Hlas 34 2018 by NVU Hlas ľudu

212-ročná Padina Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 25. 8. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4817/



Z obsahu

Učiteľovi, hercovi, režisérovi a národovcovi Michalovi Gombárovi z Kysáča usporiadali z príležitosti úctyhodného životného jubilea literárno-narodeninový večierok. Hovorilo sa aj o dvoch jeho publikáciách: Divadelný život v Kysáči 1905 – 2005 a Knižnica v Kysáči, príspevky k dejinám knihovníctva. E. Šranková

V ovzduší pekne upravenej kostolnej záhrady slovenského evanjelického cirkevného zboru v Jánošíku a v rámci prvého detského letného tábora predstavili a symbolickým krstom vyprevadili k čitateľom ďalšiu knihu pre deti Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Každý deň sa niečo nové naučím. V. Hudec

25. 8. 2018 | 34 /4817/

Uzávierka čísla: 22. 8. 2018

Skupina mladých z Popradského kraja v čele s Miroslavom Maťom, farárom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, Batizovce, dcérocirkev Gerlachov v Tatranskom senioráte, pobudla v dňoch 12. až 19. augusta v Srbsku. Ich hostiteľmi boli členovia slovenského evanjelického cirkevného zboru v Starej Pazove. A. Lešťanová

Premiéra ďalšieho predstavenia v produkcii Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci, ktoré tohto roku oslavuje 15 rokov svojho pôsobenia, sa uskutoční v sobotu 25. augusta o 20.30 h vo veľkej sieni SVD. Bude to Krásavica z Leenane autora Martina McDonagha v réžii Richarda Sanitru. J. Čiep

Podujatie V ústrety premeneniu v Erdevíku sa tohto roku začalo 11. augusta. V sobotu sa konala súťaž vo varení kotlíkového guláša a v nedeľu bol kultúrno-umelecký program, ktorému predchádzalo defilé folklórnych súborov hlavnou ulicou v Erdevíku. Program ako aj každý rok predtým vrcholil 18. augusta, odchodom do vinohradov, či do prírody. D. Berediová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Hry s hranicami

ôzne verzie hypotetických zmien hraníc medzi Srbskom a Kosovom sú v poslednom čase medzi hlavnými témami správ a denníkov, ale je vskutku ťažko presnejšie povedať, kto sa tu za čo zasadzuje. Vo vyhláškach politikov sa striedajú termíny, ako sú „rozhraničenie“ či „demarkácia“, „korekcia hraníc“ a „úprava hraníc“ alebo „výmena území“, pričom Srbsko by malo všeobecný záujem získať severnú časť Kosova a na druhej strane pozornosť kosovských politikov upútajú Preševo, Bujanovac a Medveđa, čiže oblasti s početným albánskym obyvateľstvom na juhu Srbska. Predstaviteľom medzinárodného spoločenstva sa takéto špekulácie ohľadom zmien tunajších hraníc vôbec nepozdávajú, lebo sa (vari celkom oprávnene) obávajú, že by nové rozdeľovanie teritórií zapríčinilo ďalšie napätia a konflikty. Nemecká kancelárka Angela Merkelová preto odmieta akékoľvek zmeny dnešných hraníc na Balkáne. Podobnú mienku vyjadruje napr. aj Daniel Serwer, profesor na Univerzite Johns Hopkins a bývalý podpredseda amerického Mierového inštitútu, ktorý mieni, že rozdelenie Kosova by otvorilo Pandorinu skrinku a začali by sa nové deľby v regióne, najmä na území Macedónska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Srbska. Prezident Srbska v poslednom čase zdôrazňuje, že sa on snaží získať na Kosove

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

aspoň niečo v situácii, keď naša krajina na tom území nemá nijakú kontrolu. Aj to niečo by vraj bolo lepšie, ako nezískať nič. Lenže čo by to „niečo“ malo predstavovať? Časť územia? Vytvorenie spoločenstva srbských obcí? Alebo len ešte jeden sľub o budúcom pripojení našej krajiny k EÚ ako náhradu za uznanie Kosova zo strany Srbska? A čo si o tom myslí srbské obyvateľstvo na Kosove? Podľa všetkého, nijaké zmeny hraníc na Kosove sa v bližšej budúcnosti neudejú. Ide o svojrázne politické hry, pri ktorých sa politici tvária, že sa snažia získať niečo pre lepšiu budúcnosť svojej krajiny a svojho národa. V podstate sa vedie záujmová stranícka politika, pričom politici často protikladnými, nejasnými vyhláškami občanov privádzajú ku konfúzii. Veci im však prostredníctvom populárnych médií a v záujme vládnucich politikov „objektívne vysvetľujú“ Nebojša Krstić, Dragan Vučićević, Dejan Vuk Stanković... A čas plynie. Uplynulo 10 rokov od jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova a v nasledujúcom roku si pripomenieme 20 rokov od bombardovania Juhoslávie. Jestvuje možno nejaký plán alebo dohovor (o ktorom verejnosť nevie), aby sa problém Kosova konečne tak či onak doriešil do tej jari 2019? Bude dovtedy aj spomínané referendum? Stevan Lenhart

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Lepšia strava, lepší život

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

N. Petkov

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

10 Nasleduje Gastro Srem 2018

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Kam smeruje európske poľnohospodárstvo?

31 Krásavica a ďalší ročník festivalu PDD

43 Šťastný Lider Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová

34 /4817/ 25. 8. 2018

Týždeň 

InPress

Pribúda soľ na otvorenej rane

Záhadné projekty Jasmina Pániková

ýročia nám zvyčajne pripomínajú dôležité udalosti, ktoré sa kedysi udiali, ale zároveň aj zručnosť našich predkov, vďaka ktorým dnes máme napr. krásne historické budovy. Málokto vedel, že 20. augusta v roku 1884 v Belehrade po štyroch rokoch budovania slávnostne otvorili budovu železničnej stanice, z ktorej po niekoľkých dňoch vyrazil prvý vlak po novej trati Belehrad − Niš. Po 134 rokoch vedenie mesta Belehrad sa rozhodlo, že z budovy stanice spraví múzeum, dňa 1. júla ju „slávnostne“ zatvorilo a hlavnú železničnú stanicu presťahovalo na iný koniec mesta. Počas týchto dňoch do stredobodu sa znovu dostala hlavná autobusová stanica, ktorá je orientačným bodom pre všetkých cestujúcich ešte od roku 1966. Pripomeňme, že ešte v júli minulého roku vtedajší belehradský primátor (terajší minister financií) a vedenie podniku Belehradská autobusová stanica podpísali zmluvu o výstavbe novej stanice, a to na Novom Belehrade. Ako vtedy povedal, ich cieľom je odľahčiť dopravu v centre mesta a, samozrejme, vybudovať jedinečnú autobusovú stanicu v Európe. Aj keď bolo povedané, že stará autobusová stanica bude na svojom mieste ešte aspoň rok a pol, za jej chrbtom vzniká dočasný objekt určený na dopravu, ktorú začal stavať podnik Belehradská autobusová stanica a vo funkcii chýrečného projektu Belehrad na vode. Týmto počinom takmer nikto nerozumie. Ak vo februári t. r. začala výstavba novej stanice, prečo teraz vzniká ešte jedna, dočasná stanica? Zrejme kontroverzný „vodný“ projekt mení všetky doterajšie plány a v hlavách vytvára iba zmätok. A ešte stále skrýva odpoveď na otázku, koľko do projektu vkladá štát a koľko „arabský investor“, ak vôbec existuje...

www.hl.rs

7 DNÍ

Juraj Bartoš

ázory na doriešenie „kosovského uzla“ sa rôznia, doťahovačky v tejto veci sa množia, pribúdajú vrásky na čelách nielen srbským občanom na uzemí Kosova a Metóchie, ale aj v celom Srbsku, ba i v regióne. Slovom, úmerne s nameranými teplotami vzduchu sa zvyšuje aj teplota, pri ktorej, najneskoršie v bode vrenia, normálnym ľuďom tuhne krv v žilách. Na otvorenej rane menom Kosovo jednoznačne pribúda soli. Trúsia ju tí, ktorí by mali byť ošetrovateľmi tejto a podobných rán. „Ako lídri zodpovední za blahobyt našich detí a budúcich generácií, mienim, že sme aj prezident Vučić aj ja ochotní nedovoliť, aby minulosť zablokovala našu budúcnosť alebo ohrozila mier v našom regióne na nadchádzajúcich päť alebo 50 rokov,“ vyhlásil v rozhovore pre denník Danas (15. augusta) kosovský prezident Hashim Thaçi. Netají sa cieľom, totiž ideou, že chce vidieť Kosovo v NATO a EÚ čím skôr, takže uvažuje takto: „Nemyslím si, že sa tam môžeme dostať, kým nemáme riešenú hranicu medzi našimi dvoma štátmi. Mojím cieľom nie je dajaké etnické rozdelenie, ani vytváranie druhej Republiky Srbsko na našom území, božechráň, mojím cieľom je určenie 400 kilometrov dlhej hranice...” Prezident Aleksandar Vučić vo svojich častých výstupoch tiež podčiarkuje potrebu po vyznačení hraníc, čiže po tzv. rozhraničení. Nevie alebo nechce udržať na uzde vlastnú nervozitu, keď počuje mienky, ktoré nie sú v súlade s jeho predstavami o možnostiach rozlúsknutia tvrdého orieška. Pred asi 10 dňami pri návšteve Vojensko-technického inštitútu v Žarkove pred novinármi podráždene adresoval rečnícku otázku (verejnosti?): „Kto z vás chce žiť v Đakovici... je taký niekto z vás?!

Informačno-politický týždenník

Aha, nie je nikto, nie je nikto, ale je to stáročná srbská zem, ktorú budeme chrániť 5 000 rokov, lež niet žiadneho Srba, ktorý tam pôjde!“ Na prezidentov prejav zareagoval iguman monastiera Visoki Dečani Sava Janjić. Označil ho ako hlbokú nespravodlivosť voči všetkým Đakovčanom, „ktorí by sa radi vrátili do Đakovice...“ O. i. odkázal prezidentovi Vučićovi: „Nezahrávajte sa s našimi životmi. Je ťažko, ale to, že sme sa rozhodli tu žiť, neznamená, že sme cudzí žoldnieri a zradcovia. Nešírte neštátnický defetizmus, lebo Srbsko si zaslúžilo lepšie... Nerobte zo srbského národa spoluúčastníkov svojho zlého diela a omylu! Neurážajte svoj národ, ani jedného občana, bez ohľadu, kde sa nachádza, lebo vás pre to určite nikto ani nezvolil, ani nepoveril.“ „Vláda Srbska zatiaľ nemá verejné stanovisko o Kosove,“ vyhlásila

pred niekoľkými dňami jej predsedníčka Ana Brnabićová. Srbský prezident avizoval návštevu Kosovárom na začiatok septembra. Pôjde tam iba s vlastným, alebo so stanoviskom vlády, ktorá pracuje s jeho požehnaním? Z mora svetových správ volíme dve. Uplynulú sobotu vo veku 80 rokov zomrel Kofi Atta Annan, v poradí siedmy generálny tajomník Spojených národov (1997 – 2007). Narodil sa v Ghane a bol prvý Afričan na najvyššom svetovom poste. Od októbra 1995 robil špeciálneho vyslanca SN pre Juhosláviu. Neskôr sa snažil o zviditeľnenie problému utečencov a roku 2001 dostal Nobelovu cenu za mier – za humanitárnu prácu. Krásna zvesť na záver. Srbský tenista Novak Đoković uplynulú nedeľu (zase) zdolal Rogera Federera. Zvíťazil na turnaji World Tour Masters 1000 a stal sa tak jediným držiteľom titulov všetkých 9 turnajov v tejto kategórii. Pravdaže, v tom má ruky – a veru priamo po lakte – aj slovenský tréner Marián Vajda, ktorý sa vrátil do Noleho tábora a odvtedy srbská a čoskoro iste zase aj svetová tenisová jednotka hrá opäť skvele. Po tom, čo úspešne prekonal športové, ako i poranenia iného druhu.

Iný uhol reality

Nikola Petkov • TÝŽDEŇ •

16. ZJAZD SLAVISTOV V BELEHRADE

Viac ako tisíc účastníkov Danuška Berediová

edzinárodný zjazd slavistov sa koná každých päť rokov a zameriava sa na výskum slovanských jazykov, literatúr a kultúr. Tohto roku prebieha od 20. do 27. augusta na Filologickej fakulte v Belehrade. Zhromaždil viac ako tisíc účastníkov zo 43 krajín, od slovanských, cez Ameriku a Austráliu, po Japonsko a Južnú Kóreu. Zjazd otvoril profesor a predsedajúci Medzinárodného komitétu slavistov a predseda programového výboru tohto podujatia Boško Suvajdžić a pri tej príležitosti povedal, že je táto udalosť pokračovaním sna svetovej slavistiky, ešte od prípravného zjazdu ruských filológov, ktorý sa uskutočnil v Petrohrade v roku 1903. Suvajdžić na otvo-

rení tiež zdôraznil, že tento zjazd je venovaný „patriarchovi“ srbskej lingvistiky Aleksandrovi Belićovi, niekdajšiemu predsedovi Srbskej akadémie vied ÚČASŤ SLOVÁKOV Na tohtoročnom Medzinárodnom zjazde slavistov vlastné príspevky prezentovali aj Zuzana Čížiková z Katedry slavistiky Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade a Marína Šimáková-Speváková z Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Účinkujú aj viacerí autori slavistických štúdií zo Slovenska: Juraj Glovňa, Dana Hučková, Dagmar Podmaková, Mária Košková, Katarína Dudová, Jaromír Krško a ďalší.

a umenia, ktorý v roku 1939 vykonal prípravy na konanie 3. Kongresu slavistov v Belehrade, ale ten bol zrušený v dôsledku vypuknutia druhej svetovej vojny. Špeciálne témy tohtoročného zjazdu sú: 200 rokov od vydania Slovníka srbského jazyka Srpski rječnik Vuka Karadžića a jeho vklad do slavistiky, Aleksandar Belić v dejinách slavistiky a Rok 1918 a vývin slovanských jazykov a literatúr a ich výskum. Osobitná pozornosť je venovaná interkultúrnym a interliterár-

nym vzťahom, komparatívnemu prehľadu vzájomných vzťahov medzi slovanskými jazykmi, literatúrami a kultúrami, otázkam digitalizácie vedomostí, rozličným typom modernizácie vedomostí, ako aj štúdiu slovanských jazykov, literatúry a kultúry vo vyučovaní. Podujatie organizujú Medzinárodný komitét slavistov, Zväz slavistických spoločenstiev Srbska, Filologická fakulta Univerzity v Belehrade a Srbská akadémia vied a umenia. Koná sa pod vysokým patronátom prezidenta Srbska a Mesta Belehrad.

Z 57. SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTÍ V BÁČSKOM PETROVCI

Potvrdenie identity a dôležitosti Slovákov Jaroslav Čiep

odpredseda Pokrajinskej vlády Đorđe Milićević v piatok 10. augusta v sieni Slovenského vojvodinského divadla otvoril tradičné podujatie národného rázu – Slovenské národné slávnosti 2018. Milićević pri tejto príležitosti povedal, že zachovanie mnohonárodnostnej, multikultúrnej a multináboženskej harmónie vo Vojvodine a realizácia práv národnostných menšín je jednou z priorít Pokrajinskej vlády, a to vo všetkých segmentoch od vzdelávania a kultúry, používania jazyka a písma po informovanie v ich rodnom jazyku. „Pokrajinská vláda každoročne prideľuje takmer 300 miliónov dinárov na podporu informovanosti verejnosti národnostných • TÝŽDEŇ •

menšín, zatiaľ čo 51 miliónov dinárov zamerala na fungovanie ústavov pre kultúru menšinových komunít,“ uviedol podpredseda Milićević na tlačovej besede po prijatí u predsedu Báčskopetrovskej obce tesne pred začiatkom otváracieho programu. Zdôraznil, že to sú len niektoré z radu opatrení, ktoré pokrajina vykonáva, s cieľom zachovať identitu a ochranu práv národnostných menšín, a že tento model vláda starostlivo bude chrániť a rozvíjať aj v čase, ktorý príde. Milićević dodal, že slovenská Podpredseda Pokrajinskej vlády komunita v Srbsku je známa Đorđe Milićević svojou bohatou kultúrnou „A dnešným národným podtradíciou, príslovečnou usilov- ujatím a sviatkom vy Slováci nosťou, originálnym a jedineč- potvrdzujete nielen vlastnú ným naivným maliarstvom a identitu, ale aj vašu veľmi dôlevýnimočnou krásou slovenských žitú úlohu vo všetkom, čo našu ľudových krojov. pokrajinu a našu krajinu Srbsko

robí bohatou dnes a čo ju takou bude robiť aj zajtra,“ povedal podpredseda Milićević predtým ako 57. Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci aj otvoril. V ceremónii otvorenia Slávností sa zúčastnil aj starosta mesta Nový Sad Miloš Vučević, ktorý sa priznal, že má mnohých známych a priateľov aj z radov Slovákov a že časť svojho dospievania strávil v Báčskom Petrovci. Vučević je totiž odchovancom petrovského gymnázia. Otvorenia Slávností sa zúčastnili aj zástupcovia vlády Srbska, Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, Obce Báčsky Petrovec, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Matice slovenskej v Srbsku.

34 /4817/ 25. 8. 2018

Týždeň REVOLÚCIA V STRAVOVANÍ JAMIEHO OLIVERA

Lepšia strava, lepší život Danuška Berediová

dôveru, ale aj úctu. Napriek tomu niektoré kruhy neustále obštruujú o svete, v ktorom 41 jeho projekty a britská vláda ho miliónov detí mladších nepodporuje. S tými, ktorí v tom ako 5 rokov má problém vidia niečo zlé, sa on však nemôže s nadváhou, kým je okolo 159 zmieriť. Sľubuje, že ho nič nezamiliónov detí podvyživených, staví, aby pozdvihol všeobecné je najvyšší čas, aby sme urobili povedomie o nevyhnutných zmeniečo. Začnite vo svojej kuchyni, nách. Jeho životnou filozofiou sa naučte deti o dôležitosti stravy, stalo motto: Better food, better life varte s nimi, chystajte rodinné (Lepšia strava, lepší život) – ľudia a priateľské stretnutia, edukujte by sa mali zvyknúť na organickú svoje prostredie a krok za krokom stravu a chystať ju doma. „Keď uvidíte, že sa dejú prekrásne veci,“ je jedálniček taký, jasné, že sa hovorí Jamie Oliver a pozýva ľudí s občasnými výletmi, keď varíte na celom svete, aby sa mu pripojili vo svojom dome, stanete zdravv jeho revolúcii. šou osobou. Smutný som, keď vidím, koľko je tučných detí. Všetko sa dá vyriešiť, iba treba zvládnuť základné techniky na prípravu jedál,“ radí Jamie. Ale to nie sú iba slová, on to aj vyJamie pozýva všetkých, aby sa mu pripojili svetľuje na (Foto: ecowatch.com) konkrétnych príkladoch Okrem toho, že je známy sve- a propaguje vo svojich kuchártový kuchár, autor kuchárskych skych reláciách. Ukazuje, ako za 30 kníh a televízna hviezda, Jamie minút pripraviť zdravé a chutné Oliver v roku 2010 začal svojráznu jedlo, či ako to urobiť používajúc revolúciu. Food revolution (revo- iba 5 ingrediencií. Nemožno polúcia v stravovaní) mala pôvod- vedať, že nikoho neinšpirujú jeho ný cieľ zaviesť zdravú výživu do rady o tom, ako z pozostatkov škôl a domov vo Veľkej Británii včerajšieho obedu pripraviť nové a v Amerike. Dnes je to globálna chutné jedlo alebo zmraziť ho iniciatíva, ktorou chce edukovať a využiť ho inokedy, a to všetko mladých o správnej výžive a za- s cieľom, aby sme čím menej staviť obezitu, ktorá je vážnejším stravy vyhadzovali. Je to ďalšia svetovým problémom. V súčas- vec, proti ktorej bojuje vo svojej nosti táto revolúcia má 757-tisíc revolúcii. podporovateľov v celom svete. Jeho plán a nápad je skvelý, ale Spoločensky zodpovedné zmeny sa nedejú tak ľahko. Bojuje angažovanie Jamieho Olivera s organizáciami, veľkým kapitása začalo ešte v roku 2002 jeho lom, ľuďmi a kritikami. Možno je rehabilitačným projektom – to aj preto, že jeho rétorika nie je reštauráciou Fifteen, v ktorej učil nadostač diplomatická. Verejne variť problematických tínedže- hovorí, že rodičia, ktorí svojím rov. Pracoval aj s delikventmi, deťom na desiatu balia do tašiek s drogovo závislými, obeťami čipsy, energetické nápoje a keksy, násilia, bývalými odsúdenými sú jednoducho idioti! „Je správne, a všetok zisk dával humanitárnym aby si deti mysleli, že je normálorganizáciám. Zasluhuje si to iste ne raňajkovať pizzu, obedovať

„V

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Logo Revolúcie v stravovani (Foto: stewartsmarket.com) hranolky, aby nejedli lyžicou či vidličkou a aby nevedeli, ako vyzerá paradajka alebo zemiak?“ spytuje sa Oliver. Takéto vyhlášky boli vnímané ako útok na učiteľov, riaditeľov, rodičov. Jeho TV relácie o zavádzaní zdravej výživy do škôl vyvolali podozrenie a hnev mnohých lobistov, priemysel stravy, reštaurácií... Avšak štandard stravovania na školách sa zlepšil. Po vysielaní jeho relácie Jamie’s School Dinners (Jamieho školské jedlá) ľudia písali petície vláde a žiadali, aby sa deťom podávala lepšia strava v školách.

Ivana Ćirkovićová, jediná ambasádorka Food revolution v Srbsku (Foto: z archívu spolubesedníčky) Ako sme už povedali, táto revolúcia má podporovateľov v celom svete, lebo téma, ktorou sa zaoberá, je dôležitá všetkým a všade. Od roku 2012 existuje ambasádorský program Food revolution a táto sieť dobrovoľníkov zahŕňa vyše

1 300 ľudí z viac ako 100 krajín a miest sveta. Od roku 2015 aj Srbsko má svojho predstaviteľa. Je to Ivana Ćirkovićová. Zaujímalo nás, aké sú aktivity jedného ambasádora Food revolution. Ivana nám odpovedala: „Ako ambasádorka Food revolution iniciatívy v Srbsku moja práca a prínos sú dobrovoľnícke – ako je to aj so všetkými ostatnými ambasádormi tohto druhu vo svete. Keďže sa zaoberám digitálnym marketingom a internet je mojím „druhým domovom“, všetky relevantné informácie, novinky a správy píšem a publikujem na stránke organvlasti. org. Pritom často navštevujem podujatia, ktoré sa týkajú zdravej výživy detí, prednášam a robím dielne na túto tému. Plány na väčší vplyv a prínos sú, musia sa iba spojiť čas, okolnosti a potenciálni spolupracovníci.“ Stravovanie detí na našich školách je tiež ďaleko od ideálneho. Na otázku, ako sa podľa nej deti na našich školách stravujú, Ivana povedala: „Môžem hovoriť iba na základe vlastnej skúsenosti, ako rodič detí v školskom vzraste. Ale keď si lepšie rozmyslím, situácia nie je výborná ani v ostatných školách. Vyberá sa najlacnejšia a nie pre deti najlepšia ponuka a je to na škodu detí. Jedlá sú skromné a často bez chuti, takže deti si najčastejšie kupujú ,ešte niečo’, a to v pekárňach a vo fast foodoch v blízkosti škôl. Zhodnete sa, že to nie je veľmi zdravá alternatíva. Na druhej strane niektoré školy ani len nemajú kuchyne, ani priestor na stravovanie detí, ale majú zase nejaké akože pekárne – obchody, v ktorých neponúkajú zdravé jedlá. Problém je vážny a na ňom treba inštitucionálne vážne pracovať.“ Problém je teda vážny. Stravovacie návyky sa osvojujú práve v detstve. A obezita vo svete rastie ako aj cukrovka, ktorá s ňou súvisí. Jamieho boj nie je ľahký. Na druhej strane sú silní hráči. Niekto jeho revolúciu preto vníma ako boj s veternými mlynmi. Ale on sa nevzdáva. • TÝŽDEŇ •

Slovensko SLOVENSKO SI PRIPOMÍNA 50. VÝROČIE INVÁZIE VOJSK VARŠAVSKEJ ZMLUVY

Ešte raz o lete 1968 Rastislav Boldocký

esi, mesi neće ništa da ti škodi. Asi by som sa tým nemal veľmi chváliť, ale povestná veta je prvé, čo mi napadne pri zmienke o Pražskej jari a sovietskej invázii v Československu. Vlastne klamem. Prvé, čo mi napadne, je film Varljivo leto ’68 – následný reťazec asociácií je už jasný. A celkom prvoplánový. Spomínam to, aby som zdôraznil a ešte viac zvýraznil priepasť medzi vnímaním udalostí z roku 1968 medzi Slovákom, čo vyrastal v socialistickej Juhoslávii, a tým, čo vyrastal v socialistickom Československu. Ak ste sa náhodou okolo 21. augusta ocitli v Bratislave, určite tušíte, o čom hovorím. Výročie okupácie tu na vás striehne doslova na každom kroku. Televízne debaty, dokumenty, diskusie v kaviarňach aj na sociálnych sieťach. Spomienky, výstavy, staré fotografie. Hodnotenia, prehodnocovania, svedectvá. Politické prejavy, alebo aspoň vyhlá-

senia politikov. „Aké bolo počasie, keď k nám prišli tanky?“ pýta sa moderátor Slovenského rozhlasu meteorológovi v rámci predpovede počasia. Ani výročia Nežnej revolúcie zrejme nevzbudzujú väčší rozruch – august ’68 je mimoriadne pevne zakorenený v slovenskej spoločnosti, je jednou z jej esencií, ľudia ho vnímajú ako úplný zlom, ako udalosť, čo rozdeľuje čas na predtým a potom. Jeden druh informácii o invázii sovietskej armády a spriatelených vojsk mi predsa len trochu chýba. A zasa sme pri Varljivom lete. O role, čo pri augustových udalostiach spred 50 rokov v Československu zohrala Juhoslávia, sa dozviete len ojedinele. Aj keď nejakú tu zmienku nájdete. „Socializmus s ľudskou tvárou bol u nás spojený so vzorom v podobe socialistickej Juhoslávie, ktorá sa nestala súčasťou sovietskeho bloku obohnaného tzv. železnou oponou,“ napísal napríklad ekonóm

Ľuboš Pavelka v stĺpčeku pre denník Pravda a dodal: „Juhoslovanská cesta však mala veľkú chybu krásy, ktorú si českí a slovenskí politici neuvedomovali. Tou bol trvale extrémne vysoký deficit verejných financií, dlhodobo vysoká inflácia a devalvácia dinára.“ Denník Sme v rámci vyčerpávajúcej historickej analýzy zasa pripomína odmietnutie invázie zo strany Belehradu a píše aj o Titovej návšteve Československa v predvečer okupácie. No a viaceré denníky pripomínajú aj zápas finále Stredoeurópskeho pohára medzi Červenou hviezdou a Spartakom Trnava. Pre vstup vojsk Varšavskej zmluvy stretnutie museli preložiť na október – a podobne ako pred niekoľkými dňami v Európskej lige zvíťazili Belehradčania. Žiadne rozsiahle analýzy, ale čo-to predsa len odznelo. Juhoslovenská rola v Pražskej jari pritom zďaleka nebola komparz – v Belehrade vtedy ľudia na námestiach protestovali proti

zásahu Moskvy, vedenie krajiny ho jednoznačne odsúdilo, Juhoslávia poskytla útočisko mnohým občanom Československa – od prominentov až po obyčajných ľudí. A čo je najdôležitejšie, vzorom pre Dubčekov socializmus s ľudskou tvárou neboli ani tak demokracie západného typu, ale skôr juhoslovanský liberálny komunizmus. Z dnešnej perspektívy utopický projekt, o ktorom však hlboko v sebe tušíme, alebo skôr dúfame, že za nejakých iných podmienok, v nejakom inom svete mohol fungovať. Na jednej strane, čím som starší, častejšie si hovorím, že je zbytočné príliš sa babrať v histórii a uvádzať veci spred dlhých desaťročí na správnu mieru. A nielen zbytočné – často aj škodlivé. Na strane druhej by som si tu, v Bratislave, hlavne z márnosti a nostalgie rád vypočul viac o spomínaných československo-juhoslovanských historických súvislostiach. Čo by povedala Jagodinka Simonović: Samo da ti čujem glas...

SLOVENSKÁ TLAČ PÍŠE S OBDIVOM O NAJNOVŠOM ÚSPECHU SRBSKÉHO TENISTU NOVAKA ĐOKOVIĆA

Už chýba len olympiáda R. Boldocký

oković sa zapísal do tenisovej histórie. Novak vo finále zdolal Federera a skompletizoval zbierku trofejí z turnajov Masters. Takto znejú titulky v slovenskej tlači, ktorá venuje veľký priestor víťazstvu srbského tenistu na ATP turnaji v Cincinnati. A nejde len o spravodajstvo, viaceré denníky sa vracajú k Đokovićovmu takzvanému Zlatému Masters aj v rozsiahlejších analytických textoch. A, samozrejme, nezabúdajú zdôrazniť veľký podiel slovenského kouča Mariána Vajdu na tomto úspechu. Denník Pravda si dokonca dal tú námahu, aby porovnal spôsoby, ako Novak oslavoval víťazstvá na jednotlivých turnajoch. „V Madride zo seba trhal prepotené tričko. V Šanghaji si užíval dážď z trblietavých konfiet. V Monte Carle sa • SLOVENSKO •

díval do neba a z plného hrdla kričal. A napokon Cincinnati – po doplnení posledného dieliku do výnimočnej mozaiky: skákal, skákal a… skákal. Ako dieťa, ktoré sa teší z vytúženého darčeka,“ všíma si vplyvné ľavicové periodikum v článku s názvom Radostné skoky do histórie: Đoković do- Novak Đoković a Marián Vajda tvoril výnimočnú mozaiku. (Foto: Martin Domok) Vo svojej analýze noviny potom analyzujú Novakov triumf v čo sa o jeho sokoch povedať nedá,“ Cincinnati v kontexte jeho súpere- píše Pravda. „Len pre zaujímavosť nia s najväčšími rivalmi – Rogerom – Nadalovi chýbajú do deväťčlenFedererom a Rafaelom Nadalom. nej zbierky tri triumfy na tvrdých „Víťazstvá na všetkých deviatich povrchoch (Miami, Šanghaj, Paríž), turnajoch kategórie Masters 1000 Federerovi dva na antuke (Rím a sú čímsi, čo belehradského rodáka Monte Carlo).“ V podobnom duchu sa vyjadruje od ostatných legiend oddeľuje. A svedčia o jeho všestrannosti a pri- aj denník Šport v texte s názvom spôsobivosti všetkým povrchom, Đokovićovi chýba už len olympiáda.

„Pre zverenca Mariána Vajdu je to už druhý obrovský úspech, na ktorý Nadal s Federerom nedosiahli. Mimoriadny bol aj zisk štyroch grandslamových titulov za sebou od Wimbledonu 2015 po Roland Garros 2016,“ zdôrazňujú noviny. Mimochodom, slovenský tréner. Šport poukazuje na veľký Vajdov podiel na úspechoch Đokovića a pomáha si pritom citátom bývalého amerického tenistu Justina Gimelstoba. Ten o Novakovom zisku Zlatého Masters povedal, že to môže dokázať len hráč s kompletným arzenálom bez akejkoľvek slabiny. „Veru tak, Vajda stvoril z Đokoviča tenisové monštrum bez jedinej slabiny. Nie náhodou vedie vo vzájomnej bilancii nad Federerom, Nadalom aj Andym Murrayom,“ píše denník venujúci sa športovej tematike.

34 /4817/ 25. 8. 2018

Ľudia a udalosti

V PADINE OSLÁVILI 212. VÝROČIE ZALOŽENIA DEDINY

Výstavy, výročie a gastronomické hody Anička Chalupová

j tohto roku sa organizátorom osláv Dňa Padiny podarilo pestrým a pekným kultúrno-spoločenským programom prilákať do najslovenskejšej banátskej dediny

ktoré odnedávna pôsobí v rámci padinského Spolku žien, ako aj mladá sólistka Jana Nemogová, ktorá za hudobného sprievodu harmonikára Vladimíra Halaja zaspievala niekoľko slovenských ľudových piesní.

Jarmok svojimi pestrými a bohatými stánkami vábil návštevníkov

Ozdoby slovenského kroja mali nielen na výstave, ale aj na sebe: členky Spolku žien v Padine v starodávnych ľudových krojoch

hostí nielen z okolia, ale i zo zahraničia. OZDOBY SLOVENSKÉHO KROJA Ústredné oslavy sa začali v piatok 17. augusta v miestnostiach Etno domu Padina, kde slávnostne otvorili výstavu Ozdoby slovenského kroja, ktorú nainštalovali členky padinského Spolku žien. Úvodom sa prihovorila Elena Haníková, predsedníčka Spolku žien, ktorá predstavila výstavu realizovanú v rámci projektu Zachovajme pred zabudnutím. Slova sa potom ujali predstavitelia lokálnej samosprávy, predseda Obce Kovačica Milan Garašević a predseda Zhromaždenia obce Zlatko Šimák, ktorý zároveň výstavu oficiálne otvoril. Z odbornej strany sa o výstave zmienila Dipl. pedagogička Elenka Ďurišová. V príležitostnom programe sa predstavilo spevácke kvarteto,

www.hl.rs

domácej pôdy a zo zahraničia, medzi ktorými boli členovia Dobrovoľného hasičského zboru v Sáse na Slovensku a predstavitelia partnerskej obce Řeka v Českej republike, odovzdalo ďakovné listiny, tričká a členské karty. Pri tejto príležitosti padinský podnikateľ Vladimír Beška spolku slávnostne odovzdal novú vlajku s odznakom DHS Padina. Po príhovoroch hostí

v rámci neoficiálnej časti zasadnutia nasledoval slávnostný obed a zábava pre všetkých účastníkov podujatia, ktorým do tanca hral muzikant Vladimír Hudec. VÝSTAVA V SLOVENSKOM ETNO MÚZEU PETRÁŠ Slovenská šata ako ozdoba a potreba Padinčanov – to je názov výstavy, ktorú v predvečerných hodinách na nádvorí Slovenského etno múzea Petráš slávnostne otvoril Zlatko Šimák, predseda ZO Kovačica. K bohatej výstave, ktorá obsahovala vyše 50 exponátov, patril príležitostný program, v ktorom vystúpili mladučkí domáci sólisti a folkloristi – členovia DFS Holubička a hostia zo Slovenska – členovia DFS Štvorlístok z Trenčianskej Turnej. O výstave sa zmienila etnologička Zdenka Obšustová a program moderovala Tijana Bešková.

OKRÚHLE VÝROČIE DOBROVOĽNÉHO POŽIARNICTVA V PADINE V sobotu v predpoludňajších hodinách po uvítaní hostí, medzi ktorými bol aj zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Belehrade Igor Vencel, pred budovou Dobrovoľného hasičského spolku v Padine sa uskutočnilo ukážkové cvičenie v hasení požiaru, ktoré predviedli hostia, najmladší členovia DHS z Kysáča. Neskoršie sa v sieni reštaurácie Hole uskutočnilo slávnostné zasadnutie padinských požiarnikov, na ktorom vedenie DHS v čele s predsedom Jánom Slovenská zástera mala veľkú úlohu aj v minulosti Žolnajom hosťom z Padinčanov

Informačno-politický týždenník

GULAŠIÁDA V predpoludňajších hodinách sa v Športovom stredisku Dolina začalo tradičné kulinárske podujatie Gulašiáda, kde si svoje varechy skrížilo 27 • ĽUDIA A UDALOSTI •

Darček k deväťdesiatke: po 86 rokoch novú vlajku s odznakom DHS Padina hasičom daroval Vladimír Beška

kuchárskych družstiev. V popoludňajších hodinách, keď sa už súťaž skončila, odborná porota, ktorá pracovala v zložení: Vlasta Kováčová, Ján Praskač a Pavel Vereský, rozhodla, že najchutnejší guláš uvaril kuchársky tím AND v čele s Miroslavom Macekom. Druhé miesto obsadilo družstvo Bratranci a tretie kuchári z Kovačice, ktorí boli presvedčení, že obsadia 1. miesto, a tak sa aj pomenovali.

Zo slávnostných bohoslužieb v padinskom kostole

JARMOK REMESELNÍCTVA, DOMÁCEJ VÝROBY A UMENIA Po slávnostných službách Božích v slovenskom evanjelickom kostole v Padine, ktoré viedol

Porota mala neľahkú úlohu • ĽUDIA A UDALOSTI •

Záujem o torty bol i tentoraz veľký

učiteľ Janko Kolárik, v areáli padinského ŠS sa v organizácii Strediska pre kultúru, šport, turizmus a informovanie uskutočnil Jarmok remeselníctva, domácej výroby a umenia. Svoje

výrobky a ručné práce v podobe výšiviek, omaľovaných úžitkových vecí, rôznych sladkostí a pod. nielen na obdiv, ale aj na predaj ponúklo zhruba dvadsať združení a jednotlivcov.

TORTIÁDA Členky Spolku žien v Padine oslavy osladili tradičnou akciou Tortiáda, kde spolu 10 sladkých umeleckých výtvorov bojovalo o titul najchutnejšej torty. Neľahkú úlohu vo výbere najtorty mala trojčlenná komisia: Marijana Melišová, Alena Kulíková a Anna Chalupová. Podľa rozhodnutia ich chuťových buniek najchutnejšia bola torta Bezetka, ktorú pripravili členky Spolku žien. Okrem tejto torty milovníci sladkých pochúťok mohli neskoršie ochutnať aj torty s menom Švarcvald, Grécka zmrzlina, Jafa, Šecherezáda, dobošovú, malinovú a orechovú tortu.

Víťazný kuchársky celok AND na tohtoročnej Gulašiáde 34 /4817/ 25. 8. 2018

Ľudia a udalosti DONÁCIA SPOLOČNOSTI SUNOKO V KOVAČICI

Auto na prepravu invalidov Anička Chalupová

poločnosť Sunoko darovala auto značky Škoda Fabia Activ Stredisku pre sociálnu prácu v Kovačici. Donáciu v stredu 15. augusta v areáli Denného pobytu pre dospelých s fyzickou invaliditou a intelektuálnymi ťažkosťami v Kovačici riaditeľke Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici Dušanke Petrákovej odovzdal Ljubiša Radenković, riaditeľ spoločnosti Sunoko, d. o. o., členky MK Group. Na slávnosti sa zúčastnili Milan Garašević, predseda Obce Kovačica, ako aj užívatelia uvedených sociálnych služieb. Ako uviedli, spoločnosť Sunoko zabezpečila auto s cieľom pomôcť Stredisku pre sociálnu prácu v práci, zvlášť keď ide o

Ljubiša Radenković (zľava), Dušanka Petráková a Milan Garašević pri aute, ktoré pomôže v preprave osôb s postihnutím

rýchlejšie a ľahšie poskytovanie služieb v rámci Denného pobytu osôb so zdravotným postihnutím. Toto špecializované zariadenie podporuje sociálnu inklúziu osôb s telesným a mentálnym postihnutím. Kapacita denného pobytu je desať mladých osôb s invaliditou vo veku 15 až 30 rokov. Toto sociálne zariadenie vzniklo na základe realizácie spoločného projektu Zlepšenie služieb sociálnej ochrany pre osoby s invaliditou Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici a Obce Kovačica na sklonku roka 2015. Je to vlastne prvá služba sociálnej ochrany určená mladým ľuďom s invaliditou z územia obce. Projekt je financovaný z IPA programu EÚ v rámci sociálnej inklúzie najohrozenejších skupín.

Z TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE STARÁ PAZOVA

Nasleduje Gastro Srem 2018 Anna Lešťanová

uristicko-gastronomické podujatie Gastro Srem sa uskutoční v sobotu a nedeľu 1. a 2. septembra na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove. Na podujatí sa očakáva účasť domácich výrobcov a početných hostí zo Srbska a regiónu, ktorých výrobky sa vyznačujú primeranou kvalitou. Herečka Anja Mit a Gastro Sriemčan Svoje špeciality prinesú výrobcovia údenín dičné špeciality, typické pre toto a mliečnych výrobkov, ako aj podnebie a k tomu ich očakáva početní iní vystavovatelia: zdru- aj bohatý kultúrno-umelecký ženia žien, poľnohospodárske program. V sobotu 1. septembra gazdovstvá, vinári, výrobcovia vo večerných hodinách v rámci medu, lekváru a domácej pá- medzinárodného folklórneho lenky, cukrári... festivalu Ponesi opanke vystúpi Počas prvého septembrového sedem folklórnych skupín a navíkendu návštevníci podujatia sledujúceho dňa celovečerný Gastro Srem môžu ochutnať tra- koncert usporiada známa spe-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

váčka Seka Aleksić. Podujatie Gastro Srem ponúka i gastronomicko-súťažný program, predovšetkým tradičné súťaže v príprave ajvaru Izađi mi na teglu. Najlepší Najvyhľadávanejšia – domáca z 15 tímov postúpia šunka do celoštátnej súťaotváracieho programu vystúže, ktoré sa uskutoční pi aj herečka Anja Mit, ktorá je koncom roka. Druhého ochrannou známkou podujatia. dňa podujatia, v nedeľu Hlavným organizátorom je Obec na pravé poludnie náv- Stará Pazova a spoluorganizátorštevníci budú mať príle- mi sú viaceré inštitúcie a ustažitosť ochutnať tradičný novizne. sriemsky obed. Všetci záujemcovia majú „Gastro Srem je jedinečné možnosť zúčastniť sa na súpodujatie na týchto priestran- behu o najkrajšiu fotografiu. stvách, ktoré spája bohatú gas- Stačí, že fotografiu z podujatia tronomickú, turistickú, kultúrnu zverejnia na svojom Instargram a edukačnú ponuku,“ zdôraznila alebo Facebook profile (s hashDragana Zorićová-Stanojkovićo- tagom #gastrosrem). Organivá, riaditeľka TO Obce Stará zátor podujatia vyhlási víťaza Pazova. Slávnostné otvorenie v nedeľu 9. septembra a adekpodujatia Gastro Srem bude 1. vátne ho potom i odmení. septembra o 13. hodine. V rámci Foto: z archívu obecnej TO • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ÚSTRETY PREMENENIU

Po 23-krát v Erdevíku Danuška Berediová

radičné erdevícke podujatie V ústrety Premeneniu sa tohto roku konalo po 23-krát, od soboty 11. augusta. Začalo sa súťažou vo varení kotlíkového guláša. Doteraz sa

Kotlíky v erdevíckom parku

táto súťaž konala vedľa bazénu pri jazere Bruje, ale tohto roku kotlíky boli v erdevíckom parku. Podľa organizátorov takéto riešenie bolo lepšie a praktickejšie,

ale odozva bola slabá. Prihlásilo sa iba 15 tímov. Každý rok na súťaž príde ešte aspoň päť tímov, ktoré varia spolu s ostatnými, ale nesúťažia. Tak bolo aj tohto roku. Zvíťazil tím, ktorý tvorili predstavitelia Miestneho spoločenstva Erdevík a VKP Standard. V nedeľu ráno sa konal rekreačný turnaj v boccii (boćanje) a popoludní pred Domom kultúry prebiehala degustácia jedál a nápojov, ktoré prichystali združenia žien z Erdevíka a Bingule. Nasledovalo defilé hlavnou ulicou, kde sa predstavili folklórne súbory z Kuzmina, Martiniec a z Brčka, ako aj domáce erdevícke súbory: Detský folklórny súbor Zvončeky, Kultúrno-umelecký súbor Branka Radičevića a Základná škola Savu Šumanovića. Kultúrno-umelecký program sa večer konal na ihrisku základnej školy.

Zvončeky vystúpili v kultúrno-umeleckom programe

Týždeň pred sviatkom Premenenia sa organizátori pousilovali spestriť program podujatia. V pondelok pre najmladších pozvali animátorky Željku a Janu, ktoré okrem iného balili deti do veľkých bublín, a večer si mohli pozrieť cirkus Afrikano z Loznice. V utorok združenie penzistov zorganizovalo šachový turnaj a v stredu Stolnotenisový klub Spin-er 2018 zorganizoval tur-

naj v stolnom tenise. Vo štvrtok prebiehal koncert ľudovej hudby pred Domom kultúry. Programovo sa tu podujatie skončilo, ale sviatok Premenenie je 19. augusta a „čaká“ sa 18. augusta v prírode, či vo vinohradoch. Pre Erdevíčanov je to ako ešte jeden 1. máj v roku a najčastejšie Premenenie trávia vedľa erdevíckych jazier. Foto: R. Ďuríková

NA KUS REČI SO ZUZKOU HRICOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Domáce sirupy na letné osvieženie Anna Lešťanová

ýdatné a predovšetkým zdravé sirupy Zuzka Hricová objavila, keď po svojej nebohej svokre zdedila zošit plný starodávnych receptov. Okrem početných návodov na prípravu jedál a koláčov Zuzka tam našla i recept na prípravu domáceho sirupu, ktorý pomiešaný s vodou počas horúcich letných dní uhasí smäd a poskytne príjemné osvieženie. „Domáci sirup je oveľa chutnejší ako ten priemyselný, ktorý si kúpime v obchode, lebo vždy viete, čo všetko obsahuje a z akých surovín je vyrobený. O tom, že je omnoho zdravší od priemyselného, určite netreba ani hovoriť. Výroba domácich sirupov • ĽUDIA A UDALOSTI •

bola kedysi hitom, najrozličnejšie sirupy sa voľakedy priprávali takmer v každej domácnosti. Túto osviežujúcu lahôdku už pár rokov aj sama zhotovujem pre členov mojej rodiny a priateľov. Samozrejme, keď sa niečo zvýši, predám a môžem povedať, že je dopyt po mätových a bazových sirupoch ozaj veľký,, zdôraznila naša spolubesedníčka, ktorá je síce zamestnaná, no stačí sa venovať aj príprave domácich sirupov. Ako je známe, baza a mäta majú liečivé účinky na naše telo. Mäta sa veľmi ľahko pestuje a Zuzka ju má vysadenú v záhrade za domom. Bazové kvety si zaobstaráva na lokalitách mimo mesta, kde nie je hustá doprava, aby boli čím čistejšie a zdravšie. Hricovci najradšej pijú šťavu z

Úspešne sa venuje príprave domácich sirupov

mätového sirupu. „Do veľkého krčahu s vodou zamiešam sirup a šťava je hotová. Dávku sirupu určím podľa toho, či

chcem sladší alebo menej sladký nápoj. Počas horúcich dní je najlepšie podávať šťavu s kockami ľadu,“ vysvetlila. Počas roka zvyčajne pripraví takmer 400 litrov mätového sirupu, keďže sviežu mätu má v záhrade od jari až po prvé mrazy. Pracovný postup zhotovovania domáceho sirupu trvá niekoľko dní a musí sa – ako zdôraznila naša spolubesedníčka – veľmi pozorne a zodpovedne sledovať, aby sa nestalo niečo, čo by vplývalo na kvalitu a zdravotnú správnosť výrobku. Okrem mätových a bazových sirupov v budúcnosti by sa chcela vyskúšať i v príprave malinových sirupov. S manželom Michalom maliny plánujú vysadiť v záhrade za domom, aby ich pestovanie mali stále pod kontrolou.

34 /4817/ 25. 8. 2018

Ľudia a udalosti MLADEŽNÍCI ZO SLOVENSKA V STAREJ PAZOVE

V službe Pánovi cez prácu a oddych Anna Lešťanová

kupina mladých ľudí z Popradského okresu na Slovensku v čele s Miroslavom Maťom, farárom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania

zboru a najmä členky Oltarného krúžku žien i tentoraz boli nadovšetko dobrými hostiteľmi. „Stretli sme sa s takou pozitívnou reakciou, veľkou a otvorenou srdečnosťou,“ povedal farár Maťo. Skupina mladých ľudí spolu s

Na pazovskej novej fare

na Slovensku, pobudla od 12. do 19. augusta v Srbsku. Ich hostiteľmi boli členovia slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Starej Pazove v čele s tamojším farárom Igorom Feldym. Počas týždňového pobytu v našej krajine, ako povedali, strávili tu nádherné chvíle v službe Pánovi cez prácu a oddych. Na otázku, ako došlo k tejto spolupráci, Miroslav Maťo povedal, že je to veľmi zaujímavé, „keďže farár Igor Feldy a jeho manželka Svetlana sú našimi spolužiakmi, lebo aj moja manželka je tiež farárkou (Poprad – Matejovce). Spolu sme teda študovali a stadiaľ sa poznáme“. Ďalej uviedol, že zhodou okolností čoskoro budú mať aj spoločné ročníkové stretnutie – po 15 rokoch od skončenia teológie. Evanjelická mládež z hosťujúceho cirkevného zboru je dosť aktívna a na základe spracovanej témy o pomoci v diakonii mali požiadavku byť užitoční niekde vo svete, teda mimo svojho cirkevného zboru. Prvý pobyt v Srbsku ich oduševnil. Staropazovský farár Feldy, členovia cirkevného

www.hl.rs

Na výlete v Belehrade

farárom pobudla dva dni aj v Slankamenských Vinohradoch. Okrem práce na úprave okolia tamojšieho kostola venovali sa aj evanjelizácii, keď sa pri Božom slove streVo vinici v Slankamenských Vinohradoch tli mládežníci zo Slovenska, boli ako rodina“. Starej Pazovy a Brehov. Augustové týždne v staroV Starej Pazove dobrovoľníci zo Slovenska mali tiež bohatý pazovskom slovenskom evanprogram: pracovali v archíve na jelickom zbore boli poznačené usporadúvaní dokumentácie, návštevami zo Slovenska. Pred venovali sa úprave okolia fary príchodom skupiny z Popradskéa kostola, zabávali sa pri ohni, a ho okresu tu pobudli cirkevníci ako to opísal farár Maťo, „v jazyku z Liptovského Hrádku. „Aj naši a vo viere, ktorá nás spája, sme mladí sú povzbudení týmito návštevami, každý deň boli na fare,“ povedal farár Feldy a doložil, že spoločne usporiadali nielen pracovné, ale aj duchovné a zábavné aktivity, včítane návštevy Belehradu a Nového Sadu. V nedeľu 19. augusta, v posledný deň pobytu v kostole mali vystúpenie spolu so staropazovskou mládežou, kým farár Maťo poslúžil Božím slovom. Foto: autorka a z archívu cirkevného zboru v Starej Pazove

SEPAROVANÝ ZBER ELEKTRONICKÉHO ODPADU V KOVAČICI. Aktivisti Ekologického hnutia Obce Kovačica v sobotu 18. augusta usporiadali ďalšiu akciu − separovaný zber elektronického odpadu. Od 9. do 16. hodiny na nádvorie Miestneho spoločenstva Kovačica občania prinášali staré vyradené elektronické a elektrické zariadenia. Pre tých, ktorí nemohli prísť do MS, účastníci akcie zabezpečili zber inde a pozbierali elektronický odpad z dostupných miest, kde občania vyniesli staré TV prijímače, rádiá, práčky, počítače, mikrovlnky, vysávače a pod. Podľa slov Vladimíra Kuchárika, predsedu EHOK, v akcii zozbierali 2 160 kg elektronického a elektrického odpadu. Cieľom akcie bolo uvedomiť si význam recyklácie a separovania odpadu, aby sa nebezpečné materiály podľa predpisov a adekvátnym spôsobom zabezpečili a spracovali v niektorom z recyklačných stredísk. A. Ch.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

TRADÍCIA POKRAČUJE

Šídsky jarmok Stanislav Stupavský

a svoj jarmok, ktorý pretrváva už viac ako 250 rokov, Šíďania sú právom hrdí. Nie iba preto, že má takú dlhú tradíciu, ale aj preto, že práve jarmok sa stal symbolom mesta. Dnes iba historici vedia, že v máji roku 1733 cisárovná Mária Terézia vyniesla uznesenie, ktorým potvrdila nové pravidlá a na žiadosť Šíďanov mestu Šíd spolu s okolím dala komornú správu. Jedným z následkov toho bolo, že Šíd, teraz už ako komorné mesto, získalo privilégium a právo usporadúvať veľké trhy, a to: na Jozefa 19. marca, na svätého Lovru 10. augusta a na sviatok Všetkých svätých 1. novembra. V takých okolnostiach Šíd sa stal lákavým mestom pre prácu početných remeselníkov a v nasledujúcom období sa stal jedným z najväčších remeselníckych miest v Srieme. Práve táto skutočnosť vplývala, že sa na začiatku devätnásteho storočia do Šídu nasťahovali prvé slovenské rodiny, pričom to, samozrejme, boli práve remeselnícke rodiny. Najprv sa jarmoky konali iba v nedeľu, ale neskoršie sa ich trvanie predĺžilo na tri dni. Takáto prax sa udržala do začiatku

dvadsiateho storočia, keď bolo rozhodnuté, aby sa jarmoky konali raz do mesiaca, a to vždy v ten istý dátum – pätnásteho v mesiaci, bez ohľadu na to, v ktorý deň padol. To platí dodnes a jarmoky organizuje Z nedávneho jarmoku v Šíde Verejný komunálny podnik Standard. jarmoku sa do Šídu vedelo zhrnúť Bez ohľadu na obdobie a pra- viac ako päťdesiattisíc ľudí, takvidlá pre Šíďanov deň jarmoku že všetky vlaky a autobusy boli vždy bol slávnostný, lebo toho plné cestujúcich smerujúcich do dňa do všetkých domácností pri- tohto mesta. Vtedy šídsky jarmok chádzali hostia, príbuzní z bližšie- patril medzi tri najväčšie jarmoky

Vždy bohatá ponuka

ho a ďalšieho okolia, ktorí akože prišli na návštevu a v podstate prišli na jarmok. Po druhej svetovej vojne v deň

v bývalej Juhoslávii. Trvalo to až do začiatku vojny roku 1991, keď sa jarmočisko ocitlo na línii frontu a uskutočňovanie jarmokov

muselo byť prerušené. Trvalo to iba niekoľko mesiacov, a potom jarmoky začali znovu žiť svoj starý život, ibaže v trochu menšom rozsahu. Aj na dnešných jarmokoch, ako vždy v minulosti, dá sa nájsť a kúpiť všetko – od ihly po lokomotívu. To, bez čoho ani jeden jarmok nemohol prejsť, bolo medovníkovo srdce, ktoré mládenci kupovali dievčatám, ako aj capalov pre tých najmladších. Pre dospelých tu vždy boli stany s dobrým jedlom a pitím, ale aj muzikou. V poslednom čase jarmoky tradične bývajú každého pätnásteho dňa v mesiaci, ale sú citeľne menšie ako kedysi. Dnes sa na jednom jarmoku sotvaže zúčastní viac ako 20 000 ľudí, zato ale návštevnosť neklesá. Šídsky jarmok dodržiava tradíciu a predsa pretrváva.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! V šetko je to len Hra, vážení. Kto sa s nami nehrá, ten je proti nám! A hrať sa je, predsa, také krásne! Kto sa nechce s nami hrať, ten nech tájde domov spať! Aj to hneďarazom! Akí sme my len ľudia! Na plnú hubu hubujeme-horekujeme, že sú naše dietky a naša mládež posledná dierka na píšťalke spoločenského (ne)záujmu. A potom, keď sa tých istých šarvancov a junošov ujme skupina vojnových veteránov, našich a veruže i ruských − aj to v lone čarokrásnej prírody Zlatibora, na príjemnom horskom vzduchu − v snahe dokázať, že veru pre nich má

• ĽUDIA A UDALOSTI •

sluch, prásk! Týždeň po tom, čo sa začal − končí pekne-krásne sa odvíjajúci príbeh o pestovaní patriotizmu a vlastenectva. Bazírujúci na vyučovaní zápasníckych a vojenských techník obrany a ochrany (o útočníckych − ani chýru, ani slychu!), či prežitia v prírode. Pričom sú protagonisti vyobliekaní do uniforiem a používajú plastové repliky zbraní. Slovom, Mládežnícko-patriotický kemp (mimochodom najprvší tohto druhu u nás; ani čo by z oka vypadol podobným kempingom, ktoré už vo veľkom pustili korene v Matičke Rossiji

a v niektorých západných krajinách), z príkazu polície musel byť zavretý. Aj to dva dni predtým, než by ho − po úspešnom ukončení − zavreli organizátori. Naša verejnosť, zrejme nezvyknutá na podobné hry, nie a nie sa načudovať. Keďže, vraj, organizátori tento kemping v súlade s Pravidlami Hry oznámili na polícii a dostali zelenú. Iba čo pán prezident, po informáciách v médiách, zaprotestoval. Nuž sa hlava Obce Čajetina, pán Milan Stamatović, ktorý kemp podporil, v čude čuduje: „Nevedel som, že si treba pýtať povolenie od Aleksandra Vučića na všetko,

čo sa robí v Srbsku...“ Nuž veru, čudujú sa organizátori a podporovatelia kempu, diví sa i verejnosť: raz nevedno, či viac nad čudovaním pána Stamatovića, alebo nad dopadom ďalšej Hry Bez Hraníc. Ktoré sa aj inak u nás tešia (celo)národnej obľube. Práve je na obzore Nová Hra. Ružová Hra na Ružovej tévé − Zadruga na TV Pink! Vari niekoho prekvapí, ak sa jej účastníci vyobliekajú do uniforiem? Alebo ak sa budú predvádzať v rúchu Adama a Evy? Sotva. Lebo čo nás nedorazí, to nás doedukuje! Bumbum!

34 /4817/ 25. 8. 2018

Ľudia a udalosti POTULKY ZA TITULKAMI – NA MARGO DVOJZÁPASU BELEHRAD VERZUS TRNAVA

Sparťanská Zvezda porazila hviezdny Spartak Ján Špringeľ

„C

ez futbal na trávniku ukazujete svoje silné či slabšie stránky, odhaľujete svoju osobnosť. Vo futbale sa nemôžete skryť za otcom

Obloha a štadión Antona Malatinského pred zápasom

Tréner víťazov Vladan Milojević

prezidentom štátu či matkou ministerkou. Na ihrisku si môže pomôcť len každý sám. A aj preto je futbal taký lákavý, príťažlivý, vábivý...“ povedal mi nedávno

-bielych, ktoré mala na meraní síl druhého predkola so Suduvou. Zvezda zase zaskočila dobrou taktikou hostiteľov v Trnave, keď tréner Vladan Milojević v strede poľa (ne)čakane zrýchlil hru náhradníkmi Jovančićom a Simićom (miesto Jovičića a Ebecilia). Na góly bolo po takmer dvestominútovom boji vyrovnané, dvakrát po 1 : 1. Ani jeden hostiteľský tím sa netešil z vedenia dlhšie ako minútu: hostia vzápätí vyrovnali. Na pokutové kopy bolo takisto nerozhodne: po jednu

Ak je aspoň trochu pravdy vo výroku, že zápasy vyhráva kolektívna hra plus individuálne kvality jednotlivcov, tak akosťou tentoraz vynikol klub zo sídelného

112 divákov. Trnava na stretnutí s Belehradom v 3. predkole Ligy Európy zaznamenala najväčšiu návštevnosť od otvorenia nového štadiónu – 18 032 návštevníkov.

Choreografia prívržencov Crvenej zvezdy

Choreografia skalných Spartaka

Dušan Savić. Kapitán Zvezdy Vujadin Savić, syn finalistu Pohára UEFA zo sezóny 1978/79, zohral proti Spartaku Trnava dvojzápas 3. predkola Ligy majstrov, na čo je jeho otec Dule určite hrdý. Nehralo sa síce na krásu, Spartaku sa v Belehrade darilo znemožniť plynulé akcie červeno-

www.hl.rs

príležitosť z bieleho bodu mali obe mužstvá. Víťazi dvojzápasu premenili penaltu v prvom polčase prvého zápasu, premožení zahodili tutovku v poslednej minúte predĺženia. Fifty-fifty bolo aj čo do počtu žltých kariet: dokopy tucet, poltuctu pre každé mužstvo.

Informačno-politický týždenník

mesta Srbska. Superrýchly a na tunajšie pomery extra talentovaný Nemanja Radonjić umlčal fanúšikov zo „slovenského Rímu“ rozhodujúcou ranou v 8. minúte prvej časti predĺženia. K tomu má súčasné družstvo Zvezdy na každom poste kvalitného náhradníka: rozhodol tak aj širší počet hráčov na súpiske Belehradčanov. A možno aj o štipku lepšia taktika a skromnejšie vyhlášky srbského trénera Milojevića. Zvezda na zápase so Spartakom zaznamenala najväčšiu návštevu v tomto roku − 37

Hoci bol štadión Antona Malatinského beznádejne vypredaný po uhranej remíze „Bílých Andelov“ v Belehrade, najlacnejšie lístky, ktoré stáli 17 eur, sa pol druha hodiny pred meraním síl dali kúpiť za 40 eur. „Pred úvodným belehradským zápasom nebol až taký záujem zo strany fanúšikov Spartaka o duel v Trnave. Hodne skalných Zvezdy z Viedne si kúpilo v tých dňoch cez internet vstupenky na odvetu. Keď sa k počtu viedenských Srbov pripočítajú tí, ktorí lietadlom, autobusmi, mikro• ĽUDIA A UDALOSTI •

busmi a autami pricestovali od skrížení zbraní zaradom nevy- vnikli na územie ČSSR okupačNiša až po Suboticu, – najviac z zerá(la) − európsky. Aj v tom je né vojská „zbrataného“ ZSSR. Belehradu − nie div, že Zvezda má slovenský Rím podobný Belehra- Skríženie futbalových zbraní sa väčšiu podporu od očakávanej. du: Zvezda vlani po dueloch so muselo odročiť pre opravdivé Netreba zabúdať, že zbrane „spriatelenej arv slovenských mesmády“. tách vrátane TrnaZvezda a Spartak napovy je veľa Srbov na kon zohrali a dohrali odrodočasnej práci,“ čený dvojzápas: v Trnave vysvetľovali publibolo 1 : 0 a v Belehrade 4 cisti zo Srbska slo: 1 pre hostiteľov. Cennú venským kolegom trofej tak získala Crvena nevídaný záujem zvezda. O rok nato Sparo odvetu fanúšikov tak hral semifinále PEM klubu z Ljutice Bogs Ajaxom Amsterdam, dana. tri roky neskoršie semifiŠlo o veľa zo špornále Pohára európskych tového a finančnémajstrov proti Panathiho zorného uhla, naikosu Atény. Hviezdami Zvezdy a Spartaka boli a preto nečudo, že o revanš vládol Predseda FK Crvena zvezda Svetozar Mijailović vtedy okrem iných Draobrovský záujem (vľavo) s nadšeným kolekcionárom z Trnavy Kamilom gan Džajić-Džaja a Katlačených a elektro- Somorovským rol Patino Dobiáš. Osem nických médií. Na štadión Antona Malatinského Spartou Praha a Krasnodarom sa akreditoval rekordný počet musela vymeniť trávnik, čaká redaktorov: 170, z čoho 47 z be- to aj Trnavčanov, pred zápasom lehradských médií. A z oboch alebo po s Olimpijou Ľubľana. strán hodne krásnych a futbalovo História dvoch klubov má veľa vzdelaných novinárok. toho spoločného. Spartak získal päťkrát zaradom federálne tituly na prelome šesťdesiatych a se„FUTBAL JE AKO SEX!“ City Arena v Trnave je nád- demdesiatych rokov minulého herná stavba. Nákupné (dvoj- storočia za čias veľkého trénera poschodové) centrum spojené Antona Malatinského. Tri razy so štadiónom je čosi podobné za sebou zobrala majstrovské Obchodnému centru Stadion na trofeje šampióna Juhoslávie aj Voždovci v Belehrade. Samotné Crvena zvezda v ére legendárihrisko však nie je hore na mra- neho cvičiteľa Miljana Miljanića. kodrape, ale dolu medzi múraniV roku 1967 Spartak získal cami nákupného strediska, blízko Stredoeurópsky (Mitropa) po-

priekopníkom a natrvalo sa ako strelec víťazného gólu proti Nemeckej spolkovej republiky zapísal do dejín európskej Marakany a svetového futbalu. Fanúšikovia Zvezdy a Spartaku boli ozdobou dvojzápasu, zvlášť v Trnave. V strede slovenského Rímu zaznamenali len zopár dymovníc a delobuchov zo strany fanúšikov európskeho a svetového šampióna z roku 1991. Veď predsa dvanástym hráčom oboch klubov nie sú chuligáni, ale fanúšikovia. Všetko, čo sa stávalo tesne pred City Arénou a počas zápasu, patrí k ozdobám veľkých futbalových súbojov. Oduševnený bol aj Trnavčan Kamil Somorovský, zberateľ futbalových relikvií Spartaka. V jeho dome na Hlbokej ulici, iba dvesto metrov od trnavského štadió-

rokov neskoršie sa v Belehrade konali majstrovstvá Európy za účasti Juhoslávie a Československa. Ľavé krídlo Juhoslávie Džajić strelil na Marakáne gól Nemecku v semifinále, pravý obranca ČSSR Dobiáš tomu istému súperovi na tom istom štadióne. Štadión Crvenej zvezdy, na ktorom od 16. do 20. júna 1976 striedavo hrali za výberové celky aj Trnavčan Dobiáš, aj Belehradčan Džajić, sa stal povestným pre nových šampiónov Európy. V reprezentácii Československa hral vtedy väčší počet zástupcov zo Slovenska. Marakana sa stala „domovom“ aj jedného z najznámejších gólov v dejinách penaltových rozstrelov: Antonín Panenka z Bohemiansu Praha spôsobom realizácie z bieleho bodu sa stal

na nájdete aj kus dejín Crvenej zvezdy a ďalších európskych veľkoklubov, ktoré zavítali do Trnavy. Hoci sa napätie z napínavého zápasu a otázneho výsledku aj medzi novinármi oboch táborov dalo krájať, Somorovský medzi kolegami žurnalistami vyslovil aj tieto slová: „Desaťročia som takmer žiaden zápas Spartaku nevynechal. Ani ten pred polstoročím medzi týmito súpermi. Ale dnešnou skultúrnenou, a pritom opravdivou fanúšikovskou atmosférou som ohromený!“ Lebo futbal je ako sex, citujú sa v športových kruhoch a kluboch slová známeho publicistu Vladimira Stankovića: Netrpezlivo čakáš, kým začne, vychutnávaš si, pokým trvá, a je ti ľúto, keď sa skončí.

Fanúšikovia

Jazdecké komando pred duelom v Trnave

múrov historického jadra. Trnava a tráva sú tohto leta v kontraste. Kvalita trávy na štadióne červeno-čiernych je protikladom celého multifunkčného objektu. Pleseň spôsobila, že už na druhom európskom • ĽUDIA A UDALOSTI •

hár. O rok neskoršie sa mu to už nepodarilo, vo finále podľahol Crvenej zvezde. Prvý zápas bol naplánovaný na 21. augusta 1968 v Trnave. Zvezda pricestovala deň skôr, keď aj trénovala na trnavskom štadióne. Nad ránom

34 /4817/ 25. 8. 2018

Ľudia a udalosti

VÝROČIE POSVIACKY KOSTOLA V ŠÍDE. V nedeľu 12. augusta v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Šíde si pripomenuli 108. výročie posviacky kostola. V týchto veselých chvíľach sa zúčastnili aj hostia z fílií vo Višnjićeve a v Bijeljine. Príležitostné slávnostné boholužby vykonala farárka administrátorka tohto cirkevného zboru Anna Petrovićová a hostí privítala dozorkyňa Zuzana Stupavská, ktorá povedala niekoľko slov o dejinách zboru a o stavaní a posviacke kostola vykonanej 14. augusta 1910. Cirkevný spevokol predviedol krátky program a k slávnosti prispela nekaždodenná udalosť – krst malej Nade Hemelovej. St. S.

DOM NA POPOVICI upútal pozornosť našich čitateliek z Kysáča, keď sa jedného letného dňa vybrali na prechádzku za krásami Fruškej hory. Bol to obyčajný dedinský dom, aké vidieť v každej našej dedine. Bolo jasné, že nikto v ňom nebýva, ale určité náznaky nasvedčovali, že v dome kedysi bývali pobožní ľudia. Celé priečelie je ozdobené citátmi z Biblie. Na štíte je rok, kedy bol dom postavený – 1977 a iniciálky Č. Š. , k tomu ešte veta A duch Boží je mój mír. Podobné výroky sú vypísané aj inde na dome. Mária Kyseľová Foto: Anna Madacká

SPOLOK FILATELISTOV BÁČSKY PETROVEC okrem organizovania filatelistických výstav a iných obsahov už roky sústavne vydáva príležitostné vydania (obálky a maximum karty) s oficiálnymi poštovými pečiatkami. Vlani vydal spolu päť tematických obálok. Aj v aktuálnom roku filatelisti v Petrovci sú činní a už za sebou majú ďalších päť príležitostných obálok (na fotografii). Prvou si pripomenuli 150. výročie úmrtia petrovského farára a kronikára Jána Stehlu (pečiatka 20. 4. 2018), druhou 7. Dni filatelie Petrovca a 65 rokov činnosti vo vlastnom prostredí (25. 5. 2018). Treťou obálkou si pripomenuli 100 rokov od vzbury vojakov Slovákov 71. Trenčianskeho pluku v Kragujevci (2. 6. 2018). Petrovčania úzko spolupracujú s Kysáčanmi, a tak vznikla štvrtá obálka k 245. výročiu príchodu Slovákov do Kysáča (22. 6. 2018). Posledná z radu obálok je svojrázna pamiatka zo 14. Medzinárodnej filatelistickej výstavy PETROVEC FILA 2018 (10. 8. 2018). J. Č-p

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

OD PETROVCA NA DETVU VIA BRATISLAVA (2)

Prídete na konferenciu? Pravdaže. Juraj Bartoš

en čo ste nastúpili do mikrobusu, z oblaku nad parkoviskom internátu Družba sa začalo liať ako z krhly. Čoskoro je vo vnútri dusno a akosi tesno. Bude vôbec ten program? Či sme prešli šesťsto kilometrov len kvôli dvom skúškam? – pýtajú sa, mlčky, speváčky a hudobníci z Vojvodiny. Napokon, po takej polhodinke, dážď sa predsa len umúdri. A ide sa! Vodič odstaví mikrobus pri Riečnom prístave. Odtiaľ sa na bratislavské Hlavné námestie pôjde pešky. Čľup-čľup, čľupkajú pazovské speváčky, aj muzikanti. Aj vy čľupkáte, rozbíjajúc tu i tam vodičkové zrkadlá. Občas na chvíľku zastanete, vyhoviete chodcom, ktorí vás poprosia, aby ste ich odfotili so ženami v kroji, aký ich chodcovské oči nikdy nevideli... Čoskoro sa na dažďom vyumývanom Hlavnom námestí, na neveľkom krytom javisku začína odvíjať páčivý koncert. Na počesť 5. júla, Pamätného dňa zahraničných Slovákov. Sem-tam ešte trošku spŕchne, podujatie predsa beží ďalej. Z pódia sa rozlieha krásna slovenská hudba a piesne, prevažne s vysťahovaleckou tematikou, v predvedení slovenských ochotníkov i profesionálov zo Srbska, Maďarska, Austrálie, Česka, Poľska, Rumunska, Francúzska. Moderátor vyberaným verbálnym tmelom spája jednotlivé výstupy, len naraz povie: „Nasledujúceho účastníka vám predstaví maestro virtuoso Ondrej Maglovský.“ Znamenitý kulpínsky hudobník, ktorého si zavše do partie berie aj náš Đole, vojvodinský erbový pesničkár Đorđe Balašević, ide na to takto: „Keby som tak chytil zlatú rybičku, ktorá spĺňa tri žiadosti, tak by som si takto prial... (,Človek môj, tu buď...� obráti sa Ondrej k mladučkému bračekovi podľa harmošky). Prvá žiadosť: aby som mal také šikovné prsty, ako ich má Vladko Halaj; druhá žiadosť – človek môj, to budem trochu neskromný, aby som mal toľko rokov, ako on (a ja ich mám... bože, nechcem sa chváliť koľko...); tá tretia nadväzuje na druhú: aby som nespieval Zapa• ĽUDIA A UDALOSTI •

dá slniečko..., ale aby som spieval ako Vladko – Už slniečko vychodí... Žiaľbohu, roky rýchle pribúdajú, ale zato mám náhradu – obrovskú, virtuóza padinského – Vladimíra Halaja! Môjho dobrého kamaráta, ktorý vám zahrá (z hľadiska spŕchne potlesk!) skladbu Vittoria Montiho s názvom Čardáš. Vladko, nech sa páči!“ Ďalší potlesk. Len čo doznie... akordeón v rukách Vladimíra Halaja ožíva. Prebúdza sa pomaličky-pomaly-pomalšie... Ako malé milé decko z hlbokého spánku... Po chvíli melódia naberá rýchlejšie tempo, chvejivejšie-trolilinku iba za máčny máčik hlasnejšie... Jemnučko, ani čo by tkal hodvábnou niťou, hrá Vladko... A teraz: rýchlejšie a ešte rýchlejšie... Jój, čo dokážu tie prsty! Roztancovali sa po klávesoch ani rúče temperamentné tanečnice. Už ich

publika! Bravo, Vladko, bravo majst(o)re! Ako dobre je dnes, teraz, v tejto chvíli, byť tu! Ani nedoznie oblažujúci zážitok a nasleduje ďalší umelecký skvost. „Najkrajší kút v šírom svete / je moja rodná zem...“ Program nadväznosťou jednotlivých zložiek pripomína vynikajúci výkon špičkového gymnastu, ktorý rad prvkov majstrovsky skĺbi do úchvatnej kompozície. Najkrajší kút... Hlasy Dany Pěnkavy-Koklesovej, slovenskej opernej speváčky žijúcej v Česku, zviazaný do mohutného uzla s hlasom Galdu Leventeho, jej kolegu z Maďarska, sprevádzané hlasmi ostatných účastníkov končiaceho sa koncertu, vznášajú sa vysoko nad veže kostolov, šíriac dobrý hlas o Slovákoch žijúcich mimo hraníc Slovenska. Po spoločnej klaňačke, prirodzene, zaznejú zaslúžené potlesky

Priatelia: Dušan (sprava), Mirek, Milica a ich známe, na Hlavnom námestí v Bratislave

Vladko, nová hviezda na hudobnom nebi, tíši, krotí na chvíľočku, na kratučkú, spomalí ich tanec, hneď za tým sa tempo opäť zrýchľuje, zvuk iba trošičku silnie. Vladkove prsty sa rozutekajú po klávesnici ani hravé žriebätká, už len tak hrajú žilky divákom! Zatancovali by si spolu s roztancovanými prstami muzikanta, ešte ako! Ten je telesne tu, pred ich očami, vskutku sa ale vznáša vo svojom imaginárnom, zaručene lepšom svete. Krátke crescendo a – stop! Ani ostrým mečom uťatý koniec vzrušujúcej pohádky spustí úprimný veľký hlasný potlesk jasajúceho

účastníkom programu, ktorý sa minul ani mihnutie okom. Poberiete sa s nimi na občerstvenie? Ani nie, lebo ste v tom frmole, konečne, narazili na kamaráta. Ktorý sa napríklad volá Dušan a s ktorým ste napríklad pred časom spolu študírovali a hrali futbal... Našli ste si, predsa, miesto v preplnených vysunutých oddeleniach kaviarní a reštaurácií, teda vonku, na Hlavnom námestí bratislavského Starého mesta. A už tu, neďaleko Dunaja, začína tiecť nová rieka, rieka starých spomienok i nových plánov... Plavia sa ňou aj prísediaci. Mirek z Poľska a jeho manželka

Milica, všade a vždy sa vyskytujúci Vali z Petrovca; čoskoro sa pripojí aj sľubne sa vyvíjajúci akordeonista Vladko... Pravdaže – s neutajovanou radosťou – prijmete pozvanie poľských priateľov na medzinárodnú vedeckú konferenciu, ktorá bude koncom októbra v Krakove. Mirek vám pridá do kapsy dve knihy: Dejiny Slovákov v Poľsku do roku 1961 a Almanach Slováci v Poľsku XVIII, plus dve čísla časopisu Život, ktorý sa v tomto roku dožíva šesťdesiatky. V taške je riadna tlačenica, lebo vám tam, o. i., pribudla aj vzácna publikácia Jána Botíka Slováci vo Vojvodine. S jej autorom ste sa zoznámili tesne pred koncertom a len nevoľky sa s ňou rozlúčil. Pridajúc poznámku: „Spýtajte sa v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, kde skončili peniaze na dohodnutý náklad...“ Väčšiu časť si vraj napokon musel vyfinancovať sám. Rozhovor ko nastolenej téme odmietol... „Konferencia bude venovaná šesťdesiatinám nášho slovenského časopisu Život a krajanským médiám v Európe...“ spresní Milica, prv než sa ozve čašník. „Zavierame...!“ Je milý, ale neúprosný. Ešte jedno kolo a naskutku sa, o pol dvanástej, lebo záverečná padla (už!) o jedenástej, poberiete het. Kam? O kúsok ďalej, v kafíčku pri japonskom veľvyslanectve majú zopár miest voľných. O takú hodinku neskoršie v internátnej izbe, prv než sa sen zmiluje a pohladí vás jemne po štici, si dožičíte malú prechádzku dňom, ktorý odišiel tam, kam raz aj vy... Môžbyť zaspíte s úsmevom na tvári, lebo sa vám ako záverečný obraz rušného dňa vynára scénka zo Sadu Janka Kráľa. Keď skupinku účastníkov krátkeho programu venovaného Pamätnému dňu zahraničných Slovákov a vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi, krátkym zásahom osviežil prúd čerstvej vody z vodného dela, zavlažujúceho trávnik a kvetiny. Scénku by dozaista kúpil aj sám pán režisér Jiří Mencel. Trebárs pri krígli výborného piva, ktoré ste si včera dali s kamarátom kameramanom Jožkom v kaviarni U Jozefa. Pod váhou ľahučkej plachtičky utkanej z príjemnej únavy usínate s chuťou slastného chmeľového moku a s otázkou: Čo prinesie nový deň?

34 /4817/ 25. 8. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Emília Tárnociová, 3. c, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

2, , 2 . vnica k á ev , P i j S p t ó b ra e r d k An 15. o ZŠ

Moje túžby, moje sny

Anna Gašková, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Princezné

Marinela Cerovská, 6. c, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Tento týždeň nám kamarátka Emília z Petrovca poslala krásny výkres na našu stránku na Facebooku. Tak sme podľa nej ladili tento Detský kútik. Sú tu ďalšie princezné, ale aj kráľ zvierat. Čakáme aj na vaše práce.

Danuška

Ľudia vždy túžia po niečom a majú nejaké sny. Niektoré túžby a sny sa môžu splniť a niektoré nie. Ja som ako malý túžil a sníval o novom bicykli. Už som mal bicykel, ale všetci moji kamaráti mali nové, a preto som aj ja chcel mať nový. Najprv som túžil a presviedčal mamu aj otca, aby mi kúpili. Ten bicykel, po ktorom som túžil, bol veľmi drahý a rodičia ešte nemali dosť peňazí, aby mi kúpili. Každú noc som sníval, ako sa budem bicyklovať a ako budem prekonávať rôzne prekážky. Sníval som aj ako sa stanem najlepším bicyklistom na svete. Cez deň sme sa s kamarátmi rozprávali, ako sa budeme viesť dedinou a robiť rôzne akrobácie. A tak som túžil a sníval, kým ma mama a otec neprekvapili s najnovším modelom športového bicykla. Keď mi ho priniesli, vybozkával som ich a šiel som sa pochváliť kamarátom a šli sme sa voziť. Môjmu šťastiu vtedy nebolo konca. Mne sa moje túžby a sny splnili. A vždy mám nejaké nové sny a túžby, ale niektoré sa splnia a niektoré nie. Simon Macko, siedmak, ZŠ Nestora Žučného, Laliť

Alexandra Bosáková, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Ema S ZŠ Já pevákov á, n a Ča j a k a , 5. a , Báč s k y Pe

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

trove

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVII 25. augusta 2018 Číslo 15/1969

AKTUÁLNE

Kam smeruje európske poľnohospodárstvo? pripravila: Ľubica Sýkorova Podľa slov eurokomisára Phila Hogana európskym farmárom sa viac oplatí investovať do poľnohospodárstva, pretože Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) po roku 2020 bude menej byrokratická, viac orientovaná na „technické prelomy“ a zvýši ich životný štandard.

odľa názoru mnohých, predovšetkým mladých farmárov spoločná poľnohospodárska politika by v budúcnosti nemala byť o necielenom míňaní zdrojov s negatívnymi dôsledkami pre životné prostredie. Opatrenia by mali zahŕňať schémy na možnosť presunu vlastníctva pôdy medzi generáciami, dodatočnú finančnú podporu pre mladých farmárov, adekvátne nástroje riadenia rizík a opatrenia na ochranu životného prostredia. Treba motivovať mladých, ambicióznych a vzdelaných farmárov na prácu v sektore, pretože to je najlepšou poistkou toho, že európske poľnohospodárstvo bude napredovať a inovovať sektor v oblasti ekonomického rozvoja, ochrany životného prostredia a sociálnych istôt. Viaceré mimovládne organizácie tvrdia, že poľnohospodárska politika vedie potravinový systém do slepej uličky. Ekonomicky aj ekologicky je

tento model neudržateľný. Poľnohospodárstvo musí zásadne inovovať svoje metódy, tvrdí Marco Contiero z organizácie Greenpeace. Ako príklad uvádza prepojenie rastlinnej a živočíšnej výroby alebo podporu ekologických postupov v poľnohospodárstve, ktoré nebudú závislé od chemických prostriedkov. Iba tak sa môžu farmári dostať zo slepej uličky, do ktorej ich aktuálny systém ženie. Verejné politiky by mali podporovať ekologické postupy, diverzitu a zvyšovať odolnosť proti klimatickým zmenám, škodcom, chorobám, ako aj proti výkyvom na trhu. Pre dnešné poľnohospodárstvo je charakteristický dôraz na produktivitu a stále väčšie zintenzívňovanie výroby. Týmto smerom sa orientuje aj Spoločná poľnohospodárska politika EÚ. Takýto postoj ale v poslednej dekáde spôsobil krach miliónov malých európskych fariem a koncentrovanie pôdy v rukách pár veľkých vlast-

níkov pôdy. Farmári sú nútení do vysoko špecializovaných systémov a musia čeliť väčším výkyvom na trhu. Aj kolísanie cien a vplyv klimatických zmien má priamy vplyv na produkciu. Európski farmári čoraz častejšie volajú po stabilnej Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020. Mala by podporiť investície a minimalizovať riziká. Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan hovorí, že poľnohospodárstvo nebude nikdy bez rizika. V dokumente z novembra 2017 Európska komisia predstavuje svoju víziu SPP po 2020. Priznáva v ňom nedostatočnú propagáciu a povedomie o nástrojoch krízového manažmentu, ktoré majú farmári k dispozícii. BUDÚCNOSŤ MLADÝCH FARMÁROV Najväčšou prekážkou pre investície mladšej generácie farmárov do poľnohospodárstva je nedostatok finančných prostriedkov a obmedzený prí-

stup k pôde. Vo svojej aktivite ich obmedzujú hlavne národné dane a národné zákony o pôde. To ale neznamená, že sa to nedá riešiť aj na európskej úrovni a nepresadiť opatrenia na uľahčenie prístupu mladých farmárov k financiám a pôde, tvrdí Jannes Maes z Európskej rady mladých farmárov (European Council of Young Farmers). Podľa jeho slov bez istoty dlhodobého využívania pôdy sa hospodáriť nedá. Bez dostatočného kapitálu nie je možné obchod poriadne rozbehnúť alebo zaistiť chod farmy do budúcna. „Musíme si uvedomiť, že poľnohospodárstvo je sektor s nízkou návratnosťou investícií. Kým sa investícia vráti, môže to trvať dekády až generácie. Pre mladých farmárov je ťažké plánovať si svoje hospodárenie v podmienkach rýchlych zmien správania spotrebiteľov a nestabilných a krátkodobých politických rámcov,“ tvrdí Maes. Eurokomisár Hogan nedávno v snahe generačne omladiť celý sektor prisľúbil, že mladí farmári budú mať v SPP po roku 2020 „mimoriadne miesto“ a budú im ponúknuté dodatočné stimuly.○ Zdroj: euractiv.sk

Z obsahu Teplé a vlhké počasie vyhovuje helmintosporióze Str. 3

Škodcovia lucerny pestovanej na semeno (2) Str. 4 a 5

Mozgový stimulátor z kvetináča Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

EKOLÓGIA

Od začiatku augusta žije ľudstvo na ekologický dlh

Pripravila Ľ. Sýkorová Od 1. augusta bude ľudstvo žiť na ekologický dlh. K tomuto dátumu totiž vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je biosféra schopná nahradiť za jeden rok. Zvyšných päť mesiacov roku 2018 bude žiť na takzvaný environmentálny dlh. Uvádza sa to v správe inštitútu Platforma globálnej ekologickej stopy (Global Footprint Network, GFN), ktorá meria dopyt a ponuku prírodných zdrojov a ekologických služieb pre ľudstvo.

kamih zlomu nastáva každý rok o niekoľko dní skôr – vlani Celosvetový deň ekologického dlhu (Earth Overshoot Day) pripadol na 2. augusta. Celý proces sa zrýchlil z dôvodu nadmernej spotreby a plytvania, vysvetlila Valérie Gramondová zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), ktorý je partnerskou organizáciou GFN. Vo svojom vyhlásení Gramondová poukázala napríklad na to, že podľa prieskumov končí v odpadkových košoch až tretina potravín. Varovala tiež, že možnosť regenerácie planéty je podkopaná a ako príklad uviedla situáciu so zásobami rýb. Ľudstvo by na naplnenie svojich potrieb potrebovalo v prepočte 1,7 planéty Zem. Situácia s ekologickým dlhom sa značne líši v závislosti od krajiny. Malé krajiny s malým počtom obyvateľov, ako je Katar a Luxembursko, zanechávajú mimoriadne silnú ekologickú stopu. Práve Katar je smutným rekordérom roku 2018, ktorý deň svojho ekologického dlhu dosiahol už 9. februára. Za ním nasleduje Luxembursko (19. 2.), potom Spojené arabské emiráty (4. 3.), Mongolsko (6. 3.), Bahrajn

(12. 3.) a USA (15. 3.). Najlepšie si podľa tohto rebríčka počína Vietnam (21. 12.), Maroko a Kirgizsko (17. 12.), Niger (16. 12.) a Jamajka (13. 12.). K tomuto stavu prispeli aj členské krajiny Európskej únie, keď takmer všetky vrátane Slovenska dospeli k ekologickému

spomínanému Luxembursku, príliš rýchlo však svoje tohtoročné zdroje spotrebovali aj v Dánsku (28. 3.), Estónsku (30. 3), v Belgicku (2. 4.), vo Švédsku (4. 4.) a vo Fínsku (11. 4.). Zo stredoeurópskych krajín sa najrýchlejšie ku „Dňu D“ dopracovala Česká republika (20. 4.),

dlhu oveľa skôr, ako je celosvetový priemer. Jedine Rumunsko (8. 8.) je za celosvetovým priemerom ekologického dlhu. Ostatné krajiny EÚ spotrebovávajú oveľa viac a oveľa rýchlejšie, ako to umožňujú planetárne zdroje. Prvenstvo z krajín EÚ patrí už

v máji k nemu dospeli Poľsko (19. 5.) a Slovensko (27. 5.). To sa stalo 57. najhoršou krajinou v tomto rebríčku. V rámci krajín Vyšehradskej štvorky obišlo najlepšie Maďarsko (20. 6.). Najmenšou ekologickou záťažou pre svet spomedzi krajín EÚ boli

okrem Rumunska aj Cyprus (4. 7.) a Bulharsko (13. 7.). Najnovšia analýza ekologického dlhu ľudstva svedčí o tom, že treba prejsť „od alarmovania k akcii“. Zvrátiť doterajší nepriaznivý trend je podľa GFN možné rôznymi opatreniami. Medzi nimi sú aj spôsob, ako mestá používajú a uprednostňujú zelenú energiu, boj proti plytvaniu a nadmernej spotrebe mäsa či obmedzenie demografickej expanzie. Na svoj prieskum inštitút využíva údaje OSN z tisícok oblastí ľudskej činnosti vrátane rybolovu, lesníctva, dopravy a energetiky. Tohtoročný zlomový deň nastáva najskôr od začiatku 70. rokov, keď sa začal stanovovať. Prvýkrát to bolo v roku 1970, vtedy pripadol na 29. december. Zem tak mala deficit zdrojov len na dva dni. V nasledujúcich rokoch pripadol na ešte skoršie dátumy – 19. decembra (1987), 7. decembra (1990), 21. novembra (1995), 1. novembra (2000), 20. októbra (2005), 26. októbra (2007), 23. septembra (2008), 25. septembra (2009), 21. augusta (2010), 27. augusta (2011), 22. augusta (2012), 20. augusta (2013), 19. augusta (2014), 13. augusta (2015), 8. augusta (2016) a 2. augusta (2017). V tomto roku v našom regióne Slovinsko vedie s najväčšou ekologickou stopou a prvé ide do ekologického dlhu − 12. mája. Nasledujú Chorvátsko (19. júna), Čierna Hora (29. júna), Bosna a Hercegovina (6. júla), Macedónsko (19. júla) a Srbsko (30. júla), Albánsko 14. októbra. Ako vidíme z hore uvedeného, za necelých päťdesiat rokov sa situácia v celom svete dramaticky zhoršila. Pri takomto tempe nakladania s prírodnými zdrojmi v roku 2050 za 365 dní spotrebujeme zdroje dvoch planét našej veľkosti. Hlavnou príčinou tohto stavu sú emisie skleníkových plynov a nadmerné plytvanie potravín.○ Zdroj: euractive.sk; etrend, sk foto:pixabay.com

34 /4817/ 25. 8. 2018

RASTLINNÁ VÝROBA

Teplé a vlhké počasie vyhovuje helmintosporióze

Ľubica Sýkorová

vyskytujú šedohnedé pozdĺžne škvrny, často s tmavým okrajom alebo drobné okrúhle žlté škvrny s hnedým stredom. Pozdĺžne škvrny sa za priaznivých podmienok rýchlo zväčšujú a v priebe-

vyskytuje predovšetkým v oblastiach bohatých na zrážky. Výskyt je podporovaný dlhotrvajúcimi dusnými búrkovými obdobiami. Rozšíreniu listových chorôb napomáhajú relatívne vlhké a teplotne priaznivé klimatické podmienky v júli až septembri, pri ktorých sú listy kukurice dlhodobo zvlhčené. Škodlivosť listových chorôb spočíva v poškodení asimilačného aparátu kukurice, ktorý môže viesť až k odumretiu rastliny. Pôvodcami listových chorôb kukurice (spála kukurice – helmintospóriová škvrnitosť listov Helminthosporium spp.) sú najmä Helminthosporium turcicum (srb. siva pegavost lista kukuruza), Helminthosporium carbonum, Helminthosporium myadis a Kabatuella zeae. Tieto patogény sa väčšinou vyskytujú spoločne. Ich presné určenie v poľných podmienkach je ťažké, pretože jednotlivé symptómy na listoch splývajú. Najčastejšie sa

hu niekoľkých dní sa môžu zliať do veľkých plôch, až napokon odumrie celý list. V strednej Európe sa stretávame predovšetkým s tromi druhmi rodu Helminthosporium: Helminthosporium turcicum, H. carbonum a H. maydis. Rozšírenie helmintosporióz spôsobuje infikované osivo a pozberové rastlinné zvyšky, v ktorých pôvodca

25. – 31. 8. 2018

POČASIE

ytopatogénne huby – pôvodcovia chorôb listov kukurice spôsobujú pri silnom napadnutí predčasné odumieranie rastlín, v dôsledku čoho dochádza k zníženiu výnosov. Infekcia sa

chorôb prezimuje. Prvá infekcia začína zjari prostredníctvom dažďových zrážok, ktorými sa spóry dostávajú pôdou do bezprostrednej blízkosti klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín kukurice. Odtiaľ sa huba dostáva do celej rastliny. H. turcinum spôsobuje najskôr malé hnedozelené, podlhovasté, vodnato priesvitné škvrny, ktoré sa rozširujú, spoločne splývajú a môžu dosiahnuť plochu až 5 x 10 cm. Tieto plochy sú svetlosivé a sú sčasti ohraničené tmavohnedým lemom. Veľká časť listu môže odumrieť, zriedka aj celý list. Rovnaké škvrny sa môžu nájsť taktiež na stonke. H. carbonum tvorí mnoho malých, guľatých, najskôr žltozelených a neskôr tmavých škvŕn, ktoré neprekračujú dĺžku 3 cm. Tu sú aj škvrny ohraničené hnedočerveným lemom. H. maydis spôsobuje len pomerne malé, žltohnedé až červenohnedé, tmavo lemované škvrny veľkosti od 2 do 4 cm, ohraničené listovou žilnatinou.

Tieto škvrny vzájomne nesplývajú. H. carbonum a H. maydis sú si veľmi podobné. Navyše obe huby vytvárajú početné varianty a variabilné symptómy. OCHRANA Starostlivé a hlboké zaoranie rastlinných zvyškov predstavuje dôležité opatrenie. Významné môže byť taktiež morenie osiva a aplikácia fungicídov. Medzi hybridmi existujú značné rozdiely v náchylnosti k listovým chorobám. Medzi stresové faktory zvyšujúce náchylnosť porastov k spomenutým chorobám možno zaradiť zlý fyzikálny stav pôdy (pôda so zlým vodným režimom, zhutnená pôda, pôda bez vzduchu), prehustený alebo nerovnomerný výsev, nevyrovnanú výživu (hlavne prehnojenie dusíkom), zaburinenie prosovitými burinami a tiež napadnutie porastov na susedných pozemkoch. Zatiaľ nie sú k dispozícii priame metódy boja (napr. chemická ochrana), preto sa treba orientovať na nepriame a preventívne metódy: zaorávanie pozberových zvyškov do pôdy, udržanie dobrej štruktúry pôdy, obmedzenie a predchádzanie stresovým faktorom a výber odolnejších hybridov. 

OKRASNÁ ZÁHRADA

Ako prilákať do záhrady motýle?

Ľ. S.

k chcete, aby vašu záhradu navštevovali krásne motýle, pripravte im bohatú hostinu a prilákajte ich. Ako na to? Celkom jednoducho – správnou výsadbou rastlín. Motýle totiž vábia kvety žiarivých a sýtych farieb a omamné

vône. Ako magnet pôsobia na ne levanduľa, floxy (Phlox

paniculata), aksamietnice (Tagetes), zlatobyľ (Solidago), rozchodníkovec (Sedum spectabile), šalvie, margaréty (Leucanthemum), rudbekia (Echinacea purpurea), hrachory (Lathyrus odoratus) a myšie chvosty (Achilea) či tzv. motýlí ker budleju (Buddleia davidii). 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

32˚ | 16˚

25˚ | 14˚

23˚| 15˚

26˚ | 12˚

26˚ | 11˚

27˚ | 14˚

28˚ | 14˚

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia lucerny pestovanej na semeno (2)

Ing. Ján Tancik, PhD. STRAPKY Ďalší škodcovia, ktorým sa obyčajne nevenuje zvýšená pozornosť, ale môže spôsobiť vážne škody, sú strapky, a to druhy: strapka ľadencová – Odontothrips loti, strapka lucernová – Odontothrips confusus a strapka tabaková – Thrips tabaci, Frankliniella intonsana, Thrips flava (Thripidae, Thysanoptera). STRAPKA LUCERNOVÁ Dospelá samička strapky lucernovej – Odontothrips confusus (Thripidae, Thysanoptera) má telo čiernohnedé, veľké 1,2 mm. Tykadlá sú tmavé, tretí článok je žltý, štvrtý žltosivý. Krídla sú sivo zakalené rovnomerne po celej ploche. Na konci predných holení sa na vnútornej strane nachádzajú dva drobné zúbky. Prezimuje larva v pôde na porastoch lucerny. Na jar dokončuje svoju premenu a prvé imága sa objavujú v poraste koncom júna. Najväčší výskyt lariev a imág je koncom júla. V auguste sa populácia znižuje

a v septembri zmizne úplne. Početnosť všetkých druhov hmyzu, a tak aj strapiek sa prudko znižuje po kosbe lucerny. Rastom nového porastu po kosbe narastá aj počet jedincov hmyzu. Tento druh má len jednu generáciu počas roka. Hostiteľskými rastlinami sú niektoré kultúrne a divorastúce druhy z čeľade bôbovité, najmä lucerna siata a ďatelina lúčna. Vyskytuje sa v južnej a strednej Európe. Na Slovensku a v Českej republike je to veľmi hojný škodca na kvitnúcej lucerne, najmä v teplejších regiónoch. Škodí cicaním štiav z listov a kvetov, spomaľuje ich rast a semenníky často vôbec nedozrievajú. STRAPKA TABAKOVÁ Telo dospelej samičky strapky tabakovej je dlhé asi 1 mm, svetložltej farby. Samček je trochu menší, štíhlejší a svetlejší ako samička. Tykadlá majú pretiahnuté, žlté. Larvy sú bezkrídle, belaso žlté. V poľných podmienkach prezimuje imágo vo vrchných vrstvách pôdy, v pozostatkoch

rastlín. Na jar po aktivácii imága najprv žijú na burinách a neskôr migrujú na pestované rastliny. Samčeky sa vyskytujú ojedinele, takže rozmnožovanie je väčšinou bezpohlavné – partenogenetické. Samičky pomocou pílkovitého kladielka poškodia povrch lista a nakladú vajíčka do pletív. Vývoju tejto strapky vyhovuje teplota od 25 – 27 °C a relatívna vlhkosť vzduchu 65 %. Vývojový cyklus trvá 14 – 30 dní v závislosti od teploty. Pri teplote nad 30 °C sa vývoj skracuje a trvá len 10 – 11 dní. Imága môžu byť aktívne aj počas zimy, ak je zima mierna, žijú na burinách. Môžu škodiť aj v skladoch na uskladnenej cibuli alebo hlúbovinách. Strapka tabaková má viac generácií počas roka. Strapka tabaková je výrazný polyfág, škodí na vyše 200 rôznych rastlinách na otvorenom poli, ako aj v zatvorených priestoroch. Najviac škodí na cibuľovinách, potom na kapuste, rajčinách, uhorkách a šaláte. Na poľných plodinách najviac škodí na tabaku a bavlnovníku, ale aj struko-

vinách (fazuľa, ďatelina), na obilninách, najmä na pšenici, jačmeni a kukurici, potom na olejninách: na slnečnici a repke olejnej. ŠKODLIVOSŤ STRAPIEK NA LUCERNE Strapky spôsobujú na kvetoch nepravidelne rozmiestnené biele škvrny s čiernymi škvrnkami trusu. Kvety vädnú a opadávajú. Niekedy bývajú znetvorené kvetné puky a konečný efekt je zoschnutie kvetov. Tento symptóm je podobný ako pri poškodení bzdôškami. Napadnuté kvety nemôžu byť opelené a odpadávajú; menšie nasadenie strukov a znížený výnos. OCHRANA Rozhodovanie o potrebe ochranných opatrení, monitoring škodcu Výskyt strapiek hodnotíme pred kvitnutím odberom stoniek lucerny a striasaním na bielu podložku a počíta sa počet strapiek na stonku. Hodnotí sa 4 x 25 rastlín. V poraste sa vyskytuje dravá bzdocha – Aeolothrips intermedius (čierno-biele pruhovaná strapka), ktorú nepočítame do celkového počtu strapiek. Prah škodlivosti pred kvitnutím sú 3 jedince na 1 stonku (rastlinu). Hodnotí sa 4 x 25 stoniek. Priama ochrana Ošetrujú sa len semenné porasty, kde bol zistení výskyt strapiek nad prahom škodlivosti, a to pred kvitnutím a s prihliadnutím k predpokladanému výskytu plodomorky lucernovej a bzdošiek. Postrek je potrebný hlavne za priaznivého počasia pre vývoj strapiek, teda v teplom a suchom počasí. PLODOMOR LUCERNOVÝ Telo plodomora lucernového Contarinia medicaginis je žltohnedej farby, prekryté veľmi jemnými chĺpkami, dlhými 1,5 mm. Na hlave má veľké zložené oči, ktoré zaberajú väčšiu časť. Tykadlá sú zložené zo 14 článkov. Hruď je šedohnedej farby s mohutne vyvinutým

34 /4817/ 25. 8. 2018 mezotoraxom, na ktorom je umiestnený prvý pár krídel. Žilnatina krídel je redukovaná. Vajíčko má pretiahnutý tvar, je dlhé 0,2 mm. Má bičík, ktorý je dlhý ako vajíčko. Larva po vyliahnutí je bielej farby, neskoršie prechádza v šedobielu až žltú. Dospelá larva dorastie do dĺžky 2,5 mm. Kukla je spočiatku žltohnedá, neskoršie je svetlohnedá. Je to krytá kukla, pri ktorej sú zreteľné vonkajšie orgány imága. Veľkosť kukly je 1,2 mm. Plodomor lucernový prezimuje v pôde v hĺbke až 150 mm, v dvoch štádiách, a to ako larva v larválnom zámotku (kokóne) a ako pupárium. Najväčší počet jedincov zimuje v hĺbke do 50 mm. Na jar kuklenie začína, keď je pôdna vlhkosť nad 40 % kapilárnej nasýtenosti pôdy vodou a teplota nad 9,5,°C. Prvé imága sa objavujú koncom mája. Po párení samičky kladú vajíčka do kvetných pukov. Vajíčka sú lokalizované hlavne v hornej časti pupeňa, na tyčinkách a ohnutej časti piestika, v menšej miere na korunných lístkoch. V poľných podmienkach je priemerné množstvo vajíčok v jednom púčiku okolo 6 kusov, ale ich počet sa pohybuje od 1 – 27 kusov. Počet vajíčok, ktoré nakladie jedna samička, kolíše od 48 do 112 kusov, v priemere 71 kusov. Embryonálny vývoj pri teplote 20 °C trvá 4 dni. Larvy sa po vyliahnutí z vajíčka zdržujú ešte 1 – 2 dni na mieste kladenia vajíčok, a potom sa sťahujú k báze kvetného púčika, kde cicajú, v dôsledku čoho vzniká hálka. Vývoj larválneho štádia závisí od teploty a trvá priemerne dva týždne. Larva po dospelosti zalieza do pôdy, kde sa kuklí. Obdobie kuklenia je veľmi dlhé a závisí od teploty a pôdnej vlhkosti. Kuklenie letných generácií prebieha už pri 30 % kapilárnej nasýtenosti pôdy, avšak zimujúca generácia už pri 40 % nasýtenosti. Keď je nepriaznivá pôdna vlhkosť, škodca zostáva v pôde. Larvy 1. a 2. generácie tvoria v pôde pozdĺžny, vretenovitý zámotok, pupárium a larvy 3. generácie kokón guľovitého tvaru,

nazývaný larválny zámotok. Kuklia sa v pupáriu, preto larvy 3. generácie pred kuklením perforujú kokón, vytárajú pupárium a v ňom sa kuklia. Počet generácií v roku je rôzny, maximálne má tri generácie na rok, pričom prichádza k ich prelínaniu a niektoré jedince zostávajú v pôde po celý rok. ŠKODLIVOSŤ Larvy plodomora lucernového sa živia na bazálnych častiach korunných lístkov a rúrkou spolu zrastených

tyčiniek. Následkom cicania a vylučovania toxínov dochádza k zhrubnutiu bazálnych častí korunných lístkov a rúrky spolu zrastených tyčiniek. Toto zhrubnutie bazálnej časti spôsobí, že nastáva deformácia kvetných pupeňov podobe cibuľovitého útvaru – hálky, vnútri ktorej zostávajú zväčša neporušené generatívne orgány. K ich opeleniu nemôže dôjsť z dôvodov uzatvorenia tohto útvaru. Deformovaný kvetný pupeň, v ktorom sa vyvíja niekoľko lariev, po dospelosti obyčajne opadáva a na stonke zostávajú vretená bez nasadenia strukov. Plodomor lucernový je významným škodcom semennej lucerny, ale nie všetkých krmovinárskych porastov. Škody spôsobené týmto škodcom sú veľmi premenlivé a závislé od abiotických a biotických faktorov. Z abiotických faktorov o výške poškodenia rozhoduje pôdna vlhkosť, súvisiaca s polohou pozemku, ako aj priebeh zrážok počas vegetácie, zvlášť

v dobe, keď je škodca v štádiu kukly. Z biotických faktorov je to potenciál rozmnožovania škodcu, jeho parazitácia spojená s prirodzenou úmrtnosťou. Na škodlivosť vplýva aj hostiteľská rastlina, pri ktorej sa vytvoria struky len na 30 – 50 % z celkového počtu kvietkov. Napadnutie semennej lucerny sa nerovná priamo škodlivosti. Najmä vo vlhkejších rokoch, keď sú priaznivejšie podmienky na rozmnožovanie škodcu a nepriaznivé na tvorbu lucernového semena, sa značne

preceňuje škodlivosť plodomoru. Priemerná škodlivosť tohto škodcu je 20 % a maximálna 40 % pri úrode semena. OCHRANA Najvhodnejším agrotechnickým opatrením je kosenie lucerny pestovanej pre krmovinárske účely na začiatku kvitnutia vo všetkých kosbách, ktorou sa znemožňuje masové rozmnožovanie plodomora na krmovinárskych porastoch. Týmto opatrením sa ničia vajíčka a larvy mladších instarov. Výskyt plodomora lucernového a pestovanie lucerny na semeno sú do určitej miery v antagonistickom vzťahu, čo sa dá využiť v praktickom pestovaní lucerny na semeno týmto spôsobom: v rokoch, keď je v čase kvitnutia suché počasie, treba ponechať na semeno väčšie plochy lucerny a v rokoch, keď je v čase kvitnutia daždivo, znížiť semenárske plochy a takým opatrením zabezpečiť dostatok semena aj pre nepriaznivé roky.

Pri chemickej ochrane proti plodomorovi je potrebné sledovať prognózu jeho výskytu. V oblasti silného výskytu napadnutí vyššom ako 1,5 hálky na stonku potrebné je robiť ochranu všetkých množiteľských porastov za predpokladu, že počas celého obdobia, od začiatku vegetácie až do začiatku tvorby zelených kvetných púčikov prevládali priaznivé poveternostné podmienky (dostatočné teplo a vlhko bez dlhého prerušenia obdobia sucha) pre vývin 1. a 2. generácie škodcu. Ošetrenie v období maximálneho nasadzovania zelených kvetných púčikov sa robí podľa prognózy výskytu škodcov na základe zisteného počtu larválnych zámotkov v pôdnych vzorkách, prípadne podľa výskytu škodcu na jednotlivých porastoch v auguste predošlého roku, a to len pri zistenom viac ako 10 % napadnutí kvetov lucerny larvami plodomora lucernového. Rozhodovanie o potrebe ochranných opatrení, monitoring škodcu Prognózu výskytu tohto škodcu robíme odberom pôdnych vzoriek v jeseň a premývaním sa stanovuje počet larválnych zámotkov na m2. Slabý výskyt je do 200 larválnych zámotkov; stredný výskyt je 200 – 400 larválnych zámotkov; silný výskyt je nad 400 larválnych zámotkov. Ošetrenie treba robiť v oblastiach prognózy silného a stredného výskytu škodcu, ak sú poveternostné podmienky pre vývoj 1. a 2. generácie plodomora po celú dobu od začiatku vegetácie až do tvorby zelených pukov 2. kosby lucerny (dostatočne teplo a vlhko bez dlhodobého prerušenia obdobia sucha), v ostatných oblastiach sa ošetrujú len porasty, na ktorých bolo v polovici augusta predchádzajúceho roku napadnutých aspoň 10 % kvetov. Priama ochrana Ošetrujú sa len semenné porasty, a to v období nasadzovania zelených kvetných pukov. Toto ošetrenie je spojené s ošetrením aj proti ostatným škodcom semennej lucerne (strapky a bzdôšky). 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

LIEČIVÉ RASTLINY

Mozgový stimulátor z kvetináča

Ľubica Sýkorová

Nenápadná trvalka gotu kola čiže pupočník ázijský (Centella asiatica L.) patrí medzi najvýznamnejšie liečivé rastliny na svete. Jej pozitívne účinky na nervovú sústavu poznali už pred stáročiami himalájski jogíni, ktorí odvar z listov popíjali pred meditáciou.

eď si ju vypestujeme doma v kvetináči, získame nie lekárničku, ale hneď celú lekáreň, ktorá nám pomôže pri množstve zdravotných problémov. Liečivé schopnosti pupočníka poznali obyvatelia Ázie už pred niekoľkými tisíckami rokov. Je napríklad súčasťou indickej ajurvédy. V Číne, Vietname alebo na Srí Lanke mala vždy povesť omladzujúceho a život predlžujúceho prostriedku, čo v súčasnosti potvrdili moderné vedecké výskumy.

terolu v cievach, vzniku a rozvoju kŕčových žíl. Má tiež protizápalové účinky, lieči reumatizmus, cirhózu pečene, astmu. Pri vonkajšom užívaní je táto rastlina skvelým pomocníkom v boji proti vráskam a celulitíde, pretože zvyšuje pružnosť kože. Pomáha pri liečení rán a popálenín, kožných vredov alebo áft. Vnútorne sa používa ako nálev – 2 čajové lyžičky (ČL) sušených listov na 1 šálku, odporúčaná denná dávka je 5 až 15 gramov.

obmedziť v závislosti od teploty. Tá by nemala klesnúť pod 10 °C. Na jeseň pred príchodom prvých mrazíkov rastlinu ostriháme po obvode kvetináča a kvetináč prenesieme do bytu na prezimovanie. V zime je možné rastlinu prezimovať pri izbovej teplote alebo v svetlých priestoroch s nižšou teplotou a pri obmedzenej zálievke. Rastlinku pestujeme najlepšie v závesnom kvetináči. Rozmnožujeme ju odrezkami.

Vyskúšať môžeme aj pridanie čerstvých listov do šalátov i pokrmov. V špecializovaných obchodoch ponúkajú aj tinktúru alebo tablety.

LIEČIVÉ ÚČINKY Ako už bolo spomenuté, pupočník sa už po celé stáročia používa na liečbu rôznych ochorení. Bylinka s pozitívnym účinkom pomáha pri duševnej i telesnej únave. Zmierňuje pocity bolesti, pomáha proti depresii a stresu, zlepšuje prekrvenie, ovplyvňuje činnosť srdca a krvného obehu. Ľudovo je nazývaný ako „mozgový stimulátor“. Napomáha činnosti centrálnej aj periférnej nervovej sústavy. Cez nervovú sústavu pomáha ovplyvňovať veľa biologických dejov – zlepšovať mentálne funkcie, spomaľovať degenera-

Pupočník ázijský Pôsobí blahodarne vnútorne, ale aj na pokožku. Posilňuje psychiku, hojí rany, zmierňuje vrásky aj celulitídu. Najznámejší je asi vplyv pupočníka na centrálnu i periférnu nervovú sústavu. Posilňuje pamäť a zlepšuje schopnosť sústrediť sa a učiť sa. Jogíni pijú odvar na vyváženie činnosti ľavej a pravej hemisféry mozgu. Zmierňuje bolesti hlavy, upokojuje nervy, pomáha tiež pri nespavosti a tlmí stres. Znižuje únavu a depresívne nálady. Blahodarne pôsobí aj na krvný obeh. Prekrvuje mozog, zabraňuje usadzovaniu choles-

PESTOVANIE Pupočník nie je mrazuvzdorný, preto sa v našich podmienkach pestuje ako izbová alebo prenosná rastlina. Na sadenie použijeme klasický záhradnícky substrát. Prihnojovať môžeme akýmkoľvek kvapalným univerzálnym hnojivom. Bohatú zálievku vyžaduje najmä v letnom období. V zimných mesiacoch ju musíme

tívne zmeny v mozgu a periférnej sieti, zlepšovať periférny krvný obeh (eliminovať vznik a rozvoj kŕčových žíl a zrazenín), urýchľovať rekonštrukciu vnútorných tkanív a kože po ochoreniach a úrazoch. Napomáha zmierňovať bolesti hlavy, pomáha telu pri zvýšenej telesnej teplote, poruchách spánku, posilňovať pamäť, znižovať únavu a depresívne nálady. Je vhodný ako pomoc pri hojení, pri reumatických bolestiach, proti zadržiavaniu vody v organizme, pri chrapote, kašli a kožných ochoreniach. Gotu kola je mierne horká bylina rastúca v Ázii, predovšetkým na území dnešnej Indie. Často býva chybne označovaná za pravý kolový oriešok. Gotu kola však predstavuje úplne odlišnú bylinu. Je jednou z najdôležitejších stimulujúcich bylín s preukázaným pozitívnym účinkom. Obsahuje niekoľko biologicky aktívnych zložiek, najmä steroly (sitosterol, stigmasterol, capmesterol), glykosidy, saponíny a triterpény. Používa sa ako efektívny tonizujúci prostriedok na celkovú regeneráciu organizmu. Zvyšuje sexuálnu výkonnosť, uplatňuje sa pri liečbe syfilisu a tuberkulózy. Podporuje činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním, najmä pečene. Paradoxom je, že jedna zo zložiek gotu koly (asiaticosid) sa považuje za potenciálne karcinogénnu, no na druhej strane práve ten istý extrakt sa používa i pri liečbe niektorých druhov rakoviny. Doposiaľ žiadny kontrolný úrad nezakázal použitie extraktu z tejto byliny. Spektrum pozitívnych účinkov gotu koly je naozaj veľmi široké, pričom väčšinu z nich možno využiť vo forme účinnej prevencie, ale aj riadnej liečby. Pre športovcov je navyše zaujímavá z dôvodu podpory fyzického výkonu. Dokonale sa uplatní nielen v silových disciplínach, ale v športe vôbec. Pupočník je účinný vo forme extraktu a tinktúry. Povzbudzujúci účinok možno zvýšiť kombináciou s ginkom, chilli alebo zázvorom (srb. đumbir). Nemajú ju užívať tehotné a dojčiace ženy, deti. Starší ľudia by mali znížiť dávku. Pri jej užívaní sa netreba vystavovať slnečným lúčom.  foto: pixabay.com

34 /4817/ 25. 8. 2018

RADÍME SI NAVZÁJOM

Pozor na 7 požieračov lásky v byte

k chcete mať vo svojom byte pohodu, dajte si pozor na týchto 7 požieračov lásky. 1. Neporiadok. Ak máte doma neporiadok, je to ako keby ste sa bozkávali s niekým, komu smrdí z úst. A navyše: ak máte doma neporiadok, čo si o tom pomyslí váš priateľ? Nebude sa časom pýtať – má ten neporiadok iba v domácnosti, alebo aj v hlave? Nuž a ak už s niekým žijete v jednej domácnosti a po zemi sa váľajú rozhádzané ponožky, uteráky, nezaplatené účty a nedokončené projekty, rýchlo to zmeňte. Veci upracte, účty zaplaťte a projekty dokončite. Lebo inak sa z vášho domova vytratí nielen pohoda, ale aj vášeň a láska. 2. Rodinné fotografie v spálni. Jasné, že milujete svojich rodičov, deti, partnera. Keď sa však v horúcej chvíli zrazu zahľadíte do nevinných očí vášho syna v rámčeku na nočnom stolíku, asi vás chuť na milovanie rýchlo prejde. Radšej si do spálne umiestnite foto vás a vášho partnera z dovolenky, na ktorej vám

bolo úžasne, alebo si na stenu zaveste obrazy prekrásnej prírody, kvety či harmonické geometrické tvary, ktorý celý priestor zušľachťujú. 3. Priveľa techniky. Zrušte všetky moderné výdobytky techniky v spálni aj v obývačke. Najmä spálňa je určená hlavne na oddych a úplne iné veci ako pozeranie televízneho programu, sledovanie internetu, mailovanie či posielanie esemesiek. 4. Darčeky od bývalého. Najlepšie je sa s nimi rozlúčiť alebo ich uschovať niekam na dno truhlice. Inak vyvolávajú a udržiavajú spomienky na vášho ex stále svieže. 5. Špinavá kúpeľňa. Veľa šarapaty vo vzťahoch môže spôsobiť aj zanedbaná kúpeľňa. Vlasy v umývadle alebo ušmudlaná mydelnička či sprchovací kút v partnerovi veľkú vášeň nerozdúchajú. A spotené tričká po joge či pilatese nenechávajte pohodené na práčke, dajte ich do koša so špinavou bielizňou, aj takáto maličkosť vám môže zachrániť vzťah. Udržiavajte vašu kúpeľňu čistú a voňavú, je to to najmenej, čo môžete

pre vašu lásku urobiť. 6. Nesprávna posteľ. Zlá veľkosť postele tiež narobí poriadnu galibu. Keď je len pre jedného, tak sa na ňu dvaja nezmestíte, ale keď má tzv. kráľovskú veľkosť, môžete sa ocitnúť príliš ďaleko od seba, každý na inom konci. Najlepšia veľkosť postele je taká, kde sa budete obaja cítiť pohodlne a bez obmedzení. Ak je vaša posteľ veľká, aspoň raz do týždňa spite v úzkom spojení. 7. Uložené veci pod posteľou. Podľa odborníkov na feng šuj by malo zostať miesto pod posteľou prázdne, nie zapratané kadejakými zbytočnosťami, ktoré ste mali už dávno rozdať alebo vyhodiť. Keď ležíte na posteli, pod ktorou máte veci, je to ako keby ste spali na citových nechtoch. Ak sa tomu nedá vyhnúť, pod posteľ si uskladňujte iba veci, ktoré súvisia so spaním a spálňou, napríklad deky, pyžamá, mäkučké svetríky a podobne. Vždy zoberte danú vec do ruky a precíťte, čo vo vás vyvoláva. Ak to nie je príjemný pocit, v žiadnom prípade to nesmie ísť pod posteľ. 

AKO NA ODOLNÉ ŠKVRNY?

Vyskúšajte overený trik

ko sa zbaviť veľmi odolných škvŕn? Použite tieto šikovné triky.

OD KÁVY Odstránime vo vlažnej vode, v ktorej sme rozmiešali vaječný žĺtok. Tkaninu zľahka preperieme v „roztoku“, a potom vyperieme v saponáte. OD KEČUPU Odstránime v horúcej vode, do ktorej sme pridali sódu bikarbónu. Odev preperieme v jemnom saponátovom roztoku a dôkladne ho vypláchneme. OD ČERVENÉHO VÍNA Odstránime v horúcej mydlovej vode, tkaninu vyvaríme v odfarbovači alebo obrus obliaty červeným vínom na dlhšie namočíme do mlieka a vyperieme. 

ZDRAVIE A MY

Pokazili ste si žalúdok?

alúdočné ťažkosti môžu byť veľmi nepríjemné. Dokonca aj stres môže narušiť zdravé fungovanie vášho žalúdka. Najlepším liekom sú niekoľkodňové diéty – ale existujú aj rýchlejšie a chutnejšie riešenia. Banán. Je veľmi ľahko stráviteľný, nedráždi žalúdok a hornú časť tráviaceho traktu. Je plný vlákniny, takže si rýchlo dokáže poradiť aj s nepríjemnou hnačkou. Suchár. Suchár absorbuje nadbytok žalúdočnej kyseliny, takže vaša nevoľnosť nebude ešte intenzívnejšia. Jedzte ho bez výčitiek svedomia, váš žalúdok určite nezaťaží.

Ovsené vločky. Vlákniny viažu vodu a pomáhajú pri trávení. Dávajte si však pozor, menej je v tomto prípade viac, pretože nadmerná konzumácia ovsených vločiek vám môže privodiť ďalšie ťažkosti. Paradajky. Prebiotické potraviny ako zelenina, celozrnné výrobky, strukoviny a orechy sú prospešné pre črevný trakt, pomáhajú imunitnému systému, znižujú zápaly a poradia si s hnačkami. Po paradajke a špargle siahnite určite vtedy, keď vás trápi žalúdok. Batáta – sladký zemiak. Potraviny bohaté na vápnik, horčík a draslík tiež zmierňujú žalúdočné ťažkosti, žalúdok upokojujú.

Zázvor. Zázvor v čaji alebo ako výživový doplnok pomáha zmierniť nevoľnosť. Deťom však zázvor určite nepodávajte. Voda. Dehydratácia organizmu môže ľahko narušiť citlivú rovnováhu žalúdka. Pri hnačke a vracaní je situácia ešte nebezpečnejšia, takže je vhodné piť

VII

vodu alebo čaj, no len v malých dúškoch. Káva. Ak vaše žalúdočné ťažkosti spôsobuje zápcha, káva vám môže pomôcť, pretože kofeín a antioxidanty v nej obnovujú pravidelnú funkciu čriev. Ak sú však vaše bolesti iného charakteru, kávu radšej vynechajte. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Zapekaný džuveč Suroviny: cibuľa, ryža, paprika babura, zemiaky, paradajky, soľ, vegeta, korenie, olej (prípadne i mleté mäso alebo slaninka či klobása) Takto sa to vydarí: Spomenuté suroviny ukladáme na plech, takže ich množstvo závisí od veľkosti nádoby, v ktorej džuveč budeme piecť. Najprv si obielime a na kolieska pokrájame cibuľu. Povegetovíme ju a poukladáme na plech tak, aby pokryla dno plechu. Cibuľu zasypeme ryžou, ktorú si vyumývame v niekoľkých horúcich vodách (dáme asi za kávovú šáločku ryže). Ryžu osolíme, dáme vegetu, posypeme mletým čiernym korením. Na vrstvu ryže dáme umytú a na rezance alebo na kolieska nakrájanú papriku baburu alebo rohaču, ktorú tiež posolíme. Ak chceme, aby nám džuveč krajšie voňal a nebol iba pre vegetariánov, na papriku môžeme dať vrstvu pražskej šunky nakrájanej na rezance. Môžu to byť napríklad klobásové kolieska alebo slaninka. Ak použijeme zomleté mäso, predtým ho udusíme na cibuli (pripravíme ako pre musaku). Všetko môžeme natrieť smotanou alebo zasypať syrom trapistom.

Na papriku, alebo v prípade, že použijeme i mäso, tak na mäso ukladáme nabielené a na kolieska nakrájané zemiaky. Zemiaky osolíme a môžeme pokvapkať olejom alebo rozpustenou masťou. Všetko prikryjeme paradajkami, ktoré nakrájame na kolieska alebo na štvrtiny (ak sú strednej veľkosti a ak chceme kyselkavé jedlo). Posypeme vegetou, soľou a podľa chuti i mletým korením. Džuveč podlejeme vodou a pečieme v rúre na 220 º C asi 45 minút až jednu hodinu. Piecť môžeme v sklenenej alebo teflónovej mise alebo plechu, spočiatku prikryté. Neskoršie treba odkryť, aby sa voda vyparila a zemiaky sa zapiekli do zlato-červena. 

Zebrička Suroviny: 2 l mlieka, 5 pudingov s príchuťou sladkej smotany, 20 lyžíc cukru, 1 margarín, 200 g bielej čokolády, 200 g čiernej čokolády, trochu mletých lieskovcov, 500 g šľahačky, balenie cesta pre rozen-tortu Takto sa to vydarí: V 400 ml mlieka rozmiešame pudingový prášok a zavaríme do vriaceho mlieka, aby sme dostali hustý krém. Keď sa vychladí, pridáme margarín a dobre vymiešame. Plnku rozdelíme na dve časti. Do jednej pridáme bielu a do druhej čiernu čokoládu a lieskovce. Osobitne vyšľaháme

Mrkvové pôstne rožky Suroviny: Cesto: 500 g margarínu alebo 400 g masti, 800 g múky, 2 k ypriace prášky, 400 g nadrobno nastrúhanej mrkvy; Na plnku: 100 g mletých orechov, 100 g lekváru; Na posypanie: vanilínový cukor Takto sa to vydarí: Všetky uvedené suroviny potrebné na cesto zamiesime. Urobíme z nich 12 loptičiek, ktoré rozvaľkáme a z každej časti urobíme 8 rožtekov. Napl-

níme ich mletými orechmi, ktoré si vymiešame s lekvárom alebo aj inou plnkou. Zvinieme rožteky, kladieme na olejom vymastený plech a upečieme. Keď vychladnú, posypeme ich vanilínovým cukrom. 

Karfiolový guláš Surov iny : 500 g karfiolu, 3 mrkvy, 1 špagetová cuketa (dlhá zelená tekvička), 3 paradajky, 1 cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 1 lyžica múky, 1 lyžička soli, 1 lyžička sójovej omáčky, 1 dl mlieka, 50 g syra, 1 vajce, 1 hrsť petržlenovej vňate Takto sa to podarí: Na oleji speníme cibuľku a cesnak. Pridáme na ružičky natrhaný karfiol, na kúsky nakrájanú cuketu a na kolieska nakrájanú mrkvu. Prilejeme sójovú omáčku a pridáme soľ. Po-

tom i nakrájané paradajky a dusíme pod pokrievkou 15 minút. Medzitým si v mlieku rozšľaháme vajíčko, šľahačku. Na cesto natrieme primiešame nastrúhaný syr tmavú plnku, šľahačku, položíme a múku. Vylejeme do panviďalšie cesto, bielu plnku, šľahačku, znovu cesto a opakujeme, kým ce, premiešame a na záver nestrovíme všetky cestá, plnky pridáme petržlenovú vňať. a šľahačku.   Foto: E. Šranková Tieto a ešte ďalšie recepty na chutné jedlá nájdete v Hlasľudovskej kuchárke, Z kysáčskeho receptára.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 468 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Večierok venovaný Michalovi Gombárovi V

Kultúra

KULTÚRNE LETO V SLOVENSKOM NÁRODNOM DOME

Elena Šranková

sobotu 18. augusta bolo v Kysáči Literárne posedenie venované Michalovi Gombárovi z príležitosti 85. narodenín, ktoré oslávil deň skôr, 17. augusta. Bolo toto posledné zahlásené podujatie v rámci Kultúrneho leta 2018 v Slovenskom národnom dome v Kysáči. O životnej a profesionálnej

patrilo aj jubilantovi, ktorý pútavo rozprával mnohé zaujímavosti a anekdoty tak z detstva, ako i zo školských čias, z učiteľovania a pripravovania dvoch kníh: Divadelný život v Kysáči 1905 – 2005 a Knižnica v Kysáči, príspevky k dejinám knihovníctva. Ako bolo počuť, Michal Gombár základnú školu zakončil v Kysáči, kde ho v prvom ročníku učila učiteľka Julka Pavlovová,

Jubilant Michal Gombár (štvrtý zľava) a účastníci programu: (zľava) Elena Surová, Anna Legíňová, Michal Francisty a Anna Asodiová

O hudobnú zložku sa postarali (zľava) Ján Ravza a Juraj Miháľ

púti oslávenca prítomných úvodom informoval Michal Francisty, predseda KUS Vladimíra Mičátka. Práve členovia tohto spolku organizovali spomenu-

v druhom Zuzana Števčíková a v treťom a štvrtom učiteľ Jozef Boldocký. Vo vzdelávaní pokračoval na Gymnáziu v Báčskom Petrovci a v učiteľskej škole. Diplom

Časť návštevníkov na večierku

tý večierok. Potom sa hovorilo o Michalovi Gombárovi ako o učiteľovi, publicistovi, divadelníkovi, režisérovi, zberateľovi a kultúrnom nadšencovi. Slovo • KULTÚRA •

o zloženej odbornej učiteľskej skúške získal 21. mája 1959 v Petrovci. Po rokoch, presnejšie v roku 1986 v súlade s dobovými požiadavkami o vzdelávaní, ukončil Pe-

dagogickú akadémiu v Sombore. z pripravovaných materiálov V školskom roku 1953/54 dostal učiteľa Gombára, piesňami a graprvú generáciu žiakov v rod- tuláciami sa o kultúrno-umelecnom Kysáči, ale onedlho dostal kú zložku tohto literárno-naropozvanie absolvovať základnú deninového večierka postarali vojenskú službu. Potom krátko pracoval v škole v Jánošíku a od roku 1955 znovu v kysáčskej škole. Najprv robil dva roky ako tajomník školy, a potom už ako učiteľ triednej výučby až po odchod do dôchodku v roku 1994. Počas pracovnej doby mal blízky vzťah k výučbe jazykov, sústavne pracoval na zdokonaľovaní pra- Michal Gombár vopisu svojich žiakov a do vyučovania vsúval mnoho Elena a Rastislav Surovci, Anna inovačných prvkov. O ochot- Legíňová, Anna Asodiová, Ján nícke divadlo sa začal vážnejšie Ravza, Juraj Miháľ a Mária Huzaujímať po ukončení učiteľskej čoková. Premietaním fotografií služby v Jánošíku a po návrate do prostredníctvom videobeamu, Kysáča. Aktívne v ňom pôsobil čo mal na starosti Ondrej Žabka, ako herec, režisér a tajomník. Di- sa prítomní vrátili do rokov, keď vadlo u Gombárovcov vždy malo oslávenec Gombár bol dieťaosobitné miesto, nuž pán učiteľ ťom, chodil do škôl a neskoršie lásku k divadlu a hovorenému i vyučoval. Pritom si zaspomínali slovu vštepil i svojim deťom Mili- na mnohé generácie tak jeho ne a Jánovi. Svoje dôchodcovské rovesníkov, ako i žiakov. roky Michal Gombár využíva Nevystali kytice, dary, torta naplno. Má ešte nepublikované a pohostenie, čo všetko patrí rukopisy, s ktorými sa v krátkych k takémuto úctyhodnému jučrtách zoznámili aj početní prí- bileu. Samozrejme, s prianiami tomní na sobotňajšom večierku v prvom rade dobrého zdravia, v Slovenskom národnom dome. ale i ďalších tvorivých rokov. Básňami, čítaním výňatkov 34 /4817/ 25. 8. 2018

Kultúra ÚSTREDNÉ OSLAVY DŇA PADINY 2018

Bohatá ponuka kultúrnych akcií Anička Chalupová

dňoch uplynulého víkendu 17. až 19. augusta sa v Padine uskutočnili rôznorodé podujatia, ktorými

tu, ktorý má veľmi dôležitú úlohu, najmä keď ide o zachovanie identity Slovákov a kultúrneho dedičstva v našich slovenských prostrediach. Slova sa ujal aj Miroslav Brna, zberateľ a ume-

Z koncertu kresťanskej duchovnej hudby

Padinčania oslávili 212. výročie príchodu Slovákov na toto územie južného Banátu. KONCERT KRESŤANSKEJ DUCHOVNEJ HUDBY V piatok na letnom javisku Športového strediska Dolina na svoje prišli milovníci kresťanskej duchovnej hudby. V rámci viachodinového spoločného koncertu vystúpili členovia hudobných zborov Baptistickej, Sionskej, Metodistickej a Apoštolskej duchovnej cirkvi. SLOVENSKÁ KRÁSA Bohatá prehliadka krojov Slovenská krása autorov Branislava Kokavca a Pavla Surového, riaditeľa Kultúrneho centra Kysáč, prilákala návštevníkov do siene padinskej reštaurácie Hole. Boli tu vystavené i fotografie krojovaných dievčat. Pri tejto príležitosti sa prihovorila Milina Chrťanová, námestníčka – asistentka pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Okrem iného vyzdvihla význam projek-

www.hl.rs

VÝTVARNÝ TÁBOR Otvorením tradičného 9. výtvarného tábora na nádvorí Základnej školy maršala Tita a v organizácii Obecnej organizácie invalidov práce Kovačica v čele s predsedom Martinom Ďurišom sa v sobotu ráno začala druhá časť tohtoročných ústredných padinských osláv. Svoje maliarske štetce si v rámci tejto akcie skríži- Slovenská krása lo 56 výtvarníkov, milovníkov výtvarného KONCERTY umenia, ktorí sem prišli ROCKOVEJ A DYCHOVEJ z Jagodiny, Sriemskych HUDBY Vo večerných hodinách na Karloviec, Nového Bečeja, Báčskeho Petrov- svoje prišli milovníci rockovej ca, Nového Sadu, Kul- a dychovej hudby. Na letnom pína, Hložian, Selenče, javisku ŠS Dolina pred početným Kysáča a všetkých banátskych obecenstvom vystúpili členoobcí, kde pôsobia invalidné or- via skupiny Vlasto a sacharíny, ganizácie. Súčasťou akcie, ktorú Industrijski kombinat a Dejan Petrović a orchester Big Band.

lecký kritik, a Milan Garašević, predseda Obce Kovačica, ktorý výstavu zároveň aj slávnostne otvoril. Podujatie tancom spestrila všestranná mladá umelk yňa Alisa Oravcová z Vojlovice. Návštevníci tohto podujatia, ktoré bolo venované 212. výročiu príchodu Slovákov do Padiny, mali príležitosť príjemne sa nadchnúť krásou a pestrosťou padinských ľu- Výtvarný tábor v organizácii OOIP Kovačica dových krojov a modeliek, ktoré tie kroje na sebe podporilo Ministerstvo práce, prezentovali. zamestnanosti, otázok vojnoPo oficiálnej časti podujatia vých veteránov a sociálnych nasledovala zábava so sloven- vecí, Zväz invalidov Vojvodiny, skou ľudovou hudbou, kde do Obec Kovačica a početní spontanca hrali členovia selenčskej zori, bola aj výstava ručných hudobnej skupiny Maks. V rov- prác autoriek Anny Markušovej nakom termíne v ŠS Dolina pre- a Zuzany Ďurišovej, a expozícia biehala tzv. Pena party, ktorú detských výtvarných prác, ktoré svojou účasťou a výberom hud- vznikli v rámci tohtoročných by obohatila DJ Tijana Kabićová. júlových dielní.

Informačno-politický týždenník

VÝSTAVY OBRAZOV A UMELECKÝCH FOTOGRAFIÍ Tretí deň ústredných osláv bol obohatený kolektívnou výstavou diel padinských insitných maliarov a výstavou umeleckých fotografií autora Petra Dešića, ktoré boli spolu vystavené v sieni Miestneho spoločenstva Padina. Podujatie spoločne organizovali Združenie výtvarných umelcov Smäd a Stredisko pre kultúru, šport, turistiku a informovanie (SKŠTI). Expozíciu, ktorú tvorili obrazy autorov: Vladimíra Galasa, Anny Kotvášovej, Pavla Povolného-Juhása, Martina Markuša, Anny Karlečíkovej, Michala Povolného, Jána Bačúra, Biserky Petrášovej, Martina Papa, Juraja Lavroša, Vesny Kuchárikovej, Alexandry • KULTÚRA •

Oslavy Dňa Padiny skrášlili hostia zo Slovenska, členovia DFS Štvorlístok z Trenčianskej Turnej, ktorí počas víkendu vystúpili aj v Kovačici a Hajdušici

Valentovej, Anny Tótovej, Kataríny Lavrošovej a exponáty majiteľa Pavla Petráša, slávnostne otvoril Zlatko Šimák, predseda Zhromaždenia obce Kovačica. O výstave sa zmienili Vladimír Valentík, výtvarný teoretik a kritik, a Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného

Z výstavy obrazov a umeleckých fotograﬁí

umenia v Kovačici. Nechýbal ani príležitostný program, v ktorom vystúpili hostia zo Slovenska, členovia DFS Štvorlístok z Trenčianskej Turnej, a za sprievodu hudobníka Vladimíra Halaja predniesli tanec aj domáci ochotníci – členovia DFS Holubička.

OCHOTNÍCI SVOJEJ DEDINE Súčasťou bohatého programu osláv uplynulý víkend bol aj kultúrno-umelecký program Ochotníci svojej osade na letnom javisku ŠS Dolina. Vystúpili tu hostia z Trenčianskej Turnej, domáci detský súbor pôsobiaci pri ZŠ maršala Tita, ochotníci DK

K OTVÁRACIEMU PROGRAMU SNS 2018

Prejdená cesta dvoch pilierov národného života Jaroslav Čiep

sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci v piatok 10. augusta príležitostným programom úradne otvorili Slovenské národné slávnosti 2018. Réžiu a scenár otváracieho programu pomenovaného Naša kolíska podpísal náš eminentný pedagóg, vedec a režisér, teraz už Bratislavčan, Dr. Michal Babiak. „Naša práca dokončená a stodola naplnená. Žitko krásne ani zlato už je tu, dobre bude i vám, i nám, i svetu,“ citovala na začiatku umeleckej časti programu moderátorka Anna Stanivuková z hurbanovského dramatického odkazu po prvej pesničke, resp. z úvodného scénického obrazu z operety Pekná nová maľovaná kolíska, ktorej libreto napísal evanjelický farár Vladimír Hurban Vladimírov a hudbu zložil významný slovenský hudobný skladateľ Anton Cíger. „Táto opereta patrí k najkrajším skvostom v oblasti hudob• KULTÚRA •

no-dramatických žánrov a my vojvodinskí Slováci môžeme byť právom hrdí, že myšlienka vzniku ,prvej slovenskej operety’, ako sa dlho uvádzalo, sa formovala práve v tomto našom Dr. Michala Babiaka v Petrovci vítajú prostredí,“ zdôveril sa Dr. chlebom a soľou Michal Babiak, pričom zdôraznil: „Dnešný večer bude patriť to, čo si nepripomíname – na to tomuto dielu: pripomenieme si zabúdame: čo oko nevidí, srdce ho a s patričnou úctou oslávime, nebolí. A bola by hanba, aby sme lebo ľudská pamäť je už raz taká: na taký skvost, ktorý nám patrí,

Z bohatého a navrstveného otváracieho programu SNS 2018

Michala Babinku a mladé sólistky Ivana Megová a Marína Tordajová. Program moderovala Tijana Bešková. Slovenskou ľudovou veselicou pod taktovkou hudobnej skupiny Dúha v nedeľu večer dozneli ústredné oslavy 212. výročia príchodu Slovákov do Padiny.

zabudli. Naša Kolíska bola kolískou slovenskej operety vôbec a jej krásu sme povinní uchovávať v našej pamäti a v srdci. Je to časť našej tradície, poklad v našej výstavnej skrini, ktorú otvárame iba vo chvíľach sviatočných. A dnešný večer sviatočnou chvíľou je.“ A tak, ako sme si v ten večer spomínali na Kolísku, rovnako sme si pripomenuli ešte jednu kolísku: „Spomenuli sme si na inštitúciu, ktorá vznikla pred 15 rokmi, je naším ústredným národným orgánom, ktorý sa staral o rast našej slovenskej národnostnej menšiny a zároveň aj sám prešiel cestou a životným osudom kolísky: od novej ratolesti, ktorá sa pred 15 rokmi zrodila, dnes je už životaschopným organizmom, pripraveným starať sa o najrozličnejšie podoby vývinu Slovákov v Srbsku. Áno, tým naším jubilujúcim národným orgánom je Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, “ zdieľa s verejnosťou svoje postoje Dr. Babiak. V striedaní vybraných činoherných, sólistických, zborových a tanečných čísel z operety Pekná nová maľovaná kolíska na strane jednej a v účtovaní práce Národnostnej rady na strane druhej, vystaval Dr. Babiak program, v ktorom sa diváci mohli zamýšľať, ale aj tešiť sa z prejdenej cesty týchto dvoch pilierov nášho národného života.

34 /4817/ 25. 8. 2018

Kultúra DETSKÝ TÁBOR A PREMIÉRA KNIHY V JÁNOŠÍKU

Každý deň sa niečo nové naučím Vladimír Hudec

utešenej kostolnej záhrade slovenského evanjelického cirkevného zboru v Jánošíku v rámci prvého detského letného tábora v stredu 15. augusta predstavili a symbolickým krstom vyprevadili k čitateľom ďalšiu knihu pre deti Kataríny MosnákovejBagľašovej Každý deň sa niečo Symbolický krst knihy nové naučím. Prítomných najprv pozdravil hostiteľ, farár jánošícky Slađan to zažil a vo všetkom sa niečo aj Daniel Srdić, a potom sa deťom naučil,“ povedal. „Poviedka bola a ich rodičom, resp. starým rodi- pred tromi rokmi odmenená na čom a hosťom prihovoril riaditeľ anonymnom súbehu časopisu Slovenského vydavateľského cen- pre deti Zornička. V jej konečnom tra Vladimír Valentík, ktorý skrátka balení do knihy snažili sme sa to urobiť tak, aby bola ešte bližšia predstavil knihu. „Je to veľmi zaujímavá a po- deťom a vykombinovali sme ju učná kniha. Ide vlastne o jednu s komiksom. Celá poviedka je rozpoviedočku o chlapčenskom dob- delená do 16 segmentov a každý rodružstve, ktoré sa udialo tuná segment sprevádza kresba, ktorú v Jánošíku. Katarína ho opísala tak, nakreslil skúsený kreslič komiksov akoby ona bola ten hrdina, ktorý Pavel Koza. Kniha tohto roku vy-

Z NAŠEJ PUBLICISTIKY

Čar(b)ológ číslo 8 Jaroslav Čiep

ledovateľom našich periodických publikácií je už od skôr známe, že slovenský študentský časopis Čar(b)ológ je časopis literárnych prác z detskej literatúry študentov Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, Vysokej školy odborového štúdia pre vzdelávanie vychovávateľov v Novom Sade a Pedagogickej fakulty v Sombore. Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade toto periodikum vydáva od roku 2007. Časopis založili študenti Oddelenia slovakistiky za pomoci profesorky Jarmily Hodoličovej tak, že zo svojich literárnych pokusov, ktoré písali v rámci predmetu literatúra pre deti a mládež, vybrali tie najkvalitnejšie

www.hl.rs

a najzaujímavejšie a uverejnili v ich v časopise, ktorý pomenovali Čar(b)ológ. Jeho cieľom, ako sa sami vyjadrili, bolo na jednej strane potešiť našich najmladších čitateľov a na

Informačno-politický týždenník

lepších prác boli odmenené predošlou Kataríninou knihou Enike benike krikel bé. Dostali ju a teda najlepšie vyfarbili výkresy Davor Buzáš, Daniel Broštinanc, Saňa Tapalagová, Andrea Horniaková a Stiven Jovanović. Premiéra knihy bola zorganizovaná v rámci prvého letného detského tábora, ktorý spolu usporiadali Slovenský kultúrny klub v Srbsku, Slovenské vydavateľské centrum a slovenský evanjelický cirkevný zbor v Jánošíku. Organizátori zahlásili

chádza v dvoch vydaniach. U nás vyšla ako prvé vydanie Slovenského kultúrneho klubu v Srbsku zároveň prvá v edícii Kubko a spoluvydavateľom je Slovenské vydavateľské centrum. Zároveň vyjde aj v Bratislave vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov a bude to prvá kniha pre deti dolnozemského vojvodinského autora, ktorá vyšla na Slovensku.“ Potom autorka prečítala poviedku a deti tým, že knihu posypali zrnkami kukurice, o ktorej sa v knihe hovorí, ju symbolicky pokrstili. Keďže súčasťou knihy sú aj Deti usilovne farbili ilustrácie vhodné na farbenie, uskutočnená bola aj malá ďalšie tábory, ktoré budú tiež obosúťaž. Totiž deti dostali za úlohu hatené podobnými obsahmi pre tie ilustrácie vyfarbiť a päť naj- deti. druhej strane podnecovať tvorbu mladých autorov a vychovať tak budúcich spisovateľov detskej literatúry. Študenti si sprvu sami pripravili obsah, sami ilustrovali časopis, seriózne dotvárali jeho názov, po večeroch xeroxovali v študentskej knižnici strany a časopis zalamovali tak, aké mali na to podmienky – špirálovou väzbou. Ale ani to im neprekážalo. Mali svoj cieľ, štipku detskej naivity, ale aj obrovskú radosť z kolektívnej práce. Postupne časopis dostával svoj terajší výzor, formát a grafickú podobu. Vlani vyšlo tlačou siedme číslo a obsahovalo 17 nových literárnych prác pre deti z pera súčasných, ale aj vyštudovaných slovakistov. Na sklonku školského roku 2017/2018 naši študenti nám ponúkli na čítanie najnovšie číslo študentského literárneho časopisu pre deti Čar(b)ológ, ôsmeho v poradí, s vročením 2017. Svojimi literárnymi prácami do časopisu prispeli študenti FFUNS: Miroslava Ožvátová, Ján Andrášik, Milina

Čiliaková, Nina Chalupová, Alena Kolárová, Alexandra Čmelíková a Anna Demrovská. K nim sa pridala aj študentka Vysokej školy odborového štúdia pre vzdelávanie vychovávateľov v Novom Sade Andrea Lačoková. Všetky literárne útvary v tomto čísle sú prozaického charakteru. Časopis ilustrovala profesorka slovenčiny Zdenka Mária Madacká. Jazykovú úpravu textov v tomto čísle mala na starosti nová lektorka na FFUNS prof. PaedDr. Ľudmila Liptáková, CSc., a hlavnou a zodpovednou redaktorkou od začiatku je prof. Dr. Jarmila Hodoličová. Číslo v rozsahu 24 strán, ktoré vyšlo náklade 200 kusov v tlačiarni Tampograf v Novom Sade, financovala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Záujemcovia si najnovšie číslo Čar(b)ológu môžu pozrieť na univerzitnej stránke a zároveň si ho aj stiahnuť na adrese: http://www. ff.uns.ac.rs/studenti/listovi/carbolog/carbolog%208%202017.pdf. • KULTÚRA •

SLOVENSKÉ VOJVODINSKÉ DIVADLO

Krásavica a ďalší ročník festivalu PDD Jaroslav Čiep

via hostia zo Slovenska, z Nitry. Je to Staré divadlo Karola Spišáka lovenské národné slávnosti a predstaveniem Farma zvierat. sú za nami a po nich, ako V pondelok budeme mať domáce, sme si už zvykli, nasledučiže predstavenia zo Srbska. Najprv jú divadelné hody. Tento si pozrieme detské predsviatok divadla má aj stavenie Detského divadsvoj festival –Petrovské la zo Subotice. Zahrajú dni divadelné. Od svojho nám Dobrodružstvá Toma vzniku, teda od vzniku Sawyera a festival uzavrie Slovenského vojvodinskéSrbské národné divadlo ho divadla, táto inštitúcia z Nového Sadu a ich ho organizačne prebrala predstavenie Anikine od Divadla VHV. časy. Aj tohto roku Slovenské Ako ste sa dostavojvodinské divadlo chystá li k výberu domácich ďalší ročník PDD. Navštívili predstavení pre PDD? sme preto riaditeľku Vieru – Keď ide o doKrstovskú a našli sme ju vo máce predstavenia, veľkej sále medzi skúšaDobrodružstvá Toma júcimi hercami a chystaSawyera je najlepšie júcou sa technikou, takže detské predstavenie logicky naša prvá otázka vo Vojvodine na úrovni znela: Čo sa to tu chystá? Promočná fotografia z chystaného predstavenia profesionálnych divadiel. – Sme v zhone, lebo Krásavica z Leenane U dospelých na pokrauž na sobotu 25. augusta (Foto: Igor Bovdiš) jinskej úrovni zvíťazili chystáme premiéru divadelného predstavenia z vlastnej práve z dôvodu, že je dobre známe produkcie. Keďže sú PDD posunuté v Srbsku a chceme v niektorých prona september, touto premiérou fesionálnych divadlách v domove sme chceli pripomenúť 27. august, zahrať predstavenie, ktoré oni dobre keď sa roku 1866 v Petrovci po poznajú. Je to súčasný autor, takže prvýkrát uskutočnilo divadelné by im to mohlo byť zaujímavé, že predstavenie. Preto chceme mať my, Slovenské vojvodinské divadlo, premiéru práve v tento víkend. Je to máme toto predstavenie na repertoKrásavica z Leenane autora Martina ári. Keď ide o Slovensko, už v októbri McDonagha, pričom dramatur- s týmto predstavením plánujeme giu urobil Ján Chalupka a réžiu zájazd do Spišskej Novej Vsi. sme zverili Richardovi Sanitrovi. Čo ponúknu tohtoročné PDD V predstavení hrajú štyria herci. návštevníkom divadla? Hlavné postavy obsadili Svetlana – Festival sa začne 21. a potrvá Gašková, Daniela Legíňová-Sabová, do 24. septembra a bude venovaný mužskú časť hereckého tímu Ivan 15. výročiu pôsobenia SVD. Preto Sabolčki a Ivan Privizer. Žánrovo na začiatku budeme mať krátky Viera Krstovská, riaditeľka SVD sme to určili ako divadelný triler. otvárací program o našej divadelnej Je to dráma pomiešaná s čiernym produkcii. Bude zrealizovaný trochu Zreňaninčania, ale my sme si vybrali humorom. Bude to blízke divákovi. inak ako doposiaľ. Je to vlastne SND z Nového Sadu. V predstavení Príbeh je o živote jednej ženy, ktorá polhodinové predstavenie, ktoré Anikine časy hrá odmenená najlepšia žije s mamou. Predstavenie prináša bude kombinované s audiovizuál- herečka a zabodovali aj kostýmy. scény z každodenného života, ale nymi elementmi. Keď ide o samotný Sú aj iné sprievodné podujatia sú aj napínavé momenty, a preto program festivalu, po otvorení v pia- v rámci divadelného festivalu? je to triler. tok budeme mať hostí zo Slovenska. – Áno, najpravdepodobnejšie Ide o dobre známe predstave- Bude to Divadlo Jozefa Gregora v pondelok 24. septembra o 19. nie divákom tak v Srbsku, ako i na Tajovského zo Zvolena. Predstavia hodine – v posledný deň PDD 2018 Slovensku, však? sa nám hrou Iluzionisti v réžii – budeme mať osobitné podujatie. – Pred určitým časom to bolo Michala Babiaka. Nasledujúceho V rámci neho chceme verejnosti veľmi populárne predstavenie. dňa, v sobotu bude na progra- predstaviť knihu, či brožúru poTúto drámu hrali aj v Srbsku, aj na me naše predstavenie Krásavica menovanú 15 rokov Slovenského Slovensku a inde vo svete. My sme z Leenane. V nedeľu sa predsta- vojvodinského divadla. V nej je za-

• KULTÚRA •

už v rokoch 2014 – 2015 rozmýšľali inscenovať ju na našom javisku. Predsa sme ju odsunuli, lebo veľa divadiel v Srbsku to práve vtedy malo na repertoári. Zvolili sme si

chytená naša celková produkcia v posledných desiatich sezónach. Autorkou brožúrky je Annamária Boldocká-Grbićová a dizajn vypracovala Irena Lomenová. Pri tejto príležitosti by sme sa určitým spôsobom chceli odvďačiť ľuďom, ktorí v tej produkcii účinkovali. Inak už jednu publikáciu tohto typu SVD vydalo po piatich rokoch svojho pôsobenia a novou knihou nadväzujeme na tú prvú. Okrem toho pre návštevníkov prichystáme aj výstavu o našich 15 rokoch činnosti. Teraz už v aule možno vidieť časť rekvizít z predstavení. K nim pribudnú aj kostýmy, ktoré sú zachované, a určité časti scény z jednotlivých predstavení. Vlani sa po prvýkrát stalo, že SVD nedostalo peniaze na vlastnú produkciu a ťažko sa finančne kryl aj festival divadla. Ako je to s financiami tohto roku? – Pre najnovšie predstavenie sme z pokrajiny dostali pol milióna dinárov. Tak sme dostali aj pred rokom pre predstavenie Tilda. Najprv sme na súbehu nedostali nič, ale keď sa rozvírila hladina verejnosti, nejako sa našli prostriedky pre všetky menšinové divadlá. Keď sme pred rokom mali finančný problém, aj Obec Báčsky Petrovec vyčlenila prostriedky na produkciu, lebo dovtedy – od založenia SVD – sa táto položka financovala z pokrajinského rozpočtu. Našťastie, obec pokračovala financovať aj produkciu, lebo pridelené prostriedky z pokrajiny by nám nevystačili. Keď ide o PDD, festival nám pravidelne podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Báčskopetrovská obec, Ministerstvo kultúry a informovania a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Je to už tak roky a musím vyzdvihnúť, že konečne máme aj sponzorov – väčších podnikateľov z domáceho prostredia, ale i zo širšieho okolia. Finančnú konštrukciu pre PDD sme úspešne uzavreli. Nové predstavenie v Slovenskom vojvodinskom divadle je predo dvermi. Onedlho aj divadelné hody v Petrovci. Preto milovníkov divadla možno iba vyzvať, aby v čo najhojnejšom počte prišli užiť si z čara dosiek, ktoré svet znamenajú.

34 /4817/ 25. 8. 2018

Kultúra • Oznamy

O príslovkách „behom“ a „idúci“

SCÉNA

Anna Horvátová

S Kravitzove vibrácie. Americký spevák a gitarista Lenny Kravitz v septembri vydáva svoj 11. album Raise Vibration. Vydaniu predchádzali dva singly. V prvom pod názvom It’s Enough! známy hudobník odkazuje, že je zvrchovaný čas, aby sa navždy skoncovalo s vojnami, rasizmom, politickou korupciou a ničením prírody. Je vraj čas, aby ľudská túžba po láske prevládla túžbu po moci. Druhý singel Low sa nesie vo funkovej nálade a hovorí o intímnych vzťahoch. Kravitz nahrával album vo svojom štúdiu na Bahamách, kde má aj rodinné korene. Na väčšine nástrojov hral sám a v nahrávaní mu pomáhali jeho dlhoroční spolupracovníci Craig Ross a David Baron. Na rozhlasových vlnách v Srbsku počuť z tohto vydania aj pieseň 5 More Days ’Til Summer. Neúnavný Udo. Nemecký metalový veterán Udo Dirkschneider získal popularitu ako spevák v skupine Accept, ale už takmer 40 rokov je frontmanom vlastného projektu U.D.O. V týchto dňoch mu vychádza nová platňa Steelfactory, v ktorej nahrávaní sa ako bubeník po prvýkrát zúčastnil jeho syn Sven Dirkschneider. Zo súhrnne trinástich skladieb nateraz ako singly vynikli Rising High, One Heart One Soul (tiež ako videoklip) a Make the Move. Samozrejme, ide o priamočiary „true“ metal.

KONCERTY 24. augusta, Brod Teatar v Novom Sade: VIS Limunada (skupina inšpirovaná populárnou hudbou 50. a 60. rokov 20. storočia) 25. – 26. augusta, Brod Teatar v Novom Sade: Experimental Superstars 4. medzinárodný festival experimentálneho filmu a hudobného videa 25. augusta, Dom mládeže v Belehrade – Plato Milana Mladenovića: Oktatonik (osemčlenný džezový ansámbel) Pripravuje: S. L.

www.hl.rs

lová behom a idúcky patria do fondu spisovnej slovenčiny. Tu sme si ich zvolili z toho dôvodu, že ich význam v našom nárečí však nekorešponduje s ich správnym významom, aký nachádzame v slovníkoch. Behom je príslovka a v spisovnej slovenčine ňou vyjadrujeme v behu, bežiac; rýchle, chytro: pustil sa behom za ním. Je toto jediný význam tohto slova, a treba ho používať len a len v tomto prípade. My slovo „behom“ zvykneme použiť aj namiesto predložiek za, cez, v, počas, a robíme tu chybu. Aj zostavovatelia slovníka vystríhajú na tento problém, a preto aj v slovníkoch upozorňujú na tieto nesprávnosti: „behom roka“ je ne-

V ÚSTRETY XIV. MUZIKOLOGICKEJ KONFERENCII SLOVENSKÁ HUDBA VO VOJVODINE

Výzva na účasť

stav pre kultúru vojvodinských Slovákov za podpory Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny usporiada v sobotu 24. novembra 2018 XIV. muzikologickú konferenciu na tému Slovenská hudba vo Vojvodine. Na konferencii vzdáme hold osobnosti slovenskej vojvodinskej hudby Jurajovi Feríkovi ml., ktorý nás v tomto roku navždy opustil, avšak ktorého postoje a názory na náš hudobný život budú medzi nami aj vďaka konferencii dlho žiť. Chceme sa tiež venovať zberu údajov a dokumentácii pedagogickej, upravovateľskej a všestrannej hudobnej činnosti Juraja Feríka st., vzhľadom na to, že v aktuálnom roku si pripomíname 110. výročie jeho narodenia. Vyzývame hudobných odborníkov, ale aj kultúrnu verejnosť, aby svoje témy a krátke obsahy posielali na adresu sklabinska@gmail.com najneskôr do 30. septembra 2018. Úplný príspevok s požadovanými náležitosťami je potrebné odovzdať najneskôr v deň konferencie. V tom prípade získava autor nárok na finančnú odmenu za text a nárok na jeho zverejnenie v zborníku prác z konferencie ÚKVS

správne – správne za rok, do roka; „behom letu“ je nesprávne – správne za, počas letu; „behom vyučovania“ je nesprávne – správne cez vyučovanie, počas vyučovania; „behom času“ je nesprávne – správne časom... Predložky s genitívom za, cez, v, počas sú správne a nikdy ich nenahrádzame príslovkou „behom“. Slovenčina pozná len príslovku idúcky, ktorej význam je celkom jasný: idúc, za chôdze; cestou, po ceste: idúcky sa rozprávali, idúcky domov nás navštívil... Naše nárečie má podobné slovo „idúci“, ktorým vyjadrujeme niečo, čo nasleduje, a robíme ďalší prehrešok proti spisovnej slovenčine. Namiesto nenáležitého slova „idúci“ je vhodné slovo nasledujúci: v nasledujúcej časti výkladu, na nasledujúci týždeň...

Do pozornosti literárnym tvorcom

RSNM (Komisia pre literárno-vydavateľskú činnosť Výboru pre kultúru), SVC a redakcie mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život, respektíve časopisu pre deti Zornička aj tohto roku vypísali obvyklé literárne súťaže na prózu, básnický cyklus a literárnu esej (Nový život), na poviedku a báseň pre deti (Zornička) a na žiacke literárne práce – próza a poézia (Čo dokáže pekné slovo). Všetky súťaže sú otvorené do 1. novembra 2018. Viac informácií nájdete v online vydaní Hlasu ľudu na adrese: www.hl.rs

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

CHÝRNIK BÁČSKY PETROVEC. Združenie petrovských výtvarných umelcov usporiada samostatnú výstavu Zuzany Ferkovej z Kysáča pod názvom Rodný môj kraj v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec (Ulica Maxima Gorkého 17). Slávnostné otvorenie zahlásili na piatok 24. augusta o 19. hodine. A. F.

Informačno-politický týždenník

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• KULTÚRA • OZNAMY •

KRÍŽOVKA

DROBNÝ OZNAM

ČÍSLO 34

V tajničke je meno a priezvisko slovenského katolíckeho kňaza, spisovateľa, dramatika, publicistu a organizačného pracovníka (1822 – 1870). autorka: ANNA BIČIAROVÁ

dala obal

pľúcna dutinka

vpíšte CH O

štôlňa na vedenie

rieka v Mace- poplach dónsku

liter

kozácky náčelník

zachránila pred zánikom

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088433 a 025/5827-710.

MONITOROVACIE STREDISKO V BRATISLAVE Potrebujeme novú posilu do tímu operátorov. Mesačný plat cca 1 200 € v hrubom, platené sú všetky odvody a príplatky. Náplň práce: monitorovanie prevažne bezpečnostných technológií a spracovávanie ich signálov, napr. telefonický kontakt s klientom, prehrávanie kamerových záznamov, alebo navigácia posádky zásahových vozidiel podľa dostupnej dokumentácie, vynaliezavosť v stresových situáciách, zodpovednosť a práca na počítači. Pracuje sa v 12-hodinových zmenách. Ubytovanie je možné zabezpečiť. Všetky info na tel. č. +421903767246 –„whats app“.

tona

alumíniová fólia

lóža (príd. m.) vpíšte TRALA

vpíšte BV

Ponuka práce na Slovensku

röntgen

Firma Agro Gajary, a. s. (Gajary, Okres Malacky) zaoberajúca sa pestovaním bio zeleniny, prijme 4 zamestnancov (dve ženy a dvoch mužov, najlepšie dva manželské páry) na prácu v hospodárskom dvore (triedenie, čistenie a balenie zeleniny). Vodičské oprávnenie nie je nutné, ale je vítané. Zabezpečené je kvalitné ubytovanie (jednoizbový byt) vo vlastných ubytovacích zariadeniach.

letisko liturg. oblečenie

Loznica

prvé písmená

osobné zámeno

reper

vpíšte ILA

spojka

poranil závodný výbor

spodná časť končatiny

veľký had

hudobnodramatické dielo

V prípade záujmu ozvite sa na mail: agro.gajary@gmail.com alebo telefón: : +421 905 302 616.

drevená

je v loď spánku solmizač.

alt

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

slabika

AS HL DU ĽU

Pančevo

rovnaké spoluh.

1. časť tajničky

ten kto je v spánku

obvod vpíšte IKE

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

vznikne pri spájaní

2. časť tajničky druh mazľavej zeminy

pond

prilep!

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 33 VODOROVNE: odmietol, brankár, lak, oral, ež, značí, tesno, KO, N, omša, Martin, m, A, pokúša, rž, varil, Kaja, kat, obal, ale, Varoš, Ir TAJNIČKA: MARTIN MARKOV

• KULTÚRA • OZNAMY •

Nositeľ projektu BOBAR BEŠKA, s. s r. o., Branka Bajića 9, Nový Sad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba stanice na zásobovanie palivom a tekutým ropným plynom, Bulvár Európy, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3573/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 18. septembra 2018. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 19. septembra 2018 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.00 h.

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 31 z čísla 31 Hlasu ľudu zo 4. augusta 2018 bolo: JÁN PODHRADSKÝ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA VAJCOVÁ, Námestie oslobodenia č. 23, 26 215 Padina. Blahoželáme.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Nositeľ projektu Rapid, s. s r. o., z Rumy, Ul. Veljka Dugoševića č. 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho bahna/nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1357+000 do km 1358+000, na k. p. č. 4442, k. o. Karavukovo, ZO Odžaci. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

34 /4817/ 25. 8. 2018

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na mojich rodičov

Dňa 24. augusta uplynul rok, čo sme stratili manžela, otca a deda

JÁNA FEHERA

1953 – 2017 z Báčskeho Petrovca

MÁRIU SPEVÁKOVÚ

JÁNA SPEVÁKA

rod. Lehotskú 1932 – 1998 – 2018 1930 – 2013 – 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Vás spomína Vaša dcéra Mária s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Odpočívaj v pokoji. Trvalú a tichú spomienku si na Teba zachovávajú: manželka Mária, syn Ján s manželkou, dcéra Aleksandra a vnúčatá Nikolina a Nikola

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA DANKOVÁ 27. 8. 1934 – 3. 4. 2018 z Kulpína

Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú: manžel Michal, syn Miroslav Danko s manželkou Máriou a vnukmi Miroslavom a Viktorom, vnuk Ivan Danko s manželkou Jasnou, rodina Danková z Kanady, dcéra Mária a zať Miroslav Stupavskovci, vnučky Tatiana Stupavská, Daniela Melichová s manželom Miroslavom aj milé pravnúčatá Michaelka Melichová, Maja a Saško Dankovci, s ktorými sa s boľavým a zarmúteným srdcom najťažšie lúčila

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho milovaného

ANNA DOBRIJEVIĆOVÁ rod. Vrbovská 23. 4. 1926 – 8. 8. 2008 – 2018

VESELIN DOBRIJEVIĆ 28. 10. 1935 – 21. 8. 2008 – 2018

z Báčskeho Petrovca Syn Branko

SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov a starých rodičov

JÁNA JURÍKA

24. 6. 1929 – 25. 8. 2008 – 2018

MÁRIU JURÍKOVÚ

rod. Pekárovú 18. 5. 1932 z Kulpína – 13. 2. 2013 – 2018 S úctou a láskou si na Vás spomína

dcéra Mária Plachtinská s rodinou

MARWANA HAMADEHA 4. 4. 1946 – 28. 8. 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

S úctou a láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu SRD Izvor z Vlasotiniec, Ul. Stanka Paunovića č. 21, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Využívanie tehelnej suroviny na ležisku Uzdin pri Uzdine, na k. p. č. 3718, 3719, 3720, 3721, 3722, 3723 a 3724, k. o. Uzdin, ZO Kovačica. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

• OZNAMY •

ROZLÚČKA s priateľom

NIKOLOM DOBRENOVOM 1946 – 2018 z Nového Sadu

Nikola, ďakujeme Ti, že sme mohli byť súčasťou Tvojho života. Sme aj súčasťou Tvojej smútiacej rodiny. Rodiny: Galambošová, Týrová a Feldyová

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s členkou nášho spevokolu

ZUZANOU KULÍKOVOU rod. Nôtovou 17. 10. 1942 – 14. 8. 2018 z Kysáča

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším priateľom

so švagrom

ONDREJOM VARGOM

1950 – 2018 z Báčskeho Petrovca

14. 7. 1950 – 13. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

Zostáva nám veľa krásnych spomienok, ktoré si navždy uschováme v našich srdciach. Anna a Ján Vozárovci s rodinou

S úctou si trvalú spomienku na neho zachová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

rodina Diňová

ONDREJOM VARGOM

1950 – 2018 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela

ŠTEFANA MOCKA

Trvalú a tichú spomienku si na Teba zachovajú

27. 8. 2015 – 27. 8. 2018 z Pivnice

Lýdia a Andrej Širkovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Spevokol kysáčskeho zboru SEAVC

s manželom, otcom a starým otcom

ONDREJOM PRIVIZEROM Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu, EE WASTE GROUP, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. prímorská č. 82 A, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Skladovanie a mechanické spracovanie elektronického a elektrického odpadu, na k. p. č. 2221/12, k. o. Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

hlasludu.info www.hl.rs • OZNAMY •

V srdci zostal žiaľ, v dome je pusto a na Tvojom hrobe večné ticho. V myšlienkach a spomienkach budeš večne so mnou.

11. 11. 1937 – 14. 8. 2018 z Kysáča

Zarmútená manželka Zuzana

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Tvoji najmilší: manželka Zuzana a synovia Štefan a Ondrej s rodinami

s drahou manželkou

IN MEMORIAM

Uplynul smutný a boľavý rok od smrti manžela, otca a starého otca

ŠIMONA ZLOCHA

1950 – 2017 – 2018

VIEROU MADACKOU 17. 7. 1937 – 17. 8. 2018 z Maglića

V srdciach Ťa nosia Tvoji najmilší. Manželka Anna, dcéra Višňa, zať Ján, vnučka Viktória a vnuk Samuel Tóthovci

Zarmútený manžel Michal

34 /4817/ 25. 8. 2018

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s bratom a ujom

ONDREJOM VARGOM

ONDREJOVI VARGOVI

14. 7. 1950 – 13. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

1950 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju starostlivosť, lásku a dobrotu nikdy nezabudnú: sestra Anna s manželom Samuelom, dcérami Marínou, Annou a synom Ivanom s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. augusta 2018 je tomu desať rokov, čo nás navždy opustil manžel a otec

Susedovci Potranovci

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so susedom

MICHAL ĎUROVKA

ONDREJOM VARGOM

1952 – 2008 – 2018 z Kysáča

Odišiel si od nás, zostali sme v žiali. Odišiel si navždy od tých, čo Ťa milovali.

Zachováme si na Teba stálu pamiatku.

14. 7. 1950 – 13. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

na svojho starkého

S úctou susedovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA s krstnou

MICHALA ĎUROVKU

MARÍNOU MOCKOVOU

1952 – 2008 – 2018 z Kysáča

Kto Ťa poznal, ten si spomenie, kto Ťa mal rád, ten nezabudne.

20. 9. 1979 – 11. 8. 2018 z Báčskej Palanky

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

Na Teba nezabúdajú Tvoje vnúčatá: Mariana, Milana, Michael a Miloš

www.hl.rs

ONDREJOVI VARGOVI

1950 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich spomienkach.

Tvoji: manželka Anna a dcéry Jasna a Anna s manželmi

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÉ ZBOHOM

spolužiakovi z petrovského gymnázia

Informačno-politický týždenník

krstní rodičia Chrčkovci s rodinami

Spolužiaci z petrovského gymnázia IV. b triedy

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

MARÍNOU MOCKOVOU

20. 9. 1979 – 11. 8. 2018 z Báčskej Palanky

Spomienky na spoločne strávené chvíle zostanú navždy uschované v našich srdciach. Svatovci Cechmajstrovci a Kováčovci z Báčskeho Petrovca • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mojím manželom

s naším otcom a starkým

ONDREJOM VARGOM

14. 7. 1950 – 13. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto mi v mojom živote znamenal tak mnoho. V jednom okamihu zmizla Tvoja dobrota, láska, energia a múdrosť, ktorú si nám dával na každom kroku.

14. 7. 1950 – 13. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

Za všetko dobré, čo si urobil pre nás, ďakujeme. Je nám bez Teba smutno, chýbaš nám veľmi. Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach. Dcéra Kvetoslava, zať Andrej, vnuk Sebastián a svatka Spišiaková

Budeš mi navždy veľmi chýbať. Neustále si v mojom srdci.

Syn Andrej, nevesta Jasmina, vnukovia Filipko a Borisko a svatka Kočondová

Zarmútená manželka Mária

POSLEDNÝ POZDRAV

MARÍNE MOCKOVEJ 20. 9. 1979 – 11. 8. 2018 z Báčskej Palanky

Navždy zostaneš v našich srdciach.

• OZNAMY •

Tvoji najmilší

34 /4817/ 25. 8. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 24. augusta 19.30 Zostrih zo 48. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., 4. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 26. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 28. augusta 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Druhá časť vysielania – mládežnícka relácia Hore-dolu bude venovaná riportom z podujatí na 57. SNS, ktoré zaujali mladých ľudí. Bude tu i záber z moto-zrazu v Pivnici a príspevok o zaujímavej záľube. Dúhovka. V prvej polhodinke nedeľného vysielania bude odvysielaný dokument Húsky moje, poďte domov. Táto hydina bola kedysi neoddeliteľnou súčasťou dvora každej vojvodinskej domácnosti. Bez husí bol život takmer nemysliteľný, pretože sa z nich mohlo využiť takmer všetko: mäso, perie, masť.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 26. augusta Film: Aladinova zázračná lampa Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Dámy, alebo nedámy Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00

18.15 18.30 19.00 19.15 19.30 20.00

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

RÁDIO PETROVEC

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00

19.00

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 26. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Výstava ozdôb padinského kroja Slovenská krása zavítala do Padiny Utorok 28. augusta 16.00 Padinčania svojej dedine Gulášové hody v Padine Jarmok remeselníctva, domácej výroby a umenia

18.05

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 24. augusta – Kasári Sobota 25. augusta – Unesená – Dcéra v ohrození Pondelok 27. augusta – Marley a ja Utorok 28. augusta – Pasca Streda 29. augusta – Môj strýko z Marsu Štvrtok 30. augusta – Sex bomba odvedľa

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Tortiáda Spolku padinských žien Piatok 31. augusta 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Mišo

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 26. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 29. augusta 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport K 22. MATIČNÉMU TURNAJU V PIVNICI

Bravo, organizátori! Juraj Bartoš

si aj, že zatiaľ, čo napríklad Hložany reprezentovali veteráni, kulpínsku zostavu tvorili mladí chlapci; jedných i druhých krášlilo športové správanie, hoci prehrali zápasy v skupine a nepostúpili... Konečne, spomeňme aj kvalitnú dvojicu roz-

poslednú júlovú sobotu sme boli svedkami 22. Turnaja v malom futbale o pohár veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku. Zvíťazili Aradáčania, o čom sme informovali v Hlase ľudu č. 31, zo dňa 4. 8. 2018. Tu chceme kladne oceniť činenie usilovného mladého vedenia Futbalového klubu Slávia Pivnica na čele s predsedom Danielom Blatnickým. Ujalo sa organizácie po tom, čo sa jej z objektívnych dôvodov vzdal Miestny odbor Matice slovenskej v Pivnickí chlapci s chuťou behali Kysáči a veru úspeš- za odkopnutými loptami ne zastúpilo nefunhodcov (Predrag Vujić a Csongor gujúci pivnický MOMS. Na 22. matičnom turnaji sa zú- Szabó z Kuly) a šarvancov, ktorí mali častnilo 14 mužstiev (dve pivnické); čo robiť, aby našli lopty; tie občas vlani vo Vojlovici ich bolo 12. Okrem skončili za neďalekým múrikom. víťazov páčivý futbal na kvalitnom Lopty zakaždým na trávnik vrátili. trávniku v krásnom slnečnom dni Vrátia sa, predstavia sa možno na produkovali aj Padinčania a Selen- tradičnom turnaji matičné mužstvá čania. Ako už býva (zlým) zvykom, z Erdevíka, Dobanoviec, Vojlovice, niektoré mužstvá – akože matičné Hajdušice, Jánošíka, Silbaša, Lugu...? – prišli posilnené hráčmi klubov, Alebo odchody za zárobkami, najmä ktoré hrajú vyššie súťaže (ale po na Slovensko, naznačujú (aj) futslovensky nehovoria). Všimli sme balovú budúcnosť vojvodinských

prostredí, v ktorých žijú (aj) Slováci? Vráťme sa ešte k priamym organizátorom turnaja v Pivnici: „Je nás tu desať – jedenásť členov správy, plus dobrovoľníci, medzi nimi aj dievčence. Nepadlo nám ťažko zorganizovať matičný turnaj, hoci sme predtým usporiadali tri futbalové turnaje pre deti a jeden Úderné organizačné trio 22. matičného seniorský.“ Tak povedal turnaja: predseda FK Slávia Daniel predseda Blatnický, ktorý Blatnický (vľavo), predseda Športovej so svojím tímom ťahá ne- komisie MSS Pavel Turan (v strede) a člen ľahký pivnický futbalový správy FK Slávia Ondrej Blažek (sedí) voz už štyri roky. Je to vraj únavné, potrebovali by aj pomoc podnet Miroslava Česka a ukázalo zvonku, avšak: „Niektorí ľudia, ktorí sa, že sú kvapkou, ktorá chýbala, by mohli pomôcť, akoby nás ne- aby pohár bol plný.“ Vedenie FK Slávia peniaze nielen počuli, takže to zostáva len na nás niekoľkých. Kým nás neopúšťa láska vie zarobiť, ale aj dobre investuje. Ihrisko je pekne voči klubu, tak to upravené; hlava bude stále tak.“ klubu pochvaľuOhľadne fije svojich spolunancií predseda občanov – vraj FK Slávie nehopri jeho zriadení rekuje: „Slávia prichádzalo postojí pevne na máhať aj 90 ľudí. štyroch nohách: Prezliekarne sú je tu Báčskotiež vynovené a palanská obec, pribudol aj príďalej máme 9 strešok pre telesponzorov, ktorí Zahrali si spolu: otec a syn, vízny štáb. Sám dali po 25 000 di- Vladimír a Kristián Gálovci dodá, že je ešte nárov za reklamy, z Aradáča (sprava) čo robiť, predomáme vlastný výčap a dosť fanúšikov. Najväčší všetkým by bolo treba zrenovovať zisk, približne pol milióna dinárov hľadisko, lež to chce už značne viac sme mali zo spomenutých turnajov. peňazí; nuž keby pomohli tí, ktorí Organizujeme ich od roku 2005 na môžu...

FUTBALOVÉ KOHÚTIKY PANÓNIE A TEKSTILCA zohrali zápas v nedeľu v rámci 2. Memoriálu bratov Erdeljanovcov. Stretnutie najmladších Laliťanov a Odžačanov vzbudil veľký záujem obecenstva, lebo sa na tribúne a pri ohrade ocitlo viac ako 150 divákov. Sledovali a hlučne ich posmeľovali nielen stáli návštevníci futbalových zápasov Panónie, ale aj kamaráti, mamy, otcovia, starí rodičia, susedovci... Bol to pre mladučkých zverencov trénera Milana Marjanovića (na snímke vľavo) krásny zážitok, práve ako aj to, že pred zápasom dostali teplákové súpravy, ktoré im zabezpečil lalitský MOMS (obrázok vpravo). Povedzme na záver, že vyhral Tekstilac 4 : 2 (3 : 0), ale výsledok mohol byť pre maličkých lalitských hráčov a hráčky oveľa priaznivejší. Góly za domácich dali Klaudia Valentová a Paolo Macko, pritom Klaudia nevyužila jedenástku a dvakrát zaJ. P-ý cvendžali aj žrde brány súpera. Doprajme mladučkým Laliťanom, aby už na nasledujúcom zápase dosiahli lepší výsledok. • ŠPORT •

34 /4817/ 25. 8. 2018

Šport

Rozhodca Na začiatok päťka skrátil zápas V B MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

AŠK – BANAT 5 : 0 (4 : 0)

min. a pri konci polčasu sa do listiny strelcov zapísal aj Gál. prvom zápase novej sezóV druhom polčase diváci nevideli ny Aradáčania podali dobrý mnoho šancí. Peknú príležitosť mal výkon a presvedAdamov, ale brankár čivo porazili súpera zo Banatu znovu bol lepZreňanina. Už v 5. min. ší. Niekoľkokrát Araz prvej akcie Adamov dáčania bezúspešne po asistencii V. Gála skúšali brankára hostí načal sieť hostí. Ani z diaľky, a potom v 70. na druhý gól sa nečamin. Birmanac stanovil kalo zaveľa. V 10. min. konečných 5 : 0. z rohového kopu pekAŠK: Kurtešan, Žine centroval V. Gál a v votin,V. Gál, Striško, šestnástke sa najlepšie Presne hlavičkoval: S. Zakić, Matein, Ďuvynašiel Mijić, ktorý Miloš Mijić (AŠK ríček, Studen, Birmahlavou rozvlnil sieť. V Aradáč) nac, Mijić, Adamov 20. min. hostia zostali s desiatimi Výsledky 1. kola: OFK Gradnuhráčmi, keďže rozhodca jedného lica – Tamiš 1 : 4, OFK Stajićevo predčasne zaslal do šatne. Aradá- – Potisje 1 : 4, Mladosť – Bilećanin čania číselnú prevahu vedeli využiť 3 : 4, Naftagas – Jedinstvo 5 : 1, a neustále obliehali bránu Banatu. AŠK – ŽFK Banat 5 : 0, Zadrugar Na center Studena Gál pekne hla- – MSK 2 : 2. vičkoval, ale jeho strelu brankár V nedeľu Aradáčania budú hosťoBanatu kryl. Iba trochu neskoršie vať v Ečke, kde sa stretnú s tamojším šancu mal aj Birmanac, ale brankár Jedinstvom. znovu vyšiel ako víťaz. Tretí gól po asistencii Studena dal Životin v 35. Foto: V. Hudec

MLADOSŤ – BILEĆANIN 3 : 4 (2 : 2)

HAJDUŠIČANIA PRED ZAČIATKOM MAJSTROVSTIEV

prišiel Darko Pavlovic. Do klubu sa vrátil aj Dávid Marko, ale aj niekdajší brankár Predrag Stojanovski, takže sa mužstvo viac nebude musieť obávať, že v prípade zaneprázdnenosti Melicha si nebude mať kto zastáť do brány. Pravdaže, ak sa nestane, že obaja nebudú zaujatí, ako tomu bolo na nedeľňajšom zápase v Alibunári. Okrem toho mužstvu chcú pomôcť, koľko im to pracovné povinnosti a sily dovolia, aj skúsení Robert Demse, Janko Hrudka a Marko Lečić. Tréner Mršić počíta aj s pomocou navrátilca Slobodana Pejčića. V nedeľu si Hajdušičania v 1. kole na domácej pôde zmerajú sily so starým známym mužstvom Jánošíka, ktoré zostalo v lige vďaka tomu, že Polet Izbište postúpil do Prvej juhobanátskej ligy, kde je v novej majstrovskej sezóne počet tímov zvýšený na osemnásť. HAJDUŠICA: Đukić, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, M. Mršić, Folťan, Pejčić, Lečić, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić; hrali ešte aj: Hrudka, Demse, Brezičanin Foto: V. Maliar

Vladimír Gál

(Ne)vydarená skúška BUDUĆNOST – HAJDUŠICA 2 : 0 (0 : 0) Vladimír Hudec

o tom, čo doma presvedčivo porazili mužstvo Budućnost z Alibunára výsledkom 5 : 1, Hajdušičania v nedeľu v odvetnom zápase na hosťovaní utŕžili porážku 2 : 0. V prvom polčase sa hralo tvrdo a bojovne, šance sa vyskytovali na Róbert Demse a Janko Hrudka oboch stranách, ale siete sa nevlnili. (zľava) ešte nechcú zavesiť kopačky na klinec V prvej časti druhého polčasu hostia boli konkrétnejší, vytvorili si aj niekoľ- peknou strelou z okraja šestnástky ko výhľadných príležitostí. Dve naj- prekonal brankára Đukića, iba o pár lepšie mal mladý Aleksandar Ružić, minút neskoršie po chybe obrany ktorý vyrazil sám pred brankára, ale Hajdušice Tubić zvýšil náskok. tento bol úspešnejší. Po druhej šanci V nových majstrovstvách HajdušiRužića skórovať mohol aj Hrudka, no čania budú významne posilnení. Do i jeho strelu brankár zneškodnil. Nuž mužstva sa po operácii kolena vrátil a potom prišiel trest. Najprv Klabec stredopoliar Atila Lipták a z Jánošíka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Darko Sládeček

ieloblatčania sezónu v novej spoločnosti začali prehrou na vlastnom trávniku. Nehrali však podradnú úlohu a za trochu viac šťastia body mohli zostať v Bielom Blate. Už na začiatku bolo zle pre domácich. Uljarević prihral Kuruncimu, ktorý sa ocitol sám pred brankárom Sládečekom a skóroval. V 11. min. Tapai takmer z polovice ihriska trafil pravý dolný pravý roh brány Bilećanina – 1 : 1. Iba o štyri min. neskoršie Poničan z voľného kopu priniesol náskok domácim. V 30. min. hostia po voľnom kope a chybe brankára Sládečeka vyrovnali. V druhom polčase sa prví vedenia znovu ujali hostia zo Sečnja. Po rohovom kope v 52. min. Malušev hlavičkoval a brankár Mladosti bol bezmocný. Na ďalšie vyrovnanie sa však nečakalo zaveľa. Iba o tri min. neskoršie

Kalapiš zaslal loptu pred bránu Bilećanina a Poničan z asi desiatich metrov trafil – 3 : 3. V 85. min Uljarević krásnym gólom z voľného kopu priniesol radosť svojim spoluhráčom. Ihneď potom rozhodca Strahinja Radulović odpískal koniec zápasu, aj keď sa malo hrať ešte najmenej päť minút, s nadstaveným časom aj viac, a tak znemožnil domácich, aby sa pokúsili zachrániť aspoň bod. Rozhodca svoju mienku nezmenil ani po protestoch domácich hráčov a vedenia, možno pomohol hosťom, aby si domov odniesli všetky tri body. MLADOSŤ: Sládeček, Necsov, M. Paraľov (Szabó), Poničan, Goda (Horvát), Tapai (D. Paraľov), Žižić, Kalapiš, Gibarov, Šofranko, Karácsonyi Bieloblatčanov v nedeľu očakáva ťažký zápas v Knićanine s favorizovaným mužstvom Potisje.

POHÁR NA ÚZEMÍ OFZ ŠÍD

Desiatka Hajduka Lazar Pavković

inulý víkend kluby z územia Obecného futbalového zväzu Šíd zohrali zápasy 1. kola tohtoročnej pohárovej súťaže. Výsledky sú takéto: OFK Bačinci – Sinđelić Gibarac 4 : 1, Graničar Adaševci – OFK Bikić 1 : 1, na penalty 5 : 4, Hajduk Višnjićevo – Graničar Jamena 10 : 0, Obilić 1993 Kukujevci – Jednota Šíd 1 : 1, po penaltovom rozstrele 5 : 4. V semifinále stred týždňa mali hrať Graničar – Hajduk a OFK Bačinci – Obilić 1993. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Mali blízko k výhre SLOGA (T) – JEDNOTA 1 : 1 (0 : 0) Matej Bzovský

rvý zápas novej sezóny v Temeríne staropazovskí futbalisti dočkali s obavami. V letnom prestupovom termíne prišlo viacero hráčov z rôznych strán, takže chýba súhra. Nečakane z tímu vystali spoľahlivý obranca Bojbaša a nedostatočne zotavený Marko Rudić. Napriek ťažkostiam hostia zatlačili domácich a hneď v úvode Cvetanović nevyužil dve šance,

lebo jeho strely skončili v rukách domáceho brankára. V 18. min. žrď zachránila mužstvo Slogy, a potom strela Šobota presvišťala nad brvno. Výborný kapitán Lazar Jovišić nato dvakrát nádherne zachránil svoju sieť. Po zmene strán a vydarenej akcii Cvetanović sa ocitol zoči-voči s brankárom Slijepčevićom, ale znova strelil do jeho náručia. O chvíľu neskoršie sa domáci nečakane ujali vedenia. Po rohovom kope a odrazenej lopte od brvna z nohy Dašića

v malom vápne sa venom čase postrannajlepšie vynašiel ný rozhodca vôbec skúsený Milovac nezareagoval, aj keď a zo skrumáže uprasa domáci Đorđević vil loptu do rohu ocitol v ofsajde, ale brány bezmocného jeho prudkú strelu Jovišića. zneškodnil výborný Náskok TemeJovišić. Hostia predsa mali bližšie k výhre, rínčanov predsa nezmýlil s chuťou ale im to nevyšlo pre hrajúcich Pazovčaneúčinnosť strelcov. nov. V 72. min. po JEDNOTA: Jovikolmej prihrávke šić, Vučković (Tošić), Zogović, Gruv šestnástke sa presadil Najdanobor (Vujčić), Denić, vić, keď prudkou Najdanović, Igrač, Cvetanović, Šobot strelou trafil sieť – 1 : 1. Hosťom sa Úspech je aj bod: Lazar (S. Rudić), Mihajlopotom ponúkli ešte Jovišić, brankár a kapitán vić, Zarić dve vyložené šan- Jednoty V nedeľu Jednota ce, ale Najdanović uvíta tradične nepría Grubor netrafili bránu. V nadsta- jemných hostí z Bešky. Foto: O. F.

Zlý začiatok LSK – TATRA 2 : 0 (1 : 0) Pavel Pálik

ysáčania zle začali sezónu vo vyššej lige, keď prehrali od slabšieho súpera v Laćarku. Neúspech prišiel vďaka slabej a neorganizovanej hre mužstva Tatry. Prvá časť zápasu patrila hosťom, ktorí úplne prevýšili súpera. Už v 10. min. Pavlović mal veľkú šancu, ale hoci bol sám pred brankárom Aleksićom, strelil vedľa brány. V 22. min. sa to Kysáčanom vypomstilo, keď

po zaváhaní obrany Vukotić z desiatich metrov trafil sieť – 1 : 0. Tatranci pokračovali s tlakom, ale ich útoky sa končili pred trestným územím mužstva LSK. Prehra v Laćarku: hráč Tatry Boris Gadžić V druhej časti (s kapitánskou páskou) hostia zahrali bez vôle, slabo a prakticky umožnili zaistili výhru. Hralo sa vo veľkej horúdomácim, aby využili ďalšiu chybu čave a rozhodca Golubović z Nového a prostredníctvom Šćurka v 80. min. si Sadu hráčom LSK toleroval hrubú hru.

Dve penalty

Šťastie, kde si?

BORAC (Š) – SLOGA (E) 2 : 0 (1 : 0)

S. M. Petrović

ž v 1. kole sa hralo derby dvoch mužstiev, ktorým sa v minulej sezóne nevydaril postup. Šajkašania opäť vyhrali nad Erdevíčanmi identickým výsledkom ako v máji. V 14. min. Grgića v šestnástke zrazil Doknić, rozhodca Pjevac z Temerína odpískal penaltu, ktorú premenil Popin – 1 : 0. V 29. Dve penalty pre min. rozhodca znova ukázal Borac: rozhodca na biely bod v šestnástke Dušan Pjevac • ŠPORT •

Zápas v Laćarku sledovalo 100 divákov, značná časť bola z Kysáča. Žlté karty dostali Oparušić, Dronić, Bosančić a Vukotić (LSK), ako aj Barić (Tatra). TATRA: Kosturanov, Samardžija (Stojčić), Pavlović, Berić, Apić, Petrović, Sapunčić (Pekić), Gadžić, Ušćumlić, Barić, Dražić (Pilipović) Výsledky 1. kola: Borac (Š) – Sloga (E) 2 : 0, Podrinje – Jugović 3 : 0, Podunavac – Hajduk (Č) 2 : 0, LSK – Tatra 2 : 0, Hajduk (D) – Borac (NS) 4 : 0, Sloga (T) – Jednota 1 : 1, Hajduk (B) – Prvý máj 3 : 1, Radnički (Š) – Sremac 0 : 1. V nedeľu Tatra uvíta mužstvo Hajduk z dediny Divoš. Foto: J. Pucovský

RADNIČKI (Š) – SREMAC 0 : 1 (0 : 1)

Slogy, ale tentoraz brankár Petrović bol úspešnejší od Popina. V 53. min. Grgić prebehol pravou stranou, prihral Veselinovićovi, ktorý stanovil výsledok zápasu – 2 : 0. SLOGA: Petrović, Vuković, Đurkić, Rosić, Ristić, Smiljanić, Grković, Bajunović (Halilović), Kovačević (Šarić), Lovrić, Doknić (Považan) V 2. kole Sloga uvíta doma Sremac z Vojky. Foto: J. Pucovský

Lazar Pavković

ápas v Šíde sa skončil minimálnym víťazstvom hostí z Vojky, ktorí vo svojich radoch majú niekoľko kvalitných a skúsených futbalistov. Rozhodujúci gól vsietil Krstović v 29. min. zápasu. Mladému mužstvu Radničkého aj šťastie obrátilo chrbát. Hrali bojovne, odhodlane, vytvárali si šance, ale sa im nijako nedarilo prekonať brankára Sremca Starčevića. Zápas sledovalo 200 divákov a viedol ho Miloš Negovanović zo Sriemskej Mitrovice. RADNIČKI: Tomašević, Čavić, Mijatović, Bošnjaković, Stojšić, Perović (Božić), Derajić, Matić, Balaško (J. Sarić), N. Sarić (Krajnović), Nonković V 2. kole Radnički bude hosťovať v Rume, kde ho uvíta domáce mužstvo Prvého mája. 34 /4817/ 25. 8. 2018

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Dobrý štart vo Vrbare MLADOSŤ – BSK 2 : 0 (0 : 0)

Samuel Medveď

ladosť do tohto zápasu vošla s vynoveným mužstvom. Oslabená bola neúčasťou troch hráčov, a to kapitána Pavlisa, Babiaka a Beronju. Prvýkrát majstrovský zápas hrali nováčikovia Stevan Adámek, Predrag Poznanović a Luka Novak. Do mužstva sa vrátil aj urazený a nahnevaný Nenad Đokić. Mladosť začala zápas dobre, keď rýchly Kobilarov vrazil z pravej strany do šestnástky, v 3. min. dobre uvoľnil Kaňu, kým v 9. min. prihral Ožvátovi na volej, ale gól sme nevideli. Neskoršie sa prejavili aj nebezpeční hostia z Báčskeho Brestovca, ktorí prostredníctvom robustné-

ho Jovanovića dobre pohrozili výbornému, na tomto zápase nezdolateľnému Igorovi Leňovi. Do konca prvého polčasu dobrú šancu mal aj kapitán K aňa, ktor ý v 37. min. prebehol stredom ihriska, ale keď Bravúry medzi žrďami: brankár sa dostal zočiMladosti Igor Leňa -voči s brankárom Božićom, videli dobré útoky Brestovčanov, nedokázal ho prekonať. no tentoraz petrovské zadné rady Do druhého polčase Petrov- fungovali organizovane. Zvlášť čania vošli bez Kaňu, ktorého vy- dobre hral mladý Šproch, Fábry sa striedal navrátilec Đokić. Diváci vracia do starých dobrých koľají,

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Čože je to prehra? ŽAK – SLÁVIA 1 : 2 (1 : 1)

Ján Šuster

užstvo pivnickej Slávie v piatom vzájomnom majstrovskom zápase so somborským ŽAK-om zaznamenalo aj piatu výhru! V prvých minútach na ihrisku vedľa nemocnice v Sombore obe mužstvá akoby viac mysleli na to, ako zachrániť svoju bránu a nie ohroziť súperovu. Trvalo to tak do 10. min., a potom sa radovali domáci. Kovačević odcentroval do šestnástky, Đorđević loptu vrátil do stredu, na ňu nabehol Stanković a silnou strelou prekonal brankára Rastislava Brňu – 1 : 0. Radosť domácich trvala veľmi krátko, lebo už v 11. min. niekto z pivnických zadákov uvoľnil nováčika Radovića, ktorý sa zbavil dvoch obrancov, vybehol sám pred brankára Molnara a rutinovane poslal loptu do siete – 1 : 1. V pokračovaní sa hralo hlavne medzi dvoma šestnástkami, lebo hráčom pravdepodobne prekážala veľká horúčava. V 55. min. Radović z ľavej strany ušiel svojmu strážcovi,

www.hl.rs

prihral Kuchtovi, ktorý z desiatich metrov už vtedy strelil víťazný gól. Hostia z Pivnice mali niekoľko šancí na ešte presvedčivejšiu výhru, ktoré nevyužili Batinica dvakrát, Radović, Kuchta... Domáci sa v závere zápasu snažili aspoň vyrovnať výsledok, ale všetky ich pokusy obrana Slávie ľahko zastavovala už pred trestným územím. Rozhodca Dejan Šolaja z Obrovca nemal ťažkú úlohu; žlté karty

Informačno-politický týždenník

hoci minulú sezónu zdá sa, že stagnoval. Leňa chytal bravúrne. V 65. min. vybránil strelu z dvoch – troch metrov. Modrí sa v druhej časti zamerali na protiútoky. V 56. min. dobrou strelou „z kolena“ spoza šestnástky Božića prekvapil nováčik Poznanović a bolo 1 : 0. V samom finiši v zdĺhavom útoku po dobrej rozohrávke niekoľkých domácich útočníkov lopta sa dokotúľala k Ožvátovi, ktorý neváhal a Mladosti zabezpečil víťazstvo. MLADOSŤ: Leňa, Kobilarov, Šproch, Fábry, Jakuš, Poznanović (Novak), Adámek, Valentík, Kaňa ( Đokić ), Ožvát, Jovanović Výsledky 1. kola: Tavankut – Mladost (T) 0 : 1, Bačka – Sloga 3 : 4, Bajša – Crvenka 2 : 0, Radnički 1912 – Tekstilac 3 : 0, Vrbas – Radnički (S) 1 : 3, Mladosť (P) – BSK 2 : 0, Polet – Mladost (A) 1 : 2, Budućnost – Tisa 1 : 3. Mladosť v sobotu bude hrať v Sombore s domácim mužstvom Radnički. Foto: J. Pucovský

46 Obrovac 2 : 3, ŽAK – Slávia 1 : 2, Kula – Tvrđava Báč 0 : 0, Polet Sivac – Budućnost Parage 1 : 1, Kulpín – Lipar 1 : 3, Vojvodina Tovariševo – Radnički ukázal domácemu 1918 Ratkovo 3 : 1, hráčovi Ljuštinovi, Rusín Ruský Keresako aj hosťom Mi- Strelec víťazného gólu: túr – Krila Krajine B. lecovi a Kuteničovi. Vlastislav Kuchta (Slávia Palanka 1 : 0. Program 2. SLÁVIA: R. Brňa, Pivnica) Záskalický, Babić, kola: Hercegovac Milec, Trivunović, Kotiv, Kuchta – Krila Krajine, Radnički 1918 (Sekeruš), Petrović, Batinica, – Rusín, Lipar – Vojvodina, Kutenič (Nímet) Radović Budućnost – Kulpín, Tvrđava – Výsledky 1. kola: Stari grad Polet, Slávia – Kula, Borac 46 B. Palanka – Hercegovac Gaj- – ŽAK, Stari grad – OFK Odžaci. dobra 4 : 0, OFK Odžaci – Borac MEDZINÁRODNÝ ŠACHOVÝ TURNAJ V PADINE. V rámci osláv Dňa Padiny 2018 v nedeľu 12. augusta Šachové centrum Padina usporiadalo turnaj, kde sa okrem účastníkov z Kovačice, Debeljače, Pančeva, Jabuky, Starčeva, Ritiševa a Ilandže zúčastnili aj šachisti z mesta Alba lulia v Rumunsku. Poháre a medaily si zaslúžili tí, ktorí dosiahli najlepšie výsledky. Prvé miesto obsadili šachisti zo Starčeva, na druhom zakotvili Kovačičania, kým tretí boli šachisti z dediny Ritiševo. K tomuto peknému športovému podujatiu (na snímke) ruky pridali početní domáci dobrodinci. A. Ch. • ŠPORT •

DRUHÝ MEMORIÁL BRATOV ERDELJANOVCOV V LALITI

Každý zápas sa začínal minútkou ticha – mužstvo FK Lider

Hrali najkrajší futbal – juniori FK Bačka

Šťastný Lider

skopalanského superligistu Bačka. Hostitelia na polčase viedli 2 : 1 gólmi Z. Dobrića a Šinkarčuka, Juraj Pucovský novozaložený FK Lider z Odžakov kým pre Bačku trafil Čoprekonal Törekvés zo Svilojeva 2 : vić. V druhom polčase ruhý Memoriál bratov Er- 1 (1 : 1). Svilojevčania sa ujali ve- kvalitnejší a kondične deljanovcov, niekpripravenejší hostia dajších futbalistov prostredníctvom LEN DVANÁSTI lalitskej Panónie prebiehal Žigmunda, StojanoTréner Panónie Milan Marjanović na turnaji 18. a 19. augusta 2018. Lalivića a Okanovića si mal k dispozícii len dvanástich hráčov. Hrali: ťania a ich hostia z Báčskej zabezpečili postup Finále viedol niekdajší superligový Valent, Stolić, S. Dobrić, Terek, Lazić, StoPalanky, Odžakov a Svilodo finále – 2 : 4. rozhodca Miodrag Gogić (v strede), janović, Z. Dobrić, Šipka, Majera, Turčan, jeva si uctili pamiatku na V zápase o tretie pomáhali mu Saša Stoiljković (vľavo) Šinkarčuk; striedal: Pivarov. dvoch bratov – staršieho miesto Törekvés pre- a Ján Majera (vpravo) Momira, ktorému srdce dokonal domácu Panótĺklo na zápase veteránov v Ruskom denia gólom Božića, ale Kočonda niu 4 : 2 (2 : 1). V radoch Kerestúre, a Stevana, ktorý umrel a Grmuša obrátili výsledok. víťazov sa vyznamenal trojnáv petrovskej Vrbare. Potom na ihrisko vybehli hráči sobný strelec Savić, štvrtý gól dal V prvom sobotňajšom zápase domácej Panónie a juniori báč- Damjanović. Pre Laliťanov vedúci gól na zápase dal Lazić a Turčan nádhernou strelou pod brvno vyrovnal na 2 : 2. Finále pred 150 divákmi sa skončilo nerozhodne 1 : 1 (1 : 1). Mladí futbalisti Bačky sa ujali Kapitáni mužstiev Bačky, Lidra vedenia gólom Budisavljevića už a Törekvésa s pohármi (zľava) v 2. min. zápasu, vyrovnal N. Stanković v 29. min. po voľnom kope. Výsledok sa do konca nemenil, hoci znamenal sa brankár tímu Lider obe mužstvá mali niekoľko vylože- Starčević, lebo zneškodnil strely ných šancí najmä vo finiši zápasu. Budisavljevića a Karanovića, kým Tak o víťazovi rozhodovali pokutové ho prekonali len Stojanović a Čović. kopy, pričom viac úspechu a šťastia Štyri góly pre víťazné mužstvo dali Tretie miesto na turnaji – FK Törekvés Svilojevo mali Odžačania, vyhrali – 4 : 2. Vy- Kočonda, N. Stanković, B. Spasić a Jovanović. Tak si najväčší pohár z turnaja odviezli Odžačania.

Finále prinieslo dobrý výkon oboch tímov

Zo zápasu o tretie miesto

Rodina Momira Erdeljana – manželka Jaruška, syn Dušan a dcéra Nevena (sprava)

FIAKERIÁDA V SAMOŠI

Padinčania ako účastníci: Kozákovci

Padinčania ako diváci: Masarykovci

Poháre pre najlepších

Nič bez biča – pohoniča Ján Špringeľ

„C

hcel by som žiť v takejto dedinke,“ pošepkal nahlas dakto z početných návštevníkov fiakeriády svätého Iliju 5. augusta v Samoši a vzápätí zdôvodnil: „Máš iba jeden obchod a kupuješ si iba to, čo skutočne potrebuješ. Vo väčšom Najstarší v jednozáprahu

Legendárny Mića Vlajnić meste pri rozmerných predajniach často berieš aj to, čo ti netreba.“ Najviac obyvateľov v tomto mestečku na trojlístku hraníc obcí Kovačica, Alibunar a Sečanj žilo v roku 1890: viac ako 2 700. Pri poslednom sčítaní (2011) Samošanov bolo len kvarteto nad tisícku. Počas budúceho o pár rokov bude ešte menej. Do Kovačickej obce začal patriť Samoš iba po 2. svetovej vojne. Vladimír Fijat, kuchár na kráľovskom dvore, venoval spoluobčanom viac ako 130 cenných umeleckých produktov. Literárne dielo v Samoši tvoril Mladen Markov, banátsky Balzac. Pre romány

V prvých rokoch sa o organizáciu staral Srđan Kalejski, predseda spolku milovníkov lipicanov. Tohto roku bol prvým medzi rovnými Nenad Baroj: „Najlepším priateľom človeka je kôň, nie pes,“ rázne odpovedá Baroj na otázku, „lebo paripa nie je havkáč.“ Každoročne prichádzajú na fiakeriádu majitelia lipicanov z Kikindy, „pre dobrých Hostka podujatia z Pančeva ľudí, ktorých tu stretávajú“. Známy Mića Vlajnić z Pančeva má vraj z Crepaje už toľdostal Andrićovu a NINko pohárov, že sa mu ne-ovu cenu, preslávil sa ale vmestia do izby. poviedkou Banátsky vlak. Na fiakeriádu do Samoša Poltucta rokov už SamoVlajnić zavítal prvý raz. šania organizujú fiakeriá„Nebol som ešte ani pldu. Vzorom im možno bol noletý a na dostihovej dráuž chýrečný, takmer štvrťhe v Belehrade som predvástoročný Crepajský fiadzal husárske kúsky na kluker. Tesne pred organizásáckych pretekoch. Už veľa ciou úvodného podujatia rokov som jazdecké kone osem členov založilo Kovymenil za cisárske, lipicaniarsky klub Samoški čilaši. ny. A neobanoval som. Mám Zo začiatku bývalo podujaz nich radosť. Cestujem vďatie presne na svätého Iliju ka nim krížom-krážom zo Láska bez vrásky 2. augusta, potom „z techSubotice do Surdulice.“ nických príčin“ 3. augusta, Na tohtoročnej športovotohto roku v nedeľu. Za hojnejšieho poč- -turistickej zábave sa zúčastnili majitelia tu a podpory turistov z iných miest, vráta- plemien teplokrvných koní s dvadsiatkou ne hodného a hojného počtu Padinčanov záprahov z Ilandže, Pančeva, Dobrice, Šura Kovačičanov. Nedeľa je predsa deň, keď sa jana, Banatskej Dubice, Crepaje, Padiny, Ki– nedelá. kindy a Jarkovca.