Hlas 35 2016 by NVU Hlas ľudu

Píšeš? Píšem! V Pivnici ostošesť! Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 27. 8. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4714/

Z obsahu

27. 8. 2016 | 35 /4714

Uzávierka čísla: 24. 8. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 O útokoch a návratoch 5 Prepojenie úspešného podnikania a odborného zdokonaľovania 7 Využívame všetky možnosti na propagáciu

8 ĽUDIA A UDALOSTI 9 Rádio Kysáč prestalo s prácou 11 Každé násilie v sebe nesie riziko vraždy 15 Venuje sa vedeckovýskumnej práci

V slovinskej Gornjej Radgone prebiehal od 21. do 25. augusta 54. Medzinárodný poľnohospodársko-potravinársky veľtrh AGRA, na ktorom už tradične býva zastúpená Vojvodina. Šlo o jej desiatu účasť. Deň Vojvodiny sa konal v pondelok 22. augusta na stánku Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo a turizmus. (s. 5) V. Dorčová-Valtnerová

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Leto je preč!

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 24 Hložianska paprika je náročná na opateru 26 Krušpány ohrozuje škodca z Ázie 30 Tvarohová pita

31 KULTÚRA 31 Rušno ako v úli 32 Slávnostná sobota v Padine

Dedinská oslava známejšia ako Budárske dni sa konala v sobotu 20. augusta v Slankamenských Vinohradoch. Aj tá tohtoročná, v poradí trinásta, sa niesla v znamení slávnostných služieb Božích, kultúrnoumeleckého programu a troch súťaží: o najlepšiu rybaciu polievku, najlepšie víno a najkrajšiu budársku palicu. (s. 13) A. Lešťanová

34 Umenie v časoch neistých

35 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Rozhodca – hnevu pôvodca 47 V réžii Grkovića 48 Žreb sa usmial Deronjčanom Autorka titulnej fotografie: Nina Miljušová

Kvízom zo slovenského jazyka a kultúry sa v sobotu 20. augusta skončilo tohtoročné vydanie programu Pod korunami stromov na Štrande. Počas týždňových dielní sa v rámci uvedeného podujatia, prebiehajúceho v priestoroch Mestskej knižnice na novosadskom dunajskom kúpalisku Štrand deti učili základom nielen slovenského, ale i maďarského, slovinského, rusínskeho a rumunského jazyka. (s. 33 ) E. Šranková

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Mágia divadelná

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•



Dva blízke roky, dve veľké jubileá. Predvlani sme oslávili 150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine, práve tento víkend vrcholia ústredné oslavy tých veľkolepých, košatých a úžasných 150 rokov divadla v Petrovci. Jubileum skutočne úctyhodné a podnetné.

tože z nás nepočul doposiaľ o predstavení Starý vozka Petra III., od nemeckého dramatika Augusta Kotzebueho, ktorým sa rovno na tento deň pred storočím a pol – 27. augusta 1866 – začali písať tunajšie nesmierne bohaté divadelné dejiny. Veď je divadlo inštitúciou nielen jedinečnou alebo kultúrnou, ale je i inštitúciou spoločenskou, historickou, mravnou... Práve preto je tento jeho míľnik nielen veľkým sviatkom petrovského, ale aj nášho celkového slovenského vojvodinského, prečo nie aj srbského, juhoslovanského alebo európskeho divadelníctva. Stovky inscenácií divadelných hier, kopa veľkých osobností tunajšieho divadla 19. a 20. storočia, stovky divadelných ochotníkov, desiatky režisérov od ochotníckych po profesionálnych, tisíce ľudí vkladajúcich rôznymi spôsobmi srdce a nebývalé úsilie do veľkej mágie divadla, pretrvávali a pretrvali napriek všetkým chmáram a rozmarom doby. Boli tu aj keď revolúcie a politiky cúdili a súdili, keď sa jedno búralo a ničilo, a druhé rodilo, keď sa naruby prevracali ľudské osudy. Treba si pripomenúť len to, koľko štátov, respektíve ich názvov sa od toho roku 1866 dodnes striedalo a vystriedalo. V tom všetkom nemožno prehliadnuť význam nespočetných hereckých rolí, tých dramatických postáv, ktoré nám v hľadisku, dialógmi a monológmi, slovom a scénou, kontaktom a komunikáciou tak úspešne sprítomňovali to hodnotné a krásne, čo raz už uplynulo, alebo sa práve rodí a deje, alebo to, ako môže všetko ešte len byť, za predpokladu, že objavíme dostatok síl dostať sa z tieňov na ozajstné svetlo. Veď divadlo a jeho mágia je veľmi často práve o nás, o tradícii a o modernom, o vzájomných dobových a iných reáliách a súvislostiach, o voľbách ako o široko platnom vnútornom zákone umenia. A netreba pochybovať, že ho tí všetci jeho petrovskí aktéri, ktorí boli alebo sú v súčasnosti hlboko ponorení v ňom, milovali a dnes milujú bez rezerv, azda tak ako milujú i život. Postavy a inscenácie, dramaturgovia a režiséri, tragédie a komédie, okamihy úprimnosti a absolútna, dýchanie herca a diváka v jednom rytme, absurdné a iné drámy, premiéry a kláňačky, roly, ktoré sa podľa jednej charakteristiky rodia v srdci, prúdia mozgom a vychádzajú z hrdla, divadlo ako voľba... Keby všetko bolo ideálne ako zďaleka nie je, množstvo takýchto a iných aspektov divadla – petrovského a jubilujúceho – by sa dali zahrnúť do rovnakého počtu kapitol, publikácií, monografií. Toľko je totiž vývinových tendencií, rôznych divadelných etáp, toľko výdobytkov a dosahov, toľko skúseností a vyspelosti v ňom, že ťažko nájsť obdobný prípad, nielen u nás, ale aj v rámcoch širších. Keďže však žijeme v dobe skromnej a skúpej, dobre je, že si to, čo máme, od mája do decembra, pripomíname výstavami dokumentačnými a inými, umeleckými akadémiami a kolokviami, happeningmi a premiérami, novými inscenáciami, Petrovskými dňami divadelnými, dielňami a hrami... Jubilujúce, 150 rokov existujúce divadlo v Petrovci si to bezvýhradne zaslúži. Oto Filip

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  35 /4714/ 27. 8. 2016

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Alcolock cieľom znížiť počet dopravných nehôd aj náš štát uvažuje o tom, či používať alkoholový zámok zapaľovania alebo systém Alcolock. Ide o elektronický prístroj, ktorý zabraňuje naštartovaniu vozidla, ak vodič vypil príliš veľa alkoholu. Odborníci predpokladajú, že ide o vítané opatrenie, lebo sa odhaduje, že príčinou 20 – 25 % vážnych a smrteľných zranení pri nehodách je práve alkohol. Alcolock pritom zabraňuje naštartovaniu vozidla, ak je vodič pod vplyvom alkoholu. Ten musí pred naštartovaním motora dýchnuť do dychového analyzátora a následne niekoľkokrát náhodne počas vedenia vozidla. Vo všeobecnosti sa prístroj používa na zabránenie tomu, aby sa ľudia usvedčení z vedenia vozidla pod vplyvom alkoholu opätovne dopustili tohto priestupku. Systém Alcolock sa používa aj v profesionálnej preprave. Vznikol v zámorí (v USA, Austrálii, Kanade) a v Európe bol zavedený vo Švédsku pred 10 rokmi. Skúšobné projekty zaviedli v Belgicku, Nórsku a Španielsku. Podľa slov Damira Okanovića z Výboru pre dopravnú bezpečnosť, malá je možnosť, že sa tieto prístroje budú uplatňovať vo všeobecnosti. Lebo prečo by ich niekto kupoval a inštaloval do svojho vozidla, ak nikdy nejazdí pod vplyvom alkoholu?. Alcolock je oprávnený iba ako dodatočné súdne opatrenie alebo trest pre vodičov, ktorí vykonali priestupok alebo spôsobili dopravnú nehodu. V tom prípade by ho vodič za trest musel kúpiť a inštalovať. Direktíva EÚ predpokladá zápis kódu 69 do vodičského preukazu tým vodičom, ktorým bolo stanovené obmedzenie, že nemôžu jazdiť bez prístroja Alcolock. Profesor na Fakulte dopravy Milan Vujanić mieni, že by použitie tohto prístroja bolo účinným opatrením: „Ak niekto dostal zákaz jazdy kvôli alkoholu, bude musieť písať žiadosť o inštaláciu takého prístroja, a potom aj zaplatiť všetky trovy. Jedine treba Alcolock predtým zákonne schváliť.“ Pozornosť však vzbudzuje skutočnosť, že aj napriek tomu, že ide iba o jednu z prevenčných možností, u nás sa už naširoko medzi vodičmi hovorí o tom, ako tento ochranný systém prekabátiť a zneškodniť.

www.hl.rs

168 HODÍN

O útokoch a návratoch

Michal Ďuga



Oto Filip

eň má iba dvadsaťštyri hodín, no udalosti sú neúprosné. Nevyberajú si ani tú pravú chvíľu, ani okolnosti. Prichádzajú nečakane, rozvíria navonok pokojnú politickú hladinu, obrátia niektoré pomery na hlavu, rezonujú v našom povedomí dovtedy, kým ich nevystriedajú ďalšie, naliehavejšie. Či už je to dané záujmom ako vrcholným krédom politiky, letom alebo niečím tretím, niektoré z nich sa točia koldokola. Takmer celé leto. Napríklad nové kolo ostrej rétoriky medzi Záhrebom a Belehradom. Na slová premiéra Aleksandra Vučića, vyslovené 19. augusta v Dolnej Gradine, z príležitosti 75. výročia začiatku genocídy Srbov, Rómov a Židov, ktorými upozornil na obnovenie ustašovskej ideológie, odkazujúc, že Belehrad už nikdy nedovolí nejakú novú Búrku, ostro zareagoval šéf chorvátskej diplomacie na odchode Miro Kovač. Obvinil Vučića z pokračovania politiky z rokov deväťdesiatych, hroziac Srbsku, že



sa pre svoje správanie nikdy nestane členom Európskej únie. Ten zase na tlačovke, ktorá prebiehala v pondelok večer, vyhlásil, že mu je ľúto, že chorvátski predstavitelia nechcú zvážiť skutočnosti a pozrieť sa pravde do očí, konštatujúc, že sa členovia vlády Srbska do budúcna zdržia akýchkoľvek reagovaní na vyhlásenia prichádzajúce zo susedného štátu. V ktorom sa zrejme na všetky skutky a slová treba pozerať cez prizmu rýchlo sa stupňujúcej volebnej kampane. Zdá sa však, že okrem večnej témy Kosmetu, ohľadom ktorého dialóg Belehradu a Prištiny stagnuje – všimol si to v najnovšej kvartálnej správe i generálny tajomník OSN Pan Ki-mun – prípadne jednotlivých návratov do minulosti a pokusov vrhnúť inakšie svetlo na úlohu prezidenta Slobodana Miloševića v horúcich dianiach na sklonku 20. storočia, bežného smrteľníka najväčšmi zaujíma čosi iné: ako zaplátať všetky diery v domácom rozpočte, ktorý je stále skromnejší. Prvá osobnosť vlády v ponde-

lok oznámila, že priestor na rast platov vo verejnom úseku by sa našiel a že sa v septembri alebo októbri bude o tom rokovať s Medzinárodným menovým fondom. Čo prakticky znamená, že aj v prípade pozitívneho výsledku náplasť na finančné problémy a rany bežný obyvateľ môže očakávať v najlepšom prípade na sklonku roka. Uviedol, že sa priemerný plat v júni zvýšil o 3,9 percenta a že Srbsko prvýkrát od roku 2007 má nezamestnanosť pod osemnásť percent. Zamestnanosť stúpla o 3,2 percenta v porovnaní s predošlým štvrťrokom, ale aj rovnakým kvartálom vlani. V tomto kontexte treba pripomenúť, že rast hrubého domáceho produktu bol len okolo dvoch percent. Politika je jedno, ekonomika druhé, štatistika tretie, životný štandard štvrté. Ako sa tu uvedenému darilo, ukáže sa už o niekoľko mesiacov. Aj pre rok platí podobné príslovie ako aj pre deň. Nechváľ deň pred večerom, ani rok pred decembrom. Veď z veľa rečí rozbolí hlava.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PETER PAJKOŠ, FUJARISTA, KOŠICE

Ten zvuk sa mi páči Oto Filip

– Počul som, že ste v Petrovci, na Slávnostiach, prvýkrát? – Som tu s fujarou, na ktorej viem zahrať, pritom si aj zaspievať. Ľudia, čo fujarujú, veľmi často to majú ako koníček. Ja vravím, že pre radosť a potešenie robiť niečo treba. Mne sa fujara zapáčila aj preto, že ide o náš národný in-

Informačno-politický týždenník

štrument, no i preto, že sa mi ten jej zvuk zapáčil dávno. Už vtedy, keď som mal štrnásť rokov a kúpil som si prvú LP platňu, na ktorej boli fujarové melódie. Odvtedy prešlo veľa, veľa vody a času. Už keď som trošičku dozrel, tak mi to ťuklo a povedal som si: hľa, fujara, a začal som sa jej vážnejšie venovať. Odvtedy uplynulo takmer desaťročie, hrám a darí sa

mi to. Viem aj hrať, aj zaspievať, no noty nepoznám. • TÝŽDEŇ •

54. MEDZINÁRODNÝ POĽNOHOSPODÁRSKO-POTRAVINÁRSKY VEĽTRH AGRA V SLOVINSKU

Prepojenie úspešného podnikania a odborného zdokonaľovania

Vladimíra Dorčová -Valtnerová

OSOBNÝ PREUKAZ SPOLUPRÁCE MEDZI SRBSKOM A SLOVINSKOM Podľa dobrého znalca srbsko-slovinských hospodárskych pomerov hospodárskeho novinára Branislava Gulana, Slovinsko ako zahraničný obchodný partner v srbskom vývoze sa v roku 2015 nachádzalo na 9. mieste, čo do-

–P

otrebné je prehlbovať priateľské a pracovné vzťahy dvoch regiónov a krajín, ako sú Srbsko a Slovinsko, zvlášť v rámci oblastí, ktoré ich spájajú, akými sú hospodárstvo, poľnohospodárstvo a cestovný ruch, – zopakoval podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turistiku Ivan Đoković niekoľkokrát počas návštevy 54. Medzinárodného poľnohospodársko-potravinárskeho veľtrhu AGRA v slovinskej Gornjej Radgone.

Pohľad na výstavné územie veľtrhu AGRA 2016

nok, ktorý naozaj v dobrom svetle predstavil Vojvodinu. AGRA V SKRATKE Na AGRE 2016 v Gornjej Radgone, ktorá sa nachádza na dosah Chorvátska, Rakúska a Maďarska, sa v dňoch 20. až 25. augusta predstavilo takmer 1 800 vystavovateľov z 30 krajín, medzi nimi aj Ústav pre roľníctvo a zeleninárstvo Nový Sad. Osobitný dôraz bol daný na Medzinárodný deň strukovinových zelenín a partnerská krajina bola Maďarsko. Okrem výstav vr-

podnikateľské a spoločenské udalosti, ktoré prezentujú poľnohospodárstvo, zdravú výživu a ekonomickú spoluprácu v Európskej únii. Jednou z nich bol aj pondelkový rozhovor s ministrom poľnohospodárstva Dejanom Židanom, ktorý viedla predsedníčka Spolku agrárnych novinárov Vesna Jovanovićová, organizátorka návštevy vojvodinských novinárov veľtrhu. Hlavný odkaz ministra Židana spočíva v opakovanom potvrdení naozajstného priateľstva medzi

Aj Kysáčanka Zuzana Anušiaková s vnučkou Marínou boli v pokrajinskej delegácii, ktorá prezentovala projekt Bohatstvo rozličností

V podobnom tóne Đoković hovoril aj na tradičnom veľtrhovom podujatí Deň Vojvodiny, ktorý prebiehal v pondelok 22. augusta, keď sa predstavili účastníci významného turisticko-hospodárskeho projektu Bohatstvo rozličností, ktorý na jedinečný spôsob odzrkadľuje multikultúrnosť vojvodinských dedín. Počas jubilejnej desiatej účasti vojvodinských predstaviteľov na tomto veľtrhu rôznorodá ponuka výrobkov so značkou kvality Najlepšie z Vojvodiny a výrobkov so značkou zemepisného pôvodu obohatila spoločný výstavný stá• TÝŽDEŇ •

Minister poľnohospodárstva Dejan Židan v rozhovore s Vesnou Jovanovićovou

cholnej poľnohospodárskej, dobytkárskej, vinohradníckej, ovocinárskej a lesnej mechanizácie, potravín a vína, semien a sadeníc, domácich zvierat a podobne, tento veľtrh podobne ako ten novosadský každoročne ponúka mnohé sprievodné odborné,

Slovinskom a Srbskom, pričom poukázal na potrebu silnejšej angažovanosti Srbska vo veci európskej integrácie, keďže podľa neho členstvo v EÚ prináša nielen mier, ale aj stabilnejšie hospodárstvo, čo je základ rozvoja každej spoločnosti.

Podpredseda vojvodinskej vlády Ivan Đoković počas oficiálneho otvorenia podujatia Deň Vojvodiny

svedčujú aj údaje Hospodárskej komory Srbska. Vlani sa tovarové obchodovanie medzi dvomi krajinami znížilo o 6,4 percenta v porovnaní s rokom 2014, čo však nemusí poukazovať na ustupovanie v spolupráci. Podľa údajov Národnej banky Srbska v poslednom desaťročí vklady Slovinska do nášho hospodárstva sú v hodnote okolo 461 miliónov eur, kým na druhej strane Srbsko do slovinského vložilo okolo 100 miliónov eur. – Majúc na zreteli postavenie hospodárstva Srbska a Slovinska, reálne je očakávanie, že v nadchádzajúcom období sa vzájomná hospodárska spolupráca a realizácia spoločných investičných projektov zvýši a zveľadí, – mieni Gulan, čomu nasvedčujú aj úprimné stretnutia na veľtrhu AGRA vojvodinských, resp. srbských predstaviteľov s kolegami zo Slovinska.

35 /4714/ 27. 8. 2016

Týždeň OLYMPIONIKOVIA SRBSKA ŽALI ÚSPECHY NA 31. LOH V RIU

Priniesli vzácne kovy a prinavrátili úsmevy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

im chýbal k titulom majstra sveta a Európy a víťaza svetového pohára. Aj ich kouč Dejan Savić dokázal skĺbiť monolitný ako skala pevný celok, ktorý svojimi športovými a morálnymi kvalitami môže byť vzorom všetkým športovcom. To isté platí aj o skvelých volejbalistkách, ktoré síce vo finálovom zápase prehrali s Čínou 1 : 3 a vrátili sa so striebrom, ale pod taktovkou Zorana Terzića v predchádzajúcich súbojoch absolútne oslnili a získali priazeň nielen našej, ale i svetovej verejnosti. Najviac rozruchu pred začiatkom OH v Riu u nás bolo v súvise s basketbalovým výberom mužov. Vedúci reprezentácie Aleksandar Saša Đorđević prežíval ozajstné ťažkosti: podaktorí hráči sa zranili, iní sa (objektívne alebo inak) z

INÝ NÁHĽAD

ko sa začalo, skončilo sa nad očakávanie. Aspoň nad očakávanie priemerného reálneho občana. Reprezentanti Srbska z 31. letných olympijských hier v brazílskom Riu de Janeiro priniesli po dve zlaté a bronzové medaily, plus štyri strieborné. Z vyslaných našich 103 olympionikov sa až 54 vrátilo ťažších o vzácne metaly. Obohatili svoje kolekcie o ďalšie významné uznania a občanom Srbska, predovšetkým skutočným športovým fanúšikom, vrátili na tváre, aspoň na niekoľko dní, už dávnejšie primrznuté úsmevy. S ohľadom na fakt, že na OH v Riu súťažilo viac než 11 239 olympionikov z 207 krajín v 31 športoch, naši obstali celkom obstojne. Ich zásluhou Srbsko zakotvilo na 32. mieste konečného poradovníka. Úspech hreje o to viac, že prvý týždeň nijako nenaznačoval, že sa splnia priania a predstavy športovej verejnosti v Srbsku. Ako hrom z jasného neba zarezonovala šokujúca správa o vyradení najlepšieho svetového tenistu Novaka Đokovića, ktorého už po zápase prvého kola poslal domov Argentínčan Juan Del Potro. Hneď potom sa do bojov o medaily nekvalifikovali ani tradiční naši kolekcionári olympijských kovov strelkyne a strelci. Navyše, vodní pólisti, od ktorých sa priam žiadalo, aby sa prvý raz v dejinách ovenčili titulom olympijských víťazov, dvakrát remizovali, a potom dokonca prehrali. Prehry stýbali aj basketbalisti... Pred odchodom našich športovcov do Brazílie, ako to u nás už býva zvykom, veľká časť médií, podaktorí politici a športovci zvonili na všetky zvony o budúcej rekordnej medailovej žatve.

Politici by však jednoznačne mali byť tí, ktorí pre športovcov vytvoria optimálne podmienky a nebudú trúsiť zbytočné reči o patriotizme. Politické šípy, s odkazom na vŕšku, že keby sa naši na víťaznom pódiu mali ocitnúť spolu s kosovskými športovcami, radšej nech pódium opustia, sotva mohli uzdraviť prvými neúspechmi načaté sebavedomie našich. Najmä keď kosovská džudistka Majlinda Keljmendi získala prvú medailu pre odštiepenú južnú pokrajinu. Ibaže sa srbskí športovci nesprávali ako spupní či urazení politici. Spamätali sa, rozžali v sebe povestný vzdor, pozviechali, navzájom sa v olympijskej dedine začali povzbudzovať a – žať úspechy. Zápasník gréckorímskym štýlom Davor Štefanek spustil víťazný kolotoč, keď získal prvú medailu pre Srbsko, a to hneď zlatú. Naši reprezentanti v tej chvíli ani čo by chytili druhý dych. Najprv sa mladučká taekwondistka Tijana Bogdanovićová ovenčila striebrom. Potom v skoku do diaľky Ivana Španovićová dosiahla vlastný a zároveň rekord Srbska (7,03 metra), čo jej vynieslo „iba“ 3. miesto a bronzovú medailu. O nasledujúce striebro sa postarali kajakári Marko Tomićević a Milenko Zorić; v pretekoch K-2 na 1 000 metrov do cieľa sa dostali ako druhí. Naše basketbalistky vedené Marinou Maljkovićovou síce neuspeli v semifinále (podľahli Španielkam), zato v súboji o 3. miesto a bronzovú medailu presvedčivo zdolali výber Francúzska. No a potom nasledovalo to, čomu sa (márne) nádejali celé generácie juhoslovanských a teraz aj srbských vodných pólistov. Výsledkom 11 : 7 premohli olympijských víťazov z Londýna, a tak získali najjagavejší metal, jediný, ktorý

Ďuro Varga

Juraj Bartoš

reprezentačných povinností vyzuli, početní novinári mu všeličo spočitovali, a predsa... Vo finále naši síce podľahli reprezentácii USA 66 : 96, avšak v prvom súboji s nimi, v rámci skupiny mínus činil iba tri body. V konkurencii amerických „mimozemšťanov“ je striebro, zatiaľ, maximum, čomu sa iní môžu nádejať, a naši to dokázali. Prirodzene, teraz budú nasledovať analýzy a hneď odštartujú prípravy na 32. letné olympijské hry v Tokiu, roku 2020. Športovci Srbska, zase raz dokázali, že Srbsko je krajina športových talentov. Ktorým treba poskytnúť pomoc vtedy, keď ju najviac potrebujú. Keď začínajú a kým rastú v každom ohľade. Je najvyšší čas skoncovať s hádkami o tom, či štát vyčleňuje dostatočné prostriedky až potom, keď uspejú, alebo aj (o čom mnohí pochybujú) na ich ceste od anonymity k svetovej sláve. Šport a kultúra sú dozaista oblasti, ktoré našu krajinu môžu v očiach svetovej verejnosti posunúť vždy vyššie. Len ak im kompetentní venujú náležitú hmotnú a inú pozornosť.

• TÝŽDEŇ •

STRETNUTIA: IVETA CHABADOVÁ, RIADITEĽKA KRAJSKEJ ORGANIZÁCIE ŽILINSKÝ TURISTICKÝ KRAJ

Využívame všetky možnosti na propagáciu Oto Filip

Vedomá som si toho, že sa veľa dá dosiahnuť drobnou, mravčou robotou, v podstate orientovanou na dlhé dráhy. Ľudia, ktorí sem, na Jarmok umenia od rána chodia, dávajú jasne najavo, že sú radi, že sme tu. Že nás zase vidia, že zase máme čosi nové, že môžeme iné ako vlani ponúknuť... – Keď už sme pri tých ponukách, čo je to, čo sa od vlani zmenilo, alebo možno návštevníkom odporučiť? – Vyzdvihnem, že sme začiat-

polovici júla svetlo sveta uzrela správa, že Žilinský kraj navštívil v prvom polroku rekordný počet turistov. Ide o takmer 245 000 návštevníkov, čo znamená, že ich počet v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2015 vzrástol o viac ako 23 percent. Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo v prvých troch mesiacoch 2016 v uvedenom kraji zaznamenaných 738 684 prenocovaní. Inak povedané, Žilinský kraj je v ich počte spomedzi ôsmich slovenských krajov na prvom mieste. Čo okrem obrovského turistického potenciálu spôsobilo takýto nárast návštevníkov? Krásna príroda, kampane, rôzne akcie, prezentácie? Niektoré z odpovedí ozrejmila v rozhovore prebiehajúcom počas augustového pobytu v Petrovci riaditeľka Žilinského turistického kraja pani Iveta Chabadová. – Na Slávnostiach sa nestretávame prvýkrát. Možno z toho vyvodiť záver, že sa oplatí chodiť k nám?

povedať – neprejdú žiadnu cestu od podojenia až po vyrobenie. Všetko sa teda odohráva tam. Je to istá forma ekologického poľnohospodárstva, reprezentovaná produktmi, ktoré sú veľmi zdravé a chutné. V tej brožúrke, ktorú podávame, sú aj recepty, na čo všetko možno našu bryndzu využiť, tiež tie syry. Vlastne, ako sa môžete dostať k salašníckym pochúťkam. Je to taká pekná novinka pre turistov. Zaujímavé sú, samozrejme, aj sakrálne pamiatky ako svedectvo vývoja duchovnej kultúry, hrady ako vzácne architektonické miesta, kde je stále čo objavovať a obdivovať. Oravský hrad bol najnavštevovanejší v roku 2014. Sú tu aj hrady Strečno, Budatín, Hričov, Liptov, Lietava a Likava... – Iste už uvažujete aj o plánoch do budúcnosti...

Riaditeľka Iveta Chabadová

je pre nás veľkou príležitosťou. Nielen kvôli Slovákom, ktorí tu žijú, ale aj kvôli iným obyvateľom alebo zahraničným návštevníkom, ktorí sem prídu. Ohlas spravidla bol veľký aj po minulé roky, keď sme tu boli. Nielen ďakujúc tej kultúre, tomu folklóru, ktorý sme priviezli, ale hlavne pre propagačné materiály, ktoré rozdávame,

Budatínsky hrad

Aj pohľadnica dosť naznačuje

– Tie príchody sa osvedčili, lebo využívame každú príležitosť na propagáciu cestovného ruchu Žilinského kraja. Báčsky Petrovec • TÝŽDEŇ •

ponúkame všetkým návštevníkom. Ešte od prvých tunajších podujatí, výstav, vieme, že ľudia od vás do Žilinského kraja chodia.

kom júla otvárali zrekonštruovaný Budatínsky hrad, kde je unikátna expozícia drotárstva a kde medziiným bola zrekonštruovaná aj hradná kaplnka. Pre návštevníkov máme pripravené tri nové produkty cestovného ruchu po Žilinskom kraji. Ide o Hradnú cestu, putovanie po Sakrálnych pamiatkach tejto oblasti kraja, ako aj o Bačovu cestu. Táto tretia je takým fenoménom nášho kraja, pretože je salašov u nás veľmi veľa a ovčiarstvo má dlhú tradíciu. Povedala by som, že sa vraciame teraz k tým koreňom, k tomu tradičnu u nás. Pretože na tých salašoch si môžete kúpiť jednak produkty, výrobky, ako je bryndza, syry, ktoré – dá sa

– Do konca roku sa chceme ešte povenovať hlavne propagácii cestovného ruchu. Predovšetkým u nás, ale aj v blízkych krajinách, tiež u vás, čo ste na prístupovej ceste do Európskej únie. Chceme v prvom rade ponúknuť formu peknej, kvalitnej a bezpečnej dovolenky na našich destináciách. O tom, čo sa deje vo svete, vieme všetci, no podstatné je, že si u nás v Žilinskom kraji nájde každý návštevník naozaj všetko: pokoj a nehatený oddych, vody, vrátane množstva termálnych prameňov, krásne hory, cyklotrasy, tradíciu, kultúru, folklór, pekné prostredie, výbornú gastronómiu. Hostí srdečne a pekne pozývame. Stačí prísť a presvedčiť sa.

35 /4714/ 27. 8. 2016

Ľudia a udalosti Ceny, plakety a medaily PABERKY ZO SNS 2016

Jaroslav Čiep

nej menšiny v Srbsku kolektívu a jednotlivcovi. Hoci je tu napočítaných uznaní až príliš, to predsa ešte nie sú všetky uznania, ktoré boli udelené na tohtoročných Slávnos-

ohtoročné Slovenské národné slávnosti priniesli tradičné a zachodené programy a podujatia, na ktoré si návštevníci po rokoch zvykli. Aj tohto roku sa na Slávnostiach pozornosť upriamila na jednotlivcov a kolektívy, ktoré viaceré naše národnostné inštitúcie príležitostne ocenili. Ako je to už zvykom, matičiari na svojom slávnostnom zhromaždení udelili viaceré uznania, ako je uznanie Čestný člen MSS, Uznanie za dlhodobú a úspešnú činnosť v MSS, Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli umenia a národných tradícií, Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka a jazykovej kultúry, tiež udelili Plaketu Dr. Janka Bulíka najlepšiemu slovenskému športovcovi alebo športovému kolektívu, ako i ďakovné diplomy. Aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny od roku 2013 počas Slávností zvykne udeľovať ceny. Aj tohto roku na slávnostnom zasadnutí udelili plakety NRSNM, a to Zla-

Michal Spevák s Cenou predsedu Matice slovenskej

tú plaketu NRSNM za prínos v oblasti vzdelávania kolektívu a jednotlivcovi, tiež Zlatú plaketu NRSNM za prínos k zachovávaniu, rozvoju a prezentácii národnej a kultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Zlatú plaketu NRSNM za prínos v oblasti kultúry, ako i Cenu NRSNM za výnimočný prínos k zachovávaniu, rozvoju a prezentácii národnej a kultúrnej identity slovenskej národnost-

Miroslav Ňaršík po prijatí Plakety Združenia petrovských filatelistov

tiach. Viaceré iné inštitúcie na jednotlivých slávnosťových podujatiach tiež využili príležitosť a udelili vlastné ocenenia. Tak

DEVÄŤ NAJÚSPEŠNEJŠÍCH ŽIAKOV ZO STAROPAZOVSKEJ OBCE NA OSTROVE KORFU

Odmena za úsilie Anna Lešťanová

eväť najúspešnejších žiakov v uplynulom školskom roku zo základných škôl Staropazovskej obce odcestovalo v utorok 16. augusta z Belehradu na grécky ostrov Korfu. Cesta sa uskutočnila v rámci projektu Po stopách našich predkov, ktorý realizuje Patriarchát Srbskej pravoslávnej cirkvi. Účasť žiakov z Obce Stará Pazova je výsledkom viacročnej spolupráce tejto sriemskej obce s patriarchátom, čiže s pravoslávnym časopisom pre deti Svetosavsko zvonce. Ide o jedinečnú akciu, prostredníctvom

www.hl.rs

Najúspešnejší žiaci zo Staropazovskej obce s Vladanou Bzovskou, profesorkou hudobnej kultúry

Informačno-politický týždenník

sa na zhromaždení Matice konalo i udelenie prestížnej Ceny Ondreja Štefanka v organizácii Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Kraska v Nadlaku v Rumunsku. Okrem toho predseda Matice slovenskej Marián Tkáč odovzdal Cenu dvadsaťročia – anjela z dreva, ktorú za MSS prebrala predsedníčka Katarína Melegová-Melichová, kým Cenu predsedu MS Tkáč odovzdal prvému predsedovi obnovenej MSJ Michalovi Spevákovi. Vlani na Hontianskej paráde v Hrušove, ktorej súčasťou boli aj Národné matičné slávnosti, Cenu Matice slovenskej si prevzalo 60 osobností kultúrneho a spoločenského života zo Slovenska a zo zahraničia. Medzi laureátmi vtedy bola aj Katarína Melegová-Melichová. Pri otvorení Medzinárodnej filatelistickej výstavy Petrovec FILA 2016 na SNS odovzdali uznania aj miestni filatelisti. Z príležitosti 40-ročnej nepretržitej činnosti Združenie filatelistov Báčsky Petrovec sa rozhodlo jednu zo štyroch plakiet odovzdať spolupracovníkovi pri organizovaní filatelistických výstav a partnerovi zo Slovenska. Predseda združenia Mgr. Pavel Lomiansky plaketu SFBP vtedy slávnostne odovzdal predsedovi Zväzu slovenských filatelistov Miroslavovi Ňaršíkovi. ktorej sa žiaci môžu zoznámiť s dejinami prvej svetovej vojny, tradíciou, jazykom, vierovyznaním, s osobitným dôrazom na pobyt srbského vojska na ostrove Korfu v rokoch 1916 – 1918. Na Korfu do konca augusta pobudne 46-členná skupina žiakov a tvoria ju nielen najúspešnejší žiaci z Obce Stará Pazova a belehradskej Obce Palilula, ale aj žiaci, ktorí dosiahli najlepšie výsledky v odmeňovacej súťaži časopisu Svetosavsko zvonce na tému Rodina, ako aj žiaci z Republiky Srbskej, Federácie Bosny a Hercegoviny a z Čiernej Hory. Podľa slov Dimitrija Stikića z Patriarchátu SPC talentovaní a úspešní žiaci cestujú na Korfu v rámci uvedeného projektu od roku 2012 a tohto roku na ostrove pobudne piata generácia žiakov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

FREKVENCIA 103,8 MHZ UŽ NEVYSIELA

Rádio Kysáč prestalo s prácou Elena Šranková

o štvrtok 18. augusta 2016 o polnoci prestalo s prácou Rádio Kysáč, prvá lokálna rozhlasová stanica vo Vojvodine. V ten deň vypršala totiž platnosť Povolenia na vysielanie programu, vydaného 18. augusta 2008 Republikovou rádiodifúznou agentúrou. Spomeňme, že Kysáčsky rozhlas začal vysielať 1. mája 1965 a do 1. júla 2015 pôsobil v rámci Kultúrno-informačného strediska Kysáč. Osud Rádia Kysáč bol svojráznym spôsobom spečatený na zasadnutí Zhromaždenia mesta

Nový Sad 25. júna 2015. Vtedy z rámcov Ustanovizne pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačného strediska Kysáč vyňali informačnú zložku, čiže schválili zmeny Rozhodnutia o ustanovizniach kultúry, ktorých zakladateľom je Mesto Nový Sad. KIS od 1. júla 2015 podľa zákona už nemohol byť vydavateľom médií a stal sa Ustanovizňou pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč. Rádio sa k tomu, podľa Zákona o privatizácii, nemohlo ani privatizovať, čo určila Agentúra pre privatizáciu, lebo sa kultúrno-informačné strediská, čiže ustanovizne kultúry, pred-

* LETMO

tým zaoberali prevažne kultúrou a popri tom aj informovaním (podrobnejšie v Hlase ľudu č. 27 zo 4. 7. 2015).

Oto Filip

Prechádzka

iatková prechádzka mestom sa začala celkom zaujímavo. Už v Mestskej knižnici Nového Sadu istá netrpezlivá pani upútala pozornosť prítomných, keď si od knihovníčky pýtala román v dvoch zväzkoch: – No, povedzte mi čosi viac. Má to byť historický román, detektívka, moderná próza? – To nie je dôležité, knihy môžu byť aj ťažšie, keďže na dovolenku ideme autom... Na názov románu sa ani nepozrela, šupla ho do tašky a rýchlo odkráčala preč. Nuž, proti gustu žiaden dišputát. Rovnako, ak nie aj omnoho zaujímavejšia bola inventúra ponúk mestských galérií. Dejiny sa opäť zopakovali. Namiesto toho, aby v týždňoch vrcholenia tak letnej, ako aj celoročnej turistickej sezóny bolo aj kultúrnych obsahov najviac, výstav je dokonca o poznanie menej než v iných ročných obdobiach. V galérii Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny ešte stále trónia exponáty júlovej výstavy, ibaže na dverách je zámka. V Múzeu • ĽUDIA A UDALOSTI •

Vojvodiny návštevníka víta len stála expozícia. V Múzeu súčasného umenia Vojvodiny výstavné priestory budú zívať prázdnotou do začiatku septembra. Skvelou výnimkou je Spomienková zbierka Pavla Beljanského, kde sa okrem výstavných obsahov každoročné koná aj Leto v záhrade galérií, tiež Galéria Matice srbskej, v ktorej sú návštevníkom sprístupnené až tri výstavy. Dennej kultúrnej ponuky a zábavy je ozaj málo. Všímajú si to hlavne zahraniční turisti, ktorým akosi nejde do hlavy, že mesto mimoriadne pohostinné a s takou krásnou architektúrou nedokáže z kvalít, ktoré má, vyťažiť oveľa viac. Kým sa to nestane, netreba sa veľmi diviť, že väčšina turistických pobytov zahraničných návštevníkov trvá len deň alebo dva. A nie je to čosi, čo sa objavilo len tohto roku. Neutešený stav kultúrnej ponuky je príznačnosťou novosadského leta už niekoľko rokov. Našťastie, september klope na dvere. S ním aj Dunajské dialógy, ktoré spestria, dokonca citeľne, tunajšiu mapu kultúrnych dianí.

Napriek tomu zo štúdia Rádia Kysáč aj po 1. júli 2015 vysielali program naďalej s nádejou, že sa osud tohto lokálneho média nejako predsa len dorieši. Nestalo sa tak a frekvencia 103,8 Mhz vo štvrtok o polnoci zmĺkla celkom. Odpoveď na otázku, aký bude ďalší osud Rádia Kysáč, vyhľadali sme v Regulačnom telese pre elektronické médiá (REM). Ako nás informoval Nenad Janković, generálny tajomník REM, z Rádia Kysáč sa na toto teleso ohľadom platnosti povolenia obrátili 28. júla 2016 s požiadavkou, aby sa povolenie predĺžilo a prenieslo na inú právnickú osobu. Ako nám z REM odpovedali, povolenie vydané na verejnom súbehu podľa Zákona o elektronických médiách nemožno preniesť na nikoho iného. Výnimkou sú prípady, keď dôjde k zmene statusu majiteľa povolenia, ktorým sa reguluje postavenie hospodárskych spoločností, a za predpokladu, že to nenaruší médiový pluralizmus v zmysle predpisov upravujúcich

médiá a verejné informovanie. Z REM nás tiež informovali, že zaslali písomné oznámenie do Rádia Kysáč, v ktorom sa píše, že povolenie na poskytovanie mediálnej služby môžu preniesť na inú právnickú osobu len v postupe vydávania súhlasu k aktu, ktorým sa prenáša povolenie. Je to predpísané Pravidlami o postupe vydávania súhlasu k aktu o prenášaní povolenia na poskytovanie mediálnej služby a postupovaní v súlade s prihláškou zmeny vlastníckej štruktúry (Úradný vestník RS č. 93/15). Ako v poslednom vydaní Nedeľnej kroniky 14. augusta 2016 na vlnách Rádia Kysáč informoval Pavel Surový, úradujúci riaditeľ KC Kysáč, záujem o prevádzkovanie rádia a kúpu frekvencie prejavila Továreň na výrobu kovových lán Novkabel, ktorá vlastní objekt za traťou v Kysáči a ktorá by naďalej vysielala program po slovensky. Ako druhý možný variant spomenul, že si Kysáčania môžu založiť firmu, ktorá by prebrala činnosť rádia. Úradujúci riaditeľ KC Surový tiež informoval, že si práca rádia vyžaduje značné výdavky a náklady na bežné vykonávanie práce a ujasnil i to, že sa kúpou frekvencie nezískajú aj prístroje na vysielanie, patriace Mestu Nový Sad, ani priestory, v ktorých rozhlas doteraz pôsobil. Používanie tak vysielačiek, ako i priestoru by sa v budúcnosti muselo regulovať zmluvami o prenájme medzi novým majiteľom frekvencie, Mestom Nový Sad a Kultúrnym centrom. Poslucháčom je, samozrejme, ľúto, že sa na vlnovej dĺžke 103,8 MHz viac nevysiela a chcú veriť, že Rádio Kysáč bude čoskoro znovu vysielať.

35 /4714/ 27. 8. 2016

Ľudia a udalosti Z BRATISLAVSKÉHO ZÁZNAMNÍKA: OKAMIHY, NA KTORÉ SA NEZABÚDA

Nový Starý most a staronová petržalská trať Oto Filip

ázraky sa predsa dejú. Vlani, v polovici júla, pri pohľade na riadne rozkopanú Štúrovu ulicu, prípadne na také dve tretiny novej konštrukcie Starého mosta týčiace sa nad korytom Dunaja, sa zdalo dosť nepravdepodobné, že tieto veľké infraštruktúrne projekty budú v prvej polovici tohto roku skončené. Zvlášť to platilo pre most. Len na porovnanie: sme svedkami toho, akou slimačou rýchlosťou napreduje budovanie nového Žeželjovho mostu u nás. Trvá to už dobrých pár rokov a odhaduje sa, že po jeho uvedenie do plnej prevádzky uplynú ešte aspoň dva. – To sme celí my. Len čosi načneme, a potom nie a nie to

Tá najslávnostnejšia chvíľa

starším pevným mostom cez Dunaj v slovenskej metropole. Vybudovali ho na sklonku roku 1890, odovzdali do užívania začiatkom roku 1891. Onedlho bola vedľa cestného mosta dokončená aj železničná trať osadená na spoločných pilieroch s cestným

Kvety pre prvých cestujúcich

Starý most vlani v júli

dokončiť. Budeme sa o tieto kamene hádam potkýnať aj o rok, – nezabudol hromžiť nejeden bratislavský chodec, ktorý sa rozkúskovanou ulicou vybral v smere Eurovey, Mlynských Nív alebo inej populárnej bratislavskej destinácie. V Bratislave, ako aj v Novom Sade, je niekoľko mostov. Pri súčasnom tempe dopravy akoby ich však nikdy nebolo dosť. Ten starý, pôvodne Most Františka Jozefa, Štefánikov most, istý čas i Most Červenej armády, je naj-

www.hl.rs

mostom. Ešte len pár detailov z histórie Starého mosta: v roku 1936 po ňom začali premávať klasické električky. Potom prišla druhá svetová vojna, po ktorej k obnoveniu električkovej dopravy medzi Petržalkou a Sadom Janka Kráľa došlo len v roku 1951. Trvalo to desať rokov, do roku 1961, ktorý znamenal koniec električkovej dopravy do Petržalky. Starý most však odvtedy úporne pretrvával, ďakujúc viacerým opravám a zmenám. Keď už ani tie nestačili, dostal sa

Informačno-politický týždenník

a cyklistov. Potom nastúpilo otvorenie pre automobilovú dopravu. Najslávnostnejším okamihom sa však stal podvečer 8. júla 2016, keď po päťdesiatpäťročnej prestávke medzi Petržalkou a Bratislavou opäť začali premávať električky. Obnovenie koľajovej dopravy z mesta na druhý breh Dunaja bolo ozaj exkluzívne. Aj pre pestrý program, aj pre nadšenie ľudí, že sa toho dočkali, aj pre prítomnosť vysokých hostí, aj pre slávnostné prestrihnutie pásky, v ktorom účinkovali podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini, podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, minister dopravy Roman Brecely, generálny riaditeľ spoločnosti Eurovia SK Robert Šinály a primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. Na základe investície v hodnote desiatok miliónov eur, vyfinancovanej v prvom rade z fondov Európskej únie, začala sa písať nové éra a etapa bratislavskej hromadnej mestskej dopravy. Primátor Nesrovnal konštatuje: – Mám zo všetkého dobrý pocit. Dajú sa u nás robiť dobré veci, keď do toho idete so srdcom a z presvedčenia. Keďže však spravidla ani v živote, ani v infraštruktúre neexistujú veci ideálne, ani dopravná prax sa neobíde bez drobných mrzutostí, napríklad tej menom poruchy dopravných automatov. Ich odstránenie je však záležitosťou krátkodobou. Podstatná je existencia lepšieho dopravného obrazu, to, že sú si občania na

do havarijného stavu, pre ktorý bol od roku 2008 do roku 2013 postupne uzavretý pre rôzne druhy dopravy, na záver roku 2013 dokonca i pre chodcov. Konečne sa po takmer 125 rokoch dočkal dôkladnej rekonštrukcie, vlastne novej konštrukcie. Od roku 2013 prebiehala jeho demontáž, budovanie nového mosta na základe niektorých nadstavených pilierov toho starého. V polovici mája tohto roku sa Po prvej historickej jazde centrum Bratislavy dvoch brehoch Dunaja, ďakujúc s nábrežím Dunaja po rokoch električkám jednotka a trojka, od stalo dostupnejšie pre približne prvej polovice júla oveľa bližší. stotisíc Petržalčanov, ktorí necelé A tie iné menšie problémy sa tri roky čakali na opravu mosta, časom riešia. Veď si každý obraz ktorý vtedy otvorili pre peších z času na čas pýta reštauráciu... • ĽUDIA A UDALOSTI •

NÁSILIE NA ŽENÁCH JE AJ NAŠA VEC

Každé násilie v sebe nesie riziko vraždy Jasmina Pániková

vo veku 35 až 37 rokov, ktoré lia, že je pre deti lepšie, aby žili majú jedno dieťa, zakončenú v kompletnej rodine, bez ohľadu Už sme hovorili o tom, že ná- strednú školu a sú nezamest- na to, aké vzťahy v nej vládnu. silie na ženách sa netýka iba nané, bez príjmov a matýranej ženy, ale ide o prob- jetku. Tieto ženy majú lém, ktorým by sa mala zaoberať spoločné aj to, že dlho celá naša spoločnosť. Ženy roky trpeli násilie, najťažšie trpia násilie, pokým sa rozhodnú druhy násilia, a ich život opustiť partnera. Samozrejme, ak bol vážne ohrozený. „V majú kam odísť. V takej nešťast- krízovom centre môžu nej situácii existuje, našťastie, pobudnúť ženy vo veku riešenie kam ísť. Tým riešením sú 18 až 65 rokov, ak pokrízové centrá, ktoré poskytujú trebujú 3. a 5. stupeň azylové ubytovanie obetiam sociálnej ochrany. To domáceho násilia. V našej krajine znamená, že ide o osoexistujú v 16 mestách – v piatich by, ktoré nepotrebujú vojvodinských a siedmich v cen- zdravotnú starostlivosť. Dr. Nada Padejski-Šekerovićová trálnom Srbsku. Krízové centrum V takom prípade aj žena, (Sigurna ženska kuća) To absolútne nie je dobv Novom Sade existuje ré rozhodnutie. Deti pood 15. decembra 2006. trebujú pokoj a nie otca Ako nám povedala ve„Často počujeme konštatovanie, že je part- násilníka. Často počujeme dúca zariadenia Dr. Nada konštatovanie, že partner ner dobrým otcom, iba sa k nej nespráva Padejski-Šekerovićová, pekne. Nie! On nie je dobrým otcom, ak týra je dobrým otcom, iba sa záchranu pred násilím k nej nespráva pekne. Nie! matku dieťaťa!“ tam našlo 1 284 osôb – On nie je dobrým otcom, 661 žien a 623 detí. ktorá nemá kam ísť a má viac ako ak týra matku dieťaťa!“ „Krízové centrum pre ženy 65 rokov, môže zostať v centre Ekonomická závislosť je najv Novom Sade štartovalo ako za predpokladu, že sa dokáže častejším dôvodom, prečo sa projektová aktivita mestskej samostatne starať o seba, lebo ženy vracajú k násilníkovi. Priposprávy pre sociálnu a detskú my nie sme zdravotnícka usta- míname, že v roku 2014 Pokrajinochranu a v roku 2010 rozhod- novizeň,“ prízvukuje Dr. Padejski- ský sekretariát pre hospodárstvo, nutím Mestskej rady sa stalo -Šekerovićová. zamestnávanie a rodovú rovnosť súčasťou Strediska pre sociálnu mal projekt pre zamestnávanie prácu,“ hovorí Dr. Padejski-Šeke- PREDSUDKY VPLÝVAJÚ žien obetí rodinného a partrovićová. Prevažný počet obetí NA ROZHODNUTIE nerského násilia. Odvtedy sa domáceho násilia sa v krízovom Na základe početných šta- žiadne konkrétnejšie kroky, keď centre ubytuje urgentne, a to tistických údajov zisťujeme, že ide o zamestnávanie, neudiali. na základe policajnej interven- sa veľký počet žien vráti k ná- Vedúca novosadského krízového cie alebo na základe konania silníkovi. Zo žien ubytovaných centra hovorí, že by sa tento Strediska pre sociálnu prácu. v novosadskom krízovom centre problém mal riešiť systematicky, Maximálna kapacita je 20 osôb, sa k partnerovi vráti 40 % žien. na úrovni celého štátu. ktoré v centre môžu pobudnúť Naša spolubesedníčka tento do 6 mesiacov. Čo sa však sta- údaj označila za veľmi vysoký. ŽENY NA DEDINE ne po vypršaní 6 mesiacov, ak Ako hovorí, väčšina sa vráti, pre- A ŽENY V MESTE ešte stále neboli zabezpečené tože nemá žiadne príjmy, alebo Krízové centrá, psychologické socioekonomické podmienky preto, že chce partnerovi dať poradne, strediská pre sociálnu na opustenie krízového centra? druhú šancu. „Má na to právo. ochranu sa nachádzajú iba vo Naša spolubesedníčka odpo- Má právo na život v komplet- veľkých mestách, ale nie všetci vedá, že v takej situácii sa ženy nej rodine a právo veriť, že sa bývajú v meste. A násilie v rodine v žiadnom prípade neocitnú na páchateľ násilia zmení, avšak sa vyskytuje všade. Naša spoluulici, ale na žiadosť odborného fenomén násilia je taký, že si ženy besedníčka mieni, že sa v oveľa tímu, ktorý pracuje s obeťou ná- musia uvedomiť, že sa páchatelia väčšej miere treba venovať žesilia, sa predĺži ich pobyt v centre. násilia zmenia len veľmi zriedka nám vo vidieckych oblastiach. v tom zmysle, že násilie už nikdy „Musíme ich informovať, priblížiť KTO SÚ UŽÍVATEĽKY SLUŽIEB nezopakujú. Základnou charak- sa im, a to sa nám najlepšie poKRÍZOVÉHO CENTRA? teristikou násilia je jeho opako- darí prostredníctvom združení Vo väčšine prípadov ide o ženy vanie. Mnohé ženy si takisto mys- žien alebo iných lokálnych or• ĽUDIA A UDALOSTI •

ganizácií, v ktorých participujú ženy. Musia vedieť, že pomoc existuje a že nikto nemusí trpieť násilie. Potrebuje však podporu. Stane sa násilie, polícia odvedie partnera, žena zostane doma. V tú noc má „pokoj“, vie, že jej neublíži. Ráno sa však zobudí, je doma a je sama. Potrebuje pomoc, ktorú vo svojej dedine nedostane. Možno ani nevie, na koho sa má obrátiť. Na tomto musíme veľa pracovať. Naša spoločnosť „nevidí“ v dostatočnej miere ženy na dedine, ženy s invaliditou a tie, ktoré hovoria iným jazykom. Máme kampane boja proti násiliu na ženách, ale tie kampane by mali byť aj v iných jazykoch, nielen v srbčine. Zabúdame aj na „tiché obete“ násilia, na deti. Problémom sú takisto aj spoločnosti, ktoré sú tolerantné voči násiliu, ako je napr. rómska spoločnosť.“ Z tohto konštatovania prirodzene vyplynula otázka, či sme ako spoločnosť tolerantní proti násiliu. Ako chápeme násilie? Ako médiá informujú o násilí? „Žiaľ, naša spoločnosť je tolerantná proti násiliu. To je čosi, čo sa chápe ako samozrejmosť. Spomeňme si na tragédiu v Žitišti. Nielen niektorí občania toho mesta, ale aj „odborníci“ určitým spôsobom ospravedlňovali páchateľa zločinu. Rozviedli sa, on to ťažko znášal... Preto musel zabiť toľko ľudí?! Je to obrovský problém, že aj odborníci nájdu ospravedlnenie pre násilníkov.“ Ako spoločnosť musíme reagovať na násilie, nebyť tolerantní proti týraniu, bez ohľadu na to, či ide o ženy, alebo deti. Východisko existuje. Potrebné je informovať spoločnosť o druhoch pomoci a v pravej chvíli poskytnúť psychologickú podporu, ktorá je niekedy tým najdôležitejším krokom v boji za záchranu života. (Foto: V. P. Š.)

35 /4714/ 27. 8. 2016

Ľudia a udalosti PADINA

Vzorne udržiavané detské ihrisko Ján Bokor

etské ihriská sú oázou hry, zábavy, oddychu, nielen detí a ich rodičov, ale aj starších ľudí. V Padine je takých ihrísk vyše desať, roztrúsených po celej dedine. Vybudované sú prevažne dobrovoľnou prácou občanov a s podporou obce a Miestneho spoločenstva. Všetky sú vybavené potrebnými rekvizitami a terénmi na hru detí, ako aj lavičkami na oddych dospelých.

Takisto sú pekne udržiavané a o ich úpravu, poriadok a čistotu sa starajú sami obyvatelia okolitých domov. Každé ihrisko je svojím spôsobom pekné, ale to najnovšie,

zariadené v časti dediny zvanej Čaba, pôsobí najkrajším dojmom. Vzniklo na širokom priestore porastenom burinou, kde kedysi stála kopaná studňa, na ktorom usilovní občania vystavali krásne ihrisko pre svoje deti. V tieni borovíc a inej zelene postavili lavičky pre rodičov a starých rodičov, ktorí privedú svoje deti na hojdačky, šmýkačky a iné náradie. Je tu aj ihrisko pre plážový volejbal a trávnaté futbalové ihrisko. Nič nezvyčajné, dalo by sa povedať, keby na dozelena natretej ohrade neboli vyvesené tri veľké tabule. Prvá je na vchode do areálu. Na nej sú uvedené otváracie hodiny ihriska, od 8. do 22.

hodiny, keď sused Ján Petráš dá zámku na dvere a do rána musí tu vládnuť pokoj. Na tej najväčšej tabuli sú vypísané pravidlá správania sa a používania detského ihriska. Na tretej tabuli je zoznam mien susedovcov a rozvrh, kto kedy má kosiť trávu a vyčistiť od-

padové koše. Návštevníci všetko uvedené dodržiavajú, a preto je všetko v tomto parku na mieste a vo vzornom poriadku. Obyvatelia okolitých domov neustále dozerajú a dbajú na to, čo sa v parku deje, a sú hrdí na toto svoje dielo.

SRBSKO JE VRAJ KRAJINA ZÁZRAKOV, v ktorej sa za normálne považuje aj to, čo je v iných civilizovaných krajinách neprípustné. Medzi také zázraky iste možno zaradiť aj počínanie (pravdepodobne) majiteľa pôdy rozlohy také 3 – 4 áre vedľa cesty Vršac – Zreňanin v dedine Boka, ktorý do novovykopaného kanála na odvádzanie nadbytočnej vody vysypal dve, možno aj viac vlečiek zeminy a stavebného odpadu. Presný dôvod nie je známy, ale nie je ťažké uzavrieť, že sa cez garád nemôže dostať na svoj pozemok najkratšou cestou, na ktorú si zvykol, čiže z asfaltu, nuž si týmto spôsobom vybudoval mostík?! Keby to nebolo smutné, bolo by to smiešne. V civilizovaných krajinách Európskej únie, ku ktorej tento štát tak nadšene speje, by bol za takéto vyčíňanie iste prísne potrestaný, ak by mu vôbec napadlo také niečo urobiť. A u nás? Na základe početných skúseností s podobným vyčíňaním nie je ťažké dovtípiť sa, že páchateľ zostane nepotrestaný. Chceli by sme veriť, že sa mýlime. vlh

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ODZNELI 13. BUDÁRSKE DNI

Slankamenské Vinohrady, to je pekné mestečko… Anna Lešťanová

edinská oslava známejšia ako Budárske dni sa uskutočnila v sobotu 20. augusta v Slankamenských Vinohradoch. Aj tohtoročné, v poradí trináste Budárske dni sa niesli v znamení slávnostných služieb Božích, kultúrno-umeleckého programu a troch súťaží: o najlepšiu rybaciu polievku, najlepšie víno a najkrajšiu budársku palicu. Budárske dni 2016 začali v popoludňajších hodinách v tamoj-

Defilé účastníkov kultúrno-umeleckého programu

Príhovory hostí na 13. Budárskych dňoch

šom evanjelickom kostole, kde prebiehali slávnostné služby Božie, ktoré mali na starosti velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský, a velebná pani Jasmina Kotasová-Medveďová, farárka silbašská. V mene miestneho filiálneho cirkevného zboru hostí a domácich viery privítala Anna Dingová, predčitateľka. Na bohoslužbách vystúpil spevokol zo Silbaša. V sobotu prebiehali tri súťaže: o najlepšiu rybaciu polievku, najlepšie víno a Zo slávnostných služieb Božích: najkrajšiu budársku palicu – (zľava) Igor Feldy, Jasmina Kotasovábudárku. Podľa rozhodnutia Medveďová a Anna Dingová komisie najlepšiu rybaciu polievku na tzv. Podrume uva- žili štyri kuchárske tímy, rovnaký ril Marko Ďurčík, titul majiteľa počet súťažiacich bol v kategórii najlepšieho vína získal Samko najkrajšia budárska palica, kým Klinko, pokým najkrajšiu budárku šiesti vinohradníci a vinári súťažili zhotovil Mišo Mrva, všetci zo o titul výrobcu naj-vína. Kultúrno-umelecký program Slankamenských Vinohradov. O najlepšiu rybaciu polievku súťa- prebiehal na otvorenom javisku • ĽUDIA A UDALOSTI •

boli Libuška Lakatošová, národná poslankyňa, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, Juraj Červenák, podpredseda NRSNM (všetci sa aj prihovorili a poukázali na význam tohto podujatia) a Zoran Milićević, riaditeľ Direkcie pre výstavbu Obce Iđija, v malej dedinke na svahoch Fruškej hory privítal Janko Alexa, predseda Organizačného výboru tohtoročných Budárskych dní, predseda Rady MS Sl. Vinohrady a predseda SKUS Vinohrady. Povedal okrem iného, že číslo 13 má vraj zvláštny význam. Od nepamäti sa pokladá za nešťastné číslo, ale vždy to tak nemusí byť. Je súčtom šestky a sedmičky, ktoré rušia jeho zlý účinok. V prípade tohtoročných Budárskych dní a po vykonaných určitých kádrových zmenách čelných ľudí v dedine táto trinástka je údajne prelomová a znamená, že netreba prerušiť, ale treba zachovať tradíciu v usporadúvaní oslavy.

a nasledoval po defilé účastníkov programu. Keď odznela známa slovenská ľudová pesnička, typická pre toto prostredie, Slankamenské Vinohrady, to je pekné mestečko, ústrednú časť dedinskej oslavy v populárnych Brehoch otvoril Milan Predojević, predseda Zhromaždenia obce Inđija. V príhovore okrem iného povedal, že obec naďalej mieni podporovať túto dedinskú oslavu a postará sa aj o vy- Etno výstavy na ihrisku

V programe sa zúčastnili tanečníci a speváci SKUS h rd i n u J a n k a Čmelíka zo Starej Pazovy a DFS Padinčanček pôsobiaci pri Hasičskom spolku v Padine. Na ihrisku si návštevníci mohli pozrieť etno výstavy a ani tohto roku nechýbal Obecenstvo so záujmom sledovalo program tanec budárov tvorenie lepších podmienok pre (na dobrú náladu hrala známa život obyvateľov, s dôrazom na skupina Pazovskí kacúri), tanec výstavbu cestnej infraštruktúry. pri zábavnej hudbe (mládež zaÚčastníkov programu, obe- bávala rocková skupina z Inđije) censtvo a hostí, medzi ktorými a ohňostroj. 35 /4714/ 27. 8. 2016

Ľudia a udalosti

Ostrov, a na Slovensku...? Juraj Bartoš

k nemu patrí aj osivový závod. V dedine je i spoločnosť Argus: kosi paralelne s číslom Hla- vyrába blahoprajné karty, vrecká, su ľudu, v ktorom vychádza diáre a iné papierové výrobky. tento článok, sa do Hložian Firma Prowin vyrába plastové chystali Ostrovania. Hrať futbal. okná. Tradičné remeslá sa ani tu Že Ostrovania prídu do Hložian? nezachovali. A kultúra? Veru áno. Ba nie prvý raz, ale už „Kedysi Ostrov bol bohatý tretíkrát. V sobotu popoludní 27. na kultúrno-spoločenský život. augusta dokonca zohrajú futba- Ľudia nemali televíziu, nebola lový zápas so svojimi vrstovník- výpočtová technika... Mali sme mi, veteránmi hložianskeho FK tu veľmi úspešné ochotnícke Budúcnosť. Ktorí, mimochodom, divadlo, čítali sa knihy, fungovalo doteraz boli ich hosťami dva razy. kino, bolo tu združenie mládePosvieťme si teda na ich ro- že, združenie žien, veľmi aktívni disko, počujme, čo nám o Ostrove, boli hasiči: proste žili s dedinou, slovenskej dedinke päť – šesť usporadúvali rôzne zábavy a kulkilometrov vzdialenej od okres- túrne podujatia. V dnešnej dobe ného mesta Piešťany (lebo o nej máme aktívnu len Telovýchovnú je reč) pri prvej návšteve roku jednotu Slovan a dve poľovnícke 2013 povedala vtedajšia starostka združenia; ostatné zaniklo.” Dana Borovská: „Dedina je síce Ostrovania majú problémy so staršia ako 900 rokov, ale prvá spodnými vodami. Keď dlho a písomná zmienka o obci Ostrov výdatne prší, tak im vraj zaplavuje je z roku 1113, v Zoborskej listi- byty. Exstarostka nás tiež poinne Nitrianskeho formovala, že v opátstva. Obsaobci pribudla huje súpis makanalizácia; jetkov vo viaelektrinu, plyn cerých obciach, a vodu mali už medzi nimi skôr a naposleaj obce Stro, dy že vrážajú do teda dnešného reštaurácie staOstrova. Ohľadrých budov, o. i. ne názvu sa hozrekonštruovali vorí, že v dávnej obecný úrad. minulosti tu bol Počet žiakov v dáky ostrovzákladnej škoček, ale to nie le vraj klesá, je pravda. Ide takže sa usilujú o to, že na stazamedziť odrých mapách Exstarostka Ostrova Dana chod mladých ten ,ostrov ’ mal Borovská ľudí: „Postavili tvar kruhu, hosme pre nich 20 vorí sa tomu okruhlica. Z toho sa bytových jednotiek, všetky trojipostupne odvodil názov Ostrov. zbové byty sú plne obsadené...” Kedysi na tomto území boli strážPani Borovská v závere svojho ne veže a strážne osady, boli tam mandátu zrealizovala dve náročvojaci, korí strážili určité územie né podujatia. Ako hlava obce a údajne mali ohradu v tvare mierou vrchovatou sa podieľala nejakého ostrovčeka.” na prípravách osláv 900. výročia V minulosti sa Ostrovania za- obce a koordinovala prácu skupioberali vinohradníctvom, chme- ny autorov nádhernej publikácie liarstvom a vysádzali kapustu. Ostrov 1113 – 2013. Teraz pestujú prevažne kukuricu, Aktuálny starosta obce Ostrov pšenicu, slnečnicu a repku olej- je Jozef Tkácz, ktorý sa na tento natú. Tunajšie poľnohospodárske post dostal v novembrových voľdružstvo vraj v súčasnosti má bách roku 2014 ako nezávislý kanvýborné hospodárske výsledky, didát. „Po organizačnej stránke sa zamestnáva značný počet ľudí a oslavy vydarili veľmi dobre, trvali

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

udržať, aspoň ten 1. stupeň, lebo keď ju raz zatvoríme, už ju nikdy neotvoríme.” Dozvedeli sme sa taktiež, že miestne predstavenstvo napísalo projekty na kamerový systém, ako i na verejné osvetlenie (systém ledkových svetiel) pre Ostrov. Starosta dodal, že najnovšie funguje aj združenie rodičov – priateľov školy: „Organizujú vianočné trhy, maškarný ples, majú i vlastný ples a participovali na Medzinárodnom dni detí. Je tu i T-klub: aj kedysi pôsobil pingpongový klub, obnovili sme jeho činnosť a teraz je tu zase hŕba nadšencov, medzi nimi aj veľa detí. Podujatia, ktoré organizuje spomenuté združenie, ako i ples TJ Slovan, sa realizujú v kultúrnom dome, kde bývajú aj svadby, posedenia pri príležitosti Dňa matiek a podobne. Vzácny zdroj informácií o viac Chceme sem taktiež aspoň raz za než 900-ročnej dedine rok dotiahnuť divadlo, a to nielen celý víkend a zahrnuli množstvo ochotnícke, aby sme rozšírili možrôznorodých programov. Sám nosť kultúrneho vyžitia. Máme tu som vo svojom programe pre- jednu nadšenkyňu, Zuzku Bielikodostrel potrebu vystavať detské vú, ktorá sa zaoberá kultúrou na Myjave, odkiaľ pochádza. Chcela ihrisko...” Z webovej stránky obce sa doby to skúsiť s divadlom aj tu. Inak zvedáme, že ihrisko sprevádz- v dedine máme dve dobré reštaukujú začiatkom septembra t. r., rácie, obidve robia dobré meno a nechávame pokračovať pána obci a sú dobre navštevované.” Žiaľ, starí páni FK Budúcnosť, Tkácza: „Máme veľa malých detí, ktoré hostia TJ Slovan zakaždým boli sa nemajú kde hrať; chodievali ubytovaní v neďalekej dedinke Krakovany. sa hrať do suTakže sme nesedných dedín. absolvovali obMoja vízia je, hliadku Ostrova. že týmto spôInak by sme si sobom spojíme zrejme obzreli aj rodiny. Preto školu, ktorá tu sme obnovili začala pôsobiť Medzinárodný roku 1851 a Kosdeň detí, keď na tol sv. Imricha z futbalovom štaroku 1804. Zašli dióne príjemný by sme na cindetský program torín, odfotili sledovalo háby sme si evandam aj 250 ľudí jelickú zvonia akcia mala cu, knižnicu v Jozef Tkácz, aktuálny starosta veľký úspech. Dome kultúry, Podarilo sa nám ktorá má v súpresťahovať sa do novej školy a škôlky, teda dať časnosti asi 60 čitateľov. Zaujalo bodku za projektom, ktorý roz- by nás akiste aj viacero vzácnych behla ešte moja predchodkyňa.” pamiatok v obci, v ktorej vo viac V ostrovskej základnej škole než 300 domoch žije 1 226 obysú už len nižšie triedy, a to spo- vateľov, a povedľa ktorej preteká jené: 1. a 3., respektíve 2. a 4. rieka Dudváh... Možno raz... Tu ale Žiaci vyšších tried odchádzajú sa končí krátka prechádzka malou do Piešťan; nie div, že starosta slovenskou dedinkou s tak trošku prízvukoval: „Chceli by sme školu záhadným menom. • ĽUDIA A UDALOSTI •

MLADÝ VEDEC ROBERT TOMŠIK ZO SELENČE

Venuje sa vedeckovýskumnej práci Juraj Berédi

magisterské štúdium, kde už mali vedeckovýskumné predmety, ako je napr. štatistika v pedagogických vedách, metodológia vedeckého výskumu a iné. Vtedy sa uistil, že to je definitívne to, čo ho zaujíma a čomu sa chce venovať, v čom sa

ladí ľudia sa často po skončení základnej školy ocitnú na rázcestí a nevedia sa správne rozhodnúť, kde a ako pokračovať v ďalšom vzdelávaní. Niektorým sa podarí vybrať sa tou správnou cestou, niektorí však len po určitom čase zistia, že to nebol ten najsprávnejší výber. Spôsoby rozhodovania sú pritom všelijako ovplyvnené. Robert Tomšik sa rozhodol na základe vlastnej intuície, na ktorú sa v úplnosti spoľahol a ktorú dôsledne nasledoval. Tento mladý Selenčan na púť smerujúcu do spoločnosti špičkových vedeckých pracovníkov vykročil Robert Tomšik najprv ako žiak Základnej školy Jána Kollára v rodnej Selenči, potom ako chce zdokonaľovať a pokračovať. Už žiak petrovského Gymnázia Jána počas magisterského štúdia si bol Kollára. Tu si spomína na prednášky plne vedomý, že ak chce pokračovať z psychológie profesorky Marieny a dostať sa na doktorandské štúKorošovej, ktoré ho zaujali a vzbudili dium, musí vynaložiť maximálne úsiv ňom pocit, že tejto vede by sa rád lie a preukázať vysoké kompetencie. venoval v ďalšom školení. Hoci tento Už vtedy sa začal zaoberať písaním predmet mal iba v jednom ročníku, vedeckých článkov a jeden z prvých stále v ňom tlela iskierka, ktorá zo- článkov sa mu podarilo zverejniť stala po vypočutých prednáškach v publikácii Dolnozemský Slovák. a ktorá postupne roznecovala pla- Potom nasledovali ďalšie, odbornejmienok jeho záujmu o psychológiu, šie a dôkladnejšie, takže pri zápise ako aj o spoločenské, zvlášť beha- na doktorandské štúdium mal naviorálne vedy, čiže vedy zamerané písaných vyše dvadsaťpäť článkov, na štúdium ľudského správania sa niektoré už vtedy boli publikované v spoločnosti. Na gymnáziu získal v renomovaných časopisoch zaiba základy, ktoré obsahovali mi- radených do uznávanej databázy nimum poznatkov z psychológie, Erih plus, ktorá zahrnuje vedecké ale tie predsa zavážili pri rozhodo- časopisy z oblasti humanitných vaní a priviedli ho na štúdium na a sociálnych vied. Slovensko. V Nitre si na Univerzite Dalo by sa povedať, že Robert Konštantína Filozofa zvolil študijný kráčal vždy o jeden krok pred koleodbor psychológia. Iba po zápise na gami a vždy sa snažil vykonať niečo fakultu zistil, o čom tá psychológia navyše, aby si tak prehĺbil vedomosti vlastne je, ale sa aj ubezpečil, že jeho a dokázal vlastné schopnosti. Jeho rozhodnutie bolo správne. Zvlášť vedecké práce sa postupne dostali ho zaujala tá vedeckovýskumná do svetovo uznávaných databáz, časť. Počas bakalárskeho štúdia ako je napr. Web of science, kde bol spokojný so svojím výberom majú najprísnejšie kritériá. V procese a hoci na tomto stupni ešte ne- sústavného hľadania a skúmania mali také náročné metodologické niečoho nového, čo doteraz nebolo predmety, predsa sa štúdiu venoval spracované ani vedecky preskúmanaplno. Zvlášť si prišiel na svoje po né, Robert prišiel na ideu napísať prízápise na ďalší stupeň vzdelávania, ručku pre študentov magisterských • ĽUDIA A UDALOSTI •

štúdií. Do tejto vedeckovýskumnej práce vložil veľké úsilie, takže nie div, že 8. júla 2016 na publikovanie bola prijatá vysokoškolská publikácia vedeckého asistenta a vysokoškolského prednášateľa doktoranda magistra Tomšika. Je to historický moment pre Selenču a jej kultúru, lebo tak sa Selenča, spätá s menom Roberta Tomšika, dostala do svetových databáz. Publikácia Štatistika v pedagogickom výskume je prvou vysokoškolskou učebnicou vydanou zahraničným vydavateľstvom určenou na edukáciu vysokoškolských študentov Slovenskej a Českej republiky pre magisterské študijné programy. Jej autorom je dolnozemský Slovák zo Selenče – Mgr. Robert Tomšik, ktorý toho času pôsobí na Katedre pedagogiky a na Katedre pedagogickej a školskej psychológie na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V knihe autor popisuje, na vyše 300 stranách, metodológiu výskumu v sociálnych vedách a aplikáciu matematicko-štatistických metód pre objektívnejšie posúdenie pe-

Časť publikácií, v ktorých mu zverejnili vedeckovýskumné práce dagogickej reality. Publikácia bola posúdená, recenzovaná a schválená tromi významnými osobnosťami slovenského vysokého školstva: prorektorkou Univerzity Mateja Bela prof. PhDr. Bronislavou Kasáčovou, CSc., prorektorkou Univerzity Konštantína Filozofa doc. PaedDr. Marcelou Verešovou, PhD., a vedeckou pracovníčkou Slovenskej akadémie vied PhDr. Evou Ballovou-Mikuškovou, PhD., čo iba svedčí o dosiahnutej kvalite učebnice. Publikácia bude

od akademického roka 2016/2017 používaná ako základná učebnica štatistiky pre psychologické odbory PF UKF v Nitre. V akademickom roku 2015/2016 meno doktoranda magistra Tomšika, ako prvého občana Selenče, evidujú najrenomovanejšie svetové databázy vedeckých publikácií. Doktorand magister svojimi empirickými dielami, vzťahujúcimi sa na riešenie problematiky osobnostných štruktúr učiteľov, má ako jeden z mála svetových vedcov svoje miesto v databázach SCOPUS, ERIH PLUS a WOS, WORLD OF SCIENCE, ktoré rigorózne posudzujú vedeckosť a kvalitu odborno-vedeckých prác. Touto príručkou jeho vedeckovýskumná práca nekončí, ba naopak. Robert už pracuje na monografii, ktorá tiež má vedeckovýskumný charakter a zameraná je na motiváciu voľby učiteľského povolania. Vymyslel psycho-diagnostický nástroj na meranie typov motívov voľby učiteľského povolania. Zaujímavé je, že sa v tejto monografii zameral na komparáciu slovenských a srbských učiteľov. K akým záverom prišiel v tejto svojej vedeckovýskumnej práci, budeme mať možnosť dozvedieť sa už v blízkej budúcnosti, keď bude zverejnená. V budúcnosti plánuje tiež v jednej z ďalších vedeckovýskumných publikácií venovať sa skúmaniu zmyslu života. Pokúsi sa odpovedať na otázky, prečo som tu, prečo stváram a pod. Monografiu už aj pomenoval: Bez zmyslu života. Voľný čas, keď ho vôbec má, trávi doma s rodičmi a bratom, ktorí mu od začiatku boli vzácnou oporou a podnetom. S úsmevom si spomína na začiatky svojho vzdelávania a zvlášť na mamine výchovno-vzdelávacie metódy a prostriedky. Okrem vedeckovýskumnej práce vo voľnom čase sa venuje svojej záľube – maľovaniu. Občas niečo len tak pre seba namaľuje. Robert Tomšik vážne klope na dvere, ktorými sa dostane do sveta uznávaných vedeckých pracovníkov. Selenčania môžu byť hrdí na svojho spoluobčana, ktorý meno Selenče úspešne prezentuje tak vo svete vedy, ako aj vo svete všeobecne.

35 /4714/ 27. 8. 2016

Ľudia a udalosti Z ČINNOSTI ZDRUŽENIA DEA DIA V KOVAČICI

Skúsenosť na nezaplatenie Anička Chalupová

posledných rokoch sa v Srbsku zvýšil počet projektov, ktoré využívajú medzinárodné kontakty a spoluprácu so zahraničnými partnermi na osobnostný či odborný rast a rozvoj mladých ľudí. Mnohým mladým ľuďom sa naskytla možnosť študovať v zahraničí alebo vykonávať prax v zahraničných podnikoch a inštitúciách. Napriek pozitívnym štatistikám je ešte stále veľa mladých ľudí, ktorí nikdy nemali možnosť spoznať život v inej krajine alebo nedostali šancu vyskúšať si znalosť cudzieho jazyka v praxi. S týmto cieľom vyše dvoch rokov pôsobí mimovládne združenie Dea Dia v Kovačici v čele so svojou zakladateľkou a koordinátorkou profesorkou Annou Brtkovou, ktorá mieni, že pre našu spoloč- Navštívili aj Lisabon, hlavné mesto Portugalska nosť, ktorej kultúrne a etické korene väzia

svojej komunite. Bol to vlastne výmenný pobyt mladých ľudí, ktorí nemali žiadne skúsenosti so sociálnym podnikaním. V rámci rôznych workshopov v Portugalsku sa účastníci akcie naučili písať projekty, biznis plány, absolvovali výcvik, ako nápad zrealizovať, zúčastnili sa prednášok o možnostiach ERASMUS + programu a pod. Členov tímu, ktorý tvorili Anna Andrea Holíková, Marko Đurin a Hana Jonášová z Kovačice, ako aj Adrian Poliak a Damian Meliš z Padiny, som si zvolila na základe ich sociálnych zručností, organizačných schopností, všestranných záujmov, doterajších výsledkov v škole, záujmu o anglický jazyk a pod. Pracovný program obsahoval prezentácie o krajinách, mestách, školách, odboroch, ktoré predniesli študenti z jednotlivých krajín. Zaujímavé boli aj interaktívne prednášky o tom, ako správne vyhotoviť

tich projektov, z ktorých nám schválili štyri. Jeden z nich sa uskutočnil v dňoch 27. júla až 8. augusta 2016, keď som spolu so skupinkou mladých ľudí z Kovačice a Padiny pobudla v Portugalsku. O aký projekt ide a akú skúsenosť ste získali z účasti v tejto medzinárodnej aktivite? – Projekt pod názvom Include to Move Forward (Zapoj všetkých, aby sme sa pohli Členovia Dea Dia v meste Sintra vpred) sme realizovali spolu s participujúcimi partnermi z iných životopis, simuláciu pracovných pohovorov Voľné chvíle trávili okrem iného aj športovaním krajín: Associação Educativa Nacio- a iné. Okrem edukačných dielní frekventanti programu sa počas dvanásťdňového pov ideáloch, ako je tolerancia, pochopenie, bytu v zahraničí zúčastnili na niekoľkých spolupatričnosť a mier, je veľmi dôležité, aby zaujímavých exkurziách, navštívili početné všetci mladí ľudia mali možnosť stretávať kultúrne pamiatky, historické artefakty a mladých ľudí z iných krajín, nadväzovať a iné zaujímavosti, ktoré ponúkajú mestá, udržiavať medzinárodné kontakty. ako napr. Évora, Lisabon, Rím, Brusel a iné. – Mimovládne združenie Dea Dia doteAkým ďalším projektom prekvapíte raz zrealizovalo niekoľko medzinárodných členov združenia Dea Dia? projektov, ktoré podporili napr. japonské – Ďalší projekt zrealizujeme už v dňoch a holandské veľvyslanectvo a pod. Hoci to 3. až 13. septembra 2016 v Poľsku a na boli úspešné projekty, ani jeden z nich sa sklonku novembra so skupinou mladých nevenoval nadviazaniu nových kontaktov ľudí navštívime ostrov Martinik. Účastníkmi s rovesníkmi a návšteve mladých v zahrav projekte budú ďalší mládežníci, ktorí sa ničí. Začala som teda o tom uvažovať a po budú rovnoprávne podieľať na jeho príprave absolvovaní niekoľkých konferencií a sea realizácii. Zároveň plánujeme uskutočniť minárov som nadviazala kontakty s ľuďmi, Na prednáške na jednom z početných workshopov edukačné dielne, v rámci ktorých sa mlaktorí sú zapojení do činnosti podobných dí budú zdokonaľovať v Java programe, organizácií a majú podobné záujmy ako naše nal de Inclusão e Inovação nas Escolas- AENIE z osvoja si nové poznatky o Web dizajne, zapoja združenie. Tak vlastne vznikla idea o vzájomnej Portugalska, Ino Change z Gruzínska a In-planet sa do konkrétnych aktivít spätých so sociálnym spolupráci a aplikácii v spoločných projektoch. z Grécka. Témou projektu bolo Sociálne podni- podnikaním a podobne, – uviedla na záver Anna V tomto roku som sa podieľala na príprave pia- kateľstvo – podnikať a tým spôsobom pomáhať Brtková.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V TROCH STAROPAZOVSKÝCH STREDNÝCH ŠKOLÁCH

Vykonali maliarske práce Anna Lešťanová

Lazar Đukić, riaditeľ Technickej eto je obdobím nielen od- školy v Starej Padychu a letných dovoleniek, zove, nám poveale aj časom vhodným na dal, že v šk. roku maliarske práce. Práve týmto 2016/2017 privítajú remeselníckym prácam sa počas 150 nových žiakov, prázdnin venovali v staropazov- keďže na každý z skom stredoškolskom stredisku, piatich vzdelávakde sídlia tri školy: Gymnázium cích profilov zapísaBranka Radičevića, Ekonomicko- li plný počet žiakov. -obchodná škola Vuka Karadžića „Miestnosti v našej a Technická škola. Učebne, chod- škole a v dvoch suby a časti fasád sú olíčené a pri- sedných školách sú Upravili aj časť fasády Technickej školy pravené na začiatok nového olíčené. Maliarske práce sa neko- tohtoročný Veľtrh hospodárstva nali iba v škol- v Novej Pazove, ktorý sa uskutočskej dielni, kto- ní v druhej polovici septembra. rá sa nachádza Spolu so žiakmi Technickej školy v Ulici Zmaja na veľtrhu sa zúčastnia i žiaci Jovu, lebo tu ekonomicko-obchodnej školy, sa musí vyko- ktorí zoskupeným podnikateľom nať sanácia prezentujú získané vedomosti. Počas leta – ako uviedol L. strechy a pred začiatkom no- Đukić – rokovali s predstaviteľmi vej vykurova- GIZ, Nemeckou organizáciou cej sezóny aj pre technickú spoluprácu, ktorá kompletný re- s Ministerstvom školstva, vedy a mont kúrenia,“ technológie uskutočňuje projekt p r í z v u k o v a l reformy stredného odborného Osviežené chodby v stredoškolskom stredisku riaditeľ Đukić. vzdelávania v Srbsku. Riaditeľ Okrem toho pevne verí, že vďaka kvalitnej školského roka. Prostriedky na vysvetlil, že hneď na začiatku výučbe a praktickej práci v škole tieto účely zabezpečila lokálna nového školského roka budú budú zapojení do viacerých prosamospráva z obecného roz- žiaci spolu s profesormi zapo- jektov a do systému duálneho počtu. jení do intenzívnych príprav na vzdelávania.

KRÁTKE SPRÁVY

Kysáč V znamení výročí. Tohtoročný 11. Deň kysáčskej sármy usporiadajú v nedeľu 4. septembra a bude sa niesť v znamení 95. výročia Spolku kysáčskych žien a 10. výročia Asociácie slovenských spolkov žien. O 17. hodine v Kultúrnom centre Kysáč odznie otvárací program, ale s predajom sármy sa začne už o 11. hodine. Pri príležitosti Dňa kysáčskej sármy kysáčske spolkárky spolu s inými spolkami nainštalujú v Knižnici Michala Babinku spoločnú výstavu sviatočného ženského ľudového kroja z našich dedín. Ani tentoraz nevystane bohatá tombola. Na dobrú náladu bude hrať skupina Bell Ami z Bieleho Blata. E. Š.

Selenča Koncert. Tradičný koncert duchovných piesní Pánovi spievame spolu, ktorý aj tohto roku organizuje Komorný zbor Zvony zo Selenče, bude v nedeľu 28. augusta v sieni Domu kultúry v Selenči o 20.00 h. Patrónmi koncertu sú Obec Báč a Miestne spoločenstvo Selenča. Okrem domácich zborov vystúpia aj hosťujúce zbory a skupiny z okolitých dedín, ktoré pestujú duchovnú hudbu. J. B-di

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum bum-bum bumbumbubm!

urá-hurá-hurá! Vážení, ak patríte k tým, ktorí jasajú alebo slzia nad skutočnosťou, že sa skončili 31. Letné olympijské hry v brazílskom Riu, celí blažení zo skutočnosti, že už vám nikto nebude uzurpovať tévéobrazovku a môžete sa dosýta napásať nad kúskami hrdinov vašich obľúbených tuctových seriálov a najmä reality šou (RS), no-len-no!, nebežte pred oje! Že prečo? Jednak z toho dôvodu, že paralelne s odchodom posledných olympionikov z dejiska OH poštári nám priniesli balíky so šekmi, nuž treba zaplatiť početné účty. Predovšetkým ale preto, že aj • ĽUDIA A UDALOSTI •

sami ste/sme účastníkmi veľkej a väčšej a ešte väčšej, najväčšej z väčších od nej RS. Stačí sa len zapozerať, či započúvať do denných rozhlasových a televíznych správ, alebo si ich prečítať v obľúbenom denníku i na internetových adresách... Tak poďme na to. Istý maďarský poslanec v maďarskom parlamente vraj vyrukoval s návrhom, aby Maďarsko na hranici so Srbskom postavilo svinské hlavy. Aby migrantov odvrátili od pokusov vstupu do tejto krajiny, uviedol utorkový denník Blesk. Nuž čo... Nebolo by to prvé svinstvo našich susedovcov.

Istý zástupca predsedu HDZ (Chorvátskeho demokratického spoločenstva) – čítame tamtiež – vraj podal sťažnosť proti rozhodnutiu súdu, na základe ktorého dotyčný pán vraj odpísal 70 % diplomovej práce (zdá sa, že nie vlastnej). Odvolal sa vraj na skutočnosť, že vtedy, keď usilovne odpisoval, v zákonoch neexistoval trest za takéto diel(k)o. Nuž predtým ako odkukal cudziu diplomovku, mal odkukať, ako to robia u nás... Istá naša známa speváčka vraj ukázala nahé nohy a iná sa zase poprechádzala mestom – bez no-

havičiek. Ach, ach, dajsamisvete!! Prvý raz ach, lebo: ako inak nohy a všeličo iné môže speváčka ukázať, ak nie nahé? Druhýkrát ach, lebo to vôbec nie je správa. Správa by bola: Speváčky sa prestali predvádzať (polo)nahé. Lenže, kto sa odváži uverejniť dezinformáciu tohto druhu, keď iné dzf majú prednosť?! Táto jeseň vraj bude vyzerať ako predĺžené leto, hovoria meteorológovia. Ekonómovia by mohli dodať, že zima tiež, a že by sa občania mali pripraviť na ďalšie lomcovanie sucha v peňaženkách. Bumbumbum!

35 /4714/ 27. 8. 2016

Ľudia a udalosti SALAŠE NAŠE

Špecifické svedectvá minulosti Oto Filip

ie je ich veľa, no každý z tých domov a majetkov má svoj príbeh. Sú akoby zabudnuté z inej doby, žije v nich stále sa zmenšujúca hŕstka obyvateľov. Názory na salaše sa rôznia dodnes. Slovko pôvodne označujúce dočasné bydlisko ľudí a dobytka, označuje v novšom význame, pochádzajúcom z druhej polovice 19. storočia, definitívne obývané bytovo- ekonomické objekty, vlastne dva priestorové celky: individuálny poľnohospodársky majetok vzdialený od miest a dedín, na toľko nelapiteľné, ako je čas. Zo ktorom okrem domu na bývanie salašov si optimista vysúva do existujú i ekonomické objekty, popredia život v lone prírody, ako aj samotný dom, obytnú budovu majiteľa a jeho rodiny na poľnohospodárskom majetku. V predstavách jedných je na salašoch najmenej romantiky a najviac tvrdej driny. Podľa pesimistov, ľudia na nich žili skromne, mali len pár izieb, živorili neraz v domoch bez podlahy alebo komína, ďalších zase trápili podzemné vody, iných to, že pracovali nepretržite, bez ohľadu na sviatky Keď obilie dobre urodilo a nedele... V myšlienkach bežných ľudí ide solidaritu v spoločných prácach, zase o čosi romantické, jedinečne vzájomné vypomáhanie si sukrásne, zvláštnym spôsobom sedovcov a priateľov, zodpovednosť za jednotlivé úlohy, spokojnosť z tepla rodinného krbu, starostlivosť o blízkych, pohostinnosť, zimné posedenia pri teplých murovaných sedliackych peciach, vôňu domáceho chleba a štrúdle, koše plné kukurice, konské záprahy a fiakre, vahadlové studne... Kdesi medzi týmito Zimný motív dvomi pólmi možno objaviť námet, tiež siahajúce ďaleko do minulosti. koncepciu výstavy Salaše, meVlastne o svojrázne a živé sve- dzi idealizovaným a skutočným, dectvo inej doby, o ukážku, že ktorá v Etnografickom múzeu sa predsa dá dobehnúť čosi na- v Belehrade prebiehala od konca

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

júla do polovice augusta. Tieto rodinné gazdovst vá uprostred obrábateľnej pôdy, vzdialené od dedín a miest, v podstate zväčša izolované, ešte vždy možno nájsť v plodnej Vojvodine. Zvlášť veľa ich Jeden z domov na salaši bolo koncom Nie div, keďže sú salaše a salaš19. a v prvej polovici 20. storočia. V tomto storočí sa obraz nícky spôsob života jedinečným celkovo zmenil. Salaše osameli, poriadkom v časopriestore, ako chátrajú, sú slovom zanedba- aj určitým kultúrnym vzorcom, né a chudobné, akoby ktorý tvoria rôznorodé elementy. nenávratne ustupovali Ide vlastne o širší obraz štrukpred súčasnými farmami turálne pozostávajúci z celého a objektmi. Vojvodinské radu menších. Nie je vlastne salaše boli rozmiestnené príbeh o salašoch, ktoré predsa v mnohých chotároch, nezastaviteľne miznú, i našou no v tomto storočí zostali obývané hlavne tie, ktoré mali to šťastie, že sa popri nich začali hadiť asfaltové cesty, prípadne ďalšie, ktoré časom zrástli, stopili sa s najbližšími dedinami. S miznutím salašov zmizol aj salašnícky spôsob života, tiež salašné hospodárstvo. V chotári dediny Bačko Petrovo Selo, nachádzajúcej sa približne desať kilometrov severne od Bečeja, možno sledovať rozvoj rozličných druhov salašov, keďže tie tam vznikali v priebehu takých 120 rokov. Vďaka Ljubomirovi Grubićovi, Vladimirovi Červenkovi a Feđovi Ki- Takto sa kedysi žilo seličkému boli na výstave v Belehrade sprístupnené mno- odpoveďou na všetko, čo nás hé krásne dobové fotografie, obklopuje? Vlastne túžbou po nafotené počas etnologického živote inakšom, po idylickom výskumu tamojších salašov na pobyte v prírode, ďaleko od cisklonku minulého a začiatkom vilizácie a problémov, ďaleko od tohto storočia. Sálajú z nich emó- uponáhľaného žitia, stresov, hlucie, ktoré ťažko vyjadriť slovami. ku mesta? • ĽUDIA A UDALOSTI •

S JOZEFOM KARDELISOM Z KYSÁČA

O hrozne, remesle, rodokmeni a všeličom inom Elena Šranková

sivou, najmä na muskat hamburgu a kardináli. Ktoré odrody pestujete? – Okrem tých už spomenutých sú tu ešte lasta, kraljica, drenak

ysáčan Jozef Kardelis patrí medzi ľudí, s ktorými môžete začať rozhovor na ktorúkoľvek tému. Je jednak dobre informovaný, lebo sleduje médiá, a jednak je zhovorčivý, všetko ho zaujíma. Potvrdilo sa to aj pri nedávnej návšteve, keď sme sa stretli z príležitosti dobrej úrody hrozna, ktoré Jozef horlivo pestuje. Máte naozaj krásne hrozno. Odkedy ho pestujete? – Od detstva mám záľubu v pestovaní hrozna. Môj otec tiež mal vinohrad, takže som sa popri ňom od malička učil obrábať vinicu. Vtedy v Kysáči, za traťou z ľavej strany, bolo mnoho viníc: Litavskova, Petríkova, Urbanova, Maľova, Makovníkova. Kedy ste posadili hrozno Oberačka sa pomaly začína vo dvore? – Bolo to v roku 1969 a keď je a odnedávna i odrody strašenski dobrý rok a hojná úroda, naobe- a moldavka, ktoré som posadil ráme 250 až 300 kg hrozna. Keď v záhrade. Takže u nás je hrozno bobule dozrejú, rozdávame hrozno vždy na stole, a to od júla až do susedovcom, príbuzným a neraz novembra. O odrode strašenski som k rozličným matičným alebo som sa dozvedel z tlače a bol som iným príležitostiam a podujatiam vytrvalý v snahe zabezpečiť si naoberal tie najkrajšie strapce, aby sa prítomní počastovali. S manželkou Zuzanou tiež máme radi hrozno a konzumujeme ho počas celej sezóny. To, čo sa nezje, dáme do pálenky. Bude aj tohto roku rekordná úroda? – Tohtoročná úroda patrí medzi tie najlepšie, ale spomínam si na rok 1998, keď bola úroda skutočne rekordná, S rodokmeňom rodiny Kardelisovej no potom prišla búrka, po ktorej všetky strapce a bobu- najprv kontakt na pestovateľa, le skončili na zemi. Až mi z toho a potom i vínne štepy. prišlo zle, ochorel som. Teraz je Venujete sa nielen pestovaúroda podobná, ale nie až taká niu hrozna, ale ste aktívny aj kvalitná, a zápasíme aj s plesňou v spoločenskom živote Kysáča. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ktorých organizáciách ste činný? – Som aktívny tak v matičnej organizácii, ako i v cirkvi. Od vlani som čestným členom MSS a presbyterom v cirkvi som už 20 rokov. Vždy sa snažím tak v Matici, ako i v cirkvi priložiť ruky k dielu, najmä keď sa niečo majstruje, alebo súvisí s inštaláciami, a vždy to robím z lásky a veľmi rád.

rôzne také veci aj darujem, ako sponzor, najmä keď ide o spoločenské organizácie. Máte vôbec nejaké voľné chvíle? – Pravdaže. Napríklad teraz maľujeme s manželkou takmer celý dom. V manželstve sme 52 rokov a stále niečo robíme okolo domu, či už väčšie, alebo menšie práce. Našťastie, všetko vieme a vládzeme urobiť. Pomáhame aj synovi a neveste, dcére a zaťovi, máme päť vnúčeniec. Ste aj verným čitateľom Hlasu ľudu. Odkedy? – Hlas ľudu čítam, odkedy som sa naučil čítať, lebo ho odoberali aj moji rodičia, dokonca mi výtlačky posielali do Nového Mesta, kde som bol vojakom. Mnohé ročníky

Pekná úroda

Odkedy ste penzistom a čo ste robili predtým? – V penzii som od 15. marca 2000. Predtým som robil v podniku na výrobu a montovanie ventilácie. Bol som 22 rokov terénnym robotníkom a montoval som klimatické komory v mnohých veľkých kombinátoch, ale aj ustanovizniach a športových objektoch. Zakončil som Školu žiakov v hospodárstve a neskoršie som sa zdokonaľoval na seminároch a získal som i certifikát na Strojníckom inštitúte v Novom Sade. Zdá sa, že ani na dôchodku nezabúdate celkom na svoje remeslo? – Ešte stále niečo majstrujem, vyrábam rôzne pomôcky do záhrady, poštové schránky, ale rád

máme doma odložené. K tomu čítam Rovinu a voľakedy sme odoberali i Rozhľady. Rádio Nový Sad tiež pravidelne počúvame a donedávna sme počúvali i Rádio Kysáč. Sledujeme vysielania po slovensky v televízii a, pravdaže, i srbské médiá. Zaujímate sa aj o svoje korene. Je to vaša ďalšia záľuba? – Ako penzista som vypracoval rodokmeň našej rodiny. Vypátral som, že prví Kardelisovci, čo prišli na Dolnú zem, boli Ďuro, ktorý sem prišiel roku 1778, a Jano, roku1788. Rodokmeň som začal vetviť od pradeda Jána Kardelisa narodeného 16. februára 1858 a prababky Zuzany, rodenej Litavskej, narodenej 25. januára 1861. Zosobášili sa v roku 1877 a mali deväť detí, avšak štyri im zomreli, takže koruna rodinného stromu má päť vetiev.

35 /4714/ 27. 8. 2016

Ľudia a udalosti S NINOU FRANCISTYOVOU Z KYSÁČA

Na Kisáckom moste Elena Šranková

meny za najkrajší kroj. Stalo sa aj tak, napríklad v roku 2013, že som dostala najviac hlasov obecenstva, odmenu za najkrajší

keď zakončila iba základnú školu, Kysáčanka Nina Francistyová má za sebou bohatú spevácku kariéru. Spieva totiž od svojich štyroch rokov. Kedy a kde si prvýkrát vystúpila pred obecenstvom? – Ako trojročná som išla so starkou Francistyovou do Kultúrno-informačného strediska kúpiť lístky na Kysáčsky spevník a bola tam skúška spevákov. Ako mi starká rozpráva, všetko som to vnímala so záujmom a keď sme sa vrátili domov, zaspievala som pieseň, ktorú vtedy nacvičoval Miroslav Funtík. Zapamätala som si nielen slová, ale i melódiu. Starká si vtedy všimla, že mám spevácky talent a o rok neskoršie som, ako štvorročná, vystúpila na Kysáčskom Nina Francistyová spevníku. Bolo to pred desiatimi rokmi. Najprv som súťažila kroj a cenu odbornej poroty. vo vekovej skupine mladších Musím spomenúť, že mi starká nádejí, a potom v staršej vekovej pre každý Kysáčsky spevník šila skupine. nový kroj, lebo v tom má veľkú záľubu a nič jej v tomto ohľade nepadne ťažko. Vystupovala si aj na iných programoch v Kysáči? – Pravdaže, s p rav i d l a p o spevníku býva Slnečná jeseň života, potom Novoročná estráda, takže som takmer vždy spievala na tých programoch. Aj na Dni kysáčskej sármy a pri rozličObal cédečka ných príležitostiach v Spolku Získala si na Kysáčskom kysáčskych žien, na stretnutiach spevníku mnohé odmeny. alebo podujatiach matičiarov, Spomínaš si, ktoré? penzistov, ako i v kostole. Zúčast– Odmenená som bola na nila som sa aj na Detskej svadbe všetkých desiatich spevníkoch, v Kovačici, ale tam nie so spevom, na ktorých som súťažila. Boli ale so svadobnými vinšmi. to zväčša prvé ceny odbornej Vystupovala si aj na festivaporoty, aj ceny obecenstva a od- loch mimo Kysáča?

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

– Áno, spievala som na festivale Cez Nadlak je... v Rumunsku, kde som obsadila druhé miesto a kde sa mám zúčastniť aj tohto roku. Na festivale Rozspievané klenoty v Kovačici som sa zúčastnila trikrát a na festivale Letí pieseň, letí, tiež v Kovačici, som súťažila raz. Aj na týchto festivaloch som si vyspievala prvú, respektíve druhú cenu odbornej poroty, dostala som odmeny za najkrajší kroj a ako sedemročnú ma odmenili, lebo som bola najmladšou účastníčkou. Kto ti vyberá piesne a kto ťa nacvičuje?

Krojovaná pre vystúpenie

– Starká Francistyová má na starosti výber piesní, ale neraz mi ich vybral aj Miloslav Kardelis, ktorý ma vždy aj nacvičuje. Mávaš trému pri vystúpeniach? – Nikdy som nemala a ani teraz nemám trému. Je to veľká výhoda pri vystupovaní, najmä keď sa stane, že sa v speve zmýlim alebo preskočím napríklad verš piesne. Pokračujem ďalej, akoby sa nič nestalo, aby si to obecen-

stvo nevšimlo. Nestáva sa mi to často, najmä nie teraz, keď som už skúsenejšia speváčka. Ktoré sú tvoje záľuby okrem spevu? – Aktívna som vo folklórnej skupine Kultúrneho centra, tiež od štyroch rokov. Najprv som tancovala v Krôčiku, potom v Slniečku, Vienku a teraz vo folklórnom súbore Vreteno. Spievam tiež v dievčenskej speváckej skupine. Keď niekde vystupujeme s folklórom, či už u nás, alebo na Slovensku, vždy sa pričiním aj ako sólo speváčka. Nedávno ti vyšlo cédečko a ko ko r u n a tvojej doterajšej speváckej aktivity. Ako k tomu prišlo? – Na ideu vydať cédečko prišiel hudobn í k M i l o s l av Kardelis, na základe toho, že som už desaťkrát spievala na Kysáčskom spevníku. On piesne aj upravil a hral v orchestri na harmonike a syntetizátore. Cé d e č k o Na Kisáckom moste sme nahrali v kysáčskom rozhlase, je na ňom 14 slovenských ľudových piesní a vyfinancovali sme ho samostatne. Čo nevidieť budeš stredoškoláčkou. Kde budeš pokračovať v školení? – Zapísala som sa do Technickej školy Milevy Marićovej-Ajnštajnovej v Novom Sade. Mám nádej, že aj počas strednej školy budem mať toľko voľného času, aby som v speve a tanci naďalej pokračovala. Fotograﬁe: z albumu N. Francistyovej • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (28)

Treba sa učiť, smrť je tak blízko Ján Cicka NEDEĽA 16. mája Obyčajná nedeľa. Trochu zachmúrená, daždivá. Ranná teplota 13 °C. Vstal som o pol ôsmej, uvaril kávu a čaj, zobudil Vilku. Vstala, začala variť obed, zaskočila aj niečo kúpiť. Za ten čas som sa ja oholil a osprchoval vlažnou vodou. Stana oddnes pracuje v hoteli Park. Na kávu prišla iba Juca, o pol desiatej. Hádam príde aj Dragan, ak sa vyspal. Vypili sme kávu, Dragan odišiel hore, Vilka a Juca trkocú o všeličom, najviac o malej Milene. Hlásila sa, že Jozo chce do NS. Vilka im veľmi rozvážne povedala, aby sedeli tam, kde sú, že tu je nebezpečnejšie. „Ani groša nemáte, ako tu budete žiť...“ Vskutku by tu všetkým susedom boli na ťarchu. Milena by robila paniku, požičiavala groš, ktorý nik nemá; Jozovi musí byť na cigarety a lieky. Nikde nie je dobre, ale lepšie im je tam, kde sú. Stokrát sa vypytuje, čo je s ich bytom, stokrát jej Vilka odpovedá, že je celý, okrem dverí a jednej rolety. A tak ďalej, a tak znova a znova, až k úmoru. Pritom Milena je dlžná na všetky strany, ani tie dlhy nemôže v tejto situácii vrátiť a len sa chamre sem. Autobusy jazdia, rozmýšľam, že si zaskočím do mesta na Futocké trhovisko, ale som nerozhodný. Ináč v byte je tak chladno, že ma oziaba na ruky. Z rímsy kvapká, počuje sa každá kvapka. O jedenástej Stana prišla z práce, Juca ešte neodišla: trojitý trkot trvá. Zapojil som teplomet v malej izbe. Horákov slovník neuvádza termín teplomet, ale ohrievadlo, ohrievač. Zase som múdrejší. Človek sa učí do smrti. Musím sa učiť, smrť je blízko. Človek sa učí celý život a sprostý zomrie. Tá nevybuchnutá bomba za kasárňou je taká veľká, že ju vojaci nazvali SVIŇA, lebo môže narobiť svinstvá, i preto, že je veľká. Ohrievadlo mi už pekne zohrialo izbietku. Ani sa mi nejde k obedu, hoci počujem cinkať taniere a príbor. Nejaký Dejan doniesol od Necera zo Slovenska hlavy. Niekto si • ĽUDIA A UDALOSTI •

má prísť po ne. Stoja v predizbe. Trochu sme sa s ním porozprávali. Keď odišiel, prišla Stana; vraj hučala siréna. Nepočuli sme. A ja som sa vyzliekol, navliekol pyžamu pre popoludňajší spánok po dobrom obede. Spánok je fuč! Sú 2 hodiny a 7 minút. Obliekam sa, znova nakatovaný ako čert. Vypili sme si kávu u Stany. Idem sa ja von pozrieť, čo sa vlastne deje. Vilka vraví, že v rádiu oznámili poplach, na 985 (informácie) vravia, že nie je, prechádzajúci vojak vraví, je, Ćira sa vracia z úkrytu, vraví, nie je. S tými poplachmi je skutočný galimatiáš. Ani sirénu dobre nepočuť. Ani sem, ani tam, ukradli mi hodinku spánku. O 18.00 hodine mi odniekiaľ volal Michal Filka, záložný dôstojník. Hľadal ma už skôr, ale nedostal spojenie. Vraví, že má nápad zapisovať každodenné zážitky z týchto pohnutých chvíľ, ktoré ťažko prežíva ako vojenský odborník. Povedal som mu, že si ja také niečo píšem od prvého dňa. Od pol piatej nespím, zobudilo ma pivo. A práve vtedy boli u nás Stana s dcérou Oljou, zaťom Bobanom a vnučkou Vanjou, ktorá ktorá sa prišla pozrieť na bábiky. Potom tieto dve odišli na pravidelnú kávu k Juci. Chlapi tam nechodia. Vonku sa vyjasnilo, svieti milé slniečko, ale je čerstvo. Tak som jednu vyfajčil na balkóne v župane. Filka pripomenul, že by to mali byť zápisky obyčajného človeka, antihrdinu. Hrdinov po vojne bude dosť. Po siedmej som sa osprchoval, vyštafíroval do nočnej šichty, zavolal Dragana na kávu a zákusky. Teraz okolo 20.00 hodiny idem trochu medzi svet na kus reči, lebo v izbe je chladno. Oziaba ma na nohy, ľadvinky, a – okolo srdca. Ej, kasáreň, kasáreň, nie si maľovaná!

Počujem, ako pod oknom niekto niekomu vraví: „Na štúdiu B píše protilietadlové nebezpečenstvo o 21.10.“ Len tí najvernejší sa presunuli do krytu. Videl som to pred hodinou na prechádzke. Naša bicykláreň je ešte zamknutá. Neónové svetlo sa našom vchode žmurká, najlepšie bude vypojiť ho; kazí oči. Mišo Filka. Slovák zo Sakule („selo a u Banatu“). Jeho mať je Cicková, andika Zuza, od susedov. Vychodil vojenskú školu, bol leteckým dôstojníkom v Bihaći. Raz tam sprostredkoval Ondrejovi Pilchovi výstavu v Dome JĽA. Boli sme pri tom Ondro, dvaja jeho kamaráti z pančevskej dusikárne a ja. Tam sme sa zoznámili s chorvátskym výtvarným kritikom Krešimirom Ižakovićom. Uňho sme tak, sediac po turecky na podlahe, všeličo vypíjali a diškurovali o výtvarníctve, tuším, do rána. Z Bihaću som si vtedy priniesol zborník prác Bihaćka republika I, II, ktoré mi v mene SZS kultúry daroval nejaký Jusuf s pištoľou za pásom. Pod venovaním je dátum 11. nov. 1978. P. S.: Stroj, na ktorom píšem, je značky ZETA. Kúpil som ho od maliara Martina Jonáša prostredníctvom riaditeľa školy Jána Dudáša, koncom šesťdesiatych rokov, keď som už bol ženatý a býval pri kovačickej Základnej škole Mladých pokolení. Je veľmi starý, ale funguje ako hodinky. Už treba vymeniť pásku, musím zajtra do redakcie HĽ, ak majú – dajú. Vydrankám. Je takmer 22.00 hodín. Vilka si ľahla v spálni, neviem, kedy, a ja v malej izbe sedím za strojom, pri ohrievadle. Vonku je zrazu ticho, ani hláska. Ani človek, ani pes, ani mačka, ani auto, ani výťah. Akoby zomrel život. O 21.57 siréna, poplach! Najneskoršie zostúpili Sulićovci. Nik sa nechytal kariet, tak moja so Sulićovou odišli do krytu urobiť po-

radovník hygieničiek. S Draganom sme vyšli von fajčiť, Stana nemohla zaspať, vyšla aj ona von čumieť na hviezdnatú oblohu. Vnútri zostali chrápať Sulić a Rade. Keď som sa vracal od náprotivného vchodu, Stana v tme buchla po kontajneri, trochu som sa zľakol. Po polnoci šli ženy spať, ja písať a Sulić a Dragan v bicyklárni spať. Neskoršie sa k nim pripojím. Alebo si jednoducho ľahnem doma. Veď aj tak dlho nezaspím. NATO je veľmi nepredvídavé: nevieš, kedy príde, kam príde, komu hodí, komu nehodí. Preto sa aj vlastne sťahujeme do krytu, z krytu do bytu. Jedine nechceme ani z bytu, ani z krytu – do blankytu. NATO nemá športového ducha, nepozná fair play! Bije a sám sotva utŕži facku. My sme kasárenské obete. Čakáme svoj prídel smrti, svoju porciu. Je ticho, ani živej duše, a to človeka zabíja. Si v kasárenskom klepci a nemáš kam z konôp. Je ticho navôkol Je ticho vo mne Iba srdce búši Hlodá ma smrti bôľ V noci i vo dne Zaspáva v duši Sme všetci v klepci Na holej čistine Ohrození NATO-m Sme tupí slepci v bázni a nevine opantaní strachom Čože si počneme Na nás sa stroja Nikam sa ani hnúť Modlitbou ideme Bez boja, bez boja k výšinám vyšinúť Nespite, ľudia Táto noc nie je na blažený spánok Bomby vás budia zo strachu a zo sna z výšin a diaľok Tieto verše sa mi ponúkli od pol jednej do pol druhej v novom ráne, ktoré mi ´ni spať, ´ni mrieť nedá.

35 /4714/ 27. 8. 2016

Zoroslav Jesenský

Koniec Koniec, sestry, zbohom, bratia, prázdniny sa v diaľke tratia. Leto je preč, Ina Grbićová, 2. ro

jeseň je tu,

čník , ZŠ Ž. Zrenja

nina, Maglić

pavúčiky siete po záhrade pletú. Vyprázdnime bazén, vypneme aj telku, zapíname školu, s ňou aj pani učiteľku.

Leto je preč!

le nezúfajte, milé deti! Do rúk vezmite pero, ceruzku, či fixku, napíšte, nakreslite to, čo vás v lete potešilo, alebo to, čoho sa neviete dočkať v nastávajúcu jeseň. Podobne ako to urobili dve kamarátky z Maglića a pero spisovateľa pre deti Zoroslava Jesenského.

Mama leští budík, tata skúša alarm, chystajú sa na mňa, kým vám ja tu táram. Nuž chystaj sa i ty, škola moja milá, v tomto roku uvidíš, aká som ja úžasná žiacka supersila! Všetko sa naučím, získam dobré známky, dostanem aj bozk na líce od tretiačky Janky. Nikolina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Stojković ová, 2

. ročník ,

Z Š Ž . Zr e

njanina,

Maglić

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

POĽNOHOSPODÁRSTVO ZASE NA RÁZCESTÍ

Investície ako opora Oto Filip

istej televíznej ankete, na otázku, čo by si prial od nového ministra poľnohospodárstva, opýtaný bez váhania odpovedal: Ako robil v prospech, a nie na škodu pôdohospodárstva a roľníkov. Takéto konštatovanie neprišlo náhodou. Napriek významu uvedeného hospodárskeho odvetvia, v rokoch za nami poľnohospodárska politika zažila toľké zmeny a skúšky, že by len na ich evidovanie bolo treba veľa času a papiera. Pritom poľnohospodárstvo v národnej ekonomike v tvorbe hrubého národného dôchodku účinkuje desiatimi percentami, dvadsaťjeden percentami v exporte, dvadsiatimi percentami v celkovom počte zamestnaných. Skromné rozpočtové prostriedky, malé a rozkúskované majetky, viacročná absencia stratégie rozvoja, dlhé vyčkávanie na Zákon o družstevníctve, ktorý nadobudol účinnosť len na prelome rokov, striedanie ministrov ani na bežiacom páse – od roku 2000 sa ich v čele Ministerstva poľnohospodárstva vystriedalo približne pätnásť – slabá konkurencieschopnosť... Sú to len niektoré problémy naznačujúce, s čím všetkým bude mať nový minister Branislav Nedimović

do činenia. Pritom v pracovnej agende má aj ochranu životného prostredia (prístupová kapitola 27), finančne a rozsahovo mimoriadne náročnú zložku eurointegrácie. Bez úmyslu vopred negovať kohokoľvek schopnosti netreba zabúdať, že nový minister je povolaním právnikom a že s odvetvím, ako je poľnohospodárstvo alebo environmentalistika, zväčša prichádzal do styku len ako primátor Sriemskej Mitrovice počas dvoch mandátov. Nie je to vôbec rozhodujúce, no veľmi ilustratívnou ukážkou postoja k pôdohospodárstvu je i skutočnosť, že je obrovská väčšina národných poslancov z Belehradu, oveľa menšia z vidieka, alebo tá, že z dvestopäťdesiat poslancov len pár z nich možno, síce so značnou dávkou tolerancie, označiť za poľnohospodárov. Vzhľadom na všetko uvedené a nutnosť rýchlo a rázne konať, nie náhodou sa v programe novej vlády poľnohospodárstvo z desiatich základných bodov ocitlo už na štvrtom mieste. Je totiž jasné, že v ňom treba veľa toho meniť, od prístupu cez konkrétne opatrenia po reálne perspektívy. V kapitole menom Investíciami k silnému poľnohospodárstvu a udržateľnej dedine sa konštatuje, že sa už teraz treba dívať do budúcnosti. Čiže novými a rozhodnými reformnými

opatreniami, rozpočtovou politikou, silnou ekonomickou politikou a obchodom rozhýbať toto odvetvie a jeho potenciály. Dôraz by sa mal klásť na konkurencieschopnosť a exportné možnosti gazdovstiev strednej veľkosti, na zveľadenie technológií, uplatnenie potrebných štandardov pri vývoze, na celý rad krokov spejúcich k tomu, aby sa Srbsko stalo rovnoprávnym činiteľom v globálnom trhovom zápase. K naplneniu takto vytýčených cieľov majú výrazne prispieť investície, z ktorých by sa tie nenávratne v jednotlivých prípadoch mali zabezpečiť aj v sume až 60 percent úhrnnej hodnoty vkladu. Takýmito podnetmi by sa mali zvlášť stimulovať mladí poľnohospodári a odľahlé oblasti. Zelenú by mali dostať aj vklady do fariem, priestorov na výrobu sadeníc, nákup novej poľnohospodárskej techniky, zavlažovacích sústav... Orientácia na pridanú hodnotu pôdohospodárskych produktov, ochrana zemepisného pôvodu a značiek, podpora organickej a integrálnej výroby by sa mali stať piliermi novej poľnohospodárskej politiky. Samozrejme, za predpokladu, že bude dostatok síl, možností a finančných prostriedkov pretaviť pekné plány do praxe. Nie vždy sa to totiž v minulých rokoch darilo. ○

Ročník XLV 27. augusta 2016 Číslo

16 /1922/

Nový minister

poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Branislav Nedimović sa narodil v roku 1977 v Sriemskej Mitrovici, kde skončil tak základnú školu, ako aj gymnázium. Diplom získal na Právnickej fakulte Univerzity v Novom Sade. Za národného poslanca v Národnom zhromaždení Srbska ho zvolili v roku 2004 a bol ním do roku 2008. Funkciu primátora Sriemskej Mitrovice vykonával počas dvoch mandátov, od roku 2008 do roku 2016. V auguste 2016 sa stal ministrom poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia vo vláde Republiky Srbsko. Je ženatý a je otcom dvoch detí. ○

Z obsahu Toto mi je srdcu veľmi blízke Str. 3

Krušpány ohrozuje škodca z Ázie Str. 4

Koncom leta môže cukrovú repu ohroziť mora gama Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

S POPREDNÝM PESTOVATEĽOM PAPRIKY JÁNOM DOVIČINOM

Hložianska paprika je náročná na opateru Juraj Bartoš

získaní priesady na tejto parcele pomerne spokojný, a dodáva: stálo 30 – 35 000 dinárov. Papriku „Hložianska paprika je podeď niekto štyrikrát zaradom sme presádzali koncom prvého statne náročnejšia na ošetna podujatí Deň zeleniny v týždňa v máji. Spolu s nádenníkmi rovanie ako hybridné druhy. Hložanoch zvíťazí v súťaži sme boli dvadsiati štyria a urobili Ak tejto našej domácej chýba o najväčšiu, čiže najťažšiu pap- sme to za šesť hodín. Odvtedy vlaha čo len pol dňa, môžeriku, tak to nemôže byť náhoda. som ju zavlažoval, ani neviem, me rátať s veľkými stratami. Exponáty na stánku hložianskeho koľkokrát. Keď teplota vyskočí Predsa sa jej nezriekame, nad 30 °C, musí záväzne už aj preto, že semeno z nej každý tretí deň dostať máme zdarma, pokým osivo minimálne 25 – 30 litrov hybridnej papriky potrebné Je s ňou roboty... vody na štvorcový meter. na jeden hektár stojí aj do Pravdaže vysievajú aj kukuricu, Pravdaže, nevyhnutný je 1 500 eur.” Dovičinovci pestujú papriku sóju, slnečnicu a pšenicu. „A aj viacnásobný postrek, plečkovanie, okopávanie, na výmere asi 1 hektár. Obrábajú repa?“ pýtame sa. „Zriekol som musí sa prihnojiť a ohra- celkove 35 hektárov pôdy. Pod sa jej, lebo digescia – cukornatosť bať a postrekoval som ju, zemiakmi vlani mali 9 hektárov, je akože ,žiadna’ a veľké percento ručne, aj proti burine; keď teraz iba 5, karfiol a kapustu zrážajú na ,nečistoty’. Ani z papriky sa zalieva, darí sa najmä pestujú na ploche 2 – 2,5 jutra, nie je veľký zisk, ale keď už sme si zvykli...” Tak vraví Ján Dovičin a ,mastnej zesťažuje sa na vlaňajší suchý rok line’.” Hložiansku baburu charakterizuje a nízke výnosy kukurice a sóje. Náklady fialový odtieň... Zavlažoval len na parcelách, na sú, hovorí, ktorých má vyvŕtané studne, a tam zeleninára Jána Dovičina sú vždy pomerne vysoké a aj výnosy boli dupľom väčšie. „Pri skutočným magnetom pre oči cena kilogramu paptoľkej robote nestíham zavlažovať návštevníkov. Rád vyhovel novi- riky najvyššej akosti všetko. Tohto roku sa aj obilniny nárskej zvedavosti, a tak sme sa (Dovičinovci majú len ukazujú lepšie; ako sa vraví, ,rok zaraz ocitli na jeho paprikovej par- takú) pri odpredaji rodí’.” cele v Šumarici. Zeleninárstvom veľkých množstiev Opýtali sme nášho spolubesedsa Ján zaoberá zhruba 15 rokov koncom júla bola 40 níka aj na skutočnosť, že v sezóne a prvé poznatky v tejto oblasti dinárov, cena menej zberu papriky prichádza ,pracovná získal od starého otca. Najprv kvalitnej klesla na 25, sila’ zvonku. Vari v dedine nie je nám ozrejmil, v čom je špecifikum ba aj na 20 dinárov za ... rovná stopka a hrubá a šťavnatá dužina nadostač ľudí, ktorí potrebujú známej hložianskej babury: kilogram. Priamo na „Pokým hybridy majú stopku trhu, kde je zelenina o poznanie v menšom množstve aj cibuľu zarobiť dáky dinár? „Áno, prichádzajú oberači odizakrivenú, hložianska paprika ju drahšia, Dovičinovci nepredávajú, a zeler, paradajky pestujú – vo má rovnú. Takže je ťažšie odtrhnúť lebo na to nemajú čas. Ján vraví, fóliovníku... Kompletnú zele- nakiaľ, a to je veľký problém, lebo ju; kto nevie, ako sa oberá, určite že vlani výnosy boli menšie a ninársku produkciu odpredajú dochádza ku krádežiam. My našu poláme bočné konáriky. Charak- cena nižšia, takže je tohto roku veľkoobchodom v Novom Sade. papriku oberáme s mladými Hložančanmi, väčšinou sú to priatelia teristická je tiež podľa toho, že našich detí. Dievčence a chlapci jej spodná časť, najvzdialenejšia si počas prázdnin slušne zarobia od stopky, je fialkovej farby a jej a nemám s nimi žiaden problém; ,mäso’, čiže dužina je hrubšia a za osem hodín sa platí 1 000 – 1 šťavnatá.” 400 dinárov. Skúsil som to skôr aj Potom nám Ján Dovičin podrobs ľuďmi z okolia, ale otvorene ponejšie vysvetlil aj pracovný postup vedané, to boli hodené peniaze.” pri pestovaní papriky. V polovici Možno niekomu slová Jána februára sa vysievajú semiačka Dovičina pripadajú ako kuvikanie; na výhrevné telesá... mnohí sa totiž nazdávajú, nema„Teplota musí byť 23 – 25 °C, júc na zreteli skutočne vysoké kým rastlinka nevyklíči. Potom ju vklady a množstvo práce, ktoré si znížime na 19 - 21 °C. V priebehu vyžaduje pestovanie papriky, že 10 – 12 dní vyrastú prvé dva listy, z tejto zeleniny je možné priam vtedy ju začíname pikírovať do zbohatnúť. Skutočnosť je ale taká, kontajnerov so zmesou zeme a že väčšina hložianskych pestovahumusu. Nádoby ukladáme na teľov papriky zmenšuje výmery fóliu, aby nepúšťala korienky pod touto vzácnou zeleninou. Iste priamo do zeme. Stále vykurujeme nie náhodou. ○ a zavlažujeme. Len vykurovanie pri Deň zeleniny 23. 7. 2016: stánok gazdovstva Jána Dovičina

27. 8. 2016 • 35 /4714/

SLOVO DALO SLOVO: MARTIN BRXA, TURANY

Toto mi je veľmi srdcu blízke Oto Filip

ž na začiatku Jarmoku umenia, kdesi po hodine trinástej toho 6. augusta v Petrovci, pútal pozornosť okoloidúcich kúskami, občas i kúzlom, ktoré dokázal s pastierskym bičom. Po týchto skvelých ukážkach nasledovala prestávka, tým aj chvíľka času na rozhovor pri jeho stánku. Martin Brxa z Turian pri Martine rozpráva úprimne, zo srdca: – Vlani som tu v Petrovci bol prvýkrát, toto je druhá návšteva, a môžem povedať, že som nadšený čistotou folklóru, aký tu máte, tiež čistotou sŕdc tunajších ľudí. Páčia sa mi najmä tí ľudoví umelci, ktorí ešte stále vyrábajú rôzne produkty, tiež

umelci, ktorí maľujú. Iní zase tradične robia tú dobrú klobásu alebo salámu, iné údeniny, rozmanité špeciality.

– Snúbi sa tu teda tradícia so súčasnosťou... – Ja mám tento rok štyridsiatku a uvedomujem si, čo

Vedieť narábať s bičom si vyžaduje veľkú zručnosť

je to vyše 275 rokov. Takisto navždy osvojil. Dodnes sa mi skutočnosť, že aj toto územie veľmi zíde pri robení rôznych bolo kedysi súčasťou jednej predmetov. – O odbyt výrobkov asi nie krajiny. To, že si tí ľudia, ktorí zo Slovenska odišli a je núdza... tu u vás sa udomácnili, – Nevyprodukujeme toho našli tu svoje rodisko, málo, nie som vo výrobe úplne zem, prácu, našli teda sám, keďže mám od troch do seba. Pre to všetko som piatich zamestnaných ľudí, neskutočne prekvapený, ktorí robia so mnou. Je teda nadšený a šťastný, že dosť práce, tiež predaja, dokázali pretrvať takmer keďže je dopyt po úžitkových tri storočia. – Niekto z návštevníkov jarmoku vravel, že ste, keď tak skvele narábate pastierskym bičom, asi bača... – Nie, som výrobcom ľudových hudobných nástrojov, najmä fujár a píšťal, vyrábam luxusné slovenské darčekové predmety, čiže suveníry. S nimi chodím a predávam ich v Žilinskom kraji, no chodím všade, kade-tade po svete, ale veľmi rád som u vás, lebo mi je to veľmi srdcu blízke. Zo slovenskej gastronomickej ponuky – Odkedy sa zaobedarčekových predmetoch zo ráte remeslom? – Odmalička. Moja rodina Slovenska. Mám v pláne s nimi bola z gazdovského prostredia, zase prísť aj do Petrovca. Veľtak z otcovej, ako aj z maminej mi mi prirástol k srdcu. Totiž, strany. Chovali sme ovečky, je to úžasné, keď človek prejde kozy, dobytok, nejaké koníky niekoľko stoviek kilometrov tam tiež boli. Už ako dieťa som a zrazu sa objaví v nejakej časti často chodil za starým otcom, inej krajiny, v ktorej ľudia tak keď bol pri ovciach, požičal pekne rozprávajú po slovensky. som si od neho bič a rád ním Opakujem, pre mňa je to čosi plieskal. Neskoršie som ich úžasné. začal i vyrábať, a tak to šlo, po– Tu na stánku sú aj viaceré kračovalo. Ukončil som školu údeniny. Ide o váš výrobok? za drevo-kovo modelára, kde – Nie, to sme priniesli ako som sa naučil remeselne spra- súčasť výstavnej a predajnej covať drevo a kov. Tam som ponuky. Chodíme na rôzne sa naučil precíznej presnosti, akcie, na ktoré prinášame lebo je to strojárska škola, kde nielen naše produkty, ale aj sa vlastne vyrábajú modely, naše výrobky patriace, čosi so tiež formy na odlievanie oce- slovenskej gastronomickej pole. To všetko, čo sme robili, nuky. Ide o komplexný zážitok muselo byť veľmi presné. Tá pozostávajúci zo slovenských precíznosť mi vlastne dodnes darčekov, slovenských špeciazostala. Vtedy som si ju raz a lít, slovenskej hudby... ○

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Krušpány ohrozuje škodca z Ázie Dr. Ján Kišgeci

eď som sa pred niekoľkými dňami vrátil z letnej dovolenky domov do Petrovca, na dvore rodičovského starého domu ma ohromil nečakaný obraz. Guľovito tvarované, hádam už storočné krušpány odrazu stratili príťažlivý, zelený a lesklý vzhľad – sú teraz suché, plné pavučiny a drobných zelenkastých útvarov. To sme doteraz nikdy nevideli. Zvykli sme si, že je krušpán odolný proti všetkým zlým podmienkam, časom a nečasom. Zvedavosť som hneď ukojil na internete „guglovaním“ pod heslom choroby a škodcovia krušpánu. Plný je interent sviežich správ o tom, ako sa v celej Európe rozšíril insekt, ktorý v priebehu niekoľkých rokov ohrozil tradičnú

Motýľ vijačky krušpánovej

rastlinu, čo krášlila záhradky a priedomia našich predkov od stredoveku. Príjemne ma prekvapilo oznámenie Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska, v ktorom sa uvádza, ako sa zhubný škriatok dostal aj do našej krajiny, a výzva, ako sa pred ním obrániť. Krušpány napadol – u nás doteraz neznámy škodca – vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis). V srbskom jazyku sa uvádza ako šimširov plamenac, šimširov moljac alebo aj ako azijski plamenac. Je to motýľ patriaci do čeľade trávovcovité (Crambidae).

Húsenice na krušpáne

Nebezpečné na tomto škodcovi je to, že pôvodom je z Ázie a u nás nemá prirodzených nepriateľov. V Európe bol odhalený po prvýkrát v Nemecku v roku 2006. Odvtedy sa rozšíril po celej strednej Európe. V Srbsku bol registrovaný koncom roka 2014 na území Belehradu, kde ho našli odborníci Lesníckej fakulty, ktorí ho intenzívne skúmajú v spolupráci so spomenutým ministerstvom. Vijačka krušpánová môže mať za rok aj niekoľko generácií, pričom počet jedincov sa rýchlo rozrastá. Na krušpánoch prezimuje húsenica v hustých bielych kokónoch. Na jar potom húsenice zimovisko opúšťajú a vrhnú sa na listy. Zelené a vitálne kríky krušpánu dokážu húsenice zničiť za niekoľko dní, pričom zostane iba žilnatina (skelety) alebo hrubšie stonky. Poškodené listy sa nezregenerujú. Húsenice sa v kroch zakuklia a z kukiel sa potom vyliahne bielo-hnedý motýľ. Motýle možno zaznamenať od konca mája až do októbra. Húsenice sa môžu vyskytovať na krušpánoch počas celého roka. Na hostiteľských rastlinách môžu byť súčasne húsenice rozličných veľkostí. Pri 20 °C trvá vývin od nakladenia vajíčok po vyliahnutie motýľa asi 40 dní. Motýľ sa môže rozširovať do

OCHRANA Ochrana pred húsenicami vijačky je veľmi dôležitá. Pri napadnutí rastliny týmto škodcom je dôležité zasiahnuť hneď po zistení prvých príznakov. Krušpány preto treba pravidelne kontrolovať. Prvý postrek treba urobiť skoro na jar, a to najmä vtedy, ak sa tento škodca na drevine už vyskytol, prípadne postihol susedné kríky. Účinný je prípravok Confidor, avšak postrek je dobré aj viackrát zopakovať. Efektívne je potom kombinovať aspoň dva rôzne preparáty na báze dimetoatu. Namiesto insekticídu je lepšie použiť postreky s obsahom Bacillus thuringiensis ssp. Kurstaki, a to z nasledujúcich dôvodov: – kríky krušpánu sú príliš husté a insekticíd sa nedostane všade. Húsenice sa navyše zdržiavajú vo vnútri porastu.

KRUŠPÁN VŽDYZELENÝ (Buxus sempervirens L) Tieto vždyzelené kríky až stromky menšieho, ale hustého vzrastu s drobnými celookrajovými, kožovitými lístkami sú jednými z mála drevín, ktoré nemajú problém rásť rovnako dobre v hlbokom tieni či na priamom slnku Krušpán rastie pomaly, no konečný efekt sa dostáva, keď ho tvarujeme v živých plotoch, alebo do rôznych iných tvarov – gúľ, kužeľov, či dokonca do podôb zvierat. Už na prvý pohľad tieto kríky pôsobia na človeka svojou majestátnosťou a krásou. Krušpán má pôvod od Stredozemného mora a z Kaukazu, kde strom narastie až do 15 metrov. U nás narastie ker do výšky 5 metrov. Krušpánov je viac druhov: krušpán vždyzelený Suffruticosa – nízky, jemne vetvený, vhodný pre nízke živé ploty, tvarované, ale i voľne rastúce; krušpán vždyzelený Angustifolia – nízky, úzkolistý krík; krušpán vždyzelený Rotundifolia – normálny vzrast, okrúhle listy; krušpán vždyzelený Argentea – pestrolisté kríky, dekoratívny kultivar s bieloškvrnitými listami. Tento panašovaný krušpán je vhodný na stredne veľké živé ploty a gule; krušpán vždyzelený Microphylla – krušpán drobnolistý, má pôvod vo východnej Ázii, je nízky, hustý, niekedy až poliehavý krík rastúci do výšky jeden meter. Má podlhovasté lístky a je mrazuvzdornejší. Krušpán sa môže pochváliť aj veľkou odrodovou rôznosťou. Treba vedieť, že je to aj jedovatá rastlina. Jed tejto rastliny sa nachádza skoncentrovaný v mladej kôre a v kvetoch. Faktom je, že na otravu krušpánom sa nehlási v nemocniciach veľa ľudí, zväčša sa to deje nesprávnym podávaním v ľudovom liečiteľstve. Preto pri jeho užívaní treba dávať pozor! nových regiónov spontánne, vzhľadom na dobré letové schopnosti. Mimoriadne dôležité je jeho šírenie „skokom“ na veľké vzdialenosti pri obchodovaní – transporte menších i väčších kríčkoch krušpánov.

– Bacillus thuringiensis ssp. kurstaki je baktéria, ktorá začne pôsobiť v tráviacom ústrojenstve húseníc a jej účinok je 100 % fatálny pre húsenicu. – Bacillus thuringiensis ssp. kurstaki je na biologickej báze

27. 8. 2016 • 35 /4714/ oproti insekticídom, ktoré zabíjajú aj užitočný hmyz. PODARÍ SA NÁM EŠTE KRUŠPÁNY ZACHRÁNIŤ? Za krušpány sme viazaní generácie. Každý si zvykol od svojho detstva mať ich na priedomí, v záhradkách. Ťažko by sme sa

ZELENINÁRSTVO

Ošetrovanie zeleru v druhej polovici vegetácie Ľubica Sýkorová

Zeler má vysoké nároky na pôdnu vlahu. Najviac vody potrebuje v čase intenzívneho rastu buľvy v auguste a začiatkom septembra.

Z Uschnuté hnedé krušpány na priedomí

27. 8. – 2. 9. 2016

POČASIE

s nimi rozlúčili. Na otázku – ako zachrániť postihnuté krušpány – nemáme ešte spoľahlivú odpoveď. Odborníci súhlasia s tým, že suché vetvičky krušpánu, plné pavučín a kokónov treba dobre ostrihať až opíliť v nádeji, že sa ker nasledujúcej jari zregeneruje. Prísun živín je pre neho veľmi dôležitý, vďaka čomu ľahšie zvláda hlboký rez. Má výbornú regeneračnú schopnosť, preto sa vzniknuté diery v plote veľmi rýchlo opäť zaplnia. Odstrihnuté zvyšky treba spáliť, aby sa tak zmenšilo rozmnožovanie novej generácie vijačky. Tento hmyz prezimuje v štádiu húsenice v hustých kokónoch. Teplé zimy, aké máme v posledných rokoch, húseniciam vyhovujú. Mrazivá zima by mohla problém s inváziou vijačky vyriešiť. ○

eler zaraďujeme medzi koreňové zeleniny, i keď z hľadiska použitia poznáme zeler pestovaný pre buľvy, stopkový zeler pestovaný pre dužinaté vybielené stopky a listový zeler pestovaný pre jemné voňavé listy. Stopkový a listový zeler netvorí buľvy. Pestovatelia často dopestujú chutné, zdravé, ale pomerne malé buľvy menej vhodné na zimné skladovanie. Pri pestovateľských chybách sa často vyskytujú buľvy defektné, duté, popraskané, drevnaté, s hrdzavou dužinou, alebo také, ktoré pri varení červenejú. Buľvy by mali byť veľké, s hladkým povrchom, na reze plné, biele a krehké. Takéto sú pri kuchynskom spracovaní nielen dobrou zeleninou, ale i vyhľadávanou pochúťkou. V prvej polovici vegetácie nie je zeler mimoriadne náročný na vlahu, potrebuje jej toľko, aby vytvoril mohutnú listovú ružicu, ktorá je základom neskoršie vytvorenej buľvy. Preto nikdy z rastlín určených na dopestovanie buliev na zimné uskladnenie listy neodlamujeme! Znižujeme tým asimilačnú plochu, a tak

i úrodu. Ak chceme konzumovať i v lete zelerové listy ako polievkovú koreninu, označíme si v poraste tri – štyri rastliny, z ktorých oberáme listy do polievky. Pre dobrý vývin buľvy je z agrotechnického hľadiska veľmi dôležitá druhá polovica vegetácie. Je to obdobie, keď rastliny musia mať optimálne podmienky. Dôležitá je výdatná a pravidelná závlaha porastu s častým opatrným kyprením povrchu hriadky medzi rastlinami. Najdôležitejším faktorom je však optimálny vodný režim. Porast v tomto období nesmie prekonať sucho – šok zo sucha ihneď zastavuje rast a trvá pomerne dlho, kým sa obnoví, a to často za cenu deformácie a praskania buliev. Aby sme dopestovali pekné, hladké buľvy, odborníci odporúčajú začiatkom septembra opatrne odhrnúť od rastlín pôdu asi do polovice buľvy, odokrytú časť očistiť mäkkou handrou od jemných korienkov a pôdu k rastlinám opäť prihrnúť. Toto opatrenie nezvyšuje úrodu, ale buľvy sú kvalitnejšie. Dôležitá je i ochrana zeleru proti hubovým chorobám, najmä septorióze, niekedy i proti

škodcom (vrtivke zelerovej). K ochrane používame fungicídy a insekticídy ihneď po zistení výskytu. Niekedy sa vyskytujú rastliny s vyslepeným srdiečkom, resp. i jamkou po srdiečku, kde buľvy prípadne i zahnívajú. Je to fyziologická porucha spôsobená nedostatkom mikroelementov v pôde (bóru i mangánu). Dva až tri týždne pred zberom začínajú spodné listy žltnúť a zasychať. Tieto asimilátov zbavené listy z rastlín odstraňujeme tak, že ich odtrhneme od rastliny celé i so stopkou, aby stopkové lôžko ostalo čisté. Zeler zberáme podľa polohy pestovania čo najneskôr, ale tak skoro, aby ho nezastihli prvé jesenné mrazy na hriadke. Po zbere očistíme buľvy od zeminy, listy z buliev oberieme až na srdiečkové listy, ktoré na buľve ponecháme. Listy ani srdiečko neodrezávame. Korene z buľvy odrežeme tak, aby rezné plochy po koreňoch nepresahovali v priemere dva centimetre. Takto pozberané a ošetrené buľvy uložíme na zimu. Zelerovú vňať môžeme usušiť, naložiť pomletú do soli alebo pridať do konzervovaných zeleninových šalátov. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

14˚ | 31˚

15˚ | 33˚

17˚| 33˚

17˚ | 30˚

15˚ | 30˚

15˚ | 31˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Koncom leta môže cukrovú repu ohroziť mora gama Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

Mora gama (Autographa gamma: Noctuidae, Lepidoptera) je typický migratórny druh a jej populácia v Európe vlastne predstavuje potomkov motýľov, ktorí migrovali z južnej Európy. Motýle sa liahnu s nevyvinutými pohlavnými žľazami a k ich vývinu potrebujú, aby v potrave počas úživného žeru bol vitamín E. Ten čerpajú z nektáru, preto sú migrácie späté s hľadaním kvitnúcich rastlín. Je známa pozitívna korelácia medzi počtom motýľov a kvitnúcich rastlín.

južnom Stredozemí najintenzívnejšie kvitnú rastliny počas zimy a pre nedostatok nektáru už vo februári začínajú motýle migrovať. V severnom Stredozemí najintenzívnejšie kvitnú rastliny v marci – apríli a v strednej Európe od mája do júna. Po odkvitnutí rastlín začína migrácia smerom späť k severnému Stredozemiu, kde začína jesenné kvitnutie rastlín. Motýle mory gama môžu preletieť veľmi veľké vzdialenosti, aj niekoľko tisíc kilometrov, zo Stredozemia až do Škandinávie a na Island. Známe sú migračné trasy, ako napríklad panónska trasa – zo Stredozemia cez Maďarsko, medzi Komárnom

krídla sú hnedo- niekedy fialovosivé, v strede krídla sa nachádza striebristá škvrna v tvare gréckeho písmena gama, podľa čoho je aj motýľ pomenovaný. Húsenice sú zelenkasté, zelenožlté, majú len tri páry panôžok. Prostredná časť je zhrubnutá a zužuje sa smerom ku koncom. Húsenice sa 4-krát zvliekajú. Larvy prvého instaru sú dlhé okolo 3 mm, v druhom 6 mm a v poslednom instare nad 30 mm. BIONÓMIA Žiadne vývojové štádium nepodlieha diapauze, a preto môže prezimovať v ktoromkoľvek štádiu. V severnej Európe má jednu generáciu a v Stredozemí štyri. Na

Feromónový lapač na moru gama a Viedňou, ďalej (údolím Dunaja) do strednej Európy a ďalej na sever. Migráciám pomáha vietor. Pre túto moru sú charakteristické masové výskyty v trvaní jedného až dvoch rokov, po ktorých nastáva silné zníženie populácie na dlhšie obdobie. V strednej Európe také roky boli: 1912, 1922, 1928/29, 1949, 1953, 1962. Motýľ je dlhý 18 mm a v rozpätí krídel meria 40 – 48 mm. Predné

Slovensku má dve až tri generácie do roka. Najčastejšie prezimujú húsenice a zriedka vajíčka, kukly a imága. Motýle prvej generácie sa vyskytujú v máji a júni a v prípade prezimovania už v apríli. Po úživnom žere a následnom párení samičky kladú vajíčka jednotlivo alebo do malých znášok na listy rôznych divorastúcich a pestovaných rastlín. Priemerne jedna samička nakladie okolo 500 vajíčok. Plodnosť samičiek závisí

°C výrazne znižuje aktivitu imág a znemožňuje vývin pohlavných ústrojov a ovipozíciu. Húseniciam tiež vyhovuje vysoká relatívna vlhkosť vzduchu 90 – 100 % a teplota 20 – 30 °C.

ŠKODLIVOSŤ Húsenice mory gama sú výrazod meteorologických podmienok ne polyfágne. Napádajú okolo a kvality a kvantity potravy. Ne- 220 druhov rastlín z 50 čeľadí. priaznivé podmienky môžu spôso- Z kultúrnych rastlín poškodzuje: biť úplnú neplodnosť, čo sa často cukrovú repu, slnečnicu, kukuristáva samičkám druhej a tretej cu, mak, chmeľ, tabak, zemiaky, generácie. Vývoj vajíčok trvá 3 – 6 ďatelinu, lucernu, konope, ľan, dní. Vajíčka si pre svoj vývoj vyža- kapustu, špenát, cibuľu, liečivé dujú vysokú vlhkosť a optimálna rastliny, ríbezle, jablone, hrušky, teplota je medzi 20 chryzantémy a iné. a 30 °C. Vyliahnuté Húsenice poškohúsenice tiež potredzujú listy. Larvy bujú vysokú vlhkosť prvého a druhého vzduchu. Húsenice instaru „okienkusa 4-krát zvliekajú. jú“ listy, vyhrýzajú Kuklenie prebieha ich z dolnej strapriamo na rastline, ny a protiľahlá na rozdiel od iných pokožka (horná) siatic a môr, ktoré zostáva nepoškosa kuklia v pôde. dená. Staršie larvy Štádium kukly trvá vyhrýzajú menšie 7 – 13 dní. Motýle alebo väčšie dierdruhej generácie sa ky na listoch, často liahnu koncom júna a zapríčiňujú aj hozačiatkom júla. Vývoj ložer, skonzumujú tejto generácie končí celú plochu lista v auguste, keď sa obokrem hlavných javujú motýle tretej nervov. Najväčšie Motýle mory gama na generácie. Motýle feromónovom lapači škody zapríčiňujú tejto generácie sa larvy 4. a 5. instavyskytujú v niektorých rokoch až ru. Pri holožere cukrovej repy do novembra. dochádza k zníženiu úrody o 25 až 50 % a k výraznému zníženiu ČO VPLÝVA NA INTENZITU cukornatosti. VÝSKYTU ŠKODCU? Na hustotu populácie mory OCHRANA gama vplývajú poveternostné Na reguláciu mory gama z agpodmienky, prirodzené regulátory rotechnických opatrení prispieva: a migrácie motýľov. Táto mora je ničenie burín, medziriadková kultihygrofilná a termofilná. Nevy- vácia a jesenná hlboká orba. Nálet hovujú jej suché regióny a v ta- motýľov mory gama sa sleduje kýchto regiónoch sa koncentruje feromonovými alebo svetelnými v zavlažovaných porastoch. Pre lapačmi. Chemická ochrana na masové rozmnožovanie výhodné cukrovej repe sa vykonáva, keď je prezimovanie v štádiu kukly pri dominujú larvy 2. a 3. instaru dlhotrvajúcej snehovej prikrývke a na jednej rastline sa nachádza a teploty počas júna a júla vyššie v priemere viac ako 1 húsenica, o 1 – 2 °C od viacročného prieme- alebo ak bol zistený výskyt 8 a viac ru. Pre motýle je optimálna teplota húseníc v priemere na 1 m2, alebo 20 – 25 °C. Zníženie teploty na 17 pri poškodení 15 % rastlín. 

27. 8. 2016 • 35 /4714/

POSLEDNÉ NÁKUPY DO ŠKOLY

blíži k 20 % hmotnosti dieťaťa, existuje zvýšené riziko, že bude pociťovať bolesť.

CHRBTOVÁ ČASŤ A POPRUHY Je dobré, ak má taška pevnú, anatomicky tvarovanú chrbtovú časť. Lepšia je s nastaviteľnými popruhmi. Predstavte si pomyselnú čiaru od pupka vášho dieťaťa k chrbtu a nastavte popruhy tak, aby spodok tašky siahal k tomuto bodu. Ubezpečte sa, že sú dosť široké a mäkké na to, aby ste predišli bolesti chrbta.

Ako vybrať správnu tašku? k ešte riešite posledné nákupy do školy a zvažujete, či kúpiť ruksak alebo aktovku, pozrite si 5 tipov, ktoré sa vám zídu.

HMOTNOSŤ ŠKOLSKEJ TAŠKY Ako školská môže byť označená len taška, ktorá spĺňa normu STN 79 6506. Odkaz na túto normu hľadajte na visačke. Taška pre žiaka prvého stupňa by mala vážiť do 1 200 gramov, pre druhý stupeň do 1 400 gramov. KONŠTRUKCIA Taška musí mať pevnú podložku a byť stabilná aj pri pl-

nom zaťažení. Ak dno netvorí s chrbticou pravý uhol a taška nedrží tvar, bude školáka ťahať dozadu a dole. Dieťa bude tlak vyvažovať neprirodzeným predklonom.

VEĽKOSŤ A HMOTNOSŤ OBJEKTOV Prváčik nosí na chrbte inú záťaž ako deviatak. Okrem školských potrieb nezabudnite napríklad aj na desiatu a fľašu

GRILOVANIE

na nápoj. Podľa toho vyberajte veľkosť tašky a počet oddelení v nej. Nekupujte väčší ruksak, pretože ten potom zaplníte zbytočnosťami, ktoré spôsobia, že bude priťažký. Ak sa hmotnosť

BEZPEČNOSTNÉ PRVKY Dieťa musí byť vidieť aj za zhoršených svetelných podmienok. Dbajte na to, aby mala taška výrazné bezpečné prvky – farby, reflexné odrazky vpredu a najmä po bokoch tašky. 

DOMÁCNOSŤ

Ako správne Triky na grilovať zeleninu? uchovanie mrkvy, zeleru či jabĺk C hystáte sa cez víkend rozpáliť gril? Prinášame vám krátky prehľad, ako správne grilovať zeleninu, aby bola správne chrumkavá a dokonale lahodná. Paprika. Papriku rozrežte pozdĺžne na polovicu, vyberte jadrovník a vnútro aj šupku potrite olivovým olejom. Grilujte 7 minút na šupke, 5 minút na vnútornej strane. Cuketa. Cuketu môžete grilovať dvomi spôsobmi. Nakrájať ju na kolieska, prípadne pozdĺžne na 8 častí, ktoré posolíte, okoreníte a grilujete približne 8 minút. Kukurica. Kukuricu odbaľte, no šupky nechajte na jej konci. Namočte ju na 15 minút do studenej vody, šupky stiahnite naspäť na klas a grilujte 20 minút, pravidelne otáčajte. Cibuľa. Cibuľa má po ugrilovaní lahodnú sladkú chuť, hodí sa ako príloha, a aj do šalátov. Očistite ju, nakrájajte na pol centimetra hrubé plátky, posoľte a grilujte 8 minút, pravidelne otáčajte. Špargľa. Špargľu očistite, osoľ-

te, okoreňte, pokvapkajte olivovým olejom a grilujte asi 20 minút. Pravidelne otáčajte. Baklažán. Baklažán nakrájajte na tenké plátky, osoľte a nechajte chvíľu odstáť. Zotrite soľ servítkou, osoľte ho znova, pokvapkajte olejom a grilujte asi 5 minút z každej

strany. Huby. Výborné na grilovanie sú huby, ktoré sa grilujú vcelku asi 8 minút z každej strany. Nakrájajte ich až po ugrilovaní. Vyskúšajte netradičný grilovaný ananás. Ako na to? Jednoducho. Očistite ananás, nakrájajte ho na plátky, nechajte mierne odtiecť šťavu a ananás grilujte pár minút z oboch strán. Cukor prirodzene skaramelizuje a ananás získa zaujímavú horko-sladkú chuť. Podávajte so zmrzlinou. 

ri skladovaní a úschove potravín by sme mali myslieť na to, že správny postup dokáže potraviny udržať dlhšie čerstvé, respektíve odolávajúce vplyvu prúdenia vzduchu, vlhkosti či teploty – či už ide o chladničku, alebo komoru. Ak ste ich ešte nepoznali, tu je pár rád, ktoré vám v tom pomôžu. Citrón či soľ zastavia zub času. V lete populárne bobuľové ovocie mení svoj stav veľmi rýchlo. Ale nemusí, ak ho pred uložením do chladničky umyjete v octovom kúpeli, necháte vysušiť a až potom vložíte do chladničky. Životnosť im predĺžite o niekoľko dní. V prípade jabĺk si pomôžte citrónovou šťavou. Na kúsky nakrájané jabĺčka, ktoré máte pripravené pre deti ako pochúťku, pokvapkajte citrónovou šťavou a vložte do nádoby s uzatvárateľným vekom. Ešte lepší trik je údajne nechať kúsky jabĺk na pár minút v slanom roztoku (nie príliš, aby sa to neodrazilo na

VII

chuti). Následne ich osušíte a vložíte do vzduchotesného vrecúška. Voda živá… Pri mrkve je dobré myslieť na vlhkosť, aby sa nezošúverila a nezoschla. Ideálne je do plastovej nádoby naliať diel vody a následne na perforované vrecko poukladať kúsky mrkvy. Vrecko natiahnite na okraje misky tak, aby mrkva nebola ponorená do vody a uzatvorte. Pri koreňovej zelenine môžete postup opakovať a zeleninu môžete vložiť priamo do vody. Platí to pre zeler, ale aj kaleráb či reďkovky. Zeler môžete tiež chrániť alobalovou fóliou. Šaláty preberie k životu voda tiež. Ale pozor, neuchovávajte ich vo vodnom kúpeli. Až pred prípravou ich namočte a dôkladne vyumývajte vo vode. Ideálne je, ak pridáte do vody aj pár kociek ľadu. Takto môžete prebrať k životu aj vädnúce bylinky. Brokolicu alebo karfiol môžete uschovať vo vlhkej bavlnenej utierke – obe potrebujú totiž vlhkosť. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Dyňová polievka so šunkou

Tvarohová pita

Suroviny: 1 kg dyne, 2 lyžice olivového oleja, 1 lyžica citrónovej šťavy (octu), 100 g pražskej šunky, štipka soli, štipka mletej sladkej papriky, korenie Takto sa to podarí: Dyňu prekrojíme a zbavíme ju semienok. Dužinu zbavíme aj kôry a nakrájame na kocky. Ochutíme štipkou soli, citrónovou šťavou (octom) a olivovým olejom. Celú zmes dohladka rozmixujeme. Polievku nalejeme do štyroch misiek alebo tanierov a necháme 30 minút chladiť. Medzitým si nakrájame šunku na 3 – 4 cm rezančeky a nasucho ich opečieme na panvici. Hotovú polievku podávame studenú a ozdobenú opečenou šunkou, korením Foto: E. Šranková a trochou mletej sladkej papriky. 

Suroviny: 5 vajec, 200 g múky, 400 g feta syra, 200 g edameru alebo iného tvrdého syru, 1 pohárik smotany, 1 dl oleja, 1 lyžička kypriaceho prášku Takto sa to podarí: V nádobe vyšľaháme vajcia, pridáme feta syr, ktorý sme predtým rozmrvili vidličkou, nastrúhaný edamer alebo iný tvrdý syr, smotanu, olej, múku a kypriaci prášok. Dôkladne zmiešame. Plech priemeru 30 cm natrieme olejom a vylejeme pripravenú zmes. Pečieme na 180 C̊ asi  45 minút. Doba pečenia závisí od rúry, uvedená je orientačná. Foto: E. Šranková

Nesquikový šťavnatý koláč

Lečo na zimu

Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 1/2 hrnčeka kryštálového cukru, 1 hrnček polohrubej múky, 1 hrnček Nesguiku, 1 hrnček oleja, 1 kypriaci prášok; Na poliatie: 3/4 hrnčeka uvarená osladená káva Nescafé; Na potretie: malinový džem; Na polevu: 200 g čokolády na varenie, 250 ml šľahačkovej smotany. Takto sa to podarí: Cesto: Rozšľaháme vajcia, primiešame cukor, múku, kypriaci prášok, Nesquik a olej. Dobre premiešame a vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech. Pečieme vo vyhriatej rúre pri 180 C̊ asi 25 minút. Doba pečenia závisí od rúry, uvedená je orientačná. Poliatie: Ešte teplý koláč polejeme teplou osladenou kávou. Potretie: Kávu necháme vsiaknuť a potrieme džemom. Poleva: V smotane na šľahanie rozpustíme čokoládu, spolu uvaríme. Rozotrieme na vychladnutý  koláč a dáme do chladu odležať.

Suroviny: 5 kg papriky, 2,5 kg paradajok, 1,2 kg cibule, 1 l oleja, soľ Takto sa to podarí: Zeleninu dôkladne umyjeme. Papriku nakrájame na pásiky, paradajky obaríme vriacou vodou, následne ošúpeme a nakrájame na kocky, cibuľu tiež na kocky. Do veľkého hrnca dáme olej (0,8 l) a opražíme cibuľu. Pridáme papriku a paradajky. Povaríme, dochutíme soľou. Keď je zelenina uvarená, plníme do čistých, suchých fliaš. Zalejeme 1 lyžicou oleja. Fľaše poriadne uzavrieme. Uzavreté fľašky zabalíme do deky, alebo do hocičoho, čo udrží dlho teplo, a necháme ich tam, kým vychladnú. 

Tunel torta Suroviny: Na základ: 200 g mletých keksov, 200 g mletých orechov, 100 g čokolády na varenie, 100 g práškového cukru, 125 g margarínu, kôra a šťava (50 ml) z 1 pomaranča; Na plnku: 750 ml mlieka, 7 lyžíc cukru, 6 lyžíc gustinu (Gussnela), 125 g margarínu, 200 g čokolády na varenie, 100 g bielej čokolády; Ešte: 250 g piškót. Takto sa to podarí: Základ: Zmiešame keksy, orechy, cukor a pomarančovú kôru. Roztopíme margarín a pridáme nalámanú čokoládu. Miešame, kým sa čokoláda neroztopí. Vylejeme do suchých surovín (keksov, orechov a pomarančovej kôry), pridáme pomarančovú šťavu a dobre zmiešame. Na tácke urobíme valček dĺžky 27 cm a necháme ho vychladnúť. Plnka: Gustin zmiešame s trochu chladného mlieka. Zvyšné mlieko a cukor dáme prevrieť a do neho vylievame gustin vymiešaný s mliekom. Za stáleho miešania varíme, kým nezhustne. Necháme

vychladnúť a občas premiešame. Margarín vyšľaháme, pridáme do plnky a spolu vyšľaháme. Z plnky odoberieme 1/3 a zamiešame do nej 100 g roztopenej bielej čokolády. Do zvyšnej plnky zamiešame 200 g roztopenej čokolády na varenie. Tretinu bielej plnky natrieme na pripravený keksovo-orechový valček. Na bielku plnku natrieme tenkú vrstvičku tmavej plnky, na ktorú naukladáme piškóty, ktoré trochu namočíme v mlieku alebo pomarančovej šťave. Po šírke naukladáme 6 a po dĺžke 2,5 piškóty. Prázdno medzi piškótami potrieme tmavou plnkou a tenučko potrieme i piškóty. Potrieme zvyšnou bielou plnkou. Na ňu natrieme tenkú vrstvičku tmavej plnky a opäť naukladáme piškóty, tentoraz 7 po šírke. Medzery medzi piškótami potrieme tmavou plnkou a vrch koláča ľubovoľne ozdobíme, napr. mletými orechmi. Prečítajte viac na: http://receptii-i-ideje.blogspot.rs/2015/07/tunel-torta.html 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 422 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra

Spoločná fotka účastníkov seminára

7. SEMINÁR PRE SLOVENSKÝCH DRAMATIKOV PÍŠEŠ? PÍŠEM! V PIVNICI

Rušno ako v úli Maja Kubincová

Účastníci v dielni s lektormi spracovali základne výrazové prostriedky v spojení herec – spevák – tanečník. V sobotu 20. augusta dielňa vystúpila s divadelnou hrou Vlčie maky, ktorá bola inšpirovaná dramatickým textom Putovanie blázna autora Pavla Ďurčoka. Réžiu a dramaturgiu mal na starosti T. Krištof a choreografiu urobil D. Straka. Za kostýmy a scénografiu bola zodpovedná Ema

ohto roku sa v Pivnici v dňoch 14. až 21. augusta v Ochotníckom divadle Janka Čemana uskutočnil siedmy ročník seminára Píšeš? Píšem! Prihlásilo sa naň vyše 60 účastníkov, ktorí tvorivo pracovali v rámci 9 dielní, ktoré viedli lektori so Slovenska. Herecká dielňa – divadlo dospelých pracovala pod vedením lektorky Mgr. art. Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej, ArtD. Dielňa bola venovaná realizácii dramatického textu Dievča, ktoré písalo... autora Samuela Gašparca. Bola určená prevažne pre hercov OD Janka Čemana v Pivnici, pretože nacvičená divadelná hra bude zaradená do ich repertoáru. Hereckú dielňu – divadlo mladých viedla lektorka Pracovný ruch vo fotografickej dielni Bc. Svetlana Gašková. So svojimi účastníkmi spracovali základy Krištofová. Hudbu pre toto divadelné činoherného herectva, základné vý- predstavenie pripravili Robert Mikla razové prostriedky, ktoré sa využívajú a kolektív. Predstavenie je legenda v činohre, pohybové etudy a rečo- o ľuďoch, láske, smrti... vý prejav (jazykolamy, artikulačné Tvorivú dielňu – detské divadlo cvičenia). Spracovali i analyzovanie viedli lektorky Mária Knoppová dramatickej postavy a prácu s dra- a Ema Krištofová. Dielňa bola určematickým textom. Účastníci dielne ná pre deti vo veku 9 až 14 rokov. sa predstavili 20. augusta divadel- Cieľom dielne bolo využívať jazyk nou hrou Predvečer všetkých svätých tvorivo a hravo. Deti sa taktiež nana motívy hry Janka Takáča. Réžiu, učili vytvárať si vzťahy k postave, dramaturgiu, scénografiu a kostýmy medzi sebou, i vo vzťahu k inscenácii mala na starosti S. Gašková. a vyjadrovať sa neverbálne cez gesto Herecká dielňa – muzikálové a výraz. Dielňa detské divadlo mala herectvo prebiehala pod vedením dve vystúpenia. Prvé bolo v piatok lektorov Mgr. art. Tomáša Krištofa, 19. augusta, keď vystúpili s divadelDiS. art. a Mgr. art. Daniela Straku. nou hrou Elenky Hložanovej Dovoľ • KULTÚRA •

a poviem ti niečo pekné. Réžiu, scénografiu a dramaturgiu urobila Mária Knoppová a hudbu Robert Mikla. Príbeh v predstavení je plný zázrakov, ožíva svet hračiek. Druhýkrát sa obecenstvu predstavili 20. augusta s divadelnou hrou Fazuľa v hrachu. Réžiu, úpravu textu a dramaturgiu urobila Ema Krištofová a hudbu Robert Mikla. Hudobná dielňa bola pod vedením lektora Roberta Miklu. So svojimi účastníkmi spracoval hudbu v divadle a vo filme. Počas dielne tvorili hudbu do jednotlivých divadelných predstavení, muzikálov a hraných filmov. Účastníci hudobnej dielne sa naučili vytvoriť hudobné motívy a aranžmány, hrať sa s tónmi a prepájať ich so slovom a predstavili sa v rámci hudobno-poetického koncertu Pocity vo štvrtok 18. augusta. Lektorom dielne tvorivého manažmentu bol Matúš Petričko. Cieľom dielne bola tvorba, organizácia a manažovanie divadelných projektov. V dielni boli vítaní všetci, čo premýšľajú nad vlastným umeleckým projektom. Lektormi dielne tvorivého písania boli Mgr. art. Katarína Mišíková-Hitzingerová, ArtD., a Mgr. art. Ján Chalupka. Fotografická dielňa bola pod vedením lektora MFA Petra Snádika. Účastníčky dielne sa naučili základom fotografovania, úprave fotografií, ako sa fotí portrét a panoráma a čo je to dokumentárna a umelecká fotografia. Témou fotografickej dielne bolo Slovo. Účastníci dielne sa predstavili v piatok 19. augusta výstavou Hóxus Póxus v klube OD Janka Čemana. Autorky fotografie sú: Tiana Kolárová, Tatiana Imreková,

Danijela Pavlovičová, Anna Pavlovičová a Juliana Pavlovičová. Filmová dielňa bola uskutočnená pod vedením lektorov Mgr. art. Stanislava Králika, Mgr. art. Šimona Hornu a Mgr. art. Mateja Struhára. V dielni sa záujemcovia mohli naučiť pracovať so zvukom a kamerou, tvorbu námetu a scenára, produkciu v teréne, prácu so svetlom, prácu s hercom pred kamerou a spracovanie audiovizuálneho materiálu

Herečka v predstavení Dovoľ a poviem ti niečo pekné v strižni. Dielňa sa prezentovala 20. augusta s hraným filmom Kde je Anna?. Autorom a scenáristom hraného filmu je Dragan Karlečík. Zodpovedný za réžiu, dramaturgiu, zvuk, strih, kameru a hudbu boli Matej Struhár, Šimon Horna, Stanislav Králik, Miroslav Kolár a Robert Mikla. Kostýmy mal na starosti Ján Kmeťko. Na záver nám Katarína Mišíková-Hitzingerová povedala, že úlohou seminára je spájať ľudí a vypestovať si nové generácie odborníkov. Foto: Nina Miljušová

35 /4714/ 27. 8. 2016

Kultúra SRBSKO-SLOVENSKÁ DVOJICA AUTOROV

Petkov a Koza: Karikatúra a komiks – v Maglići Karolína Klinková

pojenie súčasného výtvarného umenia s klasickou hudbou, príjemný letný podvečer, domácky pripravené pečivo – a čo je hlavné, družný

Aj toto boli zážitky, ktoré si odniesli hostia vernisáže Petkov a Koza: Karikatúra a komiks, ktoré sa uskutočnilo 20. augusta podvečer v areáli kúpaliska v Maglići. Hosťom podujatia bol Nikola Petkov, karikaturista z Crepaje,

Zľava: Stevan Lenhart, Pavel Koza, Nikola Petkov

Milovníci umenia

rozhovor s tými, ktorých zaujíma umenie a rozhodli sa podporiť kultúru, ktorá vzniká v regióne.

pre ktorého zážitok s vernisážou nie je ničím novým – počas dvadsiatich rokov, počas ktorých

sa venuje ilustrácii a karikatúre, na výstavách prezentoval svoje diela už niekoľkokrát. Druhým vystavujúcim bol Pavel Koza, autor komiksov, ktorý pochádza z Kysáča a komiksom sa zaoberá prakticky už od strednej školy. Aj

jeho tvorbu ste už určite zaregistrovali – buď v komiksových epizódach s Veľkým Blekom, v komikse Laco a Maco, Kiki a Riki či Jánošík, možno sa vám dostal do rúk aj jeho najnovší komiksový album Koniec sveta. Výber autorov nebol náhodný. Srbsko-slovenská dvojica autorov je symbolom toho, ako v regióne spolunažívajú viaceré národnosti a každá z nich svojimi aktivitami prispieva k zveľaďovaniu spoločenského života a kultúry. Pozvanie prijala dvojica od Kultúrnej iniciatívy Maglića, ktorá udalosť pripravila v rámci série podujatí s názvom Kultúrny budíček. Na vernisáži sa spolupodieľal aj Stevan Lenhart ako autor výstavy a katalógu a podporili ju Miestne spoločenstvo Maglić, Združenie žien Maglića, AS PD Maglić či PG Gaćina. foto: V. Dorčová-Valtnerová

OSLAVY V PLNOM PRÚDE

Slávnostná sobota v Padine Elenka Ďurišová

Obecné združenie invalidov práce Obce Kovačica. Tábor otvoril predseda Zhromaždenia obce Kovačica Zlatko Šimák a obecenstvu sa prihovorili predseda Obecného združenia invalidov

plynul druhý víkend od otvorenia osláv Dňa Padiny. Z rozhovorov s návštevníkmi z iných slovenských dedín a zo zahraničia sa dozvedáme, že padinské oslavy môžu stáť takmer bok po boku so Slovenskými národnými slávnosťami. Avšak nedostatok finančných prostriedkov je cítiť aj na tohtoročných oslavách. Stredobodom pozornosti bol Martin Kolárik Tak bol zrušený a brúsenie skla detský kultúrno-umelecký program ochotníkov práce Martin Ďuriš a podpredsezo Selenče a Padiny, ktorý mal da Zväzu invalidov práce Srbska byť v piatok (19. augusta). Po Stanko Nimčević. Medzi ctenými nevydarenom piatku nastúpila hosťami boli i zástupca predsevydarená sobota, keď otvorili 7. du Obce Kovačica Ján Husárik, výtvarný tábor, ktorý organizuje podpredsedovia Obce Kovačica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Saša Radović a Jozef Toman a iní. Túto aktivitu finančne podporili Ministerstvo pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky, Obec Kovačica, Miestne spoločenstvo Padina a početní sponzori. Zúčastnilo sa viac ako 65 umelcov. Okrem žiakov Základnej školy maršala Tita z Padiny na tábore Ján Bačúr (zľava) odovzdal obraz sa zúčastnili aj deti zo ZŠ Mla- Martinovi Ďurišovi dých pokolení z Kovačice. Koordinátorkou a mediátorkou medzi toční 11. septembra. Program umelcami a žiakmi bola aj tento- moderovala prof. triednej výučby raz diplomovaná pedagogička a Milka Petrovičová. Vystúpil orestétka Elenka Ďurišová. Vystúpil chester Domu kultúry, sólistka DFS Holubička pod vedením prof. Jana Galasová a DFS Holubička triednej výučby Anny Halajovej a pod vedením Anny Halajovej. na dobrú náladu návštevníkom Členky spolku Zuzana Petrášová a Katarína Šuľová zahrali žartovný zahral Vladimír Halaj. Tradične vo večerných hodi- skeč. Výstava sa uskutočnila z nách v Dome kultúry Michala iniciatívy Zuzany Kotvášovej a Babinku členky Spolku žien so za finančnej pomoci Obce Kospolupracovníkmi otvorili výsta- vačica. Vyložené boli najstaršie a vu ako prvú časť podujatia pod najkrajšie slovenské kroje, ktoré názvom Zachovanie od zabudnu- zozbierala a zachovala rodina tia. Druhá časť podujatia sa usku- Petrovičová. • KULTÚRA •

NA NOVOSADSKOM ŠTRANDE

Kvíz zo slovenčiny Elena Šranková

sobotu 20. augusta sa kvízom zo slovenčiny skončilo tohtoročné podujatie Pod korunami stromov na Štrande. Krátky kurz, resp. výučba slovenského jazyka sa začala v pondelok 15. augusta. Počas týždňovej dielne slovenčinu sa denne učilo 10 detí vo veku 5 až 12 rokov. Víťazkami kvízu sa stali Maša S. Zeljkovićová, Nika Kolesarová a Nađa Kolesarová. Ináč v troch skupinách súťažilo osem z desiatich detí, ktoré sa učili slovenčinu. Kvíz ukázal, že tí, čo sa rozhodli pre slovenský jazyk, získali solídne vedomosti, i keď na to mali iba päť dní. Naučili sa slovám týkajúcich

sa rodiny, farieb, čísel, zvierat, ovocia a zeleniny a vedeli ich použiť aj vo vetách. Po prvom kole odpovedí, kde všetci odpovedali na päť otázok, polovica mala maximálny počet správnych odpovedí. Rozhodovalo sa v napínavých súbojoch, čiže hrách, ktoré boli kombináciou šikovnosti a vedomostí. Súťažiacich skúšala Marijana Kinđerová-Petrovićová. Výkon hodnotila porota, v ktorej boli Annamária Tamašiová, študentka slovenského jazyka a literatúry, ktorá deťom poskytovala odbornú pomoc počas týždňovej dielne, a Elena Šranková, novinárka Hlasu ľudu. Podujatie Pod korunami stromov na Štrande prebiehalo štvrtýkrát a jeho

stredobodom bola prezentácia médií v jazykoch menšinových spoločenstiev, jazykov a kultúry menšinových spoločenstiev, ako aj hodnôt olympizmu ako civilizačného hnutia. Dielne, ktorých sa zúčastnili deti, čo prejavili záujem naučiť sa slovenský, maďarský, rusínsky, slovinský a rumunský jazyk, bývali v priestoroch Bibliotéky na Štran-

K JUBILEU NÁŠHO VELIKÁNA

Sté výročie úmrtia Svetozára Hurbana Vajanského Pripravil: Jaroslav Čiep

ohtoročné Národné matičné slávnosti na Slovensku, ktoré organizuje Matica slovenská, pozostávajú z dvoch samostatných častí. Ťažisková prvá časť s bohatým a atraktívnym programom sa konala 29. až 31. júla v Komárne. Druhá časť slávností sa uskutočnila 17. augusta v Martine. Tento deň bol práve dňom 100. výročia úmrtia básnika, prozaika, kritika, novinára, publicistu a vydavateľa Svetozára Hurbana Vajanského. Táto ústredná osobnosť slovenského národného diania na prelome 19. a 20. storočia prežila najplodnejšie roky svojho pohnutého života v Martine, kde je na Národnom cintoríne aj pochovaná. Pri príležitosti 100. výročia Vajanského úmrtia sa v tento deň uskutočnilo slávnostné zasadnutie rozšíreného Predsedníctva MS. Matičiari a ich hostia z do• KULTÚRA •

mova i zo zahraničia si na ňom, Štefana Furdeka. Stému výročiu okrem iného, pripomenuli i 150. smrti S. H. Vajanského bol venovýročie úmrtia Karola Kuzmá- vaný aj spomienkový Večer pri nyho (zomrel 14. Vajanskom, ktorý 8. 1866 v Turčianorganizovala Sloskych Tepliciach) venská národná a vyhlásili Rok knižnica a jej LiteJozefa Miloslava rárne múzeum 16. Hurbana 2017, augusta. V progralebo v budúcom me zazneli ukážky roku si pripomez tvorby Vajanskénieme 200 rokov ho v interpretácii od narodenia členov Kruhu 3P tejto výnimočnej a ukážky z divaosobnosti našich delných inscenácií národných dejín. SKD Martin. Program pokraŽivotopis S. čoval vernisážou H. Vajanského venovanou 90. výv d át u m o c h : ročiu otvorenia 1847: Svetozár Podobizeň s autogramom asi druhej (dnešnej z roku 1900. Fotograf: Pavol Miloslav Hurban sídelnej) budovy Socháň, Martin (Literárny sa narodil 16. jaMatice slovenskej archív SNK, sign. K 23 157) nuára v Hlbokom na Ulici P. Mudpri Senici; 1857: roňa 1 a v areáli tejto budovy uverejnil prvé literárne pokusy slávnostne odhalili busty Sve- v domácom časopise Zrnká; 1858: tozára Hurbana Vajanského a prijali ho na nižšie gymnázium

de, na novosadskom dunajskom kúpalisku, kde bol i sobotňajší kvíz zo slovenčiny. Deťom sa prihovoril Dragan Kojić, riaditeľ Mestskej knižnice Nový Sad, ktorý povedal, že sa týmito dielňami zveľaďuje úroveň služieb knižnice. Svojou prítomnosťou záverečné podujatie poctila Vesna Srdanovová, úradujúca náčelníčka Mestskej správy pre kultúru Mesta Nový Sad. Cenné odmeny víťazkám udelila Nataša Herorová, riaditeľka mediálnej agentúry Heror Media Pont. Do organizácie tohto podujatia sa okrem spomenutých subjektov zapojilo i Stredisko pre rozvoj menšinových a lokálnych médií a podporili ho aj iní sponzori.

v Modre; 1859 – 1861: študoval na gymnáziu v Tešíne; 1861 – 1863: študoval na gymnáziu v Oberschützene (Dolné Rakúsko); 1863 – 1866: absolvoval vyššie triedy gymnázia v Stendale pri Berlíne; 1866 – 1867: dokončil stredoškolské štúdium na gymnáziu v Banskej Bystrici; 1867: prijali ho na Právnickú akadémiu v Bratislave; 1868: uverejnil prvé príspevky v Pešťbudínskych vedomostiach; 1871 – 1872: absolvoval základnú vojenskú službu, 1873: 1. júla Viliam Pauliny-Tóth podpísal jeho úvodník Škola a život pseudonymom Vajanský; 1874: úspešne zložil advokátsku skúšku v Budapešti a zriadil si vlastnú kanceláriu v Skalici; 1875: 4. mája – zosobášil sa s Idou Dobrovitsovou v Bratislave; 1878: narukoval ako vojak do okupácie Bosny a Hercegoviny, 1881: obnovil časopis Slovenské pohľady; 1888: 21. februára – zomrel mu otec J. M. Hurban; 1893 – 1894: bol uväznený v Segedíne za článok Hyenizmus v Uhrách; 1900 – 1901: bol uväznený v Banskej Bystrici; 1903 – 1904: bol uväznený vo Vacove; 1906: 4. decembra – stal sa šéfredaktorom Národných novín; 1913 – 1914: poslednýkrát navštívil Rusko; 1916: Svetozár Hurban Vajanský zomrel 17. augusta.

35 /4714/ 27. 8. 2016

Kultúra V PONDELOK ZAČNÚ DUNAJSKÉ DIALÓGY 2016

Umenie v časoch neistých vami v ktorých účinkoval gy a materiály, ktoré po jeden umelec zo Srbska prichádzajú na adresy rôznych inštitúcií, ozaikové podujatie mul- a po jeden z Maďarska. Na ktorými detailne vytimediálneho druhu, prvom úradnom festivale svetľujeme program súbežne realizované v v roku 2013 sa zúčastnilo a koncept dianí, ale rozličných galériách, múzeách osemdesiat umelcov z deaj pozvania, ktoré a v iných priestoroch. Dunaj siatich krajín. Stredobodom nám prichádzajú zo ako spoločný zemepisný po- záujmu bolo Rakúsko. V roku zahraničia. Len na jem, no aj metafora a podnet 2014 sa v ohnisku záujmu ukážku uvediem, k stretnutiam predstaviteľov ocitli štyri dialogické výstaže festival Dunajkultúr a umenia viacerých krajín vy slovenských autorov a ské dialógy 2016 pri ňom. Takto stručne možno umelcov zo Srbska slovenského pôvodu. dostal pozvanie, aby vystihnúť Na celkových sa prezentoval na podstatu Meosemnástich štvrtej konferencii o dzinárodnékultúre podunajskévýstavách ho festivalu ho regiónu, tiež na účinkovalo súčasného jednom z najambideväťdesiat Z rodinného albumu Marije Dragojlovićovej umenia pocióznejších veľtrhov umelcov, kudunajského rátorov a kritikov z dokážeme zotrvať. Následkom súčasného umenia, ktorý sa pásma Duregiónu. Vlaňajšie je, že festival má v regióne stále začiatkom októbra bude konajské dialóDunajské dialógy lepšie meno. Dokladom toho sú nať v Budapešti. Aj Delegácia gy, ktorý sa sa upriamili na EÚ v Belehrade po štvrtýkrát umenie tunajších nás pozvala, aby bude konať v krajín prostrednícsme na tohtoNovom Sade. tvom sedemnásročnom me Tie tohtoročtich výstav a dvaddzinárodnom né sa začnú siatich udalostí knižnom veľtr29. augusta hu v Belehrade prebiehajúcich a potrvajú do Riaditeľka festivalu na sedemnástich p re z e n t o v a l i 15. septem- Vesna Latinovićová lokalitách. Ústrednaše vydania, bra. Okrem ktoré uzreli obrazov, skulptúr, performan- nú výstavu Umenie v dobe (ne) svetlo sveta po cií, videoprác, inštalácií, tribún emocionality prichystali traja každom z Dua dielní, ťažiskovým bodom sa kustódi, po jeden zo Srbska, Slonajských dialóstane sympózium, ktoré bude venska a Rakúska. Sympózium a gov, – vyzdviprebiehať 6. septembra. Umelci, výstavná časť festivalu zoskupili huje riaditeľka výtvarní kritici a kunsthistorici sa 56 umelcov a 15 teoretikov z Z vlaňajších dialógov: jedna z prác festivalu Vesna na ňom zmienia o tohtoročnej trinástich krajín podunajského Olje Stefanovićovej-Triaškovej Latinovićová. ústrednej téme Umelec obkole- makroregiónu. – Napriek všetkým ťažkos- nielen dobré dojmy umelcov, Tak ako aj tie predošlé, aj sený globálnou neistotou – Umenie, kritika, politika. Vlani, ako tiam, v podmienkach, ktoré účinkujúcich na výstavách a v tohtoročné Dunajské dialógy je známe, nosnou témou bolo nežičia veľmi umeniu, predsa programoch, alebo naše kataló- budú teda príležitosťou nielen prezentovať našu umeleckú Umenie v dobe (ne)emocionality. tvorbu, ale aj zistiť, kde v nej Základným konceptom fessme, tak v porovnaní s inými tivalu je prezentácia aktuálnej v regióne, ako aj v rámcoch umeleckej scény každého štátu širších. Dalo by sa povedať, že v v regióne, na základe výberu tom spočíva v podstate ich výzselektora z matičnej krajiny. nam, ale aj šarm. Teda v zistení Robí sa to nielen prostrednícvlastného miesta na širšej umetvom výstav, ale aj cez osobitné leckej scéne, v sledovaní, alebo umelecké programy. Dunajské aj prispôsobení sa súčasným dialógy v podstate vznikli v roku trendom dnešného umenia. De2012, ako tzv. pilotný projekt jiskom všetkého bude až štrnásť novosadskej galérie BelArt, za výstav autorov zo štrnástich spolupráce s Erlin galériou v krajín pásma. Samozrejme, aj Budapešti. Nultý ročník sa konal všetky iné programové diania, pod Petrovaradínskou pevnosktorých taktiež nebude málo. ťou, na ľavom brehu Dunaja. Predvlani sa dialógy neobišli bez žilinského umelca Rudolfa Všetko sa začalo štyrmi výsta- Sikoru, ktorého dielo je na snímke Oto Filip

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

CHÝRNIK

Firma

BÁČSKY PETROVEC. V dňoch 26. až 28. augusta v Báčskom Petrovci budú prebiehať ústredné oslavy 150. výročia ochotníckeho divadla v Petrovci. Slávnostná akadémia bude v piatok 26. augusta o 20.00 h v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára a v priamom televíznom prenose. E. Š. BÁČSKY PETROVEC. V Slovenskom vojvodinskom divadle v sobotu 27. augusta 2016 o 20. hodine premiérovo zahrajú predstavenie z vlastnej produkcie, autorský projekt Pod baldachýnom v réžii Ľuboslava Majeru. Hrajú Zuzana Častvenová, Ján Častven a Ľuboslav Majera. J. Č-p NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Diva-

delný ústav Bratislava usporiadajú vernisáž Kostýmový svet Marije Havran v pondelok 29. augusta o 13.00 h v miestnostiach ÚKVS. Reinštalácie výstavy: 21. októbra 2016 v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci pri príležitosti otvorenia 47. prehliadky Divadelný vavrín; 2. decembra 2016 v Galérii insitného umenia v Kovačici v spolupráci s Domom kultúry 3. októbra.

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961

A. L. BOĽOVCE. Z príležitosti dedinskej oslavy Boľoviec bude otvorená výstava malieb, drevorezby a ručných prác Jána Maglovského, na nádvorí jeho domu a súkromnej galérie v centre Boľoviec (Ulica mira 3). Výstavu otvoria v sobotu 27. augusta o 17.00 h. Ž. Č.

MILOVNÍCI KNÍH Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din. 2. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké, alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 3. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe po vypracovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, filipova@ hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 16. 8. 2016 schválil rozhodnutie o nevypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1252 + 200 do km 1252 + 700, na časti k. p. č. 3005, k. o. Petrovaradín, a na časti k. p. č. 3278/1, k. o. Nový Sad, nositeľa projektu Vuković Commerce 2015, s. s r. o., Veternik, Ulica novosadski put č. 106. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže sťažnosť vyjadriť k schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2, v Ul. cara Lazara 215, na katastrálnej parcele číslo 4631, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Nový_ Sad_Sajlovo, v Ul. XXIII, Sajlovo, na katastrálnej parcele číslo 9127/18, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

4. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.:

• KULTÚRA • OZNAMY •

35 /4714/ 27. 8. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa určuje, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba objektu komplexu na skladovanie obilnín: zatvorená bunka, sušiareň, digestor domček výšky P + 1, elevátorový stĺp, silo bunky výšky P a nové cesty, Ul. vinogradarska v Kysáči, na katastrálnej parcele číslo 863, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu AGROMERCATOR, s. s r. o., Kysáč, Ul. Dr. Janka Gombára číslo 54

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa určuje, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Rozšírenie kapacity jestvujúceho skladu bezpečného odpadu, Ul. veternička 46a na katastrálnej parcele číslo 3773/4, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu JUGOPAN EXPORT-IMPORT, s. s r. o., Nový Sad, Veternička 46a

TIM INŽENJERING SISTEM, s. s r. o., Nový Sad, Ul. braće Ribnikar číslo 29, splnomocnením nositeľa projektu AGROMERCATOR, s. s r. o., Kysáč, Ul. Dr. Janka Gombára číslo 54, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba objektu komplexu na skladovanie obilnín: zatvorená bunka, sušiareň, digestor domček výšky P + 1, elevátorový stĺp, silo bunky výšky P a nové cesty, Ul. vinogradarska v Kysáči, na katastrálnej parcele číslo 863, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-446/16, ktorým sa potvrdzuje, že pre predmetový projekt nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13, konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu AGROMERCATOR, s. s r. o., Kysáč, Ul. Dr. Janka Gombára číslo 54, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba objektu komplexu na skladovanie obilnín: zatvorená bunka, sušiareň, digestor domček výšky P + 1, elevátorový stĺp, silo bunky výšky P a nové cesty, Ul. vinogradarska v Kysáči, na katastrálnej parcele číslo 863, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad, schvaľuje

Nositeľ projektu JUGOPAN EXPORT-IMPORT, s. s r. o., Nový Sad, Veternička 46a, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rozšírenie kapacity jestvujúceho skladu bezpečného odpadu, Ul. veternička 46a, na katastrálnej parcele číslo 3773/4, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-456/16, ktorým sa určuje, že pre predmetový projekt nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článku 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu JUGOPAN EXPORT-IMPORT, s. s r. o., Nový Sad, Veternička 46a, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rozšírenie kapacity jestvujúceho skladu bezpečného odpadu, Ul. veternička 46a, na katastrálnej parcele číslo 3773/4, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, schvaľuje

ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Dostavba objektu komplexu na skladovanie obilnín: zatvorená bunka, sušiareň, digestor domček výšky P + 1, elevátorový stĺp, silo bunky výšky P a nové cesty, Ul. vinogradarska v Kysáči, na katastrálnej parcele číslo 863, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu AGROMERCATOR, s. s r. o., Kysáč, Ul. Dr. Janka Gombára číslo 54, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že projekt vypracuje spôsobom opísaným v žiadosti a že zabezpečí podmienky a uplatní opatrenia na znemožňovanie, zmenšovanie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, spôsobom opísaním v prílohe žiadosti – bod 6 Opis opatrení predpokladaných v zmysle znemožňovania, zmenšenia alebo odstraňovania každého významného škodlivého účinku na životné prostredie, a zvlášť zabezpečí nasledujúce: – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby ochrana kvality vzduchu bola v súlade so Zákonom o ochrane vzduchu (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 10/2013) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby ochrana od hluku a úroveň hluku bola v súlade so Zákonom o ochrane od hluku v životnom prostredí (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/2010) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadovými látkami bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/2009, 88/2010 a 14/2016) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – v rámci programu sledovania vplyvov na životné prostredie zabezpečiť najmä sledovanie kvality vzduchu a úrovne hluku v súlade s pozitívnymi predpismi.

ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt – Rozšírenie kapacity jestvujúceho skladu bezpečného odpadu, Ul. veternička 46a, na katastrálnej parcele číslo 3773/4, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu JUGOPAN EXPORT-IMPORT, s. s r. o., Nový Sad, Veternička 46a, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že projekt vypracuje spôsobom opísaným v žiadosti a že zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na znemožňovanie, zmenšovanie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom opísaným v prílohe žiadosti – bod 6 Opis opatrení predpokladaných v zmysle znemožňovania, zmenšenia alebo odstraňovania každého významného škodlivého účinku na životné prostredie, a zvlášť zabezpečí nasledujúce: – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadovými látkami bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/2009, 88/2010 a 14/2016) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby ochrana od hluku a aby úroveň hluku bola v súlade so Zákonom o ochrane od hluku v životnom prostredí (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/2010) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť;

ZDÔVODNENIE TIM INŽENJERING SISTEM, s. s r. o., Nový Sad, Ul. braće Ribnikar číslo 29, splnomocnením nositeľa projektu AGROMERCATOR, s. s r. o., Kysáč, Ul. Dr. Janka Gombára číslo 54, podal 8. júla 2016 žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba objektu komplexu na skladovanie obilnín: zatvorená bunka, sušiareň, digestor domček výšky P + 1, elevátorový stĺp, silo bunky výšky P a nové cesty, Ul. vinogradarska v Kysáči, na katastrálnej parcele číslo 863, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Kysáč. V zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s lokalitnými podmienkami, číslo ROP-NSD-2789-LOC-3/2016, z 25. mája 2015, vydanými zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 9 podbod 15 – Mlyny a sušiarne, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), ako aj to, že je kritérium pre rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie – kapacita nad 200 t denne. Projektom je v rámci jestvujúceho komplexu na skladovanie obilnín plánovaná výstavba silo bunky výšky P kapacity 3 x 1 270 t, prekladacia zatvorená bunka kapacity 210 t, sušiareň, digestor domček výšky P + 1, elevátorový stĺp s tromi elevátormi, potrubný most s dvomi transportérmi od jestvujúceho do nového elevátorového stĺpa a nových ciest. Vzhľadom na to, že je projektovaná kapacita sušiarne 8 t/h (maximálne 192 t/deň) spod 200 t denne, že sa ako zdroj pri sušení bude používať prírodný zemný plyn a že pri používaní opatrení ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, zistené je, že nie je potrebné vypracovanie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu nebudú sa javiť negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu JUGOPAN EXPORT-IMPORT, s. s r. o., Nový Sad, Veternička 46a, podal 13. júla 2016 žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rozšírenie kapacity jestvujúceho skladu bezpečného odpadu, Ul. veternička 46a, na katastrálnej parcele číslo 3773/4, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Adice a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Rozhodnutím číslo V-351-6235/09 z 23. novembra 2010, vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 – Zariadenia na nakladanie s odpadom – Skládky a sklady bezpečného odpadu kapacity do 50 t na deň, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Projektom je v rámci zariadenia na skladovanie a spracovanie bezpečného odpadu predpokladané rozšírenie kapacity jestvujúceho skladu novými vrstvami bezpečného odpadu podľa indexových čísel uvedených v Tabuľke 1 podanej žiadosti bez dostavby, rekonštrukcie a adaptácie jestvujúcich objektov. Vzhľadom na to, že je projektom predpokladané maximálne rozšírenie kapacity skladovania do 20 t s maximálnym príjmom nových vrstiev bezpečného odpadu do 5 t/deň, tým sa kapacita príjmu zvyšuje na 20 t/denne s napomenutím, že sa plánované množstvá nových vrstiev bezpečného odpadu zaraďujú už do inštalovanej kapacity zariadenia 120 t, a že uplatňujúc opatrenia ochrany životného prostredia, predpokladaných v prílohe žiadosti – bod 6 bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, zistené je, že nie je potrebné vypracovanie Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu nebudú sa javiť negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

DROBNÉ OZNAMY

www.lakodoposla.eu lakodoposla@lakodoposla.eu

Miesto práce: Bratislava, Trnava

Mzda až

1 000 € / mesiac

Prečo p pracovať v EUROPERSONAL-E?

pracovná zmluva bez skúšobnej doby bezplatná právna poradňa bezúročné mikropôžičky sociálny program – rôzne súťaže a motivačné programy pre zamestnancov celodenná starostlivosť koordinátorom zabezpečené ubytovanie a doprava

+ 381 66 096633

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2090_01 NS_Petrovaradin_2 Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2090_01 NS_Petrovaradin_2, v Ulici Koste Nađa 21, v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele číslo 341/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-483/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanom po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2090_01 NS_Petrovaradin_2, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2090_01 NS_Petrovaradin_2, v Ulici Koste Nađa 21, v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele číslo 341/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2090_01 NS_Petrovaradin_2, v Ulici Koste Nađa 21, v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele číslo 341/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať zvlášť nasledujúce: – prepočet úrovne elektromagnetického vysielania na úrovniach záujmu, zvonka (indoor) a zvnútra (outdoor) pri maximálnej práci základňovej stanice. – dať také technické rozhodnutie základňovej stanice, ktoré zabezpečí, že uvedený prameň, pri práci maximálnou kapacitou, nespôsobí prestup 10 % referenčnej hraničnej úrovne definovanej Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcim žiareniam (Úradný vestník RS, číslo 104/09) ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2090_01 NS_Petrovaradin_2, v Ulici Koste Nađa 21, v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele číslo 341/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Anténová sústava sa nachádza vo veži kostola a pozostáva z celkovo troch panelových antén typu K7422236 pre všetky tri sústavy. Plánované azimuty antén sú 90 °, 180 ° a 300 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS 1800 je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 2 + 2 + 2 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného infor-

• OZNAMY •

74/19

Práca v automobilovom ilovom priemy priemysle ysle Vodič VZV covník Montážny pracovník Manipulant

NA PREDAJ dom v Kulpíne na Ulici Masarykovej č. 112 a; je možnosť výmeny za dom v Petrovci. Na predaj aj 10 kvadrátov obrábateľnej pôdy (JÁROŠ) v Kulpíne, na Ulici ledine, alebo tiež možnosť výmeny za kvadráty v Petrovci. Informácie na tel. č.: 065/204-16-34; 021/38412-32. PRENAJÍMAM zariadený jednoizbový byt v Bratislave. Byt sa nachádza na tichej lokalite v Ružinove. Bližšie informácie na tel. čísle: 062/17-88-485.

movania a MS Petrovaradín. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme uzavretú medzi Biskupiou đakovickou a sriemskou Vikariátu sriemskeho rímskokatolíckeho župského úradu povýšenia sv. kríža z Petrovaradínu, Koste Nađa 21, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, a Informáciu o lokalite pre parcelu č. 341/1, k. o. Petrovaradín, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-349/16 z 27. 6. 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2090_01 NS_ Petrovaradin_2, číslo: EM-2016-157/SO, z 26. mája 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2090_01 NS_Petrovaradin_2, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Analýzou celkovej žiadosti zvlášť Odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2090_01 NS_Petrovaradin_2 a majúc na zreteli, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň vyžarovania, že výpočtom získané hodnoty polí pri maximálnej práci základňovej stanice prevyšujú 10 % referenčnej hraničnej hodnoty pre jednotlivé frekvenčné rozsahy, že nie je predpokladané žiadne konkrétne opatrenie ochrany od neionizujúceho žiarenia (zníženie čísla aktívnych kanálov, používajúc výstroj, ktorý vysiela nižšie úrovne polí, iné usmernenie antén alebo voľba iného objektu, na ktorý by sa základňová stanica mohla premiestniť), berúc do ohľadu opatrenia ochrany od neionizujúceho žiarenia predpokladané článkom 3 odsek 1 bod 1 a 2 Zákona o ochrane od neionizujúceho žiarenia (Úradný vestník RS, č. 36/09) a to, že každé zbytočné vystavovanie neionizujúcemu žiareniu nie je dovolené, ako i to, že sa odhaduje zisk, ktorý používajúc prameňa sa poskytuje spoločnosti v pomere na potenciálne riziko vzniku škodlivého účinku v dôsledku používania prameňa a uplatňujúc opatrenia prevencie a ostražitosti (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia (Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a uskutočnená spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia zhodnotila, že nositeľ projektu má zabezpečiť také technické rozhodnutie pre RBS, aby prameň žiarenia svojou prácou nepriviedol do prevýšenia 10 % referenčnej hraničnej úrovne vystavovania obyvateľstva elektrickým, magnetickým a elektromagnetickým poliam rozličných frekvencií definovaným Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcim žiareniam, keď základňová stanica pracuje maximálnou kapacitou. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Keďže predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

35 /4714/ 27. 8. 2016

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustila naša mama a stará mama

ROZLÚČKA

s mamou a starkou

ZUZANA ČEMANOVÁ rod. Levárska 24. 2. 1936 – 18. 8. 2015 z Kulpína

hlasludu.info www.hl.rs

Nech odpočíva v pokoji! Dcéra Zuzana s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich rodičov

PAVLA BALÁŽA 1932 – 1969 – 2016

ZUZANU BALÁŽOVÚ

1931 – 23. 8. 2006 – 2016 z Petrovca

Spomienku na Vás si natrvalo zachovávame v našich srdciach. Synovia a dcéra so svojimi rodinami Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného a bezpečného odpadu, Ul. prímorská č. 86, na katastrálnej parcele číslo 385/2, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu C.I.A.K, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská č. 86 Nositeľ projektu C.I.A.K, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská č. 86, podal dňa 4. marca 2016 žiadosť číslo VI-501-141/16 o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného a bezpečného odpadu, Ul. prímorská č. 86, na katastrálnej parcele číslo 385/2, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-141/16, ktorým sa k uvedenej štúdii poskytuje súhlas. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09 a 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu C.I.A.K, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská č. 86, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného a bezpečného odpadu, Ul. prímorská č. 86, na katastrálnej parcele číslo 385/2, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, po uskutočnenom postupe a správe Technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného a bezpečného odpadu, Ul. prímorská č. 86, na katastrálnej parcele číslo 385/2, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu C.I.A.K, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská č. 86. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré určili iné oprávnené orgány a organizácie a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom zamedzovania, zníženia a, kde je to možné, odstraňovania všetkého významnejšieho vplyvu na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť realizáciu programu stáleho sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu C.I.A.K, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská č. 86, podal 4. marca 2016 žiadosť číslo VI-501141/16 o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného a bezpečného odpadu, Ul. prímorská č. 86, na katastrálnej parcele číslo 385/2, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MÁRIOU GRŇOVOU rod. Švorcovou 9. 10. 1947 – 16. 8. 2016 z Báčskeho Petrovca

Prázdno je tam, kde znel Tvoj hlas, spomienka na Teba zostáva v nás. Márne Ťa naše oči všade hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Odpočívaj v pokoji. Tvoji synovia, nevesty a vnúčatá Lokalita a účel projektu sú v súlade s lokalitnými podmienkami, číslo V-353-257/15 z 11. júna 2015, vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Projektom je plánované skladovanie nebezpečného a bezpečného odpadu uvedeného v štúdii kapitola 3 Opis projektu – Tabelauľka 7 Druhy, kategórie a množstvá odpadu. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05), uskutočnený je postup odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti tak, že je s podanou žiadosťou verejnosť oboznámená v prostriedkoch verejného informovania a zo zainteresovaných orgánov oboznámené je MS Slana bara. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 12. apríla 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia mohli podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia štúdie sa uskutočnila 13. apríla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, o ktorej je napísaná zápisnica z uskutočnenej verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov predmetového projektu na životné prostredie číslo VI-501-141/16 z 13. apríla 2016, ktorá bola doručená všetkým prítomným. Keďže nebolo mienok s návrhmi na zmenu a doplnenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, počas verejného nahliadnutia a po uskutočnenej verejnej rozprave nebolo potrebné štúdiu doručiť nositeľovi projektu na zmenu a doplnenie. Rozhodnutím číslo VI-501-141/16 o utvorení a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu zo 16. marca 2016, utvorená je Technická komisia na zhodnotenie predmetovej štúdie, ktorá Štúdiu o odhade vplyvov preskúmala a po uskutočnenom, zákonom určenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-141/16 z 10. augusta 2016 so zhodnotením štúdie a návrhom, aby sa k nej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade s rozhodnutím číslo VI-501-850/15 z 2. októbra 2015, ktorým sa určuje potreba po odhade vplyvov projektu na životné prostredie a samým tým aj predpísaný rozsah a obsah Štúdie o odhade vplyvov predmetového projektu na životné prostredie, ktoré schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Ak sa projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia na zníženie alebo zamedzovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

POSLEDNÉ ZBOHOM

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na rozlúčku našej kmotre

SMUTNÁ SPOMIENKA

s našou svatkou

Je tomu rok, čo nás navždy opustil

MÁRII GRŇOVEJ

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI

rod. Švorcovej 9. 10. 1947 – 16. 8. 2016 z Báčskeho Petrovca

1973 – 2015 – 2016 z Padiny

MÁRIOU GRŇOVOU

Budeme si spomínať a nikdy nezabudneme…

rod. Švorcovou 1947 – 2016 z Báčskeho Petrovca Svatovci Šramkovci

Kmotrovci Šiarovci s rodinou

Ďakujeme Ti, že si bol naším kamarátom. Tvoji kamaráti z Kovačice: Staňo, Žán, Šmici a Žeľo s rodinami

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 29. augusta 2016 uplynie 10 rokov, čo nie je s nami môj manžel, náš otec a starý otec

na našu mamu

MÁRIU MAKOVNÍKOVÚ

JÁN ČINČURÁK

dcéra Anna s rodinou

MICHALOM ĎUROVKOM

1951 – 2006 – 2016 z Pivnice

rod. Jakušovú 10. 2. 1930 – 31. 8. 2001 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Spomienku jej venuje

Dňa 25. augusta 2016 uplynulo osem rokov od poslednej rozlúčky s mojím manželom a naším otcom a starkým

1952 – 2008 – 2016 z Kysáča

Čas letí ako vietor, len spomienky trvajú večne. S úctou si na zosnulého spomínajú: manželka Katarína, syn Janko s manželkou, dcéra Anka s manželom a vnúčatá Rastislava, Ivona a Valentína

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 12. augusta 2016 v mestečku Lincoln Park, Michigan, USA, náhle a nečakane nás navždy opustil náš dobrý a milý synovec a bratranec

Na Jeho dobrotu, ochotu a starostlivosť s láskou si spomínajú: manželka Anna a dcéry Jasna Bjelicová a Anna Privizerová s rodinami

ROZLÚČKA

Dňa 12. augusta 2016 v mestečku Lincoln Park, Michigan, USA, náhle a nečakane umrel náš milý bratranec

ANDREW JOHNNY SĽÚKA

Narodil sa v USA rodičom Ondrejovi a Zuzane, r. Kopčokovej, obom z Petrovca, a pochovaný bol 19. augusta 2016 v Detroite.

Narodený bol v USA rodičom Petrovčanom, Ondrejovi a Zuzane, r. Kopčokovej, a pochovaný bol 19. augusta 2016 v Detroite.

Naše stretnutia, spoločné zážitky a krásne spomienky zostávajú natrvalo vryté v našich srdciach. S láskou si na neho budú spomínať rodiny z Petrovca a Maglića:

Spoločné chvíle a krásne spomienky navždy zostanú uschované v našich srdciach. S láskou si na neho budú spomínať sesternice a bratranci:

teta Katarína Maglovská s manželom Jánom, sesternice Katuša Bogunovićová, Jasna Medićová a Vlasta Triašková s rodinami

Vlasta, Zlata, Katuša, Jasna, Mariena, Pavel, Samuel, Ján, Peter, Darko a Igor

2. 1. 1957 – 12. 8. 2016

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs • OZNAMY •

35 /4714/ 27. 8. 2016

Oznamy SPOMIENKA

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI 7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 – 2016 z Padiny

S úctou si na Teba spomínajú

SMUTNÁ SPOMIENKA

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI 1973 – 2015 – 2016 z Padiny

Stále si videl inú možnosť, ktorá pre Tvoj osud nejestvovala. Na Teba si spomína bývalá správa Futbalového klubu Dolina Padina, v čele ktorej si bol neplných 12 rokov 40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zamestnanci podniku M Kováč M

SPOMIENKA

Je tomu rok, čo nás navždy opustil

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI 1973 – 2015 – 2016 z Padiny

Stále žiješ v našich srdciach. Bratranec Vladimír Marušník s manželkou Taňou a deťmi

• OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Je tomu rok, čo nás opustil kamarát

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI

1973 – 2015 – 2016 z Padiny

Spomienka na Teba je vzácna a trvalá. Kamarát Ondrej Petrovič s manželkou Vlastou a deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA

1973 – 2015 – 2016 z Padiny

S úctou si na Teba spomína kamarát Milorad Markov s manželkou Anou a deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA

Je tomu rok, čo nás opustil priateľ

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI

1973 – 2015 – 2016 z Padiny

Čas plynie, ale spomienky na Teba neblednú. Priateľ Pavel Hučka s manželkou Máriou a deťmi

• OZNAMY •

1973 – 2015 – 2016 z Padiny

Spomienky na prežité chvíle s Tebou si zachovávame v našich srdciach. Priateľ Ondrej Hedi s manželkou Kvietkou a deťmi

35 /4714/ 27. 8. 2016

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 27. augusta 2016 je tomu rok, čo nás navždy opustil zať

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI 7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 – 2016 z Padiny

Trvalú spomienku si na Teba zachováva

svokra Anna Slivková

SPOMIENKA Je tomu rok, čo nás navždy opustil

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI 7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 – 2016 z Padiny

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si zachovávame. Švagriná Anna Bešková s manželom Jánom a synmi Alexandrom a Vladimírom s priateľkou Janou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

BOĽAVÁ A SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 27. augusta 2016 je tomu rok, čo nás navždy opustil milovaný manžel a otec

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI 7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 – 2016 z Padiny

Nežil si naprázdno, bol si užitočný. Zanechal si za sebou stopy...

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Zuzana, dcéra Michaela a synovia Miroslav a Michael

• OZNAMY •

35 /4714/ 27. 8. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 26. augusta 19.30 Zostrih zo selenčského festivalu Zlatý kľúč z roku 2012 20.00 Dobrý večer, Vojvodina 21.00 Paberky z klubovne divadla v Petrovci Nedeľa 28. augusta 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 30. augusta 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Náboženské vysielanie Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Dobrý večer, Vojvodina – v priamom prenose bude odvysielaná Slávnostná akadémia, ktorá odznie v rámci ústredných osláv 150. výročia ochotníckeho divadla v Petrovci. Akadémia bude venovaná všetkým TV STARÁ PAZOVA tým, ktorí zošľachťovali a podporovali pol druha storočia dlhý divadelUtorok – sobota ný a kultúrny rast. V pokračovaní po priamom prenose bude odvysielaný 17.00 Správy dokument, mapujúci divadelné deji- 22.00 Správy ny, pod názvom Paberky z klubovne Nedeľa divadla v Petrovci. 13.00 S vami a pre vás Dúhovka bude venovaná spomienkam na zlaté obdobie slovenského ochotníckeho divadla v Báčskom Petrovci. Bude to portrét rodiny Častvenovcov, ktorá v osemdesiatych rokoch minulého storočia dosiahla vrchol vo svojej hereckej kariére.

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 26. augusta – Posadnutá láskou Sobota 27. augusta – Sluha jeho veličenstva Pondelok 29. augusta – Salt Utorok 30. augusta – Mithica – Hľadanie hrdinov Streda 31. augusta – Nekecaj a pádluj 2 Štvrtok 1. septembra – Sedem jednou ranou 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 28. augusta 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Cesta do krajiny Oz 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Davor Kolarski, maliar z Petrovca

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 28. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Ústredná oslava Padinských dní kultúry Utorok 30. augusta 16.00 Aj 7. výtvarný tábor invalidov práce úspešný Kovačický spevácky dôchodcovský zbor oslávil prvé výročie pôsobenia Návrat do minulosti – postup prípravy mydla Piatok 2. septembra 16.00 Detská svadba sa stáva značkou Kovačice Slovenský film: Chodník cez Dunaj

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 35 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

V tajničke je meno a priezvisko slovenskej spisovateľky, prekladateľky, scenáristky a autorky literatúry pre deti a mládež (1919 – 2004).

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: najlepší vydáva podobnosť, ANNA v poriadku obdoba údolie BIČIA- (angl.) rokovanie jednotlivci rev ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

liter

časť stoličky dusík rieka v Rakúsku

časť nohy

S súperi LA U 2. časť H D tajn. ĽU druh obilniny

TELEVÍZIA PANČEVO

vpíšte UDA

Nedeľa 28. augusta 20.15 Repríza relácie Dobrý deň

radón

Streda 31. augusta 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia

dlhá samohláska

spevák Matić

ž. meno

vpíšte ÓN ktorý nemá pigment

uhlík búchali

kantautor Dedić bývalý boxer Muhammad

romb

1. a 4. samohláska

Niš

cestovanie

niečo načmárané prímeno Gorana Ivandića

pracuje kosou TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

osobné zámeno

nula

opyt. zámeno

herečka Begović druh likéru

arzén rozrývaj pôdu! druh revolvera

vonku plošná jednotka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 34 skórovať, ladič, za, ara, akov, do, okatá, klesá, r, oš, Ivan, Stojanka, ťú, ela, t, rok, gol, K, k, ars, odohnala, pivotman TAJNIČKA: KAROL ŠTÚR

meter 1. časť tajn.

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 32 z čísla 32 Hlasu ľudu zo 6. augusta 2016 bolo: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA VRŠKOVÁ, Republiková č. 39, 21 412 HLOŽANY. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

35 /4714/ 27. 8. 2016

Šport Vysoká prehra Doliny VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Ján Bokor Štyri výhry domácich, tri neúspechy hostí a jedna remíza sa zrodili v 2. kole. Strelci boli naladení, keďže úhrnne vsietili 27 gólov. Ani jeden gól dosiaľ nedali Vrščania, Kovačičania a Padinčania, a preto na konte majú nula bodov. Maximálny počet bodov získali Kozara, Dinamo 1945, Sloboda a Proleter (BK). Najpresvedčivejší bol Radnički Sutjeska v súboji s Dolinou. Na hosťovaní sa tešili Dinamo, Kozara a Proleter Banatski Karlovac, ktorému stačil jeden gól na to, aby si odniesol body z Kovačice. Výsledky 2. kola: Budućnost – Jedinstvo (BK) 2 : 2, Sloboda – Sloga 2 : 0, Radnički (S) – Dolina 5 : 0, Polet – Vojvodina 1928 2 : 0, Vršac United – Dinamo 0 : 5, Radnički (K) – Jedinstvo (NB) 3 : 0, Slávia – Proleter 0 : 1, ŽAK – Kozara 1 : 4. Program 3. kola: Kozara – Budućnost, Proleter – ŽAK, Jedinstvo (NB) – Slávia, Dinamo – Radnički (K), Vojvodina – Vršac United, Dolina – Polet, Sloga – Radnički (S), Jedinstvo (BK) – Sloboda. RADNIČKI (S) – DOLINA 5 : 0 (2 : 0) a druhom hosťovaní Dolina znovu zaplatila daň z neskúsenosti mladých hráčov a v dedine Sutjeska utŕžila

vysokú porážku. V prvej polhodine boli hostia rovnocenným súperom, mali prvú šancu, keď Bílek zblízka hlavičkoval vedľa brány Čanka. Domáci hráč Matić v 34. min. využil dobrú prihrávku

Janko Hlavča, mladý náhradník Doliny

Kulića a zdolal dobrého brankára Đurića – 1 : 0. Dvojgólový náskok domácim zabezpečil najlepší hráč Ognjenović v 41. min., keď využil prísnu jedenástku. Záložník Bílek

Rozhodca – hnevu pôvodca SLÁVIA – PROLETER (BK) 0 : 1 (0 : 1)

Rozhodujúci okamih duelu: Pavel Čížik leží v pokutovom území po nedovolenom zákroku brankára hostí; spoluhráči protestujú u rozhodcu Belića

Ján Špringeľ

ľúčový moment zápasu bola nepískaná penalta pre Sláviu v 76. minúte. Hlavný rozhodca Dušan Belić zo Zreňaninu nevidel očividný faul brankára Ilkića nad Pavlom Čížikom neďaleko malého štvorca. Slávisti protestovali a podľa zápisnice červenú kartu dal Belić Radenkovićovi. Päť minút predtým (takisto podľa protokolu) taký istý

www.hl.rs

verdikt dostal aj Daniel Čížik. Do tretice červenú kartu u hostiteľov dostal po zápase kapitán Pavel Čížik, keď pripomenul rozhodcovi, že mu píšťalka štvrťhodinu zostala nemá. „Rozhodovanie hlavného rozhodcu bolo slabé,“ skonštatoval v zápisnici aj delegát Vladan Šešlija z Ravneho Topolovca, čo vyvolalo zlosť hráčov domácich a viac ako stovky fanúšikov Kovačičanov. Zápas, ktorý sa začal hrať o piatej predveče-

Informačno-politický týždenník

rom, sa skončil dokončením písania zápisnice o pol deviatej večer. V prvom polčase mali viac šancí hostia z Banátskeho Karlovca cez Rakića, Ivljanina a Tomića. Pre domácich skúšal z voľného kopu P. Čížik: mieril nad bránu na začiatku zápasu a Malinović neuspel po rohovom kope tesne pred prestávkou. Výsledok zápasu stanovil Ivljanin v 33. min: po prihrávke Rakića skóroval pred Trbojevićom, keď neďaleko biele-

kolenom odrazil loptu, ktorá ho zasiahla do ruky, a rozhodca Rašković z Pančeva odpískal penaltu. Po prestávke sa dva pokusy Matuľu prekonať brankára domácich nevydarili. Premyslená akcia hostiteľom priniesla tretí gól z kopačky Skoka. Potom strely Makaruna a Kutáleka nezjemnili náskok domácich. Strelcom štvrtého gólu bol Rosić v 87. min. a v 90. min. sa Ognjenović po voľnom kope druhý raz zapísal medzi strelcov. Tréner Doliny Ján Šuľa nám po zápase povedal, že nemôže stabilizovať tím. Prestupové obdobie trvá do konca augusta a hráči odchádzajú tam, kde im ponúkajú viac?! Tak z Doliny v poslednom čase odišli Pajković, Brkić a Mačužić. Skúsený Makarun tiež nie je spokojný a medzi mladých hráčov vnáša nepotrebnú nervozitu. Všetci očakávajú dobré výsledky, ale je málo tých, ktorí prídu pomôcť! DOLINA: Đurić, Vojnović (Durgala), Koreň, Subašić, Bílek, Makarun, Musa (Hlavča), Bančov, Vukajlović (Kutálek), Baić, Matuľa ho bodu mieril presne do pravého dolného rohu strážcu siete Slávie. Po prestávke mala viac príležitostí Slávia. Márne sa ale snažil brankár Trbojević vyburcovať hlasivkami svojich spoluhráčov ku kvalitnejšiemu výkonu. Zostava Slávie bola v prvom polčase trochu pozmenená. V obrane bol tradične ako pravý obranca Sachter, stopéri Mitić a Radenković, kým miesto P. Čížika sa ako ľavý postranný hráč zjavil vysoký Malinović. Kapitán Slávie hral občas v strede a chvíľami i na hrote útoku. To isté platilo aj pre výrazného strelca Gigovića. Miodrag mal zopár outových vhadzovaní až po pokutové územie Karlovčanov. Od pohyblivého Stanojkovića sa očakávalo viac presných prihrávok. Debutant Petrák hral po ľavej strane v útoku, ďalší novic Garaj (dvanásty Kovačičan v kádre Slávie v jesennej časti majstrovstiev) sedel na lavičke náhradníkov. SLÁVIA: Trbojević, Sachter, Mitić, Radenković, Malinović, D. Čížik, P. Čížik, Petrák (Ćirić), Miodrag, Gigović, Stanojković (Válovec). Hoci sú odohrané iba dve kolá, už teraz možno povedať, že aj pre Sláviu bude platiť otázka: Kam z konôp?. Východisko z problémov (a rozsudkov rozhodcov) bude ťažko nájsť. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Tak sa o titul nebojuje JEDNOTA – LSK 0 : 0

Matej Bzovský

o úvodnej výhre vo Veterniku priaznivci Jednoty očakávali ďalší úspech na domácej, kedysi ťažko zdolateľnej ploche. Namiesto triumfu nad súperom skromných futbalových vedomostí prišla len chudobná deľba bodov, čo fanúšikov Jednoty už teraz ustarostilo. Vari ich najviac mrzí, že sa zostava mužstva zo zápasu na zápas mení. V piatok sa na tréningu zohráva

mal v strede poľa vystriedať Predraga Milakovića, posunul v druhom polčase na pravé krídlo, kde mal málo prihrávok. Viac lôpt dostával Danilo Marković na opačnej strane, ktorý je po návrate z Inđije v slabej forme. Nie je jasné, prečo šancu poskytli nedisciplinovanému Rajakovi, aby ho potom vystriedali už

v úvode druhého polčasu. Nešťastie prinieslo zranenie Blagojevića už v prvej časti, ktorý bol najväčším nebezpečenstvom brankárovi LSK, práve ako aj vo Veterniku. No ani toto nemuselo značne vplývať na celkový výkon Jednoty. Sobotňajší zápas v peknom počasí nepriniesol veľa zaujímavých chvíľ

nepočetným divákom, najmenej opravdivým fanúšikom „modro-bielych“. V prvom polčase jalová iniciatíva domácich nepriniesla žiadnu šancu. Zopakovalo sa to aj v druhej časti, keď domáci bezhlavo útočili, ale trafiť bránu proste nevedeli. Mohli byť potrestaní v 67. min., keď obranca z Laćarka Radulović prudko vypálil a veľmi dobrý Lazar Jovišić odrazil loptu na roh. JEDNOTA: Jovišić, Bošković, Stajić, Dukić, Popović, Jelović (Đurić), Rajak (Janković), Krivokuća, Lapčević, Matić, Blagojević (Marković)

V réžii Grkovića HAJDUK (B) – SLOGA 1 : 3 (1 : 2)

Károly Vig

S Ako dať gól?: tréner Jednoty Milan Vujasin jedno mužstvo a už o deň neskoršie nastúpi celkom iné. Tak bolo aj minulú sobotu. Okrem toho tréner Milan Vujasin, ktorý vedie mužstvo už štvrtú sezónu, nevyužíva nadostač skutočné možnosti jednotlivcov. Tak skúseného Vladimira Matića, ktorý

loga v najsilnejšej zostave vybehla na trávnik v Beške na súboj domácemu Hajdukovi. Hráči oboch mužstiev húževnato bojovali o každú loptu, robili časté fauly, a tak v 24. min. rozhodca Gnjatović z Nového Sadu odpískal penaltu v prospech domácich, ktorú Subotin premenil – 1 : 0. Naladený Grković iba za päť minút strelil dva góly a obrátil výsledok v prospech svojho mužstva. V 34. min. vyrovnal tak, že obišiel brankára domácich Milosavljevića a trafil sieť, aby v 38. min. využil chybu domácej obrany. Grkovića dobrým výkonom podporili zvlášť Považan, Simeunović a Halilović. Erdevíčania mali možnosť poraziť súpera ešte presvedčivejšie. Zmýlení

domáci hráči nemohli úspešne čeliť naladenému súperovi na tomto zápase, ktorý celkom prevýšil mužstvo Hajduka. Hostia do konca zápasu iba raz trafili sieť Hajduka. Stalo sa to v 72. min., keď rozhodca odpískal penaltu pre Slogu a Halilović prekonal Milosavljevića – 1 : 3. Nepríjemne prekvapení fanúšikovia Hajduka mohli len sledovať, ako ich miláčikovia inkasujú góly od lepšieho mužstva erdevíckej Slogy. SLOGA: Tojagić, Džikić, Matić, Cvijić, Kalinić, Raičević (Zazić), Bojanić (Teoﬁlović), Považan (Macanović), Grković, Simeunović, Halilović Výsledky 2. kola: Kabel – Hajduk-Podunavac 1 : 0, Mladost – Index 2 : 1, Sofeks – Sremac 0 : 1, Slavija – Hajduk (Č) 0 : 1, Borac – ŽSK 3 : 0, Hajduk (Č) – Sloga 1 : 3, Jednota –

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Exhibícia Hložančanov BUDÚCNOSŤ – VRBAS 2 : 0 (2 : 0)

Ján Murtin

omáci Hložančania po presvedčivejšej a vyspelejšej hre zdolali renomovaných hostí z Vrbasu, ktorí môžu byť spokojní, že nezažili väčší debakel. Tréner Budúcnosti Stanivuk poskytol dôveru hráčom, ktorí v prvom kole vyhrali v Bečeji, a títo sa mu odvďačili výkonom, čo oduševnil asi 250 divákov. Od prvého hvizdu rozhodcu Medića z Báčskej Topoly hráči Budúcnosti diktovali tempo a hostia prakticky neprechádzali na polovi• ŠPORT •

cu ihriska súpera. Len vďaka šťastiu hostia z Vrbasu neinkasovali gól do 30. min., keď po akcii Sekulića a Vučkovića Ilić prízemnou strelou trafil pravý dolný roh dovtedy neprekonateľného Latinovića. Aj domáci brankár Kosturanov sa blysol po jedinom zaváhaní obrany a bravúrne vyrazil strelu Krajinovića. V 43. min. naladený Ilić viackrát prekľučkoval Tepavčevića, prihral Vučkovićovi, ktorý sa zbavil Vargu a Kantora, no tento posledný ho hrubo fauloval. Bola to jedenástka, ktorú iste premenil faulovaný Vučković – 2 : 0.

V druhom polčase domáci predviedli exhibičnú hru, ale chýbala efektivita a hlavne lepšia spolupráca útočníkov. Ćetković a Živojinov vysúvali do útoku hlavne Ilića, Vučkovića, Sekulića a náhradníka Malidžana, ktorí sa v osudových chvíľach nevynašli, a tak hnevali divákov. Domáci mohli aspoň ešte štyri až päťkrát prekonať solídneho brankára hostí. Vrbašania v druhom polčase iba raz vážnejšie ohrozili pozorného brankára Kosturanova. Vcelku zaslúžená výhra domácich mohla byť vyjadrená viace-

Ľahko v Beške: Aleksandar Tojagić, brankár Slogy LSK 0 : 0, Kupinovo – Veternik 2 : 0. Program 3. kola: Veternik – Kabel, LSK – Kupinovo, Sloga – Jednota, ŽSK – Hajduk (B), Hajduk (Č) – Borac, Sremac – Slavija, Index – Sofeks, Hajduk-Podunavac – Mladost. Foto: J. Pucovský rými gólmi. Žltými kartami rozhodca Medić potrestal Krajinovića a Stanića, ktorý pre nešportové správanie sa mohol aj predčasne pod sprchy. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, O. Štefek, Zečević (Latinović), Lalatović (Malidžan), Krstić, Rodić, Ilić, Ćetković, Vučković (Adámek), Živojinov, Sekulić Výsledky 2. kola: Polet – Radnički 1 : 0, Subotica – Tisa 1 : 4, Tekstilac – Tavankut 2 : 1, Budúcnosť – Vrbas 2 : 0, Potisje – Bečej 0 : 3, Zadrugar – Srbobran 2 : 2, Mladost (T) – Bačka 3 : 2, Sloga – Mladost (A) 1 : 0. Program 3. kola: Mladost (A) – Polet, Bačka – Sloga, Srbobran – Mladost (T), Bečej – Zadrugar, Vrbas – Potisje, Tavankut – Budúcnosť, Tisa – Tekstilac, Radnički – Subotica.

35 /4714/ 27. 8. 2016

Šport DESIATY MEMORIÁL MILORADA OBRADOVIĆA-MIKICU V LALITI

Žreb sa usmial Deronjčanom

Účastníci 10. Memoriálu Milorada Obradovića-Mikicu na ihrisku Panónie v Laliti

Juraj Pucovský

Všetky snahy domácich a pokusy Z. Malivuka, N. Krivokuću, Pivarova a ostatných útočníkov v druhom polčase zostali márne, výsledok sa nezmenil. SLÁVIA – OMLADINAC 1 : 0 (0 : 0) Deronjčanom remíza a výhra prinášali triumf na turnaji, nuž sa to snažili dosiahnuť. Boli k tomu blízko, lebo M. Doroslovac v 33. min. opečiatkoval brvno brány Peťkovského. Možno práve táto šťastná náhoda dala nové sily Pivničanom, ktorí zaútočili, a oplatilo sa im to. Prakticky v posledných chvíľach zápasu lopty sa zmocnil Pucovský, ostro vypálil z 25 metrov a trafil do ľavej šibenice brány Pejića – 1 : 0. O niekoľko sekúnd neskoršie rozhodca Ján Benka, ktorý viedol všetky tri zápasy, odpískal koniec.

re poznajú a často kamarátia na trávniku a mimo neho, tentoraz zohrali tri skrátené zápasy 2 x 20 minút. Všetky zápasy začali minútkou ticha aj na počesť veteránov Panónie Jána Cechmajstra, bratov Momira a Stevana Erdeljanovcov, ktorí odišli spomedzi nás za necelý rok.

VÍŤAZ Z „KLOBÚKA“ Po skončení zápasov vznikla zaujímavá situácia, lebo všetky tri mužstvá mali po jednu výhru a prehru s identickým skóre 1 : 1. Preto sa organizátori rozhodli, že o víťazovi a celkovom poradí na turnaji rozhodne žreb. Najprv z klobúka vybrali lístok s menom Slávia – tretie miesto, potom Panónia – druhé miesto a napokon Omladinac, čo znamenalo, že sa PANÓNIA Pohár v rukách kapitána na Deronjčanov usmialo šťastie, – SLÁVIA 1 : 0 Deronjčanov Borislava Doroslovca lebo už pri prvej účasti na Memo(0 : 0) V prvom zápase sa do stredu, kde N. Krivokuća z troch riáli Milorada Obradovića-Mikicu stretli susedovci cez – štyroch metrov dorazil loptu do získali pohár. OMLADINAC: Pejić, Todorović, chotár, hostitelia Lali- siete – 1 : 0. Tento výsledok zostal ťania a Pivničania. Obe do konca, keďže Česko v poslednej N. Stojković, V. Nikić, B. Doromužstvá podali solídny minúte namiesto siete z voľného slovac, Simović, Vl. Nikić, M. Doroslovac, výkon, útoky a akcie sa kopu trafil Rodina a priatelia: manželka Nena, D. Stojković, striedali pred oboma brá- brvno. dcérka Marija, syn Jovan, tréner Kostić, Vukonami, ale domáci Oros veteránov Milivoj Jovkić a rozhodca vić, Dimić, a hosť Peťkovský spo- PANÓNIA Ján Benka (zľava) Nedeljković, ľahlivo strážili svoje siete. – OMLADIDikić Po bezgólovom prvom polčase NAC veteránov deronjského Omladinca, PANÓNIA: pivnickej Slávie a domáceho muž- už v 2. min. pokračovania Kršić 0 : 1 (0 : 1) Oros, A. PoZaujímavý stva. Hráči troch tímov, ktorí sa dob- potiahol útok z ľavej strany, prihral pović, Brkić, bol aj zápas B. Malivuk, Laliťanov Vranješ, a DeronjčaNAJLEPŠÍ. Za najlepšieho brankára Ljubenko nov, na ktorom obrany vyhlásili: (zľava) Štefana Peťkovského vić, Tancik, h r a l i t i e ž (Slávia), najlepší strelec je Predrag Gibulović, spoľahlivo. Vuković (Omladinac) a najlepší hráč V u č e n o v , Marjanović, V 19. min. Nenad Krivokuća (Panónia). Pivarov, Z. veľkú šancu mal za domácich Z. Malivuk, ale Malivuk, N. Krivokuća, V. Krisotva z dvoch metrov zaslal loptu vokuća, Kršić, Maksić SLÁVIA: Peťkovský, Valášek, vedľa pravej žrde. Hneď nato hráči Omladinca založili protiútok, Blažek, Pucovský, Ćitanov, Predrag Vuković zostal sám na Đorđević, Miljković, Česko, pravej strane a prízemnou strelou Čobrda, Milec, Milikić, MarkoPivničan Vinkovič (20) pálil nad bránu vić na zápase Panónia – Slávia 1 : 0 prekonal Orosa – 0 : 1.

radičný 10. Memoriál Milorada Obradovića-Mikicu, na počesť tragicky zosnulého kanoniera Panónie, prebiehal minulú sobotu 20. augusta 2016 v Laliti, za účasti

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Kto vydrží, ten vyhrá MLADOSŤ – SLÁVIA 3 : 2 (1 : 0)

Samuel Medveď

e to začiatok v novej súťaži jedných, aj druhých. Pivničania ako majstri Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvej triedy, po dlhšom čase postúpili do oblastnej súťaže, kým sa Mladosť po reorganizácii dostala do Somborskej oblastnej ligy. Mladosť po odchode trénera Jovanovića štartovala s novým trénerom Slobodanom Sladojevićom, ktorý zhodou okolností bude ešte i hráčom, a mužstvo vedie z lavičky Ján Jakuš, ako bolo i v nedeľu so Sláviou. Pivničania prišli do Petrovca so slušnou podporou svojich fanúšikov, ale oslabení, lebo nehrali Nímet a Jozef Žigmund. Zápas sa začal obojstranne obozretne, kým po čase Mladosť prevzala iniciatívu, a bolo vidno, že sú „modrí” lepšie fyzicky pripravení. Začali si vytvárať šance a zvlášť prieniky z ľavej strany v trestnom území hostí privádzali obrancov Slávie do postrehu, lebo dobre kopali Trojanović, Kaňa, Ožvát... Mladosť hrala v prvom polčase bez klasického

hrotového hráča. V 29. min. navrátilec do domácich radov Pavel Ožvát jednu prihrávku spracoval po zemi do pravého dolného rohu brány Brňu – 1 : 0. Petrovčania sa radovali. Čoskoro dobre rozohrávali Sladojević a Pavlis, aby sa potom Trojanovićovi podarilo trafiť len žrď. V 43. min. po ľavej strane ľahko prenikol kapitán Pavlis, ideálne uvoľnil Ožváta a hostia jeho strelu vykopli z bránovej čiary. Prvá polovica druhého polčasu patrila znova „modrým”. V 55. min. kapitán slávistov Rastislav Brňa vybránil peknú delovku Slobodana Sladojevića. V 57. min. bolo 2 : 0. Fábry sprava zacentroval a Milec nešikovne hlavičkoval loptu do vlastnej brány. V pokračovaní zápasu Pavlis triafal do hosťujúceho brankára. Fábry bol dvakrát sám zoči-voči s brankárom Brňom. V 68. min. Kaňa zvýšil výsledok na 3 : 0. Bol to pekný gól lobom z pravej strany, keď lopta skončila za Brňovým chrbtom v opačnom dolnom rohu. Potom, čo vystriedal Pavlisa, ďalší navrátilec do radov „modrých”, rekonvalescent Ivan Fejdi (zažil ťažké zranenie vo Veterniku),

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Štart nad očakávanie OFK FUTOG – TATRA 0 : 3 (0 : 2)

Pavel Pálik

utbalisti Tatry dobre odštartovali v novej Novosadskej oblastnej lige, keď si z Futogu zaslúžene priniesli tri body. Taký štart málokto očakával, hádam možno len tréner Dragan Mišković. Kysáčania vo väčšej časti zápasu mali viac z hry, hrali rýchlo a technicky vyspelo, takže ich kombinácie a protiútoky domácich často privádzali k zúfalstvu. Takú hru sa domácim ani hrubosťami nepodarilo znemožniť. Za to, že výsledok nie je ešte presvedčivejší, môžu hostia, ktorí nevyužili aspoň päť šancí, najmä Kuzmanović, Ivković a Dražić. V 23. min. Ivković po sólovom úniku z ľavej strany presnou stre• ŠPORT •

lou zboku prekonal Ribića – 0 : 1. V 38. min. Kuzmanović uvoľnil Tomljanovića, tento z 11 metrov

Útočníci Mladosti Igor Kaňa a Pavel Ožvát (na trávniku) nevyužili túto príležitosť v 38. minúte pred bránou Slávie

mohol tiež zlepšiť skóre domácich. Vo finiši Mladosť značne poľavila. Striedania v radoch hostí z Pivnice priniesli plody. V druhom polčase Ravnoselčan v drese Slávie Novićević prešiel do útoku a dvakrát z jedenástky matoval Leňu. Prvýkrát v 81. min., keď Rupar krátko vrátil loptu Leňovi a ten musel faulom znemožniť hosťujúceho hráča, a potom v 88. min. zápasu, keď Jakuš hral v šestnástke rukou. MLADOSŤ: Leňa, Milićević, Jakuš, Fábry, Rupar, Severíni, Kaňa, Ožvát, Trojanović (Torbica), Sladojević (Kajtez), Pavlis (I. Fejdi) SLÁVIA: Brňa, Zarin, M. Žigmund, Milec, Novićević, Jušković, Milić (Petrović), Kuchta (Benka), Krnjajić, Mirković, Babić (Roganović)

Výsledky 1. kola: Stari grad – Hajduk junior 0 : 2, Terökvés – Hercegovac 3 : 0, Polet – Budućnost 0 : 0, Šikara – Borac 2 : 1, Mladost – BSK 2 : 2, Lipar – ŽAK 2 : 0, Mladosť – Slávia 3 : 2, Rusín – Krila Krajine 0 : 1. Program 2. kola: Hajduk junior – Krila Krajine, Slávia – Rusín, ŽAK – Mladosť, BSK – Lipar, Borac – Mladost (K), Budućnost – Šikara, Hercegovac – Polet, Stari grad – Terökvés. V stredu 17. augusta 2016 Mladosť hrala pohárový zápas so susedmi z Kulpína. Zápas sa skončil už v 5. min., keďže hostia začali len ôsmi, a jeden hráč sa im zranil. Domáci už vtedy viedli 1 : 0.

trafil žrď a odrazenú loptu potom zaslal do siete – 0 : 2. Po prestávke mužstvo Tatry zahralo obozretnejšie a len z protiútokov ohrozovalo bránu Futogu. Konečne v 78. min. Ivković jeden protiútok skončil gólom – 0 : 3. Zápas vo Futogu sledovalo asi 50 divákov, dobre ho viedol Stefan Marčeta z Báčskeho Jarku.

Žlté karty dostali Glišić a Kresoja (Futog), Petrović a Kuzmanović (Tatra). TATRA: Subašić, Klaić, Petković (Červený), Srnka, Nestorović, Petrović, Jovanović, Kuzmanović (Mihajlović), Tomljanović (Misini), Ivković, Dražić Výsledky 1. kola: Miletić – Vinogradar 3 : 5, Sirig – Bačka 0 : 2, Jedinstvo – Titel 2 : 0, Mladost – Omladinac 1 : 0, TSK – Šajkaš 2 : 0, Borac – Jugović 4 : 1, Petrovaradín – Proleter 0 : 1, OFK Futog – Tatra 0 : 3. Program 2. kola: Vinogradar – Tatra, Proleter – Futog, Jugović – Petrovaradín, Šajkaš – Borac, Omladinac – TSK, Titel – Mladost, Bačka – Jedinstvo, Miletić – Sirig. V stredu 17. augusta 2016 Tatra v Kysáči v pohárovom zápase gólmi Misiniho, Ožváta a Martinka porazila Obilić z Vilova 3 : 1 (za hostí trafil Panić). Ďalší pohárový zápas Tatra hrala v stredu s Jugovićom v Kaći.

Vo ﬁniši sa domáci (v žlto-čiernom úbore) pokúšali dať aspoň čestný gól

Foto: J. Pucovský

35 /4714/ 27. 8. 2016

Šport LALIŤANIA ZNOVA O BODY

33. DNI RYBÁROV JÁNOŠÍK – JERMENOVCI 2016

Začiatok Najmladší rybári v Sonte a kuchári sa osvedčili KULA – PANÓNIA 3 : 0 (1 : 0) Juraj Pucovský

treťom, poslednom prípravnom zápase lalitská Panónia hosťovala v Kule, kde na ihrisku Geder podľahla domácemu rovnomennému mužstvu, dlhoročnému členovi Somborskej oblastnej ligy. Napriek príliš presvedčivej prehre zverenci trénera Milana Marjanovića nehrali ani tak zle so skúseným domácim mužstvom, ktoré vedie niekdajší Laliťan Zoran Malivuk, ktorý kariéru začal v Panónii, a najviac dosiahol v druholigovom kulskom Hajduku a mužstve RFK Nový Sad. Laliťania zvlášť v druhom polčase nevyužili niekoľko šancí. PANÓNIA: Valent, M. Obradov, Ďurčiansky, Šipka, Lazić, Stojanović, A. Obradov, Stoisavljević, Terek, Turčan, Z. Dobrić; striedali: Lj. Dobrić, Majera, Stolić, Šinkarčuk Laliťania od nedele po poldruharočnej prestávke znova začnú hrať o body v Medziobecnej lige Sombor – druhej triedy. V 1. kole 28. augusta 2016 o 17. hodine sa stretnú: Dinamo Sonta – Panónia Laliť, Telečka – Jedinstvo 1947 Kolut, Sport Bezdan – KFK Kula, Rastina 1918 – Jedinstvo Ribarevo, Metalac Sombor – Partizan Kupusina, voľný je Dinamo Bački Breg.

Rodika Grujesku

tretí augustový víkend na kanáli Dunaj – Tisa prebiehali 33. Dni rybárov Jánošík – Jermenovci. Aj tohto roku toto tradičné podujatie usporiadali KVS Vuka Karadžića z Plandišta, ZŠR Šaran z Jermenoviec, ZŠR Smuđ z Jánošíka, Miestne spoločenstvo Jánošík, Turistická organizácia Alibunár a pod záštitou obcí Plandište a Alibunár. V prvý deň, v sobotu 20. augusta 2016, usporiadali medziobecnú súťaž v love rýb udicou na plavák pre pionierov a seniorov. Spomedzi 23 najmladších rybárov najlepší boli pionier Željko Vukšić z Pančeva (560

g) a pionierka Anastasija Voja z Vršca (390 g). Organizátori prvých troch v každej kategórii odmenili medailami a každý pretekár dostal aj rybársky prút. Medzi seniormi najlepší úlovok mali Ivica Jovičić z Kovina (1 600 g), Jon Skumpija z Jermenoviec (1 415 g) a Ljubo Knežević z Barandy (1 250 g). V nedeľu predpoludním prebiehala medzinárodná súťaž v love rýb udicou na plavák pod názvom Zlatá udica. Zvíťazilo mužstvo Kečiga z B. P. Sela, druhá bola Tisa N. Bečej a tretí Dunav z Kovina. Medzi jednotlivcami zlaté udice dostali Toni Cvetkovski z Alibunára, Marija Lukićová z Kovina a Milan Drljača z Vršca. Najatraktívnejšia predsa bola súťaž

Debakel Šíďanov BRATSTVO – RADNIČKI (Š) 5 : 0 (2 : 0) Lazar Pavković obotňajšie hosťovanie v Prigrevici prinieslo Šíďanom skutočný futbalový debakel. Domácim to nebolo ťažko dosiahnuť, lebo Radnički mal v bráne neskúseného, ale aj nezodpovedného brankára Radakovića. Dva góly za bojovných domácich vsietil Grabež a raz sa medzi strelcov zapísali Nosković, Šveljo a Vuković. Treba očakávať, že sa futbalisti usilovného trénera Branislava Grahovca „zobudia“ už na

www.hl.rs

vo varení rybacej polievky. Podľa mienky komisie v zložení: Rodika Grujesku (predsedníčka), Dejan Majkić a Zoran Prebiračević, najchutnejšie polievky uvarili mužstvá Aneta z Jermenoviec, Pivopije a Miki Maus z Jánošíka. Najlepší dostali kotlíky, kým zmiešané družstvo dievčat z Jermenoviec a Jánošíka, najmladšie kuchárky, ktoré prvýkrát varili rybaciu polievku, odmenili kotlíkom – suvenírom.

DARIJA JE VÍŤAZ 43. turnaja v malom futbale v Kovačici, ktorý organizuje od roku 1972. V kvalitnom a vo väčšej časti hry aj vyrovnanom finálovom súboji mužstvo Darija (na snímke) porazilo na penalty tím Delikventi 2 : 0, v regulárnom čase bolo 1 : 1. Na treťom mieste zakotvilo mužstvo Tatatatirci, štvrté je mužstvo Uniko, na piatej priečke Cafe Cool, na šiestej Insajderi, siedme miesto získali Fagani, ôsme Pekara Centar... Účinkovalo dvanásť družstiev. Najlepšie mužstvo na turnaji bolo zostavené z hráčov z Debeljače, Crepaje, Padiny, Vladimirovca, Jabuky, Kačareva a Banátskeho Nového Sela. Ďalšie kolektívy boli z Kovačice. Prvoumiestnený tím získal dvadsať, druhý desať a tretí päťtisíc dinárov. Najlepším kanonierom turnaja je Stanislav Dudáš (Delikventi, 16 gólov). Organizáciu turnaja mal na starosti jeho brat blíženec Vlastislav Dudáš so spolupracovníkmi z FK Slávia. Za najlepšieho hráča vyhlásili Marka Lukića zo šampiónskej zostavy, Darija mala aj najlepšieho brankára – Oskara Kováča. J. Šp.

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Dievčence z Jánošíka a Jermenoviec uvarili svoju prvú rybaciu polievku

zápase s Omladincom z Nových Bánoviec a do konca viac nezažijú taký debakel ako v Prigrevici. RADNIČKI: Radaković, Vuković (Tomić), Đurkić, Aperlić, Rodić, Katanić, Puškaš, Utvić (Knežević), Plavanski, Dmitrović, Považan (Smajić) Výsledky 2. kola: Železničar – Cement 3 : 0, Omladinac – C. zvezda 3 : 0, Radnički (Z) – Borac 1 : 1, TSC – Dunav 1 : 1, Radnički (SM) – Vršac 2 : 0, Bačka – Sloga 2 : 1, Bratstvo – Radnički (Š) 5 : 0.

Informačno-politický týždenník

Obecná liga Šíd S. Stupavský

inulú nedeľu odštartovali majstrovstvá Obecnej ligy Šíd v sezóne 2016/17. Keďže Hajduk z Višnjićeva postúpil vyššie, tu zostali tri kluby z dedín, v ktorých žijú Slováci: Jednota Ľuba, Jednota Šíd a OFK Binguľa. Žreb určil, aby sa už v 1. kole stretli dve Jednoty. Tentoraz lepšia bola tá ľubská, ktorá na domácom trávniku gólom Punoša vyhrala 1 : 0. Binguľčania majstrovstvá začali zle, lebo doma prehrali v stretnutí s mužstvom OFK Bikić z Bikić Dolu 0 : 2. • ŠPORT •

Hrali v Hložanoch

(Na 20. Matičnom turnaji v minifutbale o Pohár Veľvyslanectva SR v Belehrade 23. júla 2016)

MOMS Kulpín – 4. miesto

MOMS Hložany I – 5. miesto

MOMS Kysáč – 6. miesto

MOMS Stará Pazova – 7. miesto

MOMS Hložany II – 8. miesto

MOMS Aradáč – 9. miesto Snímky: Pavel Pálik

Pred odchodom do lovu na zajace (2015)

Silbašskí poľovníci v sedemdesiatych rokoch

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícky spolok Sokol Silbaš Lovec Aleksandar Pejak – dedo Šaja

Lov prepelíc v Silbaši (2016)

Presný údaj o začiatkoch organizovanej poľovníckej činnosti v Silbaši sa nám nepodarilo zistiť. Na základe krátkej správy v kronike Lovecký zväz Vojvodiny 1922 – 1992 o tom, že sa medzi tými, ktorí nezaplatili členské za rok 1938 Zväzu loveckých spolkov Vojvodiny, spomína aj Silbaš, uzavierame, že už vtedy v dedine organizovane pôsobili poľovníci. Umocňuje to aj správa, že v Zväzovom loveckom združení v Silbaši roku 1936 na 7 018 katastrálnych jutrách vlastného lovného revíru pätnásti lovci ulovili 342 zajacov, 160 jarabíc, 5 divých husí a zo škodcov 15 jastrabov, osem sov, 30 sivých vrán a šesť túlavých psov. Najstarší silbašský lovec Sava Milić (narodený roku 1929), dlhoročný tajomník a čestný člen, sa pamätá, že v Silbaši roku 1945 založili Poľovnícky spolok Sokol (po srbsky Soko). O dva roky neskoršie spolok mal 29 lovcov, ktorí v sezóne zastrelili 158 zajacov a 14 dravcov. Poľovníctvo ako záľuba spätá s odchovom, ochranou, odstrelom diviny a častým pobytom v prírode, na čerstvom vzduchu, vo viacerých silbašských rodinách má dlhoročnú tradíciu. Prenáša sa z generácie na generáciu u Milićovcov, Pejakovcov, Krnáčovcov, Beličkovcov... Silbašskí poľovníci roku 1977 kúpili v strede dediny budovu niekdajšej fary tamojšej Srbskej pravoslávnej cirkvi a vystavali si Lovecký dom Sokol. Jeho priestory využívajú nielen lovci, ale aj ostatné organizácie a združenia v dedine, sálu prenajímajú aj na svadobné veselia a iné podobné podujatia. V zlatých časoch poľovníctva PS Sokol mával aj do 100 členov. Dnes spolok má 42 riadnych členov a štyroch čestných, ktorí spravujú revír veľkosti 4 800 hektárov. Nie sú to len Silbašania, ale aj poľovníci z Nového Sadu, Báčskej Palanky, Petrovca, Belehradu, Rumenky, Vrbasu, Veternika, Bukovca... V revíri majú zajace, bažanty, prepelice, v menšom počte jarabice, srnčiu divinu a rôzne druhy dravcov. V rámci spolku pôsobia aj strelecká a kynologická sekcia. Pekný zvyk zalesňovania dediny a revíra trvá od roku 1950, keď osemnásti lovci zasadili 248 jaseňov v hlavnej dedinskej ulici. Od roku 2013 vysadili niekoľko tisíc sadeníc sibírskeho brestu, kanadského topoľa a agáta. Juraj Pucovský Snímky: autor a P. Mastilović

Terajší predseda LS Sokol Aleksandar Pejak – Šaja (2016) Krst mladého lovca (2015)

Z osláv 70 rokov DPS v Loveckom dome (2000)

Kŕmenie diviny v silbašskom revíri (2012)

Tablo z roku 1958

Sava Milić loví aj v 88. roku života (2010)

Lovec Janko Krnáč na SNS v Petrovci (2013) Lovecké raňajky v revíri (2015)