Hlas 35 2017 by NVU Hlas ľudu

11. Detská svadba v Kovačici

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 2. 9. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4766/

Z obsahu

2. 9. 2017 | 35 /4766/

Uzávierka čísla: 30. 8. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Byť na tom pravom ťahu 5 Aké projekty? 6 Život upísaný vede

9 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Pripravení na nový školský rok 13 Slovenské srdce káže robiť aj zdarma 17 Tomu sa povie zberateľstvo!

22 DETSKÝ KÚTIK

Tvorivé ovzdušie vládlo v kulpínskom Poľovníckom dome v piatok 25. a v sobotu 26. augusta, kým sa tu zo 30 účastníčok z 15 prostredí pod dozorom lektora na dielni Asociácie slovenských spolkov žien učilo vyrobiť svadobné vence pre mladuchy a pierka pre mladoženíchov. (s. 18) A. Francistyová

22 Kniha

23 MOZAIKA 23 Úžasná teplota srdca tu zostala 26 Mesto krásy, bolesti a bohatej histórie 28 Hora čierna a príroda krásna

31 KULTÚRA 32 Je to pre nás všetkých sviatok 34 Podnetné a krásne podujatie

Páčivým dynamickým výročným programom sa predstavili členovia hložianskeho Kultúrno-osvetového spolku Jednota uplynulú nedeľu na pódiu Domu kultúry. Na záver spoločne zaspievali pieseň Tie Hložany... (s. 31) J. Bartoš

36 Od Radvanského jarmoku po modrotlač

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 47 Blízko k tuctu gólov 50 Tridsaťšesť za šesť Michala Šuľu 51 Skúsenosť nad mladosť Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová

Jubilejný 10. ročník podujatia Ovčiarsky deň v Bielom Blate pridal ďalší kamienok do mozaiky popularizácie ovčiarstva u nás, čo patrí k základným cieľom jeho usporadúvania. Súťaž vo varení baranieho paprikáša vždy priláka pekný počet účastníkov a návštevníkov. (s. 15) J. Hromčíková

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Pôda nie je voda Je taký názor, že sa najľahšie troví zdedené. A že ho najlacnejšie možno kúpiť. Takéto úvahy nemohli človeka minúť po všetkom, čo sa v parlamente dialo so zmenami a doplnkami Zákona o poľnohospodárskej pôde.

reba však ísť radom. Podpísaním Dohody o stabilizácii a asociácii s EÚ pred deviatimi rokmi, Srbsko si totiž stanovilo záväzok, že od 1. septembra tohto roku umožní cudzím štátnym príslušníkom a ﬁrmám nakupovať pôdu, ako aj iné nehnuteľnosti, za rovnakých podmienok ako občania Srbska. Keďže sme o zmeny uvedenej dohody, ktoré by museli podpísať všetky členské krajiny EÚ, nikdy nepožiadali, v poslednej chvíli – bez širšej rozpravy a súrnym postupom v parlamente – sa východisko z núdze, s cieľom pribrzdiť predaj nenahraditeľného prírodného zdroja, začalo hľadať v zmenách príslušného zákona. V tomto kontexte možno zacitovať slová odborníka Milana Prostrana, ktorý je zástancom stiahnutia zákona, vypísania referenda a zákazu predaja pôdy cudzincom: – Nevidím, prečo Maďarsko môže zmeniť ústavu a zakázať predaj pôdy cudzincom, alebo ako Poľsko môže povoliť len nájom, ale nie aj predaj pôdy, a Srbsko, ktoré nie je členom EÚ, to nemôže?! V snahách dokázať, že predaj nebude ľahkou záležitosťou, zmenami a doplnkami príslušného zákona sa stanovuje, že kupujúci, pochádzajúci z niektorej členky EÚ, musí 10 rokov žiť v obci, v ktorej chce pôdu kúpiť, že ju musí pár rokov obrábať, že nemôže kúpiť viac než dva hektáre, že musí mať registrované poľnohospodárske gazdovstvo a vlastniť potrebné vybavenie a techniku. Srbsko si zákonom zároveň stanovuje záväzok, že počas ďalších štyroch rokov bude postupne zlaďovať svoje zákonodarstvo, týkajúce sa vlastníctva nad nehnuteľnosťami so zákonodarstvom európskym, s cieľom vyrovnať práva našich občanov s občanmi EÚ. Vo viacdňovej rozprave v parlamente, ktorá sa minulý týždeň týkala zákona vcelku a v týždni

tomto amendementov naň sa, žiaľ, zbytočne veľa slov počulo o spomínanej Dohode a o tom, prečo je taká, aká je, než o perspektívach predaja pôdy. Zákon je zákon, a každý z nich má svoje dosahy, ale i nedostatky. Keď ide o nákup pôdy, nové obmedzenia pravdepodobne budú platiť len pre cudzincov ako fyzické osoby, nie aj pre ich ﬁrmy. Tak Žarko Galetin, bývalý riaditeľ novosadskej Produkčnej burzy, uvádza, že ani doteraz nebolo veľa prekážok, aby sa cez privatizáciu a cudzie spoločnosti získalo vlastníctvo nad našou pôdou. Takisto to, že sa dodnes cudzie spoločnosti dostali k približne 20 000 hektárom tunajšej pôdy. Na niektoré medzery poukazuje aj odborník, poslanec Miladin Ševarlić – v Návrhu zmien Zákona o poľnohospodárskej pôde nie je jediné slovko o tom, či spoločnosť, ktorej zakladateľom alebo spoluzakladateľom je cudzí štátny príslušník z krajín EÚ, môže kúpiť poľnohospodársku pôdu u nás. Minister poľnohospodárstva Branislav Nedimović na konto takýchto dilem uvádza, že právnické osoby z cudziny budú môcť kúpiť pôdu len ak bude existovať osobitná medzinárodná zmluva, ktorá musí byť schválená v Národnom zhromaždení. Viaceré oblaky teda už visia nad novým zákonom. Jedným je, že veda a odbor nemali príležitosť povedať, čo si myslia o ňom. Ďalším sú dilemy, týkajúce sa práv občanov s dvojitým štátnym občianstvom. Iným viaceré jeho neveľmi precízne ustanovenia. Pôda je zdroj nenahraditeľný. Je statická a bola by škoda, keby mizla ako voda. Napríklad v smere tých zvonku, ktorí by radi ťažili z nej všetko čo sa dá, bez toho, aby jej čosi prinavracali primeranými vkladmi. No do takejto situácie sa privádzame sami. V duchu toho: Každý je strojcom svojho vlastného (ne) šťastia.

Oto Filip

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 35 /4766/ 2. 9. 2017

Týždeň 

InPress

Vzor(y)

Byť na tom pravom ťahu

Juraj Bartoš

Zhruba pred desiatimi dňami prezident Srbska Aleksandar Vučić prijal skupinu detí srbskej národnostnej príslušnosti z niekoľkých chorvátskych miest a dedín. Stretnutie s hlavou štátu nesporne bolo čerešničkou na šľahačke pre frekventantov letnej školy svätého Savu. Ich radosť bola ešte väčšia, keď ich vzácny hostiteľ častoval pozvaním na zápas medzi Crvenou zvezdou a Krasnodarom. Všetko by to bolo pekne, keby prezident vlastnil aspoň kúsok bezprostrednosti, o akú sa snažil v stretnutí s deťmi pred kamerami. Ako priamo z tváre miesta informovali niektoré médiá, istý sedem a pol ročný chlapec Dino na prezidentovu otázku za koho drukuje, odpovedal ani z pušky, že je fanúšikom Rijeky. Aleksandar Vučić ihneď siahol po výchovno-vzdelávacej pomôcke: poučil chlapca, že si musí (?!) nájsť väčší (?!) lepší klub, za ktorý bude drukovať. Ihneď mu poradil, aby to boli „Zvezda alebo Partizan“ čiže „trochu väčší klub od Rijeky, Dinama, Hajduka.“ Zároveň ho poučil, že Belehrad je jeho mesto rovnako ako Rijeka. Skromný a pravdaže patrioticky konštantne na najvyššej úrovni, nezabudol podčiarknuť, že Belehrad je najväčšie a (teda i) najkrajšie mesto v regióne, keďže sa doň vmestia takmer tri Záhreby a päť Sarajev (?!)... Nečudovali by sme sa, keby teraz dakto zvolal: No a čo tu nie je v poriadku?! Prečo ďalší útok na prezidenta? Veď on toho chlapca ani nezahriakol, ani sa naň nepozrel nepekne. Skôr poslúžil vzorom, však aj francúzsky moralista Joseph Joubert povedal: Deti viac potrebujú vzory ako kritiku. Veď práve to. Vzor, dobrý príklad, nie vnucovanie vlastnej vôle a vlastného názoru. Tobôž nie niekomu, kto ešte len rastie, dospieva telesne ale aj (a najmä) emotívne, duchovne. Čo sme teda chceli povedať? Nič. Iba ak pripomenúť, ako je prepotrebné znovu a zase sa vracať k nesmrteľnej sentencii Duška Radovića: Bite svoje deti hneď, ako spozorujete, že sa vám začnú podobať.

www.hl.rs

168 HODÍN

Oto Filip

ončia sa horúce letné týždne, v ktorých sme zažili až päťkrát silnú vlnu horúčav. Dni, keď sme často žili pre oddych a zábavu. A akosi rýchlo nastupujú týždne iné, nastoľujúce témy existenčné, vrátane tých chlebových. Jedla je síce zatiaľ nadostač, no vrásky spôsobuje sucho, nižšia úroda, samozrejme aj budúce, vyššie ceny produktov a obilnín. Známe je už dávno, kto sa čo učí na koži vlastnej a kto na tej inej. Ako je jasné aj to, že sú tí, čo zavčasu investovali do závlahového hospodárstva dnes v pozícii rozhodovať o cenách a distribúcii potravín, teda aj o tých, ktorých letné zábavky sú skalené vysokými cenami potravinárskych výrobkov. Už neraz sa nám vypomstilo to žitie dneškom, nemysliac veľmi na budúcnosť. Tá nevšímavosť neplatí len pre pôdohospodárstvo. Nedá sa síce zmeniť na lepšie všetko naraz a mnohé dobré iniciatívy sa dokážu rýchlo zrútiť ako domček z karát. Podstatné je však vynakladať úsilie v smere spejúcemu k dobru, nie k problémom. Do kladnej súvahy uplynulých dní možno zaradiť správu o rýchlom urovnaní vzťahov s Macedónskom, ktoré naštrbila nedávna



aféra. Z nedávneho úprimného rozhovoru, ktorý v radnici v Niši viedli šéf diplomacie Srbska Ivica Dačić a jeho macedónsky kolega Nikola Dimitrov, vzišlo konštatovanie, že sú dve susedné krajiny priateľmi a že podniknuté opatrenia znemožnili vznik trvalej škody v ich vzájomných vzťahoch. Brusel bol prekvapený sporom medzi Srbskom a Macedónskom, ale teraz je spokojný, keďže činitelia oboch štátov umožnili dostať sa dialógom k východisku. Kvitoval to spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko David McAllister v rámci nedávnej dvojdňovej návštevy Belehradu. Stretol sa počas nej tak so štátnymi a vládnymi predstaviteľmi, ako aj so zástupcami viacerých opozičných strán. Vzťahy medzi Belehradom a Prištinou zhodnotil ako veľmi komplexné a komplikované, podotýkajúc, že dialóg má kľúčový význam, vzhľadom na to, že ide o veľmi dôležitú otázku pre Srbsko. Kým sa na Kosove, ktoré je naďalej bez vlády, nič zásadné neudialo vzhľadom na stagnáciu a politickú krízu v Prištine, medzinárodnému spoločenstvu sa to ticho zrejme nepozdáva. Jasné je totiž, že kríza a nedorozumenia v Prištine odročujú splnenie takých záväzkov ako je založenie Spolo-

čenstva srbských obcí, spolupráca so špeciálnym súdom v Haagu či demarkácia hraníc s Čiernou Horou. Preto v pondelok prišlo oznámenie o štvrtkovom stretnutí srbského a kosovského prezidenta Aleksandra Vučića a Hashima Thacího v sídle EÚ v Bruseli, s cieľom, aby si vymenili názory na pokračovanie dialógu o normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou. Deje sa to v čase očakávania štartu oznámenej celonárodnej debaty o tejto dôležitej otázke, do ktorej by sa mohli či mali zapojiť všetky segmenty spoločnosti: predstavitelia moci, civilného úseku, cirkvi, Akadémie vied... Aj premiérka Ana Brnabićová v rozhovore pre albánsku televíziu Oranews podotkla, že Srbsko neuzná jednostranne vyhlásenú kosovskú nezávislosť, no že dialóg o normalizácii vzťahov existuje a bude pokračovať. Tie vzťahy nie sú jediným problémom, ktorý treba urovnať. Je tu naďalej situácia v Goši, štrajk osvetových pracovníkov, nutnosť urýchliť hospodársky rast... A pri tom všetkom, čo nás trápi, nie je vylúčené, že len čo zahladíme nejaký problém, vynorí sa onedlho ďalší trapas a tak dokola. Raz s väčšou, inokedy zase s menšou intenzitou.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

RNDr. OLGA FEJDIOVÁ, CSc., LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, PODPREDSEDNÍČKA SPOLKU SLOVÁKOV Z JUHOSLÁVIE

O tom snívali naši predkovia Oto Filip Už roky pravidelne chodíte na Slovenské národné slávnosti. Súhlasíte s metaforou, že na nich ide aj o návraty k svojej podstate? – Presne tak. Je to veľmi dôležité stretnutie Slovákov. Chvalabohu, už

Informačno-politický týždenník

nielen tých v Srbsku, ale aj všetkých na Dolnej zemi. Chodia na ne Slováci z Rumunska, aj z Maďarska. Už niekoľko rokov veľmi dobre navzájom spolupracujú, a to je to podstatné. O tomto snívali naši predkovia, keď sa dolnozemskí Slováci rozdelili po roku 1918

do jednotlivých štátov. Vtedajší múdri ľudia chceli vytvoriť nejaké, dnešným slovníkom nazvané, exteritoriálne územie. Na to však neboli naozaj vhodné geopolitické možnosti. Ale teraz vlastne, touto spoluprácou, oni dosahujú to, čo chceli naši predkovia. A v tom je tá krása. Tak to má byť a nech to tak aj zostane. Nech to trvá, trvá a trvá. Myslím si, že keď Slováci zotrvali tuto pomaly tristo rokov a boli aj priaznivé, ale aj nepriaznivé okolnosti, zvládneme to aj my – ich potomkovia. • TÝŽDEŇ •

ZO SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTÍ: V PETROVCI PREBIEHALA PANEL ROZPRAVA NA TÉMU

Aké projekty? Vladimír Hudec

očas augustových Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci v rámci projektu Udržateľnosť zjednotenia prebiehala vo veľkej sieni petrovského obecného Zhromaždenia zaujímavá panelová rozprava. Na nej predstavitelia partnerských miest Nitra, Ružomberok, Stará Ľubovňa, Vukovar a združenia Československé reality z Prahy, spolu s predstaviteľmi Obce Báčsky Petrovec a Regionálnej rozvojovej agentúry Báčka prezentovali doterajšie skúsenosti v realizácii projektov podporených prostriedkami z IPA fondov. Moderátor Vladimir Nikić na úvod povedal, že Obec Báčsky Petrovec spolu so svojimi partnermi vlani úspešne zrealizovala projekt Zjednotení v jednej únii. Jeho cieľom bola výmena skúseností v realizácií projektov miest, ktoré sú podporené v rámci programov Európskej únie, ako aj prezentovanie fondov Európskej únie. Predstavená je aj dobrovoľnícka práca ako významný segment európskych hodnôt a podpora aktívnym a uvedomelým občanom, účinkujúcim vo všetkých sférach života svojho lokálneho spoločenstva. Výsledkom tých prezentácií bolo posilnenie spolupráce partnerských miest, čo je toho roku hlavnou témou projektu Udržateľnosť zjednotenia. Panelová diskusia na tému Udržateľnosť spolupráce, udržateľný rozvoj sa vzťahuje na udržateľné projekty ﬁnancované Európskou úniou. V pokračovaní nasledovala prezentácia projektov miest Ružomberok, Stará Ľubovňa, Nitra, Vukovar, spoločnosti Československá realita, Rozvojovej agentúry Bačka ako aj skúseností Podnikateľsko-informačného centra (PIC) v Báčskom Petrovci. Na rozpravu však zostalo málo času vzhľadom na to, že výklady prednášateľov boli dlhšie než sa • TÝŽDEŇ •

pôvodne plánovalo, ako aj na okolnosť, že účastníci ďalšieho podujatia už zaplnili sieň petrovského OZ. Predsa moderátor Vladimir Nikić nastolil niekoľko otázok panelistom: – Ak je

škôl a tomu podobné. Že sú to aktivity, ktoré sú už plánované v lokálnej samospráve a Európska únia iba pomáha realizovať ich, čo je v podstate v poriadku. Na strane druhej,

Projektoví manažéri partnerských miest – účastníci panelovej rozpravy

aplikácia správne koncipovaná, správne deﬁnovaný problém a udržateľnosť zvážená z viacerých uhlov, ako je možné, že sa určitá aktivita uskutočňuje iba počas trvania projektu, čiže ako je možné, aby nejaká aktivita nepokračovala aj po ukončení projektu? – Reálne, to by sa nemalo stávať, – odpovedala Dušanka Miščevićová z Vukovaru. – Veľmi je dôležitá konštantná práca s účastníkmi, ktorí majú na starosti udržateľnosť. V tom sa aj odzrkadľujú kapacity lokálnej samosprávy, resp. rozvojovej agentúry ako nositeľov aktivity realizácie projektu. Ale, zásadne by sa nemalo stať, aby sa po realizácii projektu nemohla dokázať udržateľnosť danej aktivity, za čo je svojráznym garantom lokálna samospráva. Bolo konštatované aj to, že sú aktivity na infraštruktúrne projekty, na výstavbu ciest, kanalizačnej siete, rekonštrukciu

sú však aj projekty, ktoré sú následkom výzvy, aby sa robili. Z toho často vznikajú projekty ako výplody nejakej fantázie,

napríklad na výstavbu fontán a tomu podobné. Pritom tie objekty pekne vyzerajú, ale potom, po ich ukončení vzniká problém. Dilemy teda existujú. – Zrejme musia jestvovať priority. Každý projekt je spoluﬁnancovaný prostriedkami mesta a prechádza schválením mestského zastupiteľstva, kde sa znovu uvažuje o tom, čo je potrebné a či takýto projekt je alebo nie je v prospech občanov, – odpovedal Štefan Lančarič z Nitry. Na jeho slová nadviazala D. Miščevićová z Vukovaru: – Pri vypracovaní projektu treba, pravda, uvažovať aj o jeho následkoch a bremene, ktorý zostáva lokálnej samospráve po jeho realizácii. Rovno preto je nevyhnutné aj sústavné školenie a rozvíjanie kapacít účastníkov. A to práve v súvislosti s uvedenými následkami realizácie každého projektu. Totiž v prípade, že neudržiavame danú infraštruktúru, na ktorú sme získali prostriedky a že táto nedáva žiaduce výsledky, jestvuje možnosť vrátenia prostriedkov, – podotkla predstaviteľka Vukováru.

Iný uhol reality

35 /4766/ 2. 9. 2017

Nikola Petkov

Týždeň ROZHOVOR S DEKANOM FAF UK V BRATISLAVE PAVLOM MUČAJIM

Život upísaný vede Jaroslav Čiep

rof. Dr. Pavla Mučajiho na začiatku tohto roku aj v druhom funkčnom období potvrdili za dekana Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vysokoškolskej inštitúcie, ktorá v tomto roku oslavuje 65 rokov založenia. Prof. PharmDr. Pavel Mučaji, PhD. sa narodil roku 1968 v Novom Sade. Pôvodom je Petrovčan. Jeho otec Pavel Mučaji bol spisovateľom a profesorom na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci, matka Xénia Mučajiová, rodená Plančaková, spisovateľka pre deti, bola vychovávateľkou a vedúcou na Materskej škole Včielka v Petrovci. Zo súrodencov má sestru Alexandru. Je ženatý a spolu s manželkou Ivanou majú syna Pavla a dcéru Imu. Vzdelanie Pavel Mučaji získaval na Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci (1983), na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci (1985), na Strednej zdravotníckej škole Dr. Ružica Rip v Sombore (1987) a na Univerzite Komenského v Bratislave na tamojšej Farmaceutickej fakulte (1988 – 1993). Postgraduálne štúdium ukončil obhajobou dizertačnej práce 1997 na FaF UK v Bratislave (PhD.). Rigoróznu prácu obhájil 1999 (PharmDr.) a habilitačnú prácu 2004 (docent vo vednom odbore farmakognózia). V roku 2013 bol prezidentom Slovenskej republiky vymenovaný za profesora farmakognózie. V súčasnosti pôsobí na Katedre farmakognózie a botaniky FaF UK. Pozíciu dekana fakulty zastáva od 1. marca 2013, kde od 29. februára pokračoval vo svojom druhom mandáte. Hlavné predmety vedeckého záujmu prof. Pavla Mučajiho sú farmakognózia – izolácie a identiﬁkácie účinných látok z rastlín, štandardizácia rastlinných extraktov na obsah účinných látok, analýza zloženia rastlinných extraktov, zisťovanie biologickej aktivity izolovaných sekundárnych metabolitov a rastlinných extraktov.

www.hl.rs

Dr. Pavel Mučaji absolvoval aj študijné pobyty v zahraničí: na Farmaceutickej fakulte v Ljubljane v Slovinsku v rámci programu CEEPUS, na Institut für Pharmakognosie, Univerzity vo Viedni (2002 – 2003, celkovo 28 týždňov na základe štipendia z: Fakultät für Naturwissenschaften und Mathematik Universität Wien). Je členom Slovenskej farmaceutickej spoločnosti. Ako autor a spoluautor uverejnil viac ako 50 pôvodných vedeckých publikácií, množstvo vedeckých prác v ka-

Dekan FaF UK Pavel Mučaji

rentovaných časopisoch, príspevkov v recenzovaných zborníkoch a monograﬁách. Roku 2002 získal aj Cenu odbornej spoločnosti za najlepšiu publikáciu v roku 2001, ktorú udeľuje Slovenská farmaceutická spoločnosť pri Slovenskej lekárskej spoločnosti v Bratislave. Keďže cez prázdniny Dr. Mučaji s rodinou pravidelne prichádza na návštevu do rodiska, práve jeho tohtoročný augustový pobyt v rodnom Petrovci sme využili aj na družný rozhovor. Možno, že pre niekoho táto odborná terminológia znie tak trochu strašidelne. Preto sa na úvod žiada bližšie objasnenie pojmov, s ktorými ste bytostne spätý... – Farmakognózia je veda o liečivých rastlinách. Farmácia je

Informačno-politický týždenník

širšia oblasť, ktorá zahŕňa rôzne vedné oblasti, a tam patrí aj farmakológia, aj farmakognózia a iné disciplíny. Farmácia, čiže lekárenstvo, sa študuje ako odbor, vrátane disciplín, ktoré tam patria. To sú aj štátnicové predmety alebo také základné farmaceutické predmety. Sem patria farmakognózia, farmaceutická chémia, farmakológia, sociálna farmácia a lekárenstvo a technológia prípravy liekov. Sú to najzákladnejšie veci v tomto odbore, z ktorých niektoré sa učia iba na farmácii a farmakológia – podstata účinkov liekov na organizmus – sa učí aj na lekárskej fakulte. Vaše zastávky na profesionálnom pláne sme sledovali aj na pedagogickom, aj na vednom pláne. Ako ich vnímate vy? – No ten základný smer najprv bola farmácia. A keď človek už ide študovať na farmáciu, tak aj súčasná legislatíva v rámci Európskej únie je tak postavená, že sú tam predmety, ktoré sa musia absolvovať, aby bol diplom platný v celej EÚ. To znamená, že 10 – 15 záväzných predmetov sa musia absolvovať. Tie ostatné predmety sú také, že si ich daná krajina na základe svojich špecifík, ako sa vyvíjala farmácia v regiónoch v rámci štátov, môže doplniť. Je tam nejaká voľnosť. Človek za tých päť študijných rokov postupne prechádza jednotlivými disciplínami zaradom. Potom k čomu inklinuje, tak tomu sa viac aj venuje. V mojom prípade to bola farmakognózia, čiže liečivé rastliny. Tu sa sledujú obsahové látky, toxicita rastlín, účinky na organizmus a podobné. Na vysokých školách prebieha tzv. základný výskum a ten je ešte ďaleko od človeka. Po skončení vysokej školy človek získava titul magister. Potom ak chce ísť do lekárne, tak tam samozrejme môže ísť pracovať aj v rámci celej EÚ. Pokiaľ človek chce učiť na vysokej škole, musí sa ďalej vzdelávať. Je nutné postgraduálne štúdium a postupne

možno ísť ďalej v tom pomyselnom rebríčku hodnôt. Nasleduje habilitácia, čiže docentúra, potom môže nasledovať profesúra, na čo existujú určité vedecké kritériá, ktoré treba splniť. Treba sa venovať bádaniu, výsledky publikovať vo vedeckých časopisoch. Tituly docent a profesor sú aj vedecké aj pedagogický tituly. Musíte ich obe mať splnené, vychovávať svojich doktorandov, diplomatov... Byť dekanom je len funkcia, ktorá vskutku nesúvisí so skutočnými akademickými hodnosťami. Ale už ste tam vo svojom druhom funkčnom období. Máte aj podporu kolegov a študentov. Na čo ste sa vo funkcii dekana FaF UK zamerali a kam cielite? – Dekana volí akademický senát fakulty. V prípade našej fakulty je to 20 členné teleso – 14 členov je z radov zamestnancov a 6 členov senátu sú študenti. Bolo pre mňa určité zadosťučinenie, že mi dali dôveru a niektoré veci sa pohli a myslím si, že je fakulta na správnej ceste. Priorít bolo viacej. V podstate sa jednalo o prestavby a investície do fakulty, lebo po dlhých rokoch bolo treba urobiť prestavby, čo nie je jednoduché. Vzhľadom na planú legislatívu nie je jednoduché ani z hľadiska ﬁnancií, verejných obstarávaní, prípravy toho všetkého, ale chvalabohu človek nie je sám v tomto, a sám by ani nič neurobil. Ale je potrebné mať skvelých ľudí okolo seba – dobrý tím spolupracovníkov, mladých zanietených ľudí, ktorí sú ochotní pracovať aj nad rámec určitých povinností. A potom je možné pripraviť aj náročnejšie úlohy tak, aby sa dotiahli do konca a sa zrealizovali. Jednalo sa v podstate o prestavbách auly, knižnice, vybudovanie novej školskej jedálne, prestavbu všetkých študentských laboratórií. Zrenovovali sa aj všetky posluchárne pre študentov a v týchto rekonštrukciách pokračujeme aj ďalej. To je to, čo sa vidí, ale tá mravčia práca bola to predtým – zohnať peniaze, vybaviť povolenia. Je to náročnejšia časť ako samotná realizácia. Máme to rozpracované aj do budúcna a verím, že aj nasledovné štyri roky využijeme úspešne, naplno, • TÝŽDEŇ •

tak, aby fakulta pocítila zmenu, ktorú sme si vytýčili. Do akej miery štát vládze podporiť, resp. vyfinancovať snahy fakúlt, školstva a vedy? – Keď sú problémy, tak sú vždy finančného charakteru. Viac-menej je školstvo nedofinancované v celej Európe. Ale na rozdiel od štátov západnej Európy, kde majú svoju tradíciu a pravidlá, v postkomunistických štátoch je to oveľa výraznejšie. Zatiaľ ani u nás peniaze neprichádzajú v takom objeme, aký by sme potrebovali. Ide nielen o prestavby, omietky, o vonkajšok, ale treba aj laboratóriá vybaviť prístrojovo. Dnes sa veda nedá robiť tak ako sa robila

Na titulnej strane odbornoinformačného časopisu Lekárnik 2017

voľakedy, že v skúmavke zmiešame dve veci a dostaneme nejakú tretiu. Tie prístroje sú extrémne drahé, sú náročné na obsluhu, udržiavanie, na chod... Tie peniaze sú tam nutné. V praxi je to tak, že vláda vyčlení časť peňazí a tie si delia medzi sebou zo 40 vysokých škôl na Slovensku. Každá vysoká škola na základe počtu študentov a vedeckých výkonov dostane určitú časť peňazí, ktoré potom prerozdeľuje univerzita medzi fakulty. UK je najväčšou na Slovensku a má 13 fakúlt. Jej ročný rozpočet je cca 98 – 100 miliónov eur, takže čiastka peňazí príde aj k nám. Keď to porovnám napr. s obdobnou univerzitou v Helsinkách, oni ich tam majú 750 miliónov. Napr. univerzita vo Viedni, ktorá je porovnateľná, má rozpočet cez miliardu eur. Znamená to, že rovnako veľké štáty dávajú oveľa viac peňazí na výskum a na školstvo. Oni si • TÝŽDEŇ •

uvedomujú, že je to investícia do budúcnosti. Pokiaľ to zanedbáme teraz, ono sa nám to po tých 5 – 10 rokoch vráti. Azda aj trojnásobne, ale v tom negatívnom zmysle. Akým smerom sa farmakognózia ako vedný odbor uberá v súčasnosti? – Každá vedná oblasť sa dnes rozvíja veľmi rýchlo. To, čo sme sa my niekedy učili, nechcem povedať, že neplatí, ale tie poznatky sú oveľa už hlbšie. Ak si to premietneme historicky, tak jediné dostupné liečivé prostriedky boli rastliny. Postupne ako objem vedomostí narastal prichádzalo k diverzifikácii a k rozloženiu jednotlivých vied. A tak aj farmakológia sa vyčlenila z farmakognózii, keď ten objem poznatkov bol väčší. Postupne sa vyčlenili aj botanika, atď. Farmakognózia kedysi bolo tovaroznalectvo, čiže takto tá a tá rastlina vyzerá. Dnes my už ideme, podobne ako je to aj u ľudí, na úrovni génov, na úrovni molekulárnej biológie. Dnes máme biotechnológie. Umožňujú nám vyselektovať gény za produkciu určitých obsahových látok, preniesť tie gény do mikroorganizmov, napr. do kvasiniek. Tie vieme kultivovať v obrovských fermentoroch, tankoch po 100 000 litrov. Na každé dva týždne vieme získavať látky, ktoré sú predmetom nášho záujmu. Kým sme kedysi zasadili rastlinu a celý rok sme sa o ňu starali kým narástla a o rok sme ju mohli zozbierať, dnes vieme v podstate každé dva týždne „zobrať úrodu“. Dnes bez molekulárnej biológie a genetiky sa už ani jeden vedný odbor nepohne dopredu. Už je to o interdisciplinárnosti – vedy sa prelínajú a odbory už neexistujú v klasických podobách ako kedysi. Ktoré z rastlín ste vy a váš tím vo väčšej miere preskúmali? – Celá výskumná úloha sa plánuje na tri – štyri a viac rokov a pre ňu treba zabezpečiť finančný podklad, buď zo štátnych alebo európskych grantových zdrojov. My sme napr. skúmali ľaliu bielu, ktorú poznáme aj doma. Tiež aj repík lekársky, artičoku a iné rastliny. Skúmali sme aké majú obsahové látky, aké majú účinky a pod. Na fakulte sa intenzívne skúma aj mäta, medovka, šalvia, ľubovník bodkovaný a iné liečivé

rastliny. Je to tímová práca. Nám sa napr. podarilo z ľalie bielej izolovať látky, ktoré dovtedy vo svete neboli popísané. To sme publikovali a potom ďalší odborníci, ktorí to používali, nás citujú a tie citácie sú jedným z kritérií pre ďalšie habilitačné a inauguračné pokračovania. Ako vnímate návrat k tradičnému ľudovému liečiteľstvu?

užívalo sa to tradične a vieme z toho urobiť tradičný liek. Ale je to liek. A liek môže byť aj škodlivý. Tá druhá kategória: dobre zaužívané použitie, to je ako hociktorý chemický syntetický liek, ktorý existuje. Prechádza tými istými testami. Lieky sú v súčasnosti kontrolované a aby sa tak trochu obišla legislatíva, v obchodoch sa zjavujú tzv. doplnky výživy

V kruhu svojej rodiny vo chvíľach oddychu

– O viac tisícročnej tradícii ľudového liečiteľstva v Číne alebo Indii a v iných krajoch azda už všetci vedia. V súčasnosti ten návrat k prírode je deklarovaný hlavne tým, že prírodné látky – liečivá – sú bezpečné. Keď si to tak vezmete, aj ten prírodný liek, fitopreparát je tiež liek. A lieky nie sú len bezpečné, vedia byť aj nebezpečné, vedia aj uškodiť. Čiže je to liek len vtedy ak to podáte správnemu pacientovi a v správnej dávke. Návrat k prírode je zaujímavý, ona nám ponúka obrovské možnosti. Dnes sa u 80 % svetovej populácie rastliny používajú ako primárny zdroj liečiv. Odhaduje sa, že existuje 300 000 druhov vyšších rastlín a z nich je len 10 % preskúmaných. Pri 90 % rastlín ešte ani nevieme čo všetko obsahujú a na čo sa môžu použiť. Prípravky z liečivých rastlín sú klasifikované ako lieky. Súčasná európska legislatíva má dve kategórie týchto liekov. Delia sa na lieky, ktoré majú dobre zaužívané liečebné použitie a tradičné použitie. Keď je tradičné použitie, znamená to, že sa tam nevyžadujú prísne skúšky, čiže robiť testy na toxicitu a iné. Vy-

a nekontroluje sa v nich čo a koľko čoho obsahujú a či sú zdravotne neškodné. Práve pri konzumácii týchto prichádza k množstvu nevhodných indikácií. Vedec určite dni a mesiace strávi v laboratóriu. Ako profesor treba pri pedagogickej práci zaúčať študentov a ako dekan ešte mnoho vecí manažovať. Je určite málo voľného času. Ako ho trávite? – Po práci skutočne nezostáva veľa času na žiadne iné koníčky. Kým som bol mladší, chodieval som na futbal, potom to už bolo tak, že myseľ stíha, telo trochu menej. Teraz sa už venujem len práci, rodine a deťom. Všetko iné už menej. Maximálne nejaké spoločné výlety, spoločné dovolenky. S Dr. Pavlom Mučajim sme debatovali ešte dlho. A mali sme aj o čom, keďže nás viažu spoločné spomienky spred jeho odchodu na štúdiá. Záverom sme mu popriali, aby ho elán neopúšťal. A samozrejme zagratulovali, že sme hrdí na neho ako na jedného z našincov, ktorý šíri dobré meno o vojvodinských Slovákoch. Foto: z archívu P. Mučajiho

35 /4766/ 2. 9. 2017

Týždeň Reakcia na text Juraja Bartoša: Namiesto otvoreného listu ...kým ešte smieme, HĽ, r. 34, 26. augusta 2017, str. 8.

Áno, ja som ten zlodej a podvodník

dreveným mečom v ruke a papierovou čiapkou na hlave J. Bartoš znovu zaútočil! HU! Z jeho najnovšieho výtvoru, v ktorom síce nepovedal nič nové, paradoxne vyplynulo, že práve ja nesiem najvyššiu mieru viny za to, čo ATM dokázala urobiť z NRSNM počas jej druhého a zvlášť tretieho mandátu. Že azda práve ja sa mám ospravedlňovať za to, že som z postu predsedu Výboru pre vzdelávanie a vôbec z NRSNM odstúpil už pred koncom prvého mandátu, keď som videl, kam sa to celé začína uberať. Okrem demisie, niekto si možno spomenie, som vtedy napísal a všetkým členom NRSNM aj doručil príčiny demisie, akýsi výstražný list, ktorým som chcel vyburcovať svedomie ľudí a sa pokúsil vyvolať reakciu na nekalé praktiky, ktoré ATM čoraz zjavnejšie začala používať. Vyzval som členov, aby sme si príklady brali od našich starých, ktorí vedeli dávať a pomáhať, a nie len brať a kradnúť. Aká bola reakcia? Aká? Nuž nulová. Niektorým veru aj odľahlo, že sa ma zbavili, niekomu som uvoľnil miesto, po ktorom túžil-a. Až teraz mi jednotlivci sem-tam nesmelo povedia, ž vtedy som mal pravdu.

Po viac ako desiatich rokoch. Teda, ťahal som tri roky ako kôň, úplne zdarma (ak sa nemýlim aj J. Bartoš vtedy písal, že práve Výbor pre vzdelávanie zaznamenáva najlepšie výsledky), potom, keď sa začínalo rozkrádanie, som od válova odstúpil a nechal som „pri tichom ohníku sa opekať“ všetkých tých „chudáčikov“, ktorí od válova odstúpiť veru nehodlali. Teda ja, asi jediný ktorý z korupcie a zlodejstva nemôže byť podozrivý (lebo som z protestu podal demisiu práve vtedy, keď sa kolotoč korupcie začínal veselo točiť) sa podľa J. Bartoša mám ospravedlňovať. Nad takou „logikou“ by aj starý Aristoteles určite zmeravel v tichom úžase. Podľa môjho názoru spolitizovaná a sprivatizovaná, skorumpovaná a negatívnou selekciou prehnitá Matica nie je našou Maticou, Maticou našich starých, tobôž nie Bulíka a Kvačalu. Dúfam, že po najnovších zmenách vo vedení budem môcť prestať s používaním uštipačnej skratky tzv. Od nového vedenia očakávam predovšetkým poctivé a transparentné hospodárenie a zmierujúce celonárodnostné pôsobenie.

A napokon, prečo podporujem P. Surového? Nuž jediný vysúkal rukávy a sa podujal vyčistiť tieto makanovské Augiášove chlievy. Jediný hlasno a jednoznačne hovorí o protikorupčnom boji, sľubuje jasné pravidlá pri rozdeľovaní peňazí a transparentné pôsobenie. Práve to chcem počuť a podporiť. A za tie slová ho chcem držať. A nejde mi tu ani o Vučića, ani o žltých, bielych či zelených, ani o Čanka, ani o „opanka“... Ide mi výlučne o nás, o zlodejov v našich radoch, o našu vlastnú slovenskú, ak chcete aj luteránsku mieru poctivosti a spravodlivosti... Inak, musíme spolupracovať s každým, koho si srbský národ väčšinovo zvolí, my sme takmer bezvýznamný politický faktor (len sa pozrite, s čím sa v politickom pôsobení stretával Mičátek, a vtedy Slováci určite zavážili viac, než zavážia dnes), musíme vyrásť z plienok a robiť to, čo sa dá a môže. A Srbom vždy hovoriť „naša braća“. Keby ATM mala čo len štipku cti a dôstojnosti, už dávno by odstúpila. P.s. rád si zapolemizujem s každým súdnym človekom, ale uvedomuje si J. B. aspoň okrajovo, že

PREČO ZLOŽITÉ, KEĎ SA DÁ AJ INAK

Dane z našej dlane Oto Filip

en výrok je známy už dávno. Na tomto svete nič nie je isté, okrem smrti a platenia daní. Údajne to povedal jeden zo zakladajúcich otcov Spojených štátov amerických Benjamin Franklin. Keďže však každá výnimka má aj svoje pravidlá, ani platenie daní nie je záležitosťou stopercentne istou. Svedectvom toho sú daňové úniky a daňové raje v cudzine, pokusy odvádzať na dane čím menej peňazí, podľa možnosti platiť ich veľmi málo, skromne,

www.hl.rs

prípadne neplatiť ich vôbec. Jedným zo spôsobov znížiť daňové úniky bolo uvedenie dane z pridanej hodnoty. Napriek jej pozitívnemu vplyvu, ešte stále existujú daňové medzery, ktoré sa pred pár rokmi, dokonca aj na úrovni európskej, vyšplhali priemerne a približne na pätnásť percent. Zdaňovať zisky tam, kde vznikajú, sa stalo v Európe základom balíka opatrení, ktoré by mali zjemniť následky presúvania obrovských prostriedkov zo štátov s vyššími daňami do tých s daňami menšími.

Informačno-politický týždenník

Z približne desať druhov daní existujúcich v Srbsku, vzťahujúcich sa na päť kategórií: spotrebu, dôchodok, zisk, majetok a prevod majetku fyzických a právnických osôb, DPH ako všeobecná daň na spotrebu, má veľký význam a vplyv na celý rad odvetví, celkové hospodárske výsledky, štandard obyvateľov... Háčik je však v tom, že je Zákon o dani z pridanej hodnoty rozsiahly, napísaný na približne 250. stranách, a nie všetkým celkom jasný a zrozumiteľný. Inými slovami, vynájsť sa v jeho labyrintoch nie je ľahko.

práve ja, univerzitný profesor pôsobiaci na viacerých univerzitách doma a v zahraničí, autor desiatok a desiatok vedeckých monograﬁí, štúdií, vysokoškolských učebníc, beletristických kníh, učebníc pre ZŠ teda, že práve ja som ten, ktorý nemohol uverejňovať v HĽ, ani sa objaviť v RTV – vysielanie v slovenskej reči – posledných desať rokov, práve počas „kádrovania“ ATM, rovnako ako predtým počas Slobu, rovnako ako predtým počas súdruha Tita (vtedy kádrovala íná súdružka s rovnakým priezviskom)? Teda, z plných štyridsať rokov verejného pôsobenia, tri štvrtiny času som bol v „našom a vašom“ týždenníku zakázaný. A on sa teraz obáva, má intuíciu... kým, jajdabeda, ešte smie... Poviem Ti to na rovinu, Ďuro: v profesionálnom a morálnom zmysle, nič horšie od toho, čo sa Ti už stalo, sa Ti stať nemôže. Prevzal si nejaký kus papiera, odmenu to za vernú službu, z rúk tých, od ktorých by som ja osobne neprijal pohár vody, ani keby som v prostred púšte Gobi umieral smädom. Tak Ťa pekne poprosím – vzmuž sa a prestaň fňukať. Zoroslav Spevák

Na jednej z nedávnych porád o daňovej sústave v Belehrade účastníci kvitovali, že len zväzky vysvetľujúce podstatu jeho ustanovení majú viac ako 1 200 strán. Následkom je, že vlani okolo jedenásť tisíc podnikateľov a vôbec zainteresovaných malo rôzne námietky, prípadne požiadalo o adekvátne vysvetlenie a tlmočenie viacerých článkov. Na porovnanie, v Nemecku žiadostí uvedeného druhu bolo za rok okolo šesťsto. Podstatou je, že sa raz prerokované a schválené v krajinách vyvinutej demokracie tak ľahko nemení. Zákony a ústavy sú jasné, čiže vie sa, kto čo robiť má, aké práva a povinnosti mu prislúchajú. A to je základ na ktorom možno dlhodobo stavať. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZO ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Rýchlo prerokovali päť bodov Anička Chalupová

o schválení zápisnice z uplynulého zasadnutia v piatok 25. augusta bežného roka v zasadacej sieni obecnej správy výborníci prerokovali 5 bodov rokovacieho poriadku 11. zasadnutia Zhromaždenia obce Kovačica. Za zhruba pol hodiny (niektorým výborníkom, hlavne z opozičných radov, sa aj to zdalo dlho a skôr než sa začalo hlasovať, opustili zasadnutie) kovačickí výborníci prerokovali a schválili návrh konsolidovanej správy o uskutočnení obecného rozpočtu na obdobie 1. január – 30. jún 2017. V súvislosti s týmto bodom odôvodnenie podala Alžbeta Marková, vedúca obecného Oddelenia pre ﬁnancie, rozpočet a lokálnu daňovú administratívu. Okrem iného povedala, že v prvom polroku obec realizovala

Okamih z hlasovania na 11. zasadnutí Zhromaždenia obce Kovačica

celkový fiškálny suficit v hodnote 7 860 000 dinárov. Neskoršie sa slova ujal Novica Trajković, výborník Demokratickej strany (DS), ktorý sa opýtal, kedy obec finančne podporí rekonštrukciu kultúrneho domu v Putnikove, do ktorého sa dlhé roky vôbec

neinvestovalo. Milan Garašević, predseda Obce Kovačica sľúbil, že už na nasledujúcom zasadnutí ZO sa o tom bude rokovať a problém sa rieši do konca tohto roka. Zhromaždenie obce schválilo návrh ročného programu ochrany, úpravy a používania

poľnohospodárskej pôdy na území Obce Kovačica na rok 2017. Na návrh Komisie pre kádrové a administratívne otázky, pracovné vzťahy, spoločenské uznania a vyznamenania Zhromaždenia obce Moniku Krecuovú-Pujovú z Uzdinu zvolili za členku Dozornej rady Verejného komunálneho podniku Banát v Uzdine. Za nového člena Správnej rady Domu kultúry Vladimíra M. Fijata v Samoši zhromaždenie zvolilo Zlatomira Papića zo Samošu. Novými členmi Dozornej rady Galérie insitného umenia v Kovačici sa stali Jarmila Ćendićová a Ján Puškár ml.. Z celkového počtu prítomných výborníkov (32) na zasadnutí spravidla hlasovalo 24 výborníkov koalície pri moci, kým sa ostatní členovia kovačického parlamentu buď nevyjadrovali, alebo z neznámych dôvodov opustili zasadnutie.

NOVÝ ŽEŽELJOV MOST

V záverečnej fáze O. Filip

onečne. Osemnásť rokov po zbúraní starého Žeželjovho mosta NATO agresormi na sklonku apríla 1999 a viac než päť rokov od začiatku výstavby nového, tiež v apríli, ale v roku 2012, najdôležitejšia, najnáročnejšia a najdrahšia infraštruktúrna stavba u nás sa dostáva do záverečnej fázy. Investíciu, ktorej hodnota sa odhaduje na viac ako päťdesiat miliónov eur, brzdilo azda všetko, čo mohlo: prírodné prekážky, politické nesváry, ﬁnančné spory... Ak Ing. Vladimír Holčík zo Slovenska vypracoval v mene Európskej únie štúdiu Splavnenie Dunaja v Novom Sade, ako svojráznu syntézu projektu s rovnakým názvom, tak by o všetkom, čo potom nasledovalo, mohli vzniknúť početné, aspoň trojnásobne hrubšie publikácie. Veď boli potrebné roky, aby sa so stavbou, ktorú spoločne ﬁnan• ĽUDIA A UDALOSTI •

cujú Európska únia, AP Vojvodina a Mesto Nový Sad, vôbec začalo. Napriek všetkým prianiam o jej čím rýchlejšom ukončení a funkčnosti, ako i plánom urobiť prejazdnou túto časť Koridoru 10, spájajúcim nás s Európou, želania boli dosť často v rozpore so skutočnosťou. Len v posledných dvoch rokoch, keď pokrajinskú administratívu a vládu Srbska, na základe volebných výsledkov už neotriasali vzájomné rozpory, ale ich scelila súhra záujmov, stavba na Dunaji – zrejme i ďakujúc nátlaku EÚ – pokračovala a rástla tak, ako v skutočnosti i má. Preto aj túto jar a leto poznačili intenzívne práce na dvoch obrovských oceľových oblúkoch, z ktorých jeden je dlhý stoosemdesiat a druhý dvestodvadsať metrov, ako aj na dokončení obrovského nosného piliera v strede najvýznamnejšej európskej rieky. Na moste, ktorý by mal byť dokončený do konca novembra tohto

Prvá platforma na posúvanie prvého z dvoch oblúkov

roku, budú po dve pásma na automobilovú a železničnú dopravu, ako aj dve trasy pre chodcov. Keď sa pred týždňom začali prípravné práce na posúvanie petrovaradínskeho oblúku v smere nosného piliera, označilo to vlastne štart záverečných prác na premostení rieky, nástupcom kedysi najpevnejšieho a najznámejšieho novosadského mosta. Po posunutí dvoch oblúkov nasleduje nemenej dôležitá časť – budovanie prístupnej infraštruktúry, vrátane vozoviek, chodníkov, signalizácie... Samozrejme, jedným

z krokov bude i demontáž terajšieho dočasného železničného mosta. Vyžiada si to nemalé zmeny a úpravy v organizovaní dopravy, lebo je jasné, že vzniknú i úzke dopravné hrdlá a zápchy. Nie náhodou primátor Nového Sadu Miloš Vučević apeloval pred niekoľkými dňami na spoluobčanov, aby mali trpezlivosť a pochopenie ešte niekoľko mesiacov. Čo v porovnaní s doterajšími osemnástimi rokmi ozaj nie je veľa. Nuž, tak či onak, z tejto kože nikam. A život je aj o prispôsobovaní sa...

35 /4766/ 2. 9. 2017

Ľudia a udalosti S BRANKOM KOVAČEVIĆOM, NOSITEĽOM UZNANIA MS STARÁ PAZOVA

Nikdy som neoľutoval, že som prišiel do Pazovy Anna Lešťanová

ohto roku sa výročná plaketa a soška Miestneho spoločenstva Stará Pazova dostala i Brankovi Kovačevićovi, súkromnému podnikateľovi na dôchodku. Toto významné uznanie, ktoré získal za svoju dlhoročnú nezištnú podporu spoločenských organizácií a združení občanov, mu udelili na Mestskej oslave usporiadanej začiatkom augusta. Branko Kovačević sa narodil roku 1939 v malej čiernohorskej dedinke Gluhi Do, v Obci Bar. Otec mu zahynul v druhej svetovej vojne a v roku 1946 Branko spolu s matkou, bratmi a sestrou prišiel do Lovćenca, ktorý sa stal ich novým domovom. Osud ho teda priviedol do Vojvodiny…V Lovćenci a v Báčskej Topole vychodil základnú



LETMO

Služby

Oto Filip

kazovateľom vyspelosti danej spoločnosti, či už hospodárskej, infraštruktúrnej alebo inej, sú nielen jej produkty, ale i kvalita služieb, ktoré poskytuje. Cesta k zákazníkovi je ozajstnou vedou azda ešte od čias, keď bolo jasné, že nie je až takým problémom čosi vyrobiť, ale ho v tvrdej konkurencii predať, a pritom získať peniaze zaň. Reklamy, marketing, oznamy, pútače... Všetko to má svoje miesto v trhovej ekonomike. Po dlhých rokoch, v ktorých Železnice Srbska zápasili so starými súpravami a ešte staršími traťami, začalo sa im pred pár rokmi blýskať na lepšie časy. Pričinil sa o to nákup pár desiatok súprav moderných švajčiarskych vlakov, pohodlných a čistých. Čoraz viac ľudí cestuje nimi, tak pre komfort, ako aj pre skutočnosť, že sú ceny prepravy asi dvakrát nižšie než pri doprave autobusovej. Viacerých pasažierov pred niekoľkými dňami prekvapila novinka. Podobne ako vo vlakoch medziná-

www.hl.rs

školu a strednú strojársku školu zakončil v Novom Sade. V Subotici študoval na vyššej technickej škole. Ako stredoškolák bol štátnym reprezentantom v zápasníctve gréckorímskym štýlom. Po návrate z vojenčiny sa zamestnal v Bajmoku, v podniku na výrobu predmetov z plastovej hmoty a už vtedy vraj rozmýšľal o súkromnom podnikaní. V roku 1971 v Obci Mali Iđoš otvoril remeselnícku dielňu na výrobu umelých kvetov. Po dvoch rokoch sa presťahoval do Starej Pazovy, ktorá už v 70. rokoch minulého storočia bola známa podľa rozvíjajúceho sa podnikateľstva. V Starej Pazove si založil súkromnú dielňu na výrobu anatomickej obuvi. Zamestnával viac ako 150 pracovníkov a svoje výrobky vyvážal do Chorvátska, Slovenska, Bieloruska. Jeho podni-

rodných, aj v populárnych Flirtoch uviedli pre cestujúcich ponuku zahrnujúcu kávu, nápoje alkoholické i nealkoholické, tyčinky, rôzne keksy. Iniciatíva dobrá, nebyť toho nášho povestného priania zarobiť rýchlo, kdekoľvek sa dá a akokoľvek sa dá. Tak napríklad za malú 0,33 colu, ktorá v bežnom obchode stojí pod päťdesiat dinárov, vo vlaku treba zaplatiť až 150 dinárov. Podobné relácie sú aj pri minerálkach alebo liehovinách. Pri nedávnej ceste do Belehradu sa predavačka poverená týmto minibufetom divila, že je zákazníkov stále málo. Počas celej cesty si len pár cudzincov kúpilo šťavu a dokonca si ju aj oni rozdelili medzi sebou do pohárov. Peniaze zrejme nikomu nepadajú z neba. A treba vedieť aj to, kde človek je, aj aký štandard má. Bez toho mnohým iniciatívam jednoducho hrozí krach, keďže nemajú oporný bod v realite. Zdá sa, že aj pred novou iniciatívou sú len dve možnosti: krach, alebo redukovanie cien smerom dolu. Len cestovať je nevyhnutné. Všetko iné môže i nemusí byť.

Informačno-politický týždenník

kanie bolo úspešné, a tak sa z remeselníckej dielne v roku 1991 stal podnik. V Starej Pazove – ako hovorí – zažil veľa toho v osobnom, ako aj v profesionálnom živote. Získal mnoho kamarátov, kolegov a obchodných partnerov. Bol členom Branko Kovačević (zľava) s Borisom Výboru Hospodárskej Babíkom, predsedom Rady MS Stará Pazova, komory Vojvodiny a počas slávnostného udelenia cien Hospodárskej komory Srbska. Je nositeľom mnohých pohnutých deväťdesiatych rokoch uznaní a medzi najmilšie zaradil minulého storočia nesebecky podplaketu Hospodárskej komory poroval prácu a pôsobenie slovenVojvodiny za významné hospodár- ského spolku. Pazovské prostredie ske pôsobenie; diplom a plaketu prijalo Kovačevića s otvorenou Hospodárskej komory Srbska za náručou. Za svoju humanitárnu dosiahnuté výsledky v rozvoji a prácu nikdy neočakával žiadnu zveľaďovaní hospodárstva, ako satisfakciu. V žartovnom tóne často hovorí: aj hodnosť čestného predsedu staropazovského SKUS hrdinu „Nikdy som neoľutoval, že som Janka Čmelíka. Zúčastnil sa v mno- pred viac ako 40 rokmi prišiel do hých humanitárnych akciách, bol Pazovy. Je mi však ľúto, že som sponzorom početných podujatí a v sem neprišiel skôr“.

NEPREHLIADNITE 12. DEŇ KYSÁČSKEJ SÁRMY. V nedeľu 3. septembra Spolok kysáčskych žien usporiada 12. Deň kysáčskej sármy –sarmiádu. Podujatie sa začína o 17.00 v Kultúrnom centre Kysáč, kde bude i primeraný program. Predaj sármy a koláčov pre tých, čo si tieto pochúťky plánujú odniesť domov na nedeľný obed, sa začína o 11.00. Na tomto podujatí je okrem chutnej sármy a koláčov zaručená aj dobrá zábava pri hudbe a prekvapeniach, ktoré na tento rok zahlásili. E. Š. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE ČMELÍK V STAREJ PAZOVE

Pripravení na nový školský rok Anna Lešťanová

očas letných prázdnin v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka namiesto žiakov pracovali majstri. Boli to predovšetkým maliari natierači, ktorí osviežili jednotlivé školské miestnosti. Ako sa dozvedáme od Janka Havrana, riaditeľa školy, na úprave školy sa im podarilo vykonať všetko, čo mali naplánované. Vďaka finančným prostriedkom získaným od lokálnej samosprávy, aj tohto leta upravili niektoré

miestnosti. „Robíme to tak, že každý rok plánujeme vynoviť maľovku v jednej časti budovy, a tak o pár rokov škola bude celá vynovená“, povedal riaditeľ. Podľa rovnakého princípu sa natieračské práce konajú vo všetkých školách z územia obce. Tohto leta v Základnej škole Čmelík upravili spomienkový kútik vedľa zborovne, chodbu na poschodí s troma učebňami, schodište pri kuchyni a menší spomienkový kútik na prízemí. V snahe zlepšiť a skvalitniť vyučovacie prostriedky, zaobstarali

ŠÍD

Škola volá, ale kam?

Stanislav Stupavský

od 5. po 8. ročník, budú v prvom polroku chodievať do budovy šídskeho Gymnázia Savu Šumanovića, a to v popoludňajšej zmene. Žiaci 1. až 4. ročníka budú chodiť do budovy Základnej školy Branka Radičevića a vyučovanie budú mať takisto popoludní. Keďže sa v tejto škole fakultatívne učí aj slovenčina, riaditeľka povedala, že sú zabezpe-

o štvrtok 24. augusta predseda Obce Šíd Predrag Vuković navštívil Základnú školu Sriemskeho frontu v Šíde s cieľom oboznámiť sa s priebehom prác na adaptácii školskej budovy pred začiatkom nového školského roka. Na túto investíciu bolo pôvodne zabezpečených 70 000 000 din., avšak – ako povedal predseda obce – zmluva je po uzavretí súbehu vypracovaná na 50 000 000 din., takže je ušetrených asi 20 000 000 din. Keďže súbeh mal stanovenú lehotu, s prácami na adaptácii sa meškalo. V súlade so zmluvou práce Predseda obce Predrag Vuković a riaditeľka ZŠ majú byť skončené Sriemskeho frontu Slađana Ljubojevićová na za 90 pracovných školskom dvore dní, čo znamená, že žiaci do svojej školskej budovy ne- čené priaznivé podmienky a že sa budú môcť chodievať od začiatku vyučovanie bude konať nerušene. školského roka. Podľa slov predsedu obce na buRiaditeľka Základnej školy Sriem- dove plánujú vymeniť všetky okná skeho frontu Slađana Ljubojevićo- a dvere, ako aj dlážky v učebniach, vá povedala, že 650 žiakov tejto kompletne rekonštruovať hygieškoly zadelia do učební na dvoch nické uzly, ktoré spôsobovali veľké miestach. Žiaci vyšších tried, čiže problémy už veľa rokov dozadu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V novom školskom roku 2017/2018 v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka vítajú 39 prvákov, z čoho 31 prvákov v dvoch slovenských triedach

biele tabule, takže ich teraz majú vo väčšine učební. Tieto biele (magnetické) tabule v súlade s požiadavkami učiteľov niekde používajú súbežne so zelenými tabuľami. Do konca roka by sa biele tabule mali nachádzať vo všetkých učebniach. Staropazovská základná škola Čmelík sa stala súčasťou pilotného projektu Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja, v rámci ktorého od 1. septembra tohto roku v škole začnú používať elektronické triedne knihy a ostatné príslušné servisy. „Dvaja učitelia, ktorí budú koordinátormi, a ja ako riaditeľ sme už v súvislosti s tým absolvovali odborné zdokonaľovanie. Okrem toho tím

z ministerstva má v pláne navštíviť školu a usporiadať výcvik pre učiteľov,“ akcentoval Havran. Škola Čmelík je teda zaradená medzi 60 škôl účinkujúcich v tomto pilotnom projekte ako jedna z dvoch (spolu s pivnickou) slovenských škôl v Srbsku. Akademická sieť Srbska (AMRES) v spolupráci s Ministerstvom obchodu, turizmu a telekomunikácii a Ministerstvom školstva, vedy a technologického rozvoja začala realizovať projekt s názvom Rozvoj IKT infraštruktúry v ustanovizniach vzdelávania a kultúry. Cieľom projektu je, aby všetky základné a stredné školy v Srbsku získali prístup k internetu prostredníctvom akademickej siete Srbska.

SPRAVODLIVÝ BUDE ŽIŤ Z VIERY. S týmto názvom slovenský evanjelický cirkevný zbor v Silbaši zorganizoval tábor pre deti, ktorý koncom augusta prebiehal na evanjelickej fare. Deti sa učili o reformácii, o živote a diele Martina Luthera, aby si tak pripomenuli 500 rokov reformácie. Učili sa aj biblické lekcie, modlili sa, spievali a hrali sa, ale sa aj pripravovali na nový školský rok. R. K. 35 /4766/ 2. 9. 2017

Ľudia a udalosti ŠKOLSKÉ POMÔCKY ZO SLOVENSKA

Na dôvažok náboru žiakov do slovenských tried

Padina (55), Báčsky Petrovec (49), Kovačica (36), Stará Pazova (31), Kysáč (29), Selenča (27), Pivnica (23), Kulpín (14), Hložany (12),

Jaroslav Čiep

Slova sa potom ujal podpredseda MSS pre Sriem a vedúci komisie tvrtý rok zaradom sa z inicia- pre vzdelávanie Janko Havran, tívy Matice slovenskej v Srb- ktorý sa pokúsil ozrejmiť zmysel sku pre všetkých prvákov tejto materiálnej pomoci, tak pre zapísaných do slovenských tried rodičov, ako i pre budúcich prvázabezpečujú školské potreby: čikov. Zástupca veľvyslankyne tašky, zošity, písacie a kresliace Slovenskej republiky v Belehpotreby, bloky, peračníky, troju- rade Igor Vencel sa tiež zmienil o význame pomoci a o zotrvávaní slovenskosti na tomto území. Na podujatí sa prihovoril aj predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić. Po symbolickom odovzdaní školských tašiek zástupcom jednotlivých škôl sa Takýto balík školských potrieb by mal prihovorila Tatiana dostať každý prváčik v Srbsku zapísaný do Naďová, riaditeľka slovenskej triedy pivnickej Základnej

2. 9. – 8 . 9. 2017

POČASIE

holníky, pravítka, atď. Všetko to v prvý deň školského roka bezplatne dostanú všetci prváci zapísaní do slovenských tried. Ide o projekt, ktorý sa začal za finančnej podpory úradu premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica a neskôr pokračoval ako grantový projekt Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento projekt týkajúci sa zachovávania slovenského povedomia Slovákov v Srbsku pokračuje aj v školskom roku 2017/2018. Tak v pondelok 28. augusta v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci dary získané zo Slovenska prebrali riaditelia, resp. predstavitelia tunajších škôl. Na domácej pôde prítomných privítal predseda MSS Ján Brtka.

Zo stretnutia s riaditeľmi škôl na matičnej pôde

školy Janka Čemana. V mene prítomných riaditeľov a predstaviteľov škôl sa poďakovala Matici slovenskej v Srbsku za úsilie a Slovenskej republike za podporu. V nastávajúcom školskom roku pomoc zo Slovenskej republiky bude odovzdaná rodičom a žiakom v slovenských triedach v nasledujúcich prostrediach:

Jánošík (10), Aradáč (9), Biele Blato (5), Lug (4), Laliť (4), Erdevík (2) Silbaš (1) a Slankamenské Vinohrady (1). Je to spolu 312 žiakov, 158 chlapcov a 154 dievčat. Pre porovnanie uvedieme, že v roku 2014 školské potreby rozdelili 337 prvákom učiacim sa po slovensky, roku 2015 darčeky dostalo 324 žiakov a v roku 2016, teda vlani, 298 žiakov.

PETROVSKÍ SEDEMDESIATNICI ZASE SPOLU. Stretnutie dnešných sedemdesiatnikov, generácie žiakov základnej školy narodených roku 1947, sa uskutočnilo v sobotu 19. augusta. Bolo to vôbec prvé stretnutie tejto generácie, na ktoré prišli 49 bývalí spolužiaci. Stretli sa v petrovskej Aróme, ku ktorej ich viažu početné spoločné chvíle. V roku 1947 sa podľa údajov z miestnej matriky narodilo 137 detí. V základnej škole ich zadelili do 4 tried a v každej boli najmenej 32 žiaci. V súčasnosti 46 z nich nie sú nažive a mnohí žijú v zahraničí. Na posedení petrovskí sedemdesiatnici oživili spomienky, v myšlienkach sa prinavrátili do detstva a upevnili mnohé – časom a vzdialenosťou – prerušené kamarátstva. J. Č-p

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

29˚ | 19˚

23˚ | 17˚

22˚| 15˚

23˚ | 13˚

23˚ | 14˚

24˚ | 14˚

26˚ | 14˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S NOVINÁRKOU RTV KOPERNIKUS ŠÍD BLAŽENKOU DIERČANOVOU

Slovenské srdce káže robiť aj zdarma Juraj Bartoš

Šíde roku 1969 začalo vysielať regionálne Rádio Šíd; založila ho Obec Šíd. Presne po 20 rokoch bolo zaregistrované ako informačná ustanovizeň. Od roku 1991 pôsobilo ako verejný podnik pre rádiodifúznu, novinovú a vydavateľskú činnosť. Na základe Zákona o privatizácii toto médium za 531 000 eur kúpila (20. augusta 2015) spoločnosť Kopernikus cable network so sídlom v Niši. Výborníci Zhromaždenia obce Šíd, tak tí z vládnucej koalície, ako aj opoziční, boli vtedy proti privatizácii. Odôvodňovali to najmä obavami, že po privatizácii zaniknú vysielania v rečiach slovenskej a rusínskej národnostnej menšiny. RTV Kopernikus vysiela už tretí rok a rozhlas má na repertoári aj slovenské a rusínske vysielanie. Úvodom rozhovoru s novinárkou televízie Kopernikus a redaktorkou rozhlasového slovenského vysielania Blaženkou Dierčanovou sa dozvedáme, že „majiteľa zatiaľ nevideli.“ Ako novinárka v Sremskej TV (v období 2000 – 2002) pripravovala vysielanie Slovenský magazín, a potom začala pracovať pre Rádio Šíd – na pozvanie vtedajšieho riaditeľa. RTV Kopernikus vysiela aj po slovensky, je teda všetko v poriadku? „Ako sa to vezme... V menšinových jazykoch, rusínskom a slovenskom, sa vysiela iba v rozhlase, nie aj v televízii. Zatiaľ tieto vysielania bývajú v rovnakých termínoch a v rovnakom rozsahu ako pred privatizáciou. Ide o to, že finančne to nie je doriešené tak, ako by malo byť. Odvtedy, čo som pred rokom podpísala zmluvu na dočasnú dobu, nedostávam honorár za prácu na vysielaní v slovenskej reči. Nevyplácajú mi ani cestovné ani telefónne trovy, čiže príspevky pre rozhlas do vysielania v slovenčine pripravujem zdarma. Žijem v nádeji, že • ĽUDIA A UDALOSTI •

bude lepšie, riaditeľ sľúbil, že sa pokúsi, aby sme kolegyne a ja mali aký-taký plat, ale nejde to podľa plánov.“ Aký je rozsah slovenského rozhlasového vysielania?

„Hodinové vysielanie Slovenský magazín ponúkame poslucháčom každý pondelok so začiatkom o 16.30 a nereprízujeme ho. Predtým trvalo len 30 minút. Teraz poslucháčom ponúkame viac informácií a výhodou bolo aj to, že Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny navrhla vytvoriť dopisovateľskú sieť. Pozitívne oceňujem spoluprácu niekdajšieho Rádia Šíd s rozhlasmi Petrovec, Stará Pazova, Kysáč (ktorý medzičasom vysielať prestal – pozn. J. B.) a Kovačica. Žiaľ, odkedy sú médiá sprivatizované, už to nefunguje tak ako predtým. Teraz je aktuálna len spolupráca s Rádiom Petrovec a Rádiom Stará Pazova; posielam príspevky aj do Rádia Nový Sad. Myslím si, že by ohľadne dopisovateľskej siete bolo treba urobiť o niečo viac, lebo zabezpečuje program, v ktorom je zastúpené viac prostredí.“ Ktoré tematické oblasti prevažne zaokrýva Slovenský magazín? „Informujeme najmä o tom, čo sa deje v našom prostredí, predovšetkým v oblasti kultúry, ako aj o všetkom inom, čo zaujíma príslušníkov slovenskej menšiny.

Keďže Slovenský magazín počúvajú aj poslucháči v Binguli, Ľube a Erdevíku, snažím sa navštevovať aj tie prostredia, rozprávať sa s tamojšími ľuďmi o ich živote a ich problémoch. Hovoríme najmä o tom, ako žijú slovenské spolky, ako fungujú školy, matičné odbory... Občas zájdem aj do Iloku, keď tamojší spolkári alebo združenie žien organizujú nejaký program. Do Bijeljiny už chodievam zriedkavejšie; kým tu boli naša pani farárka Olina Kolárová, mali sme ich veľkú podporu; veľmi nám chýbajú. Aj na učiteľku Annu Kolárovú-Filkovú sme si zvykli, vie s deťmi, chystala s nimi divadielka, bola aktívna aj v spolku, všetko to sa odzrkadlilo aj na väčšom počte detí, ktoré sa učili po slovensky. Teraz je na materskej dovolenke, deti v nižších triedach základnej školy vyučuje Darko Bábeľa z Bingule a vo vyšších triedach ich učí Ruženka Ďuríková z Erdevíka.“ KEBY JU DAKTO POČUL... Ako to vyzerá v teréne: sú ľudia ochotní hovoriť pre rozhlas a televíziu, alebo, keď vás vidia s mikrofónom, bočia od vás? „Keď vidia diktafón, ešte ich aj presvedčím, aby hovorili, ale keď vidia kameru, je to oveľa ťažšie. Najčastejšie sa ospravedlňujú, že nevedia správne po slovensky. Keď im vysvetlím, že je dôležité, čo povedia k téme, o ktorej je reč, tak sa to podarí. Mala som niekoľko zaujímavých tém, povedzme o tom, ako sa kedysi kopali studne, o páračkách, o kľukaní husí a podobne... Keď sa začali prehrabovať v pamäti prestali rozmýšľať o tom, ako hovoria, sústredili sa na obsah a vyrozprávali mi zaujímavé veci.“ Aká je celkove z vášho uhla slovenčina Slovákov žijúcich v západnom Srieme? „Myslím si, že sa cíti, že je tu Slovákov čoraz menej. Rodičia sami môžu za to, že sa rodí stále

menej detí. Osobne sa mi nepáči, že mnohí teraz naháňajú „papiere“, dožadujú sa slovenských dokladov a kým mali času a možnosť činiť sa v spolku alebo v cirkvi ako Slováci, nezaujímalo ich to. Prednedávnom sme aj na schôdzi spolku hovorili o tom, že si musíme uvedomiť, že je nás tu málo, že sa preto musíme stretávať, pracovať spolu, lebo ak budeme čakať jeden na druhého... Na druhej strane je vlastne výhoda, že nás je málo, lebo tam, kde je ľudí veľa, dochádza k nedorozumeniam, roztržkám, a my sa tu ľahšie navzájom dohodneme, sme súdržnejší. Len škoda, že nás je čoraz menej... Myslím si, že by slovenské inštitúcie mali podporiť Slovákov v menších prostrediach, aby predčasne nezanikli.“ Stretávame vás aj na rôznych podujatiach v Báčke i v Banáte. Ako sa tam vlastne dostávate? Konečne, ani Erdevík, Ľuba a Binguľa nie sú celkom blízko; spomenuli ste, že vám podnik nehradí cestovné... „Nie, neplatí mi absolútne nikto nič; cestujem na vlastné trovy. Som Slovenka srdcom a novinársku prácu robím s vôľou a srdcom. Relácia po slovensky sa vysiela od samého založenia Rádia Šíd a teraz som sa dostala do situácie, aby som povedala, že vysielanie nebude, lebo nedostávam plat. Ja si to dovoliť nemôžem a mám nádej, že ma niekto predsa bude počuť a rieši problém.“ Niekto... neskúsili ste hľadať riešenie s NRSNM? „Pravdaže áno. Predsedníčka rady Anna Tomanová-Makanová sa dvakrát o tejto záležitosti rozprávala s riaditeľom rádia. Riaditeľ sľúbil... neviem, prečo problém zostáva nedoriešený.“ Nakoľko je známe, NRSNM finančne podporuje vyučovanie slovenčiny v niektorých školách. Vysielanie, ktoré pripravujete, je hádam tiež v záujme Slovákov; nemohla by rada...? „Stačilo by, keby mi hradili len cestovné.“

35 /4766/ 2. 9. 2017

Ľudia a udalosti S PETROU SĽÚKOVOU Z PETROVCA

Zdravie je právo, ktoré by malo byť dostupné každému Danuška Berediová

ukrovka je ochorenie, umiestnené na 5. mieste, keď ide príčiny úmrtia u nás. Podľa odhadov Inštitútu pre verejné zdravie Dr. Milana Jovanovića Batuta, v Srbsku na túto chorobu trpí 670-tisíc ľudí, teda 8,2 % obyvateľstva. Bohužiaľ, mnoho ľudí žije s diabetom bez toho, aby vedeli o tom. Toto je iba jedna z mora chorôb, ktorú spôsobuje, okrem iného, nezdravý spôsob života a najmä nesprávna výživa. Práve na tému potravín a prípravy stravy pri diabete tipu 2 písala svoju diplomovú prácu naša spolubesedníčka Petra Sľúková, odborníčka na správnu výživu z Báčskeho Petrovca. Ona je aj príkladom toho, ako zmena spôsobu výživy môže zmeniť život. Odmalička ju zaujímala strava a jej príprava. S mamou a starou mamou bývala často v kuchyni,

a normálnu telesnú váhu (schudla až 15 kg). Po skončení gymnázia ju začala viac zaujímať zdravá výživa, lebo jej samej pomohla, a preto sa rozhodla zapísať na Vysokú školu zdravotníckych odborných štúdií v Belehrade. Má svoju facebookovú stránku a prednedávnom otvorila aj svoj blog, kde okrem receptov Petra zverejňuje aj informácie o potravinách, ako aj rady na zdravší a kvalitnejší život. Ako sa podľa vás ľudia dnes pozerajú na zdravú výživu? – Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že ľudia nerozmýšľajú o zdravej výžive, kým nemajú zdravotné problémy. Našťastie, nebolo neskoro, keď som sama začala o tom rozmýšľať. Myslím si, že dnešné stravovacie návyky ľudí sú vec zvyku. Ľudia si zvykli na niečo, čo je ťažké zmeniť, avšak jeden zvyk sa dá vymeniť druhým, a to zdravším. Podľa mňa, každá doba má svoju chorobu, voľakedy

Cuketu najčastejšie vyprážame. Petra navrhuje zdravší recept, ktorý zverejnila aj na svojom blogu: plnená cuketa (foto: z archívu P. Sľúkovej)

obzerala kuchárky, vypekala, ale zdravo sa nestravovala. Ako hovorí, celý život bola taká plnšia, až nakoniec mala aj zdravotné problémy, predovšetkým so žlčníkom. Bola prinútená zmeniť svoje stravovacie návyky, čo jej prispelo k zdraviu. Teraz má viacej energie

www.hl.rs

sa umieralo na zápal pľúc, týfus, tuberkulózu, teraz na rakovinu. Jedného dňa sa aj ona bude dať vyliečiť a prídu iné choroby. Nikdy som neverila a neverím v diéty. Keby boli užitočné, nebolo by ich toľko. Kým trvá diéta, osoba si obmedzuje jedlo, schudne, a po

Informačno-politický týždenník

diéte začne zase všetko jesť a stáva sa, že priberie ešte viac. Diéty sú iba dočasné riešenie a zdravá výživa je navždy. Trvalé opatrenia prinášajú trvalé riešenia. Treba sa

Petra Sľúková (Foto: M. Snidová)

informovať, edukovať, vždy robiť na sebe, lebo investícia do seba sa najviac oplatí. Hovorí sa, že je zdravá výživa drahá, čo je blbosť. Zelenina a ovocie nie sú drahé. Drahšie sú preparáty, tablety, čaje, šejky na chudnutie. Cieľom môjho blogu je predovšetkým edukovať ľudí o zdravej výžive, ukázať im, že nie je až taká príšerná. Čo považujete za základ správneho kombinovania potravín? – Treba sa vyhýbať kombinácii proteínov (napr. mäso, vajcia, ryby) so sacharidmi (napr. chlieb, cestoviny, ryža, zemiaky). Táto kombinácia spôsobuje nepravidelné a spomalené trávenie, takže naše telo musí vynaložiť dodatočnú energiu na tento proces. Preto po takomto jedle cítime pokles energie, nadúvanie a chce sa nám najradšej ľahnúť. Základné je kombinovať aj proteíny aj sacharidy vždy a iba so zeleninou (cestoviny so zeleninou, mäso so zeleninou a pod.). Takto správne skombinované jedlo sa v tele udrží 3 – 4 hodiny, vychádza zo žalúdka

rozložené a dáva nám energiu na fungovanie. Všeobecne si myslím, že veľmi málo jeme zeleninu, čo je veľká chyba a škoda, zvlášť čerstvú v lete. Veľmi dôležitá je aj fyzická aktivita. Vždy radím aj čítať deklarácie výrobkov, zvlášť všímať si E prísady. Ako vyzerá váš denný jedálny lístok? – Ráno mám vo zvyku najprv vypiť pohár vlažnej vody. Potom, ak je sezóna, dám si jablko a pripravím si ovsenú kašu, do ktorej pridám maliny – čerstvé alebo mrazené. Na obed si napríklad pripravím mäso so sviežim šalátom. Teraz je sezóna čerstvej zeleniny zo záhrady, tak to treba využiť, nakrájam si napr. papriku, uhorku a paradajky. Na desiatu si dám ovocie alebo aj niečo sladké, ale v menších množstvách a nie každý deň. Ak som na obed mala napr. cestoviny, tak na večeru si dám proteíny, a to vždy so zeleninou. Stane sa aj mne, že nedodržím všetko, ale kontrolujem sa, pre mňa je to už zvyk. Po ukončení štúdia ste naďalej pokračovali v zdokonaľovaní sa v tejto oblasti? – Dnes je ťažko zamestnať sa v odbore. Neviem pochopiť, že nepotrebujeme dietológov, keď počet neprenosných chorôb, ktoré závisia od výživy, neustále rastie. Preto som sa aj rozhodla využiť svoj diplom, aby mi nestál len tak v zásuvke. Mám svoj blog, kde ľuďom zadarmo poskytujem informácie o zdraví a plánujem vytvoriť aj webovú stránku. Zdravie je právo, ktoré by malo byť všetkým dostupné. Súkromne robím aj jedálničky na chudnutie alebo pribratie, ale aj na rôzne medicínske problémy. Mám váhy, ktoré okrem kilogramov merajú aj BMI (Body Mass Index – Index telovej hmotnosti), percento tuku a proteínov v tele. Potom sa porozprávam s danou osobou o krvnom obraze, stolici, ako sa cíti, čo jej zavadzia, a na základe viacerých faktorov sa vypracuje jedálny lístok, ktorý je vždy individuálny. Moje povolanie mi nakladá, aby som sa stále informovala, aby som čím viac čítala a zdokonaľovala sa. Doma mám už takú malú knižnicu odborných kníh a kuchárok. Myslím si, že nutricionizmus je mladá veda, ktorá sa ešte stále rozvíja a skúma a môže veľa toho ponúknuť. • ĽUDIA A UDALOSTI •

10. OVČIARSKY DEŇ V BIELOM BLATE

baranieho paprikáša. Odborná porota v zložení Sava Kovački zo Sakule a Michal Poliak a Saniel Molnar z Bieleho Blata hodnotila chuť, ale aj farbu a konzistenciu vzoriek a rozhodla, že najlepší paprikáš uvaril tím Otec&syn a priatelia z Bieleho Blata. Druhé miesto obsadil tiež bieloblatský tím Gigos Gringos a bronzovou medailou sa ovenčil tím Doža Đerđa z Báčskej Topoly. Myšlienka Ovčiarskeho dňa vznikla jednoznačne z dôvodu

Popularizácia ovčiarstva úspešne pokračuje Jarmila Hrmčíková

so Združením kuchárov amatérov, pestovateľov starých zvykov a ieloblatčania sú v celom okolí ochrancov prírody, za podpory známi tým, že často uspo- Miestneho spoločenstva Biele radúvajú rôzne podujatia. Blato, ako aj početných sponzorov. Jednou z takých akcií je Ovčiarsky Hoci organizátori pôvodne plánovali tohtoročný Ovčiarsky deň uskutočniť trochu skôr, presnejšie 12. augusta, pre vysoké teploty a nedokončené poľnohospodárske práce posunuli dátum podujatia na poslednú augustovú sobotu. Už v ranných hodinách sa na nádvorí Domu kultúry zhromaždili domáci a onedlho potom aj účastníci súťaže o najlepší baraní paprikáš – spolu 15 tímov, a to 2 z Mužlje, po jeden zo Sakule a Báčskej Topoly a 11 domácich. Súťažné tímy rozložili svoje stánky a hneď sa pustili do práce. Od organizátora každý tím dostal 2 kg baranieho mäsa, Víťazný kuchársky tím sami si však zabezpečili Otec&syn a priatelia kotlík, koreniny a palivo. deň, ktorý tradične prebieha kon- Skúsenosť, ako aj malé tajomstvá com augusta. veľkých kuchárov, priniesli so seTohtoročný Ovčiarsky deň sa bou. Súťaž teda mohla začať. uskutočnil v sobotu 26. augusta Pokým sa paprikáš varil, návštevníci mali možnosť pozrieť si súťaž v preťahovaní lanom, kde sa zúčastnilo všetkých 15 tímov. Víťazom sa stal tím z Báčskej Topoly. V ponuke nechýbali ani domáce sladké a slané koláče, štrúdle, šišky a, samozrejme, rôznorodé občerstvenie. Návštevníci si Odborná porota pracovala v zložení: mohli pozrieť aj Saniel Molnar, Sava Kovački a Michal Poliak minizoo. Deti a na nádvorí Domu kultúry v Bielom mládež sa dokonca mohli zúčastBlate. Bol to jubilejný 10. ročník niť v práci remeselníckej dielne, tohto podujatia, ktoré úspešne ktorú v neďalekom etno dvore realizuje domáce Združenie do- zorganizoval Miestny odbor Matice bytkárov, tentoraz v spolupráci slovenskej.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Návštevníci, ktorí si priali ochutnať výborný baraní paprikáš, mali možnosť kúpiť si porciu a zjesť ju pod stánkom v dobrej spoločnosti,

Klub žien ponúkal svoje špeciality

alebo si jedlo odniesť domov. Na predaj ponúkli 4 kotlíky paprikáša. Tí, ktorí nepatria medzi labužníkov baranieho paprikáša, varili rybaciu polievku, alebo piekli prasa. Veď najpodstatnejšie bolo byť v dobrej spoločnosti a pobaviť sa. O 15. hodine predseda Združenia dobytkárov Róbert Szabo vyhlásil víťazov súťaže vo varení

zviditeľnenia ovčiarov. Tohtoročný 10. ročník podujatia je potvrdením, že tento zámer bol úspešne realizovaný. Prispelo k tomu aj krásne počasie, ktoré vylákalo početných návštevníkov, dospelých i deti – tak Bieloblatčanov, ako aj cezpoľných, aby si spoločne užili krásny deň. Foto: T. Guljaš

9. Aradáčska oberačka

Program

Sobota 9. septembra 2017 12.00 – Vítanie účastníkov a návštevníkov 12.30 – Spoločný obed 13.00 – Otvorenie podujatia 14.00 – Defilé fiakrov a traktorov 14.30 – Prechádzka vinohradmi v aradáčskom chotári 16.00 – Príchod do vinohradu hostiteľa a tradičná oberačka 17.00 – Návrat do dediny a lisovanie hrozna tradičným spôsobom 19.00 – Kultúrno-umelecký program 20.30 – Ľudová veselica Združenie vinohradníkov Aradáč 35 /4766/ 2. 9. 2017

Ľudia a udalosti ZO SKUS HRDINU JANKA ČMELÍKA V STAREJ PAZOVE

Hodne investičných prác Anna Lešťanová

meniť niektoré okná a dvere, ktoré už boli staré a nefunkčné. Prostredtaropazovský SKUS hrdinu níctvom súbehu sme z PokrajinskéJanka Čmelíka patrí medzi ho sekretariátu pre vzdelávanie, naše najúspešnejšie spolky, predpisy, správu a národnostné o čom svedčia výsledky, ktoré na menšiny žiadali 410-tisíc dinárov, početných festivaloch a prehliad- no na realizáciu tohto projektu sme kach dosahujú tamojší neúnavní dostali 350-tisíc dinárov. Dodatočné ochotníci. Toho času v SKUS hrdinu potrebné peniaze sme zabezpečili Janka Čmelíka majú viac ako 200 z vlastných prostriedkov. Zo zadnej strany budovy osadili päť nových plastových okien, vymenili aj veľké vchodové dvere a dvoje menších dverí. Do celej budovy Slovenského n á ro d n é h o Členky Združenia pazovských žien domu nainštav pekne upravenej kuchyni lovali alarmy, aktivistov, ktorí pracujú v ôsmich aby sa tak chránili pred nevítanými programových formách. Miestnosti návštevníkmi. majú v Slovenskom národnom – Keďže sme vymenili okná a dvedome. re, rozhodli sme sa urobiť i ďalší O novinkách v tomto kultúrnom krok – vylíčiť niektoré miestnosti stánku sme sa rozprávali s Libuškou v našom slovenskom spolku. Na Lakatošovou, predsedníčkou spol- dané práce sme zabezpečili peniaze ku, ktorá na úvod povedala: z vlastných zdrojov, teda z člen– Rozhodli sme sa na objekte vy- ského, z príspevkov dobrodincov

Predsedníčka spolku Libuška Lakatošová s tanečníčkami pred novými dverami

a členov širšieho vedenia spolku, – vysvetlila Lakatošová. Okrem toho plánujú upraviť budovu aj z prednej pouličnej strany, kde však s cieľom zachovať pôvodný výzor priečelia, ponechajú drevené okná a dvere. V uplynulom období bola kompletne upravená kuchyňa. V prvom rade preto, že iba počas tradičnej detskej divadelnej prehliadky v Starej Pazove v nej treba pripraviť jedlo pre niekoľko stovák účastníkov.

POUGÁR

Kancelária vedenia spolku je tiež pekne upravená a pribudol i nový moderný nábytok, ako aj počítač s prístupom k internetu. Vchodová brána je teraz v nočných hodinách osvetlená novým reflektorom s cieľom zamedziť vypisovanie grafitov po stenách budovy. V blízkej budúcnosti plánujú kúpiť kamery na video dozor a na schodišti zo zadnej strany objektu vybudovať bezbariérovú rampu pre invalidov.

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbumbum!

ozor, pozor, Pozor! Utópia na obzore, bračekovci a sestričky! V nej sa nejeden dobrý človek, nejeden dobrý návrh, o nejednej politickej strane nehovoriac, utopil! Preto: Pozor-pozor, vravím vám! Do našej bubeníckej vyhne, dostali sme, okrem iných, aj oznámenie pre verejnosť otitulkované titulkom Stranke da ne prihvataju preletače. V skromnom pougárskom preklade: Aby strany neprijímali prelietavcov. Vo svojom lajstri Liga sociálnych demokratov Vojvodiny upozorňuje na prirodzene neprirozdený kozmický jav a tvrdí, že ešte od novembra

www.hl.rs

2014 „keď bolo obzvlášť aktuálne ´prekomponovanie´ moci“ Ona, LSV, upozorňuje na neblahý jav poslaneckých „preletov.“ V súvislosti s aktuálnou situáciou na politickej oblohe, na ktorej podstatne väčšiu tlačenicu stvárajú politické vtáčiky-preletáčiky než dávno sľúbené ruské letúne alias MIGy, sa LSV odvoláva na údaj organizácie CRTA (čiže Čiara), čiže, že: „v 52 obciach a mestách v Srbsku, osobitne po lokálnych voľbách bol zaevidovaný fenomén „prelietavcov“ do vládnucich strán.“ Ojojoj! S veľkým počudovaním sa ligisti

Informačno-politický týždenník

čudujú nad akože čudnou skutočnosťou, že poslanci a poslankyne (neuprednostňujúc dámy, hí!?), ktorí/é opustili poslanecké skupiny a strany, na ktorých listinách boli zvolení do Národného zhromaždenia Srbska „využívajú možnosť, ktorú im ponecháva Ústava a Zákon o voľbách národných poslancov.“ Teda, že tí a takí prelietavci-ce pred odletom do inej – zásadne strany pri hrnci čiže moci – nevrátia svoje poslanecké mandáty majiteľom listiny ergo strany, s ktorou ich (tie mandáty) získali. Ak tototuto zatiaľ Strana Všetkých Strán nekontá, dozaista

dá na jasnú radu LSV, ktorá káže, že „strana ktorá ich (prelietavce-cov, pozn. poug.) prijíma, by sa mala tešiť z ľudí, ktorí sú v stave zrieknuť sa poslaneckého alebo výborníckeho mandátu, aby sa im pripojili.“ Tíha! To teda bude mať ozvenu! Ani, keď onehdy vajatli hory a porodili myš. Ó, áno: obyčajne tu okolo 30. riadku čakáte na dáku pointu. Ani dnes sa jej nedočkáte. Aj sám som zostal bez textu. Čudujúc sa a radujúc sa nad kvantami ohromenia Strany Všetkých Strán z ďalšej Rady Nad Zlato. Bum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

SO ZUZANOU ĎUROVKOVOU Z KYSÁČA

Tomu sa povie zberateľstvo! Elena Šranková

a fotokonkurze Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov prvú cenu a primeranú odmenu dostala Zuzana Ďurovková z Kysáča. Pekný podnet pohovoriť si o jej zberateľských záľubách, pre ktoré nemožno nájsť adekvátne slovíčko, lebo v jej prípade presahujú dokonca aj rámce všestranného. Zúčastňovali ste sa na fotosúbehoch aj predtým? – Nie, i keď vlastním veľmi veľa fotografií, z ktorých som na súbeh zaslala 25. Môj apko Ján Macák bol totiž fotograf a na povale

Z výstavy riadu

– Zbieram starožitnosti, staré poľnohospodárske náčinie a iné veci. Tak u mňa možno nájsť vidly, jarmá, lampáše, piesty, mažiariky, tragače, kolovraty, sánky, košíky, šálky, poháriky, fľaše, starodávne zaváracie poháre, čutore, mliečniky, krčiažky, kiláže, starodávny porcelánový riad, veľkonočné kraslice, vianočné ozdoby, gobelíny, hračky... Všetko sa mi páči. Okrem toho odmalička zbieram pohľadnice a v Nemecku som začala zbierať i poštové známky. Už to ani nemám kde dávať, ale nemienim s tým skončiť. Ako 18-ročná pri svojej výbave Mali ste už i samostatné výstavy? zostalo veľa fotiek, ktoré mama – Dvakrát to boli samostatzachovala. Odmalička, kým nebo- né, ale dávala som exponáty lo rádio a televízia, rada som ob- aj na iné výstavy. Stávalo sa, že zerala fotky a spoznávala ľudí na polovica exponátov na výstave nich. Keď príbuzní a priatelia mali pochádzala z mojej zbierky. Už dve rovnaké fotografie, jednu či šlo o vankúšiky, obrúsky, obsom si vypýtala a táto zberateľská rusy, staré záclony alebo ručne vášeň ma neopustila dodnes. vyšívané kusy bieleho plátna, Okrem toho môj syn Michal veľa ktoré sa dávali za postele. Riad, fotí a aj sama som počas práce kuchárky a iné vyšívané veci v Nemecku rada fotografovala. súvisiace so stolovaním som Takže zberateľkou ste sa vystavovala samostatne počas vlastne stali už ako malé diev- Zlatej brány v roku 2008 a výstača? vu veľkonočných ozdôb a kraslíc – Som z takej rodiny. Apko, som mala vlani. otcov otec, bol taký všestranný. Máte aj veľké množstvo Okrem toho, že fotografoval, krojov? bol aj huslista, cimbalista, herec, – Mám, veď som odmalička humorista... Asi som to zdedila po chodila v kroji. Iba počas práce ňom a syn Michal po mne. v Nemecku som sa prezliekla. Čo ešte zbierate okrem fo- Dodnes sa však do kroja rada tografií? obliekam na svadbu, pohreb, • ĽUDIA A UDALOSTI •

skupiny Detvan a Modrý. Boli to nezabudnuteľné zážitky. V lete sme chodili na ihru, hral nám harmonikár, spievali sme, tancovali. V zime sme robili priadky. Bolo to celkom inak ako dnes. Spomínali ste Nemecko. Aj kedysi ľudia odchádzali za prácou do cudziny? – Odchádzali. V auguste 1971 som sa vydala a už o týždeň som odcestovala do Nemecka za manželom, ktorý tam už pracoval dva roky. Mysleli sme si, že tam zostaneme rok – dva a nakoniec som zostala deväť a manžel Miško až jedenásť rokov. Tam som bola krajčírkou, ale nemala som to rada. Radšej som chodievala do „nádnici“. A večer na „krutilo“ alebo na tanec. Veľmi rada som tancovala, bez ohľadu, že som z poľa prišla unavená. Napríklad na konope sme vstávali o pol tretej a líhali dve hodiny predtým. Cez poludnie sme si odspali v poli na brázde, ani jesť sa nám nechcelo. Aj tak to boli pekné časy, ktoré sa viac nevrátia. Môžeme na ne len spomínať.

počas slávností. Nenosím sukne každý deň, ale po troche si ich ešte vždy šijem, obnovujem. Keď som sa vydávala, mala som 100 sukieň a 50 drahých blúzok. Bola som jedináčka, chodili sme s mamou do „nádnici“ a všetko vkladali do mojich krojov a výbavy. Dnes ani neviem, koľko tých sukieň mám. Rozmýšľali ste možno o zariadení etno domu? – Máme dva staré domy, ale na tie ciele by ich bolo treba renovovať. No, ani to nie je dôvod, že to všetko držím doma. Dôvod je ten, že sa na všetko chcem pozerať. Napríklad starodávne náčinie už nikto nevie vyrobiť, taký porcelán, ako je ten voľakedajší, už nikdy viac nenájdete. Tie vzorky boli výnimočné a je mi ľúto to zahodiť. Všetko to mi pripomína staré zašlé časy. Tie azda boli krajšie ako Pri veľkonočných krasliciach tie dnešné? – Boli. Voľakedy sme na Toho času ste penzistka. Ako tanci všetky dievky boli v krojoch, len dve tri boli „paničke“. plynú vaše dôchodcovské dni? – Varím, pečiem, mám mnoTo bola krása. Dievčatá narodené pred rokom 1950 boli posled- ho kvetov, záhradu, chodím do né generácie v sukniach. Keď kostola, na pohreby, na rozličné som bola mladá, tance bývali podujatia, na výlety, na návštevy. pri železničnej stanici, a potom Máme mnoho známych, nuž aj už v centre Kysáča. Najprv sme k nám chodievajú na návštevu. išli do národného domu, kde Doprajem si aj oddych v Srieme. bol televízor, potom do kina Nenudím sa. Zberateľstvo ma a stade, z centra, na tanec ku stále drží, je to moja diagnóza stanici. O pol dvanástej sme na celý život. sa z tanca rozchádzali. Bývali Foto: z archívu Z. Ďurovkovej rozličné zábavy, hrávali nám 35 /4766/ 2. 9. 2017

Ľudia a udalosti DIELŇA ASOCIÁCIE SLOVENSKÝCH SPOLKOV ŽIEN V KULPÍNE

Od kvietkov po svadobný veniec Anna Francistyová

partou a svadobným vencom, kde sa party a vence používali, aké povery sú s nimi späté. Aj vďaka prineseným modelom priblížil rozdiely a podobnosti medzi partami v jednotlivých

odobne ako vlani, keď Asociácia slovenských spolkov žien v Starej Pazove usporiadala pre záujemkyne dielňu na štikovanie a tkanie, tentoraz cieľom dvojdňového tvorivého stretnutia bola príprava svadobných vencov pre mladuchy a pierka pre mladoženíchov. Tieto zaujímavé priam Robili sa aj charakteristické vojlovické, kovačické, aradáčske, filigránske práce pivnické, selenčské, staropazovské vence prebiehali v piatok 25. a v sobosvadobného venca pre bábi- zručnosť, trpezlivosť a vzťah tu 26. augusta Ako narábať s dlátkom a kladivom – a najlepšie ku, aj niekoľko hotových jed- k týmto prácam.“ v Poľovníckom vraj na agátovom pníku – účastníčkam ukázal noduchších part a pierko pre Spomenutú dielňu ASSŽ filektor dielne Patrik Rago dome v Kulpíne mladoženícha. A veľa kvietkov, nančne podporil Úrad pre Slovápod dozorom lektora Patrika prostrediach a predovšetkým ktoré pomôžu spolkárkam vo kov žijúcich v zahraničí, PokrajinRagu, študenta etnológie a fol- techniky na ich výrobu. svojich priestokloristiky. Z naškrobeného plátna dva roch doma začaV tomto vzácnom školení, dni sa vystrihávali a tvarovali té dielo zakončiť. lebo odborníčok na prípravu konvalinky, sedmokrásky, klin- Využije sa to na part a vencov už v našich dedi- čeky, resp. papierové slzičky, rôzne príležitosti, robil sa základ na kde sa prezentujú svadobné vence, svadobné obyčapripravovali ďalšie je. Ideu na túto ozdôbky: farebné dielňu dala predlístočky, drobulin- sedníčka Spolku ké zrkadielka. kulpínskych žien „ H n e ď s m e Katarína Zorňaplánovali akciu nová, pretože sa na dva dni, lebo stretla s problénám už v štarte mom nedostatlektor povedal, že ku originálnych Pomohli aj staré fotografie taká parta sa robí a použiteľných minimálne päť part pri pozývaní spolkov na ský sekretariát pre vzdelávanie, dní. Teda toľko to tradičné podujatie Svadba vo- predpisy, správu a národnostné Ženy z Báčky, ktoré v tradičnom až trvá zručným že- ľakedy a dnes. menšiny – národnostné spo7-kilogramovom svadobnom venci majú nám, ktoré ločenstvá a NRSNM. drobulinké konvalinky, mali k hotovému dielu tie techniky Toto stretnutie využili skutočne ďaleko, ale nevzdávali sa... zvládli, a my vedúci asociácie aj na nách takmer niet, sa zúčastnilo sa tu len učíme...“ povedazasadnutie Správnej viac ako 30 žien z 15 spolkov la nám Viera Miškovicová, a Dozornej rady ASSŽ, žien. Prišli záujemkyne z Aradá- predsedníčka ASSŽ. „Robí sa kde odznela iniciatíča, Báčskeho Petrovca, Báčskej tímovo, každá dedina robí va, aby sa na budúPalanky, Hložian, Kysáča, Lalite, svoju charakteristickú partu, ci rok usporiadala Pivnice, Selenče, Silbaša, Kovači- ale predstaviteľky z tých dielňa na maľovanie ce, Padiny, Vojlovice, Starej Pazo- prostredí v Báčke, ktorým tekvičiek a rôznych vy, Dobanoviec a nechýbali ani je spoločná tá najväčšia Tradičné vence, ale už len ako modely drevených suveníčlenky hostiteľského spolku žien a najnáročnejšia parta, pri výrobe nových rov. Teda pravdepo– Kulpínčanky. Praktickej časti spolu pripravujú pre ňu kvietky. S akciou v Kulpíne je veľmi dobne ďalšie stretnutie bude predchádzala prednáška lektora, Bude ich treba viac ako 40-tisíc...“ spokojný aj lektor Patrik Rago v Banáte – v Kovačici a Padine. ktorý im vysvetlil rozdiel medzi Výsledkom dielne je replika zo Selenče, lebo „ženy majú tú

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

OŽILI ĽUDOVÉ ZVYKY A OBYČAJE V KOVAČICI

Najmladší sa už 11 rokov hrajú na Detskú svadbu Anička Chalupová

Ľudovo-dramatickou hrou na Detskú svadbu v poslednú augustovú nedeľu v Kovačici deti napodobňovali svadobné obrady dospelých. Na Detskej svadbe sa zúčastnil veľký počet

umenia pre deti v Bratislave, účastníci Detskej svadby za odbornej pomoci komisie, ktorú tvorili Mária Dišpiterová a Klára Babková z Kovačice a Michal Lorincz, predseda honorárnych konzulov na Slovensku, rozhodli, že krásne hodnotné odmeny, ktoré pripravila Bibiana,

Potom sa hostia presunuli na nádvorie MS Kovačica, kde sa na letnom javisku uskutočnila prezentácia tradičnej Detskej svadby.

veršami básnika Milana Rúfusa. Slova sa ujali aj Milan Garašević, predseda Obce Kovačica, Ing. Peter Tvrdoň, Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku. Podujatie slávnostne otvoril Jozef Polák, prvý tajomník Veľvyslanectva SR v Belehrade, ktorý medziiným vyjadril potešenie z pevnej vôle organizovať nielen toto, ale aj iné podobné kovačické podujatia, „ktoré sú spomienkou a vždy budú nejakým spôsobom spomínať,

Každý sa priam „dotískal“ k tancu s mladuchou

Vystúpil celý svadobný sprievod. dokumentovať a zaznamenávať tú V programe hlavne prezentovali minulosť, ktorá sem prišla s našimi Momentka z defilé svadobčanov pred GIU už pomaly zabudnuté tradičné predchodcami“. Keďže podujatie zvyky a obyčaje, ktoré nasle- malo charitatívny ráz, peniaze najmladších nielen z dovali po sobášnom obrade: v sume viac ako 26 000 din. a domácej pôdy, ale aj privádzanie nevesty, vitaj- 12 eur, získané v tanci s mladou spoza chotára. Každé kanie, rozdávanie darčekov, nevestou, budú venované deťom, dieťa malo svoju rolu, tanec s mladuchou, lebo predstavovali tiež prednes svavšetkých účastníkov dobných vinšov a svadby: mladú nepod. V úvodnej časti vestu, ženícha, pána podujatia účastnístarejšieho, družbov, kom úspešný výkon družice, kuchárky, popriala Elena Surosvatky, krčmárov, Odmenené výtvarné práce vystavené vá z Kysáča, ktorá v Galérii Babka svadobníkov… sa spolu s mladými Z iniciatívy Kovačičana Pav- si zaslúžili autori výtvarných prác: svadobčankami Micha- Na svadbe nechýbali ani vinše la Baláža, kultúrneho dejateľa, Elenka Gajanová, Sara Lenhartová, elou Sabovou, Ivonou a v organizácii Spomienkového Luka Stojković, Martina Tomanová Husárovou a Gabrielou Nosá- ktoré potrebujú pomoc. Slávnoststrediska Dr. Jána Bulíka sa deti z a Anka Benková. ľovou prihovorila primeranými né udelenie tohto príspevku sa Kovačice spolu so svojimi hosťami už tradične uskutoční začiatkom z Padiny, Bieleho Blata, Kysáča, decembra, na Mikuláša. Hajdušice, Jánošíka, Vojlovice, Úlohu kovačickej nevesty tohAradáča a z Bratislavy v nedeľu to roku stvárnila Ema Čížiková a 27. augusta hrali na starú dolnoženíchom bol Luka Stojković z zemskú svadbu, v rámci 11. ročKovačice. Tanec a spev svadobníka tradičného podujatia Detská níkov sprevádzal už ostrieľaný svadba. Ústrednému programu osemčlenný orchester v zostave predchádzala výstava detských Blaženka, Miroslava a Andreja výtvarných prác Bola raz jedna BiBabkové, Darina Čechová, Gabriela biana, ktorú nainštalovali v Galérii Feketeová, Ján Suchánek, Martin Babka. Po úvodných slovách Pavla Torňoš a vedúci orchestra profesor Babku, zakladateľa Nadácie Babka, Ján Dišpiter. Program úspešne a príhovore Ing. Petra Tvrdoňa, viedla mladá moderátorka Darinka riaditeľa Medzinárodného domu Tanec so sviečkami po jánošícky Tomanová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

35 /4766/ 2. 9. 2017

Ľudia a udalosti ŠÁLKA AUSTRÁLSKEHO ROZHOVORU S BOŽENOU KULÍKOVOU

idem domov, zase...“ nostalgicky spomína na zašlé časy Božena Kulíková a dodáva: „Nerobil tam dlho, lebo keď som ja ukončila angličtinu, on ju musel absolvovať. Keď to zakončil, našiel si prácu v laboratóriu chemickej továrne Monsanto. Lebo my, ktorí sme zakončili petrovské gymnázium a mali sme chémiu, boli sme múdrejší ako tí v Austrálii, čo Vladimíra Mnohí Poliaci, Ukrajinci si v tom čase ukončili univerzitu s chémiou. Nerobili koliby z dvoch ,pľachov’ a tam skoršie Janko na college vyštudoval Dorčová-Valtnerová bývali aj niekoľko mesiacov celé za priemyselného chemika. V tom ko je svet svetom, za lepším rodiny. Nám po príchode pomohli období sa v Austrálii premieňali a stabilnejším životom sa vždy Makovníkovci. Neskoršie sme si miery z imperiálnych na kontinenodchádzalo z rodnej krajiny. našli dom u jedného Poliaka, ktorý tálne, na čom Janko robil.“ Potvrdzujú to životné príbehy tisícok prišiel hneď po vojne,“ hovorí KulíBožena Kulíková po tom, čo v Ausľudí, ktorí, predovšetkým hnaní žitia ková, podávajúc v skratke rodinné trálii za jeden rok v škole zvládla nevôľou, šťastie a živobytie hľadali dejiny, keď ide o bývanie a roboty, angličtinu, nesedela doma. Hnala a hľadajú v zahraničí. Za prácou do ktorými si zarábali na chlebík. Ale sa za robotou, lebo si bola vedomá, zahraničia sa pred takmer piatimi čierny chlebík to nebol: že iba ak obaja budú zarábať, môžu desaťročiami vybrala aj mlasi niečo aj našetriť. Prvých dučká rodina Kulíková, Ján sedem rokov, keď pracovala s manželkou Boženou a trojv tabakovom priemysle, mesačnou dcérkou Jankou. mala dokonca trojnásobne O naplnenom živote v Austráväčší plat od manžela. „Aj lii teta Božka, ako jej v Kulpíne môj manžel chcel lepší plat, hovoria mladší susedovci jej takže si našiel zamestnanie sestry Márie Králikovej, ktorú v mobilovej kompánii, odnavštívila tohto leta, hovorila kiaľ aj odišiel do dôchodku.“ s hrdosťou, ale aj s dávkou „Zamestnala som sa tak nostalgie. Lebo život rodiny viac-menej ďakujúc škole Kulíkovej vypisuje rodinné pre angličtinu, kde som sa ságy, ktoré sa pri káve s Bozoznámila s Marijou Đurkoženou Kulíkovou počúvajú vićovou zo Somboru, ktorá takmer bez dychu. po hodinách jazyka chodie„Prečo sme sa rozhodli Božena Kulíková z Austrálie v rodnom Kulpíne vala do nočnej zmeny do ciodísť? Preto, že manžel negaretovej továrne. Tak som mohol dostať robotu. Nechcel byť „Do Austrálie sme prišli v sobotu sa rozhodla, že sa aj sama pokúsim komunistom. Keď sme sa zobrali, a môj Janko si už v pondelok ráno nájsť si prácu v továrni. V piatok som poskladal aj posledné skúšky na išiel hľadať robotu. Naši robili zvy- absolvovala jazykovú školu a hneď fakulte, ja som už bola tehotná čajne v mäsiarňach, no keď tam v pondelok som si hľadala robotu. a on nie a nie dostať robotu. A on videli, aké mal školy, nechceli ho Ihneď som ju dostala v spomínanej vraví: Vieš čo, Boženka, všetci od- zobrať, takže celý deň chodil po továrni. Neskoršie mi však ponúkali chádzajú, ideme aj my. S bratom továrňach, hľadajúc si robotu. Ko- prácu aj na univerzitách, vo svojom odišiel na Slovensko a do Viedne nečne si ju našiel v mraziarni na učiteľskom odbore. Tam by som a vraví mi potom, že dal prihlášku zeleninu – ,rozhadzoval’ zmrznutý učila srbochorvátsky alebo ruský na štyri veľvyslanectvá – do Kanady, hrach. Chcem povedať, že nie je jazyk, keďže so slovenčinou som Spojených štátov, do Južnej Afriky hanba robiť, hanba je nerobiť nič. sa nemohla uplatniť. Ale mala som a Austrálie. Kde nás skôr vezmú, tam Za ten čas som sa ja učila angličtinu,“ už robotu v tabakovom priemysle a ideme,“ spomína si Božena Kulíková. spomína si teta Božka, sedemdesiat- tam sa nepýtali na školy. Tam bolo nička, z ktorej sála radosť zo života dôležité, či chceš robiť. Veď poctivo AUSTRÁLIA PRE KULÍKOVCOV a práce. Spomína si aj na rôzne robiť nie je hanba, aby ste vedeli...“ Písalo sa 5. decembra 1969, keď historky pri manželových prvých O sedem rokov si našla druhú prácu Ján Kulík vystúpil na austrálske robotách, lebo ich mal niekoľko. v istom laboratóriu, kde mala na stapobrežie, do jedného z predmestí Napríklad aj na túto: rosti kontrolu kvality výrobkov. „Bola Melbourne. O necelé dva mesiace „Báči Bičiar, ktorého rodina bola bližšie k domu, menej platená, ale pricestovala aj jeho manželka Bože- v Austrálii už pred naším príchodom, stačila na domácnosť, manželov plat na s maličkou dcérou Jankou. Rodi- opravoval staré bicykle a za lacné sme si odkladali.“ A tak našetrili na... na bola spolu a austrálska rodinná peniaze ich predával našincom. sága sa mohla začať. Začiatky bývajú Tak si aj môj Janko kúpil bicykel, KULÍKOVA FARMA ťažké, ale Kulíkovci mali šťastie, lebo lebo vtedy ešte toľko áut nebolo. V MATHOURE im po príchode na horúci južný Stál asi 10 dolárov a na ňom choKulíkovci svoj životný dôchodcovkontinent pomáhali Makovníkovci. dil už do novej práce, do továrne ský prístav nakoniec našli v Matho„Vtedy, keď pred nami prichádzali do pneumatík, ktorú dostal aj vďaka ure, dedinke, ktorej meno v aboriAustrálie, napríklad aj Makovníkovci, priateľom Bovdišovcom. A tak mi džínskom jazyku znamená veterný. Austrálčania nechceli nových ,do- vravieval: Božka moja, keď idem Nachádza sa v regióne Riverina, šlíkov‛, báli sa ich, zvlášť Slovanov. do roboty, vietor fúka do tváre, keď v južnej časti austrálskeho štátu

Životný prístav si našli v Mathoure

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

New South Wales so 710 obyvateľmi. „Roku 1995 v podniku, kde som pracovala, dávali stimulačné odstupné, takže som vtedy za výhodných podmienok odišla akoby do dôchodku, a o štyri roky podobne urobil aj manžel. Už vtedy sme mali malú, 6-hektárovú tzv. hobby farmu asi 50 km od Melbournu. Vnímali sme ju ako chatu. Mali sme tam zeleninu, vinicu, kravy na mäso, pasienky so zavlažovacím systémom, dom sme tam ešte nemali. Plánovali sme si kúpiť jeden veľký, ale...“ Plány sa zmenili. Kulíkovci sa rozhodli namiesto nového, veľkého domu kúpiť veľkú farmu. Hľadali ju po celej Viktórii, prešli aj z druhej strany rieky Mary, najväčšej rieky v Austrálii, do New South Wales. „Lebo kúpiť si v Austrálii farmu bez vody, to je nič. Pre nás teda bola dôležitá zem, voda a dom. Napokon sme našli perfektný pozemok s velikánskym domom s dvoma kuchyňami. Vždy som túžila po dvoch kuchyniach. Janko, túto kúpime, dve kuchyne sú pre nás znamením. Aj sme kúpili, aj sme spokojní,“ konštatuje farmárka Kulíková. Na farme rozlohy 180 hektárov chovajú kravy na mäso. Mávajú ich okolo tristo, z čoho polovica sú mladé kravy, ktoré sa telia, a potom predávajú, keď teliatka dospievajú. „Najpopulárnejšie druhy kráv na mäso v Austrálii sú angus, sú celkom čierne, britského pôvodu. Ale mali sme aj herefordy, to sú červené s bielym pásikom na hlave. Stajne vôbec nemáme. Či v zime, či v lete kravy sú na pasienku. Tam sa aj telia, často aj samy, bez našej pomoci, Pán Boh na to dohliada. Niekedy im však pri telení musíme pomôcť.“ Jackaroo a jillaroo Kulíkovci, ako v Austrálii nazývajú farmárov, dospelé kravy dvakrát do roka predávajú veľkým spoločnostiam, ktoré mäso spracúvajú a predávajú hovädzinu. Ale Kulíkovci sú viac než farmári, ktorí na svojom pozemku robia biznis s kravami, lebo „obsluhujú“ aj britský park na jednom hektári, ktorý zasadil predošlý majiteľ farmy, pričom si urobili aj kvetinovú a zeleninovú záhradu. Sú to rozhľadení a usilovní ľudia dobrého srdca, ktorí deň čo deň vpíjajú nové poznatky a vedomosti, kozmopoliti, žijúci v kresťanskej pokore. Dokonca sú si v mnohých veciach sebestační, lebo aj včelária, aj hydinu a zeleninu pestujú. „Obaja sme sebestační aj čo sa týka slovenskosti. No priatelíme sa zvlášť s ľuďmi, ktorí sú príslušníci iných národov.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

OPRÁŠENÉ REPORTÁŽE NA SKLONKU LETA (2)

Na skok z Postojny do Novej Gorice – dve klímy a dva vetry Viera Popitová August 1967 LEGENDA – Keď sa obyvatelia voľakedajšej Postojny osídlili na týchto neblahých miestach, ktoré zo všetkých strán boli obkolesené lesmi, strmými útesmi, bralami a priepadliskami – opýtali sa, ako vlastne pomenovať svoju osadu? Celé roky zostalo nevyriešené, či meno Postojna znamená postáť, miesto, kde sa zastalo, alebo Pustojna –pustatina. Jedno alebo druhé, spomínajú starí obyvatelia Postojny, je z toho predsa pravda. Nevďačné je veru miesto, na ktorom sa nachádza dnešná Postojna. Otvorená zo všetkých strán, obkolesená lesmi a horami, vysunutá v dolinke, ktorá sa tiahne dolu až k samej Novej Gorici a potom do Talianska, Postojna sa stala turistickou medzinárodnou tepnou – križovatkou, kde sa stretávajú nielen turisti z celej Európy, a zvlášť Talianska, ale aj kde sa stretajú dve klímy. Od dolinky prichádza teplá – prímorská vlna, ktorá často šantí v podobe pravého juga a zo severu od Ľubľany cítiť príval alpskej klímy, ktorá sa v zime prejavuje veľmi nízkymi, až sibírskymi chladnami. Obyvatelia Postojny preto právom hovoria, že v zime žiť v tomto mestečku znamená – byť na Sibíri... Avšak Postojna sa svojim obyvateľom zavďačila krásami prírody stonásobne. Rieka Pivka, ktorá sa práve pri Postajne ponára, a potom pri Ľubľane pokračuje ako riečka Ľubľančica, vytvorila prekrásnu ľadovú jaskyňu s mnohorakými krásami, chodbami a sieňami, ktoré nám pripomínajú všetku krásu maľby jediného najoriginálnejšieho autora – prírody. Visiace cencúle z ľadu, baldachýnu, monumentálne skladby stalaktitov v podobe najbujnejšej fantázie maliara a sochára – to nám ponúka svetoznáma európska jaskyňa Postojna, čiže Gratte cave. Vzdialená je od mestečka iba kilometer. Vidieť túto krásu vyplatí sa však, čo je vstupné do jaskyne až 700 st. din. Návšteva – aj na tisíce turistov za rok. Počíta sa, že toho roku bude číslica 7 miliónov návštevníkov (odvtedy ako Postojna prijala prvého návštevníka, a to bolo roku 1872) prekročená. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V rieke Pivke »človeška ribica« je kapitola osve. Sama Postojna je tiež zaujímavá ako mestečko. Na každom rohu krčmička, viecha alebo – reštaurácia. A všade víno »bianco« (biele víno) a povestný slovinský Cviček sa núkajú každému neodolnému turistovi. A tých je v Postojne na stovky a na tisíce. Je to Mekka, ktorá láka najviacej Talianov, Rakúšanov, a preto nie div, že sa opýtate, či v Postojne sú i naši ľudia – Slovinci. Takýchto môžete stretnúť iba v úrade alebo v poli... Nuž a tak na skok z Postojny – dostali sme sa potom na križovatku, ktorá jedným smerom tiahne dolu na juh Istry – do Kopra, a druhým do Novej Gorice. Nás zaujíma Gorica a pustili sme sa týmto smerom. TAM, KDE BOURBONOVCI LETOVALI A POĽOVALI Na 10. kilometri od Postojny cítiť odrazu zmenu podnebia. Na krok dopredu zavalí vás teplá vlna, vrátite sa trochu dozadu – akosi povieva. Nie div, že toto miesto na tom známom 10. kilometri pomenovali »stenou závratu«. Stenou vstupu do nového podnebia... Malebnou dolinkou vedľa riečky Vipavy dostanete sa po dvoch alebo troch hodinách do ešte malebnejšieho kraja Slovinského prímoria – do lesov, medzi vŕšky a doliny, kde pred 200 rokmi poľovali Bourbonovci, ktorí po Francúzskej revolúcii zostali na svojich majetkoch a tu zložili aj svoje kosti. Hrobky Bourbonovcov sú i dnes vedľa Novej Gorici zachované, kaštiele a zámky, veľmi pečlive zriadené, sú pre návštevníkov pravou pochúťkou. Na ľavom briežku neďaleko Vipavy vypína sa krásna malebná stavba – Vipavský kríž, prístupný i turistom, kde už stáročia za zatvorenými stenami živoria mnísi. Tu sa moderný duch 20. storočia ani zblízka nedotkol – i dnes cítiť v tamto svetochýrnom kláštore duch voľakedajšej doby. Svietia si tam lampkami na kahanec, píšu rukou, zachovávajú a bedlive strážia nad archívou, pijú víno z jedného krčiažka. Návšteva je vždy vítaná, ak sa nedotknete otázky ich mníšskeho života. Za hradbami Vipavského kríža koluje život veľmi pomaly, ale iste... Bourbonovci vôkol Novej Gorice, ktorá ani nie tak dávno patrila pod územie Talianska, vystavali a za sebou

zanechali spústu kaštieľov. Tu poľovali, tu sa v lete hostili a teraz sa v ich sieňach a v kaštieľoch kochajú krásou starej architektúry turisti. Hrobky sú veľmi zachované, kaštiele reštaurujú a šikovní hostitelia, akí sú Slovinci, každý, čo ako malý, kúsok »voľakedajšej slávy feudálov« premieňajú na honosné turistické objekty. Taký podobný objekt je aj hotel Kekec, známy a vystavaný, aby prilákal ďalších turistov len preto, že sa vôkol Novej Gorice pred niekoľkými rokmi nakrúcal známy film Kekec. NOVÁ GORICA – KRIŽOVATKA A COLNICA SKUTOČNOSŤ – Divné mi bolo, keď som si vedľa colnice v Gorici zastala len tak zo zvedavosti. Prečo divné? Darmo som sa zariekla, že tam stretnem našu »ňaničku« s batôžkom v ruke, ako smele prestupuje hranicu Juhoslávie a mieri do Talianska do – Gorice, ktorá je hneď za železničnou traťou. Ani jedna naša »ňanička« neprišla v ten deň navštíviť Goricu, vidieť Taliansko za týmito vrchmi, kde sa v prvej svetovej vojne v údolí rieky Soče viedli najkrvavejšie boje a kde nakrúcali aj film podľa skutočných udalostí opísaných v Hemingwayovom románe Zbohom zbraniam. Asi naša »ňanička« ešte nemala svoje osobné auto, lebo na colnici v Novej Gorici vyprevádzajú len motorizovaných turistov alebo peších tamojších občanov, ktorí si zaskočia do blízkeho Talianska – na návštevy alebo na nákupy. So sebou odnesú pár kureniec a pár sto vajíčok, maslo a smotanu. Vrátia sa s balíkmi, ktoré vyvracajú zákon o »rovnováhe«. Cez colnicu každý deň z Talianska a späť prejde tisíce návštevníkov, ktorí sa v Novej Gorici iba zastavia na espresso – kávu a už aj sa poberajú do slovinských hôr a zvlášť do Trnovského gozdu – partizánskych terénov, kde v svetochýrnych Lokvách teraz v lete skúšajú mini – pony, golfové terény a v zime lyžiarske skoky. Preto i jediný internacionálny hotel v Lokvách, ktorý má niekoľko moderne zariadených domkov – premelie denne stovky talianskych turistov a spraví miliónový obrat v lírach. Ale vráťme sa do Gorice a na Soču. Náhodilého turistu, návštevníka zo zvedavosti, prilákajú aj krátke výlety

Postojna – učupené domce pod útesmi skál... do okolia, kde okrem historických pamiatok môžete stretnúť aj – bunkre a terény ohradené pichľavým drôtom a kde tabuľka upozorňuje – bojisko! Mínové pole! Chaty a horské chodníčky, krivolaké cestičky, veľmi okate rozprávajú spolu s nejakým poľovníkom, poviedky z druhej svetovej vojny. Pamätné tabule Vojka Premrla, slovinského národného hrdinu, stretnete v týchto krajoch a na týchto cestičkách. Uvidíte aj stovky pamätných tabúľ neznámym hrdinom našej revolúcie... A to sa iste oplatí vidieť – prejsť na vlastných nohách s plecniakom na chrbte tak nekomfortne peši. To sú zážitky z Trnovského gozdu, na ktoré sa tak ľahko nezabúda. Dojmy z dvojdňového výletu do Postojny, do Novej Gorice, až po Trnovský gozd, spomienky na Vipavský kríž a snehobielych mníchov, na kaštiele Bourbonovcov, ich hrobky – to je iba vytrhnutá časť z toho, čo tento malebný kraj trvalému pocestnému poskytuje. Slovinské prímorie – to sú nielen tieto dojmy, potulky po horách – je to i Nová Gorica, úplne moderná a hospodársky silná pýcha našej vlasti a našich ľudí, Slovincov, ktorí celé stáročie na týchto terénoch sa museli učiť po taliansky a slovinčinu len tajne pestovali doma, v horách alebo pred nedávnom v bunkroch. Preto sú tieto terény také blízke každému z nás a tak krásne. (Uverejnené v Hlase ľudu ročník XXIV číslo 34 z 19. augusta 1967)

35 /4766/ 2. 9. 2017

Kniha, s ktorou som vyrastala Už som tri hodiny na povale. Cítim únavu. Nohy mi stŕpli a ruky ma bolia. Viac ma nebavilo hrať sa na pátrača, a preto som sa pomaly zdvihla z podlahy, začala som sa pohybovať smerom k rebríku, aby som sa už konečne dostala dolu z povaly. Poslednýkrát mi oči prebehli po povale, kým sa nezastavili na jednej starej zaprášenej drevenej škatuli. Pristúpila som k nej, sadla som si na podlahu a rukou som z nej zotrela prach. Na nej bolo napísané moje meno. Ihneď som ju otvorila a začala sa v nej prehrabávať. Mohla som aj sama predpokladať, že sú tam moje hračky a fotky z detstva. Ale medzi všetkými tými vecami bola tam jedna kniha, ktorá sa mi zdala byť veľmi povedomá. Pozorne som ju vybrala. Keď som však pozrela na ňu, bolo mi jej ľúto. Bola špinavá, niekoľ ko strán jej chýbalo. Niektoré strany boli dokonca zašpinené od kávy a zasušené. Napriek tomu som ju s veľkou nehou listovala. Začali sa mi vracať všetky spomienky. Všetky tie dobrodružstvá v lese… Alebo cestovanie k moru. Všetky noci, keď som ju čítala, len aby som sa nebála. Alebo, keď som bola chorá… Zotrela som si slzy spomienok a tvár mi skrášlil úsmev šťastia. Bola som prešťastná – veď som vypátrala svoj najvzácnejší drahokam! Zišla som z povaly a vošla do mojej izby. Sadla som si na posteľ, s božskou nehou som vzala do rúk knihu a začala som ju odznova čítať. Tentoraz kniha bude mať čestné miesto na polici medzi knihami. Predsa len existuje na svete spravodlivosť, zaslúžila si to!

Trieda V triede sa všet ci poznáme a známky rôzn e vítame. Je v nej mnoho žiakov, dobr ých kamar átov. Zažívam v nej bl ízkosť, s učiteľkou rado sť. Čo dokáže trie da, nedokáže veda . Mám tu krásne poznanie, kde nálada vždy va Milá naša trieda nie. , nikdy nám zlé nedá. Nemýlim sa ve ru, lepšia je od med u!

Tamara Babjaková, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Kniha

Alena Đorđevi ćová, šiestačk a, ZŠ Bratstva-je dnot y, Biele Bl ato

Prázdniny sa priblížili ku koncu. Mali ste času aj na čítanie kníh? Či ste radšej oddychovali a pomaly, ale iste sa pripravujete na nový školský rok? Pozrite, čo nám na túto tému poslali naši kamaráti z Kysáča, Jánošíka, Bieleho Blata a Petrovca.

Kniha, s ktorou som vyrastala

Danuška Berediová

Iveta Kaňová, 7. c, ZŠ Jána Čajaka, Báčsk y Petrovec

Škola – áno alebo nie Voľakedy škola bola taká, prispôsobená na každého žiaka. Cez prestávky rôzne hry, niekedy aj bitka, chodbu krášlil detský smiech a sympatia Lydka. Žiakov v nej vždy veľa bolo, učiteľov málo, teraz je to opačne a smutne, že sa to tak stalo. Voľakedy nebolo v triede nadostač kried, lavíc a stoličie k, namiesto toho počítačov dnes je čoraz viac. Lenže aj poriadok bol iný, učiteľ len prstom ukázal, Miško hneď tabuľu utieral a cítil sa z toho zahanbený a vinný. Metafory, rôzne telesá a ypsilony, ešte môj dedko o nich učieval sa, to sa predsa tak rýchlo nemení. Od jednotky do pätork y pre žiaka sú známk y závažné, s nimi rád dám úsmev na tvár oteckovi a mamke. Benjamín Pap, piatak , ZŠ T. G. Masar yka, Jánošík

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

5. 1, V knižnici: Andrej Chrťan, áč Kys ra, Štú ta oví Ľud ZŠ

tkom a verila Keď som bola malým dievča sme si so bra em dec 5. rok dý v zázraky, kaž vo začka edo a n sestrou vyleštili čižmičk y al klam nes dy nik š ulá Mik spávali. V tú noc nás nás Raz i. škr tam a čižmičk y nám naplnil ma ách nám nechal čižm ri a p pil kva pre ášť zvl bonus, že sme ako hu kni krásnu obrázkovú vetlila mama. boli dobré. Tak nám to vys ré všetci veľkto , vky V knihe boli rozprá prasiatkach, h roc O t – e nám mi dobre poz Marienka a a Čer vená Čiapočka, Ivanko bola krásvka prá roz dá mnoho iných. Kaž kniha zaujala, i ne ilustrovaná, a tak ma ala a čítať ešte ozn keď som písmenká nep večer pred dý kaž nám ma nevedela. Ma právku a zaže spaním prečítala jednu roz vyčerpaná som ala páv lala dobrú noc. Zas enkami yšli a m v stie ruž rod dob z vlastných vných hla iev žst ponorená do dobro dru kniha, to Je . vok prá roz hrdinov z týchto o, na stv det rané ktorá poznamenala moje . ktoré si často spomínam dškolákov neKnihu Rozprávky pre pre arátke, ktorá dávno mama darovala kam že aj jej tá ej, nád m má malú dcéru. Má stvo tak , det trí pes a s osť rad kniha urobí ako mne a sestre. Una Žilićová, 6. c, Petrovec ZŠ Jána Čajaka, Báčsk y

Známy spisovateľ: Mila Privizerová, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč • DETSKÝ KÚTIK• ••

Mozaika

ROČNÍK XVII 2. septembra 2017 ČÍSLO

217

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

HUMORISTA A KOMIK JÁN PISANČIN ALEBO ANDER Z KOŠÍC, AKÉHO NEPOZNÁME

Autogramiád mal Ander nielen po vystúpeniach na desiatky, stovky, tisíce

Úžasná teplota srdca tu zostala Ján Špringeľ

aestro Pisančin, čo pre vás znamená kultúra a aký význam má vo vašom živote? „Kultúra? To ešte starí Rimania povedali, je to chlieb a hry. Každý národ má svoju kultúru, či si to uvedomuje viac alebo menej. Pre mňa to nie je len, ako som na dôchodku, zárobková záležitosť, ale je to kus môjho života. Odmalička som vytváral humor, aj dakedy v šatni, keď som športoval a keď sme prehrali. To si dodnes moji kolegovia pamätajú. Lebo bez humoru to je ako chodenie po tme.“ Ktorý to bol rozhodujúci moment vo vašom detstve, keď ste pomysleli, že raz životom budete kráčať umeleckou, presnejšie dráhou humoristu, komika, ľudového rozprávača? „Zdá sa mi, že sa to stalo už 4. septembra 1941, keď som sa narodil. Môj

V Kovačici bol naposledy koncom minulého storočia

otec bol úžasný humorista, mal krásny tenor, síce neškolený, a ja som to po

ňom všetko zdedil. On nikdy v živote nevystupoval, možno niekde na rekreáciách. Vtedy už bolo jasné, že som sa chcel dostať na tú hereckú dráhu. Avšak v tom čase sa každý dostal tam, kde bol vyznamenaný a ja sa sám dnes z toho smejem, lebo som sa predsa dostal na tú hereckú dráhu. Veď ktorý dobrý herec bol dobrým žiakom: ak bol dobrý žiak, to už nebol dobrý herec. To je zákon prírody, to sú výnimky v živote, ako keby sa vrcholový športovec učil na červený diplom na fakulte. Preto mladým kolegom radím: humor musíš dostať do kolísky. A ak ho chceš rozdávať, tak musíš študovať. Každý človek je iná osobnosť, v každom zariadení, v každom momente je iný humor. Hovorí sa, že humor sa nedá triediť, súhlasím s tou mienkou. Ale iný humor je na plese, iný v sále, iný vonku a iný podľa skladby diváka. A humorista s praxou to po niekoľkých minútach vycíti.“ Na ktorých učiteľov a pedagógov si spomínate v tom najlepšom, že vás veľa naučili? „Keď som bol žiakom, tak ani na jedného. Po rokoch ale s láskou spomínam na moju triednu pani Štepanovú. Ale boli aj takí, ktorých nespomínam. V tej dobe sa pedagóg nedíval na žiaka, ktorý sa neučí, bohvieako – a ja som patril medzi nich. Ja som mal strašne rád voľnosť, slobodu. To všetko som potom doháňal v starších rokoch, lebo inej pomoci nebolo, keď sa človek chcel uplatniť. Ale aj pedagóg sa tiež musí narodiť. Nenašli si taký voľný prístup ku mne. A ja zase nepatrím medzi ľudí, ktorí si dajú rýchlo rozkazovať.“ Pre našich poslucháčov a divákov je menej známe, že ste reprezentovali rodné Michalovce vo futbale, hádzanej a v hokeji. Tak sa skrátka zmieňte o vašej športovej kariére. „Hrával som v hádzanárskej lige, chytal som futbal v doraste a hral som hokej – divíziu. Vtedy v menších mestečkách nebolo štadiónov. Jediný štadión v kraji bol v Prešove a keď už bola slabá zima, tak sa všetko dohrávalo tam. A práve z týchto troch športov >>>>>

Mesto krásy, bolesti a bohatej histórie Str. 4

Hora čierna a príroda krásna Str. 6

Pudingový zákusok s keksami Str. 8

Mozaika >>>>> sa mi darilo najviac v hokeji, čo je také čudné, lebo som nemal tie najlepšie podmienky a mal som na to talent. Jedno mi ale ten šport dal: súdržnosť v kolektíve, zodpovednosť a myslím si, že mi to zostalo dodnes. Som čestným občanom rodných Michaloviec, pochopiteľne, nie ako bývalý športovec, ale ako Ander z Košíc. Keď ráno pondelok kúpim noviny, a daktoré z družstiev Michaloviec prehrá, tak už mám pokazený deň.“ Ak by bol bilbord, na ktorom by jedným slovom alebo jednou vetou mala byť napísaná podstata vášho charakteru, čo by na ňom písalo? „Aj napriek tomu, že som nebol skvelým žiakom, som zodpovedným človekom. Ale ak by to malo byť iba jedno slovo, tak by to bol humor.“ Čo čítate z kníh a časopisov? „Všetko. Keď chce niekto vytvárať humor, musí mať prehľad o kadečom. Najradšej mám históriu. Neviem prečo, lebo síce história učí, že človek sa nedoučí, niekedy robíme hlúposti, aj keď tú históriu poznáme. Ale história – to je taký základ niečoho, čo chceš postaviť.“ A čo vo voľnom čase počúvate, sledujete na TV obrazovkách, prípadne pozeráte na webových stránkach alebo sociálnych sieťach? „Väčšinou správy nepozerám, prečítam si na teletexte a z toho si urobím obraz. Ale si pozriem šport, dačo zo šoubiznisu, nejakú pletku, aby som mal prehľad, čo sa deje vo svete. Ale poviem úprimne, ja nemám čas. Môj čas väčšinou predávam tým, že píšem jeden repertoár, s jedným vystupujem a tretí už je zasa v hlave. Postavenie takého repertoáru, aký mám, dokážem zhruba urobiť aj hodinu a pol sám, ale to je rok prípravy. To nie je, že Ander príde a rozpráva, aj Ander musí mať základ za sebou.“ Kto sú vaši hrdinovia, ktorých ľudí najviac obdivujete a prečo? „Obdivujem ľudí, ktorí sa dokážu aj bez talentu niekde prepracovať; dá sa to tvrdou drinou. Poznám umelcov, ktorí nemali talent, ale tvrdou drinou sa dokázali dopracovať dokonca na špičku. Nemám však rád umelcov, ktorí majú talent a nevedia ho využiť. Keď ľudia nadávajú, nemal som šťastie, to nie je pravda. V každom človeku

to šťastie prejde, ale keď si lenivý, alebo ho nevidíš, tak ho nemáš.“ Ktoré postoje, myšlienky a filozofické názory vám osobne a profesionálne veľa znamenajú? „Ak chceš niečo dokázať, nestačí to len vedieť, ale treba to aj chcieť. Nemám rád ľudí, ktorí sedia doma, pozerajú do plafóna, nadávajú pri-

povali? „Vďaka Anderovi som prešiel strašne veľa štátov, viac ako štyridsať. Vystupoval som v Kanade, Spojených štátoch, Austrálii, Ukrajine, Srbsku, Česku, Nemecku, Rusku. Proste všade, kde je Slovák, Srb, Chorvát, Poliak, Čech – sa nájde Ander.“

to teraz už volajú anderovčina. Trochu spisovnej slovenčiny, trochu nárečia zo Zemplínu, trochu zo Šariša, a tým som si chytil aj českého diváka. Keď vystupujem v Čechách a vystupujem často, tak im to aj preložím vtipne: poviem im, že to, čo je u vás tchýně, u nás je švekra, ale je tá istá kategória. A už celý večer môžem o tej svokre. Dve veci som doniesol do môjho vyprávania. Po prvé, je to herecká hra. Nepatrím medzi rozprávačov, ktorí stoja. Obsadím celé hľadisko a javisko spolu, komunikujem s divákmi. Po druhé, tou rečou som sa divákovi priblížil.“ Sú humoristi nedocenení, alebo dostavajú primerané platy, prípadne je humor pre viacerých skôr koníčkom? „Už by som to nepovedal. Skromnosť núti hovoriť: viete, mňa to baví, nejde o peniaze. Opak je pravdou, stále ide o peniaze. Odkedy Feničania vymysleli peniaze a je to druh veci, z ktorého žijem, niekto tie peniaze musí zarábať, niekto ich musí míňať. Nemám Pri padinskom hambáre, vojvodinskej sýpke rád prehnanú skromnosť. Nieketom na svet a neurobia preto nič. Na ktorý okamih vo vašej ka- dy sa hovorí, že ja na skromnosť Pokúšať sa niečo urobiť je vždy riére si najradšej spomínate? neumriem, ale prečo by som sa lepšie ako neurobiť nič. Poviem to „Voľakedy u nás bola veľká TV nepochválil, keď to viem. A sú určité vtipom: prechádzal som sa v blíz- šou, volalo sa to TV varieté a keď veci, ktoré človek vie. Prečo, keď kosti rieky a chytali ryby. Vravím, ma do tej relácie zavolali, vtedy je niekto majster sveta v niečom, chlapi čo robíte? Chytáme ryby! to boli dosky, ktoré znamenali prečo by sa nepochválil, však je A koľko ste chytili? Ešte nič! No svet. Keď som stál vedľa najväč- prvý. Ono je to aj koníčkom, človek tak ako viete, že chytáte to musí robiť s láskou, to ryby?“ (smiech) je ako keď niekto varí a V ktorom meste alenevarí s láskou, tak sa bo štáte by ste chceli to na tom obede cíti. Ale žiť? A prečo práve tam? je to aj ekonomická zá„V Košiciach, v kažležitosť.“ dom prípade Ander z Na ktorú anekdotu z Košíc nesie meno Kopočetných vystúpení si šíc. Košičania ma majú najradšej spomínate? veľmi radi, ja ich mám „Na ka ždú, k torá tiež veľmi rád. Mám rád rozosmeje diváka, na i rodné Michalovce a vôkaždú, pri ktorej sa ozve bec mám rád Slováka potlesk. Štyridsaťosem ako takého. Vo Vojvodirokov bude, čo behám ne je Slovák, ktorý bol. po javiskách. Všade je V našom kraji doma na divák iný: niektorý diSlovensku už sme tro- S manažérom a spevákom Jankom Koščákom precestoval vák tlieska, iný sa smeje chu európski. Nerobil poriadny kus sveta a zavítal znovu i do Kovačickej obce očami, niektorý dokonca by som tak: chovať sa huláka a tam, kde čakám európsky, rozprávať európsky, ších hviezd vtedajšieho Česko- absolútny aplauz, tam niekedy nemali by sme mať svoje odtiene. slovenska, priznám sa, nevedel príde. A teraz je tu otázka: povedal Keď niekto otvorí dvere, tak každý som zastaviť nohu od trémy. Bol som to zle, nevygradovalo to, alebo by mal otvoriť dvere. Ale u nás je to moment, ktorý mi otvoril dvere to divák zle pochopil, poprípade to už tak, keď niekto otvorí dvere, do Čiech. Rýchlo som pochopil, zahrala technika v tom. Tam, kde tak druhí zavrú. A to ja tu u vás že ako humorista sa nemôžem zase hovorím iba o máčiku, tam Slovákov v Srbsku necítim. To je pohybovať len okolo Košíc a Mi- je uragán. A tak vznikajú tie anena tom krásne.“ chaloviec, musím si ten priestor kdoty, ktoré vás niekedy sklamú V ktorých štátoch ste vystu- vytvoriť vlastnou rečou, ono ju a niekedy dvihnú.“

HLAS ĽUDU | 2. 9. 2017 • 35 /4766/ Ktoré je vaše životné krédo? „Ak ťa príroda urobila vrabcom, nikdy nebudeš orol. Ale rob všetko pre to, aby si bol skvelý vrabec.“ Myslíte si, že ste mali šťastnejšie detstvo ako iné deti? „Nie som presvedčený. Každé decko si robí svoje šťastie vo svojom kolektíve, vo svojej rodine. Sú deti, ktoré sa narodili vo vojne či v krízových oblastiach a predsa boli šťastné. Šťastie si človek musí utvoriť a nesmie na neho čakať; ono príde, keď ty budeš chcieť. Keď nechceš, nepríde.“ Zmenili by ste s odstupom času dačo v spôsobe, ako ste boli vychovaný? „Nič. V tej dobe som mal skromných a pracovitých rodičov. A keby mi v živote nič nedali, dali mi úžasnú vec: cit k prírode, cit k zvieratám a automaticky príde aj cit k ľuďom.“ Ktorý je váš obľúbený predmet zo školských čias? „Zemepis. Môj sen bol skončiť niekde vysoko, skončiť niekde v reprezentačnom tričku, chodiť na majstrovstvá sveta či olympiády. A prišlo jedno koleno v Trebišove a lekár sa ma opýtal: chceš chodiť, či hrať? V tom momente som zosmutnel. Niekedy som aj zanevrel, že som na žiadny šport nechodil, ale poviem vám jednu pravdu. Dnes kto by už pozeral na športovca, ktorý má 76 rokov? Ale dnes, keď idem, každý povie, tam ide Ander!“ Čo vás môže nahnevať a čo vám urobí radosť? „Radosť mi urobí doslova všetko, čo sa týka ľudí, ktorých mám rád, ktorí si všimnú aj moju robotu a všimnú si mňa tým, že mi chcú urobiť radosť. I keď poviem pravdu, radšej ja robím radosť, ako mne urobia radosť.“ Rozčuľuje ma faloš, strašne neznášam pokrytectvo kadejaké. A veru ani neodpúšťam. Ísť do krčmy, kde ťa každý poklepkáva, aký si skvelý, kým platíš, nenávidím. To zase nepopieram, že si nedám pohárik, ale pre mňa to nehovorí nič.“ Ak by ste mali niekomu dať iba jednu radu, ktorá by to bola? „Ži! Ži naplno, život je nádherný.“ Keby ste mohli zmeniť iba jednu vec na svete, čo by to bolo? „Smrť!“ (smiech) Aké nové zručnosti alebo schopnosti by ste chceli mať, poprípade naučiť sa? „Tá príroda je úžasná, že nedá

každému všetko. Keby som vedel ešte zahrať na nejakom nástroji. Ja som málo zručný. Keď mám opraviť poistky, tak to vybijem ešte aj susedom. Spokojný som s tým, čo mi príroda dala a rozvinul som to. Želám každému, aby nerobil nie-

ale poviem vám pravdu, aké je to šťastie bez peňazí.“ (smiech) Kedy a kde ste si zarobili svoj prvý honorár? „Pamätám ako teraz. Bolo to v Košiciach na nejakej akcii. Dostal som prvých sto korún. Dnešnej mladšej generácii to nič nehovorí, ale stovka bola vtedy peniaz, to si povedzme otvorene. A postupne to išlo hore. Robili sa celoštátne ministerské prehrávky, Ander sa prepracoval, získal som najvyššiu umeleckú triedu a v tom momente som zistil, že sa z toho dá aj žiť. A žijem dodnes a žijem dobre.“ Ktorá je to najdrahšia vec, ktorú ste zaplatili? „Ani neviem. Ja som typ človeka, ktorý nesleduje cenu peňazí, i keď priznám sa: mne nie je problém Nielen podľa umeleckého mena, dať za niečo i nieale aj poznávacou značkou dáva najavo, koľko tisíc. Ale keď že je horlivým Košičanom rozbijem sošku za koľko prác naraz. Nech robí jednu štyri eurá, tak ma to mrzí.“ (smiech) robotu, ale dobre.“ Čo najviac oceňujete v priaČo je vaším koníčkom, okrem teľstve? práce humoristu, ktorá vás nes„To priateľstvo. Mám zopár mierne baví? Presnejšie, ktorá je dobrých priateľov, s ktorými sa najdôležitejšia vedľajšia vec na svete pre vás? „Zdravie. Zdravie si človek musí vážiť a čím je starší, tým si ho stráži viac. Za mlada sme urobili veľa hlúpostí. Mladosť je aj preto krásna, že všetko zahojí. A raz mi jeden lekár ešte na vojne povedal: Vieš, Janko, v tých tvojich rokoch je všetko nádherné a raz príde päťdesiatka a vtedy zistíš, že zdraviu treba aj pomôcť. A ja mu pomáham, koľko sa dá.“ Ktorých päť pozitívnych vlastností oceňujete u ľudí? „Ak by som to mal dávať do poradia, tak priateľstvo, to je úžasná vec. Skromnosť, ktorú ja nemám Autogram a venovanie (smiech), i keď to nie je pravda, pre novinára pochopiteľne. A smiech, smiech a stále smiech. Smiech lieči, smiech ani nestretávam. Ale keď sa niečo upokojuje, smiech dáva druhému medzi nami stane, tak sú ochotní smiech a čo človek jeden druhému prísť aj o polnoci. A to nie sú priamôže krajšie dať, než radosť.“ teľstvá v krčme pri pive. Opravdivé Dá sa peniazmi kúpiť šťastie? priateľstvá sú tie, keď sa po ro„Nie. Šťastie nikdy nekúpime. koch stretnete a zistíte, že sa nič My si myslíme, že sme ho kúpili, nezmenilo. Aj keď som oslavoval

III

životné jubileá, oni prišli, a len čo sme sa na seba pozreli, zistili sme, že sme si aj ďalej blízki.“ Aké vlastnosti musí mať džentlmen? „V prvom rade musí mať takt. Musí chápať toho druhého. Raz som sa po jednom vystúpení rozčúlil. Ja som dosť taký maximalista, chcem, aby všetko išlo naplno. Ten divák si zaplatil, chcem ho baviť. Ale keďže som mal nejaké výhrady voči kolegom, v šatni som sa rozkričal, no v aute mi zmiernene kolega spevák Peťo Vašek povedal: Vieš, Janko, vo veľkom jazere žijú aj malé ryby. Pochop to.“ Veríte v lásku a jej hnaciu silu? „Láska je úžasná, ale pýtam sa, v čom, kedy a ako. Láska osobne ako taká, či už k človeku, alebo k žene, či k nejakému povolaniu – všetko má svoje hranice. Nedokázal by som ísť až cez ňu.“ Pociťujete v reči obyvateľov Padiny a Kovačice, že si zachovávajú stredoslovenský dialekt, podobne ako si i vy počas vystúpení chránite vaše východoslovenské nárečie? „Hovorím anderovčinou. Pochopiteľne, cítiť tam zemplínčinu, je to môj rodný kraj. Ja ani nepociťujem tu nič, ja sa hanbím. Ja takto po slovensky neviem (smiech). Je to iste aj tým, že žijem dialektom, ale je to úžasné, keď som bol prvý raz pred dvadsiatimi rokmi, išiel som ráno po Báčskom Petrovci a išlo také dievčatko a povedalo: Dobré ráno, ujo, a to bol pre mňa jeden z veľkých šokov. Vtedy som si povedal, že tá krásna hrdosť slovenská je v tomto prípade. Veľakrát sa hráme na to, že sme hrdí, ale kladiem otázku, že na čo?“ Boli ste v Kovačickej obci koncom 20. storočia. Ako si spomínate na vtedajšie vystúpenie v preplnenom Dome kultúry v Kovačici? „Pamätám si skoro na všetky vystúpenia. Dokážem povedať priateľom, že čo mali na sebe oblečené. To niekto neverí, ale si strašne všímam očami to hľadisko a vôbec. V Kovačici som si zapamätal tú výstavu obrazov. Ten divák hocikde je, stále je to môj divák, čo mi dáva tú istotu. Neviem posúdiť za dva – tri dni, čo sa tu všetko zmenilo alebo urobilo, ale jedno sa nezmenilo a želám všetkým Slovákom v Srbsku, aby sa to ani nezmenilo – tá úžasná teplota srdca.“

Mozaika SARAJEVO: ŠTYRI NÁVŠTEVY A NÁVRATY

Mesto krásy, bolesti a bohatej histórie

REPORTÉRI

Samuel Medveď

je známa Baščaršija. Cestoval som do Sarajeva a späť prepravcom Centrotrans, celkom slušne. Cez Šabac, Loznicu, k hraničnému prechodu Zvornik, kde stačí podať iba osobný preukaz, potom cez Miliće, Vlasenicu, Han Pijesak, Sokolac a Pale. Do Sarajeva som vždy

eď som prvýkrát v roku 2013 navštívil Sarajevo, ani som si nepomyslel, že ma cesty k nemu budú viesť aj v ďalších rokoch. Povedal som to aj majiteľovi hostela Gonzo pánovi Ing. Karišikovi, keď som aj tohto roku v júni pobudol tam dlhší víkend. V polovici júna 2013, keď päťčlenná expedícia petrovských

raz navštíviť toto zaujímavé mesto bývalej Juhoslávie. Tak znovu v júni 2014, potom v polovici júla roku 2016, ako i tohto roku v júni moje cesty opäť smerovali do Sarajeva. Počas kratších zájazdov som chcel bližšie spoznať historické mesto, o ktorom som veľa čítal, počul, či sledoval diania v ňom prostredníctvom televízie, zvlášť v tých otrasných vojnových rokoch 1992 – 95. Lákalo ma Sa-

Dnes sa do Sarajeva dá veľmi ľahko odcestovať. Už roky existujú dobré každodenné spoje na trase Nový Sad – Východné Sarajevo, ktoré je súčasťou Republiky Srbskej a ktoré osadníci Sarajeva ešte vždy nazývajú starým názvom Dobrinja. Ide o mestskú časť nachádzajúcu sa

Radnica – koncom augusta 1992 zhorelo v požiari veľké množstvo cenných dokumentov a publikácií

Následky občianskej vojny

stolných tenistov pobudla v ňom, bola vtedajšia návšteva Sarajeva spätá s výročím Svetových majstrovstiev v stolnom tenise (SPENS). Ubytovanie sme si našli v už spomínanom hosteli na Grbavici, v tichej a pokojnej uličke. Bolo pekné, opravdivé letné počasie. Pricestovali sme v sobotu, aby sa už v nedeľu dvaja naši stolní tenisti zúčastnili na medzinárodnom turnaji, ktorý prebiehal na Mojmile, v hale neďaleko Olympijského strediska. Mnohí si určite aj teraz spomínajú na Zimné olympijské hry v roku 1984. Času na obchôdzku mesta sa nezvýšilo veľa, takže mi bolo veľmi clivo, keď sme hneď v nedeľu večer museli odcestovať späť domov. Čakali nás domáce povinnosti. Vtedy padlo predsavzatie, či skôr rozhodnutie aspoň ešte

rajevo, mesto krásy, bolesti, ale aj bohatej historickej tradície. Počas všetkých troch posledných pobytov, hoci už bolo leto, počasie veľmi nevyšlo: bolo skôr ako v jeseň, či počas včasnej jari. Trochu slnka, viac dažďu, sychravé, priamy opak vtedajšiemu počasiu u nás.

Neslávne známa tržnica Markale

blízko letiska a sídliska Lukavica, ktorá tiež patrí do Republiky Srbskej a z ktorej sa do mesta možno dostať trolejbusovými linkami. Jednoducho a sarajevským slangom povedané – trolou. Tak linka 103 smeruje z Dobrinje cez Mojmilo, Grbavicu, ku Skenderiji, na Bistrik. Tam má otočku na Namestí Austria, vedľa Vojenského úradu Bosny a Hercegoviny. Blízko sa nachádza i Sarajevský pivovar. Oproti, na druhej strane rieky Miljacky,

šiel piatkovým predpolnočným spojom, kým som sa späť vracal vždy ráno. Pri návrate som mal možnosť kochať sa v krásach bosnianskej prírody, dívať sa predovšetkým na pastviská šírej Romanije. Rána síce boli hmlisté a chladné, pripomínajúce našu jeseň. Ubytovanie som si vždy našiel v hosteli v sídlisku Švrakino naselje na Grbavici. V roku 2014, keď som prvýkrát samostatne navštívil Sarajevo, hneď po príchode som vyrazil na vandrovku, hoci počasie tomu vôbec nežičilo. Vydal som sa na prechádzku pešo, hoci slušne pršalo. Zachránilo ma to, že mi v hosteli požičali dáždnik. Pri štadióne Futbalového klubu Željezničar pozornosť mi upútal smerovací pútač, na ktorom písalo, že do centra mám zdolať 3,4 kilometra. Prvým cieľom bol most Vrbanja, miesto, ktoré bolo už na začiatku občianskej vojny v roku 1992 presiaknuté krvou. V prvých aprílových demonštráciách

HLAS ĽUDU | 2. 9. 2017 • 35 /4766/

Akadémia výtvarných umení alebo bývalý Pohľad na tzv. Principov most evanjelický kostol z Nábrežia Maka Dizdara

zahynuli tam Suada Dilberović Baščaršija bola hlavnou tepnou a Olga Sučić, neskoršie, v máji hospodárstva a remeselníctva. roku 1993, aj mladý sarajev- Dnes vlastnú tvár v značnej miere ský pár Boško Brkić a Admira mení. Staré remeslá sa takmer Ismić. O týchto mladých ľu- nezachovali a iba ulička Kazanďoch, ktorých zastrelil ostreľovač, sa napísalo veľa toho. Ich telá zostali ležať na moste takmer sedem dní, aby ich až potom vojaci Republiky Srbskej odniesli na územie, ktoré kontrolovali. Najprv boli pochovaní v Lukavici. Neskoršie, po vojne, ich telesné pozostatky boli prenesené na cintorín Lav. Tam vedľa ich hrobu spočíva aj americký novinár Kurt Kazandžiluk Erich Schork, ktorý vtedy bol džiluk pripomína niekdajšie, zašlé vojnovým spravodajcom z Bosny časy. Len väčšina názvov ulíc, ako a Hercegoviny a odkázal, že ak sú Sarači, Telali, Kundurdžiluk, umrie alebo zahynie, má byť Bravandžiluk... pripomína dnes pochovaný v Sarajeve vedľa nich. Nezahynul v Sarajeve, ale neskoršie v občianskej vojne v Siera Leone, no telesné pozostatky sú mu tam, kde si to prial. O láske tých prvých obetí existuje prekrásna pesnička a ešte krajší, ale aj otrasný videoklip skupiny Zabranjeno pušenje, menovite tej časti skupiny, ktorá zostala pôsobiť v Sarajeve.

Srdce Baščaršije

– populárne čevabdžinice. Treba zdôrazniť, že sa na väčšine miest alkohol nepodáva. Osobitné čaro mestu udáva rieka Miljacka a množstvo mostov spájajúcich jej ľavé a pravé nábrežia. Mosty v dejinách mesta zohrali významnú úlohu. Aj v čase tragickej a hrozivej občianskej vojny pomáhali obyvateľom dostať sa z jednej strany na druhú. Aj cez zničený a poškodený most Ćumurija sa napríklad šlo na opačnú stranu, na Bistrik po vodu. L atinska ćuprija je most, ktorý bezpochyby má historický význam. Totiž blízko neho 28. júna 1914 Gavrilo Princip strieľal do rakúsko-uhorského

a priekupníci. Netreba zabudnúť ani na iné mosty: Ajfelov na Skenderiji, Čobaniju, Carevu a Kozju ćupriju, Bentbašu, Drveniju, na drevený most, ktorý spájal jednu stranu s druhou. Na oboch stranách rieky boli gymnáziá, mužské a ženské. Do mužského chodil aj nobelovac Ivo Andrić. Z ľavej strany Miljacky, na terajšom nábreží Maka Dizdara vyčnieva prekrásna architektonická rarita – Akadémia výtvarných umení. Mnohí aj teraz tvrdia, že je to, okrem teraz už sanovanej Radnice, najkrajšia budova v Sarajeve. Táto prekrásna budova bola voľakedy vraj evanjelický kostol, ktorého architektom bol Karel Pažík, chýrečný projektant z Prahy. Odkiaľ ale v Sarajeve evanjelický kostol? Tak teda v období Rakúsko-Uhorska, keď Bosna a Hercegovina patrila do tejto ríše, v Sarajeve žilo mnoho Čechov, Nemcov aj Slovákov... Po občianskej vojne, na sklonku storočia, kostol bol renovovaný, a tak vznikla Akadémia výtvarných umení. Namiesto cirkevníkov sa dnes tam stretávajú výtvarníci a vôbec umelci. Tie tri návštevy, ktoré som absolvoval samostatne, mi povedali o Sarajeve skutočne Populárna čevabžinica Tradičné výrobky Schody v Ulici Kaptol xxx veľa. Len nad všetkým u Ferhatovića Srdcom Sarajeva je zostala visieť tá otázka: bezpochyby Baščaršija, lákavá tie zlaté a staré obdobia, keď tam nástupcu trónu Františka Fer- PREČO?!, ktorá akoby mi nemo pre všetkých turistov, prichádza- pôsobili mnohí remeselníci. Teraz dinanda a jeho manželku Sofiju. tlela na perách... Prečo vôbec prijúcich takmer zo všetkých končín ich je o poznanie menej. Sú tam Most v období SFRJ niesol meno šlo k nezmyselnej vojne v rokoch sveta. Počas svojich stáročných hlavne predajne suvenírov, znač- Principov most, aby mu až v roku 1992 – 1995, komu to bolo pobohatých dejín zažila mnohé kového tovaru, cukrárne s dobrou 1993 vrátili starý názov – Latin- trebné? Tým ľuďom, ktorí tam otrasy. V dávnej minulosti bola zmrzlinou a orientálnymi slad- ska ćuprija. Dostala pomenova- žijú, určite nie. Dokonca ani nám, väčšia. Mnoho toho bolo v mi- kosťami, ako bakláva a rahatluk, nie podľa mahale, čiže mestskej ktorí máme blízko k Sarajevu nulosti v nej zničené, zdevas- ktoré sa hodia k domácej bosnian- štvrte Latinluk, ktorú obývali a niekdajšej bývalej Juhoslávii. tované. skej kahve. Sú tam aj reštaurácie hlavne dubrovnícki obchodníci

Mozaika RUMUNSKO Z INÉHO UHLA

NA CESTÁCH...

Hora čierna a príroda krásna Danuška Berediová

eď sa hovorí o Slovákoch v Rumunsku, väčšina si predstaví Nadlak, existujú ale aj bihorskí Slováci v kopcoch, ktorí sú od Nadlaku vzdialení približne 250 km. Potvrdím to aj z vlastnej skúsenosti. V Nadlaku som bola ešte ako stredoškoláčka a spievala na festivale Cez Nadlak je... Aj ja som si myslela, že iba tu Slováci žijú. Po toľkých rokoch v pamäti mi zostali veľmi srdeční ľudia a ich krásna slovenčina, ktorá sa viac podobala tej hornozemskej ako našej dolnozemskej. A zase bol tu aj fakt, čo pre nich pravdepodobne predstavuje zvyk v komunikácii, že sa všetci medzi sebou rozprávali po rumunsky. Návštevou bihorskej oblasti a folklórneho festivalu v Čerpotoku so SKOS Erdevík sa tieto spomienky na Rumunsko vrátili a potvrdili.

Rovnaké dojmy som si priniesla aj z Bihoru. Zároveň však aj nové poznatky o Rumunsku. Po prejdení našich hraníc nemožno nepočuť hlasy v autobuse, ktoré hovoria, že Rumuni nepostúpili ďaleko od nás, najmä na základe stavu ich ciest. A ešte

Rieka Bystrá

Dedinka v údolí

sú aj v EÚ, a to od roku 2007. Ale tento obraz sa po niekoľkých desiatkov kilometrov mení a cesty sa už nedajú porovnať s našimi. Cesta trvala dlhšie ako sa očakávalo, lebo sme nešli diaľnicou, takže sme mali príležitosť vidieť aj rumunské dediny. Na jednej

strane sa tie výrazne líšia od našich, lebo sa nevidia prázdne a zrúcané domy, ale je zjavné, že dediny žijú, že sa do nich vkladá, v konečnom dôsledku to, že ľudia majú kde pracovať. Zasa na druhej strane sa dajú vidieť zrúcaniny podnikov z obdobia komunizmu, ktoré v tom čase boli úspešné a výnosné. V takýchto príkladoch sa vôbec nelíšia od nás. Domy sú v rakúsko-uhorskom štýle a okrem tohto očividné sú aj pozostatky komunizmu v architektúre. Aj ich úrodu zničilo tohtoročné sucho. V dedinách je až nezvyčajne veľa hniezd bocianov. Medzi dedinami pri ceste na lúkach sa pasú kone a kravy. A ešte nezvyčajnejšie je, koľko je vlajok. V niektorých dokonca aj na každom stĺpe. Či už iba vlajka Rumunska alebo aj spolu s vlajkou Európskej únie. Dá sa povedať, že týmto prejavujú silný patriotizmus. A tak bolo až po náš cieľ. Ešte pred ním sa z cesty dá vidieť aj niečo, čo na prvý pohľad nebolo známe našim. Boli to ťažiská ropy. Pred niekoľkými rokmi bolo zahlásené, že by sa o 10 rokov Rumunsko mohlo stať energeticky nezávislé kvôli exploatácii zdrojov a ropy v Čiernom mori. Výroba ropy v rámci sektoru zaznamenáva prirodzený 10-percentný pád. Potrebné sú investície v hodnote miliardy eur ročne, aby sa výroba udržala na terajšej úrovni. Asi tretina zamestnaných v Rumunsku pracuje v sektore ropy a plynu. A ešte sme videli čosi aj nám známejšie, čo sa však u nás nedá často vidieť – solárne elektrárne. Rumunsko patrí medzi najatraktívnejšie európske krajiny pre investovanie do exploatácie solárnej energie. Toľko o niektorých aspektoch rumunskej súčasnosti. Pohľad do dejín prezrádza, že Slováci začali prichádzať do dnešného Rumunska v 18. storočí z rôznych oblastí dnešného Slovenska (Gemer, Spiš, Zemplín, Orava, Kysuce, Zvolen). Migrácia prebiehala vo viacerých vlnách a Slováci osídľovali územia v Rumunsku aj príchodom z Dolnej zeme. Časom bola živá aj neustála vnútorná migrácia medzi Slovákmi v rámci slovenských komunít v Rumunsku. Slováci sa

HLAS ĽUDU | 2. 9. 2017 • 35 /4766/ na území dnešného Rumunska usádzali hlavne v aradsko-banátskej oblasti, v bihorsko-salajskej, v satmársko-marmarošskej a v severo-východnej známej ako Bukovina. BYSTRÁ ALEBO ČIERNA HORA (PĂDUREA NEAGRĂ) Pojmom bihorská oblasť sa označuje územie v Rumunsku prevažne v župe Bihor. Bihorsko-salajská oblasť sa nachádza v severozápadnej časti Rumunska a v nej v súčasnosti žije okolo 8,5 tisíca Slovákov, ktorí sú prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania. Táto oblasť je zväčša hornatá s množstvom kopcov a údolí. Slováci sem v minulosti prichádzali najviac za prácou v baniach, prípadne ako drevorubači do miestnych lesov. Tak to bolo aj s dedinkou Čerpotok, ktorá podľa cerov dostala aj názov. Nemožno

a neskôr zavretá, následkom čoho bolo, že sa z okolitých obcí stala „hladová dolina“. Teraz tam Slováci už nežijú, iba niekoľko Maďarov, Nemcov a najviac Rumunov. Po vstupe do EÚ a otvorení hraníc pre občanov Rumunska túto možnosť využili a využívajú najmä mladí. Tak aj z tejto dediny odišli. Teraz ľudia majú postavené chaty a menšie domy a nežijú tam počas celého roka. Viac sa to podobá na chatovú osadu ako na dedinu. Väčšie mesto v župe Bihor, ktoré sa nachádza v blízkosti tejto dediny, je Oradea, kde žije viac ako 200-tisíc obyvateľov. Vzdialená je 13 km od maďarských hraníc a už dlhšiu dobu sa

Túto scénu možno vidieť aj na hlavných cestách

sa dozvedeli, že to bola skláreň, kde aj Slováci z okolitých obcí prichádzali za prácou do Čiernej Hory. Táto skláreň zamestnávala výrazný podiel obyvateľstva, a tak ovplyvnila ich život. Te-

Paneláky z obdobia komunizmu

raz je nefunkčná. Zlom nastal v deväťdesiatych rokoch, keď skláreň bola sprivatizovaná Pravoslávny kostol

si nevšimnúť, ako po cestách veľmi často vidieť ľudí jazdiť na koňoch. Okrem iného ľudia takto prepravujú drevo. Počas festivalu väčšina zahraničných hostí nebola ubytovaná v tejto dedinke, ktorá počíta asi 400 obyvateľov. Erdevíčania boli ubytovaní v dedine Čierna Hora, ktorá je vzdialená asi 25 km. Počas zájazdu aspoň raz denne sme prechádzali túto trasu. Najprv sme si všimli ruiny nejakej továrne. Keďže majitelia penziónu, v ktorom sme boli ubytovaní, boli Maďari, ťažko sme sa s nimi dorozumievali a nemohli nám viac povedať o tom. Od miestnych v Čerpotoku sme

Jeden z mnohopočetných katolíckych kostolíkov medzi Čerpotokom a Čiernou Horou

VII

považuje za jedno z najbohatších miest v Rumunsku, predovšetkým vďaka tejto svojej polohe, ktorá je bránou do západnej Európy. Úroveň nezamestnanosti v Oradei je 6 %, čo je menej než je rumunský priemer, ale výrazne viac než je priemer v župe Bihor, kde je približne 2 %. Podľa týchto údajov možno uzavrieť, kde a prečo sa obyvatelia z Čiernej Hory odsťahovali. Dedina Čierna Hora sa volá aj Bystrá, lebo sa nachádza v krásnom údolí okolo rieky Bystrá. A hora je naozaj čierna. Niekoľko kilometrov pred dedinkou sa vchádza do hory, kde husté stromoradie spôsobuje tmu. Je teda čierna, ale prírodu má krásnu. No a v spomínanej sklárni sa vyrábalo farebné sklo, ktoré bolo vyvážané do celého sveta. Kedysi.

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Pudingový zákusok s keksami Suroviny: 3 vanilínové pudingy, 1 l mlieka, 10 lyžíc cukru, 1 vanilínový cukor, 50 g margarínu, 100 g čiernej čokolády, 100 g detských piškót, 100 g Jaffa keksov, pomarančová šťava na namáčanie a šľahačka na dekoráciu Takto sa to podarí: Pudingové prášky, cukor a vanilínový cukor rozmiešame v šálke mlieka a zvyšné mlieko dáme prevrieť. Do neho zavaríme mlieko, v ktorom sme vymiešali pudingy, vanilínový cukor a cukor. Za stáleho miešania uvaríme puding a necháme vychladnúť. Do vychladnutého pridáme margarín a vyšľaháme. Puding rozdelíme na dve časti a do polovice pridáme roztopenú čokoládu. Detské piškóty namáčame v pomarančovej šťave a kladieme na dno tácky alebo plechu. Natrieme čokoládovým pudingom. Jaffa keksy tiež namáčame do

šťavy a poukladáme na čokoládový puding. Natrieme vanilínovým pudingom. Šľahačku vyšľaháme podľa návodu na vrecúšku alebo s minerálnou vodou. Podľa chuti pridáme cukor a ozdobíme vrch zákusku. Foto: E. Šranková

Ako ušetriť pri kúpe vecí do školy

KEĎ VIETE ČO, KUPUJTE PRIEBEŽNE Takto nevznikne jednorazový veľký výdavok, lebo sa pekne rozloží počas roka. Aktovka môže

byť vianočným či narodeninovým darom. Ak ste nákup väčších položiek počas roka nestihli, za týždeň to sotva dobehnete, ale skúste pozrieť na internete. Cez internet sú ceny nižšie ako v kamenných obchodoch. Finančnú rezervu by ste mali mať na nákup školských pomôcok aj na iné poplatky. Deti počas roka chodia na výlety, kultúrne podujatia alebo výcviky, ktoré nehradí škola. Pravidelné poplatky sa týkajú stravy, cestovného, krúžkov či školského klubu. Bežné pomôcky si musí rodič zakúpiť sám, preto sa na ne oplatí odkladať počas roka. V KOCKE 1. Isté veci nakupujte priebežne počas roka; 2. Vytvárajte si finančnú rezervu, zíde sa vám; 3. Nenakupujte bezhlavo, či už so zoznamom, alebo bez; 4. Čo neviete na sto percent, s tým počkajte na začiatok roka; 5. Čo všetko môžete použiť z minulého roka? Spíšte si zoznam; 6. Tašky, batohy či iné väčšie veci môžu deti dostať aj na narodeniny či pod stromček; 7. Ak už viete, čo potrebujete, popozerajte si akcie v papiernictvách; 8. Ušetriť sa dá aj pri nákupoch cez internet.

Mozaiku číslo 217 pripravil Oto Filip

VIII

Aj vy si myslíte, že stačí lúštiť krížovky?

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

kola sa začína a váš žiačik nemá doma ani jeden zošit či ceruzku? Ak sa práve chystáte rozbehnúť do obchodu s akciovými cenami, upokojte sa. Akcie sú lákavé, ale viete naisto, čo bude vaša ratolesť naozaj potrebovať? S kúpou zošitov a iných drobných pomôcok treba počkať na začiatok školského roka. Nárazový nákup je riadny zásah do rodinného rozpočtu, ak sa naň nepripravíte vopred. Ak naraz kupujete kompletnú školskú výbavu, či nebodaj aj dve-tri, môžete v obchode nechať hodne peňazí! To platí aj pri obstarávaní výbavy školákom. Nájdite si čas a prezrite si školské potreby z minulého roka či po staršom súrodencovi. Isto objavíte veľa zachovaných farbičiek, nepoužitých písaniek, pier či kružidiel a pravítok. Vyskúšajte dieťaťu potreby na telesnú a peračník so školskou taškou tiež nemusí mať nové. Často ich stačí vyčistiť a môže ich nosiť druhý rok, alebo ich zdedí mladší školák.

NAJ TIPY, AKO SI TRÉNOVAŤ PAMÄŤ

ľadáte si okuliare, ktoré vám visia na krku alebo ste prišli do kuchyne a neviete prečo? Najvyšší čas začať s tréningom pamäti. Výhovorky, že na to ešte máte dosť času do dôchodku, alebo že sa jazyk v 40. už nenaučíte tak, ako vaše dieťa, nestačia. Dokonca ani obľúbené krížovky. Sú lepšie, ako nerobiť nič, ale po čase ich začnete vypĺňať automaticky. Treba ich striedať s osemsmerovkami, logickými úlohami i pohybom. Spoločenské aktivity či tanec a prechádzka sú polovica prevencie. Aj chuť, motivácia a fantázia. Ak ste totiž k jazykom nikdy nemali vzťah, nečudujte sa, že s nechuťou, akou sa do učenia púšťate, ďaleko nezájdete. Ani memorovanie nie je najlepšia cesta. Je to mechanické a nezáživné. Čo si takto zapamätáte, po čase zabudnete. Pri učení je dôležité zapojiť fantáziu, všetky zmysly a emócie. Zistíte, že učenie je zábava a tréningom pamäti si nielen rozšírite rozhľad, ale sa stanete vnímavejšia a všímavejšia. Buďte ako hravé deti, ktoré robia veci pocitovo a majú veľkú fantáziu. To všetko im pomáha pamätať si neskôr aj to, o čom si myslíme, že zabudnú. Kam sa s vekom táto schopnosť stráca? Problém je v tom, že sa zo sveta hier a fantázie presúvame do sveta logična a postupnosti. Je dôležité snívať celý život a vytvárať si svoju knižnicu emočných spomienok. Tie pozitívne majú silný emočný náboj, na ktorý sa nezabúda. MOZGU SA TREBA VENOVAŤ CELÝ ŽIVOT Nie je to síce sval, ale správa sa tak. Preto tak, ako si telo trénujeme v posilňovni, mali by sme si pamäťovými technikami trénovať aj mozog. Sú jednoduché a veľa ľudí ich používa, hoci o tom nevie. Trénovať pamäť však môžeme aj preto, aby sme ju vedeli využiť v praxi. Aby sme z desiatich vecí z nákupného zoznamu nedoniesli domov len tri. V ČOM JE PROBLÉM, KEĎ NIE V PAMÄTI? V sústredení. Sme nepozorní a nevšímaví. Žijeme v záplave informácií. Vnímame ich, no netriedime, strácame sa v nich a zabúdame. To môže spôsobiť stres a zabúdame ešte viac. Je dobre sa na chvíľu zastaviť, upokojiť sa a usporiadať si myšlienky. To nás tréning naučí. A tiež zlepšiť si pozornosť, pamäť, jazykové, komunikačné i rečové schopnosti. KEDY SA NAJLEPŠIE UČÍME – RÁNO, ČI VEČER? Je to individuálne. A lepšie sa nám učia veci, v ktorých vidíme zmysel, ktoré nás zaujímajú. Učenie má byť radosť. No naučené si treba opakovať. Nemyslite si, že vám to bez používania v hlave ostane navždy.

Kultúra Folkloristi koncertovali HLOŽANY

Juraj Bartoš

olklórny súbor Kultúrno-osvetového spolku Jednota Hložany uplynulú nedeľu 27. augusta usporiadal tradičný výročný koncert. V Dome kultúry predviedli tance a piesne, ktorými sa predstavili na rôznych podujatiach doma a v zahraničí. Diváci, ktorí takmer úplne vyplnili sálu, všetkých účastníkov programu, od najmenších po dospelých (chýbali iba veteráni), odmenili potleskom. Na javisku sa predstavili: mladšia a staršia detská tanečná skupina, mládežnícka a staršia tanečná skupina, detská dievčenská a chlapčenská spevácka skupina, speváci sólisti a hudobníci. Program sa začal piesňou Pod Hložanami v podaní tria JAR, ktoré tvoria Jaroslav Kriška, Adam Vladislav Stupavský a Rastislav Struhár. Okrem nich vystúpilo aj dueto

Bodka za vydareným programom

Silvia Ferková a Tijana Adámeková (obe zaspievali aj sólo) a zaspievali i sólistky Anna Dudková, Ivana Saračová, Anna Hašková a Marína Zahorcová. Tanečníkom a spevákom hral orchester v zostave: Rastislav Struhár, Vlastimír Struhár a Miroslav Hemela. Predstavili sa aj recitátorky Kristína Šranková a Monika Bažaľová a vtipmi publikum pobavil Ondrej Stupavský-Endy.

V mene KOS Jednota na začiatku večierka prítomných privítal tajomník Vladimír Tkáč. Pripomenul, že s tanečnými skupinami odborne pracoval choreograf a umelecký vedúci Jaroslav Kriška. Predseda spolku a zároveň vedúci orchestra Rastislav Struhár pripravoval spevácke skupiny. Program o. i. sledovali podpredseda Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny

Juraj Červenák, predseda Výboru pre kultúru NRSNM Ján Slávik, predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Pavel Žembery, riaditeľka hložianskej ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina Katarína Zimová a predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Báčskom Petrovci (a podpredsedníčka Výkonnej rady NRSNM) Katarína Melegová-Melichová. Melegová-Melichová sa v mene MOMS a NRSNM poďakovala hložianskym spolkárom „za to, že hrdo prezentujete našu slovenskú kultúru, že ste jeden z nosných pilierov našej slovenskosti vo vojvodinských končinách, a že vždy sa môžeme na vás spoľahnúť, že nás budete reprezentovať hrdo a dôstojne, kdekoľvek vystupujete“. Nazdávame sa, že keď už v úvodnom príhovore odzneli mená (aj tu spomenutých) hostí, bolo a v budúcnosti je potrebné obecenstvu povedať i mená sólových spevákov, tobôž recitátorov či hercov, ktorí v tomto prípade zrejme tiež vystúpili ako hostia folklórneho súboru, vskutku už asi jedinej zložky KOS Jednota v Hložanoch.

NÁRODOPISNÁ VÝSTAVA V PETROVCI

Návrat ku chmeliarskym tradíciám Jaroslav Čiep

ultúrno-umelecký spolok Petrovská družina v sobotu večer 26. augusta pozval miestnu verejnosť na slávnostné otvorenie výstavy Brázdami našej minulosti – Spomienky na históriu dolnozemských Slovákov a chmeľové obyčaje. Na nádvorí Kultúrneho strediska, kde sídli aj uvedený spolok, bol program k otvoreniu výstavy, ktorou sa spolkári pričinili k zachovávaniu tradície spätej s chmeľom, tunajšou priemyselnou rastlinou. Tá Petrovcu a Petrovčanom priniesla mnohé pekné chvíle a rozkvet mestečka. Ale aj tie menej pekné, keď mnohí pri jej pestovaní zažili hmotný úpadok. Predtým, ako návštevníci mali možnosť pozrieť si nainštalovanú výstavu, organizátor pre nich pripravil primeraný otvárací program. Spevom večierok spestrili Komorný zbor Musica • KULTÚRA •

otvoriť výstavu patrila rytierovi chmeliarstva Dr. Jánovi Kišgecimu. „V našom ústave v Petrovci sa prinavrátil chmeliarsky program,“ povedal Kišgeci, a vyjadril nádej, že sa práve v Petrovci založí aj chmeliarske múzeum v jednom z početných dodnes zachovaných skladov. „Všetky veľké chmeliarske regióny majú svoje chmeliarske múzeá. My máme tradíciu, boli Z vernisáže Brázdami našej minulosti sme veľkí a verím, že zachováme aj chmeliarstvo. Bolo by viva s dirigentkou Marienou dobre, aby sme všetko Stankovićovou-Krivákovou a toto, čo zbierame a prespevácky zbor Petrovčanky, zentujeme aj na tejto výpôsobiaci pri Spolku petrovstave, zachovali,“ uzavrel ských žien. Príležitostnou odborník na chmeľ. básňou sa predstavila aj náDruhou časťou progradejná recitátorka Marcela mu, venovanou zachoGániová. vaniu chmeliarstva, Úvodný príhovor na verbude ľudová veselica nisáži patril predsedníčke na nádvorí Kultúrneho spolku Daniele Legíňovejstrediska v sobotu večer -Sabovej. Historický text 2. septembra, na ktorú o chmeliarstve v Petrovci Prítomní si so záujmom pozreli vystavené spolkári pozývajú všetpripravila tajomníčka Jana artefakty a fotografie, na ktorých niektorí kých záujemcov. Kopčoková-Gániová a česť spoznali aj svojich blížnych 35 /4766/ 2. 9. 2017

Kultúra PRI SEMINÁRNEJ SÚVAHE S KATARÍNOU HITZINGEROVOU

Je to pre nás všetkých sviatok Anna Francistyová

certom, divadelným vystúpením Kovačičanov. V ponuke bol znovu aj Petroland, ktorý sa napokon nekonal, lebo účastníci nemali záujem – jednoducho by potom nestihli skončiť začaté dielo... Pohrávali ste sa s myšlienkou usporiadať seminár napríklad dvakrát ročne? – My by sme súhlasili, ale nemôžeme si to dovoliť... Možno preto je to pre nás všetkých taký

etný dramatický seminár Píšeš? Píšem? v Pivnici vypísal stránky svojho ôsmeho ročníka. Utíchol dvor tamojšieho kultúrneho stánku, nedávny seminárny ruch v miestnostiach Ochotníckeho divadla Janka Čemana pripomínajú vystavené fotografie, komiksy, ale stopy týchto tvorivých dielní ešte stále hrejú duše ich účastníkov, hostiteľov. Ako spravidla každý rok, znovu sme si na kus reči prisadli k iniciátorke a vedúcej tejto akcie Kataríne Hitzingerovej, režisérke, dramatičke a profesorke zo Slovenska. – Som spokojná: mali sme 60 účastníkov, 16 dielní, urobili sa dve výstavy – fotografická a výstava komiksov, dve detské predstavenia, jedno experimentálne po- Katarína Hitzingerová: – Príde nám hybovo-rozhlasové, kde aj blogerka. Ona síce o tom ešte nevie... diváci sledujú divadlo, v ktorom herci nerozprávajú, sviatok, lebo je to raz za rok, sú ale iní herci nahovorili tú istú to také Vianoce... Všetci sa naň hru, potom pouličné divadlo, tešia a potom nechcú odísť. Veľmi muzikálové divadlo na počesť radi sa sem vracajú aj slovenskí našej Elenky Hložanovej, tiež lektori. Sme tu ako jedna veľká film. Spolu osem projektov a ešte rodina. Všetky dielne navzájom tu bola taká experimentálna ak- spolupracujú, dopĺňajú sa, prepácia: jeden účastník, ktorý píše jajú. Tak to bolo počas všetkých básne, chodil do každej dielne, doterajších osem ročníkov, tak sledoval jej prácu a účastníkov bude aj do budúcna. Uvedomujeme si, že seminár a potom ku každej dielni napísal vlastnú básničku. To bola ďalšia presahuje svoj pravidelný letný taká literárna dielňa. A všetko termín: súbeh sa zverejňuje to bolo realizované prakticky za už v zime, na festivale DIDA v päť dní, lebo na šiesty deň už apríli sa vie, ktoré nové práce budú podkladom tvorivých boli premiéry. Pozorovateľovi sa zdá, že to dielní, a v auguste sa všetko ide všetko tak ľahko... V čom je finalizuje... – Tak je a na budúci rok by to kúzlo? Pravidelní účastníci, sme chceli usporiadať ešte niečo: divadelné ovzdušie...? – Je to všetko o ľuďoch, o at- nazvime to taký miniseminár. Tu mosfére. Tento seminár stojí na sa opäť vrátime k dramatickému ľuďoch, stojí na tom, aby odo- písaniu, ale, samozrejme, ešte to vzdávali a prijímali. Tu ľudia nie rozvetvíme a okrem písania divasú unavení, pretože sa venujú len delných scenárov a filmových hier tej tvorbe a navzájom sa dobíjajú. sa venujeme aj písaniu poézie, Tvorivé a naplánované dni sme prózy a blogovaniu. Blogovanie mali doplnené aj večerným kon- dnes veľmi rezonuje a všetci si

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

myslia, že je to len o tom, že založím si blog a budem tam písať. No nie je to len o tom. Príde nám lektorka zo Slovenska, ktorá je aj filmová scenáristka, dramaturgička, blogerka, úspešná prozaička. Ona síce o tomto mojom pláne ešte nevie, ale iste príde... Hľadáme ešte pre túto akciu dátum, asi to bude niekde v decembri – januári. Naša cieľová skupina je zase od 0 do 150 rokov, teda od najmenších po najstarších. Lebo napríklad na seminári sme tohto roku mali aj dramatický text 7-ročného dievčatka zo Slovenska... Teda najprv bude ten miniseminár, potom bude súťaž, ktorá však nebude len o dramatických textoch a filmových scenároch, ale aj o poézii, próze. Vyhodnotenie bude zase v druhý víkend festivalu DIDA a potom bude 9. ročník seminára Píšeš? Píšem! a to od 19. do 26. augusta 2018. Nový ročník prinesie i ďalšie novinky? – Už teraz môžem avizovať nové dielne. Keďže budeme mať súťaž zameranú na poéziu a prózu, z toho vzniknú nahrávky a chceli by sme potom na seminári urobiť divadlo poézie. Ak nebudeme mať materiál, tak si vezmeme diela vojvodinských básnikov a urobíme koláž. Okrem toho pribudne dielňa filmovej a televíznej reklamy. Už sme v 21. storočí, plagáty nám začínajú miznúť, ľudia sú už leniví niečo čítať, ale reagujú na televízne reklamy, či tie na You Tube. A ešte dielňa, kde sa venujeme prednesu poézie a prózy a jej výsledok bude literárny večierok. Už sme v 9. ročníku, ale vráťme sa ešte k tohtoročnému augustu. Čím bol iný? – V tomto ročníku sme mali veľa detí, až 23, museli si ich podeliť dvaja lektori. To je dobre, ale problém máme v tom, že nám chýba stredná generácia, teda

17-, 18- a 19-roční. To však nie je problém len tu. Prečo sa nám to stáva? Prečo sa v tomto veku stráca záujem, prečo títo mladí ľudia nenachádzajú motiváciu? Neviem... Máme tých starších, hlavne Pivničanov a Kysáčanov. Tieto deti, čo sú teraz tu, verím, že s nami zostanú. Ale rozumiem aj to, že je leto, že ľudia odchádzajú na dovolenku alebo si chcú zarobiť. Je to stále len o ľuďoch: buď chcem a prídem, alebo je mojou prioritou niečo iné. Na to sa nedá vplývať, ani sa preto hnevať. Je to slobodná voľba každého jednotlivca. Je predsa niečo, čo ani neskrotná vôľa a chuť tvoriť nepremôže. S čím sa opakovane na seminári trápite? – Jediný opakovaný problém a brzda celých uplynulých osem rokov sú financie. Je to stále o tom istom: že lektori nemajú žiaden honorár, iba majú preplatenú cestu. Účastníci si platia, ale to je 25 eur za celý pobyt, a za to dostávajú dielne, jedlo trikrát denne, plus desiatu a olovrant a ubytovanie. Je to proste zadarmo. Keď som to povedala na Slovensku, tak mi jednoducho neverili. Peniaz nie je všetko, ale niečo bez neho jednoducho nemôžeme urobiť, a tak niektoré plány korigujeme. Ale dobre to maskujete skvelými výsledkami a dobrou náladou... – Lebo sme v podstate herci, však? Viete, väčšina ľudí si myslí, že všetci umelci sú šašovia: len fajčia, pijú, zabávajú sa, a pritom je to nesmierne ťažká práca. Byť herec, je povolanie, ktoré si vyžaduje byť psychicky a emocionálne silný. A to dokáže len málokto. Hrať vždy niekoho iného, znamená pre toho človeka, že ho ľudia nebudú mať radi preto, aký naozaj je, ale pre tú postavu, ktorú zahrá. A to je taká obeta, akú si ľudia nevedia uvedomiť. Ja mám malého synčeka, aj teraz je tu so mnou, páči sa mu toto ovzdušie, ale nechcem, aby sa stal hercom. • KULTÚRA •

BLESKOVÁ ANKETA

Fotografovanie – ich láska Oto Filip

ola to nečakaná a milá piatková návšteva. V prvom rade preto, že jej aktérmi boli mladé účastníčky fotografickej dielne v rámci seminára dramatického písania Píšeš? Píšem! v Pivnici v čele so školiteľom, známym slovenským fotoreportérom Jurajom Mravcom. A napokon aj kvôli tomu, že sa udiala v piatok, v deň, keď je pracovných povinností o čosi menej ako inokedy a pohľady sa upriamujú na nadchádzajúci víkend. Keďže písať možno rôznymi spôsobmi, od toho klasického po písanie fotografickými zábermi, návštevníčky bolo treba osloviť aj obligátnou otázkou: prečo práve fotografia, prípadne ktorá? Anna Pavlovičová, Kysáč: – Je tomu druhý rok, čo som účastníčkou seminára Píšeš? Píšem!. Fotografovanie ma baví už

i preto, že som študentkou umeleckej školy, čiže Školy pre dizajn v Novom Sade. A aj preto, že sa ním zaoberá môj strýko Miroslav Pavlovič, dokonca aj sesternica a sestra. Zdá sa, že je to rodinnou záľubou. Páči sa mi najmä možnosť na zábere zachytiť, zvečniť daný okamih. Anna Milcová, Pivnica: – Na seminári som sa zúčastnila predovšetkým preto, lebo veľmi rada fotografujem. Zaoberám sa tým už

od detstva, keďže ma to lákalo ešte v časoch, keď nás otec fotografoval. Potom som aj ja sama vzala fotoaparát do rúk a fotila všetko, čo sa mi zapáčilo. Ako motív ma láka príroda, hlavne hmyz, tiež minimalizmus, rôzne pohyby... Mám teda blízko hlavne k makrofotografii. Martina Pašteková, Bratislava: – Pre mňa bola táto fotografická dielňa iba takým experimentom. Nemám ani herecké, ani hudobné nadanie, takže som si povedala, že je pre mňa práve táto dielňa zaujímavá. Zvlášť preto, že sa s fotografiou počas svojho života často stretávam, a aj poznám niekoľkých fotogra-

fov na Slovensku. Preto som si povedala, že vyskúšam, čo mne tá fotografia prinesie a či budem schopná odfotiť niečo, čo bude odborník považovať za aspoň trochu dobré. Tijana Kolárová, Pivnica: – Seminár a fotografickú dielňu navštevujem už tri roky. Môžem povedať, že ma táto dielňa hneď prilákala. Na fotografii ma očaruje možnosť zachytiť danú chvíľu, keď sa čosi zaujímavé stáva. Rada fotím detaily a hlavne prírodu. Keď ide o portréty, ktoré ma tiež zaujímajú, chcela by som sa zdokonaliť, a tým zvýšiť ich kvalitu.

STARÁ PAZOVA

Skončené detské kultúrne leto prednedávnom sa po prvý raz v Pazove konali projekcie i na otvorenom, za podpory Obce Stredisku pre kultúru Stará Pazova a Miestneho Stará Pazova tohto leta spoločenstva Stará Pazova, dôraz dali na detské keď občania prejavili veľký programy. Počas júla a auguszáujem a naplnili Námestie ta v rámci detského kultúrDr. Zorana Đinđića, v streneho leta najmladší občania disku pevne veria, že záujem obce mali príležitosť pozrieť o filmový repertoár neklesne si zaujímavé predstavenia, ani v septembri a v budúcich ktoré pre nich pripravili herci mesiacoch. z Belehradu. Na programe Podľa slov Alexandra Baka, boli štyri divadlá, zahrané zamestnanca strediska, už 11. 16-krát v Starej Pazove, Novej septembra svoje brány otvoPazove, Belegiši, Starých Bárí i pazovská galéria a novú novciach, vo Vojke a v Nových výstavnú sezónu otvoria sloBánovciach. venskí autori s kolektívnou Ako sa dozvedáme v tomto kultúrnom stánku, s detskými Detské divadelné predstavenie si v piatok 25. augusta na nádvorí divadelnej výstavou malého formátu. Túto výstavu v stredisku orgaprogramami budú pokračo- sály pozreli početní, hlavne malí diváci nizujú v spolupráci s NRSNM. vať i v septembri. Už od polovice tohto mesiaca v každú druhú detské divadelné predstavenia. S tembra, keď sa po dve projekcie Naplánované je i divadelné predsobotu najmladší milovníci Tálie si pravidelnou ponukou filmového filmov budú premietať v tamojšej stavenie v podaní profesionálnych v Starej Pazove budú môcť pozrieť programu začnú od utorka 5. sep- divadelnej sále. Vzhľadom na to, že hercov. Anna Lešťanová

• KULTÚRA •

35 /4766/ 2. 9. 2017

Kultúra S RIADITEĽKOU ÚKVS O FOTOKONKURZOCH

Podnetné a krásne podujatie Elena Šranková

stav pre kultúru vojvodinských Slovákov na tohtoročných Slovenských národných slávnostiach slávnostne

databáze uskladnené dokumenty sú a budú dostupné terajším a budúcim študentom, bádateľom, umelcom a všetkým tým, ktorí sa zaujímajú o našu kultúru a dejiny. Z roka na rok čoraz viac zberate-

Víťazná tohtoročná Detská svadba z roku 1945, ktorú poskytla Zuzana Ďurovková z Kysáča

vyhodnotil 7. kolo fotosúbehu. Riaditeľku Annu Chrťanovú-Leskovac sme pri tej príležitosti oslovili o jeho posúdenie, ako aj o posúdenie doterajších ročníkov. Za sebou máte sedem ročníkov zbierania a hodnotenia starých fotografií. Ako by ste ich vyhodnotili? „Keď konštatujeme, že situácia v oblasti kultúry nie je závideniahodná, súvahou, čiže vyhodnotením predchádzajúcich sedem ročníkov fotokonkurzu, jedného z početných podujatí obsiahlej činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, zisťujeme, že sa máme čím aj pochváliť. Fotokonkurz je krásne podujatie, ktoré má za cieľ podnietiť k zbieraniu a dokumentovaniu starých fotografií znázorňujúcich momenty tradičnej kultúry Slovákov žijúcich v Srbsku. Tým spôsobom prispievame k zachovávaniu údajov o našej kultúre, o zvykoch, remeslách a vôbec o živote na týchto priestranstvách. Takto zhromaždené a v našej

www.hl.rs

ľov zasiela čoraz viac fotiek. Na začiatku, povedzme, 9 zberateľov zaslalo 82 fotografií a tohto roku 28 zberateľov 439 fotografií. O rok ich, verím, bude ešte viac a teší nás, že máme pravidelných, ale aj nových, a aj mladých účastníkov fotokonkurzu.“ Splnili si fotosúbehy ciele? „Áno, keď hovoríme z hľadiska organizátora, ale odpoveď by bola rovnaká aj na základe správ členov komisie hodnotiacej jednotlivé kolá fotokonkuzov.“ Téma fotosúbehu je každý rok iná. Mohli by ste spomenúť aspoň niektoré? „Na každý rok si zvolíme novú tému. Prvé dve kolá boli zamerané na špecifiká našej kultúry, tretie na fotografie znázorňujúce mladomanželský pár zo slovenských vojvodinských lokalít, rôznorodosť a bohatstvo ľudových krojov svadobného obradu. V roku 2013 na 4. fotokonkurze 12 účastníkov zaslalo archívne fotografie na tému ľudových zvykov a obyčají Slovákov žijúcich v

Informačno-politický týždenník

Srbsku (najviac: svadba, zabíjačka, pohreb, priadky, konfirmácia, oberačka...). Ďalej: staré pohľadnice z našich prostredí, práca a remeslá vojvodinských Slovákov a obdobie detstva.“ Fotografie hodnotí trojčlenná komisia. Jej zloženie je stále rovnaké alebo sa mení? „Niektorí z členov komisie navrhovali, aby sa striedali, ale vždy prihliadame na to, aby v zložení boli zastúpení odborníci: historik, etnológ, fotograf. Mali sme angažovaného aj dizajnéra.“ Kritériá, podľa ktorých hodnotia, sú stále rovnaké alebo sa prispôsobujú téme? „Kritériá sú rovnaké, vlastne fotografia musí znázorňovať určenú tému a musí mať popis: prostredie (dedina / mesto), rok,

vyradené a to pravidlo bude platiť aj v budúcnosti.“ Čo sa deje s odmenenými, ale aj s ostatnými fotografiami, ktoré prišli na súbeh? „Fotografie zaslané na súbeh budú, vlastne sú súčasťou databázy a desať najprimeranejších, ktoré zvolili členovia komisie, vytlačíme ako pohľadnice. Je to cenný darček.“ Z ktorých prostredí dostávate najviac fotografií? „Z Aradáča, Bingule, Báčskeho Petrovca, Čelareva, Dobanoviec, Hložian, Kovačice, Kysáča, Padiny, Pivnice, Starej Pazovy, Vojlovice.“ Je ťažko motivovať ľudí k takejto činnosti? „Pochybujem, že sa dnes dakto nudí. Od zverejnenia výzvy na fotokonkurz až po uzávierku, zberatelia zasielajú fotografie poštou, skenované mailom, ale prinášajú aj osobne. Vyžaduje si to čas. Na základe toho, že sa takmer všetci zúčastnia na vyhodnotení, povedala by som, že účastníci to robia s radosťou.“ Odmeny sú každý rok pekné. Možno ich aj vecné ceny podnecujú zúčastňovať sa na súbehu? „Zberateľa, ktorý zašle najtypickejšiu fotografiu, ÚKVS odmeňuje primeraným darčekom. Naposledy to bol skener alebo fotoaparát. Pre všetkých účastníkov zabezpečíme knižné vydania ÚKVS.“ Čin vyhlásenia víťazov je vždy spestrený aj nejakým príležitostným programom. Ako ho koncipujete? „Vždy je to v súlade s témou fotokonkurzu Z vyhodnotenia najnovšieho fotosúbehu: a každoročne oslovíme na spoluprácu nejaký (zľava) Zuzana Ďurovková a Anna Chrťanová-Leskovac (Foto: Michal Ďurovka) spolok, folklórny alebo divadelný súbor, jednotresp. desaťročie vzniku fotografie, livcov. Doteraz všetci s radosťou kto sa nachádza na fotografii. prijali pozvanie a spestrili vyhodTohto roku sme do konkurencie notenie podujatia. Je to vlastne zaraďovali zaslané fotografie do dôkazom peknej spolupráce.“ roku 1970. Tie súčasnejšie boli • KULTÚRA •

ROZHOVOR S PADINSKÝM HUDOBNÍKOM VLASTIMÍROM POVOLNÝM

Hudba je všetko, len nie šablóna Anička Chalupová

Nepoznati izvođač, začal som hrať s mladšími odo mňa, ktorí nemali Padine je mnoho mladých huskúsenosti, ale mali dobrý talent. dobne nadaných a úspešných Som rád, že som bol jeden z tých, ľudí. Od spevákov sólistov, cez ktorý im dal nejaký základ, smernice spevácke zbory, tanečníkov, a teraz sú z nich veľmi dobrí hudobhudobníkov... V poslednom níci, v mojich očiach veľkí hudobníci. období sa poriadne „práši“ Pokladám to za svoj najväčší úspech. za členmi Underground Rock Podarilo sa mi vykonať niečo dobré. Music Clubu, padinského alČo pre vás znamená hudba? ternatívneho priestoru kultúry, – Hudba pre mňa znamená predov ktorom okrem literárnych všetkým vyjadrenie emócii. Vyjadriť snaživcov a básnikov, vznikajú hudbou to, čo nemôžem slovami. a rozrastajú sa aj kvalitné huV skupinách hrávate na gitare. dobné talenty. Ktoré hudobné nástroje ovládate? Padinčana Vlastimíra Po– Hrám na akustickej a elektrickej volného, jedného z troch sú- Vlastimír Povolný na umeleckej gitare, a keďže som aj členom ľudorodencov, ktorí sú podobne fotografii autora Marka Markova vého orchestra pri Dome kultúry nainfikovaní hudbou, mnohí v Padine, viem hrať aj na flaute. V súpoznajú ako člena rockovej sku- boli dobrý tím, – podotkol mladý časnosti sa zdokonaľujem na viole. piny Oluja, neskoršie Nepoznati hudobník Vlastimír. Po zdokonalení každého nástroja sa izvođač, kde hrával so Želislavom Ktorý výstup na vás najviac mi šíri spektrum hudobných vedoKukučkom, Pavlom Hlavatým a Vla- zapôsobil? mostí, inak sa na hudbu pozerám, chápem a samým tým aj inak tvorím. Čo si myslíte, súčasná hudba a staré ľudové nástroje môžu ísť spolu? – Podľa mňa je to najlepšia kombinácia. Keď ľudia počujú staré hudobné nástroje, nevedia si predstaviť ich uplatnenie v súčasnej hudbe, v modernej hudobnej kultúre. Každý hudobný nástroj má však dušu, ktorá môže obohatiť ktorýkoľvek druh hudby. V modernej hudbe sa Jedno z najmilších vystúpení bolo na oslavách Padiny v roku 2013 začali staré nástroje používať čoraz (Vlastimír stojí prvý sprava) častejšie. dimírom Petrovičom. Neskoršie svoj – Výstup z padinských osláv v roku Okrem hudby, čo ešte študujete hudobný talent uplatňoval aj v sku- 2013. Bol to náš iba druhý alebo tretí a ako seba vidíte v budúcnosti? pine High Nation Sensation, kde sú výstup od založenia skupiny, ale – Na fakulte v Novom Sade štuokrem speváčky Moniky Ďuricovej podstata bola v tom, že pred dujem psychológiu, som (prednedávnom odišla zo skupiny), nami hral známy hudobník študentom 3. ročníka. aj mladí padinskí hudobníci Saša Neša zo skupiny Galija. Bol Okrem toho, chcem tvoĎurica, Karol Štaub a Želimír Urban. sám a hral na akustickej giriť aj naďalej, plánujem V súčasnosti je spevákom v novoza- tare. Celý amfiteáter divákov sa zdokonaliť v sólovom loženej skupine Vlasto a sacharíny. čakal, že bude aj niečo iné. speve, lebo viem, že neHudobne ho podporujú kolegovia Keď sme my vyšli na javisbudem vedieť ani jedhudobníci Martin Labát, Vladimír ko a začali hrať, atmosféra ným inštrumentom tak Petrovič a Daniel Cicka. sa hneď zlepšila, publikum perfektne ovládať ako – Skupinu sme založili predne- proste ožilo. Ale každý výstup niektorí hudobníci. Nedávnom, takže sme zatiaľ mali málo má niečo svoje pekné... viem, čo zajtra prinesie, vystúpení. A kolega, ktorý hrá na Vlani ste na Festivale slo- V Komornom zbore Viliama Figuša-Bystrého ale chcel by som vydať bicích nástrojoch, žiaľ, odchádza na venskej populárnej hudby vlastný album. Ale to nie Slovensko... Podobný prípad je aj so Zlatý kľúč v Selenči odborníkov aj piesne, lebo ich ešte nepočuli, teda je cieľ, ale pointa, aby niečo po nás skupinou High Nation Sensation, z obecenstvo príjemne prekvapili záujem mladých o niečo nové je, len zostalo. Kým tvoríme, hudba bude ktorej klavirista odchádza študovať kompletnou autorskou skladbou v tom treba vytrvať. Moje autorské jestvovať a my budeme žiť, – podna Slovensko. Minulú nedeľu sme Melanchólia, za ktorú ste získali piesne sú sprístupnené aj verejnosti čiarkol na záver mladý Padinčan mali posledné spoločné vystúpenie. 1. cenu odbornej poroty, Zlatú na you tube na stránke: just Ithil. Vlastimír Povolný, ktorému tohto Hrali sme nejaký pop-funk z 80. ro- plaketu NRSNM a sošku Zlatý kľúč. Čo pokladáte za svoj najväčší roku Obec Kovačica udelila Striekov minulého storočia do roku 2000 Ako sa vám to podarilo; máte na úspech? bornú plaketu za prínos v hudobnej s prímesami rock and rollu. Budeme to nejaký špeciálny recept? – Keď sa nám rozpadla skupina tvorbe.

• KULTÚRA •

v tom aj naďalej pokračovať, keď sa nám Petro vráti zo štúdia, alebo ak si nájdeme nového člena, ktorý bude hrať na bicích. Bol by som rád, keby sa kolega vrátil, lebo sme

– Neplánoval som, ale neskoršie som na návrh Slovenky Benkovej-Martinkovej prihlásil skladbu. Predtým som sa pokúsil ako autor účinkovať na Festivale populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí, ale mi organizátori povedali, že moja hudba je skôr pre dospelých. Na festivale v Selenči som sa rozhodol svoju skladbu interpretovať sám, lebo, kto by lepšie pochopil to, čo som ja piesňou chcel povedať? Samým tým, chcel som svojou skladbou rozbiť nejakú šablónu. V uplynulých rokoch sa niektoré skladby až príliš podobali jedna druhej a ja som chcel vymyslieť niečo nové. Chystáte niečo aj na tohtoročný festival? – V uplynulom roku som skomponoval pieseň s jedným odkazom a tohto roku to bude skladba s iným posolstvom. Proste tvorím, aby bol vždy ten nejaký cieľ. Prezraďte nám, ako medzi vami a hudbou funguje tá nejaká zvláštna vesmírna chémia? – Niekedy sme v rozpore a inokedy zasa v láske, ale to hádam tak funguje. Na konte máte už koľko hudobných nahrávok? – Skúsili sme nahrať najprv so skupinou High Nation Sensation, ale nedopadlo to tak, ako sme chceli. So skupinou Nepoznati izvođač som prezentoval verejnosti dve-tri piesne. Mladí sa zaujímali, že čie sú to

35 /4766/ 2. 9. 2017

Kultúra GYMNÁZIUM JÁNA KOLLÁRA V BÁČSKOM PETROVCI

O jednu triedu prvákov viac Jaroslav Čiep

upravujeme jednu učebňu. Pre budúci školský rok už teraz máme povolenie na otvorenie odboru pre žiakov s osobitnými schopnosťami pre informatiku, čiže pre počítače na gymnáziu. Preto sme obdobie letných prázdnin využili na úpravu aj druhej učebne informatiky s najlepšími podmienkami pre

etrovské Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom roku 2019 oslávi svoje sté narodeniny. Na toto veľkolepé jubileum sa škola už pomaly začína chystať. S tým cieľom koncom mája podpísali protokol o spolupráci s Múzeom Vojvodiny. Pred samotným začiatkom školského roku 2017/2018 sme zaklopali na dvere petrovského gymnázia a s riaditeľkou školy Annou Medveďovou sme si dôkladnejšie predebatovali aktuálnu situáciu na tomto gymnáziu. Pohovorili sme si aj o výzvach a nástrahách, s ktorými škola zápasí. Nový školský rok klo- Z podpisovania zmlúv v pokrajinskom pe na dvere, koľko máte sekretariáte (foto: z archívu školy) žiakov? „Vo všeobecnom gymnáziu so prácu na počítačoch.“ slovenskou vyučovacou rečou Počuli sme, že škola získala máme 41 žiakov, čiže 2 triedy s op- financie na ďalšiu úpravu školy. timálnym počtom žiakov, máme O čo ide? 29 žiakov v triede so srbskou vy„Všetko je späté s finančnými učovacou rečou a v kuchárskom podmienkami. Treba urobiť ešte odbore máme nad 20 žiakov. Ich dosť vecí k zlepšeniu podmienok počet nie je konečný, lebo pribú- práce na škole, vrátane bezpečdajú aj ďalší. Takýto počet žiakov je nostných. Preto sme podali žiaprajnejší pre optimálny chod školy, dosť na dva projekty v rezortnom ale aj pre učiteľské normy. Napr. z pokrajinskom sekretariáte. Oba 12 kolegov, ktorí doteraz nema- sú zamerané na rekonštrukciu li normy, teraz 6 už majú úplné pedagogické normy. Už máme aj ďalšie potreby za určitými kádrami BIBIANA V HAJDUŠICI a verím, že v ďalšom školskom roku, keď pribudne počítačový odbor a podľa záujmu aj osvetový, budeme potrebovať ešte viac kádrov. Ide to v pozitívnom smere a počet žiakov narastá vzhľadom na minulé roky. V tejto chvíli ten nárast je viac ako 40 žiakov. Od septembra budeme mať v škole 265 žiakov.“ Vladimír Hudec Do nového školského roku s novým odborom... edzinárodný dom umenia „Tým, že sme dostali nový odbor, pre deti Bibiana v Bratislave ako prvú vec sme museli vykonať pokračuje v každoročnom verifikáciu objektu, priestorov, či sú navštevovaní slovenských prostredí vyhovujúce. A preto, že máme žiacv Srbsku. Tak v piatok 25. augusky domov, čiže vybavenú kuchyňu ta riaditeľ Bibiany Peter Tvrdoň, podľa všetkých štandardov, tak pomocník riaditeľa Bibiany Karol sme splnili optimálne podmienKlajdáč, čestný konzul v Bratislave ky pre prácu. Ďalej pre kuchárov

a adaptáciu objektov. To, čo sme my potrebovali, bolo adaptovať kúpeľne, sanitné uzly a prezliekarne v telocvični v rámci športových aktivít. S potešením môžem konštatovať, že tento projekt nám je schválený v úplnej sume 1,52 milióna dinárov. Keďže samotné telocvične a vonkajší terén boli v predchádzajúcom období zrenovované, týmto uzavrieme úpravu nášho športového komplexu. Verím, že žiaci sa s radosťou budú venovať športovým aktivitám, lebo aj to je významná zložka v ich dospievaní a telesnom vývoji.“ A ten druhý projekt? „Druhý projekt sme podali v mene žiackeho domova a je to vlastne zlepšenie bezpečnosti žiakov ubytovaných v internáte. Ide o výmenu portálu vchodu do internátu, kde po úprave pribudne aj vrátnica. Aby sa vedelo, kto všetko prichádza do internátu. Bude lepšia kontrola, aby deti boli bezpečnejšie. Po dvadsiatich rokoch každodenného používania pri drevenom vchode máme i veľký únik tepelnej energie. Namontujeme tam plastové okná a dvere. V tejto chvíli vypisujeme

Čoskoro sa vymení aj vchod do žiackeho domova

verejné obstarávanie pre obidva projekty a podľa určených lehôt procesu verím, že do konca prvého polroku, resp. cez zimné prázdniny tieto práce úpravy už budeme mať za sebou.“ Keď ide o žiacky domov, ten už pôsobí dve desaťročia. Plánujete to nejakým spôsobom verejnosti pripomenúť? „V rámci Dňa školy v októbri sa chceme aj tomuto výročiu venovať, ako i vydaním novej publikácie, podobnej pamätnici, akú sme vydali pri príležitosti 10-ročnej činnosti internátu. Keď ide o vedenie žiackeho domova, doterajšieho správcu Ondreja Koroša, ktorý ho spravoval od jeho začiatkov, vyprevadíme do dôchodku. Jeho nástupkyňou je Jasna Laćarková.

Darčeky pre žiakov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Michal Lörincz, ako aj hostia z Kovačice Pavel Babka, majiteľ Galérie Riaditeľ Bibiany Peter Tvrdoň odovzdal Babka, a spolupracov- darčeky žiakom hajdušickej základnej školy ník Bibiany Pavel Baláž Je to krásne gesto, ktorým ochotní zavítali do Hajdušice. Na začiatku návštevy vzácnych darcovia poukázali, že neprihliadajú hostí prijal predseda Obce Plandište na to, akú majú deti národnostnú Jovan Repac, ktorý sa hosťom zavďa- príslušnosť. Repac zároveň pripomečil za darčeky pre hajdušické deti. nul, že Hajdušičania aj v minulosti • KULTÚRA •

V ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU

Viac o zahraničných Slovákoch Pavel Hlásnik a Svetlana Zolňanová

úsiliu zástupcov Slovákov žijúcich v zahraničí táto snaha akosi dlho nepadala na úrodnú pôdu, aj keď bola neraz rozoberaná na odborných fórach, na stálych konferenciách a pod. V apríli 2016 sa nám podarilo opakovane dostať medzi závery z pracovného zasadnutia Komisie pre školstvo a vzdelávanie, sekcie pre strednú, južnú a východnú Európu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj konkrétny bod venovaný potrebe zavedenia voliteľného predmetu venovaného reáliám a životu Slovákov žijúcich v zahraničí pre stredné školy v Slovenskej republike. Na základe tohto záveru bol vedením ÚSŽZ oslovený minister školstva, vedy, výskumu a športu SR, aby poveril kompetentné inštitúcie (Štátny pedagogický ústav) konať v tejto veci. Túto problematiku sa nám podarilo presadiť aj do záverov zo Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2016. Výsledky nášho úsilia a rokovaní sa zhmotnili do iniciatívy riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu (ďalej ŠPÚ),

ktorý v spolupráci s ÚSŽZ vytvoril Odbornú komisiu ŠPÚ na vypracovanie kurikulárnych dokumentov k voliteľnému predmetu pre stredné školy o dejinách a živote Slovákov žijúcich v zahraničí. Zakladajúce zasadnutie komisie, ktorú riaditeľ ŠPÚ doc. PhDr.

dobre spolupracovali so Slovenskom, výsledkom čoho je významná pomoc Slovenska na výstavbu kanalizácie v tejto dedine a v realizácii niektorých ďalších menších projektov. Riaditeľ Bibiany Peter Tvrdoň svojich hostiteľov skrátka informoval o činnosti Bibiany, o zámeroch návštevy, ako aj o tom, že Program spoločne pripravili žiaci táto inštitúcia už desať základnej školy a KUS Bratstvo rokov navštevuje školy v slovenských prostrediach v Srbsku telocvični Základnej školy Jovana a prináša darčeky pre tamojších Jovanovića-Zmaja hajdušickí žiaci žiakov. V srdečnom rozhovore obe a členovia KUS Bratstvo usporiadali strany prejavili záujem o pokračo- krátky kultúrno-umelecký program. Hostí privítal a za darčeky sa zavďačil vanie spolupráce. V poobedňajších hodinách v riaditeľ školy Miroslav Maričić a

žiakom, školskému kolektívu, hosťom zo susedných škôl, ako aj z neďalekého Jánošíka sa prihovorili aj riaditeľ Bibiany a predseda Obce Plandište. Po programe riaditeľ Bibiany odovzdal darčeky – tašku so základnými školskými potrebami a tričko Bibiany pre všetkých bezmála sto žiakov tejto školy, ako aj knižné vydania pre školskú knižnicu. Hajdušičania sa svojim hosťom zo Slovenska pochválili aj storočným parkom a kaštieľom, zaviedli ich aj do Slovenského domu, stánku KUS Bratstvo a do matičného Etno domu. Foto: R. Grujesku

lovenský národ je roztratený po celom svete a jeho významná časť žije mimo územia materského štátu. Hoci je tomu tak dlhodobo, predsa my, zahraniční Slováci, máme pocit, že o slovenských komunitách žijúcich v zahraničí sa vie pomerne málo práve v materskej krajine. V poslednom štvrťstoročí boli začlenené do učiva základných a stredných škôl veľmi stručné poznatky o existencii a živote Slovákov na Dolnej zemi, ale stále sa nám to však zdá byť len marginálne zastúpenie, ktoré do značnej miery aj vysvetľuje všeobecnú neznalosť väčšiny obyvateľstva Slovenska o existencii slovenských komunít v zahraničí. A aj u tých, ktorí nejakú tú informáciu majú, ide skôr len o nejasné a veľmi skreslené predstavy. Pri analýze skutkového stavu sa nám už dlhšie obdobie (najmenej 12 – 15 rokov) ukazuje, že vari najvhodnejšou formou kompenzácie informovanosti obyvateľov Slovenskej republiky o Slovákoch žijúcich v zahraničí by mohol byť samostatný predmet, ktorý by bol zaradený medzi vyučovacie predmety na verejných školách v Slovenskej republike. Napriek

• KULTÚRA •

Ľudovít Hajduk, PhD. zvolal, sa konalo na pôde tejto inštitúcie 3. mája 2017. Členovia Odbornej komisie ŠPÚ pre vypracovanie kurikulárnych materiálov k tomuto voliteľnému predmetu sa na svojom prvom zasadaní dohodli na jeho obsahu a štruktúre. Voliteľný predmet bude obsahovať tri oblasti: dejiny, kultúru a súčasnosť Slovákov vo svete. Má pracovný názov Slováci vo svete, bude mať dvojhodinovú časovú dotáciu týždenne (66 vyučovacích hodín ročne) a bude ponúkaný

všetkým stredným školám na území Slovenskej republiky. Prítomní členovia tejto Odbornej komisie ŠPÚ za predsedu si zvolili odborníka s dolnozemskými koreňmi doc. PhDr. Michala Babiaka, PhD. z Katedry estetiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Členovia komisie budú pracovať v troch podskupinách. Podskupinu pre dejiny bude viesť PhDr. Samuel Jovankovič (historik a dlhoročný pracovník ŠPÚ) a jej členmi sú prof. Dr. Samuel Čelovský (historik zo Srbska), prof. PhDr. Marta Dobrotková, CSc. (Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave) a doc. PaedDr. Miroslav Kmeť, PhD. (Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici). Podskupina pre kultúru bude koordinovaná prof. PhDr. Ladislavom Lenovským, PhD. (Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave), ktorý bude pracovať spolu s doc. PhDr. Michalom Babiakom, PhD. a prof. PhDr. Jánom Botíkom, DrSc. (emeritný profesor etnológie zo Slovenska). Podskupina pre súčasnosť bude pracovať pod vedením Mgr. Pavla Hlásnika z Rumunska (podpredseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí) a jej členkami sú Mgr. Edita Pečeňová z Maďarska (riaditeľka Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe), PhDr. Vilma Prívarová z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a PaedDr. Svetlana Zolňanová zo Srbska (koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM). Očakávame, že základné kontúry predmetu budú vypracované v priebehu roku 2017, aby boli predložené na schválenie Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR a aby následne mohol byť predmet Slováci vo svete zakomponovaný do skupiny voliteľných predmetov pre stredné školy v Slovenskej republike.

35 /4766/ 2. 9. 2017

Foto: z archívu NRSNM

Kultúra Z NEHMOTNÉHO KULTÚRNEHO DEDIČSTVA SLOVENSKA (2)

Od Radvanského jarmoku po modrotlač Oto Filip

si mládenci kupovali varešky, ktorými udierali dievky a mladé ženy aždá krajina, dokonca i užšie po zadku. Táto tradícia sa uchovala celky, ako regióny či oblasti, má dodnes a rozšírila sa na všetky dni kopu pamiatok, ktoré nemajú jarmoku. hmotnú podstatu. Najčastejšie ide Ešte staršie ako Radvanský jarmok o mená, názvy, postupy a zvyky, sú aušusnícke služby špaňodolinpiesne, básne, povesti, jazyk... Platí ských baníkov. Ide o rituálne praktiky to aj pre Slovensko. Okrem už spo- pretrvávajúce od 15. storočia, ktoré mínaných troch sa od tých čias veľmi dôležitých kontinuálne prvkov – fujary, odovzdávajú terchovskej z generácie na muziky a gájd generáciu. Sú a gajdošskej kulto: banícka hostúry, zapísaných tina, banícka v Reprezentatívomša, banícka nom zozname svadba a banícnehmotného ky pohreb. Do kultúrneho roku 1787 badedičstva ľudníci vykonávali stva UNESCO, aj službu v banv podobnom ských milíciách. ReprezentatívV stredovekej nom zozname Európe baníci nehmotného ako slobodní kultúrneho de- Vladimír Veverka: Hrnčiar ľudia boli špedičstva Sloven- na Radvanskom jarmoku, 2010 cifickou skupiska je ešte desať nou obyvateľšpecifických mimoriadnych prvkov stva, ktorá mala určité vzdelanie a praktík. a právo slobodného pobytu a neplaJe tam Radvanský jarmok, vychá- tila dane. Tieto tri výhody umožnili dzajúci z tradície, ktorá siaha do 17. vznik viacnárodnostných komunít storočia. Vznikol totiž v roku 1655 vo všetkých rudných regiónoch Euv Radvani, ktorá bola strediskom rópy. Takmer všade vznikali banícke remeselníckej výroby. Podľa predpokladov historikov toto podujatie sa rozvinulo na základe privilégia usporadúvať púte, ktoré získal katolícky kostol v Radvani. Logickým následkom bolo, že množstvo ľudí zúčastňujúcich sa na púťach prišlo vhod početným radvanským remeselníkom na predaj svojich výrobkov. V začiatkoch šlo o tradičnú výmenu tovarov medzi mestom a vidiekom, aby neskôr jarmok v značnej miere zásoboval široké okolie. A to nielen poľnohospodárskymi, ale aj remeselnými a priemyselnými produktmi. Veľký význam Neznámy autor: Aušusnícka nadobudol zvlášť v 19. storočí, keď služba – omša, 2010 osobitné miesto mali výrobcovia súkna, modrotlače, čižmári, klobuč- bratstvá, ktoré okrem slávnostných níci, hrebenári, výrobcovia pušného rituálov zabezpečovali aj určitý druh prachu, krpčiari, výrobcovia produk- sociálnej starostlivosti o baníkov. tov z dreva, slamy a prútia a najmä Najstarší písomný dokument Banícmedovnikári. Špecifickým zvykom keho bratstva v Španej doline je z 1. sa stalo, že v posledný deň jarmoku augusta 1574, kým pečať Baníckeho

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

bratstva pochádza z roku 1683. pomocou takzvanej rezervy – zmeĎalším významným prvkom pat- si zamedzujúcej zafarbenie látky riacim do slovenského reprezen- v mieste vzoru. Táto technika sa tatívneho zoznamu nehmotného na slovenské územie dostala z Hokultúrneho dedičstva je tradičné landska a Nemecka v priebehu 18. ručné zvonenie na zvony a tra- storočia, aby sa najskôr udomácdícia zvonárov na Slovensku. Je nila v meštianskom prostredí. Do všeobecne známe, že zvony ako hudobné, zároveň aj kultové nástroje, ešte od archaických čias vo viacerých kultúrach sveta slúžia na zvolávanie ľudí na bohoslužby, oznamujú čas, úmrtie, príchod vzácnych hostí, ohlasujú nebezpečenstvo, požiar, povodeň, zaháňajú búrky a víchrice a oznamujú mnohé Juraj Gembický: Elektrifikované zvony iné príležitosti, dotý- v kostole v Krajnej Poľane, 2009 kajúce sa života ľudí. Tradičné ručné zvonenie spojené ľudového odevu a textilu prenikla s funkciou zvonárov na Slovensku v 19. storočí, keď sa rozvetvila do možno označiť za tradičnú a najlep- výnimočného bohatstva lokálnych šiu techniku rozoznievania zvonov. podôb, prispôsobených vkusu vidieckych odberateľov, ktorí si modrotlač objednávali podľa vzorkovníc priamo v dielňach, prípadne nakupovali na jarmokoch. V porovnaní s inými stredoeurópskymi krajinami bola na Slovensku ešte v polovici 20. storočia regionálna rozmanitosť modrotlačových vzorov, rovnako ako hustota výskytu modrotlačiarskych dielní, značná. Činných bolo viac ako tridsať dielní, ktoVeronika Gulášová: Indigom rých produkcia smerovala zafarbené plátno, 2014 prevažne na vidiek do obZvony a tradičné ručné zvonenie sú lastí, kde sa ľudia ešte obliekali do od najstarších období slovenských kroja. Spolu s postupným zánikom národných dejín až do dnešných využitia modrotlače v odeve a inčias významnou súčasťou identity, teriéroch vidieckych domácností, kultúry a tradície na území Sloven- aktivita dielní postupne slabla. ska, ktorá je jednoznačne doložená K procesu redukcie prispel aj zákaz početnými zmienkami, dokladmi súkromného podnikania, po ktorom a súvislosťami v hmotných a pí- dohľad nad výrobou modrotlače somných historických prameňoch. prevzali výrobné družstvá a hlavne Tak v slovenskej, ako aj v európ- Ústredie ľudovej umeleckej výroby, skej textilnej tradícii významnú ktoré zohralo a podnes zohráva úlohu, ako spôsob dekorovania významnú úlohu v podpore výroby látok, zohrala modrotlač. Ňou na- modrotlače. zývame indigom na modro farbenú (V budúcom čísle: látku zdobenú potláčaním vzorov Ornamenty na pohľadanie) • KULTÚRA •

Kultúra

Horúčavy sú neznesiteľné, načim sa rozchladiť!

Anna Horvátová

okým priam neznesiteľné tropické letné horúčosti nevystriedajú sviežejšie dni, dožičme si pohodu. Ochladiť sa v rieke, bazéne,... je tým najsprávnejším tipom pre letné páľavy, avšak niekedy stačí len ochladiť si hlavu, alebo osviežiť (si) tvár vodou, osviežiť sa prechádzkou a pod., alebo si dopriať občerstvenie – jedlo a nápoje podávané v menšom množstve na osvieženie. Pre tých, ktorí nemajú radi horúci čaj, kávu, musia nápoje urobiť chladnejšími, chladnými, vychladiť – ochladiť. Zmierniť, schladiť, ochladiť možno i hnev

alebo radosť. Nedokonavé slovká ochládzať (sa), ochladzovať (sa) a dokonavé ochladiť znamenajú stať sa chladnejším, chladným, napr. voda sa ochladila, ochladilo sa – začalo byť chladnejšie; náhle ochladenie počasia; citové ochladenie. Zbaviť tepla či schladiť možno napr. pivo, vzduch. V lete chutí schladené ovocie. Schladiť môžeme i vzrušenie, radosť, keď zmenšíme silu citov. Niekedy treba veľa námahy priviesť osoby k rozumnému konaniu – schladiť niekomu horúcu hlavu. Keď sa počasie stane chladnejším, chladným, ochladí sa, zozimí sa – schladí sa. Vzduch, keď stratí teplo, schladne. Aj žeravý kov musí schladnúť,

Literárna súťaž žiakov základných a stredných škôl Komisia pre literárno-vydavateľskú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM a Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec zverejňujú

SÚBEH

na žiacke literárne práce (próza a poézia) Téma je voľná. Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané menom, priezviskom a uvedeným kontaktom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny v dvoch kategóriách – v kategórii žiakov základných škôl od 5. po 8. ročník a žiakov stredných škôl a gymnázií. Súbeh je otvorený do 1. novembra 2017. Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21000 Nový Sad, s poznámkou Na súbeh žiackych prác. Literárno-vydavateľská komisia Výboru pre kultúru NRSNM Slovenské vydavateľské centrum a redakcia časopisu Zornička zverejňujú

LITERÁRNU SÚŤAŽ o poviedku a báseň pre deti

Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané heslom. Rozlúštenie hesla treba doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny za poéziu a tri ceny za prózu. Súťaž je otvorená do 1. novembra 2017. Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Literárna súťaž Zorničky. • KULTÚRA •

ako i láska, hnev. Vekom človek stratí zápal – schladne. Spojenie rozpálené hlavy schladli použijeme v prenesenom význame, keď sa ľudia utíšia. Potraviny necháme (dôkladne) ochladnúť / vychladnúť. Vychladnutá polievka síce bohvieako nechutí, ale pivo, keď sa vychladí, chutí najlepšie. Keď v zime pec vychladne, aj v izbe vychladne, a vtedy nás zohrievajú spomienky na horúce letné páľavy. My zvykneme povedať, že sa musíme rozchladiť. Termíny rozchladiť (sa), rozchládzať (sa), rozchladenie sú modifikované slovká, ktoré sa veľmi vhodne prispôsobili v nárečovej podobe. Spisovná slovenčina ich však nepozná.

Literárna súťaž Nového života Literárno-vydavateľská komisia Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Slovenské vydavateľské centrum a redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život zverejňujú súťaž o najlepšiu prózu, básnický cyklus a literárnu esej. Oceňovacia porota vymenovaná Literárnou komisiou Výboru pre kultúru NRSNM udelí jednu prvú, dve druhé a dve tretie ceny. Súťaž je anonymná a rukopisy treba zaslať v troch výtlačkoch pod heslom. Rozlúštenie hesla, teda kontakt na autora, ktorý sa za značkou skrýva, treba priložiť v osobitnej obálke a všetko spolu zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Literárna súťaž Nového života najneskoršie do 1. novembra 2017. Výsledky súťaže budú zverejnené v Novom živote a prostredníctvom slovenských vojvodinských médií. Odmenené, ale i neodmenené kvalitné texty budú uverejnené v Novom živote.

Výročia v septembri 2017 16. septembra 1927 sa v Kulpíne narodil Andrej Čelovský. Bol novinárom v redakcii Hlasu ľudu, kde bol dvakrát i šéfredaktorom a v jednom mandáte paralelne aj riaditeľom NVP Obzor. Pracoval i v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu a okrem novinárstvu venoval sa i spoločensko-politickej činnosti (bol i poslancom Snemovne národov Zväzového zhromaždenia), prekladal zo srbského a slovinského jazyka a mal i zdarné literárne pokusy – písal lyrické básne. Umrel 13. októbra 2014 v Sriemskej Kamenici. (Pripomíname si 90. výročie narodenia.) 21. septembra 1997 v Kamenici umrel básnik, prozaik, esejista a lekár Paľo Bohuš, vlastným menom Dr. Pavel Sabo. Bol jedným z prvých novinárov v týždenníku Hlas ľudu, krátko i hlavným a zodpovedným redaktorom. Ako lekár ftizeológ pôsobil na Slovensku vo Vyšných Hágoch a v Juhoslávii v mestách Surdulica, Sokobanja a Nova Varoš. Básne a eseje publikoval v početných zbierkach a za svoju plodnú literárnu tvorbu odmenený bol početnými uznaniami, kde je okrem troch Cien Nového života, Ceny Obzoru, Ceny oslobodenia Vojvodiny a ďalších, i Cena za životné dielo Združenia spisovateľov Vojvodiny. Paľo Bohuš sa narodil 24. apríla 1921 v Báčskom Petrovci. (Pripomíname si 20. výročie smrti.) 29. septembra 1987 v Pivnici umrel prozaik a dramatik Janko Čeman, vlastným menom Michal Kámaň. Tlačou mu vyšli zbierky poviedok, dva romány, ale verejnosti predovšetkým zostal v povedomí ako autor divadelných predlôh. Narodil sa 30. septembra 1922 tiež v Pivnici. (Pripomíname si 95. výročie narodenia a 30. výročie smrti)

35 /4766/ 2. 9. 2017

Kultúra • Oznamy

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Slovenské vojvodinské divadlo v Petrovci v nedeľu 3. septembra o 20. hodine uvedie monodrámu Anna na motívy románu L. N. Tolstého Anna Kareninová. Vystúpi Teodora Marčeta z Divadla Promena v Novom Sade. BANSKÁ BYSTRICA. V Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici v utorok 5. septembra o 16. hodine bude slávnostné otvorenie dokumentárnej výstavy 150 rokov divadla v Petrovci (1866 – 2016). Verejnosti bude tu prístupná do 6. októbra 2017. A. F.

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Hospodárska spoločnosť Plava frajla, s. s r. o., Sutjeska 2, Nový Sad, pobočka Eko – sistem, Račkog 93, Petrovaradín, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na spracovanie t. j. skladovanie a opätovné využívanie bezpečného odpadu, v Petrovaradíne na katastrálnej parcele číslo 496/24, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

BLAHOŽELANIE PRÁCA NA SLOVENSKU Hľadáme pracovníkov zo Srbska na rôzne pozície. Nitra: zamočník, elektrikár, stavbár, kuchár, čašník a mnoho ďalších pozícií. Plat dohodou, po tel. kontakte záleží od pozície a praxe. Ubytovanie zabezpečené pri každej pozícií. Senec: vodič na vzv vozík, nzv vozík, a retrak v logistickom sklade. Plat od 3.90 €, v čistom s ubytovaním. Picker balič manipulant a iné jednoduché pozície pre ženy aj chlapov od 3.30 €, v čistom s ubytovaním zadarmo.

Na Katedre slovenského jazyka Filozoﬁckej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre 25. augusta 2017 obhájil doktorandskú dizertačnú prácu a získal titul PhD. SAMUEL KORUNIAK z Petrovca. S Božím požehnaním úspech v ďalšej práci a všetko najlepšie v živote mu želajú

Trnava: kontrolór kvality od 3.30 € v čistom; práca v automobilovom priemysle.

mama Zuzana a brat Pavel

www.agenturamamut.sk | personalne@recru.sk | mamutsrb@gmail.com +421 948 690 190 | +421948 590 500 | +381 64 1781 870 Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Výrobná hala so sprievodnými objektmi, v Novom Sade, Ul. prímorská 76, na katastrálnej parcele číslo 2221/4, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad

22 rokov v pohybe Spoločnosť ŠIKOTRANS, s. r. o., so sídlom na Slovensku, v obci Kúty pri česko-rakúskej hranici, prijme do trvalého pracovného pomeru vodiča na medzinárodnú kamiónovú dopravu. Sme dopravnošpedičná spoločnosť so zameraním na západnú EÚ. Jazdíme prevažne do Španielska z Nemecka alebo Rakúska a späť turnusovým systémom, alebo zo Slovenska do Nemecka, Beneluxu, Francúzska, Španielska a späť na Slovensko. Požadujeme vodičský preukaz skupiny C a E, prax vo vedení návesovej súpravy aspoň 1 rok, digitálnu tachografovú kartu, platné psychotesty, kvaliﬁkačnú kartu vodiča a preukaz Slováka žijúceho v zahraničí. Ubytovanie je možné. Náplň práce: prevoz tovarov v rámci EÚ turnusovým systémom podľa inštrukcií disponentov, starostlivosť o zverené vozidlo a prevážaný náklad, dochvíľnosť pri nakládkach a vykládkach, profesionálne, slušné a príjemné vystupovanie. Viac informácií ohľadom konkrétnych podmienok spolupráce, ako aj platobných podmienkach a zamestnaneckých beneﬁtoch vysvetlíme po telefonickom rozhovore. V prípade záujmu zašlite svoj životopis na mailovú adresu: bkopca@sikotrans.sk alebo nás kontaktujte priamo na mobilnom tel. č. +421 915 764 901, kontaktnou osobou je pán Branislav Kopča.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nositeľ projektu Ciklonizacija, s. s r. o., Prímorská 76, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Výrobná hala so sprievodnými objektmi, v Novom Sade, Ul. prímorská 76, na katastrálnej parcele číslo 2221/4, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. augusta 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-457/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

hlasludu.info www.hl.rs Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustila naša mama a starká

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 22. augusta 2017 po ťažkej chorobe usnul v Pánu

MÁRIA GRŇOVÁ

Syn Jaroslav, nevesta Ľudmila a vnučka Emília

JÁNOVI FEHÉROVI

ŠIMO ZLOCH

rod. Švorcová 9. 10. 1947 – 16. 8. 2016 z Báčskeho Petrovca

Spomíname a nikdy nezabudneme.

POSLEDNÝ POZDRAV

kmotrovi a krstnému otcovi

1950 – 2017

9. 7. 1953 – 24. 8. 2017 z Báčskeho Petrovca

V srdci Ťa vždy budú nosiť Tvoji najmilší: manželka Anna, dcéra Višňa, zať Ján, vnučka Viktória a vnuk Samuel

POSLEDNÝ POZDRAV

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Karin Komerc MD, s. s r. o., z Veternika, Ul. Živorada Petrovića č. 8, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1247 + 500 do km 1248 + 000, v časti k. p. č. 6773/1, k. o. Kovilj. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu MANEKS, s. s r. o., Nový Sad, Ul. Ljubice Ravasi číslo 1, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Skladovanie bezpečného odpadu – kovov a farebných kovov, v zakúpenom objekte vnútra komplexu Energotechnika – Južná Báčka Nový Sad, na rohu ulíc Industrijska a Put novosadskog partizanskog odreda číslo 1, na katastrálnej parcele číslo 3850/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. augusta 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-450/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Od kmotrovcov Dudášových a krstnej Karolíny Balážovej s rodinou

švagrovi

JÁNOVI FEHÉROVI

9. 7. 1953 – 24. 8. 2017 z Báčskeho Petrovca

hlasludu.info www.hl.rs

S láskou a úctou sa s Tebou lúčia: Stracinskovci s deťmi Miroslavom a Alenou Čipkárovou a ich rodiny

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu NSSentandrejski put UMTS-NSU244

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Sentandrejski put UMTS-NSU244, Ul. sentandrejski put číslo 165, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 65/5, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. augusta 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-487/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Nositeľ projektu ESO TRON, s. s r. o., Rumenka, Ul. nova II číslo 6, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnikateľský objekt na skladovanie a prípravu – spracovanie bezpečného odpadu (Odpadové jedlé oleje a tuky a organický bio-rozložiteľný odpad) a kancelársky priestor, výšky prízemie a poschodie a časť vysoké prízemie (P + 1 + VP) na katastrálnej parcele číslo 4229, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. augusta 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-507/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

35 /4766/ 2. 9. 2017

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 24. augusta 2017 nás navždy opustil manžel, otec a dedo

s bratom, švagrom a ujom

JÁN FEHÉR

JÁNOM GEDEĽOVSKÝM

9. 7. 1953 – 24. 8. 2017 z Báčskeho Petrovca

23. 2. 1943 – 24. 8. 2017 Báčsky Petrovec – Padina – Jánošík

Ďakujeme všetkým tým, ktorí nám vyjadrili sústrasť a zosnulého prišli vyprevadiť na večný odpočinok. V spomienkach zostaneš navždy s nami. Tvoji: manželka Mária, syn Ján s manželkou, dcéra Alexandra, vnúčatá Nikolina a Nikola

Ty nechal si nám dosť toho riešiť. Otázok mnoho, odpoveď niet. No jedna vládne, nedá potešiť: Prečo si musel opustiť svet? Sestra Anna s manželom, dcérkami a ich rodinami

SPOMIENKA

BOĽAVÁ A SMUTNÁ ROZLÚČKA

na rodičov a starých rodičov

s milovanou a nenahraditeľnou

ONDREJA

MILINOU ĆULUMOVOU

25. 11. 1925 – 29. 8. 1987

rod. Miškovicovou 26. 1. 1959 – 15. 8. 2017 z Nového Sadu

Na nich nezabúdajú:

Nikdy na Teba nezabudneme.

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na milého brata

RASTISLAVA MARČOKA

9. 7. 1978 – 2. 9. 1997 – 2017 z Hložian

www.hl.rs

syn Ondrej Murtín s manželkou Annou a vnučky Anna, Mária a Andrea s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na milovaného brata

RASTISLAVA MARČOKA

RASTISLAV MARČOK

Ťažko a smutno je žiť bez Teba. Roky prechádzajú, čas letí a v spomienkach nám ešte stále odznievajú Tvoje kroky, Tvoj milý hlas a smiech. V srdciach si Ťa chránime, s láskou spomíname a nikdy nezabudneme. Na večnosť zarmútení rodičia

z Hložian

ZUZANU

31. 12. 1926 – 24. 8. 2009

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs

Tvoji najmilší

Dňa 2. septembra 2017 je tomu dvadsať ťažkých a boľavých rokov, čo nás opustil náš milovaný a nenahraditeľný syn

MURTÍNOVCOV

9. 7. 1978 – 2. 9. 1997 z Hložian

V krásnych spomienkach si Ťa zachovávame a nikdy na Teba nezabudneme.

Informačno-politický týždenník

Zarmútení: brat Jaroslav s manželkou Ivanou

1978 – 1997 – 2017 z Hložian Je tomu už dvadsať dlhých a smutných rokov, čo si nás opustil. Zostali nám len krásne spomienky na Teba a na roky, ktoré sme spolu strávili. S láskou si na Teba spomíname a nikdy na Teba nezabudneme. Zarmútená sestra Anna s manželom Jánom a deťmi Taňou a Miroslavom

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 24. augusta 2017 uplynul ťažký a boľavý rok, čo nás náhle a bez rozlúčky navždy opustil milovaný manžel, otec, deduško, svokor a brat

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 5. septembra 2017 uplynie ťažkých a boľavých jedenásť rokov, čo nás predčasne opustil náš drahý a nenahraditeľný syn a brat

JÁN LABÁT

14. 4. 1966 – 5. 9. 2006 – 5. 9. 2017 z Petrovca

MICHAL VARECA 1938 – 2016 – 2017 Dipl. Ing. agronómie zo Starej Pazovy

Slza v oku, v srdci žiaľ, čo nám bolo milé a vzácne osud vzal. Zbytočné je počítať roky, lebo nenavrátia stratené. Nenahradia prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. Kto Ťa mal rád, ani po toľkých rokoch nemôže na Teba zabudnúť.

Navždy prestalo pre Teba slnko hriať, ale tí, ktorí Ťa milovali nikdy si neprestanú na Teba spomínať. Tvoji najmilší: Mária, Miroslav, Andrej, Svetlana a Anna

Tvoja navždy zarmútená mama, otec a sestra Nikolićovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom

JURAJOM HEKEĽOM 23. 8. 1928 – 22. 8. 2017 z Kovačice

Bolesťou unavený tíško si zaspal. S láskou si na Teba bude spomínať

• OZNAMY •

manželka Mária

35 /4766/ 2. 9. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 1. septembra 19.30 Zostrih z vlaňajšieho FF Tancuj, tancuj... štvrtá časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 3. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 5. septembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 1. septembra – Nikdy nie je neskoro 1. časť Sobota 2. septembra – Nikdy nie je neskoro 2. časť Pondelok 4. septembra – Nebezpečný útek Utorok 5. septembra – Majstrovský plán Streda 6. septembra – Denník princeznej Štvrtok 7. septembra – Rok vtákov 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 3. septembra 17.00 Film: Arthur a súboj dvoch svetov 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Nezabudnuteľné prázdniny 24.00 Záver vysielania

Dúhovka – pod názvom Nielen slovenčinári prinesie televízny portrét rodiny Hansmanovej z Petrovca.

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Vysielanie pre dedinu. Druhá časť nedeľného bloku bude venovaná záznamom z letnej školy plávania v Temeríne pod vedením trénera Jána Pavlisa, o zberateľke krojov z Vojlovice, ako i o zhotovovaní vencov, ktoré nosili mladuchy v minulosti. Nevystane ani recept na pečenie kulpínskych rožkov.

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

www.hl.rs

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Pavel Halaj o výkupe sóje v Petkyse v Kysáči

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 3. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Detská svadba v Kovačici 11-ročná Bola raz jedna Bibiana... Utorok 5. septembra 16.00 Hola hola, škola volá! V ústrety Babinkovým stretnutiam Čo nového v našom chotári? Piatok 8. septembra 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Ľalie poľné

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 35 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko česko-slovenského pedagóga, politika a filozofa (1850 – 1937). Bol prvým prezidentom Československej republiky. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

vysoký stĺp

tajnička

záver modlitby

tona

hudobné vpíšte energo spevohra dramatické dielo N E A L I T test

mravne, svedomite

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. mužské

básnik malomocenstvo

meno

jedlo z liateho cesta

premiestňovať Lesotho

umelecký druh

TELEVÍZIA PANČEVO

vpíšte IŠ

Nedeľa 3. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

bôžik lásky

Streda 6. septembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

múza herectva

namáhať sa (hov.) milodar

hodina

španielsky tenista AS HL DU ĽU

čuchový orgán

premietanie filmov

selén nočný vták

značka kozmetiky

americká herečka Parkerová TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte ÁTA vpíšte EK

vpíšte AOV mravec (angl.)

rieka na Slovensku osobné zámeno

osobné zámeno alt

nerast čiernej farby

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 34 VODOROVNE: znotoval, lanolín, avar, rak, tak, P, to, Klátik, N, oe, urota, narobil, zálety, a, á, C, LO, prekladá, chochol, un, ako, Peťo TAJNIČKA: ZLATKO KLÁTIK

zvratné zámeno 1. a 3. samohl.

mäkká spoluhl. Tesla

AS HL U D ĽU

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 32 z čísla 32 Hlasu ľudu z 12. augusta 2017 bolo: TICHOMÍR BÍREŠ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: EVA LENHARTOVÁ, Námestie V. B. č. 8, 26 000 VOJLOVICAPANČEVO. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

35 /4766/ 2. 9. 2017

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Babić a Baletić pre radosť DUNAV – ODŽACI 1 : 2 (0 : 1)

Juraj Pucovský

džačania v prvých dvoch kolách mali za súperov tímy zo Sriemu a pošťastilo sa im vyhrať. Po úspechu nad šídskym Radničkim v Kule 3 : 2, zverenci Slobodana Bačića boli úspešní aj v Starých Bánovciach, kde položili na lopatky nepríjemného súpera 2 : 1 (1 : 0). Obe mužstvá v prvej polhodinke nevyužili niekoľko pekných príležitostí, aby sa v 29. min. prvýkrát vlnila sieť domáceho brankára Ćirovića. Hráč Odžačanov Tutnjević zahral z rohu, pred bránou najvyššie vyskočil obranca Babić a hlavou z piatich

metrov presne trafil. Domáci Dunav vyrovnal už v prvej min. pokračovania zápasu. Vtedy Popović prízemne odcentroval z ľavej strany, lopta sa odkotúľala celkom napravo, kde ju pri žrdi dočkal Božinović a upravil do siete – 1 : 1. Keď už hádam všetci na ihrisku, divákov bolo sotva 100, očakávali, že sa body rozdelia, Galić v 88. min. prenikol cez stred ihriska, krásne prihral voľnému náhradníkovi Baletićovi, ktorému nebolo ťažko trafiť nechránenú sieť Ćirovića – 1 : 2. ODŽACI: Kronić, Babić, Bošković, Galić, Tutnjević, Matijašević (Baletić), Đorović, Kostić

Ľahko v Šíde RADNIČKI (Š) – BEČEJ 1 : 6 (0 : 1)

prestupovom termíne tohto leta vedenie šídskeho Radničkého formovalo nový tím, v ktorom nezostal ani jeden hráč z uplynulej majstrovskej sezóny. Od prvého hvizdu veľmi dobrého rozhodcu Dušana Pančića z Karavukova, nováčik z Bečeja dal domácim najavo, že prišiel do Šídu vyhrať. A tak sa aj hralo na ihrisku. Reálne pozorujúc, už v prvých piatich minútach hry hos- Ľahko v Šíde: Čedomir Tomčić tia mohli dať niekoľko gó- a Nemanja Kragović, hráči Bečeja lov. Domáci môžu vďačiť v modrom úbore (zľava) iba brankárovi Nenadovi Hráči Bečeja výkonom a vynaMitrovićovi, že sa jeho sieť nevlnila až do 41. min., keď to prvýkrát loženým úsilím dokázali ako treba bojovať o farby svojho klubu. urobil Đuričin. RADNIČKI: Mitrović, Stekić, V 66. min. Mirkov zvýšil na 2 : 0, a o dve min. neskoršie Dmitrović Urošević, Drča, Gudan (Branskorigoval výsledok. Do konca ković), Radovanović (Vidović), zápasu góly padali ako na tová- Manojlović, Dmitrović, Kočijarenskom páse, keď sa do listiny šević, Jevtić, Ćirić strelcov zapísali Mirkov, Tomčić, Foto: J. Pucovský Aleksić a Kovačević. www.hl.rs

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Päťka v Ľube JEDNOTA (Ľ) – JEDNOTA (Š) 0 : 5 (0 : 2)

L. Pavković

(Pronek), Zogović, Veselinović, Vujmilović (Vukasović) Výsledky 2. kola: Bratstvo 1946 – Mladost 2 : 0, Borac – C. zvezda 4 : 0, Radnički (NP) – Dinamo 1945 1 : 0, Radnički (Š) – Bečej 1918 1 : 6, Dunav – Odžaci 1 : 2, Že- Presná hlavička: Bojan Babić, lezničar – Cement sprava v červeno-bielom úbore 2 : 1, Radnički (SM) – Omladinac 0 : 3, Bačka 1901 – Bačka 1901, Cement – Radnički (SM), Odžaci – Železničar, Bečej – Radnički (Z) 0 : 2. Program 3. kola, 2. a 3. sep- 1918 – Dunav, Dinamo 1945 tembra o 16.30 hodine: Radnički – Radnički (Š), C. zvezda – Rad(Z) – Bratstvo 1946, Omladinac nički (NP), Mladost – Borac.

Informačno-politický týždenník

Lazar Pavković

ubania zažili presvedčivú prehru s menovkyňou zo Šídu. Asi 100 divákov sledovalo výborný výkon hostí. Hluční, ale kultúrni domáci fanúšikovia po výsledok 0 : 3 aj mali nejakú nádej, že to nebude katastrofa, ale po piatom góle prestali fandiť svojmu mužstvu. Góly dali Kosanović 2, Mijatović, Farkaš a Šolaja. Zápas výborne viedla Minja Mitrovićová z Erdevíka. JEDNOTA (Ľ): Živanović, Toman (Ruman), Zečević, Ganić, Cigankov, Ramić, Budimir, Ž. Sremčić (Martinački), P. Sremčić, Ćalić, Širadović (Stjelja) JEDNOTA (Š): Stojadinović, Spasojević, Starčević, Jovanović, Trlajić, Janković (Milanović), Rukavina, Kosanović (Grujić), Marčetić (Farkaš), Lazić (Šolaja), Mijatović OFK BINGUĽA – SINĐELIĆ 1 : 1 (0 : 1) Binguľčania sa museli uspokojiť s bodom. Gibarčania prostred-

níctvom Savića v 33. min. získali náskok a Šućak iba v 85. min. výsledok vyrovnal. Zápas v Binguli sledovalo asi 100 divákov a viedol ho Aleksandar Vladić zo Šídu. OFK BINGUĽA: Volić, Palić, Šućak, Čavić, Jelčić, Nikić, Sitarević (Rajić), Farkaš, Kljajić, Bojanić, Radosavljević OMLADINAC – ERDEVÍK 2017 0 : 3 (0 : 2) V Batrovciach sa hralo korektne do 50. min., keď po súboji domáceho Nebojšu Kotarlića a Erdevíčana Darka Nenadovića ten prvý knokautoval súpera, ktorý spadol na trávnik. Rozhodca Marko Avramović musel vylúčiť „boxera“ z hry. Výhra hostí je celkom zaslúžená a čistá vďaka gólom Nenadovića, Štrbca a Matijevića. Výsledky 2. kola: Napredak – Sremac 3 : 2, Obilić 1993 – Jedinstvo (M), hralo sa v stredu, Omladinac – Erdevík 2017 0 : 3, OFK Binguľa – Sinđelić 1 : 1, OFK Bačinci – Graničar 7 : 1. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Blízko k tuctu gólov JEDNOTA – LSK 8 : 2 (6 : 1)

Matej Bzovský

keď si pripravili viacero šancí. Po siedmom góle Milenkovića skóre Pazovčanov uzavrel veľmi utbalisti Jednoty tentoraz poriadne naplnili dobrý Dimitrić. V závere opätovná ľahostajnosť sieť súpera, ktorý im neraz pripradomácej obrany umožnila Vukovil trpké chvíle. Polčas snov – tak lićovi zjemniť prehru. sa dá skrátka zhrnúť prvé dejstvo Ťažko zvoliť postavu zápasu, tohto duelu nevyrovnaných súperov. lebo si ktokoľvek v domácom mužJednota v prvých 45 minútach podala stve tento honor zaslúžil. Skvelý mimoriadny výkon – „modro-bielu“ bol po zranenie Galić, ale sme sa lavínu nemohlo nič zastaviť, ani veľká predsa rozhodli pre Danila Miobetavosť hráčov z Laćarka. Škoda, že lenkovića. Neúnavne ťahal akcie sa sieť bezmocných hostí už v prvej svojho mužstva, dosiahol hetrik časti ešte viac nevlnila! a dokonca stíhal vykonať úlohy Dvere k vysokej výhre otvoril Gaaj v obrane. Klobúk dolu! lić v 14. min., ktorému loptu prihral JEDNOTA: Jovišić, Živković Milenković. Dejan Galić, vnuk chýreč- Klobúk dolu: Danilo (Popović), Bojbaša, Zarić, Jeloného juhoslovanského reprezentanta Milenković vić, Milenković, Milaković (CveMilana Galića, sa potom revanšoval (Jednota S. Pazova) jić), Knežević, Dimitrić, Galić Milenkovićovi, ktorý nedal šancu (Rajić), Bajić solídnemu brankárovi hostí Ovšekovi – 2 : 0. Výsledky 2. kola: Hajduk (D) – Borac (NS) 1 Knežević, od ktorého sa viac očakávalo, vysunul : 0, Sremac – Sloga (E) 0 : 2, Kupinovo – Borac Bajića a tento zvýšil na 3 : 0. Striedali sa potom (Š) 1 : 4, Jednota – LSK 8 : 2, Sloga (T) – Index 1 šance a góly Milenkovića, Dimitrića a Kneževića : 0, Hajduk (B) – Jugović 3 : 1, Kabel – Hajduk pre poltucet Jednoty. Hostia stačili do polčasu (Č) 1 : 0, Slavija – Podunavac 0 : 2. skorigovať výsledok prostredníctvom Savića, po Program 3. kola: Podunavac – Hajduk ľahostajnom zákroku obrany domácich. (D), Hajduk (Č) – Slavija, Jugović – Kabel, V druhom polčase sa očakávalo, že muž- LSK – Hajduk (B), Borac (Š) – Jednota, Index stvo Jednoty poteší fanúšikov s tuctom gólov. – Kupinovo, Sloga (E) – Sloga (T), Borac (NS) Útočníci domácich zahrali ľahostajnejšie, aj – Sremac.

Domácim ubudli sily AŠK – POTISJE 1 : 2 (0 : 1)

a začiatku novej sezóny Aradáčania uhostili tím z Knićanina, ktorý od začiatku dal najavo, že prišiel pre tri body. V súlade s tým hráči Potisja v prvom polčase mali oveľa viac loptu na nohách a niekoľko príležitostí. Prvé dve šance brankár Eötvös zneškodnil. V 35. min. sa však zranil Prodanović a určitý čas, kým mu poskytovali pomoc, bol mimo ihriska. Hostia túto číselnú prevahu využili a ujali sa vedenia. Prodanovića, ktorý nemohol pokračovať v hre, vystriedal Vesin, ktorý vniesol živosť do mužstva. Do konca polčasu domáci mali prevahu, ibaže bez konkrétnych šancí. Po zmene strán, v 55. min. po prihrávke Ďuríčeka, hosťujúci obranca zle zareagoval a zaslal loptu za chrbát svojho brankára – 1 : 1. Iba o pár minút neskoršie Eötvös znovu zneškodnil šancu, avšak v 65. min., po chybe • ŠPORT •

SREMAC – SLOGA (E) 0 : 2 (0 : 1)

L. Pavković

utbalisti Slogy pokračujú v realizácii začatého cieľu – postupu do Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Na hosťovaní vo Vojke u vždy silného a nepríjemného Sremca zverenci trénera Momčila Raičevića zaslú- Druhá radosť: Milenko Simeunović žene zvíťazili. Strelcom prvé- (Sloga Erdevík) ho gólu pre Erdevíčanov bol Grković v 45. min. a výhru v 90. + 3. min. potvrdil Mikić. Zápas dvoch sriemskych mužstiev sledovalo 200 divákov a viedol ho rozhodca Dino Kalafat z Nového Sadu. SLOGA: Ilić, Džibrić, Matić (Kovačević), Luković, Doknić, Halilović, Teofilović, Cvijić, Grković (Pendo), Mikić, Simeunović (Smiljanić)

VIII. STOLNOTENISOVÝ MEMORIÁL JECA STOKANOV

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Vladimír Gál

Body do Erdevíka

Životina, bol bezmocný – 1 : 2. V 70. min. Striško zastavil akciu hostí pred vlastnou bránou, prebehol s loptou celé ihrisko, ale mu v závere chýbalo síl a zahodil šancu, ktorú si sám vytvoril. V 75. min. Maksimović dostal červenú kartu, lebo úmyselne udrel hosťujúceho hráča lakťom do hlavy. Nuž a potom do konca zápasu domácim ubudlo síl, takže si hostia rutinovane zachovali výhru a na konto zapísali, tak ako plánovali, tri body. AŠK: Eötvös, Birmanac, Korać, Ďuríček, Striško, Prodanović, (Vesin), Maksimović, Rajčević (Đorđević), Petrović, Mijić, Todorov (Životin) V nedeľu Aradáčania budú hosťovať v dedine Jaša Tomića. Ostatné výsledky 1. kola: OFK Klek – Jedinstvo 2 : 2, OFK Gradnulica – Zadrugar 3 : 2, Tamiš – Radnički 1911 2 : 0, Zlatica – ŽFK Banat 0 : 1, OFK Stajićevo – MSK 3 : 1.

Petrovčania úspešní S. Medveď

e to už tradícia, že koncom augusta v organizácii STK Gusar v Stapare prebieha stolnotenisový Memoriál Jeca Stokanov, venovaný legende tohto športu v dedine blízko Somboru. Členovia STK Mladosť Petrovec: Michal Šramka, Pavel Turan a Ľudovít Kaňa aj tentoraz boli v Stapare. Bol to turnaj medzinárodného charakteru, kde brali účasť i športovci z Chorvátska, vcelku asi 60 účastníkov. Pavel Turan v absolútnej kategórii, tiež tak aj Michal Šramka v kategórii veteránov (50 a viac rokov) obsadili prvé miesta, kým sa Ľudovít Kaňa dostal medzi prvých ôsmich. Po turnaji si stolní tenisti pochutnali na baraňom paprikáši.

35 /4766/ 2. 9. 2017

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Druhá výhra Doliny Ján Bokor Druhú výhru zaradom zaznamenali BAK, Vojvodina Seleuš a Dolina. Zápasy v silnej páľave priniesli spŕšku gólov, okrem dvoch duelov, ktoré sa skončili 0 : 0. Tretia remíza sa zrodila v Crepaji – 2 : 2. Výsledky 2. kola: C. zvezda – Vojvodina (S) 4 : 5, Vojvodina (C) – Partizan 2 : 2, Dunav – Borac 0 : 0, Vulturul – BAK 2 : 4, Strela – Sloga 2 : 1, Vojvodina (CC) – Jedinstvo (V) 0 : 0, Radnički – Jedinstvo Stević 4 : 1, Dolina – Jugoslavija 4 : 2. Program 3. kola: Jugoslavija – C. zvezda, Jedinstvo Stević – Dolina, Jedinstvo (V) – Radnički, Sloga – Vojvodina (CC), BAK – Strela, Borac – Vulturul, Partizan – Dunav, Vojvodina (S) – Vojvodina (C). DOLINA – JUGOSLAVIJA 4 : 2 (1 : 0)

olina dosiahla očakávanú výhru druhý raz zaradom doma. Okolo 100 divákov z chládku tribúny posmeľovalo svojich miláčikov, ktorým v silnej páľave nebolo ľahko bežať za loptou. Dolina nemohla počítať na zranených a neregistrovaných nových hráčov. S jedným náhradníkom na lavičke a bez trénera Nikolu Marjanovića, ktorý mal rodinné povinnosti, Padinčania sa

pousilovali prekonať kompletnejšieho, ale predsa slabšieho súpera z Jabuky. Hostia sa šťastne bránili a v prvom polčase inkasovali iba jeden gól. Strelcom bol obranca Cvetanović, ktorý peknú akciu s Markom Rudićom zakončil presnou strelou do brány Simjanovića. Po prestávke sa prejavili strelecké schopnosti Marka Rudića, ktorý zvýšil náskok domácich. Čoskoro

Tri zápasy – osem gólov: Marko Rudić (Dolina Padina)

diváci pozdravili veľmi peknú akciu, ktorú začal Durgala, pokračoval Kevdžija a gólom zakončil M. Rudić. Namiesto toho, aby rozdrvili načatého súpera, domáci urobili dve chyby a inkasovali dva lacné góly. Strelcom bol Mitrović, ktorý využil nepozornosť obrany Doliny a neskoršie premenil aj penaltu. Výhra domácich bola vážne ohrozená, no M. Rudić v nadstavenom čase stanovil výsledok solídneho a korektného zápasu.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Prvý bod v Pivnici SLÁVIA – LIPAR 2 : 2 (0 : 0)

Ján Šuster

ápas v Pivnici mal dva rozdielne polčasy. V prvom sa pravdepodobne pre veľkú horúčavu hralo slabšie. Domáci mali síce citeľnú prevahu, no príležitosti, ktoré pripravili v 9. min. Kutenič a v 37. min. Benka pred bránou Lipara, nemal kto využiť. V druhom polčase to bolo celkom inak. Domáci zatlačili Liparčanov na ich polovicu ihriska, no Vlastislav Kuchta v 50. min., J. Žigmund v 59. min. a Kutenič

www.hl.rs

v 65. min. netrafili bránu. Ako to vo futbale často býva, už. v 68. min. radoval sa súper, lebo Banović využil školácku chybu domácej obrany – 0 : 1. V 80. min. Sekeruš dobre uvoľnil J. Žigmunda, ktorý prekľučkoval súperov, aj brankára Lipara a loptu dorazil do siete – 1 : 1. V 84. min. veľká radosť domácich, lebo Kutenič strelil druhý gól pre Sláviu – 2 : 1. Radosť Pivničanov trvala veľmi krátko, iba tri min., keďže po chybe Záskalického, výsledok vyrovnal Kovač. V nadstavenom čase Kutenič

Informačno-politický týždenník

Prvý bod: Marko Sekeruš (Slávia Pivnica)

a J. Žigmund nevyužili pekné príležitosti. Zápas viedol Malbašić zo Somboru, žltú kartu dostal Kutenič a dvaja hráči Lipara. SLÁVIA: Brňa, Vlad. Kuchta, Benka (Záskalický), M. Žigmund, Mirković, Kotiv (Petrović), Vlast. Kuchta, Tešanović,

DOLINA: Trkulja, Koreň, Važić, Durgala, Matuľa, Kevdžija, M. Rudić, S. Rudić, Cvetanović, Hlavča (Ilić), Mihajlović V semifinále pohárovej súťaže Dolina premohla tvrdý tím Radnički z Barandy 4 : 0 (1 : 0). Strelcom všetkých štyroch gólov bol nezadržateľný Marko Rudić. Vo finále pohára OFZ Kovačica – Opovo sa v Crepaji 6. septembra stretnú domáca Vojvodina a padinská Dolina.

Pljuco (Sekeruš), Kutenič, J. Žigmund Výsledky 2. kola: Kula – Krila Krajine 0 : 2, ŽAK – Borac 1 : 1, Budućnost (P) – Hercegovac 2 : 1, Mladost – Budućnost (M) 2 : 2, Rusín – Crvenka 1 : 7, Hajduk junior – Vojvodina 7 : 1, Slávia – Lipar 2 : 2, Stari grad – Stanišić 0 : 2. Program 3. kola o 16.30 hodine: Stanišić – Kula, Lipar – Stari grad, Vojvodina – Slávia, Crvenka – Hajduk junior, Budućnost (M) – Rusín, Hercegovac – Mladost, Borac – Budućnost (P). V pohárovom zápase Slávia na domácom trávniku premohla Bačku z Despotova 3 : 2 (1 : 2). Hostia boli lepší v prvom polčase a domáci v pokračovaní. Góly za víťazov dali Sekeruš, Tešanović a Petrović. • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Slabo, bez chuti... TATRA – OMLADINAC 1 : 1 (1 : 0)

Pavel Pálik

erby susedov neprinieslo očakávane kvalitný futbal. Domáci iba v prvom polčase boli trochu lepší, mali dve príležitosti, z ktorých tú v 9. min. premenil Tomljanović. Predtým Pekić z ľavej strany dobre strelil, trafil brvno a odrazenú loptu Tomljanović šikovne zaslal do ľavého dolného rohu – 1 : 0. Po zmene strán domáci Gól Tomljanovića v 9. min. zápasu v Kysáči zahrali slabo, bez chuti... Susedia zo Stepanovićeva to veľmi Kosturanova – 1 : 1. V 76. min. hráč hostí Jeremić nedobre využili. Mužstvo Omladinca prebralo hru, v 69. min. domáci ob- využil darček domáceho brankára, ranca odrazil loptu z čiary trestné- loptu z troch metrov zaslal vedľa ho územia a Živojinov prízemnou ľavej žrde. Domáci sa bránili do postrelou trafil pravý dolný roh brány slednej chvíle zápasu a na ich šťastie

výsledok sa nezmenil. Nerozhodný výsledok je najreálnejší a domácim to musí byť ponaučením, že ani favorit ak nebojuje, nemôže vyhrať. Veríme, že sa to tatrancom viac nezopakuje. Zápas v Kysáči sledovalo asi 300

Nováčik sa vzchopil

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Z Dobrice s prázdnou kapsou

BUDUĆNOST – JÁNOŠÍK 3 : 3 (1 : 2)

DOBRICA – HAJDUŠICA 2 : 1 (1 : 1)

Vladimír Hudec

a začiatku nových majstrovstiev Hajdušičania do Dobrice odcestovali nekompletní, avšak aj tak v prvom polčase dominovali ihriskom. V 5. min. mali aj prvú výhľadnejšiu príležitosť, ibaže Atila Lipták zblízka strieľal nad bránu. V pokračovaní málopočetní diváci sledovali nezaujímavý futbal, hralo sa hlavne medzi dvoma šestnástkami, s maličkou prevahou hostí. V 18. min. domáci založili prvý vážnejší útok k bráne hostí a peknou strelou z okraja šestnástky prekonali Đukića. Aj po tomto góle sa hralo častejšie pred bránou Dobrice, ale bez výsledku. Konečne v 45. min. hostia korunovali prevahu a domácu obranu matovali z troch ťahov. Maliar zaslal dlhú nahrávku spred vlastnej brány na polovicu domáceho tímu, Ružić predĺžil loptu pred bránu, kde ju A. Lipták upravil do nechránenej siete – 1 : 1. Po zmene strán domáci zahrali omnoho ostrejšie, čo im rozhodca toleroval. Tak sa im podarilo presadiť hru na polovicu hostí, ktorí okrem toho, že bránili vlastnú sieť museli si • ŠPORT •

divákov, viedol ho veľmi dobre Grmuša z Petrovaradína. Žlté karty dostali: Novaković a Srnka (Tatra), Milošević, Radović, Pecelj, Živojinov a Tešanović (Omladinac). TATRA: Kosturanov, Srnka, Pekić, Dražić, Petrović, Ábelovský (Đaković), Pavlović (Marinko), Gadžić, Novaković, Tomljanović, Ćuk (Klaić) Výsledky 1. kola: Šajkaš – Nový Sad 1921 0 : 0, TSK – Vinogradar 9 : 0, Veternik – Sirig 2 : 2, Petrovaradín – Mladost 1 : 1, Sofex – Jedinstvo (R) 1 : 0, Fr. partizan – Futog 1 : 1, Tatra – Omladinac 1 : 1, ŽSK – Jedinstvo (G) 1 : 0, Bačka 1923 – Proleter 1 : 2. Program 3. kola: TSK – Nový Sad, Veternik – Šajkaš, Petrovaradín – Vinogradar, Sofex – Sirig, Fr. partizan – Mladost, Tatra – Jedinstvo (R), ŽSK – Futog, Bačka – Omladinac, Proleter – Jedinstvo (G). V mimoriadnom 2. kole Tatra mala na programe hosťovanie vo Futogu a zápas s rovnomenným mužstvom. Pohárový zápas: Susek – Tatra 1 : 6, góly dali Pekić 3, Klaić, D. Ožvát a Vuković.

chrániť aj nohy pred prípadným zranením. Mali domáci aj dve príležitosti, ale Đukić dobre zakročil. V polovici polčasu obe mužstvá zostali s desiatimi hráčmi. V jednom dueli domáci obranca udrel A. Liptáka, tento mu vrátil, nuž ich rozhodca zaslal do vyzliekarne. V 75. min. Radović pekne centroval, Maliar vybehol sám pred brankára, ale zmeškal zachytiť loptu. Nuž, a potom o päť minút neskoršie šancu mali aj domáci, ale Đukić znovu dobre zakročil. Avšak potom po rohovom kope obrana hostí dovolila, aby osamelý domáci útočník zaslal loptu do siete 2 : 1. Do konca sa hostia snažili vyrovnať, ale ich príliš rozhárané útoky nedávali výsledky, takže sa z prvého hosťovania v nových majstrovstvách vrátili s prázdnou kapsou. HAJDUŠICA: Đukić, Z. Lipták (Brazičanin), Miksád, Maliar, M. Mršić, Stojkovski, Spasovski, Pomorišac, Stefanovski (Radović), A. Lipták, Ružić Ostatné výsledky 1. kola: Borac (VG) – Ševac 1 : 0, Polet – Potporanj 2 : 1, Budućnost – Jánošík 3 : 3, Borac (VS) – Partizan 1 : 0, Ratar – Vladimirovac 2 : 0, Vinogradar – Karaš 1 : 2

Vladislav Staňo

ž v 1. kole nováčik v tejto lige z Jánošíka po viacerých rokoch mal ťažké hosťovanie v Alibunári, kde s mužstvom domácej Budućnosti dokázal získať bod. Na začiatku zápasu, v 2. min. domáci prví dali gól. Hostia z Jánošíka sa veľmi rýchlo vzchopili, gólmi Živanova a Pavlovica do polčasu obrátili výsledok vo svoj prospech. V druhom polčase domáci začali hrať ostrejšie, rozhodca v ich prospech pískal penaltu a Jánošíčanov trestal žltými kartami. Preto vonkoncom neprekvapuje fakt, že Budućnost dala dva góly a bola na dobrej ceste získať prvé body. Nemyslel tak strelec hostí Jankov, ktorý sa postaral o konečný výsledok 3 : 3, a predsa priaznivý výsledok pre nováčika. JÁNOŠÍK: Radak, M. Prokić, P. Staňo, Živanov, Melich (Privratský), Jakimov, V. Prokić, Đorđijevski, Jankov, Pavlovic, Stamenović (Šterba)

35 /4766/ 2. 9. 2017

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Sviatok vo Vrbare MLADOSŤ – BUDÚCNOSŤ 2 : 0 (2 : 0) Samuel Medveď

plynulá nedeľa priniesla dlho očakávané derby, ktoré právom rozvírilo hladinu vášní fanúšikov tak v Petrovci, ako i v susedných Hložanoch. Obidve mužstvá produkovali futbal, aký sme dávno vo Vrbare nevideli. Mladosť, ktorá sa za posledných niekoľko rokov stabilizovala ako klub, spoliehajúc sa aj ďalej na vlastné kádre, teraz už vo vyššej súťaži hrá páčivo, čo si mnohí milovníci futbalu veľmi vážia a tomu sa tešia. Hložančania už druhú sezónu hrajú v pokrajinskej súťaži a tohto roku mužstvo tvoria vo veľkej väčšine cezpoľní hráči (iba Adámek a brankár Ljubičić sú domáci futbalisti). V letnom období mnohí skúsení futbalisti opustili Hložany a Budúcnosť sa musela posilniť mladými, neafirmovanými hráčmi, hlavne z Čelareva. Početné futbalové hľadisko (na pokladni predali 354 lístkov), takmer 600 divákov pripomenulo dávne časy, keď bola každá futbalová nedeľa vo Vrbare opravdivým

sviatkom. Budúcnosť mala na tomto zápase slušnú podporu svojich fanúšikov a okrem domácich, tento

Dobrá robota v strede: Pavel Severíni, kapitán Mladosti (zľava) zápas si prišli pozrieť aj susedia z Kulpína, Maglića, Silbaša... Napriek veľkej horúčavy hralo sa vo svižnom tempe. Už sám začiatok priniesol útoky na jednej a na druhej strane. Je zaujímavé, keď povieme, že o víťazovi rozhodol úvod zápasu.

BALKÁNSKA BEŽECKÁ LIGA 2017

Tridsaťšesť za šesť Michala Šuľu Ján Špringeľ

ové rekordy medzi vojvodinskými Slovákmi láme kovačický ultramaratónec a srbský reprezentant Michal Šuľa. Banátsky Mihalić absolvoval tridsaťšesť behov za šesť mesiacov platných v hodnotení Balkánskej bežeckej ligy na rok 2017. Toľko ich mal na svojom tohtoročnom konte pred nešťastným zranením a predčasným zakončením súťaže na belfastských Majstrovstvách sveta v ultramaratóne na 24 h, kde musel ukončiť šampionát medzi 1. a 2. júlom po jedenástich hodinách behu, keď dovtedy trielil 115 km a 640 m. Víťaz Balkánskej bežeckej ligy za rok 2015 aj napriek zraneniu a,

www.hl.rs

Všetko bolo rozhodnuté už v 13. minúte. Najprv v 7. min. Milenković prenikol po pravej strane, prihral Đokićovi, tento strelil a odrazenú loptu Igor Kaňa spracoval do siete – 1 : 0. Mladosť potom ešte viac atakovala na bránu Dragišića, ale i hostia sa pokúšali rýchlymi útokmi ohroziť bránu modrých. Zadné rady domácich na tomto zápase fungo-

najnovšie, pracovným povinnostiam na Slovensku odfujazdil kratšiu dráhu – sedemnásťkilometrový Stupavský maratón pod názvom Bystrica run. Michal je zatiaľ na treťom mieste Balkánskej bežeckej ligy na tento rok, ale keď ide o Top 10 súťažiacich, suverénne je prvý Ante Živković. Keď ide o pretekárov v jeho vekovej kategórii od 40 do 54 rokov, 43-ročný Šuľa je nateraz druhý. Úspešnejší od neho je iba Aleksandar Mitić. Tohto roku Kovačičan s padinskými koreňmi utekal šesť ultramaratónov. Jeho pamätný povestný 24-hodinový beh zo 6. na 7. mája na Palići na Majstrovstvách Srbska v ultramaratóne, so štátnym rekordom 227 km a 900 m, sa na-

Informačno-politický týždenník

vali bezchybne, ale opraty vo svojich nohách držal ten najskúsenejší, kapitán Severíni. V 13. min. nováčik Đokić v štýle skúseného hráča dal aj druhý gól pre Mladosť. V 25. min. Budúcnosť zahrala voľný kop, Leňa chytil loptu iba

z druhého pokusu. Hostia sa v druhom polčase pokúsili prekvapiť domácich, ale viac gólových šancí predsa mali modrí. Tak 64. min. Đokić dobre cielil, ale Dragišić loptu vyrazil. Potom dobre útočili Kaňa, Kobilarov, kým Pavlisova strela vo finiši skončila nad brvnom. V 78. min. rozhodca Kristijan Čapo zo Subotice mohol pískať jedenástku pre domácich po faule hostí nad Đokićom. MLADOSŤ: Leňa, Milićević (Pavlis), Babiak, Nešković, Rupar, Jakuš, Milenković (Valentík), Severíni (Kobilarov), Kuntić, Đokić, Kaňa BUDÚCNOSŤ: Dragišić, D. Štefek, O. Štefek, Lalatović, Alempić, Galonja, Vujinović, Grujić (Dugonjić), Josipović, Đ. Kovačević (D. Kovačević), Adámek (Živanov) Výsledky 2. kola: Bačka – Tavankut 1 : 2, Radnički – Tekstilac 7 : 0, Tisa – Potisje 1 : 1, Preporod – Polet 1 : 1, Mladosť (P) – Budúcnosť 2 : 0, Sloga – Mladost (A) 6 : 0, Srbobran – Zadrugar 2 : 0, BSK – Mladost (T) 5 : 1. Program 3. kola: Mladost (T) – Bačka, Zadrugar – BSK, Mladost (A) – Srbobran, Budúcnosť – Sloga, Polet – Mladosť (P), Potisje – Preporod, Tekstilac – Tisa, Tavankut – Radnički.

uháňal 971 km (ôsmy na rebríčku), na dráhe bol nateraz 100 hodín 45 minút a 18 sekúnd. Spolu s manželkou Miroslavou patrí do triedy Najlepší pár na štvrtom mieste a v kategórii Najlepšia rodina na treťom mieste najlepších medzi najvychádza na najvyššej trvalejšími. priečke najlepších „Ospravedlňujem sa tohtoročných behov. všetkým, ktorí mi fanĎalší skvelý výsledok dili na svetovom šamotec známeho osempionáte v Belfaste. Ako stovkára Damiána štátny rekordér mal som Šuľu dostihol na prečesť nosiť srbskú vlajku tekoch pod názvom počas úvodného cereMaratón maratónov, moniálu slávnostného keď na šesťhodinootvorenia majstrovstiev. vom vytrvalostnom Iba dva mesiace ubehli maratóne zabehol od zranenia na Palići Skvelý a smelý bežec 75 km a 740 m, čo je a najdôležitejšej svetovej Michal Šuľa je štyri ôsmym výsledkom súťaže pre ultramaratónroky zaradom medzi v hodnotení Balkán- najlepšími bežcami cov v hlavnom meste skej ligy. Severného Írska. Ale je Srbska Aj v ďalších kato iba ďalším podnetom, tegóriách je Michal Šuľa medzi aby som dosiahol o rok či dva ešte najlepšími vytrvalostnými bežca- lepšie výsledky,“ vyhlásil na záver mi štvrtý rok zaradom. Doposiaľ pre náš týždenník Michal Šuľa. • ŠPORT •

Okamih predtým, ako Kaňa (zahalený D. Štefekom) zaslal loptu do siete – 1 : 0

Gól Đokića – 2 : 0

VO VRBARE PRED REKORDNÝM POČTOM DIVÁKOV

Skúsenosť nad mladosť Juraj Pucovský

rvý majstrovský zápas Petrovčanov a Hložančanov v rámci štvrtého stupňa súťaže vzbudil veľký záujem futbalovej verejnosti. Medzi takmer 600 divákmi vo Vrbare neboli len prívrženci Mladosti a Budúcnosti, ale aj milovníci futbalu z Kulpína, Maglića, Silbaša, Čelareva, Nového Sadu... Hložianska mladosť, keďže v tíme Budúcnosti zápas začali až siedmi tzv. bonusoví hráči, tentoraz narazila na skúsenejší domáci tím. Hostia posmeľovaní veľkou skupinou svojich hlučných fanúšikov začali veľmi odvážne, mali dva rohové kopy, ale potom na opačnej strane rýchly gól. Milenković

v 7. min. potiahol útok sprava, prihral nováčikovi Đokićovi, tento vypálil na bránu, Dragišić odrazil loptu a Kaňa zblízka trafil – 1 : 0. V 13. min. Kaňa po rohu z druhého pokusu odcentroval pred bránu a naladený Đokić druhýkrát rozvlnil sieť Budúcnosti. Hádam nikto z početných divákov vtedy nemohol ani len predpokladať, že to bude aj konečný výsledok zápasu – 2 : 0 (2 : 0). Obrana Mladosti do konca nedovolila žiadne prekvapenie. V druhom polčase sa trikrát vyznamenal solídny brankár Budúcnosti Dragišić, keď zastavil dve silné strely Đokića a v 88. min. znemožnil aj pokus náhradníka Kobilarova. Vo Vrbare tentoraz zvíťazila petrovská skúsenosť nad hložianskou mladosťou.

Solídny brankár Budúcnosti Dragišić mal niekoľko dobrých zákrokov

Takmer plná tribúna divákov vo Vrbare Časté duely O. Štefeka (na tráve) a Đokića nad ním

Pozdrav kapitánov Severíniho a O. Štefeka (zľava); v strede rozhodca Čapo zo Subotice

Pohľad spoza brány: Hložančan Ján Murtin a Petrovčan Ján Jakuš (zľava)

Výsledok zostal 2 : 0

KNIŽNÉ VYDANIA HLASU ĽUDU

1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké, alebo striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din.

4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2000 din.

2. Elena Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.

5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu a výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

6. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu  na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84  na e-mail: nvu@hl.rs, filipova@hl.rs  alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/22-80-042).