Hlas 35 2018 by NVU Hlas ľudu

Vo vinohrade počas Budárskych dní Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 1. 9. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4818/



Z obsahu

1. 9. 2018 | 35 /4818/

Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci do novej divadelnej sezóny 2018/2019 naštudovalo ďalšiu predlohu. Premiéru nového predstavenia si naplánovali k výročiu prvého hraného divadla v Petrovci. V sobotu večer 25. augusta na premiére divadelnej hry Krásavica z Leenane v réžii Richarda Sanitru a v dramaturgii Jána Chalupku zo Slovenskej republiky sála SVD bola plná.

Uzávierka čísla: 29. 8. 2018

V stredu 22. augusta v miestnostiach Základnej školy maršala Tita v Padine sa uskutočnilo 4. zasadnutie Správnej rady Matice slovenskej v Srbsku. Ústrednou témou rokovacieho programu, ktorý obsahoval päť bodov, boli blížiace sa voľby do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. A. Chalupová

J. Čiep

V sobotu 25. augusta v Bielom Blate prebiehal Ovčiarsky deň, ešte jedno podujatie, ktoré tiež prezentuje dedinu a jej turistický potenciál. Táto akcia je venovaná ovčiarstvu a ovčiarskej špecialite baraniemu paprikášu.

Koncert z príležitosti 25. výročia spevokolu Glória bol v nedeľu 26. augusta v priestoroch Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči. Svojou prítomnosťou jubileum Glórie poctili početní hostia zblízka i zďaleka a svojím vystúpením i Komorný zbor Nádeje z Pivnice. Koncert sa uskutočnil v rámci osláv 245 rokov príchodu Slovákov do Kysáča. E. Šranková

V. Hudec

V dňoch 14. až 21. augusta členovia KUS Jána Kollára zo Selenče a SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu sa zúčastnili na podujatí Balkan Folk Fest v bulharskom meste Varna. Ide o festival medzinárodného charakteru a na ňom vystúpili aj hostia z Turecka, Maďarska, Rumunska, Macedónska, ale nechýbali ani ďalšie súbory zo Srbska.

FS Petrovčan YMCA Srbsko si zatancoval na medzinárodnom kultúrno-umeleckom a gastro podujatí Slováci do Drlaku (24. a 25. augusta) v Chorvátsku, v Josipovci Punitovačkom.

D. Vŕbová Foto: J. Berédi

A. Horvátová Foto: Šokački portal

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Späť na vojenčinu?

ozornosť verejnosti v Srbsku pred týždňom vzbudila vyhláška prezidenta o možnom obnovení povinnej vojenskej služby v našej krajine. Budúci vojaci by vraj mohli nastupovať na obdobie troch alebo šiestich mesiacov, a to najskôr v rokoch 2020 – 2021. O tom sa ešte bude dodatočne uvažovať a definitívne rozhodnutie bude závisieť aj od výšky potrebných finančných prostriedkov. Vučićove nedávne vyhlášky na túto tému však vyvolali rôzne polemiky a komentáre. Ak bola povinná vojenská služba v Srbsku totiž zrušená roku 2011, prečo sa teraz uvažuje o jej obnovení? Hrozí našej krajine zrazu nejaké nebezpečenstvo nepriateľských útokov, a preto potrebuje opätovné zavedenie brannej povinnosti? Veď vedúci politici každodenne opakujú, že Srbsko vedie politiku mieru a nijaké konflikty vraj pre nás viac nie sú opciou. Ako sa taká politika zhoduje s aktuálnou ideou, že treba znovu militarizovať obyvateľov? Dokonca v Srbsku v súčasnosti funguje aj dobrovoľná vojenská služba, ktorá trvá šesť mesiacov. Je o túto službu azda slabý záujem, takže štát potrebuje ďalších „dobrovoľníkov“? Sme vraj na ceste pripájania sa k Európskej únii, ktorej veľká väčšina členských krajín nemá zavedenú povinnú vojenskú službu. Zdá sa, že eventuálne rozhodnutie o návrate vojenskej povinnosti v Srbsku by bolo všeobecne regresívnym krokom... V celej situácii azda najviac trápi to, že otázku povinnej vojenskej služby náš štát

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

bude zvažovať s ohľadom na analýzy a ocenenia Ministerstva obrany Srbska. Trápna je v tom vlastne skutočnosť, že v čele daného ministerstva je Aleksandar Vulin, teda politik a minister, ktorý nás svojím konaním a vyhláškami neustále núti pochybovať o tom, že on je správnou osobou na takú zodpovednú pozíciu, na akej sa dnes nachádza. A pritom nemáme natoľko na mysli jeho politickú minulosť ani informáciu, že on sám vôbec nebol na vojenčine. Ide predovšetkým o jeho konfliktné vyhlášky a časté obvinenia na účet niektorých susedovcov, skrze čo mu napr. bol zakázaný vstup do Chorvátska. Minister obrany nedávno povedal, že najlepší spôsob, ako zachovať mier, je mať silné vojsko. A keď vraj ukážete, že celá spoločnosť je pripravená brániť svoju krajinu, je malá pravdepodobnosť, aby niekto zaútočil na vás... Lenže z vlastnej skúsenosti vieme, že silné vojsko mala aj Juhoslávia a nestačilo jej to na zachovanie mieru, lebo sa k moci boli dostali politickí škodcovia, ktorí nezodpovedným konaním priviedli celú spoločnosť do priepasti. Zárukou mieru teda nie je silné vojsko, ale rozvážnejšie vedenie, ktoré nebude narušovať vzťahy s inými národmi a krajinami. Ako vieme, v posledných rokoch z našej krajiny odchádza čoraz viac mladých ľudí. Sú mienky, že obnovenie povinnej vojenskej služby pod aktuálnym vedením by rapídne zintenzívnilo emigráciu mladých. Neprekvapilo by nás to, ibaže by dodatočne znechutilo. Stevan Lenhart

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Idea predovšetkým humanitná

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

N. Petkov

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

13 Ovce nemá kto merkovať

MOZAIKA

22 Pred oslavou veľkého výročia

32 Je to už malý festival...

43 Živá hradba pred bránou hostí Autorka titulnej fotografie: Anna Lešťanová

35 /4818/ 1. 9. 2018

Týždeň 

InPress

Nekaždodenná podpora Jasmina Pániková

inancovanie kultúrnych obsahov bolo vždy problematické. Neraz sme počuli, že rôzne festivaly či divadelné predstavenia si vyžadujú mnoho peňazí, a preto sa mnohé z nich ani neuskutočnia. Aké problémy a koľko núl na účte potrebujú tí, ktorí chcú nahrať napr. film alebo seriál? Určite to stojí omnoho viac peňazí než divadelné predstavenie, no podaktorých ani to netrápi. Zvlášť ak si za ich projekt zastane prezident republiky a prinúti verejný servis, aby financoval nahrávanie ich filmu. Vyhlásil to nedávno náš známy herec, ktorý občas preberá palicu režiséra a producenta. Jeho najnovší výtvor bude venovaný niekdajšiemu kráľovi a podľa všetkého štát v úplnosti podporuje jeho projekt. Napr. v iných filmoch vojakov hrajú štatisti, no v tomto špeciálne na nahrávanie prišli profesionálni vojaci našej krajiny. A keďže na prvom súbehu schválenými prostriedkami by nemohli dokončiť projekt, na tom „druhom, súkromnom“ náš prezident zaklopkal na dvere riaditeľa verejného servisu a ihneď mal výsledky. Viac ako dva milióny eur. Doposiaľ sme mali príležitosť počuť o podozrivých výsledkoch rôznych súbehov, či kultúrnych alebo mediálnych, no zatiaľ nikto nevyhlásil, že prezident mal rozhovor s vedením verejného servisu a v rozhovore uzavreli, že servis musí podporiť projekt. Nie je známe, prečo musí. Bude film o kráľovi taký významný pre srbskú kinematografiu, a preto musí prezident osobne „požiadať“ o pomoc, alebo ide o určitú vlaňajšiu dohodu medzi prezidentom, vtedy kandidátom na prezidenta, a hercom – režisérom. Nevysmieval sa herec – režisér nadarmo z iných kandidátov, určite už vtedy vedel, ako naúčtuje jeho verejné vystúpenia... Zrejme sa oplatilo.

www.hl.rs

7 DNÍ

Aký fundament... Juraj Bartoš

oku 2008 sa územie, ktoré je v Ústave Srbskej republiky zadefinované ako Autonómna pokrajina Kosovo a Metóchia, vyhlásilo za samostatný štát Kosovo. Raz menej, inokedy viac, len je už celé desaťročie nepretržite vo fókuse záujmu svetovej a najmä domácej verejnosti, akože bolo aj predtým. Tobôž teraz, keď sa vehementne (v zahraničí i doma) na všetky zvony vyzváňa o potrebe doriešenia jeho budúcnosti. Prezident Aleksandar Vučić oznámil svoju návštevu Srbom v Kosove a Metóchii na 9. septembra a neskôr ho očakáva aj pokračovanie dialógu s prezidentom Kosova. Mediálna príprava na Nový Gazimestan, ako budúcu návštevu Vučića KaM pomenoval denník Danas, beží na plné obrátky. Hovorí a píše sa najmä o tom, s kým a kde sa prezident stretne a pod., naďalej však zostávajú neznáme výsledky „vnútorného dialógu”, ku ktorému domácu verejnosť vyzval zhruba pred rokom. Naposledy hlava nášho štátu hovorí o nevyhnutnosti udržateľného kompromisu (pričom sa občas vyjadruje, že ani sám o jeho úspechu nie je presvedčený). Domáca (čiastočne aj svetová) verejnosť právom čaká na spresnenie termínu „rozhraničenie” čiže na vysvetlenie, čo prinesie avizované určenie hraníc, ako sa k nemu dopracovať atď. Podľa utorkového Danasu „diplomatické zdroje z Berlínu” naznačili, že Berlín bude akceptovať kompromis, ktorý dosiahnu srbskí a kosovskí prezidenti. Ten istý denník v stredu informoval, že pokým sa Spojené štáty v predchádzajúcom období protivili „územným zmenám” aj to „v strachu, že by to destabilizovalo rôzne časti Balkánu”, naposledy vraj „administrácia Donalda Trumpa upustila od tej zásady.” Inými slovami, aj americký prezident vraj podporuje etnické hranice na Balkáne. Zaboreným nad budúcnosťou vleklého kosovského problému mimo pozornosti zostávajú udalosti, ktoré sa dejú priamo „pred našimi očami” takrečeno v najbližšom okolí. Predovšetkým tie a také, ktoré si len zázrakom nevyžiadali obete na ľudských životoch. Krátko po tom,

Informačno-politický týždenník

čo ministerka Zorana Mihajlovićová, následne katastrofy na moste v talianskom Janove naložila skontrolovať tunajšie mosty, padla betónová zábrana nad diaľnicou Koridoru 10 v Grdelickom priesmyku, pred tunelom Predejane. Teraz máme plné uši vzájomných obvinení, sľubov, že vinníci si to odnesú a že dotyčný úsek bude dokončený v určenej lehote... Podobne ako v kauze Dositejova 11. Viete si predstaviť, že v byte, či v rodinnom dome, v ktorom ste (aj) dnes v noci spali a dnes ráno (viac či menej) živí a zdraví vstali, dnes a ani nasledujúcich 7 dní (alebo 77 či 777 alebo dokonca už nikdy viac) spať, ba ani len bývať nebudete? Lebo sa napríklad, ako toť na budove v Ulici Dositejovej č. 11 v Novom Sade (16. augusta), zbúra stena od ulice. A vy, rovnako ako obyvatelia na spomenutej adrese (cca 13 rodín) zostanete ohromení, raz neviete, či viacej z toho, čo sa stalo, alebo z toho, že ste ešte furt živí... Ako istá bývajúca, ktorá poslala sms: praská stena a padá malta... Chvíľku predtým, ako padla spomenutá stena – rovno pred bager, ktorý celkom nablízku kopal základy pre budúcu viacposchodovú

stavbu. Neskôr sa ukázalo, že napriek protestom obyvateľov budovy v Dositejovej 11 a – ako sa vraj ukázalo – bez priliehavej dokumentácie! Pre asi dvadsať nájomníkov, uviedol nedeľný denník Blic, mesto Nový Sad (po týždni nezvestnosti) zabezpečil ubytovanie v hoteloch Park a Nový Sad na dobu jedného mesiaca. Zatiaľ si majú sami vyhľadať dočasné ubytovanie a nájomné im vraj počas nasledujúcich šesť mesiacov zaplatí mesto. Všetci sa vraj nádejajú, že sa medzičasom podarí získať nového investora, ktorý bude chcieť na ich pozemku postaviť novú budovu. Vinník, investor Astra plan, ktorý chce stavať vedľa teraz už schátralej stavby, vraj s pomocou súdneho znalca odhadol spôsobenú škodu, čo je, podľa mienky primátora Nového Sadu Miloša Vučevića „prvý krok k odškodneniu nájomníkov.” Možno len súhlasiť s jeho slovami: „Toto je prípad, v ktorom treba aby sa ukázalo, že štát nedovolí dive stavebníctvo, a že sa bude zodpovedať každý, kto bude nelegálne vykonávať práce.” Iná je vec, či ich kompetentní pochopia vážne, alebo ich nechajú odviať vetrom, čo by nebolo prvý raz, nielen v najnovších dejinách štátu, v ktorom práve žijeme, a ktorého fundament je tiež v povážlivom stave.

Iný uhol reality

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

ZASADNUTIE SPRÁVNEJ RADY MSS V PADINE

Návrh kandidátov matičnej listiny na voľbu do NRSNM matičiarov, ktoré sa vzťahovali na technicoľby do Národnostnej ké veci v doručených rady boli ústredným materiáloch, schválili bodom rokovacieho zápisnicu z 3. zasadnuprogramu 4. zasadnutia tia Správnej rady MSS, Správnej rady Matice sloktoré sa uskutočnilo venskej v Srbsku, ktoré sa 30. júna 2018 v Novom uskutočnilo v stredu 22. auSade. gusta 2018 v miestnostiach Stredobodom tohto Základnej školy maršala Tita zasadnutia Správnej v Padine. rady MSS v Padine Po uvítacom prejave boli voľby do NRSNM Janka Kolárika, predsedu (uskutočnia sa 4. nopadinského MOMS, a po Momentka zo zasadnutia Správnej rady vembra) a väčšina sa MSS v Padine zistení kvóra, predstavitelia zhodla, aby sa aj MaMOMS, ktorí pricestovali do Padiny aspoň s rokovacím programom tica so svojou listinou s kandidátz trinástich prostredí, v ktorých a podľa možností aj s materiálom mi zúčastnila blížiacich sa volieb. sa rozvíja slovenské povedomie na matičné zasadnutia. Neskoršie Predseda Brtka vyzval prítomných, a matičná činnosť, schválili návrh pracovné predsedníctvo v čele aby dali návrhy na svojich delegárokovacieho programu matičného s Jánom Brtkom, predsedom MSS, tov na matičnú listinu a zároveň zasadnutia. Skôr než sa začalo si zvolilo overovateľov zápisnice, navrhol, aby sa nositeľkou listiny rokovať, Vladimír Hudec, predseda ktorými sa stali Dušan Kereš a Jan- stala Libuška Lakatošová, pazovská hajdušického MOMS, poznamenal, ko Kolárik, členovia hostiteľského matičiarka a republiková poslanže by bolo dobre, aby sa do budúc- MOMS. V pokračovaní zasadnutia, kyňa. Okrem väčšiny prítomných na pozvania pre médiá zasielali po pripomienkach jednotlivých matičiarov návrh na nositeľku lisAnička Chalupová

Z VEREJNEJ DEBATY O KLIMATICKÝCH ZMENÁCH

Môžeme očakávať extrémy Jasmina Pániková

openie ľadovcov, čoraz suchšie letá, čoraz častejšie záplavy, alebo pocit, že máme iba dve ročné obdobia – leto a zimu, sú iba malou súčasťou z množstva ukazovateľov, že vplyv človeka na klimatické zmeny je čoraz silnejší. Upozornili na to účastníci verejnej debaty o klimatických zmenách Klimaton, ktorú v piatok 24. augusta organizovali Arhus stredisko Nový Sad a organizácia Jeden stupeň Srbsko. Vplyv človeka na prírodu je čoraz silnejší a poznatky človeka o klimatických zmenách sú ešte stále veľmi nízke. Daria Šajinová z Arhus strediska poznamenala, že ich organizácia vytvorila tri mechanizmy na zníženie škodného vplyvu na životné okolie a ktoré by sa mohli aplikovať • TÝŽDEŇ •

v každodennom živote. využívanie energie Presnejšie, založili sieť vetra ešte pred 15 na zníženie rizika prírod– 20 rokmi, no prvé ných katastrof, vytvorili veterné parky, a to plán komunikácie počas v južnom Banáte, zamimoriadnych situácií, čali vznikať iba pred ako aj koncept intelirokom – dvoma. gentných škôl, ktoré by Práve o energii vetboli odolné proti pohrora – vo svete a u nás mám. Potrebné je (iba) hovoril prof. Dr. Miroslav Kopečný, ktorý začať ich uplatňovať... Samozrejme, ná- „Na našom podnebí ako hlavnú prekážrast populácie na celej sa klimatické zmeny ku na plné využitie planéte si vyžaduje začali diať v 80. vetra v našej krajine uviedol nedostatok aj čoraz viac energie. rokoch minulého storočia,“ hovorí Ana politickej vôle. Ako V niektorých štátoch Vukovićová. sa obnoviteľné zdroje povedal, vlády našej energie naplno využívajú, u nás krajiny nemali relevantný postoj ku sú takpovediac ešte v začiatočnej všetkým obnoviteľným zdrojom fáze. Napr. využívanie energie vetra energie, a osobitne k energii vetra. začalo byť aktuálne iba nedávno. „V nadchádzajúcom období nás Samotní občania podaktorých častí očakávajú extrémne zmeny v počanašej krajiny síce ukazovali na ne- sí,“ upozorňuje Dr. Ana Vukovićová,

tiny ústne podporil aj dobanovský matičiar Željko Čapeľa, ktorý zároveň podčiarkol, že kým MSS vedie aktuálny predseda, podpora budúcej listiny kandidátov zo strany matičiarov z Dobanoviec, Boľoviec a širšie žiadna nebude. Slova sa ujal aj Ivan Zafirović, predstaviteľ MOMS Vojlovica – Pančevo, ktorý poznamenal, že by nebolo dobre, aby sa na blížiacich sa voľbách do NRSNM kandidovali tí, čo už vo vedení NRSNM boli. V diskusii sa prihovorila aj predsedníčka petrovského MOMS Katarína Melegová-Melichová, ktorá poznamenala, že by všetky MOMS mali navrhnúť svojich kandidátov na spoločnú matičnú listinu, aby sa nestalo, že to urobí niekto iní namiesto nich. Záverom zasadnutia väčšina matičiarov sa zhodla, aby koordinačné teleso MSS, ktoré bude pripravovať voľby do NRSNM, tvorili títo členovia predsedníctva: Ján Brtka, predseda, Janko Havran, podpredseda pre Sriem, Branislav Kulík, zástupca predsedu MSS a podpredseda pre Banát, Vladimír Fekete, podpredseda pre Báčku, Kristina Benková-Stojisavljevićová, tajomníčka, a Libuška Lakatošová, navrhnutá nositeľka listiny. docentka na Poľnohospodárskej fakulte v Belehrade. „Bude to preto, lebo množstvo energie, ktoré zostáva v klimatickom systéme, je obrovské. Klimatické zmeny cítiť aj u nás. Letá sú čoraz suchšie, dažde, ktoré boli príznačné pre mesiac jún, sú teraz intenzívnejšie v máji a toto posúvanie bude čoraz badateľnejšie. Takisto čoraz častejšie budú lejaky a krupobitia, čo bude zapríčiňovať buď záplavy, alebo nechávať veľkú škodu na plodinách,“ hovorí Vukovićová. Čo my obyčajní občania môžeme podnikať, aby sme nejakým spôsobom spomalili klimatické zmeny? Siniša Obrenović z organizácie Jeden stupeň Srbsko nám povedal, že je dôležité, aby sme denne uvažovali o tom, či naše konanie nejakým spôsobom vplýva na narušenie ekosystému životného okolia. Ako povedal, aj na prvý pohľad bezvýznamné rozhodnutie o tom, či sa niekam dostaneme autom alebo bicyklom, bude značne vplývať na zmeny, ktoré pocítime v obrovskej intenzite.

35 /4818/ 1. 9. 2018

Týždeň POTRAVINOVÁ BANKA V BELEHRADE

Idea predovšetkým humanitná Danuška Berediová-Banovićová

aždoročne vyhodíme enormné množstvá potravy, ktorá stačí, aby sa štyrikrát nakŕmili hladní v celom svete. Najväčšie percento takého „odpadu“ tvorí ovocie a zelenina. V minulom čísle sme písali o Potravinovej revolúcii Jamieho Olivera. Okrem iného v nej Jamie aj vyjadruje nesúhlas s vyhadzovaním potravín. Práve týmto problémom sa „zaoberajú“ Potravinové banky. Prvá Potravinová banka bola založená v roku 1967 v Amerike – Phoenix a v Európe v roku 1984 vo Francúzsku. Európsku federáciu potravinových bánk dnes tvorí 344 Potravinových bánk a pobočiek. Jedna existuje aj v Srbsku. Porozprávali sme sa s jej predsedníčkou Radmilou Ivetićovou. Ako vznikla Potravinová banka v Srbsku? – Začiatkom roku 2006 som sa zoznámila s Francúzkou Sophie Bedard, ktorá žije a pracuje v Belehrade a dozvedela som sa o existencii a činnosti takejto banky vo Francúzsku a širšie. Bola som oduševnená tou ideou, takže som sa rozhodla spolu s ňou začať s prípravami na zakladanie Potravinovej banky. A tak Potravinová banka Belehrad bola registrovaná koncom toho roku a už na Veľkú noc 2007 sme organizovali prvú akciu zbierania potravín, keď bolo vyzbieraných asi 10 ton potravy. Od roku 2009 sme členkou Európskej federácie potravinových bánk (FEBA), ktorá sídli v Bruseli. Vysvetlite nám princíp práce Potravinovej banky... – Naša hlavná činnosť zahŕňa zbieranie poľnohospodárskych, agro-priemyselných a obchodných výrobkov od darcov, ich skladovanie, triedenie a distribúciu sociálne ohrozeným kategóriám obyvateľstva prostredníctvom humanitárnych organizácií a sociálnych inštitúcií, ktoré tiež

www.hl.rs

pomáhajú chudobným. Jeden z princípov práce tejto banky je, aby sa potraviny nedarovali priamo užívateľom, ale prostredníctvom organizácií, s ohľadom na to, že tie majú zaevidovaných svojich členov a najlepšie vedia, ktorí sú najohrozenejší, teda

v originálnom balení, nie aj svoje domáce výrobky – z bezpečnostných dôvodov. V závislosti od druhu a množstva darovanej potravy, my ich nasmerujeme / prepojíme priamo na organizáciu, ktorá prevezme donáciu, alebo im navrhneme, aby ju odniesli do nášho skladu a my ju potom odovzdáme organizácii. Akú potravu možno darovať vašej Potravinovej banke? – Banke sa môžu darovať všetky trvanlivé výrobky: olej, cukor, soľ, ryža, cestoviny, múka, ocot, koreniny, instantné polievky, konzervovaná strava, nakladané šaláty, čokolády, keksy, marmelády, med, sušené mlieko, čaje, kávy, šťavy, ako aj iné údeniny a čerstvé výrobky, ktoré môžeme hneď doručiť organizáciám, ktoré majú kuchyňu, vlastne chladničku. Prijmeme aj prostriedky na čistenie a osobnú hygienu, lebo si to žiadajú organizácie, ktoré ponúkajú aj denné centrum. Čerstvé mäso a rybu neberieme z bezpečnostných dôvodov.

ktorým je pomoc v potravinách najpotrebnejšia. Doteraz sme vyzbierali a rozdelili 3 370 ton potravy v hodnote 3,7 milióna eur. Spolupracujeme s viac ako 220 humanitárnymi organizáciami a sociálnymi ustanovizňami v celom Srbsku. Kt o r ý m s o c i á l n e ohrozeným kategóriám obyvateľstva ste doteraz pomohli? – Pomohli sme viac ako 300-tisíc ohrozeným osobám v celej krajine, a to: osobám s invaliditou, slobodným rodičom, bezdomovcom, deťom bez rodičovskej starostlivosti, utečencom a vysídleným osobám, Radmila Ivetićová, predsedníčka viacčlenným rodinám, starým osobám, používateľom V roku 2016 v médiách bolo národných kuchýň, rodinám sledované, že dva obchodné vojnových invalidov, nezamest- reťazce vašej Potravinovej naným, dôchodcom, ako aj róm- banke darovali nepredané skej populácii a iným. ovocie a zeleninu. Odvtedy Kto a ako sa môže stať vaším sa o tom nehovorí. Pokračuje darcom? ešte táto spolupráca? – Spoločnosti sú hlavne naši – Áno, pokračuje. Z ich disnajväčší darcovia a každý rok tribučného strediska dostávasa pripájajú nové spoločnosti, me čerstvé ovocie a zeleninu, ktoré nám chcú darovať ich vý- takmer 1. triedu (v priemere robky. Súkromné osoby môžu 50 t mesačne). To si prevezmú darovať iba trvanlivé produkty organizácie (z celého Srbska),

Informačno-politický týždenník

ktoré majú vlastnú prepravu alebo ktoré ju môžu zabezpečiť na krátku dobu (je ich úhrne 30 – 35). Stretávate sa s nejakými prekážkami v práci organizácie? Ktoré sú najväčšie problémy, na ktoré narážate? – Od začiatku v Potravinovej banke pracovali iba dvaja zamestnanci, z dôvodu obmedzených zdrojov a dobrovoľníci boli angažovaní hlavne pre akcie, čiže na krátku dobu. S ohľadom na to, že sa objem práce stále zväčšoval a šíril a kapacity Potravinovej banky – tak logistické, ako aj personálne – boli rovnaké, každý rok sa ťažšie pracovalo. Tohto roku sa sústredíme na hľadanie prostriedkov, aby sme zväčšili kapacity, vlastne aby sme pracovali v normálnych podmienkach a pomáhali čím väčšiemu počtu ohrozených občanov. Ináč jedným z obmedzujúcich faktorov na darovanie potravín sú určite platné zákony. Spoločnosti by darovali viac potravín, keby existoval zákon o oslobodení od platenia DPH na darované potraviny, ako je to regulované v mnohých európskych krajinách. Aj zmena zákona o trvanlivosti výrobkov – najlepšie spotrebovať do... a minimálna trvanlivosť by prispela väčšiemu darovaniu potravín. Lebo sú výrobky, ktoré po vypršaní minimálnej trvanlivosti sú aj naďalej bezpečné na konzumáciu. S ohľadom na to, že spoluprácou iba s jedným obchodným reťazcom ročne zachránime vyše tisíc ton ovocia a zeleniny, dá sa ľahko vyrátať, koľko by sa mohlo zachrániť ovocia a zeleniny, keby sa rovnakým spôsobom organizovali aj ostatné obchodné reťazce a keby sa darovali aj mnohé iné výrobky, ktorých balenie je trochu poškodené, alebo sú pred vypršaním trvanlivosti. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Bojan Stević, štátny tajomník v Ministerstve štátnej správy a lokálnej samosprávy, Vladimir Cucić, komisár pre utečencov a migrácie v Srbsku, a Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Zúčastnili sa aj veľvyslanci krajín donátorov, medzi nimi aj Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne SR v Belehrade, predstavitelia medzinárodných organizácií, štátnych inštitúcií a lokálnej samosprávy. Podľa slov ministra Dačića, výstavba bytových jednotiek v Starej Pazove je jedna z etáp realizácie Regionálneho bytového programu, najdôležitejšej regionálnej iniciatívy na riešenie dlhoročného vysťahovania, ako následku konfliktu na území Prítomným sa prihovoril minister Dačić bývalej Juhoslávie v období rokov 1991 – 1995. je júl budúceho roka. Pri tejto príležitosti Hodnota podprojektu päť Repredseda obce Radigionálneho bytového programu nović sa poďakoval je 52 miliónov eur – medzinárodvšetkým aktérom né donátorské prostriedky tvoria uvedeného projek38,8 milióna eur, kým Srbsko tu a pripomenul, že zabezpečilo 13,2 milióna eur. Staropazovská obec Na slávnosti z príležitosti klanezabudla na utečendenia základného kameňa novej cov, ktorí v nešťastbytovky pre utečenecké rodiny ných udalostiach v Starej Pazove sa zúčastnili Zúčastnil sa aj Igor Vencel (sprava) zostali bez svojich Ivica Dačić, prvý podpredseda z Veľvyslanectva SR v Belehrade domov. Výstavbou vlády, minister zahraničných veľvyslanec USA, Dorothea Gie- týchto 169 bytov a 30 bytov, vecí a predseda Komisie pre selmannová z Veľvyslanectva ktoré sú vystavané v rámci tohkoordináciu procesu trvalej in- Nemecka, Andrej Kazakov, úra- to programu v Golubinciach, tegrácie utečencov, Sem Fabrizi, dujúci šéf zastupiteľstva UNHCR okolo 200 utečeneckých rodín šéf Delegácie Európskej únie v Srbsku, Joseph Mellott, zá- natrvalo rieši svoje bývanie. v Srbsku, Kyle Randolph Scott, stupca šéfa misie OBSE v Srbsku,

Začala sa výstavba bytov pre utečencov Anna Lešťanová

ýstavba 169 bytov v rámci piateho podprojektu regionálneho bytového programu v Republike Srbsko sa oficiálne začala v pondelok 27. augusta, keď v Starej Pazove položili základný kameň novej budovy. Byty sú určené utečeneckým rodinám z Bosny a Hercegoviny a Chorvátska, ktoré majú bydlisko na území Obce Stará Pazova. Finančné prostiedky na výstavbu týchto bytov sú zabezpečené sčasti z Fondu Regionálneho bytového programu, ktorý spravuje Banka pre rozvoj Rady Európy, a sčasti z rozpočtu Obce Stará Pazova. Regionálny bytový program poskytol 3,9 milióna eur a Obec Stará Pazova viac ako 55 miliónov dinárov. Obytná budova sa buduje v Ulici fruškohorskej v Starej Pazove a práce vykonávajú dva podniky z Belehradu a Valjeva. Lehota na ukončenie výstavby sedem obytných jednotiek celkovej rozlohy 11 654 štvorcových metrov

NA PAZOVSKÝCH BAZÉNOCH

Koniec úspešnej letnej sezóny A. Lešťanová

osledného augustového dňa sa končí i tohtoročná letná sezóna na pazovských bazénoch, ktoré spravuje tamojší VKP Vodovod a kanalizácia. Sezóna odštartovala 22. júna a, ako povedal správca komplexu bazénov Željko Mitrović, počasie tohto leta bolo dosť vrtošivé. „Máj zahlasoval veľmi teplé leto a dobrú sezónu, zvlášť keď ide o návštevnosť bazénov. Medzitým v júni a júli sa to zmenilo a na zlé poveternostné podmienky sme vplývať nemohli. Mohli sme však zabezpečiť dobrú • ĽUDIA A UDALOSTI •

Letný záber z pazovských bazénov

kvalitu vody v bazénoch, bezpečnosť plavcov a bohaté sprievodné obsahy.“ Ďalej zdôraznil, že je ponuka na pazovských bazénoch z roka na rok lepšia a vedenie je bohatšie o nové skúsenosti. Sezóna prebiehala a bola ukončená bez problémov. O návštevníkov sa staralo až päť služieb: organizačná, pohotovostná, záchranárska, bezpečnostná a technická, ktorá mala na starosti kvalitu vody a vzorky pravidelne odoberala každé dve hodiny. Okrem technickej služby na kvalitu vody v bazénoch dozeral i Ústav pre verejné zdravie v Sriemskej Mitrovici. „August vynahradil nie práve najprajnejšie podmienky na kúpanie v predchádzajúcich dvoch mesiacoch, takže sme predali viac ako 21-tisíc vstupeniek.“

35 /4818/ 1. 9. 2018

Ľudia a udalosti POTULKY ZA TITULKAMI: HORE A DOLU DUNAJOM

Veľa stavenísk ako mravenísk Ján Špringeľ

ratislava a Belehrad sú (aj) tohto leta stavebné metropoly. Obe veľkomestá sťaby sa radili a riadili latinským výrokom

mestskej časti zvykli. Na nepoznanie sa po druhej časti úpravy zmení aj Kalenićovo trhovisko na Vračare. Z tridsiatky zelených trhov v sídelnom srbskom meste tretie podľa priority prestavby má byť

jarmočnisko na Senjaku, v blízkosti Belehradského veľtrhu. Najznámejšou stavebnou časťou je Belehrad na vode, ktorý sa vo finálovej časti má podobať na stavbu Bratislava na Dunaji.

Buduje sa ostošesť aj v sídelnom slovenskom meste. Práve neďaleko spomínaného atraktívneho Dunajského nábrežia je azda najviac stavebných prác. Roky v tej časti Bratislavy najvyššou poschodovou stavbou na Pribinovej ulici bola budova Presscentra. Dnes zo všetkých strán dočasnej autobusovej stanice na Bottovej ulici vidieť a počuť stavebný

Čerstvo asfaltovaná Svetogorská ulica v Belehrade

Belehrad na vode

Ubi bene, ibi patria – Všade dobre, doma najlepšie. V sídelnom meste Srbska prebiehala rekonštrukcia a nové asfaltovanie ulíc: Bulvár oslobodenia (časť, ktorá nebola zakončená vlani), Bulvár kniežaťa Aleksandra Karađorđevića na Savskom Venci, v strede mesta Renovovanie Takovskej ulice ulice Svetogorska, Radnička (neďaleko Ady Ciganlije), dolná časť Takovskej, Višnjička v Obci Palilula a iné. Reštaurácia Námestia republiky v centre Belehradu potrvá viac ako rok – 420 dní. Obnovené Národné múzeum na tom istom námestí otvorili začiatkom júla. Slávnostné otvorenie rekonštruovaného Múzea súčasného umenia prebiehalo v októbri minulého roku. Vedenie mesta naplánovalo aj rekonštrukciu parkov, z tých väčších alebo známejších napríklad Pionierskeho a Zemunského sadu. Na jar 2019 by mali otvoriť Palilulskú tržnicu, v celkom inom rúchu než si občania spomínanej Bratislava na Dunaji

ruch. Dominantou časti mesta na Dunaji, ako koncom augusta oznámil na titulnej strane aj jeden slovenský denník, by mal byť opravdivý mrakodrap. Oproti Bottovej na Mlynských nivách sa od novembra minulého roku buduje nová autobusová stanica. Plánuje sa takisto Národný futbalový štadión v Bratislave výstavba nového mosta cez Dunaj – pre chodcov. Časť medzi Dunajom, Košickou a Karadžićovou ulicou a Mlynskými nivami nie je jediná, kde od svitu do mrku prebiehajú stavebné práce. Na mieste bývalého štadióna Slovana na Tehelnom poli je pri konci výstavba Národného futbalového štadióna. Skončiť sa má do konca tohto roku. Netreba zabúdať, že v oboch metropolách sa stavajú aj budovy s takzvanými múdrymi domácnosťami. Tie, ktoré ušetria náklady na energiu, zvýšia komfort − spríjemnia bývanie či prácu, zlepšia bezpečnosť a hlavne – ušetria čas.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Ďalšie investičné práce v slovenskom spolku Anna Lešťanová

o početných vystúpeniach doma i v zahraničí ochotníci programových foriem staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka do konca augusta boli zväčša na zaslúženom oddychu. Práve toto obdobie menej čulej aktivity vedenie spolku využilo na zlepšenie pracovných podmienok pred novou sezónou pazovských ochotníkov. Predovšetkým sa podujali vymeniť okná na budove Slovenského národného domu, ktorý bol vystavaný pred 90 rokmi. Pripomíname, že v roku 1928 tento kultúrny stánok Slovákov v Starej Pazove bol vybudovaný ako prvý slovenský národný dom mimo územia Slovenskej republiky. Veľká divadelná sála bola vystavaná podľa vzoru Martinského divadla a stala sa najväčším kultúrnym stánkom juhoslovanských Slovákov. Predná časť budovy je dodnes zachovaná v pôvodnom stave, kým na mieste

Nové okná na budove Slovenského národného domu v Starej Pazove

starej sály v 70. rokoch minulého storočia bola vybudovaná nová divadelná sála. „V prednej časti Slovenského národneho domu doteraz je vykonaných niekoľko rekonštrukcií, s cieľom zabezpečiť čím lepšie

podmienky pre ochotníkov, ale pôvodný výzor budovy z uličnej strany je zachovaný. Pred rokom boli vymenené staré vchodové dvere a drevené okná z dvora, kým sa tohto roku nové plastové okná vbudovali aj z uličnej

strany. Prevažnú časť finančných prostriedkov na tieto účely sme zabezpečili z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (400 000 dinárov) a menšiu časť (190 000 dinárov) poskytlo Miestne spoločenstvo Stará Pazova,“ pospomínala Libuška Lakatošová, predsedníčka spolku. Uviedla aj ďalšie práce: „V budove spolku sa do konca augusta upravia aj toalety a časť kuchyne. Zabezpečené sú aj dve klimatizačné zariadenia a nový televízor do Klubu VHV. Na tieto účely finančné prostriedky zabezpečili spolok, obec a MS.“ V novej sezóne ochotníkom sa iste bude lepšie pracovať, zvlášť vzhľadom na to, že si do konca roka radom programov chcú pripomenúť nielen 90. výročie výstavby Slovenskeho národného domu, ale aj 70. výročie založenia spolku a 115 rokov od prvého divadelného predstavenia.

NOVÉ ODPADOVÉ KOŠE NA ŠTYROCH LOKALITÁCH

Za čistejší Kysáč Elena Šranková

a štyroch lokalitách v Kysáči prednedávnom pribudli nové odpadové koše, a to vďaka občianskemu združeniu Vrana, ktoré získalo prostriedky z nadácie Nový Sad 2021 – Európske hlavné mesto kultúry. Ako hovorí Ján Pálik, ktorý je v čele spomenutého združenia, finančnú podporu dostali prostredníctvom projektu Za lepší a čistejší Kysáč. Odpadové koše postavili na dvoch detských ihriskách v centre dediny, ako i pred budovou Miestneho spoločenstva a Miestnej kancelárie • ĽUDIA A UDALOSTI •

a pred Slovenským národným domom. Okrem toho vo dvore Slovenského národného domu namontovali aj dva cyklostojany. Akcia montovania košov a cyklostojanov bola v utorok 21. augusta a v nej sa zúčastnili členovia Rady Miestneho spoločenstva a zamestnanci. Každá akcia, najmä taká, ktorou sa vytvárajú podmienky, aby dedina bola čistejšia a upravenejšia, je vítaná, a tak aj táto realizovaná spomenutým združením Vrana. V centre dediny sú ešte iné nádoby na odpad, ale vo veľmi zlom stave. Ako však hovorí náš spolubesedník, ktorý je i podpredsedom RMS, majú v pláne

Nové odpadkové koše pri detskom ihrisku v centre dediny

Vymeniť treba aj tieto, už značne poškodené odpadkové koše v centre

vymeniť aj tie koše, ale inakšími. Majúc na zreteli, že sa na spomenutých lokalitách v centre Kysáča zastavujú pocestní, ako aj samotní Kysáčania, a sedáva

tu i mládež, je dobre prihliadať na to, aby center bol čistý. No nielen center. Okrem košov treba však mať i povedomie a smeti odkladať tam, kam patria.

35 /4818/ 1. 9. 2018

Ľudia a udalosti NEOBVYKLÝ VYNÁLEZ MLADÝCH KULPÍNSKYCH POĽNOHOSPODÁROV

Vysávačom vyberajú semiačka z tekvíc Vladimír Hudec

ladí Kulpínčania Sabína a Branislav Báďonskovci sú poľnohospodársko-robotnícka rodina. Sabína je totiž personálny asistent v škole, pokým Branislav nedávno nechal prácu v podniku a úplne sa venuje poľnohospodárstvu. Na 20 jutrách okrem tradičnej výroby kukurice, pšenice a sóje sa snažia založiť aj Sabína a Branislav Báďonskovci nám trochu netradičnú, ale vy- demonštrovali svoj patent sokoakumulačnú výrobu. Už niekoľko rokov pestujú tekvice, zdvojnásobní. Nuž a každú poloz ktorých ako hotový výrobok vicu treba vziať do ruky a rukou predávajú pečené semiačka na z nej vyhrabať semiačka. Keďže semiačka treba vybrať čím skôr po hryzkanie. Počas tohtoročných SNS sme ich oberačke, museli sme angažovať zastihli v usilovnej práci – vyberali a zaplatiť robotníkov, ale aj tak semiačka z tekvíc. Nič divné. Veď nám to trvalo 10 až 15 dní.“ „Dva roky sme tak robili, a poto sa na našich dedinách robí tom som začal uvažovať, ako si odjakživa. Oni to však robia zvláštnym spôsobom. Branislav najprv prácu obľahčiť,“ hovorí Branislav. mačetou rozsekol tekvicu a Sabína „Trochu som pátral po internete vysávačom semiačka vyťahovala a našiel niečo, čo mi dalo ideu. z tekvice a odvádzala ich do skle- Vysávač sme mali a nádobu z dojačky nám poskytla manželkina nenej nádoby z dojačky. „Z tejto výroby možno slušne teta. Spojil som to a, hľa, funguje. zarobiť, avšak vyberanie semiačok Už druhý rok semiačka vyberáme je príliš zdĺhavá, namáhavá a dra- sami a potrebujeme omnoho mehá práca,“ hovoria. „Z pol jutra sa nej času a, pravdaže, aj peňazí, urodí niekoľko tisíc kusov tekvíc. lebo nemusíme platiť robotníkov.“ „Začalo sa to takmer zo žartu,“ Keď sa každá rozpolí, počet sa

nadviazala sa Sabína. „Už už len ako dobytčie krmivo, ale riadne unavená z mono- pravdepodobne skončia na poli tónnej práce, povedala ako hnojivo. Uvažujú aj o rozšírení som: Ako by bolo dobre, výroby. keby sa toto všetko dalo „Výmery pod tekvicami na vysávať. Všetci sa iba semiačka na hryzkanie pravdeusmiali a pokračovali s prá- podobne nebudeme zväčšovať, cou. Neskoršie sme skúšali ale výrobu semiačok na ďalšiu rôzne spôsoby, pravdaže, reprodukciu by som chcel zväčšiť s tým, čo sme mali doma, aspoň na jedno jutro. Toho roku aby sme nevkladali, ak sa slušne urodili a všetko závisí od to nedá, a, hľa, podarilo sa.“ Ide o svojrázny vynález. Neuvažovali ste o tom patentovať to ako váš výmysel? „Nie. Pre nás je najdôležitejšie, že sme si obľahčili prácu a ušetrili peniaze. Dokonca ani nevieme, či niekto čosi podobné už nepatentoval. Kto uzná, že je to dobré, nech skúsi a nech si pomôže,“ povedali na záver. Báďonskovci okrem tekvíc pestovaných kvôli semiačkam na hryzkanie na ďalších pol V týchto dňoch ukončili zber jutra tohto roku po prvýkrát jedlých tekvíc pestovali jedlé tekvice, ale znovu výlučne kvôli semiačkam. toho, aký bude konečný finančný Robili to pre známeho zákazníka efekt. Okrem toho máme aj určité a semiačka predajú ako osivo, čiže ponuky pestovať hybridné osivo na ďalšiu reprodukciu do Holand- tekvice, ale o tom ešte veľmi uvaska. Ako vedľajší produkt zostávajú žujeme, lebo je to príliš náročné,“ jedlé tekvice, ktoré nateraz nemajú predostrel nám svoje plány Brakomu predať a môžu ich použiť nislav Báďonský.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! L en nech sú nám oni živí a zdraví! Nech ich nikdy nikde nič nezasiahne, najmä nie do hlavy... Pán prezident Kosova Hashim Thaçi toť vyhlásil, že Kosovo je veru „najdemokratickejší štát v regióne a širšie“. Demokracia, ktorá sa tam omylom zatúlala, sa veru nijako nevie a nemôže vrátiť tatam, odkiaľ (ale naskutku − odkiaľ len?!) prišla. Všetko je perfektne hermeticky uzavreté... Znamenitý domáci herec Lazar Ristovski práve pracuje – maká na stvárnení hlavnej postavy vo filme, ktorý práve vzniká − Ponožky kráľa

www.hl.rs

Petra – a vraj verejne povedal, že pán Vučić mu síce nedal osobne dva milióny, aby natočil film, lež „v rozhovoroch s RTS prišlo potiaľ, že si RTS za to musí zastať...“. Divákom tévéšou, pardon, priamych prenosov z Národného zhromaždenia pán poslanec Zoran Babić zostal v povedomí ako autor nového názvu pre lietadlo v srbčine: namiesto vazduhoplov, pomenoval ho menom prijateľnejším, ľubozvučnejším − vazduplohov. Rovnako ľubozvučne zazneli aj jeho slová, ktorými pred niekoľkými dňami, už

Informačno-politický týždenník

ako riaditeľ povestného Koridoru 10, okomentoval „nemilú príhodu“, čiže pád ochranného múra v Grdelickom priesmyku na diaľnicu Koridoru 10. Povzbudzujúc verejne verejnosť povedal, že veru malý (ne) milý pád múru nijako nespomalí práce na K 10. Lebo ako pán riaditeľ K 10 dodal (lebo dodať predsa musel, nie?!), Oni − akože Koridori − veruže s takými vecami počítať − počítali − ešte v apríli! Takže, vážení! Kebyže sa vám málilo demokracie, akú máme u nás, v inak jasne určenom Srbsku,

nech sa páči o päťsto kilometrov južnejšie, priamo do Kosova, ktoré sa inak volá(lo) aj (Socialistická) Autonómna pokrajina Kosovo a Metóchia. Keby ste chceli stavať, nech sa páči − zavolajte K 10. Ak chcete prípadne o všetkých vašich pokusoch alias podnikoch nakrútiť film, zavolajte − tam, kde treba! Neviete, nechápete...? Nuž, oslovte tu vopred spomenutých pánov. Nechže sú nám, keď už raz sú, ešte furt živí, konečne, aj naskutku − ale skutočne zdraví! Bumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

15. Budárske dni s ustáleným programom Anna Lešťanová

ohtoročná dedinská oslava v Slankamenských Vinohradoch, známejšia ako Budárske dni, sa uskutočnila

ale aj naše kultúrne dedičstvo a materinský jazyk. V popoludňajších hodinách v tamojšom evanjelickom kostole prebiehali slávnostné služby Božie, ktoré vykonali Ján Vinkovič,

Turistickej organizácie a Miestneho spoločenstva Sl. Vinohrady, ako organizátorov, hostí a návštevníkov na ústrednom programe na otvorenom javisku privítal predseda MS Janko Alexa. Tieto 15. Budárske dni slávnostne otvoril Milan Predojević, predseda Zhromaždenia obce Inđija. Jazyk a zvyky si zachovávame aj ľudovými piesňami a tancami. Na dedinskej oslave v populárnych Brehách vystúpili ochotníci SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, a to Ženská spevácka skupina Združenia pazovských

Janko Alexa s budárkami

Podujatie otvoril Milan Predojević

Obecenstvo na javisku Služby Božie mali na starosti farári Ján Vinkovič (zľava) a Igor Feldy; prihovorila sa i predčitateľka Anna Dingová

v sobotu 25. augusta. Azda najpodstatnejšie je to, že dážď neprerušil program a že tradícia

Víťazi troch súťaží: (zľava) Mišo Gašpar, Ivica Stojanović a Todor Marić

usporadúvania týchto pekných letných stretnutí pokračuje naďalej. Budárske dni je podujatie, cieľom ktorého je zachovávať tradíciu budárenia, zvyky a obyčaje, • ĽUDIA A UDALOSTI •

senior sriemsky a farár boľovský, a Igor Feldy, farár staropazovský, ktorý má na starosti i tento miestny filiálny cirkevný zbor, v mene ktorého hostí – tentoraz z Boľoviec a Dobanoviec – privítala a pozdravila predčitateľka Anna Dingová. Na bohoslužbách vystúpil spevokol z Boľoviec. V sobotu sa konali tri súťaže: o najlepšiu rybaciu polievku, najlepšie víno a najkrajšiu budársku palicu – budárku. Podľa rozhodnutia komisie najlepšiu rybaciu polievku na tzv. Podrume uvaril Todor Marić zo Slankamenských Vinohradov, najlepšie víno priniesol Ivica Stojanović zo Zemunu a najkrajšiu budársku palicu zhotovil Mišo Gašpar, ktorý povedal, že je zo Slankamenských Vnohradov, Pazovy a z Rakúska. V mene Obce Inđija, obecnej

žien, detské tanečné skupiny, vokálne sólistky Maja Gedeľovská a Jana Verešová za sprievodu detského orchestra, ako aj tanečná skupina KUS Paju Zarića z Nových Karloviec. Okrem toho vystúpila hudobná rodina Petrovićová z Bešky a členovia Slovenského

ľudového orchestra zo Starej Pazovy. Vo večerných hodinách program na tamojšom multifunkčnom ihrisku pokračoval budárskym tancom, ohňostrojom a koncertom zábavnej hudby.

11. oberačka a 11. Festival zvykov a obyčají

V aradáčskom šírom poli Aradáč 8. septembra 2018

9.00 − Príchod domácich a hostí, nádvorie MS 10.00 − Otvorenie 11. oberačky a odchod do viníc 12.00 − Oberačka vo vinohrade Pavla Viliačika 14.00 − Lisovanie, „múľanie“ hrozna, občerstvenie a zábava pri hudbe, MS 15.00 − Príchod účastníkov festivalu, ZŠ 16.00 − Priestorové skúšky na javisku, MS 17.00 − Otvorenie výstavy Aradáčania fotoobjektívom Petra Dešića, MS 18.00 − Sprievod cez dedinu zo ZŠ do MS 19.00 − Galakoncert V aradáčskom šírom poli 22.00 − Ľudová veselica, hrá skupina Dúha 35 /4818/ 1. 9. 2018

Ľudia a udalosti HUMANITÁRNA NEDEĽA V STAREJ PAZOVE

Tašky pre žiakov 14.00 h popoludní. Zišlo sa tu veľa ľudí s dobrým srdcom, ktorí prinášali tašky, peračníky, písacie potreby, zošity, dokonca aj dáždniky. Do tejto humanitárnej výzvy sa okrem jednotlivcov zapojili aj

Mária Vršková

pár dní odzvoní letným prázdninám a zazvoní školský zvonček. Na túto chvíľu myslia nielen žiaci a ich rodičia, ale aj členovia občianskeho združenia Tatamate zo Starej Pazovy. Spolu s Červeným krížom zorganizovali v nedeľu 26. augusta humanitárnu akciu, ktorej cieľom bolo vyzbierať školské tašky a rôzne škol- Veselo bolo aj najmladším účastníkom pri ské pomôcky kreatívnej práci vo výtvarnej dielni pre deti zo sodve firmy: Gatarić International ciálne ohrozených rodín. Podujatie sa konalo na Námestí Group zo Zemunu, ktorá škoDr. Zorana Đinđića, pri kaviarni lákom zo sociálne ohrozených Bumerang, od 9.00 h ráno do rodín zabezpečila 40 školských

Tím spokojných organizátorov

tašiek, a firma Delhaize Stará Pazova, ktorá darovala 80 tašiek. Pre najmenších návštevníkov bola na námestí pripravená aj výtvarná dielňa. Deti spolu s dobrovoľníčkami z Červeného kríža vyrábali papierové vtáčiky a iné ozdoby, ktoré zavesili na strom. O dobrú náladu sa postaral aj Nikola Rajković, jeden z členov združenia Tatamate, ktorý sa obliekol do kostýmu maskota. Podujatie sa skončilo v prí-

jemnej atmosfére, keď sa malí návštevníci snažili spočítať všetky zoskupené batohy. Ich počet sa vyšplhal na číslo 183! Všetky tašky už o pár dní poputujú do rúk detí zo sociálne ohrozených rodín, ktorým ich odovzdajú verejne, v staropazovskom parku. Ako sa vyjadril Milko Barnák, jeden z návštevníkov, v Starej Pazove by sa mohli častejšie konať takéto humanitárne stretnutia, keď človek nezištne pomáha človeku.

V ČERVENOM KRÍŽI V KOVAČICI

Zvolili nové vedenie Anička Chalupová

a 65 rokov pôsobenia Červený kríž Kovačica sa stal jednou z najdôležitejších inštitúcií v obci. Táto organizácia si od samého vzniku, rovnako ako aj jej dlhoroční obetaví aktivisti, zaslúži iba úctu, obdiv a podporu občanov. V piatok 24. augusta sa uskutočnilo volebné zhromaždenie Červeného kríža Kovačica. Po minútke ticha, ktorou prítomní na schôdzi vzdali poctu nedávno zosnulému Adamovi Hrubíkovi (1950 – 2018), dlhoročnému aktivistovi tejto organizácie a nezištnému dobrovoľnému darcovi krvi (135-krát daroval krv), členovia kovačického ČK zvolili pracovné predsedníctvo, verifikačnú a volebnú komisiu, zapisovateľa a overovateľa zápisnice.

www.hl.rs

Predtým než verifikovali mandát (ZŠ Mihajla Pupina v Idvore), Lukač nových členov Zhromaždenia ČK Đerđ (Poľnohospodárske družstvo na obdobie rokov 2018 – 2022, Debeljača v Debeljači) a Danijela členovia schválili informáciu o prie- Raduová (Základná organizácia behu volebných aktivít. Voľby do ČK pri Miestnom spoločenstve ZČK na úrovni Obce Kovačica boli vypísané 26. apríla a skončili sa 31. augusta. V pokračovaní jednohlasne schválili nový mandát (staro)novej predsedníčke Anne Farkašovej z Kovačice, kým funkciu podpredsedníčky v nastávajúcom štvorročnom období bude vykonávať Mária Brankovićová. Červený kríž Kovačica sídli Zelené svetlo dali aj novým v Ulici Čaplovičovej 13 členom Správnej rady, v ktorej sú predstavitelia základných Uzdin). Do Dozornej rady tiež zvolili organizácií z územia obce: Želimír nových členov, ktorými sa stali: Babinec (ZŠ maršala Tita v Padine), Dragan Milošević z Kovačice, Ivana Branka Brankovová (ZŠ Savu Žebel- Dubovská z Padiny a Jelica Bugajana v Crepaji), Romana Bulićová rinová z Crepaje. Dvadsaťjeden

Informačno-politický týždenník

členov ZČK Kovačica jednohlasne delegovali Annu Farkašovú za členku zhromaždenia ČK Vojvodiny. Na záver zasadnutia schválili plán akcií ČK Kovačica na obdobie rokov 2018 – 2022, v ktorom sú naplánované akcie v rôznych oblastiach zamerané predovšetkým na človeka a jeho potreby. Osobitná pozornosť bude venovaná aj motivačným, edukačným aktivitám a tým usmerneným na koordináciu dobrovoľníkov ČK a zvlášť na prácu s mládežou. Po výročnom volebnom zasadnutí sa uskutočnila aj schôdza novej Správnej rady ČK Kovačica, na ktorej ďalší mandát zverili Miline Zahorcovej, doterajšej tajomníčke, ktorá na tomto poste zotrváva už vyše 30 rokov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

OVČIARSKY DEŇ V BIELOM BLATE

Ovce nemá kto merkovať Vladimír Hudec

cov urobili jednodňový výlet. Posudzovacia a nádvorí Domu kultúry v komisia však musela Bielom Blate v sobotu 25. zvoliť najlepší papriaugusta sa uskutočnilo káša, a tak tretiu cenu 11. turisticko-zábavné podujatie udelila skupine Borisa venované ovčiarHavrana z Daniel Poničan nám nechcel prezradiť tajomstvo svojho baranieho paprikáša stvu a ovčiarskej Bieleho Blašpecialite, baranieta – Boris syn a vnuk, pochúťkach, tu boli neúnavné mu paprikášu – Ovdruhé miesto získal tím členky združenia bieloblatských čiarsky deň. Tohto Združenia kuchárov žien. roku však zorganiOrganizátorom tohto tradičochotníkov z Mužlje za zovali iba kuchárpaprikáš, ktorý uvaril ného podujatia je združenie sku súťaž, pokým Ján Maron, a najlep- dobytkárov z Bieleho Blata a iné obsahy ako ší paprikáš uvaril tím nápomocnú ruku im podalo kultúrno-umelecký Meklaud zo Stajićeva. združenie kuchárov ochotníprogram, rôzne súNa svoje si prišli aj kov. Prvoradým cieľom, ako nám ťaže v pastierskych iní milovníci baranieho povedal člen vedenia bieloblatšportových disciplípaprikáša z dediny a ských dobytkárov Tibor Gulyás, je nach, tiež tradičná okolia. Pre nich troj- zachovanie tradície varenia baravýstava dobytka, Ján Maron z Mužlje uvaril paprikáš na druhú cenu členný kuchársky tím nieho pastierskeho (ovčiarskeho) pre organizačné paprikáša, ale aj ovčiarstva ako problémy a zaneprázdnenosť hospodárskeho odvetvia. Žiaľ, členov združenia vystali. ako hovorí, počet oviec v Bielom O titul najlepšieho ovčiarskeho Blate v posledných rokoch klesá baranieho paprikáša súťažilo 19 aj napriek tomu, že výroba je renmajstrov kuchárov z Bieleho Blata tabilná. Toho času v Bielom Blate a okolia. Pravdaže, každý mal chovajú zo 150 oviec, pokým ešte nejaké svoje tajomstvo. Jedni pred tromi rokmi bolo takmer ho chceli prezradiť, iní zasa nie, 500 kusov. Na vine je celkom lebo, ako nám povedal Daniel (ne)obvyklý dôvod – ovce nemá Poničan, viacnásobný víťaz tejto kto merkovať, hoci mesačne sa súťaže – to by už potom nebolo dá zarobiť do 50-tisíc dinárov?! tajomstvo. Ján Maron, bieloblatPritom úlohou pastiera je iba ský rodák žijúci v susednej Mužlji, vyhnať ovce na pastvu, dozerať niečo predsa prezradil: na ne počas celého dňa a vrátiť „Na dobrý paprikáš najdôleži- „Najlepší paprikáš je zo starej ovce,“ hovorí András Szabó ich večer domov. Všetko ostatné, tejšie je kvalitné mäso. Nesmie (vpravo) v spoločnosti s Tiborom Gulyásom čiže strihanie, očkovanie a iné byť veľmi staré, ale ani celkom práce vykonávajú sami majitelia. mladé a všetko ostatné závisí od aj zjesť, lebo súťaž vlastne bola skúsenosti kuchára. Veľmi však iba dôvod, aby si buď kamaráti, záleží aj na množstve, aké sa varí. alebo rodiny, dokonca aj malé Paprikáš je vždy najchutnejší, podniky pre svojich zamestnankeď sa varí vo veľkom množstve. V malých nádobách doma nikdy nemožno uvariť taký paprikáš, ako v kotle.“ András Szabó však mieni, že najlepší paprikáš je z mäsa zo starej Kôň Putko bol zvedavý na to, čo sa deje u susedov ovce. „Potrebné je, aby sa čím dlhšie varilo. V v štyroch kotloch uvaril vyše 300 Jestvuje síce možnosť chovania tom prípade paprikáš litrov tejto chutnej špeciality. oviec farmárskym spôsobom, má lepšiu chuť a vôňu. Niekto si ho odniesol domov ale to by už potom nebolo renOkrem toho pôvodný Kým sa čakalo na paprikáš, Ján Sládeček k obedu, iní zasa jedli na tvári tabilné, tým skôr, že v okolí Biepastiersky baraní pap- spoločnosti ponúkol svoje špeciality – miesta. Nuž a pre tých, ktorí si leho Blata je mnoho pasienkov, rikáš sa varil výlučne z pečenú rybu a rybacie klobásy. Aby sa medzičasom chceli pochutnať ktoré by bolo škoda nevyužiť. toho, čo pastier mal pri vraj pivo ľahšie kĺzalo. na langošoch a rôznych sladkých

• ĽUDIA A UDALOSTI •

sebe – baranie mäso, cibuľu, cesnak, soľ, papriku, bez akýchkoľvek moderných priemyselných prísad,“ hovorí. Všetky vzorky – a bolo ich 19 – boli vraj chutné a mal ich veru kto

35 /4818/ 1. 9. 2018

Ľudia a udalosti VÝROČIE SPEVOKOLU GLÓRIA EMC V KYSÁČI

Jubilejný koncert Elena Šranková

ríležitostným koncertom, ktorý bol v nedeľu 26. augusta v Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči, si pripomenuli 25. výročie spevokolu Glória. Zároveň sa zaradili do rámca osláv 245. výročia prí-

zbore. Úvodom spomenula, že sa činnosť spevokolu začala v auguste pred štvrťstoročím pod vedením Miroslava Madackého, ktorý, žiaľ, nie je medzi živými. Počas nedeľného koncertu si spomenuli na všetkých, ktorí prešli kus cesty so spevokolom, ku ktorému sa vždy pridávali Vystúpenie jubilujúceho spevokolu Glória

Hostky z Pivnice zablahoželali k výročiu krásnym spevom

chodu Slovákov do Kysáča. Hostí zblízka i zďaleka, ktorí svojou prítomnosťou poctili jubileum Glórie, privítala Anna Páliková-Kunčáková, farárka v tomto

noví členovia. Sú však aj takí, čo so spevokolom žijú celých 25 rokov. Medzi nich patrí aj ich nacvičovateľ Ondrej Maglovský, pod taktovkou ktorého

vystupujú a spievali aj počas krásneho oslavného koncertu. Na prejdenú dráhu spevokolu Glória si zaspomínali aj prostredníctvom premietaných fotografií, kde bolo vidieť, že spevokol mal nespočetné výstupy nielen v cirkevných rámcoch, ale aj inde, tak doma, ako i v zahraničí. V príhovore Anna Páliková, ktorá ideu o založení spevokolu dostala v macedónskych zboroch, pochválila obetavosť členov, ktorí pravidelne chodia na skúšky a každú nedeľu vystupujú v rámci cirkvi. Hudobnými príspevkami členom spevokolu zablahoželali

matka a syn Nera a Sergej Skeledžijovci z Nového Sadu, ako i pivnický Komorný zbor Nádeje pod vedením Anky Stojnevovej. Hostky z Pivnice, učiteľka na dôchodku Elena Surová a člen spevokolu Vladimír Sabo zagratulovali k jubileu aj príhovormi a básňou. Záverečnú pieseň Zostaň s nami, Pane milý, zhudobnenú Ondrejom Maglovským, zaspievali všetci, čo niekedy so spevokolom spievali a bol to pekný záver a odkaz nielen oslavného koncertu, ale i poslania Glórie.

V PADINSKOM DOME KULÚRY

Nové zvuky z nového cimbala Anička Chalupová

krem najslovenskejšej základnej školy Padina sa hrdí aj vynikajúcimi hudobnými talentami, ktorí hrou na rôznych hudobných nástrojoch vedia vylúdiť tie najkrajšie tóny hudby v rámci rôznych príležitostných programov doma, v okolí a v zahraničí. Dom kultúry Michala Babinku v Padine tieto talenty už dlhé roky zoskupuje, pestuje a chráni pod svojou strechou. V rámci hudobno-folklórnej odbočky pri DK okrem ženskej a detskej speváckej skupiny, mladšej a staršej folklórnej skupiny pôsobí aj osemčlenný

www.hl.rs

ľudový orchester, ktorého členovia hrajú na husliach, viole, kontrabase, flaute, akordeóne a cimbale. Tento posledný, cimbal, bol dlhé roky neodmysliteľnou zložkou slovenskej ľudovej hudby v Padine. V minulosti na ňom hrávali Snežana Stojanovová, Ján Petráš a iní padinskí hudobníci. V súčasnosti sa hre na tomto hudobnom bicom strunovom nástroji venuje mladý padinský hudobník Daniel Cicka. Začiatkom júla tohto roku starý cimbal odišiel do výslužby a nahradil ho nový, ktorý do Padiny prišiel z Nový cimbal pribudol do Prešova. Vyrobil ho majster padinského orchestra

Informačno-politický týždenník

Emil Záhradník, prešovský výrobca cimbalov. Prostriedky na kúpu tohto nového hudobného nástroja zabezpečil DK v čele s riaditeľkou Aničkou Elchekhovou. Zhruba 4 000 eur, koľko stál nový cimbal, vedenie získalo z predaja starého železa, ktoré sa nahromadilo počas rekonštrukčných prác na budove DK v uplynulom roku. Nový padinský cimbal mal už aj svoje prvé verejné vystúpenie. Počas osláv Dňa Padiny v kultúrno-umeleckom programe Ochotníci svojej osade svojím bohatým zvukom sprevádzal padinských spevákov a tanečníkov.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ŠÍDSKI FOLKLORISTI NA SLOVENSKU

Keď všetky cesty viedli do Hrušova... Blaženka Dierčanová

dňoch 17. a 18. augusta všetky cesty viedli do obce Hrušov v Slovenskej republike. V tejto malebnej dedinke na svahoch Krupinskej planiny prebiehal 23. ročník festivalu Hontianska paráda. Od prvého ročníka obsah podujatia je netradičný: nejde totiž len Vítanie hostí o vystúpenie folkloristov na javisku, ale sa predstavujú Hrušov srdečne privíta a otvorí aj roľnícke a hospodárske práce, brány svojich nádvorí pre vyše remeselnícke výrobky, mlátenie 10 000 návštevníkov.

dvoch malých javiskách. V programe účinkovalo 40 folklórnych súborov a viac ako 1 000 tanečníkov, spevákov a hudobníkov, ktorí spolu s obecenstvom tvorili jednu veľkú slovenskú folklórnu rodinu. Po prvýkrát sa na tomto podujatí zúčastnili i členovia SKUS Jednota zo Šídu, ktorých hneď po príchode privítali Pavel

Kto by im odolal: klobásky z roštu…

Folkloristi zo Šídu vystúpili s choreografiou Krstiny

obilia, žatva, pečenie chleba... Počas dvoch dní trvania podujatia okolo 800 obyvateľov obce

Kultúrno-umelecký program Z ďaleka i blízka prebiehal v amfiteátri v strede mesta a na

národov žijúcich v Šíde. Návštevníci zároveň mohli ochutnať tradičné makové koláče a rôzne slané pečivá. Gastronomickú ponuku spestrili členovia združenia Klobasiáda a zakáľačka, ktorí ponúkali grilované sriemske klobásy. Medzi početnými návštevníkmi boli i vzácni hostia zo Slovenska, krajania pracujúci na Slovensku, príbuzní členov SKUS Jednota a dokonca aj Šíďania zo Šídu vo Vojvodine, ako aj zo

… a domáce lepníky

Bendík, primátor obce Hrušov, a Ján Brloš, hlavný programový režisér. Šíďania sa predstavili s choreografiami a ľudovými piesňami v prednese ženskej speváckej skupiny. Na krajanskom dvore bola nainštalovaná výstava ručných prác a krojov

Šídu na Slovensku. Presvedčili sa, že svet je malý, alebo naozaj všetky cesty viedli do Hrušova... Hlavným organizátorom Hontianskej parády bola obec Hrušov a zájazd SKUS Jednota podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

DETSKÝ FOLKLÓRNY SÚBOR ŠTVORLÍSTOK z Trenčianskej Turne, ktorý bol hosťom Padinčanov a spestril tamojšie Dni Padiny, v sobotu 18. augusta spolu so svojimi vedúcimi zavítal aj do Hajdušice, kde boli hosťami Základnej školy J. J. Zmaja. Privítal ich riaditeľ školy Miroslav Maričić s členmi kolektívu a skrátka ich poinformoval o škole. Nasledovala prechádzka dvestoročným hajdušickým parkom, kde sa pred kaštieľom spoločne vyfotili a zoznámili s dejinami a súčasnosťou dediny. Navštívili aj evanjelický kostol a matičný etno dom. Po návrate do školy nasledovalo občerstvenie a členovia dvoch kolektívov si vymenili skúsenosti z rôznych oblastí. Zároveň hostia svojim hostiteľom odovzdali slovenské knihy pre školskú knižnicu. V rozhovore sa zrodila idea o nadviazaní družby kultúrno-umeleckých spolkov dvoch dedín, ktorá by sa neskoršie mohla rozšíriť aj na iné segmenty spoločenského života. Na záver návštevy hostia zo Slovenska svojim hostiteľom zaspievali niekoľko piesní, a tak predstavili kúsok svojho bohatého vlh programu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

35 /4818/ 1. 9. 2018

Ľudia a udalosti SPOMIENKY NA ROK 1968

Keď prišli tanky M ali sme osemnásť rokov, minisukne, strapaté tupírované vlasy a lákal nás svet... Boli sme v druhom ročníku vrútockej SVŠ-ky, teda gymnázia. S tým nápadom prišla Ľuba: Baby, ideme v lete do Juhoslávie? Môj otec má tam kamarátov z 2. svetovej vojny a slovenského národného povstania, majú dcéry asi v našom veku, tak sa vraj môžeme prísť skamarátiť. Zakotvíme u nich v Báčskom Petrovci, a potom pôjdeme spolu na Jadran. Kto by odolal takejto ponuke? Do Juhoslávie sa dovtedy dalo iba na devízový príkaz, ale československá jar otvorila hranice a mohlo sa ísť bez ťahaníc. Ako dcéry pracovníkov železníc mali sme režijné lístky a cestu temer zadarmo. A tak nás 14. augusta 1968 vlak doviezol do Báčskeho Petrovca. Mňa k Marke Kukavskej, Ľudku ku Katke Spevákovej a Ľubinu kamarátku si nepamätám. Ich rodičia boli gazdovia. Mali pekné sedliacke domy, veľké záhrady, role, poľnohospodársku techniku. Starali sa o nás ako o vlastné. Okrem návštevy mora mám pekné spomienky na kúpanie v ramene Dunaja, tanečné zábavy vo Vrbare, knižočku básničiek Viery Benkovej z miestneho kníhkupectva, výborný domáci chlieb podávaný ku každému jedlu, strapce zlatého hrozna, raňajky, obedy a večere v tôni na širokom podstení záhradnej prístavby. Ale každého hosťa je raz dosť, tak sme sa zberali preč. V kufri darčeky pre príbuzných a plné priehrštia zážitkov, ktorých bolo neúrekom. Posledný darček bol zabalený, posledná zábava vo Vrbare skončená, vo vrecku cestovné lístky na návrat domov, do Československa. Svet ako gombička a hlava plná spomienok na pekné a neopakovateľné udalosti. Krpeľany Zavčasu ráno 21. au-

www.hl.rs

gusta mi znenazdania na dvere izby zaklopal domáci pán, ujo Kukavský. Vošiel a temer bezradne povedal tú strašnú vetu: − Soňa, u vás je vojna! Panebože, čo to vraví, asi sa mu niečo zlé prisnilo, či ma chce dostať včaššie z postele? Lenže ujo sa tvári vážne a sám je zhrozený. Nemci! – moja prvá reakcia bola veľmi spontánna. Veď keď vojna, tak Nemci, učili nás to odmalička. Bože, čo bude s mojimi rodičmi a bratom? S plačom som sa pratala z postele, rázne oznamujúc ujovi: − Musím ihneď domov, musím vidieť našich! Ujo posmutnel. Autorka s kamarátkou Ľudkou vo dvore Chudák, ani on v pr- rodičovského domu vých chvíľach nevedel, Podobne reagovali domáci že k nám prišli Rusi. Až neskoršie ďalších dvoch kamarátok. Vzdosa všetko vyjasnilo. − Domov nemôžete. Na rovať vojnovým veteránom sa maďarsko-slovenskej hranici nedalo, iste vedeli svoje. Nuž prezerajú ľudí maďarskí a ruskí takéto pokračovanie návštevy vojaci, všetko im berú, možno aj zaskočilo nielen nás, ale aj naublížia. Nepustíme vás! Doma šich hostiteľov. Nikto nevedel, sa už nejako zariadia, a budú aj ako dlho zostaneme. Nebolo to pokojnejší, že ste u nás. Časom našou vinou, ale na ich pleciach tak či tak zostala starostlivosť i sa uvidí, − bol neoblomný.

Informačno-politický týždenník

zodpovednosť za nás. Zábavy vo Vrbare ustali, ani domáci chlieb, mlieko, hrozno a koláče mi už tak nechutili. Vyriešili to elegantne: − Práve češeme chmeľ. Môžete si chodiť zarábať ako brigádnici. Budete sa cítiť užitočné a prejde vám rýchlejšie čas. Česali sme chmeľ dva či tri týždne, už si presne nepamätám. Zarobené peniaze som chcela nechať domácim, veď predĺžený pobyt bol na ich náklady, ale títo rázne odmietli. − Budete ich potrebovať, u vás je vojna! Nedá sa zabudnúť na prejavy solidarity Vojvodiny voči československým občanom, ktorí tam zostali „uväznení“. Vo voľných chvíľach som navštevovala mesto Nový Sad. Vojvodina nám umožnila cestovanie spojmi zdarma, aj vstup do kultúrnych zariadení zdarma, stačilo ukázať pas. Na mojich potulkách mestom Nový Sad som stretávala mnohých ľudí, neboli to len Slováci. Zažila som obrovskú solidaritu, sympatie, stačilo sa zmieniť, odkiaľ som, okamžite boli ústretoví a ponúkali pomoc. Domov nás Petrovčania pustili len pod podmienkou, že pôjdeme cez Viedeň. Rakúsko bolo tiež solidárne a umožňovalo prechod cez svoje územie bez udelenia víz. Rodina Kukavských mi nabalila extra balík so slaninou, klobásami, pálenkou, masťou a ktovie, čím ešte − pre vašich doma, veď je vojna. Rodiny mojich kamarátok urobili tak isto. Iní z Československa utekali, my sme sa vracali. V rýchliku z Viedne do Bratislavy nás bolo poskromne. Všetko veľmi mladí, s myšlienkou, či nájdeme našich živých. To bolo jediné riešenie: Vrátiť sa domov a byť s rodinou. Ešte zopárkrát sme sa kontaktovali s našimi kamarátkami z Báčskeho Petrovca, ale bolo zrejmé, že na dlhšie priateľstvo treba hlavne dlhší spoločne prežitý čas. Spomínam na nich s vďakou, ich úžasná ľudskosť a pochopenie pre človeka v núdzi sa nedá zabudnúť. Ale budem rada, ak sa aj touto cestou môžem ešte raz poďakovať. Soňa Budinská, vtedy Gallová, Krpeľany, Okres Martin, Slovensko • ĽUDIA A UDALOSTI •

OD PETROVCA NA DETVU VIA BRATISLAVA (3)

S nohami v olovených teniskách Juraj Bartoš

Krym... Aha, hen o kúsok ďalej, na druhej strane Štúrovej ulice vládne skutočná predvianočná nálada; zočíte samého seba, ani v dajakom inverznom zrkadle, ako si privyrábate – predávate knihy pred predajňou Slovenská kniha. Bŕŕŕ... Zadrkocete zubami a zase, ako dnes ráno v posteli, precitnete, prekvapený z pohľadu na

o dni vyplnenom peknými dojmami, umocnenými reminiscenciami na ešte pôsobivejšie, silnejšie zážitky vyhrabané z poriadnej kopy naukladaných rokov, ba desaťročí, sen neprichádza na oči celkom zľahka. Aj keby prišiel, podchvíľou kamsi ubzikne, odskočí si ako samoľúba loptička, ktorá sa vzápätí vráti a ešte zopárkrát ochotne zreprízuje svoje malé milé predstaveníčko. Až sa konečne upokojí, s úľavou jej venujete vďačný potlesk na nočnej scéne... Ten vás ale náhle zobudí; precitnete a taký napoly precitnutý zistíte, že už ste mali byť na raňajkách. Šliapnete na plyn, dobehnete Univerzita Komenského zmeškané, rýchle sa zbalíte, vypadnete z izby, pozdra- kamennú dosku na stene univervíte sa s mančaftom, s ktorým zitnej budovy, pred ktorou ste sa ste sa za tie dva dni v Bratislave pred chvíľou zabetónovali. Pocízžili ako s vlastnou rodinkou, tite triašku pri pohľade na údaje a poberiete sa za kamarátom napísané veľkými písmenami: Dušanom, lebo sa vám včera, 21. augusta 1968 / Tu v paľbe ak ste náhodou novinár, nepo- sovietskych okupantov / vyhasol darilo poslať sľúbené príspevky život / Danky Košanovej (nar. do redakcie, a tak si to vybavíte 1953) / Stanislava Siváka (1939) / Kpt. Jána Holíka (1923). Pod od neho. Potom vás kamarát kamarát- veľavravnou tabuľou mlčí tichý sky pozve na obed. Predtým vás venček. Päť desaťročí! Niekomu zavedie do nákupného centra to mohol byť otec či starý otec; Eurovea, kde si kúpite slovenské niekomu sestra či spolužiačka... číslo do mobilu. Keďže ale popo- Nebolo im súdené stáť tu dnes s ludní odchádza za manželkou vami a mlčať, alebo pred rokmi na Liptov, nechá vám kľúče od sa na tomto istom mieste smiať, bytu a vy ich zajtra ráno, prv než tešiť sa... Lebo „bratské objatie“ sa poberiete na Detvu, necháte z východu bolo príliš silné; niekoľko stovák ľudí neprežilo (ne) u susedov. V oprašovaní spomienok ná- ľudský nezmysel. Ó, aspoň nám sledne pokračujete sami. Neviete na vrchovatom Balkáne je táto proste, kam sa pobrať, na ktorú matéria ešte ako dobre známa... stranu. Kamkoľvek sa otočíte, Veď si ju starostlivo, každých zopocítite mäkkú pavučinku a v nej pár desaťročí pilne opakujeme... Mlčky, ako kamenná doska, sa chvejúce, priam živé spomienky. Tobôž, keď sa ocitnete pred stúpate ďalej, len kroky akosi vchodom do budovy Univerzity uviazli, ani čo by ste si práve Komenského. Zaraz pocítite prí- navliekli tenisky z olova. Nestretjemný ruch, vravu študentov ná- nete nikoho známeho v kedysi hliacich sa na prednášky, či už tu do zúfalstva šedom meste, ktov tejto budove alebo v susednej, ré je teraz síce akési sviežejšie, v reštaurácii či v bystre hotela mladšie, úhľadnejšie, zároveň i • ĽUDIA A UDALOSTI •

uponáhľanejšie, zadumanejšie, zadívané do seba... Pred očami sa vám lámu záchvevy minulosti a prítomnosti. Tam, hľa, visí, na ohromnom plátne rozprestretom ponad ulicu ohavné heslo: So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak! Onam sú zase dajaké pútače s nadpismi v angličtine. Majú slovenský nádych toľko, koľko vaša obľúbená definícia z učebnice Štylistiky slovenského jazyka, podľa ktorej: Silno expresívne sú výpovede, v ktorých je formálna kontaminácia kongruentných kategórií v predikatávnej syntagme. Spomeniete si, že rovnaké heslo (So Sovietskym zväzom...) ste videli napísané aj na istom výklade, na ktorom niekto odvážny pozmenil jeho záver: ... ani o sekundu dlhšie. Toto a podobné heslá sú dávno fuč; nikomu nechýbajú, na rozdiel od Danky Košanovej, Stanislava Siváka, kapitána Jána Holíka... Ani o sekundu dlhšie, než bolo nutné, ste večer nezostali hore. Únava z niekoľko nedospaných nocí vás premohla a ráno ste sa zobudili ani rezká srnka pri otvorenom okne, cez ktoré, napodiv nenapršalo do izby pri nočnej búrke, o ktorej ste sa nazdávali, že je iba sen. Priateľ Dušan vám povedal, že na železničnú stanicu potrebujete – prirodzene, pešky – najviac dvadsať minút. Tak si, pre istotu, dáte celých päťadvadsať. Niekde v polovice cesty, keď sa dostanete na starý hrboľatý betónový chodník, pochopíte, že vás kufor na kolieskach riadne spomaľuje, nuž ho zoberiete do ruky a – podľa pravidla Nesie bitý nebitého – poponáhľate, pobehnete si „kade rovnejšie“, ani čo by vás naháňal sám diabol. Dovalíte sa v pote tváre svojej vlastnej na stanicu a ovalí vás otázka ťažká ani kováčske kladivo: Do ktorého z troch približne rovnako dlhých radov na lístky sa postaviť?! Máte už len štyri minúty do odchodu vlaku na Detvu! Samozrejme,

že si zastanete do toho, ktorý sa kráti najpomalšie. Dosvedčí to aj komentár pána, ktorý stál pred vami a odchádzajúc pomaly zašomre: „Mohol som vedieť... táto baba je nasratá; kašle na robotu...“ Behom beh dolu schodmi, a potom zase hore schodmi vyletíte na nástupište číslo 2 a... Pánabeka! Čo teraz?! Stoja tu dva vlaky; jeden z bližšej, ľavej strany, druhý po vašej pravej strane. „Pani, prosím vás, neviete, je toto vlak do Zvolena?“ spýtate sa dámu, ktorá stojí pred vami, zrejme sa nikam neponáhľa. „Neviem, naozaj neviem...“ Ona nevie, a neviete ani vy...! Nuž, čo urobíte, otvárate dvere na bližšom vlaku. Vtom zaznie hlas z druhej strany nástupišťa číslo 2: „Chcete ísť do Zvolena?“ „Áno,“ poviete sprievodkyni, ktorá vás práve oslovila a stojí vo dverách vlaku na náprotivnej strane toho istého nástupišťa. „Tak poďte sem...“ Nemusela

Pamätná tabuľa

vám zopakovať pokyn. Len čo ste s kufrom a taškou zmizli za dverami, vlak sa rozbehol... Ani ste sa neprekvapili, ani vami nepohlo, keď ste zistili, že na vašom mieste, hoci ste si v časovej tiesni kúpili aj miestenku, sedí istá mladá pani. Zložili ste batožinu na chodbičke pred seba, ale motýliky v žalúdku sa upokojili až keď vám „vaša“ sprievodkyňa, s úsmevom na tvári, preštikla lístok. Konečne ste sa, ako kedysi za študentských čias, oddali vychutnávaniu pohľadu na uháňajúcu krajinku. S otázkou, čo prináša vaša štvrtá výprava na Detvu...?

35 /4818/ 1. 9. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Motýliky zo Sriemu Prileteli nám motýliky zo Sriemu. Krásne letné výkresy nám poslali kamaráti z Bingule, Ľuby, Šídu a Starej Pazovy.

Danuška

áč k a , á , p r v t u , Ší d v o ć i tv on E m a U m s ke h o f r e i r S Š Z

Emilija Vuče novićová, št vrtáčka, ZŠ Sriemsk eho frontu , Šíd

t iak , ni , t re a , Binguľ a á h c u S vić M á r i o u Šu m a n o v a S Š Z

rtáčka, Tamara Belanová, štv Ľuba a, vić no ma Šu vu ZŠ Sa

Viktor Opavský, 1. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova

čka, ru h á n g u ľ a d , á v Bi ića , o l i ćo Vuk manov a đ Šu Na avu ZŠ S

www.hl.rs

Dajana Tirindová, 1. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XVII 1. septembra 2018 ČÍSLO

228

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Namiesto rozlúčky s Otom Filipom

Otova obrazáreň

Z obsahu

(Stretnutie slovenských novinárov, Slovenské národné slávnosti, august 2018) Annamária Boldocká-Grbićová

pokiaľ ide o mňa, veľmi dôležitú, životobudičskú maemôžeme diskutovať o dôvodoch, ximu. Prvý mi ju otec neraz ktoré nebožtíkov viedli v ich či- opakoval: Opančaru, drž´ noch. Ale môžeme povedať niečo se opanaka! a Oto Filip ma o skutočnostiach. Ako kolegyňa som pri pri redigovaní môjho textu redaktorovi, publicistovi, fotografovi Otovi naučil slovenský variant tejFilipovi bola v niekoľkých príjemných ži- to frazémy – Šuster, drž sa votných etudách, hlavne na novinárskom kopyta! Stále a v každom pľaci, na kultúrno-umeleckých poduja- treba teda reálne vzhliadtiach, na povestných oslavách Dňa Hlasu nuť seba a svoje schopľudu. Vždy okolo neho, teda presnejšie nosti a neučičíkať sa číro Pri výstave portrétov (Foto: J. Čiep) v ňom samotnom, trónili skúmavosťou v malosti s pretenziami, Nedajbože zachytiť, že máme tvárí, ale nasýtené hodnotenia a ľudský šarm. čo je pramálo na hodnotu! Ale neustále nie i čestnosť?! Dokázal pozrieť sa do Dokonca až i v tej jedinej chúlostivej, voltairovsky klčovať vlastnú záhradu, tváre, zaevidovať súčasníkov na neblahej vyhrotenej, pálčivej chvíli, menej prí- dosiahnuť maximá a na nich úpenlivo menšinovej parkete. Peknej novej klzkej jemnej situácii, akú sme spolu prežili. trvať. A makať! Oto mal filipa! Bystrosť kolísavej parkete. A nielen tým, že bol Písal sa totiž prevraa dôvtip, mal správnu dávku viac než naše rámce, nadnárodnostný! tový rok 1999 a my, na irónie, civilizačnú slušnosť, Chcel v čase zastaviť súťaže vo virtuál5.poschodí Dnevnika, bol citlivý a citový. Jazyk nych hocičovinách, digestovania, úžasy kam som sa zhodou mal vycibrený a ukážkový. postmoderny, kde sú viac-menej hodnoty pracovnej záväznej náPresný, kaskádový, vzletný, podozrivé a relatívne. hody vyslaná dostala, uštipačný, britký, „dramaBol asi zarazený masovým vzdávaním sme demonštrantami turgický“. sa našej inteligencie, jej podriadenosťou, zdola boli označení ako Akousi inou optikou som vznikom novej oligarchie, nášho malého, banda crvena! Stáť pri sa na Ota Filipa pozerala, beztvárneho kapitalizmu, nášho straníckymi ňom a byť jedna z nich – ako na niekoho, kto je sú- ohradami okrášleného sveta. I toho, že chýba z tej takto nálepkovanej časť mojej rodiny, keďže ani kreatívne zarazenie, nepokoj, zvedavosť, bandy nebolo celkom keby bol chcel, by nemohol fantázia, že neexistujú žiadne idey, žiadne príjemne, najmä nie Portrét Ota Filipa objektívom utajiť radosť z priateľstva, ideály, že máme len malé lobistické skupiny, novinárskemu drakovi, Jaroslava Čiepa až oduševnenie z mne po- rodinné vzťahy a prevraty, bratríčkovanie, ktorý bol celým bytím krvnej Miliny Vrtunskej, ro- korupcie. Dokonca aj to, že tí najlepší chcú profesionál – neoblomný a neservilný denej Boldockej. A to vzájomné cítenie, jednoducho prežiť, ako keby vedeli, že skuv tomto predsavzatí – ani v „najčervenšej“ „pocit pre feeling“ mali spoločný. Ich točný hrdina je ten, kto prežije. Portrétoval, aby zistil, či sme sa zlými ľuď– myslím pritom na juhoslovanskú – dobe. stretnutia boli expresívne, inšpiratívne, Ktorá by prípadné prechmaty a ulievania plnohodnotné a mali váhu veľkých ľudí, mi stali, že sme prežili ťažké časy, alebo chusa síce bola zniesla, ale nie, tá banda akú našskosť kedysi mala a nevedela doba vyhrýzla našu dôstojnosť a urobila nás tolerantných ku násiliu a nespravodlivosti, predsa len mala čestných jedincov, ktorí čo má! v remesle získavali úroveň. Lebo to boli Keď ma pozval prispievať do Mozai- manipuláciám a primitivizmom, vzájomným bandy, čo len prídu po nej! Na jeho tvári ky, bola to pre mňa – v českom žargóne ťahaniciam, škandalizovaniam a masovým sa v tej chvíli červenalo jedine vedomie – hora! Svojrázne útočisko, možnosť odchodom od svojeti? Portrétoval takých nedôstojných? Dôstojnosť aj tak v týchto o pominuteľnosti a relativizovania. Novi- zdokonaľovať sa. Jeho dozeranie na texty krážoch bola zneužívaná. Dôstojnosť nám nára v slovenskom zahraničí na periférii bola česť a povzbudivé snaženie byť na prinavracali viacerí a už tratí na cene. záujmu dvoch krajín, ktorému tak svetovo mieru týchto strán a byť na mieru Ota Za fotoaparátom bol pohľad čestného a zostávalo znášať tento údel! Prečo sa Filipa! Ani vtedy, keď mi argumentoval, rovného chlapa, jedného z najrešpektovami vynorila táto spomienka? Pretože že neviem, čo všetko viem. Mapoval, nejších, najvšestrannejších a najtvorivejších asi i ona bola pohnútkou fotografa Ota portrétoval i takto! redaktorov, publicistov a fotografov v celom Filipa – Fota Ota – a nazvime to, prečo Ako sa o ňom v krásnom pietnom texte krajanskom svete v novodobej histórii kranie, i chúťkou, ktorej sa náruživo venoval vyjadril Ľudovít Pomichal – novinárskym janskej žurnalistiky. v poslednej dobe jeho kariéry, a ako sa, a človečenským šantením – fotil tváre, Príklad hodný nasledovania. Človek, nie nanešťastie, ukáže, životnej púte. Prečo ksichty, robil portréty? Čo chcel zachytiť? pre každého! Oto – moje motto! nás fotil? Iskry v oku, posledný atóm dobra, mravOdišiel do večnosti. Kto sme (v obrazárni) Dvaja ľudia sú zaslúžilí pre, dovolíte mi, nosti, čistotu, pravdu, záchvev šťastia... zostali?

Násilný koniec nádejí – 21. august 1968 Str. 20

Pred oslavou veľkého výročia Str. 22

Trnavská brána: vchod do mesta – folklóru Str. 24

Mozaika PRESNE PRED POLSTOROČÍM

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Násilný koniec nádejí – 21. august 1968 Tomáš Černák

rokmi prichádzala aj do postov na krajskej i okresnej úrovni. Určité uvoľnenie jednoducho muselo prísť, či sa to Novotnému a jeho okoliu

ný proces na Slovensku v 60. rokoch väčšiu dynamiku, ako v Čechách. Symbolom boja za federáciu sa stal Gustáv Husák. Mnohí aktívni propagátori Stalinových téz sa verejne kajali a ospravedlňovali za svoju hlúposť či naivitu zo začiatku 50. rokov. Organizovali sa prelomové vedecké konferencie, umelecké sympóziá, diskusné večery a zlatú éru zažíval film. V polovici 60. rokov všetky tieto veci ešte Novotný držal ako-tak pod kontrolou, ale postupne sa mu to celé začalo vymykať z rúk a pomery sa čoraz viac uvoľňovali. Nahromadené a neriešené problémy vyvolali

V týchto dňoch uplynie presne 50 rokov od chvíle, keď vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom násilne prerušili reformný proces vo vtedajšom Československu, vo svete známy ako Pražská jar. Udalosť citeľne zatriasla tiež Slovákmi žijúcimi vo Vojvodine, ako aj celou juhoslovanskou verejnosťou, ktorá vyjadrila podporu Čechom a Slovákom na viacerých masových demonštráciách. Tento vojenský zásah bol najväčšou armádnou akciou v Európe od druhej svetovej vojny, pretože do Dubček a Husák ČSSR vtedy počas noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhlo asi pol mi- páčilo alebo nie. A tak približne lióna ozbrojených vojakov s ťažkou od roku 1963 začínajú tie slávne bojovou technikou. Čo bolo vlastne „zlaté 60. roky“. dôvodom na takúto ozbrojenú akciu Nastal doslova boom v kula čo tak veľmi prekážalo Sovietom túre, umení, žurnalistika otváa ich spojencom vo východnom rala dovtedy tabuizované témy, bloku na dianí v ČSSR? Pri odpovedi historiografia sa zase začala na tieto otázky sa musíme vrátiť venovať problémom, ktoré niekde na začiatok 60. rokov. boli v 50. rokoch deformované Približne okolo rokov 1962 – policajno-prokurátorským vý- Dubček a Svoboda 1963 sa dostával komunistický kladom dejín. Na Slovensku sa režim v ČSSR, vedený prvým ta- to týkalo hlavne dejín Slovenského krízu mocenskej elity, voči ktorej jomníkom ÚV KSČ a zároveň aj národného povstania. Vrelo to naj- sa vymedzila stranícka opozícia. prezidentom republiky Antonínom mä medzi spisovateľmi, novinármi, V októbri 1967 si na zasadaní Novotným, do veľkej ekonomickej historikmi, umelcami, ekonómami ÚV KSČ musel Novotný vypočuť krízy. Keď k tomu prirátame tlak sovietskeho vodcu Nikitu S. Chruščova na to, aby aj v ČSSR prebehla destalinizácia a odstránili sa najväčšie deformácie z 50. rokov, bolo len logické, že začal narastať tlak na zmenu. Verejnosť sa už nechcela nechať oklamať kozmetickými úpravami a volala po dôsledných rehabilitáciách nespravodlivo odsúdených a vôbec po celkových reformách v politickom, hospodárskom i spoločenskom živote. Do vysokých štátnych a straníckych funkcií sa pomaly dostala mladšia generácia funkcionárov, Brežnev, Dubček, Biľak ako napríklad Alexander Dubček (narodil sa v rovnakom dome ako či filozofmi. Samostatnú kapitolu kritiku svojej osoby i politiky. Bolo Ľudovít Štúr). Ten od roku 1963 tvorili udalosti na Slovensku, kde evidentné, že sa väčšina členov viedol komunistickú stranu na Slo- sa ruka v ruke s požiadavkami de- ústredného výboru postavila proti vensku a čoraz otvorenejšie začal mokratických reforiem zdvihlo aj nemu a žiadala jeho odchod. Požiakritizovať Novotného politiku. Nešlo slovenské národno-emancipačné dal preto o pomoc Moskvu, vážne sa však iba o vysoké posty, pretože hnutie a boj za federáciu republiky. zaoberal myšlienkou použiť silu, ale nová generácia nezaťažená 50. A práve z tohto dôvodu mal reform- Leonid Iľjič Brežnev ho nepodržal.

Sovietsky vodca si totiž uvedomoval, že Antonín Novotný je viac neudržateľný, zároveň však varoval pred rozkolom v strane. Antonín Novotný bol tak na začiatku roka 1968 odvolaný z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, ale navonok sa ešte nič nedialo. Súdruhovia mu poďakovali za dovtedajšiu prácu v prospech strany a naďalej zostal prezidentom republiky. Keďže sa členovia ÚV KSČ nevedeli zhodnúť na novom prvom tajomníkovi, ako kompromisné riešenie zvolili Alexandra Dubčeka, dovtedajšieho prvého tajomníka ÚV KSS. Mnohí členovia Novotného skupiny však stále zostávali vo svojich funkciách a sám Novotný odstúpil z prezidentskej funkcie až v marci 1968. Novým prezidentom ČSSR sa stal armádny generál a hrdina Sovietskeho zväzu Ludvík Svoboda. Na jar tohto búrlivého roka sa však už presadila reformná skupina komunistov vo vedení KSČ (Josef Smrkovský, Zdeněk Mlynář, Ota Šik, František Kriegel), ktorá chcela zásadne uvoľniť pomery v strane a štáte. V podstate od polovice februára prestala fungovať cenzúra a rapídne sa začala aktivizovať občianska spoločnosť. Vznikol Klub angažovaných nestraníkov (KAN), Klub 231 (podľa neslávne známeho zákona č. 231/1948 na ochranu ľudovodemokratickej republiky – bývalí politickí väzni), začala sa obnovovať sociálna demokracia, ozývali sa cirkvi. Začiatkom apríla 1968 bol na zasadaní ÚV KSČ prijatý Akčný program, ktorý predpokladal celkovú demokratizáciu politického systému. Hovorilo sa o obrodnom procese či o Pražskej jari, čo však nie je úplne presné, pretože rovnako silný reformný proces prebiehal aj na Slovensku či priamo v Bratislave. Lenže málokto si uvedomil, že ani väčšina reformných komunistov, ani Alexander Dubček ako prvý tajomník ÚV KSČ, vôbec neuvažovali o zrušení vedúcej úlohy komunistickej strany a obnove pluralitného politického systému. Nič také sa nehovorilo ani v Akčnom programe

HLAS ĽUDU | 1. 9. 2018 • 35 /4818/ KSČ, pretože v ňom išlo len o akúsi liberalizáciu komunistického režimu či ekonomiky, pričom vedúca úloha KSČ mala zostať zachovaná (mali sa ale zapájať do verejných vecí aj nestraníci). Jej vedenie sa stále hlásilo k odkazu februára 1948, ku Klementovi Gottwaldovi a Sovietsky zväz stále bralo ako svojho najbližšieho spojenca. Zaujímavo pôsobili aj rozdiely v prioritách medzi českou a slovenskou spoločnosťou. Kým v Čechách verejnosť primárne akcentovala otázku občianskych slobôd, tak na Slovensku sa hovorilo hlavne o federalizácii štátu a primárnu úlohu tak hrala národná otázka. Sovietski predstavitelia, ako aj špičky krajín Východného bloku

Pri Univerzite Komenského 1968

Indru, Vasiľa Biľaka či Drahomíra Koldera, ktorá sa bála, že ak vývoj pôjde ďalej týmto smerom, bude ohrozená celá komunistická strana a systém jej vlády. A v podstate mali pravdu, pretože pri takomto dynamickom vývoji v spoločnosti bolo len otázkou času, kedy sa mocenský monopol KSČ zosype. Alexander Dubček a jeho najbližšie okolie si tento fakt neuvedomovalo a navyše sa ocitlo medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane Dubček vnímal svoju obrovskú popularitu medzi verejnosťou a nádeje, ktoré do Čierna nad Tisou 1968 neho i nového kurzu strany občania hovorí, že vec obrany socializvkladali, na strane druhej Brežnev mu je spoločnou záležitosťou a spol. od neho požadovali okam- všetkých krajín Východného bloku. ÚV KSČ tieto argumenty odmietol, stále si neuvedomujúc, že sa veľmoc chystá zasiahnuť vo svojej gubernii so všetkou rozhodnosťou. Inak v dňoch 20. – 30. júna 1968 sa na území ČSSR uskutočnilo veľké vojenské cvičenie armád štátov Varšavskej zmluvy. Na prelome júla a augusta 1968 sa konali v Čiernej nad Tisou na dnešnej slovensko-ukrajinskej hranici známe dvojstranné rokovania medzi sovietskou a česko-slovenskou delegáciou. Brežnevove požiadavky voči Dubčekovi boli jasné: okamžité personálne zmeny v straníckych žité zastavenie reforiem. Keď do toho všetkého prišiel 27. a štátnych orgánoch, zákaz orjúna 1968 manifest 2 000 slov (v ganizácií, ktoré boli podľa neho potrebe reforiem išiel oveľa ďalej protisocialistické, obnovenie veako Akčný program KSČ) skonci- dúcej úlohy KSČ, totálna kontrola povaný spisovateľom Ludvíkom nad masovokomunikačnými proVaculíkom, ktorý odmietlo aj re- striedkami a pod. Keď vedenie formné vedenie KSČ, Sovieti a ich KSČ odmietlo sovietske návrhy, spojenci doslova zúrili a hovorili Brežnev takticky ochorel, stretol

sledovali toto dianie v ČSSR od začiatku s veľkou nedôverou. Veď už 23. marca 1968 sa konala vo východonemeckých Drážďanoch schôdza vedúcich predstaviteľov socialistických krajín, ktorí vyslovili obavy nad vývojom v ČSSR. V tomto období sa hovorilo aj o možnej vojenskej intervencii a minister obrany ZSSR maršal Andrej A. Grečko vydal rozkaz o prípravách na intervenciu. Eventuálnu stratu vojensko-politickej kontroly nad priestorom strednej Európy si totiž Sovietsky zväz v podmienkach studenej vojny nemohol dovoliť. Brežnev však stále dával prednosť politickému riešeniu. Bratislava v auguste 1968 Začiatkom mája 1968 spracovávali česko-slovenských o kontrarevolúcii. Vzťahy medzi súdruhov v Moskve, následne pri- Dubčekovým vedením a Moskvou cestoval predseda Rady ministrov sa v júli 1968 vyhrotili natoľko, ZSSR Alexej Nikolajevič Kosygin do že vedenie KSČ odmietlo účasť Karlových Varov, akože na liečenie. na varšavských rokovaniach. Aktivizovala sa aj domáca sku- Z hlavného mesta Poľska však pina konzervatívcov okolo Aloisa dostalo list, v ktorom sa otvorene

Námestie SNP 1968 sa s Dubčekom osamote vo svojom vlaku a dosiahol súhlas s konaním stretnutia v Bratislave. V hlavnom meste Slovenska sa potom 3. augusta 1968 konala schôdza predstaviteľov komunistických strán krajín Varšavskej

III

zmluvy, kde česko-slovenská strana prijala sovietske požiadavk y. Brežnev nav yše odchádzal z Bratislavy s tzv. pozývacím listom. Sovieti totiž potrebovali niečo, čím by ospravedlnili pred svetom vojenský zásah. Nasledujúce dva týždne bol Dubček pod tvrdým tlakom Brežneva, ktorý vyžadoval splnenie záväzkov, zatiaľ čo prvý tajomník ÚV KSČ síce sľuboval, ale reálne nebol schopný presadiť sovietske požiadavky. Dubčeka ešte spracovával 17. augusta 1968 v Komárne János PhDr. Tomáš Černák, PhD. (1984, Bratislava), absolvoval odbor história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a interné doktorandské štúdium na Historickom ústave SAV, kde témou jeho dizertačnej práce bol politický vývoj na Slovensku po februári 1948. Vo svojom výskume sa zaoberá aj dejinami KSS a jej vedúcich predstaviteľov, osobnosťou Gustáva Husáka, cirkevnými dejinami, a taktiež športovou históriou. Je napríklad autorom monografie HUSÁK – Mladé roky Gustáva Husáka 1913 – 1939 a štúdií Viliam Široký a Július Ďuriš – rodinný pôvod, sociálne pomery a začiatky pôsobenia v komunistickom hnutí; Posledné dni života Gustáva Husáka a otázka jeho zmierenia s Bohom; Futbal a politika v ČSR počas roka 1948 na príklade futbalových klubov AC Sparta a ŠK Bratislava; Fenomén futbalu v Trnave na príklade pamätných zápasov Spartaka Trnava a desiatok ďalších vedeckých štúdií a popularizačných článkov. Kádár, avšak celodenné rokovanie nič neprinieslo. Nasledujúceho dňa sa v Moskve rozhodlo o realizácii vojenskej intervencie, ktorá sa pred polnocou 20. augusta stala neodvratnou skutočnosťou. Skoro ráno 21. augusta 1968 sa občania po celej ČSSR zobudili do sveta plného tankov, vojenských lietadiel, obrnených transportérov a vojakov so samopalmi. Na uliciach padali výstrely a vedenie KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom bolo zaistené a odvlečené na územie Sovietskeho zväzu. Nastal koniec krátkeho osemmesačného obdobia plného nádejí.

Mozaika INÍ PÍŠU

300 ROKOV SLOVENSKEJ BÉKEŠSKEJ ČABY (1)

Pred oslavou veľkého výročia Pripravil: Jaroslav Čiep

Békešskej Čabe v Maďarsku sa už všeličo povedalo a napísalo. Určite nie všetkým našim čitateľom je známe, že si dolnozemské mesto v tomto roku pripomína 300. výročie svojho znovuzaloženia Slovákmi. Preto sme siahli po príspevkoch našich kolegov z Ľudových novín, ktoré ako týždenník vychádzajú v Budapešti a pre Slovákov v Maďarsku predstavujú presne to, čo Hlas ľudu znamená pre Slovákov v Srbsku. V prvom pokračovaní seriálu o tristo rokov Békešskej Čaby uverejňujeme príspevok kolegyne Andrey Kissovej. KAPITOLY ZO SÚČASNOSTI SLOVÁKOV V BÉKEŠSKEJ ČABE Prípravy na veľkolepé oslavy už začali pred rokom. Je to zvláštna príležitosť aj preto, lebo narodeniny Békešskej Čaby si pripomenuli posledný raz pred 25 rokmi – vtedy uložili kameň prisťahovalectva pred radnicou. Odvtedy už vyrástlo jedno pokolenie! Je to smutné, ale o to s väčším elánom sa teda pustili Čabania do práce: obnovili slávny Veľký evanjelický kostol, zrekonštruovali Slovenský oblastný dom a 6. až 8. júla si pripomenuli znovuzakladateľov a dejiny Békešskej Čaby trojdňovým festivalom. Na to, aby sme vám obsiahlejšie priblížili dejiny, súčasnosť, hlavných aktérov na slovenskom poli v Békešskej Čabe, by sme potrebovali asi celé noviny. Preto sme sa rozhodli, že ideme pátrať po tom, čo robí čabianskeho Slováka čabianskym Slovákom. Ako sa dostať k srdcu Čabana? Ako k iným ľuďom: cez žalúdok. No keďže ide o Čabana, tak rozhodne len s klobásou! Zohnala som si teda knihu evanjelického farára a etnológa Júliusa Dedinského, aby som sa dozvedela, aká je pravá čabianska klobása – a aby som sa pomocou toho dostala k tomu, aký je pravý čabiansky Slovák – Čaban. Podľa Dedinského prvou a hlavnou podmienkou čabianskej klobásy je kvalitné mäso, a v tom musia byť všetky súčasti brava, aby klobása nebola ani suchá, ani mastná. Domyslieť si správny pomer je zodpovedná úloha. Veľmi zodpovednou úlohou je aj riadiť v našej dobe národnostnú školu, keďže dobre vieme, že tieto školy pomaly prevzali od rodín sloven-

Békeščabianska radnica ského pôvodu úlohu národnostného vzdelávania. Ako by malo vyzerať odovzdanie národnostného dedičstva v škole? Edita Pečeňová už dlhé roky stojí na čele 69-ročného Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe. V inštitúcii pracuje momentálne 38 učiteľov, počet detí na všetkých stupňoch sa pohybuje okolo 360. Fungujú v nej rôzne krúžky, od spevokolu až k robotike, pedagógovia na spestrenie školských dní organizujú počas roka rôzne programy a tematické týžd-

Škola je od minulého roka bázovou inštitúciou Školského úradu, a čo sa týka pridanej pedagogickej hodnoty, už viac rokov sa nachádza v rebríčku najlepších 50 škôl v krajine. Úspešná je aj z toho hľadiska, že maturanti v hojnom počte pokračujú vo svojom štúdiu na Slovensku, viacerí z nich si vybrali pedagogický smer – aj v tomto roku spomedzi ôsmich končiacich študentov prijali do Nitry troch. No aj tu čelia problémom, súvisiacim najmä s národnostným vzdelávaním. „Tá klasická dvojjazyčná výučba je

Logo osláv 300 rokov Slovenskej Békešskej Čaby ne. Dobrá a aktívna je spolupráca so slovenskými gymnáziami v Rumunsku a v Srbsku, ako aj s miestnymi slovenskými organizáciami, kam chodia gymnazisti pomôcť v rámci verejnoprospešnej činnosti.

náročná pre žiaka. My sme si vybrali, že pôjdeme po stopách predchodcov a zachováme túto formu. Tie predmety, ktoré sme si vytýčili, že budú vyučované v slovenskom jazyku, sme zachovali. Vedome sme pracovali na

tom, aby sme si zabezpečili z bývalých našich žiakov aj odborníkov, ktorí tu budú vyučovať, takže odborníka na dejepis, na slovenskú vzdelanosť, na výchovné predmety. Takto sa môže zachovať dvojjazyčnosť.“ Riaditeľka vidí veľké nebezpečenstvo aj v tom, že hosťujúci učitelia zabezpečujú v iných dvojjazyčných školách predovšetkým už aj výučbu slovenčiny. „My by sme potrebovali domácich, našich učiteľov, ktorí v úzkej spolupráci s hosťujúcimi učiteľmi vyučujú našu mládež. Nedá sa nahradiť hosťujúcim učiteľom domáci učiteľ. Národnostná škola nie je ňou vtedy, keď sa v nej vyučuje slovenský jazyk, ale keď vie rôznymi spôsobmi, metódami odovzdať to, čo je slovenské, preto je potrebný domáci učiteľ, ktorý je vzorom, príkladom pre žiaka. Dôležitý je jeho spôsob života, čistota, jeho príklad. Keď on nie je príkladom, tak kto bude príkladom pre ďalšie generácie?“ Táto básnická otázka sa mi opakuje v hlave, kým kráčam smerom k neďalekému Domu slovenskej kultúry, tam, kde sa miestni Slováci schádzajú najčastejšie. K dobrej čabianskej klobáse potrebujeme také kvalitné črevá, ktoré udržia mäso a zachovajú šťavnatosť klobásy čo najdlhšie. S podobnými cieľmi založili DSK ešte v roku 1996, aby sa hodnoty slovenskej národnosti v Békešskej Čabe zachovali čo najdlhšie. DSK je vo vlastníctve Čabianskej organizácie Slovákov a plní tri funkcie: na poschodiach funguje penzión, na prízemí reštaurácia a poskytuje priestor

HLAS ĽUDU | 1. 9. 2018 • 35 /4818/ pre osvetársku činnosť. „Táto Ondriš Kiszely. „V predočinnosť a aktivita ČOS súvisia šlých desiatich rokoch sme s viacerými skutočnosťami,“ cestovali po krajine a snavysvetľuje nám predseda ČOS, žili sme sa osloviť mladých zároveň aj štvorčlennej miestSlovákov. Nechcem byť nej slovenskej samosprávy zaujatý, veď aj ja som ČaMichal Lásik. „V tejto oblasti, ban, ale po toľkých rokoch v Békešskej Čabe, vlastne sa vysvitlo, že tú bázu predsa to vzťahuje aj na celú župu, máme v Békešskej Čabe a lepšie povedané na Békešv jej okolí; našu doterajšiu sko-čanádsku oblasť, sa stračinnosť onedlho zveríme do tilo najviac Slovákov. Kedysi rúk terajších čabianskych bola Békešská Čaba miestom, gymnazistov,“ prezradil O. kde bolo sústredených najKiszely. Podľa jeho slov v viac Slovákov v Maďarsku, tom, že u týchto študentov kým podľa sčítania ľudu v Michal Lásik pri otvorení večerného programu sa dá nájsť čistá slovenroku 2011 z celkového počtu osláv ská identita, zohráva veľkú 62 050 obyvateľov sa tu hlásilo k výlety na Slovensku, V pokoji v Békeši, úlohu škola. slovenskej národnosti už iba 616 Slovenská klobasiáda, Slovenský ples A tu by sa mohol kruh uzavrieť, no ľudí,“ oboznámil nás so súčasnými aj Dolnozemský jarmok,“ menuje nezdá sa vám, že niečo ešte chýba? pomermi. „Ďalší činiteľ, ktorý vplýva M. Lásik, „no v tomto roku sme boli Čo dáva čabianskej klobáse a čana našu činnosť, je vek týchto Slo- menej aktívni, lebo sme sa sústredili bianskemu Slovákovi svojskú chuť vákov, väčšina ľudí patrí k najstaršej na 300. výročie... Ja sa vraciam teraz a vôňu? Samozrejme, v procese prígenerácii. Úlohou ČOS je pomocou do detstva, keď som bol v Békeš- pravy klobás nesmie chýbať údenie. malých spolkov zjednocovať ľudí. skej Čabe po prvý raz,“ prechádza na Ale čo spraví čabianskeho Slováka V Dome slovenskej kultúry sa vždy osobnejší tón predseda ČOS, „vtedy čabianskym Slovákom? všade bolo počuť slovenčinu. Dnes niečo deje,“ dodáva M. Lásik. „Identitu je ťažké opísať. Treba ju Osvetársku činnosť má na sta- už, žiaľ, to tak nie je… ani na trhu, chrániť, hovoria mnohí, no je flexibilná, rosti úradujúca konateľka ČOS a v ani v kostole.“ dennodenne ju treba obnovovať. Dať Obom je ľúto, že sa im nedarí oslo- to iba na javisko, to je málo. Slovájednej osobe i vedúca regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov viť a aktivizovať mladšie generácie – ci v Maďarsku nepovažujú jazyk za v Maďarsku v Békešskej Čabe Hajnalka Krajčovičová. „Jazyk už, žiaľ, pomaly strácame, ale spolky, ktoré u nás fungujú, sa zameriavajú na ďalšie činnosti späté so slovenskou kultúrou.“ V DSK je viacero skupín rôznych typov, niektoré sú odborné, iné slúžia na združovanie ľudí. „Najstaršou skupinou je Slovenský klub, ktorý pracuje od roku 1973, je aj najpočetnejší, združuje najstaršiu generáciu, tú, ktorá ešte zažila v rodine aktívnu slovenčinu. O jednu generáciu mladších Slovákov združuje Klub slovenských seniorov, ich veľkou ročnou akciou je usporiadanie Zo slávnosti v malom evanjelickom kostole Dňa detí pre nastupujúcich prvákov v základnej škole. Stretávajú sa tu aj stredná generácia je vyťažená z práce dôležitý, zostávajú pri vonkajších členovia Klubu pedagógov a Klub ľudí a trávi čas, pochopiteľne, s rodinou. V znakoch, pri oblečení, gastronómii, so zmenenými pohybovými schop- posledných rokoch sa znovu objavili výšivkách… Ale je na čo byť hrdým nosťami. Fungujú tu viaceré odborné na miestnych slovenských poduja- aj tu v Békešskej Čabe. Čabania sú spolky. Spevácke skupiny Orgován tiach, ba mladí dospelí a gymnazisti hrdí na svoje zaujímavé domy s a Čabianska Ružička pod vedením sa stali aj ich organizátormi. vyrezávanou, čipkovanou podsteOch, áno, farbu a štipľavosť klo- nou, na oblečenie, gastronómiu, na Ildiky Očovskej, výšivkársky krúžok Rozmarín a pred dvoma rokmi sme báse dá paprika! V DSK má sídlo aj dejiny: veď do polovice 19. storočia znovu oživili niekdajší citarový súbor jediná slovenská mládežnícka orga- bola Békešská Čaba centrom evanBoleráz, no s úplne novým názvom nizácia s celoštátnou pôsobnosťou jelického slovenského života, ale čo Strapce. Jeho mladých členov nazý- – Organizácia slovenskej mládeže v sa týka jazyka, už ani Seberíniovci vame bobule, keď bude viac bobuliek, Maďarsku. „Naším hlavným cieľom je, a Harruckernovci nehovorili doma tak to už vydá čabiansku perlu.“ Ako aby sme vychovali ďalšiu generáciu v rodine po slovensky,“ dodal Láje známe, čabianska perla je chýrny Slovákov v Maďarsku. Takých ľudí, sik. Krajčovičová sa s ním zhoduje druh hrozna, ktoré vypestoval za- ktorí poznajú naše dejiny a kultúru a v tom, že jazyk už väčšina, hlavne čiatkom 20. storočia Adolf Stark v považujú za dôležité ovládať aj slo- mladšia generácia, neovláda dobre venský jazyk. Chceme ich usmerniť alebo vôbec, ale aj napriek tomu ostali Békešskej Čabe. „Máme viacero už tradičných väč- k tomu, aby sa vrátili ku koreňom Slováci v Békešskej Čabe veľmi hrdí na ších podujatí, akými sú Stretnutie a k základom,“ hovorí o cieľoch or- svoj pôvod a snažia sa inak vyjadriť národnostných vedúcich, poznávacie ganizácie jeho dlhoročný predseda úctu ku koreňom – oživením tradícií,

spievaním starých ľudových piesní, vyhotovením výšiviek. „Aký je teda Čaban?“ pýta sa zamyslene Ondriš Kiszely. „Čabianskosť pramení asi z toho, že naši predkovia vybudovali toto mesto z krvi a blata, obetovali za to svoj život. Čaban je preto hrdý a preto iný, že sa nevymedzuje proti niekomu alebo niečomu. Tak, ako sa to tu všetko začalo pred 300 rokmi. A čo všetko sa tu podarilo Slovákom vybudovať za tie storočia. Čaban je taký, ako Veľký evanjelický kostol: veľký, čo sa týka jeho duše, a otvorený.“ Keď padne reč o tom, či sa podarí vo všetkých inštitúciách, organizáciách, kluboch zabezpečiť dorast, všetci na chvíľu zosmutnejú. Nádej vidia v tom, že OSMM zachováva svoje sídlo a členskú základňu tu a že sa im podarí osloviť a zapojiť do práce mladšie generácie. No keďže OSMM prevezmú študenti, pred ktorými ešte len stoja univerzitné a prvé pracovné roky a sú plní spasiteľných myšlienok, je otázne, či zostanú natrvalo v Békešskej Čabe. Aj keď je to župné mesto, aj jeho zasiahnu problémy, ktoré sú typické na celom vidieku v Maďarsku. Mladí odchádzajú za prácou a lepšie živobytie do Budapešti alebo za hranice. Bývalá študentka slovenského gymnázia Rita Hornoková vyrástla v čabianskej slovenskej rodine, získala diplomy na Slovensku a v Poľsku, momentálne žije a pracuje v Bratislave. V septembri sa vráti do Budapešti a vie si predstaviť aj to, že by niekoľko rokov pracovala v Békešskej Čabe, ale natrvalo by sa už nikdy nevrátila, lebo by jej chýbalo medzinárodné prostredie. No odkedy býva v cudzine, posilnila sa v nej lokálna identita. „Predtým som sa nepovažovala za lokálpatriotku, ale dnes už som veľmi hrdá na veci, ktoré som predtým videla ako obyčajné. Je veľkou hodnotou, že sme sa naučili po slovensky, a osobne som hrdá na súdržnosť mladých ľudí v Békešskej Čabe, a to nezávisí ani od toho, či daný človek pracuje alebo nepracuje na slovenskom poli. Je nepredstaviteľné, že ak sa stretnú na ulici dvaja bývalí slovenskí gymnazisti, aby neprehodili aspoň niekoľko slov, aj po rokoch.“ Ondriš Kiszely je jeden z mála mladých, ktorý si vie predstaviť svoj život v Békešskej Čabe. Jeho kamaráti z detstva, podobne ako Rita, plánujú žiť v hlavnom meste. Podľa neho toto výročie je osudové aj preto, lebo je to aj príležitosť zastaviť sa a zamyslieť sa nad tým, či sa podarí a aký je recept na to, aby tu Slováci prežili. Aspoň ďalších 300 rokov. Foto: J. Čiep

Mozaika KULTÚRNE LETO V MESTE PLNOM HISTÓRIE

Trnavská brána: vchod do mesta – folklóru Ján Špringeľ

„T

rnavský samosprávny kraj a mesto Trnava sa posledné roky snažia o návrat Trnavčanov a turistov do stredu mesta,“ hovorí mi Oľga Lukačovičová.

REPORTÉRI

špatné počasie: „Folklórom žije center dolného Považia v polovici augusta. Tohtoročná Trnavská brána od 17. do 19. augusta okrem tanca, spevu a folklóru viac

Železničná stanica

Kostol Nanebovzatia Panny Márie a Západoslovenské múzeum

Radnica

na rozdiel od Slovenských národných slávností už aj v piatok. Trnavské kultúrne leto na rozdiel od iných miest nemá v harmonograme akcií veľa výstav, dôraz je na podujatia na otvorenom priestore. Z programov, ktoré podujatia v mestečkách vojvodinských Slovákov doteraz nemali alebo ich mali v menšom množstve, je do takmer 70-tisícového mesta zaradená aj prehliadka historických vozidiel. Hlavnú časť festivalu tohto roku rozdelili na ročné a rodinné obyčaje. „Hodinový program domácich Pozvánka na Trnavskú bránu folklórnych súborov z Trnavy

Domáca skupina White Malon hrá electro-swing

Obyvateľka „slovenského Rímu“ je dnes dôchodkyňou, ale pracovala na rôznych postoch v lokálnej administratíve a vie, že usporadúvať kvalitný program na otvorenom si vyžaduje hodne organizačných schopností a mesiace námahy, ktoré neraz môže v sám deň podujatia zmariť aj

ako dvadsať súborov z krajín Vyšehradskej štvorky (Maďarska, Poľska, Čiech a Slovenska) a takmer osemsto účastníkov ponúkla priestor i remeselníkom a v neposlednom rade bohatú gastronomickú ponuku tradičných jedál.“ Jarmok je na Trnavskej bráne

Návštevníci podujatí na Korze

HLAS ĽUDU | 1. 9. 2018 • 35 /4818/

ľovským mestom. Okrem iného i Letom na korze. Z programov, ktoré už mali prajný ohlas medzi návštevníkmi, organizátori z Mesta Trnava do výstavnej skrine okrem Trnavskej brány dali aj Garden party na Korze, ktoré bolo súčasťou otvorenia kultúrneho leta, džezový festival Trnavský jazzyk, filmové akcie Bažant kinematograf a Kino pod hviezdami, koncerty dychových hudieb a organové dni. „Koncom augusta vystúpia

Smerovky pred Mestským opevnením

Kostol Najsvätejšej Trojice

Za historickymi hradbami je City Arena Trnava Mestska cast Druzba

Bazilika svätého Mikuláša a súsošie svätého Jozefa

1. – 7. 9. 2018

POČASIE

mal názov Koľko domov, toľko obyčajou, kým ten poldruhahodi-

nový skupín „spoza chotára“ nazvali Prišli sme vám od susedov. Na záver piatkovej časti programu si milovníci folklóru vychutnávali tance FS Liptov z Ružomberka. V neskorších popoludňajších hodinách v sobotu je pre najmladších organizovaná Folklórna školička spevu a tanca z okolia Trnavy a v rannom predvečernom čase aj Folklórna škola tancov pre dospelých. Inak vstup na celý festival je zdarma,“ dopĺňa „sprievodkyňa“ historickou a kultúrnou Trnavou. Trnavčania oslavujú celé leto dni, keď sa pred sedemsto osemdesiatimi rokmi Trnava stala slobodným krá-

Množstvo atrakcií i pre najmladších

Radošinské naivné divadlo a SĽUK s pamiatkou na Milana Rastislava Štefánika. V septembri sa chystá tradičný jarmok. Atraktívne budú aj šermiarske, tanečné, strelecké, žonglérske predstavenia a interaktívne dobové tábory v rámci kultúrnej akcie Stredovek pod hradbami. Siedmeho septembra je spevác-

ka šou Trnavčania Trnave, kde vystúpia okrem iných Robo Opatovský, Mária Čírová a Dominika Mirgová. Aj pre program Rozlúčka s letom si organizátori zvolili spevácke esá – Simu Martausovú a Janu Kirschner,“ podotkla na záver dôchodkyňa s bohatou stážou v okresnom a mestskom vedení Oľga Lukačovičová.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

24˚ | 17˚

22˚ | 15˚

24˚| 14˚

23˚ | 15˚

21˚ | 13˚

25˚ | 15˚

25˚ | 14˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

ZDRAVIE A MY

Suroviny: Na cesto: 3 vajcia, 5 lyžíc cukru, 4 lyžice múky, 2 lyžice kakaa, ½ kypriaceho prášku, 2 lyžice oleja; Na poliatie cesta: 2 dl čokoládového mlieka; Na plnku: 4 dl čokoládového mlieka, čokoládový puding, 125 g margarínu; Na šľahačku: 2 vrecúška šľahačky, 1,5 dl čokoládového mlieka Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme s cukrom. Pridáme žĺtky, olej, múku, kakao a kypriaci prášok. Vareškou dobre zmiešame a prelejeme do okrúhleho plechu vyloženého papierom na pečenie. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 až 200 ̊C orientačne 15 až 20 minút,

itlivosť na lepok sa podľa najnovších zistení javí ako skutočný zdravotný problém a konzumácia bezlepkovej stravy nie je len módnym výstrelkom. Niektorí ľudia totiž po zjedení lepku trpia zmenami v tele, odlišnými od tých, ktoré sprevádza buď celiakia alebo alergia na pšenicu.

Torta s čokoládovým mliekom

podľa vlastnej rúry. Upečené cesto ešte horúce polejeme čokoládovým mliekom a necháme vychladnúť. Plnka: Puding rozmiešame v trochu čokoládového mlieka a zavaríme do zvyšného čokoládového mlieka. Uvaríme puding a do teplého zamiešame margarín. Plnku vyšľaháme mixérom a natrieme na cesto. Šľahačka: Vyšľaháme šľahačku s čokoládovým mliekom a natrieme celú tortu. Foto: E. Šranková

DOM A ZÁHRADA

Citliví na lepok môžu byť aj „neceliatici“

O čo teda ide? Títo ľudia trpia oslabením črevnej bariéry, čo vedie k imunitnej reakcii po konzumácii potravín, ktoré obsahujú lepkový proteín – zvyčajne ide o pšenicu, raž alebo jačmeň. Medzi príznaky patria nadúvanie, bolesti brucha a hnačka, ale tiež únava, bolesť hlavy, úzkosť a problémy s pamäťou či s myslením. Nejde však o celiakiu, čo je genetická porucha, pri ktorej imunitné bunky po vystavení lepku útočia na sliznicu tenkého čreva. Títo pacienti nemajú ani alergiu na pšenicu, ktorá sa obvykle prejaví

Mangold – zabudnutá zdravá zelenina Mangold je prastará zelenina, ktorá po čase upadla do neznáma. Dnes sa opäť používa v kuchyni ako alternatíva namiesto špenátu, kapusty a iných druhov listovej zeleniny. Čo je to vlastne mangold? Mangold je listová zelenina a jej príbuzným je práve špenát. Je viac citlivý na chlad, preto nie je taký rozšírený. Dve základné odrody mangoldu. Stopkový mangold má svetlé alebo tmavé zelené listy a až 5 centimetrov široké stonky s bielou alebo červenou farbou. Stonky i listy sú mierne sladké a majú slabšiu príchuť repy. Listový mangold má stonky pomerne úzke a široké listy, ktoré sa v kuchyni používajú ako špenát. Najviac chutné sú mladé listy do dĺžky 20 centimetrov. Chuť mangoldu je jemná, mierne

sladká a orechová, nikdy nie je pálivá alebo ostrá. Vplyv mangoldu na črevnú mikroflóru. Mangold obsahuje veľa vlákniny – viaže vodu spolu s toxínmi. Urýchľuje peristaltiku čriev, a tým odstraňuje zápchu. Vďaka vysokej koncentrácii vápnika, železa, horčíka a vitamínu C je dôležitou diétnou rastlinou. Čo mangold obsahuje? Je bohatý na vitamíny B, A a C, ale i na prvky

ako draslík, horčík, fosfor, železo a vápnik či rutín a kvercetín. Kvercetín je prírodné antihistaminikum. Rutín a kvercetín spolu s vitamínom C majú protisklerotické a protizápalové účinky. Kyselina listová pôsobí priaznivo na reguláciu červených a bielych krviniek. V listoch sú flavonoidy, tie majú významný účinok pri zápale žíl. Obsahujú vysoký podiel vlákniny a majú nízku energetickú hodnotu. Vplyv mangoldu na zdravie: Odstraňuje nervozitu a únavu, zlepšuje koncentráciu. Odstraňuje tráviace problémy a detoxikuje črevá. Znižuje hladinu tuku v krvi. Posilňuje imunitu, srdce a svaly. Chráni sliznice celého organizmu. Spevňuje kosti a zuby. Stimuluje krvotvorbu a okysličuje bunky.

Mozaiku číslo 228 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

alergickou reakciou ako žihľavka, svrbenie očí alebo ťažkosti s dýchaním, ale nespôsobí žiadne dlhodobé poškodenie tenkého čreva. Odhaduje sa, že takouto „neceliatickou“ citlivosťou na pšenicu trpí od 0,5 do 6 percent celkovej populácie. Zároveň však treba dodať, že snahu o presnejšie odhady brzdí nedostatok diagnostických nástrojov. Analýza 80 pacientov ukázala, že sa u nich spúšťa imunitná reakcia na lepok. Vedci však nezaznamenali autoimunitnú reakciu. Nenachádzali sa u nich T-bunky – špecifická forma bielych krviniek – útočiaca na živé bunky v tele, ako je to pri celiakii. Akútnu a systémovú imunitnú aktiváciu však sprevádzali známky bunkového poškodenia čriev, pretože mikróby a častice potravín presakovali cez oslabenú črevnú bariéru do krvného obehu. Táto črevná bariéra je pre naše zdravie veľmi dôležitá. Zabraňuje tomu, aby sa baktérie a molekuly potravy dostali z čriev do zvyšku tela, a vyvolali tak imunitnú reakciu, ktorá spôsobuje toto ochorenie. Toto presakovanie sa pri celiakii neodohráva, bez ohľadu na škody, ktoré táto choroba črevám spôsobuje. Nové možnosti. Na základe protilátok a biomarkerov bude pravdepodobne v budúcnosti vyvinutý krvný test, ktorý pomôže ochorenie diagnostikovať. Okrem toho môžu lekári fyzicky rozlíšiť neceliatickú citlivosť na pšenicu a celiakiu podľa toho, ktorá časť čreva je poškodená. Kým celiakia typicky poškodzuje hornú časť tenkého čreva, markery pri neceliatickej citlivosti na pšenicu ukazujú poškodenie dlhej strednej časti tenkého čreva. Doteraz takéto biomarkery nemali gastroenterológovia k dispozícii.

Kultúra Krásavica z Leenane zavítala do Petrovca

Kultúra

SLOVENSKÉ VOJVODINSKÉ DIVADLO

Žánrovo je Krásavica z Lea úvod k sviatku divadla, k dienane určená vadelným narodeninám, za ako divadelný Neprekonateľné konflikty medzi ktoré sa považuje 27. august, triler. Dráma je matkou a dcérou končia tragicky keď sa roku 1866 v Petrovci po prvýpomiešaná s krát hralo divadelné predstavenie, čiernym humorom. Príbeh je vlastne smútok, smiech, ale nájdu sa aj bola premiéra nového predstavenia o živote mladej ženy, tridsiatničky, takí, ktorí využívajú prvky hororu v produkcii Slovenktorá žije s mamou. a trileru či detektívky. Na javisku ského vojvodinského Predstavenie priná- to možno nie je až také čisté, ale divadla. ša scény z každo- vďaka neštandardnej situácii, ktorá V sobotu večer 25. denného života. Sú vyvoláva silné napätie a emócie, augusta v sieni SVD v ňom aj napínavé môžeme pozorovať ľudské vzťahy premiérovo predviedli momenty, preto hru v hraničných situáciách. A tak pri divadelné predstavezaraďujú do kategó- sledovaní trileru na javisku nás možnie Krásavica z Leenarie triler a má to aj no, viac ako samotný príbeh, vydesí ne, súčasného britnečakaný obrat na nahliadnutie do terajšej stránky ského autora Martina konci a uzavretie samého seba, ktorú má niekde hlMcDonagha (1970). kruhu, ktoré nás boko ukrytú každý z nás. Práve preto Premiéra v SVD privlastne vracia na sme sa rozhodli priniesť na javisko lákala značný počet samotný začiatok trochu strachu so štipkou čierneho obecenstva, ktoré vekolobehu. Ale ten- humoru a cynizmu, lebo aj to je súdelo oceniť snahy he- Celý tím, ktorý sa podieľal pri realizácii predstavenia toraz to valcuje ďal- časťou nášho každodenného sveta. reckého kolektívu, ako Krásavica z Leenane V tomto smere nás inšpiroval práve šiu generáciu. aj celkovej produkcie. „V divadle, rovna- autor a jeho štýl,“ zdôveril sa režisér. Dramaturgiu tohto predstavenia a mladšiu generáciu hercov, ale ko ako aj v živote, stále vyhľadávame Ďalšia repríza predstavenia Krásaurobil Ján Chalupka a réžiu, scé- nadostač skúsených, aby zdolali rôzne životné modely, ktoré nám vica z Leenane bude o mesiac v rámci nografiu, návrh kostýmov, svetelný pomerne dosť „ťažkú“ tému, ktorá povedia viac o ľudských vzťahoch,“ Petrovských dní divadelných. Tie dizajn a výber hudby si na vlastné sa v tomto predstavení podáva vyznáva sa režisér Sanitra. K tomu potrvajú od 21. do 24. septembra plecia prebral Richard Sanitra. Obom pred diváka. pridáva: „Tvorcovia to skúšajú cez 2018. Foto: Igor Bovdiš Jaroslav Čiep

je domicil Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene a v SVD už hosťovali aj predtým. V predstavení Krásavica z Leenane hrajú štyria herci. Hlavné postavy hrajú Svetlana Gašková, Daniela Legíňová-Sabová a mužskú časť postáv tvoria Ivan Sabolčki a Ivan Privizer. Ide o strednú

ZPVU BÁČSKY PETROVEC

Rodný kraj Zuzany Ferkovej J. Čiep

Báčskom Petrovci sa v piatok 24. augusta stretli milovníci výtvarného umenia. Dôvodom tejto slávnostnej príležitosti bolo otvorenie výstavy Rodný môj kraj autorky, ľudovej maliarky, Kysáčanky Zuzany Ferkovej. Ide o druhú samostatnú výstavu Zuzany Ferkovej, keďže po prvýkrát vystavovala vo svojom rodisku – v Kysáči. Túto v Petrovci otvorenú výstavu autorka a jej spolupracovníci z maliarskeho krúžku Michala Geržu v Kysáči spoločne zorganizovali so Združením petrovských výtvarných umelcov. Zo • KULTÚRA •

sprievodného katalógu sme sa dozvedeli, že sa Zuzana Ferková narodila 20. mája 1956 v Kysáči. O jej živote a životných presvedčeniach zoskupené publikum na nádvorí Kultúrneho centra zoznámila Mária Sláviková, jej priateľka po štetci. Tak sme sa dozvedeli, že Ferková Ľudová maliarka Zuzana Ferková z Kysáča je aj krajčírkou, cuk- a úlomok z jej obrazov vystavených rárkou (tortárkou) a že v Petrovci bola prvou maliarkou v Kysáči, maliarskeho odmlčania sa, ako ktorá začala omaľovávať taniere, nám to v rozhovore prezradila krčahy a iné úžitkové predmety samotná vystavovateľka, podujala v domácnosti. Po dlhšom čase sa maľovať aj obrazy. Teraz zväčša

maľuje olejovými farbami. Na jej obrazoch, aké sú vystavené aj v Petrovci v sieni Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec, vidieť aj obyčajné domácke práce, ale aj chvíle sviatočné. Okrem toho sú tu aj zátišia či portréty, ale aj obrazy s duchovnou tematikou, k čomu má autorka tiež veľmi blízko. Viac o tvorbe Ferkovej na vernisáži hovoril akademický maliar Michal Ďurovka, ktorý zároveň výstavu otvoril. Trefnými hudobnými číslami otvorenie výstavy spríjemnili speváčka Zuzana Kukučková za sprievodu harmonikára Ondreja Maglovského, ktorý zahral aj inštrumentálové číslo. Na úvod prítomných pozdravila predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov Mária Struhárová. Poznamenala, že výstavu si záujemcovia môžu pozrieť do 27. augusta 2018.

35 /4818/ 1. 9. 2018

Kultúra BALKAN FOLK FEST

Novosadčania a Selenčania v Bulharsku

PETROVČANIA V CHORVÁTSKU

Išli do Drlaku

Vody sa neboj, obliať sa nám daj v predvedení FS Petrovčan YMCA Keď som sa ja z nášho kraja... zatancovali šafárikovci (Foto: J. Berédi)

Danica Vŕbová

očas celého leta v meste Varna, treťom podľa veľkosti a jednom z najstarších miest v Bulharsku, prebieha podujatie pod názvom Balkan folk fest. Ako sám názov hovorí, zamerané je na folklór Balkánu, čiže na folklór všetkých národov a národnostných menšín, ktoré žijú na Balkáne. V dňoch 14. – 21. augusta sa na tomto festivale zúčastnili i členovia KUS Jána Kollára zo Selenče a SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu. Festival je medzinárodného charakteru, a tak na ňom vystúpili i hostia z Turecka, Maďarska, Rumunska, Macedónska atď., ale nechýbali ani ďalšie súbory zo Srbska. Každý súbor mal jedno vystúpenie počas folklórneho týždňa, na ktorom vo veľkolepej

budove varnarskej opery ukázal kúsok svojho repertoáru. Za svoje prednesy účastníci boli odmenení ďakovnými listinami a soškami. Zvyšok času trávili, ako inak, pri mori. Ubytovaní boli v Zlatých Pieskoch, takže každodenné kúpanie v Čiernom mori bolo samozrejmosťou. Pekné počasie im žičilo aj pri odhaľovaní tajomstiev tohto bulharského mestečka. Z jazykovej strany žiadne bariéry necítili, hoci boli tisíc kilometrov vzdialení od domu, lebo sa tam bežne dalo komunikovať po srbsky. Cesta bola dlhá, dvadsaťhodinová, ale príjemná spoločnosť prispela, aby si na únavu a nervozitu ani len nepomysleli. Domov sa vrátili bezpečne a spokojní: spolky si upevnili spoluprácu, medzi folkloristami vznikli nové kamarátstva, zrodili sa i sympatie.

Selenčania vo víre tanca

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Anna Horvátová

halo na výbornú, čo potvrdila aj predsedníčka Matice slovenskej ájazdy folkloristov a iných Josipovac Rozália Kukučková: ochotníkov treba podpo- „Do organizácie je zapojených rovať, lebo tam sa prezen- vyše šesťdesiat ľudí, a preto tak tuje nielen činnosť súboru, ale perfektne klape. Sme radi, že nás predovšetkým obyčaje, tradícia, z roka na rok objavujú a že dnes jedným slovom kraj, z ktorého máme hostí aj z Báčskeho Petpochádzajú. Petrovskí folkloristi rovca.“ V bohatom kultúrno-umeleckom programe v sobotu 25. augusta teda mali česť vystúpiť aj Petrovčania, a tak zaslať do sveta odkaz o nás. Podarilo sa im to, čo dosvedčil aj dlhý potlesk obecenstva. Folkloristi FS Petrovčan YMCA Srbsko dôstojne prezentovali svoju obec – Báčsky Spevom sa predstavila Margarita Benková za Petrovec a svoju harmonikového sprievodu Zdenka Makovníka krajinu – Srbsko. Predviedli dve nás reprezentovali v Chorvát- choreografie – Keď pôjdeš poľa sku, na tradičnom, v poradí 11. nás a Vody sa neboj, obliať sa nám kultúrno-umeleckom a gastro daj autora Pavla Pavlíniho a sprepodujatí Slováci do Drlaku. Konalo vádzali ich speváčka Margarita sa 24. i 25. augusta na poľane a na Benková a na harmonike Zdenko futbalovom ihrisku v Josipovci Makovník. Punitovačkom. Matica slovenská Čo znamená ten Drlak, pýtaJosipovac i SKUS bratov Banasov- me sa: „Je to názov pasienka, na cov sa už 12-krát (keďže 1. ročník ktorom je teraz futbalové ihrisko podujatia bol nultý) podpisujú a kde bol aj postavený šiator,“ pod organizáciu tohto náročného odpovedá predsedníčka. Ako spopodujatia. mienka na časy zašlé, nezmenili Aj toho roku všetko prebie- si meno, a tak idú do Drlaku.

• KULTÚRA •

V MÚZEU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Zmluva o medzinárodnej spolupráci Anna Francistyová

šte raz sa ukázalo, aký navrstvený význam majú Slovenské národné slávností. Napríklad Múzeum vojvodinských Slovákov počas tohtoročného národného sviatku Slovákov v Srbsku prijalo hostí z Chorvátska, z Našíc. Príjemné stretnutie nezostalo obom stranám len v peknej spomienke, ale spečatili ho podpismi na historickom doklade: v sobotu 11. augusta bola totiž podpísaná Zmluva o spolupráci, uzavretá medzi Múzeom vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci a Slovenským kultúrnym centrom Našice. Podpísali ju riaditeľky ustanovizní Anna Séčová-Pintírová a

DrSc. Sandra Kralj-Vukšić. O čo konkrétne ide, nám povedala riaditeľka MVS A. Séčová-Pintírová: „Ustanovizne sa dohodli, že budú podporovať priamu spoluprácu v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva, a to v nasledujúcich oblastiach a formách spolupráce: vzájomná výmena skúseností a informácií Dve riaditeľky v historickej chvíli: Anna v odbornej, edukačnej, Séčová-Pintírová a DrSc. Sandra Kraljprezentačnej a výstavnej Vukšić (Foto: z archívu MVS) oblasti, realizácia spoločných projektov v zmysle praktickej cu a pomoc zmluvných strán pri činnosti a kultúrnych prezentácií, realizácii rôznych cezhraničných ako napríklad plánovanie výstav, projektov v rokoch 2018 – 2023.“ A podnetom na túto medzinázber materiálu, výmena publikácií. Ide o vzájomnú aktívnu spoluprá- rodnú spoluprácu bola osobná

LETO V PAZOVSKEJ KNIŽNICI

Autorky – spisovateľ ky sú najčítanejšie Anna Lešťanová

orúce letné dni sa môžu stráviť aj s dobrou knihou, hovoria mnohí verní čitatelia staropazovskej Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića. Na základe zistených údajov, už niekoľko rokov dozadu je v tejto ustanovizni počas leta oveľa väčší záujem o tzv. uvoľňujúce knihy na oddych a pláž. Hoci takáto odborná klasifikácia v knihovníctve nejestvuje, predsa knihovníci vedia každému čitateľovi poradiť dobrú knihu, s tým správnym titulom pre horúce letné dni. Podľa dennej a mesačnej štatistiky prečítaných kníh, ako uviedla Dragana Milašová, riaditeľka Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića v Starej Pazove, sa dopracovali k zaujímavým údajom. Na • KULTÚRA •

Dragana Milašová top listine prvé miesta majú ženy – spisovateľky, lebo sú práve ženy i najpočetnejšími čitateľkami. A medzi najhľadanejšie autorky v pazovskej knižnici zaradili: Jelenu Bačićovú-Alimpićovú, Vesnu Dedićovú a Jelicu Greganovićovú, tiež Noru Robertsovú, Sandru Brownovú a Danielle Steelovú. Na

Oddelení pre dospelých najhľadanejšími zahraničnými autormi sú Jo Nesbo, najpopulárnejší spisovateľ kriminalistických románov, potom Ken Follett a Paulo Coelho. Z radov tunajších autorov je to Veroljub Rančić. V letných mesiacoch sa v Starej Pazove prečíta okolo 2 000 kníh

známosť dvoch bývalých kolegýň... „Áno, so Sandrou sa poznáme z Nitry, lebo aj ona tam študovala, dokonca na tej istej katedre. Nedávno sme sa našli na Facebooku. K podpísaniu zmluvy prišlo spontánne, lebo aj oni, teda zamestnanci Slovenského kultúrneho centra v Našiciach, aj my, sledujeme navzájom prácu a aktivity našich ustanovizní. Dôležité je, že veľmi ľahko komunikujeme a že si rozumieme. Najprv v osobnom kontakte, teraz aj v úradnom stretnutí sme sa porozprávali o problémoch, ktoré nás trápia. Zistili sme, že zápasíme s podobnými problémami, ako to v kultúre obvykle býva. Oni tiež riešia problém odborných kádrov a priestorov, tak ako aj my. Dôležité je, aby sme si pomáhali, navzájom si radili, vymieňali skúsenosti. To pomôže obom stranám.“ Zmluva je podpísaná, spolupráca má teda oficiálny podklad a už na budúci rok, podľa priania našej spolubesedníčky, sa možno niečo zo zatiaľ ústne dohodnutých plánov aj realizuje. na Oddelení pre dospelých a asi 500 kníh na Oddelení pre deti. Najmladší čitatelia staropazovskej knižnice letné prázdniny využívajú hlavne na oddych od povinného čítania. Usilovní sú i predškoláci, pre ktorých je bohatá ponuka obrázkových kníh. Čo sa týka návštevnosti a počtu prečítaných kníh, podobná je situácia i v oddelení knižnice v Novej Pazove, kde je organizovaná dielňa s názvom Leto je pre hru a stretnutia, kým je na 29. augusta naplánovaný poetický večierok s Radomirom Mićunovićom. Letné obdobie v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića využili i na rekonštrukciu osvetlenia v miestnostiach. Ináč celý rok 2018 je pre staropazovskú Ľudovú knižnicu Dositeja Obradovića oslavný a jej začiatky siahajú do dávneho roku 1878. Z radu nadchádzajúcich podujatí očakáva ich 12. septembra návšteva členov Druhého literárneho tábora, a to v organizácii Mestskej knižnice Atanasija Stojkovića v Rume a Ľudovej knižnice Srbska. Ústredná oslava je naplánovaná na 18. októbra.

35 /4818/ 1. 9. 2018

Kultúra K ŽIVOTNÉMU JUBILEU VOJLOVICKEJ KULTÚRNEJ PRACOVNÍČKY ANNY KUCHÁRIKOVEJ

Kým robím, zatiaľ som živá Vladimír Hudec

baví a sami mi donášali rôzne predmety, ktoré viac nepotrebovali. Ja som ich odložila. Dostala som najmä mnoho krojov. Keď sa ženy, ako mi tuná povieme, ,prezliekali’ do panského, bolo im ľúto zahodiť kroje, nuž tie dobre zachované doniesli mne a ja som to

„O

semdesiat rokov je veľmi pekne dožiť, ale nie je ani tak ľahko,“ povedala nám na úvod rozhovoru známa kultúrna pracovníčka z Vojlovice Anna Kucháriková, keď sme ju z príležitosti jej životného jubilea navštívili v jej príbytku vo Vojlovici. „Mne však život prešiel veľmi pekne, lebo som vždy plávala v kultúrnych vodách. Polovicu života som nechala v Detvane a teraz je Matica môj druhý domov. Prvýkrát som ako 17-ročné dievča začala hrať divadlo. Debutovala som v hre Náš pán minister, potom som odohrala ešte mnoho predstavení. Vtedy Spolu s Tomášom Brezinom kultúrny život prebiehal pod nacvičovali folklór taktovkou učiteľov. Divadlo nacvičovali páni učitelia Spevák a Lačok, ochotne prijímala. Dnes mi to všetko a spomínam si, že šepkárkou bola pripomína moje detstvo a mladosť.“ učiteľka Eva Lenhartová. Detvan ešte Všetko to sa nachádzalo u Anny nejestvoval, ale bol Slovenský dom, Kuchárikovej doma. Nuž a keď vojneskoršie Dom kultúry Vojlovica.“ lovický MOMS dostal od Miestneho Bola herečkou, tanečníčkou, ne- spoločenstva miestnosti, časť tých skoršie aj režisérkou a kostymérkou. predmetov a krojov jej poslúžili, aby S vtedajším manželom Tomášom tam postavila stálu etno výstavu. Za Brezinom, hudobníkom, nacvičova- svoju etnografickú činnosť dostala li folklór a prví vraj postavili v chore- početné odmeny a fotografie z jej ografii vojlovické tapantoše, s ktorými archívu boli vyhlasované za najstaršie Detvan prvýkrát vystúpil na vtedajšej v danej oblasti na súbehu ÚKVS. folklórnej prehliadke, dnes Folklórnom Anna Kucháriková je z povolania

som tam videla nejaký starý predmet, kroj, mustričku na stene, vyjadrila som želanie, aby som si to vyfotila. Hádam som to mala vštepené v krvi. Neskoršie som trochu aj čítala, rozprávala sa s ľuďmi, a tak som sa aj trochu zdokonalila.“ Časť bohatej etno zbierky Anna Kucháriková uplatnila v matičných miestnostiach, avšak doma zachováva ďalšiu zbierku. Dokonca jej dom sa aj dnes tak trochu podobá múzeu, keďže vedľa moderných predmetov si svoje miesto našli aj rôzne starožitnosti. Okrem toho mnohé predmety, ktoré by sa mohli vystaviť, sa nachádzajú na povale. Teraz, keď je už v pokročilom veku a aj zo zdravia začalo ubúdať, nastoľuje sa otázka, komu to nechať do vena. Tým skôr, že jej život nedoprial potomkov. „Aj ja som už o tom uvažovala. Pán farár Kulík mi navrhuje, aby som všetko nechala Matici. V podstate nemám nič proti, ibaže sa zamýšľam nad tým, že Matica tam má pomerne malý priestor. K tomu máme tam pod tou istou strechou aj susedovcov. Okrem toho,

okrem svedomitou prácou na profesionálnom pláne môže pochváliť aj tým, čo urobila pre vojlovických, ale aj všeobecne vojvodinských Slovákov. Nie je však úplne spokojná. „Myslím si, že som mnoho zanechala, ale mohla som ešte viac. Ešte stále síce nie je neskoro, ibaže teraz už nemám s kým spolupracovať a sama s technikou slabo narábam. Chcela by som totiž zmapovať, čiže dať na papier, aká látka sa používala na šitie krojov, z čoho sa šil pracovný a z čoho napríklad slávnostný odev a tomu podobné. V poslednom čase sa totiž zjavili novšie varianty, šité z modernejších látok. Ja to síce viem a takmer pre každý kus kroja mám zapísané, ale bolo by potrebné to napísať na počítači, vytlačiť a pripojiť ku každému kroju, tak ako sa to v múzeách robí. Chcela by som aj tie kroje v matičnom dome dať do skla a tak zachrániť, ale nijako to zrealizovať. V týchto rokoch zrejme už potrebujem pomoc. Mnoho mi pomáhali a ešte stále pomáhajú Marína Hríbová a Alena Kulíková, aj iní, ale ani ony nemajú mnoho času. Už majú svoje rodiny, deti a pracovné povinnosti, ktorým sa musia venovať. Uvažovala som aj o tom, aby som všetko to spolu so starými fotografiami zaradila do nejakej knihy. Všetko je popísané, iba to treba digitalizovať a pripraviť na tlač a, pravdaže, zadovážiť prostriedky, čiže

Etno výstava v miestnostiach vojlovického MOMS

V divadelnom predstavení Ľudia v roku 1957 (druhá zľava) festivale Tancuj, tancuj... V rozhovore nám prezrádza, že ju od malička veľmi bavila aj minulosť Slovákov vo Vojlovici. „Celý svoj život som zbierala rôzne starožitnosti a staré fotografie zo života Vojlovičanov, a tak som ich zachránila pred zničením. Ľudia vedeli, že ma to

www.hl.rs

zdravotná sestra, dnes už, pravdaže, na dôchodku, a o etnológii sa nikdy neučila. Po rokoch je však vo Vojlovici hlavným konzultantom práve v tejto oblasti. „Vykonávajúc moju prácu, často som odchádzala do domov ľudí a vždy, keď

Informačno-politický týždenník

kým sú vo vedení MOMS títo ľudia, ja sa o svoje veci neobávam, ale čo ak jedného dňa bude zvolený niekto iný, kto k starožitnostiam nebude mať vzťah? Iní mi zasa navrhovali, aby som všetko darovala Múzeu vojvodinských Slovákov, ale ja by som vari všetko najradšej darovala Múzeu v Pančeve. S jeho pracovníkmi som už mala určité rozhovory.“ Keď človek dožije 80 rokov, zvykne sa obrátiť po sebe a analyzovať svoju životnú púť. Anna Kucháriková sa

vypracovať projekty. Pre mňa je to však už príliš náročné a potrebovala by som pomoc mladších. Myslím si, že by to bol vzácny dokument o vojlovických Slovákoch a významný prínos k zachovaniu tradície vojvodinských Slovákov. Viackrát som to navrhovala v našom MOMS, ale nateraz nič. Mám nádej, že uslyšia tieto moje želania, že sa pokúsia zabezpečiť prostriedky, aby sme to urobili, a že ma aj zdravie poslúži, aby som tak uzavrela túto moju prácu.“ • KULTÚRA •

NA SLOVO S VINONOU DUDKOVOU

SCÉNA

Cena prišla v správnej chvíli Danuška Berediová-Banovićová

rých stretám na ulici) a vlastné skúsenosti. Inšpirujú ma tiež aj cudzie práce. Tie ma inona Dudková z Jánošíka podnecujú, aby som nakreslila je tohtoročnou laureátniečo lepšie a komplexnejšie kou ceny Rozletov pre alebo aspoň rovnakej hodnajlepšie výtvarné práce mlánoty.“ dežníckeho časopisu Vzlet. Čo najradšej kreslíte? Komisia ocenila, že sa z jej tvorby „Najčastejšie kreslím pordá vidieť fotografický realizmus tréty, ale najradšej mám voľné s efektívnou hrou svetla a tietémy, keď iba kreslím to, o čom ňa, ako aj expresívnosť výrazu, v tom momente rozmýšľam. kde farbou úspešne prejavuje V tom som najslobodnejšia.“ emócie. Majstrovsky stvárnila aj Čo pre vás znamená Cena portréty a figúry, ktoré svedčia Rozletov tohto roku? o jej evidentnom talente, ktorý Vinona Dudková „Som rada, že som ju získala, naplno prejavuje. Vinona je žiačaj to práve vtedy, keď som rozmýšľala, že prestanem kresliť. Myslela som si, že je to iba mrhanie času a materiálu. Cena ma inšpirovala, aby som aj ďalej pokračovala v tom, čo robím.“ Dostali ste ešte nejaké ceny? „Áno, mám ešte niekoľko cien, ktoré som získala tohto roku: v marci som získala druhé miesto na kultúrnej Domiáde v Sombore, v apríli som v Zreňanine získala Vo voľných témach je najslobodnejšia druhé miesto v kreslení kou gymnázia podľa modelu a v auguste na Rock Village v Zreňanine v Sokolci tiež druhé miesto.“ a je budúca maturantk a. Porozprávali sme sa s ňou o jej obdivuhodnej tvorbe. Kedy ste sa začali venovať kresleniu a koľko sa už kresleniu venujete? „Kreslím od malička. Najprv Najčastejšie kreslí portréty Svoj talent naplno prejavuje s mamou, a potom sama. Skôr som vedela kresliť aj celý Ste budúca maturantka. Už viete, čo deň, ale teraz sú tu nové povinnosti, tak budete študovať? nemám toľko času. Avšak písanku mám „Nie som si istá, ale myslím si, že to bude stále so sebou pre nové nápady a schémy.“ architektúra alebo archeológia.“ Čo vás inšpiruje? „Je to hudba, skúsenosti iných ľudí (priaFotografie poskytla teľov, členov rodiny a obyčajných ľudí, ktospolubesedníčka

• KULTÚRA •

Spevák Clutch kandiduje za prezidenta. Marylandskí hardrockeri Clutch nahrali novú platňu Book of Bad Decisions, na ktorej pokračujú s ich osvedčenou kombináciou tvrdého gitarového zvuku a textov piesní narážajúcich na americké mýty, politiku a populárnu kultúru. V single How to Shake Hands spevák Neil Fallon je v úlohe prezidentského kandidáta a sľubuje, že čím vyhrá na voľbách, prevezie sa na letiacom tanieri, na bankovkách budú Jimi Hendrix a Bill Hicks a všetci si vypijú na jeho účet. Skladba Hot Bottom Feeder je vlastne receptom na prípravu krabových fašírok, pokým pieseň In Walks Barbarella je venovaná populárnej komiksovej a filmovej heroíne z 20. storočia. Nashville Pussy: Pleased to Eat You. Legendárny Lemmy Kilmister o skupine Nashville Pussy raz povedal, že ide o „posledný veľký americký rokenrolový band“. Toto mužsko-ženské kvarteto z Atlanty (Georgia) má vskutku dosť toho spoločného s Motörhead, aspoň keď ide o imidž a tematiku piesní. Na novom albume Pleased to Eat You dokonca venovali jednu pieseň Lemmymu (ide o kus Endless Ride), pokým v inej (Hang Tight) vzdali hold skupine ZZ Top.

KONCERTY 1. septembra, Klub Víkend v Kovačici: Umelecký kolektív Petra Drapšina z Nového Sadu hrá partizánske piesne v pop-rockovej podobe 1. septembra, kaviareň Gorski smeško v Sriemskej Kamenici: Džez v lese, Đorđe Obradović trio 6. septembra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Pedro Makay (gitarista zo Španielska) 7. septembra, Dom mládeže v Belehrade: Nadimač (thrash metal z Belehradu)

35 /4818/ 1. 9. 2018

Pripravuje: S. L.

Kultúra 9. ROČNÍK SEMINÁRA PÍŠEŠ? PÍŠEM! V PIVNICI

Je to už malý festival... Ktoré dielne ste tentoraz mali Ochotnícke divadlo Janka Čemana v Pivnici na seminári? priebehu deviateho roč„Boli to: Dielňa tvorivej dramatiky a podporili ho divadelníka Seminára tvorivého – detské divadlo, Spev v herectve ní fanatici v najpozitívdramatického písania Píšeš? a herectvo v speve, Rozhlasové nejšom zmysle slova Píšem!, ktorý prebiehal v tradičnom herectvo a herectvo pohybu, z tohto divadla, ale je tu Za kamerou: Dielňa Moderátor/-ka pred letnom termíne (tentoraz od 19. – Fotografická dielňa, Moderátor/- aj spolupráca Slovákov kamerou a Storyteller 26. augusta) v Ochotníckom divadle ka pred kamerou – Storyteller, zo Srbska a Slovákov zo Divadlo poézie, Slovenska. Finančnú podporu získal ti ďalej. Z roka na rok máme viac Dielňa WRITE OR aj od slovenskej vlády, teda Úradu účastníkov, takže dá sa povedať, že DIE – Blog, žurna- pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sa seminár premieňa na istú formu listika a Výtvarná ktorí si toto podujatie vážia a pra- malého festivalu. Čo je ešte príznačné pre semidielňa – spraycan videlne ho podporujú. Z rovnakého dôvodu nemožno nespomenúť nár Píšeš? Píšem! okrem vyučoart.“ Aké výsledky priniesla práca v rámci spomenutých dielní? „Počas deviateho ročníka seminára Píšeš? Píšem! Počúvaš? Počúvam! Pracovná atmosféra v Dielni vznikli dve výstatvorivej dramatiky – detské divadlo vy (fotografická a výtvarná), štyri Janka Čemana v Pivnici, sme sa ucelené inscenácie, päť videodenviac dozvedeli od autorky projektu níkov a moderátorský riport.“ Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej, Priniesol tohtoročný seminár režisérky, dramatičky a profesorky aj niektoré novinky? zo Slovenska. „Ako každý ročník seminára pri- Z poslednej prezentácie: Spev v herectve a herectvo v speve Skončil sa deviaty ročník se- náša novinky, tak bolo tomu aj teraz. minára tvorivého dramatického Medzi nové dielne vania a zdokonaľovania? písania Píšeš? Píšem! v Pivnici. Čo patrila dielňa divad„Ľudskosť, pokora, obetovanie je preň príznačné? sa. Seminár tvoríme vždy spoločne la poézie, výtvarná „Pre tohtoročný seminár je prí- dielňa – spraycan ako jeden tím, jedna veľká rodina. značná téma Čas, ktorú sa lektori art, spev v herectve Atmosféra, ktorá počas tu vzniká, so svojimi účastníkmi snažili im- a herectvo v speve, obohacuje každého jedného z nás. plementovať do výstupov svojich ako i dielňa blogu Či sme malý, veľký, starší, mladší. dielní.“ Na seminári neexistujú všeobecné a žurnalistiky.“ Koľkí frekventanti sa ho zúčastlimity a bariéry. Všetko je vybudoKto boli lektormi nili a z ktorých prostredí? vané na vzájomnom rešpekte, úcte jednotlivých dielní? „Na 9. ročníku seminára Píšeš? a umení.“ „Lektormi jedPíšem! sa zúčastnilo 63 účast- notlivých dielní boli Obyčajne verejnosti prezradíte níkov z rôznych častí Vojvodiny profesionálni umelci Katarína Mišíková-Hitzingerová aj niečo z plánov na nadchádza(Pivnica, Kysáč, Kovačica, Binguľa, s dlhoročnými skú- a účastníci seminára júce obdobie... Na čom budete Foto: Dušan Hein Erdevík), tiež z Iloka a z rôznych senosťami najmä zo stavať prípravu a realizáciu 10. častí Slovenska.“ Slovenska, keďže cieľom seminára Obec Báčsku Palanku, vládu AP seminára tvorivého dramaticje udržiavať spisovnú slo- Vojvodiny a Národnostnú radu kého písania? „Keďže o rok bude mať seminár venčinu. Vladko Miksád slovenskej národnostnej menšiny ako lektor detského v Srbsku, a pomohli aj iní divadelní svoje jubileum, plánujeme niekoľko vecí. Jednou z nich je prepojenie divadla pôsobí v Iloku, nadšenci a sponzori.“ Vladimíra DorčováAko by ste zhodnotili priebeh divadla a folklóru, vzniknú až tri Valtnerová, zakladateľka a výsledky tohtoročného semi- dielne detského divadla. Vo filmovej online média Storyteller, nára? Ako zakladateľka a vedúca oblasti by sme sa chceli venovať je z Maglića.“ tohto podujatia, ste spokojná reklame, tiež pokračovať v storytellingu a online propagácii. Výber Kto bol organizáto- s týmto ročníkom? rom seminára a kto ho „Deviaty ročník bol výnimočný dielní sa snažím vždy prispôsobiť kompiláciou lektorov, ktorí prišli účastníkom z Vojvodiny, pretože podporil? „Organizátorom sena seminár pomôcť bez nároku na seminár je vytvorený najmä pre Zo skúšky: Rozhlasové herectvo Foto: Anna Milcová minára bolo znovu honorár a odovzdať svoje skúsenos- nich.“ a herectvo pohybu Elena Šranková

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

KRÍŽOVKA

Výzva na zápis študentov

ilozofická fakulta Univerzity v Novom Sade vypísala druhý súbeh na zápis študentov do prvého ročníka základných akademických a master štúdií na akademický rok 2018/2019. Na zápis do prvého ročníka študijnej skupiny slovenský jazyk a literatúra sú voľné 2 miesta, ktoré budú financované z rozpočtu, a 5 miest pre študentov samoplatcov. Výška školného pre študentov samoplatcov je 65 000,00 dinárov, ktoré možno zaplatiť v štyroch rovnakých splátkach. Termín podávania prihlášok je 3. a 4. septembra (od 9.00 do 13.00 hod. v amfiteátri Filozofickej fakulty). Prijímacie skúšky budú prebiehať 6. septembra o 9. hodine. Zápis študentov sa bude konať v dňoch 13. a 14. septembra. Na študijný program slovenský jazyk a literatúra sa môžu prihlásiť a zapísať absolventi gymnázií a všetkých stredných štvorročných

ČÍSLO 35

škôl, ktoré ukončili po slovensky V tajničke je meno a priezvisko slovenského maliara, alebo po srbsky. Jestvuje možnosť získať motivačné finančné multimediálneho umelca a spisovateľa (1952 – 2009). prostriedky. Viac informácií získate na weautorka: bovej stránke FF UNS: vynálezca ilínium pútnici bočná ANNA mesto v burina vpíšte loď v sipelo BIČIA- Báčke (srb.) http://www.ff.uns.ac.rs/upis/ US Nikola na ťavách bazilike ROVÁ upis_konkurs_2.html Na zápis do prvého ročníka náuka master štúdií sú určené 4 miesta, o zvuku ktoré budú financované z rozpočtu a 6 miest pre študentov zasielal samoplatcov. Výška školného post je 65.000,00 dinárov. Podávanie rádium skriptum argón prihlášok bude prebiehať od 19. poskytovaný karát bezúročne septembra do 19. októbra 2018. suchý Viac informácií získate na wezarovplod so nala bovej stránke FF UNS: semenami http://www.ff.uns.ac.rs/upis/ vpíšte VZ ženské upis_master_studije.html roľa meno Kontaktná osoba: Dr. Daniela Marčoková (telefónne číslo: 060 spojka north dvaja 710 94 34). mužské meno

Oddelenie slovakistiky v Novom Sade

činnosti spolku a 245. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. LUČENEC, SLOVENSKO. Otvorenie samostatnej výstavy olejomalieb Lesy a roviny akademického maliara Michala Ďurovku z Kysáča bude v Dome Matice slovenskej v Lučenci v utorok 11. septembra 2018 o 16.00 h. Výstava potrvá do 11. októbra 2018.

zámeno 2. časť tajničky

m. meno

vozidlo ťahané zvieratmi

nula

Požadujeme: − vodičský preukaz C, E − kartu vodiča − zodpovedný prístup DANUP, s. r. o., Ponúkame: − stabilnú prácu − nový vozový park − mzda 576 EUR/mes. + variabilná zložka + stravné

+421903532747

čuchový orgán

pond

spojka

Ivan Stodola

spojka

nosil autoškola

vydáva lesk

KRÍŽOVKY ČÍSLO 34

Prijmeme vodiča kamióna LKW

dusík

5. a 2. samohláska

súhlas

E. Š. ROZLÚŠTENIE

Ponuka práce na Slovensku

• KULTÚRA • OZNAMY •

letný mesiac

1. časť tajničky

CHÝRNIK

KYSÁČ. V nedeľu 2. septembra Spolok kysáčskych žien usporiada 13. Deň kysáčskej sármy – sarmiádu. Podujatie sa začína o 17.00 v Kultúrnom centre Kysáč. O 11.00 sa začína predaj sármy a koláčov pre tých, čo si tieto pochúťky odnesú domov na nedeľný obed. Na tomto podujatí je okrem chutnej sármy a koláčov zaručená aj dobrá zábava. 13. Deň kysáčskej sármy bude prebiehať v znamení 15. výročia obnovenej

AS HL DU ĽU

VODOROVNE: zachovala, alobal, t, bv, trala, aerodróm, LO, kamža, ila, R, on, laba, zv, a, koráb, ss, PA, o, spojenia, Palárik, íl, nalep TAJNIČKA: JÁN PALÁRIK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 32 z čísla 32 Hlasu ľudu z 11. augusta 2018 bolo: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA ŠIRKOVÁ, Ul. 2. októbra č. 26, 26 215 Padina. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

35 /4818/ 1. 9. 2018

Oznamy Na základe zasadnutia cirkevnej obecnej Správnej rady v Pivnici zo dňa 26. augusta 2018, v súvislosti s uskutočnením postupu dávania do nájmu poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve tejto správy, Srbská pravoslávna Cirkevná obec Pivnica schválila ROZHODNUTIE o zverejnení súbehu na dávanie do nájmu poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve Srbskej pravoslávnej cirkevnej obce v Pivnici a vypisuje OZNAM na zbieranie ponúk na dávanie do nájmu poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve Srbskej pravoslávnej Cirkevnej obce v Pivnici I. – Predmet zbierania ponúk – 1. Vypisuje sa oznam na dávanie do nájmu poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve Srbskej pravoslávnej Cirkevnej obce v Pivnici v nasledujúcej katastrálnej obci: Heslo uchádz. Gajdobra 1 Gajdobra 2 Gajdobra 3 KO

Číslo parc. 1666/7 1659 1678/1

Plocha (ha, ár, m2) 7.66.08 23.68.87 21.85.49

Začiatočná cena 80.000,00 80.000,00 80.000,00

Depozit 100.000,00 250.000,00 250.000,00

Doba nájmu 3 roky 3 roky 3 roky

Ponuky treba doručiť v písomnej forme v uzavretých obálkach výlučne prostredníctvom pošty – doporučená zásielka s návratkou. 2. Náhľad do dokumentácie: grafickú prehliadku katastrálnej parcely, ktorá je predmetom dávania do nájmu, možno vykonať v miestnosti Cirkevnej obce Pivnica, Ul. vojvodinská č. 42, a v miestnosti Cirkevnej obce Báčska Palanka, Ul. Dositejova č. 1 od 3. do 8. septembra 2018 od 9. do 12. hodiny. 3. Pôda z tohto oznamu sa dáva v zistenom stave. 4. Obhliadku poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa dáva do nájmu, možno vykonať každý pracovný deň v dňoch 3. až 8. septembra 2018 od 12. do 13. hodiny, po predbežnom nahlásení. 5. Všetky výdavky vzniknuté na základe nájmu poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve cirkevných obcí má znášať ten, kto vylicitoval danú pôdu, ako aj poplatok v hodnote 4 % s cieľom overenia zmluvy o nájme pred Eparchiálnou správnou radou Pravoslávnej eparchie báčskej v Novom Sade. 6. Pôda z tohto oznamu sa dáva do nájmu výlučne na poľnohospodársku výrobu, v suchej rastlinnej výrobe a nemôže sa používať na iné účely. 7. Pôda z tohto oznamu sa nemôže dávať do podnájmu. II. – Podmienky podávania písomných ponúk – 1. Právo účasti v podávaní písomných ponúk na dávanie do nájmu poľnohospodárskej pôdy má: – fyzická osoba – ktorá je zapísaná v Registri poľnohospodárskych gazdovstiev a má sídlo na území Republiky Srbsko, a ktorá vlastní najmenej 10 ha poľnohospodárskej pôdy; – právnická osoba – ktorá je zapísaná v Registri poľnohospodárskych gazdovstiev, má sídlo na území Republiky Srbsko a vlastní najmenej 10 ha poľnohospodárskej pôdy. 2. Splnenie podmienok na účasť a podanie ponúk podávateľ má dokázať originálnymi dokladmi, resp. overenými fotokópiami, a to: Pre fyzické osoby: – Osobný preukaz; – Platný výpis z Registra poľnohospodárskych gazdovstiev; – Dôkaz o vlastníctve najmenej 10 ha poľnohospodárskej pôdy; – Dôkaz, že je gazdovstvo aktívne v posledných 3 rokoch. Pre právnické osoby: – Výpis z APR o registrácii podniku; – Platný výpis z Registra poľnohospodárskych gazdovstiev; – Dôkaz o vlastníctve najmenej 10 ha poľnohospodárskej pôdy; – Výpis z APR o registrácii podniku. 3. Účastníci sú povinní spolu s ponukou zaslať dôkaz o zaplatení depozitu v presnej dinárovej sume uvedenej v tabuľke z bodu 1 tohto oznamu, pre každé licitovanie zvlášť. Depozit treba zaplatiť na žírový účet Cirkevnej obce Pivnica č. 355-1046106-51. 4. Všetkým účastníkom okrem toho najvýhodnejšieho, resp. toho, ktorý zvolí správna rada cirkevnej obce, zaplatený depozit bude vrátený v trojdňovej lehote po vynesení rozhodnutia cirkevnej obce. Najvýhodnejšiemu účastníkovi sa depozit započíta do ročného nájomného. 5. V prípade, že najvýhodnejší účastník, resp. ten, ktorého zvolí správna rada cirkevnej obce, stiahne svoju ponuku, depozit nebude vrátený a cirkevná obec si ponecháva právo zrušiť daný oznam a zrušiť dovtedy vykonané úkony, alebo zvoliť iného účastníka, ktorý spĺňa podmienky a s ním uzavrieť nájomnú zmluvu. 6. Otváranie ponúk sa uskutoční, ak bude načas doručená najmenej jedna ponuka. V prípade, že bude len jedna ponuka, cirkevná obec si ponecháva právo zrušiť daný oznam a zrušiť dovtedy uskutočnené úkony, alebo s jediným účastníkom uzavrieť bezprostrednú dohodu, ktorá môže mať inakšie podmienky od tých v tomto ozname, a uzavrieť nájomnú zmluvu. Ak dvaja alebo viacerí účastníci ponúknu rovnakú cenu, cirkevná obec si ponecháva právo zvoliť jedného z účastníkov. 7. Právo účasti v podávaní ponúk na prenajímanie poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve cirkevnej obce nemajú právnické a fyzické osoby, ktoré nesplnili všetky záväzky z predošlých alebo aktuálnych zmlúv o nájme poľnohospodárskej pôdy v štátnom vlastníctve, ako aj osoby, ktoré sa dopustili hatenia vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, alebo ktoré narušovali nehatený

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

priebeh hociktorej časti postupu verejnej dražby pri dávaní do nájmu poľnohospodárskej pôdy, vo vlastníctve hociktorej osoby, a zvlášť pôdy vo vlastníctve Cirkevnej obce v Pivnici. Právo účasti v podávaní ponúk na prenajímanie poľnohospodárskej pôdy nemajú ani tie právnické a fyzické osoby, ktoré verejne vystupovali proti cirkvi, osoby, ktoré svojím správaním vyvolávali verejné pohoršenie, ako aj osoby s podozrivým pôvodom kapitálu. III. – Dokumentácia na prihlasovanie – – Tlačivo prihlášky (vyplnená v úplnosti a podpísaná); – Dôkaz o zaplatení depozitu; – Osobný preukaz pre fyzické osoby, resp. výpis z hospodárskeho registru – APR (nie starší ako šesť mesiacov odo dňa zverejnenia oznamu) pre právnické osoby; – Platný výpis z registra poľnohospodárskych gazdovstiev; – Dôkaz, že je gazdovstvo aktívne v posledných 3 rokoch; – Dôkaz o vlastníctve najmenej 10 ha poľnohospodárskej pôdy. Tlačivo prihlášky a obálky s vypísanou adresou komisie možno prebrať každý pracovný deň v miestnosti Cirkevnej obce Pivnica, Ul. vojvodinská č. 42, a v miestnosti Cirkevnej obce Báčska Palanka, Ul. Dositejova č 1, od 3. do 8. septembra 2018, od 9. do 12. hod. Žiaduce je, aby sa účastník načas oboznámil s obsahom tlačiva prihlášky. Prihlášku na oznam treba podať v písomnej podobe v zavretej obálke, prostredníctvom pošty – doporučená zásielka s návratkou, na ktorej má písať: Z prednej strany: Adresa: Komisia pre uskutočnenie postupu dávania do nájmu poľnohospodárskej pôdy v cirkevnom vlastníctve, Vojvodinská č. 42, 21 469 Pivnica, s naznačením ponuka na nájom poľnohospodárskej pôdy. Heslo dražby --- (uviesť aj KO) Na zadnej strane: Meno a priezvisko / názov a adresa účastníka Spolu s prihláškou na oznam treba doručiť uvedenú dokumentáciu. IV. – Lehota na podávanie prihlášky – Lehota na doručenie prihlášky je 8. september 2018 do 12. hodiny. Za včasné sa budú považovať všetky prihlášky, ktoré Komisii pre uskutočnenie postupu budú doručené v uvedenej lehote, resp. ak majú prijímaciu pečiatku pošty v uvedenom čase. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. V. – Otváranie ponúk a rozhodovanie o prijatých ponukách – Rozoberanie ponúk na dávanie do nájmu pôdy z bodu 1 tohto oznamu sa uskutoční v lehote sedem dní odo dňa uvedeného na doručenie ponúk. Všetci účastníci súbehu budú upovedomení o rozhodnutí Správnej rady Cirkevnej obce v súvislosti daného oznamu v lehote sedem dní odo dňa schválenia rozhodnutia. Pri schválení rozhodnutia v súvislosti s daným súbehom verejnosť je vylúčená. Všetci účastníci majú právo nahliadnutia do celkovej súbehovej dokumentácie v 15-dňovej lehote odo dňa schválenia rozhodnutia v súvislosti so súbehom, s predbežným nahlásením Správnej rade Cirkevnej obce. VI. – Platenie nájomného – Nájomné bude prepočítané na eurá podľa stredného kurzu Národnej banky Srbska v deň schválenia rozhodnutia Cirkevnej obce o dávaní do nájmu poľnohospodárskej pôdy. Nájomné sa platí vopred v dinárovej protihodnote podľa stredného kurzu Národnej banky Srbska v deň platenia. VII. – Prostriedky zabezpečenia a platenia – Najvýhodnejší účastník je povinný v 7-dňovej lehote od nadobudnutia platnosti rozhodnutia doručiť dôkaz o zaplatení nájomného v sume stanovenej právoplatným rozhodnutím o dávaní do nájmu poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve Cirkevnej obce, ktorý doručí predsedovi Komisie pre dávanie pôdy do nájmu. Zaplatiť treba na účet Cirkevnej obce Pivnica č. 355-1046106-51. Pri zmluvách, ktoré majú platnosť dlhšiu od jedného roka, nájomník platí nájomné najneskoršie do 30. septembra za každý nasledujúci rok nájmu a spolu s potvrdením o zaplatení za prvý rok nájmu má doručiť: – Záruku podnikateľskej banky vo výške ročného nájomného poľnohospodárskej pôdy alebo – Záručnú zmluvu s garantom – právnickou osobou s blanko solo zmenkou, ako aj zmenkou nájomníka, alebo – rozhodnutie o zápise hypotéky na nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníka, ktorá nie je zaťažená žiadnou ťarchou, vo výške dvojnásobnej hodnoty ročného nájomného poľnohospodárskej pôdy. Ak nájomník nedoručí potvrdenie o zaplatení z odseku 1 tohto bodu, účastník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 20 % hodnoty ročného nájomného poľnohospodárskej pôdy, s právom Cirkevnej obce ponechať si zaplatený depozit. Podmienky z predchádzajúceho odseku platia pre každý nasledujúci rok nájmu, resp. neplatenie nájomného na základe tohto oznamu, a Zmluva o nájme, ktorá bude uzavretá na základe tohto oznamu. Uvedené podmienky z tohto oznamu, ako aj bližšie upravenie vzťahov sa vykoná uzavretím Zmluvy o nájme, ktorú najvýhodnejší účastník alebo ten, koho zvolí cirkevná obec, podpíše s uvedenou obcou. Toto rozhodnutie treba zverejniť v printových a elektronických médiách Rádio Tavor, Rádio Impuls, Rádio Petrovec, TV Petrovec, týždenník Hlas ľudu. Cirkevná obec Pivnica

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na svojich rodičov

Ponuka práce na Slovensku Firma Agro Gajary, a. s. (Gajary, Okres Malacky) zaoberajúca sa pestovaním bio zeleniny, prijme 4 zamestnancov (dve ženy a dvoch mužov, najlepšie dva manželské páry) na prácu v hospodárskom dvore (triedenie, čistenie a balenie zeleniny). Vodičské oprávnenie nie je nutné, ale je vítané. Zabezpečené je kvalitné ubytovanie (jednoizbový byt) vo vlastných ubytovacích zariadeniach.

V prípade záujmu ozvite sa na mail: agro.gajary@gmail.com alebo telefón: : +421 905 302 616.

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá

MÁRIU MACHOVÚ

PAVLA MACHU

rod Vyšehradskú 1914 – 2009 − 2018 1916 – 2003 – 2018 zo Starej Pazovy S láskou a úctou si na Vás spomínajú: syn Pavel Macho s rodinou, Anna Verešová, Jaroslav Fitoš a Pavel Šeprák s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na milované sestry

OZNÁMENIE SÚBEH NA UDELENIE VYZNAMENANIA DR. ĐORĐA NATOŠEVIĆA NA ŠKOLSKÝ ROK 2017/2018, ktorý uverejnil Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá a nachádza sa na stránke Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá www.puma.vojvodina.gov.rs. Záujemcovia dodatočné informácie v súvislosti s realizáciou súbehu môžu získať v sekretariáte na nasledujúcich telefónnych číslach: 021/487-41-83; 021/487-46-09 a 021/487-40-35.

MÁRIU ŠEPRÁKOVÚ rod. Machovú 1940 – 1994 – 2018

ZUZANU FITOŠOVÚ

zo Starej Pazovy

rod. Machovú 1942 – 2004 – 2018

S láskou a úctou si na Vás spomínajú: brat Pavel Macho s rodinou a deti Anna Verešová, Jaroslav Fitoš a Pavel Šeprák s rodinami Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie

Ponúka prácu Hľadáme zamestnancov s výbornou znalosťou slovenčiny, aj písmom. Práca s E-shopom v meste Báčska Palanka. Požadujeme: samostatnosť, komunikatívnosť, precíznosť. Ponúkame nadštandardné mzdové ohodnotenie. Znalosť cudzieho jazyka je výhodou. Životopisy zasielajte na: nyers@kreativator.eu.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• OZNAMY •

021/ 47-20-840

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Klisa 3, Ul. sentandrejski put č. 147b, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 84/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 25. septembra 2018. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 26. septembra 2018 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

Na základe článku 102 odsek 2 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, číslo 21/2016), Obecná rada Obce Báč zverejňuje

021/47-20-844

OZNÁMENIE o zverejnenom verejnom súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta v Obecnej správe Báč

Oznamujte v Hlase ľudu

inzercia@hl.rs

Obecná rada Obce Báč oboznamuje všetkých záujemcov, že je oznam o verejnom súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta Koordinátora pre rómske otázky v Oddelení pre všeobecnú správu, spoločenské služby a spoločné práce zverejnený na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč, a že sa doň, spolu s vyhláškou o súhlase na zoskupovanie údajov na verejnom súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta v Obecnej správe Báč môže nahliadnuť a prebrať na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč: www.bac.rs. Oznam o verejnom súbehu obsahuje údaje o pracovnom mieste, prebrané z Pravidiel o vnútornej organizácii a systematizácii pracovných miest v Obecnej správe Obce Báč, u vnútorného audítora a generálneho prokurátora Obce Báč a podmienkach na zamestnanie na spomenuté pracovné miesto, odbornom zdokonaľovaní, vedomostiach a schopnostiach, ktoré sa hodnotia vo volebnom konaní a spôsobe ich previerky, telefónnom čísle, mene osoby poverenej poskytovaním dodatočných informácií o verejnom súbehu, adrese, na ktorú sa prihlášky podávajú, ako aj údaje o potvrdeniach, ktoré sa podávajú s prihláškou. Lehota na podávanie prihlášok je 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia v denníkoch.

35 /4818/ 1. 9. 2018

Oznamy

JURAJ FABOK

MÁRIA FABOKOVÁ

1933 – 2008 − 2018

rod. Poničanová 3. 4. 1942 – 21. 8. 2018

zo Silbaša Odpočívajte v pokoji.

Dcéra Anna a syn Ján s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s našou mamamou

Vnučka Vesna, zať Siniša a pravnúčence Patrícia a Karlo

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta, Ul. narodnog fronta č. 23 d, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3928/43, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 25. septembra 2018. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 26. septembra 2018 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.30 h.

www.hl.rs

Vám, ktorí ste boli s nami, večná chvála a vďaka.

POSLEDNÉ ZBOHOM

Generácia 1968

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 19. augusta 2018 ma tíško opustila moja mama. S hlbokým zármutkom sa s ňou lúčime.

ZUZANE ĎURÍKOVEJ

rod. Očovejiovej 1928 – 2018 z Báčskeho Petrovca

rod. Očovejiovou 1928 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Zanechala si za sebou tiché prázdno, ale upokojuje nás Tvoja úľava, a vieme, že na nás dávaš pozor...

Na stretnutí generácie 1968 z Báčskeho Petrovca v našich myšlienkach a spomienkach boli aj naši predčasne zosnulí spolužiaci z b triedy: ELVÍRA GREISINGEROVÁ − RUKAVINA, JÁN JAKUŠ, ANNA VICIANOVÁ, a spolužiačky z c triedy: VESNA KOVÁČOVÁ − ĆUTILO a VESNA KOPČOKOVÁ – MOLNÁROVÁ. Do sveta spomienok sa pobrali učitelia: MÁRIA MAJEROVÁ (a trieda), JÁN VITÉZ (b trieda), ĽUDMILA DANKOVÁ (c trieda), JURAJ BOVDIŠ (a trieda), a triedni SAMUEL LOMEN (a trieda) JÁN TRIAŠKA (a trieda), KATARÍNA LAČOKOVÁ (c trieda), ŠTEFAN KAŇA (c trieda).

na rozlúčku našej mamame

ZUZANOU ĎURÍKOVOU

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Zostaneš navždy v našich srdciach... Vnučka Ivana, zať Marián a pravnúčence Timotea a Rudolf

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 30. augusta 2018 uplynulo sedem rokov, čo nás navždy opustil manžel, ocko a starký

MICHAL KRÁLIK 4. 10. 1949 – 30. 8. 2011 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba spomíname. Tvoji najmilší

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZUZANA ĎURÍKOVÁ

rod. Očovejiová 1928 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Dotĺklo srdce, utíchol hlas, spomienka navždy zostane v nás. Dcéra Mila s manželom Jankom

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

V hlbokom zármutku oznamujeme, že naša drahá

MÁRIA ARSENOVIĆOVÁ rod. Hrubíková nás opustila v osemdesiatom roku života dňa 24. augusta 2018 a pochovaná bola 29. augusta v Novom Sade

S láskou a úctou v trvalej spomienke si ju zachovajú Jej najmilší • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 3. septembra 2018 uplynie rok, čo nás navždy opustila naša manželka a mama

Dňa 5. septembra 2018 uplynie ťažkých a boľavých dvanásť rokov, čo nás predčasne opustil náš drahý a nenahraditeľný syn a brat

ANNA KRSTIĆOVÁ

rod. Tatliaková 31. 1. 1954 – 3. 9. 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

JÁN LABÁT

14. 4. 1966 – 5. 9. 2006 – 5. 9. 2018 z Petrovca Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu zostanú navždy v našich srdciach. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú manžel Slobodan, syn Peter a dcéra Daniela

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta číslo 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu po aktualizovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu stanice na zásobovanie palivom Nový Sad 11, výšky P, v Novom Sade, Bulvár cára Lazara číslo 25 a, na katastrálnych parcelách čísla 3922/15 a 3922/20, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 24. septembra 2018. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 25. septembra 2018 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110A, Nový Sad, o 12.00 h.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Slza v oku, v srdci žiaľ, čo nám bolo milé a vzácne, osud vzal... Zbytočné je počítať roky, lebo nenavrátia stratené. Nenahradia ani prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. Kto Ťa mal rád, ani po toľkých rokoch nemôže na Teba zabudnúť... Tvoja navždy zarmútená mama, otec a sestra Sandra s rodinou

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 22. augusta 2018 uplynulo osemnásť rokov, čo nás navždy opustil môj manžel, náš otec a dedo

s našou milovanou

ANNOU DUDKOVOU

VIERA MADACKÁ 17. 7. 1937 – 17. 8. 2018 z Maglića

Spomienka na spolu prežité krásne chvíle v nás navždy pretrvá. Neter Katarína, synovec Stanislav a švagriná Anna Zorjanovci

10. 5. 1954 – 4. 8. 2018 z Erdevíka

JOZEF HORVÁT 1932 – 2000 – 2018 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú: manželka Anna, dcéra Anna, vnuk Paľko s manželkou Ivanou a Milankom a Andrejkom

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohla ešte s nami žiť. Zaplakali oči, zaplakali s bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom. Hoci si odišla a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš a budeš navždy s nami. Navždy zarmútení synovia: Ľubko a Rasťo s rodinami

hlasludu.info www.hl.rs • OZNAMY •

35 /4818/ 1. 9. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 31. augusta 19.30 Zostrih zo 48. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., 5. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 2. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 4. septembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Druhá časť vysielanie Kumštáreň, v ktorej bude odvysielaný prehľad desiatich sezón Slovenského vojvodinského divadla. O úspechoch tohto nášho jediného profesionálneho divadla zmienia sa predovšetkým jeho tvorcovia. Dúhovka. Dokumentárnym filmom pod názvom Osud salašov a salašanov budú zachránené pred zabudnutím sálaše, ktoré voľakedy boli dušou vojvodinskej roviny. Žiaľ, mnohé zanikli alebo zanikajú a samým tým s nimi aj sálašský život.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 2. septembra Film: Luskáčik Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Ultraviolet Záver vysielania

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00

18.15 18.30 19.00 19.15 19.30 20.00

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

15.00

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

16.00 16.05 16.30 17.00

19.00

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 2. septembra

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

18.05

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 31. augusta – Nepovedz ani slovo Sobota 1. septembra – Ani sa nenazdáš, dobrá učiteľka Pondelok 3. septembra – Môj štvornohý priateľ Ace Utorok 4. septembra – Muž proti mužovi Streda 5. septembra – Showtime Štvrtok 6. septembra – Okľukou za láskou

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Reportáž z ústrednej oslavy Padinských dní kultúry V Crepaji oslávili sviatok svojej dediny Utorok 4. septembra 16.00 Začal sa nový školský rok V ústrety Babinkovým stretnutiam Verše Zuzany Ďurišovej pre každého z nás Maliarsky tábor invalidov práce Piatok 7. septembra 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Pippi Dlhá Pančucha

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 2. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 5. septembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport PRVÉ DNI BASKETBALU KYSÁČ 2018

Popularizácia ženského basketbalu

Účastníčky 1. Dní basketbalu Kysáč 2018

Elena Šranková

plynulý víkend 25. a 26. augusta v športovej hale Základnej školy Ľudovíta Štúra prebiehali 1. Dni basketbalu Kysáč 2018. Organizátorom tejto akcie, v ktorej za zúčastnilo okolo 100 detí, bol Basketbalový klub Aj ty si niekto v spolupráci s kysáčskou základnou školou. V rámci turnaja súťažili štyri dievčenské družstvá: zo Sriem-

skej Mitrovice, z Kikindy, Nového Sadu a Kysáča a prebiehali aj zápasy v minibasketbale detí do 11 rokov. V prvý deň tohto športového podujatia zápas zohrali dievčatá do 11 rokov. Basketbalový klub Aj ty si niekto z Kysáča zvíťazil nad celkom zo Sriemskej Mitrovice 19 : 17. V druhý deň si na basketbalovom ihrisku Domáce basketbalistky obsadili 3. miesto

zmerali sily chlapci a dievčatá BK Aj ty si niekto. Pokračovalo sa turnajom dievčat (ročníky 2004 až 2006) a najúspešnejšie boli mladučké basketbalistky Sirmijumu zo Sriemskej Mitrovice. Druhé miesto obsadili basketbalistky SO ŽKK Kikinda. Bronzovými medailami sa môžu pochváliť domáce basketbalistky. Na štvrtom mieste sa umiestnili basketbalistky BK Cubi z Nového Sadu. Najlepšou hráčkou turnaja bola Anđela Riđošićová zo Sriemskej Mitrovice. Hosťom na tomto basketbalovom podujatí v Kysáči bol Zlatko Bolić, predseda Basketbalového zväzu Vojvodiny. Ako sa dozvedáme od predsedu klubu Olivera Pustinjaka, všetci boli spokojní s podmienkami na hranie basketbalu, a to je podľa jeho mienky najdôležitejšie, ako i kamarátenie mladých nádejných basketbalistiek a basketbalistov. Aj on je spokojný s priebehom dní basketbalu a výkonom svojho tímu. Ako však hovorí, aby ich klub mohol ešte lepšie pracovať, chýbajú im basketbalové ihriská vonku.

V LOVECKOM SPOLKU ZAJAC V PADINE

Triafalo 45 strelcov Anička Chalupová

vých terčov, v ktorej sa vyskúšali jednotlivci a strelecké družstvá. Organizátorom, ktorí túto súťaž začali ešte začiatkom sedemde-

rámci osláv Dňa Padiny v nedeľu 26. augusta 2018 Lovecký spolok Zajac v Padine zorganizoval tradičnú súťaž v triafaní do asfaltových terčov. Súťaže sa zúčastnilo 45 strelcov, ktorí do Padiny prišli z Čenty, Lukićeva, Farkaždinu, Uzdinu, Debeljače, Hajdušice, Ilandže, Kozjaku, Samoša, Botoša, Lazareva a nechýbali ani domáci. Súťaž v Padine už roky láka strelcov Na úvod sa na strelni- nielen z domáceho prostredia a okolia, ci v Padine účastníkom ale aj širšie súťaže prihovoril Michal Ľavroš, predseda streleckej sekcie siatych rokov uplynulého storopadinského LS Zajac. Neskoršie sa čia, keď zoskupovali strelcov iba z začala súťaž v triafaní do asfalto- Kovačickej obce a od roku 2000 ju • ŠPORT •

Najúspešnejší strelci dostali medaily

Úspešná strelecká trojka padinského LS Zajac s pohárom

povzniesli na vyššiu úroveň, žičilo aj pekné slnečné počasie, takže sa všetci účastníci príjemne pobavili. Po skončení súťaže, v ktorej každý účastník vypálil 12 nábojov, vyhlásili najúspešnejších, odmenili ich pohármi a medailami. Podľa rozhodnutia posudzovateľov najlepší výsledok v konkurencii jednotlivcov dosiahol Nenad Vesić z Botoša, na druhom mieste zakotvil strelec Miroslav Marček z Hajdušice, kým tretí

bol István Nagy z Debeljače. V súťaži streleckých tímov sa najväčšiemu poháru potešili strelci z Debeljače, druhé miesto obsadilo mužstvo z Farkaždinu a na treťom mieste zakotvili strelci z Padiny. Po vyhlásení najlepších a udelení zaslúžených športových trofejí hostitelia pre všetkých účastníkov prichystali spoločný obed – ponúkali chutnú kotlíkovú fazuľu.

35 /4818/ 1. 9. 2018

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Vydarená domáca premiéra Ján Bokor

Vajatali hory, porodili myš! Vo futbalových fórach južného Banátu počas letnej prestávky schválili divné rozhodnutia. Aj keď väčšina klubov nebola s tým spokojná, tesne pred majstrovstvami rozšírili Prvú juhobanátsku ligu na 18 členov. Bolo to šalamúnske rozhodnutie, ktoré nemá pevný právny podklad, ale hoci kluby s tým (ne)súhlasili, majú už dve kolá za sebou. Nováčik Potporanj a Partizan Uljma získali maximálny počet bodov. Navrátilec do ligy Partizan Gaj po tuctovej výhre a remíze tiež nie je porazený. Ostatné mužstvá majú výhru a prehru, kým sú bez bodov Polet Izbište, Vojvodina Seleuš, Dunav B. Palanka a Vojvodina Crepaja. Výsledky 1. kola: Sloga – Jedinstvo (V) 1 : 1, Spartak 1911 – Polet 5 : 1, Potporanj – C. zvezda 4 : 0, Partizan (G) – Vojvodina (S) 12 : 0, Borac – Dolina 2 : 1, Jedinstvo Stević – Vulturul 5 : 2, Jugoslavija – Vojvodina (C) 3 : 2, Partizan (U) – Strela 3 : 1, Dunav – Radnički 1 : 3. Výsledky 2. kola: Jedinstvo (V) – Radnički 3 : 2, Strela – Dunav 5 : 2, Vojvodina (C) – Partizan (U) 0 : 2, Vulturul – Jugoslavija 4 : 3, Dolina – Jedinstvo Stević 3 : 1, Vojvodina (S) – Borac 1 : 4, C. zvezda – Partizan (G) 0 : 0, Polet – Potporanj 0 : 3, Sloga – Spartak 1911 1 : 0. DOLINA – JEDINSTVO STEVIĆ 3 : 1 (2 : 0)

o tesnej prehre v 1. kole v Starčeve premiéra Doliny na domácom trávniku bola

úspešná. Nové zloženie mužstva Padinčanov prejavilo veľkú vôľu získať body, a to sa mu aj podarilo.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Iba jeden gól JEDINSTVO – AŠK 0 : 1 (0 : 0) Vladimír Gál

d samého začiatku Aradáčania dali najavo, že do Ečky prišli pre všetky tri body. Prvú príležitosť mal Adamov, ktorý po asistencii Zakića vyšiel sám pred brankára, prekľučkoval ho, strelil do prázdnej brány, ibaže jeden domáci obranca loptu z čiary vykopol von. Ten istý hráč trochu neskoršie pekne strelil z voľného kopu, ale túto strelu brankár kryl. Aj domáci mali dve pekné príležitosti. V 30. min. Kurtešan zachránil svoju sieť a v 40. min. útočník Jedinstva z piatich metrov strieľal vedľa brány. Následne Gál centroval z rohu a Zakić mieril vedľa, takže sa na prestávku odišlo bez gólov. V druhom polčase Aradáčania znovu mali viac loptu na nohách, ale sa na gól čakalo až po 75. min., keď Gál centroval, strelu Adamova domáci obranca blokoval, lopta sa dostala k Birmancovi, ktorý bol zblízka presný. Do konca zápasu Adamov a Gál strieľali vedľa. V posledných minútach najlepší hráč zápasu Milenko Adamov znova už prekonal brankára, ale obranca loptu vyrazil z bránkovej čiary. Domáci zápas skončili desiati, lebo jeden ich hráč zobral rozhodcovi píšťalu a šmaril ju o zem(?!), za čo mu tento správne ukázal červenú kartu. AŠK: Kurtešan, Životin, Korać, Striško, S. Zakić, Matejin, Birmanac (Rajčević), Ďuríček, Adamov, Mijić, V. Gál

www.hl.rs

Okolo 100 divákov sledovalo zaujímavý zápas, lebo sa obe mužstvá plne angažovali.

Očakávaná prehra POTISJE – MLADOSŤ 5 : 2 (4 : 2) Darko Sládeček

ieloblatčania očakávane prehrali v Knićanine, lebo na zápas pricestovali bez šiestich štandardných hráčov, ktorí pre osobné záväzky nemohli hrať. Od začiatku domáci usilovne útočili na bránu hostí, čo už v 5. min. dalo výsledok. Stanković vybehol sám pred brankára a skóroval. Útoky pokračovali a v 17. min. už bolo 2 : 0; trafil Mitić. Obrancovia hostí si nevedeli poradiť s rýchlymi útokmi domácich, ktorí ešte dvoma gólmi Stankovića, v 26. a 35. min., potvrdili úplnú prevahu. Predsa ani hostia sa nevzdali a ihneď po štvrtom góle Kalapiš skorigoval výsledok.

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Finiš pre radosť

BUDÚCNOSŤ – BAČKA 1945 3 : 1 (1 : 1)

Ján Murtín

utbalisti hložianskej Budúcnosti odštartovali jesennú časť zaslúženou, ale vydretou výhrou. Okolo 100 divákov len na momenty sledovalo vzrušujúci zápas. Domáci nepremenili veľa šancí hlavne pre bravúrne zákroky brankára Bačky 1945 Beleca. Už v 7. min. kanonier Čipkár razantnou strelou z hranice trestného územia trafil ľavý horný roh brány – 1 : 0. Potom sa blysol strážca siete Palančanov, ktorý zlikvidoval pokusy Šovena, Familića, Čipkára a Horváta. Prvý útok hostí a chybu obrany Budúcnosti v 29. min. využil Avramović – 1 : 1.

Informačno-politický týždenník

Domáci sa ujali vedenia gólom Ilića v 15. min. Dobrý brankár Bujaković, ktorý prišiel práve z Kačareva, a jeho kolega na druhej strane Čučak úspešne zastavovali strely na brány. Tesne pred odchodom na prestávku domáci založili premyslený útok, ktorý strelou do siete skončil Đorić – 2 : 0. Po prestávke Dolina viac útočila, vytvárala si šance. Nebezpečného Kelečevića obrana hostí faulovala v pokutovom území a rozhodca Mijailović z Vršca odpískal penaltu. Kelečević z bieleho bodu dobre namieril – 3 : 0. Hostia čestný gól strelili z podozrivej situácie, ale hlavný rozhodca neuznal signalizáciu svojho postranného kolegu o neregulárnej akcii hráčov Jedinstva. DOLINA: Bujaković, Stojisavljević, Kutálek, Matuľa (Babuchna), D. Čížik, Kelečević, Đorić (Paul), Zemen, Ilić (Plvan), Popović, Mitić Po stredajšom zápase v Jabuke v nedeľu Dolina uvíta Partizan z Uljmy.

O dve min. neskoršie po sólovej akcii skóroval aj Žižić a hosťom priniesol nádej, že by mohli ohroziť presvedčivý náskok Potisja. Už v druhej minúte pokračovania nádej úplne zmizla, keďže Kodić prekonal Sládečeka a stanovil konečný výsledok. Do konca zápasu v radoch domáceho celku príležitosť dostali aj hráči, ktorí menej hrajú, a hostia sa snažili, aby neinkasovali viac gólov. Nakoniec obe mužstvá boli spokojné. Domáci sa tešili z výhry a hostia, že v okyptenej zostave nedožili aj väčší výprask. MLADOSŤ: Sládeček, V. Poničan, Berbakov, J. Poničan, Szabó, Horvát, Tapai (D. Paraľov), B. Žižić, Kalapiš, Kočević, Karácsonyi Výsledky 2. kola: ŽFK Banat – Zadrugar 1 : 0, Bilećanin – Naftagas 2 : 1, Tamiš – OFK Stajićevo 2 : 1, OFK Klek – OFK Gradnulica 4 : 3, Jedinstvo – AŠK 0 : 1, voľný bol MSK. Výsledok sa nemenil do finišu zápasu, lebo Belec mal svoj deň, znemožňoval strely a šance Čipkára, M. Hataľu, Šovena... No v 81. min. pekne odcentroval náhradník Zahorec, pred bránou bol faulovaný Čipkár, lopta sa odrazila k Šovenovi a keď sa ju tento chystal zaslať do siete, aj jeho zrazil stopér Milošev. Neobjektívny rozhodca Rašović z B. Palanky voľky-nevoľky ukázal na biely bod a kapitán Horvát prekonal brankára – 2 : 1. V 89. min. M. Hataľa vysunul Čipkára, ktorý rutinovane trafil pravý dolný roh brány Bačky 1945. BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Supek (Katiak), Šoven, M. Hataľa, Žarković, Jakuš (Zahorec), Huďan, Benko, Čipkár (Ljubobratović), Horvát, Familić (Fábry) Výsledky 1. kola: Budúcnosť – Bačka 1945 3 : 1, Proleter – Slavija 3 : 2, Neštín – B. hajduk 3 : 3, Kriváň – Bačka (D) 3 : 0, N. hviezda – Borac 10 : 0, Sloga – Maglić 1 : 2, voľná bola Mladost. Program 2. kola: Bačka 1945 – Sloga, Borac – Budúcnosť, Bačka (D) – N. hviezda, B. hajduk – Kriváň, Slavija – Neštín, Mladost – Proleter, voľný je Maglić. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Prvé body v Kysáči TATRA – HAJDUK (D) 1 : 0 (1 : 0) Pavel Pálik

užstvo Tatry zahralo veľmi dobre a celkom zaslúžene si na konto zapísalo prvé tri body. Bol to pekný a napínavý zápas, domáci boli trochu lepší a usilovnejší od veľmi dobrého súpera zo sriemskej dediny Divoš. Futbalisti Tatry si vytvorili tri vyložené šance, z ktorých Pekić jednu premenil. V 28. min. Pekić vypálil na bránu z asi dvadsiatich metrov, lopta

sa vyšmykla brankárovi Šivoljickému, ktorý ju prakticky sám dorazil do siete – 1 : 0. Hostia z Divoša tiež najmenej trikrát pohrozili, ale sa bravúrnymi zákrokmi vyznamenal domáci brankár Dejan Kosturanov, najlepší hráč zápasu. Vo finiši mužstvo Hajduka zatlačilo domácich, ale obrana v čele s Kosturanovom a stopérmi Ćetkovićom a Petrovićom nedovolila žiadne nepríjemné prekvapenie. Zápas pred 300 divákmi viedol

Výhra s desiatimi JEDNOTA – HAJDUK (B) 2 : 1 (2 : 1) Matej Bzovský

obre a predovšetkým obetavo hrajúcim Pazovčanom sa aspoň minimálnym triumfom podarilo „vrátiť dlh“ hosťom z Bešky za všetky nepríjemnosti, ktoré im v predchádzajúcom jarnom zápase za výdatnej asistencie neobjektívneho rozhodcu pripravili. Nebola to žiadna pomsta, iba čistá, športová výhra. Pre domácich to v súboji so skúsenejším tímom Hajduka vôbec nebolo jednoduché. Súper prišiel s jasným cieľom – zahatať priestor pred svojou bránou a z protiútokov hlavne v réžii bratov Mitrovićovcov ohrozovať bránu Jovišića. Na druhej strane

domáci diktovali tempo, rýchlejšie hrali v strede, krídelní útočníci dobre využívali priestor, ale sa hostia prví radovali. Miloš Denić už v 10. min. nevyužil jedenástku, keď trafil iba žrď. Iba o štyri min. neskoršie mužstvo Jednoty bolo potrestané. Mladý Šobot sa dosť nevážne chcel zahrať so skúseným Milanom Mitrovićom, ktorý mu pred šestnástkou zobral loptu, ocitol sa pred Jovišićom, ktorý nedokázal strelu znemožniť – 0 : 1. Domácich to nezmýlilo, nezľakli sa nečakaného vedenia súpera, prebrali hru, ešte častejšie a nebezpečnejšie útočili. Čoskoro sa zrodil vyrovnávajúci gól po šikovnom zákroku

Ledva bod! SLOGA (E) – SREMAC 1 : 1 (0 : 0) Lazar Pavković

ndisponovaní futbalisti Slogy v zápase so Sremcom z Vojky podnietili vedenie podniknúť určité opatrenia, aby tribúna na ihrisku v Erdevíku nebola čoraz prázdnejšia. Objektívne hovoriac súper z Vojky, ktorý vo svojich radoch má niekoľkých kvalitných a skúsených jednotlivcov, v druhej časti ukázal, ako sa bojovnosťou a vôľou obha• ŠPORT •

jujú farby svojho klubu. Strelcom vedúceho gólu bol hosť Bosnić v 60. min. Získali sme dojem, že po vyrovnávajúcom góle B. Považana v 71. min. domáci hráči netrpezlivo očakávali, aby rozhodca Marko Gajić z Nového Sadu odpískal koniec zápasu. SLOGA: Petrović, Vuković (Mikić), Đurkić, Halilović, Rosić, Ristić, Smiljanić, Grković, Bajunović (Doknić), Lovrić, Šarić (B. Považan)

Útočník Tatry Barić (v strede) nevyužil túto šancu Dušan Pjevac z Temerínu. Po zápase fanúšikovia domácich futbalistov odmenili veľkým potleskom, čo sme v Kysáči už dávno nepočuli. TATRA: Kosturanov, Apić, Pekić (Dražić), Berić, Ćetković, Petrović, Sapunčić (Ušćumlić), Gadžić, Ba-

rić, Pilipović (Klaić), Pavlović Výsledky 2. kola: Sloga (E) – Sremac 1 : 1, Prvý máj – Radnički 5 : 2, Jednota – Hajduk (B) 2 : 1, Tatra – Hajduk (D) 1 : 0, Hajduk (Č) – LSK 0 : 2, Jugović – Podunavac 3 : 2, Borac (Š) – Podrinje 0 : 0, voľná bola Sloga (T). Program 3. kola o 16.30 hodine: Podrinje – Sloga (E), Podunavac – Borac (Š), LSK – Jugović, Hajduk (D) – Hajduk (Č), Radnički – Jednota, Sremac – Prvý máj, Sloga (T) – Tatra, voľný je Hajduk (B).

Výsledok sa do konca stredného útočníka nemenil, aj keď oslabení Srđana Cvetanovića, bývalého hráča padindomáci mali prevahu, ale skej Doliny, ktorý využil preto obrana výborne funvoľný priestor a jeho govala a nedovolila hosťom prudká prízemná strela presadiť sa. V 82. min. všetskončila v pravom rohu. ko mohlo byť rozhodnuté, Tento smoliar z predkeďže sa striedajúci Boris chádzajúceho zápasu Vujčić ocitol vo veľkej šanci, s temerínskou Slogou ale ju zahodil. V mužstve o niekoľko minút neJednoty sa cítila prítomnosť skoršie prihral mladévýborného záložníka Miloša mu Vučkovićovi, ktorý Živkovića, novej posily z Nopresnou strelou v 39. vých Bánoviec. Očakáva sa min. otočil výsledok zotavenie spoliehajúceho v prospech Jednoty – Bojbašu, tiež aj Marka Ru2 : 1. dića, ďalšej posily z radov Trafil a prihral: padinskej Doliny. Od 53. min. domáci Srđan Cvetanović dohrávali zápas s desia- v drese padinskej JEDNOTA: Jovišić, Detimi hráčmi, lebo Najda- Doliny nić, Zogović, Mihajlović, nović dostal prvú žltú kartu, potom Zarić, Šobot (Igrač), Grubor (S. po nevážnom zákroku oprávnene aj Rudić), Najdanović, Cvetanović, druhú a červená mu trasovala cestu Živković, Vučković (Vujčić) pre predčasný odchod pod sprchy. Foto: J. Bokor

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Beda Ilinčanom! L. Pavković

ŠÍD: JEDNOTA – BORAC ILINCI 11 : 0 (5 : 0). Domáci futbalisti nastrieľali jedenásť gólov navrátilcovi do súťaže. Po dva góly dali Milutinović, Đorđević, Dumitrović, Ostojić a raz trafili Šolaja, Kološnjaji a Jovanović. ERDEVÍK 2017 – OMLADINAC BATROVCI 3 : 0 (2 : 0). Mladším, bojovnejším a vzletnejším Erdevíčanom nebolo ťažko prekonať hostí. Góly dali Bojanić, Cvetković a Matijević. Domáci

v 32. min. zahodili aj penaltu. BERKASOVO: SREMAC – OFK BINGUĽA 7 : 0 (5 : 0). Naladený Levaja štyrikrát v prvom polčase prekonal brankára Binguľčanov Volića, po jednom góle pridali N. Smajić, Eror a Mijatović. ĽUBA: JEDNOTA – SINĐELIĆ GIBARAC 2 : 2 (1 : 1). Môžeme uzavrieť, že sú súperi spokojní s nerozhodným výsledkom. To platí najmä pre Ľubanov, ktorým sa vďaka strelcom Rumanovi a Sremčevićovi podarilo získať bod.

35 /4818/ 1. 9. 2018

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Somborčania iniciatívnejší RADNIČKI (S) – MLADOSŤ 2 : 0 (1 : 0)

Samuel Medveď

j do Somboru petrovské mužstvo odišlo oslabené. Pri mori boli kapitán Pavlis, Babiak a Ožvát, Rupar už dlhší čas netrénuje, na lavičke nebol nahradný brankár Fejdi, ani nováčik Gruičić, ktorý doteraz nemal právo nástupu. Na striedačke Mladosť mala len troch hráčov, medzi nimi aj Severíniho, ktorý ešte prednedávnom rozmýšľal o tom, že zanechá futbal. Zápas v Sombore nebol na vysokej úrovni. Mladosť hru stavala na obrannej taktike, využívajúc iba protiútoky. To prvé sa jej hlavne darilo. Domáci boli iniciatívnejší. Nebyť úpadku kon-

cetrácie v zadných radoch petrovských belasých domáci by ťažko vsietili aj tie dva góly. Už v 4. min. Mladosť založila dobrý útok a po ňom, keď Kaňa zahral rohový kop, mala šancu vsietiť. V prvom polčase útočili obidve mužstvá. Zadné rady v čele s Leňom hlavne dobre fungovali. No Neúspech v Sombore: Nenad Đokić v 40. min. Petrovča- (Mladosť Petrovec) nia trochu zadriemali, domáci Vuković z rohu z ľavej Sladojević urobil dve zmeny. strany dobre zacentroval a Dulić Vošli Kobilarov a Severíni. Práve ten prvý sa rýchlymi útokmi zblízka hlavou prekonal Leňu. V druhom polčase tréner z pravej strany pokúsil ohroziť

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Pivničanom polhodinka stačila SLÁVIA – KULA 3 : 0 (3 : 0)

Ján Šuster

loptu zachytil hlavou a prekonal brankára Živka. Drvivá prevaha domácim priniesla tretí gól už v 30. min., keď Kuchta presne zakončil rýchly útok a už vtedy stanovil výsledok zápasu. Hosťom z Kuly patril druhý

to, aby 200 divákov v Pivnici sledovalo dobrý zápas, postarali sa futbalisti domácej Slávie a Kuly. Rýchle útoky, presné prihrávky, hodne striel na obe brány, dobré zákroky brankárov BUDUĆNOST – KULPÍN a tri góly v sieti hostí poznačili stretnutie, ktoré 3 : 2 (1 : 1) Kulpínčania sa z hosťovania v dedine sa začalo dažďom. Prví nebezpečne zaú- Parage vrátili bez zisku, aj keď sa im dvakrát točili Pivničania už v 8. podarilo vyrovnať výsledok. Víťazný gól za min. Kuchta z pravej Budućnost strelil Zec v 78. min., predtým strany odcentroval níz- dvakrát presný bol Jandrić, v 9. a 48. min. ko pred bránu, obranca Za hostí trafili Marić v 38. min. a Vjetrović Kuly Popović nepotreb- (vlastný gól) v 74. min. KULPÍN: Jurík, Ďuga, Pereza, Kolarski, ne zachytil loptu rukou Anđić, Marić, Popržen, Bulatović, Zbuća rozhodca Jovica Jerinović, Haška, Kajtez lović z Apatina odpískal Đ. Š. penaltu. Pokutový kop efektne premenil Batinica – 1 : 0. polčas, mali prevahu, vytváraDomáci potom pridali na li si šance, kopali vedľa brány tempe, neustále sa hralo pred a trikrát brankár Brňa bravúrne bránou Kuly a v 23. min. došlo zachránil svoju sieť. Z druhej k zmene výsledku. Trivunović strany futbalisti Slávie sa pokúšali najvyššie vyskočil pred bránou, zvýšiť výsledok z protiútokov.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ľahko s Kulou: Marko Trivunović (Slávia Pivnica)

Presvedčivá výhra domácich je predsa celkom zaslúžená. SLÁVIA: Brňa, Záskalický, Benka, Milec, Trivunović, Kotiv, Kuchta (Babić), Petrović, Batinica (Ćorda), Kutenič (Budić), Radović Rozhodca Jovica Jerilović nemal ťažkú prácu, ktorú mu ešte obľahčili hráči oboch mužstiev svojim slušným správaním. Žltými kartami potrestal Kuchtu a Kuteniča (Slávia) a Vujovića (Kula).

domáceho brankára Jelačića. Bola možnosť i vyrovnať. Ale v 82. min. došlo po druhýkrát k poklesu koncetrácie v radoch hostí. Domáci sa z ľavej strany dostali do stredu pred šestnástkou, dobre strelil veterán Vuković do vytvorenej medzery v obrane, Leňa loptu nevidel a ona skončila v sieti – 2 : 0. MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Fábry, Jakuš, Beronja, Poznanović (Severíni), Adámek (Novak), Đokić, Kaňa, Valentík, Jovanović (Kobilarov) V nedeľu Mladosť bude o 16.30 hodine hrať vo Vrbare s odžackým Tekstilcom. Výsledky 2. kola: Mladost (T) – Tisa 2 : 3, Mladost (A) – Budućnost 2 : 1, BSK – Polet 1 : 1, Radnički (S) – Mladosť (P) 2 : 0, Tekstilac – Vrbas 2: 1, Crvenka – Radnički 1912 0 : 1, Sloga – Bajša 2 : 1, Tavankut – Bačka 1 : 4. Foto: J. Pucovský Výsledky 2. kola: Hercegovac – Krila Krajine 1 : 3, Radnički – Rusín 3 : 3, Lipar – Vojvodina 2 : 2, Budućnost – Kulpín 3 : 2, Tvrđava – Polet 1 : 1, Slávia – Kula 3 : 0, Borac – ŽAK 4 : 1, Stari grad – OFK Odžaci 5 : 0. Na prvých troch miestach sú Stari grad (9 : 0), Borac (7 : 3) a Slávia (5 : 1) so šiestimi bodmi. Program 3. kola: Odžaci – Hercegovac, ŽAK – Stari grad, Kula – Borac, Polet – Slávia, Kulpín – Tvrđava, Rusín – Lipar, Krila Krajine – Radnički, Vojvodina – Budućnost. Zápasy sa začnú o 16.30 hodine. V pohárovom zápase pivnická Slávia prekonala selenčský Kriváň 5 : 1 (3 : 1). Za víťazov po dva góly dali Radović a Batinica, raz trafil Trivunović, kým sa za Kriváň presadil Milovanov. SLÁVIA: Dávid Šuster (Ľuboslav Brňa), Záskalický, Benka, Milec, Budić, Kotiv, Denis Šuster, Trivunović, Batinica (Kutenič), Radović, Pintír KRIVÁŇ: Naď, Kocić, Salijević, Pavlov, Milovanov, Vajnrich, Soldat, Ignjatović, Karačonji, A. Strehársky, M. Strehársky V stredu Slávia mala na programe pohárový zápas v Maglići. • ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Mužstvo FK Jánošík

Mužstvo FK Hajdušica

Živá hradba pred bránou hostí HAJDUŠICA – JÁNOŠÍK 2 : 0 (1 : 0) Vladimír Hudec

na biely bod. Faulovaný Lipták bol presný – 1 : 0. Aj do konca polčasu sa hralo hlavne pred bránou hostí, pričom Hajdušičania mali ešte niekoľko pokusov, ale buď strieľali vedľa, alebo brankár Radak ich strely zneškodnil. Na druhej strane hostia si nevytvorili ani jednu príležitosť

ažšie než očakávali Hajdušičania na štarte nových majstrovstiev premohli tradičného rivala zo susedného Jánošíka. Od začiatku bolo vidieť, že sa hostia do Hajdušice prišli brániť. Bránu Radaka chránili deviati hráči a vysunutý bol iba rýchly Slobodan Jankov, ktorý sa z protiútokov pokúsil ohroziť navrátilca do mužstva Hajdušice, brankára Stojanovského. Domáci fut- Pozdrav s rozhodcami pred zápasom balisti obliehali bránu Jánošíka, ale cez zhustenú obranu veľmi ťažko a brankár Stojanovski bol takmer prenikali do šestnástky. Predsa v 12. úplne nezamestnaný. min. A. Ružić unikol svojim strážcom, Po zmene strán sa hralo omnoho ale Radak bol rýchlejší. Nuž a potom rýchlejšie, ale znovu hlavne pred bráv 20. min. Atila Lipták unikol po ľavej nou hostí. Hajdušičania boli omnoho strane, kapitán Jánošíka Živanov nebezpečnejší, no obrana hostí aj nepotrebne potiahol za tričko stre- ďalej dobre fungovala a skvelými dopoliara Hajdušice, ktorý spadol, a zákrokmi sa vyznamenal brankár rozhodca Klepan z Alibunára ukázal Radak. V poslednej štvrťhodinke zá-

Atila Lipták bol presný z pokutového kopu

pasu sa hostia na chvíľu zbavili tlaku, čo im prinieslo niekoľko pekných príležitostí pred bránou Stojanovského. Najlepšiu v 75. min. mal Jankov, ktorý vyrazil sám pred brankára, ibaže strelil vedľa. Predtým Stojanovského z diaľky skúšal aj Jakimov. Nuž a potom v 77. min. Atila Lipták po peknej akcii, v ktorej účinkovali viacerí domáci hráči, skóroval pre Brankár Predrag Stojanovski 2 : 0 a konečný výsledok zápasu. sa nedal prekvapiť Niekoľko minút pred koncom pekne z diaľky strieľal aj Demse, ale Radak sa nedal prekvapiť. Borac (VS) Vojvodina 3 : 2, Dobrica HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lip- – Partizan 3 : 4. Zápas Vinogradar ták, Pejčić (Demse), Mršić, Folťan, – Ševac je odročený a zápas Borac Pavlov (Radović), Lečić (Marko), (VG) a Karaš (J) nehrali, lebo si A. Ružić (Hrudka), A. Lipták, N. Borac nevyrovnal dlhy voči FutbaRužić (Ćulum), Maliar lovému zväzu Pančevo z minulých JÁNOŠÍK: Radak, Lotrean, majstrovstiev. Stamenković (M. Šterba – Labus), Živanov, Sladaković, D. Šterba, Karaman, Caran, Jankov, Jakimov, Babić Výsledky 1. kola: Budućnost – Karaš (K) 11 : 0, Príležitosť pred bránou hostí Ratar – Sloga 2 : 1,

Obrana hostí (v modro-žltých dresoch) dobre fungovala

ETNO DNI V KYSÁČI

Pri pálení pálenky treba prikladať na oheň

Organizátori a ich pomocníci zachytávajú z jablkovej

V kotlíkoch pomaly vrie jelení guláš

Guláš, pálenka a zábava Elena Šranková

rámci osláv 245. výročia príchodu Slovákov do Kysáča a v rámci projektu Etno dni v nedeľu 26. augusta bola v loveckom dome súťaž vo varení loveckého guláša a pálila sa i pálenka. Podujatie po prvýkrát spoločne zorganizovali Lovecký spolok Bažant a Ob-

Kuchári mali plné ruky práce

čianske združenie Vrana a podporil Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Ako hovorí Ján Pálik, predseda združenia Vrana, cieľom projektu je spoločne prezentovať turistickú ponuku Srbska a Slovenska, nuž ďalším podujatím na jeseň bude spoločné predstavovanie dvoch turistických organizácií z našej krajiny a zo Slovenskej republiky. Predseda spolku Jaroslav Mojžiš hovorí, že sú s nedeľňajšou akciou spokojní, tým skôr, že sa organizuje prvýkrát a vo

varení kotlíkových gulášov súťažilo až 20 tímov. Súťažili aj cezpoľní z Kulpína, Hložian, Slankamenských Vinohradov, Báčskeho Petrovca, Maglića a Čeneja. Medzi súťažiacimi boli hlavne predstavitelia loveckých spolkov, ale i kysáčskych organizácií, spolkov a združení, ako aj súkromní podnikatelia. Uvarené guláše hodnotila komisia v zložení: Branislav Plachtinský Začína sa hodnotenie: (zľava) Branislav z Kulpína, Dragan Božić z Maglića, Plachtinský, Dragan Božić, Vladimír Miroslav Pavčok z Hložian, VladiDudáš, Ján Ferko a Miroslav Pavčok mír Dudáš z Petrovca a Ján Ferko z Kysáča. Varil sa lovecký guláš Ako organizátori povedali, na budúci z jeleňa a zároveň známy kysáč- rok toto podujatie mienia ešte zveľadiť sky kuchár Pavel Kováč varil srňa- na základe vypozorovaných nedostatcí guláš na predaj. Ten sa vypre- kov a nedopatrení, ktoré však návštevnídal „na ruvačku“. Pálenka sa pálila kom sotva prekážali. z jabĺk a vypálili 40 litrov, takej 19,5-grádovej. Ochutnať z nej mohli zdarma všetky súťažiace tímy a tiež sa zvýšilo na predaj. Je pravda, že bolo oblačno, ale pre takéto podujatie to možno bolo priaznivejšie od veľkých páľav, ktoré boli dňami predtým. Súťaženie prilákalo veľký počet hostí, tak Kysáčanov, ako i z iných prostredí. Svojich hostí sem priviedli aj tí Kysáčania, ktorí práve Diplomy a sošky jeleňa pre mali návštevy zo zahraničia, zo Slovennajúspešnejších kuchárov ska a Nemecka. Nasvedčuje to len tomu, že sú takéto akcie populárne a obľúbené, nielen kvôli gastronomickej ponuke, ale aj zá- Dobrá nálada nechýbala bave. O tú sa tentoraz postarali Pazovskí kacúri, ktorí hrali na dobrú náladu. Najlepšie guláše navarili tímy Loveckého spolku Fazan z Kulpína (1. miesto), Miestneho spoločenstva Kysáč (2. miesto) a Loveckého spolku Hložany z Hložian (3. miesto).