Hlas 37 2017 by NVU Hlas ľudu

Na 10. Aradáčskej oberačke Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 16. 9. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4768/

Z obsahu

16. 9. 2017 | 37 /4768/

Uzávierka čísla: 13. 9. 2017

4 TÝŽDEŇ 5 V skupine do 10, respektíve do 15 žiakov 6 Slovenčina na úrovni krúžkov? 9 Veríme v budúcnosť tejto krajiny

10 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Veľmi zlý rok pre poľnohospodárov 16 Treba vedieť, ako na to! 18 Život je večnou témou

Prijatie usporiadané k dvom dôležitým dátumom slovenských dejín: 1. septembru – Dňu Ústavy SR a 22. septembru – Dňu ozbrojených síl SR prebiehalo 6. septembra na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Novom Belehrade. (s. 9) O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 O priateľstve

23 OBZORY 23 Ešte jeden jednozubý úsmev?! 28 Kralj Čačka v Kovačici 29 Dve tmavé perly

31 KULTÚRA 32 Na potešenie oka a duše

V nedeľu 10. septembra si v hajdušickom slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore pripomenuli 500. výročie reformácie, zasadili strom reformácie a vykonali posviacku nového Domu smútku. (s.13) V. Hudec

33 Na výtvarnom tábore aj slovenskí maliari 34 Banskoštiavnický Salamander

42 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 46 Zahrali v druhom polčase 48 Dolina v čele vedúcej trojky 51 Skromnejšie než obvykle Autor titulnej fotografie: Vladimír Hudec

Babinkove stretnutia – kultúrne a literárne podujatie na oslavu diela spisovateľa, novinára, prekladateľa a učiteľa Michala Babinku prebiehali v Padine po 42.-krát v nedeľu 10. septembra a venované boli i spisovateľovým nedožitým 90. narodeninám. (s. 31) M. Valentová Foto: A. Meleg

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúca zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

www.pixabay.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Keď nepomôžu peniaze, moc, konexie

Príroda nám v uplynulých dňoch znovu ukázala svoju silu. Znovu sa ukázalo, aký je človek pred ňou slabý a že pred jej silou jednoducho vždy prehráva. A to len preto, že si ju obrátil proti sebe.

hrôzou sme od konca augusta sledovali vyčíňania prívalových dažďov, ničivých uragánov či zemetrasení. Pred očami sú nám najčerstvejšie záznamy z Ameriky. Tam najprv silou 4. stupňa na západné pobrežie Texasu udrel hurikán Harvey. Víchor sa rýchlosťou 212 km za hodinu prehnal pobrežím a kým zoslabol, zmietol alebo vážne poškodil niekoľko tisíc domov, obchodov a ďalších objektov. Ešte horší scenár iba nasledoval: vytrvalé lejaky pred očami nešťastných občanov vytvárali z ulíc jazerá, cesty premieňali na mohutné rieky, stovky tisíc domov sa ocitli vo vode. Vyčíslené sú takmer nemerateľné straty, z ktorých sa ľudia a spoločnosť vraj budú spamätúvať celé roky, žiaľ, evidovali aj obete. Zvlášť po vyčíňaní ďalšieho hurikánu Irma, ktorý sa prehnal Floridou a stal sa novým rekordmanom: ešte nikdy doteraz vraj nevznikol hurikán najsilnejšej piatej kategórie – s rýchlosťou vetrov dosahujúcou 295 km/h – v Atlantiku, a ešte nikdy sa neudržal v kategórii 5 tak dlho ako Irma. Na klimatické zmeny a hurikány, ktoré sa v uplynulých dňoch prehnali územím USA, Mexika a karibských ostrovov, sme sa pozerali z diaľky, ale správy spred pár dní nami riadne zalomcovali. Silné prívalové dažde v pondelok zasiahli letovisko Zadar, ktoré sa ocitlo pod vodou. Toto chorvátske mesto sa v ten deň stalo najdaždivejším mestom na svete. Spadlo v ňom dokonca viac zrážok ako na Floride, kto-

rá čelila sérii hurikánov. Kým v Jacksonville na severe Floridy napadlo 218 milimetrov zrážok, tu za 24 hodín vymerali až 323 milimetrov. Búrky zasiahli aj Dubrovník, Nin. Ich ničivú silu pocítili v menšej miere aj Belehrad, Nový Sad a iné mestá. Neľútostivá príroda tohto roku vycerila svoje zuby i v podobe ničivých krupobití, niekoľkomesačných horúčav bez kvapky dažďa... Smutné sú jesenné poľnohospodárske bilancie v našich prostrediach a až mrazia správy, že niektorí pestovatelia ani nevolali kombajnistov do svojich výmer obsiatych sójou, že niektorí neangažovali oberačov papriky, ale celé lány s touto priemyselnou plodinou radšej zaorali, dokonca niektorí mienia upustiť od ďalšieho roľníčenia... A aké roky nás čakajú? Najteplejším v histórii vraj bol rok 2016, rok 2017 bude pravdepodobne druhým v tomto rebríčku... Sú to údaje, ktoré môžeme iba konštatovať, ale klimatológovia varujú, že za všetkými týmito vyčíňaniami prírody je práve rast globálnej teploty na našej planéte. A tú zavinil človek. Ten istý, ktorý sa nestará o životné prostredie, dokonca ho devastuje. Aj tak, že napríklad zapáli odpadové skládky, že zamoruje rieky, pôdu. Keď nám to príroda aj s úrokmi vráti, je neskoro. Lebo vtedy nepomôžu ťažké bankové kontá, vplyvné známosti. Len predvídať nepredvídateľné a zachraňovať si holý život. Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 37 /4768/ 16. 9. 2017

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Vášne Prezident a relax a následky Juraj Bartoš

Juraj Bartoš

enník Danas uverejňuje výňatky z knihy Stres Hany Lundovej a Jergena Lunda, významných dánskych psychoterapeutov. V 8. pokračovaní (č. 7288, 12. septembra) s titulkom Sve o Pavlovljevim refleksima (Všetko o Pavlovových reflexoch) autori uvádzajú, že „je treba dvadsaťkrát toľko času na odstránenie reflexu, koľko je potrebné na jeho získanie“. Ďalej Lundovci píšu: „Možno sa stávate obeťou vlastných emócií, pozitívnych a negatívnych pocitov.“ Pýtajú sa, kde tieto pocity pramenia: „Vzorec reagovania býva zdedený, alebo jednoducho kopírovaný?“ A konštatujú: „Na človeka iste už v štádiu embria môžu vplývať vonkajšie diania, pozitívne ako i negatívne.“ V uplynulých dňoch zopár periodík (napr. Danas, Blic, Vreme, NIN) upozornili na vystupovanie prezidenta Vučića v televíziách s celoplošným dosahom známych o. i. zhubnými, tzv. realitnými šou programami. Niektorí novinári zazlievajú hlave štátu, že vôbec hosťuje v médiách, ktoré porušujú normy novinárskej etiky. Predovšetkým mu ale vyčítajú, že v štúdiu TV Hepi prispôsoboval vlastný vokabulár a celkové správanie vyznačujúce sa zjavným prísunom adrenalínu a nástupu (nijako pozitívnych) emócií štandardom „šťastnej televízie“. Zjavne podráždený, vyplýva z textu v Danas-e Predsednik tvituje sa tvitovima (č. 7283, 7. 9. 2017), prezident Aleksandar Vučić neváhal verbálne sfackovať (neprítomných) opozičníkov: „Nevedia nič. Opovrhujem nimi. Vari ma len nechceš nakopať ty, Vuk Jeremić alebo ty, Saša Janković?! No tak, dajte sa dokopy všetci a poďte! Mňa by ste bili, ktorý pracujem po celý deň, vy nepracovníci akísi, ktorí nikdy nič nerobíte iba čakáte na to, aby ste vylúpili túto krajinu. Ja žeby som sa vás bál? Veď vy nie ste normálni!“ Aby sa takýmto výlevom vášní hovorilo kultúra dialógu? Problém je, domnievame sa, v opakovaní podobných „výkonov“ a následkov, ktoré spôsobujú vo verejnosti, vchádzajúc, na princípe Pavlovovho reflexu, občanom hlboko do (pod)vedomia. Aby sa odtiaľ raz, v prípade eventuálneho záujmu, dostali preč, bude treba dvadsaťkrát viacej času... A času každou chvíľou ubúda.

www.hl.rs

astovičky sú opäť fuč, jeseň sa hlási obvyklým dychom, striedave teplejším a chladnejším; až si pripadáme (a nielen preto) ako na výsluchu, pri ktorom sa striedajú dobrý a zlý policajt. Dni sa krátia, ubúdajú listy z nástenných kalendárov; manko letného dažďa ani čo by „kompenzovalo“ nadbytok pestrej, nielen jesennej, nespokojnosti... Septembrové leto nijako neprekáža prezidentovi Aleksandrovi Vučićovi, ktorý sa činí na všetky strany. Koncom predchádzajúceho týždňa navštívil Sarajevo. Vo vyhláške médiám o. i. podčiarkol: „Srbsko je úprimný priateľ Bosny a Hercegoviny. Naším úmyslom je, aby vzťahy boli čím lepšie, s čím viacej vzájomnej úcty, a aby sa ľudia cítili relaxovaní.“ Tiež podotkol, že nie je ďaleko k riešeniu problému hraníc medzi dvoma štátmi. Už v pondelok prezident Vučić, spolu s prezidentom Maďarska, bol na schôdzi Zhromaždenia Obce Senta. Ocenil, že „vzťahy Srbska a Maďarska sú dnes najlepšie v našich dejinách“ a dodal: „Priatelia Srbska sú početní, ale jedna krajina sa v tom všetkom vyníma, aj to krajina, ktorej prezidentom je János Ader.“ Vo výhľade je úradná cesta prezidenta Vučića Chorvátsku (do konca t. r.) a dostalo sa mu i pozvanie na návštevu Vatikánu od pápeža Františka, ktorý by



na oplátku rád navštívil Srbsko. Na piatok 15. septembra bolo avizované stretnutie Vučića s európskym komisárom pre susedskú politiku a rozšírenie Johanesom Hahnom a ambasádormi EÚ v Belehrade. Akože inak, hovoriť sa malo o kosovskej otázke, situácii na Západnom Balkáne, ako i pokroku Srbska na ceste k členstvu v EÚ s prízvukom na kapitoly 23 a 24, t. j. na ľudské práva a právny štát. Tri mesiace po predčasných parlamentných voľbách (11. júna) Kosovo má konečne novú vládu počítajúcu 21 ministerstiev. Premiérom sa zase stal Ramush Haradinaj (49), ktorý na tomto poste bol aj pred 15 rokmi, keď musel do Haagu, kde ho, napodiv, pozbavili viny z vojnových zločinov. Niekdajší veliteľ tzv. Kosovskej oslobodzovacej armády (UÇK) získal 61 hlasov z celkove 120 poslancov v Zhromaždení Kosova. Kosovská opozíca v sobotu 9. septembra bojkotovala hlasovanie v Zhromaždení, v ktorom za jeho hlavu zvolili Kadriho Veseljiho a za prvého zástupcu Haradinaja (z celkove piatich) Behgjeta Pacolliho, nového ministra zahraničných vecí. Pri hlasovaní boli aj zástupcovia Srbov žijúcich v Kosove, ktorí predtým v Belehrade absolvovali schôdzku s riaditeľom kancelárie pre KaM Markom Đurićom a uzhodli sa na podpore Haradinajovej vlády. Zo

Srbskej listiny poslanci zvolili Dalibora Jevtića za zástupcu predsedu vlády, ako i troch ministrov: Ivana Teodosijevića (rezort administrácie lokálnej samosprávy), Dalibora Jevtića (minister pre spoločenstvá a návrat) a Nenada Rikalu (poľnohospodárstvo a lesníctvo). Haradinaj v príhovore o. i. zdôraznil, že mieni zmobilizovať vládu, čo „prinesie Kosovu štátnosť“. Od neho sa o. i. očakáva, že konečne uzná Spoločenstvo srbských obcí. Na základe dlhodobej predpovede Republikového hydrometeorologického ústavu Srbska jesenné leto bude pokračovať nielen v septembri, ale aj v októbri. V novembri by malo pršať viacej než obvykle a zimu nám meteorológovia sľubujú podstatne miernejšiu, než bola predchádzajúca. Takže, kto neštrajkuje a/lebo nepracuje, môže pokojne relaxovať. Žiaľ, obdobie dovoleniek sa na druhom konci sveta končilo tragicky. Za „veľkým močiarom“ znovu úradovali živly. Vo viacerých amerických štátoch hurikán Irma narobil ohromné hmotné škody a vyžiadal si aj obete na ľudských životoch. Západným pobrežím Mexika zatriaslo najsilnejšie zemetrasenie za posledných 100 rokov. Podľa údajov mexických služieb malo silu 8,2 stupňa Richterovej škály a po ňom nasledovalo ešte 62 otrasov nižšej intenzity; najsilnejší v sile 5,2 stupňa Richterovej stupnice. Zahynulo vraj aspoň 32 ľudí; hmotné škody zatiaľ nevyčíslili, je ale isté, že sú taktiež ohromné.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ZUZANA MICHALÍKOVÁ, RIADITEĽKA AQUA PARKU PETROLAND DOO V BÁČSKOM PETROVCI

Sezóna bola dobrá Oto Filip Ako hodnotíte tohoročnú sezónu, ktorá sa postupne chýli ku koncu? – Myslím si, že tohtoročná sezóna bola dobrá. Nehovorím, že veľmi dobrá. Totiž trošku nám plány narušilo počasie v niektoré víkendové

Informačno-politický týždenník

dni, keď sme očakávali viac ľudí. Ale keďže teda robíme len sezónne a sme závislí od počasia, tak vďaka Bohu aj za túto sezónu. Bola dobrá a môžeme ju hodnotiť aj z pohľadu toho, že sme prevzali lokály od predchádzajúcich sezón,

možno aj za veľmi dobrú. Dúfam, že tá nasledujúca bude lepšia, lebo budeme už teraz skúsenejší. Doposiaľ sme mali okolo 90-tisíc návštevníkov. Môžem povedať, že sa veľmi ako správne riešenie ukázala naša reklama v Rumunsku, v Chorvátsku, v Bosne, odkiaľ sme mali veľa návštevníkov. Tak isto sme rozšírili reklamu aj na Belehrad. Tým sa vlastne zvýšil počet návštevníkov z hlavného mesta. Samozrejme, boli tu tradične aj naši domáci návštevníci z Vojvodiny. • TÝŽDEŇ •

ZASADAL AKTÍV UČITEĽOV SLOVENČINÁROV

V skupine do 10, respektíve do 15 žiakov Elena Šranková

cieľom prispieť k vyriešeniu problému formovania skupín pre voliteľný predmet – slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry zasadal Aktív učiteľov, ktorí vyučujú tento predmet v predškolských ustanovizniach, základných a stredných školách. Schôdzu organizoval Výbor pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vo štvrtok 7. septembra v priestoroch NRSNM v Novom Sade. Pr í to m nýc h p r i v í t a l J á n Brna, predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM, a učitelia informovali o situácii v teréne, počte prihlásených žiakov a formovaných skupinách v jednotlivých školách. O uplatňovaní nových zákonných predpisov týkajúcich sa vyučovania slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry informovala Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie. Povedala, že anketovanie piatakov zamerané na materinský jazyk ako voliteľný predmet bolo prostredníctvom osobitného anketového lístku, lebo sa v rámci reformy školstva informatika presunula do skupiny povinných predmetov a ďalšie predmety sú krúžkami. Tým sa zvýšil počet žiakov, ktorí prejavili záujem o sloven-

činu, keď ide o piaty ročník, a situácia je zvýhodnená. Podľa pokynov o formovaní tried ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja tie školy, v ktorých sa vyučuje voliteľný predmet materinský jazyk s prvkami národnej kultúry, môžu Dobré správy z Aktívu učiteľov slovenčinárov formovať skupiny na úrovni cyklu. Čiže skupinu, ktorú podľa starých predpisov, čiže zatvoria žiaci od prvého po štvrtý rátali 15 žiakov do skupiny. Preto ročník (žiaci prvého cyklu) a skupi- sa na schôdzi dohodli, že v takých nu, ktorú tvoria žiaci od piateho po prípadoch z NRSNM zašlú úradný list ôsmy ročník (žiaci druhého cyklu). a budú nástojiť na tom, aby skupiny Ak je skupina žiakov, ktorá sa učí boli pravidelne formované, tak ako voliteľný predmet materinský jazyk je v ministerstve dohodnuté. Ďalej s prvkami národnej kultúry formo- budú podnikať opatrenia v zmysle vaná zo žiakov dvoch ročníkov, zlučovania škôl, v ktorých je malý môže mať do 15 žiakov, a skupina počet žiakov – záujemcov o sloformovaná zo žiakov troch alebo venčinu ako voliteľný predmet. Na štyroch ročníkov, môže mať do 10 schôdzi aktívu riaditeľov zdôraznili, žiakov. Podľa slov Zolňanovej takéto že sa budú za každú cenu snažiť o to, riešenie sa v teréne ukazuje oveľa aby žiaci zostali v bežnom školskom výhodnejšie, lebo nie je potrebné systéme, a aby slovenčina bola ich spájať školy, učiteľom sa pracovný vyučovací predmet ako každý iný. úväzok vracia do starých koľají a na Lebo v prípade, že by národnostná nejaký spôsob sa im ustráži pracov- rada financovala realizáciu tohto predmetu v základných školách, deti né miesto. Avšak na štvrtkovom zasadnu- by boli mimo systému, neevidovalo tí bolo počuť, že sú aj také školy, by sa im vyučovanie slovenčiny ktoré navrhli formovanie skupín v žiackej knižke, ani v triednej knihe

a neboli by oznámkované. Lehota na tieto aktivity je do konca septembra. Koordinátorka VPV Svetlana Zolňanová informovala, že NRSNM naďalej podporuje slovenčinu ako osobitný alternatívny program v predškolských ustanovizniach v Báčskej Palanke, Novom Sade, Čelareve a Bielom Blate a výzva je otvorená aj pre ďalšie prostredia. Keď ide o základné školy, v ktorých sa slovenčina učí ako fakultatívny predmet, budú podporovať formovanie skupín aj pre šiestakov, siedmakov a ôsmakov, ktorí sú ešte mimo reformy (napríklad v Maglići, Kulpíne a niektorých školách v Báčskej Palanke). Čo sa týka stredných škôl vyučovanie materinského jazyka s prvkami národnej kultúry v rámci financovania vyriešili gymnáziá v Báčskom Petrovci, Starej Pazove a Stredná škola 9. mája v Báčskej Palanke. V gymnáziách v Šíde, Kovačici a Báčskej Palanke naďalej NRSNM prispeje k riešeniu, čiže vyučovaniu slovenčiny tamojších žiakov. Na zasadnutí aktívu vo štvrtok bola nastolená i otázka vyučovania slovenského jazyka stredoškolákov v Novom Sade a Zreňanine. Pokiaľ ide o učebnice, NRSNM od roku 2005 každoročne poskytuje učebnice slovenského jazyka žiakom všetkých tried základných škôl a bude v tom pokračovať. Tohto roku pre prvákov vyšiel pracovný zošit a robí sa gramatika pre siedmakov a ôsmakov. Preto učitelia majú zistiť, aké sú potreby za učebnicami v jednotlivých triedach.

INFORMÁCIA Z NRSNM

Zasadala Koordinácia národnostných rád národnostných menšín

utorok 5. septembra 2017 sa v Belehrade konalo zasadnutie Koordinácie národnostných rád národnostných menšín, na ktorom sa za prítomnosti Anamarie Vičekovej, štátnej tajomníčky v Ministerstve školstva, vedy a technologického rozvoja, a Snežany Vukovićovej, vedúcej Oddelenia pre menšinové vzdelávanie, rokovalo o aktuálnych otázkach z oblasti vzdelávania. Podrobne sa rozanalyzoval spô• TÝŽDEŇ •

sob anketovania a formovania skupín v školách, kde sa vyučuje materinský jazyk s prvkami národnej kultúry. Menšinovým spoločenstvám sľúbili prístup k informáciám o počte žiakov a tried a skupín v školách. Prítomní podotkli, že by ministerstvo malo financovať aj vyučovanie materinského jazyka s prvkami národnej kultúry v stredných školách. Hovorilo sa aj o podpisovaní memoranda o vydávaní

učebníc v jazykoch menšín pre stredné školy. Štátna tajomníčka Vičeková podotkla, že Srbsko podpísalo s ministerstvami školstva krajín západného Balkánu bilaterálne zmluvy, a že sa o nich bude rokovať na Sneme ministrov západného Balkánu. Potom sa uskutočnia stretnutia s jednotlivými krajinami za prítomnosti predstaviteľov národnostných rád, na ktorých by sa malo hovoriť o napĺňaní dohôd a o špecifických

potrebách jednotlivých menšín. Koordinátorka pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová, ktorá predsedá Komisii pre školstvo NRSNM, vytýčila potrebu podpisovania memoranda o vydávaní učebníc pre 1. a 5. ročník základných škôl pre menšiny, ktoré nemajú vzdelávanie vo svojom materinskom jazyku, a potrebu prekladov a financovania učebníc pre nové predmety v 5. ročníku do jazykov menšín.

37 /4768/ 16. 9. 2017

Týždeň DOZVUKY ZO 16. SCHÔDZE NRSNM

Slovenčina na úrovni krúžkov? Juraj Bartoš

a 16. schôdzi Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny osobitnú pozornosť upútala aktuálna situácia týkajúca sa výučby slovenského jazyka v základných školách a predškolských ustanovizniach. Pokiaľ ide o základné školy, povedala koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Zolňanová, Koordinácia národnostných rád rokovala s ministrom v máji a podarilo sa im, aby materinský jazyk s prvkami národnej kultúry ako voliteľný predmet mal pri zakladaní tried a skupín rovnaké postavenie ako pri formovaní riadnych tried: „Keď je kombinácia dvoch tried, potrebné je do 15 žiakov, a keď je kombinácia troch a viacej tried, stačí do desať žiakov. Očakávame, že budeme môcť formovať skupiny na prvom a druhom cykle s menším počtom žiakov, keď nie, navrhuje sa – tam, kde je to možné, – aby sa školy zlučovali, jednoducho, aby ministerstvo zastrešovalo vyučovanie, keď ide o základné školy, lebo je to tak aj podľa zákona.“ Svetlana Zolňanová o. i. podrobne ozrejmila problém, na ktorý narážajú deti zo Slankamenských Vinohradov, teda žiaci ZŠ v Krčedíne. Škôlkarov zo Sl. Vinohradov vraj odvážajú do Krčedínu, „lebo sa realizácia predškolského programu pre predškolákov v Sl. Vinohradoch ďalej nekoná“. Problém tkvie v tom, že „v Krčedíne predškolské deti sledujú program po srbsky, potom ich vrátia do Sl. Vinohradov a tam na prvom stupni v škole realizujú výučbu po slovensky. Potom v 5. ročníku deti zase idú do ústrednej školy do Krčedínu a slovenčina sa pre nich viacej neponúka ani ako voliteľný predmet“. Preto navrhli stretnúť sa s predstaviteľmi lokálnej samosprávy a riaditeľkou školy a škôlky „a riešiť problém v prospech menšiny“. Koordinátorka VPV poslala úradný list do ministerstva v mene NRSNM s požiadavkou, aby z ministerstva získali údaje o tom, koľko žiakov sa na vyučovanie slovenčiny zapísalo v jednotlivých školách. „Zatiaľ som dostala odpoveď, že v banke údajov

www.hl.rs

riaditelia ešte tieto údaje nezaevidovali. Máme len upozornenia našich učiteľov, že sa rozchádzajú údaje, ktoré má učiteľ s tým, čo riaditeľ prihlasuje do počítačovej banky. Žiaľ, národnostná rada nemá mechanizmus na kontrolu. Keď ide

Svetlana Zolňanová

o Nový Sad, všade tam, kde bude menej ako desať detí po cykle, navrhuje sa urobiť zlučovanie škôl.“ Vo svojom výklade sa vrátila aj na uplynulý školský rok, keď, ako povedala: „Úradne žiaci jednej školy mali byť v evidencii druhej školy, tam mali byť oznámkovaní. Keď sme vyfinancovali učiteľa, aby mal so žiakmi hodiny slovenčiny v ich škole, prišli sme do situácie, že sme porušili pravidlá. Učil učiteľ, ktorý nebol v programe práce, nebol úradne zamestnancom tej školy, a tak žiaci ani

nemohli byť oznámkovaní. Takýto problém vznikol v Základnej škole Nikolu Teslu v Novom Sade a aj vo Vojlovici v druhom cykle.“ Týmto deťom sa vraj tento predmet rátal „len ako záujmový krúžok v škole a redukovať slovenčinu na úroveň krúžku je naozaj krajnosť, ktorej by sa malo maximálne vyhnúť“. Zolňanová v súvise s reformou, t. j. zmenami vzdelávacej sústavy pripomenula: „Keďže sú v 5. ročníku uvedené tri nové povinné predmety, informatika získala postavenie povinného predmetu, voliteľný predmet zostal iba materinský jazyk s prvkami národnej kultúry v 5. ročníku; ďalšie predmety, ktoré boli na tomto zozname, sú teraz krúžky, ktoré škola môže a nemusí organizovať. Teda pre piatakov nemáme viac konkurenčné predmety, rodičia sa môžu rozhodnúť pre tento voliteľný predmet; o rok toto postúpi aj do 6. ročníka, potom do 7... V priebehu štyroch rokov očakávame vyriešenie tohto predmetu a počet žiakov záujemcov by mohol byť reálnejší. Samozrejme, rodičia musia mať ochotu a vôľu svoje dieťa na slovenčinu zapísať. Teda ministerstvo v rokovaniach s nami vyšlo v ústrety. V rámci reformy slovenčina a všetkých 14 materinských jazykov v Srbsku získajú výhodnejšie postavenie.“ Stále sa ako problém ukazuje

známka zo slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry, ktorá sa nedostáva do žiadneho úradného dokladu, povedala Zolňanová a dodala: „V zákone existuje možnosť skladania tzv. ročníkovej skúšky. Teda buď sme v systéme riadne a budeme mať voliteľný predmet, známka bude v knižke, triednej knihe atď., alebo nie sme. Druhá krajnosť je krúžok, kde sú hodiny v inej škole alebo mimo školy, a kde buď máme ročníkové skúšky (ak chceme, aby žiak dostal nejaký úradný dokument), alebo máme certifikáty, ktoré vydá NRSNM; to nebude vierohodný dokument.“ Rada sa predsa uzhodla, aby VPV NRSNM certifikáty o absolvovaní hodín slovenčiny pripravil; písali sme o tom pred týždňom v riporte zo schôdze rady. V diskusii odznel i názor (a bol schválený), že ťažisko starostlivosti treba dať na slovenský jazyk v predškolských ustanovizniach. Ohľadne odvozu detí z ich škôl do iných skonštatovali, že v podstate ide o zmenšovanie získaných práv. Jeden zo záverov znel: NRSNM bude znovu žiadať od kompetentných štátnych orgánov to, čo nám vlastne aj patrí, keďže, ako povedala predsedníčka rady Anna Tomanová-Makanová: „V kapitole 23 sa decízne uvádza, že každý žiak má právo a zabezpečuje sa mu, aby zdolal svoj materinský jazyk.“ Prítomní podporili návrh, podľa ktorého sa rada bude zasadzovať o to, aby deti zostávali vo svojich školách, aby boli známkované a aby učitelia dochádzali do ich škôl.

Hlas ľudu má úradujúcu šéfredaktorku

ajúc na zreteli skutočnosť, že aktuálnej zodpovednej redaktorke Hlasu ľudu Vladimíre Dorčovej-Valtnerovej štvorročný mandát trval do 15. septembra 2017, Správna rada NVU Hlas ľudu 2. augusta 2017 na zasadnutí v elektronickej forme vypísala súbeh na voľbu zodpovedného redaktora novín Hlas ľudu na mandátne obdobie štyroch rokov. Súbeh bol uverejnený v Hlase ľudu číslo 31 z 5.

Informačno-politický týždenník

augusta 2017 na strane 40, tiež na webovej stránke ustanovizne Hlas ľudu www.hlasludu.info. Trval od 5. do 20. augusta 2017 (respektíve 21. augusta – prvý pracovný deň v týždni). Avšak, ako to konštatovala súbehová komisia, na súbeh neprišla žiadna prihláška v písomnej forme, nebola prinesená osobne do ustanovizne, ani zaslaná poštou alebo v elektronickej forme. Preto súbehová komisia navrhla,

aby čím skôr zasadala Správna rada, na ktorej sa zvolí úradujúci zodpovedný redaktor Hlasu ľudu. Členovia Správnej rady NVU Hlas ľudu zasadali 4. septembra, keď jednohlasne za úradujúcu zodpovednú redaktorku Hlasu ľudu vymenovali Vladimíru Dorčovú-Valtnerovú. V zákonnej lehote bude vypísaný ďalší súbeh. E. Š. • TÝŽDEŇ •

MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA V NOVOM SADE

Polyslav XXI na Filozofickej fakulte Elena Šranková

zúčastnilo 38 mladých jazykovedcov z Nemeca Filozofickej fakulte v No- ka, Švajčiarska, Poľska, vom Sade v dňoch 11. až Slovenska, Česka, Rus13. septembra prebiehala ka a Bulharska. Cieľom medzinárodná konferencia Po- Polyslavu bola výmena lyslav XXI. informácií medzi vedecIde o konferenciu európskych kými pracovníkmi hovoslavistov, ktorá sa tohto roku riacimi po nemecky, čo vďaka Oddeleniu slovakistiky bola inovatívna idea. Výdostala na Univerzitu v Novom skumy v rámci Polyslavu Sade. Počas uplynulých 20 rokov majú európsky charakju organizovali na početných ter v pravom zmysle slouniverzitách rôznych krajín va, lebo sa vďaka vede Európy. Slávnostné otvorenie o slovanských jazykoch bolo v kinosále Filozofickej fa- prekonávajú rozdiely kulty v pondelok 11. septembra, medzi Východnou a Zákde sa prítompadnou Euró- Časť účastníkov Polyslavu XXI v Novom Sade ným prihovorila pou. a konferenciu O tom, že ide o za- že každoročne z konferencie dza v prestížnom nemeckom otvorila prof. ujímavú konferenciu, vychádza publikácia, a tak i vydavateľstve, napriek tomu, že Ivana Živančehovorí i Z. Týrová z konferencie Polyslav XXI vyjde sídlo Polyslavu je v Česku. Každú vićová-Sekerua vysvetľuje, že sa tu zborník prác v roku 2018. Nie prácu hodnotia dvaja recenzenti šová, dekanka stretajú mladí a v po- všetky práce, ktoré budú pre- a môže sa stať, že prácu odmiettejto fakulty. Dr. sledných rokoch aj zentované na konferencii, budú nu, ak podľa vedeckých kritérií Zuzana Týrová nie až tak veľmi mladí uverejnené, lebo zborník býva nie je na dostatočne vysokej z O ddelenia slavisti. Prezentujú vedecky veľmi kvalitný. Vychá- úrovni. slovakistiky FF svoje príspevky na v Novom Sade Príhovor na otvorení: slavistické a lingvispredstavila tak Dr. Zuzana Týrová tické témy, prípadne Filozofickú faaj témy z dejín jazyka. kultu, ako i Oddelenie slovaNa tohtoročnú konferenciu kistiky FF. do Nového Sadu prišli účastAko ujasňuje Týrová, prvé níci z Maďarska, Česka, Ruska, kontakty s organizátormi tejto Poľska, Ukrajiny, Bulharska, zo konferencie nadviazali v roku Slovinska a Srbska. Zaujímavos2010, keď s kolegyňou doc. Dr. ťou je, že aj slavisti z Japonska Jasnou Uhlárikovou prvýkrát prišli prezentovať svoje témy. odišli na konferenciu do Ham- Polyslav toho času má sídlo burgu a odvtedy začali byť ver- v Prahe, napriek tomu, že prvá né polyslavistky. Od ďalšieho konferencia bola zorganizovaroku každoročne navštevovali ná v Nemecku a odvtedy býva rôzne krajiny, v ktorých sa táto každý rok v inom meste, kde sa konferencia organizovala a zú- vyučujú slovanské jazyky. Často častnili sa na nej i v Zürichu, však konferencie boli aj v neMoskve, Budapešti, Varšave. mecky hovoriacich krajinách, Ináč skupinu Polyslav založili nielen v slovanských. mladí lingvisti, ktorí sa aktívne Tohto roku sa v Novom Sade zaoberali výskumom slovan- stretlo zhruba 65 účastníkov ských jazykov roku 1997 na a rovnako toľko bolo aj prihláOddelení slavistiky Univerzity sených referátov. Dva referáty v Konstanci. V tom roku od 9. napísali spoluautori, ale preNikola do 11. októbra prebiehala prvá važne šlo o referáty, ktoré mali Petkov vedecká konferencia pod ná- jedného autora. Naša spoluzvom Polyslav. V jej práci sa besedníčka Z. Týrová uvádza,

Iný uhol reality

• TÝŽDEŇ •

37 /4768/ 16. 9. 2017

Týždeň 16. TVORIVÁ ŠKOLA ŽURNALISTIKY V BANSKEJ ŠTIAVNICI

Čaro mesta inšpirovalo fotografov Jasmina Pániková

Slávnostné otvorenie prebiehalo v priestoroch Starého zámku, kde novinárov z Poľska, Maďarska, Rakúska, Česka, Chorvátska, Kanady, Rumunska a našej krajiny privítali organizátori a primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babiaková,

ovinári, redaktori a fotografi V priestoroch Starého zámku Tvorivú školu žurnalistiky otvoril slovenských zahraničných Ján Varšo, predseda ÚSŽZ periodík majú za sebou týždennú Tvorivú školu žurnalistiky Tvorivú školu žurnalistiky ofi- povedomia, kultúrnej identity a pre redaktorov, publicistov, ediciálne otvoril Ján Varšo, predse- spolupatričnosti nielen žurnalistorov a fotografov slovenských da Úradu pre Slovákov žijúcich tov, fotografov krajanských, ale krajanských médií, ktorú predovšetkým tých, pre ktorých organizuje Úrad pre Slopíšete a ktorým vaše fotografie, vákov žijúcich v zahraslovo, obraz a zvuk je venovaný,“ ničí. V poradí 16. škola zdôraznil predseda ÚSŽZ. prebiehala v Banskej Banské mesto a jeho streŠtiavnici od 8. do 16. doveké uličky inšpirovali všetseptembra 2017 a zamekých účastníkov školy, s ktorými raná bola na fotografiu pracoval doc. h. PhDr. Marián v printových a online Pauer, odborný garant Ateliéru médiách a vizuálnu konfotografie, pedagóg v oblasti cepciu nových médií. žurnalistiky, spisovateľ, teoretik Nie náhodou si orfotografie, filmu a médií, autor ganizátori zvolili práve 34 kníh a za sebou ako kurátor Banskú Štiavnicu a tamá prípravu 267 fotografických kisto nie náhodou sa výstav, od Austrálie po Kanadu. pondelkové slávnostOdborné prednášky a dielne né otvorenie začalo s poprednými slovenskými fopráve piesňou skupiny tografmi prepojil so stretnuThe Beatles. Na toto tiami významných osobností mesto, rovnako ako aj Možnosť zdokonaliť sa vo fotografii využilo 15 účastníkov pochádzajúcich alebo pôsospomenutú skupinu, sa biacich v Banskej Štiavnici, čím viaže meno Deža Hoffmanna, riaditeľ Slovenského baníckeho v zahraničí. „Zároveň chem frekventanti získali aj poznatky svetoznámeho štiavnického múzea Jozef Labuda a spisovateľ vyjadriť očakávanie, že škola z literatúry, dejín a kultúry všefotografa, oficiálneho fotogra- a diplomat Anton Hykisch. prispeje k posilneniu národného obecne. fa skupiny Beatles, ktorý sa v tomto banskom meste narodil pred 105 rokmi. Hovoril o tom aj Ľudo Pomichal, jeden z organizátorov, ktorý zdôraznil, že sa Tvorivá škola žurnalistiky za 16 rokov organizovania po prvýkrát uskutočnila mimo Bratislavy. inister zahraničných vecí funkciou v systéme tejto svetovej zácia opiera: mier, ľudské práva „Výber miesta jej konania je a európskych záležitos- organizácie, v ktorej reprezentuje a udržateľný rozvoj.“ prepojený s obsahom a progratí Slovenskej republiky všetkých 193 členských krajín. Vo svojom otváracom premom, kľúčovou témou projek- Miroslav Lajčák v pondelok 11. Zástupca Slovenskej republi- jave na 72. zasadnutí Valného tu – fotografiou v tlačených a septembra 2017 zložil slávnostný ky získal takúto vysokú pozíciu zhromaždenia OSN v New Yorinternetových médiách, ako aj sľub a prevzal funkciu predsedu v systéme OSN vôbec po prvý ku Lajčák uviedol, že jeho viera vizuálnou koncepciou nových Valného zhromaždenia OSN. Na raz. vo víťazstvo „kompromisu nad médií. Keďže kraj pod Sitnom je tento post ho koncom mája zvoVo vystúpení bezprostredne konfliktom“ bude počas nadrodiskom Deža Hoffmanna, jedi- lili zástupcovia členských štátov po voľbe Lajčák okrem iného chádzajúceho roka z času na nečného fotografa legendárnej OSN. Mandát má na obdobie uviedol: „Ako predseda Valného čas vystavená skúškam, avšak hudobnej skupiny Beatles, jemu jedného kalendárneho roka. zhromaždenia OSN budem dbať napokon určite zvíťazí. je Ateliér fotografie symbolicky Predseda Valného zhromaždenia rovnakou mierou na všetky tri venovaný,“ povedal Pomichal. OSN je protokolárne najvyššou piliere, o ktoré sa táto organi(Zo slovenskej tlače)

Miroslav Lajčák v OSN

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

ZO SLÁVNOSTNEJ RECEPCIE K ŠTÁTNEMU SVIATKU – DŇU ÚSTAVY SR (1. SEPTEMBRU) A DŇU OZBROJENÝCH SÍL SR (22. SEPTEMBRU)

Veríme v budúcnosť tejto krajiny

Oto Filip

alší september a ďalšie, už tradičné podujatie prebiehajúce na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Novom Belehrade. Prvý septembrový deň je totiž Dňom Ústavy Slovenskej republiky. Historického dokumentu podpísaného presne pred štvrťstoročím, základného pilieru slovenskej štátnosti a významného medzníka slovenského parlamentarizmu, ktorého prijatie, vy- Hostí bolo mnoho zdvihuje prezident Andrej

naším záväzkom, aby jej príslušníci tu mali adekvátne vzdelávanie a možnosti pracovať, čiže to, aby neopúšťali svoju vlasť. Preto vytvárame priestor pre vstup slovenských investícií, ale, musím uznať, že ešte často zápasíme s neuveriteľnými problémami v niektorých

dobrovoľníkov v roku 1848 v Brezovej pod Bradlom. Plukovník Piliar prítomným ozrejmil, prečo sa 22. september oslavuje ako Deň OZ SR, podčiarkujúc, že tento dátum patrí vojakom. Vyzdvihol, že hrdosť na dejiny a vojsko vždy boli a sú základom tradícií, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou ozbrojených síl

Účastníkom prijatia sa prihovoril aj plukovník Branislav Piliar

Hostiteľka, pani veľvyslankyňa Dagmar Repčeková

Kiska, položilo základ slobodného demokratického Slovenska. Vítajúc – po odznení hymien oboch krajín – početných hostí

Poprední hostia

slávnostnej recepcie, prebiehajúcej na pôde ambasády Slovenska, štátnych, vládnych a vojenských dejateľov Srbska v čele s ministrom práce, zamestnanosti, sociálnych vecí, povereného aj bojovníckymi • TÝŽDEŇ •

otázkami Zoranom Đorđevićom a náčelníkom Generálneho štábu Vojska Srbska Ljubišom Dikovićom, zástupcov diplomatickej obce, predstaviteľov Vojvodiny a lokálnych samospráv, činiteľov slovenskej národnostnej menšiny a iných hostí veľvyslankyňa SR v Belehrade Dagmar Repčeková vyzdvihla, že Slovensko a Srbsko vždy boli dobrými priateľmi, ktorí vo svetových vojnách spoločne bojovali proti rovnakým nepriateľom a za rovnaké hodnoty. Ako povedala, svedectvom toho sú mnohé hrobky a pomníky v oboch štátoch, ktoré spoločne navštevujeme. – A keďže v Srbsku, vo Vojvodine, žije aj početná slovenská národnostná menšina, preto je

štátnych inštitúciách Srbska. Predsa veríme v budúcnosť tejto krajiny a chceme prispieť k jej úspešnému príbehu, – odkázala veľvyslankyňa. Účastníkom prijatia sa po nej prihovoril pridelenec obrany plukovník Branislav Piliar. Recepcia

Slovenskej republiky. Pripomenul, že občania vždy môžu mať oporu v profesionálnej a zodpovednej práci vojakov, ako aj to, že sa Slovensko a jeho ozbrojené sily, hoci vznikli nie tak dávno, za veľmi krátky čas stali silnou zložkou euro-

Prijatie prebiehalo aj na nádvorí ambasády

bola totiž venovaná aj nadchádzajúcemu 22. septembru – Dňu ozbrojených síl Slovenskej republiky, vyhlásenom na počesť víťazného bojového úspechu slovenských

atlantických štruktúr, ich stabilným a istým partnerom. A to znamená, uviedol na záver, že významne prispievajú ku kolektívnej bezpečnosti demokratického sveta.

37 /4768/ 16. 9. 2017

Ľudia a udalosti Zdražie mestská preprava ZASADALO ZHROMAŽDENIE MESTA NOVÝ SAD

Elena Šranková

ozornosť výborníkov na zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 8. septembra bola upriamená zvlášť na realizáciu mestského rozpočtu v prvom polroku bežného roka. O tom, ako sa rozpočet v uvedenom období uskutočnil, informovala Aleksandra Radaková, členka Mestskej rady Nového Sadu poverená financiami. V prvom polroku príjmy, spolu s prostriedkami presunutými z minulých rokov, dosiahli viac ako 11 miliárd dinárov (11 137 558 016,93). Je to 48,6 percenta z plánovaných prostriedkov na ročnej úrovni, čiže o 2,4 percenta viac než bolo plánované na obdobie január – jún 2017. Výdavky presahujú 5 miliárd (5 638 751 258,86), čo je 24,6 % z plánovaných výdavkov na celý rok a 51,8 % plánovaných výdavkov na obdobie január – jún 2017. S realizáciou nie sú spokojní najmä výborníci opozície, ktorí takýto prebytok ohodnotili ako nedostatok ideí a plánov čelných ľudí, ktorí nemajú víziu rozvoja mesta a prostriedky míňajú na platy a fungovanie komunálnych služieb.

STARÁ PAZOVA

Primátor Miloš Vučević sa zhodol s opozíciou, lebo ani sám nie je spokojný s realizáciou rozpočtu. Podľa jeho slov by sa malo lepšie a rýchlejšie robiť, najmä keď ide o kapitálové investície. Ako však vysvetlil, míňanie rozpočtových prostriedkov bude viditeľnejšie v deväťmesačnej správe, keď sa realizujú výplaty za zakončené investície, ktoré sa v prvých šiestich mesiacoch iba začali. Podľa slov primátora Mesto Nový Sad sa pustilo do početných investícií. Okrem iného prebieha výstavba budovy Záchrannej zdravotnej služby, Hudobno-baletnej školy a nasleduje i rozšírenie Sentandrejskej cesty a rovnomenného mosta, ako i zakončenie centrálnej kuchyne pre ustanovizeň Radosno detinjstvo. Príjmy sú o niečo vyššie od plánovaných a zvýšili sa predovšetkým z peňazí získaných za úpravu stavebných pozemkov. Prostriedky z daní z príjmov sú na plánovanej úrovni, kým tie z daní z prevodu absolútnych práv sa zvýšili. To podľa mienky Vučevića svedčí o ekonomickom silnení ob-

čanov a väčšom objeme predaja nehnuteľností. To, čo bude asi najviac zaujímať občanov, je nový zónovo-tarifný systém s koeficientmi a hranicami zón v mestskej a prímestskej doprave, ktorý na tomto zasadnutí schválili. Opoziční výborníci kritizovali nový systém. Podľa ich mienky nie je vypracovaný na základe potrebných štúdií a bez uvedenia základnej ceny nemožno vidieť, čo to bude znamenať pre občanov a pre GSP. Na samotnom zasadnutí nebolo totiž povedané, či sa zvýši cena prepravy. Iba to, že sa týmto znížili koeficienty, na základe ktorých sa vyratujú ceny lístkov pre prímestské osídlenia, čiže pre

druhú, tretiu, štvrtú a piatu zónu. Ako však vyhlásil primátor, cena mestského lístka sa zvýši z terajších 55 na 60 alebo 65 dinárov. Nový zónovo-tarifný systém zníži rozdiel v cene lístka, keď ide o mesto a prímestské osídlenia. Ceny žiackych mesačných lístkov, ostatných zvýhodnených lístkov a lístkov v prímestskej preprave zostanú rovnaké ako doteraz. Treba však povedať, že aj pre tých, čo prichádzajú z okolitých dedín, preprava vlastne zdražie, lebo väčšina cestujúcich používa aj mestské autobusy. Očakáva sa, že sa nové ceny začnú uplatňovať od 1. novembra. Okrem tohto na zasadnutí ZM Nový Sad pozornosť venovali niekoľkým plánom podrobnej regulácie. Podporili rozhodnutie Správnej rady PU Radosno detinjstvo o zmene statusu a názvu. Jednohlasne schválili finančnú podporu štipendijnému fondu pre nadaných študentov a mladých vedeckých pracovníkov a umelcov Univerzity v Novom Sade. Analyzovali i správy o realizácii investičných aktivít verejných komunálnych podnikov v meste v prvom polroku, ako aj spôsob rozvrhnutia vlaňajšieho zisku mestských komunálnych podnikov.

Republiky Srbskej a zo Srbska. Podľa slov Božića práve prítomnosť týchto členov Ekonomickej régie pridá tomuto hospodárskemu podujatiu ešte väčší význam z hľadiska prilákania nových investorov. Sprievodnými podujatiami veľtrZatiaľ je na veľtrh prihlásených hu budú početokolo 150 vystavovateľov a spoluné prezentácie, vystavovateľov, tak z našej krajiny, stretnutia podniako aj zo zahraničia, a to v rámci kateľov, odborné výstavných programov v oblasti prednášky, veľtrh spracovania dreva, chemického zamestnávania… priemyslu, IT zariadení, mechaniNa podpísaní zácie, poľnohospodárstva, turizdohody o spolumu, pohostinstva… Ako uviedol Dohodu podpísali Milan Beara (zľava) práci v spoločnej M Beara: „Usporadúvanie veľtrhu a Đorđe Božić; vpravo sedí Suzana Ilićová organizácii veľtrhu hospodárstva je veľmi dôležitou sa zúčastnili Suzaudalosťou pre Staropazovskú obec hospodárskom veľtrhu v Novej Pa- na Ilićová, náčelníčka obecného a naším prvoradým cieľom je, aby zove pripoja aj členovia Ekonomic- oddelenia pre hospodárstvo, a si zamestnanie našlo čím viac ľudí, kej régie z povodia rieky Sávy, ktorú členovia organizačného tímu 11. na čom každodenne pracujeme.“ tvorí spolu 17 komôr zo Slovinska, Regionálneho veľtrhu hospodárstva Tohto roku sa vystavovateľom na Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, v Novej Pazove.

Podpísali dohodu o spoločnej organizácii veľtrhu Anna Lešťanová

ohtoročný 11. Regionálny veľtrh hospodárstva sa uskutoční 5. a 6. októbra v komplexe športovo-rekreačných bazénov v Novej Pazove. Dohodu a spolupráci a spoločnej organizácii veľtrhu v stredu 6. septembra v budove ZO Stará Pazova podpísali Đorđe Božić, úradujúci riaditeľ Hospodárskej komory Srbska – Regionálnej hospodárskej komory Sriemskeho správneho obvodu, a Milan Beara, zástupca predsedu Obce Stará Pazova.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PREBIEHA ZBER ÚRODY V KULPÍNSKOM CHOTÁRI

Veľmi zlý rok pre poľnohospodárov Katarína Gažová

a jar, keď poľnohospodári sadili poľnohospodárske kultúry, iste ani netušili, aká bude úroda. Nevýhodné klimatické podmienky, v prvom rade tropické teploty a málo dažďov, zanechali veľké následky na poľnohospodárskych porastoch. V kulpínskom chotári sa pestuje prevažne sója, kukurica, priemyselná paprika a cukrová repa. Ako nám vysvetlil predseda Klubu poľnohospodárov Milan Popovicki, v jeseň bolo málo plôch obsiatych pšenicou, takže tá tohto roku mala dobrú cenu. Je známe, že sa poľnohospodári poučení skúsenosťami z minulých rokov, keď pšenica bola lacná, často vzdávajú pestovania tejto kultúry. „Mnohí naši sedliaci sa orientovali na pestovanie sóje. Vlani sója dala veľmi dobré výnosy a mala dobrú cenu. Žiaľ, tohto roku je situácia priam katastrofálna. Z jedného jutra ľudia nakosili od takých 200 do zriedkavých 1 000 kg. Ukázalo sa, že na rozdiel od vlaňajšieho roku

lepšie urodili neskoršie odrody, ako roku sotva budú mať nadostač Belga a Rubin, kým tie včasné urodili úrody, ktorá by uhradila všetky veľmi málo. Slnko ich takmer spálilo trovy. To je veľmi smutná realita. a zrná sú maličké, nevyvinuté, veľmi Vždy radím našim ľuďom, aby svoje zlej kvality. K tomu pri kosení takejto plochy rozdelili na tri časti a sadili tri sóje sa do vlečiek naberá veľa odpadu, ako sójové struky, zem a podobne. Na jednej ploche časť sóje dozrela na kosenie a druhá časť zostala zelená. Ľudia nevedia, čo robiť, či kosiť alebo čakať, aby tá zelená dozrela, pričom tie zrelé zrnká pukajú a zostávajú na zemi. Potom pri odovzdávaní je sója dosť vlhká a obsahuje veľa nečistoty. Preto poľnohospodári v hľadaní najlepšieho riešenia odvážajú úrodu domov, a tam ju dosúšajú Mnohí sóju dosúšajú doma pod šopou a previevajú, aby získali aspoň trochu lepšiu kvalitu.“ O tom, aký bol zárobok a či sa kultúry napríklad sóju, kukuricu a vôbec dalo zarobiť z tohtoročnej cukrovú repu. Tak sa zabezpečia, že úrody sóje Milan Popovicki povedal: niektorá z kultúr dá lepšie výnosy. „Väčšina našich poľnohospodárov Tohto roku sója a kukurica sú slabé, sa spolieha na tzv. agrorok, čo zna- ale cukrová repa je v dobrom stave, mená, že si zoberú osivo, hnojivo a takže bude dobrá úroda.“ ochranné prostriedky bez toho, aby Zmienili sme sa aj o pestovaza ne hneď zaplatili. Nakoniec sa to teľoch priemyselnej papriky. Povšetko sčíta a odčíta z úrody. Tohto povicki hovorí, že tento rok bol

mimoriadne neprajný aj pre papriku. Výnosy sú veľmi slabé, takže namiesto jedného vagóna z jutra najčastejšie naoberajú iba 2,5 tony. A pracovná sila je drahá. Čo robiť v situácii, keď sója prinesie až o 90 percent menšiu úrodu od očakávanej a keď sa pri kukurici očakávajú o 60 percent nižšie výnosy? „Som toho názoru, že by štát poľnohospodárom mal v takejto situácii pomôcť subvenciami a tým, ktorí si poistili svoje kultúry, by sa malo vrátiť 40 percent poistnej sumy, a nie iba 20 percent, čo je naozaj málo. Preto poľnohospodári nechcú poistiť svoje kultúry, lebo je ten návrat prostriedkov z poistenia malý. To, čo teraz štát sľubuje, že poľnohospodárom zníži poplatky za zavlažovanie a odvodňovanie je veľmi malá pomoc.“

PREZENTÁCIA ROZVOJOVÉHO FONDU VOJVODINY V PETROVCI

Úverovanie poľnohospodárstva Jaroslav Čiep

posledných rokoch predstavitelia pokrajinských orgánov pravidelne predstavujú svoje programy podpory poľnohospodárov a podnikateľov v jednotlivých prostrediach. Tak sa v stredu 6. septembra vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec uskutočnila prezentácia Rozvojového fondu AP Vojvodiny. Novinky tohto fondu, ktorý je vlastne spoločnosťou s ručením obmedzeným, prezentovali predstavitelia úseku pre úvery Jelena Trenkićová a Tomislav Sikirić. Hostí z Nového Sadu a záujemcov z Petrovca a okolia privítal predseda Zhromaždenia obce Ján Šuľan. Témou prezentácie boli nové súbehy Rozvojového fondu AP Vojvodiny • ĽUDIA A UDALOSTI •

84 mesiacov, potom súbeh na dlhodobé úvery na trvalé obratové prostriedky s lehotou splatnosti 48 mesiacov a súbeh na krátkodobé úvery na obratové prostriedky na 12 mesiacov s možnosťou aplikovať na prostriedky trikrát za sebou v období 36 mesiacov. Pre registrované poľnohospodárske domácnosti V Petrovci dve desiatky záujemcov sú aktuálne tiež tri súbehy. o úverovanie poľnohospodárskej výroby Prvý je súbeh na dlhodobé a podnikania z Rozvojového fondu úvery pre poľnohospodárpre právnické osoby, podnikateľov stvo s lehotou splatnosti 60 mesiaa registrované poľnohospodárske cov, druhý je súbeh na dlhodobé domácnosti. úvery na kúpu poľnohospodárskej Pre právnické osoby a podni- pôdy s lehotou splatnosti 72 mesiakateľov sú zverejnené tri súbehy: cov a tretí je súbeh na krátkodobé súbeh na dlhodobé úvery na in- úvery na obratové prostriedky v vestičné vklady s lehotou splatnosti poľnohospodárstve na 9 mesiacov

a s možnosťou štyrikrát za sebou aplikovať na prostriedky v období 36 mesiacov. Všetky aktuálne súbehy sú sprístupnené na internetovej stránke www.rfapr.rs. Tam sú presne uvedené všetky podmienky súbehu a potrebná dokumentácia. Súbehy sú otvorené do vyčerpania prostriedkov plánovaných na ich realizáciu a nie sú časovo limitované. Fond bude úverové požiadavky hodnotiť podľa spĺňania podmienok a podľa možnosti vracania úverov. Ponúkajú sa úvery s dvoj či trojpercentnými úrokmi na ročnej úrovni, neraz aj s ročným alebo aj viacročným posunom prvej splátky. Vyžaduje sa buď garancia banky, alebo hypotéka. Konečné rozhodnutie o schválení úverov z Rozvojového fondu APV vynesie jeho Dozorná rada.

37 /4768/ 16. 9. 2017

Ľudia a udalosti

Obrázky z Liptova

Aj rušeň rušá do prírody

Už len sám pohľad na Liptov oblažuje dušu

Juraj Bartoš

ič, ale zhola nič nie je lepšie na unavenú myseľ než unavené údy z prechádzky po čarokrásnych kopcoch a rázovitých slovenských dedinkách. Na sklonku júna ma slovenskí priatelia Dušan a Ján zobrali so sebou na nezabudnuteľné rande s vôňami tráv a farbami kvetín dych vyrážajúceho Liptova. Je z toho hŕba materi-

Netrhajte, kochajte sa...

álu zo stretnutia s vodnou nádržou Liptovská Mara, Starhradom čiže ruinami Liptovského hradu, so zákutiami de dinky Bešeňová, s evanjelickým dreveným kostolom v dedinke Svätý kríž, preneseným z Paludze Pohľad na Liptovskú Maru v úzadí s Jankom pred jej potope- (zľava) a Dušanom v popredí ním... A na desiatky snímok očarujúcich kvetín. púšťam na slobodu niekoľko Kým reportáž čaká na múzu, záberov. S radosťou.

ŠÍD

Zasadalo Zhromaždenie obce Stanislav Stupavský

stredným bodom zasadnutia Zhromaždenia obce Šíd v piatok 8. septembra bola správa o realizácii obecného rozpočtu v období od 1. januára do 30. júna 2017, ktorú výborníci jednohlasne schválili. Niekoľko nasledujúcich bodov sa vzťahovalo na zlaďovanie obecných predpisov so zákonmi. Bod, schválením ktorého sú vytvorené podmienky na zverejnenie volieb v miestnych spoločenstvách, bol jeden z najzaujímavejších, ale v podstate nepriniesol veľa toho nového. V Obci Šíd aj do budúcna bude 19 miestnych spoločenstiev a v meste Šíd, ktoré

www.hl.rs

počíta viac ako 16 000 obyvateľov naďalej bude fungovať iba jedno miestne spoločenstvo, rovnako ako aj doteraz. Na základe schváleného rozhodnutia predseda Zhromaždenia obce Šíd môže teraz zverejniť voľby. Najzaujímavejšia rozprava sa viedla pod bodom rôzne, keď sa výborníci detailne spoznali s iniciatívou a rozhodnutím, aby sa v šídskych základných školách do riadneho programu práce zapojili aj deti migrantov. Rodičia šídskych žiakov sú však proti takej praxi a sú dokonca odhodlaní spôsobiť lokálnej samospráve problémy, ak povolí, aby sa rozhodnutie o zaradení detí migrantov do šídskych škôl realizovalo.

Informačno-politický týždenník

KOREKCIA PROJEKTU KRUHOVÉHO OBJAZDU V STAREJ PAZOVE. Rekonštrukcia štátnej cesty II A číslo 127 na trase Stará Pazova – Staré Bánovce, ako sme už písali, je rozdelená do deviatich fáz. V auguste začaté práce na realizácii druhej fázy, presnejšie na výstavbe kruhového objazdu na križovatke ulíc Vuka Karadžića a Podunajského partizánskeho oddielu v Starej Pazove sú toho času dočasne zastavené. Dôvod je ten, že sa robí korekcia projektu, aby sa vyšlo v ústrety občanom, ktorí protestovali, lebo by nová cesta s kruhovým objazdom bola pre nich príliš nebezpečná a nachádzala by sa veľmi blízko ich domov. Po rozhovoroch s čelnými ľuďmi v obci sa dopracovali k dohode, aby sa kruhový objazd v súlade s predpismi zmenšil a po tejto korekcii s prácami sa bude v blízkej budúcnosti pokračovať. A. Lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLÁVNOSŤ V CIRKEVNOM ZBORE V HAJDUŠICI

Posvätili nový Dom smútku Vladimír Hudec

nedeľu 10. septembra v Hajdušici bolo slávnostnejšie než obvykle. Dôvody na to boli aspoň dva: pripomínanie si jubilea 500 rokov reformácie a ukončenie ďalšieho projektu v tomto malom zbore – výstavby Domu smútku. Svojou prítomnosťou Hajdušičanov v tejto slávnostnej chvíli poctili dôstojný pán Samuel Vrbovský, biskup SEAVC v Srbsku, velební páni farári Ján Cicka z Padiny, Vladimír Lovás z Aradáča, Martin Bajza z cirkevného zboru Kovačica II, Slađan Daniel Srdić,

Moderný objekt Domu smútku umožní dôstojnú rozlúčku so zosnulými

Slávnostný čin posviacky vykonal biskup SEAVC Samuel Vrbovský

farár v Jánošíku a administrátor hajdušického cirkevného zboru, ktorí prišli spolu s delegáciami tamojších cirkevných zborov, tiež študent teológie Miroslav Poničan z Kysáča, ako aj delegácie cirkevných zborov z Vojlovice a Zreňanina. Na slávnosti sa zúčastnili aj podpredseda Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Juraj Červenák, predseda hajdušického MS Branislav Stojčevski, riaditeľ hajdušickej základnej školy Miroslav Maričić, ako aj početní občania. Všetci spolu si na slávnostných službách Božích pripomenuli 500 rokov reformácie. Liturgovali všetci prítomní kňazi a z kazateľnice sa primeranou kázňou prihovoril farár padinský Ján Cicka. Zaspieval mladší cirkevný spevokol Jas z Jánošíka. Prítomní mali príležitosť pozrieť si aj výstavu venovanú významnému jubileu reformácie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Zaspieval zmiešaný hajdušicko-jánošícky cirkevný spevokol

Po bohoslužbách v kostolnej záhrade zasadili strom reformácie. Potom sa toto slávnostné zhromaždenie presunulo na hajdušický cintorín, kde biskup Samuel Vrbovský vykonal posviacku nového Domu smútku. Primeranú pesničku zaspieval pre túto príležitosť hajdušicko-jánošícky spevokol.

Prítomným sa prihovoril aj podpredseda NRSNM Juraj Červenák, ktorý zdôraznil význam cirkvi v zachovávaní identity Slovákov na týchto priestranstvách. Dozorca hajdušického cirkevného zboru Miroslav Hraško poinformoval prítomných o priebehu realizácie tohto – pre Hajduši-

V kostolnej záhrade zasadili strom reformácie

čanov –významného projektu. I keď sa s prípravami začalo omnoho skôr, konkrétne práce, čiže kopanie základov, začali 13. septembra 2013 a trvali 4 roky. Celková investícia stála bezmála 50-tisíc eur. Významne prispela aj Obec Plandište, ktorá poskytla 1,5 milióna dinárov. Z rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny prostredníctvom biskupského úradu zbor na tieto účely dostal 650-tisíc dinárov. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny zabezpečila prostriedky na kúpu pozemku, na ktorom je Dom smútku vystavaný. K výstavbe významne prispeli aj sami občania vlastnou prácou. Kopaním a betónovaním základov a vykonávaním iných menších prác odpracovali 1 300 pracovných hodín, čiže 187 dní, ktorých hodnota dosahuje bezmála 2 milióny dinárov.

37 /4768/ 16. 9. 2017

Ľudia a udalosti ČLENKY ASOCIÁCIE SLOVENSKÝCH SPOLKOV ŽIEN NA VÝLETE V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH

Oduševnila ich jesenná krása viníc Anna Lešťanová

rvú zastávku na ceste do Slankamenských Vinohradov členky spolkov a združení žien z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Silbaša, Hložian, Kovačice, Padiny a Vojlovice mali v Starej Pazove. V miestnostiach Klubu VHV ich privítali členky Združenia pazovských žien programovej formy pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Po raňajkách, kde podávali čerstvo smažené lepníky, niekoľko

Vo vinici u Pecníkovcov

Počas celého dňa vládla dobrá nálada

Pri prvej zastávke v Starej Pazove (Foto: autorka)

16. – 22 . 9. 2017

POČASIE

každý rok a podľa slov desiatok žien sa vydalo Viery Miškovicovej, na dlho očakávaný výlet predsedníčky ASSŽ, do Starého Slankamenu doteraz na výlety choa Slankamenských Vinodili hlavne na Slovenhradov. V okolí St. Slankasko. Na tento výlet do menu navštívili tamojšie Slankamenských Vinopamätihodnosti, kým hradov a na hroznovú v populárnych Brehách oberačku sa ženy vraj Prechádzka krásnou prírodou iste ženy boli v kostole a na mimoriadne tešili. Hos- všetkým dobre padla tzv. Podrume, kde pôsotiteľkami tohto pekbí škola, spolok, miestna ného podujatia boli členky zo do aktívnej činnosti v ASSŽ. kancelária. V dobrej nálaNa výročnom zhromaždení AsoZdruženia pazovských žien, de za priaznivého počasia ktoré aj tentoraz dokázali, že ciácie slovenských spolkov žien, sa vybrali aj na prechádzsú nielen veľmi aktívne v asoci- ktoré sa v marci konalo v Starej ku k Dunaju. V kostole v Slankamenských Vinohradoch sa ácii, ale aj dobré organizátorky Pazove, naplánovali si výlet do Druhá časť výletu sa prihovorila Anna Dingová takýchto podujatí. Návšteva Sriemu. Túto úspešnú akciu s eduuskutočnila v domácnosti Pecníkovcov, kde okrem boha- častniť sa aj na hroznovej oberačke. bude určite podnetne pôsobiť aj kačnou náplňou členky asociácie Asociácia slovenských spolkov na Spolok žien Anna v Slankamen- realizovali v sobotu 9. septembra. tého stolovania v prírode, spevu, Foto: V. Miškovicová žien edukačné výlety organizuje ských Vinohradoch, aby sa zapojil hudby a tanca mali možnosť zú-

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

30˚ | 11˚

26˚ | 14˚

20˚| 14˚

16˚ | 11˚

19˚ | 10˚

17˚ | 10˚

18˚ | 9˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ODZNELA 10. JUBILEJNÁ ARADÁČSKA OBERAČKA

Radosť zo zrodu nového vína Vladimír Hudec

pripravili bohatú ponuku slaných a sladkých pochúťok, a k tomu, j Aradáčania, rovnako ako pravdaže, vlaňajšie víno a tohtopoľnohospodári v celej kra- ročné hrozno. Niekoľko stovák jine, počas celého leta netr- metrov ďalej jeden vedľa druhého pezlivo očakávali dážď. Nedočkali sa nachádzajú vinohrady rodín sa ho vtedy, keď bolo treba, avšak Labátovej a Števkovej, ktoré tiež hrozilo, že bude pršať práve vtedy, uhostili oberačov. Znovu klobáskeď to bolo najmenej potrebné, ka, slaninka, rožky, koláče, hrozno, v sobotu 9. septembra, keď si víno... a dobrá nálada, o ktorú sa tamojší vinohradníci naplánovali postaral orchester Jána Zvaru tradičnú, tohto roku 10. hrozno- Mocu na jednej strane, padinskí vú oberačku. „Keď už nepršalo hudobníci na druhej a chýrečné celý rok, nemuselo by ani teraz,“ meškárky na tretej strane. Tí starší skomentoval ktosi. Je pravda, že spievali ostošesť, niektorí obzerali vo chvíli, keď sa formoval zástup vinohrady, ochutnávali hrozno a víno, tretí trávili chvíle v nezáväznom rozhovore, avšak mladí oberači neboli veľmi naladení do tanca. Akoby sa nudili. Zástup potom pokračoval ďalej smerom do dediny, kde ich pozdravili spoluobčania, ktorých na ulicu vylákala hudba a spev. Ich konečný cieľ bol na druhom konci chotára, vo vinohrade rodiny Godovej, v ktorom sa oberači dali do práce a za krátZdenko Goda so sestrou Magdou Labátovou a s jej dcérou Renatou odniesli hrozno na voz a na ky čas naoberali chvíľku sa pristavili pred naším objektívom slušné množstvo

oberačov, a potom aj počas prechádzky vinohradmi začalo popŕchať, ale našťastie na tom sa to aj skončilo a dokonca sa vyjasnilo. Tak ako aj v predchádzajúcich rokoch toto vinohradnícke hodovanie sa začalo raňajkami v „dome“ majiteľa vinohradu, ktorým pre túto príležitosť boli miestnosti združenia Harmónia. Odtiaľ sa zástup krojovaných domácich oberačov s hosťami z Padiny na záprahoch a traktorových vlečkách vybral aradáčskymi ulicami na prechádzku vinohradmi. Najprv sa pristavili vo vinohradoch rodín Ábelovskej a Jánošíkovej. Tu na nich už čakali hostitelia, ktorí • ĽUDIA A UDALOSTI •

„Sladké je, bude z neho chutné víno,“ konštatoval predseda spolku vinohradníkov Paľo Labát ml.

hrozna, ktoré je, ako nám povedal predseda spolku vinohradníkov Paľo Labát ml., kvalitné, aj keď vinič tiež postihlo dlhotrvajúce sucho a tropické páľavy, ale predsa nie až tak veľmi ako ostatné kultúry. – Na vinici sa neodzrkadlil iba nedostatok letnej vlahy, ale aj tej zimnej. Úroda je teda trochu menšia, než sme očakávali. Tropické páľavy zapríčinili aj urýchlené zrenie hrozna, takže sa oberačka začala asi dva týždne skôr ako obvykle. Napriek všetkému hroz- Na oberačov vo vinohradoch čakali rôzne no je vskutku kvalitné slané a sladké pochúťky

Bez meškárok by to, pravdaže, nešlo

a veľmi sladké, takže bude z neho chutné víno. Po vykonanej práci zástup rozospievaných oberačov sa vybral domov, kde naoberané hrozno dievčence gniavili tak, ako sa to robilo kedysi: šliapaním bosými nohami, a tým vykonali prvý krok k novému vínu. Radosť z dobrej úrody a začiatku zrodu nového vína Aradáčania oslávili aj celovečerným folklórnym koncertom domácich ochotníkov a hostí z DK Michala Babinku z Padiny a folklórnej pobočky MOMS Biele Blato, a potom aj ľudovou veselicou pri hudbe aradáčskej skupiny Dúha. 37 /4768/ 16. 9. 2017

Ľudia a udalosti S DR. STOMATOLÓGIE MARÍNOU FRANCISTYOVOU

Treba vedieť, ako na to! Elena Šranková

a stretnutí slovenskej študujúcej mládeže počas Slovenských národných slávností sa peňažná odmena Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny dostala do rúk dvom najúspešnejším študentom. Jednou z nich bola Dr. Marína Francistyová, ktorá vyštudovala stomatológiu s priemernou známkou 9,8. Kysáčania ju lepšie budú poznať podľa dievčenského priezviska Gašparovićová.

Marína Francistyová

Okrem toho, že ste úspešne ukončili štúdium, zmenili ste aj priezvisko? – Áno, vlaňajší rok bol pre mňa pekný a úspešný nielen na poli vedy, ale aj na poli lásky. Vydala som sa mesiac po diplomovke. Ako ste sa rozhodli pre stomatológiu? – Po ukončení strednej zdravotníckej školy farmaceutického odboru v Novom Sade zapísala som sa na súkromnú fakultu v Pančeve. Bola to správna voľba a spokojná som s vedomosťami a s tým, čo som na fakulte získala. Po skončení štúdia v septembri 2016 absolvovala som záväznú polročnú stáž v Petrovci, kde mi dokorán otvorili dvere. Zvlášť stomatologická ordinácia Dr. Vujačića a ordinácia v Dome zdravia v Petrovci, kde som spolupracovala s doktorkami Stanislavou Bodić a Valerijou Oličkov-Berta. Zložila som už i štátne skúšky v Belehrade

www.hl.rs

a teraz si hľadám zamestnanie. Mali ste náročnú tému diplomovej práce. K tomu bola ohodnotená desiatkou. Čo ste skúmali? – Témou mojej diplomovej práce boli Mukogigiválne anomálie. Zvolila som si to preto, že sú tieto anomálie veľký a častý problém v humánnej populácii. Spôsobujú ochorenie podpornej aparatúry zuba, čo za dôsledok má najprv paradentózu, ktorá ako konečný následok má stratu zubov. Rozo- V stomatologickej ordinácii berala som spôsoby chirurgických metód liečenia týchto defektov a však chcela robiť súkromne, potrebuzavrela, že chirurgickými metó- né je veľa prostriedkov, a tak váham, dami sa dosahujú dobré výsled- či ísť do súkromných vôd alebo ky v liečení tejto frekventovanej zostať v ambulancii v Petrovci, kde anomálie. Napriek tomu sa však som volontérkou. Uvažujete možno aj o odchode pre sociálno-ekonomické faktory na našom území táto liečba ešte za hranice? stále veľmi málo používa, čo za následok má štrbavosť (alebo bezzubosť) populácie. Počas štúdia v Pančeve ste tam bývali? – Mala som šťastie, že som si ubytovanie našla u tety Evky a Janka Marekovcov vo Vojlovici, ktorí ma spolu s celou rodinou veľmi podporovali a ktorým budem vždy povďačná za všetko, čo pre mňa urobili. I keď nie sú mojimi príbuznými, vynaložili veľké úsilie, aby som mohla úspešne vyštudovať. Poďakovať sa musím i Národnostnej rade, že si všimla a ocenila i nás, čo sme tu študovali a zostávame tu. Ako sa vám darí v hľadaní zamestnania? – Zdá sa mi, že to bude ťažšie, lebo si myslím, že v Srbsku prebieha reforma S manželom Vladimírom v oblasti stomatológie. Štát znižuje počet zamestnaných – Odchod do zahraničia nie je v štátnych zubárskych ordináciách. V zahraničí viac nejestvuje štátna vylúčený, lebo sú tam okrem vyšstomatológia, ale všetko fungu- ších platov aj pracovné podmienky je prostredníctvom súkromného na vyššej úrovni. Avšak manžel úseku. Podľa mňa sa to ukázalo ako Vladimír sa ako budúci doktor dobré. Myslím si, že to prichádza aj matematiky tu dobre uplatnil k nám, a teraz je také prechodné ob- a nechcem mu to prekaziť. Keďže dobie, keď sa štátna prax udržiava moje zamestnanie nie je teda pálna minime, nuž mladých v tomto čivou existenčnou otázkou, ešte odbore nezamestnávajú. Keby som zostaneme tu.

Informačno-politický týždenník

V stomatológii sú dôležité preventívne prehliadky. Ako je to u nás? – U nás o prevencii môžeme hovoriť len v prípade žiakov do tej tretej, štvrtej triedy základnej školy, lebo tie deti ešte možno prilákať. Napríklad v Petrovci ich spolu s učiteľkami pozývame na prehliadky a vedieme o tom evidenciu, ale zákonom to vôbec nie je regulované. Potom sú už deti odkázané na seba a rodičov a nemožno ich nanútiť, aby si kontrolovali zuby. Preto neraz prichádzajú pacienti so závažnými bolesťami a chorobami. Máte a stačíte možno aj na nejaké iné aktivity? – Som predsedníčkou združenia Oáza zdravia, založeného v roku 2015. Prevažne sa venujeme medicíne a ekológii, lebo som toho názoru, že ľudia nie sú o tom dostatočne edukovaní. Nateraz sme realizovali projekt Elekroenvironment, ktorý sa týkal elektronického odpadu a projekt Kompostuj, nevyhadzuj!, týkajúci sa biologického odpadu. Pripravujeme tretí projekt Ochraňuj svoj ekosystém. Prostriedky sme získali predovšetkým z Mesta Nový Sad. Pokračovať budeme aj s edukáciou z oblasti zdravotníctva o frekventovaných chorobách, a to nielen v rámci stomatológie. Foto: z albumu M. Francistyovej • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Odmenená celá rodina Anna Lešťanová

osledného augustového dňa staropazovská lokálna samospráva organizovala slávnosť, na ktorej odovzdali uznania najúspešnejším žiakom základných a stredných škôl z územia obce,

Nádejný karatista David Simendić (zľava)

ich mentorom, najúspešnejším osvetovým pracovníkom, resp. zamestnancom predškolských ustanovizní. Na tejto tradičnej

slávnosti po prvý raz bola odme- nej súťaži a účasť na nená aj jedna celá rodina. republikovej súťaži), Medzi 250 najúspešnejšími žiak- v prednese krásneho mi odmenu dostali aj súrodenci slova (1. miesto na David a Andrej Simendićovci, kým pokrajinskej súťaži ich rodičom – osvetovým pracov- a účasť na republiníkom – Libuške a Sinišovi udelili kovej súťaži), v obuznania v kategórii úspešných lasti športu – karate mentorov. Manželia Simendićovci (2. miesto v Srbsku) sú kolegovia profesori zemepisu a v oblasti výtvarnej a tentoraz sa Sinišovi, zamestnan- kultúry (1. miesto covi pazovskej ZŠ Simeona Aranjic- na medzinárodnej kého dostalo uznanie za úspechy súťaži). Rodina Simendićová s uznaniami v oblasti zemepisu a ekológie za úspechy v oblasti športu – ka(za účasť žiakov na republirate (1. miesto v Srbsku). kovej súťaži), kým Libuške, Ako hovoria naši spolubeosvetovej pracovníčke v ZŠ hrsedníci, pre najmladších členov dinu Janka Čmelíka odovzdali rodiny tieto uznania sú „veľkým uznanie z ekológie (za účasť motívom pokračovať ďalej“. Iste žiakov na republikovej súťaži sa pousilujú, aby boli ešte úspeša ekologickej olympiáde). Ináč, nejší, lebo je to pekný pocit, keď si pre profesora Simendića je niekto všíma vašu prácu a za dototo druhé uznanie získané siahnuté výsledky vás primerane od staropazovskej lokálnej odmení. Libuška a Siniša Simensamosprávy. dićovci na spomínanej slávnosti Na tejto tradičnej slávnospocítili vraj viacnásobnú hrdosť, ti v Starej Pazove sa Andrej že nezlyhali ani ako rodičia, ani Simendić, žiak 7. ročníka ZŠ Siniša Simendić dostal uznanie ako osvetoví pracovníci, dokonca hrdinu Janka Čmelíka, tohto ako úspešný mentor ani ako manželská dvojica, ktorá roku zúčastnil už štvrtýkrát, čo znamená, že už štyri razy bol medzi Mladší David Simendić, žiak 2. si navzájom pomáha nielen vo odmenenými. Tentoraz odmenu ročníka pazovskej slovenskej školy, výchove a vzdelávaní vlastných dostal za úspechy dosiahnuté v ob- smelo kráča stopami svojho staršie- detí, ale aj početných generácií lasti ekológie (1. miesto na oblast- ho brata. Jemu sa dostalo uznanie žiakov.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

j tunajšie vrabce čvirikajú o hrdinskom skutku pána ministra, ktorý nikdy nebol vojakom, ale lomcuje ním túžba odveká vojakom byť. Ako len zarezonoval jeho nedávny neoblomne pevný nápad, že totižto kasárne a vôbec vojenské objekty (VO) treba ovešať fotografiami nášho terajšieho pána prezidenta. Ktorému p. prezidentovi je celá záležitosť strašne nepríjemná; natoľko rázne oponuje predostretému návrhu, že nikoho neprekvapí, keď nakoniec s ním bude súhlasiť. V tomto kontexte sa strhla prudká polemika o opodstatnenosti spomenutého hrdinského • ĽUDIA A UDALOSTI •

skutku alias návrhu. Jeho (návrhoví) zástancovia svätosväte tvrdia, že v kasárňach a iných VO pred rokmi visel niekdajší prezident Boris Tadić. Teda jeho podobizeň. Lenže to vôbec nie je pravda! Ten by veru svoje fotky nedal nikomu ani za ten celý svet! Vari by len neobdivoval cudzie?! BT je/bol nadšený vlastnou tvárou aspoň toľko, koľko je/bol/bude pán minister Ivica Dačić oduševnený vlastným vokálno-speváckym talentom. Hviezdou sa stal po tom, čo pred rokmi nadšene zaspieval svoju obľúbenú pesničku Miljacka. Naposledy je hitom jeho vlastná skladba

Vojdem/e-nevojdem/e. Zanôtil ju pred tévé kamerami s jemu vlastným šarmom toť pred asi desiatimi dňami na Blede v Slovinsku počas Strategického fóra. Naozaj nie je fór! Refrén znie asi takto: Alebo vstúpime do EÚ, alebo sa k EÚ pridružíme, alebo sa ona k nám! Že do EÚ vstúpime prv než sa rozpadne, veľmi sa nádejám! Bomba, vážení! Skutočný mega hit, vravím vám! U nás, presviedčame sa o tom deň čo deň (mnohí to pociťujú dokonca na vlastnom chrbte a hlave) sú ľudské slobody – o neľudských nehovoriac – na vysokej úrovni. Môžete – len ak

máte na to... čo treba – slobodne zmeniť, povedzme, pohlavie. Alebo trebárs názov (a ruka v ruke s ním aj profil) média. V tomto nadovšetko slobodnom duchu 11. septembra 2017 prestala vysielať televízia B92. Od pondelka milovníci jej programov ich môžu sledovať na TV O2. Na okysličenej tévé, ktorá, taká nasýtená kyslíkom, hneď na štarte zostala bez Ukazováka. Ako pred troma rokmi bez rovnako obľúbeného kriticky zameraného vysielania Dojem týždňa. Nuž teda, vážení, pozor na ukazováky! Na jazyky tobôž! Bumbumbum!

37 /4768/ 16. 9. 2017

Ľudia a udalosti VO SVETE FOTOGRAFIÍ BORIVOJA-BORU MIROSAVLJEVIĆA

Život je večnou témou Oto Filip

e jednou z najzaujímavejších i najtvorivejších postáv juhoslovanskej a vojvodinskej fotografie v druhej polovici dvadsiateho a na začiatku tohto storočia. Majster juhoslovanskej fotografie Bora Mirosavljević sa narodil 25. júla 1937 v Starom Futogu, ako sám hovorí, v cárstve kapusty a zemiakov, kde prvýkrát vdýchol pridunajský vzduch, uzrel svetlo sveta a ocitol sa zoči-voči životu a skúškam, trvajúcim až potiaľ, kým sa mu viečka nezavrú na konci životného príbehu. A tých výziev bolo až-až. A stále ich je, keďže ho i dnes sotva možno vidieť bez fotoaparátu. Prvé Vyššie zmiešané gymnázium ukončil v Novom Sade, aby sa po maturite venoval novinárstvu a súbežne študoval na Filozofickej fakulte v pokrajinskej metropole. Diplomy ale získal na Vyššej škole pre organizáciu práce a na Ekonomickej fakulte v Subotici. Keď ide o osobnosť, ktorá z osemdesiatich rokov života viac než tri štvrtiny strávila v novinárstve, ťažko vlastne vedieť, skadiaľ začať. Mal osemnásť rokov, keď sa stal novinárom v Dnevniku, o štyri roky neskoršie prestúpil

černje novosti. Potom nastúpilo desaťročné úspešné pôsobenie vo funkcii riaditeľa vo Fotokino klube Branka Bajića. Bol aj generálnym tajomníkom Futbalového klubu Vojvodina v rokoch 1981 – 1984. Do Dnevnika sa vrátil roku 1984 – najprv ako redaktor akcií a podujatí, aby od roku 1986 zastával funkciu riaditeľa Dnev-

Majster Bora Mirosavljević

medaila, ktorú mu vo Švajčiarsku v roku 1959 udelil UNICEF. Získal ju v úžasnej konkurencii päť miliónov záberov detí z celého sveta za snímky tešiacich sa rómskych detí z novosadskej štvrte Šangaj. V júli tohto roku mal až dve výstavy: prvú v rodnom Futogu 5. júla, tú druhú, rovno v deň narodenín 25. júla, v miestnostiach Spolku novinárov Vojvodiny v Novom Sade. Dve podujatia usporiadané pri príležitosti 80. narodenín a 66 rokov novinárskej práce, obidve s rovnakým názvom: Obrazom okolo sveta. Lebo jeho zábery buď vznikali, alebo sa dostali do 44 krajín na všetkých kontinentoch. Musí to byť zvláštny pocit vrátiť sa, po všetkých tých svetových rovnobežkách, zase do rodného Futogu, kde sa životný príbeh vlastne začal písať. Ten veľký kruh osudu... – Viete to ľudové: všade choď, domov sa späť broď. Fotografie mi umožnili dostať sa i tam, kde som

– V prvom rade tým, že som v ňom uzrel svetlo. Svetlo je mojou hlavnou zbraňou, pretrvávajúcou cez všetky tie desaťročia za mnou. Tu som teda uzrel svetlo sveta a ktože vie, či práve tu aj neukončím svoju púť, keď sa mi oči poslednýkrát zavrú. Vtedy aj obraz, ten najvernejší sprievodca človeka životom, zmizne. Človek si ho všimne už v prvý deň, ako sa na tento svet dostane, hoci si to ešte neuvedomuje, a obrazy ho sprevádzajú až do konca života. Vaše obrazy, zábery, boli späté s rôznymi fotoaparátmi? – Každý človek má dva fotoaparáty. Veď oči sú tým najdokonalejším fotoaparátom. Lenže je otázkou, koľko si to uvedomujeme, alebo nakoľko sme schopní racionálne ich využívať. Vy ste tak s jedným, ako aj s druhým aparátom vedeli narábať priam dokonale. Dokladom je počet výstav, na ktorých ste účinkovali, ceny, ktoré ste získali...

nikovej Agentúry pre multimediálne komunikácie, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku v roku 1993. Patrí k zakladateľom a najvýznamnejším osobnostiam umeleckej fotografie u nás. Je

Časť ctiteľov veľkého a kvalitného opusu

Z vernisáže vo Futogu

do týždenníka Novosadského okresu Tribuna. V rokoch 1963 až 1971 pôsobil v belehradskej Borbe, v ilustrovanom časopise Sport i svet, tiež v denníku Ve-

www.hl.rs

i prvým laureátom Ceny Zlatno oko, ktorú prijal v roku 1961. Zaoberal sa aj filmovou tvorbou, je nositeľom nespočetných uznaní. Z nich mu je najmilšia strieborná

Informačno-politický týždenník

ani nesníval, hoci je pravda, že mnohé z nich putovali a pobudli aj tam, kde som ja nebol, alebo byť nemohol. A dnes som sa vrátil sem, skadiaľ som sa vydal na tie cesty, priamo z hlávky kapusty. Rodisko by pre každého malo byť cenným mestom, čímsi, na čo sa nezabúda, čím človek žije, – uvádza tesne pred prvou júlovou vernisážou, prebiehajúcou v rodisku. Čím si vás Futog k sebe pripútal?

– Tých bolo mnoho: viac ako päťdesiat samostatných, ako aj okolo tisíc skupinových výstav v štyridsiatich štyroch krajinách na všetkých svetadieloch. Som nositeľom približne dvesto cien a uznaní, od medzinárodných po lokálne. V Záhrebe som v roku 1962 na Prvej juhoslovanskej výstave športovej fotografie získal prvú cenu. Pred dvoma desaťročiami Futbalový zväz Srbska mi udelil výročnú cenu ako najúspešnejšiemu autorovi. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Som i nositeľom Ceny Svetozara Miletića za životné dielo, Októbrovej ceny Nového Sadu, ako aj našej najvýznamnejšej ceny

tá radosť a záber žijú, prenášajú sa z generácie na generáciu. Aj keď človek zomrie, zostáva jeho dielo, jeho fotografické albumy,

fiám o vojvodinskej fotografii. A tých je mnoho... – Prostredníctvom početných kníh som sa pokúsil urobiť fotograficky gramotnú veľkú časť našich obyvateľov, ktorí sa napriek vlastným očiam, nevedia dívať. Mnohí pozerajú a nič nevidia. Preto im treba ukázať cestu, lebo aj záber treba vedieť čítať. Pre mňa je ten, čo nedokáže prečítať fotografiu, moderný, no negramotný človek. Lebo rozprávku v knihe, v antológii, príbeh kdekoľvek inde treba vedieť pochopiť, preložiť a tlmočiť fotografickou rečou. Ľudia prídu na výstavu a neraz sa dívajú na exponáty ako na čosi dekoratívne. A pritom každý

Vylúčenie

Záplavy

za fotografiu, Medaily Anastasa Jovanovića... Zbytočne by bolo pokúsiť sa spočítať všetky oblasti, záujmy, ľudí a všetko iné, čo sa ocitlo vo vašom objektíve. Je vám ako autorovi niečo z toho zvlášť blízke? – Nevysychajúcou, večnou témou je život, v živote – človek. Záber bez človeka je pre mňa zátiším, hoci aj ono môže mať niektoré elementy hodnoty. Pre mňa je najväčšou hodnotou, keď Sen človeka zvečním na snímke v určitej charakteristickej chvíli. Treba si uvedomiť, že ani človek nie je v každej chvíli fotogenický. Práve preto treba vedieť vyčkať na tú chvíľu, keď je nielen fotogenický, ale aj zaujímavý. Nielen pre reportéra, ale aj pre niekoho iného, kto sa potom bude dívať na ten záber. Robiť dobrú fotografiu znamená vlastne robiť niečo, čo sa ti v živote páči. A znamená aj nebyť sebecký v tom zmysle, aby si pôžitok zo snímky obmedzil len na seba. Jedinečné chvíle treba zvečniť, sprístupniť iným. O radosť života sa treba deliť s ďalšími ľuďmi. Kým fotografia trvá, • ĽUDIA A UDALOSTI •

rôzne periodiká, knihy, noviny, časopisy, ktoré tie jeho zábery zverejňovali. Možno to považovať za primárny motív, prečo sa celé roky venujete tematickým monogra-

Deti v Šangaji

Unavení

Jeseň

obraz, záber má svoj príbeh, ktorý treba vedieť prečítať. Po živote strávenom v novinárstve, čo považujete za príznačnosť žurnalistickej fotografie? – Túto možno považovať za

špecifickú reč, ktorou sa prenášajú informácie najširšiemu okruhu čitateľov. Je to pritom veľká moc. Rovnako ako dakto dokáže peknými slovami vyrozprávať nejaký životný príbeh, fotoreportér môže snímkou, ešte presvedčivejšie a názornejšie, podať svedectvo o udalosti, jave, osobnosti. Ani dejiny, keď sú napísané, nie sú úplnými dejinami bez fotografií. Tie sú, bez snímok, ako vravela istá naša spisovateľka, len zdanie. Len keď je tam fotografia, tak sú tu aj dôkazy, váha, pravda, hodnota, čosi, čo otvára cestu k mysli, očiam a srdcu človeka. Veľkosť fotonovinárstva možno objaviť v skutočnosti, že fotografickú informáciu, na rozdiel od jazyka, netreba prekladať, tá je univerzálna. A záber, hoci aj osamotený a bez textu, často povie čitateľovi viac než ktorýkoľvek text. V tom je jeho váha, ale aj krása...

37 /4768/ 16. 9. 2017

Ľudia a udalosti DEŇ SLOVÁKOV V BOSNE A HERCEGOVINE

Tri významné dátumy Stanislav Stupavský

Ján Pšenica, primátor mesta Bijeljina Mića Mićić, predseda Zväzu národnostných menšín Republiky Srbskej Franjo Rover, predseda a podpredseda Zhromaždenia mesta

nedeľu 10. septembra slovenská komunita žijúca v meste Bijeljina a okolitých dedinkách si pripomenula tri jubileá a významné dátumy. Okrem Dňa Slovákov v Bosne a Hercegovine je to 8. výročie posviacky kostola a 500 rokov reformácie. Do spoločnej organizácie oslavy sa zapojili fília Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi a Slovenský kultúrny spolok Juraja Jáno- Spoločná fotografia domácich a ich hostí šíka z Bijeljiny. Podujatie prebiehalo v sloven- Bijeljina Slaviša Marković a Milenko skom evanjelickom kostole a medzi Mitrović, delegácie cirkevných zbohosťami bol veľvyslanec Slovenskej rov Slovenskej evanjelickej cirkvi republiky v Bosne a Hercegovine z Lugu, Ľuby, Bingule, Višnjićeva,

Erdevíka a Šídu. Prítomných privítala a v krátkom prejave fíliu cirkevného zboru v Bijeline predstavila šídska dozorkyňa Farár administrátor Jaroslav Javorník Zuzana Stupavská. posadil strom reformácie Slávnostné bohoslužby vykonal administrátor tohto prostredí predsa zachovala jedna cirkevného zboru Jaroslav Javorník malá slovenská komunita, ktorá z generácie na generáciu pestuje a vystúpil šídsky spevokol. Po bohoslužbách oslava pokra- svoju kultúru a vieru a slovenskú čovala na kostolnom dvore, kde identitu. Predseda Zväzu národslávnostne zasadili strom refor- nostných menšín Republiky Srbskej mácie. Prvú lopatu zeme k stromu Franjo Rover povedal, že Slováci vysypal farár administrátor Jaroslav sú ich najpočetnejšia národnostJavorník, a potom to isté urobili aj ná menšina a že jej predstavitelia všetci vysokí hostia a všetci ostatní, aktívne pracujú v tejto organizácii a na tú ich prácu sú vo zväze hrdí. ktorí prejavili záujem. Na konci pred kostolom zaznela Program pokračoval prednesom príhovorov domácich a hostí. Veľvy- pieseň Po nábreží, ktorú mnohí príslanec SR v Sarajeve Ján Pšenica po- tomní zaspievali so slzami v očiach, vedal, že je hrdý na to, že sa v tomto dojatí krásou chvíle.

www.erstebank.rs Erste telefón: 0800 201 201, 066 89 69 000

e sa Staňt ím naš m to klien

To je ten pocit! Erste kredit na refinancovanie s dodatočnými peniazmi v hotovosti NÚM 8,89%, EÚM 9,27%* 0% spracovanie úverovej požiadavky Podajte žiadosť na pobočke alebo online

Pre nás ste vždy na prvom mieste.

Podmienky na refinancovanie úveru v RSD: výška úveru od 50 000 RSD do 1 800 000 RSD. Nominálna (premenlivá) úroková miera na ročnej úrovni vynáša 8,89 % (5,35 % + 3M Belibor*). Doba splácania úveru do 96 mesiacov. Ponuka je platná na refinancovanie povinností s inými bankami prevedením zárobku v Erste Bank a. d. Nový Sad. Podmienky z ponuky sa nevzťahujú na refinancovanie jestvujúcich povinností v Erste Banke. Reprezentačný príklad úveru na refinancovanie v RSD: Výška úveru 1 000 000 RSD; splátkové obdobie 96 mesiacov (8 rokov); NÚM: 8,89 % (5,35 % + 3M Belibor*) premenlivá, na ročnej úrovni; Výška mesačnej splátky: 14 593,20 RSD; celkovo splatené po 96 mesiacoch (8 rokov): 1 400 947,20 RSD. Náklad zmenky: 0,00 RSD. Náklady na získanie správ od Úverového úradu: 0,00 RSD. Úhrada na spracovanie úverovej požiadavky: 0,00 RSD. EÚM: 9,27 %. Uvedený reprezentačný príklad je platný len v konkrétnom prípade v čase schválenia úveru vo výške 1.000.000 RSD, a to 24. 8. 2017. pri výpočte položiek v ňom. * Hodnota 3M Beliboru, ktoré banka uplatňuje od 1. 7. 2017. do 30. 9. 2017. vynáša 3,54 %.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

OPRÁŠENÉ REPORTÁŽE NA SKLONKU LETA (4)

Puklinami a okienkami – aj z kláštora do života Michal Babinka

red kláštorom dominikánov v Murviciach na Brači privíta vás kostolík sv. Jána Kostolík-úbožiatko – z IX. st. Možno bol v oných časoch hlaholský – o tom radšej nerozprávať – ale teraz je len pamiatka, nikto doň nechodieva, aj kamenná svätenička na vchode do tohto mikrochrámu sa isto-iste zažiadala hoci nesvätenej dážďovej vody, kľúč jeho nekostolnej hrdzavie kdesi a kúsok naivne štylizovanej oltárnej priehrady je teraz v improvizovanej muzeálnej zbierke kláštornej. Je to človeku tak trochu ľúto: ľudia si vystavali niečo naivné, vo viere tuhé a potom – povedzme o päť storočí – prídu nejakí vierou tuhší, prídu s bumážkou a pečiatkou konta Zachária, šľachetného pohlavára ostrova Brač, zhabú veškerú chudobu nebohatého kostolíka, vystavajú si kláštor menom sv. Dominica de Gouzmán a – je po tebe, sv. Jane, načo ti bol kostolík? Popravde, ani by nám nemalo byť ľúto: za tuhými dominikánmi

prišli ešte tuhší jezuiti. Hoci sa oni nezaujímali o prašivosti dominikánskych Murvíc, sv. Ján a jeho kostolík kvitovali naše morálne víťazstvo. Ostatne, to je siahodlhá rozprávka, tá rozprávka o verných a o vernejších, o ortodoxných a o ortodoxnejších. Prví dominikáni prišli sem roku 1475 a ten fakt ma narádza, aby som veril, že úsmev stredovečného gvardiána nebol strojený, že slovom nemám právo spomínať hriechy prapradedov v mene prapravnukov. Z mosta doprosta, ja som už predtým nakukol do kuchyne, na nádvorie, do spálne, do kláštorného kostola, byť náročnejší, mohol som kuknúť aj na internú kláštornú pláž, ktorú v popoludňajších hodinách neohrdili poslucháči kňazského seminára: zabudli ľudia na vystríhavý text privítacej vývesnej tabule (pozri len na mňa – umrlčiu lebku – a zmiluj sa nado mnou!), prežúvajú prednášky a puklinami sa dívajú na obyčajný svet. Iné ma v tej situácii zaujímalo: muzeálna zbierka. O nej neprečítate ani slovka v prospektoch.

A nie je na zahodenie, povedal som gvardiánovi. Ten pozrel na mňa trochu s podozrením: ktovie, čo sa z návštevníka môže vykľuť, keď na mizernom podstavci majú tam, majú tam ozaj skvelý tuctík strieborných oltárnych svietnikov zo sedemnásteho storočia nahore. A nie je na zahodenie, povedal som sebe. Amfory, celé skladište amfor, vyhľadaných tak i onak na dne morského pobrežia. Amfory všetkých tvarov a mnohých stáročí, amfory náhodne zachránené v autentickosti i amfory skomolené lastúrnikmi a riesami alebo vonkajšími nárazmi nespočetných námorných havárií: aj náročné múzeum by mohlo kláštoru závidieť na tejto zbierke. A potom aj písomné svedectvá. Zmluva o používaní pozemku zvaného Čisti bríg z roku 1462 (teda prevzaté z archívu kostolíka sv. Jána, či nie?), charty a dokumenty, i doklady svetového znenia. I siahodlhé kázne, horko-ťažko vydané na vlastnú iniciatívu ambicióznejších kanonikov a prepoštov. I mnemotechnické texty kantaglórií. I juristické im-

komptabilistické dosvedčenia až z XV. storočia. A tu je aj ideálne zriadená miniatúrna numizmatická zbierka. Neforemné starogrécke mince, lokálne peniaze niekdajšej Issy (ostrov Vis) alebo autentický peňažný preukaz Pharosa (ostrov Hvar), mince z čias ruskej okupácie Braču (1805 – 1806) – o ktorej skorože nemáme inších dokladov – a celý seriál iných numizmatických kuriozít: s prekvapením hľadíte do tej jedinej pedantne, chronologicky, so znalosťou upravenej vitríny. Gvardián úprimne hovorí: pričinili sa o to odborníci Splitského múzea. A o iné? Pozrel na mňa úctivý gvardián skúmavo. Možno ma zle pochopil: keď toľko rokov a toľkého úsilia bolo investované nájsť toto, čo je pred náhodným návštevníkom, či...? Nie, netreba povedať nič. Zhola nič. Iba ak o tom: prečo nie je tento kláštor v zozname. Kláštor nad Murvicami nie je len kostol s hlavným a rezervnými oltármi pre verných. Nie je ani sídlo budúcich frátrov pátrov apátov a pustovníkov žobráckych reholí. Bolo by: otvoriť dokorán brány i z tejto, i z tej strany. A verní nám nebudú prekážať: ľaľa, aj túto nedeľu bolo ich slovami šesť, ani len nedriemali klasickým spôsobom. Kostolík sv. Jána to je už inšia otázka. (Uverejnené v Hlase ľudu ročník XXIV číslo 34 z 19. augusta 1967)

NOVOPAZOVSKÁ PRIEMYSELNÁ ZÓNA

Guláš s príchuťou humanity Anna Lešťanová

esť tímov sa zúčastnilo v sobotu 9. septembra na prvej Mediusiáde – súťaži vo varení guláša, ktorá sa konala vo štvrtej novopazovskej priemyselnej zóne. Podujatie malo humanitárny ráz a venované bolo Stefanovi Subotićovi, 19-ročnému mladíkovi z Belegiša, ktorý je chorý na leukémiu a potrebuje sa liečiť v zahraničí. Kým porota rozhodovala, kto získa hodnotné peňažné odmeny, účastníci a návštevníci si pozreli bohatý kultúrno-umelecký program, v ktorom sa zúčastnili Pero Zubac, spisovateľ, Milan Dudić, herec a recitátor, a členovia tanečných a hudobných skupín KUS Mladost z Novej Pazovy. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Kuchárom sa darilo

Ďakovné listiny pre predstaviteľov tímov Každý tím vlastne predstavoval jednu spoločnosť a podľa slov Cviku Krunića, zakladateľa podniku Medius, ktorý toto podujatie organizoval, všetci účastníci súťaže sú spoločensky zodpovednými hos-

podárskymi subjektmi pôsobiacimi na území Staropazovskej obce, kde podnikajú. „Pomáhame všetkým ľuďom, ktorí sa ocitnú v núdzi a naša štedrosť sa prejavuje zvlášť vtedy, keď ide o niečie zdravie“, akcentoval

Krunić. V pokračovaní poznamenal, že usporiadaním prvej Mediusiády, ktorá sa má stať tradičným podujatím, si chceli pripomenúť výročie založenia a pôsobenia podnikovej prevádzky na spracovanie mäsa. Podľa rozhodnutia päťčlennej poroty prvé miesto v kuchárskej súťaži obsadil tím MKD Nová Pazova, ktorý sa zriekol peňažnej odmeny v prospech liečby Subotića v zahraničí.

37 /4768/ 16. 9. 2017

Môj priateľ a vo Môj priateľ sa volá Alexander aj ako ov rok äť dev Má láme ho Saša. ja. Môj aj ako dy trie j iste do dí ja. Cho strednej priateľ Saša nosí okuliare a je asy má a vl y farb nej zele má postavy. Oči ečenie Obl ný. der mo má čes A ú dé. hne dobrý Je né. der mo má športové, aj vame hrá sa lu Spo ť. áha pom a chce , že tak sa me a pomáhame si. Zabáva na e dím cho lu spo leto kreslíme a cez rý dob je o leb , rád m má u Saš bazén. al. klam neo ma a verný kamarát a nikdy Ivan Melich, 4. b, rovec ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Pet

O priateľstve Najväčšiu radosť ste určite mali, keď ste sa v škole znovu stretli so svojimi priateľmi. S niektorými ste sa určite stretávali a hrávali aj na prázdninách. Napíšte nám na našu facebookovú stránku, aký pocit je vrátiť sa zase do školy po skvelých letných radovánkach.

Mila Martinková, 7. 1, sáč ZŠ Ľudovíta Štúra, Ky

Danuška Berediová

Kamarátka

Moja priateľ ka Lea-Katarína Litavská , 4. 2, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Naj lep šej pri ate ľke mô žeš . Ja povedať všetky tajoms tvá tov, ará kam h rýc dob veľa m má a ale najlepšia z nich je Sára. Sár ou mn so dí Cho ov. rok äť má dev do triedy. j, Moja kamarátka je stredne vú tma ú štíhlej postav y. Má čist ne pleť. Nosí okuliare, ktoré jej pek oči vé tma é veľk má a Sár . dčia sve né ako gaštany. Má vždy uprave bné fare tré pes a siev vlasy. No á, tričká a nohavice. Je skromn poa, úšť odp , ým pomáha ostatn aj žičiava, je usilovná, tichá, ale e. vam hrá to veselá. Sára a ja sa čas ch. yklo bic na íme Najradšej jazd hej Rady si pomáhame jedna dru or, príb lský ško a požičiavame si ou Sár So i. vec iné ré kto alebo nie u si dobre rozumiem, je mi s ňo vždy veselo. A preto mám moju kamarátku veľmi rada.

Sára Gašková, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Niekedy mám poci že som sama na t, svete, ale potom príd e kamarátka, ktorá daruje na jkrajšie objatie . S ňou čas tak rý chlo preletí, čas plný radost i. Viem, že s ňou budeme deti, plávajúce v šťas tí. Najvzácnejšia minúta je, keď kamarátka zavolá. Jednoducho, ni kdy nie som sa ma, ona je moja ob ľúbená osoba. Našu blízkosť vždy sprítomní smie ch. Viem, toto je ka marátst vo náš najväčší ús pech! Jana Kalapišo vá, siedmačka ZŠ Bratstva je dnot y, Biele Bl , ato

Hana Cechmajsterová, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Marko Supek, štvrták, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Obzory

Z obsahu Próza: Agda Bavi Pain

Nový Sad 16. 9. 2017 Ročník XXXIV Číslo 8/397

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 2

K otázkam identity vojvodinských Slovákov a dialógu so Slovenskom str. 4 – 5 Medzi peklom a snom

str. 8

RECENZIA

Ešte jeden jednozubý úsmev?! (Jednozubý úsmev – Antológia pre deti slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska. Zostavovateľky Viera Benková a Etela Farkašová. Matica slovenská v Srbsku, 2016) Zoroslav Spevák

uďom, ktorí majú nutkavú potrebu písať, hoci tomu remeslu, resp. umeniu vôbec nerozumejú a teda vôbec na to nemajú, sa hovorí skribomani. Ako však nazvať osoby, ktoré pociťujú podobne naliehavé nutkanie publikovať knihy, hoci o tom povolaní majú iba veľmi hmlisté predstavy? Keď sa človek stretne s knihou, v ktorej sú vedľa seba bez akého ladu a skladu nahromadené také rozličné prózy a prózičky, tak rozdielnych literárno-estetických úrovní, s takou veľkou zastúpenosťou úplne bezcenných, začiatočníckych literárnych polovýrobkov a neinventívnych, banálnych písačiek, človek sa nutne musí opýtať: odkiaľ zostavovateľkám smelosť (lepšie povedané: drzosť), vyhlásiť túto zlátaninu za antológiu? Je to skôr výber, resp. chrestomatia, aj to – opakujem – úplne provizórna, ľubovoľná a teda ani pri najlepšej vôli nemožno zistiť na základe akých (typologických, estetických) kritérií sú jednotlivé prózy do tejto zbierky zaradené, ani prečo sú do nej zaradené práve tieto a nie niektoré iné autorky. Tým viac, že nemožno vytušiť, na ktoré obdobie sa zostavovateľky zamerali

(samy sa k tomu, samozrejme, nevyjadrili, lebo termínu antológia zrejme nerozumejú a nemajú potuchy, aké normy a záväzky z použitia tohto označenia pre zostavovateľov vyplývajú). Teda v knihe nemožno identifikovať žiadny organický súvis medzi zaradenými poviedkami, ani časový horizont, v ktorom sa zostavovateľky pohybovali, jediná „zásada“, na ktorej je zbierka „vybudovaná“, je číro mechanická: ide o po slovensky píšuce autorky, teda dámy. Je to málo. Je to menej ako málo. Druhá vec, ktorú si nemožno hneď nevšimnúť, je tá, že diletantizmus vo výbere próz korešponduje s diletantizmom graficko-výtvarnej úpravy. Typ písmen, úprava titulov, smutné „vrhanie“ machúľ / ilustrácií do vákua belosti strán, absencia elegancie a čistoty v prístupe jednoznačne hovoria o nedostatočnej odbornej (graficko-výtvarnej) pripravenosti osoby, ktorá túto stránku publikácie mala na starosti. Okrem toho tie „ilustrácie“ často ani v náznakoch nekorešpondujú s obsahom jednotlivých poviedok. Pozrime sa už len na titulnú stranu: zbierka je po-

menovaná Jednozubý úsmev, pod tým titulom však stojí ilustrácia, na ktorej nejaký chlapec smutne pozerá do potoka. A takých príkladov je aj v samotnej knihe dosť. Ale pozrime sa však na sám ten názov: Jednozubý úsmev?! Nevyšla kniha s totožným názvom prednedáv-

nom v SVC? Ale áno, vyšla v roku 2014, sám som o nej (nie veľmi priaznivo) písal. Ako je to možné, vážené pani zostavovateľky?! Plagiát, či obyčajná, provinčná ignorancia? V každom prípade, ešte jeden prejav neuveriteľne nízkej vydavateľskej kultúry. Síce treba aj to uznať, v tejto „antológii“ titul stojí šibalsky nachýlený, kým v tej pôvod-

nej, ak sa nemýlim, zaberá pevnú, ale nudnú vodorovnú polohu. A nakoniec, ešte slovko k tým ilustráciám. Vydavateľovi sa podarilo zneužiť prostoduchosť dedičky autorských práv vzácneho Michala Kiráľa a vydrankať od nej právo ilustrovať tento literárny „galimatiáš“ a vydavateľský potrat práve jeho ilustráciami. Je to hrubozrnné úchyláctvo. Som povinný zadosťučiniť pravde: práve takéto výtvarno-grafické nepodarky, práve v tejto knihe preukázanú ignoranciu a neúctu ku graficko-výtvarným úzom pri výrobe Jej Veličenstva knihy Miško Kiráľ bytostne neznášal. A celkom nakoniec, v knihe sa uvádza, že jej vydanie finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (zdravím nezaujatých, objektívnych a vysoko odborných vyhodnovateľov projektov z úradu) a Pokrajinský sekretariát pre vysoké vzdelávanie a vedeckovýskumnú činnosť (nuž toto už je sci-fi, toto už je absolútny teáter absurdu)! Pritom vydavateľ v imprese vôbec neuvádza mená recenzentov?! Ako je vôbec možné bez recenzentov získať grant Úradu pre Slovákov v zahraničí?! A vôbec knihu publikovať? Na úsmev to teda vôbec nie je, iba ak na ten z druhej strany, ten bezzubý.

PRÓZA

16. 9. 2017 • 37 /4768/

AGDA BAVI PAIN

Plávanie

tarec vychádza von z vody, ťažko sa mu kráča. Je noc. Pri vodnej nádrži stojí stará luxusná limuzína. Z auta vystúpi muž, spraví niekoľko krokov k starcovi. Prehodí mu cez plecia uterák. Otvorí mu zadné dvere a sám nastúpi do predných dverí, za volant. Siahne na palubnú dosku, otvorí škatuľku cigár a ponúkne starca, aj mu pripáli. Muž prichádza domov až nadránom. Za oknami začína svitať. Muž potichu otvára na spálni dvere a narýchlo zo seba zhadzuje odev. Líha si v spodkoch do postele. Vedľa spí mladá krásna žena, ktorá by mu – vzhľadom na svoj vek – mohla byť milenkou i dcérou. Muž si opatrne prikryje telo paplónom. Kým zatvorí oči, ešte raz sa nadvihne a ženu pobozká na líce. Ráno v kuchyni dáva muž mladej, sviežej žene nejaké peniaze. Ona ho odmieňa ľahkou, letmou pusou na ústa. Obrovským úsmevom, ktorý privádza k životu. A tiež čerstvou, pariacou sa kávou. Ešte raz bozká muža na líce. Berie si na plece tašku a pod pazuchu niekoľko zošitov a uteká preč. Mladý muž oproti žene vyzerá ako starec, ak nie priamo ako mŕtvola. Vyloží na stôl mobilný telefón a ukonane si sadá ku káve.

Oboma rukami chytá šálku do dlaní a už-už si z nej ide odpiť. Nečakané a kvílivé zvonenie mobilu ho však vydesí natoľko, že sa obleje a ešte si aj popáli jazyk. Chytá mobil do rúk. Naliehavému hlasu v slúchadle iba mlčky prikyvuje s vyplazeným, boľavým jazykom. Na cintoríne. Starý muž v klobúku sedí na kamennej ohrádke okolo rozkvitnutého záhonu na hrobe a nahlas sa rozpráva s náhrobkom. Zošúverenou rukou sa pohráva so záhonom ako s nejakými srdcu blízkymi vlasmi. Na majestátnom, takmer dva metre vysokom náhrobnom kameni zlatým písmom ženské meno. A pod ženským menom aj jedno mužské, už iba dátum doplniť: 1929 – 19… Alejou medzi hrobmi sa do kopca vyštverá luxusná stará limuzína. Zastane o čosi ďalej od starca. Starý za autom iba nepatrne vytočí hlavu, ďalej sa venuje hlasným spomienkam. Z auta opatrne vystúpi muž, s citom za sebou zabuchne dvere. Chvíľu postáva, kým sa chrbtom oprie o limuzínu. V pootvorených ústach si nenáhlivo prechádza po dolnej hrane predných zubov popáleným jazykom. Zľava doprava. Zrazu ho však niečo vyruší, otvorí na aute dvere a chvíľu čosi vnútri hľadá.

Pitva

24/II

ledá ženská tvár na tvrdom lôžku. Viečka hanblivo sklopené, zvädnuté mihalnice, prepadnuté líca. Čelo akési väčšie, vyššie, vyduté; mimika čistá, uvoľnená, pod pleťou sochy. Krivky dvoch vrások od guľatého nosa ku kútikom dlhých úst, trochu nižšie kopček brady postrčený dopredu. Rozvášnené vlasy na studenom podklade ako mŕtva hadia hriva Medúzy. Čiasi ruka sa dotkne vlasov, koncami prstov pokĺzne po ich lesklej, chladnej dráhe. Odhalí drobné, okrúhle uši. Ľahký oblúk dolnej sánky, po ktorom chrbát ruky prejde

trhane až ku krku. Nad železnou posteľou stoja traja muži – zriadenec v bielom plášti, uniformovaný fízel vyššej hodnosti a muž, ktorý sa spiacej uzimenej žene, zakrytej len slabou bielou plachtou, prizerá bližšie. Predkláňa sa, chvíľami takmer s nosom na nose skúma od brady až po temeno kriedovú ženskú tvár so spiacimi očami, s rozohnenými, strapatými pačesami a krvavočervenými perami, skrývajúcimi v oboch kútikoch úsmev. Žena v momente po mužovi vystrelí, ovinie ho dlhými ramenami okolo zátylku a pritiahne si

Muž prinesie starcovi mobil. Starý chytí aparát do rúk a minútku telefonuje. Podá mužovi mobil späť. Potom sa rozčúli, pričom ukazuje roztrasenou rukou na náhrobok a divoko gestikuluje. Odpľuje si. A rovno na záhon. Slnečný deň. Muž si s mladou ženou užívajú chvíľky oddychu na kúpalisku na vodnej nádrži, kam muž chodieva so starcom. Muž leží na lehátku a nastavuje tvár s tmavými okuliarmi proti slnku. Muž leží celkom oblečený: šedé nohavice, biela košeľa, tmavá vesta. Prebudí ho až niekoľko kvapiek chladnej vody, keď pred ním mladá žena s nádhernými dlhými vlasmi hodí hlavou dopredu a dozadu, akoby si ich chcela osušiť. Žena v pestrofarebných plavkách sa smeje z mužovho vyplašeného výrazu a ťahá ho za ruku smerom k vode. Muž sa však nedá nahovoriť. Dá

žene radšej opäť nejaké peniaze. Žena peniaze prijme, schová ich pod uterák na lehátku. Dopije z fľaše malinovku a uteká späť do vody. Z diaľky zamáva mužovi, aj on jej zamáva. Jeho úsmev po chvíli zmrzne, keď vidí, ako sa žena na plytčine čľapká s akýmsi náhodným mladým mužom. Noc. Prázdna cesta. Cesta pri vodnej nádrži. V diaľke sa objavia najprv svetlá. O chvíľu stojí pri miernom svahu, zvažujúcom sa k vode, stará limuzína. V nej starec a za volantom muž. Starec nejakú tú chvíľu ešte sedí na zadnom sedadle, na vodu ani nepozrie. Potom vystúpi. Na sebe iba tielko, široké tepláky, šľapky a cez plece prehodený uterák. Na hlave klobúk. Odloží ho na prednú kapotu auta. Rovnako ako všetko ostatné šatstvo. Muž fajčí, sedí na svojom mieste za volantom. Hľadí cez stiahnuté

AGDA BAVI PAIN sa narodil v Československej socialistickej republike 9. júna 1969. Pochádza zo starej košickej rodiny s tureckými a maďarskými koreňmi. Obaja rodičia boli počas minulého režimu perzekvovaní ako nepriatelia štátu. Študoval scenáristiku a dramaturgiu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Okrem literatúry tvorí pre film, televíziu a reklamu či kultúrno-spoločenskú kritiku. Tento kontroverzný umelec a spisovateľ získal za svoju tvorbu viacero domácich a medzinárodných ocenení. Jeho prvý román Koniec sveta (2006) získal Veľkú cenu za východoeurópsku literatúru 2008 a podľa jeho predlohy bol nakrútený film Babie leto (2013). Vydal zbierky básní Kosť & koža (2002), Rytier bez básne a Hany (2011) a Euröpain (2013) a knihy poviedok More. Love. Čajky (2014) a Východ z raja (2016). Na fotografii: Agda Bavi Pain na literárnej besede v Padine 11. augusta 2017 (sl) ho na seba. Prilepí sa ústami na ústa, spojí sa. A muž sa nebráni. Ani v jeho tvári sa nezračí iskra prekvapenia, i keď v prvej chvíli preskočí očkom po zriadencovi aj po fízlovi. Chudé prsty sa vnárajú do mäsa; na mužovej pokožke zostávajú po takýchto objatiach na sekundu biele škvrny. Nasleduje bleskový kolotoč pohybov, ktoré vyzliekajú, siahajú a zmocňujú sa telom tela. Žena stále so zavretými očami – ako na fotke, ktorú si muž dnes ráno pedantne vystrihol z novín.

Fízel stojí obďaleč, čumí na scénu zvrchu. Občas ale v pomykove cudne odvráti oťapenú tvár alebo sa naoko zaoberá svojím zovňajškom – gombíkom visiacim už len na vlásku či lupinami na výložkách. Zato zriadenec z druhej strany postele nerušene vypliešťa oči. Na tvári mu hrá zaslinená kilometrová čiara smiechu. Mužove oči teraz nepokojne sledujú a hlcú každý detail scény. Rozširujú sa a zužujú, akoby sa rozpomínali. Úchytkom – pomedzi hadiace sa údy

IN MEMORIAM

HLAS ĽUDU • OBZORY jeho pravej strane rozžiari. Ako pouličný reklamný pútač začne v sekundových intervaloch osvetľovať ponurú izbu. Lomcuje ním vibračná mechanika a posúva ho na kraj stolíka, smerom k mužovi. Muž sa tentoraz celkom rád za mobilom načiahne. Starec sa kúpe. Nočná hladina sa čerí. Mužovi v aute sa chce spať, viečka sa mu zatvárajú, aj hlava mu padá. Skúsi na autorádiu naladiť nejakú stanicu. Napokon však predsa len vystúpi z auta, oprie sa chrbtom o dvere a len tak hľadí za starým. Zrazu sa zohne a vezme do ruky kameň. Minútku sa s ním len tak hrá v dlani. Potom ho hodí za starcom. Starcovi do tváre šplechne voda z nárazu kameňa o vodnú hladinu. Obráti sa smerom k brehu. Pláva na mieste. Muž sa zohne a naberie si do dlane niekoľko väčších šutrov. Pokojnými, rozvážnymi pohybmi ich začne hádzať po starcovi. Starec sa nezmôže ani na slovo. Keď by už aj chcel zakričať, voda mu šplechne do úst, až sa starec skoro zadusí. A muž hádže a hádže a starec sa ledva uhýna. Manévruje na jednom mieste. Potápa sa, aby na sekundu unikol krupobitiu, no vzápätí sa musí opäť vynoriť – dýchať sa musí. Ale kamene lietajú stále. Kameň za kameňom. Muž na brehu má času dosť. A kamene miznú vo vode ako v rieke, do ktorej sa vstupuje raz a naposledy.

– vidia: tetovanie na pravom pleci, rozkývané náušnice s dlhými retiazkami, nalakované nechty na rukách i nohách a vlasy – tmavé, višňové. Toto tiché, hluché a studené milovanie sa presúva časom aj priestorom: muž s touto ženou so zatvorenými očami sa lomcujú v nejakej spálni, na nejakej posteli. Obaja celí červení – krvaví, no nepoznať, kto farbí a kto je pofarbený. Iba čo žena padá späť na lôžko pred troch mužov v miestnosti. A znova tá fotka v dokrčených novinách. A titulok Mŕtvola neznámej ženy… nad fotograﬁou zasnenej mramorovej tváre. Ale aj žena na strohom kovovom lôžku už leží bez pohnutia, tak ako predtým – ako keby sa nič

nestalo. To len muž si musí napraviť rázporok aj košeľu zasunúť hlbšie do nohavíc. Zdvihne zo zeme svoj objemný kovovolesklý kufrík. Krúti hlavou. Obráti sa k fízlovi a bezmocne pohodí rukou: vraj túto nepozná. Takúto. Fízel niečo hodnú chvíľu vraví až napokon aj on pokrčí plecami. Upozorní muža na pery. Muž si opakom ruky utrie ústa, pozrie: červená, rúž. Zriadencove ruky sa chytajú zhrnutej bielej plachty, zakryjú ňou tuhú a krásnu kamennú tvár. Muž si prikyvuje do kroku. Klopkanie podpätkov sa rozlieha sterilnými suterénnymi chodbami. Mužove oči pozerajú pred seba, niekam do diaľky.

Petko Vojnić Purčar (1939 – 2017) Viera Benková

ačiatkom júna, keď kvitnú lipy, do nebeských výšin sa vybral aj môj priateľ, spisovateľ Petko Vojnić Purčar. Mnohí sa ho neraz pýtali: A prečo je tvoje priezvisko zdvojené? Ako to, že sa podpisuješ aj Vojnić aj Purčar? Petko bol dieťaťom chorvátskych rodičov, ktorých predkovia sa v dávnom l6. storočí nasťahovali na územie vyprázdnenej Panónskej roviny a osadili vôkol dnešnej Subotice, tu zostali aby bránili hranice vtedajšieho Rakúsko-Uhorska od Turkov a zostali tam až podnes vyznávať lásku k tejto našej spoločnej Panónii... Zoznámili sme sa v dávnom roku 1960 v Kanjiži na Literárnom tábore. Stretli sme sa ako mnohí vtedajší spisovatelia na tomto krásnom literárno-maliarskom tábore, pobudli sme na spoločných večierkoch, kde sa čítali básne vedľa rieky Tisy, vyznávali si spontánne kamarátstvo k písanému slovu, stretali sa potom i neskôr všade, kde nás Spolok spisovateľov Vojvodiny vysielal, aby sme reprezentovali písané slovo tohto podnebia. Hádam to najkrajšie sme zažili v Bratislave alebo v Macedónsku, kde sme sa veru veľmi dobre cítili v množstve a spleti jazykov, ktoré odznievali na spoločných večierkoch pred skutočne vnímavým obecenstvom – nie ako dnes, keď nik na vyslovené alebo napísané umelecké slovo nedáva, ba tvorba sa väčšine zdá byť čudným manierom hŕstky ľudí! Ak ho dobre poznal, čitateľ by o spisovateľovi Petkovi Vojnićovi Purčarovi iste povedal, že bol priateľom dávnej rodovej hrdinskej histórie a rodovej rozkonárenosti, ktorá sa dnes

prieči modernému náhľadu na medziľudské a rodové vzťahy. Jeho román Dom, sve dalji (Dom, čoraz vzdialenejší) je práve tou epopejou o jeho predkoch, ktorí opustili rodnú hrudu, odišli za šťastím na rozkaz kráľa a zo šľachtickej cti vedeli s mečom v ruke vydobyť nové priestory pre budúcnosť svojho rodu. Za tento román Petko Vojnić Purčar získal aj NIN-ovu cenu v roku 1977. Petko Vojnić Purčar bol skutočným priateľom Slovákov, v rozhovore so mnou často zdôrazňoval, že v mladosti mal veľkú lásku, ktorú chcel venovať slovenskej deve, ale ich cesty sa po čase rozišli. Studienka inšpirácie však zostala a k tejto studienke sa často navracal. V manželstve s významnou chorvátskou spisovateľkou, poetkou Jasnou Melvingerovou našiel nielen pravý domov, ale aj zátoku, v ktorej sa nielen dobre žilo, ale aj tvorilo. Petko Vojnič Purčar sa narodil v Subotici v roku 1939, kde zakončil základnú školu a gymnázium a komparatívnu literatúru absolvoval v Belehrade roku 1963; v Paríži ukončil multimediálnu réžiu. Venoval sa rozhlasovej a novinárskej práci, bol dlho rokov v redakcii subotického časopisu Rukovet, tiež redaktorom v novosadskom literárnom časopise Polja. Dva roky bol i na čele Spolku spisovateľov Vojvodiny a na mnohých súbehoch o krátku chorvátsku prózu získal nejednu cenu. Posledne písal spomienky na životné cesty, ktoré ho občas viedli aj do Bratislavy, ale veru aj k nám do Petrovca, kam ho nielen priateľstvo, ale aj láska k Slovákom často zámerne nasmerovala a z jeho návštevy sme mali radosť. Česť jeho pamiatke.

25/III

okienko na starca, ako nahý vchádza pomaličky do vody. Keď mu hladina siaha po hrudník, ľahko sa odrazí a začne plávať prsia. Pláva ako pes. Mladá žena privádza domov mladíka, ktorého spoznala ešte na kúpalisku. Vedie si ho za ručičku do obývačky. Pred muža – otca, ktorý vstáva z kresla a navonok ochotne prijíma mladíkovu ponúkanú dlaň. Muž si sadá naspäť do kresla. Mladík si sadá na gauč oproti a žena zas na operadlo vedľa otca. Trojica prehodí niekoľko priateľských viet, pri ktorých sa nešetrí úsmevmi a občas aj nepredstieraným smiechom. Mladík sa trochu hanbí, keď naňho takto hľadia dva páry očí, očí otca a dcéry. Dcéra sa za chvíľu vrhá otcovi okolo krku a bozká ho na líce. Odchádza spolu s mladíkom do vedľajšej izby. Dcéra sa v štrbine dverí ešte obráti a posiela otcovi vzdušný bozk. Muž ešte dlho pozerá na zatvorené dvere. Keď ráno prichádza starec v sprievode muža na cintorín, na náhrobku sa už pracuje. Majster opravuje dátum 19… na 20… Mladý muž sedí uprostred noci na posteli v úplnej tme. Na prázdnej posteli. Druhá prikrývka aj druhý vankúš chýbajú; muž má teraz celú posteľ iba pre seba. Sedí na kraji postele, podopiera si prázdnu tvár oboma rukami a hľadí neprítomne kamsi pred seba. Ani ním nemykne, keď sa mobilný telefón na nočnom stolíku po

ŠTÚ D IE

16. 9. 2017 • 37 /4768/

K otázkam identity vojvodinských Slovákov a dialógu so Slovenskom Odkazy báčskopetrovského rodáka a akademika SAV Andreja Mráza Marína Šimáková-Speváková

26/IV

asto máme možnosť presvedčiť sa, že v súčasnosti môže byť podnetné tak aktualizované čítanie minulosti, ako aj sledovanie nových kultúrnych potrieb. Podnetom na evokovanie textov Andreja Mráza v konkrétnom kontexte je výročie publikovania jeho článku v Hlase ľudu, ktorý vyšiel pred sedemdesiatimi rokmi pod názvom Účasť juhoslovanských Slovákov v našej literatúre (19. 7. 1947). Rok po uvedenom článku vznikla aj Mrázova esej Rozhovory o juhoslovanských Slovákoch (1948; 2004)1, ktorá sa ponúka k vždy aktuálnej otázke sebaidentiﬁkácie vojvodinských Slovákov. Literárny kritik a literárny historik, univerzitný profesor a akademik SAV Andrej Mráz sa narodil 28. novembra 1904 v Báčskom Petrovci v roľníckej rodine. Základnú školu navštevoval v rodisku, v roku 1917 začal študovať na maďarskom gymnáziu v Novom Vrbase, v roku 1918 prešiel na gymnázium do Békešskej Čaby. Stredoškolské štúdium ukončil na srbskom gymnáziu v Novom Sade 1925, keď opúšťa územie dnešnej Vojvodiny a odchádza do Bratislavy. Vysokoškolské štúdiá absolvoval na Filozoﬁckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1925 – 1929), v roku 1929 získal titul PhDr., titul akademika SAV mu bol udelený v roku 1952. Mrázovým knižným debutom bola

literárnohistorická syntéza zo študentských čias o Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom (1926), v ktorej sa prejavil jeho kritický postoj tak voči Vajanského konzervativizmu, ako aj k literárnoestetickej hodnote jeho diela, o čom písal Vladimír Petrík (2014). Už v literárnovednej prvotine

Andrej Mráz (1904 – 1964)

sa prejavil Mrázov postoj k minulosti, ktorý bude príznačný pre jeho nadchádzajúcu tvorbu, a to je postoj kritický so zmyslom pre kontinuitu a súvislosti. Z Mrázovho stručného životopisu si pripomíname, že rozsiahla esej Rozhovory o juhoslovanských Slovákoch vznikla po viac ako dvadsiatich rokoch od času, keď opustil Dolnú zem. Mráz v nej syntetizoval svoje náhľady o identite a potrebe produktívneho dialógu medzi Slovenskom a Dolnou zemou. V eseji identiﬁkujeme hladinu

kultúrnej pamäti Slovákov v Juhoslávii, zachytávajúcu obdobie od ich príchodu na Dolnú zem po druhú polovicu 40. rokov 20. storočia. Tému realizuje prepájaním poznatkov podľa metodologických východísk pozitivizmu, výraznejšie postupom sociologizmu, a subjektívnej, miestami citovej angažovanosti, ktorou neprekračuje vedecko-kritický odstup. Mráz aktualizuje tému dialógu medzi kultúrou a literatúrou Slovenska a Dolnej zeme, ktorej podnetnosť pociťujeme aj v dnešnom čase. Rozhovory o juhoslovanských Slovákoch zahrnujú tak historické poznatky, ale aj nostalgiu za krajinou svojich rodičov, detstva a dospievania. Po absolvovaní Filozoﬁckej fakulty v Bratislave Mráz sa domov nevrátil, ale s rodiskom ho spájali rodinné a citové zväzky, o čom písal vo svojich spomienkových knihách (Čím slovo žilo, 1967; Brázdami života, 1974). V knihe Brázdami života napísal: Nikdy som sa Petrovcu neodcudzil, nikdy som neprestal mať k nemu prítulný, citový vzťah... Mrázovej emocionality sa dotkol Alexander Matuška v knihe Proﬁly a portréty, keď zaznamenal Mrázovo zvítanie sa s otcom: Keď sme v roku 1946 prišli s výpravou do juhoslovanského Petrovca a medzi tými, ktorí nás v noci čakali, bol aj jeho staručký otec –

neviem, koľko rokov ho nevidel – Mráz syn sa s ním zvítal kŕčovitým objatím, predstavil nám ho v tme a rozplakal sa ako dieťa. Dva roky po tejto výprave Mráz v úvahách o juhoslovanských Slovákoch nebol sentimentálny. V eseji konštatuje nahluchý pokus o šírenie vedomostí a záujmu o juhoslovanských Slovákoch na Slovensku (Mráz 2004: 137). Emocionálny tón predstavuje výzvu k dialógu, aktualizovaniu záujmu o prehodnocovanie slovensko-juhoslovanských stykov. V prezentovaní vlastností krajanov a Slovákov Mráz je kritický, tak voči tým, ktorí sa narodili na etnickom území Slovenska a ľahostajní sú voči vlastnej národnosti, ako aj voči krajanom, ktorých národné cítenie v menšinovom prostredí vidí ako exaltované, často vyúsťujúce v nihilizujúce citové a myšlienkové polohy (Tamže: 139). Zmieňuje sa aj o mentalite ľudí, ktorí nežijú vo vlastnom národnom prostredí, v ktorej identiﬁkuje mnoho patologických čŕt (Tamže: 139). Cieľom Mráza nie je odsúdiť, ale pochopiť krajanov, zatiaľ čo vo svojich slovenských spoluobčanoch sa usiluje prebudiť hlbší záujem o svoj národ a jeho kultúru za hranicami Slovenska: Prehĺbiť nám treba myšlienkové rozlohy slovenských ľudí. Prehĺbiť a rozšíriť aj tým, čo je naše, naša skúsenosť, naše víťazstvá a porážky v osudoch dolnozemských Slovákov. Lebo oni sú časťou nás. (Mráz 2004: 140). A keď ide o dolnozemských Slovákov, Mráz konštatuje,

ŠTÚ DI E

HLAS ĽUDU • OBZORY

svojich krajanov, ale ústrednou hodnotou a záujmom v ich živote je to, čo som spomínal, starosť o materiálne veci života (a idealistickí inteligenti nad tým lamentovali), (Tamže: 163). Mrázovo kritické mapovanie malo však konštruktívny účel, lebo sa v eseji pozýva k dialógu a poukazuje sa na potenciál Dolnej zeme, ktorý je hodný širšieho a prehĺbenejšieho výskumu, ako aj na potrebu poznania tohto kontextu na Slovensku. V pokračovaní sa píše o vzťahu medzi prevažným sedliackym obyvateľstvom Dolnej zeme a inteligenciou, ako aj o vplyve tohto vzťahu na vývin širších duchovných a kulturologických prejavov. Mráz priamo menuje jednotlivcov, ktorí pomáhali život sedliakov a tých, ktorí sa od neho dištancovali. Cítiť príklon k tej časti inteligencie, ktorá sa zbližovala so sedliackym obyvateľstvom: Ak len trošku pozitívneho životného inštinktu mal, zbližoval sa s týmto sedliackym morom a stával sa jeho vzácnou čiastkou. Napríklad Fraňo Jesenský z turčianskeho Jasena (Tamže: 168). Na druhej strane Mráz je kritický voči inteligencii, ktorá sedliakov odsudzovala, alebo sa s nimi vôbec nestýkala. V danom kontexte spomína najprv Šafárika: Šafárik v Novom Sade bol len učenec, profesor a direktor na novosadskom pravoslávnom gymnáziu, Jánovi Kollárovi vypisoval, ako sa v tomto prostredí necíti dobre (Tamže: 170). Mráz sa však v eseji vyhýba jednostrannosti: Nie, práca vzdelanca na Dolnej zemi nebola ľahká. (...) Ľud tu totiž zľahčoval prácu vzdelancov. Ako som už pripomenul, pokladal ju skoro za zbytočnú, neproduktívnu a v konečných dôsledkoch zacielenú vlastne proti záujmom robotného sedliaka (Tamže: 174). No Mráz napriek prekážkam prácu slovenskej inteligencie

v Juhoslávii vidí v pozitívnom dopade na život obyčajného človeka: Semeno ťažkej práce vzdelancov, i keď zdanlivo padalo na pôdu neúrodnú, nakoniec predsa len prinášalo plody (Tamže: 174). V kontexte mapovania duchovného života krajanov Mráz podčiarkuje prácu básnikov, dramatikov, spisovateľov, literárnych teoretikov a kritikov, vedeckých pracovníkov a publicistov. Uvádza Jána Čajaka a Jozefa Maliaka, ktorí sa narodili na Slovensku, potom aj potomkov prvej generácie, ktorá sa prisťahovala zo Slovenska: profesora Jána Kvačalu, dramatika VHV, Félixa Kutlíka, Gustáva Maršalla-Petrovského a Alberta Martiša. Píše o vzťahu centra (Slovenska) a periférie (Dolnej zeme), lebo vedúca, progresívna a vývin usmerňujúca naša literárna tvorba vznikala v centrálnej časti nášho národa (Tamže: 179). Autor si bol vedomý multikultúrnosti juhoslovanského prostredia, z ktorého aj Slováci postupne prijímali impulzy, o čom píše v 5. kapitole: V celej Európe nieto kútika zeme, na ktorom by sa bolo stretlo toľko rozličných národov a kultúr ako na území, na ktorom v dnešnej Juhoslávii bývajú aj Slováci (Tamže: 185). Už v tom období spomína, že Slováci v Juhoslávii dávno vedia po srbsky a že skoro možno u nich hovoriť o bilingvizme (Tamže: 187). Mráz zdôrazňuje, že krajania najviac impulzov prijímali od Srbov, pričom ako iniciátora tohto zbližovania vidí práve Šafárika. Vplyvy prijímali aj od Nemcov (v oblasti hospodárstva) a Maďarov, ktoré identiﬁkuje v skromnejšom rozsahu. Uzaviera, že srbské prostredie malo na tunajších ľudí mocné účinky, upovedomovalo a vyhraňovalo ich aj národne, aj politicky, posilňovalo v nich demokratizačné sklony, z týchto podnetov dolnozemskí Slováci mocneli i kultúrne, spoločensky

a hospodársky (Tamže: 191). V predposlednej kapitole eseje Mráz píše o medzivojnovom období a živote juhoslovanských Slovákov v novom štáte Srbov, Chorvátov a Slovincov, pričom najväčší dôraz kladie na kultúrny rozvoj. Píše, že juhoslovanskí Slováci mali roku 1918 lepší základ pre svoj rozvoj v nových pomeroch ako kraje na Slovensku (Tamže: 196) a konštatuje, že im chýbalo všetko to, čo mali Slováci v rámci ČSR – oporu vo vlastnom štáte a v celonárodnom kolektíve (Tamže: 196). Mráz sa zmieňuje o komplikovanom politickom vývine juhoslovanských Slovákov a postupnom vstupe Komunistickej strany do historickej skutočnosti. Napriek politickej rozdrobenosti Mráz ako kvalitatívnu zložku tohto obyvateľstva vyzdvihuje nachádzanie a sledovanie spoločných záujmov v živote národnostnej menšiny, ktoré sa tu realizovalo intenzívnejšie ako na Slovensku. Naďalej sa pozitívne zmieňuje o celonárodných, respektíve celomenšinových inštitúciách, akou bola Matica slovenská v Petrovci, potom Gymnázium Jána Kollára, samostatné evanjelické biskupstvo, tlač. Na podklade dobovo aktuálnej situácie sa Mráz v závere eseje hlási k repatriácii. Záverom je subjektívnejší, píše osobne, evokuje spomienky na územie Jadranu, srbskú históriu, bosenské, hercegovské a dalmatínske vrchy, mestá Belehrad, Záhreb, Ľubľanu, Sarajevo, spisovateľov Karadžića, Gundulića, Prešerna, Njegoša, ale aj slovenské dediny, čiže Báčsky Petrovec. V Mrázovom postoji vidíme, nakoľko je k objektívnejšiemu uchopeniu aktuálnych otázok identity, kultúrneho a spoločenského života podnetné prekračovanie hraníc prostredníctvom dialógu a odvaha ku kritickému sebavideniu.

Rozhovory o juhoslovanských Slovákoch Mráz pôvodne publikoval v knižnej podobe v roku 1948 v Nakladateľstve Pravda v Bratislave. Esej je opätovne zaradená do prvého zväzku Vybraných spisov Andreja Mráza so slovenskou vojvodinskou tematikou, ktoré edične pripravil Víťazoslav Hronec a publikoval v roku 2004 vo vydavateľstve Kultúra v Báčskom Petrovci. Do prvého zväzku vybraných spisov sú okrem uvedenej eseje zaradené Mrázove texty o Jánovi Čajakovi, Gustávovi Maršallovi-Petrovskom.

27/V

že ľudia z Dolnej zeme akosi od detstva mali dva domovy. Dolnú zem a neznáme Slovensko. (Mráz 2004: 142). V druhej časti eseje Mráz aktualizuje tému príchodu Slovákov na Dolnú zem, pričom sa priamymi citátmi odvoláva na historické texty od Jozefa Maliaka o okolnostiach a dôvodoch príchodu Slovákov na Dolnú zem (sociálnych a náboženských), ich postupnom osídľovaní jednotlivých častí južného Uhorska (od Békešskej a Čanádskej stolice po postupné osídľovanie Báčky, Sriemu a Banátu), pričom popisuje aj niekoľko obcí, z ktorých prichádzali zo Slovenska. Mráz konštatuje, že primárnym dôvodom emigrovania slovenského ľudu na Dolnú zem boli veci sociálne (Mráz 2004: 147). Kapitolu o historickej časti uzaviera konštatáciou o nelineárnosti, špeciﬁckosti a osobitostiach formovania sa dolnozemských Slovákov, ktorá nasvedčuje heterogénnosť prostredia tak v kultúrnom, ako aj v spoločenskom zmysle. Prínosom Mrázovho textu je i dekonštrukcia predstáv a predsudkov o príchode Slovákov do južného Uhorska ako do akejsi zasľúbenej zeme: Zem bola plodná, ale zväčša patrila inému. (...) všade bolo treba odmieňať sa za ňu panštinou, desiatkami a devätinami, všelijako inak páni vykorisťovali a obmedzovali ľud (Mráz 2004: 154). Naďalej rekonštruuje problematiku sociálneho postavenia ľudu vo Vojenskej hranici (v Srieme a Banáte), eviduje sociálne postavenie žien. Podľa Mráza cena a zmysel existencie dolnozemskej ženy spočíva v jej hospodárskom význame, pracovnej výkonnosti a rozsahu majetku, ktorý jej rodičia pridelia (Tamže: 162). Mráz sa však pritom obáva, či takým pohľadom nehaní svojich krajanov: Neviem, či nehaním

H UD B A

16. 9. 2017 • 37 /4768/

Kralj Čačka v Kovačici Klub Víkend, 2. septembra 2017

a p r i e k to m u , že akademický maliar Nenad Marić (1979) pod pseudonymom Kralj Čačka tvorí od roku 2004, tento pesničkár má za sebou len dve oﬁciálne vydania. Najprv mu vydavateľstvo LOM spolu so zbierkou básní Na margini vydalo EP Naći ću izlaz/Na Margini (LOM, 2016), a potom na sklonku minulého roka konečne v yšiel aj jeho debutový album Ze m l j a s n o va (Pop depresija / Odličan hrčak, 2016). Ako pesničkár, Kralj Čačka tvorí pod vplyvom autorov: Bob Dylan, Captain Beefheart, Tom Waits, Leonard Cohen, Nick Cave, Johnny Cash, Muddy Waters, Howlin’ Wolf, Jacques Brell a Vojislav Vijatov (Onomatopeja ideja). Ide teda o

Mraz je švorc na jeho osobnej stránke na YouTube. Najväčšie uznanie dožil tohto leta, keď bol hosťom na koncerte Darka Rundeka na belehradskom štadióne Tašmajdan. V sobotu 2. septembra tento výnimočne a všestranne nadaný umelec zavítal aj do Kovačice. Kralj Čačka vystúpil v klube Víkend pred asi päťdesiatimi fanúšikmi z celej obce a okolia. Koncert sa začal okolo 22.30 piesňou Zemlja snova, inšpirovanou výnimočne smutným kresleným ﬁ lmom Negde u zemlji snova (Somewhere in Dreamland, Max a Dave Fleischerovci, 1939), ktorá v umelcovom prednese hovorí o ťažkých časoch, v ktorých dnes žijeme a o spôsoboch, ako im uniknúť (Jutro se budi sa sumnjom / Kako će proteći dan / A noć ti poruku šalje / Da odsanjaš novi san).

jedného z najzaujímavejších hudobníkov súčasnej rockovej a bluesovej scény v Srbsku. V priestore ex-YU je koncertne dosť aktívny, pravidelne vystupuje – tak koncertne, ako aj v médiách – ale fanúšikov a určitú popularitu si získal najviac vďaka videoklipom k piesňam Moj avatar a Deda

Ináč, Marić vo Víkende vystúpil sám, hrajúc na akustickej gitare bez sprievodnej kapely, ktorej základ tvorí jeho vlastný brat Marko (klavirista a gitarista). Hneď po začiatku vystúpenia Marić vysvetlil prítomným pomenovanie jeho hudobného projektu Kralj Čačka – nejde o nejaký lokálny patriotizmus, ale

Janko Takáč

28/VI

o to, že slovo čačak v staroslovanskom jazyku znamená blato, takže teda ide o kráľovstvo blata, kaluže, špiny, mrzutosti a biedy. Okrem toho oboznámil obecenstvo, že pri šenku si možno zaobstarať jeho CD s albumom Zemlja snova, ako aj jeho zbierku básní Na margini. Po ukončení vystúpenia autor bol ochotný podpísať každé CD a knihu, ako aj porozprávať sa s fanúšikmi. V ten večer zbierka bola vypredaná... Marić potom zahral nasledujúce piesne: Pomoć prijatelja, Želeo sam kao mali, Weltschmerz, Konac nam je pretanak,

Predveče, Spusti svetlost na put a Mi smo se srušili nama. Teda ide o piesne, ktoré sú už uverejnené na jeho debutovom albume, ale asi polovicu repertoáru tvorili doteraz neuverejnené piesne, čo neprekvapuje s ohľadom na dlhé obdobie autorovej činnosti. Nasledovali piesne Pad u Ljigu (pri ktorej autor porozprával o „démonickom trojuholní ku“ v okolí mestečka Ljig, v ktorom sa vždy pokazili alebo z určitých príčin zastávali autobusy, kým ako študent cestoval z Belehradu do jeho rodného mesta Čačak), potom pieseň Istanbul (ktorú venoval súčasným migráciám ľudí), Avatar ( jeho zatiaľ najväčší hit) a tiež boli zahrané Nizbrdo pravo, U tvom malom svetu a Zašto su tvoje oči prazne. Marić sa presvedčivo prejavil

ako výborný spevák, ozajstne vynikajúci gitarista, ale predovšetkým ako originálny umelec – autor piesní t. j. básní, ktoré budú žiť a ktoré sa iste stanú neoddeliteľnou súčasťou súčasnej srbskej kultúry a kultúry v priestore bývalej Juhoslávie. Hlavná časť koncertu bola ukončená piesňami Žur smrti, Pesma o kukanju, Partizan (pieseň Leonarda Cohena prebásnená do srbčiny, pripravená pre dokumentárny ﬁlm Sedma republika) a Kako izgleda jutro. Potom bola asi hodinová prestávka, po ktorej sa naladený Kralj Čačka vrátil na javisko, aby pred ešte stále plným klubom zahral piesne Prazno veče, Deda Mraz je švorc, Lidija (úplne nová pieseň), U svoj rodni kraj a Naći ću izlaz. Málo je povedať, že kovačické publikum bolo oduševnené. Po ukončení koncertu Marić nemohol jednoducho opustiť jav i s ko, le b o mnohí fanúšikovia vedeli, že niektoré výborné piesne z jeho repertoáru tento večer neboli zahrané... Zdalo sa, že by mohol hrať do rána! Asi veľmi nepochybíme ak povieme, že vystúpenie Kralja Čačka v Klube Víkend patrí medzi najvýznamnejšie kultúrno-umelecké podujatia v Kovačici v tomto roku. Foto: Elena Tomášová

UNDERGROU ND

HLAS ĽUDU • OBZORY

Dve tmavé perly Stevan Lenhart

ezávislé hudobné vydavateľstvo PMK Records vedie entuziasta Goran Lončarević z Boljevca pri Zaječari. Snaží sa prezentovať najmä súčasné autorské undergroundové skupiny a projekty, ale tiež vydáva reedície albumov niektorých takmer zabudnutých skupín, akými sú Psihokratija a Dobri Isak. PSIHOKRATIJA: Diskograﬁa 1988 – 1991

s tvorbou pod menom Psihokratija – bolo by zaujímavé sledovať činnosť tohto nekaždodenného projektu v súčasnosti. Tribute to Dobri Isak: I mi plačemo iza tamnih naočara Postpunková skupina Dobri Isak bola založená roku 1983 v Niši pod zrejmým vplyvom vtedajšej Novej vlny, ale aj tvorby Joy Division a Bauhaus z Anglicka. Ústrednou osob-

nosťou bol spevák a gitarista Predrag Cvetičanin (neskoršie profesor sociológie na Filozoﬁckej fakulte v Niši), ktorého hlas a na vtedajšie pomery nezvyčajné texty piesní v srbčine

boli rozpoznávacími znakmi tejto skupiny spolu s dominantným zvukom basgitary (Miloš Miladinović) a rytmami Sašu Markovića. Počas neveľmi dlhej kariéry mal Dobri Isak v polov ic i 8 0. ro kov niekoľko významných koncertných vystúpení spolu s kolegami Padot na Vizantija (Macedónsko) alebo Let 2 (neskoršie Let 3; Chorvátsko). Dobri Isak Jediný album Dobrého Isaka Mi plačemo iza tamnih naočara vyšiel prvýkrát roku 1986 v podobe audiokazety vo vydaní nišského ŠKC a v náklade 100 kusov. Vydanie otvára hit Ona se igra nožem a v pokračovaní sa striedajú zvláštne skladby, hovoriace o melanchólii, rebelantstve, hedonizme a vopred zamedzenej perspektíve jednotlivca, ktorý sa nespravuje podľa neprirodzených pravidiel spoločnosti (napr. v skladbe Ja znam da ću propasti )... Keby bola potrvala aspoň trochu dlhšie a v danom období si získala záujem niektorého z väčších vydavateľstiev, skupina Dobri Isak by pravdepodobne patrila medzi známejšie mená tej temnejšej Novej vlny v Srbsku, ktorú tvorili Šarlo akrobata a Luna. Napriek nespornej kvalite a inovačnosti Dobri

sú tiež srbské undergroundové formácie Asphalt Chant, Figurative Theatre, Katabazija, Pod, Plastic Sunday, Language.Sex. Violence, Paydo Komma a Plazma Maschina, ako aj chorvátske bandy Baden-Baden, Cyborgs on Crack, Šlagvort na kraju, IV/ AN a f.O.F. *** Okrem vydaní, o ktorých píšeme v tomto článku, medzi aktuálnejšie podujatia vydavateľstva PMK Records patrí album rumunského projektu Tauusk (experimental drone/ doom), minialbum srbskej skupiny Harmless Maniacs (punk/ HC), reedícia albumu nišskej formácie Pod (noiserock) a vydanie rumunského projektu Mujko (experimental artrock). Možno si to vypočuť na webovej stránke pmkrecords.bandcamp. com.

29/VII

Belehradská skupina Psihokratija vznikla roku 1987, zaoberala sa temnou elektronickou hudbou v štýle darkwave a vytvárala c h múr nu a rtisticko-teatrálnu náladu, prejavom blízku skupinám, aké v tom období boli napr. slovinská Borghesia alebo slovenská Ľahká Múza. Tvorivé jadro skupiny Psihokratija na začiatku tvorili Gorjan Krstić (syntetizátor) a Zoran Petrović (spev) a roku 1989 sa dopracovali k vydaniu prvej audiokazety pod názvom Album mentalnih fotograﬁ ja, ktorá nadišla na slušný ohlas zasvätených fanúšikov. Psihokratija mala koncertné vystúpenia najmä v belehradských kluboch a záujem o tvorbu tejto skupiny jestvoval aj v Slovinsku, ale z určitých dôvodov dochádza k zániku činnosti. Gorjan Krstić však roku 1991 pokračoval s prácou na druhom vydaní

U teatru misterije, ktorý mal byť realizovaný ako koncepčný album s možnosťou divadelnej adaptácie. Občianska vojna v Juhoslávii a všeobecná kríza vplývali na prerušenie tohto ambiciózneho projektu a Psihokratija upadla do zabudnutia. K oživeniu mena Psihokratija dochádza roku 2016, keď vydavateľstvo PMK Records realizovalo CD s kompletnou diskografiou tejto skupiny, obsahujúce všetky jej nahrávky z obdobia 1988 – 1991, čiže debutový Album mentalnih fotograﬁ ja, štyri dodatočné skladby a neuverejnený druhý album U teatru misterije. Pokým včasné piesne Psihokratije sú založené na elektronických rytmoch, zvukoch syntetizátora a basgitary a temnom speve charakteristickom pre darkwave, neskoršie skladby znejú príliš inak a vskutku sú ladené na imaginárnu divadelnú hru alebo kabaret s mužským a ženským spevom (Tanja Marković), naratívnymi prvkami a vcelku mysterióznym ovzduším. Jestvujú náznaky, že Gorjan Krstić plánuje pokračovať

Isak bol však dlho vzdialený od väčšej pozornosti obecenstva. Ale vydavateľstvo PMK Records roku 2009 realizovalo reedíciu albumu Mi plačemo iza tamnih naočara v podobe CD (neskoršie aj na gramofónovej platni) a skupina si získala úctu dnešných poslucháčov. O tom, že popularita Dobrého Isaka nehasne (ba naopak) svedčí vlaňajšie CD pod názvom I mi plačemo iza tamnih naočara (Tribute to Dobri Isak). Vydanie obsahuje 15 skladieb tejto nišskej skupiny v podaní rôznych súčasných autorov zo Srbska a Chorvátska. Zaujímavosťou je, že jednu pieseň (Feniks) spracovala práve belehradská Psihokratija (o ktorej tiež hovoríme v tomto príspevku). Medzi známejšie mená, ktoré sa zúčastnili v tomto projekte, patria napr. skupiny Novembar (odohrali kus Mrzim te) a Horkestar (spracovali skladbu Sinoć si sanjao da si pas), zastúpené

VÝSTAV Y

16. 9. 2017 • 37 /4768/

DAVID LYNCH A JEHO MALÉ ROZPRÁVKY V KULTÚRNOM STREDISKU BELEHRADU

Medzi peklom a snom Oto Filip

30/VIII

tograﬁe, mali síce premiéru ešte v roku 2014, no dopyt po nich je všade stále obrovský.

lou tenziou skúmania vzťahov svetla a tmy, dobra a zla, fantázie a skutočnosti. Kunsthistorik Miroslav Karić uvádza, Vesmírne schody že Lynchova schopnosť silne komunikovať prebiehajú vo veľmi krátkom s pozorovateľom bez ohľa- časovom úseku. Ale, môže sa du na umeleckú formu, kto- stať, že sa myseľ a emócie rou sa naňho obracia, svoj angažujú pozorujúc nehybhlavný prameň a svojráz- ný obraz a malé rozprávky ny materiál čerpá z individuálneho a kolektívneho nevedomého, kdesi v hlboko potlačených vnútorných psychologických a emotívnych obsahoch, v strachoch, traumách, chmúrnych prianiach... Všetko je tak, no môže byť aj onak, či inak. – Malé rozprávky Premeny

šetky tri galérie Kultúrneho strediska Belehradu, 56 čiernobielych fotografií, alebo presnejšie fotomontáž či fotografík veľkého formátu, meno David Lynch, celý september poznačený podujatiami súvisiacimi s ním – treba vôbec viac na výstavný počin roka v Belehrade? To, čo znamenajú a aké všetko asociácie Dean Hurley: David Lynch vyvolávajú Malé rozprávky, si žiada postaviť sa fyzicky No podľa autorovho priania pred ne a dať sa unášať jeho sa na týchto rovnobežkách exkluzívne prezentujú len v Kultúrnom stredisku Belehradu, a nikde viac na blízkom a širšom okolí. A to ako jeden z najkrajších darov k šesťdesiatke pôsobenia strediska, ktoré si ho plne zaslúžilo. Lynch, ako veľký analytický mág stavu a pocitov dnešného človeka, často rozorvaného záhadami, ktorým ani sám nerozumie, ho kresbou, maľbou, fotografiou, skulptúrou, animáciou, filmom Hlava#15 dramaticky portrétuje, spájajúc pritom štýly, techniky a spôsoby navonok nemožné. Celkom logický následok jeho úvah a slov, snáh odZajko či ryba? hadnúť, čo je za nablýskanými obrazmi bezprostredného okolia. V duchu toho sa raz vyznal: – Pochopil som, že hneď pod povrchom existuje ešte Interiér#4 jeden svet, ako vizuálnym chápaním sveta, aj mnoho iných spomienkou, imagináciou, rozličných svetov, kombináciou, abstrakciou... ako ideme ďalej... Tieto príbehy, ktorých pro- Hlbšie. Tie dodnes hľaducentom je parížska Galéria Jeden z pútačov výstavy Item a Európsky domov fo- dá opantaný stá-

môžu prerásť do obrovských rozprávok. To, pochopiteľne, závisí od pozorovateľa. Takmer je nemožné neobjaviť niektorý druh rozprávky, prameniaci z nehybného obrazu. To je, zdá sa mi, krásny fenomén – uvádza Lynch na úvod a margo svojich fotograﬁckých rozprávok. Čiernobielych nielen kvôli tematickému kontrastu a prelínaniu neskutočne rozličných obsahov, ale aj kvôli tomu, že sa v tme či tieni ľahšie sníva a rojčí. A aj záhada je nástojčivejšia. Spomínate si ešte na mestečko Twin Peaks a na jeho démonov? A na všetkých tých ľudí medzi peklom a snom?

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra K nedožitým 90. narodeninám básnika 42. BABINKOVE STRETNUTIA V PADINE

Martina Valentová

rozprávku Jesenný obraz z prírody a po prečítaní sa vyskúšať i vo výtvarnom umení tak, že kreslili obrazy na suché listy. Práve preto úvod septembro-

nedeľu 10. septembra, iste tak môžeme konštatovať, v Padine bolo sviatočne. Prebiehalo tu to najvýznamnejšie kultúrne podujatie venované najznámejšiemu padinskému básnikovi, učiteľovi, novinárovi, prekladateľovi a kritikovi – Michalovi Babinkovi. Tohtoročné už 42. Babinkove stretnutia prebiehali pod jednoduchým názvom Básnik a boli usporiadané s cieľom prezentovať tvorbu tohto umelca s osobitným dôrazom na jeho nedožité 90. narodeniny. Ako aj doteraz hlavným Z vystúpenia žiakov padinskej organizátorom bola Obec- základnej školy ná knižnica Kovačica – pobočka v Padine a finančne ich vých Babinkových stretnutí patril podporila NRSNM. Prispeli i Obec najmladším a zároveň i najdôleKovačica, Obecná knižnica Ko- žitejším členom recitátorskej povačica, ako i Underground Rock bočky padinskej knižnice: Natálii Music Club, v ktorom podujatie Kotvášovej, Darinke Slivkovej, prebiehalo. Erikovi Juricovi a Miroslavovi Ma-

Pavelová, Janko Hološ, Miroslav Halabrín, Martin Labát, Anička Strehovská, Vlastimír Povolný, Elenka Ďurišová, Martina Valentová a Ivana Megová. Večierok spríjemnili hudobné body skupiny Arsenovo ogledalo, ktorú tvoria Martin Labát a Daniel Cicka. Moderátorkami podujatia boli Tijana Nemogová a Andrea Lomenová-Sabová. Po umeleckej časti podujatia ujal sa slova riaditeľ Obecnej knižnice Kovačica Slobodan Stevanovski, ktorý povedal niekoľko slov o Babinkových stretnutiach a zároveň privítal hostí na tomto večierku. Potom povolal Marínu Šimákovú-Spevákovú, docentku na Oddelení pre slovenský jazyk Filozofickej fakulty v Novom Sade, aby slávnostne otvorila Babinkove stretnutia.

senský sa tiež zmienil o Michalovi Babinkovi, ktorého priamo nepoznal, ale pripomenul, že je dojatý jeho detskou tvorbou, pretože bol priekopníkom modernej detskej prózy. V pokračovaní sa prítomným predstavila spisovateľka a profesorka slovenčiny Mária Kotvášová-Jonášová úryvkom zo svojej knihy Mať 15 je také ťažké, alebo Striptíz, ktorý si žiaci najčastejšie volia pre recitačné súťaže. Obecenstvu sa prihovoril i spisovateľ, pedagóg a kritik Janko Takáč, ktorý sa vyjadril, že ho Babinka vyzval k rozmýšľaniu, zvlášť zbierkou básní Príchodzí sa nevracajú. Na záver sa hosťom prihovorila knihovníčka Zdenka Obšustová, ktorá spomenula podporovateľov a pomocníkov v realizácii tohtoročných Babinkových stretnutí. Hosťom sa Obec-

Veľký záujem návštevníkov a hostí

Performancia na počesť básnika Babinku

Na úvod treba pripomenúť, že prvé tohtoročné podujatie venované Michalovi Babinkovi a jeho tvorbe, bola vlastne dielňa pre deti, ktorá sa každoročne organizuje, keďže i sám Babinka bol výnimočným spisovateľom pre deti. Dielňa sa uskutočnila v piatok 25. augusta, čiže presne v deň jeho narodenia. Tu deti mali možnosť prečítať si Babinkovu • KULTÚRA •

cekovi, ktorý spolu s knihovníčkami z Padiny pripravili inscenáciu spomenutej rozprávky. Hlavným bodom na tomto literárnom posedení bola performancia Babinkovej básne Zamyslený dlhoročných spolupracovníkov padinskej knižnice, a to podľa idey knihovníčky Evy Taubertovej. Svojím umeleckým prednesom sa predstavili: Blanka

Vo svojom premyslenom príhovore sa Marína, ktorá i sama bola recitátorkou a účastníčkou Babinkových stretnutí ako žiačka nižších ročníkov ZŠ maršala Tita v Padine, zmienila o živote a diele tohto popredného padinského umelca. Pokračoval Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, ktorý sprítomnil vydavateľskú činnosť SVC s dôrazom na detskú literatúru Daniela Pixiadesa a Zoroslava Speváka- Jesenského. V skratke predstavil i Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych dejateľov 21. storočia, v ktorom sú zahrnutí i mnohí Padinčania. Známy vojvodinský spisovateľ Zoroslav Spevák- Je-

ná knižnica Kovačica zavďačila skromnými darčekmi. S potešením môžeme povedať, že i tohto roku Babinkove stretnutia prilákali mnohých spisovateľov, umelcov, jazykovedcov, učiteľov, kritikov, novinárov, prekladateľov. Boli tu i príbuzní Michala Babinku, ktorí pravidelne sledujú Babinkove stretnutia, a ktorí i tohto roku s predstaviteľkami padinskej knižnice zaniesli kyticu kvetov na jeho hrob. Nakoniec možno uzavrieť, že si Padinčania všetkými silami chránia pred zabudnutím meno a tvorbu tohto neopakovateľného spisovateľa.

37 /4768/ 16. 9. 2017

Foto: A. Meleg

Kultúra K VÝSTAVE PORTRÉTOV ZNÁMYCH OSOBNOSTÍ OD RADA VAN LADOMERSKÉHO

Na potešenie oka a duše Oto Filip

ak, ako to už býva zvykom, priestory Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade sú často svojráznym domovským alebo dočasným prístavom rôznych umeleckých podujatí, prejavov, tendencií... S námetmi mnohorakými, od dokumentárno-historických po súčasné a moderné. Slávnostné otvorenie poslednej v šnúre uvedených výstav, ktorej usporiadateľmi sú Veľvyslanectvo SR Zo stredajšej vernisáže v Belehrade, Art Work Rado Van portrétov, predovšetkým preto, a Galéria insitného umenia v Ko- lebo ho fascinuje rozmanitosť, vačici, prebiehalo 6. septembra ktorú vidí v tvári portrétovavo vestibule slovenskej ambasády. Dalo by sa povedať, že aj ako úvod či umelecké spestrenie prijatia organizovaného veľvyslanectvom v ten istý deň k dvom dátumom: 1. septembru – Dňu Ústavy SR a 22. septembru – Dňu slovenských ozbrojených síl. Autor pri troch tunajších osobnostiach Vstupný prejav k účastníkom mala veľvyslan- ného človeka. Veľvyslankyňa kyňa Dagmar Repčeková. Prí- tiež vyzdvihla, že sa neustálym tomným ozrejmila a priblížila skúšaním nových techník našiel základné údaje o doterajšom v štýle Pop-art, v ktorom spočíva pôsobení Radovana Ladomerského alebo Rada Van Ladomerského, narodeného v roku 1972 v Prešove, v súčasnosti žijúceho a tvoriaceho v Šamoríne, ako aj príznačnosti jeho portrétovej tvorby. Prevažnú časť detstva umelec prežil v Strokove, kde sa vďaka rodičom dostal k maľovaniu, takže už v predškolskom veku začal navštevovať tamojšiu Ľudovú školu umenia. Aj keď mu stredoškolské štúdium bolo technického zamerania, maľbe sa venoval naďalej externým navštevovaním umeleckej školy. Hodne skúseností získal v ateliéri u majstra reštaurátora Gyusziho Palencsára z Rešice, pod vedením ktorého mu v roku 2006 učarovala sakrálna maľba, aby nakoniec zakotvil v maľbe Známe tváre Slovenska

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

mavé, ale pre mňa hra svetla na ľudskej tvári a to, čo tá tvár má v sebe zapísané, je zaujímavé. Práve preto som sa pustil do týchto vecí. Okrem toho bol som zaradený do postmoderných nomádov, a to z toho dôvodu, že som taký kolibrík, ktorý si lieta v troch rôznych štýloch, – uviedol. Podľa výtvarného kritika Vladimíra Valentíka, reprezentujúceho slovenskú umeleckú obec, u Rada Van Radomerského sa stretávame s postmodernou gro jeho tvorby portrétov, a senzibilitou. – Teším sa, že si na túto preto buď suchým pastelom na papier, alebo akrylom na plátno. zentáciu na veľvyslanectve vybral popredné – Výstavu sme chceli osobnosti slovenprezentovať tu a dnes, skej kultúry, tak tie lebo máme tu osobz dejín, ako aj zo nosti Slovenska, ktoré súčasnosti. Táto ovplyvňovali a menili výstava nielenže slovenskú spoločnosť dobre predstapráve v tom jej prerovuje jeho tvorde k dnešnému stavu. bu, ale zároveň Mne sa páči, že jeho dobre prezentuje obrazy sú také živé. On aj slovenskú kulvždy tvrdí, že obraz má túru, predovšetpotešiť dušu človeka... kým tu súčasnú, Sú to obrazy vyjadrunajmä spisovatejúce pocity, myšlienky, ľov, hudobníkov radosť, – podčiarkla pani a hercov. Samotveľvyslankyňa Repčeková. né portréty sú Autor Rado Van Ladopoznačené momerský podotkol, že je pred derným cítením. návštevníkmi Portréty obyčajne jeho päťročvznikajú pomocou ná práca, čiže čiary. U Rada však viac ako štyrid- Spisovateľ sať portrétov Ľubomír Feldek vznikajú pomocou plochy. On teda osobností pre- a hudobník maľuje portréty dovšetkým zo Pavol Hamel svetlom. Je tu aj sveta kultúry a umenia. Konšta- sivé tieňovanie, prostredníctoval, že portrét tvom ktorého dostávame – preňho nesmie byť starodávnou rečou povedané o tom, že človek, – obličaj, na základe ktorého ktorý sa naňho po- poznáme jednotlivých ľudí, – zerá povie, jáj, to sa vyzdvihol Valentík. Po Belehrade septembrová podobá, ale musí to proste byť tá osoba. púť výstavy pokračovala v Niši – Pre mňa je dô- a do tretice zakotví aj v Kraležité, aby dielo gujevci. Ako názorná ukážka úplne vystihlo toho popredných osobností slovenčloveka. Použil som skej kultúry, no aj niektorých fotografie, ktoré by našich osobností: Teslu, Pupina možno neboli zaují- či Jonáša napríklad. • KULTÚRA •

VÝSTAVA V BANSKEJ BYSTRICI

Pre záujemcov o divadlo v Petrovci Andrej Meleg

ž dlhý rad rokov Štátna vedecká knižnica (ŠVK) v Banskej Bystrici spolupracuje s krajanmi z Vojvodiny. Túto spoluprácu najprv rozprúdili Oľga Lauková, bývalá riaditeľka ŠVK, ktorá je teraz na dôchodku, a Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra. S touto knižnicou už dlhé roky naplno spolupracujú aj iné spolky a inštitúcie, ako Asociácia slovenských spolkov žien alebo Múzeum vojvodinských Slovákov. Vladimír Valentík, ako kurátor rôznych dokumentárnych výstav, ktoré oprašujú našu minulosť, vystavoval v ŠVK už po tretíkrát. Pred tromi rokmi to bola výstava venovaná Jánovi Čajakovi, nasledovala výstava venovaná 150. výročiu vychádzania novín a časopisov vo Vojvodine, teraz ide o výstavu,

knižnica, Múzeum vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci, Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci a Slovenský kultúrny klub v Srbsku. Výstavu otvoril kurátor výstavy Valentík a hojný počet návštevníkov, ktorí si prišli pozrieť túto pútavú dokumentárnu výstavu, poVladimír Valentík, kurátor výstavy, zdravila úradujúca a Blanka Snopková, úradujúca riaditeľka riaditeľka ŠVK BlanŠtátnej vedeckej knižnice v Banskej ka Snopková. Tieto Bystrici akcie sú jej známe, ktorá mapuje 150 rokov divadla lebo bola prítomná na všetkých v Petrovci (1866 – 2016). doterajších spoločných poduTáto tretia výstava bola sláv- jatiach, ktoré organizuje táto nostne otvorená 5. septembra inštitúcia a inštitúcie zo Srbska. v átriu Štátnej vedeckej knižnice. Výstava pozostáva z 18 panePod organizáciu sa podpísali lov, ktoré zobrazujú divadelný banskobystrická Štátna vedecká život Slovákov v Petrovci od

roku 1866, keď sa na javisku po prvýkrát v histórii dejín Petrovca hralo divadelné predstavenie Starý vozka Petra III. nemeckého dramatika Augusta Kotzebueho, až po súčasnosť, keď v Petrovci pôsobí jediné profesionálne slovenské divadlo mimo hraníc Slovenskej republiky – Slovenské vojvodinské divadlo. K výstave je vytlačený aj katalóg, ktorý obsahuje celú inštaláciu, pretože každá strana katalógu znázorňuje jeden panel výstavy. Panely majú rozmery 100 cm x 70 cm a akoby boli vliate do priestoru v átriu. Panelová výstava 150 rokov divadla v Petrovci (1866 – 2016 ) bola uvedená do života 5. augusta 2016 v Petrovci, počas ústredných osláv venovaných 150. výročiu divadelníctva na našom území. Výstavu si v Banskej Bystrici návštevníci môžu obzrieť do 6. októbra 2017.

VOJKA

Na výtvarnom tábore aj slovenskí maliari Anna Lešťanová

septembri 1991 v sriemskej dedine Vojka bol prvýkrát zorganizovaný výtvarný tábor Cosmic Art, ktorého iniciátorom bol maliar Ljubiša Marić. Iskra umeleckej krásy v dňoch 7. až 10. septembra toho roku po dvadsiaty siedmykrát opäť ožiarila túto dedinu vďaka početným umelcom – účastníkom tohto tradičného podujatia. Slávnostné otvorenie tábora Účastníci tohtoročného výtvarného tábora bolo vo štvrtok 7. septembra Po prvý raz už počas slávnostv miestnostiach Domu kultúry V otváracom kultúrno-umelecvo Vojke. V mene generálneho kom programe vystúpili členovia ného otvorenia tábora početné patróna – Obce Stará Pazova – tamburášskeho orchestra pod obecenstvo si mohlo pozrieť 27. výtvarný tábor Cosmic Art vedením tamojšieho špičkové- v aule Domu kultúry vystavené Ljubišu Marića otvoril Radoje ho hudobníka Ljubinka Lazića, obrazy účastníkov (ako súčasť Blagojević, člen Obecnej rady, herec a recitátor Milan Dudić z tohtoročnej tvorby), ktorí svoje kým účastníkov a návštevní- Golubiniec a ženská spevácka diela priniesli do Vojky. Medzi kov podujatia pozdravil Ljuban skupina Sremice z KUS Slavka vystavenými dielami boli aj práce kovačických insitných maliarov Skopljak, predseda MS Vojka. Gajina vo Vojke. • KULTÚRA •

Pavla Cicku a Pavla Povolného-Juhása a pazovskej insitnej maliarky Anny Očovajovej. Zo zdravotných dôvodov Pavel Cicka sa v práci tábora nezúčastnil, no po prvýkrát tam boli a svoje nové umelecké práce vo Vojke vytvárali Pavel Povolný-Juhás a Anna Očovajová. Diela boli verejnosti predstavené v nedeľu 10. septembra na spoločnej výstave v rámci slávnostného zatvorenia tejto akcie. Výtvarný tábor oficiálne zatvoril Vladimir Kerkez, riaditeľ Strediska pre kultúru Stará Pazova, a to v nádeji, že toto významné kultúrne podujatie už o rok znovu nadobudne medzinárodný ráz. Ináč na tohtoročnom výtvarnom tábore Cosmic Art Ljubišu Marića vo Vojke sa zúčastnilo 30 maliarov (až 7 z nich sú akademickí maliari) z celého Srbska.

37 /4768/ 16. 9. 2017

Kultúra Z NEHMOTNÉHO KULTÚRNEHO DEDIČSTVA SLOVENSKA (4)

Banskoštiavnický Salamander Oto Filip

na Slovensku. Ojedinelá je pre ornamentálny štýl založený na svoju krehkosť a vzdušnosť, čo princípe rytmického opakovaestré a bohaté mestské sa dosahuje pletením z jemnej nia jemne kreslených hustých slávnosti, oslavy baníkov, bielej priadze na tylovej sieti rastlinných zostáv do naturálgeológov, hutníkov a nafpomocou množstva paličiek. nejších polôh bližších prírode tárov, pripomenutie si Spočiatku bola typická pre de- a náboženskej symbolike. Táto mnohorakej štiavnickej dinu Krajné, kde sa tento druh tradícia ornamentu sa vo Vajnohistórie a tradícií, skvečipky udomácnil od 80. rokov 19. roch nikdy neprerušila. Dodnes lá zábava. To všetko storočia. V tejto oblasti si tylová ju udržujú a rozvíjajú tvorcovia a ešte viac sú Salamančipka zachovala znaky belgickej na výšivkách, na krasliciach, na drové dni, oslavované tylovej čipky, s ktorou je vývojovo maľbách na stenách domov, na v druhý víkend v sepspätá. Obľuba bielej tylovej tembri. Salamandrový čipky v oblasti Myjavy súvisí sprievod bol pôvodne s tradíciami štýlu miestnych slávnostný sprievod pri odevov, v ktorom sa využívajú zvlášť významných prívzdušné biele látky. Čipka ležitostiach posluchása teda stala súčasťou ľudočov a funkcionárov banvého odevu a liturgického skoštiavnickej akadémie. textilu. Je povšimnutiahodné Vznikol a formoval sa a chvályhodné, ako sa s týmto v kontextoch 150-ročnej prvkom vlastného kultúrneho histórie Baníckej akadédedičstva identifikujú súčasní mie v Banskej Štiavnici obyvatelia myjavského regió– prvej vysokej baníckej nu, a ako si ho vážia. školy na svete, založenej Ornamentálny štýl Vajnor v roku 1762. Dnes tvorí alebo stručnejšie Vajnorský časť Salamandrových Jolana Darulová: Na čele ornament patrí k najvýraz- Paličkovaná čipka – ženský dní – tradičných mest- Banskoštiavnického salamandrového nejším ornamentálnym štý- sviatočný čepiec z Košarísk (2016), ských slávností, ktoré sú sprievodu pastier s dvoma pomocníkmi lom, ktoré sa na Slovensku autor: Martin Janšto (Zdroj: SITA) späté s celoslovenskými nesie jaštericu rozvinuli počas 19. storočia oslavami Dňa baníkov, hutníkov, kom slede z jednej strany cesty a prvej polovice 20. storočia. geológov a naftárov. Sprievod sa na druhú, čím napodobňujú po- Tento prvok ovplyvnil štýl výši- úžitkových predmetoch. Svoj tak stal identifikačným znakom hyb salamandry. obdiv k nej prejavujú obyvatecelého baníctva v meste Banská V sprievode sú lia Vajnor dodnes aj tak, že si sprítomňované pri sviatočných príležitostiach slávne udalosti oblečú kroj. A na uchovávaní histórie mesuvedenej tradície sa podieľajú nielen mnohí jednotlivci, ale aj ta, démonické miestne občianske združenia. postavy späté s baníckou práNa záver nie je od veci pripocou pod zemou, menúť si, ktorých trinásť prvako aj významkov je v súčasnosti zapísaných né osobnosti v Reprezentatívnom zozname a figúrky mestnehmotného kultúrneho deského spoločendičstva Slovenska. Sú to: Fujara ského života. a jej hudba, Radvanský jarmok, Ukážka Vajnorského ornamentu Keďže sa za- (Zdroj: TASR) Aušusnícke služby špaňodolinčiatkom marca ských baníkov, Terchovská mutohto roku reprezentatívny zo- viek, ako aj interiérové nástenné zika, Tradičné ručné zvonenie znam nehmotného kultúrne- maľby vo Vajnoroch a v dedinách na zvony a funkcia zvonárov Detail maľby v kostole ho dedičstva Slovenska rozšíril v blízkom okolí Bratislavy. Záslu- na Slovensku, Čičmianske orsedembolestnej Panny Márie o paličkovanú čipku Myjavskej hu na jeho rozvoji mali miestne namenty, Banskoštiavnický Savo Vajnoroch z roku 1968 pahorkatiny a Vajnorský orna- prekresľovačky vzorov – pisárky, lamander, Tradičné bábkarstvo (Zdroj: SITA) ment, dnes má už trinásť prvkov. ktoré zároveň boli autorkami na Slovensku, Gajdy a gajdošská Štiavnica a na okolí. Názov pod- Agentúra SITA pri tej príležitosti výšiviek a malieb. Vo Vajnoroch tradícia na Slovensku, Modrotlač, ujatia je odvodený od kľukatého uviedla, že paličkovaná tylová bola ich najtvorivejšou pred- Horehronský viachlasný spev, ako pohybu jašteričky – salamandry čipka z Myjavskej pahorkatiny staviteľkou Katarína Brúderová aj dva najnovšie: Tylová paličkoškvrnitej. S jaštericou je spojená patrí medzi unikáty medzi mno- (1882 – 1964). Príznačné pre ňu vaná čipka Myjavskej pahorkatiny legenda o vzniku mesta, keď hými druhmi paličkovanej čipky bolo a je, že posunula lokálny a Vajnorský ornament.

www.hl.rs

pastier objavil nad mestom jašteričky so zlatým a strieborným prachom na chrbte, čo dalo podnet k dolovaniu. Aktéri sprievodu prechádzajú preto dnes v rytmic-

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V PADINSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

diny telesnej výchovy, lebo do telocvične pribudli nové športové pomôcky, – podotkol učiteľ Janko Kolárik. Sú nejaké novinky pri odbornom zastúpení vo výučbe? – Zatiaľ sa všetky hodiny výchovy a vzdelávania v našej škole konajú s veľmi septembra privídobrým odborným zastútali príležitostným pením. Novinkou nám je, programom, ktorý že odteraz matematiku obsahoval piesne bude učiť aj nová profesora básne v prednese ka Tatiana Šimáková, – požiakov vyšších ročnívedal náš spolubesedník, kov. Keď ide o lepšie jeden z triednych učiteľov pracovné podmienžiakov 1. ročníka. ky v škole, počas Učitelia tejto najsloletných prázdnin venskejšej školy v našich sa v padinskej ZŠ krážoch sa spolu so svojimi usilovne pracovalo žiakmi, podobne ako aj Padinskí prváčikovia sa neboja školských povinností na líčení niektorých v iných základných škoučební, školskej lách, tešia novému školchodby, vchodu do školy a pre napr. televízne prijímače a po- skému roku, pripravení aj na prížiakov 1. ročníka sme vynovili čítače, škola vybavila niektoré padné problémy a starosti, ale učebne, aby sa pekne a príjemne učebne. Žiaci našej školy už na predovšetkým na dobré výsledky cítili v novom prostredí. Novými začiatku nového školského roku a radosti. technickými pomôckami, ako sú chodia s veľkou radosťou na hoSnímka: Foto štúdio Centar

V troch slovenských triedach 55 prvákov Anička Chalupová

ačiatok nového školského roku sa rozbehol aj v padinskej Základnej škole maršala Tita. Prvého septembra prekročilo prah školskej brány úhrnne 491 žiakov. Z toho počtu si po prvýkrát do školských lavíc sadlo 55 prváčikov. Triednymi učiteľmi žiakov prvého ročníka v troch slovenských triedach sú Mária Nosáľová, Božana Papová a Janko Kolárik, ktorí sa, ako aj všetci kolegovia a iní zamestnanci školy, podieľali na zlepšení a skvalitnení vyučovacieho procesu v novom školskom roku. – Nových žiačikov sme 1.

V KOVAČICKOM GYMNÁZIU

Nad očakávanie... Anička Chalupová

hruba 230 žiakov zavítalo v prvý školský deň do Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Okrem sedem tried s doterajším počtom žiakov do prvého ročníka pribudlo 70 nových, ktorí sú rozvrhnutí do troch tried. Po prvýkrát si 1. septembra do školských lavíc v triede so srbskou vyučovacou rečou sadlo 30 žiakov a 16 do triedy, v ktorej sa vyučuje po slovensky. V aktuálnom školskom roku novinkou je trieda, v ktorej 24 žiakov navštevuje elektrotechniku informačných technológií. O začiatku školského roku úradujúca riaditeľka Tatiana Brtková povedala, že sa celý kolektív trošku obával, ako to všetko dopadne, ale okrem triedy so slovenskou rečou ďalšie dve triedy majú počet žiakov nad očakávanie. – Zvlášť ma nesmierne teší, že sme, keď ide o odborné kádre, absolútne dobre vybavení. Ináč počas letných prázdnin namiesto žiakov školské učebne obsadili rôzni majstri, ktorí nám pomohli upraviť • KULTÚRA •

štyri nové kabinety na praktickú školskými pomôckami. Národnostvýučbu, základy elektrotechniky, ná rada slovenskej národnostnej programovanie a grafiku a mul- menšiny žiakov potešila jedným timediálny kabinet, – podotkla projektorom na vyučovanie deúradujúca riaditeľka kovačického jepisu, kabinety pre matematiku gymnázia. sme vybavili novými tabuľami. V S akými technickými podmienkami ste začali nový školský rok? – Nielen nový odbor, ale aj iné učebne bolo potrebné prispôsobiť a vybaviť novou technikou, a tak sme do začiatku školského roku zaobstarali nové meracie inštrumenty a iné školské potreby pre odborné predmety. Za finančnej podpory Ministerstva školstva a cez projekt Remeselnícke práce Obce Kovačica sme kúpili 16 Magdalena Beka a Sabína Tomášová počítačov. Z Pokrajinského s oceneniami na letnej súťaži sekretariátu pre vzdelávanie sme určité prostriedky dostali na podstate máme to, čo potrebujeme investičnú údržbu telocvične. Počas pre nerušenú výučbu. leta sme pracovali na rekonštrukcii Aký nový školský rok očakáelektroinštalácií a vykurovacieho vate vo vašej škole? systému, olíčili sme steny, učebne – Predpokladám, že to bude, sme vybavili špeciálnym nábytkom, ako aj doteraz, ešte jeden tvorivý

a úspešný školský rok. Už počas leta naše gymnázium cez projekt Multikulturálnosť a tolerancia, ktorý vypísal Pokrajinský sekretariát pre šport, získalo pekné úspechy v súťaži Kemp bez hraníc. A tak už v týchto dňoch dve naše žiačky – Sabína Tomášová a Magdalena Beka, ktoré získali vysoké výsledky v súťaži, cestujú na zaslúžený výlet do Slovinska, Talianska a Rakúska. Okrem toho v októbri nás očakáva školský výlet do Talianska. A do konca decembra majú byť ukončené práce na rekonštrukcii telocvične, na ktorú prostriedky vo výške 1 900 000 dinárov vyčlenila Autonómna pokrajina Vojvodina. Ide o výmenu okien a dvier, líčenie stien a kladenie novej podlahy. Podľa slov riaditeľky Brtkovej do plánov na tento školský rok patrí aj výsadba 50 ruží pred školou, ktorou si 7. októbra pripomenú 50. výročie jej založenia. K tomuto vzácnemu výročiu chystajú aj monografiu školy, ktorej vydanie finančne podporil aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

37 /4768/ 16. 9. 2017

Kultúra 110 ROKOV BUDOVY NÁRODNÉHO ZHROMAŽDENIA

Krása potrebuje krásu predstaviteľstva.“ Po opise bohoslužieb, uvádzaní toho, kto bol prítomný a dejiska, príspevok uzavrela slovami, že kráľ strieborným kladivom trikrát udrel základný kameň, čím sa slávnosť ukončila. Aby ho po návrate na jeho tribúnu pozdravil pán Lj. Jovanović, podpredseda Národného zhromaždenia. V búrlivých časoch na začiatku minulého storočia, ktoré boli poznačené aj vojnami, aj chudobou, aj mnohými problémami, ani nová budova nemohla napredovať tým tempom, ako si to jej architekt, parlamentní a iní predstavitelia priali. Bolo potrebné takmer tri desaťročia na jej ukončenie. Stavba sa začala podľa plánu architekta Jovana Ilkića, za ktorý ten získal prvú cenu na súťaži o jej návrh, no bola ukončená podľa náčrtov

Rodoljub Dimić

ruského architekta Nikolaja Krasnova. Už sa písal rok 1936. Prvé zasadnutie v nej prebiehalo 20. októbra uvedeného roku.

Budova Národného zhromaždenia Srbska v súčasnosti

Oto Filip

elé desaťročia je jednou z dominánt Belehradu. Budovu Národného zhromaždenia už dávno vnímame ako čosi, bez čoho by štátna metropola nebola tým, čím je. A to nielen architektonicky. Treba však vedieť, že na sklonku augusta 2017 uplynulo presne 110 rokov od chvíle, keď kráľ Petar I. Karađorđević 27.

augusta 1907 položil základný kameň stavby označenej za domov Národného zhromaždenia. Článok Nový parlament, Kladenie základného kameňa, zverejnený v čísle 1296 vtedajšia Politika začala slovami: „Vyzdobenými belehradskými ulicami mnohí občania a sedliaci sa vybrali na Batal-džamiju, kde sa bude konať slávnostné kladenie základného kameňa pre domov Národného

Jeden z motívov v interiéri

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Svet farieb Milana Konjovića

Tak ako aj na tlač či iné oblasti, aj na jej osud výrazne vplývali početné spoločenské premeny predvojnovej a povojnovej Juhoslávie, následne Srbska. No o tie teraz nejde. xxx Naša najvyššia zákonodarná inštitúcia nedýcha len zasadnutiami, stretnutiami, pôsobením a prácou štátnych, vládnych a parlamentných dejateľov a orgánov, ale aj umením. Dokladov toho je mnoho. Od tých statických, ako sú mozaiky a maľby na stenách viacerých siení, po –podmienečne povedané – podujatia dynamické, akými sú pravidelné výstavy s veľkým počtom návštevníkov. • KULTÚRA •

Predstavou architekta Krasnova bolo, že v parlamentných sieňach a v diplomatickom salóne majú byť portréty členov kráľovskej ro-

Jedna z prác Ignjata Joba

diny. V rokoch 1937 a 1938 vznikli aj portréty predsedov Národného zhromaždenia. Jedinečnú príležitosť obzrieť si budovu Národného zhromaždenia Srbska, ale aj pozrieť si reprezentačné práce z umeleckého parlamentného fondu, bežní smrteľníci majú od

dedičstva, sa opytujeme: Čím je dané to, že inštitúcia, akou je parlament, otvára dvere milovníkom umenia? – N á ro d n é z h ro m a žd e n i e má veľmi bohatú umeleckú zbierku. Tu je vlastne špecifický prierez juhoslovanskej výtvarnej tvorby niekoľkých desaťročí. Ide o najznámejšie mená z priestorov niekdajšej SFRJ. Povedal by som to tak, že máme závideniahodnú výstavnú produkciu, akú nemajú ani mnohé múzeá u nás. Každé dva alebo tri mesiace máme nové podujatie, výstavu, ktorá nemusí byť vždy z našich fondov. Neraz ide o hosťujúce výstavy, prípadne výstavy k nejakému dátumu, alebo osobitnej príležitosti. Ide o exponáty líšiace sa tak tematikou, ako aj médiom, keďže sú dakedy v popredí maľby, inokedy sochy, tretíkrát dokumenty a podobne.

Šídsky motív Savu Šumanovića

31. augusta do konca septembra tohto roku. Rodoljuba Dimića, spolupracovníka v oblasti vzťahov s verejnosťou Národného zhromaždenia, zo Skupiny pre edukovanie a prezentovanie parlamentného • KULTÚRA •

Snažíme sa, aby nás ľudia vnímali nielen ako zákonodarné a reprezentačné teleso, ale aj ako zložku všeobecnej kultúry, miesto, kde sa čosi zaujímavé deje. Čo je náplňou najnovšej expozície?

– Vystavili sme dvadsať prác z našej zbierky. Ide o autorov ozaj reprezentatívnych: Stojana Aralicu, Petra Dobrovića, Ignjata Joba, Kostu Hakmana, Savu Šumanovića, Jovana Bijelića, Mila Milunovića, Milana Konjovića, Peđu Milosavljevića, Petra Lubardu, Đorđa A n d re j e v i ć a - Sila vody Jovana Bijelića -Kuna, Petra Asi nemáte problém s počOmčikusa, Miodraga B. Protića... Ich diela si môžu pozrieť občania, tom návštevníkov? – Záujem verejnosti je vždy ktorí zahlásia návštevu a ktorým umožňujeme aj to, aby počuli pár veľký, čo je čiastočne dané i tým, slov o každom z nich, alebo aj že sú Národné múzeum a Múzeo našej zbierke, pozostávajúcej zo um súčasného umenia ešte stále 168 prác, hlavne olejomalieb. Sú vo fáze rekonštrukcie. Zdá sa, že to umelecké diela, nachádzajúce chybujú podujatia takéhoto výsa v tejto budove, ako aj v budove, stavného druhu následkom čoho milovníci umenia prejavujú záujem prísť k nám a kochať sa v prácach, ktoré ozaj stoja za to, aby si ich človek dôkladne obzrel. Nazdávam sa, že je to jeden z tých pravých spôsobov, aby parlament v súlade s vlastnými možnosťami podnikal všetko na tom, aby ten druh kultúrneho dedičHravé postavy Voju Stanića stva, akým sú obrazy, bol prístupný verejnosti. Slovom, aby sme ho ktorá je v Ulici kráľa Milana. Kedy zbierka vlastne začala sústavne zviditeľňovali. Akým spôsobom ste sa riadili vznikať? – Jej základy datujú v dvad- v tom, čo vystavíte? – Nedalo by sa povedať, že siatych a potom aj tridsiatych a neskorších rokoch minulého sme sa riadili kritériami, akými storočia, keď boli vypracované sú napríklad autori, obdobie, portréty predsedov parlamentu. technika, tematika, forma... Azda Zväčša ide o práce Uroša Predića jediným kritériom bolo, aby šlo a Ivana Tišova, ktorými istým spô- o ozaj popredné mená a diela sobom zbierka začala vznikať, šíriť našej výtvarnej scény, o čosi, sa. Päťdesiate a šesťdesiate roky na čo sme zvlášť hrdí. To však 20. storočia boli obdobím jej roz- neznamená, že nemáme aj iné kvetu, keď sme prostredníctvom práce, ktoré sú tiež mimoriadne výkupu diel, o čom rozhodovali kvalitné a zaujímavé. Uzavrel by štátne komisie, zadovážili diela som to konštatovaním, že sme najväčších, popredných ume- sa riadili tak odborným, ako aj leckých mien výtvarnej scény osobným postojom k dielam. niekdajšej Juhoslávie. 37 /4768/ 16. 9. 2017

Kultúra NENÁPADNÍ ĽUDIA S NÁPADNOU INVALIDITOU

O smutných príbehoch – s úsmevom na tvári Juraj Bartoš

ol slnečný júnový deň. Stúpal som hrboľatým petrovským chodníkom, náhliac sa z Domu zdravia na južný koniec Báčskeho Petrovca s cieľom dostať sa stopom do Hložian. Zrazu len počujem hlas z kombíka, ktorý sa pristavil na ceste, kúsok pred niekdajšou parnou pekárňou: „Sme na správnej ceste do Hložian?“ „Veru áno; tiež mám tam namierené, ale zrejme nemáte pre mňa miesto vo vašom...“ „Práveže máme, nech sa páči, môžeme vás zobrať,“ potešila ma dáma štebotavým hlasom a len čo som vstúpil do vozidla, preletiac očami po tvárach (taký som mal dojem) zopár ospalých pasažierov, Vedia sa tešiť zo života, ktorý sa s nimi nemazlí šliapla na plyn. „Vybrali ste sa k rybníku, do Oázy?“ „Nie. Do Loveckého domu.“ „A čo mi ujmami na zdraví, s ochrnutými a opatrovníkov...“ „A vám sa čo stalo?“ tam...?“ „Ideme na súťaž vo varení nohami a rukami, ktorí sa tu tmolili, „Bola to ťažká dopravná nehoda roku kotlíkového gulášu.“ „Prepáčte, ale veselo džavotajúc, pričom im z tvárí 1982. Predtým ma, z religióznych dôvodov, prepustili z práce v podniku tú hložianski poľovníci organizujú nezliezali ľahké úsmevy. „Je vás tu drahne,“ snažím sa pre- Termoelektráreň-tepláreň Nový Sad. až o týždeň...“ „Lenže my nie sme poľovníci...“ „Tak aká to má byť dnes boriť ľad, na ktorom sa zavše po- Rozhodol som sa žiť v duchu Svätého v Hložanoch súťaž?“ „Súťažia invalidi...“ šmyknem v kontakte s neznámou písma a výpoveď som dostal, lebo som nechcel pracovať v Deň „Prepáčte, takže vy nie Pánov, Šabat. Nadriadení ma ste lovci?“ oslovil som, chceli ,vrátiť k ideám komunizs akýmsi pocitom viny mu‘. Nezaujímalo ich, že som spolucestujúcich, ktorí hrával futbal za náš podnik a medzičasom spozorneli bol som činný v kultúrno-umea teraz sa srdečne smiali. leckých spolkoch, že hrávam „Nie, my sme invalidi.“ na gitare, že som i tancoval; „Paraplegici a kvadlen ma prepustili.“ ruplegici.“ „A majstri na Aby vyživil rodinu, pán Živkotlíkový guláš.“ „Ja som ko sa dal na drobný obchod. Stanka...“ „A ja Juraj...“ Žili v podnájme, nájomné plaTrápny pocit ako pritiť museli... „V starom kombíku šiel, tak sa pominul. Len som viezol futockú kapustu čo pani Stanka zapardo Starej Moravice, bola strekovala, istý pán osádke da, trhový deň; zrejme som kombíka pomohol von. na chvíľku nedával pozor na Invalidi nasadli do svo- Živko Stevanov (sprava) dopravnú situáciu... autobus jich vozíkov a rozpŕchli s kamarátom Jugoslavom narazil na náš kombík, utrpel sa popod košaté lipy ako zajace na roli v tráve. Súhlasili spoločnosťou. „Áno, už niekoľko rokov som ťažké telesné poranenia, zlomeunisono (zase s úsmevmi), aby som prichádzame sem pobaviť sa, kama- ninu rebier a chrbtice... Mal som iba prišiel neskoršie za nimi s diktafónom rátiť. Súťažíme vo vrhu oštepom, 26 rokov. Mám syna, dve dcéry, štyri diskom, kolkami, pretekáme sa vo vnúčence, čakáme piate...“ a fotoaparátom. vozíkoch a – varíme guláš.“ Všetko hovorí v rovnakej tónine, o O o Tak vraví Živko Stevanov (1956), zmierený s osudom, aký ho postihol. „Prepáčte... som novinár...“ prihováram sa mužovi sediacemu na paraplegik zo Sriemskej Kamenice, Vidí svet inými očami. „Na začiatku som sa nemohol zmiestoličke na druhom konci lipového a ani čo by bola reč o odchode na riť so skutočnosťou, že už nebudem dvojradu pred Loveckým domom. rybačku, pokojne rozpráva ďalej. „To sú ľudia, ktorí potrebujú cudziu môcť chodiť, avšak povďačný som S očami, v ktorých ani čo by sa zrkadlili osudy niekoľko desiatok ľudí s ťažký- opateru; majú právo na ochranu Bohu, že som dospel k presvedče-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

niu a poznaniu viery. Zaoberám sa teológiou štyri desaťročia...“ Necháme teologické veci bokom a zaujímam sa o to, čo týmto ľuďom s riadne narušeným zdravím najviac komplikuje život, ako na vlastnej koži pociťujú starostlivosť spoločnosti, ktorej nestihli dať, čo mali, lebo nešťastie bolo rýchlejšie než najkrajšie a najušľachtilejšie úmysly... „Cieľom takýchto stretnutí je dostať pacientov z obkľúčenia štyroch stien. Spolu sa vždy cítime skvele, pobavíme sa, porozprávame sa o svojich zraneniach, posťažujeme sa navzájom a je nám ľahšie. Byť v našej koži znamená používať plienky a urinárne haltery, mať dekubitus – preležaninu, rany vzniknuvšie následne dlhého ležania. Nedostatok pohybu môže dokonca spôsobiť i gangrénu... Podaktorým následne problémov súvisiacich s urinárnou kultúrou lekári osadia katéter, čo nie je príjemná záležitosť... Urinárna infekcia je častým spoločníkom paraplegikov, môže zapríčiniť aj sepsu; vtedy nie sú vylúčené ani smrteľné prípady.“ „Ako je o vás, z vášho hľadiska, celkove postarané?“ „V zásade nijako. Cítime sa diskriminovaní; prekážky v meste, obrubníky, prístupné príjazdné rampy – o tom sa hovorí celé desaťročia a len málo sa robí. Niektoré rampy sú pod štyridsaťpäťstupňovým uhlom, tie by sotva zdolal aj zdravý človek... Slovom, sociálne inštitúcie a štát sa nestarajú prehnane o naše združenia. Najnovšie nám zrušili aj dovoz automobilov bez cla a daní z pridanej hodnoty. Domnievam sa, že čoskoro všetky združenia z celého Srbska sa spoja a znovu, tak ako pred asi pol druha desaťročím, vyjdeme do ulíc a zablokujeme dopravu. Hoci vtedy na nás vyslali políciu... Nie sme spokojní ani s tým, že na colnici musíme zaplatiť DPH na invalidné vozíky; to je katastrofa!“ o O o Odrazu len takmer všetci, ako na povel, naštartovali svoje vozíky a ufrngli dnu. Pobral som sa za nimi, len keď z vozíka na terase Loveckého domu zaznie: „Pán Bartoš, ako sa máte?“ Tvár majiteľa hlasu, ktorý ma oslovil, je mi odniekiaľ známa, ale... „Nepoznáte ma?“ „Priznám sa, polovica sa mi odpúšťa, že nie...“ „Jaro Kopčok... Hrával som tu u vás futbal.“ Hrom z jasného neba! Je to on. Dobrácky úsmev od ucha k uchu... obranca FK Budúcnosť, ostrý ako britva, ale nanajvýš korektný... Čo sa mu len stalo...? „Zasypali ma štiepy dreva, skotúľali sa na mňa z vlečky, v Kulpíne. • KULTÚRA •

Kultúra V decembri 2013. Z ničoho nič... Tak lepšie upravený, iba sem-tam je prí„Najväčšiu pomoc mi poskytuje su- nemocničné lôžko a potom invastupný aj pre nás vo vozíkoch, inde je sed, môj vrstovník a bývalý spolužiak lidný vozík. Otravné ticho a ničivá malo byť.“ Veru... Keby sa nešťastie oznámilo neupravený... V meste máme problém Ján Chrťan, býva takých 150 metrov samota. Prerušená dočasne v obzďaleka, aj tento 45-ročný chlapík by s parkoviskom; preukazy pre miesta od môjho domu. Príde každé ráno, dobí, keď mal doma videotéku. Pri dnes určite ešte stále lietal za loptou na parkovanie vyhradené pre invali- spýta sa, čo potrebujem z obchodu hrejivej spomienke na tie – pravdaže, spolu s petrovskými či hložianskymi dov dostávajú aj osoby, ktoré sa môžu či pekárne, prinesie... Ale spoľahnúť lepšie – časy v jeho očiach zabliká pohybovať samy a zaberajú miesto sa vždy môžem aj na sestrine dcéry plamienok. Hneď sú plné ľudí, ktorí futbalovými veteránmi. Lenže... „A čo? Chrbtica?“ „Tak.“ „Čo a bratových synov; to sú vďačné deti, si prichádzali k nemu vypožičať viteraz?“ „Robíme na tom, aby teda už ľudia.“ deokazety, neskoršie cédečka... Až Ako asi vyzerali prvé týždne, me- kým aj do Kysáča nezavítali počítače, som zastal na vlastné nohy.“ „Sú výhľady...?“ „Sú. Len nasiace, roky mladíka, pred ktorým sa ktoré vyhostili návštevníkov domu čim veľa, veľa, veľa, veľa... byť ukazoval rušný život a odrazu ho na adrese Štefánikova... úporný a robiť, cvičiť...“ „Vieš osud šmaril do nemocničného lôžka? „Teraz občas vyjdem na ulicu... čo, keď som ťa zočil, prvé, „Najprv som ani nechcel z nemoc- a nevidím nikoho. Pred naším domom čo som si všimol, je ten tvoj nice ísť domov.“ „Aby ste neboli na bola lavička. Kým ešte bola mama obtiaž rodičom a príbuzúsmev; teda vôľa, energia ti nechýba, ty na to, Jaro, urným?“ „Nie. Ja som predtým čite máš!“ Pri slove úsmev, nevidel v Kysáči nikoho v innemiznúci úsmev na Jarovej validnom vozíku; nevedel tvári ešte väčšmi narástol, som, ako sa ľudia budú na jasný, šťavnatý ani obrovský Jaroslav Kopčok mňa pozerať; hanbil som sa im ukázať... Združenie pomaranč. „Raz športovec – navždy špor- nám, stopercentne nepohyblivým.“ mi otvorilo oči. Videl som, tovec!“ „To, to ma aj drží...“ „Prepáč, „Ako sa vám pozdávajú takéto ako sa ľudia prispôsobujú ani neviem: bol si zamestnaný?“ stretnutia?“ „Pravá vec. Prídeme, ka- tomu, čo ich postihlo, dostal „Teraz som sa zamestnal.“ „Kde?“ „V marátime sa, súťažíme, žartujeme, som elektrický vozík... Zistil Agrochemike u Michala Pálenkáša.“ kúpeme sa, uvoľníme sa a je nám fajn.“ som, že aj život vo vozíku je „Super!“ „Pravdaže. Prvý raz robím o O o život, ale nie hneď... Chcelo Pavel Čelovský to, čo som sa učil; skončil som totiž Po chvíli si prisadnem k mužovi, na to čas.“ strednú ekonomickú.“ „Takže teraz si ktorého ma nasmerovala technická Iste. Veď človek v osemnástke má živá, sedávalo na nej aj sedem-osem na koni. Ako bolo predtým, ako si trávil sekretárka a upratovačka a vodička na desiatky, keď nie na stovky plánov. ľudí, susedovcov, známych...“ voľný čas?“ „Najťažšie je v zime. Keď a čoeštevšetko nie Stanka Mehićová. Pavel ich mal tiež. Odísť na vojenčinu, Nuž veru... Prázdne sú dedinské je sneh... nemôžem ísť nikam. Inak O ňom mi pán Stepanov povedal: vrátiť sa, oženiť sa a... ulice, práve ako sú prázdne zásobníky sám odchádzam na nákupy alebo do „Už celých 50 rokov je invalidom.“ Život – vždy bol a zostal niekomu na empatiu a na čas. Frčí po nich iba kaviarne, ale keď je zima... nemôžem. Tak teraz počúvam, čo hovorí Pavel matkou, inému macochou – mal uponáhľané náhlenie náhliace sa... Len ak niekto príde pre mňa autom. Čelovský (1950) z Kysáča... Hlas ľudu s ním iný plán. Planý. S chuťou soli kam vlastne? Náhlenie nemá ohľad Takže v zime viacej cvičím. Trochu vraj číta pravidelne a na otázku, ako na rozjatrenej rane. Tá sa síce zvonku na tých, ktorí sa nikam nenáhlia, či už pozerám televíziu a veľmi sa nudím...“ sám zle pochodil, odpovie bez okol- pomerne pekne zahojila, avšak... preto, že vedia, že aj bez náhlenia raz o O o kovania. dodnes krváca dovnútra. Ibaže Pavel dôjdu... Alebo preto, lebo sa náhliť už „Žijem v Beočíne a som členom „Ako 18-ročný mladík mal som ne- Čelovský to najavo nedáva. Jeho tvár dávno ani nemôžu. Pavel Čelovský Združenia paraplegikov a kvadruplegi- hodu na kanále. Skákali sme do vody, zostáva pokojná, aj keď hovorí o sú- otáča poslednú stranu... kov v Novom Sade už 16 rokov,“ hovorí plávali... Raz som pre„Kým som bol mladý, ako Žikica Savić (1972), kým naberá sékely plával kanál tam a späť člen združenia precestoval guláš veľkou varechou. Sám ho navaril. a potom... Neviem, čo som celú bývalú JuhosláZ veľkého kotla sa šinie šteklivá vôňa, sa stalo... Prišla na mňa viu. Ako paraplegik vždy šíri sa intenzívne ako úsmev môjho dáka slabosť... Z druhej som priniesol domov aj nového spolubesedníka. Nezaváha, strany kanála chlapci podaktorú medailu z atkeď sa ho spýtam, čo sa mu stalo... zbadali, že niečo nie je letických pretekov a zo „Keď som utrpel zranenie na praco- v poriadku, preplávali a šachových súťaží. Šach by visku, v beočínskej cementárni, zostal našli ma v plytčine, vraj som si zahral aj teraz. Ale som v kóme, ani presne neviem, čo bez vedomia. Ukázalo nikto nemá času.“ bolo. Ako hovoria kolegovia, zlyhal sa, že som mal zlomený No veď to. Čas... Tovar bežiaci pás, začali na mňa padať vrecia chrbticový stavec...“ s výskytom šafranu. Všetci plné cementu...“ po ňom bažíme, nikto ho Zrejme sa to stalo pri nemá nadostač. Furt sa len Žikica prežil, ale chrbticu vzala zá- skoku do plytkej vody... huba, nuž mu ochrnuli nohy. Dcéra Nasledovali dlhé dva niekam náhlime, pechos rodinou sa oň starajú. A štát? „Ne- roky na rehabilitácii ríme sa a nakoniec, ani sa nenazdáme, chorí alebo viem, ako by som povedal... Niekedy v pokrajinskej nemocnici je to lepšie, inokedy horšie. Nie sme v Novom Sade. Rukami Guláš ochutený priateľským slovom: Žikica Savić (zľava), dokonca zdraví, kočiš zvotu preto, aby sme posudzovali situ- vraj vôbec nemohol hý- Stanka Mekićová (v strede) lá: Konečná! Tak, či onak, áciu v štáte... Hlavne – mohlo by to bať. Ale po dvoch rokoch len som si všimol, že ľudia, byť lepšie.“ cvičenia sa už vedel postarať o seba časnosti, aj keď sa vracia tam, kde sa s ktorými som sa v júnovom chládku „Ako trávite voľný čas? Odchádzate sám, a tak ho pustili domov. Rodičia navždy skončilo najkrajšie obdobie líp v Hložanoch cítil ako medzi svojiniekam na dovolenku?“ sa po čase pominuli a ochrnutý Pavel života, bujará mladosť, v samom mi, zo života, takého, aký je im daný, uhrýzajú s chuťou väčšou, slastnejšie „Na dovolenku nejdem, možnosti Čelovský zostal sám. Nie celkom. svojom zárodku. mi nedovoľujú. Krátim si čas pri ry- Sestrina dcéra mu prináša obedy, Vrňanie traktora, na ktorom s ra- než mnohí z nás, ktorí sa nazdávame, bačke, kým je manželka v zamestnaní, rodina sa postará o čistotu, sociálne dosťou chodieval na roľu a vzrušujúci že sme zdraví, ako sa povie, ani buk. uvarím obed. Breh pri Dunaji je niekde pracovníčky pomôžu pri hygiene. pocit vetra vo vlasoch vystriedalo • KULTÚRA •

37 /4768/ 16. 9. 2017

Kultúra ZASADAL MOMS PETROVEC

O matičnom štatúte Jaroslav Čiep

kompetencie od Správnej rady MSS“, Petrovčania nepodporili

inovovali 18. februára tohto roku na zhromaždení v Kysáči a zaregistrovali sa v marci, teda pred necelým polrokom. V pokračovaní piateho zasadnutia SR MOMS Petrovec rokovala o svojich nadchádzajúcich aktivitách. Najbližšie od 22. do 24.

a podklade výzvy z predsedníctva Matice slovenskej v Srbsku, že je potrebné vykonať novelizáciu Stanov MSS, v stredu 6. septembra zasadala Správna rada MOMS Petrovec. Podľa rozhodnutia z predsedníctva MSS všetky MOMS, ktoré majú návrhy na zmenu Stanov MSS, mali ich podať v písomnej forme na ústredie MSS do 15. septembra 2017. Keďže ani tajomníčka MSS Zdenka Chalupková predstaviteľom petrov- Zo septembrového zasadnutia petrovských matičiarov ského MOMS nevedela vysvetliť podstatu a zmysel navrhovaných tieto snahy. Nevidia totiž zmysel septembra bude festival Cez Nadzmien štatútu, iba to, že predsed- urýchlenej novelizácie, keďže lak je..., kde Petrovčania posielajú níctvo „chce prevziať niektoré sa naposledy matičné stanovy speváčky, ktoré budú súťažiť

v troch vekových kategóriách. Tentoraz sú to: Andrea Kukučková, Iveta Kováčová a Simona Sýkorová. Na žiadosť Komorného zboru Musica viva a zdôvodnenia Marieny Stankovićovej-Krivákovej o neblahej finančnej situácii tohto zboru, petrovskí matičiari sa rozhodli finančne im pomôcť. Hoci si MOMS prezentáciu monografie Ares Petrovský Dr. Jána Kišgeciho zaradil do plánu na tento rok, podľa najnovších údajov ju nebude organizovať, ale ústredie MSS. Po zasadnutí sa členovia SR rozišli práve tak, ako aj prichádzali do budovy MSS, čiže cez zadný chod v uličke Hurbanovej. Nové vedenie ústredia MSS nepovažuje za potrebné, aby členovia Správnej rady petrovského MOMS vchádzali do tejto budovy cez hlavný vchod, hoci na jej kúpu Petrovčania predsa nazbierali najviac peňazí.

V KULPÍNE

Hudobné a športové udalosti Katarína Gažová

radičný festival modernej hudby Kulpin fest tohto roku bude usporiadaný v sobotu 16. septembra. Organizátori (Obec Báčsky Petrovec) ho nazvali najväčším malým festivalom vo Vojvodine. Prebiehať bude na starej lokalite – na ihrisku Futbalového klubu Kulpín. V hudobnej časti podujatia vystúpia známejšie a menej známe skupiny: Generacija 5, Turbo Punk i Dragana Mišić, Bolesna štenad, Tribule Bijelo dugme a Muzika poludelih. Vstupné je 100 dinárov, pričom všetky prostriedky budú usmernené na humanitárne ciele. Kulpin Festu, v podstate hudobnému podujatiu, sprievodnými sú tie športové. Tak už v sobotu 16. septembra v Petrovci na ihrisku Futbalového klubu Mladosť bude revuálny zápas v športe menom Vilbal – Wheeball, ako prvého športu zo Srbska, ako ho označili organizátori. Hrajú Vojvodina a Južna pruga. Začiatok zápasu je o 16. hodine.

www.hl.rs

V ten istý deň, teda v sobotu 16. septembra, ale už o 10. hodine na teréne pre plážový volejbal v Kulpíne (vedľa futbalového ihriska) bude prebiehať turnaj v plážovom volejbale. V nedeľu 17. septembra

o 19. hodine na ihriskách kulpínskej základnej školy bude usporiadaný tzv. Bala večer bojových športov, ktorý bude obsahovať profesionálne a ochotnícke súťaženia v Kik boxe a MMA.

V NRSNM ZASADALA VÝTVARNÁ POROTA PRE VÝSTAVU KORENE 3. Výstava Korene, ktorá prezentuje diela slovenských umelcov na malom formáte, sa pomaly ale iste stáva tradičnou na umeleckej scéne. V pondelok 4. septembra si už tretíkrát členovia poroty Ján Agarský, Jozef Klátik, Ďula Šanta a predseda poroty Sava Stepanov pozreli zaslané práce. Skonštatovali novinky autorov rôznych generácií, zvlášť sa potešili mladým autorom a ich tvorivosti. Porotu zaujalo najmä geometrické zobrazenie v tvorbe Rastislava Škuľca na prácach pod názvom 12.00 h a 24.00 h, kde autor zobrazil večné striedanie dňa a noci, svetla a tmy, života a smrti... Porota rozhodla, že Škuľcove práce sú najlepšie na tohtoročnej výstave. Na fotografii: (sprava) Sava Stepanov, Jozef Klátik, Ďula Šanta a Ján Agarský. J. A.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

„Nekrívte ma za všetko!“ Anna Horvátová

„Č

o som vám skrívila, že sa na mňa až tak hneváte?!“;„Vôbec sa necítim krivá!“; „Už si voľačo len misela skríviť!“ – takéto vety a týmto podobné sú častými frázami v rozhovoroch medzi nami dolnozemskými Slovákmi. Blízky kontakt slovenčiny so srbčinou i tu zanechal stopy a my sme si do slovenčiny prevzali to, čo sa nám najlepšie hodilo, z čoho potom vznikli takéto neobvyklé syntaktické jednotky. V slovenčine prídavným menom

krivý vyjadrujeme: − nepravidelne odklonený od priameho smeru, nerovný, poprehýnaný, ohnutý; − krívajúci, chromý: krivý na jednu nohu; − nepravdivý, falošný: krivé obvinenie, krivé svedectvo; − nepovedať krivé slovo, či nepravdivé, zlé, nevľúdne; − dať sa na krivé chodníčky – spustiť sa, hľadieť na niekoho / niečo krivým okom – nežičlivo, závistlivo. Príslovka krivo sa dá použiť v týchto prípadoch: krivo prisahať, krivo rásť. Na rozdiel od našej materčiny v srbčine rozlišujeme prídavné meno kriv: krive noge – krivé nohy, kriva crta – krivá

Ján Rybársky-Rybko (18. 4. 1954 – 8. 9. 2017)

v Slovinsku tiež získal striebro, v Maďarsku bronz a vystavoval ju aj v Grécku. Petrovský zberateľ poštových známok Ján Rybársky so svojimi zbierkami účinkoval aj na svetovej výstave filatelistov, a okrem pravidelnej účasti na výstavách v Petrovci a v Srbsku, svoje zbierky prezentoval aj na viacerých filatelistických výstavách v Európe. V posledných funkčných obdobiach Ján Rybársky zastával post podpredsedu Spolku filatelistov Báčsky Petrovec a zároveň bol i tlačiarom, ako i ideovým tvorcom spolkových príležitostných obálok a pečiatok. Ján Rybársky bol pochovaný 9. septembra na petrovskom cintoríne. Nech mu je ľahká rodná zem. J. Č-p

CHÝRNIK KYSÁČ. V sobotu 16. septembra o 19.00 hodine v Galérii SND, v Slovenskom národnom dome, bude slávnostné otvorenie retrospektívnej výstavy umeleckých a úžitkových fotografií autora Michala Madackého pod názvom Fotoretrospektíva. E. Š. • KULTÚRA •

hanbu, škodu, ale i radosť; byť vinný – kto sa previnil, vinovatý, opak nevinovatý: ty si za všetko vinovatý, uznali ho za vinného, (ne) cítim sa vinným. Uvedené vety v spisovnej slovenčine majú znieť takto: „Necítim sa vinná za všetko?!“; „Čo som vám zavinila...!“; „Vôbec sa necítim vinovatá!“; „Už si sa len musela previniť...!“, „Už si len musela niečo zaviniť...!“ Sloveso obviniť použijeme v týchto prípadoch: pokladať, vyhlásiť za vinníka, obviniť z krádeže, z priestupku, obvinil sa, že nezabránil nešťastiu...

Výzva

IN MEMORIAM

án Rybársky veľa rokov pracoval v petrovskej tlačiarni ako sadzač, neskôr sa pobral do sveta a zakotvil v Izraeli. Po čase sa vrátil do rodiska a do konca života sa živil tlačiarstvom ako súkromník. Filateliou sa vážnejšie začal zaoberať roku 1975, v čase, keď v Petrovci založili klub filatelistov. Odvtedy sa tomuto koníčku venúval denne. Zo začiatku sa venoval zbieraniu známok z oblasti umenia či zvierat, neskôr sa špecializoval na oblasť komiksov. Naposledy sa venoval kompletizovaniu analogických pohľadníc o komiksoch Gastón, ako i Lucky Luk, ktorú pomenoval Rýchlejší od svojho tieňa. Za ňu vlani v októbri v Temešvári v Rumunsku získal strieborné ocenenie, diplom a spomienkovú medailu. Ocenenie z Rumunska nie je jediným, ktoré Ján získal za túto zbierku:

čiara, aj slovesá biti kriv, kriviti, skriviti. A práve tieto sú predmetom nášho jazykového hlavolamu. Srbské spojenie biti kriv v slovenčine má takéto znenie: byť vinný, byť na vine, pokým sloveso skriviti má v slovenčine tieto významy: previniť sa – dopustiť sa viny, prehrešiť sa: previniť sa proti zákonu, previniť sa voči rodičom, ja som sa vôbec neprevinil; zaviniť / zaviňovať – zapríčiniť / spôsobiť niečo negatívne: zaviniť nehodu, zaviniť si úraz; úmyselné, neúmyselné zavinenie; urobiť / spraviť niečo nežiaduce: urobiť niekomu

na tvorbu ideového riešenia Ceny Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov za kultúrny počin roka Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva dizajnérov, grafikov, maliarov, sochárov a iných umelcov, aby vypracovali návrh na kompaktné ideové riešenie Ceny Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov za kultúrny počin roka. Cena ÚKVS v oblasti kultúry vojvodinských, resp. dolnozemských Slovákov je ocenenie, ktoré udeľuje ÚKVS fyzickým osobám – jednotlivcom alebo kolektívom (napríklad kultúrno-umelecký súbor) a právnickým osobám (napríklad kultúrno-umelecká inštitúcia) ako prejav ohodnotenia výnimočných kultúrnych počinov za predchádzajúci kalendárny rok v oblasti kultúry vojvodinských, resp. dolnozemských Slovákov. Cena Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov môže byť udelená aj in memoriam. Projekt Ceny Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov za kultúrny počin roka spoločne definovali predstavitelia ustanovizní a organizácií Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska. Podmienky súťaže: – Cena by mala byť umelecký artefakt a diplom, ktorý by mal obsahovať kolónky pre meno a priezvisko alebo názov nositeľa ceny, označenie zásluh, za ktoré sa cena udeľuje, dátum udelenia ceny a logo inštitúcie, ktorá Cenu

udeľuje; – potrebné je zaslať originálny a doposiaľ nezverejnený návrh ideového riešenia Ceny (diplom, plaketa, soška, logo Ceny); – návrhy majú byť inšpirované titulom ceny: Cena Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov za kultúrny počin roka; – návrh musí mať podobu verejného spoločenského uznania za podiely na rozvoji kultúry vojvodinských, resp. dolnozemských Slovákov. Návrhy na ideové riešenie je potrebné zaslať najneskôr do 31. októbra 2017 poštou na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegoševa 16/II/7 21 000 Novi Sad alebo prostredníctvom mailovej adresy: office@slovackizavod.org.rs Všetky zaslané návrhy bude hodnotiť hodnotiaca komisia. Zhodnotí ideovú a estetickú úroveň návrhov, ale aj ich praktickú realizovateľnosť. Cieľom projektu je podporiť a motivovať kolektívy a jednotlivcov, ktorí sa zaoberajú kultúrou a umením a zároveň podnietiť rozvoj a zveľadenie kreatívnych umeleckých počinov dolnozemských Slovákov.

37 /4768/ 16. 9. 2017

Oznamy SPOMIENKA

Desať rokov vo večnosti

Oznamujte v Hlase ľudu

MIRKO VELJOVIĆ

•

17. 9. 2007 – 17. 9. 2017

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 • inzercia@hl.rs

Čas neúprosne plynie a pamätá, nezotiera, lež maľuje to, čo vypovedať nemožno. Na Teba si spomíname. Manželka Drahotína, dcéry Martina a Zdrávka

SPOMIENKA

Dňa 16. septembra 2017 sa po 50. rokoch uskutoční stretnutie bývalých padinských žiakov, ktorí si touto príležitosťou spomínajú na zosnulých spolužiakov: MIŠA VAGU ANNU BRACHNOVÚ rod. Taľčíkovú MÁRIU KONČEKOVÚ rod. Paulovicovú MÁRIU ZDICHANOVÚ rod. Dubovskú ADAMA ĎURICU MARTINA CICKU MARTINA SLIVKU PAVLA NEMCA ADAMA ŠIMÁKA JÁNA KOĽČÍKA JÁNA MIHÁLEKA MARTINA PRÍBEĽU

Generácia 1952, Padina

DROBNÉ OZNAMY

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s ockom, synom, bratom, švagrom a vnukom

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445.

DUŠKOM FRANKOM

hlasludu.info www.hl.rs PRÁCA NA SLOVENSKU Hľadáme pracovníkov zo Srbska na rôzne pozície. Nitra: zamočník, elektrikár, stavbár, kuchár, čašník a mnoho ďalších pozícií. Plat dohodou, po tel. kontakte záleží od pozície a praxe. Ubytovanie zabezpečené pri každej pozícií. Senec: vodič na vzv vozík, nzv vozík, a retrak v logistickom sklade. Plat od 3.90 €, v čistom s ubytovaním. Picker balič manipulant a iné jednoduché pozície pre ženy aj chlapov od 3.30 €, v čistom s ubytovaním zadarmo. Trnava: kontrolór kvality od 3.30 € v čistom; práca v automobilovom priemysle. www.agenturamamut.sk | personalne@recru.sk | mamutsrb@gmail.com +421 948 690 190 | +421948 590 500 | +381 64 1781 870

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

hlasludu.info www.hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ANNU KOVÁČOVÚ rod. Kotuľačovú MÁRIU HRÍBOVÚ ANNU SLIVKOVÚ rod. Ondríkovú PAVLA VALENTA JÁNA VAŇU MÁRIU HUČKOVÚ rod. Kotvášovú PAVLA GRNČU JÁNA KUKUČKU BRANISLAVA VIERGU ANIČKU PROTIĆOVÚ rod. Šipickú

12. 9. 1979 – 2017 z Hložian Chýbaš nám v srdciach, chýbaš v dome a na každom kroku. Zarmútení: syn Mário, rodičia, sestra Mirka s rodinou a starká

KNIŽNÉ VYDANIA HLASU ĽUDU 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké, alebo striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din.

4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2000 din.

2. Elena Šranková: Hlasľudovská 5. Anna Horvátová: kuchárka – Z kysáčskeho Jazykové omyly 2, zbierka receptára – recepty starých mám poučiek z oblasti slovenského a súčasné recepty chutných jedál, pravopisu a výslovnosti, cena 600 din. gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

6. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu • na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84 • na e-mail: nvu@hl.rs, ﬁlipova@hl.rs • alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 9. septembra 2017 uplynulo päť rokov, čo nás opustil drahý manžel, otec a starký

Dňa 3. septembra 2017 nás navždy opustila manželka a matka

ANNA KRSTIĆOVÁ rod. Tatliaková 31. 1. 1954 – 3. 9. 2017 z Petrovca

Dipl. Ing. PAVEL DENĎÚR 1939 – 2012 – 2017 z Petrovca

Bola si nám pevnou oporou. Navždy si Ťa zachováme v našich srdciach a v spomienkach budeš žiť s nami. Žiješ s nami v našich myšlienkach a v našich srdciach. Zarmútení: manželka Zuzana, dcéra Zdenka a syn Rastislav s rodinami

„Boh je nám Bohom záchrany a Hospodin, Pán, má východisko zo smrti.“ Žalm 68, 21 Zarmútení: manžel Slobodan a syn Petar

SPOMIENKA

uplynulo už 20 rokov, čo nie je s nami

uplynul rok a osem mesiacov, čo nie je s nami

na otca

JÁN ŠPROCH

JARMILE ŠPROCHOVEJ rod. Čriepkovej 21. 7. 1952 – 28. 7. 2017 z Báčskeho Petrovca

rod. Dorčová 1930 – 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavená zanechala si nás všetkých...

Nikdy na Teba nezabudne

dcéra s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

našej

ANNA ŠPROCHOVÁ

1928 – 1997 – 2017 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomína

POSLEDNÉ ZBOHOM

na matku

rodina Benková

dcéra s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV bývalému spolužiakovi

JAROSLAV KOLÁR

1956 – 2017

dcéra Marína, syn Jaromír a Marka

1956 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Ujo Rastislav Surový s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs • OZNAMY •

JAROSLAVOVI KOLÁROVI

V spomienkach zostaneš stále s nami. Spolužiaci z 8. e

37 /4768/ 16. 9. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 15. septembra 19.30 Druhá polhodinka z Festivalu nových slovenských lyrických piesní z roku 2006 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 17. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov 21.00 Dotyky Utorok 19. septembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Pondelok 9.00 Dotyky

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Vysielanie pre penzistov. Druhá časť nedeľného bloku bude venovaná dvom tradičným podujatiam: Aradáčskej oberačke a stretnutiu kysáčskych učiteliek na dôchodku. Dotyky. Rodinný magazín bude venovaný Kultúrno-umeleckému spolku Petrovská družina, ktorý pod týmto menom pôsobí v Báčskom Petrovci od roku 2001. Členovia tejto družiny si zabezpečili miesto v dejinách petrovských spolkov najmä tým, že vytrvalo kráčajú v stopách svojich predchodcov.

www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 15. septembra – Predvolebné sľuby Sobota 16. septembra – Pianista Pondelok 18. septembra – USS Indianapolis – Boj o prežitie Utorok 19. septembra – Krvavá noc Streda 20. septembra – Stratený domov Štvrtok 21. septembra – Prečo som uniesla šéfa 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

TV STARÁ PAZOVA

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 17. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Babinkovými stretnutiami zachovávajú spomienku na popredného spisovateľa Sucho veľmi ohrozilo úrodu Utorok 19. septembra 16.00 Odevné predmety z vlny v SEP 500 rokov reformácie štetcom majstra Jána Glózika Blíži sa Kovačický október... Piatok 22. septembra 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Organ

Nedeľa 17. septembra 17.00 Film: Chlapec a ťava 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Bohovia Egypta 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

TV PETROVEC

Ľudmila Berédiová-Stupavská sa zmienila o Dni kysáčskej sármy

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 37 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla 7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádio dišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko akademickej maliarky, podľa ktorej sa volá galéria v Báčskom Petrovci (1897 – 1985). autorka: ANNA živočích 2. časť anno čistila rovnaké BIČIAtajničky domini tkaniny písmená ROVÁ

dusík

nádoba na nosenie vody

vpíšte N A T A L OŽILO

aktínium prvé písmeno

identifikácia (skr.)

vpíšte ATN

druh veľkej muchy

povinnosť

teória Charlesa Darwina

tona súhlas kopaním zahrabal

oblasť v púšti

Adriana (dom.)

osob. zám.

prinútil AS HL DU vzdialiť sa ĽU záhuba

Nedeľa 17. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

svätý

Streda 20. septembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

mláďa kačice

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

poprenie auto niečoho škola (lat.)

urobil mapu

vydával rev

TELEVÍZIA PANČEVO

volt

ampér

zdanlivo vpíšte (Č O Z I) kde

spojka

kyslík united national

kvapky (srb.) kelvin hliník

1. časť tajničky

alt

spojka

vlastnilo

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 36 VODOROVNE: Jaromír, alebo, av, galantný, ona, Ivan, t, taká, i, Mila, OM, o, VE, ktk, spinkala, teta, PA, rta, tečo, oa, celok, Grňa, ako TAJNIČKA: JAROMÍR GRŇA

ozubnicová železnica (skr.)

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 34 z čísla 34 Hlasu ľudu z 26. augusta 2017 bolo: ZLATKO KLÁTIK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA ČIPKÁROVÁFARKAŠOVÁ, Dr. Janka Bulíka č. 55/1, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

37 /4768/ 16. 9. 2017

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SKUPINA SEVER

Zahrali v druhom polčase MLADOSŤ – POTISJE 2 : 0 ( 0 : 0 )

Samuel Medveď

viditeľná u Igora Kaňu. Hostia vo finiši prvého polčasu z voľného kopu nastrelili brvno a potom hneď odrazenú loptu zaslali do siete. Rozhodca

pase zveril rolu brankára Stefanovi Šurlanovi, ktorý prišiel tohto leta do Petrovca a proti Potisju medzi žrďmi vystriedal Igora Leňu.

ol to pravdepodobne prvý zápas, čo títo aktéri vo svojej bohatej histórii odohrali. Úvodné minútky zápasu patrili spomienke na nedávno zosnulých futbalistov Mladosti Janka Labáta, Karola Struhárika, Vladimíra Milenkovića, ako aj dlhoročného domovníka Pavla Šmita. V prvom polčase akoby oba celky skúšali jedni druhých. Hostia z Kanjiže pôsobili ako kompaktný celok, ktorý v ob- Minútkou ticha pred zápasom vzdali poctu zosnulým bývalým rane v čele s brankárom Sa- hráčom a členom Mladosti bom nedovolil domácim vytvoriť Njegoslav Bošković zo Somboru však V druhom polčase Mladosť zaprasi vážnejšiu šancu. Na druhej strane gól anuloval pre postavenie hráčov covala na plné obrátky. Hru v útoku domáci v prvých minútach pôsobili z Kanjiže mimo hry. Treba povedať, dirigovali predovšetkým Kuntić a Đopríliš nervózne. Nervozita bola zvlášť že tréner Sladojević na tomto zá- kić. Potom i Pavlis, ktorý vystriedal

Bezzubá hra hostí SRBOBRAN – BUDÚCNOSŤ 2 : 0 (0 : 0)

Ján Murtín

štvrtom kole vojvodinskej futbalovej ligy sever mladí hráči Budúcnosti zaslúžene prehrali od skúsenejších a bojovnejších domácich hráčov. Pred asi sto divákmi hostia sa predstavili v najhoršom svetle tejto jesene. Obrana v čele so spoľahlivým brankárom Stanišićom a Alempićom úspešne odolávala rýchlejším domácim, ktorí svoje šance v 16., 27., 39. a 43. minúte nevyužili, kým na opačnej strane dvakrát ušiel Adámek po ľavej strane, ale to bez podpory spoluhráčov neprinieslo ovocie. Obetavý Lalatović dvakrát vystrelil na bránu Latinovića, ktorý pozorne intervenoval a vyrazil dve nebezpečné strely. V druhom polčase hostia pokračovali v bezzubej hre a domáci čakali na ich chyby, čo sa aj stalo v 59. minúte, keď Dokić zle prihral na 25 metrov od brány. Domáci vyšli až štyria na dvoch obrancov Budúcnosti. Dobiehajúci hriešnik Dokić sa faulom pokúsil zastaviť tento útok, ale výborný rozhodca

www.hl.rs

Vasiljević z Odžaku pustil prednosť, lopta prišla naľavo skúsenému Hadincovi, ktorý zboku prekonal Dragišića pre 1 : 0. Aj druhý gól padol po nedorozumení zadákov hostí, keď po dueli Dokića a Hadinca na asi 8 metrov lopta prišla nestráženému Ikraševovi a tento volejom z prvej ostrou strelou trafil ľavý horný roh pre 2 : 0. Po výmenách hostia začali útočiť, ale výsledkom boli iba tri slabé strely Grujića, Lalatovića a Đ. Kovačevića, ktoré Latinović poľahky zneškodnil. BUDÚCNOSŤ: Dragišić, Radosavljević (D. Štefek), O. Štefek, Lalatović, Alempić, Dokić, Vujinović, Đ. Kovačević, Stojaković, D. Kovačević (Aleksić) a Adámek (Grujić) Ostatné výsledky 4. kola: Bačka – Radnički 1 : 2, Tisa – Tavankut 3 : 0, Preporod – Tekstilac 3 : 0, Sloga – Polet 2 : 1, BSK – Mladost (A) 2 : 1, Mladost (T) – Zadrugar 5 : 1 Dorastenci Budúcnosti prehrali od svojich rovesníkov z Deronje 3 : 0 a začiatočníci, ročník 2007/08, porazili svojich vrstovníkov z Vajsky až 14 : 0.

Informačno-politický týždenník

už v 27. min. Severíniho, lebo pre zranenie musel opustiť ihrisko, a Nešković, ktorý hral viac v strede. V tejto časti zápasu sme videli agresívnejšiu Mladosť a viac striel na bránu Szaba, ktorého raz zachránilo brvno a raz žrď. V 50. min. Jaroslav Jakuš využil dobrý center, skočil vysoko a jeho hlavička skončila v ľavom hornom rohu. Bolo 1 : 0 a radosť v hľadisku. V 65. a 67. minúte dobré šance mali Kuntić, Kaňa, predtým Ilić. Keď sa už očakával posledný hvizd dobrého rozhodcu Boškovića, Kobilarov prenikol pravou stranou a rutinovane po zemi matoval brankára hostí. Po zápase fanúšikovia hráčov Mladosti vyprevadili potleskom. MLADOSŤ: Šurlan, Babiak, Pavlis, Jakuš, Rupar, Nešković, Ðokić, Severíni (Zeljković), Ilić (Kobilarov), Kuntić (Milenković), Kaňa Dorastenci Mladosti v rámci Somborskej oblastnej ligy hosťovali v Prigrevici, kde prehrali 0 : 2.

IN MEMORIAM

Michal Dvornický-Beara (1933 – 2017)

posledných rokoch podstatne ochudobnená staropazovská futbalová rodina v týchto dňoch zostala aj bez vynikajúceho brankára Jednoty Miška Dvornického, ktorému fanúšikovia podľa chýrečného brankára Vladimíra Bearu dali prímeno Beara. Životnú scénu opustil v piatok 8. septembra a na večný odpočinok nenávratnými chodníčkami pazovského cintorína ho početní priaznivci športu vyprevadili 10. septembra. S koženou sa v tričku číslo jeden prvýkrát stretol v radoch voľakedajšieho družstevníckeho rekreačného spolku, odkiaľ sa ako 18-ročný veľmi talentovaný strážca siete presťahoval do vtedy silnej Jednoty. Sieť mužstva, ktoré súťažilo vo veľmi silnej Vojvodinskej lige, chránil rovno desať rokov, keď sa pre pracovné a rodinné povinnosti musel rozlúčiť s futbalom. Urobil to skromne, prá-

ve tak ako vždy pôsobil na zelenom trávniku. Bol významným ohnivkom v reťazi úspešných zápasov pazovského mužstva. Jeho výkony v bráne krášlila elastickosť, rýchly reflex a atraktívne intervencie, ktoré prinášali ruch na kedysi zaplnenej tribúne povedľa Remeselníckeho domu. Patril skvelej generácii futbalistov Jednoty, ktorej výsledky sú zaradené k tým najlepším v bohatých dejinách staropazovského futbalu. Ako dobrý robotník a remeselník stačil sa zaoberať aj inými každodennými prácami. Pomáhal mnohým. Sebe, žiaľ nemohol pomôcť. Utŕžil porážku v boji so zákernou chorobou, ktorú roky nemohol zvládnuť. Zostane v trvalej spomienke ako dobrý človek, veselej povahy, statočný na mnohých poliach života. Česť jeho pamiatke! M. B-zý • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Študenti dlho odolávali JEDNOTA – INDEX 2 : 1 (2 : 1)

Matej Bzovský

Jednote v treťom kole očakávali omnoho slabšieho súpera a trochu podcenili novosadských študentov, čo sa im mohlo vypomstiť. Obetavo hrajúci hostia využili úvodnú ľahostajnosť domácich, a už v 9. min. sa ujali vedenia po nepozornom zákroku obrany Jednoty. Vedúci gól nebojácne hrajúcich Novosadčanov akoby zobudil domácich útočníkov, ktorí sa čoraz častejšie presadzovali pred bránu istého brankára Buzadžiju. Prekonali ho v 20. min. po peknej prihrávke Milenkovića a úspešnej strele

vynaliezavého Rajića. Jalové útoky však nepriniesli mnoho šancí, ale v 34. min. založili rýchly protiútok, z ktorého si už v prvej časti nezaujímavého zápasu vyťažili víťazný gól pre tri vzácne body. V nasledujúcom kole v sriemskom derby si na pekne upravenej erdevíckej ploche sily zmerajú domáca Sloga, ináč prvá v tabuľke, a Jednota, od ktorej sa iste očakáva oveľa lepšia a účinnejšia hra. JEDNOTA: Jovišić, Živković (Bojbaša), Zarić, Galić, Bošković, Milaković, Milenković, Knežević (Ivković), Dimitrić, Rajić, Bajić

Prerušená nepríjemná tradícia KUPINOVO – SLOGA 1 : 2 (1 : 2) Lazar Pavković

utbalistom erdevíckej Slogy sa konečne podarilo prerušiť nepríjemnú tradíciu, keďže sa zo vždy horúcej pôdy v Kupinove spravidla vracali so zohnutými hlavami. Futbalisti Kupinova sa tentoraz mohli presvedčiť o futbalovej kvalite, ktorá prichádza zo svahov Fruškej hory. Zverenci stratéga Slogy Momu Raičevića minimálnym rozdielom, ale celkom zaslúžene zápas rozhodli v svoj prospech. Skúsenému Borisovi Považanovi a Vukovićovi nebolo ťažko dvakrát hodiť na lopatky strážcu siete domácich Starčevića. Vedenia sa ujali domáci už v 4. minúte, avšak Považan už minútku neskoršie vyrovnal a potom v 38. minúte Vuković stanovil konečný výsledok. • ŠPORT •

Na sobotu sa hrá riadne piate kolo a na štadióne v Erdevíku sa stretnú dve najlepšie mužstvá – erdevícka Sloga, ktorá je v tejto chvíli prvá, a staropazovská Jednota, ktorá je v tejto chvíli druhá. O sobotňajšie sriemske derby vládne veľký záujem a tribúny na erdevíckom štadióne akiste budú malé, aby prijali všetkých milovníkov futbalu zo Sriemu a širšie. SLOGA (E): Ilič, Džibrić, Matić, Mikić, Halilović (Pendo), B. Považan (D. Považan), Cvijić, Simeunović, Teoﬁlović (Smiljanić), Vuković, Doknić Ostatné výsledky 4. kola: Hajduk (D) – Sremac 3 : 2, Sloga (T) Borac (NS) 1 : 0, Hajduk (B) – Borac (Š) 3 : 1, Kabel – Laćarak 1 : 1, OFK Slavija – Jugović 2 : 4, Podunavac – Hajduk (Č) 0 : 1

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Prvé body HAJDUČICA – KARAŠ 3 : 1 (0 : 0)

Vladimír Hudec

o dvoch prehrách na hosťovaní Hajdušičania v prvom zápase na vlastnej pôde tejto jesene inkasovali prvé body. Zápas so súperom z dedinky Kuštilj však nebol ani trochu ľahký. Počas prvých 45 minút sa hralo tvrdo, s jemnou prevahou domácich. Hostia sa hlavne bránili a iba protiútokmi sa snažili ohroziť Đukića a domáci si vytvárali šance. Dve najvýhľadnejšie príležitosti mali Radović, ktorý trafil žrď a Spasovski, ktorého strelu zo 7 – 8 metrov brankár kryl. Pred gólom hostí bolo ešte niekoľko pološancí, ale sa brankár nedal prekvapiť, pokým brankár Hajdušice bol takmer nezamestnaný, takže sa na oddych odišlo bez gólov. Po zmene strán Hajdušičania

zahrali omnoho nebezpečnejšie a už v 48. minúte sa ujali vedenia. Radosť spoluhráčom a domácim fanúšikom priniesol Stefanovski prudkou strelou z okraja šestnástky. Aj po tomto góle domáci dominujú. V 61. minúte Ružić po rýchlom protiútoku centroval a hosťujúci obranca v snahe zneškodniť tento útok loptu zaslal do vlastnej siete – 2 : 0. Trochu neskoršie Spasovski z pokutového kopu trafil brvno. V 71. minúte hostia z voľného kopu loptu ponad nízkeho brankára Đukića zaslali do siete a korigovali výsledok. Tento gól ich posmelil a v pokračovaní sa snažili stoj čo stoj vyrovnať. Dokonca vo finiši zápasu aj brankár opustil bránu v snahe pomôcť útočníkom. Domáci využili túto úplnú neobozretnosť hostí a v poslednej minúte zorganizovali rýchly protiútok a Ružićovi nebolo ťažko loptu zaslať do nebránenej siete, a tak svojmu celku zaistiť tri body. HAJDUŠICA: Đukić, Folťan, S. Lipták (Miksád), Maliar, M. Mršić, Pomorišac, Sándor, Spasovski (I. Mršić), Stefanovski, Radović, Ružić

Mohlo byť aj inak VLADIMIROVAC – JÁNOŠÍK 2 : 1 (1 : 0)

Vladislav Staňo

naladeného brankára Mitera výsledok mohol byť celkom inakší, re rekonštrukciu pravdaže, v prospech ihriska vo Vladihostí. Brankár Vladimimirovci mužstvá rovca však zneškodnil Vladimirovca a Jánovšetky pokusy Jánošíka zápas tretieho šíčanov prekonať ho kola zohrali na ihrisku a keď už všetci očakáv Alibunári. V rovnovali, že sa zápas skoncennom zápase máločí rozdelením bodov, početní diváci sledovali domáci v posledných slabú hru. Hodno spochvíľach z voľného menúť iba v prvom Vniesol živosť do muž- kopu prekonali Radaka polčase veľkú chybu stva: Pavel Staňo (FK a vybojovali prvé víťazhosťujúceho brankára Jánošík) stvo na vlastnej pôde. Radaka, po ktorej sa domáci ujali JÁNOŠÍK: Radak, M. Prokić, vedenia, a dve nevyužité šance Lotrean, Živkov, Živanov, JaJankova pred gólom Vladimirovca. kimov, Stamenović, Jankov, V druhom polčase tréner hostí Đorđijevski (Staňo), Pavlovic, Skumpia vykonal dve výmeny. V. Prokić (Caran) Na trávnik vybehli skúsený Staňo Na nedeľu Jánošík uhostí celok a Caran, ktorí vniesli živosť do Vinogradar z Gudurice. mužstva, takže hostia začali hrať Ostatné výsledky 3. kola: omnoho rýchlejšie a nebezpečnej- Polet – Ševac 2 : 0, Budućnost šie. Táto dominácia sa im aj oplatila – Borac (VG) 5 : 1, Borac (VS) a gólom Stamatovića v polovici – Potporanj 2 : 3, Vinogradar polčasu vyrovnali. S nerozhodným – Partizan 1 : 1, Vladimirovac – výsledkom sa však nezmierili a Jánošík 2 : 1, Dobrica – Ratar 1 nebyť v bráne domáceho celku : 0

37 /4768/ 16. 9. 2017

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina v čele vedúcej trojky Ján Bokor Dolina, BAK a Vojvodina Seleuš zaznamenali zaradom štvrtú výhru a zasadli na vrch tabuľky. Bez prehry sú i Starčevčania, ktorí remizovali v susednom Ivanove. Po výhre v Jabuke Kačarevčania zaujali stred tabuľky. Posledný Vulturul z Grebenca má nulu na bodovom konte. Chuť výhry nepocítili ani Jabučania, Crepajčania a nováčikovia z Crvenej Crkvy a Banátskej Palanky. Výsledky 4. kola: Crvena zvezda – Vojvodina (C) 3 : 3, Dunav – Vojvodina (S) 0 : 3, Vulturul – Partizan 1 : 3, Strela – Borac 2 : 2, Vojvodina (CC) – BAK 0 : 2, Radnički – Sloga 2 : 1, Dolina – Jedinstvo (V) 4 : 0, Jugoslavija – Jedinstvo Stević 0 : 3 Program 5. kola: Jedinstvo Stević – Crvena zvezda, Jedinstvo –Jugoslavija, Sloga – Dolina, BAK – Radnički, Borac – Vojvodina (CC), Partizan – Strela, Vojvodina (S) – Vulturul, Vojvodina (C) – Dunav

svedčivejšej prehry. Spokojní diváci pozdravili úspešný nástup Doliny. Rozhodcovia v čele s Aleksandrom Jankovićom nemali mnoho práce, lebo sa hralo korektne. DOLINA: Trkulja, Koreň, Dobrić, Važić, Kevdžija (Ján Patrik Paul) Matuľa (Bančov), Mirko Rudić, Marko Rudić (Hlavča), S. Rudić, Cvetanović, Mihajlović VOJVODINA (C) – DOLINA 4 : 1 (1 : 0) Dolina sa na hosťovaní v susednej Crepaji vo finálovom zápase pohárovej súťaže OFZ Kovačica – Opovo

DOLINA – JEDINSTVO 4 : 0 (1 : 0)

kúsení hráči hostí nemali sily na celý zápas. Na začiatku sa pokúsili dať odpor pohyblivejším domácim, ale títo rýchlo prebrali iniciatívu a prinútili hostí brániť sa. Dolina dlho obliehala bránu dobrého brankára hostí Pavlova. Prvý pohrozil S. Rudić, ale Pavlov loptu zastavil. Hostia iba raz z protiútoku

vážne pohrozili Trkuljovi, avšak Popov zmeškal a lopta skončila mimo brány. Časté útoky domácim priniesli zaslúžené vedenie. Kevdžija kopol loptu do šestnástky, kde Marko Rudić predbehol obrancov hostí a loptu umiestnil do siete. Aj do konca polčasu domáci mrhali šance a gólová prednosť sa nezmenila.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Získali bod, zaslúžili si tri

Prvý gól Marka Rudića Po prestávke Padinčania úplne dominovali ihriskom a po druhom góle Marka Rudića, ktorý po sólovej akcii trafil dolný roh brány, hostia sa vzdali. Svoju domináciu Dolina korunovala gólmi Mihajlovića a Kevdžiju a brankár hostí Pavlov zachránil svoje mužstvo od pre-

nepreslávila. Nepodala očakávaný výkon a zaslúžene vypadla z najmasovejšej súťaže. Na vine sú všetci hráči, ktorí hrali pod svoje možnosti. Ľahostajný postoj hostí domáci futbalisti vedeli potrestať a zaznamenať zaslúženú vysokú výhru.

AŠK – ZADRUGAR 2 : 2 (0 : 1) Vladimír Gál

radáčania si vybojovali prvý bod tejto jesene, avšak na základe prezentovanej hry si zaslúžili všetky tri. Začiatok však neveštil nič dobrého. Už v prvej minúte po rohovom kope za hostí domáci obrancovia slabo reagovali, hosťujúci útočník zostal sám pri druhej žrdi a zaslal loptu do siete. Aradáčanov to však nezmýlilo, ale prevzali iniciatívu a v pokračovaní dominovali počas celého zápasu. Najväčšiu šancu v prvom polčase mal Petrović, keď vyrazil sám pred brankára, ktorý jeho strelu kryl. V druhom polčase v 50. minúte Matejina vystriedal zotavený M. Števko, a zmenil tok hry. V 60. min. Rajčević po prihrávke Števka strieľal. Obranca hostí odrazil loptu, ktorá sa znovu dostala Rajčevićovi, ktorý tentoraz bol presnejší a vyrovnal na 1 : 1. Radosť domácich netrvala dlho. Už v 63. min. Rajčević vo vlastnej

www.hl.rs

šestnástke hral rukou a rozhodca ukázal na jedenástku, z ktorej sa hostia znovu ujali vedenia. Vcelku hostia dvakrát strieľali na bránu AŠK a vsietili dva góly. Početné útoky domácich v 75. min. dali výsledky. Po nahrávke Vesina Števko strieľal a odrazenú loptu zaslal do siete pre konečných 2 : 2. Do konca zápasu síce Aradáčania, čiže Studen a Vesin, mali dve pekné príležitosti, ale ich strely hosťujúci brankár kryl a 5 minút pred koncom Apostolović z troch metrov netrafil prázdnu bránu. Predsa si Aradáčania tentoraz zaslúžili všetky tri body a zostáva nádej, že s takou hrou budú aj pokračovať. AŠK: Eötvös, Rajčević (Životin), Vesin, Prodanović, Ďuríček, Korać, 7. Matejin (M. Števko), Studen, Apostolović, Mijić, Petrović Na nedeľu Aradáčania budú hosťovať v Kleku, kde sa stretnú s tamojším rovnomenným celkom.

Informačno-politický týždenník

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Erdevíčania naplno JEDNOTA (Ľ) – SREMAC 2 : 6 (0 : 4) Lazar Pavković

peknom športovom a nanajvýš korektnom futbalovom predstavení hostia sa milovníkom futbalu v Ľube predstavili ako omnoho lepší a konkrétnejší tím. Dokonca ani výmena brankára Živanovića Dobrićom nedala výsledky. Góly za domácich vsietili Ž. Sremčić a D. Ruman. Zápas sledovalo zo sto divákov a rozhodca ukázal dve žlté karty – Tomanovi z Jednoty a Ostojićovi zo Sremca. JEDNOTA: Živanović (Dobrić), Laćarac, Šili (Zečević), Toman, Punoš, Ramić, D. Ruman, Ž. Sremčić, P. Sremčić, Ganić, Širadović

OFK BAČINCI – ERDEVÍK 2017 2 : 3 (2 : 2) Futbalisti dvoch celkov zohrali pekný opravdivý majstrovský zápas, z ktorého sa Erdevíčania vrátili domov s plnou kapsou. Góly za hostí vsietili Radmanovac v 15., a 30. minúte a Pap v 70. minúte z penalty. Rozhodca ukázal 5 žltých kariet – Čavićovi a Menićaninovi (OFK Bačinci), Arežinovi, Tomanovi, Radivojevićovi (Erdevík 2017). ERDEVÍK 2017: Mrkonjić, Gerik, Cvetković, Arežina, Babić, Masnikosa, Štrbac (Radivojević), Pap (Toman), A. Ďurík (Gavrilović), Nenadović, Radmanovac (F. Ďurík) • ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Obecenstvo vypískalo rozhodcu SLÁVIA – CRVENKA 2 : 4 (1 : 2) Ján Šuster

va celky sa stretli prvýkrát v dejinách. Zo 250 divákov pozeralo dobré stretnutie. Hralo sa otvorene a bez kalkulácií a na konci sa radovali hostia, ktorí si celkom zaslúžene domov odniesli tri body. Škoda, že sa do tohto nevtesnal aj rozhodca Petar Vračar zo Somboru, ktorý počas celého zápasu nepotrebne nadŕžal hosťom a vyvolal veľkú revoltu obecenstva, za čo ho potom do šatne vyprevadilo silným hvízda-

ním. Pritom delegát M. Filipović zo Somboru v zápisnici o tom nenapísal ani slovo. Prvý gól príliš nečakane padol už v 4. min. Kutenič odňal loptu hosťujúcemu obrancovi na 25 m, vrazil do šestnástky a vedľa vybiehajúceho brankára ju rutinovane zaslal do siete. Zápas sa potom rozprúdil, ale sa hralo hlavne medzi dvomi šestnástkami, pričom zadáci oboch mužstiev úspešne čelili útokom súpera. Predsa v 12. minúte hostia využili neobozretnosť domácich a vyrovnali. V pokračovaní

ÚSPECH PIVNIČANOV NA SLOVENSKU

Najlepší v Červeníku

domáci mali aj trochu šťastia, keďže hostia dvakrát trafili žrď. V 36. min. Ivić využil váhanie domácich zadákov a z desaťmetrovej diaľky zaslal loptu do siete – 1 : 2. Po zmene strán na ihrisko vybehol Sekeruš, ktorý už v 48. min. ideálne v šestnástke uvoľnil J. Žigmunda, tento sa zbavil svojho strážcu a potom aj brankára, a loptu dorazil do siete – 2 : 2. V 56. min. po veľkej chybe domácej obrany hostia sa znovu ujali vedenia a všetko bolo rozhodnuté v 83. min. gólom Kerekeša za konečných 2 : 4. Domáci do konca mali ešte dve-tri šance na korekciu výsledku, ale ich nevyužili. SLÁVIA: Brňa, Vlad. Kuchta, Benka, M. Žigmund, Mirković

Tešanović, Vlast. Kuchta (Babić), Kotiv (Petrović), Pljuco (Sekeruš), Kutenič, J. Žigmund Výsledky 4. kola: Kula – ŽAK 1 : 2, Budućnost – Krila Krajine 1 : 1, Mladost – Borac 2 : 0, Rusin – Hercegovac 6 : 1, Hajduk junior – Budućnost 3 : 0, Slávia – Crvenka 2 : 4, Stari grad – Vojvodina 2 : 1, Stanišić – Lipar 3 : 1 Program 5. kola: Lipar – Kula, Vojvodina – Stanišić, Crvenka – Stari grad, Budućost – Slávia, Hercegovac – Hajduk Junior, Borac – Rusin, Krila Krajine – Mladost, ŽAK – Budućnost V pohárovom zápase s celkom Krila krajine predminulú stredu Slávia na vlastnom ihrisku zažila porážku – 0 : 4.

MOL BÁČSKA PALANKA I. TRIEDA

Tri červené karty NAŠA HVIEZDA – SLOGA 2 : 1 (1 : 1) Rastislav Kopčok

j napriek peknému počasiu nedeľňajší zápas v Silbaši sledovalo málo divákov. Domáci futbalisti od samého začiatku začali útočne a už v druhej minúte sa ujali vedenia. Loptu dostal Fabók, ktorý

Ján Šuster

ím futbalovej prípravky pivnickej Slávie, generácia 2005, hosťoval v slovenskej obci Červeník v blízkosti Trnavy, kde sa zúčastnil turnaja šiestich mužstiev. Hrali tam okrem nich domáce tímy – Madunice, Veľké Kostoľany, Leopoldov, Trakovice a hostiteľ Červeník. Vo svojej skupine pivnickí chlapci boli veľmi presvedčiví. Najprv porazili vrstovníkov z mužstva Veľké Kostoľany – 6 : 0 (po dva góly dali Krunić, Badinský a V. Grujić) a potom prekonali Leopoldovo – 5 : 0 (dvakrát trafili A. Milec a Temerinac, raz V. Grujić). • ŠPORT •

Vďaka týmto presvedčivým výhram mužstvo Slávie sa prebojovalo do finále, kde bolo tiež úspešné a položilo na lopatky tím Madunice – 4 : 1. O góly sa rozdelili V. Grujić, Čobrda, A. Milec a Badinský. Víťazné mužstvo Slávie dostalo pohár, ako aj najlepší strelec turnaja Vuk Grujić, ktorý dal štyri góly. Tím Pivničanov na turnaji viedol tréner Dalibor Milec. SLÁVIA: Martin Širka, Vuk Grujić, Ognjen Grujić, Adrián Milec, Ivan Milec, Boris Badinský, Igor Šagát, Damián Týr, Štefan Čobrda, Róbert Pintír, Stefan Krunić, Denis Haksavić, Atanasije Temerinac, Michal Kobolka, domáca posila Pivničanov

červené karty. Rozhodca domácim hráčom Tucićovi a Banovićovi udelil po dve žlté, a tým aj červené, a hráč hostí Pantelić dostal červenú na konci zápasu preto, že nadával rozhodcovi. V 88. min. obranca hostí udrel loptu rukou a rozhodca odpískal jedenástku. Pisarev pres-

Gól Fabóka v druhej minúte prekonal svojich strážcov a vedľa brankára zaslal loptu do siete. V 27. min. krásna akcia hostí, ktorí sa ocitli sami pred brankárom Panićom a bolo 1 : 1. V druhom polčase bolo cítiť nervozitu v oboch mužstvách, takže diváci nevideli mnoho dobrej hry. Výsledok tej nervozity sú aj tri

ne strelil a priniesol svojmu celku vzácnu výhru. NAŠA HVIEZDA: Panić, Đuragić, Grňa, Gašić, Trivunović, Paroški, Banović, Pisarev Ostatné výsledky 2. kola: Kulpín – Maglić 2 : 1, Borac 46 – Neštín 3 : 1, Tvrđava – Bačka 1 : 2, Borac – Kriváň 3 : 1

37 /4768/ 16. 9. 2017

Šport PRÍPRAVY NA TRADIČNÉ ŠPORTOVÉ PODUJATIE

Petrovský maratón 24. septembra me už v septembri a je to obdobie, keď sa v Báčskom Petrovci chystá tradičné športové podujatie Petrovský maratón. Tohto roku to bude v poradí už 29. vydanie. Hoci pomenovanie podu- Druhé zasadnutie organizačného jatia napovedá, že ide výboru PM 2017 o beh na dlhé dráhy a maratón v praxi znamená dráhu organizačný výbor PM, ktorý dlhší 42 km, v podstate nejde o žiad- rad rokov tvorili profesori telesnej ny maratón, ani polomaratón, lež výchovy zo všetkých škôl Báčskoo beh na 4, resp. 8 km. Aj tohto roku petrovskej obce v čele s Tatianou lokálna samospráva vymenovala Krivákovou-Amidžićovou. Tohto

roku za predsedu organizačného výboru PM vymenovali zástupcu predsedu Obce Srđana Stojanovića z Maglića. K tomu vo väčšej miere ako doteraz sa pri príprave a označovaní dráh zapoja aj pracovníci VKP Progres. V piatok 8. septembra v budove Obce Báčsky Petrovec sa uskutočnilo druhé v poradí zasadnutie organizačného výboru 29. PM, na ktorom si členovia spresnili úkony a jednotlivé záväzky. Zároveň oboznámili verejnosť, že aj tohtoročný maratón bude štandardný, dráhy budú vyznačené ako aj minulé roky, a

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Jaroslav Čiep

Nečakane ľahko MLADOST – TATRA 0 : 1 (0 : 1) Pavel Pálik

álokto očakával, že Kysáčania v Novom Sade tak ľahko vyhrajú. Od začiatku do konca tatranci držali hru vo svojich nohách a diktovali tempo, aké im zodpovedalo. Za 90 minút domáci si nepripravili

odbehli do útoku v snahe vyrovnať, no ani to im nepomohlo. Nakoniec uznali hosťom zaslúženú výhru. Zápas sledovalo 300 divákov, pískal Dimitrijević z N. Sadu, žlté karty dostali Vitanović, Ivanišević, Novaković, Babić z Mladosti a Dražić, Pavlović, Srnka a Kosturanov z Tatry.

Boris Gažić (s loptou) sa v skrumáži najlepšie vynašiel ani jednu šancu a hostia nastrelili raz brvno a raz žrď. Domáci iba v nadstavenom čase trochu silnejšie zatlačili hostí, ale sa z toho nič nezrodilo. Rozhodujúci gól dal Boris Gadžić v 44. min., ktorý v jarnej časti majstrovstiev hájil farby nedeľňajšieho súpera Tatry. V skrumáži pred domácou bránou loptu si šikovne hlavou spustil na nohu a volejom ju z 5 metrov zaslal pod samú žrď. Vo finiši domáci všetci

www.hl.rs

TATRA: Kosturanov, Srnka, Pekić, Dražić (Đaković), Petrović, Novaković, Klaić (Ožvát), Gadžić, Tomljanović, Vuković (Ábelovský), Pavlović Výsledky 4. kola: Novi Sad – Jedinstvo (G) 3 : 0, Futog – Bačka 3 : 1, Jedinstvo (R) – ŽSK 4 : 0, Mladost – Tatra 0 : 1, Sirig – Fr. partizan 2 : 1, Vinogradar – Sofeks 1 : 4, Šajkaš – Petrovaradín 2 : 2 a TSK – Veternik 2:1

Informačno-politický týždenník

uskutoční sa v nedeľu 24. septembra v predpoludňajších hodinách. Bežať sa bude podľa už zaužívaných dráh. Od 9. hodiny ráno sa rozbehnú najprv škôlkari a potom žiaci nižších a čiastočne aj vyšších ročníkov základných škôl. Títo budú bežať v areáli ihrísk Základnej školy Jána Čajaka a okolo neho. O desiatej hodine z Námestia slobody dajú povel na štart behu žiakov vyšších ročníkov ZŠ, stredoškolákov a dospelých, resp. rekreantov. Organizátori aj tohto roku vyzývajú záujemcov z Petrovca, ako aj z bližšieho a ďalšieho okolia, aby neváhali a aktívne sa zúčastnili 29. Petrovského maratónu.

Bezmála tucet gólov MLADOSŤ – PARTIZAN 10 : 1 (3 : 0)

ceho brankára prinútili ešte šesťkrát kapitulovať. Do listiny strelcov sa ieloblatčania v prvom zápase na zapísali Kalapiš (2), M. Paraľov, Ponidomácom trávniku tejto jesene čan ešte dvakrát a ku koncu zápasu aj Gibarov z pokutového úplne deklasovali kopu po faule Cvejića na mužstvo Partizan z ToPoničanovi. maševca. Od začiatku MLADOSŤ: Sládesa hralo iba na poloviček, Nečov, M. Paraľov ci hostí, ktorí sa občas (Kuchárik), Poničan, pokúsili ohroziť SládeSzábo, Đurić, Tapay (D. čeka. Už v 8. min. Žižić Paraľov), Žižić, Kalana asistenciu Šofranka piš, Gibarov, Šofranko skóroval a priniesol veľ(Halász) kú radosť početnému Po druhom kole Mlaobecenstvu. Domáci dosť má 6 bodov, teda je pokračovali s útokmi, Janko Poničan v čele tabuľky. V treťom ale sa na nasledujúci gól nastrieľal 5 gólov kole v Zreňanine zohrajú čakalo až po 35. min., keď Poničana zvýšil náskok na 2 : zápas s tamojším Borcom. 0. Hostia boli nervózni a iniciatívu chceli prevziať ostrými faulmi, ale RUSANDA – MLADOSŤ 5 : 1 (2 : 0) V stredu 6. septembra Bieloblatsa im to neoplatilo a v 42. min. už bolo 3 : 0. Znovu skóroval Poničan. čania v Melenciach s tamojšou RuUž vtedy bolo jasné, že body zostanú sandou zohrali zápas tretieho kola pohárovej súťaže FZ mesta Zreňanin. v Bielom Blate. V druhom polčase domáci po- Domáci ospravedlnili úlohu favorita kračovali s rýchlym tempom a pre a presvedčivo porazili hostí z Bieleho divákov pripravili opravdivú goleádu. Blata. Čestný gól za hostí dal Žižić V 49. min. Poničan zvýšil na 4 : 0, v 60. v 65. min. Bieloblatčania súťaž ukončimin. po zlom zákroku Sládečeka li, ale sú spokojní, lebo mnoho rokov Jeftić zmenšil na 4 : 1. Domácich to dozadu končili už v prvom, prípadne nedotklo a do konca zápasu hosťujú- v druhom kole. Darko Sládeček

• ŠPORT •

Na pretekárskej dráhe

Víťazná seniorská dvojica – Zlatko Mamojka (vpravo) a Jon Skumpia

Tím Daniela Bruka (v strede) pre všetkých účastníkov a organizátorov uvarila chutnú rybaciu polievku

NA 34. PODUJATÍ DNI RYBÁROV JÁNOŠÍK – JERMENOVCI

Skromnejšie než obvykle Ferenc Koso

organizácii kultúrno-vzdelávacieho strediska Vuka Karadžića v Plandišti, ktorému zakladateľ zveril aj prácu v oblasti turistiky a združení športových rybárov Šaran z Jermenoviec a Babuška z Jánošíka, na kanáli DTD vedľa mosta, ktorý spája Obce Plandište a Alibunár, 2. septembra prebiehalo tradičné turisticko-športové Najlepší pionieri a pionierky dostali medaily podujatie Dni rybárov Jánošík –Jermenovci. rýb udicou na plaV poobedňajších hodinách súťaTieto rybárske hody vák súťažili seniori. žili pionieri, ktorí o súťaž prejavili na rozdiel od predBoli však iba šiesti omnoho väčší záujem. Na pretechádzajúcich ročníz Obce Plandište a kársku dráhu vystúpilo 19 mladých kov boli podstatne Jánošíka. Najlepší športových rybárov, tiež z Obce skromnejšie, a tá naj- Tajomník ZŠR bol Jánošíčan Zlatko Plandište a Jánošíka. Prvé miesto v zaujímavejšia súťaž o Babuška z Jánošíka Mamojka, ktorý nazlatý háčik, na ktorú Zlatko Mamojka v chytal 1 860 gramov prichádzali športoví úlohe organizátora, rýb. Druhé miesto rybári z celého Srbska, hlavného rozhodcu obsadil Jon Skumobčas aj zo zahraničia, a pretekára sa pija z Jermenoviec sa neuskutočnila. významne pričinil o s úlovkom 1 630 U s k u t o č n i l i s a celkovú organizáciu gramov a tretí bol teda iba dve súťaže. V predpoludňajších hodinách na Ferenc Olajoš z Veľkej Gredy 920 medziobecnej súťaži v chytaní gramov.

Motocyklisti z Plandišta a Dety v Rumunsku dali zvláštny cveng podujatiu

Najchutnejšiu rybaciu polievku uvaril tím Paprika z Jermenoviec

luobčan Petar Jokić (491 g) a tretí Jánošíčan Daniel Kotuľač (425 g). Súčasne prebiehala súťaž vo varení rybacej polievky, ktorej sa tentoraz zúčastnili iba šiesti majstri – kuchári. Najlepší tím bol Paprika, druhá bola Ilona Berzová a tretí Šogori, všetci z Jermenoviec. Podujatie svojou prítomnosťou ozvláštnili motocyklisti z Plandišta, Belehradu, Belej Crkvy, Kovina, Pančeva, Vršca a mesta Deta, v susednom Rumunsku. Medaily, diplomy, ďakovné listiny a odmeny v podobe rybárskeho náčinia účastOrganizačný výbor a dobrovoľníci níkom udelil riaditeľ KVS z Obce Plandište úspešne vykonali Vuka Karadžića Miroslav svoju časť práce Petrović. Zároveň vyjadril potešenie, že sa podujakonkurencii dievčat získala Dajana tia zúčastnil veľký počet mladých, Skumpiová s úlovkom 607 gramov. čo nasvedčuje o nádejnej budúcDajana bola zároveň najlepšia spo- nosti tohto športu. Podujatie sa uskutočnilo pod medzi všetkých účastníkov. Druhé a tretie miesto v konkurencii dievčat patronátom Obce Plandište, obsadila Ivana Jaćimovská (206 g) pokým toho roku vystala fia Janja Mikulićová (148 g) – obe z nančná a organizačná pomoc Plandišta. V konkurencii chlapcov Obce Alibunár, ako aj jánošícnajlepší bol Milan Marković z Plan- keho Miestneho spoločenstva. dišta (552 g), druhý bol jeho spo-