Hlas 33 2017 by NVU Hlas ľudu

Stupavskovci napísali a predstavili knihu v Šíde Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 19. 8. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4764/

Z obsahu

19. 8. 2017 | 33 /4764/

Uzávierka čísla: 16. 8. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Sucho v poli a Goši 5 Jedna z najúspešnejších v Srbsku 6 Informovanosť, projekty a budúcnosť

9 SLOVENSKO 9 Podporte naše!

10 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Viac než skromná úroda 14 V ústrety Premeneniu 21 Keď vedomosti prekračujú hranice

Minulý víkend si Padinčania pripomenuli výročie založenia svojej dediny. Pri tejto príležitosti usporiadali početné kultúrno-spoločenské a hudobnozábavné podujatia, ktoré prilákali početných hostí z okolia a zo zahraničia. Na snímke je momentka zo slávnostných služieb Božích v padinskom kostole. (s. 12 – 13) A. Chalupová

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Ekoplanéta

23 OBZORY 23 Je nevyhnutné izolovať sa 24 Z výkladu nových kníh 25 Silbašskí Miháľovci v Kanade

31 KULTÚRA 31 Zmysluplne propagovať literárne slovo 33 Folklór mu učaril

Budárske dni, ktoré boli v sobotu 12. augusta, okrem ustáleného programu priniesli aj koncert duchovných piesní v kostole a na otvorenom javisku premiérne vystúpenie Ženskej speváckej skupiny SKUS Vinohrady. Do Slankamenských Vinohradov však prišiel i dážď, ktorý prerušil kultúrno-umelecký program. (s. 15) A. Lešťanová

35 Teplé slovo sôch jubilanta

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 49 Pohár do Petrovca 50 Slávia neslávne 51 Rybačka spod dáždnika Autor titulnej fotografie: Juraj Bartoš

Ústav pamäti národa v Bratislave udelil osobitné uznania dvom Selenčanom. V nedeľu 13. augusta ďakovné listiny a pamätné medaily odovzdali ThDr. Štefanovi Turanskému a posmrtne Mons. Michalovi Zolárekovi. (s. 16) J. Berédi-Ďuky

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

©Adrian Tormo / www.unsplash.com

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Kolektívne práva bez strážcov Na život človeka, aj kolektívu, na každom kroku číhajú nebezpečenstvá, zhmotnené v materiálnej, fyzickej, duševnej, psychickej a inej podobe. Neistota, vyplývajúca z neprajných ekonomických podmienok, skúpych na požehnaný blahobyt, ich iba umocňuje.

a lepšie časy sa ani kolektívnym právam neblýska. Niežeby v našom štáte neexistovali právne podmienky. Veď to vedia aj vrabce na streche, že sme príkladnou krajinou, keď ide o (deklaratívnu) ochranu menšinových, resp. národnostných práv, ktoré patria do korpusu kolektívnych ľudských práv. Ale v poslednom čase ich nemá kto ochraňovať! Rozvíjať ešte menej. Národnostná rada, Matica slovenská, slovenské politické strany zlyhávajú už dávnejšie. Dezorientované v honbe za osobným statusom a presadzovaním líderstva namiesto kolektívnosti v ochrane národnostných práv, organizácie, ktoré boj za slovenkosť majú zakotvený vo svojich programoch, zabudli, že ciele dosiahnuté nečestnými spôsobmi nie sú večné a teda podliehajú opotrebovaniu a znehodnoteniu. Okrem iných negatívnych následkov zapríčiňujú „odchody“ do ústrania ľudí (teraz nehovoríme o odchodoch do zahraničia), ktorí majú čo povedať a urobiť pre slovenské národnostné spoločenstvo, ale nechcú participovať v nemravných praktikách jednotlivcov, čo môže priniesť dohru v dobrom postavení Slovákov vo Vojvodine, resp. v Srbsku. Lenže nie „niekto iný“, lež my sami sme si na vine, že s nami to už dávno ide dolu vodou.

Niekto v jednej chvíli a to úplne bez svedomia začal rozpredávať vzácnu myšlienku o ochrane kolektívnych, resp. národnostných práv a peniaze pchať do vlastného vrecka. Ale nie bez nášho vedomia. Mnohí si už dávnejšie začali všímať tieto spoločensko-politické neduhy. Niektorým za to rozbíjali hlavy, v najlepšom prípade „rozbili“ iba živobytie, iným chceli lámať nohy, pozdravovali matky, spomínali svokry, vyhrážali sa bez ostychu, verbálne znásilňovali. Ujmy na zdraví zaručili. Nik z našich lídrov a lídrov v rozvoji, ich hovorcov a poučovateľov za to zodpovedať nebude. Iba pred Bohom, ak naozaj existuje. Pred sebou, svetom a súdom zrejme nie. Všetko uvedené (a neuvedené) ochabuje naše národnostné spoločenstvo a kolektívne práva zostávajú pomaly bez strážcov, lebo títo sa niekde na ceste horlenia o záujmy národnostné stratili. A zrazu akoby sa ocitli na ceste boja o vlastný osoh. Na um nám prichodí jedna otázka či myšlienka (kým ešte stojac na vlastných nohách myslieť smieme): existuje šanca, že sa naši národovci „opovážia“ horliť za slovenskosť s čistým srdcom, svedomím a bez vystaveného vysokého účtu? Na to je však potrebná bezúhonosť, chýbajúca mnohým našim „lídrom“, aj tým, ktorí by nimi chceli byť. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 33 /4764/ 19. 8. 2017

Týždeň 

InPress

Letí a odletúva Jasmina Pániková

aša letecká spoločnosť je v posledných dňoch stredobodom pozornosti. Nie preto, že by sa dosiahli predvídané úspechy, ktoré ešte vtedajší premiér avizoval. „Air Serbia má obrovský význam pre naše hospodárstvo,“ zvykne hovoriť prezident. Rovnako ako aj generálny riaditeľ spoločnosti, aj on využíval každú možnosť oboznámiť verejnosť s tým, aký historický zisk vykázala táto spoločnosť. Ibaže vždy zabúdali spomenúť miliónové subvencie, ktoré náš štát vyčlenil (a ešte stále vyčleňuje), takže ak sčítame „ľavú a pravú stranu“, dostaneme správny obraz o podnikaní našej leteckej spoločnosti. Alebo predsa nie úplný, keďže je zmluva so spoločnosťou Etihad ešte stále veľkou záhadou. V týchto dňoch veľký rozruch vyvolalo oznámenie čelných ľudí spoločnosti o zatvorení všetkých kancelárií mimo Belehradu. Oznámili, že sa na tento krok rozhodli pre úspory v spoločnosti a účinnejšie podnikanie. Už s prvou správou o tomto rozhodnutí vo verejnosti začali kolovať otázky, či skutočne chcú držať krok s modernou dobou a využívať možnosti internetu, alebo ide o to, že zaznamenávajú veľké straty na svojom konte. Rovnako veľký, ak nie aj väčší rozruch vyvolalo nedávne rozhodnutie zakázať vstúpiť do lietadla chlapcovi trpiaceho autizmom. Otec dieťaťa žaloval spoločnosť, tá sa bráni, že bolo všetko v súlade s pravidlami. Ibaže či je v súlade s pravidlami, aby autistické dieťa prezrel iba lekár všeobecnej medicíny a rozhodol? A Zákon o zamedzovaní diskriminácie na osobách s invaliditou? Článok 27 tohto zákona presne uvádza, že je zakázané diskriminovať osoby s invaliditou v preprave vo všetkých druhoch dopravy, teda aj v leteckej. Ibaže naša diktuje svoje pravidlá a pomaly odlieta zo zoznamu spoľahlivých spoločností.

www.hl.rs

AKTUÁLNE V POLITIKE

Sucho v poli a v Goši Vladimíra Dorčová-Valtnerová

ucho na poliach, v hrdle, aj v peňaženke trápi mnohých občanov Srbska. Robotníci vagónky Goša zo Smederevskej Palanky, ktorá je iba kvapkou v mori neúspešných privatizácií, už päť mesiacov si štrajkom chcú vymôcť to, čo im patrí. Prinajmenej platy, ktoré meškajú tri roky, vyrovnanie dlhov štátu vo veci nezaplatených daní z platov a overenie zdravotných knižiek. Žeby chceli veľa? Pravdaže nie, no zahraničná spoločnosť mlčí, a hlasy slabo počuť aj zo strany nášho štátu. „Ak sa nič nezmení, tohto týždňa alebo nasledujúci ideme pred vládu, lebo je očividné, že tento prípad nechce vyriešiť. Aj premiérka Ana Brnabićová povedala, že je dohodnutá schôdza so Slovákmi, ale nemáme žiadne informácie o tom,“ povedal pre FoNet predseda štrajkového výboru Milan Vujičić na začiatku tohto pracovného týždňa. Dodal ešte, že vinu za ťažké postavenie Goše a jej zamestnancov znáša i štát, „pretože štátne orgány dlho tolerujú nezákonné správanie zahraničného majiteľa“. Bitku s veternými mlynmi vedú



aj poľnohospodári. Sucho a ortuť vysoko v teplomeroch takmer na celom území Srbska, podobne ako pred piatimi rokmi, určite spôsobia nižšiu poľnohospodársku produkciu. I keď je nevďačné odhadovať tohtoročnú úrodu, keďže pri niektorých kultúrach je ešte privčas, odborníci varujú pred stratami v hodnote jednej miliardy dolárov. „Ak do úvahy berieme, aké sú príjmy z poľnohospodárstva, prichádzame k hrubému odhadu, že deficit bude okolo miliardy dolárov,“ povedal pre denník Danas odborník na poľnohospodárstvo Milan Prostran. Pripomenul aj to, že poľnohospodárstvo v celkovom HDP našej krajiny účinkuje s 10 percentami, a v prípade uvedenej nižšej produkcie môže prísť k jeho zníženiu na 8 percent. Bojovať s prírodnými živlami nie je nemožné. Niektoré sa dajú skrotiť ochrannými a protiraketovými systémami, iné zavlažovacími sústavami, ktoré však nie sú „populárne“ v Srbsku. Kým sa napríklad v Európskej únii zavlažuje okolo 20 percent obrábateľných plôch, u nás iba skromné 3 percentá plôch dostáva prepotrebnú vodu v období sucha. Skromnejšie bolo v uplynulých dňoch aj v oblasti ochrany ľud-

ských práv, o čom nás presviedča prípad autistického chlapca Vida Antića, ktorého vzdialili z letu Air Srbsko, pretože plakal. Médiá, menovite denník Danas prináša, že podľa slov Direktorátu pre civilné letectvo pri tomto úkone sa dodržali všetky procedúry. Z druhej strany Vidov otec Čedomir Antić podčiarkuje, že tieto postupy nerešpektujú základné ľudské práva osôb s osobitnými potrebami a že inštitúcie v tomto prípade zlyhali. O komplexnosti situácie hovoria tvrdenia oboch strán. Spomenutý direktorát pripomína, že rezervácia letenky pre cestujúceho, ktorý bol ukrátený o let „len“ preto, že je autistický, neobsahovala informáciu, že ide o cestujúceho s osobitnými potrebami. Na základe toho vraj tento orgán ustanovil, že spoločnosť Air Srbsko neporušila Zákon o leteckej doprave, ani Zákon o obligačných vzťahoch a základoch majetkovo-právnych vzťahov v leteckej doprave. Lež Vidov otec pripomína aj ďalší dôležitý zákon: Zákon o zamedzovaní diskriminácie osôb s invaliditou, zaručujúci rovnaké práva osobám s osobitnými potrebami, v prípade, že neohrozujú životy a bezpečnosť iných. „Ozaj či plač môjho syna naozaj ohrozil niečiu bezpečnosť?“ pýta sa Čedomir Antić. Odpoveď neprichádza. Ticho niekedy povie viac než vyslovené slová...

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ELEONORA ĐEKIĆOVÁ, KNIHOVNÍČKA ODDELENIA PRE MLADÝCH, MESTSKÁ KNIŽNICA, VUKOVÁR

V záujme inklúzie − Čo vás nedávno priviedlo do Petrovca, konkrétne na podujatie Jarmok umenia v rámci Slovenských národných slávností? − O Petrovci viem veľa, lebo je tunajší akvapark veľmi populárny v našom meste. Návšteva Slávností

Informačno-politický týždenník

mi znamená ozaj veľa, už tým, že sa zoznamujem s novými ľuďmi, spoznávam nové veci, získavam nové informácie, oboznamujem sa s novými kultúrami, ich prejavmi a výtvormi. Veľmi som rada, že aj my ako mesto

máme možnosť prezentovať sa, a pritom čosi nové spoznať. Zároveň predstavujeme Spajalicu, ktorá je novootvoreným oddelením v rámci Mestskej knižnice vo Vukováre. Financovaná je prostredníctvom európskeho projektu. Ide o nový priestor, v ktorom pracujeme a budeme sa angažovať na ekonomickom, sociálnom a kultúrnom zapájaní sa mladých prostredníctvom rozličných aktivít, dielní, prednášok, stretnutí. Spolupracujeme pritom s inými ustanovizňami a združeniami v meste Vukovár. • TÝŽDEŇ •

PREDSEDA POKRAJINSKEJ VLÁDY IGOR MIROVIĆ V STAROPAZOVSKEJ OBCI

Jedna z najúspešnejších obcí v Srbsku Anna Lešťanová

redseda pokrajinskej vlády Igor Mirović v piatok 11. augusta pobudol na pracovnej návšteve v Staropazovskej obci. Spolu s predsedom Obce Stará Pazova Đorđom Radinovićom najprv vykonali obchôdzku zrekonštruovanej križovatky štátnej cesty II A číslo 100 neďaleko pazovských bazénov s kruhovým objazdom. Pri tej príležitosti Igor Mirović povedal, že táto križovatka (na starej ceste Belehrad – Nový Sad, medzi Starou a Novou Pazovou a lokálnou cestou Vojka – Staré Bánovce) patrí širšiemu komplexu ciest v Starej Pazove a spolu s cestným uzlom, ktorý je vo výstavbe, umožní východ z obce na diaľnicu. „Obec Stará Pazova je jednou z najúspešnejších obcí

nielen vo Vojvodine, lež aj v celom Srbsku,“ vyhlásil predseda pokrajinskej vlády a pripomenul, že o tom svedčia početné zahraničné spoločnosti, ktoré tam podnikajú, významné kapitálne infraštruktúrne a iné projekty, ktoré sa buď pripravujú, alebo realizujú, znížená nezamestnanosť. Potom nasledovala obchôdzka zemných prác, ktoré odštartovali 1. augusta na úprave potoka Igor Mirović (zľava) a Đorđe Radinović Patka – Budovar v Starých so spolupracovníkmi počas obchôdzky Bánovciach. Rekonštruk- zrekonštruovanej križovatky ciou potoka sa podľa slov Mirovića vytvoria podmienky nielen v Staropazovskej obci, ale na výstavbu prístavu na Dunaji. aj v celej Vojvodine. Investorom V otázke je jeden veľký projekt, je VKP Vody Vojvodiny a vykonáktorý zveľadí turistický potenciál vateľom prác zemunský VP Ga-

NAMIESTO KOMENTÁRA

Straníckosť rieši problém nezamestnanosti Juraj Bartoš

dchody mladých, prevažne odborne uschopnených ľudí zo Srbska (predovšetkým) do krajín Európskej únie pokračujú. Aj tento faktor, pravdaže, zaváži pri konštatácii, že nezamestnanosť u nás − (akože) klesá. Nielen nízke platy a pretrvávajúca vysoká nezamestnanosť, ale aj nepotizmus, menovite politický, vyháňa za hranice ľudí, ktorí odmietajú podľahnúť straníckym nátlakom. Žiaľ, táto téma je obyčajne na (neformálnom) pretrase iba v predvolebnom období. S predbežným úmyslom: získať priazeň voličov a politické body, s konečným cieľom − uspieť vo voľbách. Ako asi občania pociťujú chuť slov, ktoré vyriekol muž, ktorý „sa pýta o všetkom“ (vtedy ako novozvolený prezident, premiér • TÝŽDEŇ •

Srbska a stále ako predák tunajšej najmasovejšej politickej strany)? Áno, máme na mysli konštatáciu Aleksandra Vučića (o ktorej dodnes neviem/e s istotou, či myslel seriózne, alebo iba vtipkoval jemu vlastným spôsobom): „Zamestnali sme takmer všetkých občanov Srbska, nie je možné nájsť nezamestnaných.“ Práveže nezamestnaných je stále možné (a poľahky) nájsť aj v noci, a to bez lampáša. Práve tak isto tých, ktorí sa zamestnali ako osvedčení stranícki aktivisti. Príkladov je neúrekom. Uznajme, že aj sami o nich vieme, ibaže... Istota je guľomet; múdrejšie je o nich mlčať než sa dostať pod drobnohľad tých, ktorí rozhodujú... aj o tom, o čom by nemali. Vrátane výhonkov a halúzok zo stromu, ktorého korene siahajú tam, pod Tatry. Koľkí už „naši“ profitovali, koľkí sa postarali o seba a svojich

najbližších...? Ani nemihnúc nad skutočnosťou, že nie sú kompetentní pre to, čoho sa chopili, na rozdiel od iných, odborne uschopnených práve pre posty, o ktoré ich obrali s malou pomocou straníckych kolegov či priateľov napríklad v orgánoch lokálnych samospráv. Takže tým, ktorým zuby klepnú naprázdno, zostávajú iba tri možnosti: zmieriť sa s danou situáciou, prijať pravidlá hry a teda obstarať si správny stranícky preukaz alebo zdvihnúť kotvu a ísť von. Politológ Dušan Pavlović tvrdí, že strany zamestnávajú svojich členov a príbuzných tam, kde je najľahšie − v štátnej administratíve, zdravotníctve, školstve a verejných podnikoch. Nie div (ak je pravda), že verejný úsek z dajakých 500-tisíc roku 2000 časom narástol na 700-tisíc zamestnaných roku 2015. Následne čoho sa vraj za jediný rok

lovica. Hodnota tejto investície vynáša 48 miliónov dinárov. Viac o projekte hovoril úradujúci riaditeľ VKP Vody Vojvodiny Slavko Vrndžić. Pripomenul, že analyzujúc celkovú bezpečnostnú situáciu z aspektu obrany od záplav sa dopracovali k záveru, že je ústie potoka jedným z najkritickejších miest na tom území. Úprava Budovaru má multifunkčný význam a po rekonštrukcii sa bude používať i na zalievanie, čo sa i počas tohto leta ukázalo ako nevyhnutnou potrebou. Lehota na vykonávanie týchto prác je 150 dní. zo štátneho rozpočtu odvádza 54 miliárd dinárov (takmer pol milióna eur). Prirodzene, „nejde“ o žiaden problém. Diery po takomto tunelovaní je predsa možné zapchať prostriedkami získanými odfaklením časti platov zamestnancov a dôchodku penzistov − výmerom zhora. Že kam (po)vedú takéto spôsoby? To už je otázka na telo, pardon, hlavu mysliacich ľudí. Tí naši (kedysi?) mysliaci a ľubozvučnou slovenčinou hovoriaci sa ňou nezaoberajú. Veď prečo by aj?! Lahodnejšie je predsa pripojiť sa, operiť sa perím, aké sa nosí, obstarať preukaz správnej politickej strany alebo (ako člen strany inej) prikloniť sa k prv spomenutej, ohnúť šiju a, s hlavou v piesku a zadkom vztýčeným vysoko do neba, konzumovať výhody takejto polohy. Dokedy? Namiesto priamej odpovede počujme − a zamyslime sa (ak ešte máme čím) − ozvenu slov predsedu Srbskej akadémie vied pána Vladimira Kostića: „Srbsko o niekoľko desaťročí nebude viac mať problém s nezamestnanosťou, lebo nebude mať koho zamestnávať, preto, že mladí opúšťajú krajinu.“

33 /4764/ 19. 8. 2017

Týždeň EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (3)

Informovanosť, projekty a budúcnosť Oto Filip

ž pätnásť rokov pravidelné prieskumy na tému európskej orientácie občanov Srbska prinášajú nielen konkrétne odpovede na jednotlivé otázky, ale sú zároveň i ukážkou celkovej spoločenskej klímy a pohybov. Je akýmsi nepísaným pravidlom, že sa všetko kladne, čo sa v tunajšej politike udeje, prenáša pozitívne aj do sféry eurointegrácie. Platí to, samozrejme, aj v opačnom smere. Aj keď predprístupový a prístupový proces trvá ozaj dlho, celé roky, to akosi nevplýva vždy na rast informovanosti občanov o vyvinutej Európe. Možno to zistiť aj na základe ich odpovedí na otázku: Viete, koľko orientačne peňazí Srbsko ročne dostáva z fondov EÚ? Až 83 percent opýtaných to nevie. Z tých, ktorí poskytli akú-takú odpoveď, najviac, 7 percent, uviedlo sumu od 300 miliónov do 500 miliónov eur. Na druhom mieste, so 4 percentami anketovaných, je suma od 10 miliónov do 100 miliónov eur. Takmer polovica občanov, 44 percent, by chcela byť informovaná o konkrétnych projektoch v Srbsku, ktoré sa financujú z európskych fondov, a ďalších 20 percent o sume pomoci v závislosti od statusu. Čiže koľká je tá pomoc dnes a aká by mohla byť, či bude, keď sa Srbsko začlení do únie. O nejakom projekte financovanom z európskych fondov počulo len 29 percent respondentov. Najviac o projektoch v oblasti vzdelávania (20 percent), zdravotníctva (14 percent), ochrany životného prostredia (12 percent), rozvoji súkromného úseku (tiež 12 percent), súdnictve a vnútorných záležitostiach (9 percent), reforme verejnej administratívy, transporte a vede a inováciách (po 7 percent). Za nimi nasleduje poľnohospodárstvo (5 percent), ako aj cezhraničná spolupráca a energetika (po 4 percentá).

www.hl.rs

Na otázku týkajúcu sa toho, koho považujú za najväčšieho donátora Srbska od roku 2000 dodnes, 23 percent opýtaných odpovedalo, že je to Európska únia, 22 percent uviedlo Rusko, 21

vratnej rozvojovej pomoci Srbsku v rokoch 2000 – 2015 prím suverénne hrá Európska únia s takmer 60 percent uvedenej pomoci. Na druhom mieste sú USA s 14,50 percenta, na treťom Nemecko

Augustový pohľad na budovu v Novom Belehrade, kde sídli Delegácia EÚ v Srbsku

percent označilo Čínu, 11 percent Japonsko, 8 percent Nórsko, 7 percent USA a 5 percent Spojené národy. Realita je však celkom iná. V realizácii medzinárodnej nená-

so 7,60 percenta pomoci. Za nimi nasledujú Švédsko, Taliansko, Nórsko, Švajčiarsko, Japonsko a Čína. Vzhľadom na všetky problémy, s ktorými Európa v súčasnosti

zápasí, neprekvapuje veľmi fakt, že na otázku Ako sa dívate na budúcnosť Európskej únie? najviac, 31 percent respondentov mieni, že EÚ v budúcnosti narazí na ešte väčšie problémy, takže je pravdepodobnejšie, že sa uzavrie, možno aj rozpadne, od toho, že sa bude rozširovať a silnieť. Na druhom mieste s 29 percent podpory je odpoveď, že pravdepodobne dokáže zdolať súčasné problémy, ale sa bude čoraz viac uzatvárať a čoraz ťažšie priberať nové štáty do členstva. Len na treťom mieste je optimistický názor, ktorý zdieľa 21 percent opýtaných, že prekoná terajšie problémy a bude sa ďalej šíriť, čiže, že je pred ňou dobrá budúcnosť. A keď ide o poslednú otázku v dotazníku, vzťahujúcu sa na model budovania krajiny, v ktorej by naši občania radi žili, tak je to na prvom mieste Nemecko s 30 percentami podpory. Na druhej pozícii je Švajčiarsko s 18 percentami, koľko má i na tretej pozícii umiestnené Rusko. Nórsko sa páči 12 percentám opýtaných, Čína 6 a Japonsko 4 percentám anketovaných. Na siedmej pozícii sú USA s 3 percentami podpory.

DEMENTI

Vysvetlenie a doplnenie Vážení priatelia, dovoľte mi vrátiť sa k článku s titulkom Banátski matičiari navrhujú Jána Brtku uverejneného na s. 44 v Hlase ľudu č. 14 − 15 (4745 − 4746) s dátumom 8. – 15. apríla 2017 a uviesť na pravú mieru niektoré informácie v ňom uvedené. Ako riaditeľka spoločnosti Aqua Therm Invest doo Bački Petrovac najskôr chcem zablahoželať p. Jánovi Brtkovi k zvoleniu za predsedu MS. Považujem však za potrebné

Informačno-politický týždenník

informovať čitateľov Hlasu ľudu a zavádzajúcich tvrdeniach v spomínanom článku. Pán Brtka nikdy nebol a ani nie je spolumajiteľom v spoločnosti Aqua Therm Invest doo Bački Petrovac. Jediným, 100-percentným majiteľom a zakladateľom je slovenská spoločnosť Aqua Therm Invest, a. s. V Aqua Therm Invest doo pracoval p. Brtka na pozícii riaditeľa − manažéra, zodpovedal za riadenie spoločnosti, kde je jeho práca nespochybniteľná. (Všetky dokumenty potvrdzujúce tieto

informácie boli predložené redakcii Hlasu ľudu k nahliadnutiu.) Veľmi nás prekvapili uverejnené informácie v Hlase ľudu, pretože nás o ich overenie pred ich zverejnením nikto nekontaktoval, z čoho možno usudzovať, že tieto zavádzajúce informácie poskytol samotný p. Brtka. Prajem všetkým čitateľom Hlasu ľudu všetko najlepšie. Zuzana Michalíková, riaditeľka Aqua Therm Invest doo Bački Petrovac • TÝŽDEŇ •

Z PREJAVOV NA 56. SNS

Zamýšľať sa, ale aj konať Juraj Bartoš

rejavy, ktoré odzneli v prvom otváracom programe 56. Slovenských národných slávností v sále Slovenského vojvodinského divadla, charakterizoval rozdielny prístup k chvíli. Dúfame, že túto skutočnosť ilustrujú aj zvolené výňatky z príhovorov jednotlivých rečníkov. Predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić: „Sviatok, akým je dnešný, je jasným ukazovateľom orientácie našej spoločnosti, aby prostredníctvom kultúry a umeleckého prejavu poslala jasný odkaz o význame existencie a pestovania rozličností, uctievania národnej a kultúrnej identity a zvláštnosti, ktorým prispieva k bohatstvu občianskej spoločnosti. (...) Musíme uznať, že Slováci sú predovšetkým lojálni občania nášho štátu a že svojou bohatou kultúrou, dejinami a tradíciou prispievajú k rozvoju našej rôznorodej spoločnosti.“ Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová: „Nie tak ako niekedy, ale veľký počet nás odchádza aj teraz na Slovensko. (...) Nie je ľahko opustiť vlastný domov; práve preto by som všetkým, ktorí sa rozhodnú, zaželala šťastie, lebo je to vec, sloboda každého jednotlivca. Na druhej strane by som apelovala na všetkých nás, ktorí zostávame, aby v nás bývalo dobro, aby sme nezabudli na ľudské kvality, aby sme nezabudli, že naše povedomie nemôžeme kúpiť, že namiesto nás nikto nebude pestovať jazykovú a kultúrnu identitu. (...) Nebude ľahko, realita je surová, ale verím, že dokážeme prežiť a že z tohto všetkého vyjdeme ešte silnejší a vytrvalejší.“ Predseda MSS Ján Brtka: „Slávnosti okrem iného prispievajú k zachovávaniu našej slovenskosti, našich zvykov, obyčají aj rozvoju našej kultúry v najširšom zmysle tohto slova.“ Štátny tajomník Slovenskej republiky Rudolf Urbanovič: „Začiatkom tohto roku Ministerstvo vnútra SR iniciovalo novelizáciu Zákona o pobyte cudzincov (...), aby sa vytvorili lepšie pracovné podmienky a prostredie tým, ktorí chcú pracovať na Slovensku. (...) Jasné, že ideálne by bolo, keby ste zostali tu a keby ste mohli pracovať a žiť tuná.“ Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo: „Som veľmi rád, že sa podarilo dohodnúť hlavný program SNS vo • TÝŽDEŇ •

väzbe na historické udalosti, ktoré sú pre slovenskú komunitu rozhodujúce a síce, že je to 500. výročie reformácie, ktoré si pripomína Slovenská evanjelická cirkev augsbruského vyznania.“ Zablahoželal novému predsedovi a vedeniu MSS a vyjadril nádej a presvedčenie, že nadviažu pozitívne kontinuálne vzťahy na všetko to, čo MSS doteraz pre Slovákov urobila. Zmieňujúc sa o práci NRSNM kladne ocenil „konštruktívnu prácu“ jednotlivých členov „na čele s jej predsedníčkou Annou Tomanovou-Makanovou“. Dodal, že „NR je orgánom Srbskej republiky a tým pádom má svoju osobitnú úlohu pri manažmente v tomto slovenskom prostredí. Je akýmsi mostom medzi orgánmi Srbskej republiky, poťažne orgánmi Vojvodiny, ale aj opštiny a miestnych spoločenstiev a slovenskou komunitou“. Podčiarkol potrebu po komunikovaní a hľadaní riešení „tak, aby to zodpovedalo tak potrebám, požiadavkám celku − ako aj národnostnej menšine a komunite“. Poďakoval sa predsedovi Simićovi za to, že „naozaj pristupuje pozitívne k otázkam, ktoré sa týkajú opštiny ako takej, z hľadiska jej infraštruktúry“. Prejav ukončil poznámkou, že nás očakávajú veľké výzvy týkajúce sa integrácie do EÚ

a podčiarkol: „Kým tento čas príde, je treba naozaj zamýšľať sa spoločne nad otázkou odchodu veľa Slovákov z Vojvodiny nielen na Slovensko, ale aj do iných krajín EÚ.“ Pokrajinský tajomník pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s cirkevnými spoločenstvami AP Vojvodiny Miroslav Štatkić otvárajúc SNS povedal: „V prekrásnom multinárodnostnom a multikultúrnom obraze Srbska a Vojvodiny dnes Slováci sú osobitne významným segmentom. Bez vás a vašej príslovečnej usilovnosti, bez vašej bohatej kultúry, vášho neopakovateľného maliarstva, vášho folklóru a vašich skvelých krojov ten obraz by určite nebol taký rozkošný, akým zásluhou všetkých nás je.“ Prízvukoval aj, že vojvodinskí Slováci „majú veľký podiel na veľkých historických otáčkach tohto podnebia vrátane najväčích, akými sú revolučné udalosti roku 1848, pripojenie vojvodinských oblastí Kráľovstvu Srbska roku 1918, ako i na spoločnom národno-oslobodzovacom boji v 2. svetovej vojne. To sú spony, ktoré nás nerozlučne spájajú a zaväzujú, aby sme sa spoločne starali aj o prítomnosť, aj o budúcnosť každého z nás jednotlivo, i nás ako kompletného nerozlučiteľného celku“.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 33 /4764/ 19. 8. 2017

Týždeň OBEC BÁČSKY PETROVEC

Udržateľnosť zjednotenia Jaroslav Čiep

bec Báčsky Petrovec na základe projektu na tému udržateľnosti zjednotenia, ktorý po prvýkrát realizovala vlani počas Slovenských národných slávností, tohto roku prichystala jeho svojrázne pokračovanie. Tentoraz to bol projekt pod názvom Udržateľnosť zjednotenia, ktorý je výsledkom spolupráce siedmich partnerov zo štyroch krajín a financuje ho Európska únia v rámci programu Európa pre občanov. Nositeľom projektu bola Obec Báčsky Petrovec a domácim partnerom Regionálna rozvojová agentúra Báčka. Partnermi projektu zo zahraničia boli mestá Nitra, Ružomberok a Stará Ľubovňa (Slovenská republika), chorvátske mesto Vukovár, nezisková organizácia Československé renomé v Prahe (Česká republika). Hlavným cieľom projektu bolo motivovať občanov k aktívnej účasti a zohľadnenie dôležitosti udržateľnosti všetkých činností vykonávaných na

Z panelu o Kapitole 26 venovanej školstvu a kultúre

úrovni EÚ. V rámci tohto projektu trvajúceho počas SNS 2017 sa konali prezentácie, diskusie a workshopy na viaceré témy. Prvou oblasťou, ktorou sa zaoberali vo štvrtok 3. augusta v miestnostiach YMCA vo Vrbare, bola problematika mládeže. Venované jej boli panely Sťahovanie mladých ľudí, zamestnanosť, dobrovoľníctvo, vzdelávanie a riešenie problémov migrácie a podnety a metódy na riešenie problémov nezamestnanosti a migrácie, o priebehu ktorých náš týždenník bude informovať v nadchádzajúcich číslach.

Ďalšou oblasťou tohto projektu bola kultúra a vzdelávanie. V rámci prezentácie a diskusie o rozvoji kultúry a vzdelávania, presnejšie o Kapitole 26, niektorí z prítomných partnerov hovorili o svojich skúsenostiach v tejto oblasti a v súvislosti s normami Európskej únie. Tá bola o deň neskôr, v piatok, vo veľkej sále budovy lokálnej samosprávy v Petrovci. Žiaľ, nemala väčší ohlas, prilákala iba nepatrný počet záujemcov. Na záver prichystali aj panelovú diskusiu na tému Udržateľnosť spolupráce / udržateľný rozvoj, ktorá bola

v sobotu 5. augusta na rovnakom mieste, kde sa stretol predsa len väčší počet záujemcov. Vypočuli si referentov a odznela aj podnetnejšia diskusia, o čom sa tiež zmienime. Súčasťou podujatia bolo aj jeho otvorenie na MB Oáza v Hložanoch vo štvrtok 3. augusta, ako aj celodenné aktivity detí, výtvarná dielňa a výstava prác v stredisku YMCA, verejné prezentácie a informačné činnosti na Jarmoku umenia, aktívna účasť partnerských miest, príprava gastronomických špecialít jednotlivých krajov, prezentovanie sa prostredníctvom tancov, spevov, hudby, ale i tradičných remesiel, ručných prác a turistiky. Jedna z autoriek projektu Vladislava Vakanjcová nám potvrdila, že o prostriedky vo výške 25 000 eur, potrebných na realizáciu projektu, v ktorom sa malo zúčastniť viac ako 180 zahraničných a 400 domácich účastníkov, sa uchádzali vo fondoch EÚ. Tento druh tzv. komunitárnych projektov je vyhradený výlučne pre výmenu skúseností a zaraďuje sa do kategórie soft projektov. Prostriedky sú určené na družbu, cestovné náklady, pobyt hostí a výmenu skúseností, pokým sa od nositeľa projektu nevyžaduje vyúčtovanie.

REAGOVANIE

Treba reagovať?! Ak oprávnene, áno! Anna Horvátová

ákony sú na usporiadanie poriadku v spoločnosti nevyhnutné. Nebyť zákonov, v krajine by prinajmenej zavládli chaotické pomery, anarchia. Preto je určite dobré, že sa v každej krajine zákony navrhujú, vydávajú, schvaľujú, resp. platia. Jedným z platných zákonov v našej krajine je zákon o rodine, ktorým sa definuje pojem plnoletosti. Pokým mladistvé osoby nedovŕšia osemnásty rok, sú maloleté. Tak napríklad pri vstupe maloletých osôb do manželského zväzku je potrebný zákonom stanovený podpis rodiča. Tu nikomu ani na um nepríde porušiť zákon. Keď maloletí dovŕšia osemnásty rok, stávajú sa plnoletými, a tým aj preberajú zodpovednosť za svoje činy, či teda zodpovedajú za konanie, aj nemravné. Avšak nie je vo všetkých sférach života takto jasne vyhradené. Jedného z nedávnych porušení

www.hl.rs

pravidiel sme boli svedkami aj na najväčšom sviatku Slovákov v Srbsku, na Slovenských národných slávnostiach a povestnom Stretnutí slovenských novinárov, ktoré sa, hľa, rok čo rok scvrkáva. Či možno nie je záujem novinárov o tento druh stretnutia, sú sklamaní z nezáujmu o nich, možno im prekáža nespravodlivosť, a či púšťové páľavy boli na vine malému záujmu?! Jedno je však isté, novinári sa v malom počte stretli, aby si vymenili mienky, aby sa posťažovali (ak je vôbec komu sa sťažovať) alebo si len pripili. Po tom, čo sa na stretnutí udialo, s ľútosťou môžeme konštatovať, že na rok bude len menej prítomných. Prečo? Ide o tie zákony, pravidlá a neuctievanie, ba, čo je najboľavejšie, porúšanie jednotlivých. Načo sú nám asociácie, keď sa nezastanú svojich členov, dokonca porúšajú pravidlá? Načo sú nám súťaže, keď si neuctievame stanovené

Informačno-politický týždenník

pravidlá? Prečo sa v štatúte určuje jedno a koná sa iné? Poďme k veci! Na tlačive Asociácie slovenských novinárov píše: „Asociácia slovenských novinárov vyhlasuje Novinársku súťaž 2017. Kolegovia z printových, rozhlasových, televíznych a internetových redakcií svoje príspevky (...) môžu prihlásiť do konca júna. Príspevky treba zaradiť do jednej z troch kategórií (...) Druhú kategóriu tvoria profesionálni slovenskí novinári do 35 rokov a uchádzať sa budú o Cenu Vladimíra Dorču.“ Lákavé, všakže?! Veď získať Cenu Vladimíra Dorču nie je malá vec. Komisia určite pracovala podľa stanovených pravidiel, ba povšimla si, hľa, aj príspevky dvoch mladých novinárok z Hlasu ľudu, a to z celkového počtu až siedmich novinárov. Ale predsa... Laureátkou súťaže v kategórii do 35 rokov sa však stala TV novinárka, ktorá už 35 rokov dovŕšila. Práve preto nemôžeme zostať ľahostajnými. Totižto laureátka

Ceny Vladimíra Dorču mala v čase zverejnenia súťaže nie do 35 rokov, ale nad 35. Dokonca neobstojí ani argument, že možno 35 rokov mala v čase vzniku odmenenej reportáže o výstave Za horami, za dolami, ktorá bola otvorená v októbri 2016, lebo odvysielaná bola v decembri, keď laureátka už dávno mala nad 35. O mienku o „oprávnenom konaní“ komisie sme požiadali predstaviteľov Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny, ktorí potvrdili naše podozrenia, že sa nekonalo podľa pravidiel. Navrhujú, aby sa Novinárska súťaž ASN inak koncipovala, alebo aby sa zrušil terajší štatút, ktorý je očividne konfúzny. Dokonca vyznieva smiešne, že na jednej strane poukazujeme na porúšanie pravidiel v mediálnej oblasti a na druhej strane sa nepridržiavame vlastných. Tak ako motivovať záujemcov o účasť na ďalších súťažiach?! Takýmto počínaním určite nie! • TÝŽDEŇ •

Slovensko PO ROZPORE MEDZI KOALIČNÝMI STRANAMI MUSEL VO FUNKCII SKONČIŤ MINISTER ŠKOLSTVA PETER PLAVČAN

Záhadná koaličná kríza Rastislav Boldocký

ajdivnejšia vládna kríza. Aj takto by sa dali opísať trenice medzi súčasnými koaličnými partnermi na Slovensku. Nezhody totiž trvali celý týždeň, pričom ani po údajnom zažehnaní rozpadu vlády nie je celkom jasné, čo bolo ich príčinou. Krízu odštartoval šéf Slovenskej národnej strany Andrej Danko, keď oznámil, že vypovedá koaličnú zmluvu. Bez bližšieho uvedenia podrobností. Vzniknutý spor mali vyriešiť šéfovia vládnych strán v piatok 11. augusta na koaličnej rade, avšak vtedy všetkých – pre zmenu – prekvapil premiér a šéf najsilnejšej strany Smer-SD Robert Fico. Stretnutie totiž zrušil pre zlý zdravotný stav. Hektická situácia potrvala ešte niekoľko dní, pričom došlo k zvolaniu ďalšej

Obeť krízy: minister školstva Peter Plavčan

koaličnej rady. Nakoniec sa ani tá neuskutočnila. Fico, Danko a šéf tretej vládnej strany Most-Híd Béla Bugár sa prostredníctvom vzájomných konzultácií dohodli, že koalícia bude pokračovať s tým, že sa podpíše dodatok ku koaličnej zmluve. Napriek početným pokusom analytikov o vysvetlenie vládnej krízy, bežnému občanovi Slovenska uniká, prečo sa Andrej Danko

rozhodol vypovedať koaličnú zmluvu. Šéf SNS sa k celej kauze po jej prepuknutí nevyjadroval, práve jeho podpredseda Jaroslav Paška uviedol, že národniari chcú do novej zmluvy dostať viaceré priority, ako zvýšenie minimálnej mzdy v štátnej správe, 13. a 14. plat bez odvodov či zriadenie leteckých spoločností. Analytici označujú takéto rozhodnutie za nepresvedčivé a hľadajú skutočné dôvody roztržky. Faktom je, že medzi Ficom a Dankom trenice pretrvávajú už dlhší čas. Naposledy sa naplno prejavili, keď šéfovi národniarov neumožnili vystúpiť s prejavom počas júlových cyrilo-metodských slávností na Devíne. Ako možnú príčinu krízy preto uvádzajú meranie síl v rámci koalície. Ako ďalší možný dôvod sa uvádza škandál s rozdeľovaním eurofondov na vedu a výskum na

Ministerstve školstva. Neuspel totiž žiadny projekt slovenských vysokých škôl či Slovenskej akadémie vied. Naopak – milióny odklepli rôznym súkromným firmám. Ministerstvo školstva má pritom pod palcom SNS. Aj keď premiér Robert Fico o vládnej kríze hovoril ako o žabomyších vojnách, jej dohra naznačuje, že v skutočnosti sa dejú mimoriadne závažné veci. V čase našej uzávierky sa totiž objavila informácia, že minister školstva Peter Plavčan, nominant za SNS, odchádza z funkcie. Národniari, naopak, žiadali odstúpenie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera zo strany Smer. Jeho meno sa skloňovalo v kauze údajného zneužívania maloletých zverenkýň v galantskom zariadení Čistý deň, kde sa liečia drogovo závislí. Foto: Martin Domok

SLOVÁCI SI VOLIA MISS FOLKLÓR, VO FINÁLE SÚ AJ TRI DIEVČATÁ Z VOJVODINY

Podporte naše! R. Boldocký

olklór na Slovensku v posledných rokoch naberá druhý dych. Tradičné festivaly sa tešia čoraz väčšej návštevnosti, mimoriadnej popularite sa tešila televízna šou Zem spieva. Zároveň vznikajú aj nové podujatia, ktoré vychádzajú z ľudového umenia. Jedným z nich je aj Miss Folklór, v rámci ktorého sa prvý raz predstavili aj Slovenky z Vojvodiny. Tri z nich sa dokonca predstavia aj v 11-člennom finále. Nultý ročník súťaže bol v roku 2015 a, podobne ako v prípade vlaňajšieho prvého ročníka, finále sa konalo v amfiteátri vo Východnej. „Pri zrode myšlienky urobiť Miss Folklór stála moja mama. Keď sme doma sedeli a pozerali záznam zo súťaže tradičnej miss, opýtala sa ma: Prečo u nás nemáme súťaž, ktorá by ukazovala krásne dievčatá, • SLOVENSKO •

ale folkloristky?“ vysvetlila slovenským médiám riaditeľka súťaže Barbora Palovičová, ako to celé vzniklo. Ako dodala, pri voľbe Miss Folklór nerozhoduje fyzická krása, víťazka nemusí mať Andrea Lačoková Alisa Oravcová ideálne miery. „Dievčatá nemusia byť už aktívne členprejavy a hodnoty tejto kultúry ky folklórnych súborov. Stačí, ak špecifickým spôsobom, odlišným nosia folklór stále v srdci, a vedia od pomerov na materskom etho prezentovať spevom, tancom, nickom území. A v tomto vidíme prípadne ovládaním hudobného dôvody, prečo chceme tieto roznástroja,“ uviedla Pavlovičová pre manité prejavy aj ich folklóru, no spravodajský server dnes24.sk. stále nášho slovenského, priblížiť Tohto roku finále bude premiéro- a prezentovať v našej súťaži,“ uvávo v hoteli Galileo na Donovaloch. dza v tejto súvislosti organizátor Ďalšou novinkou je, že sa v ňom na oficiálnej stránke súťaže. Voj15. septembra prvý raz objavia aj vodinských Slovákov tak budú na Slovenky zo zahraničia, konkrétne Donovaloch reprezentovať Andrea zo Srbska. „Zahraniční Slováci sú Lačoková z Petrovca, Anna Zorpre nás významní nielen tým, že ňanová z Nového Sadu a Alisa sú nositeľmi slovenskej národnej Oravcová z Pančeva. kultúry. Zaujímaví sú hlavne tým, A čím by mali vo finále zaujať? že uchovávali a rozvíjali rozmanité Ako zdôrazňuje Barbora Palovi-

Anna Zorňanová

čová, promenáda v plavkách to nebude. „Krása ženy a ženskosť sa dá ukázať aj inak než obnaženým telom. Slovenský ženský kroj je na to ako stvorený a ukázalo sa to i na kastingoch. Hneď bolo vidieť, či je vzťah dievčat k folklóru úprimný aj tým, ako hrdo sa nesú v krojoch zo svojich alebo príbuzných regiónov,“ dodala. Pokiaľ chcete podporiť naše dievčatá, môžete už teraz v rámci diváckeho hlasovania na internetovej stránke http://zenskyweb.sk/ clanok/37914-miss-folklor-slovenka-2017-hlasovanie. Foto: zenskyweb.sk

33 /4764/ 19. 8. 2017

Ľudia a udalosti Manuál ako základ Ú DO ODBORNEJ KNIŽNICE: SPRIEVODCA DRUŠTEVNÍCTVOM SRBSKA

Oto Filip

Niekoľko rokov odvtedy rýchlo ubehlo, čosi sa stratilo, iné nenapornosť sa zrejme oplatí. As- plnilo, no najpodstatnejšie je, že poň v prípade sa ľady nepochopedružstevníctva, nia konečne začali ktorého význam sa lámať. Už bolo aj po rokoch posúvania načase. Dokladov do druhého plánu je niekoľko: inakší, zase vracia do popozitívny prístup vedomia pôdohosk družstevníctvu, podárov, verejnosti Prvý veľtrh druža spoločnosti vôbec. stevníctva, ktorý sa Jeden z medzníkov konal 30. júna na Z otvorenia Prvého veľtrhu družstevníctva na tej púti sa udial Námestí republiky v roku 2012, keď v Belehrade, ako V jej úvode minister bez kresla ska, klasifikovaniu družstiev, svetlo sveta uzrela aj určité nóvum. poverený regionálnym rozvo- zásadám družstevníctva. Ďalšia publikácia Srbskej Je ním publikácia jom Milan Krkobabić v príspevku štvrtina obsahu 84-stranovej akadémie vied formou, čiastočne Družstvá – hospodárska opora exis- publikácie sa zaoberá tým, Ako a umení (SANU) Ako Obálka príručky aj obsahom podob- tencie na dedine vya prečo sa organizoná tej z roku 2012 zdvihuje, že vláda vať do družstiev, ktos názvom Sprie- Srbska v budúcich rá vyšla v úctyhodnom náklade vodca družstevníctvom Srbska, troch rokoch plá50 000 výtlačkov. Jej autori Đorđe autorsky podpísaná trojlístkom nuje vložiť 25 milióBugarin, Danilo Tomić a Branislav Danilo Tomić, Branislav Gulan, nov eur do rozvoja Gulan podotkli na prezentácii, že Risto Kostov. Titul s podnázvom družstevnej sústapráve družstvá ponúkajú vy. Ako podotýmožnosť zachrániť dediny ka, ide o úprimný a poľnohospodárstvo, ako aj úmysel štátu podvýchodisko ohľadom ďalšej nietiť združovanie existencie malých gazdova priamo pomôcť stiev v Srbsku. Lebo len zdrupredovšetkým žení sedliaci môžu racionálne malým poľnopodnikať, zmenšovať náklahospodárskym dy, zvyšovať výnosy, zlepšogazdovst vám, Minister Milan Krkobabić a akademik vať konkurencieschopnosť. aby zjednotené Dragan Škorić Všetko v duchu myšlienky, vytvorili prajktorá sa pred necelým storonejšie podmienky na výrobu založiť družstvo. Je chvályhodné, čím ocitla na Dome družsteva odbyt produktov, tým aj na že sa tu názorne uvádza celý zoníkov v Sićeve: Združovanie rast vlastných zárobkov, čo je znam potrebných dokumentov: je zákon života, na ktorom Zeleninárstvo ako opora predpokladom lepšieho života zmlúv, pravidiel, dekrétov a iných. sa zakladá všetok pokrok. družstevníkov a ich rodín. Druhú časť publikácie tvorí Zákon O pár rokov po uvedePríručka je cieľavedome o družstvách, aby na záver boli nej publikácii objavila sa členená na dve časti. Prvá zverejnené niektoré nápady na ďalšia brožúrka menom má názov Družstevníctvo – zveľadenie družstevnej praxe. Rozvoj rodinných podnikov svetový trend a píše sa v nej Vcelku ide o manuál, ktorý sa vo vidieckych oblastiach o význame združovania, azda každému poľnohospodárovi Srbska. Ako uvádza predo družstevníctve vo svete zíde, zvlášť malovýrobcom, ktorí seda Výboru pre dedinu a v Európskej únii, definuje sa musia dobre obracať v neľúSANU akademik Dragan sa pojem družstva a je tu tostnom trhovom boji. Pre lepšie Škorić, ich vznik diktovai stručný prehľad prvých vnímanie a spestrenie grafickej lo prianie, aby družstvá družstiev vo svete. Ako je úpravy možno by novým vydaa iné formy združovania známe, to prvé na území niam tejto, alebo aj ďalším brožúrna súčasných zásadách dnešného Srbska vzniklo kam s podobnými námetmi neumožnili, aby sa okrem ich Dvaja z troch autorov manuálu: Branislav v Báčskom Petrovci v roku uškodilo ani niekoľko tematických základnej činnosti (výroba Gulan (vľavo) a Danilo Tomić 1846 ako tretie vo svete. fotografií. Ak nič iné, osviežili by tú a obrat) v dedinských prosOsobitná stať je venovaná časť s návodmi, čo robiť na ceste trediach ujali aj iné činnosti. Také Praktická príručka uzrel teda svet- spoločensko-ekonomickým pod- k založeniu družstiev. Alebo aj časť sú napríklad vidiecky turizmus, lo sveta tohto leta a je čítaním, mienkam vo Vojvodine v druhej historickú. Veď netreba zabúdať, domáca tvorivosť, poľovníctvo, ktoré by mal preštudovať každý polovici 19. storočia, dôležitým že sme vlani oslávili 170. výročie remeselníctvo a iné. poľnohospodár. dátumom v družstevníctve Srb- družstevníctva vo Vojvodine.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NÁSLEDKY SUCHA V BIELOBLATSKOM CHOTÁRI

Viac než skromná úroda Vladimír Hudec

ropická vlna, ktorá koncom júla a začiatkom augusta zasiahla naše územie, bola vraj posledná v tomto roku. Minulý víkend konečne prišlo osvieženie v podobe výdatného dažďa. Ľuďom sa zrejme uľavilo, avšak poľnohospodárskym porastom to asi neznamená mnoho, keďže v mnohých častiach Vojvodiny ukončili vegetáciu. Svedčí o tom aj začiatok žatvy Kukurica už dozrela, no šúľky zostali maličké (Foto: z archívu M. H.) slnečnice v jednotlivých častiach Banátu dva týžd- rečnej bilancii, ktorá určite bude aj také, kde je šúľok takmer úpl- dobytkári s cieľom využiť, čo sa ne skôr než obvykle. Slnečnicu stratová. Tým skôr, že aj úroda ne prázdny a nebude čo lámať. ešte dá, z kukurice, ktorá je ešte mlátil aj Bieloblatčan Miroslav pšenice z rôznych dôvodov bola Obávam sa však, že dlho očaká- stále zelená, vyrábajú siláž, a tak Hromčík. Podľa jeho slov situácia o asi 30 percent nižšia ako vlani. vaný dážď, ktorý prišiel počas si zabezpečia krmivo pre svoj je veľmi zlá. V Bielom Blate a oko- Pritom však ešte stále nevieme, uplynulého víkendu, nemôže dobytok, hoci pre nedostatok lí vraj riadne nepršalo praktic- akú cenu slnečnice môžeme podstatne napraviť situáciu, keď zrna to nebude ani zblízka taká očakávať. ide o úrodu. Z tých dôvodov kvalita, aká by mala byť. ky od ukonV najhoršom čenia jarnej stave je však sejby. Len podľa jeho občas padol slov kukurica. slabý dáž– Miestami dik, ale ten zhorela úpliba pozbiene, čiže už je ral prach. úplne suchá Okrem toho a dala by sa boli to zväčzberať, miestaša malé letmi je suchá iba né obláčiky, po šúľok, ale takže pršalo ani tej už niet miestami, pomoci. Všeta nie v celom ko závisí od chotári. pôdy. V časti – Slnečnica Miroslav Hromčík chotára, ktorú v piesočnatej voláme Vinice, pôde ohorela, predčasne dozrela a v týchto kde je pôda piesočnatá, kukurica dňoch som ju omlátil, – hovorí a slnečnica už ukončili vegetáKURZ KU DŇU MLÁDEŽE. Medzinárodný deň mládeže 12. augusta M. Hromčík. – Kalapy však zostali ciu. Je pravda, že ani v rítskych si pripomenuli aj v Starej Pazove. Deň predtým obecná Kancelária malé, a tým aj úroda bola viac častiach, ktoré dominujú našim pre mladých v spolupráci s tamojším Červeným krížom organizonež skromná – okolo 900 kg chotárom, situácia nie je ružová, vala kurz prvej pomoci. Jednodňový kurz usporiadali v súlade s z jutra. Je to veľmi málo. V rítskej ale predsa je omnoho lepšia. lokálnym akčným plánom a uskutočnili ho v piatok 11. augusta na časti chotára slnečnica ešte nie Rítska černozem, na rozdiel od Zalesňovateľskej škôlke Brest. Podľa slov Jeleny Cetinovej z KPM je zrelá a aj kalapy sú trochu piesočnatej, sa totiž vyznačuje v Staropazovskej obci je okolo 13-tisíc mládežníkov vo veku 15 až väčšie, nuž možno očakávať aj tým, že dlhšie zadrží vlahu, čo 30 rokov. Skupina mladých účastníkov kurzu zo všetkých miestnych trochu lepšiu úrodu, ale znovu prispelo k tomu, že porasty sú spoločenstiev z územia obce sa najprv zoznámila s dejinami ČK, nie viac od 1,3 až 1,4 tony z jutra. v trochu lepšom stave a aj úroda a potom nasledovala praktická časť nácviku poskytovania prvej To je tiež veľmi skromná úroda, bude trochu lepšia. Jednotlivé pomoci. nižšia o 50 percent od bežnej, odrody naliali zrnká a tam možno A. Lš. čo istotne pocítime aj pri záve- očakávať akú-takú úrodu, ale sú • ĽUDIA A UDALOSTI •

33 /4764/ 19. 8. 2017

Ľudia a udalosti OSLAVY DŇA PADINY 2017

Vzdali hold svojej 211-ročnej dedine Anička Chalupová

plynulý víkend v našej banátskej slovenskej dedine mletej vody sa niesol v znamení ústredných osláv Dňa Padiny 2017. Začali sa v piatok popoludní 11. augusta slávnostným otvorením výstavy Starodávny smaltovaný (oblievaný) riad v padinskom Etno dome. Výstavu, ktorá pozostávala z veľkého počtu exponátov, ktoré sa kedysi používali v padinských domácnostiach, slávnostne otvoril Ján Cicka, zborový farár v Padine a predseda Kňazskej konferencie. Po úvodných slovách Elenky Haníkovej, predsedníčky padinského Spolku žien, text o význame a používaní smaltovaného riadu prečítala Ivana Haníková. Podujatie svojím výstupom spestrili členky dievčenskej speváckej a tanečnej skupiny, pôsobiacej pri padinskej škole, za hudobného

Momentka z kultúrno-umeleckého programu v ŠS Dolina

V piatok večer si na svoje prišli aj milovníci súčasnej zábavnej hudby, ktorí sa na nádvorí

humoristu a koncert rockovej skupiny Generacija 5 – sa neuskutočnili. BOHATÝ PROGRAM V NEDEĽU Na letnom javisku Športového strediska Dolina sa humoristickým pásmom v predvedení Andera z Košíc v nedeľu 13. augusta skončili ústredné oslavy Dňa Padiny 2017, ktorými si Padinčania spolu so svojimi hosťami pripomenuli výročie založenia a existovania svojej dediny. Pohľady k sivým oblakom, kto-

ré sa v nedeľu v predpoludňajších hodinách rozprestreli nad dedinou, so strachom upierali aj účastníci tradičnej Gulašiády, na ktorej sa zúčastnilo 17 kuchárskych tímov z Padiny a Kovačice. Podľa hodnotenia odbornej komisie, ktorú tvorili traja členovia, odborný padinský kuchár Michal Kotváš, Ján Pisančin zo Slovenska a Michal Garafiát (predseda komisie) z Padiny, prvé miesto obsadil kuchársky tím Furadanci v čele s majstrom kuchárom Miroslavom Petrovičom. O štipku menej bo-

Exponáty svedčiace o bohatej tradícii padinských domácností

sprievodu ľudového orchestra pod vedením Vladimíra Halaja. V poetickom kontexte sa príležitostnou básňou prihovorila Padinčanka Katarína Šuľová. Na záver podujatia usilovné členky Spolku žien návštevníkom ponúkli, nielen na obdiv, ale aj na ochutnanie, voňavé a chutné starodávne koláče.

www.hl.rs

Športovo-rekreačného strediska Dolina na Pena Party zabávali až do rána. Keďže program druhého dňa ústredných osláv Padiny v sobotu 12. augusta prerušil výdatný viachodinový dážď, plánované akcie – výstava obrazov členov Združenia výtvarných umelcov Smäd, výstup slovenského

Informačno-politický týždenník

Furadanci – víťazi vo varení kotlíkového guláša • ĽUDIA A UDALOSTI •

dov získal guláš, ktorý navaril celok Halabrín s vedúcim kuchárom Dušanom Halabrínom. Na treťom mieste zakotvil kotlík s gulášom menom VKUS pod vedením kuchárskej varechy Michala Petráša. Okrem uvedených víťazných celkov na tomto podujatí sa zúčastnili kuchárske celky: Agrostandard, Blek Vulf, Mala Kina, Delije, EKV, Ako Chceš, Kolkári, Združení, Bokor, Tretia zmena, Pajtaši, Binguľa, “94” a Penzisti. Medaily, poháre a poďakovania nositeľom slávnostne udelil Milan Garašević, predseda Kovačickej obce. V predpoludňajších hodinách sa v slovenskom evanjelickom kostole uskutočnili slávnostné služby Božie, ktoré za hojného V kostole bolo vidieť aj mladé tváre v slovenských krojoch

Po dvadsiatich rokoch Ander z Košíc znovu medzi Padinčanmi

19. – 25 . 8. 2017

POČASIE

počtu prítomných vykonal padinský farár Ján Cicka. V popoludňajších hodinách na svoje si prišli aj milovníci sladkostí. Za finančnej podpory Obce Kovačica členky Spolku žien v Padine v čele s predsedníčkou Elenkou Haníkovou usporiadali tradičnú 12. Tortiádu, na ktorej návštevníkom ponúkli 13 druhov chutných tort: dobošovú, reformovú, figovú, plazmovú, jaffovú, nesquikeovú, ovocné a pod. Podľa hodnotenia komisie najlepšiu a najkrajšiu čokoládovú tortu upiekla Zuzana Ďurišová, dlhoročná aktívna členka spolku.

ský ľudový orchester, mladučkí tanečníci Detského folklórneho súboru Holubička, ako aj sólisti Vlastimír Povolný a Anita Petráková. Skôr než sa začala ľudová veselica so slovenskou hudbou, kde do tanca hrala kovačická skupina Hot music band a hudobník Vladimír Halaj, návštevníci sa primerane rozveselili pri počúvaní humoristických príbehov z pera autora Jána Pisančina alias Andera z Ko-

šíc. Svojím vyše hodinovým pútavým rozprávaním potešil nejedného milovníka humoru z domácej pôdy a okolia. Pri tejto príležitosti si spomenul aj na vystúpenie, ktoré uskutočnil pred dvadsiatimi rokmi v Kovačici a Padine. Za spolupráce všetkých padinských združení a spolkov a za finančnej podpory Obce Kovačica pod organizáciu podujatí sa podpísali Miestne spoločenstvo Padina a Futbalový klub Dolina.

Bohatou výstavou ľudových krojov, tancom a slovenskými ľudovými piesňami k slávnostnej atmosfére v Doline prispeli aj účastníci kultúrno-umeleckého programu Ochotníci svojej dedine. V rámci pestrého hodinového programu vystúpili členovia Komorného zboru Viliama Figuša-Bystrého, Dievčenská spevácka a tanečná skupina pri Dome kultúry Michala Babinku, sloven- Usilovné padinské ženy sú prítomné azda na každom podujatí v dedine

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

35˚ | 18˚

24˚ | 17˚

23˚| 15˚

26˚ | 15˚

29˚ | 17˚

28˚ | 16˚

27˚ | 16˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

33 /4764/ 19. 8. 2017

Ľudia a udalosti TRADIČNÉ ERDEVÍCKE PODUJATIE

V ústrety Premeneniu sa zvyčajne koná, prebiehal v sále Domu kultúry. Medzi sprievodné podujatia tohto roku zaradili boccia turnaj a futbalové zápasy, penzisti zorganizovali súťaž v pikáde a šachu. Podľa slov predsedu MS Erdevík Zorana Mašića, tohto roku sa roz-

Podujatie V ústrety Premeneniu vždy bolo a zostalo vyložene lokálne podujatie. Vzniklo preto, že 18. augusta večer Erdevíčania odjakživa odchádzali do vinohradov, aby oslávili tento sviatok. Tak sa zrodila idea, aby sa v ústrety tomuto sviatku ľudia primerane zoskupili. V prvých rokoch sa slávnostná večera usporadúvala vo Vinárni Erdevík (v rámci Poľnohospodárskeho podniku Erdevík, ktorý zanikol) alebo vedľa bazéna, kde bývalo viac ako 1 000 ľudí.

Tanečníci museli tancovať v teniskách, lebo pršalo

Danuška Berediová

inulý víkend sa v Erdevíku niesol v znamení podujatia V ústrety Premeneniu, ktoré sa tohto roku uskutočnilo po 22-krát. V nedeľu 13. augusta usporiadali defilé hlavnou ulicou a program v podaní domácich a hosťujúcich súborov. Odznelo aj niekoľko sprievodných podujatí. Organizátorom Dní Premenenia je Miestne spoločenstvo Erdevík. Po tropickej vlne minulého víkendu prišlo osvieženie a meteorológovia už nepredpovedajú nadmerné horúčavy. Starší Erdevíčania hovoria, že sviatok Premenenie označuje koniec leta. Osvieženie v podobe

dažďa tentoraz však vplývalo aj na priebeh podujatia. Najmä na súťaž vo varení kotlíkového guláša, ktorá sa každoročne uskutočňuje pri bazéne, teda na otvorenom. V sobotu to prerušil lejak a, bohužiaľ, rozohnal aj účastníkov, aj návštevníkov. Domáce súbory Slovenský kultúrno-osvetový spolok Erdevík a Kultúrno-umelecké spoločenstvo Branka Radičevića privítali hostí z Bosutu, Velinho sela (Republika Srbská), Bačiniec, Kuzminu a šídskeho SKUS Jednota. V kultúrno-umeleckom programe sa tancami predstavili aj žiaci erdevíckej Základnej školy Savu Šumanovića. Pre neprajné počasie program namiesto na školskom ihrisku, kde

Jeden z domácich súborov – SKOS Erdevík

hodli podujatie trochu osviežiť, a to rockovým koncertom a divadelným predstavením zo Starej Pazovy. Premenenie Hospodinovo je cirkevný sviatok, ale keďže Erdevík bol vždy známy podľa vinohradov a vína, v ľude sa oslavuje ako deň, keď sa hrozno mení na víno. V Erdevíku je v súčasnosti zasadených okolo 250 ha vinohradov, čo sú aj naďalej najväčšie plochy v okolí.

STARÉ BÁNOVCE

Loď ky sa vrátili do domovského prístavu Anna Lešťanová

iečna ekologická karavána Regata Rieka 2017 sa po dvojtýždňovej plavbe v piatok 11. augusta vrátila do Starých Bánoviec, odkiaľ 29. júla vyštartovala na cestu Dunajom. Po absolvovaní dráhy dlhej 470 kilometrov a návšteve 12 miest (Krčedin, Sriemske Karlovce, Beočín, Báčska Palanka, Bačko Novo Selo…) riečna karavána vplávala do tejto podunajskej dediny, patriacej do Staropazovskej obce. Organizátor podujatia – Turistická organizácia Obce Stará Pazova v

www.hl.rs

Účastníci regaty Rieka 2017

posledný deň regaty, ktorá tohto roku bola najdlhšia doteraz, pre všetkých účastníkov prichystal

Informačno-politický týždenník

príležitostný program, na ktorom udelili ďakovné listiny a jedna z nich sa dostala aj našej redakcii.

Pred dvadsiatimi rokmi toto podujatie bolo veľmi zaujímavé a nové v okolí, úspešné kvôli početným sponzorom a k tomu vtedy Erdevík počítal 5-tisíc obyvateľov. Teraz je situácia iná. Počet obyvateľov Erdevíka sa zmenšil o polovicu a v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov do tohto podujatia sa nevkladá, takže, bohužiaľ, budúcnosť sa mu veľmi neusmieva. Tohtoročnú 5. jubilejnú regatu, ktorá sa plavila až do Bezdanu, podporili Obec Stará Pazova a Ministerstvo obchodu, turizmu a telekomunikácií. Medzi účastníkmi riečnej ekologickej karavány 2017, pomenovanej Gornje Podunavlje, okrem milovníkov plavby z takmer celej našej krajiny tohto roku boli aj milovníci dunajských dobrodružstiev zo Slovinska a Chorvátska. Pazovská regata patrí medzi najväčšie organizované rekreačné viacdňové plavby. Ako uviedol Saša Tabaković, výkonný organizátor regaty, po návrate do Starých Bánoviec všetko prebiehalo bez problémov a podľa stanoveného plánu a programu. Žičilo im aj počasie a iba v posledný deň plavbu sťažoval silný vietor. Okrem centrálnej lode, na ktorej bolo vedenie regaty, vodnú cestu úspešne absolvovali milovníci rieky na ďalších 42 plavidlách. Medzi účastníkmi regaty bolo aj hodne detí. • ĽUDIA A UDALOSTI •

14. BUDÁRSKE DNI V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH

Tradícia pokračuje, ibaže dážď skrátil program Anna Lešťanová

ohtoročné 14. Budárske dni v Slankamenských Vinohradoch sa uskutočnili v sobotu 12. augusta. Podujatie sa nieslo v znamení slávnostných služieb Božích, prvého koncertu duchovných piesní, troch súťaží: o najlepšiu rybaciu polievku, najlepšie víno a najkrajšiu budársku palicu – budárku a kultúrno-umeleckého programu, ktorý prerušil nevítaný hosť – aspoň z hľadiska účastníkov a divákov – dážď.

domácich viery privítala a pozdravila Anna Dingová, predčitateľka. Neskoršie sa prítomným na bohoslužbách pripojil aj Igor Feldy, farár staropazovský. Po službách Božích odznel prvý koncert duchovných piesní v Slankamenských Vinohradoch, na ktorom vystúpili dva hosťujúce zbory, a to z Pivnice a zo Starej Pazovy, ako aj Dažďové mračno nad obecenstvom a dedinkou

budársku palicu – budárku. Podľa rozhodnutia komisie najlepšiu rybaciu polievku na tzv. Podrume uvaril Marko Ďurčík, titul majiteľa najlepšieho vína získal Jaroslav Menďan, pokým najkrajšiu budárku zhotovil Mišo Mrva, všetci zo Slankamenských Vinohradov. Odmeny im odovzdal Janko Alexa, predseda Rady MS Sl. Vinohrady a predseda miestneho SKUS Vinohrady. Na ihrisku návštevníci mali možnosť pozrieť si etno výstavu Kataríny Dvornickej z populárnych

Z otvorenia tohtoročných Budárskych dní

Kultúrno-umelecký program prebiehal na otvorenom javisku a ústrednú časť dedinskej oslavy otvoril Milan Predojević, pred-

Odmenení v tradičných súťažiach: Marko Ďurčík (zľava), Jaroslav Menďan a Janko Alexa (v strede)

Pohľad na výstavu ručných prác

Budárske dni 2017 sa začali v popoludňajších hodinách v tamojšom evanjelickom kostole, kde prebiehali slávnostné služby Božie, ktoré mali na starosti Ján Zahorec, farár pivnický, a Svetlana Vojnićová-Feldyová, farárka solianska. V mene miestneho filiálneho cirkevného zboru hostí a • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ženská spevácka skupina pri SKUS Vinohrady

hostiteľský spevokol zo Slankamenských Vinohradov. V miestnosti za kostolom členky tamojšieho Spolku žien Anna prichystali zaujímavú tematickú výstavu ručných prác – výšiviek na krížiky. V rámci podujatia sa konali tri súťaže: o najlepšiu rybaciu polievku, najlepšie víno a najkrajšiu

Brehov. O bazár zdravia v Sl. Vinohradoch vládol zvyčajný záujem a, ako nám povedal úradujúci riaditeľ inđijského Domu zdravia Dr. Jovo Komazec, za preventívnu prehliadku sa rozhodlo viac ako 30 občanov či návštevníkov Budárskych dní.

seda Zhromaždenia obce Inđija. Účastníkov programu a obecenstvo v malej dedinke na svahoch Fruškej hory privítal Janko Alexa. V programe sa zúčastnili tanečníci a speváci zo Starej Pazovy a Nového Slankamenu a po prvý raz vystúpila aj ženská spevácka skupina pôsobiaca v rámci spolku Vinohrady, ktorú nacvičila Anna Dingová, podpredsedníčka spolku. Všetci účastníci kultúrno-umeleckého programu vystúpili, ale v skrátenej forme, lebo program prerušil dážď. Tým boli vlastne Budárske dni ukončené.

33 /4764/ 19. 8. 2017

Ľudia a udalosti SNS 2017 SÚ ZA NAMI

Dobré finančné zabezpečenie Jaroslav Čiep

o, podľa čoho si s odstupom času budú spomínať na Slovenské národné slávnosti 2017, je azda fakt, že prebiehali v neznesiteľných horúčavách. Vysoké teploty bývali aj v minulých rokoch, dokonca aj občasné výdatnejšie dažde, zvlášť vo večerných alebo nočných hodinách, ale také páľavy, aké vládli v prvý tohtoročný augustový víkend, keď sa ortuť v teplomeroch v chládku šplhala na 40. stupienok a na slnku azda aj vyššie, sme ešte nezažili. Práve v tom a takom tepelnom „zahibeli“ sa našinci, ale aj hostia zo zahraničia, hrdinsky vyobliekali do ľudových krojov a vystupovali na improvizovanom javisku na Námestí slobody, či večer na ihriskách vedľa základnej školy. To, podľa čoho tohtoročné SNS takisto zostanú v pamäti, je skutočnosť, že sa „trojhlavý organizačný drak“ predsa nedokázal dohovoriť okolo otváracieho programu. A tak sme mali dva programy, alebo ako to pre verejnosť zahalili: „dve časti otvorenia SNS“ – jednu v sieni SVD a druhú v evanjelickom kostole. Nemohli sme si nevšimnúť absenciu vysokých hostí z domova či zo zahraničia. Na Slávnostiach abstinovali vysokí republikoví funkcionári, ministri z našej krajiny či ministri zo Slovenska. Všetko sa obmedzilo na jedného štátneho tajomníka zo Slovenska a pokrajinských tajomníkov z našej krajiny. Takú nízku

percepciu sviatku Slovákov v Srbsku zo strany štátnych aparatúr si sotva pamätáme. Aj tohto roku program SNS bol ozaj bohatý, zostavený podľa presne stanovenej schémy. Už skôr sme napomínali, že práve to je najväčším nedostatkom Slávností, že im chybuje inovácia, aby sa nepodobali jedny na druhé ako dvojičky. Tohto

spravidla zamlčuje. Akoby aj nie, keď je verejné tajomstvo, že na ne slušnou sumou prispieva aj Slovenská republika cez ÚSŽZ. NRSNM totiž pravidelne dostáva peniaze na otvárací program (5 000 eur). K tomu Matica slovenská v Srbsku má z toho zdroja prídel na organizovanie SNS (6 000 eur), tiež aj na Stretnutie učiteľov (1 000 eur) a študentov (500 eur). Na organizovanie Rocktónu počas SNS malo prídel z úradu aj Centrum – slovenská kultúrna koordinácia (1 000 eur), ako aj združenie Slováci a spolužitie na vydanie cédečka o SNS 1992 (500 eur). Obec Báčsky Petrovec cez projekt Udržateľnosť zjednotenia (25 000 eur), ktorý

Jeden z mála prejavov slovenskej hrdosti na uliciach Petrovca počas SNS – výklad v tradičnom slovenskom duchu

roku vystala aj súkromná iniciatíva spestriť Slávnosti, akú sme mali možnosť sledovať v minulých rokoch. Na druhej strane pohostinské objekty a predavači na uličných pultoch, či kolotočiari aj tohto roku dobre zarobili. Otázne však je, či a koľko prispeli k organizácii Slávností. Keď ide o peniaze, o tom, aké nákladné sú naše Slávnosti a predovšetkým o účtovaní, už dlhý rad rokov sa táto téma na organizačnom výbore

financuje Európska únia, počas SNS uhostila predstaviteľov partnerských miest a nachovala nielen zahraničných a domácich hostí, ale aj takmer polovicu obecnej administratívy. Azda už netreba uvádzať ďalšie prídely z našej krajiny a iné sponzorské príspevky zozbierané pre najväčší sviatok Slovákov, lebo aj z hore uvedeného vidieť, že Slávnosti sú finančne nanajvýš dobre zabezpečené. A kto, komu a koľko sa verejnosť sotva dozvie.

DAROVALI KRV. Vo štvrtok 10. augusta v miestnostiach Hasičského domu v Silbaši usporiadali tretiu tohtoročnú akciu darcovstva krvi. Akcia prebiehala v organizácii Miestnej organizácie Červeného kríža a Ústavu pre transfúziu krvi z Nového Sadu. Ochotu darovať krv prejavilo a do akcie sa prihlásilo 23 osôb, z toho päť obyvateľov zo susednej dediny Parage. Jedného darcu odmietli zo zdravotných dôvodov a jedna osoba po prvýkrát darovala krv. Na záver akcie všetci dostali do daru tričko. R. K.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Revitalizácia cesty Petrovec – Kulpín. Predstaviteľom viacerých miest, obcí, zdravotníckych ustanovizní a inštitúcií sociálnej ochrany, ktoré uskutočňujú právo na nenávratné prostriedky na verejných súbehoch Správy pre kapitálové vklady AP Vojvodiny, odovzdali zmluvy 24. júla. Pokrajina prostriedky pridelila na financovanie a spolufinancovanie projektov v oblasti sociálnej infraštruktúry, zásobovania vodou, ochrany vôd, na lokálny a regionálny rozvoj, vzdelávanie, zdravotnú a sociálnu ochranu. Celkove ide o 791 539 310,28 din. určených na 25 projektov, realizáciou ktorých sa prispeje k rovnomernejšiemu a rýchlejšiemu rozvoju APV. Obec Báčsky Petrovec pri tejto príležitosti dostala viac ako 90 miliónov dinárov na revitalizáciu a spevnenie cesty Báčsky Petrovec – Kulpín. Bezplatný internet. Free wi-fi v Báčskom Petrovci slávnostne otvorili v piatok 4. augusta. Táto obec obsadila 10. miesto v akcii Zober účet a vyhraj, a to vďaka občanom, ktorí poslali takmer 18 000 obálok s fiškálnymi účtami. Štátni tajomníci v Ministerstve štátnej správy a miestnej samosprávy Zoran Kasalović a Ivan Bošnjak, predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić, výkonná riaditeľka NALED Violeta Jovanovićová a riaditeľ odvetvia pre budovanie infraštruktúry v spoločnosti Telekom Srbija Rade Jakšić, za prítomnosti veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčekovej dali na použitie toto nevyhnutné zariadenie. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z ČINNOSTI PADINSKÝCH HASIČOV

Čoskoro oslávia veľké jubileum Anička Chalupová

Padinský DHS do svojich radov každoročne priberá aj tých najmladších, ktorí na súťažiach dosahujú pekné výsledky

kých vozidiel. Padinskí hasiči počas tohtoročnej žatvy zasiahli raz, keď účinkovali v hasení požiaru. V predchádzajúcom období hostia z Českej republiky v rámci cezhraničnej spolupráce padinskému spolku odovzdali 10 súprav pracovných odevov a 15 tričiek pre dorastencov. K plánovaným akciám v tomto roku prislúcha aj príprava členov DHS na nadchádzajúce stretnutie požiarnikov, ktoré sa uskutoční koncom augusta aktuálneho roku. Na budúci rok si členovia Dobrovoľného hasičského spolku v Padine pripomenú 90. výročie založenia

riaditeľ v podniku Vatro-inženjering v Zreňanine. Na prednáške, ktorá sa vzťahovala na základné hodnoty ochrany proti požiaru, sa zúčastnili členovia domáceho DHS, ako aj padinskí poľnohospodári. Okrem prednášok tento spolok pred začiatkom tohtoročnej žatvy v spolupráci s predstaviteľmi špecializovaného podniku Vatro-inženjering úspešne zdolal tradičnú predžatevnú akciu, v ktorej zozbierali a preverili zhruba 200 hasiacich prístrojov, čiže iba časť toho, čo vlastnia padinskí poľnohospodári. Podľa slov Jána Žolnaja, predsedu DHS Padina, v uplynulom období

spolku a ustanovenia požiarnickej tradície, ktorá je svedectvom a príkladom ich nesmierne obetavej a významnej práce.

obrovoľný hasičský spolok v Padine má za sebou dlhú a bohatú tradíciu. Založený bol roku 1928 a od samého založenia mal mimoriadne veľký význam pre celkový život Padiny. Významným medzníkom v činnosti padinských požiarnikov bol rok 1973, keď sa usadili v novom hasičskom dome (zbrojnici), ktorý vystavali za hmotnej podpory Miestneho spoločenstva a Kovačickej obce. Do bohatej činnosti padinských hasičov je dodnes zapojených mnoho jednotlivcov, ktorí si zaslúžia pochvalu za nezištnú a šľachetnú prácu. Mnohí Padinčania sa tejto práci venovali celé desaťročia, ba do spolku sú zapojené aj celé rodiny. V súčasnosti DHS v Padine naďalej vyvíja čulú činnosť. Okrem prvej pomoci pri hasení požiarov v náplni svojej činnosti hasiči majú protipožiarne kontroly, spoluprácu so školou, organizujú edukačné odborné prednášky a pod. V rámci vykonávania preventívno-edukačnej činnosti minulý týždeň v sieni Dobrovoľného padinského hasičského spolku usporiadali prednášku, ktorú viedli Zvonko Rakić, vedúci komerčnej a servisnej služby, a Dragan Jajić,

Odborné prednášky tohto druhu prispievajú k zveľadeniu požiarnictva v dedine

v rámci činnosti DHS usporiadali pracovné akcie zamerané na úpravu budovy a okolia, dbali o údržbu technických zariadení a požiarnic-

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum!

nes sa, vážení, bubnuje v rýchlom rytme, čiže narýchlo. Lebo sa mi − sám neviem prečo − riadne kýchlo. Čo znamená, že je pravda pravdivá, že: 1. S ohľadom na to, že stroskotal aj štvrtý pokus o ustanovenie Zhromaždenia Kosova a Metóchie, je hádam, konečne, všetkým jasné, že Autonómna pokrajina KaM je predsa aj naďalej neodlučiteľnou súčasťou našej krajiny. Kto neverí, nech vydrží s trpezlivosťou po stroskotanie piate; azda pochopí, že áno, to je tá niť! Však aj u nás to vie potrvať... • ĽUDIA A UDALOSTI •

2. Chýrečnú a novučkú-novú, vraj temer najväčšiu v Európe hudobnú, t. j. hrajúcu fontánu v belehradskej mestskej časti Slavija pred niekoľkými dňami vraj dali mimo prevádzky. Prirodzene. Veď, ak je pravda, stála 1,8 milióna dinárov, pardon, eur, takže − teraz treba šetriť. Na vode a energii, ktorú spotrebúva. Keď už sa nešetrilo pri jej plánovaní a výstavbe. A prečo by sa onehdy vlastne šetrilo? Nech nám svet závidí, nech praskne od závisti. Tobôž od zvedavosti. Sprevádzkujeme ju znovu a zase, len nech turisti z cu-

dziny odídu het. Možno i skôr, len čo vyrastie Belehrad na vode. 3. Pred štyrmi rokmi (uviedol uplynulú stredu Dnešok) po predchádzajúcich veľkých suchotách v našej krajine sa u nás na veľký bubon (nie na tento náš maličký) bubnovalo o tom, že rozvojový fond priateľského nám Abu Dhabi poskytne úver − cca 100 (sto) miliónov dolárov na závlahové sústavy, ktoré by naše oranice a lúky ochránili pred suchou smršťou. Stále nevedno, či dáke prachy z hlavného mesta Spojených arabských emirátov horúci vietor

sem dovial, a ak áno, či ich „spapala cicka“, alebo sa, v dôsledku vysokých teplôt proste vyparili. Tak či onak, len treba veriť bývalým a budúcim ministrom poľnohospodárstva, že totiž peniažky „len čo nie sú...“ 4. Dlhé horúce leto je raj pre lúpežníkov. Vraj v Belehrade sa zvýšil počet krádeží. Najhoršie je, že podľa zdrojov z polície páchatelia sú amatéri. Ako je dobre známe, naše kompetentné služby sú uschopnené na odhaľovanie trestných skutkov lupičov − profesionálov. Takže... tak. Bubumbum!

33 /4764/ 19. 8. 2017

Ľudia a udalosti V JÁNOŠÍCKOM FARSKOM DVORE

Oáza krásy a smiechu Jasmina Pániková

obota popoludní. Jánošícke ulice, kedysi plné ľudí, zívajú prázdnotou. Kde-tu niekto prejde na bicykli, podaktorá žena zametá pred domom. Iba z cirkevného dvora sa ozýva smiech a výskot. Nakukneme z ulice a vidíme dievčatá a chlapcov, ktorí sa hojdajú, šmýkajú na šmykľavke, hrajú so psom, alebo sa iba rozprávajú. Už pri prvom vstupe do dvora omamuje krása rôznych kvetov, pekne Kto vyskočí vyššie? upraveného trávnika, všelijaké dekorácie... Oň sa starajú ženy chodiace do kostola a zvonár Michal Petráš, ktorý už roky vykonáva túto prácu. Terajšiu podobu farský dvor má už niekoľko rokov a ako nám tunajší farár Slađan Daniel Srdić povedal, deti sa môžu tam hrať každý deň, od piatej hodiny až pokým nezvonia na večer. Je to viac než chvályhodné, keďže ihrisko, ktoré bolo tohto roku terčom vandalov, je dosť vzdialené od stredu dediny a samým tým nie také dostupné ako ihrisko vo farskom dvore a vraj Hore-dolu...

Hojdanie na povraze je vždy zábavné

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Opravdivý relax

ani jeho celkový vzhľad nie je práve najkrajší... Po kratšom kamarátení s deťmi a oddychu pod košatým stromom vychádzame na ulicu a spozorujeme zvonára, ktorý práve zametal chodníky pred kostolom. Pochválime vykosené trávniky a vzhľadom na jeho vek kladieme prirodzenú otázku: Nie je vám ťažko kosiť taký veľký dvor? „A prečo by mi bolo ťažko? Veď všetci vravia, že keď má človek rád to, čo robí, nikdy nie je ťažko. A tak je to aj so mnou. Nemyslite si, že bol dvor vždy takto pekne upravený. Nie, nebol. Máme farára, ktorý má Chodníky musia byť vyzametané zmysel pre dekoráciu, máme ženy, ktoré dvor udržiavajú a všetkým nám to spôsobuje radosť. Aj deťom, aj dospelým,“ prisviedčame a pomaly odchádzame. Ibaže aj náš spolubesedník položí otázku: „A pávy ste videli?“ „Iba pávie pero,“ odpovedáme. „No tak poďte. Pávica sedí na vajciach, ale on by mal byť pri nej, ak už neodišiel spať.“ Áno, hrdý páv sa už chystal spať, keď ho zvonár Michal vyhnal von. Jeho pestrofarebný chvost sme však nevideli, iba sme počuli prenikavý piskot, ktorým pravdepodobne dával najavo, že predsa nemal byť vyruNiekto sa hrá, niekto kreslí... šený z driemot. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PREDSTAVITELIA ÚSTAVU PAMÄTI NÁRODA V SELENČI

evanjeliového posolstva priniesol mnohonásobnú úrodu.“ Ďakovnú listinu UPN M. Zolárekovi udelili za cezhraničnú spoluprácu pri šírení, distribúcii a rozmnožovaní náboženskej literatúry a za mimoriadne zásluhy v zápase o ľudské práva, za občiansku a náboženskú slobodu v Československu. O životnej púti a prínose farára Zoláreka, tak v náboženskom, ako aj v kultúrnom živote Selenče by sa dalo veľa toho povedať, avšak to by presahovalo rámce jedného novinového článku. V mene rodiny Zolárekovej toto ocenenie prebral synovec pána farára Ján Zolárek, ktorý sa v mene príbuzných oceneného aj poďakoval. Druhý vyznamenaný je ThDr. Štefan Turanský (nar. r. 1956 v Selenči), ktorý meno Selenče hrdo a dôstojne roznáša po celom svete, vykonávajúc svoju službu. Ďakovný list a medailu ÚPN mu udelili „za cezhraničnú spoluprácu, za občiansku statočnosť Dr. Ondrej Krajňák (zľava), Ján Zolárek, ThDr. Štefan Turanský, Mgr. Andrea Púčiková a Michal Kaňa a angažovanosť pri šírení a rozmnožovaní náboženskej literatúry oslávil deväťdesiate narodeniny. Bolo to azda prvé ekumenické v zápase za zásluhy o zachovanie Ďakovná listina a pamätná me- dielo, ktoré spoločne podpísali ľudských práv a náboženských daila ako vzácne ocenenie ústavu katolícky biskup M. Zvekanović hodnôt v Československu“. Don sa dostalo aj ThDr. Štefanovi Tu- a biskup SEAVC v Srbsku, čiže Štefan Turanský reprezentoval ranskému, kňazovi a rehoľníkovi vtedajšej Juhoslávii, Juraj Stru- nie iba Selenču, ale aj Slovensko saleziánskej spoločnosti, autorovi hárik. Poďakovanie ÚPN patrí na a slovenský národ a tým pádom aj cirka dvadsiatich knižných pub- prvom mieste iniciátorovi tohto našu dedinu – Selenču po celom likácií a odborných článkov svete ako zodpovedný a duchovného rázu. vedúci saleziánskej spoPrítomných najprv privíločnosti za celú severnú tal a o náplni slávnostného Európu a severnú Áziu, teda programu sa krátko zmienil od Atlantického oceánu až jeden z organizátorov tejto po Vladivostok. Uznanie si udalosti Michal Kaňa. Slova ThDr. Štefan Turanský presa ujala aj predsedníčka Rady bral osobne a za ocenenie MS Selenča Katarína Vrabčesa srdečne poďakoval. niaková, ktorá vzácnych hostí Program spestrili nábožzo Slovenska a prítomných né a vlastenecké piesne privítala, hosťom skrátka Komorného zboru Zvony, Ďakovný list a pamätnú medailu predstavila Selenču a odoako aj primeraná báseň ThDr. Štefanovi Turanskému odovzdal vzdala im, ako aj odmene- Dr. Ondrej Krajňák Gorazda Zvonického Na ným, primerané darčeky. selenčské hody, ktorú preUdalosť moderovala Mgr. Andrea vzácneho diela, monsignorovi čítal M. Kaňa. Hostia v sprievode Púčiková, koordinátorka pre za- Michalovi Zolárekovi, a to za jeho hostiteľov navštívili etno priestor hraničnú spoluprácu ÚPN. Predse- vynaloženú námahu. Dr. Krajňák v Dome kultúry, kde ich so zbierda Správnej rady ÚPN Dr. Ondrej pokračoval: „Rovnako ďakujem aj kou starožitností oboznámila Krajňák odôvodnil uznanie udele- vám všetkým, ktorí ste sa priamo vedúca etno sekcie Viera Strehárné Michalovi Zolárekovi, a potom podieľali na distribúcii a šírení ska, ako aj ZŠ Jána Kollára, kde uznanie odovzdal predstaviteľovi obrázkovej Biblie. Ďakujem vám ich privítala riaditeľka Katarína rodiny Zolárekovej. Podľa slov za svedectvo viery v čase neslo- Vrabčeniaková. Dr. Krajňáka udalosťou sme si body. Za vašu spolupatričnosť v Udalosť sledovali početní obzároveň pripomenuli štyridsiate utrpení s tými, ktorí boli na vašu čania, vedomí si významu diela výročie vydania Slovenskej ilu- pomoc odkázaní. Ďakujem vám týchto dvoch Selenčanov, ktostrovanej Biblie pre deti, ktorá za vašu štedrosť a obetavosť pri rých skutky a mená zostanú veľvyšla v roku 1977, a ktorej jedným podpore tohto, pre nás vtedy, kými písmenami zapísané v dez autorov je aj pán farár Zolárek. vzácneho daru, ktorý v duchu jinách Selenče.

Uznania za svedectvo viery v čase neslobody Juraj Berédi-Ďuky

o Selenče v nedeľu 13. augusta zavítali predstavitelia Ústavu pamäti národa (ÚPN) z Bratislavy. Pri tejto príležitosti v predpoludňajších hodinách na katolíckej fare zorganizovali príležitostnú ekumenickú udalosť pod patronátom Rady Miestneho spoločenstva Selenča. Ústav pamäti národa (ÚPN) je jednou z najmladších inštitúcií na Slovensku. Východiskom pre činnosť ústavu je zákon o pamäti národa, ktorý bol schválený v roku 2002. Súčasťou jeho preambuly je zmienka o povinnosti štátu „sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe neslobody 1939 – 1989 a určiť zodpovednosť za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a terorom proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho práva a zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely“, ako aj „učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné zákony“. ÚPN je štátnou inštitúciou, ktorá v mene Národnej rady Slovenskej republiky udeľuje ocenenie osobám, ktoré sa pričinili, hlavne v čase fašizmu, komunizmu a inej formy totalitarizmu, o vlastenecké tradície, náboženskú slobodu, šírenie náboženskej tlače alebo ľudskej dôstojnosti. Výsledkom dlhoročného sledovania aktivít a činnosti je ocenenie práce dvoch Selenčanov, ktorým táto ustanovizeň udelila osobitné ocenenia – ďakovné listiny a pamätné medaily ÚPN. Ocenenie sa dostalo posmrtne Mons. Michalovi Zolárekovi (1927 – 2009), ktorý 34 rokov v rokoch 1969 až 2003 pôsobil ako katolícky farár vo svojom rodisku a ktorý by tohto roku • ĽUDIA A UDALOSTI •

32 /4763/ 12. 8. 2017

Ľudia a udalosti FILATELIA A FILATELISTI V KYSÁČI

Jadierko, ktoré treba podporovať Elena Šranková

boli deviati petrovskí filatelisti a, pravdaže, pán Žabka. Jadro štyroch žiakov, ktoré sa vytvorilo v základnej škole, dáva akú-takú nádej, že vášeň zbierania poštových známok v Kysáči pretrvá. No náš spolubesedník je vedomý toho, že na tom treba ešte veľa

ilatelia ako koníček je na ústupe. Príčin je viac, no našťastie sú snaživci, ktorí vynakladajú úsilie vzbudiť medzi deťmi záujem o túto pasiu. Výstava Spoznaj svet filatelie a s filateliou spoznaj svet, ktorú zorganizovali počas Zlatej brány v Kysáči, bola jedným zo spôsobov propagovania tejto záľuby. Ondrej Žabka, ktorý sa najviac pričinil o jej realizáciu, zdôrazňuje, že mu veľmi záležalo na tom, aby to bola detská výstava, keďže ide o detský festival. Vystavovali tu šty- Žabkovci pri listovaní filatelistických albumov ria kysáčski školáci: Nina Marčoková (kvety), Xénia pracovať. Veď boli na výstave aj Kulíková (živočíšny svet), Matej deti, ktoré ani nevedeli, čo sú to Mucha (šport) a Emil Čeman (zvie- známky. Podľa slov Žabku to neratá). Hosťujúcimi vystavovateľmi prekvapuje, keď si uvedomíme, že

žijeme v dobe počítačov, že dokonca aj na poštových zásielkach dnes Na výstave počas Zlatej brány: (zľava) Matej Mucha, namiesto zná- Emil Čeman, Xénia Kulíková a Nina Marčoková mok vidieť iba strojové pečiatky. Avšak nemalú známkam dostala ešte v polovici úlohu by v prípade záujmu dieťaťa sedemdesiatych rokov v zahraničí. o filateliu mali zohrať rodičia so I keď si ich neraz prezerali, známky až teraz v plnej miere pošteklili svojou podporou a pomocou. Prvý impulz na organizovanie zvedavosť Žabkovcov. Do čarov filatelistov v Kysáči dal Rastislav a tajomstiev filatelie je viac zaSurový, predseda MOMS a zbe- svätený Ondrej, ktorý je od roku rateľ známok, keď v júni 2014 pri 2014 členom Spolku filatelistov MOMS Kysáč založili filatelistickú v Báčskom Petrovci a zúčastňuje pobočku. Najväčší záujem o tento sa na tamojších stretnutiach a koníček aj vtedy prejavili žiaci akciách. Ako na záver povedal, s cieľom základnej školy. Dnes je jadro filatelie v rámci zberateľskej sekcie udržať pozornosť a záujem detí KUS Vladimíra Mičátka. Ako hovorí o známky, v pláne majú vystaŽabka, v Kysáči vie o štyroch fila- vovať exponáty spomenutých telistoch, čo neznamená, že ich štyroch žiakov v škole, a tak pripočet nie je väčší. Ibaže nevedia lákať ďalších záujemcov. Zorganio sebe a nie sú organizovaní. zujú aj primerané aktivity počas Veď on sám sa filatelii aktívne Detského týždňa, aby podnietili venuje posledné tri – štyri roky. deti budovať si vlastné zbierky. Manželka Zuzana sa k poštovým

BÁČSKY PETROVEC

Žiacky tábor priateľstva Anna Hrnčiarová

etný tábor pod názvom Slovenské ľudové remeselníctvo na Dolnej zemi prebiehal v dňoch 26. – 29. júla v Báčskom Petrovci. Zúčastnili sa ho žiaci Slovenskej základnej školy v Sarvaši z Maďarska, žiaci Teoretického lýcea Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku z Rumunska a žiaci ZŠ Nestora Žučného z Lalite. Po ubytovaní v Žiackom domove účastníkov privítala Svetlana Zolňanová, ktorá tábor otvorila. Prvý deň žiaci pracovali v hudobnej dielni pod vedením Tatjany Jaškovej a Malvíny Zolňanovej. Na druhý deň sa účastníci tábora pod dozorom

www.hl.rs

Trochu sa aj učili, ale predovšetkým sa zabávali a kamarátili

Informačno-politický týždenník

Daniely Triaškovej učili maľovať ľudové motívy na skle. Navštívili aj silbašský etno dom a učiteľ Miroslav Hložan ich zaviedol do tkáčskej dielne. Potom v sprievode Anny Lekárovej zašli do Kulpína, kde navštívili kaštieľ, múzeum a park. Tretí deň strávili na kúpalisku Petroland v Báčskom Petrovci a večer sa venovali vareniu rôznych cestovín. V posledný deň pobytu v Petrovci navštívili Gymnázium Jána Kollára, kde ich privítala riaditeľka Anna Medveďová. Na záver podujatia prítomným sa prihovoril Pavel Hlásnik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Organizátorom tábora je Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a podujatie finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tábor priateľstva patrí k spoločným dolnozemským podujatiam. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S MLADOU GENETIČKOU SILVIOU RADENKOVIĆOVOU

Keď vedomosti prekračujú hranice Elena Šranková

a Univerzite Komenského v Bratislave v júli tohto roku úspešne vyštudovala Silvia Radenkovićová, 24-ročná Novosadčanka, ktorej slovenský pôvod a korene siahajú do Hložian. Na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty ukončila štúdium s červeným diplomom a cenou rektora za diplomovku. Avšak jej školenie a zdokonaľovanie sa tu nekončí... Ako ste sa po školení v srbčine vynašli na štúdiách v slovenčine? – Na Slovensko som šla študovať po skončení Gymnázia Jovana Jovanovića-Zmaja v Novom Sade. Ovládala som slovenčinu už i preto, že je moja mama Slovenka. Počas základnej školy som navštevovala hodiny slovenčiny. Učili ma Milina Struháriková a Ľudmila Berediová-Stupavská. Potom som sa už viac slovenčinu neučila a mala som obavy, ako to z jazykovej stránky dopadne v Bratislave. Ale zvládla som to. Čo vplývalo na vaše rozhodnutie študovať mimo Srbska? – Najprv som chcela študovať zdravotníctvo v rodisku. Počas návštevy príbuzných v Kalifornii som však videla, čo všetko sa ponúka mimo hraníc nášho štátu. Tam som vlastne pochopila, že chcem niečo viac pre seba. Odvtedy sa držím toho a snažím sa ísť za novými vedomosťami kamkoľvek sa dá. Nechcela som zostať v Srbsku aj preto, že ma baví genetika a u nás neexistuje tento odbor. Ako ste sa rozhodli práve pre genetiku? – Mala som v nešťastí šťastie, lebo som vedela, čo ma baví. Oco mi zomrel na rakovinu, keď som mala pätnásť a presne som vedela, že chcem študovať niečo, čo úzko súvisí s tou problematikou. Počas štúdia ste sa zdokonaľovali aj mimo fakulty v Bratislave? – Počas prvých dvoch rokov, ktoré sú všeobecné, bola som na letnej škole na Univerzite v Utrechte, v Holandsku, týkajú• ĽUDIA A UDALOSTI •

cej sa oblasti rakoviny. Tam som sa uistila, že ma to baví, nuž som pokračovala v štúdiu genetiky. Ďalej som šla do Prahy, na Karlovu univerzitu, kde som mala Erasmus a stáž v laboratóriu, v ktorom sme

Silvia po získaní diplomu

pracovali na neurológii. Bola to super prax, lebo som s tým nemala skúsenosti a veľa som sa naučila. Karlova univerzita je veľmi dobrá, i keď tvrdím, že tá v Bratislave je lepšia, čo sa týka genetiky a výučby, lebo má šikovných a usilovných profesorov. Ste spokojná s tým, čo vám poskytlo štúdium v Bratislave? – Áno, ale musím povedať, že som si sama našla takmer všetko zo spomenutého školenia mimo fakulty. Fakulta mi zasa poskytla V laboratóriu super vedomosti, profesori boli na nás veľmi prísni. Počas prvých dvoch rokov sme mali aj lekárske a biologické pred-

mety. Potom sme sa rozhodovali, vedela, že sú tam dobrí profesori, ktorý odbor chceme študovať. ktorí by ma vedeli usmerniť. Som Mala som šťastie spolupracovať so totiž toho názoru, že treba ísť za skvelou školiteľkou Terezou Goliaš, svojím cieľom a hlavne mať okoktorá sa vrátila na Slovensko z jed- lo seba správnych ľudí. Napriek nej z najlepších univerzít na svete, všetkému nie som stále zahrabazo Stanford univerzity v Kalifornii. ná v učebniciach, lebo sa riadim U nej som robila diplomovku na pravidlom, že človek by si mal užiť tému Metabolizmus v rakovine, z každej sféry života. čo na Katedre genetiky trvá miniToho času ste na zaslúženom málne dva roky, lebo je veľa práce oddychu u mamy v Novom Sade. v laboratóriu s experimentmi. Výskumy späté s diplomovkou som prerušila odchodom do Nemecka, na Univerzitu Heidelberg, ktorá je najstaršou a zároveň najlepšou univerzitou na štúdium zdravotníctva. Tam som sa zdokonaľovala vo výskumnom centre pre rakovinu German Cancer Research Center. Po tomto projekte som sa vrátila do Bratislavy dokončiť diplomovku, čo sa stalo koncom mája. Okrem toho spolupracujete s odborníkmi v nemocnici v Bratislave? – Tri roky som ako dobrovoľníčka chodila do nemocnice na Kramároch v Bratislave, na detské oddelenie onkológie. Zároveň V letnej škole v Holandsku sme brali deti cez leto na Po letnej prestávke plánujete tábory. Máte nejaké ko- pokračovať v zdokonaľovaní sa? níčky? – Budem pokračovať na dokto– Mám ich veľa. Od randských štúdiách zdravotníctva malička som mala v Belgicku, na KU Leuven. Mala rada gymnastiku, ale som aj iné ponuky, ale rozhodla aj filmy, hudbu. Pät- som sa pre Belgicko, lebo ma ešte násť rokov som hrala počas štúdia v Bratislave poslana husliach. Keďže li na konferenciu do Nemecka. mám blízko k deťom, Bolo tam asi 700 lekárov a iných ktorých teraz v rodine odborníkov. Tá komunita sa mi máme dosť, hrávam veľmi páčila, ako i skutočnosť, sa s nimi. že budem pracovať v nemocniJe priam neuveri- ci, na metabolizme všeobecne. teľné, že všetko na- Dokonca aj rakovina úzko súvisí počítané zvládnete. s metabolizmom. – Nepopieram, že Čo bude nasledovať potom? sa musí veľa pracovať – Doktorandské štúdiá potrvajú a investovať do toho, minimálne tri roky a tomu, čo príale nakoniec sa všetko de potom, nechám voľný priebeh. oplatí. Školenie mimo fakulty síce málo súviselo so samotnou geneFoto: z archívu tikou. Skôr som tam šla, lebo som S. Radenkovićovej 32 /4763/ 12. 8. 2017

Ekoplanéta Kamaráti, ako chránite našu planétu Zem? Vieme, že odpadky nemáme vyhadzovať na každom kroku a znečisťovať prírodu. Pozrite, ako bude naša planéta pekne vyzerať, ak si ju budeme chrániť. Ekoplanétu, ale aj recykláciu kreslili naši kamaráti z Padiny, Pivnice a Kysáča. Danuška Berediová

Janko Ko

ala , ZŠ marš tváš, 2. 1

Tita, Pad

Elena Hlavatá, 2. 1, ZŠ maršala Tita

Anička Hla váčová, 2

ina

, Padina

. 1, ZŠ ma

Vlastimír Cicka, 2. 1, ZŠ ma

ršala Tita

, Padina

ršala Tita, Padina

Lea Valentíková, šesťročná, škôlkarka z Pivnice

, Tomáš Havran la ša ar m ZŠ 1, 2. Tita, Padina

Recyklácia : Matej Mu cha, 5. 1, ZŠ Ľu dovíta Štú ra, Kysáč

Daniela Krajčíková, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Obzory

Z obsahu Poslovia zla

str. 6

Daniel Kovač v Kovačici

str. 7

Vizuálny denník, parížsky a európsky

str. 8

Nový Sad 19. 8. 2017 Ročník XXXIV Číslo 7/396

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

KNIHY

Je nevyhnutné izolovať sa (Ivana Gibová: barbora, boch & katarzia. Marenčin PT, 2016) Michal Tallo

reciťovanie je nedosiahnuteľné. Ak sa mu chceme priblížiť, musíme zaprieť seba. Stať sa niekým iným. Aj za cenu možnej (alebo nevyhnutnej?) straty kontroly. Ivana Gibová vo svojom písaní kontrolu nestráca. Po silnom poviedkovom debute Usadenina a z môjho pohľadu rozpačitej novele Bordeline prichádza s treťou knihou – taktiež novelou – barbora, boch & katarzia, aktuálne nominovanou na cenu Anasoft Litera 2017. V duchu vyššie uvedeného by sa dalo povedať, že ide o ďalší príspevok do sveta (či jeho rozšírenie), ktorý Gibová tvorí už od prvej knihy. Ivana Gibová sa nikým iným nestáva, ostáva Ivanou Gibovou. To však, samozrejme, nie je výčitka. V porovnaní s problematickou novelou Bordeline pôsobí najmä jej tretia kniha formálne aj obsahovo vyzretejšie a vyváženejšie. A to aj napriek tomu, že tu autorka kladie väčší dôraz na miestami riskantný textový experiment a prácu s jazykom (čo sme mohli čiastočne pozorovať už v jej debute). V najnovšej novele sledujeme každodenný život Barbory a Sylvie (pričom, ako rýchlo pochopíme, ide o jednu – nechcem však napísať a tú istú – osobu), ktoré blúdia prostredím neviazaných vzťahov, alkoholu a bohémskeho, hoci i tak špeciﬁcky rutinného života. Z neho sa (Barbora) snaží miestami vymaniť a začať žiť „usporiadane“, žiť a cítiť tak, ako žiť a cítiť má; len čo sa však podobný moment pri-

blíži, predstavy konvenčného fungovania sa (Sylvia) zľakne a dáva sa na ústup. Aby som sa vrátil k úvahe z úvodu: ak sa schopnosť citu stáva výrazom slobody, prejavom vymanenia sa zo zabehnutého sveta, deﬁnovaného istými návykmi a pravidlami (takýto svet v prípade protagonistky predstavuje protiklad toho, čo by si pod ním zrejme v prvom momente predstavila väčšina z nás), potom sa o to pokúša tak protagonistka, ako aj autorka – najmä v niekoľkých momentoch, keď sa odváži (pričom slovo odváži je tu, domnievam sa, na mieste) text ozvláštniť opakovaním jedinej vety naprieč niekoľkými stranami. Podobný postup síce v dnešnej literatúre už nemôžeme považovať za inovatívny, domnievam sa však, že to ani nebol zámer. V type výrazne subjektívnej a osobnej prózy, aký Gibová píše, však napriek tomu ide o neprehliadnuteľný a výrazný formálny prvok. Najmä vtedy, keď je použitý prvý raz, považujem jeho zapojenie za funkčné a pôsobivé; hoci by sme pri využívaní takéhoto postupu vo všeobecnosti – odhliadnuc od novely barbora, boch & katarzia – mohli hovoriť skôr o scudzujúcom prvku, autorka ho, naopak, využíva ako prirodzené vyústenie emocionálne vypätej situácie, čím veľmi pôsobivo prehlbuje náhľad do psychiky protagonistky aj citovú zaangažovanosť čitateľa.

Začiatočný silný postup však, bohužiaľ, viacnásobným opakovaním na ploche textu stráca na sile, o účinnosti jeho využitia v neskorších miestach knihy by sme preto mohli diskutovať. V konečnom dôsledku tým utrpí najmä záver novely, ktorý (aj keď pripustíme, že ide o autorský zámer a snažíme sa ho rešpektovať) tak

chtiac-nechtiac vyšumí do prázdna a uberie celkovému výrazu knihy na sile. Miestami tak vzniká dojem nadbytočnosti textu alebo dokonca umelého naddimenzovania celkovej dĺžky rukopisu, ktorý by si možno zaslúžil prísnejšiu či nekompromisnejšiu redakciu. Za problematické považujem aj viaceré opisy psychického stavu protagonistky. Gibová sa občas nevyhne klišé, pri opisoch niektorých myšlienkových pochodov Barbory/ Sylvie sa iba ťažko ubránime dojmu, že ide o najbanálnejší a najočakávanejší opis daného

problému, čo oslabuje celkovú autenticitu výrazu a textu. Povedané však nemôžeme aplikovať na novelu ako celok: problémové protagonistky sú charakteristické pre všetky Gibovej prózy a v najnovšej knihe je tento aspekt ich povahy zvládnutý, domnievam sa, až na vyššie uvedené výhrady, mimoriadne zručne. Gibovej jazyk by sa dal vo všeobecnosti charakterizovať ako ľahký a čitateľsky ústretový. O to pôsobivejšie vyznievajú pasáže, v ktorých autorka opisuje traumatizujúce zážitky z minulosti či rodinného zázemia Barbory. Podobný kontrast síce opäť nie je (ani nechce byť) originálnym postupom, novele však posilňuje prirodzenosť výrazu. Dovolím si túto recenziu ukončiť o čosi osobnejšie. V jej nadpise citujem jednu z už spomínaných opakovaných viet z knihy. Domnievam sa, že zápas Gibovej protagonistky je najmä zápasom, respektíve snahou o izoláciu od samej seba. Od vlastnej neschopnosti cítiť (a teda, ako naznačuje už názov, dosiahnuť katarziu), vlastnej uväznenosti v prostredí, ktoré nedokáže opustiť, no ktoré ju zároveň desí. Je nevyhnutné izolovať sa: od seba, od toho, čo si okolo seba vytvárame. No ako sa možnosti novonadobudnutého citu nezľaknúť? Aj vďaka tejto otázke, nesúcej sa podprahovo naprieč celou novelou, pre mňa tretia kniha Ivany Gibovej bola silným čitateľským zážitkom. Recenzia bola pôvodne uverejnená v Knižnej revue č. 3/2017.

KNIHY

19. 8. 2017 • 33 /4764/

Z výkladu nových kníh Päť nových kníh Daniela Pixiadesa, monograﬁa Jednota o českej tlači v Chorvátsku od Karela Bláhu a jedno nedomyslené knižné vydanie Viera Benková

pekelne horúcich dňoch augusta, keď sa rýchlym krokom blížili tohtoročné Slovenské národné slávnosti a keď každý vyhľadával kúsoček znesiteľného tieňa, utiahla som sa do najchladnejšej izby v mojom domci (na 29 stupňov Celzia) a rozhodla sa nazrieť do nových kníh, ktoré sa nakopili na mojom písacom stole a nestačila som sa dovtedy do nich začítať. A predsa z úcty k mojim kamarátom spisovateľom, ktorých ani tento „neumelecko-globalistický a chudobný na krásu slova čas“ neodradil od písania, rozhodla som sa povedať o týchto knihách niekoľko viet.

24/II

PÄŤ NOVÝCH VÝBEROV Z DIELA DANIELA PIXIADESA

Tri najnovšie srbské knihy Putnici na jug, Svečanost vode, Putokaz ka zvijezdi (vydané vo vydavateľstve Beograd Alma roku 2017) a dve slovenské detské knihy Slneční pútnici a Slávnosť,, ktoré vyšli v Slovenskom vydavateľskom centre v Petrovci ako výber z Pixiadesovej detskej tvorby v preklade do slovenčiny Kataríny Pucovskej mapujú práve tie tvorivé autorove roky, ktoré slovenskej verejnosti dosiaľ boli neznáme, lebo po odchode Daniela Pixiadesa do exilu (do Kanady) prestal písať po slovensky a spolupracovať s našimi literárnymi a knižnými vydavateľstvami. Slovenský čitateľ dostal prvé objektívne údaje o Pixiadesovej tvorbe a jeho diele vďaka básnikovi a zostavovateľovi antológií Víťazoslavovi Hroncovi. Najprv sa pozrime do dvoch detských kníh, ktoré zo srbčiny

preložila Katarína Pucovská. Knihu Slávnosť ilustrovala autorova životná družka Smiljana Pixiadesová, použijúc kolážovú výstuž z internetu ako mnohofarebnú pomôcku k Danielovým básňam o mori, jeho obyvateľoch a o svete v morských hlbinách. Je v nich zašifrovaná autorova túžba harmonického súžitia s prírodou, snaha porozumieť jej kolobehu a preniesť tieto jeho želania aj na mladé generácie. Daniel Pixiades je výrazne lyrickým autorom, ktorého symbol vody a hlbín je jeho charakteristickou stigmou, ku ktorej sa často navracia, ako to vidieť aj z troch srbských básnických výberov, o ktorých sa tiež zmieňujem v ďalšom texte... Druhá Pixiadesova (ale tretia, ktorá vyšla po slovensky u nás) detská kniha, ktorá bola vydaná v tomto roku v SVC (v Edícii Včielka), má pomenovanie Slneční pútnici a vyzdobená je prekrásnymi farebnými ilustráciami Ľubomíra Sopku. Najmladší po tejto farebno-hravej detskej knihe Daniela Pixiadesa veru hneď siahne, lebo ho do poézie vtiahnu práve lákavé obrázky majstra Sopku. Tieto dve knihy sú vlastne výberom z tvorby určenej pre deti kanadského, slovenského a kedysi juhoslovanského autora Daniela Pixiadesa. Knihy básní napísané po srbsky sú zasa výpoveďou o samotnom autorovi, ktorého sme v mladosti dobre poznali, sú svedkami o tvorivom „exilovom“ čase autora, plnom nostalgie za domovom, do ktorého sa síce fyzicky nevracal, ale duchovne bol s ním stále zviazaný. Jeho pôvodné pôsobisko bolo ako „studňa“, do ktorej pozeral počas svojej tvorby... A rovnako vyznievajú aj jeho tri najnovšie srbské poetické zbierky, ktoré v Belehrade vydalo Vydavateľstvo Beograd Alma – Svečanost vode, Putokaz ka zvijezdi, Putnici na jug. Sú to výbery z jeho lyrickej tvorby, a to najmä z obdobia najlepších tvorivých rokov Daniela Pixiadesa, ktoré prežil vo vtedajšej Juhoslávii. Majú výrazný duchovný poetický odkaz – „existenciálnou potrebou“ spoznať svet vôkol nás...

MONOGRAFIA KARELA BLÁHU JEDNOTA

Táto kniha je pútavo vyrozprávaný príbeh o začiatkoch a súčasnosti českej tlače v Chorvátsku. „Krajanský týždenník a potom NVI Jednota ako menšinové vydavateľstvo vznikli z potrieb a možností českých krajanov v Chorvátsku. Jednotu v Daruvare založila na podnet obnovených českých spolkov hneď po druhej svetovej vojne skupina krajanských predákov. Pomohli jej postaviť sa na nohy v dobe povojnovej biedy, ale tiež plnej nadšenia a činorodej vôle. Jednota sa rýchle zmohla, pomohla obnoviť i mesačník Detský koutek a onedlho začala vydávať aj Český ľudový kalendár, knihy pre českých žiakov a dospelých a mnoho ďalších publikácií, ktoré sa pre príslušníkov národnosti vydávajú podnes.“ Túto skutočnosť pripomína hneď v úvode monograﬁe Jednota jej autor Karel Bláha. Je to významný český básnik, redaktor a novinár narodený v roku l941 v Dežanovci pri Daruvare, ktorý v roku 1989 vydal v slovenskom Vydavateľstve Obzor svoju poetickú knihu Lípy na korze. Pri písaní monograﬁe to nemal ľahké, no napriek tomu sa mu podarilo zozbierať mnohé zabudnuté materiály a na svetlo sveta vyniesol údaje o prvých stopách českej tlače v Chorvátsku. Spočiatku ju vydávali rôzne spolky od remeselníkov až po záujmové podporné spolky a ustanovizne. Avšak mnohé stopy sú i stratené a zostali už nedostupné po posledných vojnových udalostiach v Chorvátsku. K rozmachu českej a slovenskej tlače vo vtedajšej Vojvodine došlo v tridsiatych rokoch minulého storočia založením

Československého zväzu a u nás Slovákov založením kníhtlačiarne v roku l919. Po druhej svetovej vojne nastali optimálne časy i na spoločenský a kultúrny rozvoj a aﬁrmáciu národností žijúcich na rôznych priestranstvách vtedajšej Juhoslávie. A tak česká vetva v roku 1946 vydáva svoje noviny Jednota, spočiatku na štyroch stranách, ktoré sa po rokoch stali vyhľadávaným a v českých domácnostiach netrpezlivo očakávaným týždenníkom. Po čase vo vydavateľskej oblasti uzreli svetlo aj prvé pôvodné knihy českých autorov, potom rôzne prílohy v týždenníku Jednota a v 60. rokoch aj občasná literárna príloha Studnice, kde uverejňovali svoje básne a poviedky aj naši slovenskí autori. Vedúce sily českej národnosti nezostali na týchto skromných začiatkoch, ale cieľavedome smerovali k úplnému rozvoju a pokroku tlačeného slova, k vydávaniu kníh a učebníc... Tak je tomu aj dnes, keď si NVI vlani pútavou monografiou autora Karela Bláhu pripomenuli svoje významné jubileum – 70 rokov od vychádzania českých novín Jednota. NELÁKAVÝ PAMÄTNÍK

Nedávno sa mi do rúk dostalo jedno nedomyslené knižné vydanie pod názvom Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia. Autori tejto publikácie Vladimír Valentík a Katarína Mosnáková-Bagľašová sa teda pokúsili na jednom mieste v knižnej podobe prezentovať našich umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku tohto storočia. Moja mienka je, že sa malo s rukopisom radšej počkať, dobre si rozmyslieť, koho do tohto výberu zaradiť a tiež nájsť viac prameňov hmotnej podpory na vydanie takej významnej knihy. Rad zastretých fotograﬁí a tiež chudobná obálka a dizajn nebudú čitateľov priveľmi lákať.

PUBLIKÁCIE

HLAS ĽUDU • OBZORY

Silbašskí Miháľovci v Kanade (Ondrej Miháľ: Silbaš dedina snov / Budúci rok ideme domov. Slovak Canadian Institute / Slovenský kanadský inštitút : Toronto 2016) Juraj Bartoš

podnikať v neznámom prostredí a znalosťami kanadských reálií významne pomáha šíriť pravdivý obraz o Slovákoch a o samostatnom Slovensku vo svete.“ Druhú časť publikácie tvorí desať celkov pod spoločným názvom Rok na dedine. V nich autor podáva svedectvo o rodnej dedine, aká mu utkvela v pamäti pred takým polstoročím. Ide o súhrn pútavých opisov osláv cirkevných sviatkov v Silbaši (Veľkej noci a Vianoc), ľudových zvykov a zábav (stavania májov, svadieb, pohrebov, priadok...), detských zábav a hier. Autor sa tiež znalecky zmieňuje o slovenských domoch v Silbaši. Prezentuje vzácne citácie, výňatky z jeho rozhovorov so staršími občanmi a všetkému na váhe osobitne pridáva množstvo vzácnych a kvalitných dobových fotograﬁí (celkove je ich v publikácii viac než 300). Do poslednej, tretej časti knihy Miháľ zabudoval päť statí: Prvé roky v Kanade, Návštevy starej vlasti, Komunikácia s príbuznými, Pomoc rodiny, Záver. Akokoľvek Ondrej Miháľ bazíruje v prvom rade na skúsenostiach vlastných a svojich najbližších, patrí sa povedať, že (aj) táto stať je zároveň širším obrazom o živote vysťahovalcov všeobecne. Nadžganá je faktami, prvkami zo studnice s dokumentárnym obsahom, avšak ako spojivo pôsobia celkom ľudské, emóciami prifarbené záznamy. Je tu reč o tom, ako sa najprv vzmáhal jeho otec, ako sa sám trápil v škole, ako začal zarábať, ako jeho mama revitalizovala Oltárny krúžok žien Márie a Marty, ako vyzerali zábavy na chate, koľko je vo všetkom priesečníkov cieľavedomosti a náhod... Je to i o technologických výdobytkoch, napríklad na

pláne komunikácie. Od kontaktov s rodinou prostredníctvom listov sa autor dostal k tomu, že prehovoril rečou multimediálneho umelca. Keď sa totiž pobral na ďalšiu návštevu rodiska (roku 1985), zobral so sebou videozábery s pozdravmi príbuzným od otca, matky a sestry. Ukázal ich členom rodiny v Silbaši a tam natočil: „Niektorí boli veľmi dojatí tým, čo videli a počuli, iní stratili reč, ale napokon sa mi podarilo priniesť domov niekoľko hodín videozáznamu od tých odvážnejších.“ S nadhľadom sa autor pozorovanej knihy zmieňuje o kladných, ale aj iných povahových črtách svojho otca a bez okolkovania hovorí o tom, ako ich snahy pomôcť rodákom vyšli nazmar. „Takisto som veľmi skoro pochopil, že otec príliš dôveruje svojim spolupracovníkom a v roku 1970 požičal peniaze ľuďom, ktorým nemal... Avšak naivita a peniaze sú zlá kombinácia, ktorú sa mu nikdy nepodarilo zvládnuť, a na ktorú naša rodina doplácala celý život.“ Mimochodom, Miháľ senior bol tesárom, nuž v Kanade, uvádza jeho syn, „jeho podnikanie prekvitalo a bolo natoľko úspešné, že nám umožnilo cestovať a pomáhať príbuzným doma. Avšak, ako hovorí stará pravda, môžeš priviesť koňa k prameňu, ale nedonútiš ho piť, napriek desiatkam tisícov dolárov, ktoré sme minuli na pomoc rodine, väčšina našich príbuzných zostala rovnako chudobná, ako keď sme pred rokmi odišli“. Je nesporné, že Ondrej Miháľ ani hmotne, ani inak chudobný nezostal, práveže naopak: jednoznačne proﬁtoval. Čo je najdôležitejšie, nezostal zahľadený do seba, lež svoje bohaté skúsenosti a poznatky využíva v prospech slovenskej verejnosti v Kanade, Srbsku i na Slovensku. Na nás a na nich je, koľko sa a či sa napijeme z prameňa, ku ktorému nás každá jeho nová kniha privedie. Pravdaže, ak sa k nemu vôbec dostaneme...

25/III

oku 2016 sa z tlačiarne P + M Graﬁcké štúdio Turany (na Slovensku) vydalo do sveta 250 exemplárov knihy s dvoma názvami: Silbaš dedina snov / Na budúci rok ideme domov. Začiatkom augusta 2017 uplynulo okrúhlych 50 rokov odvtedy, čo jej autor, vtedy ako jedenásťročný, Ondrej Miháľ tiež vyrazil do toho (ne)istého sveta. So svojou matkou Máriou a sestrou Máriou (vtedy osemročnou) opustili rodný Silbaš a ocitli sa v Kanade, kam osemnásť mesiacov skôr odišiel aj Ondrej Miháľ starší. Pravdaže, iba na niekoľko mesiacov či rokov, lenže... Podobne ako na tisíce emigrantov pred ním a po ňom, ktorým sa táto „zasľúbená krajina“ stala novou vlasťou, zostal tam aj s rodinou – na doživotie. Rodisko síce stále volalo (najmä rodičov) späť domov, ibaže na návrat najprv nebolo času, neskoršie (zase obzvlášť rodičom) chýbali sily a nakoniec sa už (hádam) pominula potreba po návrate, hoci... Ondrej Miháľ junior dnes čoraz častejšie pendluje medzi Kanadou, rodným Silbašom a krajinou prapredkov, Slovenskom. Rodičia sa pominuli, z neho sa medzičasom stal úspešný podnikateľ (v oblasti informačných technológií). A nielen to. Jeho všestranný talent ho viedol k osvojeniu tajov fotograﬁe, vŕtaniu v historických prameňoch a nakoniec sa prostredníctvom žurnalistiky dostal i k vydavateľskej činnosti. V Toronte založil Slovenský kanadský inštitút a doteraz vydal päť kníh týkajúcich sa života Slovákov v Kanade. Táto, o ktorej je reč, istým spôsobom nadväzuje na jeho publikáciu Vojvodinskí Slováci v Kanade (2005). V najnovšej knihe sa sústredil predovšetkým na fenomén emigrácie z osobného uhla. Hovorí najmä o tom, ako sa s odsťahovaním vyrovnávala jeho rodina. Povedzme pocit (šoku) jedenásťročného chlapca, keď sa ocitol v najväčšom kanadskom

meste Toronte, vyjadruje takto: „Za ten krátky čas, čo trvala cesta, sme sa doslova preniesli zo sveta koní a vozov do sveta mrakodrapov, automobilov a lietadiel.“ Veruže, iná krajina, iný národ (presnejšie iné národy) a teda aj iné mravy. Obsah publikácie Silbaš dedina snov / Budúci rok ideme domov tvoria tri časti a na dôvažok je tu resumé v anglickom, srbskom a francúzskom jazyku; uzaviera ju bibliograﬁa použitej literatúry a prameňov, tiež index s menami ľudí a názvami toponým spomínajúcich sa v knihe. O jej obsahu informuje stručne sám autor v krátkom úvode – Na budúci rok sa ide domov. Ponúkol sa mu určite ako ozvena vlastným otcom denne opakovaného výroku Na budúci rok sa ide domov!, ktorý získal povesť rodinnej trpko-sladkej anekdoty, a poslúžil aj pre druhý názov knihy. Ďalšie state prvej časti sú uvedené pod názvami: Stručné dejiny Silbašu, Krátka história našej rodiny, Otcova cesta do Kanady, Cesta matky a detí za otcom do Kanady. Sotva je možné nesúhlasiť s konštatáciami autora predslovu (Na cestu dobrej knihe) Antonom Hykischom, inak prvým veľvyslancom Slovenskej republiky v Kanade, ktorý vysoko ocenil charakterové vlastnosti vojvodinských Slovákov a samého autora: „Príbehy Ondra Miháľa zaznamenávajú osobitnú črtu povahy týchto Slovákov, predovšetkým ich húževnatosť a neuhasínajúci optimizmus.“ Kvitujúc skutočnosť, že O. Miháľ pomohol šíriť informácie o Slovákoch, Slovensku a o slovenských krajanoch, kanadských občanoch, Hykisch dodal: „Je príkladom Slováka, čo sa nebojí sveta, nebojí sa

L IT E R AT ÚR A

19. 8. 2017 • 33 /4764/

O prekračovaní hraníc,

alebo prečo je dobre poznať knihy Víťazoslava Hronca K trom knihám V. Hronca: Suvom iglom / Suchou ihlou (2016), Antológia slovenskej poézie (2016) a Koniec bezvetria (2016) Marína Šimáková-Speváková

26/IV

ôže byť náročné odôvodniť, prečo by nemalo byť v záujme širšej kultúrnej verejnosti poznať (nielen) posledné publikované knihy Víťazoslava Hronca.1 Nie je ľahké explikovať ani to, že tvorba tohto autora má byť predmetom poznania nielen študentov slovakistiky, ale aj našich žiakov a iného publika. Nie je to ľahké preto, že knihy V. Hronca permanentne prenasleduje „karma“ nezrozumiteľnosti, a tým aj v čase rýchlej výmeny informácií narážajú na odmietavý postoj. Vec je inšpirujúca tým, že Hroncove knihy nezrozumiteľné nie sú, no cesta k ich významom nie je vždy jednou z ľahších. Posledné tri žánrovo odlišné publikácie Hronca vyšli v krátkom čase v rozličných vydavateľstvách (v srbskom vydavateľstve v Smedereve, v slovenskom vojvodinskom vydavateľstve a na Slovensku). Ich prezentácia si žiada vstup zo širšieho kontextu Hroncovej tvorby. Podrobné čítanie diela Víťazoslava Hronca ma priviedlo nielen k dôkladnejšiemu poznaniu tvorby tohto slovenského autora, ale k hlbšiemu poznaniu slovenskej literatúry vôbec, jej meandrov a medziliterárnych procesov a, ako sa o tom zmienil jeden z recenzentov, k evidovaniu turbulentných procesov v literatúre a umení druhej polovice 20. storočia. Všetky uvedené aspekty Hroncovej tvorby sú dostupné čitateľom v jeho knihách poézie, prózy, esejí, v antológiách. V prístupe k tvorbe Víťazoslava Hronca je nutné prekračovanie hraníc: najčastejšie vlastných skúseností s textom, ale aj tých geograﬁckých limitov, lebo skú-

senosť iných s „náročnejšími” textami inak posvieti na tvorbu nášho autora. Nezrozumiteľná literatúra predsa takou nie je, len si žiada správny kľúč, ktorým sa odomknú dvere do jej komplexného priestoru. Pri čítaní Hroncových kníh sa ako jeden z možných kľúčov núkajú autorove vysvetlivky a poznámky. Nemusí ich každý čitateľ študovať, identiﬁkovať ich primárne zdroje. Stačí, keď si uvedomí, že obrazy v poézii V. Hronca vypovedajú o našej, ale aj o podobných skutoč-

v kontexte doby, prostredia a možností. Cez Hroncove verše vypovedajú niekedy celé kultúry (napríklad v básňach Hranica II., Modlitba I. a Modlitba II. atď.). Siahol napríklad za kultúrou Eposu o Gilgamešovi, lebo stopy jej písomníctva sú v podtextoch európskej literatúry, na obvodoch ktorej vzniká aj slovenská. Cituje z antickej písomnosti, lebo sa podieľala v tvarovaní nášho dnešného kultúrneho bytia. Pritom autor zostáva zakotvený v kultúre a v prostredí,

nostiach iných básnikov a situáciách, ktoré sa v dejinách opakujú, majú archetypálne ukotvenie a kultúrny (slovesný, umelecký) podklad. Verše V. Hronca niekedy komunikujú s textami vrcholných básnikov, ktorých tvorba vzhľadom na podobnú senzibilitu rezonovala v jeho literárnom svete. Do Hroncových textov sa opäť dostávajú aj nerealizovaní autori s básnickým cítením, ako napríklad Hroncov známy Miloš Heraković, alebo autor treťotriednych detektívok Frederik Ešton (Mitar Milošević), ktorého spomína v prozaických knihách. Niekoho z nás osloví pieseň, iného verš, udalosť, alebo osobnosť – nie každý z nás o tom dokáže napísať báseň. A Hronec, keď tvoril, písal o sebe, o nás, o všetkom, čo čítal, čoho sa dotkol a čo nechalo stopu v jeho bytí

v ktorom žije: vo vojvodinskom kultúrnom mikropriestore, o čom konkrétnejšie vypovedá jeho próza. V poézii opäť semiologicky vypovedá z bytia hraničného priestoru, často obmedzujúceho prostredia, ktoré však dokáže byť podnetným k tvorbe. Celú básnickú skladbu Hronec venuje konštituovaniu kultúrnej pamäti vojvodinských Slovákov, veršami tu zachytáva príchod na Dolnú zem aj zakladanie Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Pri hľadaní významov je potrebné konzultovať vysvetlivky, interpretovať a usúvzťažniť mnohé verše, Hroncove komentáre, zvážiť, koľko z toho brať na vedomie. Keď sa však k argumentovaným významom raz človek dostane, nemôže si viac dovoliť ignorovať úsilie a ducha jedného človeka, ktorý sa venoval tomu, aby his-

torickú, kultúrnu a viacvrstevnú skutočnosť zakódoval do textov. Respektíve – dovoliť si môže, ale na vlastnú škodu a škodu kultúry. Čitateľ si v Hroncových básňach môže hľadať vlastné strofy, interpretovať ich na základe osobnej čitateľskej skúsenosti – nieto zlaté pravidlo k jednému významu. Skrze Hroncove knihy máme možnosť dostať sa po kľukatejšom čítaní hlbšie k tradícii, k historickým momentom, ako aj k chvíľam citovej zraniteľnosti subjektu, osamotenosti, pocitom vydedenosti, hľadaniu vlastnej životnej cesty, ale aj k dielam iných autorov, odkazom na fenomén tvorivosti, zápasu a ľudskej potrebe evokovať skryté. Aj iné jazykové kultúry majú „nečitateľných“ autorov. Napríklad Nobelova cena za literatúru nezväčšila počet čitateľov Eliotovej Pustatiny, ktorá naďalej predstavuje výzvu pre recipientov. Práve tento fakt sa stal podnetom, aby tvorba T. S. Eliota (ale aj podobných tvorcov, pri čítaní ktorých je nutné konzultovať poznámky a vysvetlivky, iné knihy a pod.) bola predmetom prednášok alebo kurzu na univerzitách. Môžu sa nám niečie texty nepáčiť, no pritom je dobre poznať, čo tie diela pre nás znamenajú, pre literatúru a širšie pre kultúru. Máme autora, ktorý je iný, komplikovanejší, ale zároveň prehovárajúci o nás, o tom, čo tvorí „soľ“, „piesok“, „prach“ (čo sú motívy z Hroncových textov) našich prostredí, kníh, ale aj pocitov, pochybností, emócií. Dvojrečový výber z poézie V. Hronca Suvom iglom / Suchou ihlou vydalo vydavateľstvo Meridijani v Smedereve. Ide o 28 básní, ktoré vznikali od druhej polovice 60. rokov po začiatok

LITE R ATÚ R A

HLAS ĽUDU • OBZORY identifikácie aktuálnej a obojstrannej literárnej potreby. Na obálke knižky sa uvádzajú slová editora Jána Gavuru (básnika a spisovateľa): „Knižný výber esejí popredného slovenského spisovateľa, esejistu a redaktora Víťazoslava Hronca…“ Nie je totiž zdôraznený menšinový pôvod, čo je ukazovateľom jeho akceptovateľnosti v celoslovenskom kontexte. Dalo by sa písať o tematike esejí, o aplikovaní teórie chaosu na literatúru, ktorá predstavuje jeden z aktuálnych trendov v literárnej vede nielen na Slovensku atď. Tak jednotlivec, ako aj skupina ľudí, či kultúra jedného národa sa vyznačujú rozmanitosťou názorov, afinít a inklinácií k určitým umeleckým typom a každý kreatívny počin by sme v tej rozmanitosti mohli hodnotiť osobitne. V rozmanitosti sa však dajú identifikovať zrozumiteľnejšie typy literárnych diel, ako aj tie, ktoré sú blízke, pochopiteľné užšiemu kruhu ľudí. Úmyselne sa vyhýbam kategorizácii populistické a elitné, lebo je škatuľkujúca, vyvoláva negatívne dojmy u tých, ktorí seba nevidia v elitnom a pocity outsiderstva u tých, ktorí k populizmu nemajú blízko. Vyhýbam sa však najviac kvôli tomu, že dnes to, čo sa nazýva elitným, často s vrcholnou kultúrou, špičkovým umením, ani morálnou bezúhonnosťou nemá veľa do činenia. Dichotómia elitné verzus populistické je koniec koncov prekonaná, o čom svedčia napríklad šálky na kávu s odtlačkom podobizne Mozarta. Niekto píše zrozumiteľnejším štýlom a niekto opäť šifrovanejšie: odjakživa v literatúre a v umení existovali tí, ktorí sebaidentifikovali v jednom z uvedených typov. Sme rozdielni ľudia, máme blízko k rozmanitým veciam, preferujeme rozličných autorov, iné spôsoby písania a konzumovania literatúry. Netreba otvárať oči dokorán, siahať za svetovými autormi, tvorivá rozmanitosť a texty umeleckej literatúry, ktorú

Príspevok vznikol v kontexte neuskutočnenej prezentácie troch aktuálnych kníh Víťazoslava Hronca v ustanovizni, ktorá má na starosti kultúru vojvodinských Slovákov.

Glosu o publikovaní knihy Suvom iglom / Suchou ihlou napísal Martin Prebudila a zverejnili Obzory (3/392, 25. 3. 2017).

Záznam o pripravovaní tejto antológie sa nachádza napríklad aj v rozhovore autorky týchto riadkov s Hroncom, ktorý bol publikovaný v Novom živote (roč. 59, č. 1 – 3, str. 5 – 14).

číta menší počet ľudí, tvoria rovnocennú zložku literatúry a kultúry nášho okolia. Často práve ťažšie uchopiteľné diela vypovedajú hlbšie o tradícii, jej obmenách, než tie, ktoré sa ňou prezentujú. Vypovedajú však najviac o tom, že je možný iný pohľad. Knihy Víťazoslava Hronca tvoria živú kultúru spolu s knihami

iných autorov, šifrovanejšími, avantgardnejšími či klasickými a zrozumiteľnejšími. Od nás závisí, ako budeme tvarovať kultúrnu pamäť. Dôležité je, že máme možnosť voľby. A môžeme ju mať stále, keď budú veci plynúť, lebo v opačnom bude narastať bezvetrie a v takom ovzduší sa už dýcha veľmi ťažko.

MICHAL BABINKA (1927 – 1974)

Sviatok jazier Tak neodvolateľne ticho zostupuje pokoj na moje ramená sladkosťou skleslé na dno augustových jazier To lišajníky prišli kameňu vyznať lásku aby spoločne ľahli do hrobu veľkolepého v mrazoch a v metelici Divná je náplň piesní ktoré sa samotársky uťahujú do našich nesnívaných snov do skrýš vybudovaných zo zmyslov plaču a dobroprajných nepokojov koreňa divná zaťatosť nemých piesní ktoré vyrastajú za bezmenných nocí ako pamiatka slnku a budúcim hriechom Tak prosebne na spôsob hmiel zostupujú tie piesne zabudnutých večerov na pobreží nepokojnej rieky a sú bez odznakov tie piesne aby sme sa im mohli dychtivo poddať ako sa rosa a výkričníky stromov vďačne a navždy poddávajú smrti okoloidúcej

Prímorské vzdory A všade prsť more more tak sa ťa bojím s fosforeskujúcimi hrčami olív v rozutekaných rukách s ranným oparom nad pokrčenou kosodrevinou v mysli stojím tu ako hriešne semeno na žulovitej dlani rastiem pozrite brehy ako rastiem to preto že mám nehovoriacu skyvu prsti v hrsti to preto aby som z výšav načrel do hĺbok tyrkysových záhad aby som vyplašil aký-ten bôľ v sebe možno len tichosť nespoznaných obáv alebo slovko za ktoré sa už všetci hanbia rastiem všímaj si more ako rastiem na zvetraných dlaniach planín to preto aby som prúdil v čudnom prievane medzi dvoma svetmi to preto aby som nezradil podbele a mušky svätojánske ktoré sa práve práve teraz bezohľadne sťahujú do mňa

27/V

21. storočia, poézia, ktorá vznikala v slovenčine, a básne, ktoré prvýkrát boli napísané v srbčine – v jednom výbere2. Je to poézia hlasu hľadajúceho podstaty a evokujúceho ticho, verše o hľadaní hodnôt na dnách Panónskeho mora, po nájdenie suchej ihly, ktorou vpisuje svoje meno. Oblúk Hroncovej básnickej tvorby, slovensko-srbskej identity, jeho obraz bytia a tvorby v hraniciach. Potom kniha – vykročenie za geograﬁcké hranice, ale opäť do svojej kultúry, lebo sa k nej neprestajne hlásime: Antológia slovenskej poézie (od 9. storočia po súčasnosť) v Edícii Mosty Slovenského vydavateľského centra. Prvý autorský počin takého rozsahu. Môžeme nesúhlasiť s Hroncovým predslovom, kritériami výberu autorov a veršov, jeho argumentáciou, ktorá vychádza z prečítania kompletného diela každého autora, ktorý je do nej zaradený, ale aj jeho širšieho okolia. Nemožno poprieť Hroncov originálny prístup, jeho, podmienečne povedané trúfanlivosť sa meria počtom prečítaných kníh, vypísaných strán interpretácií, poznámok a denníkových záznamov. Každá polemika s týmto výberom si žiada prinajmenej prečítanie kompletného diela autora, ktorý je predmetom polemiky. Antológia je jedným z Hroncových najväčších projektov, vznikala dlhšie ako desať rokov 3, vypovedá o inom pohľade na slovenskú poéziu. Antológia prináša ucelený, formovaný nadhľad a zároveň reprezentuje aj jeden z možných názorov. Napokon kniha esejí, poézie literárnej kritiky. Výber z Hroncovej esejistickej tvorby Koniec bezvetria alternatívneho vydavateľstva FACE v Košiciach a Finticiach vznikol na podklade kontaktu s Prešovskou univerzitou v Prešove, z podnetu diskusie so študentmi a zamestnancami o literatúre vojvodinských Slovákov a slovenskej literatúre. Koniec bezvetria vcelku vypovedá o inom pohľade, o dôležitosti vzájomného dialógu a výmeny názorov na základe

V ÝBE R

19. 8. 2017 • 33 /4764/

Poslovia zla Tobias Rapp

28/VI

estečko Wesel, v Nordrhein-Westfalen (Severný Rýn – Vestfálsko). Žena venčí svojho psa v blízkom parku. Z kríkov sa vynorí muž v maske klauna, v ruke motorová píla. Motorová píla zavrčí, ale vzápätí zdochne. Žena stihla utiecť. Mesto Rothenburg v Dolnom Sasku. Po štátnej ceste sa šinie auto. Žena za volantom si zrazu všimne klauna opretého o strom. Keď ho minie, v spätnom zrkadle vidí, ako za ňou hrozí bejzbalkou. Berlin-Lichterfelde. Niekoľko mladíkov sa rozhodne, že sa vydajú na lov klaunov v jednom parku. V škole a na sociálnych sieťach sa o ničom inom ako o hororových klaunoch nehovorí. Zrazu z kríkov vyskočí maskovaný muž, máva kladivom a ženie sa k skupinke. Jeden z chlapcov vytiahne nôž a pichne ho do hrude. Obaja sa poznajú, sú vlastne priateľmi. Čo sa to deje? V ostatnom čase hlásia stovky podobných prípadov. Nielen v Nemecku. Podľa podobných scenárov. A klauni, ktorých zaistia, sú skoro vždy mladí muži. Je to akási hra. Vynoriť sa z temnoty, niekomu nahnať strach a nepoznaní zmiznúť. Prečo však v maske klauna? Máločoho sa človek zľakne tak ako toho, o čom si spočiatku myslí, že to dôverne pozná, ale časom sa ukáže, že sa fatálne zmýlil. Preto Sigmund Freud deﬁnoval hrozné ako čosi dôverne známe, niečo, čo sme vytesnili, ale čo sa k nám vracia a naháňa nám strach, pretože sa to zmenilo. Mimochodom táto deﬁnícia platí aj pre iné maškarády. Zlého klauna spájajú so všeličím. Má do činenia s diablom. S kapitalizmom, s pravdou i s karnevalom. Morbídna klauniáda sa objavila 21. decembra 1978. V tento deň bol zatknutý John Wayne Gacy, takzvaný Killer Clown. Gacy je jedným z najznámejších sériových vrahov v USA. Znásilnil tridsaťtri mladých mužov, a potom ich zabil. Väčšinu mŕtvol pochoval na svojom pozemku. Vraždil v kostýme klauna, ale klaunom bol iba vo voľnom čase. Gacy bol stavebným podnikateľom. Pod

maskou klauna Poga vystupoval najmä na detských slávnostiach. V kostýme klauna sa pravidelne zúčastňoval na slávnostných sprievodoch. „Klaunom sa všetko prepečie,“ povedal počas výsluchu. „Aj vražda.“ Gacy dostal dvadsaťjedenkrát doživotie, dvanásťkrát trest smrti. Popravili ho v roku 1994. Spisovateľ Stephen King využil hrôzu vyplývajúcu z poznania, aký kúsok môže deliť detský smiech od brutálnej vraždy na napísanie vari najlepšej zo všetkých jeho kníh. Pod titulom Ono (It) ju vydali v roku 1986. Zlo sa v tomto prípade skrýva v kanalizácii malého amerického mesta. Zakaždým sa objavuje v podobe klauna menom Pennywise, zabíja deti a opäť mizne. Klaun môže byť diablom. S úsmevom, ktorý je vlastne úškrnom. Nič nie je také, akým sa zdá byť. Pod priateľskou maskou sa môže skrývať zlo. Kinga sa spýtali, ako vymyslel postavu klauna. Odpovedal: „Pokúsil som sa rozpamätať, čoho som sa ako dieťa najviac bál. Jednoznačne klaunov...“ V niektorých supermarketoch ich ešte nájdete: mužov, ktorých platia za to, že zabávajú deti, kým ich rodičia nakupujú. Malému Stephenovi naháňali hrôzu. Dospelí ich však vnímajú skôr ako robotníkov smutnej postavy. Pri týchto klaunoch publiku neraz vyhŕknu slzy, tieto symboly úpadkového priemyslu zábavy. V cirkusoch, v kabaretoch, vo ﬁlmoch a najnovšie aj počas masovo slávených sviatkov. Napríklad Krusty, klaun z americkej televíznej série Simpsonovci. Televízny klaun, tuhý fajčiar, ktorého džob urobil nešťastným. Je smutný, bez nálady, hoci svojím produktom (Krusty the Clown) ovláda obrovské impérium ﬁriem. Už nevie a nechce byť komickým, ale Bart Simpson ho napriek tomu miluje. Krusty nie je zlý, ale aj on má dve tváre: je klaunom, ktorý sa nemá čomu smiať, pretože celý jeho život je zlým vtipom. Nečudo, že diváci Simpsonovcov ho majú za jednu z najobľúbenejších postáv. Napriek tomu: nikto, kto by chcel strašiť ľudí, by sa nepreobliekol za Krustyho. Preobliekol by sa za Jokera, najnebezpečnejšieho z Batma-

nových súperov. To, čo vyjadruje Kingova postava Pennywise stelesnené zlo, ktoré prichádza z hĺbok, z miest, kde prebýva diabol, je oproti Jokerovi oveľa cieľavedomejšie: chce vidieť, ako svet horí. Ani Joker sa nenarodil ako zloduch. Raz sa chlapec vykúpal v kyseline sírovej. Inokedy mu vlastný otec vyrezal nožom do tváre ten zlý úškrn. Preto sa chce mstiť. Je to nenávisť, s ktorou sa divák môže stotožniť: nikto nedokáže byť zlým s takým potešením ako Jack Nicholson v úlohe Jokera v Batmanovi (1989). Nikto nemôže byť zúfalejším ako Heath Ledger vo filme The Dark Knight (Tmavé knieža) z roku 2008. Na vrchole finančnej krízy zapaľuje obrovskú kopu dolárových bankoviek so slovami: „Takto sa spaľujú peniaze.“ Joker nie je Mefisto, neponúka ľuďom kšeft. Vyzýva ich, aby sa stotožnili so zlom. Kto raz pocítil, ako Jokera poháňa radosť z nenávisti, nijakému klaunovi už neuverí. Joker nie je klasický klaun, zdieľa s ním iba tvár. Ako postava, ktorá nesie meno z klasických kartových hier, je spríbuznený s jedným z charakterov commedie dell’arte: s harlekýnom. Historicky ide o mix dvorného gašpara a dedinského blázna. Toho, kto hovorí pravdu, ale neberú ho vážne. Toho, kto sa nemusí pridŕžať nijakých pravidiel, pretože sa ocitol mimo nich. Blázon... To bývalo ambivalentné povolanie, ponúkalo najrozličnejšie prevleky. Rozlišovali sa tí, čo bláznovstvo iba predstierali, od tých, čo bláznami naozaj boli. Blázni, ktorých posadnutosť a bludy svojho času, keď ešte neboli psychiatri a psychiatrie, pripisovali pánovi všetkých démonov – diablovi. V kultúre kresťanského Západu dlho vnímali zavedený poriadok ako čosi Bohom dané. Rebélia proti tomuto poriadku však bola od diabla, Lucifera, padnutého anjela, ktorý sa vzbúril proti Bohu. Keď koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia ospievali Rolling Stones skladbou Sympathy for the Devil diabla, oslávili tým hrdinu rebélie. Pre popkultúru sa stal diabol hrdinom, pretože sa vzoprel voči všetkému, čo sa zdalo byť prekážkou pokroku: proti náboženstvu, morálke a starým poriadkom. Celé stáročia sa z kresťanských spoločenstiev vyháňalo zlo aj

tak, že sa zobrazovalo. Aj dnes, ibaže tentoraz už zlo nezobrazuje náboženstvom motivované umenie, ale popkultúra. Popkultúra vyprodukovala množstvo šiﬁer zla, s ktorými sa môžu stotožniť všetci, čo majú potrebu zbaviť sa vlastných démonov. Zlý klaun je najmladšou ikonou zla. V porovnaní s rebelmi 60. rokov nehlása už utópiu, víziu lepšieho sveta, ale dystopiu a nihilizmus. Ponúka možnosť temného výsmechu všetkým, čo sa už od spoločnosti a jej hodnôt odpútali. Dark Carnival. Tak tento trend pomenovali Violent J a Shaggy 2 Dope, rapperi hip-hop dua Insane Clown Posse. V dvanástich platniach, s mejkapom pochabých klaunov, spievali o všetkom, čo ich generácii robí špás: o násilí, drogách, o sexe. Ich fanúšikovia (Juggalos) používajú rovnaký mejkap. FBI ich nejaký čas považovala za gang. Juggalos však zatiaľ veľa trestných činov nespáchali. Ich hlavným cieľom (cieľom skupiny Insane Clown Posse) však je vyvolávať nepokoje, stavať veci na hlavu, nerešpektovať nijaké hranice a zákazy. Skrátka: ich vlastné priania a túžby sú pre nich zákonom. Prinajmenšom počas koncertov. Klaunská vlna, šíriaca sa svetom, sleduje to isté: rozpútať karneval zla, hoci okolo Halloweenu. Za maskou, pod úškrnom ktorej možno zlé priania a túžby utajiť. Kvôli pocitu moci, ktorú si na niekoľko hodín prepožičiame, jednoducho preto, lebo je to možné. Kvôli nerozumu, nenávisti a radosti z nich! O toto ide aj Donaldovi Trumpovi, najväčšiemu a najnebezpečnejšiemu klaunovi uplynulej jesene. Dvornému bláznovi, ktorý sa chce stať kráľom. Mužovi, ktorý je záhadný, podlý, zlý... i smiešny, komický. Ktorý je zrkadlom obáv svojich voličiek a voličov. A zároveň aj zlým vtipom na úkor politického systému, s ktorým sa už jeho voliči nestotožňujú. Pubertálny fór, pomocou ktorého bolo možné počas kampane dráždiť Hillary Clintonovú, tento symbol donedávna panujúceho poriadku. Keď sa to tak zoberie, Trump je temný anarchista, ktorý naozaj dokáže nahnať kadekomu strach. Je však aj klaunom, ktorý sa, ak boh dá, onedlho opäť stratí v buši. Text vyberáme z časopisu Fragment, č. 1/2017.

HU DB A

HLAS ĽUDU • OBZORY

Daniel Kovač v Kovačici

Čačka) začali tvoriť ako pesničkári v tom istom čase a že sa dosť učili jeden od druhého – sú dnes dobrí kamoši, hrali jeden spoločný koncert a Kralj Čačka hosťoval na Kovačovom albume Pesme o mesecu i vozu. Koncert pokračoval vynikajúcou piesňou Kad se setim da moram umreti. Pri nej nám Daniel trochu porozprával o inšpirácii pre svoju tvorbu, lebo táto pieseň vznikla tak, že Kovač zostavil jej akordy, rytmus, melódiu a aranžmán na základe etnologickej nahrávky. Pieseň Kad se setim da moram umreti totiž odspieval (bez žiadneho hudobného sprievodu) neznámy bohém niekde v nejakej vojvodinskej krčme v druhej polovici

po strednej a východnej Europe, o skúsenostiach zo života... A trochu pozdejšie, po polnoci, keď už väčšie skupiny ľudí pomaly odchádzali z klubu Víkend, naladený Kovač ich vyprevádzal so svojou ukulele gitarou a šiel s hosťami na ulicu, aby im tam zahral a zaspieval ešte po jednu pieseň... Je to stará svadobná obyčaj v Kovačici a je to zaujímavé, že sa Kovač o tom dozvedel. Vidieť, že tento umelec neustále prejavuje záujem o vojvodinský folklór a že tento krátky pobyt v Kovačici určite nejako ovplyvní jeho budúcu tvorbu. O toľko viac sa budeme tešiť na jeho nasledujúcu návštevu v Kovačici! Foto: Elena Tomášová

Klub Víkend, 29. júla 2017 Janko Takáč

elehradčan Daniel Kovač (1974) je na srbskej rokenrolovej scéne aktívny od roku 1992, keď spolu s Borisom Mladenovićom, Žoltom Kovačom a Nemanjom Aćimovićom začal tvoriť v skupine Jarboli. S touto dnes už kultovou alternatívnou kapelou Daniel nahral platne Dobrodošli (1999), Suvišna sloboda (2001), Buđenje proleća (2006), Zabava (2011) a Podrška je važna (2014). Od roku 2007 Daniel začal tvoriť aj s vlastným sólovým projektom pod názvom Daniel Kovač i Jesenji orkestar, s ktorým tiež vydal niekoľko albumov: Kombinat Rekord! predstavlja: Daniel Kovač i njegov Jesenji orkestar (2007), Pesme o Mesecu i vozu (2009), Folklor (2011), Sinđelićeva 40b (2013) a Godine u vetru (2016). Okrem toho, že je hudobník, Daniel je tiež aﬁrmovaný spisovateľ, ktorý za sebou má knihy Logika reke, pruge i otpada (2002), Carstvo (2007), Uzvodni bluz

(2009) a Klara i leksikon minimalnog života (2014). Z povolania je elektroinžinierom a za robotou cestoval takmer po celej strednej a východnej Europe – Turecko, Rusko, Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, Česko,

Slovensko, balkánske krajiny... Na pozvanie občianskeho združenia KOMAR mal Daniel Kovač večer 29. júla svoje prvé vystúpenie v Kovačici. Koncert v klube Víkend bol pekne navštívený, trval asi hodinu a Kovač sa obecenstvu predstavil piesňami, ktoré zahral sám na akustickej gitare a bez sprievodu kapely. Odzneli skladby zo všetkých jeho albumov a období a začalo sa piesňou Povratak u rodni grad. V tejto piesni, Daniel, ktorý je narodený v Belehrade (avšak jeho rodina má korene šírom Vojvodiny – v Pančeve, Vrbase a Debeljači), opisuje, aký je horko-sladký pocit vrátiť sa po čase do rodnej dediny: Poznate ulice, ljudi, dovoljan je korak, prašnjav to je rad. U srcu je strepnja a u duši oblak, povratak u rodni grad. Zhovorčivý a uvoľnený na javisku, Kovač pokračoval skladbami Više te želim (nego što te volim), Ikebane a Poseta. Keď sme sa ho opýtali o kapele Jarboli, Kovač nám prezradil, že skupina aktívne pracuje na nahrávaní nového albumu, ale že jej členovia dnes už majú

29/VII

vlastné rodiny a je im príliš ťažko zladiť súkromné povinnosti a hudobné aktivity. Ale, ako nám povedal, už v septembri by sme mohli očakávať koncert skupiny Jarboli na Pančevo Film Festivale (PAFF). Nasledovali piesne Ples nije večan, Lepe stvari (v ktorej Kovač cituje jednu strofu z piesne Uzalud pitaš skupiny Haustor, čo dosť hovorí o vplyvoch Darka Rundeka na Kovačovu dnešnú tvorbu) a Hoću da budem loš (autor prezradil, že ide o pieseň, skrze ktorú mal ťažkosti s cenzurovaním textov), Da li je mesec dovoljno čvrst a Promaja. Keď sme sa ho opýtali o určitých súvislostiach v pociťovaní a vnímaní hudobného výrazu medzi ním a Kraljom Čačka, Daniel uznal, že on a Nenad Marić (čiže Kralj

20. storočia. Text piesne hovorí o opilcovi, ktorý cíti, že končí vlastnú životnú cestu: Ovako me braćo sahranite, od bureta sanduk sastavite, od karata pokrov napravite / Kraj groba mi šljivu posadite ... Ide teda o autentický vojvodinský blues, aký sa Daniel Kovač s jeho Jesenjim orkestrom snaží vytvárať dnes, v 21. storočí. Prvé vystúpenie Daniela Kovača v Kovačici sa blížilo ku koncu piesňami A možda nemam..., Pustinja, Zarobljen u pesmi a Godine u vetru (veľmi dojemná pieseň o emigrácii). Po kratšej prestávke Kovač sa vrátil na javisko a oduševnému obecenstvu zahral ešte tri piesne: Krpeni miš, Pakao su preselili na prvi sprat tržnog centra na Trgu Republike a Moram da napišem ove reči. Po koncerte Daniel bol veľmi srdečný a dobre naladený. Veľmi rád sa pozhováral a podal si ruku s každým, kto sa mu prihovoril. Rád rozprával o svojej tvorbe, otvorene hovoril o hudobnej inšpirácii, tiež o práci, ktorú koná ako inžinier, o cestovaní

VÝSTAV Y

19. 8. 2017 • 33 /4764/

EDGAR DEGAS A CHVÍLE POZOROVANIA V GALÉRII SRBSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ (SANU) V BELEHRADE

Vizuálny denník, parížsky a európsky Oto Filip

30/VIII

rokov 1865 – 1870 pravidelne vystavoval v parížskom Salóne. V roku 1873 pobudol v USA a od roku 1872 účinkoval na skupinových výstavách impresionistov. Jasné je, že všetky uvedené školenia a pobyty nemohli zo-

peciﬁcký časový modul pripomínajú v týchto týždňoch priestory Galérie SANU v strede Belehradu. Napriek jej veľkým, rozmerným výkladom, zvonku nevidieť nič smerom dovnútra, keďže sú celé prekryté bielou látkou. A nebyť nadpisu Edgar Degas Chvíle pozorovania, väčšina okoloidúcich by si pravdepodobPohľad zvonku ne pomyslela, že buď vnútri prebieha dáka oprava stať bez vplyvu na jeho tvorbu, či úprava, prípadne že je ďal- čo znamená, že prešiel školou šie výstavné podujatie vo fáze klasicistov a talianskej renesancie. Zo začiatku maľoval hlavne prípravy. Všetko videné patrí ale do premyslenej koncepcie pozoruhodnej výstavy diel Edgara Degasa (1834 – 1917), spoločne usporiadanej Galériou SANU a Národným múzeom Srbska, prebiehajúcej od 15. júla do 15. septembra. Ako je známe, chýrečný umelec patrí k umeleckému smeru impresionizmu, Edgar Degas ku ktorému sa obrátil r. 1865 pod vplyvom svojej známosti s Édouardom historické témy a portréty. K Manetom, aby sa onedlho stal odvráteniu od mytologicko-hisjedným z jeho hlavných majstrov. torických sujetov a k aktuálnym Ozaj je zaujímavý životopis toh- témam ho priviedla už spomíto súbežníka impresionistov, naná známosť s E. Manetom. Edgar Degas, syn bohatého francúzskeho maliara, graﬁka a sochára, ktorého meno bolo bankára, začal odvtedy upredvlastne Hilaire-Germain-Edgar de nostňovať a zobrazovať vo Gas. Narodil sa v júli 1834 v Parí- svojich dielach prostredie veľži, aby ako dvadsaťročný, v roku komesta: bary, divadlá, konské 1854, odišiel zo štúdia práv na dostihy, baletné sály. K takýmto štúdium umenia, tiež v Paríži. momentkám z prostredia, kde sa V roku 1856 mal prvú študijnú zabáva veľkomestská smotánka, cestu do Talianska. V období patrí napríklad Absint, ktorý

vznikol kdesi okolo roku 1870. Nezvyčajné kompozície a nové Na úvod: prechádzka biograﬁou motívy sú napríklad baletky pri nácviku, čiže Hodina dňoch za nami tisíce návštevnítanca (1871 − 1874), džokeji pri kov známej belehradskej galérie konských dostihoch – Pretekársky a výstavy Chvíle pozorovania, ktorej autorkou je kôň pred tribúnami Dr. Dragana Kova(1869 − 1872), či čićová. O základ scény z ulice, ako expozície približKaviareň Les Amne tridsať diel, bassadeurs (1876 predovšetkým – 1877)... Stredom kresieb a monojeho pozornosti je typií, sa postaralo takmer spravidla Národné múzeum ženskosť, ktorá v Belehrade. Najho fascinovala. väčšia časť expoUprednostňoval nátov sú súčasťou zobrazenie jedzbierky Eriha Šlonoduchých žien movića, ktorého pri práci, čo badať nacisti zavraždili aj z diela Žehliace a ko d v a d s a ťženy (1884 – 1886). sedemročnéPri tvorbe veľkú ho v roku 1942 pozornosť venoval v okolí Belehradu svetlu. Preto pracoa ktorý po sebe val neustále v ateNiekdajší Paríž zanechal najliéri a nevenoval sa väčšiu zbierku maľovaniu pri normálnom dennom osvetlení. Od impresionistov a postimpresiroku 1890 maľoval hlavne pas- onistov na Balkáne. K vzácnosti podujatia, trvajútelom. V tejto fáze jeho tvorby ustupujú do pozadia ostré obrysy ceho ešte necelý mesiac, nepatrí len možnosť kochať sa v prácach veľkého umelca, ale i príležitosť sledovať prostredníctvom ich nielen urbánnu kultúru Paríža v druhej polovici 19. storočia, ale aj búrlivé udalosti, ktoré vtedy hýTri baletky v modrom bali dejinami, či kultúrne ovzdupostáv a používa mäkké vedenie šie vyvinutej Európy. Netreba, línií, ktoré je príznačné aj pre samozrejme, prehliadnuť ani pojeho plastiky. Pozoruhodné je aj hľad na výskumy Edgara Degasa to, že na sklonku života vytvoril, v oblasti vtedy sa rozmáhajúcej fotograﬁe. Veď ktorý maliar by takmer slepý, okolo 70 sôch. Svedkami prierezu jeho života odolal sondám do sveta svetla? a viacstrannej tvorby boli v týž-

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Zmysluplne propagovať literárne slovo 4. SEMINÁR KREATÍVNEHO PÍSANIA NRSNM V KULPÍNE

Katarína Gažová

vojdňový Seminár kreatívneho písania v organizácii NRSNM usporiadali v kulpínskom Poľovníckom dome v stredu 9. a vo štvrtok 10. augusta. Otvorili ho Ján Slávik, predseda Výboru pre kultúru NRSNM, a Martin Prebudila, predseda Literárno-vydavateľskej komisie NRSNM. Finančne ho podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Na tohtoročnom 4. seminári bolo desať účastníčok. A v takej skupine kde je 10 –12 účastníkov, ako poznamenali organizátori, sa najlepšie pracuje. Hlavne to boli dievčatá z Báčky, jedna účastníčka z Kovačice, kým zo Sriemu tohto

Spoločná fotka väčšiny účastníkov seminára

volenky. Základným zámerom seminára je propagovať pekné a dobré literárne slovo a zachovať

Práca s adeptmi v dielni

roku neprišiel nikto. Prednášateľmi boli Marta Součková a Miron Pukan, ktorí v tejto práci majú bohaté skúsenosti. V rozhovore s Martinom Prebudilom sme sa dozvedeli: „Organizátorom seminára bola už štvrtý rok Literárno-vydavateľská komisia Výboru pre kultúru NRSNM a veľa úsilia v jeho organizácii vynaložila koordinátorka výboru Svetluša Hlaváčová. Ukázalo sa, že je takýto seminár potrebný, lebo už v septembri bude zverejnený 7. ročník súťaže NRSNM Čo dokáže pekné slovo a seminár kreatívneho písania je vlastne produkt tej súťaže. Na seminári sa prevažne zúčastňujú stredoškoláci a študenti, ale aj žiaci základnej školy. Ukázalo sa, že je nevyhnutné usmerniť ich, aby nerobili základné chyby pri písaní. Tento augustový termín je trochu nešikovný, lebo sú prázdniny a do• KULTÚRA •

materinskú reč. Organizátori tohto roku nakladajú s menším rozpočtom, takže je aj náplň seminára trochu chudobnejšia.“ V rámci seminára sa pracovalo v niekoľkých dielňach a v prvý

na seminári stretli aj na budúci rok. Marta Součková navrhla, aby sa v ústrety 5. ročníku seminára vypracoval zborník vypracovaných úloh účastníkov doterajších ročníkov, aby sa tak poukázalo, čo všetko sa dá improvizovať v písaní a akí boli adepti seminárov šikovní. Vyjadrila potešenie, že v každom ročníku sa objavia minimálne dvaja – traja ľudia, ktorí patria do sveta literatúry. Tento projekt seminára je podľa jej mienky zmysluplný a účastníci hravo zvládli úlohy, ktoré im prednášatelia navrhli. Pukan pochválil tvorivosť a kreativitu, ktorú dostali zo seba cez text, ale aj cez výraz a expresiu. Tie im

deň mali účastníci aj besedu so spisovateľom a hudobníkom Ladislavom Čánim. Na záver seminára sa účastníkom prihovoril Martin Prebudila, ktorý seminár zhodnotil ako úspešný, lebo sa účastníci aj zabávali, ale veľa toho i naučili vďaka prednášateľom Marte Součkovej a Mironovi Pukanovi. Pre- Vyhodnotenie na záver stretnutia: budila navrhol do (zľava) Martin Prebudila, Marta Součková budúcna seminár a Miron Pukan organizovať trochu lepšie a hra- pomôžu inak fungovať v reálnom vejšie, teda aby mal aj iné obsahy, živote a zároveň vypovedať o svonapríklad športové a podobne. jich potrebách, ktoré ich trápia, Namiesto diplomov účastníkom tešia, s ktorými zápasia, s ktorými na znak úspešného absolvovania polemizujú. Súhlasil, že v organiseminára odovzdal darčeky – kni- zovaní takýchto seminárov treba hy o NRSNM a poprial im, aby sa pokračovať aj ďalej.

LITERÁRNO-HUDOBNÝ VEČIEROK V PETROVCI. Po tom, čo absolvovali svoje programy krásnej poézie, tichej hudby a detskej prózy v Novom Sade a v Kulpíne, členovia Klubu nezávislých spisovateľov zo Slovenskej republiky zavítali v stredu 9. augusta aj do Báčskeho Petrovca. V klube Divadla VHV v komornom ovzduší sa predstavili spisovatelia: Dagmar Inštitorisová, Erik Ondrejička, Judita Kaššovicová a hudobník Juraj Turtev. Šlo o podujatie pod názvom LITERAtúry, ktoré je spojením hudby, poézie a detskej literatúry. Na záver sa z„lokálnych“ spisovateľov, nie až tak početnému obecenstvu, prihovoril aj Martin Prebudila a hosťom sa za ich snahu zavďačil aj Vladimír Petráš. J. Č-p 32 /4763/ 12. 8. 2017

Kultúra V UNDERGROUND ROCK MUSIC CLUBE

K oslavám pekným slovom a hudbou zahraničí. Z vlastnej príležitosť kochať sa aj v tvorby čítali spisonových hudobných skladbách autorky Kataríny Mádruhý augustový víkend vatelia Tomáš Varga likovej zo Slovenska. Mladá v Padine bolo sviatočne. a Agda Bavi Pain. skladateľka –producentka, Okrem početných spolo- Spisovateľ Varga sa speváčka a klaviristka so čensko-zábavných a športových venuje próze. Získal svojím ansámblom, ktorý podujatí, ktoré sa uskutočnili ocenenie na 14. ročtvorili profesionálni huhlavne v Športovom stredisku níku literárnej súťaže dobníci: Katarína TurčiDolina, k oslavám venovaným Poviedka 2010 za ponová (flautistka), Andrej 211. výročiu príchodu Slovákov viedku Asseco soluTurčin (huslista), Klaudo dediny mletej vody, sa pričinili tions a novela Grázel, Milovníkom pekného slova sa svojou tvorbou dia Kosmeľová (k laaj členovia Underground Rock z ktorej prezentoval prihovárali hostia zo Slovenska viristka), Ondrej DruMusic Clubu, ktorí do miestností Padinčanom svoju tohto združenia pozvali milovní- tvorbu, je jeho knižným debu- aj u literárnej kritiky. Jeho prvý ga (akordeonista), Žaneta kov literárnej a hudobnej tvorby. tom. Autor Bavi Pain pochádza román Koniec sveta (2006) získal Mariňáková (huslistka) a Janko V prvej časti podujatia, v rám- zo starej košickej rodiny s turec- Veľkú cenu za východoeurópsku Tomek (kontrabasista), predniesla literatúru (2008) a skladby prevažne z jej debutovéci literárneho vepodľa jeho pred- ho albumu s názvom Pustvopol, čierka, ktorý bol lohy bol nakrúte- ktorý vyšiel v novembri 2016 v venovaný nedoný film Babie leto Slnko Records. Tento album sa žitým 90. naro(2013). Najnovšou stal jedným z top albumov za deninám padinPainovou knihou rok 2016 na Slovensku. Žáner, ského spisovateľa je zbierka povie- ktorý Katarína Máliková tvorí, sa a básnika Michala dok Východ z raja pohybuje na hrane artpopových Babinku, svojou s obálkou od zná- skladieb s nádychom minimal tvorbou sa predmeho výtvarníka baroque a novej world music. stavili hostia zo Roberta Bielika. Oslavy Dňa Padiny 2017 sa v Slovenska, členo- Hudobníčka Katarína Máliková predniesla M o d e r á t o ro m Underground Rock Music Cluvia Literárneho aj skladby s nádychom rozprávkového šansónu a džezu tohto, predovšet- be skončili tancom a zábavou Klubu.sk. Tento klub čitateľov, spisovateľov a kými a maďarskými koreňmi. kým nevšedného literárneho mladých Padinčanov a ich hostí spoza chotára a zo zahraničia, vydavateľov sídliaci v Kultúrnom Naposledy vydal zbierku básní pásma, bol Ferči Málik. Po viac ako hodinovom bás- ktorí sa so svojimi hostiteľmi centre Dunaj v Bratislave pôsobí Euröpain (2013) a knihu poviedok od roku 2006 a organizuje lite- More. Love. Čajky (2014), ktoré není a rozhovore so slovenskými rozlúčili len v ranných hodinách. rárne podujatia na Slovensku i v vzbudili ohlas tak u čitateľov, ako spisovateľmi návštevníci mali Anička Chalupová

STARÁ PAZOVA

Letné kino na námestí Anna Lešťanová

tredisko pre kultúru Stará Pazova v spolupráci s tamojším Miestnym spoločenstvom sa usilujú občanom spríjemniť horúce augustové večery bohatým filmovým programom. Na Námestí Dr. Zorana Đinđića v piatok 11. augusta – po prvý raz na otvorenom – boli dve projekcie filmov. Najprv si populárny animovaný film na veľkom plátne pozreli najmladší občania mesta a po ňom nasledovalo premietanie hraného filmu, ktorý tiež patrí medzi aktu-

www.hl.rs

Najmladší si v piatok na námestí s pôžitkom pozreli animovaný detský film

Informačno-politický týždenník

álne hity. Záujem občanov o tieto bezplatné filmové obsahy počas leta na námestí, ktoré sa doteraz konali v divadelnej sále, bol skutočne veľký. Deň neskôr – v sobotu – naplánované filmové projekcie sa neuskutočnili pre zlé poveternostné podmienky. Organizátori ich predsa nezrušili, ale iba odročili o týždeň – na 18. augusta. Projekcie týchto filmov na otvorenom však neznemožnia premietanie cyklov zaujímavých dokumentárnych filmov, ktoré sa pravidelne uskutočňujú v aule divadelnej sály. Okrem filmových programov, ako sa dozvedáme v staropazovskom Stredisku pre kultúru, v pláne majú do konca letnej sezóny usporiadať ešte niekoľko detských divadelných predstavení na už ustálených miestach, a to v celej Staropazovskej obci. • KULTÚRA •

NA SLOVÍČKO S HAJDUŠICKÝM OCHOTNÍKOM VLADIMÍROM HRAŠKOM

Folklór mu učaril Vladimír Hudec

ladý Hajdušičan Vladimír Hraško je vyškolený zdravotnícky technik, avšak v slovenskej vojvodinskej folklórnej verejnosti ho už poznajú ako nádejného speváka a choreografa. Menej je však známe, že hrá na husliach a zbiera slovenský ľudový odev. Prejavuje záujem aj o starobylé obyčaje hajdušických Slovákov, ktoré v rozhovoroch so starými ľuďmi aj zapisuje. Naplno sa teda zapojil do práce na zachovaní toho, čo ešte zostalo po viac ako 200-ročnom živote Slovákov v tejto juhobanátskej dedine. Hrdo uznáva, že mu lásku k tomu zaštepila jeho stará mama Eva Hrašková, inak jánošícka rodáčka. − Keby mojej starkej nebolo a keby mi nerozprávala o tom, ako tomu bolo, keď bola mladá, čo bolo skutočne dávno, lebo dnes má 92 rokov, tak by som o tom nič nevedel, − hovorí. − Nuž a tie príhody ma podnietili, aby som začal spievať slovenské ľudové piesne, ktoré ma naučila práve starká. Neskoršie som začal aj tancovať, a tak sa to rozbehlo. Hráš aj na husliach? − Najprv som začal hrať na harmonike, ale keď som počul pieseň Ej, rozmarín, rozmarín zahranú na husliach v podaní kovačickej Rosičky, veľmi ma to oslovilo. V tej chvíli som odhodil harmoniku. Keďže sa blížili moje narodeniny, rodičov som požiadal o husle. Môjmu želaniu vyhoveli. Základy hrania som získal u profesora v Alibunári a doma som úporne cvičil a zdokonaľoval sa. Za sebou máš dve choreografie. − Choreografiu vonkoncom nie je ľahko urobiť. Zvlášť ak sa spracúva obyčaj a prihliada sa na to, aby to bolo čím autentickejšie. A ak k tomu nemáš nadostač tanečníkov, v našom prípade chlapcov, tak je to omnoho ťažšie, ako keď každé dievča či chlapec majú svojho tanečného partnera. My napríklad v našej tanečnej skupine máme 10 dievčeniec a iba troch chlapcov, a tomu sa pri vypracova• KULTÚRA •

Vladimír Hraško so svojou starkou Evou

u nás je mnoho štylizovaných tancov na úkor tých pôvodných. Čo si o tom myslíš? − Som zástancom pôvodných tancov, príznačných pre jednotlivé prostredia, ibaže ich nie je tak veľa, aspoň nie u nás v Hajdušici a v Jánošíku, aby sme ich striedali v choreografiách. V dnešných choreografiách je dokonca mnoho štylizovaných tanečných prvkov na úkor pôvodných čardášov, polky a iných autentických vojvodinských tancov. Mnoho je aj prvkov zo Slovenska. Tie tance sú, pravdaže, atraktívne, ale to neprospieva k zachovaniu našich pôvodných tancov. A už sme na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... − Myslím si, že súbory na festivale vonkoncom nie sú rovnoprávne. Do istého koša sa dávajú špičkové súbory, ktoré majú dobré pracovné podmienky, tiež kvalitných hudobníkov, tanečníkov na výber, peňazí, so súbormi, ktoré majú omnoho horšie podmienky, nemajú orchester, málo tanečníkov

vojvodinských Slovákov by na Slovensku, na festivale na Detve a na iných podujatiach mal každý rok prezentovať iný súbor, vrátane aj tých menších. Prečo by napríklad aj Hajdušičania nevystúpili na Detve?! Možno na tohtoročnom festivale neboli docvičení, ako to komisia toho roku konštatovala, ale by ich pozvanie na Slovensko iste motivovalo, aby tanec docvičili a prilákalo by aj nových členov. Vladimírova stará mama svojmu vnukovi vštepila lásku aj ku slovenskému ľudovému kroju, ktorého sa sama nevzdáva ani v pokročilom veku. Dokonca je jednou z posledných Hajdušičaniek, ktorá sa, ako sa tomu povie, neprezliekla do „pánskyho“ obleku. Pod jej vplyvom Vladimír začal zbierať autentické kroje po dedine. − Keď som v starkinej skrini videl iba čierne či tmavé sukne, opýtal som sa, kde má tie veselšie, na čo mi odpovedala, že všetky vynosila, a že teraz je už stará, aby nosila ,ružičkavé´. Zaujalo ma to a začal som sa spytovať iné staršie ženy, či si to zachovali. Všetky mi povedali, že nie. Vtedy som si uvedomil, že toho v dedine zostalo veľmi málo. Začal som si od nich pýtať staré sukne, aby sa to zachovalo. Niekto-

ní choreografie treba prispôsobiť. Bez dobrej kolektívnej práce, ktorá rozumie aj vytváranie jednotlivých foriem tanca na tvári miesta, sa to jednoducho nedá. Majú mladí Hajdušičania záujem o folklór? − Kto ako... Niekto prejavuje záujem, iní zasa nie. Myslím si, že viac nemajú záujem, ako majú, takže z roka na rok čoraz ťažšie utvárame tanečnú skupinu. Tomu na vine sú podľa mňa rodičia a zvlášť starí rodičia. Namiesto toho, aby deťom a vnúčencom vštepovali lásku ku folklóru, ako to robila moja starká, sú príliš ľahostajní. Folklór sa prenáša z pokolenia na pokolenie, a ak to nebudeme robiť, tak čoskoro zanikne. Hajdušická tanečná skupina KUS Bratstvo Je pravda, že ty sám pri- na tohtoročnom FF Tancuj, tancuj... pravuješ dievky na vystúpenie a aj peňazí. Práve preto si myslím, ré mi neskoršie aj samy doniesli, a že im škrobíš „untroky“? že by festival nemal byť súťažný, a tak sa toho nazbieralo. Nateraz − Presne tak. Všimol som si, že to lebo ceny dostáva iba niekoľko je to všetko v starkinej izbe. Určisamy nevedia, nuž im pomáham. súborov a ostatné zostávajú úpl- te to využijeme. Veď sme boli aj A keď ide o škrobenie, všimol som ne nepovšimnuté a znechutené. na festivale krojov v Kysáči. A čo si, že mnohé mamy nevedia dobre Pritom väčšinu z nich možno po- s tým budem ďalej, uvidím. Kým ,untroky´ naškrobiť, lebo to nikdy važovať za mravných víťazov, lebo som tu, tak to budem chrániť, a ak nerobili. Niektoré dokonca ani nie prekonali všetky problémy, aby sa jedného dňa odídem, dám to do sú Slovenky. Keďže chcem, aby na festival vôbec dostali. Festival nejakého múzea alebo do nášho dievky na vystúpení boli čím kraj- by mal byť sviatkom folklóru, na matičného etno domu. V každom šie a ,našírené´, tak, ako v Hajdušici ktorom by sa stretli všetci Slováci, prípade som spokojný, že som to chodili vyobliekané, ochotne sa milovníci slovenských ľudových zachoval, lebo kroje sú významprijmem tej práce. Aj tomu ma spevov a tancov, bez toho, aby nou súčasťou našej tradície. naučila moja starká. sa obťažovali tým, kto vyhrá a kto Foto: autor Často sa hovorí o tom, že postúpi na Slovensko. Dokonca a z archívu V. Hraška 32 /4763/ 12. 8. 2017

Kultúra KNIŽNÁ PREMIÉRA V ŠÍDE

V kruhu veľkej rodiny Stupavskovcov Juraj Bartoš

onku sa lial výdatný dážď a v Slovenskom národnom dome v Šíde tíško pršala vzrušujúca nálada. Občerstvila viac ako sto účastníkov stretnutia rodín Stupavskovcov „zovšadiaľ“. V prítomnosti svojich priateľov a známych v sobotu 12. augusta premiéru mala čerstvá publikácia Stupavskovci na Dolnej zemi, ako i cédečko s rovnomenným videofilmom. Autorom textu v slovenčine a srbčine, ako i filmu je iniciátor celého projektu, tamojší dôchodca Stanislav Stupavský. Pomáhali mu spoluautori: Stupavskovci na javisku SKUS Jednota v Šíde Štefan Stupavský (žije v Brne), Ján Stupavský (akademický sochár zo miest a dedín v niekdajšej Juhoslá- Malešević. Krátko sa predstavili Starej Pazovy; jeho sochy a obrazy vii. Niektorí potomkovia sa po čase spoluautori Ondrej a Ján Stupavskrášlili predsieň v deň prezentácie vrátili na Slovensko, iní zakotvili v skovci; Štefan Stupavský nebol prítomný. Neskoršie sa prihovoril aj vzácnej knihy) a Onnovosadský dôchodca Ján Struhár drej Stupavský-Endy (niekdajší novinár a šéfredaktor (z Hložian). Slovenskej redakcie TV Nový Sad), Prítomných privítala a programom ich viedla Nataša Kolárová, predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Šíde, ktorá spolu so Stupavskovcami a SKUS Jednota zorganizovala Marek Stupavský jedinečné stretnutie. Vydarené kultúrne podujatie, na Nemecku, Argentíne, Spojených ktoré sa v Šíde dozaista dlho bude štátoch amerických, Austrálii, ba spomínať, sa začalo premietnutím dostali sa až na Nový Zéland. O spolupráci a svojom podiele Stanislav a Jaroslav Stupavskovci dokumentárneho filmu Stupavskovci na Dolnej zemi na videobeame. na príprave knihy hovoril najprv jediný žijúci potomok siedmej generácie Stupavskovcov. O obsahu a prípravách prezentovanej publikácie, ako i organizácii stretnutia hovoril Stanislav Stupavský. Ako povedal, kniha sleduje rodinu Stupavskovcov od roku 1706. Vo svojom prejave sa sústredil najmä na rodokmeň príslušníkov siedmej, ôsmej a deviatej generácie, konštatujúc, že začala pribúdať už jedenásta generácia. Pripomenul tiež, že o prostriedky Pri prezentácii bola plná sála Stupavskovcov a ich hostí na vydanie knihy požiadali Úrad Hovorí o tom, ako sa Juraj Stupav- recenzent Svetislav Nenadović, pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ský s rodinou roku 1735 vysťahoval potom lektor a korektor srbského ten ale ich projekt zamietol „v dôzo Stupavy do Pilíša, odkiaľ ich cesta textu Dušan Lukić a v mene vyda- sledku nedostatku prostriedkov“. viedla do Hložian, Starej Pazovy, vateľa sa prihovoril riaditeľ Kultúr- Následne oslovili Národnostnú radu Bingule, Kysáča, Šídu a do iných no-vzdelávacieho strediska Srđan slovenskej národnostnej menšiny,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

avšak nedostali žiadnu odpoveď, takže pomocnú ruku podala lokálna samospráva Šíd a časť prostriedkov zabezpečilo Kultúrno-vzdelávacie stredisko Šíd (80 000 din.). Ako povedala Zuzana Stupavská (Stanislavova manželka), keď sa už vraj zdalo, že knihu nebude možné vydať, lebo peňazí stále bolo málo, situáciu zachránil Jaroslav Stupavský (žije v Novom Sade). Prítomného dobrodincu odmenili azda najsilnejším a najdlhším potleskom. Program knižnej premiéry trvajúcej približne pol druha hodiny obohatili dve kultúrno-umelecké zložky. Mladý a už úspešný klavirista Marek Stupavský (z Nového Sadu) predniesol na syntetizátore prvú časť Bachovej sonáty v A-mole Prelúdium a ženská spevácka skupina SKUS Jednota sa predstavila slovenskou ľudovou pesničkou. Záverom vydareného večierka jednotlivcom a zástupcom kolektívov, ktorí sa podieľali na vzniku knihy a CD Stupavskovci na Dolnej zemi, tieto darčeky odovzdali príslušníčky desiatej generácie šídskych Stupavskovcov – Jelena a Barbora. Po tom, čo sa účastníci prezentácie občerstvili, v sále nasledoval program v predvedení SKUS Jednota. Pôvodne mal odznieť na námestí ako súčasť podujatia Kultúrne leto; keďže pršalo, ochotníci vystúpili vnútri. • KULTÚRA •

SOCHÁR JÁN STUPAVSKÝ VYSTAVOVAL V ŠÍDE

Teplé slovo sôch jubilanta J. Bartoš

podnietiť úvahy o tom, ako je neľahké z tvrdého materiálu vydolovať štruktúru, ktorá je fakticky priesečníkom autorovej

rvý raz mali občania Šídu príležitosť pozrieť si samostatnú výstavu diel prvého akademického sochára spomedzi vojvodinských Slovákov – Jána Stupavského zo Starej Pazovy. Nainštalovali ju ako súčasť stretnutia veľkej rodiny Stupavskovcov v tamojšom Slovenskom národnom dome (o ňom in- Umelec Ján Stupavský formujeme na inom mieste). Bolo trošku divné, že celkovej energie, talentu, skúsevýznamnú udalosť, akou Stu- ností, cieľavedomého hľadania pavského výstava nesporne je, a chvíľkovej inšpirácie. neuviedli osobitne a neopatrili Čo znázorňujú tieto sochy? – ju trebárs najskromnejším kata- pýtali sa pošepky a ostýchavo lógom. Aj tak jej to neubralo na kráse a význame. Skulptúry z dreva a kovu z dielne majstra Stupavského sa teda

rodiny originálnych autorov, ktorých „drevopis“ a teda formy, ktoré vytvára, sú jedinečné. Jeho skulptúry (bez názvov) sú masívne a oblé. Vyžaruje z nich sila a neha, oba zdroje energie sa stápajú v tretiu, zhmotnenú vo zvláštnych predmetoch oslovujúcich pozorovateľa svojou krásou a pokojom. Stupavského obrazy, kresby a vinety visiace na stenách

a opreté o tie isté steny „iba“ dopĺňali vlastný svet čistoty a lásky umelca, z ktorého kúsok priniesol do Šídu. Kto sa mu

v sobotu 12. augusta tiesnili v neveľkej predsieni sály, do ktorej sa povedľa nich predierali ľudia na podvečernú prezentáciu publikácie Stupavskovci na Dolnej zemi. Sem-tam dakto z početných okoloidúcich do sôch drgol; aspoň jedna dokonca padla na podlahu. Tvrdý úder akoby „len“ dosvedčil jednak o tvrdosti žitia, jednak o mieste umenia v danej chvíli v danej spoločnosti. Zároveň mohol • KULTÚRA •

oddal a akceptoval ho v jeho neopakovateľnosti, mohol pocítiť skutočný pôžitok zo súzvukov ľudskej fantázie a ľudských rúk. Mimochodom, Ján Stupavský 26. augusta oslávi 70. narodeniny. Nech ho teda neopúšťa radosť z tvorby.

podaktorí návštevníci, hľadajúc v nich dáke súvislosti so živým svetom a svetom, ktorý nás obklopuje. Pravdaže, márne. Stupavského sochy totiž vznikajú v jeho vedomí. On nenapodobňuje, on tvorí. Tak, ako cíti, tak, ako mu nakladá vnútorný dialóg s univerzom. Svojím dielom sa dávnejšie zaradil do vzácnej 33 /4764/ 19. 8. 2017

Kultúra VÝSTAVA BANKOVIEK A MINCÍ V PETROVCI

až po posledné peňažné emisie. Ide o slovenské koruny a od roku 2009 spoločnú európsku menu euro. Výstava v Petrovci bude k dispozícii všetkým návštevníkom do 11. októbra. Hostia zo Slovenska v čele s guvernérom Jozefom Makúchom po otvorení výstavy navštívili Obec Báčsky Petrovec, kde ich prijal predseda obce so svojimi spolupracovníkmi a v krátkosti im predstavili prácu lokálnej samosprávy a samotnú Obec Báčsky Petrovec. Potom sa hostia presunuli do Štefánikovej siene v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka. V neprítomnosti predsedu MSS Jána Brtku hostí privítala Z otvorenia výstavy o bankovkách a minciach v Báčskom Petrovci delegácia v čele s Libuškou tosti petrovské prostredie navštívil tiež podieľal na organizovaní vý- Lakatošovou zo Starej Pazovy, a zároveň výstavu otvoril guvernér stav v Srbsku. republikovou poslankyňou. Spolu Národnej banky Slovenskej reCez túto výstavu sa hostia a náv- s členom Dozornej rady MSS Pavpubliky Jozef Makúch. Úvodom sa števníci mali možnosť zoznámiť lom Balážom z Kovačice a čestným prihovorili predseda Obce Báčsky s chronologickým prehľadom pe- predsedom MSS Rastislavom SuPetrovec Srđan Simić a galerista ňazí, ktoré sa používali od vzniku rovým z Kysáča priblížili dejiny Pavel Babka z Kovačice, ktorý sa Slovenskej republiky po súčasnosť, a činnosť tunajšej Matice.

Platidlá Slovenskej republiky Jaroslav Čiep

rámci trojdňového podujatia a trojitého otvorenia výstav bankoviek a mincí na území súčasnej Slovenskej republiky tri prostredia – Belehrad, Báčsky Petrovec a Kovačica – mali možnosť privítať vysokých hostí zo Slovenskej republiky. V piatok 11. augusta v čitárni Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci prezentovali výstavu Bankovky a mince od vzniku Slovenskej republiky po súčasnosť (1993 – 2017). Bolo to o deň neskôr po tom, čo rovnakého zamerania, ale obsiahlejšiu, v Belehrade prichystala a zrealizovala Národná banka Slovenska v spolupráci s Múzeom mincí a medailí v Kremnici. Pri tejto nekaždodennej príleži-

V GALÉRII BABKA V KOVAČICI

K bankovkám aj akvarely Anička Chalupová

diplomat z Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, Branislav Hinić, o inštalovaní a slávnostnom otvorení predstaviteľ Národnej banky Srbska, v Belehrade a v Báčskom Petrovci v druhú Ján Pisančin, herec zo Slovenska, augustovú sobotu výstava o platidlách na Milan Garašević, predseda Obce Ko- Bohatá expozícia obsahuje 12 panelov Slovensku zavítala aj do Kovačice. vačica, a ďalší. Všetkých si guvernér a 13 výstavných skríň s exponátmi Guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch spolu s maliarmi pozval do Dr. Janka Bulíka. Hosťom sa pri tejto Makúch, počas štvordňovej príležitosti prihovorili aj organizátori návštevy Srbska, v sobotu podujatia Pavel Babka, majiteľ Galérie 12. augusta vo výstavných Babka, a Anna Žolnajová-Barcová, priestoroch Galérie Babka úradujúca riaditeľka GIU. Predtým než slávnostne sprístupnil zavýstavu otvoril – teda v ten deň – sa ujímavú a bohatú výstavu guvernér Makúch venoval aj návšteve Bankovky a mince od vzniku a rozhovorom s predstaviteľmi obce, Slovenskej republiky po súvedúcimi cirkevných zborov Kovačica časnosť (1993 – 2017), ktorá I a Kovačica II a s umelcami Jánom hovorí o dejinách platidiel na Bačúrom a Evou a Jánom NemčeSlovensku. Expozíciu dopĺňa kovcami. aj obrazová prezentácia arAktuálnu výstavu v Galérii Babka, chitektonických, historických ktorá bude sprístupnená návštevnía prírodných krás. Toto podkom do 12. októbra, spevom obohatili ujatie, ktoré bolo obohatené členky Ženského spevokolu cirkevaj výstavou akvarelov Peniaze Z uvítania hostí na poschodí Galérie insitného umenia ného zboru Kovačica II a členovia sa vždy schovávali pred zvedavými pohľadmi autorky Vesny Chrťanovej, Galérie insitného umenia na čašu slovenského Detskej svadby s vedúcim profesorom Jánom svojou návštevou okrem početných domácich vína a na chutné bryndzové halušky, ktoré Dišpiterom. Program moderovala stredoškoa zahraničných hostí poctili aj Igor Vencel, pripravili členovia Memoriálneho strediska láčka Dušana Babincová.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

NOVÝ SAD: V GALÉRII SULUV JUBILEJNÁ VÝSTAVA

Médiá a obsahy obrazu Juraj Bartoš

katalógu sa totiž uvádza, že ide Gula (Belehrad o 900. výstavu SULUV a 41 rokov 1961; do roku Galérii Zväzu združení vý- techniky sebaobrany. 1993 žil v Notvarných umelcov VojvodiČítame aj jedinú vetu, ktorou vom Sade), ny (SULUV) v pondelok 14. katalóg návštevníkov nasmerú- d i p l o m o v a va k podstate výstavy: ného filozofa, „S ohľadom na to, že zamestnanca umelecká prax skupiny Fi l ozo f i c k e j HTP nepodlieha jasne fakulty Unizadefinovaným umelec- ve r z i t y K o - Vladimír Marko: Mŕtve mesto, kým stratégiám, a že ráta menského v vajcová tempera na doske, 2016 s diverzitou motívov a Bratislave, kde Skupinu Happy Trash Protechník, na tejto výstave sa na Katedre pre logiku a mesú predstavené práce todológiu zaoberá formálnymi duction roku 2003 utvorili šiesti menších formátov čle- interpretáciami antických logík umelci. Okrem troch spomenutých, aj Staniša Daunov skupiny HTP, tović, Željko Piškorić a zrealizované ako Duška Karanovićová. ich nezávislé videNa adrese www.hapnie médií a obsahu pytrash.rs o. i. uvádzaobrazu dnes.“ jú, že v práci používaDragan Petrić / jú rozličné jazyky a DJ Čkalja (Zemun spôsoby prejavu – od 1959), umelec na fotografie, inštalácie, voľnej nohe, sa audiovizuálnych zlopredstavuje najžiek a performancií až väčším počtom po okrajové jazyky a Dragan Matić: Communication´s issues, obrazov (väčšinou akvarel, 2017 činy. Ich tvorbu (a jej bez názvu) s použiprezentácie tobôž) tím kombinovaných krášlia rezké tóny augusta sprístupnili výstavu Slike techník. Dragan Matić / DJ ostrovtipu, kvietko(Obrazy). Verejnosť si záverečne s Taško (Báčsky Petrovec 1966), Branislav Petrić: (bez názvu), kombinovaná vané dvojzmyslami vo 26. augustom môže pozrieť diela riadny profesor na Katedre technika na jutovom plátne funkcii podnietenia troch členov umeleckej skupiny pre maliarstvo Akadémie Hapy Trash Production (HTP), umení v Novom Sade, je zastú- a filozofiou vedy. Jeho obrazy kritického ironického až satiricktoré nie sú výsledkom spoloč- pený akvarelovým polyptychom vypracované technikou vajco- kého pohľadu, t. j. reagovania na vej tempery na doske vysielajú súčasnú skutočnosť alias spovarovné informácie o odcudzení, ločnosť. Ich práce (ako zakotvili o vnútornom svete jedinca a/ v citovanom texte) „sa posúvajú lebo kolektívu v zdeformovanej z vlády nutnosti k vláde slobody tvorby interpretácie“. Čo potvrspoločnosti. dzuje aj vernisáž Slike (a jej obsah) v Galérii SULUV. Vrátane občerstvujúceho podnetného „otváracieho prejavu“, t. j. prejavu nášho pána prezidenta, preloženého do taliančiny s vtipným „simultánnym tlmočením“ do srbčiny, Okorenili vernisáž: Duška Karanovová a Alexsandar Šumarov v interpretácii Dušky Karanovovej (členky HTP žijúcej v Milane) nej práce. Ide o malé formáty Communication´s issues pozostáa Alexsandra Šumara vypracované rozdielnymi ma- vajúcim z piatich segmentov. S (Regensburg), hapisliarskymi technikami. Podujatie témou výstavy výborne komuni- Vladimír Marko pred svojím obrazom kopa bavorského. má ráz jubilea: na titulnej strane kujú maľby Vladimíra Marku / DJ Kolektív, 2017

• KULTÚRA •

33 /4764/ 19. 8. 2017

Kultúra PRVÉ DNI 8. SEMINÁRA PÍŠEŠ? PÍŠEM!

V tvorivej a družnej nálade Maja Kubincová

a 8. ročník seminára Píšeš? Píšem! sa prihlásilo 60 účastníkov, s ktorými pracuje 18 lektorov v 9 dielňach. Lektori zo Slovenska do Pivnice pricestovali v nedeľu večer 13. augusta; seminár sa oficiálne začal v pondelok ráno 14. augusta. Lektori sa zvítali s účastníkmi a zoznámili ich

utorkovom stretnutí lektori určili, kedy a ako budú prezentované finálne projekty. Témou seminára je Sloboda a inscenovať sa budú víťazné texty 2. ročníka Súťaže pôvodných dramatických textov a filmových scenárov v rámci seminára Píšeš? Píšem! Dielňa tvorivej dramatiky – detské divadlo –spracuje dva texty: Zlo sa netrestá zlom autorky

Texty treba dobre zdolať

Cvičenia s odborníkmi

s plánom a programom práce v jednotlivých dielňach. Začali sa vyrábať kostýmy, rekvizity, scénografia na divadelné hry. Na

Marianny Ibrahimi a Pätnásťročná autora Vladka Miksáda. Text Vám sme prišli k autorky Ines Gedrovej spracuje dielňa pouličného

herectva. Rozhlasovú hru Zlatá klietka autorky Kataríny Sedlákovej spracuje dielňa rozhlasového herectva v spolupráci s dielňou herectvo pohybu. Herecká dielňa – muzikál a hudobná dielňa spolupracujú na inscenácii dramatického textu Eleny Hložanovej Ľúbostný ples. Fotografická a výtvarná dielňa sa zaoberajú vytváraním obrazov a komiksov na tému Sloboda a účastníci svoje fotky a komiksy prezentujú na výstave v klube a predsieni Ochotníckeho divadla Janka Čemana, ktoré je aj tohto roku

MÔJ PETROVEC. V Modrom salóne na poschodí Slovenského vojvodinského divadla počas Slovenských národných slávností, teda od 4. do 6. augusta 2017, bola nainštalovaná výstava fotografií Martiny Zimovej pod názvom Môj Petrovec. Petrovská rodáčka Martina Zimová sa narodila 27. 9. 1998 v Novom Sade. Toho času je študentkou 3. ročníka na Súkromnej strednej umeleckej škole animovanej tvorby v Bratislave – odbor fotografický dizajn a žije v Bratislave. Časť vystavených fotografií znázorňuje Petrovec, aký autorka zažila a nosí ho v srdci aj v zahraničí. Druhá časť prezentovaných fotografií má pomenovanie TERI. Martina na nich znázornila portrét jej sestry od detailu po celky. Získala zaň 2. miesto na medzinárodnej súťaži v Poľsku a 3. miesto na Animofeste 2016 v Bratislave na Slovensku.

J. Č-p

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

organizátorom tohto tradičného seminára. Všetky pripravované premiéry a prezentácie odznejú v podvečerných a večerných hodinách v piatok 18. a v sobotu 19. augusta. Počet účastníkov a lektorov sa na tomto tvorivom školení každý rok zväčšuje, zjavujú sa nové tváre, ale sú aj neúnavní účastníci, ktorí sú jeho pravidelnými frekventantmi. Nálada je dobrá, veselá, všetci spolupracujú, dielne si navzájom pomáhajú, účastníci sa spoznávajú a kamarátia.

Výzva zo SVD Slovenské vojvodinské divadlo v Petrovci pozýva na konkurz pre malých hercov (dievčatá a chlapci od 5 do 8 rokov) a pre dospelých hercov do nového predstavenia pod pracovným názvom Matilda v réžii Kataríny Hitzingerovej. Konkurz (kasting) sa bude konať v sobotu 19. augusta od 9.00 v Slovenskom vojvodinskom divadle (Ul. Kollárova 4, Báčsky Petrovec). Viac informácií na tel. č.: 021/780-040 každý deň od 8.00 do 14.00 hodiny. • KULTÚRA •

Kultúra DOLNOZEMSKÝ FOLKLÓR V SPIŠSKEJ NOVEJ VSI

Lužania na vytúženom zájazde Miroslav Gašpar

lenovia Folklórneho súboru Háj Kultúrno-umeleckého spolku Mladosť Lug v dňoch 13. – 16. júla pobudli na Slovensku, na 62. Spišskom trhu v Spišskej Novej Vsi. Lužania na toto podujatie cestovali v rámci projektu Matice slovenskej v Srbsku, ktorý financuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Už v piatok 14. júla mali Lužania prvé vystúpenie, a to v spoločnom programe s členmi FS Nadlačan z rumunského Nadlaku. V ten istý deň na programe bolo aj prijatie u primátora mesta, na ktoré si budú dlho

spomínať, lebo sa tam cítili veľmi príjemne. Vo večerných hodinách Lužania znovu zatancovali, tentoraz na námestí v Spišskej Novej Vsi. Program bol pestrý a bohatý aj v sobotu a tanečníci z Lugu museli byť v dobrej kondícii, lebo v neďalekej Levoči vystúpili predpoludním, kým v popoludňajších hodinách znovu tancovali v Spišskej Novej Vsi. Treba spomenúť aj to, že tanečníkov lužského FS Háj sprevádzal orchester pod Veselo, veselo...

Veselá nálada nechýbala ani pri spoločnom fotografovaní

vedením Valentína Michala Grňu a Ondreja Maglovského. Okrem KUS Mladosť Lug a súborov zo Slovenska na tohtoročnom Spišskom trhu sa zúčastnili aj súbory z Rumunska a Gruzínsk a. Program spestrili početné kapely a medzi nimi pravdepodobne najznámejšia bola slovenská pop-rocková skupina IMT Smile. Nepovšimnutý ne-

Výzva Oddelenia slovakistiky na zápis študentov v školskom roku 2017/2018 Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade zverejnila druhý súbeh na zápis študentov do prvého ročníka akademických a master štúdií v akademickom roku 2017/2018. Na študijnom programe slovenský jazyk a literatúra sú voľné 2 miesta, ktoré budú financované z rozpočtu a 15 miest určených pre študentov samoplatcov. Výška školného pre študentov samoplatcov je 65.000,00 dinárov, ktoré možno zaplatiť v štyroch rovnakých splátkach. Na zápis do prvého ročníka master štúdií plánovaný počet miest je nasledujúci: 5 miest financovaných z rozpočtu a 5 miest pre samoplatcov. Všetci študenti, ktorí sa zapíšu do prvého ročníka, budú dostávať štipendium vo výške 7.000,00 • KULTÚRA •

dinárov mesačne do konca školského roka. Na študijný program slovenský jazyk a literatúra sa môžu prihlásiť a zapísať absolventi gymnázií a všetkých štvorročných stredných škôl, ktoré ukončili po slovensky alebo po srbsky. Prihlasovanie kandidátov bude prebiehať 4. a 5. septembra 2017 od 9. do 13. hod. Prijímacia skúška sa bude konať 7. septembra 2017 o 9. h. Bližšie informácie nájdete na webovej stránke FF UNS: http://www.ff.uns.ac.rs/upis/upis_drugi_konkursni_rok.html Kontaktová osoba: Dr. Daniela Marčoková 060/7109434.

zostal ani koncert známeho chorvátskeho speváka Gorana Karana a nechýbali ani ďalšie umelecké obsahy, čiže pre každého návštevníka bolo niečo. Lužania si z tohto zájazdu priniesli krásne zážitky. Zriedkavá príležitosť – zatancovať na Slovensku sa im vydarila naplno. Vďaka za túto realizovanú cestu patrí Matici slovenskej v Srbsku, ktorá Lužanom zájazd umožnila, ale i hostiteľom, najmä primátorovi mesta Spišská Nová Ves, tiež všetkým tým, ktorí sa pričinili, aby oduševneným tanečníkom z Lugu cesta do vlasti predkov a chvíle strávené v Spišskej Novej Vsi nezostali iba krásnou spomienkou, ale boli motiváciou do ďalšej práce v zachovávaní našej ľudovej kultúry a slovenskej tradície a identity. Foto: Veljko Vidić

 CHÝRNIK BÁČSKY PETROVEC. V Kultúrno-umeleckom spolku Petrovská družina v sobotu 26. augusta o 19. hodine bude slávnostné otvorenie výstavy Brázdami našej minulosti – Spomienky na históriu dolnozemských Slovákov a chmeľové obyčaje. J. Č-p

33 /4764/ 19. 8. 2017

Kultúra IN MEMORIAM

Želmíra Břizová rod. Pavlovová

12. 1. 1931 – 8. 8. 2017

aša najstaršia divadelná a filmová herečka Želmíra Břízová, rod. Pavlovová, istý čas Vargová, už nie je medzi nami. Keď ide o jej miesto v siedmom umení, právom dostala i titul Prvá dáma vojvodinského filmu, lebo v prvom vojvodinskom filme Svätý piesok (1968), ktorý podľa vlastnej predlohy režíroval Miroslav-Mika Antić, hrala hlavnú ženskú postavu. Do filmu sa dostala z divadla. Želmíra Břizová, rod. Pavlovová, sa narodila v učiteľskej rodine 12. januára 1931 v Kysáči. Divadlo začala hrávať už v rodnom Kysáči, po-

tom ako stredoškoláčka od roku 1945 v Petrovci. V Petrovci hrávala s Pavlom Vargom, Ondrejom Lačokom, Annou Kyseľovou a Jánom Makanom, pritom spolupracovala s režisérmi Ivanom Majerom, Pavlom Bartókom, Michalom Filipom. Z mnohých divadelných predstavení, v ktorých hrala, spomenieme niektoré: Pekná nová maľovaná kolíska, Kráľ na Betajnove, Za blaho národa, Ženba, Revízor, Sobášna kancelária, Ľudia, Ženský zákon, Mastný hrniec.

Osvedčila sa aj ako filmová herečka a hrala v piatich filmoch. Prvý bol už spomenutý Svätý piesok (1968), nasledovali: Včasné práce (1969), Úloha mojej rodiny v svetovej revolúcii (1971), Obrazy zo života úderníkov (1973) a Kam pláva táto loď (1998). Spolupracovala i s režisérmi Želimirom Žilnikom a Batom Čengićom a partneri jej boli i známe herecké mená juhoslovanského filmu: Milena Dravić, Milja Vujanović, Bogdan Tirnanić, Marko Nikolić, Slobodan Aligrudić, Bata Stojković a ďalší. Z politických dôvodov väčšinu týchto filmov, v ktorých hrala naša Želmíra, bolo zakázané premietať. O hereckej činnosti Ž. Břizovej sa

kladne zmienila domáca dobová tlač, aj tlač na Slovensku. Naposledy sa na filmovom plátne objavila v projekte Petra Serge Butku Óda na rovinu (2013) so svojimi divadelnými spomienkami. Želmíra Břizová pracovala v Novosadskom rozhlase ako hlásateľka, potom vo Výkonnej rade a neskôr v Zhromaždení APV ako prekladateľka. Popri práci ochotne sa zapojila do ochotníckej činnosti v novosadskom Šafáriku: najprv ako herečka, potom ako členka speváckych skupín a zborov. Ako návštevníčka nechýbala na matičných prednáškach, na kultúrno-umeleckých a literárnych podujatiach v Novom Sade. Pochovaná bola 14. augusta v Novom Sade.

ochotná pomôcť v každej chvíli. Bola človekom v tom najpozitívnejšom zmysle slova. Škoda len, že aj my sme jej nemohli pomôcť, tak ako ona pomáhala nám. Nedalo sa. Krutá choroba ju od nás odtrhla. Ťažko sme znášali správy o jej útrapách, prechovávali sme nádej, že sa z toho dostane, že sa nám vráti. Veď ešte ako si to priala! Nemala však síl chodiť do práce, len občas nás telefonicky kontaktovala a sľubovala, že príde. Raz. Určite. No nestalo sa. Milinka nedodržala slovo. Hádam prvý raz v

živote. Nie však svojou vinou. Všetkých nás ohromila správa o jej predčasnom odchode. Nedalo sa nám veriť, že jej pokojný hlas viac nebudeme počuť v redakcii, že ju viac neuvidíme. Boli sme zvyknutí na jej milé slovo a úsmev, ako sme zvyknutí na tú chýrečnú novinársku kávu. Bola naša redakčná mama. Tak sme ju z lásky volali, tak sme to cítili. Teraz však cítime, že nám ukrutne chýba. A bude nám dlho chýbať. Bez nej to už nebude to isté. Spomienka na Milinku, našu dobrú a milú redakčnú mamu, zostane v našich srdciach. Členovia Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad

A. F.

IN MEMORIAM

Milina Ćulumová rod. Miškovicová

26. 1. 1959 – 15. 8. 2017

ilina Ćulumová, rod. Miškovicová, pôsobila v Slovenskej redakcii Rádia Nový Sad ako tajomníčka redakcie. Základnú školu a gymnázium zakončila v rodnej Báčskej Palanke, Vyššiu právnickú školu v Novom Sade. V Novosadskom rozhlase ako členka koordinácie, čiže ako koordinátorka programu sa zamestnala v januári 1988. Po

organizačných zmenách v Rádiu Nový Sad v septembri 2005 bola preradená do Redakcie programu v slovenskej reči. Bola dobrá ako chlieb. Ten, čo je, vychádzajúc z kresťanstva, symbolom pohostinnosti, priateľstva a úprimných myšlienok. Práve taká bola naša Milinka. Tichá, skromná,

Vernisáž výstavy či vernisáž Anna Horvátová

„V

ernisáž výstavy“ je v podstate to isté, čo „slávnostné otvorenie výstavy výstavy“, pričom sa v podstate pomyselne zbytočne zdvojuje slovo výstava. Novinárske texty a iné publikácie si vyžadujú stručnosť, precíznosť, výstižnosť, jednoduchosť a nie zbytočné hromadenie slov.

www.hl.rs

S cieľom vysvetliť presný význam slovka vernisáž a keďže nám predovšetkým ide o presnosť a neomylnosť, uctievanie jazykových noriem, siahli sme za pomôckou – Slovníkom cudzích slov (vydalo Slovenské pedagogické nakladateľstvo v Bratislave), ktorého slovná zásoba tiež zaručuje používateľovi slovníka dobrú orientáciu v základných vedných odboroch, v technike, umení etc.

Informačno-politický týždenník

Tak teda: „Vernisáž – e, ž, znamená slávnostné otvorenie výstavy (obyčajne s úvodným prejavom a umeleckým programom).“ Vety typu „O 9.00 bude vernisáž starých fotografií v knižnici.“; „Do slávnosťového programu bola zaradená aj vernisáž Petrovské pohľady.“ sú v poriadku. Jasné je teda, že pri slove vernisáž je zbytočné aj slovo výstavy, lebo sa slová zdvojujú, pričom nejde o

žiadne skomolenie ani ochudobňovanie textu. Nie je to dokonca cieľ ani autorov, tobôž nie novinárov a ani apretorov. To zdvojovanie slov, i keď sa možno na to pozerať len ako na rečové finesy, môže vyznieť komicky, dokonca text utráca na dynamike. Vernisáž je otvorenie výstavy. Stačí, keď sa použije jedno alebo druhé. • KULTÚRA •

Oznamy POĎAKOVANIE Matica slovenská v Srbsku vyslovuje úprimné poďakovanie všetkým sponzorom a donátorom, ktorí prispeli k úspešnému priebehu 56. Slovenských národných slávností – sviatku Slovákov v Srbsku.

56. SNS pomohli usporiadať: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava Československý ústav zahraniční, Bratislava Ministerstvo kultúry a informovania Republiky Srbsko, Belehrad Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá

Sponzori SNS 2017: AGROHEMIKA, DOO, Báčsky Petrovec SPOLOČNOSŤ DUNAV OSIGURANJE ADO, Belehrad BLOCKX, DOO, Báčsky Petrovec Stavebná firma SÝKORA, Báčsky Petrovec MALA MLEKARA, DOO, Silbaš ZTR MUZA, rodiny Kneževićovej, Deč LUKA NOVI SAD, Nový Sad URAM SYSTEM, DOO, Hložany INOKS-BRAVARIJA, DOO, Báčsky Petrovec Mäsiarstvo HAŠKA GiM, Kulpín STILBY, DOO, Báčsky Petrovec ESOTOUR, DOO, Báčsky Petrovec Spoločnosť AGROPLOD, Hložany Poľnohospodársky majetok Ondreja Feketeho, Hložany Účtovnícka agentúra DUNAV, Báčsky Petrovec

UNIVEREXPORT, DOO, Nový Sad DOMAĆA MLEKARA, Maglić RUDOLF, DOO, Báčsky Petrovec Pekáreň ANTEHO LEKAJA, Báčsky Petrovec TIMIBIS KOMERC, DOO, Báčsky Petrovec Zeleninár Ján Pavlov-Huci, Báčsky Petrovec Michal Spevák, Báčsky Petrovec Lekáreň BELLADONNA, Báčsky Petrovec Módne štúdio KRINOLINA, Hložany MIX TRADE, DOO, Kulpín Anna Slavková, Báčsky Petrovec Kvetinárstvo FLORIA, Báčsky Petrovec Mliekareň MARINKOVIĆ, Kulpín Rodina Pucovská, Báčsky Petrovec AS PETROVEC, Báčsky Petrovec VKP PROGRES, Báčsky Petrovec ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Mediálni sponzori: NVU Hlas ľudu RTV Vojvodina Rádio Petrovec Petrovské noviny TV Petrovec Ďakujeme aj všetkým podnikateľom a jednotlivcom, ktorí podporili 56. SNS, ale si želali zostať nemenovaní. • OZNAMY •

33 /4764/ 19. 8. 2017

Oznamy CHCETE SA ZOZNÁMIŤ? Slovák z Martina (30 r.) zabezpečený, 181cm, pracujúci v zahraničí (NL) hľadá priateľku. Píšte e-maily na: jurij887@gmail.com.

DROBNÉ OZNAMY

DROBNÝ OZNAM UHLIE: SPASO-prom Ugljevik ponúka dovoz všetkých druhov uhlia: kusové, kocka, orech, drobné uhlie. Rýchlo, kvalitne, výhodne! Mimosezónna zľava! Spasoje Marković; tel.: +387 55 678 019, mobil: +387 65 304 021; 064 3624135.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie, Martin Nosál, B. Petrovec; tel. č.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

KNIŽNÉ VYDANIA HLASU ĽUDU 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din; 2. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké, alebo striptíz, poviedky pre tínejdžerov, cena 500 din. 3. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2000 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu a výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu  na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84  na e-mail: nvu@hl.rs, ﬁlipova@hl.rs  alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

www.hl.rs

hlasludu.info www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

POSLEDNÉ ZBOHOM nášmu švagrovi

JÁNOVI ČIŽMANSKÉMU 30. 10. 1941 – 1. 8. 2017 z Kysáča

S vďakou a úctou si trvalú pamiatku na neho zachová rodina Vučinićová

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

JÁNOM ČIŽMANSKÝM 30. 10. 1941 – 1. 8. 2017 z Kysáča

S láskou a úctou si na neho budú spomínať rodiny Nátoňová a Kováčová

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Chemický priemysel Hipol, a. s., Odžaci, z Odžakov, Ulica gračacki put b. č., podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia časti prevádzky na destilovanie širokých frakcií ľahkých uhľovodíkov (ŠFLU) v zložitejšiu prevádzku na destilovanie, viazaním ešte jednej kolóny na destilovanie v sústave na destilovanie širokých frakcií ľahkých uhľovodíkov (ŠFLU) v prevádzke Hipol Odžaci. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Novi_Sad_Liman_4 Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića č. 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Novi_Sad_Liman_4, Ul. Balzakova 64, na katastrálnej parcele číslo 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. augusta 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-419/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

SMUTNÁ ROZLÚČKA

So zármutkom v srdci, ale aj s pevnou istotou, že sa znova stretneme vo večnosti u nášho nebeského Otca, oboznamujeme, že po krátkej a ťažkej chorobe zomrel náš milovaný manžel, otec a starký

s našou kolegyňou

MILINOU ĆULUMOVOU rod. Miškovicovou 1959 – 2017 z Nového Sadu

JÁN ČIŽMANSKÝ

30. 10. 1941 – 1. 8. 2017 z Kysáča

Nikdy na Teba nezabudnú

„Tvoja milosť je lepšia než život.“ Žalm 63, 3

kolegovia zo Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad

Smútiaci: manželka Mária a synovia Ján, Miroslav, Vladimír a Emil s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Z príležitosti nedožitých 60. narodenín spomíname na našu

ANNU CHRŤANOVÚ

17. 8. 1957 – 3. 7. 2017 z Kysáča

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rada mala. Tvoja matka, manžel a synovia Juro a Rastislav

SPOMIENKA

Uplynie päť smutných rokov, čo sme sa navždy s Tebou rozlúčili

ONDREJ ČIPKÁR

9. 7. 1940 – 20. 8. 2012 – 2017 z Hložian

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na syna, brata, ujka a švagra

VLADIMÍRA VEREŠA

17. 8. 1957 – 3. 7. 2017 z Kysáča

1977 – 2002 − 2017 zo Starej Pazovy

Chýbaš nám v srdciach, chýbaš v dome a na každom kroku.

Spi sladko, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň. Mária a Ondrej Gaškovci s deťmi a ich rodinami

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁNA TRIAŠKU

• OZNAMY •

JÁN ČIEF

18. 8. 2007 – 18. 8. 2017 z Báčskeho Petrovca

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal tak mnoho. Manželka Anna, syn Vladimír, dcéry Milinka Lačoková a Elenka Petrovićová s rodinami

Zarmútení: rodičia a sestra Marína s rodinou

8. 4. 1949 – 19. 8. 2016 – 2017 z Kysáča

Je tomu rok, čo nie si s nami. S úctou a láskou si na Teba spomínajú:

S úctou a láskou na Teba si spomínajú Tvoji najmilší

manželka Mária, syn Miroslav s rodinou, syn Jaroslav a starká Mojžišová

33 /4764/ 19. 8. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 18. augusta 19.30 Zostrih z vlaňajšieho FF Tancuj, tancuj... druhá časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 20. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra 21.00 Dotyky Utorok 22. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Pondelok 9.00 Dotyky Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre Dobrý večer Vojvodina. dospelých (utorok) V pravidelnom piatkovom vysielaní 24.00 Slovenská tanečná, ľudová si diváci budú môcť pozrieť a umelecká hudba (nedeľa) záznamy z padinského hudobnoliterárneho večierka, z osláv Dňa Padiny a z premiéry knihy Stupavskovci na Dolnej zemi.

Dotyky. Rodinný magazín bude reprízovo venovaný jednému z najznámejších vinohradníkov z Erdevíka, ako i rozhlasovému spevákovi Jurajovi Kubečkovi, ktorý vznikol pri príležitosti jeho životného jubilea.

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 18. augusta – Firewall Sobota 19. augusta – Tokarev Pondelok 21. augusta – Žoldnier Utorok 22. augusta – Traja mušketieri Streda 23. augusta – Herkules Štvrtok 24. augusta – Podfukári 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Sochár Ján Stupavský hovorí pre TVV Foto: J. Bartoš

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 20. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Ján Pisančin, Ander z Košíc, akého nepoznáme Rozhovor s komikom a ľudovým rozprávačom Utorok 22. augusta 16.00 Divadelné predstavenie: Sladká päťdesiatka Divadlo očami detí Piatok 25. augusta 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Ktosi je za dverami

Nedeľa 20. augusta 17.00 Film: Snehová kráľovná 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Hnev titanov 24.00 Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV OBCE KOVAČICA

O športových podujatiach na SNS

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 33 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko jazykovedkyne (1961). Pôsobí na Oddelení slovakistiky Filozoﬁckej fakulty v Novom Sade. autorka: autor ANNA tajnička umelec. BIČIAdiela ROVÁ

Tesla

región na časť Slovensku tela

časť pravosl. oltára

časť oblečenia

meter

joule

kladná odpoveď nadarmo

nejakým spôsobom chem. prvok

hliník

TELEVÍZIA PANČEVO

spisovateľ Selimović

Nedeľa 20. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

spevák Lukas karát

druh odevu

osobné zámeno priamka chorvátske mestečko vstup (angl.)

skúška výsledok práce

chlieb z tosteru vpíšte RPO

ukazovacie zámeno Oliver Twist

oblasť

predložka spojka

dopredu

rádius veľká plocha slanej vody

súhlas

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 32 VODOROVNE: statočne, tirák, Ir, och, toke, hotovosť, myš, šla, Bíreš, IV, Era, in, a, š, Nolit, alibi, ev, Mia, NASA, ep, agent, lano, Tea TAJNIČKA: TICHOMÍR BÍREŠ

meter opytovacie zámeno

opyt. zámeno číslovka

mužské meno vpíšte ŠÝ

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

abvolt

uznávaná vážnosť

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. nano-

Streda 23. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

oná

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 30 z čísla 30 Hlasu ľudu z 29. júla 2017 bolo: DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JANKO MUCHA, Ul. Janka Čmelíka č. 33, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

33 /4764/ 19. 8. 2017

Šport ČO UROBÍ NAJMLADŠÍ TÍM V LIGE?

Preporod v Hložanoch BUDUĆNOST (M) – BUDÚCNOSŤ (H) 1 : 1 (1 : 1)

Ján Murtin

osledná skúška Hložančanov pred začiatkom novej sezóny sa vyznačovala veľkými osciláciami v hre, čo je pre také mladé mužstvo predsa normálne. V prvých desiatich minútach domáce mužstvo v Mladenove neustále útočilo na bránu pozorného Dragišića, ale konkrétne šance znemožnila aj obrana hostí. Hložančania potom vystrčili rožky a prostredníctvom sľubných prienikov Adámeka a Vujinovića do šancí sa dostal Josipović, ktorému sa predsa nepodarilo otvoriť skóre zápasu. Urobil to v 14. min. Vujinović, keď využil zaváhanie obrany Budućnosti a oblúčikom zboku z dvadsiatich metrov priviedol mužstvo k vedeniu – 0 : 1. V 25. min. Josipović nastrelil

brvno domácej brány a neskoršie ten istý hráč nevedel premeniť prihrávky Štefeka a Latinovića a zabezpečiť svojmu tímu výraznejší náskok. Trest prišiel v 39. min., keď domáci hráč Dujaković využil nedorozumenie stopérov súpera a vyrovnal na 1 : 1. V druhom polčase domáci priostrili hru, čo im neistý a slabý rozhodca z Báčskej Palanky toleroval a pre protesty v 73. min. vylúčil hosťa Lalatovića. Potom strelec gólu hostí Vujinović nevyužil najväčšiu šancu v druhom polčase a pokus Adámeka tesne minul bránu. Trénerovi Budúcnosti Filipovićovi zostalo ešte trochu vybalansovať mužstvo, ktoré je bez konkurencie najmladšie v lige, aby sa s istotou mohol splniť cieľ – obstátie v pokrajinskom stupni súťaže. BUDÚCNOSŤ: Dragišić, Radosa-

vljević, O. Štefek, Lalatović, Galonja, Alimpić, Vujinović, Kovačević, Josipović, Živanov, Adámek; striedali: D. Štefek, Grujić, Ralević, Dokić, Galović, Aleksić, Stoiljković Predtým Budúcnosť pred 100 divákmi v Hložanoch prekonala báčskopalanský tím Krila Krajine 3 : 1 (1 : 0). Góly dali Ilić, ktorý potom prestúpil do radov petrovskej Mladosti, Adámek a Lalatović. Program 1. kola Vojvodinskej ligy – severnej skupiny, 19. a 20. augusta 2017 o 17. hodine: BSK Bački Brestovac – Bačka Pačir, Mladost Turija – Srbobran, Zadrugar Srbski Miletić – Sloga Čonoplja, Mladost Apatín – Mladosť Petrovec, Budúcnosť Hložany – Preporod Novi Žednik, Polet Karavukovo – Tisa Adorjan, Potisje Kanjiža – Radnički Sombor, Tekstilac Odžaci – Tavankut.

TRETIA VÝHRA PANÓNIE

Kapitulácia v Ratkove RADNIČKI – PANÓNIA 2 : 3 (2 : 0)

vedlnili rolu favorita a získali dvojgólový užstvo lalitskej Panónie náskok. Po prestávke hostia Veľká posila: Dragutin Staletović s loptou pokračuje v prípravách na novú majstrovskú sezónu napodiv domáceho v drese kovačickej Slávie Medziobecnej ligy Sombor – nepočetného obecenV druhom polčase v drese Panódruhej triedy, ktorá odštartuje iba stva zahrali veľmi dobre, útočne, účinne a prinútili Ratkovčanov na nie debutoval Dragutin Staletović, začiatkom septembra. Prvé dva prípravné zápasy muž- kapituláciu. Dva góly strelil nalade- niekdajší stredopoliar prvoligovej stvo Milana Marjanovića zohralo ný Moguš, tretí pridal čoraz lepší Inđije, kovačickej Slávie, báčskopalanskej Báčky a Budućnosti Mlana turnaji v dedine Bođani, kde Šinkarčuk. denovo, ktorý bude veľkou prekonalo domácu Slaviju posilou mladého mužstva MEMORIÁL BRATOV 2 : 0 a vo finále Vajsku 1 : 0. Laliťanov. Laliťanov na hosťovaní ERDELJANOVCOV PANÓNIA: Valent, Lj. v Ratkove očakávala ťažšia V dňoch tohto víkendu na ihrisku Panónie Dobrić (Jovanović), S. Dobskúška, keďže v domácom mužstve hrajú viacerí dobrí prebieha futbalový Memoriál bratov Erdelja- rić, Šipka (Stolić), Lazić, A. a skúsení hráči, ktorí sa s iný- novcov. V sobotu 19. augusta o 16. hodine sa Obradov (Šinkarčuk), Stojami mužstvami vyskúšali aj vo stretnú Kriváň Selenča – Omladinac Deronje nović, Turčan, Majera (StaVojvodinskej, resp. Srbskej a o 18. hodine budú hrať Panónia Laliť – Slavija letović), Terek (Z. Dobrić), lige. V prvom polčase domáci, Bođani. V nedeľu sa najprv o tretie miesto Moguš ktorí sú o ligu vyššie od Panó- stretnú porazené tímy a víťazi o 18. hodine Foto: J. Špringeľ nie a plánujú postup, ospra- budú bojovať o najväčší pohár na turnaji.

Juraj Pucovský

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ÚSPEŠNÝ REVANŠ HAJDUŠIČANOV

Obrat po zmene strán HAJDUŠICA – VOJVODINA 4 : 3 (1 : 2)

Vladimír Hudec

red dvoma týždňami v meraní síl dvoch súperov na hajdušickom trávniku hostia zo Seleuša boli lepší – 3 : 5. Tentoraz sa však domáce mužstvo aj bez Melicha, Maliara, Pomorišca, Folťana, Hrudku predstavilo v omnoho lepšom svetle. Začiatok neveštil takýto výsledok, keďže sa vedenia ujali hostia. V polovici polčasu Atila Lipták vyrovnal. Seleušania hrali lepšie a nebezpečnejšie, ale brankár Hajdušice Đukić, dvoma peknými zákrokmi v súboji jeden na jedného, zachránil vlastnú sieť. Predsa ku koncu polčasu domáca obrana poľavila a brankár bol bezmocný. Na druhej strane príležitosť vyrovnať mal A. Lipták, keď Ružić centroval a stredopoliar Hajdušice namiesto nechránenej siete trafil žrď. Po zmene strán domáci začali hrať omnoho lepšie. Výsledok vyrovnal nováčik v mužstve Hajdušice Stefanovski po prihrávke Spasovského. Iba o pár minút neskoršie Stefanovski vrazil sám do šestnástky, ale ho domáci útočníci zastavili. Potom už v nasledujúcom útoku peknou strelou z okraja šestnástky priniesol prednosť svojmu celku 3 : 2. Na 4 : 2 zvýšil Spasovski z penalty. Po tomto góle iniciatívu znovu prebrali hostia a presnou strelou z diaľky skorigovali výsledok. Mali príležitosť aj vyrovnať, ale ich útočník z penalty strieľal vysoko nad bránu Đukića a výsledok do konca zostal nezmenený. HAJDUŠICA: Đukić, Z. Lipták, Miksád (Brezičanin), Stojkovski, M. Mršić, Radović, Pavlov (I. Mršić), Spasovski, Stefanovski, A. Lipták, Ružić • ŠPORT •

15. TURNAJ FUTBALOVÝCH PIONIEROV SAT-TRAKT V BAJŠI

hráči Jedinstva mali viac šťastia a vyhrali 5 : 4. Najlepším brankárom turnaja je Filip Rankov (Jedinstvo), najlepším strelcom Milan Kovačev 0 : 0, na penalty 2 : 3, (Mladost Turija) a najJedinstvo (R) – Bajša lepším hráčom Mateja 0 : 0, na penalty 2 : 1. Petkovski (Tatra). Semifinálové záTurnaj otvorili a šporpasy: Tatra – Olimpik tové trofeje rozdelili ma1 : 1 (gól dal Mateja Najlepší hráč jiteľ Spoločnosti Sat-trakt Petkovski), na penal- turnaja: Mateja Janko Žembery, predty 3 : 2, Jedinstvo – Petkovski (Tatra) seda FK Bajša Szabolcs Bačka 3 : 2. Palágyi a tajomník MS Vo finále Tatra – Jedinstvo 1 : Bajša Edvin Plohl. 1 futbalová dráma. Tatra sa ujala TATRA: Teplý, Ferko, Chrťan, vedenia gólom Mateju Petkov- Macanović, Ješanović, Petkovského a Rumenčania vyrovnali v ski, Mucha, Ožvát, Blagojević,

Nešťastné finále Tatry

Mužstvo pionierov kysáčskeho FK Tatra

Pavel Pálik

sobotu 12. augusta 2017 v Bajši prebiehala tradičná 15. Sat-trakt pohárová súťaž futbalových pionierov, narodených v roku 2006 a mladších. Zúčastnilo sa 19 mužstiev rozdelených do troch skupín: A – skupina: TSC B. Topola, Mladost B. Jarak, Senta, Olimpik Apatin, Polet Sivac, Bečej; B – skupina: Bačka Pačir, TSK

Temerín, Mladosť Petrovec, Jedinstvo Rumenka, Crvenka, AFK Ada; C – skupina: Bajša, Tatra Kysáč, Napredak Nadalj, Tisa Adorjan, Sloboda Stara Moravica, Mladost Turija a Jedinstvo B. P. Selo. V skupinách mužstvá zohrali 51 zápasov a vo štvrťfinále dosiahli tieto výsledky: Tatra – Polet 0 : 0, na penalty 2 : 1, Olimpik – Crvenka 3 : 0, Mladost (T) – Bačka

V POSLEDNEJ SKÚŠKE ERDEVÍČANOV

Aj v daždi maximálne SLOGA – INDEX 6 : 0 (3 : 0)

Lazar Pavković

ni silný dážď počas celého zápasu nemohol prekaziť futbalistom Slogy, aby v poslednej skúške podali maximálny výkon s mužstvom novosadského Indexu. Vedúci gól dal Cvijić v 19. min. nie veľmi silnou, ale presnou strelou, čoskoro potom v 25. min. kapitán Milenko Simeunović z voľného kopu trafil sieť Sekického. Minútku pred odchodom na prestávku Boris Považan ľahko matoval obranu súpera po peknej akcii z pravej strany svojich spoluhráčov Teofilovića a Džibrića • ŠPORT •

– 3 : 0. Náhradník Slogy Aleksandar Grković len čo vykročil na trávnik v 56. min., volejom zvýšil na 4 : 0, skúsený Smiljanić dal piaty gól a poltuctovú nádielku skončil Darko Považan v 68. min. SLOGA: Ilić, Džibrić, Matić, Pendo, Doknić, Mikić, Halilović, Cvijić, Teofilović, B. Považan, Simeunović; hrali aj: Jokić, Grković, Bojanić, D. Považan, Smiljanić, Vuković, Bošković, Macanović Zápas pred 100 divákmi viedol domáci rozhodca Milan Stanivuković.

Z finálového zápasu susedovcov v Bajši

poslednej minúte po nedorozumení obrany súpera. Susedovci z troch penált premenili dve, tretiu brankár Michal Teplý kryl. Dva góly dali aj Kysáčania a z tretieho pokutového kopu Mateja Petkovski trafil miesto, kde sa spájajú brvno a žrď. V ďalšom rozstrele

Parežanin; tréner Marián Kulík, vedúci Ján Bagoňa MLADOSŤ: Poničan, Maľa, Valentík, Kováč, Bohuš, Grbić, Pavčok, Lukáč, Đordan, Drieňovská, Speváková, Melich; tréner Ján Jakuš, vedúci tímu Pavel Spevák

NA IHRISKU MORJAN TRADIČNÝ TURNAJ

Najlepšia je OFK Binguľa L. Pavković

Binguli na ihrisku Morjan minulý víkend prebiehal tradičný 41. turnaj Binguľa 2017. V prvom zápase Sinđelić z Gibarca a ľubská Jednota hrali nerozhodne 0 : 0, na penalty vyhral Sinđelić 6 : 5. Potom domáca OFK Binguľa premohla novozaložený Erdevík 2017 výsledkom 2 : 1. Nedeľný zápas o 3. miesto

Jednota – Erdevík 2017 sa skončil 2 : 2 a v kopaní penált úspešnejší boli Ľubania – 6 : 5. Vo finále hostitelia premohli Sinđelić 3 : 1 a stali sa víťazmi turnaja. Najlepším strelcom je Rajko Bojanić, najlepším hráčom Dušan Radosavljević a najlepším brankárom Vanja Volić, všetci traja z radov mužstva OFK Binguľa. Zápasy na turnaji veľmi dobre viedli Neđa Cvijetić z Čalmy a Štefan Marčok z Erdevíka.

33 /4764/ 19. 8. 2017

Šport JEDENÁSTY MEMORIÁL MILORADA OBRADOVIĆA-MIKICU V LALITI

Pivničania vydreli víťazstvo

Najlepším strelcom je Nenad Krivokuća (v červenom drese)

Najlepší na turnaji: veteráni pivnickej Slávie

Juraj Pucovský

ž druhý rok na Memoriáli Milorada Obradovića-Mikicu v Laliti hrajú tri rovnaké mužstvá veteránov: pivnická Slávia, deronjský Omladinac a lalitská Panónia. Vlani o víťazovi rozhodol žreb, ktorý sa usmial starým pánom Omladinca, keďže všetky tri mužstvá mali rovnakú bilanciu – jedno víťazstvo, jednu prehru, tri body a gólový pomer 1 : 1. Podobne bolo aj pred týždňom na 11. Memoriáli M-O-M. Každé mužstvo jeden zápas vyhralo, druhý prehralo, a tak o víťazovi rozhodlo vzájomné stretnutie Pivničanov a Deronjčanov, v ktorom úspešnejší boli hráči Slávie. PANÓNIA – SLÁVIA 2 : 1 (2 : 1) Čierne mračná sa poriadne natiahli nad tvrdým a suchým trávnikom Panónie, keď začali prvý zápas hostitelia a susedia z Pivnice. Skóre otvoril Žigić silnou, razantnou strelou z diaľky, ktorú nemohol zastaviť solídny brankár Obradov. O niekoľko min. neskoršie podobne

vyrovnal N. Krivokuća. Po prieniku z pravej strany Marjanović prízemne odcentroval, brankár P. Stankov odrazil loptu na nohu Krivokuću – 2 : 1.

Dobrí hostitelia: mužstvo lalitskej Panónie

PANÓNIA – OMLADINAC 0 : 3 (0 : 3) Už na začiatku tohto zápasu začalo popŕchať, aby v druhom polčase došlo k opravdivej prietrže mračien, ale rozhodca Jovkić neprerušil hru. V takých podmienkach sa lepšie vynašli hostia z dediny Deronje. Najprv M. Nikić z diaľky prekvapil nepozorného Obradova, potom Dikić trafil pravú hornú šibenicu a výsledok zápasu Zo zápasu Panónia – Slávia 2 : 1; A. Popović, stanovil Ilić. S. Stankov a brankár Obradov (zľava)

www.hl.rs

SLÁVIA – OMLADINAC 3 : 1 (2 : 0) Jasné bolo, že o víťazovi turnaja rozhodne tento zápas. Mužstvu

sa to nepodarilo, lebo Pivničania boli lepší a vďaka gólom Panića, Papa a Šiješa vyhrali 3 : 1, keď česť porazených zachránil Dobre. Organizátori turnaja, veteráni Panónie, pre silný lejak odmeny odovzdali v šatni. Pohár sa dostal do rúk starých pánov Slávie, diplom

Informačno-politický týždenník

Pohár si zaslúžene odniesli Pivničania Omladinca konvenoval nerozhodný výsledok a minimálna prehra, aby obhájil titul od vlani. Deronjčanom

za najlepšieho brankára získal Radoslav Pejić (Omladinac) a najlepším strelcom je Nenad Krivokuća (Panónia), ktorý oba góly dal Pivničanom. SLÁVIA: P. Stankov, Blažek, Miljković, Guba, Zabunov, S. Stankov, Rajčan, Milec, Česko, Mirkov, Žigić, Pap, Đorđević, Panić, Šiješ, Ćitanov PANÓNIA: Obradov, A. Popović, Ljubenković, B. Malivuk, Vranješ, Kršić, Tancik, Gibulović, Pivarov, Brkić, Marjanović, N. Krivokuća, Dimić, Maksić, bratia Tasićovci, Ristić, Dakić Prvý zápas viedol Dušan Kovačević a ostatné dva Milivoj Jovkić.

• ŠPORT •

FUTBALOVÝ TURNAJ KYSÁČ 2017

Milenković, Pavlis, Leňa, Severíni, Šproch, Valentík, Pereza, Jovanović, Ilić, Fejdi KULPÍN: Ďuga, Kolarski, Erak, Čelovský, Kajtez, Zbućnović, Molnár, Fejdi, Haška, Iličić, Radaković, Kašiković TATRA: Kosturanov, Srnka, Petrović, Martinko, Dražić, Klaić, Pavlović, Gadžić, Tomljanović, Pekić, Vuković, Munjas, Ďurovka, Jambrich, Surový, Melich, Ćuk, Đaković, Ožvát SLÁVIA: R. Brňa st., Vladimír Kuchta, Benka, Bajić, Mirković, Babić, Nímet, Kotiv, Pljuco, Sekeruš, Vlastislav Kuchta, Milec, Brňa ml., J. Žigmund, M. Žigmund,

Pohár do Petrovca

Finalisti: Mladosť a Kulpín s rozhodcami

Pavel Pálik

priniesli Petrovčanom zaslúženú a presvedčivú výhru nad Kulpínom inulý víkend, 12. a 13. augus3 : 0 (1 : 0). V prvej polhodinke hra ta 2017, FK Tatra a Miestne bola vyrovnaná, aby Kaňa v 39. min. spoločenstvo Kysáč zo skrumáže šikovne úspešne zorganizovali travsietil – 1 : 0. V druhej dičný futbalový turnaj o časti Petrovčania doputovný pohár. V sobotu minovali ihriskom a z sa hrali dva semifinálové viacerých šancí dve aj zápasy. premenili; Nešković v 60. min. a Ilić v 83. MLADOSŤ – SLÁVIA min. 2 : 1 (1 : 0) Komisia v zložení Počas celého zápasu mePavel Kocka, Miroslav dzi petrovskou Mladosťou a Folkman, Bojan Budić pivnickou Sláviou sa hralo a Branislav Šranka za rýchlo, bojovne a technicky najlepšieho brankávyspelo. Oba tímy mali mnora vyhlásila Dejana ho šancí a siete sa vlnili len Klaić už v 40. min. stanovil výsledok zápasu Kosturanova (Tatra), trikrát. Góly dali Kobilarov a Tatra – Slávia 4 : 0 (4 : 0) za najlepšieho hráča Ilić pre Mladosť a v drese Pivničanov brankár Tatry Dejan Munjas kryl Igora Kaňu, kým je najlepším strelbol úspešný nováčik Pljuco. jedenástku Pivničana Babića. com turnaja Strahinja Ilić (Mladosť). MLADOSŤ: Šurlan, Beronja, TATRA – KULPÍN 0 : 0, Milićević, Jakuš, Rupar, Nešković, MLADOSŤ – KULPÍN 3 : 0 (1 : 0) po kopaní penált 4 : 5 Finálový zápas a susedské derby Đokić, Kuntić, Kobilarov, Kaňa, Kulpínčania od začiatku zahrali naplno, vo väčšej časti mali prevahu, ale gólových príležitostí takmer ani nebolo. Domáci sa usilovali, vôbec sa im nedarilo a aj tých niekoľko núkajúcich sa akých-takých príležitostí útočníci nepremyslene zahodili. V kopaní penált Kulpínčania boli presnejší a zaslúžene vyhrali.

TATRA – SLÁVIA 4 : 0 (4 : 0) V boji o tretie miesto mužstvo domácej Tatry prevýšilo dobrý tím Pivničanov a gólmi Tomljanovića v 9. min. a 37. min., Pekića v 24. • ŠPORT •

min. a Klaića v 40. min. zaslúžene vysoko vyhralo 4 : 0 (4 : 0). V 47. min . Pekić z asi desiatich metrov trafil brvno a v 51. min. náhradný

Kapitán Mladosti Pavel Severíni s putovným pohárom

Petrović, Záskalický, Blažek, Tešanović, Šuster Zápasy v sobotu sledovalo okolo 200 divákov a v nedeľu ich bolo na tribúne a vôkol ihriska asi 250. O futbalové predpisy na turnaji sa starali rozhodcovia Stojić, Kaplijev a Milanović, všetci z Nového Sadu. Tatra tohto víkendu bude hrať na turnaji v Sirigu.

Náhradník v bráne Tatry Munjas zneškodnil penaltu Pivničana Babića 33 /4764/ 19. 8. 2017

Šport MAJSTROVSKÝ FUTBAL SA HRAŤ V KOVAČICI NEBUDE

časť vedenia FK Spartak z Debeljače. Tamojší predseda a člen správy boli sčasti prítomní na zasadnutí a ponúkli spoluprácu od najmladších kategórií futbalistov oboch Ján Špringeľ sovejšej súťaže sa tiež Slávia klubov až po prvé mužstvo. vzdala. Skríženie zbraní, ktoré Práve dva susedné kluby vadsiateho augusta roku 2017 mali Kovačičania zohrať vo zohrali v roku 1911 pod inýo 17. hodine slávisti nezohrajú štvrťfinále pohára na území mi menami prvé futbalové prvý majstrovský zápas Prvej FZO Kovačica – Opovo 13. zápasy: najskôr v Debeljači, Tím Slávie, ktorý hral 27. mája 2017 zatiaľ juhobanátskej ligy na vlastnom ih- augusta 2017 v Crepaji na šta- posledný majstrovský zápas v Kovačici neskôr v Kovačici. risku s Vojvodinou z dediny Seleuš, dióne Sto topoľov s domácou Väčšina slávistov ďalšiu epilóg je ďalšieho nevydarené- Vojvodinou, sa neuskutočnilo. sezónu bude hrať v iných ktorí začiatkom júna podali demiho mimoriadneho zhromaždenia Práve Futbalový zväz obcí Ko- siu, pokúsili návrhmi a podnetmi tímoch: okrem už v minulom čísle Futbalového klubu Slávia oživiť najpopulárnejší šport spomínaných, kapitán Pavel Čížik v Kovačici 11. augusta 2017. má namierené do Grebenca, kde v Kovačici. Kovačičania museli vyplatiť Sláviu vylúčili Ani už spomínaného 11. bude obhajovať farby FK Vulturul. Futbalovému zväzu oblasti Rozhodnutím Futbalového zväzu oblasti augusta sa to nepodarilo. Za- Jeho brat Daniel má za lubom hrať Pančevo dlh z minulej sezóny, Pančevo zo dňa 15. augusta 2017 kovačický sadnutie v priestoroch niek- pre Radnički Sutjeska, brankár Dušan ale aj Futbalovému zväzu FK Slávia vylúčili zo súťaže v Prvej juhobanát- dajšieho Detského domova Králik mieri do padinskej Doliny, Vojvodiny, keďže hrali do skej lige. Jej miesto nahradí Partizan Uljma. v Ul. maršala Tita 11 bolo síce Stanislav Dudáš si bude obliekať konca mája vo Vojvodinskej FZO Pančevo dáva šancu Kovačičanom maratónske – trojhodinové, červeno-biely dres takisto susednélige – východnej skupiny. hrať v Druhej juhobanátskej lige Západ – názory a argumenty sa rôznili, ho Spartaka v Debeljači, odchádza Do uzávierky tohto čísla sa severnej skupine už v sezóne 2017/18 od ibaže prítomných záujemcov aj Žarko Miodrag... to nestalo. Časť peňazí, ktoré zo Športo3. septembra t. r. pod podmienkou, že si bolo menej alebo len rovnako Slávisti nebudú súťažiť je- vyrovnajú finančné dlhy do 29. augusta. vého zväzu Obce Kovačica Slávia toľko, ako na prvej mimoriadnej den rok a od sezóny 2018/19 schôdzi, ktorú zvolalo pred- v jesennej časti dostane, usmernia začnú hrať v Druhej juhochádzajúce klubové vedenie: ani málopočetní futbaloví entuziasti na banátskej lige Západ – severnej vačica – Opovo bol iniciátorom desiatka interesentov. Rokovať sa prácu s pioniermi a dorastencami, skupiny, kde obecných derby bude zasadnutia, na ktorom by sa čle- malo o súčasnom stave kovačic- ako i na infraštruktúru – skvalitneneúrekom. Z okresných klubov novia zhromaždenia FK Slávia – kého futbalu, malo sa vybrať nové nie trávnika a štadióna. Aby sa už v tejto lige sú súčasne štyri kluby: fanúšikovia, niekdajší a dnešní vedenie a v treťom bode skúšať na začiatku sezóny 2018/19 znovu Polet Idvor, Pobeda Samoš, Unirea futbalisti, bývalí či súčasní tréneri, spôsob osloviť sponzorov. hovorilo o renovovanom štadióne Uzdin a Spartak Debeljača. Najma- členovia voľakedajšej správy a tí, Nápomocnú ruku chcela podať aj a renomovanom klube.

Slávia neslávne

PADINČANIA ZNOVA V PRVEJ JUHOBANÁTSKEJ LIGE

do konca augusta. Hlasno sa tiež povráva, že niektorí hráči odídu za prácou do zahraničia, ako to už urobili mnohí Padinčania.

Mnoho otáznikov Ján Bokor

atastrofálne výsledky z jesene minulej sezóny futbalisti Doliny nemohli vynahradiť v jarnej časti majstrovstiev. Vynovené mužstvo s trénerom Nikolom Marjanovićom sa pokúsilo urobiť nemožné, ale napriek dobrým výkonom predsa vypadlo z Vojvodinskej ligy – východnej skupiny. Padinčania zostúpili do Prvej juhobanátskej ligy. Milovníkov futbalu v Padine však ustarostila skutočnosť, že prípravy na novú súťaž prebiehali dosť záhadne. Od terajšieho predsedu Ondreja Sabu a tajomníka Martina Povolného sme sa predsa dozvedeli, že sa im podarilo zachovať kostru mužstva, ktoré môže dobre hrať. Z tímu odišiel len Anđelić, kým ostatní sľúbili, že budú nosiť dres Doliny. Plán príprav trénera Nikolu Marjanovića sa v úplnosti nesplnil. Od druhej polovice júla na tréningoch

www.hl.rs

bolo len málo hráčov, tak z objektívnych, ale aj neoprávnených dôvodov. Členovia (ne)straníckej správy sa venúvajú vlastným prácam a záujmom, nemajú času na bohatšiu činnosť klubu. Preto prípravy vyzneli veľmi skromne. Mužstvo zohralo iba dva prípravné zápasy, mimo Padiny a pohľadov zvedavých očí divákov. Na prvom hosťovaní v Hajdušici boli iba desiati hráči, na pohárovom zápase v Samoši tréner mal k dispozícii presne jedenástich futbalistov?! Väčší počet plánovaných skúšok sa neuskutočnil pre nezodpovednosť jednotlivcov voči záväzkom v klube. Do Laćarka mužstvo Doliny s dostatočným počtom hráčov neodcestovalo, lebo nemalo prepravu. Nespokojnosť fanúšikov vyvolala aj skutočnosť, že vystal Memoriál Miroslava Kováča, ktorý bol zahlásený v programe osláv Dňa Padiny, s menami účinkujúcich mužstiev.

Informačno-politický týždenník

V Samoši sa hralo tvrdo: Darko Durgala (vpravo) v ústrety obrancovi Pobedy Predseda a tajomník nám povedali, že turnaj nebol preto, lebo kluby odvolali svoju účasť na turnaji. To nie je žiadnym ospravedlnením, lebo sa mohli zvoliť nové kluby, ktoré by radi prišli na turnaj. Nedbanlivosť a nezodpovednosť vedenia Doliny vyvoláva nespokojnosť a podozrenie v dobré úmysly na úspešný štart v Prvej juhobanátskej lige 19. a 20. augusta 2017. Vládne mienka, že má Dolina kvalitných hráčov, dobrého trénera, ale malý fond hráčov, ktorý sa môže zväčšiť, lebo prestupové obdobie trvá

POBEDA – DOLINA 1 : 3 (1 : 2) Pohárový zápas v Samoši bol generálkou Doliny pred začiatkom nových majstrovstiev. Na vynovenom, ale nerovnom trávniku diváci sledovali tvrdý zápas. Posilnení domáci chceli vyhrať nad renomovanými susedmi. Preto nešetrili sily a nohy hráčov súpera. Začiatok patril odvážnym hráčom Pobedy, ktorí sa ujali vedenia 1 : 0. Jedenástka Doliny bez náhradníkov po ľahostajnom začiatku zahrala omnoho lepšie a dokázala, že je kvalitnejším mužstvom. Padinčania vďaka gólom Matuľu, S. Rudića a Mihajlovića vyradili Pobedu z ďalšej súťaže. DOLINA: Trkulja, Kutálek, Cvetanović, Koreň, Važić, Mihajlović, Hlavča, Bančov, Durgala, S. Rudić, Matuľa Kto sa týmto hráčom pripojí na nedeľu, keď Dolina uvíta Crvenu zvezdu z Pavliša v prvom majstrovskom zápase, uvidíme. • ŠPORT •

Petrovčan Martin Turčan nebol spokojný s rybačkou v daždi: „Kedy príde koniec tomuto trápeniu?“

Váženie úlovku rybárov je vždy zaujímavé

Rybár z Petrovca Novak Lainović ukázal úlovok

22. PLAVÁK 2017 V LALITI V UPRŠANOM POČASÍ

Rybačka spod dáždnika Juraj Pucovský

rišli časy, že sa športoví rybári viac nemôžu vybrať k vode, ak vo svojej batožine okrem, pravdaže, prútov, udíc, vlasca, plavákov, návnady... nemajú aj univerzálne rekvizity – slnečník − dáždnik a pršiplášť. Slnečníky potrebovali v Petrovci počas 56. Slovenských národných slávností pre priam neznesiteľných viac ako 40 stupňov Celzia, a dáždniky ich chránili od letného, ale chladného dažďa v nedeľu 13. augusta 2017 na 22. súťaži Plavák 2017 v Laliti. Z pätnástich pozvaných mužstiev tentoraz sa na pretekárskej dráhe kanála Dunaj-Tisa-Dunaj neďaleko Lalite stretlo desať tímov, úhrnne 30 športových rybárov. Po prihláške pretekárov, raňajkách, žrebe úsekových a štartovacích čísel, rybačka sa začala o 9.30 hodine. Nahadzovanie udíc spod dáždnikov bolo trochu zložitejšie, ale dobrí rybárski majstri vedeli, ako treba prilákať karasy, pleskáče, miene a iné druhy hlavne menších rýb z kanála. O pol jednej rozhodca Ján Haška starší z Hložian odpískal koniec súťaže a začal s pomocníkmi vážiť úlovky. Najspokojnejší iste boli traja rybári mužstva JMN Odžaci (Zoran Dugajlić 3 460 g, Predrag Dugajlić 3 400 g, Nikola Lazić 4 100 g), lebo získali prvé

miesto, druhé bolo ZŠR Magic fish zo Somboru (Joca Đurašinović 4 580 g, Slobodan Mihajlović 2 420 g, Vanja Bolesnikov 3 260 g) a medzi odmenenými po viacerých rokoch boli aj hostitelia, mužstvo lalitského ZŠR Lieň (Jaroslav Bocka 2 880 g, Ján Haška ml. 2 980 g, Ján Zorňan 2 800 g), ktoré skončilo na treťom mieste. Štvrté miesto obsadil Karaš Odžaci, piaty bol hložiansky Šaran, šieste Podunavlje Bač, siedmy petrovský Karas, ôsmy Smuđ Crvenka, deviaty kulpínsky Zubáč a desiata Elektrovojvodina Nový Sad. Tak, ako to na takýchto súťažiach býva, medailami odmenili troch najlepších rybárov na pretekárskej dráhe: víťaza Jocu Đurašinovića (Magic fish Sombor) – 4 580 g, druhého Predraga Dugajlića (JMN Odžaci) – 3 400 g a Nikolu Lazića (JMN Odžaci) – 4 100 g. V prvom úseku medaily získali: 1. Joca Đurašinović (Magic fish) – 4 580 g, 2. Zoran Dugajlić (JMN Odžaci) – 3 460 g, 3. Jaroslav Jakuš (Šaran Hložany) – 3 080 g, v druhom úseku: 1. Predrag Dugajlić (JMN Odžaci) – 3 400 g, 2. Ján Haška ml. (Lieň Laliť) – 2 980 g, 3. Slobodan Mihjalović (Magic fish) – 2 420 g, v treťom úseku: 1. Nikola Lazić (JMN Odžaci) – 4 100 g, 2. Vanja Bolesnikov (Magic fish) – 3 260 g, 3. Dalibor Dakić (Karaš Odžaci) – 2 840 g. Fazuľa z kotla kuchára Jaroslava Valenta (vľavo) rybárom aj tentoraz chutila

Pršiplášť neochránil iba nohy Odžačana Dalibora Dakića

Najväčší úlovok mal Odžačan Nikola Lazić – pekného pleskáča

Kapitáni troch najlepších mužstiev: (zľava) Magic fish Sombor (2.), JMN Odžaci (1.), Lieň Laliť (3.)

Laliťania tretí na súťaži: Anna Bocková (vedúca), Jaroslav Bocka, Ján Haška, Ján Zorňan (zľava)

Čítajte Hlas ľudu!

Ročné predplatné:

Polročné predplatné:

2.600,00 din.

1.300,00 din.

Noviny si môžete objednať prostredníctvom:    

webovej stránky www.hl.rs/objednavka/ mailovej adresy nvuhlasludu@hl.rs telefónneho čísla 021 47 20 840 kolportérov

Hlas ľudu informuje o vás a vás.