Hlas 36 2017 by NVU Hlas ľudu

Vítanie petrovských prváčikov Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 9. 9. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4767/

Z obsahu

9. 9. 2017 | 36 /4767/

Uzávierka čísla: 6. 9. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Stratené a nenájdené 5 Tiene nad odblokovanou prácou 6 Schválili druhý opravný rozpočet

8 SLOVENSKO 8 Drahé krúžky a pomôcky

9 ĽUDIA A UDALOSTI 9 Odmenili najúspešnejších žiakov a učiteľov 13 Pochopí len ten, kto to zažil

Deväť bodov rokovacieho programu 16. schôdze NRSNM absolvovalo 16 prítomných členov za necelé štyri hodiny v sobotu 2. septembra v zasadačke Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. (s. 5) J. Bartoš

19 Voňavý príbeh výroby mydla

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Bývalým ôsmakom

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Kvôli suchu najväčšie škody na sóji a kukurici 26 Agrotechnické spôsoby ochrany rastlín (1) 28 Chren ako domáci lekár (2)

31 KULTÚRA 32 Tri srdcia rodiny Kňazovicovej 34 Ornamenty na pohľadanie

V nedeľu 3. septembra prebiehal 12. Deň kysáčskej sármy. Tradične ho organizoval Spolok kysáčskych žien a novinkou je, že sarmiádu sponzorovalo Mesto Nový Sad. (s. 15) E. Šranková

35 Predsa trochu viac prvákov

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 48 Dolina nepozná prekážky 50 Bod je málo! 51 Kolkáreň – kovačická lahôdkareň Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

Mladý manželský pár – Jana a Igor Cibuľovci z Erdevíka sa rozhodli zaoberať sa dobytkárstvom. Porozprávali sme sa s nimi o tejto práci, o výzvach a o problémoch, s ktorými sa stretávajú. (s. 11) D. Berediová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Nový školský rok Nový školský rok v základných a stredných školách v Srbsku sa začal v piatok 1. septembra. Do prvého ročníka základnej školy v našej krajine nastúpilo 68 128 žiakov, čo je o 722 menej ako vlani. Podľa údajov z Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja počet žiakov prvákov vlani bol 68 850.

znamovaný pilotný projekt e-vzdelávanie od septembra zahrnie 200 škôl a prvá služba, ktorá bude použitá, je elektronická triedna kniha, ktorá by mala umožniť učiteľom, triednym učiteľom a riaditeľom rýchly, jednoduchý a spoľahlivý spôsob vedenia evidencie. Aj rodičia budú mať prístup k záznamovým informáciám o svojom dieťati. Všetky základné školy zapojené do projektu budú mať elektronickú triednu knihu a stredné školy budú mať dvojitý vstup – v papierovej i elektronickej forme. Ako už bolo oznámené, školské rovnošaty by sa mali zaviesť v 55 % škôl. Žiakov piateho ročníka očakávajú tri nové predmety: telesná a zdravotná výchova, technika, technológia, informatika a výpočtová technika, zatiaľ čo v niektorých školách od 1. septembra okrem elektronických triednych kníh budú zavedené aj školské rovnošaty. Ako bolo oznámené, pre štrajk Únie syndikátov osvetových pracovníkov v Srbsku v 750 školách v prvý vyučujúci deň boli skrátené hodiny, zatiaľ čo na námestiach viacerých miest mali byť usporiadané protesty, kde sa malo požadovať stiahnutie Predbežného návrhu zákona o zamestnancoch vo verejných službách a podpísanie Protokolu o úhradách, v súlade s ktorými platy v školstve sa zvýšia na úroveň nad celoštátny priemer. Do belehradských základných škôl v septembri si sadol rekordný počet 17 188 prvákov, čo je

o 633 viac ako v minulom roku, keď bolo 16 515. V tomto školskom roku na území AP Vojvodiny by malo byť v základných školách približne 17 600 žiakov, ktorí vlani absolvovali povinný prípravný predškolský program. To znamená, že ich počet v porovnaní so školským rokom 2016/2017 klesol o viac ako 300 žiakov. Keď ide o žiakov v slovenských triedach podľa údajov, ktoré školy v jednotlivých našich prostrediach prihlásili, situácia tiež nie je ružová. Porovnáme ju aj so školským rokom 2015/2016. Najviac slovenských prvákov 55 tohto roku je v Padine (–3), potom 49 v Báčskom Petrovci (–5), 36 v Kovačici (–2), 31 v Starej Pazove (+7), 29 v Kysáči (–1), 27 v Selenči (–5), 23 v Pivnici (+4), 14 v Kulpíne (–2), 12 v Hložanoch (–14), 10 v Jánošíku (+9), 9 v Aradáči (–2), 5 v Bielom Blate (+1), 4 v Lugu (–5), 4 v Laliti, 2 v Erdevíku (+1), 1 v Silbaši (–5) a 1 v Slankamenských Vinohradoch. V školskom roku 2017/2018 uvedených prváčikov je pospolu 312. K porovnaniu možno uviesť, že v septembri roku 2014 ich bolo 337, v septembri 2015 324 a vlani ich bol najmenší počet – iba 298. Matica slovenská v Srbsku pre týchto žiakov už štvrtý rok zaradom zabezpečuje tašky a niektoré školské pomôcky. V médiách sme zachytili, že takto postupuje aj Obec Zemun a pre všetkých 1 800 prvákov zabezpečila tašky a učebné pomôcky a Obec Bogatić napr. pre každého z 219 prvákov zabezpečila po 5 000 dinárov.

Jaroslav Čiep

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 36 /4767/ 9. 9. 2017

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Jadrové Stratené a nenájdené zimomriavky Oto Filip

Juraj Bartoš

prvú septembrovú nedeľu svetom otriasla viac než nepríjemná správa. Severná Kórea vykonala skúšku vodíkovej bomby, ktorá je vraj použiteľná do medzikontinentálnej balistickej rakety. Údaje viacerých médií nasvedčujú, že mala päťkrát väčšiu silu než atómová bomba, ktorou americká armáda 9. augusta 1945 zasiahla japonské mesto Nagasaki, keď zahynulo 74 000 ľudí, medzi nimi aj veľký počet detí. Čo znamená, že najnovšia bomba by mohla usmrtiť zhruba 370 000 osôb... Inšpekciu novej vodíkovej bomby krátko pred testom vraj vykonal osobne vodca komunistickej Kórejskej ľudovo-demokratickej republiky Kim Čong-un. Ním podaktorí predáci svetových síl zjavne dlho pohŕdali a teraz nielen oni, ale celá svetová verejnosť zostali zaskočení. Zrejme majúc o. i. na zreteli skutočnosť, že 3. septembra Južná Kórea uskutočnila už šiestu jadrovú skúšku za posledných 11 rokov. Len vlani absolvovala dve a navyše uskutočnila i 24 testov balistických striel. Čím úplne ignoruje upozornenia Bezpečnostnej rady Spojených národov a sankcie, ktoré jej vlani uvalil najvyšší orgán svetovej organizácie, a hrá dáku vlastnú hrozivú hru. Napätie medzi KĽDR a USA v posledných dňoch vzrástlo. Znervózneli nielen susedné krajiny Severná Kórea a Japonsko; jadrové zimomriavky cítia azda všetci normálni ľudia na planéte. Kto normálny neuvažuje nad tým, ako (a či) je možné vyrovnať sa s hrozbami kataklizmy? Skrutky v stroji, ktorý hýbe svetom, riadne haprujú. USA a KĽDR zrušili diplomatické vzťahy; nemajú veľvyslanectvá jedni u druhých, kontaktujú vraj prostredníctvom svojich misií pri OSN, veľvyslanectiev v Pekingu a predstaviteľov vlastných armád v demilitarizovanej zóne medzi dvoma Kóreami. Neexistuje ani horúca telefonická linka medzi Južnou a Severnou Kóreou; zrušil ju vodca komunistickej KĽDR. Mostík na dialóg je viac než úzky. Husia koža chladí čoraz väčšmi...

www.hl.rs

udné diania a prirovnania vymýšľa majster čas. S Kosovom je to ako na hojdačke: dva kroky vpred, jeden vzad, o chvíľu zase dva kroky dozadu, jeden vpred. To, že sa politika často robí na neformálnych stretnutiach a za zavretými dverami, ukázalo aj štvrtkové stretnutie prezidenta Srbska Aleksandra Vučića s kosovským predákom Hashimom Thacím v Bruseli, upriamené na oživenie dialógu Belehradu a Prištiny. Hovorili na ňom o najdôležitejších otázkach – od založenia spoločenstva srbských obcí, cez oznámenie referenda na Kosove o konečnej dohode Belehradu a Prištiny, o možnosti priamej účasti USA v dialógu, čoho zástancom je albánska strana, po odkaz z Belehradu, že zatiaľ niet zmeny formátu rokovaní, no i náznak, že by v prípade formálneho zapojenia Washingtonu do tohto procesu Srbsko vyzvalo Moskvu, aby sa tiež zúčastnila. A riešiť ozaj je čo od problémov strategických, po tie praktické. Napríklad ďalší osud Srba Bogdana Mitrovića (75) zatknutého v dedine Mušutište neďaleko Suvej reky, obvineného z voj-



nových zločinov, ktoré údajne spáchal v roku 1999. To, že je ruka spravodlivosti dlhá, je známe už dávno, no menej je jasné, prečo k uvedenému procesu prichádza osemnásť rokov po bombardovaní a na základe podania suseda Sadikaja, Albánca, ktorý obžalovanému uzurpoval majetok? Tenzie sú príznačné nielen vo vzťahu Belehradu a Prištiny. Tie na trase Záhreb – Belehrad vyhrocuje neochota, či prinajmenšom váhanie chorvátskeho vedenia odstrániť tabuľu s ustašovským pozdravom Za dom spremni z Jasenovca. Pre viaceré urážky, ktoré odzneli v Záhrebe na nedávnej medzinárodnej konferencii o nezvestných, generálny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Srbska Veljko Odalović bol nútený na znak protestu opustiť podujatie. To jediné, čo malo aký-taký náznak pozitívneho, je Strategické fórum na slovinskom Blede, prebiehajúce na začiatku týždňa. Premiérka Ana Brnabićová zhodnotila, že by rýchle pripojenie niektorých krajín západného Balkánu k Európskej únii znamenalo veľmi dobrý signál pre regionálnu stabilitu. Podľa nej eurointegrácia je rovnako dôležitá pre krajiny

západného Balkánu ako aj pre samotnú Európsku úniu. Pre tiene politiky a takzvaných veľkých tém meteorologický príchod jesene si prevažne všimli hlavne školáci a ich rodičia. Tí ostatní majú dosť starostí s dierami v rozpočte spôsobenými dovolenkami a prípravami na zimu. Na existenčnom fronte teda nič podstatne nového, okrem pretrvávajúcich a oznamovaných štrajkov. Peňazí málo, výdavkov veľa a s príchodom vykurovacej sezóny sa všetko len zhorší. O to skorej, že podľa najnovšieho prieskumu agentúry Nilsen peňazí máme len na základné potreby. Keďže sa tunajší obyvatelia najväčšmi obávajú straty zamestnania a zdravia, je jasné, ako vyzerá náš súčasný životný štýl. Podobá sa na sedenie v rozbehnutom vlaku dneška, bez pohľadu z okna a dôkladnejšieho zisťovania, kde sme boli a kam sa rútime. K raz stratenému sa nemožno vrátiť a nájsť čosi nové a zárobkové je u nás najčastejšie misiou nemožnou. Skromnejšie, čoraz skromnejšie – akoby všetko na okolí, od politikov po prostredie, kričalo na nás. Spejeme naďalej k dnu, alebo sa konečne začneme odrážať od neho?

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MIROSLAV RODIĆ, RIADITEĽ NÁRODNEJ GALÉRIE, BELEHRAD

Viac zložiek Oto Filip

Ktoré segmenty sú základom výstavnej činnosti jednej z našich najznámejších galérií? – Národná galéria patrí k najstarším inštitúciám svojho druhu, keďže vznikla ešte v roku 1956, a to z iniciatívy UNESCO. V rámci našej súčasnej výstavnej činnosti sa venujeme zvlášť ochrane

Informačno-politický týždenník

kultúrneho dedičstva. V rámci daného projektu sme usporiadali dve výstavy diel Savu Šumanovića, ako i výstavu Jovana Bijelića. Sme vydavateľmi prvých a azda jediných publikácií, zaoberajúcich sa tvorbou

Mališu Glišića a dielom Leona Koena. Rovnakú pozornosť venujeme vystavovaniu umeleckých diel autorov, ktorí neprislúchajú našej geografickej oblasti. Tak v októbri budeme mať výstavu dvoch Američanov, univerzitných profesorov nášho pôvodu. Do tretice je tu naša tradičná výstava pod názvom Perspektívy, ktorá je dokladom pozornosti, akú venujeme mladým autorom. Títo sú našou budúcnosťou tunajšej výtvarnej scény. • TÝŽDEŇ •

16. SCHÔDZA NRSNM

Tiene nad odblokovanou prácou N

ré pôvodne mala, najmä keď ide o vymenovanie riaditeľa. Prítomní uzavreli, že NRSNM bude iniciovať árodnostná rada slovenskej nározhovor s predákmi Obce Báčsky rodnostnej menšiny konečne Petrovec zacielený na spoločné má za sebou aj 16. schôdzu. riešenie problému a pokúsia sa do V sobotu 2. septembra v zasadačke hry zapojiť aj Veľvyslanectvo SR v Miestneho spoločenstva Báčsky Belehrade. Zároveň prijali aj plán Petrovec 16 prítomných členov a program, respektíve finančný (z celkove 29) pretriasli záležitosti, plán MVS na rok 2017. ktorých sa – pre nedostatok kvóra V rámci 7. bodu rokovacieho – ani nedotkli 1. júla v Lugu, kde sa programu členovia NRSNM poskytli zasadnutie pôvodne malo uskumienky a podporné stanovisko k cetočniť. Začiatok schôdze v Petrovci Záber zo 16. schôdze NRSNM v zasadačke MS Báčsky Petrovec lému radu obvyklých požiadaviek meškal 30 minút a za necelé štyri hodiny členovia rady – v neobvyklej Vladimír Valentík nie je prítomný ne finančného plánu a programu predškolských ustanovizní, ako aj pohode – absolvovali 9 bodov ro- a protokol nepodpísal, sa opýtala, práce ÚKVS na rok 2017. Prítomní k návrhom lokálnych samospráv či s ním vôbec súhlasí. Žiak odpove- vzali na vedomie informáciu Hodo- na názvy ulíc a na členov rád pre kovacieho programu. Po schválení zápisnice z 15. dal: „Jeho súhlas máme, ale podpis ličovej týkajúcu sa potreby lepšej medzinacionálne vzťahy. Znovu schôdze predsedníčka rady Anna nemáme; v každej chvíli môže zme- spolupráce medzi ÚKVS, NRSNM a zase vyplávala na povrch i zložitá Tomanová Makanová podala infor- niť mienku.“ Predsedníčka Tomano- a Ústavom pre Slovákov žijúcich situácia týkajúca sa výučby slovenmáciu o riešení sporných otázok vá-Makanová uzavrela: „Aj SVC ako v zahraničí a kvitovali jej slová, že ského jazyka s prvkami národnej k zmluve týkajúcej sa spravovania aj sám Hlas ľudu sa bude musieť ÚKVS podal žiadosť „do pokrajiny... kultúry. Skonštatovali, že na tomaby sa mu zabezpečili priestory“. to pláne dochádza k zmenšeniu Pamätného domu Martina Jonáša správať podľa zákonov.“ Zmeny a doplnky štatútu Ústavu V súlade s novým Zákonom o kul- získaných práv a uzhodli sa s náv Kovačici. Povedala, že do riešenia problému sa zapojilo Veľvyslanec- pre kultúru vojvodinských Slovákov túre členovia NRSNM prijali i Správu vrhom, aby aj o tomto probléme tvo Slovenskej republiky v Belehra- vyplynuli zo Zákona o kultúre plat- o činnosti a finančnú správu Múzea opäť upovedomili kompetentné de a vzišla z toho dohoda, ktorá sa ného od roku 2016. Odôvodnila ich vojvodinských Slovákov 2016. Ak- štátne orgány. Rada naložila Výboru pre vzdelávanie, vraj realizuje. Dodala, že aby pripravil diplomy bol vykonaný mimoriadPREČO CHÝBALI... či certifikáty pre žiakov, ny súpis a dobrá správa je, že nič z približne Redakcie, ale aj (aspoň niektorí) členovia NRSNM pozvánky na 16. schôdzu dostali až ktorí absolvovali výuč7000 predmetov nechýv piatok?! Niekoľkí členovia rady z listiny Slováci vpred! v sobotu 2. septembra v Petrovci bu slovenského jazyka ba. Lenže pri vlámaní, síce boli, ale schôdze sa nezúčastnili. Pavel Surový nám ohľadne absencie členov rady v uplynulom školskom roku. Zároveň apeluje ktoré skonštatovala aj z listiny politickej strany Slováci vpred! povedal: na rodičov, aby si zapisopolícia, zlodeji odniesli „Legitimitu pani predsedníčke nebudeme dávať po všetkých aférach: zlato, jeleň... Porušila vali deti do slovenských príslušenstvo z vonkajšej č. 43 a 44 rokovacieho poriadku, ale aj štatútu. Pozvánku majú poslať päť dní skorej, majú tried, najmä ak si neskortoalety. V DMJ teraz praurčiť miesto konania a čas. Čiže, bol to taký jej manéver: povedala, že v Petrovci, keď zistila, šie mienia nárokovať na cujú dve osoby za honože kvórum má. Každý, kto je dnes vnútri, podporuje všetky praktiky pani predsedníčky.“ štipendiá Slovenskej rerár: dávajú objekt a jeho Pri konci schôdze Zdenka Valentová-Belićová orodovala o to, aby sa v budúcnosti do- publiky. obsah do poriadku. držovali predpísané lehoty pri zvolávaní schôdze NRSNM. Predsedníčka Anna TomanováV rámci poslednej V rámci 3. bodu ro-Makanová povedala: „To je pravda, to by sme aj teraz urobili, ale ide o rovnaký rokovací časti schôdze (Otázky kovacieho programu sa program, ktorý bol aktuálny ešte v júni, takže nedošlo k žiadnemu porušeniu.“ a návrhy) predsedníčka diskutovalo o Zmenách Nemožno predsa nepoznamenať, že členovia rady nestoja v pozore a zasluhujú si prijať NRSNM pripomenula, a doplnkoch k štatútu oznámenie o schôdzi s predpísaným časovým predstihom. V opačnom prípade tiene nad že na zasadnutí ZhroNovinovo-vydavateľskej – konečne – odblokovanou prácou NRSNM vyvolávajú opodstatnené podozrenia. maždenia AP Vojvodiny ustanovizne Hlas ľudu. ako poslankyňa nastolila Jej riaditeľ Samuel Žiak ozrejmil, že vskutku ide o zosúla- predsedníčka správnej rady tejto tuálny riaditeľ tejto ustanovizne otázku, prečo profesionálne divadlá denie s platnými zákonnými pred- ustanovizne Jarmila Hodoličová. Pavel Čáni podčiarkol, že spolu- Slovákov, Rusínov a Rumunov vo pismi a o zladenie záujmov NVU Po úmornej a konfúznej diskusii zakladatelia MVS (Obec Báčsky Vojvodine nedostali prostriedky na HĽ a Slovenského vydavateľského – najviac o Cene ÚKVS za kultúrny Petrovec a NRSNM) by mali konečne bežný rok, respektíve či ich dostacentra, čiže o transparentné vydá- počin roka – sa dopracovali k zá- zrealizovať opakovanú iniciatívu nú. Odpoveď vraj nedostala ani na vanie časopisu Zornička a riadenie veru, že ÚKVS môže udeliť najviac správnej rady múzea týkajúcu sa fi- túto, ani na otázku, či Ministerstvo SVC. Bližšie ju definuje Protokol o tri ceny (pôvodne bola určená jed- nancovania, priestorov pre potreby kultúry bude mať čo nakúpiť v respolupráci NVU Hlas ľudu a SVC, na). Hodoličová o. i. skonštatovala: múzea a systematizácie pracovných čiach národnostných menšín pre ktorý rada tiež schválila. Riaditeľ „V štatúte nie je napísané, aká je miest. Poukázal na skutočnosť, že bibliotéky, keď na vydavateľskú Žiak objasnil, že z protokolu vyplý- výška tej sumy; to sa bude meniť zanikla komunikácia medzi báčsko- činnosť NM nie sú prostriedky. va, že NVU HĽ bude brať subvencie podľa toho, aké budú financie. petrovskou obcou a národnostnou Hovorila aj o stretnutí delegácie z pokrajiny a postúpi ich SVC, ktoré Naposledy to bolo 1 500 eur...“ radou a pripomenul, že päťčlenná NRSNM so štátnym tajomníkom naďalej bude pripravovať Zorničku Podrobné pravidlá o Cene ÚKVS správna rada múzea nijako „nemô- Ministerstva pre štátnu správu do tlače. Katarína Melegová- Meli- vypracuje osobitná komisia. Rada že mať kvórum“, následne čoho a lokálnu samosprávu Ivanom Bošnchová konštatujúc, že riaditeľ SVC taktiež schválila rozhodnutie o zme- NRSNM utráca kompetencie, kto- jakom (30. augusta). Juraj Bartoš

• TÝŽDEŇ •

36 /4767/ 9. 9. 2017

Týždeň NA 14. ZASADNUTÍ ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY

Schválili druhý opravný rozpočet Danuška Berediová

a 14. zasadnutí Zhromaždenia AP Vojvodiny, ktoré prebiehalo v posledný augustový deň, pokrajinskí poslanci schválili druhý opravný rozpočet v tomto roku. To znamená, že pokrajinský rozpočet bude zvýšený o 1,24 miliardy dinárov. Po tejto zmene rozpočet dosiahol sumu 67,4 miliardy dinárov alebo o 3,8 miliardy viac, než bola pôvodne stanovená jeho výška. Predtým, ako začali rokovať o najdôležitejšom bode rokovacieho programu, o druhom opravnom rozpočte, poslanci zvolili Željku Miloševićovú za novú zástupkyňu pokrajinskej tajomníčky pre financie. Igor Mirović, predseda pokrajinskej vlády, predstavil poslancom druhý opravný rozpočet, označujúc ho za veľmi ambiciózny. Zahlásil, že prostriedky sa nebudú míňať na spotrebu, ale na investície. Pokrajinská tajomníčka pre financie Smiljka Jovanovićová poslancom

Hlavnou kritikou opozície bolo, že druhý opravný rozpočet nestanovil prostriedky na odstraňovanie následkov sucha

prezentovala dôvody opravného rozpočtu, ako aj plán rozdelenia prostriedkov. K opravnému rozpočtu prišlo v dôsledku zvýšenia príjmov, tak daní z príjmov, ako aj rôznych úspor. Najväčšia časť zo zvýšenej sumy prostriedkov určených týmto rozpočtom sa odvedie na kapitálové investície, potom na zmenšenie verejného dlhu pokrajiny, ako aj na zvýšenie rozpočtových rezervných fon-

dov. Upriamia sa medziiným na podporu kapitálnych projektov v oblastiach dopravy, lokálneho a regionálneho ekonomického rozvoja, vodného hospodárstva, ako aj na výstavbu zavlažovacích sústav a na ochranu životného prostredia. Naplánované je aj predčasné splatenie 470 miliónov z verejného dlhu a zvýšenie stálej rozpočtovej rezervy o 30 miliónov dinárov.

Druhý opravný rozpočet bol schválený väčšinou hlasov. Proti boli najmä opoziční poslanci, ktorí ho kritizovali, lebo v novom rozpočte nie sú vyčlenené prostriedky na pomoc poľnohospodárom po tohtoročnom suchu. Kritika opozície sa týkala aj toho, že prvý tohtoročný opravný rozpočet bol schválený 1. júna. Poznamenali, že sa vtedy mali prijať odvážnejšie rozhodnutia, aby neprišlo k druhému. Poslanci, hlavne z Banátu, sa dožadovali, aby sa tohtoročné sucho vyhlásilo za prírodnú katastrofu. Okrem iného poslanci na 14. zasadnutí vojvodinského parlamentu schválili aj návrh zmeny rozhodnutia o výročnom programe použitia prostriedkov z rozpočtového fondu pre Vody Vojvodiny na rok 2017. Rokovali aj o návrhu rozhodnutia o maximálnom počte zamestnaných na neurčitú dobu v systéme APV na rok 2017, tiež o návrhu Protokolu o spolupráci medzi pokrajinou Vojvodinou a Republikou Srbskou.

VEREJNÉ INŠTITÚCIE A USTANOVIZNE REPUBLIKY SRBSKO NA SEVERE KOSOVA

nosť objaveniu vhodného inštitucionálno-právnického východiska pre ďalšie fungovanie uvedektorých zakladateľom je vláda ných srbských Srbska. Najlepším dôkazom toho inštitúcií na sesú konkrétne údaje. Približne 18 vere Kosova. Je 000 žiakov a študentov chodí do 48 vzdelávacích ustanovizní Z prezentácie štúdie 31. augusta v belehradskom len známe, že by sa konečné financovaných z rozpočtu Srb- mediálnom stredisku v ýchodisko ska. V deviatich zdravotných ustanovizniach a lekárňach sa obcí. Veľakrát ale ide o zamest- malo hľadať v rámci Spoločenlieči približne 50 000 obyvateľov, nanie bez konkrétnych záväzkov stva (alebo Asociácie) srbských kým služby Stredísk pre sociálnu a primeranej dávky roboty, vzhľa- obcí, ktoré by malo prebrať príprácu ročne využíva okolo 16 000 dom na to, že napríklad mnohé slušnosti inštitúcií Srbska, dnes osôb. Každý mesiac Republikový školy alebo zostali bez žiakov, fungujúcich na Kosove. Napriek fond penzijného poistenia Srbska alebo ich je veľmi málo. Príkladov dohodám podpísaných v Bruseli vyplatí na severe Kosova 8 328 je mnoho: základné vzdelávanie spolitizované rokovania ohľadôchodkov. Okrem uvedeného prebieha v šestnástich školách, dom vzniku uvedeného spoloverejné inštitúcie, ustanovizne v ktorých učí až 500 učiteľov, kým čenstva už dlho trvajú a hlavne stagnujú, takže je i jeho založea verejné podniky vlády Srbska žiakov je približne 4 100. Pre zaoberanie sa vyhrotený- nie nedohľadné. zamestnávajú približne 12 100 Neistá budúcnosť zostáva teda pracovníkov, čiže majú na sta- mi politickými témami v rámci rosti existenciu 35 000 až 40 000 dialógu Belehradu a Prištiny ako príznačnosť kosovských poosôb, alebo takmer 80 percent cel- účastníci rokovaní v Bruseli za- merov a dní, nielen na severe, kového obyvateľstva uvedených tiaľ nevenovali väčšiu pozor- ale aj inde.

Neistá budúcnosť Oto Filip

ká budúcnosť nás očakáva? Otázka, ktorú si môže nastoliť každý z nás, objavila sa aj ako názov štúdie zaoberajúcej sa významom a postavením verejných inštitúcií a ustanovizní Srbska na severe Kosova. Najmä v štyroch obciach s väčšinovým srbským obyvateľstvom – Severná Mitrovica (severná časť Kosovskej Mirovice), Leposavić, Zvečan a Zubin Potok, v ktorých podľa odhadov žije približne 50 000 obyvateľov. Základným záverom prieskumu realizovaného v období február – august 2017 Inštitútom pre územný ekonomický rozvoj (InTER) je, že Srbi na severe Kosova tam zotrvali a zostali v prvom rade vďaka verejným inštitúciám a ustanovizniam,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

SLOVO MÁ: MLADEN BULUT, PREDSEDA SPOLKU NOVINÁROV VOJVODINY

Nie som veľkým optimistom Oto Filip

tane sa mediálna scéna reálnou a skutočnou oblasťou prvotriedneho spoločenského významu? Budú sa médiá na nej hýbať v smere nápravy a lepšieho, alebo zostanú na ceste vedúcej od zlého k ešte horšiemu? Čo môže zmeniť alebo znamenať nová mediálna stratégia? Na stretnutí s predsedom Spolku novinárov Vojvodiny Mladenom Bulutom sa bolo teda o čom rozprávať. S oneskorením, len v polovici tohto roku, vznikla pracovná skupina zaoberajúca sa vypracovaním novej mediálnej stratégie verejného informovania na obdobie rokov 2017 – 2022. Aké očakávania majú členovia spolku, v čele ktorého ste, alebo vy osobne ohľadom vzniku a obsahu nového dokumentu? – Ako aj doteraz, s najlepšími prianiami očakávame a nádejame sa, že nová mediálna stratégia v druhom pokuse úspešne vyrieši kľúčové otázky a všetky dilemy. Späté tak s naším postavením a povolaním, ako aj s osudom médií. Vedomí sme si

všetkých zhubných následkov, ktoré vznikli pre neúspešnú privatizáciu médií. Problémy vznikli a pokračovali tak, že im ani tá doterajšia stratégia nezastala do cesty. Rovnako tak nezbavila odvahy všetkých novokomponovaných redaktorov a majiteľov médií, aby robili, čo chcú. Čiže neupriamila ich k tomu, aby nové vlastníctvo dali do služieb profesionálneho novinárskeho pôsobenia a povolania. Pripomínam, že sú zákonitosti biznisu takmer

v úplnej kolízii so zákonitosťami žurnalistiky a s novinárskym kódexom. Ako sa to v praxi prejavovalo? – Tak, že sa pod rôznymi zámienkami, týkajúcimi sa snáh o väčší náklad, o širšiu pozorovateľnosť či počúvateľnosť, páchali obrovské chyby. Ja, ktorý som príslušníkom staršej generácie novinárov, už akosi nevidím účel nášho pôsobenia. Takmer žiaden z nových majiteľov sa neujal toho, aby sa v médiách, ktoré kúpili, napríklad väčšia pozornosť venovala kultúre, vzdelávaniu, podobným obsahom. V snahe zotrvať na trhu celé roky sme svedkami rozbujnenia klamstiev, poloprávd, skreslených informácií. Nie div, že je tabloidizácia médií v Srbsku už dávnejšie na scéne. A vzhľadom na rôzne deľby, vrátane tých, ktoré máme aj v profesionálnom či syndikátnom organizovaní sa, nemali by sme byť prekvapení následkami, ktoré nás postihli. Dokáže nová stratégia čosi z toho upraviť, zmeniť? – Možno som veľký skeptik, no aj zoznam mien ľudí, ktorí ju majú vypracovať, mi vraví, že máme dať za pravdu tým,

ktorí ťažkosti spôsobili, aby ich odstránili. Zdá sa mi, že sú tam v menšine tí predstavitelia povolania, ktorým ešte stále záleží na tom, aby novinárstvo prinavrátili tam, kde kedysi bolo a zajtra by tiež malo byť. Ktorí sa snažia vrátiť dobré meno nášmu povolaniu. Nie som veľkým optimistom, ani nezdieľam názor, že sa rýchlo dopracujeme k niečomu, s čím ako novinári budeme spokojní. Je tu aj zásadná otázka vzťahu štátu a médií... – Je známe, že je to otázka strategická, ako aj to, že prvá mediálna stratégia neriešila, alebo nedopovedala otázku: Čo s verejnými servismi? Čo s tými, ktorí sú nielen majiteľmi médií, ale sú aj distribútormi ich obsahov? Ako vyriešiť otázku lokálnych médií? Je tu aj vždy naliehavá otázka adekvátneho informovania v rečiach národnostných menšín, aspoň u nás vo Vojvodine, hoci to nie je len jej záležitosťou. Už aj tým a preto, že aj v iných častiach Srbska tiež žijú príslušníci viacerých národnostných menšín. Tak otázok, ako aj dilem, ktorými sa má alebo bude zaoberať nová mediálna stratégia, je stále mnoho.

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Dunaj a prvá polovica nového Žeželjovho mosta 5. septembra: Dva brehy čoraz bližšie... O. F. • TÝŽDEŇ •

36 /4767/ 9. 9. 2017

Slovensko SLOVENSKÝ AUTOMOBILOVÝ SEKTOR

Volkswagen Slovakia v prvej päťke Slávka Boldocká

ajnovší rebríček Coface CEE Top 500 strednej a východnej Európy potvrdil silu slovenského automobilového sektora. Slovenská automobilka Volkswagen Slovakia patrí k piatim najsilnejším hráčom podľa obratu v regióne strednej a východnej Európy. S obratom takmer 7,6 mld. eur za rok 2016 poskočila o štyri priečky a umiestnila sa na piatom mieste. Vyplýva to z najnovšieho rebríčka nadnárodnej spoločnosti Coface CEE top 500, ktorý porovnáva firmy podľa obratu, no všíma si aj ich zisk, počet pracovníkov, ktoré zamestnávajú, a sektor, v ktorom pôsobia. Nadnárodná spoločnosť Coface je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika. Rebríček Coface CEE top 500 vychádza už po deviaty raz. Porovnáva firmy podľa obratu z krajín regiónu – Poľsko, Maďarsko, Česko, Rumunsko, Slovensko, Bulharsko, Litva,

Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Estónsko a Lotyšsko. Z rebríčka sú vylúčené spoločnosti z finančného sektora a tie, ktoré neposkytli údaje. Slovensko má v rebríčku piate najpočetnejšie zastúpenie firiem, spolu 41 zástupcov, čo je medziročne o štyroch menej. Firmy spolu dosiahli obrat viac ako 49,3 mld. eur, čistý zisk vyše 2,8 mld. eur a poskytujú prácu vyše 108 tisíc ľuďom. „Vývoj v rebríčku plne potvrdil smerovanie ekonomiky Slovenska v roku 2016, ako aj v súčasnosti. Rozvoj produkcie u stálych automobilových výrobcov, plus príchod ďalšieho výrobcu Jaguar/Land Rover určujú dominantné postavenie automotive na Slovensku,“ hodnotí umiestnenie slovenských firiem Juraj Janči, country manažér Coface Slovensko. VW ohlásil na jeseň rozšírenie výroby o ďalších 1000 miest, ktoré by malo priniesť rozšírenie produkcie luxusných SUV – Tuareg, Q7, Cayenne a Lamborghini Urus. „Rovnako však nezaostávajú

ani PSA group – nový C3Aircross a Hyundai/Kia s modelmi Ceed a Sportage. Momentálne je všade veľký boom po automobiloch, uvidíme, ako sa odrazia plánované zmeny v pohonných jednotkách u jednotlivých výrobcov v zmysle legislatívnych zmien najmä v EÚ,“ upozorňuje Juraj Janči. V regióne firmy vo všeobecnosti zaznamenali medziročne pokles obratu a zisku, no nárast počtu pracovníkov. „V prvom rade musíme poznamenať, že tržby klesli nepatrne a pokles zisku bol z časti zapríčinený aj nárastom počtu zamestnancov, čo znamená, že nadnárodné spoločnosti, ktoré v regióne produkujú, rozšírením produkcie potvrdzujú, že región SVE dáva solídny priestor na rast produktivity práce a kvalitu výroby,“ vysvetľuje vývoj Juraj Janči. Volkswagen Slovakia je zároveň slovenskou top jednotkou. Slovenskou dvojkou a top regionálnou desiatkou je ďalšia automobilka KIA Motors Slovakia, ktorá dosiahla za vlaňajšok obrat

UŽ PIATY ŠKOLSKÝ ROK NA SLOVENSKU SA ZAČÍNA S NOVÝM REZORTNÝM MINISTROM

Drahé krúžky a pomôcky Rastislav Boldocký

eďže je 1. september na Slovensku Dňom ústavy, teda štátnym sviatkom, školský rok sa začína o deň alebo dokonca niekoľko dní neskôr. Tohto roku si tak rodičia mohli spolu so školopovinnými deťmi užiť na záver letných prázdnin predĺžený víkend, no potom sa už naplno rozbehol školský kolotoč. Ten so sebou priniesol rodinám dodatočné náklady, ale zároveň opätovne poukázal na nemalé problémy v rezorte školstva. Počas školského roku 2017/18 do lavíc zasadne asi 670-tisíc žiakov a študentov, ktorí budú navštevovať viac ako sedemsto stredných a vyše dvetisíc základných škôl. Hoci je vzdelanie

www.hl.rs

na Slovensku bezplatné, školák je aj tak výraznou záťažou pre rodinný rozpočet. Podľa prieskumu spoločnosti Lyoness školské pomôcky na žiaka môžu vyjsť na 212 eur. Okruh posudzovaných položiek tvorili nevyhnutné školské potreby ako taška, peračník, prezuvky, obaly, perá, ceruzky, pravítko a pod., ako aj potreby na výtvarnú a telesnú výchovu a hygienu. Ako pripomína server aktuality.sk, zrejme najviac budú musieť zaplatiť rodičia prvákov, keďže títo potrebujú úplne nové pomôcky. Neraz je to len vrchol ľadovca. Náklady dodatočne dokážu

Informačno-politický týždenník

zvýšiť rôzne záujmové krúžky či ďalšie mimoškolské aktivity. V prípade mimoriadne agilných žiakov, ktorí sa rozhodnú naraz venovať športu, umeniu či ďalším koníčkom, celoročné náklady

vo výške takmer 5,6 mld. eur. Slovenskú trojku uzatvára rafinéria Slovnaft s obratom 2,9 mld. eur. V top slovenskej desiatke sú okrem spomínaných troch firiem na štvrtom mieste Samsung Electronics Slovakia (celkové 29. miesto), na piatom PCA Slovakia (37. miesto), šiesta priečka patrí Slovenským elektrárňam (54. miesto), siedma skončila spoločnosť U. S. Steel Košice (61. miesto), ôsma je Mobis Slovakia (94. miesto), deviatu priečku obsadila spoločnosť Tesco Stores Slovakia (99. miesto) a slovenskú top desiatku uzatvára Slovenský plynárenský priemysel s obratom 1,3 mld. eur (109. miesto). „Zloženie v slovenskej top 10 sme očakávali. Sú to stabilní hráči, ktorí sú u nás dlhodobo etablovaní,“ hodnotí country manažér Coface. Srbsko má v rebríčku siedmich zástupcov, pričom z nich je najlepšie na tom spoločnosť Elektroprivreda Srbije, ktorá sa umiestnila na 73. priečke s obratom 1,7 miliardy eur. občas prekročia aj tisíc eur. Začiatok školského roka poukázal však aj na závažné nedostatky v rezorte školstva. Jedno číslo za všetky: Už piaty školský rok sa začína s iným rezortným šéfom. Upozornila na to opozičná poslankyňa Zuzana Zimenová, podľa ktorej je to znak toho, že vlády Roberta Fica v oblasti vzdelávania zlyhávajú a Slovensku nedávajú šancu pohnúť sa dopredu. V roku 2013 sa školákom prihováral Dušan Čaplovič, v roku 2014 Peter Pellegrini, v roku 2015 Juraj Draxler, v roku 2016 Peter Plavčan. Nuž a aktuálne to je ministerka poľnohospodárstva Gabriela Matečná, ktorá je dočasne poverená vedením rezortu školstva. Za najväčšie problémy systému vzdelávania na Slovensku sa označujú klesajúce vedomosti detí a ich čoraz slabšie uplatnenie v praxi či nízke platy a zlé postavenie učiteľov. Ilustračné foto: Matej Kalina • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE ALIBUNÁR

Do nájmu vyše 10-tisíc hektárov Ferenc Koso

a zasadnutí Zhromaždenia obce Alibunár, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok 31. augusta, a ktoré viedol predseda ZO Siniša Gavranić, výborníci prerokovali 14 bodov rokovacieho programu a schválili rozhodnutia významné pre občanov tejto obce. Najväčšiu pozornosť výborníci venovali programu ochrany, úpravy a užívania štátnej poľnohospodárskej pôdy v bežnom roku. Program na zasadnutí zdôvodnil Zoran Stojiljković, predstaviteľ komisie pre vypracovanie tohto dokumentu, ktorý okrem iného zdôraznil, že je kvalitne napísaný, a že pre poľnohospodárov postihnutých tohtoročným suchom prinesie hodne výhod. Programom je stanovené prenajímanie 10 748 hektárov, z toho dobytkárom podľa prednostného práva 2367 ha a na základe infraštruktúry 684 ha. Zvyšné plochy sa postúpia na licitáciu, na ktorej sa

poľnohospodári môžu zúčastniť vo verejnom súťažení v súlade s podmienkami definovanými programom. Toho času prebiehajú súdne procesy týkajúce sa uzurpácie štátnej poľnohospodárskej pôdy, z čoho sa očakávajú určité prostriedky, ktoré sa majú usmerniť a investovať do poľnohospodárstva. Takto sa poľnohospodárom uľahčí prístup k štátnej poľnohospodárskej pôde a jej údržbe z hľadiska protiľadovcovej ochrany, hájnickej služby, kontroly kvality pôdy, v súlade s politikou, že všetko, čo sa získa z poľnohospodárstva, sa tam má aj vrátiť. Keď ide o finančnú časť programu, celkové plánované príjmy sú 159 000 000 din. Ako na zasadnutí uviedli, v procese reštitúcie v tejto obci bolo hodne pôdy vrátenej majiteľom, zvlášť cirkvám a súkromným osobám. Stojiljković zdôraznil, že 40 percent prostriedkov získaných z nájmu štátnej poľnohospodárskej pôdy, ktoré sa vracajú do obce, vý-

Náležitú pozornosť venovali programu úpravy a užívania poľnohospodárskej pôdy znamne pomôžu poľnohospodárom. Výborníci na zasadnutí schválili rozhodnutie o užívaní podnikateľského priestoru vo vlastníctve obce, rozhodnutie o poskytovaní súhlasu na ustanovenie práva úradnosti, rozhodnutie o určení hraníc stavebnej oblasti a parciel na území osídlenia Banatski Karlovac. Ďalej

schválili zmenu Kádrového plánu, ktorým sa definuje zamestnávanie v obecnej správe. Za úradujúceho riaditeľa Strediska pre kultúru Obce Alibunár vymenovali Oliveru Cicovićovú, schválili rozhodnutie o vymenovaní člena školskej rady v ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku, ako aj iné kádrové rozhodnutia.

STARÁ PAZOVA

Odmenili najúspešnejších žiakov a učiteľov Anna Lešťanová

ž tradične koncom augusta staropazovská lokálna samospráva odmeňuje najúspešnejších žiakov základných a stredných škôl z územia obce. Tohto roku sa slávnostné prijatie pre najúspešnejších žiakov a ich mentorov, ako aj pre najúspešnejších osvetových pracovníkov resp. zamestnancov predškolských

Spoločná fotografia odmenených • ĽUDIA A UDALOSTI •

ustanovizní (na základe odporučenia učiteľskej rady alebo výchovno-vzdelávacej rady), konalo vo štvrtok 31. augusta vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy. Vecné odmeny (mobily, mp3 prehrávače, tablety) a peňažné odmeny (3-tisíc až 10-tisíc dinárov) viac ako 250 žiakom a osvetovým pracovníkom odovzdali Milan Beara, zástupca predsedu Obce Stará Pazova, ktorý sa aj prihovoril a

zagratuloval žiakom a ich učiteľom za dosiahnuté úspechy, a Željko Šolaja, náčelník Oddelenia pre spoločenské činnosti. Odmeny v kategóriách stanovených pravidlami Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja udelili žiakom generácie, nositeľom vukových diplomov (vecné odmeny), žiakom, ktorí obsadili niektoré z prvých troch miest na medzinárodných, republikových alebo

Lazar Đukić s uznaním obvodových súťažiach. Odmenení sú i žiaci, ktorí súťažili v skupinách, zo siedmich základných škôl. Za úspešnú prácu so žiakmi tentoraz odmenili 61 mentorov, kým školy a predškolské ustanovizne zvolili najúspešnejších učiteľov resp. zamestnancov dvoch predškolských ustanovizní. Odovzdali im ďakovnú listinu a hodnotnú encyklopédiu. Na návrh Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl v Staropazovskej obci pochvalné uznanie obce a titul najlepší riaditeľ udelili Lazarovi Đukićovi, riaditeľovi Technickej školy. Obec Stará Pazova na tieto účely vyčlenila milión dinárov.

36 /4767/ 9. 9. 2017

Ľudia a udalosti MALÍ KOVAČICKÍ EKOLÓGOVIA NA TARE

Úsilie sa oplatilo Anička Chalupová

akcií. V uplynulom školskom roku 2016/2017 sa tento ekologický krúžok zapojil do programu Recan Nadácie, ktorá od roku 2006 realizuje projekt zameraný na zber a recykláciu plechoviek v školách na celom území Srbska. V kova-

„K

to prírodu pravdivo miluje, nachádza všade krásu.“ Týmto výrokom Vincenta van Gogha (1853 – 1890), holandského maliara, akoby sa riadili aj členovia ekologického krúžku v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici, ktorí v dňoch 20. až 27. augusta obdivovali krásy prírody počas pobytu v kempe mladých ochrancov prírody na Tare. Už niekoľko rokov pod strechou ZŠ v Kovačici úspešne pracujú mladí ochrancovia prírody, hlavne žiaci vyšších ročníkov, ktorí sa v čele s profesorkou Evou Omastovou zúčastňujú v rôznych ekologicÚčastníci prvej zmeny Kempu kých akciách. Zberom papiera, mladých ochrancov prírody na Tare plastov a plechoviek nielenže si „brúsia“ vedomosti o ochrane život- čickej ZŠ zozbierali úhrnne 130 kg ného prostredia a zvyšujú vlastné plechoviek, čím sa zaradili medzi povedomie a povedomie iných desať najúspešnejších škôl a získali o význame recyklácie, ale svojou bezplatný sedemdňový pobyt na prácou a úsilím prispievajú aj do Tare, v známom srbskom národškolskej pokladnice. Z prostriedkov nom parku. V sprievode vedúcej získaných z predaja sekundárnych profesorky na Tare pobudli dvaja surovín sa neskoršie zaobstarávajú najúspešnejší mladí ekológovia nevyhnutné pomôcky a iné veci Adam Farkaš, žiak tretieho ročníka, pre školu, alebo sa usporiada výlet a Pavla Paulína Cicková, siedmačka. pre najúspešnejších účastníkov O práci ekologickej sekcie a výlete

na Taru nás bližšie informovala Eva Omastová. V minulosti ste boli tiež úspešní v podobných akciách. Ako vyzerá súčasná činnosť ekologického Malí kovačickí ekológovia s profesorkou Omastovou krúžku? – Do ekologického krúžku v našej možnosť spoznať sa s okolím a akškole sú zapojení prevažne žiaci ciami tzv. rendžerov, ktorí sa starajú vyšších ročníkov, ale aj žiaci nižších o flóru a faunu tohto kraja. Počas ročníkov za pomoci svojich tried- tohto týždenného pobytu videli nych učiteliek. Napr. vlaňajší žiaci rôzne prírodné krásy a bohatstvá prvého ročníka spolu s učiteľkami Tary, jeden deň pobudli v Bajinej Jarmilou Chalupovou a Katarínou Bašte, navštívili monastier Rača, Šimákovou nazbierali 90 kg plas- Národný park, užili si niekoľko hodín tových vrchnákov, čo je naozaj na farme Davidovići a pod. Ako vidíte činnosť ekologicképozoruhodný výsledok. Vtedy sme v škole zozbierali úhrne 270 kg. ho krúžku v budúcnosti? – V takýchto akciách mienime Keď ide o zber iných sekundárnych surovín, ako je napr. papier, veľká pokračovať aj naďalej a verím, že sa okrem žiakov do práce nášho tímu vďaka patrí aj rodičom. Ako na malých kovačických zapoja aj mladší kolegovia profeekológov zapôsobila odmena, sori, ktorí svojou činnosťou zvýšia teda ten sedemdňový pobyt a rozšíria povedomie o ochrane životného prostredia a budú čoraz v okolí Tary? – Páčilo sa im to, keďže o svojich viacej uplatňovať filozofiu o trvalo zážitkoch dodnes rozprávajú svojim udržateľnom rozvoji, ktorá sa aj vrstovníkom. Po príchode do kempu u nás stáva čoraz populárnejším mladých ochrancov prírody mali trendom.

AKCIA UPRATOVANIA CINTORÍNA

Povedomie občanov je vítané Elena Šranková

sobotu 2. septembra v kysáčskom cintoríne upratovali. Akciu zorganizovalo Miestne spoločenstvo Kysáč v spolupráci s VKP Čistoća. Odpratali nielen suché kvety a vence, ale aj kamene, čo tam zanechali kamenári, a domáci odpad, ktorý tam vyhodia nezodpovední občania. Dva kamióny Čistoće až štyrikrát odviezli odpad na skládku do Nového Sadu, čo svedčí o tom, že na štyroch-piatich lokalitách okolo cintorína bolo toho skutočne veľa. Ako hovoria Ján Marčok a Ján Pálik, predseda a podpredseda Rady Miestneho

www.hl.rs

spoločenstva, suché kvety a vence by sa mali odkladať iba do kontajnera. Ten je však pri novom cintoríne, čo je trošku ďaleko pre tých, čo majú zosnulých v starom cintoríne. Ako však hovorí nový kysáčsky richtár Marčok, ešte jeden kontajner by sa mal postaviť pri starom cintoríne, ale občania ihneď do neho nanosia odpad z domácností. Už neraz sme informovali, že je v Kysáči situácia ohľadom odvážania odpadu ešte stále neriešená. Sú totiž občania, čo si prostredníc-

Informačno-politický týždenník

tvom Čistoće zadovážili smetné koše a platia za služby odvozu smetí prostredníctvom šekov Informatiky. Z druhej strany sú takí, čo si smetné koše neprebrali, alebo si ich kúpili mimo Čistoće, a teda na účtoch Informatiky nemajú položku a neplatia za

odvoz smetí. Mnohí z týchto druhých vynášajú preto odpad do kontajnera v cintoríne, i keď Čistoća odprace všetok odpad vynesený na ulicu, hoci aj vo vreciach alebo inakšom obale. Odvážajú odpad aj tým, čo si za tieto služby neplatia, len aby ho nerozhadzovali po dedine. Čo sa týka odpadu v cintoríne, osobitnou rozprávkou sú kamene, ktoré tam nechávajú kamenári. Podľa slov našich spolubesedníkov z RMS tí by mali tento odpad odpratať vo vlastnej réžii, a nie ho nechávať v okolí cintorína. Počas sobotňajšej akcie aj tento odpad upratali. Uvidíme, ako to so skládkami odpadu okolo cintorína bude v budúcnosti. Problém odpratúvania odpadu v Kysáči (a nielen v ňom) je stále aktuálny a zdá sa neriešiteľný. Trochu viacej povedomia občanov v tomto smere je viac než nevyhnutné a vítané. • ĽUDIA A UDALOSTI •

IGOR A JANA CIBUĽOVCI Z ERDEVÍKA

Dobytkárstva sa nemienia vzdať Danuška Berediová

mentálne máme prvú triedu kvality pre letné horúčavy, ale celý minulý rok sme mali extra triedu. Problém je, že si nemôžeme overiť túto analýzu. Okrem kvality mliekarne majú aj iné požiadavky. Tak sme vlani museli vystavať miestnosť, v ktorej

aždý deň rovnaký. Počas víkendu i na sviatky. Je to práca, ktorá si vyžaduje rovnakú pozornosť a diktuje rovnaké povinnosti na každý deň v roku, lebo ide o starostlivosť o zvieratá. Toto povolanie si vybrala mladá rodina Cibuľová z Erdevíka. Ako hovoria naši spolubesedníci, manželia Jana a Igor, nejde tu iba o fyzickú prácu, ale aj o psychickú. Igor roky hrával na harmonike v orchestri SKOS Erdevík. Jana tancovala vo folklóre a v spolku sa aj zoznámili. V manželstve sú osem rokov a majú dvoch synov, staršieho Adriána a mladšieho Kristiána. Obidvaja majú radi zvieratá, podobne aj ich deti, a svojim spôsobom sa emotívne viažu ku každému zvieraťu, ktoré chovajú. Zvlášť keď sa u nich v maštali Rodina Cibuľová teliatko narodí a oni ho vychovajú. O tom svedčí aj to, sa nachádza laktofriz s presže každá krava u nich má vlastné ne určenými parametrami. Ich meno. nezaujímalo, či sme si to mohli Na svojom registrovanom poľ- finančne dovoliť. To bola požianohospodárskom gazdovstve davka, ktorú sme museli splniť majú spolu 30 kusov dobytka, v určenom termíne. Na takéto a to teľce, jalovice, kravy a býky. veci nemôžeme vplývať, lebo Keď sa objaví voľný priestor v našom okolí pracuje iba táto alebo podľa potreby, teľce mliekareň, má akoby monopol, aj dokúpia, ale najviac ich je takže nemáme možnosť výberu, z vlastnej produkcie. Majú 10 s ktorou mliekarňou budeme kráv, ktoré denne priemerne spolupracovať. Z druhej strany dávajú 120 litrov mlieka. sme spokojní, lebo nás praviSte spokojní so spoluprácou delne vypláca. s mliekarňou? Ako to myslíte, že si nemôJana: – S mliekarňou máme žete overiť výsledky analýzy dohodu o odvoze mlieka, ob- kvality mlieka? sahujúcu prísne pravidlá, ktoré Igor: – Pretože analýzu robí latiež prísne musíme dodržiavať, boratórium, ktoré je vo vlastníclebo nasleduje pokuta alebo tve mliekarne. Neviem, nakoľko jednoducho vypovedanie zmlu- si môžeme byť istí výsledkami. vy. Dvakrát za mesiac nám kon- Vlani sme napríklad zažili, že trolujú kvalitu mlieka a to: tuky, v lete sme mali extra triedu kvalibielkoviny, baktérie a somatické ty, keď kvôli teplu sú podmienky bunky. Na základe tohto sa ur- horšie, a keď prišla zima, keď je čuje aj trieda kvality mlieka, vždy menej baktérií a očakáva sa ktorá potom určuje cenu. Mo- vyššia kvalita, povedali nám, že • ĽUDIA A UDALOSTI •

máme horšie výsledky. Preto by sme si priali, aby analýzu robilo nejaké nezávislé laboratórium. Jana: – Mliekareň s tým nemusí súhlasiť. Hovorím, že ľahko sa jej spolupracuje s nami, keď vie, že nemáme inú možnosť. Máte problémy so zdravím zvierat? Jana: – Prvých dva a pol roka sme nemali žiadne problémy. Ale prednedávnom sa nám stalo, že nám päť kráv uhynulo. Čo na chorobu, čo na rôzne komplikácie. Bol to pre nás veľký šok, lebo obidvaja sme emotívni, a k tomu neboli to zvieratá, ktoré kúpime a vychováme. Tieto sa u nás narodili a staráme sa o nich od narodenia. Takéto straty zvierat sa stávajú všetkým, ktorí sa zaoberajú touto prácou, ale cudzie ťa nebolí. V takých chvíľach by Igor najradšej všetko nechal a odišiel na Slovensko ako všetci, ale ja nie. Ako bude tohtoročné sucho vplývať na chov dobytka?

vždy závisí od počasia. Začnem s ďatelinou, ktorá tohto roku dala dosť dobrý výnos. Môžem povedať, že na ďatelinu sucho takmer vôbec nevplývalo. Naopak, na sóju veľmi vplývalo a výnosy boli veľmi nízke. Čo sa týka kukurice, pripravil som siláž, ale nemôžem povedať, že som spokojný, lebo kukurica nevyrástla dostatočne. Isteže nebude veľa kukurice. Toto sa neprejaví na kvalite krmiva, iba na kvantite. Doteraz som nemusel nič kupovať, ešte som mal aj zvyšok. Nechal som si aj pšenicu a ešte mám tlačiť slnečnicu, ktorú v olejárni v Šíde vymením za výlisky. Ste spokojní so štátnou pomocou? Igor: – Štát dáva subvenciu 25-tisíc dinárov na jeden kus evidovaného dobytka. Zatiaľ máme iba polovicu statku zaevidovanú, lebo sme neskoro začali, ale všetky teľce už sú zaevidované. Dostávame aj subvenciu na mlieko, 7 dinárov na liter. Subvenciu na mlieko by sme mali dostávať každé tri mesiace, ale nie je vždy tak, občas mešká. Subvencia na dobytok zasa pravidelne mešká, niekedy aj viac ako rok. Určite, že nám táto pomoc veľa znamená

Igor v maštali pri kravách

Igor: – Obrábam 30 jutár zeme. Všetko, čo vypestujem, zostáva doma a z toho sám vyrábam krmivo pre dobytok. Úroda

a znamenala by ešte viac, keby prišla v pravej chvíli, aby sme mohli plánovať, ako ju najlepšie využiť.

36 /4767/ 9. 9. 2017

Ľudia a udalosti ŽIACI ZO STAREJ PAZOVY POBUDLI V GRÉCKU

Očarili ich krásy ostrova Korfu Anna Lešťanová

tohto roku žiaci základných škôl z územia Staropazovskej obce, ktorí dosiahli najlepšie výsledky v uplynulom školskom roku, pobudli na gréckom ostrove Korfu. Pobyt je organizovaný v rámci projektu Stopami našich predkov, ktorý realizuje Patriarchát Srbskej pravoslávnej cirkvi. Ide o jedinečnú akciu, prostredníctvom ktorej sa žiaci na edukatívny a praktický spôsob zoznámia s dejinami prvej svetovej vojny, tradíciou, jazykom, vierovy- Valentína Hudecová na Korfu znaním, s osobitným dôrazom na historické obdobie, počas kto- ostrove Korfu v rokoch 1916 – 1918. Príležitosť, aby sa v projekte rého srbské vojsko pobudlo na

zúčastnili aj žiaci z Obce Stará Pazova, je výsledkom viacročnej spolupráce s patriarchátom, presnejšie s pravoslávnym časopisom pre deti Svetosavsko zvonce. Medzi najúspešnejšími žiakmi nielen z územia Staropazovskej obce, ale celého regiónu na Korfu bola i Valentína Hudecová, žiačka generácie ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v školskom roku 2016/2017. Po návrate domov nám povedala, že tento pobyt na gréckom ostrove v druhej polovici augusta bol prekrásny a do Pazovy si priniesla nezabudnuteľné zážitky. „Získala som tam mnoho nových kamarátov a som nesmierne rada,

že som sa mohla zúčastniť tohto projektu, ktorý vlastne zasiela silný odkaz mladým ľuďom, že sa úsilie, učenie a úspech hodnotia a odmeňujú,“ pripomenula. Podľa slov Hudecovej, teraz už žiačky prvého ročníka petrovského gymnázia, na Korfu boli všetci ako jedna rodina a spoločne sa venovali početným aktivitám. V rámci šiestej generácie účastníkov projektu Stopami našich predkov boli aj členovia chóru Zvonce staropazovskej ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho. Doteraz sa v projekte zúčastnilo 300 účastníkov. Foto: z archívu V. Hudecovej

NA 20. MAJSTROVSTVÁCH VO VARENÍ A JEDENÍ BRYNDZOVÝCH HALUŠIEK V KROMPACHOCH

Predstavitelia MSS sa osvedčili Katarína Gažová

z MOMS Silbaš a z ústredia MSS v Petrovci. V tíme Matice slovenskej ohtoročné tradičné, v poradí v Srbsku boli Jaroslav Rybovič, jubilejné dvadsiate majstrov- Miroslav Babiak, Katarína Hansstvá vo varení a jedení bryn- manová a Zdenka Chalupková. dzových halušiek sa uskutočnili Členmi tímu silbašského Miestna Slovensku, v Krompachoch, neho odboru Matice slovenskej v sobotu 26. augusta 2017 v hoteli boli Andrej Fabók, Mária FabókoPlejsy. Krajanské účastné družstvá vá, Jarmila Čobrdová a Katarína boli zo Srbska: dve z Kovačice, jed- Struhárová. Vzhľadom na to, že tohto roku súťaž bola jubilejná, všetky zúčastnené družstvá dostali medaily za účasť na tomto tradičnom podujatí. Po prvýkrát záštitu nad súťažou okrem miest Krompachy a Košice mal aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Propozície súťaže určujú, že súťažia štvorčlenné družstvá, ktoré Petrovčania a Silbašania s pohármi, majú za úlohu bryndzoktoré získali za úspešné varenie vé halušky čím rýchlejšie a jedenie bryndzových halušiek navariť a čím rýchlejšie no zo Silbaša a jedno z Báčskeho zjesť. Stanovené tri kg halušiek Petrovca; z Rumunska dve a po majú pripraviť čím rýchlejšie a čím jedno z Maďarska a Česka. kvalitnejšie. Výsledky hodnotí Matica slovenská v Srbsku do komisia, ktorú tvoria štyria odKrompách vyslala dve družstvá: borníci kuchári. Hodnotia nielen

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kvalitu halušiek, ale aj rýchlosť ich prípravy a skonzumovania, čo všetko prináša určitý počet bodov. Materiál na varenie pre krajanské družstvá zabezpečili organizátori. Družstvo MSS bolo tohto roku najúspešnejšie krajanské družstvo, ktoré získalo pohár. V súťaži

všetkých ôsmich účinkujúcich družstiev MSS podľa počtu bodov obsadila druhé miesto. Účasť tímov MSS a MOMS Silbaš v súťaži v Krompachoch podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Foto: z archívu MSS

PREDNÁŠKU ZO ZDRAVOTNÍCTVA V STAROPAZOVSKEJ Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića usporiadali predposledného augustového dňa. O tom, ako si chrániť zdravie a ktoré faktory najčastejšie vplývajú na jeho narúšanie hovorila Dr. Ivana Kovačevićová z Belehradu (na fotografii). Najdôležitejšie sú preventívne prehliadky a medzi prírodné metódy liečby zaradila zvlášť magnetickú terapiu. „Choroba je upozornenie, že niečo musíme v živote zmeniť, lebo naše zdravie je v našich rukách,“ akcentovala Dr. Kovačevićová. A. Lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ĽUBOSLAV ĎURÍK SA CHCE VRÁTIŤ ZO SLOVENSKA

Pochopí len ten, kto to zažil Danuška Berediová

rdevíčan Ľuboslav Ďurík už niekoľko rokov žije a pracuje v Bratislave. Odmalička túžil pracovať v zdravotníctve a sen sa mu splnil: je inštrumentár v operačnej sále. Po skončení gymnázia zapísal sa na ošetrovateľstvo na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva v Nitre. Po získaní titulu magister Ľuboslav si urobil špecializáciu a teraz pracuje ako inštrumentár. Je to zodpovedná práca, kde musí vedieť postup operácie, ktorý sa bude robiť a podľa toho nachystať inštrumenty. Zároveň musí poznať

Ľuboslav Ďurík

návyky operatéra, aktívne asistovať pri operácii, vedieť predvídať situácie, dopredu podávať inštrumenty a dbať, aby sa operácia do konca uskutočnila v sterilnom prostredí. Už sedem rokov pracuje v ružinovskej nemocnici na ortopedicko-traumatologickej klinike v Bratislave. Po rokoch štúdia a práce na Slovensku, náš spolubesedník rozmýšľa a plánuje sa vrátiť do Srbska. V auguste prišiel domov na dovolenku, pravdaže oddýchnuť si, ale aj s ešte jedným cieľom. Chcel by si nostrifikovať diplom, lebo má veľké želanie vrátiť sa do Srbska. V dnešnej dobe – pre mnohých nevšedné rozhodnutie – nás podnietilo spýtať sa ho, aké má na to dôvody. Ale o tom neskoršie. Na začiatok nám Ľubko vyrozprával, že pred dvomi mesiacmi • ĽUDIA A UDALOSTI •

účinkoval na najdlhšom štafetovom behu na Slovensku z Košíc do Bratislavy – The run Slovakia, ktorý sa tohto roku konal prvýkrát. Dĺžka trate bola 530 km so 48 bežeckými etapami a účastníci bežali celý víkend, čiže tri dni a dve noci. Aké máte dojmy a skúsenosti z tohto, určite veľmi namáhavého, štafetového behu? – Spolu so mnou tím bežcov počítal 12 členov. Boli sme rozdelení do dvoch áut a každý sme bežali 4 etapy. Kým členovia z prvého auta bežali, my z druhého auta sme si mohli niekoľko hodín pospať a niečo zjesť, kým sme sa presunuli na miesto, kde oni mali skončiť. The run Slovakia: Ľuboslav odovzdáva štafetu Bežali sme aj cez deň aj cez noc. Pre mňa bola zvlášť adrenalínová dzam ochotu u ľudí. Keď vám votníckym systémom na Slovenmoja druhá etapa, ktorú som bežal niekto v Srbsku nemôže pomôcť, sku. Počas štúdia som si odbornú o tretej ráno, a to cez les a bál som aspoň vám povie – uvidíme, čo prax robil v Srbsku, v Sriemskej sa, že mi na cestu vyskočí nejaké môžeme urobiť. Tam počujem Mitrovici, takže na základe toho zviera. Tretia bola najnamáha- iba – nedá sa to, váš problém, som mohol porovnávať. Nepáči vejšia, lebo som bežal poobede, s tým už nič nespravíme. Čo sa sa mi, že zdravotní pracovníci keď bolo veľmi teplo a kŕče som týka práce, uvedomujem si, že na Slovensku nedbajú na svoju dostával aj na tvári. Ale poslednú keď sa vrátim do Srbska, budem uniformu, niekedy si oblečú iba etapu som z posledných síl predsa mať oveľa menší plat ako tam. Ale biele tričko, kým v Srbsku sa na to dal najlepšie. Bolo 17 bežeckých nie je všetko v peniazoch. Lebo veľmi dbá. Mohol som porovnať tímov a ten náš skončil ako siedmy. peniaze mi tam nič neznamenajú, aj pracovný čas. Tam pracujem Ja som bežal pre Falck záchrannú keď nie som spokojný. Tam nie 24 hodín, a potom ledva dostanem jeden voľný deň, kým sa zdravotnú službu (súkromná firtu pracuje 12-hodinová denná ma, ktorá poskytuje záchranné zmena, 12-hodinová nočná, zdravotné služby – pozn. aut.), a potom nasleduje trojdňové ktorá má svoj bežecký tím. Som voľno. V robote sme z toho už veľmi rád, že ma kapitán tímu všetci unavení, málo nás je, lebo zavolal, na návrh manželky, je to veľmi zodpovedná práca mojej kolegyne, ktorá vedela, a musíš mať vedomostí takmer že bežím. Bola to jedinečná rovnako ako chirurg. Mnohí ju príležitosť. Doteraz som bežal nechcú, a preto musíme pracobehy: Wings for life v Bratislave, vať aj 24 hodín v kuse. Na SloČSOB nočný beh Bratislavou, vensku, na pracovnom mieste, Devín – Bratislava, Farebný beh, na ktorom som momentálne, ako aj behy s prekážkami Sparsa nemôžem posunúť na lepšie, tán a Tvrďák. lebo všetci máme fakultu ošetDnes, keď ľudia masovo rovateľstva. Kým v Srbsku na odchádzajú z našej krajiny na pozíciu zdravotného brata stačí Slovensko, prečo sa vy chcete Na pracovisku v operačnej sále iba stredná zdravotnícka škola. vrátiť do Srbska? Myslím si, že by som sa s touto – Jednoducho preto, že tam nie som spokojný. Nepáči sa mi som životne naplnený. Neviem to fakultou a špecializáciou mohol mentalita ľudí na Slovensku. Aj ani vysvetliť... To môže pochopiť profesionálne prejaviť a, kto vie, možno aj prednášať na fakulte keď som Slovák, naša mentalita iba ten, kto to zažije. V našom zdravotníctve ne- vo voľnom čase. V Mitrovici som tu v Srbsku sa veľmi líši. My sme oveľa spoločenskejší národ. Tak na- kvitnú ruže a práve z tejto ob- počas praxe cítil priam rodinnú príklad v Bratislave o takej deviatej, lasti ľudia často odchádzajú. atmosféru a pracuje sa tímovo, čo som na Slovensku nikdy nezažil. desiatej na ulici nemôžeš nikoho Ako je to na Slovensku? – Nie som spokojný ani so zdraFoto: z archívu Ľ. Ďuríka stretnúť. Okrem toho, nenachá36 /4767/ 9. 9. 2017

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Najlepší bol maďarský guláš Anna Lešťanová

väz samostatných syndikátov Obce Stará Pazova tradične a úspešne organizuje gastronomický kultúrno-zábavný program pod názvom Syndikátny kotlík. Tohtoročné jubilejné, desiate podujatie usporiadali v sobotu 2. septembra na staropazovskej zalesňovateľskej škôlke Brest. Syndikátny kotlík 2017 mal memoriálny, humanitárny a medzinárodný ráz. Toto septembrové podujatie venovali zosnulému Lukovi Jovanovićovi zo

Víťazi vo varení hovädzieho guláša z Maďarska

Naj syndikalista Ivan Radičević

Starej Pazovy, najstaršiemu členovi obecnej organizácie zväzu syndikátov, ktorý sa zúčastňoval predošlých takýchto podujatí a bol výborným kuchárom. O tom, že sú syndikalisti ľudia veľkého srdca, svedčí i toto ich nedávne stretnutie, keď sa zapojili do humanitárnej akcie s cieľom prispieť na liečenie 19-ročného mladíka Stefana Subotića z Belegišu, chorého na leuké-

miu. Zväz samostaných syndi- Združenia výtvarných umelcov kátov už predtým podporil túto Starej Pazovy, ktorí na zalesakciu peňažnými príspevkami ňovateľskej škôlke nevaria, ale a tentoraz usporiadali zbier- tvoria svoje krásne umelecké ku dobrovoľných príspevkov diela. A práve ich čerstvo namamedzi prítomnými na podujatí. ľované obrazy sa ako odmeny Zozbierané peniaze venovali dostali do rúk najúspešnejších na Stefanovu liečbu v zahraničí. Predstavitelia syndikátnych organizácii podnikov a ustanovizní z územia Staropazovskej obce spolu s hosťami z Nového Sadu a Békešskej Čaby z Maďarska súťažili vo varení hovädzieho guláša a rybacej polievky. Zahraniční kuchári na tohtoročnej súťaži iba potvrdili, že sú skutočnými majstrami vo varení kotlíkovej špeciality, akou je Najlepšiu rybaciu polievku uvaril kuchársky guláš, a zvíťazili tím pazovskej Čistoće v konkurencii 13 súťažných tímov. Podľa roz- kuchárskych tímov. Obraz do hodnutia hodnotiacej komisie daru dostal aj Ivan Radičević najlepšiu rybaciu polievku uvaril z podniku Žitopromet Mlinpek kuchársky tím VKP Čistoća Stará Stará Pazova, ktorého vyhlásili Pazova. V tejto kategórii súťažilo za najlepšieho syndikalistu roku 6 skupín. 2017. Pravidelnými účastníkmi syndikátneho kotlíka sú i členovia Foto: Z. Milić

* LETMO

Oto Filip

Domovy U

menie, zvlášť obrazy, nežije len v galériách a múzeách. Dokonca ani v ateliéroch autorov, či v súkromných zbierkach milovníkov maľby. To, že obrazy majú nespočetné množstvo domovov, si človek mohol uvedomiť, keď napríklad v tesnej blízkosti Národného divadla v Belehrade na jednom z múrov zbadal rozmerný a dosť verný portrét slávneho maliara Ljubu Popovića, zrejme dielo niekto-

www.hl.rs

rého z fanúšikov FK Partizan. Písalo na ňom totiž, že Ljubo tomuto klubu drukoval od roku 1942. Medzi neprehliadnuteľné domovy umenia patria aj kultúrne strediská, domy kultúry, dokonca aj výklady kníhkupectiev. Každé z nich istým spôsobom nahrádza Národné múzeum, ktoré je už dlho vo fáze rekonštrukcie, alebo Múzeum súčasného umenia, ktoré pre poškodenie tiež bolo dlho mimo prevádzky. Domovom obrazov sú aj rôzne vysokoškolské inštitúcie, no aj budovy, o ktorých by málokto predpokladal, že plnia i takúto funkciu.

Informačno-politický týždenník

Každý návštevník Paláca Srbska v Novom Belehrade, či už náš alebo z cudziny, nemôže neobdivovať úžasné maľby a sochy najznámejších autorov z týchto končín. Nemožno v takomto kontexte nespomenúť ani ďalšie dejisko. Budovu Národného zhromaždenia Srbska, v ktorej v posledný augustový deň do sveta vyštartovala výstava najznámejších mien našej výtvarnej scény 20. storočia... Obrazom sa zrejme všade vodí dobre, kde je o ne záujem. A čím viacej tých dejísk bude, aj záujem bude väčší. Je ozaj veľa toho kvalitného, čo treba

dostať do povedomia obyvateľov, ako aj zahraničných návštevníkov, dejateľov, turistov. Je to naša kvalitná vizitka, na ktorú sa tak ľahko nezabúda. Keď vo štvrtok 31. augusta do siene Zhromaždenia Srbska, kde sú obrazy vystavené, vstúpil jeden z prvých návštevníkov, asi 90-ročný pán, dlho sa díval na diela Lubardu, Konjovića, Predića, Šumanovića, Stanića. Potom, akosi viac pre seba, skonštatoval: – Pre toto sa ozaj oplatilo prísť sem, aj v tomto teple. Práve bolo 33 stupňov v chládku... • ĽUDIA A UDALOSTI •

12. DEŇ KYSÁČSKEJ SÁRMY

Za podpory Mesta Nový Sad Elena Šranková

pomoci členiek Výtvarného krúžku Michala Geržu a žien zo rvý víkend v septembri v združenia starobných penzisKysáči sa už tradične nesie tov a nápomocných občianok v znamení kysáčskej gastro- prichystali 2 091 hrčiek sármy. nomickej špeciality – sármy. Aj Počas otváracieho programu tohto roku Deň kysáčskej sármy sa prihovorili i Pavel Surový, zorganizoval Spolok kysáčskych poslanec Zhromaždenia AP žien. Novinkou na 12. roční- Vojvodiny a riaditeľ KC Kysáč, ku tohto podujatia v nedeľu 3. a Milinka Chrťanová, úradujúca septembra bolo to, že sármiádu asistentka pokrajinského tajomsponzorovalo Mesto Nový Sad, níka pre národnostné menšiny ako i početní iní sponzori, kolek- – národnostné spoločenstvá. tívy a jednotlivci. Medzi hosťami boli aj Zorica Deň kysáčskej sármy aj tento- Šijaková, úradujúca zástupkyňa raz prebiehal v Kultúrnom centre náčelníka Mestskej správy pre Kysáč. Prítomné boli spolkárky kultúru, Ján Slávik, predseda z Báčskeho Petrovca, Bajše, Do- Výboru pre kultúru NRSNM, ako banoviec, Hajdušice, Kovačice, i výborníci v Zhromaždení mesta Nový Sad a predstavitelia domácich spolkov a združení. Primerané literárne príspevky k tejto príležitosti si pripravili aj predstaviteľky spolkov žien z Petrovca a Vojlovice a tým obohatili náplň otváracieho programu. Odznel k tomu vinš k sárme, ktorý zarecitovala moderátorka Klaudia Hegedišová, a spev predsedníčky Berediovej-StupavMária Abelovská má vždy na starosti skej. Vydarené skeservírovanie sármy če, ktoré rozosmiali

Kulpína, Selenče, Silbaša, Starej Pazovy a Vojlovice, ale aj milovníci tejto tradičnej kysáčskej pochúťky z Kysáča a z okolitých a veru aj vzdialenejších prostredí a zo zahraničia. Predaj sármy sa ako obvykle začal tesne pred dvanástou, keď v rade čakali tí, čo si ju kupovali a nosili domov k obedu. Okrem toho si mohli kúpiť i koláče, podľa ktorých sú kysáčske spolkárky tiež chýrečné. Program pre tých, čo sa okrem vychutnávania sármy chceli i pobaviť a zatancovať si, začal o 17. hodine. Prítomných privítala Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka SKŽ. Medziiným informovala, že spolkárky za • ĽUDIA A UDALOSTI •

Po dobrom jedle nasledoval tanec

Dobrá nálada prítomných na 12. Dni kysáčskej sármy

„Kmotry“ Dušan Francisty a Miluša Grňová (zľava, s košíkmi)

prítomných, predviedli Miluša Grňová a Dušan Francisty. Potom nasledovala degustácia sármy, ktorá je známa lahodnou

chuťou, jemnou pikantnosťou, príjemnou vôňou. Spolkárky uvádzajú, že ju pripravujú pozorne a s láskou, používajúc najkvalitnejšie zložky. Najdôležitejším finišom je pečenie v sedliackych peciach. Okrem na tomto podujatí, ktoré je celé venované sárme, kysáčske spolkárky ju ponúkajú aj na početných iných podujatiach u nás i v zahraničí, a to najmä na Krajanskom dvore v rámci Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, na Slovensku. Aby sa domáci a hostia na 12. Dni kysáčskej sármy dobre bavili, prispela aj tombola a selenčská skupina Maks, ktorá hrala do tanca. Okrem toho si návštevníci sármiády mohli pozrieť výstavu 4. bienále kysáčskych výtvarníkov ochotníkov v Slovenskom národnom dome. Mali teda postarané nielen o telesné, ale i duchovné pookriatie.

36 /4767/ 9. 9. 2017

Ľudia a udalosti ONESKORENÝ ZÁZNAM ZO SRIEMSKEJ MITROVICE

S hrejivým pocitom z dotyku minulosti a súčasnosti Juraj Bartoš

rítomný záznam sa patrí šupnúť do súboru s názvom Stratené-nájdené. Pred štyrmi rokmi sme mali vďačnú príležitosť

primátor Branislav Nedimović (toho času minister poľnohopodárstva) nás nasmeroval do niekdajšej vojensko-hraničiarskej budovy v Ulici sv. Dimitrija. V nej sídli Ústav pre ochranu kultúrnych pamiatok

Magnet pre turistov: exteriér Cisárskeho paláca alias Sirmium Palatium Imperiale

urobiť na poslednú stranu Hlasu Sriemska Mitrovica a Turistická ľudu medailón Sriemskej Mitrovice. organizácia. Veľa vody odvtedy odtieklo riekou, „Cisársky palác je v programe ktorá v meste, vyrastajúcom na školských exkurzií, takže deti majú starobylom rímskom meste Sir- možnosť v útlom veku sa dotknúť mium, známom tým, že dalo najviac rímskych cisárov, preteká popod Most svätého Irineja, najdlhšieho mosta pre chodcov v tejto časti Európy (297,5 metra). Pobudli sme v najväčšom sriemskom meste iba zopár hodín v období, keď tam naplno prebiehali práce na reštaurácii chýrečného cisárskeho paláca, ktorý je rozkošnou základňou ohromného Dominanta centra mesta: Srbský dom potenciálu na rozvoj kultúrneho turizmu. Doplňujú ho niekdajšieho cisárskeho mesta. ďalšie početné kultúrno-historické Okrem historických pamiatok turispamiatky, skutočné perly z hľadiska tov sem lákajú aj niektoré kultúrne dejín a turistiky. Agilný vtedajší podujatia.“

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vojvodine. Pomáhame im dostať sa z dedinskej tobolky, presadiť sa na trhu s ich ručnými prácami.“ V Turistickej organizácii sa netaja skutočnosťou, že jednou z bŕzd plynulejšieho rozvoja turizmu aj v ich meste sú ubytovacie kapacity. Preto väčšie skupiny turistov prevažne usmerňujú na ubytovanie do Belehradu a Nového Sadu. Na jedinom vtedy funkčnom (sprivatizovanom) hoteli Sirmium svietila iba jedna hviezdička a v meste sa práve staval súkromný hotel... Turistov tu prichýli aj zopár pen-

Takto nás úvodom krátkeho rozhovoru privítala Tatjana Poznićová, riaditeľka TO, ustanovizne, ktorá má za úlohu predovšetkým prezentovať rozkošný turistický potenciál Sriemskej Mitrovice, najmä segmenty, ktoré sú v kompetencii samého mesta. Vzápätí dodala: „Pravdaže, magnetom sú predovšetkým ochranné značky Sriemskej Mitrovice, ako je špeciálna prírodná rezervácia Zasavica a Cisársky palác. Vo výhľade sú projekty zacielené na spájanie verejného Trojlístok Turistickej organizácie: riaditeľka a súkromného úseku; Tatjana Poznićová (sprava), Bojana v tejto oblasti sa ob- Santračová a Svetlana Popovićová javujú sľubné nápady. Napríklad Milorad Milošević už nie- ziónov súkromných podnikateľov. koľko rokov organizuje podujatie Ubytovanie nepotrebujú turisti Probovi vo fruškohorskej dedinke (medzi nimi aj zahraniční), ktorí sa Šuljamska Glavica, kam údajne v 3. rozhodli pre plavbu loďou riekou storočí rímsky cisár Probus prinie- Sávou; tí sa zvyčajne pristavia len sol prvý trs viniča hroznorodého mimo územia dnešného Talianska. Domnievame sa ale, že by stratégia na širšom pláne musela mať inakší vzťah voči turizmu. Ponuka našej TO zahrnuje eko a etno turizmus, kultúrny turizmus, náboženský turizmus, ako i turizmus bazírujúci na podujatiach rôzneho druhu. Blízkosť Fruškej hory má tiež pre nás veľký význam.“ „Každá druhá-tretia dedina má tu združenie žien,“ zapojila sa do rozhovoru Bojana San- Najstaršia zachovaná budova v tračová, spolupracov- meste: pravoslávny Chrám sv. níčka v turizme, s kto- Stefana zo 16./17. storočia rou sme sa po chvíli na niekoľkohodinovú prechádzku vydali na obchôdzku starým mestom... mestských dominánt Množstvo návštevníkov Sriem„a TO s nimi úspešne ska Mitrovica spravidla uvíta na spolupracuje. Mesto Sriemska tradičných podujatiach, ako sú: Mitrovica a TO podporujú pre- dvojdňový SM Jazz blues fest (konzentácie ich výrobkov na všetkých com marca a/lebo začiatkom aprívýznamnejších podujatiach vo la), medzinárodný folklórny festival • ĽUDIA A UDALOSTI •

Srem folk fest, májové stretnutie motoristov (prichádza zhruba 2000 motoristov), decembrový Deň mangalice v Zasavici, folklórna prehliadka Kolo Sriemu v Grgurevciach, taktiež menšie podujatia (Festival rečníctva, výtvarné kolónie, štrudliáda, klobasiáda...).

Ochranca mesta sv. Dimitrije, nástenná maľba v Cisárskom paláci

Pravdaže, roku 2013 Sriemska Mitrovica žila v znamení osláv výročia Milánskeho ediktu. Neboli sme pri ňom, zato sme sa ale v spoločnosti Bojany Santračovej poprechádzali po výčnelkoch starého Sirmia. Sriemska Mitrovica je vskutku múzeum pod holým nebom. Prechádzka mestom ležiacim na meste, v ktorom podľa istých údajov

žilo kedysi až stotisíc ľudí, je sviat- Zvyšky hipodrómu sa nachádzajú príslušníci chýrečnej pretoriánskej kom pre oči a všetky zmysly. Oáza štyri metre pod úrovňou súčasnej gardy. pokoja v parku, ktorému dominujú Sriemskej Mitrovice. Ako sa uvádza Konzumujúc úchvatný koktail ruiny ekonomickej časti cisárskeho na portáli mesta, je isté, že každý informácií dostali sme sa k mospaláca kedysi mocného Ríma, odu- pokus vykopať celok alebo časť tu, po ktorom sa chodci dostanú ševní návštevníka. O to skorej, že hipodrómu by mal za následok na druhú stranu rieky Sávy. Je slečna Bojana vyrozpráva vraj dlhý 297,5 metra a zopár historiek. považovaný za najdlhší Keď sa tu vraj v lete visiaci most pre chodcov roku 1972 konal výkop v Európe. Postavili ho na základov pre budúci mieste, kde sa kedysi vyobchodný dom, istý ropínal Artemidin most znábotník menom Zlatenko my tým, že bol svedkom v hĺbke asi dvoch metrov popravy sirmiumských rýľom narazil na kožený svätých mučeníkov v období prenasledovania mešec. Keď ho vytiahol, kresťanov. Terajší most v ňom našiel 33 malých zlatých rímskych mincí. dostal meno podľa jednéOdborníci zistili, že štyri ho z nich a volá sa Most z nich pochádzajú zo 4. svätého Irineja. storočia, teda z obdoV rámci urýchlenej obbia vlády Konstantina II. Obchodno-remeselnícka štvrť niekdajšieho Sirmia hliadky mesta ležiaceho a majú nedoceniteľnú na pozostatkoch Sirmia, hodnotu. Stredoškolák Zlatenko, zbúranie existujúcich mestských ktoré Rimania dobyli koncom prvéhoci sa rýľom podpísal pod jeden štruktúr, z ktorých podaktoré majú ho storočia starého letopočtu, doz najvzácnejších nálezov na území vyše 100 rokov a považujú sa za zvedeli sme sa, že sa v tom období Srbska – a už sme doma! – sa nikdy chránené kultúrne objekty. Takže mesto stalo významnou vojenskou nedočkal primeranej odmeny. hipodróm zostane spať naďalej… a strategickou základňou, odkiaľ Čudný je veru pocit stúpať po Naša sprievodkyňa nás poinfor- Rimania podnikli početné ťaženia povrchu zeme, ktorá ukrýva ta- movala o tom, k čomu sme sa už pod vedením cisárov Trajana, Marjomstvá antického Sirmia. Aké predtým dostali prostredníctvom ka Aurelia a Klaudia II. Gotického. by to bolo ohromné pozrieť sa “vševediacej” Wikipédie. V období Tu sa narodili cisári Decius Traian, vlastnými očami na jediný neod- Rímskeho cisárstva vo vtedajšom Aurelián, Probus a Maximilián. kopaný hipodróm vo svete, údajne Sirmiu najmenej dvaja cisári um- Po nich zostali zvyšky cisárskeho najväčšiu stavbu rímskej antickej reli na mor. Bojana pridala ďalšie paláca, ktoré sme si odfotili spolu architektúry mimo Talianska... závažie na tácničku s významom s niektorými ďalšími pamätihodJeho pozostatky sa datujú taktiež mesta, ktoré prikryli nánosy zeme nosťami. V nádeji, že sa k nim ešte do 4. storočia; bol dlhý takmer a storočí: Sirmium je jedno z mála dostaneme, čo doprajeme aj vám. 500 metrov a široký 150 metrov. miest, z ktorých boli regrutovaní

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bam-bam-bam-bam!

nešné bubnovanie sme začali (do)zvukmi najväčšieho a najťažšieho zvona chýrečnej londýnskej zvonice. Ako je známe, svetoznámy Big Ben sa 21. augusta, na pravé poludnie, odmlčal. Na nadchádzajúce štyri roky počas ktorých vraj hodinový mechanizmus dôkladne prezrú a zreparujú. Aby najznámejšie hodiny na svete znovu fungovali ako nové. Hm... keby tak príklad britského Big Bena nasledoval náš znamenitý Big Man! A keby sa stal zázrak a našli sa majstri, ktorí ho zreparujú, aj to tak, aby potom jeho vyzváňanie • ĽUDIA A UDALOSTI •

nepáralo uši akože nám ich pára už vyše dvoch desaťročí... Angličanom teda všeličo nefunguje, dokonca ani Big Ben. Nech sa učia od nás. U nás, najnovšie, funguje meranie priemernej rýchlosti vozidiel na diaľniciach medzi mýtnymi búdkami, ako i trestanie vodičov za prekročenie povolenej rýchlosti. Presnejšie, šeky na zaplatenie trestu zatiaľ previnilcom neprichádzajú, meškajú. Podľa dobre informovaných zdrojov – následne strachu z prekročenia rýchlosti. Keď už sme pri našich povestne perfektných cestách-necestách: na

úseku budúcej diaľnice vedúcej od Kragujevca smerom na chýrečný Koridor 10, teda na ceste vedúcej od Kragujevca po Batočinu (celkovej dĺžky 22 kilometrov) sa našim cestárom a politikom – doteraz – podarilo týždeň predĺžiť takmer na tri mesiace! Totižto ešte 19. júna, informuje Dnešok, ministerka Zorana Mohajlovićová sľúbila, že spomenutý – už vtedy dokončený úsek – otvoria behom „nasledujúceho týždňa“. Lenže akosi sa nikto nemá k činu. Žeby voľby predsa neboli na obzore? Odmlčanie londýnskeho Big Benu sa nepriaznivo odzrkadlilo aj na

našu vzdelávaciu sústavu. Rovnako ako jeho perfektné fungovanie počas posledných niekoľko rokov. Zmĺknutie chýrečného zvona u nás, ako sa ukazuje, môžbyť spôsobí obvyklé poruchy na školských zvončekoch. Podľa údajov Syndikátu vzdelávania v Srbsku a Syndikátu pracovníkov v osvete Srbska utorkový 30-minútový štrajk upozornenia môže vyústiť v permanentný. Ak vraj odborári nedosiahnu dohodu s vládou, školské zvonce začnúc 6. októbrom budú vyzváňať každých 30 minút namiesto bežných 45.

36 /4767/ 9. 9. 2017

Ľudia a udalosti NA KUS REČI S ETNOLÓGOM PATRIKOM RAGOM

Parta a veniec nie je to isté Anna Francistyová

aujímavú dielňu usporiadala Asociácia slovenských spolkov žien na sklonku augusta v Poľovníckom dome v Kulpíne: ženičky a dievčatá z 15 spolkov žien robili prvé kroky vo výrobe tradičných svadobných vencov pre mladuchy a pierok pre mladoženíchov. Účastníčky na úvod dielne oslovila aj kratšia odborná prednáška lektora Patrika Ragu, a tak mali veru o čom debatovať, kým strihali a tvarovali drobné plátenné kvietočky. K téme dielne Selenčan Patrik Rago, teraz nitriansky študent etnológie a folkloristiky, ochotne aj nám porozprával. Účastníčky dielne vo vašom príhovore predovšetkým prekvapilo, že parta a veniec nie je to isté. Ako to vlastne je? „Je rozdiel medzi týmito tradičnými pokrývkami hlavy dievčat. V encyklopédii slovenskej ľudovej kultúry parta sa uvádza ako ozdobná čelenka, ktorú nosili len slobodné dievky, vytvorená bola iba zo stužiek, ozdôb a rôznych flitrov, kým veniec je vytvorený iba z kvietkov, či už živých alebo umelo vytvorených, a má prevažne okrúhly tvar. Teda veniec nosila iba mladucha, kým partu mohla nosiť slobodná dievka. Ako príklad by sme mohli uviesť petrovské koleso: je to typ party, ale u nás sa to tak nikdy nevolalo, a nosili ho len slobodné dievky. Tiež je dôležité povedať aj to, že parta mohla byť súčasťou svadobného venca. Aj tu dobrý príklad vidíme v Petrovci, kde to koleso zo stužiek môže byť súčasťou svadobného venca. Teda slobodné dievky nosili partu a mladuchy len veniec, prípadne veniec s partou. Kým slobodné dievky nemohli nosiť veniec.“ Zaujímavé, ale u nás je zaužívané, že mladucha nosila partu... „Vychádzame z toho, čo hovorí encyklopédia, ale v našom ponímaní sa to už zmenilo. Ale máme aj niektoré obmeny. Napríklad v Kovačici sa parta volá len ten

www.hl.rs

venček, ktorý ide na hruď, ale keď išla snúbenica na ohlášky, nenosila ho, len keď išla k sobášu. Vo Vojlovici, Hajdušici parta sa tiež tuším volá len ten venček z kvetov, ktorý ide na hruď, veniec sa aj volá veniec. Čiže môžeme z tohto vydedukovať, že aj u nás to niekedy boli dve rozdielne pokrývky a postupne sa to tak zmiešalo, a aj názvoslovie sa prelína. To, pravdaže, nie je zle, že sa to tak vyvinulo, zmenilo, ale dobre je poznať aj pôvod tejto záležitosti.“ V Kulpíne sa teda robili vence... Mali ste aj originály ako modely. Do akej miery sa podarilo vyrobiť čím originálnejšie vence? Ten základ asi vždy bolo plátno, však? „Áno, biele plátno pretrváva vo všetkých vencoch a ani ostatný materiál nebol problém zohnať: krepový papier a drôt rôznej hrúbky. Problém sme mali s raznicami, ale v druhý deň sme aj to riešili. Sú to dlátka, ktorými sa vybíjali kvietky na drevenom pníku. Trochu sme však aj improvizovali: pomohli sme si lakom na vlasy, ktorý sme použili namiesto škrobu na spevnenie plátna. Tento spôsob mám už odskúšaný. Kedysi sa plátno škrobilo, ale to trvá, kým to vyschne, kým sa vyžehlí. Viem, že teraz jesto aj škrob v spreji, ale niektoré účastníčky pripomenuli, že miesta, kde sa dobre nepostrieka, vedia aj ožltnúť, tak sme to radšej neriskli. Tak sme sa spoločne niečo nové aj naučili.“ Aj robiť rôzne drobulinké kvietky, však? „Najťažšie to majú báčske spolky, ktoré majú veľký konvalinkový typ venca. Potrebujú naň ohromné množstvo konvaliniek, aj vyše 40 000. Keď ide o typ kvietkov, báčske teda majú konvalinky, Kovačica má klinčeky, Selenča sedmokrásky, aj Stará Pazova má sedmokrásky, iba trochu väč-

Informačno-politický týždenník

šie ako selenčské, Vojlovica má štylizovaný kvietok, päťlístok, podobný má aj Padina. Aradáč má odlišný, a čo sa týka slovenských prostredí jedinečný veniec: tam nie zo škrobeného plátna, ale z papiera vystrihujú slzičky, ktoré sa potom voskujú a z nich sa ďalej vyrába tá svadobná pokrývka hlavy pre mladuchu.“ Všetky kvietky sú biele? „Áno, všetky sú biele, lebo základ tvoria biele kvietky. Je to symbolika. Odlišný je pazovský veniec, ten je celý modrý. Teda základ je modrý, na ktorý sa ukladá niekoľko ružových a bielych kvietkov. Selenča má veľmi pestrý veniec, tam sú všetky farby: ružová, modrá, zelená, červená, fialová. Takmer na všetkých som videl i zlaté nite, niektoré majú korálky, perličky, potom pazovská, selenčská, pivnická, tuším aj padinská majú aj zrkadielka. Nielen preto, aby sa ten veniec jagal, svietil, kým mladucha ide ulicou, ale je tu aj archaický význam: ak nejaká bosorka chcela mladuche počarovať, keď sa ocitla blízko mladuchy, uzrela sama seba v tom zrkadielku a tá negatívna sila sa od dievčaťa odrazila. Teda to zrkadielko malo aj ochrannú funkciu.“ K svadobnému vencu, či k tej našej parte patril aj patričný účes. „Áno, pravdaže, napríklad pod veľkým báčskym vencom sa vrkoč nesmel vidieť, aj keď ho tu dievka poslednýkrát mala, teda bola učesaná ako slobodná dievka. V Kovačici bola ešte len v deň sobáša učesaná na vykrútky, potom už nosila čepiec. Teda na báčskej svadbe bol vrkoč prikrytý kolesom, v iných prostrediach iným typom stúh, prípadne mašľami. Zaujímavé bolo v Pivnici, tam sa vrkoč videl, ale vždy musela byť na ňom ružička vytvorená zo stužky.

A je to pozostatok tej party, lebo je vypracovaná zo stužky a nosila ju len slobodná dievka, prípadne ešte snúbenica v deň sobáša. Zátylok sa ešte prikrýval rozmarínom spleteným do okrúhleho venčeka.“ Účastníčky dielne zaujalo, že svadobné vence neboli len symbolom sobáša, teda radosti... „Áno, také obnosené sa používali pri fašiangových oslavách, ale mali miesto i na pohreboch. V Hložanoch bol napríklad taký zvyk, že keď zomrela mladá dievka, na hlavu sa jej kládol ten veľký svadobný veniec. Pri zatváraní truhly sa však zosnulej kládol k nohám, lebo sa verilo, že ak jej zostane na hlave, tak sa tam nazbiera toľko hadov, koľko je v tom venci kvietkov. Teda aby jej tvár v predstavách smútiacich zostala neporušená, radšej jej ten veniec sňali z hlavy. Veniec sa kládol preto, lebo všetkým záležalo na tom, aby sa aspoň v tom záhrobnom živote dievka vydala, teda aby si na tom druhom svete našla svoj pár. Starým dievkam sa veniec nekládol, ani starým mládencom sa nedávali svadobné pierka. V niektorých prostrediach, keď zomrela mladá dievka, tak ju v pohrebnom sprievode sprevádzal mládenec, ktorý symbolizoval jej budúceho ženícha, a naopak, keď zomrel mládenec, tak ho sprevádzala mladucha. Bola to len symbolika, nebolo to niečo hanlivé... Len som chcel konštatovať, že dosť vencov skončilo v hroboch.“ Kam sme sa to dostali... Vráťme sa ku kulpínskym kvietkom pre budúce svadobné vence na radostné chvíle. „Veľa sme urobili, ale robotu sme nezakončili. Ženičky už navrhli, aby sme si v zime usporiadali priadky a pokračovali v tejto práci. Ale ja som veľmi spokojný s tým, čo sme v Kulpíne urobili, že ženičky a dievčatá majú zručnosť, vzťah k týmto ručným prácam, trpezlivosť, že tvoria, skúšajú, ako si zjednodušiť prácu a dosiahnuť pritom želaný typ kvietka. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI S VIEROSLAVOU VÁLOVCOVOU Z KOVAČICE

Voňavý príbeh výroby mydla Anička Chalupová

– Prvé mydlo bolo veľmi dobré. Moji domáci a ľudia, ktorí si priali vyskúšať ho, boli nadšení. Pre mňa to bolo veľkou motiváciou, aby

rírodná a organická kozmetika nie je luxus, ani novodobý trend – mala by byť samozrejmosťou a správnym v ýberom. Mnohí však ešte stále nečítajú zloženie produktov a myslia si, že keď je niečo z vyspelej krajiny, znamená, že je kvalitnejšie. Keď ide o domáce mydlá, väčšina z nás má pocit, že za ich výrobou stojí náročná práca. Kovačičanka Viero- Vieroslava s dcérami Luciou a Katarínkou slava Válovcová, učiteľka v základnej škole, tvrdí som mydlo vyrábala aj naďalej. opak a hovorí, že je to predovšet- Prvé kúsky boli bez vône, s kokým zaujímavá, voňavá a užitočná kosovým, palmovým a olivovým záľuba. olejom, teda s takými olejmi, aké – Výrobou mydiel som sa začala sa dajú nájsť v našich kovačických zaoberať pred viac ako tromi rokmi. obchodoch. Neskoršie som začala Najprv som sa pozerala, ako to pridávať aj iné oleje, ktoré som si robia iní, zapáčilo sa mi, takže som kúpila cez internet. Teraz sú také sa čoraz väčšmi začala zaujímať, firmy, ktoré prostredníctvom inako sa to ďalej spracúva, aké sú ternetu predávajú všelijaké kozskúsenosti iných. Pokúsila som sa metické suroviny. Niektoré veci sa zasa dajú zadovážiť na Slovensku a v USA. Kedy ste prvýkrát verejne prezentovali svoje produkty? – Bolo to v rámci osláv Kovačického októbra. Rozprávala som o nich a, samozrejme, aj ponúkala svojim kamarátom a známym, teda vyskúšali sme ich spolu a im sa to zapáčilo už od prvého vyrobeného mydla. Všeličo som čítala na blogoch. Nie vždy sa mydlá iným výrobcom vydarili. Moje sa hneď ukázali ako veľmi dobré. Tieto mydlá sú zdraNa trhu na Slovensku vé, vyrobené z rastlinných olejov, neobsahujú žiadne vyhľadávať tému prostredníctvom chemické prímesi, žiadne chemické internetu, čítala som o tom články. zložky. Veľmi dobre pôsobia na Keď som prvýkrát vyrobila mydlo, pokožku a ukázali sa lepšie aj od bola som istá, že s tým budem tých vyrobených v továrni. Mydlá pokračovať vážnejšie. som vystavovala na rôznych trhoch Ako vyzerali vaše prvé mydlá? umeleckých remesiel. V Piešťanoch Boli ste spokojná so svojimi vý- som sa zúčastnila na takom trhu robkami? už dvakrát a prednedávnom som • ĽUDIA A UDALOSTI •

zím mliekom a iné. Každé mydlo, predtým, než ho niekomu dám, najprv ja sama vyskúšam. Mám teda široký výber mydiel všetkých vôní, vyrobených podľa osvedčených receptúr. Aký je váš recept na výrobu voňavého mydla? – Je niekoľko spôsobov, ako vyrobiť mydlo: môže to byť „za horúca“ a tzv. spôsob výroby mydla „za studena“, ktorý ja najčastejšie používam. Do toho dávam 4

bola v Senci, v Ústroni v Českej republike, v Belehrade na veľtrhu kozmetiky, na veľkonočných trhoch, v Báčskom Petrovci na SNS a podobne. Ten trh umeleckých remesiel v Piešťanoch sa mi najväčšmi páčil, lebo je najväčší, zúčastňuje sa ho veľký počet remeselníkov a organizovaný je na vysokej úrovni. Ktorí zákazníci prejavujú záujem o vaše výrobky? – Sú rôzni, ale najviac kolegovia, riaditelia, ktorí mi Takto sa to robí dôverujú, lebo ľudia nevedia, o čo ide a obávajú alebo 5 druhov oleja. Do mydla sa, kým to nevyskúšajú. Keď sa pridáva najväčšie percento olisi napokon moje výrobky vového oleja, potom kokosového, palmového, a potom sa pridáva aj to bambucké maslo, čiastočne ricínový olej, mandľový, avokádový a pod. Do toho sa potom pridá sódium a voda. Namiesto vody môže sa pridať kozie mlieko, čaj alebo káva. Hmota sa dobre vymieša, a potom sa vyleje do tvarovacích foriem, kde má odstáť 24 hodín. Neskoršie sa z formy vyberie, rozkrája a po 3 – 4 týždňovom zrení Formy môžu byť všelijaké sa môže používať. kúpia, stávajú sa mojimi stálymi V akých tvaroch vyrábate zákazníkmi. mydlo? Aké mydlá si najčastejšie ku– Najčastejšie v podobe obdĺžpujú? nika, čiže kvádra. Sú to najjedno– Sú to mydlá podľa mojej recep- duchšie tvary, ale na nich sa dá túry, napr. s aktívnym uhlím, tzv. najlepšie ukázať vzorka. Mám aj antioxidačné, čistiace, levanduľové, také jednotlivé formičky srdiečok, nechtíkové, rozmarínové, s ko- motýlikov a pod., ktoré sú predovšetkým zaujímavé deťom. Aké máte plány do budúcna? – Prednedávnom som začala vyrábať aj krémy na telo, rôzne peelingy, telové maslá, kúpeľové šumivé bomby a pod., o ktoré prejavili záujem aj zákazníci z iných kontinentov. Teraz je to tak, a neskoršie uvidíme. Vyrábam mydlá vedľa svojej učiteľskej práce, ktorú mám naozaj rada, ale nikdy sa nevie, čo život prinesie. V iných štátoch už dávnejšie, u nás však trošku neskoršie, sa začalo prebúdzať povedomie ľudí o zdravých výrobkoch a zdravom živote. V ponuke má mydlá nielen Uvidíme, akým tempom budeme pekne voňajúce, ale aj farebné k tomu smerovať. 36 /4767/ 9. 9. 2017

Ľudia a udalosti MISIJNÁ SLÁVNOSŤ BÁČSKEHO SENIORÁTU V KYSÁČI

Po službách Božích zasadili strom reformácie

Sadenie stromu reformácie pri kysáčskom kostole

Elena Šranková

isijné služby Božie báčskeho seniorátu prebiehali v nedeľu 3. septembra v kysáčskom kostole. Realizovali ich z príležitosti päťstého výročia reformácie, ako i 230. výročia založenia evanjelického a. v. cirkevného zboru v tejto dedine. Prítomných v chráme Božom privítali Vladimír Valent, senior

báčsky a farár selenčský, a Ondrej Marčok, farár kysáčsky. Senior Valent okrem toho mal osobitný príhovor na záver služieb o význame reformácie a viery v živote kresťanov. Kázeň Božieho slova s modlitbou predniesol a apoštolské požehnanie udelil Ján Zahorec, farár cirkevného zboru v Pivnici. V kázni sa snažil obsiahnuť päťsté výročie reformácie, 230. výročie založenia

cirkevného zboru v Kysáči a misijnú slávnosť, nuž sa zameral na tému slobody a spravodlivosti. Biskup Slovenskej evanjelic-

žovi, odpustkom a neporiadku vo vtedajšej cirkvi. Bolo to 31. októbra 1517. Biskup záverom služieb Božích vykonal Áronovské požehnanie. V bohoslužbách Božích účinkovali i Marta Dolinská, Viera Bathoryová a Jasmina Kotasová-Medveďová, farárky v Bajši, Laliti a Silbaši, ako aj Vladimír Grňa, Jaroslav Kopčok a Jaroslav Javorník, farári v Báčskej Palanke, Hložanoch a Kulpíne. Veriaci z evanjelických cirkevných zborov v Báčke, ktorí naplnili kysáčsky kostol, mali z takýchto služieb opravdivý duchovný zážitok. Prispeli k tomu i vystúpenia spevokolu a mládeže domáceho zboru pod vedením farárky Dariny Marčokovej, ktorá mala na starosti kantorskú službu. Po absolvovaní služieb, s cieľom zachovať pamiatku na výročie uverejnenia téz teológa Martina Luthera vo Wittenbergu, vedľa kysáčskeho evanjelického chrámu Božieho zasadili strom reformácie. Vykonali to biskup Vrbovský, senior Valent a farár Marčok. Odzneli pritom príležitostné pesničky a primerané slová. Ináč stromy reformácie by mali zasadiť všetky cirkvi pôsobiace v rámci Luteránskeho zväzu.

Účastníci Misijných služieb Božích v Kysáči

Vystúpenie domáceho cirkevného spevokolu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kej a. v. cirkvi v Srbsku Samuel Vrbovský vo svojom príhovore pripomenul, že bežný rok v celom evanjelickom či luteránskom svete prebieha v znamení výročia udalosti, keď Martin Luther na dvere chrámu vo Wittenbergu pribil 95 výpovedí proti pápe-

Po službách Božích a výsadbe stromu reformácie kysáčski cirkevníci sa so svojimi hosťami pobavili pri občerstvení. Aj to akiste prispelo k tomu, že si všetci účastníci na Misijné služby Božie v Kysáči budú trvale spomínať. • ĽUDIA A UDALOSTI •

OPRÁŠENÉ REPORTÁŽE NA SKLONKU LETA (3)

dohovorili, že mi budeš rozprávať o svojich štyridsaťročných zážitkoch na lodi, nech vezme odliv! Čo na tom, to prešlo, a teraz poďme sa prejsť, veď ty všetky rovinjské uličky poznáš (ak by som sa necítil dobre). Živeli! Teda: na zdravie!

V rovinjských uličkách Potulky, stretnutia, rozjímania a iné... Juraj Tušiak

talo sa tak, že bolo asi po desiatej večer, keď taký jeden starší maďarský turistický pár, nedočkavý rána a Rovinja, vyšiel na ulicu. Ona – unavená starenka; on sa – aj popri krivanke, ktorou sa oháňal, snažil vypadať čím mládeneckejšie. Len čo docestovali a našli si ubytovanie v jednej malej uličke, meno ktorej si napochytre ani nezapamätali... A potom nastali trampoty! Na príčine sú tie rovinjské uličky, »adín pereúlok« – povedal turista. Ale tých »pereúlkov«, tých rovinjských uličiek je tak mnoho a tak sú neštvorcovite poukladané, že sa jedným smerom vydáš a zrazu sa nájdeš – v súkromnej kuchyni. Nuž a turista zo všetkého pamätal, že to bola ulička úzka, že tam bol nejaký dom s drevenými okenicami... A starká len založila rukami, lebo jej bolo už všetko jasné. Vlastne tmavé. Koľko je takých! Ktovie, ako sa do rána doplátali ku svojej izbe, v ktorej ich čakali nerozbalené kufre... a ešte niekoľko vytúžených dní na rovinjských plážach. Teda: svoj príbytok si predsa len našli, čo sme im aj neporadili, a tak sa ešte raz potvrdilo, že sa v labyrinte predsa možno vyznať aj bez povestného klbka... A TERAZ O KLBKU Vopred vyrozprávaná historka sa zdá na prvý pohľad možno dosť nezmyselná. Ale »vo všetkom nájdeš zmysel« – povedal neviemktorý mudrc. Veď Rovinj bez tých svojich svojských a svojráznych uličiek by nebol Rovinjom: ako Petrovec bez Vrbary a Kovačica bez umelého jazierka. A z tých uličiek všetky čará vyklíčia: v prvý súmrak turistu a každého návštevníka uvíta klbko detí, ktoré sa nepokorujú ani tej tetuške či ujovi, čo pred ôsmou šarmantne povedia »deti, dobrú noc« (prečo ten ujo ide tak včas spať) a klbko piskotavých morských lastovičiek. Nevieš, ktoré klbko väčšmi piští. A druhé klbko – klbko uličiek – je ešte krajšie. Treba mať niekoľkoročnú skúsenosť a šiesty zmysel orientácie, aby si sa z klbka a spleti ulíc dostal tam, kam si zamieril, • ĽUDIA A UDALOSTI •

alebo – domov. Zdá sa mi, že najväčšie rovinjské čaro sú tie uličky, v ktorých nájdeš všetko... K ich sláve chcem povedať niekoľko slov... Teda: po kamennej dlažbe, ktorú sem-tam zriedkavé lejaky dočistučka vyumývajú, potuluješ sa pomedzi dva rady domov. Na dvory miesta nezbudlo... Ulica široká hádam aj dva metre, ale má hrdé meno: Via Strada... Stube Costantini... Via aporeto...

Rovinja. Všimol som si ťa, ale nie podľa tej okyptenej ruky, lež podľa piesne, ktorú tak často spievávaš. Slová piesne neznám, ale obsah rozumiem. Ten obsah si už domyslím, a hádam sa nezmýlim. ŠTYRIDSIATY Už tretí rok ťa vídavam. Prvýkrát som si všimol tvoj kýpeť, tú ruku, ktorú lodné lano kedysi, keď si mal štrnásť rokov, nemilosrdne pritlačilo a zakosílilo, aby z nej viacej nebola

Rovinj Buďte požehnané a všade vítané, rovinjské uličky, ktoré nevediete nikde – a všade. A vždy do viech! Aj Rovinj má svoje viechy. Bratislavské som »nepreštudoval«, ale prirovnávať ich nielen preto s rovinjskými nechcem. Šjora Anna, šjora Marija šjora Mare... neobávajte sa žiadnej inšpekcie, že vám zákazníkov odbije... Veď tá inšpekcia ani nechodí tak často! Blahoslovená vaša domácka výroba vína a konkurencia hotelom, blahoslavené »čokoty« a blahoslavené sú tiché rovinjské večery vo vašich viechach, kde človek nikdy nemusí byť sám, ak si to výnimočne nezapraje a neurobí sa väčším samotárom, ako je. A je to: na dvoch súdkoch doska – lavička, debnička – stôl, päťstolitrové sudy – zásoba. Hoj-hoj, tu my budeme, drahý Quarandoto Metto (čo ti v skomolenej taliančine a preklade na našskú reč znamená: štyridsiaty). Videl som ťa v tej novoročnej relácii ľudových piesní z

taká ruka, aké bývajú iné ruky. Ale len navonok: aj ten kýpeť dokázal ešte potom – a až dodnes – pracovať na lodi, rybáriť, kŕdle sardiniek loviť a sem tam aj svoju rybu na trhu alebo turistovi predať. Ukradomky. Druhýkrát som sa už vžil do tvojej piesne: traja Rovinjania – kvarteto. Vtedy si očakával syna, že sa ako toho leta má vrátiť zo Švédska, aspoň na videnie, na návštevu. A tohto roku ti syn prišiel, nechceš povedať, čo ti priniesol. Asi nič, okrem vzácneho stretnutia po niekoľkých rokoch. Možno aj vnuka. Nech ti je zdravý! A ešte ti dávam tieto dve fľašky zo sériovej výroby »Jugo-cockta«, lebo svoje »kvarty« pijávaš len z takej fľašky. Možno preto, že si si tak zvykol. Ale zlé jazyky vravia, že šjory nedolievajú a že si svoju presnú mieru – 0,25 litra – chceš využiť a užiť čím úplnejšie. Nech ti je na zdravie! A to, čo sme sa dohovorili – ne-

PLÁŽE Všeličo na tomto svete. Viem, že sa na Crveni otok (Červený ostrov – pomenovaný asi podľa farby pôdy, alebo hotela na ňom) člnom dostanete za niekoľko stoviek dinárov a dosť rýchle. Viem, už aj očakávate, že spomeniem, že je tam nudistická pláž, ako sa tam ľudia kúpajú... No, tento, všetci nahí... ale musím vás sklamať: naháčov som vôbec nevidel. Nie aby ma to nezaujímalo, ale že je tam za liter piva potrebné investovať desať nových alebo 1 000 starých dinárov, toľko do cestovných trov a už máme; väčšmi sa oplatí ten mimoriadne vysoký (ne) každodenný zážitok prepočítať na úroveň cien vo viechach (dvadsať štvrtiek vína). Ho-ho, to máme rezerv na niekoľko dní! Nuž sa len uspokojíme mávnutím ruky, ktoré má zvýrazniť podceňovanie všetkých atrakcií. Prosím, žiadne apartmány, žiadne hotely a nočné lokály. Popri nich pekne prejdeme, keď ideme do malebného zálivu Punta Corrente a parku Zlatni rt (Z1atý mys). Veď voda – ako voda, dar boží každému a pre každého, more je široké a nekonečné, načo ešte aj na márnosti sveta troviť. Beztak je tých márností dosť a dosť. oOo A tu sa mi už prichodí s Rovinjom rozlúčiť. Využil som všetko, čo sa využiť má; slnko, vodu, víno a ticho. Teraz si ma ľudia viacej všímajú, lebo som opálený, a podľa toho vedia, že som išiel »k moru«. Aj ja som si svoj akýsi záväzok splnil, uspokojil svedomie, nikomu nič nedlhujem, ale sa mi zdá, že som v Rovinji už ako doma. Prejdeš sa ulicou a na sto pozdravov sa ti treba odzdraviť. Aká je príčina, že sú Rovinjania takí prívetiví, a že sa u nich cítiš ako doma? Tak sa turizmus nerobí, lebo sa môže stať, že na letovanie z domu domov nepôjdeme! Ej, vedia Rovinjania, čo robia: neboja sa takejto hrozby. (A ani ja to nemyslím vážne). (Uverejnené v Hlase ľudu ročník XXIV číslo 32 z 5. augusta 1967)

36 /4767/ 9. 9. 2017

Otec Môj otec je veľmi dobrý, rád ho veľmi mám. Nikdy nie je na mňa prísny, s ním sa ja rád hrám. Spolu pozeráme basketbal a futbal. Šport by nebol taký, keby sme s otcom neboli rovnakí. Milujem aj jeho jedlo, najlepšie ho chystá, nedám ho ani za stomiliónov, s otcom všetko získam. Daniel Jonáš, ôsmak, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

Bývalým ôsmakom Nový školský rok sa začal a tento Detský kútik venujeme prácam bývalých ôsmakov, ktorí sú teraz už stredoškoláci. A nové práce školákov čakáme aj na našej stránke na Facebook-u. Danuška Berediová

Anna Chrťanová, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Láska Všade je ticho, všade iba mraky, počujem iba spevavé vtá ky. Tie vtáky akoby ku mne hovorili, že som iba tvoja jediná, môj milý. V tmavej izbe v noci sed ím, na fotku tvoju sa pozer ám. V tom moje srdce svoj tlkot zrýchli, lebo vlastné pery na tvo jej tvári vidím. Anita Petrášová, ôsm

ačka, ZŠ T. G. Masar yka, Jánošík

Anna Urbanová, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč Darko Novaković, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč Mila Privizerová, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Jediná žiadosť

ktorú mám, Jediná žiadosť, . je mať priateľa tak ľahko, To sa vraví, len ľmi ťažko. boku, keď ti je už ve vždy pri mojom Chcem priateľa každom mojom kroku. pri chcem ho mať c bez sna no je i m ď Aj ke , ci a sen bez no pomocný. priateľ mi je ná ľké, je trápenie ve Žiť bez priateľa stále hreje, ťa sť no úprim hrozne veje. lebo priateľova e duje a sneh dn sr astí, ilo m ne or et i, v bôli a v nešť aj keď vonku vi iechu, v radost sm v , tu ľ a. te áš ia in Preto, ak je pr život všeličo pr ie znáša, aj keď všetko sa ľahš , ôsmačka, Sára Hučková yka, Jánošík ZŠ T. G. Masar

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Katarína Malariková, ôsmačka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVI 9. septembra 2017 Číslo

17 /1947

Z PRODUKČNEJ BURZY

Sója z novej úrody 49 dinárov Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 28. augusta – 1. septembra 2017 bol zaznamenaný nižší tovarový aj finančný obrat ako v predchádzajúcom týždni. Zastavený bol aj dvojtýždňový plynulý pokles ceny sóje z úrody 2016 a pšenice z tohtoročnej úrody. Tovarový obrat bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší o 34,48 % a finančný o 34,94 %. Cena sóje z minuloročnej úrody bola v uvedenom období 54,25 din./kg (59,67 s DPH), čo je o 4,13 % viac ako v predchádzajúcom týždni. So sójou z tohtoročnej úrody sa obchodovalo po cene od 48,00 do Ľubica Sýkorová 49,00 din./kg bez DPH. Na novosadskej burze v uvedenom Už tradične sa začiatkom septembra na výstavných políčkach Inštitútu pre rastlinnú období nebol záujem o kukuricu. výrobu a zeleninárstvo na Rímskych Šiancoch stretávajú pestovatelia, výrobcovia, Predávala sa od 16,30 do 16,50 din./ obchodní partneri s odborníkmi a šľachtiteľmi z inštitútu, aby sa porozprávali, poradili a kg bez DPH, no kupujúci ponúkali pokúsili sa vyriešiť problémy, ktoré výrobcov počas pestovateľskej sezóny sprevádzajú. iba 16,00 din./kg bez DPH. Najväčší záujem bol o pšenicu, ktorej cena bola 17,61 tomto roku sa o niečo sóje, slnečnice, ciroku, ale rých oblastiach Vojvodiny din./kg (19,37 din./kg s DPH). skôr ako obyčajne – už aj novinky pripravené pre počas troch mesiacov neV porovnaní s predchá1. septembra opäť v nastávajúcu pestovateľskú boli žiadne zrážky, najväčšie dzajúcim týždňom bola hojnom počte stretli hostia z sezónu. škody sú zaznamenané na drahšia o 1,21 %. celého Srbska a zo zahraničia Prítomných privítal riaditeľ kukurici a sóji. Suchu odolala Slabý dopyt bol (z Iránu, Bulharska, Ukraji- Inštitútu pre rastlinnú výrobu jedine slnečnica. Podľa jeho aj po slnečnici po lenia pre ny, Maďarska, Rumunska, a zeleninárstvo Nový Sad slov tohtoročné katastrofálcene 38,00 din./ Chorvátska, Grécka, Bosny prof. Dr. Ján Turan, ktorý vy- ne sucho nás spomalilo, ale kukuricu a kg bez DPH. a Hercegoviny, Macedónska, zdvihol, že Deň polí nie je len neporazilo a na tohtoročnú Dr. Vladimír ○ Slovinska). Inštitút dlhodobo krátke stretnutie obchodných situáciu musíme pozerať ako Sýkora, vedúci Oddelenia pre alpracuje na výskume a vývoji partnerov a návštevníkov, na ďalšiu výzvu. nových odrôd a hybridov ale predstavuje aj úvod pre Hosťom sa prihovorili aj ternatívne kultúry a poľných plodín a výsledky budúce dlhodobé vzťahy a vedúci jednotlivých oddelení organickú výrobu. Po oficiálnej časti si svojej činnosti každoročne upevňovanie už existujúcich. – Dr. Svetlana Baleševićoprezentuje širokej verejnosti. Podľa predbežných odhadov vá-Tubićová, vedúca Odde- hostia mohli prezrieť výPestovatelia tak majú príle- škody na porastoch spôsobe- lenia pre sóju; Dr. Vladimír stavné políčka, kde im boli žitosť vidieť nielen staré a né suchom sa pohybujú okolo Miklič, vedúci Oddelenia pre k dispozícii odborníci, ktorí osvedčené hybridy a odro- 600 miliónov eur. Vzhľadom priemyselné plodiny; Dr. Mili- im ochotne odpovedali na ○ dy kukurice, cukrovej repy, na skutočnosť, že v niekto- sav Stojaković, vedúci Odde- všetky otázky.

JESENNÝ DEŇ POLÍ NA RÍMSKYCH ŠIANCOCH

Kvôli suchu najväčšie škody na sóji a kukurici V

Z obsahu Blíži sa jesenná výsadba stromčekov Str. 2

Dediny, polia a aj čosi iné

Vistéria – klenot našich záhrad Str. 3

Str. 5

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

Blíži sa jesenná výsadba stromčekov Ľubica Sýkorová Správny spôsob výsadby patrí medzi činitele, od ktorých závisí úspešnosť pestovania ovocia. Pretože ovocné dreviny pestujeme na trvalom stanovišti dlhý čas, veľkú pozornosť musíme venovať už samotnej predvýsadbovej príprave pôdy. Veľmi dôležitý je aj výber biologického sadivového materiálu, vhodného do daných agroekologických podmienok a u väčšiny ovocných druhov tiež o vhodne zvolenú kombináciu odroda – podpník. VÝZNAM PREDVÝSADBOVEJ PRÍPRAVY PÔDY Predvýsadbová príprava pôdy závisí od toho, akú pôdu máme k dispozícii. Ak ide o pôdu kvalitnú s hlbokou ornicou a priepustnou spodinou, príprava je pomerne jednoduchá. V takomto prípade stačí pozemok hlboko zorať alebo zrýľovať so súčasným zapracovaním organických a priemyselných hnojív. Ak máme menej kvalitnú pôdu s nevhodnou štruktúrou, alebo je veľmi zaburinená, prípadne sa na nej nachádzajú staré, zanedbané ovocné stromy, v takomto prípade je predvýsadbová príprava veľmi náročná a vyžaduje rekultiváciu počas 2 – 3 rokov. Pri odstraňovaní starých stromov sa snažíme vykopať a odstrániť čo možno najviac koreňov. Vyčerpané – unavené pôdy treba zrigolovať, obohatiť živinami a organickými látkami a upraviť pôdnu reakciu. Rigolujeme do hĺbky 0,6 až 0,7 m. Pri pridávaní priemyselných hnojív a organických látok sa snažíme tieto umiestniť v celom pôdnom profile. Po ukončení rigolácie

povrch pôdy urovnáme a po čiastočnom uľahnutí môžeme napríklad vysiať strukovinoobilnú miešanku, ktorú v čase kvitnutia zapracujeme do pôdy. Pred melioračným alebo základným hnojením je potrebné urobiť rozbor (analýzu) pôdy. Základné hnojenie sa robí tesne pred výsadbou do pásov, ktoré sme si vytýčili pomocou kolíkov po rozmeraní radov. Vyzretý maštaľný hnoj – polovicu z predpokladaného množstva aplikujeme tesne pred orbou napr. do pásov širokých od 1 do 1,2 metra. Naň sa pridá aj polovica z predpokladaného množstva minerálneho hnojiva a celá plocha sa poorie do hĺbky do 35 cm. V prípade výskytu pôdnych škodcov je potrebné pridať aj niektorý pôdny insekticíd. Po orbe nasleduje smykovanie, čím sa urovnáva povrch pôdy. Zároveň sa drobia hrudy a ničia buriny. Smykujú sa predovšetkým pôdy, ktoré majú povrchovú vrstvu relatívne kyprú. Na ťažších zlievavých pôdach, ktoré majú vrchnú vrstvu silnejšie uľahnutú, alebo už vyschnutú,

sa namiesto smykovania, ktoré by bolo nekvalitné a neefektívne, povrch pôdy kyprí a urovnáva bránením. Tesne pred výsadbou ovocných stromčekov rozhádžeme zvyšný maštaľný hnoj a minerálne hnojivo, ktoré plytko zapracujeme do pôdy. TERMÍN VÝSADBY V našich podmienkach sa najviac využíva výsadba na jeseň, keď je v ovocných škôlkach najlepší výber sadivového materiálu. Pri jesennej výsadbe sú menšie nároky na zavlažovanie, stromčeky do začiatku zimy vytvoria nové korienky a ujatie býva spravidla lepšie. No musíme ich chrániť pred poškodením mrazmi a zverou. Jesenný termín sa odporúča najmä v teplejších oblastiach s dlhšou jeseňou, menším výskytom skorých jesenných mrazov. Pri výsadbe broskýň je však vhodnejší termín na jar. PRÍPRAVA JÁM Keď budeme vysádzať stromčeky do pôdy dobre pripravenej (hlboko prekyprenej a prevrstve-

nej, obohatenej o organické látky a živiny), nemusíme kopaniu jám venovať mimoriadnu pozornosť. Stačí ich vyhĺbiť primerane veľké a pri sadení korene zahrnúť ornicou premiešanou s kompostom. Čím je pôda horšej kvality, tým väčšie jamy treba pripraviť. V priemerných podmienkach pripravujeme jamy s rozmermi 0,8 – 1,0 x 0,8 – 1,0 m a hlboké 0,6 – 0,7 m. Pri kopaní jám v záhradách ornicu i spodinu ukladáme zvlášť, dno prerýľujeme, pridáme dobre vyzretý kompost, primiešame fosforečné a draselné hnojivá a v závislosti od ph pôdy, tiež mletý vápenec. Jamy kopeme s dostatočným predstihom. VYSÁDZANIE Keď vysádzame stromčeky ku kolom, zatlčieme ich do stredu jám asi dva týždne pred vlastnou výsadbou. Na skyprené dno pridáme priemyselné hnojivá a premiešame ich so zeminou. Potom do jamy pridáme zeminu premiešanú s kompostom. Do polovice až dvoch tretín zahrnutá jama je pripravená k vlastnej výsadbe. Tesne pred sadením upravíme stromčekom koreňový systém. Nožom alebo nožnicami odstránime polámané alebo inak poškodené korene. Na ostatných koreňoch hladkým rezom skrátime konce tak, aby vznikli čo najmenšie rany. Ak boli stromčeky dlhší čas vonku nechránené a zaschli im korene, ponoríme ich na niekoľko hodín do vody. Pri výsadbe postupujeme tak, že stromček umiestnime ku kolu do stredu jamy, pričom dbáme na rovnomerné rozmiestnenie koreňov. Ku koreňom prihŕňame ornicu, pričom stromčekom potriasame, aby pôda vyplnila všetky priestory medzi koreňmi. Zároveň stromček povyťahujeme, aby zostal v správnej hĺbke, to znamená tak, ako rástol v škôlke. Miesto očkovania má byť 5 – 10 cm nad povrchom pôdy. Treba však rátať s tým, že pôda ešte uľahne, a preto ich vysádzame o niečo vyššie. Kry a kmienikové tvary ríbezlí a egrešov sadíme o 10 až 15 cm hlbšie, ako rástli v škôlke. Pôdu ku koreňom pritlačíme a zalejeme vodou – 10 litrov na jeden stromček. Pri jesennej výsadbe nakoniec pri kmieniku vytvoríme zo zeminy malý kopček (asi 20 cm). Stromčeky vysadené na jeseň striháme až na jar. ○

36 /4767/ 9. 9. 2017

ZO 45. MEDZINÁRODNÉHO SALÓNU UMELECKEJ FOTOGRAFIE – ŽISEL 2017

Dediny, polia a aj čosi iné Oto Filip

akedy je veľká škoda, že človek nemôže naraz byť na dvoch miestach. Alebo to, že sa dve podujatia, na ktorých mu záleží, konajú v rovnakom termíne. Ako je známe, Zoltán Bissak: Andrija a jahňa v prvý augustový víkend sa v Báčke, najmä autorov. Na výstav Petrovci, konali Slovenské vu je zvolených 99 národné slávnosti. V banát- fotografií podpísaskej Omoljici v ten istý víkend ných 79 autormi. prebiehal už tradičný, po rade Žisel je festi45. Medzinárodný salón ume- val špecifický a už leckej fotografie na tému Život dávno si vydobyl dediny. Na podujatí Žisel 2017, pevné miesto na ktoré už dávno prerástlo rámce tunajšej fotografic-

vznik nových pohľadov a uhlov pozorovania, svieže námety, nové idey a zvyky, inakšie prístupy. Na to, že aj staré môže byť inakšie a nové, prírodné a nestvárnené veľmi modernou technikou, a že v každej dobe platí tá zásadná deľba na snímky dobré a zlé, poukazujú aj tohtoročné víťazné práce. Keď ide o trojčlenný súbor Ján Valo: Narodenie škvariek

Ján Valo: Nazdravie

Ján Valo: Dlhá zima

lokálneho, sa o tituly naj, keď ide o fotografie, ako aj keď ide o autorov, uchádzalo 561 záberov z tvorivej dielne 147

kej scéne. K jeho kladom neraz patrí to, že väčšina účinkujúcich má menej rokov ako jeho tradícia. To zákonite znamená

snímok, víťazom je Zoltán Bissak za práce Popoludňajšia aktivita, Andrija a jahňa a Ivanovo 2017. Na druhom mieste je Ján Valo z Nového Sadu. Autor pravidelne účinkujúci v tunajších tematických a iných súťažiach, rok čo rok napredujúci míľovými krokmi v záľube, ktorá

i to, že bola pochválená i zbierka ďalšieho Slováka – Jaroslava Králika z Kovačice. Prvú cenu za fotografiu, plaketu Zlatá slnečnica, diplom a peňažnú cenu získal István Virag zo Somboru za snímku Vinohrady 03, druhú Igor Kozakov z Omoljice za fotografiu Zima. Okrem zaujímavých námetov nemožno tento rok v prípade Žiselu prehliadnuť skutočnosť, že bolo veľa záberov robených v čiernobielej technike. Farieb

István Virag: Vinohrady 03

Igor Kozakov: Zima

Jaroslav Králik: Pokrok

v jeho prípade už dávnejšie prerástla do ozajstnej lásky. Treba ako pozitívne kvitovať

III

a ich odtieňov a možností je síce neúrekom, no kontrast, istú dokumentárnu a historickú črtu diania, portrétu, povahy či javu skôr priblíži snímka čiernobiela. A netreba zabúdať, že je u mnohých fotografov aj zvykom, ktorému holdujú dodnes. Našťastie. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Agrotechnické spôsoby ochrany rastlín (1) Ing. Ján Tancik, PhD. Agrotechnické spôsoby ochrany rastlín predstavujú súhrn všetkých pestovateľských opatrení, ktoré majú vytvoriť priaznivé podmienky pre úspešný rast a vývoj pestovaných rastlín a obmedziť výskyt škodlivých činiteľov. Tieto opatrenia spôsobujú zmenu v prostredí, a tak ovplyvňujú aj všetky živočíchy v biocenóze, čo znamená nielen škodlivé organizmy, ale aj ich prírodných nepriateľov.

ú to opatrenia, ktoré sa bežne používajú v pestovateľskej technológii, ale okrem vplyvu na pestované rastliny vplývajú aj na výskyt škodcov, prírodných nepriateľov, mikroorganizmov, vtákov a mnohých cicavcov. Do agrotechnických spôsobov ochrany patrí: – výber stanovišťa; – výber odrody alebo hybridu; – osevný postup; – priestorová izolácia; – príprava pôdy; – termín sejby; – kultivačné práce, hnojenie, ničenie burín; – termín a spôsob zberu úrody; – a nakoniec, správne uskladnenie úrody. Niektorí odborníci do tejto skupiny zaraďujú aj negatívny výber rastlín počas vegetácie, spôsob orezávania stromov a iné. Všetky tieto opatrenia na nejaký spôsob vplývajú na škodlivé činitele, preto ich treba poznať a správne využívať zaraďovaním do technológie pestovania jednotlivých plodín. VÝZNAM AGROTECHNICKÝCH OPATRENÍ Tieto opatrenia patria do skupiny preventívnych opatrení, čo znamená, že obme-

dzujú množenie škodcov, ale často aj priamo vplývajú na zníženie ich populačnej hustoty, a tak bránia vytváraniu škody. Agrotechnické metódy sú aj ekonomicky, aj ekologicky výhodné. Ich použitie neznižuje produkciu a neškodí okolitému prostrediu. Tieto opatrenia nekladú zvýšené nároky na ekonomické prostriedky. Často ide o opatrenia, ktoré bežne vykonávame v rámci pestovateľskej technológie, a ak sú vykonané v správnom čase, môžu mať veľmi významný vplyv aj na škodlivé činitele. Najlepší príklad je vykonanie podmietky po žatve obilnín v správnom termíne (hneď po žatve) a následná orba. Týmto spôsobom sa znižuje výskyt chorôb, ako mučnatka trávová a rôzne škvrnitosti. Nepriaznivo vplýva aj na mnohých škodcov, ako napríklad na zunčavku jačmennú, byľomora obilného, niektoré strapky a vošky a iných škodcov obilnín. Tieto opatrenia sa môžu kombinovať s rôznymi spôsobmi ochrany: s biologickou a chemickou ochranou, ak je to potrebné. A často v správnej kombinácii účinnosť je oveľa väčšia, ako keď sa používajú samostatne. OSEVNÝ POSTUP Cieľom osevného postu-

pu je zabezpečiť plodinám, ktoré sú chronologicky pestované za sebou, optimálne rastové podmienky zodpovedajúce stanovišťu, zabrániť jednostrannému zaťaženiu pôdy a zabezpečiť zníženie ohrozenia kultúr škodlivými činiteľmi. V posledných desaťročiach v osevných postupoch boli zaznamenané rôzne zmeny. Upustilo sa od pevných a dlhých rotácií v osevnom postupe. V niektorých štátoch západnej Európy, a najmä v USA, po 2. svetovej vojne bola úloha osevného postupu úplne neuznávaná, a to aj zo strany odborníkov, aj zo strany pestovateľov. Prevládol názor, že umelé hnojivá, pesticídy a vysokovýkonné odrody a hybridy môžu úplne nahradiť osevný postup. O osevnom postupe sa hovorilo ako o zastaranej metóde, ktorú treba vylúčiť z rastlinnej výroby. Od roku 1975 sa v USA znovu osevný postup intenzívne skúma a zavádza do praxe, lebo ukázal svoju hodnotu aj v podmienkach intenzívnej produkcie s úzkou špecializáciou. Vhodné zaradenie plodín do osevného postupu vplýva na zníženie výskytu chorôb, škodcov a burín, a tým aj k zníženiu používania pesticídov a zníže-

nému znečisteniu ekosystému. Chyby urobené v zaraďovaní plodín do osevného postupu nie je ekonomicky, ani ekologicky opodstatnené riešiť zvýšenou chemizáciou. OBILNINY Pestovanie obilnín dva roky za sebou na tej istej parcele pomáha množeniu nasledovných škodcov: hrbáč obilný, kohútiky, štítovka obilná, larvy chrústov – pandravy, larvy kováčikov – drôtovce, boruška obilná, chrústovce, kvetárky, vošky, hraboš, strapka pšeničná. Základ ochrany porastov proti najvýznamnejším pôdnym škodcom – drôtovcom je zavedenie takého osevného postupu, ktorý znemožňuje ich množenie. Vo Vojvodine sú obilniny hlavné miesta, kde kováčiky kladú vajíčka. Preto sa treba vyhýbať pestovaniu obilnín viac rokov za sebou. Ak sa pestujú dva roky za sebou, počet lariev kováčikov a drôtovcov sa zvýši viacnásobne v porovnaní s poľami, na ktorých sa pestujú len jeden rok. Preto sa neodporúča pestovať obilniny za sebou, ale striedať ich s okopaninami. KUKURICA Vo Vojvodine sa kukurica často pestuje v monokultúre.

36 /4767/ 9. 9. 2017 To prispieva k väčšiemu rozmnožovaniu škodcov, chorôb a viacročných burín, najmä ciroku alepského (lat. Sorgum halepense; ľudovo divý cirok). V monokultúrnom pestovaní kukurice je zvýšená škodlivosť od dlhánika kukuričného, kukuričiara koreňového, roztočov, háďatiek a iných. Pestovanie kukurice v monokultúre je najvýznamnejším faktorom zvyšovania populačnej hustoty kukuričiara koreňového, nakoľko samičky tohto škodcu takmer výhradne kladú vajíčka do kukuričných polí. Správny osevný postup je najefektívnejšia metóda ochrany. Výhodnou predplodinou pre kukuricu je taká plodina, do ktorej larvy nekladú vajíčka a larvám neposkytujú vhodnú potravu. Také sú obilniny. CUKROVÁ REPA Cukrovú repu nezaraďujeme na ten istý pozemok 4 – 5 rokov. Pestovanie za sebou alebo po jednom – dvoch rokoch zvyšuje predpoklady výskytu škodcov: rýhovca repového, háďatka repného, atomárie repovej, skočky repovej, repnej koreňovej vošky a psoty repovej. Najlacnejším a najúčinnejším opatrením proti háďatku repovému je osevný postup v trvaní 5 až 8 rokov, s neutrálnymi plodinami (pšenica, slnečnica, ďatelina lúčna) alebo plodinami, ktoré prerušujú jeho rozvoj (kukurica, lucerna, raž a iné). Osevný postup má veľký vplyv aj na výskyt lariev kováčikov – drôtovcov (čeľaď Elateridae). Rozmnožovanie kováčikov podporujú porasty viacročných krmovín, tráv a obilnín, pestovaných viac rokov za sebou. Ak cukrovú repu zaraďujeme po týchto plodinách, treba preveriť výskyt lariev kováčikov. V porastoch hrachu sa počet drôtovcov počas sezóny znižuje aj dvojnásobne. Ak je predplodina kukurica, môže sa objaviť zvýšené napadnutie porastov dlhánikom kukuričným (Tanymecus dilaticolis). ○ (Pokračovanie nabudúce)

OKRASNÁ ZÁHRADA

Vistéria – klenot našich záhrad Ľubica Sýkorová

ežné vodopády kvetov a prenikavá vôňa na jar – to je vistéria (Wisteria). Čoraz častejšie krášli najmä naše terasy, ktoré sa v jarných mesiacoch počas jej kvitnutia stávajú dominantou v našich dvoroch. Táto obľúbená drevina sa vyznačuje životaschopnosťou, veľkou odolnosťou voči chladu a jej voňavé strapce kvetov robia z nej najpríťažlivejšiu popínavú rastlinu. Farba kvetov vistérie sa podľa odrody pohybuje od bielej cez ružové odtiene až po cyklámenovú. Aj po odkvitnutí je zaujímavá svojimi mladými jasnozelenými listami, ktoré tvoria tieň na terasách či pergolách. Neskôr v lete čínske vistérie druhý raz kvitnú, aj keď trochu menej nápadne, lebo časť kvetov prekrýva lístie. V jeseni zase vyniká svojou zlatou farbou. V zime pôsobia dekoratívne obnažené pletence konárov. Počas rastu sa konáre rozrastajú všetkými smermi a omotajú sa okolo všetkého, čo im príde do cesty. Musíme ich sledovať a mať pod kontrolou, aby nám nezničili a nevytlačili iné obľúbené rastliny. Treba ich pravidelne rezať, udržiavať optimálne proporcie, aby stále výdatne kvitli. Najodolnejšie rastliny sú získané vrúbľovaním alebo očkovaním vo februári a v marci na časť koreňa vistérie či na rastlinku vypestovanú zo semena. Odrezky treba odobrať v jeseni pred opadnutím listov a počas

zimy ich uchovať v chladnom bezmrazovom mieste. Niekedy sa stáva, že vznikne výhonok pod štepom, ale ak sa štep zlomí, nepravý výhonok ho rýchle prerastie. Dlho však potrvá, kým bude kvitnúť, ale kvety nebudú mať farbu ani ostatné vlastnosti zodpovedajúce naštepenej odrode. Iným dôvodom neúspechu je rozbujnenie rastliny na úkor kvitnutia, keď musíme vykonať rez. Ak by ani po dvoch rokoch nerozkvitla,

Rezať môžeme v marci a v apríli, v každom prípade pred nástupom vegetácie. Vlaňajšie výhonky zrežeme na tri alebo štyri púčiky. Ponecháme len tri až päť silnejších kvetných pukov na báze. Môžeme rezať aj po odkvitnutí nad strapcami kvetov. Na čínskej vistérii ponecháme puky, ktoré sa vytvorili počas kvitnutia na jar a sú základom jesenného kvitnutia. Zľahka ju môžeme zrezať až po jesennom kvitnutí, pričom ponecháme

treba ju premiestniť. S japonskými druhmi treba mať viac trpezlivosti, pretože bez akejkoľvek príčiny bežne dva – tri roky iba vegetujú.

tohtoročné drevo, ktoré je zasa základom jarného kvitnutia. Plodom sú 10 až 20 cm dlhé struky obsahujúce väčšinou jediné semeno, ktoré si dlho udržiava klíčivosť. No iba dve semienka z desiatich sa prijmú. Za rok vyrastú len desať cm a kvitnú až o 10 rokov a neskôr. Čínska vistéria znesie mrazy do –20 °C, japonská do –15 °C. Darí sa im vo všetkých pôdach s výnimkou príliš vápenatej. Vysádzame ich na južnú alebo juhovýchodnú stranu. Dve rastliny vysádzame v šesťmetrovej vzdialenosti, v blízkosti vopred pripravenej opory. ○

AKO ROZOZNAŤ ČÍNSKU VISTÉRIU OD JAPONSKEJ? Všeobecne platí, že ohybné stonky vistérie čínskej sa ovíjajú okolo opory v smere hodinových ručičiek, konáre japonskej zasa v ich protismere, ale existuje aj niekoľko výnimiek. AKO REZAŤ VISTÉRIU? Môžeme odstraňovať len nadbytočné konáre, ale efektívnejší je správne urobený rez, lebo podporuje bohaté kvitnutie.

Foto: pixabay.com

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

NEMAL BY CHÝBAŤ V ŽIADNEJ ZÁHRADE

Chren ako domáci lekár (2) Ľubica Sýkorová DOPESTOVANIE CHRENOVÝCH ODREZKOV Chren sa rozmnožuje výlučne vegetatívnym spôsobom, čo umožňuje aj šírenie vírusových ochorení. Preto sa robí rozmnožovanie in vitro. Počiatočný materiál sa odoberá zo stredu koreňa, sterilizuje sa v roztoku chloramínu (5 %) 30 minút. Pod nepretržitým osvetlením sa vytvára zelený kalus a po 30 – 40 dňoch sa rozvíja listová ružica, a len potom sa môže presadiť. Nová rastlinka začne formovať koreň. Z jedného odrezku hrúbky 15 a šírky 3 mm sa rozvije 8 rastliniek.

9. – 15 . 9. 2017

POČASIE

ODPORÚČANIA ODBORNÍKOV Delením koreňa sa získava sadivový materiál. Podľa rád domácich odborníkov na odber odrezkov sa používajú jednoročné výhonky. Najkvalitnejšie sú odrezky z nižších častí výhonkov. Príprava odrezkov sa robí v pokojnom čase, pretože tie z vegetačného obdobia sa slabšie zakoreňujú a častejšie kvitnú. Pre jednoročné pestovanie optimálna hrúbka odrezkov je približne 1 cm (hrubšie odrezky sú neekonomické). Keď sa sadia hrubšie odrezky, chren sa musí pestovať ako dvojročný porast. Najväčšie výnosy sú z odrezkov dlhých 25 – 30 cm, pretože vznikne vhodný podzemný výhonok a bočné výhonky sa vytvárajú v spodnej časti, takže v čase zberu sú vhodné ako sadivový materiál. Príliš dlhé odrezky majú dlhé výhonky, ktoré sa pri vyberaní lámu a zaburiňujú pozemok.

Optimálna dĺžka odrezkov závisí od druhu pôdy a spôsobu pestovania. Pre ľahké pôdy je optimum 20 – 25 cm, pre ťažšie 15 – 20 cm; pri mechanizovanom sadení 12 – 15 cm a pri ručnom sadení v záhrade aj do 30 – 40 cm. Pri jednoročnom pestovaní sa môžu použiť krátke odrezky (1 – 3 cm), no musia mať 1 – 2 púčiky. Tým je zabezpečené získanie dvoch nových odrezkov dlhých 16 – 18 cm na konci vegetácie. Na rýchle rozmnožovanie odrezkov sa používa rýchlenie štandardných odrezkov dlhých okolo 10 cm alebo vrcholové časti výhonkov s dvoma púčikmi dlhých 5 cm. Preto sa odrezky asi dva týždne pred výsadbou prenesú do miestnosti s teplotou 15 °C a ukladajú sa do piesku alebo pilín. Veľmi rýchlo začnú prerastať. Na výrobu kvalitných odrezkov najlepšie je sadenie na záhony do plytkých brázd (tri rady na šírku 30 – 35 a v rade 25 – 30 cm) a na hĺbku 3 – 5 cm. Počas vegetácie sa 3 až 4 razy porast kultivuje a 2 – 3 razy okopáva. Vo fáze 3 – 4 listov sa rastliny prihnojujú tekutým organickým hnojivom alebo so 150 – 200 kg/ha NPK hnojivom. Na jeseň alebo na jar budúceho roku sa rastliny vyorávajú a odoberajú sa odrezky. Z odrezkov sa hrubšou tkaninou stŕhajú stredové púčiky, ponechajúc z obidvoch koncov vrcholové púčiky. Na hornej časti odrezku sa vo vzdialenosti 1 – 2 cm začnú vyvíjať listy a na spodnej časti vo vzdialenosti 2 – 3 cm začne rásť jednoročné podzemné steblo – koreň. Čistením odrezkov sú nové korene rovné, aj keď výnosy sú väčšie (o 25 %), ak púčiky nestŕhame.

Z rastliny chrenu najčastejšie získame 3 – 10 odrezkov, z jedného hektára si zabezpečíme sadivový materiál pre 3 hektáre. Na jeden hektár sa vysádza od 600 do 1 200 kg odrezkov. Pri ich úprave, pre správny rozvoj rastliny, sa vrcholová časť reže rovno a spodná šikmo. V jeseni alebo v zime sa pripravené odrezky uskladňujú v piesku alebo v chladiacich boxoch pri teplote 0 – 2 °C a pri relatívnej vlhkosti vzduchu až 98 %. SADENIE ODREZKOV Odrezky sa môžu sadiť na jeseň, od polovice augusta do polovice októbra (vtedy sú vyššie úrody) a na jar v marci. Pestuje sa na rovnej ploche, na hriadky sa sadí buď horizontálne, vertikálne alebo našikmo. Vertikálne sadenie sa robí mechanizovane (odrezky sú dlhé okolo 15 cm). Šikmý spôsob sadenia sa robí do otvorených brázd (ručne i mechanizáciou), kde sa odrezky (ručne) kladú došikma tak, aby vrch bol približne 10 cm pod povrchom pôdy. Horizontálne sadenie sa robí do otvorených brázd. Odrezky sa sadia do radov vzdialených od seba 60 – 80 cm. Vzdialenosť medzi odrezkami má byť 30 – 35 cm (na vysadenie 1 ha/48 000 rastlín potrebujeme 600 až 800 kg odrezkov). Pri sadení do dvojradových pásov vzdialenosť medzi radmi je 50 cm, vzdialenosť medzi rastlinami je 30 cm a medzi pásmi 70 cm (asi 60 000 rastlín/ha). Pri trojradových pásoch medziradová vzdialenosť je 40 cm, medzi rastlinami 30 cm a vzdialenosť medzi pásmi je 60 cm (asi 71 000 rastlín/ha), čiže potrebných je od 700 do 1 000

kg odrezkov/ha. Na ľahkých pôdach sa odrezky sadia na hĺbku 6 cm, na stredne ľahkých pôdach na hĺbku od 2 do 4 cm. ZBER KOREŇA CHRENU Chren zberáme na jeseň. Pri priemyselnej výrobe je možný dvojfázový zber: najskôr sa pokosia listy (ktoré sa môžu dať do kompostu a siláže) a pluhom alebo strojmi na vyberanie cvikly sa vyorávajú korene chrenu. Pri pestovaní v hrobliach sa zberá zemiakovými zberačmi. Chren môžeme vyberať aj na jar, výnosy sú vyššie, nemusí sa skladovať, no tu hrozí nebezpečenstvo od skorého prerastania na jar, čo znižuje jeho kvalitu. Priemerné výnosy sa pohybujú od 10 do 15 t/ha, z čoho asi 60 % je trhový chren a 40 % sa použije ako jednoročné odrezky. Pôda po chrene zostáva zaburinená, preto sa musí urobiť mechanické spracovanie pôdy a nevyhnutné je aj použitie herbicídov v závislosti od druhu, ktorý plánujeme pestovať. SORTIMENT Pri chrene neexistujú rôzne odrody, ako u iných druhov zeleniny. Rozdiely sa vidia v tvare a forme listov, koreňa ale aj vo vôni. V nemeckej literatúre sa spomína juhoslovanský chren (v Európe už oddávna známy ako novosadský), ktorý je charakteristický silným koreňom a výraznou vôňou. Dobre znáša suchšie podmienky a má tvrdšiu dužinu. Už aj podľa toho sa dá uzavrieť, že je oddávna prítomný na týchto priestranstvách a pestoval sa pre domáce potreby. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

30˚ | 15˚

28˚ | 16˚

22˚| 14˚

23˚ | 12˚

24˚ | 14˚

20˚ | 11˚

36 /4767/ 9. 9. 2017

TIPY A TRIKY PRE RODINU

Podľa čoho si vybrať ten správny vysávač?

ôže byť menší, väčší, s vreckom či bez, ručný, ale aj celkom samostatný. Reč je o vysávačoch, ktorých je na trhu veľké množstvo. Pri nákupe tohto domáceho pomocníka sa mnohé z nás rozhodujú aj podľa ceny. Nie vždy však tzv. výhodnou kúpou ušetríte. Lepšie je orientovať sa na známejšiu značku, než na lacný neznačkový model. Známe značky majú dlhoročné skúsenosti, sú spoľahlivé, a čo je dôležité, majú dostupné príslušenstvo i servis. DETAILY ROZHODUJÚ Všímajte si aj detaily. Určite sa pýtajte na dĺžku pripájacej šnúry. Odporúča sa minimálne 10 až 12 metrov. Je to pohodlnejšie, ako prepájať kábel do inej zásuvky pri vysávaní každej miestnosti. Na veľkosti záleží aj pri kontajneri vysávača. Ideálny je 3- až 4-litrový. Vďaka tomu nemusíte po každom druhom vysávaní vymieňať vrecko. Nebojte sa v predajni pýtať aj na

hlučnosť. Je praktické vypočuť si v predajni viacero typov vysávačov, aby ste ju mohli porovnať. No a ešte jeden tip – nezabudnite na filtre. Niektoré sa dajú prakticky len opláchnuť, iné musíte vymeniť. VYSÁVAČ S VRECKOM Patrí medzi najpredávanejšie. Výhodou je jednoduchá údržba (vrecko s nečistotami vyhodíte) a vysávač nevyžaduje dôkladné čistenie. Nevýhodou sú drahšie originálne vrecká, ktoré zachytávajú aj najjemnejší prach. Lacné náhrady vreciek často prepúšťajú prachové častice. VYSÁVAČ BEZ VRECKA Ľudia si ho kupujú, aby ušetril na vreckách. Vyžaduje si však oveľa dôkladnejšie čistenie ako vysávače s vreckami, inak sa zníži jeho výkon. Preto žiadajte podrobné vysvetlenie, ako sa vysávač čistí, aby ste vedeli, koľko času na to budete potrebovať.

VYSÁVAČ NA BATÉRIU Výhodou ručného vysávača na batérie je jeho ľahké uskladnenie a manipulácia, čo umožní rýchlo odstrániť hrubšiu špinu i rozsypané omrvinky. Nevýhodou je slabší výkon, takže nie je vhodný na hĺbkové vysávanie. Životnosť batérie je obmedzená, po čase ju treba vymeniť. ČO STE (NE)VEDELI Vysávač vymyslel upratovač obchodov James Murray Spangler. Tento astmatik zostrojil v roku 1900 čistiaci prístroj s elektrickým motorom pripojeným k ventilátoru s valcovitými kefami. William Hoover ho o 7 rokov neskôr zmenšil a začal predávať 18 kg vysávače. Prvý vysávač v Európe skonštruoval v roku 1902 Herbert C. Booth. Umiestnil ho na voz s koňmi a domácnosti vysával cez okno hadicou dlhou 250 m. Jeho prvé dva vysávače objednali pre Buckinghamský palác a zámok vo Windsore.

V roku 1912 švédsky obchodník Axel Wenner-Gren uvádza na trh prvý vysávač Lux 1. Odvtedy sa slovo „luxovanie“ stáva synonymom pre vysávanie. 

ZDRAVIE A MY

Ako spoznáte, že pečeň má problém?

olesť pod pravým rebrom málokedy svedčí o pečeni. Prináša však komplikácie, ktoré môžu ohroziť život pacienta. Nadmerná tvorba tekutiny v brušnej dutine, ascites, zväčšuje objem brucha, býva príčinou poruchy obličiek a infekcií. Môžu vzniknúť pažerákové varixy (kŕčové žily), ktoré ohrozujú pacienta krvácaním. Zväčšená slezina spôsobuje nedostatok bielych krviniek, málokrvnosť a poruchy zrážavosti krvi.

čiže živočíšny cukor, a premieňa nadbytočné aminokyseliny na močovinu, ktorú vylúčia obličky. Vytvára žlč, ktorá pri metabolizme rozkladá tuky. Pečeň je jedinečná aj tým, že množstvo buniek, ktoré ju tvoria, má veľmi dôležité imunologické funkcie. Dokáže sa síce zregenerovať po poškodení či chorobe, ale to neznamená, že je nezničiteľná! Zo stukovatenej cirhotickej pečene môže po rokoch vzniknúť rakovina.

PREČO JE PEČEŇ TAKÁ DÔLEŽITÁ Bez tohto unikátneho orgánu by sme nemohli žiť. Z viac ako 500 rôznych činností, ktoré v tele vykonáva, je minimálne 22 pre náš život absolútne nevyhnutných. Zbavuje krv škodlivín, vytvára hormóny a enzýmy, dôležité bielkoviny, skladuje glykogén,

TOTO JEJ PROSPEJE Pravidelné preventívne prehliadky: chorobu pečene dokážu odhaliť pečeňové testy, mal by si ich dať urobiť každý už pri najmenšom podozrení. Posilňovanie imunity. Pozitívne naladenie: depresie a pocity beznádeje nepriaznivo

Pestrec mariánsky ovplyvňujú imunitný systém, ktorý stráca svoju výkonnosť. Určite zaraďte do jedálneho lístka jablká, chren, cesnak a

mrkvu. Mrkvu treba pokvapkať olivovým olejom, lebo vitamín A je rozpustný len v tukoch. Pre zaujímavosť, viac sa ho uvoľní pri tepelnom spracovaní, ako len pri jej chrúmaní v surovom stave. Veľmi účinný je pestrec mariánsky, jeho plody – semená dostanete v každej lekárni. Okrem iného chráni pečeň pred chemickými jedmi a znižuje oxidáciu tukov. Čaj z lipkavca a žihľavy je rovnako výborný pomocník. Vždy si však prečítajte, ako dlho môžete ktorý čaj, odvar a tinktúru piť a túto dobu neprekračujte. Uberte zo živočíšnych tukov a bielkovín, najmä solených aromatických syrov. Uprednostňujte čerstvé ovocie pred kompótmi, varené a dusené jedlá pred vyprážanými, celozrnný chlieb pred bielym, nesoľte, radšej používajte bylinky. 

VII 29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Slivkový koláč

Suroviny: 10 až 15 sliviek; Na cesto: 3 vajcia, 1 pohárik (jogurtový) cukru, 1 vanilínový cukor, 1 smotana, 2 poháriky múky, 1 lyžička kypriaceho prášku, 1 – 2 lyžičky škorice, štipka soli; Na posypanie: hnedý cukor Takto sa to podarí: Slivky umyjeme, vykôstkujeme a rozrežeme na polovice alebo štvrtiny. Cesto: Vajcia vyšľaháme s cukrom a vanilínovým cukrom. Pridáme smotanu a postupne i múku s kypriacim práškom.

Torta s nescafé

Nakoniec i štipku soli a škoricu podľa chuti. Dobre zmiešame a vylejeme do vymasteného a múkou vysypaného plechu. Navrch poukladáme slivky, obrátené kožkou dolu. Posypeme hnedým cukrom a pečieme na 180 C̊ asi 30 až 40 minút (špáradlom preverujeme). Po upečení môžeme znovu posypať s trochou hnedého cukru.  Zdroj: http:// receptii-i-ideje.blogspot.rs/

Grécky krupicový koláč – iný Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 500 ml gréckeho jogurtu, 125 g masla, 400 g krupice, 1 vanilínový cukor, 100 g cukru, 1 kypriaci prášok; Na polevu: 300 ml vody, 300 g cukru, citrónová šťava podľa chuti; Na obaľovanie: 100 g kokosu Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme vajcia s cukrom a vanilínovým cukrom. Pridáme jogurt, roztopené maslo a šľaháme, kým sa cukor neroztopí. Pridáme i krupicu a kypriaci prášok a zmiešame. Vyhrnieme do plechu veľkosti 30 x 25 cm vystlaného papierom na pečenie. Pečieme na 180 C ̊ asi 35 minút. Keď sa vychladí,

koláč pokrájame na kocky a polejeme horúcou polevou. Poleva: Sirup varíme päť minút od začiatku vrenia, zložíme zo sporáka a pridáme citrónovú šťavu. Polejeme nakrájaný koláč. Keď vychladne, nakrájané kocky obalíme v kokose.  Zdroj: http:// recepti.zena.blic.rs/

Suroviny: 500 gramov keksov alebo hotových ciest pre tortu, 500 ml sladkej smotany, 3 vajcia, 11 lyžíc cukru, 3 lyžice nescafé (alebo cappuccino), trochu mlieka na namáčanie keksov Takto sa to podarí: Vyšľaháme sladkú smotanu s polovicou cukru. V druhej nádobe vyšľaháme vajcia so zvyšným cukrom. Nakoniec k vajciam pridáme nescafé (alebo cappuccino) a šľaháme, kým sa káva neroztopí. Zmes prelejeme do nádoby so sladkou smotanou a dobre zmiešame. Kekse namáčame do chladného mlieka, do ktorého môžeme pridať aj arómu rumu. Kekse ukladáme na tácku, natierame plnkou, kým nestrovíme všetky kekse

a plnku. Vrch torty ozdobíme nastrúhanou čokoládou alebo čokoládovými omrvinami a necháme v chladničke. Dobrý tip: Ak chceme, môžeme do plnky pridať aj 125 g margarínu. Ak potrebujeme väčšiu tortu, môžeme množstvo surovín zdvojnásobiť.  Zdroj: http:// balkantime.com/

Koláč Lambada Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 5 lyžíc cukru, 2 lyžice oleja, 5 lyžíc múky, 1 kypriaci prášok; Na žltú plnku: 1 liter vody, 2 vrecúška pomarančovej šťavy Step, 9 lyžíc cukru, 3 vanilínové pudingy; Na bielu plnku: 1 liter mlieka, 100 g škrobu (gustinu), 7 lyžíc cukru, 125 g margarínu; Čokoládová poleva: 100 g čokolády, 5 lyžíc oleja; Ostatné: kekse (12 alebo i viac, v závislosti od veľkosti plechu) Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme s cukrom a pridávame po jednom žĺtku. Pridáme olej a múku s kypriacim práškom. Dobre zmiešame, vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie. Pečieme na 200 C̊ vo vopred vyhriatej rúre. Špáradlom preverujeme, či je cesto upečené. Žltá plnka: Vo vode rozmiešame šťavy Step a dáme zovrieť. Osobitne vymiešame puding s cukrom a pridáme do vriacej vody. Uvarenú plnku vylejeme na upečené cesto a necháme vychladnúť. Biela

plnka: škrob zmiešame s cukrom, pridáme trochu mlieka a dobre vymiešame. Do zvyšného vriaceho mlieka zavaríme škrob a neustále miešame, kým plnka nezhustne. Necháme ju vychladiť. Osobitne vymiešame margarín a pridáme k vychladnutej plnke. Zmiešame a rovnomerne natrieme na žltú plnku. Na bielu plnku položíme kekse a polejeme polevou. Čokoládová poleva: V nádobe na vodnom kúpeli roztopíme čokoládu, pridáme olej a dobre  vymiešame. Zdroj: http:// recepti.zena.blic.rs/

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 447 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Pamätník a 100 osobností KNIŽNÁ PREMIÉRA V NOVOM SADE

Elena Šranková

Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade vo štvrtok 31. augusta predstavili Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia. Autormi predstavenej publik ácie, ktorú vydali MC Box Nový Sad a SVC Báčsky Petrovec, sú Vladimír Valentík a Katarína Mosnáková-Bagľašová. Na úvod večierka Mosnáková-Bagľašová, m o d e ráto r k a a spoluautorka Pamätníka, medziiným poznamenala, že kniha vyšla len prednedávnom, ale sa o nej dosť hovorí, píše a diskutuje. Podľa jej slov skutočnosť, že odbornej či širšej verejnosti záleží na tom, kto je do Pamätníka zaradený, je dôkazom toho, že naša menšina

Návštevníci večierka v ÚKVS • KULTÚRA •

žije, že naša kultúra pulzuje a záleží nám na jej budúcnosti. Ozrejmila aj, že ide o projekt, ktorý má za cieľ na jednom mieste predstaviť život a dielo osobností, ktoré svojou prácou a tvorbou prispeli a prispievajú do slovenskej vojvodinskej literatúry, výtvarného umenia, divadla, hudby, vedy a všeobecne kultúry a života vojvodinských Slovákov. O tom, ako sa pred dvoma rokmi zrodila idea na vypracovanie tohto projektu a o ďalších plánoch, hovorila Vesna Vujasinovićová, riaditeľka Vydavateľstva MC Box a autorka projektu. Ako povedala, predsavzali si predstaviť 100 osobností významných pre slovenské národnostné spoločenstvo, ktoré v posledných 100 rokoch prispeli k rozvoju tejto menšiny

vo Vojvodine. Ďalším cieľom je preložiť knihu do srbčiny, aby sa aj tí, čo nehovoria po slovensky, mohli dozvedieť trochu viac o osobnostiach slovenskej národnostnej menšiny. O výbere

divadla a hudby. Obálku a dizajn knihy vypracoval Dušan Durman. Každej osobnosti je venovaná dvojstrana, ktorá je ilustrovaná fotografiou spracovanej osobnosti a ukážkou

Z premiéry v Novom Sade: (zľava) Vesna Vujasinovićová, Vladimír Valentík a Katarína Mosnáková-Bagľašová

zaradených osobností a o postupe prípravy knihy sa zmienil Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra a spoluautor prezentovanej knihy. Povedal, že sa im v relatívne krátkom čase podarilo realizovať tento projekt, i keď sa podobné lexikóny robia rokmi. Ohodnotil knihu ako osožnú, ako prvú lastovičku v našej kultúre a tradícii, lebo nič podobné zatiaľ nemáme. Necháva trvalú stopu o ľuďoch, ktorí sa na začiatku 21. storočia činili na týchto priestoroch predovšetkým v oblasti literatúry, výtvarného umenia,

z jej diela. Pole pôsobnosti niektorých autorov je však ťažko precízne vymedziť, lebo viacerí sa zaoberajú aj inou činnosťou. Knihu finančne podporili Ministerstvo kultúry a informovania Republiky Srbsko a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Mladí umelci z Padiny Dunja Palčeková a Martin Labát spevom prispeli k umeleckému zážitku na tomto večierku. Una Amidžićová umeleckým tancom Hej, sokoli uviedla Pamätník do života. Keďže presne vo štvrtok bolo 10. výročie od založenia Slovenského vydavateľského centra na večierku v ústave si pripomenuli toto jubileum a činnosť SVC, ktoré vzniklo 31. augusta 2007 vyčlenením a osamostatnením vydavateľskej činnosti z tlačiarne Kultúra v Báčskom Petrovci. Na záver večierka Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka ÚKVS, odovzdala ďakovný list a darček Vladimírovi Valentíkovi.

36 /4767/ 9. 9. 2017

Kultúra V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Tri srdcia rodiny Kňazovicovej Anička Chalupová

rvý septembrový víkend v Kovačici mnohým milovníkom výtvarného umenia ponúkol nevšednú príležitosť, keď si v Galérii insitného umenia

Momentka z vernisáže v Galérii insitného umenia

ných maliarov Jána Kňazovica (1925 – 1985), predstaviteľa najstaršej generácie insitných

Životné motto Jána Kňazovica bola myšlienka z Exupéryho Malého princa: „Človek vidí len svojím srdcom“

mohli pozrieť výstavu obrazov výtvarnej rodiny Kňazovicovej. Výstavné miestnosti kovačickej obrazárne okrem výtvarných diel už svetoznámych insitných umelcov, zakladateľov kovačickej insity, od 1. septembra ponúkajú návštevníkom na obdiv aj zhruba štyridsať obrazov výtvar-

Insitný maliar Ján Kňazovic, namaľovaný rukou a štetcom vnučky Nataše

umelcov v Kovačici, jeho dcéry Anny Kňazovicovej, ktorá patrí do strednej generácie výtvarníkov, a Nataše, najmladšej členky výtvarnej rodiny Kňazovicovej.

Jedna z prác najmladšej maliarky rodiny Kňazovicovej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

O výtvarnej tvorbe týchto troch maliarov, o ich začiatkoch a súčasnom výtvarnom vyjadrovaní, po uvítacích slovách Anny Žolnajovej-Barcovej, úradujúcej riaditeľky GIU, hovoril Ján Čech, jeden zo zakladateľov galérie v Kovačici. Slova sa ujal aj Vladimír Valentík, výtvarný kritik a kultúrny dejateľ, ktorý povedal, že ide o svojráznu výtvarnú poetiku v tvorbe Jána Kňazovica, ktorá ani do tejto chvíle nie je dostatočne docenená, no jeho odchodom túto výtvarnú poetiku zdedila jeho dcéra Anna a vnučka Nataša.

Výstavu dopĺňali výstavné panely s fotografiami z rodinného albumu Kňazovicovcov

Slovenského národného múzea – Historického múzea v Bratislave. Na záver sa návštevníkom prihovorila najmladšia autorka výstavy, ktorá sa vo svojom mene a v mene rodiny Kňazovicovej poďakovala hosťom za návštevu. Výstava obrazov týchto troch autorov obsahuje aj panely s fotografiami z ich rodinného albumu. K slávnostnejšiemu ovzdušiu tohto podujatia prispeli hudobníci Emil st. a Emil Anna Kňazovicová si svoju tvorbu ml. Nemčekovci, podpisuje dvomi srdcami ktorí zahrali zmes slovenských ľudo„Táto poetika nám hovorí srd- vých piesní. Výstava Tri srdcia com,“ podčiarkol medziiným rodiny Kňazovicovej v Galérii vo svojom príhovore Vladimír insitného umenia bude spríValentík. Výstavu slávnostne stupnená milovníkom výtvarotvorila Jarmila Gerbocová, ného umenia do 6. októbra. kurátorka krajanských zbierok • KULTÚRA •

VO VÝTVARNOM SALÓNE KULTÚRNEHO STREDISKA NOVÉHO SADU

Dvaja majstri, dve maľby Oto Filip

sa možno venovať každému umelcovi a jeho maľbe. V autentickom ovzduší publikum má možnosť dívať sa na ich práce veľkých dimenzií, ale aj získať čosi viac.

odujatie, ktoré zaiste možno označiť za nevšedné: v piatok 1. septembra vo Výtvarnom salóne Kultúrneho strediska Nového Sadu prebiehala vernisáž Dado – Ljuba – kríženia, usporiadateľmi ktorej sú uvedené kultúrne stredisko a Nadácia Plavo. Miodrag Dado Đurić (Cetinje, 1933 – Paríž, 2010) a Ljubomir Ljuba Popović (Tuzla, 1934 – Belehrad, 2016), dvaja azda najvýznamnejší predstavitelia skupiny Mediala, zastúpení sú na nej rozmernými dielami, Maľba Miodraga Dadu Đurića v ktorých sa reflektujú najČo konkrétne máte na mysvýznamnejšie príznačnosti ich nadčasovej tvorby. V prípade li? – Počas pracovných dní budú Dada je to Diptygue de Montjavolt (Diptych Monžavula, 1976 – premietané dokumentárne fil1977), olejomaľba gigantických my, zaoberajúce sa osobnosťarozmerov 150 cm x 500 cm, u mi, tvorbou a priateľstvom Dadu Ljubu ide o prácu La belle de jour Đurića a Ljubu Popovića. Výsta(Kráska dňa, 1975 – 1976), ole- va sa skončí na sklonku prvej jomaľbu rozmerov 210 cm x 300 dekády septembra odbornou cm. Uvedená výstava, no i celko- tribúnou. Na nej sa kunsthistorik vá činnosť významnej inštitúcie novosadskej kultúry, boli vhodným námetom na stretnutie a rozhovor so Sunčicou Markovićovou, námestníčkou riaditeľa Mestského kultúrneho strediska. Ide o zaujímavý koncept výstavy, ktorý je dokonca pomerne málo frekventovaný. O to viac, že Fantastický svet Ljubu Popovića vskutku ide o dvoch popredných autorov, ktorých Nikola Kusovac, ktorý sa osobne opus je istým spôsobom pred- poznal s obidvoma umelcami, Peca Popović, ktorý je hudobný stavený jedným obrazom? – Práve to nám aj bolo cieľom. kritik, no aj historik umenia, Aby sme dvoch autorov, ktorí maliar Milan Tucović, spisovateľ žili v rovnakej dobe, prislúcha- Gojko Tešić a kunsthistorička li skupine Mediala a ktorí sa Biljana Jotićová, ktorá bude vlastne aj v súkromí kamarátili, moderátorkou tribúny, upriamia predstavili takto. Sme radi, že na tvorbu a opus dvoch autorov, sme mali príležitosť dostať sa ako aj na pôsobenie skupiny prostredníctvom zberateľov Mediala. Takéto výstavné podujatie k ich dielam. Tie sme potom dali do našich priestorov, kde určite možno dobre vkompo• KULTÚRA •

novať, alebo vhodne zapadne do príprav na rok 2021, keď Nový Sad bude európskou metropolou kultúry... – Absolútne. Netreba zabúdať, že sú Dado a Ljuba dvomi

tunajšími maliarmi, ktorí majú európske a svetové renomé. Keď ide o maliarstvo v Srbsku, je taký názor, že sú v posledných päťdesiatich rokoch dvoma najväčšími osobnosťami. Svojím významom a maľbami, ktoré prezentovala táto výstava, bezpochyby je súčasťou príprav na významný rok pre našu kultúru. Keď sme už pri tých prípravách, čo je pre Kultúrne stredisko príznačné z aspektu výstavného konceptu, priestorov, počtu podujatí? – Stredisko disponuje troma výstavnými priestormi. V nich sa snažíme pri voľbe prác a autorov tieto aj tematicky rozčleniť. Tak sú v Malom výtvarnom salóne zvyčajne diela menšieho formátu súčasných výtvarných umelcov. Tu vo Výtvarnom salóne sú tiež diela súčasných autorov, ako aj niektoré výstavy akou je táto, ktoré kladú dôraz na autorov, témy, prípadne sú časťou niektorého celku alebo sprievodného programu. Hore, na Tribúne mladých je veľký priestor, kde prezentujeme tvorbu mladých umelcov, zväčša sa zaoberajúcich fotografiou, grafickým dizajnom, alebo vôbec novými médiami. Sú to

niektoré orientácie a pravidlá, ktoré rešpektujeme. Čiže, keď ide o vizuálne umenie, kryjeme všetky segmenty uvedenými troma priestormi. Produkcia je veľká, je to dosť výstav. V každom priestore sa ich ročne koná medzi pätnásť a dvadsať, čo znamená, že sa organizačne podpisujeme pod päťdesiat až šesťdesiat výstav ročne. To znamená, že je záujem o vystavovanie u vás veľký? – Záujem je skutočne veľký. Dané je to jednak tým, že sme strešnou ustanovizňou kultúry mesta, jednak aj tým, že je Výtvarný salón najreprezentatívnejší galerijný priestor, a je aj v samotnom srdci mesta. Aj iné naše priestory sú veľmi navštívené, čo je výsledkom obsahu výstav a vôbec podujatí, ktoré chystáme. Uzavriem tým, že nezápasíme s problémom, ako zaplníme priestor a obsahy.

Námestníčka riaditeľa Sunčica Markovićová

Na záver sa patrí zmieniť aj o spolupráci s inými. Pre novosadský kultúrny september sú príznačné aj Dunajské dialógy, medzinárodný festival súčasného umenia, ktorého tohtoročnou témou je Umenie a estetika intímneho. Spolupracujete aj s ním? – S Dunajskými dialógmi spolupracujeme hlavne v logistickom zmysle slova. A to tak, že je každý rok vo všetkých troch priestoroch Kultúrneho strediska Nového Sadu niektorá z výstav uvedeného festivalu.

36 /4767/ 9. 9. 2017

Kultúra Z NEHMOTNÉHO KULTÚRNEHO DEDIČSTVA SLOVENSKA (3)

Ornamenty na pohľadanie Oto Filip

ktorý vychádzal z európskych im- kultúry zohrávali dôležitú úlohu portovaných vzorov, prechádzal prírodné podmienky. Práve spev a Slovensku je ozaj mnoho v slovenskom prostredí veľmi sko- do prírody pri prácach na lúkach pozoruhodných prejavov ro procesom folklorizácie. Oboha- alebo v horách podmieňoval tradičnej ľudovej kultúry, coval sa teda nielen o špecifické veľmi intenzívne hrdelné prejavy či už ide o podujatia, spev, zvydomáce jazykové a tematické s veľkou nosnosťou do diaľky ky, alebo iné oblasti. Skutočne prvky, ale i o vlastnú typológiu a dobre počuteľné viachlasné zaujímavé architekpostáv a výtvarné poňa- súzvuky. tonické, no i výtvarné tie bábok. K najznámejším Tento typ spievania, vlastne prvky možno objaviť patria komické postavy jeho tradícia, bola spojená s priev dedinke Čičmany. Gašparka a kmotrov – bojnosťou a vitalitou, prvkami Ide o ornamentálnu sedliakov Škrholu a Trčka. vyplývajúcimi z valašsko-pastiervýzdobu zrubových Prvé zmienky o účinkovaní skeho spôsobu života, ktorý do domov, ale aj o celú bábkarov na Slovensku sú regiónu prinieslo doosídľovanie miestnu dekoratívnu zo sedemnásteho a osem- územia na základe valašského tradíciu spolu so vzormi násteho storočia. Koncom práva v období od štrnásteho do na výšivkách. Výzdoba devätnásteho a začiatkom sedemnásteho storočia. Tradícia čičmianskych domov sa dvadsiateho inšpiruje bohatou tradístoročia už bolo ciou miestnej výšivky bábkarstvo, ďas geometrickým vzokujúc kočovnérom. Do popredia vymu životu jeho stúpila najmä po požiari Oľga Danglová: Čičmianske ornamenty interpretov, rozv dedine, keď sa tam na nástennej maľbe zrubového domu, 2013 šírené po celom z iniciatívy architekta Slovensku. Jeho Dušana Jurkoviča začali v dvad- Záujem o tento slovenský klenot reprezentantmi boli siatych rokoch minulého storočia aj naďalej pretrváva. najmä divadelné rostavať a zdobiť nové domy. MaľĎalšou neprehliadnuteľnou diny: Stražanovci, Anby sa robili bez prekresľovania, a neoddeliteľnou súčasťou di- derlovci, Nosálekovci, spočiatku bielou hlinkou, ne- vadelnej a literárnej tradície na Sajkovci, Fábryiovci, skôr vápnom. Maľba na domoch Slovensku je tradičné bábkarstvo. Dubskí a ďalší. Tradičmala najprv úžitkovú funkciu ako Pôvodní nositelia tejto tradície né bábkarstvo je stále ochrana proti vlhkosti, ale plnila aj boli rodiny kočovných bábka- živou súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Konštatovanie z po- Helena Bakaljarová: Bábky bábkara slednej vety predošlého Rudolfa Fábryho – (zľava) Gašparko odseku platí aj pre Ho- a kmotrovia Škrhola a Tričko rehronský viachlasný z roku 1935, 1987 spev. Známe je, že sa dediny regiónu Horehronie vy- spevu v neposlednom rade súvisí značujú mimoriadne bohatými, aj s náboženským cítením obystále živými prejavmi tradičnej vateľov regiónu, lebo hudobnú ľudovej kultúry. K tým najvý- kultúru Horehronia významne raznejším a najtrvácejším patrí ovplyvnila duchovná pieseň. ľudový viachlasný spev, ktorý Tento jav sa týka predovšetkým je aj v širšom povedomí obyva- osídlení vo východnej časti regióteľov Slovenska pociťovaný ako nu, v ktorých sa dodnes praktizucharakteristický miestny feno- je tzv. východný obrad. Okrem mén. Z hľadiska spôsobu spevu estetickej a umeleckej hodnoty sa horné osídlenia Horehronia, predstavuje horehronský spev aj Ján Tešiar: Dievčenská spevácka skupina folklórnej skupiny ako Šumiac, Telgárt, Vernár v in- prvok, prostredníctvom ktorého Závačan zo Závadky nad Hronom, 1960 – 1969 terpretačných nuansách, aj v miestni obyvatelia deklarujú príochrannú funkciu, keďže niektoré rov, ktorí sa profesionálne živili tvorbe tónu odlišujú od dolných. slušnosť k rodnej obci i regiónu. geometrické prvky sa považovali divadelnou produkciou. Napriek V rámci dolných dedín, čiže obcí, za ochranné znaky. Význam sa tomu môžeme uvedené bábkar- ako tomu hovoria na Slovensku, neskôr posunul do dekoratívnej stvo vnímať aj ako významný sú si navzájom bližšie Pohorelá (Dokončenie v budúcom a reprezentatívnej roviny. V histo- prejav tradičnej ľudovej kultúry. s Heľpou a Závadka s Polomkou. čísle: Banskoštiavnický rickej a kultúrnej tradícii Sloven- Pôvodný bábkarský repertoár, Z hľadiska rázu ľudovej vokálnej Salamander)

www.hl.rs

ska čičmianske ornamenty majú významné miesto a vstúpili do širšieho povedomia ako národnoreprezentatívny prvok. Dokladom toho je vyhlásenie časti dediny v roku 1977 za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

K NOVÉMU ŠKOLSKÉMU ROKU V PETROVCI

Predsa trochu viac prvákov Jaroslav Čiep

si vypočuli prednes básne, pozreli si divadelnú scénku a spolu s ôsmakmi čajakovým kľúčom odomkli bránu neostyrénovej zmenšenej podoby miestnej základnej školy. Potom 58 budúcich petrovských prvákov zoradili do štyroch šíkov, ktoré si vytvorili ich budúci triedni učitelia. Nimi sú Miluška Anušiaková-Majerová, Milina Ferková, Jana Kopčoková-

školskom roku 2017/2018 v prvom ročníku v ZŠ Jána Čajaka v Petrovci budú zase štyri triedy – tri s vyučujúcim jazykom slovenským so 48 žiakmi a jedna, v ktorej sa bude učiť po srbsky, s 10 žiakmi. Zápis detí narodených v roku 2010 a v prvých dvoch mesiacoch (január a február) v roku 2011 do prvého ročníka prebiehal v dňoch 20. až 24. marca 2017. Prvého septembrového dňa do tejto školy po prvýkrát k vyučovaniu pristúpilo 58 nových žiakov. Teda o 8 prvákov viac ako vlani, ale aj o 8 prvákov menej ako predvlani. Pred záDivadelná scénka na privítanie prváčikov v Petrovci kladnou školou v prvý školský deň napoludnie ky, ktoré pre prvákov za- jednej srbskej (29) a v odbornej býva rušno, pretože sa písaných do slovenských kuchárskej (18) triednymi učiteľmi tam zoskupia noví prváčitried zabezpečila Matica sú Annamária Boldocká-Grbićová, kovia so svojimi rodičmi. slovenská v Srbsku z pe- Jaroslav Grňa, Tatiana KrivákováPre nich v aule školy aj ňazí získaných z rozpočtu -Amidžićová a Vieroslava Struhátohto roku vedenie školy, Slovenskej republiky. rová. Prvákov v Slávnostnej sieni ôsmaci, ale i ďalší žiaci V piatok ráno 1. sep- privítala riaditeľka gymnázia Anna vyšších ročníkov pripravi- Triedni učitelia prvákov a riaditeľka základnej školy tembra prijali prvákov aj Medveďová. Do internátu napláli príležitostný program. na petrovskom Gymnáziu novali ubytovať 80 žiakov. Záujem Prítomných úradne privítala aj -Gániová v slovenských triedach Jána Kollára so žiackym domovom. existuje a kapacity internátu budú riaditeľka školy Vlasta Werleová a Miloš Krstovski v srbskej triede. V dvoch slovenských triedach (41), vyplnené cezpoľnými žiakmi. a prvákov sa trochu aj povypyto- Prváčikovia s triednymi učiteľkami a vala o získaných vedomostiach so svojimi rodičmi odišli do učební, PEKNÉ A NEz ich predškolského vzdelávania. kde sa v rámci triednickej hodiny ZVYČAJNÉ Školský orchester pod vedením dozvedeli všetko, čo potrebujú k zaUVÍTANIE zažili profesora Michala Struhára im za- čiatku školenia. Tam ich dočkali aj v prvý školský hral a zaspieval k uvoľneniu, potom školské tašky a iné školské pomôcdeň bieloblatskí prváci. Okrem príležitostného hovoreného slova bolo tu aj piesní sprevádzaných trefnými choreografiami, scénok a poučných posolstiev. Nechýbali anekdoty zo školského života starších generácií žiakov. Za prítomnosti rodičov a priateľov školy žiakom 1. ročníka (spolu ich je 11 – na snímke) odovzdané boli školské tašky, ktoré zabezpečila zreňaninská Mestská správa. Osobitné darčeky pre V JÁNOŠÍCKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE v tomto školskom roku prváčikov priniesli predstavitelia maďarskej a slovenskej pokraje 8 prvákov. Vyučovanie budú mať v kombinovanej triede so jinskej inštitúcie, konkrétne Slovákov potešila Matica slovenská žiakmi 3. ročníka a učiteľ im bude Ondrej Urban. Na fotografii sú v Srbsku. V piatok 1. septembra pekne boli privítaní aj škôlkari s darom – školskými taškami, ktoré dostali od Matice slovenskej – predškoláci, ktorým vychovávateľka pripravila tiež primeraný v Srbsku. program. J. T. M. N. • KULTÚRA •

36 /4767/ 9. 9. 2017

Kultúra V KOVAČICI

Otvorili sa brány škôl Anička Chalupová

prvý septembrový deň bolo rušno aj v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici. Pred žiakmi, učiteľmi a všetkými, ktorí sa podieľajú na zabezpečení kvalitnej výchovy a vzdelávania, je ďalších desať mesiacov nielen tvrdej práce, ale aj radostí a úspechov. V novom školskom roku 2017/2018 nastúpilo do kovačickej ZŠ úhrnne 436 žiakov, čo je o 49 menej ako v predošlom roku. Do prvej triedy je zapísaných 46 detí, z toho 12 v triede so srbskou vyučovacou rečou a 34 rozvrhnutých do dvoch slovenských tried. Triednymi učiteľkami v prvých ročníkoch sú Anna Kukučková, Alžbeta Chrťanová a Gordana Stanisavljevićová. – Veríme, že taký malý počet žiakov sa už nikdy nezopakuje. Bolo by dobre, aby sme si do budúcna zachovali aspoň tri triedy, – uvažuje Anička Bírešová, riaditeľka kovačickej základnej školy. Keď ide o slovenské triedy, hovorí, že už koncom minulého školského roku v spolupráci s Predškolskou ustanovizňou Kolibrík uskutočnili rozhovor s rodičmi o tom, ako je veľmi dôležité, bez ohľadu na to, že sú niektoré deti zo zmiešaných manželstiev, aby si rodičia zapísali svoje ratolesti do slovenských tried. Okrem uvítacieho príležitostného programu, ktorý pre nich pripravili žiaci 4. ročníka, prváčikov 1. septembra čakali aj darčeky, ktorými ich potešila Matica slovenská v Srbsku, jedna súkromná firma a lokálna samospráva im darovala príručky o ochrane životného prostredia. Keď ide o novinky vo vyšších ročníkoch, riaditeľka Bírešová podotkla, že žiakom 5. ročníka pribudli tri nové predmety: telesná a zdravotná výchova, fyzické aktivity a technika a technológia. – Okrem toho nový status získala informatika a počítačová technika. Keď ide o voliteľné predmety, žiakom sú v ponuke predmety maľovanie a sochárstvo, chór a orchester a ochrancovia prírody. Podmienky na uplatnenie elektronických triednych kníh v kovačickej škole ešte nie sú, ale veríme, že čoskoro budú. Po-

www.hl.rs

Novému školskému roku sa potešili aj žiaci druhého ročníka

dobná situácia je aj s rovnošatami. Rodičia a žiaci sa väčšinou vyjadrili, že rovnošaty nevyriešia niektoré sociálne nedostatky žiakov. V prípade, že ministerstvo v budúcnosti schváli rozhodnutie o povinnom nosení rovnošiat, budeme musieť konať v tom smere, – uvažuje riaditeľka. Akým odborným personálom disponuje škola? – Vzhľadom na počet detí a všetko, čo sa deje v školách, myslím si, že sme jedna z mála škôl, ktorá má úplne odbornú výučbu všetkých predmetov. Čo sa týka zoznamu prebytočných kádrov, nová situácia

vplývala na predmet slovenčina, ktorá má najväčší počet hodín týždenne. Našťastie, profesorka si už zabezpečila prácu v inej škole. Profesor hudobnej kultúry, ktorý sa tiež našiel na tomto zozname, žiaľ, zostal na 80 percent pracovného času. Nový školský rok sa začal v osviežených školských miestnostiach. S čím ste ešte privítali žiakov? – Pracovali sme počas celého školského roku, no najviac počas leta. Finančnú podporu sme získali na všetkých úrovniach: od minister-

stva školstva, ktoré nám cez projekt úpravy hygienických zariadení poskytlo 1 400 000 dinárov, do AP Vojvodiny, od ktorej sme dostali milión dinárov na rekonštrukciu telocvične a 300 000 dinárov na projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu časti strešnej krytiny na škole. Prostriedky vo výške 100 000 dinárov nám na rôzne opravy v škole poskytla aj Obec Kovačica, tohto roku to bolo zhruba vyše milióna dinárov. Do začiatku nového školského roku sa nám podarilo vymeniť časť okien, dverí, rekonštrukciou sme získali nový kabinet pre fyziku, kúpili sme projektor, ktorého kúpu finančne podporili aj rodičia. Do niektorých učební sme zadovážili nové televízne prijímače, nové notebook-y, kde nám pri kúpe prostriedkami vo výške 36 000 dinárov pomohla aj NRSNM, ktorá nám poskytla finančné prostriedky aj na rôzne akcie. Vybavili sme učebňu pre celodenný pobyt, z prostriedkov získaných z charitatívnej akcie Bryndzové halušky v Kovačici sme kúpili nový počítač do triedy, kde sú deti s autizmom. Zhruba povedané, spokojní sme so začiatkom školského roku na všetkých úrovniach, – povedala na záver Anička Bírešová, riaditeľka kovačickej ZŠ.

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE JÁNA KOLLÁRA V SELENČI začiatok nového školského roku 2017/2018 prebiehal v sviatočnej a veselej atmosfére. Ako je to už tradíciou v tejto škole, primeraným programom boli najsamprv privítaní najmladší žiaci prváci. Tieto sviatočné chvíle boli spestrené aj darčekmi, školskými taškami a školskými potrebami pre všetkých žiakov nižších ročníkov, ktoré im udelil predseda Obce Báč Dragan Stašević. Okrem toho prváci (na fotografii) sa tešili aj ďalším darom, ktoré i v tomto školskom roku dostali z Matice slovenskej v Srbsku. V. Havranová

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

NA ZAČIATKU ŠKOLSKÉHO ROKU V KULPÍNSKEJ ŠKOLE

Prvákov je málo Katarína Gažová

bec, aký bude školský život ich detí. Potom prváčikom rozdelili vopred objednané učebnice, tašky a školské potreby, ktoré deťom slovenskej triedy zabezpečila Matica slovenská v Srbsku. Rodičia šli potom domov, deti zostali s učiteľkami, aby sa spoločne bližšie zoznámili so školskými

rvého septembra ožilo aj nádvorie Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Veselý detský krik sa už od rána rozliehal vôkol školy a bolo cítiť radosť zo stretnutia kamarátov zo školských lavíc. Menej smelí boli prváci, ktorých do školy priviedol jeden z rodičov a netrpezlivo čakali, čo ich v prvý deň v tej ich budúcej škole čaká. Triedne učiteľky prvákov Anna Koruniaková a Tatiana Kováčová si pozvali svojich žiačikov do tried spolu s rodičTu sú i nové učebnice mi. Riaditeľka školy Jovanka Zimová všetkých srdečne povinnosťami. privítala na pôde školy. Učiteľky dali Riaditeľka Jovanka Zimová nás rodičom základné informácie o tom, poinformovala, že je, žiaľ, v školskom ako bude prebiehať príchod do školy, roku 2017/2018 v kulpínskej škole iba vyučovanie a odchod domov a vô- 23 prvákov. Celkovo je o 18 žiakov

Kulpínski prváci slovenskej triedy s učiteľkou Annou Koruniakovou menej ako v minulom školskom roku, keď bolo až 34 ôsmakov. – Počet našich žiakov, žiaľ, klesá, a tak v slovenskej triede máme teraz iba 14 prvákov a v srbskej 9. Ten počet mal byť o niečo väčší, ale niektoré rodiny sa rozhodli žiť na Slovensku a niektoré sa presťahovali do iných prostredí. Prijímanie prvákov do našej školy sme mali v júni na konci minulého školského roka. Budúcich prvákov vtedy privítali v škole všetci žiaci nižších ročníkov s učiteľmi, keď mali aj spoločné malé dielne, teda bol to nejaký inovačnejší spôsob privítania najmladších žiakov v škole. Do Detského zväzu budú prváci prijatí počas Detského týždňa. V piatom ročníku majú zmeny vo vyučovacích predmetoch. Informati-

ka je už povinný predmet, namiesto technického vzdelávania je to predmet technika a technológia a v ďalších vyšších ročníkoch zostalo teda technické a informatické vzdelávanie. Namiesto predmetu telesná výchova je telesná a zdravotná výchova. V piatom ročníku do fondu hodín tohto predmetu je pridané ešte pol hodiny navyše, čo závisí od voľby každej školy, ako tú polhodinu budú realizovať, či na týždennej úrovni alebo inak. V piatom ročníku triednymi učiteľmi sú v slovenskej triede Tatiana Mitićová a v srbskej Branislav Cesnak. V budove školy boli cez letné prázdniny vykonané iba bežné úpravy a na dvore školy je sprístupnený priestor za telocvičňou, ktorý plánujú využiť na osožné účely.

STARÁ PAZOVA

Učebnice a školské pomôcky pre všetkých prvákov Anna Lešťanová

Žiaci prvých ročníkov všetkých troch tried ZŠ hrdinu školskom rok u Janka Čmelíka s učiteľkami 2017/2018 na území Staropazovskej obce tová inšpektorka Mileva rečou srbskou. V minulom školskom je v deviatich základných Ljubinkovićová a člen roku tam bolo 38 prvákov – 23 v sloškolách 653 žiakov prvéObecnej rady Radoje Bla- venskej triede a 15 v srbskej triede. Najho ročníka. Začiatkom gojević. V staropazovskej mladší žiaci z danej školy podobne ako septembra už tradične Základnej škole hrdinu aj ich rovesníci zo slovenských tried predstavitelia lokálnej saJanka Čmelíka učebni- v ďalších našich prostrediach tohto mosprávy navštevujú všetce a školské potreby 40 roku dostali z iniciatívy MSS a vďaka kých prvákov a udeľujú im Mileva Ljubinkovićová s prvákmi v slovenskej triede prvákom zadeleným do realizácii projektu ÚSŽZ školské podarčeky – školské potreby. počas odovzdávania učebníc a školských pomôcok troch tried odovzdala M. treby: tašku, zošity, písacie a kresliace Avšak tohto roku po prvý Ljubinkovićová. V dvoch potreby, bloky, peračník atď. Podľa raz pre všetkých žiakov prvých roční- učebnice a školské potreby žiakom slovenských triedach v čele s učiteľ- slov riaditeľa školy Janka Havrana, kov Obec Stará Pazova zabezpečila i udelili a šťastný začiatok školenia kami Vlastou Turčanovou a Danielou 9 žiakom zo srbskej triedy škola z im zaželali i náčelník Oddelenia Miklovicovou je 31 prvákov, kým Ema vlastných prostriedkov (ako aj vlani) kompletné učebnice. V pondelok 4. septembra okrem spoločenských činností Obce Stará Machová-Domoniová je učiteľkou 9 udelila rovnaké školské pomôcky. predsedu obce Đorđa Radinovića Pazova Željko Šolaja, obecná osve- žiakom prvého ročníka s vyučovacou • KULTÚRA •

36 /4767/ 9. 9. 2017

Kultúra SLOVENSKÉ VOJVODINSKÉ DIVADLO

Petrovské dni divadelné klopú na dvere Jaroslav Čiep

aposledy sme začiatkom júla informovali verejnosť o neblahej situácii v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci. SVD totiž po prvýkrát od svojho založenia roku 2003 nezískalo finančnú podporu z rezortného pokrajinského sekretariátu, čiže zostali bez peňazí, ktoré zabezpečujú naštudovanie divadelných predstavení. Medzinárodný festival 22. Petrovské dni divadelné klope na dvere. Tradičný divadelný festival sa uskutoční od 22. do 26. septembra vďaka podpore Obce Báčsky Petrovec, republikového Ministerstva kultúry, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a sponzorov, ale v rámci neho predsa vystane premiéra predstavenia domácich divadelníkov, aké sme mali možnosť pravidelne sledovať v minulých rokoch. Zase sme zaklopali na dvere SVD a pýtali sa riaditeľku Vieru Krstovskú. Zmenilo sa niečo od nášho posledného úradného stretnutia? „Zmenilo sa to, že sme si navýšili prostriedky z obce a z pokrajiny máme sľúbenú finančnú podporu v hodnote 500 tisíc dinárov. Máme informácie, že sú vyčlenené prostriedky aj pre nás, aj pre Rumunov a Rusínov. Reálne pre produkciu

jedného predstavenia potrebujeme zo 1,2 milióna dinárov. Budeme sa musieť veľmi uskromniť.“ Čo ste si naplánovali pripraviť z týchto peňazí? „Budeme robiť predstavenie Tilda. Hlavnou postavou je päťročné dievča Matilda, ktoré rada číta. V našom predstavení jadrom budú vzťahy rodič – dieťa a dieťa – škola. Zhodli sme sa, že predstavenie urobíme tak, aby ho mohli sledovať aj dospelí, ale aj deti, aby sme mohli chodiť na zájazdy po školách. Režisérkou je Katarína Hitzingerová a v predstavení budeme mať osem postáv. Štyria sú dospelí a štyri deti – jedného chlapca a tri dievčatá – sme vytypovali na castingu. Ide o krásny príbeh, ktorý bol aj sfilmovaný a film získal veľkú popularitu. Premiéru plánujeme až po festivale, chystáme ju na 16. december.“ Aké nákladné sú Petrovské dni divadelné a čo diváci môžu očakávať tohto roku? „S festivalom sme v podstate nemali veľký problém. Zabezpečujeme ho z viacerých prameňov a jeho rozpočet je zhruba 700 tisíc dinárov. Ako aj v minulosti, v Petrovci bude možnosť pozrieť si úspešné divadelné predstavenia zo Slovenska a zo srbskej profesionálnej produkcie. Dokonca i študentov z Banskej Bystrice a Nového Sadu. PDD otvoria

SLOVENSKÉ VOJVODINSKÉ DIVADLO uviedlo v nedeľu 3. septembra 2017 v malej javiskovej forme monodrámu Anna. Vznikla na motívy známeho románu Leva Nikolajeviča Tolstého Anna Kareninová a v Petrovci ju predviedlo divadlo Promena z Nového Sadu. Réžiu mala na starosti Ivana Janošev a hrala Teodora Marčeta. O svetelné efekty sa postaral Zdenko Medveď a o zvukové Vladimír Zima. Monodráma Anna je magisterská práca študentov herectva a réžie na Akadémii umení v Novom Sade. Keď ide o dej, na železničnej stanici niekoľko okamihov predtým, než sa rozhodne spáchať samovraždu, Anna sa snaží zohľadniť svoje činy a svoj život. Ako žiť a čo robiť, keď nemôžete uniknúť od seba a pocitov viny? J. Č-p

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Martinčania v piatok 22. septembra s predstavením Kontrabas. V sobotu Nitrania prídu s detským predstavením Môj malý princ, so živou hudbou a bábkami. Neskôr v klube VHV bude predstavenie V agónii našej režisérky Maríny Dýrovej a bystrických študentov a večer Košičania zahrajú Moje baby. V nedeľu sú tiež bystrickí študenti s predstaveniami Zažeň vlka, ako i Radovan III. v réžii Ľuboslava Majeru. V pondelok napoludnie očakávame najlepšie vojvodinské detské predstavenie zo Subotice Allegro con brio a večer sa predstavia Kikindčania s Kovbojom v réžii Kokana Mladenovića, najúspešnejšieho domáceho režiséra. Záverom sa na PDD predstavia

Viera Krstovská predstavuje repertoár tohtoročného divadelného festivalu v Petrovci

študenti z Nového Sadu s predstavením Deti v réžii Ľ. Majeru. Okrem toho, máme aj viacero sprievodných podujatí, resp. výstav.“ Takže môžeme povedať, že výber predstavení je pestrý a rôznorodý. Spolu s riaditeľkou SVD pozývame divákov na blížiace sa Petrovské dni divadelné.

To sa ti len činí... Anna Horvátová

eľmi zaužívaným slovesom v našej slovenčine sa stalo sloveso činiť sa. „Občas sa nám niečo činí.“ „Činí sa nám, že nás priatelia využívajú.“; „Činí sa nám, že nás kolegovia klamú.“; „Činí sa mi, že je to dievča veľmi chudé.“ Atď., atď. Dokonca možno to aj takto transformovať: „Činí sa nám, že sloveso činiť sa používame správne.“ Pozrime sa preto, čo znamenajú tieto slovenské slovesá: – činiť – hodnotí sa ako archaické a používa sa v takýchto ustálených spojeniach: – činiť dobré skutky, činiť pokánie; – pri počítaní, síce ako knižné: to činí 50 %; straty činia 70 %. Na vyjadrenie týchto významov sú vhodnejšie slovesá robiť, konať a rovnať sa, predstavovať, byť. – činiť sa – vyjadruje význam usilovne pracovať, avšak v našej bežnej slovenčine sa takmer ani nepoužíva. My ten význam

usilovne pracovať vyjadrujeme slovesami usilovať sa, snažiť sa, alebo slovesami obracať sa, zvŕtať sa. Slovenské sloveso „činiť sa“ a srbské sloveso činiti se sú len zdanlivo identické, významovo sa rozlišujú. V slovenčine tomuto srbskému slovu zodpovedajú tieto slová: zdať sa, zazdať sa, nazdávať sa, myslieť si, vidieť sa, mať dojem. A našské konštrukcie so spojením činí sa mi..., činí sa nám..., učinilo sa mi... sú kópie srbských spojení typu čini mi se... či rovnoznačného imam utisak... V slovenčine im zodpovedá konštrukcia niekomu sa zdá, že... alebo niekomu sa vidí, že..., napríklad: „Zdá sa mi, že je voda dnes príjemnejšia ako včera.“; „Tak sa mi vidí, že vari ani nestihnem napísať do Vzletu.“ „ Zdalo sa mi, že to sama ani nezvládnem, toľko rukopisov.“ Nechybíme ani keď povieme takto: „Mám dojem, že ma chcú len tak odbaviť.“; „Myslím si, že je to nad naše sily.“ • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy INĐIJSKÁ OBEC

Pazovskí tanečníci na Beška fest 2017 Anna Lešťanová

ohtoročné 6. Dni vojvodinsko-bavorskej kultúry, známejšie ako Beška fest, sa konali 1. a 2. septembra v dedine Beška. Toto medzinárodné podujatie svojím bohatým obsahom každoročne priláka veľa návštevníkov. Na teréne pre malé športy v strede dediny sa uskutočnili v rámci daného podujatia aj gastrofest, etno festival a bohatý kultúrno-umelecký a zábavno-hudobný program. Dni vojvodinsko-bavorskej kultúry sa realizujú v spolupráci s nemeckou partnerskou Obcou Karlshuld so zámerom vzájomného predstavovania sa na základe tradícií, obyčají, kultúry a gastronómie Vojvodiny (Srbsko) a Bavorska (Nemecko). Beška má dlhoročnú spoluprácu s uvedenou obcou a na základe

partnerstva vzniklo i toto zaujímavé podujatie. V piatok 1. septembra v bohatom kultúrno-umeleckom

Úspešné vystúpenie Pazovčanov programe, okrem tanečníkov z kultúrno-umeleckých spolkov z územia Obce Inđija vystúpili i členovia detskej tanečnej skupiny SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy,

BLAHOŽELANIE K ukončeniu doktorandských štúdií na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na Katedre analytickej chémie, Mgr. JASNE HRADSKEJ, PhD., mnoho šťastia a ďalších úspechov do budúcna srdečne blahoželajú hrdé kamarátky Anna Lekárová a Ivana Ilićová.

Na základe článku 102 odsek 2 v súvislosti s článkom 100 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, číslo 21/2016), Obecná rada Obce Báč zverejňuje OZNÁMENIE o zverejnenom verejnom súbehu na obsadenie funkcie – náčelníka Obecnej správy Báč Obecná rada Obce Báč oboznamuje všetkých záujemcov, že je oznam o verejnom súbehu na obsadenie funkcie – náčelníka Obecnej správy Báč zverejnený na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč, a že sa doň, spolu s vyhláškou o súhlase na zoskupovanie údajov na verejnom súbehu na obsadenie funkcie, môže nahliadnuť a prebrať na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč: www.bac.rs Oznam o verejnom súbehu obsahuje údaje o pracovnom mieste, prebrané z Pravidiel o vnútornej organizácii a systematizácii pracovných miest v Obecnej správe Obce Báč a podmienkach na zamestnanie na pracovné miesto, odbornom zdokonaľovaní, vedomostiach a schopnostiach, ktoré sa hodnotia vo volebnom konaní a spôsobe ich previerky, telefónnom čísle, mene osoby poverenej poskytovaním dodatočných informácií o verejnom súbehu, adrese, na ktorú sa prihlášky podávajú, ako aj údaje o potvrdeniach, ktoré sa podávajú s prihláškou. Lehota na podávanie prihlášok je 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia v denníkoch.

• KULTÚRA • OZNAMY •

s ktorými pracujú choreografka Ružena Červenská a nacvičovateľka Katarína Šašová. Pazovskí folkloristi

sa početnému obecenstvu predstavili dvomi bodmi. Predstavili i svadobné zvyky a obyčaje, s ktorými vystúpia 24. septembra po pokrajinskej súťaži vo Vrbase. Za úspešné

vystúpenia v Beške odmenení boli búrlivým potleskom. V obecenstve bolo aj mnoho Staropazovčanov, hlavne ich rodičov a starých rodičov, ktorí ich prišli podporiť. Podľa slov Ruženy Červenskej aktivisti spolku Čmelík vystupujú na tomto podujatí pravidelne a slovenskú národnostnú menšinu tam najprv začali prezentovať členovia SKUS Vinohrady zo Slankamenských Vinohradov. Organizátormi Beška festu sú Turistická organizácia Obce Inđija, Vlastenecký spolok Stara Beška a spoluorganizátormi tamojší KUS Branka Radičevića, MS Beška a Spolok pre zachovávanie duchovnej kultúry a tradície Etnoart v Inđiji. Tohtoročné Dni vojvodinsko-bavorskej kultúry sa konali za podpory Obce Inđija a Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Merkator NSU102, NSL102, na bulvári oslobodenia 102, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/16, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Save Kovačevića NSU149, NSL149, v Ul. Savu Kovačevića 10, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4671, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

36 /4767/ 9. 9. 2017

Oznamy Podľa článku 6 odsek 1 a článku 9 Uznesenia o udelení vyznamenania Dr. Đorđa Natoševića (Úradný vestník APV číslo 8/01, 10/10 a 37/14) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá zverejnil SÚBEH na udelenie vyznamenania Dr. Đorđa Natoševića v školskom roku 2016/2017 I. Právo účasti na súbehu na udelenie vyznamenania Dr. Đorđa Natoševića (ďalej: vyznamenanie) majú predškolské ustanovizne, základné školy, stredné školy, hudobné školy, baletné školy, umelecké školy a školy pre základné a stredné vzdelávanie detí s poruchami vo vývoji so sídlom v Autonómnej pokrajine Vojvodine, ako aj vychovávatelia, učitelia, odborní spolupracovníci a spolupracovníci v súlade s pravidlami o programe práce odborných spolupracovníkov v tých ustanovizniach. Prihlášku na súbeh môžu odovzdať samostatne predškolské ustanovizne, základné a stredné školy, hudobné školy, baletné školy, umelecké školy a školy pre základné a stredné vzdelávanie detí s poruchami vo vývoji, učitelia, vychovávatelia, odborní spolupracovníci a spolupracovníci v daných ustanovizniach, alebo ich na udelenie vyznamenania môžu navrhnúť žiaci, rodičia, orgány lokálnej samosprávy, odborné združenia a iné právnické a fyzické osoby.

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAVEL FLORIAN

hlasludu.info www.hl.rs

Čas plynie, ale nepoúča, ako žiť bez toho, kto znamenal tak veľa... S láskou na Teba denne spomínajú

Účastník súbehu, resp. navrhovateľ prikladá dôkazy o splnení podmienok súbehu. Dôkazy o splnení podmienok a prílohy k prihláške podávateľ prihlášky v úplnosti doručuje v elektronickej podobe (najviac na 3 DVD alebo 5 CD). II. Vyznamenanie sa udeľuje za výnimočné výsledky dosiahnuté v predchádzajúcich dvoch školských rokoch, uplatňovaním súčasných metód vo výchovno-vzdelávacej práci v nasledujúcich oblastiach: predškolská výchova a vzdelávanie; výučba; práca s talentovanými deťmi predškolského veku a s talentovanými žiakmi, ako aj so žiakmi, čo zaostávajú v zdolávaní obsahov výchovno-vzdelávacej práce a obsahov učiva; voľné aktivity s deťmi predškolského veku a so žiakmi; odborné zdokonaľovanie vychovávateľov, učiteľov a spolupracovníkov; profesijná orientácia žiakov; spolupráca s rodičmi; kultúrne a verejné činnosti a spolupráca s užším a širším spoločenským zväzkom; vedenie, organizácia a zabezpečenie kvalitnej činnosti ustanovizne; zveľaďovanie tolerancie a prijímania odlišností, inkluzívneho vzdelávania a iné oblasti v rámci základnej činnosti ustanovizne. III. Rokovací program Výboru na udelenie vyznamenania s oblasťami práce a s prvkami hodnotenia dosiahnutých výsledkov na udelenie vyznamenania spolu s tlačivami na prihlášku na súbeh sú sprístupnené na webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá: www.puma.vojvodina.gov.rs. IV. Prihláška, resp. návrh na udelenie vyznamenania súbehom obsahuje: údaje o navrhnutom alebo prihlásenom kandidátovi (predškolskej ustanovizni, škole, vychovávateľovi, učiteľovi, odbornom spolupracovníkovi a spolupracovníkovi); základné údaje o navrhovateľovi; prílohy a údaje o dosiahnutých výsledkoch v školskom roku 2015/2016 a 2016/2017 pre každú oblasť vzdelávaco-výchovnej práce, ktorá sa hodnotí v súlade s rokovacím poriadkom výboru. V. Súbeh je otvorený od 1. do 30. septembra 2017. Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Prihláška, resp. návrh na udelenie vyznamenania s dôkazmi a prílohami sa zasiela Pokrajinskému sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 100 Nový Sad (s poznámkou: Na súbeh o udelenie vyznamenania Dr. Đorđa Natoševića). Všetky dodatočné informácie možno získať telefonicky (021/487- 41-83, 487- 46-09 a 487- 40-35).

30. 1. 1950 – 25. 7. 2017

manželka Milina, syn Stanislav a dcéry Hanna Milina a Danuška s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Podnik na hydinovú výrobu a obrat, s. s r. o., JAJE PRODUKT ČENEJ, Međunarodni put 138, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba sila a sušiarne s riadiacou a elektrorozvodnou kabínou prízemnej výšky (P), na katastrálnej parcele číslo 3037, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Námestie neznámeho hrdinu NS22/NSU22/NSL22, na Námestí neznámeho hrdinu 2 v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 139/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 2. októbra 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 3. októbra 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Oznamujte v Hlase ľudu • 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 • inzercia@hl.rs • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA na nášho synčeka

VLADKA PENDIĆA

1975 – 2013 – 2017 z Kovačice

Tak spi si tam dolu, tíško v pokoji, my hoci bez Teba ďalej pôjdeme. Aj možno sa záhada rieši, rana sa zahojí, keď sa nakoniec znovu stretneme. Zarmútení rodičia

SPOMIENKA

na môjho bračeka

VLADKA PENDIĆA

1975 – 2013 – 2017 z Kovačice

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. septembra 2017 uplynuli dva roky, čo nás navždy opustil milovaný manžel, otec, starký a prastarký

MICHAL ĎUGA

JANKO KUBINEC

1927 – 2015 – 2017 z Kulpína

Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu zostanú navždy v našich srdciach. Zarmútená manželka Anna, syn Michal s manželkou Zuzanou, vnučky Alena a Ema Pašinová s manželom Đorđom a deťmi Ivanou a Jovanom

SMUTNÁ SPOMIENKA

3. 11. 1971 – 4. 9. 2016 – 2017 z Pivnice Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš mi chýbať do konca života. Aj keď už nie si medzi nami, v našich srdciach žiješ s nami. Nikdy na Teba nezabudne Tvoj otec Ján

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 4. septembra 2017 uplynul rok, čo nás opustil zať a švagor

ANNA ĽAVROŠOVÁ

JANKO KUBINEC

rod. Melišová 1. 3. 1930 – 2. 1. 2017 z Padiny

Po cestách života kráčali sme spolu. Z jednej z nich vrátili sme sa bez Teba. Zostáva nám veľa spomienok, ktoré si navždy uchováme v našich srdciach. Tvoja sestrička s rodinou

Dotĺklo srdce, ktoré sme tak milovali, klesli ruky, ktoré tak rady pracovali, zamĺkli ústa, ktoré slovami hladili. Oči, ktoré sa tak milo pozerali, navždy sa zavreli. V srdci si Ťa zachováva a nikdy na Teba nezabudne dcéra Anna s manželom Michalom

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 4. septembra 2017 uplynul rok, čo ma navždy opustil syn

3. 11. 1971 – 4. 9. 2016 – 2017 z Pivnice

V jednom okamihu zmizlo tak veľa, drahá usmievavá tvár, usilovné ruky, láska a dobrota, ktoré navždy zostanú v našich srdciach. Spomínajú si na neho svokra a švagor s rodinou Klúčikovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou

ANNA ĽAVROŠOVÁ ONDREJA LITAVSKÉHO

1946 – 2000 – 2017 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávam. Manželka Anna • OZNAMY •

rod. Melišová 1. 3. 1930 – 2. 1. 2017 z Padiny

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo usilovne pracovali. Zhasli oči, stíchol hlas, vďaka Ti od všetkých nás. Navždy zostaneš v našich srdciach. Tvoje vnúčatá Anka a Miško s rodinami

MÁRIOU HADŽIĆOVOU rod. Čiliakovou 15. 3. 1948 – 28. 8. 2017 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavená tíško si zaspala zanechajúc všetkých nás, ktorých si rada mala. Tvoja sestra Anna 36 /4767/ 9. 9. 2017

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 4. septembra 2017 uplynul rok, čo ma navždy opustil otecko

Dňa 9. septembra 2017 je tomu päť rokov, čo nás opustil drahý manžel, otec a starký

JANKO KUBINEC

Dipl. Ing. PAVEL DENĎÚR

3. 11. 1971 – 4. 9. 2016 – 2017 z Pivnice

Cestou života mal si so mnou kráčať, životné radosti so mnou znášať. Smútok a ticho dolieha na náš dom, veľmi mi chýbaš, otecko, v ňom. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudne Tvoj syn Darko

1939 – 2012 – 2017 z Petrovca

Žiješ s nami v našich myšlienkach a v našich srdciach. Zarmútení: manželka Zuzana, dcéra Zdenka a syn Ján s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 4. septembra 2017 uplynul rok, čo ma navždy opustil manžel

na mojich bratov, bieloblatských rodákov

JANKO KUBINEC

3. 11. 1971 – 4. 9. 2016 – 2017 z Pivnice

JÁNA MIHÁĽA PAVLA MIHÁĽA ADAMA MIHÁĽA 26. 5. 1934 – 2. 9. 1969 – 2017

Ťažko je aj po roku veriť, že nikdy viacej spolu nebudeme. Už celý rok tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. S láskou si na Teba spomína

Trvalú a večnú spomienku si na Vás stále zachovávajú: brat Ďuro s manželkou a deťmi a sestra Anna De Jonge s manželom a deťmi z Holandska

ROZLÚČKA so

SAMUELOM STRACINSKÝM 18. 6. 1936 – 31. 8. 2017 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú manželka a synovia s rodinami

www.hl.rs

4. 4. 1943 – 29. 9. 2007 – 2017

z Kovačice

Tvoja manželka Katarína Mila

Oznamujte v Hlase ľudu • 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 • inzercia@hl.rs

18. 8. 1936 – 10. 9. 2016 – 2017

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 10. septembra 2017 uplynie smutný rok, čo nás navždy opustil manžel a otec

PAVEL MIHÁĽ

1936 – 2016 – 2017 z Kovačice

Na Tvoju lásku a starostlivosť nikdy nezabudnú: manželka Katarína, dcéry Katarína a Anna s rodinami • OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV triednemu učiteľovi

JÁNOVI GEDEĽOVSKÉMU 23. 2. 1943 – 24. 8. 2017 Báčsky Petrovec – Padina – Jánošík

Večný pokoj Vám prajeme a krásne spomienky na Vás si zachováme. Vaša posledná generácia žiakov narodených roku 1991

SPOMIENKA

Uplynulo desať rokov, čo nie je s nami naša starká

MÁRIA KOPČOKOVÁ

rod. Labátová 30. 9. 1930 – 7. 9. 2007 – 2017 z Báčskeho Petrovca Nikdy na ňu nezabudne rodina Fábryová

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pred dvomi rokmi nečakane dokonala svoju životnú púť manželka a mama

ANNA PEŤKOVSKÁ

rod. Lačoková 9. 5. 1951 – 9. 9. 2015 – 9. 9. 2017 z Báčskeho Petrovca V bôli a smútku nám je jedinou útechou zasľúbenie Pána Ježiša Krista: „Ja som vzkriesenie a život, – kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrel, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa.“ J 11, 25 – 26 Trvalú spomienku na zosnulú si v srdci stále zachovávajú manžel Samuel a syn Samuel

SPOMIENKA

Dňa 11. júna 2017 uplynuli dva roky, čo nás opustil manžel, otec a starký

POSLEDNÝ POZDRAV

SAMUEL JAMBRICH 1953 – 2015 z Kysáča

švagrovi

hlasludu.info www.hl.rs

JÁNOVI FEHÉROVI 1953 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na nich zachovajú manželka a švagriná Mária s deťmi Jaroslavom a Milinkou a ich rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 28. augusta 2017 nás navždy opustil manžel, otec a ded

MARWAN HAMADEH 4. 4. 1946 – 28. 8. 2017 z Báčskeho Petrovca

Ďakujeme všetkým tým, ktorí nám vyjadrili sústrasť a zosnulého prišli vyprevadiť na večný odpočinok. Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme. Tvoji: manželka Mária, synovia Man a Samer, nevesta Miroslava a vnuk Alex

• OZNAMY •

36 /4767/ 9. 9. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 8. septembra 19.30 Zostrih z Festivalu nových slovenských lyrických piesní z roku 2006 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 10. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 12. septembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina. V tejto relácii bude najprv odvysielaná ďalšia časť detského seriálu Čaroslovník. V pokračovaní odznejú príspevky zo schôdze Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ako i o zbere sóje na vojvodinských poliach, záznam z tradičného 12. Dňa kysáčskej sármy, miniportrét zberateľky ľudových krojov z Vojlovice. Agrosféra – druhá časť nedeľného bloku bude venovaná aktuálnym prácam na vojvodinských poliach: zberu úrody slnečnice a sóje, ako aj aktuálnemu stavu primárnych poľnohospodárskych plodín, ktoré ohrozilo sucho. Nevystanú ani príspevky z ďalších odvetví poľnohospodárskej výroby a užitočné informácie pre výrobcov.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 8. septembra – Constantine Sobota 9. septembra – Unesené Pondelok 11. septembra – Rukojemník Utorok 12. septembra – Dych nebies Streda 13. septembra – Pokušenie Štvrtok 14. septembra – Bez súcitu 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 10. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Nový školský rok v Kovačici a Padine Oltárny krúžok žien v Kovačici 30-ročný Utorok 12. septembra 16.00 Tri srdcia rodiny Kňazovicovej Padinské dni kultúry pokračujú Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji Piatok 15. septembra 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Ružové sny

Nedeľa 10. septembra 17.00 Film: Koník Hrbáčik 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Zámena 24.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV OBCE KOVAČICA

Z Dňa chmeľu v Sústave Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 36 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko divadelníka, maliara a riaditeľa Domu kultúry v Báčskom Petrovci (1935 – 2000).

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA BIČIAROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

S ženské dlhá LA obidva jagotanie mužské relatívmeno samohl. zranenie H UDU meno nosť Ľ

odchýlka od normy

1. časť tajničky augsburské vyznanie tvoja (po česky)

spojka zdôrilý mužské meno ženské meno

osobné zámeno

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 10. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 13. septembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

tona ženské S HLA U meno v ĽUD kláštor Č. Hore

obvod

ukazovacie zámeno

spojka otlačené miesto

meter Oliver Mlakar

vpíšte KTK kelvin

Venezia srb. herec Kralj

hudobná skupina

spikala otcova alebo matkina sestra

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

Pančevo telúr švagor (srb.) vápnik

vpíšte RTA 4. a 1. samohl. 2. časť tajničky

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 35 VODOROVNE: statočne, Tom, poet, omeleta, žáner, ls, iš, patiť, Amor, áta, Rafael, h, Se, kino, Sara, aov, Orava, sa, Vy, ona, ť, akantit TAJNIČKA: TOMÁŠ MASARYK

orgán zraku

skupina mäkká spoluhl.

opytovacie zámeno Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 33 z čísla 33 Hlasu ľudu z 19. augusta 2017 bolo: ANNA MAKIŠOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: ONDREJ ŽILAJI, Stevana Hatalu č. 24, 21 400 BÁČSKA PALANKA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

36 /4767/ 9. 9. 2017

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Galić, pravdaže ODŽACI – ŽELEZNIČAR 1 : 0 (1 : 0)

Juraj Pucovský

džačania pokračujú vo víťaznej sérii. Tentoraz na Štadióne Milana Sredanovića v Kule pred sotva 50 divákmi zverenci Slobodana Bačića boli lepší od pančevského Železničara. Zápas sa začal obojstrannými útokmi, a tak domáci, ako aj hostia nevyužili niekoľko pekných šancí. V 37. min. obranca Pronek zastavil útok Železničara, prihral Galićovi, ktorý z pravej strany vbehol do trestného územia a prízemnou strelou prekonal Jeftića. Tak tento hráč svojmu mužstvu priniesol už druhý triumf v novej sezóne. Pre Odžačanov pekná správa, lebo im kompetentné orgány zjemnili trest odňatia 9 bodov pre údajne „predaný“ zápas ČSK

Pivara v Prvej lige Srbska. Trest je pozmenený na mínus 3 body, ale sa FK Odžaci znova sťažoval v presvedčení, že mu aj toto zru-

Rozhodol v Kule: Mladen Galić (FK Odžaci)

šia. Možno by futbalové orgány mohli porozmýšľať aj o tom, aby

sa Odžačanom povolilo hrať doma, na Mestskom štadióne, lebo toto v Kule pred prázdnou tribúnou už vari nemá zmysel. ODŽACI: Kronić, Pronek, Veselinović, Babić, Zogović, Bošković, Tutnjević, Kostić (Terzić), Galić, Vukasović (Matijašević), Ivelja (Đorović) Výsledky 3. kola: Radnički (Z) – Bratstvo 0 : 1, Omladinac – Bačka 3 : 1, Cement – Radnički (SM) 2 : 0, Odžaci – Železničar 1 : 0, Bečej – Dunav 3 : 1, Dinamo – Radnički (Š) 5 : 0, C. zvezda – Radnički (NP) 3 : 1, Mladost – Borac 1 : 3. Program 4. kola: Bratstvo – Borac, Radnički (NP) – Mladost, Radnički (Š) – C. zvezda, Dunav – Dinamo, Železničar – Bečej, Radnički (SM) – Odžaci, Bačka – Cement, Radnički (Z) – Omladinac.

Matný výkon

DINAMO – RADNIČKI (Š) 5 : 0 (1 : 0)

L. Pavković

adnički s novým tímom v novej sezóne ešte nepotešil svojich fanúšikov, ba čo viac rozčaroval, lebo všetky tri zápasy prehral. Aj v Pančeve hostia podali matný výkon a ak takto budú pokračovať, iste ich aj v tejto sezóne, podobne ako vlani, očakáva boj o záchranu. Na Mestskom štadióne v Pančeve pred 500 divákmi góly dali Jovanić 2, Nedučić, Tošić a Skokna po jednom. RADNIČKI (Š): Mitrović, Stekić, Urošević, Drča, Gudan (Vidović), Radovanović, Manojlović, Dmitrović, Kočijašević, Teofanov, Ćirić (Jevtić)

OBRAT V SLÁVII

Kovačičania predsa hrajú! Ján Špringeľ

utbalový klub Slávia bude súťažiť v Druhej juhobanátskej lige Západ – skupina Sever v sezóne 2017/18 ako desiaty klub – znie rozhodnutie Futbalového zväzu oblasti Pančevo zo dňa 31. augusta. V utorok 29. augusta v poobedňajších hodinách slávisti predsa formovali tím, ktorý je schopný čeliť iným mužstvám z najnižšej futbalovej súťaže. Prvý tréning absolvovalo štrnásť hráčov 31. augusta. Začiatočný zápas vo Vojlovici medzi Mladosťou a Sláviou odročili z 3. septembra na niektorý z voľných termínov. V nedeľu 10. septembra by si Kovačičania mali na trávniku ŠRS Slávia o 16. hodine a 30. minúte skrížiť zbrane s Poletom Idvor. V treťom kole 17. septembra odcestujú do Glogonju, kde si

www.hl.rs

Úsmevy na tréningu svedčia o súdržnosti v kolektíve

zmerajú sily s rovnomenným súperom. Druhé zo štyroch okresných derby ich čaká takisto doma 24. septembra s Pobedou Samoš. Podľa slov Vlastislava Dudáša, jedného z tých, ktorí sa spolu s predstaviteľmi Obce Kovačica

Informačno-politický týždenník

pričinili o to, aby Slávia hrávala majstrovské zápasy v kontinuite, cieľ klubu v jesennej časti je vyhrať štyri zápasy, získať aspoň dvanásť bodov. Na súpiske trénera Jánosa Csankiho z Debeljače je väčši-

na Kovačičanov: brankári Denis Holík (Padina) a Pavel Cicka, obrancovia Denis Čech, Rastislav Jaško, Gabriel Garaj, Vladimír Tvrdý, Robert Srećkov (kovačický zať z Debeljače), Martin Ďurkovský a Milan Stojkov (kovačický zať z Kikindy), stredopoliari Janko Válovec, Vlastislav Dudáš, Janko Košút, Želislav Petrák a Zlatko Žolnaj, čiaroví hráči Renato Jovnáš, Kornel Svetlík a Pavel Bartko, ako i útočníci Daniel Cicka, Denis Zloch, Zlatko Bakoš a Danijel Mitić (Crepaja). O údržbu ŠRS Slávia okrem VKP Elán sa bude starať nový domovník. Nové, štvrté tohtoročné zhromaždenie Slávie plánujú v druhom týždni septembra. Prvé mimoriadne vydarené prebiehalo koncom januára, ďalšie nepodarené začiatkom júna a v prvej polovici augusta. • ŠPORT •

VOLEJBALOVÝ KLUB KULPÍN ZAČAL S PRÍPRAVAMI NA NOVÉ MAJSTROVSTVÁ

sa im pomôcť, ukázať im aspoň sčasti hovorí, že v ich skupine bude v novej svoje bohaté volejbalové skúsenosti. sezóne dvanásť klubov, takže zohrajú Boris pochválil dobrú súdržnosť muž- po jedenásť zápasov v každej časti stva a pozitívne ovzdušie sezóny. Posťažoval sa zároveň, že v celom klube. finančne je to tohto roku ťažšie, Stanislav Zima, zástup- sponzori sú dosť zaťažení a ťažko ca kapitána kulpínskeho je získať prostriedky. V Kulpíne sa naplno pracuje aj s deťmi mužstva, pozoruhodný úspech. vo volejbalovom krúžku potvrdil, že V polovici októbra sa v rámci školy. Prvá zostaje cieľom začne nová sezóna hráčov, aby va klubu je úspešná, ale a predtým VK Kulpín sa dostali potrebné vybavenie sa bude hrať niekoľko Boris Relota, na čím vyšmusí zabezpečiť. Domápriateľských zápasov, pomocný tréner ci dobrodinci pomáhajú, aby sa aj noví hráči vy- a kapitán mužstva šiu priečku v tabuľke. koľko môžu. Podnik DEM skúšali v tíme. kúpil tepláky pre hráčov, Pomocným trénerom a kapitánom Súťažiť budú v skuale, ako hovorí predseda, mužstva je Boris Relota, ktorý sa pine klubov, s ktorými Stanislav Zima, už hrali aj vlani, dobre treba im teraz zabezpepochválil príchodom nových hráčov. zástupca kapitána VK čiť aj športovú obuv. PoPrípravy prebiehajú podľa plánu ich poznajú, okrem Kulpín platky pre rozhodcov sú a preto odhaduje, že by nadchá- nováčikov. Trénujú naplno, s potešením privítali nových pomerne vysoké, takže prostriedky dzajúca sezóna mohla byť jedna z úspešnejších. Do mužstva pribudli kolegov v klube a rátajú s tým, že to treba neustále na to, aby klub mohol fungovať. Vedenie VK Kulpín sa snaží aj mladší hráči, mladší dorastenci budú dobré posily. Predseda VK Kulpín Todor Radanov tiež pomôcť. a juniori, tí starší sú ústretoví a snažia

Posily a nádeje Katarína Gažová

etné voľno sa skončilo aj pre volejbalistov a vedenie Kulpína. Vedúci odborného štábu Ján Lačok hovorí, že s prípravami na jesennú časť začali v polovici augusta. Vedenie klubu má v nadchádzajúcej volejbalovej sezóne ambície umiestniť sa aspoň v strede tabuľky Druhej ligy – skupina sever. Na to, aby sa im lepšie darilo, vedenie klubu priviedlo piatich nových hráčov z Nového Sadu a okolia Kulpína. Ako vysvetlil tréner, posilnili tak niektoré miesta v tíme. Minulú sezónu VK Kulpín skončil na piatom mieste tabuľky, a to je

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Silní Erdevíčania

Záchranca Cvejić

Lazar Pavković

Matej Bzovský

SLOGA (E) – SLOGA (T) 4 : 1 (3 : 0)

ápas dvoch rovnomenných tímov prebiehal v znamení erdevíckej Slogy. Pre silný dážď hra bola prerušená desať minút. Po prerušenie domáci získali náskok vďaka gólu skúseného Alena Halilovića. Na 2 : 0 zvýšil Milenko Simeunović a Stefan Cvijić razantnou strelou v 45. min. stanovil výsledok polčasu. V 52. min. Simeunović pekne uvoľnil náhradníka Dragana Smiljanića a lopta sa štvrtýkrát trepotala v hornom rohu brány brankára Slogy Ivića. Päť min. pred koncom zápasu rozhodca Nemanja Matić z Nového Sadu odpískal penaltu a kapitán Rosić strelil čestný gól pre Temerínčanov. SLOGA: Ilić, Džibrić, Matić, Mikić, Halilović (Kovačević), Grković (Smiljanić), Cvijić, Simeunović (B. Považan), Teofilović, Vuković, Doknić Výsledky 3. kola: Podunavac – Hajduk (D) 2 : 0, Hajduk (Č) – Slavija 2 : 1, Jugović – Kabel 1 : 2, LSK – Hajduk (B) 3 : 1, Borac (Š) – Jednota 1 : 1, Index – Kupinovo 2 : 0, Sloga (E) – Sloga (T) 4 : 1, Borac (NS) – Sremac 4 : 0. • ŠPORT •

Program 4. kola o 16,30 hodine: Hajduk (D) – Sremac, Sloga (T) – Borac (NS), Kupinovo – Sloga (E), Jednota – Index, Hajduk (B) – Borac (Š), Kabel – LSK, Slavija – Jugović, Podunavac – Hajduk (Č).

BORAC (Š) – JEDNOTA 1 : 1 (0 : 0)

red 600 divákmi v dedine Šajkaš domáci začali útočnejšie. Hostia v 25. min. zostali desiati na trávniku, lebo rozhodca Dino Kalafat z Nového Sadu po druhej žl-

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

S plným ziskom TISA – MLADOSŤ 1 : 4 (0 : 1)

Darko Sládeček

a štarte novej sezóny Bieloblatčania sa z dediny Taraš vrátili s plným ziskom. Od začiatku sa hralo hlavne pred bránou domácich, ktorí v 14. min. faulovali Šofranka, rozhodca ukázal na biely bod a Poničan bol z penalty presný – 0 : 1. V druhom polčase mali hostia neustálu prevahu, ale strely Žižića, Kalapiša a Tapaiho končili vedľa brány alebo v rukách brankára Baračkova. V 69. min. Žižić využil dlhú prihrávku Kalapiša, zvýšil na 0 : 2 a potešil fanúšikov svojho mužstva, ktorí v daždivom počasí prišli sledovať zápas z Bieleho

Blata. O minútu neskoršie Poničan asistoval Žižićovi a bolo 0 : 3. V 77. min. Gibarov prihral Žižićovi, ktorý bol rýchlejší od obrancov a bol to jeho hetrik – 0 : 4. Na samom konci, v 90. min., Ružin skorigoval výsledok. MLADOSŤ: Sládeček, Nečov, M. Paraľov (Szabó), Poničan, Horvát, Đurić, Tapai, Žižić (Halász), Kalapiš, Gibarov, Šofranko (D. Paraľov) V nedeľu v Bielom Blate bude hosťovať Partizan z Tomaševca. Predtým Bieloblatčania zohrajú pohárový zápas 3. kola v Melenciach s domácou Rusandou, ktorá je členom Oblastnej ligy Zreňanin.

tej karte pod sprchy poslal Pazovčana Jelovića. Hostia sa dobre bránili celú hodinu, aby potom v 61. min. Makivić nepríjemne prekvapil Jovišića a priniesol radosť početnému obecenstvu Častoval – 1 : 0. Mnohí si Pazovčanov: mysleli, že Miloš Subašić tento výsle- (Borac Šajkaš) dok zostane, ale nestalo sa tak. V 90. min. brankár domácich Subašić odrazil loptu, na ktorú nabehol Cvejić a výsledok vyrovnal. Mužstvo Jednoty tak aj vďaka šťastiu v derby získalo predsa cenný bod. JEDNOTA: Jovišić, Živković (Popović), Jelović, Bošković, Zarić (Cvejić), Milenković, Galić (Ivković), Knežević, Dimitrić, Bajić, Milaković

36 /4767/ 9. 9. 2017

Foto: J. Pucovský

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

z jedenástky potom odčinil. V 45. min. nebol presný z bieleho bodu domáci hráč N. Šalipurović, lebo trafil žrď. Po prestávke dozápase. Hralo sa vzletne, máci začali podnikvalitne a veľmi korektkavejšie, no Trkulja ne. Rozhodca Marjan dobre strážil svoju Sarka z Vršca nemusel sieť. Kvalitnejší Pamávať kartami, ktoré ani dinčania strelili poraz nevybral z vrecka. tom ďalšie dva góly, Ani vtedy, keď dvaja doSaša Rudić dobre máci hráči a jeden hosť centroval a vysoký zavinili penalty. Dobrić hlavou traUž v 2. min. domáci fil, aby výsledok po Spoľahlivý brankár: faulovali Mirka Rudića a asistencii Kevdžiju Mane Trkulja (Dolina penaltu premenil Marko uzavrel debutant Rudić – 0 : 1. Čoskoro, Padina) Mirko Rudić. v 4. min., vydarenú akciu DOLINA: Trkulja, Koreň, DobMarka Rudića druhým gólom korunoval Kevdžija – 0 : 2. Domáci rić, Važić, Durgala (Ilić), Kevdžibrankár Lapić v 42. min. fauloval ja, Mirko Rudić (Hlavča), Marko Mirka Rudića, ale strelu najlepšie- Rudić, Saša Rudić, Cvetanović, ho strelca Doliny Marka Rudića Mihajlović

Dolina nepozná prekážky Ján Bokor Dolina, BAK a Vojvodina Seleuš majú tri výhry a maximálny počet bodov. Pavlišania sa v Jabuke vykúpili za dve predchádzajúce prehry. Najpresvedčivejší bol Borac Starčevo. Výsledky 3. kola: Jugoslavija – C. zvezda 1 : 2, Jedinstvo Stević – Dolina 0 : 4, Jedinstvo (V) – Radnički 1 : 0, Sloga – Vojvodina (CC) 1 : 0, BAK – Strela 2 : 0, Borac – Vulturul 5 : 0, Partizan – Dunav 5 : 1, Vojvodina (S) – Vojvodina (C) 2 : 1. Program 4. kola: C. zvezda – Vojvodina (C), Dunav – Vojvodina (S), Vulturul – Partizan, Strela – Borac, Vojvodina (CC) – BAK, Radnički – Sloga, Dolina – Jedinstvo (V), Jugoslavija – Jedinstvo Stević. JEDINSTVO STEVIĆ – DOLINA 0 : 4 (0 : 2)

akmer tri desaťročia dvaja súperi kráčali rozdielnymi cestami. Najprv Kačarevčania vzlietli do futbalových výšin, kde

ich neskoršie vystriedali Padinčania. Susedovci sú teraz znova v rovnakej súťaži. Dobré susedské vzťahy bolo vidieť aj na tomto

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Úspešne v Tovariševe

POSLEDNÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS V LALITI

Najprv s KFK Kulou PANÓNIA – TÖREKVÉS 3 : 3 (1 : 2)

VOJVODINA – SLÁVIA 1 : 2 (1 : 1) Ján Šuster

osťovanie Pivničanov v Tovariševe bolo úspešné. Prvé minúty patrili domácim, ale hostia ich útoky zastavovali pred svojím trestným územím a zakladali protiútoky. Prvú príležitosť v 17. min. Kuchta nevyužil. V 22. min. J. Žigmund uvoľnil na ľavej strane Kuchtu, ktorý bol rýchlejší od súpera a z hranice trestného územia trafil opačný roh brány Đukića – 0 : 1. Vyrovnal Stanojev v 29. min. V druhom polčase domácim vekove starším hráčom sily nestačili, nuž sa viacej orientovali na obranu vlastnej brány. Darilo sa im to po 66. min., keď loptu na dvadsať metrov od brány prijal J. Žigmund, zbavil sa strážcov a z hranice trestného územia trafil dolný roh – 1 : 2. Rozhodca Krneta v 82. min. odpískal penaltu pre Vojvodinu, ale strelu Nikolića brankár Brňa zneškodnil. Zápas v Tovariševe sledovalo asi 100 divákov. Žlté karty v radoch Pivničanov dostali Pljuco, Kutenič a Tešanović a červenú M. Žigmund. SLÁVIA: Brňa, Záskalický, Benka,

www.hl.rs

M. Žigmund, Mirković, Kotiv (Petrović), Kuchta (Sekeruš), Tešanović, Pljuco (Babić), Kutenič, J. Žigmund Výsledky 3. kola: Stanišić – Kula 10 : 1, Lipar – Stari grad 2 : 1, Vojvodina – Slávia 1 : 2, Crvenka – Hajduk junior 3 : 1, Budućnost (M) – Rusín 3 : 0, Hercegovac – Mladost 2 : 3, Borac – Budućnost (P) 1 : 1, Krila Krajine – ŽAK 3 : 0. Program 4. kola o 16. hodine: Kula – ŽAK, Budućnost (P) – Krila Krajine, Mladost – Borac, Rusín – Hercegovac, Hajduk junior – Budućnost (M), Slávia – Crvenka, Stari grad – Vojvodina, Stanišić – Lipar. Mužstvo Slávie v pohárovom zápase v Maglići prekonalo domácich 3 : 1. Góly dali Kuchta, Záskalický a Blažek. Dorastenci v Čonoplji hrali nerozhodne s domácou Slogou 1 : 1. Gól dal Čobrda. Pionieri Slávie doma porazili Maglić 3 : 2. Za domácich trafili Bolehradský, Temerinac a Blažek. V sobotu generácia pivnických futbalistov narodených v roku 2005 hosťovala v B. Palanke, kde gólmi Temerinca a Krunića porazila rovesníkov mužstva Krila Krajine 2 : 1.

Informačno-politický týždenník

Vyrovnávajúci gól v Laliti kapitána Panónie Živojina Lazića z penalty Juraj Pucovský

va posledné prípravné zápasy futbalisti Panónie zohrali s mužstvami z MOL Sombor – druhej triedy, s ktorými budú bojovať aj o body. Najprv doma porazili Telečku 2 : 0 (0 : 0), keď góly dali M. Obradov a Majera. Minulú sobotu v Laliti hosťoval tím zo Svilojeva, ktorý svojvoľne opustil Somborskú oblastnú ligu. Zápas v daždivom podvečere sa skončil nerozhodne 3 : 3 (1 : 2). Hostia trikrát viedli, ale domáci zakaždým vyrovnali gólmi Moguša

v 12. min., Staletovića v 52. min. a Lazića z penalty v 80. min. PANÓNIA: Valent, M. Obradov (S. Dobrić), Lj. Dobrić (Ďurčiansky), Stolić, Lazić (A. Popović), Stojanović, A. Obradov (Z. Dobrić), Staletović, Terek (Majera), Turčan, Moguš Tohto víkendu sa začína majstrovská sezóna MOL Sombor – druhej triedy, keď sa o 16. hodine stretnú: Panónia – KFK Kula, Graničar Riđica – Dinamo Sonta, Törekvés Svilojevo – Telečka, Metalac Sombor – Šikara Sombor. Voľný je Sport Bezdan. • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Rozhodol volej Pekića TATRA – JEDINSTVO (R) 1 : 0 (1 : 0) Pavel Pálik

erby susedov prinieslo tvrdý a zaujímavý futbal. Kysáčania zaslúžene vyhrali, lebo mali viac z hry, aj väčší počet šancí. Hostia z Rumenky sa usilovali, ale to nestačilo na dobrú obranu Tatry v čele s naladeným brankárom Kosturanovom. Už v 1. min. Marko Tomljanović mohol priniesť radosť domácim, ale z 5-6 metrov nevedel prekonať brankára Jedinstva. V 44. min. Srnka prenikol z pravej strany, dobre odcentroval a Pekić z asi desiatich metrov z voleja

loptu zaslal do siete – 1 : 0. V druhej časti hostia útočili, ale sa všetko končilo pred trestným územím Tatry. Z druhej strany Kysáčania sa múdro bránili a iba z protiútokov viackrát ohrozili dobrého brankára Brojčina. Zápas v Kysáči sledovalo asi 300 divákov, viedol ho Tošić z Nového Sadu. Žlté karty dostali Dražić, Vuković, Pavlović, Petrović a Novaković (Tatra), Stanar, Bakić, Stamenković, Vidosavljević (Jedinstvo) TATRA: Kosturanov, Srnka, Pekić, Dražić, Petrović, Novaković, Klaić,

Gadžić, Tomljanović, Vuković (D. Ožvát – Đaković), Pavlović Výsledky 3. kola: TSK – Nový Sad 4 : 0, Veternik – Šajkaš 4 : 4, Petrovaradín – Vinogradar 3 : 0, Sofex – Sirig 3 : 0, Fr. partizan – Mladost 1 : 3, Tatra – Jedinstvo (R) 1 : Pätička D. Ožváta pre šancu Pekića 0, ŽSK – Futog 2 : 1, Bačka – Omladinac 2 : 2, Proleter – Jedinstvo Petrovaradín, Sirig – Fr. partizan, Vinogradar – Sofex, TSK – Veternik, (G) 2 : 1. Program 4. kola – 9. a 10. septem- Jedinstvo (R) – ŽSK. V stredu 30. augusta Tatra v 2. kole bra o 16.30: Nový Sad – Jedinstvo (G), Omladinac – Proleter, Futog vo Futogu hrala nerozhodne 0 : 0 s rov– Bačka, Mladost – Tatra, Šajkaš – nomenným domácim mužstvom.

Skúsenejší vyhral

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Chybili, nuž prehrali ŠEVAC – HAJDUŠICA 3 : 2 (1 : 1) Vladimír Hudec

o dedinky Kusić Hajdušičania odcestovali v okyptenej zostave, bez zranených Melicha, Zvezdana Liptáka a trestaného Atilu Liptáka. K tomu Radović mal pracovné povinnosti, Miksád a Folťan nehrali pre rodinné povinnosti… V takej zostave Hajdušičania zrejme nemohli hrať prím, ale nehrali ani podradnú úlohu. Dokonca po rýchlom protiútoku gólom Ružića sa v polovici polčasu ujali vedenia. Po tomto góle domáci prebrali iniciatívu a po slabom zákroku brankára Đukića v 35. min. vyrovnali. Podobne sa hralo aj v prvých minútach pokračovania. V 50. min. však rozhodca príliš prísne odpískal penaltu pre domácich, ale Đukić strelu z pokutového kopu kryl, a tak sa vykúpil za nepozornosť pri prvom góle. To akoby dalo krídla hosťom, ktorí začali čoraz nebezpečnejšie obliehať bránu domáceho brankára, čo sa im v 60. min. aj oplatilo. Po peknej prihrávke Ružića z pravej strany

Pavlov zaslal loptu do siete – 1 : 2. Po tomto góle domáci všetko dali do útoku. Hostia sa bránili, ale v 72. min. a potom aj v 82. min. po slabých zákrokoch svojho záložníka Stojkovského a brankára Đukića inkasovali dva príliš lacné góly, a tak sa domov znova vrátili s prázdnou kapsou. „Uspokojivé je len to, že sme na prvých dvoch zápasoch na hosťovaniach dali tri góly. Pravdepodobne by to bolo celkom inak, keby medzi žrďami stál náš teraz zranený brankár Melich,“ povedal nám po zápase tréner Hajdušice Milorad Mršić. HAJDUŠICA: Đukić, M. Mršić, Kocevski, Maliar (Petrović), Stojkovski, Pomorišac, Spasovski, I. Mršić (Sándor), Stefanovski, Pavlov, Ružić Ostatné výsledky 2. kola: Karaš – Dobrica 4 : 5, Ratar – Vinogradar 4 : 0, Partizan – Vladimirovac 3 : 1, Jánošík – Borac (VS) 3 : 4, Potporanj – Budućnost 4 : 0, Borac (VG) – Polet 1 : 2.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Najslabší zápas RADNIČKI – AŠK 6 : 1 (2 : 1) Vladimír Gál

radáčanom sa nepíše dobre, lebo prehrali aj druhý zápas. Na začiatku v 5. min. Ďuríček fauloval súpera v šestnástke, ale brankár

• ŠPORT •

Eötvös zneškodnil dva pokusy zaradom domáceho hráča z bieleho bodu. V 10. min. opäť chybil Ďuríček, hráči a fanúšikovia mužstva v dedine Jaša Tomić sa tešili – 1 : 0. V 20. min. bolo 2 : 0. O niekoľko minút neskoršie Birmanac priniesol

JÁNOŠÍK – BORAC 3 : 4 (0 : 2)

Vladislav Staňo

utbalisti Jánošíka zohrali zápas so skúseným a nepríjemným súperom z dediny Veliko Središte. Domáci v úvode nevyužili dve šance, Janković trafil žrď a Pavlovicovi nestačilo to, že bol sám pred brankárom Borca. Hostia potom prebrali hru a vďaka dvom gólom odišli spokojní na prestávku. Po veľkej chybe obrany domácich Borac strelil aj tretí gól. Potom sa k slovu dostal Darko Pavlovic a dvakrát trafil sieť hostí – 2 : 3. Očakával sa úplný zvrat výsledku, no brankárovi Radakovi vypadla lopta a bolo 2 : 4. Jánošíčania do konca zápasu iba skorigovali výsledok prostredníctvom Denisa Šterbu. JÁNOŠÍK: Radak, Živanov, M. Prokić, P. Staňo, Stamenković, Ardeljan, Caran, Jankov, V. Prokić, Đorđijevski, Pavlovic; striedali: Jakimov, Šterba nádej Aradáčanom, keď využil chybu domáceho brankára a dorazil loptu do prázdnej siete. V druhom polčase sa domácim oplatili neustále útoky, dali až štyri góly a zabezpečili si vysokú výhru. Hráči AŠK v tejto časti ani raz nekopli na bránu súpera a uznali, že to bol ich najslabší zápas. AŠK: Eötvös, Birmanac, Vesin, Prodanović, Korać, Ďuríček, Matein, M. Števko, Mijić, Rajčević, Petrović V nedeľu v Aradáči bude hosťovať Zadrugar z Lazareva.

36 /4767/ 9. 9. 2017

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Bod je málo! BUDÚCNOSŤ – SLOGA 2 : 2 (1 : 0) Ján Murtin

rozhodcovia mužstvu Slogy darovali rohový kop, po ktorom dvaja hostia vtlačili brankára Dragišića do siete, odrazenú loptu si na šestnástke výborne spracoval Vemić a oblúčikom trafil sieť – 1 : 1. Márne boli protesty domácich.

hostia zaútočili z pravej strany a Vukas dobre využil prízemnú prihrávku pre šokujúcich – 1 : 2. Vrelo to na ihrisku a v hľadisku, ale rozhodcovia zostali pri svojom. Do konca sa hra presťahovala na polovicu hostí, ktorí sa ozlomkrky

ladí futbalisti Budúcnosti pred 200 divákmi získali bod, ale vzhľadom na výkon šance a zvlášť chyby rozhodcov – to je málo! Modrí od začiatku nastolili prudké tempo, na šmykľavom trávniku si vytvárali šance, ale solídny M. Milošević bol nezdolateľný pre Vujinovića, Đ. Kovačevića a Lalatovića. Najlepšiu šancu v 23. min. zahodil Adámek, keď po prieniku a prihrávke Vujinovića z piatich metrov prakticky prihral loptu ležiacemu brankárovi z Čonoplje. Talentovaný Hložančan sa vykúpil v 34. min., keď v sólovom úniku prekľučkoval troch hráčov, prihral Vujinovićovi, ktorý popod vybiehajúceho Miloševića trafil sieť – 1 : 0. Hložančania sa v 64. min. dožadovali penalty, ale rozhodca Aj dovtedy slabý rozhodca Purić signalizoval ofsajd... David Đumić z Báčskej Topoly často prerušoval hru, a po góle sa mu v nadŕžaní lídrovi pripojili Ďalší prešľap prišiel o desať min. bránili. Predstierali zranenia aj vtedy, postranní rozhodcovia Ivan Repček neskoršie, keď náhradník Stojaković keď sami faulovali súperov. Štyrikrát a Marko Purić, ktorí si v pohode v šestnástke prekľučkoval brankára, ich hráčom poskytovali pomoc, ale mohli obliecť biele tričko mužstva ktorý ho chytil za nohu a hodil na po ošetrení „zranení“ neopúšťali z Čonoplje. trávu. Keď všetci na ihrisku očakávali trávnik, čo je porušením pravidiel Druhý polčas poznačili dve kardi- penaltu, postranný rozhodca Purić futbalovej hry. nálne chyby dvanásteho, trinásteho signalizoval ofsajd, o ktorom nebolo V 75. min. peknú akciu domácich a štrnásteho hráča hostí. V 55. min. ani slovo. Pokiaľ domáci protestovali, náhradník Stojaković rutinovane

Leňa kryl penaltu POLET – MLADOSŤ 0 : 0 Samuel Medveď

ak, ako mnohí predpokladali, bol to veľmi tvrdý zápas. Domáci Karavukovčania vraj tak hrajú so všetkými, ktorí prídu do tejto dediny neďaleko Odžaku. Hneď od začiatku domácim, a to už v 1. min., terčom boli nohy súpera, čo zakúsil aj Kobilarov, ktorý na tomto zápase hral na poste obrancu. Apatínsko-somborská trojica rozhodcov, na čele s hlavným Srđanom Štulićom, nadŕžala hlavne domácim. Pred zápasom začalo pršať a šmykľavý, nie veľmi rovný trávnik viacej vyhovoval domácim hráčom.

www.hl.rs

V prvom polčase sa nehralo veľmi kvalitne. Síce aj jedni, aj druhí hrali s plným nasadením, ale výrazne zrelých šancí ani nebolo. Bola to hra medzi dvomi šestnástkami. Mladosť hneď v úvode zaútočila predovšetkým prostredníctvom Milenkovića, ktorý prenikal po pravej strane, pokúsil sa potom do stredu prihrávať Đokićovi, Kaňovi a Kuntićovi. V 32. min. Đokić bol sám pred brankárom Poletu, podobne aj v samom finiši, v 84. min. V 42. min. hráč Poleta kopal prízemne, ale Leňa sa nedal prekvapiť. Do druhého polčasu Karavukovčania vošli odhodlaní plne zaútočiť a ten úmysel aj realizovali. Boli

Informačno-politický týždenník

Bod v jeho rukách: Igor Leňa (Mladosť Petrovec) nebezpeční zvlášť po zahrávaní rohových kopov. Prejavil sa brankár hostí Igor Leňa, ktorý niekoľkokrát bravúrne zakročil. V 67. min. po údajnej hre rukou v šestnástke rozhodca na sugesciu čiarového rozhodcu pískal jedenástku pre Polet. Hostia ostro protestovali.

skončil gólom – 2 : 2. Aj v posledných pätnástich minútach hráči Slogy robili obštrukciu hry a rozhodcovia im to tolerovali, takže zostalo 2 : 2. BUDÚCNOSŤ: Dragišić, Radosavljević, O. Štefek, Lalatović, Alempić, Dokić, Vujinović, Đ. Kovačević, Josipović (Stojaković), D. Kovačević (Grujić), Adámek (D. Štefek) Vedenie ligy by sa malo zamyslieť nad tým, či takáto súťaž má zmysel?! Nech hneď povedia meno klubu, ktorý má postúpiť, aby tie „menšie“ vedeli, že budú obetnými baránkami. Vlani favorizovali Bečej, nuž rozhodcovia viackrát poškodili práve Slogu a teraz jej, vari, začali vracať dlhy. Tak bolo v 1. kole v Srbskom Miletići, potom na domácom zápase s apatinským FK Mladost, ktorému vylúčili dvoch hráčov, aby favorit ľahšie vyhral, teraz toto v Hložanoch... Je to predsa poriadny škandál. Výsledky 3. kola: Mladost (T) – Bačka 2 : 1, Zadrugar – BSK 5 : 2, Mladost (A) – Srbobran 0 : 0, Budúcnosť – Sloga 2 : 2, Polet – Mladosť 0 : 0, Potisje – Preporod 2 : 1, Tekstilac – Tisa 0 : 4, Tavankut – Radnički 0 : 2. Program 4. kola – 9. a 10. septembra o 16.30: Bačka – Radnički, Tisa – Tavankut, Preporod – Tekstilac, Mladosť (P) – Potisje, Sloga – Polet, Srbobran – Budúcnosť, BSK – Mladost (A), Mladost (T) – Zadrugar. Foto: J. Pucovský Potom sa vyznamenal brankár Leňa, ktorý penaltu zneškodnil. Pred koncom zápasu sa modrí zbavili tlaku domácich a niekoľkokrát ohrozili brankára domácich Ivanovića. Dobré šance mali priebojný Đokić, a potom aj debutant Ilić, ktorý zdolal aj brankára, aby domáci obranca zo samej bránovej čiary loptu vykopol. MLADOSŤ: Leňa, Kobilarov, Pavlis, Nešković, Babiak, Jakuš, Milenković (Ilić), Severíni (Valentík), Đokić, Kuntić, Kaňa Dorastenci Mladosti v majstrovskom zápase porazili hložiansku Budúcnosť 3 : 0. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

Predseda KZ Srbska Uroš Dragojlović (prvý zľava) udelil plakety KZ Srbska a KZ Vojvodiny zástupcom Slávie

Gratulácia predsedovi Slávie Želimírovi Hriešikovi od kolegu z Debeljače Tamása Decsova (zľava)

Rozhodkyňa prvého duelu na nových dráhach Slávie Zita Tokayová

SLÁVISTI ZNOVA HRAJÚ DOMA

Kolkáreň – kovačická lahôdkareň Ján Špringeľ

„K

eďže Vilmoš Zavarko svoj prvý majstrovský zápas zohral na kolkárni v Kovačici, pokúsime sa dnes najlepšieho svetového kolkára zavolať opakovane na slávistické dráhy, aby svoje majstrovstvo ukázal aj na čerstvom kolkárskom zovňajšku početným najmladším kolkárom. „Zavarko je v kolkárskom svete dôležitý tak, ako je medzi športovými fanúšikmi v Srbsku významný Novak Đoković,“ hovoril médiám Uroš Dragojlović, tesne pred otvorením staronových kolkárskych dráh 27. augusta 2017 v osade insity. Predseda Kolkárskeho zväzu Srbska vysvetľuje, že Slávia sa na takýto krok musela rozhodnúť, ak chcela hrať ako hostiteľka v novej sezóne. „Pred desaťročím sa náš zväz rozhodol, aby sme podľa vzoru a predpisov svetovej kolkárskej federácie najvyššiu súťaž hrali iba s plastovými a segmentovými povrchmi kolkárskych dráh. Pred rokom sme pravidlá zmenili aj v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Slávisti s dráhou s iným

povrchom museli ako doma súťažiť v Padine,“ doplňuje predseda Dragojlović. Predseda Slávie Želimír Hriešik sa v stručnom príhovore osobitne poďakoval Tomášovi Siromovi a jeho súkromnej firme: „Okno nám urobilo dieru do sveta. Nebyť ochoty a peňazí z podniku nášho hráča s novým povrchom dráh by to šlo pomalšie.“ Hriešik zdôrazňuje, že renovovanie renomovanej kolkárne trvalo štyri mesiace: „Čakám, že už v tejto sezóne budú prekonané rekordy kolkárne z roku 2013: jednotlivca Juraja Čerňoša – 638 kolkov, a na tom istom meraní síl kolkárov Slávie – 3 455 zrazených kolkov.“ Na slávnostné otvorenie prišli okrem vedúcich ľudí z Kolkárskeho zväzu Srbska aj viacnásobní majstri a držitelia pohára Srbska – KK Belehrad. Zohrali priateľský zápas s kolkármi Slávie a vyhrali 7 : 1. Nechýbal ani najznámejší kolkársky novinár Branimir Vasić, predstavitelia susedných klubov Spartaku z Debeljače a padinskej Doliny, ako i kamaráti, a to nielen zo susedných klubov.

Druhý vchod (vľavo) je urobený ako vstup z reštaurácie Slávia

Novinár Branimir Vasić (zľava) v rozhovore o kolkoch s Pavlom Bírešom

Nadšenci kolkárskeho športu Žolnaj, Bíreš a Jonáš (zľava) pred zásobníkom gulí

Kovačica verzus Belehrad: Hrček, Ostojić, Bíreš a Barány (zľava)

Renovovanie trvalo štyri mesiace

Fotosadzba Ofsetová tlač Knihárske spracovanie Výroba obalu

21 470 Báčsky Petrovec | Ul. XIV. VÚSB 4-6 Riaditeľ: 060/7666-901 | Vedúci výroby: 060/7666-904 | Predajňa: 060/7666-903, 060/7666-905 Účtovníctvo: 060/7666-902 hlprintbp@gmail.com