tvare ohrevu mali prácu, a doložila, že okrem toho Obec Stará Pazova na základe možnosť dostať nielen užívatelia schválených rozpeňažnej sociálhodnutí financuje nej pomoci, ale aj iné druhy sociaj iné kategórie občanov, ako álnej pomoci. Ide predovšetkým o sú dôchodcovia zabezpečovanie s nízkymi dôohrevu, balíkov chodkami, materiálne ohrozené pre deti, kúpu školských potrieb rodiny s viacerýpre žiakov a pomi deťmi, ktoré skytovanie jednezískali právo norazovej pomoci Radmila Stojanovićová na peňažnú sosociálne ohrozeciálnu pomoc. ným občanom. Ako uviedla naša Úlohu rozhodnúť o tom, kto má spolubesedníčka, v uplynulom nárok na podporu, zverili nášmu období Staropazovská obec vy- stredisku z toho dôvodu, že my tu členila prostriedky na kúpu škol- máme údaje o materiálnej ohroských potrieb pre 390 detí z rodín zenosti tak rodín, ako aj jednotužívateľov peňažnej sociálnej livcov. Pre okolo 1 500 ľudí sme pomoci, kým pre 107 detí zabez- zabezpečili ohrev v predchádzapečila novoročné balíky. Napriek júcej zimnej sezóne,“ akcentovala tomu, že lokálna samospráva Stojanovićová a pripomenula, že

NOVÝ SAD

Folkloristi humánneho srdca Danica Vŕbová

chu väčšej miere, – hovorí Samo Valent, podpredseda SKC P. J. Šafárika, ktorý pri tejto príležitosti dvadsiaty raz daroval krv.

to, že dávam časť seba, aby iným bolo dobre. anečníci Slovenského kulTanečník Michal Zorňan ide túrneho centra Pavla Jozefa darovať krv vždy, keď príde zo Šafárika z Nového Slovenska a keď mu to Sadu sa prednedávčas dovolí. Hovorí, že pri nom zapojili do akcie spoločnej účasti v akcii darcovstva krvi v nodarcovstva je ťažko dovosadskom Ústave hodnúť sa so spolutapre transfúziu. Bolo to nečníkmi na čase, ktorý prvýkrát, že sa rozhodby väčšine zodpovedal. li na spoločnú účasť Najmenší problém je, v humanitárnej akcii ako povedal, vôľa pritohto druhu. spieť. – Podnetom bolo – Väčšina členov súasi to, že uplynulo pol boru je zamestnaná, roka odvtedy, čo som Vyzvali aj iných, aby sa zúčastnili v akcii darcovstva: takže spravidla je ťažko Michal Zorňan, Ivan Slávik a Samo Valent naposledy daroval krv, všetko zladiť z hľadiska tak som vyzval Ivana Slávika a MiKeď ide o motiváciu tohto svoj- času. Odporučil by som účasť chala Zorňana, aby sa mi pripojili. ho kroku, povedal: v akciách darcovstva nielen kažMichal Zorňan navrhol, aby sme – Je to ďalšie kamarátenie dému súboru, ale i každému člozavolali aj ostatných členov sú- mimo súboru a zároveň je to aj veku, ktorý to dokáže. boru, a tak prispeli k akcii v tro- dobrý skutok. Motivuje ma vari V tejto súvislosti sme zavítali

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Staropazovská obec je jednou zo zriedkavých obcí v Srbsku, ktoré vyčlenili viac ako 10 miliónov dinárov na kúpu ohrevu pre materiálne ohrozené osoby. Nové zoznamy užívateľov pomoci v tvare ohrevu, zabezpečenie ktorej financuje lokálna samospráva, sa majú robiť niekedy v októbri. V Stredisku pre sociálnu prácu na základe existujúcich dokladov rozhodujú, kto má nárok na uvedené druhy podpory, ale veľmi často dostávajú aj žiadosti o udelenie jednorazovej pomoci, napríklad na trovy liečenia, kúpu stravy, odevu a obuvi, zaplatenie podnájmu, krytie pohrebných výdavkov. Pomoc na uspokojenie základných životných potrieb v tomto roku doteraz získalo 764 osôb. Najviac prostriedkov jednorazovej peňažnej podpory, ako hovoria v Stredisku pre sociálnu prácu, boli účelovo určené na liečenie. Skutočnosť je však taká, že z roka na rok evidujú čoraz väčší počet užívateľov všetkých tvarov pomoci. aj do novosadského Ústavu pre transfúziu, kde nás privítala Jelena Ćalićová, spolupracovníčka pre organizáciu darcovstva krvi, ktorá zdôraznila, že krv možno darovať buď v ústave, alebo v teréne. – Ľudia si uvedomujú, aké hodnotné je darovať krv. Prichádzajú sem v skupinách, napr. z niektorej politickej strany, športového združenia, zväzu, ale i jednotlivo. V letnom období, pre horúčavy a dovolenky, badať trochu menší záujem ľudí o takéto akcie, – vysvetlila Ćalićová. Podmienky, ktoré darca krvi musí spĺňať, sú nasledujúce: musí byť veku 18 – 65 rokov, zdravý, oddýchnutý, vyspatý, musí mať viac ako 50 kg, nesmie byť málokrvný, nesmie konzumovať lieky, alkohol, nemôže byť krátko po operácii, pôrode, piercingu, tetováži – musí uplynúť najmenej šesť mesiacov po takom zákroku. Chlapi môžu darovať krv každý tretí mesiac, ženy každý štvrtý. Foto: z archívu S. Valenta • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA TZV. NOVOM NÁMESTÍ V KOVAČICI

Rozrastá sa Lipový háj Anička Chalupová

s pitnou vodou, kde sa deti budú môcť umyť a občerstviť. Chýba ďaka projektu Spolku inžinierov tu ešte len chládok, lebo stromy a technikov Obce Kosú ešte mladé, treba ich vačica a nezištnej posústavne zalievať, aby čím moci početných občanov skôr narástli. na sklonku júna 2016 začal V Lipovom háji dotevyrastať nový detský park. raz vznikli aj miniteréNevyužitý priestor pôvodny na rôzne športové ného miesta určeného na hry. Ktorým športom Lipový háj – práca kovačických detský kútik v Ulici 7. vojsa deti budú môcť ve- stolárov vodinskej údernej brigády novať? sa mení na detské ihrisko – Doteraz je vystavaný povednejšiu úlohu. Každodenne so šmýkačkami, hojdačminiterén pre plážový vo- ako členovia nejakej ,dozornej kami a pod. O projekte Lilejbal, basketbal a futbal, rady’, pozorne a dôkladne sledujú pový háj – na mladých svet a tí, ktorí nemajú chuť na priebeh prác na výstavbe ich nozostáva Alexander Žiak, šport, môžu sa pobaviť na vého zábavno-rekreačného kútika. predseda obecného Spolhojdačkách, šmýkačkách, Pri tejto príležitosti v ich mene ku inžinierov a technikov, Susedovci a obyvatelia iných ulíc prejavili o práce kolotočoch. Čoskoro po- chcem poďakovať všetkým dobpovedal: stavíme aj letnú záhradku, rým ľuďom, susedovcom, početv parku veľký záujem (Foto: A. Žiak) – Za uplynulých dva v ktorej sa bude môcť se- ným sponzorom, ktorí priložili a pol roka, odkedy dieť na lavičkách a oddy- ruky k realizácii tohto projektu, spolok vznikol, sprasusedovci a rodičia chovať vo voľnom čase. Každý deň k výstavbe Lipového hája, ktocovali sme niekoľko detí z tejto časti Ko- po takej 17. hodine tu vždy nájdete rý bude deťom sprístupnený do projektov, z ktorých vačice dobrovoľným štyroch – piatich ľudí, susedovcov, konca augusta. Plánuje spolok aj do budúcna sme jeden zrealipríspevkom prispeli ktorí tu niečo robia, prispievajú ku zovali v uplynulom k projektu sumou konečnému výzoru parku. Pred- prispieť nejakým projektom roku. Ide o projekt, okolo 70 000 dinárov. tým sa zvyčajne dohodneme, čo k rozvoju prostredia? – V spolku máme ktorý bol zameraZozbierali sme hodne odborníkov ný na bezpečnosť dokonca viac z celej Kovačickej mladých v doprave prostriedkov, než obce a Belehradu, a ktorý sme uskutočbolo podľa proz ktorých jeden nili v spolupráci s vejektu potrebné, je vedúci Rozvodením kovačického takže do parku jového strediska Gymnázia Mihajla Pupribudnú aj nietechnikov Srbska. pina. Prednášky, ako Alexander Žiak, ktoré iné obsahy predseda Spolku O nápady teda nie i odborné cvičenia na zábavu detí, inžinierov a technikov je núdza a verím, z tejto oblasti absol- Kovačickej obce ako sú napr. dve že aj odborná povovali mládežníci vo šmýkačky, dva moc našich členov veku do 18 rokov. kolotoče a pod. Hodne mateprispeje k vypraTohto roku ste sa rozhodli riálu, ako sú kusy železa, dreva covaniu kvalitných zrealizovať projekt pre tých a iné drobnosti, priniesli aj ľuprojektov. Nateraz najmladších Kovačičanov. Prečo dia zo svojich domov. Výstavuvažujeme napr. práve detský park? ba nového detského parku sa – Už ako deti aj samy sme sa začala na sklonku júna a do- Pôvodne bol park v dosť zlom stave (Foto: A. Žiak) o projekte, ktorý má byť zameraný hrávali na tomto mieste, ktoré nám teraz z tohto kútika vyrástol pre hru prispôsobili naši rodičia, pekný priestor, ktorému sme dali budeme robiť, schystáme potreb- na výstavbu ochrannej ohrady v areáli Predškolskej ustanovizne a preto nás napadlo, že by sme aj meno Lipový háj. Za krátky čas sa ný materiál a pod. my mohli urobiť niečo pre nové urobilo naozaj mnoho. Na začiatA tí najmladší, pre ktorých Kolibrík v Kovačici, ale o tom inokedy, keď získame podrobnejšie generácie detí, ktoré žijú v tejto ku prebiehali iba práce, ktoré sa staviate park, pomáhajú? časti Kovačice, na tzv. Novom ná- takmer ani nevideli, a v súčasnosti – Deti, ktorých je tu na okolí informácie, – poznamenal na záver mestí. Keďže hodnota projektu už plánujeme nainštalovať kohútik zhruba päťdesiat, majú tú najzod- Alexander Žiak.

13. – 19. 8. 2016

POČASIE

bola 298 000 dinárov a obec nám na projekt schválila trochu menej peňazí, tak sme my obyvatelia,

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

11˚ | 26˚

13˚ | 29˚

15˚| 29˚

15˚ | 28˚

15˚ | 29˚

14˚ | 29˚

14˚ | 28˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

33 /4712/ 13. 8. 2016

Ľudia a udalosti CYKLISTI Z KOVAČICE NA FESTIVALE V BUDVE

Bezmála 600 kilometrov za šesť dní Anička Chalupová

a Sea Dance festival v Budve, ktorý prebiehal v dňoch 14. až 16. júla, zavítali aj cyklisti z Kovačice – Saňa Strakúšeková, Denis Kulíček, Michael Farkaš a Marek Chalupa, ako aj Lotte

Krása Višegradu ich očarila

Kortbeek z Holandska. Na cestu do tzv. čiernohorského Miami sa vydali 11. júla, krátko po ukončení Exit festivalu v Novom Sade, kde zdarma získali lístky pre Sea Dance v Budve. Každý z nich už mal určité skúsenosti v cyklistike, no prejazdiť bezmála 600 km za necelých šesť dní bol predsa náročný výkon. O svojich dojmoch z tejto exotickej cyklotúry Michael Farkaš, študent Fakulty technických vied v Novom Sade, povedal: – Priniesol som si prekrásne dojmy z cesty. Treba to zažiť. Ľudia väčšinou nechápu, prečo sme takú dlhú dráhu absolvovali na bicykloch a nie autom, no vysvetlenie je jednoduché. Niekedy musím sedieť pri počítači až 16 hodín denne a hoci mám iba 22 rokov, začali má trápiť problémy so zrakom, nadváhou, chrbticou... Rozhodol som sa kúpiť si horský bicykel a o krátky čas som si uvedomil, že prejazdiť 100 km vôbec nie je ťažko. Pred tromi rokmi som začal jazdiť v okolí Zreňaninu, neskoršie sa mi zapáčila jazda po Fruškej hore. Niekedy

www.hl.rs

mám spoločnosť, inokedy jazdím sám. Vlani som spolu s Denisom Kulíčekom, ktorý teraz študuje na Vysokej škole a Univerzite KTH Royal Institute of Technology vo Švédsku, absolvoval na bicykli dráhu po rumunskú hranicu, kde sme zažili hlavne pekné chvíle a

sme si našli príjemné miesto na nocľah a na druhý deň, po východe z Republiky Srbskej, v centre federácie Bosny a Hercegoviny sme spoznali ľudí, ktorí majú trochu inú kultúru a obyčaje. Vo štvrtý deň sme sa z Foče do Trebinja relatívne rýchlo dostali a v piaty deň sme si už boli istí, že na festival do Budvy dorazíme načas. Dráha z Trebinja ku hranici s Čiernou Horou bola ťažká, lebo rovno bolo treba bicyklovať hore kopcom. Asfalt bol dokonalý, len keby stále nestúpal a neklesal. Šliapali sme o dušu. O nič lepšie to neboli ani na ceste smerom do Herceg Nového a Budvy, bola to fakt adrenalínová jazda. Vodiči áut boli netolerantní, nekultúrni, na každom kroku hrozilo nejaké nebezpečenstvo, jedným slovom – katastrofa. Konečne sme sa dostali do Budvy, kde sme pobudli dva dni. Napriek daždivému počasiu zúnadobudli sme nové skúsenosti, ktoré nás podnietili rozmýšľať častnili sme sa o vzdialenejších mestách, napr. na Sea Dance o odchode k Jadranskému moru. festivale, ktorý Ďalším podnetom bol Exit festival, sa uskutočnil kde sme zdarma získali lístky na na niekoľkých Sea Dance festival v Budve. Keďže javiskách na sa so Saňou Strakúšekovou, ktorá pláži tesne pri je študentkou na Filozofickej fakul- Konečne more: (v drepe) Michael Farkaš, Denis mori. V cieli te v Belehrade, a Marekom Chalu- Kulíček, Marek Chalupa, (stoja) Saňa Strakúšeková nás už čakali pom, žiakom strednej strojníckej a Lotte Kortbeek naši priatelia, školy v Pančeve, dávno kamaráti- sme absolvovali dosť nebezpečnú na ktorých sme sa veľmi tešili. me, začali sme spolu plánovať, že jazdu cez dlhé tunely, ktorých bolo Nasledujúci deň sme si užili v do Budvy pôjdeme na bicykloch. asi 40. V nich je úplná tma a keď neďalekom chorvátskom DubZo začiatku som neveril, že sa nám za nami šlo auto, mali sme pocit, rovníku. to podarí, ale vyšlo nám to. akoby nám liezlo na chrbát. Vo Foči V pondelok večer sme už dorazili na železničnú stanicu v Bare, kde sme naložili bicykle do vlaku a plný dojmov sme sa vrátili späť domov, – doložil na záver Michael Farkaš, člen tohto tímu cyklistov z Kovačice, ktorý za necelých šesť dní šťastne prejazdil bezmála 600 kilometrov dlhú dráhu z Nového Sadu do Baru. Tento skvelý tím cyklistov z mestečka insity už na budúci rok plánuje prejazdiť novú dráhu. Zostalo im len spresniť, či to bude tzv. Dunajská ruta po Mapa trasy, ktorú absolvovali na bicykloch Európe alebo niečo podobné.

Informačno-politický týždenník

Vyrazili sme v pondelok 11. júla o šiestej ráno z Nového Sadu my piati cyklisti, keďže sa nám pridala aj Lotte Kortbeek z Holandska, Denisova kolegyňa. Šliapali sme pomaly, prvú prestávku sme mali v Bogatići, nocovali sme v Banji Koviljači. V nasledujúci deň sme sa dostali za hranicu Bosny a Hercegoviny, kde sme si oddýchli v prekrásnom Višegrade. Cesta bola veľmi zaujímavá, príroda fantastická, ľudia milí a dobrosrdeční. Vo Foči sme jazdili vedľa prekrásnej rieky Driny, ktorá je jednou z piatich najčistejších riek v Európe. V Bosne

• ĽUDIA A UDALOSTI •

RODINNÉ STRETNUTIE V KOVAČICI

určité vážne záležitosti, ktoré jej prekazili plány, sestra Zuza Marevciová musela zostať doma v Uroševci na Kosove. Po príležitostných príhovoroch na stretnutí sa začala stupňovať príjemná nálada, ku ktorej prispeli aj kovačickí hudobníci. Súrodenci Anička Chalupová Už vopred príležitosť napoa členovia ich rodín sa vedala, že nejde len o obyčajné prehrabávali vo fotoijeme v uponáhľanej dobe stretnutie. V reštaurácii sa totiž grafiách, rozprávali sa plnej stresu a nervozity, kto- stretli deti a vnúčatá s rodinami o svojom rodokmeni, rá nám priam diktuje tempo manželov Ondriša a Evy Mosrodičoch a zosnulých života, kladie stále nové nároky nákovcov, ktorí sa v roku 1965 súrodencoch. a požiadavky a len občas nám s celou rodinou presťahovali Život rodiny Mosumožní stretnúť sa s najbližšími. najprv do tzv. pančevského rítu nákovej bol ťažký, Napriek takému tempu súčasného a neskoršie natrvalo zakotvili v ale poctivý. Rodičia života členom rodiny Mosnákovej Boľovciach. V manželstve sa im všetky svoje deti nasa podarilo stretnúť na peknej narodilo dvanásť detí, z ktorých učili robiť, aby v buSúrodenci sa zišli v peknom počte na oslave. dúcnosti dokázali zaoslave 50. výročia manželstva rodičov V sobotu 30. júla 2016 Ondriša a Evy Mosnákovcov v roku 1983 bezpečiť svoje rodiny. v Podnikateľsko-rekreNiektoré deti sa preto ačnom stredisku Relax Anna Petráková oslávila svoje vybrali do sveta, kde sa usadili nav Kovačici sa zišlo vyše okrúhle životné jubileum – trvalo. Preto stojí za povšimnutie tridsať potomkov rodiny päťdesiate narodeniny. Od- i fakt, že na túto oslavu členovia Mosnákovej, z ktorých piati vtedy dodnes zomreli sestry rodiny pricestovali z rôznych kútov pri tejto príležitosti oslávili Mara Kročeková v Jánošíku sveta – Nemecka, Chorvátska a svoje okrúhle narodeniSrbska, všetci so zámerom nielen a Eva Dišpiterová v Padine. ny. Ondriš Mosnák (80) z V minulom roku sa začali sa stretnúť a osláviť narodeniny, Chorvátska sa spolu so zaoberať ideou, aby sa nasle- ale aj uctiť si pamiatku na rodičov sestrami Katou Gumpindujúce stretnutie uskutočnilo Mosnákovcov a súrodencov. gerovou (70) z Nemecka Čo dodať na záver takej krásnej v rodnej Kovačici. Stretnutie, a Judou Milovanovićovou ktoré mali na starosti súro- udalosti? Asi už len pravdivý výrok Sviečky na torte svedčili, že oslávenci majú (60) z Boľoviec, ako i deťmi spolu 300 rokov: (zľava) Marka Tomeková, Kata denci Ondriš a Kata, sa po Thomasa Jeffersona, ktorý poveMarkou Tomekovou (50) Gumpingerová, Ondriš Mosnák, Saša Mosnák a viacmesačných organizač- dal: „Najšťastnejšími okamihmi z Jánošíka a Sašom Mos- Juda Milovanovićová ných prípravách nakoniec môjho života bolo tých pár, ktoré nákom (40) zo Záhrebu, šťastne realizovalo. Okrem rodín som prežil doma, v kruhu svojich potešil peknej narodeninovej torte štyri zomreli už ako malé. Naposlez Padiny a Kovačice na oslave sa najbližších.“ s toľkými sviečkami, koľko mali dy sa súrodenci stretli pred dvanásFoto: z archívu zúčastnila aj sestra Erža Mosnáková oslávenci spolu rokov – 300. timi rokmi v Boľovciach, keď sestra rodiny Mosnákovej (1954), ktorá žije v Nemecku. Pre

Mosnákovci po dvanástich rokoch opäť spolu

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbumbumbumbumbum! V eľavážení zbožňovatelia a odporcovia oboznamovania občanov, prostredníctvom mojej maličkosti, to jest pougára, dovoľte mi, aby som vám zvestoval smutnú, respektíve radostnú, sotva týždeň novú, čiže starú novinku: Päťdesiate piate a teda (aj) 26. obnovené Slovenské národné slávnosti sa skončili. „Krutiláši“ i všetky muziky, slovenské, temerslovenské, slovenskýmsapodobajúce, neslovenské, ľudové, národné, zábavné, populárne, rockové, lokálne i (hmhm) svetové sa zbalili a odišli za novými výzvami, za novými príležitosťami na dobitie • ĽUDIA A UDALOSTI •

vlastných rozpočtov. Politici, s pritajeným krikom sa zišnúci, sa tiež rozišli v relatívnom tichu veštiacom blížiacu/ ce sa búrku/ky. Iba vrece, staré vrece z priadze konopy poľnej utkané, zostalo (po)hodené na javisku niekdajšieho domu kultúry v Petrovci (Báčskom). Ako výstraha. Výstraha pred zákrutou, do ktorej už-už vpáli rýchlosťou súčasnému svetu primeranou, prirodzene, v smere jasne krásnymi sľubmi naznačenom, naskutku ale v hmle stovák neistôt sa strácajúcom, nielen Divadlo odohrávajúce sa na doskách, ktoré svet znamenajú, ale aj, a najmä, Divadlo, ktorým je život sám.

Vraj na SNS má iba slovenská hudba hrať. Ktorá? Aká? Prosíme ozrejmiť. Hocijaká? Technicky bledá, štýlovo neurčitá, jazykovo primitívna, alebo azda špičková? Ktorá, prirodzene, stojí „trošku viac“? A čo tak, vážení, návrh: aby sa počas SNS (ktoré by, všakáno, mali byť výlučne a len a len v Petrovci a nikde inde!?) v celom Petrovci iba pôvodné slovenské jedlá varili, vyprážali a vypekali a aby sa iba slovenská tlač a len slovenská literatúra predávala, podávala a číta(va)la a aby sa ibalenavýlučne po slovensky hovorilorozprávaločidivánilo? Lenže

– ako? Jedine správnou spisovnou slovenčinou alebo trebárs (predsa, ajčilen) tou našou staro(dávn)ou peknou ľubozvučnou petrovskou? Verte mi, ja úbohý pougár „tájdem nimať pojma“. Ja si len tak hútam, že hát, čo keby tie SNS – Slávnosti boli naozaj len a ibalen „skróz petrovskie“ a nikoho iného, keby sa na SNS iba domáci, čo účastníci programov, čo diváci a hostia, ktorí by zároveň aj hostiteľmi boli, reku keby sa tam zjavovali, vari by to dobre a či aj lepšie nebolo? Ak áno, nuž tak teda... Bumbumbum!

33 /4712/ 13. 8. 2016

Ľudia a udalosti ŠÍDSKE KULTÚRNE LETO

Etno deň v rámci programu Stanislav Stupavský

rogram tradičného Šídskeho kultúrneho leta sa začal 23. júla divadelným predstavením Buba u uhu, po ktorom nasledovali pestré kultúrne večery a popoludnia venované nie iba dospelým a mládeži, ale aj tým najmladším, pre ktorých bol pripravený až se-

demdňový program. V programe vystúpili mnohí známi speváci, ako aj početné skupiny. V pondelok 8. augusta usporiadali etno deň. Bola to vhodná príležitosť predstaviť svoju kultúru a tradíciu, čo iste najlepšie vedia a môžu kultúrno-umelecké spolky a spolky žien. Ženské spolky výsledky svojej práce predsta-

Pestré stánky lákali návštevníkov

VÍNNE PLATÓ 2. Milovníci kvalitných vín mali možnosť v sobotu 6. augusta v Starej Pazove ochutnať niekoľko desiatok značkových vín. Cieľom tohto podujatia pomenovaného Vínne plató 2 je šíriť vínnu kultúru a o jeho celkovú organizáciu sa postaral Pazovčan Željko Bohinc, sommeliér sriemsky. Na degustácii vín, ktorá mala aj predajný ráz, sa zúčastnili siedmi vystavovatelia – majitelia vinární zo Sriemu, Župy, Jagodiny, ako aj z Macedónska. Návštevníci mali takisto možnosť zadovážiť si vínny pas Srbska, ktorý umožňuje získať zľavy tak pri kúpe vína, ako aj počas obchádzky vyše 50 vínnych pivníc v našej krajine. V hudobnej časti programu na nádvorí divadelnej sály vystúpila tamojšia známa gitaristka Anna Havranová. A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vili predovšetkým na svojich stánkoch na Námestí kultúry v Šíde. Členovia kultúrno-umeleckých spolkov vystúpili v rámci kultúrno-zábavného programu na javisku. Na námestí sa predstavili ženské spolky takmer zo všetkých Ukážka, ako sa voľakedy prala bielizeň miestnych spoločenstiev Šídskej obce a zúčastnili sa aj početní samostatní výtvarní umelci. Folklórne skupiny SKUS Jednota zo Šídu, rusínskeho KOS zo Šídu a z Bikiću, chorvátskeho KUS zo Šídu a srbského KUS svätého Sávu zo Šídu sa predstavili folklórnymi choreografiami a ľudovými piesňami v podaní tak najmladších členov, ako boli deti z folklórneho súboru SKUS Jednota, ako aj najstarších, ako boli členovia speváckej skupiny združenia penzistov Jeseň života. Šídske kultúrne leto uzavrú 19. augusta koncertom speváka V lete sa patrí uvariť Marinka Rokvića. paradajkový pretlak na zimu

V KLUBE POĽNOHOSPODÁROV ŠTANDARDNE VESELO. Tak ako roky predtým, aj tohto roku sa predsedníctvo Klubu poľnohospodárov Báčsky Petrovec pričinilo o to, aby sviatok Slovákov oslávili ako sa to patrí. Predseda klubu Janko Kováč bol s priebehom piatkových (5. augusta) udalostí spokojný, avšak s poľutovaním konštatoval, že aj tohto roku bolo málo paprikáša pre všetkých milovníkov tejto špeciality. Šéfkuchár Vladimír Dudáš síce uvaril za tri kotly chutného baranieho paprikáša, ale ani to veru nestačilo. Skvelú náladu zato nebolo ťažko vytvoriť hudobníkom bratom Struhárovcom a Samuelovi Kováčovi. a. h. Foto: z archívu Klubu poľnohospodárov Báčsky Petrovec • ĽUDIA A UDALOSTI •

MÚZEÁ ZNÁME A NEZNÁME

Čaro statických kolies Oto Filip

ak ako začiatok tohto storočia patrí novým informačným a iným technológiám, celé minulé možno označiť za storočie automobilizmu. Je pravda, že prvý automobil na svete už v roku 1885 zostrojil nemecký technik, priemyselník a priekopník Karl Friedrich Benz, ktorý si ho presne pred 130 rokmi nechal patentovať, no len na prelome storočí sa vo viacerých krajinách objavili prvé automobily. Odvtedy uvede-

dopravných technických pamiatok v rokoch šesťdesiatych Dr. Michal Ondrejčák spolu so svojimi priateľmi v roku 1972 založil prvý slovenský klub zberateľov historických automobilov a motocyklov, dnes Veterán Klub Bratislava. O rok neskoršie v Bratislave vznikol aj Klub priateľov železníc. V roku 1979 sa tomuto zoskupeniu pod odborným vedením doc. Ing. Ladislava Križana, CSc., podarilo získať prvý historický parný rušeň, ktorý je od roku 1981 nepretržite súčasťou slovenskej

Pohľad na časť zbierky Bratislava Petkovića (Foto: Stránka Múzea áut) bolo prvé slovenské múzeum dopravy slávnostne otvorené. Nachádza sa v priestoroch koľajiska prvej bratislavskej stanice parastrojnej železnice z 19. storočia a priľahlých skladov. Cestná doprava je reprezento-

medzivojnového obdobia až po vozidlá zo 60. a 70. rokov minulého storočia. Je tam aj výber prototypov, parných, motorových a elektrických rušňov, nákladných vozňov a špeciálnych koľajových vozidiel slovenských železníc.

Golden Praha z roku 1937 né odvetvie prešlo búrlivým vývojom, pokročilo doslova míľovými krokmi. Automobil sa rýchlo stal symbolom modernej doby, aj keď už pár desaťročí za jeho kliatbu možno označiť nehodovosť, dopravné preťaženie, znečistenie životného prostredia, zhoršené podmienky pre chodcov. Keďže treba vedieť nielen kam sme sa dostali, ale i skadiaľ sa človek na dopravnú cestu vydal, v mnohých krajinách vznikajú rôzne múzeá s rôznymi exponátmi. V Belehrade je to najmladšie na zozname technických múzeí v Srbsku, Múzeum áut, čiže zbierka Bratislava Petkovića, obsahujúca desiatky historicky významných vozidiel, z ktorých najstaršie má vyše storočia. Začala vznikať pred polstoročím, úradne existuje takmer štvrťstoročie. Medzi mestá, ktoré dbajú o dejiny dopravy, sa zaradila aj Bratislava. Po formovaní prvej skupiny zberateľov a ochrancov • ĽUDIA A UDALOSTI •

kolekcie prevádzkyschopných historických železničných vozidiel. Pri príležitosti 150. výročia železníc na Slovensku uzatvorili ŽSR, Slovenské technické múzeum Košice a Veterán klub Bratislava dohodu o spoločnom postupe pri zriadení Múzea dopravy. Spoločné úsilie bolo korunované úspechom a koncom júna 1999

Ručný koľajový žeriav z roku 1929 vaná zbierkou vozidiel od prvých dopravných prostriedkov s motorom a bez neho, cez bicykle, osobné a nákladné automobily

Jeden z nie tak dávnych modelov Škody

Jedna z výstavných hál múzea je vyhradená na expozíciu železničnej signálnej, zabezpečovacej a oznamovacej techniky a najmladších návštevníkov osloví modelové koľajisko a ukážka dopravnej kancelárie: uvádza sa v stručnom prehľade histórie vzniku a exponátov Múzea dopravy Slovenského technického múzea. Prechádzka nielen klasickými, ale aj dopravnými dejinami vie byť veľmi zaujímavá. Hlavne v závislosti od toho, koľko úsilia, lásky a rokov sa vloží do inštitúcií, ako sú múzeá áut, dopravy, železníc. Čo raz odíde, už sa nevráti. No je dobre mať si kde pripomenúť, ako to bolo kedysi, aj pri statických kolesách, vzbudzujúcich nejednu spomienku.

33 /4712/ 13. 8. 2016

Ľudia a udalosti S DARKYŇOU KRVI MÁRIOU PALIKUĆOVOU Z KYSÁČA

Krv je život Elena Šranková

ysáčanka Mária Palikućová je žena s veľkým srdcom. Svedčí o tom fakt, že doteraz krv darovala 85-krát a mieni pokračovať aj naďalej. Ako ste sa prvýkrát rozhodli darovať krv? – Podnet na to bol možno neobyčajný. Keď sme si v septembri 1974 z príležitosti zásnub kúpili svadobné obrúčky, chcela som ten skutok poznamenať niečím pekným, užitočným a nezabudnuteľným. Aby som na to pamätala celý život. A odišla som darovať krv. Odvtedy sa každé štyri mesiace pravidelne zúčastňujem v akciách dobrovoľného darcovstva krvi. V Kysáči ste rekordérka medzi darkyňami? – Áno, patrila som medzi tie, čo najviac darovali krv aj v podniku, v ktorom som pracovala. Kým som bola zamestnaná, krv som dávala v Ústave pre transfúziu krvi v Novom Sade. Teraz, ako dôchodkyňa, krv dávam v Kysáči i v Novom Sade, lebo mi nezodpovedá odstup medzi odbermi v Kysáči. Patrí možno vaša krvná skupina medzi zriedkavé? – Ani nie. Som A skupina Rh pozitívna a počas rokov, čo darujem krv, sa stalo i tak, že som ju dávala zo žily priamo do žily pacienta. Stretli ste sa, ako darkyňa krvi, s pochopením v podniku, kde ste pracovali? – Zvyčajne som v deň odberu krvi išla robiť, lebo som sa vždy dobre cítila. V podniku mi to však uznávali a dávali voľné dni, ktoré som si zbierala a využila neskoršie. Vychádzali mi v tom ohľade v ústrety. Aké pocity vás zaplavia po darovaní krvi? – Ťažko je to vysvetliť. Je to akoby som niekomu darovala kúsok seba a mám z toho dobrý pocit, lebo viem, že ide o dôležitú záležitosť. Počas odberu myslím na to, že moja krv niekomu pomôže a chápem to ako humánny skutok.

www.hl.rs

Mária Palikućová

Dostali ste za darcovstvo krvi ocenenie? – Áno, dostala som početné diplomy, ďakovné listiny, zlatú kvapku krvi a z príležitosti 75-krát darovanej krvi hodinky. Bolo to na slávnostnom prijatí v mestskej radnici v Novom Sade. Bola som tiež v kúpeľoch a som i členkou

Klubu 100, čiže klubu eminentných darcov krvi. Aká je vaša mienka o zvýhodneniach pre darcov krvi? – Tie sú dosť malé. Okrem neplatenia participácie u lekára nemáme takmer žiadne. I keď to nerobíme kvôli výhodám, imponovalo by nám, keby sme mali väčšie práva a keby nás za darcovstvo patrične odmenili. Pre nás by aj to znamenalo, keby sme si lieky mohli zadovážiť s nejakou zľavou, lebo krv darujeme dobrovoľne. Predsa krv znamená život a pre mnohých pacientov a spoluobčanov by život bez nej nebol možný. Preto by som si priala, aby si spoločnosť viac vážila darcov krvi. Boli ste zamestnaná v Parking servise. Bola to ťažká práca? – Odpracovala som v tom podniku 35 rokov a už tri roky som penzistkou. Robota nebola ťažká, ale robiť s ľuďmi nie je ľahko, najmä keď ich pokutujete. Práca

sa s rokmi modernizovala, ale mi neraz bolo ľúto napísať pokutu. Posledné tri roky pracovnej doby som vďaka vtedajšiemu riaditeľovi Ivanovi Ferkovi pracovala v garáži. Predtým som 32 rokov bola na ulici, za daždivého počasia, snehových metelíc, mrazu, aj páľav. Ako trávite čas na dôchodku? – Vlani som sa zapojila do aktivity Červeného kríža, kde s radosťou prikladám ruky k dielu, a k tomu sa medzi aktivistami dobre cítim a oddýchnem si v dobrej spoločnosti. Chodím do poľa, robím za mzdu, lebo splácam úver. Zdravie ma slúži a mám vôľu do roboty. Najväčšiu radosť mám z vnuka Uroša, syna Nenada a dcéry Snežany. Pre nich žijem. Prejav úcty k inému človeku a vysoko humánny skutok, ako je darcovstvo krvi, si zaslúži obdiv i nasledovanie. Myslime na tých, ktorí krv práve potrebujú. Tak ako to robí Kysáčanka Mária Palikućová.

SLÁVNOSŤOVOU NÁLADOU OPLÝVALI AJ SLUŽBY BOŽIE. Ani v cirkevnom zbore si veru nedovolili prehliadnuť aktuálne udalosti, a preto s radosťou priložili maličký kamienok do mozaiky Slovenských národných slávností. V slávnosťovom duchu sa niesli teda aj nedeľňajšie služby Božie (7. augusta), ktoré v cirkevnej sieni vykonal petrovský pán farár Ján Vida. Samozrejme, ani tentoraz nechýbali hostia; boli to trubkári z Nemecka, ktorí tu pobudli aj na hudobnom seminári, dekan na Ministerstve pre vzdelávanie a sektor výučby náboženstva Kurt Wolfgang Schatc, ako i sekretárka Biskupského úradu Evka Hlavatá, kým dôstojného pána biskupa Samuela Vrbovského zastúpila manželka Anna. Hostia z Nemecka zahrali niekoľko skladieb na trúbkach, čo na prítomných zanechalo krásny dojem. a. h. Foto: M. Poničan

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (26)

Mohla by z toho byť Chrápajúca symfónia Ján Cicka NEDEĽA 9. mája Nechajte ma, čierne myšlienky! Stále do mňa dobiedzajú... Rozmýšľam o mojej zbierke obrazov. Mám v byte diela týchto kovačicko-padinských insitárov: 5 Pilchových, dvoch Kňazovicových, po jednom diele Jonáša, Sokolu, Husárika, Husárikovej, Veňarského, dve Chalupovej, po jednom Širku, Palušku, Hrka, Bačúra a Čížikovú, grafické listy Jonáša, Husárika a Vereskej, monografie Jonáša, Chalupovej, Zuzky Medveďovej, niekoľko desiatok katalógov (autorom niektorých častí v nich som ja), a jedného Ivana Križana. Vôbec som nerozmýšľal o tom, ako ich schovať. Sú za regálom. Dokonca aj desiatky Inkiných sošiek stoja tam, kde stáli aj v mieri a nič sa im nestalo. Proti komu, proti čomu, Vedie NATO hroznú vojnu? Pretože je silný NATO, Preto zato, preto zato! Prečo hlása humanitu, Keď musíme do úkrytu? Prečo plačú malé deti A NATO sa robí svätí? Vyruší nás z ťažkých dúm NATO bum! O pár minút do krytu prijať službu do svitu. Je polnoc. 00.00 hodín. O pol štvrtej som si zo služby odskočil domov nachovať vlastného psíčka a vstrebnúť si čiernej kávy. Prestalo pršať. Oprava (na základe Zákona o tlači): Keď som písal o Kikimu, nazval som ho Kiki Špongia. Chyba! Iný starec na našom sídlisku má to prímeno: Žika Špongia. Žika Špongia chodí v dlhom kabáte, je každý deň na Futockom trhovisku, ale čo tam robí, neviem. Prosím o prepáčenie Kikiho, lebo Kiki je jednoducho Kiki: červený nos, fajka v zuboch, pinčlík na povrázku, pivko v hrsti. Poznámka o chrápaní v kryte: Väčšina ľudí v spánku chrápe. V kryte je to celý orchester: každý chvíľku ťahá pílku. Jeden chrápe basom, iný takmer diskantom, • ĽUDIA A UDALOSTI •

ďalší usedavo, naberajúc povetrie, štvrtý s veľkými prestávkami, tetka Dana rytmicky, ďalší zachrápe a prestane, iný smrkne a otočí sa na druhý bok. Hudobný skladateľ by iste v našom kryte dostal inšpiráciu napísať Chrápajúcu symfóniu, čo by bolo jedinečné dielo v hudobnej literatúre. Šolochov v Rozoranej celine podobne, priam umelecky jedinečne opísal kikiríkanie kohútov na svitaní. Keď som pred krytom fajčil, v tom tichu ma chrápanie zarazilo tak, že sa mi zazdal hukot lietadiel. Namojdušu! Je po štvrtej nad ránom. Pokojná noc bez poplachu. Idem spať; o pol piatej mám zobudiť susedu Vesnu do roboty. PONDELOK 10. mája Je šesť hodín ráno a mám po službe. Uplynula pokojná noc. Len čo som si ľahol, čosi po siedmej, smutnú správu nám telefonicky oznámila sestra Zuzka z Kovačice: Zomreli andika Kata, mama bratranca Janka Cicku, roletára. Andika Kata, tak sme ich v rodine všetci volali, narodená Ľavrošová z Padiny. Pohreb je, vraj, zajtra o druhej popoludní. Odkázal som, že ak nám situácia dovolí, prídeme. Na tú smrť sa čakalo každý deň. Prišiel k nám Rile. Dohovorili sme sa, že na pohreb do Kovačice idem ja. Vilka zostáva, lebo sa povráva, že nás odtiaľto vysťahujú. Dobre, že sa spamätali, je najvyšší čas. Tu sa prerušujú moje Vojnové nezábudky. Ale ak bude všetko v poriadku, razom keď sa vrátim, budem pokračovať v písaní a žiť a trápiť sa s mojimi susedmi. Dovidenia, Nový Sad, dovidenia Jugovićevo! Je mi smutno. Nasadol som do autobusu desať minút pred dvanástou. Šťastne som sa dostal do Zreňaninu o 12.40. Vystúpil som a pred stanom na

stanici zočil malú frontu. Zastal som si do radu tiež a čoskoro sa mi v rukách ocitol vzácny poklad: 5 balíkov cigariet Primo. Cena balíka 13,50 dinárov. Šiškabus prišiel z Aradáča včas, presne o 14.30. Zažil som poplach, svet sa len tak hemžil. Pred nastúpením som sa stretol s našou Aničkou Žolnajovou a jej spoluštudentkou Bartošovou. Boli v NS. Šofér Havran ma vylodil o 16.00 pri tretej ulici. Poľa susedov stál brat Paľo. Zvítali sme sa. Prezliekol som sa, dal som si dve hajkovice, „zmazau“ dve sármy a hybaj do postele. V ten večer som nešiel do Domu smútku na večerný spev. Jednoducho som nebol v stave. Keď som prichádzal, na ulici bola i suseda Bobáľka; na lavici sedeli aj sused Širka a báči Marci Cicka. UTOROK 11. mája Ráno som vstal čosi po ôsmej. Brat už bol odišiel na bicykli. Obriadil som sa, oholil, vysprchoval, navoňavkoval a okolo desiatej hybaj do cintorína. Nie je blízko, ale namiesto pol hodiny cesta mi pešo trvala hodinu. Pretože som šiel pomaly, aj preto, že ma pristavovali známi. Rozprával som sa s Paľkom Raspírom, kolegom Jánom Šifelom, ktorý ma zočil z bicykla na Širokej ulici, aj s obchodníčkou Severínyovou a za starým parkom s Jarmilou Jonášovou, ktorej som oddal pozdrav pre jej manžela Pavla, tajomníka obce. V Dome smútku už boli bratranec Janko so synom a zaťom Milosrdným, švagrom Martinom Strakúšekom, bratranec Michal Cicka. Vzdal som poctu zosnulej slovami: „Nech je andike ľahká zem! Nám všetkým je ešte ťažká.“ Pohreb mal byť nie o druhej, ale o 15.00 hodine. Tak som sa vybral pešky ku švagrovi Hrkovi, ale cez Jarmočisko. Viedol ma šíp dragstor Branko Kračunov. Tam som kúpil Vilke balík Pall Mall.

Na pohrebe kázal pohrebnú kázeň – odobierku velebný pán Želislav Sľúka, ktorého poznám trochu zo školských čias z Petrovca a z ochotníckych čias z Iloku. Po pohrebe sme sa trochu zastavili v márnici na štamperlík a rožky. Aj na kávu. V ten deň zhodou okolností som zjedol iba dva rožky, dal som si štyri pálenky a päť káv. Odtiaľ sme šli do Hrkov aj so švagrom Garajom. V záhradke pri kávičke sme prečesali vojnovú situáciu a rozišli sa. Pred pohrebom o 13.45 siréna oznámila poplach. V Kovačici sirény a lietadlá hučia silnejšie, ale s ničivým a smrtiacim tovarom uháňajú niekam inam. Ľudia sa veľmi neznepokojujú. STREDA 12. mája O desiatej sme sa poschádzali u Janka roletára a odtiaľ sme šli do cintorína, ako na druhý deň nakladá poriadok. Tam na cintoríne som si všimol zaužívanú frazeológiu našich žien. Po takej polhodinke istá andikina suseda povedala: „Ej Kata, Kata, doma sme ťa hľadali, ale nenašli. Tak sme prišli sem, kde budeš bývať. Nám už načim ísť domov, ale ty s nami už nepôjdeš. My musíme, lebo nás robota čaká.“ Potom sme s bratom, sestrou Zuzkou a Eržikou, Zuzkou Kurajovou „obišli hrobky“ našich rodičov, mamičky Dišpiterovej, otcovej druhej manželky, sestry Anky a bratranca Pavla. Už sa blížila dvanásta, tak sme odišli k sestre Zuzke na obed. Švagor Hrk bol zostal doma dokončiť zaváraniny. Na obed sme mali polievku, pečené mäso, rezne, sviečkovicu a zelený šalát. Zaliali sme ho pivom. Švagor neponúkal aperitívom. Ani sme si nepýtali. Od Hrkov som šiel domov pešo. Podvečer sa brat pobral k Jozefovi Barcovi, šiel ho ostrihať a priniesť mlieko. Odišiel pred siedmou večer a vrátil sa po desiatej večer. Zlomil si nohu, totiž krivkal po troch ostrých. Doma si dal štvrté a pivo. Šiel som spať. Brat si prichystal praženicu, naladil si čo najhlasnejšiu hudbu a neviem, kedy zaspal. Zdalo sa mi, že až nad ránom.

33 /4712/ 13. 8. 2016

Deň a sen Jeden deň, druhý sen. Hm, čo je to? Jeden deň, druhý sen, možno je to jeden deň, že si stále vonku. Neviem! V druhom sne snívaš. Ne viem... Prv ý sen je, že jeden cel ý deň sa hráš, a druhý sen je ten, že cel ý deň spíš... A snívaš! ove áková, 2. 2 Anita Mater ka Čmelíka v Starej Paz n Ja u in rd h ZŠ

Môj miláčik

Pestrofarebné leto

Helena Babiaková, 4. a ZŠ Jána Amosa Komensk ého v Kulpíne

Leto je obdobie krásnych farieb. Všetko vôkol nás je zelené, červené, modré, žlté, oranžové. A vy, milé deti, sa viete tešiť z tých farieb leta. Takú pestrosť máme aj v našom Detskom kútiku a poskytli nám ju staropazovskí žiaci, ktorí kreslili a maľovali na rôzne témy. Máme tu aj zážitky zo školy, aj zážitky z morských chvíľ, ilustrovanie rozprávok... Cez leto sa venujete aj domácim miláčikom a niektorí z vás píšu krásne hlboko myšlienkové verše. Všetko to uverejňujeme na tejto strane pestrej, ako je pestré aj leto samo. Pekné chvíle prázdninové!

Mám miláčika, ktorý sa volá Rex. To je môj psíček a máme ho odkedy sa narodil u nás. Má hnedé oči, hnedú srsť a biele labky. Rex je malého vzrastu. Rád sa hráva s loptičkou. Beží za povrazom a najradšej jedáva mäso. Je dobrý strážca a drsný voči cudzincom. Má svoj domček, do ktorého sa môže skryť pred dažďom. Ocko povedal, že mu urobí nový domček. Ja mu pritom budem pomáhať, a potom ho aj spoločne ofarbíme. Rex hnevá mamiku, keď šliape a robí škodu v záhrade. No aj tak ho mám rada, lebo stráži náš dom. Jana Molnárová, 3. 2 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Milina Petríková , 2. 1 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Marína Ša go Janka Čm vá, 3. 2, ZŠ hrdinu elíka v Sta rej Pazove

á, 3. 1 ve Andrea Valihorov elíka v Starej Pazo Čm a nk Ja ZŠ hrdinu • DETSKÝ KÚTIK • •

ROČNÍK 73 13. augusta 2016 33 /4712/ HLAS ĽUDU OSOBITNÁ PRÍLOHA

Deti z Petrovca zatancovali úvodný tanec o žatve

Štylizovaný tanec v predvedení dievčenskej skupiny z Boľoviec

GALAPROGRAM DETSKÝCH FOLKLÓRNYCH SÚBOROV

Namaľovali svet krajší ako kvet Katarína Gažová

horeografiou Žatva je, do poľa ideme, ktorú predviedla staršia tanečná skupina petrovského DFS Petrovská družina, sa otvoril galaprogram detských folklórnych súborov v nedeľu 7. augusta na

skupina DFS Nádeje KUS Sládkovič z Boľoviec a báseň Zvedavá myška zarecitovala Marcela Gániová z Petrovca. V pokračovaní sa početnému obecenstvu, ktoré nešetrilo dlane, predstavili predvedením páčivých choreografií: DFS Holubička DK Michala Babinku z Padiny,

Na Detskú svadbu sa zahrali Šíďania

Mladí petrovskí herci predviedli rozprávku Zlatá priadka

javisku na ihriskách základnej školy. V pokračovaní veselého, temperamentného a sympatického galaprogramu vystúpili: Orchestrík ZŠ Jána Kollára a KZ Zvony zo Selenče, DFS KOS Jednota z Hložian, staršia DFS Hájiček KUS Mladosť z Lugu, Záverečný spoločný tanec dievčenská tanečná Povedzže mi, moja milá…

že mi, moja milá, povedz. Tance na javisku boli poviazané niťou úryvkov z ľudovej rozprávky Zlatá priadka, ktorú herecky stvárnili: Daniela Speváková, Patrícia Dominika Pavlíková, Zaujímavú hru Na hubaby podali deti z Padiny Viktor Sľúka, DFS SKUS Jednota zo Šídu, mladšia Pavel Poniger Forero, Sandra ToDFS ZŠ Mladých pokolení z Kova- dorovićová, Shaili Poniger Forero, čice, mladšia DFS Ratolesť SKUS Emília Gániová a Martin Červený. Pivnica z Pivnice a mladšia DFS Scenár galaprogramu detských KUS Petrovská družina z Petrovca. folklórnych súborov vypracovala Záverom galaprogramu všetci Daniela Legíňová-Sabová a režíroúčastníci spoločne zatancovali vali ho D. Legíňová-Sabová a Ján choreografiu pod názvom Povedz- Slávik.

24/II

13. 8. 2016 • 33 /4712/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

16. STRETNUTIE SLOVENSKEJ ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE

Udelili uznania mladej slovenskej inteligencii Vlasta Bolehradská

sú s prácou spokojní, a tí, ktorí študujú, aby sa im úspešne vydarili skúšky a aby aj oni získali vytúžený diplom. Slova sa ujal aj predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić

Báčskej Palanke v Slovenskom dome sa vo štvrtok 4. augusta uskutočnilo ďalšie Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže. Hneď na jeho začiatku odznela študentská hymna Gaudeamus igitur, a potom študentov a iných prítomných hostí privítal podpredseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Báčskej Palanke Spoločná fotka úspešne skončených študentov Vladimír Fekete. Po ňom sa prihovorili predsedníčka a poďakoval študentom za dosiahOsvetovej komisie Matice sloven- nuté výsledky a zaželal im mnoho skej v Srbsku Anna Medveďová úspechov do budúcna. a predsedníčka Matice slovenskej Prítomných študentov oslovil aj v Srbsku Katarína Melegová-Meli- predseda Matice slovenskej Marián chová, ktorá vyjadrila potešenie, že Tkáč, ktorý ich pritom povzbudil sa toto podujatie koná už šestnásty- a zároveň podporil tú usilovnosť, krát, a študentom popriala, aby ktorú musia vynaložiť počas štúsa všetci tí, ktorí skončili štúdium, dií. Milé, úprimné a potešujúce zamestnali tam, kde chcú, a nech slová študentom vyjadrila aj pred-

MALÝ PRINC. Do Petrovca v nedeľu poobede 7. augusta pricestovali aj mladí divadelníci – členovia Ochotníckeho divadla KC Kysáč a domácemu publiku v rámci úradného programu SNS 2016 sa v sieni SVD predstavili s detským predstavením Antoina de Saint-Exupéryho Malý princ v réžii Svetlany Gaškovej. Obecenstvo so záujmom sledovalo príhody mladučkého princa a jeho pristátie na rôznych planétach. Herecký tím predstavenia tvorili: Alexandar Kolár, Ivan Madacký, Ema Francistyová, Kristián Križan, Saša Čižmanský, Kristína Madacká, Branislav Kulík, Daniel Miháľ, Miroslav Vrška, Hana Katarína Ďurovková a Miroslav Kolár. Inak toto predstavenie na tohtoročnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove získalo striebornú plaketu a režisérka Gašková na Dňoch Janka Čemana v Pivnici za prístup k dielu Antoina de Saint-Exupéryho získala Cenu za dramaturgiu a dramatizáciu. J. Č-p

sedníčka Osvetovej komisie Anna Medveďová, zdôrazniac, že jej je cťou udeliť mladej slovenskej inteligencii slávnostné uznania Matice slovenskej v Srbsku, a tým oceniť

usilovnosť, pracovitosť a vytrvalosť študentov. Koordinátorka Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Svetlana Zolňanová úspešným študentom udelila odmeny a zagratulovala im k dosiahnutým úspechom. Od-

meny študentom poskytli NRSNM a Ministerstvo Slovenskej republiky. Svetlana Zolňanová a podpredseda Výkonnej rady NRSNM v Srbsku Pavel Marčok vynikajúcim študentom udelili tablety a finančné odmeny. Pán Marčok zaželal študentom, aby sa uplatnili vo svojom odbore a aby sa im do budúcna darilo. Prihlásení študenti, ktorí štúdium skončili s vyznamenaním, si svoje odmeny prevzali ako prví. Boli to: Andrea Merníková, Andrea Bobáčeková-Ivičiaková, Anna Lomenová a Vladimír Cicka. Doktorandské štúdiá ukončili Ivana Jašová, Alena Ďugová a Marína Maglovská. Vysokoškolské štúdium s pozoruhodným priemerom ukončil Filip Filip. Potom nasledovalo odovzdávanie uznania Matice slovenskej v Srbsku všetkým študentom, ktorí skončili štúdium. Nakoniec sa prítomným predstavili i členovia mládežníckeho združenia YMCA Srbsko a Tempus, po čom nasledovala zábava až do ranných hodín. Snímka: www.kulpin.net

AD INFINITUM AJ V PETROVCI. Víťaz prehliadky Divadelný vavrín 2015, 54. víťaz Stretnutí ochotníckych divadelných súborov Vojvodiny a najnovšie aj víťaz 59. Festivalu festivalov v Trebinji, teda prehliadky ochotníckych divadiel z územia bývalej Juhoslávie, ako čerešnička na torte vystupoval na záver tohtoročných SNS v nedeľu (7. 8.) večer. Milovníci Tálie si prišli na svoje pri predstavení AD INFINITUM autorskej dvojice Miroslava Kožíka a Miroslava Baka v podaní SD VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a v réžii M. Kožíka. Toto neverbálne predstavenie je ich posledné z trilógie o človečenstve. Dvanásťčlenný pazovský herecký kolektív výborne ovládol gestom a za pomoci originálnej hudby dosiahol zámer a dobre zapôsobil na vnem prítomného obecenstva. Aj bez predbežných informácií o predstavení divák v ňom spoznal nielen biblické motívy o vzniku, o rajskej záhrade, prvom hriechu, o potomkoch, či životnom cykle a preľudnení, o more, potom aj o renesancii a večnom tanci v nekonečnosti. J. Č-p

13. 8. 2016 • 33 /4712/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

NA SNS PREDSTAVILI NOVÉ KNIŽNÉ VYDANIA DOLNOZEMSKÝCH SLOVENSKÝCH AUTORIEK

Dvanásť nových kníh Vladimír Hudec

sú „básne lásky, nehy, ale i stroskotaných predstáv o láske či ľuďoch, o ktorých sme si mysleli, že sú nám blízki“, Anny Kišovej, ktorá v knihe (Ne)všedné mrvance „svojím jemným humorom prinúti čitateľa, aby ju prečítal jedným dychom. Tento trojlístok z Nadlaku

III/25

námety z každodennosti a jej inšpiračným zdrojom sú limitné situácie, do ktorých sa dostávajú stvárnené postavy poviedok.“ Na prezentácii predstavili aj knihu Jarmily Gerbocovej z Bratislavy Svadobné vinše Slovákov na Dolnej zemi a celkom na záver členky Spolku žien Slovenka z Hložian predstavili svoj tretí v poradí receptár Tradičné pečené a pražené jedlá a jedlá pripravované v sedliackej peci. Úryvky z kníh čítali Miriam Murtinová, Katarína Arňašová, Jaroslava Slavková, Martina Bar-

ak ako aj v uplynulých rokoch, aj toho roku Asociácia slovenských spolkov žien v rámci programu SNS vo veľkej sieni Zhromaždenia obce v Petrovci predstavila knižné vydania z pera slovenských dolnozemských autoriek, tentoraz spolu 12 nových knižných vydaní. O knihách krátko hovorila profesorka slovenčiny na dôchodku, inak predsedníčka Spolku petrovských žien a tajomníčka ASSŽ Momentka z prezentácie Mária Gašparovská. Vo svojej najnovšej knihe Dr. lážová, „vyrozprávala pazovské Mária Myjavcová O slovensko- príbehy, opísala obyčaje a zveč-srbskom bilingvizme vo Vojvodi- nila pazovské nárečie“ a Anna ne uvádza svoje vysoko odborné Malková sa predstavila knihou texty, ale i praktické príklady z básní Lekvárový chlebík, v ktorej bežného života ako jazyk ne- „všetky básne žiaria radosťou, hyzdiť. V spoločnej knihe Viery ba trochu i tichou nostalgiou Autorky (v prvom rade) a obecenstvo si pozorne vypočuli Benkovej a Etely Farkašovej za časmi, ktoré predstavujú aj posudky a úryvky z kníh Eseje a štúdie sú predstavené naše detstvo“. Na tomto podujatí sa tradične uzavrela kniha Jarmily Nacuovej tošová, Danica Vŕbová a Moniautorky Slovenky z Rumunska, Maďarska, Slovenska a Srbska. zúčastňujú aj autorky z Rumun- Mozaika života, o ktorej Ivan ka Bažaľová a program svojou Táto autorská dvojica podpísala ska, hlavne z Nadlaku. V tom- Miroslav Ambruš napísal: „Už hudbou a spevom spestrili Juraj aj knihu Zbližovanie / Dvojrozho- to roku sú predstavené knihy dávno koketovala s nadlackým Súdi so synom Jurajom a dcérou vory, v ktorej sa uvádzajú rozho- troch autoriek: Anny Kaliankovej literárnym dianím. Vo svete ná- Eleonórou a Marína Zahorcová. vory s osobnosťami slovenskej Krištáľová pyramída veršov, ktoré hod a nepredvídanosti čerpá literatúry z Dolnej zeme a zo Slovenska. Okrem toho Viera SNS 2016 knižnica disponuje vo svojej reBenková bola činná aj na poli gionálnej zbierke. Má význam poézie a vydala ďalšiu zbierku predovšetkým pre režisérov a básní Studňa a voda, kde sa hercov, ale i pre všetkých tých, „vyznáva z takých reálií, ako je ktorí majú blízky vzťah k divadlu jej ulica, dom, či strom, prípadne a divadelníctvu. Súčasťou výstavy voda, alebo smútok, ktorému Jaroslav Čiep sú aj knižné vydania z oblasti disa často nevieme ubrániť“. Dr. vadelníctva vydané v Slovenskom Gabriela Gubová-Červená z Pivolektív Knižvydavateľskom centre. nice sa vo svojej doktorskej dinice Štefana Na otvorení dokumentárnej zertácii zaoberala témou Slováci Homolu v výstavy riaditeľka knižnice Jarv Kráľovstve Srbov, Chorvátov rámci 55. Slomila Stojimirovićová privítala a Slovincov 1918 – 1929 a zve- venských národnávštevníkov a dejiny divadelrejnila ju aj v knižnej podobe ných slávností a níctva priblížil herec Miroslav rovnakého názvu. Svoje knižné z príležitosti 150. Babiak. Prítomným sa prihovoril vydania predstavili aj tri Staro- výročia divadla i predseda Obce Báčsky Petrovec pazovčanky: Katarína Verešová v Petrovci zorgaSrđan Simić a výstavu otvorila v Monografii Vladimír Hurban nizoval výstavu predsedníčka Matice slovenskej v 1850 – 1914 predstavila život a Divadelná knižniSrbsku Katarína Melegová-Melidielo tohto velikána vojvodin- ca vojvodinských chová. Večierok hrou na husliach Záber z dokumentárnej výstavy ských Slovákov, Mária Záborská Slovákov, ktorej spríjemnila hudobníčka Marína o divadelníctve zase knihu, čiže súhrn poézie a vernisáž bola v Cerovská, žiačka Strednej hudobprózy Na svoje sa nezabúda, v stredu 3. augusta 2016. Výstava ný materiál z divadelnej knižnice nej školy Isidora Bajića v Novom ktorej, ako si to všimla Anna Ba- obsiahla knihy a iný dokumentač- vojvodinských Slovákov, ktorým Sade.

Divadelná knižnica

26/IV

13. 8. 2016 • 33 /4712/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

Zo slávnostného otvorenia: predseda obce Srđan Simić a predstavitelia partnerských miest

NIE JE JARMOK AKO JARMOK

Po daždi slnko nastúpilo ňom krátke pozdravné príhovory mali predstavitelia partnerských miest: Starej Ľubovne, Nitry, Martina, Ružomberku, Babušnice, Vukováru a mesta Kirchheim unter Teck. Následne, v hudobno-folklórnom programe, ktorý moderovala Martina Benková, si na svoje plnými dúškami prišli spev a tanec. Šnúru začal Varečkovým tancom a Vylievala Anka vodu Detský folklórny súbor Krôčik z Kysáča. Po ňom vystúpil celý rad speváčok a folklórnych skupín: Andrea Lačoková a Margarita Benková, Dedinská folklórna skupina Likava v organizácii mesta Ružomberok, Folklórny súbor Furmani v organizácii mesta Nitra, ľudová hudba Jedľovina a speváčka Janka Holeštiaková Tlačenica pri stánku Žilinského v organizácii cestovného ruchu Žituristického kraja linský turistický kraj, Dievčenská a dojmy. spevácka skupi„Toto podujatie zona SKC P. J. Šaskupilo dnes najusifárika z Nového lovnejších a najtalenSadu, Folklórny tovanejších umelcov, súbor Ľubovľan ktorí sa zaoberajú výv organizácii robou suvenírov, ručmesta Stará Ľuných prác a iného. Tak bovňa, Gemerskí zachovávajú tradície fujeráši z Detvy, a učia mladšie geneselenčský Kulrácie, ako si treba reštúrno-umelecpektovať zvyky,“ poký spolok Jána dotkol predseda obce Kollára so sprieSimić tesne predtým, vodom orchesnež Jarmok umenia Bez fujary to nejde tra základnej úradne otvoril. Po školy a Komorného zboru Zvony, dychový orchester petrovského cirkevného zboru a hosťujúci dychový orchester z Nemecka, z Württembergu... Bol jarmok a na ňom toľko toho: tovaru, zážitkov a pôžitkov. Umenia v mnohých podobách tiež, no predovšetkým vystavovateľov a návštevníkov, podpísaných pod týmto sobotňajším popoludňajším jarmočným ruchom. Škoda len, že je takéto dianie iba raz v roku. A že sa budúci august zdá akoby bol kdesi v nedohľadne...

Umenie v mnohých podobách Oto Filip

istou dávkou predstavivosti možno povedať, že sa jarmok slávnosťový ocitol v akomsi sendviči medzi dvoma najznámejšími inými tunajšími jarmokmi: tým v Rume, patriacim k najstarším, existujúcim ešte od polovice 18. storočia a jarmokom v Šabci, jed-

ných slávností. Jeho aktérov a návštevníkov v mene trojlístka organizátorov SNS toho 6. augusta o trinástej privítal predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan

Jarmok umenia: ruch a vzruch ným z najväčších ešte v časoch bývalej Juhoslávie. Petrovský Jarmok umenia patrí k najmladším – uvádza sa, že existuje od roku 2004 – no je svojím spôsobom jedinečne špecifický. Na rozdiel od iných, ktorí sú v prvom rade o veciach, tento je najmä o ľuďoch: o nás, o tradíciách, o zvykoch. Je taktiež o početných formách umenia bežného a nevšedného, od výrobného, cez remeselnícke po kulinárske napríklad. Je aj o našej hudbe a folklóre, taktiež o mnohých iných príznačnostiach minulosti a dneška. S jarmokmi inými má spoločné najmä výstavnú a predajnú zložku, taktiež stretnutia, jednania, tú veselú náladu spravidla poznačujúcu sobotňajší deň Slovenských národ-

Simić slovami vďaky predstaviteľom partnerských miest za ich príhovory, ako aj vyjadrením priania, aby si všetci účastníci a návštevníci z Petrovca odniesli pekné zážitky

Kysáčske folklórne nádeje

13. 8. 2016 • 33 /4712/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

V/27

VÝSTAVA V SVD V PETROVCI

Dar stopäťdesiatnikovi Juraj Bartoš

Báčskom Petrovci už celé storočie a polovicu druhého pulzuje čulý divadelný život. Dokumentárnu výstavu 150 rokov divadla v Petrovci otvorili vo foyeri Slovenského vojvodinského divadla v piatok 5. augusta. Divadelné materiály, fotograﬁe, výstrižky z tlače a iné dokumenty na osemnástich paneloch svedčia o začiatku a prejdenej ceste jedinečného chrámu kultúry.

Celkový dojem z výstavy umocňuje vzácny kvalitný katalóg 150 rokov divadla v Petrovci 1866 – 2016. Pripravil ho Vladimír Valentík a ako spoluvydavatelia ﬁgurujú Múzeum vojvodinských Slovákov a Centrum – slovenská kultúrna koordinácia. Finančne prispeli: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a NRSNM. „Keď ide o naše rady, s tým by som sa nemohol pochváliť, ale to sa na nás aj podobá,“ povedal Vladimír

V GALÉRII PEGAZ otvorili predajnú výstavu obrazov insitných umelcov z Padiny. Predstavujú sa Ján Bačúr, Ján Husárik, Anna Kotvášová (zúčastnila sa na vernisáži), Vesna Kucháriková-Sabová, Juraj Ľavroš, Michal Povolný a Pavel Povolný-Juhás. Vítajúc prítomných (5. augusta) Anna Boldocká-Ilićová skonštatovala, že galéria Pegaz podobné výstavy počas SNS usporadúva šiesty raz zaradom. Dodala, že cieľom je priblížiť výtvarné umenie so zámerom zachovať kultúrne dedičstvo a identitu Slovákov žijúcich v Srbsku. Slova sa ujal aj predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić, o vystavených exponátoch hovoril a výstavu otvoril Karol Boldocký. Na snímke: Z vernisáže v galérii Pegaz. J. B.

Otvárací ceremoniál výstavy venovanej 150. výročiu divadla v Petrovci

Valentík úvodom vernisáže. Okrem neho hovorili: režisér Ľuboslav Majera, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír

Skalský a riaditeľ MVS Pavel Čáni, ktorý výstavu aj otvoril. Početných prítomných privítala riaditeľka SVD Viera Krstovská.

DVE ZUZKY KONEČNE SPOLU. Prvá slovenská akademická maliarka Zuzka Medveďová a najznámejšia slovenská insitná maliarka Zuzana Chalupová sa konečne stretli. Na spoločnej výstave ich obrazov pomenovanej Zuzka a Zuzka, o ktorú sa okrem GZM postaralo Múzeum vojvodinských Slovákov na čele s riaditeľom Pavlom Čánim a Galéria insitného umenia v Kovačici, teda jej riaditeľka Mária Raspírová. V piatok 5. augusta na vernisáži v GZM okrem priamych organizátorov hovorili aj výtvarný kritik Vladimír Valentík a estetik, univerzitný profesor a všestranný kultúrny dejateľ Michal Babiak. Programom početných prítomných viedla Tatiana Mitićová. V úvode nevšednej udalosti slovenské piesne na harmonike zahral Kovačičan Emil Nemček. J. B.

SAMOSTATNÚ VÝSTAVU LESY A ROVINY MICHALA ĎUROVKU záujemcom o umenie sprístupnili v predvečer Slovenských národných slávností v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. V spoločnosti početných návštevníkov otvorili ju vo štvrtok 4. augusta. Ide o 16. samostatnú výstavu akademického maliara M. Ďurovku z Kysáča, ktorá vznikala od roku 2011. Ako nám autor povedal, vystavených je 32 obrazov, z ktorých niektoré už boli vystavené v Malom výtvarnom salóne v Novom Sade, ako aj v Slovenskom národnom dome v Kysáči, ale sú tu aj celkom nové obrazy. Výstavu otvorila akademická maliarka Rajna Krulj, ktorá okrem iného poznamenala, že dívajúc sa na obrazy M. Ďurovku môžeme pocítiť šušťanie listov a korún stromov, počuť štebot neviditeľných vtákov, zurčanie skrytého prameňa. Lákavé pestré farby, či jedinečné videnie rovín a lesov prenesené na plátno budú pre verejnosť sprístupnené do 28. augusta. Na snímke: Autor výstavy Michal Ďurovka v spoločnosti akademickej maliarky Rajny Krulj. J. P-á

28/VI

13. 8. 2016 • 33 /4712/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

PODUJATIA V DOME MSS

Bulíkova busta a výstava pri príležitosti 25 rokov obnovenia SNS Jaroslav Čiep

ve podujatia v piatok predpoludním v rámci SNS 2016 sa uskutočnili na nádvorí domu a v Štefánikovej sieni Domu Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka. V sídle Matice odhalili bustu prvému predsedovi MSJ Dr. Jankovi Bulíkovi a otvorili aj dokumentárnu výstavu k 25. výročiu ob- Busta Dr. Janka Bulíka novených SNS autorky, na matičnom dvore

profesorky dejepisu Anny Struhárovej. Návštevníkov privítal hrou na husliach mladý virtuóz Martin Ján Javorník. V mene Matice prítomných hostí a návštevníkov pozdravila predsedníčka Katarína Melegová-Melichová. Následne spolu s predsedom Matice slovenskej Mariánom Tkáčom bustu i odhalili. Za čin odhalenia busty Dr. Janka

Bulíka v Petrovci sa zavďačila jeho vnučka Zuzana Drugová. Dojímavým prednesom amerického spirituálu Amazing Grace v podaní Slovenky Benkovej-Martinkovej sa prešlo k ďalšiemu obsahu prichystaného programu v matičnom ústredí – k otvoreniu dokumentárnej výstavy o SNS. O začiatkoch a význame obnovenia SNS, ako i o priekopníkoch, z ktorých už väčšina nie je medzi nami, si zaspomínal prvý predseda obnovenej MSJ Michal Spevák, Dokumentárna výstava o SNS a jej autorka Anna Struhárová ktorý výstavu aj oﬁciálne otvoril. Na záver programu ľudovú pieseň bová a na harmonike ju sprevádzal zaspievala i speváčka Vladimíra Sa- Ján Andrášik.

FILATELISTICKÁ VÝSTAVA

Petrovec FILA 2016 J. Čiep

edzinárodnou filatelistickou výstavou, 12. v poradí, v piatok 5. augusta predpoludním začal slávnosťový víkend. V aule Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, práve tak ako tomu bolo i v minulých rokoch, agilní aktivisti petrovského filatelistického združenia nainštalovali výstavu známok a filatelistických kolekcií. Návštevníci Slovenských národných slávností aj tohto roku majú možnosť prezrieť si cenné zbierky známok, ktoré vystavilo 26 domácich a zahraničných filatelistov. Okrem domácich Petrovčanov a Hložančanov na výstave známok sa predstavili aj zberatelia zo Slovenska, z Chorvátska, Republiky Srbskej a z viacerých miest v Srbsku: z Nového Sadu, Subotice, Apatina a Kruševca. Podľa slov Rastislava Speváka ide o doposiaľ výstavu s naj-

väčším počtom zahraničných účastníkov v Petrovci za 12 ročníkov, koľko usporadúvajú prehliadku Petrovec FILA. V rámci tohtoročnej filatelistickej výstavy Zväz slovenských filatelistov, zväzy filatelistov Srbska a Vojvodiny a členovia Spolku filatelistov v Báčskom Petrovci si svojimi zbierkami sprítomnili aj výročie narodenia významného priekopníka, vedca a vynálezcu Nikolu Teslu. Vernisáž moderoval predseda SFBP Mr. Pavel Lomiansky, hosťom sa v mene školy prihovorila úradujúca riaditeľka školy Vlasta Werleová a po nej aj predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, čelní funkcionári zväzov filatelistov Miroslav Ňaršík a Ivan Tangl a česť otvoriť výstavu sa dostala predsedovi organizačného výboru SNS a zároveň i predsedovi Báčskopetrovskej obce Srđanovi Simićovi. O hudobné čísla na vernisáži sa postarala mladá klaviristka Iveta Kováčová.

KOLEKTÍVNA VÝSTAVA ČLENOV ZPVU

Petrovské pohľady 8 J. Čiep

ridsať dva, či už profesionálnych výtvarníkov alebo výtvarných snaživcov, autorov obrazov, sa predstavilo návštevníkom Slovenských národných slávností 2016 v rámci jednej výstavy so šesťdesiatimi dvoma prácami Z otvorenia kolektívnej výstavy členov ZPVU rozličných motívov, k tomu vyhotovených rôznymi technikami. Autori sú členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov. Sú nielen z Petrovca, ale aj z Hložian, Kulpína, Pivnice, Maglića, Čerevića a autori žijúci v Nemecku a v Spojených štátoch amerických. V stredu 3. augusta sme boli svedkami otvorenia kolektívnej výstavy Petrovské pohľady 8. V rámci otváracieho programu sa prihovárali predsedníčka združenia Mária Ivičiaková, výtvarný kritik Vladimír Valentík, predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová, ktorá výstavu aj otvorila. Na dobrú náladu prítomných viaceré piesne zo svojho repertoáru zaspievala spevácka skupina Petrovčanky, ktorá sa nacvičuje v Spolku petrovských žien, spolu so sólistkou Katarínou Balážovou. Hudobne ich na harmonike sprevádzal Zdenko Makovník. Záujemcovia si mohli obzrieť i výstavu detských obrazov, ktoré vznikli v rámci výtvarného tábora počas tohtoročného Dňa Petrovca.

13. 8. 2016 • 33 /4712/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

ROCKTÓN 2016

Bez gitary ani na krok Andrej Meleg

a tohtoročných Slovenských národných slávnostiach už po štvrtýkrát zorganizovali koncert rockovej hudby Rocktón. Toto podujatie zažilo svoje obno-

jedna nová skupina s originálnou autorskou slovenskou rockovou skladbou. Aj tohto roku sa v petrovskej Vrbare zoskupili početní milovníci tohto druhu hudby a kochali sa v hudbe štyroch skupín. Boli to: Dekadencija

Denis Grubić a Veselin Grcić a v ich prejave dominujú autorské heavy-metal skladby), After my Grace zo Selenče (členmi skupiny sú Dino Poliak, Ján Rybársky, Sreten Jovanović a Vlađan Terzić a inklinujú k trash-metal hudbe a na repertoári majú tak autorské skladby, ako aj spracované piesne zahraničných metalových kapiel, pričom sa táto

VII/29

súdiac podľa odohraných koncertov na scéne, kým prvé vystúpenie mali vlani na festivale Kulpin fest v Kulpíne. Pestujú populárny hudobný smer – punk-rock a v pláne majú vydanie aj svojho prvého CD. Ešte treba pripomenúť, že zakladateľom, gitaristom, skladateľom a textárom tejto kapely je Svetozar Zare Govorčin z Kulpína a v skupine ešte hrajú aj Andrej Meleg ml. z Petrovca, Ferenc Valtner z Maglića a Rastislav Sabo z Petrovca, kým im pri speve občas pomôže aj Slovenka Benková. Aj keď mnohí rockové podujatie vyčleňujú z programu Slovenských

Najmladšou kapelou na tohtoročnom Rocktóne bol Industrijski kombinat z Báčskeho Petrovca a Kulpína venie v roku 2013, keď sa nadšenec rockovej hudby Vladimír Valentík pokúsil o obnovenie koncertu, ktorý roky patril k petrovskej Vrbare. Účinkujú tu väčšinou rockové kapely, v ktorých hrajú slovenskí vojvodinskí hudobníci, aj keď nespievajú všetci po slovensky. V čom tkvie podstata koncertu? Každý rok sa objaví aspoň

z Báčskeho Petrovca (členmi tejto skupiny sú: Ján Lehotský z Petrovca, Andrej Haška z Kulpína, Mirko Nišić z Maglića a Miroslav Cerovský z Petrovca a hrajú spracované piesne ex-Yu scény), Zemljotres z Aradáča (zakladateľom, gitaristom a spevákom v tejto skupine je Janko Hrubík a ešte hrajú aj Petar Paštrović,

ZÁHADNÁ NOC VO VLKOLÍNCI NA FOTOGRAFIÁCH. Ružomberský ro d á k J u r a j Vohnout svoju niekoľkoročnú fotografickú prácu predstavil v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. Mária Ivičiaková, predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov, sa prihovorila v mene organizátorov vernisáže výstavy Noc vo Vlkolínci, ktorú usporiadali vo štvrtok 4. augusta. Autora výstavy predstavil Marcel Koleštík, predseda Klubu UNESCO Slovakia a zároveň aj kurátor výstavy. Ako podotkol, autor na fotograﬁách z Vlkolínca nezachytáva len architektúru, ale aj ľudí, ktorí tam žili a pracovali. Vlkolínec sa nachádza na úpätí vrchu Sidorovo neďaleko Ružomberka a charakteristický je drevenými stavbami, teda pôvodnou architektúrou. Následne Mária Ivičiaková a Marcel Koleštík podpísali memorandum o spolupráci medzi Združením petrovských výtvarných umelcov a Klubom UNESCO Slovakia. Výstavu otvoril Srđan Simić, predseda Báčskopetrovskej obce. K. G.

After my Grace zo Selenče skupina v trochu pozmenenej zostave a pod menom Undead pulse už zúčastnila na Rocktóne v Petrovci), ako aj Industrijski kombinat z Báčskeho Petrovca a Kulpína – ide o najmladšiu z uvedených skupín,

národných slávností, tvrdiac, že by nemalo patriť do tohto celonárodného podujatia, Rocktón už niekoľko rokov opodstatňuje svoju existenciu a oslovuje mladých, ale aj starších milovníkov rockovej hudby.

SNS 2016: ÔSMA BURZA ZBERATEĽOV. V sobotu (6. 8.) predpoludním Spolok ﬁlatelistov Báčsky Petrovec po ôsmykrát zorganizoval burzu zberateľov, ktorá sa uskutočnila v aule petrovskej základnej školy. Tá tiež bola zaradená medzi sprievodné podujatia tohtoročných Slovenských národných slávností. Na nej sa v družobnej nálade zoskupili kolekcionári z rôznych oblastí – ﬁlatelisti, numizmatici, zberatelia vyznamenaní, značiek, kníh, gramofónových platní, komiksov a iných starožitností. Záujemcovia tuná mali príležitosť, aby im niekto zo skúsených prítomných zberateľov prehodnotil ich domáce kúsky, ktorým sami nevedia určiť trhovú hodnotu. J. Č-p

30/VIII

13. 8. 2016 • 33 /4712/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

GALAPROGRAM

Čistá folklórna láska Jaroslav Čiep

dostali so svojimi bodmi, prítomných v mene organizátora programu Matice slovenskej v Srbsku privítala predsedníčka Katarína Melegová-Melichová. Pozdravné slová auditóriu adresoval aj štátny tajomník vo vláde Slovenskej republiky Branislav Ondruš, ako i podpredseda Úradu

ávštevníci Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci si už zvykli, že ich organizátori galaprogramu oslovia s kvalitným programom. Z tohto podujatia ani v sobotu večer 6. augusta neodišli sklamaní. Tohtoročný galaprogram našich folklórnych súborov a sólistov na ihrisku vedľa Základnej školy Jána Čajaka môžeme zhodnotiť ako program na vysokej umeleckej úrovni, ktorý oslovil prítomných divákov. Autori program pomenovali Daj nám, Pane, lásky čistej a v ňom nám predstavili to najkvalitnejšie, čo na našej folklórnej scéne v tejto chvíli máme. Program moderovala skúsená moderátorská dvojica Zmes ľudových piesní v podaní Katarína Melichová a Ras- ochotníkov z Padiny tislav Labáth, ktorí v rámci uvádzania nezabudli prízvukovať Slovákov žijúcich v zahraničí Peter ani 25 rokov obnovených SNS, či Prochácka, ktorý program i otvoril. 150 rokov divadelníctva v Petrovci. V poldruhahodinovom programe O to, aby program dostal aj na dra- javisko sa jagalo pestrými farbami matickosti, sa postarali „herečky“ našich tradičných krojov a lahodilo

Z otvorenia galaprogramu folkloristov pri DK Michala Babinku z Padiny. Aj staršia FS domáceho KUS Petrovská družina zabodovala so svojím tanečným bodom. Po nich javisko patrilo

Mladucha z Kovačice tanečníkom FS KUS Mladosť z Lugu, a potom sa Pivničania predstavili aj spevom, aj tancom. Zo SKUS Pivnica spievala mužská spevácka skupina a tancoval FS V pivnickom poli. Aj

Sadu a spev sólistky Ireny Nosáľovej z Padiny. Záver patril najúspešnejším folkloristom na tohtoročnom festivale Tancuj, tancuj..., teda mladšej skupiny KOS Jednota z Hložian. Celkom na záver moderátori programu na javisko pozvali všetky súbory, obecenstvu pripomenuli, kto všetko účinkoval v programe, a prezradili im, že scenár a réžiu programu prichystali Daniela Legíňová-Sabová a Ján Slávik. Spoločným záverečným tancom všetkých folkloristov na javisku a pred ním pod menom Slovák som ja a matičnou hymnou Po nábreží

Skúsení petrovskí ochotníci z domáceho spolku Milina Sýkorová, Nataša Nosálová a Anna Fehérová pri „pucovaní auzlógov“, kým čakali príchod hostí do Petrovca na Slávnosti na vkusne upravenej mizanscéne veľkého javiska scénografky Olje Tordayovej. Slávnosťový galaprogram tradične začína s deﬁlé účastníkov programu pred javiskom a predtým ako sa naň

očiam divákov, ktorí sa kochali v tancoch a spevoch dobre nacvičených folkloristov zo slovenských prostredí, ktorí sa už predtým dokázali na našich vrcholných tanečných a speváckych podujatiach. Na úvod sa tancami predstavili šídsky FS SKUS Jednota a po nich aj tanečníci FS Vreteno z Kysáča a chlapčenská spevácka skupina

Tanečníci z Hložian Kovačičania mali v programe dva body. Spievala dievčenská spevácka skupina a tancoval FS Rozmarín. Pútavé bolo aj vystúpenie ochotníkov SKC P. J. Šafárika z Nového

Prílohu pripravil Michal Ďuga

koník beží, ktorú zaspievali všetci účastníci programu spolu s početným obecenstvom, sa skončil aj tohtoročný galaprogram našich dospelých folkloristov.

Kultúra O divadle a iných obsahoch Slávností SNS 2016

Jaroslav Čiep

určite všimli na poschodí pred veľkou sieňou vynovený sklený krem početných obsahov portál. Nalepili naň totiž umelecké tohtoročných 25. obnove- fotografie mladého petrovského ných Slovenských národ- fotografa Igora Bovdiša s marných slávností, uvedených v kantnými zábermi pre každú z našich novinách, určite netreba dedín Báčskopetrovskej obce. prehliadnuť niektoré ďalšie podVeľkoplošná panelová tlač sa ujatia alebo akcie. pred tohtoročnými Slávnosťami V aktuálnom roku sa SNS niesli objavila aj v strede Petrovca na v znamení 150. výročia uvedenia zvyšku niekdajšieho Taussigovprvého divadelného predstavenia ho chmeľového skladu. Na jeho v Petrovci. Pri tomto významnom bočnej stene obrátenej smerom ku gymnáziu nad zastavanými malými kioskami je reprodukovaný obraz, na ktorom je znázornený Výstava o divadelnom fenoméne v petrovskom parku umelecky, ale i zachytený okom kamery, tento Počas Slávností 2016 verejnosti grafií Poznáte ma? a etnografickú niekdajší, azda aj najväčší boli prístupné stále expozície Mú- výstavu Slovenská izba, ktoré sú petrovský sklad. Okrem zea vojvodinských Slovákov. Ide nainštalované na prvom poschodí toho sú tam aj fotografie o výstavu tradičného detského Domu Matice slovenskej v Srbsku s motívom kostola a nie- odevu, o výstavu starých foto- Ľudovíta Mišíka, ako i kultúrnu pakdajších SNS a všetko to zabalené ako pohľadnica s nadpisom Pozdrav z Petrovca. Okrem toho z kultúrnych obsahov návštevníci Slávností v hojnom počte navštevovali etnografickú výstavu pomenovanú Práce v minulosti v našich osadách, ktorú k 10. výročiu založenia Asociácie slovenských spolkov žien aktivistky z 15 spolkov Z výstavy v Spolku petrovských žien žien nainštalovali v Spolku petrovských žien na jubileu sa nielen petrovská verej- Námestí slobody a otvorili ju ešte nosť podieľa v priebehu takmer 31. júla, teda týždeň pred SNS Taussigov sklad niekedy a teraz celého roka. Okrem dokumen- 2016. tárnej výstavy o divadelníctve z produkcie Múzea vojvodinmiatku Najstarší dom z konca 18. ských Slovákov návštevníci mali storočia v Ulici Branislava Mokića. možnosť pozrieť si priestorovú Na dôvažok ešte aj pekná panelovú výstavu Fenomén dispráva; totiž pútač, o ktorom sa vadla alebo divadelný fenomén, písalo v minulom a predminulom ktorá akoby chcela poukázať, čo čísle Hlasu ľudu, návštevníkov divadlo bolo, čo v skutočnosti je Slávností vítal opravený a po alebo aj môže byť. Nainštalovali slovensky napísaný gramotnejju v Parku Zuzky Medveďovej šie. Keď je teda vôľa, tak sú aj pred Knižnicou Štefana Homolu opravy. Iba niekedy nám ruky a vo štvrtok 4. augusta ju úradne predbiehajú rozum... a zbytočne otvoril predseda Divadla VHV mrháme peniaze. Ale Slávnosti v Petrovci Ján Černák. sú za nami a na pútači sú nové Vysokí hostia a návštevníci plagáty. Na nich sa propaguje programov v budove Zhromažkultúrne leto na bazénoch v sudenia obce Báčsky Petrovec si tiež Reprodukcie fotografií Igora Bovdiša v Obecnom dome sednom Maglići...

• KULTÚRA •

33 /4712/ 13. 8. 2016

Kultúra SNS 2016 V PRIAMOM PRENOSE NA INTERNETE

Včasnejšia reklama zvýši návštevnosť Jasmina Pániková

ak ako tlačené médiá svoj obsah nemôžu už zamerať iba na noviny, takisto ani televízia už nemôže počítať iba s vysielaním svojho programu cez televízne prijímače. Vymoženosti internetu sa už naplno uplatňujú, vďaka čomu je, samozrejme, obsah dostupný oveľa širšiemu auditóriu. S cieľom umožniť sledovať otvárací program tohtoročných Slovenských národných slávností Rádio-televízia Vojvodina tento program vysielala aj na internete. Na stránke RTV bolo osobitné políčko s rozpoznateľným názvom a logom Slávností a presne o ôsmej hodine večer, keď sa začal program, štartoval aj priamy prenos. Aj keď ho na jednotlivých prehliadačoch nebolo možné pozerať na celej obrazovke, prenos bol vo vysokom rozlíšení a celkove ho možno ohodnotiť ako

uspokojujúci. Samozrejme, Produkčný s obsahom na inprogramu Pavel ternete sa vždy Gaža nám povedal, viaže počet lajkov že sa na prenos aj alebo návštevníkov. na internete rozhodli V tomto prípade nás z dôvodu, aby časť zaujímalo, koľko programu SNS sprínávštev zaznamestupnili aj Slovákom nali počas priameho v zahraničí. „Na našej prenosu Slávností. internetovej stránke „M ali sme 311 máme možnosť vynávštev. Úprimne, očakával som väčší sielať živý program, ktorý sa nahráva počet, ale možno to mimo našich štúdií. súvisí s tým, že je Teraz sme tú moždovolenkové obdonosť využili. Slovenbie alebo aj s tým, ská redakcia RTV pláže sme možno príliš nuje aj do budúcna neskoro spropagoniektoré programy vali správu o preči festivaly vysielať Nielen prostredníctvom televízneho signálu, ale aj nose,“ skonštatoval v priamom prenose aj internetu Gaža a doložil, že je na internete a najbližotvárací program aj šie také vysielanie plánujeme na 150. výročia divadla,“ prízvukuje teraz dostupný na ich stránke, ako aj na youtube. 26. 8., keď budú ústredné oslavy Pavel Gaža.

SO STAROPAZOVČANKOU ANNOU HAVRANOVOU, MLADOU TALENTOVANOU GITARISTKOU

Chystá sa na štúdium do Prahy Anna Lešťanová

a početné koncerty usporiadané tak v tejto škole, ako aj mimo nej. nna Havranová zo Starej Pazo„Ešte v tretej triede som si začavy je úspešnou mladou dievla uvedomovať, že človek nemôčinou, pred ktorou je skvelá že byť podelený na dve čiastky. hudobná kariéra. Ako žiačka geMojím obľúbeným predmetom nerácie tamojšej Základnej v gymnáziu bola matemaškoly hrdinu Janka Čmelíka tika, kým v hudobnej škole sa rozhodla, že v ďalšom si hra na gitare vyžadovala školení bude pokračovať cvičiť po celý deň. Napriek v Zemune, kde paralelne všetkému ja som uprednavštevovala dve školy – nostnila hudbu, a som preto gymnázium (prírodovednesmierne šťastná,“ pripono-matematický odbor) menula Havranová. Po zloa strednú hudobnú školu. žení prijímacej skúšky, ktorá Hudbou a hraním na pozostávala z teoretickej gitare sa začala vážnejšie a praktickej časti, v januári zaoberať, keď mala 13 sa zapísala na Akadémiu rokov, hoci to odmalička Pazovská gitaristka na jednom z úspešných múzických umení v Prahe mala rada. Jej azda naj- koncertov (Foto: z archívu A. Havranovej) – odbor hudba, v triede proväčším vzorom bol starší fesora Pavla Steidla, svetovo brat Igor, skvelý huslista, ktorý prácou. Vďaka nej zložila všetky uznávaného gitaristu. Sen sa jej toho času s desiatkami úspeš- skúšky. Gitaristka Anna Havranová teda splnil, dostala sa tam, kde ne skončil tretí ročník hudobnej v triede profesora Sretena Poparu chcela, a ako prezradila, výučba akadémie v Novom Sade. Anna absolvovala Strednú hudobnú v češtine jej, vzhľadom na znalosť sa s hudbou zoznamovala cez školu Kostu Manojlovića v Zemu- slovenčiny, nebude predstavovať detskú hru a s ňou vyrastala. Hu- ne. Za sebou má mnohé súťaže veľkú jazykovú záťaž.

www.hl.rs

dobne sa začala vzdelávať ako žiačka pazovskej základnej školy, presnejšie v 7. a vo 8. ročníku. Okrem hudobného nadania, ktoré má, a pevnej vôle k úspechom sa dopracovala usilovnou

Informačno-politický týždenník

Anna Havranová na prednedávnom usporiadanom koncerte mladých talentov v Starej Pazove

Toto leto Anna trávi pracovne. Každodenne usilovne cvičí, lebo zadaný nový študijný program musí zvládnuť do októbra. Na odchod do Prahy, jedného z európskych stredísk kultúry, sa nesmierne teší. I keď je vedomá toho, že tam nebude ľahko a že je za ďalší hudobný pokrok sama nanajvýš zodpovedná. • KULTÚRA •

ODKAZ LAUREÁTA

S túžbou i nádejami Ján Labáth

árodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny mi na slávnostnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 4. augusta 2016 v sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, udelila Cenu NRSNM za celoživotný prínos k zachovaniu, rozvoju a prezentácii národnej a kultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Veľmi som sa tešil návratu na túto posvätnú pôdu, kde ma učili láske k svojeti, kde som v pohnutí spoznával seba a odkiaľ som sa s úzkosťou vypravil na vojnu, a potom do sveta a do života – ale som to nezvládol. Značím si svoje zmiešané pocity: vyznanie, pokoru, vďaku... A odkaz. Tempora mutantur et nos mutamur in illis. (Časy sa menia a my sa meníme v nich.)

Návrat k piesni Ktoré slová mám vyrieknuť teraz, keď sa utíšili oceány, skameneli blesky a ozvena mojich krokov sa pomiešala s jednotvárnym šelestom briez: že boli chladné cudzie mestá, neskutočné cudzie poklady a tvoje tiché volanie sa vlievalo do rieky so zarastenými brehmi, s osamelým vtákom. Rieka rozhodila priehrady. Vták rozryl nebo.

Všetko sa mení. Aj kultúra! A kultúra – to sme my. Treba si to uvedomiť a podľa toho sa správať. Pamätať, že len zatiaľ, kým si zachováme jazyk a kultúrne ustanovizne, pretrváme.

Povedzte, ktoré meno mám darovať objaveným končinám, akými skvostami ťa mám ozdobiť, jediná rozihraná pieseň?

V HAJDUŠICI NAHRÁVAJÚ

Seriál o Lazovi Kostićovi Vladimír Hudec

produkcii Rádio-televízie Srbska v Hajdušici 1. augusta začali nahrávať nový televízny seriál Santa Maria della salute, venovaný srbskému básnikovi Lazovi Kostićovi a jeho veľkej láske Lenke Dunđerskej. Scenár a réžiu podpisuje známy režisér Zdravko Šotra.

Vojvodine a Srbsku na konci devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia. Postavu Lazu Kostića stvárňuje známy herec Vojin Ćetković a Lenku hrá mladá herečka Tamara Aleksićová. Okrem nich v seriáli budú hrať poprední srbskí herci Dejan Lutkić, Aleksandar Đurica, Sloboda Mićalovićová, Nebojša Dugalić, Aleksandar Berček, Svetlana Park a kaštieľ v Hajdušici pre potreby nahrávania seriálu dostali celkom iný, vznešenejší vzhľad

Ide o biografický seriál o jednom z najväčších srbských básnikov, ale je to zároveň aj vzrušujúci obraz o • KULTÚRA •

Bojkovićová a iní. Seriál bude mať jedenásť epizód a jeho premiéra sa očakáva v nasledujúcom roku.

Časť tohto seriálu počas prvých desiatich dní augusta nahrali v areáli dvestoročného parku a kaštieľa v Hajdušici, ktorý po druhú svetovú vojnu bol vlastníctvom Olgy Jovanovićovej, dcéry Lazara Dunđerského a vlastnej sestry hlavnej postavy tohto seriálu Lenky. Lenka však v tomto parku a kaštieli nikdy nebola, lebo umrela veľmi mladá roku 1895, deväť rokov skôr než jej otec Lazar vystaval kaštieľ a spolu s veľkým majetkom ho daroval do vena dcére Olge.

V hajdušickom parku a kaštieli už boli nahrávané dokumentárne vysielania o najbohatšej srbskej rodine Dunđerskovcov na rozhraní dvoch storočí, avšak toto ovzdušie po prvýkrát využili na nahrávanie hraného filmu, resp. seriálu. Táto udalosť bola nekaždodennou príležitosťou aj pre viacerých Hajdušičanov a občanov okolitých osád, ktorí ako štatisti so svojimi poľovníckymi psami účinkovali v nahrávaní scén poľovačky.

33 /4712/ 13. 8. 2016

Kultúra V GALÉRII BABKA V KOVAČICI

Úprimnosť, skromnosť, nevinnosť, pokora Anička Chalupová

udobným prednesom na Z jeho obrazov dýcha úprimnosť, skromnosť, husliach mladej hudobníčky nevinnosť a pokora Anastázie Dodićovej, žiačky Základnej hudobnej školy Josifa veľké zábery. Keď podvečer nedeľného podujatia Marinkovića vo Vršci, sa v nedeľu sa pozeráme na príležitostnými slovami prihovoril 7. augusta 2016 v Kovačici začal jeho tvorbu, uve- aj sám autor obrazov M. Hraško, príležitostný program k otvodomujeme si svo- ktorý na obdiv milovníkom insity ju ľudskú malosť ponúkol zhruba 20 výtvarných reniu výstavy obrazov autora v tomto vesmíre, prác. K slávnostnejšiemu ovzdušiu Miroslava Hrašku z Hajdušice. v tomto univerze,“ tohto kultúrneho podujatia svojím V rámci slávnostnej otváracej podotkol v prího- krásnym hlasom prispela Lenka časti podujatia Pavel Babka, zavore Vladimír Va- Turčanová, operná speváčka zo kladateľ Nadácie Babka a organilentík, výtvarný kri- Slovenska, ktorá predniesla niezátor podujatia, povedal niekoľtik. Na slávnostnej koľko skladieb zo svojho širokého ko slov o mladom hajdušickom vernisáži sa slova operného repertoára. výtvarníkovi. Miroslav Hraško je Autor výstavy Miroslav Hraško (prvý zľava Príležitostný program venovaný ujal aj Peter Susko, najmladší výtvarník, ktorý spolu v hornom rade), Alena Čížiková a Pavel Babka; zástupca veľvyslan- otvoreniu výstavy, ktorá bude v Gas ďalšími 62 maliarmi je súčasťou v prvom rade zľava: Vladimír Valentík, Klára kyne Slovenskej re- lérii Babka v Kovačici sprístupnená zoznamu slovenského insitného Babková, Lenka Turčanová a Peter Susko publiky v Srbsku, milovníkom výtvarného umenia umenia v Srbsku a zároveň sa jeho tvorba nachádza na zozname spoločných a štyri samostatné ktorý výstavu diel hajdušického do 21. augusta 2016, moderovanehmotného kultúrneho dedič- výstavy. „Miroslav Hraško na svojich maliara slávnostne otvoril. Po- la stredoškoláčka Alena Čížiková stva Srbska. Má za sebou niekoľko malých obrazoch maľuje široké četným návštevníkom sa v tento z Kovačice.

V POĽSKOM INŠTITÚTE V BRATISLAVE

Tak idea, ako aj forma Oto Filip

rvý dojem, ktorý si návštevník odnáša z pohľadu na objekty a obrazy poľskej umelkyne Tamary Berdowskej (Rzeszów 1962), vystavené od začiatku júla v bratislavskom Poľskom inštitúte, by sa dal skoncentrovať do niekoľkých slov: krásne, obyčajné, teplé, čisté a jednoduché, geometrické. Podujatie, ktoré potrvá do 28. augusta, je nie náhodou pomenované Idea a Forma. Berdowská v rokoch 1985 – 1990 absolvovala štúdium na krakovskej Akadémii umení s vyznamenaním a v rokoch 1988 – 2012 sa zúčastnila na viac ako osemdesiatich kolektívnych a dvadsiatich individuálnych výstavách. Je nositeľkou celého radu poľských a medzinárodných uznaní a od roku 2000 účastníčkou sympózií organizovaných

www.hl.rs

V modrej tónine

Boźenou Kowalskou určených pre umelcov využívajúcich jazyk geometrie. Geometrická kresba sa (aj) u Berdowskej javí ako prvý impulz, idea, kostra v konštruovaní tak obrazov, ako aj priestorových objektov. Vníma ju ako vnútorný rytmus, siahajúci od idey cez prácu s materiálom, po nečakané zvraty a prekvapenia pri tvorení. Čas je v tom všetkom neraz rovnako

Informačno-politický týždenník

dôležitý ako samotný výsledok práce. Pre umelkyňu je podľa všetkého, či už ide o maľby, objekty či Založený na geometrickej kresbe: priestorový reliéfy, najdôležitej- objekt šia práca a námaha s matériou, ako i prekonávanie cez priezračnú fóliu, plniacu rovjej hraníc. O tom aj sama vraví: nakú úlohu ako farba v obrazoch. Príznačnosťou celej expozície, Kresba je pre mňa v prvom rade idea, maľba jednou z jej foriem, nainštalovanej v rámci medzinárodného podujatia Socha a Obpremien. Jej maľby sú zaujímavé a zvlášt- jekt XXI predstavujúcej v letných ne tým, že nehýria všetkými mož- mesiacoch slovenskému divákovi nými farbami. Sú akosi jednolia- a návštevníkovi Bratislavy sochárte: sála z nich farebná teplota ske diela autorov z viacerých kradosahovaná širokou stupnicou jín, je, že sa exponáty, tak obrazy, rozdielov v rámci jednej, alebo ako i objekty a reliéfy nevyhli pár príbuzných či blízkych farieb. premene v tvorivom procese. Sú Tieto obrazy akosi pulzujú pred navonok rôzne, no vlastne späté naším zrakom, nadreálne, intuitív- skrytým vnútorným rytmom. Ten ne, racionálne nezadefinovateľne. sa skôr dá intuitívne vytušiť, než Keď ide o priestorové objekty, by si ho milovník umenia mohol skutočnosť v prvom rade vníma všimnúť prvoplánovo. • KULTÚRA •

BUDE NOVÝ SAD EURÓPSKE HLAVNÉ MESTO KULTÚRY?

Čo možno očakávať od stratégie rozvoja kultúry Nového Sadu? Miroslav Keveždi

a internetovej stránke Mesta Nový Sad koncom júla zverejnili výzvu, aby sa občania zúčastnili vo verejných diskusiách o návrhu Stratégie kultúrneho rozvoja Mesta Nový Sad na obdobie rokov 2016 – 2026. Zatiaľ boli usporiadané dve rozpravy a záverečná by mala byť 15. augusta, aby v septembri dokument mohol byť predložený na schválenie mestskému zhromaždeniu. Zrýchlené schválenie stratégie predovšetkým spočíva v tom, že ona predstavuje záväznú časť dokladov, ktoré sú povinné odovzdať Európskej komisii, aby náš Nový Sad mohol súťažiť o titul Európske hlavné mesto kultúry. Výzva zo strany komisie bola ešte v roku 2014 a vtedy sa ako súťažiaci prihlásili Nový Sad a Herceg Novi. Skupina odborníkov, ktorých splnomocnila komisia, v januári 2016 poskytla komentár na návrhy týchto dvoch miest, a novosadská stratégia by mala byť kvalitnou odpoveďou na komentár. Medzitým, doterajšia rozprava ukazuje, že je odpoveď slabá. Niekoľko desiatok členov združení občanov, syndikátov, ustanovizní kultúry, umelcov a kultúrnych pracovníkov, ktorí sa zúčastnili v doterajších rozpravách, poukázali na nedostatky tohto dokumentu a vyslovili námietky voči dokumentu, keďže strategickému návrhu chýbajú určité základné elementy, akými sú analýza okolia a zainteresovaných strán, mandátu, misie, spolupráce s inými sektormi, ale iste aj preto, že návrh stratégie neuvádza jasne a konkrétne, čo je to, čo občania Nového Sadu môžu očakávať, keď ide o rozvoj kultúry mesta v nadchádzajúcom desaťročí. To, čo je znalcom kultúrneho života v meste na prvom mieste viditeľné, je fakt, že početní aktéri v kultúre v Novom Sade trpia. Napr. nemajú svoje adekvátne priestory na prácu. Niektoré zo starších organizácií, akou je Foto, kino a video zväz Vojvodiny, nedávno sú vysťahované pre dlh voči podniku • KULTÚRA •

Poslovni prostor a podobný osud Nový Sad nemá dlhoročnú straté- návrhu nerozpoznali niektorých hrozí aj Združeniu spisovateľov Voj- giu rozvoja kultúry, znemožnilo by dôležitých aktérov, ktorí patria do vodiny. Takisto množstvo združení komisiu, aby vykonala odhad podľa oblasti kultúry, a čia existencia je občanov, ktoré nedostali podporu prvého kritéria. Preto je prioritou, časťou kultúrneho života mesta – na mestských súbehoch, nemajú aby sa ona schválila. nie sú evidované národnostné rady prostriedky na zaplatenie národnostných menšín prenájmu, takže očakáva(slovenskej, rumunskej, jú vysťahovanie. Početné gréckej atď.), ako ani náverejné ustanovizne sú boženské spoločenstvá takisto v podnájme a iba a univerzitné katedry. 6 % organizácií má svoje Podobne je aj so priestory. Takáto politika sprostredkovateľmi kulnie je v súlade s tým, čo sa túrnych obsahov – méočakáva od Európskeho diami. Údaje zozbierali hlavného mesta kultúry, na základe internetových a od strategického dokudotazníkov a telefonicmentu sa očakáva, aby pokých ankiet, čím sú príslušníci niektorých z marnúkol analýzu problémov a konkrétne riešenie, a to ginalizovaných skupín, čím skôr. Také riešenie, meakými sú Rómovia, vlastdzitým, neexistuje. ne zanedbaní a komisia Pripomeňme, Európske im pridáva veľký význam. hlavné mesto kultúry je Aj keď sa v návrhu strainiciatíva Európskej únie, tégie uvádza, že orgaktorá sa usiluje o zvýraznizácie národnostných nenie rozličností a osobitne menšín konzultovali na o bohatstvo umeleckého okrúhlom stole, vieme, že rozvoja, v ktorom mestá Košice boli Európskym hlavným mestom kultúry to ale nie je tak. Okrem vývždy mali životne dôležitú v roku 2013 (Foto: E. Šranková) skumníčky bol iba jeden úlohu. Všeobecným cieľom účastník okrúhleho stola je zachovanie a propagácia rozličVo vypracovaní dokumentu traja s predstaviteľmi menšín (autor) nosti kultúr v Európe a zvýraznenie autori štartovali s prieskumom, a komisia v zmysle dosahu hodspoločných obsaktorý mal uká- notí širšie zapojenie sa lokálnej hov, so zväčšením zať, akú mien- populácie a civilnej spoločnosti Päť najdôležitejších problépocitu občanov, že ku o kultúre v príprave aplikácie a implemenmov, ktoré anketovaní spozopatria do spoločnej v Novom Sade tácie, zvlášť mladých osôb, dobrovali v novosadskej kultúre, kultúry. Takisto ciemajú obča- rovoľníkov a marginalizovaných sú preveľký vplyv politiky ľom je aj posilnenie nia, združenia a bezvládnych, vrátane menšín. na kultúru, príliš veľa peňazí prínosu kultúry dla predstavite- Návrh stratégie zásadne navrhuje, z mestského rozpočtu odcháhoročnému rozvoju lia kultúrnych aby sa zveľadila spolupráca s orgadza na veľkolepé podujatia, miest v súlade s ich ustanovizní. Ta- nizáciami národnostných menšín je nedostatok jasných cieľov stratégiami a priokýto prístup, aj v Novom Sade. a transparentného plánovakeď trochu užiritami. Konečným To, čo v návrhu iste chýba, sú nia, favorizovanie a zaujatosť výsledkom výberotočný, je vlastne konkrétne strategické ciele, zvýpri distribúcii verejných prosvého procesu, ktorý problematický, raznené aspoň spôsobom, ktorým triedkov, súčasná tvorivosť nie vykonáva Európska lebo aj keď sa sú podané v Stratégii udržateľného je prioritou kultúrnej politiky. komisia, je udelepozdáva, ako- rozvoja Nového Sadu z roku 2015. nie titulu Európske by sa zisťovali V časti o spoločenskom rozvoji sa hlavné mesto kultúry a peňažná fakty o kultúre v meste, zostáva tam uvádza, že bude vybudovaný odmena vo výške zhruba milión neznámy konkrétny stav v kultúre. amfiteáter v Kysáči, že bude noa pol eur. A tak nemáme údaj o tom, aké siteľom Kultúrne stredisko Kysáč Komisia hodnotí aplikáciu na množstvo a kvalita priestorov môže v období rokov od 2016 do 2020 Hlavné mesto podľa kritérií prínosu byť ponúknutá aktérom v kultú- a že na tie účely mesto a darcovia do dlhoročnej stratégie rozvoja re, takisto ako nemáme podobný vložia 240.500.000,00 dinárov. Také kultúry mesta; európskej dimenzie; prehľad stavu pomníkov, stavieb, ciele sa v návrhu stratégie kultúrkultúrneho a umeleckého obsahu; kultúrnych artefaktov a podobného neho rozvoja mesta nenachádzajú. kapacity na vykonateľnosť; dosahu materiálu, ktorý by hlavné mesto Posledný deň na doručenie doplna manažmentu. Skutočnosť, že malo ponúknuť. Zrejmé je, že autori kov a pripomienok je 15. august. 33 /4712/ 13. 8. 2016

Kultúra PAZOVSKÍ TANEČNÍCI V ČESKU

Klasy na festivale Jánošíkov dukát Anna Lešťanová

tivalu, sa sťažovali na malú finančnú úhradu z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tak sme si aj my určitú čiastku na autobusovú prepravu hradili sami, s nádejou, že sa nám to mimoriadnym projektom z úradu prinavráti. No najpodstatnejšie je to, že sme si aj z tohto umeleckého zájazdu priniesli veľa pekných zážitkov,“ povedal po návrate do Pazovy Zlatko Ruman. Členovia súboru teraz odchádzajú na zaslúženú letnú dovolenku a už koncom septembra ich

a 18. Medzinárodnom festivale slovenského folklóru v Českej republike Jánošíkov dukát v Rožnove pod Radhoštěm sa v dňoch 5. až 7. augusta zúčastnil staropazovský Folklórny súbor Klasy, pôsobiaci pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Pazovskí tanečníci sa na Jánošíkov dukát dostali ako nositelia vlaňajšieho strieborného pásma na FF Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Ináč na tomto medzinárodnom festivale slovenského folklóru už vystúpili pred dvomi rokmi. Vedúcim umeleckého zájazdu bol Vladislav Pop. Festival Jánošíkov dukát je zameraný na zachovávanie slovenského folklóru, tradície a starých remesiel Slovákov žijúcich v Českej republike a mimo Slovenska. V rámci zahraničných súborov vystúpili aj ochotnícke súbory zo Slovenska, Maďarska a Chorvátska. Klasy boli jediným predstaviteľom zo Srbska. Počas trojdňového trvania festivalu členovia pazovského súboru vystúpili každý deň a prezentovali tam krásu slovenskej pesničky, tanca, hudby a ľudového kroja. Klasy sa na tomto umeleckom zájazde v Česku predsta-

Spoločná fotografia súboru vili choreografiami Zlatka Rumana, ktorý je aj vedúcim súboru. Pazovskí tanečníci sa zúčastnili mnohých vedľajších programov a sprievodných podujatí festivalu v tomto známom turistickom kraji. Vedúcim ľudového orchestra na zájazde v Česku bol Vladislav Forgáč a tentoraz pazovskí hudobníci mali aj výpomoc – huslistku z Kovačice Michaelu Markovú. Pre hostí a vedúcich Radim Holiš, starosta mesta Rožnov pod Radhoštěm, usporiadal slávnostné prijatie, na ktorom sa zúčastnili aj Pa-

Choreografia Otvor, milá a vystúpenie Klasov na pasienku – na vedľajšej scéne zovčania a zapísali sa do pamätnej knihy 18. MFSF Jánošíkov dukát. „Všetky súbory, ktoré sa zúčastnili fes-

očakáva ďalšie súťaženie – pokrajinská prehliadka tradície vo Vrbase. Foto: Alexander Pop

V ÚSTRETY FESTIVALU POULIČNÝCH HUDOBNÍKOV

Nová lokalita – osvedčené obsahy Jasmina Pániková

ouličných hudobníkov je v našich mestách z roka na rok čoraz viac, avšak jedinečnú možnosť zhromaždiť sa na jednom mieste, a pritom medzi sebou privítať aj kolegov zo zahraničia, majú iba v Novom Sade. V tomto roku už po 16-krát sa na známom Festivale pouličných hudobníkov publiku predstavia početní domáci a zahraniční umelci. Počas minulých rokov centrum mesta sa počas festivalových dní podobalo na obrovské javisko, na ktorom svoj talent prezentovali speváci, tanečníci, žongléri, kaskadéri... Podobný obsah nás očakáva aj v tomto roku, ale nie aj rovnaká lokalita. Organizátori festivalu, ktorý bude prebiehať od 1. do 3. septem-

www.hl.rs

che zanedbanú časť predmestia Petrovaradínskej pevnosti. Naším cieľom je, aby návštevníci spoznali krásu predmestia a aby sa ono stalo príťažlivou časťou mesta,“ skonštatovala Natali Beljanski-Popović, riaditeľka festivalu a UmelecOrganizátori festivalu aj tentoraz očakávajú kej asociácie Inbox, ktorá je organizátopozoruhodnú návštevnosť a skvelú zábavu rom festivalu. bra, rozhodli, že v tomto roku festival Program bude aj tohto roku rôzpresunú tesne k Petrovaradínskej norodý, o ktorý sa postará viac ako pevnosti, presnejšie do predmestia 100 účastníkov z troch kontinentov pevnosti. Ako v stredu 10. augusta – Európy, Spojených štátov americna konferencii pre novinárov zdô- kých a Austrálie. Tradičný festivalový raznili, mali na to dobrý dôvod. sprievod tentoraz štartuje v Ulici „Chceme oživiť idylickú, ale po tro- Modeny a cez Bulvár Mihajla Pupina

Informačno-politický týždenník

a most Dúha sa dostane k predmestiu pevnosti. Samotný sprievod organizátori ocharakterizovali ako veľmi zaujímavý. V čele sprievodu bude umelecká dvojica VJ Suave z Brazílie, ktorí jazdiac na bicykloch za pomoci videoprojektorov premietajú kreatívne audiovizuálne projekcie po okolitých fasádach. Ústredná časť otvárania festivalu bude patriť vystúpeniu džez-pop skupiny Moon Hooch z New Yorku – dvom saxofonistom a bubeníkovi, ktorí už roky pestujú a rozvíjajú svoj jedinečný žáner „jaskyňovej“ hudby. K propagácii festivalu sa tohto roku naplno pridal aj Hlas ľudu. Na našom online vydaní je možné pozrieť si seriál krátkych filmov, ktoré hovoria o osobnostiach a samotnej lokalite predmestia Petrovaradínskej pevnosti. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy Dvojgeneračný rodinný dom na predaj

„Ni je to teraz ani vážno a nimam ani pojma!“ Anna Horvátová

ké veľavravné frazeologické jednotky! Ako často po nich siahame, určite si ani neuvedomujúc našu náklonnosť k srbskému jazyku. Je vôbec voľačo trefnejšie, ako tie veľavýznamné srbské slovné spojenia alebo vetné konštrukcie, ako sú: nemam pojma, nije važno, nema veze, nema sumnje, ktorými bez veľkého vysvetľovania vyjadríme práve to, čo v tej chvíli chceme, a ktoré sa nám priam samy natískajú. Ale rozjímali ste niekedy nad tým, ktoré sú a vôbec či existujú slovenské spisovné ekvivalenty týchto akože „nezameniteľných“ pojmov, extra populárnych, ktoré sme si my tak po našsky modifikovali. Tak srbské nemam pojma alebo po petrovsky „nimam pojma“, a ešte rozšírenejšie akože slovenské „nemám pojma“ a „pojma nemám“ každý z nás nespočetnekrát vysloví, proste ako úslovie či príslovie a rozhovor vari ani nemá pravý šmrnc bez ich použitia. Rodáci zo Slovenska by nám tomu už nerozumeli, a preto

nemam pojma vystriedajme spisovným nemám poňatia, napr.: „Nemám poňatia o priebehu Slávností.“ Poslovenčené „ni je vážno“ zameňme s nie je dôležité, napr.: „Vôbec nie je dôležité, či pôjdeme na zájazd na Slovensko, dôležité je, že pôjdeme k moru.“ Niet pochybností vsuňme namiesto nema sumnje: „Vôbec niet pochybností o tom, ktorá z nás je najlepšia.“ A nema veze, či „akú to má vezu so mnou“ nahraďme slovenskými spojeniami to je jedno, to na veci nič nemení, či aký to má súvis so mnou: „To je jedno / to na veci nič nemení, či napíšeš kontrolnú na päťku, aj tak ti neuzavriem 5.“ alebo „Aký to má súvis so mnou, že vyšla chyba v novinách, veď som ja vtedy bola na dovolenke.“ Sú toto také približné preklady populárnych syntagiem, ale aj napriek tomu, že sa nám zdá, že nevystihujú ten pravý zmysel, nie sú až také silné, ako keď to povieme v modifikovanej podobe alebo po srbsky, predsa sa pokúsme osvojiť si ich. Bude to jeden krôčik k uchovaniu čistoty našej slovenčiny.

Cena: 76.500,- € Ponúkame na predaj dvojgeneračný dom v obci Papraď. Dom je vhodný aj na podnikanie, pretože je dostatok priestorov či už v dome, alebo aj na pozemku, kde sa nachádza dielňa a hospodárska časť s dvomi miestnosťami + šopa. K domu patrí aj garáž a pivnica. Kúrenie je ústredné, na tuhé palivo. Voda: studňa + obecný vodovod. V blízkosti sa nachádza autobusová zastávka a potraviny. 10 min. pešou chôdzou sa dostanete na železničnú stanicu. Bratislava 125 km, Stará Turá 3,5 km (Dubník – kúpanie 7 km a Javorina – lyžovanie 15 km), Myjava 8 km, Nové Mesto nad Váhom 17 km Kontakt: Jarmila Hornáčková tel. č.: 00421 918643593 e-mail: katarina.hornackova@centrum.sk Detaily si možno pozrieť na linkoch: rodinný dom Papraď – Stará Turá: http://www.a3real.sk/zk99-dvojgeneracny-dom-na-predaj-287480 http://www.nehnutelnosti.sk/2113106/zk99-dvojgerneacny-dom-na-predaj

MILOVNÍCI KNÍH Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din. 2. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké, alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din.

CHÝRNIK

MAGLIĆ. V Maglići 20. augusta t. r. o 19.00 h bude otvorenie výstavy na otvorenom Petkov & Koza – Karikatúra a komiks, po čom bude nasledovať koncert skupiny Industrijski kombinat. Kultúrne podujatie, ktoré bude prebiehať v areáli tamojších bazénov, organizuje neformálna občianska skupina Kultúrna iniciatíva Maglića. Red. BÁČSKY PETROVEC. V Spolku petrovských žien (Ulica maršala Tita 2) počas augusta každý piatok (12., 19. a 26. augusta) a v nedeľu (14., 21. a 28.) bude verejnosti prístupná výstava Práce v minulosti v našich osadách. Otváranie hodiny: v piatok • KULTÚRA • OZNAMY •

Štát: Slovensko Okres: Nové Mesto nad Váhom Mesto: Stará Turá Ulica: Papraď

od 9.00 do 12.00; v nedeľu od 17.00 do 21.00. V piatok 26. augusta od 10.00 do 14.00 bude Deň otvorených dverí, keď si návštevníci budú môcť kúpiť slané a sladké dobroty. ZMK PEĆINCI. V rámci Pećinského kultúrneho leta v sobotu 6. augusta si tamojšie obecenstvo pozrelo najlepšie divadelné predstavenie na Balkáne Ad infinitum autorskej dvojice Miroslava Baka a Miroslava Kožíka, v réžii Miroslava Kožíka a v podaní SD VHV Stará Pazova pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

3. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, ﬁlipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/2280-042).

A. lš. 33 /4712/ 13. 8. 2016

Oznamy DROBNÉ OZNAMY

www.lakodoposla.eu lakodoposla@lakodoposla.eu

Miesto práce: Bratislava, Trnava

Mzda až

1 000 € / mesiac

Prečo p pracovať v EUROPERSONAL-E?

pracovná zmluva bez skúšobnej doby bezplatná právna poradňa bezúročné mikropôžičky sociálny program – rôzne súťaže a motivačné programy pre zamestnancov celodenná starostlivosť koordinátorom zabezpečené ubytovanie a doprava

+ 381 66 096633

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

74/19

Práca v automobilovom ilovom priemy priemysle ysle Vodič VZV covník Montážny pracovník Manipulant

HĽADÁME rodinu Ondreja a Máriu Melegovcov z Báčskeho Petrovca, ich deti Ondreja a Máriu. Hľadá rodina Domanovská z Topoľnice, Slovensko. V prípade hocijakých informácií ozvite sa do redakcie Hlasu ľudu. NA PREDAJ dom v Kulpíne na Ulici Masarykovej č. 112 a; je možnosť výmeny za dom v Petrovci. Na predaj aj 10 kvadrátov obrábateľnej pôdy (JÁROŠ) v Kulpíne, na Ulici ledine, alebo tiež možnosť výmeny za kvadráty v Petrovci. Informácie na tel. č.: 065/204-16-34; 021/38412-32.

brigada č. 21, Belehrad, Informáciu o lokalite pre parcelu č. 3806, k. o. Nový Sad I, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-298/16 z 20. 6. 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2369_02 NS_Nový_Sad_ Avijatičarsko_naselje_2, číslo: EM-2016-124/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2369_02 NS_Nový_Sad_Avijatičarsko_naselje_2 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Analýzou celkovej žiadosti zvlášť Odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2369_02 NS_Nový_Sad_Avijatičarsko_naselje_2, majúc na zreteli, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň vyžarovania, že výpočtom získané hodnoty polí pri maximálnej práci základňovej stanice prevyšujú 10 % referenčnej hraničnej hodnoty pre všetky frekvenčné rozsahy, že nie je predpokladané žiadne konkrétne opatrenie ochrany od neionizujúceho žiarenia (zníženie čísla aktívnych kanálov, používajúc výstroj, ktorý vysiela nižšie úrovne polí, iné usmernenie antén alebo voľba iného objektu, na ktorý by sa základňová stanica mohla premiestniť), berúc do ohľadu opatrenia ochrany od neionizujúceho žiarenia predpokladané článkom 3 odsek 1 body1 a 2 Zákona o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09), a to, že každé zbytočné vystavovanie neionizujúcemu žiareniu nie je dovolené, ako i to, že sa odhaduje zisk, ktorý používanie prameňa spôsobuje spoločnosti v pomere na potenciálne riziko vzniku škodlivého účinku v dôsledku používania prameňa a uplatňujúc opatrenia prevencie a ostražitosti (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia (Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a uskutočnená spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia zhodnotila, že nositeľ projektu má zabezpečiť také technické rozhodnutie pre RBS, aby prameň žiarenia svojou prácou nepriviedol k prevýšeniu 10 % referenčnej hraničnej úrovne vystavovania obyvateľstva elektrickým, magnetickým a elektromagnetickým poliam rozličných frekvencií definovaných Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcim žiareniam, keď základňová stanica pracuje maximálnou kapacitou. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie, berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu od 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorými sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2064_01 NS_Nový_Sad_Gorana_Kovačića, Ul. Kostu Abraševića č. 17, na katastrálnej parcele číslo 2185, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 13. septembra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 14. septembra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2, Ul. Veljka Petrovića č. 10, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2, Ul. Veljka Petrovića č. 10, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05).

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2069_01 NS_Nový_Sad_Jevrejska, Ul. jevrejska č. 22, na katastrálnej parcele číslo 10169/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 13. septembra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 14. septembra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2, Ul. Veljka Petrovića č. 10, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projekt je vypracovaný a postavená je trojúseková anténová sústava, a to tak, že tri antény typu K742272 pracujú v sústave GSM900, UMTS900, GSM1800 a rovnaká anténa typu K742272 druhého a tretieho úseku pracuje aj v rozsahu UMTS 2100. Anténa prvého úseku typu AMB4520R1 pracuje v rozsahu LTE 800 a UMTS 2100 a anténa druhého a tretieho úseku typu K80010634 pracuje v rozsahu LTE 800. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu LTE 800 je 1 + 1 + 1, pre UMTS 900 je 1 + 1 + 1, pre UMTS 900 je 1 + 1 + 1, pre GSM 900 je 3 + 2 + 2, pre sústavu GSM 1800 je 8 + 4 + 4 a pre UMTS 2100 je 3 + 3 +3 .

• OZNAMY •

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Liman. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Zhromaždením obyvateľov budovy Veljka Petrovića číslo 10, Nový Sad, a Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, pre lokalitu NS Liman 2, z 26. mája 2008 a anex zmluvy o prenájme zo 6. júla 2016, Informáciu o lokalite pre parcelu č. 3782, k. o. Nový Sad II, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353239/16 zo 17. mája 2016, a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2, číslo správy: 2403/16-310 IT, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základňová stanica mobilnej telefónie NS Liman 2 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W po úseku po všetkých úsekoch, pre všetky sústavy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

33 /4712/ 13. 8. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Satelit-NS71/NSU71 Nositeľ projektu Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Satelit-NS71/NSU71, Ul. futoški put č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7855/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 3. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-294/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Satelit-NS71/NSU71, Ul. futoški put č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7855/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Satelit-NS71/NSU71, Ul. futoški put č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7855/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 9 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 10 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Satelit-NS71/NSU71, Ul. futoški put č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7855/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900 a UMTS, ktorá bude pozostávať z dvoch panelových antén po úseku pre obe sústavy, a to po jedna anténa typu APX-906516L pre sústavu GSM 900 a po jedna anténa typu K742215 pre sústavu UMTS. Pre sústavu GSM 900 antény budú usmernené s azimutmi 99 ° (úsek 1), 201 ° (úsek 2) a 330 ° (úsek 3) a pre sústavu UMTS sú azimuty 97 ° (úsek 1), 201 ° (úsek 2) a 327 ° (úsek 3) . Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 13. júna 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 14. júna 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-294/16 zo 14. júna 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Satelit-NS71/NSU71, Ul. futoški put č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7855/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-294/16 z 23. mája 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-294/16 z 3. augusta 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-5011015/15 z 15. januára 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2065_02 NS_Nový_Sad_Adamovićevo_naselje Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2065_02 NS_Nový_Sad_Adamovićevo_naselje, Ul. Laze Nančića č. 47, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI501-138/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2065_02 NS_Nový_Sad_Adamovićevo_naselje, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2065_02 NS_Nový_Sad_Adamovićevo_naselje, Ul. Laze Nančića č. 47, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2065_02 NS_Nový_Sad_Adamovićevo_naselje, Ul. Laze Nančića č. 47, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať zvlášť nasledujúce: – prepočet úrovne elektromagnetického vysielania na úrovniach záujmu, zvonka (indoor) a vnútri (outdoor) pri maximálnej práci základňovej stanice; – dať také technické rozhodnutie základňovej stanice, ktoré zabezpečí, že uvedený prameň pri práci maximálnou kapacitou nespôsobí prestup 10 % referenčnej hraničnej úrovne definovanej Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcim žiareniam (Úradný vestník RS, číslo 104/09). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2065_02 NS_Nový_Sad_Adamovićevo_naselje. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900, DCS 1800, UMTS a LTE. Dve antény typu K742236 výrobcu Kathrein budú kryť úseky 1 a 3 v rozsahoch DCS 1800, UMTS a LTE sústav a jedna anténa typu K742270 bude kryť úsek 2 v rozsahoch GSM 900, DCS 1800, UMTS a LTE sústav. Plánované azimuty antén sú 90 °, 210 ° a 340 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 0 + 2 + 0, DCS 1800 je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS 7. júla. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme uzavretú medzi Magyar Szo Kft, s. s r. o., so sídlom v Novom Sade, Vojvode Mišića číslo 1, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, a Informáciu o lokalite pre parcelu č. 3129/1, k. o. Nový Sad II, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1243/15 z 30. 11. 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2065_02 NS_Nový_Sad_Adamovićevo_naselje, číslo: EM-2015-394/SO z 1. februára 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2065_02 NS_Nový_Sad_Adamovićevo_naselje má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre rozsahy GSM 900, DCS 1800, UMTS a LTE. Analýzou celkovej žiadosti, zvlášť Odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2065_02 NS_Nový_Sad_Adamovićevo_naselje a obchôdzky lokality, majúc na zreteli, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň vyžarovania, že výpočtom získané hodnoty polí pri maximálnej práci základňovej stanice prevyšujú 10 % referenčnej hraničnej hodnoty na určovanie frekvenčných rozsahov (UMTS rozsah), nie je predpokladané žiadne konkrétne opatrenie ochrany od neionizujúceho žiarenia (zníženie čísla aktívnych kanálov, používajúc výstroj, ktorý vysiela nižšie úrovne polí, iné usmernenie antén alebo voľba iného objektu, na ktorý by sa základňová stanica mohla premiestniť), berúc do ohľadu opatrenia ochrany od neionizujúceho žiarenia predpokladané článkom 3 odsek 1 body 1 a 2 Zákona o ochrane od neionizujúceho žiarenia (Úradný vestník RS, č. 36/09) a to, že každé zbytočné vystavovanie neionizujúcemu žiareniu nie je dovolené, ako i to, že sa odhaduje zisk, ktorý používanie prameňa poskytuje spoločnosti v pomere na potenciálne riziko vzniku škodlivého účinku v dôsledku používania prameňa a uplatňujúc opatrenia prevencie a ostražitosti (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia (Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a uskutočnená spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia zhodnotila, že nositeľ projektu má zabezpečiť také technické rozhodnutie pre RBS, aby prameň žiarenia svojou prácou nepriviedol do prevýšenia 10 % referenčnej hraničnej úrovne vystavovania obyvateľstva elektrickým, magnetickým a elektromagnetickým poliam rozličných frekvencií definovaných Pravidlami o hraniciach vystavovania pred neionizujúcim žiarením, keď základňová stanica pracuje maximálnou kapacitou. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Keďže predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom území, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2033_01 NS_Železnička_stanica Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2033_01 NS_Železnička_stanica, Bulvár oslobodenia č. 1, na katastrálnej parcele číslo 4694/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-451/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanom po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2033_01 NS_Železnička_stanica, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2033_01 NS_Železnička_stanica, Bulvár oslobodenia č. 1, na katastrálnej parcele číslo 4694/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2033_01 NS_Železnička_stanica, Bulvár oslobodenia č. 1, na katastrálnej parcele číslo 4694/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2033_01 NS_Železnička_stanica, Bulvár oslobodenia č. 1, na katastrálnej parcele číslo 4694/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 1800, UMTS a LTE. Po jedna anténa typu K742236 sa použije na krytie v rozsahoch GSM 1800 a LTE. Po jedna anténa typu K742215 sa použije na krytie UMTS rozsahu. Plánované azimuty Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS84, NSU84, NSL84 – BULEVAR OSLOBOĐENJA Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS84, NSU84, NSL84 – BULEVAR OSLOBOĐENJA, Bulvár oslobodenia č. 81, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10237/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 3. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-261/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS84, NSU84, NSL84 – BULEVAR OSLOBOĐENJA, Bulvár oslobodenia č. 81, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10237/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS84, NSU84, NSL84 – BULEVAR OSLOBOĐENJA, Bulvár oslobodenia č. 81, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10237/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

• OZNAMY •

antén sú 30 °, 150 ° a 270 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 1800 je 2 + 3 + 2, pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2 a pre sústavu LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Savu Kovačevića. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Zhromaždením obyvateľov budovy v Novom Sade, Bulvár oslobodenia 1, a Vip Mobile, s. s r. o., a Informáciu o lokalite číslo V-353-308/16 z 21. júna. 2016, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2033_01 NS_Železnička_stanica, číslo: EM-2016-121/SO z 11. mája 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2033_01 NS_Železnička_stanica má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky a rozsahy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS84, NSU84, NSL84 – BULEVAR OSLOBOĐENJA, Bulvár oslobodenia č. 81, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10237/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že demontujú jestvujúcu anténu typu Kathrein 80010485 a namontujú sa pre úseky 1 a 3 nové panelové antény Kathrein 80010291-T9 pre sústavu GSM 900, UMTS a LTE a na úseku 2 namontuje sa nová panelová anténa Kathrein 80010291-T7 pre sústavu GSM 900, UMTS a LTE. Antény budú usmernené s azimutmi 45 ° (úsek 1), 175 ° (úsek 2) a 285 ° (úsek 3). Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4, UMTS je 3 + 3 + 3 a LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 6. júna 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 7. júna 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-261/16 zo 7. júna 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS84, NSU84, NSL84 – BULEVAR OSLOBOĐENJA, Bulvár oslobodenia č. 81, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10237/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-261/16 zo 6. mája 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-261/16 z 3. augusta 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-5011224/15 z 15. januára 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

33 /4712/ 13. 8. 2016

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom, otcom, starým otcom a prastarým otcom

ONDREJOM FEKETEM

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo už dvanásť smutných rokov, čo ma navždy opustil môj manžel

14. 6. 1943 – 28. 7. 2016 z Hložian

„Do Tvojich rúk porúčam svojho ducha, Ty si ma vykúpil, ó, Hospodine, Bože verný.“ Žalm 31, 6

S láskou a úctou si na Teba vždy budú spomínať a v srdci Ťa nosiť

Tvoji najmilší: manželka Mária, syn Ondrej s manželkou Annou, vnučky Daniela a Marienka s rodinami a pravnučka Sára

SMUTNÁ SPOMIENKA

ONDREJ KOLÁR 1937 – 2004 – 2016 z Petrovca

Manželka

SMUTNÁ SPOMIENKA

na zosnulých rodičov

Dňa 4. augusta 2016 uplynulo dvanásť rokov, čo viac nie je s nami náš milovaný otec a starký

ONDREJ KOLÁR 1937 – 2004 – 2016 z Petrovca

ZUZANU UHLÁRIKOVÚ rod. Funtíkovú 1932 – 2011 – 2016

ONDREJA UHLÁRIKA 1933 – 2006 – 2016

z Kysáča

S láskou a úctou si na Vás spomína syn Janko s manželkou Alenou

Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. S úctou si na Teba spomínajú: syn a vnúčatá Emanuel a Karolína

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s kmotrom

na rodičov

VLADIMÍROM SNIDOM 1948 – 2016 z Petrovca

JURAJA

MÁRIU

1921 – 1993 – 2016

HRICOVCOV

rod. Grňovú 1921 – 2011 – 2016

z Kysáča

Spomienku na Vás si stále uchovávame v našich srdciach. Vaše deti Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu KOTEKS VISCOFAN, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská číslo 92, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie fliaš s amoniakom výšky P v rámci jestvujúceho hospodárskeho komplexu, Ul. prímorská číslo 92, na katastrálnej parcele číslo 10238, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ty si odišiel, ale v našich spomienkach zostávaš.

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

Kmotra Ponigerová s rodinou Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu SPEED, s. s r. o., Belehrad, Ul. partizanske avijacije č. 6a, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie daného stavu projektu Sklad naftových derivátov, na katastrálnej parcele č. 382/1, k. o. Nový Sad IV. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) do 12. 9. 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej Štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutoční 13. 9. 2016 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

• OZNAMY •

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

Dňa 12. augusta 2016 uplynulo 20 rokov, čo nás v smútku a žiali zanechal manžel, oco, brat a švagor

JÁN ČASTVEN 20. 4. 1943 − 12. 8. 1996 z Petrovca

Nemôžeme zastaviť čas, ani vrátiť minulosť, ale môžeme pohladiť spomienky na Teba. S láskou a úctou Tvoji najmilší

SPOMIENKA

Uplynuli dva smutné roky, čo nás navždy opustila naša matka a stará matka

ZUZANA PUDELKOVÁ rod. Kováčová 21. 5. 1942 – 8. 8. 2014 z Pivnice

Bolesťou unavená si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s tetou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

rod. Krajčiovou 24. 9. 1937 – 31. 7. 2016 z Petrovca

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme. Rodina Milinkov

SAŠKOM MUDROCHOM

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 11. augusta 2016 uplynulo dvanásť smutných rokov, čo nás navždy opustil náš ocko

MARTIN ĎARMOTSKÝ

10. 12. 1928 – 11. 8. 2004 – 2016 z Kanady rodom z Petrovca Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal tak mnoho. Preto si na jeho lásku, dobrotu a starostlivosť stále spomíname.

Tvoji: syn Ján, dcéra Anka s manželom a vnuk Vlastislav

Manželka Zuzana a dcéra Anka

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU179, NSL179 NS Braće Krkljuš, Ul. braće Krkljuš č. 21, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2979, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 12. septembra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 13. septembra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU190, NSL190-BRAĆE MOGIN, Ul. braće Mogin č. 4, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5423/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 12. septembra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 13. septembra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

• OZNAMY •

ANNOU MUČAJIOVOU

15. 7. 1981 – 13. 6. 2016 ktorý nás opustil po tragickej smrti v Šanghaji

Prečo je osud taký krutý? Vzal jeden mladý život a nikdy ho nevráti. Zostala nám len otázka: Prečo si taký mladý musel opustiť svet?

Za Tebou smútia: Tvoja teta a sváko Žihlavskovci s rodinou z Nemecka, z Maichingenu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2006_02 NS_Futog, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 3308, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

33 /4712/ 13. 8. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 12. augusta 19.30 Zostrih zo selenčského festivalu Zlatý kľúč z roku 2012 20.00 Dobrý večer, Vojvodina 21.00 Kumštáreň Nedeľa 14. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 16. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Dobrý večer, Vojvodina – odvysielaná bude reportáž z 55. Slovenských národných slávností vo forme mozaiky udalostí, ktoré TV STARÁ PAZOVA tam odzneli. Trojdňový sviatok Slovákov tohto roku bol v znaUtorok – sobota mení 25. výročia obnovenia SNS 17.00 Správy a 150. výročia divadelníctva 22.00 Správy v Petrovci. Nedeľa Dúhovka bude venovaná parte 13.00 S vami a pre vás – symbolu vernosti a lásky. Táto S vami a pre vás je kolážové reportáž znázorňuje starodávne vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, svadobné zvyky a obyčaje vojako i z iných slovenských prostredí. vodinských Slovákov.

V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 12. augusta – G. I. Joe 2 – Odveta Sobota 13. augusta – Cudzinec Pondelok 15. augusta – Lovci gangstrov Utorok 16. augusta – Miss špeciálny agent Streda 17. augusta – Kozmetička a zviera Štvrtok 18. augusta – Kamenný chodníček 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 14. augusta 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Lassie 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Zo Stretnutia slovenskej študujúcej mládeže v B. Palanke

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 14. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Záznam z tohtoročných SNS Kovačickú insitu J. Žolnaj a J. Haviar prezentovali na Slovensku Utorok 16. augusta 16.00 Spoločná výstava obrazov kovačických a padinských maliarov Celovečerný program KUS Veľké Kozmalovce v Padine Letné výtvarné dielne Piatok 19. augusta 16.00 Oslavy 210. výročia príchodu Slovákov do Padiny Slovenský film: Kým sa skončí táto noc

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 33 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského pedagóga, osvetového pracovníka, cirkevného historika a evanjelického farára. Narodil sa v Báčskom Petrovci 1862 a zomrel vo Viedni 1934. autorka: ANNA dať iné rovnaké 2. časť súperenie speváčka vpíšte BIČIA- meno samohl. tajničky ČA Nikolić ROVÁ

1. časť tajničky

postupuj!

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. slovenský

dlhá samohl. kozmonautov odev

časopis

Španielsko

speváčka Zdravkovićová ampér

Senegal

v poriadku

mláďa mačky

TELEVÍZIA PANČEVO

elektrón

Nedeľa 14. augusta 20.15 Repríza relácie Dobrý deň

belehradské vydavateľstvo

Streda 17. augusta 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia

opatrovanie

solm. slab.

alu fólia kto oponuje solm. slab. slovo alt ž. meno vpíšte IŽ

vpíšte VO

vpíšte IČD vpíšte AOV

panovník epos

v ležiacej polohe

Trenčín je naostrená

dusík S LA U H UD síra Ľ

Španielsko

m. meno

north

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 32 VODOROVNE: SNS, Isa, láma, árs, orodoval, volala, á, eda, d, TV, NN, pohan, sérum, KO, k, ináč, S, ésa, šrot, Ida, eki, slinavý, Kalinovo TAJNIČKA: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI

rieka v Rusku

rodiť teľa

spojka TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

urán

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 30 z čísla 30 Hlasu ľudu z 23. júla 2016 bolo: PAVEL ČÁNI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ĽUDMILA PÁNIKOVÁ, Námestie XII. VB č. 8, 26 000 PANČEVO-VOJLOVICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

33 /4712/ 13. 8. 2016

Šport Slávia ukázala najviac PRVÝ MEMORIÁL MIROSLAVA KOVÁČA-KOVIHO

Ján Bokor

byť spokojnejší od kolegu Jána Šuľu z Doliny, ktorého zverenci nesplnili očakávania. SLÁVIA: Trbojević, Ďuriš, Jonáš, Radenković, Mitić, Čolak, D. Čížik, Válovec, Miodrag, P. Čížik, Stanojković; striedali: Králik, Malinović, Čech, Jaško, Petrák, Ćirić, Garaj, tréner Zlatko Mršulov DOLINA: Đurić, Vojnović, Koreň, Durgala, Baić, Musa, Mačužić, Ugrenović, Vukajlović, M. Kováč, Tubić; striedali: Bančov, Kutálek, Hlavča, Matuľa, Slivka, Vedej, Kovarček, Paul, Pokorácky, Makarun, tréner Ján Šuľa HAJDUŠICA: Melich, M.

bohatých dejinách FK Dolina sú osobnosti, na ktoré sa nikdy nezabudne. Jednou z nich je i Miroslav Kováč-Kovi, kedysi hráč a vynikajúci predseda. Viac ako desaťročie venoval časť svojho života úspechom Doliny, ktoré siahali do elity futbalu v Srbsku. No ako to v živote často býva, všetko dobré prerušila náhla smrť človeka, ktorý bol oporou rodiny a FK Dolina. Kolotoč úspechov sa začal otáčať Mužstvo kovačickej Slávie zvíťazilo v Padine v opačnom smere. Spomienky zostali a tí, čo mali česť spolupracovať nepískal penaltu po faule nad s Miroslavom, nezabúdajú na jeho Ružićom. Kovačičania zaslúžene dielo. Preto sa aktuálne vedenie FK postúpili do finále. Dolina rozhodlo zorganizovať 1. Memoriál Miroslava Kováča-Koviho DOLINA – JÁNOŠÍK 6 : 1 (1 : 1) a pozvanie pre účasť s radosťou Väčší výber pripravenejších prijali kluby z Kovačice, Hajdu- hráčov priniesol Doline zaslúžešice, Jánošíka a domácej Doliny, né víťazstvo. Hostia sa v prvom v ktorých mal veľa dobrých kamarátov. Odmeny Všetko bolo ladené Víťazný pohár získala kovačická Slávia, odtak, aby sa zachovala menení sú najlepší strelec Pavel Čížik (Slávia), pamiatka na dobrého najlepší brankár Miroslav Melich (Hajdušica) človeka, rodiča a futbalového nadšenca. a najlepší hráč Stojan Vojnović (Dolina). Futbalový Odmenení: (zľava) Miroslav Melich, Stojan Vojnović, Predrag Predstavitelia klubov, zväz Vojvodiny posmrtne odmenil Miroslava Perović, predseda OFZ Kovačica – Opovo, Pavel Čížik, Zuzana obce a kamaráti pred Kováča-Koviho za rozvoj futbalu plaketou, ktorú Kováčová a Igor Glavač, predseda Doliny jeho manželke Zuzane odovzdal predseda FZO začiatkom turnaja položili kvety na hrob- Kovačica – Opovo Predrag Perović. ku Miroslava Kováča. Vojnović, raz trafili Markov, Musa Mršić, Z. Lipták, G. Stojkovski, A potom sa rozkotúľala lopta v po- polčase veľmi usilovali a gólom a Paul. V mužstve domácich na- Maliar, Marko, Kocevski, Đukić, vestnej padinskej doline. Živanova získali náskok. Dolina stúpil aj Miroslav Kováč, syn, ktorý A. Lipták, Ružić, Radović; striedo polčasu vyrovnala prostred- tak pokračuje v rodinnej tradícii. dali: Folťan, Miksád, I. Mršić, HAJDUŠICA – SLÁVIA 0 : 1 (0 : 0) níctvom Vukajlovića. Pomorišac, Petrović, tréner: NiZačiatok zápasu HAJDUŠICA – JÁNOŠÍK 0 : kola Mršić patril Slávii, ktorej 0, po kopaní penált 5 : 3 JÁNOŠÍK: Radak, Ramjanc, hráči dlho obliehali Vyčerpaní súperi v horúčave Stamenković, Melich, Živanov, bránu spoľahlivého zohrali zápas o 3. miesto v po- Georgijevski, Huťka, A. Staňo, brankára Melicha. malom tempe. V regulárnom Pavlovic, Caran, Jakimov; strieŠancí nebolo veľa, ibačase nebolo gólov, pri kopaní dali: Šterba, Privratský, Janković, že Pavel Čížik najčaspenált Melich bol úspešnejší od D. Staňo, Húszka, Rokić, Čiep, P. tejšie strieľal svojou brankára Jánošíka Radaka, a tak Staňo, tréner Ferencz Varga povestnou ľavačkou. jeho mužstvo zvíťazilo 5 : 3. Všetky zápasy prebiehali v koBrankár Melich jeho rektnej hre a viedli ich rozhodcovia strelu šikovne vyrazil DOLINA – SLÁVIA 0 : 3 (0 : 1) Milan Janošev (Crepaja), Zvezdan nad brvno, kým deV boji o víťaza kovačická Slávia Janićijević (Stračevo) a bratia Petar lovka Stojanovského zaslúžene porazila hostiteľov. a Dragan Malčinovićovci z Pančeva. preletela vedľa brány Ústrednou postavou zápasu bol V 1. kole nových majstrovstiev prekvapeného Trbo- Po stopách slávneho otca: Miroslav Kováč, syn, Pavel Čížik, strelec hetriku, kým Vojvodinskej ligy – východnej jevića. ostatní hráči neoduševnili veľký skupiny Slávia bude hosťovať najmladší hráč turnaja V úvode druhej počet divákov z Padiny a Kova- v Banatskom Velikom Sele, kde časti Mitić hlavičkoval do siete V druhom polčase Jánošíčania čice. Tréner Slávie Zlatko Mršulov sa stretne s Kozarou, kým Dolina – 0 : 1. Hajdušičania nevyrovnali celkom poľavili. V radoch Doliny má skúsenejších hráčov a pred zohrá zápas so Slobodou v dedine možno ani preto, že rozhodca sa medzi strelcov dvakrát zapísal začiatkom majstrovstiev môže Novi Kozarci.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

ARADÁČANIA V SELENČI

Hetrik Darka Pavlova KRIVÁŇ – AŠK 4 : 2 (4 : 1)

Juraj Berédi

riateľský zápas Kriváň – AŠK Aradáč sa začal minútou ticha, ktorú venovali nedávno zosnulému bývalému hráčovi, a potom aj členovi Správnej rady FK Kriváň Pavlovi Pavlovovi. Od začiatku domáci hráči predsa vážnejšie pochopili tento priateľský, prípravný zápas a zaútočili na bránu hostí. Niekoľko minút stačilo Darkovi Pavlovovi, aby prvýkrát prekonal hosťujúceho brankára pre 1 : 0. Onedlho sa mu to znovu podarilo – 2 : 0. V pokračovaní hostia zmenšili

výsledok na 2 : 1 gólom Vučetića. Domáci aj ďalej útočili, viac sa snažili, čo dalo aj výsledok v prospech tímu trénera Mužstvá Kriváňa a AŠK pred zápasom v Selenči Dragana Jovovića. Najprv domáci hráč Nikić zvýšil na 3 : zápasu po neopatrnom zásahu 1, aby potom znovu Darko Pavlov domáceho obrancu nad útočníkom svojím tretím gólom uzavrel skóre AŠK rozhodca pískal jedenástku, ktorú úspešne realizoval Ďuríček polčasu – 4 : 1. Druhý polčas bol menej zaují- a stanovil konečný výsledok na 4 : mavý a dostával sa dojem, že sa 2. Zápas v peknom, príjemnom pohrá iba na bránu hostí. Pritom časí sledoval slušný počet divákov. Po skončení zápasu nasledovalo útočníci Kriváňa nevyužili celý rad vyložených šancí. Pred koncom kamarátenie Selenčanov a Aradá-

STRELCI V KYSÁČI „ROZDRIAPALI“ SIETE

PRVÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS V LALITI

TATRA – SLAVIJA 5 : 4 (3 : 3)

PANÓNIA – KFK 4 : 4 (3 : 2)

Pavel Pálik

Juraj Pucovský

čanov pri chutnej večeri, ktorí si sľúbili, že spolupráca týchto dvoch tímov aj v budúcnosti bude pokračovať v prospech športu a družby. Darko Pavlov, strelec hetriku na tomto zápase, nám na záver prezradil, že v tomto zápase bol osobitne motivovaný a góly venoval svojmu zosnulému strýkovi.

Deväť Obrany prekrásnych gólov na hlinených nohách Ožvát v 64. min. pekný protiútok skončil efektným gólom, ale o dve min. utbalisti Tatry v zaujímavom a do neskoršie Slavija druhý raz vyrovnala – 4 konca napínavom zápase zaslú- : 4. Petković v 84. min. stanovil konečný žene porazili veľmi dobré mužstvo výsledok. TATRA: Munjas, Srnka (Kováč), novosadskej Slavije. Okolo 100 divákov často potleskom odmeňovalo rýchlu, Ábelovský (Červený), Petrović (Jutechnicky vyspelú a otvorenú hru oboch rás), Nestorović, Dražić (Todorić), Martinko (Jovanović), Kuzmanović (Petković), Tomljanović, Jambrich (Ožvát), Klaić (Mihajlović) Minulú stredu Tatra v Novom Sade porazila Železničar 3 : 1 (0 : 1). Góly za víťazov dali MartinObčas až ôsmi Kysáčania bránili svoju sieť... ko, Grijak a Kováč. O POHÁR MS KYSÁČ súperov a deväť prekrásnych gólov. V dňoch tohto víkendu, 13. a 14. Tréner domácich Mišković znova vyskúšal až 19 hráčov a môže byť augusta 2016, na ihrisku Tatry bude spokojný s ich výkonom. Hostia sa prebiehať turnaj o Pohár Miestneho nečakane ujali vedenia v 12. min. V 21. spoločenstva Kysáč. V sobotu o 16. min. Kuzmanović vyrovnal strelou z 25 hodine budú hrať Tatra – Čenej, kým metrov, potom Tomljanović v 26. min. sa o 18. hodine stretnú Omladinac z penalty obrátil výsledok a o dve min. Stepanovićevo – Jedinstvo Rumenka. neskoršie Kuzmanović zvýšil na 3 : 1. V nedeľu v rovnakých termínoch budú No Novosadčania v 30., resp. 32. min. zápasy porazených o 3. miesto a víťazov o Pohár MS. vyrovnali.

• ŠPORT •

Ďurčiansky, Šipka, Lazić, Stojanović, Stoisavljević, A. Obradov, Terek, Turčan, Z. Dobrić; striedali: Eror, Brkin, Majera, Stolić, Lj. Dobrić, Šinkarčuk, S. Dobrić Súbežne s prípravami mužstva na ihrisku Panónie prebieha aj adaptácia šatní, ktoré boli vo veľmi zlom stave. Tie-

alitská Panónia začala prípravy na opätovný návrat do majstrovskej súťaže, tentoraz Medziobecnej ligy Sombor – druhej triedy. Po absolvovaní šiestich tréningov pod vedením trénera Milana Marjanovića-Mimiho mladé mužstvo zohralo prvý kontrolný zápas so súperom z Kuly. Hostia prví otvorili skóre zápasu. To vonkoncom nezmýlilo hostiteľov, ktorí gólmi Tereka, Stoisavljevića a Stojanovića obrátili výsledok. Do polčasu Kuľania predsa skorigovali na 3 : 2. Úvod druhej časti patril skúsenejším hosťom, ktorí využili chyby mladučkých náhradníkov Panónie. Vyrovnali z penalty, ktorú Opreteky s časom: vo FK Panónia sa zavinil brankár Eror a čoskoro nazdávajú, že dokončia adaptáciu šatní obrátili výsledok na 3 : 4. Vďaka načas. Vítaná je každá pomoc! druhému gólu Tereka domáci si predsa vybojovali zaslúženú remízu. to práce vykonávajú svojpomocne sami Je zaujímavé, že Panónia dala tri góly Laliťania a potrebné peniaze získavajú vďaka dobrým prihrávkam obrancu M. od dobrodincov, ktorým je Panónia pri Obradova – dvakrát Terekovi a Stoisa- srdci. Preto je každá pomoc vítaná, aby vljevićovi, pričom bol zvlášť pekný ten sa plánované práce mohli skončiť do druhý z voleja spoza šestnástky tohto zápasu 2. kola 4. septembra 2016, keď Laliťania majú uvítať mužstvo z dediny druhého strelca. PANÓNIA: Valent, M. Obradov, Telečka. 33 /4712/ 13. 8. 2016

Šport ZÁPAS VETERÁNOV VO VRBARE

Tak ako voľakedy MLADOSŤ – TSK 3 : 3 (2 : 3)

Samuel Medveď

oci Temerínčania takmer hodinu meškali na zápas a domáci ich trpezlivo čakali, predsa sa potom hralo. A to veľmi pekne. Mladosť už na začiatku zápasu podnikla dva prekrásne útoky. Zoran Glumac najprv dobre

prihral Samuelovi Benkovi a bolo 1 : 0. Potom tento podobne zapracoval a mladšiemu veteránovi Mariánovi Triaškovi nebolo ťažko vsietiť. Prejavili sa potom Temerínčania, gólmi Majorosa vyrovnali, a vďaka vlastnému gólu domácich aj celkom obrátili výsledok. V druhom polčase sa tiež hralo

Znova v drese Mladosti: Zlatko Hrubík a Michal Máľach (zľava)

veľmi pekne. Najpripravenejšia domáca dvojica Glumac a Benka založila akciu, tomuto druhému sa podarilo vyrovnať, a tak zachrániť pekný bod domácemu mužstvu! MLADOSŤ: Chlpka, Ziman, Babiak, Čipkár, Spevák, Triaška, Varga, Glumac, Benka, Zbućnović, Hrubík, Stracinský, Kuzmanović, Máľach, Širka, Stojanović, Záborský, Gajinov, Haška, Slávik, Pucovský TSK: Orósz, Hevizi, Verebelyi, Bódi, Zakinszki, Kravić, Vuletić, Kočička, Paška, Madaczi, Majoros, Kálmár, Skriványi

POČASIE NIE CELKOM ŽIČILO MLADÝM FUTBALISTOM

Štyri výhry hostí S. Medveď

vá škola One team, ktorá pracuje vyše roka pod vedením trénerov Kozomoru a Miljanovića, má, ako

hmúrne oblaky v sobotu ráno neveštili nič dobrého mladučkým futbalistom. Futbal sa však hrá i v daždi, dobre to vedia futbalisti. Hranie futbalu tých najmladších, učiacich sa tejto športovej disciplíne, by vari v takýchto podmienkach bolo príliš nepríjemné, zvlášť pre ich rodičov. Možno preto aj Pivničanov Jeden z gólov Temerínčanov na zápase to odradilo prísť na Mladosť – One team 1 : 7 (1 : 4) Slávnosti. Prišli len, a to prvýkrát, hostia z Temerínu. nám povedali, svoje vlastné menšie Novozaložená súkromná Futbalo- ihrisko medzi Báčskym Jarkom

V ŠRS SLÁVIA KOLKÁRSKY TURNAJ MOMS KOVAČICA

Dolina a Čerňošovci Anička Chalupová

rámci programových podujatí tohtoročných Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci MOMS Kovačica usporiadal tradičný Matičný turnaj v kolkárstve. Na kolkárskych dráhach Športovo-rekreačného strediska Slávia sa v nedeľu 31. júla 2016 stretlo osem tímov; šesť z Kovačice a dva z Padiny. Z toho počtu bolo päť

www.hl.rs

mužských (Penzisti, Elkov, Dolina, Ľavroš, In Fagan), dva ženské (Matica a Annamária) a jedno zmiešané družstvo Čerňošovcov. Po trojhodinovom kamarátení padinských a kovačických kolkárov – matičiarov, organizátor MOMS Kovačica v čele s predsedníčkou Máriou Kováčovou vyhlásil víťazov Matičného turnaja v kolkovaní, ktorý usporiadali vďaka početným sponzorom a dobrodincom.

Informačno-politický týždenník

Mladučkí futbalisti FŠ Mladosť s trénerom Jánom Jakušom a Temerínom a zápasy hráva na ihrisku TSK. V sobotu sa hrali štyri zápasy FŠ Mladosť a FŠ One team, dvakrát po 20 minút. Aj domáci tréneri Spevák a Jakuš dali možnosť zahrať si malým futbalistom generácií 2005 – 2008. Výsledky zápasov: Generácia 2008: Mladosť – One team 1 : 7 (1 : 4), Generácia 2007: Mladosť – One team 1 : 4 (0 : 2), Generácia 2006: Mladosť – One team 1 : 5 (0 : 1)

a Generácia 2005: Mladosť – One team 1 : 4 (0 : 1). Malí Temerínčania prevýšili začínajúcich futbalistov FŠ FK Mladosť, keďže vo všetkých štyroch zápasoch zvíťazili. No predsa je najpodstatnejšie to, že sa hralo pekne a korektne. Hostia si nárokovali po odohratí zápasov navštíviť akvapark Petroland. Snáď sa im to podarilo, keďže sa počasie zlepšilo.

Najúspešnejšie tímy a jednotlivci získali pekné odmeny: knihy a tričká s odznakom kovačického MOMS. Prvé miesto si rozdelili družstvo Dolina z Padiny a zmiešaný tím Čerňošovci z Kovačice. V jednotliveckej konkurencii najlepšie výsledky dosiahli Vladimír Jakáb z Padiny Kolkári padinského tímu Dolina a mladučká kolkárka Matičného turnaja v kolkovaní a Alenka Marková z Kovačice. Po udelení odmien a diplomov veselica s hudbou. nasledoval chutný obed pre všetFoto: z archívu M. Diňu kých účastníkov štvrtého ročníka • ŠPORT •

NA SÚŤAŽI V TRIAFANÍ DO POHYBLIVÝCH TERČOV V LESÍKU

Grófske mušky najpresnejšie Vladimír Hudec

strieľal v dvoch sériách po 15 ni na tohtoročných SNS nábojov. Sponevystala tradičná súťaž medzi jednotv triafaní do pohyblivých livcov 3. miesto terčov v Lesíku, stánku petobsadil Michal rovských poľovníkov. V neFábry (Agro- Do Petrovca zavítala aj hajdušickokovačická výprava v mene Streleckého deľu 7. augusta pohostinní plod Hložany), klubu Hajdušica členovia Poľovníckeho spolku ktorý trafil 24 Lesík a Športového združez možných 30 terčov rozstreli trafil ďalších 10, teda spolu nia Lesík uhostili strelcov z a po rozstreli ešte 8, 36 z možných 45. Aj v konkurencii mužstiev najPetrovca na Mlave, Báčskej Víťazom súťaže, mužstvu Grof z Petrovca na Mlave spolu teda 32. Druhé Palanky, Subotice, Čeneja, zagratuloval predseda Športového združenia Lesík miesto obsadil Bojan úspešnejšie bolo mužstvo Grof, Srbského Miletića, Hložian, Ján Častven (prvý sprava) Ilić z mužstva Grof z druhé miesto obsadili strelci tímu Hajdušice, Padiny, Aradáča, (Foto: z archívu Športového združenia Lesík) Petrovca na Mlave, tiež Agroplod z Hložian a tretí bol celok Maglića, Sombora, Topoly, Sils 24 trafenými terčmi, Topola Oplenac. Tak ako je zvykom, aj táto súťaž Súťaž prebiehala na modernej ibaže v rozstreli trafil 9 (spolu 33). baša a súťažili, pravdaže, aj hostitelia Petrovčania. O titul najlepšieho sa strelnici, ktorá už dva roky spĺňa Najpresnejšiu mušku mal Neboj- mala ešte jedno „dohrávanie“, čiže spolu uchádzalo 69 strelcov rozvrh- olympijské kritériá. Podľa dohovoru ša Đapo, tiež člen mužstva Grof, kamarátenie starých známych pri všetkých účastníkov každý strelec ktorému „uleteli“ iba 4 holuby, v chutnom guláši z mäsa diviaka. nutých do 15 mužstiev.

NA SÚŤAŽI STOLNÝCH TENISTOV

Petrovčania víťazne Samuel Medveď

e už tradíciou, že sa SNS nemôžu obísť bez stolnotenisového podujatia, na ktorom sa zúčastňujú naši športovci zo slovenských prostredí. V tomto roku nastúpili štyri mužstvá: MOMS Petrovec (Turan,

Po zápasoch „každý s každým“ prvé miesto obsadili Petrovčania, ktorí trikrát vyhrali, druhí Staropazovčania boli dvakrát úspešní, tretí Kysáčania vyhrali jeden zápas, kým sa štvrtým Selenčanom ani raz nepodarilo zvíťaziť. V súťaži jednotlivcov o peňažné odmeny, ktoré zabezpečil Samuel Sýkora, Petrovčan, ktorý už dlhé roky žije v Austrálii a je veľkým priaznivcom petrovského stolného tenisu, bojovalo 22 účastníkov. Do finále sa dostala dvojica už dobre známych

Účastníci stolnotenisového turnaja SNS 2016 petrovských stolných tenistov, Pavel Turan a Miroslav Lomen. Turan výsledkom 3 : 0 porazil svojho klubového kolegu. Tak obsadil prvé miesto, druhý bol Lomen. O tretie miesto bojovali Staropazovčania

PRVÝ ZÁPAS PETROVSKÝCH FUTBALISTOV

Uspokojili divákov Víťazné mužstvo Petrovčanov: Pavel Turan, Pavel Bažík, Miroslav Lomen (zľava)

Lomen, Bažík), MOMS Stará Pazova (V. Turčan, O. Turčan, Srnić), MOMS Kysáč (Poničan, Meši, Kerešević) a MOMS Selenča (Čapanda, Bolf, Molnár, Kiš). • ŠPORT •

MLADOSŤ – OFK FUTOG 2 : 0 (0 : 0) S. Medveď mali iné záväzky. Aby sa futbal predsa vo Vrbare hral, pomohli rerušená je tradícia účasti hostia z blízkeho Futogu, ktorí futbalových celkov z našich sídlia v tej časti dediny, v ktorej slovenských prostredí v Pet- v minulosti hodne slovenských rovci v slávnosťovú nedeľu. Ak rodín žilo, a vedľa FK Sofeks (skôr totiž pred dvoma rokmi hosťami Metalac) sú druhým futbalovým FK Mladosť boli Kysáčania, vlani klubom v tomto prostredí. Staropazovčania, pozvaní KovaPetrovčanom toto bol prvý čičania tohto roku neprišli, lebo prípravný zápas a Futočanom

Vladimír Turčan a Momčilo Srnić. Mladý Srnić bol v tomto súboji lepší, a tak obsadil tretie miesto. Na záver treba povedať, že všetky celky odmenili medailami, diplomami a prví traja získali aj poháre.

druhý. Diváci sledovali dobrý futbal. Domáci boli omnoho lepším mužstvom, pekne zahrali, ako na jar, keď ich viedol bývalý tréner Jovanović, a uspokojili divákov. Hráči v modrých dresoch sa prejavili zvlášť v druhom polčase, keď vďaka dvom pekným gólom dosiahli víťazstvo. Strelci boli Pavlis v 60. min. a Torbica v 65. min. MLADOSŤ: Leňa, Milićević, Fábry, Rupar, Jakuš, Sladojević, Pavlis, Vlaisavljević, Milenković, Severíni, Ožvát; hrali aj: Pavel Fejdi, Očoveji, Babiak, Torbica, Ivan Fejdi, Širka, Perez

33 /4712/ 13. 8. 2016

Šport MILOVNÍCI RÝB A RYBACÍCH ŠPECIALÍT NA SNS V PRÍRODE

Hrubíkovcom tri poháre

Pavel Hansman

ým si povedal ZŠR Karas, tak členovia tohto kolektívu so svojím personálom, pravdaže, pod patronátom organizačného výboru tohtoročných SNS, zorgani-

Nevedia nenachytať: Tomáš Mihálik (v strede) s Hrubíkovcami ako absolútni víťazi

zovali ďalšie stretnutie matičiarov ochotných súťažiť v lovení rýb udicou na plavák a vo varení rybacieho

paprikáša. vyskakovali aj z pesničiek Počasie bolo ako vysnívané, di- kulpínskeho dueta Zelenák vákov viac ako porcií a váš exspra- – Andrášik. V takom rozprávkovom vodajca nevedel, čo s objektívom – všade pekne, veselo a príjemne. ovzduší, až na ten chvost Pri vode matičiari z desiatich de- čakajúcich v rade na smažedín a miest hádzali dlhočizné „Svätoplukove“ prúty a lovili ryby, na pevnine zase z desiatich kotlíkov vyskakovali podkovičky z kapra. Pod prístreším rybárskeho stánku sa na nespočetné množstvo automobilov a ich majiteľov Víťazi a organizátori s pohármi a medailami usmievalo velikánske kotlisko s rybacím papri- nú a paprikáš, predseda združenia kášom majstra Vladimíra Dudáša Samuel Kondač udelil medaily a poa so smaženými podkovami zase háre najúspešnejším matičiarom ozlomkrky behali manželky petrov- v lovení rýb a vo varení rybacieho ských rybárov. Krásne rybky a sumce paprikáša.

Dochutila prútikom: trio Andrea Skumpija, Albert Skumpija z Nového Sadu a Rastislav Opavský z Petrovca (v strede) za zlatým kotlíkom

Najviac nachytali otec so synom Ondrej Hrubík st., Ondrej Hrubík ml., ktorí spolu s patrónom Tomášom Mihálikom zo Slovenska boli najúspešnejší i ako tím, a tak si pán Tomáš do Turčianskych Teplíc odniesol i putovný pohár SNS. Z kotlíkov najchutnejší, čiže zlatý uvarili matičiari z MOMS Petrovec pod vedením Rastislava Opavského.

ŠACHISTOV – ŠPORTOVCOV NA TOHTOROČNÝCH SLÁVNOSTIACH BOLO NAJVIAC

Mierumilovná vojna P. Hansman

kov“. Každú polhodinu sa menila stratégia nedeľu 7. augusta 2016, boja, presúvala pev tretí deň tohtoročných Slochota a delostrelecvenských národných slávností tvo z jedného konca šachovú vojnu viedlo 123 bojovpoľa na druhé, viedol níkov, ochotných aj život dať za neľútostný boj, ale i ochranu svojho gentlemanské Súboj pioniera Lava Pajčina z Nového Sadu bieleho alebo čieruznanie víťa- a seniora Jána Krížova zo Selenče sa skončil remízou neho kráľa. Súboj zovi. bielych a čiernych Podľa očakávania naj- a uznaní. Nechýbali ani peňažfigúr, rozvrstvených viac víťazných stratégií né odmeny pre najkvalitnejších do desiatich radov, získali šachisti s najvyšším a k pripomienke selenčskej skupiny sa začal o jedenásratingom. Budúci majstri šachistov, že pred dvadsiatimi roktej predpoludním a veľmajstri mali tiež svo- mi zo Selenče a iných slovenských a zakončil o sedem jich fanúšikov. Pri takzva- dedín prichádzalo viac šachistov, hodín neskoršie. Ak ných ženských stoloch, čiže a to aj na bicykloch, ešte údaj, že by sme aj naďalej okolo nich, bolo tiež rušno. najviac bodov z Petrovca nazbierali zostali pri vojnovej Slovom, bola to aj tento- Pavel Marčok, Samuel Častven, terminológii, tak raz manifestácia kvality, Jakob Franka a Michal Grňa. Z úzeby sme mohli uzakvantity a takmer perfekt- mia Báčskopetrovskej obce zase vrieť, že v športovej Organizátori, rozhodcovia a odmenení na SNS 2016 nej organizácie turnaja ŠK Branislav Beláni, Milan Radosavljev, hale ZŠ Jána Čajaka Mladosť. Účastníci boli spo- Pavel Topoľský a Petar Radosavljev. nechýbala perfektná stratégia ge- poručíčky a za priehrštie budúcich kojní a z Petrovca zo SNS si domov Jakob Franka si vybojoval i odmenu nerálov (veľmajstrov), plukovníkov šachových vojakov a „dôstojní- odniesli i za priehrštie darčekov ako najúspešnejší mládežník.

www.hl.rs

(medzinárodných majstrov), majorov (FIDE majstrov), kapitánov (kandidátov na majstrov) a iných príslušníkov šachovej pechoty, delostrelectva a obyčajných vojakov. Na bojovom poli nechýbali ani „dôstojníci“ zo zahraničia, mladé

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Táto lopta minula petrovskú bránu na zápase Mladosť One team futbalistov ročníka 2007

Mladí futbalisti sa pred dažďom ukryli na tribúnu vo Vrbare

ŠPORT NA 55. SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTICH V PETROVCI

Začiatok v upršanom ráne Juraj Pucovský

a rozdiel od minulých rokov, keď športové zápasy a súťaže v rámci Slovenských národných slávností prebiehali priam v tropickom počasí, tentoraz to bolo celkom inak. Sobotňajšie zápasy najmladších futbalistov Futbalovej školy domácej Mladosti a FŠ One team z Temerínu vo Vrbare prerúšal prudký lejak a chlapci ich dohrali Hodnotenie rybacích paprikášov v sychravom, takmer jesennom počasí. Príval veľkého množstva SNS. Na šachovom turnaji v športovej vody zaplavil ihriská Tenisového centra hale znova bolo najviac účastníkov – SA-HA, prerušil zápasy veteránov a zne- 123 šachistov, medzi nimi aj hostia z Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. možnil aj súťaž juniorov a seniorov. V telocvični ZŠ Jána Čajaka hrali Slnečné, nie horúce, ale príjemné počasie vyhovovalo športovým rybárom stolní tenisti z Kysáča, Starej Pazovy, a kuchárom, členom desiatich matič- Selenče a Petrovca. Zo strelnice v Lesíku ných mužstiev z našich dedín, aby na sa rachot pušiek strelcov, ktorí triafali kanáli pri rybárskej chatke ZŠR Karas do asfaltových terčov, ozýval do predstrávili peknú nedeľu. Jeden z nich večerných hodín. Športový program s uspokojením skonštatoval, že sa mu na 55. SNS uzavreli vo Vrbare futbalisti už dávno tak dobre nedarila rybačka petrovskej Mladosti a mužstva OFK v Petrovci, ako na tohtoročných 55. Futog.

• ŠPORT •

Spoluhráči zo STK Mladosť Pavel Bažík a Pavel Turan (zľava) zohrali kvalitný zápas

Milovník šachu Marek Matuzný (stojí zľava), tretiak z Bratislavy, so záujmom sledoval partiu svojich vrstovníkov

Zo strelnice v Lesíku aj tentoraz rachotilo do predvečera (Foto: V. Hudec)

Úsmevy po daždi: veteráni Siniša Stanivuk, Pavel Hansman, Miroslav Ilić a Ján Bartoš (zľava) tenisovú súťaž dokončia inokedy

Na pretekárskej dráhe o Pohár 55. SNS 33 /4712/ 13. 8. 2016 súťažilo desať matičných družstiev rybárov

Zakladatelia PS Padina lovili na Alaši za dedinou (1934)

Po spoločnej poľovačke padinských lovcov a hostí na zajace (2007)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícky spolok Zajac Padina

Adam Uhrin a Ďuro Pavela zastrelili vlka v Padine (1959)

S ulovenou srnou (2009)

Hneď po založení dediny Padinčania začali loviť zverinu, ktorej tam bolo dosť. Aby sa poľovalo podľa zákona a vyhlo pytliačeniu, v roku 1926 založili Poľovnícky spolok Padina, ktorý mal 23 členov, a začlenili ho do Zväzu poľovníckych spolkov Vojvodiny. Poľovnícky revír sa rozprestieral v padinskom chotári a v dedine Lec, kde Padinčania mali pozemky. Bola to časť hajdušického chotára. Počas okupácie činnosť bola zakázaná. Činnosť spolku obnovili v roku 1945 pod názvom Zväzový PS Padina, neskoršie Jánošík, Bratstvo a konečne PS Zajac. Po oslobodení diviny bolo dosť, ale chýbali náboje, ktoré si poľovníci zhotovovali sami. Broky sekali z drôtu, a preto ich volali sekance. V roku 1951 Padinčania usporiadali prvú spoločnú poľovačku s Kačarevčanmi. Družba aj s inými spolkami sa potom rozrastala, veď návštevy a stretnutia upevňujú priateľstvo medzi lovcami. Z množstva vzácnych trofejí Padinčania sú zvlášť hrdí na jediného vlka, ktorého zastrelili vo svojom revíri. Stalo sa to roku 1959, keď sa pred mušky pušiek Adama Uhrina a Ďura Pavelu postavil vlk, ktorý v tuhej zime prišiel z Deliblatskej piesočiny. Od roku 1963 do 1967 liahli bažanty tak, že svojim členom rozdelili vajíčka a títo ich doma nasadili pod kvočky. Darilo sa im to, ale neskoršie si padinskí lovci kupovali bažantie kuriatka, ktoré po čase vypúšťali do revíra. Tak je to aj dnes vďaka pekne upravenej voliére. Zaujímavé bolo i chytanie živých zajacov obrovskými sieťami v rokoch 1961 a 1962, ktoré potom predávali do Talianska. Neskoršie Taliani prichádzali loviť prepelice a jarabice, ktoré hlavne prebývali v slnečnici. Padinskí lovci dlho nemali svoj dom, a preto sa schádzali v krčmách, súkromných domoch... S jeho výstavbou začali roku 1967, svojpomocne, čo trvá prakticky dodnes, lebo vždy niečo vynovujú. Najprv dom dávali do prenájmu krčmárom a keďže sa to neosvedčilo, rozhodli sa sami oň starať. Dnes je dom zrenovovaný, krásne upravený a je skutočnou ozdobou na okraji dediny, uprostred agátového lesíka. Tam je aj nová strelnica na triafanie do asfaltových terčov. Padinskí poľovníci dokázali, že majú radi prírodu, starajú sa o divinu, dodržiavajú zákony a pravidlá lovu. Mladé generácie sa majú na čo prizerať v rodinnej záľube mnohých Padinčanov a pokračovať v dobrom poľovníckom diele.

Ján Kuraj, zakladateľ, a Ján Hedi, dlhoročný predseda (1971)

Odchov bažantích kuriatok (2016)

Ján Bokor Snímky: z archívu PS Zajac

Po sčitovaní diviny v revíri (2007)

Úspešný lov na líšky (2009)

Pekný úlovok: diviak a srna (2010)

Padinskí lovci ulovili diviaka (2010)

Zimný chov diviny (2011)

Na novej strelnici v Padine roku 2011 zvíťazil Ján Garaj (druhý sprava)