Hlas 34 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4661/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 22. 8. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Sťahuje sa slučka okolo krku médií?

Ján Triaška Báčsky Petrovec

MOZAIKA

ŠPORT

Nech sa páči – na stretnutie s minulosťou

Dvadsať rokov – dvadsať kotlíkov

Z obsahu

22. 8. 2015 | 34 /4661/

Uzávierka čísla: 19. 8. 2015

4 TÝŽDEŇ 4 Nielen o počasí 6 Srbsko si zvolilo neľahkú cestu 8 Menšinové médiá – generovanie kapacity

9 NAŠA TÉMA 9 Spoločný rodokmeň 10 Šíriť povedomie o národnom sviatku

12 ĽUDIA A DIANIA 13 Rodina, farby, čísla... po slovensky 16 Aj tabule sú naším zrkadlom

Druhý ročník seminára kreatívneho písania prebiehal v dňoch 14. až 16. augusta 2015 v spoločenských miestnostiach reštaurácie Aróma v Báčskom Petrovci, a to v organizácii Literárno-vydavateľskej komisie Výboru pre kultúru NRSNM s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. (s. 31) M. Bartošová

19 Jazdou k zdraviu

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Kamaráti čakajú na vás

23 MOZAIKA 23 Prvých päť rokov 24 Zberateľská štafeta pokračuje 30 Zbavte sa tukových vankúšov pod pásom!

31 KULTÚRA

Mladý Kovačičan Vladimír Kuchárik už ako trojročný vedel hrať na syntetizátore, dnes hrá na bicích a je autorom niekoľkých skladieb, ktoré venoval detskému divadelnému súboru pri ZŠ. (s. 15) A. Chalupová

32 Umením k hojnejším dejinám osady 33 Srbsko reprezentovali Zvolen a Krajan 34 O spoločných akciách a vydaniach

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Mastilo pre prvú radosť 47 Spomienka na priateľa 49 Sezóna na zabudnutie Autorka titulnej ilustrácie: Jarmila Takáčová

Aj 9. Deň zeleniny v Hložanoch prilákal početných návštevníkov tak domácich, ako aj cezpoľných. Niektorí súťažili, iní nakupovali, všetci si ale v sobotu 15. augusta oči pásli na úhľadných stánkoch so zeleninou a ovocím. (s. 12) J. Bartoš

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Znižovanie počtu učiteľov aj vo vojvodinských školách

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Foto: www.freeimages.com

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Ošúchaná fráza „škola volá“ by v našich štátnych podmienkach čím skôr mala dostať nové rúcho. Lebo len čo základný pilier rozvoja každej spoločnosti – škola – na začiatku nového školského roka otvorí brány dokorán, prvé sa ňou tisnú – problémy.

tarostí a prekážok je neúrekom. Systémovo sa neriešia, iba sa hromadia až dovtedy, kým pod ich váhou systém nepraskne. A praskať začína! Následky znášajú zamestnanci, ale práveže najväčšou obeťou budú deti. Naša budúcnosť. V týchto dňoch sa osvetová sopka znovu prebúdza. Tentoraz ide o zoznam tzv. technologických zvyškov, ku ktorému sa Ministerstvo osvety musí dopracovať v procese racionalizácie štátnej správy. Čísla, ktoré sálajú zo zoznamu, priam vreštia. Iba vo Vojvodine v tejto chvíli, v deň uzávierky najnovšieho čísla Hlasu ľudu, ministerstvo či školy nepotrebujú v osvetovej činnosti až 1 163 učiteľov. To však nie je konečný počet, keďže mnohé školy ešte stále nesplnili záväzok – do 15. augusta zaslať zoznam osôb, po čích službách zanikla potreba. Mená a priezviská nadbytočných učiteľov nie sú zverejnené, čo privádza k pocitom strachu z možného prepustenia všetkých osvetových pracovníkov. Menšinových zvlášť. Vieme totiž, že sa v mnohých prípadoch horko-ťažko, len „na pekné oči“, otvárali napr. slovenské triedy. Lebo určitá skupina nespĺňala podmienku dostatočného počtu žiakov, čo vždy bolo aj hrozbou pre stabilitu zamestnania našich učiteľov. Aby sme sa neopakovali, že aj pre „stabilitu“ zachovania slovenskej národnostnej menšiny na tomto území... Je známe, kde sa najprv strihá, keď je niečoho nazvyš, aj keď je zostrih predovšetkým boľavá záležitosť. Predsa – z potrieb menšín! Preto sú obavy všetkých nás opodstatnené. Mimochodom, o obdobnú situáciu ide aj v oblasti informovania v aktuálnom privatizačnom procese. Hoci len občas, predsa sa nám dostane aj dobrá správa z oblasti menšinového vzdelávania: vraj v nadchádzajúcom školskom roku sa v hložianskej základnej škole podarí otvoriť dve slovenské triedy prváčikov. Výborná správa na koniec leta! Len keby tá zo začiatku úvodníka bola iba zlý sen, a nie krutá realita. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 34 /4661/ 22. 8. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Potraviny Nielen o počasí Michal Ďuga

Oto Filip

šetky predajne vo Francúzsku, rozlohou vyše 400 m2, budú musieť darovať potraviny, ktoré sa im nepodarí predať v súlade s novým zákonom, ktorý by mohol nadobudnúť platnosť aj v členských krajinách Európskej únie. Tretina svetových potravín totiž končí v koši. Odpad vzniká v rovnakom pomere v rozvojových aj v rozvinutých krajinách. V samotnej Európskej únii sa ročne vyprodukuje 100 miliónov ton potravinového odpadu. Rozdiel medzi rozvinutými a rozvojovými ekonomikami je v tom, či odpad vznikne pri výrobnom procese alebo v domácnostiach. Vo vyspelejších krajinách sa až 40 % potravy znehodnotí na úrovni maloobchodu a u koncového spotrebiteľa. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vypočítala, že na svete sa každoročne vyhodia potraviny za 750 miliárd dolárov. Zároveň však vyše 800 miliónov ľudí trpí hladom. Kvôli tomu majú supermarkety lehotu do júla budúceho roka uzavrieť zmluvy o donáciách a likvidácia jedlého potravinového odpadu by sa v EÚ mala znížiť do roku 2025 až o polovicu. Členské štáty majú vypracovať vnútroštátne stratégie na predchádzanie tvorby potravinového odpadu a jedným z možných riešení sú aj sociálne supermarkety. Tie však potraviny nedistribuujú zadarmo. Na ich pulty sa dostáva tovar, ktorý je stále vhodný na konzumáciu, no bežne sa už nepredáva. Pre obchodníkov je to možnosť, ako za výrobky získať aspoň časť investovaných financií a zároveň prispieť k znižovaniu potravinového odpadu. Dokonca veď ani výrobcovia potravín nemajú záujem míňať ľudskú prácu, energie, vodu a suroviny s cieľom, že ich výsledné produkty skončia v odpadoch. No pritom práve ten odpad je v zásade kľúčom k prežitiu spoločnosti a zastaveniu hladu vo svete. Preto nikdy nezabúdajme, že vyhadzovať jedlo je ako kradnúť zo stola chudobných. A to vedeli už i naši starí rodičia, ktorí mali pritom pevnú zásadu – nevyhadzovať žiadne zvyšky jedla.

www.hl.rs

ko nebo a zem: august niekdajší a ten terajší. Jeho dávnu pomalosť nahradil dnes rýchly, dramatický a napínavý sled udalostí, striedajúcich sa ani na bežiacom páse. Možno je najlepšie začať nie politikou, ale nevyspytateľnou prírodou prejavujúcou sa najmä vo výkyvoch počasia. Na rozhraní dvoch týždňov sa toto konečne akosi umúdrilo. Neskoro však: po piatich týždňoch sucha a extrémnych horúčav ľudia si síce vydýchli, no výrazne poškodené polia nie. Odhaduje sa, že škody v poľnohospodárstve majú veľké šance presiahnuť podobný rok 2012, keď sa ich výška vyšplhala až na pol druha miliardy eur. Netreba byť žiadnym ekonomickým expertom na zistenie, že horúce leto (takmer) za nami, chudobná jeseň pred nami. Po dovolenkách sa čo nevidieť začne škola, treba obnoviť zásoby na vykurovanie, naplniť komory. Na trhoch predajcov málo, priekupníkov veľa a stúpania cien do dovčera nepredstaviteľných výšin najviac. Keď sa k tomu všetkému pridajú stupňujúce sa (pred) volebné praktiky, už odštartovaná vojna oznámeniami a protestmi a sľuby, jasné je, že aspoň o nádej, obavy či zábavu bude postarané. A navyše, stále je čo vylúpnuť z faktografickej húštiny skutkov



starých, nových či staronových. Je tu na prvom mieste pretrvávajúci problém utečencov: od 1. januára do polovice augusta v Srbsku je evidovaných viac ako 80 000 osôb, ktoré vyjadrili úmysel požiadať o azyl. Cez našu krajinu tranzitne prešlo okolo 90 000 osôb. Podľa oznámenia UNHCR (Agentúry OSN pre utečencov) cez hranicu s Macedónskom každodenne prejde okolo 2 000 osôb, z ktorých sa približne polovica eviduje v stredisku v Preševe. Predstavitelia uvedenej agentúry Spojených národov sa pre veľký rast počtu utečencov rozhodli zvýšiť objem podpory Srbsku, uvádzajúc pritom, že by náš humanitný prístup k problematike utečencov mal slúžiť príkladom aj iným krajinám Európy. Iná krajina, iný aj prístup. Nemecko, jedna z vysnívaných destinácií migrantov oznámilo, že síce nemieni sem vracať migrantov, ktorí prišli z Blízkeho východu a z Afriky, ale že takmer všetci žiadatelia azylu zo západného Balkánu budú zaslaní domov. V prvom polroku ich najviac bolo z Kosova – 31 400, potom z centrálneho Srbska a Vojvodiny – 15 822. Z Prištiny, vynakladajúcej zvýšené úsilie začleniť sa plnoprávne do UNESCO a Interpolu, prichádzajú oznámenia, že sa ľady (napríklad v podobe založenia Spoločenstva srbských obcí) prípadne pohnú na

sklonku augusta v Bruseli, v rámci pokračovania politického dialógu Belehradu a Prištiny. Tomu ťažko uveriť po vyhláseniach šéfky kosovských vyjednávačov Edity Tahiriovej a postoji a nehumánnom správaní sa kosovských orgánov k lídrovi Občianskych iniciatív SDP Oliverovi Ivanovićovi, ktorý sa dlhou hladovkou snaží dosiahnuť možnosť hájiť svoje práva mimo väzenskej cely. V hre o čas, ktorá má mnohé podoby, nedala sa prehliadnuť správa o založení užšieho tímu pre rokovania s Európskou úniou vládou Srbska 13. augusta, pozostávajúceho zo 24 členov z radov štátnej administratívy, akademického spoločenstva a mimovládneho úseku. Podľa ministerky Jadranky Joksimovićovej treba ho chápať i ako náš odkaz únii, že pripravení privítame otvorenie prvých prístupových kapitol. V kope znepokojujúcich správ, sem-tam sa zaleskla i niektorá iná, krajšia. Napríklad tá, že naši športovci za dva mesiace získali takmer päťdesiat medailí, alebo údaj, že sa Univerzita v Belehrade zase ocitla medzi štyristo najlepších na svete. Ale napriek všetkým nezabudnuteľným výsledkom a chvíľam, ktoré nesie, len šport na krajší život nestačí. Lebo je dní, ktoré treba ako-tak dôstojne prežiť, predsa neporovnateľne viac ako skvelých športových, prípadne iných úspechov.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Mgr. art. ANDREJ ŠOKA, ORGANIZÁTOR UNIVERZITNÉHO SOCHÁRSKEHO SYMPÓZIA MLYNY 2015 V BRATISLAVE

Stretnutie pri dreve Oto Filip

– Tvorivé sochárske sympózium patrí k najmladším umeleckým podujatiam tohto druhu? – Som zakladateľom a organizátorom sympózia Stretnutie pri dreve,

Informačno-politický týždenník

ktoré sa vlani konalo prvýkrát ako tzv. nultý ročník. Jeho úradný, prvý ročník prebiehal od 6. do 13. augusta 2015. Cieľom je, aby sa mladí sochári, najčastejšie absolventi vysokých škôl, buď

s VŠVU, alebo z Výtvarnej katedry Univerzity Komenského, stretli, zaplnili či dostavali časť tohto vysokoškolského priestoru. Niektorí z nich už pracujú v dreve a s drevom ako základným materiálom, niektorí zase nie. Tí druhí sympóziom získavajú možnosť rozšíriť si obzory, pokračovať vo vlastnej tvorbe, aj v inom materiáli. Tu na Mlynoch sme sa stretli v rámci tvorivého pobytu a týždňa, počas ktorého sme robili osem sôch, čiže rovnaký počet, ako i vlani. Tie po vernisáži zostávajú tu, skrášliť vysokoškolský park a priestor. • TÝŽDEŇ •

PO STRETNUTÍ KOORDINÁCIE NRNM S PREDSTAVITEĽMI MINISTERSTVA KULTÚRY A VEREJNÉHO INFORMOVANIA

Sťahuje sa slučka okolo krku menšinových médií? Vladimíra Dorčová-Valtnerová

o stretnutí Koordinácie NRNM s predstaviteľmi ministerstva povereného verejným informovaním v pondelok 17. augusta na tému privatizácie menšinových médií aj obyčajnému pozorovateľovi, kiež to novinárke (ktorej včasnú písomnú požiadavku, aby stretnutie mediálne odsledovala, v úplnosti ignorovali) je už konečne jasné, že náš štát nemá takmer štipku senzibility pre menšinové informovanie. S takým záverom sa aj Koordinácia NRNM v čele s Annou Tomanovou-Makanovou vrátila z Belehradu, rozčarovaná, že jeho predstavitelia – štátny tajomník Saša Mirković a právnička Snežana Pečenčićová nemali sluch pre vypočutie konkrétnych návrhov na to, ako predísť zániku menšinových médií, ku ktorému smerujú v škrtivom procese privatizácie. – Jeden z argumentov, s ktorým Koordinácia NRNM nielen teraz vystupovala proti privatizácii médií, vôbec je ten, že Zákonom o verejnom informovaní predpísaná privatizácia je v rozpore s Ústavou Srbska, v ktorej sa garantuje právo, aby zakladateľom určitého média, okrem iných, mohla byť aj lokálna samospráva, – vyhlásila pre

Hlas ľudu Anna Tomanová-Makanová. – Predstavitelia rezortného ministerstva nám znovu iba čítali zákonné predpisy, spomínali projektové financovanie médií. Ale situácia vôbec nie je taká jednoduchá, lebo projektovým financovaním sa nezabezpečuje stabilné systémové financovanie médií, napríklad platy, priestorové nájomné a pod. Tomanová-Makanová zároveň povedala, že na pondelkové stretnutie šli s pripraveným návrhom ako predísť potenciálnej hrozbe zo zániku menšinových médií. Kompetentným štátnym inštitúciám Koordinácia NRNM navrhla a vlastne od nich požaduje, aby urobili bezpodmienečnú výnimku z privatizácie médií, ktoré úplne alebo čiastočne informujú v rečiach národnostných menšín, čo je možné urobiť nariadením vlády. – Navrhli sme aj ďalší model vlastníckej transformácie a to, aby sa uplatnili články 7 až 11 platného Zákona o verejno-súkromnom partnerstve a koncesiách, ktoré umožňujú vypracovanie a podpísanie zmluvy medzi lokálnymi samosprávami, národnostnými radami národnostných menšín, prípadne aj s mimovládnymi organizáciami o partnerstve, a tým by sa riešil status lokálnych médií.

BOĽOVSKÝ KUS SLÁDKOVIČ DOSTAL OZVUČOVACIE ZARIADENIE. V piatok 14. augusta v priestoroch Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade prebiehalo slávnostné odovzdávanie ozvučovacieho zariadenia, ktoré NRSNM v rámci plánovaných rozpočtových prostriedkov z Komisie pre činnosť na zachovanie a zveľaďovanie ochotníckych spolkov a združení slovenskej tradičnej kultúry Výboru pre kultúru udelila Kultúrno-umeleckému spolku Sládkovič z Boľoviec. Vzácny darček k 40. výročiu založenia spolku prebral predseda KUS Sládkovič Dejan Mićić (na snímke). Tento dar je pre nich veľmi vzácny (doteraz si ozvučovacie zariadenie museli vždy vypožičiavať) a určite prispeje ku skvalitneniu podmienok práce všetkých sekcií spolku. Do zariadenia patrí tzv. mixér zvuku, reproduktory, stojany pre mikrofóny a držiaky pre reproduktory, a jeho hodnota vynáša 250-tisíc dinárov. A. T. • TÝŽDEŇ •

Podrobne pripravený návrh akoby Ministerstvo kultúry a verejného informovania vôbec nezaujímal, kategoricky ho odmietlo, ignorujúc i fakt, že napr. aj lokálnu samosprávu príslušný zákon zaväzuje informovať verejnosť o otázkach lokálneho významu, na čo dokonca spravidla zabúdajú aj lokálne samosprávy. Na toto poukazuje aj predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM Anna Jašková: – Médiá očakávajú, že čarodejným prútikom Výbor pre informovanie problém dorieši, pokým lokálne samosprávy zostávajú inertné, aj keď ich Zákon o lokálnych samosprávach zaväzuje, že musia zabezpečiť informovanie v jazykoch spoločenstiev, ktoré žijú na území ich pôsobnosti. Nebežíme od zodpovednosti keď ide o túto najväčšiu výzvu, pokiaľ ide o verejný záujem v oblasti informovania nášho spoločenstva. Chcem veriť, že národnostné rady sú rovnoprávnym partnerom štátu v oblasti menšinového informovania, – hovorí Jašková

a dodáva, že sa aj tentoraz presvedčili, že je skutočnosť iná: – Pri schvaľovaní zákonov, ktoré sú proeurópsky vyprofilované, nepresadili sme ani jeden vlastný (myslím tým zákonodarca) návrh a model, ktorý by zodpovedal špecifikám nášho štátu a umožnil zostať v rámcoch euroštandardov. Takto sme sa dostali k zákonom, ktoré sú šité na európsku mieru, ale sú neuplatniteľné v domácich podmienkach. Zákony, ktoré by nás mali viesť procesom privatizácie, sú v kolízii, nedopovedané, neucelené a aj to je jeden z dôvodov, prečo sa ich ústavnosť analyzuje pred Ústavným súdom. Aj sama som toho názoru, že sa štát musí zriecť vlastníctva nad médiami; netreba elaborovať, z akých dôvodov. V privatizácii, aká beží, štát vystriedal rôzne (najčastejšie politické) záujmové skupiny a všetko, čo sme získali, je „genocída médií“, ktoré vysielajú v jazykoch menšín, – hovorí Jašková. Nateraz boj proti „genocíde médií“, ako naznačili naše spolubesedníčky, nekončí, ale pokračovať bude už koncom augusta, resp. začiatkom septembra na schôdzi Republikovej rady pre národnostné menšiny, keď sa okrem iného budú dožadovať aj zmeny Zákona o verejnom informovaní, čí návrh aj ponúknu. Uvidíme, či sa slučka okolo krku menšinových médií stiahne, alebo konečne povolí.

KOMISIA PRE ŠTIPENDIÁ

Dôležité je mať úplnú dokumentáciu Elenka Ďurišová

semnásteho augusta zasadala Komisia pre štipendiá. Na zasadnutí bol prítomný predseda Komisie pre štipendiá Výboru pre vzdelávanie NRSNM Ladislav Petrovič a členovia komisie Svetlana Zolňanová, Anna Medveďová a Ján Brna. Prvým bodom bola analýza pridelených štipendií vlády Slovenskej republiky v akademickom roku 2015/2016. Predseda L. Petrovič zopakoval hlavné kritériá, podľa ktorých sa riadili pri triedení uchádzačov, ktorých na tento rok bolo 131. Hlavnou podmienkou bolo, aby uchádzači mali priemernú známku zo strednej školy vyššiu od 4. Študentom sa bral do úvahy úspech na konci roka. Body sa získavali aj pre špeciálne diplomy. Všetky informácie sú dostupné verej-

nosti na stránke Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Nekompletná dokumentácia sa nebrala do úvahy. Slovensko štipendiá ponúka sedemnástim krajinám, kde žijú Slováci, a tie, čo sa nevyužijú, dostanú náhradní študenti. Tak z 20 najlepších a 35 náhradných uchádzačov Srbsko dostalo 38 štipendií na tento akademický rok. V druhom bode sa snažili vysvetliť, že je už približne tri roky, ako je druhý kruh udelenia štipendií zrušený a že na početné sťažnosti a odvolania uchádzačov nemôžu reagovať. Ide o elektronický program, ktorý sa po ukončení konkurzu uzatvára. Členovia komisie sa vyjadrili aj o tom, že nemôžu vplývať na návrat študentov. Ide o celosvetový problém, aj keď ide o ich štúdiá, aj keď ide o ich uplatnenie na trhu práce.

34 /4661/ 22. 8. 2015

Týždeň S VEĽVYSLANCOM SLOVENSKEJ REPUBLIKY V SRBSKU DR. JÁNOM VARŠOM K UKONČENIU JEHO DIPLOMATICKEJ MISIE U NÁS

Srbsko si zvolilo neľahkú cestu Oto Filip

akedy nevedno, čo je ťažšie: prísť alebo odísť? Zvlášť keď všetko medzi nimi prebiehalo mimoriadne intenzívne, pracovne zaplnené až na prasknutie, poznačené nespočetnými potrebami a záujmami, ruchom a vzruchom. Donedávny veľvyslanec SR v Srbsku Dr. Ján Varšo raz označil poslanie ambasádora ako strážcu dobrých vzťahov medzi dvoma krajinami. Pre nás bol však omnoho viac než to. Už tým, že neúnavným vlastným pôsobením nechal hlboké stopy tak v bilaterálnych vzťahoch Bratislavy a Belehradu, ale aj v rámci našej eurointegrácie, v aktivitách slovenskej menšiny v mnohých prostrediach, v reláciách iných... – Tie roky od konca februára 2011, keď ste do Belehradu prišli, dodnes vám iste rýchlo ubehli. S akým pocitom odchádzate? – Dôležitejšie ako pocity odchádzajúceho veľvyslanca je to, ako občania Srbskej republiky vnímajú toto obdobie prechodu spoločnosti procesom transformácie s cieľom integrovať sa do euroatlantických štruktúr. Srbsko si zvolilo neľahkú cestu, ale verím, že na jej konci jeho obyvatelia pocítia pozitívne výsledky v podobe stabilnej, bezpečnej a prosperujúcej krajiny v regióne západného Balkánu. Pokiaľ ide o mňa, na akomkoľvek svojom pracovnom poste a kdekoľvek som pôsobil, snažil som sa vykonávať svoju prácu podľa svojho vedomia, svedomia a presvedčenia a pôsobenie v Srbsku nebolo výnimkou. Ťažisko mojich aktivít v spriatelenej Srbskej republike smerovalo k podpore jej transformačného a integračného procesu na základe pozitívnych skúseností zo Slovenskej republiky, zamerané na posilnenie vzájomnej hospodárskej spolupráce, tiež na spoluprácu so slovenskou krajanskou komunitou. – V čom sa Srbsko za ten čas najvýraznejšie zmenilo? – Odpoveď na túto otázku by som tiež nechal na posúdenie občanom Srbskej republiky. V každom prípade doba štyroch rokov je dosť krátka na to, aby sa vynášali nejaké ďalekosiahle závery. O to viac, že spoločnosť prechádza zložitým transformačným procesom v období globálnej krízy. Všetko nové, čo sa rodí, potrebuje vyrásť a dozrieť, a tak je to aj so spoločenskými premenami. Cieľom

www.hl.rs

spoločenských premien v ktoromkoľvek štáte má byť vytváranie podmienok, v ktorých každý jednotlivec bude mať rovnaké podmienky na rovnaké príležitosti podľa svojho talentu, schopnosti a tiež potrieb spoločnosti. Zrejme sa v tomto smere nikdy nepodarí dosiahnuť optimálny stav, ale treba sa o to kontinuálne snažiť. Imponuje mi, že Srbsko sa nedvojzmyselne a jednoznačne pus-

mali využívať poznatky slovenských firiem, ktoré sa etablovali v srbskej ekonomike. Osobne som presvedčený, že na rozširovanie a prehlbovanie vzájomnej spolupráce medzi srbskými a slovenskými štátnymi a podnikateľskými subjektmi a štátnymi orgánmi treba v plnom rozsahu využívať potenciál Zmiešanej slovensko-srbskej komisie pre hospodársku spoluprácu. Treba ráznym spôsobom vyjsť zo za-

tilo do neľahkých reforiem, ktoré ho pričleňujú ku krajinám formovaným na rovnakých hodnotových zásadách. Verím, že prijímanie pravidiel, budovanie inštitúcií a implementovanie mechanizmov prinesie v budúcnosti aj očakávané výsledky. Získanie štatútu kandidátskej krajiny EÚ a otvorenie prístupových rozhovorov je samo osebe kvalitatívnou zmenou zaradenia Srbska do súčasnej európskej politicko-ekonomickej a bezpečnostnej architektúry a ohodnotením tohto úsilia. Nepochybne je to neľahký proces, najmä keď Srbsko sa musí vyrovnávať s mnohými vnútroštátnymi, regionálnymi i globálnymi problémami z minulosti a výzvami súčasnosti, ktoré na neho, ale aj na iné krajiny sveta, každodenne doliehajú. – Slovensko-srbské historické, politické, kultúrne vzťahy sa celkovo hodnotia ako nadštandardné. Čo podnikať, aby to konštatovanie platilo aj v ekonomickej sfére? – Je to otázka na mieste, lebo sa predpokladá a očakáva, že priaznivá nadstavba predstavuje katalyzátor na budovanie ekonomických väzieb, ktoré vzťahy medzi štátmi spevňujú a stmeľujú. Existujúci stav nie je najhorší, ale určite si vyžaduje zlepšenie. Slovenské podnikateľské subjekty by

čarovaného kruhu, v ktorom mnohí podnikatelia čakajú na kroky štátnej administratívy a štát zasa predpokladá a očakáva aktivity podnikateľov v dimenziách vymedzeného právneho rámca. Verím, že táto komisia predstavuje strategickú inštitúciu nielen na bilancovanie investično-obchodných aktivít v slovensko-srbských vzťahoch, ale zároveň aj centrum pre zlaďovanie štátnych a súkromných iniciatív v súlade so záujmami a očakávaniami všetkých zainteresovaných aktérov. Dôležité je, aby sa iniciatívy chopili hlavne podnikateľské subjekty, keďže niet pochybnosti o tom, že v rámci daného legislatívneho podnikateľského prostredia majú podporu zo strany oboch štátov. – Jedným z mostov spájajúcich Bratislavu a Belehrad je i slovenská menšina. Stačili ste spoznať jej dejateľov vo všetkých prostrediach? – Slovenská komunita v Srbsku udržiava a rozvíja slovenskú identitu v tomto prostredí už viac ako 270 rokov, keď prví Slováci prišli sem v polovici 18. storočia s nádejou a vierou v lepší život seba i svojich potomkov. Udržanie slovenského jazyka a našich zvykov mimo územia svojich predkov po takmer tri storočia je klenotom, ktorým sa môžu hrdiť obidva štáty.

Informačno-politický týždenník

Plne integrovaná slovenská menšina obohacuje multietnické, multikonfesné a multikultúrne vojvodinské prostredie Srbska a dolnozemská slovenskosť tvorí prirodzenú súčasť slovenského materiálneho a duchovného dedičstva. Myslím si, že slovenská komunita, jej dejatelia a aktivity „pohltili“ každého veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku. Ja som nebol výnimkou. V rámci svojich programových možností som vďačne a s pokorou k minulosti prijímal pozvania z obcí a miest regiónov Báčky, Banátu a Sriemu na početné, prevažne víkendové spoločensko-kultúrne podujatia. Organizovali ich zväčša dobrovoľní nadšenci hlavných nositeľov slovenskosti v tomto prostredí, medzi ktoré patria evanjelická cirkev, základné a stredné školy s vyučovacím jazykom slovenským, početné spolky a združenia pod hlavičkou Matice slovenskej v Srbsku a v poslednom čase aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Touto cestou by som sa im chcel poďakovať za to, že obohatili moje poznanie o slovenských tradíciách a zvykoch v tomto prostredí. Nemožno ale zabúdať ani na nenahraditeľnosť šírenia slovenskosti prostredníctvom elektronických médií, nakladateľstiev a tlačených periodík, vrátane Hlasu ľudu. Áno, slovenská komunita a jej zložky majú všetky predpoklady tvoriť most medzi Slovenskom a Srbskom, pokiaľ sa bude dariť zachovávať jednotu pri ochrane a rozvíjaní materiálneho a duchovného dedičstva slovenských predkov. Je to zodpovednosť voči nim, ale aj povinnosť riešiť súčasné otázky a výzvy vo vzťahu k neustále klesajúcemu počtu osôb hlásiacich sa k slovenskej národnosti. Inšpirácie z minulosti v kombinácii s kreativitou kompetentných súčasníkov dávajú predpoklad, nádej a vieru, že slovenský dedičný poklad bude naďalej obohacovať toto prostredie. – V akej miere predošlé predstavy o slovenskej národnosti boli zhodné s tým, čo ste zastihli po príchode? – Aby som bol úprimný, mal som informácie o živote Slovákov v tomto prostredí, ale nemal som možnosť oboznámiť sa s aktivitami, keďže to nepatrilo priamo do mojej agendy počas pôsobenia na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v Bratislave či na našich diplomatických úradoch • TÝŽDEŇ •

v zahraničí. Pred vycestovaním do Myslím si, že slovenské médiá vo platnej legislatívy na informovanie Belehradu som sa postupne obozna- Vojvodine adekvátne reagujú aj na v menšinovom jazyku. Verím, že sa moval s krajanskou otázkou v Srbsku celospoločenské pohyby a prezentujú postupne nájde cesta, ako zabezpečiť a získané znalosti som si overoval v rôzne názory na stratégiu postupu verejnú informovanosť v menšinovom rozhovoroch s mojimi predchodcami slovenskej komunity v týchto zložitých jazyku s náležitým finančným pokryv Belehrade, najmä súčasným minis- i neľahkých procesoch. Osobitne ma tím zo súkromných alebo i verejných trom zahraničných vecí Miroslavom teší záujem redakcií o rozhovory so zdrojov. Lajčákom, ďalej Miroslavom Mojžitom slovenskými štátnymi činiteľmi počas – Počas mandátu ste absolvovali a súčasným predsedom Úradu pre ich návštev v Srbsku, ktoré prispievajú celý rad stretnutí s našimi dejateľSlovákov žijúcich v zahraničí Igorom aj k prezentácii pozitívnych poznatkov mi. Ktorý z našich politikov na vás Furdíkom. Až návštevy početných Slovenskej republiky z procesu trans- zvlášť zapôsobil a čím? podujatí však ukázali široký záber formácie a integrácie do euroatlan– Pred nejakou subjektívnou špeaktivít inštitúcií a jednotlivcov, ktorí tických štruktúr. Aj prostredníctvom kuláciou o tom, ktorý z politikov na pôsobia v prospech slovenskosti v médií je verejnosť informovaná o tom, mňa zapôsobil, by som uprednostnil Srbskej republike. Na mojich prvých že mnohí srbskí štátnici sa netaja tým, poďakovanie za spoluprácu všetkým Slovenských národných slávnostiach že „úspešný slovenský príbeh“ je pre voleným i menovaným predstavitev Báčskom Petrovci v auguste 2011 Srbsko istým vzorom a inšpiráciou. ľom štátu na miestnej, opštinskej, som dal verejný sľúb, že navštívim – Je tu i privatizácia, ktorá priam pokrajinskej a republikovej úrovni, zákaždú obec a mesto, v ktorých je slo- hrozí viacerým lokálnym rozhla- stupcom občianskych iniciatív, vysovenská komunita aktívna, ak budem som. Vidíte nejaké svetielko na kých škôl, kolegom v diplomatickom pozvaný. Máloktoré z 34 takýchto konci toho tunela? zbore, novinárom, predstaviteľom prostredí som nenavštívil aspoň raz. – Myslím si, že aj v tej najzložitejšej cirkvi a ďalším jednotlivcom, ktorí mi Za najúžasnejšie považujem zachova- situácii treba hľadať svetielko v tu- boli nápomocní pri naplňovaní môjho nie slovenského jazyka po takmer tri neli, lebo na tom je postavený život štyriapolročného mandátu veľvyslanstoročia. Oslovilo ma tiež odhodlanie i pohyb. Poznám situáciu v médiách, ca Slovenskej republiky v Srbskej a nadšenie jednotlivcov i kolektívov vrátane v lokálnych rozhlasoch, a tieto republike. Počas tohto obdobia sa prezentovať i reprezentovať slovenský témy sú predmetom výmeny názorov uskutočnili návštevy na najvyššej jazyk, kultúru a tradície úrovni, na úrovni pokrajiny a tiež integrácia sloven- Zo životopisu Vojvodina a tešili ma aj výskej menšiny do srbského menné návštevy zástupcov vojvodinského prostreDonedávny mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec slovenských partnerských dia. Myslím si, že všade sú SR v Srbsku JUDr. Ján Varšo, CSc., sa narodil 19. mája samosprávnych orgánov, viditeľné aktivity evanje- 1951 v Blažove. Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu miest a obcí s opštinami lickej cirkvi augsburské- ukončil v Kežmarku a Právnickú fakultu UPJŠ v Košiciach. a mestami a obcami, v ktoho vyznania a rôznych Po dvanásťročnom pôsobení (1975 – 1987) na Katedre rých žije slovenská komunita. druhov spolkov. Osobitne medzinárodného práva a politiky tejto fakulty začína sa V tomto prípade slovenská všetci môžeme byť hrdí jeho diplomatická púť, najprv na Federálnom ministerstve menšina tvorí reálny most na to, že v Petrovci v re- zahraničných vecí ČSFR v Prahe. Pred Srbskom, ako diplomat medzi našimi spriatelenými gióne Báčka je najstaršie pôsobil aj v Belgicku, Luxembursku a v Cyperskej republike, krajinami a národmi. Preto slovenské gymnázium bol v Stálej misii SR pri EÚ, NATO a Západoeurópskej únii by som chcel osobitné pomimo územia Slovenska, v Bruseli (1993 – 1994), vedúcim Stálej misie SR pri OSN ďakovanie vyjadriť predstaktoré funguje od roku v New Yorku (1997 – 1998), tiež riaditeľom Odboru pre viteľom NRSNM vedenej jej 1919, a organizujú sa tu OSN a medzinárodné organizácie systému OSN MZV SR predsedníčkou Annou Tomaaj výročné Slovenské ná- (2007 – 2011). Ovláda francúzštinu, angličtinu a ruštinu. Je novou-Makanovou, Matice rodné slávnosti. Kovačicu ženatý, s manželkou JUDr. Vierou Varšovou má dve dcéry: slovenskej v Srbsku na čele v regióne Banát preslávili Natáliu (1978) a Alexandru (1980). s Katarínou Melegovou-Melivo svete maliari slovenchovou a evanjelickej cirkvi ského pôvodu insitným augsburského vyznania na umením a Stará Pazova je zasa v re- aj medzi vládnymi predstaviteľmi čele s pánom biskupom Samuelom gióne Sriem kolískou divadelníctva. oboch štátov. Diskutuje sa o tom tiež Vrbovským. Nebolo by spravodlivé, – Vlani jubilovala naša tlač, tiež na schôdzkach krajín EÚ v Belehrade keby som vynechal predstaviteľov i rozhlas, tohto roku TV Nový Sad z pohľadu štandardov v krajinách EÚ opštín Báčskeho Petrovca, Kovačice, oslavuje štyri desaťročia kontinuity v tejto oblasti. Chcem zdôrazniť, že Starej Pazovy a tiež Kragujevca, kde sa vysielaní, vrátane menšinových. nemôžete na jednej strane hovoriť, nachádza pamätník 44 popravených Ako hodnotíte ich význam pre za- že podporujete zmeny v spoločnosti vojakov z obdobia 1. svetovej vojny. chovanie identity a zapájanie sa do a v rámci nich aj zmeny v oblasti médií Všetci, s ktorými som sa stretol, na celoeurópskych pohybov? a na druhej strane očakávať, že sa za- mňa zapôsobili svojou kompetentnos– V Hlase ľudu viete, že za svojich chová existujúci stav. Ide o komplexnú ťou pri zabezpečovaní plnenia pred mladých čias som chcel byť noviná- problematiku, ale ste v nej vystavení nimi nastolených úloh a ústretovo rom, a tak pozorne sledujem dianie situácii, aby ste napríklad odpovedali spolupracovali s veľvyslanectvom pri v žurnalistike nielen preto, že to patrí na otázku porovnávania nákladov rôznych podujatiach. aj k náplni mojej práce. Chcel by som na vysielanie v menšinovom jazyku – Čo vám osobne bude chýbať touto cestou oceniť prácu všetkých médiom v súkromnom vlastníctve a po odchode, konkrétne keď ide novinárov, ktorí zanietene a na pro- na druhej strane médiom plateným z o Belehrad, v ktorom ste trávili fesionálnej úrovni propagujú dianie verejných (štátnych) prostriedkov. Tu najviac času? v slovenskej komunite v Srbsku a tým niekde sa nachádza aj to svetielko v – Pokiaľ bol voľný čas, čo sa niekeprispievajú aj k šíreniu slovenské- tuneli, aby sa našiel spôsob na efektív- dy stávalo počas víkendov, tak sme ho jazyka v slovenskej pospolitosti. ne financovanie médií v dimenziách s manželkou veľmi radi absolvovali • TÝŽDEŇ •

prechádzky na Avalu alebo popri Dunaji či Sáve, ktoré boli „ochucované“ výbornými jedlami srbskej kuchyne. V tomto smere istou výhodou bolo, že slovenské veľvyslanectvo sa nachádza v Novom Belehrade, ktorý naša dcéra charakterizovala ako mesto zelene, parkov a cyklistických trás. Veľvyslanectvo svoju priľnavosť k Novému Belehradu preukazovalo aj pravidelnou účasťou na turnaji v „malom futbale“, ktorý organizuje združenie Fontana, a spolu s ďalšími veľvyslanectvami tak malo možnosť priaznivcom futbalu demonštrovať, že „veľvyslanec nie je len diplomaciou živý“. Z pamäti sa však nemôže vytratiť ani Kalemegdan, opäť s panoramatickým výhľadom na Nový Belehrad a ústie Sávy do Dunaja, atmosféra Skadarlije, Chrám svätého Sávu, ale aj ďalšie historické objekty v Belehrade, ktoré som dával do pozornosti svojim priateľom zo Slovenska. Prírodu, historické pamätihodnosti, gastronómiu dopĺňa neopakovateľná pohostinnosť prívetivých Belehradčanov, s ktorou sme sa stretávali na všetkých miestach a vo všetkých ročných obdobiach a ktoré robia Belehrad turisticky atraktívnym. – Ďalšie plány profesionálne a iné: otvorí sa širší priestor aj na záľuby, napríklad futbal alebo iné športy? – V tejto chvíli ešte nepoznám svoj ďalší „úradnícky“ osud. V každom prípade mi však najprv treba uzavrieť aj na ministerstve v Bratislave moju diplomatickú činnosť na veľvyslanectve v Belehrade a „odovzdať“ agendu mojej nástupníčke pani Dagmar Repčekovej, ktorej príchod do Belehradu je ohlásený na 25. augusta 2015. Viem však určite, že vo voľnom čase sa budem viac venovať svojej záhrade v Košiciach, kde bývame, a keď bude zdravie slúžiť, tak sa pokúsim, ako zvyknem hovoriť, „simulovať“ hranie futbalu, ktorý je mojím veľkým koníčkom od malička. Verím, že s manželkou budeme mať viac času na cestovanie po Slovensku a na stretávania sa s priateľmi a rodinou, aby sme aspoň čiastočne kompenzovali obdobie, ktoré sme trávili v diplomatickej službe v zahraničí. Motiváciou pre mňa je zužitkovávanie mojich pedagogických a diplomatických poznatkov od začiatku pôsobenia na Federálnom ministerstve zahraničných vecí v Prahe 1. septembra 1987 po predchádzajúcom 12-ročnom pôsobení na Katedre medzinárodného práva na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach pri výučbe medzinárodného práva.

34 /4661/ 22. 8. 2015

Tyždeň PREZENTÁCIA ZBORNÍKA

Menšinové médiá – generovanie kapacity

* LETMO

Trh

Oto Filip

ýliť sa je ľudské, no nemusí byť nutné. V ére všeobecného pachtenia po peniazoch, noví obchodníci a súkromníci si prostriedky veľmi nevyberajú. Cieľ svätí prostriedky, aj keď tie neraz majú nádych nesmiernej hlúposti. Tej je všade hodne, dokonca aj na tej mikroúrovni, v každodennom živote a službách. Pri nedávnej návšteve jednej z predajní s farbami opýtal som sa, aké majú tie na drevo. – Nuž olejové a nitro... – odvetil mladý predajca. – A rozdiel medzi nimi? – No, tie sú olejové a tie druhé sú nitro... – odvetil s unudeným výrazom tváre, že ho gniavim takými samozrejmosťami. – Nemal som to na mysli...

www.hl.rs

– Olejové stoja okolo 300, nitro približne 600 dinárov, – odpovedal mi to, čo som i sám videl. O chvíľu prišiel jeho starší kolega, aby mi vysvetlil to, čo mladík nevedel: že v prvom rade ide o rýchlosť, akou sa farba suší. Po nákupe som zabehol k vulkanizérovi, aby mi skontroloval gumy na bicykli. Hneď sa dal do práce tak, že mi zadnú natoľko prefúkal, že ventil vyskočil. – No, a čo teraz? – U nás je plátanie oboch gúm päťsto dinárov... – Načo by som plátal obidve gumy, keď ste len jednu poškodili? – Taký je cenník, inak to nepôjde... Nezostalo iné, než si naložiť farby a pešo sa vybrať domov. Polhodinová prechádzka po najväčšom úpeku. Celkom dosť času na úvahy o tom, že nie každý trh je rovnaký. Ani chápanie toho, čo vlastne trhové správanie znamená...

Informačno-politický týždenník

INÝ NÁHĽAD

rinásteho augusta bola v pokrajinskej vláde prezentácia zborníka Menšinové médiá – generovanie kapacity. Príručku spoločne vydali denné noviny v maďarskom jazyku Magyar Szó, Heror Media Point a Stredisko pre rozvoj menšinových a lokálnych médií a v sebe zahŕňa diskusiu, ktorá sa na sklonku minulého roku viedla na 3. regionálnej konferencii venovanej menšinovým médiám. Hosťujúcim predstaviteľom a novinárom menšinových médií sa na úvod prihovoril pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić. Vo svojom krátkom úvode hovoril o snahe, ktorú pokrajina vkladá keď ide o privatizáciu a o nové zákony, aby spĺňali požiadavky aj národnostných menšín žijúcich

vo Vojvodine, aby si mohli udržať Zároveň riešenie vidí v systéme svoje právo na informovanie a na normatívneho financovania. Strata existenciu. Prítomným sa prihovo- jednotlivých médií by znamenala rila aj riaditeľka denníka Magyar ochudobňovanie celoštátnych Szó Rozália Ökrészová, ktorá citátom Istvána Széchenyia ilustrovala potrebu po združení menšinových médií a prispôsobovaní sa novým trendom. Upútala pozornosť i na to, že už štyri roky organizujú regionálne konferencie Sledovať problémy, s venované menšinovým ktorými naše médiá bojumédiám. Ako ďalšiu výjú, je významné nielen pre zvu pre médiá spomínovinárov a mediálnych na nutnosť pátrania po Nataša Herorová, Rozália Ökrészová a Slaviša Grujić pracovníkov, ale i pre samotných čitateľov. Kým spôsoboch elektronického informovania, ktoré konkuruje médií. Nataša Herorová (Heror ako čitatelia vychutnávame luxus vo tlačeným médiám. Podozrieva, že Media Point) povedala, že príručka výbere médií vo svojom jazyku, ani by balík mediálnych zákonov, ktorý je veľmi významným a dôležitým netušíme, že ak nepodporíme svoje je schválený minulého roku, ohro- dokumentom a v sebe zahŕňa menšinové médiá, tak zostaneme zil existenciu menšinových médií. nasledujúce oblasti: Menšinové bez nich.

Ďuro Varga

Elenka Ďurišová

médiá a privatizácia – pro et contra, Monetizácia kapacít menšinových médií, Vydania pre mladých ako generátory nových čitateľov. Herorová vysvetlila aj prácu Akadémie pre manažment, ktorú vytvorila konzultantská agentúra Giacomelli media z Ľubľany. Tretím bodom jej prezentácie bola snaha predstaviť 4. regionálnu konferenciu, ktorú usporiadajú pod názvom Rozvoj médiových brandov – Sme prichystaní na experiment? Konferencia sa má uskutočniť piateho novembra tohto roku v Asociácii médií v Srbsku v Belehrade. Organizátormi sú Magyar Szó, Asociácia médií v Srbsku, Heror Media Point, Giacomelli media a Stredisko pre rozvoj menšinových a lokálnych médií.

• TYŽDEŇ •

Naša téma ○

Sú SNS skutočne sviatkom všetkých Slovákov v Srbsku? S Jaroslav Čiep

lovenské národné slávnosti v Petrovci existujú od roku 1919 a s prestávkou počas druhej svetovej vojny trvali do roku 1953. Po obnovení Matice slovenskej v Juhoslávii roku 1992 sa obnovili aj Slávnosti. Ako naše najstaršie celomenšinové podujatie, roku 2009 Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku vyhlásila SNS za úradný sviatok všetkých Slovákov žijúcich v Srbsku. SNS sa uskutočňujú v prvý víkend v auguste a práve dozneli aj tohtoročné SNS. Tuná sa stretávajú tisíce Slovákov zo všetkých slovenských osád Vojvodiny, za účasti hojného počtu príslušníkov iných národov a národnostných menšín, tiež vzácnych hostí z domova a zo zahraničia a aj z ďalekého zámoria. V bohatom trojdňovom programe

SNS zúčastňujú sa početní mladí slovenskí folkloristi, speváci, matičiari, výtvarní umelci, učitelia, spisovatelia, divadelníci, novinári, ženské spolky, lekári, športovci a ďalší. Sú to vlastne reprezentanti spolkov a združení,

PARALELA SNS A OSLÁV SNP

Spoločný rodokmeň? Monika Necpálová

sú tu takí istí ako u nás. S každým sa tu viem porozprávať. Pravdaže, voľačo o ojmy zo Slovenských národ- Dolnej zemi som vedel už predtým od ných slávností máme viac brata.“ Objasníme, že vynikajúci ľudoako pozitívne. vý rezbár Pavol a MiCítiť tu u ľudí snaživosť. roslav Bielik, predseda Usilujú sa navodiť dobrú Spolku slovenských atmosféru,“ hovorí Jozef spisovateľov, sú súroAdámik zo Župkova, obce denci a práve spolok neďaleko Žarnovice, a domá v poslednom čase dáva: „Nemal som dosiaľ veľmi dobrú spoluveľmi jasnú predstavu o prácu s vojvodinživote na Dolnej zemi. Zdá skými autormi. Ako sa, že ľudia sú pozitívne hovorí Pavol, za dva naladení.“ Na lavičke vedľa dni na Slávnostiach mňa však sedí ešte jeden si človek naozaj môže návštevník zo stredného urobiť prehľad o niePavol Bielik Slovenska: „V prvej chvíli koľkých slovenských sa podpisuje do knihy sa mi zdalo, ako keby som dedinách v Báčke. On návštev na jednej prišiel do Ostrého Grúňa,“ z expozícií sám stačil navštíviť aj spomína prekvapivo na Kysáč a keby sa stíhapríchod do Petrovca rezbár Pavol lo, určite by šiel aj do Kulpína. Bielik, ktorý pochádza z dedinky Slovenské národné slávnosti priaOstrý Grúň pri Žarnovici, hoci teraz teľom zo Slovenska evokujú nasleniekoľko dní v týždni trávi aj v Žiari dujúce: Tunajší ľudia si zrejme tento nad Hronom. Rozrozpráva sa: „Ľudia sviatok vážia. Pýtame sa však aj na

„D

• NAŠA TÉMA •

ktorí zapôsobili na rôznych festivaloch, súťažiach a iných kultúrnych podujatiach. Následne na SNS sa predstavujú svojím najkvalitnejším programom. SNS je zároveň aj vrcholné kultúrne podujatie, na ktorom

Slováci v Srbsku prezentujú to, čo pestujú a zachovávajú vo svojom viac ako 270-ročnom trvaní na týchto priestranstvách, na prvom mieste materinskú slovenskú reč, svoju vieru, zvyky a obyčaje. V súčasnosti sa na ich organizácii spoločne podieľajú tri subjekty: Matica slovenská v Srbsku, Obec Báčsky Petrovec a NRSNM. A Slovenské národné slávnosti sú i neformálne stretnutia, nové známosti, zážitky a dojmy, ktoré si takto príležitostne oprašujeme, znovu prežívame. Preto sme v snahe ešte ďalšieho zachovávania, rozvoja a prezentácie národnej a kultúrnej identity poprosili kolegov novinárov, aby sa u svojich spoluobčanov povyzvedali, ako oni pociťujú a prežívajú tento náš vlastný slovenský sviatok. Keďže na SNS prichádzajú aj početní hostia zo Slovenska, oslovili sme aj ich s rovnakými otázkami.

paralely. Jesto niečo pokonca na výstave pod dobné ako Slovenské názvom Poznáte ma? národné slávnosti na Múzea vojvodinských Slovensku? „Trochu to Slovákov v Dome Mapripomína oslavy Slotice slovenskej našli na venského národného vystavenej fotografii povstania, ktoré bývajú rodokmeňa z roku 1924 v lete vo Zvolene,“ uvaaj prekvapivú zmienku žuje Pavol Bielik a dodáo Adámik Zuze (Očkaj). va: „Aj vtedy vidieť, že Na tom by nebolo nič Slováci na Slovensku si zvláštne, keby sa hosť vážia niektoré momenty Jozef Adámik si našiel zo Župkova nevolal Jona výstave menovcov zef Adámik. Podobnosť histórie.“ Keď návštevníci prizrejmá. Žeby menovci, chádzajú na Slovenské národné alebo dokonca rodina? Prepojenosť slávnosti v rámci organizovaných Stredoslovákov a vojvodinských zájazdov, majú hlavne jeden cieľ: Slovákov prináša mnoho pekných „Chceme priniesť priateľstvo, a to, objavov, ktoré možno pobadať aj na aby tunajší ľudia vedeli, že na Slo- sviatku Slávností v Báčskom Petrovci. A príhoda na záver? „V piatok vensku majú svojich rodákov,“ hosme chceli kúpiť kuchársku knivorí rezbár z Ostrého Grúňa. Slávnosti občas prinášajú aj prí- hu, ale napokon sme si to nechali jemné prekvapenia. Dôchodca Jozef na neskôr. Žiaľ, predajňa v sobotu Adámik zo Župkova hovorí, že stihli bola zatvorená. Našťastie, stretli pochodiť po celom mestečku, hoci sme jedného pána včelára. Ten jednotlivé podujatia popri prechádz- neváhal a zaviezol nás autom na kach ani nestíhali. Samozrejme, miesto, kde sa kniha dala zohnať aj okrem tých, kde sa zúčastňoval celý cez víkend,“ opisuje Jozef Adámik, zájazd. Zato jarmok si vychutnali ako sa im podarilo zohnať takmer od začiatku do konca. Napokon sa rozpredanú kuchársku knižku. Keby však predsa len dvojica pánov na len to, dostali knihu a k tomu ešte dve výstavy vybrala aj sama. Do- aj pivo! 34 /4661/ 22. 8. 2015

Naša téma KULPÍN

Len nech máme Slávnosti každý rok Anna Francistyová

oli ste? Chodievate každý rok? Ako sa vám páčilo tentoraz?... Akokoľvek začneme rozhovor o Slovenských národných slávnostiach, spolubesedník pohotovo odpovedá. MIROSLAVA BLAŽIĆOVÁ, organizátorka v SVD: – SNS by mali byť sviatkom všetkých Slovákov vo Vojvodine, a tým boli skôr viac ako teraz... Obávam sa teda, že to už nie sú. Zdá sa mi, že na Slávnostiach je stále menej Slovákov z iných slovenských vojvodinských prostredí. Zároveň je dosť návštevníkov zo Slovenska a tradične sú tu naši ľudia, ktorí odišli do zahraničia, a počas Slávností prichádzajú na návštevu do rodiska. Ja Slávnosti oslavujem pracovne: v divadle máme dosť záväzkov a keďže spolupracujem s Múzeom vojvodinských Slovákov, v rámci ktorého je aj Galéria Zuzky Medveďovej, dovolím si povedať, že opravdivá Noc múzeí pre Petrovčanov je počas SNS. GZM sa napríklad v sobotu na Slávnosti zatvára okolo jedenástej – dvanástej večer. Škoda, že ľudia nemajú vo

zvyku chodievať aj inokedy do Galérie a Múzea. Organizátori SNS by mali trošku podbať na to, aká hudba sa ponúka na námestí. Nemyslím si, že má byť iba slovenská hudba, ale skupiny by mali byť kvalitnejšie. ANNA POPO VICKÁ, penzistka: – Na Slávnosti som chodievala ešte ako dievčatko: išli sme pešo a bol to zážitok pre všetkých, nielen pre nás deti. Teraz chodievam so Spolkom kulpínskych žien, na Jarmoku umenia mávame stánok s našimi výrobkami. Slávnosti sa mi stále veľmi páčia, je to krásne, ešte keď aj počasie dopraje, ako to bolo tentoraz. Ja mám napríklad veľmi rada folklór, preto aj vnúčencom opakujem, nech sa dajú do tanca... Veľa ľudí vie o našich Slávnostiach, veľa je tu návštevníkov aj zo Slovenska a Neslovákov z nášho štátu. Ľudia znovu a znovu prichádzajú na tento náš sviatok, lebo Petrovčania všetkých srdečne prijmú, uhostia, takže nikto nemôže odísť nespokojný alebo sklamaný. Len nech máme Slávnosti každý rok.

VLADISLAV MEDOVARSKÝ, odborný učiteľ vo výslužbe: – Neboli sme na všetkých programoch. Boli sme napríklad na detskom galaprograme: bol veľmi pekný, a program pri otvorení SNS sme sledovali v priamom televíznom prenose. Veľmi sa mi podobal na ten z Dňa Petrovca... JART bol trochu viac ako obyčajný jarmok a nie jarmok umenia. Výstavy boli štandardne dobre pripravené, aj v Galérii Zuzky Medveďovej, aj u petrovských umelcov. Petrovské ženy nás znovu príjemne prekvapili, a to aj tým, že exponáty o konope inštalovali i vo dvore. Všeobecne vari bolo tentoraz menej návštevníkov. Verím, že ľudí odradili aj veľké horúčavy, ale Slávnosti sú aj v podvečer a večer, vtedy už nie je tak teplo a výstavy sú aj tak stále otvorené... Dokonca aj na programoch na letnom javisku skôr už na otvorení sa nedalo nájsť miesto na sedenie, teraz si si mohol vyberať, kde si sadneš. V galaprogramoch mi chýbali tradične dobré spolky, ktoré tu roky vystupovali. Foto: autorka a archív V. M.

HAJDUŠICA, BIELE BLATO

Šíriť povedomie o národnom sviatku Vladimír Hudec

lovenské národné slávnosti sú rozhodnutím NRSNM vyhlásené za sviatok Slovákov v Srbsku. Nakoľko však povedomie o tom preniklo medzi pospolitý ľud? Odpoveď na túto otázku sme sa pokúsili dostať v rozhovore s predstaviteľmi najmladšej a najstaršej generácie vojvodinských Slovákov. VLADIMÍR HRAŠKO z Hajdušice, žiak tretieho ročníka strednej školy: – Je mi známe, že Slávnosti sú sviatok všetkých Slovákov v Srbsku, lebo mi na tom záleží. Viem však aj to, že moji rovesníci v mojom okolí o tom nevedia nič, dokonca nerozmýšľajú o tom a vonkoncom im nezáleží na tom, aby sa Slávností aj zúčastnili. Slávnosti považujú za festival, akým je napr. FF Tancuj, tancuj..., alebo hociktoré iné folklórne podujatie. Práve preto si myslím, že

www.hl.rs

by sa musela robiť omnoho väčšia promócia Slávností ako sviatku. Treba o tom častejšie rozprávať deťom v škole, aby vedeli, čo sú Slávnosti, a prečo sa organizujú. Na druhej strane podľa mojej mienky všetci tí, ktorí čítajú Hlas ľudu alebo sledujú rozhlas a televíziu po slovensky, sú informovaní o význame Slávností, ale je istotne mnoho Slovákov, ktorí o tom tiež nevedia. Povedomie o tom by sa ľuďom mohlo vnútiť aj tým, keby sa časť podujatí konala mimo Petrovca, podobne ako tomu skôr bolo s festivalom Tancuj, tancuj... Verím, že by v tom prípade Slováci pochopili, že je to aj ich sviatok. ADAMOVI JONÁŠOVI, penzistovi z Bieleho Blata, uvedomelému Slovákovi a horlivému matičiarovi, je význam SNS veľmi dobre známy, avšak presvedčený je, že mnohí Slováci význam Slávností nepoznajú. – Myslím si, že väčšinu ľudí to nezaujíma, a preto ani nechodia na Slávnosti. Napríklad aj z Bieleho Blata chodíme iba my matičiari, občas sa zúčastní Spolok žien, pravidelne hráme futbal a niekoľkokrát sme súťažili aj vo varení rybacej polievky. Dobre je, že sa Slávnosti organizujú, lebo sa tam stretávajú priatelia a známi z rôznych osád. Výhoda je aj to, že v jednom dni možno vidieť napríklad celý rad zaujímavých výstav, ktoré by si inokedy nemal príležitosť vidieť. O všetkom tom by sa napríklad

Informačno-politický týždenník

v médiách muselo rozprávať a písať omnoho viac pred Slávnosťami, vyzývať ľudí, aby prišli do Petrovca. Jedným zo spôsobov, ako obyčajnému človeku vnútiť povedomie o Slávnostiach ako sviatku, je, aby nedeľné služby Božie v druhú augustovú nedeľu vo všetkých cirkevných zboroch boli vyhlásené za slávnostné a venované SNS. Okrem toho nie iba v Petrovci, ale vo všetkých slovenských osadách by v ten augustový víkend primeranými podujatiami mal byť oslávený sviatok Slovákov. Naďalej veľmi je dôležité povedomie o sviatku prenášať na mládež, lebo sme svedkami, že na Slávnosti chodia hlavne starší ľudia. Konečne možno by mohli byť vyčlenené peniaze aj na zakúpenie autobusa, ktorým by Slováci z odľahlých slovenských osád organizovane prišli na SNS. Myslím si totiž, že financie sú často rozhodujúce v tom, že Slováci z týchto osád vo väčšom počte neodchádzajú na SNS. • NAŠA TÉMA •

STARÁ PAZOVA

Stretnúť mnoho známych... Anna Lešťanová ANNA BALÁŽOVÁ: – Slovenské národné slávnosti sú a vlastne by aj mali byť sviatkom všetkých Slovákov. Podľa môjho názoru do Petrovca na Slávnosti chodievajú zvyčajne iba predstavitelia jednotlivých inštitúcií a ustanovizní z našich slovenských dedín a samotní účastníci početných podujatí v rámci programu Slávností, a preto sú oni aj sviatkom všetkých Slovákov. Z druhej strany v týchto krízových ekonomických časoch obyčajní ľudia z odľahlejších dedín si ani nemôžu dovoliť zavítať do Petrovca na SNS, lebo potrebujú finančné prostriedky na cestovné trovy. Kvôli tohtoročným tropickým horúčavám zmenila by som možno dátum uskutočnenia Slávností a samotný pocit, že oni nepatria iba Petrovčanom, by sa možno dosiahol, keby na jarmoku

každá osada mala svojho predstaviteľa a aby na každom stánku bol napísaný veľký nadpis, odkiaľ účastníci, či vystavovatelia prichádzajú. Aby teda bolo vidieť, že sme tam všetci spolu, ako napr. na matičnom zasadnutí. ANNA ORAVCOVÁ: – Hoci Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci už dlho trvajú, tohto roku som sa na nich zúčastnila po prvý raz ako členka Združenia pazovských žien. Zo SNS v Petrovci som si domov do Pazovy priniesla iba pekné dojmy a cestou na početné podujatia som postretala mnoho známych, čo ma nesmierne potešilo. A preto mienim, že sú Slávnosti sviatkom všetkých Slovákov. Aj účasť zahraničných Slovákov na Slávnostiach prispieva k tomu, aby nadobudli širšie rozmery, čo by bolo veľmi vítané. ANNA SIMONOVIĆOVÁ: – Po prvýkrát som Slovenské národné slávnosti sledovala všetky

tri dni a najviac na mňa zapôsobila rôznorodá náplň bohatých programov. Zdá sa mi, že najviac návštevníkov prilákal Jarmok umenia v sobotu poobede, ale aj galakoncerty folklórnych súborov. Na Jarmoku umenia som síce bola už pred rokmi a zdá sa mi, že vtedy bolo viac návštevníkov než to bolo tohto roku. Koncerty sleduje dosť divákov, i keď si myslím, že ich je viac z Petrovca a z bližších dedín. Podobnú mám mienku aj keď ide o celkovú návštevnosť SNS. Zdá sa mi, že som na Slávnostiach stretla málo pospolitého ľudu z iných osád, ako to bolo voľakedy, na čo si spomínajú vtedajší navštevovatelia. Možno je tomu na príčine kríza alebo horúčava, o tom sa dá uvažovať. Možno by sme SNS priblížili iným Slovákom, keby otvárací program bol z roka na rok v inej osade.

KOVAČICA

Stretávať sa a nezabúdať na svoje korene Anička Chalupová

lovenské národné slávnosti patria medzi podujatia celomenšinového významu a majú takmer storočnú tradíciu, hoci nie aj nepretržitú. Všetci ich považujeme za národné oslavy Slovákov v Srbsku? Čo si o tom myslia Kovačičania, dozviete sa z nasledujúcich riadkov našej ankety. ADAM TOMAN: – Nikdy som nebol na SNS v Báčskom Petrovci, ale ani na podobných slávnostiach. Jednoducho nebol som v tom, nevábilo ma to, i keď z roka na rok cestou našej lokálnej RTV OK sledujem správy z týchto osláv v Báčke. Nikdy v živote som nemal príležitosť tam ísť a vidieť, ako to tam je naživo. Cez obrazovku sa mi pozdáva celkom pekne a zaujímavo, ale už by som sa tam taký starý nevybral, pre mňa by to bola už • NAŠA TÉMA •

príliš dlhá a namáhavá cesta, k tomu aj drahá zábava. Podľa mňa je to už len pre mladých ľudí. VIERKA TELEČANOVÁ: – Slávnosti v Petrovci som doteraz navštívila dvakrát. Keby som nebola členkou Ženskej speváckej skupiny Sláviky, ktorá pracuje v rámci Hudobno-folklórneho súboru V šírom poli hruška v Kovačici, tak neviem, či by sa mi niekedy podarilo súkromne ísť do Petrovca na oslavy. Páči sa mi to, že sa tam stretávajú Slováci zo všetkých slovenských osád v Srbsku, pritom sa rozprávajú, vymieňajú si názory o tom, ako žije slovenská menšina na týchto dolnozemských priestoroch. Okrem folklórnych a divadelných vystúpení navrhla by som organizátorom, aby cez nejaké akcie, dielne a pod. zaradili družbu so Slovákmi zo Slovenska. Bola by to

príležitosť, aby sme sa lepšie spoznali a boli k sebe ešte bližší. ZLATKO PUTIĆ: – Moja rodina rada chodí na k aždé stretnutie Slovákov, ktoré sa uskutočňuje v našich slovenských osadách. V uplynulých rokoch sme sa okrem festivalu Tancuj, tancuj... zúčastňovali aj Slovenských národných slávností v Petrovci. Je to krása a bohatstvo našej tradície, ktorá sa tam prezentuje, a v každom prípade to treba každým spôsobom podporiť, či už ako účastník, organizátor alebo len ako obyčajný návštevník. Mám slovenské korene a je to celkom prirodzené, že ma láka slovenská reč, pieseň, tanec a družba so Slovákmi, ktorí žijú aj mimo kovačického chotára. Dodnes si telefonujem s ľuďmi, ktorých som stretol na Slávnostiach a nadviazal s nimi kamarátstvo.

34 /4661/ 22. 8. 2015

Ľudia a diania 9. DEŇ ZELENINY V HLOŽANOCH

Neodolateľná sila vône Juraj Bartoš

Pavčok), do zvukov pesničiek sa, ako kamienky do vody, len tak ponárali slová uznania obdivovateľov a kupcov prekrásnych kusov zeleniny, ovocia a sladkostí: papriky, paradajok, cibule, cesnaku, fazule, zemiakov, uhoriek, tekvíc, broskýň, slivák, hrušiek; všetko sa to ladne stápalo s vôňou pljeskavíc, ktoré ponúkali organizátori, čašníci ako okrídlení šibrinkovali pomedzi stoly, za ktorými sa zvyšovala hustota obyvateľstva, mnohí prítomní sme-

ž o druhej popoludní začali vykladať svoje produkty na trhové pulty znamenití hložianski zeleninári. O tretej sa kúdolilo spod 32 kotlíkov. Z nich sa čoskoro ozvala vôňa cibule a trocha neskoršie začala štekliť omamná aróma „kotlíkovej” fazule. Slovom, na trhovisku uprostred Hložian sa práve rozbiehalo podujatie známe ako Deň zeleniny. V sobotu 15. augusta ho deviaty raz zaradom zorganizovalo Združenie poľnohospodárov Hložany. Až dozneli vstupné príhovory predsedu Rady Miestneho spoločenstva Hložany Jána Bohuša a člena Správnej rady ZPH Miroslava Kudrona, majitelia kotlíkov, ktorí potajomky, ktorí navidomoči do- Zdravie na obrúskoch chucovali frflajúci bôb, zaraz sa malo k činu aj hu- rovali k pultu, pri ktorom výborné dobno-spevácke trio MIO (Miroslav torty predávali členky miestneho Hemela, Ivan Galamboš a Ondrej Združenia žien Slovenka a na as-

faltke v uzavretej časti uličky sa potili súťažiaci siláci, ktorých sem pritiahla práveže sila vône zeleniny. Rozvírená hladina tohtoročného Dňa zeleniny, na ktorom svoje výrobky ponúklo 24 vystavovateľov, sa utíšila až v neskorej nočnej hodine. Spokojní Naj-stánok návštevníci sa nevrlo poberali domov, podaktorí s vecnými odmenami vyhratými v tombole, najšťastnejší azda tí, ktorým predseda ZPH Samuel Rojka odovzdal odmeny ako najúspešnejším. Najťažšiu papriku značky Hložianska babura dopestoval víťaz Ján Dovičin, 2. miesto obsadila Blažena Dovičinová a 3. Ivan Pagáč, prirodzene, všetci z Hložian. Najväčšiu papriku na podujatie, ktoré sa nieslo pod záštitou Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo AP Vojvodiny, priniesol Jozef

POD HESLOM MÁŠ MLADOSŤ – POHNI BUDÚCNOSŤ sa v Starej Pazove konalo niekoľko zaujímavých letných podujatí pre mladých. Prvoradým cieľom tohto projektu bolo poskytnúť mladým občanom kvalitný program s rozličným kultúrno-edukačným a zábavným obsahom. V rámci tohtoročného medzinárodného volontérskeho kempu Interkultúrne leto tri dni (11. až 13. augusta) sa na tamojšej Zalesňovateľskej škôlke Brest uskutočnili početné kreatívne dielne, športové programy, spoločenské hry (na fotografii). Volontéri internacionálneho kempu sa v priebehu uvedených dní kamarátili s mladými z Pazovy a 12. augusta si pripomenuli Medzinárodný deň mládeže. Projekt Máš mladosť – pohni budúcnosť za podpory Ministerstva mládeže a športu, Hnutia zalesňovateľov Vojvodiny a Obce Stará Pazova (ako generálneho patróna) organizovali Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova, Neformálna skupina Pazova poziva a Združenie občanov Knjižuljak. A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Trusina zo Selenče. Osobitnú cenu za organické potraviny si vyslúžila Hložančanka Jelena Ninkovová a výborne si počínali aj jej spoluobčania v súťaži o najkrajší výstavný stánok, kde poradie bolo takéto: 1. Ondrej Bartoš, 2. Dalibor Zahorec, 3. Martin Macko. V súťaži Strongman, ktorú usporiadal Klub silových športov Skala z Báčskeho Petrovca, najúspešnejší boli: 1. Petar Berat z Kulpína, 2. Miloš Bjelobrk z Belehradu a 3. Milan Podkonjak z Batajnice. Početní záujemcovia videli aj súťaž Strongwoman: prvý raz si v Srbsku zmerali sily dievčence – siláčky, členky petrovskej Skaly. O 1. miesto sa rozdelili Neda Igićová z Báčskeho Petrovca a Jovana Bakalićová z Temerinu, 3. miesto obsadila Miroslava Bakalićová z Temerinu, 4. Mária Krnáčová a 5. Adriana Mitrovićová – obe z Petrovca.

12. BUDÁRSKE DNI – Slankamenské Vinohrady

PROGRAM Nedeľa 23. augusta

15.00 – Súťaž o najchutnejšiu rybaciu polievku, najlepšie víno, najkrajšiu budársku paličku – budárku 15.30 – Etno výstava 16.00 – Slávnostné bohoslužby 17.30 – Kultúrno-umelecký program 20.00 – Tanec budárov 22.00 – Spektakulárny ohňostroj 22.15 – Tanec pri zábavnej hudbe • ĽUDIA A DIANIA •

NA NOVOSADSKOM ŠTRANDE

Rodina, farby, čísla... po slovensky Elena Šranková

odujatie Pod korunami stromov na Štrande sa skončilo v sobotu 15. augusta kvízom – previerkou vedomostí zo slovenčiny a poznávania EÚ a členiek únie. Cieľom podujatia, ktoré prebiehalo tretíkrát, je propagovať jazyk, kultúru a médiá menšinových spoločenstiev. V rámci neho bývali dielne, ktorých sa zúčastnili deti, ktoré prejavili záujem naučiť sa slovenský, maďarský, rusínsky a rumunský jazyk a získať vedomosti týkajúce sa Európskej únie. Sobotňajší kvíz ukázal, že tí, čo sa rozhodli pre slovenčinu, získali solídne poznatky, i keď mali na to iba päť dní. Výsledok vo vedomostiach 15 finalistov kvízu bol vyrovnaný. Naučili sa slovenským slovám týkajúcich sa rodiny, farieb, čísel, zvierat, ovocia a zeleniny a veru ich vedeli použiť aj vo vetách. V prvej skupine súťažili deti do 8 rokov,

v druhej 9- a 10-roční a v tretej 11- a 12-roční. Po prvom kole odpovedí, kde všetci odpovedali na štyri otázky, až 11 mali maximálny počet správnych odpovedí. Do ďalšieho kola a samotného finále postúpili tí, čo boli zbehlejší v hrách, ktoré boli kombináciou nielen šikovnosti, ale aj vedomostí. Nakoniec sa víťazmi stali: Larisa Antonićová, prvé miesto, Teodora Rajakovac, druhé miesto, a Nikola Spasojević, tretie miesto, za čo sa im dostali cenné odmeny, ktoré im udelila Nataša Herorová, riaditeľka médiovej agentúry Heror media pont. Všetkým účastníkom sa dostali balíky od partnera podujatia EU Info Point, ako i účasť v hračkárni na Štrande. Zaujímavým spôsobom súťažiacich skúšala Marijana Kinđerová-Petrićová a výkon hodnotila trojčlenná porota, v ktorej boli Samuel Žiak, riaditeľ NVU Hlas ľudu, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu, a Milisav

Milinković z EU Info Pointu. Keď ide o výučbu slovenského jazyka, deťom odbornú pomoc počas týždňových dielní poskytovala Annamária Tamašiová, študentka slovenského jazyka a literatúry. Dielne bývali v priestoroch Biblio-

ERDEVÍK

V ústrety Premeneniu 2015 Danuška Berediová

d 14. do 19. augusta v Erdevíku bolo tradičné dvadsiate podujatie V ústrety Premeneniu, ktoré organizuje Miestne spoločenstvo Erdevík. Premenenie je cirkevný sviatok (19. augusta) a je i Dňom Miestneho spoločenstva Erdevík. Na Premenenie sa v kostole posväcuje hrozno ako poďakovanie Bohu za plody. Erdevík je známy podľa dobrého vína, čo vysvetľuje význam tohto sviatku a podujatia pre Erdevík. V rámci neho bývajú rozličné podujatia, ako sú: dobrovoľné darcovstvo krvi, cyklistické preteky okolo jazera Bruje, boccia a šachové partie, výstava združenia vinohradníkov, vinárov a ovocinárov, futbalové a volejbalové zápasy, súťaž v pikade, divadelné predstavenie. • ĽUDIA A DIANIA •

Kultúrno-umelecký spolok Branka Radičevića a Slovenský kultúrno-osvetový spolok v Erdevíku mali na starosti kultúrnu časť podujatia. Tieto súbory si každoročne volajú hostí, a tak KUS B. Radičevića uhostil ochotníkov z Mramorka, Brčka, Stejanoviec a Vognja. SKOS Erdevík si tohto roku zavolal súbor KUS Branislava Nušića z Resavice a Kultúrne spoločenstvo La Meiro z Luserny San Giovanni, Taliansko. Družba s Lusernou San Giovanni

sa začala pred dvomi rokmi, keď Erdevíčania po prvýkrát navštívili Taliansko a túto krásnu dedinku. Podujatie V ústrety Premeneniu sa začalo v piatok 14. augusta súťažou vo varení kotlíkového guláša vedľa bazéna v Erdevíku, v blízkosti jazera Bruje. Ochotníci SKOS sa tiež zúčastnili vo varení a zároveň so svojimi hosťami boli na celodennom výlete v prírode. V sobotu 15. augusta hlavnou ulicou Erdevíka prešiel defilé domácich

téky na Štrande, na novosadskom dunajskom kúpalisku, kde prebiehal i sobotňajší kvíz. Zároveň sa v rámci workshopov deti zoznámili so zaujímavosťami týkajúcimi sa Slovenska a iných krajín Európskej únie. a hosťujúcich kultúrno-umeleckých súborov, ktoré sa večer predstavili na koncerte na ihrisku základnej školy. Hostia z Talianska oduševnili obecenstvo ich tradičnými tancami, nezvyčajnou a zaujímavou hudbou. Na nedeľu večer bol naplánovaný celovečerný program hostí z Talianska v miestnostiach SKOS. Napriek búrke a výpadku elektriny hostia zatancovali ešte niekoľko iných tancov a na konci všetci prítomní mali možnosť naučiť sa niektoré z nich. V Erdevíku sa Premenenie 19. augusta oslavuje odchodom do pravoslávneho kostola a vinohradov.

34 /4661/ 22. 8. 2015

Ľudia a diania S JANKOM TORDAJOM Z KYSÁČA

Klopkať do melóna, či nie? Elena Šranková

ediným pestovateľom melónov (červených dýň) a dýň (cukrových melónov) v Kysáči je 39-ročný Janko Tordaj. Možno preto, že pestovanie „bostanu“ vôbec nie je jednoduché, lacné, ani ľahké.

Janko Tordaj

Je to možno rodinná tradícia? – Kedysi melóny pestoval môj pradedo Samuel Tordaj, kým otec už menej, lebo bol zamestnaný. Pre mňa je to hobby, v ktorom mi otec veľmi pomáha. Pre pestovanie ,bostanu som sa rozhodol, keď som v letných horúčavách roku 1999 išiel do dediny kúpiť melón, ale nikto ich nepredával. Na nasledujúci rok som zasadil pol jutra a neskoršie som plochu zväčšil. Čo pestujete okrem melónov a dýň? – Čo sa týka zeleninárstva, nič viac. Keď ide o obilniny, tak sadím cukrovú repu, sóju a kukuricu. Ako by ste ohodnotili tento rok z hľadiska kvality ,bostanu�? – Bol toto mimoriadne dobrý rok na pestovanie melónov a dýň. Aj úroda bola dobrá. Za 15 rokov, čo pestujem melóny, ešte nikdy neboli takéto sladké. Mali nadmieru slnka, čo im dalo sladkosť. Ak by však pestovateľ nepripravil pôdu, priesadu a nevynaložil úsilie, ani slnko by nepomohlo. Priesadu si pripravujete sami? – Áno, mám fóliovníky v záhrade. Už 20. marca začíname s

www.hl.rs

prípravami priesady, ktorá sa zaNie je to teda jednoduché. čiatkom mája presádza do poľa. Zdokonaľovali ste sa v pestoVysádzame na fóliu, lebo sú vý- vaní? – Najviac som čítal rozličnú nosy lepšie o takých 50 percent. Pestovať melóny vôbec nie je literatúru a informujem sa aj proľahko. Od začiatku marca až do polovice augusta si to vyžaduje každodennú robotu a starostlivosť a treba vložiť i značné prostriedky. Aj riziká sú veľké. Praktizujete aj zalievanie? – Nie, iba prvé dva roky som mal systém kvapkovej závlahy. Má to svoje prednosti, ale aj „nedostatky“. Napríklad tento rok by zavlažovanie prispelo k tomu, aby melóny vážili viac o takých 10 do 20 percent, ale sladkosť by stratili. Keď sa zavlažuje, kôra na melónoch je hrubšia, čo zákazníci nechcú. Najradšej kúpia sladký melón s čím tenšou kôrou. Kde predávate melóny? – V prípade veľmi dobrej úrody, S tohtoročnými melónmi aká bola tohto roku, v samotnom Kysáči odpredám 40 percent a 60 stredníctvom internetu. Veľmi mi percent kúpia priekupníci. pomohli krstní rodičia Vozárovci, známi pestovatelia zdravých zeSte spokojný s cenou? – Cena bola výnimočná vzhľadom na minulé roky. Väčšina sa popredala po 25 dinárov za kilogram. Bol toto špecifický rok, prvý za 15 rokov, koľko sa týmto zamestnávam, že posledné melóny boli drahšie ako prvé. Dokonca i posledné množstvo vo veľkom som predal po 25 dinárov, čo nebolo nikdy. Aké sú ťažkosti pri pestovaní tohto druhu zeleniny? – Najväčší problém je vypestovať priesadu vo fóliovníku, na čo treba denne dozerať a najmä prihliadať na regulovanie teploty. Druhý problém je, keď sa melóny vysadia v poli, kde treba dozerať na škodcov a choroby. Lebo tie môžu urobiť veľ- Dcérky Lana a Iris na dyňovisku kú škodu. Preto dyňovisko treba neustále obchádzať, aj dvakrát denne, a v prípade cho- lenín, i rady odborníka Miroslav roby a škodcov včasne reagovať. Bedova, ktorého mi odporučili. Avšak keď sa niečo chce robiť, nič Samotná prax tiež poukázala na nie je ťažko. chyby, ktoré sa nesmú zopakovať.

Informačno-politický týždenník

Každá odroda a každý rok pritom majú svoje špecifiká, takže sa treba prispôsobovať. Zvyčajne pestujem dva, tri druhy melónov. Tie, čo sa osvedčili, pestujem dlhšie, ako napríklad druh Vasko. Chodia lupiči na ,bostan‘? – Treba sa im veľmi brániť, je neuveriteľné, ako sa kradne. Kúpil som chatku, nuž parcelu strážime 24 hodín. Nemožno nechať

nestrážené ani polhodinku. Vlani som 3 – 4 lupičov aj chytil, ale čo som mal s nimi robiť?! Čo by ste odporučili tým, čo si nevedia vybrať melón a dyňu? – Je veľa toho, čo poukáže, že je melón zrelý. Môžem však odporučiť, aby zákazníci prihliadali na pásy, aby boli zreteľné a nie prelievané. Ako aj to, aby miesto, kde melón ležal na zemi, bolo žltej farby. Starší napríklad skúšajú klopkaním, ale toto viac nie sú také melóny ako kedysi. Aké máte plány do budúcna? – Mojím cieľom nie je zvyšovať plochu pod melónmi, lebo by som úrodu neodpredal v dedine. A pre priekupníkov sa pestovať neopláca, lebo znižujú ceny a vydierajú. Za svieže plody naoberané často priamo na parcele platia nehorázne menej než konečný kupec, takže mojím cieľom je zachovať plochu pod dyňoviskom, taký hektár a pol, aby som všetko odpredal v dedine. • ĽUDIA A DIANIA •

NA KUS REČI S KOVAČIČANOM VLADIMÍROM KUCHÁRIKOM

Ako chutí život v rodnom prostredí? Anička Chalupová

skúmať elektrinu ešte hlbšie. Vaše súčasné záujmy majú súvis s absolvovaným školením? – Vyškolil som sa za stolára. Dnes som v úplne inom svete, ale uznám si, že občas mám želanie vyhotoviť nejaký stolársky výrobok, buď poličku, stôl, okno alebo stoličku.

vedkami sme trendu, a to negatívneho, že v uplynulých rokoch mladí ľudia opúšťajú rodné osady a mestá. Odchádzajú do cudziny za vidinou lepšieho vzdelania či zamestnania, za lepším životom. Tento trend sa stupňuje aj v Kovačickej obci a je z roka na rok dynamickejší. Žiaľ, je čoraz menej tých, ktorí sa rozhodli žiť a pracovať vo svojom prostredí. Medzi nimi je mladý Kovačičan Vladimír Kuchárik, ktorý o Vladimír (druhý sprava) v KŠMK, v akcii zberu odevu a potravín odchode za prácou do cusi veľmi vážim prírodu, ktorú ľudia cim povolaním, lebo ako v každej dziny nerozmýšľa. Naopak, v neustále a brutálne ničia, byť čle- robote, človek sa jej musí venovať rodnom prostredí je mnoho nom tejto organizácie umožňuje a neustále sa zdokonaľovať. V teletoho, čo ho zaujíma, nateraz šíriť a zvýšiť ekologické povedo- vízii robím kameramana a strihača. tu vidí svoju budúcnosť. mie občanov. Keď ide o hudbu, Vyskúšal som sa aj v dizajnovaní – Odmalička ma zaujírocková kapela The Blue Room štúdia. Od vlani som kamerou začal malo to, čo sa nachádza je už pomaly časťou mňa, lebo natáčať súkromné oslavy a je to v elektronických alebo v od roku 2008 sme všeličo zažili veľmi náročná práca. Na rozdiel mechanických prístrojoch, a ešte stále sme spolu, napriek od televíznych príspevkov toto si ako je napr. televízor, dettomu, že sa nám traja členovia vyžaduje iný prístup. Tak to vyzerá, ské autíčko na diaľkové školia v cudzine. Vždy, keď máme keď máš rád to, čím sa zaoberáš. Ten, ovládanie alebo hodinky. Voľný čas trávi najčastejšie v záhrade možnosť – zahráme si. Hrám na čo robí len pre svoju peňaženku, Ešte ako 4- – 5-ročnému má slabý výkon, jeho výrobok je sa mi podarilo nakuknúť do ich Ľudia vás stretajú všade, ste bicích nástrojoch. bez duše. vnútorností pomocou kladiva. ako „korenie v každej poAko trávite voľný čas? Čo je Pamätám sa, akoby to včera bolo, lievke“. vaším koníčkom? keď som na kláte pomocou kla– Áno, máte pravdu. Som – Neďaleko Kovačice máme diva opravil precíznu mechaniku členom Klubu študujúcej kus vinice, kde pestujeme zena dedových ručných hodinkách. mládeže Obce Kovačica, akleninu. Tam si chodievam odDedo nebol tým nadšený, ale tívny som v tíme Ekologickej dýchnuť, lebo človek by sa mal nepríjemne prekvapený z môj- organizácie Obce Kovačica predsa viac kamarátiť s prírodou. ho majstrovania. Odmalička ma a dlhý rad rokov hrám v rocExperimentálne som zasadil tekzaujímala aj hudba. V roku 1991 kovej kapele The Blue Room. vice olejnaté, vyrábam prírodné mi starý dedo priniesol klávesnicu Čo vás tam prilákalo? hnojivo a môžem skonštatovať, a o dva roky neskoršie som vedel – KŠMK je organizácia, že som spokojný s výsledkami. s oboma rukami zahrať zopár ktorá zodpovedá mojim náTohto roku, žiaľ, bola veľká horúpiesní. S mojím o rok mladším hľadom: tu sa kamarátime, čosť, sucho, musel som zalievať. bratom Pavlom sme sa príliš včas kreatívne tvoríme a rozširuKeď som nestačil, urobili to brat naučili čítať a písať. Za to vďačíme jeme volonterizmus. Všetci a mama, ktorí mi veľa pomáhali. starej mame, ktorá mala trpez- sme kamaráti a zábavy nikdy Tekvice a zeleninu pestujeme livosť s nami a každý deň nám nechýba. Pritom sme nieprírodným spôsobom, ekologicčítala Slovenské rozprávky pre deti čo osožné urobili. Tak napr. ky, bez striekania chemickými a mimochodom nám ukazovala v Kovačici sme vystavali ešte prostriedkami. písmenká, učila nás písať, počítať... jeden pekný park, pre členky Ako seba vidíte v budúcKto vám bol vzorom a dával Ženského spolku sme zdarma príklad, aký treba byť človek organizovali kurz informatiky, Jeho najvernejšou priateľkou v súčasnosti nosti? – Mám nádej, že sa mi život v živote? spolu s volontérmi z rôznych je kamera usporiada tak, ako by som chcel. – Neskoršie, orientačne od 7 krajín sveta sme očistili a upraAko dlho pracujete v lokálnej Seba v budúcnosti chcem vidieť rokov, som začal intenzívne spo- vili hôrku v Kovačici, rozlohy primenej uponáhľaného a viac v konznávať svet elektriny a elektroniky. bližne 10 000 štvorcových metrov. Rádio-televízii Kovačica? – V televízii som zamestnaný od takte s prírodou. Nikola Tesla mi bol vzorom, ob- Napočítané je len jedno percento Foto: zo súkromného albumu divoval som všetko, čo spravil, a z doteraz realizovaného. Členom roku 2007. Hneď na začiatku som a z archívu A. Ch. bol som jeho prácou motivovaný KŠMK som od roku 2008. Preto, že zistil, že to asi bude mojím budú• ĽUDIA A DIANIA •

34 /4661/ 22. 8. 2015

Ľudia a diania VŠIMLI SME SI NA CESTÁCH A V DEDINÁCH

Aj tabule sú naším zrkadlom Juraj Pucovský

opravné značky povedľa ciest slúžia predovšetkým pre bezpečnosť účastníkov v premávke, ale aj na to, aby sme sa vedeli zorientovať pri cestovaní a dostali do namiereného cieľa. Vodiči musia byť pozorní, dobre si všímať značky, aby sa nedostali do neželaných situácií, ktoré často majú tragický koniec. Veď hádam každodenne sme svedkami správ o dopravných nehodách na našich cestách, ktoré sa stávajú z rôznych príčin, ale podľa našej mienky najviac pre nedodržiavanie dopravO pekný príchod do Selenče ných predpisov. Tabule s názvami miest sa stará Zuzana Berédiová a dedín sú postavené na vo svojej domácnosti. vchode a východe z každého osídNa druhej strane máme aj veľmi lenia. Sú tam preto, aby cestujúcich pozitívne príklady. Pred domom oboznámili s tým, do ktorej dediny Zuzany Berédiovej je tabuľa s nápiči mesta prišli. Na tabuliach, najmä som Selenča, vypísaná pekne-krásne u nás vo Vojvodine, sú názvy vypísané po slovensky. Táto Selenčanka sa vo viacerých rečiach. Cyrilikou, latinkou, v slovenčine, maďarčine, rumunčine, rusínčine... V závislosti od toho, ktorý jazyk sa úradne používa v jednotlivej obci. Tie žlté tabule s čiernymi písmenami dosť často hovoria o nás samých, o tom, ako dbáme o veciach, ktoré majú byť v prospech všetkých nás. Všimli sme si, že sú tabule často zdevastované, poškodené, počarbané neprimeranými grafitmi... Nezriedka sú skryté za konármi stromov Za touto burinou sa skryla tabuľa, alebo vo vysokej burine. Sú za ňou aj dedina Laliť aj drastické prípady, že ich niekto nesvedomitý sňal z tyčí, predal už roky po robotníkoch podniku do starého železa alebo použil na Slovan-progres, ktorí to začali, stará záhradné dvercia, prípadne iné účely o jej pekný výzor. Vysadila tam kedysi

Oprava V minulom čísle Hlasu ľudu (č. 33) v texte pod názvom Budúcnosť patrí mladým autorky Martiny Bartošovej, str. 22, sa stala neúmyselná chyba. Chybne sa totiž uviedlo priezvisko študentky Andrey Cindrićovej z Báčskeho Petrovca – ako Andrea Pindrićová. Dotyčnej študentke sa ospravedlňujeme a prosíme čitateľov, aby si chybu v tomto zmysle opravili. Red.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

aj muškáty, ktoré niekto odniesol, ale pozostalá zeleň predsa upúta pozornosť každého, kto prichádza do Selenče. Len pozor, vodiči! Na tabuli sa vyskytla jedna chybička, lebo je ešte stále stará značka o obmedzení rýchlosti jazdy v dedine na 60 kilometrov, hoci je to podľa nového Zákona o bezpečnosti dopravy Na vchode do Silbaša smerom o desať km menej. Po- z Báčskeho Petrovca... dobne, hoci omnoho mä čo nepoznajú túto časť Vojvodiny, a z Petrovca sa vybrali do Silbaša, nevedia, kam prišli, lebo tabuľa s názvom dediny je už dlhšie sňatá!? Zostali len tyče s dopravnou značkou, ktorá oboznamuje vodičov s obmedzením rýchlosti jazdy. Lepšie aj to, ako nič. Ak kompetentní, ktorí by sa mali starať o dopravné Tabuľa pri Petrovskej čárde značky a ich dobrú viditeľnosť, to nerobia dobre, o to skromnejšie je okolie tabule uprave- by sme sa mohli postarať sami, ako né i na vchode do Báčskeho Petrovca už spomenutá Zuzana Berédiová či z Nového Sadu, pri Petrovskej čárde. majiteľ Petrovskej čárdy... Veď aj tie Práve opak je to s tabuľou na tabule sú naším zrkadlom a môžu vchode do Lalite, ktorá sa prakticky len prispieť k dobrému menu deani nevidí od buriny! Všetci tí, naj- diny, v ktorej žijeme.

V KOVAČICI HOREL DOM. V piatok 14. augusta okolo poludnia na Ulici Štúrovej kovačickí profesionálni, ako aj dobrovoľní hasiči zápasili s ohňom na rodinnom dome Pavla Petráka. Pri požiari našťastie nebolo zranených, vyhorela však strecha na dome, ako aj časť domu na podkroví. V požiari spadla strešná krytina, poškodená je elektrická inštalácia, spôsobená je veľká hmotná škoda, ktorá je v štádiu zisťovania. Podľa predbežných informácií príčinou vzniku požiaru boli nedopatrenia s klimatizačným zariadením. A. Ch. • ĽUDIA A DIANIA •

NOVÝ SAD TAKMER Z VTÁČEJ PERSPEKTÍVY

Záhadný úsmev mesta Oto Filip

pevnosť. Dokladom toho môže byť aj fakt, že pred druhou svetovou vojnou Nový Sad bol len takým menším mestom a pred prvou svetovou vojnou bol len mestečkom na jednom z okrajov Rakúsko-uhorskej monarchie. Od chvíle, keď v polovici osemnásteho storočia zaplatil za vlastnú slobodu Viedni, Nový Sad zažíval obdobie rozmachu a expanzie. Prosperita trvala celých sto rokov, presne do Veľkej revolúcie v polovici devätnásteho storočia. Nový Sad bol vtedy takmer zbúraný, aby sa len na rozhraní 19. a 20. storočia začal zviechať, po oslobodení v roku 1944 i

akedy stačí len nezvyčajný podnet. Alebo zmeniť uhol a výšku pohľadu, aby sa to doteraz známe, no neveľmi povšimnuté, začalo objavovať v celkom inom svetle. Celé roky pracovať, žiť alebo vôbec byť v druhom najväčšom meste u nás predsa nie vždy poskytuje dostatok odpovedí na všetky jeho taje, pramene zaujímavosti a krásy. Toto sa začalo meniť k lepšiemu, keď vo vlastnom záujme, ako aj v záujme hudobného festivalu Exit belehradský dopravný podnik Lasta usporiadal promočnú jazdu poschodovým autobusom ulicami Nového Sadu. A keďže je v povahe novinárov tlačiť sa do prvých a najvyšších radov, jasné je, prečo tie najlepšie vyhliadkové pozície patrili práve nám. Nový Sad je síce mestom mnohých záhad, no nie je metropolou s mimoriadne dlhými, do hlbokej minulosti siahajúcimi Keď aj počasie žičí... dejinami. Ak na iných európskych rovnobežkách opevne- rozvíjať intenzívnejšie. Zvlášť v druhej nia vznikali s cieľom brániť a chrániť polovici 20. storočia, keď sa z neho mestá, tu sa akosi udial opak. Mesto v stalo ozajstné hospodárske, politické, podobe blízkej dnešnej vzniklo vlast- administratívne stredisko Vojvodiny. Mesto, ktorého názov vznikol podne ako ozvena, čiže súčasť veľkého projektu menom Petrovaradínska ľa dávneho zvyku vinohradníkov

Dominanty: SND, radnica a katedrála

zasadiť pri sobáši nový vinič, je v súčasnosti aj mestom športu so Športovo-podnikateľským strediskom Vojvodina existujúcim od roku 1981, dejiskom kultúry so Srbským národným divadlom, ktorého nová budova bola ukončená tiež v roku 1981 – no korene divadelníctva siahajú až do roku 1826 – mestom multikultúrnosti, v ktorom žijú desiatky národov a menšín. Je i mestom, kde žila predchodkyňa dnešných tenisových majstrov Monika Selešová. Je mestom s Kysáčskou ulicou, ktorá je zmesou starého a nového spôsobu stavby a v ktorej žila slávna Novosadčanka Mileva Marićová, prvá manželka Alberta Einsteina. Novosadčania vtipne vravia, že teória relativity vznikla práve v dome Marićovcov z roku 1907, v ktorej

po troche nervózneho ženícha Einsteina otec budúcej manželky upokojoval slovami: – Albert, veď sa uvoľni. V živote ti je všetko relatívne… Traduje sa názor, že práve Mileva výdatne prispela k vzniku teórie relativity, čím možno vysvetliť, prečo jej Einstein neskoršie, hoci boli už rozvedení, ponechal časť peňazí, ktoré získal Nobelovou cenou. Na záver tejto letmej autobusovej prechádzky ešte čosi nedostatočne známe: prečo je ústredná budova pošty práve tam, kde je, taká, aká je. Sú na to dva hlavné dôvody. Prvým je, že ju niektorí architekti pochopili ako potrebu mať novosadskú repliku Palácu Albánsko na belehradských Teraziách, druhým, zafarbeným ideologicky, je, aby pri pohľade od mosta a Dunaja návštevníkovi zakryla synagógu, ktorá je rovno za ňou. Možno sa to dnes dakomu zdá smiešne, no aj také časy boli. A našťastie (po)minuli.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! H urá, vážení, hurá! Osvieženie v podobe chladnejšieho počasíčka a dažďa konečne zavítalo aj k nám. Ibaže k našim západným susedom ani čo by sa omeškalo. Vo Vukovári totiž práve zrušili cyriliku. Ajhľa, čo znamená dostať sa do Ú-nie. Keď sa tam raz ocitne naša krajina, môžbyť si prídu na svoje tí, ktorí tu vyhúdajú o potrebe zrušenia latinky... Ójojój, čo to len píše zase denník Blesk!? Vraj Svetová banka robí poriadok v administrácii Srbska! A že sa tak ukazuje, že v dôsledku nadbytku • ĽUDIA A DIANIA •

v úradoch sa bude prepúšťať. Lebo že sú posty, kde jeden človek pracuje za štyroch (čo je zriedkavejšie) a sú také (častejšie sa vyskytujúce), kde štyria pracujú tam, kde stačí jeden. Návrh na racionalizáciu sa ponúka sám: namiesto jedného (zo skupiny zriedkavých) dosadiť štyroch (zo skupiny frekventovanejších). Aj vlk sýty, aj ovečky celé... Ak je pravda, dlhy podaktorých politických strán sa riadne zvýšili, ba sa aj zdvojnásobili. Teda na tohtoročných enormných páľavách sa nešíri

len hmota... Krásny titulok v denníku Blesk: Dlhy lacnejšie o 20 percent. Hurá! Konečne si aj občania s plytkými vreckami môžu niečo kúpiť „na akcii”. V dôsledku dlhotrvajúceho sucha, navrávajú predpovede, možno rátať aj so zvýšením cien potravín. Super! Konečne sa vrhneme na diéty... Mimochodom, na drahšie potraviny si zvykneme ľahšie už aj preto, že sme v auguste dostali účty za elektrinu zvýšené o 12 percent. To preto, informujú médiá, lebo EPS, teda štátna

spoločnosť Elektrohospodárstvo Srbska, musí vyrubiť takmer 42 miliónov dinárov na svoje nové logo. Pri tejto hrejivej informácii si (no nie?) možno upražiť vajíčka. Aj to na tvrdo. Istej tunajšej občianke, ktorú trápi cerebrálna paralýza, ľudia dobrej vôle z celej Európy a okolia prispeli na kúpu vozíka. Ju a jej rodinu sa dotkla táto, ako i skutočnosť, že jej nepomohli Predstavitelia Našich Kompetentných Inštitúcií (PNKI), melú médiá. No-nó! Nie tak... Veď ide o to, že PNKI sú ľudia skromní; neradi sa exponujú...

34 /4661/ 22. 8. 2015

Ľudia a diania NAŠI V NEMECKU (10)

Na slovenskosti ešte ako záleží Juraj Bartoš Niektorí odišli s cieľom privyrobiť si a vrátiť sa domov. Iní hneď rátali s tým, že zostanú tam. Všetci mali plány a sny; niektorým sa splnili. Prinášame, hľa, životné príbehy, v kocke, zo stretnutí v Gomaringene s našimi ľuďmi žijúcimi v Nemecku.

neď podotkol, že nie je ty- novcov z Juhoslávie. Pre mňa pický gastarbeiter. Jozef bolo prekvapenie, keď som zistil, Kuchár (1975) zo stredného že tiež vedia po slovensky. Vtedy Slovenska, z Podbrezovej. Ako som ani nevedel, že v Juhoslávii, a prečo sa ocitol v Nemecku? a ešte aj v Nemecku žijú Slováci...” Prečo mu vôbec napadlo opustiť Vraj odvtedy v Nemecku streprekrásne Horehronie a odísť do tol aj Slovákov z niekdajšieho Nemecka? Chladná sprcha ma zasiahla už po prvej otázke... „V lete roku 1989 sme s rodičmi zo Slovenska ušli. Pár mesiacov pred revolúciou. Motív? Moji rodičia, predovšetkým môj otec, boli prenasledovaní systémom, lebo otcova mama a jej rodičia boli Nemci. Roku 1975 si podal poručenie na oficiálny výjazd, povolenie vycestovať s mojou matkou nedostal; naopak, nasledovali komplikácie. Zobrali im pasy na desať rokov. Prvá možnosť ujsť sa naskytla roku 1989, keď sme šli cez Rakúsko, a tak sme zakotvili v Nemecku. Prvý raz sme sa na Slovensko vracali o tri – štyri me- Jozef Kuchár siace neskoršie, na Vianoce, teda po prevrate.” Československa, respektíve zo Keďže Jozef vedel len „dve slo- Slovenskej republiky, ale „nenavá” po nemecky, musel zohriať šiel tu žiadnu skupinu, ktorá sa stoličku. Predsa, po ukončení zá- dokázala tak dobre zorganizovať kladnej školy a gymnázia, vyštu- ako Slovenský spolok Gomadoval informatiku na Univerzite ringen”. v Tübingene a teraz pracuje ako samostatný podnikateľ. Hovorí, S DEŤMI ROBIA KVÍZ že robí trojrozmerné vizualizáPred siedmimi rokmi si Jozef cie: „Napríklad, keď si architekt Kuchár v Nemecku založil rodinaplánuje dom, zákazník chce nu. S manželkou Karolinou, inak vidieť, ako bude vyzerať, a ja mu Nemkou, žijú v Tübingene a majú to umožním prostredníctvom teraz už dve utešené deti: Mateja fotografie.” a Annu. Karolina teraz pracuje v Ozaj mi ani len nenapadlo, že istej firme na 35-percentný prana „zábave vojvodinských Slová- covný úväzok ako sekretárka. Na kov” – hovorím príjemnému spo- slovenskosti, zisťujem, jej slovenločníkovi – postretnem Slovákov ský životný (dobro)druh trvá, ani z Horniakov. Netají sa tým, že sám čo by bol priamo Slovák z Dolnej sa o nič menej čudoval, keď... zeme. Pokus o žart prijme ako „Po dvoch rokoch som tu spo- milý darček, s úsmevom. Prečo znal Róberta a Miroslava Folťa- by aj nie? Však mu svedčí ako

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

pierko zastoknuté do klobúka... „Áno, dali sme im slovenské mená, na tom som si dal záležať,” hovorí s pritlmenou hrdosťou a, opäť, s úsmevom. A už objasňuje, zase len s úsmevom, ako sa Nemci snažia vysloviť jeho priezvisko po francúzsky, vraj asi ako Ki-šár, a dodá: „Syn má tiež teraz trošku problémy, lebo Nemci nemäkčia spoluhlásku t pred samohláskou e, takže nepovedia ,Maťej’ ale tvrdo – ,Matej’.” A čo, reku, inak, potomkovia, hovoria aj po slovensky? „Snažím sa, ale ako otec nemám s nimi nadostač styku, lebo... robota – robota... Matka ich viac vychováva, ale každý večer čítame slovenské knihy a robíme kvíz: poviem im slovenské slová (chlieb, maslo, stôl...) a veru toho vedia... Slovnú zásobu si rozširujú, ale chcelo by to viac sa venovať konverzácii.” Pravdaže Jozef so svojimi najbližšími na Slovensko odchádza, má tam početnú rodinu, avšak: „Teraz sme už pár rokov neboli; je to takých 1 100 kilometrov a s dvoma malými deťmi v aute... Ale chodievame aj s nimi sem, na zábavy do Slovenského spolku. Stavajú sa pozitívne k tomu, čo tu vidia a počujú.” Tak to veru s radosťou dosvedčíme, lebo sme si všimli, ako so záujmom, spolu so svojou mamičkou, sediac na dlážke, pred prvým radom stolov, pozorne a zvedavo sledovali, čo sa deje na javisku, z ktorého sa vznášali slovenské piesne, hudba a tance. NEMCI VSÁDZAJÚ NA VÝKON Nie, nezamlčí Jozef Kuchár takú osobnú a citlivú vec, akou je fakt, že veru oľutoval, že opustil rodné Slovensko: „Akože nie...

Najmenej dvadsať rokov som ľutoval... Ale teraz, ako tu mám svoju rodinu, sa to zmenilo. Lebo domov je tam, kde je rodina...” A zase to len nie je také jednoduché, skôr je komplikované, vlastne previazané... Domov, sladký domov... Po chvíli Jozef totiž povie, že v lete pôjde s rodinou domov – na Slovensko. Keď spomenieme šport, ožíva... Tenis bol a zostal jeho záľubou. Hral ho v Podbrezovej a venuje sa mu aj v Tübingene. Nie náhodou. „Nové väzby je najľahšie uskutočniť cez šport. Nemci, najmä keď vidia, že človek je v niečom dobrý, viac si ho vážia. To platí aj v zamestnaní. Ocenia zvlášť to, keď je človek presný a dôkladný. Tu neplatia, ako napríklad na Slovensku, známosti a podobné vecičky. Tu sa viac vsádza na výkon. No a pravdaže: zásadne drukujem Slovensku, aj keby hralo proti Nemecku.” Hoci Jozef Kuchár do Nemecka prišiel mladučký, ako štrnásťročný (a jeho sestra 11-ročná), a môžbyť práve preto, integroval sa pomerne bezbolestne. Veď onehdy v obehu bola výhoda, ktorá sa po čase vyparila ako gáfor: „Vtedy v Nemecku boli zlaté časy: robota pre každého. Aj podmienky pre emigrantov boli výhodnejšie; dostávali tisíc mariek za mesiac ako pomoc, aby si mohli nájsť byt a robotu. Otec sa vynašiel poľahky. V Brezovej sú totiž veľké železiarne, pracoval tam, a keďže v Baden-Wirtenbersku je tiež silná oceľová industria, zaraz sa v práci zorientoval. Aj mama pracovala v tej iste firme, v sklade. Lenže si ťažko zvykali na Nemecko... Nemci nie sú takí otvorení ako povedzme Slováci. Majú zvýraznený individualizmus. Treba zdolať veľký múr, treba veľa pracovať, aby ste získali ich dôveru.” • ĽUDIA A DIANIA •

NA KUS REČI SO STAROPAZOVČANOM OLIVEROM TÓTOM

Jeho záľubou sú vinohrad a vinohradníctvo Anna Lešťanová

liver Tót po otcovi zdedil nielen vinohrad na svahoch Fruškej hory v Slankamene, ale aj veľkú lásku k vinohradníctvu. Zatiaľ sú vinohrad a vinohradníctvo jeho veľkou záľubou, no uvažuje o tom, aby sa tomuto užitočnému koníčku v budúcnosti venoval poloprofesionálne. Z povolania poskytuje služby v železničnom transporte a do neďalekého vinohradu často odchádza s manželkou Dragicou, ktorá mu v práci najviac pomáha, a synmi – blížencami Milošom a Michalom. Tótovci v Slankamene vlastnia okolo 1 200 kŕčov hrozna a pestujú ho na plantážach. Char-

donnay patrí vo svete medzi najobľúbenejšie odrody viniča, a preto je aj vo vinohrade u O. Tóta najpočetnejší. Ako hovorí náš spolubesedník, pestuje tam aj iné odrody, ktoré dávajú dobrú kvalitu vína a sú typické pre toto územie. „Vinohradníctvo musí byť srdcovou záležitosťou, lebo vinohrad potrebuje sluhu a nie gazdu,“ povedal O. Tót, ktorý rodinnú tradíciu Oliver Tót: V ponuke neprerušil a aktívne sa vi- má i fľaškové víno nohradníctvom zaoberá od dil celkové trovy príliš veľkého roku 2001, už 14 rokov. Z dopestovaného hrozna robí vkladania do vinohradu a vinovíno, hlavne pre seba a svojich hradníctva. „Práce vo vinohrade priateľov. Určité množstvo aj sa nesmú odročiť, všetko sa musí predáva, aby čiastočne uhra- urobiť načas,“ akcentoval spolu-

besedník a dodal, že tohtoročné sucho zatiaľ žičí vínnej réve a sľubná je aj kvalita hrozna, z čoho určite bude dobré víno. Počas návštevy u Olivera Tóta, v rodinnom dome v Starej Pazove, rozprávali sme sa i o jeho nedávnej účasti na koštovke vína, ktorá sa konala počas miestnej oslavy sv. Iliju. Hoci podujatie malo revuálny ráz, mnohí návštevníci si tam okoštovali aj domáce víno tohto známeho pazovského vinohradníka a vinára a presvedčili sa v jeho dobrej kvalite. Tótovci v Slankamene vlastnia pivnicu na uskladňovanie vína, tiež tam majú sudy a kompletne sú technicky vybavení všetkým tým, čo potrebujú nielen na pestovanie viniča, ktorého plochy síce plánujú zväčšiť, ale i na trochu súčasnejší prístup k výrobe vína. Vínna kultúra sa pomaly vracia medzi ľudí a znamená oveľa viac ako iba piť dobré víno: treba navštíviť vinice a vínne cesty a objaviť pravdu vo víne nielen teoreticky, ale i prakticky.

HIPOTERAPIA

Jazdou k zdraviu Elenka Ďurišová

e dokázané, že kvalitne strávený čas v spoločnosti zvierat pozitívne ovplyvňuje naše duševné a fyzické zdravie. Každé zviera ovplyvňuje inú oblasť. Tak napríklad vibrácie pradenia mačiek urýchľujú proces hojenia a rast nových tkanív, pomáhajú pri zlomeninách a poranených svaloch. Pozeranie na akváriové rybičky napomáha kognitívne schopnosti a zlepšuje koncentráciu a podobné. Na tohtoročných oslavách Dňa Padiny sme sa zoznámili so Srboljubom Stojićom, ktorý prezentoval svoju jazdeckú školu a rozdelil sa s nami o skúsenosti s liečivými účinkami jazdy na koni. S. Stojić sa liečivou jazdou na koni pre deti zaoberá od roku 1994. Vo svojej škole v Zreňanine ponúkajú jazdecké hodiny pre deti staršie ako päť • ĽUDIA A DIANIA •

rokov a pre dospelých. Hosťujú aj na detských oslavách, narodeninách a podobných zábavách. Padinu navštívili už druhýkrát a so svojimi koníkmi chodia po celej Vojvodine. Tohto roku do Padiny prišiel so sedemnásťročným poníkom, ktorému sa deti veľmi tešili a v radoch čakali vyskúšať si jazdu. Špeciálne sa venujú deťom s cerebrálnou detskou obrnou a deťom s Downovým syndrómom. S. Stojić o hipoterapii hovorí: „Je to jedna z liečivých metód animoterapie a prvá zmienka o nej pochádza od Hypokrata. Kôň svojou chôdzou vysiela impulzy, ktoré u jazdca uvoľňujú svalové napätie, harmonizujú svalovú koordináciu a vplývajú na správne držanie chrbtice. Správne držanie chrbtice je v súčasnosti veľmi zanedbané a tým sa okrem chrbticových chorôb a poškodení ja-

via pohybové a rečové problémy. Všetko to ďalej vplýva na sebaistotu a samotnú osobnosť človeka, čiže na jeho duševné zdravie. Rek reačno -zábavnými jazdami prezentujeme deťom a rodičom správny pohyb a už z prvého pohľadu na Azra Pavelová si užíva jazdu na poníkovi dieťa, ktoré je posadené na koňa, možno sa v budúcnosti rodičia budú vidieť jeho chrbticový stav.“ Na viac zaujímať o prírodné liečivé záver nám povedal, že je veľmi metódy ako o konzumovanie spokojný so záujmom padin- nesmierneho množstva liekov. ských detí o jazdu a že dúfa, že 34 /4661/ 22. 8. 2015

Ľudia a diania AKTUALITY V KULPÍNSKOM CIRKEVNOM ZBORE

Vynájsť sa v nových časoch Anna Francistyová

lovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Kulpíne je jedným z najaktívnejších. Nejde len o časté, dobre zorganizované a úspešné pracovné akcie cirkevníkov (napríklad vysádzanie stromčekov či betónovanie chodníkov na evanjelickom cintoríne, úpravy a renovovania na fare), ale aj o uhostenie cirkevníkov a hostí z iných zborov, zájazdy, prácu s deťmi a mládežou, účasť v spoločných kempoch SEAVC v Srbsku... Ešte pred týždňom kulpínsku faru zakrývalo lešenie, po ktorom lozili maliari – natierači... – Práve končíme generálnu opravu fary, aby mohla byť posvätená 6. septembra, keď bude v Kulpíne aj Misijný deň Báčskeho seniorátu. Ešte by bolo treba „pretriasť“ strechu, ale to urobíme neskoršie podľa pokynov odborníkov, hlavne že sme vykonali zateplenie na povale a zamedzili premokanie, – ochotne

vysvetľuje kulpínsky farár Jaroslav Javorník. Za uplynulé tri roky na fare sa olíčil a vystlal laminátmi farský byt, opravilo sa tam ústredné vykurovanie, vymenili sa okná a dvere, zateplila sa povala, potom sa hliníkové dvere a okná vsadili aj do cirkevných farských miestností, zateplili sa múry zvonku a pribudla nová fasáda. Teda až doteraz všetky investičné plány a financie boli usmernené na faru. A tu sú aj ďalšie plány, ktorým sa budú v tomto zbore teraz venovať: v Dome smútku sa má robiť nová strecha, lebo povala premoká, potom sa pozornosť usmerní na kostol, kam má pribudnúť ústredné vykurovanie, treba vynoviť okná (pravdaže do tej miery, koľko je povolené, lebo vitráže musia zostať), vymeniť troje vchodových dvier. Ale do týchto investičných plánov pribudol nový moment, lebo štát vrátil kulpínskej cirkvi polovicu učiteľského bytu pri kostole a bolo

treba súrne konať. S cieľom dostať znovu do vlastníctva celý objekt (teda kúpiť od terajších majiteľov druhú polovicu), na zasadnutí presbyterov a aj na celozborovom júlovom konvente bolo odsúhlasené, aby zbor zobral výhodnú pôžičku v hodnote 20-tisíc eur zo sporiteľne evanjelickej cirkvi v Nemecku. Ak sa totiž do troch rokov vráti, nie sú žiadne úroky, potom sa pripočituje 3-percentný úrok. – Naštudoval som si dejiny zboru a zistil som, že tento zbor bol vždy dynamický, staré školy sa kupovali, nové stavali, ľudia vedeli, kedy možno niečo dobre predať, aby sa potom niečo kúpilo. Je pravda, že tento zbor prežil i turbulencie, ale vždy sa vedel vynájsť v nových časoch, – hovorí spolubesedník. – Aj keď som na konvente upozornil cirkevníkov, že ak si túto pôžičku zoberieme, ďalších päť rokov sa členské nebude meniť, ľudia pochopili, ako treba konať, ak chceme so zborom dobre gazdovať a zve-

ľaďovať ho. Ľahko by bolo z tých 77 jutár, čo máme, tri jutrá predať, ale tým by sme nič nezískali. Na konvente odzneli múdre a pozitívne mienky, príjemne ma ľudia prekvapili svojím uvažovaním. Aj presbyteri sú pozornejší, obozretnejší pri schvaľovaní rozhodnutí, čo ma teší, lebo v minulosti boli aj skutočne nepremyslené činy. A ešte niekoľko momentov z rozhovoru s farárom J. Javorníkom a zároveň manažérom zboru: po splatení pôžičky (aj rok či dva skôr, veď budú peniaze aj od užívateľov cirkevnej pôdy) začne tých päť rokov stabilizácie – členské v cirkvi sa bude znižovať každý rok o jedno euro (po výšku 10 eur), drevo z paulownií vo farskej záhrade a z agátov a topoľov na cirkevných výmerách (v novembri sa má pri Loveckom dome ďalšie cirkevné jutro vysadiť agátmi) zníži náklady na vykurovanie o ďalších 20 percent (30 percent sa získalo zateplením múrov a povaly). Ušetrené peniaze prídu vhod na činnosť mládeže, detí, na duchovné ciele. Nuž tak sa gazduje v kulpínskom cirkevnom zbore.

KATOLÍCKY KOSTOL V BAJŠI

Rímskokatolícka cirkev najpočetnejšia Juraj Bartoš

Schmidt. Sochy z dreva vypracoval Vinces Vogl. Znázorňujú Nanebovstúpenie Panny Márie a Ukrižovanie. Tesárske práce vykonali a drevenú podlahu urobili bajšianski majstri. Keďže výstavbu chrámu vyfinancovala šľachtická rodina Vojnićovcov, ktorí od roku 1759 boli (s rodinou Zakovcov) spolumajiteľmi Bajše, niektorí Vojnićovci sú v

rvý svoj kostol v Bajši postavili príslušníci Rímskokatolíckej cirkvi roku 1762. Onedlho, následne rýchleho prírastku katolíckeho obyvateľstva, sa ukázalo, že je tesný. Okrem toho, postavený z nevyhovujúceho materiálu, bol už aj schátralý, takže ho zbúrali a na tom istom mieste roku 1816 postavili nový katolícky chrám. Celkové náklady činili 7 666 vtedajKatolícky kostol v Bajši ších forintov. Nový kostol postavil Jozef Schober. Auto- ňom aj pochovaní. rom veľkého obrazu, na ktorom je Súčasný rímskokatolícky chrám znázornené Nanebovstúpenie Bo- Nanebovstúpenie Bohorodičky je horodičky na hlavnom oltári, je Jozef zaradený do skupiny kultúrnych pa-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

miatok s mimoriadnym významom. Vyznačuje sa dobrým celkovým stavom. Roku 2013 ho naposledy olíčili a v ňom sa nachádzajú početné vzácne relikvie. Ako nám povedal Vnútro rímskokatolíckeho chrámu bajšianskeho katolícky kanV Bajši, ktorá počíta 2 297 obytor Zsolt Damijan, v ňom sa prvýkrát rozozvučal organ začiatkom roka vateľov, žijú predovšetkým Maďari: 1895. O tri roky neskoršie z Baje do- je ich 1 862. Terajší farár tamojšej viezli a osadili doň tri zvony celkovej Rímskokatolíckej cirkvi József Tóth váhy 476 kilogramov) a od roku 1973 obsluhuje vraj asi 1 900 veriacich, sposa tu zvoní na elektrický pohon. Je lu s cirkevníkmi z neďalekej Panónie zaujímavé, že zvony počuť, nielen (niekdajšieho poľnohospodárskeho keď zahlasujú služby Božie, pohreb či družstva a teraz už samostatnej depoludnie, ale aj vtedy, keď do dediny dinky). Odchádza aj do Moravice a Pačiru. prichádzajú vzácni hostia. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU

Do neba volajúca krivda pre Slovákov v Hajdušici Katarína Verešová

keď evanjelická viera hlása služby Božie odbavovať v reči svojich veriacich, nie vždy bolo tak v jednotlivých vojvodinských cirkevných zboroch. Čítajúc archívne záznamy a novinové články, ktoré opisujú život cirkevných zborov Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku v minulosti, v jednotlivých osadách alebo mestách, slovenskí veriaci nemali vždy možnosť počúvať kázne v evanjelických kostoloch vo svojej slovenskej reči. To sa zvlášť prejavovalo koncom 19. a začiatkom 20. storočia v niektorých banátskych cirkevných zboroch, a to tam, kde okrem Slovákov do toho istého kostola chodievali Nemci a Maďari. O tom, ako bolo v Hajdušici po penzionovaní slovenského farára Emila Kolenyiho, dosvedčuje článok uverejnený v Cirkevných listoch z roku 1909. „Emil Kolenyi, hajdušický farár od r. 1869, oznámiac dňa 27. decembra 1908 na miestnom konvente cirkvi, že s prvým januárom 1909 ide na odpočinok, v ten istý deň poďakoval sa z úradu; ale seniorským úradom bol požiadaný, aby po riešení svojej penzijskej záležitosti viedol ešte úrad. Táto záležitosť, po mnohých ťažkostiach, po nekonečnom sem tam dopisovaní a po všelijakom naťahovaní patričných paragrafov až koncom apríla bola usporiadaná, ale tak, že ho menovanému, vzdor tomu, že na základe penzijných stanov jasne dokázal, že jeho farárske dôchodky aspoň 27000 korún činia – len minimum, t. j. 24000 bolo odhlasované. Teraz banátskemu seniorátu veľmi na tom záležalo, aby hajdušická farárska stanica čím skôr bola obsadená, ač toho taká súrna potreba nebola, lebo bývalý farár, súc zdravý, cirkev mohol a aj ochotný bol • ĽUDIA A DIANIA •

do času ešte obslúžiť a vymenovaný administrátor, človek ešte mladý, len 10 km od Hajdušice úraduje. Aby seniorát zámer svoj previedol, po učinených, sem sa vzťahujúcich poriadkoch, kde pod 7. bodom aj to sa uvádza, že služobná reč hajdušickej cirkve je nemecká, slovenská a maďarská, už na 15. mája 1909 vypísaný bol cirkevný konvent a patričný súbeh s rokom do konca mája v ,Órállóve’ uverejnený. Či sa za tak krátky čas mohol v smysle predpisov niekto o túto stanicu uchádzať? Jedine taký, ktorý bol po predku o veci tejto uvedomený. Nie div, že sa len dvaja hlásili: Halvax, farár v Krčedine, a Martin Droba, farár v Slov. Ľupči. Z týchto dvoch kandidátov dňa 27. júna na tak rečenú próbu ustanovil sa p. Halvax, nijak sa netrúfal slov. služby Božie odbaviť, ani len kázeň v ,Ev. Kazat’. vytlačenú, prečítať; Nemcom pravda, ktorí prítomní na jeho nemeckej kázni, hneď sa veľmi zapáčil. Na tomto mieste treba poznamenať, že v Hajdušici je asi 600 ev. Slovákov a aj Nemcov asi toľko; základ r. 1829 bol slovenský a Nemci v r. 1839 a 1839 sa sem dosťahovali, utvoriac hneď spoločnú cirkev, čo nebolo na mieste. Chyba táto teraz sa pomstí,“ uviedol nepodpísaný autor v článku Z banátskeho seniorátu – Nový príklad, ako sa v Banáte farárske stanice zaplňujú (Cirkevné listy, roč. XXIII., august 1909, č. 8, s. 251 a 252). V tejto správe sa uvádza, že druhý kandidát na hajdušickú farársku stanicu Martin Droba na skúšobné kázanie neprišiel (citujeme z článku) „... snáď preto, že je v nemčine slabo pocvičený“, ako aj to, že miesto

neho administrátor cirkvi Juraj Jamnický odbavil služby Božie k všeobecnej spokojnosti – vtedy aj po slovensky, aj po nemecky. V pokračovaní článku sa uvádza: „Keď sa Slováci k prirodzenému svojmu právu hlásili, odvolajúc sa na potrebu cirkve; na zákon, na obsah súbehu; na uzavretie miestneho konventu – tým ich

odbili, že sa Halvax za jeden rok slovensky naučí a že aj oni raz chcú, aby ich farár bol rodom Nemec... Zavítal deň, nešťastný deň voľby; svedok do neba volajúcej krivdy pre Slovákov. Halvax na novo na próbu povolaný, ako že sa nestydel Slovákom do očí pozrieť, keď nebol hoden Slovákom ani ,dobré ráno’ zavinšovať? ... Po nemeckých službách Božích námestný p. senior ihneď zahájil v kostole volebný miestny konvent; (kostol Nemcami tak bol naplnený, že sa Slovákom sotva miesto ulezlo) a voľba v okamžení bola v prospech jediného kandidáta Halvaxa prevedená. Slováci mužne a jednomyselne sa za dobré svoje právo ozvali; na voľbe sa nezúčastnili, ba proti

tejto protestovali, všetko ale bez prospechu. Ich protest do zápisnice neprišiel; naopak tam stojí, že je voľba jednohlasne prevedená.“ Autor tohto článku sa pýta, ako nový farár bez znalosti slovenčiny bude deti náboženstva vyučovať, ako bude viesť zápisnice, ako bude mladé páry sobášiť a akou rečou bude matričné knihy viesť. V knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v slove a obrazoch zostavovateľa Adama Vereša v roku 1930 Hajdušicu opísal práve farár Gustáv Halvax. Nemožno týmto potvrdiť, či článok napísal v slovenskom jazyku alebo bol redakčne z nemčiny preložený. Sám v knihe uviedol, že sa 21. augusta 1882 narodil v Oroszváre v mošonskej župe (v Maďarsku), že jeho otec bol učiteľ – levita, že gymnázium skončil na Evanjelickom lýceu v Bratislave, ako aj teologické štúdiá. V Pešti bol vysvätený za kňaza. Kaplánom bol v Sekiči a administrátorom v Pribićevićeve. V rokoch 1906 až 1909 bol farárom v Krčedine a že túto sriemsku osadu (v ktorej žili nemeckí evanjelici) opustil, keď sa stal farárom v Hajdušici. Tu pôsobil celých 31 rokov. V slovenskej hajdušickej škole sa často striedali slovenskí učitelia. On sám neskôr, podľa svedectva dnešných Hajdušičanov, držal služby Božie aj v slovenskej reči. Z iných nemeckých prameňov sa dozvedáme, najmä v knihe Johanna Böhma Die Deutsche Volksgruppe in Jugoslawien 1918 – 1941, že Gustáv Halwax, narodený 31. 10. 1910 v Hajdušici, bol jeden z vodcov Kulturbundu v Banáte a že 4. septembra 1939 vstúpil do „SS-division Prinz Eugen“. Či tento mladý fašista bol synom farára Halvaxa, alebo nejakej inej bývalej nemeckej hajdušickej rodiny, zatiaľ overené pramene nemáme.

34 /4661/ 22. 8. 2015

Kamaráti čakajú na vás

Gabriel Petráš, ZŠ maršala Tita omaly sa už aj tento augustový v Padine oddych blíži ku koncu. Treba už rozmýšľať o začiatku nového školského roka a o všetkom tom, čo on so sebou pre vás prináša. Ale nebuďte preto smutní. Berte to tak, že sa zasa vo svojej škole stretnete s kamarátmi a rozdelíte si s nimi zážitky z letných prázdnin. Keď zazvoní školský zvonček, detská vrava a veselosť sa rozľahnú naširoko a vtedy ožívajú školské dvory a budovy. Hoci by ste si iste priali, aby sa tento posledný mesiac prázdnin neskončil, predsa všetko má svoj koniec a čas neúprosne beží...

P inová, Teodora Brez ta v Padine Ti la ša ar m ZŠ

udúcnosti b v a b e s licajtom, ím id sa už stane po Ako v či á, tn es m za u, niekde sa

ol keď zakončí šk m si, že Každý človek , tom. . Rozmyslel so lo pi oly sa zapíšem s kamarátmi a dvaja o šk eb ej al or m kt ro ká do , pe ak , rozmýšľam zprávali sme sa zium, tak Už som siedm a Jána Kollára v Petrovci. Ro končím gymná žiakmi. za ď Ke zi a. ná zi m ná pôjdem do Gy pôjdu do gym olupracujem so som dali, že aj oni m, lebo rád sp , ja z nich mi pove . Chcel by som sa stať učiteľo Detsk ý týždeň e ol ľa l u nás v šk nové. pôjdem za učite stával a šiel do školy. Keď bo vať so žiakmi a učiť ich niečo itelia as co ra uč vč up m že ol i, so m sp Ráno by i super Páči sa vým ľa Mira. Bolo m by ť učiteľkou. zastupoval učite kamarátka Mar tina tiež chce hodiny, známky a učia deti no jú su Moja pi za a majú denník vedomostiam. kladnú školu, bu Keď ukončím zá y sa mi uskutočnil iť, ab dem sa dobre uč n. se o tent sk ý, Roman Cinkot aši lb Si v v co ov ak ZŠ bratov Nov

vá, Zuzanka Hlavčo v Padine ta Ti la ša ZŠ mar

Rozprávková postava

Nataša Petro vičová, ZŠ maršala Tita v Padin e

www.hl.rs

rné pozerá animované filmy, čiže celoveče Ja som typ tínedžera, ktor ý veľmi rád iné. ne a rôz vstvo kráľo vé Ľado 4, doba vá rozprávk y, ako sú: Madagaskar 3, Ľado ových postáv je Elza, ktorá je hlavnou Jedna z mojich obľúbených rozprávk vé . Elza má výnimočné magicko -ľado postavou z rozprávky Ľadové kráľovstvo sa é ktor ča, diev vané ornená ako vystreso schopnosti. V tejto rozprávke je znáz ú veľk útala rozp e V let u. Ann u sestr u je svoj má stať kráľovnou a nadovšetko milu du z hra ela mus o pret u zamrzol, práve snehovú víchricu a celý fjord okolo hrad rozprávková bytosť veľmi dobre vplý va Ako y. lienk myš svoje si ať oriad utiecť a usp sa na vzťah s mojím bratom. S ním som na moje rozmýšľanie. Mám iný pohľad dať. pove ko všet eme môž skôr veľmi často hádal, ale teraz si už , som sa zmenil. Odporúčam každému Kvôli tejto rozprávke a jej vply vu na mňa aby si pozrel túto rozprávku. v Silbaši Dávid Fic, ZŠ bratov Novakovcov

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XV 22. augusta 2015 ČÍSLO

193

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

FOTOGRAFICKÝ KLUB VOJVODINA OSLÁVIL

Prvých päť rokov Oto Filip

apriek skutočnosti, že sa fotografovanie už pred rokmi stalo aj u nás masovým javom, milovníci tohto druhu umenia či záľuby sa neporovnateľne skromnejšie ako v iných krajinách organizujú do záujmových klubov, asociácií, združení. Ten problém Predseda klubu je natoľko vypuklý, že je Milovan Ulićević v celom Srbsku celý rad väčších a menších miest, kde sú fotoamatéri roztrúsení, pôsobiaci bez odbornej rady a pomoci, ponechaní len na vlastné možnosti a tvorivé odhady a dosahy. S cieľom lámať ľady a zakorenené zvyky a priložiť ruku k dielu, pred piatimi rokmi 9. júla 2010 začal v Novom Sade pôsobiť Fotoklub Vojvodina. Doňho je začlene-

citu. Aby potom v klube, za pomoci starších kolegov, majstrov fotografie a fotoreportérov, prostredníctvom početných prednášok, výstav, kurzov, škôl a dielní, zveľaďovali svoje umenie dívať sa na ľudí, diania a príbehy cez hľadáčik zrkadlovky, vlastné úvahy a fotografické afinity. Na otázku, či v tom prípade ide o poloprofesionálov, predseda Fotoklubu Milovan Ulićević odpovedá:

Ján Valo: Vernosť

Aleksandra Bijelićová: Dotkni sa ma ných približne osemdesiat fotografov, tak ochotníkov, ako i profesionálov. Dejisko priam uliate na mieru záujmov amatérov, ktorí ešte pred jeho vznikom ovládli základné remeselnícke princípy fotenia a viaceré prvky výtvarnosti a estetického

Zberateľská štafeta pokračuje Str. 2 – 3

Ján Valo: Kolesá života Sade. Autorsky a tematicky rôznorodá, predsa mala i niektoré spoločné námety: ľudí, najmä tých z okraja spoločenského záujmu, trvanie na výtvarnosti zdôrazňovaním farby a tieňa, obsahové upriamenie na prírodu, ročné obdobia, pohyb, portrét, detail, zväčša témy konkrétne, no občas i niektoré abstraktné. Päť rokov môže z aspektu trvania byť obdobím takým a onakým, no v prípade Fotografického klubu Vojvodina je bezpochyby úspešným a činorodým. Ďakujúc jeho členom a podujatiam, ktoré usporadúvajú, Zisťujeme, ako sa navonok nebadane, no predsa výrazne mení naše okolie, s ním aj my. A o to aj ide: o fotografiu, ktorá je predovšetkým umením vidieť. A všimnuté zachovať.

– Poloprofesionáli neexistujú. Sú len profesionáli, ktorých fotografovanie živí, a všetci ostatní, čiže milovníci fotografie – amatéri. Svoje malé jubileum členovia klubu oslávili výstavou Našich päť rokov prebiehajúcou v druhej polovici júla a začiatkom augusta v galérii Tribúny mladých v Novom Aleksandar Marjanović: Ráno v člne

Zo životných múdrostí Str. 7

Černicový zákusok Str. 8

Mozaika ŠTYRI DESAŤROČIA SPOLKU FILATELISTOV BÁČSKY PETROVEC (SFBP)

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Zberateľská štafeta pokračuje Mr. Pavel Lomiansky, predseda SFBP

keďže jej členovia boli veľmi mladí Sýkora. Funkciu predsedu od a život ich po ukončení školenia roku 1975 dodnes vykonávali odvial inými cestami. Štefan Grňa, Pavel Lomiansky znik filatelie tesne súvisí x x x a Andrej Myjavec, podpredses rozvojom poštovej doPetrovskí filatelisti, pôsobiaci du Ján Rybársky a pokladníka, pravy, ako aj s uváv rokoch 1954 – 1957, boli zapo- distribútora Ján Rybársky, Ján dzaním poštovej známky jení do filatelistických spolkov Mučaji, Ondrej Ivičiak a Fedor ako prostriedku na plav Novom Sade alebo v Báčskej Červenský. tenie poštových služieb. Palanke. Všeobecne sa považuje, že Preto vznikje jej začiatok spätý s vydalo i želanie ním prvej poštovej známky ale b o p o tzv. Čiernej penny v Anglictreba po ku 12. mája 1840. Po tejto vlastnom historickej udalosti známka or ganizo sa veľmi rýchlo uvádza do vaní sa. Toto všetkých európskych krajín. želanie sa Koncom 19. a v priebehu splnilo, re20. storočia známka sa alizovalo 11. uvádza aj v celom svete. mája 1975, Jedným z následkov je, keď z iniciaže hneď sa javia aj jej prví tívy vtedajmilovníci – zberatelia, čím šieho Klubu sa vlastne i otvorila cesta mladých re- Filatelistická výstava na počesť 30. výročia rozvoju filatelie na celej meselníkov oslobodenia od fašizmu, planéte. a jeho pred- Báčsky Petrovec 7. 12. 1975 Keď hovoríme o našom sedu Jána prostredí, nachádzame ne- Pozvánka na prvú filatelistickú Rybárskeho bol založený Spolok V uplynulom období, v desaťpatrný počet stôp, respek- výstavu Spolku filatelistov filatelistov Báčsky Petrovec. Pri ročiach a rokoch za nami, Spolok tíve písaných dokumentov v Báčskom Petrovci – 7. 12. 1975 založení mal sedemnásť členov. filatelistov sa sústavne rozvíjal, o poštovej preprave. Je- s prvou príležitostnou obálkou (FDC) Prvým predsedom sa stal Štefan zvyšoval počet členov, rozširoden zo zriedkavých datuje Grňa. Založené boli aj jeho or- val aktivity. Dôraz a pozornosť do roku 1723 a týmto rakúsky dá sa, že aj tu boli jej zberatelia, gány: Výkonný výbor v zložení: upriamoval na šírenie poznatkov cisár Karol VI. uviedol poštovú milovníci týchto malých obrázkov, predseda Štefan Grňa, Biserka o filatelii, usporiadanie stretnutí prepravu na linke Viedeň – Be- na ktorých najprv boli poa výmenu skúseností a filehrad – Carihrad. Táto sa ko- dobizne panovníkov, erby latelistických materiálov, nala v smere Štajerský Hradec štátov, neskoršie miest. na školenia, zorganizova– Varaždin – Slavonski Brod Pravdepodobne šlo o číro nie filatelistických výstav, – Vukovár – Báč – Hložany – ochotnícke zbieranie s menna účasť na podujatiach Petrovaradín – Beška – Zemun šími kolekciami, ktoré sa v našej krajine a v zaa Belehrad. stratili vo víroch doby. hraničí, na príležitostné Po príchode prvých Slovákov do Vo Vojvodine, ako aj vydania a publikácie. týchto krajov vznikla v roku 1749 v Srbsku, sa organizovaná Bez väčších skúseností, prvá poštová stanica (s koňmi). filatelia objavila len začiatale s veľkým entuziazSpolok filatelistov v Petrovci si kom dvadsiateho storočia. mom, spolok už v prvom 250-výročie tejto udalosti pri- Vtedy vznikli aj prvé spolky roku pôsobenia usporiadal pomenul v roku 1999 príleži- v Subotici, Sombore, Novom vlastnú prvú výstavu 7. tostným vydaním a pečiatkou. Sade, Vršci... Počas druhej decembra 1975 na poPočas devätnásteho storočia svetovej vojny ich činnosť K 40. výročiu Hlasu ľudu česť tridsiateho výročia poštové zásielky boli z Petrov- zaniká. K oživovaniu filatelie oslobodenia od fašizmu. ca prepravované záprahovým prichádza po oslobodení. V ob- Puškášová ako tajomníčka a čle- Konala sa v Remeselníkom spolku vozom do novosadskej pošty. dobí rokov 1949 až 1953 Zväz novia Karol Jurík, Anna Hložano- v Báčskom Petrovci a zúčastnili Odtiaľ boli zasielané na sever, filatelistov Srbska bol iniciáto- vá a Ján Urbanček. V Dozornom sa na nej siedmi vystavovatelia do Uhorska, respektíve na juh, rom akcií na ustanovení svojich výbore boli: Samuel Máľach, z Petrovca a traja z Nového Sadu. do Sriemu, respektíve Srbska. pobočiek v celom Srbsku. Vtedy predseda, Andrej Myjavec a Ka- Keďže bola prvá tohto druhu Tak to trvalo do 6. júna 1861, aj v Petrovci, na Gymnáziu Jána tarína Kunčáková, členovia. Prvý usporiadaná v dejinách Petrovkeď aj Petrovec dostal poštový Kollára, vznikla pobočka tohto súd cti pôsobil v zložení: Andrej ca, vzbudila vynikajúci záujem úrad. Bol umiestnený v budove, zväzu. Pôsobila ale veľmi krátko, Bohuš, Pavel Kováč a Martin verejnosti a bola pozoruhodne na mieste terajšieho Florianovho domu v Ulici Kvačalovej. Keďže v tom čase už boli v obehu poštové známky Rakúska, uvedené v roku 1850, predpokla-

HLAS ĽUDU | 22. 8. 2015 • 34 /4661/ navštívená. Pri tejto jednu CM – analogickú Aj pri príležitosti jubilea sa patrí príležitosti svetlo svepohľadnicu v dvoch va- s vďakou pripomenúť si význam ta uzrelo aj prvé vyriantoch: so slovenským, a dielo zaslúžilých členov, ktorí už danie – príležitostná respektíve srbským tex- nie sú v radoch spolku: prvého obálka s príležitosttom. a dlhoročného predsedu Štefaxxx nou pečiatkou. Takto na Grňu, niekdajšieho predsedu Filatelistický spolok V priaznivých pod- a člena správnych orgánov Dr. mienkach pre filateliu Andreja Myjavca, dlhoročného úspešne odštartoval v osemdesiatych ro- pokladníka a distribútora Jána vlastnú vystavovateľskú, ale i v ydakoch minulého storočia Mučajiho, aktivistov Pavla Myjavv ateľ sk ú činnos ť, sa počet členov v spolku ca a Jána Cibulu, čestných členov na základe ktorých pohyboval od štyridsať Pavla Kováča a Jána Langhoffera sa neskoršie zaradil do päťdesiat. V krízových a celý rad iných. medzi najúspešnejšie a vojnami na okolí poznaV roku osláv významného spolky nielen vo Voj- Pri príležitosti 60 rokov kníhtlačiarne Kultúra čených rokoch spolok ži- jubilea spolok usporiadal alevodine, ale aj v širších v Báčskom Petrovci voril na okraji existencie, bo zorganizuje viac výstav: tú rámcoch. Od začiatku pôsobenia obálok, 4 karotky, 9 CM – analo- snažiac sa udržať sa, čo sa mu už tradičnú, lokálnu Dni známky spolok je zapojený aj do Zväzu gických pohľadníc, 31 korešpon- i podarilo. Hoci mu ďalej nekvitnú Petrovca IV – 22. mája 2015 a 11. filatelistov Vojvodiny (ZFV), res- denčných lístkov, 2 spomienkové ruže, je tu mierny rast počtu čle- medzinárodnú v rámci Slovenských pektíve Zväzu filatelistov Srbska listy. Len v období medzi národných slávností poslednými dvoma jubile(ZFS). 2015. Na 6. december ami – 35. a 40. výročím xxx 2015 je naplánované Počas uplynulých štyridsiatich – Filatelistický spolok pracovno-slávnostné rokov dokázal usporiadať 28 fila- vydal až 45 príležitostzasadnutie venované telistických výstav, z ktorých dve ných vydaní s pečiatkami: výročiu usporiadania súťažného rázu a desať s me- 21 obálok, 17 korešpon1. FIL ATELISTICKE J dzinárodnou účasťou. Z týchto denčných lístkov, 3 CM VÝSTAVY, ako aj 1. prík najvýznamnejším možno za- analogických pohľadníc, ležitostnému vydaniu radiť III. Pokrajinskú mládežníc- 2 pohľadnice, 2 spomiens pečiatkou v Petrovci. ku filatelistickú výstavu – POFIZ kové listy. Pre výstavy V uvedený deň by sa 1979, tiež II. Medzinárodnú výstavu bolo vytlačených päť kamala konať aj premenom PROOLYMPIA 2004. Obi- talógov, deväť artfišov, miéra v poradí tretej dve vlastným objemom, počtom početné plagáty, pozván- Obálka k 90. výročiu petrovskej tlačiarne publikácie s názvom účastníkov a exponátov preko- ky, oznámenia... Z vyda40 rokov Spolku finali všetky iné podujatia spolku ných publikácií za najhodnotnej- nov, ktorých je okolo dvadsaťpäť. latelistov Báčsky Petrovec 1975 šie možno považovať Pamätnicu Napriek tomu vynakladá veľké – 1995 – 2015. V nej by sa mali a jediné boli súťažiaceho rázu. Dokladom pekných výsledkov Spolku filatelistov Báčsky Petrovec úsilie držať krok s najvýznam- ocitnúť i všetky doteraz vydané dosiahnutých vo vydavateľskej 1975 – 1995, vydanú k 20. výročiu a publicistickej činnosti je i údaj, vzniku spolku, taktiež Pamätnicu že počas uplynulých štyridsať II SF Báčsky Petrovec 1975 – 1995 rokov vzniklo až 178 vydaní: 132 – 2010, ktorá svetlo dňa uzrela k 35. výročiu spolku. xxx Bezpochyby je najväčším úspechom spolku v uplynulom období iniciovanie, neskoršie i realizácia konkrétneho vydávania – súboru príležitostnej juhoslovanskej poštovej známky SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI pri príležitosti 250 rokov príchodu Slovákov na tieto priestranstvá, konkrétne na Dolnú zem, ktorá sa zjavila 3. augusta 11. Medzinárodná filatelistická výstava 1995. Motívom na známke prebiehala od 7. do 9. augusta je olejomaľba Zuzky Medveďovej Slovenská svadba. nejšími spolkami v krajine, čiže príležitostné vydania vo farbách. Pošta tiež vydala aj dve naďalej je v radoch tých málopo- Samozrejme, za predpokladu, FDC: jednu s chybou v dá- četných spolkov organizujúcich že sa spolku podarí zabezpečiť tume 03:08:1994, potom výstavy alebo iné filatelistické prostriedky na ne. korigovanú a so správnym podujatia. A jeho členovia úspešne Snímky: z archívu Spolku dátumom. Spolok vydal tri vystavujú účinkujúc na výstavách filatelistov, Z výstavy počas vlaňajších Slávností príležitostné obálky, ako aj tak u nás, ako aj v cudzine. Oto Filip

III

Mozaika REPORTÉRI

ETNO MÚZEUM PETRÁŠ V PADINE

Nech sa páči − na stretnutie s minulosťou Juraj Bartoš

ukončení vyššej turistickej školy v Belehrade som celých 40 rokov om Pavla Petráša (1946), pracoval v odbore. Najprv v spacích hostinského vo výslužbe a vozňoch na železnici; neskoršie som najmä zanieteného zbera- bol vedúcim reštaurácie v hoteli teľa starožitností na hlavnej ulici Beograd v Balkánskej ulici. K tomu, (Mihajla Pupina), nájdete poľahky. aby som sa stal Titovým čašníkom Vítal nás, s manželkou Dušankou, v chýrečnom Modrom vlaku, mi rod. Vidovićovou, vo dverciach, na chýbal len stranícky preukaz.” vchode do dvora, v ktorom sídli Pred odchodom do dôchodku Pavel Pet r á š rojčil o tom, že otvorí vlastnú reštauráciu. Nikdy sa mu to nepodarilo, avšak idea o podniku ho viedla k tomu, aby sa ešte intenzívnejšie venoval detskej láske. Chvalabohu. Lebo len detské lásky sú úprimné, motiVzácne dedičstvo nadžgané v skrini vujúce a trvalé. Nuž sa naplno múzeum na Ulici Leninovej č. 11. oddal zbieraniu starých predmetov. Áno, zhíknete, keď vstúpite dnu, „Najprv na dedinskom odpade, do nízkeho pitvora. Keď vás ovanie a potom som ich aj nakupoval. Z vôňa známa z rokov detstva, ak ste odpadu som sa vždy vracal s plným ju vôbec zažili. Taká, akou voňali vrecom a všetko som to len hádzal niekdajšie „sedliacke chyže“... Etno múzeum Petráš v Padine je sprístupnené pre verejnosť roku 2006, pri príležitosti osláv 200 rokov založenia Padiny, takže sa práve dožíva malého vzácneho jubilea. Povšimne si ho dakto? Príde niekto s otázkou, či treba (a ešte ako treba) pomôcť...? „Tu si môžete obzrieť veci, ktoré sa už nevyrábajú,“ informuje nás jeho majiteľ. „Všetky sú autentické, padinské, nič nie je z iných dedín. Začal som ich odkladať, zbierať a starať sa o ne od svojich desiatich rokov. Po Dotyk zašlých časov

Postoj, pán čas... na hŕbu, v domnienke, že raz budem mať vlastnú reštauráciu a vyzdobím ju starožitnosťami, predovšetkým našimi slovenskými výšivkami.“ Spoluobčania veru dlho opovrhovali jeho mravčou prácou. Hovorili, že nie je normálny, že je čudák, a že vraj – načo mu to je... Teraz si už uvedomujú hodnotu vloženej námahy a jej výsledkov. Veď je tu toho... „Koľko? Neviem; počítal som do 7 000 predmetov, a odvtedy ich pribudlo ešte veľmi veľa...“

Otec chcel zem predať, mama nesúhlasila, a tak sa rozišli, keď som mal asi rok. Po čase sa mama vydala za brata maliara Martina Jonáša a zobrala ma sebou do Kovačice. S Martinom Jonášom som často chodil do Padiny, mal ma naskutku rád. Zbieral tu staré veci a vtedy som pochopil, že jedného dňa jednoducho tých vecí nebude, nuž som aj sám začal zachraňovať, čo sa dalo. Moja matka veľa a dobre vyšívala, mala vzťah k ľudovým výrobkom a starým veciam, takže sa to na mňa nalepilo.“ Skúsili ste dať pod čiaru hodnotu tohto vášho bohatstva? „Ani nie... Tento starý dom som roku 2003 kúpil od Povolnovcov za vyše 10 000 eur. Na jeho reštauráciu bolo treba ešte 3 000 eur. Múry sú nabíjané, hrubé 80 centimetrov,

TAK SA TO ZAČALO Ozaj, kde sa len Zvonivá kolekcia vzala láska k tejto krásnej, ale úmornej a na rozpočet dom postavili okolo roku 1816.“ náročnej robote? Pavel Petráš nás vovádza do „Viete, čo... prezradím vám svo- neveľkej šopy a tu, pod jej kroje tajomstvo. Moja mama Anna, vom... Poľnohospodárske stroje rodená Bobošová, bola pôvodne a nástroje, na desiatky úžitkových vydatá za chudobnejšieho člo- predmetov, ktoré sa už nepoužíveka, komunistu z presvedčenia. vajú. Každý z nich má svoj príbeh, Dostala do vena viac jutár pôdy. svoje dejiny. Medzi nimi je aj nôž na

HLAS ĽUDU | 22. 8. 2015 • 34 /4661/ rezanie slamy a sena, s vrezaným rokom 1833 a menom Vika Ján. Neskoršie si vnútri, na motovidle, všimneme rok 1835. Za povšimnutie stojí aj najstarší padinský „pégľajz“ čiže žehlička z roku 1852 a jej mladšia sestrička z roku 1887. Technická revolúcia, modernizácia a iné „cie“ a predovšetkým majster čas a jeho ratolesť menom zabúdanie nielenže vyradili staré predmety z použitia, ale postarali sa o to, aby už ani stredné generácie, nie to najmladšie, dnes nevedeli, čomu slúžili, kedy a ako sa používali. Aha, tu je čas zastavený v krosnách z roku 1845, tam riečica na pukanie kukurice, vedľa je prístroj na zber harmančeku, tiež „hrebeň“ čiže „česák“ na trstinu (používal sa pri pokrývaní domov). Zaraz sa pohľad priklincuje na vojenskom kufri. Je v ňom kompletný obuvnícky výstroj obuvníka Miša Sládečeka. Tu sú i kováčske mechy, staré sedliacke koče i parádne vozy. Pluhy, jar-

Nôž na seno z roku 1833 má, konské postroje, drevené vidly, motyky, kosáky, mašiny kosačky... STÁLE HO KRÁŠLI OHROMNÁ VÔĽA Keď ste s niekým blízkym – a pocit blízkosti s Pavlom Petrášom sa vám na sto percent dostane hlboko pod kožu len čo sa s ním zoznámite – čas letí kozmickou rýchlosťou. Vstupujeme dnu, do vnútra starého domu a počúvame pána domáceho... „Toto je chyža spravená po starodávne... V nej je mojej matkin nábytok. Tu sú všetky košele a kacabajky vyšívané a ,štikuvanie’... To je tu všetko napráskané, aha, plné ,fiouky’, všetko treba povykladať, prebrať... A toto je obývačka. Aj tu máme kasne plné vecí. Tu je detský kútik, tu ,beučov’ a toto v

Tlačenica starožitností vládne aj v ostatných miestnostiach. Zo starých skríň, akoby priamo z čeľustí nenávratných časov, vykúkajú rozkošné padinské kroje, uteráky, obrusy, ,kuchárky’, vankúšiky, zbierky gombíkov, dokopy je ich vraj asi dvadsaťtisíc! Sklenených, porcelánových, drevených, plastových... Povedľa schodov vedúcich na povalu sa vyníma zbierka zvoncov. Medzi nimi aj najstarší, vraj prvý, ktorý sa používal v padinskej

né, keď nie priamo regionálne! Tým, ktorí sa starajú o kultúru, by malo záležať na jeho zachovaní a zveľadení. Lebo nie náhodou pán Petráš, bez blenu na jazyku, ale so zjavným smútkom v očiach a hrdle vraví: „To už nikto nebude robiť, onedlho nikto nebude vedieť ani ako sa robilo... To bude... koniec.“ Etno múzeum Petráš je fantastický skvost, studnica hodnôt ľudovej tvorivosti. Občerstvujúci prameň, z ktorého by sa mohli napájať dorastajúce pokolenia. Ozaj: kto sa nad ním vôbec skláňa? Kto docení...? Kto navštevuje toto jedinečné korzo, na ktorom sa

Cesta za minulosťou handričke... viete, čo je? Chova pre malé deti. Stará mať im požuvala chleba, slaninu, rascu, cukor, trošku jahôdok; všetko to zakrútila do takejto handričky a dala im – aby cmúľali, kým sa mama nevráti z roboty. Toto tu, tento ,rožok’ všetkých zaujíma, to je ,nákurník’. Toto bola tzv. prenia chyža. V nej sa, keď sa prišlo odniekiaľ domov, prezliekalo... Tu sú odevy staré zo dvesto rokov. Tieto šaty moja stará mať mali oblečené, keď šli na sobáš, pozrite sa, sú obšité ,boritášom’. Tu je viac než 200 košieľ, tamtá zásuvka je plná, nadžganá ručníkmi... “

Koče zastali pod šopou škole (z roku 1836). Daroval mi ho niekdajší školník báči Mišo Karas. Na kasničke v obývačke sú poukladané Biblie, najstaršia je z roku 1778. Aký Sviatok! Ozajstné padinské bohatstvo... Čo, padinské... Obec-

Pavel Petráš pred svojím chrámom

minulosť s pohľadom do budúcnosti na prstoch špacíruje ruka v ruke s prítomnosťou? Kto pomôže trošku to usústavniť, dobudovať, zreštaurovať...? Návštevníkov je vraj naskutku veľmi veľa, najmä odkedy sa Etno múzeum Petráš napojilo na Turistickú organizáciu v Kovačici, ktorá usmerňuje turistov do tejto oázy pokoja. Toľko lásky, energie a veru i peňazí tu tento dobrý človek vložil do nej, spolu s manželkou. Vari nemá toho už plné zuby? „Ešte stále mám ohromnú vôľu a srdce. Mne sú srdce a duša plné; nemám slov. A ešte stále, keby som tak mohol ako nemôžem, robil a robil by som čím viac, len aby sa zachovalo, aby čím viac toho zostalo. Akoby mi niekto hovoril, že to treba, že sa musí...“ Bude mať kto vedieť a chcieť kráčať po stopách vzácneho muža Pavla Petráša?

Mozaika

Stopercentná šanca z roku 2004

Boj o každú loptu v roku 2007

Duel nováčikov

NAJVÄČŠIE SLOVENSKÉ DERBY MIMO SLOVENSKA?

Slávia – Dolina Ján Špringeľ

nedávnom (2. augusspoň štvrťstoročia ta) v Padine. mal duel KovačičaPrvýkrát hral nov a Padinčanov srbský ligista prívlastok najväčšie slo(Dolina) proti venské derby mimo územia vojvodinskéSlovenska. Klobúk dolu i zámu ligistovi pasom Mladosť – Tatra, ale (Slávia). Slo- Radosť fanúšikov Doliny po góle v Kovačici 2004 prví banátski susedia sú z tej vom, kto bol istej obce, hrali viac rokov na zápase – kalendára. Šábes a majáles. Pre spolu v tej istej lige, fanú- Napätie na lavičke domácej Doliny mal sa na čo tešiť. šikovia oboch klubov praDerby je sviatok mimo víťazov aj radovánky so zábavou. Premožiteľa osladzucovali v tých istých je, súpera oslabuje, podnikoch. A vedľa fanúšikov omladzuje. majstrovských SláV športovom svete via a Dolina zohrali je otravou aj potraaj hromadu pohávou. Jedom a medom. rových, turnajových Derby je opäť a späť: a priateľských meraní hrá sa / na ostošesť! síl. Derby city zobúdza, Aj dnes má ako neraz sa v nich na opravdivé oblastné Fanúšikovia Slávie počas derby s Dolinou 2006 iné súženie zabúda. slovanské derby viac Je ozdobou. V(o) (nornež čaro, viac než pômálnom) futbalovom vab, lop(o)tu a milotu. Hoci svete bez obdoby. s prívlastkom priateľské. Napätie na trávniku i mimo V derby menšie kluby Nebolo inak ani predneho v roku 2004 dostávajú vedľa mena aj svoje priezvisko. Za zápas zápasov prípravy trvajú dlhšie. Na derby niet mladších a starších hráčov: buď vieš, alebo nevieš. V derby sú góly soľou futbalu. Je v ňom viac bojovnosti a sústredenosti, jednoduchosti a rýchlosti, tímového duchu a ruchu majstrov futbalu. Pavel Čížik (v belasom drese v súboji V neposlednom rade túžob s Vasićom) je odchovancom Futbalovej a striel na bránu, sebadôveškoly Kovačica ´94, hrával v prvoligovej ry, fandenia. Nebolo inak ani Doline, výrazne sa pričinil o to, aby začiatkom augusta. V osade Slávia od sezóny 2015/16 hrala vo kvalitného futbalu. Vojvodinskej lige Banát Momentka z derby dorastencov v Kovačici

HLAS ĽUDU | 22. 8. 2015 • 34 /4661/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek

Slovník cudzích slov

Na kúpalisku sa jeden pán rozpráva s neznámou slečnou. Slečna sa odrazu spýta: – Prosím vás, kto je tá pani, čo sa na nás tak bezočivo pozerá? – Nechajte to tak. Budem mať dosť roboty, kým jej vysvetlím, kto ste vy.

Definovať – zbavovať sa Fínov Pankhart – anglický názov pre tvrdý punk Dogmatik – pes vycvičený na matematické úlohy Fašírka – príslušníčka írskej fašistickej organizácie Poľovačky – vrecká polovičnej veľkosti Demisia – pozdrav Maďara Demi Moorovej Vendety – výkrik záhoráckej mamy vyháňajúcej deti na dvor Virgule – povel obsluhe vírivky v kúpeľoch Papuča – pozdrav manželke pri odchode Matrika – po záhorácky mať hovorí Doktrína – poľný záchod pre vojenských doktorov Kongeniálny – úžasne nadaný kôň Snehulienka – dievčina fajčiaca aj v najväčších mrazoch Philips – upozornenie Filipa, aby bol ticho Stehno – prosba Angličana, aby ho nezašívali Semester – navigácia Estery na určité miesto Štipendista – zubár, ktorý rád štípe pacientov

Mladý muž si prečítal inzerát, v ktorom ponúkali pracovné miesto riešiteľa problémov s platom stotisíc eur. Prihlásil sa a absolvoval úvodný pohovor. Navrhli mu, že môže ihneď nastúpiť. – Máte ešte nejaké otázky? – spýtal sa ho nový zamestnávateľ. – Len jednu, – odvetil muž. – Ako si môžete dovoliť to miesto tak vysoko honorovať? – To je prvý problém, ktorý máte vyriešiť, – povedal zamestnávateľ. – Pán doktor, všetci ma ignorujú. – Ďalší, prosím! Učiteľka sa pýta Miška: Prečo si dnes prišiel neskoro? Pomáhal som starej babke prejsť cez priechod. A to bola dve hodiny červená? Nie. Len ona nechcela. Príde opitý muž domov a žena kričí: Včera si bol triezvy a dnes si zase opitý. Vidíš, včera si bola šťastná ty, dnes ja. On: Tučný tučniak. Ona: Čože? On: Len som chcel povedať niečo, čo prelomí ľady.

22. – 28. 8. 2015

POČASIE

– Keď sa oženíš, synu, spoznáš, čo je to naozajstné šťastie. – Skutočne? – Ako vravím. Lenže potom už bude neskoro.

Zo životných múdrostí...

(Ľudové noviny č. 28, 2015, str. 18, Budapešť)

Kritici

Jan Werich (Praha 1905 – 1980)

Milan Vyparina

Nebojujete len preto, aby ste vyhrali. Bojujete predovšetkým preto, aby ste sa nedali.

Podľa mena autora

Dokonalosť je znamenitá vec, ale má jednu chybu. Veští koniec.

vedia dobre: Tomu chvála,

(ešte pred čítaním diela) tomu zas viac – „do tela“!

Komu nie je dané, tomu sa dať nedá. Z pozície dôstojnej moci smiech je hriech.

Expolitici

Fráza je toiletta ducha. Čas je diablovo dielo. Človek, ktorý cestuje s prianím dozvedieť sa, napriek všetkým diaľkam, smeruje hlavne k sebe.

Koľkí z nich, z tých „vyvolených“, ambície svoje zvládli:

Ľudská pamäť je také bludisko. A moc vecí sa tam stratí.

dotkli sa priam výšav hviezdnych,

... aj z Ríma všetky cesty vedú domov.

vzápätí – do bahna padli...

Nerozprávaj, že nemôžeš, keď nechceš! Pohreby nenávidím, najviac ma štve, že na tom svojom musím byť. Starnutie je blbé, ale je to jediný spôsob ako zostať nažive.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

14˚ | 25˚

14˚ | 24˚

13˚ | 27˚

18˚ | 25˚

17˚ | 27˚

16˚ | 24˚

14˚| 25˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

ZDRAVÁ A ŠTÍHLA

Černicový zákusok Suroviny: Na cesto: 6 bielkov, 6 lyžíc cukru, 5 lyžíc múky; Na plnku: 6 žĺtkov, 8 lyžíc cukru, 1 vanilínový puding, 4 lyžice gustinu, 2 vrecúška vanilínového cukru, 750 ml mlieka, 250 g masla / margarínu; 300 g černíc; Na ozdobenie: 100 g šľahačky, 200 ml mlieka / vody / minerálky. Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme s cukrom na pevný sneh. Pridáme múku, vareškou zľahka premiešame a vylejeme na plech veľkosti 35 x 25 cm, ktorý sme predtým vystlali papierom na pečenie. Pečieme asi 15 minút na 180 ºC. Na vychladnuté cesto nakladieme černice. Plnka: Vyšľaháme žĺtky s cukrom, pridáme pudingový prášok, gustin, vanilínový cukor a trochu mlieka. Dobre rozmiešame a zvyšné mlieko dáme zovrieť. Do

Zbavte sa tukových vankúšov nad pásom!

Č vriaceho zavaríme žĺtkovú zmes a varíme, kým plnka nezhustne. Keď vychladne, zmiešame s vyšľahaným margarínom alebo maslom. Dobre vymiešame. Plnku natrieme na černice. Šľahačka: Vyšľaháme šľahačku podľa vlastného receptu, s mliekom alebo vodou, prípadne minerálkou. Ak máme radšej sladšiu šľahačku, pridáme cukor. Šľahačku natrieme na plnku a zákusok necháme stuhnúť.

íslo na váhe vás nedesí, ale pohľad do zrkadla áno? Pretože zatiaľ čo vaše kilá sú pre vás ešte prijateľné, štvú vás tukové vankúše nad pásom. Ak sa budete držať týchto rád, zbavíte sa ich. Do pár týždňov si zmeny všimne aj vaše okolie. Trikmi s obliekaním však môžete všeličo napraviť hneď. 1. Vyhoďte malé oblečenie, nehrbte sa, noste podpätky Začnime prvou pomocou: ak sa vám tukové vankúše objavujú najmä vtedy, keď si na seba vezmete

FINANCIE

10 trikov, ako nestratiť rozum v obchode

hcete skočiť iba narýchlo kúpiť mlieko, a potom domov donesiete aj zo dve plné tašky? Poradíme vám triky, pri ktorých ušetríte čas, peniaze aj nervy. 1. Nakupujte sama: Keď máte tú možnosť, nechajte deti doma. Potom vám v nákupnom vozíku neskončia veci, ktoré nepotrebujete. 2. Porovnávanie cien: Keď máte čas, nakúpte na viacerých miestach, niekde bude lacnejšie mlieko, inde zase mäso. 3. Žiadne kupovanie igelitiek: Vezmite si vlastné nákupné tašky. Najlepšie látkové. Okrem šetrenia životného prostredia nenakúpite viac, ako ste naplánovali. 4. Nakupujte ráno: Nechoďte do obchodov v tých najvyťaženejších hodinách. Nebudete tak čakať v rade pri pokladniciach, pri ktorých si zvyknete ešte podokladať kopu zbytočných vecí. 5. Nenechajte sa nalákať: Nekupujte nejaký produkt preto, že je zlacnený.

Spýtajte sa najprv samy seba, či ho naozaj potrebujete. 6. Keď to treba rýchlo: Niektoré mrazené potraviny sú omnoho lepšie ako ich povesť. Čerstvo naoberané ovocie a zelenina sa očistia a rýchlo zmrazia, aby podiel vitamínov a minerálov bol stále vysoký. 7. Platenie v hotovosti: Zoberte si so sebou iba toľko peňazí, koľko chcete skutočne minúť. Keď budete platiť kartou, miniete viac. 8. Sezónne nakupovanie: Uprednostnite regionálnu zeleninu. Je to lacnejšie, lepšie a šetríte tým aj prostredie, pretože zelenina nemusela prejsť dlhými cestami. 9. Zjednávanie: Keď nakupujete na trhu, príďte tesne pred koncom a neváhajte zjednávať. Predavači sa zväčša chcú všetkého zbaviť. 10. Košík miesto vozíka: Čím väčší nákupný vozík, tým viac nakupujete. Čo takto vziať si radšej košík? Keď všetko vláčite v ruke, určite si rozmyslíte, či tam ešte vložíte niečo navyše.

tesnejšie nohavice, tak ich jednoducho odložte. Zabudnite na pocit, že zvoliť o číslo väčšie oblečenie je prehrou a oblečte si ho na seba. Verte tomu, budete vyzerať lepšie, viac vám to pristane. Podobne zaberie to, keď sa prestanete hrbiť, a prípadne si vezmete topánky na podpätku, tie vás tiež donútia chodiť rovno. 2. Bojíte sa diéty? Nemusíte, skúste tú v pomere 5 : 2 Táto diéta nie je nijako zvlášť drsná, pritom má preukázateľné výsledky. Zaberá najmä u ľudí s postavou typu jablka, ktorých často trápi práve ukladanie tuku v oblasti pásu a nad ním. Pustite sa do nej, ak chcete spevniť brucho a zmenšiť objem bokov, okolo ktorých sa vám začali ukladať nevzhľadné tukové zásoby. V rámci tejto diéty jete päť dní normálne, samozrejme, bez prejedania sa sladkosťami. Dva dni (napríklad v pondelok a vo štvrtok, nemali by na seba nadväzovať) by vám malo stačiť 2 000 až 2 500 kilojoulov.

Mozaiku číslo 193 pripravil Oto Filip

VIII

3. Napnite brušné svaly, ubudnú vám zásoby tuku nad nimi Samozrejme, vaším najväčším problémom sú tukové zásoby pretekajúce cez boky nohavíc. Ale keď sa zameriate na oblasť brucha a brušných svalov a spevníte ich, nakoniec sa to prejaví aj o pár centimetrov vyššie. Podobne zaberie aj to, keď sa zameriate na boj s tukom v oblasti brucha, a to tak v partiách pod pupkom, ako aj nad ním. Môžete dúfať v rýchle výsledky, pretože posilňovanie brucha sa prejaví už po dvoch týždňoch, žiaľ, jeho efekt tiež rýchlo mizne, a preto musíte vytrvať. 4. Kto chodí pešo, toho brucho pretekajúce z nohavíc netrápi Pešia chôdza dokáže zázraky. Ak sa týmto spôsobom často nehýbete a začnete napríklad chodiť pešo, namiesto toho, aby ste sa neustále vozili mestskou prepravou alebo autom, začnú vám kilá navyše po dekách miznúť a vy si to budete môcť všimnúť napríklad v oblasti nad pásom. Zabudnite tiež na výťahy, ak môžete, voľte schody a cez víkend pridajte nejaký poriadny peší výlet. Že uvažujete rovno o behu? Môžete to skúsiť, ale pokiaľ vám ide hlavne o tuk nad pásom, nutné to nie je. 5. Jedzte pravidelne, vyhnite sa nadúvacím a presoleným jedlám Základom je päť menších jedál denne, pretože vďaka tomu si tak neroztiahnete žalúdok. Oplatí sa vyhýbať sa nadúvacím jedlám, pozor tiež na zadržiavanie vody – to zvyšuje napríklad prílišné solenie. Škodí aj stres. Telo v takom napätí má tendenciu ukladať tukové zásoby všade, kam môže, oblasť pásu je na to ideálna. Dvojnásobne to hrozí, ak stres a vyčerpanie zajedáte.

Kultúra Tvorivosti a fantázii sa nekladú medze 2. ROČNÍK SEMINÁRA KREATÍVNEHO PÍSANIA

Martina Bartošová

ovorí sa, že opakovanie je matkou múdrosti. Že je tomu skutočne tak, potvrdzuje to nielen autor výroku – známy český pedagóg, jazykovedec, filozof a politik Ján Amos Komenský, ale i tohtoročný, v poradí druhý ročník Seminára kreatívneho písania. Seminár prebiehal od 14. do 16. augusta v spoločenských miestnostiach reštaurácie Aróma v Báčskom Petrovci v organizácii Literárno-vydavateľskej komisie Výboru pre kultúru NRSNM s prispením Úradu pre Slovákov žijúcich Účastníci s lektormi, spisovateľmi a vedúcou hostiteľského etno domu v zahraničí. Úvodom organizátorka proa mládež a vypočuť jektu a koordinási autorkin prednes torka Výboru pre vlastnej humoriskultúru NRSNM tickej poviedky Keď Svetluša Hlaváotec vychováva. čová v mene NáVzácne rady rodnostnej rady a ponaučenia slovenskej národo tom, ako správne nostnej menšiny písať, čomu sa treprivítala všetkých ba vyhýbať, aby sa účinkujúcich a dielu neubralo na medzi nimi i lekkvalite, či radšej pítorov seminára sať poéziu či prózu, prof. PhDr. Martu kedy je najvhodSoučkovú a PhDr. nejšie vydať svoje Mirona Pukana, dielo a ako vedieť, ako i hostku – sloči ho vôbec treba venskú vojvodinvydať, účinkujúcim skú spisovateľku Spisovateľka Mária Kotvášová-Jonášová (druhá zľava) radí seminára poskytli začínajúcim autorom pre deti a mládež známi slovenskí Máriu Kotvášovú-Jonášovú. Mladí seminára mohli s ňou porozprávať vojvodinskí autori Ladislav Čáni kreatívni ľudia sa už v prvý deň o jej prozaickej tvorbe pre deti a Martin Prebudila. Hosťujúci be-

sedy boli aj Pavel Čáni a Vladimír Valentík. Aj tohtoročný Seminár kreatívneho písania splnil svoj cieľ a to je rozvíjať u mladých začínajúcich autorov cit pre jazyk, imagináciu, kultúru, suprasegmentálne javy a pohybovú kultúru prostredníctvom zaujímavých hier, tvorivých literárnych cvičení a analyzovaní vlastných textov. Okrem práce v tvorivých dielňach účastníci seminára mali možnosť spoznať lepšie Báčsky Petrovec, zúčastniť sa na katolíckom sobáši a spoločne sa kamarátiť. Tohto roku seminár absolvovali: Anna Kukučková z Lugu, Daniel Strakúšek z Kovačice, Denisa Hanuľová z Báčskeho Petrovca, Hana Čížiková z Kovačice, Igor Martiš z Báčskeho Petrovca, Klára Horvátová zo Starej Pazovy, Kristína Kováčová z Nového Sadu, Marína Horvátová z Báčskeho Petrovca, Martina Bartošová z Hložian a Tatiana Krížová zo Selenče. Druhý ročník Seminára kreatívneho písania sa skončil oficiálnou časťou – udeľovaním ďakovných listov domácej etno domu a reštaurácie Aróma Jasne Podkonjakovej, účastníkom, lektorom a hostke spisovateľke.

OZNÁMENIE Z ÚKVS

Prihláste sa na odborný kurz pre moderátorov

stav pre kultúru vojvodinských Slovákov pripravuje ďalšie kolo kurzu pre moderátorov. Lehota prihlasovania je do 1. septembra 2015. Po úspešnom prvom a druhom kole kurzu pre moderátorov, ktorý sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov konal v dňoch 24. – 25. mája a 30. – 31. augusta • KULTÚRA •

2014, ako aj na základe záujmu frekventantov o pokračovanie tohto projektu, rozhodli sme sa organizovať 3. kolo seminára, a to v dňoch 18. – 19. septembra 2015 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Kurz bude viesť odborníčka zo Slovenskej republiky doc. PhDr. Helena Čertíková, ktorá v r. 1983

– 2004 pôsobila v Slovenskom rozhlase ako hlasový pedagóg, od r. 1999 pôsobí ako hlasový pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (hlasová technika, javisková reč, teória javiskovej reči). Od r. 2005 externe pôsobí na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (rétorika). Vedie aj krátkodobé školenia

a kurzy rétoriky, prezentačných zručností, techniky hlasu a reči pre rôzne organizácie a inštitúcie. Program kurzu záujemcovia môžu dostať a zároveň sa môžu na kurz prihlásiť telefonicky na čísla: 021/54 55 70 alebo 021/54 55 71, prípadne na e-mail: office@ slovackizavod.org.rs, najneskôr do 1. septembra 2015.

34 /4661/ 22. 8. 2015

Kultúra Z OSLÁV DŇA PADINY

Umením k hojnejším dejinám osady Anička Chalupová

mek, riaditeľ padinského DK. V hudobnom okienku za sprievodu mladého harmonikára Vladimíra Ha-

rámci osláv Dňa Padiny v tretí tohtoročný augustový víkend Padinčania usporiadali niekoľko kultúrno-spoločenských podujatí. V sobotu 15. augusta v miestnostiach Základnej školy maršala Tita prebiehal tradičný jednodňový v poradí Najdôležitejšie bolo kamarátenie: časť 6. výtvarný tábor, na jánošícko-padinského tvorivého tímu ktorom sa zúčastnilo vyše 70 výtvarníkov a sochárov z prispeli k zachovaniu, zvýšeniu a Banátu, Báčky a Sriemu, po prvý- skvalitneniu tejto akcie, ktorá vo krát i zo západnej časti Srbska – z svojom fonde má už vyše 280 obDragačeva a Kraljeva a zo zahra- razov a sôch. V kráse umeleckých ničia. Tvorivej časti tábora pred- diel, ktoré vznikli na výtvarnom chádzala výstava prác z minulo- tábore v Padine, si doteraz popásli ročného výtvarného tábora, ktorú oči milovníci umenia v Sečnji, Ko-

Sládečeková-Šimáková. Program moderoval Ján Pap. Po pracovných záväzkoch a pekne strávených voľných chvíľach v Padine účastníci tábora si vychutnali i obed a veselú zábavu pri hudbe padinského hudobníka Vladimíra Hudeca. Skôr než sa

Najmladší účastníci s vedúcimi akcie laja vystúpili členovia speváckej a tanečnej skupiny SKUS Slnečnica v Padine a speváčka Elena

pobrali domov, znovu si dali sľub, že sa tu, „daj, Bože, zdravia”, o rok stretnú znovu.

LETNÁ ŠKOLA CHOREOGRAFIE ĽUDOVÉHO TANCA

Na Orave dobre... A. Francistyová Sprievodným programom bola výstava prác dragačevských umelcov. Na snímke: Snežana Krstićová z Dragačeva v spoločnosti členov SKUS Slnečnica. slávnostne otvoril Martin Ďuriš, predseda Obecnej organizácie invalidov práce. Potom etnologička a knihovníčka padinskej knižnice Zdenka Obšustová príležitostným príhovorom otvorila výstavu ručných prác Padinčaniek Zuzany Ďurišovej a Anny Markušovej. K technickej a odbornej príprave výstavy prispela aj Anna Hediová. Po obchôdzke vystavených prác účastníci výtvarného tábora celé nádvorie školy a park pred školou zmenili na svoj pracovný ateliér. Všetci účastníci 6. výtvarného tábora svojou tvorbou znovu

www.hl.rs

vačici, Sriemskych Karlovciach a v Plandišti. Pre účastníkov akcie organizátor prichystal návštevu etno domu, Etno múzea Pavla Petráša, Šajbenovej studne a výstavu olejomalieb a sôch 7 umelcov z Dragačeva, ktorú v Galérii Domu kultúry Michala Babinku slávnostne otvoril predseda Rady Miestneho spoločenstva Ladislav Petrovič. Predtým sa o výstave krátko zmienili Snežana Krstićová, predsedníčka Maliarov a sochárov samoukov Dragačeva, a Milka Petrovičová, učiteľka, pokým sa hosťom v mene hostiteľov prihovoril Andrej To-

Informačno-politický týždenník

eto už nie je iba obdobie ničnerobenia, oddychu či záhaľky. Svedčia o tom aj príspevky v našich novinách o početných školeniach, kurzoch, zájazdoch. Priraďujeme sem aj záznam o Letnej škole choreografie ľudového tanca a slovenských reálií na Orave v Zuberci. Už šiesty rok ju pre zahraničných Slovákov pripravili vedúci Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave a tentoraz výzva z tohto pracoviska oslovila 30 frekventantov zo Švajčiarska, z Poľska, Rumunska, Chorvátska, Srbska a Kanady. Rad rokov toto školenie prebiehalo v Bratislave na pôde hostiteľskej univerzity, ale teraz

máva výjazdovú koncepciu. Tohto roku sa školitelia rozhodli pre mikroregión Oravy a jeho oravské a goralské tance, preto sa od 30. júla do 9. augusta tancovalo ostošesť v tanečnej miestnosti hotela Tatrawest v Zuberci. Teoretickú časť školenia už šiesty rok zaradom mal na starosti docent Ján Blaho z Vysokej školy múzických umení v Bratislave, tanečnú školu a choreografiu viedli a pripravili Dr. Martin Urban a Róbert Vavrek. Školenie bolo spojené s návštevami múzeí a historicky zaujímavých miest na Orave, korunované vystúpením s naučenými oravskými a goralskými tancami na Podroháčskych folklórnych slávnostiach. Nové vedomosti, tanečné zručnosti a dobré základy tancov z tejto časti Slovenska získali aj • KULTÚRA •

NA JÁNOŠÍKOVOM DUKÁTE V ČESKU

Srbsko reprezentovali Zvolen a Krajan Anna Francistyová

v drevenom mestečku Rožnov pod Radhoštĕm si priniesli nezabudnuteľné spomienky a zážitky. Trojdňový festival mal rad tematických podujatí – okrem iných aj 15. majstrovstvá valašského kráľovstva v mútení masla, kde najviac masla namútili práve

Vrcholom festivalu bol nedeľný slávnostný galaprogram pod názvom Z rodného kraja, kde vystúpili všetci účastníci 17. ročníka MFSF Jánošíkov dukát 2015: folklórne súbory, skupiny, ľudové hudby a sólisti. Mladí zvolenovci a krajanovci sa domácemu

cované tance a piesne zo Šariša z Raslavíc a Horehronia. Podľa slov Michala Čiliaka, predsedu a umeleckého vedúceho KUS Zvolen a SUS Krajan – Vojvodina, počas troch festivalových dní naši folkloristi absolvovali šesť vystúpení na troch tanečných

účastníčky zo Srbska, akcia Od buka do buka, kde súťažilo desať mužov, ktorí majú priezvisko slávneho zbojníka, a zvíťazil Jakub Jánošík – ale predovšetkým sa hralo, spievalo a tancovalo.

obecenstvu predstavili pestrým celovečerným programom na hlavnom námestí v Rožnove pod Radhoštĕm, do ktorého zaradili dolnozemské slovenské piesne a tance z Vojvodiny, ako aj spra-

siedmi účastníci zo Srbska: Michaela Čiliaková, Ivan Slávik, Željko Suchánek, Katarína Mikulićová, Ladislav Hlavatý, Fraňo Trusina a Marína Šimeková. Od Michaely Čiliakovej sme sa dozvedeli, že podmienkou na účasť je mať 18 rokov. Na tomto školení bola prvý raz a získala aj viac ako očaká- Tanečným krokom i na Oravský hrad a potom vala, nediví preto, prestávka na fotografovanie že sa plánuje prihlásiť aj na budúci rok. Naučené v Bratislave – na Hudobnej a tajej pomôže nielen v škole (od nečnej fakulte, Katedra tanečnej jesene bude študentkou VŠMU tvorby – odbor didaktika ľudo-

vého tanca), ale aj v praxi. Totiž nielenže tancuje vo Zvolene a v Krajane, ale podpísala už niekoľko vlastných choreografií v DFS Bažalička a asistovala otcovi Michalovi Čiliakovi v príprave nových tanečných bodov s tanečníkmi Mládežníckeho súboru KUS Zvolen. S ďalším osvedčením o absolvovaní Letnej školy choreografie ľudového tanca (vlani bola na folklórnom seminári v organizácii NRSNM v Petrovci) omnoho smelšie sa pustí do vlastných kreácií v prospech slovenského folklóru a slovenskej kultúry.

pódiách a v sobotu a nedeľu aj v programoch na hlavnom Komornom amfiteátri. Tanečníkov sprevádzali hudobníci: Vladimír Zima z Kulpína, Marína Cerovská z Báčskeho Petrovca a Michal Čiliak, umelecký vedúci a choreograf oboch súborov, v speváckych výstupoch sa predstavili sólistky Ľudmila Ragová zo Selenče a Michaela a Kristína Čiliakové z Kulpína. Všetci uznávajú, že festival mal veľmi bohatý a pre účastníkov náročný program, ale so svojím výkonom sú spokojní a teší ich, že dostali šancu tým najlepším spôsobom reprezentovať vojvodinských Slovákov. Dôležité sú i nové známosti a kontakty, vďaka ktorým iste pribudnú ďalšie pozvania na zaujímavé zájazdy. Pripomíname ešte, že riaditeľ festivalu Jánošíkov dukát Vlastimil Fabišík na tohtoročnom Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch navrhol, aby súbor, ktorý na tomto našom festivale získa druhé miesto, vystúpil potom v auguste i na tomto ich medzinárodnom festivale. Len túto záležitosť aj na papieri regulovať a už Jánošíkov dukát bude dosiahnuteľný aj ďalším našim súborom.

Foto: z archívu M. Čiliakovej

Foto: z archívu KUS Zvolen

edzinárodný festival slovenského folklóru Jánošíkov dukát prebiehal tentoraz od 7. do 9. augusta a v programe jeho 17. ročníka okrem súborov z Česka, Slovenska a Francúzska vystúpili i dva súbory zo Srbska: členovia Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen z Kulpína a Slovenského umeleckého súboru Krajan – Vojvodina. Na tomto prestížnom festivale boli i jedni i druhí prvýkrát a spoločný zájazd tentoraz realizovali štvrtýkrát. Začiatok spolupráce, ktorá vyústila v pozvanie na Jánošíkov dukát, sa datuje zo stretnutia vedúcich vo februári v Prahe a pozvanie im poslal riaditeľ festivalu Vlastimil Fabišík a hlavní organizátori festivalu: Obec Slovákov v Českej republike, Folklórny súbor Púčik z Brna a Občianske združenie Jánošíkov dukát. Členovia mládežníckeho folklórneho súboru KUS Zvolen z Kulpína a mladšia zostava SUS Krajan – Vojvodina z pobytu a vystúpení vo Valašskom múzeu v prírode

• KULTÚRA •

34 /4661/ 22. 8. 2015

Kultúra V BELEHRADE

O spoločných akciách a vydaniach Andrej Meleg

pondelok 17. augusta v miestnostiach Združenia spisovateľov Srbska v Belehrade predseda združenia Radomir Andrić prijal riaditeľa Slovenského vydavateľského centra Vladimíra Valentíka. Na stretnutí sa hovorilo o ďalšej konkrétnej spolupráci medzi naším najstarším vydavateľstvom a týmto eminentným združením, ktoré nedávno oslávilo pozoruhodné jubileum – 110. výročie založenia a aktívnej a nerušenej činnosti. Aj pri tejto príležitosti si spomenuli na podpísanú dohodu v októbri 2013 na pôde tohto združenia so Spolkom slovenských spisovateľov a na najnovšiu úspešnú návštevu predsedu Andrića so spolupracovníkmi začiatkom júla v Bratislave, ktorú prakticky sprostredkovalo práve naše vydavateľstvo a Literárno-

Portrét Ľudovíta Štúra aj vo vlastníctve Združenia spisovateľov Srbska v Belehrade

-vydavateľská komisia Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Počas prvej oficiálnej návštevy srbských spisovateľov na Slovensku bolo dohodnuté, že sa primeraná pozornosť venuje 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra, a to v rámci

52. medzinárodného stretnutia spisovateľov, ktoré sa uskutoční od 17. do 20. septembra v Belehrade a v niektorých väčších mestách v južnom Srbsku. Teda počas päťdňového medzinárodného stretnutia spisovateľov v Belehrade jedným z „ochranných“ znakov bude Štúrov

portrét, ktorý predstavitelia SVC priniesli ako darček Združeniu spisovateľov Srbska, respektíve jeho život a dielo. V rámci pondelkového posedenia v povestnej Ulici francúzskej č. 7 sa hovorilo aj o účasti niektorých našich spisovateľov, ako aj o účasti viacčlennej skupiny spisovateľov zo Slovenska na septembrových stretnutiach, ktorú povedie predseda SSS Miroslav Bielik. Predseda ZSS R. Andrić a riaditeľ SVC V. Valentík sa tiež uzhodli, že prvým spoločným vydaním týchto inštitúcií bude výber z poézie známeho slovenského básnika Jaroslava Rezníka, ktorú do srbčiny preložil Martin Prebudila. Toto spoločné bilingválne vydanie tlačou má vyjsť v polovici októbra k Medzinárodnému belehradskému knižnému veľtrhu, kde bude aj premiérovo uvedené do života a medzi čitateľov.

STARÁ PAZOVA – STARÉ BÁNOVCE

Zborník džBujanje aj po slovensky Anna Lešťanová

azova calling – Pazova poziva je prvý festival súčasnej poézie a performancie, ktorý sa v dňoch 12. – 15. augusta uskutočnil na území Staropazovskej obce. Nebolo to obyčajné literárne či poetické podujatie s udelením odmien a debatami, ale festival venovaný výlučne vystúpeniam mladých autorov. Na festivale bolo vyše 20 mladých poetov z celého Srbska (z Belehradu, Kragujevca, Nového Sadu, Prijepolja, Pančeva, zo Zemuna a Starej Pazovy) a slávnostne ho otvorili v stredu 12. augusta v Medzinárodný deň mládeže na otvorenom minijavisku pred staropazovskou divadelnou sálou. Okrem vystúpení mladých poetov boli aj prezentácie nástenných novín a sprievodným podujatím bol veľtrh básnických kníh troch vydavateľov z Pančeva, Nového Sadu a Kraljeva. Festival sa tri dni konal v Starej Pazove (12., 13. a 15. augusta), kým v piatok 14. augusta sa presunul do

www.hl.rs

Bojan Savić-Ostojić a Slađana Šimraková, redaktori a zostavovatelia zborníka džBujanje 5 počas premiéry v Starých Bánovciach

klubu Pustolov v Starých Bánovciach, kde premiérovo predstavili najnovšie tlačené vydanie zborníka poézie a krátkej prózy mladých staropazovských autorov džBujanje 5. V zborníku sú práce nielen 9 mladých autorov z územia Obce Stará Pazova, ktorí sa zúčastnili na pravidelnom lokálnom súbehu, ale aj 12 účastníkov festivalu Pazova calling – Pazova poziva (ich práce tvoria špeciálnu prílohu zborníka).

Informačno-politický týždenník

Ďalšou kuriozitou zborníka džBujanje 5 je skutočnosť, že je tlačený po prvý raz dvojrečovo, teda po srbsky a po slovensky. Na piatkovej premiére zborníka v Starých Bánovciach redaktorka a zostavovateľka Slađana Šimraková vyjadrila nádej, že táto dvojrečovosť zborníka zostane praxou aj v budúcnosti. Pritom sa poďakovala všetkým tým, ktorí

vydavateľom pomohli s prekladmi poézie a krátkej prózy do slovenčiny v najnovšom zborníku: Maríne Kukučkovej, Jankovi Bakovi, Maríne Bakovej, Anne Margaréte Valentovej, Jane Domoniovej, Andrei Lomenovej, Anete Lomenovej, ako aj lektorkám Maríne Šimákovej-Spevákovej a Jasne Uhlárikovej. Vydavateľom zborníka je Stredisko pre kultúru Stará Pazova a vytlačený je za podpory Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova a Obce Stará Pazova. V príjemnom letnom ovzduší pri Dunaji premiéru zborníka sledovalo niekoľko desiatok milovníkov krásneho slova. Špeciálnym hosťom prvého festivalu Pazova calling – Pazova poziva bol Slobodan Tišma, známy spisovateľ a hudobník z Nového Sadu, ktorý festival v sobotu v Starej Pazove slávnostne zatvoril. • KULTÚRA •

ŠTVRŤSTOROČIE TUNAJŠEJ MATICE VO FILME

Aby sme si pripomínali a nezabudli Jaroslav Čiep

„1990

. bol rok, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára začal pondelkom. V priebehu roka 1990 boli odštartované demokratické reformy v juhoslovanských republikách. 22. januára prestal existovať Zväz komunistickej strany Juhoslávie, keď 14. snem demonštratívne opustili delegáti zo Slovinska. 31. marca bola založená politická strana Demokratické spoločenstvo vojvodinských Maďarov, predsedom sa stal András Ágoston. 22. apríla uskutočnené boli prvé viacstranícke voľby v Slovinsku a v Chorvátsku, zvíťazili antikomunistické strany. /.../ 30. mája Franjo Tuđman (Chorvátske demokratické spoločenstvo) bol zvolený za predsedu Predsedníctva socialistickej republiky Chorvátsko. 16. júla Slobodan Milošević založil Socialistickú stranu Srbska. /.../ Rok 1990 bol významný pre slovenský národ žijúci v Juhoslávii. 5. augusta bola v Báčskom Petrovci obnovená

činnosť Matice slovenskej v Juhoslávii.“ Tieto v skratke usporiadané údaje uvádzajú potenciálneho diváka do spoločenského a politického ovzdušia na začiatku 90. rokov minulého storočia na prebale DVD vydania a tiež i na začiatku dokumentárneho filmu 25. výročie obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii s podtitulom Archívne zábery. Uvedený film sa do fókusu verejnosti dostal na tohtoročných Slovenských národných slávnostiach: bolo o ňom reči na slávnostnom zhromaždení Matice slovenskej v Srbsku v sobotu 8. augusta. Svojrázne toto vydanie dokumentárneho filmu zahlásil veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Ján Varšo, keď blahoželal k výročiu obnovenia činnosti MSJ / MSS, a po odsledovaní filmu na jeden dúšok vyjadril svoje dojmy. „Je tam dobová diskusia, živá o tom, ako by sa mala slovenská komunita vôbec vyvíjať, ako by sa mala organizovať v tomto prostredí.“ Prvý predseda obnovenej MSJ

BÁSNIKOVE ZÁSVITY V ČASE. Ďalšia slovenská kniha sa vydáva na plavbu k čitateľovi. Pondelkové ráno 10. augusta sa nieslo v znamení najnovšieho vydania Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci. Kniha popredného spisovateľa vojvodinskej literatúry Jána Labátha nesie titul Zásvity v čase. „Literatúra je mojím osudom, a teraz aj osudovým útočiskom,“ čítame motto k novej knihe autora, ktorý v roku 2007 dostal Cenu za životné dielo Spolku vojvodinských spisovateľov. Knihe vydavateľ priraďuje číslo 158, zároveň ide o 81. zväzok v edícii Živý prúd. Na 260 stranách čitateľ načrie do studnice poézie. V dvoch rozsiahlych kapitolách s názvami Lavička na výslní a Sprisahanci nájdeme nespočetné množstvo básní. Zacitujme z jednej z nich: „Keď kročíš nohou na naše pole, pocítiš razom na celom tele bujnosti žitia mohutné prúdy...“ (Na Dolnej zemi). M. N.

• KULTÚRA •

Michal Spevák je autorom filmu, ktorý vydal v produkcii občianskeho združenia Slováci a spolužitie. Film je nahraný vo formáte mpeg, trvá hodinu a dvadsať minút a v rámci prezentovaného pohľadu

na založenie našej celomenšinovej organizácie autor využil VHS nahrávky zo súkromného archívu z obdobia rokov 1990 až 1996,

keď bol predsedom MSS. Takže podľa slov Michala Speváka je to jeho skromný príspevok k 25. výročiu obnovenia MSJ, ktorú, ako povedal, obnovili z vôle národa. Povedal tiež, že film vyšiel s podporou ÚSŽZ a jeho blížnych, ktorí zaznamenávali všetky dobové podujatia organizované s nadšením, vôľou a energiou, prebudením, národným vedomím a hrdosťou, masovosťou, ale i jednotou, svornosťou. Svoj prejav ukončil slovami: „Založenie MSJ bol skutočný hlas národa a vyjadrená vôľa v neľahkých časoch.“ Film obsahuje dobové televízne nahrávky nielen Slovenskej redakcie TV Nový Sad, ale aj televízne relácie zo Slovenska. Keďže sú nahrávky konvertované z VHS kaziet, kvalita obrazu nie je najlepšia, ale podstata filmu nie je v kvalite nahrávok, ale v odkaze, ktorý prezentujú aktéri pri zakladaní MSJ. Všetkým záujemcom na Zhromaždení MSS autor kópie filmu rozdelil zdarma a prisľúbil, že pre všetkých záujemcov film bude prístupný aj na internete.

VYNOVENÝ NÁHROBNÝ KAMEŇ LEOPOLDA BRANISLAVA ABAFFYHO. Slovenský prozaik, básnik, dramatik a evanjelický farár Leopold Branislav Abaffy (1827 – 1883) sa narodil, pôsobil a umrel v Aradáči. Vďaka zaslúžilej a bohatej činnosti rodine Abaffyovcov bol ešte v 17. storočí na evanjelickom cintoríne postavený náhrobný kameň. V 2. nedeľu po Svätej Trojici 14. júna t. r. do aradáčskeho cirkevného zboru zavítali cirkevníci z Nového Sadu s pánom farárom Vladimírom Obšustom. Po skončení služieb Božích mali možnosť navštíviť aj evanjelický cintorín a tam i hrobku tohto veľkého národovca. Vtedy sa novosadský poddozorca Ján Dedka rozhodol, že vynoví náhrobný kameň Abaffyho. V piatok 7. augusta to aj vykonal a pomohla mu Aradáčanka Anna Zvarová. Obyvatelia Aradáča, nielen cirkevníci, ale všetci, ktorí o diele tejto významnej osobnosti vedia, sú vďační za skvelú prácu a štedré ruky. A. O.

34 /4661/ 22. 8. 2015

Kultúra V POĽSKOM INŠTITÚTE V BRATISLAVE

Závany nostalgie

Oto Filip

kutočné hodnoty vždy pretrvajú. Ešte dávno, pred niekoľkými desaťročiami a v časoch totality Poľské i n fo r m a č n é a kultúrne stredisko na Námestí SNP v Bratislave bolo čímsi iným než väčšina ďalších stredísk podobného druhu. Ak pre nič iné, tak pre skutočnosť, že sa tam dali Dvojica autorov zohnať dobré platne, publikácie, plagáty, o akých sa inde v Bratislave dalo len snívať... Veľa vody odvtedy odišlo dolu Dunajom, doba sa zmenila na ne-

poznanie, no to kvalitné si predsa dokáže zase raziť cestu vpred. Čierna platňa síce pre mnohých stále predstavuje relikt analógovej minulosti, spomienku na mladosť, rádio a diskotéky či na prvé rande, no pre iných je stále čímsi viac. Azda preto sa v roku 2008 začala jej svetová renesancia. Celé desaťročie predaj CD výrazne klesá, kazety už dávno odišli do zabudnutia, no dopyt po platniach rastie pravidelne o 20 percent. Len v USA ich bolo v roku 2014 predaných viac než päť miliónov. Aj vo svete súčasnej digitalizácie

rastie počet ľudí ceniacich si pre- kde žije už pol storočia. Celosvetový dovšetkým kvalitu, prirodzený zvuk úspech dosiahol ako tvorca obaz ihly staromódnych gramofónov, lov gramofónových platní takých tiež kvalitu precízne naprojekto- hviezd populárnej hudby a džezu, vaného obalu platne. ako sú Miles Davis, Práve na tých vinyloch Aretha Franklin, možno bez použitia Otis Redding, Duke lupy obdivovať tvoriEllington... Podujatie, ktovú invenciu grafikov. Obaly projektovali rého kurátorom i Andy Warhol či Peje Grzegorz Brzoter Blake, fotografie zowicz, má viaceré pre ne robili Helmut dimenzie: nostalNewton, David Bailey, gický charakter, Robert Frank... splatenie povinV Poľskom inštitú- R. Szaybo: Týmto obalom nosti voči dvom te sa 8. augusta zača- mu odštartovala kariéra vynikajúcim aula výstava vinylových obalov (trvá torom a samotnej vinylovej platni do 30. augusta), známej dvojice a najmä k jej obalu, ktorý si kritika autorov, ktorými sú Roslaw Szaybo akosi nevšímala. Na druhej strane a Stanislaw Zagórski. Szaybo je poľský plagát a jeho tvorcov vypopulárny a vážený umelec v Poľ- nášala do nebies. Príznačnosťou sku, ktorého tvorba začala slávnou výstavy je teda v prvom rade snasériou platní Polisch jazz. Neskoršie ha prinavrátiť vinylovým obalom vytvoril stovky obalov aj pre platne miesto v kultúre, aké im patrí, vzdať obsahujúce heavy metal či punk hold umeniu hudobnej predstavihudbu. Zagórski je jedným zo spo- vosti. Je na to ten pravý čas, práve luautorov poľskej školy plagátu, ako kvôli renesancii platne. Stáva sa umelec je v Poľsku neveľmi známy, z nej celosvetový fenomén, keďže no je jedným z prvých poľských skutočné hodnoty zaprieť nemožgrafikov, ktorý zožal úspech v USA, no.

 RECENZIA

Vejár tém, jazykov, pohľadov (Zborník prác zo Siedmeho medzinárodného interdisciplinárneho sympózia Susret kultura, Univerzita v Novom Sade, Filozofická fakulta, Nový Sad 2014) Anna Francistyová

yše 400-stranový zborník prác je trvalým svedkom pracovnej časti osláv 60 rokov od založenia Filozofickej fakulty v Novom Sade, teda Siedmeho medzinárodného interdisciplinárneho sympózia Susret kultura (Stretnutie kultúr). Vydanie zborníka finančne pomohol Pokrajinský sekretariát pre vedu a technologický rozvoj AP Vojvodiny, všetkých 42 prác v ňom boli anonymne recenzované a dostali po dve pozitívne recenzie. Medzi 52 recenzentmi boli aj štyria pracovníci Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty. Uverejnené príspevky sú písané vo viacerých jazykoch (v srbčine, slovenčine, rusínčine, maďarčine, rumunčine, angličtine, nemčine...) a všetky majú na záver krátke zhrnutie v angličtine. Niektoré vznikli i v rámci projektu Diskurzy menšinových jazykov, literatúr a kultúr v juhovýchodnej a strednej Európe, ktoré vyfinancovalo Ministerstvo školstva, vedy a techno-

www.hl.rs

logického rozvoja Republiky Srbsko. Oslovili nás zvlášť príspevky profesorov z Oddelenia slovakistiky FF. Dvaja autori majú príspevky v srbčine a dvaja, presnejšie dve autorky, v slovenčine. Miroslav Dudok si zvolil výskumnú tému Kulturna diverzifikacija na primeru slovačkog jezika a Adam Svetlík ešte jeden pohľad na dielo nášho súčasného spisovateľa, literárneho kritika a bibliografa – Književnokritička recepcija stvaralaštva Vićazoslava Hronjeca. Obidve práce prinášajú nové momenty a otvárajú nám ďalšie obzory v určených témach. Jarmila Hodoličová si na spracovanie zvolila Ženský štvorlístok v literatúre pre deti vojvodinských Slovákov. Podľa

Informačno-politický týždenník

tzv. ženského štvorlístka autoriek zo slovenského literárneho realizmu na Slovensku (Elena Maróthy-Šoltésová, Terézia Vansová, Božena Slančíková-Timrava a Ľudmila Podjavorinská) do štvorlístka v tomto jej príspevku sa dostali štyri dámy, ktoré „uzavreli pôvodnú prozaickú tvorbu pre deti v medzivojnovom období“: Adela Čajaková-Petrovičová, akademická maliarka Zuzka Medveďová, Oľga Babylonová-Garayová a Mariena Czoczeková-Eichardtová. Čitateľa možno prekvapí údaj, že Z. Medveďová nebola len ilustrátorkou detského časopisu Naše slniečko, ale písala aj príležitostné básničky a už od prvého čísla viedla stálu rubriku Ančička nám píše.

Anna Makišová písala na tému z jazykového súdka: Jazyková kultúra v televíznych a rozhlasových médiách po slovensky. Vo svojom výskume sa zamerala na prejavy moderátorov a novinárov. Vo väčšine prípadov ide o prejavy, ktoré sú vopred pripravené, ale aj také, ktoré vyplynuli zo situácie a analyzovala vysielania po slovensky v Rádiu Nový Sad a televízne vysielania Rádio-televízie Vojvodiny. Zaujal nás autorkin návrh, že by bolo dobre organizovať jazykové vzdelávanie pre profesionálnych pracovníkov médií. Kedykoľvek sa pod ruku dostane tento akademický titul, vždy čitateľa upúta niektorý príspevok. Najčastejšie sú to rôzne komparatívne pohľady, už či kulturologické, literárne či jazykové, tiež dôkladne spracované popredné osobnosti z kultúrneho života, ale aj také aktuálne a životné témy, akou je: Reč nenávisti v srbských a chorvátskych denníkoch a v ich Facebook vydaniach... • KULTÚRA •

V BINGULI

Družba s podpoľancami z Detvy s tancami v choreografii Mgr. art. Jána Michálika, spevom sólistov a ženskej speváckej skupiny pod taktovkou Zuzany Cerovskej a hudbou ostrieľaných muzikantov ľu-

ktorý prebiehal v tamojšom Dome kultúry, za hudobného sprievodu domáceho ľudového orchestra vystúpili najmladší hostitelia, členovia Detskej folklórnej skupiny Čerešnička, ktorú nacvičuje Anna Kovárová. Program moderoval Darko Bábeľa. Po výnimočne krásnom kultúrno-umeleckom programe, ktorý vyvábil potlesky vyše stovky mi-

Každý výstup Detvanov hostitelia odmenili dlhotrvajúcim potleskom

Anička Chalupová

dňoch 10. – 14. augusta 2015 Binguľa bola hostiteľom Folklórneho súboru Podpoľanec z Detvy, ktorý si tohto roku pripomína 40. výročie pôsobenia.

nosť a dobrosrdečnosť odvďačili svojim hostiteľom v Binguli, a to

V rámci tohto zájazdu na Dolnú zem Detvania vystúpili s bohatým kultúrno-umeleckým programom v Sriemskej Mitrovici, Starej Pazove a Najmladší Binguľčania vytvorili na záver sa za pohostin- v hľadisku dobrú náladu

Diváci by sa potešili, keby takéto programy bývali v Binguli častejšie

dovej hudby. Program podpoľancov mal na starosti Bc. Roman Malatinec, umelecký vedúci FS Podpoľanec. Na začiatku programu,

lovníkov slovenských ľudových piesní a tancov, Binguľčania pre svojich hostí zo Slovenska pripravili rozlúčkový večierok s príjemnou družbou a chutnou večerou.

FOLKLORISTI KOS JEDNOTA Z HLOŽIAN V BRAVÄCOVE

Dolnozemský folklór na obdiv Michal Hataľa

olklórny súbor Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian, presnejšie jeho mladšia a staršia tanečná skupina, dievčenská a chlapčenská spevácka skupina a speváci sólisti v druhej polovici júla pobudli na zájazde v Slovenskej republike – na 14. ročníku Folklórneho festivalu na Bielych Handľoch v Braväcove. Účinkovali aj v živej pozvánke na festival a v programe otvorenia (v piatok 17. júla) a v galaprograme v sobotu 18. júla sa hložianski ochotníci predstavili 45-minútovým programom. Odzneli tu tri choreografie Jaroslava Krišku, slovenské hložianske pesničky • KULTÚRA •

zaspievali spevácke skupiny a sólisti Jana Stupavská, Adam Vladislav Stupavský a Jaroslav Kriška. Úspešný program folklórneho súboru z Hložian početné obecenstvo odmenilo ohromným potleskom. Okrem Hložančanov na festivale vystúpili i folklórne súbory z Francúzska, Českej republiky, ako i šesť súborov zo Slovenskej republiky. Sprievodnými podujatiami boli Jarmok ľudových výrobcov a tradičných remesiel z Bielych Handlí a okolia, etno výstava Braväcká izba, výroba a odhalenie drevených sôch a výstava venovaná tanečníkovi a choreografovi Milošovi Pokornému. Hložianski folkloristi si z tohto

zahraničného zájazdu priniesli prekrásne spomienky. Aj vďaka organizátorom festivalu a vďaka

podporovateľom zájazdu: Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Obci Báčsky Petrovec.

34 /4661/ 22. 8. 2015

Kultúra DRUHÝ PRÍCHOD MATEJA ČÁNIHO

Tanec nad plačom troch píl Monika Necpálová

ri píly ako víly ovíjali sa okolo mohutného jaseňového kmeňa v parku pred Knižnicou Štefana Homolu v Báčskom Petrovci. Ich zvodný tanec ťahal oči okoloidúcich a divoké kvílenie nútilo prichádzať do parku aj ľudí z ďaleka. Odkiaľ sa vzal medzi stojacimi stromami jaseň bez koruny? Piatkové poludnie Slovenských národných slávností stalo sa mu osudným. Jeho drevo začali zázračnou silou tvarovať ozubené čarodejnice. Na druhý večer nebolo po kmeni ani stopy. Za pár hodín narástli mu údy. Premenil sa na živú bytosť. Miesto neho stojí pod stromami Matej Čáni. Minulý rok navštívil rezbár z Pohorelej Martin Kalman obec Radka. Šiel len na záskok za jedného kolegu. Vtedy možno ani sám netušil, že Prvé obrysy tváre ho práve táto cesta neskôr zavedie do Petrovca. V tom istom čase boli rozplynie, len čo udalosť skončí. v Radke na návšteve hostia z Voj- Ale aby niečo zostalo na pamiatku, vodiny. Milan Spodniak, starosta bude tu socha z dreva.“ Veď to nás obce Radka, Ján Slávik a zástup- sprevádza od kolísky až po hrob. covia Obce Báčsky Petrovec veci prediskutovali, až padla myšlienka pokúsiť sa o jedinečnú rezbársku prácu na tohtoročných Slovenských národných slávnostiach. Veď 270 rokov je predsa úctyhodné jubileum. Jeden z najlepších rezbárov na Slovensku potom odporučil práve Martina Kalmana, aby sa ujal práce na drevenej soche prvého Slováka vo Vojvodine. Socha Mateja Čániho je symbolikou príchodu Slovákov na Dolnú zem. A azda ešte väčšou symbolikou je, že ju prišiel vytesať z jaseňového kmeňa Slovák zo Slovenska. „Socha je mojím Martin Kalman bez ochrannej prilby vnútorným videním Čániho, pred odchodom na Slovensko nie je to jeho podobizeň. Socha je symbolom všetkých Ale symbolika bola vystihnutá,“ hovorí o stojacej soche rezbár Slovákov nielen v Petrovci, ale Martin. Spolupráca, ktorá vznikla v celej Vojvodine. „V jej tvári vidieť minulý rok, sa tak pretavila do pokoru, ale aj odhodlanie ísť do skutočného diela. Starosta Radky neznáma. V cudzej zemi začali k tomu povedal: „Piesne sa zaspie- Slováci budovať to, čo zanechali vajú, tance zatancujú, popritom na Slovensku,“ hovorí o svojom sa zaje, vypije, ale to všetko sa umeleckom zámere mladý rezbár

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a pokračuje: „Akoby niekoľko stoviek kilometrov od domova títo Slováci vytvorili novú vlasť. Hoci hory tu nie sú také ako na Slovensku. Možno to mnohí ťažko znášali, ale napokon sa prispôsobili. Pôda, ktorá tu bola úrodnejšia, im vliala novú silu.“

a socha sa dala aspoň mierne rozpohybovať. Martin Kalman bol v Petrovci už pred 18 rokmi na zájazde so súborom. Vtedy by ho možno ani nenapadlo, že príde a osadí tu sochu prvého Slováka vo Vojvodine. Neprišiel sám, ale s pílami. Rovno s tromi. Veď v tvrdom dreve sa môže kadečo nachádzať. „Pred cestou na Slávnosti sa mi najlepšia píla pokazila. Keby mi odišla ešte ďalšia, tak ani neviem, ako by som tú sochu robil. Veď na prácu som mal len dva dni,“ spomína Martin a dodáva, „a hodinu pred tým, ako som sochu dokončil, mi jedna píla naozaj začala haprovať.“ Rezbári v dnešnej dobe sú vystavovaní rýchlosti každodennosti: Rýchlo nájsť materiál a ešte rýchlejšie z neho niečo spraviť. Ale ako podotkol rezbár, „prírodu človek neoklame“. Materiál musí byť zrezaný v konkrétnom období. Najlepšie v zime; v januári alebo februári. Ešte o štvrtej v sobotu popoludní si Martin ani sám nebol istý, či sochu stihne dokončiť. Okoloidúci, s ktorými sa pri práci uspel porozprávať, mu priblížili život tunajšieho obyvateľstva. Aj ich slová sú teraz vtesané do jase-

GLANC DREVENEJ SOCHY Jaseňové drevo je pekné a tvrdé, ale ako každé drevo, treba ho ošetriť, aby vydržalo. Martin Kalman upozornil kompetentných, aby tieto veci zabezpečili niekoľko dní po vytesaní. Za pekného počasia schne drevo rýchlejšie, hoci socha musí trochu odstáť. Drevo sa natrie základným prípravkom a potom olejovou glazúrou, ktorá ho ochráni, ale aj nechá vyniknúť. Sochu možno natrieť aj tmavším odtieňom. Martin verí, že sa na to niekto podujme. Veď iniciatívu v tejto veci mal aj predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok. Výhoda je, že socha je celý deň pod stromami, kde je tieň. Priame slnko by ju mohlo poškodiť. Martin Kalman je človek, ktorý nepozná prekážky, ale ani netesá tvrdohlavo do každého materiálu. „Keď však prídem na podujatie, veľmi si nenavyberám, s akým drevom budem pracovať. Najčastejšie robím dubové sochy, a to je ešte tvrdšia dre- Matej Čáni sa díva na svoj domov vina. Verím, že tvrdé drevo odzrkadlí tvrdú náturu Slová- ňa. Akoby ich rozprávali prvému kov, ale zároveň aj tú jednoduchosť Slovákovi, ktorý ich na Dolnú zem a dobrosrdečnosť,“ hovorí Martin, priviedol. Matej Čáni sa na nich pre ktorého bol jaseň prekvape- hrdo pozrel s lúčmi zapadajúceho ním. Našťastie, kmeň bol mohutný slnka.

• KULTÚRA •

DRUHÝ KONCERT MLADÝCH V STAREJ PAZOVE. V rámci Pazovského kultúrneho leta 2015 v Starej Pazove sa v nedeľu 16. augusta uskutočnil i druhý koncert mladých spevákov a hudobníkov. Pre dážď koncert sa nekonal na otvorenom letnom javisku, ale v divadelnej sále. Vystúpili afirmované rockové skupiny Manjak inspiracije s hostkou –vokálnou sólistkou Michaelou Kočišovou zo Starej Pazovy, Izlet u kosmos z Golubiniec a premiérovo akustická skupina One way a mladá vokálna sólistka Milica Dabićová zo Starej Pazovy. S koncertom boli všetci spokojní – účastníci, diváci a organizátori (Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova, Stredisko pre kultúru Stará Pazova a tamojšia Ľudová knižnica Dositeja Obradovića), ktorí sa zhodli, že takýchto programov by bolo potrebné mať čím viac. Na fotografii: Z vystúpenia skupiny One way, ktorú tvoria (zľava) Ivor Domoni-Lakatoš, Miloš Simonović a Kristián Miroslav Kabas. A. Lš. FS ŠAFÁRIK V AQUAPARKU PETROLAND. Počas 54. Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci prebiehalo veľa kultúrnych a športových podujatí, umeleckých programov, výstav, koncertov. Zamestnancom petrovského kúpaliska Petroland, ktoré v tom čase navštevujú kúpači z takmer všetkých oblastí Srbska, tiež išlo o to, aby prispeli k popularizácii sviatku tunajších Slovákov aj vo svojom areáli. Folklórny súbor Šafárik z Nového Sadu sa už po druhýkrát zúčastnil na tomto nezvyčajnom a pritom mámivom podujatí, kde znovu ukázal návštevníkom niečo zo svojho repertoára. Na scéne v strede kúpaliska medzi bazénmi šafárikovci zatancovali choreografie Ivana Slávika a Jána Slávika a dievčenská spevácka skupina zaspievala zmes ľudových piesní. Po kvalitnom umeleckom prednese si vyslúžili nielen potlesk zvedavých kúpačov, ale aj celodenné kúpanie a pobyt v stredisku Petroland. A. L.

„Idem sa pakuvať...“ Anna Horvátová

L NEPREHLIADNITE! Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci v sobotu 22. augusta o 20.30 v divadelnej sezóne 2014/2015 premiérovo uvedie nové predstavenie vo vlastnej produkcii. Ide o komédiu Čaj u pána senátora, predlohu ktorej napísal slovenský dramatik Ivan Stodola, so spresnením, že ide o reality show v réžii Richarda Sanitru. V predstavení účinkujú herci z Petrovca, Kulpína, Kysáča a zo Starej Pazovy. J. Č.-p

• KULTÚRA •

áka vás cestovanie?! Všakže áno, a to ešte v týchto horúcich letných mesiacoch. Sem-tam chodiť a spoznávať nové kraje. Len keby ste sa nemuseli „pakuvať“! Je to také únavné. Veci ukladať do tašky, a potom von a tak dokola. A potom, aby ste si niečo nezabudli „spakuvať“! A pritom nikdy nie sme s tým na čistom, alebo si toho „napakujeme“ málo alebo sa nám zdá, že je toho „napakovaného“ veľa... Lenže... Háčik je ešte v niečom. Čo je to za slovo „spakuvať“?! Slovná zásoba spisovnej slovenčiny slovo „spako(u)vať“ veru nepozná. Ide tu znovu o pokus vniesť do slovenského jazyka taký nenáležitý

novotvar, poslovenčené srbské pakovati / spakovati. V spisovnom slovenskom jazyku sú na to tieto náhrady: zbaliť, zabaliť, pobaliť. A tak slovesom zbaliť vyjadrujeme: dať do obalu viac vecí alebo všetko, zabaliť, pobaliť: zbaliť knihy, zbaliť šaty, zbaliť (si) veci do kufra, zbaliť (si) kufor. Sloveso zbaliť môžeme použiť aj v prenesenom význame a v hovorovom štýle: vziať, schovať, ukryť, a tiež v hovorovom štýle skrútiť, zvinúť: zbaliť sieť, deku. Subštandardný nádych toto slovo má vo význame uväzniť, zatvoriť: Vraj ho zbalili pre protištátne výroky! Byť zbalený je aj pripravený na cestu. A keď chceme zviesť dievča a či osvojiť chlapca, aj tu sa hodí sloveso zbaliť.

34 /4661/ 22. 8. 2015

Kultúra • Oznamy

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Rodičov všetkých prvákov zapísaných do slovenských tried Matica slovenská v Srbsku oboznamuje, že v prvý deň školského roka bezplatne dostanú všetky školské potreby: tašku, zošity, písacie a kresliace potreby, peračník, úbor pre telesnú výchovu, trojuholník, pravítko atď. Projekt je realizovaný s finančnou podporou Úradu premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica. Ústredie Matice slovenskej v Srbsku PIVNICA. V týchto dňoch (od 17. do 22. augusta) v organizácii OD Janka Čemana v Pivnici prebieha ďalší ročník Seminára tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! Aj tentoraz je cieľom projektu priblížiť sa každej vekovej

skupine vo forme umenia a dôraz sa kladie na podporu slovenského spisovného jazyka v divadelnom a filmovom umení. Ideová tvorkyňa seminára dramatička, režisérka a pedagogička Katarína Hitzingerová ponúkla záujemcom rôzne dielne (tvorivé písanie, tvorivá dramatika, hudobná, filmová, herecká a fotografická dielňa). Prvou ukážkou naučeného na seminári Píšeš? Píšem! bola Salčanka – vokálno-inštrumentálno-poetické zoskupenie, ktoré v stredu 19. augusta v sieni OD Janka Čemana uviedlo hudobno-poetický večer. Inšpirovaný bol výberom básní známeho pivnického autora Jána Salčáka z jeho zbierky Poéma pre moju mŕtvu milú. A. F.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs BLAHOŽELANIE hlasludu.info www.hl.rs

RADIVOJKE-RADKE VULIĆOVEJ z Báčskej Palanky, ktorá získala titul magistra na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, študijný program biochémia, blahoželajú starí rodičia Králikovci zo Silbaša.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

PRACOVNÁ PONUKA NEVÁHAJTE A VOLAJTE NA SUPER PONUKU!!! PRÁCA NA SLOVENSKU !!! Pracovná agentúra PERSONÁLNY SERVIS – EUROTRADE SK, s. r. o., so sídlom v GALANTE, Slovensko – hľadá spolupracovníkov v SRBSKU, ktorí by vedeli sprostredkovať ľudí so štatútom zahraničného Slováka, ktorí majú záujem pracovať na Slovensku. Dohodnutá odmena 200 € za osobu. V prípade záujmu volajte na mobilné číslo: 00 421 918 651 968 alebo mailom: peter.kuna@pseurotrade.sk.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy

POĎAKOVANIE

54. SNS podporili početní sponzori, donátori, ľudia dobrej vôle, za čo im patrí nesmierna vďaka tak organizátorov, ako aj návštevníkov tohtoročných SNS, lebo bez ich ochoty a pomocnej ruky by oslava nášho sviatku – našich Slávností – nebola možná.

54. SNS pomohli usporiadať:

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava Ministerstvo kultúry a informovania Republiky Srbsko, Belehrad Pokrajinský sekretariát pre kultúru a informovanie, Nový Sad Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Nový Sad Pokrajinský sekretariát pre vedu a technologický rozvoj, Nový Sad

Generálny sponzor: MARBO product, člen Pepsico skupiny, Belehrad

Zlatí sponzori:

Československý ústav zahraniční, Bratislava Respect IBS, DOO, Báčska Palanka

Strieborný sponzor: PUT-INVEST, DOO, Nový Sad

Sponzori SNS 2015:

Dipl. Ing. Vladimír Ševčík, Ružomberok BLOCKX, DOO, Báčsky Petrovec Obec BÁČSKA PALANKA AGROHEMIKA, DOO, Báčsky Petrovec EPS Elektrovojvodina, Nový Sad Banca Intesa, Belehrad Stavebná firma SÝKORA, Báčsky Petrovec Autoservis TRIAŠKA, Báčsky Petrovec Mäsiarstvo HAŠKA GiM, Kulpín CARLSBERG Srbija, DOO, Čelarevo Lekáreň Janković, Nový Sad Spoločnosť AGROPLOD, Hložany CZECHOSLOVAK REAL, Praha ESOTOUR, DOO, Báčsky Petrovec DEM, DOO, Kulpín ANGUS, DOO, Báčsky Petrovec VIN FARM, DOO, Kulpín Cosmetic shop MAJA, Báčsky Petrovec URAM SYSTEM, DOO, Hložany PHARM-ADVICE, DOO, Báčsky Petrovec

RAM, DOO, export – import, Báčsky Petrovec AGROGRNJA, DOO, Pivnica Lekáreň BELLADONNA, Báčsky Petrovec ZTR MUZA, rodiny Kneževićovej, Deč Módne štúdio KRINOLINA, Hložany STILBY, DOO, Báčsky Petrovec DOMAĆA MLEKARA, Maglić INOKS-BRAVARIJA, DOO, Báčsky Petrovec SZR KULIK PROHROM, Kysáč TIMIBIS KOMERC, DOO, Báčsky Petrovec MIX TRADE, DOO, Kulpín Aquapark PETROLAND, Báčsky Petrovec RUDOLF, DOO, Báčsky Petrovec GLOAKVALIS, DOO, Hložany BAPEX, DOO, Báčsky Petrovec HATALA, DOO, Hložany Zeleninár Ján PAVLA-HUCI, Báčsky Petrovec MALA MLEKARA, DOO, Silbaš AB PROGRAM, DOO, Báčsky Petrovec SZTR MARTIN, Báčsky Petrovec

Pekáreň ANTEHO LEKAJA, Báčsky Petrovec MIKROMARKET, DOO, export – import, Nový Sad Butik JEN, Báčsky Petrovec Pálenica Čáni, Báčsky Petrovec Pálenica Opavský, Báčsky Petrovec Michal Spevák, Báčsky Petrovec STR KATARINA, Báčsky Petrovec SZR PARK, Báčsky Petrovec Anna Slavková, Báčsky Petrovec CHLIPEC, DOO, Báčsky Petrovec Mäsiarstvo BUDÍK, Báčsky Petrovec Kvetinárstvo FLORIA, Báčsky Petrovec Rodina Slavková, Báčsky Petrovec Mliekareň MARINKOVIĆ, Kulpín Rodina Zajacová, Báčsky Petrovec Pekáreň RENATA, Báčsky Petrovec VKP PROGRES, Báčsky Petrovec ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Mediálni sponzori: NVU Hlas ľudu RTV Vojvodina Rádio Petrovec Petrovské noviny TV Petrovec Ďakujeme úprimne aj všetkým podnikateľom a jednotlivcom, ktorí podporili 54. SNS, ale si želali zostať nemenovaní. Vďační organizátori • OZNAMY •

34 /4661/ 22. 8. 2015

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

so synom

s manželom, otcom a starým otcom

PAVLOM GALÁDIKOM 29. 3. 1959 – 5. 8. 2015 z Petrovca

29. 3. 1959 – 5. 8. 2015 z Petrovca

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti nech Ti dá Pán Boh milosti. S nádejou na večný život s Tebou sa lúči otec Pavel

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

PAVLOM GALÁDIKOM

SMUTNÁ SPOMIENKA

s mamou, svokrou a starkou na otca, svokra a starého otca

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pocíti, čo je bolesť a žiaľ. Spolu sme sa ešte mali v živote radovať, a teraz si na Teba môžeme len spomínať. Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť. Manželka Anna, syn Fedor a dcéra Ľudmila s rodinou

MÁRIOU LEHOTSKOU ONDREJA LEHOTSKÉHO rod. Valentíkovou 30. 8. 1935 – 7. 8. 2015

28. 11. 1933 – 1. 2. 2015

z Báčskeho Petrovca Dcéra Mária a syn Branko s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV našej švagrinej a ujčinej

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 13. augusta uplynul boľavý a ťažký mesiac, čo nás nečakane po ťažkej chorobe navždy opustila naša milovaná mama a stará mama

KATARÍNA BREZNÍKOVÁ

rod. Feldyová 15. 5. 1936 – 13. 7. 2015 z Padiny

ANNE TRPKOVEJ

rod. Kuzmanovićovej 27. 9. 1953 – 25. 7. 2015 z Kulpína

Zanechala si nás, ale Tvoja láska a vždy usmievavá tvár natrvalo zostanú v našich srdciach. Rodiny Kunčáková st., Kunčáková ml. a Sabová z Kanady

DROBNÝ OZNAM NA PREDAJ starší dom v Báčskom Petrovci, Ulica partizánska č. 8; kontakt telefón: 021/781-748, mobil: 063/727-40-42. 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ako tíško si žila, tak tíško si odišla, bez posledného slova rozlúčky. Vždy si mala času a vôle vypočuť nás, poradiť a rozveseliť a pre seba si nežiadala takmer nič. Tvojím odchodom v našich životoch zostáva jedna veľká prázdnota, ktorú nikdy a nič nebude môcť vynahradiť. Na Tvoju skromnosť, spravodlivosť, dobrotu a lásku nikdy nezabudnú a večne Ťa budú nosiť vo svojich srdciach a spomienkach Tvoji najmilší: dcéra Katarína s rodinou, syn Ján s rodinou, syn Pavel a dcéra Anna • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 11. augusta 2015 uplynulo jedenásť smutných rokov, čo nás navždy opustil náš manžel a ocko

s kamarátom a susedom

PAVLOM GALÁDIKOM 29. 3. 1959 – 5. 8. 2015 z Petrovca

PAVLOM GALÁDIKOM

MARTIN ĎARMOTSKÝ

29. 3. 1959 – 5. 8. 2015 z Petrovca

10. 12. 1928 – 11. 8. 2004 – 2015 z Kanady rodom z Petrovca

Budeš nám chýbať. Brat Jaroslav s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s priateľom

PAVLOM GALÁDIKOM 29. 3. 1959 – 5. 8. 2015 z Petrovca

S láskou a úctou si na neho budú spomínať Hrubíkovci

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s kmotrou a krstnou mamou

MARIENOU VRBOVSKOU 1951 – 2015 z Kulpína

Nataša s Rasťom, Ondrej a kmotra Marka

SPOMIENKA

Dňa 21. augusta 2015 uplynulo 15 rokov, čo nás náhle a nečakane opustil

Dipl. Ing. MICHAL MARČOK

1939 – 2000 – 2015 z Hložian Spomienku na neho si zachovávajú: manželka, dcéra a syn s rodinami

• OZNAMY •

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol s nami žiť. Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás. Tú lásku v srdci nezničí ani čas. Rodiny Dudášová a Šefčíková

POSLEDNÝ POZDRAV

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal tak mnoho. Preto si na jeho lásku, dobrotu a starostlivosť vždy spomínajú manželka Zuzana a dcéra Anka

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kamarátom

ALEXANDROVI BÚRIKOVI

SAMUELOM HRICOM

28. 1. 1977 – 10. 8. 2015 z Aradáča

1975 – 2015 z Petrovca

Tí, ktorých máme radi, neumierajú, ale zostanú žiť v našich spomienkach.

Na Teba si budeme vždy spomínať. Spolužiaci s triednou

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o zhodnotenie potreby po ažúrovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Ul. narodnog fronta č. 12, z Nového Sadu, podal žiadosť o zhodnotenie potreby po ažúrovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba amínového zariadenia na oddeľovanie CO 2 z prírodného plynu, na katastrálnej parcele č. 3026/1, k. o. Elemir, ZO Zreňanin – doplnenie so zariadením na spracovanie odpadových vôd vzniknutých z amínovej jednotky. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Rodina Tordajiová

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 17. augusta 2015 uplynul boľavý rok, čo nás navždy opustila naša manželka, matka, stará mama a prastará mama

ANNA VICIANOVÁ 10. 2. 1947 – 17. 8. 2014 – 17. 8. 2015 z Báčskeho Petrovca

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú? Smutný je náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu vedie von.

34 /4661/ 22. 8. 2015

Tvoji najmilší

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 21. augusta 19.30 Polhodinka hudby z Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2007, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Kumštáreň Nedeľa 23. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 25. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Pondelok – sobota Inteen (streda) 18.00 Denník Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška REPRÍZY (piatok) Sobota 22. augusta Kaleidoskop (sobota) 2.00 Repríza piatkových vysielaní Hudobné relácie (nedeľa) a Palety 17.00 Rozhlasové noviny 10.00 Repríza piatkových vysielaní Vejár hudobných vysielaní a Palety

Piatok 28. augusta 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Sobota 29. augusta 5.30 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky o seminári Píšeš? Píšem! v Pivnici, o Dni zeleniny v Hložanoch a ďalšie témy z poľnohospodárstva, o údržbe hygieny domácich miláčikov počas horúčav a iné aktuality z našich prostredí. Agrosféra – ústrednou témou druhej polhodinky nedeľného vysielania budú príspevky o tom, ako si poľnohospodári v našich prostrediach budú dlho spomínať na obdobie sucha, ktoré zanechalo stopy na úrode a plodinách, ktorým už dažde sotva pomôžu, o výnosoch na poliach a o termínoch zberu úrody.

www.hl.rs

Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 21. augusta – Krutá pomsta Sobota 22. augusta – Vertical limit Pondelok 24. augusta – Zlomené mesto Utorok 25. augusta – Popoluška: Sladkých 16 Streda 26. augusta – Za hranicou zákona Štvrtok 27. augusta – Môj sused zabijak 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 23. augusta 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programov SNS 2015 22.00 Film: V mene Angela 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Mgr. Vladislav Ivičiak, farár petrovský, hovorí o vodnom lunaparku na petrovskej fare

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 23. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Novinky Výboru pre vzdelávanie NRSNM Odkaz hrdej generácie štúrovcov Utorok 25. augusta 16.00 Padinskí poľovníci triafali do hlinených terčov Od septembra novinky v rozhlasovom programe Rádia Kovačica po slovensky Letná škola žurnalistiky na Slovensku Piatok 28. augusta 16.00 Slovenský film: Ľalie poľné Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 34 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.10 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika a prekladateľa narodeného 10. apríla 1935. autorka: predná vzduch ANNA BIČIA- plocha (nem.) TV ROVÁ

Emil Zola

1. časť tajničky

Nový svietiaca syntetické Sad čiastočka vlákno

olejnatá rastlina

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. 2. časť Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. tajn.

písmeno „Y“

north

Rudolf Fábry

západ

Nedeľa 23. augusta 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 26. augusta 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

veľké zuby zvierat

predplatiteľ

klam fŕkaj

otec (slovinsky)

TELEVÍZIA PANČEVO

alt

ad notam

rovnováha polovica

záves oddeľujúci hľadisko

hliník

spojka

e-mail

vonku

naše jedlo obvod

zostupoval ampér

Taliansko

odťal vpíšte SN grécke písmeno

vpíšte NÁN orgán sluchu

zotrieť AS HL DU United ĽU Kingdom

Leskovac kov (srb.) západ

vpíšte U CH domáce zviera

spojka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 33 VODOROVNE: školenie, tá, Olina, Eva, Ivan, forota, av, BN, NP, nakrájal, Hron, úná, O, najlon, moc, A, vo, osem, kov, Loreta, A, alt, atol TAJNIČKA: ŠTEFAN HOMOLA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 31 z čísla 31 Hlasu ľudu z 1. augusta 2015 bolo: DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: TATIANA TORDAJIOVÁ, Ul. rybárska č. 17, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

34 /4661/ 22. 8. 2015

Šport Mastilo pre prvú radosť SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor

Na štarte novej sezóny viac úspechu mali domáce mužstvá. Vyhrali na piatich zápasoch, dva sa skončili nerozhodne a iba raz sa z výhry potešili hostia. Na väčšine meraní síl rozhodol iba jeden gól, presvedčivejší boli iba Temerínčania a Topolčania. Najviac gólov videli diváci v Beočine, kde domáci Cement prekonal nováčika – Borac Sakule 4 : 3. Derby susedovcov v Starých Bánovciach sa skončilo bez gólov, ale preto hráči oboch mužstiev videli veľa žltých a červených kariet. Najlepší výkon podal Radnički zo Sriemskej Mitrovice, ktorý prekvapil Sentu na jej trávniku. Výsledky 1. kola: Dunav – Radnički (NP) 0 : 0, Odžaci – Banat 1 : 0, Sloga – Radnički (Š) 2 : 0, Cement – Borac 4 : 3, Dolina – Železničar 1 : 0, Senta – Radnički (SM) 1 : 3, TSC – Vršac 2 : 0, Omladinac – Bačka 1901 1 : 1. Program 2. kola: Radnički (NP) – Bačka 1901, Vršac – Omladinac, Radnički (SM) – TSC, Železničar – Senta, Borac – Dolina, Radnički (Š) – Cement, Banat – Sloga, Dunav – Odžaci. DOLINA – ŽELEZNIČAR 1 : 0 (1 : 0)

ápas susedovcov vyvolal veľký záujem milovníkov futbalu v južnom Banáte. Debutant v lige z Pančeva sa obecenstvu v Padine predstavil v peknom svetle. Mladé mužstvo Doliny muselo vynaložiť

veľa úsilia, aby získalo zaslúžené body. Skúsení hráči Železničara sa v Padine cítili ako doma, lebo väčšina hrávala aj v tričkách Padinčanov. Obom súperom záležalo na prvej výhre v majstrovstvách, a preto sme

sledovali tvrdý, ale veľmi korektný zápas. Tréner Doliny Nikola Bala dobre viedol svoj tím k víťazstvu. Chýbal mu Čišić, ktorý nemal právo hrať v 1. kole. Domáci využili jednu zo svojich šancí. Strelcom bol najlepší hráč zápasu Marko Mastilo, keď zachytil jednu odrazenú loptu a z 25 metrov prudkou strelou prekonal brankára Katanića. Hostia z Pančeva sa snažili vyrovnať. Mali na to niekoľko šancí, ale obrana domácich v čele s brankárom Trivunovićom im to nedovolila. Dobre vykonal úlohy v obrane záložník Doliny Pajković, ktorý znemožnil Stajčića a Gudana, aby rozvlnili sieť brány Trivunovića. Okrem pohyblivého Mastila veľkým nebezpečenstvom pred bránou Železničara bol i Labović, ktorý trafil aj do brvna. Domáci si minimálne víťazstvo plne zaslúžili najviac vďaka príkladnej obetavosti a veľkému úsiliu.

VO FK HAJDUŠICA NA ZAČIATKU NOVÝCH MAJSTROVSTIEV

Neblahá finančná situácia

Vladimír Hudec

o rokoch príliš stabilnej finančnej situácie Futbalový klub Hajdušica sa na začiatku nových majstrovstiev ocitol v nezávideniahodnej situácii. Klub sa totiž roky opieral o svojho generálneho sponzora AS Hajdušica, avšak po skončení minulých majstrovstiev majiteľ Futbalisti Hajdušice a Radničkého pred začiatkom zápasu tohto podniku Mirko Rasa vážne obávať, že buď zostúpime sme sa presvedčili, že to nebude dulović oboznámil vedenie klubu, do tej najnižšej súťaže, alebo klub také jednoduché, hovorí ďalej Maliar. že ho prestane financovať v takom prestane fungovať,“ hovorí predseda Pravdepodobne aj sama obec zápasí rozsahu ako doteraz. Zdôvodnil to FK Hajdušica Vladimír Maliar a dodá- s nedostatkom peňazí, v dôsledku o. i. aj tým, že mieni predať podnik va: „To tým skôr, že dotácie z obce aj čoho menej prostriedkov zostáva a chce s tým načas oboznámiť klub, doteraz prichádzali s oneskorením.“ na šport, takže v podobnej situácii aby sa aj z tohto aspektu mohol načas So situáciou, v ktorej sa klub ocitol, sú aj iné kluby v obci. Predsa veríme, pripraviť na nové majstrovstvá. predseda klubu oboznámil predsedu že predseda sľub dodrží, a rozhodli „Majiteľ AS Hajdušica povedal, že obce a ten kategoricky povedal, že sme sa začať s prípravami na nové aj ďalej zabezpečí zo 1 000 eur ročne, obec nedovolí, aby jeden z organi- majstrovstvá. Zároveň sme podnikli ale to predsa nestačí, keďže my na zovanejších športových kolektívov v aj niektoré opatrenia šetrenia. Po polovicu sezóny na súťaž prvého obci zanikol. To inými slovami pove- prvé, angažovali sme trénera z dedia pionierskeho celku potrebujeme dané znamená, že klub bude môcť ny, ktorému neplatíme za cestovné zo 550 000 dinárov. V prvej chvíli som počítať s pravidelnými dotáciami trovy a bude robiť za symbolickú skutočne nevedel, čo si začať. Myslel z obecného rozpočtu. úhradu. Okrem toho zredukovali som si, že sme sa ocitli v slepej uličke, „Bol to sľub, avšak veľmi rýchlo sme aj výplatu cestovných nákladov z ktorej nieto východiska, a začal som

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Prvé body: Predrag Radosavljević v akcii Hralo sa veľmi korektne, takže rozhodca Andrić z Belej Crkvy ukázal iba dve žlté karty hosťom, kým v radoch domácich nemusel nikoho napomenúť. DOLINA: Trivunović, Subašić (Durgala), Baić, Brkić, Kiš, Pajković, Radosavljević, Mačužić (Bančov), Mastilo, Labović, Radivojević. Foto: P. Rohárik cezpoľným hráčom. Vo všetkom je dobré to, že sme slušne zásobení športovým úborom. K tomu doterajší sponzor prisľúbil, že bude konať údržbu ihriska, a jestvuje možnosť, že na seba preberie aj úhradu za prácu domovníka. Týmto náklady zvedieme iba na tie nevyhnutné, týkajúce sa súťaže. Ide vlastne o úhradu za príchod úradných osôb na zápasy prvého mužstva a pionierov, cestovné náklady na odchod na hosťovania a poplatok za účasť v súťaži. Ako nový moment sa však zjavili aj náklady lekárskej prehliadky hráčov, ktoré skorej boli zdarma. Uvažovali sme aj o hľadaní iných sponzorov, ale na našom území to môžu byť iba poľnohospodári a od nich hľadať peniaze vo chvíli, keď sucho zredukovalo úrodu, nie je práve najvďačnejšie.“ Na záver príprav Hajdušičania minulú nedeľu zohrali iba jeden polčas priateľského zápasu s mužstvom Radnički z Vršca. Na začiatku druhého polčasu pri výsledku 0 : 0 zápas pre nečas prerušili. Prvý majstrovský zápas tejto jesene Hajdušičania zohrajú už v nedeľu vo Vlajkovci s tamojším mužstvom Jedinstvo. • ŠPORT •

DEVIATY MEMORIÁL MILORADA OBRADOVIĆA-MIKICU V LALITI

Spomienka na priateľa

VÝSLEDKY POHÁROVEJ SÚŤAŽE OFZ BÁČSKA PALANKA

Štyrikrát kontumácia Ján Šuster

1. kole pohárovej súťaže na území Obecného futbalového zväzu Báčska Palanka mužstvá dosiahli tieto výsledky: Borac (O) – Proleter 0 : 3 kontumačne, Hercegovac – Soko 0 : 1, Borac (V) – Neštín 0 : 3 kontumačne, Vojvodina – Kriváň 4 : 3 (góly za hostí dali Kutenič, Alexy a Ignjatović), Slavija

– Sloga 0 : 1, Bački hajduk – Budućnost 1 : 3, Naša hviezda – Slávia 2 : 2 (strelci za domácich M. Hložan a Ž. Danilov, za hostí Kalko a M. Žigmund), žreb „poslal“ Silbašanov do 2. kola, Bačka – Budućnost 0 : 3 kontumačne, Maglić – Jednota 1950 0 : 3 kontumačne, Krila Krajine – Stari grad zohrajú nový zápas, Kulpín – Mladosť 2 : 0, Mladost (MB) – Tvrđava 0 : 5.

FUTBALOVÉ AKTUALITY

Aktívni Silbašania Vlani na turnaji v Laliti hrali mošovský Drienok, pivnická Slávia a domáca Panónia (sprava)

J. Pucovský

a ihrisku lalitskej Panónie v sobotu 22. augusta 2015 veteráni tohto klubu usporiadajú 9. Memoriál Milorada Obradovića-Mikicu. Je to už tradičná, ale smutná spomienka na tohto futbalistu, ktorý predčasne odišiel po tragédii v autohavárii. Toho roku sa na turnaji zúčastnia štyri mužstvá. V prvom zápase o 15. hodine sa stretnú starí

páni pivnickej Slávie a petrovskej Mladosti. Po nich o 16. hodine na trávnik vybehnú susedia a starí rivali, veteráni Rusína z Ruského Kerestúra a domácej Panónie. Tretí zápas o tretie miesto na turnaji zohrajú porazené mužstvá o 17. hodine, kým je finále na programe o 18. hodine. Po udelení odmien a pohárov najúspešnejším na turnaji o 19. hodine bude kamarátenie sa hráčov priateľských klubov.

J. Pucovský

ve selekcie FK Naša hviezda zo Silbaša posledne zohrali niekoľko priateľských a prípravných zápasov. Prvé mužstvo vo štvrtok uhostilo dorastencov prvoligovej Bačky z B. Palanky a prehralo výsledkom 2 : 4. Silbašskí pionieri boli omnoho úspešnejší. V ten istý deň, v predzápase, porazili vrstovníkov Bačky 4 : 2. Dva góly dal Petrović, po jednom

Milanov a Vladislav. V nedeľu pionieri N. hviezdy na hosťovaní v Selenči porazili domáci celok Kriváňa 1 : 0. Jediným strelcom bol Petrović. Minulú nedeľu v 1. kole pohárovej súťaže na území OFZ B. Palanka Naša hviezda remizovala s pivnickou Sláviou 2 : 2, ale postúpila do 2. kola vďaka šťastiu pri žrebe, lebo sa penalty nemohli kopať pre veľký nečas, ktorý sa prehnal nad Silbašom.

NA TURNAJI 28 GÓLOV

Tatra tretia v Sirigu P. Pálik

utbalový klub Sirig z rovnomennej dediny 15. a 16. augusta 2015 usporiadal turnaj. Mužstvá v semifinále dosiahli tieto výsledky: Sirig – Železničar Nový Sad 5 : 2 a Omladinac Stepanovićevo – Tatra Kysáč 5 : 0. V boji o tretie miesto Tatra v dramatickom súboji so Železničarom zvíťazila 4 : 3. Kysáčania • ŠPORT •

mali náskok 4 : 0, Novosadčania sa nevzdávali do konca a mohli aj vyrovnať. Góly za víťazov dali Klaić 2, Zorzić a Žugić. Najlepším na turnaji sa stal hostiteľ Sirig, ktorý v penaltovom rozstrele bol lepší od Omladinca 5 : 4. TATRA: Privizer, Srnka, Červený, Osmajić, Savić, Babić, Žugić, Jakšić, Zorzić, Rašiovan, Klaić. Striedali: Munjaz, Jambrich, Kulík.

ALZ METAL mal najlepších kuchárov. Na tradičnej súťaži FK Tatra vo varení paprikáša súťažili tímy pod názvom Kysáčske vrany, Starobní penzisti, Spolok kysáčskych žien, Veteráni FK Tatra, ŠRS Smuđ, Klub poľnohospodárov Kysáč, SK Tatra, ALZ Metal a Združení poľnohospodári. Komisia v zložení: Ruženka Domoniová, Vladimír Sabo a Daniel Rybársky z Petrovca za víťaza vyhlásila ALZ Metal, na druhom mieste skončili Starobní penzisti a tretí boli Veteráni FK Tatra (na snímke). Hlavný organizátor súťaže bol Ján Šranka, podpredseda FK Tatra z Petrovca. P. P. 34 /4661/ 22. 8. 2015

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Presvedčiví Erdevíčania

Prvá výhra zvýšila náladu JEDNOTA – KABEL 2 : 1 (0 : 1)

SLOGA – CRVENA ZVEZDA 4 : 1 (2 : 0)

Matej Bzovský

Károly Vig

taropazovskí futbaloví labužníci s veľkým záujmom očakávali začiatok novej sezóny. Prvý zápas priniesol dobrú náladu a očakávanú výhru nad solídnym mužstvom z novosadského Štrandu. Hostia sa prví ujali vedenia v 37. min. gólom Aleksandra Berića, ktorý strelou z asi tridsiatich metrov nepríjemne prekvapil akoby driemajúceho Predraga Travicu. Po obojstranných šanciach najlepšiu pre domácich mal Filipović, hráči na občerstvenie z horúcej plochy odišli s prekvapujúcim výsledkom 0 : 1. Pokračovanie zápasu prinieslo úplný zvrat, ale nie aj veľa gólov. Domáci zatlačili dobre sa brániacich Novosadčanov a nováčik Uroš Vemić sa v 60. min. prvýkrát zapísal do listiny strelcov – 1 : 1. Tri body si Jednota zabezpečila v 88. min. po nepozornom zákroku v šestnástke obrancu Kabela Terzića. Správne nariadenú penaltu premenil najlepší hráč na zápase Danilo Marković. JEDNOTA: Travica, N. Bojić, Jelović, Jagodić, Ninić, Plećaš (Andrea-

ž na otvorení novej sezóny mužstvo Slogy pochopilo, že treba získavať body. Erdevíčania boli počas celého zápasu lepším mužstvom, prevýšili Novosadčanov a nedovolili žiadne prekvapenie. Rival sa hlavne bránil a iba na momenty zakladal útoky. Rýchlu akciu v 22. min. využil Vuković a načal sieť mužstva C. zvezdy. Už v 30. min. Grković strelil druhý gól a do polčasu sa domáci strelci viac nepresadili. V druhom polčase sa hráči Slogy zahrávali so súperom, ale väčšia

úroda gólov vystala. Z jedinej dobrej príležitosti v 61. min. vynaliezavý Novaković prekonal Savića – 2 : 1. Rozhodca David Olah z Titela v 67. min. oprávnene odpískal penaltu po faule nad Považanom a mladý domáci hráč Cvijić vsietil tretí gól pre Slogu. V 86. min. znova penalta pre domácich, keď Batinić zahral rukou a dostal červenú kartu. Konečných 4 : 1 stanovil Cvijić zo značky pokutového kopu. SLOGA: Savić, Kovačević, Mirčetić, Čobanović, Vuković, Vlaisavljević, Bojanić, Cvijić, Grković, Považan, Simeunović (Tešić).

Starosti s výkonom BUDÚCNOSŤ – JUGOVIĆ 2 : 1 (1 : 0)

Ján Murtin

ložanci si na svoje konto zapísali prvé tri body, hoci výkonom rozčarovali asi 150 divákov na ihrisku vedľa základnej školy. Mužstvo Jugovića z Kaća pricestovalo bez náhradníkov, prepúšťajúc sa osudu. Bohužiaľ, bledí domáci to nevedeli využiť v súboji s dlžníkom z minulých majstrovstiev. V prvom polčase si domáci vytvorili dve-tri príležitosti. Obradović v 23. min. a Rodić v 30. min. hlavou trafili do žrde brány hostí. V 34. min. na center kapitána M. Kobilarova do pravého rohu presne hlavičkoval Obradović – 1 : 0. V 45. min. sa vyznamenal brankár Zeljković, keď bravúrne zblízka vychytal strely Miličevića a Nikolića. Hostia z Kaća v druhom polčase úplne dominovali, ale iba po šestnástku Budúcnosti. Pozorní stopéri Rodić a Alić nedovolili vážnejšie ohroziť Zeljkovića, kým stredopoliari a útočníci vôbec nefungovali. V 85. min. studená sprcha pre domácich, keď po rohu Babić z dvadsiatich metrov nádherným volejom vyrovnal na 1 : 1. Predsa v 87. min.

www.hl.rs

zadáci Jugovića brutálne zrazili Krstića a kým rozhodkyňa Zorica Ilićová z Futogu rozmýšľala, či ukáže na biely bod, nabiehajúci Anušić z obratu trafil ľavý dolný roh brány – 2 : 1. Po príliš slabom výkone mužstva Budúcnosti trénerovi Stanivukovi iste pribudli vrásky na čelo. Korektný a férový zápas sa obišiel bez žiadnej karty. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Joksimović, O. Štefek, Obradović, Alić, Rodić, N. Kobilarov, M. Kobilarov, Malidžan (Krstić), Nedić (Ćetković), Mitrović (Anušić). Výsledky 1. kola: Budućnost (SN) – Veternik 0 : 0, Kupinovo – Sremac 2 : 1, Sloga – C. zvezda 4 : 1, LSK – Borac 0 : 0, Hajduk – Mladost 2 : 2, Slavija – ŽSK 0 : 1, Jednota – Kabel 2 : 1, Budúcnosť (H) – Jugović 2 : 1. Program 2. kola: Veternik – Jugović, Kabel – Budúcnosť (H), ŽSK – Jednota, Mladost – Slavija, Borac – Hajduk, C. zvezda – LSK, Sremac – Sloga, Budućnost (SN) – Kupinovo. V priateľskom zápase Maglić a Jednota 1950 hrali nerozhodne 2 : 2 (0 : 2). Góly pre hostí dali Čipkár a Lončar. Domáci vyrovnali v druhom polčase, keď ich tréner Michal Koruniak poskytol šancu viacerým náhradníkom.

Informačno-politický týždenník

Záchranca: Danilo Marković Jednote priniesol tri body z penalty v 88. min.

ta), Bajić, Filipović (Lukić), Vemić, Milaković, Marković. Mužstvo Jednoty medzičasom získalo dve významné posily. Stredný útočník Vemić prišiel z batajnického BSK 1925 a už v úvode majstrovstiev sa predstavil v prajnom streleckom svetle. Doterajší hráč pančevského Dinama Aleksandar Petrović posilní obranu Pazovčanov už na sobotňajšom dôležitom zápase v Žablji s favorizovaným domácim tímom ŽSK. Foto: J. Pucovský

MLADOSŤ PRED NOVÝM ROČNÍKOM SÚŤAŽE

Po návrate zo Slovenska Samuel Medveď

utbalisti petrovskej Mladosti mali zajtra v rámci Oblastnej ligy ÚFZ Nový Sad odštartovať v novej sezóne doma s nováčikom FK Miletić z Mošorina. Lenže v dňoch 20. – 23. augusta futbalová expedícia Petrovčanov opätuje návštevu MŠK Fomat z Martina, ktorý v máji pobudol na zájazde v Petrovci. Zápas Mladosť – Miletić sa pravdepodobne zohrá v stredu 26. augusta vo Vrbare. Mladosť ukončila prípravy pohárovým zápasom v Kulpíne, kde prehrala 2 : 0. Predtým vyhrala nad novosadským Indexom 1 : 0, na

SNS remizovala so staropazovskou Jednotou 0 : 0, tiež doma s Kabelom prehrala 0 : 5. Petrovčania zvíťazili na turnaji v Kulpíne, kde porazili báčsku Tvrđavu a Bačku z Despotova. Keď ide o hráčske kádre, tréner Mirko Jovanović má k dispozícii 19 futbalistov. Odišli Celin, Vuković, L. Kaňa (do Kulpína) a Marjanović (do Maglića). Z ČSK Pivara sa vrátil I. Kaňa, prišiel Maglićan Trojanović (v minulej sezóne hral v kysáčskej Tatre). Očakáva sa príchod ešte jedného hráča, ktorý by mal posilniť obranné rady mužstva. Do prvej jedenástky zaangažovali doterajších dorastencov: A. Babiaka, Očovejiho a Ilića. • ŠPORT •

SELENČSKÝ KRIVÁŇ V MINULEJ SEZÓNE ZAKOTVIL NA SIEDMOM MIESTE

Sezóna na zabudnutie Juraj Pucovský

utbalisti selenčského Kriváňa majú za sebou sezónu, o ktorej zvykneme povedať, že je na zabudnutie. Siedme miesto, pričom len Vajska, Soko a Mladost (MB) boli slabší, neuspokojilo nikoho v klube, najmenej selenčských divákov. K jesenným štrnástim bodom kriváňovci si na jar pripísali len chudobných deväť. Bod po remíze 0 : 0 s tímom Mladost Malý Báč mohol uspokojiť na hosťovaní, ale potom v 2. kole prišla nečakaná prehra s Bačkou z Despotova 0 : 2. Neúspech vo Vajske (bolo 3 : 0) v prospech rovnomenného domáceho celku, ktorý húževnate bojoval o záchranu, len potvrdil, že v jarnej odvete Malinovi a spoluhráčom nebudú kvitnúť ruže. Napokon v 4. kole Kriváň doma získal prvý bod s Borcom 1946 z Obrovca, keď bolo 1 : 1. Prvý gól v druhej časti vsietil Spasić, ale Ob-

Dva tímy

Mužstvo Kriváňa minulej jari získalo len 9 z možných 27 bodov!

Karty Kriváňovci sa v jarnej polosezóne správali veľmi korektne, lebo až na piatich zápasoch nedostali ani jednu kartu. Po jednu žltú kartu mali: Krížov, Lipták, Deljanin, Kocić, Malina, Spasić a A. Strehársky. Červené karty videli hráč Kriváňa Ignjatović a člen Borca Ramić už v 25. min. pre vzájomné vyúčtovanie sa. Rozhodca Šolaja z Obrovca na zápase Kriváň – Bačka 0 : 2 vylúčil z hry hráča z Despotova Tojića v 79. min., ale ani to nepomohlo domácim, aby sa vyhli prehre.

Na rozdiel od jesene, keď si dres Kriváňa obliekalo 18 futbalistov, minulej jari do zápisníc sa dostalo 22 mien: Jovović (9 zápasov), Darko Pavlov, Spasić, Malina, Kutenič a Deljanin (8), Naď, Ignjatović, Alexy, Sklabinský a A. Strehársky (7), Kocić (tri ako hráč v poli, dva v bráne), Kočonda, Dalibor Mučaji, Faďoš (5), Krajinović, Lipták (4), Gašparovský (3), Krížov (2), kým po jednom zápase zohrali Božin, M. Strehársky a Buják.

Na tribúne v Selenči je vždy hodne mládeže, vrstovníkov mladých futbalistov Kriváňa

Bojovne na zápase v Pivnici: Slávia – Kriváň 1 : 0 (1 : 0)

Útočníka Kriváňa Darka Pavlova (žltý dres) súperi vždy dobre strážia • ŠPORT •

rovčania vyrovnali v 90. min. z penalty gólom Jovanovića. V súboji s neskorším majstrom ligy, Hercegovcom v Gajdobre sa nemohlo viac očakávať od čestnej prehry 2 : 0. Derby v Pivnici prinieslo radosť domácej Slávii (1 : 0), aj keď Selenčania mali pripomienku, že im rozhodca Palić z Karađorđeva vo finiši anuloval čistý gól!? Až v 7. jarnom kole mužstvo Kri-

ktorí sú už na súpiske kandidátov pre najlepšiu jedenástku. Tréner – hráč Dragan Jovović na pohárovom zápase s Vojvodinou v Tovariševe vybehol poslednýkrát na trávnik v drese Kriváňa. Odteraz sa venuje len trénerskej práci v selenčskom klube. Do novej sezóny 2015/16 v rámci Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvej triedy Kriváň vykročí s novou nádejou na lepšie výsledky.

váňa prvýkrát vyhralo (3 Desať gólov : 1), a to doma nad tímom Futbalistom Kriváňa sa až na piatich Soko z Novej Gajdobry. Spokojní potom boli krivá- z deviatich jarných zápasov nepodarilo ňovci s bodom (1 : 1), ktorý prekonať brankárov súpera! Desať gólov získali v súboji s B. hajdu- vsietili: Spasić, Pavlov a Ignjatović po dva, kom v B. N. Sele. Na záver Malina, Kutenič, Strehársky a brankár Naď v Selenči opravdivá spŕška (z jedenástky s Neštínom) po jednom. gólov v peknom počasí: Kriváň – Neštín 5 : 3. Sezóna 2014/15 je už aj pre Selen- Prvý krok urobí v Novej Gajdobre, čanov minulosťou. Kriváň má dobrý, kde jeho mužstvo uvíta domáci Soko. skúsenejší tím ako vlani a viacero Nech sa Selenčanom naozaj lepšie domácich perspektívnych hráčov, darí ako v minulej sezóne! 34 /4661/ 22. 8. 2015

Šport OSLAVA DVADSAŤ ROKOV ČINNOSTI ZŠR LIEŇ V LALITI

Najviac poteší úcta kamaráta Juraj Pucovský

slava dvadsiateho výročia pôsobenia Združenia športových rybárov Lieň v Laliti vyznela minulý víkend slávnostne, dôstojne, veselo, ale skromne, v súlade s nie veľkými finančnými možnosťami. Sobota 15. augusta patrila kuchárom, v nedeľu 16. augusta na svoje prišli športoví rybári. Na nádvorí Domu kultúry, na rozhorúčenom betóne od slnečnej páľavy a ohňa horiaceho pod kotlíkmi, o najchutnejší rybací paprikáš Odžačan Nikola Lazić zvíťazil na súťaži Plavák 2015, súťažili dvadsiati kuchári. Pätnásti keďže v kapse mal 4 840 gramov rýb domáci Laliťania a po jeden z Kruščića, Pivnice, Odžakov, Karavukova mu Ďurčianskemu, lebo jeho pap- chytiť čím viac rýb, najčastejšie a Vrbasu. Na výsledok ich varenia rikáš mal krajšiu, červenšiu farbu. to boli pleskáč, karas, kapor... Po nečakala len posudzovacia komisia Rybárska zábava na niekdajšom poslednom hvizde rozhodcu Ivav zložení: Ljubomir Stolić, Vladimír školskom dvore potom trvala do na Filipovića väčšina pretekárov Benka a Jaroslav Bocka, lež aj viac včasných ranných nedeľných ho- bola spokojná s úlovkom, kým iba ako 100 hladných úst, niektorí skonštatovali, že im ryba, ktorí prišli vychutnáktorú po odvážení vrátili do vody, vať túto kapriu rybanijako nebrala. ciu špecialitu. Traja najlepší kuchári boli: Radovan Bulatović z Kruščića, ktorý varil pre zmiešané družstvo ľudí z viacerých dedín, Vladko Ďurčiansky a Juraj Šimek, obaja Laliťania. Keďže Vladko a Juraj mali rovnaký počet bodov, komisia sa rozhodla druhé Fazuľa, ktorú uvarí Jaroslav Valent-Saler (sprava), vždy chutí rybárom miesto udeliť mladšie-

„Aj my vieme variť,“ pochválili sa nám tieto dievčatá, hoci neboli medzi odmenenými kuchár(ka)mi.

www.hl.rs

dín, pri hudbe orchestra pod vedením Ladislava Tamašiho. Viacerí z vedenia ZŠR Lieň vari nestačili ani len chvíľku si pospať a už museli na kanál Dunaj-Tisa-Dunaj, aby privítali hostí, účastníkov 20. súťaže rybárov Plavák 2015. Na jubilejnej súťaži v jubilejnom roku si svojich športových kamarátov – oslávencov uctili rybári trinástich mužstiev z dvanástich prostredí: z Hložian, Odžakov (dva tímy), Beočina, Sombora, Rumenky, Báča, Nového Sadu, Begeča, Srbobranu, Petrovca, Čelareva a chorvátskeho Iloka. Počas trojhodinovej súťaže pri vode rybári sa snažili

Informačno-politický týždenník

Begeč (31), 12. Karas Ilok (31), 13. Podunavlje Báč (32), 14. Šaran Srbobran (36 bodov). Najlepší traja na pretekárskej dráhe boli: 1. Nikola Lazić (JMN Odžaci) – 4 840 g, 2. Zoran Dugajlić (Šaran Čelarevo) – 4 110 g, 3. Dalibor Drobac (Šaran Čelarevo) – 3 740 g. Prvý úsek: 1. Nikola Lazić (JMN Odžaci) – 4 840 g, 2. Samuel Macko (Šaran Hložany) – 3 850 g, 3. Ján Fábry (Lieň Laliť) – 3 710 g. Druhý úsek: Zoran Dugajlić (Šaran Čelarevo) – 4 110 g, 2. Slobodan Mihajlović (Magic Fish Sombor) – 2 780 g, 3. Dalibor Dakić (Karaš Odžaci) – 2 730 g. Tretí úsek: 1. Dalibor Drobac (Šaran Čelarevo) – 3 740 g, 2. Slavko Milošević (Rumenka) – 3 530 g, 3. Ivan Milošević (Magic Fish Sombor) – 3 420 g. Poháre kapitánom najlepších mužstiev a medaily najúspeš-

Orchester pod vedením Ladislava Tamašiho (druhý zľava) vyhrával účastníkom kuchárskej súťaže rybárov

Na súťaži zvíťazil trojčlenný tím ZŠR Šaran Čelarevo (6 bodov), striebro sa zalesklo v rukách rybárov ZŠR Magic Fish zo Somboru (11), tretie bolo ZŠR Karaš Odžaci (16,5). Ďalšie pozície týmto poradím obsadili: 4. Rumenka (16,5), 5. JMN Odžaci (19), 6. Poštar Nový Sad (18), 7. Šaran Hložany (20), 8. Lieň Laliť (23), 9. Karas Petrovec (26), 10. Jaz Beočin (29), 11. Šveb

nejším jednotlivcom odovzdali predseda a tajomník ZŠR Lieň Ján Fábry a Zdenko Demiter v sále lalitského Domu kultúry. Kamarátenie športových rybárov, ktorí si prišli uctiť jubileum Laliťanov, pokračovalo aj ochutnávkou fazule, ktorú pre hostí a domácich uvaril Jaroslav Valent-Saler, práve ako aj v sobotu za kotlík rybacieho paprikáša. • ŠPORT •

K JUBILEU ZŠR LIEŇ V LALITI

Dvadsať rokov – dvadsať kotlíkov J. Pucovský

D Poháre v rukách najlepších na súťaži Plavák 2015: zľava Magic Fish Sombor (2. miesto), Šaran Čelarevo (1. miesto), Karaš Odžaci (3. miesto)

Predsedovi Lieňa Jánovi Fábrymu chýbala ešte jedna takáto rybka, aby v prvom úseku predbehol suseda Samuela Macka z Hložian

„Ale mne sa takáto ryba odkvačila z háčika,“ ukázal Samuel Macko rukami Jánovi Fábrymu.

Mladý lalitský kuchár Vladko Ďurčiansky vedel, ako treba dochutiť paprikáš...

va dni trvali oslavy 20 rokov pôsobenia Združenia športových rybárov Lieň v Laliti. V sobotu 15. augusta lieňovci usporiadali súťaž vo varení rybacieho paprikáša Zlatý kotlík Lalite 2015. Na nádvorí lalitského Domu kultúry sa zoskupilo dvadsať šesťčlenných skupín – 15 tímov z Lalite, dva z Vrbasu a po jeden z Odžakov, Karavukova a Pivnice. Podľa mienky a chuti členov posudzovacej komisie, v ktorej boli Ljubomir Stolić, Vladimír Benka a Jaroslav Bocka, najchutnejší paprikáš uvaril Radovan Bulatović z Kruščića, druhý bol Vladko Ďurčiansky a tretí Juraj Šimek, obaja z Lalite. Lalitskí rybári si ešte nestačili ani poriadne oddýchnuť, a už ich čakala nová pekná akcia. V nedeľu 16. augusta na svojej pretekárskej dráhe kanála Dunaj-Tisa-Dunaj usporiadali 20. súťaž v chytaní rýb udicou na plavák – Plavák 2015. Súťažilo trinásť hosťujúcich trojčlenných mužstiev, ako aj domáci oslávenci. V konkurencii tímov zvíťazilo ZŠR Šaran z Čelareva (6 bodov), druhé bolo ZŠR Magic Fish zo Somboru (11) a tretie ZŠR Karaš z Odžakov (16,5). Najlepším pretekárom na dráhe bol Nikola Lazić, člen tímu JMN Odžaci (4 840 g), kým druhé a tretie miesto obsadili rybári čelarevského Šarana Zoran Dugajlić (4 110 g) a Dalibor Drobac (3 740 g). Športovým rybárom lalitského Lieňa gratulujeme k jubileu. Teší nás, že za minimálne prostriedky, ktoré dostali len z Pokrajinského sekretariátu pre šport a mládež, na dvojdňovej oslave zoskupili vyše 220 ľudí z asi dvadsiatich miest a dedín. Aj to hovorí, koľko priateľov získali za dve desaťročia, a dobre by bolo, aby ZŠR Lieň ešte dlhé roky pôsobil v omnoho prajnejších podmienkach ako doteraz. Na to však treba omnoho viac pochopenia a podpory, predovšetkým vlastného prostredia!

„Nech sa páči, tu je vzorka,“ ako sa neskoršie zistilo tretieho paprikáša na súťaži, ktorý uvaril Juraj Šimek (v klobúku)

Pavel Čapeľa-Čarli z petrovského Karasu vedel chytiť viac rýb ako tentoraz v Laliti iba 1 600 gramov

Čelarevčan Zoran Dugajlić s námahou vyniesol na breh kanála úlovok vážiaci 4 110 gramov

Komisia pozorne ochutnala a zhodnotila paprikáše zo všetkých dvadsiatich tanierov

Traja najlepší kuchári: zľava Vladko Ďurčiansky, Radovan Bulatović a Juraj Šimek

Hráčky a hráči Doliny s vedúcimi klubu (2014)

Prvé družstvo Padinčaniek: zľava Anna Čapová – Chrťanová, Anička Králiková – Šimáková, predseda Ján Križan, Gordana Kováčová – Miháleková, Anna Petrovičová – Slivková (1977)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Otec a syn Jánovia Povolnovci (zľava) s pohármi z Kulpína

Stolnotenisový klub Dolina Padina

Najstarší a najmladšia: zľava Ján Povolný a Jana Havelová (2015)

Pingpongovú loptičku v Padine začali prehadzovať ponad sieťku učitelia a študenti v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Prvý stôl im darovali majstri stolárskeho družstva. Hrávalo sa pod Kerešovou bránou a v Kominkovej sále. Žiaci Vitomir Kereš, Michal Bílek-Peko, Ján Povolný a Pavel Šimon prevýšili svojich učiteľov a tvorili kostru novozaloženého STK Dolina. Po turnajoch v Uzdine a Alibunári, kde získali trofej novín Libertatea roku 1963, padinskí stolní tenisti sa dostali do Banátskej zóny. Cestovné spoje do Kikindy, Nového Miloševa, Meleniec, Vršca a inde boli veľmi zlé, a preto Padinčania vystúpili z ligy. STK Dolina obnovili roku 1975. Trénovali v škole. Okrem mužského tímu, ktorý súťažil v Banátskej zóne, založili i ženské družstvo, ktoré sa rýchlo prebojovalo do Vojvodinskej ligy. Padinčania hrali prím aj na turnajoch Hlasu ľudu. Roku 1980 v Petrovci zvíťazili tímovo a Ján Povolný sa stal najlepším hráčom slovenskej národnosti. Triumfovali i v Kulpíne, tak seniori, ako aj pionieri. Padinský STK krátke obdobie niesol meno Budúcnosť, lebo robotníci tohto obchodného podniku pritúlili stolných tenistov do svojich miestností. Po zániku podniku Budúcnosť stolní tenisti zostali na ulici, prestali súťažiť. Roku 2005 majitelia podniku Padina-Komerc v čele s Pavlom Štaubom vo svojom sklade obnovili činnosť STK Dolina. Vďaka vytrvalosti predsedu Pavla Štaubu a trénera Vasila Stoju klub si zastal na pevné nohy. Z masovosti vznikli kvalitné celky. Muži sa zapojili do Banátskej zóny a ženy do Vojvodinskej ligy, kde hrajú dodnes. V sezóne 2010/2011 muži hrali vo Vojvodinskej lige, kým ženy súťažili v Druhej lige. Roku 2007 STK Dolina dostala strechu nad hlavou v telocvični ZŠ maršala Tita, kde hráči majú optimálne podmienky na tréningy. Klub má peknú kolekciu uznaní a odmien. Najväčší úspech dosiahol Alexander Petráš, ktorý v štvorhre získal titul majstra Srbska. Po jeho stopách sa vybrala talentovaná, šesťročná Jana Havelová, ktorá už vlastní Veľký stolnotenisový talent: za priehrštie medailí. Legendou padinského stolného tenisu je 72-ročný Ján Alexander Petráš, majster Jana Havelová (2015) Povolný-Pingpongáš, ktorý je v klube od zrodu až po dnešné dni. Srbska v štvorhre Ján Bokor Snímky: Foto Centar, z archívu autora a Jána Povolného

Stolní tenisti Doliny s členmi vedenia (2008)

STK Dolina: zľava predseda Ján Križan, Ján Povolný, Pavel Rohárik, Pavel Šimon

Družstvo žien v Druhej lige (2010/2011)

Mužský tím Doliny vo Vojvodinskej lige (2010/2011)

Ženské družstvo Padinčaniek (2014/2015)