Hlas 33 2018 by NVU Hlas ľudu

SNS 2018: Rúčku ti podávam... Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 18. 8. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4816/



Z obsahu

Otvárací program 57. Slovenských národných slávností pod názvom Naša kolíska odznel v piatok 10. augusta v sále Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Účastníci sa v ňom prinavrátili k prvej slovenskej operete (práve z tunajšieho prostredia) a autorovi programu Michalovi Babiakovi na záver spoločne odovzdali symbolickú peknú novú maľovanú kolísku. J. Čiep

Od roku 2010 sa každoročne počas Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci koná Stretnutie slovenských novinárov. Ani tohto roku nebolo inak. Tohtoročný zraz novinárov sa v organizácii NRSNM a ASN uskutočnil v nedeľu 12. augusta 2018 v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára. A. Chalupová

18. 8. 2018 | 33 /4816/

Uzávierka čísla: 15. 8. 2018

Po dlhšom čase sa počas Slovenských národných slávností v sobotu 11. augusta vo veľkej sieni obce konalo i stretnutie zdravotných pracovníkov z viacerých prostredí. Odzneli dve zaujímavé a osožné prednášky. O transporte a reanimácii pacientov hovorili špičkoví lekári doc. Dr. Anna UramováBenková a asistent Dr. sci. med. Vladimír Dolinaj. A. Lešťanová

Tradičný galakoncert detských folklórnych súborov v rámci SNS usporiadali pod názvom Kde sa dobre vodí, ta sa rado chodí v nedeľný večer 12. augusta na otvorenom javisku na ihriskách základnej školy. Vystupovali mladučkí tanečníci, speváci a hudobníci z viacerých slovenských prostredí. Divadelnú rozprávku zahrali deti z Petrovca pod vedením Daniely Legíňovej-Sabovej. Nakoniec si všetky ratolesti účinkujúce v galaprograme spoločne zatancovali a zaspievali. K. Gažová

Podľa mienky viacerých návštevníkov, tohtoročný Rocktón bol jedným z najlepších doteraz. V petrovskej Vrbare v piatok 10. augusta koncertovali skupiny Lego Duo & Andrea, After My Grace, Vlasto a Sacharíny, Vulkán a Southlanders (na snímke). A. Zorňanová Foto: V. Valentík

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Aj starý dom kedysi zurčal životom

už teda, znovu a zase (sme) sa stretli. Tentoraz už na 57. Slovenských národných slávnostiach. Opäť v Petrovci. Tí, ktorí sa stretnúť chceli – aby na seba nezabudli a aby sa takí zabudnutí, v duchu matičiarskej mantry, nestratili. Ako aj tí, ktorí tam byť museli – z rôznorodých dôvodov. Neprišli mnohí z tých, ktorí na SNS celé roky pripadali ako ich inventár. Jedni sa pominuli, iní sa pobrali v smere opačnom od toho, z ktorého privandrovali naši praprapra... rodičia a známi. Na druhej strane (podobne ako vlani) pribudli jednotlivci, ktorých len prednedávnom pri slovách Slávnosti a/lebo Matica, ako sa povie, čerti brali. Tak ako hádam za každým ich ročníkom, aj 57. SNS niekto vnímal tak, ako ich pocítil, pokým iní, zrejme zriedkavejší, si trúfli porovnávať ich s predchádzajúcimi. Zistili, že programov znovu a zase bolo neúrekom, a že im nechýbala pestrosť. Niektoré sa na vlas podobali tým z predchádzajúcich rokov, zatiaľ čo sa pri podaktorých organizátori pokúsili o inovácie. Osviežili ich novými témami a novými tvárami. Summa summarum, pri drvivej väčšine programov tohtoročných SNS sa ľudia stretli, porozprávali, pobavili a rozišli. Takmer bez výnimky s chuťou chutného guláša, klobásy či iných gastronomických špecialít. Iní (zrejme málopočetnejší) sa vrátili domov bohatší o nové poznatky z oblastí, akými sú napríklad literatúra a/lebo zdravotníctvo... Mnohí sa pochvalne zmienili o otváracom programe pod názvom Naša kolíska (odznel v piatok večer a videli ho aj televízni diváci v priamom prenose Televízie Vojvodina), kvitujúc ako pozitívum vydarený pokus o oprášenie prvej slovenskej operety (Peknej novej maľovanej kolísky), iní ale zazlievali prehnanú pozornosť (nielen v rámci tohto programu ale vôbec), ktorá sa dostala pätnáste-

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

mu výročiu založenia a pôsobenia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Zase raz sa ukázalo, že najväčší záujem vládne o folklórne programy; svedčil tomu galakoncert pod názvom Chráňme si korene nášho bytia (v sobotu večer) ako aj detský galakoncert Kde sa dobre vodí, ta sa rado chodí (v nedeľu večer). Nuž o vkusoch sa škriepiť nehodno, nemožno ale neskonštatovať: spoločným menovateľom SNS 2018 je skutočnosť, že boli pomerne skromne navštívené a že pri jednotlivých segmentoch chýbali, pardon, neboli prítomní ani tí, ktorí platia za ich spoluorganizátorov, ani celebrity z domova i zo zahraničia. Hoci roku 2009 NRSNM vyhlásila SNS za Sviatok všetkých Slovákov žijúcich v Srbsku. Masovosť teda upáda, latka kvality a rôznorodosť sa posúva smerom hore iba v ojedinelých prípadoch. Ani čo by sme už slávností mali plné zuby. Prečo? Možno preto, že (aj) Slovákov je v Srbsku čoraz menej; pri toľkej „dobrote“ alias zvyšujúcej sa životnej úrovni, o ktorej nás sústavne ubezpečujú naši lodivodovia prostredníctvom im blízkych médií, v duchu syntagmy, že veľa dobrého stačí, sa (aj Slováci) poberajú do cudzozemska (ak tak možno označiť Slovensko, kam sa najčastejšie utiekajú). Jednak z toho dôvodu, že je i tých nešťastných peňazí pomenej, predovšetkým ale asi najmä preto, že sme tu už riadne navzájom pohnevaní, že politikárčenie preniklo hlboko do pórov všetkých segmentov života ergo živorenia... O takto rok, presnejšie 28. augusta 2019 bude tomu okrúhlych sto rokov, ako sa uskutočnili prvé národné slávnosti Slovákov (v Juhoslávii). Slávnosti o rok, azda len, budú zase. Mimochodom, aj dom na ilustračnej fotografii kedysi bol pevnejší, krajší a zurčal životom... Juraj Bartoš

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

4 Môže nás ešte dačo prekvapiť?

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

10 Dobrá spolupráca pretrváva

57. SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 23 Bohatý program a ponuka

31 Na obzore ďalšie nové projekty

43 Strelci k nám radi chodia Autorka titulnej fotografie: Danuška Berediová 33 /4816/ 18. 8. 2018

Týždeň 

InPress

Môže nás ešte dačo prekvapiť?

Rusi v Guči

Juraj Bartoš

Stevan Lenhart

osťovanie a účasť ruského veľvyslanca Alexandra Čepurina a hovorkyne Ministerstva zahraničných vecí Ruska Marie Zacharovovej na nedávnom Sabore trubačov v Guči viacerí komentovali ako politické zneužívanie tohto folklórneho festivalu. Prítomnosť významných ruských osobností na rôznych podujatiach v Srbsku nie je nijakou novinkou. A vo vzájomnom priateľstve medzi Srbskom a Ruskom nie je nič podozrivé a problematické. Je tiež všeobecne známe, že v aktuálnej srbskej politike prevládajú rusofilské pocity a vyhlášky, na druhej strane vedúci ruskí politici morálne podporujú bratský srbský národ. Všetko by to bolo v poriadku, keby Srbsko ako vlastnú oficiálnu politiku zároveň nedeklarovalo pevnú vôľu pripojenia sa našej krajiny k Európskej únii. A tá EÚ pred niekoľkými rokmi zaviedla hospodárske sankcie voči Rusku, ktoré sa stále predlžujú a sprísňujú. Taká rozpoltená politika našej krajiny totiž dopadá ako neúprimné kalkulovanie, ktoré sa v podstate nepozdáva ani Rusku, ani EÚ. V strategickom záujme obidvoch týchto strán je však byť prítomný v tomto priestore a zosilniť tu vlastné vplyvy. Jedni budú hosťovať v Guči, iní na Exite a naši politici budú aj naďalej kalkulovať, pričom národ z takých kalkulácií asi nezíska nič dobrého. Môže to byť, že taká nejasná politika je príčinou všeobecnej stagnácie našej krajiny? P. S. V Padine sa v posledných rokoch organizuje podujatie pod názvom Guča v Padine. V súlade s aktuálnou politikou, čoskoro možno v Padine očakávať aj Rusov.

www.hl.rs

7 DNÍ

eň po uzávierke predchádzajúceho čísla našich novín prezident Srbska Aleksandar Vučić počas návštevy továrne na spracovanie mäsa v Šíde povedal niečo, čo na prvý pohľad zarezonovalo ako ohurujúce prekvapenie. Uznal, že vyznačenie hraníc s kosovskými Albáncami je riešenie, za ktoré sa veru zasadzuje: „Ja sa zasadzujem za vyznačenie hraníc a neukrývam to, určite sa zasadzujem, a to je politika, ktorú zastupujem, a či ona získa podporu národa, alebo nie, nezávisí od nás.“ Podobne túto vec ozrejmil aj pre denník Blic (piatok 10. augusta): „Prajeme si krajinu, ktorej hranice poznáme, definovanú krajinu, ktorú chránime. Veľa ráz som o tom hovoril, to nie je nič nové, a to, že niektorí pre vlastné svedomie v tom vidia všelijaké zázraky, a že majú skazenú obrazotvornosť, tomu už nerozumiem.“ Denník Danas citoval prezidenta, ktorý vraj v tejto súvislosti dodal, že „pre tango sú potrební dvaja“. Pravdaže svojrázne „argentínske tango“ (bazírujúce na improvizácii bez pevných pravidiel) ihneď vyvolalo protikladné ozveny a odhady. Prečo srbský prezident s takou informáciou vyrukoval práve teraz, čo je za tým atď. O to skôr, že prezident Kosova Hashim Thaçi deň predtým vyrukoval s ideou o pripojení Preševa, Bujanovca a Medveđe Kosovu – po návšteve zástupcov albánskych predákov týchto srbských obcí v Prištine. Osobitný hnev prezidenta Vučića na seba navliekol archimandrita Sava (Janjić), iguman monastiera Visoki Dečani, svojím tvrdením, adresovaným verejnosti prostredníctvom spoločenských sietí, že „vyznačenie, ktoré je už dohodnuté v hrubých črtách medzi Prištinou a Belehradom, je v podstate kolosálna prehra pre Srbsko, lebo sa jeho de iure územie má rozdeliť aj podľa etnického princípu – Sever Kosova za Preševskú dolinu“. Archimandrita Sava sa navyše domnieva, že takéto preskupenie území by

Informačno-politický týždenník

mohlo mať „veľmi nebezpečné dlhodobé následky pre Európu“. Počas uplynulého víkendu na návšteve Srbska bola riaditeľka Departmentu informácií a tlače Ministerstva zahraničných vecí Ruska Maria Zacharovová. Vyhovela pozvaniu ministra zahraničia Ivicu Dačića, ktorý ju zaviedol na Dragačevský sabor trubačov v Guči, kde ju vyhlásili za čestnú hostku festivalu. Spoločná tlačovka sa neobišla bez otázky Kosova a Metóchie. Zacharovová miernym tónom poznamenala, že ide o vnútornú záležitosť Srbska, že sa Rusko zasadzuje za uplatňovanie medzinárodného práva a podčiarkla, že Rezolúciu Bezpečnostnej rady Spojených národov nikto nezrušil. Ohľadne možnosti vyznačenia hraníc s Kosovom nastolila otázku, či Srbsko s tým nebude mať problémy, a dodala, že Rusko sa s úctou bude správať voči ktorémukoľvek rozhodnutiu, ktoré prijme srbský národ. Dačić neutajoval hnev, keď spomenul tých, ktorí by sa mali hanbiť, lebo dnes hovoria, že niet viac zmeny hraníc a sami búrali hranice Srbska a tým otvorili Pandorinu

skrinku. Leto sa pomaly končí, v Grécku opäť vzplanul lesný požiar väčších rozmerov, tentoraz na ostrove Evia, kde museli evakuovať dve dediny a kláštor. Horúci bol – ibaže iným spôsobom – uplynulý víkend aj v Bukurešti, kde asi 30 000 ľudí protestovalo proti korupcii a došlo aj k zrážke s políciou. Našťastie sa obišla bez obetí na životoch. Horšie to bolo v talianskom Janove, kde sa v utorok na pravé poludnie zrútil most nad riekou Polcevera, pričom zahynulo najmenej 35 osôb. Z Nemecka v pondelok prišla správa, že na sobotu 18. augusta je dohodnutá návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina nemeckej kancelárke Angele Merkelovej. Podrobnosti o témach rozhovorov neboli spresnené. Predpokladalo sa, že o. i. bude reč o aktuálnych svetových dianiach, včítane konfliktov, ako aj otázky týkajúce sa energetiky. O čomkoľvek budú rokovať, je veľmi pravdepodobné, že sa rozhovory obídu bez ohnivých rečí; aj keby sa dotkli trebárs témy KaM (Kosova a Metóchie).

Iný uhol reality

Nikola Petkov • TÝŽDEŇ •

OTVÁRACÍ PROGRAM SNS 2018

Naša kolíska Jaroslav Čiep

kolíska (1923), v čom dosiahol ohtoročné Slovenské národné na Slovensku slávnosti aj úradne otvorili primát i na v druhý augustový víkend, tomto poli. presnejšie v piatok 10. augusta, „ O p e r e t n á v rámci otváracieho programu ľahkosť a spevNaša kolíska v sieni Slovenského nosť, jemný vojvodinského divadla v Báčskom humor a irónia Petrovci. podľa požiadaPod réžiu a scenár programu viek a potreby sa podpísal Dr. Michal Babiak, náš napĺňajú túto uznávaný vedec a režisér, už viacero h r u , k t o r á Účastníci programu spoločne na javisku desaťročí žijúci v Bratislave. Ale je, pravda, v často sa prinavracia ku koreňom, mnohom ohľade stavaná podľa oslovili herci Andrej Matúš, Katarí- mešťanosta mesta Nový Sad Miloš domov do rodiska. Tak sa aj tento- rôznych predlôh, ale predsa jej na Melegová-Melichová, Miroslav Vučević. Nakoniec 57. SNS otvoril raz prinavrátil ku kolíske – k prvej nemožno uprieť tón originality Babiak, Ján Balca, Samer Hama- Ðorđe Milićević, podpredseda slovenskej operete. a sympatickosti už tým, že je zo deh, Katarína Melichová a Miroslav vlády Autonómnej pokrajiny Vojslovenského prostredia v Gašpar. V programe nechýbali vodiny. Medzi divákmi v sieni SVD Juhoslávii. Umeleckú vy- ani tanečné prvky. Kulpínskych boli aj ďalší úradní hostia z krajiny spelosť a tvorivé schopnosti a petrovských tanečníkov pre toto a zo zahraničia, ako aj predstaautorove nemožno podľa scénické vystúpenie prichystala vitelia partnerských miest Obce Zdenka Bobáčeková. Báčsky Petrovec a jej miestnych nej hodnotiť.“ Program bol pripravený v or- spoločenstiev. Michal Babiak využil Hodinu pred otváracím prograpotenciál tejto operety, ganizácii NRSNM. V plnom znení, aby na nej vystaval scenár aj s úvodnou časťou, v priamom mom bolo aj prijatie vysokých hostí programu. Upozornil tým, prenose na druhom programe u predsedu Obce Báčsky Petrovec že netreba zanevierať ani Rádio-televízie Vojvodina mali Srđana Simića v malej sále budona tradíciu, akú máme aj pri vážnejších žánroch spevu. Program však bol v znamení 15 rokov od založenia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Moderátorka programu Anna Stanivuková, ako aj viacerí oslovení našinci cestou videozáberov zmapovali prejdenú cestu a dosahy 57. SNS otvoril Ðorđe Milićević, našej národnostnej inštipodpredseda pokrajinskej vlády túcie. Predovšetkým v štyOpera sa ako populárny žáner roch oblastiach, ktoré sú primárne dotkla všetkých krajín okolo Slo- pre NRSNM – školstvo, kultúra, Anna Tomanová-Makanová: Sníval sa mi jeden sen... venska, len samotné Slovensko po informovanie a úradné používanie 20. storočie vlastnú operu nemalo. jazyka a písma. možnosť pozerať ho aj diváci pri vy lokálnej samosprávy. Medzi Za prvé slovenské vojvodinské opeinými prijatia sa mali zúčastniť aj Libreto operety Babiak zveril malých obrazovkách. retné libreto sa pokladá Pekná nová spevákom sólistom Andrejovi MaPredtým ako vôbec začala ume- Constantinos Eliades, veľvyslanec maľovaná kolíska z roku 1923 z pera rekovi Kaňovi, Kataríne Kalmárovej, lecká časť programu, na javisku sa Cyperskej republiky v RS, Igor VenVladimíra Hurbana Vladimírova. Anne Zorňanovej a Adamovi Vla- prihovárali viacerí rečníci. Najprv cel, minister – radca a zástupca Ide o operetu v troch dejstvách. dislavovi Stupavskému. Hudobnú organizátori Slovenských národ- veľvyslankyne SR v RS, Aleksandar Po prvýkrát odznela na doskách stránku programu mala na starosti ných slávností. V mene Obce Báč- Gajović, štátny tajomník Ministerstaropazovskej divadelnej siene. dirigentka Slovenka Benková-Mar- sky Petrovec sa prihovoril predseda stva kultúry a informovania, Zoran Vtedy hudbu na Hurbanov text tinková, ktorá spolupracovala aj obce Srđan Simić, v mene Matice Milošević, pokrajinský tajomník napísal Ján Podhradský. Neskôr ju s Annou Medveďovou a jej chórom slovenskej v Srbsku predseda Ján pre vysokoškolské vzdelávanie zhudobnil ďalší velikán slovenskej pozostávajúcim z viacero spe- Brtka a NRSNM predsedníčka Anna a vedecko-výskumnú činnosť, hudby Anton Cíger. váckych telies z Báčskopetrovskej Tomanová-Makanová. Potom sa viacerí zástupcovia a námestníci Kritici poznamenali, že zo sed- obce. Sonja Mušikićová bola pia- k slovu dostali aj hostia. Najprv Ján pokrajinských tajomníkov, národní liackeho prostredia vyťažil Hurban nistkou, ktorá sprevádzala kolísku. Varšo, predseda Úradu pre Slová- a pokrajinskí poslanci a ďalší funki operetu Pekná nová maľovaná Dramatickou časťou obecenstvo kov žijúcich v zahraničí, po ňom cionári.

• TÝŽDEŇ •

33 /4816/ 18. 8. 2018

Týždeň SLÁVNOSTNÉ ZASADNUTIE NRSNM

Štyri sošky a dve plakety pre zaslúžilých Juraj Bartoš

vojvodinských Slovákov (preredaktorku Slovenského rozhlavzala aktuálna riaditeľka Anna su v Bratislave, ako i predsedu j tohtoročné slávnostné Chrťanová-Leskovcová), Otovi Matice slovenskej v Srbsku Jána zasadnutie Národnostnej Filipovi, zosnulému redaktorovi Brtku. rady slovenskej národnost- týždenníka Hlas ľudu (prevzala Prejavy vďaky (laudatio) na nej menšiny, ktorá kvituje 15 rokov jeho manželka, tajomníčka reodmenených prečítali Martin práce, sa konalo v Slávnostnej dakcie Hlasu ľudu Mária FilipoPrebudila, Ladislav Čáni, Sasieni Gymnázia Jána Kollára v Báč- vá), Ružene Červenskej zo Starej muel Žiak a Anna Simonovićoskom Petrovci. Ústredným, faktic- Pazovy a Úradu pre Slovákov vá. Umelecký tón slávnostnej ky i jediným bodom rokovacieho žijúcich v zahraničí, prevzal ju schôdzi NRSNM vdýchli Martin programu bolo udelenie uznaní jeho predseda Ján Varšo, ktorý Ján Varšo Červený a Iveta Kováčová hrou zaslúžilým jednotlivcom a kolek- predsedníčke NRSNM odovzdal tívom pôsobiacim v oblasti Varšu, Michala Hrušíkultúry, vzdelávania, informoka z Veľvyslanectva vania a úradného používania Slovenskej republiky jazyka a písma. v Srbsku, Alžbetu HolPrv než udelila plakety a lerovú-Račkovú, predCeny NRSNM (sošky a diplosedníčku Celoštátnej my) predsedníčka NRSNM slovenskej samosprávy Anna Tomanová-Makanová v Maďarsku, Vladimíra sa skrátka zmienila o prejdenej Skalského, predsedu ceste strešnej organizácie SloSvetového združenia vákov žijúcich v Srbsku a priSlovákov, Editu Pečepomenula, že sa blížia voľby ňovú, riaditeľku Slo- Anna Chrťanová-Leskovcová jej štvrtej zostavy. Ozrejmila, venského gymnázia, že nositeľov vzácnych uznazákladnej školy a materní určila osobitná komisia na Anna Tomanová-Makanová skej školy v Békešskej Čabe

Ružena Červenská Svetlana Vojnićová-Feldyová

Mária Filipová

základe pravidiel a kritérií rady. Plakety NRSNM na rok 2018 získali Željko Čapeľa z Dobanoviec za prínos v oblasti kultúry a Svetlana Vojnićová-Feldyová zo Starej Pazovy za publikáciu Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku v slove a v obrazoch. Ceny za celoživotný prínos k zachovávaniu, rozvoju a prezentácii národnej a kultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku na rok 2018 NRSNM udelila Ústavu pre kultúru

kyticu za spoluprácu. Budúcej rade odkázal, aby nebúrala, čo bolo postavené, ale aby kontinuálne prispievala k posilňovaniu národnostného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v Srbsku. K prítomným, medzi ktorými chýbala väčšina členov „parlamentu“ Slovákov žijúcich v Srbsku (!), sa prihovorila riaditeľka GJK Anna Medveďová. Moderátorka podujatia Viera Babiaková privítala početných hostí: Jána

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

v Maďarsku, Pavla Hlásnika, prvého podpredsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, Máriu Katarínu Hrkľovú, predsedníčku Občianskeho združenia Dotyk ľudskosti zo Slovenska, Milana Spišáka, riaditeľa Spišského divadla, Bohdana Krausa, Željko Čapeľa člena výboru a hospodára Spoločnosti Milana Rastislava na klavíri a huslistka Marína CeŠtefánika v Prahe, Zlaticu Gažovú, rovská. P. Hlásnik odovzdal Anne riaditeľku Domu Matice sloven- Tomanovej-Makanovej dar k jubiskej v Galante, Ingrid Slaninkovú, leu NRSNM. • TÝŽDEŇ •

SLÁVNOSTNÉ ZHROMAŽDENIE MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU NA SNS

Slováci majú držať spolu Katarína Gažová

o vystúpení Komorného zboru Zvony pod vedením Juraja Súdiho, ktorý zaspieval hymnu SNS Po nábreží koník beží, v mene predsedu MSS vzácnych hostí zo zahraničia a z domova na slávnostnom zasadnutí v sobotu 11. augusta v sále SVD privítala Mária Andrášiková. Následne navrhla pracovné predsedníctvo zhromaždenia, ktoré prítomní potleskom potvrdili; boli to: Vladimír Fekete, Branislav Kulík, Janko Havran a predsedníčka Libuška Lakatošová. Hosťom v sieni SVD sa slávnostne prihovoril predseda

Širkovej z Padiny. Ďakovné listy dostali: Ján Ožvát a Michal Kolár z Kysáča, súkromné podniky RAM a Stavebníctvo Sýkora z Petrovca, SKOS Detvan Vojlovica-Pančevo, predajne Elkov a Mobil z Kovačice, predajne Padina komerc Anna, Padina komerc Gustav a Padina komerc Pavel z Padiny. Mená nositeľov osobitných uznaní Trefný príhovor mal predseda Svetového združenia Slovákov za zásluhy a úspechy v zahraničí Vladimír Skalský na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenské- po druhýkrát sa stal šampiónom prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov ho jazyka a jazykovej kultúry boli sveta. V pokračovaní slávnostného v Rumunsku i podpredseda zhromaždenia prítomným sa pri- Svetového združenia Slovákov hovoril Ján Varšo, predseda Úradu v zahraničí pre Dolnú zem Papre Slovákov žijúcich v zahraničí. vol Hlásnik, predseda Svetového Nasledovali príhovory početných združenia Slovákov v zahraničí hostí predstaviteľov významných Vladimír Skalský, sprievodca deinštitúcií a spolkov Slovákov zo legácie z Krupiny Štefan Perjanec, Slovenska, Rumunska, Maďar- predstaviteľ Československého ska, Česka, Austrálie a z domova. ústavu zahraničného Zuzu Lac, Slávnostnému matičnému zhro- prvý predseda obnovenej Matice maždeniu sa prihovorili: predse- slovenskej v Juhoslávii Michal da Obce Báčsky Petrovec Srđan Spevák, bývalý predseda Matice Simić, zástupca veľvyslankyne SR slovenskej v Juhoslávii Ján Babiak Dagmar Repčekovej Igor Vencel, a čestná členka Slovenského spol-

Športové uznanie zdôvodnil predseda Športovej komisie MSS Pavel Turan (prvý sprava), vedľa je predseda MSS Ján Brtka a predsedníctvo slávnostného zhromaždenia

MSS Ján Brtka, ktorý ich privítal na tohtoročných 57. SNS. Medziiným v príhovore podotkol, že my dolnozemskí Slováci máme držať spolu a nie sa medzi sebou navzájom trieštiť. Po príhovore predsedu boli udelené matičné uznania. Vyznamenanie Čestný člen Matice udelili Anne Pálikovej-Kunčákovej z Kysáča, uznania za dlhodobú a úspešnú činnosť v Matici dostali: Martin Bajza, Zuzana Hrková z Kovačice, Anna Horvátová zo Starej Pazovy, Slađan Daniel Srdić z Jánošíka, Katarína Tótová a Jaroslav Lačok z Nového Sadu. Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli umenia a národných tradícií udelili Anne • TÝŽDEŇ •

na zhromaždení prečítané, a potom udelené na slávnosťovom stretnutí slovenských učiteľov. Plaketu Dr. Janka Bulíka odovzdali najúspešnejšiemu športovcovi za rok 2017, kolkárovi Želislavovi Jakábovi z Padiny, ktorý je členom superligového Kolkárskeho klubu Crvena zvezda v Belehrade. Zdôvodnenie na udelenie tejto najvyššej športovej ceny prečítal predseda Športovej komisie MSS Pavel Turan. Želislav Jakáb bol štátnym majstrom Srbska v roku 2014, tiež šampiónom sveta na súťaži v Chorvátsku v roku 2016. Tohto roku v máji v Rumunsku na majstrovstvách sveta ako člen juniorskej reprezentácie Srbska

Hostia slávnostného Zhromaždenia MSS

tajomník Matice slovenskej na Slovensku Viliam Komora, predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Adrián Merka, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová-Račková,

ku Ľudovíta Štúra z Melbournu z Austrálie Anna Bovdišová. Na slávnostnom zhromaždení polo počuť rôzne názory – ako záverom konštatovala Libuška Lakatošová, všetky ich treba prijať a využiť v dobrom.

33 /4816/ 18. 8. 2018

Týždeň NA STRETNUTÍ SLOVENSKÝCH DOLNOZEMSKÝCH UČITEĽOV

O nových učebných osnovách Anna Francistyová

radičné Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov prilákalo v slávnosťovú sobotu 11. augusta do veľkej siene Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec slušný počet osvetových pracovníkov. Pracovná časť mala nosnú tému, v slávnostnej udelili uznania

Priamo a bez okolkov o tejto záležitosti sa zmienili: PaedDr. Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM (Srbsko), Sandra Kralj-Vukšić, riaditeľka Slovenského kultúrneho centra v Našiciach (Chorvátsko), Edita Pečeňová, riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a študentského domova v Békešskej

Odmenení učitelia, ktorí si prišli prevziať ocenenie, s vedúcimi matičiarmi Jánom Brtkom a Jankom Havranom chvíli sú schválené osnovy pre 1. a 5. ročník základnej školy a pre 1. ročník gymnázií. Na schválenie čakajú osnovy pre 2. a 6. ročník základnej školy, postupne sa budú uvádzať do výučby tieto vynovené programy do ďalších ročníkov a od roku Príležitosť stretnúť sa a podebatovať s kolegami z iných prostredí 2022 by sa tak v základnej škole, ako i v gymnáziu, malo už vyučovať podľa najzaslúžilejším učiteľom a vypočuli Čabe (Maďarsko), a Pavel Hlásnik, rovnakých učebných osnov. Pritom si podnetné slová hostiteľov a hostí. prvý podpredseda Demokratického všetky tieto nové programy a dodatStretnutie koordinoval Janko zväzu Slovákov a Čechov v Rumun- ky k jednotlivým programom sleduje Havran, predseda Osvetovej ko- sku. Po porovnaní aktuálnej situácie aj vypracovanie nových učebníc... Čo misie Matice slovenskej v Srbsku. v národnostnom školstve v týchto tieto novinky či experimenty, ako Privítal hostí, ale aj všetkých kolegov štyroch štátoch zistili sa mnohé ich niektorí volajú, znamenajú pre pracovníkov v národnostnom školstve, môžeme len odhadovať, dolnozemskí učitelia to pociťujú priamo na svojom pracovisku. V závere svojho rozjímania pri zmienke o odchode celých rodín a tým aj žiakov na Slovensko Zolňanová okrem iného zdôraznila: „Pracujme pre tých, ktorí sú tu s nami. Pre tých, ktorí majú odvahu zostať tu. Poskytnime im všetko Pracovné predsedníctvo: Pavel Hlásnik, Edita Pečeňová, Svetlana Zolňanová, to, čo dokáže len učiteľ. Mária Andrášiková a Janko Havran, a spevácka skupina Lipka z Nitry Bojujme o každého žiaka, ktorý tu zostáva. Buďme a zdôraznil, že tentoraz sústredenie zhodné body a hlavne problémy. tu vždy pre nich a vytvorme im také učiteľov bude viac slávnostné. I Predovšetkým sú to stále prebie- ovzdušie, aké si zasluhujú.“ S prianím keď sa v pracovnej časti hovorilo hajúce reformy, ktorým sa treba čím úspešnejšieho začiatku nového na dôležitú tému – o učebných prispôsobovať, ubúdanie žiakov školského roku zároveň vyjadrila osnovách a národnostnom školstve a nedostatok mladých osvetových nádej, že pri nasledujúcom stretnutí učiteľov na SNS už budú prevládať – nebolo to iba čítanie materiálov zo kádrov. zverejnenej príležitostnej brožúrky. Keď ide o situáciu v Srbsku, v tejto optimistickejšie myšlienky.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

UDELILI 10 UČITEĽSKÝCH OCENENÍ V slávnostnej časti tohto pravidelného učiteľského stretnutia boli udelené osobitné uznania za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka a jazykovej kultúry. Tentoraz sa ich nositeľmi stali: Dr. Daniela Marčoková a prof. Dr. Janko Ramač z Kysáča, Milinka Krajčíková, Danka Nakićová a Samuel Poniger z Báčskeho Petrovca, Mgr. Ján Tomáš, Zuzana Svetlíková a Evka Omastová z Kovačice, Katarína Vrabčeniaková a Anna Turčanová zo Selenče. V mene odmenených sa poďakovala K. Vrabčeniaková. Na záver odzneli podnetné príhovory Jána Brtku, predsedu MSS, Igora Vencela, zástupcu veľvyslankyne Slovenskej republiky v Belehrade, Vladimíra Skalského, predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí, a Alžbety Holerovej-Račkovej, predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Toto stretnutie svojou prítomnosťou poctili i Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Výkonnej rady NRSNM, Katarína Hrkľová, predsedníčka združenia Dotyk ľudskosti, a Emil Spišák, riaditeľ Spišského divadla zo Slovenska, tiež Rastislav Surový, čestný predseda MSS. Spevom podujatie spestrili členovia speváckeho zboru Lipka z Nitry. • TÝŽDEŇ •

STRETNUTIE SLOVENSKÝCH NOVINÁROV

Musíme byť hlasnejší! Anička Chalupová

ich práva a slobody. Poukázala i na to, že tretí deň našich Sloven- novinári musia bojoských národných slávnos- vať o svoje položenie: tí v Báčskom Petrovci sa „Musíme byť jedv spoločnej organizácii Výboru notní a hlasní. Ak to pre informovanie Národnostnej nikomu nepovieme rady slovenskej národnostnej tam, kde nás majú menšiny a Asociácie sloven- počuť, tak neurobíských novinárov uskutočnilo me nič.“ tradičné snemovanie dolnoCena Anny Nemozemských profesionálnych no- govej-Kolárovej 2018 vinárov a tých, ktorých toto za najlepší mediálny žurnalistické poslanie čoraz produkt o Slovákoch viac láka. v Srbsku v neslovenNa úvod stretnutia novi- skej reči tohto roku, nárov, ktoré sa uskutočnilo podľa rozhodnutia posudzovacej ko- Cenu Anny Nemogovej-Kolárovej odovzdala Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM misie, ktorá prawebovej stránke covala v zložení Storyteller. Miroslava KadleV rámci stretnučíková, Rastislav tia Anna Jašková Durman a Pavel zverejnila súbeh Matúch, dostala sa na tohtoročnú do rúk rozhlasovej cenu Novinárskej redaktorke Dragasúťaže ASN, ktone Marinkovićovej rý bude otvorený za reportáž vo vydo 5. októbra t. sielaní Od zlata jar. Slávnostné vybuka, odvysielanú hodnotenie súťaprostredníctvom že a udelenie cien rozhlasových vĺn sa uskutoční 19. Rádia Belehrad – októbra pri prí2. program. Odležitosti Dňa ASN. menená reportáž Pracovná časť predstavuje huKomisia pochválila príspevok Redaktorka Dragana Marinkovićová, podujatia bola dobnú tradíciu Vladimíry Dorčovej-Valtnerovej laureátka 7. ročníka súťaže Cena venovaná ne Slovákov vo VojAnny Nemogovej-Kolárovej vodine, totiž približuje dejiny Rádia Nový Sad od jej založenia dávno zosnulému novinárovi v Slávnostnej sieni Gymnázia slovenskej hudobnej produkcie 1949 až do konca 90. rokov 20. Otovi Filipovi. Okrem Stevana storočia. Nasledoval rozhlaso- Lenharta, úradujúceho zodJána Kollára, účastníkov privívý záznam z odmene- povedného redaktora Hlasu tala a hostí pozdravila nej reportáže, ktorá ľudu, svoje spomienky na Ota Anna Jašková, predbola popretkávaná Filipa evokovali aj jeho kolesedníčka Výboru pre aj rozhovorom s Kve- govia a kamaráti Juraj Bartoš, informovanie NRSNM toslavou Benkovou, Katarína Melegová-Melichová, a predsedníčka ASN. hudobnou redaktor- Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Neskoršie slovo dala kou a producentkou, Annamária Boldocká-Grbićová Anne Tomanovejktorá pôsobila v No- a Rastislav Zorňan, ktorý svo-Makanovej, predsedvosadskom rozhlase jím rozhlasovým záznamom níčke NRSNM, ktorá v rokoch 1975 – 2011. na chvíľku sprítomnil osobnosť si v rámci stretnutia Komisia pochválila aj tohto nášho popredného dolposvietila na neblaPríbeh z histórie Ako nozemského novinára. hú aktuálnu situáciu sa Pavel Benka z objatia Po vyčerpaní rokovacieho v menšinových méliečiteľstva dostáva do programu SSN nasledovali diách, tak printových, väzenia autorky Vladi- neformálne rozhovory meako aj elektronických, míry Dorčovej-Valtne- dzi novinármi a spoločný na negatívnu stranu Novinár Rádia Nový Sad Rastislav Zorňan zdôraznil, rovej, ktorý v septem- koktail v petrovskej Aróme. privatizácie, finanč- že Oto Filip bol uctievaným novinárom nielen v ný stav novinárov, printových, ale aj v televíznych a rozhlasových médiách bri 2017 zverejnila na

• ĽUDIA A UDALOSTI •

33 /4816/ 18. 8. 2018

Ľudia a udalosti PREDSEDA BÁČSKOPETROVSKEJ OBCE PRIJAL DELEGÁCIE PARTNERSKÝCH MIEST

Dobrá spolupráca pretrváva Katarína Gažová

ko sa už stalo tradíciou, predseda Obce Báčsky Petrovec pri príležitosti SNS usporadúva prijatie pre delegácie priateľských a partnerských miest. Tohtoročné prijatie sa uskutočnilo v pia-

bovňa, Martin a Ružomberok zo Slovenska, Nadlak z Rumunska, Babušnica zo Srbska, Kirchheim unter Teck z Nemecka, delegácia z Česka a predstavitelia UNESCO zo Slovenska. Vzácnych hostí privítal predseda obce Srđan Simić. Okrem spomenutých delegácií partner-

Predstavitelia delegácií partnerských miest s predsedom obce

tok 10. augusta vo veľkej sále Zhromaždenia obce a na ňom sa zúčastnili predstavitelia partnerských miest Nitra, Stará Ľu-

ských miest stretnutia sa zúčastnili aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a Barbora Galovićová, konzulka

na Veľvyslanectve SR v Belehrade. Po príhovore predsedu obce najprv sa prihovoril predseda úradu Varšo, ktorý medziiným poukázal na sťahovanie tunajších Slovákov na Slovensko, a to hlavne z ekonomických dôvodov. V mene každej partnerskej delegácie sa potom prihovorili vedúci Hostia stretnutia s hostiteľmi v priestoroch obce delegácie a popriali úspešné tohtoročné Slašťan, námestník predsedu 57. SNS v Petrovci, kde sa aj Zhromaždenia obce Babušnica hostia z partnerských miest už Goran Ignjatović, v mene delecítia ako doma. Zo vzácnych gácie z rumunského Nadlaku sa hostí na prijatí u predsedu obce prihovoril Ján Rozkoš, v mene sa prihovorili: primátorka Mesta mestského zastupiteľstva Nitry Kirchheim unter Teck z Nemecka poslanec Pavel Varga. Vzácnym Angelika Mathajdeker, primá- hosťom sa prihovoril predseda tor Mesta Stará Ľubovňa Ľuboš Matice slovenskej v Srbsku Ján Tomka, viceprimátor Mesta Mar- Brtka. A na záver sa slova ujala tin Milan Malík, zástupca primátora Mesta Ružomberok Michal i Barbora Pavlovičová, predsta

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE PLANDIŠTE

Súrne o nájme štátnej pôdy Vladimír Hudec

hromaždenie obce Plandište zasadalo aj v období, keď parlamenty zvyčajne majú letnú prestávku. Výborníci sa stretli v piatok 10. augusta podľa súrneho konania a predseda ZO Endre Szabo to zdôvodnil nutnosťou čím skôr schváliť ročný program ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy v štátnom vlastníctve, s cieľom včasne uskutočniť licitáciu na prenájom. Na začiatku zasadnutia výborníci schválili rozhodnutie, podľa ktorého predseda obce Jovan Repac má oprávnenie podpísať zmluvu o dávaní pôdy do nájmu bez úhrady. Odborný spolupracovník v oblasti poľnohospodárstva Zoran Majkić vysvetlil, že zákon to umožňuje a že sa štátna pôda bez úhrady prenají-

www.hl.rs

Zavlažovacia sústava AS Hajdušica zaručí získanie štátnej pôdy

ma na základe programu ochrany, úpravy a používania štátnej pôdy schváleného Ministerstvom poľnohospodárstva. Výborníci bez rozpravy schválili spomínaný program, ktorým je na prenajímanie určených spolu 10-tisíc ha pôdy. Zoran Majkić na úvod uviedol, že Obec Plandište

Informačno-politický týždenník

má na starosti 13,4 tisíca ha v štátnom vlastníctve. Z toho 2 280 ha bolo prenajatých v minulých rokoch a ostatné bude ponúknuté do nájmu v tomto roku. Z toho 27,8 ha pôdy je určené, tak ako aj viac rokov dozadu, na dávanie do prenájmu základným školám v Hajdušici (3,5 ha) a Veľkej Grede (5,9

ha), ako aj ustanovizni pre duševne postihnutých v Starom Leci (5,7 ha). Okrem toho po prvýkrát je stanovené dávanie 12,6 ha do prenájmu bez úhrady VP Polet, ktorý vyjadril žiadosť tú pôdu zalesniť. Naďalej v tomto období bolo 12 žiadostí o prioritné prenajímanie pôdy na základe zaoberania sa dobytkárskou výrobou. Dve žiadosti boli odmietnuté, lebo podávatelia nespĺňali podmienky a ostatní dostanú spolu 120 hektárov. Okrem toho na základe vlastníctva infraštruktúry, čiže zavlažovacej sústavy AS Hajdušica dostane do prioritného nájmu 552 hektárov. Nuž a ostatných viac ako 9 000 hektárov sa ponúka do prenájmu prostredníctvom verejnej licitácie, ktorá sa uskutoční v najkratšej možnej lehote, aby sa nájomcovia mohli pripraviť na nadchádzajúci výrobný rok. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZDRAVOTNÍCI NA SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTIACH V BÁČSKOM PETROVCI

Stretajme sa i do budúcna tajomníka pre zdravotníctvo Dr. Snežana Bojanićová, a nápoPo dlhšej prestávke počas mocnú ruku podali Dr. Ján Šuľan, tohtoročných Slovenských predseda ZO Báčsky Petrovec, národných slávností sa konalo a Dr. Anna Boldocká-Ilićová, i Stretnutie zdravotných pracov- riaditeľka tamojšieho Domu níkov. Zdravotníci z viacerých zdravia. prostredí a veru v peknom počte V pozdravnom prejave Dr. Vusa stretli v sobotu 11. augusta vo jačićová okrem iného povedala, veľkej sále Zhromaždenia obce. že prvé stretnutie zdravotných pracovníkov počas SNS sa uskutočnilo v roku 1997, no kontinuita ich usporadúvania sa nezachovala. Podporujúc snahu, aby sa obnovené stretnutia zdravotných pracovníkov do budúcna stali tradičnými, použila na motto Slovenských národných slávností: „Stretajme sa, aby sme Doc. Dr. Anna Uramová-Benková na seba nezabudli a zabudnutí sa nestratili.“ Obnovenie stretnutí zdravotných pracovníkov – príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny podporila i Dr. Bojanićová a zároveň poznamenala, že občania Vojvodiny majú prednosť v porovnaní s ostatnými obyvaAnna Lešťanová

Zdravotní pracovníci na prvom obnovenom stretnutí počas tohtoročných SNS

a nadovšetko osožné prednášky pre zdravotníkov, ktorí pracujú prevažne v domoch zdravia, teda v primárnych zdravotníckych ustanovizniach, a mali ich na

21 rokmi a zároveň poukázal i na význam zdravotníckeho povolania, ktoré považuje za najkrajšie a najzodpovednejšie povolanie, lebo tu ide o ľudský život a ten je

Z vydareného stretnutia zdravotných pracovníkov: Dr. Daniel Chorvát a Dr. Tatiana Vujačićová Asistent Dr. sci. med. Vladimír Dolinaj

Idea usporiadať toto stretnutie, ako v úvodnom príhovore povedala Dr. Tatiana Vujačićová, špecialistka pediatrie v tamojšom Dome zdravia a jedna z iniciátoriek a organizátoriek Námestníčka pokrajinského stretnutia, sa zrodila už vlani, s tamojníka pre zdravotníctvo Dr. cieľom, aby aj zdravotníci po- Snežana Bojanićová dobne ako učitelia, novinári, študenti... mali svoje stretnutie. teľmi Srbska, „lebo máme vás Stretnutie podporil Pokrajin- Slovákov, a preto sme duchovne ský sekretariát pre zdravotníc- a kulturologicky bohatší“. tvo, v mene ktorého sa zúčastNa stretnutí zdravotných pranila námestníčka pokrajinského covníkov odzneli dve zaujímavé • ĽUDIA A UDALOSTI •

starosti dvaja špičkoví lekári. Najprv doc. Dr. Anna Uramová-Benková hovorila na tému Zásady transportu kriticky chorých a po nej asistent Dr. sci. med. Vladimír Dolinaj mal odbornú prednášku s názvom Základná a rozšírená neodkladná resuscitácia dospelých. V záverečnej časti podujatia sa prihovoril lekár na dôchodku z Báčskeho Petrovca Daniel Chorvát, ktorý vyjadil spokojnosť z opätovného usporiadania stretnutia. Evokoval spomienky na stretnutie zdravotníkov pred

zo všetkého najcennejší. Po oficiálnej časti prvého obnoveného stretnutia zdravotných pracovníkov v rámci SNS nasledovalo vzájomné zoznamovanie sa zdravotníkov a výmena skúseností z ich nadovšetko humánnej a neľahkej práce. Táto časť stretnutia prebiehala v miestnostiach tamojšieho Domu zdravia vo veľmi príjemnej atmosfére. Zdravotníci boli spokojní, že sa počas SNS uskutočnilo i takéto, pre nich veľmi zaujímavé stretnutie, a prejavili nádej, že sa budú stretávať i do budúcna.

33 /4816/ 18. 8. 2018

Ľudia a udalosti

DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ V PETROVSKOM EVANJ. CHRÁME BOŽOM. Pokiaľ v Ulici maršala Tita prebiehal Jarmok umenia, v kostole v sobotu 11. augusta popoludní usporiadali Deň otvorených dverí s príležitostným programom. V príjemnom chládku evanjelického kostola početných návštevníkov privítal petrovský farár Ján Vida, ktorý pripomenul, že tento evanjelický kostol je už 195 rokov stánkom Božím. Pásmo slova Božieho bolo prelínané páčivými zborovými cirkevnými piesňami. V programe vystúpili: starší spevokol petrovského cirkevného zboru pod vedením kantorky Slovenky Benkovej-Martinkovej, Komorný zbor Musica viva pod taktovkou Marieny Stankovićovej-Krivákovej a dychovka domáceho zboru. Svojím prednesom návštevníkov oduševnil i hosťujúci zbor Lipka z Nitry (na snímke). Po modlitbe prítomní v chráme Božom spoločne zaspievali hymnu cirkvi Hrad prepevný a v pokoji sa plní dojmov rozišli. K. G.

SLUŽBY BOŽIE V SLUŽBE NÁRODA. Petrovský cirkevný zbor sa tiež zapojil do najväčších osláv dolnozemských Slovákov. Jedenástu nedeľu po svätej Trojici ladili národnému sviatku a liturgické texty, zvesť slova Božieho a piesne, ktoré odzneli, boli zamerané na kollárovskú tézu, že národnosť a nábožnosť sú sestry. „Prebehli sme minulosťou, zastavili sa v prítomnosti a poukázali na budúcnosť, v ktorej si musíme zachovať náš národ, náš jazyk, našu kultúru, vieru a tradíciu,“ povedal petrovský farár Ján Vida. Podľa jeho slov Slovenské národné slávnosti sú príležitosťou zastaviť sa a zamyslieť nad tým, kde sme, čo a ako robíme. Okrem slovenskosti SNS by mali symbolizovať pokoj, svornosť a slobodu a petrovský cirkevný zbor sa svojou činnosťou počas slávnosťového víkendu práve na to snažil poukázať. J. Z.

STARÁ PAZOVA

Odmena pre najúspešnejších žiakov Anna Lešťanová

eväť najúspešnejších žiakov zo základných škôl z územia Staropazovskej obce i tohto roku odcestuje na grécky ostrov Korfu, a to v rámci projektu Stopami

častnili aj žiaci z Obce Stará Pazova, je výsledkom viacročnej spolupráce tejto obce s patriarchátom, presnejšie s pravoslávnym časopisom pre deti Svetosavsko zvonce. Ide o jedinečnú akciu, prostredníctvom ktorej sa žiaci praktickým

pobytu srbského vojska na ostrove Korfu v rokoch 1916 – 1918. Najlepší žiaci zo Staropazovskej obce pobudnú tam dva týždne v druhej polovici augusta. Pri tejto príležitosti vo štvrtok 9. augusta v budove ZO Stará Pazova

Spoločná fotografia pred odchodom do Grécka

našich predkov, ktorý realizuje Patriarchát Srbskej pravoslávnej cirkvi. Príležitosť, aby sa v projekte zú-

www.hl.rs

spôsobom zoznámia s dejinami prvej svetovej vojny, s osobitným dôrazom na historické obdobie

Informačno-politický týždenník

usporiadali tlačovku, na ktorej o úspešnom pokračovaní projektu hovorili Đorđe Radinović, predseda

Obce Stará Pazova, Dimitrije Stikić, predstaviteľ SPC, a Boško Milojević, predseda Aktívu riaditeľov základných škôl z územia Staropazovskej obce. Žiaci, ktorí na Korfu odcestujú v tomto roku, mali príležitosť pozrieť si aj videozáznam o tomto letnom kempe. Tento projekt sa uskutočňuje od roku 2012 a nadobudol medzinárodný ráz. Okrem staropazovskej lokálnej samosprávy s náplňou projektu je oboznámených i niekoľko rezortných ministerstiev (pre diaspóru, zahraničné veci, školstvo, mládež a šport), ktoré ho podporujú. Podľa slov predsedu obce Radinovića predchádzajúce generácie najúspešnejších žiakov si z Korfu priniesli domov iba pekné spomienky a verí, že úspešný a nadovšetko edukačný pobyt bude tam mať aj táto, už siedma generácia žiakov. Boško Milojević okrem iného prízvukoval, že najlepší žiaci sú malými veľvyslancami Srbska na gréckom ostrove, kde budú dôstojne prezentovať nielen svoju obec, ale aj krajinu, z ktorej prichádzajú, v roku veľkého jubilea – stého výročia od ukončenia prvej svetovej vojny. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZBERATELIA A BURZA. Usporadúvanie medzinárodných výstav známok a numizmatických zbierok v organizácii členov Spolku petrovských filatelistov sa stalo neodmysliteľnou súčasťou Slávností. Pri tej príležitosti petrovskí filatelisti vydávajú príležitostné obálky a jednodňové pečiatky. V rámci SNS vedenie tohto spolku tradične organizuje aj stretnutie zberateľov s burzou a v tomto roku to už bola jubilejná 10. burza zberateľov. Uskutočnila sa v sobotu 11. augusta a predpoludním do auly Základnej školy Jána Čajaka prilákala zberateľov a odborníkov z celého Srbska, predovšetkým filatelistov, numizmatikov, notafilov, zberateľov odznakov, medailí, kníh ap.

KLUB DROBNOCHOVATEĽOV. na chutnom zajačom paprikáši si mohli pochutnať návštevníci SNS 2018 aj v Klube drobnochovateľov, kde pre záujemcov prichystali väčší kotol, obsah ktorého sa rýchlo minul. Na rozdiel od minulých rokov, keď sa pre nedostatok záujemcov súťaž vo varení zajačieho paprikáša nekonala, tohto roku sa úspešne uskutočnila a o titul najlepšieho kuchára v sobotu 11. augusta súťažilo sedem tímov. Odborná komisia, v zložení Ján Tancik, Vladimír Dudáš, Pavel Sýkora a Ján Turan, po dôkladnom ochutnávaní za najlepšieho kuchára vyhlásila Ondreja Saba, druhé miesto obsadil manželský pár Katarína a Daniel Lekárovci a tretie Vlasto Urbanček s tímom mlynárov. Najúspešnejší kuchári získali poháre a diplomy. V nedeľu 12. augusta drobnochovatelia usporiadali burzu drobných zvierat. Návštevníci si mohli pozrieť, alebo aj kúpiť predovšetkým králiky, holuby a papagáje.

J. Č-p

ŽENY A SVADOBNÁ KAPUSTA. Neraz počuť tvrdenie, že sa Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci neobídu bez svadobnej kapusty. Potvrdilo sa to aj tohto roku. V sobotu 11. augusta počas trvania jarmoku námestím rozvoniavala varená kapusta. Vôňa nás zaviedla na nádvorie Spolku petrovských žien, kde sa dve kuchárky zvŕtali okolo kotlov a vedľa im ďalšie pomáhali prichystať mäso. V tíme pre kapustu v čele s Boženou Kyseľovou boli spolkárky Anna Kolárová, Anna Pavlisová, Katarína Hlaváčová a Mária Diviaková. Jeden kotol prichystali na predaj a druhý pre spolkárky a hostí z Málinca. K tomu petrovské ženy na Slávnosti prichystali aj sedem tort, drobné koláče na jarmočný stánok, ako aj novú etnografickú výstavu slovenskej ornamentiky. Na fotografii: kuchárky Kyseľová a Kolárová dbajú, aby sa kapusta dobre uvarila.

ĽUDOVÚ VESELICU aj tentoraz na nádvorí budovy, v ktorej sídli, usporiadal Klub poľnohospodárov v Báčskom Petrovci. Už pred piatou popoludní v piatok 10. augusta sa tam začali schádzať milovníci slovenskej ľudovej muziky a chutného paprikáša. O hudbu sa postarala pivnická skupina Bejo a baraní guláš vyváral skutočný maestro na prípravu tohto jedla Vladimír Dudáš (na snímke v strede). Ešte sa veselica ani riadne neroztočila a prvý kotol bol spolovice prázdny, keď sme naslovovzatého kotlikára odfotili s jeho pomocníkmi Pavlom Tancikom a Ondrejom Melichom.

J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

J. B-š 33 /4816/ 18. 8. 2018

Ľudia a udalosti NA SLOVO S NAJLEPŠOU POŠTÁRKOU MILINKOU PEROVIĆOVOU Z KYSÁČA

Vždy ochotná pomôcť Michal Ďurovka

bola vydatá, ako 23-ročná som sa vydala. Ani teraz mi nič nepadne erejný podnik Pošta Srb- ťažko, zvykla som si, chcem túto ska, Belehrad, za najlepšieho robotu, robím ju veľa rokov a mala poštára v druhom kvartáli som všelijaké zážitky, aj psy ma 2018 vymenoval Milinku Pero- hrýzli. Nadišla som aj na obesenévićovú, ktorá pracuje v regionálnej ho človeka a volala som políciu. Aj pracovnej jednotke Pošta 21211 do truhly som ľudí kládla, priniesla Kysáč. Okrem toho som penziu a žena Milinka je zhovorčizomrela, tam boli jej vá osoba a v Kysáči dcéry, priviezli truhlu veľmi obľúbená spoa vravia mi, že či polubesedníčka, aktívna môžem? Pomôžem, v mnohých spolkoch prečo by som nepoa združeniach. mohla, nebála som Ako ste sa stali sa, tak som strhla poštárkou? tašku a spolu s truh− V rodine sme boli liarom sme ženu dali štyri deti, otec sám rodo truhly. Dcéry na to bil a keď som ukončila spomínajú, boli rady, strednú školu, bolo mi že som im pomohla. ho ľúto, lebo z jedné- Poštárka Milinka Boli však aj tie krajšie Perovićová ho platu choval šestosituácie, keď bývali ro úst. Chcela som pomôcť a keď svadby doma, nosili sme telegram, som počula, že zamestnávajú robili sme aj v sobotu. Tak keď som poštárky, prihlásila som sa, po me- šla na svadbu, posadili ma vedľa siaci ma zavolali na rozhovor a bola mladých, musela som si sadnúť som prijatá. Začala som pracovať a najesť sa a cez celý šiator odniesť 20. júla 1981 a ako poštárka pra- telegram. Sú aj radostné chvíle, cujem nepretržite 37 rokov, hoci keď sa niekto narodí. Najhoršie som ukončila strednú strojnícku mi padne, keď nedajbože niekto školu, odbor strojnícky technik. umrie, zvlášť keď umrie niekto Ako to bolo na začiatku na mladý. A mala som aj také prípady. pracovisku a ako je teraz? Ako sa vám robí, keď je veľká − Nebolo mi ťažko, mala som zima alebo veľká horúčava? 20 rokov, bola som mladá. Vtedy − Keď je zima, treba sa lepšie mi nebolo nič ťažko. Ešte som ne- obliecť, trochu je nešikovne, keď

padá sneh alebo keď je poľadovica, tiež keď prší, časom je človek celý mokrý. V lete je zase teplo, ale radšej chcem teplo ako zimu. Poštu odovzdáva vždy s úsmevom Ste aktívnou a pekným slovom členkou viacerých kysáčskych združení a spolkov, ham, keď majú výročnú, tiež keď majú súťaže, alebo roznesiem v ktorých vlastne? − V Červenom kríži, potom keď pozvánky. Robím to pre každú ide o starostlivosť o starých, v KUS ustanovizeň alebo cirkev, športové Vladimíra Mičátka, aj do KIS som združenie, Maticu... Keď mi dajú mnoho chodila pomáhať. V Čer- rozniesť pozvánky, roznesiem. venom kríži som dlho rokov, ako Keď sa obnovila gitariáda, bola som prišla robiť do Kysáča, lebo som farbiť ohrady, riadili sme... Ako trávite voľný čas? predtým som 10 rokov pracovala v − Vždy si nájdem nejakú aktivitu. Novom Sade. Chcem humanitárnu prácu, aj keď roznášam poštu, tak Večer sa s kamarátkami stretneme idem obísť starých ľudí. Im stačí aj na lavičke pred budovou Miestpekné slovo, porozprávať sa s nimi, neho spoločenstva, porozprávaale ak treba, rada pomôžem. Rada me sa, vždy sa niekto zastaví. V sa kamarátim, spoznávam sa s pondelok do Červeného kríža, v ľuďmi, mám rada spoločnosť. Mám utorok do KUS Vladimíra Mičátka, známeho, ktorému nosím penziu, v stredu k penzistom, kedy ako... vždy hovorí, aby som si sadla, ty K tomu chodím opatrovať a zasi mi najmilší hosť, vraví; nemá bávať 1,5-ročnú vnučku Jovanu, nikoho, je sám. So starými ľuďmi keď treba. Keby ste si mohli znova vybesa vždy porozprávam, venujem im pozornosť, lebo mnohí nemajú ni- rať povolanie, čo by ste si zvolili? − Práca poštárky sa mi veľmi koho. Zhodou okolností môj manžel a syn boli aktívni v Hasičskom páči, veľmi som si ju obľúbila, ešte spolku. Syn bol veliteľom a manžel tri roky mi zostali do penzie. A bol aj predsedom, takže veľa rokov znovu by som si zvolila túto robotu. som aj sama tam aktívna. Pomá-

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! B ubnuje sa občanom! Že sa dnes bubnuje o všeličom, to jest bubnuje sa z každého rožka-troška. Kto neverí, nech načúva dnešnému peknému viactematickému navrstvenému bubnovaniu s naušenými trčami, pardon, s natrčenými ušami! Pýtate sa, vravíte, hovoríte, prirodzene, tlmene, pošepky, aby vás nikto nepočul, ale aby ste si povedať-povedali, čo vám leží na duši, respektíve na srdci, veď, všakáno, u nás si každý môže povedať čokoľvek a kedykoľvek a kdekoľvek, vymeniť si mienku s kýmkoľvek o čomkoľvek, všímate si teda, priznávate

www.hl.rs

sa, že ako vám nijakovskynijako nejde do hlavy inak celkom samozrejmá vec, že totižto pätnásť rokov, ako omieľate donemoty, počúvame, prevažne zhora Hlas, ktorý Hlas mocným sugestívnym hlasom hovorí, dušujúc sa ostosedem-osem-deväť, že, hát, európska integrácia a Kosovo sú – akože inak – dva nezávislé procesy, no, a teraz, čudujsamisvete, odrazu vysvitá, že ani nie sú?! Ó, ľudia, ľúti, ľudia! Akí že sme to my len veľmi ľúti ľudia?! Nedoslýchaví, zlí-nedobrí, dvoj-troj-štvortvárni! Veď by sme furt z komára somára, či priam zlaté teľa robili!

Informačno-politický týždenník

Vari mi, ľudkovia-ľudia, obyčajný mizerný plebsík, naskutku nevieme, alebo sa iba tvárime, že nechápeme, čo aj z aeroplánu vidieť, že, hát, aj deň – každý každučký doterajší, aj tento, ktorý nám dnes ráno svitol a dnes o polnoci sa skončí, rovnako tak i každý budúci a nasledujúci, má svoje ráno a má svoj večer? Že má svoje dopoludnie a odpoludnie?! Naskutku nevnímame, že v súlade so zákonmi matičky prírody, ako je zaránky slnko, ktoré nás hreje a život nám dáva, ako je na východe, že tak je tá istá hviezda večer na západe, a že tak – v duchu chýrečnej výpovede

Panta rhei! alias Všetko plynie – sa proste všetko mení, podlieha zmene. Alebo, ako by to dnes povedal pán Platón: Čo platilo predpoludním, neplatí popoludní, čo ráno bolo biele, veruže už večer jeboloabude čierne. Čo pri východe slnka bolo jasné, pri západe toho istého slnka bude tmavé, respektíve práve naopak. Jáj!? Pýtate sa, že kde je to sľúbené viactematické navrstvené bubnovanie? Nuž, ak ste doteraz nepochopili... Márne vaše! Bumbumbumbumbumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

Deň Padiny 2018 Program osláv

212 rokov od príchodu Slovákov do Padiny Piatok 17. augusta 19.00 – Otvorenie výstavy Ozdoby slovenského kroja, Spolok žien Padina, Etno dom Padina 19.30 – Turnaj vo volejbale na piesku, mládež Padiny, Športové stredisko Dolina 20.00 – Koncert kresťanskej duchovnej hudby, Spolok kresťanských padinských cirkví, Športové stredisko Dolina 21.00 – Otvorenie výstavy krojov, Kultúrne centrum Kysáč, sála Holle 22.00 – Pena party – Dj Tijana Kabić, Športové stredisko Dolina Sobota 18. augusta 8.00 – Otvorenie 9. výtvarného tábora – Obecná organizácia in-

validov práce Kovačica, – Otvorenie výstavy obrazov z detskej dielne uskutočnenej v júli 2018, – Otvorenie výstavy ručných prác členov Obecnej organizácie invalidov práce, Základná škola maršala Tita 10.00 – Hasičské ukážkové cvičenie pionierov a juniorov, DHS, Športové stredisko Dolina 18.00 – Slovenská šata ako ozdoba a potreba Padinčanov – Sem Petráš, Slovenské etno múzeum Petraš 21.00 – Skupina Vlasto a sacharíny 22.00 – Skupina Industrijski kombinat 23.00 – Skupina Dejan Petrović

i Big Band, Športové stredisko Dolina

Zajac Padina, Lovecký dom

Nedeľa 19. augusta Športové stredisko Dolina 8.00 – 21. Gulašiáda 9.30 – Slávnostné bohoslužby, chrám Boží 13.00 – Jarmok remeselníctva, domácej výroby a umenia, CKST Padina 16.00 – Tortiáda, Spolok žien Padina 17.00 – Otvorenie spoločnej výstavy insitných maliarov z Padiny a Kovačice, Združenie výtvarných umelcov Smäd 19.00 – Kultúrno-umelecký program Ochotníci svojej osade, Dom kultúry M. Babinku 21.00 – Ľudová veselica, skupina Dúha

Sobota 8. septembra 18.00 – 15 rokov obnovenej činnosti Spolku žien Padina – Prezentácia knihy Zachovajme pred zabudnutím starodávny padinský ľudový odev, Základná škola maršala Tita

Sobota 25. augusta 19.00 – Festival Padina spieva, Dom kultúry M. Babinku, Športové stredisko Dolina Nedeľa 26. augusta 10.00 – Súťaž v streľbe do asfaltových terčov, Lovecký spolok

NA KUS REČI SO SLOVÁKOM Z MELBOURNU

Austrálčania sa s takým niečím nestretajú často Anička Chalupová

18. – 24. 8. 2018

POČASIE

lováci z Dolnej zeme sa v uplynulých rokoch stali tradičnou vysťahovaleckou komunitou, ktorá do sveta odchádza za lepším životom. Niektorí sa po čase vrátia, ale väčšina sa rozhodne zostať v cudzine natrvalo. Medzi nimi je aj Janko Sklenár, rodák z Lugu, bankový odborník, ktorý už vyše polstoročia žije v austrálskom Melbourne. Na svoje slovenské korene však nezabúda, a preto tohto leta prišiel navštíviť svojich príbuzných vo Vojvodine. Stretli sme ho na Dožinkových slávnostiach vo Vojlovici.

− Po prvýkrát sme navštívili Vojlovicu a Dožinkové slávnosti, páči sa nám tu a cítime sa ako doma. Podujatie poznáme, lebo sme prostredníctvom videa pozerali minulé ročníky dožiniek. Ako často chodíte medzi Slovákov do Vojvodiny? − Po druhýkrát som v Srbsku a prvýkrát som tu bol v roku 2000. Manželka a naše dve deti Anička (35) a Janko (29) sú členmi našej slovenskej folklórnej skupiny v Melbourne, tak boli tu na návšteve už viackrát. Mne práca v banke nedovolí byť dlhšie mimo a vycestovať niekam na dlhší čas. Máme príbuzných takmer všade

Janko Sklenár

Nedeľa 9. septembra 18.00 – 43. Babinkove stretnutia V ktoromže si chotári, Padina naša?, Obecná knižnica Kovačica, pobočka v Padine 19.30 – Výstava k 100. výročiu úmrtia Alberta Martiša, Obecná knižnica Kovačica, pobočka v Padine 20.00 – Koncert harmonikára Vladimíra Halaja, ľudová a klasická hudba, Obecná knižnica Kovačica, pobočka Padina, Základná škola maršala Tita Utorok 11. septembra 19.00 – Slávnostná akadémia, pripomienka na deň rozhodnutia o príchode Slovákov na Dolnú zem

vo Vojvodine – v Lugu, Kovačici, Padine, Hložanoch, Báčskom Petrovci, Begeči, Hajdušici, Jánošíku... takmer v každej dedine, kde žijú Slováci. Vy tu sa často sťahujete a my sem zriedkakedy chodíme. Slováci z Dolnej zeme si do Austrálie preniesli svoje zvyky, kroje, jedlá a slovenčinu. Darí sa im to v súčasnosti zachovávať? − Keďže toho času v Melbourne majú zimu, 30. júna sme uskutočnili zabíjačkovú zábavu. Snažíme sa každý mesiac usporiadať nejakú zábavu, na ktorej sa stretávame a spomíname na život v rodisku. V Melbourne žije viac ako 3 000 Slovákov, z ktorých sú niektorí činní v Slovenskom ľudovom spolku Ľudovita Štúra a v evanjelickom kostole. Takýchto podujatí u nás v Austrálii je málo, možno raz za 5 rokov, lebo sme roztrúsení po celej krajine. Vždy je rád, keď má príležitosť presvedčiť sa o bohatej kultúre svojich rodákov a príbuzných na Dolnej zemi.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

30˚ | 21˚

31˚ | 18˚

31˚| 18˚

31˚ | 19˚

32˚ | 18˚

33˚ | 18˚

32˚ | 18˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

33 /4816/ 18. 8. 2018

Ľudia a udalosti AKTUALITY ZO STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU STARÁ PAZOVA

Deti na letovaní v Baošićiach Anna Lešťanová

eti zo sociálno-ohrozených a pestúnskych rodín z územia Staropazovskej obce koncom júla a začiatkom augusta letovali na Jadrane v Baošićiach. Nezabudnuteľné dni pri

Detská zotavovňa Červeného kríža Srbska Kristy Đorđevićovej v Baošićiach je určená na organizovaný skupinový pobyt detí vo veku 5 až 14 rokov v sprievode vychovávateľov či sociálnych pracovníkov. Kapacita objektu je 300 lôžok v detských viacposteľových

a keďže sa ukázala ako vcelku prijateľná, rozhodli sme sa usporiadať ju i tohto roku. Deťom vo veku 7 až 14 rokov pobyt pri mori znamená veľa, a to najmä zo zdravotných dôvodov. Pobyt detí z pestúnskych rodín financovalo Ministerstvo pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky, kým prostriedky pre deti zo sociálne ohrozených rodín

veľmi pomohli a že si na túto našu úspešnú spoločnú akciu budú dlho pamätať. My sme jedna zo zriedkavých ustanovizní, ktorá s deťmi zasiela nie vychovávateľov, ale svojich sociálnych pracovníkov, čo je jedna z metodológií, ako na tvári miesta zistiť, ako sa deti správajú v celkom nových podmienkach,“ prízvukovala riaditeľka Žugićová a doložila, že desaťdňový pobyt realizovali bez žiadnych problémov. Deti sa domov vrátili plné krásnych dojmov a s početnými diplomami z aktivít a kreatívnych dielní.

Deti zo Staropazovskej obce s riaditeľkou strediska Radou Žugićovou

mori v zotavovni Červeného kríža Srbska strávilo i 44 detí z tejto sriemskej obce. Podobne ako vlani, i tohto roku pobyt pri mori zorganizovalo Stredisko pre sociálnu prácu v spolupráci s Červeným krížom a za podpory Obce Stará Pazova. Deti pri mori pobudli desať dní a ich pobyt v Čiernej Hore bol vyplnený početnými aktivitami a kreatívnymi dielňami.

izbách, kým dvojposteľové izby sú určené pre vychovávateľov. Zotavovňa má aj veľkú kuchyňu s jedálňou, vlastnú pláž, kde pôsobia záchranári a učitelia plávania. Tam je aj letná škola Červeného kríža Srbska, diskotéka, knižnica.... Počas tohtoročnej letnej sezóny v Baošićiach pobudne až 1 679 detí. „Vlani sme túto našu spoločnú akciu organizovali prvý raz

Dielne ako užitočná zábava

zabezpečila staropazovská lokálna samospráva a dobrodinci,“ povedala Rada Žugićová, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova, a doložila, že výber detí vykonali sociálni pracovníci. „Mienim, že sme týmto deťom

Skamarátili sa a nadviazali nové kontakty so svojimi rovesníkmi z Kosovskej Mitrovice, Nového Sadu, Inđije, Žablja... Foto: z archívu Strediska pre sociálnu prácu

S PRÍCHUŤOU SOLI

Zbohom, anjelik... Juraj Bartoš

udí tam, v prvú augustovú stredu bolo na stovky; toľko ich tam veľmi dávno nebolo. Tichí, zadumaní, pohrúžení do vlastných myšlienok, vypočuli si slovo pravoslávneho kňaza a rozišli sa, ako sa už z toho miesta odchádza, pomaly, ťažko, ani s vrecom ťažkého skália na chrbte. Pobrali sa domov. K svojim deťom, rodičom, vnúčatám, starým rodičom. Za svojimi radosťami a starosťami. Popracovali trošku v záhrade, nakŕmili hydinu... Prisadli si k prestretému stolu, k spoločnej večeri. Zapli televízor alebo rádio, zobrali do rúk noviny,

www.hl.rs

prípadne knihu, možno zašli za priateľmi či známymi. Určite sa podaktorí v ten istý podvečer aj zasmiali. Prečo nie? Veď smiech je blahodarný. Nielen vo všedný deň. Všetci odišli. Iba ona zostala. Samučká sama. V drevenej zaklincovanej postieľke uloženej do hliny. V jej novom dome, obloženom množstvom vencov a kyticami kvetín. Aha ich – ruže... Aj modré. Modrá – jej obľúbená farba. Verné zrkadielko jej charakteru. Malej mocnej sopky pod hladinou pokojnej vody. Upokojujúca, sálajúca sviežosťou a energickosťou, nestihla... Lebo naraz...

Informačno-politický týždenník

Chodníčky vedúce k jej poslednému miestu odpočinku v hložianskom cintoríne zostali pokropené slzami a vzdychmi. Veď... Vari môže niekto nezaplakať, úprimne, z hĺbky duše nad vyhasnutým mladučkým životom? Či môže zadržať soľ v hrdle pri pohľade na zlomených rodičov, súrodencov, príbuzných...? Vo chvíli, keď hrobári dokončovali prácu, padli symbolické kvapky dažďa. Pokropili hrobku i smutné tiché zhromaždenie. Na znamenie očisty? Všetci odišli, iba ona, krehký kvietok, dva týždne bez slova vädnúci na nemocničnom lôžku, zostala tam. Načúvať, osamote, piesňam tráv a vetra. Malá milá

krásna Anđela. Sotva dovŕšila šestnásť rokov života. Z ktorého nektárov i blenov ešte len mala ochutnávať. V ktorom chcela byť nápomocná ľuďom, ako budúca zdravotná sestrička. Ibaže jej samej pomoci nebolo... Nezostáva iné, než povedať bolestivé – Zbohom, Anđela... Popriať, aby si ju do opatery vzali dobrí anjeli. Kiežby sa poslovia Boží nebeskí postarali i o jej najbližších, o tých, ktorých oči určite usychať dlho-dlho nebudú. Nech im, hoci po lyžičke, podávajú vôľu, lásku, vieru a nádej, že ich anjelik je už vo svete lepšom než je ten, z ktorého ich Anđelu pán života a smrti odvolal predčasne. Iba čas je lekár, ktorý ako-tak zahojí ťažkú ranu, vrátane najťažšej, upomínajúcej na pominuteľnosť života. • ĽUDIA A UDALOSTI •

OD PETROVCA NA DETVU VIA BRATISLAVA (1)

Od Petrovca na Detvu – cesta jednoduchá Juraj Bartoš

otá sa vám možno po hlave, ako sa konečne po rokoch zase raz dostať na Detvu? Ako sa oddať sviatku folklóru a ľudovej tvorivosti? Ako prenocovať trebárs ako onehdy pred vyše troma desaťročiami, v kope voňavého sena s chuťou slastného chmeľového moku v ústach, príjemne unavených z mladíckych diskusií na pestré témy, s hlasivkami chripľavými po neviem koľkých prijatých výzvach naladených muzikantov: „A hore?!“ Mátoží vás volanie Detvy, trebárs sa už pechoríte so siedmym krížikom na chrbte ani pán Sizyfos so svojím kameňom? Nuž veru, vecička je to celkom jednoduchá. Stačí si potykať s krásnou pani. Pani náhodou. V preklade: Treba sa vydať v smere opačnom od oného, o ktorom krásne spieva Katarína Krajčiová v pesničke Od Petrovca do Hložian... Pri návrate sa náhliť na autobus, s malými výhľadmi, že ho lapíte, zočiť na náprotivnej strane ulice Juraja Kuriša, znamenitého majstra kotlíkových gulášov. Zamávať mu na pozdrav a neodmietnuť pozvanie nasadnúť s ním do auta. V ktorom sa o chvíľku rozpriada rozhovor bez rokovacieho programu. „Tak čo, ide sa zase na Detvu?“ „No, hát, a čo! Ideš aj ty?“ „Rád, ale nemám ako...“ „Môžeš s nami.“ „Týmto autiakom?“ „Nie. Matičným autobusom.“ „Lenže ja nie som matičiar.“ „Počul som, že je ešte miesto. Spýtaj sa...“ „Kedy sa ide?“ „Vo štvrtok...“ Presne o týždeň. Ajáj, času dosť. Už zajtra zavoláte do Matice. Ozve sa vám pani Zdenka Chalupková. Áno, miesto pre novinára je. „Aspoň bude mať kto napísať...“ Len ubytovanie si, povie, musíš vybaviť sám. Žiaden problém, povedal by kamarát Alf zo známeho tévéseriálu, citujúc občanov niekdajšej Juhoslávie, ktorí nemohli dať bodku za dňom, ak predtým aspoň niekoľkokrát nezopakovali povestnú syntagmu: Nema problema. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V pondelok prídete do práce. Včera – predvčerom ste zavolali hlave redakcie. Súhlasil: na tú Detvu, pri tej studni murovanej môžete ísť. Hlava ustanovizne, v ktorej si zarábate na chlieb vezdejší, má pre vás prekvapenie. „Počuj, nešiel by si do Bratislavy? Dostali sme pozvanie na Deň zahraničných Slovákov. Preprava, ubytovanie a stravovanie zabezpečené. Ide sa na tri dni...“ Prirodzene, hovoríte s riadite-

ráno...“ „A nechceš, aby som prišiel pre teba ja?“ „Dobrý fór, taký kamarátsky...“ „Hovorím vážne. Idem tiež s kolegyňou do Bratislavy a môžem...“ Jožka Maďara stretávate občas na novinárskych cestách-necestách. Neraz vás nadchol jeho čistučký rukopis, pardon kameropis televíznych reportáží či dokumentárnych filmov. Keď

Bratislava; pohľad z Petržalky

ľom v pondelok predpoludním a odchod z Petrovca je v stredu. Pozajtra. Ak ste v Bratislave kedysi pradávno študovali, nezaváhate. Na randíčko s Krásavicou na Dunaji pôjdete – aj o polnoci! Treba len zavolať do Matice. Pani Zdenka je zase milá a jasná. „Áno, máme v mikrobuse ešte jedno miesto. A čo s Detvou?“ „Dostanem sa z Bratislavy vlakom...“ poviete. „Dobre. Vrátiť sa môžeš autobusom, s detvancami. Odchod do Bratislavy je v stredu ráno o druhej.“ O druhej ráno?! Doparoma! Prečo som si neurobil ten vodičák! Svitne vám stý raz. Pozde, milý drozde... Času na pusté mudrovanie nie je; treba expresne napísať hŕbu príspevkov do novín. A urýchlene sa zbaliť. Nestačí jedna taška; nie je jedno ísť na Horniaky na tri a na šesť dní. Čas letí ani boing. V utorok večer, už priam zúfalý, zavoláte kamarátovi. „Jožko, nepoznáš tam v Petrovci... Údajne dajaká pani robí taxikárku; potreboval by som sa dostať zajtra pred druhou

už ste chceli hodiť flintu do žita, podáva vám, hľa, z ničoho-nič, nápomocnú ruku. Taká sa neodmieta. Prišiel, zaviezol vás do Petrovca a už sedíte spolu v mikrobuse. Ktorý dofrčal z Pazova prv než na neďalekej kostolnej veži vybila druhá hodina. Hej, aj s tou Pazovčankou... Čo s jednou! S deviatimi – desiatimi; na čele s neúnavnou pani učiteľkou Červenskou. Môžbyť je medzi nimi práve tá, kvôli ktorej ten pesničkár, ktorý veľké žiale mal, zanôtil: „Alebo sa zabijem, alebo sa opijem, hej, skrz tej Pazovčanky...!“ To s istotou neviete, ale na vlastné oči vidíte, ako zopár Pazovčaniek zmizlo v tme. Po chvíli sa vrátili. S teplými voňajúcimi rožkami – kífľami. O chvíľu je tu i Ondro Maglovský. Aj Samko Kováč junior. Aká skvelá hudobná a aj inak výborná spoločnosť! V Selenči ju doskvelia dve dámy. Berédiové. Anička, už nie celkom maličká, si hopne do šaragieľ a bude spinkať takmer celou cestou. Čoskoro v Bratislave zviete, že

ju pozná celé Slovensko. Akoby nie! Veď len prednedávnom excelovala vo veľkej celoslovenskej tévéšou Zem spieva. Iste si už, aj s jej mamou, myslela, že táto výprava odišla – bez nej. Váš mikrobus si totiž obul pneumatiky túlavé a do Selenče, nad ktorou vyšla hviezda jasná, nešiel rovno, lež okolo, no a tak sa takú polhodinku omeškal. Nuž čo, trošku vzrušenia alias meškania neublíži na tele. Ani na duši. Iba ak pútnikov zocelí. Pripraví ich na to, čo ich na Horniakoch čaká. Keď sa na veci pozeráme cez okuliare nastriekané tenučkou vrstvou dobrej nálady s prímesou humoru, čas plynie rýchlejšie a v pohode. „Dali nám vodiča, ktorý robí dennú šichtu, nuž a teraz je noc. Uvidíte, keď svitne, dobehneme zmeškané...“ „Mne sa zdá, že náš šofér domáce cesty síce nie veľmi pozná, ale, počkajte len, až sa dostaneme do Maďarska...“ „No len..., aby sme sa neocitli v Macedónsku...“ V družnom rozhovore, ktorý bol práve taký, ako ste ho tu namaľovali, alebo práve taký mohol byť (občas sa skutočnosť prelína so snom alebo je tomu práve opačne), cesta od Petrovca na Detvu via Bratislava sa kráti, šmýkate sa po nej ani nožík po masle. Zaraz ste v Petržalke, preveziete sa ponad kedysi modrý Dunaj a zasmerujete do internátu Družba. Tu si počkáte pol druha hodiny, lebo ubytovanie sa koná až o druhej. Zvítate sa srdečne so vždy usmiatou silbašskou rodáčkou Milinou Sklabinskou, teraz pracovníčkou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Naobedujete sa, zistíte, že bar je zavretý, čo vás rozčertí väčšmi ako doznanie, že vaša vetrovka, ktorú vám daroval kamarát, ktorý sa medzičasom pobral tam, kde odchádzajú piesne, dostala nohy, nuž si len trošku povzdychnete. Na chvíľku si oddýchnete, nadýchnete sa a ide sa na skúšku programu zajtrajších vystúpení pri príležitosti Dňa zahraničných Slovákov. S obligátnou otázkou: Čo prináša nasledujúci deň?

33 /4816/ 18. 8. 2018

DETSKÝ KÚTIK Moja kamarátka Viktória je moja kamarátka. Často ju voláme Vika. Býva v bielom dome v Selenči neďaleko mojej babky. Má žlté vlasy ako hodváb. Keď sa zasmeje, na jej tvári sa objavia dve červené líca. Zuby sa jej jagajú ako kryštáliky. Na jej očiach má malé mihalnice. Oči sú jej malé ako kamienky a nos ako skalka. Hlavu má okrúhlu. Rád sa oblieka do ružovej a fialovej farby. Najradšej nosí papuče a tenisky. Obľúbené jedlo sú jej hranolky a pečeň. Má najradšej jablkovú šťavu. Keď prídem k babke, mám sa s kým hrať. My sa najčastejšie hrávame hru Pravda a výzva. Niekedy sa hrávame i s bábikou. Ona je dobrá v srdci a stále mi pomáha. Mám ešte kamarátky, ale najlepšou je práve ona. Všeličo si vymieňame. Rada si darujeme jedna druhej veci. Trpezlivo čakám prázdniny, aby som ju znovu videla. Tohto roku (2018) som ju ešte nevidela. Veľmi mi chýba. Anna Elena Zvarová, 3. 1, ZŠ Bratstva, Aradáč

Moja a kamarátk

Dostali sme list z Lalite

a k amarátk Ja a m oja v rannom znali sme sa spo ď s o m b o l Minulý týždeň sme dostali list z Lalite. e k , e d e ts tv sa lá o V Pani učiteľka Hrnčiarová nám napísala . y m a u starej m o Silnej štvorke a poslala nám ešte Aňa . niekoľko krásnych prác. K nim sme edé vlasy Aňa m á h n i a k o pridali aj práce o kamarátstve č o a a k o v ln a . Červené z Aradáča. Prečítajte si ich. rka le dve jazie ie b jú a v rý ústa jej sk M á m a lé Danuška y. k r y š tá li k hle nožičk y. ští ručičk y a astú tvár a na ov lh d o p á p e k ná . M noštek . Je aná. Aňa lý a h tr ňom m o i p o dá tá. Nie je d arátmi. Vždy je čis ď spadnem, vždy m nou a mojimi kam ha a á e m K . so hráva tk ým pom rou je dobrá lá. Rada sa nou do triedy. Vše b se o e d v e n Je a . m zost ruku že chodí so , že sa nezmení a Teším sa, m úfa ajú radi. D iš, 3. 1, všetci ju m i naďalej. Boris Jan ou a, Aradáč kamarátk ZŠ Bratstv

Moja kamarátka Zo všetkých mojich kamarátok najlepšia je moja spolužiačka. Volá sa Olgica. Má dvanásť rokov. Nižšia je ako ja. Má dlhé, pekné, čierne vlasy, pekné hnedé oči a krásny úsmev. Trošku má tmavšiu pleť. Olgica a ja sa veľmi kamarátime: navštevujeme sa, spoločne chodíme na prechádzky, pozeráme filmy, rozprávame sa a spoločne sa učíme. Olgica je veľmi dobrá kamarátka. Chce pomáhať, priateliť sa so mnou, má rada biológiu a nenávidí matematiku. Sedíme spolu v škole. My sa kamarátime už veľa rokov. Nikdy nezabudnem na to, ako mi pomohla, keď som sa cítila opustená. Vedela som, že sme najlepšie kamarátky. To sa stalo pred rokom. Ja sa bojím, keď veľmi hrmí. Ona vtedy bola u nás. Musela som vyjsť von. Kým som ja bola vonku, ona stála pri mne a rozprávala, nech sa nebojím, že je ona so mnou. Vtedy som cítila a vedela, že sme naozaj ako sestry. Som rada, že je mojou najlepšou kamarátkou práve Olgica. A chcem, aby sme zostali kamarátkami navždy.

Silná štvorka V lalitskej Základnej škole Nestora Žučného tohto roku školu ukončili iba štyria žiaci. Bola to malá trieda: dve dievčence − Anastázia Farkašová a Adrijana Lamošová a dvaja chlapci − Igor Párnický a Kristijan Žiška. Trieda malá, ale silná: dievčence výborné a chlapci veľmi dobrí. Úspešne zdolali aj záverečné skúšky, a tak sa mohli zapísať do školy, ktorú si zvolili: Anastázia do ekonomickej v Kule, Adrijana do zdravotníckej v Novom Sade – slovenská trieda, Igor do technickej v Kule a Kristijan do technickej v Odžakoch. Žiačkou generácie bola Anastázia Farkašová. Anna Hrnčiarová

Moje túžby, moje sny Mnohí ľudia majú svoje túžby a sny, niektorým sa splnia a iní celý život po niečom túžia. Môj sen a túžba je ešte od malička odcestovať k moru. Snívam o veľkom priestore, s mnoho vody a silnými slnečnými lúčmi. Musí byť krásne pri mori... Čistá bystrá voda a vlny, ktoré dávajú zavrieť oči. Cítim vôňu soli alebo ako ma vetrík ovieva. Túžim byť na loď ke, lyžovať sa po vode a hrať sa s loptou. Pri mori si možno nájsť aj nových kamarátov, s ktorými možno chodiť na večerné prechádzky, vypiť si šťavu, zjesť zmrzlinu a zabávať sa. Chcel by som odísť k moru, preto, že mi všetci hovoria, že je more liečivé. Moja túžba je veľká a možno sa raz aj splní. Starý otec mi sľúbil, že ma odvedie aspoň na päť dní a ja sa tomu veľmi teším. Dúfam, že sa moje sny splnia, lebo mňa môj starý otec nikdy nesklamal, a že odídeme spolu k moru. Martin Benka, siedmak, ZŠ Nestora Žučného, Laliť

Renáta Farkašová, šiestačka, ZŠ Nestora Žučného, Laliť

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

ROČNÍK 75 18. augusta 2018 | 33 /4815/ HLAS ĽUDU OSOBITNÁ PRÍLOHA

Štefánikovci z Lalite

Selenčský Orchestrík hral na dobrú zábavu

GALAKONCERT DETSKÝCH FOLKLÓRNYCH SÚBOROV

Kde sa dobre vodí, ta sa rado chodí Katarína Gažová

ž tradične na ihriskách petrovskej základnej školy, na otvorenom javisku SNS, v záverečný deň trojdňových osláv v nedeľu predvečer vystupujú deti. Aj tohto roku

žian, Orchestrík Zboru Zvony zo Selenče, DFS Pramienok zo Selenče, DFS Vienok a Slniečko z Kysáča, staršia tanečná skupina KUS Petrovská družina. Tanečné a hudobné výstupy veselých roztancovaných ratolestí boli poprelínané hranými

Zatancovať si na Slávnosti prišli aj mladučkí Lužania zo skupiny Hájiček

Mladší Petrovčania sa veselo krútili na slávnosťovom javisku

12. augusta ich sledoval pozoruhodný počet oduševnených divákov, ktorí sa kochali v kráse tancov, spevov, krojov a detskej veselosti, hravosti a šantivosti. Na galakoncerte pomenovanom Kde sa dobre vodí, ta sa rado chodí vystúpili: DFS Ratolesť z Pivnice, FS Hájiček z Lugu, folkloristi súboru Holubička z Padiny, mladšia tanečná skupina KUS Petrovská družina, folkloristi Vločka z Kovačice, KUS Štefánik z Lalite, KOS Jednota z Hlo-

divadelnými časťami rozprávky, ktorú zahrali deti z Petrovca: Martin Červený, Jaroslav Poničan, Aneta Brtková, Boris Smišek, Marcela Gániová, Vladimír Máľach a Milan Hemela. Rozprávku napísala, divadelníkov nacvičila a režisérkou programu bola Da-

Vločka z Kovačice si zaslúžila pekný potlesk obecenstva

niela Legíňová-Sabová. Záverom galakoncertu všetci účastníci spoločne zatancovali a zaspievali a obecenstvo im do taktu zatlieskalo.

Časť hereckej zostavy detského galakoncertu

20/II

18. 8. 2018 • 33 /4815/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

STRETNUTIE SLOVENSKEJ ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE

Radujme sa teda po 18-krát Martina Bartošová

tvrtkový večer 9. augusta v Slovenskom dome v Báčskej Palanke bol určený tradičnému podujatiu pre študentov – Stretnutiu slovenskej študujúcej mládeže. Tohto roku stretnutie oslávilo plnoletosť svojho účelu – a tým je zhromaždiť mladú perspektívnu slovenskú inteligenciu pôsobiacu v rodis-

v zahraničí, Obec Báčska Palanka a Obec Báčsky Petrovec. Oficiálna časť sa začala krátkym príhovorom Vladimíra Feketeho, podpredsedu MSS. Po piesni študentov Gaudeamus igitur (v preklade Radujme sa teda) nasledoval príhovor Janka Havrana, predsedu Osvetovej komisie MSS a moderátora večierka. Srdečne privítal študentov a hostí a zdôraznil, že je počet odmenených študentov

Tohtoroční odmenení študenti ku či v zahraničí a odmeniť tých najúspešnejších. Organizátorom podujatia je Miestny odbor Matice slovenskej v Báčskej Palanke. Akciu finančne podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Úrad pre Slovákov žijúcich

vzhľadom na minulý rok väčší, aj keď už roky počet prihlásených klesá: „Pred tromi dňami to vyzeralo veľmi slabo. Ešte v pondelok sme mali prihlásených 14 študentov, a potom sa každý deň prihlasovali ďalší, i keď lehota na potvrdenie

účasti už vypršala. Mňa teší, že ste tu aspoň vo väčšom počte ako vlani. Sme svedkami veľkej migrácie Slovákov do zahraničia. Čo tu môže urobiť Matica slovenská v Srbsku, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny či Veľvyslanectvo Slovenskej republiky a ostatné slovenské inštitúcie tu pôsobiace, je veľká otázka. Ja na vás, vážení študenti, apelujem a zároveň vás prosím, aby ste nezabudli na nás – vojvodinských Slovákov a na inštitúcie, ktoré tu pôsobia a pomáhali vám od malička. Chcel by som vás poprosiť aj o to, aby ste prostredníctvom sociálnych sietí alebo osobných kontaktov so mnou či s predstaviteľmi miestnych odborov navrhli, ako by ste chceli, aby tento program vyzeral a vôbec toto Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže.“ Účasť na tohtoročnom podujatí potvrdilo 29 študentov, pričom 9 je odmenených a 2 sú nositeľmi červeného diplomu. V mene NRSNM koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová srdečne zablahoželala a udelila peňažné odmeny najúspešnejším študentom – nositeľom červeného diplomu – Jaroslave Slavkovej z Báčskeho Petrovca a Robertovi Žjakovi zo Selenče. Na znak vďaky a úcty Zolňanová všetkých študentov povzbudila slovami: „Tým, že ste sa rozhodli študovať, vy ste

Moderátor stretnutia Janko Havran a sympatické logo, ktoré sa neprestalo usmievať sebou pohli a robíte všetko to, čo je potrebné, aby ste sa stali vzdelanými ľuďmi, dobrými, odbornými. Na vás je potom, aby ste v budúcnosti hýbali aj svetom. Sme radi, že vás máme, sme radi, že ten svet, ktorý pre vás vytvárame my, na ktorom naozaj tvrdo pracujeme pre vás, pre slovenskú menšinu, ešte stále máme odovzdať do niečích rúk.“ Javisko patrilo ešte nasledujúcim úspešným a odmeneným študentom: Branislavovi Davidovićovi, Branislavovi Makanovi, Ivanovi Belánimu, Mariene Kurišovej, Maríne Faďošovej, Miroslavovi Papovi a Zuzane Chrťanovej. Slová vďaky, podpory, povzbudenia a prosby mladým adresovali aj vzácni hostia: Ján Varšo, Michal Hrušík a Miroslava Šolaja. Po oficiálnej časti nasledovala zábava, z ktorej si študenti domov priniesli spomienky aj v podobe trička s logom daného podujatia, šálky, prívesku a guľôčkového pera.

REPREZENTAČNÁ VÝSTAVA ZA HORAMI, ZA DOLAMI – TRI STOROČIA SLOVÁKOV VO VOJVODINE v organizácii Múzea vojvodinských Slovákov je v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci nainštalovaná od 7. júna t. r. Je to výsledok viacročného projektu Múzea Vojvodiny a od roku 2016 už sa tešil obdivu verejnosti v múzeách v Novom Sade a na Slovensku v Martine a Bratislave. Ako sprievodné podujatie výstava bola zaradená spolu s ďalšou expozíciou MVS – Najstarším domom v Báčskom Petrovci – i do programu 57. SNS. O záujme návštevníkov o tieto kultúrne ponuky svedčí aj presná evidencia pracovníkov múzea: od piatka do nedele tieto dve expozície spracúvajúce minulosť nášho etnika na Dolnej zemi si pozrelo spolu 623 záujemcov. Pre ďalších potenciálnych návštevníkov je tu i správa, že výstava Za horami, za dolami... bude v tejto petrovskej galérii do 30. septembra. A. F.

18. 8. 2018 • 33 /4815/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

III/21

PREZENTÁCIA KNÍH SLOVENSKÝCH AUTORIEK

ská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku v slove a v obrazoch, Anny Petrovićovej SEAVC v Srbsku, Zuzany Slivkovej Radosť, láska, život a prosba, Bo- Časť prítomných autorov na prezentácii Viery Benkovej Tri ženy, dvaja muži a ženky Bažíkovej s organizátorkami podujatia ja, Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Bibliografia Pavla Enike benike krikel bé, Kataríny Mos- Mučajiho, Zuzany Papovej a Ján Otec rytier, mama dračica, publikáciu nákovej-Bagľašovej Škvrny, Svet- Kolárika Padinské ľudové zvyky a Spolok petrovských žien vo fotografii lany Vojnićovej-Feldyovej Sloven- obyčaje, Márie Kotvášovej-Jonášovej 2002 –2017 a knihu Anky Hekelovej (Rumunsko) Čaro okamihu. Knihy seriózne predstavili dve moderátorky programu Mária Gašparovská a Martina Bartošová (detská literatúra), ktoré zároveň pripravili i výber z tejto bohatej tvorby. Úryvky z prezentovaných kníh čítali Jaroslava Slavková, Miriam Murtínová, Elenka Lončarová, Alena Pešková a Monika Bažaľová. Pri tejto príležitosti hudobné body predviedli huslistka Marína Cerovská z Báčskeho Petrovca a spevácka skupina Spolku petrovských žien Petrovčanky. Spevácka skupina Spolku petrovských žien Petrovčanky

Opäť trinásť nových titulov Anna Lešťanová

organizácii Asociácie slovenských spolkov žien i tohto roku sa v rámci Slovenských národných slávností konala prezentácia nových kníh slovenských autoriek (a tentoraz i autora). Toto tradičné podujatie bolo v sobotu 11. augusta vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, kde na úvod Viera Miškovicová, predsedníčka ASSŽ, privítala hostí, autorky, autora a všetkých prítomných. Predstavené boli knihy: Viery Benkovej a Etely Farkašovej Pehavá hruška – výber z poetickej tvorby pre deti slovenských autoriek zo Slovenska, Srbska a Rumunska, Viery Benkovej Panónske haiku,

KNIŽNICA PRE ČITATEĽOV

Posedenie so Zoroslavom Spevákom Jesenským Jaroslav Čiep

Zoroslava Jesenského. Družný rozhovor so spisovateľom Hostí na večierku pri stredu 8. augusta v predvevítala riaditeľka knižnice Anna Spe- ako desaťročný nezbedník lozil po černých hodinách ako úvodváková. Potom slovo odovzdala stromoch a pri jednej príležitosti ný program tohtoročných Anne Petrášovej, ktorá večierok sa konár pod ním zlomil a on „z deSlovenských národmoderovala. Za sto- saťmetrovej výšky padol priamo na ných slávností bolo lom pri sebe mala hlavu“. Na strane druhej spisovateľ na nádvorí Kultúrnespisovateľa a profe- a pedagóg varoval terajšie mladé ho strediska literárne sora Zoroslava Spe- generácie pred zhubnosťou techposedenie s prof. Dr. váka Jesenského, nológií a hier, ktoré iba otupujú Zoroslavom Speváktorého sa vypyto- detskú tvorivosť. Večierok bola vlastne svojrázna kom Jesenským Keď vala na všeličo, ale prezentácia najnovšej Spevákovej narastiem, budem najviac na detstvo dieťa, v organizácii a detstvo súčasných knihy, ktorá svetlo sveta uzrela pred niekoľkými mesiacmi v SloKnižnice Štefana detí. Homolu. Spevák sa prítom- venskom vydavateľskom centre Petrovská knižnica ným návštevníkom v Báčskom Petrovci. Ide o knihu sústavnú pozornosť večierka priznal, že jedenástich básničiek pre deti venúva práve tomučítať sa naučil ešte Sedel som raz na múriku. Okrem to spisovateľovi pre pred odchodom do samotného autora jednotlivé Najmladší sa aj aktívne zúčastnili v tomto literárnom posedení deti. Svedčí o tom i školy a dodnes rád básne z tejto zbierky prečítali aj údaj, že vlani v októbri mu venovali základnú školu. Bolo to pri príle- číta. Priznal sa aj tým, čo u neho deti, ale aj dospelí, priatelia knižvýstavu vedeckých monografií, žitosti 61. narodenín prof. Dr. Zo- v detstve vyvolávalo strach a čoho nice, ktorí ju častejšie navštevujú. vysokoškolských učebníc, esejí, roslava Speváka, resp. spisovateľa sa doteraz bojí. Ako aj to, že už

vedeckých a odborných štúdií a článkov, ako i kníh pre deti a dospelých, antológií, výberov, časopiseckej tvorby, učebníc slovenského jazyka a literatúry pre

22/IV

18. 8. 2018 • 33 /4815/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

VÝSTAVA PETRA DEŠIĆA

Každodenne nedokážeme vidieť Slováci v Srbsku sa zmienil Vladimír Valentík. Okrem iného povedal, že v našich radoch je veľa fotografov, ale ten pohľad zboku skôr je priamejší pohľad, ako by sme ho my dokázali urobiť. Hovorí nám niečo, čo my

každodenne nedokážeme vidieť. Srđan Simić, ýstava fotografií Slováci v Srbpredseda Obce sku autora Petra Dešića bola Báčsky Petrovec, Výstavu si možno pozrieť otvorená v piatok 10. augusta povedal, že teraz už aj v Petrovci v Dome MSS Ľudovíta Mišíka. Dotepo prvýkrát videl túto vý- né väzby na Slovákov. Od roku 2014 raz táto výstava bola stavu naživo a že po troch vo voľnom čase cestuje autobusom vystavovaná na Veľvyvýstavách, ktoré otvorila po Vojvodine a fotografuje. Je to jeho slanectve Slovenskej veľvyslankyňa Dagmar záľuba, ktorá sa stala vášňou. Aby republiky v BelehraRepčeková, teraz tá česť začal fotografovať vojvodinských de, v Kultúrnom streSlovákov, inšpiroval ho katolícky pripadla jemu. disku Nového Sadu Otvorenie výstavy kňaz zo Selenče. a v Národnom múzeu Výstavu finančne podporili Úrad moderovala Alexandra v Pančeve. A teraz i Horvátová a program pre Slovákov žijúcich v zahraničí, v Petrovci, počas Slodvomi piesňami spestrila Ministerstvo kultúry a informovavenských národných nia Republiky Srbsko, Pokrajinský Andrea Lačoková. slávností. Petar Dešić sa narodil sekretariát pre vzdelávanie, predPrítomných na v roku 1981 v Báčskej pisy, správu a národnostné menotvorení výstavy priPalanke, vyrastal v Bosne šiny – národnostné spoločenstvá vítal predseda Matice a Dalmácii a teraz žije v Če- a Československý ústav záhraniční slovenskej v Srbsku Ján Brtka. O výstave Petar Dešić stojí prvý sprava; výstavu otvoril Srđan Simić lareve. Nemá žiadne rodin- Bratislava. Danuška Berediová

VÝSTAVA V KNIŽNICI ŠTEFANA HOMOLU

Slovenská detská vojvodinská literatúra Jaroslav Čiep

ktoré 38 našich autorov kníh pre deti doteraz publikovali knižne. ruhým podujatím v Knižnici Dr. Marína Šimáková-Speváková Štefana Homolu v Báčskom sa o výstave prihovorila slovami: Petrovci pred tohtoročným „Výstava kníh literárnej tvorby pre deti víkendom, v ktorom dozneli 57. Slo- v Knižnici Štefana Homolu ponúka venské národné slávnosti, bola výsta- stručný výsek zo sveta pôvodnej vojvodinskej slovenskej literatúry určenej pr vým dialógom s najvzácnejšími čitateľmi, deťmi. Knihy sú usporiadané abecedne, podľa priezvisk autorov, koncepčne sa jednotlivé epochy Pri otvorení výstavy kníh našej literatúry pre deti detskej tvorby prepájajú. Expozícia va kníh v knižničnej čitárni. V stredu zároveň ponúka možnosť prehľadu 8. augusta po literárnom posedení ilustrácií a grafických riešení jednots prof. Dr. Zoroslavom Spevákom livých titulov od jednoduchosti po Jesenským bola vernisáž Slovenská súčasné vizuály.“ Ďalej Šimákovávojvodinská detská literatúra. -Speváková stmeľuje obsah výstavy: Ide o výstavu kníh s tematikou „Umožňuje simultánne aktualizovať slovenskej detskej vojvodinskej li- Veľký minikrimi prípad (V. Benková) teratúry. Obsahuje výber z titulov, a rytmus veršov Sladkého výpredaja

Tešili sa aj na knihy, aj na prichystané sladkosti v knižnici (M. Babinka), zazvoniť na Zázračnom zvončeku (X. Mučajiová), nadchnúť sa talentom Tchorieho chóru (M. Demák), môžeme tu stretnúť vyrastajúceho Igorka (M. Babinka), Maximiliána v meste (J. Tušiak), kvitnúceho Bartolomeja, psa Vlada, ako hrá karty so starenkou Marienkou, či T-Rexa (Z. Spevák Jesenský), potom tiež Majstra vodografa, ktorý Rád chodieva do školy (T. Čelovský), Pozemšťana Milana a Vincenta bez ucha (M. Pre-

budila), či emancipovanú Princeznú na bielom koni (A. Šimáková) a matku Dračicu (M. Kotvášová-Jonášová), užiť si Posledné pekné poviedky (T. Čelovský) a paralelne sa ocitnúť na Banánovom kvete (A. Čipkár), no tiež si uvedomiť, aké je ťažké mať pätnásť (M. Kotvášová-Jonášová).“ Výstavu pri odkrúcaní lízanky, alebo aspoň pri tom pokuse, otvoril predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Ján Šuľan.

V/23

18. 8. 2018 • 33 /4815/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

JARMOK UMENIA

Bohatý program a ponuka Danuška Berediová

armok umenia bol v programe 57. Slovenských národných slávností v sobotu 11. augusta miestom na predaj, na kúpu, na pobavenie, ale aj na stretnutie sa so známymi. Na Ulici maršala Tita v Petrovci, čiže na Námestí slobody sa zároveň konal aj kultúrno-umelecký program. Otvorila ho Anna Berédiová zo Selenče a sprevádzal ju Miroslav Poničan na trúbke a Vladimír Zima na harmonike. Nasledovali príhovory predstaviteľov partnerských miest a jarmok otvoril predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić. Program pokračoval spevom a tancami detí z Kysáča, Petrovca, Bingule a Erdevíka. Zaspievali aj mladí nádejní speváci: Simona Sýkorová a Martin Červený z Petrovca a predstavili sa aj petrovské predstaviteľky na festivale V rytme Európy 2018. Tancoval tiež Petrovčan zo združenia YMCA, spievali Andrea Lačoková a Boris Gabríni a moderný tanec zatancovala Alisa Oravcová. Prítomní si mali možnosť vypočuť aj dievčenskú spevácku skupinu Perla z Kovačice, fujaristov z Detvy spolu s Michalom Struhárom z Petrovca, ale aj to, čo pripravili hostia z Nitry. Selenčania sa predstavili Orchestríkom a folklórom a Šíďanky zase spevom. Vystúpili aj staropazovské Klasy, Komorný zbor Musica viva a zmes slovenských ľudových piesní zaspievali Pivničania. Program moderovali Alexandra Horvátová a Irena Struhárová. Celý deň riadne pálilo. Program trval niekoľko hodín a pred javiskom sa hľadal chládok. Občerstvenie sa však našlo na jarmoku. Ponúkali sa rôzne nápoje a jedlá, sladké a slané pečivá, ale aj ručné práce, dekorácie, kozmetika, hračky a šperky. Nechýbali ani stánky usilovných združení žien z mnohých slovenských dedín.

Program otvorila Anna Berédiová

Binguľské Čerešničky

Nechýbali ani stánky združení žien

Jarmok ako vždy bol na Ulici maršala Tita

Prihovoril sa aj zástupca veľvyslankyne SR v Belehrade Igor Vencel

Folklórne motívy aj na tričkách a na kabelkách

Zaujímavá dekorácia

24/VI

18. 8. 2018 • 33 /4815/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

VÝSTAVA ČLENOV ZDRUŽENIA PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

žian, Pivnice, Selenče, Maglića, Nového Sadu a členky žijúcej v Nemecku, návštevníci si mohli obzrieť aj panel žiackych prác. Tie vznikli počas výtvarného tábora v máji. Tábor organizovalo združenie, aby podporilo snahy najmladších, ich potenciálnych budúcich členov. V rámci Petrovských pohľadov 10 sa so svojimi umeleckými prácami predstavili: Ana Andrejićová, Anna Babiaková, Mária Báďonská, Ondrej Benka, Juraj Berédi-Ďuky, Igor Bovdiš, Katarína Breuningová, Zlata Červená-Kaloian, Zdeno Finčar, Branislav Galamboš, Zuzana Gašparovská, Michal Hasík, DaZáber z otvorenia výstavy Petrovské pohľady 10 niel Chorvát, Katarína Legíňová, Samuel Legíň, Anna Liptáková, tala predsedníčka Ján Makan, Ruth združenia Mária Petrášová, Zuzana Struhárová. Potom Pudelková, Zvonisa o samotnej exmír Pudelka, Rastislav pozícii a afinitách Roška, Sava Spremo, jednotlivých umelMilada Stankovićocov zmienil výtvarvá, Juraj Strehársky, ný kritik Vladimír Anna Struhárová, MáValentík. Zároveň ria Struhárová, Vlasta výstavu aj otvoril. Triašková, Vladimír Okrem 53 prác Urbanček, Milan umelcov z PetrovVereš a Milo Zaťko. ca, Kulpína, Hlo- Návštevníci si so záujmom pozreli expozíciu výstavy

Petrovské pohľady 10 Jaroslav Čiep

ž celé desaťročie na Slovenských národných slávnostiach miestni výtvarní snaživci usporadúvajú kolektívnu výstavu svojich prác. Tohto roku jubilejná desiata výstava oslovila presne 30 členov Združenia petrovských výtvarných umelcov. Členovia tohto združenia sa prostredníctvom kolektívnych výstav zvyčajne prezentujú dvakrát do roka. Najprv počas Dňa Petrovca v máji, a potom aj počas Slávností. Tomu tak bolo aj v aktuálnom roku. Vo štvrtok 9. augusta prezentovali ďalšiu kolektívnu výstavu prác svojich členov Petrovské pohľady 10. Slávnostné otvorenie výstavy obrazov, fotografií a skulptúr sprístupnených v miestnosti Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec bolo na nádvorí Kultúrneho strediska. Úvodom vernisáže na husliach zahral mladý Martin Ján Javorník a prítomných priví-

14. MEDZINÁRODNÁ FILATELISTICKÁ VÝSTAVA PETROVEC FILA 2018

Kvalitné podujatie Juraj Bartoš

Slovinska a Nemecka. Z úhrnne 28 vystavených exponátov takmer polovica bola ocenená na výstavách v zahraničí. Prvýkrát máme exponát, ktorý zhotovili deti – žiaci ZŠ Ľudovíta

olekcie poštových známok 34 autorov (medzi nimi aj šiestich zahraničných) zahrnula 14. medzinárodná výstava PETROVEC FILA 2018. Usporiadateľom už tradične kvalitného podujatia je Spolok filatelistov Báčsky Petrovec. Otvorili ho v piatok 10. Numizmatika má svojich ctiteľov augusta ako obvykle v aule Základnej školy Jána Štúra v Kysáči.“ Čajaka v Báčskom Petrovci. Prívet mal Predseda Zväzu filatelistov Vojvopodpredseda SFBP Rastislav Spevák: diny Ivan Tangl podotkol, že prvý raz „Tradične v Petrovci vystavujú hos- sa na tradičnej výstave počas SNS tia zo Slovenska, ale dnes tu po prvý- v Petrovci nezúčastňuje Ján Rybársky. krát máme aj filatelistov z Rumunska, Navrhol, hoci výstava nie je súťažná,

Autori exponátov 14. výstavy PETROVEC FILA 2018 po jej otvorení aby už o rok uviedli ocenenie, ktoré bude niesť meno vlani zosnulého numizmatika Rybárskeho, prízvukujúc: „Táto akcia by nebola bez jeho veľkého úsilia v uplynulých rokoch.“ Ďakovné listiny za pomoc pri organizácii výstavy dostali: ZŠ Jána Čajaka v Petrovci, tamojšia Knižnica Štefana Homolu, ako aj jej riaditeľka Anna Speváková, Matica slovenská v Srbsku a jej predseda Ján Brtka, Ivan Tangl, Milan Vančo, KUS Vladimíra Mičátka v Kysáči, Anna a Viktor Savićovci,

Tatiana a Vladimír Zabunovovci z Petrovca. Výstavu otvorila riaditeľka ZŠ Jána Čajaka Vlasta Werleová. Popriala filatelistom veľa nových záujemcov a budúcich členov aj z radu žiakov petrovskej školy. Otvárací program hrou na klavír spríjemnili petrovskí školáci Martin Červený a Hana Rybárová. V sobotu 11. augusta v aule ZŠ v Petrovci usporiadali aj tradičný filatelistický bazár; zase bol dobre navštívený.

18. 8. 2018 • 33 /4815/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

ROCKTÓN 2018

Dobrý rokenrol vo Vrbare Anna Zorňanová

VII/25 Tohtoročný Rocktón uzavreli členovia skupiny Southlanders. Pestujú starý rokenrol, pričom známym piesňam pridajú vlastné texty. Predovšetkým, aby pobavili poslucháčov. To sa im bezpochyby aj podarilo. Z početných podujatí, ktoré tvorili obsah tohtoročných SNS, Rocktón si určite ospravedlnil svoju existenciu. Dal šancu našim slovenským kapelám, aby sa predstavili širšiemu publiku, a pritom

Návštevníkov najprv rozhýbalo trio Lego Duo & Anetrovský drea. Bratia Rocktón zaLehotskovci žil aj bohatšiu sa predstavili návštevnosť, než ako výborní ju mal v piatkový inštrumentavečer 10. augusta listi a Andrea v rámci 57. SNS. A Lačoková bezpochyby si ju svojím chazaslúžil. Príjemná rakteristicatmosféra Vrbary, kým hlasom After My Grace (Selenča) výborná hudba nieprifarbila celkom dobre sa koľkých kapiel, slodomáce a zahra- vynašli na javisvom, bol to večer, ničné hity. Selenč- ku. Už spomenukeď sa dalo pekne ské trio After My tí vulkánovci, aj pobaviť a vypočuť Ján Lomen-Migo Grace sa pokúsilo keď im pribudlo si pesničky, ktoré zo skupiny Vulkán vytvoriť uvoľne- krížikov na chrbmáme radi. Dote, priniesli enerkonca niektorým giu a starý dobrý pripomenuli aj zvuk rokenrolu. mladosť, tie Padinský band najkrajšie roky Vlasto a Sacharíživota, ktoré ny sa predstavil boli nerozlučne na scéne osobit- Vlasto a Sacharíny (Padina) späté práve s ným prejavom. touto a takouto Dobre zohraný hudobný tím, mládeži ponúkol dobrú zábavu. hudbou. Najmä vlastné piesne nosiace odkaz, Z tohto večierka bol taký dojem, kysáčska skupina pevný zvuk, nenechali niko- že návrat tejto hudobnej akcie Vulkán nás vrátiho ľahostajným. Je to kapela, do Vrbary bol správnym krokom. la do minulosti, ktorá má potenciál a zasluhuje do 60. a 70. ro- Lego Duo & Andrea (Báčsky Petrovec) Foto: Vladimír Valentík pozornosť. kov. Tak ako oni, aj ostatní účastníci Rocktónu nú atmosféru a komunikovať s využili príležitosť, aby publiku publikom. Trochu odbočili od predstavili aj svoje skladby. svojho základného štýlu, ale

V O J LO V I C K Ý PETER PÁN V BÁČSKOM PETROVCI. V rámci 57. Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci v nedeľu 12. augusta v sieni Slovenského vojvodinského divadla svojím vystúpením zapôsobili na divákov najmladší členovia Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan z Vojlovice. Predviedli predstavenie pre deti Peter Pán v réžii Alisy Oravcovej. Milovníci divadla mali príležitosť sledovať dobre pripravené divadelné predstavenie a tlieskať skvelému detskému hereckému tímu, ktorý na tohtoročnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove získal 1. cenu a sošku Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. A. Ch.

NA ZÁVER SNS DIVADELNÉ HODY. Ako to už tradične býva, záverečnou časťou SNS je divadelné predstavenie. V Slovenskom vojvodinskom divadle v nedeľu 12. augusta večer vystúpili divadelníci Ochotníckeho divadla KC Kysáč. Zahrali predstavenie Zmizni od svojej ženy v réžii Jána Privizera. Divadelníci z Ustanovizne pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč predviedli humornú zápletku, ktorej podstatou je, že taxikár, ktorý sa nevie v jednej chvíli rozhodnúť pre jednu z dvoch žien, sa rozhodne pre obe. Z toho potom vzniká rad zaujímavých humorných situácií, ktoré Kysáčania skvelo podali na javisku SVD. Oduševnené obecenstvo reagovalo salvami smiechu a búrlivých aplauzov, čo bolo dôkazom, že sa naozaj dobre bavilo. K. G.

26/VIII

18. 8. 2018 • 33 /4815/ • HLAS ĽUDU • OSOBITNÁ PRÍLOHA

GALAKONCERT SNS 2018

Chráňme si korene nášho bytia

Otvorenie galakoncertu Jaroslav Čiep

alaprogram našich folklórnych súborov a sólistov na ihrisku vedľa Základnej školy Jána Čajaka odznel v sobotu 11. augusta. Prilákal azda najväčší počet divákov zo všetkých ponúknutých oficiálnych obsahov 57. Slovenských národných slávností. Pomenovali ho Chráňme si korene nášho bytia. Svojsky výstražne autori programu akoby chceli

Anna Berédiová zo Selenče upovedomiť verejnosť, že žijeme v časoch, keď si skutočne treba chrániť korene nášho slovenského bytia. Koncepcia galaprogramu už viacero rokov je v podstate rovnaká. Je to zmes ľudových tancov

V takmer dvojhodinovom programe sa na javisku s nacvičenými tanečnými a speváckymi bodmi odetí v krásnych krojoch predvádzali najúspešnejší mladí a trochu starší folkloristi a sprevádzali ich vlastné spolkové orchestre. Do Petrovca pricestovali zo slovenských prostredí a na program boli zavolaní, lebo sa už predtým dokázali na našich celomenšinových tanečných a speváckych festiHruškári z Kovačice koňa kuli valoch. Tohto roku sa v rámci galaprogramu predstavili ky súbory, aby vystúpili na javisko a spoločne si zatancovali. Potom vymenovali účinkujúcich v programe a organizátorov. Celkom na záver už tradične matičnú hymnu Po nábreží koník beží zaspievali všetci účastníci programu spolu s početným obecenstvom. A tak sa skončil aj tohtoročný galaprogram našich dospelých folkloristov. Jeho scenár a réžiu podpisuje Daniela Legíňová-Sabová.

a spevov popretkávaná dramatickými prvkami. Každý rok galakoncert má svoju tému, ktorú organizátori priblížia prítomnému obecenstvu. To hto ro k u petrovské herečky KUS Petrovská družina Natália Nosálová, Želmíra Pataftová a Tatiana Častvenová na javisku tradičným Na jarmoku s petrovskými s p ô s o b o m tanečníkmi „varili lekvár“ vo veľkom kotle. Zároveň vtipnými folkloristi zo Šídu, scénkami popretkávali predely Selenče, Starej medzi jednotlivými bodmi účin- Pazovy, Hložian, Padiny, Pivnice. Aj kujúcich folkloristov. Program tradične začína s defilé domáci Petrovčavšetkých účinkujúcich folkloristov nia a hostia z Kopopred javisko, na ktoré potom vačice a Vojlovice. Moderátorská vyšlú reprezentačný pár. Ten je na javisku ozdobou pri otváracom dvojica Vladimíceremoniáli. Presne tak ako to ra Sabová a Ivica Veselí speváci z Vojlovice bolo aj vlani, prítomných v mene Grujić Litavský na záver vyzvali všetorganizátora programu Matice Spoločne pri matičnej hymne slovenskej v Srbsku privítal predseda Ján Brtka. Prítomnému obecenstvu sa prihovoril a zároveň i program otvoril Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Prílohu pripravila Anna Francistyová

Kultúra K životnému jubileu V

Kultúra

SAMOSTATNÁ VÝSTAVA PAVLA POPA

Danuška Berediová

rámci sprievodných podujatí 57. Slovenských národných slávností v stredu 8. augusta bola v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade otvorená výstava umeleckej tvorby akademického grafika a maliara Pavla Popa pri príležitosti autorovho životného jubilea. Výstava prilákala už na otvorenie početných návštevníkov. Pavel Pop sa narodil 1. decembra roku 1948 v Starej Pazove. Vo svojej výtvarnej tvorbe vyvíja koncept, ktorý kritika pomenovala imaginatívnym realizmom. Večierok otvorili autorskou hudbou Maja Alvanovićová a Ervín Malina. Prítomných privítala riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac a povedala, že spolupráca Pavla Popa s ústavom sa začala v roku 2011 projektom umeleckých portrétov významných osobností slovenskej vojvodinskej kultúry. Zo štrnástich portrétov Pop namaľo-

O autorovej tvorbe hovoril Vladimír Valentík a výstavu otvorila Barbora Galovićová

Riaditeľka Anna ChrťanováLeskovac zablahoželala Pavlovi Popovi k jubileu val dvanásť. Niektoré z nich sú aj súčasťou tejto výstavy. Prezradila zároveň, že ústav v rámci svojej vydavateľskej činnosti pripravuje výtvarnú monografiu Pavla Popa, ktorá bude adekvátnym darčekom k autorovmu jubileu.

O tvorbe Pavla Popa sa zmienil výtvarný kritik Vladimír Valentík. Povedal, že jeho celkový opus tvoria štyri cykly, ktoré sa rozlišujú aj technikou realizácie. Povedal, že nebolo ľahké koncipovať túto výstavu, lebo autor sa v poslednom čase venuje tvorbe obrazov veľkých rozmerov. Tie najväčšie formáty budú na jeseň vystavené v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci. Výstavu pod názvom Pavel Pop – výber z tvorby otvorila Barbora Galovićová, konzulka Veľvyslanectva

Slovenskej republiky v Bratislave. Poďakovala sa za pozvanie organizátorom a povedala, že nie darmo sa hovorí, že novovybudovaný priestor až vtedy dostane dušu, keď naň zavesíme prvý obraz. Pripomenula aj, že Modrý salónik vo veľvyslanectve zdobí jedno dielo Pavla Popa a slávnostne otvorila túto výstavu. Výstava prác Pavla Popa bude v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov otvorená do 1. septembra.

DNI SLOVENSKEJ KULTÚRY V BELEHRADE

tvo o diele svojho deda Jana, ponúknuť kritickému oku nové obrazy jej matky Anny a svoje práce. Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici, vo svojom prejave poukázala na pôvod umelcov, ich bohatú umeleckú tvorbu Vladmír Valent z Belehradu mohlo sa kochať v mod- a početné výstavy nielen Obraz Jána Kňazovica rom a v rozkošne podaných dedin- v Srbsku, ale i v zahraničí. ďaka angažovanosti Galérie ských a iných dianiach na obrazoch Podpisy na obrazoch (jedno srdce u po slovensky privítal návštevníkov insitného umenia v Kovačici a s rozpoznateľnými srdiečkami s iniciál- Jána, dve srdcia na obrazoch Anny Galerije 73 a Dní slovenskej kultúry záujmu vedenia kami v podpise autorov a tri srdcia u Nataše) nielenže zdô- v Belehrade. Zdôrazňujúc nezvyčajnosť malieb, motívov a farieb, krásu Galerije 73 (Ulica PožešKňazovicovcov. Jan obrazov a z nich sálajúce poslanie, ka 83 a) v Belehrade v Karlečík sprítomňuje poukázal i na Dni slovenskej kultúry utorok 7. augusta bola osobu s akousi až náv Belehrade na slovenský pôvod a v tejto galérii otvoreboženskou náladou. aj prostredníctvom obrazov na také ná výstava obrazov Na otvorení výstavyjadrenie umelcov. S poďakovaslovenských insitných vy Mirela Pudarová, ním umelcom Galerije 73 a Galérie maliarov z Kovačice. Výriaditeľka Galerije 73, insitného umenia za usporiadanie stavné steny zdobí vyše ponuku Galérie insittohto podujatia výstavu otvoril s 35 obrazov menšieho a ného umenia v Kovaprianím, aby si návštevníci pokojne väčšieho formátu. Sú to čici ocenila ako prínos pozreli obrazy a do svojich domov obrazy troch autorov k poznaniu výtvarnej odniesli krásne zážitky zo stretnutia z rodiny Kňazovicovcov Vnučka Nataša sa už verejnosti v Belehra- Z tvorby Anny Kňazovicovej s maliarkami a dielami umelcov. – Jána (1925 – 1985), odkláňa od rodinnej de o tvorivosti rodiny K výstave je vypracovaný i viacfarebrazňujú ich rodinnú príslušnosť, ale jeho dcéry Anny (1950), poetiky Kňazovicovcov. Prihoa vnučky Nataše (1977) várajúc sa záujemcom aj umeleckú spätosť a venovanie sa ný katalóg v srbskej reči, s desiatimi reprodukciami obrazov Kňazovicova 6 obrazov Jana Krličku, maliara a Nataša s radosťou poznamenala, že ľudskému dobru. cov, dvoch obrazov J. Krličku a s ich Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne hosťa zo Slovenskej republiky. je jej rodine a jej osobne cťou po životopismi. Slovenskej republiky v Belehrade, Vyše 60 záujemcov o insitné umenie dlhšom čase znovu podať svedec-

S prínosom insitného umenia

• KULTÚRA •

33 /4816/ 18. 8. 2018

Kultúra STRETNUTIE S GUSTÁVOM MURÍNOM

V rezkom tempe za slávnymi ľuďmi Juraj Bartoš

sa ako výborný rozprávač, vychrlil množstvo zaujímavostí o desiatkach osobností so slovenským pôvodom, ktorí v rôznych oblastiach dosiahli svetové výsledky a slávu. Jeho rezký, miestami

tretnutie s Gustávom Murínom (1959), prírodovedcom, spisovateľom, publicistom, blogerom, umelcom zo Slovenska, bolo ozajstným pôžitkom. Prednáška vzácneho hosťa, autora niekoľkých desiatok kníh (niektoré sú preložené do 50 jazykov) a početných článkov širokého tematického a žánrového spektra na tému Najúspešnejší Slováci a Slovenky vo svete v piatok 10. augusta popoludní v predsieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci nadchla vyše Gustáv Murín 20 pozorných poslucháčov. Gustáv Murín sa narodil a žije vtipný výklad životných, respekv Bratislave. Pracuje na Príro- tíve profesionálnych príbehov dovedeckej fakulte Univerzity ľudí, akými sú Monika Gullerová, Komenského, kde i nadobudol Dežo Hoffman, Ladislav Hudec, vysokoškolské vzdelanie. Ukázal Michal Strank, Andy Warhol alias

Andrej Varhoľa, Pola Negri, Jessica Claire Biel a ďalší, bol ozajstnou lahôdkou. Práve tak ako zopár zážitkov samého Murína z jeho ciest po krajinách amerických kontinentov a Ázie.

ktorý Gustáva Murína kvalifikoval ako skutočného renesančného umelca. Zároveň predstavil Vladislava Stanka, vedúceho European institute, ktorý stretnutie umožnil. Posedenie a prednášku

Pozorné publikum

Prítomných privítala a hostí zo Slovenska predstavila riaditeľka SVD Viera Krstovská. Asistoval riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík,

v rámci 57. Slovenských národných slávností zorganizovali spoločne Slovenský kultúrny klub, Slovenské vojvodinské divadlo a SVC.

Z NAKRÚCANIA FILMU O KRÁĽOVI PETROVI V PANČEVE

Vojlovičania ako štatisti Anička Chalupová

týchto dňoch sa v Pančeve, na lokalitách v uliciach Štrosmajerovej, Vuka Karadžića, Ignjata Barajevca, Đuru Jakšića, Nikolu Đurkovića a Kosovskej, skončilo nakrúcanie scén pre film a seriál Čarape kralja Petra (Ponožky kráľa Petra). Okrem známych srbských hereckých osobností v nahrávaní scén účinkujú aj mnohí štatisti. Medzi nimi aj niekoľkí Vojlovičania. Réžia tohto projektu, ktorý sa zakladá na motívoch románu Milovana Vitezovića, srbského spisovateľa a scenáristu, je zverená Petrovi Ristovskému. Príbeh o chýrečných vlnených ponožkách, v ktorých kráľ zomrel, in-

www.hl.rs

Pôžitok nielen z nakrúcania ﬁlmu, ale aj z kamarátenia; medzi štatistami boli aj Daniela Holoková (prvá sprava) so sestrou Katarínou Kalmárovou (tretia sprava)

Informačno-politický týždenník

špirovala hlavného herca a producenta Lazara Ristovského. Chce na filmovom plátne zobraziť osobnosť kráľa Petra ako človeka, ktorý túžil po svojom domove, skúmal seba a nevyhnutnosť obetí počas veľkej vojny. Film a seriál majú medzinárodný význam, lebo sú do produkcie zapojení aj odborníci z Ruska, Francúzka a Grécka. Okrem na niektorých miestach v týchto štátoch, projekt sa realizuje aj na niekoľkých lokalitách v Srbsku. Prvá nahrávacia klapka vznikla v marci tohto roku na Starej planine, kde sa natáčali scény o utrpení srbských vojakov v zime koncom roku 1915 a začiatkom roku 1916.

Ktovie, možno na budúce bude aj nejaká úloha – starý otec Michal Kalmár s vnukom Martinom Holokom

Film a seriál Ponožky kráľa Petra si diváci budú môcť pozrieť už v októbri toho roku. Foto: z archívu D. Holokovej

• KULTÚRA •

V RÁMCI SPRIEVODNÝCH PODUJATÍ SNS 2018

Výstava plagátov a rekvizít Anička Chalupová

prievodným podujatím tohtoročných SNS bola i nainštalovaná expozícia v predsieni Slovenského vojvodinského divadla. Pri príležitosti 15. výročia Slovenského vojvodinského divadla sprístupnená bola výstava plagátov a zachovaných rekvizít, ktoré

Upútavka divadelnej inscenácie v divadelnej sezóne 2012 – 2013

Plagát divadla Smetiar (2012)

Plagát divadelného predstavenia Klinč (2005)

vznikali k jednotlivým divadelným predstaveniam, resp. boli v nich použité. Podľa slov Viery Krstovskej, riaditeľky SVD, doteraz bolo nacvičených a predvedených 29 predstavení, ku ktorým bolo usporiadaných aj rovnako toľko výstav. Autormi plagátov vystavených na tohtoročných Slovenských národných slávnostiach sú Ďula Šanta, Irena Pešková, Pavel Čáni a iní. Podľa výberu Miroslavy Blažićovej, organizátorky kultúrnych dianí v SVD, expozíciu výstavy doplnili rekvizitami, ako sú staré kufre, dáždniky, misky, hrnce, hračky, topánky a niektoré ďalšie odevné predmety, ktoré boli používané v jednotlivých divadelných inscenáciách. Ďalšia výstava plagátov, ktorá bude tiež doplnená kostýmami použitými v uplynulých predstaveniach, bude usporiadaná v septembri v rámci 23. Petrovských dní divadelných.

Niektoré rekvizity boli improvizované

Časť vystavených rekvizít použitých v divadelných predstaveniach SVD

VEĽVYSLANEC USA V KOVAČICI. Štvrtého augusta Galériu Babka v Kovačici navštívil veľvyslanec Spojených štátov amerických v Belehrade Kyle Scott. Splnomocnenca USA v Srbsku majitelia obrazárne Pavel a Klára Babkovci informovali o výstave, ktorú slávnostne otvorili v budove Organizácie spojených národov v New Yorku 21. mája, ako i o prípravách na plánované vernisáže olejomalieb od októbra tohto roku v iných amerických mestách. Manželia Babkovci informovali veľvyslanca Scotta i o expozícii pod názvom Nehmotné kultúrne dedičstvo Srbska, ktorá od 17. júla do konca augusta trvá v Etnografickom múzeu v Belehrade. Autorka Danijela Filipovićová zaradila do salónu aj Insitné umenie Slovákov v Srbsku ako jeden z 37 prvkov zapísaných do Národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska. J. Š.

• KULTÚRA •

33 /4816/ 18. 8. 2018

Kultúra VONKAJŠIE REKLAMY

Dokonalosť je v jednoduchosti Ján Špringeľ

stupnica dvojíc farieb: prvá je čierna na žltej, druhá „víťazná“ zelená na bielej, tretia červená na bielej, a potom nasledujú modrá

že hneď na začiatku treba upútať zákazníkov a vybrať ten najlepší eklama v 20. storočí menila alebo presnejšie najjednoduchší a zmenila svet. titulok. Český textár, publicista Kanadský návrhár rea konzultant v odbore strateklamných listov a grafický gickej komunikácie Jan Cézar konzultant Ted Kikoler zasa ubezpečuje, že dobrá reklama dokazuje: „Čitateľovo srdce v exteriéri potrebuje tri veci sú dvere k jeho peňaženke. k dokonalosti: okoloidúci by Otvorte im srdcia a oni otvosi plagáty, bilbordy, väčšie proria svoje peňaženky.“ Českí spekty či inzeráty mali všimnúť, marketingoví odborníci preštudovať a hlavne – zapaZdeněk Křížek a Ivan Crha mätať. uisťujú, že umenie zaujať Cieľom verejného odponie je v – umení. Reklama nie rúčania je práve možná (najje umenie, súhlasí autorská častejšie) kúpa, poprípade Žltá na čiernej: cyrilikou napísaný názov dvojica, zdôrazňujúc, že je hromadná (politická, kultúr- obchodu znásobuje dobre ladený výber reklama – umenie skratky. na, športová) náborová akcia dvojice farieb

V Cvijićovej ulici neďaleko Ruzveltovej je povšimnutiahodná reklama cez „dve poschodia“

na získanie ľudí (voliť, sledovať podujatie, predstavenie, koncert, zápas, TV program). Alebo iba informovať. Každý megapolis, mesto, ale i dedina má v oblasti verejného vychvaľovania tovaru a služieb na otvorenom aj veľa nepodarkov. Dnes sa „bitky“ o zákazníka vedú takmer na každom kroku. Sú ale aj opačné prípady a príklady. Tie, ktoré zabodujú už na prvý pohľad. Univerzitný profesor Jozef Mistrík klasifikoval v poprednom diele Štylistika farby na stimulujúce, dezintegrujúce, statické, neutrálne, teplé a studené. Farebným riešením, písal Mistrík, môžeme textom dodať aj estetické hodnoty. Viditeľnosť a čitateľnosť textu podľa známeho jazykovedca naznačuje

www.hl.rs

Výborne využitá dvojzmyselnosť propagácie minerálky, ktorá nesie rovnaké meno ako názov ulice

„Kto smie, ten môže. Kto nevie o strachu, ten ide vpred,“ heslo najvyššieho veliteľa srbskej armády akoby povzbudzovalo fanúšikov dvoch srbských veľkoklubov na (ich) ceste k (obom) štadiónom a víťazstvám

na bielej, čierna na bielej, žltá na fialovej, biela na červenej, dievku v tme. Vy viete, čo biela na zelenej, biela na čiernej robíte, ale iní nie,“ známe sú a červená na žltej. vety Steuarta Hendersona Autorka Robin Williamsová Britta. V knihe Belehradčana v knihe Grafická úprava zasa Miloša Kramaršiča o marketinzdôrazňuje, že sú k akostnej gu rezonuje poučenie Nicka reklame (aj na otvorenom Chalonera: „Môžete si obliecť priestranstve) potrebné štyri zádres Arsenalu, ale ak nehráte kladné princípy: kontrast, opaako Arsenal, nedosiahli ste kovanie, zarovnanie a blízkosť. veľa.“ Američanka z Nového Mexika To, čo nás odlišuje od presviedča i o dôležitosti Budova patrí už do Ulice Starinu Novaka; konkurencie, sú naši ľudia. typu písma a výbere druhov pre náhodných návštevníkov alebo Zariadenia, budovy – to písiem: kedy použijeme klasic- nepravidelných hostí či turistov sa trefne je všetkých rovnaké. Ľudia ké a kedy moderné písmo, či na vchode veľkými písmenami naznačuje, sú tí, ktorí robia rozdiel, uporadšej použiť egyptienku alebo že ide o stavbu patriacu do rohu zorňoval na pravdivosť vlastgrotesk (sans serif ) a tomu k pomenovaniu iného bulváru ného výroku roky Charles podobne. Tajomstvo (dobréNelson. Ľud je ten, ktorý ho) reklamného textu, tvrdili Ľudia nečítajú oznamy, ale vypracuje propagáciu, ktorá sa Francúzi Christian H. Godefroy to, čo ich zaujíma, povedal ne- zapamätá z prvého voleja. Aj a Dominique Glocheux v rovno- známy autor. „Podnikanie bez v Belehrade. Lebo dokonalosť mennej knihe, spočíva i v tom, reklamy je ako žmurkanie na je – v jednoduchosti.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

S PREDSTAVITEĽMI SNM – HM V KOVAČICI

Na obzore ďalšie nové projekty Anička Chalupová

o úspešne realizovaných projektoch: Hovory o insite, medzinárodnom vedeckom kolokviu, a Čaro imaginácie, výstave slovenských kovačických maliarov na Slovensku, spolupráca medzi Slovenským národným múzeom – Historickým múzeom v Bratislave a slovenskou komunitou na Dolnej zemi spočívala aj v tej literárno-vedeckej oblasti. Naposledy tlačou vyšla publikácia Svadobné vinše Slovákov na Dolnej zemi (druhé rozšírené vydanie) autorky Jarmily Gerbocovej, kurátorky krajanských zbierok SNM – HM. – Prvé vydanie vyšlo vo vydavateľstve v Nadlaku, druhé rozšírené vyšlo v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci. Rozšírené je skoro o 130 strán, materiálu som mala veľa. No a asi pred polrokom som odovzdala ďalší rukopis do Nadlaku. Nazvala som si to Odkrívanie spomienok. To je dokument, ktorý je zostavený na základe rozhovorov s ľuďmi, takými osemdesiatnikmi a vyššie, ktorých otcovia alebo dedovia sa zúčastnili v I. svetovej vojne ako slovenskí vojaci v rámci Rakúsko-uhorskej armády. Vo svojom fonde mám korešpondenčné listy, také čo sa z vojny posielali domov, svojim rodinám domov do Nadlaku v Rumunsku. Tak sa mi podarilo zohnať asi 114 respondentov v Rumunsku a potom na základe výpovedí, množstva fotografií vznikla nová kniha Odkrývanie spomienok, – vyhlásila Gerbocová. Sú na obzore aj nejaké ďalšie projekty? – Sú múzeá v Novom Sade, kde je stála expozícia všetkých nácií žijúcich na území Vojvodiny. Sú tam vystavené aj artefakty Slovákov z Vojvodiny. V Zreňanine sa nachádza vynikajúca expozícia, čo predstavuje slovenskú izbu v Aradáči. V Báčskom Petrovci je jediné múzeum Slovákov mimo hraníc Slovenskej republiky spolu s najstarším domom v Petrovci, kde je z prelomu 18. a 19. sto• KULTÚRA •

ročia nainštalovaná stála expozícia. V Belehrade sa nachádza Etnografické múzeum, v ktorom sú slovenské zbierky. Sú múzeá štátneho charakteru, ale sú aj múzeá súkromné, ako múzeum majiteľa Pavla Petráša v Padine. K dispozícii je i múzeum Martina Jonáša, kde sa nachádzajú artefakty dokumentujúce históriu tunajších Slovákov. Potom sú i ďalšie etno domy. V tej ďalšej knihe bude ponad tisíc fotografií a podobne.

Dlhé roky pretrváva nielen bohatá a vzácna spolupráca, ale aj pekné a úprimné kamarátstvo; na snímke: (zľava) Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, Peter Barta, riaditeľ SNM HM, a Jarmila Gerbocová, kurátorka krajanských zbierok v SNM – HM v Bratislave

Spolu s kurátorkou krajanských zbierok Jarmilou Gerbocovou začiatkom augusta v mestečku insity a v dedine mletej vody na viacdňovej návšteve pobudol aj Peter Barta, riaditeľ Slovenského národného múzea – Historického múzea: – V tomto regióne som na návšteve po prvýkrát a prišiel som sem na základe pozvania a spolupráce medzi Galériou insitného umenia v Kovačici a Slovenským národným múzeom – Historickým múzeom v Bratislave na jednom nedávno ukončenom projekte. Historické múzeum už dlhodobo

rieši projekty slovenských komunít tuná na Dolnej zemi, tak by som rád prenikol do prostredia, v ktorom sa riešia tieto projekty. Moje dojmy sú výborné, lebo som ten človek, ktorý, keď cestuje niekde v cudzine, tak asi má zaslepené oči pred negatívmi a vníma skôr tie pozitívne veci, viac mi teda v pamäti zostanú pozitívne veci, no ale slepý nie som. Určite viem z rozhovorov so Slovákmi tu žijúcimi, čo ich tu kvári a zase zo slovenského prostredia viem, čo vlastne spôsobuje trošku obavy z budúcnosti tu žijúcich Slovákov. V čom hlavne spočíva spolupráca so slovenskou komunitou na Dolnej zemi? – Bola to prezentácia GIU a HM, keď sa predstavila tunajšia umelecká obec naivného umenia na Slovensku, zároveň istú dobu kolegyňa Gerbocová spracúvala pozostalosť pána Jonáša, ktorá je tiež istým spôsobom pod správou galérie, takže tých projektov je určite viac, ale my sme v prvom rade múzeum a máme širší záber než to prostredie naivného umenia. Venujeme sa histórii zahraničných Slovákov vôbec. Teraz máme rozpracovaný ďalší projekt, ale netýka sa priamo GIU. Niečo je načrtnuté, ale nechcem hovoriť o konkrétnostiach. Myslíte si, že by spolupráca s dolnozemskými Slovákmi mohla byť ešte bohatšia? – Určite by mohla byť. Stretol som sa tu s viacerými ľuďmi a prekvapuje ma, ako často práve tunajší Slováci cestujú na Slovensko. Oni ten kontakt udržujú možno nie v tom všeobecnom vnímaní slovenskom, ale istá sféra Slovákov vie o tunajších dolnozemských Slovákoch. Mnoho je tých dolnozemských Slovákov, ktorí sa presídlili naspäť na územie Slovenska hlavne kvôli práci a zároveň udržujú kontakty so svojou rodinou, ktorá zostala tu, na Dolnej zemi. Do 9. septembra je nainštalovaná spoločná Česko-slovenská a Slovensko-česká výstava; mohli by ste nám niečo bližšie povedať o nej? – Všetci vieme, že 28. októbra,

resp. 30. októbra 1918 vznikol spoločný štát Čechov a Slovákov, ale aj iných etník žijúcich na tom území. Ten štát síce po 75 rokoch zanikol, ale spoločné kultúrne a iné styky výrazne a stále pretrvávajú. Treba povedať, že to zanechalo nezmazateľnú stopu v našich dejinách, tak sme sa rozhodli spolu – Národné múzeum v Bratislave a Národné múzeum v Prahe – pripomenúť tento spoločný štát. Keď som sa prechádzal týmito ulicami v Kovačici, všimol som si, že ten štát zanechal nezmazateľné stopy aj tu, na tomto území. GIU ,sedí‘ na Masarykovej ulici, kúsok odtiaľto je Ulica Hviezdoslavova, Štúrova, takže ten duch pretrváva stále. Na druhej strane máme taký jeden malý zámer v tej veľkej výstave, a preto je vlastne československá: sú tam aj veci, ktoré už vidíme na istej kultúrnej forme porozumenia. Nemyslím na kultúrnu a spoločenskú rovinu, ale lingvistickú. Už sa tak trošku vzďaľujeme. Česká mládež, zisťujeme, už nerozumie tak slovenčine, lebo sa k nej možno nedostáva kultúrnej alebo jazykovej výmeny tak ako slovenským deťom. Tie dnešné nové médiá sú dôležité. Bohužiaľ, český trh je väčší, tam je čeština preferovanejšia, a tak sa mi neraz stane, že keď prídem do Prahy, nerozumejú mi a pýtajú sa ma po anglicky... Som zvedavý, ako slovenské texty na tej výstave v októbri v Prahe zapôsobia práve na tú českú mládež. Sú ešte nejaké výstavné novinky v múzeu? – Máme ich viacero. V septembri otvoríme výstavu venovanú Martinovi Benkovi. V októbri je ďalší obrovský projekt a je to z ruského prostredia na základe dvojročnej snahy – výstava Zlatý vek Peterhofu. Na územie Bratislavského hradu sa dostanú unikátne predmety súvisiace s Petrom Veľkým, Katarínou Veľkou a ďalšími ruskými imperátormi z 18. storočia. Pevne veríme, že táto výstava zaujme nielen Bratislavu a Slovensko, ale aj širšie okolie, lebo za tými predmetmi treba cestovať až do Peterhofu.

33 /4816/ 18. 8. 2018

Kultúra 15. PREHLIADKA TRADIČNEJ ĽUDOVEJ KULTÚRY V OČOVEJ

Novosadskí šafárikovci na Očovskej folklórnej hrude

Spoločná fotograﬁa po vystúpení (Foto: J. Berédi)

Danica Vŕbová

Rakúsko-uhorskej monarchie, príchod drotárov medzi tunajších Slovákov, ako i scénickú ukážku ri príležitosti 755. výročia prvej písomnej celého procesu spracúvania konôp – od sadenia, zmienky o Očovej v dňoch víkendu 10. cez ich kosenie, až po priadky, ktoré bývali ko– 12. augusta runou spoločenského tu prebiehala 15. života našich Slováprehliadka tradičkov v nie tak dávnej nej ľudovej kultúry minulosti. Všetko to menom Očovská folpodali za sprievodu klórna hruda. Na nej šafárikovho ľudového sa ako predstavitelia orchestra pod taktovdolnozemských Slokou Juraja Súdiho ml. vákov zúčastnili i folUmeleckým vedúcim kloristi Slovenského súboru je Ivan Slávik. kultúrneho centra Pred tromi stoPavla Jozefa Šafáriročiami prerušená ka z Nového Sadu. kontinuita, no pevne Festival bol rozdele- Tkala som, tkala som, pretkávala som... zakorenená úcta k vlasný na viac častí, ktoré (Foto: R. Krnáč) ti, predkom a jazyku divákov vítali na viasú základom bohatej cerých lokalitách. Tak obecenstvo podľa vlast- a pestrej kultúry dolnozemských Slovákov, ktorú ného výberu malo možnosť pozrieť si tradičné na tomto festivale prezentovali šafárikovci z Noformy tancov a spevov z Očovej, počúvať zvuky vého Sadu, ale i FS Mladosť z Banskej Bystrice fujary, pozrieť si výstavu pod vedením Martina Urbana. Bano zvykoch pri narodení dieskobystričania divákom ukázali už ťaťa, ale i umelecké progradobre známe Obrazy z Dolnej zeme my hosťujúcich súborov a a v ich predvedení sa im pripojili i osvedčených folkloristov: FS niekoľkí členovia FS Šafárik. Gymnik, Ekonóm, Mladosť, Aj na základe tohto zájazdu Očovan a Hrochoťan. S nimi môžeme konštatovať, že záujem mali česť našu kultúru, tance o dolnozemskú kultúru a folklór na a spevy dôstojne prezentovať Slovensku stále stúpa a že si naše i ochotníci FS Šafárika. Pre zachované tradície a dedičstvo vystúpenie na tomto festivale úspešne kliesnia cestu na prezensi zvolili choreografie, ktoré táciu. Ľudia si vážia špecifiká života tvoria akýsi cyklus života Sloa kultúry Slovákov vo Vojvodine, vákov vo Vojvodine: znázoroceňujú naše úsilie udržať si svoju nili prepojenie sa tanečných identitu. motívov a piesní z Banátu, Tento zájazd novosadských Báčky a Sriemu, ukázali od- Vždy veselí šafárikovci folkloristov finančne podporila chod regrútov, vojvodinských (Foto: J. Berédi) Národnostná rada slovenskej náSlovákov na vojenčinu počas rodnostnej menšiny.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SCÉNA Oslobodenie Christiny Aguilera. Po vydaní jej predchádzajúcej platne Lotus z roku 2012 Američanka Christina Aguilera si urobila prestávku a venovala sa rodinnému životu. Príprava nových skladieb preto potrvala trochu dlhšie a nový album konečne uzrel svetlo sveta v polovici júna 2018. O samom jeho názve Liberation speváčka hovorí, že ním chcela vyjadriť oslobodenie sa od všetkého, čo nie je jej skutočnou pravdou. Súvisí to vraj s nepríjemnými situáciami v živote, keď sa necítime ako vo svojej koži a narážame na rôzne problémy pre mienky iných ľudí. Svojrázne oslobodzovanie sa od falošností Christina Aguilera vyjadrila aj fotografiami k novému albumu, na ktorých jej tvár je zobrazená bez líčenia a masky. V piesňach hosťujú Demi Lovato, Ty Dolla Sign, 2 Chainz, Shenseea, GoldLink a iní. Prvé singly: Accelerate a Fall in Line. Dee Snider a láska k metalu. Frontman niekdajšej americkej metalovej atrakcie Twisted Sister vydal svoj štvrtý sólový album pod názvom For the Love of Metal (Vydavateľstvo Napalm Records). Na tomto vydaní Dee Sniderovi významnú pomoc poskytol Jamey Jasta, spevák Hatebreed, ktorý je vlastne autorom väčšiny skladieb a mal na starosti aj zvukovú produkciu. Ďalšími spolupracovníkmi na vydaní boli Mark Morton (Lamb of God), Joel Grind a Nick Bellmore (Toxic Holocaust) a Charlie Bellmore (Kingdom of Sorrow). Energický, drsný zvuk na tomto albume dokazuje, že 63-ročný Dee Snider ešte stále neuvažuje o dôchodku alebo o nejakej ľahšej hudbe. Prvým singlom (a videoklipom) sa stala pieseň Become the Storm.

KONCERTY 19. augusta, Synagóga v Novom Sade: Kralj Čačka 23. – 25. augusta, Plato Milana Mladenovića v Pančeve: FreeDom Art fest. Hrajú: Farra Fanfarra (Portugalsko), Kanda Kodža i Nebojša, Detský chór Čarolija, Masterblastersi, Pro Rock Angels (Rolling Stones tribute). Pripravuje: S. L. • KULTÚRA •

V HISTORICKOM ARCHÍVE V PANČEVE

Štyria velikáni kovačickej insity

Anička Chalupová

zuje aj ďalší projekt. Spomenutá spoločná výstava si našla obdivovateľov v Rimavskej Sobote, Dolnom Kubíne, Galante, Trnave

krem spoločnej výstavy obrazov autorov Alžbety Čížikovej, Jozefa Haviara, Márie Hlavatej, Evy Husárikovej, Mata Jakiča, Rozálie Markovovej, Kataríny Karlečíkovej, Anny Kňazovicovej, Kataríny Lavrošovej, Juraja Lavroša, Adama Mezina, Desy Petrovovej-Morarovej, Martina Papa, Ferena Sunjoka, Štefana Vargu, Zuzany Vereskej a Jána Žolnaja, ktorá svojom krásou uča- Zo slávnostného otvorenia výstavy: (zľava) Mirko Rupić, Jarmila Ćendićová rila milovníkom výa Boško Nedeljkov tvarného umenia na Slovensku, Združenie maliarov a v Žiline. Naiva Art Kult v Kovačici realiNajnovší projekt tohto združenia podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Vďaka zberateľom insitnej tvorby, ktorí vypožičali obrazy, výstava Štyria velikáni kovačickej insity bola predstavená verejnosti najprv v Novom Sade (v Ústave pre kultúru Ján Husárik vojvodinských Slová-

Z ovzdušia na výstave

• KULTÚRA •

kov) a od utorku 14. augusta vyše tridsať olejomalieb autorov Martina Jonáša, Zuzany Chalupovej, Jána Kňazovica a Jána Husárika krášlia steny výstavnej siene Historického archívu v Pančeve. Po úvodnom príhovore Mirka Rupića, úradujúceho riaditeľa tejto ustano- Zuzana Chalupová

Martin Jonáš

vizne, výstavu najprv predstavil Boško Nedeljkov, predseda združenia Naiva Art Kult v Kovačici, a potom sa stručne o autoroch

obrazov zmienila aj Jarmila Ćendićová, historička umenia. Výstava obrazov štyroch velikánov kovačickej insity potrvá do konca augusta a podľa slov Márie Raspírovej, koordinátorky aktivít v združení, začiatkom septembra poputuje do Smederevskej Palanky, kde bude sprístupnená milovníkom výtvarného umenia v rámci podujatia Smederevská jeseň 2018.

PADINSKO-KOVAČICKÉ OBRAZY CEZ HĽADÁČIK PETRA DEŠIĆA. V nedeľu 12. augusta vo výstavnej sieni Galérie insitného umenia v Kovačici slávnostne sprístupnili výstavu umeleckých fotografií autora Petra Dešića z Čelareva. Po vstupnom príhovore Anny Žolnajovej-Barcovej, riaditeľky GIU, ktorá pozdravila hostí a cez výstavu sprítomnila osobnosť tohto nadšenca umeleckej fotografie, slávnostné ovzdušie svojím výstupom obohatili členky dievčenskej speváckej skupiny Perla pri Kreatívnom centre pre turizmus, umenie a kultúru. Výstava bude sprístupnená milovníkom fotografie do 20. augusta. A. Ch. Foto: z archívu GIU 33 /4816/ 18. 8. 2018

Kultúra

Pri práci nevystaneme, ale sa unavíme, a z práce môžeme vystať Anna Horvátová

našej bežnej slovenčine na vyjadrenie významu byť vysilený, spôsobiť únavu, vyčerpanosť, vyčerpať sa, vari inak ani nepovieme, len že „sme vystáti“. Základným slovesom na vyjadrenie významu našského slovesa „vystáť“ je zvratné sloveso unaviť sa, resp. nezvratné unaviť. Tak pri práci nevystaneme, ale sa unavíme. Nebude azda od veci, keď spomenieme aj ďalšie slová, ktorými vyjadrujeme ten istý význam, teda, že sme unavení a nie „vystáti“; sú to tieto slovesá: ustať, ukonať sa, vyčerpať sa, vysiliť sa. Preto aj namiesto takýchto a podobných viet: „Od čoho si taká vystáta?!“;„Pri počítači veľmi vystanem.“; „V poli na slnku som naozaj vystála.“ použime vety v duchu spisovnej slovenčiny, nie so slovesom vystáť: „Od čoho si taká unavená?!“; alebo „Od čoho si sa taká unavila?!“; „Pri počítači sa veľmi unavím.“; „V poli na slnku som sa naozaj unavila.“ Okrem dokonavého slovesa unaviť – napríklad poslucháčov dlhou prednáškou a unaviť si oči čítaním, sú v slovenčine aj nedokonavé slovesá unavovať (niekoho), unavovať sa. Vyvolávajúci únavu, vyčerpávajúci, namáhavý, je únavný alebo unavujúci.

Aj sloveso vystáť je spisovné, avšak nie pri vyjadrovaní už uvedeného významu; rovnako tak ako aj takmer synonymické sloveso vystať, ktoré sa odlišujú tak krátkou a dlhou samohláskou, ako aj významovo. Sloveso vystáť – s dlhým „á“ má tieto významy: – státím stráviť čas, napr.: celé hodiny vystáť v rade alebo vystáť celé hodiny za pultom; – státím získať, dosiahnuť, napr.: vystáť lístky do kina; – státím utvoriť: vystáť jamu v snehu; – vytrpieť, pretrpieť alebo mať, pocítiť nepríjemné dôsledky niečoho: vystáť veľa trápenia; – strpieť, zniesť alebo byť schopný mať niekoho alebo niečo vo svojej blízkosti: nemôžu sa ani vystáť. Sloveso vystať s krátkym „a“ má tieto významy: – nebyť prítomný, neuskutočniť sa, napr.: vystať z práce, vystať zo školy, ochorel, prechádzky museli vystať / odpadnúť; – zvýšiť sa, vystačiť, ostať, napr.: na rukávy už nevystalo látky; – byť schopný / byť vstave urobiť a vyvinúť sa, napr.: z neho vystane všetko. Na záver zdôrazníme len v krátkosti: vystáť a vystať sú dve odlišné slovesá. Gramaticky sa líšia v tvaroch prítomného času, a to takto: vystáť – vystojím (napr. jamu) a vystať – vystanem (napr.: zo školy, z práce). K tomu pridáme aj toto: unavím sa pri práci.

Narodeniny a výročia v auguste 2018 3. augusta 1858 v Hlbokom na Slovensku sa narodil Konštantín Hurban, osvetový pracovník a správca banky v Starej Pazove. (Pripomíname si 160. výročie narodenia.) 12. augusta 1948 v Petrovci sa narodila Viera Fajndovičová-Súdiová, akademická maliarka. Žije a pôsobí v Kysáči. (Blahoželáme k 70. narodeninám.) 15. augusta 1773 v Hornom Kalníku na Slovensku sa narodil Juraj Rohoň, spisovateľ, zberateľ ľudových piesní, národný buditeľ a hložiansky farár. (Pripomíname si

www.hl.rs

245. výročie narodenia.) 21. augusta 1888 v Martine na Slovensku zomrel Ján Straka, petrovský učiteľ a divadelný režisér. (Pripomíname si 130. výročie smrti.) 22. augusta 1973 v Bratislave na Slovensku zomrel Ján Sirácky, petrovský rodák, náboženský publicista a prekladateľ. (Pripomíname si 45. výročie smrti.) 28. augusta 1908 v Blatnici na Slovensku sa narodila Maša Haľamová, slovenská poetka. Zomrela 17. júla 1995 v Bratislave. (Pripomíname si 110. výročie narodenia.)

Informačno-politický týždenník

KRÍŽOVKA ČÍSLO 33

V tajničke je meno a priezvisko insitného maliara, ktorý bol členom Galérie insitného umenia v Kovačici (1954 – 2013).

autorka: ANNA oblieta- ženské BIČIAmeno nie ROVÁ

olejnatá obilnina

rieka v ekonóRakúsku mia

veľa hovorí

oranie

liter

odhodil vpíšte LÍO

hráč na bráne kypril pôdu

prostriedok na lakovanie

napísalo noty

dáva značku síra

vpíšte EŽ

tesnosť (prísl.) AS HL DU ĽU

Kotor šnúra (zdrob.)

katolícka liturgia recept

north 2. časť tajničky

malta meter

1. časť tajničky ampér

klame dráždi

obojživelník

vpíšte RŽ Katarína (prímeno) obálka

mesto Nova

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 32 VODOROVNE: postava, sklenica, rota, ak, savana, o, lje, áno, á, nos, DN, vosk, tvá, N, kosier, oné, Rato, si, odhad, tekica, N, Ita, Ellé TAJNIČKA: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI

zhotovil obed

ročné obdobie

vykonávateľ trestu spojka škola iridium

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 30 z čísla 30 Hlasu ľudu z 28. júla 2018 bolo: DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA STANOVÁ, Ul. Nikolu Teslu č. 95, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• KULTÚRA •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 10. augusta uplynul rok, čo ma opustil môj syn

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 12. augusta uplynulo 9 mesiacov, čo ma opustil môj manžel

PAVEL PETRÁŠ

16. 2. 1966 – 10. 8. 2017 – 2018 z Padiny

na milovaného manžela, otca a apka

JÁNA ŽIAKA

27. 7. 1931 – 17. 8. 2017 – 2018 zo Silbaša

PAĽO PETRÁŠ

2. 10. 1938 – 12. 11. 2017 – 2018 z Padiny

Jeho dobrotu a usilovnosť si s láskou uschovávame v našich srdciach.

Život vyhasol bez posledného slova rozlúčky, osud bol krutý, žiaľ ešte väčší. Srdce Tvoje prestalo biť, aj keď si ešte veľmi chcel žiť.

Utíchlo srdce, zamĺkol hlas, mal si rád život a všetkých nás. Zarmútená manželka

Zarmútená mama Anna

Zarmútení: manželka Zuzana, dcéra Mária s manželom Vladimírom, syn Samuel s manželkou Máriou a vnúčatá Nataša, Anna, Jana a Ivan s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

na manžela

JURAJA HEKEĽA

Oznamujte

22. 8. 1928 – 22. 8. 2017 – 2018 z Kovačice

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

Len ten, kto stratil koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou si na Teba spomínam.

a 021/47-20-844

ONDREJOVI VARGOVI

Manželka Mária

1950 – 2018 z Báčskeho Petrovca

inzercia@hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším susedom, bieloblatským rodákom

ADAMOM HRUBÍKOM

od kolektívu Vin Farm, d. o. o., Kulpín

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 9. 8. 2018 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Potvrdzovanie vykonaného stavu a pokračovanie exploatácie ropy a plynu na ropovo-plynovom poli Elemir, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe ná-

• OZNAMY •

vrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

13. 2. 1950 – 8. 8. 2018 z Kovačice

Zostáva nám veľa krásnych spomienok, ktoré si navždy uschováme v našich srdciach. Susedovci Spišiakovci, Bursaćovci a Glózikovci

hlasludu.info www.hl.rs

33 /4816/ 18. 8. 2018

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá OZNÁMENIE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 7. 8. 2018 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba dopravných plôch, atmosférickej kanalizácie, vodovodu a verejného osvetlenia na Sentandrejskej ceste (od Ul. prímorskej po Ul. velebitskú) v Novom Sade, na k. p. č.: 10374/1, 10391, 1685, 1684, 1683/1, 1210, 1209, 10390, 1211, 1212, 860, 767/1, 844, 634/7, 806, 805, 779, 634/1, 10393, 10374/4, 767/3, 766, 167, 164, 163, 641/8, 168/2, 10400, 1215, 1236/1, 1237, 641/1, 1214/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Mesta Nový Sad, Mestskej správy pre stavebný pozemok a investície, Ul. Stevana Branovačkog číslo 3. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE AKTIVÍT, PROGRAMOV A PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELANIA V AP VOJVODINE NA ROK 2018, číslo 128-451-3005/2018-01 od 8. 8. 2018, ktorý zverejnil Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, je dostupný na webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá www.puma. vojvodina.gov.rs. Záujemcovia môžu dostať dodatočné informácie v súvislosti s realizáciou súbehu v sekretariáte na telefónne čísla: 021/487-41-83 a 021/487-41-57.

SMUTNÁ SPOMIENKA na našu milovanú

DANIELU CHRŤANOVÚ

1993 – 2006 – 2018 z Kysáča Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú a otázka: Prečo sa tak muselo stať? Žiť budeš v našich srdciach, pokým my žiť budeme. Mama, oci, brat Andrej, starký Chrťan, tetka z Grécka s rodinou, starí rodičia Vrškovci a ujo s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Irmovo, a. s., zo Stepanovićeva, Ul. atar č. 25, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Distribučné centrum tekutých palív (eurodiesel), a. s., Irmovo pre vlastné potreby. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Dňa 17. augusta 2018 uplynulo päť rokov, čo nás opustila naša milá mama a stará mama

KATARÍNA KRUPINSKÁ

rod. Kováčová 1942 – 2013 – 2018 zo Starej Pazovy Rany na srdci sa časom len zdanlivo zahoja, keďže na celý život zanechávajú stopy. V tichosti večného pokoja sprevádza Ťa naša láska, silnejšia od zabudnutia. Tvoji najmilší

hlasludu.info www.hl.rs

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o zhodnotenie potreby po aktualizovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 8. 8. 2018 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba transportného plynovodu RG-01-21 od SGS Tilva do GMRS Bela Crkva. Nositeľ projektu je VP Srbijagas, Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12. Do rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno nahliadnuť v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Nositeľ projektu WindVision Windfarm B, s. s r. o., Alibunár, Ul. Žarka Zrenjanina č. 10, podal žiadosť o zhodnotenie potreby po aktualizovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Veterná elektráreň Alibunar 2 celkovej sily 75 MW. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Je tomu dvadsať rokov, čo sme zostali bez manžela, otca, svokra a dedka

na našu mamu a starkú

Pripomíname si dvadsiate výročie úmrtia nášho milovaného

MIŠA LEŠŤANA MÁRIU KONDAČOVÚ

rod. Bendovú 1939 – 2013 – 2018 z Báčskeho Petrovca

MIŠA LEŠŤANA

1.9. 1944 – 18. 8. 1998 – 2018 zo Starej Pazovy

Tichú spomienku mu venujú

Tichú a trvalú spomienku si zachováva:

manželka Verica a syn Mišo s rodinou

dcéra Marína Tótová s manželom Zlatkom a deťmi Dáriou a Darkom

SMUTNÁ SPOMIENKA

V našich srdciach žiješ a budeš stále žiť.

1. 9. 1944 – 18. 8. 1998 – 2018 zo Starej Pazovy

na brata a uja

Uplynul rok, čo nás navždy opustila

Syn a dcéra s rodinami

MILINA ĆULUMOVÁ

SPOMIENKA

MIŠA LEŠŤANA 1. 9. 1944 – 18. 8. 1998 – 2018 zo Starej Pazovy

rod. Miškovicová 1959 – 2017 – 2018 z Nového Sadu

na sestru

MÁRIU KONDAČOVÚ

rod. Bendovú 1939 – 2013 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva sesternica Mária Štajferová s rodinou

Spomienky stále pretrvávajú. Sestra s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

svojmu švagrovi a kmotrovi

PAVLOVI DUDÁŠOVI

Na Teba nezabúdame a v srdciach si Ťa uchovávame. Sestra Mária Majorská s deťmi

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovanou manželkou, mamou a starou mamou

MÁRIOU VITÉZOVOU

19. 10. 1940 – 15. 8. 2018 z Kysáča

6. 3. 1947 – 3. 8. 2018 z Austrálie rodom z Báčskeho Petrovca

„Bol si mi nablízku v deň, keď som Ťa vzývala, a povedal si: Neboj sa!“ Žalospevy 3,57

Odpočívaj v pokoji! Trvalú a tichú spomienku si na Teba zachovajú: Zuzana Triašková s rodinou a kmotrovci Abrahámovci a Legíňovci

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs • OZNAMY •

Za všetko Ti, milá naša, veľká vďaka! Trvalú spomienku si na Teba zachováme a v našich srdciach navždy zostaneš. Tvoji najmilší: manžel Ján, dcéry Jaroslava Kulíková, Anna Hajeková, Vlasta Brnová a vnučka Danka s rodinami

33 /4816/ 18. 8. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 17. augusta 19.30 Zostrih zo 48. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., 3. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 19. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Film: Mišo

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 21. augusta 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V 90-minútovom dokumente – Mozaike 57. Slovenských národných slávností odznie priebeh trojdňového sviatku vojvodinských Slovákov cez riporty z kultúrnych, spoločenských a športových podujatí. Vysielanie pre dedinu. Viac pozornosti bude venované kulpínskemu podujatiu Svadba voľakedy a dnes, návšteve Hajdušice a tamojšieho kaštieľa. Nevystane príspevok o športe a recept.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 19. augusta Film: Tom a Jerry – rýchlo a chlpato Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Vitajte v džungli Záver vysielania

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00

18.15 18.30 19.00 19.15 19.30 20.00

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

15.00

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

16.00 16.05 16.30 17.00

19.00

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 19. augusta

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

18.05

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 17. augusta – Úderom polnoci Sobota 18. augusta – Posádka 41 Pondelok 20. augusta – Spravodlivosť Utorok 21. augusta – Transformers Streda 22. augusta – Krajina policajtov Štvrtok 23. augusta – Explózia

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Slávnosťové dni v Petrovci Šachový turnaj juhobanátskych dedín v Padine Utorok 21. augusta 16.00 Galakoncert detských folklórnych súborov Chráňme si korene nášho bytia Stretnutie slovenských dolnozemských spisovateliek Stretnutie slovenských novinárov Piatok 24. augusta 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Rok na dedine

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 19. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 22. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport Gólové pochúťky POHÁROVÝ ZÁPAS V PADINE

Mužstvá produkovali kvalitnejší výkon ako na turnaji, hrali v počasí nie príliš prajnom pre futbalistov amatérov. Dolina nepremenila penaltu pred prestávkou, po nej strelila najprv do brvna, potom i do žrde. Kovačičania sa aj napriek dvojgólovému vedeniu nebránili, takticky boli zo strany trénera Adama Lupua a jeho pomocníka na tomto zápase Jovana DOLINA – SLÁVIA 3 : 4 (1 : 3) Stojanca dobre pripravení. Obidva kluby nemohli počítať na viac hráčov, ktorí nastúpili 4. augusta: z hostiteJán Špringeľ ľov chýbali Jaćimovski, Kováč a Kelečević, z hostí Ďurkovský, Košút, Válovec, V. Dudáš, lávistom sa podaril husársky Kukučka, Jonáš a Marko Moldovan. kúsok. Na doslova a do písDOLINA: Králik, Stoisavljević, Matuľa, mena horúcom trávniku v D. Čížik, Kolárik, Ugrenović, Plvan, Ilić, Padine 8. augusta 2018 v páľave Strelec dvoch gólov: Mitić, Bančov, Popović; striedali: Hlavča, zdolali odvekého rivala v prvom rýchly Dávid Svetlík Zemen, Paul, Babuchna kole pohára na území Futbalového (Slávia Kovačica) SLÁVIA: Kandić, Jaško, Čech, Zloch, D. zväzu obcí Kovačica – Opovo. Triumf Cicka, Ďuriš, D. Svetlík, Tomáš, Bakoš, prišiel po vysokej prehre od červeno-modrých na Milan Moldovan, Stanin; v zápisnici bol zapísaný Spomienkovom turnaji Miroslava Kováča-Koviho aj Milosrdný štyri dni skôr. Výhra je o to cennejšia, keď sa má na Hlavným rozhodcom na pohárovom derby a zreteli fakt, že Kovačičania hrali iba s jedenástkou zároveň delegátom bol Boris Cvitak z Pančeva; futbalistov oba polčasy. ostranní rozhodcovia Marko Naumović z Pančeva Strelci pre víťazov boli Svetlík v 19. a 38. min. a a Miroslav Maksimović zo Starčeva. Zlatko Bakoš v 29. a 51. min. Úvodný gól na skríDolina prvý majstrovský zápas v Prvej juhobažení zbraní strelil Bančov v 2. min., Ugrenović po nátskej lige v sezóne 2018/19 zohrá v sobotu 18. zmene strán v 47. zmenšil výsledok a ďalšiu nádej augusta v Starčeve s Borcom. Kovačičania zohrajú domácim na vyrovnanie dal vlastným gólom Jaško priateľský zápas 19. augusta proti AŠK v Aradáči. v 60. min.

V STAROPAZOVSKOM FK JEDNOTA VIACERÉ KÁDROVÉ ZMENY

Nečakané ťažkosti Matej Bzovský

generálke na majstrovský štart vo Vojvodinskej lige – južnej skupiny v sobotu v Temeríne s domácou Slogou minulú nedeľu si futbalisti Jednoty zmerali sily s členom Prvej belehradskej ligy, solídnym mužstvom Dunavac Grocka. Po slušnom výkone v neznesiteľnej horúčave Pazovčania vyhrali 2 : 0 (2 : 0), keď strelcami boli Boris Vujčić a Stefan Tošić. V celkom pozmenenom mužstve nebolo opory obrany Milana Zarića, ktorý tesne pred zápasom mal dopravnú nehodu, čo iste ustarostilo nového šéfa odborného štábu Mihajla Bošnjaka a jeho spolupracovníkov. Okrem toho nemalý problém prináša aj choroba spoľahlivého Lazara Bojbašu. Neprítomnosť týchto dvoch hráčov už na štarte novej, oveľa náročnejšej sezóny prinesie veľké medzery v obrane Jednoty. Nováčikovia, ktorí prišli v letnom prestupovom termíne, dosť sľubujú; zvlášť Mihajlović, bratia Saša a Marko Rudićovci, potom Cvetanović, Zogović, Najdanović, Vujčić, Grubor a ďalší • ŠPORT •

skúsení hráči, ktorí podľa doterajších výkonov v prípravách môžu prispieť k úspechu. Agilný predseda Dragan Đurić prisľúbil, že by do konca augusta mali zaangažovať ešte dvoch kvalitných hráčov, ale predsa bude veľmi málo času na súhru futbalistov, ktorí prišli z viacerých klubov. Zmena na poste trénera je vari najdôležitejšia v klube. Na príchod skúseného a veľmi kvalitného trénera Mihajla Bošnjaka sa príliš dlho čakalo, čo má na duši bývalý, ale už zabudnutý predseda Milić Stojaković. Fanúšikovia Jednoty s oduševnením dočkali, že Bošnjak bude mať dobrých a usilovných asistentov, Predraga Predojevića a Dragana Ogrizovića, tiež trénera brankárov Michala Baláža. Podľa slov trénera Bošnjaka mužstvo je podľa športovej stránky pripravené a dobre organizované, aby doma dosiahlo maximum. Zvlášť po zájazde na Slovensko v kádre vládne prajné ovzdušie, zdravá konkurencia aj preto, že pre každý post v tíme sa uchádzajú po dvaja hráči. „Máme aj talenty so slušným potenciálom, ktoré to musia dokázať, ale im chýba sebavedomie, taktické myslenie a fyzická tvrdosť. Odišli nám viaceré hráčske opory, nuž musíme hrať podľa svojho systému a byť trpezliví. Predovšetkým sa musíme snažiť prinavrátiť fanúšikov na našu dosiaľ poloprázdnu tribúnu,“ vyzdvihol na záver tréner Mihajlo Bošnjak. JEDNOTA: Jovišić, Najdanović, Zogović, Igrač, Mihajlović, Šobot, S. Rudić, Vujčić, Grubor, Đuran, Tošić; striedali: Todorović, Vučković, Cvetanović, Ivić, Prodanović, Ilić, Bulat, Popović

MEMORIÁL NIKOLU KOSTADINOVIĆA-KOLEHO V ODŽAKOCH

Ratkovčania prekvapili Tekstilac Juraj Pucovský

prvom zápase tradičného spomienkového turnaja na počesť niekdajšieho hráča OFK Odžaci Nikolu Kostadinovića-Koleho vojvodinskí ligista Tekstilac poľahky zdolal lalitskú Panóniu 5 : 0 (2 : 0). Góly dali: Latinović z penalty, Božičić, Stolić (vlastný gól), Ilić a Doroslovac. Druhé se mifinále OFK Odžaci – Radnički Ratkovo sa skončilo výsledkom 2 : 3 (2 : 2); strelci pre domácich Stojanović a Moguš, pre hostí Novović 2 a N. Milojević. V zápase o tretie miesto OFK O džaci premohol Panóniu 5 : 1 (3 Ivan Moguš v drese : 0). Hetrik pre Panónie domácich zaznamenal Moguš, ktorý sa v máji rozlúčil s dresom Laliťanov, trafili aj Kaňa a Petković. Čestný gól pre Panóniu dal Šipka. V prvom polčase finálového zápasu odžacký Tekstilac hral proti Ratkovčanom s mladšími dorastencami a Radnički získal náskok 3 : 0. V pokračovaní tréner Ivica Pančić na trávnik poslal prvé mužstvo, ktorému sa nepodarilo dať gól ani z jedenástky, lebo Spasić kryl strelu Radojčića a výsledok sa do konca nezmenil: Tekstilac – Radnički 0 : 3 (0 : 3). Najlepším hráčom turnaja je Jovan Novović (Radnički), najlepším strelcom so štyrmi presnými zásahmi Ivan Moguš (OFK Odžaci) a za najlepšieho brankára vyhlásili Nenada Kuzmanovića (OFK Odžaci). PANÓNIA: Valent, Jovanović, S. Dobrić, Stolić, Lazić, Stojanović, Lamoš, Z. Dobrić, Šinkarčuk, Turčan, Majera; striedali: Šipka, M. Obradov, Brkin, Stoisavljević

33 /4816/ 18. 8. 2018

Šport PRÍPRAVY PIVNIČANOV SÚ SKONČENÉ

Sľubné výsledky Slávie Ján Šuster

rípravy pivnických futbalistov na nové majstrovstvá v sezóne 2018/19 Somborskej oblastnej ligy sú skončené. Podľa slov predsedu FK Slávia Daniela Blatnického mužstvo začalo trénovať v prvých dňoch júla na domácom trávniku pod vedením doterajšieho trénera Mladena Proleho. Vedenie, hráči a fanúšikovia sú spokojní s prácou Proleho, ktorý v posledných rokoch s mužstvom Slávie dosahoval dobré výsledky, vlani v SOL Pivničania obsadili šieste miesto. Hráči trénovali takmer každý deň preto, aby aj zamestnaní jednotlivci mohli čím viac chodiť, čo sa aj podarilo, takže sa na tréningoch mohlo normálne pracovať. Aj vedenie Slávie počas celého leta

bolo aktívne – zorgaKotiv, Kutenič, Zornizovalo tri turnaje zić, Vlastislav Kuchpionierov, nočný turta, Ćorda, Petrović, naj pre dospelých Grňa, Nímet, Benka, a nadovšetko klub Milec, Tešanović, Seusporiadal aj Matičkeruš, Budić, Blažek, Beláni, Keravica, Záný turnaj o putovný pohár Veľvyslanecskalický, Pintír, ako tva Slovenskej rei posily – Trivunović publiky v Belehrade. (Fruškogorac Ilok), Z týchto podujatí si Radović (Omladinac FK Slávia zabezpečila Leto bez oddychu: Daniel Stepanoviévo) a Baznačné prostriedky Blatnický, predseda FK tinica (Krila Krajine na normálnu činnosť. Slávia Báčska Palanka). Vedenie vytvorilo Bratia Jozef a Michal aj dobré podmienky na tréning, Žigmundovci skončili kariéru, Vlatakže hráčom nezostalo nič iné, dimír Kuchta, Šuster a Čobrda odišli len aby sa čím lepšie pripravili na na Slovensko. Vedno s tréningami mužstvo majstrovstvá. Predseda Blatnický nám pove- Slávie hralo aj prípravné zápasy. dal, že sa hráčske kádre mnoho Pivničania najprv v susednom Ratnezmenili. Brankári sú Rastislav kove porazili domáci Radnički 4 : a Ľuboslav Brňovci, potom hráči 2, a potom na domácom trávniku

TURNAJ PIONIEROV V KYSÁČI

Pohár do Petrovaradína Pavel Pálik

inulý víkend 11. a 12. augusta 2018 v Kysáči prebiehal futbalový turnaj pionierov, ktorý úspešne zorganizovalo a vyfinancovalo Združenie občanov Vrana v čele s predsedom Jánom Pálikom a trénerom mladých futbalistov Tatry Mariánom Kulíkom. Účastníci turnaja v Kysáči Prvé miesto na turnaji obsadilo mužstvo ODR z Petroká horúčava, aby varadína, na druhom zahrali najlepšie, mieste skončil odžacako vedia. ký Lider a tretia bola Pred týždňom domáca Tatra. V Kysáči prvé mužstvo hrali aj pivnická Slávia, Tatry zohralo Sutjeska Bačko Dobro priateľský záPolje a novosadská pas – generálBistrica, vcelku asi ku v Kovilji, kde 250 mladých futbalispred štartom tov, ktorých sledovav novej súťaži lo okolo 300 divákov prekonalo doa často odmeňovalo máci Šajkaš 5 : 0. potleskom. Mladým Po dva góly dali chlapcom na trávniku Organizátori turnaja: Ján Ušćumlić a Klaić Pálik a Marián Kulík neprekážala ani veľa piatykrát sieť

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

boli lepší aj od báčskopalanského tímu Krila Krajine tiež 4 : 2. Tretí zápas Slávia zohrala v Iloku s domácim Fruškogorcom a vyhrala 2 : 0. Na hosťovaní v Ruskom Kerestúre v súboji s domácim Rusínom prišla jediná prehra 1 : 3. Odveta s ilockým Fruškogorcom v Pivnici bola tiež úspešná, výhra domácich 2 : 1. Napokon pred týždňom Slávia na domácom trávniku bola veľmi presvedčivá v zápase s báčskou Tvrđavou, keď vyhrala až 4 : 0. Podľa výsledkov by sa dalo uzavrieť, že je pivnické mužstvo dobre pripravené, no najlepšiu odpoveď dostaneme až vtedy, keď začnú majstrovstvá. Program 1. kola Oblastnej ligy Sombor v nedeľu 19. augusta 2018 o 17. hodine: Stari grad Báčska Palanka – Hercegovac Gajdobra, OFK Odžaci – Borac Obrovac, ŽAK Sombor – Slávia Pivnica, Kula – Tvrđava Báč, Polet Sivac – Budućnost Parage, Kulpín – Lipar, Vojvodina Tovariševo – Radnički Ratkovo, Rusín Ruský Kerestúr – Krila Krajine Báčska Palanka.

MEDZINÁRODNÝ ZÁPAS V ŠÍDE

Rýchlejší od píšťale RADNIČKI (Š) – SINĐELIĆ 2 : 2 (0 : 0) Lazar Pavković

vlastného brankára rozvlnil domáci hráč. Program zápasov 1. kola Vojvodinskej ligy – južnej skupiny v sezóne 2018/19, ktoré sa budú hrať 18. a 19. augusta o 17. hodine: Borac Šajkaš – Sloga Erdevík, Podrinje Mačvanska Mitrovica – Jugović Kać, Podunavac Belegiš – Hajduk Čurug, LSK Laćarak – Tatra Kysáč, Hajduk Divoš – Borac Nový Sad, Sloga Temerín – Jednota Stará Pazova, Hajduk Beška – Prvý máj Ruma, Radnički Šíd – Sremac Vojka.

poslednom priateľskom zápase pred začiatkom majstrovstiev vo Vojvodinskej lige – južnej skupiny šídsky Radnički remizoval s hosťami z chorvátskej dediny Trpinja. Domáci boli lepší vo väčšej časti zápasu, ale sa im nepodarilo zvíťaziť, lebo hosť Mileusnić vyrovnal v 90. min. zápasu. RADNIČKI: Klisurić, Čavić, Vasić, Bošnjaković, Matić, N. Sarić, Balaško, Stojšić, Krajinović, Derajić, Mijatović; hrali aj: J. Sarić, Božić, Mirković, Mileusnić, Bibić, Baštić, Mirčetić

• ŠPORT •

FUTBALOVÝ TURNAJ MLADŠÍCH PIONIEROV

Najlepšie hrali Bajšania Samuel Medveď

obota predpoludním počas SNS vo Vrbare sa začína s futbalom mladších kategórií hráčov. Tak to bolo i tohto roku, keď domáca Futbalová škola Mla-

dosť zorganizovala turnaj mladších pionierov (ročník 2005/2006). Prvýkrát do Petrovca prišli mladí hráči z Bajše, ktorí sú vlastne pobočkou Futbalovej školy TSC v Báčskej Topole a z Báčskej Palanky pricestovali mladí futbalisti FK Krila Krajine.

FUTBALOVÝ ZÁPAS VETERÁNOV

Najkrajší dojem zanechali Bajšania, keď porazili domácich 3 : 2, a Palančanov až 6 : 0. V prvom zápase Mladosť porazila Krila Krajine 2 : 0. BAJŠA-TSC: Major, Dudás, M. Gyere, Buray, Szukás, Svilar, Barna, Kosovac, Konya, Lenard,

Holonagy, Stojanović, K. Gyere, Čizmár, Šarić; tréner Pršić MLADOSŤ: Dudáš, Obradović, Mirosavljević, Vida, Čobrda, Kocka, Stracinský, Badinský, Melich, Lekaj, Turčan, Đordan, Spevák, Lukáč, Poničan; tréner Jakuš KRILA KRAJINE: Keravica, Vujić, Knežević, Karanović, Trifunović, Dražić, Miškov, Malivuk, Rajšpl, Dobranić, Pavlović, Moravac, Rodić, Jovanović, Berdi; tréner Škavo

PRIATEĽSKÝ ZÁPAS PETROVČANOV A KUCURČANOV

Starí páni presne triafali Chýba súhra MLADOSŤ – BUDÚCNOSŤ 8 : 2 (1 : 0) S. Medveď

MLADOSŤ – ISKRA 3 : 0 (2 : 0) S. Medveď

eteráni z Hložian a zvlášť z Petrovca po jedinom góle v prvom polčase (strelec Šimo) to Mužstvo veteránov Mladosti naplno roztočili v pokračovaní, keď strelci ešte deväť ráz trafili siete brankárov. Prejavili sa predovšetkým domáci. Mladosť nastrieľala sedem gólov: Petković 2, Šimo pridal ďalšie 2, Haška, Fabók a Bovdiš po jednom. Hložančania v druhej časti hrali lepšie, viackrát nebezpečne pohrozili náhradníkovi Martinovi Širkovi, ktorý, hoci stredopoliar, ukázal, že vie aj dobre chrániť sieť, takmer ako jeho omnoho starší kolega Ján Chlpka. Česť Budúcnosti zachovali strelci Adámek (z jedenástky) a Greksa. MLADOSŤ: J. Chlpka, Širka, M. Chlpka, Peťkovský, Bovdiš, Chalupka, Mucha, Pucovský, Triaška, Babiak, Brkljač, Stracinský, Šimo, Petković, Haška, Fabók, Rybársky BUDÚCNOSŤ: Zahorec, Kiš, Bičanský, Potfaj, Horvát, Vještica, Adámek, Majstorović, Žembery, Greksa, Raković, Srnka, Šramka, Koruniak Zápas viedol Begečan Murtín.

ola to generálna skúška modrých, lebo už v nedeľu majú pred sebou prvý majstrovský zápas vo Vrbare s mužstvom BSK z Báčskeho Brestovca. Aj na tomto Minútka ticha pred zápazápase s Iskrou tréner Sladojević ne- som – mužstvo petrovskej mal celkom jasné, s ktorou jedenást- Mladosti kou v nedeľu 19. augusta odštartuje. Mužstvo je vynovené, nevedno ešte, či sa zo Srbobranu vráti Vasilije Nešković. Zeljković odišiel do Čelareva a Ilić je v Kule. Mladosť počíta s Adámekom (prišiel z Veternika), potom by tu mali byť Poznanović, Novak, možno i Zagorčić... Nedeľňajší zápas ukázal, že mužstvu chýba súhra. Kucurčania boli dobrý rival. Vdruhej časti zápasu sa hralo lepšie. Aj Iskra dobre pohrozila Leňovi. Mladosť predsa mala viac šancí. Góly dali Jovanović a Novak 2. Pred prvým hvizdom rozhodcu Dudka hráči a obecenstvo si pripomenuli na nedávnu smutnú udalosť. Minútkou ticha vzdali poctu legende petrovského futbalu Jánovi Pavlisovi-Učovi. MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Babiak, Jakuš, Pavlis, Poznanović, Adámek, Ožvát, Fábry, Novak, Jovanović; striedal Zagorčić

RYBÁRI A KUCHÁRI PRI KANÁLI

Prvé miesta Petrovčanom S. Medveď

e už viacročná tradícia, že na kanáli DTD vedľa rybárskej chatky každý rok počas SNS prebieha rybárska súťaž v love rýb udicou na plavák, ako aj súťaž vo varení rybacieho paprikáša. Toho roku sa zúčastnili predstavitelia šiestich našich MOMS a zo Slovenskej republiky prišli aj hostia z Turčianskych Teplíc. Každé mužstvo malo aj svojho kuchára, ktorý varil spomínanú špecialitu. Z našich prostredí boli tam okrem domácich Petrovčanov ešte Silbašania, Čelarevčania, La• ŠPORT •

Najlepšie mužstvo MOMS Petrovec: Samuel Benka, Miroslav Meleg a Martin Turčan, ako i Ondrejovia Hrubíkovci, otec a syn, členovia tímu Turčianskych Teplíc (zľava)

liťania, Palančania a susedia Kulpínčania. Prvé miesto obsadili domáci rybári, druhí boli hostia z T. Teplíc a tretie miesto získali Laliťania. Víťazné mužstvá dostali poháre, diplomy a každý rybár aj medailu. Putovný pohár sa dostal do rúk Petrovčanov. Najchutnejší paprikáš uvaril Ján Stracinský z Petrovca, druhý bol Laliťan Rastislav Zorňan a tretie miesto získal Palančan Zlatko Tót. Mnohopočetní Petrovčania a hostia aj tentoraz vychutnávali dobrého smaženého kapra, o čo sa postarali členovia domáceho

Laliťania opäť medailisti: organizátor Rastislav Grňa st., Jaroslav Bocka, Janko Zorňan, Nikola Lazić (hore zľava), Rastislav Zorňan (kuchár – 2. miesto) a Anna Bocková (zľava v drepe) rybárskeho spolku Karas a rybací paprikáš majstra – kuchára Vladimíra Dudáša.

33 /4816/ 18. 8. 2018

Šport ŠACHOVÝ TURNAJ NA SNS

Masový a kvalitný Vladimír Hudec

edným z tradičných športových p o d u j at í o d obnovenia SNS je aj šachový turnaj: Slovenské národné slávnosti – Aquapark. Vraj od obnovenia Slávností turnaj neorganizovali Najúspešnejší šachisti na turnaji SNS 2018 iba niekoľkokrát. Organizátori sa priebehu Slávností vyvolal určitý spravidla tešia početným účast- rozruch medzi pravidelnými účastníkom. Vždy ich je vyše sto. Aj níkmi turnaja. Mnohé kluby si svoje toho roku účasť bola masová, turnaje prispôsobili doterajšiemu ibaže, ako nám to povedal Pa- termínu stretania sa a hrania na vel Marčok, predseda Šachového SNS, a posunuli ich o týždeň neklubu Mladosť, ktorý sa podpisuje skoršie. Tak sa stalo, že v nedeľu pod organizáciu, posun termínu prebiehal turnaj aj v Padine, kde

zostali Padinčania a Kovačičania, tiež v Belehrade na Ade Bojane, v Mladenove. K tomu prebiehajú aj majstrovstvá Čiernej Hory, kam odišli hrať všetci veľmajstri profesionálne. „Predsa však účasť šachistov je na minu- Organizátori si zahrali aj s promočnou loročnej úrovni. Vla- šachovou súpravou ni sme totiž mali sto účastníkov 8 bodov, druhý bol Milan Popović a toho roku prišli iba o traja menej (7,5 bodu) a tretí FM Stevan Jović z celej Vojvodiny. Očakávali sme (7 bodov). Spomedzi šachistov z územia síce trochu viac, ale sme spokojní aj s týmto počtom. Hrali sme podľa Báčskopetrovskej obce najúspeššvajčiarskeho systému – 9 kôl a 15 nejší bol Samuel Častven (5 bodov) minút na hráča. Švajčiarsky systém a najúspešnejší Petrovčan bol Pavel je taký, že vždy hráš so súperom, Marčok, ktorý získal 4,5 bodu. ktorý má približne bodov ako ty V konkurencii mládežníkov na a na základe výsledkov sa posú- obecnej úrovni najúspešnejší bol vaš na rebríčku,“ vysvetľuje Pavel Borislav Radosavljev a najúspešnejší mladý Petrovčan bol Matej Marčok. Po takmer celodennom hraní Marčok. Okrem medailí a pohárov šachu víťazom turnaja sa stal Fide najlepší šachisti získali aj rôzne majster Draško Bengus, ktorý získal vecné odmeny.

TENIS ZNOVA NA SNS 2018

Štvorhry, dvojhry a tajbrejk Pavel Hansman

o niekoľkoročnej pauze organizátori SNS zaradili do programu i tenis. Ako posledné ohnivko v nedeľných športových podujatiach. A tak sa na ihriskách Tenisovej akadémie SA-HA zjavili nielen zdatní chlapi rekreanti, ale i dámy z Tenisovej akadémie ELIT z Nového Sadu. Najzaujímavejšie boli stretnutia štvorhier, čiže mixov, v ktorých si podania, voleje a smeče vymieňali Novosadčanky s palanskými a petrovskými rekreantmi. Stretnutia boli nielen kvalitné a zaujímavé, ale pre nepočetné obecenstvo i príťažlivé. Titul majstra SNS 2018 získal novosadsko-petrovský mix Huanita – Pavel. Nechýbali ani dvojhry petrovských a palanských tenisových gladiátorov: Potran – Novicki, Ilić – Gatalo, Fekete – Bartoš a Hansman – Majera. Z víťazstiev sa tešili Novicki, Gatalo, Bartoš a Majera. Po namáhavých stretnutiach

www.hl.rs

nasledoval tajbrejk, čiže dôkladná analýza turnaja a doplnenie v yprázdne ných fyzických a psychických Víťazný mix b a t e r i e k . Huanita a Pavel

Účastníci tenisového turnaja na Slávnostiach Pravdaže, pri stole plnom rozličných tekutín a špecialít z roštu. Vydarené stretnutie tenistiek a tenistov na tohtoročných Slávnos-

CYKLISTIKA SI TIEŽ NAŠLA SVOJE MIESTO V PROGRAME SNS. Už štvrtý rok zaradom Asociácia cyklistov Vihor MG z Maglića na petrovskom Námestí slobody zorganizovala zaujímavé cyklistické preteky v dvoch disciplínach – tzv. slimačích pretekoch pre tých najmladších účastníkov, pokým tí trochu starší súťažili v kruhových pretekoch, kde sa snažili určenú dráhu prejazdiť čím rýchlejšie. Zaujímavá súťaž upútala pozornosť viac ako 30 detí rozličného veku. Zvíťazili zrejme všetci, ktorí sa zúčastnili, bez ohľadu, aký výsledok dosiahli. Prvoradým cieľom súťaže je promócia cyklistiky ako jedného zo zdravších športov medzi najmladšími, ale aj odpútanie detí od sedenia pri televíznych obrazovkách a počítačoch. Podobné podujatia združenie zorganizovalo už v Kulpíne a v Maglići.

Informačno-politický týždenník

tiach prikorenili dvaja Miroslavovia na harmonike a gitare, ako aj sólisti Pavel a Pavel, ktorým s nadšením pomáhala celá tenisová posádka.

vlh • ŠPORT •

SÚŤAŽ V TRIAFANÍ DO ASFALTOVÝCH TERČOV V LESÍKU

Strelci k nám radi chodia rencii seniorov najpresnejšiu mušku mal Radoslav Ilić z a strelnici Streleckého spolku Kuzmina, druhý bol Lesík je vždy rušno, a tak Marijan Karabalić z tomu bolo aj v nedeľu 12. Chorvátska a treaugusta 2018, v tretí deň tohtotie miesto obsadil ročných Slovenských národných Michal Fábry zo slávností, keď strelci zo všetkých Slankamenských kútov Vojvodiny, ale aj z centrálneVi n o h r a d ov. ho Srbska, Talianska V konkurencii a Chorvátska súťažili juniorov najlep- V Lesíku sa strieľalo ostošesť v triafaní do asfaltoší bol Zoroslav vých terčov. Brtka z Báčske„Záujem o túto ho Petrovca, druhý bol Stefan mužstvo Agroplod, druhé miesto našu súťaž je vždy Stankov z Barajeva a tretí Vuka- obsadil tím Prekium II zo Subotice a veľmi veľký, a tak šin Lukić zo Srbského Miletića. tretie Grof MBM z Petrovca na Mlave. je to aj tohto roku. Pri chutnom srnčom guláši tiež Najlepším veteránom bol Aleksa Ľudia k nám radi Jovanović z Nového Sadu, druhé bolo veselo. Veď takéto stretnutia chodia už aj preto, miesto obsadil Josip Kaloci zo Srb- sú práve na to, aby sa starí známi že máme dobrú ského Miletića a tretí bol predseda porozprávali, vymenili si skúsenosti, strelnicu a dobre Hložianske mužstvo Agroplod, v zostave Ján petrovských strelcov Ján Častven. slovom pekne sa kamarátili. organizujeme súťaž, a Michal Bohušovci a Miško Fábry (zľava), V konkurencii mužstiev najviac a hádam aj pre našu získalo titul majstra tohtoročnej súťaže v Lesíku Foto: autor a z archívu spolku „holubov zastrelili“ Hložančania, pohostinnosť. Spolu Vladimír Hudec

nám prišlo zo 70 strelcov z dvadsiatich miest a dedín. Práve preto, že je mnoho účastníkov, trochu sme to skrátili, takže strieľame iba v jednej sérii po 25 nábojov,“ informoval nás predseda spolku Ján Častven. O titul najlepšieho sa uchádzali jednotlivci – juniori, seniori, a veteráni, ako aj mužstvá. V konku-

TRADIČNÝ STOLNOTENISOVÝ TURNAJ NA SNS

Najkvalitnejší doteraz V. Hudec

tolnotenisový turnaj na SNS sa toho roku prvýkrát stal aj medzinárodným, keďže ho svojou účasťou poctili aj stolní tenisti z Dunajskej Stredy na Slovensku a z rumunského Nadlaku. Okrem toho málopočetní diváci mali príležitosť pozerať aj medzinárodný zápas dvoch špičkových mužstiev. Stretli sa členovia najvyšších líg Slovenska a Srbska, mužstvo Vydrany z Dunajskej Stredy, ktoré patrí nielen medzi špičkové slovenské, ale aj európske

kluby, a mužstvo Báčska Palanka, člen Extraligy Srbska. Okrem nich turnaja sa zúčastnili aj stolní tenisti zo Starej Pazovy, Nadlaku, druhé mužstvá Báčskej Palanky a Vydran, ako i hostitelia STK Mladosť. Spolu bezmála 40 stolných tenistov. Vydrany a Báčska Palanka hrali v okyptených zostavách. Hostia zo Slovenska prišli bez dvoch reprezentantov Slovenska a jedného z Ukrajiny, ktorí museli odísť na prípravy, a aj hosťom z B. Palanky chýbal najlepší hráč. Predsa aj tak zohrali výnimočne kvalitný zápas, v ktorom lepší boli

Spoločná fotka všetkých účastníkov turnaja na pamiatku

hostia z Báčskej Palanky a súpera zo Slovenska porazili výsledkom 6 : 3. Ostatných päť mužstiev zohrali turnaj. Hral každý s každým na dva vyhrané sety a iba semifinále, potom aj finálový zápas sa hral na tri vyhrané sety. Tým je významne skrátené trvanie turnaja vzhľadom na to, že v neklimatizovanej sále na vysokých teplotách je veľmi ťažko hrať. Z rovnakých dôvodov a ponaučení skúsenosťou od vlani, keď sa turnaj rozvliekol do poobedňajších hodín, organizátori − STK Mladosť tohto roku odstúpili od súťaže jednotlivcov. Po stretnutiach v dvoch skupinách do semifinále sa dostali Stará Pazova, Vydrany II, Báčska Palanka II a STK Mladosť. Vo finálovom zápase STK Mladosť (Turan, Bažík a Šramka) porazil Starú Pazovu (V. Turčan, O. Turčan, Skopljak) výsledkom

Víťazný pohár od predsedu STK Mladosť Jána Lačoka (vpravo) prijal Miroslav Lomen 3 : 0. Rovnakým výsledkom o tretie miesto Vydrany II (Horvát, Šandal a Gál) prekonali mužstvo Báčskej Palanky II (Knežević, Stanić, Nikčević). „Výborný turnaj, možno aj najkvalitnejší doteraz, keďže nám prišli špičkové srbské a slovenské tímy. Čo sa týka organizácie, realizovali sme všetko tak, ako sme si naplánovali. A tak ako to tradícia nakladá − to najkrajšie, čiže kamarátenie pri chutnom stolovaní prebiehalo v Lačokovej krčme,“ povedal nám jeden z hráčov STK Mladosť Pavel Bažík. Foto: M. Anušjak

ŠPORT NA SNS 2018

Stolnotenisového turnaja sa zúčastnili aj hráči prvoligových mužstiev zo Slovenska (vľavo) a Srbska (vpravo)

Mužstvo MOMS Čelarevo ochutnáva polievku

V Lesíku sa strieľalo ostošesť

Štandardný program Vladimír Hudec

ak ako je to už zvykom, aj tohtoročné SNS obsahovali bohatý športový program. Rušno bolo v Lesíku, kde strelci z dvadsiatich prostredí z celého Srbska, ale aj z Chorvátska usilovne triafali do asfaltových terčov. V tom istom čase na rybárskej dráhe na kanáli DTD súťažili športoví rybári v chytaní rýb udicou na plavák. A kde sú rybári, tam sú aj majstri vo varení rybacej polievky, ktorí sa ani tentoraz nedali zahanbiť a snažili sa mať vo svojom kotlíku najchutnejšiu polievku. Dve športové haly Základnej školy Jána Čajaka tiež boli naplno využité. V tej menšej prebiehal tradičný turnaj v stolnom tenise, ktorý toho roku mal aj medzinárodný ráz, keďže sa ho zúčastnili stolní tenisti zo Slovenska, tiež z rumunského Nadlaku. V tej väčšej športovej hale na svoje prišli milovníci starobylej hry – šachu, ktorí súťažili o titul majstra tradičného slávnosťového turnaja. Nezaháľali ani milovníci bieleho športu, ktorí v predvečerných hodinách na Na rybárskej pretekárskej dráhe

ihriskách SA/HA zohrali zaujímavý tenisový turnaj. Nuž a ako by slávnosti boli bez futbalu. Na trávniku vo Vrbare bolo rušno už v sobotu, kde najprv turnaj zohrali tí najmladší, futbalové nádeje z Petrovca, Bajše a Báčskej Palanky. Neskôr, v predvečer-

Milovníci bieleho športu tiež prišli na svoje

Petrovčan Viktor Sľúka prezentoval svoju zručnosť v skokoch na bicykli

Na šachovom turnaji

ných hodinách starí páni, niekdajší futbalisti hložianskej Budúcnosti a petrovskej Mladosti ukázali, že ešte stále vedia dobre narábať s loptou. Konečne v nedeľu prvé mužstvo Mladosti zohralo priateľský zápas s mužstvom Iskra z Kucury. Bola to zároveň generálna skúška Petrovčanov, ktorí už v nedeľu odštartujú v nových majstrovstvách Vojvodinskej ligy – severnej skupiny. Konečne posledným športovým podujatím boli cyklistické preteky najmladších na petrovskom Námestí slobody, ktoré už štvrtý rok na SNS organizuje združenie Vihor MG z Báčskeho Maglića.