Hlas 35 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4662/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 29. 8. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Brehovčania vo vinici Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Stať sa lepším gazdom

Vo dne žiaci, večer rekreanti

Z obsahu

29. 8. 2015 | 35 /4662/

Uzávierka čísla: 26. 8. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Zjavné výsledky hospodárskej spolupráce 6 Vidí ju celá Vojvodina 7 Pán Štúr, tie noviny sú skvelé!

9 SLOVENSKO 9 Hrozná zrážka lietadiel

10 ĽUDIA A DIANIA 11 Vyšliapanými chodníčkami... 13 Autobusová zľava pre žiakov a študentov 15 Diplom je tu, zamestnania nieto

Pri odovzdávaní tašiek, školských potrieb a úborov pre budúcich prvákov v slovenských triedach v Srbsku vo štvrtok 20. augusta v Dome MSS Ľ. Mišíka v Petrovci konzulka Oľga Beňová a predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová malým žiačikom popriali veľa úspechov v škole. (s. 5) J. Čiep

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Škola volá!

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Stať sa lepším gazdom 26 Škodcovia poškodzujúci struky a semená sóje 30 Mačka je ako bomba proti stresu!

31 KULTÚRA 32 Zveľadenie práce so spevokolmi 34 Bola to excelentná výstava

Čaj u pána senátora modifikovaný na realitnú šou v úprave Richarda Sanitru a Jána Chalupku „podávali“ po prvýkrát v sobotu 22. augusta v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci. (s. 31) J. Čiep Foto: I. Bovdiš

36 Nemé filmy v novom šate

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Bod z dedinky bocianov 49 Nepríjemnosti už na štarte 50 Majú vyššie ambície Autorka titulnej fotografie: Anna Lešťanová

Potlesk účastníkov 6. seminára tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! v Pivnici na adresu organizátorov a lektorov, ale zaslúžili si ho aj oni sami: veď od 17. do 22. augusta na plné obrátky tvorili v až desiatich seminárnych dielňach. (s. 33) A. Francistyová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Otázniky na pozadí povznášajúcich chvíľ

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované



Vždy je niečo za nami, niečo pred nami. Na chvíle minulé si spomíname, ak sú pekné a zdokumentované, tak sa k nim rady vraciame.

aby nám to v živote nebolo také monotónne, stále sa na obzore vynára niečo nové, menej či viac predvídateľné. I tá periodicita pripomína ustálenosť, ale my ľudia si to vždy okoreníme či osladíme. Aj pravidelné akcie v kultúrnom živote vojvodinských Slovákov vytvárajú dojem stereotypu. Ale každá z nich svojím spôsobom obohatí človeka. Užili sme si Slovenské národné slávnosti, potom sme ich komentovali, analyzovali, stále si ukladáme dojmy, postrehy. Čo ešte mávame každý rok v auguste? Pravdaže: semináre. Nepočujeme nič o tom obvyklom folklórnom, ktorý v petrovskej gymnaziálnej telocvični a v priestoroch tamojšieho žiackeho domova už roky zoskupoval choreografov, tanečníkov, spevákov nielen z našich prostredí, ale aj zo zahraničia... Vedúci zborov a záujemcovia o zborový spev urobili ďalší kus dobrej práce na svojom augustovom seminári v Petrovci a s novou vervou sa pustili do zveľadenia tohto druhu umenia. Minulý týždeň organizátori, koordinátorka a účastníci seminára tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! v Pivnici znovu vytvorili galaxiu nepochopiteľnej kreativity, sily, vôle a navyše ľudskosti, lebo témou šiesteho pokračovania tohto školenia bol práve človek. „Stretli sa ľudia a vytvorili viac, než sa očakávalo. Vytvorili atmosféru, ktorá dobíjala každého jedného účastníka, lektora, kuchára...“ snaží sa zhrnúť dojmy do jeho súvahy prostredníctvom novej stránky na sociálnej sieti kreátorka a koordinátorka Katarína Mišíková-Hitzingerová. „Ďakujem všetkým, ktorí veria v človeka, ktorí nezabúdajú, že jedine človek je pominuteľný, a preto ho treba velebiť v každej jeho podstate a necítiť, ako plynie čas. Lebo keď stretnete tých naozajstných ľudí, čas zastane...“ Taký pocit, že čas zastal, neminie nás ani počas týchto dní, ak si doprajeme nový filmový a hudobný sviatok v Petrovci – SOS film fest. Návnadou sú vynovené staré nemé filmy, ale celé podujatie má priam nadčasovú nadstavbu. Sľubuje nezabudnuteľné chvíle, ale ašpiruje i na svoje miesto na festivalovej mape Európy. Ani si nestihneme usústavniť nové dojmy z tohto kultúrou a gastronómiou navrstveného podujatia, už tu budú pravidelné, a pritom i jubilejné desiate Petrovské dni divadelné so svojou ponukou... Toľko nových kvalitných obsahov pre človekovu myseľ a kreatívne požiadavky, že si ani neuvedomujeme otázniky vôkol nás: začiatok školského roku so zoznamami tzv. prebytočných kádrov a potrebných profilov (zatiaľ sú len ako hrozba, lebo ani do konca tohto týždňa údajne ich rezortné republikové ministerstvo nesľúbilo spresniť), jesenný zber poľnohospodárskych plodín, ktorý po dlhom pekelnom letnom suchu nesľubuje nič dobré, a sú tu aj údajné voľby v krajine. Rozhodnutie o vypísaní mimoriadnych parlamentných volieb premiér schváli do konca septembra, ale v našom najbližšom časopriestore sa to už zvolebnieva, lebo skupina občanov Slováci vpred! začala zbierať podpisy na založenie slovenskej politickej strany Slováci vpred! Niektoré veci nie je dobre predpokladať, či predvídať. Veď čas ukáže.

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Anna Francistyová

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  35 /4662/ 29. 8. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Dohovor Michal Ďuga

remiér Srbska Aleksandar Vučić potešil našu verejnosť v utorok večer vyhlásením, že sa v Bruseli na utorkovom kole dialógu Belehradu a Prištiny na najvyššej vládnej úrovni a za sprostredkovania EÚ dohovorili ohľadom všetkých tém. Zároveň boli podpísané aj štyri dohody – o Spoločenstve srbských obcí, o energetike a telekomunikáciách, ako i o slobode pohybu po moste na rieke Ibar v Kosovskej Mitrovici. Premiér Vučić zhodnotil, že podpísali dobré dohody, ktoré zaručujú istotu a obstátie Srbov na Kosove. Zároveň pripomenul, že od utorka večer sa ustanovuje Spoločenstvo srbských obcí, ktoré bude mať širokú právomoc, predsedu, podpredsedu, zhromaždenie, radu, erb a vlajku... a zároveň sa bude môcť financovať zo Srbska, čo len potvrdzuje skutočnosť, že Srbsko má na to aj právnu moc. Podpísané utorkové dohody Belehradu a Prištiny kladne zhodnotila aj vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini a konštatovala, že sú ony základným kameňom v procese normalizácie: „Takéto riešenia prinesú konkrétny úžitok samotnému národu a zároveň umožnia, aby obe strany postupovali na svojej európskej ceste,“ vyhlásila Mogherini, zdôrazňujúc pritom, že EÚ bude aktívne podporovať uplatňovanie týchto dohovorov a zároveň bude pokračovať v práci na ďalších krokoch v tomto dialógu v nasledujúcich mesiacoch. Pravdaže, o jednotlivých bodoch právomocí, tak Spoločenstva srbských obcí, ako aj o účinnosti a práci Telekomu na území Kosova a Metóchie v oblasti fixnej a mobilnej telefónie, tiež o uplatňovaní aranžmánov o energetike, ktorými sa zabezpečuje nerušená činnosť podnikov vo vlastníctve elektrohospodárstva Srbska na severe Kosova a Metóchie, či o nevyhnutnej slobode pohybu po moste na rieke Ibar v Kosovskej Mitrovici, sa ešte len bude hovoriť. Dokonca všetko sa to dorieši už v našej nie tak ďalekej budúcnosti, lebo predsa všetkým občanom Srbska záleží na tom, aby sa Srbsko každým dňom v každom ohľade čím úspešnejšie zapojovalo do sľubných existenčných európskych perspektív.

www.hl.rs



168 HODÍN

Keď september klope na dvere Oto Filip

eň za dňom a meteorologické leto, horúce a dlhé, je takmer preč. Niekomu prinieslo dovolenkovú úľavu, inému pracovnú únavu, no zdá sa, že ani jeseň nebude podstatne iná. Ibaže komplikovanejšia, s tým, že treba oveľa viac pracovať a menej oddychovať. Otázka zvýšenia platov a penzií sa konečne ocitla pred delegáciou Medzinárodného menového fondu, ktorá 20. augusta pricestovala na druhú previerku stand-by aranžmánu z opatrnosti. Po stretnutí s ňou premiér Aleksandar Vučić vyhlásil na pondelkovej tlačovej konferencii, že sme splnili záväzky, vyplývajúce z programu MMF a že získame pozitívne zhodnotenie. Zároveň, vonkoncom nie prvýkrát, odkázal, že sa zvýšia platy a penzie, s tým, že sa ešte treba dohodnúť o tom, ako, komu, koľko, akým spôsobom. O tom ale potom, zrejme v októbri. Kiežby to bol jediný problém. V susednom Chorvátsku, ktoré prijali do Európskej únie s chválami, že tri mesiace pred plnoprávnym členstvom povolilo cyriliku vo Vukovári, dujú niektoré iné, zlé, azda i (pred)volebné vetry. Cyrilika je primitívnym spôsobom vyhoste-



ná, no ráznych reakcií zo strany Európy najprv nebolo. Je pravdou, že je problematika dvojjazyčných názvov a menšinových jazykov v príslušnosti členských štátov EÚ, no podstatné je, že je rešpektovanie jazykovej a kultúrnej rozmanitosti jedným z oporných stĺpov Európskej únie, na čo po niekoľkých dňoch od začiatku vyhrocovania problému poukázali z Európskej komisie. Boj o cyriliku, boj aj o iné práva. Utečenci bojujú o lepší osud cez všetky prekážky a chaosy na hraniciach, najmä Grécka a Macedónska, ktoré im ich štátne orgány pritom kladú, Gréci zase o nové vládne vedenie na predčasných voľbách 20. septembra, keďže Alexis Tsipras podal demisiu, naši občania o prežitie extrémne dlhého a finančne veľmi náročného a suchého septembra. A akosi sa začína rýchlejšie zvolebnievať aj u nás. Po istej prestávke, vynútenej najmä neústretovosťou predstaviteľov Prištiny pri predošlom kole dialógu, Kosovo sa zase stalo stredobodom širších a regionálnych dianí. O súčasných pomeroch na ňom sa nedávno hovorilo aj na pôde Bezpečnostnej rady Spojených národov, kde náš šéf diplomacie Ivica Dačić akcentoval, že Kosovo nie je štátom a že by jeho

prijatie do UNESCO bolo v rozpore s Rezolúciou 1244 BR OSN, tým skôr, že sú na Kosmete zničené na stovky pravoslávnych náboženských a tisíce iných objektov, pomníkov a pamätihodností. Dlhšie očakávanou udalosťou, tak pre nedávnu stagnáciu, ako aj z aspektu európskych perspektív, bolo i nové, utorkové kolo dialógu Belehradu a Prištiny na najvyššej vládnej úrovni za sprostredkovania EÚ. Ako sa i očakávalo, jednou z prioritných tém rozhovorov bola otázka založenia Spoločenstva srbských obcí (SSO), vlastne finalizovania dohôd o ňom, tiež o telekomunikáciách, energetike, slobode pohybu na moste v Kosovskej Mitrovici, ako aj o prípade Olivera Ivanovića, ktorý sa dlhou hladovkou snažil dosiahnuť svoje práva. Vo všetkom tom je azda najviac jasné, že úmerná počtu podpísaných dohôd bude i rýchlosť otvárania prístupových kapitol keď ide o nás, alebo vízová liberalizácia a podpísanie jednej z prvých dohôd s EÚ, čomu sa nádejajú kosmetskí Albánci. Koniec augusta a jeho záver s konferenciou o západnom Balkáne vo Viedni akoby bol tým pravým vstupom do septembra, v ktorom nás čakajú záväzky ďalšie, od tých s premisou kosovské, po celý rad nových. Čo iné skonštatovať, ako to, že tretia, záverečná časť tohto roku bude oveľa zložitejšia než tie dve predošlé. Akosi sme si však i na to, ako aj na všetko, čo na nás dolieha – zvykli.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PETAR LAPU BRAŠA, RYBÁR A MAJITEĽ ČÁRDY, BEGEČ

Viac od slov Oto Filip – Čo pre vás znamená Dunaj, o ktorom v istom tunajšom slovenskom televíznom vysielaní bolo počuť ten krásny opis, že tečie veľký a tichý ako oceán? – Povedal som to neraz: pre mňa

Informačno-politický týždenník

je Dunaj životom, pre mňa je Dunaj i smrťou. Na tento deň, úprimne vravím, nebolo by mi ľúto, keby som sa pobral na druhý breh. Toľko som totiž inšpirovaný peknými slovami (vyslovenými pri štarte

nakrúcania ďalšieho televízneho seriálu Čárdy pri Dunaji), ako aj piesňou, ktorú mi zaspieval môj kolega Đorđe. Veď ten, kto dokáže pocítiť pieseň, dokáže cítiť aj to, čo je Dunaj, príroda, krása. Je to čosi viac od slov. To človek zažije, to sa nepočúva uchom a sluchom, ale cievami, nervami, krvou. Je to čosi skutočné a romantické, neobyčajné a krásne. • TÝŽDEŇ •

POMOC SLOVENSKÉHO PREMIÉRA

Zapíš sa do slovenskej triedy! Jaroslav Čiep

ž v minulom čísle našich novín si čitatelia mohli povšimnúť, že ústredie Matice slovenskej v Srbsku oboznámilo rodičov všetkých prvákov zapísaných do slovenských tried s tým, že v prvý deň školského roka bezplatne dostanú všetky školské potreby: tašku, zošity, písacie a kresliace potreby, bloky, peračník, trojuholník, pravítko, úbor pre telesnú výchovu atď. Ide o projekt, ktorý sa už druhý rok za sebou realizoval s finančnou podporou úradu premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica a týka sa zachovávania slovenského povedomia u Slovákov v Srbsku. Odovzdávanie tašiek, školských potrieb a úborov pre všetkých prvákov, ktorí sa zapísali do slovenských tried v Srbsku v školskom roku 2015/2016, sa uskutočnilo vo štvrtok 20. augusta v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci a prebrali ich riaditelia, resp. predstavitelia škôl. Na domácej pôde prítomných privítala predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, ktorá

aj ozrejmila zmysel tejto materiálnej pomoci, ktorým sa snažia posilniť národné povedomie tak rodičov, ako i žiakov budúcich prváčikov. Podľa jej

republiky v Belehrade a konzulka Oľga Beňová povedala, že tento dar je symbolickou pomocou rozvoja a zotrvania slovenskosti na tomto území, a vyjadrila

Slová vďaky pre počiny Matice a pomoc Slovenskej republiky pre budúcich prvákov v slovenských triedach v Srbsku slov Matica sa bude venovať takýmto projektom aj v nasledujúcich rokoch, lebo školy sú základom pretrvávania Slovákov na týchto priestoroch. I prvá tajomníčka Veľvyslanectva Slovenskej

nádej, že sa Slovenská republika o tento druh pomoci postará i v ďalších rokoch. V mene všetkých prítomných riaditeľov a predstaviteľov škôl poďakovanie za úsilie Matice slovenskej v Srbsku

S GENERÁLNYM KONZULOM REPUBLIKY SRBSKA V STUTTGARTE

Zjavné výsledky hospodárskej spolupráce Juraj Bartoš

ribližne toľko, koľko Srbsko nemá veľvyslanca v Nemecku, čiže asi dva a pol roka v Stuttgarte pôsobí ako generálny konzul Božidar Vučurović. Stretli sme sa na oslavách Slovenského spolku Gomaringen, nuž sme rozhovor začali otázkou o Slovákoch žijúcich v krajine jeho pôsobnosti. – Kedykoľvek ma pozvú, odchádzam na ich stretnutia. Slovenské spoločenstvo v oblasti Baden-Württembergu si osobitne vážim. Kedykoľvek je v Srbsku ťažko, ako povedzme vlani, keď u nás boli veľké záplavy, prví sa organizujú, pomôžu. Okrem toho osobitným dojmom na mňa pôsobí skutočnosť, že si jazyk zachovávajú veľmi dobre. Riadne sa zúčastňujú na podujatiach, ktoré organizuje náš konzulát pri príležitosti Dňa štátnosti Srbska, ale prídu aj na • TÝŽDEŇ •

Dni srbského filmu a iné – Ekonomická podujatia. spolupráca je vý– Máte doznanie o borná, čomu natom, koľko asi občanov svedčuje aj fakt, že máme spoločSrbska žije v Nemecku? – Približne 400 000, nú zmiešanú mez toho asi štvrtina v dzištátnu komisiu. Baden-Württembergu; V jej čele z nemecokrem Srbov sú tu aj kej strany je Hans Rómovia, Albánci, MaPeter Dietrich a ďari, Slováci, Rumuni... predsedom srbPodobne ako vo Vojvoskej časti je minister Rasim Ljajić. dine. Hoci nie sú všetci občania Srbska, keďže Komisia dohliada mnohí už majú nemecna približne sto ké občianstvo, predsa rôznych projeksú čiastočne napojení Božidar Vučurović tov, z ktorých sa na konzulát, obzvlášť v niektoré už realisúvise s ich majetkami v Srbsku. zujú, iné sa len majú začať. Viaceré firmy – Aká je spolupráca medzi Srb- z oblasti Baden-Württemberg už majú skom a Baden-Württembergom na svoje prevádzky v Srbsku, napríklad Bosch, Meyer, Deimller... Ministerstvo ekonomickom pláne?

a pochopenie našich problémov vláde Slovenskej republiky vyjadril Ján Brna, riaditeľ Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Pri tej príležitosti povedal: „Verím, že tieto darčeky budú podnetom pre všetkých rodičov žiakov, aby aj naďalej zapisovali svoje deti do slovenských tried. Tento skromný darček bude pre nich veľký a veľká pomoc predovšetkým, lebo, vedia to aj prítomní riaditelia, školenie detí je dnes dosť náročné. A takéto darčeky vždy budú vítané.“ Teda v nastávajúcom školskom roku pomoc premiéra vlády Slovenskej republiky bude odovzdaná rodičom a žiakom v slovenských triedach v nasledujúcich prostrediach: Padina (58), Báčsky Petrovec (54), Kovačica (38), Kysáč (30), Hložany (26), Stará Pazova (24), Selenča (22), Pivnica (19), Kulpín (16), Aradáč (11), Lug (9), Silbaš (6), Laliť (4), Biele Blato (4), Slankamenské Vinohrady (1), Erdevík (1) a Jánošík (1). Je to spolu 324 žiakov, 186 chlapcov a 138 dievčat. V porovnaní s minulým rokom je o 13 detí menej, lebo vlani Matica zabezpečila potreby pre 337 žiakov.

energetiky a životného prostredia pokrajiny Baden-Württemberg a Obec Stará Pazova urobili projekt na veľké zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd; nemecká pokrajina pre Pazovu na tento účel zabezpečila z európskych fondov 42 miliónov eur. Okrem toho, že existuje zmiešaná komisia, prednedávnom bol podpísaný aj protokol medzi Srbskom a pokrajinou Baden-Württemberg v oblasti bioenergie. – Čo konkrétne prináša? – Už tu boli delegácie od nás, obišli tunajšie dediny, s cieľom vidieť, ako fungujú zariadenia, ktoré využívajú biomasu na vykurovanie, tiež na výrobu elektrickej energie a zároveň na prečistenie životného prostredia. – S ohľadom na to, že teraz je ťažšie prísť do Nemecka a nájsť prácu, aký je v súčasnosti prílev našich občanov? – Badateľný je najmä prílev našich odborníkov; pre nich neplatia pravidlá Európskej únie. Zrejmý je prílev zdravotníckych pracovníkov, elektroinžinierov, odborníkov na elektroniku a internetovú technológiu. Len odkedy som nastúpil do úradu, koľko je mi známe, do Baden-Württembergu ich prišlo asi tisíc.

35 /4662/ 29. 8. 2015

Týždeň TV PETROVEC UŽ MESIAC VYSIELA DIGITÁLNY PROGRAM

Vidí ju celá Vojvodina Juraj Bartoš

nejšie, počas prvých dvoch rokov máme na túto sumu 80 % zľavu, čiže malo by to vynášať 160 000 za mesiac. S ohľadom na to, že na Čote máme naše zariadenie, ktoré najprv berie signál odvysielaný z

elevízia Petrovec (založená roku 1997 v Báčskom Petrovci) začala vysielať digitálny televízny signál v podvečer 54. Slovenských národných slávností. Z právneho hľadiska ide o samostatný podnik, ktorého zakladateľ je zároveň i jej majiteľ, čiže firma Petrovec, akciová spoločnosť s ručením obmedzeným. Rozhovor s riaditeľom Rastislavom Struhárom začíname teda otázkou, čo TVP digitalizáciou získala? – Pre nás je dôležitá tak sama digitalizácia, ako aj dosah našich vysielaní, a to je jedno s druhým previazané. Doteraz nás mohli sledovať diváci do vzdialenosti 50 kilometrov od Petrovca, teda od 29. júla je aj TV Petrovec digitálna a viditeľná je na území Rastislav Struhár, riaditeľ TVP takmer celej Vojvodiny. Čo je tiež dôležité, kvalita nášho obra- našej redakcie na sile pri kanáli, zu je rovnaká ako obraz všetkých budeme platiť aj dodatočných ostatných a teda aj celoplošných 15 000 dinárov. televízií, ktoré vysielajú prostred– Ako to zvládnete, najmä po níctvom vysielača Crveni Čot. Na prvých dvoch rokoch? druhej strane je zlé, že to stojí – Keďže sme jediné po sloven800 000 dinárov za mesiac. Pres- sky vysielajúce súkromné médium

a ostatné (okrem verejného servisu), ktoré vysielajú len alebo aj po slovensky, práve trápi aktuálna privatizácia, ponúkli sme Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny istú možnosť. Hovoril som o nej s predsedníčkou akosi na jar, aby sme prostredníctvom kanála, ktorý má TV Petrovec (po digitalizácii sme dostali povolenie na jeho používanie do roku 2024), bez ohľadu na to, že televízie v Šíde a Starej Pazove svoje programy vysielajú len prostredníctvom káblovej televízie, púšťali všetky programy tých a iných televízií, ktoré vysielajú po slovensky. S tým, že náklady by sme, proporčne, znášali spoločne a počas vysielania tých televízií na obrazovkách by boli ich znaky, nie logo TV Petrovec. Predsedníčka NRSNM sľúbila, že zvolá predsedov obcí s cieľom zistiť, či o to je záujem, o to skôr, že sme ponúkli, keď bude možnosť, vysielať aj rozhlasové vysielania prostredníctvom TVP. Nakoľko je mi známe, hovorilo sa o tom na schôdzi NRSNM, ale bolo to podané trošku skreslene: že sa navrhuje nejaká slovenská televízia. Z NRSNM sa mi ozval

iba koordinátor pre informovanie s otázkou, či by som na stretnutí s predsedami obcí ozrejmil, o čo naskutku ide, s čím som, pravdaže, súhlasil. Odvtedy až doteraz ma už nikto ohľadne tejto záležitosti neoslovil. – V prípade, že TVP zostane sama, čo a ako po dvoch rokoch? – V tom prípade je tu niekoľko variantov. Je možnosť, aby sme náš program vysielali prostredníctvom káblových televízií, mimo vysielača na Čote a neplatili by sme nič. Je aj druhý variant, ktorý nám veľmi nevyhovuje, a to je, aby sme vysielali prostredníctvom repetítora Sombor. Počas zľavneného obdobia by nás to stálo 20 000 din. a bez zľavy to bude 100 000. Lenže by nás zase v jednotlivých prostrediach nemohli sledovať. – Prečo sa vaša televízia nezdigitalizovala skôr, keď aj veľká väčšina ostatných? – Nás osobitne nikto nevyzval, aby sme sa prihlásili, iba čo sme proces digitalizácie sledovali na internete. Zavolal som do Verejného podniku Emisiona tehnika i veze (Vysielacia technika a spoje) a povedali mi, že najprv vybavujú médiá s celoplošným dosahom, potom regionálne a nakoniec lokálne, takže sa TVP zdigitalizovala medzi poslednými.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: SAMUIL PETROVSKI, ORGANIZÁTOR VÝSTAVY SRBSKO – KRÁSY BALKÁNU – Z UHLA JEDNÉHO AMERIČANA

Z inej perspektívy Oto Filip

ednou z expozícií Etnografického múzea, ktorá v druhej polovici augusta pútala veľkú pozornosť návštevníkov, bola výstava fotografií, s námetmi zo života na týchto rovnobežkách. Dôraz bol najmä na krásach tunajšej prírody. Autorom podujatia, ktoré malo tak výstavný, ako aj humanitárny ráz, je Američan Wesley Channell. – Môžete ozrejmiť, o čo vlastne ide, od základnej idey po účel? – znela otázka položená usporiadateľovi Samuilovi Petrovskému:

www.hl.rs

– Pán Wesley Channell, Američan z Atlanty, prvýkrát prišiel k nám pred jedenástimi rokmi. Zamiloval sa do našej krajiny, zapáčil sa mu náš ľud, niektoré veci, ktoré videl tu a ktoré u nich v Amerike možno nie sú. Ako umelec zainteresovaný fotiť krásy prírody, ľudí a krajinky, rozhodol sa prezentovať tridsaťpäť snímok, ktoré sú ozaj krásne. Je to

Informačno-politický týždenník

pohľad z jeho perspektívy. Preto aj taký názov výstavy, naznačujúci, že ide o krásy Srbska na Balkáne z perspektívy jedného Američana. Istým spôsobom cieľom tejto výstavy je podať ruku, vystavať jeden z mostov medzi Američanmi a Srbskom a jeho ľudom. Zároveň nám ukázať, že

máme niektoré krásy, ktoré si niekedy nevšímame alebo nevážime. Jednou z hlavných vecí, ktoré si prial dosiahnuť prostredníctvom tejto výstavy, je pomôcť deťom s osobitnými potrebami. Preto všetky prostriedky z predaja fotografií, keďže sa každý môže stať donátorom kúpou niektorého záberu, budú venované Združeniu občanov Evo ruke v Zemune, čiže deťom s osobitnými potrebami. Usporiadateľmi výstavy, ktorá sa do 3. septembra koná za podpory Etnografického múzea a belehradskej Obce Stari grad, sú i Evanjelizačné združenie Srbska a Kruhy umenia. • TÝŽDEŇ •

FORMY REFORMY (1)

Viac slov ako skutkov Oto Filip

 LETMO

Knihy

a titulnej stránke jedného z nedávnych čísel bratislavského spravodajcu dobrodružstvom čítania s názvom Medzi knihami možno si všimnúť údaj, že vlani na Slovensku vyšlo okolo desaťtisíc knižných titulov. Kníh pôvodných a prekladových, filozofických a odborných, beletristických, detských, iných. Pôsobí tam približne stodesať vydavateľstiev, ktoré vydávajú knihy viac alebo menej pravidelne. Aj keď knihy nie sú lacné, odpoveď na otázku, skadiaľ také kvantá, treba prednostne hľadať v úrovni kultúry čítania, tiež v prístupe k jednému z našich najlepších priateľov. Novinky a iné publikácie sa predávajú nielen v pekne upravených, väčších alebo útulných kníhkupectvách, najčastejšie obsahujúcich aj možnosť posedieť si, tráviť čas pitím kávy či šťavy. Publikácie dostať aj inde. Pre tých s plytkejšími vreckami napríklad v antikvariátoch, v predajniach lacných kníh, taktiež v už osvedčených domovoch použitých kníh. A neplatí to len pre metropolu • TÝŽDEŇ •

viac slov ako skutkov, ekonomická situácia je vážna, občas priam zúfalá. Je to dôvod, pre ktorý by sa až dve tretiny našich občanov vybralo do zahraničia pracovať. Z ankety Infostuda vyplýva, že by len osem percent ich zostalo, kým je šestnásť percent nerozhodných. Čosi menej od desať percent respondentov už žije v zahra-

ničí. Príčiny sú jasné: lepšia životná úroveň, hospodárska neistota a obavy z budúcnosti u nás, lepšie zárobky v cudzine, viac príležitostí napredovať v kariére... Najlákavejšími krajinami sú Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Nórsko, Švédsko, Veľká Británia, Kanada, USA... Medzi zainteresovanými o odchod do zahraničia je viac ako polovica už zamestnaná, nezamest-

Oto Filip Slovenska. Takzvané kamenné kníhkupectvá vznikajú a dosť úspešne prežívajú aj v menších slovenských mestách. Domovy použitých kníh pracujú na tom princípe, že majitelia na viaceré adresy prinášajú svoje zbytočné knihy, za ktoré si zdarma môžu zobrať tituly iné. Dosť z takýchto kníh sa ocitá aj v kaviarňach, kde návštevníci majú možnosť zalistovať v nich a skrátiť si tak čas. Kniha je slovom spoločníkom, ktorému sa vyhne len ten, kto ju nemá rád. A takých je málo. Pre väčšinu iných, snažiacich sa objaviť dobrú knihu za prijateľnú cenu, možností je teda viac. Škoda len, že sa niektoré z uvedených praktík neuplatňujú aj u nás. A že si na beletriu a iné tituly spravidla najviac spomenieme len na konci októbra, keď sa deje Medzinárodný knižný veľtrh v Belehrade. Ten je síce navštívený a obsahom pestrý, no kniha potrebuje viac sústavnej pozornosti a starostlivosti. Kvalitu, rôznu tematiku, konkurenciu, záujem, znesiteľnú cenu. Bez toho nad úspešnosťou jej púte ešte stále zostanú u nás dlho visieť otázniky.

INÝ NÁHĽAD

Záver jasný: celkové a náročné reformy sú potrebnejšie než kedykoľvek predtým. Pre skutočnosť, že v minulosti alebo i dnes bolo často

V kampuse Univerzity v Novom Sade: Kam spejú ich budúce cesty?

Ďuro Varga

ezaujatému pozorovateľovi naša ekonomika často pripomína labyrint, do ktorého pomerne ľahko vstúpiť, no veľmi ťažko sa z neho dostať. Globálna svetová kríza, spolu s tou domácou nakladajú tak vládnym, hospodárskym, lokálnym a iným dejateľom toľko záväzkov, že ťažko povedať, ako ich súbežne všetky zdolať. Alebo to, ktorý v danej chvíli uprednostniť. Totiž je tu i pretrvávajúci problém deficitu, i problém reformy verejného úseku a podnikov, i otázka nedostatku investícií a slabého dopytu, aj problém nízkej konkurencieschopnosti, aj potreba prispôsobiť sa nárokom trhu, i skromná zamestnanosť i nutnosť opatrení na oživenie hospodárstva či zbavovania sa záťaží v podobe stoviek mimodaňových poplatkov...

naných je okolo štyridsať percent, kým 65 percent zainteresovaných má do desať rokov pracovnej skúsenosti. Netreba veľa štatistík na zistenie, že priemerný obyvateľ žije čoraz horšie, napriek sľubom, že je zvýšenie platov a dôchodkov (takmer) na obzore, že onedlho nastúpi zotavenie, alebo že nezamestnanosť klesla od apríla 2013, keď bola 24,1 percenta, na 19,2 percenta v prvom tohtoročnom kvartáli. Od apríla 2012 percento nezamestnanosti je menšie o asi jednu tretinu, počet zamestnaných síce stúpol o 11,5 percenta, no v rovnakom období hrubý domáci produkt (HDP) a spotreba občanov stagnujú. Odborníci sú toho názoru, že sa aj u nás stáva to, čo i v Európe: pri stagnujúcom HDP mierne rastie zamestnanosť. Paradox sa dá vysvetliť tým, že sa ľudia zamestnávajú na kratšie lehoty, robia za dosť nízke platy, ktorých masa je vlastne slabá na to, aby rozhýbala ekonomiku a spotrebu. Je to jeden z dôvodov, prečo premiér Aleksandar Vučić trvá na zvýšení platov a penzií, nazdávajúc sa, že by v podmienkach pevne kontrolovaného deficitu rast prispel k dodatočnej spotrebe a rastu rozpočtových príjmov, a pritom nespôsobil dramatické problémy v nákladoch. (V budúcom čísle: Poznať minulosť, čeliť budúcnosti)

35 /4662/ 29. 8. 2015

Tyždeň KONŠTANTA KRAJANSTVA V BRATISLAVE

Pán Štúr, tie noviny sú skvelé! Monika Necpálová

stúpili sme do pyramídy s jediným cieľom. Pocítiť na vlastnej koži energetickú silu neprekonateľného ihlana. Áno, aj na takéto zaujímavosti natrafí krajanský novinár, ak zavíta do Uhrovca, rodiska Ľudovíta Štúra. V záhrade rezbára Jaroslava Velčického nás však vítal ešte ktosi: Vodník, ktorému práve na udicu skočila rybka. Medzi diela uznávaného slovenského hendikepovaného umelca, ktorý svoju prácu zvláda jednou rukou, patrí aj obrovský drevený reliéf Dubčekovo Slovensko a portrét jazykovedca Ľudovíta Štúra. S Jaroslavom Velčickým sa krajanskí novinári, účastníci Letnej školy žurnalistiky 2015, stretli v posledný deň kurzu v rodisku dvoch velikánov. V Uhrovskom múzeu ho spolu s manželkou Máriou, ktorá má inak srbské korene, predstavila riaditeľka Elena Beštová. Dôkladný prieskum terénu, vrátane partizánskych bunkrov na Jankovom vŕšku viedla Historia magistra vitae k spoločnému rodnému domu Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Rok, v ktorom si pripomíname 200. výročie narodenia Štúra, prekypuje na Slovensku aktivitou, a to hneď dvojako. Na jednej strane sa pripravuje množstvo podujatí, predstavení, výstav. Na druhej strane prebiehajú veľké rekonštrukcie a obnovy. Práve preto sa nám nepodarilo vojsť do pamätného rodného domu v Uhrovci, ani do domu, kde Štúr býval v Modre. Celé centrum západoslovenského mestečka sa mení pri stavebných prácach na nepoznanie. Rovnako vypadá aj Štúrova ulica v Bratislave, kam každé ráno novinári prichádzali, aby zasadli do školských lavíc Katedry žurnalistiky. 8:30! Bežíme na električku! Vstávame od stola s raňajkami, berieme kabelky a ruksaky a ako praví novinári obvešaní fotoaparátmi, diktafónmi, tabletmi a notebookmi vydávame sa do centra Bratislavy, na katedru. „Meškáme!“ kričí ktosi spomedzi nás. Zrýchlime ešte viac, aby sme zadýchaní, ale v rámci akademickej štvrťhodinky, stihli

www.hl.rs

Na slávnostnom odovzdávaní certiﬁkátov sa zúčastnil aj predseda ÚSŽZ Igor Furdík

vybehnúť na druhé poschodie na prednášku. Počas svojho pobytu od 17. do 22. augusta sa nás ujali hneď niekoľkí pedagógovia, znalci Štúra, či novinári z praxe. Jaroslav Buček na nás apeloval, aby sme sa snažili byť zaujímavými a vnímavými moderátormi. Igor Haraj priblížil základy z rozhlasovej žurnalistiky. Reportér Peter Kubínyi odhalil niektorým známe a niektorým neznáme tajomstvá dobrej novinárskej reportáže. Pošepneme jedno aj vám: „Pri rozhovore musíte respondenta vyprovokovať správnymi otázkami. Musíte ho počúvať a chápať, o čom hovorí.“ V tom však nezabudne dodať: „Dobrému novinárovi treba aj kus novinárskeho šťastia.“ O spisovnej výslovnosti a gramatike hovoril Miloš Horváth. Ján Hacek ukázal zas to, ako sa bude graficky pripravovať zborník prác, ktoré, a to zdôraznime, sa stali akousi vstupenkou na tohtoročnú letnú školu. Veď už niekoľko týždňov vopred museli záujemcovia absolvovať online kurz žurnalistiky a vypracovať spektrum tém a esej o štúrovských presahoch do krajanskej problematiky. S Janou Pazderovou sme točili video o krajanských novinároch. „Aké je vaše najobľúbenejšie slovenské slovo?“ kladie súbor otázok doktorandka Jana spoza kamery. „Mňa hreje pri srdci, keď mi niekto povie, že môj jazyk je ľubozvučný,“ hovorí novinárka z Kovačice Oľa Glóziková-Joná-

Informačno-politický týždenník

šová. Medzi odpoveďami sa však nájde aj ľaľa, sranda, či mamička. A kde sme nakrúcali? Nuž niet na Štúrovej ulici lepšieho miesta ako kaviarne, ktorá nesie jeho meno a je plná alternatívnych obrazov s jeho podobizňou. Svojou angažovanosťou nás strhli aj pedagogičky Mária Follrichová a Eva Bachletová. Ingrid Slaninková nás previedla štúdiami obrátenej pyramídy Slovenského rozhlasu a Marta Gajdošíková nás uvítala v budove verejnoprávnej televízie. Nevynechali sme ani Tlačovú agentúru Slovenskej republiky. A kto nás povzbudzoval v práci počas celého online kurzu žurnalistiky? Koordinátor letnej školy Ľudo Pomichal. On nás sprevádzal aj na exkurziách v Modre a Uhrovci, ktoré sa stali výnimočnými príležitosťami na získavanie údajov. Tohtoročná Letná škola žurnalistiky pre krajanov, ktorú organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa skončila odovzdávaním certifikátov v slávnostnej sieni univerzity v piatok na pravé poludnie. Okrem 169 účastníkov Letnej školy slovenského jazyka Studia Academica Slovaca tu dostalo pod dohľadom rektora univerzity z rúk vedúcej Katedry žurnalistiky Svetlany Hlavčákovej certifikáty o absolvovaní kurzu aj 13 novinárov zo Srbska, Chorvátska, Rumunska, Ruska a Nemecka.

Listujeme v Slovenských národných novinách Poznáte ten neuveriteľný pocit, keď pred vami ožijú staré poznatky z učebníc? Presne to na vás doľahne pri vstupe do Lyceálnej knižnice, kam nás zaviedla profesorka Danuša Serafínová. Len čo sa dotknete staručkých, ale zachovaných zväzkov a zalistujete v Slovenských národných novinách či Hurbanových Slovenských pohľadoch, pocítite hrdosť, že ste novinárom a kráčate v šľapajach skutočných osobností. „Tu vidíte v triednej knihe aj zápis o tom, že lýceum navštevoval Ľudovít Štúr,“ pokračujeme v podobnom výklade aj na Bratislavskom hrade. Výstavou o Ľudovítovi Štúrovi nás sprevádzal kurátor Pavel Komora. Vrele odporúčame zažiť každému na vlastnej koži neuveriteľný dojem z ožívania histórie známej zo školských lavíc. Letná škola naplnila očakávania účastníkov. Neboli by sme však dobrí novinári, keby sme nemali návrhy na inovácie, keby nás nehnala túžba po skúsenostiach a poznatkoch. Ocenil ich aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík. Vedúca Katedry žurnalistiky Svetlana Hlavčáková na margo toho dodáva: „Letná škola je hlavne výbornou možnosťou, aby sa novinári stretli a spoznali život krajanských médií.“ Vieme o sebe? Za hrsť poznatkov prináša novinár v batôžku. Ponúka kultúru, krajanstvo, medzinárodné vzťahy. Rozdáva odhodlanie a pravdu. Za najväčší prínos určite všetci hlavní aktéri považujú zoznámenie sa medzi sebou navzájom. Nové kontakty otvárajú prostredníctvom týchto novinárov dvere aj ostatným krajanom. Vrelé pozvanie čítať, počúvať, sledovať krajanské médiá v iných štátoch je prioritou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. My novinári, a dovolím si povedať za všetkých, sa o to budeme celou silou usilovať. Veď ak máme svoju prácu vnímať ako poslanie, tak viesť ľudí k vzájomnému spoznávaniu a tolerancii je určite tou najkrajšou časťou našej práce. • TYŽDEŇ •

Slovensko Hrozivá zrážka lietadiel SLOVENSKO SMÚTI ZA OBEŤAMI LETECKEJ TRAGÉDIE PRI OBCI ČERVENÝ KAMEŇ

bohaté skúsenosti, takže vedeli presne, čo majú robiť. Ale aj tak bola situácia mimoriadne zložitá, keďže museli bojovať s odstredivou silou rotujúceho stroja. Tí Rastislav Boldocký teplo. Vedľa našiel poslední skákali zo sotva stometjedného mŕtveho, rovej výšky so záložným padákom. tyria piloti a traja k vraku sa nedalo Zrejme najväčšími hrdinami boli piloti. „Usilovali sa stroje počas parašutisti. Takáto je priblížiť.“ bilancia obetí jednej V lietadlách sa prudkého pádu aspoň na chvíľku z najväčších leteckých odohrávala obrov- vyrovnať, aby im útek pred istou katastrof na Slovensku v ská dráma. K zrážke smrťou uľahčili. Už vtedy asi veposledných rokoch. A je došlo vo výške 1 deli, že sami neprežijú,“ napísal len zázrak, že o život ne500 metrov, takže Plus 7 dní. Čo bola príčina havárie? To ukáprišlo viac ľudí. Na palube dôležitá bola kažže až vyšetrovanie, dvoch malých dopravúrady zatiaľ vylúných lietadiel L 410 českej čili iba technickú výroby, ktoré sa zrazili nad chybu. V médiách obcou Červený Kameň pri Snímka z katastrofy (Foto: TASR) sa objavili špekuIlave, bola až štyridsiatka lácie, že mohlo ísť dolu. Jedno strmhlav, pasažierov. o zlyhanie pilotov. Stroje vzlietli 20. augusta z letis- rotujúc ako v lieviku a „Blížil sa letecký deň ka v Slávnici za ideálneho počasia. prednou časťou sa zaa piloti zrejme niečo Na ich palube boli parašutisti. pichlo medzi stromy. nacvičovali. Inak by Vybrali sa na tréningový let – o Druhé sa nám stratilo pri stúpaní do štvorniekoľko dní totiž plánovali pre- za obzorom smerom na tisícmetrovej výšky konať slovenský rekord v tande- Chotúč,“ opísala týždennebol žiadny dôvod, movom zoskoku. Bohužiaľ, osud níku Plus 7 dní pani Júlia, aby leteli veľa seba ktorá býva len niekoľ- Smútok: V reštaurácii na letisku Aeroklubu Dubnica to zariadil inak. v takej blízkosti. Z Lietadlá leteli príliš blízko pri ko sto metrov od pádu nad Váhom v Slávnici umiestnili kamaráti fotograﬁe sebe a v jednom okamihu krídlo prvého lietadla. „Môj brat obetí nehody, priniesli kvety, pálili sviečky (Foto: Martin mojich informácií vyplýva, že chyba jedného poškodilo zadnú časť tam dobehol prvý, chceli Domok) druhého. Za chvíľu sa podobný aj so susedom, bývalým záchra- dá sekunda. Parašutisti sa podľa bola na strane pilotov,“ povedal náraz zopakoval a oba stroje sa nárom, pomôcť tým, čo prežili. svedectiev pre slovenské médiá pre Plus 7 dní Branislav Dubina, stali neovládateľnými. „Sledovali Keď ale dorazil na miesto, nastala okamžite rozbehli k dverám a za- veliteľ zásahu tímu krízovej intersme, ako sa ,štrajchli’ a padali explózia a oheň sálal neznesiteľné čali zoskakovať. Pomohlo, že mali vencie Modrý anjel.

ČORAZ VIAC DETÍ NA SLOVENSKU SA RODÍ MIMO MANŽELSKÉHO ZVÄZKU

Nepopulárne manželstvo R. Boldocký

eď sa v minulosti narodilo dieťa mimo manželstva, poznačilo ho to na celý život. Muselo trpieť predsudky, posmešky rovesníkov aj pohŕdavé pohľady dospelých. Tieto časy sú, zdá sa, definitívne za nami. Na Slovensku sa vlani mimo manželských vzťahov narodilo až 40 percent detí. Koniec tradičného manželstva? Touto otázkou začína denník Pravda rozsiahlu analýzu nedávno zverejnených údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky o pôrodnosti. Tieto sú pre zástancov tradičnej rodiny nepríjemné. Na Slovensku sa vlani narodilo viac ako 55-tisíc detí a z nich sa až 40 percent narodilo mimo manžel• SLOVENSKO •

stva. Toto číslo pritom narastá už od roku 2005, keď počet týchto detí tvoril 26 percent z celkom narodených 54-tisíc. „Mimomanželská plodnosť je v slovenskej populácii fenomén, ktorý sa začal akceptovať,“ uviedol úrad v hodnotení zverejnených štatistík. Zaujímavé je pritom, že mladé páry sa často rozhodujú pre život v mimomanželskom partnerstve, aj keď kvôli tomu musia prekonávať viaceré administratívne prekážky. „To, čo manželom prináleží priamo zo zákona, si partneri musia medzi sebou ošetriť špeciálnou zmluvou či závetom. Ide napríklad o prípady dedičstva či majetkového vyrovnania,“ upozorňuje Pravda. Odborníci poukazujú aj na ďalšie možné príčiny, prečo sa mladí ľudia rozhodujú mať deti bez toho,

aby sa zosobášili. Samozrejme, k najčastejším patrí možnosť, že sa ešte pred narodením dieťaťa navzájom odcudzia. Sú však aj takí, čo sa rozhodnú nezosobášiť, aj keď ich vzťah naďalej funguje. Podľa sociologičky Zuzany Kusej mladí sa niekedy nerozhodnú pre manželstvo aj z ekonomických dôvodov. Ako príklad uvádza Banskobystrický kraj, kde sa viac ako polovica detí rodí mimo manželstva. „Pre chudobnú tehotnú nie je žiadna opora zobrať si rovnako chudobného muža. Manželstvo by ju priviedlo skôr do väčšej biedy,“ uvádza pre Pravdu. „Pre mladých je racionálnejšie sa nezobrať, pretože na svadbu nemajú peniaze.“ A ako je na novú realitu pripravená slovenská legislatíva? Ministerstvá práce a spravod-

livosti tvrdia, že deti narodené mimo manželského zväzku nie sú nijako diskriminované. Podľa nich sa zákony sústreďujú najmä na záujem dieťaťa. Eva Balážová, prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Slovenska, sa celkom nezhoduje. Ako príklad uvádza, že ak pár nie je zosobášený, dieťa preberá priezvisko len jedného z partnerov a druhý rodič musí v určitých situáciách dokazovať, že dieťa je jeho. Ide napríklad o zahraničné cesty alebo pri návšteve lekára. „Tým pádom aj ten podporný systém – v oblasti napríklad hypoték, stavebného sporenia je postavený viac-menej na manželstve,“ uviedla pre Pravdu. Riešením by podľa nej bolo, keby sa partnerstvo druha a družky registrovalo.

35 /4662/ 29. 8. 2015

Ľudia a diania ZHROMAŽDENIE ALIBUNÁRSKEJ OBCE

O investíciách a rurálnom rozvoji Vladimír Hudec

a 36. zasadnutí Zhromaždenie obce Alibunár vynieslo druhý tohtoročný opravný rozpočet. V zdôvodnení rozhodnutia sa o. i. uvádza, že príčinou korigovania rozpočtu sú zmeny v príjmoch a nákladoch, avšak jednou zo základných príčin je odporúčanie vlády Srbska týkajúce sa šetrenia a racionálneho trovenia rozpočtových prostriedkov. Najdôležitejšia zmena sa týka záväzku uplatňovania programového financovania z rozpočtu, čím sa dosahuje väčšia zodpovednosť používateľov rozpočtových prostriedkov, ako aj transparentnosť ich používania. Zdôvodňujúc rozhodnutie námestníčka oddelenia pre financie Obce Alibunár Anita Mitrovićová povedala, že obecný rozpočet je stanovený v sume 811,5 milióna dinárov, čo je zníženie o 7 miliónov dinárov. V rozvrhovaní takto určených prostriedkov sa prihliadalo na to, aby neboli ohrozené základné potreby, a tým aj fungovanie používateľov rozpočtových prostriedkov. Pritom sú jednotlivé plánované projekty postúpené do roku 2016, resp. 2017, lebo neprešli na súbehoch. Nové projekty v kategórii kapitálových vkladov sú vŕtanie stud-

ne na výletníckom mieste Devojački bunar a ukončenie studne v Jánošíku. V pokračovaní zhromaždenie rozhodlo o zmenách a doplnkoch rozhodnutia o administratívnych poplatkoch, ktorými je určené, že občania do budúcna za lokalitné podmienky, ako sa teraz menuje lokalitné povolenie, budú musieť vyčleniť 4 000 dinárov, v čom sú zahrnuté aj náklady obecnej správy v postupe vydávania tohto dokladu. Dokumentom Program zveľadenia života lokálneho spoločenstva... sú určené priority vo výstavbe infraštruktúrnych objektov v roku 2015 s cieľom zlepšiť podmienky života. Na základe toho v tomto roku prioritou bude vŕtanie a vybavenie potrebnými zariadeniami vodovodných studní v dedine Ilandža a na výletníckom mieste Devojački bunar, sanácia a adaptácia vodovodnej siete v Banátskom Karlovci a výstavba verejného osvetlenia po rumunský cintorín v Alibunári. Na tieto účely v rozpočte bude vyčlenených 13 miliónov dinárov, ktoré budú zabezpečené vyberaním úhrady na používanie minerálnych surovín na území obce. Výborník LSV Aurel Murgu si však všimol, že sa prostriedky vždy vkladajú do najväčších osád a že sa na

PODPÍSALI MEMORANDUM O SPOLUPRÁCI MEDZI OBCAMI STARÁ PAZOVA A STRUMICA Z MACEDÓNSKA. Za posledné tri roky vedenie staropazovskej lokálnej samosprávy iniciovalo rad medziobecných spoluprác aj mimo územia našej krajiny. Prednedávnom delegácia Obce Stará Pazova v čele s predsedom Đorđom Radinovićom pobudla na úradnej návšteve v Obci Strumica. Pri tejto príležitosti predseda Radinović (na fotografii sprava) a primátor mesta Strumica Zoran Zaev podpísali memorandum o spolupráci v oblasti vzdelávania, vedy, kultúry, hospodárstva a športu. Podpísaným memorandom Obec Stará Pazova nadviazala partnerské styky s jednou z najpokrokovejších obcí v Macedónsku. Obec Strumica s rovnomenným hlavným mestom sa nachádza v juhovýchodnej časti Macedónska a patrí medzi tamojšie najvyvinutejšie hospodárske a kultúrne strediská. V obci žije okolo 55-tisíc obyvateľov. A. Lš. Foto: z archívu Obce Stará Pazova

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

malé zabúda. Predseda obce Predrag Belić to poprel konkrétnymi údajmi a informoval, že jestvuje aj širší plán výstavby infraštruktúrnych objektov, na ktorom je spolu 29 objektov v celej obci. – Všetkým je všetko potrebné a my nemôžeme všetko odrazu riešiť. Riešime problémy postupne a potrebujeme aj trochu porozumenia, – povedal okrem iného Belić. Schváleniu programu opatrení podpory uskutočňovania poľnohospodárskej politiky a politiky rurálne-

ho rozvoja predchádzala obsiahla polemika. Hovorilo sa o potrebe zabezpečenia väčšieho počtu lekárov, o uzurpátoroch štátnej pôdy, ale aj o tom, že niekto umožnil uzurpátorom, aby zaujali jednotlivé parcely, o potrebe zabezpečenia podmienok, aby mladí ľudia mohli žiť zo svojej práce, najmä v poľnohospodárstve, ale aj o potrebe, aby sa poľnohospodári, a predovšetkým mladí ľudia viac angažovali, rozširovali výrobu, vypracúvali projekty a uchádzali sa o prostriedky...

PRVÝ KROK K ŠPORTOVEJ HALE V HLOŽANOCH

Peniaze máme – ideme stavať! dená zmluvou je 94,3 milióna dinárov a ako bolo počuť na tlačovej besede s novinármi, zvyšné peniaze sa minú na vybavenie haly po ukončení výstavby objektu. Pokrajinský poslanec a hloZmluva ako potvrdenie začiatku výstavby novej žiansky richšportovej haly v Hložanoch tár Ján Bohuš ozrejmil, že J. Čiep hala by mala mať 3 000 štvorcových o tom, čo sa športové haly vysta- metrov a bude vystavaná medzi ihrisvali v Maglići, Petrovci a Kulpíne, kom Futbalového klubu Budúcnosť aj Hložany by sa čoskoro mohli a Základnou školou Jozefa Marčoka hrdiť novou športovou kráskou. Dragutina. Okrem športovej časti V mene Obce Báčsky Petrovec, kto- a vedľajších miestností plánovaná je rá zabezpečila potrebné financie na tribúna pre 300 divákov a z vonkajšej výstavbu tohto objektu, 25. augusta strany budú ďalších 370 miest pre 2015 predseda obce Pavel Marčok divákov futbalových zápasov. Lehota podpísal zmluvu o výstavbe špor- stavebných prác je určená na 150 tovej haly v Hložanoch so Zoranom pracovných dní. V rámci obecného rozpočtu tohto Drakulićom, riaditeľom konzorcia Dijagonala z Nového Sadu ako naj- roku naplánovali zadovážiť a vložiť výhodnejším staviteľom pri verejnej do infraštruktúry a zlepšenia podmieobjednávke. Obec Báčsky Petrovec na nok športovania milión eur. Okrem výstavbu novej športovej haly cestou výstavby haly v Hložanoch v týchto konkurzu zo Správy pre kapitálové dňoch kulpínska hala dostane novú vklady Autonómnej pokrajiny Voj- strechu a v októbri by petrovská hala vodiny získala 105 miliónov dinárov. mala byť celkom vybavená novým Hodnota prác na výstavbe haly potvr- náradím.

• ĽUDIA A DIANIA •

SNS 2015: DROBNIČKY A DOZVUKY

Vyšliapanými chodníčkami... (a na financie sa nepýtajte) Jaroslav Čiep

aby stačili navštíviť aj SNS. Nie všetci návštevníci na Slávnostiach preferujú kultúrne obsahy. Viacerých známych sme sa opýtali, ako strávili horúci víkend. Jeden povedal, že sa dobre bavili v Klube poľnohospodá-

rogram Slovenských národných slávností sa v tomto storočí rozrástol a obsah z roka na rok mohutnel. Tak aj tohto roku program SNS bol viac než bohatý, ale zostavený už podľa presnej schémy, čiže ako by sa ľudovým slovníkom povedalo: Slávnosti sa Večer na námestí: slovenský sviatok a výlučne srbská hudba uberajú zachodeným chodníčkom. A práve Bavili sa aj v Lesíku pri lovcoch alebo a nebyť i rôznych pikošiek, asi by to je najväčším nedoaj v Klube drobnochovateľov pri tento najväčší sviatok Slovákov statkom SNS. Chybuzajačom paprikáši. v Srbsku bol chudobnejší. To, čo je inovačnosť, aby sa Na dobrú náladu návštevníkom bolo viditeľné aj holým okom, je, nepodobali jedny na SNS vyhrávali nielen vo večerných že v strede Petrovca chyboval vydruhé ako dvojičky. hodinách a hudbu bolo počuť vesený program SNS na viacerých Z bohatej ponuky takmer zo všetkých strán. Aj z pásky, miestach, takže mnohí sa potácali programov počas aj naživo: i slovenskú, ale aj srbskú sem i tam a nevedeli sa zorientovať tohtoročných SNS a svetovú. Paradoxom je, že orga- v navrstvených programoch. Hoci vystali iba výstava nizátori platia aj hudobníkov, ktorí zaznamenávame štvrťstoročie obv Knižnici Štefana hrajú na javisku na Námestí slobody, novenia našej Matice, badateľné je, Homolu a divadelné ale počas celého víkendu nezahrajú že o tom na úradnom plagáte SNS predstavenie kovaani jednu slovenskú pesničku. Aj nebolo ani chýru, ani slychu. Škoda. čických ochotníkov. na Rocktóne slovenské pesničky Po obnovení Slávností ich Potešiteľné je, že bolo možné spočítať na prstoch. program bol trochu skromnejší ako existuje aj súkromná Účinkujúce skupiny dokonca ani je ten dnes. Kedysi sa neobracalo iniciatíva. Nemyslíme pomenovania nemajú po slovensky, také veľké množstvo peňazí a ani tu na pohostinské obvystupujú výlučne pod srbskými jednotlivé programy neboli také jekty a pouličné pulty, nákladné, ako sú tie v súčasnosti. ktorým je prvý víkend Polemiky vznikli o tom, či v otváracom menami. Tak už aj tohtoročné Slávnosti SNS sa zväčša realizovali na ochotv auguste v Petrovci programe SNS mal byť zreprízovaný program sú za nami. Programov bolo neú- níckej základni a z entuziazmu. V ako Bohom daný, aby z Dňa Petrovca súčasnosti organizátori SNS píšu si naplnili mešce, ale projekty na jednotlivé programy, na jednotlivcov, ktorí sa svojským zbierajú granty, ale hoci sú verejné spôsobom snažia spestriť Slávnosti. inštitúcie, záverečné vyúčtovanie Medzi také podujatia tohto roku vždy zostane niekde v zásuvke, patrili dve výstavy: v Galérii domu a tak verejnosť nemá možnosť dodôchodcov dvojvýstava obrazov zvedieť sa, koľko Báčskopetrovská Jána Ivana Ribičića a Marieny Saboobec, Matica, či Národnostná rada vej a v Galérii Pegaz výstava starých minú počas SNS na „národné ciele“. fotografií o Petrovci a obrazov z Už si ani nepamätáme, kedy sa po kolekcie zberateľa Miroslava Brnu. ukončení SNS naposledy stretol Osobitnú pochvalu si zasluhuje petSlávnosťový výbor, aby zhodnotil, rovský cirkevný zbor SEAVC, ktorý čo sa udialo a aké boli nedopatrenia. si tiež z vlastnej iniciatívy prichysAby sa verejne povedalo, že nás to tal celodenný zaujímavý hudobný stálo toľko a toľko peňazí a minuli program v rámci Dňa otvorených dverí v evanjelickom kostole. Nielen ľudská sláva, ale aj pokora na zaujímavej putovnej výstave sme ich tam i tam, resp. zaplatili sme toho i onoho. Verejnosť nemá Slávnosti sú predovšetkým o stre- Biblia na cestách možnosť dozvedieť sa ani to, odtávaní sa. Stretávajú sa tu nielen domáci, aj mnohí cezpoľní návštevníci rov pri ľudovej veselici s chutným rekom, účastníkov tiež. Nemožno kiaľ každý z trojice organizátorov a hostia nielen z našej krajiny, ale aj baraním paprikášom, druhý nepre- povedať, že návštevníkov chy- Slávností získal peniaze: koľko zo zo zahraničia. Dokonca mnohí naši mrhal zábavu u rybárov pri kanáli bovalo, ale bývalo ich aj viac. Na štátnych zdrojov a koľko od sponkrajania si dovolenku plánujú tak, a chutný obed z rybacích špecialít. SNS sa dalo všeličo vidieť, aj zažiť, zorov. • ĽUDIA A DIANIA •

35 /4662/ 29. 8. 2015

Ľudia a diania 12. BUDÁRSKE DNI V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH

Podujatie osobitného významu Anna Lešťanová

Slankamenských Vinohradoch sa každoročne koná dedinská oslava, známejšia ako Budárske dni. Tohtoročná, v poradí dvanásta oslava bola v nedeľu 23. augusta a hlavným cieľom usporadúvania Budárskych dní je zachovanie materinského jazyka medzi obyvateľmi a vytváranie prajných podmienok na pestovanie slovenskej reči. Budári sú inak ľudia, ktorí sa venujú vinohradníctvu a chránia úrodu hrozna pred vtáctvom a „nepozvanými hosťami“. V popoludňajších hodinách sa v tamojšom evanjelickom kostole konali slávnostné služby Božie, ktoré mali na starosti velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský, a velebný pán Ján Cicka, farár padinský. V mene miestneho filiálneho cirkevného zboru hostí a domácich viery privítala Anna Dingová, pred-

Slávnostné otvorenie 12. Budárskych dní v Slankamenských Vinohradoch

zo Slankamenských Vinohradov. Ináč o najlepšiu rybársku polievku súťažilo 8 kuchárskych tímov a tiež rovnaký počet vinohradníkov a vinárov bol v súťaži o naj-víno. Kultúrno-umelecký program prebiehal na otvorenom javisku, ktoré nedávno dostalo novú strechu. Ústrednú časť dedinskej oslavy

Kulpína – členovia mládežníckeho FS Zvolen, z Nového Slankamenu –

Najchutnejšiu rybaciu polievku uvarili sestry Danica Prodanovićová (zľava) a Ljubica Stefanovićová

Deﬁlé účastníkov kultúrno-umeleckého programu

Mládežnícka skupina FS KUS Zvolen z Kulpína

čitateľka. Na bohoslužbách vystúpil spevokol z Padiny a spevácka skupina Primavera zo Starej Pazovy. V nedeľu sa konali aj tri súťaže: o najlepšiu rybaciu polievku, najlepšie víno a najkrajšiu budársku palicu – budárku. Podľa rozhodnutia komisie najlepšiu rybaciu polievku za budovou na tzv. Podrume uvarili sestry Danica Prodanovićová a Ljubica Stefanovićová zo Starého Slankamenu. Ivica Stojanović zo Zemunu získal titul majiteľa naj-vína, kým najkrajšiu budárku zhotovil Miško Mrva

www.hl.rs

v populárnych Brehoch otvoril Petar Filipović, predseda Obce Inđija. Okrem iného povedal, že sú Budárske dni podujatím osobitného významu pre Inđijskú obec. V mene NRSNM obecenstvo pozdravil Miroslav Kožík, podpredseda pre Sriem, a hovoril o veľkom význame oslavy v tejto malej sriemskej dedinke. V programe sa zúčastnili tanečníci a speváci zo Starej Pazovy – členovia SKUS hrdinu Janka Čmelíka (detská tanečná skupina, Spevácka skupina Združenia pazovských žien), tiež harmonikár Igor Žolnaj, potom z

Informačno-politický týždenník

Počas slávnostných služieb Božích: (zľava) Igor Feldy, Anna Dingová a Ján Cicka

členovia KUS Dr. Đorđa Natoševića a z Bešky rodina Petrovićová.

Ani tohto roku nevystal Bazár zdravia, tanec budárov (na dobrú náladu hrala známa skupina Pazovskí kacúri), tanec pri zábavnej hudbe (mládež pobavila skupina Bulevar) a nádherný ohňostroj. Na ihrisku početní návštevníci mali možnosť pozrieť si viaceré etno výstavy a výstavu obrazov padinského insitného maliara Juraja Lavroša. Budárske dni 2015 sa uskutočnili pod záštitou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Obce Inđija, Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Vinohrady, Miestneho spoločenstva Slankamenské Vinohrady, NVU Hlas ľudu, Nový Sad, AERD Padina, Turistickej organizácie Obce Inđija, Rádio-televízie Inđija a verejných podnikov Obce Inđija. • ĽUDIA A DIANIA •

STARÁ PAZOVA

Autobusová zľava pre žiakov a študentov Anna Lešťanová

ýborníci staropazovského lokálneho parlamentu na zasadnutí 1. júna schválili rozhodnutie o subvencovaní trov autobusovej prepravy pre žiakov a študentov v novom školskom roku 2015/2016. Podľa slov Željka Šolaju, náčelníka Oddelenia pre spoločenské činnosti, kultúru a informovanie Obce Stará Pazova, súbeh na Željko Šolaja získanie zľavy je otvorený do percent z ceny mesačného lístka za 17. septembra. Žiaci a študenti s bydliskom v autobusovú prepravu (tamojšieho Staropazovskej obci, ktorí sa za- prepravcu Lasta Srem), kým ostatnú písali do školy alebo na fakultu časť – 40 percent uhradí Obec Stará mimo územia obce, budú platiť 60 Pazova. Ako uviedol náčelník Šo-

laja, v novom školskom roku majú i novinku. Žiaci z osád Staropazovskej obce, ktorí sa zapísali do jednej z troch pazovských stredných škôl, budú platiť iba 20 percent z ceny mesačného lístka za autobusovú prepravu, ostatnú časť aj tu uhradí obec. Súbeh je otvorený od 17. augusta do 17. septembra a na súbehu sa môžu zúčastniť žiaci a študenti s trvalým a prechodným bydliskom v Staropazovskej obci, ktorí sa zapísali do školy alebo na fakultu, ktorej zakladateľom je Republika Srbsko, AP Vojvodina alebo jednotka lokálnej samo-

KOMUNÁLNE PRÁCE V KULPÍNE

Chodníky, parkoviská, ohrady… Katarína Gažová

d začiatku jari po koniec augusta v Kulpíne bolo vykonaných viac komunálnych prác pre dobro všetkých občanov. Na jar začali práce na dokončení cyklistickej dráhy smerom na most cez kanál. Urobená bola časť chod-

níka od konca osady smerom do Petrovca po most. Neskoršie tam pribudli dve pekné lavičky, aby si pocestní mohli počas prechádzky oddýchnuť. Počas leta sa pracovalo v samom strede Kulpína, keď bol urobený nový chodník od stredu osady popred pravoslávnu faru a kostol,

základnú školu až po kulpínsku ambulanciu. Po týchto prácach nasledovala výstavba parkoviska oproti ekostudni, teda vedľa dedinskej pošty a dedinského trhu. V Miestnom spoločenstve Kulpín nám povedali, že sú toho času aktuálne práce na verejnom obstarávaní výstavby jednej časti ohrady

správy. Z potrebnej dokumentácie potrebné je do oddelenia okrem prihlášky priniesť fotokópiu prvých strán zdravotnej knižky (pre žiakov prvého a druhého ročníka strednej školy) alebo osobného preukazu. „Právo na bezplatnú autobusovú prepravu počas trvania školského roka majú žiaci a študenti z rodín, ktoré sú užívateľmi peňažnej sociálnej pomoci alebo patria do kategórie ohrozených obyvateľov,“ povedal Ž. Šolaja a dodal, že žiaci a študenti z týchto skupín nemusia prinášať do oddelenia žiadne doklady, lež to v lokálnej samospráve vybavia s tamojším Strediskom pre sociálnu prácu, ktorý má na starosti túto evidenciu. na slovenskom a aj na srbskom cintoríne, kde sa bude stavať i časť parkoviska. Na september sú už plánované práce na renovovaní Domu kultúry v centre osady. Naplánované práce sú demontáž starého stropu, montáž nového a inštalovanie osvetlenia v budove tohto kultúrneho stánku Kulpínčanov. Na tieto účely MS Kulpín získalo milión dinárov z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Zmluva medzi NRSNM a MS Kulpín bola podpísaná začiatkom júna t. r.

STRETNUTIE GENERÁCIE PETROVSKÝCH ŠESŤDESIATNIKOV. V piatok 14. augusta sa po 45 rokoch odvtedy, čo opustili lavice petrovskej základnej školy, stretli terajší jubilanti – šesťdesiatnici. Ako nám prezradili, kedysi ich bolo až 5 tried a dokopy bolo v generácii žiakov narodených roku 1955 až 150. V súčasnosti životného jubilea sa nedožilo 14 z nich a mnohých trápia vážne zdravotné neduhy a choroby. Medzi živými už takmer nie sú ani ich bývalí triedni učitelia a profesori. Predsa niektorí z ich učiteľov sa dožívajú vyššieho životného veku, a tak si do spoločnosti zavolali aj troch z nich: angličtinárku Máriu Lomenovú, Máriu Lavircovú, ktorá ich ako mladá učiteľka učila základom ruštiny, ako aj Milana Vereša, ktorý práve v tom období v petrovskej základnej škole začal učiť výtvarnú výchovu. Na dohodnuté posedenie sa z tejto generácie do Arómy dostavilo 47 bývalých spolužiakov a generačných druhov. Minútkou ticha vzdali hold spolužiakom a učiteľom, ktorí už nie sú medzi nami. V dobrej nálade a družbe si spoločne evokovali spomienky a dobrodružstvá zo školských lavíc. Viacerí z terajších petrovských šesťdesiatnikov trvalo žijú v zahraničí, ale keď sa dopočuli, že sa chystá stretnutie generácie, pricestovali do svojho rodiska aj zo Slovenska, Slovinska, Rakúska, Holandska a Kanady, ako i z okolitých osád, kde v súčasnosti bývajú. Na pamiatku si zastali pred objektív Jána Diňu a zoradili sa v školskom altánku. J. Č-p • ĽUDIA A DIANIA •

35 /4662/ 29. 8. 2015

Ľudia a diania V PRVÚ SEPTEMBROVÚ SOBOTU V KULPÍNE

spracované tradičné svadobné zvyky a obyčaje, sa obecenstvu predstavia ochotníci zo Starej Pazovy, Báčskeho Petrovca, Kulpína... Keď ide o sprievodné akcie, Spolok kulpínskych žien tohto

ného charakteru. Okrem spolkov zo Srbska tohto sprievodného podujatia sa zúčastnia aj ženy z partnerskej Riečky zo Slovenska, čo je už tradičné zapájanie do podujatia Svadby v Kulpíne. Plánované je, aby sa prezentovalo do desať spolkov so svadobnými lahôdkami. Ďalším sprievodným podujatím Svadby voľakedy a dnes bude výstava svadobných foto-

dzajúce sa konali pod názvom Regata riek a tohto roku sa Pazovská regata plavila Dunajom a Sávou na počesť poručíka Aleksandra Berića. V TO okrem toho, že pracujeme na prezentácii našej obce, podarilo sa nám nadviazať i partnerské vzťahy s ostanými obcami a mestami, do ktorých regata zavítala (Boľovce, Kupinovo, Hrtkovce, Sriemska Mitrovica, Obrenovac, Šabac...). Pazovská regata patrí medzi najväčšie organizované Dragana Zorićová-Stanojkovićová na rekreačné plavby v našej kra- starobánovskej pláži

jine.“ Doložila, že pozdvihli na vyššiu úroveň aj nautickú turistiku a jednoducho pre mnohých regata bola peknou dovolenkou, strávenou v Srbsku. Ako uviedla riaditeľka D. Zorićová-Stanojkovićová, tohtoročná regata je úspešne realizovaná napriek mnohým ťažkostiam, ktoré ju sprevádzali. „Azda najväčšou odmenou za našu úpornosť a vytrvalosť bolo priaznivé počasie, ktoré sme mali počas trvania plavby,“ prízvukovala riaditeľka TO Obce Stará Pazova. Patrónom podujatia bola Obec Stará Pazova a spoluorganizátormi obce a mestá, do ktorých regata zavítala.

Svadba v areáli kaštieľa Katarína Gažová

súborov. Ako hostia vystúpia deti zo Srbska a Chorvátska a pravdaže aj hostitelia, malí folkloristi FS Bažalička z domáceho KUS Zvolen Kulpín. Po skončení detského programu o 16. hodine, tak ako

radičné páčivé podujatie Svadba voľakedy a dnes, ktoré pred rokmi v Kulpíne začal usporadúvať Spolok kulpínskych žien, bude aj tohto roku. V sobotu 5. septembra v parku kulpínskeho kaštieľa a na vchode do budovy budú prebiehať jednotlivé časti tohto podujatia. Vlani po niekoľkoročnej prestávke Svadbu voľakedy a dnes v Kulpíne zorganizovali spoločne Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec, Miestne spoločenstvo Kulpín a Spolok kulpínskych žien a tak to bude aj tentoraz. Prostriedky na realizáciu takého širšieho podujatia, ako je svadba, získali organizátori prostredníctvom projektov. Organizátori na rozdiel od Zvolenovci po vystúpení na minuloročnej Svadbe, keď predstavili svadobné obyčaje svojej dediny minulého roka, keď podujatie usporiadali v parku na vchode do kedysi, na vchode do budovy roku zorganizuje prezentovanie grafií a usporiada ju mládežnícke Muzeálneho komplexu v Kulpíne, Veľkého kaštieľa štartuje módna svadobného stolovania v rámci združenie Terra Kulpín, ktoré tiež sa rozhodli, aby ústredné javisko prehliadka, v rámci ktorej mla- stánkov spolkov žien z viacerých aktívne účinkuje v celom poduprogramu bolo v parku za Veľ- dé manekýnky predstavia rôzne prostredí. Každý z účinkujúcich jatí. Vystavovať sa budú nielen kým kaštieľom, kde bol koncom modely moderných súčasných spolkov si vyberie, ktorú časť staré svadobné fotografie, ale aj júla galakoncert tohtoročných svadobných šiat. stolovania počas trvania svadby súčasné s modernými mladomanPredslávnosťových dní v Kulpíne. Ústredný program Svadby vo svojom prostredí predstaví. želmi. Všetky akcie, okrem módO 13.30 bude oficiálne otvorenie voľakedy a dnes začína na spo- Podľa toho sa majú aranžovať nej prehliadky, budú prebiehať podujatia na javisku. Od 14. hodi- menutom javisku o 18. hodine. stánky, ktoré ako aj minulé roky v parku za kaštieľom, teda aj tie ny najprv začnú výstupy detských S choreografiami, v ktorých sú budú vystavovať dobroty predaj- sprievodné.

PAZOVSKÁ REGATA 2015

Úspešne skončená A. Lešťanová

ohtoročná regata trvala desať dní. Vyrazila 8. augusta zo Starých Bánoviec, do ktorých sa úspešne vrátila 17. augusta. Regatu organizovala Turistická organizácia Obce Stará Pazova a po návrate z desaťdňového pobytu na vode Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka, nám povedala: „Veľmi sme šťastní a hrdí, že sme i tohto roku úspešne realizovali v poradí tretiu regatu. Predchá-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

MIMORIADNE VOLEBNÉ ZHROMAŽDENIE VŠEOBECNÉHO ZDRUŽENIA PODNIKATEĽOV STAREJ PAZOVY

Vymenovali nové vedenie Anna Lešťanová

miestnostiach Remeselníckeho domu v Starej Pazove v stredu 12. augusta bolo mimoriadne volebné zhromaždenie Všeobecného združenia podnikateľov Starej Pazovy, na ktorom vymenovali nové orgány vedenia. Na zhromaždení podnikateľov (29. júla) z funkcie odvolali predsedu a podpredsedu zhromaždenia Všeobecného združenia podnikateľov Starej Pazovy, predsedu, podpredsedu a členov Výkonného výboru, tiež členov Dozornej rady.

Po vymenovaní pracovného predsedníctva zasadnutie viedol Vasilije Jovanović, ktorý na úvod ozrejmil všetky diania, ktoré predchádzali tomuto mimoriadnemu volebnému zhromaždeniu. Na uskutočnenie tohto stredajšieho zhromaždenia podľa slov V. Jovanovića boli vytvorené všetky predpoklady, lebo doterajšie zhromaždenie bolo nefunkčné a členovia schôdzu nemali vyše dva o pol roka. Podľa štatútu ich záväzkom bolo usporiadať zasadnutie zhromaždenia pod-

nikateľov aspoň raz ročne. Verejným hlasovaním za predsedu zhromaždenia Všeobecného združenia podnikateľov Starej Pazovy vymenovali Dušana Aleksandrovského, kým podpredsedom

15-členný Výkonný výbor (Rizah Čaušević, Miroslav Domoni, Ivan Nikolić, Miroslav Baláž, Aleksandra Rašetová, Miško Majorský, Nenad Dopuđa, Tihomir Preldžić, Boško Mihajlović, Nenad Radaković, Saša Odobšić, Nenad Deh, Dušan Jovanović, Svetlana Pajkanovićová a Jozef Hadrík) a 3-člennú Dozornú radu (Tamara Tótová, predsedníčka, Dragan Kovačević, podpredseda, a Siniša Nikolin, člen).

S MARÍNOU PÁRNICKOU Z LALITE

Diplom je tu, zamestnanie nieto M Annamária Tamašiová

arína Párnická vyštudovala na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade krajinnú architektúru. Aj ju – diplomovanú inžinierku krajinnej architektúry – postihol taký osud ako mnohých iných mladých vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Zamestnať sa nemala kde, ale predsa nečinne nesedela. Rozhodla sa, že zamestná samu seba – bude pestovať kvety. Teóriu už poznala, len bolo treba využiť ju v praxi... Rodičia doma pestujú zeleninu, paradajky a papriku a keďže mala

Pri jesenných kvetoch • ĽUDIA A DIANIA •

priestor, pustila sa aj ona do toho. S vysievaním jarných kvetín začala robiť v zime roku 2013, ihneď po skončení fakulty. Všetky kvety, ktoré mala, boli vypestované zo semena, čo nebolo dobre, nevyšlo to totiž celkom najlepšie. Bol potrebný čas, kým neprišla na to, ako ktoré kvetiny treba vysievať, zalievať a akú teplotu si vyžadujú. Neskoršie zistila, že väčšina kvetinárov kupuje hotový výhonok, iba ho dopestuje a predáva. Rozhodla sa, že to vyskúša, a tohto roku ten spôsob aj uplatnila. No a dopadlo to veľmi dobre. Takto dopestovala muškáty a klinčeky. Siala iba tie druhy, ktoré sa ukázali najlepšie zo semiačok, ako lobélie a verbena. Aj jesenné kvety, čiže chryzantémy z odrezkov zasadila a teraz dopestúva. Má i niektoré svoje odrezky, ktoré sama vypestovala, aby boli čím pestrejšie a farebnejšie. Kvety predáva na trhu v Laliti a keďže si ľudia už zvykli, chodia nakupovať i do domu. Neraz sa stalo, že ani nemá s čím odísť na trh, lebo všetko predá doma. Stalo sa i to, že kvetiny ani nerozkvitli a už boli predané. V zime sú kvety vo fóliovníkoch, ktoré po celé dni a noci vykurujú. Keďže zamestnanie nikde nieto, Marína cez zimu zhotovuje príležitostné ikebany k Vianociam a Novému roku. Na to si počas celého roka zbiera materiál z prírody a v zime ho využije, a tým spôsobom si privyrába.

Z mimoriadneho volebného zhromaždenia Všeobecného združenia podnikateľov Starej Pazovy sa stal Miroslav Malečić. Novým predsedom VV je Rizah Čaušević a podpredsedom Sava Odobašić. Na mimoriadnom volebnom zhromaždení vymenovali aj nový

Ďalšie zasadnutie zhromaždenia Všeobecného združenia podnikateľov Starej Pazovy naplánovali na 21. augusta a rokovať budú o výmenách a doplnkoch štatútu.

DARCOVSTVO KRVI. Prvá tohtoročná akcia dobrovoľného darcovstva krvi v Báčskom Petrovci sa uskutočnila 19. februára, druhá 26. marca, tretia 23. júla a štvrtá, nateraz posledná akcia, bola 20. augusta v miestnostiach Obecnej organizácie červeného kríža na Ulici kulpínskej 13 a v nej sa zúčastnilo 55 Petrovčanov. Petrovské prostredie je v tejto humanitnej aktivite, ktorá môže niekomu zachrániť život, medzi najhumánnejšími v našej krajine. Za to sa mu už viac desaťročí dostáva patričného uznania. Preto z Obecnej a Miestnej organizácie Červeného kríža vyzývajú všetkých spoluobčanov, aby sa zúčastnili v nasledujúcej akcii dobrovoľného darcovstva krvi v Petrovci, zároveň i poslednej tohto roku, ktorá je naplánovaná na štvrtok 19. novembra. j. č-p foto: z archívu ČKBP 35 /4662/ 29. 8. 2015

Ľudia a diania ŽUPKOVSKÁ HALUŠKIÁDA

Zbiehali sa nám slinky Monika Necpálová

alušky ako od mamy. Tak chutili a voňali tie, čo sa vyvárali celý deň na Slovenských národných slávnostiach na jarmoku. Zemiaky sa však bielili a mixovali od skorého rána. Hudobníci zo Župkova spríjemňovali celé dopoludnie ľudovou muzikou a okolo obrovského stánku plného Župkovčanov v zelených tričkách sa neustále točilo plno zvedavcov. Chýr o pravých slovenských haluškách sa

Halušky, aké svet nevidel, varili v Petrovci Župkovčania rozšíril razom. Okolo vriaceho kotla sa neustále hemžili davy gurmánov a nikdy nekončiaci rad nútil majstrov Európy vo varení halušiek, rodákov zo Župkova, aby dokazovali, že si svoj unikátny titul zaslúžili. 20 kilogramov múky, 50 kíl zemiakov, 20 kíl bryndze a 17 kíl slaniny. „Mali sme pripravených 300 tanierov, tie sa v okamihu minuli. Celkovo sme na jarmoku rozdali asi 500 porcií,“ hovorí Jozef Belán. Vlani Župkov navštívili hostia zo Slovenského vydavateľského centra a Múzea vojvodinských Slovákov. Práve vtedy padol nápad priniesť najlepšie jedlo zo Župkova na Dolnú zem. Takmer do roka a do dňa sa garde obrátilo, hostia z Petrovca sa stali počas sviatku vojvodinských Slovákov hostiteľmi. Niekoľkonásobní majstri Európy vo varení halušiek z Tureckej, kde myšlienka súťaže aj vznikla, tvoria

www.hl.rs

štvorčlenné družstvo. Byť majstrami, to znamená nahádzať halušiek do vody najviac, uvariť ich čo najchutnejšie a zjesť ich najrýchlejšie! Tri kilá halušiek zjedlo víťazné družstvo za 49 sekúnd! Okrem Jozefa Belána sa do Petrovca prišiel kuchársky vyžiť aj ďalší člen družstva Jozef Pánik. Pri varení a prípravách však pomáhali všetci Župkovčania. Veď aj bolo vidno, že sa varilo s láskou. Haluškiáda je kolektívne dielo. „My halušky nepredávame, ale rozdávame. Ľudia si to vážia,“ komentuje, stojac pri horúcom kotle, Jozef Belán. To bolo na kvalitných haluškách aj vidieť. Varilo sa celú sobotu až do piatej. Na koštung nám dali ešte predtým, ako boli halušky hotové, aj za varešku bryndze. Bryndza zo Slovenska je niečo, čo je tu malou raritou. „Je to vlastne syr, ktorý sa nepredáva v čerstvom stave, ale sa necháva vyschnúť, melie sa a solí,“ ozrejmuje Jozef tajomstvo bačov. STOJÍ STROM ZELENÝ Tak ako kedysi, aj teraz prichádzajú na Dolnú zem Slováci zhora, zo stredného Slovenska. Rozumejú si aj bez slov, hoci reč je spoločná. Vraj sa tu v priebehu niekoľkých hodín aj Župkovčania, z dedinky neďaleko Žarnovice, cítili ako doma. Niekoľkoročné kontakty prilákali na Slovenské národné slávnosti početnú výpravu. A veru prišlo ich

naozaj hojne – za autobus! „Minulý rok sa Stretnutia rodákov v Župkove zúčastnili niekoľkí priatelia z Dolnej zeme. To bol významný krok v našej spolupráci s konkrétnymi vojvodinskými inštitúciami. Teraz kolegovia zo Slovenského vydavateľského centra uvítali nás v Báčskom Petrovci,“ ozrej-

Lipka v areáli Základnej školy Jána Čajaka muje nám prvopočiatky spolupráce starosta Župkova Ján Tomáš. Mnoho občanov Župkova sa prihlásilo na zájazd práve preto, aby videli nielen život vo Vojvodine, ale aj to, ako si tu vážia slovenčinu a zvyklosti. Prvoradý cieľ sa podľa starostu naplnil. „Chceli by sme rozvinúť odbornú spoluprácu na úrovni výučby slovenčiny,“ informuje nás Ján Tomáš a dodáva: „S pani profesorkou Andrášikovou máme veľmi dobré kontakty. Moja manželka je riaditeľkou Základnej

Vystúpenie v rámci sobotného programu na Námestí slobody počas Slávností

Informačno-politický týždenník

školy v Župkove, a preto verím, že čas ukáže objektívnu možnosť uzavretia dohody, či už na úrovni obcí, školských zariadení alebo združení.“ Nie tak dávno sa Župkovčania pokúšali nadviazať spoluprácu so Základnou školou bratov Novakovcov v Silbaši, žiaľ, toto sa nepodarilo. Cesta sa však otvára znova. Práve takéto nádherné podujatia, ako sú Slávnosti, upevňujú vzťahy medzi ľuďmi na Slovensku a v Srbsku. Pritom podľa starostu Župkova nie je prioritou podpísať v tejto chvíli zmluvy, ale

bude úspech, ak sa podarí uzavrieť dohody s asociáciami pedagógov či spolkami z Vojvodiny. Ostatné je na priateľských vzťahoch medzi ľuďmi. Do zeme zapustila korene i mladá lipka. „Chceli sme, aby tu po nás niečo zostalo,“ so štipkou nostalgie hovorí Ján Tomáš. Typický slovenský strom lipa dnes už spoznáva zem v parku Základnej školy Jána Čajaka. Vedenie školy a všetci Župkovčania sa v piatok 7. augusta po príchode do Petrovca rozhodli na znak budúcej spolupráce zasadiť lipu, ktorú priviezli zo Slovenska. Jej srdcový kvet nech je symbolom rozvíjajúceho sa priateľstva. Za tónov harmoniky spievala sa novozasadenému stromčeku slovenská hymna. Zástupcovia Župkova sa potom vybrali položiť kyticu na hrob spisovateľa Samuela Boldockého. Sľub dodržali: Prišli, len on, ktorý sa im stal od prvej chvíle priateľom, medzičasom odišiel. Spätosť však zostáva a má svoju budúcnosť. Dôkazom aktivity angažovať sa v medzinárodných krajanských vzťahoch bol toho roku nielen stánok Župkova na jarmoku, ale počas programu sa na námestí predstavili aj tamojší umelci. Príchod Župkovčanov do Vojvodiny je príkladom dobrej vôle spoznávať sa medzi sebou naprieč hraniciam. • ĽUDIA A DIANIA •

DRAGOLJUB ZAMUROVIĆ A JEHO VEČNÉ KRÁSY PRÍRODY A VOJVODINY

Hovory bez slov Oto Filip

lovek na výstavy do galérií a múzeí najčastejšie chodí cielene. Sú však i podujatia

a cudzích priam nútili pristavovať sa takmer celý august pri paneloch na začiatku Knez Mihailovej ulice v Belehrade. Lebo sa ich musela dotknúť ústredná te-

Selenčanka

matika, ktorej dominovali krásy prírody a Vojvodiny, tak isto priam úchvatný spôsob ich podania. N a v o n o k Kvety begečské je všetko na

Cárska bara: Ich svet

na otvorenom, priamo na ulici, na ktoré narazíš neplánovane, no nemožno ich nechať nepovšimnutými. Platí to aj o snímkach Dragoljuba Zamurovića (Art Zamur), jedného z veľkých mágov našej fotografie, ktoré tak miestnych obyvateľov, ako i turistov našich Zo Suseku: Prvý let

tých snímkach jednoduché: polia s červenou paprikou, pohľad na pôdu a zem očami neba, momentky bežné a denné, no i prírodné úkazy zriedkavé, zábery každodenné a nostalgické, dynamické a statické. Ako skutočný majster

Zamurović (1947), autor početných monografií – Vojvodina, Srbsko, život a zvyky, Sarajevo, Čierna Hora..., autor, ktorého zábery zverejňujú popredné svetové tituly od Time po Europeo – pri svojom pohľade cez hľadáčik úspešne spája tvorivosť a inšpiráciu so zručnosťou technickou a dobrým výtvarným cítením. Keď sa k tomu pridá občasná nezvyčajnosť detailu a dneška, jasné je, prečo sa umelec vôbec nemusí vybrať na exotické destinácie, keď je toľko podnetných námetov aj vôkol nás. Treba si ich len vedieť všimnúť. Ak to slovko len obstojí v predošlej vete.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! V dnešnom prehľade oznámení najprv sa občanom oznamujú správy z cudziny! Ako sa dozvedáme z médií, britská informačná služba MIS viac než dvadsať rokov špehovala laureátku Nobelovej ceny za literatúru Doris Leasingovú. Tomu sa hovorí demokracia: v demokraticky usporiadanom štáte je všetko dovolené; vrátane špehovania. Vedcom sa vraj podarilo z jedu brazílskeho orecha, pardon – pavúka – oddeliť látku, ktorá mužom umožní dosiahnuť voľným okom spozorovateľné vzrušenie za menej • ĽUDIA A DIANIA •

než 20 minút. Už to vraj majú vyskúšané na myšiach; správy neobsahujú údaje o podrobnostiach: ako z toho vyviazli myšky... No a poďme domov, ale cez New York. Tam, podľa titulku v denníku Blesk, pán minister Našich zahraničných vecí odkázal svetovým mocnárom, že Kosovo sa veru nesmie dostať do UNESCO. Práve tak, ako sa, podotýkame, nesmie dostať, ako že sa ani nedostane, von zo Srbska. Trebárs bežný rok donedávna bol naskutku suchý, že vraj len tak pršia vzájomné trestné hlásenia našich

eminentných politikov, známych straníckych šarží. Radi by sa stretali, ibaže im to pracovné povinnosti, všakáno, nedovolia, nuž sa spoliehajú na súdnych pánov, ktorí im už zosúladia voľné termíny a pozvú ich na stretnutie, na ktoré sa ešte ako tešia. Opäť dobrá z Nášho Belehradu. Vraj milovníkom kedysi chmeľového moku, návštevníkom tradičného pivového podujatia Beer fest neprekážal ani dážď, ani blato po kolená. Celkom logické, nie? Na blato sme si zvykli dávno, a na vodu vlani, počas záplav...

Vraj (zase ten Blesk!) syn nášho Pána Prezidenta vyhlásil, že zbúra údajne nelegálnu chatu pri rieke Sáve, ak si to štát bude žiadať. Našťastie náš štát je humánny; azda len nebude žiadať búrať krovy nad hlavami... Aspoň nie nad všetkými. Za istého holobradého futbalistu Náš Najchýrečnejší FK ČH vraj požaduje päť miliónov. Nie dinárov, ale eur. Keby mal niekto záujem, predám mu tri mačiatka (tretí vrh) za Päť Miliónov Parí, všetky spolu aj so škatuľou. Pýtať predsa môže, kto koľko chce, nie?

35 /4662/ 29. 8. 2015

Ľudia a diania NAŠI V NEMECKU (11)

Svet je naskutku malý Juraj Bartoš Niektorí odišli s cieľom privyrobiť si a vrátiť sa domov. Iní hneď rátali s tým, že zostanú tam. Všetci mali plány a sny; niektorým sa splnili. Prinášame, hľa, životné príbehy v kocke zo stretnutí v Gomaringene s našimi ľuďmi žijúcimi v Nemecku.

riznám sa, že pred májovým odchodom do Nemecka som sa potajomky nádejal, že v Gomaringene stretnem zopár známych, s ktorými sme pred časom mali živšie kontakty. Márne. To, že ma oslovia ľudia, mne úplne neznámi, mi veru ani vo sne nenapadlo. Nuž ale... Zase sa raz osvedčilo v praxi to povestné: Svet je malý. „Prepáčte, vy ste novinár?“ osloví ma príjemný ženský hlas, len čo sa na chvíľu usadím, pozrieť si, čo mám nafotené. Vo veľkej hale sa práve rozbiehajú oslavy 20. výročia Slovenského spolku Gomaringen. Pravdaže sa ihneď priznám, a dodám tretiu časť „môjho mena“ – Hlas ľudu. Po chvíli sa s prívetivou milou dámou, ktorá sa mi predstaví, rozprávam, ani čo by sme boli starí známi. Štyridsaťpäť rokov je tomu, čo sa Anna Žihlavská z Pivnice s manželom Štefanom dostala do Nemecka.

Anna Žihlavská

„V januári roku 1970 sme prišli do Ebingenu, po roku sme sa presťahovali k môjmu otcovi do Sindelfingenu, a tam sme zostali. Manžel v Pivnici bol traktorista na ekonómii a v Nemecku si našiel robotu vo firme Deimller. Ja som bola 22 rokov v IMB, a potom v STB. Do práce Slovenského spolku Gomaringen sme sa zapojili od jeho začiatku – v roku 1995.“ Nálada v hale narastá, kontrastuje

www.hl.rs

s tým, čo počujem o chvíľu, prečo tu nie je aj s manželom: Štefan Žihlavský ochorel, ochrnul pred dvoma rokmi, takže... Ech, čo je život... Nepatrí sa jatriť ranu, radšej vravme o potomstve... „Máme dvoch synov; starší sa narodil v Pivnici, mladší tu, v Nemecku; prvý je viac ako 20 rokov v Kalifornii, druhý žije v Stuttgarte s manželkou Poľkou a tromi deťmi, ktoré po slovensky nevedia. Už ani môj syn nevie... Ale s tým v Amerike sa ešte po slovensky rozprávame... Taký nám je život...“ povie pani Žihlavská a dodá, že do Pivnice odchádza rada. „Veď tam mám živú 90-ročnú mamu.“ Ešte stále, hovorí, číta Hlas ľudu. Na otázku, prečo, keď už tak dávno nežije v rodisku, má pohotovú odpoveď. „Preto, že nechceme zabudnúť po slovensky. Okrem toho zavše sa tam nájde aj niečo o Pivnici. Ale priznám sa vám, že si najprv pozriem smútočné oznámenia, nuž čo, politika ma nezaujíma...“ POLYGLOTI Z BIELEHO BLATA Popriali sme si s pani Žihlavskou všetko dobré a poďho, každý svojou stranou; teda moja novinárska maličkosť na všetky strany. Z jednej z tých strán opäť ma ktosi osloví, tentoraz dáky mäkký mužský hlas. „Prepáčte, vy ste pán Bartoš?“ „Áno, Juraj...“ „A nie ste náhodou z Hložian?“ „Pravdaže, a vy...?“ Majiteľ hlasu, ktorý ma práve prekvapil, už aj objasňuje, kto je a prečo ma, ospravedlňujúc sa opäť, ,vyrušujeʽ. „Aj moje korene vedú do Hložian; moja mama bola Krišková; už len jedna jej sestra je živá, Zuzana Pagáčová, 5. apríla mala 80 rokov...“ „Poznám, je to mama mojej bývalej spolužiačky.“ „Áno, Zuzana Žemberyová je moja sesternica. A jej brat Ondro Kriška, čo má sestru Katku, je môj bratranec...“ „Katka je moja suseda a Ondrej sa pred rokmi presťahoval do nového domu na Nový šor.“

Informačno-politický týždenník

Rád je veru môj nový známy Vladko Hrubík (1970), že naďabil na niekoho z dediny, z ktorej sa kedysi do sveta pobrali jeho rodičia. Usmieva sa Vladko, usmievam

času na robotu,“ dopĺňa ju hlava rodiny. Do Bieleho Blata vraj Hrubíkovci radi odchádzajú, veď baterky si treba dobíjať. Dokonca vraj dva

Vladko Hrubík s manželkou Estikou a svokrou Eržikou

sa aj ja, aj Vladkova manželka Estika, i jej mama Eržika Milenovová sa usmieva. Usmiata kytica, tento veselý trojkvietok hovorí, že je z Bieleho Blata. Pýtam sa ich, odkedy sú vlastne v Nemecku, odpovie Vladko: „Ja som sa narodil tu, v Horb am Neckar, kde bol aj založený Slovenský spolok. A manželku som si šiel zobrať do Bieleho Blata.“ „Vytiahnuť ju z blata?“ „Tak... Biele Blato – čierna zem...“ Smejeme sa. Lebo je nám proste všetkým príjemne. Ani čo by sme, po rokoch, postretli starých známych a máme zo stretnutia radosť. Ibaže my sa poznáme sotva päť – šesť minút. Hľa, ako málo treba, v cudzom svete, k tomu, aby si ľudia boli bližší. Prečo sa na rovnaký pocit podstatne dlhšie čaká doma? Vari by sme sa mali vzďaľovať, aby sme si boli bližší? „Trinásť rokov sme už tu,“ ozve sa Vladkova manželka. „Máme dvoch synov, Adriana (12 rokov) a Doriana (9).“ „A mamoška nám prichádza pomáhať. Máme tu taký rodinný podnik Hrubik GbR Handel & Vertrieb, tak ona sa má okolo detí a my máme viac

razy za rok. Nečudujem sa, ani ich neprekvapí moja ďalšia otázka: Kde sa vlastne cítia viac doma? Namiesto „Nemcov” odpovedá pani Eržika: „Keď prídu k nám, tak sú tam doma, keď sú tuná, tak sú doma tu.“ Vladko Hrubík, nemožno si nevšimnúť, má krásnu výslovnosť, najmä hlások l, č, ž, š. Čiastočne aj preto, že má živé pracovné kontakty so Slovenskom. Ale aj preto, že svojho času deväť rokov žil v Bielom Blate, ktoré je známe ako dedina polyglotov. Nie div, že aj ich deti... Práve k rozvravenej skupinke krajanov dobehol, akože inak, len na chvíľu, Adrian. Predstavil sa mi po slovensky a, áno: s úsmevom. Jeho stará mama neudrží na uzde radosť a hrdosť z vnúčaťa: „Vie päť jazykov. Nemecký perfektne, maďarský, srbský, slovenský a anglický – chodí do anglickej školy. V siedmej triede sa bude učiť aj francúzštinu.“ Pani Eržika ešte podotkne, že deti veľmi radi chodievajú k nej do Bieleho Blata: „Najradšej by tam aj zostali.“ Na čo ich otecko udrie zlatý klinec, bodku za krátkym rozhovorom: „Lebo v Bielom Blate je sloboda... Široké ulice, bicykle, traktor...“ • ĽUDIA A DIANIA •

ŽIVOT PÍŠE ROMÁN AJ O DUŠANKE ČAKIOVEJ-VOJINOVIĆOVEJ

Uhrýzať si z tvrdého chlebíka

ktorý už aj sama viem opraviť. Majstri by ma za takú maličkú chybu doslova obrali o peniaze. Zberom sekundárnych surovín sa zaoberáte už vyše 20 rokov. Kedy vám je najťažšie? – Najťažšie, teda najnižší výkon mám počas týchto letných páľav, keď sa cez deň musím schovať do chládku a v noci pracovať. Vo večerných hodinách sa nejako obávam jazdiť na bicykli po dedine, lebo nikdy neviete, skadiaľ sa môže objaviť auto a zapríčiniť dopravnú nehodu… Už niekoľkokrát som uvažovala, že s touto prácou skončím, že si

Čo vlastne robili? Zbierali, trie- niečo majstruje.” Čomu sa venujete vo voľnom dili, čiže separovali sekundárne ivot človeka je plný príbehov. suroviny (papier, kartón, plasty čase? – Veľmi dobre sa viem zabaviť Niektoré sú veselé – sú to a kovy), ktoré veľmi šikovne momenty, na ktoré si radi ukladali do ručne vyrobených pri umývaní kuchynského riadu, spomíname a radi o nich roz- vozíkov a neskoršie odvážali ale aj pri chystaní jedla. Žartuprávame. No sú tu aj tie druhé do výkupných centier. Pre ťažkú jem. Vlastne najradšej čítam príbehy zo života iných, ktoré sa finančnú situáciu v rodine bola knihy, v poslednom čase ma zasom prinútená hľadať spôsob, ujímajú texty zo Svätého písma, nás dotknú. Dušanka Čakiová-Vojinovićová ako si privyrobiť nejaké penia- naposledy som prečítala knihu (62) z Debeljače je obyčajná ze. Chcela som mojim deťom Proroctvá Nikolu Teslu. Mám aj žena, ktorej život hádzal pred zabezpečiť lepší život. Tak nohy mnohé prekážky a správal som aj sama začala zarása k nej obzvlášť kruto. Napriek bať zo zberu a odpredaja trpkému životu Dušanka, ktorej sekundárnych surovín. Zo deti v Kovačici a Debeljači dali začiatku mi to bolo veľmi prezývku Babka Kartón, žiari ťažko, tovar som nakladala pozitívnou energiou a dobrosr- a prepravovala na vozíku, dečnosťou. Od svojej mladosti ktorý bol zavesený na binemala na ružiach ustlané. Za- cykel. Verte mi, že po tej čiatkom osemdesiatych rokov práci som ráno nemohla vstúpila do manželstva, v ktorom zastať na nohy! Bola som sa jej onedlho narodili dve deti, vyčerpaná, ťažko som to dcéra a syn. Čoraz častejšie ne- znášala. To moje trápenie zhody s partnerom ju o krátky s novou prácou si všimol čas prinútili opustiť spoločný ro- riaditeľ výkupného stredinný dom. S deťmi začala nový diska sekundárnych suroživot v Pančeve, kde sa zamest- vín v Belehrade, ktorý mi Dušanka si nevie predstaviť deň bez svojej dvojkolesovej družky nala ako upratovačka v podniku ponúkol kúpu bicykla s Konstruktor. Krátko po tom, čo sa motorom na tri mesačné podnik začal valiť do lona krízy, splátky. Súhlasila som a už o záhradu, v ktorej sama pestujem nájdem niečo iné, alebo aspoň chtiac-nechtiac si začala zvykať mesiac a pol som zarobila po- zeleninu. Prispievam do rodin- dva-tri dni si dám voľno a budem aj na pomocné práce, keď často trebné peniaze a riaditeľovi som ného rozpočtu aj pílením dreva oddychovať. No márne, ja bez s majstrami chodila na stavby. vrátila dlh. Od roku 2001 žijem v motorovou pílou, chodím pomá- práce neviem žiť, pre mňa je to Tam im pomáhala nachystať Debeljači, občas v Kovačici, kde hať rodine a známym. Nedávno proste nuda. K tomu vždy, keď som si pílou zranila ruku, si pomyslím, že už nebudem stavebný materiál, musela som ísť k lekárovi. preháňať s prácou, nečakane maltu, podať tehly, Aj tam som mala zážitok, sa vyskytne nejaký finančný poupratovať zvynemohli mi nájsť zdra- problém a už znovu seba ako šky odpadového votný kartón, lebo som oslíka ženiem do práce. Tak temateriálu. vyše desaťročia nebola raz musím kúpiť nový televízor, – Pokým som sa u lekára. A načo by som lebo ten, ktorý mám – škoda ho, nemo pozerala na aj šla, veď som skoro ani naozaj má krásny obraz a zvuk tíško krachujúcu – nemôžem napojiť na ten tzv. chorá nebola… firmu, vo mne rásČasto sa zaoberáte Top Box. tol smútok a strach Čo by ste urobili, keby vám prácami, ktoré skôr patpred otázkou, či niekto zajtra ponúkol novú ria mužom. Prečo? budem zajtra mať – Proste mám rada ná- prácu? Aká by vám bola po z čoho živiť svoje Treba šetriť peniaze, kde sa len dá, radie, pomocou ktorého vôli? deti. V Pančeve, v a opraviť všetko, čo sa dá – Samozrejme, že by som chcesi môžem sama opraviť, tej časti, kde som žila so svojou rodinou, bývali som si vybavila dva veľké zberné dotvoriť, vystavať, čo treba. Keď la robiť niečo iné. Napríklad rada ešte niekoľkí moji kolegovia a sklady. Doma som si z drevených som sa s v minulosti s priateľkami by som sa starala o zvieratá v kolegyne z bývalej firmy, ale paliet postavila aj kurín, v ktorom prechádzala po meste, ony sa zoologickej záhrade. Okrem hádam najviac tam bolo nasťa- chovám sliepky. O všetko v dome dívali do obchodov s odevom, plazov (jašteríc a hadov) a žiab hovaných príslušníkov rómskej sa sama starám. Keď susedovci a ja do predajní s náradím pre nebojím sa žiadneho zvieraťa, národnostnej menšiny, ktorí sa počujú rev motorovej píly, elek- majstrov. Naposledy som si kú- dokonca ani leva, ktorého by každodenne prehŕňali v sme- trickej vŕtačky alebo brúsky, pila nové skrutkovače, lebo sa mi som poľahky dokázala skrotiť, tiach na neďalekom smetisku. zvyknú komentovať: „Táto zasa začal kaziť bicykel s motorom, možno skôr než človeka.

Anička Chalupová

• ĽUDIA A DIANIA •

35 /4662/ 29. 8. 2015

Ľudia a diania SPOMIENKY NA CHÝREČNÉ HAJDUŠICKÉ TANCE

Boli to pekné časy Vladimír Hudec

hovorilo, šizilo, čiže chlapci a dievky sa sami pre seba pohybovali v rytme hudby. Dnes mladí tomu povedia ďuskať. Tanečné zábavy v tom čase boli miestom, na ktorom sa chlapci a dievčence navzájom spoznávali. Keď sa mládenec chcel dievke

anečné zábavy odjakživa boli tradičnou zábavou mladých na našich dedinách. Skôr na nich hrala slovenská ľudová hudba a tancovali sa čardáše, valčíky, polky... Tak tomu bolo aj v Hajdušici. Avšak v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia aj na tieto priestory začala prenikať populárna tanečná a pop hudba. V tanečnej sieni krčmy Hviezda začali usporadúvať tance, na ktorých do tanca hrala skupina Romantici (Romantičari). Vtedy ju tvorili Boris Erdeljan (gitara a spev), Vladimír Sedliak (gitara a spev) a Verner Holcmiler (bicie). Organizátorom tancov bola mládežnícka organizácia. Tance, ktoré sa postupne presťahovali do zrenovovanej siene mládežníckeho domu, vrchol zažili v prvej po- Populárni Romantici: (zľava) Milan lovici sedemdesiatych Radakov, Andráš Molnár-Bandi, Verner rokov, keď Romantici Holcmiler a Andrís Molnár-Moki hrali v zložení Milan Radakov, Andráš Molnár-Ban- zaliečať, zavolal ju do tanca, keď di, Andrís Molnár-Moki a Verner hudba hrala pomalé piesne. TanHolcmiler. Prví traja hrali na gi- covali tzv. sentiš, tak, že mládenec tarách a spievali a Verner zostal objal dievča okolo pásu a ona jemu verný bicím nástrojom. položila ruky na plecia a v poma– Na tance chodili mladí ľudia lom rytme sa otáčali do kruhu. z celého okolia, od Vršca po Zre- Spôsob, akým dievka tancovala, ňanin. Autá vtedy boli zriedkavé bol pre mládenca svojrázny signál. a mladí prichádzali na bicykloch, Ak sa držala na dištanci, dávala menej na motocykloch, ale aj pešo. najavo, že ju mládenec nezaujíma Spravidla sme predali 300 a viac a pristala s ním tancovať, len aby lístkov za jeden večer. Pritom mnoho nezahanbila pred kamarátmi. hí zostali predo dvermi a hudbu V tom prípade odtancovali dva počúvali vonku, – spomína si V. tance, po čom ju mládenec odpreHolcmiler. – Hrávali sme hlavne vadil na miesto. Ak sa však priblížila šlágre Mišu Kovača, Kiću Slabinca, bližšie k mládencovi a ruky voľnejBobu Stefanovića a iných vte- šie preložila cez jeho plecia, to už dajších spevákov, ale aj piesne bol určitý signál. Pravdaže, takýto Indexov, Pro Arte... a nechýbali ani pomalý tanec bol príležitosť, aby najznámejšie svetové hity z toho mládenec dievčaťu pošepol, že sa obdobia. Tanec sme záväzne začí- mu páči, navrhol, aby sa častejšie nali inštrumentálom a keď sa na- stretali... Keď sa dievča v tanci úplzbieralo dostatočne ľudí, začínali ne priblížilo k mládencovi a objalo sme hrať najprv rýchlejšiu hudbu, ho okolo krku, znamenalo to, že je pri ktorej publikum, ako sa tomu láska na obzore. Inak pravidlom

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

bolo, že mládenec volal dievča do tanca, ale každá zábava mala aj časť, keď si dievčatá volili tanečníkov. Hudba vyhlásila – dámy volia – a dievčatá sa rozbehli po sieni a aj tým dávali určité signály mládencom. – Neboli to obyčajné tance. Všeličo sme vymýšľali, len aby sa niečo dialo, – hovorí V. Holcmiler. – Často sme tanec pomenovali jablkový, hruškový, krumpľový... bál, a potom sme vymýšľali rôzne hry. Najobľúbenejšia hra bol tanec vytrvalosti. Žrebovaním sme zvolili tanečné páry, ktoré mali čím dlhšie tancovať s jablkom, hruškou, zemiakom, dokonca aj s nevareným vajcom medzi čelami. Vyhral, pravdaže, pár, ktorý najdlhšie tancoval, za čo sa mu dostala symbolická odmena. Sympatické napríklad bolo, keď sme vyžrebovali partnerov rozličnej výšky. Predstavte si vysokého chlapca s nízkou dievčinou, ktorý sa musel poriadne uhnúť, aby mohol tan-

ké zorganizovať mládež. Keď sa renovovala sieň mládežníckeho domu, v pracovnej akcii sme betónovali podlahu a chodník vôkol nej. Sami sme udržiavali poriadok v sále, zametali, utierali. Sami sme si v zime pripravovali pazderky na vykurovanie, ozdobovali sálu. Na tancoch sme žiadne nápoje nepodávali. Kto si chcel vypiť, musel odísť do krčmy. Romantici mali aj dorast. Začiatkom sedemdesiatych totiž skupina tínedžerov Miroslav Maričić, bratia Predrag a Zoran Stojkovićovci na gitarách a Gradimir Kujundžić na bicích založili skupinu Mosquito. Ich repertoár bol však trochu iný. Hrávali skladby The Beatles, ale aj rock hudbu, čiže skladby skupín Deep Purple, Led Zeppelin, Sweet, Nazareth, YU grupa, Time... Hrávali počas prestávky Romantikov, ale mali aj samostatné vystúpenia na maturitných večierkoch v základnej škole a na dedinských oslavách v iných osadách. Nuž

Skupina Mosquito na školskej oslave

covať. O partnerov nikdy nebola núdza a spravidla bolo niekoľko desiatok párov. – Pre každý bál sme sieň zvláštne vyzdobili či už jablkami, alebo hruškami, a keď niekto odtrhol ovocie, musel ho zaplatiť, – spomína si Branislav Radakov, vtedajší predseda mládežníckej organizácie. Často sme tancovali aj s metlou podľa vzoru na slovenské svadby, mali sme i tanec s klobúkom. Boli to pekné časy. Vtedy nebolo ťaž-

a keď Romantici v druhej polovici sedemdesiatych rokov prestali hrávať, skupina Mosquito s rovnakým úspechom hrávala na chýrečných tancoch. Avšak keď jej členovia ukončili strednú školu a rozbehli sa na štúdiá, aj táto skupina prestala pôsobiť. Bol to koniec chýrečných hajdušických tancov. Nedostatok orchestra mládežnícka organizácia sa pokúsila vynahradiť čoraz populárnejšími disko večierkami, ale to už nemalo takú ozvenu. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU

Štátne monitorovanie seniorálneho konventu Katarína Verešová

oci sú zápisnice najvierohodnejším svedectvom o pôsobení štátnej alebo spoločenskej inštitúcie, novinárske správy o priebehu najvyššieho valného telesa o danej problematike na presne stanovenom mieste a termíne sú pre čitateľov zaujímavejšie. Pútavé sú preto, lebo okrem holých rozhodnutí a návrhov vykresľujú atmosféru zasadnutia alebo konferencie. Chorvátsko-sriemsky seniorát evanjelickej a. v. cirkvi, ku ktorej pred prvou svetovou vojnou patrili aj sriemske cirkevné zbory, založený bol rozhodnutím chorvátskeho snemu v roku 1900, a to predovšetkým šesťročným zasadzovaním sa o odštiepenie sa od Báč-sriemskeho seniorátu pazovského cirkevného zboru v čele s farárom Vladimírom Hurbanom. Týmto najmladším seniorátom v Rakúsko-Uhorsku cirkevné zbory získali autonómiu od silného maďarónskeho nátlaku aj na cirkevný život evanjelikov. V rámci tohto seniorátu pôsobili spoločne slovenskí, nemeckí a chorvátski evanjelici. Zásluhou tohto seniorátu je fakt, že sa v prvej dekáde pôsobenia úplne osamostatnili zbory: Boľovce, Slatina, Ilok, Vinkovci a Nové Bánovce. Seniorálne konventy odbavovali na rozličných miestach a jedenásty výročný konvent bol 8. júna 1909 v Starej Pazove. Konvent tento opísal Banevolus auditor v Cirkevných listoch (roč. XXIII., jún 1909, č. 6, s. 180 a 181): „Už v pondelok dňa 7. júna popoludní, ale viacej raňajšie z hora i z dola prichodiace vlaky donášali valným počtom účastníkov konventu zo všetkých strán Sriemu a Slavonie, tak že si sa tu i tam s ktorou tlupou hneď Nemcov a hneď Slovákov prespoľných stretávať mohol, a keď hlas mohutných nových zvonov • ĽUDIA A DIANIA •

cirkve staropazovskej zvolával ľud tlačená v slovenskej a nemeckej do neveľkého, starého síce no reči a v ktorej písalo: „ Dcéroúhľadného a vkusne zariadeného cirkev Boljovce v poslednom chrámu, a v ňom aj konventuáli čase pripravila a postavila peknú na čele so svojím kňazstvom zau- faru, a od komposesorátu pred jali miesta, započali sa konventu pár rokmi prijala 450 jutár poľa predchádzajúce služby B. S rannou piesňou..., počas ktorej katechéta na obecných školách a kaplán cirkve ml. Vladimír Hurban pomodlil sa s nami po slovensky i prihodnou modlitbou trojičnou, a potom slatinský farár G. Justh prečítal spred oltára primerané miesto Žalmu po nemecky.“ Pred výročným konventom bolo zasadnutie podporovne tohto senioráFotografia z roku 1909: Senior a surčinský farár tu: „Zo správy Mikuláš Abaffy (sedí v strede pri Ľ. Hurbanovej), p. seniora Mi- pazovský farár Vladimír Hurban (sedí celkom kuláša Abaffy- dolu prvý sprava), krčedinský farár Adam Vereš ho – postavy (celkom hore prvý zľava) a iní na schodoch to opravdove pazovskej fary Foto: VHV kňazskej, až biskupskej, – vynímam prajnešie a počituje sama už 800 duší, doobete a revnivosť zborov vôkol volilo osamostatniť sa a vyvoliť samaritánskeho diela, založenie si svojho farára, čo proviesť sa osobitného sirotinca v Novej má čím skôr, lebo zostala i bez Pazove, kde mienia pomocou levítu, a tak i bez každej duchovženských spolkov už prejať dom nej opatery. Časom svojím, keď pre opatrovanie 10 – 12 sirôt, nastane premena farára, pripojiť zaujatosť pre dom konfirmandov sa majú k nej i všetky slov. fílie v Torži, podporu ev. theológov nateraz ešte surčinskej cirkve, i preparandistov založením šti- čím táto nová cirkev na brehoch pendií pre budúci podrast cirkve, Sávy zmohutnie... a napomáhanie zvlášťe diaspory. Pripojenie Záhrebu k horv. slav. Pri tej príležitosti zariadila sa aj seniorátu vzalo sa v radostnú ofera pre sen. podporoveň.“ známosť, a uzavrelo sa osobitné Na seniorálnom konvente záujmy a žiadosti tejto kvetnúcej výročná správa bola vopred vy- cirkve v sídle Horvátska všemož-

ne podporovať a napomáhať... Vyslovilo sa utvoriť štipendium pre bohoslovcov, ktoré má nosiť meno bývalého šéfa seniorátu Belohorského.“ Okrem iných bežných záležitostí vo fungovaní tohto najmladšieho seniorátu s cieľom školiť aj nových kňazov, ktorí budú slúžiť v slovenskej, nemeckej a chorvátskej reči, spomínali sa aj finančné zabezpečenia: „Povolí sa Šídu 8000 korunová pôžička k stavbe primeraného chrámu a fary, neverná manipulácia majetku cirkve a nesprávneho vedenia účtov v Beške, po rozčúlenom a rozhorčenom pojednávaní, pri ktorom sa Nemci takmer mali do vlasov oddať, vybavila sa konečne k uspokojeniu a že väčším dielom záležitosti nemeckej cirkvi pojednávali sa na konvente, prevažne rokovalo sa po nemecky.“ O tom, že slovenský spravodajca tejto širšej správy nebol zo Sriemu, svedčí jeho záver: „Keď sme ešte pri spoločnom obede a stole, v hojnom počte obsadenom, želali mnoho zdaru k ďalším prácam a námahám seniorátu, priali mu z duše ďalšieho rozvoju a rozkvetu pod správou železných rúk, nie len vonkoncom neoľutovali sme, že sme našich susedov a bratov v Horvátsku navštívili, ale aj pomysleli si, že akiste aj odchod pripravených monitorov zo Slankamenu, a diel z Petrovardínu pri hroziacej zrážke so Srbskom, prispel k tomu, že sa záležitosti seniorátu mierne a pokojne vybalili.“ Táto posledná veta o prítomnosti kontrolórov bezpečia vtedajšieho štátu na konvente, nastoľuje ďalšie otázky, ako sa v tom čase aj v Starej Pazove ako v pohraničnej osade cítili následky krízy medzi Rakúsko-Uhorskom a Srbskom vyvolané anexiou Bosny. Vzbura socialistov, ako vo svojej Pamätnici opísal farár Vladimír Hurban, sa nejako pred týmto seniorálnym konventom v Pazove utíšila aj zo strachu od hroziacej vojny, takže sa občania vrátili tradičným hodnotám duchovného života. O tom svedčí aj rozhodnutie miestneho konventu z roku 1909, aby sa viac obetovalo na cirkev a na rekonštrukciu pazovského kostola.

35 /4662/ 29. 8. 2015

Škola volá!

šetko pekné má svoj Marija Havranová, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka koniec, a tak aj letné v Starej Pazove prázdniny. Voľno rýchlo ubehlo a prišiel čas chystať sa do školy. Ona svoje brány otvára dokorán a čaká na detský džavot, bez ktorého jej počas leta bolo tak smutno. Dnešné školy sú moderné s rôznymi súčasnými vymoženosťami, ktoré zľahčujú a skvalitňujú každodennú prácu. i áč ys víta Štúra v K do Ľu Ale ako to bolo v minulosti, o tom iste, milé ZŠ á, ov diš ge Klaudia He deti, neviete. Aby ste to zistili, prečítajte si zaujímavú literárnu prácu v tomto Kútiku. Potom budete môcť porovnať, ako je to vo vašich školách dnes a iba si predstaviť, aká bola škola v minulosti. Nech sa vám v tej vašej darí od prvého dňa!

Sara Gašková, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Jana Urbanová, ZŠ Ľudovíta

www.hl.rs

Štúra v Kysáči

Škola v minulosti

Ivana Ďurovková, ZŠ Ľudoví

ta Štúra v Kysáči

šetci my máme svojich starých rodičov. Niekomu možno umreli, y. ale preto má na nich pekné spomienk ovej strany. Veľmi sa teším, keď sme z otc aj j, mine z ma aj živí, sú čia Moji starí rodi v škole. Starý otec mi rozprával, aký mal prvý deň u nich a ony mi rozprávajú ich zážitky. ičia mi Rod a. škol stará ešte bola – Bolo to veľmi dávno. V Padine všetko mi lili Zba . olo ich veľa nakúpili veci potrebné pre školu. Neb plece. na sa sila a no na plát o ovéh eľky, ktorá bola ušitá z ľan do kapseľky ľky tabu e stran ej valo. Na jedn V taške bola tabuľka, na ktorú sa písa lebo , málo sa lo Písa . ranie zotie na la bola zaviazaná špongia, ktorá slúži Na písanie sme používali grifľu. Do sa na tabuľku málo toho aj zmestilo. Aranke. Bola veľmi prísna. V ruke ľke prvej triedy ma zapísali pani učite treba, i bila deti. Žiaci ju museli držala prút, ktor ým hrozila, a keď bolo inách bolo tíško a počul sa iba hod počúvať a robiť to, čo im kázala. Na slilo. Deti čakali prestávku, aby sa škrabot griflíí, ktor ými sa písalo a kre kali a chlapci hrali futbal. Behali skac mohli na dvore hrať. Dievčence a urobená z handier. Ihrisko bolo bosí a kopali do handrovk yy, bola to lopt Po zápase sme boli ako černosi. hu. zemné, po daždi zablatené a plné prac a nás rodičia vyprášili, lebo sme Doráňaní a špinaví sme šli domov. Dom musela šetriť, – skončil svoje sa á ktor na umý vanie potrovili viac vody, rozprávanie starý otec. starého otcovo rozprávanie bolo Dnešná škola je iná, a preto mi toto zaujímavé. ine Ivan Bokor, ZŠ maršala Tita v Pad

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

17 /1899/

CESTA

Tu rovinou, tam do zákruty a z úžľabia zas vrchom hneď sa stuha cesty krúti, rúti bez ustania, stále vpred.

Stať sa lepším gazdom o siedmich rokoch nastúpil čas na zmenu. Využiť všetky možnosti, účinnejšie, racionálnejšie a hospodárnejšie využívať štátnu poľnohospodársku pôdu, dosiahnuť väčšie ročné príjmy. Pritom odhaľovať všetky jej zdroje, zjednodušiť administratívu, lepšie prispievať k plynulému zásobovaniu rodín a obyvateľstva pôdohospodárskymi produktmi. Keďže na to Zákon o poľnohospodárskej pôde schválený v roku 2008 celkom nestačil a bol na to krátky, Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia sa rozhodlo (z)meniť ho a doplniť. Preto v rámci príprav na augustové verejné rozpravy o ňom vypracovalo niekoľko verzií zmien jeho kľúčových článkov. Na prvej rozprave, ktorá sa konala 7. augusta v Niši, ministerka poľnohospodárstva prof. Dr. Snežana Bogosavljevićová-Boškovićová podotkla niektoré základné intencie navrhnutých zmien. Napríklad to, že sa prvýkrát v dejinách štát rozhodol časť svojej poľnohospodárskej pôdy ponúknuť tzv. malým poľnohospodárom, vlastniacim do tridsať hektárov, na kúpu. Mohli by teda kúpiť do dvadsať hektárov, ktoré by splácali päť rokov. Na jednej z ďalších rozpráv, ktorá sa konala 13. augusta v Novom Sade, podčiarkla, že je

Číslo

Boris Pasternak

K ZMENÁM A DOPLNKOM ZÁKONA O POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDE

Oto Filip

Ročník XLV 29. august 2015

A po zákone perspektívy za polia, očiam z dosahu, sa cesta do zákľuky kriví, bez čliapačky a bez prachu.

vážnym dôvodom zmien zákona tak súčasné, ako aj uplynulé uzurpovanie pôdy, tiež dosť vysoké percento neobrábania tej štátnej. Neprenajíma sa alebo sa uzurpuje okolo 240 000 hektárov. Prakticky takmer polovica štátnej pôdy, čo slovníkom čísel znamená, že štát ročne prichádza o milióny eur. V tomto kontexte, jednou z navrhnutých noviniek sú prísnejšie finančné tresty pre uzurpátorov, tiež právo lokálnych samospráv zožať a zobrať úrodu v prípade uzurpovania zo strany NN osôb. Prísnejším trestom budú vystavené aj obce nerešpektujúce lehoty a postupy pri schvaľovaní a realizovaní ročného programu ochrany, úpravy a využívania poľnohospodárskej pôdy. Jedným z najmenej sporných návrhov je potreba, aby všetci nájomníci a užívatelia štátnej pôdy viedli tzv. Knihu polí. Jednotlivé poľnohospodárske združenia podporili obmedzený predaj polí v štátnom vlastníctve, trvajúc pritom, aby sa lehota splácania prispôsobila počtu kúpených hektárov, napríklad hektár za rok. Proti predaju sa však vyjadrili predstavitelia Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo. Jeho prvý človek Branislav Bogaroški je toho názoru, že v tejto chvíli nie je žiadna potreba akúkoľvek časť štátnej poľnohospodárskej pôdy, zvlášť vo Vojvodine, predávať, keďže ide

o statky všeobecného výPrebehla teraz ponad hrádzu znamu, ku ktorým sa treba a nevidela nevinný správať zodpovedne a s kačíčat kŕdeľ s kačkou zrazu rešpektom. Badateľné sú rybníkom plávať z vrbiny. aj rozličné názory rastlinných výrobcov a dobytkárov Do kopca, z kopca, napred stále, na využívanie a prenájom tak ako iba život snáď, štátnej pôdy, taktiež obavy si trúfa čiara v magistrále z favorizovania cudzincov jednostaj do ďaleka hnať. ako investorov na úkor domácich poľnohospodárskych A bez oddychu na zákrute, výrobcov. podobná pásu koľajníc, Nie sú to však jediné probcez prekážky a krásy bude lémy a dilemy. Tak tajomník uháňať k cieľom, do staníc. Združenia pre poľnohospodárstvo Hospodárskej komory Vojvodiny A také sú jej skvelé ciele: Đorđe Bugarin podporuje možnosť, aby sedliaci kúpili štátnu poľnodôjsť do súladu s videným, hospodársku pôdu, no nepovažuje diaľavu spínať s kúskom smele, to za veľmi reálne či možné. Totiž s tým kúskom pri nej, pri zemi. na kúpu dvadsať hektárov treba vyčleniť asi 160 000 eur. Kupec (Preložil: ročne má splácať 32 000 eur, Laco Novomeský) predpokladom čoho je priam nedosiahnuteľná akumulácia od 800 eur po hektári (ak obrába 40 hektárov). Preto navrhuje pôdu sukcesívne splácať dvadsať rokov. nom z jesenHoci sú verejné rozpravy o zme- ných zasadaní nách príslušného zákona úradne Národného zhroukončené na sklonku druhej maždenia. Samozrejme, dekády augusta, v príslušnom s tým, že jeho konečnú ministerstve, vedomí si početných verziu, založenú na verejnej otázok a dilem, podčiarkujú, že aj rozprave a návrhoch zainteresov týchto dňoch budú akceptovať vaných aktérov, pred predložením konštruktívne návrhy a poznámky poslancom, ako je to stanovené poľnohospodárov. Schválenie zaužívaným parlamentným pozmeneného Zákona o poľnohos- stupom, predtým navrhne vláda ○ podárskej pôde sa očakáva na jed- Srbska.

Z obsahu Rastlina pevnejšia od ocele

Str. 2

Treba ich viac využívať

Leto ešte nekončí Str. 3

Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZABUDNUTÉ KONOPE – NÁVRAT K TRADÍCII (3)

Rastlina pevnejšia od ocele Ľubica Sýkorová

onopa siata je stará kultúrna rastlina, jej pravlasťou je stredná Ázia. Do Európy ju priniesli v 7. storočí p. n. l. Skýti, postupne sa rozšírila a dostala aj na naše územie. Najstaršie údaje o používaní konopy pochádzajú zo starého Babylonu, no najväčší rozmach v pestovaní a vo všestrannom využívaní tejto rastliny v dejinách dosiahli v Číne. Prvé svedectvo o kultúrnom využití konopy pochádza zo starej neolitickej civilizácie, ktorá sa objavila v údolí Žltej rieky pred šesť a pol tisíc rokmi. Šaty, ktoré ľudia nosili, siete, ktorými lovili ryby i zver, laná, ktoré používali, všetko bolo vyrobené z dlhých, pevných a odolných vlákien konopy. Vzácne vlákno sa zo stonky uvoľňovalo pomerne jednoduchými, postupne sa vyvíjajúcimi technológiami, pri ktorých sa stvol počas máčania rozložil. Číňania sa však spoliehali na konopu omnoho častejšie, než iba v prípadoch s využitím vlákna. Semená boli spolu s ryžou, jačmeňom, prosom a sójou najstaršou používanou obilninou. V starých hrobkách sa našli obetné nádoby, naplnené okrem iných zŕn aj konopnými semenami, pre potreby zosnulého v posmrtnom živote. Ako potrava bola konopa používaná až do 1. – 2. storočia p. n. l., keď bola nahradená chutnejšími a produktívnejšími obilninami.

Číňania sa naučili zo semien lisovať vzácny olej technikou, ktorá sa používala aj v 20. storočí. Olej sa používal na varenie, do lámp na svietenie, do farieb, k výrobe mydla. Odpad po lisovaní obsahoval dostatok živín, takže bol výživným krmivom pre domáce zvieratá. Konopné vlákna zo starého šatstva a sietí sa používali pri výrobe papiera, ktorý tak získal zvýšenú trvanlivosť a zachoval sa dodnes v hroboch z obdobia 100 rokov p. n. l. Podobný papier sa momentálne používa na výrobu bankoviek v Kanade alebo na kvalitnejšie vydania Biblie. Korene konopy sa využívali vo forme cesta, prikladali sa na rany na zmiernenie bolesti, na zlomeniny a pri operáciách. Ani účinky živicových listov a kvetov nezostali dlho nepovšimnuté. V Číne, ako aj v ďalších oblastiach, mala konopa spolu s inými halucinogénnymi rastlinami veľmi dôležitú pozíciu pri vytváraní náboženstiev a v živote vtedajších komunít vôbec. Starovekí Číňania vlastne spotrebovali každú časť tejto rastliny: korene v medicíne, stonku na textil, povrazy a papier, semená na jedlo a olej. Konopu na Balkánsky polostrov priniesli starí Slovania pri sťahovaní sa zo stepných oblastí dnešného Ruska. Aj keď jej pestovanie bolo náročné na manuálnu prácu, konopa sa postupom času na týchto priestoroch udomácnila a stala sa jedinečným zdrojom vlákna,

z ktorého sa vyrábalo plátno pre odev a vrecia, ako aj povrazy a motúzy pre domácnosť. Vhodné agroklimatické podmienky v tejto oblasti zabezpečovali vysoké výnosy kvalitného vlákna. Výroba sa sústavne rozširovala predovšetkým vo Vojvodine, kde počas 19. storočia bolo vybudovaných viac ako 70 tovární na spracovanie konopného stebla a výrobu vlákna. O význame tohto regiónu svedčí aj skutočnosť, že koncom 19. storočia v Odžakoch bola založená burza, na ktorej boli určované ceny konopného vlákna s celosvetovou platnosťou. Týždenne sa predávalo 8 až 10 vagónov vlákna. Práve náročnosť konopy na spracovanie (v Ázii sa jej tiež hovorilo rastlina tisícich činností, ktoré boli potrebné na jej spracovanie) v určitej miere prispela k jej odsunutiu do úzadia. Bola nahradená inými plodinami, ako napr. bavlnou. Poslednou ranou bol intenzívny nástup petrochemického priemyslu v 20. storočí a nahrádzanie prírodných vlákien syntetickými. Druhú polovicu 20. storočia poznamenal celosvetový úpadok konopárstva, čo sa odzrkadlilo na zmenšovanie plôch pod touto kultúrou aj v Srbsku. Pestovanie konôp v Srbsku nikdy nebolo obmedzované zákonom. Práve naopak, v roku 1952 bola v Báčskom Petrovci založená Výskumná stanica pre konopu, chmeľ a technický cirok, čím konopárstvo získalo

aj vedeckú podporu. Popri zavedení nových technologických postupov v pestovaní konopy jednou z výskumných úloh v rámci práce Výskumnej stanice v Báčskom Petrovci bolo zozbieranie a založenie kolekcie genetického materiálu, ktorá obsahovala lokálne populácie konôp z celého regiónu. Výsledkom tejto práce bolo vyšľachtenie odrody Novosadská konopa, ktorá sa na poliach nachádzala až do konca 20. storočia. Program zveľaďovania výroby konopy sa zintenzívnil v Inštitúte pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo Nový Sad, ktorého súčasťou sa stala aj pôvodná Výskumná stanica v Petrovci. V roku 1996 bola zorganizovaná medzinárodná konferencia pod názvom Renesancia konopy, zozbieraný bol bohatý genetický materiál z génových bánk z celého sveta a rozvinuté boli niektoré prototypy strojov na zber konôp. Výsledkom šľachtiteľskej práce, ktorá vyvrcholila začiatkom 21. storočia, sú dve odrody: dvojdomá odroda Marina, určená predovšetkým na produkciu stebla s vysokým obsahom vlákna, a jednodomá odroda Helena, ktorá môže byť pestovaná pre biomasu (vlákno) aj pre zrno. Dnes sa v Srbsku na ploche okolo 100 ha pestuje prevažne odroda Helena, ktorá v optimálnych podmienkach poskytuje výnosy stebla 10 t/ ha a zrna 1 t/ha. ○ (Pokračovanie nabudúce)

29. 8. 2015 • 35 /4662/

VETERNÉ A INÉ OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE

Treba ich viac využívať Oto Filip

e pravdou, že tak solárnu, ako aj veternú energiu zaraďujú k najviac využívaným obnoviteľným energiám na planéte, rovnako tak, ako je tiež pravdou to, že veternú energiu mnohé štáty, vrátane nás, zďaleka nevyužívajú toľko, koľko by mohli alebo mali. A pritom je to ekologicky čistý zdroj, ktorého exploatácia sa stala i konkurencieschopnou. Z mnohých svetových a celoeurópskych výskumov a údajov vyplýva, že mimoriadne veterné oblasti môžu mať potenciál tejto energie dokonca stonásobne väčší od súčasnej výroby elektrického prúdu. Škótsko je jednou z krajín dosahujúcou nadpriemerné výsledky vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie, lebo sú Škóti skutoční majstri, aby na základe svojej veľmi veternej krajiny využívali veternú energiu na výrobu energie elektrickej. Podľa nie tak dávnych štatistík škótske veterné elektrárne vyrobili napríklad vlani v októbri toľko energie, koľko by postačilo na krytie spotreby troch miliónov britských domácností. Na porovnanie – je to 126 percent spotreby všetkých škótskych domácností. Slovenský magazín o vede a technike Qaurk uvádza napríklad údaj, že sa v celej Veľkej Británii veterné elektrárne podieľali 28 percentami na spotrebe elektrickej energie domácností. Škótsko je pionierom aj vo využívaní ďalších obnoviteľných zdrojov. Domy s fotovoltickými panelmi pokryli v uvedenom mesiaci svoju spotrebu elektrickej energie v Edinburghu v priemere na 46 percent, v Glasgowe na 37 a v Aberdeene na 33 percent. Panely využívajúce slnečnú energiu na ohrev vody prispeli v Edinburghu 41 percent k ohrevu spotrebovanej teplej vody. V Glasgowe to bolo 30 a v Aberdeene 27 percent. Už v súčasnosti sa v celkovej spotrebe energie v Škótsku

potenciály v oblasti vodných tokov, biomasy a bioplynu, dôkladne preskúmať možnosti iných obnoviteľných zdrojov, podnetnými opatreniami investovať do súčasných technológií, vplývať na povedomie užívateľov energií, tak hospodárskych, ako aj domácností a občanov. Znamená to, že treba postupne uvádzať najmä technologicky bezpečné, energeticky účinné,

jej štyridsať percent pokrýva a vetra, inde vodné toky. z obnoviteľných zdrojov. A sú Aby sa tie však realizovanáznaky, že už o desať rokov li, treba na základe – v roku by mali obnoviteľné zdroje kryť 2013 schváleného Národného celú spotrebu energie v tejto akčného plánu na využívanie krajine. Srbsko je na tom neporovnateľne horšie, hoci sa otázky energetickej istoty a stability ešte pred rokmi stali jedným zo základov celkovej svetovej hospodárskej, finančnej a spoločenskej sústavy. My sme napríklad v roku 2008 mali len niekoľkopercentný podiel obnoviteľných zdrojov energie v celkovej energetickej spotrebe. To percento v uplynulých ro- V susednom Maďarsku sa energia vetra zrejme omnoho koch síce stúplo, viac využíva ako u nás zďaleka však nie takou rých- obnoviteľných zdrojov energie – ekonomicky osožné a ekologicky losťou a takým tempom, aby dôraz v prvom rade klásť na ich preverené technológie, ktoré bolo adekvátne súčasným ener- plnšie využitie na úkor čerpania dokážu plnšie využívať všetky getickým potrebám. A pritom čoraz skromnejších iných, tra- prístupné energetické zdroje možnosti ozaj sú. Vo Vojvodine dičných energetických zdrojov. u nás. Tak tie existujúce, ako je to biomasa, energia slnka Zostáva teda nutnosť rozvíjať aj novšie či obnoviteľné. ○

SVETLO V ŽIVOTE potrebujeme všetci: od jedinca po (poľno)hospodárstvo. Aj preto, aby nám svietilo na cestu, aj kvôli úrode či zdraviu. Nuž nie div, že prišiel rad i naň: rok 2015 vyhlásila organizácia UNESCO za Medzinárodný rok svetla. V tomto roku sa dovršuje i 55 rokov od prvého prevedenia lasera. Po ňom sa začalo viac hovoriť o fotonike, vedecko-technickom odbore zaoberajúcom sa vlastnosťami a možnosťami využitia častíc svetla – fotónov. Svetlo sa stalo základom, na ktorom začali fungovať mnohé technológie, riešiace globálne problémy v oblasti poľnohospodárstva, energetiky, zdravotníctva, školstva, umenia. Fotonika podporuje technológie každodenného života, ako sú smartfóny, televízory, notebooky, lekárske aplikácie, osvetľovacia technika. Je taký názor, že 21. storočie bude závisieť od fotoniky tak, ako dvadsiate storočie záviselo od elektroniky. Inými slovami, svetlo zostane nerozlučne späté s mnohorakým vývojom v oblasti vedy a techniky. Na snímke: Kedysi symbolom svetla bola len takáto lampa, dnes je tých symbolov omnoho viac. ○ O. F.

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia poškodzujúci struky a semená sóje Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

truky a semená sóje poškodzuje viac desiatok druhov škodcov z rôznych živočíšnych skupín (roztoče, cicavce, ale najmä druhy z triedy hmyz). Z cicavcov najvýznamnejší sú zajac poľný a chrček. Z triedy hmyz sú to bzdochy: bzdôška lucernová – Adelphocoris lineolatus, bzdôška obyčajná – Lygus rugulipennis a húsenice motýľov: mora bavlníková – Helicoverpa armigera a vijačka sójová – Etiella zinckenella z čeľade Pyralidae, Lepidoptera. MORA BAVLNÍKOVÁ Mora bavlníková (srb. pamukova sovica) – Helicoverpa armigera je veľmi nebezpečný polyfágny škodca, ktorý aj na Slovensku v niektorých rokoch zaznamenáva kalamitný výskyt. Motýle mory bavlníkovej migrujú na veľké vzdialenosti. Z oblasti Stredozemného mora migrujú sledujúc kvitnutie rastlín na sever do regiónu strednej Európy a aj ďalej až do Škandinávie. Na Slovensku sa vo väčšej miere začala vyskytovať od druhej polovice 90. rokov. V tých rokoch bola priemerná teplota vzduchu počas vegetácie o 0,9 °C vyššia od dlhodobého priemeru. Od roku 1995 do roku 1998 bol výskyt menší, čo pravdepodobne zapríčinili menej priaznivé poveternostné podmienky počas vegetácie (viac zrážok a nižšie teploty v porovnaní s dlhodobým priemerom). Od roku 1999 sa znovu zaznamenáva prudký nárast populácie. Posledný masový výskyt bol zaznamenaný v roku 2003. V tomto roku bol na feromómových lapačoch zaznamenaný silný výskyt imág v druhej polovici leta. Výskyt

je silný najmä na južnom Slovensku, ohrozené sú porasty rajčín, papriky a kukurice, predovšetkým cukrovej z neskorých termínov sejby. Imágo má rozpätie krídel 3,5 – 4,0 cm. Farba je dosť variabilná,

ky časti rastlín vrátane kvetov a plodov. Z vajíčok sa pri optimálnej teplote 27 – 28 °C liahnu larvy za menej ako tri dni. Larvy sú pomerne agresívne a môžu vystupovať dokonca aj ako mäsožravé a požierať sa navzájom.

Larva mory bavlníkovej (foto: J. Tancik) no najčastejšie sú predné krídla samičiek žltkasté až oranžové a u samčekov zelenkasto-sivé a nachádzajú sa na nich trochu tmavšie priečne prúžky. Obličkovité škvrny sú málo zreteľné. Zadné krídla sú bledosivé, so širokým tmavým pásom v prednej časti. Vajíčko má v priemere 0,5 mm, najskôr je biele, neskôr žltohnedé. V miernom pásme je prezimujúcim štádiom kukla, v komôrke ohraničenej jemnou pavučinkou, niekoľko centimetrov pod povrchom pôdy. Imága prvej generácie sa objavujú už v máji. Jarná populácia imág pozostáva z jedincov liahnucich sa po prezimovaní a imigrujúcich jedincov z juhu. Imága môžu byť pozorované počas celého roka až do októbra v dôsledku ich veľkej migrácie. Samičky kladú niekoľko stoviek vajíčok na všet-

Pri vyrušení sa stočia a padajú na zem. Na rozmnožovanie a vývoj tohto druhu priaznivo vplýva vyššia teplota a väčšie množstvo zrážok na jar a vysoké teploty v lete. Vysoké teploty počas vegetácie pomáhajú more bavlníkovej v jej šírení hlbšie do kontinentálnej Európy. Celý vývoj trvá len niečo viac ako mesiac. Do roka sa takto vyvinú v našich podmienkach 2 – 3 generácie. Mora bavlníková je polyfágom, bola zaznamenaná na 250 druhoch rastlín a patrí k najnebezpečnejším škodcom na svete. Škodí napríklad na kukurici, rajčiakoch, paprike, zemiakoch, tabaku, artičokách, druhoch z čeľadí bôbovité (Fabaceae) a tekvicovité (Cucurbitaceae), karafiátoch, menej napáda slnečnicu, pór, cirok, cukrovú repu, konope, mušká-

ty a ojedinele, pri nedostatku potravy, žerie aj na slivkách, jabloniach, viniči či dokonca na ihličnanoch. ŠKODLIVOSŤ Najväčšie škody spôsobuje na generatívnych orgánoch, kvetných púčikoch, kvetenstvách, plodoch. Najškodlivejšie sú preto generácie, ktoré sa vyskytujú vo fáze tvorby plodov. Larvy však počas svojho vývoja žerú aj listy a stonky, môžu sa vžierať do vnútra plodov, toboliek a kukuričných klasov. Toto správanie zvyšuje riziko sekundárnych infekcií poškodených pletív (zahnívanie), podporuje opadávanie listov a plodov. Na napadnutých plodoch vidieť otvory (nekrotizované po ich obvode), ktorými larvy prenikli dovnútra či vyšli von. Na sóji prvé poškodenia na listoch larvami mory bavlníkovej sú prítomné už v júni, ale nemusia mať výrazný vplyv na ďalší vývoj rastlín sóje. Podľa údajov z literatúry zníženie úrody výrazne neovplyvňuje ani 30 % úbytok listovej hmoty sóje. Preto priame ochranné opatrenia treba využívať v prípade vyššieho úbytku listovej hmoty. Po vytvorení strukov larvy mory bavlníkovej vyžierajú oválne dierky do strukov na miestach, kde sú sformované zrná. Intenzita poškodenia v auguste môže byť veľmi vysoká, môže dosahovať aj 90 %. OCHRANA Najideálnejšia ochrana pri regulácii škodcu je integrovaná. Zaraďujeme sem používanie tolerantných hybridov, agrotechnické, biologické a chemické metódy. Z agrotechnických opatrení regulácie má veľký význam ničenie burín, obrábanie pôdy, termín sejby a iné. Regulácia burín, zvlášť kvitnúcich, vplýva na znížený príjem potravy

29. 8. 2015 • 35 /4662/ dospelých jedincov, čo znižuje plodnosť samičiek. Hlboká orba reguluje počet kukiel v pôde. Najviac sú napádané porasty kukurice, ktoré kvitnú v čase masového výskytu imág. Vhodným termínom sejby sa tomu môžeme vyhnúť. Biologická ochrana proti more bavlníkovej pomocou vajíčkového parazitoida z rodu Trichogramma je dlhodobo vysoko účinná a porovnateľná s chemickou ochranou. Druhy z rodu Trichogramma parazitujú nielen vajíčka mory bavlníkovej, ale aj vijačky sójovej a iných druhov z radu motýľov. Ani proti jednému z týchto škodcov potom nie je potrebné uskutočňovať ďalšie ochranné opatrenia. Obyčajne sa realizujú dve aplikácie Trichogramy. Stanovenie termínu je pomerne obťažné a zisťuje sa podľa náletu imág do svetelných či feromónových lapačov. Dodávku bioagensov v optimálnom čase uskutočňuje zvyčajne dodávateľ. Proti húseniciam mory bavlníkovej sú účinné aj biologické prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis, kmeň kurstaki. Chemická ochrana je obťažná pre asynchrónny vývoj škodcu, keďže v tom istom čase sú na rastlinách všetky vývojové štádiá. Najzraniteľnejšie sú prvé instary (mladé larvy), kým ešte nie sú zalezené do plodov. Chemické opatrenia sa vykonávajú 5 – 6 dní po začiatku maximálneho kladenia vajíčok. Kvôli dlhému obdobiu kladenia vajíčok sa musí postrek opakovať.

28. 8. – 4. 9. 2015

POČASIE

VIJAČKA SÓJOVÁ Vijačka sójová (srb. sojin ili bagremov plamenac) Etiella zinckenella patrí medzi významných škodcov semien sóje a hrachu vo viacerých krajinách Európy: v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku, Bulharsku, Macedónsku, Francúzku, ale aj v Ázii v Číne.

Motýľ vijačky sójovej má telo 80 druhoch rastlín. Škodí na dlhé 11 – 18 mm, krídla v rozpä- strukovinách: na hrachu, sóji, tí merajú 20 – 28 mm, sú sivej bôbe a iných. Vyliahnuté larvy sa farby, v strede predného páru vžierajú do strukov a následne krídel má oranžový pás. do semien. Mladé larvy semená Prezimuje v štádiu dospelej poškodzujú zvnútra, kým staršie larvy v kokóne na povrchu ale- aj zvonku, a môžu ich úplne znibo plytko v pôde. Húsenice sa čiť. V jednom struku sa nachádza na jar zakuklia a po niekoľkých iba jedna larva a môže poškodiť týždňoch sa liahnu imága. Za- viac semien. Poškodené struky čiatok náletu imág prvej gene- sú plné exkrementov lariev, ktorácie je koncom mája a v júni. Motýle sú aktívne v noci, ku kopulácii prichádza už jeden deň po vyliahnutí. Samičky kladú vajíčka jednotlivo alebo do malých znášok na zelené struky, ale aj na puky a kvety. Kladenie vajíčok trvá dlhšiu dobu, a preto jednotlivé generácie nie sú jasne oddelené, ale sa prekrývajú. Embryonálny vývoj trvá 10 až 17 dní. Vyliahnuté larvy sa vžierajú do strukov. Vývoj lariev Motýľ vijačky sójovej (foto: z internetu) trvá v závislosti od teploty 3 až 4 týždne. Dorastená ré sú spradené pavučinkami. larva opúšťa struk a v pôde sa Mladé struky môžu opadnúť zakuklí. V závislosti od klimatic- a vtedy larva napáda ďalšie kých podmienok môže mať 2 až struky. Klíčivosť poškodených 7 generácií do roka. V Maďarsku, semien je znížená. Prvá geneSrbsku a Bulharsku má dve ge- rácia lariev napáda agát, hrach nerácie a čiastočne aj tretiu, ak a fazuľu, kým larvy druhej geneje jeseň dlhá a teplá. rácie napádajú strukoviny, ktoré neskoršie kvitnú (najmä sóju). ČO VPLÝVA NA INTENZITU VÝSKYTU ŠKODCU? OCHRANA V ochrane sóje proti tomuto Masovému rozmnožovaniu vyhovuje suchá jar a leto. Na- škodcovi sa využívajú agrotechopak, v rokoch s nadmerným nické, biologické a chemické množstvom zrážok sa znižuje po- opatrenia. Jedna z účinných mepulácia škodcu. Občas prichádza tód ochrany je aj pestovanie k premnoženiu, ale obdobia, odolných odrôd. Z agrotechkeď je populácia nízka, trvajú nických opatrení významné je často veľmi dlho. Väčší výskyt dodržiavanie priestorovej izoškodcu je zaznamenaný v ob- lácie, zavlažovanie a obrábanie lastiach, kde sa hrach pestuje pôdy. Sóju a iné strukoviny treba na väčších plochách. pestovať čím ďalej od agátových hájov. V literatúre sa uvádza, že ŠKODLIVOSŤ ak porasty sóje boli vzdialené Vijačka sójová je polyfág, jej len 50 m od agátových hájov, larvy sa môžu živiť na okolo poškodených bolo 15 % stru-

kov, ak vzdialenosť bola 500 m, poškodených bolo iba 2 % strukov. Priestorovú izoláciu tiež treba dodržiavať od porastov hrachu – ak boli v minulom roku napadnuté týmto škodcom. Zavlažovanie sóje a iných strukovín v čase kuklenia lariev je účinný spôsob ničenia tohto škodcu a zavlažovanie v jeseň po zbere strukovín výrazne znižuje populáciu tohto škodcu. Hlboká orba hneď po zbere strukovín výrazne vplýva na redukciu prezimujúcich lariev. Ak sa toto opatrenie vykoná neskoršie, nemá skoro žiaden negatívny vplyv na larvy. Z biologických metód ochrany sa úspešne využívajú vajíčkové parazitoidy z rodu Trichogramma. Tie sa aplikujú od začiatku kladenia vajíčok v množstve 200 000 jedincov na hektár, a to v dvoch aplikáciách pri každej generácii. Využiť sa môžu i prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis Kurstaki. Chemická ochrana sa vykonáva jedine na porastoch s výskytom škodcu nad prahom škodlivosti, a to je výskyt 2 – 3 vajíčok na jednej rastline, alebo ak je 5 % rastlín s vajíčkami. Takáto populácia sa nachádza v porastoch sóje, ktorá je v blízkosti agátových lesov alebo hrachu, ktorý bol v minulom roku napadnutý týmto škodcom. Ochrana sa väčšinou robí na osivových porastoch, lebo larvy poškodzujú semená. Údajov o ochrane sóje proti tomuto škodcovi v literatúre je veľmi málo. Odporúčajú sa 2 – 3 aplikácie, prvá by sa mala robiť v čase formovania prvých strukov v prípade masového náletu škodcu. Na spresnenie stanovenia termínu ochrany odporúča sa sledovať nálet motýľov a kladenie vajíčok. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

17˚ | 35˚

18˚ | 35˚

18˚ | 33˚

17˚ | 30˚

16˚ | 29˚

15˚| 28˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Leto ešte nekončí Ľubica Sýkorová

mi. Ak dodržíme dobu sadby a aj správne rastlinu zasadíme, dosiahneme kvalitné nádherné kvety. Pre výsadbu a presádzanie trvaliek platí jedna dôležitá

koreňového balu, pretože korene by mali mať dostatočný ohtoročné extrémne priestor, aby sa voľne rozložili vysoké teploty a nedona novom mieste. Dôležitá je aj statok vlahy sa podpísali hĺbka sadenia. Hranica medzi aj v našich záhradách. Aj nakoreňmi a nadzemnou stonpriek zalievaniu, väčšikou je presne uzavretá na okrasných kvetov či hornou vrstvou hliny. Po kríkov začala predčasne vysadení musíme rastzhadzovať kvety a listy linu dostatočne zaliať. spálené od slnečných Odkvitnuté letničky lúčov. skompostujeme, pôdu V septembri by sme poriadne zrýľujeme a do mali venovať náležitú ponej potom sadíme dvojzornosť našim trávnikom. ročné rastliny. Vhodné Mnohé sme v horúcom sú napríklad čakanka, lete nezachránili, a tak klinček, fialka, nezábudnezostáva nič iné, ako sa ka či slezová ruža. Po pustiť do výsadby nového výsadbe treba rastliny trávnika. Tým trávnikom, dobre a pravidelne zaktoré sa nachádzajú v lievať, aby vytvorili ešte relatívne dobrom stave, pred zimou dostatočné množstvo odolných koby sme na konci vegerienkov. tačného obdobia okrem pravidelného kosenia Krása kvetov georgín Georgíny v septembri oživia každú záhradu mali poskytnúť zvýšenú (dálií) je pre nás potešestarostlivosť. Pripravíním od začiatku leta až me si kompost (približne 50 okolnosť, nemali by sme za- do príchodu prvého mrazu. Ich l na 25 m2) a v tenkej vrstve sahovať do ich vegetatívne vr- mnohotvárnosť začnúc kultiho rozhádžeme po trávniku cholného obdobia. Na zmenu varmi s obrovskými kvetmi až (vmetáme ho napr. brezovou ich stanoviska je zrelá situácia po trpasličie formy s množmetlou). Táto procedúra, ak ju opakujeme pravidelne niekoľkokrát do roka, dokáže vytvoriť skutočne kvalitný hustý trávnatý koberec. V septembri sadíme kvety, ktoré kvitnú na jar. Sú to predovšetkým tulipány, hyacinty, ľalie. Sadíme ich na záhony s hlboko prekyprenou pôdou, dostatočne priepustnou, aby cibuľky nezhnili. Ak máme ťažšiu pôdu, je dobré dať na dno jamky vrstvu piesku, jemný štrk alebo rozdrvenú tehlu. Dôležité je tiež, aby sme zasadili cibuľu správnym smerom, teda špička musí smerovať nahor a zvyšky po korienkoch dolu. Nie je zanedbateľná ani hĺbka sadenia. Cibuľka musí byť Floxy sú na pestovanie nenáročné dvakrát tak vysoko prikrytá zemou, ako je sama vysoká. Pri práve v septembri po odkvete. stvom rozličných tvarov a fajednotlivých druhoch rastlín Pozor na neopatrnú manipu- rieb je taká široká, že ju nemôešte treba dodržať pravidlo, že láciu s koreňmi rastlín. Trvalky že poskytnúť žiadny iný druh čím viac kvet vyrastie do výšky, sú veľmi citlivé na poškodenie záhradných kvetín. Najvhodtým väčšia musí byť vzdialenosť aj drobných korienkov. Jamku nejšia pôda pre pestovanie medzi jednotlivými sadenica- na výsadbu hĺbime podľa šírky georgín je piesočnato-hlinitá

a mierne alkalická. Nevhodné sú mokré pôdy. Pôdne podmienky, aké obyčajne máme v domácich záhradkách, sú väčšinou na pestovanie georgín vhodné. Poloha pozemku musí byť slnečná, neznášajú tieň, v polotieni menej kvitnú. Aj v septembri treba pravidelne odtrhávať ovädnuté okvetné lístky, rastliny aj naďalej budú nasadzovať ďalšie kvety. Vysoké odrody musíme podopierať po celú dobu vegetácie palicami. Pred príchodom prvých mrazíkov musíme hľuzy vybrať zo zeme a uložiť na vhodnom mieste so stálou teplotou v pivnici. V septembri je vhodné presádzať okrasné dreviny či vysádzať nové. Pred opätovným vysadením nezabudneme oddeliť hlavný koreň, delenie koreňov rastlinu omladzuje. Sadíme ich do väčších jám aj s koreňovým balom. Na dno jamy nasypeme trochu drobných kamienkov. V septembri si tiež môžeme pripraviť jamy na neskoršiu výsadbu. Vhodnými stále zelenými okrasnými drevinami do záhrady sú napr. borievky, jedľovce, zakrpatené smriečky a jedle, vavrínovce, rododendrony a pierisy. IZBOVÉ RASTLINY V SEPTEMBRI Ukončíme ich hnojenie a prenášame ich zo záhrady a terás znova do izbového prostredia. Dni síce môžu byť ešte teplé, ale noci už bývajú stále chladnejšie. Rastliny pred prenesením očistíme od suchých a poškodených listov, odstrihneme nadbytočné výhony a odstránime škodcov. Nakoniec rastliny jemne osprchujeme a po uschnutí listov prenesieme do izby. Ak sa chceme začiatkom zimy tešiť z krásnych nežných jarných kvetov, môžeme si teraz zasadiť do kvetináčov narcisy či hyacinty.  (foto: z internetu)

29. 8. 2015 • 35 /4662/

RODIČOVSTVO

Ako naučiť deti pekne písať?

aždý rodič by bol rád, keby jeho miláčik písal čo najkrajšie, úlohy mal urobené čo najsvedomitejšie a nosil samé dobré známky. A tak v snahe dosiahnuť to robíme rôzne chyby, ktoré môžu deťom uškodiť. DOMÁCE ÚLOHY SA MAJÚ PÍSAŤ HNEĎ PO PRÍCHODE ZO ŠKOLY Nie je to tak . Všeobecne platí, že dieťa má mať medzi ukončením vyučovania a domácou prípravou zaradenú inú aktivitu, pri ktorej sa uvoľní a odreaguje. Prváčik sa dokáže sústrediť na jednu činnosť asi 10 minút. Napíše si teda domácu úlohu, potom sa trocha pohrá a spolu s rodičom približne 10 minút číta.

NAJSKÔR NAPÍŠE ÚLOHU NANEČISTO Nie je to vhodné. Pri cvičnom písaní sa ruka žiačikovi unaví a domáca úloha sa mu už nepodarí. Na vyskúšanie ťažších písmen alebo slov je dobré mať napríklad stierateľnú tabuľku. Správne držanie pera sa dieťa naučí v škole V predškolskom období deti často kreslia, vyfarbujú maľovanky. Už v tom čase treba dieťa

viesť k správnemu držaniu písacích potrieb. Zafixované nesprávne držanie sa v 1. triede len veľmi ťažko odúča a niekedy sa to vôbec nepodarí. PRED NÁSTUPOM DO ŠKOLY MUSÍ VEDIEŤ PÍSAŤ TLAČENÉ PÍSMENÁ Malé deti sú zvedavé a u niektorých sa objavuje veľká chuť vedieť písať ako dospelí. Rodičia ich často naučia podpísať sa. Pre svoju jednoduchosť k tomu volia jednoduché veľké tlačené písmená. Nie je však podmienkou, aby túto činnosť muselo dieťa zvládnuť ešte pred začatím školskej dochádzky. SKÚSTE TO TAKTO! Rúčky uvoľnite pomocou riekaniek: Pri krúžení zápästím použite riekanku Tancuje, tancuje mačička (dieťa krúži zápästím oboma rukami proti sebe), točí sa jej suknička (dieťa krúži zápästím oboma rukami od seba). Držanie pera: Správne uchopenie je palcom a prostredníkom. Palec sa opiera bruškom a prostredník pero podopiera. Ukazovák je položený ľahko zhora. Motivujte dieťa sypaním kuriatkam. 

DOMÁCI MILÁČIK

Mačka je ako bomba proti stresu!

ať doma mačku je protistresová bomba, ktorá pomáha liečbe a prevencii proti mnohým chorobám, napríklad, srdcovo-cievnym, ktoré sú výsledkom stresu a úzkosti. Čo hovorí veda? Vedecké výskumy ukazujú, že dlhodobo chorým a postihnutým zlepšujú zdravotný stav. Osamelým ľuďom zase nahrádzajú partnera. Učia nás reagovať na ľudí, ktorí im nesedia, a perfekcionistov odúčajú od pocitu, že musia mať vždy dokonalý poriadok. Ako sa nimi liečiť? Mačky sú prirodzenými lekármi ako psy. Preto obyčajné hladkanie mačky je terapeutické, ako aj klasické ukladanie mačky na postihnuté miesta, a tým prehrievanie a uvoľňovanie svalstva, ale aj liečenie zápalov a podobne. Využíva sa „mliečny krok“ (prešľapovanie na mieste) ako druh masáže, a pradenie, kedy sa vďaka

vibráciám dostáva teplo hlbšie na postihnuté miesto. Mačka je schopná nájsť nesprávne fungujúce miesto v tele, diagnostikovať ho a zvoliť vhodnú terapiu. Keď škriabe, čo by nemala: Nezvyšujte na ňu hlas ani ju netrestajte, je lepšie ju napríklad postriekať vodou z rozprašovača. Miesta, ktoré nechcete mať doškriabané, prikryte alebo použite obojstrannú lepiacu pásku, ktorá mačku odradí. K nábytku alebo ku kreslu je potrebné postaviť škrabadlo a dať naň mačacie lákadlá, ako je mačacia mäta alebo potrava. Viete, že... ... najstaršie známe dôkazy o vzťahu medzi človekom a mačkou pochádzajú z doby pred 4 500 rokmi? Je pravdepodobné, že si mačka vybrala človeka a nie naopak. Človek totiž priťahoval myši a potkany skladovaním potravín a mačky zase pritiahli hlodavce. 

RODINA

Malá škola diplomacie pre svokry aj nevesty

áloktorá žena má to šťastie, že dobre vychádza s matkou svojho manžela, omnoho častejšie býva tiché vzájomné trpenie sa. Máme pre obidve strany niekoľko dobrých rád. Pre nevesty: Občas svokre zavolajte, aj keď nemáte práve nič dôležité na predebatovanie, opýtajte sa napríklad mimochodom na recept na ten výborný koláč, ktorý vám po synovi poslala. Bude mať radosť, že je potrebná, a ocení, že sa nebojíte opýtať. Hovorte s ňou na rovinu. Ak sa vám nepáči, čo robí, nezverujte sa s tým partnerovi, ale taktne si skúste pohovoriť. Nebuďte drzá ani neslušná, hovorte pokojne a vecne a nakoniec jej polichoťte, že si síce chcete upratovať dom po svojom, ale určite si vezmete k srdcu jej skvelú radu ohľadom čistenia škvŕn na okne, napríklad. Zakážte si hádať sa. Pravidlo „mama má vždy pravdu“ platí u mám vašich partnerov dvojnásobne, preto sa s ňou ani neskúšajte hádať. Jediný výsledok by bol hádka medzi vami dvomi a ešte hádka s partnerom. Stanovte si hranice. Matky proste chcú pre synov to najlepšie, a to za každú cenu. Vaša svokra vám bude zo začiatku hovoriť úplne do všetkého, varením začínajúc, sexuálnymi praktikami končiac. Preto je nutné hneď na začiatku si stanoviť hranice, kam až „milá mamička“ môže, a kde je už vaše územie. Vypočujte si jej pripomienky k vašej hovädzej polievke, možno vám naozaj dá dobrú radu, ale nenechajte sa terorizovať. Dajte jej najavo, že aj vy chcete pre jej syna to najlepšie a že u vás doma ste paňou vy. Pre svokry: Svoju nevestu ste si síce nevybrali, ale musíte ju napriek tomu rešpektovať. Pokiaľ máte nutkanie nahlas konštatovať, že váš synáčik mal na viac ako na ňu, prehltnite to. On si vybral práve ju, vy to musíte rešpektovať. Nevyžiadanú pomoc bude nevesta vždy chápať ako kontrolu. Od začiatku musí byť jasné, že čokoľvek bude od vás potrebovať, musí vás o to najprv požiadať a vy jej rada pomôžete. Nesúperte so svatovcami. Nepočítajte, koľkokrát boli „mladí“ u vás a koľkokrát častejšie ako vy u nich, či koľkokrát vnúčatá strážila svatka. Nechajte to tak. Váš syn nie je poštár ani vyjednávač. Nevystavujte ho nevďačným úlohám posolstvami typu „povedz tvojej žene...“, „mal by si jej dohovoriť...“. Ak niečo chcete, povedzte jej to sama. Buďte tolerantná a veľkorysá nielen k sebe, ale aj k ostatným členom rodiny. Namiesto kritizovania správania hovorte radšej o svojich pocitoch. Ak vás dlho nenavštívili, povedzte im, že je vám smutno, keď sa vídate tak málo. Ale aj s týmito vyjadreniami nakladajte veľmi opatrne, aby neboli vnímané ako citové vydieranie. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Vyprážané morčacie rezne Suroviny: 500 g morčacieho bieleho mäsa, 2 – 3 vajcia, múka, strúhanka, olej, soľ, koreniny. Takto sa to podarí: Nakrájame rezne, trochu ich poklepeme, z oboch strán posolíme, posypeme koreninami a dáme na pol hodiny do chladničky. Každý rezeň obalíme v múke, vo vyšľahaných

vajciach a v strúhanke. Pražíme na rozpálenom oleji asi 3 do 5 minút z každej strany. Vyprážané rezne kladieme na servítku  a servírujeme teplé.

Študentské rožky Suroviny: 5 dl mlieka, 1 kg múk y typu 400, 1 droždie, 2 lyžičky cukru, 1 lyžica soli, 1 dl oleja, 1 lyžica masti, 200 g tvarohu, 2 vajcia, 30 g sezamu. Takto sa to podarí: Droždie rozdrobíme v troche vlažného mlieka, pridáme cukor, trochu múky a necháme vykysnúť. Potom

pridáme zvyšnú múku a mlieko, soľ, olej, masť a 1 vajce. Zamiesime cesto a necháme

Kalifornské čokoládové kocky Suroviny: 2,5 hrnčeka hladkej múky, 1/4 hrnčeka kakaa, 2 lyžičky pečivového prášku, 1/2 lyžičky mletého nového korenia, 1/2 lyžičky mletej škorice, 1/2 lyžičky soli, 1/2 hrnčeka masla, 1/2 hrnčeka kryštálového cukru a 1/2 hrnčeka oleja; 1/2 hrnčeka mlieka, 1 lyžica vanilínového cukru a 3 vajcia, 2 hrnčeky strúhanej cukety, 1 hrnček sekanej čokolády. Do veľkej misy dáme múku, kakao, p. prášok, mleté nové korenie, mletú škoricu a soľ. V mixéri rozšľaháme maslo, kryš-

tálový cukor a olej do hustej peny. Potom pridáme mlieko, vanilínový cukor a vajcia. Nakoniec vmiešame múčnu zmes. Postupne lyžicou do cesta zapracujeme strúhanú cuketu. Cesto rovnomerne rozotrieme na plech a posypeme sekanou čokoládou. Pečieme asi 45 minút v rúre rozohriatej na 180 °C. Po vychladnutí natrieme pikantným džemom a polejeme čokoládovou polevou. 

Broskyňový koláč

vykysnúť. Cesto rozdelíme na malé loptičky a každú rozvaľkáme. Na jednu stranu cesta dáme t ro chu tvarohu a druhý koniec na niekoľkých miestach nakrojíme. Zvinieme na rožky a kladieme na plech vyložený papierom na pečenie. Potrieme vyšľahaným vajcom, posypeme sezamom a pečieme, kým nezačerve nejú.

Suroviny: 1 kg brosk ýň, 4 vajcia, 4 lyžice cukru, 4 lyžice múky, 200 g šľahačky, 200 ml jogur tu, 2 ly žice práškového cukru, 2 vrecúška želatíny, 3 lyžice cukru, 3 broskyne, 200 ml vody. Takto sa to podarí: Vyšľaháme vajcia s cukrom a pridáme múku. Nalejeme do plechu a upečieme. Jedno vrecúško želatíny zalejeme s trochu vody a necháme napučať. Do nádobky nalejeme jogurt a dáme zohriať, nie vrieť. Želatínu vylejeme do horúceho jogurtu, odložíme zo sporáka a miešame, kým sa želatína neroztopí. Šľahačku vyšľaháme s 300 ml minerálnej vody a práškovým cukrom. Vychladnutý jogurt so želatínou zľahka zmiešame so šľahačkou. Broskyne obielime a pokrájame na kúsky. Zamiešame do šľahačky s jogurtom a túto plnku

natrieme na vychladnuté upečené cesto. Keďže plnka môže byť trochu redšia, použijeme hlbší plech alebo plech, z ktorého možno dať dolu prsteň – obruč. Plnka bude pevnejšia, len keď odstojí niekoľko hodín v chladničke. Tri broskyne očistíme, dáme do sekáčika, pridáme 200 ml vody a cukor. Keď všetko vyšľaháme, vylejeme do nádobky. Jedno vrecúško želatíny zalejeme s trochu vody a necháme napučať. Broskyňovú šťavu trochu zohrejeme a pridáme želatínu. Miešame, kým sa želatína neroztopí. Keď zmes celkom vychladne, vylejeme na plnku a dáme do chladničky na pár hodín, aby spevnela a dobre sa vychladila. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 399 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Realitná šou pri Čaji u pána senátora PREMIÉRA V SVD

Jaroslav Čiep

„K

eď ukradne niekto niekde v parku ľaliu, / hneď ho berú policajti, hneď ho zašijú.../ Zavrú ťa za jeden banán, jednu papriku, / zavrú toho, kto vykradne jednu trafiku. / No

nielen na Slovensku, ale vďaka prekladu Andreja Vrbackého i v národných divadlách v takmer všetkých republikách bývalej Juhoslávie. V súčasnej dobe, keď na divákov z TV obrazoviek číhajú účastníci rôznych primitívnych relácií, bombasticky pomeno-

diách sledovať najrôznejšie politické hry, či už ide o globálnu alebo lokálnu politiku. Bežný človek sa právom cíti odsunutý z ohniska pozornosti politikov pri týchto hrách. A tak mu neostáva nič iné, ako ich „z kúta“ bezradne pozorovať. Neraz to v ňom vyvoláva smiech, vzrušenie, ale aj frustrácie, zbytočné emócie a pohoršenie. Práve v tom je obrovská paralela s moderným televíznym žánrom „reality show“. A to je cieľom našej

zradné, lebo môžete podľahnúť klamlivej realite. Treba sa na ňu pozerať s odstupom, patričným nadhľadom, ale aj úsmevom. Rovnako ako na politiku,“ verejne sa vyjadril režisér Sanitra na otázku: Prečo politická reality show? Na tieto slová svojou úvahou o tom, že prečo práve Stodolova satira, nadviazal i dramaturg Chalupka: „Dramatik vo svojej hre Čaj u pána senátora šikovne diagnostikuje malomeštiacke ponímanie

Každý politický prejav, každá gestikulácia, jazyk a správanie sa majú svojho „učiteľa“ (Foto: I. Bovdiš) keď niekto vyrabuje komplet celý vaných show, aj na petrovských štát, /ešte ho aj chvália, že ten štát divadelných doskách sa objavi- A každý „dobrý“ politik má aj svojho „novinára“ (Foto: I. Bovdiš) mal asi rád,“ chirurgicky precízne lo predstavenie zaškatuľkované zarezala interpretácia Feldekovej podľa tohto nového „žánru“ – teda politickej satiry – prirovnať súčas- demokracie... Jednotlivé postavy básne do úpravy takmer storočnej ako reality show. Do neho svojimi nú politiku k šou plnej povrchnos- v hre sú dodnes univerzálnym a Stodolovej komédie Čaj u pána hereckými výkonmi zapadli Zden- ti, predstieraných vzťahov, pre- pravdivým typom, princíp demoksenátora, keď sa na ňu svojimi ko Kožík, Daniela Legíňová-Sabo- tvárky, manipulácie, egocentrizmu racie sa tu dodržuje tiež len foročami podívali a upramálne. Sú to témy a situácie, ktoré vili ju podľa súčasných netreba násilne aktualizovať. Čo štandardov na realitnú krajšie sa satirikovi môže stať, ako šou Richard Sanitra a keď zistí, že fikcia sa stala (inou) reJán Chalupka. V takom alitou? Snažili sme sa s režisérom, znení ju potom táto samozrejme, upraviť, adaptovať dvojica tvorivých Zvoa aktualizovať. Sme presvedčení, lenčanov, z čoho ten že táto javisková verzia by nemala druhý je kulpínskeho príliš zasiahnuť konkrétne osoby pôvodu, za pomoci hera osobnosti, ale boli by sme radi, cov z Kulpína, Starej Pakeby sme v hre spoznali prvky abzovy, Kysáča a Petrovca surdity dodnes prítomné v malo/ aj podali v Slovenskom meštiackom chápaní demokracie. vojvodinskom divadle Stále platí pravidlo, že naša veľkov Báčskom Petrovci. V sť je najlepšie meraná tým, ako sobotu 22. augusta sme hlasno a úprimne sa dokážeme sa boli pozrieť na jej smiať sami na svojich chybách premiéru. a nedostatkoch. A takýto humor Po i n s c e n o v a n í Za úprimný potlesk po ukončení premiéry z javiska je tým pádom aj pomerne vážny dvoch predstavení pre ďakujú herci, režisér a dramaturg a dôležitý predpoklad našej (ďaldeti vo vlastnej prošej) národnej existencie.“ dukcii SVD v divadelnej sezóne vá, Michal Čiliak, Branislav Ušiak, a neraz iba obyčajnej naivity. A čo Prvú reprízu hry Čaj u pána sená2014/2015 tretie zacielilo na do- Igor Piskla, Marína Turčanová a by mala priniesť divákovi táto tora si diváci budú môcť pozrieť už spelého diváka. Výber padol na Branislav Čeman. komédia? Hlavne to, že vnímať 6. septembra v rámci 20. ročníka známu hru, ktorú hrávali a hrajú „Čoraz častejšie je možné v mé- reality show príliš vážne môže byť Petrovských dní divadelných. • KULTÚRA •

35 /4662/ 29. 8. 2015

Kultúra LETNÝ ZBOROVÝ KEMP 2015

Zveľadenie práce so spevokolmi Jaroslav Čiep

edenásty Letný zborový kemp v organizácii Asociácie slovenských pedagógov prebiehal v dňoch 19. a 20. augusta v zborovej sieni slovenského evanjelického cirkevného zboru v Báčskom Petrovci a sčasti aj v kostole.

sústredenia. Podľa jej vyjadrenia kemp sa organizuje pre slovenských hudobných pedagógov, študentov hudby, zborových dirigentov a kantorov. Obsahová náplň je zameraná na hlasovú výchovu, na dirigentskú techniku a dirigentské praktikum obohatené o prácu s partitúrou, prípravu dirigenta na

PaedDr. Juraj Súdi frekventantom priblížil, ako pracuje so svojimi zbormi Organizátorka projektu a kempu Anna Medveďová na úvod prítomným frekventantom, z ktorých niektorí absolvovali aj tie predchádzajúce kempy, vysvetlila zámer

nácvik zboru a na hru na organe pre potreby kantorov. Zámer sústredenia je zveľaďovať zborový spev a aktivovať prácu speváckych zborov v slovenských prostrediach.

Tohto roku v rámci kempu pred- dimír Kopáčik, odborník zo Slovennášali a praktické nácviky s prihlá- ska. Odbornými radami kantorom senými kantormi pomohol ľahšie mali PaedDr. Juraj zdolať tento mohutný kostolný Súdi, Mgr. art. Vladimír Kopáčik zo hudobný nástroj a jeho klávesnice Slovenska a profesorka hudby pri každodennej Anna Medveďoliturgickej praxi. vá. Sústredenie Účastníci kempu prebiehalo v stresi potom posviedu a vo štvrtok tili na prácu a oraj predpoludganizáciu spením, aj poobede, váckych zborov teda účinkujúci v jednotlivých mali celodenné prostrediach. rozvrhy aktivít. Na kempe účinkovali osemPracovná časť násti hudobní začínala hlasoodborníci, kanvou výchovou, hlasovou rozcvičtori a študenti Odborník Mgr. art. Vladimír kou, taktovaním, hudby z PetrovKopáčik kantorom pomohol zdvihom, korun- ľahšie zdolať hru na organe ca, Kulpína, Pivkou a kánonmi. nice, Kovačice, Potom prešli na analýzu a prácu Bingule, Nového Sadu, Hložian, s partitúrami. Nasledovala príprava zo Šídu, Selenče, Silbaša a Starej dirigenta a práca so zborom. Nevy- Pazovy. Aby sa toto sústredenie stali ani zborové sakrálne skladby uskutočnilo, finančne pomohli s orientáciou na evanjelické sklad- Pokrajinský sekretariát pre vzdeby z praxe, ani skúška s obecným lávanie, predpisy, správu a názmiešaným cirkevným spevoko- rodnostné spoločenstvá a Komilom. V pokračovaní si poslucháči sia pre hudobnú činnosť Výboru skúšali aj zborové skladby rôznych pre kultúru Národnostnej rady druhov – svetské a sakrálne a do slovenskej národnostnej menšitajov organov ich zasvecoval Vla- ny.

V PADINE

Odkaz hrdej generácie štúrovcov... Anička Chalupová

rámci tohtoročných osláv Dňa Padiny v dňoch 17. až 21. augusta v Padine pobudli členovia Detského folklórneho súboru Podpoľanček z Detvy (Slovenská republika), ktorí v utorok 18. augusta v sieni Domu kultúry Michala Babinku so svojimi hostiteľmi usporiadali kultúrno-umelecký program pod názvom Odkaz hrdej generácie štúrovcov... V spoločnom programe, ktorý venovali 200. výročiu narodenia zakladateľa spisovného slovenského jazyka Ľudovíta Štúra, vystúpili tí najlepší tanečníci a speváci, a tak milovníci slovenských ľudových

www.hl.rs

A na záver spoločne: Na tej Detve studňa murovaná... piesní a tancov mali možnosť sledovať tanečné a spevácke skupi-

Informačno-politický týždenník

ny, ľudovú hudbu a sólistov DFS Podpoľanček a domáceho SKUS

Slnečnica. Návštevníci programu nešetrili dlane a každého účastníka podujatia odmenili dlhotrvajúcim potleskom. Na konci spoločného programu sa všetkým účastníkom prihovorila Daniela Ďurašová, zakladateľka AERD Padina, a pri tej príležitosti prečítala listy Slovákov z Melbournu a Jána Varšu, odchádzajúceho veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade. Nevystali ani darčeky, ktoré Padinčania Pavel Povolný-Juhás, insitný maliar, a Pavel Petráš, majiteľ Etno múzea Petráš, odovzdali hosťom z Detvy za krásny výkon. Celovečerný program tancov a spevov moderovali Kristína Bešková a Karol Štaub. • KULTÚRA •

6. SEMINÁR PRE SLOVENSKÝCH DRAMATIKOV PÍŠEŠ? PÍŠEM! V PIVNICI

Zaostrené na človeka Anna Francistyová

filmu o Pivnici. Prečo téma človek? (Mgr. art. Matej Štesko), herecká Myslím si, že samotná Pivnica a dielňa (muzikálové herectvo Tesamotná Vojvodina je človečina rézia Weberová; základy herectva a z toho som vychádzala. A je tu aj realizácia dramatických textov, ktoré vznikli na seminári Píšeš? Píšem!. Stále sa držíme motta Nie všetko, čo znesie papier, znesie i javisko. Stáli účastníci to už vedia, lebo až na jedného účastníka, ktorý tu bol prvýkrát, všetci tu boli už po šiestykrát, a preto im hovorím, že oni už vyštudovali jednu vysokú školu na tomto seminári. Seminár pre slovenských dramatikov má stále tri opor- Katarína Mišíková-Hitzingerová né body: spracovanie tézy Nie všetko, čo znesie papier, znesie – činohra Ján Privizer, Mgr. art. i javisko, podporu spisovnej slo- Ján Marcinek; rozhlasové herectvo a dabing – zážitková dielňa Bc. Marek Rozkoš, Juraj Mišík), tvorivý manažment (Mgr. art. Adriana Cieslaková), filmová dokumentárna dielňa (Mgr. art. Šimon Horna, Mgr. art. Stanislav Králik), fotografická dielňa (Mgr. art. Pavel Višňovský). Bolo tu aj prepájanie dielní, nerealizovali sa dielne scénického pohybu a tvorby filmových

Ochotníckom divadle Janka Čemana uplynulý týždeň znovu bolo rušno ako v úli. Tradičný augustový termín seminára Píšeš? Píšem! (tentoraz od 17. do 22. augusta) aj tohto roku oslovil vyskúšaných i potenciálnych slovenských dramatikov, tiež hercov, spevákov, záujemcov o filmové dokumentárne umenie, fotografovanie, o tvorivý manažment. Je to priam unikátny seminár a práve ukončený šiesty ročník bol špecifický tým, že mal najväčší počet dielní (10), najviac lektorov (18) a najviac účastníkov (50). Frekventanti boli z Kysáča, Báčskej Palanky, Zreňanina, Pivnice, Iloka, zo Selenče, siedmi dokonca zo Slovenska (hlavne študenti herectva a jeden študent muzikológie, a to z Košíc, Malého Šariša, Detvy, Lučenca, Banskej Bystrice, zo Zvolena...). Po vlaňajšom ročníku, keď organizátori pozvali na seminár aj deti, veľmi stúpol záujem o toto pre nich hravé a zaujímavé školenie, a tak ich tohto roku bolo až 23 (z Kysáča a PivSnehuliak – o úprimných nice). Autorka a koor- detských emóciách dinátorka projektu Mgr. art. Katarína Mišíková-Hitzin- venčiny – jej používanie v gerová, ArtD., pred skončením písanej a hovorenej forme školenia znovu mala plné srdce a po tretie podporu doldojmov a dobrého pocitu z reali- nozemských autorov, a to zovaných cieľov seminára: tú najväčšiu: realizáciu ich – Nevieme si predstaviť rok, textov. Pritom realizácia aby sme sem v auguste nepri- plánov tohtoročného šli... Nikto z nás si to už nevie seminára bola neskupredstaviť... Tento seminár je točná, lebo okrem tvoriukážkový príklad, že všetko sa vej šesťdňovej driny od dá, len treba chcieť... Dostať rady stredy denne bývalo po V muzikáli vďaka láske z Pinocchia od profesionálov, od skúsených niekoľko verejných pre- vyrastie chlapec odborníkov, je to niečo vzácne. zentácií, ktoré Pivničania Škoda pre tých, čo to nevyužili... s ochotou sledovali a potleskom scenárov, ale vznikla nová pod Odlišnosťou tohto ročníka je len odmenili. Pracovalo sa v týchto názvom Salčanka... téma, ktorá je vždy nová. Tentoraz dielňach: tvorivé písanie (Mgr. art. A diváci mohli v uplynulých je to človek. Na základe tejto témy Katarína Mišíková-Hitzingerová, dňoch v Pivnici sledovať: hudobsme vyberali aj dramatické texty ArtD., Mgr. art. Ján Chalupka), no-poetický večer inšpirovaný na realizáciu, je to aj téma fotogra- tvorivá dramatika (Peter Hudák, výberom básní známeho pivfickej výstavy a dokumentárneho Štefan Foltán), hudobná dielňa nického autora Jána Salčáka zo • KULTÚRA •

zbierky Poéma pre moju mŕtvu milú, monodrámu Píšťalka v podaní herca Mateja Kováčika, výstavu fotografií Duša Pivnice, detské predstavenie Bogdan a Milica na motívy hry Michala Beličku a Ivany Faďošovej v réžii Petra Hudáka, detské predstavenie Snehuliak podľa predlohy Eleny Hložanovej v réžii Štefana Foltána, rozhlasovú hru Michala Babiaka Ružičky zo srdca, autorský muzikálový projekt Terézie Weberovej, Alice Oravcovej, Kataríny Kalmárovej a Štefana Vidovića na motívy Pinocchia Ako som sa stal chlapcom, detské predstavenie Zoroslava Speváka Rytieri okrúhleho vola v réžii Mgr. art. Jána Marcineka a dokumentárny film o Pivnici Miluj blížneho svojho. Pripomeňme ešte, že namiesto minuloročného printového informátora Spravodaj tentoraz záujemcovia o tento seminár všetky diania a pozvania mohli sledovať a dostať na sociálnej sieti Facebook na osobitnej stránke seminára Píšeš? Píšem!. Denne sa tam aktualizoval fotodenník a videodenník. Každého účastníka teší, že napríklad detské predstavenie, ktoré vzniklo vlani na seminári, vyhralo tohto roku na prehliadke 3 x Ď, že odborníci ocenili prácu učiteliek Vesny Kámaňovej a Jarmily Čobrdovej, že Svetlana Gašková na literárnom súbehu získala cenu, že predstavenie Eleny Hložanovej zo seminára zvíťazilo pred pár rokmi na festivale DIDA, že Vladko Miksád vydal knihu dramatických textov, že deti – mladučkí herci a seminaristi získavajú na prehliadke ceny za interpretácie postáv... Vidia sa výsledky seminára, koordinátorka je hrdá. A čo pripravuje pre 7. ročník? – S priebehom šiesteho seminára súvisí aj vízia ďalšieho ročníka, ale to bude jedným obrovským prekvapením. Všetci sa to dozvedia už v novembri a stále sa bude vychádzať z tých troch základných bodov: podpora dolnozemských autorov, spisovnej slovenčiny a tézy Nie všetko, čo znesie papier, znesie aj javisko.

35 /4662/ 29. 8. 2015

Kultúra SLOVO DALO SLOVO: Dr. MIRJANA MENKOVIĆOVÁ, RIADITEĽKA ETNOGRAFICKÉHO MÚZEA V BELEHRADE

Bola to excelentná výstava Oto Filip

ové časy, nové obsahy a snahy. Badať ich aj v tohtoročnej činnosti belehradského Etnografického múzea, kultúrnej ustanovizne celoštátneho významu. Stačilo vstúpiť doň a vybrať sa vľavo od vchodu, kde sa od 4. do 25. augusta záujemca mohol kochať v kráse a špecifikách slovenského ľudového odevu z Báčky, ako i v maľbách prvej slovenskej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej. Heslo V jednote je sila sa dokáže naplniť aj v kultúrnej sfére: veď by takejto expozície azda ani nebolo, nebyť úspešnej spolupráce Etnografického múzea a Múzea vojvodinských Slovákov, tiež spolupráce Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov či skutočnosti, že jej realizáciu umožnilo i Ministerstvo kultúry a informovania Srbska. V snahe pokúsiť sa oceniť vznik a dopad jedinečného kultúrneho podujatia, nezostalo iné než sa vybrať za prvou osobnosťou Etnografického múzea Dr. Mirjanou Menkovićovou. – Veľmi dôležitý, úplne nový segment nášho tohtoročného programu činnosti je upriamený na národnostné menšiny v Srbsku. Pomenovali sme ho V ústrety lokálnym spoločenstvám. V rámci neho je tohto roku prvýkrát veľmi zaujímavým spôsobom prezentovaná kultúrna činnosť slovenského národnostného spoločenstva v Srbsku. Základnou ideou, tiež rozdielom uvedeného programu v porovnaní s inými, ktoré doteraz prezentovali tvorbu Slovákov v našom múzeu, je v tom, že sa naši hostia vlastne stali hostiteľmi. A to znamenalo ponúknuť taký druh výstavy a prezentovania tvorby Slovákov tak, ako sami mienia, že je najlepšie, vychádzajúc z premisy, že Slováci najlepšie vedia, čo je dôležité, čo by sa iní mali dozvedieť o nich. – Je to teda výstava o ľudovom odeve Slovákov z Báčky a tvorbe akademickej maliarky Zuzky Medveďovej... Ako ju vy vnímate, tým skôr, že sa rozprávame pár dní pred jej ukončením...

www.hl.rs

– Chcem povedať, že skutočne šlo o výnimočné, excelentné podujatie. Predtým než poviem čosi viac o ňom, vyzdvihla by som, že sme ako hostitelia predstaviteľom

Dr. Mirjana Menkovićová

vydarená, krásna, veľmi navštívená. Treba poznamenať aj to, že podujatie sledoval, čiže prejavil záujem oň veľký počet našich popredných televíznych staníc. – Bolo návštevníkov aj potom? – V uplynulom období – hoci sa mohlo zdať, že sú letné mesiace inakšie ako všetky iné – sme mali veľa návštevníkov uvedeného podujatia. Takéto výstavy majú teda svoje publikum aj v tomto období. Ide tak o našich obyvateľov, no predovšetkým o cudzincov, ktorí počas leta prichádzajú k nám a v rámci pobytu nezabudnú navštíviť i Etnografické múzeum. Veríme a skutočne si prajeme, aby sme touto najnovšou promóciou Slovákov v Srbsku, tým najlepším spôsobom prispeli k zachovaniu a rozvoju ich kultúry a tradície. Nejde len o Slovákov. Etnografické múzeum bude pokračovať v spolupráci aj s inými národnost-

slovenského spoločenstva vyšli v ústrety aj v tom, že sa okrem tejto veľmi peknej výstavy zorganizuje aj ďalšia osobitná výstava venovaná výlučne slovenskému insitnému umeniu, ktorej vernisáž má byť 1. septembra. Bude ju na starosti mať galéria z Kovačice a pán Pavel Babka. Vravím to preto, lebo tak vlastne budeme mať dve výstavy prezentujúce slovenskú kultúru a slovenské národnostné spoločenstvo v Srbsku v rozpätí pol druha mesiaca. Otvorenie prvej výstavy bolo prekrásne, už aj preto, že obsahovalo celovečerný, rozmanitý kultúrno-umelecký program. Nebolo teda klasické. Mali ho na starosti koleVýstava o Slovákoch bola prvá v rámci govia z Múzea vojprogramu spolupráce Etnograﬁckého múzea vodinských Slovákov s národnostnými spoločenstvami v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských nými menšinami. Toto je dlhodobý Slovákov, asociáciami a kultúrno- program. Na budúci rok máme -umeleckými spolkami vo Voj- v úmysle prezentovať tvorbu Rusívodine. Vernisáž mimoriadne nov. Verím, že sa o nich možno

Informačno-politický týždenník

ani nevie veľa v nejakom širšom spoločenstve. Veľmi je dôležité prezentovať kultúrny, historický, ekonomický i každý iný aspekt pôsobenia, činnosti, vôbec žitia etnických spoločenstiev v Srbsku. – Výstavy tohto druhu majú však aj iný význam... – Ide o to, že sú aj možnosťou klásť dôraz na tie spoločenské témy, ktoré sa možno neriešia dostatočne rýchlym alebo zodpovedajúcim spôsobom a tak, ako by to predstavitelia lokálneho spoločenstva očakávali. My chceme to prezentovať aj muzeálnemu publiku. Prečo nie? Presvedčení sme totiž, že je múzeum veľmi vhodným, možno tým najlepším miestom na vyjadrenie akéhokoľvek druhu amortizácie spoločenských problémov alebo nedorozumení. Aj prostredníctvom tvorivého, silného odkazu, cez posolstvá, ktoré posúvajú ďalej a ktorými lokálne spoločenstvo chce povedať čosi o sebe. To je hybná idea, týkajúca sa veľmi významného programu menom V ústrety lokálnym spoločenstvám. Musím zdôrazniť aj to, že v prípade Etnografického múzea v Belehrade uvedený program zapadá do rámcov ďalšieho, veľmi intenzívneho programu nášho múzea počas tohto roku. Tým je oslava Dňa európskeho dedičstva, ktorá odštartuje 15. septembra hosťovaním z Turecka. Stadiaľ príde veľmi zaujímavý príbeh, veľká konferencia, usporiadaná v spolupráci so Spoločnosťou konzervátorov Srbska. A ktorá, to musím zdôrazniť, má ako koordinátorku Dr. Mirjanu Đekićovu z Pokrajinského ústavu na ochranu kultúrnych pamätihodností v Novom Sade a prinesie prierez technológií a techník v minulosti. Významný segment tej konferencie koncom septembra bude venovaný industrializácii vo Vojvodine. Pri tej príležitosti bude aj vernisáž na tému priemyselných a technických objektov vo Vojvodine. A na jesenné obdobie máme naplánované ešte dve širšie, tematicky rôznorodé a dôležité medzinárodné konferencie, jednu v októbri, jednu v novembri... • KULTÚRA •

ORIGINÁLNE EXPOZÍCIE

Oprášiť tikot hodín Monika Necpálová

Na stenách sú zavesené zväčšené fotografie z fundusu múzea. „Orientujú sa predovšetkým na človeka a kroje, príležitostné siuácie ako krsty, svadby a pohreby, ale aj na pracovné zvyklosti. Fotografie sú interaktívne. To znamená, že sa očakáva dopĺňanie mien alebo presnejšie informácie o

ez prah do príbytku múz. Aj tak by sa dalo označiť prostredie Báčskeho Petrovca počas Slávností. Ulice ožili maximálne, a preto aj Najstarší dom sa už od skorého slávnostného piatkového rána pýšil svojou čarovnou minulosťou pred mnohými hosťami z iných obcí či štátov. Múzeum vojvodinských Slovákov uviedlo v rámci svojej činnosti počas Slovenských národných slávností niekoľko expozícií. Pri vstupe do priestorov múzea na poschodí budovy Matice slovenskej v Srbsku na návštevníkov čakali výstavy Slovenská izba, Poznáte ma? a Odev detí v minulosti Slovákov vo Vojvodine. Staré, už existujúce expozície bolo treba len oprášiť a odieť ich do nového súčasného šatu. Odborníci ich týmto spôsobom Závesné hodiny odbíjajú výstave priblížili znova ve- roky už dlho rejnosti. Ako hovorí riaditeľ múzea Pavel Čáni, vďaka daných udalostiach. Pri viac ako tomu získali jednu stálu expozíciu, polovici fotografií nebolo jasné odktorá v kontinuite pretrváva od kiaľ pochádzajú,“ ozrejmuje Pavel roku 1949. Čáni. Staré fotografie zachytávajú

Slovenská izba život Slovákov v prvej polovici 20. storočia. Autormi výstavy sú Anna Séčová-Pintírová a Marijan Pavlov. V tom istom priestore sa nachádza aj ukážka staršej výstavy Odev detí v minulosti Slovákov vo Vojvodine, ktorá sa objavila aj v zahraničí. Zásluhy na jej zostavení si pripisujú Tatjana Mitićová a Miroslava Blažićová. Výstava korešponduje s fotografiami na stenách a spolu vytvárajú veľmi zaujímavý celok. Vystavená je len časť z pôvodnej expozície a prevažne približuje odev z Báčky od konca 19. až do polovice 20. storočia.

Cez ďalší prah vkročíme do druhého výstavného priestoru s príznačným názvom Slovenská izba. Predmety, ktoré tu oko uvidí, sa zbierali ešte z iniciatívy Spolku česko-slovenských žien a v roku 1949 ich verejnosť uzrela v rámci expozície Slovenského národného múzea. Vo výstavných priestoroch, hoci oprášených, predsa len akoby sa zastavil čas. Človek, ktorý tam vstúpi, počuje iba preskakovať na jednom mieste minútovú ručičku veľkých závesných hodín.

CHÝRNIK

BELEHRAD. V utorok 1. septembra o 19. hodine v Etnografickom múzeu v Belehrade bude otvorená 53. samostatná výstava obrazov Jána Bačúra, insitného maliara z Padiny. A. Ch. BELEHRAD. Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko znovu zaradilo časopis pre literatúru a kultúru Nový život do kategórie vedeckých časopisov (zaradený je do kategórie M53). Táto dobrá správa bude ďalším podnetom pre členov redakcie, spolupracovníkov a potešila iste aj čitateľov. Z. V. B.

Odev detí a staré fotografie zo života vojvodinských Slovákov • KULTÚRA •

BÉKEŠSKÁ ČABA, MAĎARSKO. V poradí 7. Dolnozemský jarmok sa uskutoční v dňoch 11. – 13. septembra v Békešskej Čabe v Maďarsku. Vojvodinských Slovákov na tomto ročníku dolnozemského jarmoku budú prezentovať predstaviteľky Spolku žien Ruža z Aradáča, Spolku kysáčskych žien, Spolku petrovských žien, Anna Legíňová, speváčka Ľudmila Berediová-Stupavská a aradáčske meškárky. Predstavená bude i dokumentačná výstava 150 rokov slovenskej tlače vo Vojvodine. Ústredným organizátorom jarmoku tohto roku je Čabianska organizácia Slovákov, pokým je za Srbsko partnerom v projekte Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. ÚKVS 35 /4662/ 29. 8. 2015

Kultúra SOS FEST BÁČSKY PETROVEC

Nemé filmy v novom šate Jaroslav Čiep

vanásť filmov, dvanásť hudobných skupín z dvanástich štátov – takto znie avízo k filmovému a hudobnému festivalu, ktorým sa Slováci vo Vojvodine chcú zaradiť na festivalovú mapu Európy. Toto nekaždodenné podujatie s názvom SOS FEST sa uskutočňuje od 26. do 30. augusta

Riaditeľ SOS Festu Peter Butko

– Prezraďte nám niečo z koncepcie podujatia. – Koncipovali sme ho tak, aby tie nemé filmy boli pre diváka zaujímavé. Z celej škály nemých filmov sme vybrali filmy avantgardné, moderné, komédie, horory, drámy... Žánrovo sú tu zastúpené takmer všetky základné žánre, v ktorých sa nemý film objavoval. A pritom každý film sprevádza iná kapela, či band z inej krajiny. Ide o netradičné stretnutia filmov a hudby. Napr. slovenského Jánošíka sprevádzajú Gipsy Groove z Kosova, klasickú grotesku Charlesa Chaplina dopĺňa maďarská formácia, ktorá hrá klasickú indickú hudbu, ďalej tu máme džezmenov, blues, klasickú hudbu, folklór... teda dramaturgická ponuka je široká a každý si môže vybrať. Počas každej zo štyroch festivalových nocí diváci majú možnosť pozrieť si 3 až 4 filmy.

teraz vieme, že prichádzajú k nám ľudia z Česka, Slovenska, Maďarska. Snažíme sa sem dotiahnuť ľudí z iných krajín, aby spoznali región

Úradný plagát festivalu a hľadali k nemu vzťah aj cez tento festival. Chceme sem prilákať prevažne mladých ľudí. Na rozdiel od Slávností v Petrovci, ktoré sú turisticky zaujímavá vec, ale skôr pre tú strednú a staršiu generáciu. Náš festival koncipujeme ako niečo, čo môže prilákať mladú generáciu.

v Báčskom Petrovci. Prichystalo ho občianske združenie z Česka Next Picture v spolupráci s petrovským Divadlom VHV a partnermi z Kosova, Maďarska a zo Slovenska. Pohovorili sme si s jeho autorom, zároveň riaditeľom festivalu Petrom Serge Butkom. – Ide o netradičný festival umiestnený pod holým nebom. Kde to vlastne bude prebiehať a čo všetko zahŕňa? – Festival prebieha na dvore Divadla VHV v Báčskom Petrovci v špeciálne postavenom letnom kine pod otvoreným nebom, kde návštevníkov čakajú bary, reštaurácia, chill-out zóna, požičovňa bicyklov atď. Festival je zaujímavý aj z gastronomickéTrefné grafity spestrili ošarpanú omietku divadelného nádvoria ho hľadiska – bohatá ponuka jedál a „fesh“ – Koho ste chceli osloviť týmto – SOS Fest nie je len o filmoch, džúsov je pripravená z miestnych biosurovín, v areáli festivalu je festivalom, ktorá je vaša cieľová avizujete aj sprievodné podujatia... medzinárodná reštaurácia, ktorá skupina? – V prvom ročníku je naša cieľová – V rámci sprievodného prograponúka špeciality kuchyne národnostných menšín žijúcich vo skupina lokálny divák, teda nie úzko mu sú tu semináre, diskusie a mepetrovský, ale vojvodinský. Ale už dzinárodný filmový workshop veVojvodine.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dený populárnym českým hercom, scenáristom a režisérom Borisom Hybnerom. Zmyslom workshopu je hľadať jazyk nemého filmu, ako sa môže použiť ako výpoveď o súčasnosti. Účastníci v nasledujúcom polroku budú tvoriť vlastné nemé filmy, ktoré budeme premiérovať na ďalšom ročníku festivalu. Zaujímavé je, že téma tých filmov je v tom, ako sa ľudia vyrovnávajú s dedičstvom vojny, ktorá tu prebiehala pred dvadsiatimi rokmi. V dnešnej dobe plnej imigračnej krízy a stavania nových múrov sa pozeráme dozadu, čo sa tu odohralo a aký to má dnes dopad na ľudí a tiež ako to vníma európska verejnosť, lebo tie pohľady sú rôzne a nikto nevie, kde je pravda. – Sú tu aj ďalšie dielne. – Áno. Napr. stepárska dielňa pod vedením významného stepára európskeho charakteru Jána Bursu, ktorý ponúkol naučiť záujemcov základy stepovania. Nová veľvyslankyňa Slovenska pri EÚ pani Karla Wusterová vedie seminár o tom, ako je západný Balkán vnímaný v súčasnosti v európskych štruktúrach a pod. Okrem toho organizujeme ešte kopu vecí, ktoré možno pre domácich ani nie sú také zaujímavé, ale pre hostí zo zahraničia budú mať svojrázny šmrnc. Cieľom festivalu je ponúknuť platformu pre stretnutie, diskusie, spoznávanie sa, prelínanie žánrov a inosti prostredníctvom nemého filmu a hudby – pretože nemý film a hudba v sebe nesú emóciu, ktorá nepotrebuje byť sprostredkovaná žiadnym jazykom. Záver festivalu je v nedeľu pri Dunaji pod Hložanami na neoficiálnej hudobnej priateľskej party, kde sa odovzdá cena festivalu najlepšiemu bandu. O festivale sa natáča aj celovečerný dokumentárny film, o tom, ako sa vieme vyrovnať s dedičstvom, ktoré tu máme. V predvečer festivalu pred oficiálnym programom schystali hodinový program Tichá Vojvodina. Ide o staré historické zábery známeho kameramana Jozefa Maďara. Mnohé z nich ešte nikto nikdy nevidel a samotný autor tieto zábery aj komentuje. K tomu na nádvorí je aj expozícia obrazov veľkého formátu s prehľadom dejín nemého filmu. • KULTÚRA •

STAROPAZOVSKÁ OBEC

Bez prepúšťania zamestnancov v školách Anna Lešťanová

epublikové Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja prednedávnom na svojej webovej stránke zverejnilo zoznamy tzv. prebytočných zvyškov, teda zamestnaných, za ktorých prácou prestala potreba v úplnosti alebo čiastočne, s napomenutím, že to nie sú zoznamy na prepúšťanie z práce a že osoby, ktoré sú na nich, budú mať prednosť pri zamestnávaní. O aktuálnej situácii v školách na území Staropazovskej obce ohľadom (ne)jestvovania prebytočných kádrov sme sa rozprávali s Milanom Predojevićom, predsedom Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl. Ako povedal, niektorí osvetoví pracovníci zostanú bez časti normy, ktorú mali. Na predchádzajúcom zasadnutí Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl v Staropazovskej obci údajne rokovali i o tejto problematike a vtedy zistili, že nejde o veľký počet osvetových pracovníkov, ktorí by v novom školskom roku zostali bez časti normy. Avšak presnejšie údaje o počte týchto pracovníkov budú vedieť po zasadnutí tohto aktívu riaditeľov, naplánovaného už v blízkej budúcnosti. Podľa slov spolubesedníka, všetky základné a stredné školy mali záväzok zaslať do rezortného ministerstva zoznamy o prebytočných kádroch na základe prehľadu počtu žiakov a tried, samozrejme, pod heslami v súlade s predpismi o ochrane osobných údajov. „Situácia v školách na území Staropazovskej obce je, čo sa týka uvedenej problematiky, stabilná, lebo sme sa my aj v uplynulých rokoch starali o naše kádre,“ uviedol spolubesedník. V ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho v Starej Pazove, kde je M. Predojević riaditeľom, počet tried sa nemení už roky a čo sa týka ostatných dvoch základných škôl v osade – ZŠ hrdinu Janka Čmelíka • KULTÚRA •

Milan Predojević a ZŠ Simeona Aranického – ani tu by vraj nemalo byť žiadnych problémov. V Staropazovskej obci sa možno aj zjavia v školách, ktoré majú vysunuté oddelenia, akými sú napr. ZŠ Very Miščevićovej v Belegiši s vysunutým oddelením v Surduku a ZŠ Milana Hadžića vo

Vojke s vysunutým oddelením v Krnješevciach. Všetko to teda závisí od počtu žiakov v malých dedinských prostrediach, kde sa výučba koná v kombinovaných triedach. Priaznivá situácia je v tamojších dvoch stredných školách – v Gymnáziu Branka Radičevića

a Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića – iba v Technickej škole nie sú obsadené miesta na všetky vzdelávacie profily, no presný stav sa bude vedieť do konca mesiaca. Na zozname Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja sú i traja zamestnanci slovenskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Podľa slov Janka Havrana, riaditeľa školy, dvaja osvetoví pracovníci si nedostatok normy doplnia výberovými predmetmi alebo prácou v knižnici, podobne ako aj vlani. To, či od 1. septembra v tejto škole budú mať dve triedy prvákov, závisí od rozhodnutia patričných štátnych orgánov. V prípade, že pre menší počet zapísaných detí do prvého ročníka nedostanú povolenie na otvorenie dvoch tried prvákov, učiteľka nedostane výpoveď, ale využije to, čo jej zo zákona patrí (do 65 percent). V tejto škole teda v nadchádzajúcom školskom roku nedôjde k žiadnemu prepúšťaniu zamestnancov.

Bane a kúpele Anna Horvátová

aši ľudia zvyknú hovoriť, že „si chodia do bani oddýchnuť“. Alebo, a najmä tí, ktorým more nie je srdcovou záležitosťou, skomentujú aj, že „radšej pôjdu do bani, ako sa škvariť na slnku na mori“. Tých príkladov je neúrekom, ale či sa nimi vystihuje aj podstata veci, a či takto vlastne nestrieľame?! Veď spojenie „idem na more“ nie je slovenské; v spisovnej slovenčine sa ide, cestuje k moru, nie „na more“ ako v srbčine. Ale ani s oddychom v bani by znalci spisovnej slovenčiny neboli nadšení. Veď dokonca v bani sa tvrdo pracuje, za neadekvátnych podmienok, a k tomu je aj život pracujúcich stále ohrozený, ale my sme v tom nejako vytrvalí! Slovenské slovo baňa (v srbčine je to rudnik) v spisovnej slovenčine označuje priestor pod zemou alebo na povrchu, kde sa ťaží uhlie, ruda.

Osoby pracujúce v bani, ktoré dennodenne svoje životy riskujú, tvrdo pracujú, sú baníci, ktorých my poznáme ako „rudari“, a je to vlastne slovo prevzaté zo srbčiny. Sú bane, v ktorých sa doluje uhlie, bane na zlato. Aj zlatá baňa je v slovenčine známa – v prenesenom význame je to zdroj veľkých príjmov. V našej krajine máme okrem iných Matarušku Banju, Vrnjačku Banju, Soko Banju atď. V slovenčine miesta s liečivými prameňmi alebo klímou a k tomu s príslušnými liečebňami sú kúpele; je to aj verejná budova zariadená na kúpanie. Keďže by nevyznelo bohvieako povedzme „Mataruške kúpele“ alebo „Soko kúpele“ a prihliadajúc na neporušenie názvov turistických stredísk, v slovenčine toto podstatné meno mužského rodu (teda ten kúpeľ) v množnom čísle je najprijateľnejšie v tomto znení: kúpele Soko Banja, v kúpeľoch Vrnjačka Banja atď. 35 /4662/ 29. 8. 2015

Kultúra • Oznamy

Literárna súťaž žiakov základných a stredných škôl Komisia pre literárno-vydavateľskú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM a Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec vypisujú

SÚBEH na žiacke literárne práce (próza a poézia) Téma je voľná

Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané menom a priezviskom a uvedeným kontaktom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny v dvoch kategóriách: Žiaci základných škôl od 5. do 8. ročníka 1. cena: tablet 2. cena: balík kníh SVC 3. cena: ročné predplatné na časopis Zornička / Vzlet

Literárna súťaž Nového života Redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život, Slovenské vydavateľské centrum a Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku vypisujú súbeh na najlepšiu prózu, básnický cyklus a literárnu esej. Oceňovacia porota vymenovaná Literárnou komisiou Výboru pre kultúru NRSNM udelí jednu prvú cenu (v hodnote 30 000 din.), dve druhé ceny (15 000 din.) a tri tretie ceny (5 000 din.). Súťaž je anonymná a rukopisy treba zaslať v troch výtlačkoch pod značkou. Rozlúštenie značky, teda meno a kontakt na autora, ktorý sa za značkou skrýva, treba priložiť v osobitnej obálke a všetko spolu zaslať na adresu: Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec, s poznámkou Literárna súťaž Nového života, najneskoršie do 1. novembra 2015. Výsledky súťaže budú zverejnené v Novom živote a slovenských vojvodinských médiách. Odmenené, ale i neodmenené kvalitné texty budú uverejnené v Novom živote. Redakcia Nového života

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŽELEZNIČKA STANICA-NS01, NSX01, NSU01, NSL01, Bulvár oslobodenia č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4694/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 23. septembra 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 24. septembra 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Žiaci stredných škôl a gymnázií 1. cena: tablet 2. cena: balík kníh SVC 3. cena: ročné predplatné na časopis Vzlet Súbeh je otvorený do 1. novembra 2015. Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Na súbeh žiackych prác. Slovenské vydavateľské centrum, redakcia časopisu Zornička a Literárno-vydavateľská komisia Výboru pre kultúru NRSNM vypisujú

LITERÁRNU SÚŤAŽ o poviedku a báseň pre deti Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané heslom. Rozlúštenie hesla doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny za poéziu, ako i tri ceny za prózu vo výške: 1. cena: 20 000 dinárov 2. cena: 10 000 dinárov 3. cena: 5 000 dinárov Súťaž je otvorená do 1. novembra 2015. Práce treba zaslať na adresu: Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec, s poznámkou Literárna súťaž Zorničky. Redakcia časopisu Zornička Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS NSU218, Ul. Branislava Bukurova č. 8, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 5146/2, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy DROBNÉ OZNAMY NA PREDAJ starší dom v Báčskom Petrovci, Ulica partizánska č. 8. Kontakt telefón: 021/781-748, mobil: 063/72740-42. NA PREDAJ dom v Báčskom Petrovci, Ulica Borisa Kidriča č. 7; Informácie na telefón: 021/781-512, mobil: 065/47913-25. VYHLASUJEM za neplatnú pracovnú knižku vydanú na meno Dragana Kerekeš, Ul. Savu Kovačevića 40, Debeljača.

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Rekonštrukcia cirkulárneho zariadenia s nevyhnutnou rekonštrukciou, dostavbou horizontálneho a vertikálneho rozmeru objektu na TO ISTOK, v Novom Sade, nositeľa projektu Verejný komunálny podnik NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad Nositeľ projektu Verejný komunálny podnik NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Ul. Vladimira Nikolića č. 1, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia cirkulárneho zariadenia s nevyhnutnou rekonštrukciou, dostavbou horizontálneho a vertikálneho rozmeru objektu na TO ISTOK, Ul. Marka Miljanova b. č., na katastrálnej parcele číslo 9313/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. augusta 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1233/14, ktorým je určený rozsah a obsah štúdie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 14 odsek 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Verejný komunálny podnik NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, v postupe určovania rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Rekonštrukcia cirkulárneho zariadenia s nevyhnutnou rekonštrukciou, dostavbou horizontálneho a vertikálneho rozmeru objektu na TO ISTOK, v Novom Sade, schvaľuje ROZHODNUTIE Určuje sa, že nositeľ projektu Verejný komunálny podnik NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Ul. Vladimira Nikolića č. 1, štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia cirkulárneho zariadenia s nevyhnutnou rekonštrukciou, dostavbou horizontálneho a vertikálneho rozmeru objektu na TO ISTOK, Ul. Marka Miljanova b. č., na katastrálnej parcele číslo 9313/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, vzhľadom na rozsah a obsah vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má byť zosúladená so schváleným hlavným projektom číslo 152/14 vypracovaným zo strany ŠID PROJEKT, s. s r. o., a má obsahovať najmä nasledujúce: – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby ochrana a zachovanie kvality vzduchu boli v súlade so Zákonom o ochrane vzduchu (Úradný vestník RS, číslo 36/09 a 10/2013) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadovými vodami a kvalita odpadových vôd boli v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, číslo 30/10 a 93/2012) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadovým materiálom bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/2010) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby ochrana od hluku a úroveň hluku boli v súlade so Zákonom o ochrane hluku v životnom prostredí (Úradný vestník 36/09 a 88/2010) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť;

• OZNAMY •

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

– v rámcoch programu sledovania vplyvu na životné prostredie predovšetkým zabezpečiť sledovanie kvality: vzduchu, odpadových vôd, úrovne hluku a nebezpečných materiálov v súlade s platnými predpismi. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Verejný komunálny podnik NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Ul. Vladimira Nikolića č. 1, podal Mestskej správe pre ochranu životného prostredia žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia cirkulárneho zariadenia s nevyhnutnou rekonštrukciou, dostavbou horizontálneho a vertikálneho rozmeru objektu na TO ISTOK, Ul. Marka Miljanova b. č., na katastrálnej parcele číslo 9313/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým bolo vydané lokalitné povolenie, číslo V-353-185/14 z 8. augusta 2014, vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Dunav. K podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie v zákonnej lehote neboli mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti tento orgánu určil, že pre predmetový predmet, ktorého základnou charakteristikou je rekonštrukcia cirkulačného zariadenia s nevyhnutnou rekonštrukciou, dostavbou horizontálneho a vertikálneho rozmeru objektu na Toplana ISTOK, Nový Sad, záväzný je odhad vplyvov, keďže sa nachádza pod bodom 2 podbod 1 Zariadenia na výrobu elektrickej energie, vodnej pary, teplej vody, technologickej pary alebo zohriatych plynov použitím všetkých druhov paliva, ako i zariadenia na pohon pracovných strojov (termoelektrárne, teplárne, plynové turbíny s motorom s vnútorným spaľovaním a iné zariadenia na spaľovanie, vrátane parných kotlov) sily 50 MW a viac, Listiny 1 vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je záväzný odhad vplyvov, a Listiny projektov, pre ktoré sa môže žiadať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 114/08), tento orgán v súlade s článkom 14 odsek 3 Zákona o odhade vplyvov rozhodol o obsahu a rozsahu štúdie berúc do ohľadu záväzok vypracovania štúdie o odhade vplyvov špecifickosti projektu a lokality. Obsah Štúdie o odhade vplyvov definovaný je dispozíciou tohto rozhodnutia a dôvody určovania rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu sú zisťovanie a hodnotenie možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na predmetovej lokalite a v jej okolí, ako aj určovanie a návrh opatrenia, ktorými sa možné škodlivé vplyvy v priebehu práce objektu môžu znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť. Pri určovaní záväzných častí, ktoré štúdia musí obsahovať, tento orgán sa osobitne riadil zákonnou zásadou (prevencia a ostražitosť), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, aby okrem iného bola najmenším rizikom po ľudské zdravie, takže z toho dôvodu štúdiou treba dokázať, že sa pre uvedený projekt uplatní najlepšia disponovateľná a dostupná technológia, technika a vybavenie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

35 /4662/ 29. 8. 2015

Oznamy OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Šantić – NS70, NSU70 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Šantić – NS70, NSU70, Bulvár cára Lazara č. 73, na katastrálnej parcele číslo 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. augusta 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-751/15, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Šantić – NS70, NSU70, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Šantić – NS70, NSU70, Bulvár cára Lazara č. 73, na katastrálnej parcele číslo 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Šantić – NS70, NSU70, Bulvár cára Lazara č. 73, na katastrálnej parcele číslo 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900 a UMTS. Pre GSM 900 postavené sú tri antény typu ARX906515L s azimutmi 37,5 °, 191,2 ° a 269,2 °. Pre sústavu UMTS postavené sú tri antény Kathrein K742215 s azimutmi 31,2 °, 188,3 ° a 266,5 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 2 a pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 10. augusta 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 11. augusta 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-751/15 zo 11. augusta 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Šantić – NS70, NSU70, Bulvár cára Lazara č. 73, na katastrálnej parcele číslo 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-751/15, zo 16. júla 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-751/15 zo 17. augusta 2015 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-344/15 z 12. mája 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića, Ul. Stanoja Stanojevića č. 5, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 729/32, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 22. septembra 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 23. septembra 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2, Ul. suvoborska č. 16, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3743/12, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 22. septembra 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 23. septembra 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 3, Ul. Iliju Garašanina č. 2, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2598/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 21. septembra 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 22. septembra 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Klisa 3, na katastrálnej parcele číslo 84/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 21. septembra 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 22. septembra 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

S boľavým srdcom si spomíname na piate výročie smrti našej milovanej mamy a mamiky

manželovi, otcovi a starkému

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS138, NSU138, Ul. Laze Nančića č. 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

PAVLOVI FRANCISTYMU

ALŽBETY FABIANOVEJ

2. 3. 1946 – 15. 8. 2015 z Kysáča

1930 – 2010 - 2015 zo Starej Pazovy

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Len kytičku kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať. S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: manželka Anka, syn Duško a syn Janko s manželkou Annou a deťmi Emou, Majou a Sašom

Trvalú spomienku na Tvoju lásku a dobrotu si stále zachováva dcéra Zuzana Verešová s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre základné školy, čo majú status verejne uznaných organizátorov aktivít formálneho základného vzdelávania na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Úradný vestník APV, číslo 35/15) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2015 (Úradný vestník APV, číslo 53/14, 54/14 – opr. a 29/15 – opätovná bilancia) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) vypisuje SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE OBSTARANIA VYBAVENIA PRE ZÁKLADNÉ ŠKOLY, ČO MAJÚ STATUS VEREJNE UZNANÝCH ORGANIZÁTOROV AKTIVÍT FORMÁLNEHO ZÁKLADNÉHO VZDELÁVANIA NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2015 Súbeh sa vypisuje na sumu 1.900.000,00 dinárov, zabezpečených Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2015 (Úradný vestník APV, číslo 53/14 a 54/14 – opr. a 29/15 – opätovná bilancia), na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre základné školy, čo majú status verejne uznaných organizátorov aktivít formálneho základného vzdelávania na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2015. Realizácia finančných záväzkov sa vykoná v súlade s likvidnými možnosťami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2015. PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia žiadostí Užívatelia, čo majú právo zúčastniť sa v rozvrhovaní prostriedkov, sú základné školy na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých zakladateľkou je Republika Srbsko, Autonómna pokrajina Vojvodina a jednotka lokálnej samosprávy, čo majú status verejne uznaných organizátorov aktivít formálneho základného vzdelávania dospelých, resp. rozhodnutie pokrajinského sekretariátu, že splnili predpisom určené podmienky na výkon činnosti formálneho základného vzdelávania dospelých. Užívateľ sa môže uchádzať najviac po sumu 500.000,00 dinárov. Užívateľ je povinný pri obstaraní vybavenia konať podľa ustanovení Zákona o verejnom obstaraní (Úradný vestník RS, číslo 124/12, 14/15 a 68/15). 2. Kritériá rozvrhovania prostriedkov Kritériá rozvrhovania prostriedkov podľa Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu

• OZNAMY •

a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre základné školy, čo majú status verejne uznaných organizátorov aktivít formálneho základného vzdelávania na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, sú: 1. význam plánovaného vkladania do vybavenia s cieľom zvýšenia kvality a modernizácie výkonu výučby, 2. nevyhnutnosť vybavenia pre organizovanie výkonu výučby, 3. počet navštevovateľov školy – počet konečných užívateľov, 4. stupeň vyvinutosti jednotky lokálnej samosprávy, na ktorej území sa nachádza vzdelávacia ustanovizeň, 5. jestvovanie iných zdrojov financovania obstarania vybavenia, 6. obstaranie vybavenia, čo sa môže prevažne realizovať v bežnom rozpočtovom roku, a 7. výška a reálnosť žiadaných prostriedkov na obstaranie vybavenia. SPÔSOB PODÁVANIA ŽIADOSTÍ Žiadosti o pridelenie prostriedkov sa podávajú na jednotnom súbehovom tlačive sekretariátu (jedna ustanovizeň odovzdáva len jedno súbehové tlačivo). Kompletná súbehová dokumentácia sa môže stiahnuť od 26. augusta 2015 z webovej stránky sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. Žiadosti sa odosielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s označením: Pre súbeh – na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre základné školy pre vzdelávanie dospelých, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa odovzdávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (prízemie budovy pokrajinskej vlády). K prihláške na súbeh sa pripája nasledujúca dokumentácia: 1) fotokópia potvrdenia o zápise do súdneho registra vzdelávacej ustanovizne, 2) fotokópia potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle a 3) ponuka bez záväzkov – predbežný účet na obstaranie vybavenia (kalkulácia obstarania vybavenia). Lehota na podávanie prihlášok na súbeh je 15. september 2015. Sekretariát si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa žiadosti dodatočnú dokumentáciu a informácie, resp. na pridelenie prostriedkov určiť splnenie potrebných podmienok. Oneskorené alebo neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Výsledky súbehu sa zverejnia na webovej prezentácii sekretariátu. Zainteresované osoby dodatočné informácie súvisiace s realizáciou súbehu môžu dostať v sekretariáte na telefónnych číslach: 021/487-4614 a 021/487-4246.

35 /4662/ 29. 8. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

BOLESTIVÁ ROZLÚČKA

na otca a starého otca

na mojich rodičov

s mamou a starou mamou

SAMUELA MEDVEĎA 1928 – 2010 – 2015

ZUZANU MEDVEĎOVÚ

z Petrovca

rod. Lomenovú 1935 – 2015

… teraz ste znovu spolu…

SMUTNÁ SPOMIENKA

ZUZANOU ČEMANOVOU

MICHALA ČEMANA

2. 6. 1933 – 28. 6. 1978

Uplynul rok, čo nie je s nami náš drahý

JÁN PATAČÍK

13. 6. 1941 – 28. 8. 2014 – 2015 z Kovačice

rod. Levárskou 24. 2. 1936 – 18. 8. 2015

z Kulpína Kto bol milovaný, nebude nikdy zabudnutý. S láskou a úctou dcéra s rodinou

Váš syn Samuel

S úctou a láskou:

Odišla hlava starostlivá, ktorú nenahradí žiadna iná. Krutý osud nevracia to, čo vzal, zostali nám len spomienky a žiaľ. Smutný je teraz náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu zostala von. manželka s deťmi a ich rodinami

SPOMIENKA

SPOMIENKA na

na našu mamu

MÁRIU MAKOVNÍKOVÚ MICHALA 1923 – 1994

MÁRIU

rod. Pucovskú 1927 – 2008

MICHALA

1950 – 1995

MARIENKU 1975 – 1981

LEHOTSKOVCOV

Spomienku jej venuje

z Báčskeho Petrovca

V myšlienkach ste stále s nami. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Jelić, s. s r. o., Ul. svätosavská b. č., Kać, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Komplex stanice na zásobovanie palivom, na katastrálnej parcele číslo 427/5, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Jestvujúci komplex stanice na zásobovanie palivom pozostáva z prízemného podnikateľského objektu, prízemnej striešky, vnútornej cesty a dvoch zakopaných dvojkomorových palivových nádrží (nádrž na bezolovnatý benzín – komora R1, objemu 30 m3 + komora R2 objemu 30 m3, z ktorých je komora R1 nepoužiteľná a nádrž na eurodiesel – komora R3 objemu 30 m3 + komora R4 objemu 30 m3). Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rod. Jakušovú 10. 2. 1930 – 31. 8. 2001 – 31. 8. 2015 z Báčskeho Petrovca

Vaši najmilší

dcéra Anna s rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS13/ NSX13/NSU13/NSL13 NS – HOTEL PARK, Ul. novosadskog sajma č. 35, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 23. septembra 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 24. septembra 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

• OZNAMY •

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁN PIVARDŽI

27. 7. 1935 – 13. 8. 2007 – 2015

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich milovaných

ZUZANA PIVARDŽIOVÁ

rod. Šiškovú 1931 – 2008 – 2015

6. 11. 1935 – 21. 8. 2015

z Kysáča

Zarmútení: syn Ján s manželkou a dcéra Anna Fabianová s manželom

SPOMIENKA

1926 – 1990 – 2015

z Kovačice

Roky plynú, ale v našich srdciach a spomienkach stále žijete. Dcéry Katarína Hriešiková a Anna Struháriková s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

27. 7. 1935 – 13. 8. 2007 – 2015

JURAJA KRASKU

Dňa 19. augusta 2015 uplynulo sedem rokov, čo nás navždy opustila naša drahá mama, babka a prababka, a 5. septembra sa dovŕši 25 rokov od smrti nášho otca, dedka a pradedka.

Ťažký osud to vzácne nám vzal, bolesť v srdciach, smútok a prázdny dom nám zanechal.

JÁN PIVARDŽI

KATARÍNU KRASKOVÚ

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou, svokrou a starou mamou

ZUZANA PIVARDŽIOVÁ 6. 11. 1935 – 21. 8. 2015

z Kysáča

JULKOU HODOLIČOVOU rod. Kubincovou 14. 4. 1932 – 14. 8. 2015 z Pivnice

Všetko zmizlo, všetko sme stratili, len stopy Vašej úprimnej lásky a dobroty nám zostali. Zarmútení: vnučka Vesna, vnučka Daniela Teplá s rodinou a vnuk Miroslav s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 25. augusta 2015 uplynulo sedem rokov, čo nás opustil môj drahý manžel a náš otec a starký

s bratom

ZUZANE ČEMANOVEJ

MICHAL ĎUROVKA

rod. Levárskej 24. 2. 1936 – 18. 8. 2015 z Kulpína

17. 2. 1952 – 25. 8. 2008 – 2015 z Kysáča

PAVLOM GALÁDIKOM S láskou a úctou si na Teba navždy bude spomínať sestra Anna Valentíková s rodinou

• OZNAMY •

Tvoji najbližší

Život plynie ďalej, ale spomienka na Teba, Tvoju lásku a dobrotu zostáva stále v našich srdciach.

29. 3. 1959 – 5. 8. 2015 z Petrovca

Brat Vladimír s rodinou

Manželka Anna a dcéry Jasna a Anna s rodinami

35 /4662/ 29. 8. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 28. augusta 19.30 Polhodinka hudby z Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2007, 3. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Hore-dolu Nedeľa 30. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 1. septembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 29. augusta 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 4. septembra 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Sobota 5. septembra 5.30 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky o premiére Slovenského vojvodinského divadla Čaj u pána senátora, o ekumenickom kresťanskom koncerte v Padine, o starostlivosti o miláčikov počas horúčav, z poľnohospodárstva a iné aktuality z našich prostredí. Dúhovka – Slankamenské Vinohrady sú známe nielen vďaka vinohradom, vínu a pálenke, ale aj podľa hudby. Voľakedy tu boli dve – tri brehovské skupiny, ktoré boli populárne nielen v Srieme, ale aj v Báčke a Banáte. Tak hrajú len Brehovčania je názov dokumentárnej reportáže venovanej najznámejšej tu ešte stále pôsobiacej skupine hudobníkov.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 28. augusta – Zmutovaná hrozba Sobota 29. augusta – Korene zla Pondelok 31. augusta – Collateral Utorok 1. septembra – Svetová invázia Streda 2. septembra – Tajomstvo dračej hrobky Štvrtok 3. septembra – Návrat do budúcnosti 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 30. augusta 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programov SNS 2015 22.00 Film: Unesená 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Rastislav Struhár, generálny riaditeľ Sústavy Petrovec

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 30. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň S kamerou v Bratislave (Letná škola žurnalistiky 2015) Utorok 1. septembra 16.00 Detská svadba po kovačicky Škola volá žiakov sadnúť si do školských lavíc Piatok 4. septembra 16.00 Slovenský film: Ružové sny Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 35 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.10 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko prvého kodiﬁkátora spisovnej slovenčiny – bernolákovčiny (1762 – 1813). autorka: ad ANNA výsledok predplatiteľ klepetovec notam BIČIA- porobenia ROVÁ

lapaj

ženské málomeno hodnotná hliník

analógia

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. oľutoval zvuk pri údere nomen nescio

12 mesiacov

ochutnal súhlas

Nikola Tesla

osob. zámeno

solm. slab.

rádium

2. časť tajn.

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 30. augusta 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 2. septembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

Šaľa otec (zastar.)

ženské meno alt

vpíšte NT

Taliansko

jedna samohláska okrasná mestečko škola rastlina na čiernohor. vpíšte prímorí ÁL

1. časť tajničky prístroj masív v Juž. Amerike

nahromadilo mravec (angl.)

Trstenik pond

volt Venezuela

prevážanie AS HL DU osôb U Ľ síra

mužský potomok

moslimské m. meno

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 34 VODOROVNE: olejnina, Buzássy, RF, N, kly, ata, krop, Z, balans, opona, I, von, mail, klesal, O, A, nán, sn, utrieť, uch, metal, koza, ale TAJNIČKA: JÁN BUZÁSSY

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 32 z čísla 32 Hlasu ľudu z 8. augusta 2015 bolo: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA UŠJAKOVÁ, Ul. Petra Drapšina č. 2, 21 433 SILBAŠ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

35 /4662/ 29. 8. 2015

Šport Vo dne žiaci, večer rekreanti V ČOSKORO V NOVEJ ŠPORTOVEJ HALE V SELENČI

Juraj Pucovský

yzerá, že sa neodkladne blíži ten deň, keď sa v Selenči konečne otvoria dokorán dvere novej športovej haly. Selenčskí žiaci, športovci a rekreanti dlho a netrpezlivo čakajú na tú chvíľu. Novú športovú halu veľkosti 700 štvorcových metrov robotníci Slovan-progresu vybudovali za necelých trinásť mesiacov. Na výstavbu tohto súčasného objektu, ktorý má tribúnu kapacity 250 miest na sedenie, Pokrajinský fond pre kapitálové vklady vyčlenil 19 miliónov dinárov a Obec Báč prispela sumou 15 miliónov dinárov. Brány haly boli nakrátko otvorené niekoľko hodín, na Vstúpenie 17. mája 2012. Vtedy prestrihnutím stuhy tento objekt „otvorili“ politici, žiaci ZŠ Jána Kollára a občania Selenče si ho obzreli a hneď potom kľúč v kľúčovej dierke otočili vpravo. Z novej športovej haly sa nikdy dosiaľ nepočul buchot lopty, ozvena krokov behajúcich žiakov, ani radostný výkrik góóól, niežeby pocítila vôňa ľudského potu preliateho pri športovaní... Vráťme sa teraz do súčasnosti.

Zdenko Kolár: „Halu vybavíme kompletným športovým náradím.“

V júli tohto roku Obec Báč a Pokrajinský fond pre kapitálové vklady podpísali zmluvy o financovaní vybavenia dvoch športových hál potrebným náradím. O čo ide, vyrozprával nám zástupca predsedu Obce Báč Zdenko Kolár, ktorý tieto

www.hl.rs

Takto vyzerala športová hala v Selenči pri prvom otvorení 17. mája 2012

vateľa športového náradia, treba riešiť aj niektoré technické detaily. Zjavil sa problém s parcelou, na ktorej je tento významný objekt vystavaný, lebo nie sú riešené pozemkové vzťahy. Samotná škola v spolupráci s obecným Úradom pre urbanizmus a katastrom to má doriešiť, lebo v opačnom prípade ani vybavená športová hala sa nebude môcť sfunkčniť.“ Kto bude halu používať? „Predovšetkým sú to žiaci ZŠ Jána Kollára, ktorým sa značne zlepšia podmienky pre telesnú výchovu. Veď aj Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež si ako jeden z hlavných cieľov vytýčil rozvoj školského športu, aby čím viac žiakov a mladých ľudí aktívne športovalo, možno sa športu venovalo aj profesionálne. Halu by mali používať aj FK Kriváň a mládežnícke skupiny, keď najčastejšie v zime budú môcť trénovať, organizovať turnaje v Selenči a necestovať za tým cieľom ako dosiaľ do B. N. Sela či Tovariševa... Hala by vo dne mala patriť žiakom, večer športovcom a rekreantom.“ V Selenči, teda, netrpezlivo očakávajú na druhé otváranie športovej haly, ktorá bude mnoho znamenať pre rozvoj telesnej výchovy žiakov a zlepší podmienky na zveľadenie celkového športového života v dedine.

významné dokumenty aj podpísal: gymnastickým náradím: bradlá, „Pokrajinský fond pre kapitálo- kladina, kruhy, kôň, rebrina, žinenvé vklady na vybavenie selenčskej ky..., ale aj svetelnými tabuľami pre športovej haly vyčlenil 3,5 milióna výsledky. Kompletne vybavíme dinárov, kým pre školu v Báči aj šatne skrinkami, lavicami na schválil ďalších 500 000 dinárov. sedenie a zabezpečíme aj lopty ZŠ Jána Kollára v Selenči pripravila pre viaceré športy. Do prázdnej zoznam všetkého náradia a rek- haly sa musí zabezpečiť všetko vizít, ktorými treba vybaviť novovybudovanú, ale prázdnu halu. Roku 2013 vďaka Pokrajinskému sekretariátu pre šport a mládež, ktorý poskytol asi 2,5 milióna dinárov, v hale prestreli špeciálnu štvorvrstvovú podlahu, veľmi výhodnú pre všetVykurovanie haly ky športy, vrátane Zdenko Kolár nás aj tenisu. Podlaha informoval, že Veľvyje bezpečná, a tak slanectvo Nórskeho urobená, že aj po kráľovstva v BelehraSelenčania vtedy odchádzali s nádejou, že si skôr viachodinovom zašportujú v novej športovej kráske, ktorá vyrástla medzi de poskytlo polovicu športovaní nema- budovami školy a škôlky... sumy, asi 6 miliónov lo by dôjsť k žiaddinárov, na renovovanym neželaným následkom pre to, aby v nej mohli prebiehať ho- nie vykurovania škôl v Selenči, B. N. nohy, členky, kĺby, ani celé telo diny telocviku a hrať sa športové Sele a v Predškolskej ustanovizni športovcov.“ zápasy.“ v Báči. Selenčskú školu Jána Kollára dosiaľ vykurovali uhlím, ale teraz Na čo sa stroví tých 3,5 milióna Dokedy sa to urobí a možno sa plánuje inštalácia vykurovaciedinárov? očakávať, že hala čoskoro prij- ho zariadenia, v ktorom sa budú „Hneď po podpísaní zmluvy me žiakov a športovcov? používať pelety. Tým spôsobom sme vypísali verejnú výzvu pre „Mám nádej, že od budúcej sa rieši aj trvalé zohrievanie špordodávateľov športového náradia. jesene, možno nie od prvého škol- tovej haly v zimnom období, aj Halu vybavíme bránami pre há- ského dňa, ale v prvom polroku keď spočiatku to bude možno dzanú, košmi pre basketbal, sie- iste, hala bude pripravená na po- prostredníctvom elektrických ťami a tyčami pre volejbal a tenis, užívanie. Pokiaľ čakáme na dodá- ohrievačov vzduchu.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Bod z dedinky bocianov Ján Bokor

V 2. kole SLV sa viedli vyrovnané boje, o čom svedčia aj tesné výsledky. Druhú výhru zaznamenali iba Sriemskomitrovčania, ktorí jediní majú maximálnych 6 bodov. Doteraz neprehrali ani Dunav, Sloga, Dolina, Radnički (NP) a Omladinac. Prvý bod získali Železničar, Senta, Borac a Banat, ktorí v tomto kole remizovali, a najslabšie štartovali Vrščania, ktorí ešte nezískali ani bod. Výsledky 2. kola: Radnički (NP) – Bačka 1901 2 : 1, Vršac – Omladinac 0 : 1, Radnički (SM) – TSC 1 : 0, Železničar – Senta 1 : 1, Borac – Dolina 2 : 2, Radnički (Š) – Cement 1 : 0, Banat – Sloga 0 : 0, Dunav – Odžaci 3 : 1. Program 3. kola: Odžaci – Radnički (NP), Sloga – Dunav, Cement –Banat, Dolina – Radnički (Š), Senta – Borac, TSC – Železničar, Omladinac – Radnički (SM), Bačka 1901 – Vršac. BORAC – DOLINA 2 : 2 (1 : 2)

alebná dedinka Sakule sa stáva stredobodom futbalovej pozornosti v tomto kraji. Okrem bocianov, ktoré sa sem vždy vracajú, obyvateľov úplne zaujal aj futbal. FK Borac síce nikdy nebol šampiónom, ale postupoval namiesto klubov, ktoré z rôznych príčin vystupovali zo súťaže, a tak sa Borac do SLV dostal namiesto pančevského Dinama. Premiéra na domácom ihrisku prebiehala v slávnostnom ovzduší. Na tribúne Štadiónu sv. Nikolu, tesne vedľa kostola, zhrnuli sa milovníci futbalu z okolitých osád, a medzi nimi aj početní fanúšikovia Doliny, ktorá bola prvým hosťom Sakulčanov v

novej súťaži. Hráči Doliny zápas začali veľmi dobre. Rýchle a presne kombinovali, čo domáci nemohli sledovať. Z drvivej prevahy a početných šancí Dolina vsietila dva góly a získala pekný náskok. Prvý gól vsietil Radosavljević v 10. minúte, a potom po peknej akcii Čišića a Mastila prudkou strelou loptu do siete bezmocného brankára domácich Lazovića zaslal aj Labović – 0 : 2. Domáci trpeli tlak hostí po 38. minútu, keď sa im po rohovom kope prostredníctvom Damjanovića podarilo skorigovať výsledok. Odvtedy hra Doliny klesá a domáci sa zbavujú nepríjemného tlaku.

Už na štarte druhého polčasu Padinčania úplne ponechali hru domácim. Tomu prispelo i podozrivé rozhodnutie neistého rozhodcu Mijailovića z Vršca. V 52. minúte odpískal penaltu pre domácich a vinníka penalty Baića predčasne zaslal pod sprchy. Z pokutového kopu presný bol najlepší strelec Borca Damjanović a vyrovnal výsledok. Dolina takmer celý druhý polčas hrala s hráčom menej. Domáci to využili, nebezpečne útočili a mali šance obrátiť výsledok, ale dobré obrany Trivunovića a dávka šťastia zachránili Dolinu pred prehrou. Predsa aj hostia mohli zmeniť výsledok. Najbližšie k tomu bol náhradník Mačužić, ktorý z veľkej diaľky otriasol brvno.

Strelec druhého gólu pre Dolinu Marko Labović

DOLINA: Trivunović, Mrđa, Subašić, Baić, Kiš, Labović, Brkić (Mačužić), Radosavljević, Čišić, Mastilo, Radivojević. Na nedeľu Dolina uhostí Radnički zo Šídu. Zápas sa začne o 16.30 h.

PRVÝ SLÁVNOSŤOVÝ TENISOVÝ TURNAJ ŽIAKOV

Deťom sa to vydarilo

PETROVČANIA NA 6. MEMORIÁLI JECU STOKANOVA

Do Staparu už tradične

Samuel Medveď

inulú sobotu časť petrovských stolných tenistov, ako je to už zvykom koncom augusta, účinkovala na tradičnom Memoriáli Jecu Stokanova, legendy stolného tenisu, nielen v dedinke Stapar v blízkosti Sombora, ale i širšie. Pavel Turan, Pavel Bažík, Ľudovít Kaňa a Branko Lalić, petrovský zať, ktorý žije v Nemecku a tiež je dlhoročný člen STK Mladosť, hrali na tomto turnaji troch vekových • ŠPORT •

kategórií veteránov spolu s viac ako 80 účastníkmi z krajiny a zo susedného Chorvátska. Pavel Turan vo svojej vekovej kategórii bol tretí, Ľudovít Kaňa a Pavel Bažík sa dostali medzi šestnásť najlepších, kým Branko Lalić v kategórii od šesťdesiat rokov a starší obsadil piate miesto. Hralo sa v telocvični tamojšej základnej školy a po turnaji účastníci si zachutili na tradičnom ovčom paprikáši.

Účastníci a organizátori prvého slávnosťového detského tenisového turnaja v Petrovci

Marta Pavčoková

očas 54. Slovenských národných slávností, v nedeľu 9. augusta 2015, na tenisových ihriskách SA-HA v Petrovci prvýkrát zorganizovali tenisový turnaj detí, za účasti dvanástich žiakov základných škôl z Petrovca, Maglića a Kulpína. Po vykonanom žrebe každý pár zohral štyri až sedem gemov. Na turnaji hrali Milica Grujićová, Renáta Beličková, Timea Čemanová, Matej Belička, Ognjen Stepanović, Martin Pavčok, Rade Petrović, Jovana Šešumová, Luka Popović, Dávid Opavský, Hana Cechmajstrová a Peter Opavský.

Prvé miesto obsadil Rade Petrović, druhý bol Martin Pavčok a o tretiu pozíciu sa rozdelili Timea Čemanová a Milica Grujićová. Slávnosťový turnaj zorganizovali dvaja Beličkovci, obaja Miroslavovia, za podpory viacerých sponzorov. Priateľom turnaja je Milorad Bogdanović z Maglića, ktorý trénoval väčšinu mladučkých tenistov a svojím konaním podporuje rozvoj tenisu v Báčskopetrovskej obci. Vzhľadom na vzrastajúci záujem o biely šport v tomto prostredí organizátori dúfajú, že sa turnaj stane tradičným. Snímky: M. Belička

35 /4662/ 29. 8. 2015

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Trochu šťastia neuškodí KABEL – BUDÚCNOSŤ 1 : 1 (1 : 0) Ján Murtin

druhom kole Novosadsko-sriemskej ligy futbalisti hložianskej Budúcnosti si z ťažkého hosťovania priniesli bod. Okolo 200 divákov vedľa novosadského Štrandu sledovalo bojovný a nervózny zápas. Hralo sa medzi dvoma šestnástkami, pričom sa hostia orientovali na protiútoky. Domáci sa ujali vedenia už v 13. minúte silnou strelou Đurića z voľného kopu z 30 metrov do stredu brány nepozorného debutanta Galovića. Do konca polčasu domáci ešte 4-krát strieľali z diaľky, ale našťastie mierili vedľa. Za ten čas hostia ani raz neohrozili domáceho brankára. Aj v druhom polčase sme sledovali viac obetavú ako kvalitnú hru hostí, ktorí sa ťažko dostávali k bráne domácich. Na druhej strane domáci si vytvorili ďalšie tri šance, ale tentoraz sa vyznamenal „hriešnik“ Galović. V 80. minúte hostia mali mnoho šťastia a prostredníctvom náhradníka Malidžana

vyrovnali. Nedić centroval a Miloš Kobilarov hlavičkoval vedľa brány. Domáci očakávali, že lopta vyjde von z ihriska, avšak nemienil tak aj Nenad Kobilarov, dohonil loptu a doslova trafil Malidžana do hlavy, ktorý sa nachádzal na tri metre od brány a sieť za prekvapeným brankárom Kabela sa rozvlnila – 1 : 1. Do konca zápasu počtom slabší domáci húževnate bránili bod, čo sa im dokonca aj podarilo. Rozhodca Vasilić zo Sriemskej Mitrovice udelil domácim až 6 žltých, k tomu Zorićovi dve, takže tento musel predčasne odísť pod sprchy. A hosťom 4, a to Štefekovi, Joksimovićovi, Krstićovi a Malidžanovi. BUDÚCNOSŤ: Galović, M. Kobilarov, O. Štefek (Ćetković), Joksimović (Latinović), Alić, Rodić, N. Kobilarov, Obradović, Krstić, Nedić, Mitrović (Malidžan) Po druhom kole Budúcnosť sa so štyrmi bodmi nachádza na 6. mieste. V treťom kole na nedeľu v Hložanoch hosťuje žabaljský ŽSK. Zápas sa začne o 16.30 h.

Domáci boli účinnejší ŽSK – JEDNOTA 2 : 0 (1 : 0)

Matej Bzovský

ž v 3. minúte pre nedovolený zákrok Plećaša výborný rozhodca Aćimović správne odpískal jedenástku v prospech domácich, ale Mijićovu strelu z bieleho bodu Predrag Travica vybránil. Očakávalo sa, že nevyužitá penalta posmelí hostí, aby smelšie zaútočili, ale aj napriek tomu, že domáca obrana pôsobila príliš neisto, ich akcie končili hlavne pred šestnástkou. V 28. minúte po nepozornom zákroku obrany hostí Đorđević po rohovom kope zostal sám a bez ťažkostí hlavou trafil sieť. Druhý polčas priniesol lepšiu, ale nie aj účinnejšiu hru hostí. Na druhej strane domáci bránili lacno získaný náskok, ale im po troche žičilo aj šťastie. V 57. minúte po skvelom útoku Markovića stopercentnú šancu mal náhradník Andreata, ale jeho strela zblízka skončila v rukách brankára Romića. Hneď potom domáci založili rýchly protiútok, ale Popin zo srdca šestnástky strieľa ponad bránu. Hostia v 64. i 7l. min. mohli vyrovnať, ibaže Lukić a Milaković boli nepresní. Najlepšiu príležitosť

pre hostí mal Andreata, ibaže jeho strela skončila na žrdi a v skrumáži, ktorá potom vznikla, domáci obrancovia loptu odrazili ďaleko od brány. Nuž a potom podľa toho nepísaného pravidla, že keď nedáš, dostaneš, v 88. minúte rýchly Mrđan dobre centroval a Đorđević peknou strelou prinútil Travicu aj druhýkrát vyberať loptu zo siete, a tak zapečatil osud Pazovčanov. JEDNOTA: Travica, Igrač, Jelović, Plećaš (Andreata), Ninić, Petrović, Bajić, Lukić (Filipović), Vemić, Milaković, Marković Povedzme i to, že sobotňajší zápas v Žablji mala sledovať aj Sriemska televízia, ktorá aj prišla do Žablja a úradne sa legitimovala, avšak predseda klubu, ktorý je zároveň aj predsedom zhromaždenia klubov tejto ligy, Branislav Raletić to nedovolil. Vraj neboli vopred oznámení. Tak sa vôľou jedného človeka rozhorčená ekipa Sriemskej TV domov vrátila s nevykonanou úlohou a početní jej diváci v Srieme a širšie sú ukrátení o reportáž zo zápasu. Nepomohli žiadne prosby a ani súhlas jednotlivých členov správy ŽSK. Predseda bol neúprosný.

Poľavili SREMAC – SLOGA 2 : 0 (0 : 0) FUTBALISTI PETROVSKEJ MLADOSTI minulý týždeň pobudli tri dni na Slovensku. Opätovali májovú návštevu martinského celku MŠK Fomat. Keďže viacerí hráči z rôznych príčin boli znemožnení, do Martina odcestovali iba trinásti futbalisti Mladosti. Zápas sa hral na ihrisku s umelou plochou, na ktorej sa Petrovčania, ako nám povedal predseda klubu Ján Pavlis, celkom dobre vynašli a porazili domácich 0 : 4. Góly vsietili Vlaisavljević 2, Severíni a Kaňa po jednom. Treba povedať, že mužstvo viedol dorastenecký tréner Jakuš, keďže Mirko Jovanović mal iné povinnosti. V Martine bolo veselo. Vidieť to aj na tvárach futbalistov, ale aj na kumšte na žart vždy pripraveného brankára Igora Leňu (na fotografii z archívu FK Mladosť). Okrem prvej jedenástky v Martine spolu s vedúcim Pavlom Spevákom boli aj pionieri (ročník 2005), ktorí na turnaji spomedzi ôsmich celkov obsadili štvrté miesto. Samuel Medveď

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Károly Vig

rénerovi Ninkovićovi sa nedarí správne rozvrhnúť hráčov v tíme. Tak tomu bolo aj na tomto zápase, takže nie div, že utŕžili porážku. Začiatok zápasu poznačila vyrovnaná hra s útokmi na oboch stranách. Domáci síce mali niekoľko výhľadných príležitostí, avšak brankár Savić bránil na výbornú a nedovolil žiadne prekvapenie. V druhom polčase namiesto toho, aby pokračovali s útokmi,

Erdevíčania náhle poľavili, čo domáci futbalisti vedeli využiť a už v 51. minúte sa prostredníctvom Popovića ujali vedenia. V 72. minúte Perina zvýšil náskok svojho celku na 2 : 0. Špičkoví hráči Slogy – Považan, Cvijić a Grković neboli na úrovni, na akú sme si zvykli, a vcelku Erdevíčania budú banovať za bodmi vo Vojke. SLOGA: Savić, Kovačević, Mirčetić, Čobanović, Vlaisavljević, Vuković, Lacković (Matić), Bojanić (Považan), Grković, Cvijić i Simeunović. • ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Nepríjemnosti už na štarte JEDINSTVO – HAJDUŠICA 2 : 0 (1 : 0) Vladimír Hudec

ajdušičania už na štarte majstrovstiev vo Vlajkovci zažili nepríjemnosti od rozhodcu Veselina Marinkovića z Vršca a jeho pomocníka Damira Žigića, ktorí sú delegovaní doslova pred začiatkom zápasu?! Nuž a táto rozhodcovská dvojica, predovšetkým Marinković, počas celého zápasu držali opraty v rukách a nedovolili hosťom, aby sa prejavili na futbalovom poli a nedajbože, aby dali gól. Pokým u hostí videli faul, aj

tam, kde ho nebolo, domácim tolerovali bezočivo ostrú hru. Hajdušičania však v 16. minúte prijali regulárny gól po nedorozumení zadáka Stojkovského a brankára Melicha. Ani v pokračovaní hostia nehrali podriadenú úlohu, ale čo to stojí, keď im rozhodca nedovolil hrať. Očividný príklad zlých úmyslov rozhodcu bolo vidieť v závere prvého polčasu, keď domáci obranca zastavil Ružića úderom rukou do tváre?! Rozhodca síce ukázal žltú kartu obrancovi Jedinstva, ale neodpískal faul pre

ARADÁČSKI FUTBALISTI NA ZAČIATKU NOVEJ SEZÓNY

(Ne)dostatočne pripravení RUSANDA – AŠK 2 : 3 (1 : 2) V. Hudec

restávku medzi dvomi majstrovstvami v aradáčskom športovom klube poznačili významné kádrové zmeny. Namiesto trénera Mijića, ktorý viedol klub počas minulých majstrovstiev, kormidlo znovu prevzal Vladimír Gál. Okrem toho AŠK počas prechodnej doby opustili brankár Kurtešan, namiesto ktorého si medzi vrátnice zastane Ivan Pleva. Klub opustili aj Bredšnajder a Vučetić, ale sa vrátili Malo, Nenin a Šťastný. Významnými posilami budú aj mladí hráči Pavel Hrubík a Milan Števko, ktorí klopú na dvere prvého tímu. Podľa slov trénera Vladimíra Gála AŠK nové majstrovstvá dočkal príliš nepripravený. Základnou príčinou je, že väčšina hráčov sa práve v období, keď sa mali začať prípravy, nachádzala na dovolenkách, takže sa opravdivé prípravy začali tesne pred začiatkom majstrovstiev. Okrem niekoľkých tréningov AŠK minulú stredu zohral aj prvý a jediný priateľský zápas s mužstvom Petlić zo Zreňaninu (2 : 2). Omnoho silnejšou skúškou však bol nedeľňajší pohárový zápas s mužstvom Rusanda v Melenciach. Od začiatku bolo vidieť, že hostia, aj s takými krátkymi prípravami, sú fyzicky pripravenejší, ale aj technicky

• ŠPORT •

Hajdušicu, ale pre domáci celok?! Keby nebolo smutné, bolo by smiešne. Aj v 58. minúte Marinković videl to, čo nikto na štadióne nevidel – faul v šestnástke Hajdušice a... pravdaže, ukázal na biely bod. Tento darček Vlajkovčania zrejme vedeli využiť. Úplne indisponovaní Hajdušičania sa do konca zápasu pokúsili zachrániť, čo sa dalo, ale proti rozhodcovi, ktorý zažmúril na jedno oko, keď domáci obrancovia dvakrát hrali rukou v šestnástke, alebo keď tiež v trestnom území

zvalili Miksáda, sa jednoducho nedalo. „Vo Vlajkovci nás vyhrali rozhodcovia, a nie súper, a preto som na znak protestu odmietol podpísať zápisnicu. K tomu od komisára pre rozhodcov som žiadal, aby Marinkovića a Žigića na naše zápasy viac nedelegoval,“ povedal nám sklamaný predseda FK Hajdušica Vladimír Maliar. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták (Đukić), Mršić, Maliar, Stojkovski, Folťan, Pomorišac, Demse (Đaković), Radović, Ružić, Hrudka (Miksád) Ostatné výsledky 1. kola: Partizan – Borac (VG) 3 : 2, Potporanj – Ševac 1 : 3, Karaš (J) – Dunav 1 : 1, Vojvodina (S) – Ratar 5 : 1, Vojvodina (CC) – Banat 2 : 1, Karaš (K) – Borac (VS) 4 : 0.

AJ KYSÁČSKA TATRA SKONČILA S PRÍPRAVAMI

Očakávajú úspešnú jeseň TATRA – OBILIĆ 2 : 0 (1 : 0)

lepší od svojho súpera. Počas celého zápasu lopta bola omnoho viac v nohách hráčov AŠK. V 15. minúte Novaković prekonal obrancu hostí, ale ho tento v šestnástke zvalil, takže rozhodca právom ukázal na biely bod, z ktorého presný bol Ďuríček. Po tomto góle výhľadné príležitosti zmrhali Birmanac a Mijić. V 30. minúte rozhodca neodpískal ofsajd pred gólom AŠK, a tým umožnil domácim futbalistom, aby vyrovnali. A keď si už všetci mysleli, že sa na oddych odíde s nerozhodným výsledkom, Gál v poslednej minúte polčasu unikol po ľavej strane, centroval a Birmanac pekne hlavičkoval pre 1 : 2. Na začiatku druhého polčasu Birmanac z ľavej strany zaslal loptu na okraj šestnástky, kde ju dočkal, a po nej vypálil najmladší hráč M. Števko a opravdivým eurogólom zvýšil náskok. Sedem minút pred koncom domáci futbalisti využili chybu Raičevića a korigovali výsledok. AŠK: Pleva, Ďuríček, Gál (Hrubík), Korać, Apostolović, Malo, Mijić, Raičević, Novaković (Šťastný), Birmanac (A. Števko), M. Števko. Na nedeľu sa začínajú majstrovstvá aj Prvej obecnej ligy Zreňanin. Aradáčania odcestujú do Boky, kde sa stretnú s tamojším Naftagasom.

Pavel Pálik

a prináša svojmu celku náskok. V druhej časti obraz na ihrisku enerálka pred začiatkom maj- sa nemení. Striedajú sa útoky na strovstiev oboch stranách a aj v Mestskej lige skrumáže v trestných Nový Sad sa Kysáčaúzemiach oboch celnom úplne vydarila. kov. Konečne v 85. Tatra vyhrala, hráči minúte Zorzić sóprejavili dobru súlovým únikom po hru, usilovnosť a aj pravej strane rýchlo streleckú pohotoprenikol a presnou vosť. Nováčikovia, prízemnou strelou brankár Zeljković strelil do opačného (prišiel z hložianskej brankárovho rohu, Budúcnosti na po- Nováčik v mužstve Tatry a bolo 2 : 0. slednú chvíľu), Žugić, Zeljković bravúrne strážil TATRA: Zeljković, Zorzić, Rašiovan, Ba- svoju sieť Srnka, Ábelovský, bić a Osmajić zdá sa, Savić, Osmajić, Badobre posilnia Tatru. Aj tréner Jovo bić, Jakšić, Žugić, Rašiovan, Klaić, Ninković iste môže spokojne očakávať Zorzić. Hrali aj: brankár Munjas, začiatok majstrovstiev. Na základe O. Funtík st., Jambrich, Daneček, toho, čo sme videli, Tatra by mala Martinko, V. Vozár. byť jedným z hlavných konkurentov Na nedeľu 30. augusta v prvom v boji o prvé miesto. kole sa stretnú: Čenej – Sremac, BačOd samého začiatku oba celky hra- ka – Borac, Tatra – Centar. Voľný je jú naplno, rýchlo, bojovne a technicky Kabel – Štrand. Zápas Nový Sad 1921 veľmi dobre. Hostia dvakrát dobre – Fruškogorac zohrajú v sobotu 29. prihrozili, ale brankár Zeljković bra- augusta. Zápasy sa začnú o 16.30. vúrnymi zákrokmi zachránil vlastnú Vo štvrtok 20. augusta Tatra v Kysáči sieť. Domáci tiež majú niekoľko šancí, so Sremcom z Čerevića zohrala poháale radujú sa až v 40. minúte, keď po rový zápas; vyhrala Tatra v pomere 6 : rohovom kope z pravej strany Žugić 0 (1 : 0). Góly vsietili Martinko 2, Minjas hlavičkuje do rohu súperovej brány 2 a Ábelovský a Ožvát po jeden.

35 /4662/ 29. 8. 2015

Šport V PIVNICKEJ SLÁVII DOBRE PRACOVALI POČAS LETA

Majú vyššie ambície Ján Šuster

Vedenie zabezpečilo všetko to, čo treba pre normálnu činnosť klubu, a hráčom zostáva len úloha, aby pravidelne trénovali. V hráčskych kádroch prišlo k zmenám. Počíta sa na futbalistov z jarnej časti majstrovstiev, a to

od vedením trénera Mladena Proleho sa skončili prípravy pivnickej Slávie na nový majstrovský ročník Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvá trieda. Pivničania v minulej sezóne v tom istom stupni súťaže obsadili piate miesto z desiatich mužstiev, najviac vďaka úspešnej jeseni, keď zakotvili na druhej priečke. Minulej jari to bolo omnoho slabšie, lebo sa vedenie orientovalo iba na domácich hráčov. Podľa vyhlášky podpredsedu FK Slávia Daniela Blatnického v novej sezóne 2015/16 sú ambície väčšie, lebo chcú, aby mužstvo zakotvilo celkom pri vrchu tabuľky. Počas letnej prestávky nezaháľalo ani vedenie Slávie. Vybetónovali ohradu dlhú 400 metrov okolo ihriska, Bude lepšie?: aby krtice nemohli ničiť Vlastislav Kuchta, obranca Slávie trávnik. Namontovali aj kovovú ohradu zo severnej a sú: Julián Čobrda, Milec, bratia západnej strany ihriska, pripev- Kuchtovci, Baláž, Vachula, bratia nili sedadlá na tribúne, riadne Žigmundovci, Čolović, Kalko, zalievajú a kosia trávnik, postavili Nímet, Pintír, Petrović, Benka, vysokú sieť za bránou na sever- Panić a Milić. Posily prišli z radov nej strane ihriska. FK Mladost radost Srbobran –

Danilo Obradović a Rašo Gagović, Miloš Mirković z Kulpína, Slobodan Tošić zo Zmajeva, Zoran Kovačević z Despotova. Domov sa z petrovskej Mladosti vrátil Kotiv, to Syn vystriedal otca: isté urobil aj Julián a Vladimír Čobrdovci (zľava) brankár Brňa z Bačky Despotovo. Do prvého 1 : 0. Úspešní boli aj susedia z mužstva zapojili aj mladé- Despotova, lebo prekonali Sláho brankára Dávida Šuste- viu na domácom trávniku 3 : 2, ra a hráčov Darka Ćitanova pre ktorú po jednom góle dali a Damiána Siča. Mužstvo Kalko a Tošić. Prvýkrát v Pivnici Slávie opustil Aleksandar hosťoval aj LSK z Laćarka a tešil Vig a kariéru skončili Vladi- sa výhre 1 : 0. Na hosťovaní v B. mír Čobrda, Michal Marek a D. Polji pivnické mužstvo zahralo dobre, keď s domácou Sutjeskou Denis Cibula. Mužstvo Slávie v príprav- hralo nerozhodne 2 : 2 (strelci nom období zohralo celý Milić a J. Žigmund). Pohárový rad kontrolných zápasov. zápas s Našou hviezdou v Silbaši Najprv v Pivnici remizova- sa skončil 2 : 2, ale ďalej postúpili lo s celkom Proleter Ravno domáci futbalisti. Dobre robil Selo 1 : 1 (za domácich trafil tréner Prole, že na týchto zápaJ. Žigmund), aby v odvete soch na trávnik posielal všetsúper bol omnoho lepší a kých hráčov, na ktorých počíta vyhral nad Pivničanmi až 5 : 0. v nastávajúcich majstrovstvách. Vo víťazstve Slávie nad Iskrou z Pivničania v 1. kole v nedeľu 30. Kucury 2 : 1 vyznamenal sa dvoj- augusta 2015 uvítajú FK Vajska násobný strelec Gagović. Potom z rovnomennej dediny. v Pivnici po prvýkrát hosťoval Foto: J. Pucovský Polet zo Sivca, ktorý triumfoval

ZÁVEREČNÉ PRÍPRAVY

Vydarená generálka SLÁVIA – JEDNOTA 3 : 1 (1 : 0)

J. Šuster

oslednú skúšku pred nadchádzajúcimi majstrovstvami Pivničania mali minulú nedeľu, keď na vlastnom ihrisku uhostili hložianske mužstvo FK Jednota. Bolo to príjemné futbalové nedeľné poobedie na ihrisku Slávie a viac ako 100 divákov domov odišlo spokojných s tým, čo videli. V otvorenej hre oba celky sa snažili dať gól, ibaže domáci svoje príležitosti využili a hostia nie-

www.hl.rs

koľko vydarených šancí zahodili. Vedenia sa ujali domáci futbalisti v polovici prvého polčasu, keď po rýchlej akcii po ľavej strane a peknej prihrávke, pred branou hostí sa najlepšie vynašiel Benka a zaslal loptu za chrbát brankára Jednoty Zahorca. S minimálnym náskokom Slávie sa odišlo aj na oddych, avšak už začiatkom druhého polčasu bolo 2 : 0. Pekne centrovanú loptu efektne do siete zaslal Čolović. Po tomto góle aj hostia mali niekoľko výhľadných príležitostí a jednu

Informačno-politický týždenník

z nich využil L. Hataľa a zmenšil náskok Slávie. Pred koncom zápasu do listiny strelcov sa zapísal aj Ćitanov, ktorý zblízka loptu zaslal do siete a uzavrel výsledok tohto zápasu. Tréneri domácich Prole a hostí Koruniak na tomto zápase dali príležitosť všetkým hráčom, ktorých mali k dispozícii. SLÁVIA: Brna, Vladimír Kuchta, Vlastislav Kuchta, Nímet, Mirković, Milec, J. Žigmund, Kotiv, Gagović, Kovačević a Benka. Hrali aj M. Čobrda, M. Žigmund, Milić, Panić, Čolović,

Baláž, Kalko, Šuster, Ćitanov JEDNOTA: Zahorec, Jevremović, Lončar, Horvát, Drieňovský, M. Hataľa, Molnár, Felec, Zarić, Čipkár. Striedali: Supek, Struhár, L. Hataľa Chovan, Obradović Na nedeľu sa začínajú majstrovstvá v Medziobecnej lige B. Palanka I. trieda. V prvom kole sa stretnú: Soko – Kriváň, Naša hviezda – Borac, Slávia – Vajska, Maglić – B. Hajduk, Neštin – Bačka. Zápasy sa začínajú o 17. hodine. • ŠPORT •

31 DNÍ RYBÁROV JÁNOŠÍK – JERMENOVCI 2015

Bez jánošíckych športových rybárov Vladimír Hudec

kanálu súťažili majstri vo vaNajlepšiu polievku uvarili Ján Privratský a nábreží kanálu DTD medzi rení rybacej (vpravo) a Michal Melich (sedí v bielom tričku) obcami Alibunár a Plandište, polievky. O titul resp. osadami Jánošík a Jernaj-kuchára súmenovci 22. a 23. augusta bolo ťažili Jánošíčania, Jermenovčania, bol Mirko Savić z Aranđelovca, rušno. Dôvod na to Hajdušičania... spolu 16 ktorý nachytal 6 570 gramov rýb, bolo 31. turistickoúčastníkov. Súťažili, ale sa čo je jeden z lepších úlovkov -športové podujatie aj kamarátili a pekne za- za uplynulých 31 rokov. Okrem Dni rybárov Jánošík bávali, lebo súťaž vlastne neho zlatú udicu dostali aj dru– Jermenovci 2015. bola príležitosť na pekný houmiestnený Predrag Stojanović Na slušne upravepobyt v prírode celých ro- (4 125 gramov) z Kragujevca a Saša nej dráhe z jánošíckej dín. Posudzovacia komisia Juhás (3 145 gramov) z Vršca za strany kanálu v sorozhodla, že spomedzi tretie miesto. Podujatie prebiehalo pod patbotu od včasného chutných najchutnejšia rána a do podvečebola polievka, ktorú uvarili ronátom obcí Alibunár a Plandište ra prebiehali tradičJán Privratský a Michal a pod organizáciu sa podpísali Turistická organizácia Obce Alibunár né súťaže seniorov Melich z Jermenoviec. a pionierov v chytaní Ústredným Víťazi Mirko Savić, Predrag Stojanović, rýb udicou na pla- Saša Juhás a predstaviteľ ZŠR Smuđ Alibunár (zľava) p o d u j a t í m vák a na dne. Účasť s rozhodcom Ljubišom Zecom (v úzadí) bolo súťaženie Plandištskí motorkári varili a pražili rybu, ale sa aj pekne zabávali seniorov však bola o zlatý háčik príliš skromná. Tak v chytaní rýb napríklad medziobecnej súťaže udicou na plavák, na seniorov v chytaní rýb udicou na ktorú mnoho rokov priplavák sa zúčastnilo iba 9 rybárov chádzali športoví rybári z obcí Vršac, Alibunár, Plandišz celého Srbska, občas te a Bela Crkva. Najúspešnejší aj zo zahraničia. Toho spomedzi nich bol Robert Antál roku však o zlatý háčik z Jermenoviec, ktorý nachytal súťažilo iba 8 tímov (od 4 291 gramov rýb. Aj v chytaní rýb 20 pozvaných), čiže udicou na dne súťažilo iba deväť 24 účastníkov z Belej rybárov z tohto okolia a medzi Crkvy, Vršca, Alibunára nimi aj jedna žena Brigita Perinová a Jermenoviec. O to, z Vršca, ktorá v konečnom vyhrala aby aj toto súťaženie s úlovkom 1 100 gramov. Rybársky nebolo na úrovni medorast však bol omnoho usilovnejdziobecného, postarali sa starí a Kultúrno-vzdelávacie stredisko ší. Na pretekársku dráhu si zastalo známi, športoví rybári z Aranđe- Vuka Karadžića v Plandišti, ktorým Víťaz v konkurencii pionierov Miroslav 21 malých rybárov a medzi nimi aj lovca a Kragujevca. Po trojho- na pomoci boli športoví rybári Jaćimovski hrdý na svoj 4 dievčence. V konkurencii dievčedinovej rybačke najúspešnejšie z Alibunára a Jermenoviec. Je však úlovok – kapra ťažkého niec najúspešnejšia bola Vrščanka bolo mužstvo ZŠR Bagremar z Kra- po troche divné, že do organizácie takmer pol kilogramu Anastasija Voja s úlovkom 510 gujevca, druhá bola ekipa Smuđ neboli zapojení a ani len nesúťažili gramov a v konkurencii chlapcov z Alibunára a tretia Šaran z Vršca. zakladatelia tohto podujatia – jáV konkurencii jednotliv- nošícki športoví rybári, čiže ich cov absolútnym víťazom združenie Babuška?!

Pohľad na pretekársku dráhu z mosta

najšikovnejší bol Miroslav Jaćimovski z Plandišta, ktorý nachytal 2 773 gramov rýb. Nuž a kým rybári striehli na ryby, okolím rozvoniavala rybacia polievka a rošt. To na druhej strane

Pri kanáli pobudla aj predsedníčka alibunárskeho obecného zhromaždenia Zuzana Đukićová s manželom a kamarátmi

Zakladatelia, šampiónka Ivana Kreková (tretia zľava) a dnešní vedúci SK Tatra (2013)

Oslava v SK Tatra Plakety Dr. Janka Bulíka a Bronzového terča (2012)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Strelecký klub Tatra Kysáč

Šampiónka Martina Grňová na najvyššom stupienku dorastenkýň Srbska (2011)

Z iniciatívy Pavla Surového staršieho mládežnícka organizácia v čele s Michalom Megom a ŠS Tatra v Kysáči 31. januára 1979 založili Streleckú družinu, ktorá od roku 1981 pôsobí pod menom SK Tatra. Prvá Výkonná rada SK Tatra pracovala v zložení: predseda Michal Anušiak, podpredseda Pavel Surový starší, hlavný tajomník Michal Agársky, tajomník Pavel Kováč, pokladník Ondrej Vrška a členovia Ján Marčok, Juraj Kulík, Michal Mega, Ján Vrška, Ondrej Kišgeci, Vladimír Kulík a Miluška Moráveková. V ročníku 1980/81 strelci prvýkrát súťažili v Mestskej lige Nového Sadu: seniori Michal Mega, Juraj Ďurovka, Michal Ožvát-Simo, Ján Cesnak, pionieri Pavel Surový ml., Ján Varga, Miloslav Kardelis, juniorky Anna Privizerová, Zuzana Kubincová, Anna Menďanová. Prvým inštruktorom bol Pavel Surový st. Junior Ondrej Uram roku 1989 na Majstrovstvách Juhoslávie v Sarajeve obsadil Jeho Excelencia 13. miesto. Roku 1990 na Majstrovstvách dedinských streleckých skupín Vojvodiny v Kysáči zvíťazil Dr. Ján Varšo sa domáci SK Tatra. vyskúšal aj ako strelec Roku 1997 pionieri a seniori súťažili na majstrovstvách Srbska a Juhoslávie. Od roku 2003 klub účinkuje v ligách Srbska a Vojvodiny (dorastenky Petronela Grňová, Lýdia Červená a Svetlana Filková). Od roku 2009 Ivana Kreková, Anna Madacká a Martina Grňová zaznamenávajú pozoruhodné úspechy ako dorastenky a juniorky. Roku 2009 Ivana Kreková v Mladenovci v streľbe zo sériovej vzduchovky získala titul majsterky Srbska medzi dorastenkami a rovnaký úspech zopakovala roku 2012 ako juniorka. Roku 2013 bola prvá v Srbsku aj v streľbe zo štandardnej vzduchovky v juniorskej konkurencii a zaradili ju medzi kandidátky pre účasť v reprezentácii našej krajiny. Martina Grňová roku 2011 bola najlepšia dorastenka Srbska. SK Tatra roku 2012 dostal Plaketu Dr. Janka Bulíka Matice slovenskej v Srbsku a Bronzový terč Streleckého zväzu Srbska. Predsedovia SK Tatra dosiaľ boli: Michal Anušiak (1979 – 1981), Pavel Surový st. (1982 a 1987 – 1989), Michal Mega (1983 – 1984 a 1990 – 1997), Štefan Čapeľa (1985 – 1986), Vladimír Mucha (1998 – 2003), Michal Daniel (2003 – 2009, dlhé roky tréner a inštruktor v klube) a Marián Martiš (2009 – 2012 Ivana Kreková s novou a 2012 – 2016). puškou (2012) Dorastenky (hore zľava): I. Kreková, Pavel Pálik A. Madacká, M. Grňová a pionieri (dolu zľava): Andrej Stupavský, Rastislav Martinko, Alexander Daniel Dobrá puška mnoho znamená: predseda SK Tatra Marián Martiš Veľvyslanec SR v Belehrade Dr. Ján Varšo v družnom rozhovore s kysáčskymi strelcami

Tablo kysáčskych strelcov znázorňuje úspešnú činnosť

Z Výročnej schôdze SK Tatra: (zľava) Michal Daniel, Marián Martiš a Vladimír Grňa

Medaila a diplom Ivany Krekovej Viacnásobne úspešné strelkyne: (zľava) Anna Madacká, Ivana Kreková, Martina Grňová (2012)