Hlas 36 2018 by NVU Hlas ľudu

Hra na svadbu Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 8. 9. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4819/



Z obsahu

8. 9. 2018 | 36 /4819/

Minulý štvrtok v Báčskom Petrovci a v piatok v Padine zorganizovali ďalšie kolo odborného školenia slovenských učiteľov. Asociácia slovenských pedagógov a Výbor pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny si za školiteľov pozvali odborníkov z univerzít v Prešove. Na záver usporiadali aj debatu s učiteľmi a riaditeľmi škôl na ozrejmenie neprajného aktuálneho stavu v slovenských triedach.

Žeželjov most v Novom Sade bol v sobotu 1. septembra po devätnástich rokoch otvorený pre cestnú dopravu. Slávnostne ho otvorili prezident Srbska Aleksandar Vučić a komisár pre rozšírenie EÚ Johannes Hahn. D. Berediová-Banovićová

13. Deň kysáčskej sármy v organizácii Spolku kysáčskych žien prebiehal v nedeľu 2. septembra. Na tohtoročnej sarmiáde boli prítomné predstaviteľky ženských spolkov z dvanástich prostredí, ako i milovníci tejto špeciality tak z Kysáča, ako i z okolitých a vzdialenejších obcí a zo zahraničia. E. Šranková

Uzávierka čísla: 5. 9. 2018

J. Čiep

Turisticko-gastronomické a kultúrne podujatie Gastro Srem sa uskutočnilo v dňoch víkendu 1. a 2. septembra na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove. Podujatie zoskupilo početných domácich výrobcov a hostí zo Srbska a regiónu. Svoje špeciality priniesli výrobcovia údenín a mliečnych výrobkov a boli tam aj mnohí vystavovatelia – združenia žien, poľnohospodárske gazdovstvá, vinári, výrobcovia medu, cukrári... A. Lešťanová

Druhý Kurz choreografie slovenského ľudového tanca prebiehal od 31. augusta do 2. septembra v Malom Iđoši. Zúčastnilo sa vyše 20 frekventantov z viacerých našich prostredí. Absolvovali teoretickú a praktickú časť a uskutočnila sa aj Folklórna debata. Podujatie zorganizoval Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. D. Vŕbová Foto: S. Hlaváčová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

K ďalšiemu školskému roku

pondelok 3. septembra sa vo všetkých základných a stredných školách v Srbsku začal nový školský rok 2018/2019. Novinkou je, že s vyučovaním začali aj deti migrantov v školskom veku. Tí sa nachádzajú v azylových centrách a prijímacích strediskách, ktoré prevádzkuje Komisia pre utečencov a migráciu Republiky Srbsko. V tomto školskom roku 344 žiakov z Afganistanu, Pakistanu, Iránu, Iraku a Sýrie bolo zapísaných do 33 škôl v celom Srbsku. Všetky deti absolvovali povinnú systematickú kontrolu. S výučbou sa začalo aj vo Vojvodine v 45 lokálnych samosprávach, presnejšie v 44 materských, v 382 základných a v 131 stredných školách. Pri tej príležitosti podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre školstvo, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Mihály Nyilas poukázal na to, že do prvého ročníka základnej školy v tomto školskom roku sa zapísalo 17 600 detí, pričom v prvom ročníku stredných škôl by sa malo vzdelávať 18 634 žiakov. K tomu pridal, že sa vzdelávacie inštitúcie, ako každý rok, v súlade s možnosťami a potrebami pripravili na naštartovanie školského roka. Moderné trendy vo vzdelávaní však každoročne diktujú zmeny, a preto je potreba investovať do vzdelávacích inštitúcií stále vyššia. Ale je diskutabilné, či vedenie našej krajiny tomu pridáva dostatočný dôraz. V množstve informácií sme zachytili, že pokrajinská vláda prostredníctvom rezortného sekretariátu pre tento školský rok, s cieľom zlepšiť kvalitu výchovnej práce, pridelila školám financie vo

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Jaroslav Čiep

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Po devätnástich rokoch Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

výške viac ako 530 miliónov dinárov. Tieto prostriedky mali byť použité na financovanie a spolufinancovanie rekonštrukcií, adaptácií, obnovu a údržbu zariadení, dodávky zariadení, programové aktivity a iné projekty. Vzdelávanie vo Vojvodine je viacjazyčné a prebieha v multikonfesionálnych prostrediach. Je založené na dlhoročnej tradícii a pretrvávajú viaceré špecifiká. Preto sa tu pozornejšie zostavuje školský kalendár. Ten je čiastočne odlišný od ostatnej časti Srbska. V školskom roku 2018/2019 vo Vojvodine sa prvý polrok končí v piatok 21. decembra 2018 a druhý polrok sa začína v utorok 15. januára 2019. Keďže druhý polrok trvá dlhšie ako prvý, žiaci budú mať príležitosť vydýchnuť si aj počas jarných prázdnin. Žiaci prvého ročníka v základnej škole budú mať aj nový vyučovací predmet – projektové vyučovanie, ktorého cieľom je, aby žiaci viaceré témy spracúvali rôznymi spôsobmi, koreláciou obsahov z rozličných predmetov a zároveň sa učili a uchopili pre tímovú prácu. Piataci budú pracovať s čiastočne pozmenenými plánmi a programami výučby a vzdelávania a šiestaci budú pokračovať vo vyučovaní dvoch predmetov (informatika a výpočtová technika a technika a technológia), s ktorými začali v minulom školskom roku. Novinky očakávajú aj žiakov prvého ročníka gymnázií. Tí by si – okrem existujúcich – mali zvoliť ďalšie dva voliteľné predmety, ktoré budú študovať v priebehu jedného alebo dvoch školských rokov.

12 Kôň je dnes pánom

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Budú pestovatelia slnečnice štrajkovať?

31 Málo je niekedy viac 44 A teraz – do vody! Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová 36 /4819/ 8. 9. 2018

Týždeň 

InPress

Zdrvujúce impérium Jasmina Pániková

red takmer desiatimi rokmi vyšiel film Imaginárium Dr. Parnassa. V ňom cestujúce divadlo Dr. Parnassa ponúka záujemcom prekročiť cez zrkadlo a ocitnúť sa vo svojom svete fantázie. Ibaže nikto nevie, že doktor Parnass kedysi dávno uzavrel zmluvu s diablom a musí mu dať svoje dve dcéry... V týchto dňoch sa aj u nás chystá (srbské) imaginárium. Majiteľ ružového impéria zrejme už dlhšiu dobu uzaviera zmluvy s veľmi dôležitými ľuďmi, čo mu umožňuje nazhŕňať veľa peňazí a vymýšľať „nové projekty“, ktorými pomaly zabíja morálku a každú hodnotu v našej spoločnosti. V porovnaní s hore uvedeným filmom účastníci domáceho imaginária nepotrebujú prekročiť cez zrkadlo, aby sa ocitli vo svete svojej fantázie. Stačí iba ponúknuť peniaze, zapnúť kamery a priamy prenos bakchanálií je tu! A už nič nie je dôležité. Medzi najnovšou skupinou „vysokomorálnych“ účastníkov sa ocitne aj jedna čerstvo penziovaná sudkyňa. Ide o pani, ktorá bola sudkyňou Vyššieho súdu v Belehrade, zamestnaná bola v Najvyššom súde Srbska, námestníčka istého ministra... A teraz šup do reality šou. Na to reagovali aj členovia Spoločnosti sudcov Srbska, ktorí mienia, že účasť sudkyne v takom vysielaní narúša meno a povesť sudcov a celkovej ich profesie. A skutočne majú pravdu. Bez ohľadu na to, že svoju profesiu už nevykonáva, predsa by mala mať morálne hodnoty, ktoré by jej mali nastoliť otázku, či je účasť vo vysielaní s takou „ružovou“ reputáciou akceptovateľná, alebo nie. Ale peniaze sú zázrak, tie zaslepia aj tých s najlepším zrakom. A zaslepení sú skutočne aj členovia Regulačného telesa pre elektronické médiá, ktorí sa dlhú dobu šikovne vyhýbajú reagovať na obsah vysielania. Je ružový vládca až natoľko silný?

www.hl.rs

7 DNÍ

Záhadná dohoda Stevan Lenhart

právy v poslednom čase všeobecne napovedajú, že nejaká dohoda medzi Srbskom a Kosovom by sa mala uzavrieť v bližšej budúcnosti. Málokto však vie, čo presne tá dohoda bude zahŕňať a či vôbec bude odzrkadlením obojstranného kompromisu. Je však isté, že s jej výsledkami nebudú všetci spokojní. Ale v Európskej únii si zrejme zaplánovali, aby sa tento problém konečne doriešil v nasledujúcich mesiacoch. Šéfka európskej diplomacie Federica Mogherini totiž nedávno pripomenula, že v nasledujúcom roku bude 20 rokov od vojny na Kosove a je zvrchovaný čas, aby sa skončil tento konflikt. Časť srbských politikov očakávanú dohodu medzi prezidentmi Vučićom a Thaçim vopred označuje ako zradu. Na druhej strane parlament Kosova mal v utorok 4. septembra mimoriadne zasadnutie, na ktorom sa malo rozhodnúť o formovaní rokovacej skupiny pre dialóg so Srbskom, lebo prezident Thaçi nemá dostatočnú podporu, aby

v tom samostatne pokračoval. Zasadnutie kosovského parlamentu však bolo prerušené pre nedostatok kvóra, pokým opozičné strany bojkotovali zasadnutie. Nejednotné stanoviská kosovských politikov ohľadom dialógu so Srbskom badať zvlášť pri otázke eventuálnej „demarkácie“, čiže zmeny hraníc, ktorá je ešte stále aktuálna, najmä po vyhláške administrácie USA, ktorá vraj dopúšťa aj takú možnosť doriešenia celého problému. Pripomeňme, kosovský prezident Thaçi sa zasadzuje za svojráznu „korekciu hraníc“ medzi Kosovom a Srbskom, pokým kosovský premiér Ramush Haradinaj vyhlasuje, že akákoľvek zmena týchto hraníc by znamenala začiatok vojny. Do celého príbehu sa už tradične zapája a dodatočne ho komplikuje prezident Republiky Srbskej Milorad Dodik, ktorý napr. nedávno vyhlásil, že kosovský minister zahraničia Behgjet Pacolli nie je vítaný v RS, napriek pozvaniu zo strany ministra zahraničia Bosny a Hercegoviny Igora Crnadaka. Podľa Dodikových slov Republika Srbská nesúhlasí s bosniacko-her-

cegovským uznaním Kosova, a preto minister umelého štátu nemôže byť vítaný na území tejto entity. Všetko toto sa teda deje v ústrety pokračovaniu dialógu medzi Vučićom a Thaçim, ktorí sa stretnú 7. septembra v Bruseli. O dva dni neskoršie prezident Srbska by sa mal prihovoriť srbskému obyvateľstvu v Kosovskej Mitrovici a bude to vraj „najdôležitejší príhovor“ v jeho živote... V týždni za nami Srbsko zostalo bez významného intelektuála staršej generácie, lekára, neuropsychiatra, psychoterapeuta, spisovateľa, akademika a všestranného eruditu Vladetu Jerotića, ktorý zomrel 4. septembra vo veku 94 rokov. Je autorom veľkého počtu odborných štúdií a článkov, ale tiež esejí a kníh z oblasti psychológie náboženstva, literatúry a filozofie. Za svoju činnosť získal viac ocenení a roku 2000 sa stal členom Srbskej akadémie vied a umenia. Širšej verejnosti Jerotić zostane v pamäti aj ako hosť televíznych vysielaní, v ktorých hovoril na rôzne psychologické a filozofické témy.

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

OTVORENIE ŽEŽELJOVHO MOSTA

Po 19 rokoch Danuška Berediová-Banovićová

sobotu 1. septembra bol otvorený nový Žeželjov most v Novom Sade. V marci tohto roku tento most bol otvorený pre železničnú a teraz aj pre cestnú dopravu. Slávnostne ho otvorili Komisár pre rozšírenie EÚ Johannes Hahn a prezident Srbska Aleksandar Vučić. Starý železničný a cestný klenutý most na Dunaji, symbol Nového Sadu, bol zrúcaný počas NATO bombardovania v roku 1999. Dnes po 19 rokoch vybudovaný je nový Žezeljov most, ktorý sa nachádza na trase medzinárodnej železničnej trati Belehrad – Nový Sad – Subotica. Spája báčku a sriemsku stranu Dunaja. Na slávnostnom otvorení sa prítomným prihovoril komisár pre susedskú politiku a rozšírenie EÚ Johannes Hahn. Most

Most slávnostne otvorili prezident Vučić a komisár Hahn

porovnal s eurointegráciou, lebo ona znamená výstavbu mostov medzi občanmi, národmi a medzi minulosťou a budúcnosťou. A povedal, že tento most je súčasťou našej cesty k Európe a symbolom

európskej budúcnosti Srbska. Výstavba mosta stála 54 miliónov eur, z čoho EÚ financovala projekt s 25 miliónmi eur, pokrajina a mesto poskytli 25 miliónov a štát 4 milióny. Nový most má oceľovú konštrukciu,

stojí na piatich pilieroch, dlhý je 474 metrov a široký 34,45 m. Prezident Vučić sa poďakoval komisárovi Hahnovi za pomoc, ktorú EÚ poskytla na výstavbu mosta a povedal, že sú nám mosty potrebné, lebo bez nich nemôžeme nikde ani odísť, ani sa vrátiť a že bez nich nieto ani našej cesty k EÚ, k prosperite, štandardu a istote, ktorú si aj Nový Sad a naša krajina zaslúžia. Na slávnostnom otvorení boli prítomní aj šéf delegácie EÚ v Srbsku Sem Fabrizi, primátor Mesta Nový Sad Miloš Vučević, predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović, predseda Zhromaždenia pokrajiny István Pásztor, predsedníčka Republikového zhromaždenia Srbska Maja Gojkovićová, ministerka stavebníctva, infraštruktúry a dopravy Zorana Mihajlovićová a ministerka pre eurointegrácie Jadranka Joksimovićová.

VOĽBY DO NRNM 2018

Zatiaľ dve listiny slovenskej menšiny Jasmina Pániková

árodnostné menšiny v našej krajine po tretíkrát budú mať možnosť voliť členov národnostných rád. Voľby sa uskutočnia 4. novembra a právo voliť budú mať príslušníci 22 národnostných menšín, 18 na priamych voľbách a 4 prostredníctvom elektorských zhromaždení. Keď ide o slovenskú menšinu, po uzávierku tohto čísla Hlasu ľudu Republiková volebná komisia schválila dve listiny. Ako prvú 23. augusta schválili listinu Slováci vpred! – Pavel Surový, politickej strany Slováci vpred! Ako je uvedené na stránke Republikovej volebnej komisie, k volebnej listine bola priložená zákonom predpísaná • TÝŽDEŇ •

dokumentácia, ktorá obsahuje 578 právne platných vyhlásení o podpore tejto listiny. Druhou listinou, ktorú komisia schválila 29. augusta, je listina Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová, združenia Matica slovenská v Srbsku. Rovnako ako aj prvá schválená listina aj táto má 29 kandidátov a podporená je 650 platnými vyhláseniami občanov. Keď ide o ostatné menšiny, po uzávierku tohto čísla Hlasu ľudu komisia schválila po jednu listinu rómskej, rumunskej, bunevskej a maďarskej menšiny a dve listiny rusínskej menšiny. Voľby vypísalo Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy a rezortný minister Branko Ružić pripomenul, že je ich cieľom usporiadať demo-

kratické a transparentné voľby. V súvise s tým ministerstvo disponuje novou aplikáciou osobitného voličského zoznamu, ktorá by v súlade s novými zákonnými riešeniami mala zabezpečiť účinné vedenie voličského zoznamu a aktualizáciu údajov. Podľa údajov z 15. augusta do osobitného voličského zoznamu bolo zapísané 473 843 voličov, z čoho 29 068 plnoletých Slovákov. Zatiaľ je najviac zapísaných príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny (129 837) a bosniackej (95 943). Zápis do osobitného voličského zoznamu je možný do 19. októbra, dokedy je aj lehota na odovzdanie volebných listín. Konečný počet zapísaných voličov bude zverejnený po 1. novembri.

Pripomeňme, že vypísaniu volieb predchádzalo schválenie tzv. menšinových zákonov – zákona o zmenách a doplnkoch zákona o ochrane práv a slobôd národnostných menšín a zákona o zmenách a doplnkoch zákona o národnostných radách národnostných menšín. Práve jedna z najdôležitejších zmien v zákone o národnostných radách sa týka ustanovenia, ktorým predseda národnostnej rady nemôže byť z vedenia politickej strany. Proti tomuto rozhodnutiu boli takmer všetky národnostné rady, zatiaľ čo sa navrhovatelia zákona riadili tým, že sa týmto ustanovením zníži politizácia národnostných rád, na ktorú ukazoval aj poradný výbor Rady Európy, ako aj ďalší experti.

36 /4819/ 8. 9. 2018

Slovensko BRATISLAVA BY UŽ O DVA ROKY MALA MAŤ JEDNU Z NAJMODERNEJŠÍCH AUTOBUSOVÝCH STANÍC V EURÓPE

Nová dominanta Rastislav Boldocký

k ste sa v posledných mesiacoch vybrali na bratislavskú autobusovú stanicu na Mlynských Nivách, zrejme ste zostali v nemom úžase – tam, kde sa niekedy točili autobusy, teraz púta pozornosť 4,4-hektárová jama. V skutočnosti ide o obrovské stavenisko, do roku 2020 tu vyrastie nová stanica, vraj najkrajšia v strednej Európe. Aj najväčší odporcovia modernizácie musia uznať, že Mlynské Nivy nepatrili medzi skvosty staničnej architektúry. Takto bude vyzerať nová bratislavská dominanta (Foto: HB Reavis) Ale vždy je tu kúsok nostalgie, z Nív ste vyrážali na dobrodružné – s lacnou polievkou a pivom. architektonickými firmami tu vybuduje unikátnu multifunkčcesty a vracali sa z nich plný zá- Ale čas zjavne nezastavíš. Čo nevidieť, developér HB nú stavbu – kombináciu mežitkov, vítali ste tu a vyprevádzali milých, príjemných ľudí, no a Reavis v spolupráci s prestíž- dzinárodného autobusového svoje čaro mal aj staničný bufet nymi zahraničnými a domácimi terminálu, nákupného centra,

trhoviska inšpirovaného Španielskom a kancelárskych priestorov. A nie hocijakých. Veža Nivy Tower so 125 metrami bude najvyššou administratívnou budovou na Slovensku – s vyhliadkovou reštauráciou na najvyššom, 29. poschodí. Na nepoznanie sa zmení aj okolie stanice. Ulica Mlynské Nivy bude bulvárom – rozšíri sa o jeden jazdný pruh v oboch smeroch, vzniknú cyklotrasy, podchody pre chodcov, pribudne osvetlenie, zeleň aj podzemný kruhový objazd. Jedným slovom autobusová stanica bude novou dominantou mesta, kde zoženiete takmer všetko, teda až na lacnú polievku a pivo.

REBRÍČEK 500 NAJVÄČŠÍCH FIRIEM STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPY – SLOVENSKÉ AUTOMOBILKY SI OPROTI VLAŇAJŠKU POHORŠILI

Slabšia dynamika rastu Slávka Boldocká

lovensko si opäť polepšilo a medzi najväčšími firmami regiónu strednej a východnej Európy podľa tržieb má už 43 zástupcov, čo je medziročne o dve viac. Najväčšou z nich je automobilka Volskwagen Bratislava, ktorej však medziročne klesli tržby na 7,549 mld. eur. V dôsledku toho a lepšieho účinkovania svojich konkurentov neobhájila vlaňajšie umiestnenie v prvej päťke – a je až na 7. mieste. Do TOP desiatky najväčších sa nedostala ani KIA Motors Slovakia. Tá si pohoršila o tri priečky, keď jej medziročne tržby klesli o takmer 7 percent na 5,185 mld. eur, čím sa umiestnila až na 13. mieste. Vyplýva to z najnovšieho rebríčka Coface CEE TOP 500. Nadnárodná spoločnosť Co-

www.hl.rs

face, globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika, vydáva rebríček najväčších firiem regiónu strednej a východnej Európy podľa tržieb už desiaty raz. Za poklesom tržieb Volswagen Slovakia aj KIA Motors Slovakia vidí country manažér Coface Slovakia Juraj Janči najmä rast vstupných nákladov vrátane personálnych. Celkovo však zastúpenie slovenských firiem v rebríčku vníma pozitívne. „V priemere objemovo v tržbách firmy rástli, avšak dynamika rastu susedských, najmä poľských firiem, bola vyššia. Ako vždy, lídrom na Slovensku bol automotive sektor, nasledovaný výrobou elektroniky a distribúciou energií,“ podotýka Juraj Janči. Rebríček porovnáva najväčšie firmy podľa tržieb za rok 2017 z

Informačno-politický týždenník

Slovenská TOP 10 – tržby v roku 2017 1. Volkswagen Slovakia: 7,549 mld. eur 2. KIA Motors: 5,185 mld. eur 3. Slovnaft: 3,417 mld. eur 4. PCA Slovakia: 2,703 mld. eur 5. Samsung Slovakia: 2,536 mld. eur 6. Slovenské elektrárne: 2,113 mld. eur 7. SPP: 1,509 mld. eur 8. Tesco: 1,459 mld. eur 9. Mobis Slovakia: 1,443 mld. eur 10. OKTE: 1,274 mld. eur Zdroj: Coface

12 krajín regiónu – Poľska, Maďarska, Česka, Slovenska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Slovinska, Chorvátska, Srbska, Rumunska a Bulharska. Kritériom je, aby

ich ročné tržby dosiahli aspoň 300 miliónov eur, nepôsobili vo finančnom sektore, ako bankovníctvo, poisťovníctvo, lízing a podobne, a zverejňovali svoje údaje. Kým v roku 2010 stačili na umiestnenie sa v rebríčku tržby 354 miliónov eur, pre tohtoročné vydanie už firmy museli za rok 2017 dosiahnuť tržby minimálne 445 miliónov, čo je nárast o viac ako 25 percent. Slovensko má v rebríčku 5. najpočetnejšie zastúpenie firiem – po Poľsku (175), Maďarsku (71), Česku (67) a Rumunsku (56). Zo Srbska sa do rebríčka dostalo celkovo desať spoločností, menej už majú len Estónsko a Lotyšsko. Najväčšou spoločnosťou v Srbsku je Elektroprivreda s tržbami vo výške 2,106 miliard eur, nasleduje NIS, ktorého ročné tržby predstavujú 1,818 eur. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti K STOROČNICI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

S prípravami treba začať zavčasu Jaroslav Čiep

ísal sa rok 1919, keď s prácou začalo Slovenské gymnázium v Petrovci. Keďže sa presne o rok dovŕši sto rokov, odkedy toto gymnázium otvorilo svoje brány pre žiakov, vedenie školy sa rozhodlo začať s prípravami na primeranú oslavu okrúhlych narodenín. V piatok 31. augusta tesne pred začiatkom 99. školského roka sa v Slávnostnej sieni stretol Výbor pre oslavu stého výročia gymnázia na svojom prvom zasadnutí. Výbor počíta viac ako 30 členov a pozostáva z predstaviteľov republikových, pokrajinských a obecných správ, tiež z predstaviteľov reprezentatívnych a relevantných inštitúcií v Slovenskej republike, resp. ich zástupcov v našej krajine, z predstaviteľov významných školských a kultúrnych inštitúcií Srbska, ako i našich slovenských vo Vojvodine. Na konštitutívnom zasadnutí sa zúčastnila polovica členov výboru, ktorých na pôde gymnázia privítala riaditeľka Anna Medveďová. Predse-

du pokrajinskej vlády Igora Mirovića, ktorého zvolili za predsedu oslavného výboru, na zasadnutí zastupoval Milan Kovačević. Za podpredsedníčku výboru z volili Annu To m a n o v ú -Makanovú ako predstaviteľku Prítomní členovia oslavného výboru po ukončení NRSNM. Toma- pracovnej časti zasadnutia nová-Makanová potom ďalej viedla zasadnutie, na gymnázia a otvorení podúčtu na ktorom odzneli návrhy aktivít k osla- donácie. Oslavy by mali obsiahnuť vedecké ve, vymenovali členov organizačného výboru a členov pracovných sympózium, ústrednú oslavu s kulkomisií. Hovorilo sa aj o investíciách túrno-umeleckým programom, hisna rekonštrukciu školskej budovy, torickú výstavu, výtvarnú výstavu, rozšírenie a zlepšenie školského rekonštrukciu pamätnej izby, vydapriestoru (hydroizolácia, osvetlenie, nie ďalšej pamätnice, ako i viacerých dostavba výťahu a basketbalového publikácií týkajúcich sa významných ihriska, pomocné požiarne schodište osobností z radov maturantov školy, na žiackom domove), o možnostiach zborník prác zo sympózia, katalógy finančného zabezpečenia osláv k historickej výstave, k pamätnej

izbe, k ornitologickej zbierke a k umeleckej výstave v Galérii Karola Miloslava Lehotského. Aj vydanie viacjazykovej brožúry o gymnáziu. V pláne je vydať aj príležitostnú poštovú známku, vypracovať tablo súčasných zamestnancov školy a upovedomiť širšiu spoločnosť v Srbsku a na Slovensku o tomto významnom jubileu, tiež nadviazať družbu žiakov tohto gymnázia s inými gymnáziami. Svojimi sugesciami k veľkolepejšej oslave storočnice petrovského gymnázia prispeli aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne SR v Belehrade, Marek Hanuska, poverený zástupca predsedu Matice slovenskej Mariana Gešpera, a Dr. Jarmila Hodoličová, vedúca Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte Novosadskej univerzity.

STARÁ PAZOVA

Odmeny pre najúspešnejších žiakov Anna Lešťanová

j tohto roku Obec Stará Pazova odmenila najúspešnejších žiakov a učiteľov základných a stredných škôl v uplynulom školskom roku. Tradičná slávnosť sa konala posledného augustového dňa vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy. Žiakom generácie (15), nositeľom Diplomu Vuka Karadžića (82), účastníkom medzinárodných a republi- Odmenení žiaci zo slovenskej základnej školy kových súťaží (170), odovzdali Đorđe Radinović, ich mentorom a najpredseda Obce Stará Pazolepším osvetovým va, Milan Beara, zástupca pracovníkom zákpredsedu obce, a Željko Šoladných a stredných laja, náčelník Oddelenia pre škôl, ako aj najlepším spoločenské činnosti, kultúru zamestnancom preda informovanie. Za najlepšieškolských ustanoho riaditeľa v uplynulom školvizní z územia obce skom roku 2017/2018 vyhlásili hodnotné darčeky Boška Milojevića zo Základnej (tablety), peňažné školy Slobodana Savkovića v a knižné odmeny s Starých Bánovciach. ďakovnými listinami Prítomní na slávnosti • ĽUDIA A UDALOSTI •

Najväčší úspech v uplynulom školskom roku dosiahli žiačky staropazovského Gymnázia Branka Radičevića v oblasti športu: na svetových majstrovstvách vo volejbale v Brne obsadili prvé miesto a na svetových majstrovstvách v basketbale (tri proti trom) v Belehrade obsadili druhé miesto. Ako bolo počuť na piatkovej slávnosti, Obec Stará Pazova vyčleňuje značné prostriedky pre oblasť vzdelávania. Okrem pekných odmien pre najúspešnejších žiakov a učiteľov lokálna samospráva k novému školskému roku 2018/2019 zabezpečila bezplatné učebnice pre všetkých žiakov prvého ročníka, tiež prispieva na prepravu žiakov a študentov. Prednedávnom pre najúspešnejších žiakov usporiadali edukačný výlet na grécky ostrov Korfu, kým študenti s priemernou známkou nad 9 dostávajú okolo 60-tísíc dinárov ročne.

36 /4819/ 8. 9. 2018

Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Seminár pre slovenských učiteľov Jaroslav Čiep

sociácia slovenských pedagógov a Výbor pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny pozvali riaditeľov škôl a odborných spolupracovníkov, učiteľov triednej výučby, slovenského jazyka a matematiky a učiteľov, ktorí pracujú s deťmi s osobitnými potrebami, na ďalšie odborné školenie. V rámci workshopu vo štvrtok 30. septembra školitelia z Prešova zo Slovenskej republiky zoskupeným pedagógom v zborovni Základnej školy Jána Čajaka prezentovali výsledky výskumného projektu APVV-15-0273. Jeho odborné pomenovanie je experimentálne overovanie programov na stimuláciu exekutívnych funkcií slabo prospievajúceho žiaka (na konci 1. stupňa školskej dochádzky) – kognitívny stimulačný potenciál matematiky a slovenského jazyka. Odborné školenie s názvom

Vítanie profesorov z Prešovskej univerzity a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika

Experimentálny program na stimuláciu exekutívnych funkcií žiaka prostredníctvom úloh zo slovenského jazyka a z matematiky sa v Petrovci zrealizovalo pre záujemcov z regiónu Báčky. Na úvod podujatia sa v mene domácich prihovorila riaditeľka základnej školy Vlasta Werleová. Koordinátorka Výboru pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová pripomenula, že tento seminár bude pokračovať aj o deň neskor-

šie v ZŠ maršala Tita v Padine, kde sa stretnú pedagógovia z Banátu a zo Sriemu. Program workshopu zachytil prednášku doc. PhDr. Ivety Kovalčíkovej z Výskumného ústavu kognitívnej edukácie PFPU s názvom Výskum exekutívnych funkcií a metakognície na PFPU. Po nej na Experimentálny stimulačný program pre slabo prospievajúcich žiakov – experimentálny dizajn,

vzorka, vstupné a výstupné merania, poukázal doc. PhDr. Ján Ferjenčík, CSc., z Katedry psychológie FFUPJŠ. Ukážku stimulačných úloh z matematiky prezentovali doc. RNDr. Alena Prídavková a PaedDr. Edita Šimčíková, PhD., z Katedry matematickej edukácie PFPU. Na záver programu bola naplánovaná ukážka stimulačných úloh zo slovenského jazyka, ktorú mali predostrieť PaedDr. Martin Klimovič, PhD., a Mgr. Juraj Kresila, PhD., z Katedry komunikačnej a literárnej výchovy PFPU. Po diskusii a prestávke predsedníčka ASP Mária Andrášiková zorganizovala debatu na tému Postavenie slovenského učiteľa v dnešnej spoločnosti. Cieľom diskusie bolo ozrejmiť aktuálny stav a pomoc učiteľom pri zabezpečení pracovného miesta. Na stretnutie preto pozvali aj riaditeľov škôl, aby si mohli dohodnúť priamo s učiteľmi prípadné preberanie zamestnancov, ktorí zostanú bez pracovného úväzku.

HLOŽIANSKI PENZISTI PRI DUNAJI

Dobre im spolu Juraj Bartoš

naozaj byť spolu.“ Deň bol horúci, v dedine sa dýchalo ťažko, hoci krátko popoludní spŕchol hustý, ale

níci okrem chutného jedla – na zdravom lani „z nejakých dôvovzduchu, v pohode – dov“ hložianski penzisti konzumovali aj nespoobvyklý letný výlet k četné spomienky Dunaju neabsolvovali, pona mladšie a teda vedal nám na úvod kratšieho i krajšie časy. Spolu rozhovoru Ondrej Pavčok, im bolo naskutku predseda organizácie invadobre. lidných dôchodcov v HloHložianski penžanoch. Zato ich v rybárskej zisti medzi seba chate a kolo nej 22. augusta pozvali aj vedúcich bolo habadej. Našli sme ich z Obecnej organi- Pri muzike sa čas rýchle míňal tam po chutnom obede (ryzácie dôchodcov v „Leto sa čoskoro skončí a hneď bacom kotlíkovom paprikáši) Báčskom Petrovci a predsedov tu bude tradičné podujatie Slnečná dobre naladených, uvoľnedôchodcov Kysáča, Kulpína, ných, usmievavých, v družMaglića, ako aj predsedu jeseň života, čiže stretnutie v kaHložianski penzisti si mali čo povedať pri nom rozhovore a veruže i kedysi modrom Dunaji Rady Miestneho spoločenstva viarni Pod lipami. Otvoríme si dušu, v tanci... Hložany Pavla Žemberyho s porozprávame sa o tom, čo nás „Počet miest na sedenie je „krátky“ dážď, pri Dunaji sa dý- manželkou. Do tanca vyhrávala bolí, čo nás trápi. Rok uzavrieme tu 120, avšak záujem bol oveľa chalo voľnejšie, trebárs sa to tam osvedčená dvojica hudobníkov predvianočným večierkom. Predväčší, takže si tí, ktorí sa zapísali obišlo bez prehánok. Za tristo Rastislav Struhár a Samuel Kováč. tým ešte navštívime našich starších neskoršie, sami doniesli stoly a dinárov (pre členov organizácií Na otázku, čo ich čaká do konca a chorých členov, odnesieme im stoličky, len aby boli tu. To jasne penzistov), čiže 500 din. (koľko roka, Ondrej Pavčok nás informo- balíky, porozprávame sa s nimi, lebo aj slová veľa znamenajú.“ hovorí, že my penzisti chceme zaplatili nečlenovia) návštev- val takto:

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVO S VLADOM FÁBRYM Z BREHOV

Úspešný ovocinár a vinohradník Anna Lešťanová

opatrenia. V uplynulých rokoch, keď počasie vinici žičilo, dopestované hrozno hlavne predával na okolitých mestských trhoch, no tohto roku, ako zdôraznil, málokto sa

obré klimatické podmienky umožňujú obyvateľom Slankamenských Vinohradov zaoberať sa vinohradníctvom a ovocinárstvom. Tento kraj je odjakživa známy podľa pekných viníc, z ktorých sa okrem hrozna dostáva i kvalitné víno a pálenka. Okrem hrozna tu sa pestujú aj rôzne iné druhy ovocia a medzi najzastúpenejšie patria broskyne, marhule, jablká, hrušky a slivky. Dopestované hrozno a iné ovocie občania populárnych Brehov predávajú na okolitých mestských trhoch, ale vedia z neho vypáliť aj výbornú pálenku. Medzi známych vinohradníkov a ovocinárov patrí je aj Vlado Fábry. Počas nedávnej dedinskej oslave známejšej ako Budárske dni zastihli sme ho vo vinohrade, ktorý sa nachádza neďaleko centra dediny a tzv. Podrumu. Rozloha tohto vinohradu je približne 16,5 áru a v ňom je vysadených viac

Vlado Fábry vo svojom broskyňovom sade pestuje i neskorú odrodu nektarínok

ako 1 400 koreňov hrozna odrody hamburg. S tohtoročnou kvalitou hrozna tento skúsený vinohradník zo Slankamenských Vinohradov však nie je práve najspokojnejší. Hovorí, že na kvalitu hrozna neprajne vplývali predovšetkým časté dažde a nepomohlo ani to, že uplatnil adekvátne agrotechnické

S kvalitou tohtoročného hamburgu nie je veľmi spokojný

môže pochváliť jeho dobrou kvalitou. Preto plánuje aj z hamburgu vypáliť pálenku. Druhú parcelu vysadenú vini-

čom Vlado Fábry vlastní na inom mieste, „hore na brehu“. Keďže ide o troche väčšiu nadmorskú výšku, inakšie podmienky, ale aj iné odrody hrozna, hovorí: „Tam je situácia podstatne lepšia, lebo sú i odrody viniča oveľa odolnejšie proti rôznym chorobám. Tam pestujem hrozno tak na jedenie, ako aj na výrobu kvalitného vína.“ Fábryovci hrozno predávajú hlavne na zelenom trhu v Starej Pazove, kým ovocie, a najmä broskyne, najčastejšie predávajú na kysáčskom trhu. Broskyňový sad u Fábryovcov zaberá tri jutrá, na ktorých majú vysadených okolo 1 500 stromov rozličných odrôd. Náš spolubesedník má šikovné ruky a sám vyšľachtil aj neskorú odrodu broskýň nektarínok. Optimálne dozrievajú v polovici septembra, keď sme na iné broskyne už takmer zabudli, no pre vysoké teploty tohto roku dozreli už začiatkom tohto mesiaca. Dobré sú nielen na jedenie, ale i na odkladanie a na kompóty, najmä v zime.

SELENČA

7. Kukuriciáda Juraj Berédi-Ďuky

nedeľu 2. septembra v Selenči prebiehala 7. Kukuriciáda. Toto podujatie každoročne organizuje skupina penzistov a jeho príznačnosťou je varená kukurica. Penzisti sa inak každý podvečer stretajú na starodávne pomenovanom „diváne“. Tu si vymieňajú názory a spomínajú na minulosť a časy, ktoré sa minuli. Tu sa človek môže všeličo dozvedieť, lebo sa stretajú penzisti z celej dediny a − „všetci ľudia všetko vedia“. Túto pochúťku na varenie tohto roku zabezpečil zeleninár Jozef Vadina, ktorý tiež patrí do tejto skupiny penzistov. Osvedčený kuchár Juraj Kubeček túto pochúťku varí v kotle; tohto roku sa varilo až v troch kotloch. Uvarenú kukuricu • ĽUDIA A UDALOSTI •

Záujemcov je vždy hodne

Kuchár a zakladateľ podujatia Juraj Kubeček

predávajú za symbolickú cenu, nie kvôli zárobku, ale aby mali aký-taký finančný základ na ďalšie podujatie.

Podujatiu aj počasie žičilo, takže okrem penzistov, ktorí sa bežne stretávajú, boli tu aj občania, ktorí si prišli pochutnať na varenej kukurici. Medzi nimi aj manželia Čapeľovci, ktorí prišli z ďalekej Austrálie na dovolenku do rodného kraja a neodolali tejto jedinečnej príležitosti. Na ideu usporadúvať toto pod-

ujatie prišiel Juraj Kubeček, ktorý hovorí, že kukurica je základom takmer všetkých živočíšnych krmív a toto je jeden zo spôsobov, ako vzdať hold tejto plodine. Penzisti rozmýšľajú o možnosti rozšírenia podujatia na rozsiahlejšie s rozmanitým obsahom, avšak zatiaľ je to iba idea.

36 /4819/ 8. 9. 2018

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Gastro Srem – sviatok pre všetky zmysly Anna Lešťanová

vodohospodárstvo a lesníctvo. „Kvalitná domáca potrava a kvalitné domáce víno sa dávno stali synonymom našej pokrajiny,“ zdôraznil Krsmanović a ďalej uviedol, že sa po prvý raz v rámci podujatia organizuje súťaž v príprave tradičnej gastronomickej špeciality – ajvaru, čo obohatilo obsah tohto festivalu potravy a vína. Podujatie sprevádzajú aj vystúpenia kultúrno-umeleckých spolkov, ktoré, podľa Krsmanovića, prispievajú k ochrane kultúrneho dedičstva, a preto na usporiadanie Gastro Sremu vlani a tohto roku vyčlenili takmer milión dinárov. Slávnostného otváracieho ceremoniálu sa zúčastnil aj Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne

SR v Belehrade, ktorý okrem iného povedal, uristicko-gastronomické že podujatie je niea kultúrne podujatie Gaslen príležitosťou na tro Srem sa uskutočnilo stretnutie priateľov a v dňoch víkendu 1. a 2. sepnadviazanie nových tembra na Námestí Dr. Zorakontaktov, ale tu sa na Đinđića v Starej Pazove. Na ponúkajú i gastronopodujatí sa zúčastnili domáci mické pochúťky a iné výrobcovia a početní hostia z výnimočné veci, ktoré našej krajiny a regiónu, ktorých sú známe práve týmto výrobky sa vyznačujú primeranárodom a slovenskej nou kvalitou. Svoje špeciality národnostnej menšine na 3. ročníku Gastro Srem predtuná v Srbsku. stavili 60 výrobcovia údenín V mene hostiteľov sa a mliečnych výrobkov a početné prihovoril Đorđe Radizdruženia žien, poľnohospodárnović, predseda Obce ske gazdovstvá, vinári, výrobStará Pazova. „Toto je covia medu, lekváru a domácej jedno z najkrajších Ajvar sa priprával z kvalitnej červenej pálenky, cukrári... podujatí, ktoré sa kopapriky, ktorú piekli na šporákoch priamo Patrónom podujatia boli Obec najú nielen v Starej Pana námestí zove a v Srieme, lež aj v celom Srbsku. TurisOdmenení ticko-gastronomické podujatie Gastro na Gastro Srem 2018 Srem je z roka na rok Podľa rozhodnutia poroty v kategórii najchutnejších lepšie organizované a koláčov prvé tri miesta obsadili: Verica Vukovićová zo verím, že o rok bude Združenia občanov Volim Banovce, Dielňa na výrobu a ešte zaujímavejšie pre predaj domácich koláčov Krancla Čurug a Združenie žien návštevníkov,“ vyhláPerla Boľovce. V kategórii receptov na slané pochúťky sil Radinović. Ďalej odmeny sa dostali: Združeniu občanov Citadela Srbob- uviedol, že hospodárran, Združeniu pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka ska vyvinutosť obce Čmelíka a Združeniu občanov Ruzmarin Golubinci. Za umožňuje organizonajoriginálnejšie a najupravenejšie stánky na podujatí v vanie tohto veľkého Starej Pazove vyhlásili stánky Združenia občanov Ruzmarin podujatia a zároveň Golubinci, Združenia žien Sremica Pećinci a Združenia dáva možnosť i mnoUvítací príhovor mal Đorđe Radinović; za ním stoja hým spoločnostiam, žien Mimoza Nové Bánovce. (sprava) Igor Vencel a Vladislav Krsmanović ktoré podnikajú na Stará Pazova a Pokrajinský území obce, zoznámiť sa s obysekretariát pre poľnohospočajami a tradíciou národov a dárstvo, vodohospodárstvo národnostných menšín, ktoré tu a lesníctvo a spoluorganisvorne žijú. V rámci otváracieho zátormi tamojšia Turistická programu vystúpila aj herečka organizácia, Stredisko pre Anja Mit, ktorá bola ochrannou kultúru, Zväz ochotníkov známkou podujatia. a Kancelária pre mladých V sobotu 1. septembra na Obce Stará Pazova. Podujatie staropazovskom námestí preGastro Srem je zaradené mebiehala gastronomická súťaž dzi 11 podujatí významných v príprave ajvaru v rámci karapre Staropazovskú obec a vány Izađi mi na teglu. Súťažilo nachádza sa i na turistickej desať tímov a podľa rozhodmape Vojvodiny a Srbska. nutia poroty najlepší ajvar z Tohtoročné podujatie Gasčervenej pečenej papriky, ktorá tro Srem v sobotu 1. seprozvoniavala celým stredom tembra slávnostne otvoril mesta, pripravili Jelica a Milivoje Vladislav Krsmanović, zástupBožićovci z Vojky. Ako odmenu ca pokrajinského tajomníka víťazi dostali sporák, tzv. smepre poľnohospodárstvo, Bohatá ponuka na početných stánkoch derevac, a zároveň automaticky

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Gastro Sriemčan s návštevníčkami podujatia

Sprítomnená minulosť

postúpili do celoštátnej súťaže, ktorá sa uskutoční 13. októbra v Belehrade. Vo večerných hodinách vystúpilo osem folklórnych skupín z Bosny a Hercegoviny, Turecka, Grécka a Bulharska, čiže spolu okolo 300 účastníkov. Druhého dňa podujatia, v

nedeľu na pravé poludnie návštevníci mali príležitosť ochutnať tradičný sriemsky obed – polievku, mäso, zemiaky a omáčku. Bohatý kultúrno-umelecký program pokračoval aj v nedeľu v popoludňajších a večerných hodinách. Po vystúpení tamburášskych a speváckych skupín

DEŇ SLOVÁKOV V BOSNE A HERCEGOVINE. Malá slovenská enkláva v Bijeljine v Bosne a Hercegovine v nedeľu 2. septembra oslávila svoj deň. Oslavu spoločne zorganizovali slovenský evanj. cirkevný zbor a Slovenský kultúrny spolok Juraja Jánošíka. Pri tejto príležitosti si pripomenuli aj 9. výročie posviacky slovenského evanjelického kostola. Na bohoslužbách v slovenskom evanj. kostole sa zúčastnili početní hostia z Republiky Srbskej a mesta Bijeljina, ako aj hostia z cirkevných zborov zo Šídu, Belehradu, Bingule a Višnjićeva.

Pohľad na námestie z vtáčej perspektívy

celovečerný koncert mala speváčka Seka Aleksić. Spokojnosť s priebehom tretieho ročníka podujatia Gastro Srem prejavila aj Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka Turistickej organizácie, ktorá povedala: „Hodne bolo aj výrobcov, aj vystavovateľov, aj návštevní-

kov, čo nás nesmierne teší, ako aj skutočnosť, že sa všetkým páčil zaujímavý a bohatý dvojdňový program. Gastro Srem je jedinečné podujatie na týchto priestoroch, ktoré spája bohatú gastronomickú, turistickú, kultúrnu a edukačnú ponuku.“

Slávnostné bohoslužby vykonala administrátorka tohto cirkevného zboru Anna Petrovićová a vystúpil spevokol cirkevného zboru zo Šídu. Predseda Slovenského kultúrneho spolku Daniel Štefek povedal, že na budúci rok, keď bijeljinskí Slováci oslávia 10. výročie posviacky kostola, oslavy budú oveľa bohatšie. Predstavitelia štátnych orgánov Republiky Srbskej a lokálnej samosprávy v Bijeljine aj do budúcna prisľúbili hojnú pomoc spolku Juraja Jánošíka a slovenskému cirkevnému zboru. Na snímke sú mladé bijeljinské Slovenky v kroji, ktoré vítali hostí. St. S.

STRETNUTIA BÝVAJÚ DOJÍMAVÉ, PLNÉ EMÓCIÍ. Také bolo aj stretnutie generácie 1968 z Báčskeho Petrovca, keď sa po 35 rokoch 1. septembra po prvýkrát stretli bývalí ôsmaci Základnej školy Jána Čajaka. Na triednickej hodine si zaspomínali, každá trieda osobitne – 8. a, 8. b. 8. c, 8. d, s učiteľkami Máriou Lomenovou, Katarínou Kresovou, Drahotínou Dorčovou a súčasnou riaditeľkou školy Vlastou Werleovou, na tie dávne školské chvíle, a to už ako päťdesiatnici, tiež minútkou ticha vzdali poctu predčasne zosnulým spolužiakom, ako i učiteľom. Po oficiálnej časti sa v Lesíku bavili pri hudbe bratov Struhárovcov a Samuela Kováča do ranných hodín. A. H. A rozišli sa so sľubom, že si stretnutie zorganizujú v dohľadnej dobe. Foto: I. Bovdiš • ĽUDIA A UDALOSTI •

36 /4819/ 8. 9. 2018

Ľudia a udalosti U LACKOVCOV V BIELOM BLATE KÔŇ JE DOMÁCI MILÁČIK

Kôň je dnes pánom Vladimír Hudec

možnosti a pracovné povinnosti mi to nedovoľovali. Keď som sa one kedysi boli súčas- však finančne zmohol a prestal ťou každej sedliackej chodiť za prácou po teréne, domácnosti a bez nich si kúpil som si tohto koňa a, hľa, poľnohospodárske práce nikto kamarátime sa už šesť rokov.“ nevedel ani len predstaviť. Dnes Je ﬁnančne náročné chovať sa však stali opravdivou raritou. koňa? Vystriedali ich traktory a iné mo„Pre toho, kto žije v meste derné stroje. Ak sa niekde dajú a musí všetko kupovať, isteže je vidieť, tak už iba ako domáci náročné. Pre mňa na dedine však miláčikovia. Aj v Bielom Blate je nie je. Časť záhrady a susedov už iba zopár koní a jeden z nich pozemok, ktorý som kúpil, je je Putko, miláčik rodiny Lackovej. vyhradený pre Putka. Tam trávi prevažnú časť dňa a pasie sa od jari do jesene. Priestor je rozdelený na dve časti, takže na jednom mieste sa pasie a na druhom nechávame trávu rásť. Cez zimu potrebuje zo 150 balíkov sena, resp. suchej ďateliny, ale keď tráva ozelenie, už viac seno jesť nebude. Okrem toho ročne zje Dašena sa naučila jazdiť, v čom jej prá- aj asi 10 vriec ovsa. Seno ve Putko pomohol tiež nekupujem, ale si ho zadovážim tak, že si „Môj starý otec mal kone a on vypomáhame so susedom, ktorý mi vlastne vštepil lásku k týmto je dobytkár. Ja mu pomôžem šľachetným zvieratám,“ povedal pri zvážaní sena, alebo napríklad nám hlava rodiny Vlastimír Lac- v týchto dňoch sme robili siláž, ko. „Od malička som túžil mať a on sa mi odvďačí tak, že mi vlastného koňa, ale finančné dá seno.“

Vlastimírovi Lackovi sa splnila túžba z detstva mať svojho koňa a tú svoju lásku preniesol na dcéru Dašenu

Pomáhate si aj koňmo? „Ale kdeže. Všetko robíme traktorom. Kôň je dnes už hotový pán. Aj záhradu kyprím motokultivátorom. Skôr sa to robilo koňmo a teraz sa Putko na mňa pozerá spoza ohrady, akoby chcel povedať: Kto musí, nech robí. Nemá žiadnu robotu. Občas ho zapriahnem do bričky, alebo osedlám, aby sa trochu rozbehal. Putko je kôň plemena haflinger, pôvodom zo Slovenska. Bol policajným koňom v Považskej Bystrici, odkiaľ ho kúpila srbská polícia. Keďže sú to horské kone, ktoré potrebujú viac kyslíka, určitý čas bol na aklimatizácii na Zlatibore, a po-

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! O bčania môžu pokojne spať! Koľkokrát nás o pravdivosti tejto premisy ubezpečovali ľudia zodpovední za bezpečnosť občianstva našej pokojom sálajúcej krajiny! A majú pravdu pravdivú! Ibaže to mnohí z nás, nedoslýchavých, akí už raz sme, nechápu(-peme) – nerozumejú(-ieme). Tí a takí potom zavše spomenú(-nieme) prípad vybuchnutého džípa v Belehrade, respektíve autiakov v Niši, Novom Sade... Namiesto toho, aby (sme) čušali a fučali a včas sa zásobili štoplíkmi alias „čepmi“, ktoré čepíky stačí pred spaním zastoknúť do

www.hl.rs

tom aj v Deliblatskej piesočine. Od polície ho kúpil istý policajt, ktorý v Červenom kríži vo Vršci s ním poskytoval pacientom hipoterapiu. Posledných 6 rokov je u Lackovcov v Bielom Blate. Zvlášť učaril staršej dcére Dašene, ktorá rada jazdí, takže jej otec zabezpečil aj trénera jazdy. Dašena a Putko sa však museli rozlúčiť, lebo ju život odviedol do Švajčiarska, ale vždy, keď sa vráti domov, mnoho času trávi práve s Putkom v bieloblatskom chotári. Putko jej vraj prirástol k srdcu a v cudzine jej veľmi chýba. Chcela by mať svojho koňa aj vo Švajčiarsku, ale nateraz na tonemá možnosti.

uší a nezobudí ich (nás) ani prípadný výbuch vlastného svedomia. Pardon, vozidla. Náš Prezident je stále hyperaktívny. Ako je dobre známe, v nedeľu 9. septembra bude pred kosovármi hovoriť občanom zvyšnej časti Republiky Srbsko. O lepšej budúcnosti etc.; kto chce vedieť viac, nech v ten deň nevypája tévé. Predchádzajúcu nedeľu sa pán Vučić stretol s macedónskym premiérom Zoranom Zaevom. Na hraničnom prechode Preševo – Tabanovci o. i. povedal: „Máme historicky veľmi blízke vzťahy, strategicky sme si blízki a či

Informačno-politický týždenník

budeme mať niekedy taktické nezhody, je menej dôležité.“ Pravdaže. Lebo, ako je dobre známe, stratégia bazírujúca na (prípadných) taktických roztržkách je výborný podklad na pestovanie dobrosusedských vzťahov, čo dozaista potvrdia aj ostatní naši najbližší susedia: Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, o Chorvátsku nehovoriac... Prezident Vučić sa predchádzajúcu sobotu znovu a zase obetoval. Ujal sa zodpovednej úlohy rečníka pri ďalšom otvorení Žeželjovho mosta spájajúceho nábrežia Dunaja medzi Novým Sadom a Petrovaradínom.

Na výstavbu mosta (informoval pondelkový denník Blic) Európska únia a Autonómna pokrajina Vojvodina vyčlenili po 25 miliónov eur. Iba. Po 4 milióny pridali Republika Srbsko a Nový Sad! Až. Kúpu alias nákup(y) diplomov, ako v pondelok uviedol denník Danas, je vraj možné zmeniť (čiže odstrániť?) jediným rezom. Ešteže čo?! Teraz, keď sa robota začala dariť jedna radosť?! Ak toto nie je provokácia, tak provokácie ako také, namojveru, ani neexistujú! A občania môžu stále (s)pokojne spať... Bumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

13. DEŇ KYSÁČSKEJ SÁRMY

Dôležitým finišom je pečenie Elena Šranková

nedeľu 2. septembra prebiehal 13. Deň kysáčskej sármy. Tradične ho organizoval Spolok kysáčskych žien a aj tohtoročnú sarmiádu podporilo Mesto Nový Sad.

ako aj z okolitých a vzdialenejších prostredí a zo zahraničia, i z ďalekej Austrálie. Predaj sármy sa ako obvykle začal tesne predpoludním, keď si ju záujemcovia kupovali a nosili domov k obedu. Okrem toho si mohli kúpiť i koláče, podľa kto-

Pozdravy a podpora z Mesta Nový Sad – Zorica Šijaková (v strede)

Deň kysáčskej sármy sa tohto roku niesol v znamení 245. výročia príchodu Slovákov do Kysáča a 15. výročia obnovenej činnosti Spolku kysáčskych žien, ktoré si pripomenuli v marci. Aj tentoraz prebiehal v Kultúrnom centre Kysáč. Prítomné boli spolkárky

rých sú kysáčske spolkárky tiež chýrečné. Otvorenie podujatia pre tých, čo sa chceli i pobaviť a zatancovať si pri hudbe selenčskej skupiny Maks, sa začalo o 17. hodine. Privítala ich Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka SKŽ. Medziiným informovala,

Tanec a zábava sú vždy zložkou sarmiády

z Aradáča, Báčskeho Petrovca, Bieleho Blata, Dobanoviec, Jánošíka, Kovačice, Kulpína, Lalite, Vojlovice, Selenče, Silbaša, Starej Pazovy. Aj milovníci tejto tradičnej kysáčskej pochúťky tak z Kysáča, • ĽUDIA A UDALOSTI •

že spolkárky za pomoci členiek Výtvarného krúžku Michala Geržu a členiek združenia starobných penzistov prichystali pre nedeľňajšie podujatie, ako i pre sobotňajší Kiss rock fest 1 800

hrčiek sármy. V otváracej časti podujatia sa prítomným vyberanými slovami prihovorili i Zorica Šijaková, úradujúca námestníčka náčelníka Mestskej správy pre kultúru, Milinka Chrťanová, úradujúca námestníčka pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Milana Arňašová, spolupracovníčka pri organizácii, a Zuzana Ferková, predsedníčka výtvarného krúžku, ktorého členky z tejto príležitosti pripravili výstavu kysáčskych ochotníkov maliarov v neďalekom Naberanie sármy pre prítomných objekte. Spomenuté pochválili na podujatí organizáciu tohtoročnej sarmiády, ktorou sa zároveň zachováva i ľudová tradícia a s ktorou spolok úspešne predstavuje Kysáč tak u nás, ako aj v zahraničí. Spomenuli i to, že sú spolkárky vždy nápomocné pri organizovaní iných dedinských Lahodná chuť, jemná pikantnosť... podujatí, zároveň prisľúbili podporu tohto podujatia v sedliackych peciach. Tentoraz aj v budúcnosti a zahlásili i pomoc sa po sárme podávala aj torta pri organizovaní. Medzi hosťami a pre toto podujatie až 5 dobošiek boli i Ján Marčok, predseda Rady upiekla Anna Vozárová, známa Miestneho spoločenstva Kysáč, kysáčska tortárka. a predstavitelia domácich spolkov a združení. Podujatie podporili i sponzori súkromníci. Po tom, čo odznel vinš venovaný sárme, ktorý zarecitovala Soňa Francistyová, nasledovala degustácia sármy, ktorá je známa lahodnou chuťou, jem- Na záver – kúsok dobošky nou pikantnosťou, príjemnou vôňou. Aby sa prítomní na 13. Dni kySpolkárky hovoria, že ju chystajú pozorne a s láskou, používajúc sáčskej sármy dobre bavili, prispenajkvalitnejšie zložky. Najdôleži- la aj tombola, o ktorú sa pričinili tejším finišom prípravy je pečenie i sponzori a jednotlivci. 36 /4819/ 8. 9. 2018

Ľudia a udalosti Z KRPELIAN DO KRAGUJEVCA

Po stopách padlých predkov Juraj Bartoš

ndrej Kiša z Krpelian bol jedným zo 44 vojakov popravených na Stanovljanskom poli pri Kragujevci ako účastník vzbury vojakov 71. Pešieho (trenčianskeho) pluku cisárskej a kráľovskej armády niekdajšej rakúsko-uhorskej ríše. Pri pripomienke storočnice tragickej udalosti (písali sme o nej v reportáži: Kde tráva o nezmysle vojny...; HĽ, č. 24, 16. júna 2018) bol i jeho prapravnuk Jaroslav Kráľ, inak starosta obce Krpeľany na Slovensku. Počas posledného augustového víkendu priviedol do Kragujevca 37 svojich spoluobčanov. Predtým sa zastavili v Novom Sade. Kým si v piatok výprava vedená jej sprievodkyňou urobila výlet do Petrovaradínu a Nového Sadu, pán Kráľ a krpeliansky evanj. farár Pavel Tomka navštívili našu ustanovizeň; o nej ich poinformoval riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak. Hostia hovorili o účele návštevy a o svojej obci. „Ľudia z obce chceli tiež sem prísť, vidieť to miesto a aj Srbsko, lebo som im to tak trošku ospieval...,“ vrátil film starosta Krpelian a pokračoval: „Ten zážitok v Kragujevci bol obrovský, aj emocionálne. Keď sme mali konvent zboru našej Evanjelickej cirkvi, navrhol som, s ohľadom, že je sté výročie ukončenia 1. svetovej vojny, tiež sté výročie popravy slovenských vojakov v Kragujevci, či by sme nemohli navštíviť Srbsko a dolnozemských Slovákov... Napísali sme teda do cirkevného zboru do Kovačice a všetko nám bolo vyhovené. Prišli sme sem nielen ako turisti, ale chceme okúsiť trošku aj tej kultúry. Očakávame, že aj Slováci odtiaľ prídu k nám.“ Ako sa ale dostali práve ku Kovačičanom? K realizácii myšlienky vraj prispela náhoda. Dajako po návrate z Kragujevca sa Jaroslav Kráľ stretol s Mojmírom Vrlíkom, honorárnym konzulom Konzulátu Srbskej republiky v Martine (otvorili ho 22. januára 2018), bývalým riaditeľom martinskej fakultnej, teraz už univerzitnej nemocnice.

www.hl.rs

nedeľu občania Krpelian navštívili Galériu insitného umenia Babka v Kovačici. Veľmi sa im páčila „a je škoda, že sme nemohli z časových dôvodov navštíviť aj centrálnu galériu, čo nás veľmi mrzí“, píše starosta Kráľ a pokračuje: „Veľmi milo a vrele sme boli privítaní a pohostení v evanjelickom cirkevnom zbore Kovačica I, kde sme sa zúčastnili služieb Božích.“ V kostole vystúpil počas predpoludňajších služieb ich spevokol, zaspieval tri piesne. Text jednej z nich − Zem slovenská − kvituje krpeliansky starosta – „vystihuje aj dnešný stav, keď je úbytok Slovákov, ktorí sa vracajú do rodnej zemi ich predkov, ktorí sa vysťahovali pred 250 rokmi“. Nasvedčuje tomu táto stať: „Zem slovenská, matka svätá, / s Tebou mi je duša spätá. / Za hory, keď zájdem doly, / za Tebou ma srdce bolí, / za Tebou ma srdce bolí.“ V Kovačickom kostole okrem príhovoru farára Tomku slova sa ujala aj dozorkyňa cirkevného zboru v Krpeľanoch Mgr. Anna Špirková. Ocenila krásnu slovenskú reč tunajších Slovákov. Pán farár Tomka sa poďakoval za prijatie a možnosť zúčastniť sa služieb Božích, ktoré viedol spolu so seniorom banátskym Pavlom Sklenárom.

si pri ňom aj poplakali... Krátky príležitostný prejav k histórii popravy, výstavbe a oprave pamätníka mal starosta Jaroslav Kráľ; farár Pavel Tomka sa pomodlil „a všetci sme spontánne zaspievali z evanjelického spevníka hymnické piesne: Hojže, Bože a Kto za pravdu horí“. V rámci pietnej spomienky ich spoluobčan Milan Volna zapískal na koncovej píšťale pesničky z Krpelian. Potom sa členovia slovenskej výpravy presunuli k pamätníku Zlomené krídla a tam si uctili spomienku na Potomkovia Ondreja Kišu: obete 2. svetovej vojny prapravnučky Božena Gederová (zľava), − zastrelených srbských Jarmila Hnilicová a prapravnuk Jaroslav občanov − položením Kráľ pri pamätníku popraveným venca a minútou ticha. vojakom 71. Trenčianskeho pluku Ako v maile uvádza pán Dozvedel sa, že v júli v Martine Kráľ: „Aj táto tragédia zanechala bude prezentácia cestovného ru- na účastníkoch zájazdu hlboký chu. Boli pri tom aj ľudia zo Srbska: „Stretol som sa tam s Pavlom Babkom z Kovačice, slovo dalo slovo...“ Krpeľany sú obec ležiaca na rieke Váh, v okrese Martin. Počíta 1 100 obyvateľov. Od roku 2007 v nej pôsobí evanjelický farár Pavel Tomka: „Náš zbor má 800 členov a takých desať percent prichádza riadne do kostola; chýba najmä stredná generácia, ľudia vo veku 40 – 50 rokov.“ Pred ich odchodom z Nového Sadu sme ich poprosili, aby sa nám ozvali... Pán starosta Kráľ nám už v pondelok poslal údaje o pokračovaní cesty ich výpravy v Srbsku a Výprava z Krpelian pri pamätníku Zlomené krídla pridal aj niekoľko fotografií. skrušujúci zážitok. Pozreli sme si Nuž a tak máme za sebou ďalší BOLI, VIDELI, PRÍDU ZASE? aj park Šumarice a zavítali sme do malý krok k vzájomnému poznáKrpeľanci si teda v sobotu 25. Múzea 21. októbra v Kragujevci.“ vaniu sa Slovákov v materskej augusta uctili spomienku na 100. V sobotu na poludnie sa ich krajine a nami v Srbsku, z ktorých výročie ukončenia vojny a popravy autobus dostal do Belehradu. Tam sa už mnohí pobrali čelom vzad 44. slovenských vojakov v Kragu- päťčlenná delegácia navštívila Veľ- a nie je málo tých, ktorí uvažujú, jevci položením venca od dediny vyslanectvo Slovenskej republiky. či sa nepobrať tatam, odkiaľ naši Krpeľany, cirkevného zboru ECAV „Dostalo sa nám vrelého uvítania, praprapra...predkovia sem prišli. Krpeľany a Klubu slovenských tu- prezreli sme si výstavu obrazov Podaktorí z krpelianskej výpravy ristov Krpeľany k pamätníku po- Jána Bačúra a zhodnotili a rozobrali povedali, že sa im tu páčilo, že by praveným slovenským vojakom možnosti ďalšej spolupráce. Popo- radi prišli zase... Nájdu tu tie isté na Stanovljanskom poli. Veruže ludní sme si prezreli Belehrad.“ V tváre?

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

KOVAČICA

Hra na Detskú svadbu 2018 Anička Chalupová

organizácii Memoriálneho strediska Dr. Jána Bulíka a za účasti Pavla Baláža, zakladateľa podujatia, v nedeľu 2. septembra sa uskutočnila tradičná ľudovo-dramatická

Aká by to svadba bola, keby na nej torta nebola?

Detskú svadbu otvoril Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne SR v Belehrade

sobášnom obrade nasledovalo privádzanie nevesty a vítanie svadobnej delegácie, rozdelenie darčekov, tanec s mladuchou, prednes svadobných vinšov, vyprevádzanie pána starejšieho, tanec s metlou a iné. Svadobníkov na harmonike sprevádzal Ján Dišpiter. Keďže toto podujatie bolo aj charitatívneho rázu, peniaze v sume vyše 27 000 din. získané v tanci s mladou nevestou organizátor venoval na pomoc deťom, ktoré to najviac potrebujú. Príspevok tradične odovzdajú v rámci Mikulášskeho večierka,

nozemskú svadbu. V otváracom programe 12. ročníka Detskej svadby účastníkom sa najprv prihovorila Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica, Ján Brtka, predseda MSS, Peter Tvrdoň, riaditeľ Bibiany, a Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne SR v Belehrade, ktorý toto

Kačací tanec

ktorý sa uskutoční začiatkom decembra. Do tohto tradičného podujatia svojím bohatým kultúrno-umeleckým programom

Najmladší účastníci podujatia Nina Poliaková a Erik Ján Tomáš

prispeli aj hostia zo Slovenska. Kovačickému obecenstvu sa predstavili členovia DFS Haviarik a FS Dubina z Rožňavy, ako aj DFS Matičiarik z Banskej Bystrice, ktorí predniesli ľudové piesne a tance z rôznych častí Slovenska a zahrali na fujare. Program, ktorý podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Obec Kovačica, moderovali krojované kovačické svadobčanky Mária Magdaléna Torňošová, Marína Cicková a Jaroslava Kováčová.

Tanec s mladou nevestou

hra na Detskú svadbu 2018, v ktorej sa zúčastnili hlavne ratolesti z domácej pôdy, ale aj malí svadobníci z iných slovenských prostredí vo Vojvodine. Po slávnostnom otvorení podujatia, ktoré sa konalo na letnom javisku v areáli Miestneho spoločenstva, kovačické deti sa spolu so svojimi vrstovníkmi z Padiny, Kysáča, Vojlovice a Nového Sadu hrali na starú dol• ĽUDIA A UDALOSTI •

podujatie aj oficiálne otvoril. Za prítomnosti hojného počtu návštevníkov neskoršie na javisku vystúpil celý svadobný sprievod, ktorý v programe prezentoval už pomaly zabudnuté slovenské zvyky a obyčaje. Krojovaní účastníci stvárňovali roly svadobníkov: mladú nevestu, ženícha, pána starejšieho, družbov, družice, kuchárky, svatky, krčmárov, svadobčanov… Po

Účastníci Detskej svadby 2018 s mladuchou Alexandrou Končekovou, ženíchom Filipom Ďuríčekom a pánom starejším Dorianom Havelom 36 /4819/ 8. 9. 2018

Ľudia a udalosti POTULKY ZA TITULKAMI – NA BRATISLAVSKOM HRADE

Postoj chvíľa, podáva sa – krása! Ján Špringeľ

rvý Slovenský deň kroja sa organizuje v Banskej Bystrici 8. septembra. Týždeň skôr, 1. septembra, v reprezentačných priestoroch galérie Západná terasa na Bratislavskom hrade slávnostne otvorili parádnu výstavu fotografií starodávneho ľudového kroja Slovákov v Srbsku.

Vozárová (aj ako moderátorka) – všetky z Kysáča. Željko Kolárik z Vojlovice pomohol spoluobčianke a baletke Oravcovej pri tanečnom bode. „Nositeľom projektu je Kultúrne centrum Kysáč v spolupráci s Národnou radou Slovenskej republiky za finančnej podpory Mesta Nový Sad a Nadácie Nový Sad 2021 – Európske mesto kultúry.

Záber z vernisáže: časť účastníčok s Andrejom Dankom, predsedom NRSR (sprava), a Pavlom Surovým, riaditeľom Kultúrneho centra Kysáč

Slovenská krása v ľudovom kroji Podujali sme sa s Braňom skĺbiť autorov Pavla Surového a Branisla- tradičné s moderným – krásu va Kokavca bola aj na zámku sídel- slovenských dievčat s nádherou ného mesta Slovenska doplnená ľudových krojov dolnozemských kultúrnym synkretizmom: spájala Slovákov,“ hovorí jeden z autorov sa módna prehliadka ľudových Pavel Surový. krojov v prednese krásavíc z Dolnej zeme, starobylé piesne z Vojvodiny so súčasnými slovenskými hitmi, umelecké predstavenie tanečnice (aj) za pomoci tvorcu modernej rockovej slovenskej hudby na motívy dávno spievaných pesničiek. Vernisáže sa ako účastníčky módnej prehliadky zúčastnili Jarmila Hajková z Kovačice, Ivona Zolnajová zo Starej Pazovy, Alisa Oravcová z Vojlovice (aj Momentka z krstu knihy ako baletka), Magdaléna Nechýbal ani krst soľou výpravKaňová zo Selenče (i ako speváčka), Ema Makovníková, Tamara Vl- nej monografie Slovenská krása čeková, Martina Juríková, Andrea v ľudovom kroji. „Vizitku SlováVozárová, Ivana Vozárová (aj ako kov v Srbsku“ krstili autori spolu speváčka), Marína Vozárová, Vesna s Andrejom Dankom, predsedom

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý expozíciu slávnostne otvoril. „Oceňujem snahu Pavla Surového a Branislava Kokavca priblížiť slovenskú kultúru, históriu a tradíciu bratskému srbskému národu. Veľmi si to vážim, keďže značne prispieva do bohatej klenotnice srbsko-slovenských kultúrnych vzťahov. Aj tieto nádherné ľudové Fotografi Branislav Kokavec odevy Slovákov z Vojvodiny a vý- (vľavo) a Peter Brenkus stavná kniha sú veľkým prínosom k obohateniu tak slovenskej, ako venskej republiky húfne navštívili i slovanskej kultúry,“ zdôraznil obrazáreň na zámku a vôbec prvú Danko vo vyhlásení pre srbské výstavu zo Srbska v nádherných priestoroch galérie na Bratislava slovenské médiá. V mene AP Vojvodiny vernisáže skom hrade. Podľa tvorcov podujatia a pôsa zúčastnila a prítomným prihovorila Milina Chrťanová, úradujúca vodcov knihy Slovenská krása... najväčší roznámestníčka mach tradičpokrajinského ného ľudotajomníka pre vého odevu národnostné Slovákov v menšiny – Srbsku bol v národnostné období rokov spoločenstvá. 1870 až 1940. Chrťanová príUž zo začiatku zvukovala, že Logo a názov výstavy 20. storočia to vojvodinských Slovákov charakterizuje pracovi- dokumentujú aj zachované staré tosť, srdečnosť a pohostinnosť, ale fotografie mladých dievčat. Surový sa stal zberateľom pôaj fakt, že si vedia vážiť hmotné a nehmotné dedičstvo predkov. vodných starých ľudových krojov, Zároveň pozvala zúčastnených, obstarožného nábytku a arteaby navštívili Slovákov vo Voj- faktov, aby zachránil pred zničevodine, nielen o tri roky počas ním, prerábaním a inými zásahmi, podujatia Nový Sad – európske uschoval a konzervoval minulosť mesto kultúry, a tak dôkladnej- v súčasnosti. Má v úmysle vytvoriť šie spoznali rozmer slovanskej a z napočítaného múzeum. V Kysáči, rodisku autorov, čoskoslovenskej duše v Srbsku. ro bude zorganizovaný 3. Festival slovenského ľudového kroja MINULOSŤ Slovákov v Srbsku. Na Slovensku V SÚČASNOSTI „Neľahký život v domoch jedna súkromná TV stanica začala a hrdlačenie na poli časom prednedávnom s tvorbou výlučne motivovalo predkov Slová- folklórnej relácie, na ktorej sa kov žijúcich vo Vojvodine, ako jedna z redaktoriek podieľa aby si drsné podmienky i Slovenka z Kysáča. Navyše v krátkom časovom jestvovania vyvážili parádením. Pre významné životné rozpätí vyšli zážitkové publikácie udalosti, či na sviatky do o pôvabe ľudového odevu: Odetí kostola pripravili parádny do krásy na Slovensku a Slovenská kroj. Rodiča si dali záležať krása v ľudovom kroji medzi tunajna tom, aby ich dcéra žia- šími Slovákmi. Fotograf reprezenrila v svadobný deň. Pre tačnej knihy Odetý do krásy Peter sviatočný kroj a výbavu Brenkus bol na výstave podporiť boli odhodlaní obetovať aj jutro svojich kamarátov a kolegov. Na zeme,“ vysvetľoval manažér pod- čerstvom festivale v Kysáči bude ujatia v Bratislave Pavel Surový mať práve Brenkus samostatpočetným zvedavcom, ktorí na nú výstavu nádherných snímok. štátny sviatok v Deň ústavy Slo• ĽUDIA A UDALOSTI •

OD PETROVCA NA DETVU VIA BRATISLAVA (4)

Akože sa neoddať piesni... Juraj Bartoš

vzorky v zelenine a ovocí a v rozhovore s vami podčiarkne: či si vyočíte, len aby sa „Nepredávam, chcem iba ukázať, vám nestalo, že nezbadá- že melón nie je len na jedenie, te, kedy dôjdete do cieľa. ale môže poslúžiť aj ako krásna Netušíte, že to sa stať nemôže ani ozdoba. A mám z toho radosť. pod rôzne. Lebo keď v sobotu Cítim lásku k Detve, k jej kroju, 7. júla 2018 vlak zastane na piesňam a tancom.“ Len niekoľko krokov ďalej si stanici v Detve, jeho vozne sa vyprázdnia rýchlejšie ako krígeľ všímate dve malé milé slečinky s očarujúcimi chladeného očami lipnúpiva. Neviete, cimi na šikovkam sa hnúť, ných rukách na ktorú straAradáčank y nu sveta? ZaMárie Viliačibudli ste, kde kovej, ktoré je dejisko 53. práve čepčia Folk lórnych Katku Mosnáslávností Pod kovú-BagľašoPoľanou? To vú. Obskakujú nič. Treba len deťúrence, dívykročiť rezvajú sa, trošku kým krokom sa i hanbia, za mládežou s odvracajú tvávakmi na ple- Sladký pozdrav z Kysáča ričky od objekciach. Ťaháte svoj neveľký kufor po rozpálenej tívu foťáka, takže na otázku, asfaltke, až kým nezočíte nápis skadiaľ sú, odpovie otecko jednej na plátne roztiahnutom ponad z nich. „Z Babinej. Je to malá obec hlavnú ulicu: Vitajte v Detve / – má takých 500 obyvateľov – v Folklórne slávnosti Pod Poľanou. Okrese Zvolen. Je posledná deVezmete batožinu do ruky, pri- dina v regióne Podpoľania; tam dáte do kroku ani koníky vrané, ďalej sa už začína Hont.“ keď im dáte obroku a zaraz ste na čele kolóny. Kráča sa vám dobre, keď ale na najbližšiu zastávku príde kyvadlový autobus, nezaváhate, nastúpite a po piatich – siedmich minútach ste na druhom konci dediny. Ďalej stúpate zase pešky, prejdete cez most ponad Detviansky potok a čoskoro vás pohltí jarmočný virvar. Konečne dorazíte do Krajanského dvora, vyhľadáte spoluobčianky, ktoré Mladuchy? už vo veľkom vyprážajú Neskoršie tieto krásavice stretdruhý kotol škvariek, šupnete s ich povolením svoj kufor do ne- nete aj pred javiskom, na ktorom veľkej koliby, v ktorej majú svoj sa striedajú účastníčky a účastbagáž a bežíte sa zorientovať, níci pestrého zvykoslovného programu, v ktorom sa Slováci čo sa tu vlastne deje. Jeden z mála, keď nie jedi- žijúci v zahraničí predstavujú ný, ktorý neprišiel na Detvu s Slovákom v materskej krajine. úmyslom vyťažiť z vlastného Z dievčeniec pomaly vyprchá kumštu aký-taký zisk, je Pavel ostych a jeho miesto zapĺňa Chrťan, Kysáčan v kroji, majster veselá hravosť i detská úprimná carwingu. Okolo neho sa furt srdečnosť. Povedia vám, že sa mrvia zvedavci, Pavel im trpez- volajú Alia a Eliška a spýtajú sa livo ukazuje, ako sa vyrezávajú vás: „Vieš, koľko mám rokov?

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Tri.“ Dve v jednom: otázku a odpoveď vám naservíruje Alia, vzápätí sa prihlási aj Eliška: „A ja mám štyri...“ Nemôžete z nich nemať radosť; aj keď sa rozlúčite, doznievajú vám v ušiach ich zvonivé hlasy. Kým sa z vyše dvadsať stánkov Krajanského dvora šíria vône tradičných jedál slovenských kuchýň z rôznych častí Európy, predovšetkým ale z územia niekdajšej Juhoslávie a Maďarska, na malom javisku beží kultúrno-umelecký program. Motáte sa s diktafónom v ruke s cieľom expresne vyspovedať všetkých majstrov gastronomickej mágie a zároveň, koľko je len možné, vypočuť a odfotiť všetko, čo sa deje na javisku. Keď sa trošku od neho vzdialite, stráca sa zvuk fujary... Prehluší ho ale príjemný viachlasový spev... „... jako moja najmilejšia, keď sa pekne umyje / umyje sa, učeše sa, zapáči sa každomu...“ Kto to...? Ale áno! To tá Heľpa a to tí... Chlopi z Heľpy. A... a...? A Janko Slávik Kysáčsky s nimi. Normálne. Už sa aj rozpriada rozhovor... Už sa vás zdatný Heľpan spýta, či tam v Hložanoch poznáte Janka Tkáča... „Robil vodiča, vozieval súbory na festivaly po Slovensku...“ „Pravdaže, ten keď počuje slovenskú pieseň, žilky mu len tak zahrajú...“ „Viete, ako sme sa zoznámili? Prišiel na Heľpu, zavolal bratovi do Vranova a zostal u mňa. A pili sme a jedli... dobrý človek!“ Len čo váš nový známy Pavel Oravky z Heľpy doje – dopije, pardon, dopovie, už sa do uší tlačí ďalšia známa melódia. V podaní starých známych. Vladka Halaja, jeho menovca a padinského spoluobčana, a Janka z Pilíša, ktorý len tak udiera na ozembuch. Až máte dojem, že vyhráva celý malý orchester. „Odkážte, odpíšte, tej mojej materi...“ Jasné, že neodoláte, že sa pripojíte, zapojíte, prepojíte zo služobnej struny na súkromnú. Vari sa dá inak na tej Detve? Ale áno; ale prečo by sa malo dať? Prečo

sa neuvoľniť, neoddať sa, aspoň na chvíľku slovenskej ľudovej piesni; vari sa darmo vraví: čo je v piesni, nech sa kliesni?! Prečo teda nepocítiť, neprecítiť dušu Detvy? Veď tá duša – dušička býva práveže v piesňach i vo víne, i vo víre tanca, i v dobrej nálade, ktorú vylúdia činiaci sa páni muzikanti... Až si ukrojíte z príma nálady, opäť sa odosobníte, mrknete sa na mobil a pálite na hlavnú scénu priestranného riadne zaľudneného amfiteátra. Pozrieť sa na program pomenovaný Ja nič, ja muzikant. Len odrazu pribrzdíte, zastanete na mieste. S pohľadom na dievčine, či na koženej rukavici na jej ľavej ruke. Na ktorej stojí hrdo – ani vojak na varte bystrooký vták. Sokol! Predstavíte sa, spýtate sa jeho majiteľky: „Kto ste, skadiaľ ste...?“

Priatelia

„Sme sokoliarska skupina Biatec z Banskej Bystrice. Je nás sedem, máme tam vlastnú sokoliarsku stanicu, máme veľké a malé dravce: sokoly, sovy, myšiaky... Môžete prísť k nám, pozrieť sa, ako sa o ne staráme...“ Vystupujú, povie slečna s utajeným menom, s týmto vtáctvom, na kultúrnych podujatiach, usporadúvajú náučné kurzy o dravcoch a záujmové krúžky pre deti. „Vždycky som mala rada zvieratá, do skupiny ma zobrala kamarátka a už som tam zostala...“ vyzná sa z krásnej lásky k dravcom študentka zdravotníckej školy. Necháte prívetivú spoločníčku a jej operených priateľov, uvoľníte miesto pre ďalších zvedavcov a stúpate ďalej so zamlčanou s otázkou: Čím ešte prekvapí Detva dnes a zajtra?

36 /4819/ 8. 9. 2018

DETSKÝ KÚTIK Koníček

Škola volá Mária Supková, siedmačka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Prázdniny sa skončili. Dúfame, že ste si oddýchli a že ste nazbierali nové sily pre nový školský rok. A že ste mali nadostač času na kamarátenie, pre svoje koníčky, alebo aj pre telefón. A máme nádej, že aj naďalej budete čítať náš a váš Detský kútik. Danuška

čas, Keď mám voľný ás. šp je u čk v koní ene, m ka am ŕň zh d Rá amene. pr e oj m mám v tom e, ad Kamene sú vš e. ad hr zá v e, na cest vku Každý zná rozprá a novú hádanku. čnejší, žd Ka ý út var rozli ejší. al trv ý, rd tv pestrý, ný dom, pl ám m ich z ra Te . er, v izbe strom mám z nich, takm čo je izba Mama nevie, a čo dvor! piatak , Miroslav Vrška, dnot y, je va st ZŠ Brat Biele Blato

Milan Krajčík, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Telefón

Soňa Holová, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Rozlúčka Rozlúčka nie je iba smútok, je aj nový začiatok. Je to zvláštna chvíľa, nie však vždycky milá. Keď sa končí niečo, nevieme vždy, prečo. Preto nie vždy príjemne vnímame to vzájomne. Je to pozdravu čas − každého čaká raz. Niekedy smutné odchádzanie, niekedy pekné vzrušenie. Modro-žlté emócie možno vidieť v slze. Rozlúčka je ozaj silná, rozlúčka je ozaj vzácna, rozlúčka je chvíľa milá, preto nikdy nie je lacná.

Môj telefón má selfi − vyfotíš sa kdekoľvek si! Spoločenské siete – sme s nimi vo svete! Aj Youtube mám rád, má ho kamarát. Rozhovor je šajn, s kamarátom fajn! Alarm neľúbim, vždy ma zobudí. SMS aj mám rád a niekedy nie. Zvonec? Zvonec zazvoní: ,,Haló, kto to je?“ Ocko: ,,Kde ste?“ ,,V meste.“ ,,A čo by si rady?“ ,,Trochu čokolády!“ ,,Počuj, zdá sa mi, že si pred niekoľkými dňami už dostal kúsok čokolády!“ ,,Haló, haló...!“

Jana Kalapišová, ôsmačka, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Marián Tót, piatak, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

Moja kamarátka Moja kamarátka sa volá Maja. Má deväť rokov. Žije v Aradáči. My sa poznáme ešte od raného detstva. Maja je veselé dievča. Na jej krátkom krku sedí okrúhla hlava, ktorú prikrývajú pekné hnedé vlasy. Nakrátko je ostrihaná. Má pekné, modré oči, ako dve jazierka. Má vždy červené líčka, ako pekná ružička. Keď sa usmeje, vidia sa jej pekné biele zuby. Maja si najčastejšie oblieka v lete šatky a baleríny a v zime tepláky a tenisky. Obľúbené jedlá sú jej rezance. Najradšej pije vodu. Začala trénovať hádzanú. I ja trénujem hádzanú. Obe nás tento šport veľmi baví. Keď sme spolu, najčastejšie sa hráme skrývačk y, naháňačky. Vždy sa pekne hráme. Aj v škole, aj doma je múdra. Maja je voči mne dobrá. Keď niečo nemám, požičia mi. Tešíme sa jedna na druhú. Keď sme spolu, čas nám rýchlo uletí. Máme sa radi. Aňa Gálová, 3. 1, ZŠ Bratstvo, Aradáč

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVII 8. septembra 2018 Číslo 16/1970

Z PRODUKČNEJ BURZY

Najviac sa obchodovalo so pšenicou Ľ. Sýkorová

AKTUÁLNE

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 27. – 31. augusta t. r. bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom zaznamenaný vyšší tovarový aj finančný obrat. Tovarový obrat bol vyšší o 23,86 % a finančný o 20,46 %. Cena pšenice na svetových burzách naďalej rastie. Aj na novosadskej burze sa najviac obchodovalo práve s touto poľnohospodárskou komoditou. Jej cena sa pohybovala od 19,00 do 19,50 din./kg bez DPH (uskladnenie do konca septembra zdarma). Kukurica z novej úrody sa ponúkala Ľubica Sýkorová po cene 15,35 din/kg bez DPH, no nikto o ňu neprejavil záujem. Jedným z dôvodov je aj veľmi nízka hladina Olejnaté plodiny majú v našom poľnohospodárstve trvale významné postavenie pre ich Dunaja, takže transport aj vývoz sú viacstranné využitie. Pre prvovýrobcov by malo byť pestovanie olejnín, najmä repky a slzastavené. nečnice stále ekonomicky zaujímavým odvetvím rastlinnej výroby. Prečo v tomto roku tomu Žiadny dopyt nebol ani po sóji, tak nie je a pestovatelia slnečnice sa chystajú štrajkovať? ktorá sa predávala po 36,60 din./ kg bez DPH. Nákupcovia čakajú na nižšiu cenu, pretože začiatok odľa ich názoru, dô- boli vyššie až o 30 %. Ak sa v roku vyššia od dopytu. Bolo žatvy, vyššia ponuka a zastavený vodom nízkej výkupnej dohľadnej dobe nič nevyrieši, zasiatych až 245 000 hektárov, vývoz len potvrdzujú, že sója ceny slnečnice je prav- pestovatelia chcú blokovať v minulom roku 231 000 ha a aj bude lacnejšia. depodobne vzájomný dohovor všetky olejárne v Srbsku. priemerné úrody sú solídne. A Po dlhšom čase sa na burvýkupcov na jednotnej cene Podľa vyjadrenia Jovicu s vývozom sa začne až koncom ze obchodovalo s kŕmnou za kilogram zrna – 28,50 di- Jakšića, predsedu predsta- októbra, keď sa zvýši hladina múkou, ktorej cena sa nára. No pestovatelia žiadajú venstva Nezávislého združenia Dunaja. pohybovala od 10,40 35 din./kg. Prvý protest bol poľnohospodárov Srbska, po ... din/kg bez DPH (bazorganizovaný minulý týždeň rozhovoroch so zástupcami V tomto roku sa vo viniciach lenie 30 kg) do 12,48 v Požarevci, kde pestovatelia protimonopolnej komisie v oberačky začali o niekoľko din/kg. ○

Budú pestovatelia slnečnice štrajkovať?

na pol hodiny blokovali hlavnú cestu. Poľnohospodári tvrdia, že problémy nerobia ani tak výkupcovia, ale spracovatelia, ktorí výkupcom ponúkajú za jeden kilogram iba 28 dinárov plus DPH. A pestovatelia, aby niečo aj zarobili, svoj produkt nemôžu predať lacnejšie ako za 35 dinárov. V minulom roku výkupná cena bola 38 din./kg. V tomto roku aj výrobné náklady

procese je overovanie cien na domácom a svetovom trhu a ak sa zistí, že výkupcovia sa vzájomne dohovorili na nákupnej cene slnečnice, čo je protiprávne, začne sa konanie proti olejárňam. Z druhej strany prevláda názor, že všetky ceny, tak aj cena slnečnice, sa formujú na základe ponuky a dopytu a ponuka slnečnice je v tomto

týždňov skôr, ako je to bežné. Na začiatku vegetácie bolo pomerne málo zrážok, potom prišiel mokrý jún a júl a veľmi vysoké teploty. Hrozno bolo pod vplyvom veľkých zrážok naliate a pomerne skoro ho začali napádať plesne – pleseň sivá a hniloby – najmä biela hniloba, ktorá spôsobuje octovatenie hrozna, čo veľmi láka hmyz a ten spôsobuje ďalšie

choroby hrozna. Vysoké teploty prospievajú najmä červeným vínam. Prospejú aj bielemu vínu, ale je to náročnejšie, pretože cukor síce stúpa, ale na druhej strane klesajú kyselinky. Pri červených vínach ak aj kyselinky klesnú, to až tak neprekáža. ○

Z obsahu Najzdravšie sú tie z vlastného stromčeka Str. 2

Škodcovia pšenice − čo môžeme očakávať na jeseň Str. 4 a 5

Prečo pestovať rakytník? Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PESTOVANIE CITRÓNOVNÍKA

Najzdravšie sú tie z vlastného stromčeka Ľubica Sýkorová Na žiadosť našich čitateľov opäť sa vraciame k téme o pestovaní citrónovníka. Na exotickom ovocí vypestovanom vo vlastnom kvetináči si môžeme pochutnať kedykoľvek a bez veľkých výdavkov. Ak si k tomu pripočítame skutočnosť, že naše vlastnoručne dopestované citróny nie sú chemicky ošetrené, môžeme ich spotrebovať aj s kôrou.

by sme vedeli zabezpečiť rastlinám vhodné podmienky na rast, kvitnutie a plodenie, ešte pred zaobstaraním citrónovníka je vhodné preštudovať si informácie o jeho pestovaní. Aj keď dnes máme k dispozícii množstvo literatúry a internetových stránok venujúcich sa ich pestovaniu, aspoň v krátkosti si pripomeňme základné pravidlá, ktoré by sme mali dodržať. HLAVNÉ ZÁSADY PESTOVANIA Izbový citrónovník môže narásť do dvojmetrovej výšky. Aby sa mu dobre darilo, potrebuje pre svoj rast veľa svetla a veľa vody od mája do septembra. Počas jesene postupne zálievku zmenšujeme. V zimných mesiacoch ho zalievame raz za 10 až 20 dní. Na zalievanie používame dažďovku alebo prevarenú vychladenú vodu. Letné opadávanie listov, plodov a pukov môže poukazovať na nadmerné zalievanie, ktoré môže viesť až k hnilobe koreňov. V zimnom období sa dni veľmi skracujú a pri pestovaní v teplom byte dochádza k opadu listov a rastlinka živorí. Najvhodnejšie je studené zimovanie, keď rastlinu umiestnime do chladného prostredia s teplotou najviac

12 °C a minimálnou vlhkosťou vzduchu. Aj v zimných mesiacoch potrebuje dostatok svetla, ale pozor na priame slnko. V tomto období polievame len veľmi málo, a to len tak, aby nepreschol substrát. V zimnom období neprihnojujeme. Počas vegetačného obdobia vyberieme pre citrónovník svetlé miesto (opäť pozor na slnečný úpal). Ako pravý citrus aj citrónovník je citlivý na rovnováhu medzi teplom a svetlom – čím viac má tepla, tým viac potrebuje svetla. Ideálna teplota na pestovanie je od 20 do 30 °C. Pri vysokých teplotách zastavuje rast. Najlepšie je počas vegetácie (keď už nehrozia mrazy) umiestniť rastlinu von, no predtým ju musíme na letný pobyt pripraviť – postupne (aklimatizovať) a chrániť ju pred prievanom. Substrát použitý na pestovanie by mal byť priepustný. Odporúča sa používať slabo kyslý s pH 6 – 6,5. Môžeme si ho namiešať alebo kúpiť substrát špeciálne pre citrusové rastliny. Na dno nádoby dáme drenážnu vrstvu, aby korienky nestáli vo vode a nezahnívali. Rastlinu presádzame skoro na jar pred začiatkom vegetácie. Staršie rastliny, ktoré sú už v dostatočne

veľkej nádobe, nepresádzame, ale vždy na jar odoberieme vrchnú vrstvu zeminy a doplníme novým substrátom. Počas vegetačného obdobia pravidelne prihnojujeme, najlepšie hnojivom určeným pre citrusy. Ak nepoužívame hnojivo pre citrusy, musíme rastline pridávať aj stopové prvky, najmä železo. Vhodné je používať aj listové – foliárne hnojivá. Na nadbytok hnojiva nás upozornia hnedé okraje listov. Rezom a tvarovaním získavame požadovaný tvar a urýchlime aj rodivosť. Rez môžeme rozdeliť na výchovný a udržiavací. Izbový citrón režeme koncom zimy alebo na začiatku jari. Treba si všimnúť rozdiel medzi vegetatívnymi konárikmi (ktoré tvoria kostru rastliny), rodivými konárikmi (krátke, tenké a vodorovné, na ktorých sa formujú púčiky) a horizontálnymi, ktoré sú silné, dlhé a zbytočne vyčerpávajú rastlinu. Pri reze tieto horizontálne skracujeme na polovicu a konáriky, ktoré sa križujú, treba preriediť. Pri pestovaní sa môžeme stretnúť s problémami spôsobenými živočíšnymi škodcami, prípadne chorobami. Existuje rad chorôb (spôsobených virózami, baktériami, prípadne hubami),

ktoré citrónovník napádajú. Rastliny je nutné pravidelne kontrolovať a už pri miernom napadnutí sa snažiť škodcu zničiť buď nejakým biologickým spôsobom (mechanické zničenie, užitočný hmyz, BIO prípravky....), prípadne použitím špeciálnych prípravkov na ničenie škodcov (insekticídy, akaricídy). Na citrónovníku sa najčastejšie vyskytujú roztoče, vošky, molice (biele mušky), strapky (čierne mušky hlavne v substráte), puklice,… Okrem chorôb a škodcov sa môžeme stretnúť s rôznymi fyziologickými poruchami. Tie sú spôsobené nedostatkom, prípadne prebytkom niektorých základných živín, prípadne základných činiteľov potrebných pre rast. Zo živín sú to základné prvky (NPK – dusík, fosfor, draslík), ale aj stopové prvky (najčastejšie nedostatok železa – chloróza). Ostatné činitele sú svetlo, teplo, substrát (napr. pH) a, samozrejme, voda. Prvým príznakom, že rastlina nie je v poriadku, sú žltnúce a neskôr opadajúce listy, pričom príčin môže byť niekoľko. Je to spôsobené buď teplotným šokom, nedostatkom svetla alebo naopak spálením od slnka, nadmerným polievaním či nedostatkom niektorých stopových prvkov najmä železa a zinku. Vhodný ozdravovací postup spočíva v presadení do ľahkej a vzdušnej humusovej zeminy, poprípade odstránenie poškodených častí koreňového balu a skrátenie koruny. VEDELI STE? Často sa kladie otázka, či môžu plody citrusov dozrieť aj pri pestovaní v bytových podmienkach. Plody citrusov dozrejú aj v byte, ale na správne vyfarbenie oplodia (šupky) je ideálna teplota 14 – 16 °C. Po odkvitnutí dozrieva napríklad citrón o sedem mesiacov, mandarínka v závislosti od skupiny a odrody o 5 – 8 mesiacov, pomarančovník o 12 – 14 mesiacov, grapefruitovník alebo pomelo o 14 – 18 mesiacov. Citrusy, najmä obľúbené kumkváty a citrónovníky kvitnú 3- – 4-krát ročne, a tak sú v jednom okamihu na rastline kvety spolu so zrelými aj zelenými plodmi. ○ Foto: pixabay.com

36 /4819/ 8. 9. 2018

VÝŽIVA RASTLÍN

Aj pri kúpe hnojív treba byť opatrný Ľ. Sýkorová Aj keď sa v posledných rokoch na domácom trhu kvalita minerálnych hnojív zlepšila, pri kúpe musíme byť stále opatrní. Na trhu s minerálnymi hnojivami môžeme nájsť všeličo. Niektorí zahraniční, ale aj domáci výrobcovia ponúkajú celý rad výrobkov, ktoré síce upútajú svojím atraktívnym obalom, ale ich kvalita je často veľmi nízka, až pochybná.

a trhu sa taktiež môžeme stretnúť s rôznymi prípravkami, ktoré by sa vzhľadom na obsah rastlinných živín vôbec nemali deklarovať ako hnojivá. Obyčajne sú to kvapalné hnojivá, ktorých koncentrácia je niekedy na úrovni živných roztokov určených bez predchádzajúceho riedenia na priamu aplikáciu. V ponuke sú tiež hnojivé koncentráty, hlavne od renomovaných zahraničných firiem, ktoré sú určené k zarobeniu hnojivej zálievky alebo postreku zmiešaním s vodou. Základom reklamy býva aplikácia kvapkových množstiev „zázračného“ hnojiva. Z hľadiska hodnotenia hnojív je najdôležitejšie posúdiť, ako sa používaním hodnoteného minerálneho hnojiva darí pri dodržaní všetkých podmienok jeho používania uspokojovať výživové potreby rastlín, pre ktoré je určené. Samozrejme, že musia byť splnené všetky ďalšie potrebné predpoklady na rozvoj pestovaných rastlín (zdravotný stav porastu, kvalita pestovateľského substrátu, svetlo, teplo, optimálne zavlažovanie a pod.).

8. – 7. 14. 2018

POČASIE

KTORÉ KRITÉRIÁ MUSÍ SPĹŇAŤ KVALITNÉ HNOJIVO? − najdôležitejšie je, aby hnojivo obsahovalo všetky potrebné živné látky v ich optimálnej chemickej forme a požadovaných vzájomných pomeroch; − prispievalo k dosahovaniu požadovanej reakcie (pH) prostredia; − aby pri dodržaní aplikačnej

dávky bola zabezpečená požadovaná koncentrácia všetkých živín, a to pri dodržaní optimálnej soľnatosti (EC) prostredia; − malo vyhovujúce manipulačné a skladovacie vlastnosti;

hnojením. Podľa času aplikácie rastlinných živín rozlišujeme tieto druhy hnojenia: – melioračné – je to jednorazové opatrenie s dlhodobým účinkom, obvykle sa robí pri príprave

− bolo bezpečné z pohľadu skladovania, manipulácie a aplikácie; − nepôsobilo negatívne na ostatné rastlinné a živočíšne spoločenstvá; − nebolo zdrojom nežiaducich látok, ktoré by mohli spôsobiť kontamináciu pestovaných rastlín alebo prostredia; − bolo cenovo prístupné. V záujme dodržania kvality vyrábaných a distribuovaných hnojív sú podmienky uvádzania hnojív do ich obehu a tiež podmienky ich používania a skladovania stanovené príslušnými zákonmi.

pozemku pre výsadbu; – predzásobné – hnojenie živinou na niekoľko rokov dopredu, pričom v ďalších rokoch sa touto živinou spravidla nehnojí; – pri príprave pôdy – spravidla sa aplikuje celá dávka fosforečného a draselného hnojiva, prípadne niektoré sekundárne živiny a mikroelementy (v prípade dusíka sa však aplikuje len jeho časť); – na list – hnojenie počas celého vegetačného obdobia. Podľa aplikovaného množstva rastlinných živín hovoríme o hnojení: melioračnom – predzásobnom; základnom – vegetačnom (aplikácia celej dávky potrebných živín pred začiatkom vegetačného obdobia); doplnkovom. Podľa spôsobu aplikácie rastlinných živín poznáme hnojivá:

ROZDELENIE HNOJENIA A HNOJÍV K udržaniu trvalej úrodnosti pôdy je potrebné dopĺňať živiny

pôdne (hnojivo sa zapraví do pôdy a rastliny prijímajú živiny z pôdy výlučne koreňmi); mimokoreňové – listové (foliárne); závlahou; špeciálne (výživné látky sa aplikujú tak, aby sa zohľadňovali špecifické požiadavky pestovania rastlín). Podľa spôsobu účinku hnojivá sa rozdeľujú na hnojivá priame a hnojivá nepriame. Priame hnojivá sú látky, ktoré obsahujú jednu, alebo viac rastlinných živín v minerálnej alebo organickej forme. Rastlinám poskytujú priamo prvky potrebné na život. Nepriame hnojivá v podstate nedodávajú rastlinám živiny, ale pôsobia na zlepšenie podmienok výživy rastlín úpravou prostredia. Sú to napríklad rôzne látky zabraňujúce vyplavovaniu živín z pôdy, látky ovplyvňujúce pôdnu štruktúru, rôzne bakteriálne prípravky, ktoré sprostredkujú výživu rastlín (rhizobium – využitie atmosférického dusíka) a iné. Podľa pôvodu sa hnojivá rozdeľujú na organické a priemyselné (minerálne). Podľa skupenskej formy sa rozdeľujú na tuhé a kvapalné. Priemyselné hnojivá môžu byť jedno- alebo viaczložkové, pričom viaczložkové hnojivá sa ďalej delia na kombinované a zmiešané. Priemyselné hnojivá obvykle okrem hlavnej – účinnej zložky obsahujú i vedľajšie zložky, ktoré môžu byť pre rastliny užitočné alebo priaznivo pôsobia na úrodnosť pôdy. Treba myslieť aj na to, že väčšina pôd má nízky obsah organickej hmoty, a preto je potrebné popri minerálnych hnojivách využívať aj hnojivá organické. Treba spomenúť aj skutočnosť, že ani ten najkvalitnejší produkt nebude užitočný, ak sa nebude správne používať. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

27˚ | 16˚

27˚ | 15˚

27˚| 18˚

26˚ | 18˚

27˚ | 17˚

26˚ | 17˚

24˚ | 15˚

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia pšenice − čo môžeme očakávať na jeseň Porast vzchádzajúcej pšenice

Ing. Ján Tancik, PhD.

V jeseň, zvlášť keď je dlhá a teplá, na založených porastoch obilnín môžu spôsobiť nemalé škody rôzni škodcovia. Sú to veľmi nebezpeční škodcovia, pretože ohrozujú rastliny, kým sú ešte malé a veľmi zraniteľné. Tieto poškodenia majú veľký vplyv na prezimovanie porastu.

ž počas vzchádzania obilnín na jeseň sú to skočky, vošky a cikádky. Mladé vzchádzajúce rastliny poškodzujú larvy hrbáča obilného a tiež larvy dvoch múch: zunčavky jačmennej a zelenušky žltopásej. Mladé rastliny tiež môžu požierať slimáky a hlodavce. Podzemné časti rastlín obilím v jeseň môžu poškodzovať drôtovce − larvy kováčikov a pandravy − larvy chrústov. HRBÁČ OBILNÝ Hrbáč obilný – Zabrus tenebrionides je významný škodca obilnín už niekoľko desaťročí. Každoročne sa v strednej Európe proti nemu vykonávajú postreky na väčších alebo menších plochách. Je známe, že škodí v jeseň a na jar na porastoch v monokultúre alebo na porastoch z opakovanej sejby obilnín. Napáda aj porasty na pozemkoch, ktoré sú v blízkosti polí, na ktorých sa v minulých rokoch vo väčšej miere vyskytoval tento škodca. Hrbáč obilný škodí v štádiu larvy a imága. Prítomnosť lariev škodcu v mladých porastoch obilnín v jeseň a na jar sa veľmi ľahko zisťuje na základe charakteristických poškodení listov larvami. Dobre sú viditeľné rozžuvané listy mladých rastlín, ktoré sa sušia a nadobúdajú sivú farbu.

Tieto príznaky vidieť v porastoch už od konca októbra − začiatku novembra. Larvy sú aktívne večer a do prvých mrazov, keď migrujú hlbšie do pôdy, a sú veľmi žravé. Oteplením na jar znovu začínajú byť aktívne a škody zapríčiňujú až do konca svojho vývoja. Larvy spôsobujú znižovanie počtu rastlín a odnoží na jednotku plochy. V prípade väčšieho výskytu a dlhšieho obdobia aktivity porasty môžu byť aj úplne zničené. PODMIENKY, KTORÉ VYHOVUJÚ ŠKODCOVI K masovému výskytu hrbáča obilného najviac napomáha nesprávna agrotechnika. Najväčší vplyv má opakovaná sejba obilnín viac rokov po sebe. Hrabáč obilný je škodca obilnín v monokultúre a v takýchto podmienkach pravidelne zapríčiňuje veľké škody a môže aj úplne zničiť porast. Masovému výskytu hrbáča dopomáha aj neskorá sejba, oneskorený zber slamy a oneskorene vykonaná podmietka. Okrem nesprávnej agrotechniky na zvýšený výskyt hrbáča majú vplyv aj poveternostné podmienky v auguste a septembri. Keď sú v tomto období vysoké teploty a dlhotrvajúce sucho, imága neskoršie opúšťajú pôdu, čo negatívne vplýva na vývojový cyklus

škodcu. Samičky nerado kladú vajíčka do suchej pôdy a ak aj nakladú, väčšina z nich uhynie. Skrátka, suché počasie v lete a začiatku jesene má negatívny vplyv na vývoj a populačnú hustotu tohto škodcu. OCHRANA Agrotechnické spôsoby ochrany majú veľký význam v ochrane porastov proti tomuto škodcovi. Dodržiavanie vhodných agrotechnických opatrení môže úplne vylúčiť chemickú ochranu. Dodržiavanie osevného postupu predstavuje najvýznamnejšie opatrenie. Odporúča sa striedať obilniny so strukovinami a repou. Ďalšie významné agrotechnické opatrenia sú: načas a kvalitne vykonaná žatva bez strát, treba zabezpečiť odvoz slamy hneď po žatve a načas vykonať podmietku. Podmietku robíme krížom na smer sejby – čím obmedzíme samičky v kladení vajíčok. Ničenie výdrvu tiež je významné opatrenie. Bránením ničíme nielen buriny, ale aj imága a nakladené vajíčka. Chemická ochrana proti larvám Chemickými insekticídmi zasahujeme proti larvám hrbáča obilného na jeseň alebo na jar v porastoch, v ktorých bola použitá nesprávna agrotechnika, alebo kde sa nevykonala preventívna

chemická ochrana proti imágam. Hranica škodlivosti sú 2 − 3 larvy na m2 v porastoch vo fáze vzchádzania. Opodstatnenosť chemickej ochrany môžeme stanoviť aj na základe počtu poškodených rastlín na m2. Na jeseň sa chemická ochrana odporúča robiť, ak je v poraste pšenice 5 − 7 poškodených rastlín na m2, v porastoch jačmeňa 7 − 10 poškodených rastlín. Dôležité je aplikáciu vykonať načas, kým ešte larvy nezapríčinili významné škody. Väčšia účinnosť insekticídov sa dosahuje, keď postreky urobíme vo večerných hodinách, keď larvy vyliezajú zo svojich chodieb. Použiť treba 500 litrov postrekovej kvapaliny na hektár. Treba zdôrazniť, že chemické zásahy proti larvám treba obmedziť a viac využívať agrotechnické metódy. VOŠKY Na obilninách sa vyskytujú každý rok vo väčšej alebo menšej miere. Je to drobný hmyz, ktorý sa živí vyciciavaním štiav z pletív rastlín. Na obilninách sa vyskytujú od vzchádzania porastu v jeseň, najmä ak je dlhá a nadmerne teplá. V jesennom období obyčajne nezapríčiňujú významné priame škody, ale môžu významne škodiť nepriamo prenosom vírusových ochorení. Na obilninách sa vyskytuje okolo 10 druhov vošiek. V strednej Európe najvýznamnejšie sú tri druhy: voška ovsená − Sitobion avenae; voška trávová − Metopolophium dirhodum a voška čremchová − Rhopalosiphum padi. ŠKODLIVOSŤ VOŠIEK Priamo škodia vyciciavaním štiav z listov, stoniek a klasov. Vyciciavaním štiav vošky odčerpávajú značnú časť asimilátov. Zníženie úrody môže byť aj 40 %. Priame škody sú významné v podmienkach vysokého výskytu vošiek na klasoch vo fáze mliečnej zrelosti a mliečno-voskovej zrelosti, čo má za následok zníženie počtu zŕn v klase, zníženie HTZ, a tým aj zníženie úrody. Nepriame škody vznikajú stratou asimilačnej plochy v dôsledku prekrytia listov hubami na miestach, kde sa nachádza medovica. Medovica je tekutina obsahujúca cukry, ktorú vylučujú vošky a olepujú rastlinu. Na tieto

36 /4819/ 8. 9. 2018 miesta sa sťahujú huby – černe, ktoré prekrývajú asimilačnú plochu rastliny. Oveľa vážnejšie nepriame škody môžu vošky spôsobiť prenosom vírusových ochorení. V literatúre sa uvádza okolo 30 druhov vírusov škodiacich na obilninách. V Európe hospodársky významné sú

Skočky

len 4 druhy, a to: vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Barley yellow dwarf luteovirus - BYDV), vírus žltej mozaiky jačmeňa (Barley yellow mosaic virus), vírus miernej mozaiky jačmeňa (Barley mild yellow virus) a vírus zakrpatenosti pšenice (Wheat dwarf virus). Najviac vyskytujúci a hospodársky najvýznamnejší druh v strednej Európe je vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa. Tieto vírusy sa neprenášajú ani mechanicky, ani semenom, ale prenášajú ich iba perzistentné vošky – to sú vošky, ktoré sú po satí štiav na infikovanej rastline schopné prenášať vírus počas celého života. Zdrojom infekcie sú obyčajne rastliny jačmeňa a pšenice z výdrvu, trvalé trávne porasty, ale aj burinné druhy tráv. Aj kukurica je významným zdrojom nákazy v jeseň, keď vošky z porastov kukurice preletujú na porasty vzchádzajúcich ozimín. Väčšiemu výskytu viróz napomáha teplá a dlhá jeseň, mierna zima a skorá sejba ozimín. Symptómy na napadnutých rastlinách obilnín týmto vírusom sa začínajú prejavovať neskoro v jeseň, ale najmä až na jar idúceho roku. Infikované rastliny zaostávajú v raste, sfarbené sú do žlta a majú ježovitý tvar. Napadnuté rastliny nevytárajú klasy a po čase sa sušia. OCHRANA PROTI VOŠKÁM – PREVENTÍVNE OPATRENIA Na zníženie priamych a nepriamych škôd spôsobených voškami na obilninách môžeme vplývať

viacerými agrotechnickými opatreniami, ako: správny osevný postup a organizácia porastov (priestorová izolácia), kvalitne urobená žatva s čím menším rozsypávaním zŕn, zaorávanie rastlinných zvyškov po žatve, ničenie rastlín z výdrola, ničenie trávnych burín, letná hlboká orba, správny termíny sejby a optimálne hnojenie. Z hľadiska škôd od viróz sejba ozimín by mala byť neskoršie, pri konci agrotechnického termínu, aby rastliny po vzchádzaní boli vystavené možnej infekcii kratšiu dobu. Významné je, aby porasty obilnín nesusedili, najmä jarný jačmeň by nemal byť v blízkosti ozimného. Základným opatrením v jeseň by mala byť skorá likvidácia rastlín z výmrvu, lebo tieto rastliny sú najväčším zdrojom infekcií počas jesene. Zníženie preletu infikovaných populácii vošiek a iného hmyzu – verktorov viróz z porastu na porast zabraňujú aj vetrolami medzi pozemkami. Pri pšenici môžeme pri slabšej infekcii dopad choroby eliminovať miernym zvýšením dávky dusíka, pri jačmeni toto opatrenie má menší efekt. OCHRANA PROTI VOŠKÁM V JESEŇ Porasty zo skorých termínov sejby, najmä v podmienkach teplej jesene, treba pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu vošiek podľa potreby aplikovať insekticídy. V oblastiach s pravidelným výskytom viróz sa odporúča morenie osiva insekticídmi. Porasty vysiate v neskorších termínoch (druhá polovica októbra a neskôr) sú menej vystavené napadnutiu voškami, len v prípade dlhej teplej jesene sa aj v týchto porastoch môžu vyskytovať vošky. Treba ich tiež kontrolovať a podľa potreby zasahovať. Aplikácia v jeseň sa vykonáva vo fáze 2 – 3 listov, v prípade potreby aplikácia sa opakuje po 2 – 3 týždňoch. CIKÁDY Živia sa vyciciavaním štiav z pletív listov, na ktorých sa objavujú svetlé škvrny. Poškodenia

sa môžu zameniť s poškodením strapkami. Hlavné škody spôsobujú prenosom vírusových ochorení. Na obilninách, ako aj na iných plodinách sa vyskytujú od jari do jesene. V jeseň zriedka spôsobujú významné priame škody, ale rozšírenie vírusových ochorení priaznivo podporuje dlhá a teplá jeseň. Na obilninách sa vyskytuje viac druhov cikád, najväčší význam majú dva druhy: cikádka burinová – Psammotettix alienus (Cicadellidae) a ostrôžka priesvitná – Javesella pellucida (Delphacidae). ŠKODY SPÔSOBENÉ VÍRUSOVÝMI OCHORENIAMI Straty spôsobené vírusovými chorobami sa v závislosti od podmienok prostredia pohybujú medzi 12 – 70 %. Väčšie straty sú pri

Imága cikád

jesenných infekciách v porovnaní s infekciou uskutočnenou na jar. V jeseň sú väčšie riziká infekcie vtedy, ak je jeseň dlhá a teplá, lebo to umožňuje dlhotrvajúce nálety vošiek a cikád do porastov novozaložených obilnín. Symptómy vírusových ochorení v jeseň ešte nie sú viditeľné, objavujú sa až na jar, ale rastliny infikované vírusom sú citlivejšie na nízke teploty. Najčastejšie symptómy na obilninách sú žltnutie, chloróza listov, ktorá môže končiť nekrózou a zosychaním listov. Pšenica často reaguje červeným alebo červenofialovým sfarbením listov. Výrazným symptómom je spomalený rast, niekedy až zakrpatenosť rastlín, zakrpatený je aj koreň. Niekedy sa môže prejaviť aj nadmerná tvorba odnoží. Na zníženie úrody najviac vplýva sterilita

napadnutých rastlín, klasy sa vôbec netvoria alebo sú hluché. Potvrdenie viróz v začiatočných fázach je možné iba analýzami v laboratóriách. PREVENTÍVNE OPATRENIA Na zníženie priamych a najmä nepriamych škôd spôsobených cikádami na obilninách je možné využiť takmer rovnaké agrotechnické opatrenia, aké sme spomínali pri voškách. Priama ochrana proti cikádam v jeseni a na jar Priama ochrana obilnín proti cikádam je tiež podobná ako ochrana proti voškám. Výskyt cikád je možné zistiť pomocou žltých vodných misiek alebo žltých lepových dosiek a tiež aj smykaním v poraste počas slnečného počasia pri teplote nad 18 °C. Ošetrenie postrekom sa robí v jeseň vo fáze 1 – 3 listov. SKOČKY Na obilninách sa vyskytujú a škodia tri druhy skočiek: skočka obilná, skočka steblová a skočka dreňová. V strednej Európe sa najviac vyskytuje skočka obilná. Škodí v štádiu imága v jeseň a na jar vyžieraním malých dierok do listov. Skočka steblová a skočka dreňová škodia aj v štádiu imága, ale väčšie škody zapríčiňujú larvy na jar, ktoré sa vžierajú do listových pošiev a do stebla, kde v dreni vyžierajú chodbičku. Ak sú napadnuté mladé rastliny, ktoré ešte neodnožili, obyčajne zahynú. Ak sú napadnuté rastliny, ktoré už odnožili, zahynie iba napadnuté steblo. Napadnuté rastliny sa slabšie vyvíjajú a majú nižšiu úrodu. Najväčšie škody zapríčiňuje na mladých rastlinách za teplého a suchého počasia na jar a v jeseň. Z preventívnych agrotechnických opatrení významné sú sejba v optimálnom termíne a pri správnej hĺbke. Významné je aj ničenie burín najmä z čeľade lipnicovitých, na ktorých sa živia imága po prezimovaní. Chemické opatrenia proti týmto škodcom sa zriedka používajú. Aplikácia insekticídov by sa mala použiť iba po prekročení prahu ekonomickej škodlivosti, a to je v prípade zistenia 25 – 65 chrobákov na 1 m2 v jeseň alebo na jar pred fázou steblovania obilnín.  Foto: J. Tancik

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Prečo pestovať rakytník?

Ľubica Sýkorová

Rakytník rešetliakový Hippophae rhamnoides L. (srb. pasji trn) je jedinečná drevina s veľmi významným obsahom účinných látok najmä v plodoch, ale aj v listoch a v kôre. Rakytník možno úspešne pestovať na takmer všetkých pôdach s výnimkou dlhodobo mokrých. Najviac mu vyhovujú ľahké pôdy, stredne priepustné, bohaté na fosfor s hodnotou pH 6,5 – 7.

Rakytník rešetliakový

ôvodným domovom rakytníka je Kaukaz a stredná Ázia. Odtiaľ sa veľmi rýchlo rozšíril po celej Európe a Ázii. Vďaka svojim liečivým účinkom nazývali domorodci rakytník „sibírskym zázrakom“ či „citrónovník severu“. Dnes veľmi pozitívne účinky rakytníka rešetliakového na zdravie človeka začína znovu objavovať aj moderná spoločnosť, a preto sa mu často hovorí „rastlina budúcnosti“. Rakytník je tŕnistým, opadavým dvojdomým kríkom dorastajúcim do výšky až 6 metrov. Listy rakytníka sú striedavé, kopijovité a dlhé 3 – 8 cm. Po oboch stranách sú pokryté striebornými šupinkami. Keďže je rakytník dvojdomou rastlinou, líšia sa svojím vzhľadom samčie a samičie rastliny. Samčie púčiky sú 2- − 3-krát väčšie ako púčiky samičie. Samčie kvety sú bezkorunné. Samčie kvety majú zelenkavo striebristú farbu, samičie kvety kvitnú na žlto. Plody rakytníka, pre ktoré je tento ker najčastejšie pestovaný, sú kôstkovité, guľovitého až vajcovitého

tvaru. Dorastajú do veľkosti 0,5 – 1 cm. Plody sú žltej, oranžovej či červenej farby. Dužina je sfarbená do oranžova, je olejovitej štruktúry. Chuť plodov sa líši podľa jednotlivých odrôd od kyslej cez horkú až po sladkastú. Plody rakytníka dozrievajú koncom augusta a ker zdobia až do zimy. Rakytník sa často využíva na spevnenie svahov, pretože jeho korene sú len povrchové. Rastú do hĺbky 10 – 60 cm, vetvia sa skôr horizontálne. Na koreňoch sa tvoria koreňové hľuzy obsahujúce hľúznaté baktérie, ktoré viažu vzdušný dusík potrebný pre metabolizmus rastliny. Rastlina tak prežije aj vo veľmi zlých podmienkach bez prihnojovania. PESTOVANIE Rakytník rastie takmer všade, no najlepšie sa mu darí na slnečnom stanovisku v ľahšej, piesčitej a priepustnej pôde bohatej na vápnik. Pretože pochádza z Kaukazu, nemá problémy s mrazivými zimami. Ako sme už spomenuli, rakytník je dvojdomá rastlina, preto na

jedno stanovisko musíme vysadiť vždy samčie aj samičie rastliny. Na jednu samčiu rastlinu vysádzame šesť samičích. Rakytník nie je nutné zalievať, väčšinou si vystačí s prísunom vody z dažďových zrážok. Iba v obdobiach dlhotrvajúceho sucha mu doprajeme trochu vody navyše. Asi po desiatich rokoch dochádza k postupnému znižovaniu úrody, preto treba urobiť zmladzovací rez až na trojročné drevo. Plody zberáme hneď po dozretí, pretože v prezretých plodoch sa znižuje obsah hodnotných látok. Rakytník začína plodiť okolo 2. až 4. roku. Môžeme si ho vypestovať aj zo semien, ktoré sadíme najlepšie na jar, vtedy sú najvhodnejšie klimatické a teplotné podmienky. Semená môžeme vysievať priamo na konečné stanovisko do pôdy alebo si rastlinky predpestujeme v kvetináči. LIEČIVÉ ÚČINKY RAKYTNÍKA Plody rakytníka obsahujú veľké množstvo vitamínov a minerálov. Početne zastúpená je sku-

pina vitamínu B. Plody rakytníka obsahujú vitamín B1, B2, B3, B6, ktoré napomáhajú udržiavať v harmónii centrálnu nervovú sústavu. Nachádza sa v nich aj vitamín B9 známy ako kyselina listová, podporujúca krvotvorbu a rast a vývoj plodu. Vitamínu C je v rakytníku naozaj veľa, uvádza sa, že až 10 x viac ako obsahujú pomaranče. Vedci dokonca tvrdia, že jedna jediná bobuľa dokáže pokryť odporúčanú dennú dávku vitamínu C. Veľkou prednosťou je aj to, že vitamín C sa uchová aj v produktoch vyrobených z rakytníka. Vitamín D obsiahnutý v plodoch prispieva k správnemu rastu a vývoju kostí a tiež reguluje množstvo vápnika a fosforu v krvi. Prvenstvo drží rakytník v obsahu vitamínu E, obsahuje ho najviac zo všetkých rastlinných plodov. Vitamín E sa využíva pri liečbe mužskej sterility, svalovej dystrofie a pri kardiovaskulárnych ochoreniach. Nezanedbateľná je aj prítomnosť vitamínu K, ktorý podporuje zrážanie krvi. Obsah karoténu, z ktorého sa vytvára vitamín A, sa u rakytníka vyrovná mrkve. Vitamíny sú v plodoch rakytníka obsiahnuté vo vyváženom pomere, čo je príčinou ich mimoriadnej liečivej sily. Čerstvé plody sa používajú na liečbu všetkých druhov prechladnutia, pri chrípke, angíne, bolestiach hlavy, pri chorobách pohlavného ústrojenstva a zápalu močových ciest. Veľmi účinný je aj rakytníkový olej, ktorý zvyšuje odolnosť organizmu a dopĺňa nedostatok vitamínov a minerálov v organizme. Rakytníkový olej dokáže regenerovať tkanivo, lieči popáleniny aj kŕčové žily. Nálev zo sušených listov sa používa pri nádche. Listy sa v tradičnej medicíne používajú aj pri liečbe reumatizmu. Ak chceme spomaliť vypadávanie vlasov a docieliť ich spevnenie, oplachujme si ich pravidelne odvarom z rakytníkových listov. V poslednom čase boli preukázané prvé pozitívne výsledky pri liečbe rakoviny krčka maternice. Významný je aj obsah alkaloidu hippophein, ktorý sa v tele premieňa na serotonín, ktorý je dôležitý pre celkovú vitalitu a pomáha chrániť organizmus proti depresii a nádorom. Pri užívaní rakytníka sa doteraz neobjavili nežiaduce účinky, ani nie je známa žiadna kontraindikácia.  foto:pixabay.com

36 /4819/ 8. 9. 2018

ZDRAVIE A MY

Trápi vás zub?

abudnite na lieky, tieto 4 triky zatočia s bolesťou už za 5 minút! Siahnite po prírodných receptoch, ktoré vás zbavia bolesti zubov. Toto zaberá okamžite! Vyskúšajte citrón. Šťavy z ovocia dokážu zmiasť ubolené nervy. Tie potom nevedia posielať okamžité signály do mozgu. Pri bolestiach zubov sú účinnou prvou pomocou. Vložte si do úst kúsok citróna, priložte ho na bolestivé miesto. Potom zľahka cmúľajte. Opakujte viackrát po sebe. Žujte klinček. Tlmí bolesti. Toto voňavé korenie obsahuje antibakteriálne a dezinfekčné látky, ktoré pomáhajú zmierňovať utrpenie. Klinček môžete žuť, ale dá sa z neho pripraviť aj odvar a tým si treba ústa vyplachovať. Účinná je aj tinktúra. Stláčajte špeciálne body. Keď sa bolesť nedá nijako vydržať, tlak na bod medzi

u k a z o v á ko m a palcom pomáha bojovať proti bolestiam zubov. Ďalšie miesta sú medzi hornou perou a nosom a na zadnej strane ušných lalôčikov. Miesta treba tlačiť asi desať sekúnd, potom uvoľniť. Opakujte niekoľkokrát po sebe s malými prestávkami. Čaje z byliniek. Upokojujú a pekne voňajú. Uvarte si repíkový, šalviový, mätový či harmančekový čaj. Vlažným odvarom si vyplachujte ústa, napite sa, chvíľu prevaľujte a vypľujte. Vyskúšajte aj osvedčený obklad. Čistú bavlnenú vreckovku alebo tampón namočte do čaju a priložte na bolestivé miesto. 

BÝVANIE

Hotová hmyzová pohroma!

evítaným hosťom z ríše hmyzu a drobným článkonožcom sa nevyhne takmer nikto, a tak je nesmierne dôležité vedieť, ako sa ich zbaviť. Obyvatelia kúpeľní a záchodov. Švehly sú drobné tvory, ktoré milujú vlhkosť a ich útočiskom je kúpeľňa a záchod. Svojím pohybom pripomínajú plávajúce rybičky a sú neskutočne rýchle. Ako na ne? Zabránite im predovšetkým znížením vlhkosti v miestnostiach. Alebo použite prípravok, ktorý funguje na princípe pascí či lapačov. Roztoče sú všade! Sú to okom neviditeľné článkonožce, ktoré sú príbuzné kliešťom. V našich obydliach máme tzv. bytové roztoče. Škodia hlavne alergikom. Milujú vysokú vlhkosť vzduchu a vyššie teploty, najviac sa teda vyskytujú v letných mesiacoch. Ako na ne? Základom je pravidelné upratovanie, čiže utieranie prachu, vysávanie, vetranie, starosť o posteľnú bielizeň... Môžete vyskúšať aj prípravok s vôňou levandule, ktorá odpudzuje roztoče a mole. Nočné tvory. Ploštice sú nočný hmyz, ktorý sa živí predovšetkým ľudskou krvou. Sú natoľko ploché, že sa ukryjú i v tých najmenších škárach postele, za obrazmi alebo aj v elektrických zásuvkách. Neplatí ani to,

že sú iba v špine. Môže ich mať ktokoľvek. Ako na ne? Na ploštice sa používa prevažne chemický postrek alebo sa vyháňajú plynom. To vždy prenechajte na profesionálov. Nie sú iba v lese. Mravce sa v domácnostiach najčastejšie zdržiavajú v kuchyni, kde vyhľadávajú potravu, a v kúpeľniach, ktoré im poskytujú zdroj vody. Ako na ne? Môžete skúsiť klasiku, insekticídne spreje, ktoré stačí nastriekať buď priamo na roj mravcov, či do blízkosti ich hniezda. Alebo použite „požierajúce“ nástrahy, ktoré mravce zahubia. Šťastie v dome. Tieto článkonožce s ôsmimi nohami vraj prinášajú šťastie, ale málokto vie tolerovať pavučiny po stenách. Zaujímavé je, že skôr ako špinu milujú napríklad vybielené steny. Ako na ne? Kontrolujte pravidelne kúty a okenné rámy, či v nich nie sú otvory, ktorými vnikajú dnu. Môžete ich vynášať von, alebo použiť sprej proti pavúkom. 

DOBRÉ RADY

Ako predchádzať usadzovaniu tuku v problematických partiách po 40.? MENŠIE PORCIE Namiesto prejedania sa a príliš veľkých porcií, jedzte radšej častejšie počas dňa a menšie porcie. Výsledkom takéhoto režimu je, že nebudete cítiť hlad a vaše telo naplno využije všetky živiny z potravy, bez ukladania tuku. RAŇAJKY SÚ POVINNÉ Raňajky nikdy nevynechávajte. Nezabúdajte, že ak toto jedlo vynecháte, budete počas celého dňa prijímať viac kalórií. VODA JE ZÁKLAD Nezabúdajte počas dňa piť dostatok vody. Pred sladenými a sýtenými nápojmi dajte prednosť obyčajnej vode. Dôležité je vypiť pohár vody vždy pred jedlom. Vynikajúci je tiež kvalitný zelený čaj, ktorý dokáže účinne stimulovať metabolizmus. NAMIESTO VÝŤAHU SCHODY Ak nemáte čas počas dňa cvičiť, urobte niečo pre seba aspoň tak, že namiesto výťahu použijete schody, alebo sa ráno do práce prejdete. Pohyb a správny životný štýl sú jediným zaručeným riešením na odbúranie tukových zásob. Nedvíhajte činky, naučte sa najúčinnejšie rotačné cvičenie – na paže a tuk v podpazuší Najlepšie na tomto cvičení je, že ho môžete robiť aj v práci. Precvičíte ním celé paže aj oblasť v podpazuší. AKO NA TO? Postavte sa vzpriamene a nohy rozkročte na šírku ramien. Vystrite ruky vodorovne smerom od tela na každú stranu. Priamka, ktorú rozpažené ruky vytvoria, musí byť rovnobežná s podlahou. Dlane zovrite. Celými ramenami začnite krúživo pohybovať v smere hodinových ručičiek. Pohyby musia byť rýchle a dynamické. Takto ramenami hýbte, až kým každým neotočíte 20-krát. Potom ramená pripažte pozdĺž tela a relaxujte 15 sekúnd. Tento cvik spolu s 15 sekundovými pauzami opakujte 10-krát. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Srnčí guláš

Suroviny: Na marinádu na mäso: 2 dl rastlinného oleja, 2 bobkové listy, 5 ks nového korenia, 5 ks borievky, 5 strúčikov cesnaku, soľ, mleté čierne korenie; Na guláš: 1 kg srnčieho stehna, 3 väčšie cibule, 2 dl paradajkového pretlaku, 1 liter hovädzieho vývaru, 2 dl tmavého piva, soľ, mleté čierne korenie, sladká paprika1 Takto sa to podarí: Marináda: Mäso umyjeme, osušíme, odblaníme a nakrájame na väčšie kocky. Premiestnime ho do uzatvárateľnej nádoby a zmiešame s olejom, bobkovým listom, novým korením, borievkou a cesnakom. Dosolíme, okoreníme, uzavrieme a uložíme na noc do chladu. Guláš: Vo väčšom hrnci na oleji speníme na kocky pokrájanú

cibuľu. Marinované mäso zbavíme bobuliek korenia, cesnaku aj bobkového listu a dáme ho k restovanej cibuľke. Pridáme pretlak a mletú papriku. Premiešame a chvíľku dusíme. Mäso zalejeme vývarom a pivom tak, aby bolo celé pod hladinou tekutiny a na miernom ohni za občasného miešania varíme do zmäknutia (asi 3 hodiny). Keď sa odparí vývar, vždy ho trochu dolejeme. Keď je mäsko mäkké, ochutnáme a prípadne dochutíme soľou a korením. Guláš podávame s domácou knedľou alebo čerstvým chlebíkom. 

Husacie stehienko s ríbezľovou omáčkou Suroviny: 2 husacie stehná, 300 g čiernych ríbezlí, 5 lyžíc cukru, 1 dl vody, 1 dl červeného víno, 1/2 lyžičky mletej škorice, soľ, mleté čierne korenie1 Takto sa to podarí: Rúru rozohrejme na 160 °C. Stehná umyjeme a osušíme kuchynskou utierkou. Kožu poprepichujeme špáradlom, aby sa pri pečení uvoľnil tuk. Posolíme a okoreníme z oboch strán. Pečieme bez pridania tuku zhruba 90 minút. Omáčka: vodu, cukor,

škoricu a ríbezle privedieme k varu. Znížime plameň a varíme, kým ríbezle nezačnú praskať. Nakoniec prilejeme červené víno a povaríme ešte zhruba 3 minútky. Horúce stehná prelejeme omáčkou a podávame s chrumkavým listovým šalátom. 

Šamrole – trubičky z lístkového cesta plnené snehom Suroviny: balíček lístkového cesto, 5 ks vaječných bielkov, 400 g práškového cukru, ČL citrónovej šťav, vajce na potretie, práškový cukor na posypanie; Ostatné suroviny a pomôcky: olej na potretie, hladká múka na pomúčenie pracovnej dosky, kovové trubičky, radielko, plech na pečenie Takto sa to podarí: Lístkové cesto vyvaľkáme na pomúčenej doske na hrúbku asi 2 mm. Následne radielkom narežeme na šírku asi 2,5 cm. Rúru vyhrejeme na 160 °C, kovové trubičky a plech na pečenie potrieme olejom. Na kovovú trubičku namotáme pás lístkového cesta a dáme na plech. Takto pokračujeme, až kým neminieme všetko cesto. Pripravené trubičky potrieme rozšľahaným vajcom a dáme piecť do vyhriatej rúry na orientačne 15 minút. Z upečených lístkových trubičiek vyberieme

kovové trubičky. Vaječné bielky dáme do misky nad horúci vodný kúpeľ. Pridáme cukor, citrónovú šťavu a premiešame. Následne nad parou šľaháme mixérom, až kým sneh nie je tuhý. Hotovú plnku dáme do cukrárenského vrecka a plníme trubičky. Nakoniec posypeme práškovým cukrom. Dobrý tip Vyskúšajte do snehu zašľahať aj nastrúhanú citrónovú kôru alebo pár najemno nasekaných lístkov čerstvej mäty. Vaše šamrolky tak dostanú nový rozmer. 

Prekladaný kysnutý koláč s hroznom Suroviny: 1 dl plnotučného mlieka, 1 dl vody, 1/2 kocky čerstvé droždie, 500 g hladkej múky, vajce, 100 g práškového cukru, 1/2 dl rastlinného oleja, štipka soli, 2 strapce tmavého hrozna, 2 lyžice trstinového cukru Takto sa to podarí: Vo väčšej miske zlejeme vlažnú vodu a mlieko. Pridáme droždie a dobre rozmiešame. Postupne po lyžiciach pridávame zhruba polovicu múky a cukru. Zakaždým dobre premiešame. Pridáme celé vajce a opäť po lyžiciach primiešavame múku a cukor. Nakoniec do cesta zapracujeme olej a soľ. Misku prikryjeme utierkou a necháme odpočívať na teplom mieste 2 hodiny. Vykysnuté cesto premiestnime na pomúčenú pracovnú dosku a ešte ho jemne spracuje-

me rukami. Rozdelíme ho na dve polovice a z každej vyvaľkáme kruh o niečo väčší ako je tortová forma. Do maslom vymastenej tortovej formy položíme prvý kruh cesta. Zasypeme ho bobuľkami tmavého hrozna a cukrom. Na vrch položíme druhý plát cesta, ktorý tiež zasypeme bobuľami hrozna. Takto vyskladaný koláč pečieme na 180 °C zhruba 40 minút. Po vychladnutí zasnežíme koláčik práškovým cukrom.  Zdroj: recepty.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 469 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Vyučovali sa tance z Vojvodiny

Kultúra

2. KURZ CHOREOGRAFIE SLOVENSKÉHO ĽUDOVÉHO TANCA

Danica Vŕbová

ruhý kurz choreografie slovenského ľudového tanca v organizácii Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny bol od 31. augusta do 2. septembra. Ako i v minulom roku prebiehal v Malom Iđoši, v krásnom ovzduší Kátai sálaša. Tohto roku sa na kurze zú- Jaroslav Kriška ukázal tance z Hložian (Foto: S. Hlaváčová) častnilo vyše 20 frekventantov z týchto prostredí: Aradáč, Báčsky a Stará Pazova, kým ostatné pro- kultúru NRSNM, ktorý účastníkom Petrovec, Erdevík, Hajdušica, Hlo- stredia, žiaľ, nemali svojich frek- poprial, aby po absolvovaní kurzu žany, Kovačica, Kulpín, Kysáč, Laliť, ventantov. Na úvod sa prihovoril boli tými, ktorí budú uplatňovať Lug, Nový Sad, Padina, Pivnica Ján Slávik, predseda Výboru pre svoje vedomosti v našich prostrediach. Kurz mal teoretickú (tanečná pedagogika, práca so súborom, scénické zákony, výber materiálu, terénny výskum atď.) a praktickú časť (výučba samotných tancov). Piatkové prednášky na starosti mal Milorad Lonić, osvedčený choreograf a umelecký vedúci FS Vila z Nového Sadu. Po nich nasledovala výučba tancov z Pivnice, ktorú na starosti mal Janko Merník. Padinské tance učil Ján Kolárik, kým hložianske tance frekventanti absolvovali za pomoci Jaroslava Dostali i tričká (Foto: M. Pavlov)

Krišku. Sobotňajší deň bol zvláštny tým, že sa v sálašskom amfiteátri uskutočnila Folklórna debata. Debatu organizoval Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ako svojrázny úvod do etnologickej konferencie, ktorá sa pravdepodobne uskutoční na budúci rok. Debatu pripravil a viedol Marijan Pavlov, etnológ, za prítomnosti umeleckých vedúcich z rôznych prostredí. Debatovalo sa o širokom spektre tém: o problémoch vo folklórnej skutočnosti, výskumoch, FFTT, ľudových krojoch, Krajanskej nedeli atď. Na záver Pavlov podotkol, že všade treba používať naše pôvodné prvky, aby sme nezanikli. Posledný deň kurzu sa niesol v znamení tancov a melódií zo Starej Pazovy. Ružena Červenská, ktorá počas celého kurzu spolu s Jánom Slávikom radila a usmerňovala mladých kolegov, účastníkov naučila zopár pôvodných staropazovských tancov. Kurz bol o to bohatší, že každý účastník mal možnosť ukázať pôvodné kroky a tance zo svojho prostredia. Korepetítorom i tohto roku bol maestro Ondrej Maglovský. Folklórny víkend bol uzavretý slávnostným udeľovaním diplomov o absolvovaní kurzu, ktoré frekventantom odovzdávala predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová.

V STAROPAZOVSKEJ ZŠ HRDINU JANKA ČMELÍKA

38 prvákov Anna Lešťanová

novom školskom roku 2018/2019 je v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka zapísaných 265 žiakov, rozvrhnutých do 16. tried (v 13 triedach sa výučba koná v slovenskom jazyku a v 3 triedach v srbskom jazyku). V pondelok 1. septembra po prvý raz cengot školského zvončeka počulo 38 prváčikov. V porovnaní s uplynulým školským rokom o dvoch žiakov prvákov majú menej. Ako však povedal Janko Havran, riaditeľ školy, niekoľkí žiaci z vyšších tried sa z tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizne vypísali v dôlsedku • KULTÚRA •

odchodu do zahraničia. Preto je v tomto novom školskom roku trochu zmenšený počet žiakov v škole. Konkrétne, v tejto škole, ktorá je jednou z troch pazovských základných škôl, sú dve triedy prvákov. V slovenskej triede sa je 23 žiakov, s ktorými pracuje učiteľka Vlasta Kardelisová-Stanisavljevićová, a v srbskej triede je o niečo menej žiakov – 15. Ich učiteľkaje Miruška Stošićová. Podľa slov riaditeľa Havrana, škola je úplne pripravená na začiatok nového školského roka. Už tretí rok zaradom tamojšia lokálna samospráva pre všetkých žiakov prvákov z územia Staropazovskej obce zabezpečila

Žiaci 1. 1 triedy od učiteľky Vlasty Kardelisovej-Stanisavljevićovej dostali i prvý diplom v škole, ktorému sa nesmierne potešili

hodnotné darčeky pre úspešný začiatok školenia – komplet učebníc a školské potreby. Aj pazovským prvákom v slovenskej triede, podobne ako aj ich rovesníkom v ostatných prostrediach sa dostali tašky a školské potreby z MSS prostredníctvom schváleného projektu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Sa-

motná základná škola pre žiakov prvákov v srbskej triede už tretí rok zaradom zabezpečila podobné darčeky – tašky a školské potreby. Prvý školský deň pre najmladších žiakov a ich rodičov bol veľmi dojímavý a na privítanie žiaci piatych tried s bývalými učiteľkami pre nich pripravili kratší príležitostný program.

36 /4819/ 8. 9. 2018

Kultúra V GYMNÁZIU MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Zvýšil sa počet žiakov Anička Chalupová

prvej strednej škole v Kovačici sa v kronike tohto juhobanátskeho mestečka písalo ešte pred 56 rokmi. Taká, akú ju poznáme, existuje „len“ 51 rokov. V školskom roku 1969/1970 sa škola presťahovala do novej budovy so súčasným a kvalitným vybavením. Od roku 1990 je Gymnázium Mihajla Pupina strednou školou všeobecného vzdelania a výučba sa koná v slovenskom a v srbskom jazyku. Za tie roky prešlo jej bránami niekoľko tisícok absolventov. V súčasnosti má škola 10 tried, v ktorých od tohto školského roku takmer 35 pedagógov učí 240 žiakov. Za posledné dva roky v škole vykonali rekonštrukciu, zabezpečili nové vybavenie, ktoré prispeje k novému rozvoju, a to v období, keď je v čele školy riaditeľka Tatiana Brtková. „V minulom školskom roku sme

uplynulého školského roka. „Zdá sa mi, že nám toto leto bolo najťažšie, možno preto, že už nie sme iba gymnázium, ale aj elektrotechnická škola, ktorá je technicky omnoho náročnejšia. Začiatkom augusta t. r. školu navštívil inšpektor, ktorý veriV uplynulom období sú technické kabinety v GMP vybavené vyše 50 novými počítačmi fikoval prvú a druhú Tatiana Brtková, riaditeľka školy triedu ETŠIT, ktorá v uplynulom roku mali 217 žiakov a v aktuálnom fungovala experimentálne.“ máme už 240. Máme nádej, že už Počas letných prázdnin sa v buv nasledujúcom školskom roku dove konali rôzne opravy, vymabude aspoň o 30 detí viac,“ skon- ľovali steny na chodbe a v dvoch štatovala riaditeľka školy Brtková. učebniach, ktoré utrpeli škody po Podľa jej slov tohto roku je poškodení vodovodnej rúry. Pre o niečo väčší záujem prvákov o vyučovanie nových odborov sú gymnázium a zvlášť o nové odbo- v uplynulom období technicky ry elektrotechniky a informačných úplne vybavené štyri nové učebtechnológií, ktoré sa vyučujú od ne, kým v ďalšom technickom

kabinete majstri zakončujú práce. „S novým projektom sme sa v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá uchádzali o prostriedky v hodnote vyše pol milióna dinárov na rekonštrukčné práce v šatni a kúpeľni v telocvični. Okrem toho v týchto dňoch v škole očakávame aj novú techniku v podobe počítačov, projektorov, televíznych prijímačov a pod. v hodnote 1 300 000 dinárov z rozpočtu obce.“ Okrem nového odboru kovačické gymnázium sa hrdí svojimi žiakmi, ktorí ho prezentujú aj na športovom, kultúrnom poli a v iných oblastiach. Po letnej škole Komunikačný kolotoč v Modre na Slovensku, ktorej sa zúčastnili štyri kovačické gymnazistky vedené prof. Miroslavom Juricom, uplynulý víkend na Slovensku pobudli členovia Gymko teátra, ktorí v Martine na 96. ročníku prehliadky amatérskych divadelných súborov Scénická žatva 2018 predviedli divadelnú hru Pozdrav niekoho – v uplynulom roku hra na Divadelnom vavríne získala sošku NRSNM.

V GALÉRII BABKA V KOVAČICI

Bola raz jedna Bibiana novića-Zmaja v Hajdušici. Posudzovacia plynulá septembroporota, ktorú vá nedeľa v Kovačici tvorili účast- Práce padinských a hajdušických žiakov sa bola pre mnohé deti níci Detskej uchádzali o vzácne odmeny Bibiany ozajstným sviatkom pre svadby v dušu a oči. V Galérii Babka Kovačici a ich hostia zo túcie s dlhoročnou medzinárodtotiž bola slávnostne spríslovenských prostredí vo nou pôsobnosťou, slávnostne stupnená a vyhodnotená Vojvodine a zo zahraničia, odovzdal Svetlane Zolňanovýstava žiackych výtvarrozhodla, že z 24 výtvar- vej, koordinátorke Výboru pre ných prác autorov z Padiny ných prác, ktoré prišli na vzdelávanie NRSNM, veľký balík a Hajdušice, ktorí sa zúčastsúbeh, odmenu Bibiany s čerstvými výtlačkami knihy pre nili 3. ročníka súťaže Bola Kniha Chlapček z hrášku v Kovačici a čoskoro si zaslúžili: Viktória Hav- deti Chlapček z hrášku autorky raz jedna Bibiana. aj medzi deťmi v každej škole so slovenskou ranová, Anđela Petrášová Márie Ďuríčkovej a ilustrátora Počas deväťročnej spo- vyučovacou rečou; na snímke zľava stoja: a Anabela Muminovićová Miroslava Hrašku z Hajdušice. lupráce Galérie Babka v Pavel Babka, Peter Tvrdoň, Miroslav Hraško z Padiny a Vaňa Vezmarová Tieto knihy budú v týchto dňoch Kovačici majiteľov Pavla a Svetlana Zolňanová a Dajana Oravcová z Haj- rozdelené 310 prvákom, ktorí sa a Klary Babkovcov a Bibiany, Medzinárodného domu ume- zúčastňujú žiaci základných škôl dušice. Výsledky posudzovacej rozhodli vzdelávať po slovensky nia pre deti v Bratislave, v čele zo slovenských prostredí vo Voj- komisie prečítala Emília Lorin- v jednej zo 17 základných škôl vo s riaditeľom Petrom Tvrdoňom, vodine. Tohto roku svoje výtvar- cová z Detského parlamentu na Vojvodine. Program moderovala sa zrodil výtvarný súbeh Bola né práce zaslali žiaci ZŠ maršala Slovensku. V rámci tejto akcie stredoškoláčka Alenka Čížiková. raz jedna Bibiana. Na súbehu sa Tita v Padine a ZŠ Jovana Jova- riaditeľ Bibiany, kultúrnej inštiA. Chalupová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

DEŇ SLOVENSKEJ REPUBLIKY V ZREŇANINE

Otvorili výstavu Slovenská krása v kroji Vladimír Hudec

rámci druhého v poradí Festivalu tradície a kultúry, ktorý je súčasťou programu známeho turistického podujatia Dni piva v Zreňanine, utorok 28. augusta bol vyhradený pre slovenskú kultúru a tradíciu. V rámci programu pod názvom Deň Slovenskej republiky najprv v národnom múzeu otvorili výstavu Slovenská krása v kroji autorov Pavla Surového a Branislava Kokavca a vo večerných hodinách na Námestí slobody prebiehal kultúrno-umelecký program. Prítomným občanom Zreňanina, ale aj viacerým Aradáčanom a Bieloblatčanom, ktorí si prišli pozrieť výstavu, sa prihovorili: jeden z autorov Pavel Surový, kustódka v zreňaninskom múzeu Branka Babićová, výtvarný a umelecký kritik Miroslav Brna. V mene KC Aradáč, ktorý bol partnerom na projekte v Zreňanine, o aradáčskych krojoch hovorila aj Anna Bagľašová a výstavu podnetnými slovami otvoril štátny tajomník v Ministerstve pre správu a lokálnu samosprávu Ivan Bošnjak, ktorý zároveň vyzval všetkých Slovákov, aby využili svoje

právo, zapísali sa do osobitného voličského zoznamu a hlasovali za nové zloženie NRSNM na voľbách, ktoré sa uskutočnia 4. V programe zaspievali ochotníci z Jánošíka novembra. Nasledovala prezentácia aradáčskych, a po jed- Jonášová, Emília Benčíková, Ivona ného staropazovského a kysáčske- Žolnajová zo Starej Pazovy a Tamara ho kroja, ktoré si z tejto príležitosti Vlčeková z Kysáča. O týchto krojoch obliekli dievčence z Aradáča Katarí- hovorila úradujúca námestníčka na Hrubíková, Jana Viergová, Marína pokrajinského tajomníka pre vzdeMalová, Filipa Jánovská, Tatjana lávanie, predpisy, správu a národ-

Modelky predstavili aradáčske, staropazovské a kysáčsky kroje

nostné menšiny – národnostné spoločenstvá Milina Chrťanová. Toto podujatie svojou prítomnosťou poctili aj námestník primátora mesta Zreňanin Simo Salapura, predseda Zhromaždenia mesta Zreňanin Oliver Mitrović, pokrajinskí poslanci Predrag Matejin a Marko Šijan, riaditeľka Zreňaninského národného múzea Jelena Gvozdenac, tiež Mária Viliačiková a Jaroslav Stevanov, ktorí významne prispeli k realizácii projektu. Program svojimi hudobno-tanečnými bodmi spestrili Alisa Oravcová s partnerom Markom Ilićom a Magdalena Kaňová, ktorú na husliach sprevádzal Juraj Súdi ml. Zreňaninčania si výstavu budú môcť pozrieť do konca septembra. Po otvorení výstavy na zreňaninskom Námestí slobody prebiehal kultúrno-umelecký program. Zoskupených občanov najprv pozdravil námestník primátora Zreňanina Simo Salapura. Potom sa prihovoril Vladimír Baran, hosť z Ladomerskej Viesky na Slovensku, s ktorou Zreňanin nadviazal spoluprácu. Jožko Lepšík s dcérou Nelkou predstavili túto obec na strednom Slovensku. Nasledoval kultúrno-umelecký program v podaní žiakov základnej školy z Bieleho Blata, ako aj ochotníkov z Jánošíka a Aradáča. Znovu vystúpili aj M. Kaňová a J. Súdi a A. Oravcová a M. Ilić.

BIBIANA V SELENČI. V piatok 31. augusta ZŠ Jána Kollára v Selenči navštívili Ing. Peter Tvrdoň, riaditeľ Bibiany, kultúrnej inštitúcie s medzinárodnou pôsobnosťou v Bratislave, so spolupracovníkmi a Pavel Babka z Kovačice, majiteľ Súkromnej galérie insitného umenia Babka. Pri tejto príležitosti bola v škole nainštalovaná výstava ilustrácií pre detské knihy. Hostí privítala a v krátkosti ich o škole a dedine informovala Katarína Vrabčeniaková, riaditeľka školy a predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Selenča. Pripomenula, že Selenča tohto roku oslávila 260 rokov od založenia. Slova sa ujal aj riaditeľ Peter Tvrdoň, ktorý prítomným žiakom, profesorom a občanom Selenče v krátkosti predstavil a ozrejmil činnosť Bibiany. Odznel kratší umelecký program, ktorý pripravili žiaci, žiacky orchester Orchestrík a Komorný zbor Zvony. Na záver hostia škole venovali slovenské knihy pre žiacku knižnicu. Riaditeľ Bibiany vyzval všetky deti, aby navštívili túto ustanovizeň, keď budú cestovať na Slovensko. J. B.-Ď. • KULTÚRA •

36 /4819/ 8. 9. 2018

Kultúra V KYSÁČI SÚŤAŽILI MLADÉ ROCKOVÉ SKUPINY A SÓLISTI

Najúspešnejšia bola skupina Do Re Mi Elena Šranková

sobotu 1. septembra na pomocných terénoch FK Tatra prebiehal prvý Kiss rock fest, zameraný na promóciu mladých rokových skupín a rokových hviezdičiek. Okrem nich obecenstvo malo príležitosť pobaviť sa aj pri známych pesničkách skupiny Van Gogh.

Najúspešnejší: Do Re Mi

V revuálnej časti, ktorá nasledovala po nečase, vystúpili skupiny Pečat, Bez rikverca, Fet Red a, pravdaže, tí, ktorých mnohí s netrpezlivosťou čakali – skupina Van Gogh. V rámci festivalu prebiehalo i podujatie Bike rock village v spolupráci s MK Kisach Crows. Tam sa konala i módna prehliadka a zvolili i naj rock dievča – Mariju Todorović a naj rock chlapca – Ognjena Spasića. V rámci Kiss rock festivalu prebiehala i dielňa o rozvoji sarajevskej rockovej scény. Festival realizovali pod patronátom Mesta Nový Sad a partnermi na projekte boli Nadácia Nový Sad 2021 v rámci novej platformy Kaleidoskop kultúry. Projekt podporil OPENS 2018, Mládežnícke hlavné mesto Európy Nový Sad. Význam tohto festivalu medziiným spočíva v tom, že sa priestor dáva mladým rockerom, že sa mladí z periférie zapájajú do spoločenských aktivít a že sa podujatie uskutočňuje mimo Nového Sadu. Netreba zanedbať ani skutočnosť, že sa festivalom podporuje prostredie, ktoré promuje rockovú hudbu a afirmuje detskú tvorivosť a kreativitu a interpretovanie tohto hudobného smeru.

Počasie ani tentoraz nežičilo festivalu. Po vystúpení mladých nádejí našej rock scény zlial sa dážď sprevádzaný hrmavicou a bleskami, čo zapríčinilo aj výpadok prúdu, nuž sa účastníci a návštevníci schovali pred nečasom. Predtým v súťažiacej časti festivalu vystúpili skupiny Bubamara z Bečeja, Rock Band No Name Hudobnej školy Kreatívny M Kutak z Nového Sadu, kapely 1. Maj a Carpe diem Školy hudby Music Harmony z Nového Sadu a skupina Do Re Mi rovnomennej hudobnej dielne z Nového Sadu. Súťažili i sólisti speváci Iva Pantić, Vaskrsija Kovačević, Dunja Kovačević, ako i Katarina Zlatý klinec festivalu: Van Gogh (Foto: M. Madacký) Čavor (klaviatúry) a Petar Milutinović (bicie nástroje). Prvé miesto Ako hovorí jedna z organizátoriek Kiss v skupine súťažiacich bandov obsadila rock festivalu Milana Arňašová, cieľom je skupina Do Re Mi, druhé miesto Bubamare Kysáč označiť ako miesto dobrej rockovej a tretie Carpe diem. V konkurencii sólistov hudby, ktoré zoskupuje mladých a starších najlepšími boli Dunja Kovačević a Petar milovníkov tohto smeru a zároveň spája Milutinović (prvé miesto), Iva Pantić (druhé) malé rokové hviezdičky s veľkými hviezdami. a Vaskrsija Kovačević (tretie).

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SCÉNA

Voivod sa vracia. Po vlaňajšom vypredanom koncerte v Belehrade kanadskí progresívni sci-fi thrasheri Voivod sa vracajú do Srbska. Večer 14. septembra v belehradskom klube Elektropionir skupina prezentuje nové vydanie The Wake (vydavateľstvo Century Media) a zároveň oslavuje 35 rokov činnosti. Spomenutý album obsahuje 8 skladieb a prvým singlom sa stal kus Obsolete Beings. Okrem štandardného vydania realizované bude aj dvojité Mediabook CD s dodatočným materiálom, obsahujúce aj predchádzajúci minialbum Post Society, ako aj šesť koncertných nahrávok, 32-stranový booklet a tri nálepky. A na aktuálnom európskom turné (začína sa 7. septembra) bude možné zaobstarať si špeciálnu edíciu vinylovej platne Always Moving (7”). Na belehradskom koncerte Voivod hosťovať bude skupina Maggot Heart, ktorú vedie gitaristka Linnéa Olssonová (Sonic Ritual, ex The Oath). Organizátorom akcie sú MH Concerts a Serbian Hellbangers. Stony Sugarskull v Novom Sade. Berlínska speváčka a gitaristka Stony Sugarskull koncertuje 11. septembra v novosadskom klube Dom b-612. Vlastnú hudbu opisuje ako psychedelicko-hypnotický rock v manieri skupín The Warlocks, The Vacant Lots a Mazzy Star. Na svojej bandcampovej stránke uverejnila niekoľko vydaní – posledné má názov Butterflies.

KONCERTY 8. septembra, Klub Víkend v Kovačici: DJ Fokus (Zaječar) feat. Jić 8. septembra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Večer drone hudby #11. Hrajú Lazar Čurčić a jeho Dronkestar + endles nejmles & Viande 13. septembra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Soyuz Rats (noise trio z Anglicka) + Gudron (bas / bubny zo Sarajeva) + B.R.A.I.N (alt / noise / rock, NS) Pripravuje: S. L. • KULTÚRA •

RECENZIA

Málo je niekedy viac Nový život, roč. 70, č. 5 – 6, 2018 Juraj Bartoš

alý počet autorov, avšak pestré a zaujímavé čítanie. Taký dojem sme získali pri čítaní tretieho tohtoročného zväzku čiže dvojčísla 5 – 6 časopisu Nový život, ktoré „otvára“ báseň Matiju Bećkovića Keby si opustila toto mesto. Axiológia literatúry a braku je názov textu Vladimíra Valihoru, v ktorom sa o. i. hovorí: „Brakové texty sa nesnažia byť umeleckými, autori žánrov sa ponoria do vytvárania žánrových kódov, píšu podľa vlastných pravidiel, platných v rámci brakového sveta. Ak si nenárokujú na vysoké morálne hodnoty, ťažšie sa chytia do gýčovej pasce.“ Na otázky aktuálnej šéfredaktorky NŽ Zdenky Valentovej-Belićovej tentoraz odpovedá šiesty v poradí jej predchodca Miroslav Dudok. V rozhovore pod názvom Pluralita hodnôt a aktuálny tvorivý proces sprítomnil nástrahy obdobia, v ktorom bol pri kormidle NŽ (1990 – 1993). Spomína o. i., že mal nadostač spolupracovníkov a príspevkov a nezápasil už ani

s ideologickými zábranami, ibaže rozsah časopisu musel občas krátiť, lebo v krutej nevídanej hyperinflácii zdevalvované financie proste nedočahovali na vydanie štandardných zväzkov NŽ. Množstvo zaujímavých príbehov a podrobností nájdeme aj v príspevku Márie Myjavcovej Slovakistika ako údel. Prvá jazyková redaktorka Hlasu ľudu svoj profesionálny život upísala slovakistike. Jej spätný pohľad sprítomňuje predovšetkým obdobie jej pôsobenia na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde zanechala hlboké stopy na poli štúdia slovenského jazyka a literatúry. Je presiaknutý láskou a úctou k niekdajším svojim kolegom, študentom i učiteľom... V rubrike Pulzovanie literatúry si všímame báseň Martina Prebudilu Všetko je svetlo, tínedžerskú drámu Janka Takáča V predvečer Dušičiek a do tretice aj Eterizáciu, čiže cyk-

lus obsahujúci 9 básní Zdenky Valentovej-Belićovej. Divadelná hra nastoľuje problém odcudzenosti mladých ľudí, rútiacich sa do priepasti nihilizmu. Ak sa predloha dožije inscenácie, iste sa ukáže, že hudobné vložky, ktoré ponúka jej autor, vernejšie dotvoria atmosféru než dialógy postáv, ktoré miestami vyznievajú vyumelkovane. Okrem uvedeného príspevku Dr. Myjavcovej, v rubrike Texty a kontexty nachádzame aj glosu/glosy Päť slovenských románov o slobode, s autorským podpisom Zdenky ValentovejBelićovej. Ozrejmila stručne literárny projekt Fóra slovanských kultúr čiže edíciu Sto slovanských románov, ktoré sa rozhodlo pre „intenzívnu literárnu výmenu medzi slovanskými národmi a širšiu medzinárodnú prezentáciu a predstavovanie slovanských kultúr. Po 10 románov (uverejnených po páde Berlínskeho múru) do edície ponúklo 10 štátov členov FSK. Autorka sa v pokračovaní v kocke zmienila o románoch (preložených aj do srbčiny) Antona

Baláža: Tábor padlých žien, Stanislava Rakúsa: Nenapísaný román, Vincenta Šikulu: Ornament, Dušana Mitanu: Koniec hry a Pavla Vilikovského: Posledný kôň Pompejí. Zo 62. literárneho snemovania je tu text Martina Prebudilu: K sedemdesiatke Miroslava Demáka a rubrika Recenzie obsahuje tri príspevky. Prvý, autorky Zuzany Čížikovej Slovakistické témy v interdisciplinárnom rámci hovorí o inovačnom zborníku štúdií Interdisciplinárny prístup k súčasným procesom v slovenskom jazyku, literatúre a vzdelávaní. Verejnosti je dostupný na webovej stránke http://digitalna.ff.uns.ac.rs/ sadrzaj/2018/978-86-6065-460-03. V texte Tri storočia Slovákov vo Vojvodine Ján Botík píše o výstave Za horami, za dolami: tri storočia Slovákov vo Vojvodine, ktorá sa dostala aj do Slovenského národného múzea v Martine. Zlata Matláková (nie Maltáková, ako sa tu chybne uvádza) v príspevku Antológia zasvätená detstvu sa zmieňuje o nám už známej publikácii Pehavá hruška. Konečne, o autorke osviežujúcich výtvarných príloh (platí o obrazoch, nie i pre tlačiarňou skomolené reprodukcie digitálnej tlače) píše Vladimír Valentík v texte K výtvarnej tvorbe Sane Stvorcovej.

DUNAJSKÉ DIALÓGY

Vystavovali aj dvaja slovenskí autori Danuška Berediová-Banovićová

utorok večer 28. augusta vo Výtvarnom salóne Kultúrneho strediska Nového Sadu slávnostne otvorili Dunajské dialógy – medzinárodný multimediálny mozaikový festival vizuálnych umelcov podunajských krajín. V rámci festivalu sa predstavili autori z Chorvátska, Nemecka a Slovenska. Festival tohto roku Kultúrne stredisko organizovalo v spolupráci s nadáciou Nový Sad 2021 – Európske hlavné mesto kultúry, takže ho symbolicky aj otvorili o 20.21 hodine. V utorok bola otvorená aj výstava dvoch slovenských auto• KULTÚRA •

rov: Jána Skaličana a Olje TriaškovejStefanovićovej. Michaela Bosáková, kurátorka z Bratislavy predstavila tvorbu dvoch autorov. Povedala, že si zvolila práve ich, lebo majú podobný prístup k fotografii a celému výskumu jednej oblasti, architektúry, mesta a toho, čo je za všetkým tým. Z otvorenia výstavy, presne o 20.21 Ján Skaličan o svojej tvorbe hovorí, že je nejaký druh a minulosti, pokúšaním, aby sa vyhlásenia, pokus o artikuláciu skúsenosti sveta vrátili na nepremyšlienkových procesov založe- niknuteľnosť materiálu a pamäti. Olja Triašková-Stefanovićová ných na úvahách o určitom mieste

už vystavovala na Dunajských dialógoch. V utorok večer však nebola prítomná. O svojej tvorbe hovorí, že sa sústreďuje na vzťah človeka a priestoru. Zaujíma ju dehumanizovaný priestor, osamelý, stratený, zbavený svojich základných funkcií. Cieľom jej vizuálneho výskumu cez fotografiu je zisťovanie, aký vplyv každý z nás má na priestor a ako priestor vplýva na nás, nakoľko priestor môže nami manipulovať, a prečo cítime osamelosť v meste a v spoločnosti.

36 /4819/ 8. 9. 2018

Kultúra RECENZIA

Klenotnica skvostov prírody a ľudského ducha (Viera Benková a Etela Farkašová: Lišće na vetru (Listy vo vetre). Vydavateľstvo JČ : Báčsky Petrovec 2018) Anna Dudášová Úprimné priateľstvo je postaťou jasu ktorý dokáže i oklieštené temná zmietnuť zo základu

riateľstvo dvoch spisovateliek – Viery Benkovej z Báčskeho Petrovca a Etely Farkašovej z Bratislavy zošľachťuje ich duše, tiež literatúru dvoch podnebí. Dobro je hybnou silou jestvovania a všetkého diania, povedal veľký starogrécky filozof Aristoteles. Dobro je teda tou najpodstatnejšou múdrosťou sveta, ktorá môže navodzovať mnohopočetné blahodarné účinky, prispieť k harmonickosti, pomôcť pri pozdvihovaní nielen samých seba, ale aj iných. Keby ľudstvo takto uvažovalo a v tom smere sa aj činilo, tuzemský život by bol zbavený mnohonásobných deštrukcií, ktoré poznačili túto dobu a ktoré potláčajú či znehodnocujú človeka v človeku. Najnovším klenotom uvedených dvoch spisovateliek je spoločná kniha, ktorá vznikla ako plodotvorné dielo ich ducha, dielo, ktoré potvrdzuje osožnosť bezhraničnej túžby prebudiť Ducha v každom z nás, aby sa naše činy mohli zharmonizovať s tým, čo nám daroval Boh, áno, Boh, lebo On si ich dve zvolil. Pravda sa dokazuje samotným životom, plodotvorným. Spoločná kniha Viery Benkovej a Etely Farkašovej je pospletaná z haiku poézie (prastarej formy, akú aj sám Aristoteles písal) s titulkom Lišće na vetru (Listy vo vetre). Haiku poézia vzniká z bezprostredného vnemu subjektu, ktorý ju vytvára, jeho vlastného života, je teda intímnym činom ducha, osobným názorom zážitku. Vo svojej tvorivosti obe spisovateľky dôsledne nasledujú zenový svetelný smerovník rozprávačstva a vyjadrenia vlastného ducha, jeho turbulencií v sebe, a čo je snáď najpodstatnejšie: vnímania prírody. Sústredeným pozorovaním, ktorým si všímajú prírodu a jej transformácie, vedia spozorovať aj to, čo mnohým unikne, keďže sú ľudia často

www.hl.rs

povrchní. Ony, zrejme – čo potvrdzuje obsah stránok v knihe – také nie sú, a dokážu spozorovať aj tú najmenšiu peknotu, vďaka čomu môžu preniknúť do samej podstaty. Preto je ich haiku poézia číry prejav ich duchovnej bdelosti, ich všestranného pozorovania a ich subtílneho vnímania, čo úspešne prenášajú

Druhá časť knihy, ktorú napísala Etela Farkašová, je pomenovaná Modlitba farieb. Rovnako ako Vierine haiku, aj jej verše sú opravdivými skvostami vyplynutými z duše, z vnemov, sú úprimnými modlitebnými volaniami, by sa postrehla aj tá najnepatrnejšia krása, ktorú nám Stvoriteľ daroval. Obrazy sa hlboko vrezávajú do čitateľovho zážitku, vytvárajú asociácie, ktoré sťa blikot, vždy novým svetlom ožarujú celú našu bytosť: nemo načúvam dychu rannej záhrady modlitbe vôní len tak napoly sčasti tu a sčasti tam aj sebe cudzia

aj na samotného čitateľa. Ja, osobne, čítajúc haiku našich dvoch poetiek, preniesla som sa do samotnej prírody, bola som obklopená poľnými kvetmi, ktoré mi kojili zrak svetelnou žiarou a tým leskom očistili, možno aj uzdravili, samotnú dušu. Kniha haiku poézie Lišće na vetru je rozdelená na dve časti. Prvú napísala Viera Benková a pomenovaná je Panónske haiku. Jej haiku básne dokážu vykúzliť celostnú krásu prírodného prostredia, makro a mikro krajiniek: zo stromov visia strieborné čiašky zory čakám na teba na oknách kvety žltučkej garafie ako žlť v tráve na stole žltosť ulovená obrazom malebná jeseň

Informačno-politický týždenník

Haiku poézia je prísna askétna forma (5, 7, 5), ktorá v sebe obsahuje v mikro prejave pocitové zážitky, spontánne vyvolané pozorovaním. Veď či vôbec jestvuje človek, ktorému nejaká prírodná krása neupútala pohľad? Nieto, lebo nám krása vôkol nás intenzívne napája zrak, on sa však na tom nezastavuje, lež plodí obrazy duchovných emócií, ktoré nás v úplnosti presiaknu a vynájdu rovnováhu spojitosti podstaty bytia a prírody. Tie poetické obrazy roznežňujú zmysly, v tlmočení prírody zobrazujú ju v plnej kráse, preto tvorca veršov, ako aj samotný čitateľ, zatúžia znásobiť v sebe hojne takých pocitov, by jednotvárnu každodennosť prifarbili a obohatili odrobinkami krás. Knihu ilustrovala Květoslava Fulierová, zo slovenčiny preložili Anna Dudášová a Viera Benková, lektorovala Alena Jelenkovićová. (Zo srbčiny preložila: Katarína Pucovská) • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Z činnosti MOMS v Šíde

KRÍŽOVKA

a zasadnutí Miestneho odboru Matice slovenskej v Šíde, ktoré bolo v utorok 21. augusta v miestnostiach Slovenského národného domu v Šíde, diskutovali o mimoriadne dôležitých otázkach, ktoré sú stredobodom pozornosti nielen členov MS, ale aj všetkých Slovákoch v Šíde. Najprv sa hovorilo o budúcich voľbách členov NRSNM. Keďže na schôdzi boli prítomní predstavitelia Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Jednota, Slovenskej evanjelickej cirkvi a členovia MOMS, všetci súhlasili, že je Slovákov v Šíde príliš málo na to, aby V tajničke je názov podujatia, ktoré sa každoročne sa trieštili, predovšetkým keď ide o otázky týkajúce sa všetkých tamojších Slovákov. uskutočňuje v Aradáči. Druhá otázka, ktorej venovali pozornosť, sú zmeny Štatútu obce Šíd, ktorými sa navrhuje zrušiť úradné používanie slovenčiny v tomto prostredí s odôvodnením, že je príslušníkov tejto národnostnej menšiny v obci menej ako 15 %. Prítomní sa jedno1. a 2. pracovník hlasne zhodli, že ide o zdedené právo a rozhodli sa spoločne zareagovať. Pripomienky autorka: pletená ženské joule výborne, dve ANNA časť na spomenutý návrh, čiže stanovisko zo spoločného zasadnutia predstaviteľov troch BIČIA- tajničky obsluhujúci ohrada meno úžasne samohl. lacnosť počítače ROVÁ slovenských inštitúcii v Šíde, prezentovali počas verejnej rozpravy v miestnostiach Zhromaždenia obce Šíd. Zaujímavé je, že sa podobný prípad už udial v roku 2004, keď športová Zhromaždenie obce Šíd zrušilo služobné používanie slovenčiny a rusínčiny v Šídskej hra obci, ale na ďalšom zhromaždení svoje uznesenie odvolali. vpíšte Teraz zostáva iba čakať, ako sa situácia dorieši, lebo počas rozpravy predstaviteľom RIA šídskych Slovákov prisľúbili prajné riešenie. apelácia povolá St. S. valo Na základe článkov 35 a 36 Zákona o kultúre (Úradný vestník RS, č. 72/2009, 13/2016 a 30/2016 – oprava) a článkov 18 a 29 Štatútu Slovenského vojvodinského divadla, Správna rada Slovenského vojvodinského divadla na svojom šiestom (6.) zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 28. 8. 2018, zverejnila VEREJNÝ SÚBEH NA VYMENOVANIE RIADITEĽA SLOVENSKÉHO VOJVODINSKÉHO DIVADLA 1. Zverejňuje sa verejný súbeh na vymenovanie riaditeľa Slovenského vojvodinského divadla so sídlom v Báčskom Petrovci, Ulica Kollárova číslo 4 (ďalej len: divadlo). 2. Riaditeľ divadla sa vymenúva na obdobie štyroch rokov a vykonáva práce v súlade s príslušnosťami vyplývajúcimi z ustanovení Zákona o kultúre a zo Štatútu divadla. Pracovné miesto riaditeľa divadla je v sídle divadla. 3. Za riaditeľa divadla môže byť vymenovaná osoba, ktorá okrem všeobecných podmienok predpísaných Zákonom o kultúre spĺňa aj nasledujúce osobitné podmienky predpísané Štatútom divadla: – musí mať ukončené vysokoškolské odborné vzdelanie (VII. stupňa) základného alebo master akademického štúdia; – minimálne tri roky pracovnej skúsenosti v oblasti kultúry; – požadované sú organizačné schopnosti; – nesmú existovať zákonné prekážky na jej vymenovanie. 4. K prihláške na verejný súbeh treba záväzne priložiť tieto doklady (originál alebo overené fotokópie): – profesijný životopis (CV); – diplom o získanom vzdelaní (i rozhodnutie o uznaní zahraničného diplomu podľa potreby); – potvrdenie o pracovnej skúsenosti; – dôkaz o vlastnení organizačných schopností (potvrdenie o pracovnej skúsenosti, resp. iné); – osvedčenie o štátnom občianstve (nie staršie ako šesť mesiacov); – potvrdenie z Ministerstva vnútra z trestnej evidencie (nie staršie ako šesť mesiacov); – potvrdenie zo súdu, že sa proti kandidátovi nevedie trestné konanie (nie staršie ako šesť mesiacov); – návrh programu práce a rozvoja Slovenského vojvodinského divadla. 5. Verejný súbeh sa zverejňuje na webovej stránke Národnej služby pre zamestnávanie, v denníku Dnevnik, v srbskom jazyku a písme, a v týždenníku Hlas ľudu, v slovenskom jazyku a písme. Verejný súbeh sa v týždenníku Hlas ľudu zverejní dňa 8. 9. 2018. 6. Lehota na prihlasovanie na verejný súbeh je pätnásť dní odo dňa zverejnenia verejného súbehu v týždenníku Hlas ľudu, resp. od 9. 9. 2018 do 24. 9. 2018. 7. Prihlášku na verejný súbeh s potrebnými dokladmi treba zaslať na adresu: Slovenské vojvodinské divadlo, Kollárova č. 4, 21 470 Báčsky Petrovec, s poznámkou: Prihláška na verejný súbeh na vymenovanie riaditeľa Slovenského vojvodinského divadla – pre Správnu radu. 8. Oneskorené, neprípustné, nezrozumiteľné alebo neúplné prihlášky a prihlášky, ku ktorým nie sú priložené všetky potrebné dôkazy, Správna rada odmietne záverom, proti ktorému možno podať osobitné odvolanie zakladateľovi v lehote troch dní odo dňa prijatia záveru. 9. Správna rada divadla vykoná pohovory s kandidátmi, ktorí spĺňajú podmienky zo súbehu a v lehote 30 dní odo dňa uzavretia verejného súbehu doručí zakladateľovi odôvodnený návrh listiny kandidátov. Zakladateľ z listiny kandidátov vymenúva riaditeľa ustanovizne.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2387_02 NS_Novi_Sad_Žitni_trg Podnik KODAR INŽINJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2387_02 NS_Novi_Sad_Žitni_trg, Ul. Masarykova 25, na katastrálnej parcele číslo 9894, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia 28. augusta 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-483/18, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• KULTÚRA • OZNAMY •

ČÍSLO 36

celzius

rieka v Srbsku

augsburské vyzn. baran (srb.)

druh papagája

zväzky obilia

jazykový prejav

podá

tesla

spojka

vpíšte ÁT

nižší hlas príslušník diakonie

draslík

Ti si moja... (pieseň) 4. časť tajničky

Slovenská republika karát

jeden rodič

ono osobné zámeno

onam prudký pohyb

metál volt vpíšte ŠT

orgán zraku molybdén

kiloampér vpíšte RÍ

3. časť tajničky

Taliansko

AS zasklená HL DU skriňa ĽU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 35 VODOROVNE: akustika, posielal, Ar, PS, Ra, tobolka, Iveta, vz, N, za, pár, júl, ono, Jaroslav, áno, ue, N, koč, p, na, 0, niesol, blýska sa TAJNIČKA: JAROSLAV SUPEK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 33 z čísla 33 Hlasu ľudu z 18. augusta 2018 bolo: MARTIN MARKOV. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ALENA PEŠKOVÁ, Ul. republická č. 62, 21 412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

36 /4819/ 8. 9. 2018

Oznamy DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710. NA PREDAJ 2 jutrá pôdy na Kulpínskom a 1,5 jutra v Ríte pri Krnáčovom mostíku; Katarína Gašparová, JNA 37, Báčsky Petrovec.

NA PREDAJ

Oznamujte

PREDAJŇA – s tovarom a so skladom Kysáčske nákupné stredisko – KTC Vo funkcii je 26 rokov. DOM – obývací priestor a pomocné objekty Všetko to na pozemku 1 400 m2 Ulica Benešova 28, Kysáč

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

Informácie na telefón: 021/828-085 Počas otváracích hodín od 8.00 – 18.00 h.

Hľadáme zamestnancov s výbornou znalosťou slovenčiny, aj písmom. Práca s E-shopom v meste Báčska Palanka. Požadujeme: samostatnosť, komunikatívnosť, precíznosť. Ponúkame nadštandardné mzdové ohodnotenie. Znalosť cudzieho jazyka je výhodou. Životopisy zasielajte na: nyers@kreativator.eu.

1. Manažéra stavby; 2. Jedného technického zamestnanca; Požiadavky na zamestnanca: vysokoškolské vzdelanie – odbor stavebníctvo; znalosť slovenského a srbského jazyka; vodičský preukaz – B; Miesto výkonu práce: Srbsko Kontakt na prihlášky do 30. 9. 2018; e-mail: praca. alvest@gmail.com.

021/47-20-844 inzercia@hl.rs

ktc.kisac@gmail.com

Ponúka prácu

Firma ALVEST SRBSKO potrebuje:

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

HĽADÁM STRATENÉHO ČIPOVANÉHO PSÍKA, mieša-

nec bielej farby. Má štyri roky, 16 kg, úplne biele mihalnice a odseknuté vŕšky uší. Volá sa Bela, veľmi je spoločenská a obľúbená v našom kraji. Neprišla domov 29. júna a odvtedy ju nik nevidel. Ak by niekto videl takého psíka alebo niečo vedel o ňom, budeme šťastní a vďační, keď nám dáte vedieť, na tel. číslo

062/1716463.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Avijatičarsko naselje Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade daného stavu na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Avijatičarsko naselje, Ul. Milenka Grčića číslo 6a, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3806, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. augusta 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-107/18, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ponuka práce na Slovensku Firma Agro Gajary, a. s. (Gajary, Okres Malacky) zaoberajúca sa pestovaním bio zeleniny, prijme 4 zamestnancov (dve ženy a dvoch mužov, najlepšie dva manželské páry) na prácu v hospodárskom dvore (triedenie, čistenie a balenie zeleniny). Vodičské oprávnenie nie je nutné, ale je vítané. Zabezpečené je kvalitné ubytovanie (jednoizbový byt) vo vlastných ubytovacích zariadeniach.

V prípade záujmu ozvite sa na mail: agro.gajary@gmail.com alebo telefón: : +421 905 302 616. • OZNAMY •

NA ROZLÚČKU

SMUTNÁ SPOMIENKA

našej tete

na mamu a otca

ZUZANE ĎURÍKOVEJ rod. Očovejiovej 25. 7. 1928 – 19. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

ANNU LABÁTOVÚ rod. Vrbovskú 1966 – 2016 – 2018

S láskou a vďakou budeme spomínať na Tvoje dobrácke srdce a obetavosť. Švagor Ján a Vlasta s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁNA LABÁTA

1966 – 2006 – 2018

z Báčskeho Petrovca Utíchli Vaše hlasy, srdcia prestali biť, nebolo lieku, aby ste mohli ešte s nami žiť. Zaplakali oči, zaplakali s bôľom, keď sme Vám navždy dali zbohom. Navždy zarmútené dcéry Anna a Jana, zaťovia Zdenko a Borislav a vnučky Zdenka a Nina

SMUTNÁ SPOMIENKA na milovaného syna

ERKA BLATNICKÁ rod. Uhláriková 1942 – 2018

PAVEL BLATNICKÝ 1945 – 2010 – 2018

z Pivnice

RASTISLAVA MARČOKA

Kto vás poznal, ten si spomenie, kto vás mal rád, ten nezabudne.

9. 7. 1978 – 2. 9. 1997 z Hložian

Vaši najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Je tomu dvadsaťjeden rokov, čo nás opustil náš milovaný brat a strýko

Uplynulo 21 rokov, čo som Ťa stratil bez jedného slova rozlúčky. Smutný je môj dom, prázdno je v ňom a veľmi mi chýbaš, Rastík môj, v ňom. Po mnohých rokoch smútku a bôľu ešte stále po chodníku do cintorína šliapem a slzami ho zalievam.

JÁN KOTIV

Navždy zarmútený otec

1966 – 1997 – 2018 z Pivnice

Tvoji najmilší Mestská správa pre komunálne práce Mesta Nový Sad Žarka Zrenjanina 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/4882-987 OZNÁMENIE o zverejnení Verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitú dobu v Mestskej správe pre komunálne práce Mesta Nový Sad 1. Pracovné miesto: Vykonávateľ pre finančné práce, v povolaní mladší poradca – 1 vykonávateľ, na neurčitú dobu. Text Verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www. novisad.rs/.

• OZNAMY •

Mestská správa pre komunálne práce Mesta Nový Sad Žarka Zrenjanina 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/4882-987

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Náhle nás opustil náš syn, brat, otec a starý otec

OZNÁMENIE o zverejnení Verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitú dobu v Mestskej správe pre komunálne práce Mesta Nový Sad

JÁN MÁRKO

1. Pracovné miesto: Vedúci Skupiny pre normatívne a všeobecné práce, v povolaní samostatný poradca – 1 vykonávateľ, na neurčitú dobu.

29. 6. 1955 – 27. 8. 1955 z Hložian

Text Verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www. novisad.rs/.

hlasludu.info www.hl.rs

Zarmútení: mama Anna, sestra Zuzana, dcéra Tatiana a syn Branislav s rodinami

36 /4819/ 8. 9. 2018

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. septembra 2018 uplynuli tri roky, čo nás navždy opustil milovaný manžel, otec, starký a prastarký

na nášho synčeka

VLADKA PENDIĆA

MICHAL ĎUGA

Tvoji najmilší

Odišiel si bez pozdravu nenávratnou cestou a nám si zanechal len spomienky a cestičku k Tvojmu hrobu. Vždy budeš slzou v našich očiach a ranou v našich srdciach. Zarmútení rodičia

SMUTNÁ SPOMIENKA

manželka Marka a syn Vlasto

SMUTNÁ SPOMIENKA na milého brata

Slová sú len náhrady... Nikdy nimi nevyjadríš bolesť a zármutok, ktoré Ti zvierajú srdce! Krutá smrť pretrhla bratskú niť lásky, ale smrťou sa život nekončí, iba zabudnutie znamená koniec života. Tvoja sestrička s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na milého brata

RASTISLAVA MARČOKA

1978 –1997 – 2018 z Hložian

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa navždy od nás odtrhla. Osud bol krutý, rozlúčka ťažká, ale spomienka na Teba zostáva večná.

Zarmútený brat Jaroslav s manželkou a dcérou www.hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SAMUEL CEROVSKÝ

1975 – 2013 – 2018 z Kovačice

9. 7. 1978 – 2. 9. 1997 z Hložian

manželka Anna a synovia Samuel a Branislav

VLADKA PENDIĆA

RASTISLAVA MARČOKA

S láskou si na Teba spomíname, krásne spomienky zachovávame a nikdy na Teba nezabudneme.

Trvalú spomienku na Teba si zachovajú:

na môjho bračeka

MICHAL ZAVAROŠ

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

10. 6. 1950 – 23. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

SPOMIENKA

Dňa 8. septembra 2018 je tomu 6 mesiacov, čo nás navždy opustil náš manžel a otec

20. 1. 1944 – 8. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca

SAMUEL CEROVSKÝ

1975 – 2013 – 2018 z Kovačice

1927 – 2015 – 2018 z Kulpína

Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu zostanú navždy v našich srdciach.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Informačno-politický týždenník

Zarmútená sestra Anna Petržľanová s rodinou

10. 6. 1950 – 23. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

Ťažko uveriť, že Ťa už niet. Odpočívaj v pokoji.

Zarmútení: Milo a Anna

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu švagrovi

SAMUELOVI CEROVSKÉMU

10. 6. 1950 – 23. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová rodina Pašićová • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 28. augusta 2018 náhle a tíško v Pánu usnula moja milovaná manželka

Dňa 28. augusta 2018 náhle a tíško v Pánu usnula naša milovaná matka, stará matka a svokra

ANNA ŠTAUBOVÁ

rod. Slivková 1. 12. 1936 – 28. 8. 2018 z Padiny

Život bez Teba bude smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu zostanú navždy v mojom srdci. Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachová manžel Pavel

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 28. augusta 2018 náhle a tíško v Pánu usnula naša milovaná matka a stará matka

ANNA ŠTAUBOVÁ rod. Slivková 1. 12. 1936 – 28. 8. 2018 z Padiny

rod. Slivková 1. 12. 1936 – 28. 8. 2018 z Padiny

V tichosti večného pokoja Ťa sprevádza naša láska, úcta a vďaka, ktoré sú silnejšie od zabudnutia. Zarmútený syn Pavel s manželkou Ruženkou a deťmi Alexandrom s manželkou Janou, Taničkou, Karolkom a Magdalénkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou milovanou mamkou a starkou

ANNOU ŠTAUBOVOU

rod. Slivkovou 1. 12. 1936 – 28. 8. 2018 z Padiny

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo nám bolo drahé, osud vzal.

Všetci, čo Ťa spoznali, úplne vedeli, čo sú skutočná láska, dobrota a starostlivosť. Bola si naším idolom a podporou všetkých našich činností. Hrdí sme, že sme práve Teba mali za matku, a preto veľké vďaka za všetko, čomu si nás naučila a vykonala pre nás.

Navždy zarmútená:

S veľkým žiaľom a zármutkom sa s Tebou lúčia: dcéra Anna s deťmi Duškom, Jasničkou a Aničkou

• OZNAMY •

syn Gustáv s manželkou Snežkou a vnúčatká Milinka s priateľom Danielom, Anička, Nataška a Jaroslav 36 /4819/ 8. 9. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 7. septembra 19.30 Zostrih zo 48. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., 6. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 9. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 11. septembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 7. septembra – Útek z L. A. Sobota 8. septembra – Vesmírna hrozba Pondelok 10. septembra – Postrach Denis Utorok 11. septembra – Impulz Streda 12. septembra – Robocop 2 Štvrtok 13. septembra – Purpurové rieky

Dobrý večer, Vojvodina. Druhá časť vysielania Pulz mladých prináša príspevky mladých kolegov z menšinových redakcií. V nich sa bude hovoriť o dovolenkovom období, o prehľade niektorých spoločenských a kultúrnych podujatí, ktoré prebiehali počas letných mesiacov.

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Dúhovka odvysiela pútavú reportáž pod názvom Päť obrazov z Terchovej nakrútenú roku 1996 o Jánošíkovom kraji, o krásach na Slovensku, o Jánošíkovom múzeu, o známej slovenskej ľudovej hudbe Muchovcov a o iných pamätihodnostiach z tohto kraja.

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00

18.15 18.30 19.00 19.15 19.30 20.00

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

15.00

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

16.00 16.05 16.30 17.00

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

18.05

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Nedeľa 9. septembra Film: Happy Feet Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Bestija Záver vysielania

19.00

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 9. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Detská svadba po 12-krát v Kovačici Bola raz jedna Bibiana... Utorok 11. septembra 16.00 Spolok žien v Padine zachováva pred zabudnutím starodávny odev V ktoromže si chotári, Padina naša? – Babinkove stretnutia Pätnásť rokov obnovenej činnosti Spolku padinských žien Piatok 14. septembra 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Šerif za mrežami

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 9. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 12. septembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport DNI RYBÁROV JÁNOŠÍK – JERMENOVCI

ná súťaž o zlatú udicu v chytaní rýb udicou na plavák. Zúčastnilo sa 22 mužstiev, čiže 66 rybárov (najviac doteraz) z celej krajiny. Po štvorhodinovej rybačke v teplom a veternom počasí najúspešnejšie bolo mužstvo Tisa z Nového Bečeja, druhý bol Bagremar z Kragujevca a tretí Šaran z Vršca. Zlaté udice získali Sándor Tapai (3 880 g), Milan Sekulić (2 050 g), obaja z N. Bečeja, a Zoran Uzunović (1 115 g) zo Surčína. O regulárnosť súťaže dbal republikový rozhodca Ljubiša Zec, ktorému toto bolo 30. rozhodovanie na tomto podujatí a 291. v kariére. Po slávnostnom vyhlásení najlepších na jubilejnom podujatí ďakovné listiny a skromné odmeny udelili aj viacerým jednotlivcom a kolektívom, ktorí sa pričinili o to, aby si dni rybárov zastali na nohy a úspešne pretrvávali a popularizovali športový rybolov toľké roky. Pravdaže, aj napriek sparnému a veternému počasiu podujatie ku kanálu vylákalo veľký počet milovníkov prírody a rybích špecialít, pre ktorých členovia Zlatko Mamojka vyhral na súťaži seniorov ZŠR Babuška z Jánošíka počas dvoch dní uvarili Barice. Druhý bol Sándor Bader a predali bezmála 300 litrov rybaz Jermenoviec a tretí Ján Privratský cej polievky a upražili takmer sto tiež z Jermenoviec. kilogramov obľúbených sardiniek V druhý deň prebiehala tradič- (po našsky girice).

Už jubilejné, tridsiate piate Vladimír Hudec

šetky cesty športových rybárov z juhovýchodného Banátu, ale aj iných kútov Srbska, 1. a 2. septembra viedli ku kanálu DTD, na hranici medzi dedinou Jermenovci a Jánošík. Tam usporiadali jubilejné, 35. Dni rybárov Jánošík – Jermenovci, turistické a zábavné podujatie, ktoré prebieha pod patronátom obcí Alibunár a Plandište a Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo a turistiku. Spoločnými silami ho zorganizovali kultúrne a turistické inštitúcie dvoch obcí, ako aj združenia športových rybárov z Jánošíka, Jermenoviec, Alibunára a Plandišta. Už v sobotu ráno na slušne upravenej pretekárskej dráhe na medziobecnej súťaži v chytaní rýb udicou na plavák si sily zmeralo 21 športových rybárov z tejto časti Banátu. Po trojhodinovej rybačke najúspešnejší bol Jánošíčan Zlatko Mamojka, ktorý chytil 945 gramov rýb. Druhý bol Goran Dimitrijević z Plandišta s úlovkom 905 g a tretí Stanislav Petráš z Jánošíka – 890 g. Po senioroch nasledovala súťaž pionierov. Spomedzi 23 účastníkov, chlapcov a dievčat, najšikov-

Pohľad na pretekársku dráhu

nejší bol Jánošíčan Michal Šterba s úlovkom 440 gramov rýb. Druhý bol Vuk Cvetićanin z Alibunáru (415 g) a tretí Jánošíčan Dávid Supek (350 g). Nuž kým na pravom nábreží kanála súťažili pionieri, na ľavom nábreží prebiehala tradičná súťaž vo varení rybacej polievky. O titul najlepšieho kuchára tejto špeciality súťažilo 17 mužstiev a odborná porota v čele s profesionálnym kuchárom s medzinárodnou skúsenosťou Milanom Bogdanovićom rozhodla, že najlepšiu polievku uvaril Trajan Nikolić z dediny

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Derby sa skončilo nerozhodne HAJDUŠICA – BUDUĆNOST 2 : 2 (0 : 1) V. Hudec

ápas v Hajdušici ospravedlnil prívlastok derby kola. Hralo sa rýchle a bojovne, obe mužstvá mali svojich päť minút slávy. Hostia z Alibunára sa po slabom zákroku domácej obrany už v 5. min. ujali vedenia. Po zmene strán domáci začali útočne. Už v 46. min. N. Ružić unikol, centroval, ale pred bránou nebolo domácich hráčov. V 58. min. N. Ružić vrazil do šestnástky, centroval, pri opačnej žrdi vyskočil Pavlov a zaslal loptu do • ŠPORT •

siete – 1 : 1. Aj v pokračovaní rýchly Ružić vytváral opravdivý zmätok v obrane hostí. V 72. min. domáci mali šťastie, lebo strela hostí tesne minula bránu, avšak v 80. min. Budućnost sa znova ujala vedenia. Finiš zápasu patril domácim. V 88. min. Radović takmer z polovice ihriska centroval pred bránu hostí, loptu brankár chytil, ale mu vypadla z rúk a skončila v sieti pre konečných a spravodlivých 2 : 2. HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lipták, Pavlovic (Pejčić), Marko (Radović), Mršić, Folťan, Pavlov

(Petrović), Maliar, A. Ružić, A. Lipták (Hrudka – Demse), N. Ružić JÁNOŠÍK – PARTIZAN 2 : 0 (1 : 0) Ambiciózni hostia z Kajtasova do Jánošíka prišli v presvedčení, že ľahko prekonajú rivala, ktorý vlani bojoval o obstátie. Kondične sú pripravenejší, ale domáci boli tvrdým orieškom, na ktorom si zlámali zuby. Počas celého zápasu domáci futbalisti hrali bojovne a útočne. Už v 15. min. Caran prekonal brankára hostí z rohu – 1 : 0. V pokračovaní Jakimov hlavičkoval do brvna

a P. Staňo sa nevynašiel v súboji zoči-voči s brankárom hostí. Po zmene strán sa hralo tvrdo, na okraji incidentu, k čomu sa pričinili nespokojní hostia so svojím výkonom, ktorí preto často provokovali. Inak futbalisti Partizana mali častejšie loptu na nohách, ohrozovali Radaka, avšak obrana Jánošíka sa nedala prekvapiť. Na druhej strane v 75. min. Živanov zo skrumáže pred bránou hostí zvýšil náskok – 2 : 0. JÁNOŠÍK: Radak, Srdić, Jovićević, Babić, Živanov, Jakimov, Caran, D. Šterba, P. Staňo, Jankov, Húszka; striedali: Marjanov, Stanimirović, Lotrean, Ramjanc Výsledky 2. kola: Vojvodina – Dobrica 2 : 1, Karaš (J) – Borac (VS) 0 : 0, Ševac – Borac (VG) 3 : 0, Sloga – Vinogradar 2 : 2, Karaš (K) – Ratar 2 : 2.

36 /4819/ 8. 9. 2018

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina bez zisku Ján Bokor

V 3. kole všetky zápasy vyhrali domáci, kým v nedeľu boli úspešnejší hostia. V čele tabuľky sú Starčevčania a Uljmania, ktorí vyhrali všetky zápasy. Padinská Dolina na dvoch posledných zápasoch nesplnila očakávania a zostala bez zisku. Výsledky 3. kola: Spartak 1911 – Jedinstvo (V) 3 : 2, Potporanj – Sloga 3 : 2, Partizan (G) – Polet 10 : 0, Borac – C. zvezda 5 : 3, Jedinstvo Stević – Vojvodina (S) 3 : 0, Jugoslavija – Dolina 2 : 1, Partizan (U) – Vulturul 4 : 3, Dunav – Vojvodina (C) 6 : 0, Radnički – Strela 3 : 2. Výsledky 4. kola: Jedinstvo (V) – Strela 3 : 2, Vojvodina (C) – Radnički 0 : 4, Vulturul – Dunav 2 : 2, Dolina – Partizan (U) 0 : 2, Vojvodina (S) – Jugoslavija 3 : 2, C. zvezda – Jedinstvo Stević 2 : 0, Polet – Borac 1 : 4, Sloga – Partizan (G) 0 : 1, Spartak 1911 – Potporanj 1 : 0. JUGOSLAVIJA – DOLINA 2 : 1 (1 : 0)

ráči Doliny potvrdili predpoklad, že sa v pracovný deň ťažko zoskupia. Na zlom ihrisku v Jabuke posilnení domáci sa lepšie predstavili, vyhrali a pokojnejšie pokračujú v majstrovstvách. Tréner Doliny Damjan Vidić ešte vždy hľadá najlepšiu jedenástku. Tesne pred zápasom v Jabuke na Slovensko odišli Želislav Kolárik, Marián Bančov, Janko Hlavča a Boris Ugrenović, s ktorými Padinčania počítali. Ťažko zozbierané mužstvo v Jabuke hralo nezodpo-

vedne, akoby bez cieľa. Usilovnejší domáci v prvom polčase vsietili gól prostredníctvom Stojanovského. Hneď po prestávke Nikolovski zdvojnásobil náskok. Gólom Matuľu v 68. min. hostia skorigovali. Mali šancu aj vyrovnať, získať cenný bod, ale strelu D. Čížika obranca Jugoslavije vykopol z brány. DOLINA: Bujaković, Stojisavljević, Kutálek, Matuľa, D. Čížik, Kelečević, Plvan, Zemen, Ilić (Paul), Popović, Mitić

Hráči Doliny sa nedokázali presadiť pred bránou Partizana

DOLINA – PARTIZAN (U) 0 : 2 (0 : 1) Derby kola prinieslo bojovný futbal dvoch účastníkov baráže o postup. Víťazi Uljmania z neznámych dôvodov nepostúpili, zostali v tejto lige vďaka zvýšeniu počtu klubov. Partizan v Padine hral v rovnakom zložení ako v kvalifikácii, kým Dolina má celkom nové mužstvo, takže skúsenosť priniesla hosťom zaslúženú výhru. Strelcom prvého gólu bol Mihajlović v 16. min., keď lopta po jeho strele z voľného kopu z diaľky zmietla pavučinu zo šibenice brány bezmocného Bujakovića. Domáci sa snažili vyrovnať, ale nevyužili niekoľko príležitostí a chýbalo im aj šťastie.

Po prestávke hostia mali prevahu v strede ihriska, domáci boli čoraz nervóznejší a robili chyby. Zaplatili to druhým gólom vo svojej sieti a prehrou. Obradović úspešne skončil premyslenú akciu svojich spoluhráčov – 0 : 2. Rozhodca Dragan Milanović v 85. min. ukázal druhú žltú kartu Dobričićovi. Ani to nepomohlo domácim, aby zmenili výsledok. Získali sme dojem, že hráči Doliny musia viac a pravidelnejšie trénovať a byť jednotnejší na zápasoch. DOLINA: Bujaković, Stojisavljević, Šajber, Matuľa, Čížik, Kelečević, Đorić (Plvan), Zemen (Kutálek), Ilić (Bílek), Popović, Mitić Dolina v sobotu hosťuje v Banátskej Palanke.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Juraj Pucovský

Lazar Pavković

V prvý septembrový deň sa mali hrať dva zápasy. Hralo sa len v dedine Stanišić, kde rovnomenné mužstvo, ktorému „ukradli“ miesto vo Vojvodinskej lige – severnej skupiny, vysoko porazilo nekompletnú Panóniu. KFK Kula neodcestovala na zápas do Bezdanu. Je to možno náznak, že sa Kuľania vzdajú súťaže? Graničar v Riđici si ľahko poradil s mužstvom z dediny Svetozar Miletić, ktoré takmer po dvadsiatich rokoch obnovilo svoju činnosť. Po ročnej prestávke Borac z Báčskeho Gračca úspešne začal súťaž v Sonte, kým novozaložený Lider z Odžakov nepochodil v Báčskom Bregu. Výsledky 1. kola: Stanišić 1920 – Panónia 7 : 0, Dinamo (BB) – Lider 1 : 0, Dinamo (S) – Borac 0 : 2, Graničar – Jedinstvo Lemeš 4 : 0, Metalac – Telečka 2 : 1, Sport – KFK Kula nehrali.

OFK BAČINCI – JEDNOTA ŠÍD 2 : 4 (0 : 2). Dvojnásobným strelcom za domácich bol Marković, kým za hostí Dumitrović dosiahol hetrik, štvrtý gól pridal Kološnjaj. JEDNOTA: Stojadinović, Đurđević, Jovanović, Stankić (Milanović), Petrović, Milutinović (Ostojić), Kološnjaj, D. Janković, V. Janković, Šolaja, Dumitrović (Tutić) OFK BINGUĽA – JEDNOTA ĽUBA 0 : 1. Strelcom jediného a víťazného gólu bol P. Sremčić v 51. min. OFK BINGUĽA: Volić, Džever, Šućak, Kramár, Palić, Pajić (Radičević), Vidović, Mikić, Farkaš (Stanković), Stambolija, Starčević JEDNOTA: Mrkonjić, Mrđanović, Radivojević, Šili, Punoš, Laćarac, Ruman, Ž. Sremčić, P. Sremčić, Petrović, Širadović ILINCI: BORAC – ERDEVÍK 2017 0 : 4 (0 : 1). Hostia vyhrali presvedčivo vďaka gólom Štrbca, Anđelića, Cvetkovića a Papa. ERDEVÍK: Janković, Gerik, Vukadinović (Toman), Cvijanović (Babić), Jelčić, Manojlović (Anđelić), Štrbac, Bojanić, S. Šafárik (Vezirović), Pap, Cvetković

Futbal hrajú jedenásti! Úspechy hostí

STANIŠIĆ 1920 – PANÓNIA 7 : 0 (1 : 0) Nie je dobre, že Laliťania už na prvý zápas v nových majstrovstvách odcestovali iba desiati! Chýbali brankár Valent, Lazić, Šipka, Šinkarčuk, Terek, Z. Dobrić, čo je predsa priveľa pre beztak oslabené mužstvo Panónie. Hostia úspešne odolávali iba hodinu,

www.hl.rs

keď bol výsledok 1 : 0, kým v poslednej polhodinke inkasovali ešte pol tucta gólov. PANÓNIA: M. Obradov, Jovanović, S. Dobrić, Stolić, Stojanović, A. Obradov, Lamoš, Turčan, Majera, Brkin V nedeľu v Laliti bude hosťovať Borac zo susedného B. Gračca.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Radosť Pazovčanov

Bod na dosah ruky SLOGA (T) – TATRA 1 : 0 (0 : 0) Pavel Pálik

RADNIČKI (Š) – JEDNOTA 1 : 2 (0 : 0) Lazar Pavković

utbalisti šídskeho Radničkého s mužstvom staropazovskej Jednoty hrali maximálne obetavo a bojovne. V 53. min. po sólovom úniku skúsený Miloš Derajić prekonal Jovišića – 1 : 0. Predtým však Krajnović bol zoči-voči s brankárom Jednoty, ale strelil vedľa brány. Hostia z Pazovy znalecky vedeli potrestať súpera, ktorý po náskoku nehral tak dobre ako dovtedy. V 69. min. Denić strelou ponad hlavu brankára Klisurića trafil sieť a strelcom víťazného gólu po rohovom kope bol Zarić v 78. min. Výhra Jednoty je čistá a zaslúžená. RADNIČKI: Klisurić, Mijatović (Nonović), J. Sarić, Bošnjaković, Vasić, Stojšić, Derajić, Krajnović (Balaško), Matić, N. Sarić, Perović JEDNOTA: Jovišić, Tošić (Vujčić), S. Rudić (M. Rudić), Živković, Zogović, Grubor, Denić, Cvetanović, Šobot (Igrač), Mihajlović, Zarić

Temeríne to bol slabý zápas dvoch rovnocenných mužstiev. Vo väčšej časti sa hralo v strede poľa, takže opravdivých príležitostí takmer ani nebolo. A dobre je známe, že bez striel na bránu Zo zápasu v Temeríne nemôžu byť ani góly. O výhru domácich sa v značnej miere zaslúžil ob- (Klaić), Pilipović, Ušćumlić Výsledky 3. kola: Podrinje – Sloga (E) 1 : 2, Poduranca Tatry Pavlović, ktorý sa v 87. min. nepotrebne zahrával so súperom pri mieste, odkiaľ sa kope z rohu. navac – Borac (Š) 0 : 0, LSK – Jugović 0 : 1, Hajduk Kysáčan loptu stratil, a potom z chrbta zobral loptu (D) – Hajduk (Č) 5 : 0, Sloga (T) – Tatra 1 : 0, Radnički hráčovi Slogy, čo stačilo rozhodcovi Gaćinovićovi (Š) – Jednota 1 : 2, Sremac – Prvý máj 2 : 1, Hajduk z Nového Sadu, aby na všeobecné prekvapenie (B) bol voľný. Pazovská Jednota vedie na tabuľke nariadil pokutový kop. Tento darček iste premenil (7 bodov), erdevícka Sloga je deviata (4 body), Milovac – 1 : 0. Protesty hostí nepomohli, ktorí stratili kysáčska Tatra na trinástom mieste má tri body, kým je šídsky Radnički predposledný bez bodov. bod, ku ktorému v Temeríne boli tak blízko. Program 4. kola: Sloga (E) – Prvý máj, Jednota – Zápas sledovalo 250 divákov, rozhodca Gaćinović žltými kartami potrestal Tomića a Zelića (Sloga), resp. Sremac, Tatra – Hajduk (B), Hajduk (Č) – Sloga (T), Jugović – Hajduk (D), Borac (Š) – LSK, Podrinje – Apića (Tatra). TATRA: Kosturanov, Apić, Pavlović, Berić (Dra- Podunavac, voľný je Radnički (Š). Zápasy sa začnú žić), Petrović, Ćetković, Sapundžić, Gadžić, Barić o 16.30 hodine.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Už dávno sa nestalo... AŠK – BILEĆANIN 2 : 0 (1 : 0) Vladimír Gál

ž dávno sa nestalo, že Aradáčania tri zápasy zaradom na začiatku majstrovstiev vyhrali, k tomu bez inkasovaného gólu. Hostia zo Sečnja prišli s jediným cieľom – ochrániť svoju sieť a úplne sa orientovali na obranu. Domácim futbalistom to nevyhovovalo, aj keď mali častejšie loptu na nohách, ťažko si vytvárali šance. Prvú príležitosť mali až v 30. min. po sólovej akcii Adamova, ktorý prihral Neninovi a tento z troch metrov strieľal mimo. O päť minút neskoršie Adamov prekľučkoval dvoch – troch hráčov hostí a strelou z asi dvadsiatich metrov trafil sieť brány

hostí – 1 : 0. V druhom polčase sa hralo tvrdo a šancí bolo málo. Konečne v 80. min. Birmanac využil jednu zo zriedkavých príležitostí, vybehol sám pred brankára, rutinovane skóroval a priniesol veľkú radosť zo 150 fanúšikom. Tretia výhra zaradom bez troch zranených hráčov Mijića, Matejina a Studena sľubuje úspešnú majstrovskú jeseň. AŠK: Kurtešan, Birmanac, Korać, Zakić, Striško, Josimov, Životin, Ďuríček, Nenin (V. Gál), Števko, Adamov V nedeľu Aradáčanov očakáva derby kola v Knićanine s tamojším mužstvom Potisje, ktoré má dve výhry a jednu remízu.

Tretia prehra MLADOSŤ – TAMIŠ 3 : 5 (2 : 2)

Darko Sládeček

ieloblatčania zaznamenali aj tretiu prehru zaradom v novej spoločnosti. Tentoraz ich premohli hostia z Farkaždinu. Vedenia sa ujali hostia už v 9. min. Po voľnom kope hostí Đurić zle zasiahol loptu a zaslal ju do vlastnej siete. Domáci pokračovali útočne a v 15. min. Poničan z voľného kopu takmer z 20 metrov vyrovnal. O tri min. neskoršie po hrubom zákroku brankár hostí mimo trestného územia zranil Žižića, ktorý musel opustiť ihrisko. Brankár nebol potrestaný, aj keď si zaslúžil červenú kartu. V 22. min. najlepší hráč zápasu Novković prekľučkoval celú obranu Mladosti a pred brankárom Sládečekom nemal ťažkú úlohu – 1 : 2. Gól nezmýlil domácich futbalistov a v 38. min. rýchly Poničan znovu vyrovnal.

Po zmene strán domáci prví zaútočili a ujali sa vedenia. V 50. min., po prihrávke Šofranka, Poničan dosiahol hetrik a prebudil nádeje mužstva, že môže zápas vyhrať. Radosť však netrvala dlho. V 58. min. Novković z voľného kopu vyrovnal. Nuž a potom sa do konca zápasu hralo hlavne pred bránou Sládečeka, ktorý ešte dvakrát kapituloval. Najprv v 71. min. Cvetković z pravej strany prihral osamelému Novkovićovi, ktorý zvýšil náskok. Konečne v 90. min. Goda fauloval Novkovića v šestnástke a Jovanović strelou z bieleho bodu stanovil konečných 3 : 5. MLADOSŤ: Sládeček, Goda, Berbakov, J. Poničan, Szabó, Đurić, Žižić (Horvát), Kalapiš, D. Paraľov (Tapai), V. Poničan (Halász), Šofranko V nedeľu Bieloblatčanov očakáva ďalší ťažký zápas v Kleku. Ostatné výsledky 3. kola: OFK Stajićevo – OFK Klek 0 : 2, Naftagas – Potisje 3 : 3, Zadrugar – Jedinstvo 6 : 0, MSK – ŽFK Banat 6 : 0, voľný bol OFK Gradnulica.

IN MEMORIAM

Ján Márko

1955 – 2018

dišiel ďalší hložiansky futbalista, za ktorým zostali hlbšie stopy na členitej ceste Futbalového klubu Budúcnosť. Ján Márko si obliekol dres prvého mužstva a vydržal • ŠPORT •

v ňom aj keď už riadne prekročil tretiu životnú desiatku. Dokonca bol jedným zo

zakladateľov celku veteránov Budúcnosti, ktorý pôsobí doteraz. Nastrieľal gólov či už v úlohe stredného alebo krídelného útočníka, keď ale bolo treba, zastal si aj do stredu obrany. Futbalovým fanúšikom Ján Márko zostáva v povedomí ako korektný, nekonfliktný hráč. Priateľom, niekdajším spolužiakom a

spoluobčanom, ktorí ho lepšie poznali, aj ako dobrý človek a spoľahlivý kamarát, so zmyslom pre žart. Narodil sa v Hložanoch 29. 6. 1955 a zomrel doma, náhle 27. augusta 2018. Po ukončení strednej školy pracoval ako predavač v obchode so zmiešaným tovarom. Keď podnik Jednota stroskotal, zaoberal sa poľnohospodárstvom. J. B.

36 /4819/ 8. 9. 2018

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Božičić si to vychutnal! MLADOSŤ – TEKSTILAC 0 : 3 (0 : 1) Samuel Medveď

nedeľu bolo mnohým jasné, že Mladosť do novej súťaže akoby vošla nepripravená. Takmer celé leto sa nevedelo, kto bude hrať, kto príde a kto zostane vo Vrbare?! Určite že Mladosti veľmi chýbajú Ilić, Zeljković a Nešković. Tretí zápas v novom ročníku priniesol aj druhú prehru. Odžačania sú teraz silnejší než v minulých majstrovstvách. Futbalisti Mladosti akoby mali okované nohy, takže hostia, zvlášť stredný útočník a kapitán Dario Božičić prinášali zmätok pred bránou modrých. Na začiatku zápasu síce domáci začali viac útočiť. Pokusy o prienik mali Kaňa, Ožvát a Đokić, ktorý v dobrom protiútoku, keď mu Kaňa prihral, nevedel zastaviť loptu. Hostia z Odžakov sa zamerali na protiútoky, čo sa im veľmi dobre darilo v druhom polčase.

Druhý gól Daria Božičića v 81. min. zápasu vo Vrbare

Dokázal to Božičić, skúsený a školený hráč, ktorý kedysi hral vo FK Rad, BSK Borča, belehradskej Bežaniji a bol aj členom mužstva Donji Srem v Pećinciach v jeho najhviezdnejších chvíľach. V 28. min. hostia trafili brvno. Prvý gól vsietil Božičić v 30. min., keď trafil dolný roh spoza šestnástky. Brankár Leňa, ktorý i na tomto zápase niekoľkokrát zachránil sieť, tentoraz bol bezmocný.

V druhom polčase Mladosť sa pokúsila vyrovnať. Útoky zakladala cez stred ihriska, čo dobre organizovaní Odžačania ľahko zastavovali. Z lavičky vošli Kobilarov a nováčik Srdanović. Dobrú šancu mal Ožvát v 51. min., podalilo sa mu lobovať brankára Spasića, ale obranca Mitrović loptu spred samej brány odrazil. Potom dobre volejom kopal i kapitán Pavlis, ale lopta skončila vedľa brány. Hostia však vedeli trestať do-

Radovićovi, ktorý sa zbavil svojho strážcu a prekonal Vučinića. SLÁVIA: Brňa, Ćorda (Nímet), Babić, Milec, Trivunović, Kotiv, Kuchta, Petrović, Batinica (Savić), POLET – SLÁVIA 2 : 4 (2 : 2) Kutenič (Pintír), Radović Rozhodca Srđan Rašović z B. Palanky žltými kartami Ján Šuster potrestal Zejaka (Polet) a Petrovića (Slávia). a zápase v SivVýsledky 3. kola: Odci pred 100 dižaci – Hercegovac 1 : 3, vákmi domáci ŽAK – St. grad 1 : 2, Kula boli lepší v prvom pol– Borac 8 : 0, Polet – Sláčase, kým Pivničania via 2 : 4, Rusín – Lipar 5 : v druhej časti zahrali 0, Krila Krajine – Radnički naplno. Už v 4. min. V Sivci položil 3 : 0, Vojvodina – BuduMaksimović vysoko bodku – Jovan Radović (Slávia ćnost 2 : 0, zápas Kulpín zacentroval pred brá– Tvrđava odročili. nu, loptu na opačnej Pivnica) Program 4. kola: Hercegovac – strane zachytil Marković a trafil sieť – 1 : 0. V 20. min. po akcii Ćordu Radnički, Lipar – K. Krajine, Budua Kuchtu Batinica vyrovnal na 1 : 1. ćnost – Rusín, Tvrđava – VojvodiV 26. min. Babić a Batinica pripravili na, Slávia – Kulpín, Borac – Polet, šancu Kuchtovi, ktorý silnou strelou St. grad – Kula, Odžaci – ŽAK. Pohárový zápas: Maglić – Slávia rozvlnil sieť. Výsledok polčasu sta1 : 3 (1 : 0). Strelcom za domácich novil Romić v 38. min. Pivničania svoju prevahu v dru- bol Stojisavljević, kým za Pivničanov hom polčase korunovali gólom trafili Radović, Trivunović a Kuchta. Kuchtu v 58. min., ktorého uvoľnil V semifinále Slávia si zmerala sily Kotiv. V 88. min. Kotiv prihral aj s báčskou Tvrđavou.

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Tretia výhra

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

mácich. Najprv dve nebezpečné strely Božičića brankár Leňa vyrazil na roh, potom Prelić z voľného kopu v 79. min. trafil pravú žrď a lopta skončila v rukách brankára Leňu. V 81. a 90. + 3. min. nasledovali dva rýchle protiútoky Maria Božičića, ktorý určite zostane v nepeknej spomienke hráčom Mladosti a ich fanúšikom, lebo prekabátil obranu modrých, aj brankára Leňu a dosiahol hetrik. MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Babiak, Pavlis, Jakuš, Poznanović (Kobilarov), Adámek (Srdanović), Đokić (Severíni), Kaňa, Ožvát, Valentík Výsledky 3. kola: Bačka – Mladost (T) 1 : 0, Bajša – Tavankut 1: 0, Radnički 1912 – Sloga 3 : 0, Vrbas – Crvenka 1 : 1, Mladosť (P) – Tekstilac 0 : 3, Polet – Radnički (S) 2 : 3, Budućnost – BSK 1: 0, Tisa – Mladost (A) 1 : 1. Mladosť je na 11. mieste s troma bodmi. Program 3. kola: Mladost (T) – Mladost (A), BSK – Tisa, Radnički (S) – Budućnost, Tekstilac – Polet, Crvenka – Mladosť (P), Sloga – Vrbas, Tavankut – Radnički 1912, Bačka – Bajša. Zápasy sa začnú o 16.30 hodine. Foto: J. Pucovský

Domáci bez šancí BORAC – BUDÚCNOSŤ 0 : 3 (0 : 2) Ján Murtín

ladý hložiansky tím vo Vizići nedal žiadnu šancu bledým domácim. Asi 50 divákov sledovalo dominanciu hostí, kým hráči Borca ani len raz vážnejšie neohrozili bránu Vučenovića. Na tvrdom a nerovnom ihrisku Fábry z ľavého krídla v 12. min. uvoľnil mladého Jakuša v srdci šestnástky, ktorý vedľa vybiehajúceho brankára skóroval – 0 : 1. Po niekoľkých šanciach vo finiši polčasu M. Hataľa prihrávkou vysunul Čipkára a kanonier hostí rutinovane trafil. Kondične lepšie pripravení hostia v druhom polčase prepásli možnosť deklasovať ustatých domácich, ktorí trikrát vykopli loptu z bránkovej čiary. Sieť sa tretíkrát rozvlnila v 62. min., keď po výborne zahranom voľnom kope mladého Zahorca

obranca Supek z desiatich metrov šikovne prekonal brankára – 0 : 3. Potom sa viac zhľadúvali lopty v húštine okolo ihriska, než sa hral futbal. Slabý rozhodca Dražić z B. Palanky viackrát prerušil útoky hostí pre ofsajdy a fauly v útoku, ktoré iba on videl. Keď sa ho tréner Budúcnosti Tankosić celkom slušne spýtal, prečo to robí, muž v žltom ho poslal medzi divákov. BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Supek, Familić, M. Hataľa (Miškovic), Žarković, Šoven, Jakuš, Zahorec, Čipkár, Horvát, Fábry (Ľ. Hataľa) Výsledky 2. kola: Bačka 1945 – Sloga 1 : 2, Borac – Budúcnosť 0 : 3, Bačka (D) – Naša hviezda 1 : 6, B. hajduk – Kriváň 0 : 2, Slavija – Neštín 0 : 4, Mladost – Proleter 2 : 3. V nedeľu Budúcnosť uvíta Bačku z Despotova. • ŠPORT •

DO PARKU V PADINE SA MALÉ KLBKO DETÍ CHODÍ HRAŤ

Hra Chytajte rybičky

Beh pomedzi kužele

Cvičíme, cvičíme, veru cvičíme! Ján Bokor

a položenú otázku: „Maminka, pôjdeme do parku?“, v Padine je ľahko odpovedať. Rodičia, susedia, kamaráti v dedine založili vyše desať pekných detských parkov. Pre oddych, hru,

Hra Udri tretieho zábavu a športovanie. V lete, ktoré sa chýli ku koncu, v detskom parku vedľa starej kopanej studne „poľa“ Pavelovcov prebieha nová forma činnosti pre malé deti. Tam pod

Hra s loptou

heslom V zdravom tele zdravý duch pre deti organizujú hodiny telesnej výchovy. Nedávno nás zvedavosť zaviedla do tohto parku. Našli sme tam dievča, ktorá po trávniku rozkladalo športové rekvizity, pripravovalo polygón na cvičenie. Predstavila sa nám ako Andriana Trnovská, je študentkou 4. Skáčeme z kruhu do kruhu ročníka Fakulty telesnej výchovy v Novom Sade. Zba- lí, tiež chcú dokázať! Lenže v tom dali sme, že v študent- parku všetko prebieha pod dozoskom výkaze má samy rom budúcej profesorky telocviku desiatky, hoci nám to Andriany. Cieľom cvičenia je rozvoj psychomotorických vlastností nechcela prezradiť. Viac času na rozho- u detí, ktoré počítače a mobily dnes vor táto mladá Padin- tak veľmi ukracujú o fyzickú aktičanka nemala, lebo vitu. Celú hodinu sme pozorovali, rodičia začali privádzať ale i fotili svižný pohyb detí, ktoré deti, blížil sa začiatok telocviku. pod taktovkou mladej cvičiteľky na Čoskoro sme sa presvedčili, že tam polygóne cvičili, cvičili, veru cvičili! všetko beží ako v dobre známej Rozložené rekvizity deťúrence šipesničke – Do parku sa klbko malých kovne zdolávali krokom, behom, detí chodí hrať, čo dokážu dospe- skokom, kotrmelcami, jednoducho povediac – hrou, aby tak získali šikovnosť, vynaliezavosť, pretekárskeho

Hopsa, kto je smelec, urobíme kotrmelec

Zdolávanie prekážok

Spojiť nôžky a preskočiť ducha, vedeli správne držať telo a posilnili si vlastné zdravie. Hodinka rýchlo uplynula. Všetci sa rozišli s pozdravom: „Dovidenia na budúci týždeň.“ Znova v pondelok, stredu a piatok. Spokojná Andriana, skrývajúc úsmev, ktorý znamenal úspešne vykonanú prácu, zbalila rekvizity kúpené z vlastných úspor: „Nerada rozprávam, ale predsa mi je ľúto, že sa prázdniny končia. Deti pôjdu do školy a mňa očakávajú povinnosti na fakulte. Problém nie v nedostatku času, ale v tom, že Padina nemá športovú halu, v ktorej by sme mohli pokračovať s prácou aj v zimnom období. Je to zatiaľ nezdolateľná prekážka, aby som mohla natrvalo pracovať s deťmi, ktoré mám tak veľmi rada.“

PRVÝ DETSKÝ CUP PETROLAND PETROVEC 2018

Obe petrovské mužstvá s trénermi Jánom Trabakom (vľavo hore) a Pavlom Spevákom (stojí vpravo)

Družstvo pivnickej Slávie s trénerom Ivanom Kotivom

A teraz – do vody! Juraj Pucovský

ajmladší futbalisti petrovskej Mladosti, kysáčskej Tatry a pivnickej Slávie (ročníky 2007 a 2008) dostali krásnu odmenu. Škoda, že sa im nemohli pripojiť aj pozvaní vrstovníci čelarevského ČSK Pivara. Na ihrisku petrovského akvaparku 29. augusta 2018 usporiadali 1. Petroland detský cup vo futbale. Po uvítacích slovách úradujúceho predsedu

Z finálového zápasu pred bránou Tatry

FK Mladosť Sašu Petkovića na ihrisko vybehli dva tímy tohto klubu. Mladosť A presvedčivo prekonala Mladosť B výsledkom 12 : 2. Za víťazov góly dali Bohuš 5, Valentík 3, Divljakov 2, Medovarský a Desančić trafil sieť svojho brankára. Česť „béčka“ zachránili Maľa a Pucovský. V druhom semifinále Tatra bola lepšia od Slávie 6 : 0; strelci: Blagojević 3, Đorđević 2 a Chrťan. Pivnické družstvo, v ktorom bolo i niekoľko dievčeniec, v boji o tretie miesto premohlo Mladosť B 2 : 0; trafili Papučić a Kondić (vlastný gól). Veľmi vzrušujúce finále zohrali Mladosť A a Tatra, kde sa výsledok často menil a zápas sa skončil nerozhodne 4 : 4. Za Mladosť trafi-

li Valentík trikrát a Bohuš raz, kým sa u Kysáčanov presadili Đorđević 2, Blagojević a Srdić. O víťazovi turnaja rozhodli pokutové kopy, v čom úspešnejší boli Petrovčania, zvíťazili 4 : 3 a osvojili turnaj pred druhou Tatrou, treťou Sláviou a štvrtou Mladosťou B. Najlepším Rozhodujúci, víťazný gól Mladosti hráčom Petroland cupu 2018 v kopaní penált – 4 : 3 je Emanuel Bohuš (Mladosť A), najlepším strelcom jeho spoluhráč Ivan ValenRiaditeľka Petrolandu tík (6 gólov) a najlepším brankárom Luka Srdić Zuzana Michalíková (Tatra). odovzdala trofeje Poháre, medaily a diplomy kapitánom mužstiev a najlepším jednotlivcom odovzdala riaditeľka Petrolandu Zuzana Michalíková, ktorá nám povedala: „Prvýkrát sme na záver prázdnin zorganizovali túto milú udalosť, futbalový turnaj, ale aj kúpačku. Mladučkí futbalisti boli zlatí, šikovní, naozaj už vďaka trénerom niečo o futbale vedia. Ak budú pokračovať usilovne pracovať, o nich ešte budeme počuť veľa pekného!“ Pani Michalíková na záver sotva stačila vy- rozbehlo vychutnávať čaro bazénov, tobogasloviť „povel“: „A teraz – do vody!“ Viac ako nov a ostatných vodných atrakcií Petrolandu. štyridsať detí sa s veľkou radosťou a výskotom

Hráči Tatry počas penaltového rozstrelu

Mladučkí futbalisti mali radosť z kúpačky