Hlas 36 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4663/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 5. 9. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Prvý SOS Fest v Petrovci

Ján Triaška Báčsky Petrovec

OBZORY

ŠPORT

Máme byť na čo hrdí

Smutný víkend v Padine

Z obsahu

5. 9. 2015 | 36 /4663/

Uzávierka čísla: 2. 9. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Hlas ľudu ide dopredu 7 Poznať minulosť, čeliť budúcnosti 8 Od diktátu k diktafónu

9 SLOVENSKO 9 Silbaš nie je ďaleko

10 ĽUDIA A DIANIA 11 Zabudnuté dejiny 13 Nadstavba rodinnej firmy

Tradičný, už 53. poľnohospodársko-potravinársky veľtrh AGRA v Gornjej Radgoni (Slovinsko) od 22. do 27. augusta prilákal takmer 130 000 návštevníkov. Mnohí si so záujmom pozreli bohatstvo biozáhrady. (s. 6) J. Bartoš

17 Celý život kráčajú bok po boku

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Nové začiatky...

23 OBZORY 23 Sny a hviezdy profesora Michala Filipa 25 Dnes je všetko „experimentálne“ 30 Sny neprichádzajú len tak

31 KULTÚRA

Rozspievaný sprievod sa pohol z miestností Ženského spolku a „širokým chodníkom“ sa dostal na nádvorie Miestneho spoločenstva, kde sa 30. augusta udiala deviata kovačická Detská svadba. Okrem detí z Kovačice v podujatí sa zúčastnili aj hostia z Padiny, Kysáča, Nového Sadu, z banátskej dediny Kruščica a zo Slovenska. (s. 15) S. Lenhart

31 Štyri večery nemých filmov 33 Pokropené hudbou a tancami 34 Vážna hudba má podporu!

37 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Prvá prehra Budúcnosti 48 Slávia medzi lepšími 49 Mohlo byť presvedčivejšie Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

Kultúrne leto v Selenči obohatil i netradičný koncert duchovných piesní. V organizácii Komorného zboru Zvony prebiehal v sieni Domu kultúry v nedeľu 30. augusta a medzi vystupujúcimi zo Selenče a z okolia bol i (na snímke) orchestrík ZŠ Jána Kollára so sólistkou Michaelou Papovou. (s. 32) J. Berédi

Editoriál

Horúce a menej horúce trampoty

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

•

A už sme v septembri. Jeho prvý deň sa vôbec nepodobal na jesenný, aký spravidla býva a armádu školákov pri vstupe do nového školského roku sprevádzalo horúce letné počasie.

ielen počasie, ale aj rad ďalších „horúcich“ momentov kvitujeme vo sfére školstva. Zoznamy s prebytočnými kádrami z Republikového ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja sa stále spresňujú, spomína sa aj druhé kolo, lebo sú v školskom systéme aj takí pracovníci, ktorí nemajú celú mesačnú normu hodín. Preto každý riaditeľ vo svojej škole má upraviť kádrovú situáciu tak, aby v kolektíve zostali osvetári s čím plnším fondom realizovaných hodín zamestnaní na neurčitú dobu. Táto „horúca“ záležitosť potrvá aj celý mesiac, niektorí hovoria, že možno aj celý prvý školský polrok. Minister Srđan Verbić odkazuje vo vyhláseniach, že do desiatich dní vyzve osvetových pracovníkov, ktorí sú na tých „nešťastných“ zoznamoch, aby sa vyjadrili, či chcú dobrovoľne odstúpiť zo svojich pracovných miest s vyplatenou úhradou... Nejeden riaditeľ vedomý si tejto nevďačnej úlohy, o ktorej sa dopočul z médií, nemôže však zatiaľ nič konať, lebo podklady na to ešte nemá... takže táto agónia asi potrvá. Minister by pritom chcel mať „normálny školský rok“, v ktorom by boli viac motivovaní tak žiaci, ako i učitelia. Preto odkázal, že osveta musí byť prvý úsek, kde sa zvýšia platy, lebo neboli menené od roku 2008, dokonca vlani boli aj zmenšené. Nový školský rok štartoval bez štrajkov, ktoré ten uplynulý sprevádzali až päť mesiacov. Ale podľa známeho výroku „nikdy nepovedz nikdy“, treba byť obozretný, lebo predstavitelia osvetových syndikátov nezabudli na sľub rezortného ministerstva pri dohovore o ukončení štrajku o jednorazovej finančnej pomoci osvetovým pracovníkom. Syndikáty si žiadali sľúbené peniaze pred dovolenkami a prázdninami, minister výplatu určil pred začiatkom nového školského roku. Ten sa už začal a za nesplnenie sľubu štrajk sa vo vyhláseniach znovu začína skloňovať. A spomína sa október... Začiatok školského roka je prelomovým úsekom v roku aj pre rodičov. Preto každá spoločenská akcia, ktorá ich odbremení od bežných predškolských výdavkov, ešte ako poteší. O darčekoch Matice slovenskej v Srbsku pre prvákov v slovenských triedach naša verejnosť dobre vie. Ďalšia pekná správa je, že NRSNM 1. septembra rozdelila žiakom Strednej zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade päť učebníc pre odborné predmety. Učebnice pre žiakov 4. ročníka aj v tomto školskom roku zabezpečil Žilinský samosprávny kraj. Teší údaj, že sa skončení ôsmaci už smelšie zapisujú do tejto odbornej slovenskej triedy a tentoraz ich je v prvom ročníku 29. Žiaci si vychutnávajú začiatok septembra so všetkými novotami, ktorý im priniesol, a iste ich zaujal aj nový školský kalendár, podľa ktorého zimné prázdniny budú využívať v dvoch častiach: počas novoročných a vianočných sviatkov – od 31. decembra do 8. januára – a potom od 1. do 12. februára. Vo Vojvodine sa však tieto zmeny neplánujú: zimné prázdniny tu budú od 24. decembra do 14. januára, zostávajú aj obvyklé jesenné a jarné miniprázdniny. Len keby čakanie na prázdniny a voľné dni boli pre školákov a ich učiteľov tie najhorúcejšie trampoty v tomto školskom roku.

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Foto: K. Gažová

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  36 /4663/ 5. 9. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Prevádzač Regionálne variácie Michal Ďuga

Oto Filip

Európe sa čoraz častejšie skloňuje nové ziskové povolanie – prevádzač. Ide o snahu rýchlo zbohatnúť na úkor utečeneckej tragédie, čiže o pašovanie ľudí za značné finančné poplatky, ktoré sa však často končí tragicky, a preto sa oprávnene zdôrazňuje, že často ide o zločincov bez svedomia. Len si zopakujme, že práve prevádzači sú zodpovední za tragickú smrť 71 utečencov, ktorých prevážali za neľudských podmienok v chladiarenskom vozidle a ktorých minulý týždeň objavili v Rakúsku. Pravdepodobne ide o medzinárodnú sieť prevádzačov, ktorá sa bezohľadne ženie za svojím ziskom a migrantov plne zneužívajú na tie svoje ciele. Prevažne ide pritom o veľký počet utečencov z krajín zasiahnutých vojnami, ktorí sa za každú cenu snažia dostať na bezpečné miesto, a tým zachrániť tak životy svojej rodiny, ako aj svoj vlastný život. Ich cesta je pritom dlhá a plná výstrah a nebezpečenstiev. Aj napriek tomu sa však spolu s deťmi na rukách dobýjajú dostať do tých pre nich neznámych a ďalekých krajín, kde im sociálne programy pre utečencov poskytujú to, čoho by sa toho času vo svojej vlasti veru nedožili. Utečenci sa snažia dostať predovšetkým do tých najbohatších krajín Európy, kde potom žiadajú o azyl, lebo je v tých krajinách sociálna pomoc pre nich najpriaznivejšia. I napriek tomu sú reakcie tej humánnej Európy rôzne: od sprísnených hraničných kontrol, stavania plotov s ostnatým drôtom, a nie sú výnimky ani fyzické útoky na utečencov... To, čo nás v týchto dňoch posmeľuje, je práve správanie sa našej vlády, ktorá sa všemožne snaží uľahčiť dočasný pobyt utečencov v našej krajine a pomôcť im dostať sa do vysnívaných krajín. Je zrejmé, že nám tieto problémy a táto problematika nie sú neznáme, lebo sme ich aj sami prežili. Na rozdiel od nás, krajiny EÚ sa čoraz hlasnejšie dožadujú prerozdeľovania migrantov, snažiac sa vyhnúť sa ich hromadnému príchodu, hoci je zrejmé, že sa tým nemôžu riešiť príčiny, ale len dôsledky migračnej vlny.

www.hl.rs

ajlepšie prekvapenia sú tie nečakané. Takým ukážkovým bolo to augustové, s dosahom aj na mesiace budúce, keď v Bruseli boli podpísané až štyri dohody v rámci posledného kola dialógu Belehradu a Prištiny na najvyššej vládnej úrovni. Vedúci delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport oznámil, že po tomto Srbsko sa dostalo omnoho bližšie k otvoreniu prvých prístupových kapitol, nemecká kancelárka Angela Merkelová skonštatovala, že Srbsko splnilo podmienky a že nových niet, kým v nedeľu európsky komisár pre susedskú politiku a rozšírenie Johannes Hahn vyhlásil, že by do konca roku mali byť otvorené kapitoly 35 a 32, oznamujúc zároveň pozitívnu správu o pokroku Srbska v eurointegrácii. Vyzdvihol tiež, že by kapitoly 23 a 24, späté so súdnictvom a vládou práva, mali byť otvorené v prvej polovici roku 2016. Kým v polohe medzinárodnej viac alebo menej možno predpokladať, čo by sa malo diať, horšie to pôjde na samotnom Kosmete. Ukázal to aj útok Albáncov na vysťahovaných Srbov, ktorí sa 28. augusta zhromaždili v Đakovici osláviť Veliku Gospojinu, spory Prištinskej moci a opozície na tému dosahov bruselských dohôd, otázniky kladené nad budúcimi právomocami spoločenstva srbských obcí... Nič nové pod horúcim slnkom. Alebo: také čosi



sa i dalo čakať. Po Bruseli nastúpila Viedeň s ďalšími posmeľujúcimi skutkami a odkazmi. Západobalkánske štáty sa na samite v rakúskej metropole totiž zhodli, že nebudú jeden druhého blokovať na európskej ceste, ako aj o tom, že akceptujú mediáciu Európskej komisie pri urovnávaní bilaterálnych sporov. Na konferencii, ktorej neformálnou patrónkou bola nemecká kancelárka Angela Merkelová, zúčastnené krajiny si stanovili záväzok vkladať väčšie úsilie s cieľom dosiahnuť pokrok vo vnútorných reformách. Európska únia zase vyslovila prísľub, že zo svojej spoločnej pokladnice vyčlení okolo šesťsto miliónov eur na desať rozličných infraštruktúrnych regionálnych projektov. Inými slovami, sľuby sa konečne začínajú pretavovať do konkrétnych ťahov s cieľom riešenia regionálnych ekonomických a ďalších problémov. O niektorých z nich sa rokovalo i začiatkom týždňa na Strategickom fóre na Blede. Otvoril ho slovinský premiér Miro Cerar a na ňom predseda vlády Aleksandar Vučić mal i bilaterálne stretnutia s podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslavom Lajčákom, ako aj s primátorom Ľubľany Zoranom Jankovićom. Premiér Vučić sa na paneli Nový globálny poriadok: konfrontácia alebo partnerstvo kriticky zmienil o pomalosti, ktorou Európa reaguje na utečeneckú krízu, poukazujúc na to, že sa na takzvané

globálne riešenie čaká už pol roka. Oznámil aj to, že je Srbsko ochotné prebrať vlastnú časť zodpovednosti v rámci spoločného a úhrnného riešenia krízy. Diania v regióne, eurointegrácia, reformy, utečenecká kríza... skúšok je ozaj mnoho. Aj možných variácií, ako na všetko reagovať či konať. Aby pritom aj vlk bol sýty a ovca celá. A zjavne treba i dokázať pomáhať iným v podmienkach, keď, hoci neporovnateľne chudobnejší, prejavujeme oveľa viac porozumenia a ľudskej solidarity s nešťastníkmi z vojnami ohrozených krajín a území, než viaceré bohaté európske štáty. Neplatí to len pre tieto štáty. I na okolí každý na vlnu utečencov reaguje inak. Chorvátsko nezložilo prvú skúšku, keď Iračanov vrátilo z letiska pri Dubrovníku, Slovinsko chystá vyše sedemdesiat záchytných táborov, Maďarom je málo aj ohrada, ktorej prvú fázu ukončili, takže privádzajú aj vojakov ako posilu, ktorá má čeliť vlne migrantov, k hraniciam... Akoby to všetko bolo málo, sú tu aj blížiace sa voľby, začiatok kampane, ktorú Demokratická strana odštartovala už v nedeľu, testy (pravo)vernosti hlavne menších strán, prostredníctvom skúšobných verbálnych balónov vypúšťaných buď na adresu vládnych partnerov alebo opozičných súperov. Nudne nám nikdy ani nie je, ani nám nebolo celé roky. Ibaže sa, keď sa všetko tak riadne skomplikuje a zhustne, občas kdesi potichu zjaví prianie užiť si i trochu pokoja a bezstarostného sledu dní. Čo ale robiť, keď od osudu utiecť nemožno?!

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Prof. Dr. STEVO MIRJANIĆ, MINISTER POĽNOHOSPODÁRSTVA, LESNÍCTVA A VODOHOSPODÁRSTVA REPUBLIKY SRBSKEJ

Dva protokoly Oto Filip

– Akým spôsobom sa vyvíja spolupráca ministerstva, v čele ktorého ste, s naším Ministerstvom poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia? – Naše ministerstvá majú definované dva protokoly o spolupráci. Jeden z nich zahŕňa spoluprácu vo všetkých oblastiach, ktoré kry-

Informačno-politický týždenník

jú dve ministerstvá. Ten druhý je osobitný. Vzťahuje sa na povodie rieky Sáva, čiže na aktivity vyplývajúce z potrieb úpravy vodných tokov, vysokých vôd, ich regulovania a tomu podobne. Spoločne sa angažujeme aj na viacerých otázkach významných

aj pre agrárny úsek Republiky Srbskej. Jednoducho povedané, zaoberáme sa otázkami a problémami, ktoré sú nám spoločné a ktorých riešenia môžu osožiť tak výrobcom v Republike Srbskej, ako aj v Srbsku. Keď ide o oblasť životného prostredia, tak tá nie je v doméne pôsobnosti nášho ministerstva. Je u nás v rámci iného ministerstva, ktoré má na starosti územné plánovanie, stavebníctvo a ochranu životného prostredia. • TÝŽDEŇ •

JURIJ GIACOMELLI, GENERÁLNY RIADITEĽ SPOLOČNOSTI GIACOMELLI MEDIA, SLOVINSKO

Hlas ľudu ide dopredu Jasmina Pániková

odať o sebe ucelený obraz, porovnať sa s iným a byť objektívny nie je ľahko. V dnešnej dobe každé médium zápasí o svoju existenciu. Či sú tie snahy aj viditeľné, najlepšie môže posúdiť iba niekto, kto sa už roky venuje monitoringu, najmä menšinových médií. Takou osobou je aj Jurij Giacomelli, zakladateľ a generálny riaditeľ konzultačnej spoločnosti Giacomelli Media v Ľubľane. – Niekoľko rokov sledujete prácu menšinových médií vo Vojvodine? Čo nám je všetkým spoločné a čo zase odlišné? – Myslím si, že máte všeličo spoločné, je toho dosť a nemohol by som to zhrnúť do niekoľkých viet. Hlavne preto, lebo menšinové médiá vo Vojvodine fungujú v systematických inštitučných podmienkach, ktoré všetkým umožňujú pracovať a rozvíjať sa, a to ich určitým spôsobom zaraďuje do rovnakej situácie. Samozrejme, sú tu aj rozdiely, ktoré pramenia z fundamentálnych rozdielov jednotlivých menšín v pokrajine. Tieto rozdiely treba poznať a uctievať,

aby každý z tých médií mohol slúžiť svojmu účelu a byť bližší k svojim čitateľom. Jestvujú rozdiely pomedzi napr. Magyar Szó, ktorý je denník, najväčší, najsilnejší, a napr. Ruského slova, ktoré je prispôsobené rusínskej spoločnosti. – A keď ide o menšinové médiá v pokrajine a médiá v Slovinsku? – Menšinové médiá tu a v Slovinsku skutočne spája spoločná historická doba, keďže niekdajšia SFRJ mala aktívnu politiku ochrany menšín a ich inštitúcií. Je to viditeľné v samotnom inštitučnom rámci, v ktorých pôsobia médiá vo Vojvodine na jednej strane a médiá talianskej alebo maďarskej menšiny v Slovinsku. Medzitým jedným z odlišných bodov je to, že menšiny v Slovinsku majú za sebou integráciu Slovinska do EÚ, čo prinieslo nové a dôležité rozmery, lebo staré, ideologické princípy, strach a antagonizmus zmizli. Na rozdiel však od vojvodinských

menšinových médií v tejto chvíli sa talianska a maďarská menšina konfrontujú tým, ako dobre využiť novú situáciu, v ktorej menšinová príslušnosť nie je ochranná vlastnosť, ale dodatočná hodnota.

– Na základe poznatkov o redakcii Hlasu ľudu, ktoré sú pozitívne vlastnosti tejto redakcie, a zase ktoré sú negatívne a na ktorých by sme mali pracovať? – Oduševnený som, koľko vecí sa tam mení, koľko je prístup k zmenám konceptuálny a odborný. Teší ma to, že nejde iba o jednotlivca, ktorý chce niečo zmeniť, ale ide o tím, ktorý už pracuje na zmenách a má za sebou výsledky a ešte väčšie ambície. Pozitívna strana, ktorá môže byť iba prednosť, je aj to, že Hlas ľudu má dobré vzťahy s inštitúciami na Slovensku, z čoho vyplýva, že je starostlivosť o jazyk a zdokonaľovanie aktívne prítomná v stratégii ustanovizne a v praxi samotných novín. Môžem teda povedať, že je Hlas ľudu na dobrej ceste a schopný pokračovať vo veľkom pláne zmien. Ambície sú veľké, schopnosť je tu, a preto je potrebné iba pokračovať v tom.

prírodného zdroja v Srbsku, predovšetkým z aspektu ochrany životného prostredia. Pre mňa je voda najzákladnejší činiteľ našej existencie tak u nás, ako aj vo svete. Ak si ju nebudeme chrániť, ak nebudeme stále rozmýšľať o nej, onedlho zmiznú aj nádeje pre kohokoľvek z nás. Práve preto musíme čím ráznejšie a častejšie podporovať tieto akcie. Pohli sme sa z jedného bodu, no netreba zabúdať, že je to len začiatok, základ, na ktorom sa treba ďalej angažovať, neustále robiť viac a viac. Dobre je, že sme už pri tejto akcii do všetkého zapojili aj zdravotný,

komerčný, kultúrny a pár iných aspektov uvedenej problematiky. Bol to prvý festival tohto druhu v Srbsku a teší nás, že sme za pomoci mesta Nový Sad, iných usporiadateľov, partnerov a donátorov urobili ozaj pekné podujatie, ktoré si Novosadčania všimli a pekne podporili. Každý deň medzi 17. a 21. hodinou sme v Katolíckej porte mali predstavovania rôznych druhov vôd a príbuzných výrobkov. Okrem toho boli tu i naši partneri, ktorí promovali raftingy Tarou, tiež predstavitelia Termálu, ktorý prezentoval svoje zdravotné služby. Ďalšou fázou boli filmové predstavenia a prezentácie v letnom kine Kultúrneho strediska, aby záver festivalových dní spestrili vystúpenia populárnych hudobných skupín.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: DANILO ANĐELIĆ, RIADITEĽ WATER FESTU

Základ existencie Oto Filip

olo to podujatie, ktoré, pre všetko, čo sa deje s vodou a vôkol nej, mohlo byť usporiadané už dávno. Prvý festival vody, prebiehajúci od 27. do 30. augusta v Novom Sade, sa vyznačoval mnohorakými obsahmi. – Čo bolo základným podnetom venovať sa práve problematike vôd? – znela otázka položená riaditeľovi spomínaného festivalu Danilovi Anđelićovi. – Našou ideou alebo zámerom bolo prezentovať význam vody ako mimoriadne dôležitého • TÝŽDEŇ •

36 /4663/ 5. 9. 2015

Týždeň POSTREHY Z 53. POĽNOHOSPODÁRSKO-POTRAVINÁRSKEHO VEĽTRHU AGRA 2015 V GORNJEJ RADGONE

Dobrý cveng čoraz ďalej počuť Juraj Bartoš

vateľov zapísalo niekoľko krajín, ako napríklad Rumunsko, Poľsko, Maďarsko, Čína, Austrália... Formálne debutovala aj Republika Srbsko, presnejšie, jej farby obhajovali vystavovatelia na stánku vlády Vojvodiny, ktorá je na AGRE prítomná už niekoľko rokov zaradom. Pri otvorení veľtrhu výprava žurnalistov z Vojvodiny vedená predsedníčkou Spolku agrárnych novinárov Vesnou Jovanovićovou síce nebola, avšak Miran Mate, pracovník Pomurského sejmu poverený stykmi s verejnosťou, nám povedal, že nechýbal ani festival piva, či večerná zábava pri slovinskej hudbe. Európsky rozvojový rok sa, ako podčiarkol, niesol v znamení prezentácie (a súťaže) školy mladých pestovateľov dobytka a predstavila sa aj škola jazdectva. Niektoré zo

ie náhodou na otvorení 53. poľnohospodársko-potravinárskeho veľtrhu v Gornjej Radgone jeho riaditeľ Janez Erjavec podčiarkol, že „AGRA 2015 je najväčšie hospodárske, odborné, politické a spoločenské podujatie v Slovinsku a v tej časti Európy“. V prospech tejto tézy hovoria číselné ukazovatele. Z hľadiska hospodárskeho je veľavravný fakt, že na tomto podujatí sa od 22. do 27. augusta t. r. zúčastnilo až 1 785 jednotlivcov a inštitúcií z 30 štátov. Z hľadiska odborného nemožno nepostrehnúť a nepodčiarknuť, že Vojvodinskí novinári v spoločnosti slovinského ministra pre sa tu počas piatich veľtrhových poľnohospodárstvo a lesníctvo Dejana Židana (s kravatou) dní uskutočnilo až 150 odborných rozhovorov, prezentácií, tlačoviek poň o jedného vystavovateľa viac. aj strukoviny ako základ plodnej a iných foriem predstavovania vý- Tentoraz sa môžeme pochváliť, že pôdy, priemyselná konopa, liečivé dobytkov poľnohospodárskeho sme trochu viac pozornosti veno- a aromatické rastliny, ekologický odboru a ponuky vedomostí na jeho vali skúšobným parcelám; nakoľko poľnohospodársky a potravinárbudúci rozvoj. Z hľadiska politického viem, Novosadský veľtrh ich nemá. význam tohtoročnej Radgony je Zasiali sme a zasadili viac než 300 viac než zrejmý, keďže Slovinsko rôznych bylín, predovšetkým noprostredníctvom veľtrhu pred očami vých, ako i zabudnutých, akými je svetovej verejnosti predstavilo svoju povedzme konopa a chmeľ. Máme poľnohospodársku politiku a smery tiež prezentáciu školy pre mladých európskej poľnohospodárskej po- pestovateľov dobytka a je tu aj litiky a hospodárstva. S ohľadom škola jazdectva. Veľké traktory, na to, že stánky na výstavisku Pomurského sejmu v Gornjej Radgone navštívilo súhrnne asi 128 000 záujemcov, z ktorých sa mnohí navzájom, ako i s ústretovými vystavovateľmi zoznámili, vymenili si skúsenosti a sľuby na budúcu Súčasná poľnohospodárska mechanizácia spoluprácu, o spoločenskom význame vydarenej udalosti netreba plytvať sky priemysel, potraviny „z spomenutých a množstvo iných slovami. nášho okolia“, lokálne záso- podujatí a stánkov sme navštívili, V rozhovore s vojvodinbovanie potravinami (na čo pobudli sme aj v mliekarni Celia v skými novinármi Janez Ersi Slovinci naposledy osobitne Celji a absolvovali sme rozhovor s javec poznamenal: potrpia), tiež lesy, stromy, ako ministrom poľnohospodárstva a „My sme odsúdení na to, i poľnohospodárska technika lesníctva Slovinskej republiky Dejaaby sme každý rok rástli, pre bezpečné a ekologické nom Židanom. O všetkom by sme lebo ak začne klesať počet hospodárstvo. Na výstavných chceli našich čitateľov postupne vystavovateľov, alebo sa punktoch (vonku a v halách) podrobnejšie poinformovať v prízmenšovať priestor určesi návštevníci mohli obzrieť lohe Poľnohospodárske rozhľady. ný na výstavy, to by pre Etno dom Mali Bodrog z Báčskeho Monoštoru komerčné výstavy (s ponukou V závere krátkeho riportu z veľtrhu, nás vo svetle perspektívy predovšetkým poľnohospo- ktorý sa, samozrejme, neobišiel znamenalo koniec. Preto ktoré ste si určite všimli, sa skôr dárskej mechanizácie), ako i od- bez početných vyhodnocovacích sa usilujeme stále obohacovať náš hodia pre vaše veľké výmery než borné (s prízvukom na pokusné súťaží a ochutnávok, nemožno neveľtrh o nové obsahy; to je recept pre naše malé role.“ záhrady). skonštatovať, že radgonský veľtrh pre rast. Zároveň robíme všetko Vo fókuse tohtoročnej AGRY bol Prvý raz sa úradne medzi po- má čoraz jasnejší cveng, ktorý veru preto, aby sme každý rok získali as- Medzinárodný rok pôdy, a potom četných zahraničných vystavo- počuť čoraz ďalej.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

FORMY REFORMY (2)

Poznať minulosť, čeliť budúcnosti

 LETMO

Možnosti

zda je len málo ľudí, ktorí by sa dnes, pre akúkoľvek príčinu, nemohli podpísať pod aforizmus Ninusa Nestorovića: Skutočnosť ma stále znepokojuje. Nedovolí mi spať. Príčin bdenia je toľko, koľko bolo i horúčav tohto leta. Jednou z najčastejších je stupňujúce sa skloňovanie otázky zvýšenia platov a dôchodkov, ktoré je stále záhadou. O čo vlastne ide: o návrat na staré, alebo čosi nové? Dajte nám naše dôchodky – tie pred znížením o viac než dvadsať percent – a nie zvýšenie, odkázali nedávno penzisti prostredníctvom Združenia syndikátov dôchodcov Srbska. Zdôraznili pritom, že si neprajú väčšie penzie na základe enormne vyššej dane z majetku, alebo z akcíz na prúd z hospodárstva, ktoré je len málo stabilné. Považujú za neprípustné, aby daň z majetku vo väčšine európskych štátov alebo bývalých • TÝŽDEŇ •

Oto Filip juhoslovanských republík bola od necelého percenta do dvoch percent, u nás zase až 80 percent. Nelogickostí je na každom kroku. Nezápasia s nimi len penzisti, ale aj väčšina z nás. Zvlášť keď sa dočítame o tom, čo všetko sa zbytočne dovážalo alebo aj dováža. Aj také produkty, nad ktorými človekovi môže rozum zastať. Okrem špáradiel je tu i ľad, ktorý sa v mäsopriemysle využíva na prípravu mäsa na rošte, fazuľa z Číny, Veľkej Británie, Grécka a iných štátov, cesnak z Argentíny, Číny, Talianska, paprika zo susedných štátov, ruže, tekvičky... V zahraničí nakupujeme aj odpadky z papiera, klátiky, podpätky... Veľa kadečoho, čo by sa úspešne dalo pestovať alebo produkovať aj u nás. Nemajú teda len penzisti dilemy nad tým, ako spať alebo prežiť nový deň. Tie nás postupne môžu opantať všetkých. Veď vieme, aké sú nám skutočné možnosti, ibaže nevieme, pokiaľ ešte možno žiť (po)nad ne.

ny dinár ako dane z pridanej hodnoty na služby. Zdá sa, že im nikto nesmie to ani len pripomenúť, lebo sa môže stať, že zostane bez úverov a oporných bodov, – vyzdvihuje Knežević. Za jednu z najväčších možností aktivovať naše prostriedky spomenul verejno-súkromné partnerstvá. Možné východisko z krízy vidí i v tlačení štátnych dlhopisov s prísne usmerneným programovým trovením prostriedkov. Napríklad na zavlažovacie sústavy, budovanie štyroch hydroelektrární, medziiným na Drine a Ibre, na spracovanie poľnohospodárskych produktov, čiastočne aj na infraštruktúru. Slovom, na strategické ciele, bez ohľadu na to, ktorá vláda je pri moci. Ukončil názorom, že u nás nie sú problémom súkromné firmy, ale verejné a štátne podniky. Najmä preto, lebo sa v nich štátne peniaze často nerozvážne míňajú, či už prostredníctvom verejného obstarávania alebo na základe osobných vplyvov. (V budúcom čísle: Súboj na neurčitý počet kôl)

INÝ NÁHĽAD

ázor filozofa a esejistu Georga Santayanu neplatí len pre dejiny, ale aj pre ekonomiku. O tom, že sú tí, ktorí si nepamätajú minulosť, odsúdení opakovať ju. Veľkým umením je teda vedieť sa poučiť z doterajších hospodárskych a vlastných omylov a chýb. Na nie tak dávno usporiadanom odbornom seminári o reformách, prebiehajúcom v sídle Asociácie médií Srbska v Belehrade, podnikateľ Milan Knežević, majiteľ Konfekcie Modus a prvá osobnosť Asociácie malých a stredných podnikov s už príslovečnou úprimnosťou a bez chĺpku na jazyku hovoril o niektorých príčinách, ktoré nás priviedli tam, kde práve sme. Kladúc si rečnícku otázku, prečo žiadna vláda nedokáže zdolať potrebné opatrenia, odpovedal: – Keď jednotlivo počúvame vyhlásenia ich predstaviteľov, tak by sa tie mohli ekonomicky, často aj programovo, podpísať. Keby sa im však pridalo pár podstatných otázok, hlavne tie kto, kedy a ako, tak by najväčšia časť toho padla do vody. Zdá sa mi,

vyplácania dividend, tak na základe minulej bojovníckej stáže, ako aj na podklade súčasného podielu v účastinách. Uzavrel by som tým, že každý doterajší program skrachoval pre inštitucionálnu bezmocnosť zvládnuť ho. Do súpisky dôležitých príčin ekonomickej krízy zaradil sivú ekonomiku znemožňujúcu aj akýkoľvek posun vpred v zamestnávaní, roky, bezvýsledne venované nastoleniu programového rozpočtovania, ktoré je záväzkom, Na Bulvári oslobodenia v Novom Sade: na splnení ktorého Európska únia Jeden z extrémnych prípadov chudoby bude ďalej trvať. Je tu i problém vypracovania dlhoročných rozakoby šlo o Najvyšší štáb bez vojska. počtov, ktorými by sa prekonali Alebo o front, na ktorom každý strieľa lehoty trvania jednej vlády a ktoré tak, ako sa mu zachce a kde chce. by mali umožniť dodatočnú kontrolu Nie sú strany tie, ktoré majú stále nákladov. Aj potreba dať banky do stanovovať moc, hoci pokračujú v jej poriadku Zákonom o bankách. kontinuite. Problémom sú inštitúcie, – Sme azda jediným štátom, v ktoktorým sú úplne odňaté príslušnosti rom nie je limitovaný platobný obrat realizovať ústavu, zákony, predpisy bánk prostredníctvom platobných a postupy. Každá doterajšia vláda kartičiek, ktorý je v Srbsku približne bola akciovou spoločnosťou, v ktorej štyrikrát väčší ako v Nemecku. Keď participovalo medzi pätnásť a dvad- ide o bankovú sústavu, fenoménom sať strán. A každá z nich sa po vstupe sme aj v tom, že banky neplatia žiaddo kabinetu dennodenne dožaduje

Ďuro Varga

Oto Filip

36 /4663/ 5. 9. 2015

Tyždeň AKO VIDIA NOVINÁRI LETNÚ ŠKOLU ŽURNALISTIKY

Od diktátu k diktafónu Monika Necpálová

byť. Vždy sa je čo učiť,“ konštatuje Oľa ovinárske oko vidí veci trochu Glóziková-Jonášová. inak, ako oko bežného človeka. Novinárka z kovačicAspoň by malo vidieť. Ucho kej televízie ocenila, počuje aj to, čo sa nepovie nahlas. že škola bola tohto Aspoň by malo počuť. roku tematicky zaA čo povedia ústa, alebo meraná. Tentoraz napíše napokon ruka, to na život Ľudovíta prejde v hlave novinára Štúra. Považuje to Jarmila Buchová v Lyceálnej knižnici dlhým myšlienkovým za fantastické, ak sa v Bratislave pochodom. Pochodovať zúčastňujú Letnej Bratislavou aj svojimi školy každý rok tí istí Jasminka Činčuráková-Galammyšlienkami umožnila ľudia: „Do školy sa predsa nechodí bošová z Rádia Nový Sad sa dokrajanským novinárov len jeden rok. V tejto práci si stále stala do Bratislavy vďaka Letnej z piatich krajín Letná treba dopĺňať vedomosti.“ škole po prvý raz. „Na začiatku sa škola žurnalistiky pre Pobyt v Bratislave nie je v nija- mi zdalo mesto chaotické, hoci krajanov. Počas tretieho kom prípade výletom. Nejde len človek si uvedomí, že je veľmi augustového týždňa ju o spoznávanie Bratislavy a účasť pekné,“ hodnotí. Jedným z najorganizoval v Bratislave na prednáškach. Dôležitá je prak- krajších okamihov bolo pre ňu Úrad pre Slovákov žijútická skúsenosť aj v tej oblasti no- vidieť miesto, kde sa pod Decich v zahraničí a Katedvinárstva, ktorú ste nikdy predtým vínom zlieva Dunaj a Morava. Anna Horvátová odovzdáva aj zhmotnený ra žurnalistiky Filozoficnerobili. Program je neskutočne Zdôraznime, že nielen ju, ale všetpozdrav z redakcie Hlas ľudu Svetlane kej fakulty Univerzity Hlavčákovej a Jaroslavovi Šušolovi nabitý a čas na oddych prakticky kých návštevníkov vždy upúta aj Komenského. nie je. Pre tých, ktorí sa Letnej školy Hrad a Staré mesto. „Technické Dojmov je hŕba. Mnohé sa týkajú upravovať text,“ hovorí o prvých vybavenie médií – televízie, rozmedziľudských vzťahov. Spomeň- odborných poznatkoch z tvorby hlasu aj tlačovej agentúry – je me, že Letná škola je vynikajúcou časopisu. Voľný čas sa dá tráviť neporovnateľné s našimi. Štúdiá príležitosťou na to, aby sa aj novi- rôzne a niektorí, ako napríklad s technikou sú na oveľa vyššej nári z tej istej krajiny alebo tej istej Jarmila, sa rozhodli venovať ho úrovni. Menšinové médiá zároredakcie stretli za iných okolností, sebazdokonaľovaniu. veň aj pôsobia inak. Nevysielame vyšli spolu na Devín, „drali“ spolu Rad radom sa predstavili všetci 24 hodín. Novosadský rozhlas školské lavice a „makali“ spolu na trinásti novinári. Neverili by ste, vysiela počas 5 dní po 5 hodín pripravovaných reportážach. To kto odkiaľ prišiel, ako a kedy ho a dvakrát týždenne po 13 hodín. všetko umožňuje spoznávať sa, tam odvialo a čo vlastne robí? Informácie preto treba zhustiť,“ rozprávať cez deň aj po nociach, Novinárska robota je mnohovrsobjasňuje nám zrejmé rozdiely značiť si poznámky, nahrávať. Ško- tvová. Všetci teraz musíme byť medzi médiami Jasminka. Na lenia tohto typu teda jednoznačne multifunkční. Ovládať diktafón, aj Slovensku neexistuje ani medziposúvajú kolegiálne vzťahy medzi kameru, ale aj bezchybne napísať redakčná výmena. „Keď máme novinármi vpred. Však sme všetci slovenský diktát. Michal Brichta niečo zaujímavé, tak to preklana jednej lodi. a Lenka Somorová sú študenti dáme do srbčiny a posúvame Je tu však ešte čosi. Pridaná hod- medzinárodných vzťahov na ďalšiemu médiu. Ale príspevky si nota Letnej školy sú ľudia – novinári univerzite v Moskve, kde vedú posielame aj medzi slovenskými z iných krajín, ktorých vidíte prvý raz webový portál pre krajanov. Momédiami,“ ozrejmuje pôsobenie v živote. „Jarmila Buchová, Nemec- nica Fatura z Bihoru nám vďačne krajanských médií vo Vojvodine. ko. Podieľam sa na tvorbe online porozprávala o živote mladých S čímsi takým sa na Slovensku časopisu Ceruzky, ktorý vydávajú ľudí v Čerpotoku a o časopise nestretnete. pre krajanské deti učiteľky slovenči- Naše snahy. Sandra KraljováLetná škola žurnalistiky pre ny,“ predstavila sa na otvorení kurzu -Vukšićová z Našíc z časopisu krajanov má ešte jeden význampred dekanom Filozofickej fakulty Prameň priviedla so sebou aj Katarína Verešová (vľavo) ný rozmer. Informácie vám skáču Jaroslavom Šušolom, vedúcou Ka- chorvátske študentky slovenčiny a Jasminka Činčurákovádo cesty samy a materiálu na nové tedry žurnalistiky Svetlanou Hlavčá- Marinu a Antonelu. Galambošová pod pamätnou príspevky máte na najbližšie týždkovou a predsedom ÚSŽZ Igorom Porovnávať môžu hlavne tí, čo tabuľou redakcie Slovenských ne. Skrz Ľudovíta Štúra stretne Furdíkom Slovenka z Vranova nad Letnú školu absolvovali aj vlani. národných novín v Bratislave sa aj náš adresát s osobnosťami Topľou, ktorá už niekoľko rokov žije „Zúčastnila som sa už predtým Jovanom Jovanovićom-Zmajom s rodinou v Mníchove. Jarmila re- niekoľkých seminárov vo Vojvodine, zúčastňujú, musí mať kurz význam či Dositejom Obradovićom. Späflektuje niekoľko cieľov Letnej školy. kde sme sa naučili správne dýchať, neskôr v ich pracovnom živote. tosť medzi významnými ľuďmi je Na Letnú školu sa prihlásila ako pracovať s hlasom, učili sme sa mať Nadväznosť je v takom prípade spojivom aj pre nás na rozmedzí žurnalistka – amatérka, ktorá inak správny postoj. O tom by to malo veľmi dôležitá. viacerých štátov.

www.hl.rs

pôsobí ako pedagogička. „Redaktorská činnosť je pre mňa nová. Bolo pre mňa prínosné dozvedieť sa na dielni grafiky Jána Haceka, v akých programoch sa môžu robiť časopisy, ako na strany vkladať obrázky, ako

Informačno-politický týždenník

• TYŽDEŇ •

Slovensko Silbaš nie je ďaleko S SEDEM OTÁZOK PRE INŽINIERA ELEKTROTECHNIKY VILKA RAUZU

Rastislav Boldocký

ilbašan Vilko Rauza (40) prišiel na Slovensko v roku 1994 študovať elektrotechniku. „Ako aj väčšina z nás, čo sme študovali v tom čase, pre štúdium v Bratislave som sa rozhodol hlavne preto, že v bývalej Juhoslávii zúrila vojna,“ spomína. Ako však dodáva, lákalo ho aj študovať v materskom jazyku a mal tu už aj sestru, ktorá študovala farmáciu. Od roku 2001 pracuje vo firme zaoberajúcej sa elektrotechnikou a počítačmi a pracuje v nej dodnes. – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – S odstupom času zisťujem, že najťažšie bolo rozhodnúť sa, či po skončení fakulty zostať na Slovensku alebo sa vrátiť do Juhoslávie. – Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš žiť? – Keď deti začnú chodiť do školy, zistíš, že je toto ich rodná zem,

že tu majú kamarátov a kvôli nim si uvedomíš, že tu zostaneš. – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – V rámci zamestnania mám stále kontakty s krajinami bývalej Juhoslávie. Samozrejme, znalosť jazyka bola okrem vzdelania jedným z dôležitých faktorov, preto ma prijali do zamestnania. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Rodinu, samozrejme. – Ľutuješ niekedy, že si odišiel? – Občas áno. Ale Silbaš nie je až tak ďaleko, takže môžeme absolvovať návštevy určite častejšie, ako keby sme odišli žiť do Austrálie (úsmev). – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil?

Rodina prvoradá: S manželkou Blaženou, synom Filipom a dcérou Miou pri príležitosti spovede manželkinej bratovej dcéry Niny Medovarskej (v strede)

– Nad tým sa nezamýšľam. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Futbal a basketbal sú športy, s ktorými sme vyrastali a spájajú sa mi s bývalou Juhosláviou, takže

PO ROKOCH VOĽNÉHO POHYBU AJ SLOVÁKOM ZNOVU HROZIA KOLÓNY NA HRANICIACH

Koniec Schengenu? R. Boldocký

je to tu. V pondelok ráno sa na maďarskej diaľnici M1 pred vstupom do Rakúska vytvorila 30-kilometrová kolóna áut. Rakúske úrady totiž od nedele večer pri východných hraniciach kontrolujú väčšie vozidlá s cieľom zamedziť pašovanie ľudí. Opatrenie je priama reakcia na utečeneckú tragédiu pri Pandorfe. Zoči-voči migrantským vlnám z Blízkeho východu a Afriky tak schytal schengenský priestor voľného pohybu ďalšiu ranu. Podarí sa mu ju zvládnuť? Alebo sa už tak trochu zabudnuté nekonečné čakanie na hraniciach opäť stane bežnou súčasťou našich životov? „Čelíme zločincom bez svedomia. Preto musíme proti nim zasiahnuť mimoriadne razantne,“ zdôvodnila zavedenie kontrol pri hraniciach rakúska ministerka vnútra Johanna Mikl-Leitnerová. Ako zdôraznila, ide o medzinárodnú sieť pašerákov ľudí, takže • SLOVENSKO •

Kolóny na maďarskej diaľnici pre sprísnené kontroly Rakúska (foto: z internetu)

je potrebná medzinárodná akcia. „Spolupracujeme s bavorskými, maďarskými aj so slovenskými úradmi,“ vysvetlila. Na jednej strane je toto čiastočné a dočasné obnovenie kontroly na hraniciach pochopiteľné – asi nikto z nás si nepraje znovu sa pozerať na monštruózne zábery udusených Sýrčanov či Afgancov v rôznych dodávkach či mraziaren-

ských vozoch. Na druhej strane, obmedzenie voľného pohybu nie je vôbec v súlade s hlavnými myšlienkami projektu Európskej únie. Naopak, schengenská dohoda je jedným z jeho základných pilierov a v týchto dňoch sa otriasa v základoch. Rakúsko totiž nie je v žiadnom prípade jedinou krajinou, ktorá v posledných mesiacoch siahla

tu by som určite fandil Srbsku. Iná vec je s hokejom. Hokej som začal sledovať až na Slovensku a je mi je prirodzenejšie spájať si ho so Slovenskom. (Foto: z archívu V. R.)

po obnovení hraničných kontrol na vnútroschengenských hraniciach. Francúzsko sa týmto spôsobom chráni pred návalom afrických a blízkovýchodných utečencov z Talianska a za podobným opatrením v júni siahla aj nová pravicová dánska vláda. Hraničné kontroly pri prechodoch s Nemeckom obnovila s cieľom chrániť sa pred ilegálnymi prisťahovalcami a pašovaním. Dánsky rezort diplomacie pritom tvrdí, že obnovenie kontrol nie je v rozpore so Schengenom. „Nebude tam bariéra, kontroly nebudú na hranici,“ vysvetlilo Ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení. „Budeme ich robiť v pohraničných oblastiach.“ Čisto technicky, k porušeniu schengenských dohôd zrejme naozaj nedošlo v žiadnom zo spomínaných prípadov. Ale o obmedzenie voľného pohybu tu v každom prípade dochádza. Európska komisia síce akékoľvek zmeny Schengenu zatiaľ odmieta. Ak však počet kontrol v okolí hraníc a mimo nich bude pribúdať súčasným tempom, sotva budú môcť bruselskí úradníci túto skutočnosť ignorovať.

36 /4663/ 5. 9. 2015

Ľudia a diania Prípojka na kanalizačnú sieť 36 000 dinárov ZO ZASADNUTIA RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KOVAČICA

Anička Chalupová

osledný augustový týždeň sa uskutočnila 14. schôdza Rady Miestneho spoločenstva Kovačica, na ktorej prerokovali správu o ukončení prvej fázy výstavby kanalizačnej siete a prenos právomoci nad zariadením na čistenie odpadových vôd a údržbu celej kanalizačnej siete na kovačický Verejný komunálny podnik Elán. Práce na pripojení prvých domácností a ustanovizní na verejnú kanalizačnú sieť sa začali v druhej polovici augusta. Predseda Rady MS Martin Zloch informoval prítomných o situácii ohľadom výstavby kanalizácie v Kovačici, pozitívne sa zmienil o tejto dôležitej investícii a informoval o priebehu pripájania

Na zasadnutí sa zúčastnili aj hostia prvých užívateľov na kanalizačnú sieť. Uistil členov, že prvá fáza pripájania na kanalizačnú sieť bude zrealizovaná do začiatku osláv Kova-

čického októbra, takže návštevníci a hostia budú mať príležitosť vidieť Kovačicu v omnoho krajšom svetle. V správe, ktorú podal Ján Svetlík,

riaditeľ VKP Elán, sa uvádza, že doteraz je pripojené Gymnázium Mihajla Pupina, ZŠ Mladých pokolení, Predškolská ustanovizeň Kolibrík, Dom kultúry 3. októbra, Obecná knižnica, Galéria insitného umenia, ako i niektoré okolité obytné budovy. VKP Elán už v nasledujúcich dňoch uzavrie zmluvy s domácnosťami, ktoré potom budú v 15-dňovej lehote napojené na verejnú kanalizačnú sieť. Cena prípojky je 36 000 dinárov s možnosťou platenia na 12 mesačných splátok. Ako povedal Martin Chrťan, tajomník RMS Kovačica, v prvej fáze je vybudovaných 11 km kanalizačnej siete, na ktorú plánujú pripojiť 30 % kovačických domácností. Práce na prvej z piatich fáz výstavby gravitačnej kanalizačnej siete začali 23. novembra 2011. Keďže si výstavba kanalizácie vyžaduje veľmi vysoké náklady, pokračovanie prác na jej rozšírení závisí od zabezpečenia ďalších finančných prostriedkov. Na zasadnutí pozornosť venovali aj voľbe členov organizačného výboru osláv Kovačického októbra 2015.

PRIVATIZÁCIA LOKÁLNYCH MÉDIÍ

Predaná RTV Stará Pazova Anna Lešťanová

poločnosť MR&CO z Belehradu podmienečne kúpila VP RTV Stará Pazova. Na verejnej licitácii v Agentúre pre privatizáciu v Belehrade 20. augusta RTV Stará Pazova bola predaná spoločnosti MR&CO za 47 300 eur, čiže o 94 eur vyššiu sumu od začiatočnej ceny. Toho času prebieha previerka údajov a ak bude všetko v poriadku, do polovice septembra má byť podpísaná zmluva so spoločnosťou MR&CO. Týždeň pred uskutočnením podmienečnej kúpy (13. augusta), ako hovorí Miloš Lazić, úradujúci riaditeľ RTV Stará Pazova, mali zasadnutie Komisie pre privatizáciu RTV Stará Pazova, kde skonštatovali, že dokumentáciu kúpili štyria záujemcovia (právnické a fyzické osoby), ale prihlášku podali a depozit zaplatili dvaja – Jovana Bosnićová zo Šídu a spoločnosť MR&CO, s. r. o., z Belehradu. Zo spolu 23 zamestnancov RTV Stará Pazova 19 podpísalo

www.hl.rs

sociálny program a rozhodli sa pre odstupné. Miloš Lazić, úradujúci riaditeľ RTV Stará Pazova, dúfa, že toto médium, ktoré jestvuje takmer pol storočia a patrí medzi najlepšie lokálne médiá vo Vojvodine, bude naďalej pokračovať s vysielaním najmä informatívneho programu, a to dvojrečovo – po srbsky a po slovensky, ako aj doteraz. Celková procedúra ohľadom privatizácie by sa mala skončiť do 15. až 20. septembra. „Podľa zákona nový majiteľ má dodržať vysielaciu programovú schému, ktorá je prihlásená v regulárnom telese, a to dovtedy, pokým je platné povolenie,“ akcentoval Lazić a dodal, že sa pôvodná činnosť má zachovať v nadchádzajúcom päťročnom období. Nový majiteľ má na výber, či zamestná nových ľudí na realizáciu programu, alebo sa rozhodne pre kádre, ktoré doteraz pracovali, prípadne urobí kombináciu „nových a starých“, čo už závisí, ako povedal Lazić, od jeho rozhodnutia.

Informačno-politický týždenník

DEDINSKÁ AKCIA FARBENIA OHRADY V KULPÍNE. O to, aby žiaci kulpínskej základnej školy nový školský rok privítali s vynovenou ohradou okolo školy, sa postarali účastníci akcie usporiadanej v nedeľu 30. augusta. V celodedinskej akcii farbenia školskej ohrady sa zúčastnili aj sami žiaci, niektorí učitelia, rodičia žiakov, volejbalisti a občania. Akciu usporiadali MS Kulpín a ZŠ J. A. Komenského. Farbu a štetky na farbenie mali zabezpečené, a tak si účastníci akcie (na fotke) so sebou priniesli iba dobrú vôľu a chuť do roboty. Pracovať začali v ranných hodinách, kým ešte nebola veľká horúčava, a predpoludním sa akcia úspešne skončila. K. G.

• ĽUDIA A DIANIA •

OBEC ŠÍD: PAMÄTNÍKY REVOLÚCIE SEDEM DESAŤROČÍ PO DOBYTÍ SLOBODY

jeho otvorenie, za prítomnosti takmer dvestotisíc ľudí, sa konalo 12. apríla 1988. Ako roky plynuli, zabudnutie sa stupňovalo, počet návštevníkov zmenšoval. Hoci sa prostredníctvom obsahov komple– Busta, jedna z niekoľkých v Šíde, našu organizáciu v tomto roku mohli xu, múzea, aleje cti, kde sú mená bola poškodená približne pred pät- vyčleniť len 280 000 dinárov, trikrát všetkých 13 500 našich a niekoľko nástimi rokmi. Osobne som podal tri sme sa, síce bezúspešne, uchádzali tisíc vojakov iných armád, ktorí zatrestné oznámenia proti neznámym o prostriedky z Ministerstva pre hynuli počas bojov za oslobodenie, páchateľom. prácu, zamestnávanie, bo- možno veľa toho dozvedieť o veľBolo i pár pojovnícke a sociálne otázky, kých historických chvíľach a lekciách, škodení busty – konštatuje chmúrnu sku- taká možnosť sa málo využíva. Lazara Bibića, točnosť predseda bojovKedysi existoval skvelý nápad, aby ktorú sme ale níckej organizácie Rošić. na tomto mieste, na spomínaných opravili. V obci Azda nič iné človeka tak vyše dvadsiatich hektároch, bol je celkovo 86 neupevní v jeho presved- nielen historický, ale aj turistický čení ohľadne nášho (ne) komplex: s hotelmi, motelmi, bazénp a m ät n í k ov revolúcie: osem zabúdania, ako návšteva mi, rôznymi ponukami pre návštevbúst, dvanásť Spomienkového níkov a záujemareálu Sriemsky pomníkov, cov o dejiny. front, ktorý je ostatné sú Pozícia ako spomienkovým, spomienkové uliata: neďalehistorickým patabule. Nie je Predseda Sava Rošić ko autostrády, žiadne miestne mätníkom prvej dvoch riek a pár spoločenstvo, ktoré by nemalo taký- kategórie. Celé hektáre, susedných to pamätník, – vraví predseda ktorých je dokopy dvadštátov. Ako Obecného výboru ZZBNOV saťosem, z čoho sa srdce aj mnohé iné Sava Rošić. komplexu rozprestiera na dobré nápady, O stave, v akom tieto pamät- šiestich, zívajú prázdnoi tento zostal níky sú v súčasnosti, nemožno tou. Uprostred turistickej v hladine osožvšak hovoriť veľmi pochvalne. sezóny my z Hlasu ľudu ných predstáv. – V období pred rozpadnu- sme na pravé poludnie A Spomienkotím niekdajšieho štátu mali toho horúceho júlového Sprievodca Milan Bilić vý areál zostal sme oveľa viac prostriedkov dňa boli prvými a jedinými taký, aký aj bol. z lokálneho rozpočtu, takže návštevníkmi. Malo návštevníkov a veľa tých, čo sme obnovili pomníky v osa– Je nás tu len pár sprievodcov, chodia vôkol neho. Ročne sa touto dách Višnjićevo, Adaševci a ktorí prichádzame podľa potreby, časťou autostrády Belehrad – ZáIlinci. V roku 1978 z týchto – vraví jeden z nich, náš hostiteľ hreb premelie viac ako päť miliónov prostriedkov – prostriedkov občanov a z iných zdrojov bol postavený veľkolepý pamätník v Jamene. Teraz máme pomník v strede Erdevíka, vystavaný v roku 1952, ktorý potrebuje väčšie opravy a lepšiu údržbu, keďže je poškodená tak jeho betónová časť, ako aj mramorové platne. To by, podľa odhadov prípadných realizátorov, mohlo stáť takmer milión dinárov. V roku 2010 sme sa zaoberali otázkou všeobecného stavu pamätníkov revolúcie a na základe toho sme navrhli obecnej správe zmluvu o bežnej – nie teda investičnej – údržbe, ktorú táto akceptovala. Dohoda V Spomienkovom komplexe Sriemsky front: sprievodca Milan Bilić, je dodnes platná a každý z troch riaditeľ Hlasu ľudu Samuel Žiak a študentky na letnej praxi Martina predsedov obcí, ktorí sa odvtedy vy- Bartošová, Annamária Tamašiová a Elenka Ďurišová striedali, ju rešpektoval. Ide o menšie opravy, čo dosť dobre funguje. Na Milan Bilić. – Údržbu areálu, ktorá vozidiel: áut, autobusov, kamiónov, väčšie zásahy, aké napríklad potre- je v príslušnosti dosť chudobnej motoriek... Keby sa na každých tisíc buje pomník v Erdevíku, treba i viac lokálnej samosprávy, má na starosti len jedno z nich pristavilo v areáli, peňazí. Keďže vieme, aký je stav Komunálny podnik Standard. azda by aj tie naše dejiny boli menej obecnej pokladnice, z ktorej pre Areál začali stavať v roku 1985, zabudnuté či zanedbávané.

Zabudnuté dejiny? Oto Filip

odka za druhou svetovou vojnou bola položená dávno, no zdá sa, že úmerná tomu je i hĺbka zabúdania. Sme jednou z mála krajín v Európe, v ktorej sú pokusy historické víťazstvá prehodnotiť alebo spochybniť podľa bežných politických vplyvov. Veľakrát na vlastnú škodu. Nikdy sme nepatrili k tým šťastným národom, ktoré mali nudné dejiny, keďže sa tie naše najčastejšie opakovali ako čoraz drahšia súpiska tragédií a nešťastí. Napriek tomu si ich nevážime veľmi. Stačí pozrieť sa na revolučné pomníky v úbohom stave, na skromné oslavy Dňa bojovníka,

Nebojša Subotić pri poškodenom pomníku

na posmešky sprevádzajúce spomienky málopočetných ľudí, ktorí ešte žijú a zlý dych histórie pocítili na vlastnej koži. – Je tu druhá strana medaily, škaredá a smutná, – vraví kolega Nebojša Subotić zo Šídskeho rozhlasu, ukazujúc na podstavec busty Jelice Stanivukovićovej (1922 – 1944), na ktorom už celé roky chybuje busta v parku neďaleko stredu mesta. Záležitosť sa vyšetruje, zatiaľ bezvýsledne. Príčina primitivizmu neznáma. Možno ideologická, možno len snaha úbožiaka zarobiť si nejaký ten dinár. • ĽUDIA A DIANIA •

36 /4663/ 5. 9. 2015

Ľudia a diania STRETNUTIA A ROZHOVORY V PIVNICI

Cestovanie a bezpečnosť v doprave Katarína Gažová

ale dodnes sa nič neurobilo s vysvetlením, že táto cesta je regionálneho ropická augustová horúčava sa charakteru, a preto sa to nedá. Ak priam vliekla ulicami Pivnice. je toto regionálna cesta a nemožVonku takmer nikoho, všetci sa no postaviť spomaľovače, treba utiahli do chládku. Aj to doriešiť inak. Trebárs v centre dediny len pomocou semaforu, ktokde-tu stretnúť člorý by reguloval rýchlosť veka. No aj napriek jazdy nezodpovedných tomu sú takí, ktorí vodičov. Je tu síce znak, že predsa cestujú či už sa tu nachádza škola, ale za prácou, alebo si vymyslím si, že keď niekto konávajú povinnosti. jazdí cez dedinu veľkou Na autobusovej zarýchlosťou, znaky si ani stávke v centre čulá len nevšimne. Keď ide diskusia cestujúcich o autobusovú prepravu, o bezpečnosti v do- Čakanie na autobus v centre Pivnice bolo vhodné povedala by som, že dosť na rozhovor o bezpečnosti v doprave: Blažena Durgalová prave, predovšetkým (zľava) a Viera Kľúčiková (sprava) málo ľudí z Pivnice cestuv centre dediny, kde sa je autobusom do roboty. nachádza základná škola. spomaliť za pomoci spomaľovačov Zväčša ľudia cestujú autami. Spoje BLAŽENA DURGALOVÁ: – Keď na ceste. Na túto tému sme my so susednými dedinami a mestami ide o premávku u nás v Pivnici, rodičia žiakov už mali rozhovory sú inak solídne. Hlavne sú príchody treba zdôrazniť, že je veľmi hustá, v Miestnom spoločenstve Pivnica a odchody autobusov prispôsobené zvlášť v centre osady. Vodiči jazdia a na úrovni obce v Báčskej Palanke, žiakom.

veľkou rýchlosťou, neprihliadajúc na to, že je tu základná škola a hodne detí, ktoré idú buď pešo, alebo na bicykloch. Práve preto je potrebné v blízkosti školy dopravu trochu

K SNS 2015 EŠTE RAZ

Nekritizujeme, všímame si Juraj Bartoš

lovenské národné slávnosti sú absolútne najmasovejšie podujatie Slovákov žijúcich v Srbsku. Od roku 2009 sú dokonca sviatkom tunajšej slovenskej menšiny. Nie veľmi záleží na tom, že nemá „vlastný deň v kalendári“. Nie je totiž jediným „pohyblivým“ sviatkom. Ide o to, že SNS, ozaj si to uvedomujeme, je podujatie najnáročnejšie na organizáciu a akiste aj na rozpočet. Čiže nie je celkom neprirodzené, že nie vždy všetko klape „pod motúz“. Čo by nijako nemalo a nesmelo vyznieť ako náplasť na hubu verejnosti. Boli sme pozvaní na prijatie predstaviteľov partnerských miest a obcí zo Slovenskej republiky u predsedu Obce (respektíve Okresu) Báčsky Petrovec. Konalo sa v tesnej tzv. malej zasadačke. Nie div (?), že novinári, ktorí, len čo je pravda, vyfotografovali aspoň časť prítomných, boli poprosení, aby počkali na chodbe, pokým sa podujatie neskončí. Boli aj oboznámení (pričom chladný tón oboznamovateľky v dusnej miestnosti mal „občerstvujúci“ účinok), že potom dostanú vyhlásenia účastníkov. Čo sa aj stalo. Ibaže „kandidátov“ na poskytnutie vyhlásení domáci žurnalisti najprv museli naháňať sami. Pričom podaktorí podaktorých ani

www.hl.rs

nepoznali, nehovoriac o tom, že im prichodilo „vycucať si z malíčka“, čo sa ich opýtajú, keďže nesledovali priamo udalosť, v rámci ktorej sa akiste každý hosť predstavil a povedal čo-to o prostredí, z ktorého prichádza etc. Pred niekoľkými rokmi to novinári mali ľahšie, lebo prijatie sledovali na tvári miesta. Podobne ako teraz (aspoň) jeden náš kolega zo Slovenska. To, že nás čakajúcich nikto z úradníckeho personálu neponúkol ani minerálkou, nestojí za reč. Trebárs nie je vylúčené, že voda, ktorú sme si nakoniec vyprosili, bola kúpená z pokladnice, ktorú dopĺňajú daňoví poplatníci, ku ktorým sa radia aj zamestnanci médií. Keď už sme pri tej starej peknej Ňi je ňeska ako vlaňí..., nemožno neskonštatovať, že taktiež pred niekoľkými rokmi organizátori po SNS usporiadali tlačovú konferenciu. Na nej predostreli súvahu, teda vlastný pohľad na bežný ročník Slávností. Nechýbalo ani to, na čo je verejnosť vždy – a práveže právom – pomerne zvedavá: koľko stál tento náš sviatok. Kto a koľko peňazí poskytol a na ktoré segmenty SNS sa účelové prostriedky minuli. Na informácie tohto druhu médiá (ZASE) márne čakajú... Prečo a dokedy? Nekritizujeme, iba sa pýtame. Nazdávame sa, že právom. Haló... je tam niekto?

Informačno-politický týždenník

VIERA KĽÚČIKOVÁ: – Podľa mojej mienky autobusové spojenia sú nám nie bohvieaké. Máme autobusové linky, ale ich je málo. S Novým Sadom je spojenie horšie ako s Báčskou Palankou a do Odžakov premávajú iba žiacke autobusy. Potrebovali by sme častejšie spojenia s Novým Sadom a B. Palankou, aby sme mohli ľahšie cestovať a vybaviť si, čo treba. Konkrétne ja idem do Báčskej Palanky vyzdvihnúť si výsledky analýzy krvi, ktorú počas letných dovoleniek u nás v Pivnici nerobia. Musela som ísť o pol šiestej ráno autobusom do Palanky, aby som urobila odber krvi, a potom som čakala až do trinástej hodiny, aby som sa vrátila späť. Počuli sme, že sa to pravdepodobne stane praxou, teda chcú nám pomaly zrušiť aj to, aby sme si mohli vybaviť analýzu krvi u nás v Pivnici. Tak teda nezostáva nám nič iné, len cestovať pre každú maličkosť mimo Pivnice.

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova Odmeny pre žiakov. V posledný augustový deň Obec Stará Pazova usporiadala slávnostné prijatie pre najúspešnejších žiakov základných a stredných škôl z územia obce. Žiakom, ktorí dosiahli pozoruhodné výsledky v školskom roku 2014/2015, osvetovým pracovníkom a vychovávateľom hodnotné odmeny odovzdal Đorđe Radinović, predseda obce, a Željko Šolaja, náčelník Oddelenia pre spoločenské A. Lš. činnosti, kultúru a informovanie.

Kysáč Neprehliadnite Deň kysáčskej sármy. Spolok kysáčskych žien aj tohto roku usporiada Deň kysáčskej sármy. Bude to desiate podujatie tohto druhu a realizuje sa v nedeľu 6. septembra. Začiatok je naplánovaný na 17.00 h, ale sárma bude v predaji už od 11.00, teda k nedeľňajšiemu obedu. Podujatie bude na rovnakom mieste, čiže v Kultúrno-informačnom stredisku v Kysáči. Spolkárky aj tentoraz očakávajú hojnú návštevu a sľubujú skvelú zábavu. Pripravujú nielen chutnú špecialitu – sármu, ale aj tombolu a iné dobroty, ktoré k tomuto podujatiu patria. Sú teda dobré dôvody na to, aby ste navštívili 10. Deň kysáčskej sármy. E. Š. • ĽUDIA A DIANIA •

S JAROSLAVOM PIXIADESOM Z KYSÁČA

Nadstavba rodinnej firmy Elena Šranková

keď otec odišiel do dôchodku, prebral som autoservis a stal som sa majiteľom, teraz už Autodomu

pravovaním áut sa rodina Pixiadesová zaoberá od roku 1973. Servis AS založili v roku 1989 a po desiatich rokoch dostali certifikát oprávneného servisu vozidiel Škoda. Do rodinného podnikania sa v roku 2000 zapojil syn Jaroslav, ktorý je toho času majiteľom Autodomu AS. Keďže ste už mali rodinnú firmu, školili ste sa práve pre túto činnosť? – Neškolil som sa pre automechanika, ale som sa orien- Jaroslav Pixiades toval na počítače a ukončil štvorročnú strednú školu. Doda- AS. V práci sa však nič nezmenitočne, po zapojení sa do práce lo, robíme rovnako ako doteraz, v autoservise, ukončil som školu ibaže som prebral viac záväzkov, pre autoelektrikára. Už vtedy sa včítane financií, a otec na všetko totiž vedelo, že v budúcnosti ne- dozerá. Aj manželka sa zapojila bude možné robiť bez počítačovej do činnosti, a to tak, že od mamy diagnostiky a opravy vozidiel. Preto prebrala účtovníctvo. Robíme to som sa orientoval na elektroniku už teraz elektronicky, vynovili sme a komputery. Neskoršie som sa i tento úsek. Rodičia sa teraz viac zdokonaľoval v Čačku a v Česku, venujú vnúčatám. začal som chodiť na výcviky a trvá Venujete sa aj naďalej predaju to dodnes. Keby som neustále nes- automobilov?

– Autá sa stále predávajú, ale menej než skôr, i keď sa tieto autá v Srbsku najviac predávajú, dokonca viac než Fiaty, ktoré sa u nás aj vyrábajú. V minulom a tomto roku predaj klesol v porovnaní s minulými rokmi. Viac sú hľadané ojazdené autá v hodnote 4-, 5-, 6-tisíc; Fabia, Octavia sa skôr predajú ako nové modely. Koľko robotníkov zamestnávate? – Zamestnávame piatich robotníkov a k tomu sme tu manželka a ja. Niektorí robia u nás už 25 rokov, niektorí 10. Medzi automechanikmi vládla kedysi v Kysáči nelojálna konkurencia. Ako je tomu teraz? – Teraz je situácia iná. Majiteľ musí s novým automobilom prísť

filtre, oleje, ktoré potom odovzdávame iba oprávneným zberateľom, čiže firmám. O tom sa vedie osobitná dokumentácia a nedodržiavanie týchto štandardov podlieha prísnym trestom. A na aké ťažkosti narážate vo vašom podnikaní? – Ešte stále je najväčší problém s platením. Až 70 – 80 percent našich zákazníkov sú firmy, z ktorých najmä tie súkromné vedia otáľať s platením za vykonané služby. Na druhej strane my za oleje, filtre a súčiastky musíme zaplatiť načas, často i dopredu; čiže svoje záväzky si musíme splniť, ale na zákazníkov musíme čakať 2, 3, 4 mesiace. Našťastie, nie sme začiatočníci a nejako si s tým všetkým dokážeme poradiť. Mali ste šťastie, že práca bola rozrobená. Ako by to vyzeralo, keby ste dnes začínali? – Začínať dnes od nuly by sa nedalo a úver by sotva pomohol. V skladoch máme peknú zásobu súčiastok, bez čoho by to tiež nešlo. Utekať zakaždým do Nového Sadu

Tri generácie Pixiadesovcov

S robotníkmi

ledoval novinky, opravovať súčasné autá by som nemohol. O inom zamestnaní ste nerozmýšľali? – Nie, činnosť v autoservise bola rozbehnutá, Škody sa dobre predávali, čo znamenalo, že bude i roboty. Od februára bežného roku, • ĽUDIA A DIANIA •

– Áno, zákazníkom stále ponúkame nové a ojazdené autá. Ibaže sú nové dosť drahé, takže ich máme menej doma v salóne. Keď si však kupec objedná nové auto, dostane ho už zajtra. Ako na predaj áut vplýva táto dnešná kríza?

do oprávneného servisu, a potom tam chodí i neskoršie. Keď vyprší 4-ročná záruka, už sa nedá chodiť do iných servisov, lebo sme počítačmi spojení priamo s továrňou. Súčasné autá nemožno opravovať desať rokov starými metódami. Teraz sa robí pomocou servisného informačného systému. Vyžaduje si to i neustále doškoľovanie, tak majiteľov, ako i personálu. V Autodome uplatňujete politiku ochrany životného prostredia. Čo to znamená? – Uplatňujeme štandardy ISO 9001 a ISO 14001, čo znamená, že sme museli postaviť osobitné sklady pre odpadové akumulátory,

a zháňať každú jednu čiastku by sa neoplatilo a neprinieslo by osoh. Aké máte plány do budúcna? – Sú to síce dlhodobé plány, ale uvažujeme o presťahovaní Autodomu do Nového Sadu, respektíve na územie medzi Rumenkou a mestom. Pomaly obzeráme lokality a za takých 5 až 10 rokov chceme presťahovať servis bližšie k zákazníkom. Niektorým je totiž Kysáč ďaleko a orientujú sa na menej výhodné oprávnené servisy v meste. Verím, že by sme s takýmto servisom a službami v Novom Sade mali trikrát viac roboty. Mienim, že prídu lepšie časy, lebo ide o veľmi náročnú investíciu.

36 /4663/ 5. 9. 2015

Ľudia a diania HODINKA S PIVNIČANOM MICHALOM IMREKOM

S plným srdcom povedľa prázdnych domov Juraj Bartoš

osledná júnová nedeľa. Pivničania horúčkovite prikladajú pod referendový kotlík. Hviezda zhora im udatne pomáha, nuž nie div, že sa ortuť v teplomeroch šplhá ako šikovný horolezec v Tatrách. Poďme sa, reku, kamarát, hovorím vlastnému, už poriadne krátkemu a predsa nepreskočiteľnému tieňu, pozrieť do cintorína. Kde medzi rozpálenými kameňmi zočíme starčeka skláňajúceho sa nad... Zájdeme za ním. „Prepáčte, že vyrušujeme...“ Vraj to nič, neprekáža mu. Tvár zbrázdená ako pivnická černozem sa odrazu vyjasnieva. A už je ruka v ruke, už vieme, že náš nový známy sa volá Michal Imrek. Hovoria mu Mišo Imro. Prišiel si navštíviť manželku... a syna. Po chvíli stúpame pomedzi páliace kamene, on povedľa bicykla, medzi nami prúdi príjemné fluidum. V rozhovore čas plynie rýchle... Pýtame sa na všeličo, všeličo sa dozvedáme, pretrasieme lepšie časy, odskočíme si do vojenskej rovnošaty, fotoaparát si usilovne robí robotu, jeho prioritným cieľom sú staré domy. O tie ani v Pivnici nie je núdza. „Prepáčte, a ktorýže ste ročník?“ „Dvacaťdevátý... A ešte robím... Mám tri kone, vňukove, desať kusú svine, hyd, kuťúšú...“ „Kone? Máte doma kone?!“ Odpoveď je kladná. Starký má doma vnukove kone. Pretekárske! Aká príjemná sprcha na kanikulou zničené zmysly... Práve ako starkého pivničtina, ktorú zbožňujem, ani neviem prečo, azda preto, lebo trčí (a pes do nej vrčí; čo jeden...). Môžeme sa, reku, na ne pozrieť? Že – prečo nie... „Lenže máme ešte navštíviť pána farára, služby sú, však, o tretej... to stihneme, nie?“ „Stihnete, pravdaže... Ó, dobrý nám je pán farár. Aj Martin Slamaj, čo ból pred ním, nám ból dobrý...“ „A hlasovať ste boli?“ „Neból, ále... asi aj mám vólu, aj nie... A trebalo by. Trebalo by... Trebalo...“ Len čo nie sme pri kostole, keď starký: „Tu je márnica, kedysi sa tu

www.hl.rs

odkladali máre. Pán farár ju nedá zrúcať. Aby mladí vedeli, čo tam bolo... Ak budú chcéť vedéť...“ Z kostolnej veže sa ozve zvon. Trikrát. „Aj veža je pretrasená, opravená, aj črep, aj hromozvod je prekladaný, aj gula je prekladaná, hodne toho je porobené, odkedy máme nového farára...“ Slovo dá slovo, a len tak, ako z vody, rastie veža prostého príjemného rozhovoru s báči Mišom Imrom. Pridávame do kroku, pochodujúc ľavou stranou Ulice Ma-

„Vela... A má šeckiho... Darmo, keď sa neoženil... Hovorel som mu: Ty nevyberaj mame, ty ak ju chceš, tak si ju vezmi a mama, ak ju nechce, nemysí, nie? Nevzal ju a teraz zostal sám...“ Pýtame sa, či sú v Pivnici staré švábske domy. Vraj sú, ale: „Na tem kraji, na temto kraji nebol ani jeden,“ povie báči Imro a dodá: „U nás je vela prázdnych domov... Aj tu nebývá nikdo... Aj pola mňa sú tri domy prázdne.“

Viac než priateľstvo

sarykovej. Z betónového chodníka v ústrety vrabčiemu chóru v korunách stromovia sa vznáša echo našich krokov. Len tu starký, akoby na obranu: „Len na mojem boku nie je betón. Mesná zajednica nepoložela... já som si sám položel...“ „Dcéra je vydatá v Laliti, Lamošová. A dobrého mám aj zaťkova; nepije, nefajčí, prívetivý je, dobrý... Aj teraz, keď mi zomrela žena, volala ma dcéra aj zaťko, aby som išél k nim do Laliti... Ale de já pójdem ze svojho...“ Šacujeme krásne plody na marhuliach. Starký povie, že marhuľa pred jeho domom zamrzla a vyschla. Práve prechádzame popri dome, ktorý ani čo by tiež práve vysychal... „Tu bývá isto jeden... neoženil sa... otec, mama zomreli...“ „Tak to tu máte veľa starých mládencov...“

Informačno-politický týždenník

Prejdeme na druhú stranu ulice a už aj sme uňho, v prednom dvore gazdovského domu. „Osemdesátšéstem sme ho robeli, starý sme zrúcali...“ Popod murovanú šopu zamierime do zadného priestranného gazdovského dvora... Všetko je tu na svojom mieste. Tri traktory rôznej veľkosti, nakladač hnoja, kombajn, vlečky, pluhy a iné prívesy... „Všetko ja to čistím, upratujem aj chovám...“ hovorí starký, kým psíky obskakujú okolo. Ale neotravujú, ani nevrčia, niežeby sekali zubami. Nie div; však mali od koho nabrať mäkkú povahu. Pohľad nám priľne na starej, ale dobre zachovanej sadiarke. „To je originálna francúzska. Kúpil som ju prvý v dedine, rok vám nemóžem povedať, ale hneď, keď vyšla prvá... Teraz na jar sedemnásť juter kukurice posadela.“

Staré sudy na víno už dávno nepocítili chuť božského moku. Báči Imro alkohol, vraví, nikdy ani len neochutnal. Ani nefajčil nikdy. Ale zato, povi, dbá na stravovanie: „Frištyk – varené mléko, dve lyžičky cukru do pollitry, chlebíčka cez vekničku, to podrobím, zím, a to je šecko. Obed, čo je varené, to zím a za večeru zas mléko, ale surové. Syn má kravy, otál nosím.“ Íhahaha! Ó, to je ono! Ozvali sa koníky. Počuli starkého hlas. Aké tátoše! Krásavce! Také sme veru nevideli dávno... a toto... takéto... ako sú v tomto chlieve... nikdy. Nikdy v chlieve. Divé svine! Starký sa spokojne zasmeje a vraví: „Chytel jednu líšku, živú, predal, a za tí peňáze kúpil päť divých prasiec.“ Tak krásne a tíško sa mu tvár a reč smejú, kým – a s akou láskou – hovorí o svojom vnukovi, ktorý s krásnymi koníkmi aj chodí na preteky. I nám sa veru duša usmieva pri pohľade na toto malé milé zoo. Neodoláme, pohladíme krotké koníky, pohľadom i plnou dlaňou a vo chvíli pocítime, ako teplé oblažujúce temer liečivé fluidum prúdi z ich tiel do našich... Ó, aká prekrásna nedeľa v Pivnici! Žiaľ, musíme odmietnuť pozvanie do domu. Povinnosti... Ešte sa len spýtame na rodinu... Obaja bratia aj sestra (vlani v máji) Michala Imreka sa pominuli, manželka Erka, rodená Činčuráková, tiež, i syn Michal ho predišiel na ceste do večnosti. „Doktori povedali, že ten tromb sa nedá vyléčiť...“ Reč sa zasekne v hrdle, ďalšia myšlienka padne ako soľ na ranu: Nevesta, vraj, vzala, čo mohla a pobrala sa svojou cestou... Našťastie, báči Imro nie je sám. Tu sú vnukovia a pravnúčence, jeho veľká radosť, zavše mu priletia, ako lastovičky, poštebocú, potešia, pomôžu. Tu je i utešené stádočko, hrejivé slniečko na sklonku životnej jesene. Tichý spokojný ohník v očiach Michala Imreka, ten veru nielen tlie, ten si praská, tu vesele, tu smutne, raz živšie, potom pomalšie... Ako život sám. • ĽUDIA A DIANIA •

DETSKÁ SVADBA V KOVAČICI

Niekto s mladou, niekto s metlou Stevan Lenhart

– V

tomto roku stúpol záujem účastníkov o Detskú svadbu, – s potešením konštatuje Pavel Baláž, predseda Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka a hlavný organizátor kovačickej Detskej svadby. – V polovici augusta sme hosťova- Kamarátenie pred výstavou v Galérii Babka li na Slovensku a kovačické deti sa zúčastnili v programe ako keby sa hanbili spievať na Kultúrneho leta v Sabinove a na ulici, – poznamenáva Baláž. Nasledoval príchod ženícha Dňoch majstra Pavla v Levoči. Po návrate zo zahraničia sa k tejto a nevesty do domu mladomanskupine pridal väčší počet detí a žela, vítanie s podávaním medu ich záujem je vlastne to, čo tomuto a hádzaním metly, rozdávanie darčekov najmladším, tanec s mlapodujatiu dáva krásu. Deviata Detská svadba prebie- dou (pričom sa zbierajú peniaze,

čací tanec, ako aj vyprevádzanie pána starejšieho a hlavnej kuchárky cez špalier svadobníkov. Pred začiatkom ústrednej časti hry prihovorili sa čestný predseda Matice slovenskej v Srbsku Rastislav Surový s manželkou Elenou, predseda Rady Miestneho spoločenstva Kovačica Martin Zloch a veľvyslankyňa Slovenskej repub-

Detský kočík oldtimer ako jedna z hlavných atrakcií

Na svadbu prišli všetky generácie

liky v Srbsku Dagmar Repčeková. Okrem už známych svadobníkov z Padiny, Kysáča, Nového Sadu Prihovorili sa aj dospelí: čestný predseda MSS Rastislav Surový, a zo Slovenska, v tomto roku na predseda Rady MS Kovačica Martin Zloch a veľvyslankyňa Detskú svadbu prišli aj hostia Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková z juhobanátskej dediny Kruščica a prispeli ukážkou hala v nedeľu 30. svojej svadobnej obyaugusta a začala sa Výstava žiackych kresieb čaje. V tejto dedine žijú spevom, hudbou a inak aj Česi a usporaÚvod do tohtoročnej detskej svadby odznel v Galérii Babka, naladeným spriedúvajú tam kultúrnokde otvorili výstavu tematických kresieb žiakov ZŠ Ľudovíta vodom, ktorý sme- Štúra z Kysáča Svadba – náš veľký deň. Uvítacie slovo patrilo -umelecké podujatie roval od miestností majiteľovi galérie Pavlovi Babkovi, o vystavených prácach ho- Krása rôznorodosti, na Ženského spolku vorila profesorka Anna Legíňová, v mene kovačického MOMS ktorom sa Kovačičania po letné javisko na prítomných pozdravila učiteľka Katarína Stanová. Prihovoril sa aj už zúčastnili. nádvorí Miestneho Martinčan Dr. Mojmír Vrlík s vnukom a výstavu oficiálne otvorili Plánuje sa už niečo Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky, a Ing. k jubilejnému 10. ročspoločenstva. – Takýto poulič- Viktor Litvák, predseda Správnej rady Záujmového združenia níku Detskej svadby? ný svadobný húf Hrad Beckov zo Slovenska. – Možno trochu rozdnes už ani nešírime program časovo vidieť, lebo dospelí svadobníci ktoré venujú na humanitárne a obsahovo a pravdepodobne v súčasnosti prichádzajú autami účely), žartovné vinše pri jedlách budeme mať aj viac hostí zo zak obecnému domu a ku kostolu, a nápojoch, tanec s metlou a ka- hraničia. Chceme osloviť ženíchov • ĽUDIA A DIANIA •

Natancovala som toľko...

a mladuchy z minulých ročníkov Detskej svadby, aby sa o rok čím viac detí zúčastnilo v hre, – prezradil organizátor podujatia.

36 /4663/ 5. 9. 2015

Ľudia a diania NA SLOVO S MLADOU POĽNOHOSPODÁRKOU DANIELOU MELICHOVOU Z KULPÍNA

Zväčšujeme plochy pod paprikou Katarína Gažová

aniela Melichová spolu so svojou rodinou začala pestovať papriku pred takými piatimi rokmi. Ako k tomu prišlo a ako sa im paprika vydarila tohto roku, dozvedeli sme sa v rozhovore s touto usilovnou mladou pestovateľkou. – Oco posadil priemyselnú papriku do záhrady u starých rodičov a povedal, aby sme sa o ňu starali a že tie peniaze, ktoré z papriky zarobíme, budú naše. Tak sa to začalo a ja som zistila, že ma práca okolo papriky baví. Je to náročné pestovať papriku a možno povedať, aj také prplavé, ale mne to neprekáža a túto prácu som si naozaj obľúbila. Okrem priemyselnej papriky Daniela s rodinou sa tohto roku osme-

lila posiať i iný druh ky. Ostatnú papriku papriky, tzv. slonovo dávame na výkup. ucho. Máme zmluvu so – Z roka na rok Žilajim v Petrovci; slonovo ucho sa sme plochu pod paprikou zväčšovapredáva mimo našej li. Iba ten prvý rok obce. sme túto plodinu S paprikou je hodpestovali v záhrade, ne roboty. Pôda sa musí dobre skypriť, a potom sme už sadili do poľa. Tohto potom dobre pohnoroku máme päť jujiť. Sadí sa strojom. tár sladkej priemyDôležité je dbať, aby selnej papriky, pol nezarástla, pravideljutra štipľavej a dve ne okopávať, striekať, zalievať. V septembri jutrá slonovo ucho. Daniela Melichová Štipľavú papriku sa začína zber. a jednu časť sladkej oberáme, doma – Väčšinu prác okolo papriky robísušíme, potom melieme v Hložanoch me sami. No na tie väčšie práce, ako a predávame u nás doma. Vlani sme je okopávanie a zber, sa angažujú predali takých 800 kíl mletej papri- nájomní robotníci. Práca s paprikou

na sušenie je dosť náročná. Keď ju oberieme a privezieme domov, najprv ju zavesíme na šopu sušiť. Po určitom čase oberáme z nej stopky, preberáme a nosíme sušiť inde, čo trvá aj celý týždeň, kým sa dobre osuší. Vzhľadom na to, že tohto leta bolo veľké sucho, opýtali sme sa Daniely, ako to zniesla paprika. – My sme všetkých sedem jutár papriky riadne zalievali. Tak to beží: ak je sucho, musí sa zalievať, a ak je daždivo, na papriku prichádzajú rôzne choroby a musí sa častejšie postrekovať. Myslím si, že je výhodnejšie sucho a zalievanie papriky, než to druhé. Napriek tomu, že si vyžaduje veľa práce, Daniela uznala, že sa pestovanie papriky predsa oplatí, a preto sa z roka na rok snažia zväčšiť plochy pod touto plodinou.

ZO STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU BÁČSKY PETROVEC

V záujme starších Zároveň avizovala anketu medzi staršími občanmi v obci ohľadom služieb, od vedením obecného o ktoré majú záujem, alebo Strediska pre sociálnu by v budúcnosti mohli prácu pomoc starším mať väčší záujem. „Všetky a nevládnym spoluobčanom uvedené služby, o ktoré starší vo forme ošetrovateľskej spoluobčania prejavia záujem, služby sa poskytuje od roku budú mať prajný účinok 2010. Ide o poskytovanie nielen na nich, ale indirektne podpory, pomoci a opatery aj na ich rodinu. Lebo každý starým, chorým, invalidom užívateľ takých služieb má a chronicky chorým osobám vedľa seba aspoň jedného, v ich domácnostiach. Takto si dvoch, resp. aj viacerých niekoľko dobrovoľníkov našlo zamestnanie a mnohí starší Kvôli lepšej spolupráci zo Strediska pre sociálnu členov domácnosti, prevažne pracovne angažovaných, spoluobčania, dovtedy zväčša prácu vyzývajú starších spoluobčanov, aby ktorí takto môžu bez starosti izolovaní od spoločnosti, sa zúčastnili v ankete odísť do práce a vykonávať získali pomocníkov pre základné práce v dome, spoľahlivé príležitosti predĺženia práce svoje záväzky, keďže starší členovia služby a nie naposledy aj pekné geronto domácich ocenila aj ich domácnosti majú zabezpečenú slovo. Význam prospešnej práce riaditeľka Strediska pre sociálnu starostlivosť a opateru,“ vyzdvihla so staršími spoluobčanmi pri prácu Aleksandra Arseninová. Arseninová. Jaroslav Čiep

5. – 11. 9. 2015

POČASIE

V súčasnosti je pomerne veľký záujem o služby geronto domácich. Táto služba má perspektívu, lebo sme stále staršia populácia a neustále pribúdajú čoraz početnejšie generácie občanov vyššieho životného veku. Preto sa v rámci Strediska pre sociálnu prácu podujali urobiť prieskum v celej Báčskopetrovskej obci medzi občanmi staršími od 60 rokov. V nasledujúcich troch mesiacoch anketa bude prebiehať v starších domácnostiach. V anonymnej ankete sa občania môžu vyjadriť, či majú záujem o túto službu, ktorú stredisko ponúka, resp. o ktoré ďalšie služby by mali záujem, keby sa v rámci obce zabezpečili. „Takto by sa zmenšil i počet tých, ktorí odchádzajú do ustanovizní sociálnej starostlivosti. A to je v prospech všetkých nás,“ povedala riaditeľka Arseninová.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

18˚ | 28˚

15˚ | 23˚

11˚ | 21˚

10˚ | 22˚

10˚ | 23˚

11˚ | 23˚

12˚| 24˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

S MANŽELMI FÁBRYOVCAMI ZO SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOV

Celý život kráčajú bok po boku Anna Lešťanová

Slankamenských Vinohradoch, malej dedinke na svahoch Fruškej hory, svorne žije päťčlenná rodina Fábryová. Túto pracovitú rodinu, ktorá sa zaoberá poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a vinohradníctvom, tvoria tri generácie – matka a otec, ich syn s nevestou a vnuk. Pri našom poslednom pobyte v Brehoch rozprávali sme sa s najstaršími členmi tejto domácnosti – Annou a Markom Fábryovcami. Ako hovoria, celý život strávili spolu, vždy kráčali bok po boku a dnes patria medzi najstaršie manželské páry v tejto malej sriemskej osade. Teta Anna, rodená Burdová, sa narodila roku 1938, a báči Marko je o šesť rokov starší od svojej životnej družky. V živote najlepšie vedeli iba usilovne pracovať a v žiadnej robote sa nešetriť. Hoci obaja v pokročilom veku a s narušeným zdravím, pričom sa výrazne ťažko pohybujú, predsa ani jeden z nich nezvykne sedieť so založenými rukami. Robia v domácnosti všetko, čo môžu a koľko vládzu. Báči Marko Fábry s palicou v ruke, ktorá mu pomáha pri chôdzi, bežne sa stará o ošípané, udržiava malinový sad a neraz príde pomôcť i do záhrady. O zašlých časoch, keď bol mladý

a silný, rád nám porozprával a podelil sa s nami o niekoľko životných príbehov. „Aj do Pazovy som neraz išiel pešo. Bez žiadnych problémov, vybral som sa cestou na Vis, a potom pomaly ďalej,“ povedal náš

kde sa stále niečo deje, je stále vítaná. Predovšetkým počas prípravy rôznych druhov ovocia, včítane hrozna, na okolité trhy, kde chodia predávať mladší členovia domácnosti, ale aj pri varení a iných prácach v kuchyni.

Manželia Fábryovci pri studni, ktorú vykopal báči Marko

spolubesedník a dodal, že i zo Šabca, kde šiel na trh kúpiť kravy, sa dvakrát do Brehov vracal s nimi pešo. Cesta mu trvala presne 24 hodín. Pomoc starej mamy Anny vo veľkej domácnosti ako je Fábryová,

Manželia Marko a Anna sa sobášili dávneho roku 1956 v Slankamenských Vinohradoch. Sú dobrými rodičmi troch detí – dvoch dcér a syna, starými rodičmi šiestich vnukov a prarodičmi troch pravnukov, ktorým sa vždy

nesmierne potešia, keď prídu na návštevu. „Keď som sa vydala, moja svokra mi povedala: Uč sa šiť na stroji, bude ti to potrebné. A veru som sa i naučila šiť náš slovenský ľudový odev, nielen pre seba, ale i pre iných, zvlášť mojich príbuzných,“ zaspomínala si na niekdajší spôsob života sedliackej ženy Anna Fábryová. Okrem toho vie aj pekne vyšívať, ale pre chorobu a slabší zrak sa ručnými prácami už viac nezaoberá. Manželia Fábryovci nám v rozhovore prezradili, že kedysi riadne siali aj konope, s ktorými však bolo hodne roboty. Zo spracovaných konôp tkali plátno pre potreby domácnosti. „U nás bolo vždy čo robiť aj v zimnom období. Do hory sme napríklad chodievali po drevo,“ poznamenal báči Marko Fábry, ktorý počas pôsobenia družstva z prútia plietol koše a nebál sa ani kopať studne až do 30-metrovej hĺbky. Manželia Fábryovci sú pekným príkladom, ako sa vďaka usilovnosti a vzájomnej podpore môžu dosiahnuť mnohé ciele. Obaja sú prívetiví a tešia sa návštevám. Počas našej návštevy zoznámili sme sa i s dvomi utešenými deťmi, Elenkou a Davorom Burdovcami, vnúčatami tetinho Anninho brata, ktoré bývajú za domom. Elenka je žiačkou tretieho ročníka tamojšieho vysunutého oddelenia, kým jej brat Davor je piatak a do školy chodí v susednom Krčedine.

POUGÁR

Juraj Bartoš

BBumbum-bumbum-bumbumbum! M mmmm... Všakže sa nám, vážení, riadne uľavilo. Len čo pani Merkelovie – konečne, pravdaže, len ak je pravda, vyslovila slová, ktoré sme z jej nám milých úst tak túžobne očakávali, že totiž páni z Ú-nie nemienia vymýšľať nové podmienky na otvorenie prvej hlavy rokovaní Srbska s Ňou, totiž Úniou. Mimochodom – opäť, len ak je pravda – menovaná nepovedala, že nemusíme počítať s novými kontingentmi imigrantov, ktorí sa v zimnom období, všakáno, môžu pozmeniť na emigrantov respektíve azylantov. • ĽUDIA A DIANIA •

Zato Medzinárodný menový fond furt dačo vymýšľa. Toť vraj zazlieval našej rezortnej pani ministerke, že vo firme Železnice Srbska je (ešte stále) nadbytok zamestnaných. A čo sa má čo vmiešavať? Vedia vôbec páni v MMF, aké ťažké je dať do pohybu u nás čo len jednu železnicu alias vlak? Čo všetko sa nedočítame v žltej tlači... Vraj sa v Istej Žltej Strane pohašterili ohľadne skutočnosti, že ich stranícki (dobro)druhovia v nižších polohách utvorili koalíciu s Inak Veľmi Progresívnou Stranou. Že sú pri hrnci, pardon: pri moci, v šiestich lokálnych samosprávach. Aká hlúposť! Či nie je

normálne riadiť sa osvedčeným výrokom: Ak nemôžeš poraziť nepriateľa, pripoj sa mu? Žltá tlač zatiaľ nepíše o tom, či sa aj predák IŽS, ktorý privoláva republikové voľby, v prípade stroskotania vo volebnej ruvačke o kreslo premiéra s predákom IVPS, nemieni zariadiť v duchu spomenutej sentencie. Čo len letná páľa porobila s Našimi nadovšetko Slobodnými médiami! Podaktoré priam blúznia. Pucujú nášho znamenitého pána ministra povereného riešením mimoriadnych situácií len preto, že sa neukázal pri nedávno zúriacom požiari neďaleko

monastiera Studenica. Ignorujú fakt, že pán minister iba nechcel zavadzať. Ani dolievať olej na oheň. Nuž ale... Všetko je, následne aktuálnych pekelných horúčav, akoby postavené naruby. Veď, aha, 1. septembra sa začal nový školský rok a... osvetári (ešte stále) neštrajkujú. A prečo by aj? Živia sa, podobne ako iní zamestnaní ľudia napojení na štátne jasle, nádejami, že im čoskoro zvýšia platy. Môžbyť aj o ohromné dve – tri percentá. Necelý rok po tom, čo im platy okresali – o mizerných desať percent... Bumbumbum!

36 /4663/ 5. 9. 2015

Ľudia a diania NAŠI V NEMECKU (12)

Aby deti pocítili, že sú Slováci Juraj Bartoš Niektorí odišli s cieľom privyrobiť si a vrátiť sa domov. Iní hneď rátali s tým, že zostanú tam. Všetci mali plány a sny; niektorým sa splnili. Prinášame, hľa, životné príbehy, v kocke, zo stretnutí v Gomaringene s našimi ľuďmi žijúcimi v Nemecku.

elé dve desaťročia vláči ťažký voz naplnený snami a túžbami po udržaní slovenského povedomia i balkánskeho tepla v predsa len prevažne chladnom nemeckom okolí... Kovačický rodák Martin Válovec (1956) je ozajstný človek – motor, hybná sila Slovenského spolku v Gomaringene, jeho predseda od založenia roku 1995 podnes. Porozprávali sme sa s ním po ukončení osláv pekného jubilea, zaželajúc mu predovšetkým lepšie zdravie. Osobné veci zostali v úzadí, v popredí sa ocitol „jeho druhý domov“ – jedinečný príbytok Slovákov žijúcich v Nemecku. Na oslavách ste mali veľa hostí... Odkiaľ vlastne? – V Gomaringene pôsobí 48 športových, kultúrnych a iných klubov, spolkov a združení. Náš spolok je tu naskutku uznávaný, má svoje meno a miesto, takže ľudia na naše podujatia radi prichádzajú. Hostí sme mali z miest vzdialených aj 400 – 500 kilometrov: z Hannoveru, Freiburgu, Karlsruhe, Mníchova, tiež zo Slovenska, nielen Slovákov, ale aj Nemcov a Rusínov... Prvý raz medzi nami boli aj podunajskí Švábi, inak naši Gomaringenčania. Úprimne sa priznali, že zostali absolútne bez slov, a to aj je naším cieľom: stretávať sa tak, aby si ľudia odniesli najkrajšie dojmy, aby sa navzájom zoznámili, dobre sa pobavili a dozvedeli sa čosi o nás, Slovákoch z Vojvodiny. Máte spoluprácu s inými spolkami? – Dobre spolupracujeme so zastupiteľskými úradmi Gomaringenu a s predsedom obce. V samom meste je počas roka celý rad rôznych akcií. Napríklad zídu sa členovia zo všetkých tunajších občianskych organizácií, spoločne upratujú a čistia mesto a okolie. Zakaždým sme tam. Zúčastňujeme sa tiež na mestských oslavách, zabezpečujeme účastníkov v programoch, najčastejšie od nás, z Vojvodiny...

www.hl.rs

Peniaze na ne sme zbierali celých SPOLOK JE SEBESTAČNÝ Podporuje mesto hmotne vašu desať rokov. Po každom spomečinnosť? nutom podujatí trošku ušetríme – Nie. Náklady znáša náš spolok, a príjmy máme aj z členského. a to tak, že pri každom podujatí Ak sa nemýlim, jednotlivci platia robíme klobásy a lepníky a z ich 25 eur a rodiny po 50 eur za rok, predaja kryjeme trovy. Pravidelne s tým, že naši členovia neplatia sa zúčastňujeme aj na podujatí vstupné na naše zábavy, platia si Vianočný trh, ktovšak konzumné. rý býva v prvú adTeraz ste prvý ventnú nedeľu (a raz žiadali finančsobotu pred ňou). nú podporu zo SloKvôli našim klovenska? báskam do Goma– Áno, a musím ringenu pricháuznať, že som prídzajú ľudia z miest jemne prekvapený vzdialených aj 50 predovšetkým prekilometrov. Vyráto, že nám z Úradu bame ich sami, pre Slovákov žijúpodľa domáceho cich v zahraničí na receptu, s paprioslavy prišiel podkou z Vojvodiny. predseda, pán Peter Náš recept je komProchácka. Z rozhovoru s ním vyplynubinácia kovačického, petrovského, Martin Válovec, lo, že je príjemne predseda Slovenského spolku hložianskeho a prekvapený z toho, v Gomaringene titelského. čo tu videl a zažil, a prisľúbil pomoc Chce to zrejme dobré prípravy a organizá- úradu do budúcna. Chcem však dodať, že sme za týchto dvadsať ciu. Ako idete na to? – Náš spolok je jedinečný tým, rokov ani zo strany nemeckej, ani že si navzájom nerobíme prob- slovenskej, ani srbskej nedostali lémy, nehneváme sa jeden na žiadnu pomoc, ani sme si nič nedruhého. Máme výbor, počíta 17 žiadali, a predsa sme sa dostali k ľudí. Na jeho schôdzach si presne tomuto, čo máme, na čo som veľmi rozdelíme úlohy a každý sa ich hrdý. Pripomínam, že na možnosť usiluje splniť na sto percent. Takže oslovenia ÚSŽZ nás upozornili fungujeme veľmi dobre. riaditeľka a pracovníčka Ústavu Ako vyzerá práca výboru; zá- pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská a Katarína visí len od predsedu alebo...? – V prvom rade ja na schôdzu Mosnáková; pravdaže, vážime si neprichádzam s návrhmi. Vždy sa finančnú pomoc, ktorá sa nám spýtam, kto aké má návrhy a sám dostala z úradu. sa vyjadrím a rozhodnem, len ak sa ostatní nemôžu dohovoriť. Oby- TU SA ZOZNÁMILI, čajne sa k riešeniam dopracujeme AJ SA ZOBRALI v diskusii, keď dobre zvážime, čo Čo motivuje ľudí, aby v spolku je najlepšie a čo je v danej situácii pracovali ochotne a ochotnícky? reálne. – Sú na to len dva dôvody: zoKoľko stáli oslavy, ako ste skupiť našich ľudí a urobiť pre naše zabezpečili iste nie malú hŕbu deti chvíľku života, v ktorej pocítia, peňazí? že sú Slováci. To môžu len tu, keď – Oslavy 20. výročia založenia znie slovenská muzika, spievajú sa spolku nás stáli asi 10 000 eur. slovenské piesne a znie slovenská

Informačno-politický týždenník

reč. Na iný spôsob sa to tu urobiť ani nedá, lebo tu slovenské školy nemáme, neboli by udržateľné. Šlo by to iba vtedy, keby sme boli sústredení na užšom priestore, ale sme roztrúsení po celom Nemecku. Môžem povedať, že za tieto dve desaťročia podaktorí, ktorí sa tu zoznámili, už uzavreli manželstvá. Je tu teraz viac mladých ako pred desiatimi – pätnástimi rokmi, keď medzi nás neprichádzali, neidentifikovali sa ako Slováci. Neuvažujete možno o jazykových kurzoch pre deti a mládež? – Keďže školy tu mať nemôžeme, rozmýšľali sme aj v tomto smere. Máme dobrú spoluprácu s konzulátom Republiky Srbsko v Štutgarte. Tam nám povedali, že máme nárok na slovenského učiteľa, lenže sa ukázalo, že nie je nadostač detí. Okrem toho v rozhovoroch s rodičmi sme zistili, že o takúto edukáciu nemajú všetci záujem. Obávajú sa, že deti budú príliš zaťažené, keby ich mali niekam dovážať v sobotu, lebo jedine vtedy by boli možné dáke vzdelávacie hodiny. Vediete spolok od založenia. Čo keď „zavesíte kopačky na klin“? – Ešte pred dvoma – troma rokmi to vyzeralo tak, že po mne sa to všetko skončí. Teraz už som optimista, lebo sú tu mladí ľudia, ktorí prejavujú veľký záujem a sú ochotní vynaložiť veľa úsilia na to, aby spolok nezanikol. Keďže zdravotne na tom nie som najlepšie, postupne mi uberajú z roboty a celkom dobre to funguje. Pred niekoľkými mesiacmi ma zase zvolili za predsedu. Myslím si, verím, že po vypršaní tohto mandátu budeme mať nového predsedu spolku, a že to bude fungovať možno ešte lepšie než teraz. Dúfam tiež, že mladých dospievajúcich ľudí ubezpečíme, aby aj oni vysúkali rukávy, aby sa postupne zapájali a pokračovali v tomto, čo robíme my starší. • ĽUDIA A DIANIA •

ZA ŽURNALISTIKOU DO DÁNSKA

Lieta v novinárskom vzdušnom priestore nad Európou Monika Necpálová

veta vyskočila v ten deň z lietadla a večer sme už sedeli pri káve. „Iveta, ak sa nestretneme teraz večer, potom nám to už nevyjde. Veď predsa o pár dní cestuješ do Dánska,“ písala som jej zrána, aby sme dohodli stretnutie. S Ivetou Maďarovou sa dá stretnúť veľmi ťažko. Väčšinu času totiž trávi za hranicami. Náhoda však chcela, že predsa len sa tesne pred začiatkom svojho štúdia žurnalistiky v dánskom meste Aarhus zastavila pozrieť rodinu v Báčskom Petrovci. Novinárstvo bude mať asi v krvi; odmalička vyrastala pri otcovi, majstrovi filmárskeho remesla. „Prepáč, že meškám,“ ospravedlňuje sa mi. Nič to, čakala som len minútku, a predsa dievča si po ceste z Prahy do Belehradu musí zložiť aspoň veci. Za tých pár dní, čo Iveta pobudla v Petrovci, na každom kroku sa zvítavala so starými priateľmi. Do nového prostredia sa však veľmi tešila. V týchto chvíľach je už v Dánsku. Po troch rokoch štúdia na

Iveta Maďarová v auguste v Báčskom Petrovci

Katedre žurnalistiky na Filozofickej fakulte v Bratislave dala si rok pauzu, až ju napokon vzali na magisterské štúdium do Dánska. Už teraz si však vybrala, že druhý rok štúdia si vyskúša v Londýne. „Všetko sa začalo tak, že som nedostala vízum, keď som chcela ísť pred pár rokmi študovať angličtinu do Trnavy,“ rozhovorí sa Iveta, „na• ĽUDIA A DIANIA •

pokon dobre, že mi to vízum nedali. Medzitým som skúsila štúdium na IT akadémii v Belehrade, ale ani to mi veľa nedalo. Iba toľko, že som zistila, že to nie je odbor pre mňa.“ V tej zlomovej chvíli začína sa skutočná Ivetina cesta za tým, čo ju baví dodnes a v čom vidí svoju budúcnosť. Po dôslednej príprave dostala sa na Slovensko na žurnalistiku. Na život tam si bolo treba zarobiť, a tak už počas štúdia krátko brigádovala v Slovenskej informačnej tlačovej agentúre. Za sebou má aj dvojročnú prax v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (TASR). Dnes sa 28-ročná študentka pozerá na tieto skúsenosti takto: „V tlačovej agentúre som sa naučila editovať články a zverejňovať ich na webe. Obohatil sa mi slovník

chodníček nastúpila doma, v rodnej Vojvodine, keď písala do Vzletu a pripravovala reláciu pre Rádio Petrovec. Tu sa zúčastnila aj niekoľkých novinárskych kurzov, ktoré organizovala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. „Práca novinárky vo Vojvodine priamo v praxi mi dala Prvý deň pred informačnou tabuľou dánskej zatiaľ najviac,“ po- univerzity chvaľuje si na noviv Londýne, sociálne štúdiá v Hamnárske ovzdušie v Srbsku. Dnes je jej realitou Dánsko. Táto burgu, investigatívna žurnalistika krajina ponúka možnosť študen- vo Walese a kultúra v Amsterdame. „Dánsko sa postará o každého študenta. 24. augusta som dostala správu zo študijného oddelenia, že na internáte ma bude čakať balíček so všetkými potrebnými dokladmi a ponukou práce v médiách,“ približuje nám školský systém Dánska. Kto chce pracovať, robotu si nájde, a dokonca v takej oblasti, aká ho zaujíma. Stačí mať kus odvahy na to, byť samostatným. Aj Iveta má ešte kopu nesplnených snov. Napríklad mať svoju talkshow. Najviac jej totiž sedí publicistika emocionálneho Iveta počas voľného roka v Prahe pôsobila ako spolupracovníčka typu, ale rada si vyskúša aj investitlačovej agentúry gatívnu žurnalistiku. „Skús porovnať štýl práce médií o nové termíny. Najväčší prínos tom po splnení základných kritérií tu v Srbsku a za hranicami?“ vyzvetejto práce vidím v tom, že som študovať zaujímavé odbory. Výučba si zlepšila slovenčinu.“ K práci v žurnalistiky tu prebieha v anglickom dám od svetobežníčky. „Podľa mňa tlačovej agentúre patrí promptné jazyku, takže aj Iveta disponuje jazy- na Slovensku je moderné prezentopublikovanie článkov na internete. kovým certifikátom IELTS. Vzhľadom vať informácie dynamicky, menej je Za dve hodiny ich takto spracujete na to, že už má občianstvo krajiny vtedy viac. V zálohe sú vždy nejaké asi 20 – 30. Pri robote v TASR sa Iveta Európskej únie a spĺňa jazykové krátke videozáznamy,“ uvažuje Iveta dostala aj k zaujímavým rozhovo- podmienky, na školu ju prijali bez a dodáva. „Pred rokom 2010 sa tam rom. Akreditácia na rôzne podujatia prijímacích skúšok. Svojich nových veľmi rozmohlo webnovinárstvo. nie je pre študentov nikdy na za- spolužiakov má zo všemožných Sem do Vojvodiny to ešte len začína hodenie. Systém práce novinárov kútov sveta: od Thajska, cez Ukra- prichádzať.“ Mladá slečna má za sebou už na Slovensku je často home-office, jinu, Poľsko, Maďarsko, USA, Rusko, teda práca z domu, resp. z terénu. Luxembursko až po Českú republiku niekoľko dôležitých krokov, ten čo „Pre mňa však bolo zaujímavé byť a Slovensko. „Už teraz sme si mali ju čaká teraz v septembri na cestách v redakcii a priamo komunikovať s zvoliť jednu špecializáciu, na kto- po Dánsku bude však iste jeden zo novinármi,“ spomína si na nie tak rú sa chceme zamerať v druhom životných. ročníku štúdia,“ objasňuje postup dávne časy mladá novinárka. Foto: autorka a z archívu I. M. Iveta Maďarová na novinársky Iveta. Na výber bolo spravodajstvo 36 /4663/ 5. 9. 2015

Ľudia a diania SLÁVNOSŤ VO VOJLOVICKOM EVANJELICKOM CIRKEVNOM ZBORE

Posvätili zrekonštruovanú faru Vladimír Hudec

ara vojlovického slovenského evanjelického cirkevného zboru bola vystavaná roku 1924 a v súčasnosti je najstaršia obývaná fara SEAVC v Srbsku. Na rozdiel od väčšiny cirkevných zborov, ktoré vybudovali nové farské budovy, vojlovický cirkevný zbor sa rozhodol zachovať pôvodnú faru, ktorú iba zrekonštruuje a zmodernizuje. Práce na rekonštrukcii trvali tri roky, a v nedeľu 30. augusta na slávnostných službách Božích, ktoré sa výnimočne konali vonku pred vynovenou budovou, faru posvätili. V tejto slávnostnej chvíli Vojlovičanov svojou prítomnosťou poctili aj dôstojný pán biskup SEAVC v Srbsku Samuel Vrbovský, študent teológie Ivica Grujić-Litavský z Aradáča, ako aj predstavitelia cirkevných zborov z Kovačice, Padiny, Hajdušice, Jánošíka, Aradáča, Bieleho Blata, Ostojićeva a Pivnice.

Farská budova vo Vojlovici v novom rúchu

tovkou kantorky Evy Brezníkovej zaspieval niekoľko piesní. – Rekonštrukciou je zahrnuté tak vnútro, ako aj vonkajšok budovy, – informuje pán farár vojlovický. – Vo vnútri sme za pomoci moderných materiálov spustili povalu nižšie. Tým sme umožnili, aby sa miestnosti mohli ľahšie a lacnejšie vykurovať. – Okrem toho sme nalakovali vnútorné dvere a vylíčili steny. Vonkajšie okná a dvere sme nahradili plastovými. Práce vonku boli omnoho náročnejšie. Najprv sme na streche vymenili kompletné laty, vbudovali hydro- a tepelnú izoláciu a dali úplne nové škridlice, preventívne vykonali aj hydroizoláciu stien, starú omietku vymenili novou, pričom sme, samozrejme, prihliadali, aby sme zachovali pôvodný vzhľad budovy. Z betónu sme vyhotovili aj repliDôstojný pán biskup SEAVC v Srbsku ky ornamentov, ktoré sa Samuel Vrbovský počas posviacky na budove nachádzali obnovenej fary od prvého dňa. Rozdiel Hostí a domácich veriacich naj- je iba v tom, že sme namiesto prv privítal miestny kňaz Branislav jednoduchých kruhov, ktoré boli Kulík, liturgoval Ivica Grujić-Li- súčasťou tej ornamentiky, z betavský a podnetnými slovami a tónu vyhotovili Lutherove ruže. primeranou kázňou veriacim sa Zatepľovanie stien sme nerobili, prihovoril aj dôstojný pán biskup lebo sme odhadli, že to v tejto Vrbovský, ktorý zrekonštruovanú chvíli nie je až také nevyhnutné, faru posvätil. Slávnostnú chvíľu vzhľadom na to, že steny sú hrubé posviacky záverom obohatil aj bezmála pol metra. Nakoniec sme cirkevný spevokol, ktorý pod tak- vonkajšok budovy natreli farbou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

najpodobnejšou tej najstaršej, ktorú sme našli na stenách. Vojlovický pán farár zdôraznil, že prostriedky na rekonštrukciu farskej budovy cirkevný zbor získal na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, z republikových fondov prostredníctvom Biskupského úradu SEAVC, a významnú pomoc poskytlo aj mesto Pančevo, resp. Ústav pre ochranu pamätníkov kultúry mesta. Veľký prínos rekon-

štrukcii však dali aj sami cirkevníci. Okrem toho, že finančne významne prispeli milodarmi a oferami, prispeli aj prácou. Tak napríklad iba muži venovali viac ako 10-tisíc hodín dobrovoľnej práce a práve toľko, ak nie aj viac hodín na fare pracovali aj ženy, ktoré boli pri každej akcii, chystali jedlo a občerstvenie, upratovali po majstroch a podobne. Za to im všetkým patrí veľká vďaka.

SKÚŠKY PRE HASIČOV PIONIEROV. V nedeľu 30. augusta v Hasičskom dome v Padine pätnásti najmladší hasiči skladali skúšky na certifikát hasičov pionierov, ako aj piati dospelí dobrovoľníci, ktorí získali hodnosť hasiča. Ako povedal tajomník Dobrovoľného hasičského spolku Rastislav Kopčok, o certifikát hasiča pioniera sa uchádzali deti od šesť do dvanásť rokov, ktoré sa už zúčastňovali na hasičských súťaženiach a podobných podujatiach a ktoré pred skúškou absolvovali sedemdesiat hodín teoretickej a praktickej výučby. Predseda DHS Ján Žolnaj zdôraznil, že pionieri po prvý raz mali možnosť skladať skúšku v Padine a vôbec na území Obce Kovačica. Všetci uchádzači úspešne zdolali skúšku a tešia sa na nové podujatia. E. Ď. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Juraj Mrva – pestovateľ lásky a pokoja Katarína Verešová

etrovskí cirkevníci a národovci si do dnešných dní s úctou spomínajú na výsledky práce na vinici Pánovej, ktoré po sebe zanechal petrovský farár, národný a kultúrny dejateľ Juraj Mrva (1836 – 1915). Narodil sa vo Zvolene z otca Jána a matky Anny, rod. Felixovej. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici, teológiu v Bratislave a vo Viedni. V roku 1860 vysvätený bol za evanjelického kňaza. Počas pastoračného pôsobenia v Báčskom Petrovci povzbudzoval slovenský národný, politický a kultúrny život na Dolnej zemi. Propagoval slovenské knihy, časopisy a noviny, bol organizátorom zbierok na Maticu slovenskú a na patronátne gymnázium v Revúcej a iniciátorom slovenských divadelných predstavení. Autorsky prispieval do Národných novín, Hlásnika, Černokňažníka a cirkevných časopisov. V roku 1910, počas báčskeho seniorálneho konventu, ktorý sa uskutočnil 28. júna, Juraja Mrvu v Cirkevných listoch plasticky opísal jeho kolega Igor B. Štefánik, keď kritizoval návrh vtedajšieho poddozorcu L. Lelbacha povýšiť prácu dozorcu J. Rohónyiho pri štátnom sekretárstve v kráľovskom námestníctve na karlovskom srbskom cirkevnom sneme: „V kúte chrámu, skromno utiahnutý, o chladný múr opretý sedí starček – pastier. Postava naklonená, hlava riedkymi striebornými šedinami pokrytá, ruky už trasľavé, zrak nejasný, líca vpadnuté. Najstarší medzi všetkými. Všetci môžeme ho menovať otcom a ešte aj tí najstarší báťom. Verný to pastier 8000 duší počítajúcej cirkve. Neúnavný delník na vinici Pánovej od 50 rokov. Tento náš drahý starček, otec, báťa je: Juraj Mrva, petrovecký farár. Jeho k zemi naklonená postava • ĽUDIA A DIANIA •

nástinuje, že sa blíži k matke zemi bližší a ďalší ctitelia jubilantovi vekom, starosťami, dobre vyko- do tohoto ohniska cirkevno-nánaným dielom. Snáď päťdesiaty, boženského a stretávali sa so snáď stý raz prišiel na konvent. sviatočne vyobliekaným žiactvom Brat medzi brapo uliciach, ktoré tov. Starec metiež bralo podiel dzi mladších. na slávnosti. Okolo desiatej oznaVeď, myslí si, movali mohutné dlho už nezvony z veže chrábude chodiť. A tu niet konmu petrovského ventu, tu niet i strelba z mažiapredsedníctva, rov začiatok služieb ktoré by sa Božích.“ Langhoffer v pokračovaní vzpamätalo opísal priebeh na skutočne služieb Božích zaslúžilého v kostole, v ktocirkevného muža, na najrej účinkovalo 10 staršieho náš- Juraj Mrva kňazov a veľký poho duchovného čet veriacich (i keď otca. Báťa Mrva, nevymenovali lámačky boli v plnom prúde). Ťa za hlavného župana! Neza- Pospomínal, z ktorých zborov slúžil si si vzpomienky a holdu prišli gratulačné telegramy, ako od nášho konventu. Bol si a si aj príhovory jednotlivcov v zátichým, statočným delníkom. vere bohoslužieb: „Br. Seberíny Nechodí Ti inšie, ako uspokojiť sa s tým jednoduchým, ale srdečným blahoželaním, ktoré Ti prinesie užší krúžok Tvojich slovenských bratov. Spomínať „na svojich vodcov“, – to skutočne nám ostalo autonomným právom.“ A skutočne, 3. októbra 1910 v Petrovci bola oslava 50-ročného jubilea Juraja Mrvu. Širšiu správu z tohto sviatku báčskeho v Cirkevných listoch podal K. Langhoffer: „Pripomínali sme si nevšednú a velikú milosť Božiu, ktorej sa účastným stal v miere bohatej, a stala sa celá Báčka našská, keď mu milostivý Boh poprial od 3. okt. 1860 v jednej a tej istej cirkvi za 50 rokov pracovať. Najprv úradoval ako kaplán, pozdejšie ako administrátor a po smrti Jána Stehlu ako Petrovský evanjelický kostol začiatkom 20. storočia riadny kňaz. Spomenutého dňa už ráno bolo živo v Petrovci dojemnými slovami v mene brana všetky strany, a z celého okolia tov zpovedného krúžku, miestny hrnulo sa kňazstvo, učiteľstvo, p. učiteľ Čaják v mene školstva

a učiteľstva, prízvukujúc nie len zaujatosť o školstvo a učiteľstvo, ktorému Mrva bol stále priateľom, otcom, vodcom, radcom, ale vyzdvihoval ho ako apoštola a pestovateľa lásky a pokoja. Pre veľký nával cirkevníkov vo dvore pred vchodom do fary pozdravila ho aj cirkev ústami cirk. zápisníka, a učiteľa kantora O. Garaya, ktorý iskrennými slovami líčiac oddanosť cirkve i jednotlivých cirkevníkov, oznámil, že vďačná cirkev uzavrela pri boku jeho na svojej trove vydržiavať doživotne kaplána toho, ktorého si sama vyvolí, za čo sa jubilant srdečnými slovami poďakoval. Povznášajúci to bol obraz vidieť staručkého kňaza na schodoch fary, rečníka s mnohými staršími, prednejšími cirkevníkmi s obnaženými hlavami pod holým nebom, ako všetci holdujú, a hlučným ´živio´a ´sláva´ volaním pozdravujú svojho duch. otca. Nato notár Dobšinský pozdravil ho aj v mene obce a obecného úradu, oznamujúc mu, že obec uzavrela na pamiatku dňa dať spraviť podobizeň jeho v životnej podobe, p. správca Grúnik v mene ´Sporiteľne petrovskej´, a naposledy dozorca Vozár s prítomným kurátorstvom a niektorými učiteľmi aj v mene susednej cirkve kysáčskej. Všetko to plynulo od srdca k srdcu, a jubilant vedel na všetko príhodne odpovedať aj svojim známym a ešte nevyhaslým humorom.“ Bohatú oferu venovali na školské potreby. Juraj Mrva v Petrovci nastúpil po smrti farára Jana Stehlu (Sztehlu). Zvolený bol na riadnom konvente 1. marca 1868. „I tomuto delníkovi svojmu doprial Pán pracovať za dlhých 53 rokov na vinici svojej, lebo Juraj Mrva úradoval ako farár do 1915. roku, rátajúc do toho aj roky, v ktorých bol kaplánom a administrátorom cirkve. Za jeho úradovania stalo sa mnoho, čo svedčí o napredovaní cirkve. Počet učiteľských staníc rozmnožil sa o päť. Takže roku 1915. bolo ich už deväť,“ zapísal petrovský farár a biskup SEAVC Samuel Štarke (Starke) v knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a obrazoch (1930).

36 /4663/ 5. 9. 2015

Nové začiatky…

ilí kamaráti, začal sa nový školský rok. Andrej Chrťan, ZŠ Ľudevít a Štúra v Kysáči Ranný budíček už nedá pokoja. Ale netrápte sa, pomaly si zvyknete aj na to. Už ste si s kamarátmi pohovorili aj o zážitkoch z prázdnin a letných dojmoch? V ich spoločnosti vám je iste veselšie. Na spríjemnenie chvíľ privykania sa na školu a na všetko, čo s ňou súvisí, vám ponúkame práce žiakov z viacerých prostredí. Možno vás inšpirujú, aby ste nám aj vy zaslali svoje prvé práce v novom školskom roku. Želáme vám zdar v plnení školských povinností! Valentína Valentová, ZŠ maršala Tita v Padine

Moje kuchárske umenie

aždému človeku sa niečo dobre darí. Niek to pekne kreslí, maľuje, vyšíva a niekto zasa výborne varí. V sobotu som bola sama doma. Na internete som si našla zaujímav ý recept na koláč. Všetko, čo mi bolo potrebné, aby som ho pripravila, som už doma mala. Hneď som sa dala do roboty, a to celkom sama. Koláč nebolo treba piecť, a tak sa mi to dobre darilo. Trochu som pri práci s koláčom rozsypala múku, a tak som ihneď vzala vysávač a poupratovala neporiadok. Koláč som veľmi rýchlo pripravila. O päť minút neskôr, ako som ho skončila, prišli rodičia. Veľmi sa prekvapili. Pochválili ma, ako som to sama dokázala. Do večera sme už celý koláč zjedli. Na počítači môžete nájsť všelijaké recepty. Ja som bola veľmi hrdá na seba, že sa mi tento kuchársky kúsok vydaril.

Aňa Gubečková, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v

Ako som stratila moju obľúbenú vec

eď som bola mladšia, mojou obľúbeno u hračkou bol plyšový somárik, ktorého som vola la Sponky. So somárikom som sa hrávala každ odenne a veľmi som si ho obľúbila. Bol fialov ý, malý a keď som ho ťahala po koberci, vyzeralo akoby naozaj utekal. No jedného dňa, keď som sa tak s ním hrala, mama ma zavolala, aby som sa šla prich ystať do školy. Zniesla som dnu aj môjho plyšáčika a položila som ho na skriňu. Keď som sa vrátila zo škol y, hneď som utekala vziať Sponkyho. Na moje veľk é prek vapenie nebol tam, kde som ho nechala. Hľad ala som ho celý deň a so mnou i moja mama a brat. Nenašla som ho dodnes a často sa pýta m, kde je a čo robí môj Sponky.

Melani Majerová, ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši

Iveta Hediová, ZŠ maršala Tita v Padine

www.hl.rs

Starej Pazove

Informačno-politický týždenník

Lára Struhárová, ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši

• DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Poď na chat! Máme byť na čo hrdí Hojivý prízrak dezilúzií

str. 2 str. 4

Nový Sad 5. 9. 2015 Ročník XXXII Číslo 8/375

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 6

KNIHY

Sny a hviezdy profesora Michala Filipa (Martin Prebudila: Sny a hviezdy profesora Michala Filipa. Cirkevný zbor a Ústredný archív SEAVC Stará Pazova, Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec 2015) Anna Horvátová

odnota človeka nie je v tom, čo urobil pre seba, ale pre iných. Jedným z mála takých ľudí bol práve profesor a ešte výstižnejšie povedané nestor vojvodinskej slovakistiky Michal Filip. My, ktorí sa s ním stretávame prostredníctvom reminiscencií iných a listujúc v knihách jemu venovaných, smutne len môžeme konštatovať, že nám osud nedožičil čo len trochu sledovať prednášky profesora Filipa. Nestarnúce Sládkovičove verše, ktoré sú aj na prvých stranách knihy (a ktoré aj mne prišli na um len čo som knihu dostala do rúk): ... a klenoty hruda kryje... sú práve tie správne, v ktorých je skĺbená skutočná pravda o živote. Je to trefné vyjadrenie o veľkých osobnostiach, a pritom skromných ľuďoch, nesebecky rozdávajúcich lásku, vedomosti, poznatky. Prislúchajúce aj vynikajúcemu odborníkovi, jazykovedcovi. Preto si právom zaslúžil, aby mu patričnú pozornosť venovali z príležitosti stého výročia narodenia vydaním knihy Sny a hviezdy profesora Michala Filipa. Staropazovskému rodákovi, nestorovi vojvodinskej slovakistiky úctu týmto vyjadrili jeho Staropazovčania – zostavovateľ knihy Martin Prebudila, cirkevný zbor a Ústredný archív SEAVC v Starej Pazove, ako i Slovenské vydavateľské centrum vydaním tejto publikácie. Kniha je koncipovaná tak,

že v nej okrem spomienok tých, ktorí mali tú česť počúvať jeho prednášky, zaradené sú aj profesorove príspevky. A je to práve prvá časť Z tvorby Michala Filipa, ktorá nám prináša Dva listy Ľudovíta Štúra Spoločnosti srbskej slovesnosti, Príspevok k dejinám prvej slovenskej tlačiarne v Juhoslávii, Príspevok k bibliograﬁi časopisu Mravec, Za Ľudmilou Hurbanovou, O mene Slovák a prezývke Tót; tiež dva úvodné príspevky zostavovateľa Prebudilu: Sny a hviezdy profesora Filipa, Pukétik detstva Michala Filipa. Po Sládkovičových veršoch zostavovateľ akoby s výčitkami svedomia uvádza: „Začiatkom roku 2015 sa dovŕši sto rokov od narodenia pomaly zabudnutého profesora Michala Filipa, učiteľa celých generácií slovenskej inteligencie vo Vojvodine a nestora vedeckej slovakistiky. Pri tejto príležitosti si chceme aspoň stručným životopisom spomenúť na jeho šľachetnú životnú púť a bohaté pedagogicko-vedecké, ale aj literárno-kulturologické dielo.“ Lebo, ruku na srdce, jeho osobnosti a dielu je skutočne málo priestoru venované na tomto našom drsnom podnebí. Druhá časť Nestarnúce spomienky prináša tiež svojrázne spomienky jednotlivcov na profesora Filipa. Andrej Tarasjev v príspevku Spomienka profesora Michala Filipa sa zdôveruje: „Onedlho som pochopil, že je profesor vytrvalý v plnení svojich záväzkov voči skupine, akákoľvek bola, a že je rád, že som bilingvista

ako on, preto som začal poctivo využívať tie individuálne hodiny. Lebo profesor nebol iba študent, ale náruživý žiak Aleksandra Belića. Bol náruživý milovník etymológie slovanských jazykov, oblasti vedy o jazyku, ktorá aj mňa veľmi

zaujímala, preto sme čoraz viac času venovali porovnávacím poznatkom a tajom tejto príbuznosti rozličných slovanských jazykov.“ Ďalší príspevok hoden spomenutia je Písomná pozostalosť prof. Filipa je spracovaná Kataríny Verešovej, ktorá zo svojho historického aspektu pristupuje k Filipovmu bohatému dielu: „Ako pazovský rodák spolupracoval s dramatikom Vladimírom Hurbanom Vladimírovom. Po smrti VHV pripravil a zredigoval súborné Hurbanovo dielo. Profesor Filip písal čítanky, učebnice, prekladal zo srbochorvátčiny, slovinčiny, češtiny, poľštiny.

Zozbieral i porekadlá, príslovia, úslovia, nadávky a vyhrážky zo Starej Pazovy, aj prevažnú časť pazovských ľudových piesní. Skúmal život a dielo Gustáva Maršalla Petrovského a separátne, okrem iného, vydal aj svoju študijnú prácu Návrh Jána Kollára na založenie slovenského nižšieho gymnázia v Petrovci. Pri triedení Filipovej pozostalosti podľa oblastí a dátumov sa ukázalo, že hodne toho, čo napísal, zostalo v rukopise. Vrátane výskumnej práce České jazykové prvky v tvorbe Jána Čajaka. Filipova rukopisná pozostalosť bola uložená spolu s pozostalosťou Vladimíra Hurbana Vladimírova. To azda preto, že sa prof. Filip po odchode do dôchodku venoval systematizácii Hurbanovej pozostalosti (popis a evidencia s kartičkami). Určite vtedy aj svoju vlastnú pozostalosť separátne poviazal do balíkov podľa rokov a mien tých, ktorí mu písali. Týmto postupom ošetrovania vlastného „majetku“ akoby nasledovníkom archivovania chcel ukázať, ako treba veci popísať.“ Tretia časť Diamanty v zemi nezhnijú prináša texty prečítané pri úmrtí profesora Filipa, a to aj univerzitných profesorov Dr. Daniela Dudka Nad rakvou profesora Michala Filipa a Dr. Michala Harpáňa Odišiel z našich radov. Prínos profesora Michala Filipa, pedagóga, vedeckého a literárneho pracovníka, učiteľa mnohých generácií, túžiacich po vedomostiach, nestora spisovnej slovenčiny, do slovenskej vojvodinskej jazykovedy je nedoceniteľný. A Sládkovičove verše: Ale tie hviezdy predsa svietili, a pekný život tie kvety žili, a diamant v hrude nezhnije! sú k menu tohto, ako sa dozvedáme, skromného človeka, akoby uliate na osobnosť, akou bol profesor Filip. ○

KNIHY

5. 9. 2015 • 36 /4663/

Poď na chat! (Zuzana Čížiková: Rozhovory. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2015. Edícia: Živý prúd.) Monika Necpálová

24/II

ladá literárna kritička a literárna vedkyňa Zuzana Čížiková niekoľko rokov pripravovala v časopise Nový život rubriku rozhovorov. Už samotná idea bola svojím spôsobom originálna. Zaujímavé osobnosti, s ktorými je o čom zhovárať, totiž nebývajú vždy v susednom dome. Preto forma rozhovorov vznikajúcich cez chat mohla podstatne urýchliť reﬂektovanie spoločensko-kultúrnej situácie vo Vojvodine. Dnes je chatovanie jednou z najčastejších foriem komunikácie. Keď však Zuzana Čížiková začala zapisovať online rozhovory a dávať im literárnu podobu (v rokoch 2006 až 2013) išlo skutočne o nový ťah v literárnej činnosti. Takéto rozhovory dostávajú celkom nový rozmer, ak ich zoskupíme do knihy. Zuzana Čížiková sa narodila v roku 1971 v Padine. Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na Oddelení slovakistiky Filozoﬁckej fakulty v Novom Sade. Ako docentka pôsobí na Katedre slavistiky Filologickej fakulty v Belehrade. Táto jej kniha rozhovorov vyšla v júli 2015 v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci ako osemdesiaty zväzok edície Živý prúd. Kniha na 160 stranách prináša desať rozhovorov s kultúrnymi dejateľmi. Podnetom na ich oslovenie bolo neraz významné ocenenie alebo jubileum. Ako hovorí sama autorka, „v rozhovoroch sa vidia a cítia peripetie a premeny nášho literárneho života (napr. kríza časopisu Nový život roku 2005, problém básnických generácií a generačných rozvrstvení...) a odpovede sú plné zmysluplných myšlienok, sentencií, životných právd, kľúčových názorov na vlastnú tvorbu, na našu literatúru a okolnosti existencie, na jazyk a širšie umenie“. Otázky Zuzany Čížikovej, ktoré kladie kultúrnym dejateľom, sú často zakomponované do niekoľkoriadkovej výpovede samotnej autorky, v ktorej táto literárna kritička nastoľuje rôzne proble-

matiky, a pritom i sama prináša náznaky vlastných odpovedí. Dialóg medzi Zuzanou Čížikovou a respondentmi teda nie je klasickým typom rozhovoru: krátka a jasná otázka – rozsiahlejšia odpoveď. Z textov vidieť, že obidve strany sú fundované a v literárnej sfére „ako doma“. V prvom rozhovore pod názvom Poézia je nástroj na reﬂexiu metafyzických rozmerov vlastnej existencie sa spoločne so Zuzanou rozprávame s Ladislavom Čánim, ktorý získal Cenu Nového života za rok 2004. Autorka sa v rozhovore dotýka jeho pôsobenia na Slovensku. Podľa Čániho „žiaden z autorov v súčasnosti pôsobiacich na Slovensku celkom nezanevrel na svoj východiskový kultúrny kontext, ktorý sme si zvykli nazývať Dolná zem“. Dozvedáme sa, že azda najväčšou pomocou slovenskej vojvodinskej literatúre by bolo, ak by sa niektorý zo spisovateľov presadil aj v celoslovenských a medzinárodných rámcoch. Slovo ako zázračný liek, tak znie názov rozhovoru s Katarínou Hricovou, z ktorého sa dozvedáme hlavne o jej ľúbostnej lyrike a poetike katastroﬁzmu, ako ju označil literárny kritik Adam Svetlík. Zaujímavý je aj exkurz do Freudovej psychoanalýzy, snov a podvedomia. V jednej zo svojich otázok, ktoré Zuzana venuje ďalšiemu literátovi, Michalovi Ďugovi, spomína niekoľkokrát za sebou ticho. Ako ona sama hovorí, „najväčší súper básnika a jeho básne je ticho – ticho pred básňou, ticho po básni“. Ticho však označuje ako „tvorivé ticho pred básňou“. Michal Ďuga jej kontruje alebo ju skôr dopĺňa poznaním o „polopravdách“. Za ideálne básne považuje tie, ktoré sú svojou podstatou mlčaním. Lebo práve to mnoho vypovedá. Medzi osobnosťami v knihe sa objavuje aj Viera Benková,

ktorá už dlho spriada nielen nite tvorivosti, ale aj nite života. Je príkladom literátky, ktorá si „potykala“ s počítačom. Svoj rozprávačský talent tak pretavila do elektronickej podoby a ani za mak z čaroslovnosti Viery Benkovej neubudlo. Rozhovor s ňou je oddychom, lebo v každej odpovedi opisuje úlomky zo života ako samostatné príbehy. Zvýraznime však, že aj podľa nej „pohľad do očí prezradí viac než nemé ďaleké komunikovanie“. Otázke slovenčiny sa viac venuje kapitola s Michalom Týrom pod názvom Jazyk je dynamický jav a musíme ho permanentne skúmať. Čitateľ sa dozvie, že v 50. rokoch sa v praxi diametrálne odlišovali verejné prejavy od súkromných a dbalo sa na správne používanie spisovného slovenského jazyka u učiteľov a odborníkov. Za zmienku stojí aj Týrov postreh, že kedysi sa aj v nárečových prejavoch vyskytovalo oveľa menej srbizmov ako dnes. Rozhovor s Annou Dudášovou začína takto: „Milá pani Anna, čo stratila slovenská vojvodinská literatúra a čo získala srbská poézia vaším odchodom zo slovenského prostredia do Malého Crnića...?“ Jej knihy sa vydávali viac po srbsky ako po slovensky. Ako sama spisovateľka uvádza, „prechod zo slovenského prostredia, z jednej vo všetkých oblastiach rozvitej obce, do prostredia, ktoré v mnohom zaostávalo za Vojvodinou, sa udial v čase, keď srdce vládlo nad rozumom“. Autorka ľahko znášala mnoho, lebo v ľuďoch pocítila lásku, a to bolo pre ňu najdôležitejšie. V srbskom prostredí našla svoj druhý domov. Rozhovor s touto spisovateľkou je nasiaknutý vierou, a preto aj báseň označuje ako modlitbu, ktorá prináša pokoj v duši a radosť. V roku 2007 sa stal nositeľom Ceny za životné dielo Spolku spisovateľov Vojvodiny Ján La-

báth. Zo slov nositeľa ocenenia sa v Rozhovoroch dozvedáme, že ho trápi otázka: „Ale čo ďalej?“. Jeho odpoveď je však realistickým pohľadom a opäť provokatívnou otázkou: „Komu treba báseň... vo svete, kde hmotná kultúra nadmerne predbieha kultúru duchovnú, ktorá sa čvachce v gýči?“ Mária Kotvášová-Jonášová vstúpila do literatúry pre deti a mládež až v zrelom veku, ale ako napovedá názov kapitoly Deti neodpustia nudu v knihe, vynašla sa v tejto problematike na výbornú! Mladý čitateľ si zamiloval jej veselé príhody. V rozhovore s ňou nám Zuzana Čížiková ponúka pohľad na jej literárne začiatky. Medzi opýtanými sa objavila aj Zdenka Valentová-Belićová. Ona sama seba označuje za bilingvistku. A to je aj obrovskou devízou, ktorú Zdenka využíva pri svojej prekladateľskej činnosti. „Niekoľko prvých prekladov som podpísala spolu so svojím manželom. On je Srb a jeho cit pre jazyk mi bol výborným korektívom,“ hovorí. V rozhovore s Adamom Svetlíkom, predchádzajúcim šéfredaktorom Nového života, sa verejnosť môže dotknúť „krásy tvorenia a hrania“ a dodajme v rýme, aj redigovania. Práve Adam Svetlík plným právom môže osvetliť, ako vzniká na maximálne využitom priestore kultúrny časopis. Podľa jeho slov, v rubrike Chat „sa naplno prejavili hybridné, no maximálne ﬂexibilné a osviežujúce žánre, ako sú eseje, respektíve rozhovory“. V jeho literárnom a sociologickom vnímaní vidieť „víziu“ zániku slovenskej vojvodinskej literatúry. Opiera sa o fakty z demograﬁckého výskumu a dokladuje, že znižovaním sa počtu vojvodinských Slovákov „ochudobňuje sa ich kultúrny a literárny život“. Tieto riadky a myšlienky niekdajšieho šéfredaktora Nového života možno však vnímať aj ako výzvu všetkým, ktorí žijú vo Vojvodine, alebo sú s ňou akýmkoľvek spôsobom spojení a chcú zanechať v jej literárnom povedomí brázdu. Zuzana Čížiková jednu takú nepochybne ryje.

HLAS ĽUDU • OBZORY

UND E RG ROU ND

IASON P, HUDOBNÉ PROJEKTY P. S. STAMPS BACK / CITIES IN DESOLATION A VYDAVATEĽSTVO 1000 + 1 TiLt RECORDS Z GRÉCKA

Dnes je všetko „experimentálne“ Stevan Lenhart

/ punková skupina v období 1999 – 2001, Cities In Desolation bola grécko-švajčiarska spolupráca s priateľom Ruedim, Emissions of Negativity je vlastne len jedna nahrávka (session), Croatan Ensemble bolo dueto s Billom Kouligasom (Pan Records), nahrali sme dve CDr a odohrali niekoľko koncertov, pokým Adaptories bol kolektívny hudobný projekt s rôznymi ľuďmi, nástrojmi a bicím strojom. Moje ďalšie projekty: Noisea, The Nylon Bug (ešte stále funguje), Rites of Dissonance, The Swarming of Flies, Like Defeated Soldiers of a Long Forgotten War, And the Wind that Will Come to Blow the Dust Away. Okrem toho spolupracoval som s inými autormi, akými sú Anal Vissi, iD alebo c-drik. – Čo sa ešte deje na súčasnej scéne experimentálnej hudby v Aténach? Sú nejaké zaujímavé fanzíny v tomto meste? – Experimentálna hudba viac nie je „in” v Aténach. Radšej sa ma nepýtajte, čo je dnes „in”… Existuje však slušná scéna undergroundových a DIY hudobníkov. Tunajšie fanzíny ožili hlavne vďaka komiksovej komunite, ale sú aj niektoré inakšie fanzíny, ako napr. Teﬂon (zaoberá sa poéziou a politikou) alebo Barbarians (pripravujú ho cestujúci autori píšuci o politických témach). – V akom zmysle undergroundová hudba vplývala na tvoj život? – Undergroundová hudba, presnejšie sieť (network) mi poskytla pekné chvíle, zoznámil som sa s príjemnými ľuďmi, vytvorili sme (a ešte stále vytvárame) zaujímavé veci. Avšak nepodarilo sa nám zmeniť svet, háveď ho ešte stále kontroluje, ale sme živí a nebezpeční ako vždy. Nahrávky projektov Iasona P si možno vypočuť na stránkach: soundcloud.com/ps-stamps-back; www.tiltrecordings.org

25/III

rék Iason P je aktívny na undergroundovej hudobnej scéne už viac ako dvadsať rokov. Pôsobí v Aténach a v rámci svojho nezávislého vydavateľstva 1000 + 1 TiLt Records vydáva zvláštne nahrávky s dôrazom na nekonvenčný zvuk, experimentálnu hudbu a soundscaping. Je členom rôznych hudobných projektov a občas koncertuje aj v iných krajinách (pred určitým časom navštívil Srbsko ako člen dueta Cities In Desolation). O začiatkoch vlastnej hudobno-umeleckej činnosti hovorí: – Od včasnej mladosti som bol fanúšikom punkovej hudby, potom ma zaujali aj darkwave, hardcore a pôvodný industrial. Do siete undergroundových aktivít som sa zapojil v prvej polovici 90. rokov, keď som začal pracovať na svojom fanzíne. – Tvoj najaktívnejší projekt bol a zostal P. S. Stamps Back. Odkedy funguje a čo znamená jeho názov? – Projekt P. S. Stamps Back som založil roku 2002 a prvé vydanie pod týmto menom som realizoval o rok neskoršie. V tom období sa mi pozdával taký koncept, ktorý umožňoval, aby som sám nahrával hudbu pod rôznymi menami a bolo to pre mňa vtedy určitou novinkou. Fráza „P. S. Stamps Back“ (čiže: P. S. Vrátiť poštové známky) bola kedysi obvyklým spôsobom na ukončenie písaného listu v kruhoch príslušníkov fanzínovej a tape-trading undergroundovej scény. Nešlo tam o nijaké retenčné úsilie vytvoriť si veľkú kolekciu známok, ale o recyklovanie tých poštových známok, t. j. ich opätovné použitie za pomoci lepidla. Ak ste zasielali priemerne 40 – 50 listov mesačne, táto aktivita vám usporila značné množstvo peňazí, ale taktiež predstavovala určitý druh tajného kódu, rozpoznávacie znamenie v potenciálne nepriaznivej spoločnosti. Vyjadrenie žiadosti o vrátenie poštových známok totiž znamenalo, že ste jedným

zo scény. Alebo že vás trápi ﬁ- význam a teda všetko bolo dovonančná bieda. Alebo obidvoje. lené. Vznikala postmoderná púšť. – Aký opis je najvhodnejší na Avšak aktuálna kríza a následná vysvetlenie tvojich nahrávok? vzbura vrátili stratený význam, Je to experimentálny zvuk? a to násilným spôsobom. Toľko – Dnes sa už všetko opisuje ako o veľkej radosti z trendového „experimentálne“, dokonca aj ignorantstva a ľahostajnosti. vtedy, keď sa vôbec neexperimen– Ako vzniklo nezávislé vydatuje. Pre vlastné nahrávky pre- vateľstvo 1000 + 1 TiLt Records? to používam spojenia rhythmic noise, study in despair alebo drone music. Posledný projekt pod názvom P. S. Stamps Back je vlastne hudba na prechádzku lesom. – Hrávaš hlavne na basgitare. Prečo práve tento hudobný nástroj a kto vplýval na tvoj štýl hrania? Iason ako basgitarista v duete Cities – Rudimentary In Desolation (foto: sl) Peni a Joy Division boli hlavné vplyvy. Keďže som – Začalo sa to tak, že ma konzačal hrávať spoločne s inými taktoval jeden chlap, ktorý čítal ľuďmi, basgitara bola dobrý vý- môj prvý fanzín z roku 1993 a ber, lebo aj tak bolo vždy priveľa navrhol, aby sme spolu založili gitaristov. A zdá sa, že je to prípad vydavateľstvo pre neaﬁrmovas mnohými hudobníkmi na noise / né skupiny a projekty, ktorých avantgardnej scéne: väčšina z nich hudba nás zaujala. Samozrejme, sú príslušníci skôr či neskoršie sa k tomu Bass Class Republic. pridala etiketa – Názvy „undergrountvojich skladová hudba“. dieb sú príliš Po vydaní prvej zaujímavé, kompilácie na audiokazete n a p r. P o stmodernism zostal som sám Sucks More vo vedení vydathan Modervateľstva, ale nism (čiže: mnohí ľudia sa doteraz zúčastPostmonili v realizácii dernizmus jednotlivých smrdí horObal vydania P. S. Stamps Back šie než moprojektov a dernizmus). prispeli vlastPredpokladám, že tento titulok nou energiou. Občasné vydania hovorí o tvojom postoji voči v rámci 1000 + 1 TiLt vychádzajú umeleckým trendom (a vôbec dodnes. trendom ako takým)… – Nahrával si a nahrávaš aj v – No áno, v období, keď vznikol rámci rôznych iných skupín a ten titulok, postmodernizmus projektov, napr. It Lies Within, bol veľmi populárny v Grécku (s Cities In Desolation, Emissions 10-ročným oneskorením), najmä of Negativity, Croatan Ensemv trendových umelecko-teoretic- ble alebo Adaptories. Povedz kých kruhoch. Dejiny boli mŕtve, niečo o nich… nič viac nemalo ani váhu, ani – It Lies Within bola darkwave

ROZHOVO R

5. 9. 2015 • 36 /4663/

SLOVENSKÉ KORENE V UMENÍ: DROTÁRSKA TVORBA, TRADÍCIA A SÚČASNOSŤ

Máme byť na čo hrdí Oto Filip

26/IV

dsiatich slovenských výtvarníkov, nadväzujúcich na odkazy svojich drotárskych predkov – výstava Galérie Drotária – zdobí od 5. augusta do 6. septembra Justiho sieň Prima-

– Už na prvý pohľad badať, že je drotárstvo precízne, najmä slovenské umenie... – Je to pravdou. Vzniklo pred takými dvesto rokmi na Slovensku. To remeslo potulných drotárov, ktorí pôvodne opravovali hrnce a misy, prerástlo v súčasnosti do umeleckej podoby. Jeho zlatým obdobím bolo 19. storočie, keď desiatky či stovky slovenských drotárov cestovalo (aj) po celom svete a zakladalo manufaktúry. Napríklad v Rusku, dostali sa do oboch Amerík, Severnej a Južnej, obsadili takmer celú Európu. Dokonca v Amerike dostali patent na výrobu pascí na myši, ktoré v

rotárstvo: fenomén a umenie, úpornosť a zručnosť, cit a tvorivosť. Slovami Petra Kurhajca, predsedu spoločnosti Ferdinand de Martinengo, remeslo, ktoré nikde na svete nemá takú dlhú a hlboko zakorenenú tradíciu ako na Slovensku. Je i skromné heslo v Malej encyklopédii Slovenska, za ktorým sa skrýva omnoho viac. Najprv podomové opravovanie kuchynského riadu, tiež výroba a predaj výrobTým sa to robí... kov z drôtu a plechu v 18. – 20. storočí. Historické ciálneho paláca v Bratislave. poznatky vravia, že najviac Holuby, koníky, chobotnice, drotárov bolo z ekonomicky mise, kohúty... Diela vyžadunajzaostalejších oblastí z obcí júce si vycibrené estetické cína severozápadnom Slovensku, tenie a stovky hodín ako sú Kolárovice, Dlhé pole, trpezlivej práce. Hlboko vo svoVeľké Rovné, Zákopčie, Vysoká nad Kysucou a zo Spiša: Jara- jom svete záujembina, Kamienka. Títo potulní cu víta umelkyňa, remeselníci chodili aj mimo pedagogička, členka Slovenska. Dokladom toho sú prípravného výbov 19. storočí dielne v Poľsku, ru podujatia pani v Rusku, na Balkáne, v USA. Dagmar Křížová. Začiatkom 20. storočia praco- Mnohé exponáty, valo asi päťtisíc slovenských od zvierat po model drotárov, aby po 1. svetovej vzducholode, sú jej. Rovnako ako chuť vojne nastal úpadok. Možno v kontinuite nedlhý zasvätiť neznalca do rad rokov, ale bohatých. No tajov slovenského Také boli prvé pasce čosi nemožno poprieť. Drotá- fenoménu. ri sa od konca 18. storočia z vandrovných obchodníkov vypracovali na úspešných podnikateľov. A viacerí z nich vlastnou zručnosťou a tvorivou vynachádzavosťou vtláčali úžitkovému umeniu nezanedbateľný praktický, objavný a estetický rozmer. Neskôr prišli výrobné družstvá orientované najmä na umelecké výrobky. V súčasnosti je unikátna zbierka drotárskych výrobkov napríklad v Považskom múzeu v Žiline. Čosi zo vzácneho umeleckého a remeselného pokladu, reprezentačná vzorka vyše Jozef Mačica a jeho Bagandža, Anna Haviarová a jej Bota stovky originálnych diel štyri(ľavá a pravá)

Pani Dagmar Křížová

tých rokoch nikto iný nemohol robiť okrem nich. Málokto vie, že slovenskí drotári vymysleli vozík na kolieskach do hypermarketov, no nedali si ho ale patentovať. Povráva sa, že slovenskí drotári vymysleli i ruský samovar, lebo zároveň boli i klampiari. Mali svoje veľké manufaktúry v Nemecku, vo Francúzsku, po celom svete. – Po tejto zlatej ére došlo k stagnácii... – Po prvej svetovej vojne drotárstvo ako remeslo začalo upádať, po druhej takmer celkom zaniklo. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia bola snaha o jeho obnovenie. Hlavne zásluhou pána Ladislava Jurovatého staršieho, ktorý vzkriesil to remeslo, keďže bol pôvodom kováčom zaujímajúcim sa aj o históriu drotárstva. Po čase začal robiť misy, džbány. Potom to učil ďalších ľudí, aby sa v šesťdesiatych, sedemdesiatych, osemdesiatych rokoch minulého storočia drotárstvo začalo výraznejšie dostávať do umeleckej podoby. Jeho syn tak isto pokračuje v tých tradíciách, keďže ho otec remeslu naučil. Aj ja mám tu svojich žiakov, ktorí tiež vystavujú. Je to výnimočný fenomén, ktorý nie je nikde na svete: toľko drotárov a umeleckých drotárov, koľko ich je na Slovensku. V Bratislave nás je dvadsať registrovaných v združení, no celkovo nás je minimálne štyridsať. Na výstave sú predstavení aj iní

ROZHOVOR

HLAS ĽUDU • OBZORY slovenskí drotári, z iných miest, štyridsiati najlepší, ktorých sme si vybrali. Poviem vám aj jednu perličku. Vlani tu bola americká výtvarníčka, sochárka, azda jediná umelkyňa, ktorá v Amerike robí s drôtom. Bola prekvapená, že máme

Ústredný exponát výstavy, na ktorom sa pracovalo niekoľko rokov

Ladislav Jurovatý ml.: Žaba, 2009

aj technické modely, lietadlá, vzducholode a podobné veci. Každý je rôznorodý, každý robí niečo iné, každý má svoj originálny rukopis.

Šabo: Objatie

chádza z hlavy. Aj mladí ľudia majú možnosť stať sa drotármi. Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) robí kurzy, na ktorých aj ja vyučujem. Tam chodia od malých, šesťročných detí po sedemdesiatročných ľudí, aby sa naučili drôtovať. Prvé, čo si musia osvojiť, je Dagmar Křížová: Koza Boženka, 2012 spôsob, akým aj starí drotári robili. Dosta- výstavy aj inde, i mimo Slonú veľký džbán, aby si ho za venska? Aké sú perspektívy tri hodiny oplietli. Ja ich to tohto umenia? – Mali sme krásnu výstanaučím, a potom šťastní idú domov, aby o týždeň prišli vu s témou kohútov. Bolo zase. Naučiť sa robiť misu, nás päťdesiat autorov, vyše robiť vešiak, iné, čo kedysi sto exponátov kohútov. Šlo robili tí starí remeselníci. Len o putovné podujatie, ktoré bolo nielen tu v Bratislave, ale aj v Žiline, v Tatrách. Výstava bola aj v Poľsku, bola tiež v Plzni v Českej republike. Plánuje sa, že má ísť ešte do Francúzska, keďže je Lucia Maňková: Hrdličky kohút jeden potom môžu prejsť k tomu, že z ich symbolov. Ohľadom persi sami vymyslia, čo by chceli spektív poviem iba toľko, že z drôtu robiť. Veľa ľudí v tom ľudia to robia pre radosť. Je to pokračuje ďalej. Sama som ušľachtilý koníček. Už tým, že vychovala veľmi veľa žiakov, nezabúdame, že sme Slováci z ktorých sa niektorí dokonca a že je toto výnimočné remeslo, tak to chceme odovzdať stali profesionálni drotári. – Aká je pozícia remesiel aj ďalším generáciám. Lebo na Slovensku? Napredujú, máme byť na čo hrdí.

27/V

Drotárske múzeum v Budatíne. Tam stretla dvoch drotárov, ktorí jej povedali: Počkajte, pôjdeme do Bratislavy, tam stretnete ďalších. Prišla sem, kde ju privítalo dvadsaťpäť ľudí. – Z akých drôtov sa vlastne robia sochy? Aké námety im dominujú? – Veľké sochy robíme z obyčajných oceľových drôtov, ktoré sú buď pozinkované, alebo sú žíhané na čierno, aby nehrdzaveli. Také ušľachtilé veci, Z tvorby Martiny Piatkovej ktoré sú aj tu, sa dávajú buď poniklovať, alebo tie staré veci sa dávajú i pozlátiť. – Vidno, že sú to dosť komNo v niektorých prípadoch plikované diela. Koľko času nechávame preniknúť aj tú priemerne stačí na vznik prirodzenú farbu drôtu, čiže jedného z nich? neprekáža nám, keď ten zhr– Napríklad na vyrobenie tadzavie. Každý kého menšiez nás má tú ho koníka nasvoju tému. čim asi dvesto Niekto siaha hodín práce. po šperkoch Nech nehovokrásnych a porím, ako dlho striebrených, som zháňala niekomu je drôty, koľko bližšia prírotrpezlivosti si da, niekto robí to všetko vyarchitektonicžaduje. Autori ké modely. musia mať tak Tým, že som silu v rukách, v y š t u d ov a a ko a j čo s i la techniku, v hlave, lebo okrem zvieto, čo robia Lucia Maňková, Jozef racích, robím rukami, vy-

stagnujú, alebo nastal útlm? – Útlm nie je. Tak ako drotárov, ÚĽUV podporuje aj iných remeselníkov, napríklad hrnčiarov, tkáčov, iných. Tieto sa tak isto propagujú. Máme svoje Dni majstrov ÚĽUV, na ktorých sa svojou tvorbou predvádzame a kde je spravidla kopa návštevníkov z Bratislavy a cudziny. Tohtoročné dni sú práve v septembri, dnes a zajtra, čiže piateho a šiesteho. Na stredných školách sa o viacerých remeslách neučí, no ja som učila vo výtvarnej škole. Ako taký bonus som mojim žiakom dala, že som ich učila aj drotárstvo. – Možno by tento rozhovor bolo najlepšie ukončiť odpoveďou na otázku, či sú

KNIHY

5. 9. 2015 • 36 /4663/

Hojivý prízrak dezilúzií (Jana Juráňová: Hry. Bratislava : Divadelný ústav, 2014) Annamária Boldocká-Grbićová

28/VI

ohľad na Štúra v roku jemu venovanom už môže byť kritický, sebakritický, atypický, demýtizujúci či obrazoborecký. Takto to uviedla Miriam Kičiňová, ktorá bola nápomocná režisérovi Romanovi Polákovi v inscenovaní hry Karola Horáka Prorok Štúr a jeho tiene. Rok Štúra priniesol takisto priam senzačné v prostredí profesionálneho divadla na Slovensku (v marci, v Štúdiu 12) uvedenie hry o „štúrovských ženách“ Jany Juráňovej Misky strieborné, nádoby výborné (1997). Táto hra vyšla aj vlani v rámci antológie Hry Divadelným ústavom v Bratislave v edícii Slovenská dráma (zodpovedná vydavateľka Vladislava Feketeová, riaditeľka DÚ). V ostatnom čase však nielen výskum, ale aj literatúra začala demaskovať velikánov, búrať pomníky a ukazovať dejateľov ako obyčajných ľudí. V tomto trende pokračuje aj uznávaná autorka Jana Juráňová. Pracovala ako dramaturgička v trnavskom divadle, ako zástupkyňa šéfredaktora Slovenských pohľadov, komentátorka Slobodnej Európy, editorka viacerých knižných projektov atď. Roku 1993 s viacerými spolupracovníčkami založila feministický kultúrny, vzdelávací a publikačný projekt Aspekt. Dodnes je jeho koordinátorkou. Drámy: Salome (1989), Téma Majakovskij (1989), Misky strieborné, nádoby výborné (1997). Prózy: Zverinec (1994), Siete (1996), Utrpenie starého kocúra (2000), Orodovnice (2006), Žila som s Hviezdoslavom (2008). Miniromány: Dobroš sa nemusí zastreliť (2010), Lásky nebeské (2010), Moralitka (2012), Nevybavená záležitosť (2013). Píše i prozaické príbehy pre deti a mládež. Prekladá Virginiu Woolfovú, Margaret Atwoodovú a ďalších. Jej jednotlivé práce sú preložené do angličtiny, nemčiny, maďarčiny, slovinčiny a švédčiny. Zborník Hry obsahuje osem divadelných a rozhlasových hier. Kniha ma zaujala na prvý pohľad. Výbornou obálkou s motívom slimačieho domčeka, spoza ktorého vykúka podobizeň ženy / tvorkyne. Napovedá o téme hier – žena z tiene ako hybná, avšak nevyužitá a zaznávaná sila. O antiiluzívnosti drámy píše v prológu Dagmar Kročanová. Už i odporučenie Hier režisérom Jánom Čánim: „drsné dezilúzie, po troške feministické kúsky“

lákalo. Netreba však Juráňovú želom Klaudom, jeden totiž z označiť hneď za tvrdé jadro kaštieľa po Hamovi chce mať slovenského feminizmu, i keď Múzeum historických zbraní a rozhodne je vzdelaním i rozhľaten druhý, jej terajší manžel, dom jeho výraznou súčasťou. salón erotickej masáže… No talent jej nedovoľuje, aby V Miskách strieborných... auaj v najväčšom zápale poletorka demýtizuje a demaskuje miky písala tézovité agitky štúrovcov analyzujúc ich vzťah a „poučné príbehy“. Vie sa k ženám. Hlavnými hrdinkami riadne rozhorčiť, nešetrí vratejto hry sú Adela Ostrolúcka, žednou, no zvyčajne správne Anička Hurbanová, rod. Jurdávkovanou iróniou. „Z jej kovičová, Antónia Sládkovičopróz skoro vždy prekvapivo vá, rod. Sekovičová, a Marína cítime aj vnútornú nespokojGeržová, rod. Pišlová, ktoré sa nosť a clivotu nad bezútešným ako mátohy stretnú v záhrobí životom, ktorý tragicky nie a spomínajú na život prežitý a Jana Juráňová je v poriadku – pokiaľ vôbec v tieni dejateľov. Príležitostne kedy bol“ (Kornel Földvári). dialógy ženských postáv dopĺňajú Ľudo„Čím som staršia, tým viac vít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Janko ma zaujímajú dejiny a ich ne- Francisci a Andrej Sládkovič, ktorí sú konečné prekrúcanie. Keďže umiestnení v akejsi „sieni slávy“. Muži sú mi je súdené žiť v čase, keď oddelení od žien neviditeľným múrom, mi dejiny tancujú priamo pred ktorý aj v záhrobí oddeľuje svet verejný očami, je to naozaj lákavé.“ (mužský) od domáco-prírodného (ženPreto vo svojej tvorbe Juráňo- ského). Spojením týchto dvoch svetov vá siaha najmä po skrytých vytvára pôsobivú tragikomickú koláž. históriách žien – ShakespeaŽenské hrdinky sa spontánne, nenútene rovej sestry, Hviezdoslavovej rozprávajú o vlastnostiach a chybách svomanželky, orodovníc a iných... jich manželov a snúbencov, o tom, akými Juráňová ponúkla iný, bizar- (ne)boli partnermi, manželmi, otcami, o ich nejší, a nie natoľko históriou zvykoch, zlozvykoch a verejnej činnosti. a ideológiou zaťažený a static- Muži – dejatelia doplňujú rozprávanie ký, skamenený obraz významných mužov. žien vznešenými rečami, prednášajú. V podobnom štýle prináša i parabio- Nekomunikujú, ale nariaďujú. Ich jazyk graﬁcké dramatické príbehy snúbené v je v diele Juráňovej ďalšou bariérou, zborníku Hry: Salome, Tajomstvá Trúdy H., ďalším múrom. Misky strieborné, nádoby výborné, SochárDominantnou postavou v štúrovskom ka Camille Claudel. S vtipom a ľahkosťou záhrobí ostáva Ľudovít Štúr. Je v centre provokatívne a odvážne, ale aj presvedčivo záujmu všetkých zhromaždených. Funguje demaskuje malosť, strháva pavučinu no- ako všadeprítomný veľduch. Posledná blesy a búra pomníky mužov, za ktorých inštancia, neomylná autorita. V hre Juráňoslávou sa skrýva smútok žien – dejinných vej Ľudovít Štúr stráca ľudské črty. Práve a literárnych hrdiniek. Neľútostne odha- ženy sa tu vyznačujú triezvym prístupom ľuje mechanizmy fungovania dobovej ku skutočnosti, k národniarskej činnosspoločnosti. Ukazuje, ako spoločenské ti a dobovej slovenskej realite. Oproti rozdiely medzi pohlaviami ovplyvňovali mužom, ktorí uzamknutí v tieni vlastnej osudy jednotlivcov, najmä žien. Autorka slávy stále opakujú to isté, ženy dokážu mnohé nedopovedá. Groteskné dialógy, s odstupom, niekedy s úsmevom, inokedy občas okorenené čiernym humorom, si má so sarkazmom ohodnotiť svoju situáciu dotvoriť čitateľ sám. A je iba na ňom, či za v dobe najväčšej verejnej aktivity mužov, prvoplánovým úškrnom odhalí potláčané ktorých milovali. Viackrát upozorňujú na slzy. Rekonštruuje, ako to „naozaj“ bolo. zveličovanie významu činnosti ich partnerov Tak, pozorované jej optikou, Salome bola neskoršími pokoleniami Slovákov. Priamo nešťastne zamilovaná do Jána Krstiteľa, poukazujú na skutočnú podobu toho, čo talent a lásku sochárky Camille Claude- sa vtedy odohralo. lovej zavrhol mentor a milenec Auguste Najvýraznejšou, ale súčasne aj najnešťastRodin a do blázinca ju, na tridsať rokov, nejšou postavou hry Misky strieborné... je zavreli brat básnik Paul Claudel s mat- Adela Ostrolúcka. Na stretnutí s ostatnými kou. Juráňová prekrútila Shakespeara: „štúrovskými“ ženami sa chce dozvedieť, Hamletovu matku Trúdu prenasleduje prečo Ľudovít Štúr neopätoval jej lásku, duch Hamletovho otca a v súčasnosti prečo jej nikdy nenapísal a prečo ju po balansuje medzi synom Hamíkom a man- smrti nazval tvorom, a nie ženou či bytos-

V Ý ROČ I A

HLAS ĽUDU • OBZORY

K PUBLIKÁCII 100 GODINA FUDBALA U BAČKOJ TOPOLI 1913 – 2013

Od niekdajšieho TSC k terajšiemu FK TSC Juraj Bartoš

alí „bohovia“ sa všemožne snažia dosiahnuť slávu veľkých „bohov“. Na športových, obzvlášť futbalových blších trhoch sa v súčasnosti aj na lokálnej úrovni zvádzajú (často zákulisné) zápasy zamerané na získanie čím kvalitnejších hráčov. Pravdaže, za (ne)primeranú finančnú úhradu. Lokálni mocnári siahajú, s mierou alebo bez miery, do mešca, do ktorého už dávno nepriteká, v úsilí vytvoriť kolektív, ktorý si za pár rokov šplhne o dve-tri-štyri súťaže vyššie. Len aby si za života „postavili pamätník“. Čo tam potom, že až ich prejde „dobrá vôľa“ a prestanú ﬁnančne podporovať vytipovaný klub, tomuto záväzne hrozí „potopa“. Kluby, ktoré pod vplyvom ﬁnančných injekcií vzlietnu príliš vysoko, zákonite padnú nízko, ba sem-tam i zaniknú. Preexponovaný úvod chce podčiarknuť význam kroku, na ktorý sa pred dvoma rokmi, pri príležitosti storočnice založenia športového združenia TSC (Topolski Sportski Club) Báčska Topola, rozhodli jeho vedúci. Vydaním publikácie 100 godina fudbala u Bačkoj Topoli 1913 – 2013, pod ktorú sa ako autor podpísal Laslo Taboroši, kedysi viacnásobný pokrajinský a republikový majster v hode oštepom a vo vrhu guľou, vznikol krásny pamätník spomenutému futbalovému kolektívu. V rýchlom tempe autor zručne oboznamuje čitateľov so začiatkami a vývinom futbalovej hry vo svete. Postupne sa jeho pozornosť sústreďuje na dejiny futbalu v Maďarsku a vo Vojvodine, aby sa nakoniec podrobne, koľko mu len umožnili pomerne skúpe hmotné pramene, sústredil na cestu futbalovej lopty v (Báčskej) Topole od začiatku po súčasnosť. Najprv si posvietil na obdobie po rok 1920, potom na roky medzi dvoma vojnami (1920 – 1940), pokračuje vojnovým obdobím (1940 – 1944) a, prirodzene, najviac priestoru venuje súčasnému obdobiu, teda pohľadu na

topolský futbal v rokoch 1945 – 2013. Všímame si, kvôli dokumentárnosti, zmeny názvu: TSC sa roku 1930 premenoval na JAK (Jugoslovenski atletski klub). Pôvodné meno používal zase v rokoch okupácie a po oslobodení 10. apríla 1945 v Topole vznikol Športový spolok Jedinstvo (Egység, teda Jednota). Roku 1954 sa zlúčili dva topolské kluby SD Trgovački a SD Jedinstvo: naďalej nastupovali ako FK Topola Báčska Topola. K novej fúzii došlo roku 1975, keď sa FK Panonija z dediny Duboka a FK Topola zlúčili a vznikol FK AIK. Po prinavrátení názvu FK Topola roku 2002 nasledovala ďalšia fúzia, v rámci ktorej sa roku 2005 tento klub spojil s Futbalovým klubom Bajša, a tak vznikol FK Báčska Topola. Konečne v roku jubilejnom (2013) storočný kolektív (v čele s predsedom Jánošom Žemberym) začal pôsobiť pod názvom FK TSC. V osobitných častiach knihy vytlačenej na kvalitnom kriedovom papieri a obsahujúcej na desiatky fotograﬁí, výstrižkov z dobovej tlače, tabuliek a iných príloh, hovorí o významných futbalistoch a rozhodcoch v dnešnej Báčskej Topole. Časť výsledkov mravčej práce nachádzame v poslednej časti publikácie, teda zoznamy predsedov, tajomníkov, vedúcich a riaditeľov topolského futbalového klubu, tiež hráčov (usporiadané podľa jednotlivých období), ale aj súpis celkov, s ktorými si TSC zmeral sily v priebehu prvého storočia existencie. Konečne tu sú i vzácne poznámky o topolských futbalových ihriskách, o dresoch, ktoré klub používal, ako i množstvo iných detailov, pravdaže, i odkazy na početné pramene, z ktorých autor čerpal materiál pre vzácnu publikáciu, ktorá vyšla v náklade (iba) 300 exemplárov. Môže poslúžiť ako vzor všetkým futbalovým a iným športovým kolektívom, najmä tým s bohatou minulosťou, ktoré zatiaľ nevydali hmotné svedectvo o generáciách ľudí, ktorí holdovali športu. Stojí to podstatne menej než „nákupy“ hráčov (alebo aj rozhodcov!) a trvá dlhšie než umelé úspechy na krátke dráhy.

29/VII

ťou. Preto po smrti sa snaží zistiť, prečo si Štúr zvolil dobrovoľný celibát? Prečo sa stretával iba s mužmi, prečo chcel ich ovládať, prečo žiarlil a zúril, keď sa ženili? Adela je v Juráňovej diele prototypom romantickej mátohy, dievčaťa, ktoré trpí v záhrobí, lebo nepoznalo opravdivú lásku. Odlišným typom ženy je Anička Hurbanová, ktorá v mladosti vystupovala v divadelných hrách, bola manželkou významného národovca, prežívala strasti a radosti spojené s výchovou deti a mužovým účinkovaním. Je to žena, ktorá má pocit, že už všetko skúsila. Toľko prežila, že už po ničom netúži. Cíti sa byť „naplnená až po okraj“. Protikladom Aničkinej prozaickej lásky je príklad lyrickej lásky Antónie Sládkovičovej a národného básnika, ktorý, keď jej vyznával lásku, recitoval báseň venovanú inej žene. Juráňová ukazuje, ako sa Antónia po celý život musela vyrovnávať s manželovou prvou láskou. Ako celý život žila v tieni Maríny. Preto aj v záhrobí s ňou súperí. Zostarnutá Marína zakrýva svoju prvú, nešťastnú lásku k Sládkovičovi cynizmom a ľahostajnosťou. Na jednej strane jej lichotí, že sa stala súčasťou národnej kultúry a že mala dva životy a má dva hroby, ale na druhej opakuje: „Keď sa vydáte, žijete obyčajný život, či žijete so slávnym, alebo s pernikárom.“ Na príklade Maríny Juráňová najvýraznejšie zdôrazňuje priepasť medzi tým, čo jej hrdinky žili a o čom snívali. Hodnotu štúrovskej ženy určoval totiž predovšetkým muž a nie láska. Muž dával zmysel životu ženy. Žena bola preňho ako idea, ktorú mal tvarovať, ako strieborná miska, ktorá čaká, aby niekto na ňu položil to, čo má najvzácnejšie. Inak ostane prázdnou, nenaplnenou nádobou. V hrách Topenie žiab a Reality snov vystupuje žena súčasnosti. Aj tu sa dramatička slúži hravosťou a iróniou, ktorá vzniká z hrôzy a smútku nad stavom zhýralého sveta konzumu, otročením kvázihodnotám. V krátkej hre Topenie žiab hlavná postava Gaba zbiera žabiakov z najrôznejších materiálov a pokúša sa ich odkliať bozkom. Práve toto robí aj Juráňová. Svojím písaním „bozkáva“, teda pokúša sa transformovať to slizké a škaredé okolo nás. „Na mojich postavách ma najviac zaujíma nevyužitá tvorivosť žien. Tak ako to opísala Virginia Woolfová, ktorá sa zamýšľala nad tým, ako by asi vo svojej dobe dopadla Shakespearova sestra, hoci by aj mala taký talent ako jej brat. Na príklade Hviezdoslavovej sestry Márie, ktorá bola po rozvode odkázaná na život v bratovej domácnosti, som si znova overila, ako celé stáročia fungoval model Shakespearovej sestry, ktorá sa nemohla prejaviť. Zaujímajú ma tieto skryté možnosti“ (Jana Juráňová).

VÝSTAV Y

5. 9. 2015 • 36 /4663/

SLOVENSKÉ A ČESKÉ SOCHÁRKY V UMENÍ 20. STOROČIA

Okrem samotných diel, výpovednú hodnotu ich opusov podotkli aj historické dokumenty približujúce ich osobnosti, identitu, sféry pôsobenia. A na doplnenie všetkého boli tam i predlohy, fotograﬁe, ukážky používaných sochárskych techník a materiálov, nejedno svedectvo o súvislostiach sociálneho zázemia alebo dobovej atmosféry. Vo všetkom nemožno zabudnúť ani úžitkové varianty tohto druhu umenia, od šperkov po dekoratívne predmety do interiéru. Portrétne sochy, ukážky spojenia dvoch umeleckých profesií – sochárky a keramičky, miniatúry a monumentálky, tvorba tzv. železných dám, zaujatie iných autoriek prírodnými procesmi alebo ikonografickým námetom matky Pohľad na SNG s dieťaťom, rodinou a materstvom... To sku a v tomto ťažkom umení bolo prostredníctvom všetko úspešne tvomálo, neporovnateľne menej než približne pol tucta rili veľké osobnosti maliarok. Ich mená, diela, prínos tematických celkov, česko-slovenského zostávali často neznáme, nevidi- do ktorých je usposochárstva. V dobe, teľné, nepovšimnuté. Dôvod viac riadaný výber diel keď žili a intenzívod obdobia ne pracovali, sa prvej Českoim často nerobilo s l ove n s ke j ľahko, ani sa im sny republiky až nespĺňali tak, ako do osemdesiasi to možno priali. Vlasta Prachatická: tych rokov 20. Dobre je však, že ich PhDr. František storočia. dielo pretrváva. A že Matouš, 1955 Jasné je, že nám i dnes odkazusa to nedalo obísť aj bez politických a sociálnych aspektov či rodovej perspektívy, ťažiskových pre vznik ich tvorivých prístupov. Prechádzkou po výstavných sieňach nielenže sa desiatky diel nenápadne a nadlho vryli do duše návštevníkov, ale to rezultovalo Marie Bartoňková-Drábková: i názorom, že sa sochárky Kúpeľ, 1936 celkom vyrovnajú svojim si ich pripomenúť a oprášiť. mužským kolegom, dokonca sú Preto výstavu v SNG treba v jednotlivých aspektoch ponímania pochopiť nie toľko ako jednu diela a tvorby aj pred nimi. z pútavých letných expozícií, no i ako pokus splatiť časť dlhu autorkám, ktoré absolvovali sochárske Jarmila Podzimkováakademické štúdium. Mráčková: Pamätník SNP, Na jednej strane Ostrý Grúň 1964 tým vynechávaným a zabudnutým, na je, že roky nenaštrbili čo len kúsok strane druhej dnes dedičstva, ktoré nám zanechali. už slávnym česko-sloPredovšetkým v podobe krásy: venským sochárskym kamennej, železnej i ktorejkoľvek osobnostiam. A to inej. Julie Horová: Leto, 1942

Sny neprichádzajú len tak Oto Filip

ola to ponuka, ktorej ťažko odolať. Nie toľko pre skutočnosť, že na takmer štyridsaťstupňových augustových horúčavách návštevník Bratislavy prahol po štipke chládku, alebo preto, že vstup do Slovenskej národnej galérie (SNG) bol ďakujúc sponzorom zdarma, koľko pre fakt, že sa podujatie Sochárky jednoducho nedalo nevšimnúť. Upozornili naň už menšie pútače v strede mesta, ešte väčšmi obrovský billboard na vonkajších stenách SNG v Esterházyho paláci. Je pravdou, že sa výstava začala ešte 10. apríla a mala skončiť 9. augusta, no je dobre, že ju predĺžili do druhej polovice augusta. Zaslúžila si to. Mnohonásobne. Napríklad už tým, že sú akcie tohto druhu dosť zriedkavé, tiež skutočnosťou, že sa na jej dvojročných prípravách okrem kurátorky Vladimíry Büngerovej a priamych organizátorov podieľala kopa ga-

30/VIII

Hana Wichterlová: Torzo s vázou (Materstvo), 1928 lérií, múzeí, zbierok, inštitúcií. Do tretice predovšetkým pre obsah aj spôsob, akým naznačila a stelesnila úprimnosť citov a tvorby autoriek. O sochárstve je známe, že je výraznou silovou disciplínou v umení, tradične vnímanou ako mužská doména. Celé desaťročia minulého storočia sochárok v Českosloven-

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra Štyri večery nemých filmov SOS FEST BÁČSKY PETROVEC

Jaroslav Čiep

k dispozícii im boli aj bary, chill-out zóna, požičovňa bicyklov, ponuka jeound of Sereen – Visegrad Meets dál z kuchyne národnostných menšín Balkan alebo skrátené SOS Fest žijúcich vo Vojvodine a „fesh“ džúsy v Báčskom Petrovci trval od 26. pripravené z miestnych biosurovín. do 30. augusta. V tomto časovom Počas festivalových dní pre užší rozpätí divákov a poslucháčov čakalo kruh záujemcov boli organizované dvanásť filmov, dvanásť hudobných i viaceré dielne. skupín z dvanástich Večerné projekcie neštátov. Tento filmový mých filmov v piatok zaa hudobný festival čali filmom Život a pašie prichystalo občianJežiša Krista, francúzskym ske združenie z Česka ručne kolorovaným neNext Picture v spolumým filmom z roku 1905. práci s petrovským O hudobnú clonu k tomuDivadlom VHV a partto filmu sa postarala virtunermi z Kosova, Maózka na husliach Katarina ďarska a Slovenska. Pavlovićová z Čiernej Hory. Na úvod festivalu Praha v žiari svetiel, dokuv stredu večer 26. mentárny nemý film z roku augusta sme mali 1928, bol nasledujúci, ktomožnosť pozrieť si Otvorenie festivalu (zľava): Boris Hybner, rý si filmofilovia v Petrovci zaujímavý hodinový Peter S. Butko a prekladateľka Maja Pucovská mohli pozrieť na veľkom program Tichá Vojvoplátne v letnom kine na dina. Premietali sa staré historické Pukl pôsobiaci v New Yorku. Druhým nádvorí Divadla VHV. Tento film vznizábery nášho známeho kamera- filmom bol legendárny filmový ho- kol na objednávku podniku na výromana Jozefa Maďara, ktoré nakrútil ror z roku 1932 Upír, sprevádzaný bu elektrického prúdu a svojrázne ešte ako žiak základnej školy a ako chorvátskou kapelou Pridjevi a ich tóny v Petrovci mu pridal znamenitý stredoškolák. Tieto zábery a filmy psychodelickou ambientálnou hudvznikli predtým, ako sa vydal na bou. Tretí film bol z produkcie českej profesionálnu kameramanskú ces- filmovej komédie Milenky starého tu. Mnohé zo záberov ešte nikto kriminálnika (1927). Hudobnú clonu

Petra Serge Butku a hosťa herca a autora filmov Borisa Hybnera. Nasledoval film hosťujúceho autora pomenovaný Gagman (1987). Ide o modernú grotesku, ktorá bola nakrútená ako československý televízny seriál a ktorú hudobne sprevádzal slovinský džezový saxofonista Jure

nických lúp a sonickým zvukom z persekúsií. Aj v piatok večer už trochu väčší počet návštevníkov sa mohol pobaviť pri videobazéne a v rámci jam-session prítomných počas festivalu pobavil aj Lukáš Kantor a nainštalovali aj galériu velikánov nemého filmu. Na filmovom repertoári v sobotu najprv bol francúzsky film Dôsledky feminizmu (1906), najkratší na celom festivale a trval iba zo 6 – 7 minút, ale hrou na harmonike maestro Ondrej Maglovský z Kulpína mu dal osobitný šmrnc. Americký film Salome (1922) je vlastne artistickým stvárnením drámy Oskara Wildeho. Ide o prvý umelecký film nemej éry, ktorý vznikol na americkom kontinente. Hudobnú clonu pre tento film prichystala skupina Sunday Stories z Bosny a Hercegoviny a jej speváčka Nina Babićová svojím spevom pridala pôvab džezu a bluesu. Český nemý film Happy End (1967) je neobvyklým a odvážnym filmovým experimentom, kde sa príbeh rozpráva od konca k začiatku. Pri premietaní filmu na javisku letného kina svojím podaním minimalistického mix džezu zapôsobilo aj kvarteto Eyot z Niša. Záverom večera a zároveň i záverečným filmom na festivale bol slovenský film Jánošík,

Rómska hudba z Kosova a slovenský Jánošík na záver festivalu Uvoľnené publikum si vychutnalo čaro nemého ﬁlmu so súčasnou hudbou nikdy nevidel a samotný autor ich v spoločnosti riaditeľa festivalu Petra Serge Butku aj komentoval. Potom na divadelnom nádvorí v sprievode Bagaž Bendu sme sa zabavili aj pri koncertnom vydaní predstavenia Od zajtra nepijeme v podaní Divadla VHV. Vo štvrtok večer v rámci SOS Festu pre nie až tak početných návštevníkov uviedli prvé 3 z prichystaných 12 filmov. Predtým filmový a hudobný festival i úradne otvorili príhovorom • KULTÚRA •

pre tento film prichystalo kvarteto hudobníkov pod vedením džezového klaviristu Simona Kiselickiho z Macedónska a hrali tu aj hudobníci z Česka, Srbska, vrátane domáceho hudobníka Miroslava Cerovského. V rámci festivalového dňa návštevníci sa mohli pobaviť aj pri videobazéne – prima ritual projekte. Ide o unikátnu interaktívnu videoinštaláciu Ondřeja Ševčíka z Česka. Okrem toho na divadelnom nádvorí

tanečník, stepár Ján Bursa z Prahy. O netradičné spojenie filmu a hudby sa organizátor postaral pri projekcii klasickej grotesky Charlesa Chaplina Noc v divadle (1915). Zvukom ho doplnila maďarská formácia – duo Darbar, hrou klasickej indickej hudby. Piatkovú filmovú ponuku v rámci SOS Festu uzavreli nemeckým sci-fi filmom Metropolis (1927), ktorý mal vplyv na mnohých ďalších tvorcov filmu a zaradený je i do zoznamu UNESCO. Svojou hudbou tento film sprevádzal duo Spoje zo Slovenska. Ich hudbu charakterizujú zvuky oscilujúceho vibrafónu a elektro-

ktorý nakrútili roku 1921 za peniaze amerických Slovákov a ide o prvý slovenský hraný film. Film je organizáciou UNESCO zaradený do Svetového kultúrneho dedičstva. Netradičné spojenie s týmto nemým filmom bolo súbežné vystúpenie kapely Gipsy Groove z Kosova a ich predvedenie temperamentnej autentickej balkánskej rómskej hudby s prvkami reggae, funky, ska, drum, bas a džez. V nedeľu napoludnie sa účastníci festivalu presunuli k Dunaju pod Hložany na spoločnú družbu pri hudbe.

36 /4663/ 5. 9. 2015

Kultúra EKUMENICKÝ KONCERT V SELENČI

Duchovná hudba netradične Juraj Berédi

sieni Domu kultúry v Selenči v nedeľu 30. augusta odznel ekumenický koncert duchovnej hudby Pánovi spievame spolu. Podľa slov moderátorky programu Márie Trusinovej bol to koncert kresťanskej duchovnej hudby. Prítomným sa najprv prihovoril zástupca predsedu Obce Báč a predseda organizačného výboru koncertu Zdenko Kolár, a potom i predseda Obce Báč Dragan Stašević. Predseda vo svojom príhovore vyzdvihol, že lokálna samospráva vždy mala pochopenie pre takéto podujatia a v rámci svojich finančných možností sa vždy snažila a bude sa aj do budúcna snažiť takéto podujatia podporovať. Slová chvály adresoval aj PaedDr. Jurajovi Súdimu, ktorý sústavne, neúnavne a úspešne pracuje na poli hudobnej kultúry. Na koncerte sa spievalo, recitovalo a hralo na hudobných nástrojoch.

Spievali sólisti, zbory a kapely, ktoré pestujú aj takýto druh hudby. Duchovná hudba, ktorá hlavne znie v kostoloch, bola teraz prezentova-

a diváci ich odmenili úprimným potleskom. V hudobnej časti koncertu vystúpili: Orchestrík Základnej školy Jána Kollára, Komorný zbor Zvony

Príhovory na začiatku koncertu: predseda Obce Báč Dragan Stašević (zľava) a jeho zástupca Zdenko Kolár ná prítomným trochu netradičným spôsobom. Všetci účastníci mali príležitosť predstaviť sa niekoľkými piesňami z vlastného repertoáru

a Zábavný orchester Komorného zboru Zvony zo Selenče, Literárno-hudobné združenie svätého Sávu z Vajsky, vokálno-inštrumentálna

V PADINE

Ochotníci svojej osade Elenka Ďurišová

nedeľu 30. augusta v Dome kultúry Michala Babinku v Padine odznel celovečerný kultúrno-umelecký program padinských ochotníkov pod názvom Ochotníci svojej osade. V preplnenej veľkej sieni divákom sa pohybom, slovom a spevom prihovorili Folklórny súbor Holubička, Folklórny súbor Slnečnica, divadelná Spievali v nových krojoch a literárna sekcia Domu kultúry. Program režírovala Milka Grňová, dievčenská spevácka skupina a nacvičovateľka Elena SládečekoPetrovičová. Začalo sa to divadelnou scénkou, vá-Šimáková. Padinskí ochotníci si ktorá znázornila Michala Babinku ako pripomenuli i tohtoročné úspechy na učiteľa, a stvárnili ju Janko Hološ a deti kultúrnom poli. Bola to choreografia zo ZŠ maršala Tita. Potom zatancovali Na hojdačky, s ktorou malí Padinčadetské folklórne súbory, ktoré nacvičili nia zvíťazili na Detskom folklórnom Anna Halajová a Martina Hlavčová, festivale Zlatá brána v Kysáči, víťazná ako i dievčenská folklórna skupina, pieseň Ireny Nosáľovej z festivalu ktorú tiež nacvičila M. Hlavčová. Spe- Stretnutie v pivnickom poli, vystúvom divákov potešili sólistka Dina penie orchestra, ktorý pod vedením

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Janka Tomeka získal tretiu cenu na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Z literárnej sekcie vystúpila recitátorka Iveta Galasová s úryvkom z románu Jediná Kláry Jarunkovej, za prednes ktorého získala na súťaži prvú cenu.

skupina Ritam vjere zo Subotice, vokálno-inštrumentálna skupina Leopold zo Selenče, vokálno-inštrumentálna skupina Hermon z Kulpína a sólistky Slovenka Benková-Martinková, Anna Širková, Mária Turanská a Ruth Petrášová. Primerané verše predniesla Selenčanka Anna Margaréta Valentová. Za technickú a mediálnu podporu koncertu sa organizátor – Komorný zbor Zvony poďakoval Vladimírovi Struhárovi, Jurajovi Berédimu, Sáre Krížovej a Rádiu Báčka. V organizácii koncertu pomohli Obec Báč a Miestne spoločenstvo Selenča a mužská časť Komorného zboru Zvony vystúpila v nových oblekoch, ktoré im pomohol zabezpečiť Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Koncert sledovali i predstavitelia lokálnej samosprávy, duchovného, kultúrneho a spoločenského života Selenče. Tento úspešný koncert je dôkazom, že rôzne vierovyznania nie sú prekážkou úspešnej spolupráce v oblasti kultúry a zároveň v Selenči pribudlo ďalšie hudobno-kultúrne podujatie, ktorá osviežila kultúrne leto v Selenči a priniesla milovníkom koncertov a tohto druhu hudby skvelý umelecký zážitok. vateľkou Tatiana Štaubová. Denis Galas zaspieval pieseň, za ktorú na Stretnutí v pivnickom poli získal cenu odbornej poroty za autentickosť piesne. V pokračovaní zaspievala mužská spevácka skupina pod vedením J. Tomeka (oblečená do nových súčasných krojov Domu kultúry), ako i dievčenská spevácka skupina pod vedením J. Tomeka a Anity Petrákovej. Na záver v tanci zašuchotali krojmi staršia folklórna skupina pod vedením M. Hlavčovej a folklórna skupina pod vedením Ladislava Hlavatého a Rasti-

Vo veselom tanci Druhá časť programu sa začala temperamentným dupotom čižiem členiek dievčenskej tanečnej skupiny a choreografiou Dupák, ktorej autorkou je M. Hlavčová a nacvičo-

slava Gajana. Program ukončil riaditeľ Domu kultúry Michala Babinku Andrija Tomek udelením ďakovných listov nacvičovateľom a spolupracovníkom Domu kultúry. • KULTÚRA •

36. ILOCKÉ LETO

Pokropené hudbou a tancami Juraj Bartoš

Kým účastníci programu vo veľkej sále Slovenského domu vychutnávali večeru, ktorú im pripravili organizátori (Matica slovenská Ilok

kokoľvek sa zdá byť paradoxom, predsa je len pravda. Občerstvenie k Slovákom žijúcim v Iloku už takmer celé štyri desaťročia prichádza – koncom augusta. Aj pred týždňom, v poslednú augustovú sobotu a nedeľu na nádvorí Slovenského domu sa zhŕklo na stovky ľudí, známych a priateľov, domácich, ale aj z bližšieho a ďalšieho okolia. S cieľom vzdať hold neformálnemu sviatku tamojších Slovákov menom Ilocké leto. Tradičnému podujatiu, ktorého cieľom je zachovávať zvyky, obyča- Hľadanie estetiky: výstava mladej je, materinskú reč a vôbec kultúrne umelkyne Nataše Čelovskej dedičstvo Slovákov v Iloku. V sobotu večer sa celovečerným a tamojší SKOS Ľudovíta Štúra, ktorý folklórnym programom pod názvom pôsobí v rámci MS), záujemcovia Hrajme sa, deti predstavili najmladší si mohli pozrieť výstavu obrazov, ochotníci. Aj v nedeľu 30. augusta, čosi sošiek a rôznych predmetov okrášpo šiestej popoludní, sa na letnom lených úžitkovými prevažne ekojavisku pred očami a ušami divákov logickými materiálmi. Autorkou je roztočil prevažne folklórny program. ilocká Slovenka Nataša Čelovská, Prvý steh zlatou nitkou, ktorá, hľa, ktorá pred dvoma mesiacmi získala spája celé generácie a celé desaťročia, diplom učiteľky výtvarného umenia urobila Anna Fábryová, predsedníčka a psychológie na Pedagogickej Spolku žien. Svoju báseň s názvom fakulte Univerzity Konštantína FiIlocké leto ukončila veršami: „Ilocké lozofa v Nitre. Neprekvapí nás, ak leto je jedinečné a nemá porovnania, / sa z nej po čase vykľuje znamenitá je pamätlivé ako prvá láska, / na ktorú výtvarníčka. nikto z nás nezabúda (...) a tak, ako vôňa kvetu opojného / nech nám navždy zostane v srdciach / krása Leta ilockého.” Potom sa na javisku už len tak prášilo a len tak odznievali salvy potleskov po 4. – 14. septembra 2015 vydarených tanečných či speváckych číslach programu, v ktorom sa radom Báčsky Petrovec predstavili slavónski, baranjskí a báčski folkloristi: Matica slovenská v Iloku (ženská spevácka skupina, sólistka Martina Menďanová a mládežnícka tanečná skupina), Chorvátsky kultúrny Piatok 4. septembra spolok Ljuba z Ľuby (spevácko-ta- 20.00 Otvárací program 20. PDD / nečná skupina), Kultúrno-osvetový Réžia: Dušan Bajin spolok Jednota Hložany (mladšia a 20.30 Eugen Jonesko: Nosorožec. staršia tanečná skupina a speváčka Národné divadlo Kikinda / Réžia: Snežana Marína Zahorcová). Po Hložančanoch Trišićová ilocká profesorka slovenčiny Božena Sobota 5. septembra Dasovićová prečítala (po slovensky a 11.00 Ulrich Hub: Traja tučniaci. Divadlo po chorvátsky) príspevok ozrejmu- Jána Palárika v Trnave (Slovensko) / Réžia: júci význam Ľudovíta Štúra v roku, Juraj Bielik v ktorom si Slováci pripomínajú 200 20.00 Ján Palárik: Zmierenie alebo rokov narodenia jedinečnej osobnosti Dobrodružstvo pri obžinkoch. Divadlo slovenského národa. Po vystúpeniach Jána Palárika v Trnave (Slovensko) / Réžia: ochotníkov Srbského kultúrno-osve- Ján Sládeček tového spolku Prosvjeta (Folklórnej pobočky Branka Radičevića) a Českej Nedeľa 6. septembra besedy z Končenice, program uzavreli 20.00 Ivan Stodola: Čaj u pána senátora domáci ochotníci. Potom už vonku – reality show. Slovenské vojvodinské ilocká skupina Alesis junior vyhrávala divadlo v B. Petrovci / Réžia: Richard Sanitra do neskorých nočných hodín.

Tohtoročné Ilocké leto otvoril zástupca Čechov a Slovákov v chorvátskom parlamente Vladimír Bílek. Úvodom programu prítomných privítal predseda Matice slovenskej v Iloku Vlatko Mudroch a prihovorili sa aj: predseda Zväzu Slovákov v Chorvátsku Mirko Vavra, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová a župan Vukovársko-sriemskej župy

Anna Fábryová

Ženská spevácka skupina Matice slovenskej v Iloku Božo Galić. Udalosť bola, ako obyčajne, skutočným osviežením, avšak, podotýkame, predovšetkým folklórnym. Nikto, napríklad, nespomenul ani jednu z troch kníh, ktoré tam v

tomto roku vyšli, týkajú sa Slovákov v Chorvátsku, ale zatiaľ sa im nedostalo verejnej premiéry. Trebárs ide o vzácne zrnká v sýpke ich kultúrneho a národného dedičstva.

20. Petrovské dni divadelné

PROGRAM

• KULTÚRA •

Utorok 8. septembra 12.00 Ninoslav Đorđević: Princ Rodoljub a princezná Violeta. Národné divadlo Sombor / Réžia: Ninoslav Đorđević Piatok 11. septembra 20.00 Milena Bogavcová: Baletky. Srbské národné divadlo – Študentské kultúrne stredisko Nový Sad / Réžia: Milena Bogavcová Sobota 12. septembra 20.00 Bjarni Haukur Thorsson: Ocko – one-man show Roman Pomajbo (Česko a Slovensko) Nedeľa 13. septembra 20.00 Lars von Trier: Dogvil. Mikser – Študentské kultúrne stredisko Nový Sad – Agentúra Fast forward / Réžia: Kokan Mladenović

Pondelok 14. septembra 12.00 Libuše Lopejská: Kozliatka a vlk. Bábkové divadlo v Košiciach (Slovensko) / Réžia: Vladimír Čada a František Dolejší 20.00 Peter Karvaš: Zadný vchod čiže rozkoše v utorok po polnoci. Divadlo Akadémie umení v Banskej Bystrici (Slovensko) / Réžia: Ľuboslav Majera

36 /4663/ 5. 9. 2015

Kultúra

CHAT TLAČ

CHAT: JANKO TOMEK, VEDÚCI KOMORNÉHO ZBORU VILIAMA FIGUŠA BYSTRÉHO

Vážna hudba má podporu! Jasmina Pániková

udba nás sprevádza počas celého života. Bez nej sa neskončí takmer ani jeden deň. V súčasnej dobe hudobný výber je rôznorodý. Žánrová pestrosť ponúka každému jednotlivcovi nielen pobaviť sa pri obľúbenej hudbe, ale sa ňou aj zaoberať. Samozrejme, ak má na to talent alebo záujem. V mori hudobných žánrov máme z jednej strany rockové, popové či mix týchto dvoch žánrov, ktorý často vyúsťuje do čistého turbo-folku, a zo strany druhej sú tu jednotlivci alebo skupiny, ktorí sa venujú vážnej hudbe. Týchto je, samozrejme, oveľa menej. Padina, dedina výborných hudobníkov ľudovej hudby, sa môže pochváliť aj jedinečným Komorným zborom Viliama Figuša Bystrého. Tento zbor už dva roky vedie Janko Tomek, bývalý študent Akadémie umenia v Novom Sade a súčasný študent magisterských štúdií, odbor kontrabas, na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. @ Kedy a ako nastal KZ Viliama Figuša Bystrého? Janko: – V roku 2013 sme si v Padine pripomenuli 110. výročie pôsobenia Viliama Figuša Bystrého v našej osade. Do celovečerného programu boli naplánované aj interpretácie jeho skladieb, ktoré som sa prijal nacvičiť. Avšak aj po tom programe sme pri rôznych príležitostiach pokračovali interpretovať nacvičené skladby a medzi chlapcami, členmi zboru, vznikol záujem, aby sme sa aj naďalej zaoberali zborovou hudbou. @ Koľko bolo na začiatku členov a koľko ich je teraz? Janko: – Na začiatku bol zbor iba chlapčenský a bolo nás okolo

www.hl.rs

10 členov. Teraz už môžem povedať, že sme sa rozrástli, máme zhruba 30 členov a už sme zmiešaný zbor. @ Spomínaš si na začiatky? Chceli sa mladí zapojiť do zboru? Janko: – Áno, chceli, lebo sme v zbore všetci mladí. Prilákala

Janko: – Áno, máme. Vystupovali sme na početných menšinových podujatiach u nás, ale aj na Slovensku. Žiaľ, mnohé podujatia sme museli odmietnuť pre skúšky a povinnosti na fakultách, lebo väčšina z nás študuje. @ Máte v pláne nahrať aj cédečko?

ich dobrá energia, ktorá vládne medzi nami, témy, o ktorých diskutujeme. Veď na skúškach nemáme iba nácviky piesní, často sa rozprávame na rôzne témy, teda o súčasných témach mladých ľudí. No fear, no war.  @ Vidieť, že je atmosféra v samotnom zbore výborná. Aké je publikum? Majú záujem vypočuť si váš prednes?

Janko: – Chceli by sme nahrať, ale je to projekt, ktorý si vyžaduje mnoho námahy. Musíme mať tím producentov, tím marketingu, ľudí, ktorí to budú financovať... Zakladáme sa za kvalitu a vysokú úroveň hudobnej kultúry, a preto by aj tá nahrávka mala byť kvalitná. @ Viem, že sa o vkusoch nerozpráva, každý máme svoj, ale čo si myslíš o hudobnom vkuse mladých ľudí? Janko: – Mladí počúvajú to, čo sa im naservíruje do playlistu. Nanešťastie, televízie a rádiá nám namietli nízkoumnú, turbo, ľahkú hudbu, ktorú človek rýchlo pochopí, keďže tam niet o čom rozmýšľať. Medzitým, keď tým istým mladým ľuďom ponúknete vážnu hudbu alebo súčasnú vážnu hudbu, neodmietnu ju, lebo je to kvalitná hudba. Nie je problém v ich vkuse, ale v tom, že ich nekvalitná hudba tlačí zo všetkých strán a ich hudobná slo-

Janko: – Publikum je všade inakšie, ale reakcie sú podobné. Ich potlesk vždy svedčí o tom, že dávajú podporu mladému kolektívu, že cítia novú energiu, iný prístup k zborovej interpretácii. A my sa práve o to aj usilujeme. Chceme priniesť novú energiu a iný pohľad na zborové interpretovanie skladieb. @ Predpokladám, že máte veľa vystúpení za sebou...

Informačno-politický týždenník

boda je obmedzená pre finančné dôvody a televíznych tajkunov. @ Chceš povedať, že vážna hudba má predsa šancu popri toľkom gýči, ktorý nám dennodenne servírujú? Janko: – Vážna hudba nikdy nebola tvorená, aby slúžila ľudu. To je hudba určitého skladateľa, jeho hudobný výraz, a preto je komplexná. V nej je zahrnutá doba, osobnosť skladateľa, jeho tragédie a radosti... Gýč je symbol pre nevkus, nepremyslenosť, nesúdržnosť... takže takú hudbu nemôžem porovnať s vážnou hudbou. Mladí ak čítajú, ak chápu veci, sa raz alebo iba na chvíľu vytrhnú z gýču a pocítia pokoj a čistotu, jasnú emóciu, iskierky, ktoré vážna hudba nesie v sebe. @ Prediskutovali sme o (ne) vkuse, gýčovej hudbe, ale vráťme sa na komorný zbor. O vydanie cédečka máte záujem, teda je to plán, ktorý verím, že zrealizujete v budúcnosti, a predpokladám, že máte aj plány pre blízku budúcnosť... Janko: – Najbližšia aktivita nás očakáva už začiatkom tohto mesiaca. Ide o projekt Predstavujeme sa klasikou 2015, ktorého nositeľom je Kreatívne združenie Viliama Figuša Bystrého a podporený je Ministerstvom kultúry a informovania RS. Naším zámerom je ožívať vážnu hudbu a prezentovať študentov a odborníkov z nášho prostredia, ktorí sa zaoberajú touto hudobnou sférou. Tento projekt štartoval ešte vlani, keď sme zrealizovali cyklus koncertov v Padine a Kovačici. Nové koncerty sú naplánované na 6. a 13. septembra. @ Skutočne ste pripravili krásny predjesenný program. Prajem vám veľa zdaru v práci a nech sa nám do playlistu čoskoro dostanú aj skladby Komorného zboru Viliama Figuša Bystrého. Janko: – Ďakujem a taktiež všetko dobré!  • KULTÚRA •

VÝSTAVA V ETNOGRAFICKOM MÚZEU V BELEHRADE

Nositeľ tradičných znalostí Anička Chalupová

prvý septembrový deň 2015 v najstaršom múzeu na Balkánskom polostrove, v Etnografickom múzeu v Belehrade, sa konalo otvorenie 53. samostatnej výstavy obrazov Jána Bačúra, jedného z najstarších žijúcich insitných umelcov z Padiny. Hostí na výstave, ktorá mala názov Ján Bačúr, nositeľ tradičných znalostí slovenského maliarstva v Srbsku, ako aj samého autora 50 vystavených obrazov privítala a potešenie z tejto akcie vyjadrila Mirjana Menkovićová, riaditeľka Etnografického múzea v Belehrade. O rozvoji insitného maliarstva v Kovačici a Padine, o ich maliaroch, o výtvarnej tvorbe Jána Bačúra, ktorý bezpochyby svojimi dielami neustále prispieva k tomu, že insitné umenie Slovákov v Srbsku je v súčasnosti zaradené do zoznamu Národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva Republiky Srbsko, hovoril Pavel Babka, zakladateľ Nadácie Babka Kovačica. „Teplé farby

Pohľady návštevníkov vábili nielen olejomaľby, ale i vlastnoručne napísané a omaľované knihy autora

Ján Bačúr (na snímke pred mikrofónom) svoje výtvarné diela vystavil v Etnograﬁckom múzeu už po dvanástykrát a ich zosúladenie na obrazoch Jána Bačúra pôsobia vábivo. Ich voľba je prispôsobená ročnému obdobiu, pri letných a jesenných obrazoch dominujú nuansy okerovej farby polí a modré nebo. V znázornení zimných krajiniek okerová farba je presadená na nebo, pokým sa modrá farba neba presúva dolu na polia a dedinku v tvare snehovej pokrývky,“ posúdil Bačúrovu insitu aj Vladimír Valentík, výtvarný kritik a historik umenia. Výstava bola

slávnostne otvorená po príhovore samotného autora Jána Bačúra, ktorý okrem iného vyjadril potešenie z hojného počtu návštevníkov tejto akcie a zbožňovateľov jeho diela. K slávnostnejšiemu ovzdušiu podujatia prispela aj ľudová hudba Rosička z Kovačice pod vedením Jána Marku a sólistky Katarína Petrášová a Michaela Marková. Okrem výstavy obrazov Ján Bačúr v Etnografickom múzeu v Belehrade do 7. septembra verejnosti sprí-

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE 15. OKTÓBRA V PIVNICI

Nečakajú racionalizáciu Elena Šranková

esne predtým, než sa pivnickí žiaci vrátili do školských lavíc, od riaditeľky ZŠ 15. októbra Tatiany Naďovej sme sa dozvedeli, že v tomto školskom roku majú 269 žiakov v 18 triedach. Máte aj informácie o eventuálnej racionalizácii vo vašej škole? – Nateraz, nakoľko máme informácie, by sme nemali mať problémy s racionalizáciou a očakávame, že budeme mať rovnaký počet tried ako v minulom školskom roku. To, čo je negatívne na začiatku tohto školského roku a čo je príznačné nielen pre nás, ale aj pre ostatné základné a stredné školy, je, že máme veľmi málo informácií z ministerstva. Myslím tu na technologické zvyšky, na voľné miesta, na ktoré sa môžu zamestnávať nové kádre alebo nemôžu. Nemáme spätnú informáciu • KULTÚRA •

ani o tom, koľko schválených tried a skupín máme, takže sme na začiatku školského roku v nevďačnej pozícii. Koľko prvákov a predškolákov máte v tomto školskom roku? – Budeme mať dve triedy prvákov: do slovenskej je zapísaných 19 žiakov a do srbskej 9. Kádrové problémy už niekoľko rokov nemáme, lebo máme odborne zastúpené všetky predmety. Budeme mať dve skupiny predškolákov – 6-ročných detí. Zapísali sme viac detí ako v minulom školskom roku, čo je pozitívne. Vlani sme mali 25 detí a teraz máme 32, čo nás potešilo. V rámci školy je i jedna skupina detí od 3 do 5 rokov, na prácu ktorej prostriedky zabezpečujeme za pomoci Obce Báčska Palanka. Je tu 29 detí. O takýto pobyt detí je veľký záujem rodičov, mohli by sme organizovať aj dve skupiny, ale nemôžeme to pre obmedzený priestor.

Vidieť, že ste školskú budovu pred začiatkom vyučovania vynovili. Čo ste podnikli v tomto smere? – Keď ide o prípravu budovy na začiatok školského roka, môžeme sa pochváliť, že sme cez tieto prázdniny urobili viac ako minulý rok alebo niekoľko posledných rokov. Jedna časť prostriedkov, ktoré sme zabezpečili za pomoci rodičov, je usmernená na skrinky, do ktorých si žiaci odkladajú veci. Tento projekt trvá tri roky a očakávame, že počas nasledujúceho školského roku bude zakončený. Pritom sme adaptovali i kabinety dejepisu a zemepisu, aj kabinet výtvarnej kultúry je na 90 percent pripravený na výučbu. Týmto sme ukončili poschodie, vymenili podlahy a kompletne nový nábytok. Na prízemí nám zostalo adaptovať jednu učebňu. Za pomoci Úradu pre

stupnil aj vlastnoručne vypísané, vycifrované, fotografiami a svojimi maľbami spestrené 8 500 strán, pedantne a majstrovsky, podľa rokov rozdelené do až 30 veľkých kníh, ktoré nazval Svojím maliarstvom 1950 – 2014. Sprievodnou akciou podujatia bola aj minivýstava výtvarných prác žiačok 5. a 8. ročníka ZŠ Bratstva a jednoty vo Vojlovici –Niny Škorićovej, Karoliny Embeliovej, Anastasije Petkovićovej a Maríny Pejinovej, ktoré v rámci projektu Aktívne prázdniny pod dozorom učiteliek Snežany Đorđevićovej a Anky Kotvášovej a za pomoci majstra insity Jána Bačúra na sklonku júla 2015 vytvorili niekoľko malých umeleckých diel.

Slovákov žijúcich v zahraničí sa nám podarilo zabezpečiť interaktívne tabule na výučbu jazykov a knihy do školskej knižnice, tiež učebné materiály a edukačné softvéry. Za pomoci Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné menšiny päť učební bude vybavených takým interaktívnym systémom. Umožní nám to výučbu urobiť modernejšou a lákavejšou pre našich žiakov. Za pomoci VP Direkcia pre výstavbu Obce Báčska Palanka sú upravené chodníky pred školou, ktoré boli značne poškodené a ktoré sú na našu a intervenciu Miestneho spoločenstva kompletne rekonštruované. Snažili sme sa cez letné prázdniny hlásiť sa na rôzne súbehy pre vzdelávacie ustanovizne a čakáme, či sa nám podarí získať ešte nejaké prostriedky. Očakávame, že sa po opravnom rozpočte, čiže do konca roka, vybuduje nový vchod do školy zo západnej strany, v rámci ktorého by bola rampa pre deti s osobitnými potrebami, ktorú veľmi potrebujeme. Od 1. septembra budeme mať 2 deti vo vozíku.

36 /4663/ 5. 9. 2015

Kultúra K 120. VÝROČIU NARODENIA ILIJU BAŠIČEVIĆA-BOSILJA (1895 – 1972)

Virtuóz so štetcom Oto Filip

– Ť

ažko poznať život, maľovať je ľahko. Načim len začať, potom to ide samo. Vrství sa jedno na druhé a keď zakončíš obraz, zbadáš, že je na ňom všetko pestré a šantivé ako v živote a že každá pravda má dve tváre... Narodil som sa v roku 1895 v Šíde. Detstvo a roky mladosti som zväčša strávil v lesoch ako pastier a zvyšnú časť života ako sedliak, do dnešného dňa... Maľujem od roku 1957, tak ako viem a môžem... Tak o sebe a vlastnej tvorbe rozprával Ilija Bašičević-Bosilj, veľké meno nášho, európskeho a svetového insitného umenia. Na 3. trienále insitného umenia v Bratislave 1972 posthumne mu udelili uznanie medzinárodnej poroty za všetko, čo dosiahol na pláne insity. V roku 2007 ho časopis Raw Vision – laureát Ceny UNESCO za najlepší časopis o umení na svete – zaradil medzi päťdesiat popredných umelcov tzv. outsiderartu vo svete. Mal vyše šesťdesiatky, keď pre narušené zdravie, nemožnosť robiť ťažšie fyzické práce a skutočnosť, že ako človek mimoriadne usilovný nevedel, čo si začať s voľným časom, objavil

Ilija Bašičević-Bosilj maľbu a seba v nej. Mal na to azda dva základné a nevyhnutné predpoklady: tvorivú invenciu a do virtuozity dovedenú zručnosť, ktorá je už sama osebe umením. Prvým obrazom mu boli svätí Kuzman a Damjan, aby po vyskúšaní kresby a gvašu siahol aj po olejomaľbách na iných materiáloch: na dreve, plátne, preglejke, skle, kartóne... Za tých pätnásť rokov do smrti namaľoval na stovky obrazov, ktoré v zásade možno zaradiť do viacerých tematických cyklov: tie najpočetnejšie sú inšpirované motívmi z Biblie, no neprehliadnuteľné sú i cykly na základe srbských národných piesní, legiend a mýtov, prípadne ten s motívmi zo živočíš-

neho sveta. Jeho Ilijadu, ktorej názov pramení v umelcovom mene a nie v Homérovom epose, právom treba považovať za jeho zúčtovanie sa s bezhraničnou ľudskou hlúposťou, dvojtvárnosťou, pokrytectvom... Zvieratá a ľudia Odpoveď na otázku, prečo sa Bosilj svojimi maľ- Šíd znamenal nesmierne veľa. Badať bami zaradil k najväčším, nie je ťažko to aj z jeho listu, ktorý v roku 1970 nájsť: stačí sa ne pozrieť. Okrem označil zárodok Múzea i umenia úmyselnej jednoduchosti, je v nich Ilijanum. Začal pôsobiť v polovici toľko alegórií, a tak málo opisov, januára 1971. – Bohatý na roky a chudobný na toľko životnosti prvoplánových motívov a jednofarebnosti úzadia, toľko zdravie, s dobrým úmyslom a priaodkazov, že neraz pozorovateľ musí ním, svojím skromným príspevkom siahnuť po názvoch, ktorými Ilija koľko-toľko prispieť ku kultúre svojpomenúval vlastné maľby. To preto, ho rodiska, rozhodol som sa časť aby si nepomýlil anjela s kozmonau- výsledkov mojej maliarskej práce tom, domáce, divé a apokalyptické – 300 obrazov – venovať mojej zvieratá. Mimoriadne presvedčivé obci, v nádeji, že tieto maľby pre na jeho prácach sú dvojhlavé alebo Šíd a jeho kultúru teraz alebo pre dvojtvárne podobizne ľudí a živočí- budúce generácie, majú nejakú chov. Bosilj to vysvetľoval tým, o čom hodnotu... Vďaka jemu Šíd sa v oblasti insitsa presvedčil počas života, názorom, že všetky božie bytosti majú dve ného umenia v Srieme stal tým, čím tváre, z ktorých jednu ukazujú svetu, sú Kovačica, Padina, Uzdín... v Bakým tú druhú, skutočnú – utajujú, náte. A nenavštíviť toto jedinečné takže len zriedkaví majú príležitosť múzeum pri pobyte v západnom Srieme by bolo hádam rovnakým ju vidieť. Ako aj jeho školskému kamará- hriechom, ako pobudnúť v Paríži tovi, tiež veľkému maliarovi Savovi a nevidieť Eiffelovu vežu či Víťazný Šumanovićovi, aj Ilijovi Bašičevićovi oblúk.

IN MEMORIAM

Ján Tancik

8. 10. 1933 – 26. 8. 2015

ečer na Samuela v zdravotnej ustanovizni v Odžakoch po ťažkej chorobe usnul naveky Laliťan Ján Tancik. Počas dlhého a plodného života usilovne pracoval na roli, aby uživil svoju rodinu a vyškolil synov. Každú voľnú chvíľu, neraz aj viac od toho, venoval práci na spoločenskom, predovšetkým kultúrnom poli a zveľaďovaní národného povedomia.

www.hl.rs

Ján Tancik sa narodil 8. októbra 1933 v Laliti. Bol hrdý Slovák, verný národovec, neochvejný matičiar a cirkevník presbyter, ale nadovšetko zanietený herec, tanečník, režisér a choreograf. Odmladi rád hrával divadlá a tancoval. Na doskách, ktoré svet znamenajú, debutoval roku 1948 v hre Strídža spod hája a hereckú kariéru skončil roku 1955 v dráme VHV Zem. Tanečníkom sa stal

Informačno-politický týždenník

roku 1950. Neskoršie sa venoval prácam choreografa a režiséra – ochotníka. Divadlá nacvičoval v rokoch 1968 až 1976. Začal hrou Ženích (1968) a skončil Statočným valachom (1976). Po dvadsiatich rokoch znova zobral režisérske žezlo do rúk, s lalitskými matičiarmi nacvičil Urbánkovu hru Už sme všetci v jednom vreci, a tak roku 1996 prispel k oslavám 90. výročia divadelníctva v Laliti. Od roku 1968 Ján Tancik za viac ako dve desaťročia v KUS Štefánik nacvičil viac ako tridsať choreografií, naučil tancovať 150 lalitských dievčat a 110 chlapcov. Štefánikovci pod jeho vedením boli medzi zakladateľmi Prehliadky ľudových tancov juhoslovanských Slovákov roku 1970 v Hložanoch, Tancik stál pri zrode družby medzi Kollárovými Mošovcami a Laliťou roku 1969, pripravil ochotníkov

na účasť vo vysielaní Vedomosti – bohatstvo v Jabukovci a nakrúcaní filmu o žatve v Laliti (1979), so Štefánikom viackrát hosťoval na Slovensku, v Trebinji, Našiciach, Orahovci... Po životnom boji, ktorý vo vdovstve a posledne chorobe nebol ľahký, Jána Tancika za prítomnosti synov Jaroslava a Jána, ich rodín, príbuzných, priateľov, niekdajších hercov a tanečníkov, matičiarov, uložili na lalitskom cintoríne 28. augusta vedľa manželky Márie, ktorá ho predišla v odchode do večnosti roku 2012. Ktohovie, možno manželia Tancikovci aj tam niekde, v nám neznámom svete, zoskupili vôkol seba tanečníkov a divadelníkov. Tak ako to roky robili v KUS Štefánika, za čo im patrí večná vďaka nie iba lalitských Slovákov. J. P. • KULTÚRA •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu CONSULT SUPPORT CENTER, s. s r. o., Belehrad, Ul. Peru Slijepčevića č. 13, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínového čerpadla s týmto obsahom: predajný objekt s reštauráciou výšky prízemie (P), strieška, nádrže na tekutý ropový plyn (TNG) objemu 30 m3, dve nádrže na ropu a ropové deriváty objemu 2 x 60 m3, manipulačné plochy, parkovisko, ostrovčeky s automatmi, totem, zariadenie na pretáčanie TNG, pumpa TNG, ochranná ohrada TNG, separátor a chodník v Novom Sade (v predĺžení Ul. Kornelija Stankovića), na katastrálnej parcele číslo 3854/9, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Vlaha v stenách?

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie daného stavu projektu Nositeľ projektu Dragan Jelić z Nového Sadu, Ul. Svetozara Miletića č. 14, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie daného stavu projektu Objekty komplexu stanice na zásobovanie palivom: podnikateľský objekt výšky Po + P, príručný sklad výšky Po + P, prízemná strieška, tri podzemné nádrže na ropové deriváty, podzemná nádrž na TNG a interná vozovka na magistrálnej ceste M-7 Nový Sad – Zreňanin, na katastrálnej parcele číslo 4484, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. V rámci jestvujúceho komplexu stanice na zásobovanie palivom sa nachádzajú podzemná nádrž na TNG objemu 30 m3 a tri podzemné dvojkomorové ležiace nádrže na ropové deriváty, z ktorých je nádrž P1 objemu 100 m3 mimo prevádzky, pokiaľ sú dve nádrže, ktoré sú funkčné, objemu komory 40 + 60 m3 (komora P2 na eurodiesel a komora BMB 95) a objemu komory 40 + 60 m3 (komora P4 na BMB 95 a komora P5 na eurodiesel). Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Podľa článku 6 odsek 1 a článku 9 Uznesenia o zmenách Uznesenia o udelení vyznamenania Dr. Đorđa Natoševića (Úradný vestník APV, číslo 10/2010), Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypisuje SÚBEH na udelenie vyznamenania Dr. Đorđa Natoševića v školskom roku 2014/2015

I. Právo účasti na súbehu na udelenie vyznamenania Dr. Đorđa Natoševića (ďalej: vyznamenanie) majú predškolské ustanovizne, základné a stredné školy so sídlom v Autonómnej pokrajine Vojvodine a vychovávatelia, učitelia, pedagógovia a psychológovia zamestnaní v týchto ustanovizniach. Prihlášku na súbeh môžu samostatne odovzdať predškolské ustanovizne, základné a stredné školy, učitelia, vychovávatelia, pedagógovia a psychológovia v týchto ustanovizniach alebo ich na udelenie vyznamenania môžu navrhnúť žiaci, rodičia, orgány lokálnej samosprávy, odborné združenia a iné právnické a fyzické osoby. Účastník súbehu, resp. navrhovateľ prikladá dôkazy o splnení podmienok súbehu. Dôkazy o splnení podmienok a prílohy k prihláške podávateľ prihlášky v úplnosti zasiela v elektronickej podobe (najviac na 3 DVD alebo 5 CD). II. Vyznamenanie sa udeľuje za výnimočné výsledky uskutočnené uplatňovaním súčasných metód vo výchovno-vzdelávacej práci a výučbe v uplynulých dvoch školských rokoch v nasledujúcich oblastiach: predškolská výchova a vzdelávanie; výučba; práca s nadanými deťmi predškolského veku a nadanými žiakmi, ako aj so žiakmi meškajúcimi v zdolávaní obsahov výchovno-vzdelávacej práce a obsahu učiva; voľné aktivity s deťmi predškolského veku a žiakmi; odborné zdokonaľovanie vychovávateľov, učiteľov a spolupracovníkov; profesijná orientácia žiakov; spolupráca Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu C.I.A.K, s. s r. o., Stará Pazova, Ul. banovačka č. 36, podal žiadosť o určovanie rozsahu

• OZNAMY •

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

s rodičmi; kultúrna a verejná činnosť a spolupráca s užším a širším spoločenským zväzkom; vedenie, organizácia a zabezpečenie kvalitnej činnosti ustanovizne; zveľaďovanie tolerancie a uznávanie odlišností; inkluzívne vzdelávanie a iné oblasti v rámci základnej činnosti ustanovizne. III. Program práce Výboru pre udelenie vyznamenania Dr. Đorđa Natoševića s oblasťami práce a prvkami hodnotenia dosiahnutých výsledkov na udelenie vyznamenania, spolu s tlačivom prihlášky na súbeh, sú sprístupnené na internetovej adrese Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá www.puma.vojvodina.gov.rs. IV. Prihláška, resp. návrh na udelenie vyznamenania na podklade súbehu obsahuje údaje o navrhnutom alebo prihlásenom kandidátovi (predškolskej ustanovizni, škole, vychovávateľovi, učiteľovi, pedagógovi alebo psychológovi); základné údaje o navrhovateľovi; prílohy a údaje o dosiahnutých výsledkoch v školskom roku 2013/2014 a 2014/2015 pre každú oblasť vzdelávaco-výchovnej práce, ktorá sa hodnotí v súlade s pravidlami o práci výboru. V. Súbeh je otvorený od 1. do 30. septembra 2015. Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Prihláška, resp. návrh na udelenie vyznamenania, s dôkazmi a prílohami, sa zasiela Pokrajinskému sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 100 Nový Sad (s poznámkou: – na súbeh o udelenie vyznamenania Dr. Đorđa Natoševića). Všetky dodatočné informácie možno získať na tel. čísle: 021/487- 41 83. a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného a bezpečného odpadu, Ul. prímorská, na katastrálnej parcele číslo 385/2, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

36 /4663/ 5. 9. 2015

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

Oznamujte

BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovaného syna

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

VLADKA PENDIĆA 1975 – 2013 – 2015 z Kovačice

a 021/47-20-844

VLADIMÍROVI ZORIANOVI

1936 – 2015 Zarmútení: dcéry, syn, sestra s rodinami a ostatná rodina

inzercia@hl.rs

Dňa 7. septembra uplynú dva roky, čo sme Ťa stratili. Drahý náš Vladko, sme hrdí, že sme Ťa mali, a veľmi nešťastní, že sme Ťa takého mladého stratili.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na 10. výročie smrti drahého manžela, starostlivého otca, dobrého apku a brata

PAVLA BENKU

29. 10. 1935 – 10. 9. 2005 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Roky plynú, no spomienky na Teba zostávajú v našich srdciach.

Tvoji navždy zarmútení rodičia

SMUTNÁ SPOMIENKA na bračeka

VLADKA PENDIĆA Tvoji najmilší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s tragicky zosnulým

1975 – 2013 – 2015 z Kovačice

Niekedy sa životné dátumy pohrávajú s nami a vtedy zmätení jednoducho nevieme, či máme ešte veľmi ďaleko alebo celkom blízko ku hrobu. Večnú pamiatku si na Teba zachováva Tvoja sestrička s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovaného a nenahraditeľného syna

JAROSLAVOM ŠALAMÚNOM 31. 10. 1979 – 24. 8. 2015 z Aradáča

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Zarmútení: manželka Jasmina, dcérka Dunja, rodičia, brat Janko a staré mamy

RASTISLAVA MARČOKA 9. 7. 1978 – 2. 9. 1997 z Hložian

Uplynulo 18 ťažkých a smutných rokov, čo sme Ťa stratili, bez jediného slova rozlúčky. Smutný je náš dom. Prázdno je v ňom. Veľmi nám chýbaš, Rastík náš, v ňom. Po mnohých rokoch žiaľu a bôľu ešte stále chodník do cintorína šliapeme, slzami zalievame a spomienkami zasýpame. V našich srdciach a spomienkach si stále s nami. Na večnosť zarmútení rodičia

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

priateľovi a spolupracovníkovi

POSLEDNÝ POZDRAV

priateľovi a spolupracovníkovi

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI 7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 z Padiny

Rodina Lukićová z Omoljice

MIROSLAVOVI KOVÁČOVI 7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 z Padiny

Verejný komunálny podnik Padina

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

PAVLOM ČEMANOM 2. 3. 1941 – 22. 8. 2015 z Kysáča

MIROSLAVOVI KOVÁČOVI 7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 z Padiny

POSLEDNÝ POZDRAV

Rada Miestneho spoločenstva Padina

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 29. augusta 2015 po ťažkej chorobe nás navždy opustil

7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 z Padiny

MICHAL ČERVENÝ 10. 9. 1952 – 29. 8. 2015 z Pivnice

Trvalú spomienku na Teba si navždy v našich srdciach zachováme.

Priateľ Duško Belić z Idvora

POSLEDNÝ POZDRAV

Tvoji najmilší Spomienku na Teba si zachovajú: manželka Anna, syn Pavel, vnuk Erik a vnučka Nina

SMUTNÁ SPOMIENKA na milého brata

RASTISLAVA MARČOKA 9. 7. 1978 – 2. 9. 1997 z Hložian

Osemnásť dlhých a smutných rokov uplynulo bez Teba. Čas nevracia, čo nám ukrutný osud zobral, zostali len spomienky a hlboký žiaľ. Zarmútení: sestra Anna s manželom Jánom a deťmi Taničkou a Mirkom a brat Jaroslav s manželkou Ivanou • OZNAMY •

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 z Padiny

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradin 5, Ul. Fruškogorskog odreda č. 5, v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele číslo 1540/7, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 28. septembra 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 29. septembra 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

Rodina Bajićová z Banátskeho Veľkého Sela

POSLEDNÝ POZDRAV

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI 7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 z Padiny

Priateľ Sale so Slađanou z Crepaje

36 /4663/ 5. 9. 2015

Oznamy SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁN LABÁT

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI

Dňa 5. septembra 2015 je tomu ťažkých a boľavých deväť rokov, čo nás predčasne opustil náš drahý a nenahraditeľný syn a brat

14. 4. 1966 – 5. 9. 2006 – 5. 9. 2015 z Petrovca Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia stratené. Nenahradia ani prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. Kto Ťa mal rád, ani po toľkých rokoch nemôže na Teba zabudnúť... Tvoja navždy zarmútená mama, otec a sestra

7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 z Padiny

Budeš nám chýbať. Ondrej Hedi s manželkou Kvietkou, synom Andreasom, dcérou Alexandrou a synom Antóniom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI

7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 z Padiny

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú: Ondrej Petrovič s manželkou Vlastou, dcérou Andreou a synom Andrejom

Navždy nás opustil priateľ

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 z Padiny

S úctou si na Teba budeme spomínať. Pavel Hučka s manželkou Máriou, dcérou Natašou, synom Borisom a synom Vladimírom s rodinou

• OZNAMY •

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI 7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 z Padiny

Na Teba si stále budeme spomínať. Zamestnanci podniku M Kováč M

POSLEDNÝ POZDRAV Navždy odišiel náš priateľ a dlhoročný predseda FK Dolina

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI 7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 z Padiny

V našich srdciach budeš žiť stále. Futbalový klub Dolina Padina

• OZNAMY •

36 /4663/ 5. 9. 2015

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI 7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 z Padiny

Trvalú spomienku na Teba si zachová svokra Anna Slivková

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI 7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 z Padiny

S láskou a úctou si budeme na Teba spomínať. Švagriná Anna Bešková s manželom Jánom a synmi Alexandrom a Vladimírom s priateľkou Janou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 27. augusta 2015 nás navždy opustil milovaný manžel a otec

MIROSLAV KOVÁČ – KOVI 7. 10. 1973 – 27. 8. 2015 z Padiny

Navždy budeš žiť v našich srdciach. Manželka Zuzana, dcéra Michaela a synovia Miroslav a Michael

• OZNAMY •

36 /4663/ 5. 9. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 4. septembra 19.30 Abecedár pobratimstva, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Kumštáreň Nedeľa 6. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 8. septembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 5. septembra 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 11. septembra 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Sobota 12. septembra 5.30 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky o ekumenickom koncerte v Selenči, o podujatí kysáčskych rybárov Zlatý kotlík, o modernizácii páleníc v Petrovci; z poľnohospodárstva o žatve a cene slnečnice, o začiatku školského roka a o iných aktualitách z našich prostredí. Vysielanie pre penzistov – zábery z Čárdy pri Dunaji, kde sa zabávali hložianski a lužskí penzisti, zo Spolku petrovských žien, kde usporiadali zaujímavú živú výstavu o konopách. O význame vŕtaných studní sa zmieni Michal Chrťan. Abecedár pobratimstva – dokumentárna päťdielna reportáž, ktorou sa odpovedá na otázku, v čom spočíva priateľstvo a blízkosť slovenského a srbského národa v priebehu dejín.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 4. septembra – Miami Magma Sobota 5. septembra – Bodyguard proti svojej vôli Pondelok 7. septembra – Red 2 Utorok 8. septembra – Jesse Stone – Chladnokrvný vrah Streda 9. septembra – Crank – Zastaň a neprežiješ Štvrtok 10. septembra – Jednoducho sexi 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 6. septembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programov SNS 15 22.00 Film: Jackie Brownová 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Ján Kováč a Mária Danková zhodnotili hroznovú úrodu

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 6. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Ochotníci svojej osade Nositeľ tradičných znalostí slovenského insitného maliarstva v Srbsku Utorok 8. septembra 16.00 Jubilejné Babinkove stretnutia Spoločná výstava Michala Povolného a Anny Kotvášovej Predstavujeme sa klasikou Piatok 11. septembra 16.00 Slovenský film: Kým sa skončí táto noc Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 36 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenskej spisovateľky, dramatičky a autorky literatúry pre deti a mládež (1914 – 2004). autorka: meno ANNA tajnička liate príjemcu obal, BIČIAželezo na liste vrece ROVÁ

nula

kozácki

liezlo vodcovia molybdén

zložitý problém

m. meno vpíšte ÓZ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Verdiho Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. opera uspanie narkotikmi

riečny ostrov ročné obdobie kelvin

vpíšte ATE

ladenie

osoh

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 6. septembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 9. septembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

m. meno ž. meno

herečka Begovićová

blízky (srb.)

solmiz. slabika Taliansko

Peru

spojka

neprirodzene

nastavujú

pohorie a rieka v Rusku

jedna TV meter nesúhlas

ozruta je nominovaný

zaves

zázrak, čudo nový dinár

mocný hlas

tesla

prenájom pozemku

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 35 VODOROVNE: paralela, obanoval, rok, pac, on, NT, no, Bernolák, Ena, ša, O, nt, A, š, I, aparát, nanosilo, ant, TS, V, doprava, syn, anel TAJNIČKA: ANTON BERNOLÁK

tona

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 33 z čísla 33 Hlasu ľudu z 15. augusta 2015 bolo: ŠTEFAN HOMOLA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: LÝDIA BOLERÁCOVÁ, Ul. JĽA č. 46, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

36 /4663/ 5. 9. 2015

Šport Smutný víkend v Padine SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

DOLINA – RADNIČKI (Š) 1 : 2 (0 : 0) Ján Bokor Najpresvedčivejšie víťazstvo zaznamenala Bačka 1901, ktorá v Subotici naplnila sieť slabého Vršca. Trochu menej gólov videli diváci v Odžakoch, hráčom Cementa a Senty stačil jeden gól, aby vyhrali. Vedúci Dunav prekvapil Slogu v Temeríne a Šíďania Dolinu v Padine. Sriemske derby medzi Omladincom a Radničkim zo Sr. Mitrovice sa skončilo deľbou bodov. Výsledky 3. kola: Odžaci – Radnički (NP) 3 : 1, Sloga – Dunav 0 : 2, Cement – Banat 1 : 0, Dolina – Radnički (Š) 1 : 2, Senta – Borac 1 : 0, TSC – Železničar 2 : 1, Omladinac – Radnički (SM) 1 : 1, Bačka 1901 – Vršac 5 : 0. Program 4. kola: Radnički (NP) – Vršac, Radnički (SM) – Bačka 1901, Železničar – Omladinac, Borac – TSC, Radnički (Š) – Senta, Banat – Dolina, Dunav – Cement, Odžaci – Sloga. DOLINA – RADNIČKI (Š) 1 : 2 (0 : 0)

Padine smútili za zosnulým predsedom Miroslavom Kováčom. V sobotu na komemoračnom zasadnutí početní milovníci futbalu vzdali hold výnimočnému človeku, za meno ktorého sa viažu najväčšie úspechy Doliny. Smutná nálada pokračovala aj v nedeľu pred majstrovským zápasom, keď Padinčania a ich hostia minútkou ticha vzdali úctu predsedovi Doliny.

Udalosti pred zápasom sa negatívne odzrkadlili na výkon domáceho mužstva, ktoré zápas so Šíďanmi zohralo bez zápalu. Hostia od začiatku dávali najavo, že v Padine nechcú prehrať. V prvom polčase mali viac šancí, ale ich nevedeli využiť. Domáci tréner Nikola Bala nemohol počítať so všetkými hráčmi. Zvlášť mu chýbal brankár Trivunović, ktorý pred

Druhý polčas Padinčania začali agresívnejšie, čo im aj prinieslo gólovú prednosť. Čišić prerazil obranu hostí a šikovne rozvlnil sieť brankára Tojagića. Hostia potom dlho čakali na chybu rozriedenej obrany Doliny. Podarilo sa im to až v závere zápasu. Najprv Tepić hlavičkou v 87. minúte vyrovnal, a potom v 90. minúte zo skrumáže loptu do siete domácich dorazil Soković a obrátil výsledok v prospech hostí. V nadstavenom čase So Slobodanom Krstanovićom (11) si obrancovia domáci dali gól, Doliny nevedeli poradiť ale ho rozhodkyňa Marína Mišićozápasom ochorel. Medzi žrde si vá z Pančeva neuznala, lebo vraj zastal skúsený Pustinjaković, ale nedala znak Čišićovi, aby kopol ani on nebránil zaveľa, lebo už v rohový kop, za čo ho potrestala 15. minúte v jednom dueli zažil žltou kartou. Inak toto je nie jediné ťažké zranenie. Brankára Doliny rozhodnutie rozhodkyne, ktoré rozodviezli do ambulancie a na jeho horčilo domácich fanúšikov. Vcelku miesto si zastal náhradný hráč Šíďania zaslúžene vyhrali, lebo boli Zupković. Domáci do konca pol- bojovnejší a mali viac šancí. času slabo útočili. Raz sa k bráne DOLINA: Pustinjaković (Zuphostí rozbehol Čišić a Radosavljević ković), Mrđa (Bančov), Subašić, dvakrát strelil vedľa a svoje šance Kiš, Labović, Radosavljević, Čišić, nevyužili ani hostia, takže sa siete Pajković, Mastilo (Durgala), Mapo prestávku nevlnili. čužić, Radivojević.

IN MEMORIAM

Miroslav Kováč – Kovi

7. 10. 1973 – 27. 8. 2015

opracovali usilovné ruky, utíchlo predobré srdce, umrel Miroslav Kováč-Kovi. Smutná správa sa rýchlo šírila a zarmútila rodinu, spolupracovníkov, kamarátov a futbalistov. Miroslav Kováč-Kovi sa narodil v Padine 7. 10. 1973. Vyrástol v rodine, kde pracovitosť a usilovnosť bola na prvom mieste. Tieto vlastnosti krášlili i Miroslava, ktorý sa počas svojho krátkeho života húževnatou prácou stal známym podnikateľom. Spolu s manželkou Zuzanou sa postaral o to, aby ich deti Michaela, Miroslav a Michael žili lepšie a bezstarostnejšie. Okrem pracovitosti vo

www.hl.rs

svojom dome a podniku Miroslav prejavoval veľkú lásku k športu – najmä futbalu. V širšej Kováčovej rodine bolo mnoho vzorných športovcov, skvelých futbalistov a Miroslav pokračoval v tej rodinnej tradícii do konca života. Jeho nesmiernou láskou a druhý dom bol Futbalový klub Dolina. Od detstva nosil červeno-modré tričko Doliny. Svoj futbalový talent vyskúšal i v dorasteneckom celku OFK Belehrad. V Doline paralelne hrával v doraste a v prvej jedenástke. Zranenie ho však vzdialilo z veľkého ihriska a odvtedy hrával iba malý futbal.

Informačno-politický týždenník

Miroslav Kováč vždy podkladal chrbát tam, kde bolo najťažšie. V roku 2003, keď Dolina prežívala najťažšiu krízu, prijal sa úlohy predsedu. Za krátky čas sa mladému vedeniu podarilo organizačne a finančne zotaviť klub. Nešetriac silu a peniaze, Miroslav bol hlavným nositeľom historických úspechov Doliny. Z roka na rok svojim hráčom dvíhal priečku čoraz vyššie. Žiadal, aby na ihrisku zápasili a dokazovali sa. Poslúchali ho a verili mu, lebo nikoho neoklamal, a všetko, čo sľúbil, aj splnil. Pod taktovkou ambiciózneho predsedu Dolina sa z oblastnej ligy dostala medzi elitu srbského futbalu. Ani v I. lige Srbska sa Dolina hrou nezahanbila, ale musela nezaslúžene zostúpiť. Kovimu to veľmi ťažko padlo, lebo netrpel nespravodlivosť. Zaumienil si, že Dolinu vráti tam, kde jej je miesto, avšak jeho plány prerušila ťažká choroba, ktorá mu uberala sily a vzďaľovala ho od ihriska a svojich najmilších. Posledné zápasy Doliny

nemohol sledovať. Uznanie FZ Vojvodiny, ktoré mu udelili za prínos k rozvoju futbalu vo Vojvodine, tiež pre chorobu nemohol osobne prijať. Dňa 27. augusta 2015 posledný zápas musel prehrať. Umrel v kruhu svojej rodiny. Z radov FK Dolina odišiel výnimočný človek, ktorý svojim nasledovníkom ponechal početné diela, aby pokračovali tam, kde on zastal. Pochovaný bol 29. augusta 2015 na padinskom cintoríne. Na poslednú cestu ho okrem členov rodiny vyprevadil obrovský počet občanov, priateľov a športovcov – futbalistov. Nad otvorenou rakvou na tvárach prítomných akoby sa objavili slová básne: Ťažko sa s Tebou lúči, ťažké je bez Teba žiť, láska však smrťou nekončí, v srdci ťa stále budeme mať. Nech Ti je ľahká rodná zem. Ján Bokor • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Prvá prehra budúcnosti BUDÚCNOSŤ – ŽSK 1 : 3 (0 : 1) Ján Murtin

alé Hložany boli zasa malé pre veľký Žabalj. Asi 200 divákov, poslednýkrát zo starých tribún, sledovalo prvú prehru domácich v týchto majstrovstvách. Favorizovaní hostia využili všetko, čo sa im ponúklo a zachovali si líderskú pozíciu. Už v 10. minúte z viac než podozrivej ofsajd situácie stredopoliar Ćirić cez uši matoval brankára Matića. Do konca polčasu hostia kontrolovali hru a odťahovali pri každom prerušení. Predsa Joksimović v 15. a 44. minúte zohrial dlane pozorného brankára hostí Romića. V druhom polčase tréner Stanivuk zaslal na trávnik Latinovića a Krstića, čo zrýchlilo hru Budúcnosti, a v 65.

minúte po skrumáži Latinović vyrovnáva na 1 : 1. Skúsení hostia netratia hlavu, a už v 70. minúte po nerozvážnej intervencii kompletnej obrany Hložančanov Ćirić znovu rozvlnil sieť pre 1 : 2. Domáci sa snažili vyrovnať, ale teraz rozhodca Stevo Softić z Bačiniec vzal opraty do svojich rúk a každú nebezpečnú situáciu prerušil pre údajné fauly domácich. V 80. minúte po aute Latinovića zrazili sa dvaja hostia s ich brankárom a rozhodca aj v tom videl faul pre hostí, čo úplne revoltovalo domácich hráčov a obecenstvo. V 82. minúte náhradník Kalinov si loptu v srdci šestnástky spracoval rukou a prekonal Matića pre 1 : 3. Márne boli protesty domácich. Aj delegát Golubović z Nového Sadu si vo svojich

Na štarte výhra a prehra MLADOSŤ – MILETIĆ 3 : 1 (2 : 0) Samuel Medveď

PROLETER – MLADOSŤ 3 : 2 (1 : 1) V Ravnom Sele nebolo nikdy ľahko • ŠPORT •

Hostia prekvapili odporom SLOGA – BUDUĆNOST 4 : 2 (0 : 0)

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

odročenom zápase prvého kola vo Vrbare prvýkrát hosťoval celok z Mošorinu. Po dobrom výkone v Martine Mladosť sa zo Slovenska vrátila motivovaná zahrať naplno proti nováčikovi v lige. S takým nasadením aj nastúpila. S navrátilcom Igorom Kaňom a naladeným mladým Milenkovićom v prvom polčase mala dvojgólovú prednosť. Strelcami boli práve títo dvaja hráči. V druhom polčase tvrdo hrajúci Mošorinčania výsledok korigovali na 2 : 1, po čom Mladosť nevyužila jedenástku, keď Pavlis trafil žrď. V pokračovaní Mladosť mala ďalších niekoľko šancí až v 85. minúte – na mieru ušitý center Igora Kaňu a poklona nováčika Bojana Trojanovića, presná hlavička skončila pod brvnom – a bolo konečných 3 : 1. MLADOSŤ: Leňa, Babiak, Pavlis, Jakuš, Rupar, Kajtez (Fábry), Severíni, Trojanović (Očoveji), Milenković, Vlaisavljević, Kaňa (Milićević). V predzápase domáci dorastenci vyhrali 3 : 0.

záznamoch zapísal, že prvý a tretí gól sú podozrivé, ale v zápisnici konštatoval, že všetky góly boli regulárne?! Zrejme vrana vrane oko nevykole. Rozhodca Softić správne udelil domácim Nenadovi a Milošovi Kobilarovi, ako aj Mitrovićovi žlté karty, ale smutné je, že z radov hostí iba Knežević „ožltol“; aspoň Pastor a Sakáč pre mnohopočetné fauly museli byť

trestaní a dvojnásobný strelec Ćirić pre zákerný štart na Krstićovi z chrbta musel dostať červenú. BUDÚCNOSŤ: Matić, Joksimović (Latinović), O. Štefek, M. Kobilarov, Alić, Zečević, N. Kobilarov, Obradović, Malidžan (Krstić) Nedić (Ćetković), Mitrović. Po treťom kole Budúcnosť klesla na 9. miesto a na sobotu bude hosťom celku Mladost Bački Jarak. Jednota Hložany hosťovala v Novom Sade FK Kabel štrand a prehrala 1 : 4. Gól za Jednotu dal Lončar. Na nedeľu odštartuje aj MOL Báčska Palanka II. trieda a mladší hložiansky tím uvíta celok Mladost z Malého Báča.

Navrátilec z čelarevského ČSK: Igor Kaňa hrať. Čo nezrelí rozhodcovia, čo sami hráči Mladosti prispeli k tomu, aby modrí znovu nepochodili v tejto neďalekej osade. Veď Mladosť na tomto zápase gólmi Kaňu a Milenkovića dvakrát viedla (1 : 0 a 2 : 1) a mala ešte aspoň päť – šesť šancí v prvom polčase. Medzi nimi aj tú, keď Kaňa trafil brvno. Domáci na 2 : 2 vyrovnali po tom, čo rozhodca pískal nepriamy kop, keď sa Fábrymu neúmyselne vyšmykla lopta a rozhodca pochopil, že ju vrátil brankárovi Leňovi. Sedem minút pred koncom po chybe hráčov Mladosti domáci dali aj tretí víťazný gól. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Jakuš, Babiak, Pavlis, Kajtez (Milićević), Severíni, Trojanović (Trojanović), Vlaisavljević, Kaňa, Milenković. Dorastenci Mladosti v Ravnom Sele prehrali 0 : 2.

Károly Vig

omáci celok na tomto zápase bol favoritom, avšak hostia ich prekvapili silným odporom. Dokonca podarilo sa im v prvej časti zápasu zachrániť nerozhodný výsledok. V tejto časti zápasu oba celky mali svoje príležitosti, ale siete predsa len zostali nedotknuté. Úpornosť hostí sa v pokračovaní zápasu konečne oplatila, takže sa gólom Grujića v 52. minúte ujali vedenia. Po tomto góle tréner Ninković bol prinútený vykonať rošády v mužstve Slogy, čo prinieslo výsledky. Od tej chvíle Erdevíčania hrali rýchlejšie a nebezpečnejšie a už v 62. minúte gólom Čobanovića anulovali prednosť hostí. Tento odpor hostí bol

úplne zlomený. V 75. minúte rozhodca Jovanović z Nového Sadu po faule nad Považanom právom ukázal na biely bod a exekútorom bol Čobanović. Iba minútku neskoršie Rogo vyrovnal. V 78. minúte sa do listiny strelcov zapísal aj Považan a vo finiši zápasu gól dal aj mladý Lacković pre konečných 4 : 2. SLOGA: Savić, Kovačević, Mirčetić, Čobanović, Vlaisavljević, Vuković, Bojanić (Lacković), Cvijić, Grković (Krajinović), Považan, Simeunović Výsledky: Kupinovo Veternik 0 : 3, Sloga – Budućnost 4 : 2, LSK Laćarak – Sremac 1 : 2, Hajduk – Crvena zvezda 3 : 1, Slavija – Borac 1 : 3, Jednota – Mladost 3 : 1, Budúcnosť (H) – ŽSK 1 : 3, Jugović – Kabel 1 : 0

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský Hajduk (Višnjićevo) – Sinđelić (Gibarac) 4 : 0. Futbalisti Hajduka vážne začali nové majstrovstvá a v druhom kole presvedčivo porazili tím Sinđelića a umiestnili sa vo vrchu tabuľky. Za Hajduk vsietili: Zarić, Radovanović, Gavrilović a Vejnović. Omladinac (Batrovci) – OFK Binguľa 3 : 4. Najpríjemnejšie prekvapenie v prvých dvoch kolách je úspech Binguľčanov.

V druhom kole zo zájazdu z Batroviec priniesli všetky tri body. O to sa postarali Ćosić, Plačković, N. Rajić a J. Rajić. OFK Bikić – Jednota (Šíd) 5 : 1. Šíďanom sa ani tentoraz nedarilo; zažili presvedčivú prehru výsledkom 5 : 1. Česť im zachoval Radosavljević. Bratstvo (Sot) – Jednota (Ľuba) 0 : 3 (kontumačne). Ľubania v Sote bez námahy získali tri body kontumačne, lebo domáci neprihlásili zápas.

36 /4663/ 5. 9. 2015

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – BANÁTSKA SKUPINA

hvizde sa strelecky nepresadil Vladul. Po štvrťhodine bolo 0 : 1. Z pravej strany nabiehajúci Ivanišević prihral do stredu pokutového územia, Vladul preskočil loptu a Anđelović strelil úvodný gól. Dve minúty neskoršie po centrovanej lopte VRŠAC UNITED – SLÁVIA 1 : 3 (1 : 0) z voľného kopu z ľavej strany vyrovnal Drljača. Čerňoš strelil vlastný gól v 52. Ján Špringeľ SLÁVIA – PROLETER 5 : 0 (4 : 0) minúte po chybe obrancov Slávie. V úvodnom dueli Desať minút nato vyrovnal Smaji prvom zápase prestížnej súťaže vyššej súťaže na dolagić, keď si po ľavej strane poradil futbalisti kovačickej Slávie zvíťa- mácom trávniku a res obrancami hostiteľov. V 73. minúte zili vo Vršci nad tamojším FK Vršac novovanom štadiópo nepresnej prihrávke obrancov United 1: 3 (1 : 0). Hostitelia boli lepší ne si Slávia poradila hostí lopty sa zmocnil Josimović v prvom polčase a mali aj prednosť. s celkom z Banátskeho a uzavrel skóre na konečných 3 : 2. Strelcom gólu bol Babić v 30. minú- Karlovca. Slávisti od V nadstavenom čase mala Slávia te. Po zmene strán tristo fanúšikov začiatočného hvizdu veľkú príležitosť na vyrovnanie. Nevidelo celkom inú Sláviu. Už v 50. Igora Jajića hrali kvapresný hlavičkou bol Bajić. minúte sa zaskvel nový strážca siete litnejšie. Dvesto faSlávia: Trbojević (Popović), Čerslávistov Trbojević, keď zneškodnil núšikov Kovačičanov ňoš, Vojinović, Smajlagić, Vladul, strelu Rakića. Hráč zápasu Anđelović už v prvej časti videlo Ivanišević, Čížik, Bajić, Matić (Stopo centre Čížika v 57. minúte strelil kvarteto gólov. Ako janović), Šćepanović, Anđelović vyrovnávajúci gól a o 11 minút vsietil na bežiacom páse sa (Stanković) aj druhý gól, najkrajší na meraní síl. striedali góly Ivaniše- Zostava Slávie pred začiatkom majstrovstiev vo Po troch zápasoch vo Vojvodinskej Výsledok zápasu stanovil Smajlagić vića (14´), Smajlagića Vojvodinskej lige – skupina Banát 2015/16 lige slávisti sú pri čele peletónu, na v 74. minúte po ďalšej prihrávke (21´), Stankovića (26´) treťom mieste. Na nedeľu 6. septembra a Stojanovića (36´). Dve nebezpečné JEDINSTVO – SLÁVIA 3 : 2 (1 : 1) Čížika. Slávisti trikrát počas zápasu strelili Slávia si skríži zbrane so šiestou SloboSlávia: Trbojević, Sachter, Čížik, akcie bývalého slávistu Vukajlovića sa Radenković, Čerňoš, Bajić, Anđelo- neskončili gólom pre súpera. V dru- do brvna. K tomu mali ešte jednu sto- dou Novi Kozarci. Oba kluby majú po vić, Šćepanović, Vladul, Smajlagić, hom polčase Kovačičania rutinnou percentnú šancu a zaslúžili si z Nového šesť bodov v tabuľke. Zápas sa začne hrou priviedli zápas do konca. Strelec Bečeja najmenej bod. Už po úvodnom o 16.30 hod. Ivanišević

Slávia medzi lepšími

piateho gólu bol Anđelović (62´). Pavel Čížik zopárkrát delovkami ohrozoval bránu Karlovčanov. Z jednej trafil brvno. Slávia: Trbojević, P. Čížik, Radenković, Čerňoš, Stanković (D. Čížik), Stojanović (Ćirić), Anđelović, Šćepanović, Smajlagić, Vladul, Ivanišević

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Ľahko a presvedčivo HAJDUŠICA – BORAC 4 : 1 (2 : 1) Vladimír Hudec

omáci od začiatku mali iniciatívu a obliehali bránu hostí z Veľkého Središta, ktorí počas celého zápasu hrali podriadenú úlohu a hlavne sa

bránili. Predsa už v 15. minúte využili neobozretnosť obrany Hajdušice a prekonali Melicha. Hajdušičania sa však nedali zmýliť a aj ďalej nebezpečne obliehali bránu Borca a vytvárali si šance. Najlepšiu mal Maliar, ktorý z nepatrnej

IN MEMORIAM

Milorad Ćurić – Gricko 1940 – 2015

etrovská športová, predovšetkým futbalová verejnosť sa v stredu 26. augusta rozlúčila s Miloradom Ćurićom, ktorého takmer všetci v tomto prostredí, ako aj inde, zvlášť v Novom Sade, poznali podľa prímena Gricko. Do Petrovca prišiel hrať futbal v druhej polovici šesťdesiatych rokov, keď na futbalových zápasoch vo Vrbare bývalo vyše tisíc divákov. Bol veselej povahy, vtipný človek a získal priazeň Petrovčanov. Príliš skvelý futbalista nebol, ale bojovný duch na ihrisku vždy pretrvával. Hrával najčastejšie obrancu. Často musel

www.hl.rs

zápasiť i s rozhodcami, ktorí mnohé jeho zákroky ohodnotili ako nedovolené, ale mu vďaka jeho povahe a náture mnohí muži v čiernom to i tolerovali. Bol petrovský zať a do Petrovca prichádzal často. Pochovaný je na petrovskom cintoríne vedľa svojej manželky. Po pohrebe Mladosť hrala i prvý majstrovský zápas s celkom Miletić z Mošorinu a na začiatku aktéri zápasu a diváci minútkou ticha ešte raz vzdali úctu Grickovi. Česť jeho pamiatke! Samuel Medveď

Informačno-politický týždenník

blízkosti loptu hlavou zaslal vedľa. Pekne z okraja šestnástky strieľal aj Hrudka, ibaže trochu nad bránu. Hajdušičania svoje dominovanie korunovali gólom Folťana v polovici polčasu. Radović z voľného kopu silne strieľal po zemi, neistý hosťujúci brankár loptu vypustil a domáci obranca ju zaslal do siete. Ku koncu polčasu takmer identická šanca tej, ktorú Maliar zmrhal, ibaže tentoraz zadák Hajdušice bol presnejší a hlavičkoval do nebránenej siete 2 : 1. Už v prvej minúte pokračovania bolo 3 : 1. V skrumáži pred bránou Borca najlepšie sa vynašiel Hrudka a peknou strelou z okraja šestnástky zvýšil náskok svojho celku. Nuž a potom sa počas celého druhého polčasu hostia

húževnate bránili a domáci zmrhali ešte niekoľko pekných príležitostí. Na druhej strane futbalisti Borca dvakrát z protiútokov vážne prihrozili, ale boli nepresní. Konečne nadvládu Hajdušice ku koncu zápasu ešte jedným gólom korunoval Maliar. HAJDUŠICA: Melich, Lipták (Đukić), Folťan (Milan Mršić), Maliar, Stojkovski, Radulović, Ružić, Anđelovski, Radović, Đaković, Hrudka (Demse) Ostatné výsledky 2. kola: Banat – Karaš (K) 2 : 2, Ratar – Vojvodina (CC) 0 : 1, Dunav – Vojvodina (S) 0 : 4, Ševac – Karaš (J) 1 : 0, Borac (VG) – Potporanj 1 : 1, Jedinstvo – Partizan (K) 6 : 1.

MESTSKÁ B LIGA ZREŇANIN

Hostia pašovali hráčov MLADOSŤ – SLOGA 3 : 0 (kontumačne) Darko Sládeček

ostia z Jarkovca do Bieleho Blata pricestovali iba deviati. Síce aj s toľkými hráčmi mohli zohrať majstrovský zápas, keby boli správne registrovaní. Delegát na tomto zápase Milenko Trnjak totiž kontrolou identity futbalistov a ich futbalových legitimácií zistil, že až šesť legitimácií je falošných, čiže nepatria hráčom, ktorí sú uvedení v zápisnici?! Delegát, pravdaže, nedovolil, aby sa zápas

hral, a tak Mladosť prvé body tejto jesene získa kontumačne, pokým Slogu očakáva zaslúžený trest. Obecenstvo v Bielom Blate však nezostalo bez futbalu, lebo dve mužstvá zohrali priateľský zápas, v ktorom úplne nepripravení hostia utrpeli opravdivý výprask 13 : 0. MLADOSŤ: Antman, P. Kalapiš, V. Poničan, Karačoni, S. Žižić, Šofranko, J. Poničan, B. Žižić, Rac, Kurunci, Ď. Kalapiš; hral aj dorastenec Darko Hromčík. • ŠPORT •

MESTSKÁ LIGA NOVÝ SAD

Mohlo byť aj presvedčivejšie TATRA – CENTAR 4 : 1 (4 : 0)

Pavel Pálik

atranci dobre štartovali. Zaslúžene vyhrali nad súperom z Nového Sadu a zapísali si prvé body. No víťazstvo mohlo byť aj presvedčivejšie. V prvej časti domáci mali viac z hry. Už v 9. minúte Klaić prekľučkoval obrancu hostí v trestnom území, ktorý ho fauloval, a rozhodca právom ukázal na biely bod. Rašiovan bol presný. V 36. a 41. minúte Klaić Strelu Rašiovana z penalty brankár Centra iba vyprevadil pohľadom dvakrát skóroval a výsledok bol 3 : Kysáčania mali ešte aspoň toľko nadobudli stratenú rovnováhu, lep0. V 45. minúte Rašiovan centroval šancí. Zdalo sa, že výsledok do konca šie sa pohybovali, hrali rýchlejšie a Zorzić hlavičkou dal štvrtý gól. bude dvojnásobný, ale po oddychu a stále útočili. Na druhej strane doOkrem toho, že vsietili štyri góly, hostia na všeobecné prekvapenie máci akoby počítali, že je už všetko

MOL BÁČSKA PALANKA I. TRIEDA

horného rohu Borošovej brány. V 28. minúte hostia prvýkrát nebezpečne zaútočili po pravej strane, ale Brna strelu Zorića z 5 metrov efektne kryl. Vo finiši polčasu domáci založili ďalší rýchly útok po pravej strane. Benka centroval pred bránu Vajsky, ale strela J. Žigmunda odišla vedľa. Útoky Slávie pokračujú aj po zmene strán. V 49. minúte Gagović unikol po ľavej strane, prihral voľnému Čolovićovi, ktorý strieľa vedľa. V 63. minúte Gagović odrazenú loptu z desaťmetrovej diaľky zaslal do siete – 3 : 0. V 75. minúte rozhodca Vučković príliš prísne odpískal jedenástku pre hostí, ale Brna strelu Rosića kryl. V 78. minúte po ľavej strane si miesta vymenili Milić a Gagović, ktorý silne strieľa nad bránu. V 84. minúte po rýchlom protiútoku v gólovej šanci sa ocitol aj Mirković,

ale ani on nebol presný. Tento hráč tri minúty neskoršie sa v trestnom území pekne zbavil svojho strážcu a rutinovane loptu zaslal do siete a uzavrel výsledok zápasu, ktorý domáci futbalisti zaslúžene vyhrali. Dokonca konečný výsledok podľa šancí mohol byť aj omnoho presvedčivejší. SLÁVIA: Brna, Vlastislav Kuchta, Vladimír Kuchta, Milec, Mirković, Nímet, Kotiv, J. Žigmund (Kovačević), Tosić (Milić), Benka (Čolović), Gagović Výsledky 1. kola: Soko – Kriváň 1 : 4, Naša hviezda – Borac 1 : 0, Slávia – Vajska 4 : 0, Maglić – B. hajduk 1 : 0, Neštin – Bačka 3 : 0. V druhom kole sa stretnú: Kriváň – Báčka, B. Hajduk – Neštin, Vajska – Maglić, Borac – Slávia, Soko – Naša hviezda; zápasy sa začnú o 16.30 hod.

žiť a ujali sa vedenia. Iba trochu neskoršie bolo 3 : 1. Brankár Pleva neskoro opustil bránu, aby chytil loptu zaslanú pred gól, takže domácemu útočníkovi nedo šestnástky, kde ho bolo ťažko zaslať ju domáci obranca zravedľa brankára AŠK zil. Rozhodca právom do siete. Ku koncu ukázal na biely bod, polčasu domáci z ktorého presný bol peknou strelou z kapitán hosťujúcich Čestný gól z penalty: futbalistov Ďuríček. Už Vladimír Ďuríček (AŠK) voľného kopu dali aj štvrtý gól. v nasledujúcom útoku Ani po zmene strán sa nič nedomácich Aradáčania znovu chybili, čo útočníci Naftagasu vedeli vyu- zmenilo. Domáci aj ďalej domino-

vali ihriskom a vytvárali si šance. Dali ešte dva góly, ale mohli aj omnoho viac. Tréner Aradáčanov Vladimír Gál verí, že toto bol iba slabý deň aradáčskych futbalistov a že už na nedeľu v Neuzine zahrajú naplno a prinesú si domov body. AŠK: Pleva, Ďuríček, Korać, Prodanović, Gál (Hrubík) Malo (A. Števko) Raičević, Vesin, Birmanac, Mijić (Šťastný), Novaković Ostatné výsledky 1. kola: Jedinstvo – Proleter 0 : 1, Lehel – ŽFK Banat 4 : 2, OFK Klek – Omladinac 2 : 1, MSK – Potisje 3 : 2, OFK Gradnulica – Rusanda 4 : 0.

Naplnili sieť súpera SLÁVIA – VAJSKA 4 : 0 (2 : 0)

Ján Šuster

čili, takže sa počas celého zápasu hralo hlavne na polovici súpera. Už v prvom majstrov12. minúte sa sieť hostí skom zápase tejrozvlnila. Hostia fauloto jesene futbavali Gagovića a Kotiv listi pivnickej Slávie z 25-metrovej vzdialena vlastnom ihrisku nosti zaslal opravdivú úplne deklasovali delovku do pravého mužstvo z Vajsky, a horného rohu brány tak sa im vypomstili hosťujúceho brankára Miloš Mirković, Borosa. Po tomto góle za jarný debakel, keď strelec štvrtého domáci akoby dostali sieť Slávie uprostred gólu krídla a o pár minút bolo Pivnice naplnili sieduž 2 : 0. Kotiv z voľného mimi gólmi. kopu centroval vysoko pred bránu, Od začiatku zápasu naladení domáci futbalisti nebezpečne zaúto- kde Gagović hlavičkuje do pravého

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Výprask v Boke NAFTAGAS – ASK 6 : 1 Vladimír Hudec

a začiatku zápasu nevyzeralo, že Aradáčania dožijú až taký výprask. Dokonca do 15. minúty boli aj trochu lepší od svojho súpera. Domáci útočník však využil chybu Koraća a priniesol prednosť svojmu celku. O dve minúty neskoršie Vesin po pravej strane vrazil • ŠPORT •

rozhodnuté, slabo sa pohybovali a hrali sebecky. Taká hra sa im mohla vypomstiť, avšak hostia mali síl iba na korigovanie výsledku. V 69. minúte nepozornosť domácej obrany využil a hlavičkou dal gól Milošević. TATRA: Zeljković (Privizer), Srnka, Babić, Savić (Ábelovský), Osmajić, Rašiovan, Jakšić, Žugić, Grijak (Ožvát), Klaić a Zorzić. Výsledky 1. kola: RFK NS 1921 – Fruškogorac 2 : 0, Čenej – Sremac 7 : 3, Bačka – Borac 3 : 0, Tatra – Centar 4 : 1; voľný bol Kabel štrand. V 2. kole v nedeľu 6. septembra o 16.30 sa stretnú: Borac – Tatra, Sremac – Bačka, Fruškogorac – Čenej, Kabel štrand – RFK NS 1921; voľný je Centar. V stredu 26. augusta Tatra v Novom Sade zohrala pohárový zápas s tamojšou Mladosťou a prehrala 3 : 1 (1 : 1). Jediný gól za Tatru vsietil Michal Martinko.

36 /4663/ 5. 9. 2015

Šport KTO JE NÁŠ NAJLEPŠÍ ŠPORTOVEC ZA ROK 2014?

hráčov vtedajšieho štátu Srbsko a Čierna Hora. V roku 2006 na turnaji pod názvom Deca – selo – sport v Čantaviri bol vyhlásený za najlepšieho strelca. V auguste 2006 sa presťahoval do Nového Sadu, kde hral pre BK Vojvodina, s ktorým obsadil druhé miesto v regióne a štvrté miesto v štáte. S mužstvom strednej Na tohtoročných SNS v rámci Zhromaždenia ekonomickej školy, MSS v sobotu 8. augusta Jánova matka v jeho ktorú navštevoval, mene prebrala toto prestížne ocenenie sa zúčastnil na súťasituácie svojich rodičov a on sám ži Kup tolerancije v Subotici, kde roku 2008 získali prvé mal iba sedemnásť rokov. Bolo treba Ján Zorňan – úspešný miesto a roku 2009 druhé miesto. odcestovať do Ameriky, osamostatbasketbalista V auguste 2009 sa Ján Zorňan niť sa, ale Janko predsa mal jasný (Foto: z archívu klubu) stal členom BK Nitra v Nitre na cieľ. Vedel, že chce hrať basketbal, Následne sa o Jána Zorňana začali Slovensku a už v októbri oň pre- zdokonaľovať sa v športe a v škozaujímať tréneri BK Hemofarm z javil záujem basketbalový klub lení a v januári 2010 odcestoval do Vršca a BK Vojvodina z Nového zo Spojených štátov amerických. Spojených štátov. Najprv sa usídlil v štáte Alabama a neSadu. Hoci tento šport skoršie v meste Amelia od neho vyžadoval UZNANIA vo Virginii. Mnohokrát mnoho energie a práJán Zorňan pevnou vôľou a usilovnou prácou v dote- zatúžil po svojom roce, časom sa stal jeho rajšej basketbalovej kariére nadobudol krásne výsledky disku, rodičoch, sestre, vášňou. Motiváciou mu i v Amerike. Medziiným sú to aj: prvá zostava konferencie priateľoch, ale predsa boli aj prvé odmeny. (ligy), 2010/2011; MVP turnaja kresťanských stredných škôl, zotrvával. Prvý veľký úspech do20l0; celoštátna prvá zostava Divízie 3 vo Virginii, 2010/2011; Vďaka svojej zotrvačsiahol s Hemofarmom, najlepší hráč svojho tímu, 2010/2011; hráč, ktorý najviac nosti a neúnavnej práci na juniorskom Eurobasprosperoval, 2013; jeden z 50 basketbalistov v USCAA lige získal športové štipenkete roku 2005. Vtedy s najlepšími výsledkami v celej Amerike, 2012/2013; hráč s dium, ktoré mu umožobsadili prvé miesto najlepšími výsledkami v celom tíme, 2012/2013. nilo predĺžiť školenie na v štáte. V tom istom fakulte v Lynchburgu roku sa zúčastnil reprezentačných príprav v Kolašine, na Nebolo ľahké rozhodnúť sa, keďže vo Virginii. Práve teraz končí tretí ktorých sa zúčastnilo 16 najlepších si bol vedomý skromnej finančnej ročník fakulty.

Ján Zorňan z Lalite Jaroslav Čiep

a slávnostnom zhromaždení Matice slovenskej v Srbsku počas Slovenských národných slávností každý rok záverom zasadnutia vedenie MSS zaslúžilým matičiarom, jednotlivcom a inštitúciám, ktoré aktívne spolupracujú s Maticou, udeľujú jednotlivé uznania a ocenenia, a celkom na záver vyhlásia aj športovca roka. Tak tomu bolo aj tohto roku v sobotu 8. augusta. Cenu zdôvodnil predseda športovej komisie MSS Pavel Turan a prebrala ju matka tohtoročného laureáta, basketbalistu Jána Zorňana z Lalite. Kto je vlastne Ján Zorňan? Narodil sa 17. februára 1992 v Novom Sade. Sedem tried základnej školy ukončil v Laliti a ôsmu v Novom Sade. Ako väčšinu chlapcov, aj jeho v detstve bavili rôzne športy – futbal, karate (nositeľ zeleného pásu), basketbal... Zo všetkých športov práve basketbal bol ten, ktorý určil jeho ďalšiu cestu. Basketbal začal hrať rekreačne v piatej triede v Základnej škole Nestora Žučného v Laliti. Na jednom zo zápasov si ho všimol tréner, ktorý ho oslovil, aby prišiel hrať basketbal do Kuly. Za krátky čas tento mladý človek dosiahol pozoruhodný pokrok v tejto športovej hre, čo od Jána vyžadovalo dosť námahy a obetavosti.

LETO V KYSÁČI

Súťaž vo varení rybacej polievky Elena Šranková

portovo-rekreačný spolok Smuđ v Kysáči zorganizoval v nedeľu 30. augusta súťaženie vo varení rybacej polievky. Kysáčania s radosťou privítali a navštívili toto podujatie. Variť sa začalo od 9. hodiny a oheň pod kotlíky založili 10 súťažiaci, či už jednotlivci alebo skupiny. Podujatie bolo v strede Kysáča, kde rybári majú svoje priestory. Kuchári neúnavne varili, koštovka bola záväzná, dochucovalo sa aj koreninami, ktoré veru zostali tajomstvom. Víťazi však mohli byť iba traja. Prvé miesto

www.hl.rs

obsadil ŠRS Smuđ – varil Vlasto Sabo, druhé miesto Ján Ožvát a Ondrej Čiliak a tretie Štefan Vozár a Ján Mucha. Mimo konkurencie sa varila rybacia polievka na predaj, čo mal na starosti Pavel Marčok. Okrem varenej v ponuke bola i smažená ryba, ktorú pripravili Miloslav Ožvát, Ivan Ravza a Pavel Medveď. Tak na obed mnohí mali zdravú a nutricionistami odporúčanú rybu. Súťaž vo varení kotlíkovej rybacej polievky sa vydarila a o tom, ktorá vlastne bola najchutnejšia, rozhodla porota v zložení Pavel Marčok, Ján Čeman a Michal Ožvát. Na súťažení v Kysáči

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Úsmev na tvári organizátorov – členov Spolku dobytkárov svedčí o tom, že sa im podujatie úplne vydarilo Víťazi Daniel Poničan a Edita Nele (štvrtý a piata zľava) a József Nele (prvý sprava) s porotou a organizátormi

OVČIARSKY DEŇ V BIELOM BLATE

Vo funkcii vidieckej turistiky Vladimír Hudec

sobotu 29. augusta na nádvorí Domu kultúry Združenie dobytkárov Bieleho Blata za nezištnej pomoci Miestneho spoločenstva úspešne zorganizovalo ôsmy v poradí ovčiarsky deň. Stredobodom podujatia, pravdaže, bola naďaleko známa špecialita – baraní paprikáš. Osemnásti kuchári, majstri svojho remesla, súťažili o najchutnejší paprikáš, avšak na svoje prišli aj milovníci tejto špeciality, ktorí si ju chceli kúpiť a buď zjesť na tvári miesta, alebo odniesť domov. Pre nich organizátori v piatich kotloch uvarili zo 400 litrov paprikáša. Záujem bol veľký, takže všetky kotly veľmi rýchlo boli vyprázdnené. A kým sa v kotlíkoch dusila najprv cibuľa, a potom spolu s ňou aj mäso a ostatné prídavky, účastníci a hostia sa bavili v rôznych pastierskych hrách, akými sú preťahovanie lanom, vrh kameňom do diaľky a skoku do diaľky z miesta. Pekne sa zabávali a vonkoncom im nebolo dôležité, kto zvíťazí.

Pravdaže, aj keď účasť na súťaži o najlepší paprikáš bola predovšetkým príležitosť, aby sa kamaráti alebo celé rodiny zoskupili, uvoľnili a pekne bavili pri kotlíku, kuchári sa nedali uniesť nálade a pozorne pripravovali svoje špeciality. Každý mal nejaké tajomstvo, ktorým dosiahol, aby jeho paprikáš bol zvláštny. Potvrdila to aj posudzovacia komisia, keď uznala, že to skutočne nemali ľahké. Museli však rozhodnúť, a tak tretiu cenu udelili víťazovi z predchádzajúcich dvoch ročníkov Danielovi Poničanovi, pokým prvá a druhá cena odišli do neďalekej Mužlje. Druhú cenu získal József Nele a prvú jeho manželka Edita. Základným poslaním tohto podujatia je predovšetkým prezentovanie dobytkárskej výroby, predovšetkým ovčiarstva ako možnosti slušného zárobku, avšak podujatie zapadlo do celkovej turistickej ponuky Bieleho Blata, už známeho podľa podobných podujatí, ktoré prispievajú k obohateniu vidieckej turistiky.

Čakalo sa v rade na porciu paprikáša

Aj predseda Miestneho spoločenstva Miroslav Markuš sa vyskúšal v skoku do diaľky

Daniel Poničan sa vyskúšal aj vo vrhu kameňom

V preťahovaní lanom na svoje prišli tí trochu tlstejší

Vo varení baranieho paprikáša sa v Bielom Blate vyskúšali aj Hložančan Karol Bartoš a jeho kamarát Petrovčan Jaroslav Rybovič Kde sú ovce, tam je aj somár, ktorý spolu so somárikom upútal pozornosť najmä detí

V otváracej programu vystúpili aj • ŠPORTčasti • členovia maďarského Kultúrno-umeleckého spolku Cárska bara

Ani členky Klubu bieloblatských žien sa nedali zahanbiť a ponúkali chýrečné langoše

Syndikátna pobočka obuvníkov v roku 1963 sa zúčastnila súťaže v kolkárstve

Mužský tím KK Partizán 1965

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Kolkársky klub Slávia

Na kolkárskej dráhe Dorastenci KK Slávia s predsedom klubu Želimírom Hriešikom (stojí druhý sprava) a členom správy Martinom Diňom ml.

Kolkárstvo je najstarším športom v Kovačici. Ešte v dávnom roku 1900 si sedliaci v starom parku upravili obyčajnú zemnú dráhu, a tam v kolkoch trávili voľné chvíle. Neskoršie sa kolkárstvo stalo krčmovým športom. Milovníci tohto športu radi chodili do kolkární v Štimlerovej, Hrčekovej, Imrovej,… a iných krčiem. Prvý zápas kolkári Slávie zohrali roku 1946. O postup do Vojvodinskej ligy sa popasovali s fyzkultúrnym celkom Borac Bečkerek (dnešný Zreňanin). Roku 1952 na nádvorí dnešného Domu kultúry vystavali kolkársku asfaltovú dráhu a roku 1954 Slávia sa stala majstrom Juhobanátskej zóny. V tom období kolkári Slávie zaznamenali aj pozoruhodný výsledok v stretnutí s kolkármi z Nemecka. Začiatkom roku 1957 založili ženskú kolkársku pobočku, ktorá už na prvom vystúpení na Majstrovstvách Srbska v Zreňanine obsadila 4. miesto. Za Sláviu vtedy hrali: Anna Svetlíková, Mária Petrášová, Zuzana Jonášová, Alžbeta Čížiková, Zuzana Čerňošová a Eva Hriešiková. Koncom roku 1958 Slávia zanikla. Činnosť znovu rozprúdili roku 1962, ale teraz pod menom Partizán. Rok neskoršie zorganizovali súťaž syndikátnych pobočiek v kolkárstve, na ktorých účasť mali títo kolkári: Staviteľ, obuvníci, mlynári, Poľnohospodár, Budúcnosť, Jednota, obecní úradníci, Železničiar a základná škola. V roku 1967 v rámci 7. Robotníckych športových hier sa zúčastnilo až 100 účastníkov. V tom istom roku zohrali aj medzinárodný zápas s celkom Lokomotíva Košice. Posledný zápas pod menom Partizán zohrali roku 1968 v Srbskej lige. Od toho roku kolkári sú pod strechou Telovýchovného spolku Slávia, ktorého prvým predsedom bol Ján Toman. V roku 1969 sa Adam Svetlík stal mládežníckym majstrom Srbska. Roku 1975 do prevádzky dali štvordráhovú automatickú kolkáreň v Športovo-rekreačnom stredisku Slávia a dva roky neskoršie obnovili aj ženskú pobočku, ktorá sa veľmi rýchlo ocitla v II. vojvodinskej lige. V osemdesiatych rokoch kolkárky Slávie na Majstrovstvách Vojvodiny v Bečeji obsadili prvé miesto a Zuzana Košútová sa stala majsterkou Juhoslávie v konkurencii junioriek. V tých rokoch farby Slávie hájili ženy: Zuzana Labátová, Anna Poliaková, Anna Válovcová, Zuzana Košútová, Zlata Zlochová; a muži: Adam Paluška, Pavel Čerňoš-Kiči, Pavel ČerňošŽila, Martin Lenhart, Ján Jaško, Pavel Lacko, Martin Strakúšek a Adam a Juraj Čalovci. V súčasnosti mužský a ženský celok KK Slávia súťaží v I. lige Srbska – skupina Vojvodina. V čele KK Slávia od roku 2012 je Želimír Hriešik a dovtedy plných 18 rokov kormidelníkom klubu bol Ján Jonáš. Už viac ako dva roky farby KK Slávia zastupujú aj mladšie kategórie kolkárov, v ktorých je 18 chlapcov a 12 dievčat. Anička Chalupová Snímky: autorka a z archívu KK Slávia a Jána Husárika

Mužský celok KK Slávia na sklonku 70. rokov

Ženský kolkársky tím Slávie zo začiatku 80. rokov minulého storočia

Mužstvo MKK Slávia z roku 1998 s predsedom Jánom Jonášom (stojí prvý zľava)

ŽKK Slávia s vedúcim Dr. Jánom Koreňom z roku 1983

Robotnícke športové hry 2012

ŽKK Slávia z roku 2014

Časť členov KK Slávia v roku 2013