Hlas 34 2017 by NVU Hlas ľudu

Katastrofálne následky sucha

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 26. 8. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4765/

Z obsahu

26. 8. 2017 | 34 /4765/

Uzávierka čísla: 23. 8. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Pekné spojenie 7 Slováci nemajú prekážky pri odchode 8 Kým ešte smieme...

9 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Výstavba kruhového objazdu vyvolala problémy 14 Jazdí na horskom bicykli za zdravým životom

Projekt EHO krajčírska dielňa Ekumenickej humanitárnej organizácie v Novom Sade má v sebe dve zložky – sociálnu a ekologickú. (s. 13) J. Pániková

18 Keď sú záujmy rôznorodé

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Zábava pri vode

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Hlboké súvislosti 26 Obaľovače na viniči hroznorodom 28 Aj zelenina potrebuje zavlažovanie

31 KULTÚRA 33 Autori zo Slovenska 34 Sny sa naplnili

Odovzdávaním certifikátov v klube Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici v sobotu 19. augusta pomaly doznieval 8. ročník dramatického seminára Píšeš? Píšem! Nasledovali ešte premiéry na seminári vzniknutých divadiel, muzikálu, filmu a nedeľňajšia rozlúčka s prísľubom ďalšieho tvorivého stretnutia o rok. (s. 31) A. Francistyová

36 Peniaze pletú nohy v tanci

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 49 Ovácie v Hložanoch 50 Nikto ako Tatra 51 Moša a Steva by boli šťastní Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová

Kysáčski maliari ochotníci sa v poslednom čase veľmi aktívne zaoberali novou tvorbou. Vystavujú na 4. bienále kysáčskych výtvarných ochotníkov v Galérii SND. (s. 32) E. Šranková

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Prvý krok

Kým v niektorých našich prostrediach nie a nie obnoviť divadelnú činnosť, v Pivnici v tradičnom augustovom termíne už osem rokov zaradom prebieha skvelý divadelný seminár. Adresovaný je všetkým vekovým kategóriám, vedený profesionálmi. Vieme o ňom?

prvom ročníku bolo deväť účastníkov, tento ôsmy len dielní na týždňovom seminári mal šestnásť. A frekventantov až šesťdesiat. Pohnútkou školenia bolo – čo vidieť aj z jeho názvu Píšeš? Píšem! – vytváranie nových dramatických textov priamo v slovenskom vojvodinskom prostredí. Keďže sa záujemcovia rýchlo naučili, čo všetko znesie papier, každý ďalší august prinášal do koncepcie tohto školenia novinky. Teraz sa už z celkom nových textov robia nielen štandardné divadelné predstavenia, ale aj muzikály, rozhlasovo-pohybové divadlá, pouličné divadlá, filmy, v deviatom ročníku pribudne vraj aj televízna reklama... Výsledky seminára „voľným okom“ vidieť každoročne na našich divadelných prehliadkach, ale uvedomujeme si jeho výchovný charakter? Tým skôr, že je medzi účastníkmi veľa detí, iniciátorka a vedúca seminára, dramatička a režisérka Katarína Hitzingerová rada cituje veľkého pedagóga Komenského: „Najlepšia výchova je výchova hrou.“ Vedení touto myšlienkou lektori tu ponúkajú v rámci tvorivej dramatiky všetky predmety, ktoré sú aj v škole: matematiku, slovenčinu, občiansku výchovu, prírodopis, dejepis, zemepis, ale aj sociológiu, psychológiu... Lebo všetko je to v divadle. Prelína sa, nenútene oboha-

cuje účastníkov pri spoznávaní postavy a ovzdušia hry, ktorého sú aktérmi, zároveň ich učí riešiť životné problémy, pracovať so svojimi emóciami, kontrolovať ich. Podľa slov profesorky Hitzingerovej, toto týchto ľudí robí inteligentnejšími, vyspelejšími. A aj ona sama, aj keď vyštudovala za sociálno-výchovného pracovníka, nenaučila sa vraj toľko v škole, ako v divadle. Presvedčená je, že tu sa vychovávajú dobrí ľudia. Preto navrhuje, aby tvorivá dramatika bola povinným predmetom v škole. Keď si dieťa zahrá konkrétnu situáciu v divadle, pochopí napríklad, že určitým správaním niekomu ubližuje a spomenie si na to aj v reálnej životnej situácii. Ale vráťme sa ešte do Pivnice. Na seminár Píšeš? Píšem!, vďaka ktorému divadlom žije celá dedina. Svedčí o tom návštevnosť jeho predstavení, výstav, akcií. Na seminár Ochotníckeho divadla Janka Čemana, ktorý je vyhňou nových divadelných entuziastov, prichádzajúcich z viacerých našich prostredí, ale i zo Slovenska. Vyhňou divadelných nadšencov ochotných vzácne poznatky získané od lektorov profesionálov zo Slovenska (ale i z Kysáča) prenášať ďalej. Len ich osloviť. Prípadne svojich ochotníkov prihlásiť do ďalšieho seminárneho kola. Tak málo treba k tomu prvému kroku.

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 34 /4765/ 26. 8. 2017

Týždeň 

InPress

Barcelona... Juraj Bartoš

pomeniete si? Barcelona roku 1992 a pieseň vo funkcii hymny 25. letných olympijských hier. A husia koža. Mohutné hlasy sólistu planetárnej skupiny Queen Freddieho Mercuryho (z nosiča zvuku) a španielskeho sopránu svetového razenia vo vlastníctve Montserrat Caballéovej (na scéne). Ako príjemne chladili zimomriavky... Taký veľkolepý obraz! Tak odlišný od toho, ktorý vo štvrtok 17. augusta 2017 letel z Barcelony do sveta. Plný krvi, výkrikov hrôzy a ľudskej bolesti. Znovu pocit husej kože. Ale diametrálne odlišný od toho, ktorý vyvoláva ten z roku 1992. V spomenutý deň v Barcelone a hneď zatým v meste Cambrils neďaleko katalánskej metropoly zaúradovalo (ne)ľudské šialenstvo. Globálna hrozba menom terorizmus. Teroristické útoky mikrobusmi mali za následok viac než 15 mŕtvych a približne 130 zranených domácich i zahraničných občanov. Medzi nimi bola aj istá občianka Petrovaradína, ktorá je už doma, akože v poriadku. Španielske bezpečnostné orgány zlikvidovali 5 teroristov, 4 zatkli, 1 utiekol. Cieľom útočníkov bolo vraj zavraždiť čím viac ľudí. Práve tak ako tým, ktorí v máji bombovým útokom na pop koncerte v Manchestri spôsobili smrť 22 osôb, či začiatkom júna t. r. zaútočili kamiónmi v Londýne, kde vo viacerých akciách prišlo o život 9 ľudí a na desiatky bolo zranených. Nehovoriac o sérii teroristických útokov v Paríži roku 2015, kde padlo 129 obetí... Slová sústrasti a povzbudenia sa krvácajúcej Barcelone a Španielsku dostali z celého sveta. Nespolucítia iba tí, v ktorých hlavách vznikajú pekelné plány, ktorí lanária mladých „stratených“ ľudí pre svoj podlý cieľ – vybudovať pyramídu strachu. Je otázka, či časť sveta, ktorá s takouto stavbou nesúhlasí, má nadostač vôle a kapacít na prekazenie hrozivého skutku. Zatiaľ je isté jedno: Barcelona ako ani každé iné rukou terorizmu poranené mesto nebudú tým, čo boli. Niečo, respektíve niekto v nich chýba a bude chýbať. Ako onehdy pred 25 rokmi pri otváraní chýbal – rok predtým – zosnulý Freddie po boku živej Montserrat.

www.hl.rs

168 HODÍN

Hrozby sa stupňujú Oto Filip

eby všetko ako-tak postupovalo vpred, azda by boli dôvody nazdávať sa, že sa čosi v blízkej budúcnosti zmení na lepšie. Platí to zvlášť pre Kosovo. Rokovalo sa o ňom na nedávnej schôdzi Bezpečnostnej rady Spojených národov, hoci v posledných mesiacoch sú čoraz častejšie požiadavky tak Prištiny, ako aj jej vplyvných medzinárodných ochrancov, USA, Veľkej Británie, Francúzska a podobne, aby takýchto snemovaní bolo menej: dve do roka, namiesto terajších štyroch kvartálnych. Niektoré veľké sily dokonca tlmočili žiadosť zrušiť misiu Unmika na Kosove. Táto je, podľa riaditeľa Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu Marka Đurića, „nepríjemným svedkom pre všetkých tých, ktorí narúšajú medzinárodné právo, ako aj ilegálnej secesie našej južnej pokrajiny, zločinov a všetkého, čo sa deje v rozpore s medzinárodným právom“. Schôdza Bezpečnostnej rady prebiehala práve vo chvíli, keď sa očakáva, ale i odročuje



ustanovenie inštitúcií v Prištine po mimoriadnych parlamentných voľbách, ktoré prebiehali v júni. Belehrad a Priština sa v New Yorku zase navzájom obviňovali, hlavne na tému, kto brzdí normalizáciu vzťahov. Podpredseda vlády a šéf diplomacie Srbska Ivica Dačić v takomto kontexte vyzval členov Spojených národov, aby nerelativizovali otázku nerealizovania dohodnutého v Bruseli, vyzývajúc zároveň medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinulo nátlak na kosovské vedenie s cieľom konečne založiť Spoločenstvo srbských obcí. Absencia dialógu, problémy so založením kosovskej vlády a parlamentu, enormná, viac než 60-percentná nezamestnanosť na Kosmete, kriminalita, rozpory medzi víťazmi volieb a opozíciou... to je súčasný obraz dianí na Kosove, ktoré sú míľami vzdialené od potreby konštruktívne vplývať a účinkovať vo vzniku regionálnej stability. Kiežby jeden problém nebol odrazovým mostíkom pre druhý. Tá súvislosť a prepojenosť regionálnych dianí sa

prejavila i pred niekoľkými dňami, po oznámení vedenia z macedónskej metropoly, že podporí členstvo Kosova v UNESCO. Všetci zamestnaní v našej ambasáde v Skopje sú stiahnutí na viacdňové konzultácie a prezident Aleksandar Vučić to v pondelok zdôvodnil dostatkom dôkazov o veľmi ofenzívnom pôsobení cudzích činiteľov proti srbským inštitúciám. Belehrad sa už netají tým, že by podpora Prištiny pri vstupe do UNESCO mala následky pre novú macedónsku vládu. Napríklad v podobe zmeny postoja k uznaniu ústavného mena Macedónska. Srbsko totiž uznalo Macedónsko v roku 1996 pod jeho ústavným názvom Republika Macedónsko, kým dvanásť štátov EÚ ho uznáva s názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko. Južnejšie to teda začína byť čoraz smutnejšie. Akoby nestačilo len to, že túto časť Balkánu už sužujú klíma i sucho. Najväčšie problémy spravidla ale nespôsobuje príroda, ale ľudia, ich záujmy a boje o väčšiu moc.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MARTINA PAŠTEKOVÁ, ASOCIÁCIA SLOVENSKÝCH FILMOVÝCH KLUBOV, BRATISLAVA

Pekné spojenie Oto Filip

− Čo vás motivovalo prísť do Pivnice a zúčastniť sa na fotografickej dielni na semi-

Informačno-politický týždenník

nári Píšeš? Píšem! − Úprimne povedané, ja som tu preto, lebo môj priateľ je lektor na jednej z tých dielní. Vedie filmovú dielňu, takže mi vnu-

kol takýto nápad. A je to zaujímavé už i preto, že som sa i predtým chcela pozrieť niekam inam do Srbska, keďže som zatiaľ bola iba v Niši. Takže mi to prišlo také príjemné spojenie niečoho kreatívneho a nejakého zážitku, lebo tam sú výborní ľudia, všetci tí účastníci. A zároveň je to trochu také oddýchnutie od práce. • TÝŽDEŇ •

STARÁ PAZOVA

celého Sriemu je utvorená Rada pre bezpečnosť a lokálne samosprávy vrátane Staropazovskej obce veľmi dobre spolupracujú s príslušníkmi polície. „Práve toto je obec, ktorej sa podarilo urobiť významný krok dopredu, keď ide o zamestnávanie nových ľudí za uplynulých niekoľko rokov, v čom je dnes polície, Správy dopravnej polí- vať,“ prízvukoval okrem iného skutočným lídrom v Srbsku. To cie, Policajnej brigády, Jazdeckej Stefanović. Podotkol, že v minis- znamená, že obec zväčšila počet jednotky, Úseku pre mimoriadne terstve majú dobrú spoluprácu zamestnaných na svojom území a tým aj hospodársituácie. Na poduskych subjektov, čím jatí bol prezentovasa práca polície stala ný aj výstroj, ktorý zložitejšou.“ príslušníci polície Stefanović pochválil používajú v každoprácu príslušníkov Podennej práci. licajnej stanice v StaPri tejto prílerej Pazove a povedal, žitosti minister že drasticky zmenšili Nebojša Stefanostupeň kriminalivić povedal, že je ty, predovšetkým v základným cieľom oblastiach obchodoMVV, aby polícia vania s narkotikmi, bola čím účinnejšia trafikingu a hospodára aby, ako i doteraz, skej kriminality. Aby pracovala výlučne sa ešte viac zveľadila v záujme občanov. bezpečnosť občanov „Práve projektom Minister Nebojša Stefanović (sprava) s predsedom obce Polícia v spoločnosti Đorđom Radinovićom a jeho zástupcom Milanom Bearom Starej Pazovy, prispela by aj realizácia niektoministerstvo chce počas prehliadky zhromaždenia v Starej Pazove rých projektov, ako občanom priblížiť prácu polície. Dnes sme sa rozprá- s lokálnymi samosprávami, medzi zväčšenie počtu videokamier, vali a kamarátili s občanmi Starej ktoré zaradil i hostiteľskú obec výstavba dodatočnej infraštrukPazovy. Cez prezentáciu rôznych a oznámil, že s nimi prerokujú túry, čím by sa každodenný život foriem našej práce pousilovali i otázku kúpy nových hliadkových obyvateľov stal bezpečnejším a sme sa ukázať obyvateľom, čo vozidiel a policajnej výbavy, tiež spokojnejším. O tom v krátkych policajní zamestnanci konkrétne výstavbu policajných staníc. Podľa črtách hovoril aj predseda obce robia a čo od nich môžu očaká- jeho slov v každej obci na území Radinović.

Občania sa oboznámili s prácou polície Anna Lešťanová

akticko-technické zhromaždenie s názvom Polícia v spoločnosti, usporiadané Ministerstvom vnútorných vecí Republiky Srbsko v spolupráci s Policajnou stanicou Stará Pazova a Obcou Stará Pazova, sa uskutočnilo v piatok 18. augusta v staropazovskom mestskom parku za prítomnosti veľkého počtu návštevníkov. Podujatie bolo zorganizované s cieľom, aby sa občania poinformovali o práci polície, najmä jej jednotiek, ktoré sa starajú o bezpečnosť občanov. Pred samotným zhromaždením Nebojša Stefanović, podpredseda vlády a minister vnútorných vecí, a Vladimir Rebić, riaditeľ polície, mali stretnutie s Đorđom Radinovićom, predsedom Obce Stará Pazova a jeho spolupracovníkmi. Po ňom vykonali prehliadku uvedeného takticko-technického zhromaždenia, na ktorom sa predstavili príslušníci Žandarmérie, Špeciálnej antiteroristickej jednotky, Správy

HOSPODÁRSKE POHYBY

Pomalý rast Oto Filip

iac ako 1 400 hospodárskych spoločností a podnikateľských dielní, založených v tomto roku, sa zaoberá počítačovým programovaním, konzultačnými činnosťami, službami patriacimi do oblasti informatiky, ako spracovanie údajov, hosting, vypracovanie webových stránok. – Srbsko je prvou z 94 zoradených krajín vo svete podľa globálneho indexu greenfield zahraničných priamych investícií je výbornou správou pre budúcnosť srbskej ekonomiky, – zhodnotil v auguste • TÝŽDEŇ •

predseda Hospodárskej komory Srbska Marko Čadež. Podľa preliminárnych údajov nezamestnanosť v tomto roku klesla o 10,6 percenta vrátane sezónne angažovaných robotníkov. Tri rozličné nedávne správy, na základe ktorých by sa nestranný pozorovateľ ľahko mohol dostať k záveru, že sa tunajšia ekonomika má dobre a že občas aj míľovými krokmi kráča vpred. Realita je však celkom iná. Z rozboru hospodárskych výsledkov v prvom polroku vyplýva, že náš ekonomický rast bol najskromnejší v regióne: len 1,3 percenta. Rast v Bosne a Her-

cegovine bol v uvedenom období 2,7 percenta, v Bulharsku 3,5 a v Albánsku 3,95 percenta. Inými slovami, ak by sme chceli dosiahnuť proklamovaný trojpercentný rast, hospodárstvo by v druhom polroku muselo rásť až päť percent, čo je ozaj ťažko predstaviteľné. Aj keď sa príčiny spomalenia hľadajú vo vonkajších okolnostiach, ako mrazivý január, ktorý zvlášť otriasol elektroenergetickou sústavou a letné sucho, experti uvádzajú, že tieto dve príčiny môžu spôsobiť len približne jedno percento zmenšenia hrubého národného dôchodku. Je jasné, že komplexnejšiu odpoveď na otázku, prečo treba hľadať aj inde. Napríklad v pomalých reformách, v pretrvávajúcom zlom podnikateľskom ovzduší, v menšom príleve cudzích zahraničných investícií v prvom kvartáli, v slab-

šej realizácii verejných investícií financovaných v prvom polroku z rozpočtu, v päťpercentnom poklese stavebných prác v porovnaní s prvým polrokom vlani. Na druhej, tej kladnej strane mince je údaj, že sa za šesť mesiacov realizovalo 33 miliárd suficitu v republikovom rozpočte a že primárny suficit (bez úrokov na verejný dlh) prevýšil 104 miliárd dinárov. Otvárajú sa nové prevádzky a fabriky, tiež infraštruktúrne objekty, vznikajú nové pracovné príležitosti. Príležitosť urobiť nový reálny prierez stavu, tempa a výsledkov v doháňaní zameškaného bude už začiatkom kalendárnej jesene. Ak dovtedy nejaká nová vonkajšia alebo vnútorná okolnosť zase neskomplikuje, nenaštrbí alebo dokonca nezmarí vytýčené plány.

34 /4765/ 26. 8. 2017

Týždeň PRVÁ ČASŤ MATIČNÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTÍ

V duchu odkazu Jozefa Miloslava Hurbana Zuzana Pavelcová

ugustové matičné národné slávnosti 2017 sa už tradične začali slávnostným ceremoniálom na nádvorí II. budovy Ma-

du Matice slovenskej v Srbsku Jána Brtku spolu s podpredsedom MSS Vladimírom Feketem a generálneho tajomníka Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomíra Molitorisa s manželkou. Aktu

Andreja Radlinského, zakladateľa Matice slovenskej a Spolku sv. Vojtecha, a Jozefa Miloslava Hurbana, prvého predsedu Slovenskej národnej rady. Slovenská hymna, ľudová pieseň, príhovory a najmä ďalšie spomienkové podujatie venované najvýraznejším

sa bude prezentovať matičná veda. Priestor na univerzitnej pôde dostane Slovenský literárny ústav MS, Slovenský historický ústav MS, Stredisko národnostných vzťahov MS, Archív MS a Krajanské múzeum MS. Na viacerých miestach bude znieť slovenský folklór, aj za účasti krajanských folklórnych súborov z Chorvátska a Ukrajiny. Uskutoční sa Národný zraz Mladej Matice, na ktorý prijali pozvanie mladí Slováci z Rumunska a Poľska. Program bude doplnený výstavami, divadlom, prezentáciou požičovne krojov a kostýmov Matice slovenskej, archívu Matice

Odhalenie busty J. M. Hurbanovi: (zľava) Ján Brtka, predseda MSS, Marián Tkáč, predseda MS, Tibor Mikuš, župan TSK, Ľudomír Molitoris, generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku

Odhalenie busty A. Radlinského

tice slovenskej. Pozvanie na prvú časť osláv prijali nielen osobnosti domácej politickej a kultúrnej scény, ale aj zástupcovia krajanských spolkov zo Srbska i Poľska. Matica slovenská na svojej pôde dňa 11. augusta privítala predse-

osobnostiam národných dejín boli predvojom matičných národných slávností, ktoré budú prebiehať v dňoch 7. – 10. septembra v Trnave, v čase usporiadania Trnavského jarmoku. Počas štvordňového programu

slovenskej a knižnou produkciou Neografie a matičného vydavateľstva. Hlavný galaprogram sa uskutoční v sobotu 9. septembra 2017 v Divadle Jána Palárika.

s autizmom proste nenašli porozumenie cestujúci a zamestnanci Air Serbia. Neprejavili ani chabý pokus vcítiť sa do skutočného problému chlapca a jeho rodičov; zaujímal ich vlastný komfort. Vciťovanie sa je podmienkou možnosti chápania iného. Empatia, slovom slovníka, je vcítenie sa do pocitov druhého človeka. Je teda niečo, čo je úžasne zjavne na ústupe. Čo uniká súčasnému človekovi odcudzujúcemu sa od iných i od seba samého. Sme svedkami (prevažne slepými) vedomého č/i nevedomého zbavovania sa emócií, predovšetkým po/citu pohnutia a dojatia, respektíve ovládnutia (negatívneho) vzrušenia a/lebo rozčúlenia.

Najdokonalejší živý organizmus žijúci na Zemi − človek − sa síce (temer) zbavil ochlpenia, avšak nezbavil sa podstaty. Výstižne zhrnutej v sentencii starých Latínov: Homo homini lupus. Človek (je) človeku vlkom. Nielen, keď útočí mečom, strelnou zbraňou či jadrovou bombou. Vlka v človekovi nedefinuje (iba) hrubá fyzická sila, ktorú vlastní a (občas alebo často) používa. Určuje ho azda väčšmi, priam fundamentálne, najmä jeho vnútorná surovosť, bezcitnosť, neschopnosť či nezáujem „pozrieť sa na veci“ očami iných, odosobniť sa, skúsiť pocítiť a precítiť utrpenie iného a správať sa v duchu kresťanského odkazu: Nerob iným, čo si nepraješ, aby robili tebe.

odhaľovania búst predchádzalo slávnostné zasadnutie predsedníctva a matičného výboru, ktorí ustanovili rok 2018 za Rok slovenskej štátnosti. Do panteónu slovenských dejateľov pribudla podobizeň

POZNÁMKA

Empatia na ústupe Juraj Bartoš

otva normálnym človekom nepohla udalosť z belehradského letiska Nikola Tesla. Ozaj: čo by súčasníkom − bračekovcom, zaprisahávajúcim sa na neho − ohľadne smutne-zúfalého príbehu povedal velikán vedy a ľudskosti pán Tesla, ktorý aj sám za veľkou mlákou narážal na ľadové kryhy, finančných oligarchov s vyoperovanou empatiou? Komu by nenapadlo, ako by sa cítil sám, keby sa jeho

www.hl.rs

vlastnému dieťaťu stalo to isté, čo chlapčekovi žijúcemu s autizmom, ktorého nepripustili do lietadla na približne 50-minútový let z Belehradu do Tivtu? Chlapec zaplakal, istej panej to prekážalo, protestovala; údajne z detského plaču znervóznel aj letecký personál; lekár (hej! lekár?!) vraj odporúčal − aby chlapec neletel. Pozor: v záujme „dobra“ cestujúcich, ktorí sa pobúrili! Tak neletel. Hoci predtým s rodičmi absolvoval aj dlhšie cesty lietadlom. Pre chlapca

Informačno-politický týždenník

Foto: Dr. I. Paška

• TÝŽDEŇ •

O MIGRÁCII A ZAMESTNANOSTI V YMCA SRBSKO

Slováci nemajú prekážky pri odchode Jasmina Pániková

Rovnaké podmienky študovania sa zatiaľ nečrtajú, keď ide o našu menšinu. Z toho dôvodu je aj migrácia príslušníkov

aša krajina Medzinárodný deň mladých privítala s nepotešujúcou štatistikou. Podľa prieskumu Strešnej organizácie mladých Srbska mladých nezamestnaných je 31,2 % a až 70 % anketovaných sa plánuje vysťahovať z mesta, v ktorom žije. Práve problematikou migrácie mladých ľudí, ako aj inými témami, sa zaoberali členovia Mládežníckeho strediska YMCA v Báčskom Petrovci a ich hostia z Chorvátska a Česka počas Slovenských národných slávností. Účastníci debaty v YMCA Srbsko Zostať, alebo odísť do zahraničia? Študovať doma, ale- slovenskej národnosti viditeľbo mimo? Sú to otázky, ktoré nejšia než príslušníkov iných v dnešnej dobe trápia takmer národností. Potvrdila nám to každého mladého človeka aj generálna tajomníčka YMCA v Srbsku. Príslušníci slovenskej Srbsko Ivana Ilićová. menšiny sa prirodzene najčas„Podmienky na odchod sú veľtejšie rozhodujú pre Slovensko. mi priaznivé,“ hovorí. „V ankete, V posledných rokoch čoraz viac ktorú sme vykonali v roku 2014, ukončených školákov pokračuje sa ukázalo, že 50 % mladých má vo vzdelávaní na Slovensku, čím žiadosť študovať v zahraničí, si vytvárajú podmienky aj na zatiaľ čo štatistické údaje na pokračovanie vo vysokoškol- republikovej úrovni sa pohyskom vzdelávaní. Na debate bujú okolo 70 %, lenže rozdiel odznelo, že na odchod vplývajú je v tom, že pre rôzne prekážky aj štipendiá, ktoré poskytuje z tohto počtu do zahraničia vláda Slovenskej republiky. Aj odíde iba 15 %, pokým tých 50 napriek tomu, že Národnostná % Slovákov aj odíde.“ rada slovenskej národnostnej V súčasnosti prevahu majú menšiny poskytuje štipendiá vysoké školy na Slovensku. Ak pre študentov študujúcich na sa naša krajina raz ocitne medzi našich fakultách, zrejme to krajinami Európskej únie, primát nie je postačujúce. Ako dob- možno budú mať aj iné krajirý príklad uviedli rozhodnutie ny. Chorvátsko do EÚ vstúpilo Národnostnej rady maďarskej v roku 2013. Hostia z Chorvátnárodnostnej menšiny, ktorá po- skeho úradu pre zamestnávanie skytuje pozoruhodné štipendiá a Európskeho domu Vukovar a podnecuje tak mladých, aby potvrdili, že sú od vstupu do tu zostali. Netreba zabudnúť únie pre ich študentov dvere ani internát pre študentov – na európske univerzity otvopríslušníkov maďarskej menšiny, renejšie, ale že sa stretávajú ktorého výstavbu financovala aj s problémom takých odborov, maďarská vláda. ktoré ich systém nepozná, čo • TÝŽDEŇ •

spôsobuje ťažšie zamestnanie. Takisto zdôraznili, že ich občania málo prihliadajú na potreby trhu, čiže ukončujú fakulty, po

ktorých nie je dopyt, čo zase spôsobuje, že sa určitý počet mladých vysťahúva z krajiny. S migráciami mladých ľudí je späté aj dobrovoľníctvo. V našej krajine, na rozdiel od iných európskych krajín, ešte stále je

v rozvojovej fáze. Ilićová konštatuje, že sa dobrovoľníctvo predsa rozvíja, ale veľmi pomaly. „Čo je na príčine? Neexistencia kultúry dobrovoľníctva. V našej spoločnosti sa takmer ani nehovorí o dobrovoľníctve, ktoré sú jeho prednosti, čo znamená byť dobrovoľníkom. Keby sa tieto témy, ktoré priamo súvisia s neformálnou edukáciou, prepojili do nášho formálneho školstva, výsledky by boli omnoho lepšie. Potrebné je učiť deti od útleho veku o význame dobrovoľníctva a prečo je dobre prinášať pozitívne zmeny vo svojom okolí. To, čo je v zahraničí samozrejmosťou, u nás je ešte stále pod veľkým otáznikom. Dokonca v zahraničí sú dobrovoľníkmi aj dôchodcovia a my ešte stále zápasíme s tým, ako prilákať mladých ľudí,“ konštatuje Ilićová.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 34 /4765/ 26. 8. 2017

Týždeň NAMIESTO OTVORENÉHO LISTU

... kým ešte smieme

Juraj Bartoš

spravedlňujem sa čitateľom, že prítomný príspevok píšem v prvej osobe, že teda bude subjektívny. Ani čo by všetky možné napísané, zahrané a ktorýmkoľvek iným spôsobom prezentované myšlienky o niečom / niekom nemali pečať osobného prifarbenia. Nemajte mi, prosím, alebo majte za zle, že som si pri určení titulku pomohol svojou jedinou knihou pre deti Poď, kým ešte smieme (Kultúra, Báčsky Petrovec 2004). Upozorňujem, že komu pripadá zdĺhavý úvod, nech sa ihneď poberie na záverečné odseky textu. Prečo teda... kým ešte smieme? Verte mi, že presne ani sám neviem. Ono sa to ukáže časom, ako všetky intuitívne zvolené veci, buď správne alebo nesprávne. To ale napríklad fakt, že tlačiareň Kultúra, ktorá spomenutú knihu vytlačila, už neexistuje, nijako neovplyvní. Tá skutočnosť sa rozplynula. Neviem, ani už vedieť nechcem, či mužovi, ktorý ma naviedol (slovu naviedol tu neprisudzujem negatívny význam) knihu pripraviť a pričinil sa o jej vydanie, mám byť povďačný alebo nie. Onehdy som dal na jeho slovo, ktorým umlčal môj nepredstieraný chabý odpor: povedal, že kniha je taký silnejší priemer (v kontexte literatúry pre deti, ktorej autormi sú vojvodinskí Slováci). Dal som mu za pravdu aj vtedy, keď ma lanáril na tzv. listinu B pred elektorskými voľbami prvej zostavy Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny roku 2003. Domnieval som sa, že to je práca skôr pre mladších ľudí ako pre nás vtedajších päťdesiatnikov, on (správne) argumentoval, že na listine A (tzv. matičnej) sú podstatne starší a menej odborní kandidáti. Nezaujímali ma detaily, teda ani mená, ktoré na ňu písal a škrtal a menil im miesto v poradovníku ešte aj zopár minút pred voľbami. Ani vtedy, ani neskoršie som neuvažoval o tom a teda ani mi neprekážalo, že práve on, Zoroslav Spevák bol iniciátorom idey, aby sa predsedníčkou NRSNM stala Anna Tomanová-Makanová. Ani jemu

www.hl.rs

neprekážalo, že hneď od začiatku budúcej našej rade kompletnú predvolebnú infraštruktúru poskytla vtedajšia garnitúra pri moci v Srbsku a Vojvodine, v ktorej prvé husle hrala Demokratická strana, ktorej ATM, pravdaže, už vtedy bola členkou s pozoruhodným ratingom. Ibaže svoje členstvo v DS potom „zmrazila“ (čokoľvek to znamená). Musím to trošku urýchliť. Konštatáciou, že (ani) Zoroslavovi Spevákovi neprekážalo, že „listina B“ (predostrel ju vtedajší predseda mimovládnej organizácie FORS − Fórum Slovákov, čiže skupiny „mysliacich ľudí“, ako ich sám Z. S. kvalifikoval), teda jej 9 členov, ktorí boli zvolení do NRSNM (počítajúcej úhrnne 29 členov) prakticky v nej získala prevahu. Zato teraz jemu a jeho kompánovi Pavlovi Surovému prekáža tá istá ATM a všemožne, v duchu Machiavelliho výroku účel svätí prostriedky, sa snažia dotyčnú predčasne stoj čo stoj odstaviť z „trónu“. Pritom Spevákovi nijako neprekáža, že Surový nie je iba členom, ale je i predsedom a zakladateľom politickej strany Slováci vpred!, naposledy aj pokrajinským poslancom a nie je tomu tak dávno, čo s pomocou už na všetkých úrovniach v Srbsku vládnucej Srbskej pokrokovej strany (SNS) zasadol i do kresla riaditeľa Kultúrno-informačného centra Kysáč, a že teda pomaly, ale isto hromadí funkcie podobne ako to robila ATM. Mimochodom KIC Kysáč roku 2015 zostalo kratšie nielen v názve, ktorý teraz znie Kultúrne centrum Kysáč, ale prišlo aj o vari najvýznamnejšiu svoju zložku, prvý lokálny rozhlas vo Vojvodine − Rádio Kysáč. Nespomínam si, žeby Z. S. protestoval, ani že by sa ozval ohľadne najjemnejšie povedané úžasne podozrive odvedených volieb v miestnych spoločenstvách v Pivnici, Lugu, Hložanoch... Zoroslavovi Spevákovi − veruže právom − prekážalo, keď sa ATM roku 2006 ako hlava NRSNM uchádzala o poslanecký mandát v republikovom zhromaždení (voľby boli v januári 2007). Najmä to, že

Informačno-politický týždenník

o súhlas telefonicky požiadala členov rady, čím aj formálne NRSNM spolitizovala, verejne hovoriac o podpore jej členov DS. Následne Zoroslav Spevák odstúpil z postu predsedu Výboru pre vzdelávanie a vzdal sa členstva v rade. Nechajúc na tichom ohníku opekať sa tých, ktorých sám do nej zverboval. Iste: jeho príklad mohli nasledovať všetci. Niekto si môže myslieť, že by to viedlo k novým, predčasným voľbám, zabúdajúc, že by v nich, možno, ešte výraznejšie uspela tzv. matičná línia, proti ktorej Z. S. vehementne (často tiež nevyberajúc prostriedky) bojoval, až zablúdil v domnienke, že Matica slovenská v Srbsku je už temer mŕtva, predpovedajúc jej rýchly koniec. Lenže, či nemá bližšie k skutočnosti solúcia, že by sa predčasné voľby ani nekonali, keďže dlho očakávaný Zákon o národnostných radách uzrel svetlo sveta až roku 2009? Namiesto toho, aby vtedy Zoroslav Spevák stisol, čo sa stisnúť patrí a zabojoval proti spôsobom ATM a vtedajšieho štátneho mechanizmu, ktorého kolieskom sa stala ATM (ako republiková, potom pokrajinská poslankyňa, pokrajinská tajomníčka pre informovanie, podpredsedníčka vojvodinskej vlády, respektíve zhromaždenia a stranícka funkcionárka, keďže si dovolila „odmraziť“ členstvo v DS), rezignoval, utiahol sa do vlastnej ulity a venoval sa odboru a rodine. Čo by mu nikto ani nemusel a vari ani zazlievať nesmel. Celkom inde je ten psík zakopaný. Úsilie, ktoré vynakladajú Zoroslav Spevák a Pavel Surový (poradie asi nie je dôležité) je fakticky legitímne. Z uhla občianskej etiky je sotva ospravedlniteľné a z hľadiska úžitkovosti používaných spôsobov pripadá deštrukčné. Pavel Surový má plné ústa potreby po akomsi spoločnom a jednotnom nástupe a Zoroslav Spevák ho potláča dopredu ako vtedy Annu Tomanovú-Makanovú. Obaja horlia za jej okamžitý odchod z funkcie predsedníčky. Mimochodom, moja maličkosť absolútne zdieľa mienku, podľa ktorej jej (a ani slovenskej komunite v Srbsku)

tretí mandát nebol potrebný. Nepatrím ani náhodou k tým, čo sa pýtajú, že „ako budeme bez našej Anny“. Okrem iného práveže jej zazlievam to, že keď už „kádrovala“ či kádrovala, nepopracovala, keď nie počas prvého (neprirodzene dlhého 7-ročného mandátu), tak v období druhého „richtárčenia“ na príprave adekvátneho nástupcu. Neobhajujem Tomanovú-Makanovú, iba si uvedomujem, že (iste − nie sama) urobila pre Slovákov v Srbsku hŕbu dobrých vecí. Pokiaľ ide o príbehy „jeleň“ a „zlato“ − prosím: nech to riešia kompetentné orgány. Nijako sa ale nemôžem zbaviť myšlienky, že ATM nemohla sama, bez pomoci trebárs koaličných partnerov DS, kým spoločne „vládli“ či vládli v Zhromaždení AP Vojvodiny, organizovať lov na jeleňa pre slovenského veľvyslanca. Nevdojak sa nemôžem zbaviť skutočnosti, že na čele Zhomaždenia APV bol ten istý muž, ktorý je ním aj teraz, a ktorého strana je v súčasnosti (ajhľa, čo je politika a čo sú zásady!) v koalícii so SNS, práve tak ako Slováci vpred! Nemôžem nespomenúť aj skutočnosť, že dvojica v kanoe bez kormidelníka (alebo zatiaľ iba nie je zviditeľnené, kto z nich dvoch vskutku kormidelníka robí) už dávno búši a udiera temer do všetkých inštitúcií vrátane ustanovizne, presnejšie týždenníka Hlas ľudu, spočitujúc mu predovšetkým cenzúru. Len sa pýtam, kde ale boli v obdobiach, keď sa podaktorí šéfredaktori, ako onehdy prezident Milutinović do štátnych záležitostí, zásadne nevmešovali do redakčnej politiky? Vyhrávajú bezúhonných svätuškárov, organizujú tzv. tlačovky, na ktoré volajú iba médium, s ktorým ich hádam spájajú isté záujmy... Prečo teda ... kým ešte smieme? Lebo sa − dajbože, aby som sa konečne mýlil! − domnievam, že po obsadení NRSNM Slovákmi rútiacimi sa vpred a možno aj predtým (súbeh na nového riaditeľa NVU Hlas ľudu a zodpovedného redaktora týždenníka Hlas ľudu), texty podobné tomuto narazia na železnú závoru. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA V PETROVCI

Župkovčania prišli so zmluvou Jaroslav Čiep

Ostrého Grúňa. Spomínaná socha vznikla pred dvoma rokmi v parku pred Knižnicou Štefana Homolu, no neskoršie ju premiestnili na podstavec z kameňa bližšie k Námestiu slobody. Vtedy Župkovčania so sebou z domova priniesli aj lipku priateľstva, ktorú zasadili na nádvorí Základnej školy Jána Čajaka.

bec Župkov v Okrese Žarnovica v Slovenskej republike patrí do Banskobystrického samosprávneho kraja a je súčasťou združenia obcí mikroregiónu Kľakovská dolina, združujúcich obce Kľak, Ostrý Grúň, Hrabičov, Župkov, Horné Hámre, Píla, Veľké Pole, Hodruša – Hámre, Pri chystaní bryndzových halušiek mesto Žarnovica, Lesy š. p. OZ Žarnovica, ako aj niekoľko demografickou štruktúrou, čiže súkromných podnikateľov, naj- v produktívnom veku je viac ako mä z oblasti cestovného ruchu 55 percent občanov a takmer a poľnohospodárstva. Starosta 27 percent tvorí mládež do 18 obce Ing. Ján Tomáš je predse- rokov. Nezamestnanosť sa podom Mikroregiónu Kľakovská hybuje na úrovni 23 percent a dolina i Združenia obcí Kľakov- je závislá od sezónnych prác. Župkovčania už niekoľko roskej doliny. Obec sa postupne stala najväčšou obcou v regióne. kov navštevujú Báčsky Petrovec Svojimi rozvojovými programa- a Slovenské národné slávnosti. mi sa stala lídrom v Mikroregió- Socha z dreva prvého prisťahovalca do Petrovca Mateja ne Kľakovská dolina. Obec Župkov sa nachádza Čániho vyrobená za pomoci vo výške 400 metrov nadmorskej píl je dielom majstra ľudového výšky a jej rozloha je 1 024 ha. umelca rezbára Pavla Bielika z Má 848 obyvateľov s priaznivou okolia tejto obce, presnejšie z

Zmluva medzi školami (Foto: A. Meleg)

Aj tohto roku delegácia obce Župkov pod vedením starostu Jána Tomáša v rámci výpravy

STARÁ PAZOVA

Nenávratné prostriedky pre podnikateľov Anna Lešťanová

tohto roku Obec Stará Pazova, na základe verejného súbehu na podnietenie rozvoja podnikateľstva mikro a malých podnikov z územia obce, zabezpečila nenávratné prostriedky a na tieto účely z rozpočtu vyčlenila 2,5 milióna dinárov. Na nedávno usporiadanom slávnostnom podpisovaní zmlúv vo veľkej obecnej zasadačke v tzv. Bielej budove sa zúčastnilo 50 podnikateľov, ktorí splnili podmienky súbehu a na podporu svojej práce dostali po 50-tisíc dinárov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Podnikateľov potešila podpora obce

Hoci táto suma nie je až taká veľká, najmä tí menší podnika-

telia sa jej potešili a, ako hovoria, prostriedky im pomôžu zveľadiť

Banskobystrického samosprávneho kraja pobudla v Báčskom Petrovci počas Slávností. Okrem toho, že sa títo rodáci zo stredného Slovenska na Slávnostiach predstavili ako dobrí kuchári – v sobotu na Jarmoku umenia zdarma rozdelili návštevníkom zo 400 porcií bryndzových halušiek – činili sa aj na kultúrnom pláne. Na vernisáži Ľudové hudobné nástroje na Slovensku v aule Slovenského vojvodinského divadla sa predstavili piesňami a básňou. Domácej verejnosti prezentovali tiež tri knihy – monografie Kľakovskej doliny a Tekovského regiónu, ako i knihu o Pohroní. Krok napred urobili aj v spolupráci v oblasti školstva. Vedenie obce a delegácia Župkova sa stretli s predstaviteľmi Základnej školy Jána Čajaka, aby spoločne zaliali lipku priateľstva. K tomu sa dohodli na podpísaní partnerskej zmluvy medzi dvoma školami.

činnosť. Hospodárstvo v Staropazovskej obci spočíva práve na malých podnikoch a remeselníckych dielňach a úhrnne ich tam pôsobí okolo 2 500. Toto je štvrtý raz, čo obec podnikateľom poskytla finančnú pomoc. Ako na slávnosti povedal Đorđe Radinović, predseda obce, po prvý raz tohto roku prostriedky usmernia i na podporu poľnohospodárstva. To znamená, že podporu podobným spôsobom poskytnú i poľnohospodárom. Ako pri tejto príležitosti oznámili, tohtoročný 11. Regionálny veľtrh hospodárstva sa uskutoční 5. a 6. októbra v komplexe pazovských bazénov. Podľa slov Suzany Ilićovej, náčelníčky obecného Oddelenia pre hospodárstvo, na veľtrhu očakávajú hodne vystavovateľov, tak z našej krajiny, ako i zo zahraničia. Záujemcovia o účasť na veľtrhu sa môžu prihlásiť v uvedenom oddelení.

34 /4765/ 26. 8. 2017

Ľudia a udalosti PETROVSKÁ KOMUNÁLNA TÉMA

O vodovode ešte raz Jaroslav Čiep

ž celé desaťročie, ba aj viac v našich novinách pravidelne skloňujeme zásobovanie vodou v Petrovci a miestny vodovod. V auguste roku 2010 sme napr. písali, že VKP Progres varuje občanov Petrovca, aby nepoužívali vodu z miestneho vodovodu na pitie a varenie pre zvýšenú koncentráciu arzénu. Podobná situácia sa zopakovala v januári 2016, keď znovu vydali oznámenie, že okamžite nadobudol platnosť zákaz používania vody z miestneho vodovodu na pitie. Sanitný inšpektorát v Novom Sade roku 2010 vydal príkaz na rekonštrukciu budovy vodovodu vystavanej roku 1965. Musela sa vymeniť strecha, odkvapové rúry a dovtedy holé múry prikryť omietkou. V miestnosti s veľkými nádržami na vodu, prostredníctvom ktorých sa voda odvádza do pouličnej siete, ako aj v ďalších miestnostiach, ktoré dovtedy

chátrali, vylepili dlaždice. Nádrže, do ktorých pumpy z vrtov vodu najprv načerpajú, boli tiež v zlom stave, a preto ich pretreli špeciálnou emulziou a ofarbili. V poslednej fáze úpravy vykonali aj parterovú úpravu celého areálu vodovodu. Do vlaňajšieho marca, keď dali do prevádzky novú studňu B-6, kvalita vody z petrovského vodovodu z roka na rok len klesala. Novú studňu za 12,5 milióna dinárov vŕtali do hĺbky 410 metrov. Poskytuje 24 litrov vody za sekundu a podľa analýzy, voda z nej je zdravšia ako z hociktorej inej doteraz vyvŕtanej studne v Petrovci. K tomu jeden liter vody obsahuje iba 1 z dovolených 10 mikrogramov arzénu a jej sprevádzkovaním sa zrušil nateraz posledný zákaz pitia vody z petrovského vodovodu. Uplynul iba jeden rok a v letných mesiacoch, keď je najväčšia spotreba vody, vidieť, že ani táto najnovšia studňa nie je posta-

čujúca, a preto sa žiada zapojiť aj ostatné. Miešaním vody z viacerých vrtov klesá kvalita vody. K tomu každý jeden obyvateľ používajúci vodu môže dosvedčiť,

že vo vode je aj nadbytok piesku. Zrejme ho je plné aj pouličné potrubie, ale ani sitá už vonkoncom nebránia prieniku piesku v hĺbke zeme.

Výsledky skúmania kvality petrovskej vody v posledných mesiacoch nie sú práve najpriaznivejšie. Vo verejne dostupných správach, ako napr. bola i tá z mája 2017, sa uvádza: „Na základe vyššie zistených výsledkov fyzikálno-chemického vyšetrenia vzorky vody na pitie nezodpovedajú normám Pravidiel o hygienickej správnosti pitnej vody, a to pre zvýšenú koncentráciu amoniaku, zvýšenej elektrickej vodivosti na 20 °C, zvýšenej spotrebe KMnO4 a modifikovaných organoleptických vlastností – skutočnej farby vody.“ Keďže na základe mikrobiologických analýz vzoriek vody nezistili porušenie noriem pravidiel, zodpovedné osoby z Inštitútu pre verejné zdravie Vojvodiny nevydali zákaz pitia vody z petrovského vodovodu. VKP Progres spolu s posledným účtom za komunálne služby občanom rozposlal i oznámenie týkajúce sa vodovodu, kanalizácie a depónie. V ňom apelujú predovšetkým na majiteľov „prázdnych domov“, aby súrne odčítali údaje z vodomerov a do 1. septembra im oznámili stav, lebo v opačnom prípade ich odpoja z vodovodnej siete.

S OBČANMI JÁNOŠÍKA A HAJDUŠICE

Ako ste prežili tropické páľavy? Vladimír Hudec

Hajdušice: Pavel Tomeček, penzista z Jánoodľa slov meteorológov tropic- šíka: – Keďže sme s manželkou na ká vlna, ktorá Srbsko zasiahla dôchodku a nemáme iné pracovné koncom júla a začiatkom au- povinnosti, čiže nezaoberáme sa gusta, bola posledná poľnohospodárstvom s takými extrémne a nemáme dobytok, vysokými teplotami mohli sme prísne dotohto roku. Veríme, držiavať rady lekárov že majú pravdu, lebo a najteplejšie časti dňa vonkoncom nebolo tráviť v chládku. Zorgaľahko fungovať, keď nizovali sme sa tak, že teplota v najteplejšej sme si prípadné kažčasti dňa prevyšovala dodenné povinnosti 40 stupňov Celzia. I keď v záhrade, odchod do sú takéto horúce letá dediny a do predajne čoraz častejšie, ľudia vybavili do takej dežijúci v týchto krážoch Pavel Tomeček siatej či pol jedenástej, predsa nie sú na také a potom sme sa utiahli podmienky zvyknutí. Preto sa nám do chládku. Na dvore máme imzdala miestnou otázka, ako tie provizovanú sprchu zo suda, ktorá teploty prežili. Hľa, čo nám poje mojím obľúbeným spôsobom vedali dvaja občania z Jánošíka a osvieženia, takže som sa najmenej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

trikrát denne sprchoval. Klimatické zariadenie v dome nemáme a ani ho nepotrebujeme, lebo nám je dom dobre tepelne izolovaný. Pozatvárali sme okná, pospúšťali rolety, aby teplo nevnikalo dovnútra, takže aj keď boli tie najväčšie horúčavy, v dome bolo obstojných 25 až 27 stupňov. Ján Černák, robotník z Hajdušice: – Vstával som včasráno o štvrtej, keď sa už rozvidnelo, aby som si porobil práce v záhrade, nakŕmil dobytok, nakosil ďatelinu a tomu po- Ján Černák dobné. O pol siedmej som odchádzal do roboty. Práce na zbere sekundárnych surovín, ktoré vykonávam, si síce vyžadujú pobyt aj na otvorenom, avšak musím

povedať, že majiteľ podniku organizoval prácu tak, že sme počas najteplejších častí dňa pracovali pod strechou, čiže v dielni. Vo veľkej páľave nikto ani nedonášal predať staré železo, avšak ak sa stalo, tú polhodinku sa dalo vydržať. Popoludnie sme záväzne trávili v dome. Zavreli sme dvere a okná, pospúšťali rolety, ventilátor zapojili na maximum a oddychovali, až kým sa trochu neochladilo. Klimatické zariadenie nemáme a neverím, že si ho aj nainštalujeme, tým skôr, že plánujeme vbudovať tepelnú izoláciu. Vo večerných hodinách sme pootvárali okná a dvere, aby preťahoval prievan a dobre sa nám spalo. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Výstavba kruhového objazdu vyvolala problémy Anna Lešťanová

ekonštrukcia štátnej cesty II A číslo 127 na trase Stará Pazova – Staré Bánovce je rozdelená do deviatich fáz. Toho času prebiehajú práce v

neďaleko tejto križovatky, ako napr. Radovan Perišić, majiteľ domov číslo 110 a 112, a Niko Vujović, majiteľ domu číslo 114, majú obavy, ako hovoria, predovšetkým o svoju bezpečnosť a bezpečnosť svojich rodín, ale

sa, prečo je vlastne miesto centrálneho ostrova na kruhovom objazde podľa projektu posunuté o niekoľko metrov smerom k centru Starej Pazovy. Zopárkrát svoje sťažnosti adresovali už aj obecným orgánom a o tom vraj informovali aj patričného republikového Đorđe Radinović: Kruhové objazdy sú inšpektora. Sústav- najbezpečnejšie križovatky ne spolupracujú aj s advokátom, ktorého súkromne Ide o štátnu cestu, ktorá bude mať štyri jazdné pruhy a má veľangažovali na tieto účely. V Obci Stará Pazova zasa ho- ký význam pre celú obec. Teraz,

Radovan Perišić: Jazdný pruh prechádza celkom blízko chodníka

rámci druhej fázy, presnejšie na i o bezpečnosť svojich domov, výstavbe kruhového objazdu na lebo nová cesta s kruhovým obkrižovatke ulíc Vuka Karadžića jazdom sa buduje priveľmi blízko a Podunajského partizánskeho týchto objektov. Ako hovoria, oddielu v Starej Pazove. samozrejme, že nemajú nič proti Práce sa začali začiatkom me- rekonštrukcii cesty, ale nesúhlasia siaca, keď odstránili starú asfal- s takýmto projektom kruhového tovú vrstvu, priestor vedľa cesty objazdu. Ďalej uvádzajú, že s autaNiko Vujović: Stred križovatky je posunutý o asi 5 metrov smerom rozkopali a spílili okolité stromy, mi nebudú môcť bezpečne vchák centru mesta, a preto kruhový objazd siaha tesne k domom pretože zavadzali. Keď vykoná- dzať do svojich dvorov a pýtajú vateľ prác vyznačil voria, že sa všetky práce keď sú zabezpečené prostriedky trasu v súlade s provykonávajú v súlade s (polovicu financuje obec a druhú jektovou dokumenplatnou projektovou polovicu podnik Putevi Srbije), táciou, nasledovali dokumentáciu. V súvis- práce sa brzdia pre drobné poreakcie niekoľkých losti s tým Đorđe Radi- litické body,“ povedal Radinović nespokojných obynović, predseda Obce a doložil, že počas obchôdzky vateľov z konca Ulice Stará Pazova, nedávno terénu navrhol dodatočné opatVuka Karažića, najmä usporiadal mimoriadnu renia, ktoré prispejú k zvýšeniu majiteľov domov s tlačovku pred budovou bezpečnosti. Po tlačovke Branka číslami 108 až 114. Zhromaždenia obce. Vy- Stojanovićová, náčelníčka OdIch nespokojnosť jadril poľutovanie, že do- delenia pre investície, ukázala zapríčinila dočasné šlo k problémom, lebo sa novinárom kompletnú projektovú zastavenie prác, ktoré na rekonštrukciu tejto dokumentáciu, v súlade s ktorou v týchto dňoch –ako cesty čakalo príliš dlho. sa vykonávajú stavebné práce. sa dozvedáme – opäť „Je mi ľúto, že sa poli- Týmto projektom sú naplánovapokračujú. tizuje niečo, čo je veľmi né aj vchody do domov v rámci Občania, ktorí žijú Všetko v súlade s projektovou dokumentáciou dôležité pre občanov. križovatky. • ĽUDIA A UDALOSTI •

34 /4765/ 26. 8. 2017

Ľudia a udalosti TURIZMUS VO VOJVODINE

Mnohoraký a čoraz obľúbenejší Oto Filip

e to taký menší zázrak, že svoje klady a krásy najčastejšie nevnímame dovtedy, kým nás na ne neupozorní niekto iný. Ak by sme napríklad vyzvali bežného občana napočítať tridsať turistických podujatí v pokrajine, pravdepodobne by sa zasekol už dakde medzi desať a dvadsať. A rôznych turistických udalostí je prinajmenšom desaťkrát toľko. Stačí si len pozrieť koncepčne dobre premyslenú stránku Turistic-

Dr. Nataša Pavlovićová

kej organizácie Vojvodiny a ozaj bohatú ponuku, akú obsahuje. Okrem všeobecných informácií o Vojvodine sú tam i zložky, ako sú Mestá a obce, Ubytovanie, Čo si pozrieť a robiť, Pohostinstvá,

V metropole sa predstavili i Báčskopetrovčania

Turistické organizácie a agentúry, Novinky a informácie, Podujatia... Inak povedané, skutočný oddych a dobrú zábavu možno nájsť aj u nás, nielen v cudzích destináciách, vzdialených a drahých. V ponuke je

www.hl.rs

rokoch vyznačuje rastom. Čo robiť, aby sa tento trend zachoval na dlhšie dráhy? – Aj z našich rozborov ako Turistickej organizácie vyplýva, že počet turistov navštevujúcich Vojvodinu stúpa, ako aj to, že na prvých piatich pozíciách sú návštevníci z nášho regiónu. Vlani sme napríklad mali o osem percent viac príchodov ako predvlani a o trinásť percent viac nocľahov. Treba vyzdvihnúť, že až 56 percent príchodov a 59 percent nocľahov patrí domácim turistom. Keď ide o turistov z regiónu, na Exit: podujatie číslo 1 prvom mieste je Bosna a Hercegoveľa toho za pomerne málo peňa- metropola kultúry 2021 a Európska vina. Za ňou nasleduje Chorvátsko, zí. Je lákavá už tým, že si našinec metropola mladých 2019. Máme Rumunsko, ako aj Nemecko, ktoré nemusí vybavovať cestovný pas vynikajúcu spoluprácu s Turistickou je na vysokom piatom mieste. Tua iné náležitosti, hľadať zmenárne, organizáciu Belehradu, mesta, ktoré risti z okolitých krajín si začínajú unúvať sa aspoň desaťhodinovou je veľkým generátorom cestovného predlžovať pobyt a tým majú väčší počet nocľahov. Priemerná dĺžka cestou smerom k Čiernej Hore, ruchu v celom Srbsku. Grécku alebo Bulharsku. Organizácia, v čele ktorej ste, pobytu vo Vojvodine sú tri dni. Po našej kampani v Temešvári sa počet V čele Turistickej organizácie Voj- zrealizovala už viac kampaní? vodiny, ktorá vznikla rozhodnutím – Okrem tých na domácej pôde, turistov z Rumunska zvýšil o 21 Zhromaždenia APV v roku 2003 ako boli Dni Vojvodiny v Belehrade percent, čo je mimoriadny údaj. s cieľom zveľaďovať toto odvetvie, začiatkom júna či Dni Vojvodiny na Títo sú tak isto podľa trvania pobytu a realizovaných je riaditeľka Dr. Nataša nocľahov kdesi v čele Pavlovićová. Podnetov na súpisky. Priemerne zorozhovor je mnoho: stávajú u nás šesť dní. Je pozoruhodné, že sa To, čo nám chýba, sú v snažíte turistickú ponuku každom prípade ubyzviditeľniť nielen v potovacie kapacity. Pri krajine, ale aj inde... riešení tohto problému – Je známe, že začiatkom sa treba angažovať o júna prebiehalo podujatie zlepšenie spolupráce Dni Vojvodiny v Belehras tunajším hospodárde, počas ktorého stvom, ak chceme donávštevníci mali siahnuť výsledky, aké si možnosť poinforprajeme. movať sa o našej Turizmus je príleponuke. Naším ciežitosťou aj na rozvoj ľom je promovať Stánok Turistickej organizácie Vojvodiny na Dňoch vidieckych oblastí? rekreačný a domá- Vojvodiny v Belehrade – Samozrejme, že je. ci turizmus. Známe je i to, že každá obec vo Zlatibore 10. augusta, odštartovali Na našich stánkoch si možno poVojvodine má čosi auten- sme promočné kampane aj v re- zrieť kompletnú ponuku dedín. Keď tické. Podujatie v Belehrade gióne. Dni Vojvodiny 17. a 18. mája ide o vidiecky turizmus, Turistická je pestré, s mnohorakými prebiehali v Temešvári. Spolu s Tu- organizácia Vojvodiny vydala pred obsahmi, šité na mieru ristickou organizáciou Srbska sme dvoma rokmi príručku o možnosvšetkým generáciám. Bolo mali aj Vojvodinský gastronomic- tiach zveľadenia rurálneho turizmu piate uvedeného druhu, čo ko-vínový večer v Ľubľane. Turisti v pokrajine. Koncom vlaňajška sme je dané nielen blízkosťou z uvedených dvoch štátov patria vypracovali sprievodcu po našich našich destinácií, ale i skutočnos- k tým, ktorí nás často navštevujú. čárdach, sálašoch, vínnych pivniťou, že sú Belehradčania naši naj- Na jeseň budú nasledovať ďalšie Dni ciach a etno domoch vo Vojvodine. častejší a najvýznamnejší hostia. Vojvodiny v regióne: v Segedíne, Má to veľký význam pre čím rýchlejšie a lepšie zveľadenie a rozvoj Čoraz populárnejšie sú naše sálaše, v Podgorici a inde. naše vínne pivnice, Petrovaradínska Skutočnosťou je, že turizmus vidieckeho turizmu vo Vojvodine. pevnosť, Nový Sad ako Európska ako odvetvie sa v posledných

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ROZPRÚDILA SA VÝROBA V EHO KRAJČÍRSKEJ DIELNI

Módne kúsky pre avantgardné ženy Jasmina Pániková

Táto dielňa nám je základom na rôznych podujatiach, bazároch pre sociálne podnikateľstvo, alebo výstavách. Veľkú výstavu vet si 19. augusta pripomektoré plánujeme zrealizovať na chystajú aj k Medzinárodnému nul Svetový humanitárny budúci rok, čiže registrovať soci- dňu osôb so zdravotným postihdeň. Je to deň, keď treba álny podnik. V rámci vzdať poctu tým, ktorí pomáhajú neho by aj naďalej ľudom v núdzi. Poctu bezpovznikali unikátne chyby treba vzdať aj Ekumeodevné predmety, nickej humanitárnej organizácii ale ponúkali by sme aj bežné krajčírske služby. Krajčírstvo v našej organizácii nie je novinkou. Od roku 2013 do 2015 tu prebiehali kurzy šitia pre postihnutých, takže základné pracovné podmienky – šijacie stroje – sme už mali.“ Vstúpili sme do rušného krajčírskeho ovzdušia v salóne. Jedni šili, druhí mali pred sebou vzory, tretí niečo párali... Výsledkom tejto práce boli vyložené Oblečeniu, ktoré by zakončilo na skládke, Koordinátorka projektu Mária Párnická kúsky, ktoré by dámy dajú novú, použiteľnú podobu v Novom Sade, ktorá pod svoju álne ohrozených rodín alebo určite chceli mať vo strechu prijíma tých, ktorí potre- ťažko zamestnateľných osôb,“ svojom šatníku. Naša spolube- nutím, ktorý si každoročne pripobujú pomoc. Tá je rôznorodá, uvádza koordinátorka projek- sedníčka hovorí, že odev oficiálne míname 3. decembra. no možno najdôležitejšou je tu. „Z používaných odevných nepredávajú, keďže nemajú regisKeďže by krajčírska dielňa sociálna inklúzia. Aj ich najnovší predmetov vytvárame nové, trovaný podnik, ale ak niekto chce mala vyrásť na podnik, zaujíprojekt pod názvom EHO kraj- dávame im modernú a unikát- vlastniť ich výrobky, môže za ne malo nás, koľko je takých socičírska dielňa sa nesie v znamení nu zložku, a preto zvyknem dať milodar. Pokým legislatívne álnych podnikov v našej krajine. sociálnej inklúzie. Koordinátorka povedať, že naše výrobky sú nezískajú možnosť predávať svoje Dozvedeli sme sa, že ich je veľprojektu Mária Párnická hovorí, pre smelé a avantgardné ženy. výrobky, plánujú sa prezentovať mi málo, lebo len málokto má že projekt vznikol na záambície spájať sociálnu zložku klade už zrealizovaných s podnikateľstvom. Párnická akcií v tejto organizácii. mieni, že dnes každý podni„Už niekoľko rokov kateľ chce svoj kapitál rýchlo máme akciu zberu odezväčšiť a rýchlo zarobiť, a to vu pre užívateľov nášv sociálnom podnikateľstve nie ho denného pobytu. Sú je možné. Dokonca naša krajina to osoby s invaliditou, ešte stále nemá schválený zákon ktoré takisto u nás majú o sociálnom podnikateľstve, rôzne pracovné terapie. takže aj tento nedostatok brzdí Chceli sme pre nich mať celkový proces. Avšak zamestnové aktivity, a preto sme nanci Ekumenickej humanitárzlúčili zberateľskú zložku nej organizácie sa nevzdávajú. a pracovnú terapiu poProjekt plánujú dotiahnuť do stihnutých osôb,“ hovorí konca a založiť sociálny podnik, Párnická. čím prispejú k najmenej dvom Tie nové aktivity sa oblastiam – sociálnej a ekolovzťahujú na asistenciu gickej, keďže používajú použitý pri šití a pomoc v sklade, odev a textil a znemožňujú tak ktorú užívatelia denného Profesionálna modelka Marijana Stracenski v odeve z EHO dielne jeho hromadenie na skládkach. pobytu vykonávajú od (Foto: Jovan Stevanović)

• ĽUDIA A UDALOSTI •

mája, keď štartoval projekt. Finančne ho podporila Európska únia cez Caritas Srbsko a potrvá do apríla nasledujúceho roka. Vďaka projektu prácu si našli štyri osoby – tri krajčírky a jeden módny dizajnér. „Naším cieľom je zamestnanie osôb s invaliditou, zo soci-

34 /4765/ 26. 8. 2017

Ľudia a udalosti KANADSKÝ SLOVÁK ONDREJ BENÍK Z PETROVCA

Jazdí na horskom bicykli za zdravým životom

zakotvenú vo zvukovej podobe. „Počas víťazných pretekov som nakrútil približne 320 kilometrov.“ Iba toľko? – spýta sa každý, kto videl čo len jedny dráhové či cestné preteky, kde sa cyklisti ženú ako vietor po cestách s asfaltovým či betónovým povrchom a „iba“ za tri – štyri hodiny najazdia aj zo dvesto kilometrov. Azda len úplný laik sa nedovtípi, že 300 kilometrov horskej túry je „trošku“ väčšie sústo než rovnaká vzdialenosť na hladkej ceste. Mauntin bike (MTB) alias horská cyklistika je omnoho tvrdší oriešok. Dráhy, ktoré zvládajú pretekári MTB, sa vyznačujú početnými prekážkami, začnúc trávou, prachom, blatom, pokračujúc jamami, kameňmi, haluzinou a končiac trebárs balvanmi či skalami. Pretekár nielen šliape na pedále, ale musí vedieť aj skákať, prekonávať terénne prekážky všetkými možnými spôsobmi, keď treba, vziať bicykel na plecia, vyšplhať sa s ním na strmý kopec. o O o

Svižné tempo

Juraj Bartoš

epotrebuje čas na to, aby peknou slovenčinou odpovedal na otázku, čo ho odvialo do Kanady. Máme pred sebou človeka s tvárou ošľahanou vetrami hôrnych ciest i vetrami života. Ani neprekvapí odpoveď ako výstrel z pušky: „Lepší život.“ Keď sa roku 1992 Ondrej Beník z Báčskeho Petrovca pobral za veľkú mláku, mal iba 20 rokov. Predtým v Novom Sade ukončil strednú strojnícku školu (technický odbor). Zapísal sa na vyššiu strojnícku, lenže... „Vyrastal som v chudobnej rodine a nevidel som tu nejakú perspektívu...“ O to skôr, že sa v niekdajšej Juhoslávii už riadne rozháral vojnový požiar. Tak zdvihol kotvy a diplom inžiniera strojníctva získal v Kanade. Žije v Stoney Creeku pri Hamiltone, v najľudnatejšej kanadskej provincii Ontario. Pravdaže sa zamestnal, založil si rodinu, pustil korene... Dopočulo sa nám, ako to už býva „úplnou náhodou“, že vo veľkom fára kanadskými cestami

www.hl.rs

i necestami. A to vraj na bicykli! „Mountain bike ma zlákal pred piatimi rokmi. Najprv som sa cyklistikou začal zaoberať rekreačne, s cieľom zlepšiť si kondičku, ale čoskoro som sa odhodlal aj súťažiť.“ Potvrdil, čo sme už počuli od spoločných známych: viackrát stál na niektorom schodíku víťazného pódia. Hoci sa ovenčil aj zlatými medailami, najväčší cveng má 2. miesto v Californii na svetových majstrovstvách jednotlivcov v októbri 2015. V 24-hodinovej jazde skončil na 2. mieste v jeho vekovej skupine. Vzápätí sa Ondrej „ospravedlňuje“: „Účastníkov nebolo veľa, asi takých 500. Lebo organizátori na majstrovstvá pripustili iba tých s lepšími výsledkami. Okrem toho na 24-hodinové preteky neprídu všetci, ktorí výborne jazdia, nemajú ich radi, lebo treba vydržať na kolesách celý deň a celú noc...“ Počas tých 24 hodín, hovorí, bol úhrnne sotva pol hodiny mimo sedla. „Zastával som, len keď sa muselo obliecť niečo teplejšie, a keď

Informačno-politický týždenník

sa deň menil na noc, aby som si nasadil lampu...“ Hm, hm... Žeby po celý ten čas...? Ondrej nielenže ovláda rýchlu jazdu, ale rovnako rýchle číta aj myšlienky. S tlmeným úsmevom

Prekážky

odpovie na otázku uviaznutú v spýtavom pohľade. „Jedlo a vodu pretekárom idúcky podávajú pomocníci.“ Zaraz je tu aj odpoveď na otázku

Aká sila, aký zázrak Ondreja Beníka donútili k „sebatrýzneniu“? Vari nenašiel, čo hľadal, a tak z ničoho nič ukrytá energia musela vytrysknúť ako horúci gejzír? Alebo proste zaúradovala tichá voda, ktorá brehy myje? Dojmom napätej struny pôsobiaci štíhly vyšportovaný štyridsiatnik zase načrie zo samého dna studnice úprimnosti. „Musím uznať: natoľko som sa venoval svojej kariére, že som si zanedbal zdravie. Enormne som pribral na váhe, mal som už viac ako sto kíl a cítil som sa veľmi zle. Začala ma prenasledovať myšlienka, že možno predčasne zomriem a začalo mi byť ľúto mojich detí; občas mi napadlo, že sa možno nedožijem ani vnúčeniec...“ Pán života a smrti vo veľkom začal mávať účtami za nezdravý spôsob života. Následkom vysedávania v kancelárii pred počítačom a stresovania. O to skôr, že tieto aktivity si rýchle podali ruky so stravovaním, ktoré sa zredukovalo temer výlučne na obligátne hamburgery a hranolky. Výstražná lampa signalizujúca narušené zdravie zablikala včas a Ondrej jej červené svetielko nezobral na ľahkú váhu. Zaúradovala i „šťastná náhoda“. „Rozprával som sa o probléme • ĽUDIA A UDALOSTI •

so susedom a ten navrhol, aby sme si kúpili bicykle a dali sa na jazdu po horách. No a tak sme začali.“ Ondrej sa na kolesách cítil stále lepšie; až po čase postrehol, že

Kalifornia: 2. miesto

furt rýchlejšie zdoláva obvyklé vzdialenosti a postupne zvláda čoraz náročnejšie úseky. Netrvalo dlho a ozval sa v ňom športový nerv. Poďme si to, Ondrík, vyskúšať s inými! Poďme pretekať! o O o

ale to patrí ,k službe’. V každom prípade som sa z toho prípadu niečo naučil.“ Tu sa mlado vyzerajúca, ale akosi príliš vážne pôsobiaca tvár človeka „v najlepšom veku“ konečne vyjasnila. Hlasne sa zasmial, ale iba úchytkom; smiech ani čo by preťala otázka, prečo horská a nie cestná cyklistika? „Viete čo? Horská cyklistika nie je len fyzické vybitie. Je skôr čosi ako mentálna meditácia. Ak jazdíte po dráhe, akú som spomenul, keď musíte vidieť každý kameň, preskočiť garád, šplhať sa hore kopcom a vzápätí sa rútiť strmhlav dolu, musíte sa absolútne sústrediť len na to, čo je pred vami a všetky myšlienky nechať bokom. Keď jazdím úplne skoncentrovaný takých osem hodín, po príchode k cieľu sa cítim neopísateľne.“ Áno, kvalitná fyzická rekreácia a mentálna meditácia majú za výslednicu zdravý život. Okorenený odvekou túžbou každého, kto súťaží: byť lepší než súper(i). Rôzne športy plodia rôznorodé súperenie v teréne. Ako sa správajú ľúti sokovia na horských bicykloch voči vlastnému organizmu a ako vo vzťahu k protivníkom? „Mojimi súpermi v horách sú advokáti, doktori, piloti... O niektorých ani neviem, čo robia...

O krátky čas sa Ondrej Beník začlenil do jedného z početných klubov, ktoré pestujú horskú cyklistiku a čoskoro získal i licenciu profesionálneho horského cyklistu. Stal sa súčasťou veľkolepej karavány ľudí, ktorých spája láska k prírode umocnená potrebou po utužovaní vlastného zdravia a skúšaní vlastných schopností. „Všimol som si, že cyklistika môjmu zdraviu pomáha, že sa cítim lepšie, že mi pribúda sebadôvery, a tak som začal kupovať stále lepšie bicykle. Výsledky ma príjemne prekvapili, viete, nejazdíme po rovnom, ale po hrboľatom teréne, aj keď prší, aj keď sneží, po blate, po šmykľavých skalách, preskakujeme ich, zvalené stromy tiež... Slovom, človek musí byť úprimný a zodpovedný voči sebe samému a súťažiť Úsmev v cieli na úrovni svojich skutočných schopností; v opačnom prípa- Kamarátime sa bez ohľadu na to, de sa vystavuje nebezpečenstvu kto sa čím zamestnáva v súkromzranenia. Všetci my to vieme, no nom živote, alebo koľko zarába. predsa... niekedy je výzva silnejšia. Dokonca žartujeme a pomáhame Stalo sa mi, že som si zlomil plece, si navzájom aj počas pretekov, • ĽUDIA A UDALOSTI •

a čo je veľmi dôležité, ak niekto zbadá niekoho, že padol, určite sa zastaví, ohliadne, keď treba vráti sa a pomôže kolegovi.“ o O o Kým žil v Petrovci, Ondrej Beník sa športom nie veľmi zaoberal. Iba tak trošku ešte ako žiak základnej školy, cvičil. Potom pra-pra-dlho nič. Ako asi reaguje zhumpľovaný organizmus na šok vyvolaný poriadnym fyzickým zaťažením? Posilovanie je predsa šport statický, pokým horskú cyklistiku radia do skupiny extrémnych športov... „Áno, ale má svoje výhody. Pre-

manželkou Zdenkou. Manželstvo uzavreli v Kanade, tam sa im narodili deti. „Benjamín má desať rokov, začal ho zaujímať futbal, teraz sa vo veľkom venuje basketbalu. Emília má dvanásť a dala sa rekreačne na tanec, zároveň hráva volejbal a jej kolektív už dosiahol pekné výsledky. Najstarší, Lukáš, nešportuje, zameriava sa viac na počítače. Podstata je v tom, že keď deti vidia, že rodičia sú športove aktívni, aj oni prejavia záujem o šport. Najväčší dar pre mňa je, keď vidím, že si všímajú môj zdravý život a aj samy športujú. So

Radosť víťazov

dovšetkým sa ňou môžete začať zaoberať v každom veku... Na pretekoch stretávam oveľa starších ľudí a mám z nich dobrý dojem. Tlačí ma dopredu skutočnosť, že mi unikajú aj šesťdesiatpäťroční pretekári. Z nej pramení moja osobná filozofia: pre človeka neexistujú hranice, ak sa neustále vyvíja, ak nepretržite testuje vlastné schopnosti. A potom, viete ako: keď sa telo unaví, rozum začne trochu pracovať. Pošepne vám: vari by bolo lepšie, keby som sa trošku zdravšie stravoval. Vari by som si mal trošku dávať pozor na to, koľko spím. Keby som trošku viac trénoval, asi by som bol lepší... Takže som pred takými piatimi rokmi celkom zmenil spôsob výživy: stal som sa vegetariánom. Zriekol som sa mäsa, mliečnych výrobkov, potravín obsahujúcich glutén a cítim sa lepšie, ako keď som mal 20 rokov.“ o O o Pred cestou do zámoria sa Ondrej Beník zasnúbil s terajšou

Zdenkou sme hrávali spolu tenis, potom sa toho vzdala, ale uvidíme... Veď aj mne dlho trvalo, kým som sa do toho pustil vážnejšie.“ o O o Teraz Ondrej Beník pracuje na oddelení technickej komercializácie spoločnosti, ktorá sa zaoberá predajom rôznych technických strojov a prístrojov. Do Petrovca sa nevracia často. Rozprávali sme sa v apríli, keď tu bol asi piaty – šiesty raz, niekoľko dní po tom, čo vyprevadil otca na poslednú cestu. O nostalgii nehovorí. Uvedomuje si, že tam žije dlhšie než žil v krajine, ktorá už neexistuje, že jeho deti sa narodili tam, že si zvykli na tamojší život, že tam sú doma... Volant bicykla i uzdy života zviera pevnými rukami a uháňa stále ďalej a ďalej. Aj vďaka dvom kolesám, na ktorých zdoláva cesty-necesty v krásnych kanadských lesoch a horách.

34 /4765/ 26. 8. 2017

Foto: z archívu O. Beníka

Ľudia a udalosti DROTÁRSTVO STÁLE ŽIJE

V nových obmenách Oto Filip

– To, že sa s tým drôtom stále dajú vytvárať nejaké nové expozície. Veď drôt je taký tvarovateľný a stále poskytuje iné možnosti. Za nami sú tie tradičné. Treba nám nadväzovať na tie niekdajšie vzory, byť tvorivý v každej dobe. Ide o remeslo, ktoré si priam pýta obrovskú trpezlivosť... – Aj trpezlivosť, ale aj zdravie. Je náročné na zrak, na ruky. Netreba zabúdať ani na zručnosť, ani na to, že si žiada veľa času. No i každá iná ručná práca potrebuje mnohé z toho. Ktoré sú vám obľúbené motívy? – Nedalo by sa povedať, že by som to mala veľmi vyhranené. Robím najviac misky, rôzne de-

e to aj remeslo, aj umenie, aj prejav ľudovej umeleckej tvorivosti, aj možnosť zárobku. Drotárstvo je teda svojráznym fenoménom, vyžadujúcim si úpornosť a cit, zručnosť a tvorivosť. Je hlavne remeslom, ktoré nikde inde na svete nemá takú dlhú a hlboko zakorenenú tradíciu ako na Slovensku. Začalo to najprv podomovým opravovaním kuchynského riadu, potom výrobou a predajom produktov z drôtu a plechu v ére siahajúcej od 18. do 20. storočia. História prezrádza, že najviac drotárov bolo z ekonomicky najzaostalejších oblastí z obcí v severozápadnom Slovensku. A títo potulní remeselníci, ktorých na sklonku 19. a začiatkom 20. storočia bolo okolo päťtisíc, chodili aj mimo Slovenska. Ich dielne v 19. storočí vznikali Eva Bijarincová v Poľsku, Rusku, na Balkáne, v Nemecku, Francúzsku, v USA. alebo trochu viac rokov. Bola Aj keď po prvej svetovej vojne som učiteľkou a ostala som na nastal úpadok drotárstva, ono dôchodku, takže som začala zostalo žiť, raz intenzívnejšie, drotovať. inokedy sa prejavujúc len občas. Vďaka v prvom rade remeselníkom ochotným vložiť desiatky či stovky hodín trpezlivej práce do výrobkov vyznačujúcich sa vysokými estetickými hodnotami. Jedným z prekvapení, ktoré návštevník mal možnosť zažiť 5. augusta na Jarmoku umenia v rámci Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci, boli i viaceré drotárske výrobky na stánku Ružomberčanov. Keďže zvedavosť nepustí, nezostalo iné, než sa pristaviť pri ich autorke, samozrejme, Ružomberčanke. Aby sme čitateľa uviedli Rozmanité produkty z jednej tvorivej dielne do obrazu, treba čosi poJe známe, že drotárstvo korácie, všelijaké hrušky, jablká, vedať o sebe... – Som Eva Bijarincová. Dro- je staré remeslo, ktorým sa ryby, stromy. Proste také bytové társtvom sa nezaoberám veľ- Slováci preslávili vo svete. dekorácie. Tradičné sú košíky, mi dlho, možno takých desať Čo vás láka na ňom? ktoré tiež robím.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Sú výrobky, ktoré idú na dračku, sú aj tie iné. Ako je to vo vašom prípade? – Keď ide o ich predaj, je to tak, že sa tie produkty ľuďom páčia, no nekupujú ich ani veľmi, ani často. Asi už nemajú takú využiteľnosť v dome. Skôr ich kupujú ako darčeky, no aj tých darčekov je mnoho, takže predaj nejde veľmi. Zhodnotila by som to všetko slovami, že výrobky nepredávam adekvátne vloženej práci. A treba si zarobiť aj na materiál na ďalšie exponáty. Usudzujem podľa toho, že tu na jarmoku nebolo veľa toho predaného. Predávajú sa na Slovensku? – Na Slovensku ešte menej. Kedysi bolo viac tradície, slovenských izieb a pivníc. Teraz je už všetko moderné, dôraz je na skle, zvlášť v prípade mladých. Exponáty kupujú najčastejšie starší, ktorí ich posielajú do zahraničia. Mladí už nechcú ani také veci, ako slovenský krištáľ alebo výšivka. Im to už nič nehovorí, je to pre nich čosi neznáme, iná doba. Je známe, že si drotárstvo vyžaduje isté estetické cítenie. – Môj syn je profesorom výtvarných vied, no táto moja záľuba sa mu akosi veľmi nevidí. Ja seba menej považujem za umelkyňu. Skôr za remeselníčku, opierajúcu sa o dávne tradície. Mám síce občas zvláštne nápady, ale si pritom aj uvedomujem, že veľkú dieru do sveta nimi neurobím. V Báčskom Petrovci ste už boli? – Som tu druhýkrát a pozdávajú sa mi najmä ľudia. Aj tá ich krásna reč, čo má tie korene, čo sme ich aj my mali. Páči sa mi také ich milé vystupovanie. Preto sa človek tu tak dobre cíti, lebo sú tu takí priateľskí ľudia.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

FAZULIÁDA V KYSÁČI

Kotlíky pod dáždnikmi počet prihlásených účastníkov, ale ôsmi najvytrvalejší navarili kotlíkovú fazuľu pre svojich kamarátov, príbuzných a známych, respektíve členov. Súťažili totiž i štyri kysáčske spolky či združenia: Spolok kysáčskych žien, Kultúrne centrum Kysáč, ktoré získalo prvú cenu, Lovec-

misii, ktorá hodnotila uvarené kotlíkové fazule, boli Jaroslav Mojžiš, predseda, a členovia Vladimír Sabo a Pavel Kováč. Keď sa fazuľa v kotlíkoch dovárala a blížil sa termín ich hodnotenia, a potom i podávania, počet návštevníkov na loveckom dome sa zvyšoval. Na

Víťazi druhej fazuliády v Kysáči, mladučkí ochotníci KC Kysáč

Elena Šranková

úťaž vo varení kotlíkovej fazule v Kysáči prvýkrát zorganizovali začiatkom augusta 2015. Pod organizáciu sa vtedy podpísalo čerstvo založené Občianske združenie Vrana a Futbalový klub Tatra. Súťažilo 18 skupín a k úspešnému priebehu prispela spolupráca s predstaviteľmi temerínskej fazuliády. Podujatie, ktoré prilákalo

početných Kysáčanov, plánovali organizovať každý rok a podnietiť tak stretanie a kamarátenie ľudí. Avšak vlani sa neuskutočnilo a o obnovenie, čiže pokračovanie, sa tohto roku postarali Ján Pálik, ktorý je ináč v čele združenia Vrana, a Lovecký spolok Bažant. Počasie tentoraz nežičilo, lebo nedeľa 20. augusta bola daždivá. Ale vďaka slnečníkom, ktoré poslúžili ako dáždniky, súťaž sa predsa realizovala. Znížil sa síce

Hodnotiaca komisia: (zľava) Pavel Kováč, Jaroslav Mojžiš a Vladimír Sabo

ký spolok Bažant, ktorý získal druhú cenu, a Združenie invalidov práce, ktoré získalo tretiu cenu. Prvá cena bol kotlík s nôžkami, druhá boli tričká a tretia debnička piva. Ostatné súťažné tímy tvorili súkromníci. V ko-

dobrú náladu prítomným hrala živá hudba, takže sa poslanie tohto podujatia o kamarátení a stretaní splnilo. Síce v menšom rozsahu, než by to bolo za pekného počasia, na ktoré však nemožno vplývať.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

nešné bubnovanie, priatelia, začneme zhurta a ukončíme ho takisto rýchle a rázne! Lebo sa bystrým krokom rýchlovlakom autobusom osobným autom na bicykli vrtuľníkom alebo aj behombehpešky prichodí čímskorej-súrne-hneď-a-razom-už-aj-zaraz(!)pobrať, čo pobrať uháňať frňať letieť rovno do Hlavného Mesta na Bielej Vode, to jest do Bieleho Mesta Na Hlavnej Vode. Do Tam novotovoreného Veľkoobchodu − Švédskeho a Nášho! − menovite do IKEA-y, teda do IKEI, čiže IKEY, respektíve do Ikey alias Ikei či Ikeai • ĽUDIA A UDALOSTI •

(prosím lektorky aby nič nemenili ani nevymazali, − ani toto tuto − lebo IKEA je proste Ikea!)! NA ŠTART PRIPRAVENÍ! Sústreďte sa, vážení, čakajú na vás zúrivé preteky. Napnite svaly a nervy, chmatnite pevne nákupné tašky vaky kufre vrecia plachty, dobrý pozor si dajte na stovku − dve v pudiláre a majte na zreteli slová nášho pána prezidenta, že IKEA mení spôsob myslenia. Myslite na to! Majte tútu skvelú myseľ na ume furt a stále, takí, na štart pripravení, absolútne skoncentrovaní.

POZOR!!! Nie, nie, nie, nijako sa nedajte pomýliť myšlienkou, ktorú pred niekoľkými rokmi vymyslela a napísala a zverejnila istá novinárka, parafrázujem: Ikea neotvára výrobné prevádzky, lež obchodné domy; neprichádza s peniazmi, ale prichádza k nám po ne! Dotyčná novinárka v podstate má pravdu. A to je dobre. To je výborne, že Ikea alias IKEA istým spôsobom funguje ako vysávač, ktorý (po)vysáva prach(y) z našich slameníc a peňaženiek. Vari čistota nie je pol života? Keď

nás raz I. pozbaví zvyšných prachov, čiže peňazí, to sa nám bude sveta žiť! Veď s peniazmi sú vždy len problémy, trampoty, hlavybôle. Peniaze kazia ľudí. Tobôž mladých. Spýtajme sa: akí môžu byť dospelí, starší ľudia, ktorých za mladi pokazia peniaze?! Rozmýšľajme, tuho, pri tom Pozore! Lebo, kde je IKEA / Ikea, tu je Švédsko, tu je Európa, tu je chýrečná švédska životná úroveň. So švédskym stolom a dvoma našimi výrobkami medzi tisícami cudzokrajných na tom švédskom stole. Tak teda, smele a vesele: ŠTART!

34 /4765/ 26. 8. 2017

Ľudia a udalosti S ANNOU MARČOKOVOU Z KYSÁČA

Keď sú záujmy rôznorodé Elena Šranková

nna Marčoková si na živobytie zarába prácou v zdravotníctve, ale jej záujmy sú všestranné a rôznorodé. Medziiným je členkou komisie na známej temerínskej fazuliáde, spieva sólo v speváckej skupine, bola i rozhlasovou a TV moderátorkou. Poďme najprv k vcelku neľahkej úlohe členky komisie na fazuliáde. Ako ste sa stali členkou komisie na takom veľkom podujatí? – Dostala som sa tam vďaka manželovi Pavlovi, ktorý dlho rokov varieva kotlíkové, najmä rybacie polievky a paprikáše, ale i fazuľové. V kysáčskom rybárskom spolku Smuđ spolupracoval s Michalom Madackým, ktorý bol medzi organizátormi temerínskej fazuliády, nuž ho Michal zavolal, aby v Temeríne varil fazuľu pre organizátorov a skupiny, ktoré tam vystupovali. Neskoršie sa dostal i do komisie, ktorá posudzuje súťažiace

Na pracovisku s kolegyňou

kotlíky. Keďže mal mnoho iných povinností, vystriedala som ho v tej úlohe. Ako sa hodnotí také veľké množstvo súťažiacich fazúľ? – Súťaží tam i viac ako 300 kuchárov a hneď ako začnú s varením, obchádzame súťažiacich. Potom sa počet súťažiacich kot-

www.hl.rs

líkov rozdelí na počet členov komisie. Každý dostaneme takých 15 až 20 vzoriek, ktoré máme ohodnotiť podľa určených kritérií. Niektoré fazule však môžeme hneď eliminovať, ak sa nám nepáčia na pohľad. Ostatné koštujeme a každý člen komisie zvolí 5 najchutnejších fazúľ, ktoré získajú najviac bodov na základe

Anna Marčoková

vzhľadu, chute, farby, hustoty a toho, či je fazuľa správne uvarená. Fazule s najväčším počtov bodov opäť koštujeme a z nich zvolíme dve vzorky, ktoré postúpia do najužšieho kola. Všetci členovia potom znovu ochutnajú a znovu hodnotia bodmi fazule, ktoré sa dostali do svojrázneho finále. Tak sa dostávame k víťazným jedlám. Kto sú zvyčajne členovia komisie? – Člen komisie sa, pravdaže, musí vyznať v kuchárstve. Sú medzi členmi i profesionálni kuchári, ale sa prihliada, aby boli zastúpené rozdielne národné kuchyne, aby súťaž mala medzinárodný rozmer. Manžel a ja sme tak predstavovali slovenskú kuchyňu. Vráťme sa teraz k vášmu zamestnaniu. Čo robíte v zdravotníctve? – Som zdravotnou sestrou už 25 rokov v Klinickom centre v Novom Sade, na internom oddelení. Je to ťažká robota. Až

Informačno-politický týždenník

dvadsať rokov som robila v zme- krátko. Asi také dva, tri roky, nách, po 12 hodín, aj v noci, v deväťdesiatych rokoch, som sa v nedeľu a počas sviatkov. Po vyskúšala i ako hlásateľka dentom, čo som následkom práce níka TV Nový Sad, samozrejme, s ochrnutými pacientmi mala honorárne. To som mala radšej problémy s chrbticou, preradili ako zdravotníctvo, ale keď som ma na ľahšie pracovné miesto, sa vydala a začala pracovať, už takže teraz robím každý deň som na to nevystačila. I keď som iba v predpoludňajšej zmene. neskoršie, tiež vedľa zamestnaChcela som dokonca pracovné nia v nemocnici, pracovala aj miesto zmeniť, zamestnať sa na- v súkromnej lekárni v Rumenke. príklad v dome zdravia, ale bez To však bolo v prospech zlepšeznámostí a protekcie to nejde. nia domáceho rozpočtu. Je vaša robota aspoň adekvátne zaplatená? – Vzhľadom na to, koľko robíme, platy sú nízke a mnohí odchádzajú do zahraničia, aj z nášho oddelenia. Do Nemecka najviac, ale aj do Švajčiarska a Holandska. I ja rozmýšľam o odchode na Slovensko a začala som si už nostrifikovať diplom. Mladší syn Vladimír je žiakom školy v Starej Turej a plánuje tam zostať, takže by som sa na Slovensku najprv chcela zamestnať ja, a potom by prišiel za nami i manžel. Star- Na pivnickom festivale ší syn Slavko ešte váha, ale rozmýšľame o odchode Pekný hlas ste si vyskúšali celej rodiny. Manžel so Slavkom aj v speve. toho času pracujú s vykurova– V ženskej speváckej skupicím zariadením a vykonávajú ne KC Kysáč spievam takých 15 vodoinštalatérske práce, čo je rokov. Vyskúšala som sa aj ako v zahraničí tiež lepšie hradené sólistka na Stretnutí v pivnickom ako u nás. poli, kde som súťažila trikrát. VyKysáčania vás poznajú aj stupujem tiež na mnohých podako hlásateľku v tamojšom ujatiach ako sólová speváčka, na rozhlase. Novoročnej estráde, Kysáčskom – Predtým, než som sa za- spevníku a v iných programoch. písala do zdravotníckej školy, Máte času aj na nejaké iné plánovala som sa zapísať do koníčky? Karlovského gymnázia, študo– Veď práveže času nemám. vať jazyky a zaoberať sa niečím Ale mám rada ručné práce, takým, ako je hlásateľstvo, ale to najmä háčkovanie. Len keby sa mi nepodarilo, takže som hlá- voľných chvíľ na to bolo viac. sateľkou bola iba zo záľuby. V Kysáčskom rozhlase dlhé roky Foto: autorka a z archívu a v Novosadskom rozhlase iba spolubesedníčky • ĽUDIA A UDALOSTI •

DOLNOZEMSKÁ HRA NA DETSKÚ SVADBU

Pretrváva i v súčasnosti Anička Chalupová

vadobné zvyky a obyčaje sú naše etnické, folklórne a kultúrne dedičstvo, v ktorom sú vyjadrené tie najúprimnejšie city mladých, ovplyvnené krásou a bohatstvom slovenských ľudových piesní a tancov, vinšov, vtipov, svojráznosťou ľudových krojov, ktorými sa zachováva naša dolnozemská tradícia a slovenská identita. Do bohatej klenotnice svadobných zvykov a obyčají v niektorých našich slovenských prostrediach, medziiným i v Padine a Kovačici, dodnes patrí aj detská svadba. Podľa zápisov profesorky Zuzany Papovej (1934 – 2017) z Padiny v minulosti deti často organizovali svadby, najmä v lete, v nedeľu popoludní: „S pomocou rodičov sa zoskupili deti z ulice a z príbuzenstva do domácnosti, kde mala byť svadba. Dohodli sa, kto bude mladý a mladá, družičky a družbovia v sobotu zavolali hostí. V nedeľu, hneď po obede, sa začali schádzať deti. Dievčatá oblečené v ľudovom kroji s tanierom plným koláčov, ktoré matka napiekla (ak dievča malo ísť niekde ďalej,

pod felešov pripravili. Deti spievali ľudové piesne a tancovali ľudové tance. Ak v rodine bol meškár, tak im hral. Potom išiel svadobný sprievod so spevom ulicami. Mladá, ktorú šikovná mama do vencov upravila, spolu s mladým išli dopredu a za nimi ostatní svadobníci. Na priedomí na šamlíkoch sedeli ženy, mamy a pozerali sa na zábavu svojich detí. Po prechádzke sa vrátili do

a organizátorovi Pavlovi Balážovi a Memoriálnemu stredisku Dr. Janka Bulíka v Kovačici hra na svadbu sa Pozvánka na tohtoročnú akciu Detská svadba 2017 zachováva Po minuloročnom jubilejnom a pretrváva už viac ako jedno desaťročie. Deti z Kovačice si ročníku, ktorý prebiehal aj na v predchádzajúcich ročníkoch Slovensku v Lučenci a v Bratislave, krojovaná hra na Detskú svadbu, ktorá je zároveň aj tradičným dobročinným podujatím, sa tohto roku uskutoční poslednú augustovú nedeľu vernisážou Bola raz jedna Bibiana v Galérii Babka o 16. hodine. Po výstave a vyhodnotení detských prác účastníci Detskej svadby na letnom javisku MS predvedú oprášené svadobné zvyky a obyčaje zo svojho prostredia. Prostriedky získané z tanca s mladou nevestou budú už tradične odovzdané tým, ktorí ich najväčšmi potreZo svadobného sprievodu účastníkov bujú. Organizátormi tohtoročnej Detskej svadby v roku 2012

domu, kde bola svadba, družičky ponúkali koláče a družbovia sódovku, sinálku. Aj ženám na ulici družičky vynášali koláče. Nasledovala spoločná fotografia.

Padinská detská svadba v Ulici Masarykovej (1959) Z prvého ročníka organizovaného podujatia Detská svadba v Kovačici (2006)

matka koláče zviazala do bieleho svadobného šlingeravého ručníka, aby sa nerozsypali). Chlapci mali družbovské šatky a priniesli krachle, sinálku. Všetko poukladali na stôl, ktorý rodičia s lavicou • ĽUDIA A UDALOSTI •

Veselo sa spievalo a tancovalo. Večer sa svadobníci rozišli šťastní domov.“ Detské svadby sa v Kovačici (donedávna aj v Padine) konajú aj v súčasnosti. Vďaka iniciátorovi

tohto podujatia zavolali na svadbu aj deti z iných slovenských prostredí, nielen vo Vojvodine, ale aj zo zahraničia. Touto príležitosťou predstavili domácemu obecenstvu svoje ľudové kroje a piesne, predniesli vinše zo svojho prostredia, tancovali s mladou nevestou.

akcie Detská svadba 2017 sú Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka, Nadácia Babka Kovačica a Medzinárodný dom umenia pre deti v Bratislave. Foto: z archívu OK Kovačica, MS Dr. Janka Bulíka a autorka

34 /4765/ 26. 8. 2017

Ľudia a udalosti PIVNICA

Ďalšie úspešné stretnutie motocyklistov Maja Kubincová

ivnický motoklub Mugger Riders i tohto roku v tradičnom termíne od piatka 18. do nedele 20. augusta zorganizoval stretnutie motocyklistov. Motoristi, ktorí sa zúčastnili na 11. motozraze v Pivnici, prišli nielen z okolitých dedín a miest, ale aj z Chorvátska, Rakúska, Nemecka, Maďarska, Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory. Návštevnosť motozrazu v piatok a sobotu bola väčšia ako v minulých rokoch. V organizácii sa objavila i jedna malá novinka, vstupné bolo zdarma pre všetkých, ktorí prišli na motorke.

Prvého dňa otvorili kemp pre hostí, ktorí pricestovali z iných miest a štátov. Večer usporiadali malý rockový koncert, kde vystúpili dve skupiny Krug z Karavukova a Fishermen and crocodiles z Nového Sadu. Na druhý deň popoludní sa uskutočnilo spoločné defilé hostí a organizátorov ulicami Pivnice. Dráha defilé končila na jarmočisku, kde sa uskutočnili bikerské hry (preťahovanie lanom, súťaž o najhlučnejšiu motorku). Vo večerných hodinách usporiadali rockový koncert, kde vystúpili skupiny Mistik bend, Nový Sad, Satelit a Ledene oči, Zreňanin, a Klin, Nový Sad / Zreňanin). V nedeľu ráno si pri raňajkách a káve hostia a organizátori zhrnuli zážitky z minulých dní. Potom domáci zavreli kemp a hostí odprevadili na cestu domov. Podujatie prebiehalo v dobrej, veselej atmosfére a kamarátení, bez akýchkoľvek incidentov a problémov. Foto: V. Činčuráková-Đorđevićová

ŽIACI NA MEDZINÁRODNOM LETNOM TÁBORE NA ORAVE

Domov sa vrátili plní dojmov Ruženka Ďuríková ruhý turnus Medzinárodného letného tábora na Slovensku sa odohrával v lone očarujúcej oravskej prírody v Párnici

ska reprezentovali žiaci Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a Základnej školy Savu Šumanovića z Erdevíka, spolu so svojimi učiteľkami Danielou Miklovicovou, Stanislavou Stru-

mosti o Slovensku, nové slovíčka a kreslili zážitky z výletov. Mali i táborový spevník, z ktorého sa učili spievať slovenské ľudové pesničky. Táborový program bol nabitý od rannej rozcvičky, hodín

v hoteli Smrečina od 30. júla do 8. augusta 2017. Párnica sa stala miestom stretnutia slovenských detí z Ameriky, Anglicka, Francúzska, Írska, Kanady, Talianska, Rakúska, Poľska, Cypru, Luxemburska a Srbska. Slovákov zo Srb-

hárovou a Ruženkou Ďuríkovou. Počas pobytu v tábore žiaci sa venovali rôznym aktivitám. Najprv ostatným účastníkom predstavili krajiny, z ktorých prichádzajú. Písali si aj táborový denník, do ktorého si značili získané vedo-

slovenčiny a dejepisu, cez rôzne tvorivé dielne, športové aktivity, bingo, kvízy, po diskotéku vo večerných hodinách, opekanie špekáčikov, ľudovú veselicu a nočné hry. Na ľudovej veselici naši žiaci učili ostatných táborníkov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

základné prvky slovenského dolnozemského folklóru a vedúci boli príjemne prekvapení, ako vedia pekne rozprávať po slovensky, správne písať a poznajú slovenské ľudové pesničky, ktoré im nie sú známe. Žiaci absolvovali i krásne výlety: plavbu loďou po Oravskej priehrade na Slanický ostrov umenia, prepravu Oravskou lesnou železničkou, pobyt v akvaparku Relax v Dolnom Kubíne, návštevu Oravského hradu a skanzen v Zuberci, kde sa odohrával medzinárodný folklórny festival. Organizáciu Medzinárodného letného tábora mala na starosti Mgr. Eva Hlaváčová, riaditeľka Akadémie vzdelávania v Martine, a vedúcou tábora bola Mgr. Renáta Kamenárová, PhD. Pobyt našich žiakov na Slovensku umožnili: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Akadémia vzdelávania v Martine a Matica slovenská v Srbsku. Foto: z archívu MSS • ĽUDIA A UDALOSTI •

OPRÁŠENÉ REPORTÁŽE NA SKLONKU LETA (1)

Vidieť Boku a zostať nažive Michal Babinka

a kaptážovanom prameništi v Đenovići nad Kumborským prielivom v Boke kotorskej majú pamätnú tabuľu: Budúcnosť, pi nesebecky, náš smäd ešte nikto nezahnal! Pi z tejto žuly na vchode do dejín, kde nikto neumrel, i keď nie je živý! A ľudia – turisti pijú, nedajú sa núkať, keď to čudo, v príjemnom chládku pri prameni nad kostolíkom tak čertovsky chutí. To je najkrajší pomník padlým Bokeljanom: to, že si ľudia pochvaľujú túto krištáľovú, studenučkú vodičku, prameniacu z posledných, zjemnených výbežkov hrdého Orjena (masív Orjena je, buď povedané mimochodom, čo do atmosferických zrážok, najbohatšia mikrolokácia v Európe, ale zrážky nechávajú stranou úzke pobrežné pásmo celej Boky: fenomén osebe!). A len o dvesto krokov ďalej je ďalší, nevšedný pomník. Je to vlastne pamätná tabuľa, venovaná dramatickým udalostiam vo februári 1918, ktoré lakonicky zhŕňame do pojmu Bokeljska vzbura námorníkov. I keď rozmermi impozantná (okolo šesťtisíc námorníkov na 40 lodiach), vzbura sa nevydarila. Ale svojím internacionálnym zložením bola v plnom kontexte s ideami Októbrovej revolúcie. Bokeljania sú na to hrdí. I títo v Đenovići, pravdaže. Aj živých svedkov ešte majú, hoci sa na to v tomto turistickom – tiež internacionálnom, ale už nebojovnom – ruchu, dovolenkársky zabúda. Ach, Boka, konfúzna parádnica a sympatická hrdopýška. Čo, Napoli? Aký Napoli? Nechajte Napoli Napolim a príďte sem, vidieť hoci tohto kostrbatého krásavca, zvaného Đenović, ktorý o dva-tri roky odbehne aj hrdému Hercegnovému, aj svetochýrnemu Igalu, aj popánštenej Budve alebo nebodaj aj snobistickej Raguse. Dajsamisvete, aký kumšt! Miniatúrna osada zvaná Kolónia olív je skutočne zastrčená medzi olivy. Osadienka z panelových • ĽUDIA A UDALOSTI •

chalúp, turistických chát a marcipánových skrýš: má nad hlavou asfaltku, pod nosom nechlórovaný vodovod a niže papúč autentické more bez antiischiasových ambícií. Žijú si tu ľudia »zo severa«. Našinci zo srbochorvátskych záhonov, s belehradským, šuma-

nazvyš má ešte času pozhovárať sa s vami, kde majú lepšiu terkelicu alebo o iných kultúrno-zábavných záležitostiach: hotový Makarenkov Kalina Ivanovič. Kolónia olív je na pozemku bývalého bega. Hovoria o ňom, že nikto nesmel cez plot na jeho

mrmlú a záhrobný svet nie a nie ohlásiť sa. Poďme spať, lebo sa pri zvukoch tejto kapely variže rozlekvárime: vytínajú tam také sentimentality, no, z čias, keď sa matka mojej nebohej pani učiteľky zvŕtala v tanci na tému Am schönen, blauen Donau.

dijským a báčskym proviantom. Ale to nemusí byť dôležité. Pre mňa, prišelca – hosťa, omnoho zaujímavejšie je to, že Kolónia olív má šéfa. Jedinečného šéfa –

dedovinu, že sa jeden mladík na stávku pokúsil, že ho na prvom kroku usmrtil begov sluha a teraz tu leží, vidíte, pod týmto kameňom, ani kríž mu nesmeli na

sluhu. Navlas sa mi podobal na toho veselého Padinčana, čo sa pri mláťačke nahneval na svoje dlhé nohavice, vzal sekeru, položil inkriminované nohavice na klát a hneďky bolo hej. Aj tento, ako ten, má za dobré priehrštie srdca, za náruč obsluhových trpezlivostí a

hrob položiť. Boženko môj, aké je to romantické: keď už aj táto pečiarkovitá osadienka má svoju legendôčku. Škoda len, že mátohy chýbajú. No už aj mesiačik vykukol spoza náprotivnej Luštice, už sa ozýva aj hudba z reštauračného parku, deti už len pre príslovie

A romantika nechýba pravdepodobne ani tam oproti, na ostrovčeku Sv. Marka. Celý ten ostrovček vzali do prenájmu novodobí stúpenci rousseauizmu. Nudisti z Francúzska. Len neviem, čo by popáchal sv. Marko, keby ich tak pristihol vo svojom chotári: či by sa vyznal v devízovom labyrinte... Ostatne, to sú už také ošúchanosti, škoda slovka za ne prehodiť. Đenović ich už má potiaľ, znáša ich skorože stoicky a svojím spôsobom žije si v dobrej bokeljskej tradícii, ktorú už inde opúšťajú. Možno sa preto k nemu ťahajú dvojice penzistov a kŕdle detí. Tu je nejako všetko pohromade: tichosť, osviežujúca makia, závetrie a prievan, magistrála na niekoľko krokov, nezošľachťované pláže, výhľad na Lovćen a – za okenicami obyčajní potomkovia drsných a nežných bokeljských námorníkov. Myslím, že som práve preto opatroval dva horské klinčeky až hen po Metković. To už ako: adio, Mária, adio biela napoly...

34 /4765/ 26. 8. 2017

(Uverejnené v Hlase ľudu ročník XXIV, číslo 35, z 26. augusta 1967) Ilustračné foto: O. Filip

Lana Tó

tová, 2.

1, ZŠ 15 .

o k t ó b ra

, Pivnic

Miloslav Jo

Mladých náš 3. 2, ZŠ

ovačica pokolení, K

Zábava pri vode Je leto, a to horúce leto. Chodíte sa niekde ku vode schladiť? Kamaráti z Hložian nám nakreslili, ako chodia na rybačku na Dunaj a deti z Pivnice a Kovačice zase, ako sa bavia pri mori. Čo sa vám najviac páči robiť pri vode, napíšte nám alebo nakreslite a pošlite na našu facebookovú stránku. Danuška

3. 1, Adina Majdlíková, í, len ko po h ZŠ Mladýc a čic Kova

Natália Belá niová, 1. 1, ZŠ 15. ok tó bra, Pivnic a

Dominik Belička, tretiak, ZŠ J. M. Dragutina, Hložany

vá, 1. Nóra Tárnocio

www.hl.rs

1, ZŠ 15. ok tóbr

a, Pivnica

Informačno-politický týždenník

Aleksej Imre, tretiak, ZŠ J. M. Dragutina, Hložany

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

POČASIE A POĽNOHOSPODÁRSTVO

Ročník XLVI 26. augusta 2017 Číslo

16 /1946

Z augustových a septembrových pranostík

• Keď je v prvom augustovom týždni teplo, bude biela zima. • Aký je august posledný deň, taká má byť celá jeseň. • August k zime hľadí a rád vodu cedí. • Dážď, ktorý v auguste do obeda prší, skorej ako obed minie, sa usuší. • Čo august nedopečie, to september nedovarí. • Keď august páli, bude páliť aj víno. • Severné vetry, keď v auguste dujú, šieho rekordného roku opadanie úrody spôsobujú. znamená aj stovky miliónov dolárov – podľa • Suchý august – suché víno, mokrý niektorých odborníkov august – vodnaté víno. dokonca celú miliardu – • Strnisko v auguste kto si preoráva, menej v celkovej hodnote ten sa o rok budúci nadarmo neustáva. priemernej ročnej poľno• Ak bude pekný Bartolomej, na peknú hospodárskej produkcie, jeseň máme nádej. ktorá sa hýbe medzi päť • Aký Bartolomej, taká celá jeseň. a šesť miliárd dolárov. Lamentovať na takéto témy • Zrelé hrozno na Bartolomeja možno donekonečna, no oveľa dobrú nádej k hojnosti vína dáva. podstatnejšie je vedieť, čo • Svätý Bartolomej ovos láme. robiť, aby sa neprajná situá• September − z poľa ber! cia o rok zase nezopakovala. • Septembrový dážď − poliam Okrem výdatnejšej pomoci potrava, vinohradom otrava. štátu exportne najvýznamnejšiemu i najúspešnejšiemu • Ako na 1. septembra, tak hospodárskemu odvetviu, je bude celý mesiac. tu i nutnosť zvýšiť rozlohy na • Aký je september, jesennú sejbu, ako aj posunúť taký bude aj marec. termíny tej jarnej o niekoľ• Po Matúši ľahko ko týždňov skôr. A v rámci nás znona duši. ○ všetkých možností používať vu rozčarupotrebné agrotechnické a je a rozhorčí, iné opatrenia. Tak na úrovni nemá veľký súkromných gazdovstiev, ako zmysel. A bolo aj na úrovniach vyšších, kde už by v tejto situácií roky absentuje aspoň trochu najmenej vhodným rozsiahlejšie zavlažovanie. Voj- východiskom. Lebo sú vodina je, napriek všetkým jej väzby medzi klímou a poľkrásam, stále oblasťou, v ktorej nohospodárstvom ozaj pevné, je najmenej lesov a veľmi málo takže treba vedieť, akými opatzavlažovaných plôch, takže reniami reagovať na ne. Aby sa nečinne stáť a dívať sa, či sa zachránilo aspoň čo-to z toho, ○ nám príroda usmeje, alebo čo sa má.

Hlboké súvislosti Oto Filip

januári nás sužovala šnúra mrazivých dní, v lete, do polovice augusta, až päť viacdňových vĺn takmer afrických horúčav, keď sa teploty hýbali medzi 35 a 42 stupňov Celziových. Dakde i viac. Čosi je nad slnko jasne: klíma sa nenávratne mení na horšie, ako i kadečo iné na tejto našej ťažko skúšanej planéte. Platí to, samozrejme, aj pre Srbsko. Rok čo rok sa aj u nás zintenzívňujú extrémne poveternostné podmienky. Raz ide o intenzívne dažde, krupobitie a záplavy, inokedy zase o sucho, požiare a enormný rast teplôt. Dopláca na nich v prvom rade človek. Treba si totiž uvedomiť, že v polovici januára 2017, keď sa aj na Dunaji po piatich rokoch objavil ľad, teploty klesali aj dvadsať stupňov pod bod mrazu, aby sme v auguste museli znášať teploty až o 60 stupňov vyššie. Takých štyridsať stupňov v chládku. Ako to zdolávali naše organizmy, vieme sami. Rovnako tak ako si to ešte viac uvedomujú aj ľudia s chronickými chorobami. Veď sme mali

až tri mimoriadne situácie za posledných päť rokov. Tú prvú vo februári 2012 spôsobila dlhá ľadová vlna a veľké nánosy snehu. Druhá vznikla v máji 2014 po výdatných dažďoch, následne i záplavách. Tretia bola viac preventívna a vyhlásili ju v marci 2016 pre povodne v Kraljeve, Guči i na Jelici. Ani tento rok neveští nič dobré. Zvlášť poľnohospodárstvu. Náznaky toho sa začali objavovať ešte zjari v podobe zdevastovanej úrody malín hlavne v Arilji a v Ivanjici pre klimatické podmienky, aby po tomto nové mesiace priniesli aj nové skúšky. Už v júli bolo jasné, že dlhé sucho výrazne ohrozuje kukuricu, sóju, cukrovú repu. A že ich tohtoročné úrody klesnú od pár desiatok percent, možno až i o polovicu. Vzhľadom na skutočnosť, že sa poľnohospodárstvo podieľa prinajmenšom desiatimi percentami na hrubom národnom dôchodku, jasné je, aké katastrofálne následky už teraz má to všetko zlé, čo nám príroda na toto obdobie nadelila. Zredukovaná poľnohospodárska výroba, o 20 percent menšia od priemeru a až o 30 percent od vlaňaj-

Z obsahu Prečo sa rastlinám nedarí? Str. 2

Nielen výroba, ale aj výskum Str. 3

Chren ako domáci lekár Str. 5

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU patrí najmä kukurica siata, melón cukrový, paprika ročná, rajčiak jedlý, uhorka siata a prevažná väčšina letničiek. Teplotu pôdy môžeme ovplyvniť nástielkou a rôznymi krytmi. Rovnaký efekt má aj takzvané hriadkovanie a kopcovanie pôdy.

FYZIKÁLNE VLASTNOSTI PÔDY

Prečo sa rastlinám nedarí? Ľubica Sýkorová Často sa stáva, že sme do pôdy pridali hnojivo presne podľa návodu, a predsa sa rastlinám nedarí. Príčiny môžu byť rôzne. Ak máme istotu, že pH pôdy je v poriadku, na vine môžu byť jej fyzikálne vlastnosti. Tie ovplyvňujú príjem živín rastlinami rovnako veľkou mierou ako chemické vlastnosti pôdy. Ak máme pôdu s niektorou nevhodnou vlastnosťou, nič nie je stratené. ZRNITOSŤ Pôdu tvoria zrná rôznej veľkosti, ktoré majú minerálny alebo organický pôvod. Podľa prevahy ílu, prachu a piesku sa rozlišujú ílovité, prachovité, hlinité a piesočnaté pôdy. Pôdy s prevahou štrku sú štrkovité, s výskytom kameňov kamenisté a s prevahou organických látok organické. O zrnitosti pôdy sa hovorí aj v súvislosti s nárokmi na obrábanie. Vtedy sa pôda delí na ľahkú – piesočnatú, stredne ťažkú – hlinitú a ťažkú – ílovitú. Zrnitosť sa určí hmatom. Praktickou pomôckou je fakt, že z vlhkej piesočnatej pôdy sa nepodarí urobiť šúľok, zato z hlinitej áno, ľahko sa však láme. Z vlhkej ílovitej pôdy možno šúľok ohnúť bez toho, aby sa zlomil. Nároky rastlín na pôdny druh sú rôzne. Väčšine vyhovuje prachovitá hlinitá pôda. Existujú však aj pieskomilné, ílomilné a organomilné rastliny. Vlastnosti konkrétneho pôdneho druhu môžeme upraviť zapracovaním ílu, piesku, štrku, kameňov alebo rašeliny. Neusilujme sa o celoplošnú úpravu, ale upravme pôdu len na konkrétnom záhone.

ŠTRUKTÚRA Pôda pozostáva z pôdnych častíc – agregátov. Tie vznikli zlepením viacerých drobných zŕn, na ktoré sa zasa prilepujú humusové látky, uhličitany a rôzne sacharidy. V pôde prebieha neustála tvorba a rozklad štruktúry. Pre jej kvalitu je rozhodujúca vodoodolnosť, veľkosť a tvar pôdnych častíc. Najlepšie je, ak sú zaoblené, nevhodný je tvar hranola, tabuliek alebo vlákna. Ideálna veľkosť pôdnych častíc sa pohybuje od 1 do 10 milimetrov. Akým podielom sú zastúpené v pôde, možno zistiť preosiatím litra suchej pôdy cez sito na múku. Ak na site ostanú viac ako tri štvrtiny objemu, štruktúra pôdy je veľmi dobrá. Pri polovičnom až trojštvrťovom podiele možno hovoriť o dobrom priemere. Ak je však podiel častíc menší ako polovičný, pôda má nevhodnú štruktúru. Ďalšou dôležitou podmienkou je i vodoodolnosť pôdnych častíc. Ak je nízka, prejavuje sa tvorbou prísušku na povrchu pôdy. Ten sťažuje rastlinám vzchádzanie, znemožňuje im príjem vody a

živín a podporuje vodnú eróziu. Štruktúru zlepšíme častejším okopávaním, hnojením vyzretým kompostom, vápnením kyslej pôdy a pestovaním druhov na zelené hnojenie. TEPLOTA Patrí medzi rozhodujúce faktory rastu rastlín. V našich podmienkach rastú mrazuvzdorné, chladuodolné, chladnomilné a teplomilné rastliny. Mrazuvzdorné rastliny nevymŕzajú pri teplote pôdy od - 10 až po - 20 °C, ako napríklad cesnak kuchynský, jabloň domáca, slivka domáca a čučoriedka. Z okrasných druhov je to konvalinka voňavá, snežienka jarná a ďalšie. Chladuodolné rastliny nevymŕzajú pri teplote pôdy od - 5 až do - 10 °C. Patrí k nim cibuľa kuchynská, kapusta obyčajná, topinambur, kamélia japonská, pivonka lekárska, hruška obyčajná či tuja západná. Za chladnomilné rastliny sa považuje najmä hrach siaty, zemiak, reďkev siata a všetky domáce druhy okrasných rastlín. K teplomilným rastlinám, ktoré neobľubujú pokles teploty pôdy pod + 10 °C,

VLHKOSŤ Dostatok vody v pôde znamená život pre rastliny, ale aj pre pôdne mikroorganizmy. Pravda však je, že hoci sa pôda často zdá dostatočne zavlažená, nie všetka voda v nej je prístupná pre rastliny. V ílovitej pôde je dokonca až trojnásobné množstvo rastlinám neprístupnej vody v porovnaní s piesočnatou. Potrebu zavlažovania nevyjadrujú zvädnuté rastliny, ale vlhkosť pôdy v hĺbke 20 cm. Ak odtiaľ vybraná zemina pri stlačení v dlani dlaň nenavlhčí a pôda si nezachová sformovaný tvar, treba zavlažovať. Pôdu však treba zavlažovať aj v súlade s nárokmi jednotlivých rastlín na vodu. Existujú totiž suchomilné, vlhkomilné a močiarne rastliny. Na zavlažovanie je najnáročnejšia zelenina a trávnik. Najefektívnejšia je kvapková závlaha. Zamokrenú pôdu odvodníme ryhami. Podzemnú vodu odvádzame drenážou z kamennej drviny, štrku, rúrok z pálenej hliny alebo pomocou prederavených plastových fliaš. KONZISTENCIA Je to vlastne vzájomná príťažlivosť pôdnych častíc medzi sebou a k cudzím telesám. Ak je príliš vysoká, navonok to vyzerá ako utlačená a zhutnená pôda. Tá však zmenšuje priestor na rast koreňov rastlín a ťažšie sa obrába. Jednoduchá kontrola je zapichnutím kuchynského noža do navlhnutej pôdy. Ak celý nôž vnikne do pôdy, je to dôkaz dostatočnej kyprosti. V prípade, že sa zaborí len polovica čepele, konzistencia pôdy je drobivá, a ak sa zapichne len koniec noža, pôda je tuhá. Ideálna je kyprá až drobivá konzistencia. Kyprú pôdu vyžaduje väčšina záhradných druhov, ako mrkva, petržlen, pór, šalát. Tuhú pôdu znáša napríklad cesnak, cibuľa, chren, mäta pieporná. Kyprú pôdu dosiahneme častým okopávaním a výsadbou hlboko koreniacich rastlín. ○ Foto: pixabay.com

34 /4766/ 26. 8. 2017

TAK TO ROBIA INÍ: ČESKÉ POĽNOHOSPODÁRSKE SPOLOČNOSTI SI RAZIA CESTU NA TUNAJŠÍ TRH (5)

Nielen výroba, ale aj výskum

u vás spotrebúva hnedý ľan, podárstva na základe určitej no radi by sme k vám dostali podpory, dotačného programu i ten žltý ľan, ktorý je chuťovo, tak, že spolufinancuje tento ozerať sa v ústrety bunajmä na tie pečivá, trošičku stánok. Sami by sme si to dúcnosti, zdolávať nové inakší. Často sa používa i ako proste nemohli dovoliť. Sú to výzvy a skúšky, úspešne náhrada iných chutí, prípadne pomerne veľké náklady a my nie sa presadzovať na trhu svojom mixu so sezamom. Boli by sme obchodná spoločnosť, aby a inom sa iste nedá bez sme radi, keby tu sme mali možnosť vedy, súčasnej technou vás boli peschodiť si častejšie lógie, výskumov. Je to tovatelia, ktorí po svete. Sme tu parketa, na ktorej pôsobí sa viac budú dvaja odborníci, aj česká spoločnosť Agrivenovať našim šľachtitelia, ktorí tec, založená v roku 1994, odrodám, čo je pre svoju firmu popritom nadväzujúca na trebujú tie produkpre nás benefit. výskumy v oblasti poľnoPodobná situácia ty, ktoré vyrobili, hospodárstva, s ktorými sa je aj s rascou. dostať do povev českom Šumperku začalo Viacerú časť obydomia iných, ako rovno pred 75 rokmi. O jej vateľstva v Srbaj na ďalšie trhy. možnostiach a službách, sku nemožno Cítime, že sme tu ktoré poskytuje, o výskusíce označiť za na správnom miesmoch a šľachtení sme sa veľkých pestote a teším sa, že na stánku Agritecu na MeIng. Prokop vateľov rasce, do rámcov nášho dzinárodnom poľnohospoŠmirous ml. no je tu slovenpobytu zapadla dárskom veľtrhu v Novom ská menšina, ktorá ju hod- i návšteva novosadského InSade rozprávali s Ing. Z májových dní, keď mnohé cesty viedli ne užíva najmä v hrubých štitútu pre rastlinnú výrobu a Prokopom Šmirousom ml., smerom k poľnohospodárskemu veľtrhu a iných klobásach, vôbec zeleninárstvo, ako aj Ústavu pre PhD., vedúcim Oddelenia ochrany rastlín a informatiky. ktorá potrebuje aj zarábať. v údeninách. Máme aj novú chmeľ, cirok a liečivé rastliny. Tie vaše výskumné skúsenosPatrí sa na úvod povedať čosi Niektoré prostriedky získavame odrodu rasce, ktorá oveľa o firme, ktorú reprezentujete... prostredníctvom dotácií na rýchlejšie dospieva než tie ti iste majú aj svoju tradíciu... základe výskumných klasické. A sme radi, projektov, no veľkú že sú tu viacerí sločasť musíme získať venskí farmári, ktorí ju vlastnou činnosťou. už poznajú a pestujú. Jednou z nich je predaj Etablovali ste sa osív, prípadne merkan- doteraz výraznejšie tilu tých minoritných, v zahraničí? alternatívnych plodín. − Účastníkmi takejto Známe je, že sa ob- veľkej expozície, akou čas, alebo i častejšie je táto v Novom Sade, javí nedostatok uve- sme azda prvýkrát. dených osív. Zjavné je No účinkujeme na i to, že sa dosť často rôznych expozíciách mení spektrum plodín, v Brne, Českých Budě- S kolegyňou Ing. Marie Bjelkovou o ktoré je záujem. Raz joviciach, Olomouci. je v ohnisku záujmu Príchod sem nám umožnilo − Treba na záver povedať konopa, inokedy zase naše Ministerstvo poľnohos- čosi, čo je tiež veľmi dôležité: že my vlastne nadväzujerasca, tretíkrát čosi iné. me na niekdajšie štátne Všetko výskumné ústavy, ktoré pôsobili kedysi. V rokoch uvedené Stánok Agritecu bolo vlastvojnových, čiže v roku 1942, vznikol v Šumperku − Sme súkromnou spoloč- ne i motívom príchoVýskumný ústav ľanársky. nosťou, ktorá sa zaoberá poľ- du k nám? − Prišli sme do Znamená to, že tohto nohospodárskym výskumom. roku oslavujeme tri štvrte Hlavne sa venujeme mino- Srbska preto, aby storočia organizovaných ritným plodinám, kam patria sme získali partnepoľnohospodárskych výkonopa, ľan, rasca. Aj tzv. rov a spolupracovnískumov v Šumperku. Je lúskovinám, kam patrí hrach kov, najmä na odbyt to tradícia, ktorú si treba či sója. Slovom alternatívne osiva, ktoré vyproductiť. ○ plodiny, tie, ktoré nie sú veľ- kujeme. Vieme, že sa Balenia ľanu a rasce Oto Filip

kohektárové. Vzhľadom na to, že máme i svoju šľachtiteľskú časť, ktorá dosahuje pozoruhodné výsledky, rozhodli sme sa tieto prezentovať aj inde. Sme totiž súkromnou firmou,

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Obaľovače na viniči hroznorodom Ing. Ján Tancik, PhD. V strednej Európe významnými škodcami na viniči sú obaľovače, a to: obaľovač mramorový (srb. sivi smotavac grozda), Lobesia botrana a obaľovač pásový (srb. žuti smotavac grozda), Eupoecilia ambiguella.

OBAĽOVAČ MRAMOROVÝ Vo Vojvodine sa viac vyskytuje a tým aj väčšie škody spôsobuje obaľovač mramorový. Obidva druhy poškodzujú vinič rovnakým spôsobom. Húsenice prvej generácie napádajú súkvetia. Druhá a tretia generácia týchto škodcov podstatne je škodlivejšia. Húsenice poškodzujú bobule a miesta žeru sú vstupnou bránou infekcie plesňou sivou (Botritis cinirea), ktorá môže hrozno úplne zničiť. Motýľ obaľovača mramorového meria v rozpätí krídel 10 až 13 mm. Predné krídla sú pestré, mramorovo škvrnité s modrými, žltými a ryšavo-hnedými pásmi a škvrnami. Zadné krídla sú sivé. Húsenice sú žltozelenej farby, dorastú do dĺžky 10 – 12 mm. BIONÓMIA Obaľovač mramorový vo Vojvodine má tri a v niektorých rokoch aj štvrtú generáciu. Kukly prezimujú v bielom kokóne v štrbinách kôry a iných prírodných úkrytoch. Motýle prezimujúcej generácie sa objavujú koncom apríla až začiatkom mája, vrchol náletu je začiatkom júna. Motýle sú aktívne pred západom slnka a ráno pred východom slnka. Oplodnené samičky kladú vajíčka na stopky a púčiky kvetov. Vyliahnuté larvy sa živia kvetnými pukmi, kvetmi a neskoršie

aj mladými plodmi. Strapce spriadajú pavučinkami, čo je symptóm, ktorý sa ľahko dá zistiť. Larvy dokončia vývoj za 3 až 4 týždne, kuklia sa medzi listami a motýle druhej generácie sa liahnu koncom júna − začiatkom júla. Oplodnené samičky tejto generácie kladú vajíčka na nezrelé bobule veľkosti zrna hrachu. Vyliahnuté larvy sa živia na povrchu bobule. Motýle nasledujúcej generácie sa objavujú v druhej polovici augusta. Oplodnené samičky tiež kladú vajíčka na bobule a vyliahnuté larvy sa vžierajú do bobúľ a živia sa ich dužinou. Vývoj končia pred zberom hrozna, zakuklia sa a prezimujú. OBAĽOVAČ PÁSOVÝ Motýľ obaľovača pásového je o niečo väčší od motýľa obaľovača mramorového, v rozpätí krídel meria 13 – 15 mm. Hlava a hruď sú bledožlté, predné krídla sú slamovožlté, v prostriedku s priečnym hnedočerveným pásikom v tvare klinu. Zadné krídla sú tmavosivé. Mladé larvy sú špinavobiele a dospelá larva je zelená až hnedočervená s čiernymi bradavičkami. Hlava a štít sú čierne. Dorastie do dĺžky 10 až 14 mm. BIONÓMIA Obaľovač pásový vo Vojvodine má dve generácie. Vývoj

a aj spôsob poškodenia je veľmi podobný obaľovačovi mramorovému. Prezimujú kukly v špinavobielom kokóne v štrbinách kôry a iných úkrytoch. Motýle prezimujúcej generácie sa objavujú v apríli, niekoľko dní pred začiatkom náletu obaľovača mramorového. Nálet motýľov začína pred západom slnka, ale na rozdiel od obaľovača mramorového, motýle obaľovača pásového sú aktívne celú noc. Oplodnené samičky kladú vajíčka na púčiky kvetov. Vyliahnuté larvy sa živia kvetnými pukmi, kvetmi a neskoršie aj mladými plodmi, rovnako ako aj húsenice obaľovača mramorového. Kuklenie húseníc prebieha v strapci alebo medzi spradenými listami. Motýle druhej generácie lietajú od polovice júla a nálet trvá okolo 30 dní. Húsenice tejto generácie vyžierajú bobule. Kuklenie prebieha koncom augusta − začiatkom septembra. Optimálne podmienky na vývoj tohto obaľovača sú teplota 20 – 25 °C a relatívna vlhkosť vzduchu od 70 – 90 %. Suché a teplé počasie nezodpovedá vývoju tohto škodcu. OCHRANA Nepriama ochrana proti týmto významným škodcom viniča spočíva v zaistení stálej prítomnosti kvitnúcich rastlín vo vinohrade a nepoužívaním

širokospektrálnych insekticídov. Takto podporujeme prírodných nepriateľov, ktorí v značnej miere môžu redukovať vajíčka, larvy a kukly týchto škodcov. Priama ochrana sa môže robiť biologickými a chemickými prípravkami. Aj pri jednej, aj pri druhej metóde dôležitý je termín ochrany. Ten sa môže určiť viacerými spôsobmi, najviac sa využíva sledovanie náletu motýľov do feromónových lapačov a sledovanie výskytu motýľov v signalizačných klietkach. Biologická ochrana proti týmto obaľovačom sa vykonáva pomocou prípravku na báze baktérie Bacillus thuringiensis kurstaki a prípravkov Biobit WP a Bactospeine WP. Skúsenosti poukazujú, že ochrana proti prvej generácii má význam pre zníženie intenzity napadnutia húsenicami druhej generácie. Proti druhej generácii sa robí ochrana takmer každý rok a termín aplikácie prípravku sa určuje na základe náletu motýľov do feromónových lapačov. Aplikáciu vykonávame 3 − 4 dni po začiatku masového náletu motýľov, a to je vtedy, keď na jednom lapači chytíme cca 8 − 10 samčekov obaľovača mramorového alebo pásového počas jedného dňa. Táto ochrana je vysoko účelová a treba ju chápať ako významný antibotritídový zásah a je veľmi významná pri produkcii kvalitných vín. Ako veľmi úspešná sa osvedčila metóda metenia samčekov pomocou feromónov. Z chemických insekticídov sa využívajú insekticídy z rôznych skupín (pyretroidy, insekticídy zo skupiny organofosfátov a karbamátov). V ochrane treba používať insekticídy z rôznych skupín, aby sa obmedzilo vytváranie rezistentných populácií škodcu. Prvú aplikáciu treba urobiť 8 až 10 dní po výskyte prvých motýľov a postrek treba zopakovať, keď použitý prípravok už nemá účinok. Postrek treba vykonať kvalitne s prístrojmi pod väčším tlakom, celý strapec musí byť postriekaný. Do postrekovej kvapaliny treba dodať zmáčadlo (Citowett, Silwet a iné) na zlepšenie priľnavosti ošetrených častí rastlín. ○

34 /4766/ 26. 8. 2017

NEMAL BY CHÝBAŤ V ŽIADNEJ ZÁHRADE

Chren ako domáci lekár (1)

Ľubica Sýkorová

Ešte donedávna sa chren v našich podmienkach pestoval iba v okrajových častiach záhrady, no dnes sa čoraz častejšie spomína priemyselný spôsob pestovania tak viacročnej, ako i jednoročnej kultúry.

26. 8. – 1 . 9. 2017

POČASIE

otanicky ho zaraďujeme medzi dvojročné druhy. Na konzum sa používa mäsnatý podzemný výhonok, ktorý ľudovo nazývame koreň. Liečivosť chrenu môžeme prirovnať k liečivým účinkom cesnaku. Prchavé sírové zlúčeniny majú fytoncídne účinky a zabraňujú vzniku infekcie hrtana a dýchacích ciest. Používa sa ako silná korenina, nastrúhaný a ochutený najčastejšie ako príloha k mastným jedlám. Podporuje trávenie stimuláciou vylučovania žalúdočných a črevných žliaz, žlči a pankreasu. Tým sa aj potrava ľahšie a rýchlejšie trávi a lepšie využíva. Predpokladá sa, že chren pochádza z východnej a južnej Európy, predovšetkým z južného Ruska a východnej Ukrajiny. Ľudia ho používali už v stredoveku. Chren vytvára mohutný, hustý a rozvetvený koreňový systém rozprestierajúci sa asi do 30 cm hĺbky a v priemere do 60 cm. Koreň má veľký počet spiacich púčikov špirálovite rozmiestnených, z ktorých sa vo vhodných podmienkach formuje koreň a listy. V prirodzených podmienkach sa každý rok vytvorí podzemné steblo dlhé 50 cm. Z každej časti sa môže vyvinúť nová rastlina, preto o ňom hovoríme ako o rozmnožovacom orgáne, ktorý je kvôli bohatému obsahu rezervných látok aj jedlou časťou rastliny. Okrem koreňa aj mladé listy sa môžu použiť k príprave polievok a iných jedál. Chren je cudzoopelivá rastlina, ktorá v druhom roku formuje kvet-

né steblo s plodmi, ktoré sa nazývajú škrupiny. V našich podmienkach sa len veľmi zriedkavo vytvára semeno. Chren je rastlina mierneho pásma. Optimálna teplota pre jeho rast je 17 – 20 °C, pre vzchádzanie a kvitnutie potrebuje 22 – 25 °C. Dobre znáša aj nízke teploty (niektoré druhy aj do 45 °C), čo mu umožňuje prezimovanie aj v surových podmienkach. Mladé rastlinky môžu zniesť teploty do - 6 až - 7 ° C. Nie je náročný na svetlo, takže môže rásť aj v tieni. Má veľkú listovú plochu, ktorá potrebuje veľké množstvo vody. Pri jej nedostatku sa znižuje kvalita koreňa, pri jej prebytku sa zase stáva vodnatý a často hnije. PESTOVANIE CHRENU Pestuje sa ako jednoročný, dvojročný alebo viacročný porast vysádzaním jednoročného podzemného stebla (odrezkami). Vyhovuje mu plodná, stredne ľahká alebo stredne ťažká pôda s hladinou podzemnej vody na približne 150 cm. Na ťažkých pôdach sa koreň rozkonáruje, kriví, je veľmi štipľavý, na veľmi ľahkých pôdach je zase bez chuti. Optimálna kyslosť pôdy (pH) je okolo 7. Na klimatické pod-

mienky chren nie je náročný. Dobre sa mu darí v údoliach riek – kvôli zvýšenej vlhkosti vzduchu a pôdy. Pri jednoročnej výrobe chren je na prvom mieste v zeleni-

nárskom osevnom postupe. Medzi vhodné predplodiny patria strukoviny. Po chrene treba pestovať trávy, aby sa zničili divo vzchádzajúce rastliny chrenu. Pri viacročnom pestovaní sa pestuje mimo osevného postupu. Aby sme získali vysoké úrody, musíme mať kvalitnú základnú prípravu (20 – 25 cm). Na jar kultiváciou pripravíme pôdu na sadenie. Chren sa pestuje na rovnej ploche. HNOJENIE Dusík je nevyhnutný pre tvorbu vegetatívnej hmoty a výnosu, fosfor pre optimálny obsah sušiny, cukru a odolnosti rastliny. Najlepšie sa mu darí v pôde hnojenej organickými hnojivami. Maštaľný hnoj sa

aplikuje na jeseň (50 − 80 t/ ha). Môžeme ho zameniť i kompostom v množstve 40 − 50 t/ ha. Systém a množstvo minerálneho hnojiva závisí od úrodnosti pôdy a spôsobu výroby. Pri jednoročnom pestovaní sa najčastejšie hnojí s 80 až 200 kg N, 100 − 120 kg P2 O5 a 150 − 200 kg K2O na hektár. Najčastejšie sa 50 % fosforu a draslíka aplikuje na jeseň a druhá polovica + 50 % dusíka na jar pred sadením. Vo fáze rozvoja listovej ružice sa prihnojuje dusíkatými hnojivami. Rovnaké množstvo sa aplikuje aj v druhej fáze a v nasledujúcich rokoch. Pri viacročnom pestovaní sa porast každý tretí rok hnojí maštaľným hnojom. OŠETROVANIE PORASTU Tu je zahrnutá ochrana pred burinami, chorobami a škodcami. Kultivácia s prihnojovaním sa robí 4 – 5 razy na hĺbku 8 – 12 cm. Chren dobre reaguje na prihŕňanie počas júna, najmä v podmienkach zavlažovania. Zalieva sa 3 – 4 razy s 25 – 35 mm vody. Z chorôb sa na chrene vyskytuje spála (srb. plamenjača), pleseň belostná (srb. bela rđa), zo škodcov ho napáda mlynárik kapustový (srb. kupusar). Najnebezpečnejšie vírusové ochorenie chrenu je mozaiková škvrnitosť listov. Na listoch sa vtedy zjavujú bledožlté škvrny. Listy napádajú aj slimáky. Pri pestovaní na menších plochách sa robí orezávanie, t. j. čistenie podzemnej časti koreňa (odrezku). V júli sa odhrnie pôda okolo koreňa (hĺbka 20 – 30 cm) a pomocou noža sa odrežú bočné žily z výhonkov, koreň sa očistí hrubou tkaninou a opäť sa zasype zeminou. Takto získavame kvalitný hladký a rovný koreň.  (Pokračovanie nabudúce)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

34˚ | 18˚

33˚ | 17˚

31˚| 17˚

30˚ | 16˚

31˚ | 16˚

30˚ | 16˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZELENINÁRSTVO

Aj zelenina potrebuje zavlažovanie

Ľubica Sýkorová

Tohtoročné horúce dni riadne dali zabrať aj zelenine na našich hriadkach. Zberáte drevnatý kaleráb, mrkvu s drobnými a rozkonárenými koreňmi či malé ružice karfiolu? To je znak, že zelenina potrebuje výdatnú zálievku! Prirodzené zrážky v priebehu vegetačného obdobia obyčajne poskytujú asi 60 až 80 % potreby vody. Každoročne sa však počas vegetácie vyskytuje niekoľko rozlične dlhých suchých období, preto už ani zeleninu nemôžeme pestovať bez zavlažovania. ZÁVLAHOVÁ VODA Musí byť čistá, zdravotne neškodná, bez škodlivých mikroorganizmov a cudzorodých látok. V teplejšom období je ideálny čas na zavlažovanie v ranných hodinách, keď sú rastliny aj pôda chladnejšie. Jej teplota by nemala byť nižšia ako teplota pôdy o viac než 5 °C. Po každej závlahe treba povrch pôdy prekypriť, čím zabránime vzniku pôdneho prísušku a znížime vyparovanie vody z pôdy. NÁROKY NA VODU V priebehu vegetácie nie sú nároky na vodu rovnaké. Dostatok vody na začiatku vegetácie a nedostatok v neskoršom období výraznejšie znižuje úrody, ako keď je to naopak. Zvýšené dávky vody po dlhšom vlahovom deficite spôsobujú praskanie koreňov, buliev a plodov. Pri plodovej zelenine sa zvyšuje potreba vody v období nasadzovania plodov, cibuľoviny vyžadujú najviac vody v období tvorby vňate, pri dozrievaní je vhodná nižšia vlhkosť. Rastliny s veľkou listovou plochou majú obvykle väčšiu spotrebu vody než tie, čo majú malé, kožovité alebo voskovité listy. Rastliny s mohutným koreňovým systémom alebo hlbokými koreňmi dokážu čerpať vlahu z väčšej hĺbky. Menší koreňový systém

bez pravidelnej závlahy nestačí zásobovať nadzemné orgány vodou. Rastliny pestované z priesad majú slabší koreňový systém než z priamej sejby.

Vyššia teplota vzduchu, intenzita svetla, zásoba živín a nižšia relatívna vlhkosť potrebu vody zvyšujú. CIBUĽOVÁ ZELENINA Vyžaduje vlahu najmä na začiatku rastu. Pri dozrievaní pôsobí vlhkosť nepriaznivo – zvyšuje percento menej hodnotných cibúľ. Najmenej náročný na vodu je cesnak. Ak je nedostatok prírodných

zrážok, rovnomerné závlahové dávky vyžaduje pór. HLÚBOVINY Sú náročné na pôdnu vlahu aj na vzdušnú vlhkosť. Skoré odrody pestované z priesad majú slabý koreňový systém a veľkú transpiračnú plochu. Po vysadení opatrne raz až dvakrát rastliny zalejeme a následne závlahu obmedzíme. Prinútime tým rastliny k tvorbe bohatšieho koreňového systému. Z hlúbovín je na vodu najnáročnejší karfiol. Odporúča sa závlaha aj pred výsadbou v dávke 20 mm. Po ujatí sadeníc aplikujeme dávky 20 až 30 mm. Pri zakladaní ružíc sa pri troj- až päťdňovom závlahovom cykle osvedčili dávky 15 až 20 mm. Skoré odrody môžeme zavlažovať až do zberu. Kaleráb potrebuje najviac vody, keď začína rásť buľva. Vtedy zavlažujeme v intervale 8 až 10 dní dávkami 20 až 25 mm. Pekinská kapusta potrebuje rovnomernú závlahu počas celého vegetačného obdobia. Kapusta a kel majú maximálnu spotrebu vody od začiatku zavinovania hlávky. Vtedy zavlažujeme každý týždeň dávkou 20 až 25 mm. Pri neskorých odrodách na skladovanie treba obmedziť závlahu asi mesiac pred zberom. Takto

sa vytvorí viac sušiny a hlávky sa dobre uskladňujú. Kel kučeravý a ružičkový od septembra nemusíme zavlažovať, podporíme tým mrazuvzdornosť. KOREŇOVINY Z tejto skupiny je najnáročnejší zeler. Po výsadbe výdatne zavlažujeme až do ujatia a zakorenenia. Neskôr dodávku vody obmedzíme, aby koreňový systém zmohutnel. V období narastania buliev, od júla do konca septembra, zavlažujeme v osem- až desaťdňových intervaloch dávkou 30 mm. Ostatné druhy koreňovej zeleniny sú na závlahu menej náročné. Rast skorej mrkvy a petržlenu podporíme závlahou s dávkami 10 až 20 mm. Neskôr, ak je sucho, môžeme zvýšiť dávky na 30 mm. Neskorá mrkva a petržlen sú náročné na závlahu v období intenzívneho rastu koreňa. Zavlažovaná reďkovka má jemnejšiu chuť. Cvikla a reďkev, ak nie je mimoriadne suchý rok, nevyžadujú závlahu. Cvikla pri nadbytku vody vytvára veľké, ale menej vyfarbené buľvy. Reďkev má pri závlahe väčšie buľvy, sú však menej aromatické a horšie skladovateľné. LISTOVÁ ZELENINA Hlávkový šalát a ostatné druhy šalátov sú náročné na rovnomerné zásobovanie vodou celé vegetačné obdobie, aby vytvorili šťavnaté krehké hlávky alebo listy. Uprednostňujeme častú závlahu malými dávkami, aby sme predišli rozvinutiu hubových chorôb. Jarný špenát pestujeme v období, keď je dostatok zrážok, preto ho obyčajne nemusíme zavlažovať. Neskorý špenát sa odporúča polievať tri až štyri týždne pred zberom. PARADAJKY Na začiatku vegetácie závlahou nešetríme. Keď sa začnú objavovať kvety, prestaneme zavlažovať. Znova začneme až pri nasadzovaní plodov, keď nedostatok vlahy pôsobí nepriaznivo. V čase hromadného dozrievania závlahu ukončíme. Podľa možnosti zvolíme zavlažovanie brázdovým podmokom, lebo pri zadažďovaní plody viac poškodzujú hubové choroby. 

34 /4766/ 26. 8. 2017

RODINA

DOBRÁ RADA

Ako naučiť dieťa plávať?

hcete vašu ratolesť naučiť plávať? Kedy s plávaním u detí začať? Čo najskôr. Batoľatá máčajte vo vodičke, sprchujte im hlavu, aby im voda tiekla po tváričke. Pomaly, v krátkych intervaloch a formou hry. Existuje ideálny „plavecký“ vek? To je individuálne. Na naučenie sa základom plávania je to 5 až 6 rokov. Potom sa zväčša dieťa zaradí do prípravky, kde sa učia základy techniky všetkých spôsobov (7 – 8 rokov). V 9 – 10 rokoch sa spravidla začína pravidelnejší tréning a pretekanie. Kedy sa už u dieťaťa dá hovoriť o plávaní? Niekto zaznamená pokrok už po jednom výcviku. Deťom, ktoré majú z vody strach, to môže trvať aj 3- až 4-krát dlhšie. Ak ste výchovu „spriatelenia sa“ s vodou v ranom veku zanedbali, bude to stáť oveľa viac času a námahy. Určite ho zverte do rúk odborníka. 1. KROK – PONORENIE HLAVY

– VEĽKÁ POMOC

drží okraja bazéna. Ľahne si na vodu, kope nohami, a pritom sa postupne snaží ponoriť aj hlavu do vody a cvičiť pri tom prvý krok – nádych a výdych do vody.

(TVÁRE A OČÍ) Dieťa sa nadýchne nad vodou, zanorí tvár a vydychuje vzduch do vody. Najskôr ústami, potom nosom tak, aby do neho nevošla voda. Cvik dieťa zvládlo vtedy, keď je pri ňom uvoľnené a dokáže vydýchnuť celý obsah pľúc do vody. Tip: Ak si malý plavec nechce ponoriť tvár, nech si urobí misku z rúk. Do nej si naberie vodu a ústami skúša fúkať do rúk. Takto si navyká na vodu v tvári a očiach. Pomáhajú aj kvalitné okuliare. 2. KROK – KRAULIARSKY KOP Dieťa sa s vystretými rukami

3. KROK – LEŽANIE NA VODE Alebo tzv. hviezdica na bruchu aj chrbte bez pohybu. Dieťa sa relaxovane položí na hladinu s rozpaženými rukami a rozkročenými nohami. Najskôr na bruchu, potom aj na chrbte. 4. KROK – SPLÝVANIE Začína s predpažením rúk a následným položením sa na vodu. Hlavu má ponorenú vo vode medzi rukami a odrazí sa od steny. Najskôr začína bez pohybu nôh. Neskôr pridáva krauliarsky kop. 5. KROK – KRAULOVÉ RUKY Môžeme začať skúšať pridávať, keď už má dieťa dobre zvládnuté splývanie s kopaním. Ku kroku č. 4 pridáme „oblúčiky rukami“. 

Chcete naozaj schudnúť?

aždý deň rozprávate o tom, že chcete schudnúť, a stále sa vám to nedarí. Možno robíte práve túto jednu chybu. Posledné prieskumy dokazujú, že ani nie pätina z tých, ktorí o chudnutí rozprávajú, to myslí vážne. Pritom aj pri zhadzovaní kilogramov je významným faktorom úspechu motivácia a disciplína. 1. Pred chudnutím si rozmyslite, prečo tak chcete urobiť. 2. Zostavte si plán a toho sa držte. 3. Určite si odmeny za úspechy aj kouča, ktorý vás podporí. Uvidíte, že to pôjde! 

ZDRAVIE A MY

Nosíte správnu veľkosť topánok?

ôže vám to pripadať ako banalita, ale dlhodobé nosenie nevhodných topánok môže spôsobiť bolestivé problémy. Podľa výsledkov nedávneho prieskumu uskutočneného odborníkmi sa zistilo, že väčšina žien nosí zlú veľkosť topánok. Veľakrát je to spôsobené tým, že si pred rokmi zmerali nohu, ktorá sa však postupom času zmenšila. Iné ženy si nevhodné topánky skrátka kúpili, pretože sa im páčili. Dlhodobé nosenie nesprávne veľkých topánok môže spôsobiť bolestivé problémy, a to mozole, pľuzgiere a kurie oká. Veľkým problémom mnohých žien je tiež to, že sa zaryto držia svojej veľkosti a neuvedomujú si, že každá značka topánok sa aspoň mierne odlišuje.

AKO SI ZMERAŤ NOHU? Najlepšie sa noha meria pomocou papiera, ktorý položíme tesne k stene. Jednou nohou sa naň postavíme a pätu k stene pritlačíme. Potom nakreslíme kolmú čiaru pozdĺž špičky najdlhšieho prsta. Vzdialenosť od začiatku papiera k čiare zmeriame v centimetroch a prevedieme na zodpovedajúce číslo podľa tabuľky, ktorú nájdete všade na internete. Merajte vždy obe chodidlá a

kupujte si topánky podľa toho väčšieho. Ak si kupujete uzatvorenú obuv, merajte si nohy v ponožkách, ktoré zodpovedajú

hrúbke tých, ktoré budete najčastejšie nosiť. Pokiaľ naopak kupujete sandále, zmerajte si nohy bosé.

AKO SI VYBRAŤ OBUV SPRÁVNEJ VEĽKOSTI? 1. Topánky si chodievajte kupovať zásadne popoludní, vtedy je noha objemnejšia než ráno. Vyhnete sa tak nepríjemnému prekvapeniu, že nové topánky sú vám v neskorších hodinách neznesiteľne úzke. 2. Vždy si skúšajte obe topánky, pretože veľkosť nôh sa mierne líši. Mohlo by sa vám stať, že vám topánka padne ako uliata na jednu nohu a na druhej bude pekelne tlačiť. 3. Pri kupovaní novej obuvi dbajte vždy na to, aby mali prsty dostatočný priestor. Pred nimi by mal byť centimeter miesta a prsty by nemali byť príliš pritlačené k sebe. 

VII 29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Jogurtovo-kakaový zákusok

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Cukety vyprážané v rúre Suroviny: cukety (množstvo podľa potreby), múka, vajcia, omrviny, asi ½ dl oleja, soľ podľa chuti Takto sa to podarí: Cuketu pripravíme ako pre obvyklé vyprážanie. Ošúpeme, nakrájame na tenké plátky, osolíme a necháme, aby pustili vodu. Scedíme, obalíme v múke, vajci a omrvinách. Skladáme ne plech, ktorý sme potreli olejom. Na každú cuketu kvapneme 2 – 3

kvapky oleja, dáme do rúry a pečieme vo vyhriatej rúre na 170 °C. Prevraciame, len keď sú zospodu upečené a po prevrátení necháme dopiecť aj z druhej strany.  Zdroj: http://saznajemo.club/

Grécky krupicový koláč Suroviny: 50 g masla, 50 ml oleja, 200 g krupice, 400 ml vody, 300 g cukru, 1 vanilínový cukor (10 g), 10 g škorice; Na polevu: 100 g čokolády, 30 g masla, 50 ml mlieka Takto sa to podarí: Do jednej nádoby dáme variť vodu s cukrom, vanilínovým cukrom a škoricou. Necháme vrieť asi 5 minút. V druhej nádobe za stáleho miešania na masle a oleji opražíme krupicu. Dávame pozor, aby neprihorela. Do opraženej krupice vylejeme cukrovú vodu, zmiešame a varíme 2 – 3 minúty, kým nedostaneme kompaktnú hmotu. Vylejeme do menšieho plechu (20 x 25 cm) a keď trochu

Tento koláč možno upiecť na plechu 22 x 24 cm alebo možno upiecť 12 kusov muffinov. Suroviny: 150 g polohrubej múky, 2 lyžičky kypriaceho prášku, 150 ml jogurtu, 100 g cukru, 1 vanilínový cukor, 1 vajce, 2 lyžice kakaa, štipka soli, trošku oleju Takto sa to podarí: Zmiešame múku s kypriacim práškom a pridáme štipku soli. V druhej nádobe vymiešame jogurt,

Letný broskyňový koláč

Foto: E. Šranková

Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 240 g cukru, 220 g múky, 10 lyžíc horúcej vody, 1 kypriaci prášok; Na plnku: 2 vanilínové pudingy, 6 lyžíc múky, 1 l mlieka, 200 g cukru, 1 vanilínový cukor, 250 g margarínu; Ostatné: najmenej 1 kg broskýň, ½ l sladkej smotany Takto sa to podarí: Cesto: Žĺtky vyšľaháme s cukrom do penista. Postupne pridáme múku, kypriaci prášok a vodu. Nakoniec lyžicou pridávame vyšľahaný sneh z bielkov. Zľahka zmiešame. Pečieme na vymastenom a múkou vysypanom plechu na 180 °C asi 30 min. Horúce cesto polejeme s najmenej 2,5 dl teplého mlieka. Plnka: Pudingové prášky, múku

korenia, 1 lyžička oregana; Na posypanie: 100 g trapistu Takto sa to podarí: Vyšľaháme vajcia, pridáme jogurt a olej a dobre zmiešame. Pridáme soľ, korenie a oregano. Potom i múku

s kypriacim práškom. Nakoniec pridáme i rozmrvený feta syr, na štvorčeky nakrájanú salámu a uhorky. Dobre zmiešame a vylejeme do bábovkovej formy. Pečieme na 200 ˚C až 220 ˚C orientačne

vychladne, polejeme polevou. Poleva: Čokoládu polámeme na kúsky, pridáme maslo a mlieko a dáme roztopiť do mikrovlnky, alebo to urobíme vo vodnom kúpeli. Necháme trochu vychladnúť a vylejeme na koláč. Necháme v chladničke, najlepšie cez noc. 

cukor, vanilínový cukor, olej, kakao a vajce. Všetky suroviny dobre zmiešame. Pečieme asi 20 minút vo vyhriatej rúre na  180 °C. Foto: E. Šranková

a cukor vymiešame s 2,5 dl mlieka. Zavaríme do zvyšného mlieka a miešame, kým nedostaneme hustý krém. Do vychladnutého krému zamiešame vyšľahaný margarín. Ostatné: Broskyne ošúpeme a nakrájame nadrobno, eventuálne na polovice. Sladkú smotanu vyšľaháme. Cesto natrieme plnkou, navrstvíme broskyne a navrch natrieme vyšľahanú  sladkú smotanu. Zdroj: http://recipeci.com/

Slaná bábovka Suroviny: 4 vajcia, 1 pohárik jogurtu, 1 (jogurtový) pohárik oleja, 2 a ½ pohárika múky, 1 kypriaci prášok, 150 g salámy, 150 g feta syra, 5 kyslých malých uhoriek, ½ lyžičky soli (podľa chuti), trochu

35 – 40 minút. Vyberieme z rúry, posypeme trapistom a zapečieme asi 10 minút.  Zdroj: http:// www.kuvajmo-blogovski.com/

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 446 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Mladí dramatici a herci v akcii 8. ROČNÍK SEMINÁRA PÍŠEŠ? PÍŠEM!

Maja Kubincová

tradičnom letnom termíne, tentoraz 13. – 20. augusta, sa v Divadle Janka Čemana v Pivnici uskutočnil dramatický seminár Píšeš? Píšem! Na jeho 8. ročník sa prihlásilo 60 účastníkov, ktorí tvorivo pracovali v rámci 11 dielní pod vedením 16 lektorov zo Slovenska. Dielňu tvorivej dramatiky – detské divadlo viedla lektorka Ema Kristofová. V dielni spracovali divadelnú predlohu a vytvorili rovnomennú divadelnú hru Zlo sa netrestá zlom autorky Mariannky Ibrahimi. Divákom sa predstavili v piatok 18. augusta. Jeho ústredný motív znie takto: „Už ste zažili výsmech a šikanu v škole? Skoro každé dieťa si tým prejde. Často by sme tým, čo nám ubližujú, všetko spätne vrátili. Ale zlo sa nikdy netrestá zlom, pretože niekedy nás môže pomsta mrzieť. A nebude sa dať vrátiť späť.“ Ďalšia Dielňa tvorivej dramatiky – detské divadlo bola pod vedením lektora Števa Foltana. So svojimi účastníkmi vytvoril divadelné predstavenie Mávnutie krídlom inšpirované dramatickým textom Vladka Miksáda Pätnásťročná. Obecenstvu výsledok svojej práce prezentovali v sobotu 19. augusta na javisku divadelnej sály. „Chcem byť už samostatná, zodpovedná za svoje rozhodnutia, chcem sa obliekať sama, hovoriť si, čo chcem, sama dýchať, mám pätnásť...“ hovorí hlavná protagonistka. • KULTÚRA •

Účastníci dielne Pouličné divadlo sa naučili chodiť na chodúľoch, vrhať oheň, žonglovať a vyrábať základné rekvizity pre pouličné divadlo. Spracovali i základný „cirkusový kúsok“. Dielňa prebiehala pod vedením lektorov Mateja Struhára a Márie Knoppovej. Spracovali pritom dramatický text Ines Gedrovej Vám sme k prišli a vytvorili divadelnú hru Ži(v)li/y. V povedomí nám zostala myšlienka: „Človek je rovnako pominuteľný ako divadlo.“ Herecká dielňa – herectvo pohybu, ktorú viedli lektori Svetlana Gašková a Ján Marcinek v spolupráci s Dielňou rozhlasového herectva pod vedením lektora Vladimíra Kivádera, vytvorili rozhlasovo-pohybovú divadelnú hru Zabi-baba. Inšpiroval ich dramatický text Niny Sadur Čudná ženská, odkiaľ sú aj tieto slová: „Počúvaj. Navrhujem dohodu. Ja sa rozbehnem. Ty ma budeš chytať. Ak ma chytíš – bude raj, ak nie – zanikne celý svet.“ Herecká dielňa – muzikál prebiehala pod vedením lektorov Tomáša Krištofa, Beáty Eibenovej

a Kristíny Pláškovej. Účastníci pracovali s hudbou, spevom, tancom, pohybom... Naučili sa pracovať s mikrofónom, ako bojovať s tré-

mou, pracovať s vlastným telom a ako ho uvoľniť. Spoločnými silami účastníci a lektori vytvorili muzikál 1 inšpirovaný motívmi divadelnej hry Eleny Hložanovej

Ľúbostný ples. Réžiu mali na starosti Eibenová a Krištof, choreografie pripravila Plášková, hudbu a texty piesní vytvorili Róbert Mikla, Milan Klinko, Vladimír Vincúr a Tomáš

Krištof. A bolo to v duchu myšlienky: „Jeden deň, jeden život, jedna láska...“ Filmová dielňa pod vedením lektorov Stanislava Králika a Šimona Hornu v spolupráci s Dielňou filmového herectva, ktorú viedol lektor Tomáš Tomkuljak, nakrútili krátky hraný film podľa scenára Dragana Karlečíka Elixír lásky č. 404. Réžiu podpísali lektori, kameru mal na starosti Š. Horna, kým zvuk a strih Miroslav Vrška, Alexander Kolár, Dragan Karlečík a Stanislav Králik. Hudobná dielňa pod vedením lektora Róberta Miklu najviac spolupracovala s druhými dielňami. Spoločnými silami vytvorili hudobné aranžmány pre divadelné hry, ktoré boli spracované na seminári. Svoju prezentáciu Hudobný cirkus „Kolotoč“ mali vo štvrtok pri jazere Črepara a účinkovali v ňom Róbert Mikla, Mária Knoppová a hostia. Lektorom fotografickej dielne bol Juraj Mravec. Účastníci dielne sa naučili základom fotografovania, úprave fotografií, ako sa fotí portrét a panoráma, čo je to dokumentárna a čo umelecká fotografia. Témou bola Sloboda. Autori (Anna Pavlovičová, Vladimír Filip Ožvát, Anna Milcová, Tijana Kolárová a Martina Pašteková) svoje fotografie prezentovali na výstave Príbehy z Pivnice, ktorá bola otvorená v piatok v klube OD Janka Čemana. Výtvarná dielňa prebiehala pod vedením lektora Miroslava Harbulu. Téma dielne bola tiež Sloboda. Učili sa o histórii a druhoch komiksu, o ich charakteroch a vypisovaní deja do okienok. Kresliči (Ján Kohút a Samuel Černuško) svoje komiksy prezentovali na výstave komiksov Bum v predsieni OD Janka Čemana. Organizátori – členovia OD Janka Čemana a účastníci tejto tradičnej akcie sa už tešia na 9. ročník seminára. Sú odhodlaní s chuťou tvoriť, pracovať, smiať sa, navzájom si pomáhať a písať vlastný príbeh. Foto: účastníci Fotografickej dielne na seminári

34 /4765/ 26. 8. 2017

Kultúra ZO 4. BIENÁLE KYSÁČSKYCH VÝTVARNÍKOV

Vystavujú domáci i hosťujúci ochotníci Chrťanová, námestníčka v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, správu, predpisy a národsmi maliari ochotníci žijúci nostné menšiny – národnostné a tvoriaci v Kysáči a dvaspoločenstvá vyjadrila obdiv nad ja hosťujúci, kysáčsky zať činnosťou kysáčskych výtvarníkov, ktorí sa rozhodli svoj voľný čas namiesto bezduchých obsahov vyplniť tvorivosťou. Zdôraznila, že tento sekretariát, v ktorom pracuje, podporuje aj činnosť výtvarných ochotníkov. Predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový informoval, že sa vďaka katalógom činnosť kysáčskych ochotníckych a akademických maliarov, ako i Galérie SND, dostala aj do záujmu výtvarných Z vernisáže: (zľava) Janko Paroškaj, Zuzana Petrušková, Zuzana Ferková, kritikov na Slovensku. Michal Madacký, Mária Sláviková, Mária Páliková, Jaroslava Vranková, Z príležitosti 4. bienále Ondrej Marčok a Milina Chrťanová vydali aj kvalitný katalóg. V ňom sa medziiným a testiná, vystavujú na 4. bienále ale i drevoryt a obrazy akrylovými dozvedáme o výtvarných záujkysáčskych výtvarníkov ochot- farbami. O umelcoch povedal, moch autorov, ktorí vystavujú níkov. Vernisáž bola v piatok 18. že už majú vybrúsený výtvarný na bienále. Dozvedeli sme sa, že augusta v Galérii SND v Sloven- prejav a mnohí z nich postupujú vo svojej tvorbe veľkými krokskom národnom dome. mi. Keď ide o výtvarné žánre, na výstave ponúkli krajinky, salaše, figurálne kompozície, portréty a zátišia, čomu sa aj ináč najviac venujú. Experimentovali s výtvarnými prejavmi od insitného maliarstva až po realizmus. Ako Madacký informoval, toto podujatie podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Podotkol aj, že za Návštevníci na otvorení výstavy sedem rokov jestvovania Galérie SND usporiadali Mária Sláviková najradšej maľuje 26 výstav, ktorými chceli portréty, ľudí v prírode, minulosť urobiť radosť Kysáčanom. a stvárňuje aj biblické témy. HeŽriebätko, olejomaľba Márie Pálikovej Predsedníčka Výtvarné- lena Potocká zo Slovenskej reho krúžku Michala Geržu publiky stvárňuje krajinky krásnej Svoje práce vystavujú: Mária Zuzana Ferková oboznámila náv- slovenskej prírody. Obrazy Márie Sláviková, Helena Potocká zo števníkov vernisáže, že neustále Pálikovej sú odrazom skutočnosti, Slovenska, Mária a Mila Pálikové, tvoria a vystavované obrazy sú ale aj vnútorného prežívania Ondrej Marčok, Zuzana Ferko- dôkazom, že im nechýba tvorivej spomienok na minulosť, nadviazané na kultúrnu tradíciu. vá, Zuzana Petrušková, Mária energie. V otváracom príhovore Milina Najmladšia Mila Páliková ešte iba Vozárová, Janko Paroškaj z RuElena Šranková

www.hl.rs

menky a Jaroslava Vranková. Kurátor bienále Michal Madacký sa na otvorení výstavy zmienil o ich tvorbe a vystavených obrazoch. Ide väčšinou o olejomaľby,

Informačno-politický týždenník

Rodičia, olejomaľba Márie Vozárovej

hľadá svoj výtvarný výraz a je nádejnou ochotníckou maliarkou. Obľúbenou témou kysáčskeho farára Marčoka sú krajinomaľby a na tejto výstave sa predstavil drevorytom s biblickým motívom. Zuzana Ferková stvárňuje krajinky, sálaše, ľudí v krojoch, slnečnice. Zuzana Petrušková maľuje krajinky a motívy z minulosti.

Mária Vozárová najradšej stvárňuje portréty. Janko Paroškaj rád používa akrylové farby, maľuje vojvodinské krajinky a štylizované figúry živočíchov. Jaroslava Vranková najnovšie maľuje na starých škridlách a vykresľuje starodávny nábytok. Maľuje prevažne krajinky a zátišia. Výstava bude otvorená do 10. septembra. • KULTÚRA •

V KOVAČICKEJ GALÉRII INSITNÉHO UMENIA

Autori zo Slovenska Anička Chalupová

štylizácia. Svoje estetické a umelecké zámery realizuje v lazúrnej jemnosti, ale aj v pastóznej štruktúre. Je ,doma’ v rôznych technikách, využíva akvarel, olejomaľbu, maľbu temperou a akrylom. Farby jej obrazov symbolicky zachytávajú poéziu tvarov a vôní prírody.

V celej svojej doterajšej tvorbe je verná prírodnej tematike a lyrickej poetike. Návštevníci mali nevšednú príležitosť pokochať sa aj v krásnych obrazoch autora Miroslava Potomu, ktorý žije a tvorí v Stročíne, okres Svidník, kde sa už ako školák

brazy plné nehy a pozitívnych pocitov autorky Márie Nagyovej vytvorené akvarelom a olejomaľby insity s oživenými spomienkami na detstvo, dedinu, každodenný život v nej, ale aj čaro významných zvykov, tradícií a sviatkov autora Miroslava Potomu v sobotu 19. augusta v Galérii insitného umenia v Kovačici priam volali a vábili pohľady milovníkov výtvarného umenia. Po uvítacích Momentka z vernisáže: (sprava) Miroslav Potoma, slovách Anna Anna Barcová-Žolnajová, Mária Nagyová a hudobníci Emil st. a Emil ml. Nemčekovci Barcová-Žolnajová, úradujúca riaditeľka GIU, Zmysel pre krásu má vrodený. zapojoval do výtvarných krúžkov predstavila túto dvojicu sloven- Rovnako aj záujem o tvar a túžbu a zúčastňoval sa vo výtvarných po zanechaní vlastnej ,stopy’ v po- súťažiach. ských autorov: – Autorka Mária Nagyová svoje dobe farebného znaku. Maľuje – Na umeleckú priemyslovku sa sklony k výtvarnej činnosti reali- pre radosť a svojsky, avšak vždy nedostal, a tak po skončení inej strednej školy zostal pracovať v Košiciach. V roku 1986 sa vrátil do svojej rodnej dediny, kde

Časť vystavených akvarelov Márie Nagyovej

pastely, olejomaľby, aj linoryty a zúčastňuje sa od okresných, cez krajské, až po celoslovenské výstavy Výtvarného spektra usporiadané Národným osvetovým centrom, kde získal niekoľko ocenení. Maľuje na plátno, sololit, sklo a drevo. Miroslav Potoma je členom výtvarných klubov vo Svidníku, Stropkove a v Detvianskej umeleckej kolónii v Detve. Svoju tvorbu okrem na Slovensku vystavoval aj v Čechách, Poľsku, Nemecku a Francúzku. Maľovanie je pre neho koníčkom, sviatkom a oddychom, – podčiarkla úradujúca riaditeľka GIU.

Jeho výtvarné snaženie inklinuje hlavne k insitnému umeniu; z tvorby Miroslava Potomu

zovala už od detstva, odborného usmernenia sa jej dostalo na strednej i vysokej škole a jej výtvarné ambície trvajú až dodnes. Motívy pre svoju maliarsku tvorbu nachádza vôkol seba. Dominujú inšpirácie prírodou a kvetinové zátišia. Výtvarný prejav autorky charakterizuje realistické zobrazenie skutočnosti a jeho jemná • KULTÚRA •

ochotne pripúšťa zmeny. Pevná ruka a citlivé srdce spája racionálne s emóciami. Pozoruje svet, aby nový stvorila. Maľuje to, čo vidí, inokedy najprv maľuje, až potom to vidí. Tvorivá činnosť je pre Máriu stav bytia, objavovaním samej seba a radosťou z vlastnej kreácie. A preto jej obrazy majú neopakovateľné čaro a atmosféru.

Výstavu si prišli pozrieť aj kolegovia maliari z Kovačice a Padiny

znovu začal tvoriť a zapájať sa do kultúrneho života nielen vo svojej obci. Krásy prírody svojho rodného kraja prezentuje v krajinárskej tvorbe. Využíva na to rôzne výtvarné techniky, napr. kresby,

K slávnostnejšiemu ovzdušiu vernisáže prispeli kovačickí hudobníci, Emil st. a Emil ml. Nemčekovci, ktorí zahrali zmes slovenských ľudových piesní.

34 /4765/ 26. 8. 2017

Kultúra SLOVO DALO SLOVO: Dr. TIJANA PALKOVLJEVIĆ BUGARSKI, SPRÁVKYŇA GALÉRIE MATICE SRBSKEJ V NOVOM SADE

Sny sa naplnili Oto Filip

e to úctyhodné jubileum. Veď sa toľko toho udialo od dávneho roku 1847, keď v Budapešti bolo v rámci Matice srbskej založené Múzeum, z ktorého umeleckej zbierky neskoršie vznikla Galéria Matice srbskej. V súčasnosti vzorná inštitúcia s až 170 rokmi trvajúcou tradíciou. Alebo ako to v texte O nás na webovej stránke galérie vraví jej správkyňa Dr. Tijana Palkovljević Bugarski: − Bolo treba mnoho úsilia, hmotných snáh a obety na realizovanie toho, čo bolo dávnym snom zakladateľov Múzea Matice srbskej... Galéria Matice srbskej vlastní všetky charakteristiky jednej serióznej muzeálnej inštitúcie: hodnotnú a rôznorodú zbierku národného umenia, veľkú budovu v strede Nového Sadu, priestory na stálu expozíciu a občasné výstavy, depo na chránenie umeleckých diel, súčasne vybavený konzervátorský ateliér, odborníkov. Prostredníctvom úsilia a práce našich predchodcov zrealizované sú túžby zakladateľov, aby založením jednej muzeálnej inštitúcie poskytli trvalý prínos k rozvoju národnej kultúry... Samozrejme, sú to len niektoré zlomky rozvetvených dejín jednej z najstarších a najbohatších kultúrnych inštitúcií u nás. Jej súčasnosť, sčasti i budúcnosť, boli námetom stretnutia a rozhovoru s Dr. Tijanou Palkovljević Bugarski. Práve krájame dni, týždne a mesiace veľkého jubilea galérie v čele ktorej ste. Akým spôsobom ho oslavujete? − Tie oslavy sa vlastne začali otvorením galérie po adaptovaní a rekonštruovaní jej fasády 1. júna tohto roku. Cieľom nám bolo poukázať na tradíciu, kontinuitu, trvanie, pretože v uvedený deň roku 1958 bola Galéria Matice srbskej prvýkrát v tejto budove sprístupnená verejnosti. Ďalšie významné otvorenie nastúpilo v tomto jubilejnom

www.hl.rs

roku, v ktorom návštevníci mali alebo majú možnosť pozrieť až tri pozoruhodné výstavy, ktoré istým spôsobom stanovujú alebo reprezentujú naše strategické orientácie. Zaslúžia si niekoľko slov... − Na úvod by som uviedla výstavu o zbierke, ktorú nám darovala Ivanka Acin, a označila by som ju ako krásny príklad pestovania vzťahov s umelcami a ich dedičmi. Je to zároveň dôležitý model dopĺňania a zapĺňania umeleckých zbierok prostredníctvom darov. Totiž syn a dcéra umelkyne nám darovali zbierku, v ktorej je viac ako sto umeleckých prác a verejnosti sme ju prezentovali tohto leta. Treba tiež uviesť výstavu Šíďanky Savu Šumanovića, ktorou sme chceli ukázať, nakoľko je podstatná vzájomná spolupráca kultúrnych inštitúcií. Je to výstava, ktorá hosťovala u nás, a domovom je jej šídska Galéria obrazov Savu Šumanovića. Je to jeden cyklus z jeho tvorby, ktorý možno objaviť len tam, v šídskej zbierke. Chceli sme teda ukázať, že sa pokrok národnej kultúry opiera aj o dobrú spoluprácu rôznych inštitúcií kultúry, ako aj o spoluprácu s Filozofickou fakultou v Belehrade a Katedrou dejín umenia. Treťou výstavou sú

Obrazy pominuteľného sveta, ktorá sa zaoberá vzťahmi francúzskej a srbskej intimity. Tam sme v spolupráci s Francúzskym inštitútom vlastne ukázali, ako francúzske umenie vplývalo na rozvoj srbského v tridsiatych a štyridsiatych rokoch minulého storočia a ako naši umelci zareagovali na vznik nového umeleckého smeru, ktorý reprezentovali Bonnard a Villard. To je tá výstavná zložka... − Netreba prehliadnuť ani cyklus prednášok menom 170 rokov – 170 vašich dní a našich príbehov. Od 1. júna počas 170 dní, každý deň o dvanástej a osemnástej hodine prezentujeme po jeden príbeh z bohatých dejín Galérie Matice srbskej, respektíve vôbec z galérie vzťahujú-

V novej budove: Písal sa rok 1958

ci sa na umelcov, rôzne osobnosti, ich diela, udalosti a zaujímavosti. Je to náš dar Novosadčanom a vôbec návštevníkom v roku jubilea. A keď ide o mesiace budúce? − Druhá časť osláv odštartuje na jeseň. Už na 1. september je naplánovaná vernisáž prác nášho novosadského maliara Peđu Đa-

Niektoré momentky z bohatých dejín

Informačno-politický týždenník

kovića, ktorý študoval a žije v Prahe. V polovici septembra, teda 15. septembra 2017, sa začne veľká výstava diel Dimitrija Avramovića. Deň galérie, ako naše najväčšie podujatie, si pripomenieme aj v Budapešti, dejisku vzniku Múzea Matice srbskej 14. októbra tohto roku. Tu, u nás, v Novom Sade 20. októbra otvoríme výstavu Arsa Teodorović a srbská cirkev v Budíne. Vznikla práve na základoch starostlivosti Matice srbskej o srbské kultúrne dedičstvo v susednom Maďarsku. Na samotný koniec roka, na december, je naplánované otvorenie novej stálej expozície venovanej 20. storočiu, čím vlastne scelíme proces prezentácií národného umenia prostredníctvom stálych expozícií.

Rokov veľa, taktiež skúseností. Máte možno údaj, koľko podujatí, výstavných alebo celkových doteraz prebiehalo v galérii? − Nedá sa to presne povedať. Iste len to, že ich bolo ozaj veľa. Ide o tisíce, len na základe jednoduchého výpočtu, že každý rok prebiehalo najmenej desať alebo dvanásť výstav. Nezaoberali sme sa takýmito štatistikami, lebo nás v prvom rade zaujíma kvalita. Je nám podstatné, aby publikum či návštevník, ktorý vstúpi do galérie, odišiel z nej spokojný, hrdý na to, čo videl, čo máme; teda, že odíde s pocitom, že čosi pekné zažil, že sa čosi nového naučil. A že nás nechá s istou dávkou národnej hrdosti, keďže veríme, že sme my ako národná galéria čímsi, na čo môžeme byť hrdí. Najmä pre kvalitu prezentovania kultúrneho dedičstva, pre kvalitu komunikovania s publikom, ktoré možno označiť za naše stálice. Veď netreba zabúdať, že sme najstaršou galériou v Novom Sade a jednou z najstarších kultúrnych ustanovizní v Srbsku. • KULTÚRA •

S DAJANOU KOSTIĆOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Štyridsaťpäť rokov ochotníckeho pôsobenia Anna Lešťanová

prácou. D. Kostićová je členkou výboru Zväzu ochotníckych dejateľov Vojvodiny, jedna je z organizátorov a prednášateľov na seminári pre vedúcich folklórnych skupín. Zaoberá sa i výskumnou prácou na území celého Srbska, s cieľom, aby ľudová tradícia, ktorá je krásna

ýročná plaketa a soška Miestneho spoločenstva Stará Pazova sa tohto roku dostala i Dajane Kostićovej. Toto významné uznanie za dlhoročné pôsobenie v oblasti kultúry jej udelili na mestskej oslave usporiadanej začiatkom mesiaca. Dajana Kostićová (1959 Zemun) základnú školu a gymnázium zakončila v Starej Pazove, kým niekdajšiu vyššiu školu pre sociálnych pracovníkov v Belehrade. Počas školenia v Starej Pazove navštevovala aj základnú hudobnú školu. Povolaním je sociálnou pracovníčkou, zamestnanou v tamojšom Stredisku pre sociálnu prácu, avšak v srdci zanietenou kultúrnou pracovníčkou. Ako hovorí, ochotníctvom sa zaoberá od mladosti. Bola členkou staropazovského KUS Branka Radičevića, v ktorom sa angažovala ako tanečníčka, umelecká vedúca, folklórna pedagogička a choreografka. Viac rokov sa zapájala nielen do práce kultúrno-umeleckých spolkov v Beške a Zreňanine, ale pracovala i so spolkami v diaspóre (v Chorvátsku, Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Švajčiarsku…). Najdlhšie obdobie svojho ochotníckeho

Dajana Kostićová

pôsobenia venovala práci s deťmi, vzdelávajúc generácie mladých v duchu ľudovej tradície, usmerňujúc ich do tajomstiev a krás ľudových piesní a tancov. Za neúnavnú choreografickú prácu dostali sa jej mnohé uznania tak v našej krajine, ako aj v zahraničí. Nositeľkou je Plakety Svetlost Kultúrno-osvetového spoločenstva Starej Pazovy a ako aktivistka a volontérka nositeľkou je strieborného a zlatého uznania s medailami Červeného kríža Srbska. Tohtoročná laureátka výročnej ceny Miestneho spoločenstva Stará Pazova sa zaoberá aj výskumnou

PRIPOMIENKOVANIE V PROSPECH KVALITY

Idem vydať knihu! Anna Horvátová

ak už to mám! Popísaných veľa strán. Mnohí čítali a pozdávalo sa im. Bude to super. Aspoň tak mi povedali známi, síce nie veľmi sa vyznajú v kvalite rukopisov, ale prejde to. Neovládam najlepšie slovenčinu, no čo už. Sem-tam chybičky, ujde to. Knihu teda môžem vydať. Urobím si sám aj prípravu, teda zalomím strany. Čo len to zvládnem, toľko • KULTÚRA •

členkou Správnej rady Združenia choreografov ľudových tancov Srbska a predsedníčkou odbornej rady tohto združenia, nositeľkou O (nultej) licencie pre choreografov. Najnovšiemu uznaniu sa, ako nám prezradila, veľmi potešila, lebo vždy tým, čo robila a bude robiť, predstavovala a bude predstavovať svoju Starú Pazovu, teda svoje mesto a obec. Ďalej uviedla, že možno nie je náhoda, že tohto roku dostala toto uznanie, lebo si práve v roku 2017 pripomína 45 rokov svojho ochotníckeho pôsobenia. Pochváliť sa môže aj čerstvými novinkami z oblasti výskumnej práce. Prednedávnom absolvovala

ovládam počítačovú techniku. Asi takúto nesprávnu domnienku zdieľa väčšina autorov. Takto nezodpovedne to chápe, žiaľ, a trvá na tom stoj čo stoj vydať knihu. Lenže všetko podlieha určitým zákonitostiam, a tak aj proces vydávania aj novín, aj kníh, aj vôbec printových a knižných produktov. Tým nezasväteným proces výroby printových vydaní je nepochopiteľný. Nie je však všetko iba text napísať. Určite si

Počas slávnostného udelenia výročnej ceny MS Stará Pazova

a bohatá, pretrvávala. Svoje cenné získané poznatky zatiaľ zverejnila v dvoch publikáciách (Običaji, pesme i igre iz Gornje Resave v roku 2001 a Moj Srem – običaji, pesme i igre iz Srema v roku 2009). Je členkou hodnotiacich komisií na početných prehliadkach a festivaloch, tiež

pracovnú cestu, keď sa venovala skúmaniu ľudových tancov a piesní sokobanského kraja. Má mnoho plánov a jej „nostalgickým želaním je ukončiť začaté práce na výskume Macedóncov, ktorí žijú na území Vojvodiny“.

treba aj správnu tému vyhliadnuť. A keď sa dá slovo ku slovu, nasleduje ďalší krok – redigovanie textu. Po tomto zásahu sa text postupuje na apretúru – konečnú jazykovú a štylistickú úpravu rukopisu pred odovzdaním technickému redaktorovi, ktorý zalomí stranu – poukladá fotografie a texty na stranu vo fiktívnej podobe a odovzdáva na prípravu do tlačiarne. Keď vypadne jedno ohnivko, a vo väčšine prípadov je to jazyková a štylistická úprava rukopisu, stane sa z toho nepodarok, nezávideniahodný výrobok bez ceny. Preto pred vydaním publikácie treba dobre pouvažovať, či máme

na to dosť sily a snahy a, samozrejme, vedomostí a odhodlania na taký závažný krok. Vedomí sme si skutočnosti, že tých finančných prostriedkov niekedy nie je nadostač, avšak nebolo ich ani v minulosti. V každom prípade kritériá treba dodržiavať. Aby sa za vydané knižné dielo nehanbili ani spolupracovníci, ani sám autor, ktorého mravčia práca sa tým znehodnocuje. K dobrej knihe treba dobrých čitateľov, uvádzame citát Victora Huga, avšak nie o všetkých knihách tak možno usúdiť. Majme na zreteli aj výpoveď Aulusa Gelliusa: Knihy sú nemí učitelia.

34 /4765/ 26. 8. 2017

Kultúra PRVÝ KURZ CHOREOGRAFIE SLOVENSKÉHO ĽUDOVÉHO TANCA V MALOM IĐOŠI

Víkend ovplyvnený folklórom Danica Vŕbová

eminár pre umeleckých vedúcich tanečných, hudobných a speváckych skupín pretrvával viac ako desaťročie, ale pre nedostatok finančných prostriedkov uplynulé dva roky nebol realizovaný. Keďže sú nám semináre tohto typu

toto podujatie (síce len polovicu požadovaných prostriedkov), Výbor pre kultúru NRSNM rozhodol, že túto prax obnoví. „Finančné granty sa odzrkadlili aj na počet frekventantov tohto kurzu. Hovoríme tomu kurz a nie seminár, lebo trval tri dni. Preto sme mu aj dali číslo jeden. Je tu

Tancuj, tancuj... sme videli, že je potreba za takýmto niečím. Vždy tá potreba aj bola, lebo generácie sa menia, prichádzajú noví ľudia

z týchto vojvodinských dedín a miest: z Bieleho Blata, Báčskeho Petrovca, Erdevíka, Kovačice, Kulpína, Padiny, Pivnice, Selenče, Starej Pazovy, Hajdušice, Lalite a Nového Sadu. Lektorkami kurzu boli Miriam Gažová, etnologička, ktorá frekventantom priblížila terénny výskum – jeho techniky, prácu s dotazníkmi a materiálom, a Martina Drugdová,

Tanec pri uzávierke kurzu

Účastníci kurzu, prednášatelia a organizátori

stále potrebné a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny tohto roku získala granty od Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na

nejaká spona medzi tým, čo bolo, a tým, čo je, nadväzuje na predošlé ročníky, ale je to kurz. Na festivaloch, najmä na Folklórnom festivale

a kádre si treba pestovať stále, každý rok,“ hovorí predseda Výboru pre kultúru NRSNM Ján Slávik, ktorý spolu s koordinátorkou tohto výboru Svetlušou Hlaváčovou mal na starosti organizáciu kurzu. Kurz prebiehal v dňoch 18. – 20. augusta v báčskej dedinke Mali Iđoš a absolvovalo ho 13 frekventantov

ŠÍDSKE KULTÚRNE LETO

Predstavili sa aj Slováci Blaženka Dierčanová

rámci tradičného podujatia Šídske kultúrne leto aj tohto roku vystúpili členovia Slovenského kultúrno-umelecké-

Preto ich koncert 12. augusta odznel v sále Slovenského domu, krátko po prezentácii knihy Stupavskovci na Dolnej zemi. V rámci programu šídskych spolkárov sa predstavili aj hos-

SKUS Jednota na festivale Podpolianske slávnosti na Detve pred 30 rokmi.

vyškolená choreografka. Martina mala na starosti teóriu – scénické a choreografické spracovanie ľudového tanca a jeho základy – ale i prax – tance z Hrušova, z Hontianskeho regiónu, ktoré účastníci tancovali za sprievodu korepetítora kurzu Ondreja Maglovského. Foto: Svetluša Hlaváčová nedávnom pobudol na seminári ľudového tanca na Slovensku. Pre terajšiu tanečnú skupinu SKUS Jednota je príznačné, že ju tvoria mladší a starší tanečníci, veteráni, takže sa často stane, že tancujú otec s dcérou alebo syn s matkou. Ako zaujímavosť spomenieme, že v tejto skupine tancujú dva man-

Šídski spolkári na koncerte v Slovenskom dome Ženská spevácka skupina Vreteno z Kysáča

ho spolku Jednota. Nepriaznivé počasie nedovolilo, aby to, čo pripravili, predviedli na námestí, ako bolo pôvodne naplánované.

www.hl.rs

tia – Folklórny súbor Vreteno z Kysáča. Prítomní si pozreli i krátky dokumentárny film, ktorým si sprítomnili účasť folkloristov

Informačno-politický týždenník

Keďže je v šídskom slovenskom spolku čoraz menej tanečníkov, do tanečnej sekcie sa zapájajú aj tanečníci z Višnjićeva. Práve Višnjićevčan Mirko Chrček pred-

želské páry, ktoré sa zoznámili v spolku a tancujú spolu viac ako 25 rokov. Foto: Pavle Dakić a Nataša Kolárová • KULTÚRA •

NA SLOVO S VLADIMÍROM ČÁNIM, PREDSEDOM SKUS JEDNOTA V ŠÍDE

Peniaze pletú nohy v tanci Juraj Bartoš

red dvomi týždňami sme boli v Šíde na premiére knihy Stupavskovci na Dolnej zemi. Čakajúc na jej začiatok, rozprávali sme sa s aktuálnym predsedom tamojšieho Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Jednota Vladimírom Čánim. Prvé, čo sme sa dozvedeli, je, že práve uplynulo 30 rokov odvtedy, čo šídski folkloristi jediný raz reprezentovali vojvodinských (vtedy i juhoslovanských) Slovákov na festivale Podpolianske slávnosti na Detve. Keďže po knižnej premiére v Slovenskom dome nasledoval program, v ktorom sa predstavili spolkári a ich priatelia z Kultúrneho centra Kysáč, k spoločnému posedeniu pozvali starších šídskych spolkárov, aby vedno oprášili spomienky na Detvu. Z tejto príležitosti pripravili aj kratší film, teda premietali fotografie z účasti na Detve roku 1987. „Tešíme sa, že v takom prostredí, akým je Šíd, teda viacnárodnostnom, slovenský spolok funguje,“ podčiarkol v pokračovaní rozhovoru jeho prvý muž, a dodal: „Tešíme sa, že sme po 23 rokoch zase boli na Slovensku, vo Vernári, malej dedinke pod Tatrami (v Okrese Poprad, má 510 obyvateľov – pozn. J. B.) na 10. ročníku folklórneho festivalu Stretneme sa v Európe. Prvý raz mal medzinárodný ráz. Okrem domácich súborov a nášho sa totiž predstavili aj slovenské súbory z Maďarska, Poľska a Česka. Je to pekné sľubne sa rozvíjajúce trojdňové podujatie. Myslím si, že náš program, v rámci ktorého sme prezentovali aj turistický potenciál Šídu, dobre doň zapadol.“ Hlava spolku tiež podčiarkla, že sa do Vernára dostali zásluhou Jána Slávika z Kysáča, ktorý už dva roky spolupracuje ako choreograf so šídskymi spolkármi, a hneď vysvetlil, prečo vznikla tá dlhá prestávka. „Neboli sme tam tak dlho najmä preto, že už desať rokov renovujeme Slovenský dom. Jednoducho • KULTÚRA •

sme nemali peňazí aj na zájazd, ňujú na pokrajinskej súťaži vo aj na rekonštrukciu. Keďže sme Vrbase. V spolku dobre funguje aj s robotou pri konci, dovolili sme šesťčlenný orchester, ktorý vedie si konečne aj zájazd na Slovensko. Vladislav Chovan.“ Pravdaže, na budúci rok, koncom mája, uhostíme našich nových DETI Z VIŠNJIĆEVA priateľov tu u nás, verím, že už SKUS Jednota zoskupuje priv úplne zrenovovanom Sloven- bližne 50 ľudí, aj detí, aj mládeže, skom dome. Máme nádej, že im bude umožnené, aby vystúpili aj na 48. ročníku Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...“ V pokračovaní rozhovoru nás zaujímalo, ktoré zložky v tomto období fungujú, ako sa im darí vytvoriť záujem a zoskupiť nových členov. „Už dva roky je tomu, čo sa nám podarilo – po niekoľkých rokoch – založiť malú tanečnú skupinu detí vo veku šesť rokov. Úspešne Vladimír Čáni s nimi pracuje Helena Čániová-Uramová, moja manželka. aj starších členov. Celkom mu Práve znovu robíme nábor detí a svedčí názov, keďže spolkárov vyzerá to perspektívne, prichádza- krášli svornosť a obetavosť. jú nové deti, zvyšuje sa záujem. „Mnohí členovia priložili ruky Niekoľko rokov sa nám nedarilo a hlavy pri reštaurácii spolkovej zoskupiť ich, teraz sa situácia zlep- budovy, vrátane mojich predchod-

Ženská spevácka skupina SKUS Jednota Šíd zaspievala aj pri knižnej premiére v Slovenskom dome

šuje. Staršiu folklórnu skupinu vedie Anna Farkašová. Utvorili ju dospelí tanečníci, veteráni, spolu s mládežníkmi. Máme aj výbornú ženskú spevácku skupinu; jej vedúcou je Nataša Kolárová. Speváčky sa už tretí rok zúčast-

cov,“ podčiarkol náš spolubesedník a pridal skutočnú exkluzivitu. „Musím spomenúť, že nás osobitne teší spolupráca so Slovákmi z Višnjićeva, ktorí sa dosť stratili. Našťastie jeden z nich, Miroslav Chrček, sa všemožne usiluje pod-

nietiť ich k činnosti a zachovať. Sám kedysi bol tanečníkom vo višnjićevskom srbskom spolku Sv. Savu, nikdy predtým netancoval slovenské tance a pred dvoma rokmi prišiel k nám. Priviedol malú skupinku detí, ktoré majú slovenský pôvod. Už sa ani doma nerozprávajú po slovensky, ale tu sa s nami učia slovenské tance a piesne. Boli s nami aj na Slovensku a mali z toho veľkú radosť. Chceli by sme, aby sa nám v septembri pripojilo ešte viac detí z Višnjićeva.“ Žiaľ, podobne ako v niektorých iných spolkoch, aj v šídskej Jednote už dlhšie neexistuje divadelná sekcia. Kde sú korene problému? „Problém je v tom, že nás je málo a jednoducho nie je možné, aby sa tí istí ľudia venovali aj folklóru, aj divadlu. Každý má pracovné a rodinné záväzky... Proste nemáme nadostač ľudí, ktorí by pripravovali iba divadelné hry; pokúsili sme sa už viackrát, ale jednoducho to nejde.“ Ochotníci všeobecne najťažšie znášajú skutočnosť, keď pripravia niečo nové, keď majú nachystaný celovečerný program a nemôžu ho prezentovať. Dôvod je najčastejšie prozaický: nedostatok peňazí. „My tiež máme čo ponúknuť, aj nás volali z viacerých strán, avšak museli sme sa mnohým poďakovať s odkazom, že nemôžeme vystúpiť, lebo nemáme peňazí na zaplatenie autobusu. Doteraz sme nevyplatili ani kompletný zájazd na Slovensko. Okrem iných dostalo sa nám pozvanie do Svilajnca. Našli nás na Facebooku. Všimli si naše pekné kroje, oslovili nás, či by sme prišli, že by chceli vidieť slovenské tance... Povedali sme si, že sa budeme počuť o rok. Ešte nás očakáva naplánovaný zájazd do Smedereva, kde by sme mali vystúpiť na podujatí Smederevská jeseň.“ Predtým ale treba zaplatiť polovicu sumy prepravcovi, s ktorým šídski spolkári cestovali do slovenského Vernára. O prostriedky prostredníctvom projektu požiadali lokálnu samosprávu a teraz čakajú...

34 /4765/ 26. 8. 2017

Kultúra Z NEHMOTNÉHO KULTÚRNEHO DEDIČSTVA SLOVENSKA (1)

Trojlístok v UNESCO Oto Filip

ak dejiny, ako i súčasnosť neraz nastoľujú otázku, nakoľko sa vlastne poznáme, čo vieme o sebe a iných, kultúru nevynímajúc. Uvedomujeme si vôbec, čo nám generácie pred nami nechali do vena, či význam toho, čo po nás zostane potomkom? Ako vôbec chrániť pred náporom doby a súčasných technológií nehmotné kultúrne dedičstvo, ako sú rôzne prvky a praktiky vrátane ústnej tradície, reči, rôznych zvykov, tvorivosti, zručnosti, vôbec duch ľudí, ktorí sa, zväčša v minulosti, podieľali na tom, že čosi špecifické a naše uzrelo svetlo sveta. Dejiny, kultúra a tradícia sa chránia teda rôznymi spôsobmi: aj obyčajami, aj podujatiami, aj výrobkami. Ešte pred piatimi rokmi, menovite 18. júna 2012, v Srbsku schválili Zoznam činiteľov nehmotného kultúrneho dedičstva obsahujúci vtedy 27 položiek. Tak sa v národnom registri ocitla krsna slava, modlitba, filigrantské remeslo, výroba pirotského kačkavalju, kosovské výšivky... a kopa iného. Medzi nimi aj Vukov snem a insitné umenie

vané spoločnosťami, komunitami a jednotlivcami sú významné už tým, že existujú v súlade s univerzálnymi princípmi ľudských práv, rovnosti, podpory a vzájomnej úcty medzi kultúrnymi spoločenstvami. Jestvujú teda v súlade s prostredím a historickým ukotvením spoločenstiev, poskytujú im pocit kontinuity

Karol Plicka: Chlapec s fujarou zo Slatinských Lazov

a identity, zároveň podporujúc kultúrnu rozmanitosť a tvorivosť. S cieľom chrániť si to svoje, okrem reprezentatívnych zoznamov nehmotného kultúrneho dedičstva, v rôznych krajinách vznikajú i rôzne zoznamy najlepších spôsobov ich ochrany. Je to uznanie mimoriadnym programom, projektom a aktivitám, ktoré príkladným spôsobom podporujú ochranu a rozvoj uvedeného dedičstva. Aj v Srbsku, s cieľom túto kultúrnu oblasť lepšie prezentovať a promovať, uzreli pred pár rokmi svetlo sveta projekty Tibor Szabo: Terchovská muzika bratov s názvom Po Muchovcov pri vystúpení na Folklórnych stopách ne slávnostiach na Detve v roku 1981 hmotného kulSlovákov v Srbsku. Ide vlastne o to, túrneho dedičstva Srbska a Nehmotaby sa týmto, tzv. živým kultúrnym né kultúrne dedičstvo ako ochranca dedičstvom vytváral a posilňoval srbskej identity. pocit identity, kontinuity, zvláštHoci je v Reprezentatívnom ností istého priestoru či národa. zozname nehmotného kultúrVšetky tie špecifické, či skôr mi- neho dedičstva Slovenska menej moriadne prvky a praktiky, uzná- prvkov ako v našom, neznamená

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

terchovskej muziky na rozličných médiách vrátane notografických zbierok. Možno ju označiť za ústne tradovanú hudobnú kultúru terchovskej komunity, ktorá je špecifická originálnym kolektívto, že im netreba venovať náležitú nym vokálno-inštrumentálnym pozornosť. Najlepšie začať najdô- prejavom. Pojmom terchovská ležitejšími prvkami zapísanými muzika sa neoznačuje iba charaktev Reprezentatívnom zozname ne- ristické inštrumentálne obsadenie hmotného kultúrneho dedičstva s malou dvojstrunovou basou, ale ľudstva UNESCO. Je to fujara – hu- aj celá príslušná hudobná tradícia. dobný nástroj a jeho hudba (rok Tá je úplná iba spolu s piesňovým zápisu 2005), terchovská muzika repertoárom, s ľudovým tancom (rok zápisu 2013) či gajdošská terchovská krútená, resp. čardáš, s vlastným hudobným štýlom a inkultúra (rok zápisu 2015). Prvý z uvedeného trojlístka – terpretmi, ktorí ju pokladajú za fujara, je mimoriadne dlhá píšťa- kľúčovú súčasť svojej kultúrnej la s troma hmatovými dierkami, identity a produkt svojej duchovrozšírená len na Slovensku, zvlášť nej výbavy. Najhlbšiu oporu v dejinách na strednom Slovensku. Pramene o jej histórii tvoria predovšetkým majú gajdy a gajdošská kultúra písomné záznamy. Najstaršie pou- na Slovensku. Gajdy, ako organická žitie slova fujara, ktoré možno po- súčasť tradičného inštrumentára važovať za pomenovanie dnešnej a celá gajdošská kultúra zastrešujúca všetky prejavy fujary, vyskytuje sa a vedomosti viazané v Brukovom rukona gajdy a ich použipisnom zborníku tie, reprezentujú dlz 80. rokov 18. stohodobú a kontinuálročia. Od začiatku nu hudobnú tradíciu 19. storočia sa slovo prevažne roľníckeho fujara používalo čoa pastierskeho obyraz častejšie ako jedvateľstva Slovenska. noznačný termín na Ako významný kuloznačenie dnešného túrno-historický jav, typu fujary. Fujara ktorého korene siamá špecifickejší hajú až do 14. storohudobný repertoár čia – uvádza sa v Zonež ktorýkoľvek iný zname nehmotného ľudový hudobný kultúrneho dedičnástroj. Je to spôstva Slovenska – sa sobené jej funkciou Tibor Szabo: Bernard na báze prirodzenej v živote pastierov, Garaj zo Zlatých medzigeneračnej väzbou na pastier- Moraviec, 1978 sko-zbojnícky element, hudobno- kontinuity zachoval dodnes. Vlastnou konštrukciou sú typy -technickými danosťami nástroja a zvukomalebným využitím tónov gájd na Slovensku súčasťou širších vo vysokých polohách. Je známe, stredoeurópskych kultúrnych konže každý hudobný element nesie textov, avšak viaceré ich atribúty pečať neopakovateľných vlastností možno vnímať ako identifikačné svojho výrobcu a hráča, priamo znaky tradičnej ľudovej kultúry odrážajúc osobnosť, ktorá ho vy- na Slovensku. Napríklad technologické postupy pri výrobe gájd, robila a ktorá na ňom hrá. O niečo kratšou tradíciou sa vy- estetické stvárnenie nástrojov, značuje terchovská muzika, keďže regionálne, lokálne a individuálne sú prvé priame dôkazy o jej exis- štýlové znaky gajdošskej interpretencii z prelomu 19. a 20. storočia. tácie, piesňový a tanečný repertoár, Vtedy v osade Kvočkovia pôsobila rituály súvisiace s gajdami, tradičné terchovská trojčlenná hudba na- ľudové obrady za sprievodu gájd, zvaná Kvočkovská muzika. Už v roku texty gajdošských piesní, ako i ľu1935 bola terchovská Ištvaniarska dovú slovesnosť spojenú s týmto muzika Franca Baláta zaznamenaná nástrojom. (V budúcom čísle: slovom a obrazom vo filme Jánošík Od Radvanského jarmoku Martina Friča. Do súčasnosti sa po modrotlač) zachovalo množstvo záznamov • KULTÚRA •

Kultúra VÝTVARNÝ TÁBOR V OBECNEJ ORGANIZÁCII INVALIDOV PRÁCE KOVAČICA

Úspešný ôsmy ročník Anička Chalupová

rámci osláv Dňa Padiny v sobotu 19. augusta na nádvorí Základnej školy maršala Tita sa uskutočnil 8. ročník výtvarného tábora. V tomto podujatí, ktoré roky úspešne organizuje Obecná organizácia in- Slávnostné uvítanie hostí v sieni validov práce Kovačica, sa padinskej základnej školy zúčastnilo zhruba 40 maliarov z obcí Alibunar, Bela jave Martina Ďuriša, predsedu Crkva, Zreňanin, Kikinda, Nový OOIP Kovačica, účastníkom sa Bečej, Pančevo, Plandište, Sečanj, prihovoril aj štedrý sponzor MiSriemske Karlovce, Jagodina, Báčsky Petrovec, Vršac a Kovačica. Keď ide o predstaviteľov slovenských prostredí, okrem maliarov z Kovačice a Padiny boli tu aj milovníci výtvarného umenia z Jánošíka, Kysáča a B. Petrovca. Po úvodnom pre- Časť z výstavy výtvarných prác z uplynulého ročníka

Po návšteve Šajbenovej studne a Etno domu pri slovenskom evanjelickom kostole celé nádvorie školy sa okamžite zmenilo na pracovný ateliér maliarov a v čase od 9. do 14. hodiny tam vznikali krásne umelecké diela. Po pracovných záväzkoch všetkých účastníkov akcie čakal chutný spoločný obed, pri ktorom im, ako aj všetkým tým, ktorí podporili podujatie, organizátor slávnostne udelil ďakovné listiny. Do tanca a na dobrú zábavu im zahral Vladimír Halaj, mladý padinský hudobník. Tradičný 8. výtvarný tábor finančne podporili Obec Kovačica,

lan Pajić z Kleky, ktorý vyjadril potešenie zo skutočnosti, že v takomto malom prostredí, akým je Padina, sú ochotní ľudia, ktorí nesebecky priložia ruky k organizácii tejto a jej podobných akcií. Po občerstvení sa účastníci dali nadchnúť výstavou obrazov, ktoré vznikli na vlaňajšej akcii, a z výstavy ručných prác autoriek Zuzany Ďurišovej, Kataríny Petrášovej a Anny Markušovej. Príjemným prekvapením na výstave boli aj minuloročné výtvarné práce Ručné práce ako osvieženie podujatia padinských detí, ku ktorým sa pod vedením Elenky Ďuri- Ministerstvo pre prácu, zamestšovej a Verice Ranimirovej návanie, bojovnícke a sociálne v tomto roku pripojili aj vrs- otázky Republiky Srbsko a Zväz tovníci z Crepaje a Kovačice. invalidov Vojvodiny.

STARÁ PAZOVA

Po dvoch rokoch opäť výtvarný tábor Anna Lešťanová

dvoch rokoch znovu uskutočnil vďaka podpore Obce Stará Pazova a Miestneho spoločenstva Stará

lenovia Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy usporiadali v sobotu 19. augusta jednodňový tábor. Na tamojšiu Zalesňovateľskú škôlku Brest, ktorá je veľmi inšpiratívnym miestom a kde potom na otvorenom priestore všetko rozvoniavalo farbami, si na tvorbu a družbu pozvali aj hostí – tak umelcov z výtvarných združení z územia Staropazovskej obce (z Novej Pazovy, Sur- Diela, ktoré vznikli na Zalesňovateľskej duku, Golubiniec...) ako aj z škôlke Brest Nového Sadu, Sriemskych Karloviec, Rumy a Báčskeho Jarku. Pazova, v mene ktorých sa sobotTento výtvarný tábor sa po ňajšieho záverečného programu • KULTÚRA •

podujatia zúčastnili aj Željko Šolaja, náčelník Oddelenia spoločenských činností, a Boris Babík, predseda Rady MS Stará Pazova. Výtvarný tábor Pazova 2017 zoskupil 25 umelcov, ktorí v nadovšetko príjemnej atmo- Zorica Opavská (zľava) s hostkou sfére vytvorili pekné Vericou Čupićovou z Báčskeho Jarku umelecké diela. Ako nám povedala Zorica Opavská, dičnej výročnej výstave ZVUSP predsedníčka ZVUSP, tábor sa ko- v decembri. Pre toto pazovské nal v rámci projektu pod názvom výtvarné združenie celý rok 2017 Pusti svoju kretivnost a jeho prvá je oslavným rokom, lebo si pripočasť prebiehala koncom júna, keď mínajú 35 rokov pôsobenia. Už 2. v staropazovskom mestskom parku septembra, ako uviedla Opavská, usporiadali detský výtvarný tábor. sa zúčastnia na rovnakom mieste Práce, ktoré vznikli na tomto na tradičnom podujatí Syndikátny tábore, budú vystavené na tra- kotlík 2017. 34 /4765/ 26. 8. 2017

Kultúra • Oznamy KOVAČIČANIA NA SLOVENSKU. V dňoch 18. a 19. augusta na Slovensku, v dedinke Hrušov, sa uskutočnil 22. ročník folklórneho festivalu Hontianska paráda 2017, na ktorom účinkovali aj členovia Kreatívneho centra pre turizmus, umenie a kultúru v Kovačici. V rámci tohto podujatia, ktoré prezentuje tradičnú ľudovú kultúru Hontu, ale aj iných regiónov Slovenska a Slovákov zo zahraničia v amfiteátri a na dvoch menších javiskách vystúpili aj tanečníci Folklórneho súboru Rozmarín, Dievčenská spevácka skupina Perla a Mužská spevácka skupina Bardánsky furman. Okrem javiskovej prezentácie ľudovej kultúry návštevníkom boli sprístupnené aj rôzne programy, ktorými im priblížili Život

CHÝRNIK

na lazoch, ukázali zručnosť remeselníkov a na Hontianskych dvoroch ponúkali všelijaké chutné špeciality. Kreatívne centrum pre turizmus, umenie a kultúru v Kovačici sa okrem spevu, hudby a tanca predstavilo aj výtvarnou tvorbou, ktorá vznikla v rámci projektu Insitné dáždniky. Na snímke z archívu KCTUK sú účastníci festivalu zo Srbska s umeleckou vedúcou Ivanou Svetlíkovou (stojí prvá sprava). A. Ch.

Totiž a najmä Anna Horvátová

eď totiž a najmä vymeníme, nastane totiž, najmä také nedorozumenie. Ide o totiž dve spisovné slová, ktoré ale najmä nie vždy vieme správne použiť. Významovo nie sú ani zhodné. Vysvetlíme si to: slovo totiž (alebo aj totižto) je častica, pripája vysvetlenie, spresnenie, doplnenie. Použiť sa môže takto: „Je totižto sám na všetko.“; „Študentka bola za vynikajúci úspech totiž bohato odmenená.“; „Totiž aby ste rozumeli, všetko bolo inak.“; „Nepricestoval, totiž nie v ten deň.“; „Neprišli sme včas, totiž meškal vlak.“ Synonymá sú

vlastne: „Poznáme sa, sme vlastne / totiž krajania.“ Aj aspoň: „Aspoň čo sa mňa týka, je to pravda.“ A aj čiže a ako: „On, čiže, ako náš otec, sa o nás dobre stará.“ Pozrime si teraz, čo sa hovorí o častici najmä: zdôrazňuje sa ňou platnosť výrazu, pričom ho označuje ako najdôležitejší; synonymá sú: predovšetkým, hlavne, nadovšetko, osobitne, aj v prvom rade a knižné: zvlášť, obzvlášť: „Teraz musí najmä / predovšetkým pokojne ležať.“; „ Chcel sa stretnúť hlavne s otcom.“; „Má rád zvieratá, no nadovšetko mačky.“; „Zaujímali sa v prvom rade / zvlášť o deti.“

CHCETE SA ZOZNÁMIŤ? Slovák z Martina (30 r.) zabezpečený, 181cm, pracujúci v zahraničí (NL) hľadá priateľku. Píšte e-maily na: jurij887@gmail.com.

KULPÍN. Asociácia slovenských spolkov žien spoločne so spolkami žien z Aradáča, Báčskeho Petrovca, Hložian, Kovačice, Kulpína, Kysáča, Lalite, Padiny, Pivnice, Silbaša a Starej Pazovy organizuje dielne na prípravu ženských svadobných prikrývok na hlavu pre mladuchu a pierka pre mladoženícha. Dielne budú prebiehať v piatok 25. a v sobotu 26. augusta v priestoroch Poľovníckeho domu v Kulpíne. BÁČSKY PETROVEC. V Kultúrno-umeleckom spolku Petrovská družina v sobotu 26. augusta o 19. hodine bude slávnostné otvorenie výstavy Brázdami našej minulosti – Spomienky na históriu dolnozemských Slovákov a chmeľové obyčaje. HLOŽANY. Výročný koncert folklórneho súboru KOS Jednota bude v nedeľu 27. augusta o 20. hodine v Dome kultúry v Hložanoch. Ochotníci predstavia obecenstvu svoju ročnú prácu v spolku a v programe vystúpia štyri tanečné skupiny, dve spevácke skupiny, speváci sólisti a hudobníci. NOVÝ SAD. Vo štvrtok 31. augusta o 18. hodine v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov bude promócia Pamätníka slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia autorov Vladimíra Valentíka a Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej. Knihu vydali MC Box a Slovenské vydavateľské centrum a vyšla s finančnou podporou Ministerstva kultúry Republiky Srbsko a ÚKVS. A. F.

hlasludu.info www.hl.rs

DROBNÉ OZNAMY

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie, Martin Nosál, B. Petrovec; tel. č.: 063/826-92-05 a 021/782-278. 40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• KULTÚRA • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

MICHALA 1927 – 1993 – 2017

Pripomíname rodine, priateľom a pacientom, že 25. augusta 2017 uplynul rok od rýchlej a neúprosnej smrti drahého manžela, otca a apka

MÁRIU CECHMAJSTROVCOV rod. Medveďovú zo Selenče

S láskou a úctou si spomínajú a nezabúdajú:

1930 – 2012 – 2017

Dr. SAMUELA KORČOKA

syn Michal Cechmajster s manželkou Katarínou, vnučka Tatiana Kováčová a manželom Samuelom, deťmi Ivanom a Ivetkou, vnuk Miroslav Cechmajster s manželkou Vesnou a deťmi Hankou a Petrom

stomatológa z Hložian

SPOMIENKA

na nášho manžela, otca, svokra a starkého

ONDREJA HRUBÍKA

28. 12. 1935 – 27. 8. 2007 – 2017 z Báčskeho Petrovca

hlasludu.info www.hl.rs

Spomienku na neho si zachováva manželka Elena s rodinou

SPOMIENKA

na krstného otca

Pri tej príležitosti odídeme k jeho hrobu 27. augusta 2017 o 17. hodine a po ktovie koľký raz si spomenieme na krásne spomienky a chvíle strávené s ním, a tak ho aspoň na chvíľku vrátime medzi nás. Zarmútená manželka Danilka s deťmi Vladimírom, Jasminkou a Ivanou, s nevestou Anou, zaťmi Šolom a Andrejom, ako i vnukmi Anastáziou, Máriou, Samuelom, Aleksandrom a Danielom

SPOMIENKA

na zaťa a švagra

ONDREJA HRUBÍKA

Dňa 22. augusta 2017 uplynulo sedemnásť rokov, čo nás navždy opustil náš manžel, otec a dedo

JÁNA DÝRA

2. 1. 1951 – 27. 8. 2012 – 2017 z Báčskeho Petrovca

28. 12. 1935 – 27. 8. 2007 – 2017 z Báčskeho Petrovca

mama Bendová a rodiny Chlpková a Javorníková

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej

• KULTÚRA • OZNAMY •

1932 – 2000 – 2017 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú:

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Krstný Miloslav Struhárik s manželkou Milinou

JOZEF HORVÁT

manželka Anna, dcéra Anna, vnuk Paľko s manželkou Ivanou, Milankom a Andrejkou

stanice mobilnej telefónie NS Detelinara NS97, NSU97, NSL97, Námestie majke Jevrosime 5a, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5492, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

34 /4765/ 26. 8. 2017

Oznamy SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

JÁNOM ŽIAKOM

ELENKU CHRČEKOVÚ

rod. Pintírovú 25. 5. 1952 – 26. 8. 1987 – 2017 z Pivnice

Jeho dobrota a usilovnosť zostanú navždy v našich srdciach. manželka Zuzana, dcéra Mária s manželom Vladimírom, syn Samuel s manželkou Máriou a vnúčatá Nataša, Anna, Jana a Ivan s rodinami

ELENKU CHRČEKOVÚ

27. 7. 1931 – 17. 8. 2017 zo Silbaša

Zarmútení:

SPOMIENKA

s milovaným manželom, otcom a apkom

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachovávame.

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávame.

Tvoji najmilší

Sestra Anna s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 22. augusta 2017 uplynulo 20 rokov, čo nás navždy opustil náš drahý manžel, otec a starý otec

MICHAL SLÁDEČEK 11. 8. 1938 – 22. 8. 1997 z Kovačice

SPOMIENKA na zosnulých spolužiakov a vychovávateľov zo Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. V sobotu 19. augusta 2017 na stretnutí generácie v Aróme sme si s úctou a láskou zaspomínali aj na vás všetkých.

S láskou a vďakou si na neho spomínajú:

Generácia 1947 z Petrovca

manželka Jarmila a deti Jarmila, Stanislav a Michal s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Je tomu deväť rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starký

Uplynuli dva smutné roky, čo ma opustil manžel

ŠTEFAN MOCKO

MICHAL ĎUROVKA

27. 8. 2015 – 27. 8. 2017 z Pivnice

1952 – 2008 – 2017 z Kysáča

Za všetko dobré ďakujeme a s láskou si na Teba spomíname. Manželka Anna, dcéra Jasna s manželom, dcéra Anna s manželom a vnúčatá Mariana, Milana, Michael a Miloš

www.hl.rs

Smútok a ticho dolieha na môj dom, veľmi mi chýbaš, manžel môj, v ňom. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Nikdy na Teba nezabudne

Informačno-politický týždenník

manželka Zuzana

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom

JURAJOM GRNČOM 13. 10. 1956 – 11. 8. 2017 z Padiny

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ešte žiť. Večnú spomienku na Teba si zachová dcéra Ivana s rodinou • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším otcom a svokrom

KAROLOM STRUHÁRIKOM 7. 8. 1933 – 17. 8. 2017 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavený tíško si zaspal. S úctou si na Teba budú spomínať syn Miloslav a nevesta Milina

POSLEDNÝ POZDRAV

KAROLOVI STRUHÁRIKOVI

báčimu

7. 8. 1933 – 17. 8. 2017 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rád mal. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a spokojný spánok Ti priať.

báčimu

s manželom

JURAJOM GRNČOM 13. 10. 1956 – 11. 8. 2017 z Padiny

Už len kvety z lásky Ti na hrob môžem dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci na Teba spomínať. Zarmútená manželka • OZNAMY •

KAROLOM STRUHÁRIKOM

7. 8. 1933 – 17. 8. 2017 z Báčskeho Petrovca

Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Aj keď už nie si medzi nami, v našich srdciach žiješ s nami.

Rada, Igor a Milko Vekašovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ROZLÚČKA

s naším kmotrom a krstným otcom

7. 8. 1933 – 17. 8. 2017 z Báčskeho Petrovca V spomienkach zostaneš navždy s nami. Hrubíkovci

Rada

POSLEDNÝ POZDRAV

bratovi

švagrovi

JURAJOVI GRNČOVI

13. 10. 1956 – 11. 8. 2017 z Padiny

Aj keď si chcel ešte žiť, nebolo lieku, musel si na tú dlhú cestu ísť a nás opustiť. Sestra Zuzana s manželom

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. S láskou a úctou sa s Tebou lúčia rodiny Akićová a Pálenkášová

34 /4765/ 26. 8. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 25. augusta 19.30 Zostrih z vlaňajšieho FF Tancuj, tancuj... tretia časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 27. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Boh náš je láska Utorok 29. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Boh náš je láska Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre Dúhovka. Pod názvom Sochárovo dospelých (utorok) prihováranie sa prírode odznie 24.00 Slovenská tanečná, ľudová televízny portrét Jána Stupavského, a umelecká hudba (nedeľa) prvého akademického sochára z radov vojvodinských Slovákov, ktorý v tých dňoch oslávi životné jubileum. Kovové a oblé drevené tvary či kresby, ktoré sú východiskom na vypracovanie sôch, približujú jeho jednoduchú poetiku.

Boh náš je láska. Druhá časť nedeľného bloku – náboženské vysielanie – bude venované aradáčskemu cirkevnému zboru. Jeho súčasťou je aj mladší miešaný cirkevný spevokol Vivid, ktorý sa predstaví časťou svojho repertoáru.

TV STARÁ PAZOVA

www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 25. augusta – Vabank Sobota 26. augusta – Zrodený pre boj Pondelok 28. augusta – Útok na Biely dom Utorok 29. augusta – Moja krásna učiteľka Streda 30. augusta – Poirot Štvrtok 31. augusta – Posledný samuraj 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 27. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Padinčanky usporiadali tradičnú Tortiádu Utorok 29. augusta 16.00 Bábkové divadlo: Aladinová čarovná lampa V ústrety Detskej svadbe v Kovačici Základné školy v Kovačici a Padine sú pripravené privítať žiakov Piatok 1. septembra 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Soľ nad zlato

Nedeľa 27. augusta 17.00 Film: Happy Feet 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Pomsta v mene syna 24.00 Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV PETROVEC

Ján Marčok, nový predseda Rady MS Kysáč

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 34 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa, básnika, prozaika, literárneho kritika a historika, ako i prekladateľa kníh pre deti a mládež (1922 – 1990). autorka: ANNA 1. časť BIČIA- tajničky nahnutá odlišná ROVÁ

ovčín (srb.)

kananejská vpíšte krútňava bohyňa OL úrody

zapísal notami

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. kozmetický výrobok

vykonávala živočích s klepetami

ázijský nomád

mesto v Srbsku

Nedeľa 27. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 30. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

ono

pond populárna destinácia

zámeno

TELEVÍZIA PANČEVO

liter

samica koňa north

2. časť tajničky

Tisovec sprisahanie (srb.)

4. a 2. samohl.

hliník

urobil AS HL DU U zapchanie Ľ alt vohľady dlhá samohl.

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

spuchnúť Loznica vpíšte LLP

dvanásť Celzius mesiacov ozvena

súhlas

tlmočí do iného jazyka United Nations

chumáč vlasov, srsti

elektrón

opyt. zámeno

Peter

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 33 VODOROVNE: autorita, nm, rukáv, nejako, Al, vanád, Meša, ona, Aca, osor, k, test, m, Ivan, ako, šý, tost, okres, OT, vopred, i, áno, more TAJNIČKA: ANNA MAKIŠOVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 31 z čísla 31 Hlasu ľudu z 5. augusta 2017 bolo: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA PLACHTINSKÁ, Ul. Janka Čmelíka č. 34, 21 472 KULPÍN. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

34 /4765/ 26. 8. 2017

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Galić zložil Šíďanov ODŽACI – RADNIČKI (Š) 3 : 2 (1 : 1)

Juraj Pucovský

ývalý prvoligista Odžaci aj v novej sezóne bude svojich súperov vítať na Štadióne Milana Sredanovića v Kule. Tentoraz v poslednom zápase 1. kola, v pondelok 21. augusta 2017 Odžačania uhostili šídsky Radnički a tešili sa výhre. V úvode dve pekné šance nevyužil Đorović, lebo bol úspešný brankár Mitrović. V 36. min. vysoký Urošević po rohovom kope hlavou prekonal Kronića – 0 : 1.

Radosť Šíďanov trvala len tri min., lebo Mladen Galić z voľného kopu vyrovnal. Odžačania v pokračovaní zahrali útočnejšie, ale Matijašević dvakrát a Galić netrafili. V 61. min. hostia v šestnástke faulovali Vukasovića a Galić premenil penaltu, ktorú nariadil rozhodca Petrović zo Šajkaša. Bojovní Šíďania prostredníctvom Radovanovića v 80. min. vyrovnali a zdalo sa, že z Kuly odnesú bod. Nemyslel tak najlepší hráč zápasu Galić, ktorý v 85. min. hlavou po centri Đorovića svojmu

kasović (Terzić), Zogović, Tutnjević, Galić, Matijašević, Kostić (Bošković), Đorović Výsledky 1. kola: Bečej 1918 – Radnički (NP) 4 : 0, Bačka 1901 – Bratstvo 1 : 1, Omladinac – Železničar 1 : 0, Dinamo 1945 – Borac 1 : 2, C. zvezda – Mladost 1 : 4, Radnički (Z) – Radnički (SM) 2 : 1, Cement – Dunav 3 : 2, Odžaci – Radnički (Š) 3 : 2. Program 2. kola: Bratstvo 1946 – Mladost, Hetrik na úvod: Mladen Galić (FK Odžaci) Borac – C. zvezda, Radnički (NP) – Dinamo 1945, mužstvu vďaka hetriku priniesol Radnički (Š) – Bečej 1918, Dunav prvú radosť. – Odžaci, Železničar – Cement, ODŽACI: Kronić, Vujmilović Radnički (SM) – Omladinac, Bač(Pronek), Veselinović, Babić, Vu- ka 1901 – Radnički (Z).

POHÁROVÝ ÚSPECH BIELOBLATČANOV

OBECNÁ LIGA ŠÍD

MLADOSŤ – AŠK 2 : 2 (2 : 0) (po kopaní penált 5 : 4)

ERDEVÍK 2017 – JEDNOTA (Ľ) 1 : 0 (1 : 0)

Rozhodli penalty Pap pre dejiny Darko Sládeček

Maksimović – 2 : 2. Mužstvo Mladosti využilo všetni dážď neprekazil futbalový kých päť penált (Đurić, Žižić, Posviatok v Bielom Blate, kde ničan, Zsizsik a Gibarov), pre hostí domáca Mladost uvítala hostí skórovali Matejin, Petrović, Makz Aradáča v rámci 2. kola poháro- simović a Rajčević, kým ako tretí vej súťaže na území Ďuríček trafil žrď. OFZ Mesta ZreňaV treťom kole Bienin. Pred viac ako loblatčania odces150 divákmi derby tujú do Meleniec na vyhralo domáce súboj s mužstvom mužstvo. Rusanda. Od začiatku sa Pred zápasom striedali šance Pokomisár pre súťaž ničana, Žižića, Kav Medziobecnej lapiša a prvý gól po A lige OFZM Zrerohovom kope dal ňanin M ilorad Horvát v 24. min. Kurjakov odovzdal Domáci pokračopohár najlepšiemu vali v útokoch, v 37. Milorad Kurjakov odovzdal strelcovi v minulej min. Kalapiš kopol pohár Jankovi Poničanovi sezóne 2016/17 loptu pred bránu Jankovi PoničanoEötvösa, rýchly Poničan predbehol vi. Strelec Mladosti na 13 zápasoch obrancu, a potom nemal ťažkú siete súperov trafil sedemnásťkrát. úlohu – 2 : 0. MLADOSŤ: Kočiš, Horvát (KuV druhom polčase sa Aradáčania chárik), Nečov, Gibarov, Đurić (D. prebrali, častejšie útočili na bránu Paraľov), Tapai (Zsizsik), Šofranko, Bieloblatčanov. To sa im oplatilo už M. Paraľov, Kalapiš, Poničan, Žižić v 51. min., keď Petrović z voľného AŠK: Eötvös, Maksimović, kopu skorigoval na 2 : 1. Hostia Prodanović, Striško (Korać), v 62. min. vyrovnali tiež po voľnom Birmanac, Ďuríček, Rajčević, kope, keď domáci obrancovia zle Mijić, Petrović, Životin, Matejin zakročili, na odrazenú loptu nabehol

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

L. Pavković

ovozaložený klub hral prvý majstrovský zápas v daždi pred 200 divákmi a minimálne porazil susedov z Ľuby. Ten historický gól strelil Pap z penalty, ktorú v 86. min. nariadil rozhodca Slobodan Tadić z dediny Sot. ERDEVÍK 2017: Mrkonjić, Gerik, Cvetković, Mijatović, Babić, Petrović, Štrbac, Pap, Ďurík (Šafárik), Nenadović, Gavrilović (Masnikosa) JEDNOTA: Živanović, Toman, Zečević, Ganić, Punoš, Ramić, Ruman, Ž. Sremčić (Stjelja), P. Sremčić, Ćalić, Širadović JEDNOTA (Š) – OBILIĆ 1993 3 : 4 (0 : 2) Domáci futbalisti zažili prehru s mužstvom z dediny Kukujevci možno i preto, že viac debatovali s rozhodcom Štefanom Marčokom z Erdevíka, ako hrali futbal! Góly za domácich dali Rukavina, Kosanović a Petrović, kým za hostí Trbić trafil trikrát a Zec raz. Zápas v Šíde sledovalo 100 divákov. JEDNOTA: Vlaisavljević, Šolaja, Starčević, Jovanović,

Trlajić, Petrović, Janković (Milutinović), Rukavina, Lazić, Kosanović (Mijatović), Marčetić GRANIČAR – OFK BINGUĽA 3 : 1 (1 : 1) Binguľčanom v dedine Jamena patrilo iba prvé slovo, keďže Nikić už v 5. min. strelil gól. O päť min. neskoršie Timarac vyrovnal. V druhom polčase naladený kanonier Graničara Boban Cvijanović dvakrát hodil na kolená skúseného brankára Bingule Vanju Volića a svojmu mužstvu zabezpečil prvú výhru. OFK BINGUĽA: Volić, Palić, Šućak, Ćalić, Džever, Pajić, Kljajić (Farkaš), Sitarević, Bojanić, Rikić, Radosavljević Výsledky 1. kola: OFK Bačinci – Napredak 2 : 2, Graničar – OFK Binguľa 3 : 1, Sinđelić – Omladinac 4 : 1, Erdevík 2017 – Jednota (Ľ) 1 : 0, Jednota (Š) – Obilić 1993 3 : 4, Jedinstvo – Sremac 2 : 1. Program 2. kola: Napredak – Sremac, Obilić 1993 – Jedinstvo (M), Jednota (Ľ) – Jednota (Š), Omladinac – Erdevík 2017, OFK Binguľa – Sinđelić, OFK Bačinci – Graničar. • ŠPORT •

V KEMPE TALENTOV VRBAS 2017

Zlato pre kolkárku Alenku Anička Chalupová

lenka Marková, pionierka Kolkárskeho klubu Slávia v Kovačici, a Miloš Rajić, kolkár zreňaninského Kristalu, sa stali víťazmi kontrolnej súťaže v disciplíne mix v kempe Ministerstva mládeže a športu Srbska a Kolkárskeho zväzu Srbska, ktorý prebiehal v dňoch 6. až 12. augusta 2017 vo Vrbase. Viac ako štyri roky farby KK Slávie obhajujú aj mladšie kategórie kolkárok, medzi nimi Ivanka Marková, Tamara Milosavljevićová a Alenka Marková, inak účastníčky

Alenka Marková, kolkárka KK Slávia

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Body zo Sigetu JUGOVIĆ – JEDNOTA 1 : 2 (0 : 1)

Matej Bzovský

valitnejší a kondične lepšie pripravení Staropazovčania na klzkom, ale dobre pripravenom trávniku v Kaći už v prvom polčase získali gólový náskok. Vďaka presným prihrávkam sa hostia ľahko dostávali pred bránu domáceho brankára Martinovića, no viaceré šance ich strelci premrhali. Prvú nevyužil Milenković, ktorý v 28. min. uvoľnil Galića, ktorý trafil – 0 : 1. Hostia mohli odísť ešte bezstarostnejší na prestávku, keby strela Dimitrića v 34. min. skončila v sieti, a nie na žrdi brány Jugovića. Vyrovnávajúci gól Veselinovića v 50. min. posmelil domácich, ktorí predsa nemali nadostač síl na úplný obrat výsledku. Mužstvo Jednoty druhý gól na zápase v kaćskom Sigete strelilo v 66. min. prostredníctvom Dimitrića, ktorý predtým šikovne oklamal svojich strážcov. Hostia do konca mali ešte niekoľko príležitostí dosiahnuť aj presvedčivejšie víťazstvo. JEDNOTA: Jovišić, Živković (Popović), Jelović, Bošković (Bojbaša), Zarić, Milenković, Knežević (Cvejić), Galić, Dimitrić, Milaković, Bajić (Rajić) • ŠPORT •

Výsledky 1. kola: Slavija – Hajduk (D) 0 : 1, Index – Sremac 1 : 1, Podunavac – Kabel 3 : 3, Hajduk (Č) – Hajduk (B) 2 : 0, Jugović – Jednota 1 : 2, LSK – Kupinovo 1 : 1, Borac (Š) – Sloga (T) 1 : 1, Sloga (E) – Borac (NS) 4 : 0. Program 2. kola: Hajduk (D) – Borac (NS), Sremac – Sloga (E), Sloga (T) – Index, Kupinovo – Borac (Š), Jednota – LSK, Hajduk (B) – Jugović, Kabel – Hajduk (Č), Slavija – Podunavac.

tohtoročného kempu talentov vo Vrbase. Šesťdňovú liaheň talentov navštívilo zhruba 28 účastníkov zo Srbska, z čoho bolo 14 kolkárov a rovnaký počet kolkárok, narodených v roku 2000 a mladších. Okrem kontrolnej súťaže v šprint disciplíne, kde získala bronz, na kolkárskych dráhach CFK Dragu Jovovića, kovačická slávistka Alenka Marková spolu s mladým Zreňaninčanom v mix disciplíne triumfovala a domov si priniesla aj zlatú medailu. „V kempe talentov vo Vrbase som sa zúčastnila prvýkrát a taký dobrý

úspech som, úprimne, nečakala,“ hovorí Alenka, a dodáva, že to, čo sa jej v kempe talentov páčilo, boli každodenné tréningy. „S Milošom Rajićom sme sa maximálne usilovali, aby sme dosiahli čím lepší úspech,“ povedala mladá slávistka. V odbornom tíme, ktorý sledoval výkony mladých kolkárov, boli Vojko Pavlović, tréner mužskej juniorskej reprezentácie Srbska, Mirko Čukvas, doterajší šéftréner mladších dorastencov, a Ljubomir Štetin, šéftréner mladších dorasteniek. Všetci tohtoroční účastníci kempu vo Vrbase sú zároveň aj potenciálnymi kandidátmi pre kolkársku reprezentačnú selekciu Srbska na Majstrovstvách sveta v českých Rokycanoch, ktoré budú v roku 2019. Foto: z archívu A. Markovej

Štvorka v Erdevíku SLOGA – BORAC 4 : 0 (2 : 0)

Lazar Pavković

ápasu v Erdevíku chýbala dynamika, ale 100 divákov predsa videlo štyri góly skúsenejšieho mužstva Slogy. Mladá zostava Novosadčanov v prvých 45 minút hrala celkom dobre. Erdevíčania dali vedúci gól už v 4. min. prostredníctvom Vukovića. Niekoľko sekúnd pred odchodom na prestávku Cvijić prihral Grkovićovi, a tento stanovil výsledok polčasu. V 56. min. skúseného Stefana Cvijića, najlepšieho aktéra zápasu, po sólovom úniku takmer celým ihris-

kom nedovolene zastavili v trestnom území a rozhodca Nikola Džombić zo Starej Pazovy odpískal penaltu. Halilović z bieleho bodu zvýšil na 3 : 0. V 76. min. Grković dal svoj druhý gól a stanovil výsledok zápasu – 4 : 0. Žlté karty v domácom mužstve dostali Vuković, Džibrić, Halilović a Smiljanić, u hostí Gaćeša, Gojković, Zakarija, Simović. SLOGA: Ilić, Džibrić, Matić, Mikić, Halilović (Smiljanić), Grković, Cvijić, Simeunović, Teoﬁlović (D. Považan), Vuković (Pendo), Doknić

IN MEMORIAM

Karol STRUHÁRIK 1933 – 2017

o dlhej a ťažkej chorobe, prikovaný k lôžku, 17. augusta 2017 dokonal Karol Struhárik z Petrovca, ktorý v päťdesiatych rokoch bol brankárom FK Mladosť. Dvaja brankári poznačili dejiny petrovského futbalu. Boli to Karol Struhárik a Andrej Privratský, ktorý do Petrovca prišiel z Banátu. Títo brankári sa najčastejšie striedali v bráne a trénerom nebolo ľahko, keď sa museli rozhodnúť, koho postaviť medzi žrde. Karol Struhárik ukončil futbalovú kariéru začiatkom šesťdesiatych rokov. Potom pomáhal Michalovi Tkáčovi, pracoval i s dorasteneckým mužstvom, ktoré v roku 1961 bolo najlepšie vo Vojvodine. Začiatkom osemdesiatych

rokov spolu so Štefanom Častvenom viedol asi dva roky prvú jedenástku Mladosti. Karol Struhárik bol veselej povahy. Rodinne sme boli spätí a veľa toho mi o futbale hovoril . Vedel hovoriť o všetkých futbalistoch. Spomínal si, že mu zranenie znemožnilo dlhšie hrať. Privratský a Struhárik boli dobrí futbalisti aj mimo brány. Tak raz v Batajnici Karol nastúpil na poste ľavého krídelného útočníka. Privratský bol v bráne a po druhom inkasovanom góle sa zranil. Medzi žrde si zastal Karol Struhárik. Obecenstvo a fanúšikovia BSK nevedeli, že v petrovskej bráne stojí tiež gólman. Gól do konca zápasu viacej nedali. Na Karola Stuhárika si budú spomínať mnohí starší znalci futbalu nielen v Petrovci, ale i na okolí. Patrí mu veľká česť pri odchode a pominuteľnosti. sm 34 /4765/ 26. 8. 2017

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Tri body na konte

Desiati Pavlišania (červené dresy) občas zachraňovali svoju sieť

Ján Bokor V nekompletnom 1. kole, lebo zápas v B. N. Sele Sloga Vulturul Grebenac odročili, jedinú výhru na hosťovaní dosiahla Vojvodina Seleuš, a to v Uljme. Starčevčania, Kačarevčania, Belocrkvania a Padinčania si bez problémov zapísali prvé tri body. Výsledky 1. kola: Dolina – C. zvezda 2 : 0, Jugoslavija – Radnički (B) 2 : 2, Jedinstvo Stević – Vojvodina (CC) 4 : 0, Jedinstvo (V) – Strela 1 : 0, Sloga (BNS) – Vulturul, zápas odročili, BAK – Dunav 3 : 0, Borac – Vojvodina (C) 5 : 1, Partizan – Vojvodina (S) 1 : 2. Program 2. kola: C. zvezda – Vojvodina (S), Vojvodina (C) – Partizan, Dunav – Borac, Vulturul – BAK, Strela – Sloga (BNS), Vojvodina (CC) – Jedinstvo (V), Radnički – Jedinstvo Stević, Dolina – Jugoslavija. DOLINA – CRVENA ZVEZDA 2 : 0 (1 : 0)

adinčania na štarte novej / nižšej súťaže môžu byť spokojní. Na konto si zapísali tri

plánované body, hoci výkonom neoduševnili zvedavých divákov. Domáci začali zápas s hosťami z

Pavliša veľmi úspešne. Už v 3. min. sa ujali vedenia gólom mladého Paula, ktorý presnú prihrávku

Mihajlovića zakončil strelou do siete prekvapeného brankára Stanića. Potom sa hralo medzi dvoma šestnástkami, lebo obrana Pavlišanov zapôsobila istejšie. Hostia sa dočkali svojej šance z protiútoku, ale domáci obranca v poslednej chvíli vykopol loptu, ktorá by skončila v sieti Trkulju. Na druhej strane M. Rudić z hranice trestného územia prudko vypálil tesne mimo brány. Domáci po prestávke častejšie útočili, ale nepresne strieľali. Obrany boli lepšie časti oboch mužstiev. Marko Rudić najprv opečiatkoval brvno, a potom aj rozvlnil sieť súpera. V tom mu pomohol aj obranca C. zvezdy Gvozdenov, ktorý sa márne snažil vykopnúť loptu. Potom peknú prihrávku M. Rudića hlavou zachytil Durgala, ale sa vyznamenal brankár Stanić. Hosťom sa do konca nepodarilo skorigovať výsledok. Rozhodca Igor Jajić s pomocníkmi Katarinou Petrovićovou a Stefanom Rosićom, všetci z Pančeva, nemali veľa roboty, lebo súperi hrali korektne. DOLINA: Trkulja, Koreň, Važić, Matuľa (Ilić), M. Rudić, Paul (Hlavča), S. Rudić, Bančov, Mihajlović, Kevdžija (Durgala), Cvetanović

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Osemdesiat kilometrov od Pivnice STANIŠIĆ – SLÁVIA 2 : 0 (1 : 0)

Ján Šuster

ol to prvý majstrovský zápas týchto dvoch mužstiev v dejinách a najdlhšie cestovanie hráčov Slávie do Stanišića, vzdialeného viac ako 80 kilometrov od Pivnice. Obe mužstvá hrali príliš spomalene, najviac na strede ihriska, takže brankári Šarić a Brňa nemali veľa roboty. V 14. min. rozhodca Manić z Karavukova odpískal voľný kop v prospech Stanišića, Sekulić kopol na bránu, Brňa loptu odrazil a celkom nestrážený Rančić ju upravil do siete. V 30. min. hostia založili útok, do gólovej šance sa dostal nováčik Kutenič, ale zaváhal a k vyrovnaniu výsledku neprišlo. V ďalšom priebehu hry brankár Brňa kryl jednu nebezpečnú strelu útočníka hostiteľov.

www.hl.rs

Zaváhal a netrafil: Daniel Kutenič, nováčik Slávie V druhom polčase sa obraz hry mnoho nezmenil, na čo iste vplý-

Informačno-politický týždenník

vala aj veľká horúčava. V 50. min. rozhodca príliš prísne odpískal jedenástku v prospech domácich, ktorú Štrbac premenil – 2 : 0. Do konca zápasu ani jedno mužstvo vážnejšie neohrozilo bránu súpera, a tak sa výsledok nemenil. SLÁVIA: Brňa, M. Žigmund, Vlad. Kuchta, Mirković, Nímet (Bajić), Petrović, Tešanović, Vlast. Kuchta (Babić), Pljuco (Sekeruš), Kutenič, J. Žigmund Prvý majstrovský zápas v dedine Stanišić sledovalo 100 divákov. Rozhodca žltými kartami potrestal Vlast. Kuchtu, J. Žigmunda, Sekeruša a jedného hráča domácich. Minulú nedeľu mladší dorastenci Slávie na svojom trávniku porazili tím Orlovi z Báčskej Palanky 4 : 1, keď góly dali Keravica, Čobrda, Ruman a Kalko.

Pionieri Slávie v susednom Ratkove dosiahli vysoké víťazstvo nad domácim tímom Radnički 7 : 2. Pre Pivničanov trafili Séč trikrát, Vinkovič dva razy, Grujić a Badinský. Výsledky 1. kola: Stari grad – Kula 3 : 0, Stanišić – Slávia 2 : 0, Lipar – Hajduk junior 1 : 1, Vojvodina – Rusín 4 : 1, Crvenka – Mladost 4 : 0, Budućnost (M) – Budućnost (P) 2 : 1, Hercegovac – ŽAK 1 : 1, Borac – Krila Krajine 3 : 3. Program 2. kola: Kula – Krila Krajine, ŽAK – Borac, Budućnost (P) – Hercegovac, Mladost – Budućnost (M), Rusín − Crvenka, Hajduk junior – Vojvodina, Slávia – Lipar, Stari grad – Stanišić. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Optimizmus z Apatína OFK MLADOST APA – MLADOSŤ (P) 0 : 3 (0 : 3)

Pavel Spevák

i Mladosť bude úspešná aj vo Vojvodinskej lige – severnej skupine, zbadáme neskoršie, ale súdiac podľa výkonu na premiére v Apatíne fanúšikovia Petrovčanov môžu s optimizmom očakávať nasledujúce zápasy. Angažovaní mladí nováčikovia, ako aj odchovanci z vlastnej futbalovej školy zahlasujú, že budú opravdivé posily v práve začatej sezóne. Petrovčania sa v Apatíne predstavili ako kompaktný celok, ktorý takmer počas celého zápasu dominoval ihriskom. Hostia v prvom polčase zakladali pekné akcie, z ktorých si vypracovali hodne gólových šancí. Pritom domáci iba dvakrát ohrozili málo zamestnaného Leňu. Už v 7. min. Mladosť trafila sieť menovkyne. Po rohovom kope domácich lopty sa zmocnil Kuntić, hneď dlhou prihrávkou uvoľnil Đokića, ktorý bol rýchlejší od obrancov a prízemnou strelou prekonal brankára Josića – 0 : 1. Petrovčania úplne prebrali iniciatívu, striedali sa šance Valentíka, Kaňu a Đokića dvakrát,

ale sieť sa nevlnila. V 19. min. pekná akcia Milenkovića, Đokića a Kuntića, ktorý nastrelil žrď. Mladosť zvýšila náskok v 25. min., keď sa Milenković v trestnom území

dosti úspešne udržiavalo presvedčivý výsledok, nedovolilo domácim, aby vážnejšie ohrozili Leňu. Najlepšiu príležitosť domáca Mladost nevyužila v 57. min. po chybe mladého

Sľubný začiatok: mužstvo petrovskej Mladosti zbavil obrancov a ľahko prekonal Josića. Domáci prvýkrát pohrozili v 30. min., ale Leňa strelu poľahky kryl. O desať min. neskoršie Kaňa pekne prihral Kuntićovi a nováčik v drese Mladosti úspešne skóroval – 0 : 3. V druhom polčase mužstvo Mla-

Neškovića. Práve tento nováčik z Vrbary v závere zápasu nevyužil peknú príležitosť. Petrovčania s veľkou radosťou opustili krásne športové stredisko niekdajšieho superligistu. Mladosť porazila menovkyňu napriek oba-

Ovácie v Hložanoch BUDÚCNOSŤ – PREPOROD 2 : 1 (1 : 0)

Ján Murtin

elkom vynovené mužstvo Budúcnosti úspešne začalo novú súťaž. Na výborne pripravenom trávniku pred 200 divákmi v daždivom počasí Hložančania zdolali oveľa skúsenejšie mužstvo z dediny Novi Žednik. Domáci od začiatku diktovali tempo, pekne kombinovali a prostredníctvom krídelníkov Vujinovića a zvlášť naladeného Adámeka stále ohrozovali brankára Sekulića. Hostia s veľkým šťastím vydržali bez inkasovaného gólu do 26. min. zápasu. Po akcii O. Štefeka a Grujića tento druhý odcentroval a vysoký Lalatović z 8 − 9 metrov hlavou trafil pravý horný roh brány Preporodu – 1 : 0. Do konca polčasu mladí hráči domácich ešte trikrát ohrozili • ŠPORT •

Úspech na štarte: Ognjen Štefek (Budúcnosť Hložany) Sekulića, ktorý skvele zakročil. Na opačnej strane pozorná obrana Budúcnosti nedovolila, aby sa do

nebezpečenstva dostal Dragišić. Po zmene strán do popredia vyskočil rozhodca Petar Nastasić-Vorkapić zo Somboru, ktorý už v 47. min. po očividnej hre rukou Grbića nepískal penaltu pre domácich. Potom v pokračovaní zápasu pre každý faul trestal Hložančanov žltou kartou, ktorú dostali Kovačević, Lalatović, O. Štefek, D. Štefek, Dokić a Radosavljević, kým v radoch Preporodu potrestal len troch hráčov. Odpískal aj 5 − 6 voľných kopov na hranici trestného územia domácich, ktoré boli viac než podozrivé. Našťastie výborný Dragišić a obetaví stopéri Alempić a Dokić zakaždým znemožnili vyrovnanie výsledku. V 61. min. O. Štefek uvoľnil Adámeka, ktorý prekľučkoval dvoch strážcov, nesebecky uvoľnil Kovačevića v lepšej pozícii a tento druhý

vám, že do Apatína odcestovala bez skúsených hráčov Pavlisa, Severíniho, Fábryho a Kobilarova. Tréner Slobodan Sladojević dobre pripravil omladené mužstvo. Aj rozumne využil priaznivý výsledok z prvého polčasu a okrem mladých hráčov Valentíka a Neškovića, ktorí zápas začali, neskoršie dal šancu aj mladučkým, nádejným futbalistom – Šprochovi, Perezovi a Jovanovićovi. MLADOSŤ: Leňa, Milićević (Šproch), Rupar, Jakuš, Babiak, Nešković, Valentík, Kuntić, Đokić, Kaňa (Pereza), Milenković (Jovanović) Výsledky 1. kola: BSK – Bačka 4 : 2, Mladost (T) – Srbobran 0 : 0, Zadrugar – Sloga 4 : 5, OFK Mladost APA – Mladosť (P) 0 : 3, Budúcnosť – Preporod 2 : 1, Polet – Tisa 1 : 0, Potisje – Radnički 2 : 0, Tekstilac – Tavankut 1 : 0. Program 2. kola: Bačka – Tavankut, Radnički – Tekstilac, Tisa – Potisje, Preporod – Polet, Mladosť (P) – Budúcnosť, Sloga – OFK Mladost APA, Srbobran – Zadrugar, BSK – Mladost (T). Foto: J. Pucovský

raz matoval Sekulića – 2 : 0. Hostia potom prebrali hru, čo uvoľnilo viac priestoru hráčom Budúcnosti v útoku, ale šance nevyužili Josipović, Lalatović a D. Štefek. V 74. min. Lalatović zahral rukou vo vlastnom trestnom území, rozhodca správne odpískal penaltu a skúsený Milan Kovač ju iste premenil – 2 : 1. Hostia nato všetky sily vsadili do útoku, no obetaví hráči Budúcnosti úplne splnili pokyny trénera Filipovića, ktorý vykonal aj múdre zmeny, takže sa výsledok do konca nemenil. Fanúšikovia ováciami vyprevadili mladých futbalistov Budúcnosti do šatne a zaželali im, aby aj v susedskom derby s Mladosťou v Petrovci zopakovali nedeľný výkon a výsledok iste nevystane. BUDÚCNOSŤ: Dragišić, D. Štefek (Radosavljević), O. Štefek, Lalatović, Alempić, Dokić, Vujinović (Dugonjić), Grujić (Poznanović), Josipović, Kovačević, Adámek

34 /4765/ 26. 8. 2017

Foto: J. Pucovský

Šport NA 1. MEMORIÁLI BRATOV ERDELJANOVCOV V LALITI

Kriváň prvý, Panónia druhá J. Pucovský

a 1. Memoriáli bratov Erdeljanovcov, niekdajších futbalistov lalitskej Panónie, zvíťazil selenčský Kriváň, druhí boli Laliťania, najmenší pohár získal deronjský Omladinac a na štvrtom mieste skončila Slavija z dediny Bođani. KRIVÁŇ – OMLADINAC 2 : 2 (0 : 1) (po kopaní penált 5 : 4) Prvý zápas priniesol zaujímavú hru a v regulárnom čase sa skončil nerozhodne. Góly pre Selenčanov dali bratia Spasićovci, kým pre Deronjčanov trafili Živkov a D. Nikić. V penaltovom rozstrele úspešnejší boli hráči Kriváňa. Strelu M. Davidova v šiestej sérii brankár Naď kryl a Jovović prekonal N. Nikića – 5 : 4. PANÓNIA – SLAVIJA 2 : 0 (1 : 0) Laliťania ako i nedávno na turnaji v Bođanoch prekonali tohto súpera rovnakým výsledkom. Prvý gól v 45. min. dal náhradník Šinkarčuk a výsledok krásnou strelou

Selenčania odišli domov s najväčším pohárom hlavou stanovil Majera v 77. min. po odcentrovanej lopte Lj. Dobrića. OMLADINAC – SLAVIJA 7 : 0 (1 : 0) V boji o tretie miesto deronjské mužstvo v daždivom nedeľnom popoludní rozdrvilo súpera, najmä po prestávke. Góly dali: Živkov 3, Savin 2, Dimić a Anđelković po jednom. PANÓNIA – KRIVÁŇ 2 : 4 (1 : 2) Pavlov už v 2. min. nezachytil naj-

lepšie loptu pred bránou Panónie. Prízemnú strelu Tereka v 15. min. z pravého rohu vyrazil brankár Naď. V 20. min. po voľnom kope Šipku najvyššie vyskočil kapitán Lazić a spred Naďa hlavou trafil – 1 : 0. Brankár Valent v 25. min. odrazil loptu po strele D. Spasića rovno na nohu Novovića – 1 : 1. V 29. min. Šinkarčuk z piatich metrov nedokázal trafiť a v protiútoku cez stred ihriska bol úspešný Genić – 1 : 2. Po faule nad Mogušom v 57. min.

SEDEMNÁSTY MEMORIÁL MIROSLAVA MIKU TEŠIĆA V SIRIGU

Nikto ako Tatra Pavel Pálik

privádzali k zúfalstvu. Na konci sa hostia zaslúžene tešili výhre 3 : 0 (1 : 0) a domov si odniesli pohár. Góly dali Ćuk v 5. a 73. min. a Daniel Ožvát v 89. min.

oboch z mužstva OFK Sirig. TATRA: Kosturanov, Munjas, Martinko, Vuković, Dražić, Srnka, Petrović, Novaković, Klaić, Tomljanović, Gadžić, Ćuk, Pekić,

inulého víkendu, 19. a 20. augusta 2017, v Sirigu prebiehal 17. Memoriál Miroslava Miku Tešića, mladého futbalistu OFK Sirig, ktorý prišiel o život v dopravnom nešťastí v roku 1999. V prvom semifinále Tatra porazila veľmi dobrý tím Vojvodina z Báčskeho Gradišta 2 : 1. Góly pre Kysáčanov dali Vuković v 8. min. a Ćuk v 69. min., skorigoval Felengić. V druhom semifinále OFK Sirig bol lepší od Čeneja 2 : 0. V boji o tretie miesto Vojvodina premohla Čenej až 7 : 0. Hráči Tatry mali vo finá- Gól Vukovića v 5. min. priamo z rohu na zápase Tatra – Vojvodina 2 : 1 lovom zápase s mužstvom Za najlepšieho mladého hráča Ďurovka, Daniel Ožvát, Vladimír OFK Sirig neustálu prevahu, hrali rýchlo a technicky vyspelejšie od vyhlásili Stefana Banovića a najlep- Ožvát, Đaković, Surový, Pavlović, súpera, ktorého futbalistov často šieho brankára Miloša Miščevića, Jambrich

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kapitán Lazić premenil penaltu – 2 : 2. V 67. min. Naď odrazil silnú strelu Turčana, hneď nato bravúrne znemožnil aj Moguša, ktorý o min. neskoršie mieril tesne vedľa. Po chybe obrany domácich D. Spasić zahral do stredu a Novović bol presný – 2 : 3. V 75. min. Valent zastavil silnú strelu D. Spasića. Náhradník Majera v 78. min. trafil ľavú žrď a na záver po ďalšej chybe obrany Panónie Ignjatović zaistil výhru Selenčanom. Prvé tri zápasy bez pomocníkov viedol 69-ročný Ratkovčan Svetislav Stevanović. Finále znalecky pískal náš niekdajší medzinárodný rozhodca Miodrag Gogić z Nového Sadu, pomáhali mu Miloš Jovanović z Odžakov a Svetislav Stevanović z Ratkova. KRIVÁŇ: Naď, Kocić, Deljanin, B. Spasić, A. Strehársky, Genić, Ignjatović, Novović, Salijević, Pavlov, D. Spasić, M. Strehársky, Buják, Končar, Doboš, Karačonji, Lipták, Jovović PANÓNIA: Valent, M. Obradov, Lj. Dobrić, Šipka, Lazić, Stojanović, A. Obradov, Z. Dobrić, Terek, Turčan, Moguš, Šinkarčuk, Majera, S. Dobrić, Ďurčiansky, Stolić, Stoisavljević, A. Popović, Jovanović

V stredu 23. augusta Tatra mala na programe pohárový zápas v Suseku s domácim mužstvom. V sobotu a nedeľu, 26. resp. 27. augusta odštartujú majstrovstvá Novosadskej oblastnej ligy. Najprv vykonali žreb pre 16 mužstiev, a potom k nim, nikto nevie prečo, pripojili ešte dva kluby: FK Nový Sad (prehral baráž s Koviljom) a Vinogradar Ledinci, ktorý pôvodne vypadol z ligy. Sirig tiež nezostúpil, obsadil miesto novosadskej C. zvezdy, ktorá zostala v Srbskej lige – skupina Vojvodina, lebo sa FK Vršac vzdal súťaže v tomto stupni. Podľa nového rozvrhu Tatra sa 27. augusta v 1. kole stretne v Kysáči s Omladincom zo Stepanovićeva. Väčšina klubov nie je spokojná s takýmto rozhodnutím Futbalového zväzu Mesta Nový Sad, žiadala schôdzu, aby sa vyjasnilo, prečo do ligy zapojili tímy, ktoré si to na trávniku nezaslúžili?! Kluby dostali odpoveď, že je rozhodnutie konečné a nieto o čom diskutovať. • ŠPORT •

Účastníci 1. Memoriálu bratov Erdeljanovcov v Laliti

PRVÝ MEMORIÁL BRATOV ERDELJANOVCOV V LALITI

Moša a Steva by boli šťastní... Juraj Pucovský

utbalová lopta znova dokázala svoju magickú moc. Tentoraz v Laliti zoskupila štyri mužstvá na 1. Memoriáli bratov Erdeljanovcov. Dvaja bratia, starší Momir a mladší Stevan dlho, dlhočizne, spolu viac ako šesťdesiat rokov hrali futbal v lalitskom FK Panónia, od pionierskych dní po veteránov. Srdcia obom tĺkli pre futbal a ich Panóniu. Srdcia obom dotĺkli tam, kde strávili najkrajšie chvíle svojej mladosti – na futbalovom trávniku. Momir prestal dýchať 2. augusta 2015 na ihrisku Rusína v Ruskom Kerestúre, Stevan sa z tohto sveta pobral v petrovskej Vrbare 13. marca 2016. Smutné, priam tragické boli osudy bratov Erdeljanovcov. Pekne je, že vo FK Panónia nezabudli na svojich vynikajúcich futbalistov, nuž v dňoch 19. a 20. augusta 2017 usporiadali 1. Memoriál bratov Erdeljanovcov, aby im tak vzdali zaslúženú poctu. Prvými účastníkmi turnaja boli selenčský Kriváň,

Omladinac Deronje, Slavija Bođani a domáca Panónia. V sobotu vo veľkej horúčave, keď ortuť v teplomeri siahala aj do 37 stupňov Celzia, najprv Kriváň a Omladinac remizovali 2 : 2 (0 : 1). Do finále sa prebojovali Selenčania po lepšom kopaní penált – 5 : 4. V druhom zápase Panónia porazila Slaviju 2 : 0 (1 : 0). O 24 hodín neskoršie, v nedeľu popoludní sa výrazne ochladilo, teplota neprevyšovala 22 stupňov Celzia a počas oboch zápasov hráčov a divákov kropil chladný, skôr jesenný, ako letný dážď. V boji o tretie miesto Omladinac presvedčivo prekonal Slaviju 7 : 0 (1 : 0). Finále medzi Panóniou a Kriváňom prinieslo najlepší futbal. Zmoknutí diváci videli šesť pekných gólov, zo desať šancí, krásne zákroky brankárov Naďa a Valenta a výhru Selenčanov 4 : 2 (2 : 1) pre triumf na 1. Memoriáli bratov Erdeljanovcov. Moša a Steva by iste jasali od šťastia, keby sa tak mohli pripojiť futbalistom na trávniku...

Pamiatka pre rodinu Momira Erdeljana – manželku Jarušku, syna Dušana a dcéru Nevenu

Začiatočný výkop Dušana Erdeljana

Obrázok bratov s pohármi Brankár Kriváňa Pavel Naď zneškodnil penaltu Deronjčana Milana Davidova

Gól kapitána Panónie Živojina Lazića z penalty vo finále s Kriváňom – 2 : 2

Finále viedol niekdajší superligový a medzinárodný rozhodca Miodrag Gogić (v strede) V sobotu na tribúne slnečníky, v nedeľu dáždniky...

Je čas na Spoločensko-zábavný časopis pre mládež

Ročné predplatné:

400,00 din. Polročné predplatné:

200,00 din.

Časopis si môžete objednať prostredníctvom:  webovej stránky www.vzlet.rs/predplatne/  mailovej adresy vzlet@hl.rs  telefónneho čísla 021 47 20 840  kolportérov

Čítajte Vzlet!