Hlas 34 2016 by NVU Hlas ľudu

Stopäťdesiatročné Biele Blato Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 20. 8. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4713/

Z obsahu

20. 8. 2016 | 34 /4713

Uzávierka čísla: 17. 8. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Kľúče a lúče 6 Zaniká SVC pred našimi očami? 7 V médiách nie je dobrý gazda

8 SLOVENSKO 8 Slovensko v olympijskom kanáli v Riu vydolovalo ďalšie cenné kovy

9 ĽUDIA A UDALOSTI 9 Spomienky na časy zašlé – pre časy budúce 12 Letné kino bez ružových okuliarov

V dňoch 12. až 14. augusta obyvatelia Padiny spolu s početnými cezpoľnými návštevníkmi oslávili 210 rokov založenia svojej osady. (s. 31) E. Ďurišová

14 Najhoršie je nič nerobiť

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Zážitky sa striedajú

23 MOZAIKA 23 Aj tak to všetko bolo ináč 26 Prestaňme, prosím, démonizovať Balkán 30 Krupicový koláč

31 KULTÚRA 32 Škola a divadelníctvo 33 Ktorých súčasných Slovákov

Hostia z Hongkongu a Japonska 10. augusta v Báčskom Petrovci pre záujemcov v združení YMCA prichystali interaktívnu dielňu, v rámci ktorej ich zoznámili so svojou kultúrou, písmom a piesňami. (s. 13) J. Čiep

čítajú na Slovensku? 34 Fanatizmus neuznávajúci hranice

37 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Facka pre neposlušných! 48 Pohár zostal doma 50 Národná záhrada – žiadna záhada Autor titulnej fotografie: Vladimír Hudec

Dobroty, či slané, alebo sladké, z kuchyne Maríny Sabovej z Kysáča sú vítané na všetkých oslavách. Lahodia nielen chuťovým, ale i zrakovým a čuchovým zmyslom. (s. 19) E. Šranková

Editoriál

Neformálne vzdelávanie a občianska spoločnosť

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: www.unsplash.com

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE



Bez ohľadu na to, či ide o nadobúdanie nových vedomostí a zručností v oblasti ekológie, náboženstva, jazyka či umenia, neformálne vzdelávanie čoraz častejšie nachádzame v ponuke vzdelávacích inštitúcií alebo mimovládnych, resp. cirkevných inštitúcií.

tejto chvíli vo Vojvodine finišujú najmenej dva vzácne kurzy, resp. semináre, ktoré majú dosť veľký význam pre slovenské národnostné spoločenstvo v našej krajine: Pod korunami stromov na Štrande v Novom Sade a Píšeš? Píšem! v Pivnici. Zvlášť toto druhé sa z roka na rok čoraz väčšmi rozrastá a nadobúda na kvalite. Nie, na pivnickom seminári, ktorý je vybudovaný predovšetkým na hodnotách dobrovoľníctva, ako sú nezisková perspektíva, občianska spoločnosť a osožné a kvalitné trávenie voľného času, sa nestmieva, ako v známej básni Ivana Kraska. Tam slnko hreje! Hoci sa na prvý pohľad zdalo, že pôjde o podujatie s lokálnym koloritom, organizátori seminára tvorivého dramatického písania v čele s OD Janka Čemana a dušou udalosti Katarínou Mišíkovou-Hitzigerovou už siedmy rok za sebou otvárajú dvere dokorán, a nielen do Pivnice. Veď sa tam tento týždeň stretlo viac ako 50 ľudí, lektorov (hlavne zo Slovenska, ale sú tam aj našinci), ochotníkov, nadšencov, detí. Tento ročník však priniesol aj ďalšiu novinku v podobe palety deviatich dielní, na ktorých sa účastníci učia alebo zdokonaľujú v dramatizácii, dramatike, filmovom umení, tvorivom písaní, herectve, hudobníctve, fotografii, ba dokonca v tvorivom manažmente. Možno si organizátori tohto seminára a iných podobných udalostí ani neuvedomujú, akú obrovskú vec robia prostredníctvom organizovania neformálneho vzdelávania. Ide totiž o veľký príspevok k silneniu občianskej spoločnosti a kultúry dialógu, a to v prospech miestnej komunity a v konkrétnych prípadoch aj v prospech slovenského spoločenstva. Na týchto princípoch, ktoré vo svojich učeniach zdôrazňujú svetovo uznávaní pedagógovia, ako sú Paul Freire a Mark K. Smith, sa vlastne zakladá neformálne vzdelávanie. Na princípe občianskej angažovanosti, kladenia dôrazu na dialóg, na podpore komunity, budovaní a formovaní ľudského kapitálu, na vedení k občianskej uvedomelosti. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  34 /4713/ 20. 8. 2016

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Zo zdravotníctva Michal Ďuga

edným z prvých zákonov, ktoré by mala schváliť naša nová vláda, je Zákon o zdravotnom poistení. Jednou z početných noviniek v zákone je aj tá, že zvolený lekár bude môcť povoliť dvakrát dlhšiu zdravotnú dovolenku – do 60 dní, okrem vo výnimočných prípadoch, ktoré sú stanovené zákonom. V novom zákone sa pritom navrhuje, aby základom pre peňažnú úhradu bol priemerný plat za uplynulých 12 mesiacov a nie ako doteraz – posledné tri mesiace. Dobrej správy by sa mali dočkať aj rodičia detí postihnutých rakovinou, ťažkého poškodenia mozgových štruktúr a iných ťažkých ochorení. Už len preto, že sa budú môcť uchádzať o zdravotnú dovolenku počas celkovej liečby dieťaťa až do jeho 18. roku a budú pritom dostávať aj plný plat. Doteraz títo rodičia mali právo na zdravotnú dovolenku v trvaní štyroch mesiacov a na príjmy vo výške 65 percent platu. Definovaný je aj počet zdravotných služieb, čiže počet a druh prehliadok, analýz a intervencií. Doteraz to nebolo spresnené. Regulovaná je aj možnosť dobrovoľného zdravotného poistenia, ktoré by krylo služby, ktoré sa nenachádzajú v povinnom zdravotnom balíčku. Novinkou je aj to, že ženy budú mať právo na rekonštrukciu alebo korekciu prsníkov po onkologickom ochorení o štátnej trove. Stanovujú sa tiež aj sankcie za neoprávnenú absenciu preventívnych skríningových vyšetrení. Neoprávnená tretia absencia v jednom cykle vyšetrení zapríčiňuje stratu práva na liečbu tej choroby na náklady štátu. Novým zákonom sa navrhuje aj to, aby boli oslobodení od platenia participácie aj darcovia orgánov, krvných buniek a tkanív, ako príslušníci výnimočne citlivej populácie – starí občania, deti, ženy, tehotné ženy, rodičky, príslušníci rómskej populácie. Sú to len niektoré novinky pripravovaného Zákona o zdravotnom poistení, ktorý sa už v túto jeseň dostane na stôl poslancov v Zhromaždení Srbska. Zodpovedné štruktúry predpokladajú, že zákon schvália do konca roka, aby sa mohol uplatňovať už od 1. januára 2017. Občania tiež.

www.hl.rs



168 HODÍN

Kľúče a lúče Oto Filip

ezostáva iné než konštatovať, že sme znovu tam, kde sme nie tak dávno boli, čiže na začiatku. Po dlhom, šesťhodinovom expozé mandatára Aleksandra Vučića, ktorý poslancom Národného zhromaždenia prezentoval program novej vlády obsahujúci desať základných oporných bodov, nasledovala rozprava o ňom, následne 11. augusta aj zvolenie novej vlády 163 poslancami vládnucej koalície a opozičníkom Goranom Čabradim (ZS). Nasledovala prísaha členov vlády, po ktorej staronový premiér Vučić vyhlásil, že táto bude pracovať poctivo, seriózne a zodpovedne, v záujme štátu, že jej základným cieľom bude krajší život občanov, lepšia ekonomika a právny štát. V duchu toho sa konalo už v pondelok, keď vláda schválila záver, vlastne prijala List o úmysloch akceptujúci revidované ciele a opatrenia ekonomickej politiky na tento a budúci rok. Aby veci boli jasnejšie, treba uviesť, že sú tieto dohodnuté s Medzinárodným menovým fondom (MMF) v rámci štvrtej a piatej revízie aranžmánu z obozretnosti, o ktorom sa MMF o niekoľko týždňov má vyjadriť. Ide o dokument, ktorým Srbsko prebralo záväzok naďalej realizovať



opatrenia stanovené aranžmánom. Na tomto mieste nie je od veci pripomenúť, že doteraz nielenže úspešne realizovalo, no i prekonalo viaceré doterajšie ciele, zvlášť tie vzťahujúce sa na fiškálny deficit a primárne bežné náklady. Treba vyzdvihnúť aj to, že realizovalo značný pokrok pri riešení otázok strategicky dôležitých štátnych podnikov a v zmenšení fiškálnej nerovnováhy. Vzhľadom na zjavné stagnovanie v urovnávaní viacerých širších, menovite zahraničných záležitostí a problémov, spôsobené prestávkou medzi voľbami a augustom, nie div že sa v rozpätí necelého týždňa konalo viac diplomatických rozhovorov a stretnutí. Prvou na takomto zozname bola pracovná návšteva Rakúska, kde naši poprední vládni činitelia na čele s premiérom Vučićom rokovali s rakúskym kancelárom Cristianom Kernom o opatreniach dvoch štátov ohľadne znemožnenia ilegálnych prechodov štátnych hraníc. V tomto kontexte je dohodnuté presunúť a rozvrhnúť časť rakúskych policajtov na srbsko-macedónskych hraniciach. Zvlášť rušný bol utorok, keď do Belehradu zavítal nielen švédsky premiér Stefan Löfven, ale, po

druhýkrát, aj americký viceprezident Joe Biden. Témy a námety stretnutí boli očakávané: eurointegrácia, situácia v regióne, v ktorom sa začalo medzi jednotlivými štátmi iskriť, boj proti terorizmu, migračná kríza, pokračovanie dialógu Belehradu a Prištiny. Známe je, že sa v nedeľu začala revitalizácia hlavného mosta na rieke Ibar, rozdeľujúceho severnú (srbskú) od južnej (albánskej) časti Kosovskej Mitrovice, čoho prvým krokom bolo odstránenie Parku mieru. Všetko uvedené sa koná v súlade s dohodou z Bruselu, ktorú Belehrad a Priština za monitoringu Európskej únie dosiahli pred dvoma rokmi a potvrdili v rámci nového kola bruselských rokovaní pred vyše dvoma týždňami. Práce na moste sa majú ukončiť do 20. januára 2017, kedy by mal byť tento otvorený pre chodcov z oboch smerov. Správa sľubná, no zostáva vidieť, čo v praxi prinesie dialóg na expertnej úrovni, ktorý sa v pondelok začal v Bruseli. Nejeden z nich prinášal dosť úmyslov a slov, občas aj niektoré lúče nádejí, no vcelku doteraz bolo málo kľúčov k úspechu. Konkrétne k odomknutiu viacerých riadne zatarasených dverí medzi Prištinou a Belehradom.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Mgr. JAN SMIGA, ODBOR REGIONÁLNEHO ROZVOJA A CESTOVNÉHO RUCHU KRAJSKÉHO ÚRADU

Množstvo pamiatok Oto Filip – Čo je to, čím je Moravsko -sliezsk y kraj zvlášť zaujímavý návštevníkom? – Príčinou príchodu a pobytu turistov je v prvom rade množstvo prírodných zaujímavostí, keďže tam máme Bes-

Informačno-politický týždenník

kydy, máme tam Jeseníky. Sú oblasti, kde možno jazdiť na bicykloch počas všetkých ročných období. V zime zase treba uprednostniť bežecké lyže alebo zjazdové lyžo vanie. Netreba

zabúdať ani množstvo hradov, zámkov, tiež rôzne historické pamiatky. Napríklad tie znázorňujúce, ako sa kedysi ťažilo uhlie, vyrábala oceľ. K tomu vzniklo a existuje múzeum, približujúce nám niekdajší svet techniky. Vyjadrím to všetko slovami, že v Moravsko-sliezskom kraji máme mnoho technických, kultúrnych a prírodných pamätihodností. • TÝŽDEŇ •

PREJAVY PRI OTVORENÍ 55. SNS 5. AUGUSTA 2016

Pekné slová a zopár prechmatov Juraj Bartoš

ri otvorení vstupného programu 55. Slovenských národných slávností z javiska Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci odzneli pekné slová. Prítomných najprv celkom krátko privítala predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová. Pozdravujúc vzácnych hostí, predseda organizačného výboru tohtoročných SNS a starosta Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić povedal: „Dnes, keď si znovu pripomíname najvýznamnejší sviatok Slovákov, ktorí žijú v Srbsku a pripomíname si jubileá významné pre slovenské národnostné spoločenstvo, keď si spomíname na ich predkov, ktorí sem prišli za lepším životom, musíme uznať, že Slováci sú predovšetkým lojálni občania nášho štátu a svojimi bohatými kultúrnymi dejinami a tradíciou prispievajú k rozvoju našej rôznorodej spoločnosti. Dnes sme hrdí na slovenské spoločenstvo, ktoré žije v Srbsku a nesebecky prispieva k utužovaniu spolupráce a priateľstva, vzťahov medzi dvoma štátmi – Srbskom a Slovenskou republikou.“ Predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová povedala: „Keď Matica slovenská pred 25 rokmi obnovila Slovenské národné slávnosti, asi si takto predstavovala, že majú vyzerať, že majú na ne prichádzať hostia zblízka i zďaleka, z domova a zo sveta, z Európy a zo zámoria, a skutočne sa nám to podarilo. Preto môžeme byť hrdí a ďakujeme, že ste nám prišli gratulovať k nášmu sviatku, k sviatku Slovákov v Srbsku.“ V pokračovaní Tomanová-Makanová prečítala dva pozdravné listy, ktoré do NRSNM prišli zo Slovenska. V prvom prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska o. i. uviedol: „Vážení krajania a priatelia Slovenska, veľmi ma teší, že sa vám darí udržiavať slovenské tradície, kultúru a úctu k dedičstvu vašich predkov, ktoré si po generácie s láskou uchovávate a zveľaďujete. Chcem vám preto vyjadriť úprimnú vďaku za úsilie vynaložené pri organizácií Slávností. Významne tým prispievate k posilňovaniu národného povedomia, kultúrnej identity a jednoty • TÝŽDEŇ •

slovenskej krajanskej komunity v Srbsku; zároveň ste príkladom a inšpiráciou pre ostatných.“ Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, obracajúc sa priamo na predsedníčku NRSNM, napísal: „SNS považujem za významný znak upevňovania národného povedomia Slovákov žijúcich v zahraničí. Vážim si toto podujatie organizované spoločne Národnostnou radou sloven-

„Veľmi sa teším, pretože som sa presvedčil niekoľkokrát mojou návštevou v Báčskom Petrovci a ďalších mestách a obciach, že je to krásna krajina, a žijú tu dobrí a pracovití ľudia. Takisto sa veľmi teším aj na to, že sa obohatím aj o to, čo u nás doma možno už nemáme, to, čo sa týka slovenských zvykov a tradícií, ktoré sa tuto zachovali.“ Veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repče-

Organizátori SNS 2016: Anna Tomanová-Makanová (sprava), Srđan Simić a Katarína Melegová-Melichová

skej národnostnej menšiny, Maticou slovenskou v Srbsku a Obcou Báčsky Petrovec s cieľom dlhodobo prispievať k zachovávaniu národnostných tradícií, ako aj kultúrneho dedičstva vojvodinských Slovákov. Slovenská komunita v Srbsku, s ktorou má Slovensko dlhoročné priateľské vzťahy, si vybudovala bohaté zastúpenie v spoločenských, kultúrnych a mimovládnych inštitúciách. Vďaka tejto skutočnosti je dnes silnou a vyspelou národnostnou menšinou, ktorá vo významnej miere dotvára kultúrnu mozaiku multietnickej Vojvodiny a Srbska. Som presvedčený, že otvorením kapitoly 23 počas slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie dôjde k urýchleniu plnenia cieľov stanovených v akčnom pláne pre realizovanie práv národnostných menšín a tým aj k ďalšiemu skvalitneniu ich života a postavenia. Ubezpečujem vás, že Slovenská republika bude tomuto procesu venovať náležitú pozornosť.“ Potom sa prihovoril i minister vzdelávania, výskumu a športu Slovenskej republiky Peter Plavčan:

ková o. i. podčiarkla: „Vraj na túto manifestáciu príde až okolo 7 000 ľudí, to svedčí o tom, že Slávnosti nestrácajú na popularite, naopak, ich popularita z roka na rok narastá. V Petrovci som spoznala pracovných usilovných a šikovných ľudí, ktorí v sebe majú skutočne výnimočný potenciál. Uchovávanie tradičnej kultúry a ochrana kultúrneho dedičstva sú dlhé roky hmatateľným a jedinečným symbolom slovenskej národnostnej menšiny žijúcej vo Vojvodine. Milí krajania, milí hostia, na záver by som sa chcela poďakovať organizátorom, pochváliť ich za dobre odvedenú prácu a zaželať im, aby tohtoročné SNS boli naďalej ukážkovým vzorom ako spojiť tradičnú kultúru s modernou a ako neverbálny tvorivý dialóg môže posunúť z regionálnej úrovne na úroveň medzinárodnú.“ Otvárajúc SNS, podpredseda vlády AP Vojvodiny Đorđe Milićević o. i. zdôraznil: „Vojvodina je jedinečná svojou multietnickosťou a multikultúrnosťou. Jej bohatstvo je v jej rôznorodosti, v súžití rôznych národov, relígií a kultúr. Dobré

etnické vzťahy a rešpektovanie ľudských a menšinových práv sú jedným z kľúčových znakov Srbskej republiky a Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Slovenské spoločenstvo Vojvodine dalo veľa. Kovačická insita je jedinečným javom nielen v Srbsku, ale aj vo svete. Dalo aj veľké folklórne dedičstvo, tradičné kroje, ľudové umenie, hudbu, piesne, tance, rozdielne nárečia. Pokrajina počas uplynulých rokov vyčlenila značné prostriedky na riadnu a rozvojovú činnosť NRSNM, národného spoločenstva, ako aj na realizáciu projektov na základe súbehov pre dotácie etnickým spoločenstvám. V tomto smere chceme pokračovať. Budeme afirmovať slovenskú menšinovú samosprávu v oblasti vzdelávania, informovania a najmä úradného používania slovenského jazyka a písma. Srbsko má taktiež veľmi dobré a blízke vzťahy so Slovenskou republikou. Tieto vzťahy budeme aj naďalej pestovať a rozvíjať najmä na poli ekonomiky.“ Do potlesku po prejave pána Milićevića zaznela veta pani Repčekovej: „Pre Slovákov – otváram 55. Slovenské národné slávnosti.“ Potlesk pokračoval a v ňom uviazli dilemy späté so súčinnosťou a „spoločným jazykom“ troch organizátorov tohtoročných SNS. Ktorí sa na minútku-dve predtým než TV Vojvodina odštartovala priamy televízny prenos vstupného programu, priamo pred hosťami „dohovárali“ o tom, kto čo a kedy na javisku povie. Bez prekladu do slovenčiny (zo srbčiny) zostala výzva predsedu organizačného výboru, aby prítomní vzdali poctu všetkým vyhnancom a ľuďom, ktorí utrpeli straty v akcii Oluja. Predseda Simić pri vítaní hostí vynechal meno generálneho konzula Slovenskej republiky v Maďarsku Igora Furdíka. Biskupa Slovenskej ev. a. v. cirkvi v Srbsku Samuela Vrbovského síce spomenul; keďže preň ale nebolo miesto v prvom rade, biskup na začiatku programu sieň SVD opustil. Autori protokolu (nakoľko vieme, oň sa postarala Obec Báčsky Petrovec) by nabudúce podobným chybám naskutku mali predísť. Lebo prechmaty neraz zakalia pekné slová.

34 /4713/ 20. 8. 2016

Týždeň KOMENTÁR Z VLASTNÉHO VRECKA

Zaniká SVC pred našimi očami?

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

netransparentná, zmanipulovaná, spolitizovaná, fungujúca mimo stanov vlastného štatútu, gerontokratická... Jediný pozitívny príklad (samozrejme, v takto kratučko koncipovanom prehľade) vidíme v snahách redakcie Hlasu ľudu zmodernizovať týždenník z aspektu obsahového, vizuálneho, komunikačného, dokonca jazykového... Som však presvedčený o tom, že sa zásadnej nestrannosti a kultúre dialógu ešte stále, všetci spolu, učiť dokážeme. Tu sa zastavíme. Pozrime sa ešte iba na odbornú kvalifikáciu a kompetenciu ľudí, ktorí vedú túto našu slovenskú menšinu. Na ich, počas týchto dlhých rokov vládnutia, jasne preukázaný morálny a etický profil. Je to trápne, tragikomické...

Mohlo to, s nimi v čele, dopadnúť inak, ako dopadlo? Preto apelujem na čestných, neskorumpovaných, nespokojných, ale z rôznych dôvodov ostýchavých a nerozhodných členov Národnostnej rady, aby pri prvej príležitosti využili možnosť a bez okolkov pomohli odvolať terajšiu pani predsedníčku. Je to prvým predpokladom, aby sa veci začali naprávať, aby sa začalo pracovať kvalitnejšie a na prvom mieste – transparentnejšie. Všade, teda aj v SVC. Zoroslav Spevák je vysokoškolský pedagóg na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Publikovaný komentár nemusí nutne korešpondovať s názorom redakcie.

INÝ NÁHĽAD

ožno si túto otázku nekladie veľký počet ľudí, ale práve literatúra bola aj v nedávnej minulosti jednou z tých zložiek, ktoré najlepšie vedeli predstaviť našu slovenskú vojvodinskú kultúru tak doma, ako i v zahraničí. Slovenské vydavateľské centrum v posledných rokoch viditeľne kuľhá. Nie sú jasné vydavateľská koncepcia a kritériá, vládne tam už navonok viditeľný neporiadok, po odchode Víťazoslava Hronca do výslužby v redakčnej práci citeľne absentuje odborná zložka. Nový život je (finančne) akoby na umelých pľúcach, Zornička navonok pokročila, ale (aspoň pisateľovi týchto riadkov) nie je jasné, kto je vlastne jej vydavateľom, kto šéfredaktorom, ako je možné, že je všetko ponechané na plecia pracovitej, ale predsa len neskúsenej a nie dostatočne pripravenej osobe? Aké-také knihy aspoň dosiaľ vychádzali, ale už dlhšie sa pošepkáva o tom, že vedenie na tento rok nevedelo zabezpečiť (žiadne) prostriedky a že je vydavateľský plán vážne ohrozený (kiežby tak nebolo). Mám vôbec právo verejne nastoliť túto otázku? Veď ani len nie som radovým členom NRSNM, kde sa, samozrejme, ako v správnom Ústrednom výbore, nad všetkým bdie, o všetkom myslí, na všetko dozerá, všetko riadi a všetko – je to iba môj dojem? – vlastne manipuluje, finguje, falšuje a degraduje. Kde sa o všetkom rozhoduje v najužšom kruhu a kde hlavné slovo, aspoň sa tak zdá, vedú dve ochotnícke herečky vo výslužbe, a ostatné orgány a jednotlivci slúžia viac-menej ako servilná transmisia ich vôle. Takmer všetko ide dolu vodou, ale všetci verejne mlčia, usmievajú sa, tvária sa, že

nič. Chránia sa kreslá, sinekúry a korupčné schémy. Oslavuje sa a tancuje. Je a pije. Pritom súkromne navzájom na seba kydajú len tak duní, o svojich „priateľoch“ a kumpánoch sa v zákulisí vyjadrujú tak, ako by sa o sebe navzájom sotva dokázali vyjadrovať najväčší sokovia. Pozrime sa iba úlomkovito na niektoré z oblastí národnostného života (samozrejme, nemám priestor na podrobnejší rozbor): 1. TV Nový Sad (program v slovenskej reči) – bola vo svojich dejinách diletantskejšia, neinventívnejšia, zatuchnutejšia a konzervatívnejšia? Skôr sa hodí do 19. než do 21. storočia. Pritom ale už takmer 15 rokov dôsledne uplatňuje komunistickú cenzúru voči tým, ktorí si nemyslia rovnako ako ATM. Musím si zistiť, kto je tam riaditeľ, ak nejakého vôbec majú, ten asi bude i hlavný cenzor; 2. Divadelníctvo – náš najlepší a v zahraničí najoceňovanejší režisér je už dlhý rad rokov „na ľade“, v činnosti ho blokujú tí s chabým umeleckým nadaním, ale preto mimoriadne šikovní v politikárčení; 3. Školstvo – zlikvidovaná Učiteľská fakulta, ako záruka udržateľnej budúcnosti každej menšiny, ako znak, že to menšina so sebou myslí vážne a že sa o tú svoju budúcnosť skutočne, a nie iba deklaratívne stará, preto však boli založené dva stredoškolské smery v slovenskej vyučovacej reči, úplne irelevantné zo stanoviska národnostných priorít, pritom však dodatočne ohrozujúce slovenskú existenciu Gymnázia Jána Kollára; 4. Ústav pre kultúru – na jeho čelo prednedávnom dosadili osobu, ktorú na post riaditeľky kvalifikuje asi iba jej blízky vzťah s ešte stále aktuálnou predsedníčkou Národnostnej rady; 5. Matica slovenská – finančne

Ďuro Varga

Zoroslav Spevák

• TÝŽDEŇ •

SRBSKO PO BREXITE (2)

Ako s NATO? Oto Filip

dpovede na otázku, kde občania vidia Srbsko v budúcnosti, sú raz opodstatnené, inokedy zase emotívne, tretíkrát také, že človek začne pochybovať o tom, či sú dva aj dva naozaj štyri. Napriek všetkým odpovediam na tému Ruska vzťahujúcich sa na jeho ekonomickú situáciu, výšku platov, rešpektovanie osobných slobôd a práv, napriek tomu, že je, keď ide o uvedené, v porovnaniach s členmi Európskej únie spravidla v druhom pláne, napriek tomu, že vo veľkej krajine istý čas pobudlo len osem percent anketovaných, Rusko je na druhom mieste v súpiske krajín, v ktorých by naši obyvatelia radi

žili, keby nežili v Srbsku. Na prvom mieste je Nemecko s 8,80 percenta, na druhom už spomínané Rusko s 8,60 percenta a na treťom Švajčiarsko s 8,20 percenta podpory. Druhý trojlístok tvoria Španielsko (5,30), tiež Nórsko a Rakúsko s po 4,50 percenta priazne. Rusko je výrazne prvé v odpovediach na otázku: O ktorom štáte by ste povedali, že je priateľom Srbska? Vyše štyridsať percent respondentov uvádza Ruskú federáciu. Na druhom mieste je Grécko s dvanástimi percentami, na treťom Čína s necelými desiatimi percentami. Za nimi nasledujú Nemecko, Rakúsko a Bosna a Hercegovina. V prípade štátov vnímaných ako nepriateľov Srbska, na čelnej pozícii

je Chorvátsko, o ktorom si to myslí každý piaty obyvateľ (19,70), potom USA (18,10), Albánsko (12,10), Veľká Británia (7,60) a Nemecko (tiež 7,60 percenta). Keď ide o vzťah s NATO, členstvo v ňom podporuje len 12 percent respondentov, proti je 82 percent a nerozhodných je 6 percent. Aj tu je zaujímavé, že väčší odpor k NATO majú mladí ľudia vo veku 18 až 29 rokov, z ktorých ho nepodporuje ani desať percent, kým je podpora osôb nad šesťdesiat rokov vyše 13 percent. Odpor k uvedenej vojenskej aliancii je výrazný aj v hypotetickom prípade, že by sa Rusko jedného dňa stalo jej členom. Aj v tom prípade by nie vyslovilo 61 percent, kladne by sa vyjadrilo 30 percent a 9 percent je nerozhodných. Výrazná časť anketovaných – 44 percent – sa nazdáva, že jednou z podmienok začlenenia Srbska do Európskej únie je to, aby sme sa stali členom NATO. To si nemyslí 34 percent opýtaných,

kým odpoveďou neviem reagovalo 22 percent respondentov. Na otázku: Ktorá politická strana podporuje bližšie vzťahy s NATO? sa takmer polovica alebo približne 47 percent opýtaných vyjadrilo, že to nevie. Druhá polovica je približne rovnako rozdelená na tri časti. Je to SNS s 15,70 percenta podpory, potom DS s 14,40 a LDP s 14,30 percenta podpory. Na záver ešte toľko, že až štyria z piatich obyvateľov (80 percent) sú proti tomu, aby Srbsko uznalo nezávislosť Kosova a Metóhie, aj keby to bola podmienka vstupu Srbska do členstva Európskej únie. Viac ako polovica obyvateľov (52 percent) by sa nezhodla ani s riešením, ktoré by pre Srbov z Kosmetu možno bolo akceptovateľné, ako by napríklad mohlo byť aj rozdelenie Kosova a Metóhie. Zástancom akéhokoľvek východiska je 37 percent a nerozhodných je v tomto ohľade 11 percent respondentov.

SLOVO DALO SLOVO: VIŠNJA ARANĐELOVIĆOVÁ, LAUREÁTKA CENY ANNY NEMOGOVEJ-KOLÁROVEJ

V médiách nie je dobrý gazda O. Filip

ožno ju zaradiť k mladým, úspešným a tvorivým novinárkam belehradského denníka Politika. Višnja Aranđelovićová sa narodila roku 1985 v Kraljeve, diplom získala na Odbore žurnalistiky belehradskej Fakulty politických vied v roku 2008, keď aj nastúpila do Politiky ako jeden z tridsiatich kandidátov zvolených do letnej školy žurnalistiky tohto média. Odvtedy pôsobí v rubrike Spoločnosť, kde hlavne sleduje mediálnu scénu Srbska. V správe trojčlennej komisie v zložení Rastislav Durman, Miroslava Kadlečíková a Pavel Matúch sa konštatuje: „Laureátkou výročnej ceny Anny Nemogovej-Kolárovej na rok 2016 sa stala Višnja Aranđelovićová za text Ulicou maršala Tita odchádzajú do Európy, uverejnený po srbsky v denníku Politika. Neuvážené a ľahkomyseľné vyhlásenie politika autorka využila na to, aby sa venovala prostrediu, na ktoré sa to vyhlásenie vzťahuje, aby sa s ním zoznámila a o ňom písala žurnalistickým štýlom, charakteristickým pre Politiku.“ Inými slovami povedané, riadiac • TÝŽDEŇ •

sa tézou, že sa púť slova a skutku nemusia vždy ukončiť práve vtedy, keď sa tie vyslovia alebo udejú, Višnja spravidla neváha nakuknúť aj za ich oponu. – Cena Anny Nemogovej-Kolárovej, ktorú ste získali, sa už niekoľ ko rokov udeľuje za text zverejnený v neslovenských médiách... – Odmenili ma za príspevok Ulicou maršala Tita odchádzajú do Európy. Vznikol na základe predsavzatia a pracovnej úlohy opísať čitateľom dedinu Padina, ktorú svojím vyhlásením o četníkoch akoby preslávil Bojan Pajtić. Za veľmi krátky čas sa neveľmi známe mestečko mediálne veľmi zviditeľnilo... – V príspevku zverejnenom v apríli tohto roku ste sa pristavili pri spôsobe života Padinčanov, poznačenom robotou a lopotou. Čím vás Padina prekvapila? – Prekvapilo ma, že som na pravé

poludnie nikoho nezastihla v kaviarni, ktorá je u nás miestom, kde sa tradične zoznamujeme. Všetci pracovali, trápiac sa, ako v tejto kríze prežiť. – To ovzdušie ste vedeli trefne vystihnúť a následkom je cena, ktorú ste získali. V akej miere sa všetci navzájom poznáme? – Povedala by som, že sa neveľmi poznáme. Preto sa neraz prekvapíme tým, že ani o sebe nevieme veľa. A potom to reťazovo pokračuje: nepoznáme sa ani so susedmi v budove, v ktorej žijeme, nevieme takmer nič o národnostných menšinách, s ktorými žijeme. – Politika vždy mala množstvo skvelých reportérov. Cenu ste získali za reportáž. Ktorý novinársky žáner by ste vyzdvihli ako osobne obľúbený? – Reportáž je iste jedným z mojich najobľúbenejších žánrov. Mám

tiež rada analytické žánre, zvlášť komentáre, poznámky. Sledujem problematiku médií, ktoré sú pre mňa veľmi zaujímavé, tým skôr, že sa z nich stala nie odborná, ale vyložene politická téma. Zvlášť rada porovnávam, čo aktéri v mediálnej sfére rozprávali a robili kedysi s tým, čo konajú a vravia dnes. Mala som príležitosť aj na Stretnutí slovenských novinárov vypočuť výsledky niektorých prieskumov, no tie sú mi hlavne známe. – Zaoberáte sa i transformáciou prostriedkov hromadného informovania? – Upútala ma privatizácia médií. Všimla som si všetky jej zlé stránky. Denník Politiku v tomto smere očakáva veľký boj. Mám nádej, že pretrváme po týchto 112 rokoch, koľko existujeme. – Na záver, ako by ste tieto procesy mediálnych zmien zhodnotili? – Poviem to na rovinu: v prípade médií dnes nie je dobrý majiteľ. Dobrými gazdami nie sú ani cudzinci, ani domáci, čím predovšetkým mám na zreteli novozbohatlíkov. Možnože najviac šťastia mali tie médiá, kde novinári získali možnosť viesť ich.

34 /4713/ 20. 8. 2016

Slovensko Slovensko v olympijskom kanáli v Riu vydolovalo ďalšie cenné kovy SLALOMÁRSKA VEĽMOC

Rastislav Boldocký

j bez osobností z minulých olympiád Slovensko potvrdilo status vodnoslalomárskej veľmoci. Z Ria si bratranci Peter a Ladislav Škantárovci priniesli zlato, kanoista Matej Beňuš striebro a úspešné hry podčiarkli aj kajakári Jana Dukátová a Jakub Grigar štvrtým, respektíve piatym miestom. Už je tak trochu dobrým zvykom, že slovenskí vodáci prinášajú z olympijských hier medaily. Pred Riom však pod Tatrami panovala neistota. V minulosti totiž na hrách víťazili najmä osvedčené mená – kanoista Michal Martikán, kanoistka Elena Kaliská a bratia Pavol a Peter Hochschornerovci v kategórii C2. Tentoraz žiadna z týchto športových osobností na olympiádu necestovala. Dôvodom je najmä nezmyselné pravidlo Medzinárodnej kanoistickej federácie, podľa ktorého môže na olympiádu ísť len jedna loď z jednej krajiny.

Slovenská vodnoslalomárska špička: Zľava Jakub Grigar, Jana Dukátová, Peter a Ladislav Škantárovci, Matej Beňuš

Viackrát tak v minulosti platilo, že ťažšie bolo vyhrať slovenskú kvalifikáciu než samotné preteky. Hádam najlepšie to na svojej koži pocítili bratranci Škantárovci, ktorí celé roky pretekali v tieni trojnásobných olympijských víťazov bratov Hochschornerovcov. Neprebojovali sa cez nich do Pekingu v roku 2008, ani do Londýna o štyri roky

neskôr. Nestrácali však nádej, že sa to podarí. „Aj po prehrách sme sa snažili čo najskôr spamätať. Ísť stále dopredu,“ povedal týždenníku Plus 7 dní Peter Škantár. V týchto dňoch sa konečne dočkali. Nielenže sa do Ria prebojovali, ale odnášajú si z neho aj cenný kov. A nie hocijaký, hneď zlatý. Vo finálovej jazde boli od druhých Britov rýchlejší o pol

SLOVENSKO PO ZÁKERNEJ CHOROBE OPUSTILA ĎALŠIA HERECKÁ OSOBNOSŤ

Odchod Juraja Slezáčka R. Boldocký

aj ako pedagóg či riaditeľ divadla. ol to znamenitý kaJurajovi Slezáčkovi sa marát a kolega, neosudnou stala rakovina. viem, čo viac by som Diagnostikovali mu ju k tomu mala povedať. Odišiel náhodou v lete 2014, pri jeden z našej generácie. Je rutinnej zubnej prehliadto smutné, keď sa povie Juke. Hoci sa jeho stav po raj Slezáček, vždy ho mám agresívnej liečbe chvíľpred očami a jeho prvé dni kovo zlepšil, choroba sa v škole a divadle. Prežili sme vrátila. „Musím uznať, že toho spolu veľa veselého,“ rakovina ma zaskočila. povedala Božidara Turzno- Posledná rozlúčka v DPOH: „Ďurko náš, Ťažko povedať, čo by sa vová krátko pred začiatkom opäť si krok pred nami,“ týmito slovami sa stalo, keby... Keby na tú pohrebu 73-ročného herca s Jurajom Slezáčkom rozlúčil herec Martin chorobu neprišli. Zrejme v bratislavskom krematóriu. Huba. (Foto: Michal Šebeňa) by som bol šťastnejší a V posledných rokoch práve spokojnejší, keby som Turznovová tvorila so Slezáčkom zďaleka sa netýka len televíznych sa to nedozvedel,“ vyhlásil herec zohranú dvojicu v obľúbenom te- seriálov. Stvárnil desiatky postáv pred niekoľkými mesiacmi. levíznom seriáli Panelák. Umelcov v divadelných inscenáciách či Slezáček vyštudoval herectvo opus je však oveľa širší a bohatší, filmoch, hlbokú stopu zanechal na bratislavskej VŠMU a stvár-

„B

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sekundy. „Na štarte som si povedal: Treba ísť s pokojnou hlavou a nerobiť zbytočné chyby. Nakoniec sa nám to vydarilo úplne perfektne. Pomyslel som si aj na bratov Hochschornerovcov, keďže som si krátko pred olympiádou pozrel ich jazdy a veril som, že nám to dodá silu,“ povedal médiám po pretekoch Peter. Hoci sú Škantárovci len bratranci, majú toho spoločného veľa. Obaja sú zo Spišskej Starej Vsi, obaja začínali v K1, obaja sa ženili v Červenom Kláštore, obaja občas radi rybárčia, obaja si kúpili domy hneď za hranicami, v Rajke. Pár metrov od seba. O ďalšiu medailu pre Slovensko sa postaral ďalší nováčik na olympiáde 29-ročný Matej Beňuš, keď ho porazil len Francúz Gargaud Chanut. „Pomaly zabúdam, že som bol až druhý. Tá prehra s Francúzom však prebolela hneď. Bol lepší, išiel rýchlejšie. Aj striebro je krásne,“ povedal po návrate na Slovensko Beňuš. nil množstvo postáv na javisku Činohry SND, v televízii, filme či rozhlase. Jednou z nich je nezabudnuteľná postava veliteľa žandárov v muzikáli Na skle maľované. Zahral si v inscenáciách Kým kohút nezaspieva, Timon Athénsky, Leto v Nohante, Pozor na anjelov, Veselé panie z Windsoru, Škola žien, Čas hádzať kamene, aj v Poslednom lete Sarah Bernhardtovej, či v Čerticiach. Hral aj v Steinbeckových O myšiach a ľuďoch (aj so svojím psom Clorkom), Porubjakovej Tančiarni, Lehárovej operete Veselá vdova alebo v inscenácii Cyrano z Bergeracu. Rodený Zvolenčan bol okrem toho umeleckým šéfom Činohry Slovenského národného divadla v rokoch 1979 až 1990 a tiež riaditeľom Činohry SND v rokoch 1997 až 2005. Dlhé roky pôsobil aj ako pedagóg a v rokoch 1996 až 2002 bol aj dekanom Činohernej a bábkarskej fakulty VŠMU. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti V BIELOM BLATE SI PRIPOMENULI 150. VÝROČIE ZALOŽENIA DEDINY

Spomienky na časy zašlé – pre časy budúce Vladimír Hudec

predviedli páčivý kultúrno-umelecký program. Sledovalo ho vyše 400 Bieloblatčanov, pre ktorých bol pripravený a zdarma sa podával – a čo by iné – chutný guláš z diviaka. Ústredné oslavy významného jubilea sa v nedeľu 14. augusta začali slávnostnými bohoslužbami v slovenskom evanjelickom a v rímskokatolíckom kostole a slávnosť pokračovala pred Medzinárodným výskumným strediskom, kde odznelo niekoľko básní vo všetkých bieloblatských jazykoch – slovenskom, maďar-

erformanciou znázorňujúcou príchod prvých osadníkov do Bieleho Blata, primeraným viacrečovým programom, a potom aj otvorením Spomienkového areálu v nedeľu 14. augusta v Bielom Blate skončili trojdňové oslavy 150. výročia založenia dediny. Oslavy začali už v piatok 12. augusta hudobným programom, čiže koncertmi aradáčskej skupiny Dúha a estrádnej hviezdy Aleksandry Bursaćovej. V sobotu na nádvorí Medzinárodného výskumného strediska otvorili výstavu venovanú poľnohospodárstvu, rybárstvu a trstinárstvu, trom hospodárskym odvetviam, ktoré poznačili život Bieloblatčanov od ich príchodu na toto územie do dnešných dní. Nechybovala, pravdaže, ani výstava ručných prác Program osláv tancom spestrili usilovných Bielob- aj bieloblatskí matičiari

So Zuzkou sa v ten deň všetci chceli fotografovať

latčaniek. V ten deň maďarský Kultúrno-umelecký spolok Carska bara, bulharský Trandafer, folklórna sekcia bieloblatského MOMS a žiaci základnej školy • ĽUDIA A UDALOSTI •

skom, bulharskom, srbskom a, z úcty voči prvým osadníkom Nemcom, aj v nemeckom. „Prvých osadníkov“, ale aj všetkých prítomných pozdra-

Dušan Šijan (vpravo) a Miroslav Markuš otvorili Spomienkový areál

vil predseda bieloblatského Miestneho spoločenstva Miroslav Markuš, ktorý hovoriac o zašlých časoch o. i. povedal: „Trochu drsnej obrábateľnej pôdy, trstiniská a rieky boli ich jediným zdrojom života a záchovy. V takých neveľmi štedrých podmienkach bolo potrebné stvoriť nový dom a zabezpečiť si živobytie. Nadovšetko skromní prví osadníci obstáli na priestoroch, na ktorých sa mnohí pred nimi nepokúsili ani len zastať a kdežeby zostať a založiť si dom.“ Podnetnými slovami sa pri-

ktoré poznačili ich 150-ročnú púť na tomto priestore, dielo sochárov z Maďarska, a ktoré do budúcna budú symbolom dediny. Spomienkový areál primeranými slovami požehnali aj vznešený pán Pavel Sklenár, senior banátsky, a rímskokatolícky kňaz Stojan Kalapiš. V prípitku pri spoločnom obede domácim a ich hosťom sa prihovoril námestník primátora Zreňaninu Duško Radišić, ktorý zablahoželal Bieloblatčanom k 150. výročiu spolunažívania a prisľúbil, že mesto Zreňanin bude aj ďalej zveľaďovať to spolunažívanie a Biele Blato bude príkladom toho, ako to môže dobre fungovať. Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová- Makanová zaželala Bieloblatčanom, aby vo svojej dedine naďalej svorne a kvalitne žili. Bieloblatským Slovákom odkázala, že si majú chrániť jazyk a kultúru, „lebo nik iný nebude chrániť náš jazyk a našu kultúru, Príchod „prvých“ osadníkov do Bieleho Blata ak nie my sami. A tak ako si chránime hovoril aj náčelník Stredobanát- náš jazyk a kultúru, chráňme si skeho obvodu Dušan Šijan, ktorý aj jazyk, kultúru, vieru tých, s potom spolu s bieloblatským ktorými dennodenne žijeme a richtárom otvoril Spomienkový stretáme sa. Je to dobrý, vyskúareál: Spomienky na časy zašlé – šaný recept, ako spolu môžeme pre časy budúce, v ktorom sú tri rozvíjať nielen svoju dedinu, ale drevené sochy – Dančo, Šanika aj obec, Vojvodinu, dokonca aj a Zuzka, čiže Bulhar, Maďar a Srbsko,“ povedala na záver Anna Slovenka, znázornení v prácach, Tomanová-Makanová. 34 /4713/ 20. 8. 2016

Ľudia a udalosti SIEŤ 021 PRINÁŠA

Ťažkosti sudcov po populistických zatknutiach Miloš Lazić

ákladné princípy nezávislosti súdnictva sú zaručené štátom a chránené Ústavou a zákonmi, pričom je povinnosťou všetkých ustanovizní, vládnych i iných, dodržiavať nezávislosť súdnictva. Tak by súdnictvo malo fungovať, avšak v ešte stále nestabilných spoločnostiach, ako je naša, existuje veľký vplyv politikov, polície a verejnosti na priebeh procesov. Verejnosť v Srieme pred tromi rokmi rozvlnila správa o zadržaní Jovana Tišmu, bývalého predsedu Obce Stará Pazova a riaditeľa Direkcie pre výstavbu obce. Zadržaný bol spolu s viacerými inými osobami v súvislosti s vyšetrovaním na základe podania ohľadom zneužívania úradného postavenia v prácach údržby verejných plôch, presnejšie kosenia cestného pásma na území Obce Stará Pazova. Už samotné zadržanie, vzhľadom na funkcie, ktoré Tišma zastával, vyvolalo búrku vo verejnosti. Tí, ktorí sa politicky s ním zhodovali, tvrdili, že je nevinný, iní ho zasa už vopred odsúdili na vlne populizmu v zatýkaní, ktoré v tom čase dosahovalo vrchol. Sám neskoršie tvrdil, že sa celý proces udial kvôli verejnosti a v záujme politickej diskreditácie vtedy už opozičných politikov. – Keď ma zatkli, určili mi 30-dňové predbežné zadržanie, ale prepustili ma o čosi skôr, a o dva mesiace bola vznesená obžaloba. Proces však ešte vždy nezačal, neustále sa to odročuje, takže aj po troch rokoch sme vlastne na začiatku. Počas môjho zatknutia do domu vtrhlo 15

www.hl.rs

policajtov, z toho dvaja s dlhými zbraňami. Všetko prehľadali, zobrali manželkin telefón a laptop, deti sa na to všetko pozerali. Vyšší súd v Sriemskej Mitrovici neskoršie rozhodol, že sa všetky veci majú vrátiť, avšak nestalo sa to dodnes. Ako mám veriť, že štát, ktorý nie je vstave vrátiť jeden telefón a laptop, zajtra nevykoná

skutkov, avšak potom sa dozvieme, že rozsudok na apelácii padol, pretože nebolo nadostač dôkazov, aby ho odsúdili. Na druhej strane verejnosti sa v médiách sugerovalo, že dôkazy existujú. Taká mediálna kampaň môže za to, že sa všetci čudujú, prečo ho neodsúdili. Predstavte si teda sudcu, ktorý sa ocitne v situácii,

čosi ešte horšie, – povedal Tišma pre Sieť 021. Na základe prieskumov Svetovej banky o vplyve výkonnej moci na súdnictvo sa uvádza údaj, že každý tretí zamestnanec v súdnictve ako vplyvných uviedol niektorých politikov, kým z vplývania na súdne procesy najčastejšie obvinili kolegov zo súdu a advokátov. Advokát Dušan Nikolajević tvrdí, že najväčší vplyv na priebeh procesu v praxi má výkonná moc, ale že verejnosť a médiá môžu takisto v značnej miere, či už pozitívne, alebo negatívne vplývať na súdny proces. – Nátlaky verejnosti sú v poslednom čase nanajvýš zjavné. Uvediem tu predmet Darka Šarića, celá verejnosť prostredníctvom médií vie, že on je hlavným organizátorom kriminálnych

že nemá všetko, čo potrebuje, aby niekoho odsúdil, ale z druhej strany verejnosť ho tlačí, aby vyniesol určité rozhodnutie. Všetci mu potom hovoria, že sa pozeral cez prsty z nejakých neregulárnych dôvodov. Také situácie sú veľmi ťažké pre sudcov, – vysvetľuje Nikolajević pre Sieť 21. Keď ide o vplyvy na súdny systém, časť verejnosti mieni, že polícia je len začiatočnou zbraňou v rukách mocnárov, ktorí by chceli vplývať alebo otvoriť určitý súdny proces. Avšak Nikolajević nemieni, že to zodpovedá pravde. – Všetko závisí od druhu trestného činu. Pozrite sa napríklad na klasické násilné trestné činy alebo dopravnú nehodu, kde polícia zvyčajne má takzvané prostriedky krimitechniky a raz prácu vykoná dobre, ale inokedy

Informačno-politický týždenník

sa dopustí obrovských nedopatrení, pre ktoré dané obvinenie padne. Ak máte na mysli určité záujmové vplyvy, nemyslím si, že je ich toľko, koľko si verejnosť myslí. Mienim, že oveľa častejšie sú vplyvy vyplývajúce z nekompetentnosti alebo nevybavenosti, – uzavrel Nikolajević. Po otvorení kapitol 23 a 24 v rokovaniach s Európskou úniou Srbsko musí schváliť početné zmeny súvisiace s fungovaním súdnictva, ktoré majú vytvoriť podmienky na to, aby sa vplyvy výkonnej moci, polície, verejnosti alebo médií na súdne procesy vyskytovali minimálne, alebo aby celkom zanikli. Vláda práva predstavuje jednu zo základných hodnôt, na ktorých sa zakladá moderná spoločnosť. Bez vybudovaných a stabilných inštitúcií štátnej moci, ktoré svoje funkcie plnia v súlade s Ústavou a zákonom, a zvlášť bez existencie nezávislého súdnictva zabezpečujúceho účinnú ochranu ľudských práv a slobôd a bez opodstatnenej nezávislej kontroly vykonávania verejnej moci sotvaže možno povedať, že sa určitá krajina zakladá na vláde práva. Na ustanovenie vlády práva je nevyhnutná jasná a viditeľná orientácia a pôsobenie všetkých činiteľov v krajine. Tejto ochoty, zdá sa, u nás ešte stále niet. Foto: www.021.rs

Tento text vznikol v rámci projektu Sieť 021 financovaného EÚ. Obsah je zodpovednosťou Rádia 021 a nijakým spôsobom neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

TÁBORNÍCI Z ČESKA V HAJDUŠICI

Cez hru sa čo-to aj naučia Vladimír Hudec Medzinárodné stredisko priateľstva mladých v Hajdušici sa v týchto dňoch teší ďalším mladým táborníkom. Ide o spoločný projekt obecnej organizácie Červeného kríža v Plandišti a mimovládnej organizácie Happy akadémia z Česka, ktorý sa realizuje už vyše dvoch rokov a v rámci ktorého budúci inštruktori zo Srbska odchádzali do Olomouca v Česku, kde sa pripravovali na prácu s mladými a učili sa organizovať tábory. – Tábor v Hajdušici je iba korunou takej práce, – hovorí vedúci tábora Marko Tanasković. – Máme tu 25 detí z Česka a z územia Obce Plandište. Organizujeme rôzne fyzické aktivity, ako aj rôzne hry memórie, ktoré sa navzájom prelínajú. Čiže ani jedna hra nie je statická, ale tesne spätá s pohybom. Podstatné je, aby sa mladí ľudia cez hru naučili niečo nové. Hlavnou témou tábora je výmena kultúry. Vlastne prostredníctvom týchto hier sa deti z Česka učia o našich osobnostiach a obyčajach a naše deti o českých. Zahrnuté sú všetky segmenty života, nielen historické osobnosti, ale aj športovci, hudobníci, tiež tradičné jedlá, obyčaje. Pritom vhodne

spolky, kde sa účastníci tábora zoznámili so srbskými ľudovými tancami a pod. Hlavným inšruktorom v tábore je Tomáš Klein z Česka, ktorý už bol niekoľkokrát v Hajdušici, a roku 2008 bol inštruktorom v prvom tábore toho druhu. – U nás v Česku majú takéto tábory dlhú tradíciu. Je ich veľmi mnoho a takmer každé dieťa aspoň dva týždne strávi v niektorom z nich. V Srbsku to nie je prípad, avšak už 12 rokov mladí odtiaľto, čiže z Obce Plandište, prichádzajú do tábora v Olomouci, kde sa o. i. učia, ako sa takéto tábory organizujú. Teda týmto spôsobom sa budúci inštruktori pripravujú, aby aj v Srbsku organizovali tábory podobné tým v Česku. Okrem toho, že našich tunajších partnerov učíme, ako organizovať tábory, snažíme sa aj zásobiť ich rôznymi hrami, ktorými sa vypĺňa život v tábore. Nie sú to však iba obyčajné hry kvôli hre. Sú to hry, ktoré rozvíjajú spoluprácu a komunikáciu a pritom sa mladí ľudia čo-to aj naučia. Pre mladých z Česka je toto úplne nová skúsenosť, lebo o Srbsku nevedia mnoho, práve tak, ako som ani ja nevedel. Stretajú sa tu aj s mnohými rozličnosťami, rozličnými náhľadmi na rôzne

Marko Tanasković (vľavo) a Tomáš Klein

využívame priestor hajdušického dvestoročného parku. Navštívili sme Vršac, susednú dedinu Jermenovci, kde žijú Maďari, boli sme aj v hajdušickom etno dome, navštívili sme kultúrno-umelecké • ĽUDIA A UDALOSTI •

segmenty života. Komunikácia s občanmi je dobrá, aj keď sme konkrétne v Hajdušici nemali aktivity toho typu, avšak napríklad počas návštevy vo Vršci sa veľmi dobre vynachádzali.

Účastníci tábora v Hajdušici počas jednej z početných hier

Na otázku, či sa takýto tábor môže stať tradičným, náš spolubesedník odpovedal, že to už je tradičné tým, že už 12 rokov mladí

zo Srbska odchádzajú do tábora v Olomouci. Dobrá vôľa existuje teda z oboch strán a v podstate všetko závisí od peňazí.

DRUHÁ JAZDA PRE NOVÉ DRÁHY. V rámci akcie Zachráňme cyklistov sa vyše 120 občanov Starej Pazovy v sobotu 13. augusta zúčastnilo na ďalšom podujatí členov neformálneho združenia Pazovskí cyklisti pod názvom Druhá jazda pre nové dráhy. I touto masovou jazdou cyklisti chceli poukázať na potrebu výstavby cyklistických dráh v Staropazovskej obci, ktoré by mali prispieť nielen k väčšej bezpečnosti cyklistov, chodcov a iných občanov. Ako aj počas prvej jazdy (16. júla), cyklisti vyštartovali zo staropazovského mestského parku smerom do Golubiniec. Tam si dali prestávku v Etno dome, kde im občerstvenie pripravili členky združenia Vesele Sremice. Po návrate do Starej Pazovy organizátori podujatia zahlásili ďalšiu akciu, v rámci ktorej sa jazda na bicykloch uskutoční ulicami tohto mestečka, a potom začnú i s akciou zbierania podpisov občanov ohľadom výstavby cyklistických dráh. A. Lš. (Foto: z archívu združenia Pazovskí cyklisti) 34 /4713/ 20. 8. 2016

Ľudia a udalosti NA OKRAJ MEDZINÁRODNÉHO DŇA MLADÝCH

Letné kino bez ružových okuliarov Vladimíra Dorčová -Valtnerová

tredobodom Medzinárodného dňa mladých, ktorý sa každoročne oslavuje 12. augusta, bol odkaz mladých o ich vedúcej úlohe pri odstraňovaní chudoby a dosiahnutí trvalo udržateľného rozvoja. Verejnosť si azda ani nevie predstaviť, ako sa Srbsko k uvedeným cieľom dopracuje, keďže ešte stále bojuje s tzv. odlivom mozgov, o čom hovoria už dobre známe výsledky výskumu socioekonomických parametrov v 140 krajinách sveta, ktoré ešte začiatkom tohto roku zverejnilo Svetové ekonomické fórum (SEF). Podľa SEF Srbsko sa nachádza na prvom mieste podľa tzv. odlivu mozgov.

– Postavenie mladých v Srbsku, zamestnanie a čaká naň aj do dvoch ako aj v mnohých iných rozvo- rokov po ukončení školenia. Sú jových štátoch vo svete je ťažké, frustrovaní a perspektívu v Srbsku avšak všímame si malé, ale isté nevidia. kroky k zlepšeniu, – hovorí Martina Predsedníčka mládežníckeho Vitézová z mládežníckej združenia Terra v organizácie YMCA SrbKulpíne Jasmina sko, ktorá sídli v Báčskom Kuštrová bez ruPetrovci. – YMCA Srbsko žových okuliarov vykonala anketu s mlahovorí o postavení dými ľuďmi v roku 2015, mladých v našej keď sme zistili, že štatiskrajine. Podľa jej tika mladých v našom zistení všetko závisí prostredí odzrkadľuje od podpory lokálnej postavenie mladých na samosprávy a rozúrovni štátu v mnohých Jasmina Kuštrová diely sú viditeľné parametroch. Až 80 % (Foto: z archívu J. K.) z prostredia k promladých ľudí vo veku strediu. – Napr. v 16 – 30 rokov v Srbsku žije s rodič- Obrenovci majú stálu podporu mi, dokonca aj ak sú zamestnaní; lokálnej samosprávy, v Temeríne a takých však nie je mnoho. Viac v Sombore tiež. V Niši nemajú takú ako polovica mladých nemá totiž podporu, ale ide o väčšie mesto

STARÁ PAZOVA

a mladí ľudia sú tam odhodlanejší a viac využívajú rôzne fondy. U nás v Báčskopetrovskej obci je všetko veľmi späté s politikou, – hovorí Kuštrová. – Myslím si, že na mladých a ich združenia sa pozerajú len ako na lacnú pracovnú silu. Neberú nás seriózne a nech akékoľvek úsilie vynaložíme, tak aj to sa znehodnocuje. To kulpínskych mládežníkov zatiaľ neodradilo. Každoročne k oslave vlastného sviatku pridávajú ruky organizovaním podujatia Letné kino, ktorým chcú upútať pozornosť spoluobčanov na seba. Zväčša ide o dvojdňovú akciu, avšak tohto roku zlé počasie zmarilo úmysly mladých, hoci v deň sviatku mladých sa im predsa podarilo zrealizovať kino pod hviezdami. Ale aj tak cítiť zatrpknutosť v hlase Jasminy Kuštrovej: – Keď sa založilo Ministerstvo mládeže a športu, úsek pre mládež predstavoval niečo nové a vtedy bolo viac entuziazmu, vôle a chuti. Vtedy sa budovali základy, tak sa to inak zviditeľňovalo. Ale teraz, keď treba pokračovať, pre žiadnu našu vládu to nie je dôležité…

zapojili do kreatívnych dielní (výroby sviečok, mydla, šperkov…) a spoločenských hier. Mnohí sa vyskúšali vo vyšívaní, športových aktivitách a v škole tanca. S celkovým priebehom tohtoročného medzinárodného dobrovoľníckeho kempu spokojnosť vyjadrili aj jeho lídri Ivan Čolić z Belehradu a Aleksandar Šnur zo Sriemskych Karloviec. Povedali nám, že každý účastník kempu – buď zo zahraničia, alebo z našej krajiny, Dievčence zo Starej Pazovy a Talianska sa pekne do tohto podujatia bavili pri vyšívaní dal kus seba, a tak programu sa uskutočnili početné sa navzájom zoznamovali s inýdielne, ktoré mali kreatívnu, edu- mi kultúrami, tradíciami, jedlami, kačnú a informatívnu zložku a spôsobmi života, čo je pozitívne a pripravili ich účastníci kempu pre veľmi vítané. Pred náš objektív si lokálnych obyvateľov vo veku 10 zastali dve účastníčky kempu – Julia až 30 rokov. Buligna z Ruska (Petrohrad) a GioZa tri dni trvania Interkultúrneho vanna Sfriso z Talianska (Benátky). leta deti a mladí z územia Staropa- Obe z tohto podujatia, na ktorom zovskej obce mali možnosť zavítať vládla nadovšetko dobrá atmosféra, do Zalesňovateľskej škôlky Brest majú veľa pekných zážitkov a pobyt a zoznámiť sa s dobrovoľníkmi v Srbsku im priniesol cenné nové z iných krajín. Pritom sa mnohí skúsenosti a kamarátstva.

Interkultúrne leto 2016 Anna Lešťanová

a pazovských združení občanov Štrik a Front art space. dňoch 5. až 16. augusta Tohto roku sa v práci kempu v Starej Pazove prebiehal 9. zúčastnili mladí dobrovoľníci z Medzinárodný dobrovoľnícky Nemecka, Talianska, Španielska, kemp. Organizovala ho Kancelária Ruska, Litvy a našej krajiny. Hlavpre mladých Obce Stará Pazova v ným cieľom podujatia bolo plánospolupráci s Hnutím zalesňovateľov vanie a implementácia aktivít pre Vojvodiny a za podpory Obce Stará mladých v rámci tém interkultúrPazova, Ministerstva mládeže a nosti, zdravých životných návykov a kreatívneho trávenia voľného času. Počas trvania kempu usporiadali trojdňový program pod názvom Interkultúrne leto. Začal sa v piatok 12. augusta – v Medzinárodný deň mládeže a v rámci programu predstaJulia Buligna z Ruska a Giovanna Sfriso vili projekt Mladí z Talianska a diaspóra, premiešportu, Hnutia zalesňovateľov Stará tali dokumentárny film a usporiaPazova, Mladých skúmateľov Srbska dali výstavu fotografií. Počas tohto

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

YMCA SERBIA BÁČSKY PETROVEC

Zbližuje mladých ľudí Jaroslav Čiep

o miestností združenia YMCA Serbia vo Vrbare v Báčskom Petrovci 10. augusta pricestovali hostia z Ázie. Dvaja aktivisti tamojších pobočiek YMCA vtedy pre záujemcov v združení prichystali interaktívnu dielňu, v rámci ktorej im prezentovali svoju kultúru, písmo a pesničky. Pri tej príležitosti 29-ročný právnik Alvin Kan z Hongkongu a 33-ročná akademická umelkyňa Misaki Nagaoka z Tokia ozrejmili Petrovčanom svoje tradície a učili ich spievať po čínsky alebo napísať svoje meno v japončine. Pri tejto príležitosti nám generálna tajomníčka združenia YMCA Serbia v Petrovci Ivana Ilićová bližšie ozrejmila aktivity združenia.

Ivana Ilićová, aktivistka YMCA Serbia v Petrovci

– Máme príležitosť uhostiť dvoch aktivistov YMCA, ktorí sú súčasťou globálneho programu našej organizácie. My sme sa nezoznámili priamo, ale výhodou našej organizácie je to, že sa utvára veľká sieť kontaktov. Tak oni, keď dostali peniaze na tzv. backpacker trip na návštevu Balkánu, kontaktovali nás, a potom sme ich my ďalej nakontaktovali na Bosnu, Chorvátsko atď. Majú v pláne obísť tieto krajiny a vlastne zistiť, aké sú naše vzťahy po vojne, a potom to mienia porovnávať so situáciou u nich v Ázii, medzi ich krajinami. Týmto • ĽUDIA A UDALOSTI •

vlastne chcem upriamiť pozornosť tamojší spôsob života a porovnať na to, že YMCA je dobrá pomôcka to s našimi pomermi. Často sa na cestovanie. My napr. máme stáva, že nečakane zistia, že u nás pozvanie do Hongkongu. Už zbie- ani nie je až tak zle, že napríklad rajú prostriedky, aby tam naši členovia mohli odcestovať. Dopočuli sme sa, že petrovskí mládežníci tohto leta pobudli v Dánsku.... – V rámci európskeho projektu sme boli partnermi a zavolali nás, aby sa deviati mladí ľudia od nás zúčastnili na festivale, ktorý organizuje YMCA v Dánsku. Naša mládež sa presvedčila o tom, čo sú vlastne mladí schopní urobiť, a tým pádom by sme ich chceli motivovať, aby sa aj u nás viac angažovali a aby pochopili, že aj tuná sa dá všeličo vykonať, zvlášť s inšpiráciou zo zahraničia. Festival v Dánsku bol venovaný mladým vo veku 13 rokov, pretože oni sú v najcitlivejšom období. V Dánsku školstvo a všetko to, čo sa od mladých očakáva, spôsobuje dosť veľký tlak, preto často majú nejaké traumy, a tento festival bol koncipovaný tak, aby sa cez hru a súťaže zbavili tých frustrácií. U nich aj štát dbá Hostia z Ázie naučili domácich podpísať o tieto veci a keď uvidia, že sa po japonsky niektoré sociálne normy nie sú v optimálnej rovnováhe, niekde až piati bývajú v 30 m2, ihneď to kompenzujú aj takýmto alebo že pracujú omnoho viac spôsobom. Okrem toho naši mlá- ako u nás. Také poznatky ich azda dežníci mali príležitosť spoznať privedú k tomu, že zostanú tuná

Časť upravených miestností tejto mládežníckej organizácie

a začnú si vlastnú budúcnosť budovať doma, nie vo svete. Toto leto ste vo Vrbare zorganizovali akciu úpravy a renovácie miestností a okolia... – Áno, mali sme tu medzinárodný dobrovoľnícky kemp. Získali sme prostriedky pre projekt mladých výskumníkov, aby sme mohli zorganizovať kemp. Z toho sa kryli výdavky na ubytovanie a stravovanie a nakúpili sme aj materiál. V predajni farieb nám tiež vyšli v ústrety a časť potrebného materiálu sme dostali zdarma. Kemp trval 10 dní a za ten čas sa nám podarilo adaptovať a olíčiť miestnosti zvnútra a upraviť okolité chodníky, takže zostalo dokončiť ešte niektoré drobnejšie práce. Okrem fyzickej práce sme hostí zapojili aj do workshopov na ekologické témy, čiže zachovania prírody, a usporiadali sme aj edukačné a poznávacie dielne. V Petrovci vtedy pobudlo spolu 10 mládežníkov, po dvaja z Česka, Nemecka, zo Španielska, z Francúzska a Grécka. Donedávna ste tu boli spolu s obecnou mládežníckou organizáciou, ale tá už, žiaľ, nepracuje ako kedysi. Vlani ste miestnej samospráve predostreli projekt prestavby budovy niekdajšej kolkárne vo Vrbare a požiadali ste ich, aby ste vzájomné vzťahy regulovali zmluvou. Udialo sa niečo v tom zmysle a ako ste na tom s priestorom? – Odvtedy sme nepostúpili ani o krok. V obecnom a dedinskom zastupiteľstve je vždy prioritou niečo iné, či už voľby, alebo niečo iné, a nás posúvajú do úzadia, takže ešte stále čakáme. My sme už vlastne vložili peniaze do niečoho, čo na papieri ešte nie je naše. Chceme tým dokázať, že sme dosiahli určité výsledky a že to snáď urýchli tento proces, že nám priestory ponechajú aspoň na použitie naďalej.

34 /4713/ 20. 8. 2016

Ľudia a udalosti VOJLOVICKÝ PENZISTA JOZEF SPIŠIAK SA NAPRIEK CHOROBE NEVZDÁVA PRÁCE

Najhoršie je nič nerobiť Vladimír Hudec

nohí zamestnaní ledva čakajú na odchod do dôchodku, aby vraj nemali záväzky, nemuseli nič robiť a užívali si výsledky svojej práce. Po odchode do dôchodku zrazu však majú mnoho voľného času a mnohí nevedia, ako ho využiť. Jedni sa venujú záľubám, iní cestujú, tretí zasa pomáhajú deťom v podnikaní... Je, žiaľ, mnoho aj takých, ktorí sú nútení aj na dôchodku zarábať, lebo im penzia nestačí na normálny život. Mnohí si však povedia, že dosť robili a že teraz môžu zaslúžene oddychovať. Nuž a tí podľa mienky 72-ročného penzistu Jozefa Spišiaka z Vojlovice najväčšmi chybia. – Najhoršie je sedieť a nič nerobiť. Hľa, ja mám za sebou tri infarkty a mozgovú porážku a ešte stále som aktívny. Nie síce tak ako skôr, ale predsa aj teraz omnoho radšej robím, než by som vysedával pri televíznej obrazovke alebo na ulici pred

domom, – hovorí Jozef Spišiak. infarkt, ibaže tentoraz to už bez Na život si zarábal ako autoelek- operácie na otvorenom srdci a trikár, avšak súbežne si, podobne troch bajpasov neprešlo. Keď ako aj mnohí iní dedinčania, pri- sa zotavil, bol nútený s prácou vyrábal poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Choval svine, junce, ovce. Dakedy sa mu to vraj viac oplatilo, inokedy menej, ale on bol vždy spokojný, lebo z predaja dobytka – ak nič iné – dostal väčšie množstvo peňazí naraz, s ktorými mohol plánovať väčšie podujatia. So zdravotnými problémami sa prvýkrát stretol začiatkom V práci zabúda na chorobu: Jozef Spišiak deväťdesiatych rokov, keď ako 48-ročný zažil prvý infarkt trochu poľaviť, ale to neznamená, a mozgovú porážku. Prekonal to že sa úplne vzdal a že teraz sedí a ďalej normálne žil. Dokonca so založenými rukami. Naopak. bol aj na bojisku v Chorvátsku. – Už po prvom infarkte dokDruhý infarkt prežil roku 1996 a torka mi povedala, že nesmiem znovu sa vrátil do práce a pracoval myslieť na chorobu, ale pokrado odchodu do dôchodku roku čovať s prácou, akoby sa nič ne2001. Roku 2010 prežil aj tretí stalo. Poslúchol som ju a tak sa

OBUVNÍCKE REMESLO V PIVNICI

V súčasnosti robia len opravy Maja Kubincová

dnešnej dobe sú remeselnícke povolania veľmi zriedkavé. V Pivnici sú dvaja obuvníci, jeden z nich je Janko Kováč, ktorý sa narodil roku 1933 v Šíde. S rodičmi sa do Pivnice presťahoval v roku 1935. Po ukončení základnej školy ho rodičia zaviedli do Belehradu, aby sa tam vyučil za obuvníka. V Belehrade sa tri roky učil obuvníckemu remeslu ako učeň u svojho strýka. Do Pivnice sa z hlavného mesta vrátil roku 1950 a nasledujúce tri roky pracoval ako súkromník doma. Potom odišiel na dva roky za vojaka a po návrate z vojska pokračoval v práci doma. V roku 1957 sa zamestnal u majstra Dingu v jeho súkromnej dielni, kde pracoval 3 – 4 roky, až kým dielňu

www.hl.rs

Život medzi topánkami – obuvník Janko Kováč

nezavreli. Po určitom čase sa odsťahoval do Šídu a začal pracovať u svojho kamaráta Štefana Pavelku. V tom čase v Šíde existovalo obuvnícke

Informačno-politický týždenník

družstvo a po jeho rozpade sa väčšina obuvníkov zamestnala v továrni obuvi Borovo. – Kvôli robote a zamestnaniu vo fabrike Borovo sme sa presťahovali

správam dodnes. Dobytkárstva, resp. oviec a juncov som sa síce dávno vzdal a po operácii som aj poľnohospodársku výrobu ponechal synovi Michalovi. Dodnes mu však pomáham, takže som na seba prebral starostlivosť o svine. To však nie je chov iba pre vlastné potreby, ale aj na predaj. V tejto chvíli v chlievoch spolu s prasiatkami a prasnicami máme 25 kusov a o krátky čas pribudnú ďalšie, lebo sa dve prasnice majú oprasiť. Všetko to je na mojich pleciach, ibaže mi občas trochu pomôže manželka Lyda. Nie je mi ťažko. Robím síce pomalšie ako skôr, ale nikde neponáhľam, mám pred sebou celý deň. Keď sa zadýcham, sadnem si do kresla, pozorujem holuby v holubníku a sliepky, poprečitujem noviny, oddýchnem si a pokračujem ďalej. Keď nemám čo robiť, sadnem na bicykel a obchádzam pole. Bezo mňa neprejde ani jedno divadlo, ani jeden program v Detvane a ani dožinkové oslavy sa bezo mňa neobídu. Všetko to mi vypĺňa dni a pomáha mi nerozmýšľať o chorobe a starobe, – povedal nám optimisticky na záver.

do Chorvátska. Ako štancer na stroji na štancovanie (príprava tvarového výseku) vo fabrike Borovo som začal robiť roku 1964 a na tomto pracovnom mieste som zostal do roku 1971, – hovorí Janko Kováč. – Keď som pracoval ako štancer, norma vo výrobe obuvi bola 200 – 300 párov. Roku 1971 som začal pracovať ako obuvník na ručnú výrobu modelov, čiže prototypov, a tu som pracoval do roku 1990, kedy som odišiel do dôchodku. Ako penzista sa obuvník Janko Kováč vrátil do Pivnice, ale roboty sa nemohol vzdať, takže naďalej po troche pracuje doma. V Pivnici je ešte jeden obuvník, majster Herček, ktorý je takisto na dôchodku, ale sa takisto po troche venuje oprave topánok a predaju ľahkej obuvi, čiže papúč. Majster Kováč hovorí, že sa výroba obuvi v súčasnosti veľmi zmodernizovala a veľa vecí, ktoré sa voľakedy robili ručne, sa dnes robia za pomoci strojov. Majstri obuvníci topánky prevažne len opravujú, nevyrábajú ich. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PETROVSKÉHO CIRKEVNÉHO ZBORU

Bohatá náplň aktivít Jaroslav Čiep

petrovskom evanjelickom cirkevnom zbore je na toto horúce letné obdobie nezvyčajne rušno. Zastavili sme sa na kus reči s miestnym farárom Jánom Vidom a trochu ho vyrušili z príprav materiálov pre tábor a na cestu do zahraničia. Petrovský cirkevný zbor bol veľmi aktívny počas Slávností, mali ste aj hostí z Nemecka? – Spolupráca našej Slovenskej evanjelickej augsburského vyznania cirkvi v Srbsku a evanjelickej cirkvi v Nemecku sa rozprúdila pred niekoľkými rokmi, takže aj tohto roku členovia Württemberskej evanjelickej cirkvi zavítali do nášho zboru,

Farár Ján Vida

lepšie povedané do našej cirkvi, pretože aj táto návšteva bola vedená biskupským úradom, čiže vedením našej cirkvi. Keďže sme v našom cirkevnom zbore pred tromi rokmi založili dychový orchester, cieľom tejto návštevy bolo práve uskutočniť seminár pre našich trubkárov, už druhý v poradí. Konal sa od štvrtka do pondelka, počas slávnosťového víkendu. Chceli vlastne zistiť, koľko naši trubkári postúpili, ako sa im darí, a zároveň ich chceli nielen posmeliť, ale aj naučiť technikám, ako • ĽUDIA A UDALOSTI •

do všetkých cirkevných zborov a do zahraničia. Majstri práve dokončili maľovanie vnútra kostola. Máte aj iné plány, keď ide o vynovenie kostola? – Vnútro chrámu je osviežené novými farbami a majstri to vykonali za kratší čas ako bolo dohodnuté. Zachovali sme pôvodné ornamenty z rokov 1964 a 1965. Trochu sme zmenili farbu kostola z rozhodnutia cirkevnej

ľahšie ovládať hudobné ná- nielen u nás, ale aj v okolitých stroje. Hostia, ako i naši domáci zboroch poslúžil zvesťou Slova hudobníci vystúpili v sobotu Božieho. Naplánovaný máme počas SNS v rámci programu mládežnícky tábor, päť dní na na Námestí slobody. Takisto Slovensku pre našu pokonfirvystúpili i v rámci slávnostných mačnú mládež v Liptovskom služieb Božích v nedeľu. Hrádku v cirkevnom zariadení Pred niekoľkými mesiacmi bol verejnosti cez internet sprístupnený odfotený cirkevný matričný archív v Kulpíne. Ako je to v Petrovci s digitalizovaním matrík? – Podobne ako kulpínsky, aj náš cirkevný zbor mal takú výzvu, aby sme toto mohli uskutočniť. Mimochodom, k nám zavítala jedna hostka, kedysi pokrstená v petrovskom chráme a dlhodobo žijúca na Slovensku, ktorá sa rozhodla, že ako svoj dar Petrovčanom poskytne príspevok na skenovanie matrík, ktoré máme od roku 1783. Väčšina matrík už bola odfotená, ale pre iné povin- Seminár a nácvik trubkárov so školiteľmi z Nemecka nosti nasledovala malá prestávka, ale teraz chceme prácu Janoškov dom. Na jeseň nás správy a na radu pamiatkového skončiť a získať ich odfotené tiež očakávajú bohaté aktivi- ústavu. Teraz nás čaká renovácia v digitálnej podobe. Potom ty a sviatky, ako je poďakova- lavíc. Rozhodli sme, že ich ofarbíich poskytneme aj verejnosti. nie za úrody Zeme a pod. My me a aby sa na nich pohodlnejšie Aké máte v zbore plány v Petrovci sa sústredíme na pa- sedelo, na sedadlá pripevníme na nastávajúce mesiace? miatku posvätenia chrámu a na podušky. Staré neónové svet– Práve sme privítali biskupa oslavu 60 rokov od založenia lá a staré gule nahradili nové Východného dištriktu ECAV na Oltárneho krúžku žien. Keďže lustre, ktoré chrám dodatočne Slovensku Mgr. Slavomíra Sabo- to bude slávnosť celej našej okrášlili. Práce by sa mali skončiť la, ktorý pobudol na návšteve cirkvi, pozvánky budú smerovať v septembri a už je určený aj deň posvätenia chrámu: plánujeme to na druhú nedeľu októbrovú, teda 9. októbra, kedy si pripomíname aj pamiatku posvätenia nášho chrámu z roku 1823. V týchto dňoch práve riešime otázku, či ešte tejto jesene budeme renovovať našu starú farskú budovu, ktorá je v zlom stave, a potrebné je vymeniť kompletnú strechu, dať novú omietku, vynoviť dolné podlažie a okná. Pravdepodobne aj tieto práce uskutočníme tohto roku, keďže prostriedky, ktoré sme dostali prostredníctvom nášho Biskupského úradu a z prenájmu pôdy, máme a chceme ich použiť Vnútro petrovského kostola po maľovaní aj na tieto účely. 34 /4713/ 20. 8. 2016

Ľudia a udalosti S JURAJOM VALENTOM ZO SELENČE

Vo svete poštových známok Juraj Berédi

vet zberateľstva je rôznorodý. Možno sa aj vy práve pohrávate s myšlienkou začať niečo zbierať, niečo, čo vás zaujme a čomu by ste sa radi venovali vo voľnom čase alebo na dôchodku. Svet filatelie a poštových známok je určite taký, že by sa vám mohol zapáčiť a učariť vám na celý život, ako sa to stalo Selenčanovi Jurajovi Valentovi. Juraj sa zbieraniu poštových známok venoval už ako žiak základnej školy v Selenči. Vtedy o filatelii nemal žiadne vedomosti, takže bežne nevedome robil začiatočnícke chyby. Často známky poškodil už pri odlepovaní zo starých listov, potom ich zasa lepil do zošitu, čo neraz spôsobilo nenahraditeľné poškodenie. O tom však na začiatku svojej

* LETMO

zberateľskej práce ani netušil a hrdo ukazoval zošit kamarátom. Ako mladý sa vydal do sveta za lepším životom. Dočasne sa zamestnal v západnom Nemecku a vtedy sa vážnejšie začal venovať zberateľstvu. Asi v rokoch 1987/88 vstúpil do reálneho sveta filatelie. Najprv si skúsenosti a známky vymieňal s kolegami v zamestnaní. Keď kolegovia videli, že sa tomu Juraj venuje naozaj vážne, zaviedli ho do filatelistického klubu, kde je aktívny dodnes. V klube sa snažil čo rýchlejšie pochopiť základy a osvojiť si tie najdôležitejšie vedomosti. Navštevoval prednášky pre filatelistov, výstavy a burzy a vždy tam našiel niečo nové, čo mu pomáhalo zdokonaľovať sa v práci zberateľa. Ako zberateľ preferuje zbierku známok štátov, a to zvlášť Rakúska. Preferuje

Oto Filip

Predaj

ie nadarmo sa vraví, že komu niet rady, nieto mu ani pomoci. Objavovanie teplej vody je u nás dodnes javom veľmi populárnym a frekventovaným. Keď sme sa ešte za socializmu s napnutými plachtami plavili vpred, v ústrety krajšej budúcnosti, niektoré móresy iných sa nám videli divné. Napríklad ten, že sa pri predaji dbalo na každý detail. Pri návšteve jedného z obchodných domov vo Viedni preto neprekvapilo, že jablká, banány a iné ovocie bolo prísne roztriedené podľa veľkosti a kvality a rozdiel v cene bol ozaj povšimnutiahodný. Pekný zvyk, ktorý sa udržal dodnes. Svedčí o tom i známa, povolaním obchodníčka, ktorá sa vydala do Nemecka, do mestečka neďaleko hraníc s Českou republikou. Vraví, že náklady na stravu pre ňu sú najmenšou starosťou. Za bagateľ možno dostať tovar, ktorý je niekoľko dní pred vypršaním lehoty trvanlivosti, alebo akýmkoľvek spôsobom poškodený. Napríklad prehnutý obal čokolády, alebo poškriabané balenie.

www.hl.rs

U nás však, riadiac sa svätosvätým obchodným heslom, že by sa všetko vyložené malo aj predať, takéto praktiky sú prevažnej časti obchodov, samoobslúh, hypermarketov a iných predajných miest až nápadne cudzie. Keďže by však trh bez konkurencie nebol trhom, jasné je, že sa všetko predať nemôže. No aj tu sa niektorí majitelia vynašli, samozrejme, vo vlastný prospech. Počuť o prípadoch, že zamestnaných predajcov, ktorí sa beztak nemôžu pochváliť slušnými platmi, obviňujú z neschopnosti predať všetok tovar, napríklad ovocie. Preto im to zhnité berú ako škodu a o toľko im zmenšujú platy. Na hlavu postavená logika. Na otázku, či nie je lepšie všetko predať i za menšiu cenu, jeden z obchodníkov odpovedá protiotázkou: Načo by som čosi predával spod ceny, keď tak nezarobím? Ibaže sa sami neštítia zásobovať sa tovarmi všade, kde môžu. Vtedy sú všetky možnosti dobré. A ceny: výlučne tie najnižšie. Veď treba zarobiť čím viac, akokoľvek.

Informačno-politický týždenník

Juraj Valent

tiež opečiatkované známky, a to tie, ktoré sú ešte vždy na listových obálkach, aj keď si váži aj tie neopečiatkované. Zvlášť hrdý je na svoju hodnotnú zbierku starých rakúskych známok. V zbierke mu chýbajú iba známky, ktoré majú niekoľkodesaťtisícovú hodnotu v eurách. Tieto známky si už netrúfa zadovážiť, nie tak pre peniaze, ktoré za ne treba vyčleniť, ale kvôli tomu, že v poslednom čase je čoraz menej mladých filatelistov, a často sa stáva, že starí filatelisti svoje hodnotné zbierky nemajú komu predať, dokonca ani za pomerne malé peňažné sumy. Podarilo sa mu zadovážiť aj listy a pohľadnice z obdobia, keď sa poštové známky ešte úradne nepoužívali. Filatelia mu umožnila najprv získať vedomosti o dejinách štátu, ktorý ho zaujímal, ale zároveň sa zoznámiť s rôznymi ľuďmi, s ktorými nadviazal kontakty, vymieňal si známky a skúsenosti. Najdôležitejšie pri známkach je poznať ich kvalitu. Každú známku si najprv treba overiť v katalógu, všimnúť si jej opis, charakteristiky, farbu, počet zúbkov, dátum vydania a iné detaily významné pre zberateľa. Keď sa známka odlepuje z obálky, treba si všimnúť spôsob výroby, či sa dá odlepiť vodou, alebo sa musí použiť zvláštny postup. Okrem toho treba dbať na to, že na trhu sú aj falšované známky, hlavne pre ich vysokú peňažnú hodnotu. Podľa slov Juraja Valenta je svet filatelie ozaj zložitý a vyžaduje si

mnoho času a trpezlivosti pri objavovaní jeho tajomstiev. Začiatočníkom radí, aby si aspoň tie najzákladnejšie poznatky o zberateľstve overili už na samom začiatku, vyhnú sa tak mnohým chybám, akých sa aj sám dopustil. Zberateľ pri práci potrebuje kvalitnú lupu, pinzetu a zodpovedajúci album. Rád by vraj pomohol začínajúcim filatelistom, zvlášť mladým, ktorých je, žiaľ, čoraz menej. Snaží sa pomôcť všetkým záujemcom a spolupracuje aj so Selenčanmi, ktorým učarili poštové známky. Vyjadril však poľutovanie nad tým, že v Selenči nikdy nezaložili filatelistický klub, hoci tam sú celkom seriózni zberatelia. Prostredníctvom filatelie sa Juraj Valent zoznámil s popredným srbským filatelistom prof. Dr. Jovanom Veličkovićom, ktorého si vážil ako špičkového odborníka svetového mena a s ktorým spolupracoval až do jeho smrti. Na záver zdôraznil, že je škoda, že sa filatelii nevenuje viac mladých ľudí a že filatelia starne. Pre tento pokles záujmu klesá aj hodnota známok a zbierok, takže na trhu kolujú rôzne úplné zbierky známok, či už štátov, alebo všelijakých motívov, ktoré sa ponúkajú za malú peňažnú hodnotu. Napriek tomu Juraj Valent sa filatelie nemieni vzdať, práve naopak, zostane jej naďalej verný, pokým mu vystačia sily a zdravie. Svoje zbierky mieni venovať vnučkám, ktoré sú zatiaľ malé a ešte sa nevenujú zberateľstvu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ERDEVÍK

V ústrety Premeneniu Danuška Berefbdiová

ulici usporiadali defilé domácich a hosťujúcich kultúrno-umeleckých súborov, ktoré sa večer predstavili na ihrisku základnej školy. Kultúrno-umelecký spolok Branka Radičevića a SKOS v Erdevíku mali na starosti kultúrnu časť podujatia. Tohto roku privítali hostí z Mramorka, Brčka, Laćarka a Bosutu. SKOS Erdevík sa v programe predstavil detskou tanečnou skupinou Zvončeky a staršou taneč-

j tohto roku Miestne spoločenstvo Erdevík zorganizovalo turistické podujatie V ústrety Premeneniu. Toto dvadsiate prvé podujatie v poradí prebiehalo od 12. do 19. augusta. Sviatok Premenenie je aj Dňom Miestneho spoločenstva Erdevík. Cirkevný sviatok Premenenie sa oslavuje 19. augusta, keď sa odchádza najprv do pravoslávneho kostola, a potom do prírody a vinohradov. Tentoraz sa podujatie začalo akciou dobrovoľné ho darcovstva krvi a futbalovým zápasom. V sobotu 13. augusta sa súťažilo vo varení Ochotníci SKOS Erdevík nielenže varili guláš, kotlíkového gu- ale upiekli aj prasa láša vedľa bazéna v Erdevíku, v blízkosti jazera nou skupinou. K Zvončekom sa na Bruje. Ako zvyčajne sa zúčastnili tomto vystúpení pripojila aj Anita aj ochotníci Slovenského kultúr- Balážová, pre ktorú Erdevíčania no-osvetového spolku Erdevík, pred dvomi rokmi organizovali ktorí tak znovu potvrdili svoje humanitárny koncert Srdcom kuchárske umenie. pre Anitu s cieľom zozbierať proV nedeľu 14. augusta na hlavnej striedky na jej transplantáciu srd-

ca. Operácia bola úspešná a Anita na prázdninách, po niekoľkých tanečných skúškach, zvládla celú cho- Defilé účastníkov kultúrno-umeleckého reografiu a na vy- programu stúpení tancovala z celého srdca. O niekoľko dní níkov (okolo 8-tisíc) a podujatie Anita oslávi svoje 15. narodeniny V ústrety Premeneniu tohto roku zaznamenalo najmenší počet a s novým srdcom druhé. Kým sa ešte v Erdevíku ne- návštevníkov. Premenenie nám vždy pripomízačala usporadúvať Sriemska klobasiáda, podujatiu V ústrety na, že dni sa pomaly krátia, že sa Premeneniu patrilo popredné blíži koniec leta a tým aj koniec miesto. Tohto roku klobasiáda sezóny kúpania v riekach a v japrilákala rekordný počet návštev- zerách.

KRÁTKE SPRÁVY

Padina Kniha k jubileu. K 210. výročiu založenia Padiny MOMS vydal knihu pod názvom Okamih pre večnosť. Je to fotomonografia, ktorú pripravili Zuzana Papová a Michal Kevický. Kniha obsahuje stovky fotografií zo života Padinčanov, ktorí na šírej banátskej rovine, na okraji Deliblatskej piesočiny, roku 1806 založili svoju dedinu. Kniha je svedectvom rastu dediny, ktorú si Padinčania húževnatou prácou vystavali napriek nemalým ťažkostiam. Knihu pre tlač pripravili Zuzana Papová, Anna Šimáková-Kevická, Dušan Kereš a Ján Slivka-Šljivo. Tlačil HL PRINT Báčsky Petrovec a vydanie finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny. Vydanie tejto publikácie je ďalší veľký úspech padinských matičiarov. Premiéra knihy bude 11. septembra. O. K.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

o vidíte, že mal pravdu, kto prvý povedal: Kto čaká, dočká sa. Ja sa, čo nevidieť, konečne dočkám ukončenia dovolenky, naša krajina sa dočkala prvej medaily na OH v Rio a náš štát sa dočkal novej vlády. Hm, keď si lepšie rozmyslíme, logické je opačné poradie. Čože bolo zápasníkovi Štefanekovi získať zlato, čože je mne… len keď sme dostali novú vládu... Kto čaká, dočká sa! To len my sme takí netrpezlivci netrpezliví; všetko by sme chceli hneď a zaraz. Najmä staronovú vládu. Aha: • ĽUDIA A UDALOSTI •

komu len napadlo použiť termín staronová?! Na všetko, teda aj na každé prečo, je predsa precízna odpoveď: proste preto. Po prvé: v novej vláde, ktorú činí 16 ministrov s kreslami a 3 bez kresla (šetria, šetrime!), je osem tých, ktorí boli aj v zostave doterajšej vlády. Prirodzene: kvôli kontinuite. Po druhé: nebyť dobiedzania, naliehania na premiéra, môžbyť by bol prišiel na to, ktorých ďalších ôsmich ministrov by nahradil novými (a ktorými), vlastne, ktorí ďalší by, okrem tých, ktorí zostali, tiež zostali so štítkom

staroosadlíkov. Vieme, vieme, veľmi dobre vieme, že medzi vami sú figliari, ľudia v podstate nedoslýchaví s maskou huncútov, ktorí povedia, ak už aj nepovedali, že podstatne lacnejšia by bola (onehdy vlastne aj avizovaná) rekonštrukcia vlády, než voľby. Na ktoré voľby sa, povedia zlomyseľníci, čakalo viac než sto dní, zhruba toľko sa čakalo na zloženie prísahy novej vlády a teraz nasleduje tradičných 100 dní na zábeh novej vlády... Na to, ako i na zlomyseľné tvrde-

nie, že voľby sú drahý špás, vážení, zabudnite. To sú plané a prázdne reči. Je predsa dávno známe, že kto šetrí, ten aj má. A my veru šetríme. Nielen na tých troch ministerských kreslách. Našetrili sme, čo z penzií, čo z platov, čo z nízkych cien pitiva a jediva v reštauráciách či bufetoch parlamentu. Etc. a atď. a pod. Takže tak, vážení: začnite tiež šetriť. A čakať. Na lepšie časy a na Novú Dobu, ktorá ND sa práve rozbieha. A obstarajte si Novú Dioptriu, cez ktorú ju, ND, zočíte. Bububum!

34 /4713/ 20. 8. 2016

Ľudia a udalosti PRECHÁDZKA NIELEN JARMOČNÁ

Všetko sa zíde, keď obchod ide Oto Filip

očas toho jedného jediného slávnosťového dňa v roku tá petrovská Ulica maršala Tita je jedinečná, zvláštna a multifunkčná. Krížia sa v nej tradícia a umenie, stretávajú jednotlivci a spolky, spájajú výrobky tradičné s modernými. Svojrázne výstavisko obchodu, stretnutí, dobrej nálady, hudby, tanca, plánov, pohostinnosti, úprimnosti a srdečnosti domácich, na oplátku vďačných úsmevov a slov hostí. Všetko to zastrešené slnečnými dotykmi letnej prírody, štedrými S bohatou ponukou opäť prišli i Žilinčania nádielkami raz dažďa, inokedy hrejiutekajú, akoby leteli. Preto sa na lodi – a vyprávaj. vých lúčov, pragmaticky okorenené jarmoku, aj na tom zasvätenom – Naši srbskí partneri boli už primeraným hodovaním, klobásami umeniu, netreba ponevierať len tak dvakrát na veľtrhu cestovného a koláčmi. Alebo aj našou sármou, bezcieľne. Zvlášť keď ruchu v Prahe a my pravidelne či slovenskými a čessa toľko toho núka komunikujeme s Vojvodinou ako rekými špecialitami. pohľadu a sluchu giónom, – prihovára sa Mgr. Andrea Jarmok umenia si a keď sa kopa pro- Pánková, referentka pre cestovný už dlho, vyše desaťroduktov záujemcovi ruch na Krajskom úrade Moravskočia, razí cestu do svezíde, ak obchodta, do nových končín, níkovi obchod získavajúc stále nodobre ide. vých aktérov, ktorých Príďte k nám, zakaždým možno zaste vítaní, Rodiny staviť na kus reči. On na spoločných znamená aj chuť ísť výletoch, Hradza niektorými tajomná cesta, bačova stvami našej dávnej cesta, Sakrálne minulosti, snahu sprípamiatky a púttomniť si tradíciu, úsinické miesta..., lie pozrieť sa dopredu. odhaľujú ponuku Veď vždy treba mať a odkazujú pra- Každý tu čosi hľadá na zreteli, že v živote Andrea Pánková covníci Žilinského je dní pekných a sviaturistického kraja. -sliezskeho kraja. Vraví, že tak ju, ako Trochu ďalej, ďalšie heslo, tento- aj jej kolegu zo stánku prekvapilo, raz na stánku Moravsko-sliezskeho koľko je tu ľudí rozprávajúcich po kraja. Zaži – pešo, na bicykli, na slovensky, že čosi také nečakali.

Na dobrú náladu točných hodne menej, ako tých iných. Ako sa vraví: Veku pribýva, života ubýva. A tie mesiace a roky

www.hl.rs

Čo kúpiť?

Informačno-politický týždenník

Stánok Ružomberčanov Spoločne konštatujeme, že hranice už nie sú žiadnou prekážkou a že, keď sa chce, tak všetko sa dá. – Počuli sme, že tu žijú i príslušníci českej menšiny. Napadlo mi, že by nebolo zle, keby sme sa dakedy vybrali aj do Bielej Crkvy, – podčiarkuje Andrea. Ani Ružomberčania, predstavitelia jedného z partnerských miest Petrovca, sa nedali zahanbiť. Mali až dva stánky, na ktorých prechádzajúcich vítajú mladé odborné sily. A je tu aj Sprievodca Ružomberkom, na ktorom je vyznačených vyše dvadsať zaujímavých objektov a ulíc: Liptovské múzeum, Galéria Ľ. Fullu, Radnica, Balustrády, Mostová ulica, Banícky dom... Netreba, samozrejme, zabúdať ani neďaleký Vlkolínec, túto svojráznu pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a lokalitu zapísanú do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ešte v decembri 1993. Nachádza sa tam zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770, zrubová studňa a Kostol navštívenia Panny Márie z roku 1875. Mnoho detailov, mnoho aj noviniek. Stačí ísť ulicou a zahľadieť sa trochu pozornejšie a už je čosi zaujímavé tu. A ak nie, možno sa poprechádzať po najbližší park a sadnúť si na lavičku, vydýchnuť si a oddýchnuť a vybrať sa na jarmok zase. Čo ak čosi pozornosti uniklo? A ani som nestretol všetkých, ktorých som mal. Veď aj o tom jarmoky sú. O umení, ale i o nás a o iných. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S MARÍNOU SABOVOU Z KYSÁČA

Sviatok pre všetky zmysly Elena Šranková

našej spoločnosti je bežné, že profesorky robia predavačky a inžinieri doručujú tovar. Svojráznym príkladom tejto reality je i diplomovaná právnička Marína Sabová, známejšia podľa dievčenského priezviska Čorbová, ktorá je v Kysáči a okolí známou špecialistkou na cateringy. Robíte zároveň právničku a cateringy. Darí sa vám to zladiť? Marína Sabová – V súčasnosti uvažujem o tom, že zanechám povolanie právničky me narodeniny, a k tomu aj Anny, a úplne sa venujem koktailovým v priebehu ôsmich dní. Počas osláv pečivám, ktoré sú mojou záľubou, mi vždy záležalo na tom, aby sme ale aj zdrojom zárobku. Pred otvo- hostí potešili niečím neobvyklým. rením súkromnej prevádzky sa Pravdaže si to všetci všimli a sestrina však musím dobre informovať o kamarátka ma prvá poprosila, aby podmienkach, ktoré sú v tomto ohľade dosť rigorózne, hlavne čo sa týka hygienických požiadaviek. Po šiestich rokoch sa mi robota s pečivami rozvinula a robiť dve roboty odrazu je veľmi náročné. Pracujem v jednej novosadskej agentúre ako právnička od 9. do Vždy aktuálny slaný program 17. hodiny, takže mi nezostáva iné, len piecť v noci. Keď som k jej oslave pripravila niečo mám väčšie objednávky, vyžiada si z toho, čo ochutnala u nás. U nej to to 48- až 72-hodinovú prácu s mini- videli iní, a tak sa to rozšírilo. Prišlo málnym časom na oddych a spánok. potiaľ, že mám stálych zákazníkov Nebude škoda obetovať práv- nielen v Kysáči, ale aj vo Futogu, ničku v prospech cateringu? – Ani sama neviem. Kebyže pracovný čas bol do tej 14. alebo 15. hodiny, vystačila by som na oboje. Keď však robím svadby a väčšie oslavy, ide o dosť dobrý zárobok. Takže z tej finančnej strany niekedy je lepšie zamestnávať sa pečivami ako právnickou robotou. U nás sa skončená vysoká škola necení a mnohí kolegovia právnici robia celkom iné roboty. Preto uvažujem aj tak, že radšej robiť to, čo mám rada, než pracovať niekde, kde sa to necení patrične. Misy na obdiv i zjedenie S akým programom ste začínali, Petrovci, Novom Sade a niektorí si čo sa týka pečenia? – Začala som so slanými peči- moje výrobky odnášajú do zahranivami a dodnes to robím najviac. čia. Facebook tiež veľmi pomáha pri Všetko sa rozbehlo v kruhu rodiny, takomto podnikaní, takže som robila lebo rodičia, sestra a ja oslavuje- už aj pre väčšie spoločnosti a veľtrh. • ĽUDIA A UDALOSTI •

sa snažím vždy prekvapiť novými kombináciami. Ponúkate aj kompletný catering? – Áno. Keďže môj manžel Vlasto je mäsiar a vyrábame klobásy, je aj taká možnosť objednávky. Kto však má svoje údené výrobky, môže ich priniesť a zakomponujem to do vlastnej ponuky. Hodne času pritom potrebujem na servírovanie, na ktoré dávam veľký dôraz. V inom ohľade, napríklad v domácnosti, nejdem až tak do detailov ako pri chystaní obložených mís. Neviem, kde pramenia tieto vlohy, možno v kreativite, ktorú som prejavila už v škole, v kreslení?

Prácu mám dobre rozbehnutú a bolo by škoda nevyužiť to. Nemáte obavy o zákazníkov v prípade samostatného podnikania? – Všimla som si, že rozsah roboty v mnohom závisí odo mňa. Keď intenzívnejšie pečiem, viac ľudí ochutná moje výrobky. Keď mám nové idey, keď viac propagujem pečivá, aj výsledok sa dostaví. Avšak nateraz je všetko podriadené záväzkom v právnickom odbore, takže nemôžem vždy všetko vystačiť a niekedy som prinútená odmietnuť objednávku na pečivá. Keby som sa venovala výlučne pečeniu, tak to zvládnem a obavy o zákazníkov nemám. Skade beriete recepty na všetky tie dobroty? Kapkejky pre detské party – Najzaujímavejšie je, že ich vlastne ani neVyžaduje si táto práca náročné mám, okrem štandardného pomôcky a pomoc niekoho iného? receptu na košíčky na rozličné – Pomôcky ani nie. Potrebujem plnky. Mienim, že dobrý ku- dobrú rúru a formičky. Najradšej chár dokáže pripraviť chutné miesim ručne, i keď som si kúpila jedlo z toho, čo nájde v chlad- i mixér. Mám tiež chladiace skrine, ničke. Keď pripravujem niečo lebo maximálne prihliadam na bezpre manžela a seba, držím sa tejto pečnosť potravín. Pri objednávkach zásady. Takým spôsobom vznikli pre vyše 100 ľudí mi najviac pomnohé recepty na pečivá, ktoré máha mama, ale aj svokra, najmä pripravujem pre iných. V priebehu okolo umývania riadu a plechov. praxe sa menili a zdokonaľovali. Premyslený plán a organizácia pri pečení, najmä kysnutého, je veľmi významná, je to takmer polovica roboty. Treba prejsť všelijakými situáciami, aby sa vedeli určiť priority a poradie pri pečení. Ktorým oslavám sa toho času venuje najväčšia pozornosť? – Posledné dva roky sa veľký dôraz dáva na detské narodeniny a rodičia ochotne vyčlenia peniaze na to, aby oslava vyzerala in. Pri týchto príležitostiach sa najviac objednávajú kapkejky a cakepopsy (lízanky), ktoré na oslave narodenín pôsobia osobitne efektne, alebo sa dokonca robia v tvare darčekov s rozličnými Napríklad slané rolády vždy niečím odkazmi. Ináč aj tento detský sladký vynovím, aby boli nielen chutné, ale program som začala robiť na podnet aj dekoratívne a pestrofarebné. Pre a presviedčanie iných, a začalo to stálych zákazníkov prispôsobujem s mafinami. recepty jedál tomu, čo majú radi, ale Foto: z albumu M. Sabovej 34 /4713/ 20. 8. 2016

Ľudia a udalosti KOVAČIČANIA V MEDZINÁRODNOM TÁBORE NA SLOVENSKU

STARÉ BÁNOVCE

Anička Chalupová

Anna Lešťanová

Prežili krásne Slávnostne a nezabudnuteľné ukončená Regata chvíle Rieka 2016

Medzinárodnom letnom slovensko-srbskom misijnom tábore, ktorý usporiadali v dňoch 17. až 23. júla v Račkovej doline na Slovensku, pobudlo medziiným aj vyše 40 detí z Kovačickej obce.

medziiným vyskúšali aj na bobovej dráhe a pod. K zaujímavejšiemu obsahu tohto tábora prispeli aj špeciálne jednotky polície a požiarnici, ktorí rôznymi demonštračnými cvičeniami zaujali pozornosť najmladších. Podľa slov Dušanky Petrákovej, vedúcej výpravy zo Srbska, účastní-

Z tohtoročného týždenného kamarátenia účastníkov misijného tábora v Račkovej doline

V rámci projektu, ktorý sa aj tohto roku uskutočnil vďaka výbornej spolupráci cirkevného zboru ECAV v Podlužanoch na Slovensku v čele s Mgr. Jozefom Havrilom, námestným farárom, a Strediska pre sociálnu prácu Kovačica v Srbsku v čele s Dušankou Petrákovou, úradujúcou riaditeľkou, sa uskutočnil tento tvorivý a užitočný týždenný letný tábor, na ktorom sa zúčastnilo spolu 82 detí z náhradných, ohrozených a sociálne slabých rodín zo Srbska a Slovenska. Počas tohto podujatia, cieľom ktorého bolo posilniť slovenské národné povedomie cez prvky slovenskej kultúry a slovenských zvyklostí, účastníci absolvovali bohatý a rôznorodý obsah. Okrem deťom prispôsobených prednášok z Biblie účastníci absolvovali aj krásne výlety, kde navštívili Oravský hrad v obci Oravský Podzámok, Tarzaniu, lanový park, jaskyne a prírodné múzeá, zúčastnili sa tvorivých dielní a športových aktivít, kde sa

www.hl.rs

ci tábora na Slovensku prezentovali kuchyňu z Dolnej zeme, zároveň spolu so svojimi vrstovníkmi prežili krásne a nezabudnuteľné chvíle a každý deň sa snažili využiť tvorivo a zaujímavo.

rody, riečnych športov a ekológie. Účastníci z Belehradu, Nového Sadu, Starej Pazovy, Kovinu, Sriemskej Mitrovice... sa na svojich loďkách 15 dní plavili riekami Dunaj, Tisa, Begej a kanálom DTD a po návrate do Starých Bánoviec vyjadrili pote-

iečna ekologická karavána Regata Rieka sa po 15-dňovej plavbe v sobotu 13. augusta slávnostne priplavila do Starých Bánoviec, odkiaľ vyštartovala 30. júla. Po absolvovaní dráhy dlhej 420 kilometrov a návšteve 14 miest riečna karavána sa vrátila do tejto podunajskej dediny v Staropazovskej obci. Záverečného dňa plavby Regata Rieka sa plavila zo Starého Slan- Zo Starého Slankamenu do Starých Bánoviec kamenu do Sta- sa plavili aj hostia rých Bánoviec a v tejto 23 kilometrov dlhej plavbe šenie z úspešne realizovanej riečnej sa zúčastnili aj Mayra Ruíz Garcia, ekologickej karavány. Podľa slov veľvyslankyňa Kuby v Belehrade, a Đorđa Radinovića tento projekt je Đorđe Radinović, predseda Obce veľmi dôležitý pre promóciu Obce Stará Pazova. Organizátori regaty Stará Pazova. Veľvyslankyňa Kuby posledného dňa 4. regaty prichystali Mayra Ruíz Garcia uviedla, že pre príležitostný program, na ktorom nich je tento deň slávnostný, pretože účastníkom udelili ďakovné listiny. si pripomínajú 90. narodeniny Fidela Tohtoročná Regata Rieka prilákala Castra, bývalého prezidenta Kluby. niekoľko desiatok milovníkov prí-

PO LOKALITÁCH UNESCO. V organizácii Univerzity Mateja Bela – Metodického centra UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Banskej Bystrice sa od 30. júla do 7. augusta v Liptovskom Jáne uskutočnila Letná škola mladých výskumníkov – po lokalitách UNESCO pre žiakov škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí. Zúčastnili sa žiaci z Rumunska, Poľska, Ukrajiny a zo Srbska (Stará Pazova, Kovačica a Pivnica). V mene organizátorov prítomných privítala Zuzana Drugová. Žiaci a učiteľky v nasledujúcich dňoch navštívili Spišský hrad, Žehru, Stanišovskú jaskyňu, Levoču, Vysoké Tatry, Štrbské Pleso, Vlkolínec, Leštiny, Terchovú, v ktorej prebiehalo podujatie Jánošíkove dni, a navštívili i Múzeum Juraja Jánošíka. Žiaci sa spoločne učili, hrali a kamarátili. Pracovali a súťažili v celkoch, ktoré pomenovali podľa vrchov na Slovensku (Baranec, Kriváň, Choč, Gerlach, Ďumbier). Mladí výskumníci pracovali na projektoch, ktoré prezentovali 6. augusta, a zvíťazil celok Gerlach so svojím plagátom, piesňou a dramatizáciou. Výskumníci sa vrátili domov s krásnymi dojmami, zážitkami a novými priateľstvami. Z. V-ová

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (27)

Sedíme, čakáme, nevieme, čo Ján Cicka ŠTVRTOK 13. mája Poplachy sa na dedine nie veľmi počítajú. Ľudia normálne robia na poli, deti sa na ulici hrajú. Takže som si ich ani ja príliš nevšímal. Okolo jedenástej som šiel k mladšej sestre Betke. Ale naokolo. Najprv som namieril do rozhlasu. Nakoniec som tam ani nebol, lebo Kotváš a Širka sedeli dolu v Jánošíku a mlátili šunku s fajnovým syrom. Niečím to aj zapíjali, aby sa im v ústach neprášilo. Ponúkli aj mňa, jedlo som odmietol, ale Rubinov vinjak nie. Potom som so Širkom kráčal až po Vkus. Šiel vyprevadiť nejakú príbuznú Širkovú, ktorá cestuje do Ameriky. Starká sa tam narodila, poľahky dostala vízum; ide ta na pokoji zomrieť. U Betky som obedoval. Anička prichystala paradajkovú polievku, hovädzie s mrkvovým prívarom, mäsové palacinky, rezne a tortu. Anička je študentka slovenčiny v NS. Jej mať si privyrábala tortami a popri nej sa naučila aj Anička. Brat Željko je v Bratislave. Keď som sa vrátil od nich k bratovi, ten kosil trávnik na dvore. Krása – zelený koberec. Potom odišiel strihať švagra Garaja. Tŕpol som, či si zase „nezlomí nohu“, ale nie. Za ten čas ja som uchytil hodinku-dve polovičného spánku. Keď sa brat vrátil, prišiel k nám sused Marci Galát. Vraví: „Jano, predaj mi balík cigariet.“ „Nemám, nepredám, ale jednou ťa ponúknem, druhú nepýtaj.“ Vyfajčili sme ich s pôžitkom. O pol desiatej som si ľahol spať. Spal som napodiv pokojne. PIATOK 14. mája Zobudil som sa o 4.20. Oholil, umyl, naraňajkoval tak natenko, vypil kávu a poď ho na cestu, čakať báči Havrana, Šiškabus. Nemeškal, a tak som o 5.25 už jazdil do Zreňaninu. Tam som o desať minút prestúpil na novosadský spoj a o 7.20 som už vystúpil v NS na autobusovom nádraží. O pol ôsmej prišla päťka, takže som čoskoro bol doma. Vilka doma nebola, hľadal som ju v kryte, a ona u Stany pila kávu. Chcem pripomenúť, že na linke NS – ZR – Kovačica prechádzame až štyrmi mostmi: nad kanálom DTD, cez Tisu pri Aradáči, v Zreňanine cez Begej (ospievaný v piesni Četir´ • ĽUDIA A UDALOSTI •

konja debela, prešla preko Begeja) a medzi Orlovatom a Tomaševcom na Tamiši. Ako sme po ktorom jazdili, na každom z nich mi prichádzala na um pesnička Šibaj, furman, kone, až sa bude prášiť, čo v preklade do našej situácie znie: Šofér, pridaj plyn. Vilka so Stanou sa odišli pozrieť, aká je situácia s cigaretami, a priniesla správu: Cigariet naďalej niet! To znamená: čo máme, vyfajčíme, a potom: zuby na klin! U Stany sme pili kávu, keď prišiel sused Sulić a vraví: „Poplach!“ Bolo pred pol jednou popoludní. U nás na sídlisku sa nevie naisto, kedy je poplach. Vojsko vraví, je, rádio nie je, jedni počuli, iní nie. Doslova zmätok. Predsa, aj keď si nie sme istí, schádzame dolu. Kryt opúšťame ľubovoľne. Ženy varia, perú, žehlia, chlapi vysedávajú alebo polihujú. Aj ja idem polihovať. Polihoval som od pol piatej do pol ôsmej. Medzičasom, čo sme mali poplach, susedia počuli z rádia, že zasiahli utečencov na Kosove, je vraj asi 100 mŕtvych. Ešte je vidno, ale od severozápadu sa stmieva, hrmí, ide prírodná smršť, nie NATO. Ak sa títo dvaja spolčia, tak je s nami amen! Predpoludňajšia situácia: je prúd, niet vody. Je 21.15 hodín: vonku lejak, hrmí, blýska sa od severu. Nevieš, čo je strašnejšie: bomby, alebo hromy. Prišla Stana a vraví: „To nie sú hromy, to strieľajú!“ Človeku sa v tejto tvŕdzi všeličo vopchá do hlavy a tam to robí lomoz, rámus. Sedíme, čakáme, nevieme, čo. Vilka odišla spať o 22.00 hodine. Ja bdiem. Spamätal som sa: idem uvariť kombuchu. Mal by som to urobiť zajtra, ale zopár hodín skorej neznamená nič. Už som ju scedil, nová sa chladí. Do polnoci kombuchová operácia bude skončená. Pripomínam, že voda prišla neskoršie, takže som mohol variť. Vonku je zamračené, ešte duní. Pánboh s nami! Pijem kávu, aby sa mi nedriemalo, a píšem. Blýska sa. Hrmí. A je skoro polnoc.

Všetci spia. Aj NATO? Spustil som všetky rolety. O polnoci z rádia správy: Civilné obete Albáncov vracajúcich sa domov z hôr sú spresnené: 56 mŕtvych, vyše 100 zranených a ešte stále nachádzajú obete. Bola to kolóna pozostávajúca z okolo 600 ľudí. Proste sa mi nechce veriť, že sa ľudia vracajú pod bomby. Skôr od nich bežia. Všetko je však možné; všetko je pomotané. Kvapky dažďa klopú na okná. Zahrmelo. Strašne! Keď Pán Boh hrmí, nebojím sa. Ale keď hrmí NATO, bojím(e) sa. NATO je proste hroznejšie! Pred ním ani hromozvod nepomáha! SOBOTA 15. mája Na dnešný deň sa skončila druhá svetová vojna v Juhoslávii. Bude dnes Deň zakončenia bombardovania NATO našej krajiny? Nebude, nebude, nebude! Ani štipka nádeje na to nie je. V noci nebol poplach. Dobre sme sa vyspali. Vstal som po siedmej, uvaril kávu a čaj. Predtým som bol kúpiť Blic, chlieb a mlieko. Vilka sa ťažko zobúdzala, ale vstala, hoci s oneskorením, ku káve. Ináč ráno je také, že dažďu naďalej visia nohy, ale nie je chladno. Ranná teplota 12 °C. Zabudol som zaznačiť milú vec. Keď som sa hlásil Vilke od sestry Zuzky v stredu napoludnie, tak mi povedala, že bol u nás Miško Týr. Dr. Michal Týr mi priniesol 40 DM od Samka Feketeho z Hložian ako honorár za príspevky v zborníku Hložany 2. Pravý honorár v pravej chvíli! O pol desiatej zavolala Stana na kávu. Bola tam aj Juca. Vypili sme aj nejaký multivitamín. Stana ma častovala balíkom Classica. O pol jedenástej sme šli domov: Vilka vysávať, ja poutierať prach na nábytku. Urobili sme naopak, ja som vysával, Vilka utierala. O 13.00 hodine som sa, po obede, prechádzal pred kasárňou s Vujadinom. Anteho Mara vynášala smeti.

Spytujeme sa jej: „Je poplach?“ „Čo si myslíte, že by som teraz bola tu?“ Zrazu počujeme hučať lietadlo nad nami a už aj sa cvalom rútime do vchodu s Marou. Len potom zarevala siréna. Srdce jej búšilo, musel som položiť naň ruku. Teraz som bol zobudiť Dragana, zaspal, nič nepočul. O trištvrte na dve koniec poplachu. Všimol som si, že v kryte je viac vojakov – nových tvárí. Pri návrate z krytu M. Baškalo vraví: „Madlena vyhlásila: s Novým Sadom sme začali, s ním aj zakončíme.“ O druhej popoludní som už bol v pyžame a horeznačky. Dokonca som aj zaspal. Vilka kamsi odišla, a tak ma pred treťou zobudil telefón. Kým som sa schamral, zmĺkol. Spánok je fuč! Potom ktosi nablízku búchal kladivom, takže som celkom precitol. Pozeral som trochu TV Politika, potom Telefakt na BK, ale nič nového som sa nedozvedel. Pred piatou sme si vypili kávu. Vilka šla nakŕmiť papagáje, a ja, keďže prišla voda, najprv som nachytal do nádob, z ktorých sme spotrebovali na WC, a potom aj do hrnca, na zmytie vlasov a kúpanie. Aj sa mi to podarilo, takže teraz píšem s chuťou, vykúpaný ako lúčmi mesiaca. Vilka žehlí moje košele, ja sa zberám medzi svet na kus reči, vypočuť si nejakú volovinu. A tých je veru neúrekom, štrichem-vrchnákem. Nepočul som nič, iba to, že ma Bosa Baškalová ponúkla jedným Pall Mallom. Na popoludňajšiu kávu sme sa stretli u nás. Stará spoločnosť: Juca, Stana, Dragan a my dvaja. Potom Vilka urobila nejakú večeru, ja som predtým čosi zhltol, aby som mohol vypiť kombuchu s tabletkou karbocisteinu na vykašlávanie. Pozeral som TV denník RTS, potom špeciálne vysielanie o zbraniach, ktoré používa NATO voči nám. Zaujímavé, poučné a praktické. Vilka teraz pozerá reprízu seriálu Horúci vietor. Je 21.15. Vonku je číra tma. Bude poplach? Čas sa vlečie, ale aj letí, je takmer desať hodín večer. Kvapky dažďa rytmicky klopú na odkvape na náprotivnej budove. Z rímsy sa to ozýva monotónne, jednotvárne, proste uspáva. A spať je nebezpečné. Siréna zahučala o 22.02 hodine. Ženy s Alijom hrali v karty do polnoci. Ja som šiel spať do bytu skôr. Pršalo, nič sa nestalo, len čo nás trochu vyľakali. Ale nemohol som zaspať do tretej, stále mi v hlave hučali lietadlá.

34 /4713/ 20. 8. 2016

Nezabudnuteľný výlet

Boli sme na školskom výl ete v Belehrade. Šla som svojimi priateľmi a cestova tam so li sme autobusom. Najpr v sme navštívili Chrám svätého Sáv u. Potom sme šli do divadl a a pozreli sme si predstavenie Sám doma. Nasledoval obed v reštaurácii a po ňom sme sa pekne pobavili v zoologickej záh rade. Bolo tam mnoho zvierat, ale naj viac sa mi páčili slon, gep ard a tuleň. Nasledovala prechá dzka po Kalemegdane a ti ež Ulicou kneza Mihajla. S priateľm i zo Náš spoločný výlet bol krá školy sme si kúpili aj zmrzlinu. sny.

á, 2. 2, Kristína Majorsk Pazove Čmelíka v Starej a ZŠ hrdinu Jank

Zážitky sa striedajú

Teodora Gorančićová, 1. 3 ZŠ maršala Tita v Padin e

Leto sa blíži ku koncu a už iste pomaly rozmýšľate aj o prvom septembri. Čochvíľa aj ten je tu. Pokiaľ nezačne nový školský rok, stačí zaspomínať si na ten uplynulý. Tak nám žiaci z Pivnice a z Padiny napísali o svojich spomienkach na školu, na kamarátenie počas školských dní, ale aj o nezabudnuteľných zážitkoch zo školských výletov. Letné chvíle sú úžasné, ale ani tie školské nie sú zlé. O tom sa však presvedčíte aj na tejto strane. Užite si zvyšok prázdnin naplno! Písal sa rok 2012. Deviaty mesiac v roku,

Zo štvrtáckeho pamätníčka...

september. Uhádli ste. Boli sme vtedy prváčikovia. Pasovali sme sa s písmenami a, b, c, d… Potom sa im ešte pridali čísla 1, 2, 3, 4, 5… To boli ale zážitky. Prvých päť dní prvej triedy: Pondelok: skúška na celý rok. Všetko bolo dobre, kým ma pani učiteľka nevyvolala. Vtedy mi srdce akoby zastalo, prestalo búchať, lebo som sa hanbil. Bál som sa. Utorok: druhá skúška. Skúšala ma, čo som si priniesol z minulých rokov. Vedel som, čo mám robiť, povedať... Ale vyrušila ma tá prestávka. Nuž vyšli sme na chodbu a poobzeral som sa. Odrazu ku mne niekto pribehol. Chytil ma za plecia hovoriac: „Nepohybuj sa!“ Už tu iný chlapec ho chcel chytiť. Iba očami som ich sledoval a ani som sa nehol. Keď ma pookrúcali, iné som nevládal, len som si sadol. Streda: to bola ale veda. Zazvonilo a my sme vystrelili do jedálne. S chuťou som si zjedol desiatu. Keď tu niekto ma potiahol za ruku a povedal: „Róbert.“ Obrátil som sa a to bola moja sestra. Objal som ju. Povedala mi, že ide domov a či ma má čakať. Odpovedal som jej krátko: „Nie!“ Štvrtok: už to bolo všetko ako treba. Bol to štvrtý deň v týždni, môj obľúbený. Nie preto, že mi je štvorka obľúbená známka, ale preto, že sme dostali do triedy tú guľatú vecičku. Ešte stále sa medzi nami kotúľa a túla. Piatok: stal sa víťazným dňom až dodnes. Zdolané prekážky a získané skúsenosti. Išli sme konečne domov. Pršalo a nikto neočakával dažď. Pomaly, akoby huby, zjavovali sa mamy s dáždnikmi. Moja neprichádzala. Povedal som si: „Róbert, počkaj, iste príde aj tvoja mama.“ Vyčkával som ju, no jej nebolo. Tak som sa po dvadsiatich minútach pobral smutný domov. Vtedy, keď som dal krok-dva, moja mama prišla. Veselý a šťastný som sa ponáhľal domov, ani dáždnik som nepotreboval. Uplynulo odvtedy hodne času. Aj mnoho zážitkov sa mi prihodilo. Teraz už nemám nadostač času ich všetky popísať. Verte mi na slovo, bolo ich všelijakých. Budem si ich chrániť pred zabudnutím a keď budem mať príležitosť, zaspomínam si na ďalšie.

Lukáš Červený, štvorročný, Pivnica , Nora Tárnociová ica vn Pi á, čn ro sť še

Róbert Pintír, 4. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

Milan Joković, 4.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

2, ZŠ Ľudovíta Št

úra v Kysáči • DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XVI 20. augusta 2016 ČÍSLO

205

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

300 ROKOV OD BITKY PRI PETROVARADÍNE (1)

Aj tak to všetko bolo ináč Prestaňme, prosím, démonizovať Balkán Str. 4 V podvečer sviatku

Miroslav Demák „Pamätníci si spomínajú na náhlu letnú snehovú búrku, ktorá nabielo zafarbila okolie i vojakov.“ Andrew Wheatcroft¹

by som zozbieral kamienky, z ktorých chcem utvoriť mozaiku výnimočného príbehu, musel som navštíviť – nie však v uvedenom poradí dnešný Istanbul (čiže bývalý Konštantínopol), Rím, Ravennu, Schloss Hof, Petrovaradín, Sriemske Karlovce a Belehrad. Navštívil som ešte niektoré lokality, ktoré priamo nesúvisia s naším príbehom, ale mne osobne pomohli pochopiť aj niektoré jeho širšie súvislosti. Vôbec mi tie cesty nepadli ťažko. Skôr naopak. Dúfam, že moji čitatelia nepovedia, že to boli cesty márne. V priebehu dvoch rokov som navštívil dve významné bojiská. Pred dvomi rokmi som mal možnosť navštíviť pláže Normandie, kde spojenecké vojská v júni roku 1944 konečne zaútočili zo západu na Hitlerovu Nemeckú ríšu. Bolo to presne päť dní pred ústrednými oslavami 70. výročia vylodenia. Mali sme šťastie, že sme tam prišli tých päť dní skôr, lebo sme stále mohli prejsť celým priestorom, na ktorom sa vylodili britské, americké a kanadské vojská doplnené Francúzmi pod velením generála De Gaulla. Počas osláv už platili také prísne opatrenia, že by sme celý deň museli zostať na jednom mieste. Počas našej návštevy sme videli doslovne tisícky vojakov nacvičujúcich

svoje vystúpenia na oslavy, nespočetné tanky, kamióny a džípy z konca druhej svetovej vojny a, samozrejme, aj brigády robotníkov, ktoré upravovali objekty a terény pre návštevníkov osláv. Výrazne menej príprav som videl na ďalšom významnom bojisku.

Ján Zambor, Milan Richter, Miroslav Demák a Elena Hidvéghyová-Yung vedľa Kostola Márie Snežnej – pod krížom nad porazeným polmesiacom – desať dní pred oslavami

Vedľa cesty z Belehradu do Nového Sadu, na mieste nazývanom Tekije, stál od 13. do 16. storočia malý kostolík venovaný Panne Márii, ktorý postavili mnísi

cisterciáni. Roku 1526 Petrovaradín padol do rúk Osmanom, ktorí kostolík zbúrali. Na jeho mieste, medzi dvomi potôčikmi, dvaja derviši postavili z dosiek svoju modlitebnicu, ktorej toto miesto dlhuje svoje meno – Tekije. Vedľa dreveničky bola neskôr postavená malá mešita, ktorá však od roku 1687 zostala prázdna. Na Tekije, ktoré označujú a symbolizujú priestor, kde 5. augusta 1716 prebiehala bitka pri Petrovaradíne, a kde sa každoročne na tento deň konajú púte, som sa prišiel pozrieť 25. júla tohto roku, teda desať dní pred trojstým výročím víťaznej bitky Eugena Savojského, najúspešnejšieho vojvodcu z konca 17. a na začiatku 18. storočia. Našiel som tam pracovať jedného jediného muža v čiernom habite. Úprimne povedané, našiel on mňa a kolegov, s ktorými sme sa vracali z Básnického stretnutia na prameni rieky Pivy, v čiernohorskom mestečku Plužine. Prechádzajúc povedľa Tekijí, navrhol som, aby sme si urobili prestávku pri tamojšom kostole zasvätenom Panne Márii Snežnej. Dvadsať rokov som na ceste zo Starej Pazovy na pracovisko v Novom Sade prechádzal vedľa tohto kostola, takže som kolegom básnikom začal rozprávať príbeh, ktorý teraz ponúkam aj v písanej podobe čitateľom Hlasu ľudu. Práve som Milanovi Richterovi, Jánovi Zamborovi, Helene Hidvéghyovej a jej manželovi Paulovi Yungovi (ináč Číňanovi, ktorý už 25 rokov žije na Slovensku a o ktorom by sa tiež dalo vyrozprávať hodne zau-

>>>>>

Pálkari a pretekári – ochrancovia tradície Str. 6

Krupicový koláč Str. 8

Mozaika >>>>>

fotografií, podali si ruky a ja som so svojím rozprávaním pokračoval už v aute, ktorým sme sa vybrali v smere Petrovaradínu.

jímavých príhod) ukazoval kríž, pod ktorým je polmesiac, a vysvetľoval, čoho je to symbolom. Veľmi som si nevšímal nižšieho muža v čiernom úbore, ktorý vedľa kostola usilovne pracoval. Pracujúci muž pristúpil k nám a opýtal sa: Slováci, odkiaľže ste? Odpovedali sme, že z Bratislavy. Ako to, že poznáte príbeh o tomto kostole? Aby som mu to v skratke vysvetlil, najprv som sa predstavil, podali sme si ruky a on sa pritom srdečne usmial: Vaše meno poznám, ale nemal som príležitosť vás stretnúť. A pritom máme takmer totožné priezviská. Ja som Jozef Deman Miroslav Demák a Jozef Deman pred portálom zo Selenče, kanonik kostola; na jednej z veží už veje znak cirkevných tohto kostola. osláv tristoročnice významnej bitky Chvíľu sme sa porozprávali o blížiacom sa tristoročEugen Savojský, ináč pôvodom nom jubileu slávnej bitky, o ktorej Francúz, dosiahol svoju výnimočnú vedel oveľa viac nielen od bežných vojenskú kariéru v Habsburskej ľudí, ale aj od univerzitného profe- monarchii, krajine, ktorá s jeho sora, ktorého vetu som si zobral za rodným Francúzskom nikdy nemotto na začiatku tohto príspevku. bola v dobrých vzťahoch. Obe Urobili sme aj zopár spoločných krajiny často navzájom bojovali

Písal sa štvrtok 4. augusta...

a Francúzi neustále podporovali Ali paša velil armáde počítajúcej až najnebezpečnejšieho nepriateľa dvestotisíc vojakov, ktorí medzi 26. Habsburgovcov – Osmanskú ríšu. a 28. júlom prekročili Sávu a cez O to je väčším paradoxom, že všetky Slankamen a Inđiju 2. augusta doranajvýznamnejšie víťazstvá kres- zili na fruškohorské pahorky medzi ťanskej monarchie so sídlom vo Sriemskymi Karlovcami, Bukovcom Viedni sú späté práve s menom Eu- a Petrovaradínom. gena Savojského, ktorého do franV rozhovore s Jozefom Demacúzskej armády nezobrali pre jeho nom som sa dozvedel, že ústrednízky rast. Už ako mladý dôstojník Eugen Savojský sa podieľal na porážke Osmanov pod Viedňou roku 1683, neskôr prispel k víťazstvám pri Ostrihome a pri oslobodení Budínu, kde takmer dve storočia sídlil turecký paša. Ako najvyšší veliteľ uštedril Osmanom roku 1691 drvivú porážku pri Slankamene a roku 1697 pri Sente. Zaujímavé je, že na boj pri Sente jeho tridsaťtisícová armáda čakala vyše mesiaca na zásoby práve v Petrovaradíne, takže mu znalosť tunajšieho terénu hodne pomohla pri svojom veľkom víťazstve o necelé dve desaťročia neskôr. Program osláv Medzi bitkou pri Sente a tou, ktorej výročie bolo začiatkom tohtoročného augusta ná cirkevná oslava tristoročnice pri Petrovaradíne, v roku 1699 bitky pri Petrovaradíne bude už bol podpísaný Karlovecký mier. 4. augusta a nie 5., teda v deň, keď Osmani sa zriekli veľkých území, sa na Tekijach koná púť veriacich ale Karloveckým mierom dostali ku Kostolu Panny Márie Snežnej. späť Belehrad, ktorý kresťanské Rovnako mi povedal, že hlavným vojská dobyli roku 1698. Mier však rečníkom bude nový veľvyslanec trval iba do roku 1716, keď obrov- Vatikánu v Srbsku Msgre. Luciano ská osmanská armáda Suriani, nadbiskup. pod velením veľkého Pri Petrovaradíne sa v priebehu vezíra Damida Ali pašu niekoľkých dní odohrali dve bitky. vyrazila na sever s od- V prvej bol zajatý generál Wenzel hodlaním získať späť Siegfried von Breuner. Po porážke predtým stratené úze- Turkov generála Breunera našli v tumia. Sultána Ahmeta III. reckom tábore mŕtveho, prikutého na tento krok údajne o drevený stĺp. Práve rodina popraznova nahovorili Fran- veného generála dala prostriedky na cúzi. Lenže aj tentoraz výstavbu novej kaplnky na mieste Turkom skrížil plány tureckej mešity na Tekijach. Táto vzrastom malý Fran- kaplnka bola prestavaná na Kostol cúz (pokojne mohol byť Panny Márie Snežnej roku 1754. vzorom pre Napoleona) Posviacka tohto kostola, ktorý stojí Eugen Savojský, ktorý dodnes, bola 26. júla, teda v deň už začiatkom júla zhro- svätej Anny, takže odvtedy sa na maždil pri Futogu 42-ti- tomto mieste konajú dve púte – tzv. síc pešiakov a 23-tisíc Malé Tekije 26. júla a Veľké Tekije 5. jazdcov. K silám, kto- augusta. rými disponoval, treba V tej prvej bitke pri Petrovaradíne, pripočítať aj osemtisí- 2. augusta roku 1716, kresťanské covú vojenskú posád- vojská, ktoré počítali iba 1 300 ku v Petrovaradínskej jazdcov a 500 pešiakov, narazili pevnosti. Lenže Damid medzi Sr. Karlovcami a Petrovaradí-

HLAS ĽUDU | 20. 8. 2016 • 34 /4713/ nom na 15-tisíc tureckých jazdcov. Sám Damid Ali paša bol zasiahnu- salva zo 140 kanónov. Do budúceho Andreas von Khevenhüller. Správa Nepomer bol taký veľký, že generála tý guľou z dela do čela, keď v sedle kostola, ktorý hneď prisľúbila vy- podrobne opisuje priebeh celej bitky. Breunera zajali, a chorvátsky bán, svojho koňa pozeral na priebeh bo- budovať rodina generála Breunera, Z nej som aj ja čerpal údaje použité gróf Pálfi sa zachránil iba útekom do jov. Veľký vezír však neumrel hneď. Eugen Savojský odovzdal ako svoj v tomto texte. Lenže v tej správe Petrovaradínskej pevnosti. osobný dar kópiu ikony Panny Má- je aj veta, ktorá úplne vyvracia Osmanské vojská ho naslerie, ktorú nosil vo všetkých svojich zaužívané presvedčenie, ktorému dovali a začali útočiť aj na víťazných bitkách. uveril aj profesor medzinárodných samotnú pevnosť. Rýchlym Spomienka na historické víťazstvo masmédií a komunikácie na Uniútokom dobyli vonkajšie kresťanských vojsk sa zachovala verzity of Stirling v Škótsku Andrew hradby, takže sa zdalo, že v uctievaní Veľkých Tekijí sa im 8-tisíc obrancov bude a všeobecne prijatom premusieť vzdať. Lenže v noci svedčení, že Panna Mária Eugen Savojský pri Futogu pomohla kresťanom tak, prepravil svoje vojská na že na začiatku augussriemsku stranu. ta – práve pred bojom – Rozhodujúci boj sa zaspustila na bojové pole čal ráno o siedmej hodine snežnú metelicu, v ktorej útokom, ktorý na ľavom Turci takmer zmrzli a neboli krídle kresťanských vojsk schopní naplno bojovať. viedol princ Alexander To presvedčenie, že sneh, ktorý padol z vôle Bohoroz Württembergu. Prekvapení Turci začali ihneď dičky, sa prenášalo najprv ustupovať. Oveľa menej ústnym podaním, aby ho sa kresťanským vojskám neskôr zaznamenávali podarilo v centre, kde narazili četné písomné pramene na janičiarov. Eugen Savoj- Pri konci púte týkajúce sa Tekijí a bitky ský však rýchlo preskupri Petrovaradíne. Okrem pil vojská a začal rozhodujúci útok Jeho ochranka ho rýchlo zaviezla toho ozvenu historickej priamo na veliteľské stanovište do Sriemskych Karloviec, kde ho bitky dodnes potvrdia Damid Ali pašu. Grófovi Pálfimu umiestnili v dolnom pravoslávnom viaceré toponymá lokalít, sa v rovnakom čase podarilo na kostole. Tam sa mu lekári pokúsili kde sa bojovalo: Vezirac, V historickom kostole Mišeluku so svojou jazdou zajať pomôcť, ale bez úspechu. Svojho Karagača, Zanoš, Alibegovac, tureckú batériu pozostávajúcu z 15 mŕtveho veliteľa Turci previezli do Tatarsko brdo, Puckaroš. Najväčšieho Wheatcroft vo svojej – ináč veľmi diel, a potom pokračovať v útoku Belehradu a pochovali na Kalemeg- z habsburgovských vojvodcov si pri dobrej a podnetnej knihe ‒ Nepriateľ ďalej. Ďalšie oddiely kresťanskej dane. Dones sa na Kalemegdane Petrovaradíne naposledy uctili tak, pred bránami, ktorého vetu som cijazdy vedené grófom Nádašdym toval na začiatku tohto textu. Eugen prerazili turecké ľavé krídlo, a tak Savojský totiž poznamenal, že po sa janičiari ocitli v pasci. Nasledoval zakončení bitky o jedenástej hodine: bezhlavý útek všetkých osmanských „... bola taká horúčava, že sme vojsk. Vo viacerých historických sa radšej skryli do tieňa tureckých prameňoch som našiel údaje o tom, stanov.“ že jednotky Tatárov, ktoré boli na Všetko teda bolo úplne ináč, než ľavom krídle tureckej armády, do sa to všeobecne prezentuje. Nakoľko boja vôbec nezasiahli. Nepodarilo sa nič nedeje úplne bezdôvodne, sa mi však v dokladoch vystopovať, bolo potrebné odhaliť, kde sa zrodilo prečo tak urobili... presvedčenie, že snehová búrka Boj pri Petrovaradíne 5. augusta a zmrznutí Turci umožnili víťazstvo 1716 bol zakončený už o jedenáskresťanským zbraniam. Trvalo mi tej hodine. V kresťanskom vojsku niekoľko rokov, kým som kamiennapočítali 2 122 mŕtvych a 2 358 ky do mozaiky tejto odpovede zranených. Osmanské obete boli nakoniec skompletizoval. Musím obrovské. Na bojisku zostalo ležať však uznať, že to neviem iba ja. Aj takmer 30-tisíc vojakov a hodne kanonik Kostola Márie Snežnej na tureckých vojakov našlo smrť vo Tekijach, náš Selenčan Jozef Devodách Dunaja. V kresťanskom man to vedel, o čom som sa stačil vojsku sa hneď v ten deň hovorilo, presvedčiť v našom krátkom rozže ich víťazstvu dopomohla sama hovore. Čitatelia však budú musieť Panna Mária. Vojakov tešilo nielen Dobová ilustrácia znázorňujúca bitku čakať na rozlúštenie do ďalšieho víťazstvo, ale aj obrovská vojnová pri Petrovaradíne pokračovania nášho textu. korisť: asi 2-tisíc povozov zbraní, viac než 150 kanónov a 20-tisíc gulí zachoval jeho náhrobný pomník že roku 1902 na Vezirci postavili Foto: Paul Yung, Oto Filip do nich, 2-tisíc tiav, takmer 50-tisíc – turbe. 8 metrov vysoký mramorový kríž stanov, veľký počet dobytku, oviec Víťazné vojsko v čele s Eugenom Eugena Savojského. Andrew Wheatcroft: Nepriateľ pred a až 156 vojnových zástav, ktoré Savojským poďakovalo za víťazstvo Eugen Savojský priamo z bojis- bránami (Habsburgovci, Osmanská osmanskí vojaci zahadzovali pri slávnostným Te Deum 8. augusta na ka napísal správu, ktorú do Viedne ríša a bitka o Európu). SLOVART, Brabezhlavom úteku. Tekijach. Slávnostnú omšu zakončila zaniesol jeho pobočník gróf Ludwig tislava 2010.

III

Mozaika REPORTÉRI

V ALBÁNSKU, PRVÝKRÁT

Prestaňme, prosím, démonizovať Balkán

Ostrov neďaleko od Ksamilu

Karolína Klinková

afiáni, teroristi, pašeráci. Naspäť domov – do Bratislavy – sa už nedostaneš. Si svetlooká Slovenka, Balkán je nebezpečný, a vôbec, máš ty rozum, odchádzať len s batohom a frajerom na desať dní do Albánska? Tú rétoriku som počúvala od momentu, keď som si vybrala za dovolenkovú destináciu nie Slovák-

odrazom nedostatku informácií či záujmu o danú problematiku. Drvivá väčšina Albáncov – a rozšírme to, drvivá väčšina Balkáncov – nie sú mafiáni, teroristi a pašeráci. Drvivá väčšina Balkáncov má totiž plné ruky práce s vlastnými životmi. Pracujú, vychovávajú deti a pestujú rodinné a priateľské vzťahy. Keď som sa z Albánska vrátila, zasmiala som sa mojim slovenským neprajníkom do tvárí ešte raz. Bola

Národný park Butrint mi milované Chorvátsko, Taliansko či Grécko, ale Albánsko. Strašila ma mama, otec, sestra, kamarátky, kolegovia. Ja som sa zasmiala do ich tvárí a hovorím – samozrejme, že mám rozum. Tvrdiť, že celý Balkán je nebezpečné miesto, je neférové, nesprávne a v mnohých prípadoch je to len

som oddýchnutá, opálená a o päť dní som si zbalila kufre a opäť odišla na Balkán. Do Vojvodiny. Do Nového Sadu, do tejto redakcie. Ale o tom sa porozprávame inokedy. NENÚŤME SA DO ZMIEN Práve sa mi začal výlet. Sedím na lodi z gréckeho ostrova Korfu

do albánskeho prístavného mesta Saranda a rozmýšľam. Niečo sa mi nezdá, niečomu jednoducho nerozumiem. Sprievodcovia na lodi fajčia, ležérne sa opierajú o zábradlie, zo zadných vreciek im ešte ležérnejšie vykúkajú modré igelitové vrecúška. Množstvo modrých igelitových vrecúšok. Po prvej hodine jazdy som rovnako ako ostatní pasažieri, pochopila. Otvorené more a podvečerný vietor vyburcovali našu loďku, ktorá bola, podotýkam, bez strechy, k činnosti, čo nápadne pripomínala to, čo robia kolotoče na jarmoku. Centrifúga je šuviks, panický strach je slabé slovo. Loď sa nakláňala z jednej strany na druhú, ja som sa lúčila so životom a sprievodcovia sa smiali. Prešli sa po palube, rozdali vrecúška tým, ktorí ozeleneli a zapálili si ďalšiu cigaretu. Bol to zážitok na úvod, ktorý mi absolútne ozrejmil, ako to tam bude fungovať. Existuje tam taká zvláštna filozofia, ktorú príhoda z lode ilustruje vari najlepšie, ako sa dá: ak to funguje, nenúťme sa do toho, aby sme to menili. Skrátka a proste – načo budeme meniť loď za väčšiu, drahšiu, stabilnejšiu a bezpečnejšiu (a so strechou!), ak stačí rozdať slabším povahám igelitové vrecká? EŠTE SA LEN UČIA A potom som to videla ešte nespočetnekrát. Dokončíme túto stavbu len po druhé poschodie. Na tretie, štvrté a piate ani neosaďme okná, veď na prvých dvoch sa

bývať dá. Vymaľujme túto budovu len z jednej strany. Na tú druhú nie je výhľad z promenády. Odfoťme do bedekeru len výhľad na pláž. Je jedno, že z druhej strany za apartmánom žije svojím životom niekoľkoročná čierna skládka. Hlavne sa treba pozerať správnym smerom. Albánci sa turizmu len učia. Pochopili, že ich krajina – ich nádherná krajina, takmer karibské more a svetlý piesok – ľudí začali lákať. Je prirodzené, že zo svojej prírody túžia profitovať. Turizmus môže byť skutočne vítaným vykúpením pre pokrivkávajúcu ekonomiku. Učia sa, ako sa to robí, ako sa to nerobí, pokiaľ môžu pri svojich návštevníkoch najďalej zájsť, ale aj to, ktorú hranicu zas nikdy nesmú

Ksamilská pláž

HLAS ĽUDU | 20. 8. 2016 • 34 /4713/ prekročiť. Učia sa poskytovať služby, učia sa tomu, po čom turista túži, učia sa odstrániť všetko, čo ich zas môže znervózňovať. Alebo to minimálne šikovne schovať tak, aby nedostatok turista neuvidel. A robia to jednoducho po svojom. Kto od svojich dovoleniek vyžaduje nemeckú pedantnosť a anglické vysedávanie pri čaji o piatej, nuž do Albánska nech radšej nechodí. To, čo rezortných dovolenkárov odrádzalo, mňa priťahovalo. A hoci sa Albánci s turizmom len učia nakladať, hoci stále majú množstvo medzier v tom, čo robia, a ako to robia, priateľskosť, s akou som sa u nich stretla, som veru nevidela všade vo svete.

desať dní máme kúpenú letenku naspäť. To je všetko. Zvyšok sa riešil na mieste. Ubytovanie sme si vybavovali jednoducho – pýtali sme sa ľudí na ulici. Staršie ročníky anglicky veľmi nehovorili, vždy však našli spôsob, ako nám ukázať, že bratranec z druhého kolena má zhodou náhod vhodný apartmán práve pre nás. A ak sme sa s nimi nevedeli dohodnúť, zavolali si na pomoc svoje perfektne anglicky hovoriace deti. Rodinný podnik na každom kroku, o tom nie je pochýb. Ak si hovoríte, že to nie je láskavosť, že to je len obyčajná honba za peniazmi turistov

Výhľad na Himaru hladnými očami. Najmä sa pozerať správnym smerom.

Pláž v Himare VYPOČÍTAVOSŤ? NIE, LÁSKAVOSŤ Láskavosť dnes vôbec nie je samozrejmou komoditou. Do Albánska sme prišli len s ruksakmi a vedomím toho, že o

a dobre prešpekulovaný kartel, nuž, dobre. Je pravda, že v každom meste, do ktorého sme prišli, každý poznal každého. Taxikár majiteľa hotela, majiteľ reštaurácie muža, čo má loďku, čašníčka muža, čo požičiava bicykle. Ale potom vás zastavím – ak by to skutočne bolo len o peniazoch, prečo by mi domáci nosil lieky, keď som ochorela? Prečo by nám ďalší domáci nosil trikrát za deň kávu? A prečo by nás zastavovali neznámi ľudia na uliciach, pýtali sa, odkiaľ sme, radili nám, kam ísť a čo vidieť, prečo by sa s nami rozprávali o tom, ako sa nám tam páči a čo nové na Slovensku? Precestovali sme južný cíp krajiny – autami s poľskými, švajčiarskymi, rakúskymi aj nemeckými poznávacími značkami preplnený Ksamil, UNESCO-m chránený Butrint, mestečko Himara a jeho okolie, zažili sme cestu cez albánske hory maličkým mikrobusom so zarosenými sklami. A prišli do Tirany, o ktorej som si sama

myslela, že okrem obrovských pamätníkov Enverovi Hodžovi v nej nebude čo vidieť. A pod alejou platanov sedeli ľudia, takmer ako

SLOVENSKÁ REALITA Pristaneme na bratislavskom letisku a stanem sa svedkom niečoho zvláštneho. Dvaja turisti arabského výzoru, dievča a chlapec, sa pohádajú s vodičom linky mestskej hromadnej dopravy a jedným cestujúcim. Holohlavý mladík v maskáčkoch vyhadzuje – normálne, hrubou silou – dievča z autobusu. Je nervózny z toho, že automatu na lístky dlho trvá, kým ich páru vydá a agresor musí pol minúty čakať, kým sa vozidlo pohne. Hanbím sa. Za to, že to, čo si dievča ako prvé zapamätá z výletu do mojej domoviny, je agresívny mladík bez vlasov a v olovených topánkach. Za to, že môj zážitok z labilnej loďky je oproti tomuto milou skúsenosťou. Hanbím sa za to, že nevieme byť takí, ako oni tam.

Skanderbegovo námestie v Tirane Parížania, jedli croissanty, pili kapučíno a debatovali. Aj keď, áno. Opodiaľ stáli ufúľané deti a sledovali bohatších

Namiesto rečí o našej bájnej slovenskej pohostinnosti, už, prosím vás, konečne prestaňme démonizovať ten Balkán.

Mozaika SIEDMEHO AUGUSTA SA ZAČALA DRUHÁ ČASŤ SEZÓNY V BANÁTSKYCH ŠORACH

Pálkari a pretekári – ochrancovia tradície Ján Špringeľ

INÍ PÍŠU Šprint k trom bodom hráčov z družstva Čoke Tomaševac

trúseným po Vojvodine, Srbsku a svete,“ rozpráva jedným dychom Aleksandar Rudić, alfa a omega súťaže v Tomaševci.

esť minút pred záverečným hvizdom tohtoročného finále Majstrovstiev sveta v banátskych šorach v Tomaševci Orly Orlovat – Čoke Tomaševac (pri stave 15 : 14) hostitelia neboli spokojní s rozsudkom rozhodcu a nechceli pokračovať v hre. Víťaza šestnásteho šampionátu rozhodne v týchto dňoch odborná komisia. Aj na základe tohto detailu je Boj o začiatočný útok vyrazením pálky tričkom jasné, že je byť majBanátske šory sa hrajú od prstrom v tejto starobylej hre vecou prestíže a že sa na trojdňových vých krajších dní v jari do začiatku jesene. V Orlovate a Tomaševci si túto hru vychutnávajú aj počas pravoslávnych veľkonočných dní (Uskrs). Nebolo inak ani tohto roku. V prvý deň šampionátu v Toma š evci sú na programe juniorské MS. Domáce Marijevo obhájilo Finalisti MS 2016: domáce mužstvo Čoke vlaňajší titul. Po súťažiach neraz bojuje ostošesť. mundiali, čoskoro, štartuje druhý „Návštevníci sa každoročne polčas sezóny. Najprv súťažou v mestečku Sakule 7. nadýchajú histórie augusta, potom turmoderným spôsonajmi v Žablji, Kikinde, bom: dnes sa bok po Mokrine a Pančeve. boku handrovej lopty „Organizovaním takmer výlučne pouMS sme sa vrátili do žívajú bejzbalové pálčias priam zabudnuky. A pre tých, ktorí sa tých. Hra žije a roznemohli zúčastniť na ví ja sa v mnohých podujatí na niekdajnašich prostrediach šom Panónskom mori, a rumunskej banátmáme online šory : skej dedine Radimna v okamihu sekundy s väčšinovým srbským po skončení skríženia obyvateľstvom. Máme zbraní sa výsledky prozaložených 15 klubov. stredníctvom webovej V budúcnosti plánustránky, sociálnych sietí a internetu dostávajú Záber zo zápasu Sakule jeme dať dôraz na kvalitu. Ak sa však milovníkom hry roz- – Mamuti Kikinda

Dobeh a prebeh na druhú líniu štyroch hráčov z Tomaševca

PRAVIDLÁ HRY Banátske šory sú pálkovacou športovou hrou podobnou bejzbalu. V hre rozhodujú činnosti prebehu a dobehu medzi líniami (bázami) 1 a 2, pálkovania a triafania. Cieľom hry je počas šesťdesiatich minút získať družstvu viac bodov za prebehy po dvoch métach, ako získa súper. V prípade nerozhodného výsledku počas hodiny hry hrá sa pätnásťminútové predĺženie. Herným náčiním je bejzbalová (alebo jej podobná drevená na konci rozšírená) pálka a lopta, veľkosti tenisovej. V jednej polovici zmeny hrá útočiace mužstvo na pálke, brániace deväťčlenné družstvo je v poli. Loptu nadhadzuje pálkarovi férovým spôsobom desiaty hráč brániaceho kolektívu. Členovia útočiaceho družstva po odpálení lopty svojho pálkovača (každý pálkar má právo tri pokusy, potom sa strieda ďalší; plný zásah palicou sa počíta, bez ohľadu na prípadný zásah palicou naprázdno /bez loptičky/), bežia z méty (bázy), jeden na métu dva a vracajú sa späť. Bod získava každý útočník, ktorý prebehne z bázy 1 do bázy 2 a späť (spolu 60 až 80 m), po systéme: jeden hráč – jeden úspešný prebeh – jeden bod. Súperi pálkovačovi odpal (loptu) chytajú v poli a triafajú do súperových hráčov v prebehu. Úspešný zásah brániacich znamená vystriedanie mužstiev v rolách útočiacich a obrancov: strana, ktorá chytala, odbíja. Banátske šory si vyžadujú dobrú koordináciu pohybov, výborné reflexy a predvídavosť. naskytne príležitosť založiť nový kolektív v tomto športe, radi pomôžeme s vysvetľovaním pravidiel a formovaním klubu. V prípade majstrovskej súťaže titul ligového šampióna bude v šorach najdôle-

žitejším a podujatie v Tomaševci i naďalej zostane ako výstavná skriňa tohto mestečka,“ doplnil záverom Rudić, bývalý kapitán Marijeva, najúspešnejšieho tímu na doterajších šampionátoch.

Viacnásobní víťazi Marijevo z Tomaševca stáli tohto roku na tretej priečke

HLAS ĽUDU | 20. 8. 2016 • 34 /4713/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek

Drobničky XXL

20. – 26. 8. 2016

POČASIE

Ženatý muž hovorí priateľovi: – Včera sme sa s manželkou rozhodli, že začneme šetriť. – Na čom, napríklad? – Odteraz sa zaobídem bez všetkých vecí, ktoré mám rád. xxx Pri pouličnej lampe stojí policajt. Prichádza opitý muž a pokúša sa do kandelábra vopchať kľúč. Policajt sa mu prihovára: – Nenamáhajte sa, nie sú doma! – Prosím vás, netárajte, na poschodí sa predsa ešte svieti. xxx Syn sa pýta otca: – Môžeš mi vysvetliť, ako funguje mozog? – Neotravuj ma s hlúposťami! Ja mám v hlave iné veci, – odmietne ho otec. xxx Muž ide na kontrolu k novému lekárovi a pýta sa: – Pán doktor, myslíte si, že sa dožijem vysokého veku? – Ste ženatý? – pýta sa lekár. Pacient pokrúti hlavou. – Fajčíte? – Nie. – Pijete? – Nie, nepijem. – Stravujete sa zdravo? – Veľmi zdravo, pán doktor. – Boli ste niekedy v nemocnici? – Nie, nikdy. – Flámujete niekedy až do rána? – Nie, nič také by som nikdy neurobil. – Mali ste v živote veľa žien? – Nie, ani jedinú. – No tak je veľmi pravdepodobné, že sa vysokého veku naozaj dožijete, – usúdi lekár. – Len neviem, či to bude stáť za to. xxx Sudca sa pýta lupiča: – A to ste sa ani trochu nebáli, keď ste poškodenej vytrhli kabelku na takej frekventovanej ulici?! – Bál som sa, – prizná zlodej. – A čoho? – Že v nej nebudú peniaze!

Jozef Bily

Víťaz berie všetko – okrem prehry. Najmenej záchrancov má človek, ktorý sa topí v dlhoch. Najlepšie sa dovolenkuje v politike, lebo v nej si ľudia môžu najviac dovoliť. Podľa Literárneho týždenníka č. 23 – 24, 2016 Karikatúra: Reader's Digest

Povedali... Najprv zhromaždite fakty, a potom si ich pokojne skreslite podľa chuti. Mark Twain Skutočným zdrojom poznania je omyl. Karel Čapek Môžeš vedieť, koľko chceš rečí, s hlupákom sa nedohovoríš. Daniel Hevier

Aforizmus (dvoj)týždňa

Imrich Kupec

Mnohé noviny existujú len preto, aby nás udržali v starej nevedomosti.

Aforizmy

Imrich Kupec

Pravda sa ukáže!... A vtedy obyčajne prichádza o hlavu.

Koľko námahy dá naučiť mladých ľudí robiť tie isté chyby, aké robia dospelí.

Aj zlý človek chce pre svoje deti len to najlepšie.

Stano Radič

To, že kráčame jedným smerom, neznamená, že musíme spolu držať krok...

Tú iskričku šialenstva, ktorú dostaneme do vienka, by sme mali chrániť, aby nezhasla. Robin Willians Je zdravé trpieť nespavosťou, ktorá človeku bráni spať na vavrínoch. Peter Gossányi Zdravie nie je všetko, ale všetko bez zdravia je nič. Jozef Benedik Tí, čo nevedia plakať celým srdcom, nevedia sa ani zo srdca smiať. Golda Meirová V zdravej dobe strácajú váhu choré slová, v chorej dobe všetky.

Občas sa osudu podarí dať dokopy skupinu ľudí, od ktorých sa človek s chuťou dištancuje...

Epigramy

František Rojček

Nebezpečná predložka Dostali sa nad... Nasledoval pád. Z gramatiky života Mnohé prídavné mená sú neuveriteľne podstatné. Nebezpečná blízkosť Len ľudia, s ktorými sme na jednej lodi, nás môžu hodiť cez palubu. Nevyhnutná podmienka

Tomáš Janovic

Kto chce vyhrať, musí zvíťaziť.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

17˚ | 31˚

17˚| 28˚

15˚ | 29˚

16˚ | 31˚

17˚ | 32˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Krupicový koláč Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 6 lyžíc cukru, 1 lyžica oleja, 5 lyžíc múky, 1 lyžica kakaa, ½ vrecúška kypriaceho prášku; Na plnku: 1,2 litra mlieka, 12 lyžíc krupice, 3 vrecúška vanilkového cukru, 200 g margarínu, 200 g práškového cukru, 2 žĺtky; Poleva: ingrediencie na čokoládovú polevu Takto sa to podarí: Cesto (rovnaké ako v recepte na Jogurtovú tortu, Hlas ľudu číslo 30 / 23. 7. 2016): Vyšľaháme bielky a za stáleho šľahania postupne pridávame cukor. Keď dostaneme tuhý sneh, pridáme žĺtky, múku s kypriacim práškom, kakaom a olej. Dobre zmiešame a vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie. Pečieme na 180 ˚C a preveríme špáradlom, či je cesto upečené. Necháme vychladnúť, potom naň navrstvíme plnku. Plnka: Krupicu uvaríme v mlieku dochutenom vanilkovým cukrom a necháme vychladiť. Kým chladne, niekoľkokrát premiešame drôtenou habarkou. Osobitne vyšľaháme margarín s práškovým cukrom a žĺtkami. Do tejto hmoty pridáme vychladenú uvarenú krupicu a spolu dobre zmiešame. Vyhrnieme na vychladené cesto a potrieme čokoládovou polevou. Dávka je na lahôdku na väčšiu tácku a koláč najlepšie chutí z chladničky.  Recept poskytla Anna Francistyová z Kulpína

Čo je lepšie na pranie, gél alebo prášok?

a prvý pohľad sa zdá, že medzi nimi nie je rozdiel. Každý sa však hodí na niečo iné. Ideálne je striedať oba typy! Prvý rozdiel medzi práškom a gélom je, že prášok sypeme do dávkovača v práčke a gél väčšinou lejeme do nádobky a vkladáme priamo medzi bielizeň. Pri nízkych teplotách. Gély sú vhodné na menej špinavé veci, výborne fungujú pri nižších teplotách a poradia si i s kratším pracím programom. Vďaka vysokej koncentrácii stačí aj menšie množstvo. V neposlednom rade sa lepšie skladujú. Na veľmi špinavú bielizeň. Prášky sú dobré na veľmi znečistenú bielizeň a nenáročné syntetické materiály. Sú tiež vhodné na pranie pri vysokých teplotách. VÝHODY GÉLU Dobre sa rozpúšťa i pri nižších teplotách.

Je ohľaduplnejší k materiálom. Nezanecháva biele škvrny a mapky ako niektoré prášky. ŠPECIÁLNE RADY 1. Posteľnú bielizeň stačí vyprať na 60 °C, lebo počas žehlenia sa roztoče zničia. Ak sa bojíte, že farby vyblednú, perte ju otočenú naruby a používajte prípravok na farebnú bielizeň. 2. Pri sušení nevešajte posteľnú bielizeň za rohy, bola by vyťahaná. Radšej ju dávajte sušiť cez niekoľko šnúr. 3. Biele šatstvo perte na 60 °C, aby nazašedlo. Farbenému zase stačí 40 °C a jemnému dokonca 30 °C. 4. Ak máte citlivú pokožku, naprogramujte si práčku o jedno plákanie bielizne navyše. 5. Keď nie je veľký bubon (10 až 12 kg) plný, výhodou je, že sa v ňom bielizeň príliš nepokrčí. Navyše tak zaistíte dobré rozpustenie prášku. 

NÁKUPNÉ TRIKY

Ako sa vyznať v olejoch a ktoré sú najvhodnejšie?

každej relácii o varení vidíme, že kuchári používajú olivový olej. Je pre nás taký zdravý, aby sme ním nahradili tie naše? Vo všeobecnosti platí aj pre oleje, že tuzemské produkty sú pre stredoeurópskeho spotrebiteľa tie najlepšie. Pre náš organizmus najlepší je teda slnečnicový olej, ktorý je účinný pri cievnych chorobách. Striedajte, skúšajte. Najlepšie asi je, keď oleje prestriedate, ako aj pri iných potravinách. Vyvarujte sa hlavne rôznych zmesových olejov. Bežné oleje sa predávajú v priesvitných PET fľašiach – taký olej by sa nemal uskladňovať na svetle. Na etiketách vždy sledujte dátumy výroby, lehotu spotreby i spôsob uskladňovania. Rafinovaný alebo nie? Rafinovaný olej bol počas výroby vystavený vysokým teplotám a jeho nutričná hodnota je nižšia ako v nerafinova-

nom oleji. Oleje sa rafinujú preto, aby sa z nich odstránila nežiaduca chuť, zápach, farba alebo nečistoty. Miera rafinácie závisí od toho, na čo sa olej použije. Rafinovaný spoznáte celkom ľahko – predáva sa v priesvitnom, väčšinou plastovom obale, je neutrálny, nemá žiadnu špecifickú vôňu ani chuť, je číry, riedky, nezakalí sa a nikdy sa nepokazí. Ktorý je najlepší na pečenie, varenie či smaženie? Niektoré oleje vyššiu teplotu vydržia, iné sú určené na použitie za studena. Všeobecne možno povedať, že čím viac má olej nasýtených a mononenasýtených mastných kyselín, tým viac je proti teplu odolnejší a hodí sa na tepelnú úpravu. Dobrým pomocníkom na rozhodovanie, na ktorom oleji smažiť alebo dusiť, je dymový bod.

Ide o teplotu, pri ktorej začína olej alebo tuk dymiť a znehodnocuje sa. Olivový olej – elixír zdravia. Kva-

litu olivového oleja ovplyvňuje krajina pôvodu, obdobie, v ktorom sa zberá, a spôsob spracovania. Preto nájdeme v obchodoch toľko druhov a za rôzne ceny. Najlepší výrobcovia olivového oleja sú z oblasti Stredomoria (Taliansko, Španielsko, Grécko, Francúzsko).

Mozaiku číslo 205 pripravil Oto Filip

VIII

Spôsob spracovania. Najlepší je extra panenský (extra virgin), po ňom nasleduje panenský (virgin). Menej kvalitný je olej z výliskov (po prvom lisovaní) a ak nájdete olej s názvom „olivový“ – ide o rafinovaný olej alebo zmes rafinovaného a panenského. Čomu sa vyhnúť – Vyhnite sa olivovým olejom v plastových obaloch a v čírom skle. – Dátum lisovania by nemal byť starší ako dva roky (čím mladší, tým lepší). – Na obale si všímajte údaj o acidite (podiel voľných mastných kyselín v oleji) – čím nižšie je číslo, tým kvalitnejší olej. Napríklad panenské olivové oleje nesmú presiahnuť hodnotu acidity 2 percentá. Hranica pre extra panenské olivové oleje je 0,8 percenta. Kvalitné oleje dosahujú hodnoty okolo 0,3 – 0,4 percenta. 

Kultúra 210 rokov od príchodu Slovákov OSLAVY DŇA PADINY

Elenka Ďurišová

borná porota v zložení kuchárov Vlasty Kováčovej, Michala Kotváša a Jozefa Tarišku. Prvé miesto na 20. gulašiáde sa dostalo gulášu, ktorý uvarila skupina Treća smena, druhé miesto obsadila skupina Binguľa a tretie miesto skupina Numero uno. Sladká a neľahká práca sa dostala aj odbornej porote 11. tortiády. Pracovala v zložení: nutricionistka Daniela Kováčová-Kutáleková, predsedníčka poroty, Ján Husárik, podpredseda Obce Kovačica, Ľ. Síkeľa, starosta obce Veľké Kozmálovce, Mária Bokorová, kuchárka, a Irena Ondríková, tortárka. Zo súťažiacich 13 tort najlepšie upiekli Anna Koláriková a Zuzana Omastová, druhé miesto obsadili torty Hany Johanovej a Zuzany Masarykovej a tretie Kataríny Nemcovej a Anny Klinkovej. Po súťažiacej časti, ktorú moderovala M. Valentová, na letnom javisku zaspievali hostia zo Slovenska a zahrali, zaspievali a zatancovali členovia folklórno-hudobno-speváckej skupiny Holubička Domu kultúry Michala Babinku.

dňoch uplynulého augustového víkendu (12. až 14. augusta) obyvatelia Padiny spolu s početnými návštevníkmi oslávili 210 rokov od založenia svojej dediny. Organizátorom podujatia sa aj tohto roku podarilo prilákať hostí tak z okolia, ako i zo zahraničia, rôznorodým kultúrno-spoločenským programom primeraným pre všetky generácie. Oslavy sa začali rockovými Vystúpenie hostí zo Slovenska tónmi v piatok 12. augusta. kde okrem lokálnych rockových Pred obecenskupín vystúpila skupina Električstvom vystúpili ni orgazam. Populárna skupina rockové lokálne zahrala svoje najznámejšie čísla a skupiny a DJ predviedla dve piesne zo svojho Janco. K sviatočbudúceho albumu. Do nedeľného nému ovzdušiu rána prítomných zabával DJ Sule. prispelo aj zdruNedeľné slávnosti sa začali šíženie výtvarných riacou sa vôňou gulášov a kostolumelcov Smäd, Z vernisáže v Padine nými zvonmi, ktoré oznamovali keď v sobotu 13. sviatočné služby Božie. So slovenaugusta otvorili spoločnú výstavu Spev pokračoval, hoci v inom skou hudbou v úzadí dostávali insitných maliarov z Padiny a duchu, v priestoroch Športovo- guláše svoje najchutnejšie tóny. Kovačice. Na vernisáži občanov, -rekreačného strediska Dolina, Tie najlepšie vyhodnotila odnávštevníkov a hostí z Veľkých Kozmáloviec zo Slovenska privítala Anička Elchekhová, úradujúca ŠÍDSKE KULTÚRNE LETO 2016 riaditeľka Domu kultúry Michala Babinku, a Mária Raspírová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici. Výstavu otvoril Vladimír Valentík, výtvarný kritik. a piesňami sa predstavili Zahrali a zaspievali hostia zo Slo- Stanislav Stupavský aj Lužania. Hostia zo Savenska, ktorí potom vo veľkej rámci Šídskeho kulmoboru predviedli zmes sieni Domu kultúry predviedli túrneho leta 2016 tancov z ostrova Murter, program. Moderátorkou bola bol v sobotu večer z Liky a Međumurja. SrbMartina Valentová. Po príhovore 13. augusta na Námestí ský kultúrno-umelecký Ľubomíra Síkeľu, starostu Veľkých spolok svätého Sávu zo Kozmáloviec, sa predstavila žen- kultúry program, ktorého Šídu sa predstavil zmeská spevácka skupina, mužská domácimi boli členovia sou tancov zo Šumadije spevácka skupina Veselí chla- SKUS Jednota Šíd. Do pestrého prograa na záver zmesou šoppi, ľudová hudba Veselí chlapi ských tancov. pod vedením Miroslava Vargi- mu si pozvali aj hostí: V rámci kultúrneho cu, členovia Folklórneho súboru Folklórny súbor Mladost leta sa v sobotu v UliHrončan pod vedením Anety zo Samoboru, Kultúrnoci Karađorđevej v Šíde Kučerkovej a členovia divadla -umelecký spolok Mlahral basketbal 3 na 3, Anima Veľké Kozmálovce. Na dosť z Lugu a Srbský kul- Členovia KUS Mladosť z Lugu šachový klub usporiazáver sa obecenstvu prihovorila túrno-umelecký spolok na Námestí kultúry v Šíde dal šachový turnaj a na Alena Konczová-Senešiová, vedú- svätého Sávu zo Šídu. V programe, ktorý bol na pozoruhodnej úrovni, sa ihrisku Futbalového klubu Jednota bola tradičná ca spolku a zástupkyňa starostu. Rozospievaná atmosféra v Padi- domáci spolok Jednota predstavil choreografiami fiakeriáda, ktorá sa končila sprievodom fiakrov ne však programom neskončila. slovenských piesní a tancov. So slovenskými tancami a koní ulicami mesta.

V programe vystúpili štyri spolky

• KULTÚRA •

34 /4713/ 20. 8. 2016

Kultúra TRADIČNÁ PUBLIKÁCIA

Škola a divadelníctvo Jaroslav Čiep

ž celé desaťročie sa na Slovenských národných slávnostiach obnovuje a dopĺňa počet brožúrok, ktoré sa prezentujú na stretnutí učiteľov. Ani tohto roku nechýbala nová publikácia. A v nej trochu iný obsah ako doteraz, keď sa na stránkach tejto knižočky zvyčajne písalo o slovenskom školstve v Srbsku, ale aj širšie v regióne, v snahe zanechať trvalú písanú stopu o činnosti tunajších škôl, o inovovaní učebných pomôcok a učebných osnov, ale i o problémoch s reformami v školstve, s ktorými v zachovaní a zlepšení vyučovacieho procesu učitelia každodenne zápasia. Publikáciu Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov v roku 2016 vydala Osvetová komisia Matice slovenskej v Srbsku. Aj tohto roku ju zostavila predsedníčka uvedenej matičnej komisie Anna Medveďová.

Ide o 10. zväzok edície Identita s rozsahom 42 strán a v náklade 500 výtlačkov. Obálka tohto ďalšieho zväzku učiteľskej brožúrky znázorňuje plagát 55. Slovenských národných slávností, v ktorého pravom hornom rohu spoza clony nakúka maska, nad ktorou je značka osláv 150 rokov slovenského divadla v Petrovci. Obálka brožúrky nám tiež podáva informáciu, že tohto roku je aj 25 rokov od obnovenia SNS. Práve tie informácie akoby napovedali, že obsah nebude na klasické učiteľské témy, ale budú skôr ladené k okrúhlemu jubileu nášho divadelníctva. Úvodom sa čitateľovi predostiera zoznam pozostávajúci z 18 mien

zaslúžilých učiteľov z Báčskeho Petrovca, Bieleho Blata, Padiny, Kysáča, Lugu, Hložian, Kovačice, Lalite, Dobanoviec a Silbaša. Týmto pedagogickým pracovníkom sa Zhromaždenie MSS rozhodlo udeliť Osobitné uznanie za zásluhy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka a jazykovej kultúry za rok 2015. Sedem nosných príspevkov v knižočke ozrejmuje divadelné témy. Ján Čáni sa pozastavil pri hre a divadle, Dr. Jarmila Hodoličová prezentuje „divadielka pre deti“ Jozefa Podhradského. Katarína Melegová-Melichová píše o malých hercoch vo veľkom divadle a o divadle na petrovskom gymnáziu sa zmieňuje Annamária Boldocká-Grbićová. Daniela Onodiová cez čin-

nosť Slovenského divadla Vertigo píše o slovenskom detskom divadle v Maďarsku a prehľad predstavení detského divadla v Chorvátsku zmapoval Vlatko Miksád. Na záver Dr. Anna Makišová z jazykového aspektu analyzuje divadelnú hru Tango miliardo Jána Hrubíka. Záverečná časť publikácie je, podobne ako aj v minulých rokoch, venovaná laureátom prestížnej Ceny Samuela Tešedíka, ktorú roku 2015 udeľovali po štvrtýkrát. Ako ocenenie za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národného školstva v zahraničí túto cenu udeľujú od roku 2012. Roku 2015 po prvýkrát udelili aj Pamätný list Samuela Tešedíka a získali ho Anna Karolína Dováľová, Andrej Kuric a Martin Listmajer. Od strany 35 a ďalej sa možno zoznámiť so životopisnými črtami nositeľov Ceny Samuela Tešedíka: Judity Kaszalovej-Szabadovej z Rumunska, Jána Kopčoka zo Srbska a Anny Kapusniakovej z Rumunska. O ich prínose do klenotnice slovenského školstva v tvare laudatio sa zmienili Mgr. Judita Pečeňová, Mgr. Michal Babiak a Mgr. Pavel Hlásnik.

RECENZIA

Protokoly a spomienky Oto Filip

ublikácie, monografie a zborníky so športovou tematikou sa na knižnom trhu objavujú bez väčších prestávok. Tematicky, najčastejšie ide o portréty významných športovcov, dosť často o príležitostné a iné publikácie o jednotlivých kluboch, tak našich, ako i zahraničných. Treťou kategóriou sú tematické prehľady účasti reprezentácie a klubov na veľkých súťažiach usporiadaných medzinárodnými športovými asociáciami. Do tejto poslednej skupiny sa na samotnom sklonku júla zaradila i publikácia známeho, dlhoročného športového kronikára, odborníka špecializovaného na basketbal Vladimira Stankovića menom Bod za bodom 2, ktorú vydalo nakladateľstvo Viac než šport. Ide o druhú časť trilógie zaoberajúcej sa dejinami účasti Juhoslávie, následne Srbska, na olympijských hrách od roku 1960 po súčasnosť. Prvý zvä-

www.hl.rs

zok Bod za bodom 1 je svedectvom účinkovania Juhoslávie a Srbska na kontinentálnych majstrovstvách, obsahom chystaného Bodu za bodom 3 budú basketbalové dejiny Juhoslávie a Srbska na svetových majstrovstvách. Vladimir Stanković celú trilógiu chápe ako poctu k hráčom, na ktorých sa díval za ich majstrovské kúsky, trénerom, s ktorými sa priatelil, funkcionárom, od ktorých sa učil. Je to svojrázna vďaka za všetky tie pekné chvíle, ktoré strávil pri basketbale na všetkých svetových rovnobežkách počas uplynulých 45 rokov. Zároveň ide o nenahraditeľné svedectvo basketbalovej púte, budované na rôznych prameňoch: úradných protokoloch, osobných stretnutiach, spomienkach, výstrižkoch

Informačno-politický týždenník

z novín, nahrávkach televíznych, videových a iných. Kniha Bod za bodom 2 obsahuje údaje až o 126 olympijských zápasoch, no i komentár k nim, súpisky hráčov, štatistiky, zaujímavosti, početné fotografie, doposiaľ neznáme detaily. Ako v predslove uvádza Stankovićov priateľ Aleksandar Ostojić, priateľstvo, ako i kniha dlho trvajú, a tak sa z jedného, ako i z druhého možno hodne toho naučiť a čerpať. Zaujímavé je, že druhý zväzok trilógie vznikol až neuveriteľne rýchlo, približne za rok. Stanković vraví, že nič nie je nemožné, keď sa to úprimne chce, človek má dobrý archív a vie, kde čo hľadať, predovšetkým v športovej tlači. Koncepčne, publikácia je robená tak, že sa pripomínanie

každej olympiády začína rámcovým obrazom, príznačnosťami nášho účinkovania v nej vrátane doteraz málo známych detailov. Nasledujú záznamy o jednotlivých zápasoch, ilustrované čiernobielymi fotografiami, z ktorých mnohé prvýkrát uzreli svetlo sveta v takejto podobe. Osobitne treba kvitovať súhrn zaujímavostí a základných príznačností každej olympiády pri konci kapitol menom Aby sa nezabudlo. Pútavé sú i noticky vyzdvihujúce ovzdušie, ktoré vládlo v našej reprezentácii pri jednotlivých hrách. Úhrnné prehľady jednotlivých hráčskych výkonov, výstrižky a titulky z dobovej tlače taktiež. Ide slovom o pozornú a pozoruhodnú rekonštrukciu dejín nášho basketbalu, jeho cesty, včítane mnohých úspechov, ktoré sú trvalým odkazom a motívom terajším hráčom, tak pre dnešok, ako aj pre budúcnosť. Lebo, ako vraví Stanković, dejín nikdy nie je dosť, a preto si ich sústavne treba pripomínať a chrániť. Totiž okrem nás ťažko sa dakto iný bude zaoberať nimi. • KULTÚRA •

O KNIHÁCH

Ktorých súčasných Slovákov čítajú na Slovensku? Karolína Klinková

ivilizácia vraj lenivie, čítanie vraj vystriedalo len pasívne pozeranie filmov či seriálov. Mladých vraj knihy nezaujímajú, nemajú k nim vzťah, nie sú na čítanie zvyknutí. V tých rečiach sa nepochybne skrýva časť pravdy – povedať však, že ľudia nečítajú, nie je celkom správne. Aj súčasní slovenskí spisovatelia dokážu nadchnúť davy čitateľov – a hoci len málokedy je v krajine vydávanie kníh ziskovým biznisom, najzvučnejšie mená v písaní pokračujú. Predstavujeme vám najobľúbenejších súčasných slovenských autorov.

ského kníhkupectva Martinus, medzi najpredávanejšími knihami figuruje aj v rebríčku kníhkupectva Panta Rhei. DRZO A O VŠETKOM Svoje meno roky utajoval aj ďalší slovenský autor – Maxim E. Matkin. Dlho sa nevedelo ani to, či je ženou alebo mužom. Jeho

KRAĽUJE DÁN Údajný Maxim E. Matkin Eva Jeho meno pozná každý – starší Borušovičová aj mladší, zarytí aj vlažnejší čitate(zdroj: zenskyweb.sk) lia, tí, čo obľubujú detektívky, ale aj tí, ktorí ich veľmi nevyhľadávajú. príbehy totiž dokonale opisujú Stal sa z neho totiž pojem. Je jed- správanie aj myslenie oboch ponoducho známym hlaví. Matkinovu totožnosť a v súčasnosti dodnes nikto oficiálne nejedným z najpreodhalil, no akýmsi verejdávanejších sloným tajomstvom sa stalo, venských autorov. že za desiatimi úspešnými Zaujímavé však je, knihami stojí scenáristka a že identita, pod režisérka menom Eva Boktorou vystupuje, rušovičová. nie je skutočná. Matkin začal publikovať Dominik Dán svoje diela na internete. vôbec nie je DoV roku 2000, teda v čase, minikom Dánom. keď bolo internetové priHoci už viackrát pojenie aj digitálna kultúra hovoril o tom, na Slovensku len v kolíske, že by rád svoje Titulka novej knihy jeho poviedky, a neskôr aj meno odhalil Dominika Dána prvý slovenský román na verejnosti, ešte Nežná fatamorgána pokračovanie, chodili čítať (zdroj: Slovart) na portál inZine tisícky ľudí. stále sa tak nestalo. Dôvod? V Prečo? čase, keď začal písať, pracoval na Matkin píše otvorene, drzo a o oddelení polície, kde nie je žiaduce všetkom. O mužoch, o ženách, o zverejňovať svoje skutočné meno každodennej realite, vzťahoch, ani tvár. láske, sexe, o tom, čo zaujíma kažDominik Dán píše o tom, čo dého. Inteligentne, vtipne, verne. dobre pozná – o tom, ako pre- Čitatelia oceňujú humorné, často bieha vyšetrovanie kriminálnych drzé dialógy, ako aj to, že knihy prípadov. Dovedna mu vyšlo autor píše z prvej osoby. dvadsaťdva titulov. Ten najnovší, V súčasnosti Maxim E. Matkin Nežná fatamorgána, je v tejto chvíli mlčí. Poslednú knihu s názvom najpredávanejšou knihou sloven- Hviezda jasná vydal v roku 2014. • KULTÚRA •

ich diela totiž vychádzajú pod taktovkou vydavateľa Kolomana Kertésza Bagalu. Minulý rok sa medzi nimi ocitol Márius Kopcsay a Peter Balko, známe sú však aj iné mená. Zuska Kepplová, Tomáš

Napriek tomu však ešte stále možno hovoriť o jednom z najčítanejších slovenských autorov – a keby si to náhodou rozmyslel a predsa napísal ďalší titul, nepochybne by naň stáli v kníhkupectvách rady ako pred rokmi. V KAVIARNI AJ V ELEKTRIČKE O bežných situáciách, ľuďoch a vzťahoch rada píše aj ďalšia slovenská autorka – Eva „Evita“ Urbaníková. Bývalá novinárka dokonca založila vlastné vydavateľstvo, ktoré sa špecializuje na literatúru pre ženy. Mäkké väzby, nie príliš dlhý rozsah a ľahšie romantické príbehy si okamžite obľúbili tisícky

Vydavateľ Koloman Kertész Bagala (zdroj: kultura.sme.sk)

Ulej, Dušan Taragel či Marek Vadas – oni všetci sú akousi slovenskou spisovateľskou elitou, ktorú síce nečítajú masy, no ich diela možno nepochybne nazvať umeleckými – a kvalitnými. VÔŇA PO DAŽDI Minulý rok v súvislosti so súťažou Anasoft Litera odznelo aj iné meno. Spisovateľka Veronika Šikulová vyhrala s titulom Medzerový plod, knihou, v ktorej popisuje obdobie umierania svojej mamy. Autorka tvorí už roky a tak, ako jej otec, spisovateľ Vincent Šikula, aj ona sa venuje prevažne próze. Píše najmä o sebe, o svojom živote, o svojich zážitkoch a o ľuďoch, kto-

Evita Urbaníková (zdroj: aktualne.atlas.sk)

čitateliek – s knihami ich môžete vidieť v kaviarni aj v autobuse, čítajú ich staršie dámy i tínedžerky. Evita spolupracuje s viacerými obľúbenými autorkami, sama napísala už dvadsať titulov, niektoré z nich boli preložené do češtiny. Od minulého roku Urbaníková takisto vydáva ženský časopis. BAGALOVCI Populárna na Slovensku nie je len ľahká, oddychová literatúra typu detektívok, ženských románov či drzých poviedok – svojich čitateľov si našli aj autori, ktorých diela síce možno nie sú tými najpredávanejšími, no ich mená sa každoročne objavujú na zozname finalistov najprestížnejšej slovenskej literárnej súťaže Anasoft Litera. Volajme ich „Bagalovci“,

Veronika Šikulová pri preberaní ocenenia Krištáľové krídlo (zdroj: Wikimedia)

rých dôverne pozná. V septembri Slovensko očakáva jej ďalšiu knihu s názvom Petrichor. A čo to je, ten petrichor? Odpoveď je jednoduchá – tá príjemná vôňa po daždi. A ktovie, možno to bude práve tento titul, čo budúci rok vyhrá ocenenie Anasoft Litera.

34 /4713/ 20. 8. 2016

Kultúra STANO FILKO A JEHO POÉZIA O PRIESTORE – KOZME V SLOVENSKEJ NÁRODNEJ GALÉRII V BRATISLAVE

Fanatizmus neuznávajúci hranice Oto Filip

ol umelcom, ktorý dávno predbehol vlastnú dobu, autorom otvárajúcim nepreberné komnaty novej tvorby, večne hľadajúcim a skúšajúcim. Stano Filko (1937 Veľká Hradná – 2015 Bratislava) sa už dávno stal jednou z popredných osobností stredoeurópskej neoavantgardy, umelcom, ktorý spravidla v sebe objavoval dostatok sily stáť si za vlastnými tézami, dielami, odkazmi, autorom, ktorý razantne ovplyvňoval a menil výtvarnú prax. Plnú rozmanitosť jeho všestrannej tvorby si milovník umenia môže sprítomniť od začiatku júla do

škole výtvarných umení v Bratislave (1959 – 1965), po ktorých sa vlastnou tvorbou rýchlo presadil doma aj v zahraničí. Až do chvíle, keď sa jeho sľubná medzinárodná kariéra nadlho skončila kvôli dôsledkom

v SNG štruktúrovaná. Ide o Poéziu o priestore – kozme, Obydlie súčasnosti a skutočnosti, Červená – biológia 3.D, Modrá – kozmológia 4.D, Biela – Ontológia 5.D a EGO & Systém SF.

Poradie (ne)musí byť Vo svojom svete

V znamení červenej

sklonku septembra prostredníctvom výstavy Poézia o priestore – kozme. Dominuje jej jeho ranná tvorba z rokov 60. a 70., významovo umocnená niektorými novými vrs-

Cosmos ako večná téma

tvami jeho dynamického ideového systému. Stano Filko študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu (1956 – 1959), neskôr na Vysokej

www.hl.rs

okupácie ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. Keďže sa doma pred ním zatvárali všetky dvere, bol nútený hľadať o niečo slobodnejšie prostredie. Preto cestoval a vystavoval nielen v Juhoslávii, ale aj v Maďarsku a Poľsku. Ako sa uvádza v jeho stručnej biografii na výstave, túto kapitolu zavŕšil v roku 1981, keď v bielej škodovke emigroval na Západ, do NSR. V roku 1982 prišiel do vysnívanej Ameriky, kde v New Yorku žil do roku 1990, kedy sa vrátil na Slovensko. Odvtedy žil a neúnavne tvoril v Bratislave až do 15. októbra vlani. Filko je autorom svojrázneho konceptuálneho programu a komplexného psychofilozofického symbolického systému ideí, farieb a tvarov (Systém SF), osobnosťou, ktorá sa už za života stala inštitúciou, autorom početných tematických okruhov zostavených z autorskej symboliky troch základných farieb ranného Systému SF (červenej, modrej, bielej…). Jeho talent nepoznal strop, čo možno zbadať aj zo šiestich okruhov, do ktorých je výstava

Informačno-politický týždenník

Vyše 150 vystavených diel, dva archívne šanóny s približne 120 dielami, sochárske práce a objekty, skice, kresby, inštalácie, z ktorých viac ako tretina diel má výstavnú premiéru, aj dnes jasne ukazujú, akou ozajstnou, v istom zmysle

nadčasovou umeleckou osobnosťou Filko bol. Presne pred dvoma desaťročiami vyhlásil: – Mne sa nikdy netvorilo najhoršie ani najlepšie, lebo ja netvorím, ja to mám ako vnútornú fanatickú povinnosť... V duchu nej celé desaťročia konal, tvorivo a úspešne.

S cieľom podporiť zberateľov archívneho materiálu a zároveň podnietiť záujem príslušníkov našej menšiny o kultúru a dejiny vojvodinských Slovákov ÚKVS vypisuje

6. kolo fotosúťaže

Tohtoročná fotosúťaž sa bude niesť v znamení starých fotograﬁí znázorňujúcich remeslá a prácu Slovákov vo Vojvodine. Podmienky súťaže: – na súťaž treba zasielať staré fotografie znázorňujúce remeslá a prácu Slovákov vo Vojvodine; – ku každej fotografii treba doložiť popis: prostredie (dedina / mesto), rok, resp. desaťročie vzniku fotografie, kto sa nachádza na fotografii a aké remeslo / práca je zobrazená; – účastníci súťaže môžu zaslať neobmedzený počet fotografií; – fotografie možno posielať skenované e-mailom na office@slovackizavod.org.rs alebo doručiť osobne alebo poštou na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Pre fotosúťaž Njegoševa 16 ⁄ II ⁄ 7 21 000 Nový Sad Pohľadnice sa po preskenovaní vrátia majiteľovi. Prosíme vás, aby ste záväzne v zásielke uviedli váš kontakt. Termín uzávierky súťaže je 31. august 2016. Účastníkov fotosúťaže očakávajú zaujímavé vyhodnotenie a bohaté odmeny. Získané fotografie spolu s ich popisom zaradíme do elektronickej databázy Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. • KULTÚRA •

S IVANOU CICKOVOU, ŠTUDENTKOU ARCHITEKTÚRY NA STU V BRATISLAVE

Umenie ako hobby a dlhodobá láska Danica Vŕbová

vana Cicková, dvadsaťročná kovačická rodáčka žijúca v Novom Sade, má odmalička záľubu v umení – zvlášť v kresbe. Jej veľkou láskou je aj architektúra. Ako si sa rozhodla študovať architektúru a prečo práve na Slovensku? – Po ukončení školy sa bolo treba rozhodnúť, čo ďalej, a kamarátka mi odporučila architektúru. Nad tým som dlho neváhala, hneď som vedela, že je povolanie architektky je presne to, čím sa chcem stať. Bol to perfektný výber, lebo som svoju lásku ku kresleniu spojila s prácou.

etno-slovenským štýlom. Začala som s tým, keď som sa zapojila do Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade, kde sa mi zapáčili folklór, spev, slovenská ľudová tradícia. Zistila som,

že na Slovensku si tradíciu menej zachovávajú, ako my na Dolnej zemi. Ešte stále som im neprezentovala to naše, ale spejem k tomu. Chcem, aby vedeli, že aj v Srbsku žijú Slováci. Odkiaľ čerpáš inšpiráciu? Máš v pláne aj nejakú výstavu?

Na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave práve prebiehali talentové skúšky a podarilo sa mi zapísať na fakultu napriek obavám, že to nezvládnem. V škole som sa neučila slovenčinu, skončila som srbské školy a bola som presvedčená, že to jazykovo nedokážem. Nakoniec som zistila, že sa všetko dá zvládnuť. Nateraz ešte nemám záujem vrátiť sa do Srbska. Keď ide o hobby, ktoré sú tvoje záujmy? – Mám ich hŕbu. Kreslenie je mojou prvou láskou. Veľmi rada mám grafiku, čiže kreslenie ceruzkou, tušom, pigmentom... Počas štúdia som sa naučila kresliť aj akvarelom, no chcela by som začať kresliť aj na plátne s olejovými farbami. Môj dedko je stolár, tak jeho výrobky, všelijaký nábytok, maľujem takým • KULTÚRA •

– Inšpiráciu čerpám zo života, z prírody, z vnútorného pocitu. Prenášam na papier pocity, ktoré mám v tom momente. Zhotovím si nejakú skicu, mierku, obkreslím ceruzkou. Veľkú skicu hneď začínam robiť z detailov. Nikdy sa nemôžem dočkať, kedy skončím,

aby som videla, ako to dopadlo. Mojím najnovším dielom, na ktoré som veľmi hrdá, je nástenná maľba Petrovaradínskej pevnosti v sesternicinej izbe. Je to moja štvrtá maľba s takou tematikou. Ide o najťažšie dielo, ktoré som doposiaľ robila. Je veľkého formátu, keďže je na

celej stene, a pracovala som na ňom deň aj noc – celých 18 hodín. Sú na ňom toľké detaily, že vyzerá ako 3D. Čo sa výstavy týka, doteraz som nemala žiadnu. V Kovačici sú moje začiatky, kde som urobila malé kroky, v Novom Sade som sa zdokonalila a Bratislava je už treťou zastávkou v mojom živote. Keď nazbieram viac materiálu, určite by som výstavu chcela mať. Tvoji rodičia sú hluchonemí. Aké bolo vyrastať v takej rodine? – Za vyrastanie sa môžem poďakovať starkej a starkému. Oni mi ukázali, čo znamená život, ako v ňom treba bojovať. To, čo by rodičia robili pre svoje dieťa, to oni robili pre mňa. Inak je moja rodina celkom normálna a pekne funguje. Aká je tvoja motivácia, čo je to, čo ťa ťahá napred? – Život, ktorý mi je daný, je mojím najväčším motívom. Kým žijem, budem sa učiť. Chcem skúsiť svet, som pozitívna a som optimistka. Nič ma neťahá nazad, nikdy sa nevraciam do minulosti. Vždy idem iba napred. Kreslí, spieva, píše aj popri hŕbe záväzkov. Ivana si vie čas zorganizovať tak, aby ho mala na školu a učenie, kamarátenie, rodinu, cestovanie, lásku. Všetko sa dokáže, len keď sa chce.

34 /4713/ 20. 8. 2016

Kultúra V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

STARÁ PAZOVA

Sprístupnená Javiskový tvorba japonského pohyb a koncert a srbského umelca hudobných skupín o výtvarníctvo. Doteraz absolvoval nespočetne mnoho samostatných Anna Lešťanová skupina dobrovoľníkov nadšená ž desaťročia svojím bohatým a spoločných výstav, tak na domácej a od svojich štvrtkových hostiteľov tematickým výberom autori pôde, ako i v zahraničí (Berline, Londý predvečer 12. augusta – Me- na pamiatku dostali propagačný Vojkan Morar a Katsumi Tsuji ne, Paríži, Bratislave, Budapešti a pod.). dzinárodného dňa mládeže materiál z predstavenia napísaný Odmenený je Veľsúbor predstavenia Ad infi- v troch rečiach (po slovensky, kou cenou na 14. nitum SD VHV Stará Pazova pri srbsky a anglicky). bienále insitného SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa v V organizácii Kancelárie pre mlaa marginálneho divadelnej sále kamarátil s účast- dých Obce Stará Pazova, Strediska umenia MNMU níkmi tohtoročného deviateho pre kultúru Stará Pazova a Ľudov Jagodine. medzinárodného dobrovoľníc- vej knižnice Dositeja Obradovića K slávnostnej- keho kempu, ktorý v dňoch 5. až sa v sobotu 13. augusta v Zalesšiemu ovzdušiu 16. augusta prebiehal v Zalesňo- ňovateľskej škôlke Brest v rámci na podujatí prispel vateľskej škôlke Brest. usporiadania kempu a trojdňokovačický hudobZahraniční a domáci dobro- vého programu Interkultúrne leto ník Emil Nemček voľníci kempu si najprv pozre- uskutočnil druhý koncert mladých ml., ktorý hrou na li úryvok z predstavenia, ktoré pod názvom Rock festival bend. Na Okamih zo slávnostnej vernisáže v GIU v Kovačici: akordeóne pred- prednedávnom bolo vyhlásené letnej scéne vystúpilo šesť hudob(zľava) Anna Barcová-Žolnajová, Katsumi Tsuji, niesol niekoľko za najlepšie na Festivale festivalov ných skupín: Amon Bend, Manda Marica Vračevićová a Vojkan Morar pr íležitostných v Trebinji. Potom šikovní pazovskí Fuma (Nová Pazova), M.I.T., Četvrta skladieb. Výstava herci mladým dobrovoľníkom dimenzija (Stará Pazova), Fundus prispievajú do umeleckého sveta a na- diel týchto dvoch známych umelcov ukázali základné javiskové pohyby (Ruma) a Dreambirds (Belehrad). pĺňajú ho svojím bohatstvom kreati- bude milovníkom výtvarnej tvor- v neverbálnom predstavení, akým Hoci pre všetkých návštevníkov vity, čerstvou inšpiráciou...“ povedala by sprístupnená v GIU do konca je aj Ad infinitum. Z predvedeného bol vstup zdarma, obecenstvo medziiným Marica Vračevićová, mu- augusta t. r. úryvku a z kratšej skúšky bola bolo nepočetné. zeálna poradkyňa v Múzeu insitného a marginálneho umenia v Jagodine, na vernisáži umeleckých diel v piatok IN MEMORIAM 12. augusta 2016 v Kovačici. Na výstave obrazov, ktorú slávbytky súčasnej spotrebiteľskej filozofie je vskutku nostne zahájil Ján Husárik, zástupca ľahké – kto „nedokáže niesť sa v prúde“, až pričasto predsedu Obce Kovačica, verejnosti je zažíva trpké chvíle. sprístupnené úhrnne 80 umeleckých 1958 – 2016 Slovenskú národnú svojbytnosť (čo novokomponodiel japonského maliara Katsumiho „Nech sa iným... vaní Slováci predstierajúc učenosť nazývajú„nacionálna Tsujiho a Vojkana Morara z Panče... modlou stane identita“) niekto zachováva spevom, niekto tancom, va. Po úvodnom príhovore Márie potešenie z pohodlia iní krojom, hereckými úlohami, ba dokonca i prípravou Raspirovej, riaditeľky GIU, o maliaroch nech si toto smiešne prianie tradičných jedál a pochúťok a hŕstka nás nadšencov hovorila na kolenách vymodlia i písaným slovom. Sú však i ľudia, ktorí o zachovanie Anna Barcová-Žolnajová, kustódka mňa už stále súriť bude slovenskej svojbytnosti bojujú v úzadí, zriekajúc sa GIU. Autor Katsumi Tsuji, umeleckým večný vzruch a večný plam svojho pohodlia v prospech obstátia svojho národa menom Sugara Mura, sa narodil roku nedokážem niesť sa v prúde a neočakávajú potlesk ani blesk reflektorov. 1958 v Tokiu. Kreslením a maľovado noriem sa nevtesnám!“ Iba napočítať, čo všetko Andrej Grňa (1958 – 2016) ním sa začal zaoberať ešte v detstve. podnikal na národa roli dedičnej, by si žiadalo najmenej V roku 1976, ako študent, usporiadal zapísal kedysi, teraz už veľmi dávno, zakladateľ polovicu strán tohto týždenníka a nemalo by to výzprvú samostatnú výstavu. Jeho práca marxistickej filozofie Karol Marx. nam – raz si to dejepisci nájdu v početných úradných bola v roku 2005 odmenená ÚstredIba tí, ktorí túto filozofiu voľky-nevoľky spoznali, publikáciách a v archívoch slovenských médií. Pri tejto nou cenou Modernej insitnej tvorby. môžu vedieť, koľko neodvolateľnej pravdy v sebe smutnej príležitosti, pretože zosnulý nezištne podporoV Kovačici vystavuje svoju tvorbu skrýva týchto pár veršíkov – generáciám, ktoré rastú, val takmer všetky podujatia OD Janka Čemana, vrátane po prvýkrát spoločne s umelcom bude táto filozofia iba pripomínať nejakú exotickú DIDA, keď sme ešte boli „lokálne podujatie“, ale i mnohé Vojkanom Morarom, ktorý je jeden destináciu tak ďaleko od spotrebiteľskej filozofie moje osobné kultúrne podujatia, nech pre generácie z najvýznamnejších predstaviteľov súčasného človečenstva. rodu verných Slovákov zostane iba jedna veta: mladšej generácie insity a margiNežiť v pohodlí a nevtesnať sa do noriem už dokážu Česť tvojej pamiatke, Andrej! nálneho umenia v Srbsku. Narodil iba ojedinelí podivíni. Polopatisticky prijímať výdoJ. Salčák sa v Pančeve roku 1966 a o dvadsať rokov neskoršie začal sa zaujímať Anička Chalupová

„U

Andrej Grňa

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Oznamy POĎAKOVANIE

55. a 25. obnovené Slovenské národné slávnosti podporili početní sponzori, donátori, ľudia dobrej vôle, za čo im patrí nesmierna vďaka tak organizátorov, ako aj návštevníkov tohtoročných SNS, lebo bez ich ochoty a pomocnej ruky by oslava nášho sviatku – našich Slávností – nebola možná. Slovenské národné slávnosti 2016 sa konali pod záštitou slovenského predsedníctva v Rade EÚ.

55. Slávnosti pomohli usporiadať:

Program Európskej únie Európa pre občanov Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava Matica slovenská, Martin Československý ústav zahraniční, Bratislava Ministerstvo kultúry a informovania Republiky Srbsko, Belehrad Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Nový Sad Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, Nový Sad Pokrajinský sekretariát pre vysoké vzdelávanie a vedeckovýskumnú činnosť, Nový Sad

Vďaka patrí aj všetkým účastníkom a usporiadateľom programov a súťaží v rámci Slávností

Generálny sponzor:

MARBO product, člen Pepsico skupiny, Belehrad

Zlatí sponzori:

PUT-INVEST, DOO, Nový Sad CZECHOSLOVAK REAL, Praha

Sponzori SNS 2016: Dipl. Ing. Vladimír Ševčík, Ružomberok BLOCKX, DOO, Báčsky Petrovec AGROHEMIKA, DOO, Báčsky Petrovec Stavebná firma SÝKORA, Báčsky Petrovec Autoservis TRIAŠKA, Báčsky Petrovec Lekáreň Janković, Nový Sad PHARM-ADVICE, DOO, Báčsky Petrovec Lekáreň MEDIAPHARM, Subotica ESOTOUR, DOO, Báčsky Petrovec Kamenárstvo Bartoš, Báčsky Petrovec Business Park, Báčsky Petrovec Mäsiarstvo HAŠKA GiM, Kulpín URAM SYSTEM, DOO, Hložany Účtovnícka agentúra Dunav, Báčsky Petrovec Spoločnosť AGROPLOD, Hložany RAM, DOO, export – import, Báčsky Petrovec Ing. Andrej Mikula, Krompachy Ing. Jozef Mrkvica, Nitra UNIVEREXPORT, DOO, Nový Sad

ANGUS, DOO, Báčsky Petrovec ZTR MUZA, rodiny Kneževićovej, Deč STILBY, DOO, Báčsky Petrovec INOKS-BRAVARIJA, DOO, Báčsky Petrovec GLOAKVALIS, DOO, Hložany DOMAĆA MLEKARA, Maglić EKOROSTFREI SZR, Báčsky Petrovec AB PROGRAM, DOO, Báčsky Petrovec SZTR MARTIN, Báčsky Petrovec MIKROMARKET, DOO, export – import, Nový Sad Pekáreň ANTEHO LEKAJA, Báčsky Petrovec MALA MLEKARA, DOO, Silbaš Pálenica Čáni, Báčsky Petrovec Zeleninár Ján PAVLA-HUCI, Báčsky Petrovec SZR PARK, Báčsky Petrovec Butik JEN, Báčsky Petrovec TIMIBIS KOMERC, DOO, Báčsky Petrovec STR KATARINA, Báčsky Petrovec Miroslav Šproch, Báčsky Petrovec

Cosmetic shop MAJA, Báčsky Petrovec Módne štúdio KRINOLINA, Hložany Lekáreň BELLADONNA, Báčsky Petrovec Aquapark PETROLAND, Báčsky Petrovec Michal Spevák, Báčsky Petrovec Pálenica Opavský, Báčsky Petrovec Prim. Dr. Miroslav Miháľ Anna Slavková, Báčsky Petrovec CHLIPEC, DOO, Báčsky Petrovec Mäsiarstvo BUDÍK, Báčsky Petrovec Mliekareň MARINKOVIĆ, Kulpín Kvetinárstvo FLORIA, Báčsky Petrovec Rodina Zajacová, Báčsky Petrovec Pekáreň RENATA, Báčsky Petrovec Miroslav Čeman, Kulpín VKP PROGRES, Báčsky Petrovec ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom, Báčsky Petrovec

Mediálni sponzori: NVU Hlas ľudu RTV Vojvodina Rádio Petrovec Petrovské noviny • OZNAMY •

Vďační organizátori 34 /4713/ 20. 8. 2016

Oznamy Firma

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu AS NEOPLANTA, Mäsový priemysel, Prímorská 90, Nový Sad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu komplexu farmy ošípaných výšky P (VP), Čenej, Atar, s lokalitou na katastrálnej parcele číslo 1832, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 15. septembra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 16. septembra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU170, NSL170-NS-NARODNOG FRONTA, Ul. narodnog fronta číslo 65, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/6, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS42, NSX42, NSU42, NSO42-NS-PIVARA MB, Ul. temerinski put číslo 50, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 104/51, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie základňovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 4, Ul. Miloša Crnjanskog č. 2 – 6, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 13. septembra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 14. septembra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Banatić, Ul. pariske komune číslo 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4944/1 k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel putnik, v Ul. Iliju Ognjanovića č. 18, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 13. septembra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 14. septembra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

• OZNAMY •

DROBNÉ OZNAMY

www.lakodoposla.eu lakodoposla@lakodoposla.eu

Miesto práce: Bratislava, Trnava

Mzda až

1 000 € / mesiac

Prečo p pracovať v EUROPERSONAL-E?

pracovná zmluva bez skúšobnej doby bezplatná právna poradňa bezúročné mikropôžičky sociálny program – rôzne súťaže a motivačné programy pre zamestnancov celodenná starostlivosť koordinátorom zabezpečené ubytovanie a doprava

+ 381 66 096633

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia cirkulárneho zariadenia s nevyhnutnou rekonštrukciou, dostavbou horizontálneho a vertikálneho rozmeru objektu na TO ISTOK, Ul. Marka Miljanova b. č., na katastrálnej parcele číslo 9313/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Verejný komunálny podnik NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad Nositeľ projektu Verejný komunálny podnik NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Ul. Vladimira Nikolića č. 1, podal dňa 21. júna 2016 žiadosť číslo VI-501403/16 o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia cirkulárneho zariadenia s nevyhnutnou rekonštrukciou, dostavbou horizontálneho a vertikálneho rozmeru objektu na TO ISTOK, Ul. Marka Miljanova b. č., na katastrálnej parcele číslo 9313/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-403/16, ktorým sa k uvedenej štúdii poskytuje súhlas. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Verejný komunálny podnik NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Ul. Vladimira Nikolića č. 1, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia cirkulárneho zariadenia s nevyhnutnou rekonštrukciou, dostavbou horizontálneho a vertikálneho rozmeru objektu na TO ISTOK, Ul. Marka Miljanova b. č., na katastrálnej parcele číslo 9313/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, po uskutočnenom postupe a správe Technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia cirkulárneho zariadenia s nevyhnutnou rekonštrukciou, dostavbou horizontálneho a vertikálneho rozmeru objektu na TO ISTOK, Ul. Marka Miljanova b. č., na katastrálnej parcele číslo 9313/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Verejný komunálny podnik NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Ul. Vladimira Nikolića č. 1. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré určili iné oprávnené orgány a organizácie a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom zamedzovania, zníženia a, kde je to možné, odstraňovania všetkého významnejšieho škodlivého vplyvu na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť realizáciu programu stáleho sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia.

• OZNAMY •

74/19

Práca v automobilovom ilovom priemy priemysle ysle Vodič VZV covník Montážny pracovník Manipulant

NA PREDAJ mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,32 eura. Volať na tel. č.: 021/6350-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00 h. NA PREDAJ dom v Kulpíne na Ulici Masarykovej č. 112 a; je možnosť výmeny za dom v Petrovci. Na predaj aj 10 kvadrátov obrábateľnej pôdy (JÁROŠ) v Kulpíne, na Ulici ledine alebo tiež možnosť výmeny za kvadráty v Petrovci. Informácie na tel. č.: 065/204-16-34; 021/384-12-32.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Verejný komunálny podnik NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Ul. Vladimira Nikolića č. 1, podal dňa 21. júna 2016 žiadosť číslo VI-501403/16 o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia cirkulárneho zariadenia s nevyhnutnou rekonštrukciou, dostavbou horizontálneho a vertikálneho rozmeru objektu na TO ISTOK, Ul. Marka Miljanova b. č., na katastrálnej parcele číslo 9313/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým sa vydáva lokalitné povolenie, číslo V-353-185/14 z 8. augusta 2014, vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05), uskutočnený je postup odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti tak, že je s podanou žiadosťou verejnosť oboznámená v prostriedkoch verejného informovania a zo zainteresovaných orgánov oboznámené je MS Dunav. V lehote stanovenej zákonom plánovanej pre verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 25. júla 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia mohli podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia štúdie sa uskutočnili 26. júla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, o ktorej je napísaná zápisnica z uskutočnenej verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov predmetového projektu na životné prostredie číslo VI-501-403/16 z 26. júla 2016, ktorá bola doručená všetkým prítomným. Keďže nebolo mienok s návrhmi na zmenu a doplnenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, počas verejného nahliadnutia a po uskutočnenej verejnej rozprave nebolo potrebné štúdiu doručiť nositeľovi projektu na zmenu a doplnenie. Rozhodnutím číslo VI-501-403/16 o utvorení a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu zo 4. júla 2016, utvorená je Technická komisia na zhodnotenie predmetovej štúdie, ktorá Štúdiu o odhade vplyvov preskúmala a po uskutočnenom, zákonom určenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-403/16 z 9. augusta 2016 so zhodnotením štúdie a návrhom, aby sa k nej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade s rozhodnutím číslo VI-501-1233/14 z 21. augusta 2015, ktorým je predpísaný rozsah a obsah Štúdie o odhade vplyvov predmetového projektu na životné prostredie, ktoré schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Ak sa projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia na zníženie alebo zamedzovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

34 /4713/ 20. 8. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2187_01 NS_Nový_Sad_Novosadski_ sajam_2

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2187_01 NS_Nový_Sad_Novosadski_sajam_2, Ul. hajduk Veljkova číslo 11, na katastrálnej parcele číslo 7540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-466/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanom po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2187_01 NS_Nový_Sad_Novosadski_sajam_2, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2187_01 NS_Nový_Sad_Novosadski_sajam_2, Ul. hajduk Veljkova číslo 11, na katastrálnej parcele číslo 7540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2187_01 NS_Nový_Sad_Novosadski_sajam_2, Ul. hajduk Veljkova číslo 11, na katastrálnej parcele číslo 7540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2187_01 NS_Nový_ Sad_Novosadski_sajam_2, Ul. hajduk Veljkova číslo 11, na katastrálnej parcele číslo 7540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy DCS1800, UMTS2100 a LTE1800 jednoúsekovej sústavy pre GSM 900. Anténa typu K80010292 v treťom úseku sa použije na krytie sústavy v rozsahoch GSM900, DCS1800 a LTE1800. Dve antény typu K742236 v prvom a druhom úseku sa použijú na krytie rozsahov GSM1800 a LTE1800. Tri antény typu K742215 sa použijú na krytie v rozsahu UMTS2100. Predpokladá sa, aby anténová sústava pozostávala zo šiestich panelových antén. Plánované azimuty antén sú 90 °, 200 ° a 310 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 0 + 0 + 2, pre GSM 1800 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Detelinara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi AS Novosadski sajam, Ul. hajduk Veljkova 11, Nový Sad, a Vip Mobile, s. s r. o., a Informáciu o lokalite číslo V-353-332/16 z 27. júna 2016, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2187_01 NS_Nový_Sad_Novosadski_sajam_2, číslo: EM-2016127/SO z 24. mája 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2187_01 NS_Nový_Sad_Novosadski_sajam_2, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky a pre všetky rozsahy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2066_01 NS_Sremska_Kamenica_Železnička, Ul. fruškogorski put, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 5659, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-467/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2066_01 NS_Sremska_Kamenica_Železnička, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2066_01 NS_Sremska_Kamenica_Železnička, Ul. fruškogorski put, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 5659, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2066_01 NS_Sremska_Kamenica_Železnička, Ul. fruškogorski put, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 5659, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2066_01 NS_Sremska_Kamenica_Železnička, Ul. fruškogorski put, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 5659, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM900, DCS 1800, UMTS a LTE. Použije sa šesť antén na získanie GSM900, DCS 1800, UMTS a LTE servisu, a to jedna anténa typu K80010204 pre GSM900 servis, pre DCS 1800 a LTE použijú sa antény K742236, pokiaľ pre UMTS sa budú používať antény typu K742215 pre prvý a tretí úsek a anténa typu K742236 pre druhý úsek. Plánované azimuty antén sú 55 °, 170 ° a 270 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM900 je 0 + 2 + 0, pre DCS 1800 je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Sriemska Kamenica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu doručil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Slobodonom Gavrilovićom a Duškou Makarić, oboch z Nového Sadu, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, a Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 5659, k. o. Sriemska Kamenica, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo V-353-309/16 z 21. júna 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2066_01 NS_Sremska_Kamenica_Železnička, číslo: EM-2016-143/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2066_01 NS_Sremska_Kamenica_Železnička, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre rozsahy GSM900, DCS 1800, UMTS a LTE. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na manžela, otca a starkého

PAVLA FRANCISTYHO

2. 3. 1946 – 15. 8. 2015 – 2016 z Kysáča

SPOMIENKA

na manžela, otca, syna a starého otca

JOZEFA BELÁNIHO

2. 3. 1946 – 15. 8. 2015 – 2016 z Kysáča

2015 – 2016 z Pivnice

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si s láskou zachováme.

S úctou si na Teba spomínajú: členovia Dobrovoľníckeho požiarnického spolku Kysáč

S nesmiernou láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Anka, synovia Duško a Janko, nevesta Anna a vnúčatá Ema, Maja a Saša

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Manželka Anna, mama a synovia Jaroslav a Miroslav s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 12. augusta 2016 v Belehrade v 85. roku života usnula naša teta

Uplynul rok, čo nás navždy opustila naša mama a stará mama

EVA ČECHOVÁ Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Hipol, a. s., Odžaci, z Odžakov, Ulica gračacki put b. č., podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Spaľovanie mäsovej kostnej múčky v kotolnom zariadení Hipol, a. s., Odžaci, na katastrálnej parcele č. 6069/56, k. o. Odžaci, ZO Odžaci. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Obecnej správy Odžaci, Ul. maršala Tita č. 24, do 26. 9. 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 27. 9. 2016 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe aktualizovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že je 9. 8. 2016 schválené rozhodnutie, ktorým je schválené, že nositeľ WindVision Windfarm B, s. s r. o., Alibunár, Ulica Žarka Zrenjanina č. 10, nie je povinný vypracovať novú, ani aktualizovať jestvujúcu štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Veternej elektrárne Alibunár 2, celkovej sily 75 MW. Rozhodnutie možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 h do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia.

ZUZANA ČEMANOVÁ

28. 8. 1931 – 12. 8. 2016 z Kovačice

S úctou a láskou si budeme na ňu spomínať. Jaroslav a Mariena Chrťanovci a Vesna a Svetlana s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Nech odpočíva v pokoji! Dcéra Zuzana s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

s manželom, otcom, svokrom a starým otcom

na môjho manžela

PRIVISLAVOM MATIĆOM

JÁNA IMREKA

17. 8. 1943 – 18. 8. 2009 – 2016 z Báčskeho Petrovca

15. 5. 1937 – 16. 8. 2016 z Petrovca

S láskou a úctou

Trvalú spomienku si na neho zachováva

manželka Viera, synovia Zoran a Darko s rodinami

SPOMIENKA

Dňa 19. augusta 2016 uplynulo 20 rokov, čo nie je s nami náš milovaný

manželka Leposava

POSLEDNÉ ZBOHOM našej aktívnej členke

ZUZANE ŠRAMKOVEJ

VLADIMÍR KOVÁČ

rod. Snidovej 1941 – 2016 z Báčskeho Petrovca

1940 – 1996 – 2016 z Kovačice

Tichú spomienku si na Teba zachovávajú Tvoji najmilší

• OZNAMY •

rod. Levárska 24. 2. 1936 – 18. 8. 2015 z Báčskeho Petrovca

V našich radoch si budeme dlho spomínať na Tvoju usilovnosť a dobrotu. Členky Spolku petrovských žien

34 /4713/ 20. 8. 2016

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo päť smutných rokov, čo nás navždy opustila naša milá mama, starká a prastarká

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo už desať boľavých a smutných rokov, čo sme sa s Tebou navždy rozlúčili

KATARÍNA TOPOĽSKÁ

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 16. augusta 2016 uplynulo desať smutných rokov, odkedy nás navždy opustila naša milovaná

DANIELA CHRŤANOVÁ

rod. Sirácka 1. 3. 1928 – 19. 8. 2011 z Petrovca

DANIELA CHRŤANOVÁ

1993 – 2006 – 2016

Na krídlach anjela vzlietla som v diaľ, necítim bolesť, už necítim žiaľ. Necítim života bolestné muky, tam v diaľke ma objali Pánove ruky. S láskou si spomínajú dcéra a zať, vnuk Janko a vnučka Katuša s rodinami

Bôľ a láska za Tebou z našich sŕdc nezmizli. Aj naďalej si s nami v každej našej slze, myšlienke, radosti a v žiali.

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, a otázka, prečo sa tak muselo stať, zostáva. Je ťažké povedať zbohom a nikdy sa však nedá zabudnúť.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Tvoj starký Chrťan a tetka s rodinou z Grécka

na našu milú mamu

Tvoji starí rodičia Vrškovci a ujo s rodinou

SPOMIENKA na

DANIELU CHRŤANOVÚ

MÁRIU TAKÁČOVÚ

1993 – 2006 – 2016 z Kysáča

1993 – 2006 – 2016

1911 – 1991 – 2016 z Kovačice

Najkrajšie spomienky na Teba sú ukryté v našich srdciach. Mirko a tetka Marka Ďurovkovci

Ako rýchlo na tomto svete môže život zvädnúť v kvete... Na Teba si spomínajú tetka a švagor Vozárovci

Na ňu si s úctou a láskou spomínajú: jej dcéry Zuzka Vargová a Alžbeta Jašková a nevesta Milena Takáčová s deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov, starých rodičov a prarodičov

ONDREJA PINTÍRA 1933 – 1991 – 2016

JULIANU PINTÍROVÚ rod. Chrčekovú 1936 – 1991 – 2016

z Pivnice

hlasludu.info www.hl.rs

SPOMIENKA

Z príležitosti päťdesiatin a 35 rokov od skončenia základnej školy generácia 1966 z Petrovca si spomína na zosnulých spolužiakov:

SAMUELA ČÁNIHO, 1966 – 1994 JÁNA SIRÁCKEHO, 1966 –1996 JASNU MYJAVCOVÚ, vyd. Melegovú, 1966 –2004 JÁNA LABÁTA, 1966 – 2006 KATARÍNU LAČOKOVÚ, vyd. Čiliakovú, 1966 – 2012 ONDREJA SELEŠTIANSKEHO, 1966 – 2016 ANNU VRBOVSKÚ, vyd. Labátovú, 1966 – 2016

S láskou a úctou si na Vás spomínajú: dcéra Anna s manželom, nevesta Anna, vnučky Jarmila, Tatiana a Anna, vnukovia Vlastimír a Andrej a pravnuk Robert

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a triedneho profesora ONDREJA LOMENA, zosnulých predmetných profesorov a riaditeľov

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Uplynulo desať smutných rokov, odkedy nás opustila naša milovaná dcéra a sestra

na rodičov

DANIELA CHRŤANOVÁ 1993 – 2006 – 2016

Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame. Sú okamihy, na ktoré tisíckrát spomíname. More lásky si so sebou vzala, hory bolesti zanechala. Prázdno je tam, kde znel Tvoj hlas, spomienka na Teba zostáva v nás. Márne Ťa naše oči všade hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Odpočívaj v pokoji. Tvoji: oci, mama a brat Andrej

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pri príležitosti nedožitých menín spomíname si na našu drahú

ELENKU HLOŽANOVÚ rod. Rumanovú 10. 9. 1962 – 11. 6. 2016

Usilovná, skromná – taká si Ty bola. Veľmi nám chýbaš, sesternica moja. S láskou a úctou

ZUZANU

1935 – 2006 – 2016

PAVLA

1932 – 2010 – 2016

BOLEHRADSKOVCOV

z Pivnice Večný pokoj Vám prajeme a krásne spomienky si na Vás zachováme. Vaše dcéry s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pri príležitosti stretnutia a spomienok na skončenie Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch v školskom roku 1970/71 s úctou si spomíname na zosnulých spolužiakov:

JURAJA STUPAVSKÉHO MICHALA MURTÍNA JURAJA MURTÍNA JÁNA FRANKU ONDREJA BENŠU

ZUZANU ČIPKÁROVÚ – MARKOVÚ ANNU GALAMBOŠOVÚ – MELEŠ ANNU CHLPKOVÚ – PILIPOVIĆ

a s vďakou aj na triednych učiteľov:

Anna Grňová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo už pol roka, čo medzi nami nie je môj drahý bratranec

SAMUELA MIŠKOVICA ZUZANU PAGÁČOVÚ ZUZANU ČÁNIOVÚ

Spolužiaci a žiaci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 26. augusta 2016 uplynie rok, čo nás navždy opustil milovaný manžel, otec a dedo

JANKO ŠUSTER

27. 8. 1954 – 21. 2. 2016 z Pivnice

Spomínam si na krásne detstvo, ktoré sme spoločne prežili. S láskou a úctou

Anna Grňová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA A SPOMIENKA

s našou mamou, svokrou a starkou a na nášho otca, svokra a apka

MARTIN FOLŤAN

27. 1. 1946 – 26. 8. 2015 – 2016 zo Starej Pazovy

ZUZANOU ŠRAMKOVOU

MICHALA ŠRAMKU

rod. Snidovou 1940 – 2012 – 2016 21. 11. 1941 – 6. 8. 2016 z Báčskeho Petrovca

Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu zostanú navždy v našich srdciach. Tvoji najmilší

Večný pokoj Vám prajeme a krásne spomienky si na Vás zachovávame. Synovia Vladimír a Michal s rodinami • OZNAMY •

34 /4713/ 20. 8. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 19. augusta 19.30 Zostrih zo selenčského festivalu Zlatý kľúč z roku 2012 20.00 Dobrý večer, Vojvodina 21.00 Hore-dolu Nedeľa 21. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 23. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina – vo vysielaní sa bude hovoriť o zdražení mäsa, o stave porastov a budú odvysielané aj reportáže zo seminára Píšeš? Píšem! v Pivnici a z oslavy Dňa Padiny. Dúhovka bude venovaná najsamprv kuchárkam a labužníkom. V polhodinovom predobedňajšom nedeľnom vysielaní budú zopakované vydarené recepty z niektorých vysielaní Dotykov.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 19. augusta – Bedári Sobota 20. augusta – Iron Man3 Pondelok 22. augusta – Oko berie Utorok 23. augusta – Mortdecai – Grandiózny prípad Streda 24. augusta – Na hrane Štvrtok 25. augusta – Čenkovej deti 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 21. augusta 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Na lásku nikdy nie je neskoro 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Rozhovor s Jasminou Kuštrovou o Letnom kine v Kulpíne

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 21. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kultúrno-umelecký program ochotníkov z Veľkých Kozmáloviec v Padine Utorok 23. augusta 16.00 Kovačické a padinské maliarske umenie prezentovali v Padine Odznela tradičná Gulašiáda Padinskí ochotníci svojej osade Piatok 26. augusta 16.00 7. výtvarný tábor invalidov práce z Banátu Slovenský film: Iná láska

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 34 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika, kňaza a učiteľa (1811 – 1851).

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA sladké BIČIA- jedlo tajnička chválospev Rijeka ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

chem. vpíšte prvok N Ť A V Á R (srb.)

predložka sG

kto ladí

kiloampér

vpíšte AKOV

mesto v Chorvátsku

má veľké oči elektrón

solm. slabika

TELEVÍZIA PANČEVO

zostupuje, padá

Nedeľa 21. augusta 20.15 Repríza relácie Dobrý deň

osnovna škola

slovná hra

romb Novi Kneževac

m. meno

vpíšte ATL

nula

ženské meno žen. meno železné puto

vpíšte ŤÚ S obdobie 12 LA U mesiacov H UD vykopávaj! Ľ TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

volt

dať gól, koš

druh papagája

Streda 24. augusta 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia

čakať, dúfať

kelvin

tona oslička gól (srb.)

mravec (angl.)

karát Ledi

umenie (lat.) jeho

ad notam

zbavila sa koncový hráč v basketbale

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 33 pokračuj, rovina, á, E, Ava, sn, mača, ok, e, alobal, Nolit, fa, opatera, vo, Alena, ani, ičd, ležať, ep, N, ostrá, Stevan, N TAJNIČKA: JÁN KVAČALA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 31 z čísla 31 Hlasu ľudu z 30. júla 2016 bolo: DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA LEVÁRSKA, Leninova č. 81, 21 472 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

34 /4713/ 20. 8. 2016

Šport Facka pre neposlušných! VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Ján Bokor Tesne pred začiatkom súťaže zreňaninský Banat vystúpil z ligy! Namiesto neho súťažné orgány ponúkli miesto mužstvu ŽAK z Kikindy, ktoré na tento „darček“ nebolo pripravené a do súťaže sa zapojí o niekoľko dní. V zákulisí sa menej hovorí o kvalite futbalu, viac o problémoch klubov, ktorých vedenia rozmýšľajú, ako prežiť?! Pančevské Dinamo vyhlásili za jediného favorita, kým padinskej Doline predvídajú boj o záchranu. V 1. kole domáce mužstvá vyhrali všetky zápasy, čo navádza na rozmýšľanie o hlasnom rozprávaní, že sa kluby dohovárajú o výsledkoch?! Čo je z toho pravda, ťažko zbadať, ale z „hier“ možno uzavrieť, že sa futbal dostáva do slepej uličky. Výsledky 1. kola: ŽAK – Budućnost, zápas odročili, Kozara – Slávia 4 : 0, Proleter – Radnički (K) 1 : 0, Jedinstvo (NB) – Vršac United 1 : 0, Dinamo 1945 – Polet 3 : 0, Vojvodina 1928 – Radnički (S) 2 : 1, Sloboda – Dolina 2 : 0, Sloga – Jedinstvo (BK) 4 : 0. Program 2. kola: Budućnost – Jedinstvo (BK), Sloboda – Sloga, Radnički (S) – Dolina, Polet – Vojvodina 1928, Vršac United – Dinamo, Radnički (K) – Jedinstvo (NB), Slávia – Proleter, ŽAK – Kozara. SLOBODA – DOLINA 2 : 0 (0 : 0)

odľa dohovoru klubov sa zápas hral v dedine Novi Kozarci, hoci Sloboda mala hosťovať v Padine.

Zápas mal dva rozdielne polčasy. V prvom diváci sledovali veľmi korektný a kvalitný výkon. Padinčania príjemne prekvapili domácich, lebo boli rovnocenným súperom. Hybnou

silou domácich boli Pašić a Važić. Rýchlemu Važićovi sa do cesty postavil brankár Doliny Đurić, ktorý smelými zákrokmi chránil svoju sieť a v prvom polčase bol najlepším hráčom Mnoho záhad: zo zápasu Sloboda na ihrisku. Z radov – Dolina 2 : 0 (0 : 0) hostí skúsený Makarun mieril do horného rohu brány a gólmi v 79. a 90. min. priniesol Anušića, ale ten bravúrne vyrazil domácim body. Po zápase predstavitelia Doliny loptu na roh. Najzrelšiu šancu za hostí premárnil Mačužić po peknej povedali nespokojným hráčom, že vedenie Slobody počas polčasu prihrávke Vojnovića. Počas prestávky domáci navrhli žiadalo dohovor o výsledku, lebo hosťom, aby body zostali doma. v druhom polčase „obrátia kartu a Hráči Doliny s tým nesúhlasili a v dru- použijú silu“. Kto čo robil v zákulihom polčase dostali facky! Na ihrisku sí, nemožno dokázať, ale to, čo sa a v hľadisku vznikla „búrka“, prišli dialo na ihrisku Slobody v druhom útoky na hostí. Mladí hráči sa v na- polčase, nevedie k dobrému! DOLINA: Đurić, Vojnović, Koreň pätom ovzduší nevynašli a postupne strácali vôľu. Rozhodca Đurić z Vršca (Kutálek), Subašić, Bílek, Makasa snažil držať situáciu na ihrisku pod run, Musa (Markov), Vukajlokontrolou. Hráči Doliny podľahli tla- vić, Ugrenović, Bančov, Mačužić ku, veterán Gecić „rozhrnul“ obranu (Hlavča)

Bez opôr dobre (len) do polčasu KOZARA – SLÁVIA 4 : 0 (1 : 0)

„Kozara patrí roky medzi najlepšie kluby vo Vojvodinskej lige a zaslúžene nás porazila. My sme ž jedenásť Kovačičanov si boli rovnocenným súperom po bude obliekať tričko Slávie polčasovú prestávku, hoci sme v jesennej časti prestížnej súdo Banátskeho Velikeho Sela odťaže: náhradný brankár Dušan cestovali bez zranených Králik, bratia Čížikovci – kapitán Pavla Čížika a navrátilca Ďua krajný útočný obranca Pavel riša a na zápas znemožnea stredopoliar Daniel, krajný ných nastúpiť Radenkovića útočný obranca Renato Jovnáš, a Jovnáša. Na lavičke náobrancovia Miroslav Sachter, hradníkov som mal už len Miroslav Ďuriš, Rastislav Jaško brankára Králika,“ vyhlásil a Vladimír Tvrdý, stredopoliapo úvodnom slávistickom ri Janko Válovec, Denis Čech meraní síl lodivod Zlatko a Željko Petrák. Mršulov. Nováčikmi medzi slávistami Tréner Slávie rozprával sú krídelní útočníci Aleksandar i o pozmenenom zostave Stanojković (Jedinstvo Stević Kovačičanov: „Z jarnej jeKačarevo) a Žarko Miodrag denástky boli v tíme proti (Borac Sakule), stredný záložník Stopér Nenad Mitić (prvý zľava) bude Kozare len Trbojević, Mitić Nenad Malinović z Pančeva v obrannej bašte Slávie aj tejto jesene a Daniel Čížik. Majstrova stredný záložník Sebastijan Čolak zranenie v prvých kolách chýbať. skou skúškou ohňom prešli dote(Železničar Pančevo). Dokopy v osade insity bude v pr- rajší dorastenci, s ktorými Slávia Kostru tímu budú tvoriť ostrieľaní vom tíme k dispozícii trénerovi pre počíta v tejto a budúcich sezónach: futbalisti z predchádzajúcich sezón: jesennú časť dvadsať futbalistov. Petrák, Jaško a Čech, teší návrat

Ján Špringeľ

www.hl.rs

strážca siete Dragan Trbojević, stopéri Darko Radenković a Nenad Mitić, ako aj postrach pre brankárov Slobodan Gigović (návrat hrotového útočníka z Mladosti Omoljica). Stredopoliar Željko Ćirić bude pre

Informačno-politický týždenník

slávistov Sachtera a Válovca, kým majstrovský debut v drese kovačického kolektívu mali aj nováčikovia Malinović, Čolak, Stanojković a Miodrag. Od navrátilca Gigovića očakávame už od nasledujúceho zápasu góly a od strážcu siete Trbojevića skvelé zákroky a krytie striel.“ Prvý gól na skrížení zbraní s Kozarou dal po centre z pravej strany hlavičkou Dejan Ivanović (27. min). Za posledných 18 minút Slávia inkasovala tri záverečné góly: skóre znásobil podobným spôsobom, ale strelou pravačkou Bojan Bunić v 72. min. O štyri min. neskôr náhradník Miloš Bursać bol úspešnejší v dueli jeden na jedného od ochrancu brány hostí. Výsledok uzavrel takmer obdobným postupom tri minúty pred záverečným hvizdom Mladena Jocića druhým gólom Ivanović. SLÁVIA: Trbojević, Sachter, Mitić, Petrák (Válovec), Malinović, Čolak, D. Čížik, Stanojković, Jaško (Čech), Gigović, Miodrag • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Odmena za bojovnosť VETERNIK – JEDNOTA 0 : 3 (0 : 2)

Matej Bzovský

súhra, nehľadali dlho kľúč na to, ako prekonať solídneho domáceho spešný jesenný štart priniesol brankára Zakariju a odomknúť jeho radosť nepočetným fanúšikom bránu. V 14. min. na peknú prihrávJednoty, ktorí netrpezlivo oča- ku Galića z pravého krídla nabehol Milan Blagojević kávali prvý zápas vo a zblízka trafil sieť Veterniku, najmä po zmýleného strážcu dobrých prípravách siete – 0 : 1. V 38. a výhre v generálke min. prudkú strelu nad susedmi v Novej Lapčevića z voľnéPazove – 1 : 2. Ak budú ho kopu brankár pokračovať s výkonZakarija odrazil mi ako vo Veterniku, znova na pravačtribúny na štadióne ku stredného útočpovedľa Remeselníka Blagojevića, níckeho domu budú ktorý bez veľkej oveľa lepšie zaplnené námahy zvýšil nánež to bolo v jarných skok – 0 : 2. pretekoch o body. Hostia aj v poZverenci trénera kračovaní zápasu Milana Vujasina na mali loptu časslušnej hracej ploVeľká posila Jednoty: tejšie na svojich che súpera prejavili spoľahlivý brankár Lazar kopačkách, ale predovšetkým obe- Jovišić neboli nadostač tavosť a disciplínu, korektnému domácemu obecen- dôrazní v koncovke. Jednota pridala stvu sa predstavili ako kvalitný v tempe, domáci sa iba húževnato tím, takmer bez slabého miesta bránili a len raz ohrozili výborného Lazara Jovišića, ktorý sa vrátil zo v zostave. Veľmi dobre hrajúci hostia zo Sta- Starých Bánoviec a je skutočne rej Pazovy, ktorým ešte chýba lepšia veľkou posilou obrany.

NA TRADIČNOM 40. FUTBALOVOM TURNAJI

Po niekoľkých nevyužitých šanciach výsledok zápasu uzavrel Lapčević po peknej prihrávke najlepšieho jednotlivca zápasu Blagojevića. JEDNOTA: Jovišić, Bošković (Đurić), Stajić, Dukić, Popović, Jelović, Galić (Milanović), Janković, Krivokuća, Lapčević, Blagojević (Marković) Výsledky 1. kola: Kupinovo – Kabel 1 : 2, Veternik – Jednota 0

Lekcia Novosadčanom SLOGA – BORAC 4 : 0 (2 : 0)

Károly Vig

rdevícke mužstvo v prvom majstrovskom zápase novej sezóny zahralo (hralo) veľmi dobre a dalo futbalovú lekciu Novosadčanom. V prvom polčase sa hralo takmer na jednu bránu – tú mužstva Borca. Naladení Simeunović a Grković sa priam prechádzali pomedzi obranu hostí, akoby tam hráči súpera vôbec ani neboli! Oba góly v prvom polčase strelil Simeunović, prvý v 21. min., druhý v 41. min. Ani v pokračovaní sa obraz hry

TURNAJ V MALOM FUTBALE V KOVAČICI

Triumf Binguľčanov Tucet tímov P T Lazar Pavković

red dvoma týždňami OFK Binguľa a Miestne spoločenstvo Binguľa usporiadalo tradičný, štyridsiaty turnaj, na ktorom sa zúčastnili Sloga Čalma, Jednota Šíd, Jednota Ľuba a domáce mužstvo. V prvom zápase šídska Jednota porazila Slogu 2 : 0 a rovnakým výsledkom OFK Binguľa premohla susedovcov z Ľuby. V nedeľu si najprv sily zmerali porazené mužstvá Slogy a ľubskej Jednoty v boji o tretie miesto, keď skúsenejší hráči z Čalmy prekonali súpera presvedčivo 4 : 0. Vo finále hostitelia, OFK Binguľa, boli lepší od šídskej Jednoty 2 : 0 a zaslúžene triumfovali na turnaji. Prvé tri mužstvá na turnaji – OFK Binguľa, Jednota Šíd, Sloga Čalma dostali poháre za dosiahnuté výsledky, kým štvrtá na turnaji, ľubská Jednota za korektnú hru. Za najlepšieho hráča turnaja vyhlásili Radovana Ćalića (OFK Binguľa), najlepší brankár je Aleksandar Janković (OFK Binguľa), kým strelcom najkrajšieho gólu na turnaji bol Uroš Mijatović (Jednota Šíd). Všetci traja dostali primerané sošky športovcov. OFK Binguľa s organizovaním tohto tradičného turnaja začala roku 1976 a futbaloví nadšenci, športoví pracovníci a nástupcovia zakladateľov pekného podujatia tohto vzorného kolektívu v Šídskej obci, neprerušili peknú tradíciu. Doprajme Binguľčanom, aby ešte mnoho rokov usporadúvali tento turnaj. • ŠPORT •

: 3, LSK – Hajduk (B) 3 : 1, Sloga – Borac 4 : 0, ŽSK – Slavija 2 : 6, Hajduk (Č) – Sofeks 1 : 0, Sremac – Mladost 0 : 0, Index – Hajduk-Podunavac 0 : 0. Program 2. kola: Kabel – Hajduk-Podunavac, Mladost – Index, Sofeks – Sremac, Slavija – Hajduk (Č), Borac – ŽSK, Hajduk (B) – Sloga, Jednota – LSK, Kupinovo – Veternik.

A. Chalupová

nezmenil. Hostia sa iba bránili a ani raz sa nepokúsili ohroziť bránu Savića. Výsledok zápasu uzavrel Grković dvoma peknými gólmi, v 61., resp. 72. min. Rozhodca Vukčević z Novej Pazovy oprávnene odpískal penaltu v prospech Slogy, ale Považan z bieleho bodu netrafil bránu. Zaslúžený triumf Slogy, ktorá je omnoho kvalitnejšia od svojho súpera z Nového Sadu. SLOGA: Savić, Džibrić, Matić, Cvijić, Kalinić, Raičević (Teoﬁlović), Halilović, Simeunović, Smiljanić, Považan (Bojanić), Grković

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Úspech

BEČEJ – BUDÚCNOSŤ 1 : 2 (1 : 0)

V. Jankov

utbalisti hložianskej Budúcnosti v novej spoločnosti tej istej úrovne súťaže dosiahli urnaj sa tohto roku začal to, čo sa v minulej sezóne v Bečeji nikomu v prvý augustový deň. V Špor- nepodarilo. Domáci sa ujali vedenia gólom tovo-rekreačnom stredisku Mihaleca v 16. min. z penalty. Zverenci trénera Slávia si každý deň okrem nedele Sinišu Stanivuka v druhom polčase obrátili výod 20. hodiny merajú sily mladí fut- sledok vďaka presným zásahom Ilića v 55. min. baloví nadšenci nielen z domácej a Vučkovića v 75. min. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Medić (Zečević), pôdy, ale aj zo susedných dedín. Organizátor turnaja je Futbalový Štefek (M. Živojinov), Lalatović (Malidžan), klub Slávia v Kovačici, ktorý tohto Krstić, Rodić, Ilić, Ćetković, Vučković, V. Žiroku zoskupil dvanásť futbalo- vojinov, Sekulić Výsledky 1. kola: Sloga – Polet 4 : 0, Mladost vých družstiev: Pekáreň Centar, (A) – Mladost (T) 3 : 3, Srbobran – Potisje 1 : Mi nismo anđeli, Tatatatirci, Uniko, 0, Bečej – Budúcnosť 1 : 2, Vrbas – Tekstilac 2 Daria, M – tronic, Cafee cool, Uni: 0, Tavankut – Subotica 2 : 1, Tisa – Radnički ted fors, Insajderi, Fagani, Pokrok 3 : 0, Bačka – Zadrugar, zápas odložili. a Delikventi EKV. Okrem pohárov V nedeľu o 17. hodine v Hložanoch bude a diplomov najlepších očakávajú hosťovať Vrbas. aj peňažné odmeny. 34 /4713/ 20. 8. 2016

Šport NA TURNAJI KYSÁČ 2016

Pohár zostal doma Pavel Pálik

a ihrisku Tatry minulý víkend 13. a 14. augusta 2016 prebiehal tradičný futbalový turnaj o veľký putovný pohár Miestneho spoločenstva Kysáč. TATRA – ČENEJ 5 : 0 (1 : 0) Domáci futbalisti v prvom zápase prevýšili susedovcov a celkom zaslúžene vyhrali. Góly dali Kuzmanović v 19. min., Tomljanović v 56. min., Červený v 73. min., Jurás v 77. min. a Grijak v 85. min.

TATRA – OMLADINAC 1 : 1 (1 : 0), po kopaní penált 5 : 3 Vo finále sa hralo akoby o body; tvrdo, technicky vyspelo, ale korektne. Okolo 300 divákov iste neobanovalo, že prišlo sledovať tento do poslednej chvíle veľmi dobrý zápas. Domáci sa ujali vedenia už v 5. min. vlastným gólom

Víťazné mužstvo Tatry

OMLADINAC – JEDINSTVO 1 : 0 (0 : 0) Počas celého zápasu sa viedol vyrovnaný boj medzi mužstvami zo Stepanovićeva a Rumenky. Rozhodol gól Stamenkovića z voľného kopu z asi dvadsiatich metrov v 72. min. zápasu. ČENEJ – JEDINSTVO 2 : 0 (1 : 0) Čenejčania príjemne prekvapili, lebo prekonali v boji o 3. miesto favorizovaných Rumenčanov. Góly dali Piksi a Jaćimovski.

Brankár Tatry Miloš Subašić, zaslúžene najlepší na turnaji niekdajšieho hráča Tatry Đakovića. Vyrovnal Pecelj v 88. min. Pri kopaní penált domáci trafili

päťkrát: Todorić, Ožvát, Nestrović, Jovanović, Ivković, kým brankár Tatry Subašić dve strely zastavil.

DERONJČANIA OBRÁTILI VÝSLEDOK V LALITI

Skúsenosť nad mladosť PANÓNIA – OMLADINAC 2 : 5 (1 : 0)

Juraj Pucovský

útočníci nevyužili ešte dve veľmi pekné príležitosti, kým druhom prípravhostia prakticky nom zápase mladé vážnejšie neohrozili mužstvo Panónie bránu Valenta. doma uvítalo skúsené Po obrátke, už mužstvo Omladinca v 47. min., Savin z dediny Deronje, dlhovyrovnal a Stojčić ročného člena Somborv 52. min. obrátil skej oblastnej ligy, ktoré výsledok na 1 : 2. v dôsledku reorganizácie Domáci vyrovnasúťaží vypadlo nižšie. li krásnou strelou Zverenci trénera MilaTereka z hranice na Marjanovića boli pri- Gól Janka Turčana (prvý zľava číslo 10) v 10. min., trestného územia najmenšom rovnocen- ktorým sa Panónia ujala vedenia 1 : 0... v 60. min., ktorá ným mužstvom súperovi celú hodinu. Prvý polčas pred 100 mu gólu Janka Turčana v 10. min. skončila v pravom dolnom rohu divákmi sa skončil zaslúženým z vyše dvadsiatich metrov z voľ- brány Omladinca. Mladučkí domáci náhradníci vedením Panónie vďaka krásne- ného kopu. V tejto časti domáci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

TATRA: Subašić, Srnka, Ábelovský, Petković, Dražić, Grijak, Petrović, Nestorović, M a r t i n ko, Ku z m a n o v i ć , Tomljanović; striedali: Červený, Ožvát, Kováč, Jambrich, Jurás, Todorić, Mihajlović, Jovanović, Ivković Trofeje najlepším odovzdal predseda FK Tatra Miroslav Folkman. Najlepším brankárom turnaja je Miloš Subašić (Tatra) a najlepší hráč David Stamenković (Omladinac). Po stredajšom pohárovom zápase s Obilićom z Vilova Tatra v sobotu zohrá prvý zápas nových majstrovstiev Novosadskej oblastnej ligy vo Futogu s rovnomenným domácim mužstvom.

v poslednej polhodine nestačili na skúseného dirigenta hry hostí Milana Davidova, niekdajšieho hráča superligových klubov Hajduk Kula, Borac Čačak, novosadskej Vojvodiny, Inđije, ako aj maďarských klubov Zalaegerszeg a Nzíregyháza Spartacus. Okrem Davidova k celkovému obratu na trávniku v Laliti sa pričinili dvojnásobný strelec Bojanić a piaty gól pridal Stojčić. Domácim na tomto zápase zvlášť v obrane chýbali zranení hráči, kapitán Lazić a Ďurčiansky. Pritom niektorí diváci tvrdia, že rozhodca Janković z Odžakov dovolil, aby hostia dva góly strelili z ofsajdu! PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić, M. Obradov, Šipka, Stolić, Stojanović, A. Obradov, Stoisavljević, Turčan, Šinkarčuk, Z. Dobrić; striedali: Eror, Terek, Brkin, Abradi, Majera V nedeľu Panónia zohrá ďalší prípravný zápas s FK Kula na jeho trávniku Geder. • ŠPORT •

ŠTRNÁSTY TURNAJ PIONIEROV SAT-TRAKT V BAJŠI

One team 05 najlepší P. Pálik

Mladost B. Jarak 5 : 0. V boji o tretie miesto Bajša prekonala Jedinstvo z Rumenky 2 : 0. Najlepším brankárom turnaja je Dejan Grbić (One team 05), najlepším hráčom Erik Holo Nágy (Bajša) a najlepší strelec Nemanja Tomić (Vojvodina B.

Bajši 13. augusta 2016 prebiehal 14. medzinárodný turnaj pionierov (ročník 2005), pod názvom Sat-Trakt, ktorý zorganizoval FK Bajša a rovnomenná spoločnosť v čele so športovým riaditeľom domáceho klubu Szabolcsom Palágyim a tajomníkom Milivojom Vuletinom. Súťažilo vcelku 16 mužstiev zo Srbska (medzi nimi aj kysáčska Tatra a petrovská Mladosť), a dve Zo zápasu Mladosť – TSC B. Topola 3 : 0 z Maďarska. Víťazom turnaja je tím One team Gradište), ktorý dal 8 gólov. Špor05 z B. Jarku, ktorý vo finále porazil tové trofeje najúspešnejším odo-

PIVNICKÁ SLÁVIA V NOVEJ A VYŠŠEJ LIGE

Najprv do Vrbary Ján Šuster

ivnická Slávia, ktorá získala titul majstra v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvej triedy, v majstrovskom ročníku 2016/17 bude hrať v novoutvorenej Somborskej oblastnej lige s klubmi zo siedmich obcí. Prípravy na túto súťaž Pivničania odštartovali začiatkom júla pod vedením trénera Mladena Proleho z B. D. Polja. Vedenie vynaložilo úsilie, aby hráči mali dobré podmienky na prípravu. Cieľ Slávie je obstáť v tomto stupni súťaže. Hráčske kádre sa veľmi nezmenili, tréner má na zozname tieto mená: brankári Brňa a Šuster, potom Nímet, Milec, Benka, Petrović, Kotiv, Čolović, bratia Žigmundovci a Kuchtovci, Milić, Kovačević, Kalko, Mirković, Babić, Roganović, Pintír a Panić. Mužstvo opustili Jovanović, Gagović a Tošić. Do Slávie prišli Novićević (Proleter Ravn Selo), Jušković (Iskra Kucura), Drinčić (Sutjeska B. D. Polje), • ŠPORT •

Krnjaić a Zarin (Vrbas). V prípravnom období mužstvo Slávie najprv hosťovalo v Ruskom Kerestúre, kde s domácim Rusínom prehralo 3 : 2. O týždeň neskôr sa Pivničania tomuto mužstvu revanšovali doma identickým výsledkom 3 : 2. Zápas Slávie a Hercegovca z Gajdobry sa skončil nerozhodne 2 : 2.

vzdal Milan Januš, poverený športom a mládežou v Obci B. Topola, a Jan- Mužstvo kysáčskej Tatry s trénerom Mariánom Kulíkom ko ŽembeChrťan, M. Chrťan; tréner Marián ry, majiteľ Spoločnosti Sat-Trakt. Kysáčska Tatra v skupine pora- Kulík Petrovská Mladosť porazila TSC zila Bajšu 2 : 0, Kiskunhalász 3 : 0, Jedinstvo B. P. Selo 1 : 0, prehra- B. Topola 3 : 0, maďarský Szentesi la s tímom Mladost B. Jarak 1 : 3 4 : 0, remizovala s One team 06 1 a vypadla vo štvrťfinále s víťazom : 1, Srbobranom 1 : 1 a prehrala turnaja One team 05 po remíze 0 : s Jedinstvom Rumenka 0 : 1, ale 0 a neúspešnom kopaní penált 2 : nepostúpila do štvrťfinále. Góly 3. Góly dali Bagoňa 3, M. Chrťan 3 dali Zahorec 6, Jašo a Stracinský po jednom. a Považanec 1. MLADOSŤ: Dudáš, Mandáč, TATRA: Teplý, Ferko, Kolarski, Pavažanec, Šmit, Pixiadesová, Turčan, Stracinský, Lukáč, Jašo, Macanović, Vrška, Joković, Pa- A. Chrťan, Zahorec, Lekaj; tréner režanin, Bagoňa, Petkovski, B. Ján Jakuš Minulú nedeľu Slávia mala hrať pohárový zápas s Maglićom, ktorý do Pivnice pricestoval s ôsmimi hráčmi, pričom sa jeden už na rozcvičke pred začiatkom zranil, takže domáci vyhrali kontumačne 3 : 0. Diváci predsa sledovali priateľský zápas medzi týmito mužstvami, ktorý sa skončil výhrou Maglića 2 : 1. Jediný gól za domácich dal Jušković pred koncom zápasu, keď ostrou strelou spoza šestnástky prekonal brankára Vukašinovića. SLÁVIA: Šuster, Mirković, Jušković, Milec, Benka, Drinčić,

Petrović, Kotiv, Krnjaić, Čolović, J. Žigmund; striedali: Kovačević, Milić, M. Žigmund Majstrovstvá Somborskej oblastnej ligy odštartujú v nedeľu 21. augusta 2016 a v 1. kole sa stretnú: Stari grad B. Palanka – Hajduk junior Kula, Terökvés Svilojevo – Hercegovac Gajdobra, Polet Sivac – Budućnost Mladenovo, Šikara Sombor – Borac B. Gračac, Mladost Kruščić – BSK B. Brestovac, Lipar – ŽAK Sombor, Mladosť Petrovec – Slávia Pivnica, Rusín R. Kerestúr – Krila Krajine B. Palanka.

FK MLADOST OMOLJICA usporiadal vydarený turnaj mladých futbalistov, generácie 2004 a 2005 z Pančeva, Starčeva, Padiny a svojej dediny. V konkurencii piatich mužstiev Padinčania dominovali. Presvedčivo porazili všetkých súperov bez inkasovaného gólu. Preto sa komisia trénerov rozhodla sošku pre najlepšieho hráča turnaja udeliť brankárovi Doliny Sebastiánovi Čapeľovi, ktorý oduševnil divákov. Aj ostatní hráči Doliny upútali na seba pozornosť tým, že súperom nastrieľali 19 gólov. Padinskí chlapci radom porazili Dinamo Pančevo 4 : 0, Borac Starčevo 7 : 0, FŠ Voju Gačića Pančevo 6 : 0 a domácu Mladost 2 : 0. Radosť z výkonu svojich zverencov J. B. mal aj tréner Michal Šimek (na snímke). 34 /4713/ 20. 8. 2016

Šport ÚSPECH MICHALA ŠUĽU V PANČEVE

V SELENČI 14. AUGUSTA 2016 TRIAFALI DO ASFALTOVÝCH TERČOV

Ján Špringeľ

Juraj Berédi

Národná záhrada Najlepší strelec – žiadna záhada Nikica Beader K P nočného maratónu úspešnejší o tri minúty iba Igor Stanojević. Tretiu ovačický maratónec a ultrama- priečku si vybojoval Goran Vendleratónec Michal Šuľa sa stal 6. ner: dobehol do cieľa desať minút augusta 2016 vicešampiónom neskoršie od Šuľu. Pančevského nočného maratónu. Lámač rekordov bude reprezenÚspech je o to väčší, že ho banátsky tovať Srbsko na šampionáte Európy Zatopek dosiahol v čase 2 : 59,51 vo francúzskom Albi v 24-hodinovom behu 22. a 23. októbra 2016. Najlepšiemu športovcovi Kovačice bol beh v Pančeve prvou skúškou vytrvalosti po náročnom 24-hodinovom ultramaratóne na Palići 18. júna, keď bežal 203 kilometrov a 520 metrov, čo mu stačilo na druhú priečku a splnenie limitu: dvestokilometrovej kvóty na účasť na šampionáte starého kontinentu. Najlepší športovec Obce Michal Šuľa, druhá priečka Kovačica v roku 2015 je na 4. Pančevskom nočnom maratóne s prípravami na prestížne (od 20. do 23. hodiny na tartanovej októbrové preteky na juhu Frandráhe v tamojšom Národnom sade). cúzska spokojný: „Tréningy na vyOd druhého miesta mu je dôležitejší túžené majstrovstvá Európy zatiaľ čas: zabehol štvrtý raz pod tri hodi- prebiehajú podľa plánu. Príjemne ny. Za dva a pol roka zaoberania sa som prekvapený vlastným bežeckým kráľovnou športov mieril do cieľa výkonom v Pančeve. Na základe na viac ako 42-kilometrovej dráhe výsledku z tohto maratónu sa dá po dvadsiatyprvýkrát. predpovedať, že nesklamem ani Od jasného lanského víťaza Bal- rezultátom na zatiaľ najdôležitejšom kánskej bežeckej ligy bol spome- behu, ktorý plánujem absolvovať dzi 70 účastníkov 4. Pančevského kvalitným výsledkom a časom.“

oľovnícky spolok Jarabica pravidelne v lete organizuje súťaž v triafaní do asfaltových terčov. Tohtoročnej súťaže sa zúčastnilo 35

Odmenení strelci: (zľava) Ján Grňa ml., Pavel Tŕpka, Nikica Beader, Goran Stojković, Pavel Šuľan, Ján Burčiar a dolu Pavel Sklabinský strelcov. Po skončení streľby vyhlásili a odmenili diplomami a pohármi tých najúspešnejších. Najviac úspechov mal Nikica Beader z Báča. Na druhom mieste skončil Selenčan Pavel Tŕpka. Tretie miesto obsadil Goran Stojković zo Srbobranu. Selenčan Ján Grňa ml. skončil na štvrtom a jeho spoluobčan Ján Burčiar na piatom mieste. Diplom za fair play získal Pavel Sklabinský zo Selenče. Diplomom odmenili

Poľovnícky spolok Jarabica. Organizátorom žičilo aj počasie, takže súťaž prebiehala v slnečnom a príjemnom ovzduší. Do terčov okrem niekoľkých domácich strelcov triafali aj hostia z Lalite, Ratkova, Báča, Srbobrana, Bačskej Palanky a Báčskeho Nového Sela. Všetko sa skončilo v popoludňajších hodinách spoločným obedom, chutným poľovníckym paprikášom pre všetkých účastníkov a hostí.

lacné, zdraviu prospešné, navyše i časovo výhodné, zvlášť vo veľkých mestách zápasiacich s hustou autodopravou. Odborníci podčiarkujú, že je jazdenie na bicykli najjednoduchší a najprirodzenejší spôsob dopravy hneď po chôdzi. Je aj ekologický, Po niekoľko dní trvajúcej dovolenke keďže nepotrebuje žiadne palivá prišiel čas návratu: najprv z vlaku na okrem ľudského tuku, prospešný bicykel, potom z bicykla na vlak infraštruktúre, lebo treba menej parkovacích miest, často je i najrých- a Francúzsku, ročne síce v troch krajilejším spôsobom cestovania po meste, nách niekoľko tisíc cyklistov umiera na tragické strety s motorovými vozvlášť pri dopravných špičkách. Cyklistikou sa okrem iného šetria zidlami, no je len malá časť všetkých životy. Podľa istého prieskumu pre- obetí dopravy. Až desaťnásobne viac biehajúceho vo Švajčiarsku, Rakúsku ľudí každý rok umiera na znečiste-

né ovzdušie a nedostatok pohybu spôsobený používaním áut. To, že bicykel podporuje život, ukázala istá štúdia v Dánsku, z ktorej vyplynulo, že cyklisti žijú o 30 percent dlhšie ako iní občania. Výhod je slovom mnoho. Práve preto by Kodaň, ktorá je vedno s Amsterdamom cyklistickým rajom, kde bicykle tvoria takmer tretinu dopravných prostriedkov, mala slúžiť príkladom iným mestám. Konkrétne aj Novému Sadu, kde je cyklotrás síce dosť, no bicykle v úhrnnej doprave účinkujú len so skromnými dvoma a pol percentami. Možno stúpajúci počet zahraničných turistov, z ktorých mnohí k nám pricestujú vlakom alebo loďou, aby sa potom na bicykloch dostali do lona prírody a kochali sa v kráse tunajších pamätihodností, čosi aj na tomto zmení. Samozrejme – pozitívne.

BICYKLE STÁLE V MÓDE

Je ich čoraz viac Oto Filip

ažko u nás nájsť domácnosť, ktorá nevlastní aspoň jeden bicykel. Je ich azda viac v dedinách než v mestách, no zdá sa, že hneď ako sa ktorékoľvek dieťa naučí kráčať, už je pred ním ďalšia úloha: dostať sa z detskej trojkolky k ovládaniu jazdy na bicykli. Uvedený dopravný prostriedok je čoraz populárnejší tak medzi deťmi, no i medzi dospelými, zvlášť v Európe. Vo väčšine členov EÚ bicykle sa kupujú viac ako autá. Športová alebo rekreačná cyklistika, cykloturistika, odchod na pracovisko... Východisko

www.hl.rs

aj najstaršieho účastníka Pavla Šuľana z Lalite, ako aj najmladšieho strelca Mateju Mešanovića z Báčskeho Nového Sela. Súťaž prebiehala na strelnici v Selenči, ktorú si upravuje domáci

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

20. MATIČNÝ TURNAJ V MINIFUTBALE O POHÁR VEĽVYSLANECTVA SR V BELEHRADE 23. JÚLA 2016

Najlepší v Hložanoch

MOMS Pivnica – prvýkrát víťaz

MOMS Selenča – 2. miesto

MOMS Čelarevo – 3. miesto

Snímky: Pavel Pálik

Členovia PS Bažant Pivnica (1964)

Chytanie a predaj zajacov do zahraničia (1965)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Štefan Durgala, predseda PS Bažant (2013)

Poľovnícky spolok Bažant Pivnica

Poľovnícke raňajky (2005) V kronike Lovecký zväz Vojvodiny 1922 – 1992 sme našli zapísané, že v roku 1927 do členstva Zväzu loveckých spolkov Vojvodiny prijali aj poľovnícky spolok z Pivnice. O tri roky neskoršie sa na čelo spolku dostali predseda Ivan Popović, podpredseda Michal Šuster a pokladník Michal Ružek. Povojnová činnosť lovcov sa začala 20. mája 1946, keď založili Zväzový poľovnícky spolok Pivnica, schválili program práce, za predsedu zvolili Borivoja Mirkovića a za podpredsedu Jozefa Maďara. Trochu neskoršie, 4. júla 1946, Oddelenie vnútorných vecí Okresného národného výboru v Sombore povolilo zakladanie a prácu spolku, ktorý potom pomenovali PS Bažant. V roku 1973 spolok mal 45 členov, ktorí v sezóne odstrelili 290 až 900 bažantov. Dva roky predtým zahraniční poľovníci z Talianska a Francúzska z pivnického loviska odniesli asi 1 400 bažantov a 900 jarabíc, za ktoré spolok inkasoval 150 000 vtedajších dinárov. V roku 1969 v Pivnici dokončili výstavbu Loveckého domu Bažant, v ktorom majú aj 9 izieb kapacity do Pred vypúšťaním 20 lôžok. V súčasnosti ho prenajali súkromníkovi, ktorý otvoril reštauráciu Ambasador. Vedľa domu postavili bažantov z voliéry Pivničan Miroslav novú voliéru pre bažanty veľkosti 600 štvorcových metrov. PS Bažant ako málokto vo Vojvodine vystaval do revíra (2005) Kadlík triafa do súčasnú mraziareň na spracovanie a úschovu odstrelenej diviny, bez ktorej sa najmä v krajinách Európskej asfaltových terčov únie nemôže rozvíjať lovná turistika. v Laliti (2003) PS Bažant v povojnovom období okrem iných viedli títo predsedovia: Borivoj Mirković, Michal Králik, Štefan Týr, Peter Chrček, Arsen Mirković, Janko Fačara, Aleksandar Plačkov, Štefan Séč mladší, Petar Žigić a v súčasnosti Štefan Durgala. Tajomníkom je teraz Viliam Slavka. Pivnickí poľovníci mali dlhoročnú družbu s lovcami z dediny Tenja pri Osijeku, neskoršie s kolegami z Vašice, Šídu a dodnes s priateľmi zo Smoljinca pri Požarevci. Spolok do roku 2000 mal do 90 členov (dnes je v ňom 44 poľovníkov), spravuje revír veľkosti 5 300 hektárov, v ktorom majú zajace, bažanty, srnčiu divinu, prepelice, jarabice... V súčasnosti PS Bažant pôsobí v rámci LZ Južná Báčka (lovisko Golodobra), spolu so spolkami z Despotova, Tovariševa a dediny Parage. Norovanie líšok v pivnickom revíri Juraj Pucovský Snímky: z archívu Š. Durgalu Po úspešnom love (1994) Po poľovačke s hosťami z Tenje a Titela (1997)

Kŕmidlá pre srnčiu divinu (2016)

Tablo 1946 – 2006

Lovecký dom Bažant v Pivnici

Mraziareň na odstrelenú divinu (2016)