Hlas 37 2018 by NVU Hlas ľudu

Mak z lalitskej záhrady Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 15. 9. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4820/



Z obsahu

15. 9. 2018 | 37 /4820/

Gastronomický festival Chute Vojvodiny sa konal cez víkend 8. a 9. septembra v Limánskom parku v Novom Sade. Návštevníci mohli ochutnať slané a sladké jedlá tradičnej vojvodinskej kuchyne, ako sú: gomboce, perkelt, pečené klobásy z Turije, štrúdle, rezance s makom, langoše...

Uzávierka čísla: 12. 9. 2018

V rámci osláv Dňa Padiny v nedeľu 9. septembra sa uskutočnili 43. Babinkove stretnutia pod názvom V ktoromže si chotári, Padina naša. Tradičné literárne posedenie venované Michalovi Babinkovi prebiehalo v kinosále Základnej školy maršala Tita v Padine. Na snímke je časť účastníkov programu. A. Chalupová

D. Berediová-Banovićová

V sobotu 8. septembra v Aradáči odznel 11. Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli, na ktorom sa zúčastnilo 14 súborov zo Srbska, ale aj zo zahraničia, čiže Slovenska a Chorvátska. V. Hudec

Na 8. Literárnom stretnutí spolkov žien v nedeľu 9. septembra v Pivnici vystúpilo 15 autoriek z ôsmich prostredí. Na záver úradnej časti tohto pekného a užitočného sústredenia sa vyfotografovali spolu s Vierou Miškovicovou, predsedníčkou Asociácie slovenských spolkov žien, a Annou Valášekovou, predsedníčkou Spolku pivnických žien (stoja na javisku tretia a štvrtá sprava). A. Francistyová

Od pondelka 3. septembra v Báčskom Petrovci aktivisti YMCA Serbia naštartovali 3. medzinárodný dobrovoľnícky kemp Dance Like Noone’s Watching s početnými aktivitami. Na ňom privítali siedmich dobrovoľníkov z celého sveta (na fotografii pri obhliadke najstaršieho domu). Kemp potrvá dva týždne. J. Čiep

Kontrabasista Ervín Malina je renomovaným menom v kruhoch džezovej a improvizovanej hudby, ale zároveň hráva aj v slovenských ľudových orchestroch. V prílohe Obzory hovorí o svojom hudobnom vývine a tvorivých skúsenostiach. S. Lenhart Foto: A. Stojković

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

N. Petkov

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Reality show: vulgárna banalizácia skutočnosti

e príliš ťažko hovoriť o súčasných reality show a vyhnúť sa použitiu šablónovitých kritizujúcich fráz, ktoré každodenne počuť na účet týchto populárnych televíznych relácií. Preto sa určitým frázam nevyhneme ani tentoraz. Druhou príčinou znechuteného písania o tejto téme je výrazná triviálnosť čiže bezvýznamnosť daného javu, takže zaoberanie sa ním sa všeobecne považuje za mrhanie času. Ale iritačné účinky a negatívne vplyvy niektorých reality show by nemali byť poľahky ignorované. Dnešné reality show v Srbsku v podstate nemajú nijaký obsah. Pokým v minulých rokoch niektoré relácie tohto druhu mali aspoň aké-také herné či dobrodružné prvky (napr. Big Brother, Survivor), dnešné vysielania (pravdaže, Zadruga a Parovi) sa zameriavajú na dolovanie, podnecovanie a exploatáciu tých najnižších ľudských popudov a najhorších vlastností účastníkov. Ide o vulgárnu banalizáciu skutočnosti, ktorej protagonistami sú hlavne osoby s nízkou úrovňou všeobecnej kultúry a vzdelania, zároveň náchylné k rôznym prejavom deviantného správania. Ich primitívne dialógy a pritom arogantné a často agresívne správanie vytvárajú negatívnu energiu, ktorá podľa mienky viacerých psychológov a sociológov (ale aj kriminológov) má čoraz silnejší vplyv na spoločnosť. Odborníci totiž mienia, že najmä pri časti mladých ľudí, ktorí sledujú takéto programy, vznikajú rôzne prejavy sociopatie. Neustále a explicitné

V tomto čísle

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 K 100. výročiu smrti Alberta Martiša Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

znázorňovanie ľudskej prázdnoty a mizérie v televíznych programoch určite bude mať vážne následky. Sami účastníci reality show sú tomu vari najmenej na vine. Hlavnými inšpirátormi sú predsa producenti a majitelia televíznych staníc, ktorí sú spravidla v priateľských vzťahoch s politikmi pri moci. Boli návrhy, aby reality show v našej krajine bolo predmetom osobitného zdanenia a získané prostriedky by sa použili na podporu kultúrnych obsahov. To by niekde inde bolo možno uskutočniteľné, ale v Srbsku by určite nefungovalo. Kritériá na zdanenie určitých programov by totiž boli ovplyvnené takými politikmi, ktorí sú vlastne účastníkmi vo vytváraní spoločenskej klímy, kde reality show môže získať takú veľkú popularitu a byť predmetom mediálnych správ. Cenzúra dokonca nikdy nedosiahla správny cieľ, lebo sa vždy zneužívala. Zo sociologicko-kultúrneho stanoviska sa kedysi mohlo povedať, že pravým spôsobom boja proti gýčovitým a brakovým obsahom je silnenie kultúrnych inštitúcií a podujatí, ktoré budú mať prevahu nad obsahmi (ne)kultúrnymi. Lenže o dnešných reality show nemožno povedať, že predstavujú gýč alebo brak. Ide o niečo omnoho drsnejšie a nebezpečnejšie. Je to určitá podoba antikultúrneho mediálneho terorizmu, sprevádzaného za podpory politikov. Kým kultúrna podpora nám čoraz viac chabne. Stevan Lenhart

9 Mak je pochúťka a liek

OBZORY

19 Kontextualizácia éteru

31 Hodujeme a holdujeme divadlu 43 Strelcom sa darilo po prestávke Autor titulnej fotografie: Juraj Pucovský 37 /4820/ 15. 9. 2018

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Na čierno Keby všetci ako Nole! a do čierna Juraj Bartoš

Jasmina Pániková

erejnosť si ešte stále spomína na súťaž o najlepší slogan, ktorý vraj mal povzbudiť ženy, aby rodili deti. Taký počin Ministerstva kultúry od začiatku vyvolal kritiky, a ako aj premiérka povedala, obyčajný slogan však nepovzbudí ženy a bola by rada, keby si ministerstvo zvolilo inú politiku ohľadom zvýšenia natality. Ženy, ktoré slogany predsa ovplyvnili, ale aj všetky iné, ktoré sa rozhodli byť matkami z iného dôvodu, si počas týchto dní určite položili otázku, či sa viac oplatí byť doma na materskej dovolenke, alebo predsa pracovať. Prispeli k tomu zmeny Zákona o finančnej podpore rodinám s deťmi, ktorými ženy, ktoré pred tehotenstvom boli zamestnané menej ako rok, mesačnú pomoc budú dostávať vo výške menej ako 1 000 dinárov! Zmenami sa vraj chcelo vyvážiť postavenie žien, ktoré sú zamestnané na dobu neurčitú, a tých na určitú. Ibaže zámer nepriniesol očakávané. Vyvážené postavenie budú mať iba tie ženy, ktoré pred tehotenstvom boli zamestnané najmenej rok a pol, zatiaľ čo tie, ktoré nie sú zaradené medzi legálne zamestnané osoby, nedostanú ani dinár... Práca na čierno akoby sa stala samozrejmosťou v našej krajine. Koľko je osôb, ktoré mesačnú mzdu dostanú priamo „na ruku“ a nie na bankový účet – nevie nikto. A takí pracovníci nemajú žiadne práva, akoby neexistovali. Najohrozenejší sú tí, ktorí pracujú na staveniskách. Za aké mzdy pracujú, nie je známe, ak sa zrania počas pracovného času, nemajú žiadne práva a keď sa stane to najhoršie, médiá im venujú zopár riadkov a zamestnávateľ (možno) dostane mizernú pokutu. V tomto roku 10 osôb zahynulo na staveniskách a takmer všetci robili na čierno. Je to na zamyslenie.

www.hl.rs

„C

ítim sa skvele,” odpovedal Aleksandar Vučić na „nádhernú” novinársku otázku v Zubinom Potoku. Vzápätí dodal, že je šťastný, keď vidí „našich robotníkov, našich ľudí”… Nevieme, ako by znela odpoveď na rovnakú otázku vo chvíli, keď ho spolu so spolupracovníkmi veteráni zakázanej teroristickej organizácie, respektíve kosovskej armády UÇK nepripustili do dedinky Banje. V rámci návštevy Kosova, ktorá mala za cieľ, ako povedal, „zachovanie mieru a stability počas dlhého obdobia”, srbský prezident sa zastavil aj pri strategicky významnej hydroelektrárni Gazivode a v nedeľu hovoril na veľkom zhromaždení v Kosovskej Mitrovici. Vučić vo svojich prejavoch spomenul významné objekty, ktoré boli postavené s finančnou pomocou Srbska. Poznamenal, že priehrada Gazivode „má ohromný význam pre Srbov a Albáncov”, keďže sa vodou z nej v letnom období zásobuje najväčšia časť Metóchie a Priština. Podčiarkol, že Srbsko investovalo takmer 128 miliónov dinárov na jej obnovenie, a že do konca septembra pridá ešte 12 miliónov. Vyjadril nádej, že sa dvom stranám podarí prekonať „rozdielne stanoviská ťažkého politického boja”. Hovoril tiež o veľkých investičných plánoch a programoch, týkajúcich sa o. i. výstavby vodovodu v Kosovskej Mitrovici, Zvečane a Zubinom Potoku, obnovenia prevádzky továrne Simpo v Zubinom Potoku (na spracovanie ovocia a zeleniny)... Niekoľko dní pred absolvovaním návštevy sám Vučić ju dramatizoval vyhláškami o pochybnostiach, či k nej vôbec dôjde. Naviac aj z Kosova zaznievali hlasy o tom, že – vyhlásil predseda kosovského parlamentu Kadri Veselji – nie je vítaný. Na druhej strane, nie malú časť verejnosti pobúrili slová prezidenta Vučića týkajúce sa osobnosti Slobodana Miloševića. Zmienil sa o ňom ako o veľkom štátnikovi, ktorý vraj mal najlepšie úmysly, ibaže dopadli inak. Pravdaže, spočítal opozícii

Informačno-politický týždenník

v Srbsku odovzdanie Miloševića a generálov tribunálu v Haagu. Pritom akoby zabudol, kam Srbsko odviedla zhubná Miloševićova politika, ktorú vehementne podporovala aj Srbská radikálna strana, v ktorej on sám a jeho partajný druh a donedávny prezident Tomislav Nikolić mali významné postavenie. Ukázalo sa, že sa prezident Vučić na území, ktoré považuje(me) za súčasť Republiky Srbsko, nemôže pohybovať voľne. Na ceste do Banje ho čakali barikády a informácia policajta, že ďalej veru nemôže – z bezpečnostných dôvodov. Takže sa občanom spomenutej dedinky obrátil prostredníctvom telefónu. Pričom ich vyzval, aby sa všetci držali „bojovne, najsilnejšie ako len môžete”. K blokáde cesty určite nemohlo dôjsť bez súhlasu z najvyššieho miesta samozvaného kosovského štátu. Môžbyť to bola odpoveď tamojším médiám, ktoré prezidentovi Hashimovi Thaçimu spočitovali, že ho Vučić ponížil dvakrát v tom istom dni: najprv, keď neodišiel do Bruselu na pokračovanie dialógu, a druhý raz, keď návštevu Kosovu začal pri bráne Gazivode, o ktorú vraj hlava Kosova má mimoriadny záujem.

To už sú ale podrobnosti (pravdaže, veľavravné), práve tak, ako sú „podrobnosti” udalostí, ktoré sa udiali za posledných 7 dní, a tu už zostáva – niektoré z nich len vypočítať. Tak v Tichom oceáne vedci a inžinieri v pondelok spustili skúšobnú textilnú bariéru na odstránenie umelohmotného odpadu. Pomocou nej chcú zmenšiť „plastový ostrov” zaberajúci plochu 1,6 milióna kilometrov len v Pacifiku; ich cieľom je v priebehu nasledujúcich 5 rokov odstrániť 40 000 ton odpadu. V sobotu pred týždňom v Južnej Afrike snežilo, keď teploty klesli o 10 stupňov pod dlhoročný priemer. U nás ale hlboko klesla štátna úradníčka, pani Milena Antićová, zamestnankyňa Ministerstva práce, ktorá vyhlásila: „Nikto nepotrebuje ženu, ktorá otehotnie, akonáhle sa zamestná.” Jej vyhláška zatienila správu, ktorá určite potešila občanov Srbska. Nole (zase „náš”!?) osedlal koníka, na ktorom si razí cestu k trónu najlepšieho tenistu v súčasnosti. Vo finale Grand Slam US Open premohol hladko 3 : 0 na sety Argentínčana Juana Martina del Potra a postúpil zo 6. na 3. miesto top rebríka najlepších svetových tenistov. Nie je žiadne tajomstvo, že na úspechoch má veľkú časť zásluh aj pán Marián Vajda, jeho slovenský tréner a, ako sám Nole hovorí, jeho „druhý otec”.

Iný uhol reality

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

FOTODOKUMENTAČNÁ VÝSTAVA V PADINE

K 100. výročiu smrti Alberta Martiša Anička Chalupová

rámci tohtoročných osláv Dňa Padiny si obyvatelia tejto juhobanátskej dediny s dávno osvojeným prívlastkom „najslovenskejšia”,

dokumentačnú výstavu, ktorá obsahuje fotografie z dedinského archívu, ako i literárne príspevky o živote a diele Alberta Martiša uverejnené v našich slovenských publikáciách. Jeho život, osobnosť a dielo cez rôzne

Padinskí literáti si často literárnymi posedeniami spomínajú na svojho učiteľa Martiša

pripomenuli sté výročie smrti Alberta Martiša (1855 – 1918), národného buditeľa, dolnozemského spisovateľa a padinského učiteľa. V aule padinskej školy v nedeľu 9. septembra otvorili foto-

úryvky a literárne práce priblížili padinskí literáti, spisovatelia a recitátori Anička Strehovská, Janko Hološ, Miroslav Halabrín a žiačka tunajšej ZŠ Ivana Megová. Vernisáž hudobným prednesom na gitare a spevom príjemne

obohatil mladý hudobník Vlastimír Povolný. Výstavu venovanú Albertovi Martišovi, ľudovýchovnému

pracovníkovi, publicistovi a prekladateľovi, slávnostne sprístupnil Janko Kolárik, predseda padinského MOMS.

ALBERT MARTIŠ sa viny, Slovenské ponarodil 20. apríla 1855 hľady, Dolnozemský v Kulpíne. Po skončení Slovák, Brankovo kolo ľudovej školy v rodisku a iné). Prekladal liteštudoval na srbskom rárne diela srbských gymnáziu v Novom autorov do slovenčiny Sade (1867 – ’69), na a prezentoval sa aj nemeckom gymnáziu vlastnou prózou. V vo Vrbase (1869 – ’73) Dolnozemskom Sloa učiteľskú prípravu vákovi pravidelne píabsolvoval v Prešove sal o celom priebehu (1873 – ’76). V roku Albert Martiš, povestného Kovačic1877 zložil učiteľskú portrét na obraze kého procesu (1904 skúšku v Sarvaši. Po autora Pavla Popa – 1910). Bol jedným skončení štúdií, v roz najplodnejších dokoch 1877 – 1895, pôsobil ako pisovateľov z Banátu. Jeho prózy učiteľ v Padine, kde bol predčasne zo života Slovákov na Dolnej zemi penzionovaný. V Padine strávil vyšli knižne až po jeho smrti (Staštyridsať rokov plodnej, ale ťažkej točnosť… na večnosť, Na rozcestí, osvetovej a národnobuditeľskej Hriechy mladosti a ine rozprávpráce. Zasadzoval sa o pozdvi- ky). Nedokončené spomienky vyšli hovanie ľudu, čítal im, poučoval, pod názvom Pamäti dolnozemskéučil ich slovenským piesňam. Roku ho buditeľa (1937) a tiež vyšla kniha 1880 založil čitáreň. Prispieval do s jeho prózami Autobiografické viacerých slovenských a srbských črty a poviedky (1996). Zomrel 19. novín a časopisov (Národné no- septembra 1918 v Padine.

PIANO CITY NOVÝ SAD

Jeden koncert aj v ÚKVS Danuška Berediová-Banovićová

rámci festivalu Piano City Nový Sad, z úhrne 88 koncertov, ktoré prebiehali minulý víkend od 7. do 9. septembra v Novom Sade, jeden koncert sa konal aj v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Festival Piano City sa realizoval v rámci Kaleidoskopu kultúry – novej veľkej platformy Nadácie Nový Sad 2021, ktorá spája umelcov, ustanovizne kultúry, nevládne organizácie, občanov z Nového Sadu a okolia. Festival sa koná podľa licencie Andreasa Kerna, ideového tvorcu a zakladateľa Piano City, • TÝŽDEŇ •

ktorý chce hudbou spojiť ľudí vo svete. Aj on sa v sobotu predstavil Novosadčanom hudobným talk-show formátom. Po tom, čo inšpiroval tisíce ľudí v Berlíne, Miláne a Neapole, Piano City sa konal po druhýkrát aj v Novom Sade vďaka združeniu Mistyland a za podpory Správy pre kultúru mesta Nový Sad. Mali za cieľ, aby sa aj Nový Sad, ako budúce európske hlavné mesto kultúry, stal súčasťou tejto siete a aby tento festival patril do turistickej a kultúrnej ponuky mesta, podľa vzoru európskych metropol. Počas tohto festivalu sa klavírna hudba z koncertných siení presťahovala na ulice a námestia, domy ľudí sa stali koncertný-

mi priestormi. Koncerty sa konali až na 25 lokalitách. Niektoré z nich b oli: novo sadská Synagóga, Kultúrne stredisko LAB, SPENS, DunajAna Bajićová (soprán) a Aleksandra ský park, Mú- Markovićová (klavír) zeum Vojvodiny, ale aj hlavná autobusová tálny koncert predviedli Ana stanica Nový Sad, Inštitút pre Bajićová (soprán) a Aleksandra onkológiu v Kamenici a Limán- Markovićová (klavír) a predsky park počas podujatia Chute stavili sa dielami Obradorsa, Marquesa, Belliniho, PucciniVojvodiny. V Ústave pre kultúru vojvo- ho, Milojevića, Rachmaninova, dinských Slovákov v piatok 7. Kančeliho, Glassa a Golemovića. septembra vokálno-inštrumen37 /4820/ 15. 9. 2018

Ľudia a udalosti PLYNOFIKÁCIA V KOVAČICKEJ OBCI

Zemný plyn v domácnostiach už od júna 2019 Anička Chalupová

týchto dňoch pracovníci novosadskej firmy Promont group, s.r.o. naplno využívajú slnečné septembrové dni na záverečné práce a pripájanie inštalovanej distribučnej siete zemného plynu v dedinách Kovačickej obce na hlavnú distribučnú sieť Pančevo. Výstavbu distribučnej siete zemného plynu v Kovačickej obci, ktorá sa začala v prvej polovici apríla 2017, podľa mienky Zlatka Sjantu, člena investičnej skupiny pre plynofikáciu a riaditeľa Verejného komunálneho podniku Elán v Kovačici, sa podľa najnovších plánov podarí ukončiť až o 9 mesiacov. Práce na výstavbe distribučnej siete sa mali podľa predchádzajúcich plánov skon-

Práce na inštalácií hlavnej distribučnej plynovej siete v Ulici JĽA v Kovačici čiť v októbri aktuálneho roku, ale z dôvodu ďalšieho investovania VP Srbijagas do rozšírenia plynovej siete v Kovačickej obci, občania zemný plyn vo svojich domácnostiach

PRÍPRAVY NA REGIONÁLNY VEĽTRH HOSPODÁRSTVA v Novej Pazove. V Staropazovskej obci prebiehajú prípravy na 12. Regionálny veľtrh hospodárstva, ktorý sa uskutoční 27. a 28. septembra v komplexe športovo-rekreačných bazénov v Novej Pazove (na fotografii). Organizátormi podujatia sú Obec Stará Pazova a Hospodárska komora Srbska – Regionálna hospodárska komora Sriemskeho obvodu. Na tento veľtrh hospodárstva každoročne chodia početní návštevníci, nielen z celého Srbska, ale aj z krajín regiónu. Počas dvoch dní návštevníkom sa tu ponúkajú početné programy a medzi najzaujímavejšími iste sú výstavy ručne zhotovených výrobkov domáckej výroby, výrobkov na vybavenie bytov, domov a dvorov, sušené ovocie a zelenina. Okrem toho zastúpený bude aj chemický priemysel, IT vybavenie, stavebná a poľnohospodárska technika… Sprievodnými podujatiami sú početné prezentácie, stretnutia podnikateľov, odborné prednášky, veľtrh zamestnávania, duálne vzdelávanie, promócia domáceho turizmu… Vstup na veľtrh je voľný. a. lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

môžu očakávať len od júna 2019. V nadchádzajúcom období investor plánuje nainštalovať regulačné stanice v pracovných zónach v Kovačici, Padine, Idvore, Crepaji

a v Debeljači na pozíciách, ktoré budú najvýhodnejšie a najbližšie k objektom budúcich investorov. Podľa slov Sjantu, bude to prednosť v porovnaní s inými obcami v okolí, ktoré zatiaľ také podmienky investorom neponúkajú. Doteraz je nainštalovaných zhruba 200 km distribučnej siete, z toho okolo 65 km v Padine a približne toľko aj v Kovačici. Celková hodnota doterajšej investície je zhruba 12 a pol milióna eur, kým ďalšie práce budú stáť zhruba 504 000 eur. Po pripojení distribučnej siete zemného plynu inštalovanej v Kovačici, Padine, Crepaji, Debeljači, Uzdine – Putnikove, Idvore a v Samoši na hlavnú distribučnú sieť susednej obce, v nadchádzajúcom päťročnom období sa podľa plánov investora celá sieť pripojí na hlavný plynovod Pančevo – Kikinda. V týchto dňoch prebieha aj výstavba miestnej distribučnej siete v Uzdine, kde povolenie na tieto práce získali trochu neskoršie. Distribučná plynová sieť v tejto dedinke bude pripojená na plynovod, ktorý bude tiahnuť k budúcemu kempu pri rieke Tamiš.

FOTO  OKO STRÁŽI OVCE POSEDIAČKY. Nezvyčajne pre baču, Ante Lopar (82 rokov) každodenne vyháňa ovce na pasienok povedľa báčskopalanskej Bagremary s palicou v ruke a rozkladacou stoličkou na pleci. Zakaždým, keď jeho črieda oviec začne vychutnávať zdravú, čerstvú trávu, starček Ante, ktorý sa v roku 1959 z okolia Banje Luky prisťahoval do Báčskej Palanky, rozloží si stoličku a pohodlne sa na nej usadí. Štyridsať rokov bol traktoristom v družstve Budućnost. Po odchode do dôchodku si kúpil niekoľko desiatok oviec, o ktoré sa sám stará. Tak si okrem skromného penzijného dôchodku zabezpečuje aj dodatočné príjmy, keďže takmer všetky jahňatá odpredá, naposledy za 270 dinárov kilogram. K tomu je po celý deň v pohybe, na čerstvom vzduchu, v krásnej prírode Bagremary. J. P-ý • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Syndikátny kotlík 2018

Najlepší hovädzí guláš uvaril tím podniku Vodovod a kanalizácia

Anna Lešťanová

ohtoročný 11. syndikátny kotlík usporiadali v sobotu 8. septembra v priestoroch staropazovskej zalesňovateľskej škôlky Brest. Organizátorom podujatia bola obecná orga-

Vladimira Lazića vyhlásili za najlepšieho robotníka

nizácia Zväzu samostatných syndikátov Srbska. Okrem súťaže vo varení tento Syndikátny kotlík mal aj kultúrno-umeleckú a zábavno-športovú zložku. Na podujatí a v súťaži sa zúčastnilo spolu 17 kuchárskych tímov, ktoré varili guláš a rybaciu polievku. Podľa rozhodnutia odbornej poroty najlepší guláš • ĽUDIA A UDALOSTI •

Kotlíkové špeciality rozvoniavali celým okolím

pripravili členovia tímu VKP Vodovod a kanalizácia Stará Pazova. Druhé miesto obsadil tím Staropazovskej obecnej správy a tretie tím VKP Čistoća. Najlepšiu rybaciu polievku na Syndikátnom kotlíku 2018 uvaril kuchársky tím pazovského podniku Vodovod a kanalizácia. Druhé miesto obsadil tím Telekom Srbska – Pracovná jednotka Stará Pazova a na treťom mieste zakotvil tím AS Napredak. Za najlepšieho syndikátneho robotníka vyhlásili Vladimira Lazića z podniku Vodovod a kanalizácia.

Sprievodným podujatím bol minivýtvarný tábor členov Po chutnom obede nasledovalo Združenia vý- kamarátenie v prírode tvarných umelcov Starej Pazovy a všetky ob- Pinkiho, v kategórii zabíjania razy, ktoré vznikli v priehehu klincov zvíťazila Anka Šolaja dňa, odovzdali odmeneným z pazovského podniku Čistoća, kým v kategórii boćanje prvé účastníkom podujatia. Keďže prvoradým zámerom miesto obsadil tím ZŠ Simeona usporadúvania tohto podujatia Aranického. Medzi početnými hosťami na je kamarátenie v prírode, tentoraz sa tam konali aj zábavno- podujatí bol i Ljubisav Orbović, -športové súťaženia. V súťaži predseda Zväzu samostatných šípok (pikado) najúspešnejší syndikátov Srbska. Foto: Z. Milić bol tím ZŠ Boška Palkovljevića

LALITSKÝ MOMS sa aspoň nakrátko v dňoch tohto neskorého leta pokúsil prebrať poriadne vyľudnenú dedinu z kultúrnej, zábavnej a spoločenskej letargie. V sobotu 8. septembra 2018 podvečer na nádvorí Domu kultúry sa veru poriadne dymilo spod kotlíkov, široko-ďaleko rozvoniavala rybacina. Matičiari tam usporiadali súťaž vo varení rybacieho paprikáša. Prihlásilo sa deväť mužstiev, predstaviteľov kultúrnych, spoločenských, športových organizácií, ako aj mládežníci a poľnohospodári iba z Lalite. Po ochutnaní všetkých paprikášov komisia v čele s Ljubomirom Stolićom, dlhoročným kuchárom, čašníkom a vedúcim reštaurácie Loveckého domu Bažant v jej najhviezdnejších časoch, zverejnila výsledky. Najchutnejší paprikáš uvaril Daniel Miháľ (v strede), druhý bol Ján Zorňan mladší (vľavo) a na treťom mieste zakotvil Borislav Malivuk (vpravo). J. P-ý 37 /4820/ 15. 9. 2018

Ľudia a udalosti bolo 720 malých maturantov. Tretí rok predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović spolu so spolupracovníkmi v stredu 5. septembra navštívil všetky základné školy a na začiatku škol-

Predseda obce Đorđe Radinović sa prihovoril žiakom

STARÁ PAZOVA

Učebnice pre prvákov Anna Lešťanová

ž tradične Obec Stará Pazova pre všetkých prvákov z územia obce zabezpečuje zdarma komplet učebníc a k tomu aj nevyhnutné školské potreby. V novom

školskom roku 2018/2019 na území Staropazovskej obce do prvej triedy v 9 základných školách je zapísaných spolu 646 žiakov. Treba poznamenať, že v základných školách počet prvákov klesá, zvlášť keď máme na zreteli údaj, že v obci tohto roku

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU na cestu základného vzdelávania vykročili štyria prváci. Keďže to nestačí na utvorenie samostatnej triedy, zaradili ich do kombinovanej triedy s tretím ročníkom a učiteľom im bude Ondrej Urban. Tak ako aj žiaci v iných prostrediach, aj štyria najmladší jánošícki žiaci od Matice slovenskej v Srbsku dostali školské tašky. Okrem toho v stredu 5. septembra jánošícku školu navštívili predseda Obce Alibunár Dušan Dakić a náčelníčka obecnej správy Danijela Lončarová, ktorí prváčikom tiež priniesli darčeky – tašky. Na fotografii: (zľava) učiteľ Ondrej Urban, riaditeľka školy Zuzana Halabrínová, Dušan Dakić a Danijela Lončarová s jánošíckymi prváčikmi. vlh

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

valými vychovávateľmi v predškolských ustanovizniach. Najmenej prvákov je v Krnješevciach, najmenšej dedine patriacej do Staropazovskej obce. V tomto vysunutom oddelení vojčianskej Základnej školy Milana Hadžića sú v kombinovanej triede len traja žiaci prvého ročníka. V staropazovských troch základných školách si do školských lavíc prvý raz sadlo spolu 201 prvákov. Najviac ich je v ZŠ Boška Prváci sa darčekom veľmi potešili Palkovljevića ského roka prvákom odovzdali Pinkiho (92), o niečo menej v uvedené užitočné darčeky. ZŠ Simeona Aranického (71), Najmladší žiaci sa im za to kým v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka odvďačili nielen usmiatymi je 38 prvákov – 23 v slovenskej úprimnými detskými tváričkami, triede a 15 v srbskej triede. ale vedeli aj pekne zarecitovať Obec na školské potreby pre básničky a zaspievať pesničky, prvákov vyčlenila 4 800 000 ktoré sa naučili so svojimi bý- dinárov.

V BIELOBLATSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE Bratstva a jednoty do prvého ročníka 1. septembra nastúpilo 7 prváčikov, z čoho sú piati Slováci zapísaní do slovenskej triedy. Možno by ich podľa slov riaditeľa školy Milana Nedeljkova bolo aj viac, keby aj z tejto dediny mnohí mladí ľudia neodišli za prácou do zahraničia. Svojich nových kamarátov starší žiaci privítali skromným programom a lokálna samospráva v Zreňanine im zabezpečila nové tašky. Slovenské deti tašky dostali aj od Matice slovenskej v Srbsku. Okrem toho od tradičných donátorov a priateľov školy dostali aj iné darčeky, a tak úplne pripravení začali svoje osemročné vzdelávanie. Aj ich mladší kamaráti škôlkari 1. septembra prvýkrát prekročili brány starej bieloblatskej školy. Všetkých privítal kolektív školy so želaním, aby sa im na ceste získavania nových vedomostí darilo. vlh Foto: M. Nedeljkov • ĽUDIA A UDALOSTI •

BOCKOVCI V LALITI STÁLE PESTUJÚ OBĽÚBENÚ ZELENINU

Mak je pochúťka a liek Juraj Pucovský

amätáte si na makové buchty, štrúdle, pirohy a iné koláče prichystané usilovnými rukami starej matere? Pravdaže, na také dobroty

mi pripraví manžel. Mak rýchlo vzíde, takže už v jeseni ho môžem pretrhať a okopať, aby porasty ľahšie prezimovali. Na jar záhony maku ešte raz pretrhám a okopem, nechcem mať v nich burinu. Už v máji začína

V Laliti by povedali, že idú lupkať (vytriasať) makovice

sa nedá zabudnúť, ani keď z malého dieťaťa po rokoch vyrastie dospelý človek. Mak je neodmysOndrej Bocka si spomenul na maliteľnou, veľmi chutnou kovú historku z detstva: „Naša stará a zdravou potravinou mama, ktorú sme všetci volali mamika, našej kuchyne. Zohráva vytriasla makovice, naplnila nimi dovýznamnú úlohu pri rôz- máce, tkané vrecia s monogramom nych ľudových zvykoch majiteľa a povedala mi, aby som ich ako symbol bohatstva odniesol predať do družstva. Peniaze, a hojnosti. Mnohí si bez nezabudla zdôrazniť, sú tvoje! Vždy neho nevieme predstaviť som si tie dináre veľmi šanoval, nechcel Vianoce a o jeho zdravot- som ich dlho stroviť, ale nakoniec som ných účinkoch sa dnes ich predsa minul!˝ už vôbec nepochybuje. Stačí povedať, že v maku je dvanásťkrát viac vápnika ako kvitnúť fialovo-bielou farbou, v mlieku. včasne dozrieva, toho roku to V rodine Márie a Ondreja bolo už na rozhraní júna a júla, Bockovcov v Laliti nikdy nie je a keď pri zatrasení makovice núdza o makové dobroty, lebo šuštia, tak ich zrezávame.“ tmavomodré semiačka v maMakovice sa ešte niekoľko dní koviciach pestujú dlho rokov, dosušujú pod strechou a potom o čom gazdiná hovorí: ich Bockovci pri vrchu, pod ko„Rozhodli sme sa pre jesenný runkou, ostrými nožmi narežú mak, ktorý veľa urodí, odolnejší a vytriasajú z nich semienka. je proti chorobám a škodcom, Potom sa mak zmyje, ak treba vydrží aj tuhú zimu. Vysievam ho aj v desiatich vodách, lebo nev záhrade začiatkom septembra smú v ňom zostať žiadne smeti, do dobre skyprenej pôdy, ktorú a v tenkých vrstvách na bieluč-

Predával makovice

• ĽUDIA A UDALOSTI •

kom tkanom obruse sa nechá dobre vysušiť. Nesuší sa na silnom slnku, lebo vtedy môže mak zhorknúť. Najlepšie je robiť to v chládku, Aj ako okrasa: krásne ale občas treba makovú fialovo-biele kvety vrstvu rozmiešať čistou a suchou rukou. Mária aj po usu- visela, nebola opretá o stenu. šení mak nechá ešte zo desať dní Potom je už mak vhodný na v obruse, aby „dýchal“, a z času mletie a môžu sa z neho robiť chutné koláče. Bockovci vždy dopestujú dostatočné množstvo maku, aby gazdiná Mária mohla po celý rok chystať rôzne dobroty: kysnuté makové koláče, pirohy, rezance, palacinky, opekance, baklávu... Mária nám nielen poskytla recept na koláč, ale ho aj upiekla, aby sme Mak sa musí dobre osušiť... ochutnali. Ešte ako nám chutil! Znova je september. V záhrana čas ten batoh prevracia. Suchučké semiačka vysype do čis- de Bockovcov sa iste čoskoro tej, bielej, plátennej kapsy, ktorú rozzelenajú záhony nového zakvačí do komory, aby voľne maku.

Kysnutý makový koláč

Suroviny na plnku: 25 dag mletého maku, 20 dag cukru, l liter mlieka, nastrúhaná citrónová kôra, 3 dag masla Suroviny na cesto: 1 kg múky, 10 dag cukru, 5 dag droždia, 7 dl mlieka, 10 dag masla alebo masti, 3 žĺtky, nastrúhaná cit-

rónová kôra, trochu smotany a štipka soli Mária najprv urobí plnku, ktorá má ochladnúť, kým kysne cesto. Uvarí mlieko s cukrom, do toho vysype mak, citrónovú kôru a masu dobre rozmieša. Cesto robí takto: do mlieka dá droždie, potom nasype múku, pridá všetky ostatné zložky, cesto dobre vymiesi a nechá pol hodinky kysnúť. Potom cesto rozdelí na dve rovnaké časti – bochníky a nechá ešte trochu vykysnúť. Každý bochník rozvaľká, bohato natrie plnkou, pozorne skrúti do závinu a ešte pol hodinky ponechá kysnúť. Nakoniec vytrepe žĺtok so smotanou, potrie záviny a dá do rúry upiecť.

37 /4820/ 15. 9. 2018

Ľudia a udalosti Z 11. HROZNOVEJ OBERAČKY V ARADÁČI

Vinohrady, vinohrady... Vladimír Hudec

eteorológovia na sobotu 8. septembra najprv zahlásili dážď, potom sa trochu opravili a povedali, že sú možné iba občasné lejaky. Tieto predpovede pozorne sledovali a stŕpali Aradáča-

úrodu. Na tejto ceste sa oberači, ako aj hostia z Kovačice, Iloka a iných miest pristavili aj vo vinohrade rodiny Šiagovej. Všade ich vítali naladení hostitelia s bohatým pohostením. Nakoniec oberači prišli do vinohradu rodiny Viliačikovej, kde na nich už netrpezlivo čaka-

Pavel Viliačik (vpredu v modrej košeli) vyzval prítomných, aby vzdali hold vinohradom a vínu

nia, organizátori dvoch zaujímavých podujatí, ktoré zorganizovali v ten deň: Hroznovej oberačky a Festivalu zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli. Našťastie, meteorológovia nemali pravdu. V sobotu bolo slnečno a teplo, takže jedenásta Aradáčska hroznová oberačka sa mohla začať. Ráno sa Oberačka pred Miestnym spoločenstvom zoskupili početní krojovaní oberači, ktorí sa potom na traktorových vlečkách s hudbou a spevom krížom krážom aradáčskymi ulicami vybrali do chotára. Podnetnými slovami ich vyprevadil aj námestník primátora mesta Zreňanin Duško Radišić. Najprv sa pristavili vo vinohrade Igora Ábelovského, a potom aj v mladom vinohrade Pavla Hučoka. Po početných problémoch, povodni a krupobití, vinohrad konečne pekne vyrástol a priniesol bohatú

www.hl.rs

li domáci, v dobrej nálade a tiež s bohatým pohostením. Skôr než začali oberať, všetci si spolu zaspievali pieseň Vinohrady, vinohrady... a ďalšie o víne, a tak vzdali hold vínu a vinohradom. Podľa slov hostiteľa oberačky Pavla Viliačika st. počasie tohto roku viniču nežičilo, a vinohradníci zápasili aj so škodcami. „Niekto hovorí, že hrozno zamrzlo, ale ja si myslím, že to nie je tak. Ono je pravda, že na jar, keď hrozno pučilo, bol aj mráz, ibaže mráz ne-

Informačno-politický týždenník

pôsobí selektívne. Keď zamrzne, zamrzne všetko, a my sme mali prípad, že napríklad v jednom vinohrade zamrzlo a v susednom nie. Dokonca aj v tom istom vinohrade Hrozno najprv treba v sude dobre niečo zamrzlo „vymúľať“ a niečo nie. Preto Vrchol každej oberačky je chvíľa, si myslím, že to bolo nejaké ochorenie. Okrem toho bolo načim trochu keď po lisovaní hrozna začne tiecť častejšie postrekovať, ale vinohrad- predchodca božského moku. Dnes níci sú na to už pripravení. Hrozno je už aj táto časť práce modernizotohto roku vážne poškodili aj škorce vaná, ale skorej hrozno lisovali, čiže „múľali“ v sude bosé mladé dievky. Ako to vyzeralo, na nádvorí MS mladším ukázali a starším pripomenuli dievky v krojoch. Sladké víno, tak ako sa patrí, najprv okoštoval predseda Spolku vinohradníkov Pavel Labát ml., potom aj hostiteľ tohtoročnej oberačky Pavel Viliačik ml. Spoločne konštatovali, že - Nazdravie! - hostiteľ oberačky Pavel hrozno je sladké a že Viliačik ml. (vpravo) a predseda spolku z neho bude chutné vinohradníkov Pavel Labát ml. koštovali víno. sladké víno Hroznovú oberačku a osy. Úroda je vcelku priemerne zorganizoval Spolok aradáčskych nižšia asi o štvrtinu. Výnimkou je vinohradníkov a vinárov a nápoodroda muškát ottonel, ktorá uro- mocnú ruku im podali aj ostatné dila pomerne málo, takže sme víno aradáčske združenia – MOMS, Kulani netočili, ale sme zo všetkého túrne centrum Aradáč, Spolok žien Ruža. vypálili pálenku.“

Radosť zo zrodu nového vína • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA JAVISKU 11. FESTIVALU ZVYKOV A OBYČAJÍ V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI

Svadby, oberačky, verbovačky... Vladimír Hudec

sobotu 8. septembra Aradáč bol v znamení hrozna, vína a folklóru. Najprv v predpoludňajších hodinách na hroznovej oberačke vzdali hold vinohradom a vínu a vo večerných hodinách odznel tradičný 11. Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli. Organizovanie dvoch podujatí v ten istý deň zdôvodnili nedostatkom peňazí, ale aj síl, keďže aj z tejto dediny mnohí občania, a medzi nimi aj viacerí snaživci na kultúrnom a inom poli, odišli za prácou do

Výstava fotografií

a zoskupeným občanom predviedli zlomok svojho programu. V oficiálnej časti programu sa početným Aradáčanom a ich hosťom prihovorili Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku, Branislav Kulík, zástupca predsedu MSS, a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Maka-

Kovačičania

zahraničia. Vcelku to však dopadlo celkom dobre. Predpoludním sa spievalo a tancovalo vo vinohradoch a vo večerných hodinách na javisku na nádvorí Miestneho spoločenstva, a tak si na svoje prišli aj milovníci vína, aj milovníci folklóru a ľudovej tradície. Festival sa začal výstavou Aradáčania na fotografiách Šafárikovci Petra Dešića v sieni MS, kde vystavili vyše 30 fotografií tohto nadšenca fotografie, ktoré vznikli v Aradáči v spolupráci s Aradáčanmi ochotnými obliecť sa do krojov a zastať si pred objektív. O výstave sa zmienila predsedníčka združenia žien Ruža Mária Viliačiková a oficiálne ju otvoril predseda Výboru pre kultúru NRSNM Ján Slávik. Súčasne sa v základnej škole ochotníci pripravovali na večerné vystúpenie, ale predtým sa poprechádzali aradáčskymi ulicami Aradáčania • ĽUDIA A UDALOSTI •

Hajdušičania

nová. Festival otvorili chýrečné aradáčske meškárky. A potom sa to už rozvírilo. Na úvod hostitelia, FS Mladosť z Aradáča, zatancovali temperamentnú choreografiu Široko ďeľako. Iločania, tiež chýreční vinohradníci, zvestovali Budeme oberať. Kovačický FS Rozmarín bol v Kovačickej záhradke a Kysáčania ukázali, ako to bolo Keď nás verbovali. Hajdušičania a Vojlovičania sa svadbili, Boľovčania Tancovali po boľovsky, ochotníci DK 3. októbra z Kovačice u kováča „podkuvali“ koňa a novosadskí šafárikovci

zatancovali Keď som sa ja z nášho kraja... Členovia FS Slatina zo Zvolenskej Slatiny predviedli Slatinské derdele. Na svoje si prišli aj milovníci srbského folklóru, ktorí si mohli pozrieť šopské tance v podaní FS Đerđef zo Zreňanina. Lazarevčania zatancovali tance z okolia Leskovca, KUS Pionir zo Zreňanina tance z Banátu a spevácka skupina Seferini za sprievodu gajdoša zaspievala piesne z Banátu. Organizátorom podujatia bol Miestny odbor Matice slovenskej Aradáč za štedrej pomoci ostatných spolkov a združení. Sprievodný text, ktorý pre túto príležitosť, ako aj v minulých rokoch, napísala profesorka slovenčiny Jaroslava Števková, bol venovaný vinohradom a vínu, lebo „ ...vinohradnícke remeslo odpradávna je súčasťou ľudskej histórie a kultúry. Vyšľachtiť vínnu révu, dopestovať zlatisté, či rubínovo červené bobule hrozna a urobiť z nich dobré víno je skutočné umenie, ktoré aj Aradáčania roky rozvíjajú...“. Program ukončili udelením diplomov a skromných darčekov účastníkom a záverom všetci spoločne zaspievali hymnickú pieseň Po nábreží koník beží. Program moderovali Adela Obšustová a Natália Zakićová. Nasledovala ľudová veselica do neskorých hodín pri hudbe aradáčskej skupiny Dúha.

Vojlovičania 37 /4820/ 15. 9. 2018

Ľudia a udalosti YMCA SERBIA

Dobrovoľníci z celého sveta v Petrovci programu sú zaradené aj folklórne aktivity. Pre hostí zo sveta prichystali aj obhliadku Petrovca a miestnych pamiatok, prechádzku pri kanáli, odchod na kúpanie na bazénoch v Maglići. Okrem iného majú naplánovaný aj výlet do Nového Sadu. Kempisti bývajú v ubytovni v podkroví Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, majú dopodrobna naplánované denné aktivity, aj pracovné, aj relaxačné. Stravujú sa vo Vr-

Jaroslav Čiep

ktivisti YMCA Serbia v Báčskom Petrovci tohto roku zorganizovali 3. medzinárodný dobrovoľnícky kemp. Od pondelka 3. septembra medzi sebou privítali siedmich dobrovoľníkov z celého sveta. Tohto roku sa im prihlásili a pricestovali účastníci z Česka, Turecka, Nemecka, Slovenska, Ukrajiny a z Mexika. Prevažne sú to mladí ľudia vo veku 20 až 30 rokov, pričom najmladšia účastníčka má 18 rokov. Kemp, ktorý potrvá takmer dva týždne, pomenovali „Dance like noone‘s watching“ a v rámci neho spolu s účastníkmi zo sveta absolvujú početné aktivity. „Ide o pracovný kemp s dobrovoľníkmi z viacerých európskych ako aj zámorských krajín. Podobne ako aj v minulých rokoch účastníci kempu sa podieľajú na úprave Petrovca a predovšetkým okolia našich priestorov v areáli Vrbary,“ povedal nám aktivista petrovskej organizácie YMCA Martin Krajčík, ktorý spolu s kamarátmi zo zahraničia pracoval na strieške. Snažili sa ju upraviť tak, aby sa po výdatnejších dažďoch voda nestekala pod ňu. „Kemp oficiálne začal s prácou v utorok 4. a potrvá do 13. septembra. V minulých dňoch sme

Zvítanie sa účastníkov kempu s domácimi Petrovčanmi

líčili steny a lakovali prichystaný nábytok (stoly a lavičky) z paliet. Vedľa pri rybníku je dosť zvyšných konárov a dreva, takže to teraz upravujeme a ukladáme do kôpky. Ešte plánujeme robiť pieskovisko pre deti. V minulých rokoch sme tie elementárne práce ohľadom našich priestorov vykonali, takže teraz viac pracujeme na údržbe, obnovení a aby to všetko dekoračne vyzeralo krajšie,“ akoby na dúšok informoval Martin. Aby to nebolo len o práci, tohto roku, ako to už samotné pomenovanie kempu napovedá, do

Z výletu na bazény v Maglići

bare v miestnostiach YMCA Serbia, kde trávia aj väčšinu pracovného a voľného času a spolu s domácimi ymkármi sa bavia aj pri tanci. Jednou z aktivít v kempe bola

POUGÁR

incincin-crrrrr. Zase zacengal-zazvonil školský zvonec. Hurá! Začal sa ďalší nový Nový školský rok. Ohromne sa mu potešili lastovičky. Zaraz sa začali chystať na odlet do teplejších krajov. Tých, ktorých odlet by sme taktiež radi vidieť, zase nám nechali na krku. Prirodzene, novému školskému roku sa veľmi potešila aj žiacka chasa, ktorá - po letnej prestávke riadne žiadostivá - začala posilňovať. Pasovať sa s nadváhami žiackych tašiek. Aby sa čo nevidieť, taká naposilňovaná, pustila za pasy so svojím učivom. www.hl.rs

níkov kempu,“ povedal na záver mladý team líder Martin Krajčík. Foto: z archívu YMCA Serbia

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! C

aj zaujímavá ekologická dielňa a pre hostí prichystali aj pravidelnú rannú rozcvičku. Predvečerom sa kempistom pripoja aj členovia folklórneho súboru Petrovčan pôsobiaci pod strechou YMCA a pod vedením Pavla Pavlíniho. Nejde o náročné kroky, ale cieľom je naučiť ich základy slovenského folklóru. „Keďže je kemp zameraný aj na recykláciu a ekológiu, finančne nám pomohli Mladí výskumníci Srbska a Ministerstvo mládeže a športu v úlohe patrónov kempu. Z tých peňazí máme zabezpečený materiál a stravovanie pre účast-

Pardon, s učiteľmi/kami. Osobitne sa z nového Nového školského roku veruže potešili aj naši/še profesori/ky a učitelia/ky. Jednak preto, že zase raz môžu štrajkovať, jednak sa radujú z dôvodu ekonomického. Teda z organizovania školských exkurzií. Dlhé horúce leto veru poriadne vysušilo beztak Saharu pripomínajúce rodinné alias učiteľské rozpočty, nuž prichodí privyrobiť si. Šťastie z príchodu nového školského roku veru zaplavilo aj školské kuchyne, v ktorých sa môžu opäť stretávať kuchárky, upratovačky,

Informačno-politický týždenník

školníci, údržbári a ostatní príslušníci školského inventáru, pardon, personálu. Odmeňovacia otázka znie: Kto vie, prečo? Riaditelia/ľky škôl sa obzvlášť zaradovali. Dosť sa počas kratučkých, ani dva a pol mesačných letných prázdnin, doma napočúvali a naposlúchali; konečne znovu budú mať hlavné slovo. A trochu pokoja, kým ich mančafty budú - ak si to nerozmyslia - akože štrajkovať. Samozrejme, že sa extra potešilo aj rezortné ministerstvo, ktoré znovu a zase osvetárom môže plnou parou

pomáhať, t. j. rozdávať sľuby. Pravdaže, velikánska radosť z nového Nového školského roka/ku neminula ani naše vydavateľstvá. Tie môžu na plné obrátky začať tlačiť chýbajúce čiže doteraz nevytlačené učebnice. A čo rodičia žiačok a žiakov? Ó, tých len zachvátilo extra potešenie! Napokon ich školáci nebudú neustále trčať doma. Konečne vytiahnu päty z domu a - môžbyť - sem-tam zájdu aj do školy... Lebo, ako je dobre známe, škola je učiteľkou života. Cincincin... Pardon: Bumbumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ján Sľúka z Petrovca predstavil svoje včelárske výrobky

Piekla sa aj paprika

GASTRONOMICKÝ FESTIVAL V NOVOM SADE

Chute Vojvodiny Danuška Berediová-Banovićová

Limánskom parku v Novom Sade sa v dňoch víkendu 8. a 9. septembra konal festival jedál vojvodinskej kuchyne Chute Vojvodiny. Za pekného počasia a v krásnom ovzduší parku návštevníci mohli ochutnať tradičné vojvodinské slané a sladké jedlá: gomboce, perkelt, pečené klobásy z Turije, štrúdle, rezance s makom, langoše... Bol to druhý v poradí festival,

na ktorom sa prezentujú autentické výrobky a jedlá vojvodinskej kuchyne. Tak okrem ponúkaných jedál bolo aj okolo 130 vystavovateľov (čo je dvakrát viac ako vlani) – malých výrobcov a spracovateľov potravín z Vojvodiny, reštaurácie, ktoré ponúkajú tradičnú vojvodinskú kuchyňu a súťažilo viac ako 100 kuchárov z celého sveta. Okrem toho v parku prebiehal aj celodenný hudobný, kultúrny a zábavný program pre deti a dospelých.

Aj Dragan Torbica účinkoval v priamom prenose RTV z festivalu

15. – 21. 9. 2018

POČASIE

Na improvizovaných stoloch a stoličkách zo slamy sa návštevníci mohli najesť a zacítiť chute Vojvodiny

Organické a domáce výrobky z Pivnice

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

30˚ | 17˚

30˚ | 18˚

28˚| 17˚

28˚ | 18˚

27˚ | 17˚

26˚ | 17˚

26˚ | 15˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

37 /4820/ 15. 9. 2018

Ľudia a udalosti POTULKY ZA TITULKAMI – ZA LIGOU MAJSTROV VOĽAKEDY A DNES

Futbalový dream team v Belehrade: Reálny sviatok citov Ján Špringeľ Futbalový ošiaľ sa nemení. V Srbsku vypukne po skvelých reprezentačných výkonoch (tých je čoraz menej), poprípade po klubových úspechoch veľkoklubov (aj tie sú skôr výnimkou ako pravidlom). Je priveľa podôb, ako to bolo v blízkej minulosti (Partizan v Lige majstrov roku 2003) a ako to bude už od utorka 18. septembra (Zvezda v Lige majstrov tohto roku). V oboch prípadoch hra hier opantala aj Slovákov v Srbsku.

Držia palce srbským klubom: Kovačičania Chalupa (vľavo) a Stojanović

Je utorok 4. novembra (2003., pozn. aut.), pred pol siedmou večer, v Belehrade. Hoci je v hlavnom meste príjemný sychravý večer, zôkol-vôkol štadióna Partizana je nad bodom varu. Pred bývalým armádnym kolbišťom sťaby vyhlásili pohotovostný stav. Pokladnica vedľa chýrečného Juhu je zavretá, fanúšikovia, ktorí zostali bez vstupeniek, vošli a vytrvalo hľadajú a platia za lístok, ktorý nemá cenu. Hore, vyššie od pokladnice, brány do hľadiska už otvorili. Uliční predajcovia čierno-bielych suvenírov núkajú

www.hl.rs

Fanúšikovia Partizana z Kovačice

posledné zásoby drobností v milovaných farbách, klubových, srbských a odznakoch Ligy majstrov. Húfy najhorlivejších, ktorí si až do chvíle zákazu predaja alkoholu zahášali smäd pivom, ladia hlasivky pred vstupom. Napätie vrcholí na druhej strane futbalového chrámu oproti múzeu. Nevídaný, neslýchaný počet policajtov, no i žandarmérie, ozbrojených zbraňami, oblečených skôr ako hokejoví brankári či hráči amerického ragby. Nechýbajú ani tí na koňoch, ani tí v ochranných džípoch. Onedlho do Humskej zavítajú najvyšší štátni a predstavitelia najúspešnejšieho klubu vo svete. Azda najnetrpezlivejšie je medzi Severom a Východom. Tu polícia utvorila najhustejší špalier, tu kopa zvedavcov polohlasne oznamuje príchod futbalových mimozemšťanov, tu je hŕstka fotografov a kameramanov pripravená namieriť svoje objektívy na autobus s najbohatším tímom sveta. Prví medzi rovnými sa na ich príchod tešia tí z prvých radov pred odbočkou k areálu a Realu. Najmladší, ktorí prišli v spoločnosti svojich mám, kohútiky Partizanu, ktorí o pol druha hodiny vykročia na trávnik bok po boku, ruka v ruke s Ronaldom, Zidanom, Beckhamom, Figom, Raulom, Robertom Carlosom a celým dream teamom Realu.

Informačno-politický týždenník

Zážitok pre tých na ihrisku, ako i pre tridsaťtisícový dav v hľadisku na celý život.

… Bezpochyby najnaladenejší v krásnom ovzduší pri kvalitnej hre oboch súperov boli brankári oboch mužstiev – Pantić a Casillas chytali nechytateľné. Partizan bol možno bližšie k výhre. Real sa zasa s menšou námahou a jednoduchšie dostával do zrelých šancí. Osobitnou kapitolou boli fanúšikovia Partizanu, inak sami rozdelení do niekoľkých táborov (severná tribúna vykrikovala „Správa von!“, južná tvorila atmosféru nabitú energiou), takmer všetci oblečení do skvelej kombinácie čiernych a bielych markérov – pršiplášťov.

Vstupenky Partizana na Ligu majstrov

A preto je tento podvečer vlastne večerom úniku zo všednosti, každodenných starostí a nástupu sviatočnosti, chvíľ slávnostných, parádnych... Aj preto lístok nemá cenu. Futbalová horúčka v Srbsku a Čiernej Hore sa začína už povestným postupom Partizanu do Ligy majstrov, jeho fanúšikovia oslavovali účasť v najsilnejšej európskej súťaži rovnako ako zbožňovatelia Zvezdy titul majstra starého kontinentu. Nadšenie stúplo po vyžrebovaní súperov, ktorí zavítajú do Humskej, kým predligové napätie dosiahlo vrchol, keď – len zopár hodín po začiatku predaja – vstupeniek nezostalo ani za liek.

Na letisku Surčín vykrikovali dievčence za Davidom Beckhamom ako idolom, kým jeho a Figa k narodeninám domáci diváci v hľadisku častovali skandovaním básne akoby z Karadžićovho Zapýreného bána. Deväťdesiatminútová šou v podaní najlepších hráčov Brazílie, Francúzska, Portugalska, Anglicka, Španielska a bojových futbalistov zo Srbska a Čiernej Hory sa skončila bez gólov. Nasledujúca bola večné derby Crvena zvezda – Partizan.Lebo futbal je potravou i otravou, zvykom i zlozvykom. (Časť reportáže vytlačenej v Hlase ľudu z 22. novembra 2003, strana 28) • ĽUDIA A UDALOSTI •

POTULKY ZA TITULKAMI – LIGA MAJSTROV VOĽAKEDY A DNES

Fenomén: fanúšik sťa fanatik Ján Špringeľ

Ligy majstrov, je od 29. augusta tohto roku Crvena zvezda. Vlani sa kolektív z Ljutice Bogdana pretlačil až medzi 32 klubov druhej elitnej súťaže. Tohto roku na Marakanu prichádzajú futbalisti, ktorí roky patria medzi najlepších, poprípade tí, ktorí sa zableskli na tohtoročných MS v Rusku. Belehradský týždenník Nedeljnik zostavil jedenástku snov, ktorá prichádza na trávnik štadióna Rajka Mitića uprostred dokola rozohnených Delijov 18. septembra (Napoli), 6. novembra (Liverpool) a 11. decembra (Paris Saint-Germain): brankár Bufon

vorca moderného a úspešného Liverpoolu Škót William Bill Shankly svojho času fanúšikom z chýrečného štadiónu Anfield Road adresoval i slová, ktoré dodnes rezonujú medzi skalnými na celom svete: „Ak nás nemôžete podporiť keď prehrávame, tak nás nepodporujte ani keď vyhrávame!“ Trpezliví a nadšení prívrženci Crvenej zvezdy sa Silbašania pred oslavou titulu a humanitárnou zbierkou na štadióne pre ľudí ohrozených počas záplav po rokoch (aj) debaklov druhého srbského veľkoklubu pozrieť sa v Belehrade na veľké futbalové (Ronaldo, Zidan, Beckham, Figo v Reale; Drogba v Olympique Marseille) či trénerské (Mourinho vo FC Porto) esá. Sedem rokov neskoršie postúpili čierno-bieli takisto z bieleho bodu, tentoraz cez Anderlecht, a v skupine hrali s Arsenalom Londýn, Šachtarom Doneck a Bragou. Prvým klubom, ktorý sa hrajúc od prvého predkola presadil do Ligy Európy, bola vlani Crvena zvezda. Prvým Cechmajstrovci a Kováčovci Padinčania, Kovačičan a Samošan pred zápasom klubom, ktorý sa hrajúc od z Petrovca pred duelom s Kolínom nad Rýnom prvého predkola prebojoval do so Spartakom Trnava znovu dočkali Ligy maj(PSG), obrancovia Thiago Silva strov. Po získaní Pohára (PSG), van Dijk (Liverpool), Dani európskych šampiónov Alves (PSG), stredopoliari Di María v sezóne 1991/92, podľa (PSG), Hamšík (Napoli), Salah knihy českého publicistu (Liverpool), Firmino (Liverpool) Milana Macha Fotbal – váa útočníci Mbappé (PSG), Neymar šeň 20. století (strana 410), (PSG), Cavani (PSG). sa Liga majstrov za účasti Cestu za fiaskami a triumfami belehradského veľkokluCrvenej zvezdy sledovali či slebu hrala prvý raz v sezóne dujú a roky jej držia palce aj fa1992/93. núšikovia červeno-bielych medzi V A skupine vtedy okrem Slovákmi v Srbsku, alebo skalní červeno-bielych boli Samz prostredí, ktoré majú aj (spolu) pdoria, Anderlecht a Pa- Láska k obľúbeným farbám odmalička: občanov Slovákov. Nebude inak nathinaikos. Pre nepriaz- momentka zo štadiónu Rajka Mitića ani počas jesene na skríženiach nivú politickú situáciu zbraní s futbalovými mimozemprvýkrát stala Barcelona). Aleksandar a Matija v Juhoslávii Zvezda ako hostiteľ šťanmi. A ani za včasnej jari, keďže Partizan sa do Ligy majstrov Lukićovci z Kovačice žijú merania síl hrala v Segedíne, Sofii prebojoval v rokoch 2003 a do Zvezdy prichádza „trnavský v Holandsku, ale ani počas a Budapešti (B skupinu tvorili Nemanja Radonjić“: Erik Jirka, 2010. Výhra v penaltovom rozdovolenky si nedajú Barcelona, Sparta, Benfica a Di- strele nad anglickým Newcastle prvý Slovák zo Slovenska v drese ujsť európske stretnutia namo Kyjev; majstrom Európy sa United umožnila fanúšikom Zvezdy CZ Belehrad. • ĽUDIA A UDALOSTI •

37 /4820/ 15. 9. 2018

Ľudia a udalosti HLOŽANY

Aj teraz si, hľa, ako svoji, prisadli k stolu, na ktorom si okrem jedla a nápojov všímame hŕbky fotografií. Svojrázne lístky na bezplatné exkurzy do zašlých čias. Rozprávajú o tom, ako sa povedal: „ Zuzana Kukučková, strane ulice bývali alebo bývajú tu žilo od päťdesiatych rokov, Juraj Bartoš Samuel Dubovský a Ján Ferko Kukučkovci, Pagáčovci, Toma- keď vznikala táto neveľká ulička, eformálny názov Nové robia spolu u Feketovcov, oni novci, Babiakovci, Krasnecovci, ako sa spoločne stavali nabíjané Hložany prischol naj- sú iniciátori stretnutia; pripojil Zahorcovci, na južnej strane domy. Vzbudzujú spomienky Mackovci, Zahorcovci, Dubov- na detstvo, na „pupávkanie” a západnejšej časti tejto sa Ondrej Zahorec...” dediny. Vzťahuje sa iné hry, rozprávajú aj na krátku a úzku o kine a prenášaní Ulicu Jánošíkovu. obsahov kovbojok Je v nej iba 13 dona priestranstvo za mov. Jej východný dedinou, o futbale, koniec vychádza na v ktorom NovohloUlicu proletársku a žanci vždy boli výzápadný končí pri borní... hlbokom, kedysi Nuž, bravo, jáčistom garáde. V nošíkovci! Že ste si sobotu popoludní našli času stretnúť 8. septembra sme sa uprostred upotam našli vyše 20 náhľanej doby, keď ľudí pri prikrytých človek nemá času stoloch v družnom ani na seba, nie to rozhovore, kým sa na susedovcov. Že niekoľko detí bezste si dovolili také starostne hralo na Účastníci prvého stretnutia narodených v Ulici Jánošíkovej v Hložanoch (Foto: I. Zahorec) štyri hodiny uvoľchodníku. niť sa, pohovoriť si, Známy hložiansky aktivista skovci, Dudkovci, Galambošovci, byť si bližší. Tak ako voľakedy... Slovom, boli sme, nakrátko, svedkami prvého stretnutia na- (filatelista, matičiar, knihovník, Ferkovci, Štefanidesovci.” Áno: odovzdávame váš odkaz Niektorí sa pominuli, po- občanom ostatných ulíc (nielen) rodených v Ulici Jánošíkovej. Na ekológ...) nás ihneď informootázku komu to napadlo, pro- val: „V týchto 13 domoch, tak daktorí žijú v iných častiach Hložian: „Stretnite sa raz za čas, fesor biológie, učiteľ miestnej sme vyrátali, sa narodilo 54 detí Hložian či dokonca v zahraničí, ako my; bude vám krajší deň...” základnej školy Ján Krasnec nám druhej generácie. Na severnej vždy ale platili za svornú rodinu.

Stretli sa jánošíkovci

FILMOVANIE V STAREJ PAZOVE. Skupinka štyroch filmárov zo Slovenskej televízie (STV) v Bratislave začiatkom septembra navštívila Vojvodinu. Okrem Kovačice a Báčskeho Petrovca s kamerami zavítali aj do Starej Pazovy, aby nakrútili dokumentačný materiál pre reláciu Televízny posol, ktorá sa v STV vysiela raz mesačne a je určená najmä evanjelikom. Podľa slov režiséra projektu Fedora Bartka a dramaturga Miloslava Gdovina cieľom dokumentu je zachytiť život slovenských evanjelikov v zahraničí, ukázať a prezentovať ich zvyky a vieru aj na Slovensku. V Starej Pazove sa tvorcovia zúčastnili na nedeľných bohoslužbách a nakrútili rozhovory s farárom Igorom Feldym a s vedúcou Oltárneho krúžku žien Katarínou Forgáčovou. M. V.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

VÝSTAVA VÝTVOROV Z LEGO KOCIEK v Starej Pazove prebiehala v dňoch víkendu 8. a 9 septembra. Výstavu v aule divadelnej sály ako prvý v Srbsku usporiadal Klub milovníkov Lego kociek Skockani v spolupráci so Strediskom pre kultúru Stará Pazova. Zaujímavé kreácie z lego kociek prilákali početných návštevníkov a hlavne detí, ktoré prišli spolu so svojimi rodičmi a starými rodičmi. Počas dvoch výstavných dní sa uskutočnili aj interaktívne dielne a minisúťaže v rýchlom skladaní kociek. Členovia klubu, medzi ktorými je aj Staropazovčan Igor Ramirez Šaš, chcú malé a veľké deti čím lepšie zoznámiť s možnosťami hry či relaxácie s lego kockami. A. Lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

OD PETROVCA NA DETVU VIA BRATISLAVA (5)

Keby sa tak dalo uletieť! Juraj Bartoš

ie je vám prvý raz, že ste sa na potulky vybrali len tak, naverímboha. Ako keď ste sa onehdy, za študentských čias, nechali stiahnuť rozšafnou partiou – ťažko žabu do vody! – a prvý raz ste prišli na Detvu. A trebárs ste sa na prvý pohľad do nej, do Detvy, zaľúbili až po uši, nechali ste horieť platonickou láskou po celé roky. Ani na štvrtý raz vám pri stretnutí s ňou nenapadlo zamestnávať sa otázkou nocľahu. Vždy nejako bolo a vždy dajako už len bude. Túto myšlienku ste uvítali včera, kým ste stúpali do centra diania 53. Folklórnych slávností pod Poľanou, rovnako ako vtedy, keď ste rokov mali o polovicu menej než teraz. Hoci tam na tej rozsiahlej zelenej lúke pod Poľanou teraz nie je ani jediná kopa sena. A vtedy ich tam bolo habadej. Ó, ako len chutila roku Pána 1984 čerstvá noc po celodennej ochutnávke piva! Keď nie je seno, dobrý bude aj internát Technickej fakulty vo Zvolene. A tak ste sa včera večer zviezli autobusom s výpravou zo Srbska. Nie ste na matičnom zozname, lebo ste sa neskoro prihlásili na zájazd, takže si ubytovanie za jednu noc zaplatíte sami. Váš podnik na diéty iste nemá, ale ubytovanie akiste náhradne zaplatí. „Zajtra niektorí naši odchádzajú, bude miesto...” povedal vám pán doktor Tóth Išasegi z Bajše. Myšlienka, o ktorej ste sa krátko nazdávali, že na váš nedospaný organizmus zapôsobí silou bensedinu, sa ukázala ako číra utópia. Na rozdiel od muziky, ktorá doliehala zo sály pod vaším oknom. Keď ste ju večer, takí unavení, počuli, prvá asociácia (kto uhádne, prečo?) bol ruský film Tábor uchódit v nébo. V preklade: Cigáni idú do neba. Odísť sa vám podarilo až krátko predtým, ako sa prvé kohúty chystali oznámiť svetu, že svitá nový deň. Vstali ste síce ako dolámaní, ale len čo ste sa opäť ocitli v dejisku sviatku folklóru, cítite príval adrenalínu. Ako motorkári s vetrom vo vlasoch na otvorenej diaľnici. Motáte sa po Krajanskom dvore, • ĽUDIA A UDALOSTI •

zavše sa pristavíte pred javiskom, zavše pri neformálnej muzike a speve a deň letí ani okrídlený koník. Až popoludní sa prihlási hladný žalúdok. Nuž si dáte niečo narýchlo. Veď je z čoho si vybrať. S porciou baranieho bajšianskeho guláša chodíte, až zočíte voľný bal slamy. Len čo začnete vychutnávať pocit kráľovského stolovania, pred vašimi očami sa začne odvíjať príbeh akoby

chcel kúpiť pivo a peňaženky nebolo!” Hm, hm, hmkáte si popod nos pri chutnom guláši. Pri neodbytnej myšlienke, že ten pán veru v ten istý deň predsa len tú peňaženku z vrecka viackrát vylovil, predtým než to urobil niekto iný. Vzápätí sa vás zmocnia výčitky svedomia, že vy sa tu oddávate čaru gastronómie a on, neborák, má ozajstný problém.

Detva 2018

vystrihnutý z dajakej situačnej komédie. „Páni policajti, zmizla mi peňaženka.” Dvaja mladí strážcovia verejného poriadku sa pozrú na muža, ktorého voz života sa zrejme už pred niekoľkými rokmi pohol dolu kopcom. Všimnú si jeho pobúrenie nad tým, čo sa mu prihodilo, ale neuniknú im ani zjavné promile alkoholu raziace spod výrazne červeného nosa. Policajti stoja ako múry hradné, odmerajú nevolaného prišelca skúmavým pohľadom od hlavy po päty, pozrú sa jeden na druhého, pouškŕňajú sa, keď nešťastník zagúľa očami inam a zareagujú po ďalšej replike dotyčného. „Počujete? Zmizla mi peňaženka, ukradli mi ju!” „Kto vám ju ukradol?” „Keby som to vedel, nešiel by som za vami, sám by som mu naložil!” „A kde vám ju ukradli?” „Ani to neviem. Len som si

Pred očami sa vám vynorí starý veterný mlyn kdesi v Maďarsku, upravený ako reštaurácia. Expedícia, s ktorou ste sa vracali z vášho druhého randíčka s Detvou sa pristavila pri ňom; smädní vstúpili a vy ste si s niekoľkými sadli vonku do trávy. Po zaznení povelu „Ide sa!”, náhle ste vstali a až v rozbiehajúcom autobuse vám došlo, že veru peňaženku v zadnom vrecku nohavíc nemáte. Pravdaže sa hneď všetci zasmiali, domnievajúc sa, že zase len šaškujete. Vám ale k smiechu nebolo a kým ste ten kilometer, keď nie aj celé dva, ako vietor leteli k starému veternému mlynu, pred očami sa vám mihol film. Bolo vám jasné, čo vás čaká, keď na polícii poviete, že ste zostali bez pasu, lebo vám zmizla peňaženka. „A čo teraz?” „Čo teraz, čo teraz...! Nájdite ju, chyťte zlodeja! Ste predsa policajti...” Muž vo voze, ktorý sa už zjav-

ne rúti dolu kopcom ešte stále dobiedza do policajtov. Zrejme márne. Naň sa veru neusmeje šťastie ako na vás, keď ste, celí zadychčaní, dobiehajúc k starému veternému mlynu, zďaleka pomedzi mrviacich sa chodcov, v tráve pri stene starej stavby, zočili svoju ako noc čiernu peňaženku. Nechýbal v nej ani dinár, ba dokonca ani v tých časoch vzácny – farby višieň – juhoslovanský pas, doklad krajiny, ktorá vám veru ešte ako chýba. O nič menej než tým, ktorí sa k tomu nepriznajú ani za ten svet. Ako sa trebárs podaktorí novodobí matičiari, či skôr čosi ako matiční fanúšikovia (či už úprimní, alebo hnaní silou predbežných záujmov, podobne ako súdobí stranícky orientovaní občiankovia), za ten svet nepriznajú, že tou istou Maticou dopoludnia opovrhovali, čo im ale nijako nebráni uchádzať sa, popoludní, o miesto v matičných radoch. Hop, poviete si pri pohľade na hodiny a na zvyšný priestor vyhradený pre piatu časť horniackych paberkov. Ešte raz zavriete na chvíľku oči, pokocháte sa v detvianskej krajinke, ktorej dominuje zeleň lesov a tráv, podáte ruku ľuďom, s ktorými ste sa stretli prvý raz a pohovorili si s nimi akoby so starými známymi, ktorých radi vidíte a počúvate. Ako sú, okrem tých, ktorých ste už možno – nazdávajúc sa, že ste povedzme novinár – spomenuli vo svojich príspevkoch, napríklad detvianski ľudoví remeselníci Štefan Fekiač – výrobca valašiek a Jozef Svoreň – výrobca fujár, harmonikár z Hrušova a ďalší, ktorí trpezlivo čakajú na vaše riešenie hlavolamu Ako otca zo studne... teda zo súborov so zvukovými a vizuálnymi záznamami. V tej chvíli precitnete. Spomeniete si, že treba začať písať príspevok pre konferenciu v Poľsku; október už nakúka spoza rohu. Na dôvažok vám napadne, že by bolo treba do Matice slovenskej v Srbsku odovzdať sľúbené mýtne. Veď vám umožnila zdarma cestovať na Horniaky a späť, kamarátiť sa so spolkármi a umelcami za neuveriteľnú cenu: stačí poslať niekoľko (desiatok) fotografií. Pýtate sa, čo uprednostniť, a s myšlienkou, ako dobre by bolo uletieť, trebárs ako v onom ruskom filme, celú vec, náhliac sa, ukončíte otázkou: bude aj ďalšie pokračovanie?

37 /4820/ 15. 9. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Alena Valentová, 2. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova

K ri s t ZŠ h ína Ko vá rdin u Ja čová, 2. nka Čm 2 , e lí k a, S

t a rá

Pa z

ova

Čo robiť cez víkend? Cez víkend sa dá všeličo robiť. Môže sa ísť do kina, na prechádzku, na rybačku, na bazén a v sobotu sú najčastejšie svadby. Napíšte nám, ako vy trávite víkendy.

, á, 4. 3 pcov Padina u K a , r Tama ršala Tita a ZŠ m

Danuška

Piatok

Piatok ako sviatok! Obľúbený deň, vždy je ako sen! Je úvodom víkendu týždňovému endu. Obsahuje zvonec, školsk ých hodín koniec! Roztomilá prechádzka, najlepšia je poobede, piatok je tu bonus, vždy ju vlastní v strede! Aj telka je atraktívna v týchto momentoch, vždy ponúkne videá o famóznych žartoch. V piatok aj dážď krajší je, už v ňom nie je učenie! Neviem sa ho dočkať, plán už pripravený, stratégia jasná, minút čoraz menej, ide chvíľa vzácna: piatok – môj začiatok!

Filip Mutić, 2. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova

Iva ZŠ h Žigová rdin , 2 . u Ja 2 , nka Čm

e lí k

a, S

t a rá

Pa z

ova

Žaneta Zadunajská, ôsmačka, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato Viktor Opavský, 2. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Oprášené slovnikárske dielo Juraja Ribaya str. 3 Kontrabas ako univerzum str. 4 – 5 Petrovské pohľady 2018

Nový Sad 15. 9. 2018 Ročník XXXV Číslo 8/408

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 8

RECENZIA / POÉZIA

Kontextualizácia éteru

(Zdenka Valentová-Belićová: Éterizácia = Eterizacija. Novi Sad : Grafomarketing – Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov, 2018) Ladislav Čáni

ZDENKA VALENTOVÁ-BELIĆOVÁ

edávno ako spoločné vydanie Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave a novosadského Grafomarketingu vyšla básnická zbierka, resp. dvojazyčná poeticko-výtvarná publikácia Éterizácia s podnázvom mimo konTEXTu Zdenky Valentovej-Belićovej. Zbierka je bohato ilustrovaná počítačovými graﬁkami akademickej umelkyne Jany Vjergovej a vizuálnej podobe značne prispel graﬁcký dizajnér Dušan Valent. Zdenka Valentová-Belićová je našej kultúrnej verejnosti známa najmä ako špičková a pravdepodobne aj najproduktívnejšia prekladateľka súčasnej slovenskej literatúry do srbského jazyka, ale aj ako redaktorka slovenského časopisu pre literatúru a kultúru Nový život. Po dlhoročnej prítomnosti na tunajšej literárnej a kultúrnej scéne, predovšetkým ako popularizátorka tvorby iných autorov, Valentová-Belićová sa konečne rozhodla, že sa predstaví aj ako poetka – autorka dvojjazyčnej srbsko-slovenskej básnickej zbierky. Aj keď ide o jej básnickú prvotinu, básne, ktorými sa nám prihovára, netrpia detskými chorobami, ale suverénne vynášajú ontologické a estétske observácie poetky. Autorka si je vedomá skutočnosti, že pre autentický básnický jazyk je nevyhnutné dosiahnuť jednotu gnozeologických otázok a ich formálneho výrazu. Prvý dôkaz, že autorka chápe zložitosť básnického procesu, nachádzame už v samom názve zbierky Éterizácia, ktorý determinuje základné rámce jej básnického postupu. Poézia Valentovej-Belićovej je proces duchovného a metafyzického hľadania, ktorý sa uskutočňuje v konkrétnom kon/texte. Éter je termín, ktorý ešte v starogréckej mytológii predstavuje kvintesenciu, nebeský priestor, v ktorom sa vznášajú hviezdy, čistý vzduch, ktorý vdychujú bohovia, kým obyčajní smrteľníci dýchajú aer. V tom zmysle môžeme termín éterizácia v tomto prípade chápať nielen v jeho základnom význame ako opíjanie,

Cesta do éteru Zobudím sa ráno a zistím, že ma niet. Cez puklinu na hltane ako freón vyprchalo všetko, okrem skôrnatenej bolesti. Tadiaľ si duša našla cestu do éteru.

Na obraz človeka ale aj ako metaforu večného človekovho úsilia po dosiahnutí duchovných výšok, či ako metaforu básnickej tvorby všeobecne. Naozaj, éter je aj prázdny priestor, ničota a v mnohých aspektoch problematizuje pozíciu lyrického subjektu v jeho úsilí dosiahnuť vysnívaný ideál. Druhý aspekt, ktorým sa básnik zapája do tejto zbierky, je kontext, v ktorom prebieha celý proces poznania ako spôsob vnútornej výstavby lyrického subjektu. Kontext určuje koordináty našej pozemskej existencie, deﬁnuje problém bytia v jeho kultúrnom a historickom aspekte, kontext je naše fyzické telo, kontext je dokonca aj text básne. Kontext je dôvod nášho vynárania sa z ničoty, a to, prečo sa nakoniec vyčerpáme a padáme. Poukazovať na tieto dva protikladné aspekty duchovného nekonečna a fyzickej temporálnosti a neupadnúť do pozície nevyriešiteľného paradoxu je v poézii nemožné. Poézia koniec koncov ani nemá funkciu arbitra pri riešení nevyriešiteľných dilem. Jej poslanie je svojským spôsobom artikulovať všetky tieto protirečivosti, ktoré vyplývajú z našej božskej schopnosti tvorenia a menenia seba samých a sveta, v ktorom existujeme v našej nedokonalej a neukončenej fyzickej podobe. Keď čítame zbierku Éterizácia, máme dojem, že autorka hovorí práve o tom.

Rozdrobená hmota pozvoľna sa kĺže c e z ihlovú dierku a rozptýli sa na amorfnú v š a d e p r í t o m n o s ť. Akoby nikdy nejestvovala. Zúfalý stvoriteľ stareckými rukami zhŕňa svoj nepodarok. Ak zaplače – na náš obraz je stvorený. Odhodíme iróniu, akoby nikdy nejestvovalo zrkadlo.

Nebáseň Otvorila som dvere a našla som samoľúbosť. Zrejme sú nesprávne. Za ďalšími sebaľutovanie, ctibažnosť, márnosť, aj nič. Rad-radom som otvárala dvere, hľadajúc jednoduchú myšlienku. Nenašla som ju. Dnes nie je deň na poéziu.

IN MEMORIAM

15. 9. 2018 • 37 /4820/

VESNA KRMPOTIĆOVÁ (1932 – 2018)

Osobná spomienka na veľkú poetku Viera Benková

20/II

edysi v našej veľkej Juhoslávii nielenže sa ľudia rýchlo spoznali ak cestovali po tejto nádhernej krajine, ale sa aj stretávali na rôznych podujatiach, kultúrnych a iných programoch. V rokoch 1969 až 1980 som žila s rodinou na Novom Belehrade, kde som sa rýchle zoznámila so srbskými spisovateľmi a stala sa aj členkou Združenia spisovateľov Srbska. Každoročne v októbri pred a po otvorení medzinárodnej výstavy kníh v Belehrade (alebo aj počas nej) sme na pozvanie združenia ako malá spisovateľská karavána odchádzali do mnohých miest Srbska. Kontakty sa takto medzi nami autormi nikdy vlastne nepretrhli, iba sa týmito akciami upevňovali. Mali sme možnosť nielen sa zoznámiť so srbskými mestečkami, knižnicami a ľuďmi, ale sa aj navzájom dobre poznať. Mnohé zážitky z takýchto ciest človeku zostávajú dlho v pamäti a občas si ich oživí akousi správou z tých čias alebo stretnutím s venovanou knihou od určitého autora. Ale aj smútočným oznámením, že z tohto nášho sveta odišiel niekto, s kým sme sa poznali, alebo aj často komunikovali... S poetkou Vesnou Krmpotićovou som sa po prvýkrát zoznámila prostredníctvom jej prekladov z indickej literatúry, najmä básnickej tvorby velikána Rabíndranátha Tagoru. A potom nám život naaranžoval aj stretnutie. Bolo to v časoch, keď Spolok vojvodinských spisovateľov spolu s inými združeniami pripravil vždy k 8. marcu spoločný zájazd pre svoje členky spisovateľky z príležitosti Medzinárodného dňa žien. V mnohých mestečkách v Srbsku, ale i po celej vtedajšej Juhoslávii, organizovali stretnutia poetiek. A tak sme od roku 1972 vycestovali do srbských miest, medzi ktorými bol najzaujímavejší Leskovac a jeho okolie. Pamätám sa, že Leskovac nás výdatne pohostil chýrečnými jedlami z roštu, vynikajúcimi grilovanými špecialitami a pod. Zvyčajne po literárnom večierku každá účastníčka po svojom vystúpení dostala od organizátorov i malý dar, najčastejšie to boli výrobky významnej domácej továrne Merima – krémy, balzamy, umývacie a čistiace prostriedky a pod. Honorár na túto cestu nebol príliš vysoký, lebo nás vždy bolo takmer desať. Z každej republiky jedna alebo dve autorky a zo Srbska aj viac, záviselo to od toho, kam nás združenie poslalo vystupovať. Hosťovali sme na druhý deň 9. marca v malej osádke Pečenevci, kde nás odviezol na luxusnom aute jeho starosta. V aute nás bolo päť poetiek

– obľúbená Desanka Maksimovićová, Mira Alečkovićová, Vesna Krmpotićová, Ileana Ursu a ja. Starosta nás zaviedol do nového kultúrneho domu a tam sme sa pri ich vynikajúcom syre a poháriku zoznamovali nielen vzájomne, ale aj s minulosťou tohto kraja. Vesna Krmpotićová, ako som si hneď pri zoznámení cestou do Leskovca všimla, bola dosť uzavretá, mala som dojem, akoby v sebe práve vydolovala novú báseň a ňou žije naplno... Asi o rok-dva neskoršie, po knižnom veľtrhu nás pozvala do svojho domu na Červenom kríži v Belehrade známa belehradská poetka Ljubica Miletićová. Stretávali sme sa tam s nebohou poetkou a novinárkou Darinkou Jevrićovou z Prištiny, Darou Sekulićovou zo Sarajeva, Vesnou Parunovou zo Záhrebu a Vesnou Krmpotićovou z Belehradu. Často sme tam zastihli okrem spisovateľov aj redaktorov literárnych časopisov, aj iné známe osobnosti hlavného mesta vtedajšej Juhoslávie. Najčastejšie som tam stretla charizmatického profesora na Bohosloveckej fakulte Vladetu Jerotića (1924 – 2018), s ktorým sa Ljubica oddávna poznala a ktorý nás vždy vedel zaujať duchovnou besedou. V období, keď som sa už lepšie zoznámila s Vesnou Krmpotićovou, dozvedela som sa z jej života celkom zaujímavé údaje. Po matke pochádzala zo slovenskej rodiny Karlovskej (z Vukovaru), ktorá sa ocitla na dubrovníckom prímorí a tam aj natrvalo zakotvila. Vesna hneď zamladi zistila, že tvorba je nielen cieľom jej života, ale aj knihou spoznávania sveta. * VESNA KRMPOTIĆOVÁ sa narodila 17. júna 1932 v Dubrovníku. Študovala v Splite, Záhrebe, Naí Dillí. V Záhrebe získala diplomy zo psychológie a angličtiny a v Naí Dillí z bengálčiny, kde pôsobila veľa rokov po vydaji za diplomata, s ktorým potom istý čas žila aj v Káhire, vo Washingtone, Akre a v Belehrade. Po roku 1991 sa presťahovala z Belehradu do Záhrebu. Zomrela 21. augusta 2018. Vesna Krmpotićová je autorkou niekoľkých veľmi významných kníh. Debutovala roku 1956 knihou básní Poézia, Záhreb – India, cestopisy (1965); Na tisíce lotosov (1971), Čas je Oziris (1976), Igorova kliatba (1978), Dvojhlasy (1980). Odvtedy jej takmer každý rok vychádzali nové knihy esejí, básní a prózy. Napísala a vydala najdlhšiu knihu poézie na svete 108 x 108, obsahujúcu 11 664 básní, čo je vo svete jedinečným javom. Poézii sa naplno oddávala, dôkazom čoho sú mnohé

jej poetické texty a básne. Venovala sa aj prekladu zahraničných diel, najmä indickému Vatsyayanovi, svetovému Caldwellovi, Tagorovi, Steinbeckovi a i. Získala viaceré významné ceny: výročnú chorvátsku Cenu Vladimira Nazora (1975), Cenu Vladimira Nazora za životné dielo (1999), Cenu HAZU – Chorvátskej akadémie vied a umenia (2006), za projekt 108 x 108 jej udelili vyznamenanie Chorvátska za zásluhy v kultúre a umení (2008) a mnohé iné. Prekladala z angličtiny a vydala niekoľko významných antológii: Antológiu indickej poézie od najstarších čias až po 17. storočie, Antológiu starej egyptskej literatúry a i. Onedlho má v Belehrade vyjsť kniha, ktorá zmapuje nielen tvorbu tejto poetky, ale najmä jej previazanosť s indickou tvorbou pod názvom Portrét matky Indie. Jej prvé stretnutie s Indiou sa udialo roku 1960, keď získala štipendium na cestu a štúdium do tejto ďalekej krajiny. Cestovanie loďou z Rijeky trvalo celý mesiac, ale umožnilo jej poznať velikána Indie – tvorcu Tagoru, ako aj známy text Kámasútra... A odvtedy Vesnine „cesty“ viedli k starým dávnym civilizáciám, k ich tvorbe, poetickým a ľudským odkazom, múdrosti a skúsenostiam. A to sa odzrkadľuje aj v jej poézii.

VESNA KRMPOTIĆOVÁ

Stratená perla Báseň zo stredoškolských čias Včera sa ešte šťastím usmieval deň, dnes som stratila perlu v tráve. A veru darmo ju hľadám... Ale ja tiež viem, že zajtra príde niekto iný. Kto nájde moju perlu, dosníva môj sen...

Daj mi to, čo mi dávaš Daj mi to, čo mi dávaš, A daj mi to, čo myslíš dať. A neusliš, ak ťa poprosím O niečo tretie. A nezabudni dať mi silu Aby som prijala všetko, čo mi dávaš; Aby som neodmietla, čo mi chceš dať, Nevypýtala si, čo mi nedáš. Prebásnila: V. Benková

RECENZIA

HLAS ĽUDU • OBZORY

Oprášené slovnikárske dielo Juraja Ribaya (Miroslav Dudok: Ribayov Idiotikon. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2017) Jaroslav Čiep

a Miloš Kovačka. Druhá konferencia pri príležitosti 200. výročia úmrtia J. Ribaya bola v Novom Sade 22. februára 2013. Ako vidieť, z vojvodinských jazykovedcov prof. PhDr. Miroslav Dudok, DrSc., svojmu takmer dve storočia staršiemu kolegovi už od skôr vo svojich štúdiách venoval patričnú pozornosť. Publikoval ich aj po slovensky i po srbsky, v Srbsku a na Slovensku. Azda vyvrcholením tejto mravčej práce M. Dudka je aj patričné spracovanie a apretácia Ribayovho rukopisného trojjazyčného slovníka Idioticon Slovacicum. Ten sa po viac ako dvoch storočiach teraz dostal aj do tlačenej podoby. Publikácia Ribayov Idiotikon je výsledkom projektu Slovenčina v kontexte viacjazyčných spoločenstiev na Slovensku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a projektu Diskurzy menšinových jazykov, literatúr a kultúr juhovýchodnej a strednej Európy na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Monografia má rozsah 212 strán, z čoho vyše 150 strán tvorí jadro, teda časť Idioticon Slovacicum, voces Bohemis au plane non, aut alio sensu usitatis, circiter 14 700 complectens J. Ribaya. Na úvodných 50 stranách M. Dudok sa snažil čím plastickejšie načrtnúť život, prácu a dosahy zakladateľa moder-

(1779) a v Jene (1780 – 1782). Krátko bol aj učiteľom v Nemescsó, potom pôsobil ako súkromný učiteľ a ako organista a pomocný učiteľ v Modre (1776 – 1779). Počas návratu z Jeny pobudol v Prahe, kde sa zoznámil s viacerými predstaviteľmi českého národného obrodenia. Po návrate do Uhorska bol súkromným učiteľom Ľ. Ostrolúckeho, neskôr pôsobil ako farár v Príbovciach (1783 – 1784) a Bohuniciach (1784 – 1785), kde sa 13. júna 1785 oženil s Máriou Alžbetou Ruprechtovou, s ktorou mal dvoch synov a jednu dcéru. Neskôr bol farárom v Cinkote (1785 – 1796), potom knihovníkom, korektorom a pracovníkom v antikvariátoch v Pešti (1796 – 1798) a nakoniec – od roku 1798 – farárom v Torži, kde pôsobil na nemeckej fare. J. Ribay vydal básnickú bibliofíliu Lepší vdovec než mládenec (1791, 2013), venovanú sobášu Petra Záborského a Rebeky Blažkovičovej. Za života vydal ešte tri brožúrky a dva knižné preklady. Po smrti mu knižne vyšla len korešpondencia s Josefom Dobrovským (1913). Jeho rozsiahle slovnikárske dielo zostalo v rukopise a väčšia jeho časť je uschovaná v Széchényiho knižnici v Budapešti a ďalšie rukopisné časti aj v desiatkach rôznych fondov, ktoré nie sú vyčerpávajúco spracované. Podľa slov M. Dudka: „Zaiste sa ešte určitú dobu budú objavovať aj nové pramene, vedecké, literárne, organizačné a podobné aktivity J. Ribaya sa budú len postupne rekonštruovať do mozaiky, ktorá by mohla korešpondovať s reálnymi snahami tohto nášho významného osvietenca.“ Teraz je z petrovského vydavateľstva celej slovenskej, ale aj svetovej verejnosti sprístupnená časť z mravčej slovnikárskej práce J. Ribaya a ďalšia monograﬁa, ktorá ochraňuje jeho dielo pred zabudnutím.

21/III

ko 44. zväzok v edícii Korene v Báčskom Petrovci v Slovenskom vydavateľskom centri svetlo sveta uzrela nová publikácia, vzácna nielen pre Slovákov vo Vojvodine, ale pre Slovákov vôbec. Jej titul je presný – Ribayov Idiotikon a autorom monograﬁe je Miroslav Dudok. Zastarané slovo idioticon v preklade do súčasnej slovenčiny prezrádza, že ide o slovník jedného nárečia, resp. slovník idiómov, čiže frazeologický slovník. Samotné slovko slovník u vojvodinských Slovákov je v poslednom storočí akosi deﬁcitné. Nemožno tvrdiť, že na tom pláne sa nič neurobilo. U nás sa vydalo niekoľko slovníkov, zväčša terminologických, ale dodnes nám chybuje aspoň jeden kvalitný prekladový slovník zo slovenčiny do srbčiny a opačne. O významnom mužovi J. Ribayovi iba zriedkavo bolo možné nájsť dáke zmienky počas jeho života, ale aj celé storočie neskoršie. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia slovenskí vedci Ribaya po troche „objavili“, aby sa od posledného desaťročia 20. storočia dostal na povrch záujmu kultúrnej a jazykovednej verejnosti a odvtedy sa jeho dielo a činnosť sústavne prehodnocujú. Z a p r e l o m ov ú c hv í ľu pre tento prajnejší stav ohľadom J. Ribaya možno považovať spomienkové podujatie v Bánovciach nad Bebravou 23. a 24. apríla 1994, z čoho potom vznikla aj brožúrka J. R. 1754 – 1812. Ďalšími klenotmi pri zhodnotení prínosu významného osvietenca J. Ribaya boli medzinárodné vedecké konferencie. Prvá sa uskutočnila 9. júna 2004 v Bratislave, z ktorej roku 2007 Slovenská národná knižnica v Martine vydala zborník prác Jur Ribay 1754 – 1812. Život, dielo, doba. Jeho editormi boli Miloslav Dudok

nej slovakistiky a slavistiky Ribaya. Svoju monografickú štúdiu autor rozdelil do ôsmich statí. V prvej uvádza pramene k výskumu života a diela J. Ribaya. V druhej zohľadňuje dielo a v tretej Ribayove paleoslavistické záujmy. V štvrtej stati objasňuje Ribayovo ponímanie etnonyma Slovák a v piatej Ribayovo slovenské názvoslovie. Najbližšie k slovníkovej oblasti je siedma stať O lexikografických zdrojoch a jazykovej povahe Ribayovho Idiotikonu a ôsma sa týka J. Ribaya a formovania lingvistickej paradigmy na prelome 18. a 19. storočia. M. Dudok v Závere konštatuje, že J. Ribay Idiotikonom výrazne predbehol dobovú lingvistickú paradigmu o celé storočie. Aby si záujemcovia o túto oblasť mohli viac naštudovať tému, uvedená je vyčerpávajúca literatúra a predtým, ako sa čitateľ dostane k samotnému slovníku, vysvetlené je, ako sa postupovalo v transkripcii Idiotikonu. Súčasťou monografie je aj osobitný CD nosič, kde sú skeny rukopisného slovníka sprístupnené na ďalšie spracovanie. A kto vlastne bol Juraj Ribay (Ribai)? Tento evanjelický kňaz, jazykovedec, prekladateľ, etnograf, národovec, znalec a zberateľ starých Biblií sa narodil pred vyše štvrťtisícročím 27. marca 1754 neďaleko Bánoviec nad Bebravou na Slovensku. Zomrel 31. decembra 1812 v Torži (v súčasnosti Savino Selo), dedinke v Srbsku. Jeho otec bol tamojší krajčír a krčmár Pavol Ryba (1719 – 1789) a matka Barbora, rod. Fleischerová (zomrela roku 1770), bola domáca. Mal dve sestry. Základnú školu navštevoval v Horných Ozorovciach a (po jej zrušení) v Uhrovci (1763 – 1766). Potom študoval na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici (1766 – 1769) a v Modre (1769 – 1771), zatiaľ čo teológiu vyštudoval v Soprone (1773 – 1776), v Erlangene

I NT E RV IE W

15. 9. 2018 • 37 /4820/

ERVÍN MALINA, HUDOBNÍK

Kontrabas ako univerzum Stevan Lenhart

22/IV

ol to zvláštny pocit, keď som pred mnohými rokmi na televíznej obrazovke počas hudobného vysielania medzi členmi koncertujúcej frídžezovej skupiny rozpoznal kontrabasistu Ervína Malinu, ktorého som dovtedy poznal ako člena ľudových orchestrov. Konečne aj vojvodinskí Slováci majú svojho džezera – pomyslel som si. A to vynikajúceho. Selenčan Ervín Malina (1981) sa hudbou zaoberá od malička. Najprv spieval, potom hral ľudovky a bol aj členom rockovej skupiny Nema veze. Po ukončení Strednej hudobnej školy v Zreňanine zapísal sa na Akadémiu umenia v Novom Sade, kde vyštudoval kontrabas. Je členom viacerých džezových skupín a spolupracuje s mnohými hudobníkmi. Žije s rodinou v Novom Sade. Považuje sa, že vývin hudobného talentu je prirodzená vec najmä vtedy, ak je hudba súčasťou rodinnej tradície. Ako to bolo v tvojom prípade? – Pochádzam z hudobnej rodiny, v ktorej starý otec bol huslistom. V jeho rodine boli tiež hudobníci, hrali na kontrabase a klarinete. Otec tiež hrá husľovú kontru a minule bol spevákom a hrával na organe v skupine Evergreen v Selenči. Ináč sme celá rodina spievali v Komornom zbore Zvony. Ešte k tomu možno pridať, že sme príbuzní s Jurajom Súdim, u ktorého som skončil nižšiu hudobnú školu – klavír a spev. Moje detstvo teda bolo rozospievané. Najprv ma otec učil hrať ľudovky na syntetizátore, a potom keď spozorovali, že mám talent a že ma hudba baví, odviedli ma k Súdimu, a tak sa začalo moje vzdelávanie.

Ako si sa vlastne dostal ku kontrabasu a čo ťa prilákalo k tomuto nástroju? – Ku kontrabasu som sa dostal náhodou. Po zložení prijímacích skúšok pre Strednú hudobnú školu v Zreňanine

starý otec po nedeľnom obede prišiel ku mne so slzami v očiach a husľami v rukách. Podal mi husle a povedal: Teraz sú tvoje. Tak som si pomyslel, keď už mám husle, naučím sa na nich aj hrať... Už v prvých dňoch školy v Zreňanine dozvedal som sa, kto by ma mohol zaučiť hre na tomto nástroji. Chcel som chodiť na súkromné hodiny len jeden alebo dva roky, čo by mi celkom stačilo, aby som mohol hrávať ľudovky... Profesorka klavírau ma však nepochopila dobre. Totiž myslela si, že sa husľami chcem zaoberať profesionálne. Povedala mi, že pre husle je už neskoro a poradila mi, aby som radšej skúsil hrať na trúbke, trombóne, fagote, kontrabase... A k tomu dodala: Zostaň dnes trochu dlhšie po hodine klavíra, príde jeden kontrabasista a poviem mu, nech ti ukáže kontrabas. Bol to vlastne jeden chlap, ktorého som už poznal z internátu. Ukázal mi teda ten kontrabas

a mne sa to zapáčilo. Povedal mi, nech prídem znovu vo štvrtok o 11. hodine. Prišiel som podľa dohovoru, ten kamarát už bol tam a za stolom sedel profesor, ktorý sa mi prihovoril: Ty si teda ten. Super. V pondelok a vo štvrtok o 11. hodine budeš mávať hodiny kontrabasu. Ja som tvoj profesor. A tak sa to začalo. Náhodou. Hrávaš zároveň džezovú a slovenskú ľudovú hudbu. Aký je rozdiel medzi týmito druhmi hudby? Môžu sa navzájom dopĺňať a prepletať? – Rozdiel medzi džezovou a ľudovou hudbou je na jednej strane príliš veľký, ale na druhej strane sú tieto štýly navzájom v blízkom, prísnom vzťahu. V hudbe sa totiž všetko dá navzájom spájať, otázka je len, v akej miere a potrebné je, aby to malo nejaký zmysel. Každý má však o tom vlastnú mienku. Mne osobne folklór veľmi pomohol pri hraní džezovej hudby, lebo aj vo folklóre aj v džeze bas je ,hlavným’ nástrojom. Ak totiž basista nie je dobrým vodičom, potom ani tá kontra, ani ten sólista nebudú sa môcť uvoľniť a vydať to naj-

Majamisty Trio

lepšie zo seba pri interpretácii alebo improvizácii. V džeze sa ten bas volá walking bass a v ľudovej hudbe basista je tiež hlavným vodičom. Spomedzi viacerých skupín, ktorých si členom, azda najväčšiu popularitu získalo Majamisty Trio. Ako vznikla táto skupina, ako by si opísal jej hudobný štýl? Aké sú plány? – Skupina vznikla tak, že Maja Alvanovićová mala vlastné skladby, ktoré hrávala ako sólistka a chcela ich nejako zorchestrovať. Je učiteľkou klavíra na Akadémii umenia v Novom Sade a už predtým spolupracovala s bubeníkom Istvanom Csikom-Picukom, takže navštívila jeden náš koncert a po ukončení sa nás opýtala, či by sme sa chceli pokúsiť hrať jej hudbu. Tak sme to skúšali, zapáčilo sa nám a vznikla spolupráca. Štýl Majamisty Tria je mix vážnej hudby a džezu, nemôže sa to celkom vmestiť ani sem, ani tam, ale prevažne hrávame na džezových festivaloch. Mali sme dlhšiu prestávku skrze rodinné povinnosti, ale momentálne začíname znovu hrať. Máme nateraz dve vydania a v pláne je tretie, ktoré by sme mali nahrať v nasledujúcom roku.

INTERVI EW

HLAS ĽUDU • OBZORY Známa je tvoja spolupráca s violistom Szilárdom Mezeiom, v ktorého skupine si sa venoval improvizovanej hudbe. Čo vlastne potrebuje jeden hudobník, aby sa zaoberal voľnou improvizáciou? Mal si aj predtým skúsenosti s takým avantgardným zvukom? – S takým zvukom som predtým nemal skúsenosti. Ťažko povedať, čo jeden hudobník potrebuje na takú hru, ale v každom prípade je to individualita, schopnosť prispôsobiť sa každej situácii, momentálna transformácia tonálnej hudby na atonálnu a opačne, intuita. Nemôže každý hrať, ale ani počúvať takú hudbu. Napríklad môj otec raz povedal: Ja by za toto nedal ani fajku vody. Ale Szilárd vie veľmi dobre zladiť komponovanú a improvizovanú hudbu. Jeho balady sú vynikajúce, ale predsa ich nehráva na koncertoch, lebo sú vraj veľmi ,komerčné� pre jeho koncepciu.

Už dlhšie si prítomný na hudobnej scéne Nového Sadu. Možno toto mesto považo-

klubov alebo kaviarní s takouto hudbou. Prítomný si aj v oblasti ľudovej hudby vojvodinských Slovákov, občas sa zúčastňuješ na festivaloch ako člen orchestra a bol si aj v odborných festivalových komisiách. Rád hrávaš v ľudovom orchestri? Ako sa ti pozdávajú tunajšie festivaly? – Mám rád ľudovú hudbu, nehrávam ju však natoľko často, ako by som chcel. Hrávať ľudovky je super – veľký orchester, plný zvuk, dobrá nálada... Nás vojvodinských Slovákov niet mnoho, a preto treba podporiť každého, kto organizuje festivaly s našou ľudovou, detskou alebo zábavnou hudbou. Treba v tom čím dlhšie zotrvať. Medzi vojvodinskými Slovákmi niet mnoho džezových hudobníkov. Čo si myslíš, prečo je tomu tak? – Džez je prevažne mestskou hudbou. Tento druh hudby si vyžaduje dosť času a zasvätenosti, aby sa tie tóny, ktoré sa priemernému poslucháčovi zdajú ako „falše“ čiže disonancie,

zmenili na konsonancie. Ucho poslucháča si na to postupne zvyká a vyvíja sa časom, začnúc počúvaním bluesovej, rockovej a inej hudby až po džezovú.

Zúčastnil si sa aj v nahrávaní hudby pre televízny seriál Vratiće se rode... Ako došlo k tej príležitosti? – V tom čase som hrával s Olahom Vinceom v skupine

Earth Wheel Sky Band, bola to symbióza džezu a gipsy hudby, taký world music... Vincea povolali, aby nahral nejakú hudbu, a tak sme mali aj spoluprácu s televíziou. S nami boli hudobní producenti a režisér, ktorí nás usmerňovali podľa vlastnej

koncepcie a my sme im potom hrali viaceré štýly, aby vzniklo to, čo im bolo potrebné. Bola to príliš namáhavá, ale zároveň veľká skúsenosť. Stjepko Gut raz povedal, že významnú úlohu v jeho osobnom hudobnom formovaní zohralo napodobňovanie, čiže imitácia iných hudobníkov a hranie cudzích skladieb. Časom vraj z tej imitácie vznikne aj nejaký vlastný, originálny prejav. Máš podobné skúsenosti? Ako sa dopracovať k originalite? Potrebné je vedieť aj určité „triky“? – Pedagogika nám hovorí, že učenie podľa modelu je najčastejším spôsobom učenia a platí to od malých nôh až po dospelosť. Cudzie skladby nám ukážu nejaké nové frázy, aké sme doteraz nehrali a do konca si každý prispôsobí nejakú frázu, čiže lick (trik, motív) svojej povahe a schopnosti. Ja mám knihu s príkladmi hry na gitare podľa Joea Passa – tie frázy nemožno všetky odohrať na kontrabase, takže som si niektoré prispôsobil, prevzal určité motívy a zložil vlastnú verziu. Okrem toho hranie tónov dákej sólovej časti nám poukáže na určitý technický problém na našom nástroji, a tak nás navádza k tomu, aby sme ten problém nejako doriešili, práve cvičením. Aký je tvoj vzťah voči kontrabasu? Ide jednoducho o tvoju hru na tomto nástroji, alebo sa v tej hre odohráva aj určité splývanie hráča s nástrojom? – Je to také univerzum, kde jestvujú nejaké pravidla, ale zároveň ani nejestvujú. Nástroj na oslobodenie od všetkého, čo sa deje vôkol mňa a poskytuje mi to pocit, ktorý mi nikto nemôže vziať. Je to imaginárium pre mňa a spoluhrajúcich. Foto: z archívu spolubesedníka, S. Ponjević

23/V

Spolupracoval si tiež s Borisom Kovačom, ktorý sa zaoberá hlavne konceptuálnou hudbou. Aká to bola skúsenosť? – Tá spolupráca bola pred takými šestnástimi – sedemnástimi rokmi, keď jeho basista bol na vojenčine a spolupracovali sme počas turné, na ktorom bolo prezentované Kovačovo vydanie The Last Balkan Tango – Apocalyptic Dance Party. V tom období som tiež hral pri jednom divadelnom predstavení, pre ktoré on zostavil ,hudbu�. A nie tak dávno som hral aj pri predstavení Zojkin stan (tiež Kovač mal na starosti komponovanie hudby) a hrávam v takých projektoch, keď je potrebné zastupovať kamaráta kontrabasistu. Ináč pre Kovača je príznačné, že je veľký egocentrik. Napríklad v jednom interview povedal, že on vlastne založil štýl world music...

vať za hudobné mesto? Je tu nadostač džezového obecenstva? – Áno, Nový Sad je mestom hudby. Obecenstva je dosť, ale niet nadostač džezových

ART

15. 9. 2018 • 37 /4820/

FESTIVAL DUNAJSKÉ DIALÓGY

Použitie človeka Danuška Berediová-Banovićová

estival súčasného umenia Dunajské dialógy je medzinárodný multimediálny mozaikový festival vizuálneho umenia podunajských krajín, ktorý sa raz ročne v rovnakom čase usporiada

umenie silu čeliť existenciálnej neistote? Boli to otázky, ktoré tvorili rámec tohtoročných Dunajských dialógov. Tohto roku boli tri hosťujúce podunajské krajiny: Chorvátsko (Gildo Bavčević, Martina Grlić a Vedran Perkov), Nemecko (Wolfgang Schmidt) a Slovensko. Festival bol organizovaný v spolupráci s nadáciou Nový Sad 2021

24/VI

Ján Skaličan

v galerijných a alternatívnych priestoroch v Novom Sade a Petrovaradíne. Umelci, kurátori a umeleckí teoretici zo 14 krajín podunajského makroregiónu cez obrazy, sochy, inštalácie, videopráce, performancie, dielne a tematické sympózium poskytujú zaujímavý prehľad aktuálnych umeleckých prúdov tohto európskeho regiónu. Dunajské dialógy tohto roku trvali od 28. augusta do 3. septembra. Festival má každoročne inú, zaujímavú a aktuálnu tému. Tohto roku to bolo Použitie človeka.. Téma je vypožičaná od veľkého novosadského spisovateľa Aleksandra Tišmu, ktorý sa vo svojom rovnomennom románe zaoberal univerzálnou otázkou ľudského osudu. Tohtoročná téma bola v znamení otázky o súčasnom človekovi, ktorý svoju činnosť podriadil vytváraniu zisku veľkých korporácií. Je umenie dnes prichystané, aby efektívne čelilo svetu, ktorý človek odosobňuje a ktorý ho vzďaľuje od základných sociologických potrieb a či má

Olja TriaškováStefanovićová (zdroj: KCNS)

Sajmište v Belehrade

– Európske hlavné mesto kultúry. V termíne 20.21 v Klube Tribúna mladých Kultúrneho strediska Nového Sadu otvorili výstavu dvoch slo-

venských autorov: Olje Stefanovićovej-Triaškovej a Jána Skaličana. O tvorbe týchto dvoch umelcov na otvorení výstavy hovorila kurátorka z Bratislavy Michaela Bosáková. Povedala, že si práve ich zvolila, lebo majú podobný prístup k fotografii a tvorivému výskumu. Obaja skúmajú prázdnotu v architektonickej perspektíve a stratu kolektívnej pamäti. Olja Triašková-Stefanovićová je narodená v Novom Sade. Vyštudovala na Akadémii výtvarných umení a dizajnu na Oddelení pre fotografiu a nové médiá v Bratislave, kde dnes Diera aj prednáša. Vo svojej tvorbe ju zaujíma priestor odkazy sklamania a zničenia. a architektúra a mnoho rokov Žiaľ, autorka nebola prítomná sa zaoberala mapovaním archi- na otvorení výstavy. Ján Skaličan je absolventom tektúry Strednej a Východnej Európy dvadsiateho storočia. Vysokej školy umení v BraNa Dunajských dialógoch už tislave. Získal prvú cenu na slovenskej Press fotografii v roku 2014, v kategórii Študenti a mladí fotografi do 25 rokov. Je spoluzakladateľom a členom umeleckej skupiny DSK a spoluzakladateľom, organizátorom a kurátorom galérie Žumpa v Bratislave. Skaličan predstavil svoj projekt, svoj výskum, ktorý urobil počas stáže v Belehrade cez program Erasmus. Prostredníctvom archívu a teórie skúmal konkrétne miesto v Belehrade – Sajmište, ktoré bolo spočiatku výstaviskom v Juhoslávii, následne sa počas vojny stalo koncentračným vystavovala. Teraz sa predsta- táborom a dnes je to obyčajné vila fotografiou pod názvom miesto obývané ľuďmi. Podľa Diera, ktorá podľa kustódky neho obsah projektu je strata perfektne znázorňuje význam pamäti, či niečo, čo nás vôbec témy Použitie človeka. V nej sa nezaujíma, zmena priestoru nachádzajú skryté odkazy, a to či politických režimov.

HU DB A

HLAS ĽUDU • OBZORY

Kezz – moderný zvuk inšpirovaný tradíciou Janko Takáč

od umeleckým menom Kezz pôsobí autorský projekt Tamary Ristićovej, hudobníčky z Kikindy. Jej prvý album Kezz (Mascom Records 2017) je zaradený do hudobnej kategórie world music – ide o moderný, elektroakustický zvuk inšpirovaný tradičnou hudbou z Balkánu. Na koncertoch Kezz vystupuje sama a používa syntetizátor, looper, sampler, melodiku a rôzne bicie nástroje. Jej interpretácie sú zároveň emotívne a energické. Mali sme príležitosť vypočuť si ju naživo v kovačickom Klube Víkend a v rozhovore po koncerte sa dozvedieť o nej trochu viac. Tamara má ukončenú strednú hudobnú školu, po ktorej vyštudovala dejiny umenia. Hudbou sa zaoberá už dosť dlho, ako speváčka bola členkou kapely ZAA. Potom pracovala ako kustódka v belehradských galériách, ale sa

po čase predsa rozhodla celkom sa venovať hudbe – tvorbe, koncertovaniu a DJ vystúpeniam ako sólistka. Vystúpenie v Kovačici zapadlo do rámca turné, počas ktorého vystupovala v regióne – v Srbsku, ale aj v Čiernej Hore a Albánsku. Aj keď často vystupuje ako DJ, Tamara má najradšej tradičnú hudbu (dnes známu aj ako etno alebo world music), lebo jej spev najviac vyhovuje tejto hudbe. Ide teda o novú podobu starodávnych piesní, ktoré v dávnych časoch spievali najmä ženy pri práci a rôznych oslavách. Tradičné piesne tesne súvisia s folklórom národa, z ktorého pochádzajú, a často sú súčasťou širšej kultúry (ako napr. kultúra balkánskych národov). Kezz sa preto okrem tvorenia

a spevu často musí zaoberať aj etnomuzikologickými výskumami, lebo takéto piesne často treba nájsť, vyhľadať, a tak sa stáva, že niektoré piesne odhalí počas cestovania krížom-krážom po Balkáne. Na túto tému jestvuje aj zaujímavý dokumentárny ﬁlm pod názvom Čija je ovo pesma? (Adela Paeva, 2003), v ktorom sa hovorí práve o tom, ako sú niektoré tradičné piesne zároveň zastúpené v kultúre viacerých balkánskych národov a každý z nich považuje, že je to jeho pieseň. Kezz je jednou z našich prvých umelkýň, ktoré vystúpili v Albánsku, v klube De Stijl v Tirane. Stadiaľ si Tamara priniesla len pozitívne skúsenosti, napriek tomu, že vzťahy medzi Srbskom a Albánskom už veľmi dlho nie sú

práve najlepšie. Zaujímavosťou toho vystúpenia bola aj jedna tradičná pieseň z Prizrenu, ktorú Kezz pripravila špeciálne pre ten koncert. Obecenstvo bolo oduševnené. Tamara si veľmi váži spoluprácu s inými hudobníkmi, tak s domácimi, ako aj z regiónu. Dobré vzťahy nadviazala s umelcami z Chorvátska (najmä s kapelou Svemirko, ktorú vedie Marko Vuković), tiež s kapelou Turisti, Sanou Garićovou (ex Xanax), s kapelou Sergio Lounge a s inými. Foto: Elena Tomášová

UNDERGROU ND

Vytrvalý Karmakumulator Stevan Lenhart

skupín SexA a Trobecove krušne peći. Pred niekoľkými rokmi sa z rodného Splita presťahoval do Záhrebu, kde pôsobí aj dnes. Mihovilovićov najdlhšie trvajúci hudobný projekt Karmakumulator prešiel cez pôvodné noise a hermetické zvukové výskumy až po dnešné experimentálno-noiserockové ten-

sa výlučne na nočné (najlepšie polnočné) hodiny... Chvályhodný je artistický dizajn obalu vydania. Druhé tohtoročné vydanie 150 Dana Odmetništva obsahuje jednu, rovnomennú skladbu v trvaní necelých 15 minút. V tejto nahrávke sa Karmakumulator už prejavuje ako skutočný band, v ktorom okrem gitaristu Mihovilovića hrajú aj ďalší hudobníci (bubeník, basgitarista, trubkár, klávesista) a spolu maľujú zvukové krajinky s maniermi noiserocku a postrocku.

25/VII

horvátsky hudobný entuziasta a nezávislý vydavateľ Igor Mihovilović prešiel v priebehu posledných dvadsať rokov cez rôzne pozitívne skúsenosti a dobrodružstvá, ale aj všelijaké komplikácie, ktoré so sebou prinášajú alternatíva a underground. Poznáme ho ako člena viacerých hudobných skupín a projektov (Karmakumulator, Breed, Giht Shasie, Živottinja) a zároveň ako zakladateľa vydavateľstiev Carpe Diem Records (1999 – 2004) a Guranje S Litice. Ako vydavateľ sa okrem iného pričinil o reedície nahrávok kultových chorvátskych postpunkových

dencie. Diskograﬁa obsahuje vyše 20 vydaní, samostatných a v spolupráci s inými autormi. V tomto roku realizoval nateraz dve v ydania. Prvým je spoločná vinylová 7-inčová platňa s projektom Gen 26, za ktorým stojí Slovinec Matjaž Galičić (ináč organizátor povestného ľubľanského Noise Festu). Na tomto vydaní (The) Karmakumulator prezentuje skladbu inšpirovanú kusom Satana Panónskeho Tiho/Bajka (extended), obsahujúcu dramatickú naráciu sprevádzanú rozoberaným disharmonickým gitarovým akordom a kolážovými nahrávkami rôznych iných nástrojov (saxofón, digitálne bubny, zvony) a atmosferických zvukov. Znie to ako zvláštna rozhlasová dráma – odporúča

V Ý T VA R NÍC T V O

15. 9. 2018 • 37 /4820/

Petrovské pohľady 2018 Vladimír Valentík

ohtoročná výstava Združenia petrovských výtvarných umelcov tradične usporiadaná k Slovenským národným slávnostiam pod názvom Petrovské pohľady sa uskutočňuje desiatykrát. Vystavujú na nej svoje výtvarné práce vypracované v rôznych technikách autori z Petrovca, Kulpína, Hložian, Maglića, Pivnice a Selenče. Je to teda svojrázna oblastná každoročná výstava. Tohto roku zoskupila práce tridsiatich výtvarníkov. Spektrum ich prejavu je široké a pestré. Osobitne nás teší, že v rámci tohtoročnej expozície Petrovských pohľadov

Záber z výstavy

Milan Vereš (1944): Rybovičov dom, akvarel, 28 x 40, 2017

26/VIII

Rastislav Roška (1970): Pštros, kovová skulptúra, 2017

pribudol počet výtvarných prác, ktoré si uctievajú autonómnu silu výtvarných prvkov postačujúcich na vytvorenie obrazu. Ide tu o práce, ktoré sa odpútali od kreslenia a maľovania toho, čo oko vníma, a pozornosť venovali tomu, čo srdce cíti. Svojráznej hre výtvarných elementov sa tak venovali Mária Struhárová, Anna Babiaková, Anna Liptáková, Zdenko Finčar, Daniel Chorvát alebo Ruth

Petrášová... Z druhej strany sa stretáme s takmer hyperrealistickou výtvarnou interpretáciou skutočnosti na dedinských vedutách Milana Vereša, portréte a krajinomaľbe Branislava Galamboša, maľbe Zlaty Červenej-Kaloian či národopisných olejomaľbách Vladimíra Urbančeka. Výrazne insitný maliarsky prejav však bádať na prácach Zuzany Pudelkovej, Zuzany Gašparovskej či Juraja Strehárskeho. Vlastnú poetiku si teraz už deﬁnitívne vybudovala Vlasta Triašková a poznačené silným vlastným rukopisom sú aj práce akademických maliarov Zvonimíra Pudelku a Anny Andrejićovej. Pozornosť upútajú aj maľby Samuela Legíňa namaľované spôsobom starých majstrov.

Aj kresby Juraja Berédiho sú veľmi rozpoznateľné. Zaujímavá je aj krajinomaľba Anny Struhárovej s ojedi-

Na výstave sú zastúpené aj fotograﬁe Ondreja Benku a Igora Bovdiša, ktorý sa zároveň akrylovými farbami pokúsil namaľovať siluetu veduty. Osobitnú pozornosť si zaslúži aj práca Jána Makana, ktorý vypracoval zátišie zo slamy. Obrazy zo slamy totiž u nás nie sú frekventovanou technikou. Zároveň sú veľmi pôsobivé aj priestorové práce z kovu Rastislava Rošku, ktorý veľmi vydarene minimalistickým spôsobom redukciou tvaru vypracoval sochy znázorňujúce vtákov. Neobvyklé motívy na stvárnenie si zvolili Savo Spremo a Milada Stankovićová a nepovšimnuté určite nezostanú ani práce Kataríny Breuningovej, Márie Báďonskej, Michala Hasíka, Kataríny Legíňovej a Mila Zaťka, najmä jeho vydarená práca malých rozmerov na skle. Tohtoročná jubilejná výstava Petrovských pohľadov určite patrí medzi tie vydarenejšie expozície v poslednom období a silne podporila prítom-

Vlasta Triašková (1952): Sálaš, akrylové farby a tuš, 50 x 80, 2018

nelým, dominantným, rozkonáreným stromom. Táto krajinomaľba patrí medzi jej zatiaľ najvydarenejšie práce.

nosť výtvarnej zložky na tohtoročných Slovenských národných slávnostiach. Foto: Igor Bovdiš

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra

43. BABINKOVE STRETNUTIA V PADINE

Babinka ako novinár knihovníčok Evy Taubertovej a Zdenky Obšustovej, návštevníkom sa na re mnohých Padinčanov bola úvod prihovorila Elenka Ďurišová, druhá septembrová nedeľa moderátorka podujatia. O Babinkovi ako novinárovi hokrásnym a nevoril Stevan Lenhart, všedným literárnym novinár a úradujúci sviatkom, ktorý prilázodpovedný re kal do Padiny početdaktor Hlasu ľudu, ných milovníkov píktorý zároveň tohtosaného slova aj spoza ročné 43. Babinkove chotára. stretnutia V ktoromV rámci osláv Dňa že si chotári, Padina Padiny sa v nedeľu naša otvoril. Okrem 9. septembra v kinoevokovaní spomiesále Základnej školy nok na minulé ročmaršala Tita uskutočníky Babinkových nilo tradičné literárne stretnutí Lenhart si posedenie venované dielu a osobnosti Stevan Lenhart slávnostne zvolil a prečítal článok s titulkom Z onej nášho popredného otvoril 43. Babinkove strany maliarskych dolnozemského bás- stretnutia nika, spisovateľa a novinára Michala záujmov, uverejnený v Hlase ľudu Babinku (25. 8. 1927 – 4. 7. 1974). v roku 1970. Michal Babinka bol ináč V mene organizátora Obecnej kniž- veľmi činný aj ako novinár. V tom nice v Kovačici, oddelenia v Padine, a svojom článku opísal maliara Martina Anička Chalupová

8. LITERÁRNE STRETNUTIE SPOLKOV ŽIEN V PIVNICI

Pravidelní účastníci tradičného podujatia: najmladší Padinčania Jonáša ako zberateľa. vá, profesorka vo výslužbe, a literárne V rámci pravidelného prispel aj Janko Takáč, literárneho stretnutia pedagóg a publicista. Úryvky z Babinkových o Babinkovi výstižne a odborne hovorila aj Dr. literárnych prác predZuzana Čížiková, univerniesli žiaci tunajšej ZŠ zitná profesorka, literárna a padinskí literáti Janko vedkyňa a kritička, kým Hološ, Martina Valentosa z uhla vydavateľskej vá a Miroslav Halabrín, činnosti o jeho literárnej ako aj členky Spolku žien tvorbe zmienil VladiKatarína Šuľová, Zuzana mír Valentík, vydavateľ, Petrášová, Anna KlinkoMichal Babinka redaktor, publicista a vá a Katarína Nemcová. (pseudonym riaditeľ Slovenského vy- Stráňsky) Hrou na hudobných nástrojoch literárne podavateľského centra. Pri tejto príležitosti svoju esej prečítala sedenie obohatili mladučkí hudobníci padinská spisovateľka Ružena Kratico- – súrodenci Erik a Ema Juricovci.

Katarína Ušiaková a Jaroslava Širková (Silbaš), Alžbeta Séčová, ktorej text prečítala vnučka Daniela Durgalová, a Miluška Belániová (Pivnica). Prítomní sa napr. zasmiali pri spomienke na to, ako sa 8-ročné dievčatko tajne pripravili: Katarína Arňašová učilo hrať na otcovej harmonike, a Zuzana Hmiráková (Báč- predstavili si, ako sa raz plečkovala sky Petrovec), Anna Tkáčová kukurica v Silbaši, zistili, čo so sebou a Anna Hruškárová (Hložany), nesie lákavá práca v zahraničí, čo Zuzana Čížiková a Zuzana učiteľke v Laliti priniesla jedna jediná Valentová (Kovačica), Jarmila veľká prestávka, ale hlavne to boli Dorčová, ktorej text čítala spomienky na šantenie v detstve. Ani tohto roku v programe nedcéra Viera Dorčová-Babiaková, a Nataša Zimanová vystala veselá scénka na text Anny (Kulpín), Anna Hrnčiarová Valášekovej, trefný monológ (čítanie (Laliť), Anna Koleková a Ru- listu syna mame s prosbou o ďalšie ženka Šimoniová (Selenča), peniaze i jej odpoveď) a pôvodné ľudové piesne odzneli v podaní speváckej skupiny pivnického Spolku žien. Moderátorkami boli i tentoraz Anna Žihlavská a Daniela Durgalová. Podujatie znovu obohatila sprievodná výstava výšiviek, ďalších ručných prác a sladkých lahôdok. A všetkých hostí si domáci uctili aj Výstava bola aj predajného rázu, čomu sa potešili chutnou večerou niektoré návštevníčky a zákuskom.

Trvalé svedectvo je len to zapísané Anna Francistyová

polok žien v Pivnici v nedeľu 9. septembra, teda v tradičnom jesennom termíne, usporiadal v sieni SKUS Pivnica 8. Literárne stretnutie spolkov žien. Predsedníčka hostiteľského ženského spolku a iniciátorka tohto podujatia Prítomní so záujmom sledovali Anna Valášeková sa teší, že vystúpenia svojich spoluobčianok je o toto podujatie stále záujem, a že sa hlásia aj nové autorky. raných brožúrkach a môžu Viera Miškovicová, predsedníčka poslúžiť i na dialektologické Asociácie slovenských spolkov žien, výskumy. Uplynulú nedeľu v príhovore zdôraznila význam tých- sme však okrem pivnického to spomienkových zápisov, lebo je a kulpínskeho nárečia, kde-tu to hodnota, ktorá zostáva. Zároveň ďalších ustálených dedinských však s ľútosťou konštatovala, že je výrazov, počuli hlavne texty aktívnych členiek v spolkoch žien v spisovnej slovenčine. Aj stále menej a okrem iného vyzvala na preto, lebo sú viaceré účastangažovanie sa aj do práce Matice. níčky osvetové pracovníčky Týmto podujatím sa podporujú alebo učiteľky vo výslužbe. literárne snahy členiek spolkov žien, Podstatné sú však aj tie spraale sa autorky zároveň posmeľujú cované udalosti, zážitky. Pre písať texty vo svojom nárečí. Všet- tohtoročný večierok svoje preky prečítané texty sa k nasledujú- važne spomienkové príspevky, cemu ročníku publikujú v prime- najčastejšie ladené žartovne, • KULTÚRA •

37 /4820/ 15. 9. 2018

Kultúra K ZAČIATKU ŠKOLSKÉHO ROKU V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V PETROVCI

Dve slovenské triedy prvákov a jedna srbská Jaroslav Čiep

prvý školský deň pred začiatkom vyučovania v druhej popoludňajšej zmene pri Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci bolo rušno. Spolu so svojimi rodičmi čakali po prvýkrát vojsť do školy tohtoroční prváčikovia, doterajší škôlkari. V aule školy v pondelok 3. septembra ich privítali veselí starší žiaci a ich učitelia s primeraným kultúrno-umeleckým programom. Žiaci vyšších ročníkov novým žiačikom k rozbitiu nervozity z nového prostredia zvyčajne prichystajú divadelnú scénku. V nej spolu s niektorými novými školákmi po odriekaní zaklínadla odomknú neostyrénovú zmenšenú repliku budovy školy tzv. čajakovským kľúčom. V programe ani tohto roku nechýbali spevy žiackeho chóru, prednesy básne, tanečné body mladých gymnastiek,

Vítanie žiakov prvákov a ich rodičov v petrovskej základnej škole ako i hudobné body žiackeho orchestra a flautistiek. Riaditeľka školy Vlasta Werleová sa nových žiakov opýtala základné otázky zo života, aby

sa presvedčila, že noví žiaci ovládajú jazyk, matematiku a orientáciu v prírode, a tak ich potom môžu prijať do školskej rodiny.

V KOVAČICKEJ ZŠ MLADÝCH POKOLENÍ

Tohto roku viac prvákov Anička Chalupová

o dvoch prázdninových mesiacoch sa v pondelok 3. septembra 2018 otvorila školská brána aj v kovačickej Základnej škole Mladých pokolení. V školskom roku 2018/2019 do školských lavíc si sadlo 449 žiakov, čo je o 13 detí viac ako v uplynulom školskom roku. Do prvého ročníka je zapísaných 70 žiakov, z toho sa 24 detí bude vyučovať v srbskej reči a ostatní sú rozvrhnutí do dvoch slovenských tried. Triednymi učiteľkami v prvom ročníku sú Anna Farkašová, Katarína Karkušová a Olivera Sládečeková. Kým žiaci prázdninovali, kovačická škola letné dni využila na zdokonaľovanie kádrov a uvádzanie noviniek. Od začiatku aktuálneho školského roku každá základná a stredná škola v Srbsku je povinná uplatňovať elektronické triedne knihy. S týmto novým spôsobom známkovania žia-

www.hl.rs

Tohtoroční prváčikovia (Foto: Mlinarcek Photo Factory) kov sa počas leta zaoberali aj učitelia kovačickej školy. Okrem toho pre každú učebňu zadovážili počítač, ktorý je odložený a z bezpečnostných dôvodov zamknutý v špeciálnom stole a napojený na internetovú sieť. S ohľadom, že v škole pracujú aj učitelia starších vekových kategórií, ktorí

Informačno-politický týždenník

prácu na počítači zdolávajú pomalšie, podľa slov Aničky Bírešovej, riaditeľky školy, elektronická triedna kniha sa bude používať v tomto školskom roku paralelne s klasickou triednou konihou: „Technicky sme, aspoň iní tak hovoria o nás, dobre vybavení, ale s vybavovaním pokračujeme. Kúpili

V školskom roku 2018/2019 v petrovskej základnej školy budú iba tri triedy prvákov. V predchádzajúcich rokoch ich bolo štyri, ale pre nové predpisy slovenské triedy museli redukovať, takže učitelia Vlastislav Urbanček a Danka Nakićová vyvolali po 28 prvákov, ktorí sa zoradili do dvoch slovenských tried a učiteľka Mariana Topoľská vyzvala ďalších osem žiakov vyučujúcich sa po srbsky. Potom ich odviedli zoznámiť sa s učebňami, kam odteraz budú chodievať každý deň. Neskoršie sa im pripojili aj rodičia a mali aj prvú triednickú hodinu, resp. rodičovskú poradu. Keďže vlani bolo iba 49 prvákov, tohto roku ich je o 15 viac, ale na druhej stane štatistika prezrádza, že v petrovskej základnej škole bude o jedného žiaka menej ako predvlani. Prvákov, ktorí sa zapísali do slovenských tried, v učebniach čakali aj tašky so školskými potrebami, ktoré aj tohto roku zabezpečila Matica slovenská v Srbsku za pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V nasledujúcich dňoch žiakom rozdelili aj učebnice, ktoré im kúpili rodičia. Dozvedeli sme sa aj to, že v tomto školskom roku v petrovskej základnej škole majú evidovaných 452 žiakov rozdelených do 27 tried.

sme tri projektory a štvrtý sme získali zdarma. Predtým sme z Nemecka dostali donáciu či počítače pre dva kabinety informatiky.“ Poskytla aj tieto informácie:„Okrem príprav na nový začiatok vyučovania v škole sa počas prázdnin konali aj rôzne úpravy a opravy. V telocvičnej sále majstri strúhali parkety, omaľovali steny v chodbách školy, nainštalovali bezpečnostné kamery, prostredníctvom ktorých budeme dbať na bezpečnosť našich žiakov. Na školskom dvore sme vyasfaltovali chodníky, urobili odtoky dažďovej vody a pod.“ Okrem uvítacieho príležitostného programu, ktorý pre nich pripravili žiaci štvrtého ročníka so svojimi triednymi učiteľkami Zuzanou Svetlíkovou, Zuzanou Petríkovou a Katarínou Pavelovou, malých prváčikov v školských laviciach potešili aj darčeky, ktoré pre nich zabezpečila Obec Kovačica, Matica slovenská v Srbsku a ZŠ Mladých pokolení. Boli to školské tašky, knihy na domáce čítanie, perečníky, zošity a pod., ako aj tričká s logom školy a sladkosti so symbolickým odkazom, aby im, ako podčiarkla na záver riaditeľka školy Anička Bírešová, školský život bol sladký ako tie cukríky. • KULTÚRA •

NA ZAČIATKU ŠKOLSKÉHO ROKU

Nárast záujmu o gymnázium Jaroslav Čiep

j na petrovskom Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v pondelok ráno 3. septembra okrem žiakov druhého, tretieho a štvrtého ročníka medzi seba prijali aj novú generáciu prvákov. V školskom roku 2018/19 pribudlo na gymnáziu v Petrovci úhrnne 96 prvákov. Primerane ich v prvý pracovný deň v slávnostnej sieni privítala riaditeľka Anna Medveďová, správca žiackeho domova Pavel Turan a ich budúci triedni profesori. „Do dvoch slovenských tried zoradili 51 žiakov a ich triedni profesori sú Ján Kopčok, profesor matematiky, a Marta Pavčoková, profesorka slovenského jazyka a literatúry. Do jednej srbskej triedy sme zapísali ďalších 29 prvákov. Ich triednou profesorkou je Branislava Jankovićová, profesorka srbského jazyka a literatúry. Už po druhýkrát sme otvorili aj trojročný odborný smer kuchársky. Tu sme zapísali ďalších 16 záujemcov. Ich triednym profesorom je Ján Eliáš, profesor informatiky,“ zreferovala nám na úvod nášho rozhovoru ohľadom nového školského roku ria-

diteľka petrovského gymnázia Anna Medveďová, a k tomu ešte pridala: „Plánovanú triedu pre nadaných informatikov, ktorá mala povolenie začať pracovať aj na petrovskom gymnáziu

Riaditeľka Anna Medveďová od tohto školského roku, sme predsa neotvorili pre nedostatok úspešne otestovaných žiakov. Ale od tohto odboru sme nezdvihli ruky a pokúsime sa ho presadiť na naše gymnázium aj o rok.“ Ako je to s počtom žiakov na Gymnáziu Jána Kollára? „Aj tohto roku nám pribudla jedna trieda kuchárskeho smeru, presne tak ako aj vlani, takže sa nám kapacity dopĺňajú. Teraz máme vo vyučovacom

procese celkovo 291 žiakov. Presne 200 žiakov sa vyučuje po slovensky a ďalších 91 po srbsky. Dokopy v našom gymnáziu máme žiakov z 28 prostredí.“ Predpokladám, že aj kapacity internátu budú optimálne využité? „Pravdaže, do internátu sme naplánovali ubytovať 80 (72 + 8) žiakov, ešte v lete sme vypísali súbeh o ubytovanie žiakov, záujem existuje a kapacity internátu sú na sto percent vyplnené cezpoľnými žiakmi. Ako som pripomenula aj rodičom pri prvej rodičovskej porade, sme hrdí, že podľa hodnotenia republikového ministerstva pred dvoma rokmi náš žiacky domov zaradili medzi päť najzriadenejších a najvybavenejších stredoškolských internátov v celej krajine.“ Zvyčajne cez letné prázdniny sa školy upravujú, aby na jeseň v krajšom lesku prijali žiakov. Čo sa dôkladnejšie urobilo u vás? „Tak ako aj každý rok naši majstri poopravovali, čo bolo potrebné. Viac-menej sme to vykonali vlastnými silami a prostriedkami. Novinkou na vchode do jedálne v žiackom domove sú automatické dvere. Počas tohtoročných Slávností naše gymnázium navštívila

delegácia Mestského zastupiteľstva Nitry. Pri tejto príležitosti slávnostne odovzdali škole cenný darček. Ide o päť počítačov, ktoré skvalitnia proces výučby.“ Tento školský rok je vlastne aj prípravný k oslave 100. výročia založenia petrovského gymnázia. Vidíme, že ste začali s prípravami. Ktoré sú vám priority? „Zvolali sme oslavný výbor a vymenovali aj organizačný výbor a členov pracovných komisií. Načrtli sme kostru osláv, ich finančného zabezpečenia, ako aj návrh investičných prác na rekonštrukcii školskej budovy, rozšírení a vylepšení školského priestoru. Starú budovu predovšetkým treba od dolu hydroizolačne upraviť. Vypracovali sme projekt v hodnote vyše 12,7 milióna dinárov. Treba zlepšiť osvetlenie vo všetkých priestoroch (7,7 mil. din.), dostavať výťah a plošinový výťah v pavilóne (6,1 mil. din + dph), rekonštruovať basketbalové ihrisko tartanovou hmotou (2,7 mil. din.) a pristavať pomocné požiarne schodište na žiackom domove (2,1 mil. din.). Pri príležitosti osláv plánujeme zorganizovať vedecké sympózium, ústrednú oslavu, historickú a výtvarnícku výstavu, upraviť pamätnú izbu, vydať ďalšiu Pamätnicu, ako i viaceré publikácie, katalógy, príležitostnú poštovú známku, vypracovať tablo a animovať spoluprácu s domácimi a zahraničnými partnermi.“

V NOVOM ŠKOLSKOM ROKU V PADINE

nové led osvetlenie a z prostriedkov získaných z pokrajiny sú kúpené a namontované nové okná v telocvični. Škola je v tomto školskom roku aj technicky lepšie vybavená. Ako výsledok projektu Ministerstva osvety 2 000 digitálnych učební získala nový počítač, projektor a ďalšie technické pomôcky. jimi triednymi „Informatický kabinet je učiteľkami a vybavený s 13 novými povedenie školy čítačmi, do chemického kav čele s riadibinetu sme zadovážili nové teľkou Máriou špeciálne mikroskopy, z proGalasovou. Nestriedkov obce vo výške 400 skoršie 60 bu000 dinárov je nainštalovaná dúcich padina rozšírená internetová sieť po ských prvákov učebniach, v hodnote 70 000 roztriedili do dinárov sú kúpené základné troch učební, potreby pre chemický kabiv ktorých ich net,“ zdôraznila Galasová. Do čakali triedne niekoľkých učební pribudli aj Darčeky pre prvákov rozdelil predseda Obce Kovačica Milan učiteľky Mária nové interaktívne tabule a iné Garašević so spolupracovníkmi (Foto: R. Vasić) Valentová, Erka technické vybavenia. Nemogová a Anna Megová. Tam na ský rok, počas leta sa konali rôzne Škola sa tohto roku pochválila aj nich čakali školské tašky a iné školské opravy a technické prípravy v samej novým šporákom v školskej kuchypomôcky, ktoré zabezpečila Obec budove školy. Majstri najprv vyme- ni, kde sa skôr pripravovala chutKovačica a Matica slovenská v Srbsku. nili staré podlahy, stoličky a lavice, ná strava pre bezmála tisíc žiakov. Aby sa úspešne začal nový škol- olíčili steny na chodbách, postavili

Po prvýkrát si do lavíc sadlo 60 prvákov Anička Chalupová

prvý školský deň v padinskej Základnej škole maršala Tita po prvýkrát prekročilo školskú bránu 60 nových žiakov, ktorí sú rozvrhnutí do troch tried prvého ročníka so slovenskou vyučovacou rečou. Po zápise detí do prvého ročníka základného vzdelávania narodených v období od 1. marca 2011 do 29. februára 2012, ktorý prebiehal od 2. apríla do 31. mája 2018, v školskom roku 2018/2019 je v padinskej ZŠ úhrnne 479 žiakov v 25 triedach, z ktorých je jedna trieda špeciálna. V prvý školský deň pre prvákov sa už tradične uskutočnil uvítací príležitostný program, ktorý pre nich v aule školy pripravili bývalí žiaci štvrtého ročníka so svo• KULTÚRA •

37 /4820/ 15. 9. 2018

Kultúra VÝTVARNÝ TÁBOR V KYSÁČI

Maľovali krajinky, zátišia, portréty... Elena Šranková

starosti organizačné záležitosti. Ako hovorí Zuzana Ferková, je toto tretí tábor, ktorý organizovali a pozvali si naň aj umelcov z Padiny, ktorí však mali iné záležitosti. Ináč kysáčske

príležitosti 245. výročia príchodu Slovákov do Kysáča ako i 5. výročia založenia Výt var ného k rúžk u Michala Geržu členovia tohto krúžku v sobotu 8. septembra zorganizovali výtvarný tábor v priestoroch Slovenského národného domu. Do Kysáča na tábor pricestovali maliari Anna Babiaková a Ján Vrbovský z Kulpína, ako i Samuel Legíň z Báčskeho Petrovca. Pravdaže, obrazy maľo- Pracovná atmosféra v Slovenskom vali aj domáci výtvarníci národnom dome Ondrej Marčok, Zuzana Madacká, Anna Račková a Mila maliarky amatérky sa každý rok Páliková, ako i Vlasta Verebeljiová zúčastňujú na piatich výtvarných z Temerína, ktorá je členkou kysáč- táboroch. Záväzne na tých, čo býskeho výtvarného krúžku. Členky vajú v Petrovci, Kulpíne, Padine a v domáceho krúžku Mária Sláviková, Novom Sade. Zo slov spolubesedMária Páliková, ako i predsedníčka níčky sa dozvedáme, že pred piatimi Zuzana Ferková tentoraz mali na rokmi ich krúžok založili v rámci

VOJKA

Na 28. tábore 28 umelcov Anna Lešťanová

dňoch 6. až 10. septembra sa vo Vojke uskutočnil 28. výtvarný tábor, ktorý patrí medzi najstaršie podujatia takého druhu nielen vo Vojvodine, ale aj širšie. Na otvorenom priestore pred Domom kultúry vo Vojke Anna Očovajová, insitná vo štvrtok 6. septembra maliarka zo Starej Pazovy odznel slávnostný otvárací program tohtoročného výtvarného Pazova. Návštevníkov podujatia tábora Cosmik art Ljubiša Marić. Táto pozdravil i Ljuban Skopljak, predseakcia je zaradená medzi 11 význam- da MS Vojka. V kultúrno-umeleckej ných podujatí pre Staropazovskú časti programu vystúpili tamojšie obec a česť mal ju otvoriť Đorđe spevácke skupiny – mužské a dievRadinović, predseda Obce Stará čenská.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Cezpoľní a domáci výtvarníci v Kysáči

kysáčskej organizácie invalidov práce a mali vtedy 16 členov. Hneď zorganizovali prvý výtvarný tábor, na ktorom maľoval i Michal Gerža, ktorý onedlho umrel, nuž si krúžok pomenovali podľa jeho mena. „Sme mladý krúžok, ale veľmi aktívny, o čom svedčia početné zorganizované výstavy, ale aj iné aktivity. Pravidelne sa zapájame do takmer každého podujatia, ktoré sa v Kysáči organizuje, a to na ten spôsob, že pripravíme výstavu, alebo hosťom, ktorí prichádzajú do našej dediny, či už z našej krajiny alebo zo zahraničia, sprístupníme výstavu v našich miestnostiach. Toho času máme 10 až 12 členov a našu prácu sledujú aj v okolitých prostrediach,

kde nás pozývajú vystavovať na spoločné výstavy, ba dokonca i samostatné,“ hovorí Ferková. Zisťujeme tiež, že sobotňajší tábor vyfinancovali z prostriedkov získaných z projektu, a to vďaka spolupráci s Občianskym združením Vrana, v čele ktorého je Ján Pálik. Tentoraz dostali 50 tisíc dinárov, takže každému umelcovi poskytli plátno, farby, paletu, štetôčku a, samozrejme, postarali sa i o občerstvenie a pohostenie. Počas maľovania výtvarníkov navštívili členovia Folklórnej skupiny Slatina zo Zvolenskej Slatiny, Slovenská republika, ktorí boli práve v tých dňoch v Kysáči. Hostia zo Slovenska si spoločne s maliarmi aj zaspievali.

deľu 10. septembra – organizátori podujatia (MS Vojka) usporiadali v miestnostiach DK výstavu nových diel, ktoré vznikli počas tohtoročného septembrového tábora. Účastníci tábora boli ubytovaní v domácnostiach a ich hostitelia pre nich pripravili aj každodenne Hostia a účastníci tábora počas bohatý sprievodný slávnostného otvorenia tábora a kultúrno-umelecký Tábor sa v kontinuite koná od program. Na tábore vo Vojke bola roku 1990. Tentoraz trval štyri dni i Anna Očovajová, insitná maliarka a zoskupil symbolicky 28 umelcov. zo Starej Pazovy. Z uvedeného počtu 11 autorov sa Z 28 účastníkov výtvarného na tomto podujatí zúčastnilo po tábora Cosmic art Ljubiša Marić prvý raz. Svoje umelecké diela v odmena najpaleta sa tentoraz dotejto sriemskej dedine vytvárali aj stala do rúk akademického maliara 7 akademickí maliari a 3 sochári. Ivana Galjaka zo Zubinho Potoka Umeleckým vedúcim tohtoročného (Kosovo a Metóchia). Za odmenu výtvarného tábora vo Vojke bol dostal tričko s logom tábora, ktorý tamojší umelec Siniša Popov. v duchu ľudovej tradície zhotovil V deň zatvorenia tábora – v ne- Milan Vranješ z Vojky. • KULTÚRA •

DIVADELNÝ VÍKEND V PETROVCI

Černáková, Ján Bohuš, Hana Tanciková, Jaroslav Valentík, Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová, Ján Sklenár a Irena Ilićová, sa ako debutant pridal Miroslav Kolár Jaroslav Čiep na Scénickej žatve z Kysáča, ktorý vystriedal Andreja v Martine, tiež v Prievidzi Melegu. Od januára 2018, keď ho d štvrtka 6. a vo Zvolene, potom na- premiérovo uviedli, predstavenie septembra zásledovalo šesťtýždňové sa dožilo 11 repríz. verečne s ponturné po Argentíne. Ide Brezňania znova do Petrovca delkovým večerom o projektové predsta- zavítali v pondelok (10. 9.) v rámci 10. septembra milovvenie v koprodukcii dolnozemskej cesty, keď navštíníci divadla v Báčskom s Prahou. Predstavenie vili aj Békešskú Čabu a Nadlak. Petrovci zase prišli na realizujú Jaroslav Zima, Divadelný súbor Jána Chalupku svoje. V organizácii Ján Sklenár a Peter mesta Brezno sa Petrovčanom Divadla VHV v sieni Serge Butko. Teraz ich predstavil fraškou slovenského Slovenského vojvodinčaká ďalšia cesta do dramatika Jána Chalupku Trinásta ského divadla odzneli Brazílie, takmer mesač- hodina: Veď sa nahľadíme, kto bude tri predstavenia. Dve z Malá scéna a petrovský Úplný Gogoľ né turné a ďalšie reprízy. hlásnikom v Kocúrkove v réžii ponúknutých predstaĽuboslava Majeru. Na javisvení v rámci predĺženého víkendu ku sa vystriedalo 14 hercov, pomenovaného Hodujeme a holpričom paradoxom bolo, že dujeme divadlu boli z produkcie každá postava, okrem dvoch, petrovských divadelníkov a trebola svojím spôsobom zdratie bolo hosťovanie divadla zo votne postihnutá, či už mala Slovenskej republiky. barly, zlomenú ruku, nohu. „Skončila sa letná pauza a začína Zaujímavá bola aj scéna, ktosa nová divadelná sezóna. Pred rú tvoril rozoberateľný plot nami sú dosť dôležité vystúpezložený z asi 50 drevených lát. nia v zahraničí – v Maďarsku, na Divadlu VHV Petrovec Slovensku a v Latinskej Amerike, v roku 2018 prináleží pripotakže sme tento víkend využili na menúť si 70 rokov od novoto, aby sme našim spoluobčanom dobého založenia divadla Brezňania pod petrovskou taktovkou Ľuboslava Majeru v kocúrkovskej predovšetkým sprítomnili aktívne ako inštitúcie. Aj tento difraške Trinásta hodina predstavenia z vlastnej produkcie,“ vadelný víkend bol príležipovedal nám vedúci Divadla VHV ho predstavenia Birds in the house V piatok (7. 9.) sa hral Úplný tosťou to potvrdiť. Ako sme sa Ján Černák. (Vtáci v dome). Táto inscenácia už Gogoľ v réžii Maríny Dýrovej. dozvedeli, do konca roka plánujú Po dlhom čase vo štvrtok (6. 9.) v roku 2017 mala 19 repríz, najprv K štandardnej hereckej zostave, aj premiéru detského predstavebola v Petrovci repríza jedinečné- doma, neskôr v Starej Pazove, ktorú tvoria Ružena Šimoniová- nia.

Hodujeme a holdujeme divadlu

OSLAVY DŇA PADINY 2018

Koncertoval akordeónový virtuóz Vladimír Halaj Anička Chalupová

adinský akordeonista Vladimír Halaj uplynulý septembrový víkend po prvýkrát koncertoval v rámci osláv Dňa Padiny. Verejnosť ho však dobre pozná, lebo v úlohe hudobného sprievodu vystupoval už na desiatkach rôznych padinských podujatí. Po tradičnom literárnom Babinkovom stretnutí a po otvorení výstavy venovanej Albertovi Martišovi milovníkom • KULTÚRA •

hudby sa prihovoril multižánrový mladý dvadsaťdvaročný akordeonista Vladimír Halaj. Toho času je študentom štvrtého ročníka Univerzity Komenského v Bratislave – na Pedagogickej fakulte študuje dvojodbor história a hudobná kultúra. Čerstvý bakalár sa rozhodol zapísať i na magisterské štúdium. Padinský akordeonista začal hrať na tomto hudobnom nástroji ako deväťročný. Jeho talent najprv objavili rodičia, neskoršie učiteľ Pavel Tomáš, ktorý ho usmernil

Vladimír Halaj

na štúdiá do Hudobnej školy v Zreňanine, oddelenie v Kovačici. Po zrýchlenom absolvovaní základného stupňa hudobného

vzdelávania rozhodol sa aj pre stredné hudobné vzdelanie. Dvadsaťdvaročný akordeonista Vladimír Halaj pravidelne účinkuje na koncertoch, ktoré organizuje katedra fakulty v Bratislave a zúčastnil sa ako sólista na tohtoročnom podujatí Dni zahraničných Slovákov v Bratislave, na festivale v Detve, koncertoval na Krajanskom dvore… Držiteľom je Strieborného pásma, ktoré získal v Ube na Medzinárodnom festivale mladých akordeonistov. V rámci hodinového koncertovania v rodnej Padine Vladimír Halaj predviedol na akordeóne vyše desiatky populárnych a klasických skladieb.

37 /4820/ 15. 9. 2018

Kultúra BEŠKA FEST 2018

Vystúpili aj pazovskí tanečníci Anna Lešťanová

ohtoročné Dni vojvodinsko-bavorskej kultúry, známejšie ako Beška fest, sa konali 7. a 8. septembra v dedine Beška, patriacej do Inđijskej obce. Toto medzinárodné podujatie bohatým obsahom každoročne priláka veľa tak účastníkov, ako aj návštevníkov. Aj na jeho siedmom ročníku na ihrisku pre malé športy v strede dediny sa okrem bohatého kultúrno-umeleckého a zábavno-hudobného programu uskutočnil aj gastrofest a etnofestival. Organizátormi Beška festu sú Turistická organizácia Obce Inđija, Vlastenecký spolok Stara Beška a spoluorganizátormi tamojší KUS Branka Radičevića, MS Beška a Spolok pre zachovávanie duchovnej kultúry a tradície Etnoart v Inđiji. Dni vojvodinsko-bavorskej kultúry sa realizujú v spolupráci s nemeckou partnerskou obcou Karlshuld. Ich zámer je vzájomné predstavovanie na základe tradícií, obyčají, kultúry a gastronómie Vojvodiny (Srbska) a Bavorska (Nemecko). Beška má dlhoročnú spoluprácu s uvedenou obcou a na základe partnerstva vzniklo i toto zaujímavé podujatie. Počas oboch festivalových dní sa v bohatom programe zúčastnili

i tanečné skupiny staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka, s ktorými pracujú choreografka Ružena Červenská a nacvičovateľka Katarína Šašová. V piatok sa početnému obecenstvu predstavila najmladšia detská tanečná skupina (deti vo veku 5 až 7 rokov) choreografiou Na prestávke, s ktorou už 23. septembra vystúpia na pokrajinskej súťaži vo Vrbase. Ako povedala R. Červenská, toto ich revuálne vystúpenie na Beška feste 2018 im bolo generálnou skúškou pred týmto ďalším významným vystúpením. V sobotu veľké otvorené

www.hl.rs

javisko v Beške patrilo členom najstaršej detskej a mládežníckej tanečnej skupine spolku Čmelík. Predstavili sa dvomi choreografiami: Neoriem, nesejem a Mala som ja len edniho frajera. Počas oboch festivalových dní pazovských tanečníkov sprevádzal detský ľudový orchester. V obecenstve bolo aj

mnoho Staropazovčanov, hlavne rodičov a starých rodičov, ktorí prišli podporiť svojich mladých tanečníkov. Aktivisti pazovského spolku na tomto podujatí vystupujú pravidelne a tým prezentujú slovenskú národnostnú menšinu v multietnickej Vojvodine.

KONCERT FS SLATINA V KYSÁČI. V dňoch uplynulého víkendu v Kysáči hosťovali členovia Folklórnej skupiny Slatina zo Zvolenskej Slatiny, zo Slovenska. V sobotu vystupovali v Aradáči a v nedeľu 9. septembra sa vydareným koncertom v KC Kysáč predstavili kysáčskemu obecenstvu. Ako povedali na úvod, tento súbor zo stredoslovenského kraja pôsobí 10 rokov a je v ňom niekoľko generácií. Úvod koncertu patril hre na tradičnom ľudovom nástroji – fujare a potom sa striedali body, v rámci ktorých speváci a tanečníci ukázali, ako sa pralo na slatinskom potoku, ako to bývalo na tamojších svadbách a na slatinských derdelách, čiže zábave v zimnom ročnom období, keď sa oslavoval končiaci sa kalendárny rok. Keďže zachovávajú krásne piesne svojich predkov, chlapi si rozkazovali nejednu z nich pred muzikou a typické podpolianske piesne zaspievali aj ženy. Sprevádzala ich ľudová hudba Vrchovská ruža pod vedením Pavla Martinka. Na snímke je ukážka slatinskej svadby. E. Š.

KOMORNÝ ZBOR VIVA LA MUSICA v Kovačici v sobotu 8. septembra usporiadal výročný koncert, ktorým oslávili svoju trojročnú úspešnú činnosť. Pred mnohopočetným obecenstvom v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici predviedli bohatý repertoár slovenských a srbských ľudových a staromestských piesní, evergríny a súčasné skladby. Koncert KZ Viva La Musica, ktorý v čele s dirigentkou Alžbetou Hriešikovou pôsobí v rámci Obecného združenia penzistov v Kovačici, bol popretkávaný básňami v predvedení hostí podujatia.

Z vystúpenia pazovských tanečníkov mladšej vekovej kategórie

Informačno-politický týždenník

A. Ch. • KULTÚRA •

SCÉNA

V GALÉRII STREDISKA PRE KULTÚRU STARÁ PAZOVA otvorili novú výstavnú sezónu. Podľa už ustálenej praxe milovníci výtvarného umenia si každý mesiac tu môžu pozrieť diela ďalšieho a ďalšieho umelca. Novú výstavnú sezónu so svojimi dielami v pondelok 3. septembra otvorila Jasna Nikolićová, akademická maliarka z Belehradu. Výstava bude otvorená do konca septembra a v decembri si v tejto staropazovskej galérii pripomenú jubileum – 15 rokov úspešného pôsobenia. a. lš. NOVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET. Po dvojmesačnej letnej prestávke vyšlo septembrové číslo mládežníckeho časopisu Vzlet, v ktorom ponúkame paletu zaujímavých textov. Zo svetových zaujímavostí prinášame článok o najstaršom žiakovi na svete, prenášame kúsok ovzdušia zo Stretnutia pod lipami, z Moto zjazdu v Kysáči, ako aj z Exit festivalu. Boli sme aj na prvých basketbalových dňoch v Kysáči, s ymcármi z Petrovca sme zavítali do Chorvátska a predstavujeme aj mladú herečku a nádejnú scenáristku Ines Gedrovú z Pivnice. Nechýbajú ani ustálené rubriky zo sveta počítačov, filmu a športu a, samozrejme, umenia. Pozývame našich čitateľov, aby svoju tvorbu, návrhy a postrehy zasielali na našu adresu: vzlet@hl.rs. Kreujme moderné obsahy a čítajme Vzlet! J. P-á

CHÝRNIK KYSÁČ. Slávnostné otvorenie výstavy 3. bienále Majstri fotografie bude v sobotu 15. septembra o 19.00 v miestnostiach Galérie SND v Kysáči. E. Š. NOVÝ SAD. Kameraman Jozef Maďar tohto roku oslávil 60. narodeniny, pripomína si 50 rokov amatérskej filmovej kariéry a 40 rokov profesionálnej filmovej kariéry. Pri tej príležitosti Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov jubilantovi Jozefovi Maďarovi zorganizuje slávnostný večierok, ktorý sa uskutoční v utorok 18. septembra o 18.00 v miestnostiach ÚKVS (Njegošova 16/2, Nový Sad). V rámci večierka sa bude konať i program vyhodnotenia VIII. kola fotokonkurzu ÚKVS na tému Pastierska kultúra Slovákov vo Vojvodine. A. L. NOVÝ SAD – NRSNM. Na návrh Výboru pre vzdelávanie a v súlade s plánom a programom práce Výboru pre vzdelávanie NRSNM na rok • KULTÚRA •

2018 NRSNM v Srbsku udelí stredoškolské štipendiá žiakom ubytovaným v Žiackom domove Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci a žiakom Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Prihlášky je potrebné odoslať do 20. septembra 2018 alebo priniesť osobne. Dodatočné informácie dostať na telefónne čísla: 021- 422-989 a 063 532-989 a viac o podmienkach súbehu zistíte aj na www.hl.rs. NOVÝ SAD – ÚKVS. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov zverejnil výzvu na podávanie návrhov na programovú činnosť ÚKVS na rok 2019. Návrhy s argumentovaným popisom treba zaslať najneskôr do 30. novembra 2018. Viac i na www.hl.rs. KOVAČICA. Dom kultúry 3. októbra v Kovačici zverejnil výzvu na účasť detí – mladých spevákov na 26. ročníku vojvodinského festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty 2018. Prihlášky treba zaslať najneskoršie do 12. októbra. Viac informácií na www.hl.rs. A. F.

Nová Ana Popović. Srbská bluesová gitaristka Ana Popović sa pred šiestimi rokmi presťahovala z Holandska do USA (Memphis, Tennessee). Nahrala tam aj svoj najnovší album Like It On Top (vydavateľstvo ArtisteXclusive), ktorého zvukovú produkciu mal na starosti známy bluesový hudobník Keb’ Mo’. Ako gitaristka uviedla na svojej webovej stránke, tento album je tematicky venovaný silneniu ženského postavenia vo svete a oslavuje ženské osoby, ktoré dokážu prevziať iniciatívu, inšpirovať a motivovať. Zároveň vyjadruje uznanie a úctu voči chlapom, ktorí majú plný rešpekt voči ženám. V nových skladbách Any Popović hosťujú gitaristi Kenny Wayne Shepherd a Robben Ford. Prvý singel: Lasting Kind of Love. Brant Bjork a kalifornský desertrock. Po zániku známej stonerrockovej skupiny Kyuss, v ktorej hral na bubnoch, americký hudobník Brant Bjork bol členom niekoľkých bandov, ako napr. Fu Manchu, Fatso Jetson, Mondo Generator alebo Vista Chino. Zároveň sa od roku 1999 venúva aj sólovej kariére a nahráva albumy jednoducho pod menom Brant Bjork. Zvuk jeho sólového projektu sa najčastejšie označuje ako desertrock a v týchto dňoch mu vychádza 13. album Mankind Woman. Piesne vraj znejú, akoby boli nahrávané koncom 60. či začiatkom 70. rokov minulého storočia a prvým singlom je pieseň Chocolatize. V nahrávaní mu pomáhali Nick Oliveri (tiež ex Kyuss) a Bubba Dupree (Void).

KONCERTY 17. septembra Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Permanentný antifestival súčasného zvuku 2K+. Hrá kvarteto Beat the Odds pod vedením Pascala Niggenkempera, francúzsko-nemeckého kontrabasistu žijúceho v New Yorku. 21. septembra Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: So Very Mjetal. Hrajú Riverroth (black/thrash metal, NS) + Sakagija (scumcore, Sombor) + Analizator (grindcore/crossdresscore, NS) + Niyazov (grindcore/hc/crust/ghetto, NS). Pripravuje: S. L. 37 /4820/ 15. 9. 2018

Oznamy

KRÍŽOVKA

BLAHOŽELANIE

ČÍSLO 37

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa, básnika a prekladateľa; bol predstaviteľom symbolizmu (1894 – 1973).

autorka: postaral ANNA sa o vlastnil BIČIA- priamo niekoho ROVÁ

poľná miera

north

stúpenec romantizmu

otec otec

chem. prvok (Ir.) (ir)

ľudožrútstvo (srb.)

druh laku

1. časť tajničky

obálka tona útok na život

čiernohorské kolo

AS HL DU ĽU

Ivan Bekjarev

rieka v Srbsku

vyjadrenie nespokojnosti fanúšikov

2. časť tajničky

mladší destilát

rozmočená zem

elektrón

ž. meno

rieka v Rakúsku

vpíšte vpíšte A A KK TT ÁÁ druh uzavretej spoločnosti

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 36 VODOROVNE: volejbal, apel, ria, Resava, C, ara, ovan, dá, slovo, át, na, T, čokolada, SR, poli, k, ty, tam, oko, V, KA, Mo, šírom, vitrína TAJNIČKA: V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI

www.hl.rs

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

spojka riečny rybár

ž. meno

spojka

Nositeľ projektu Rapid, s. r. o., z Rumy, Ul. Veljka Dugoševića č. 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1356+000 do km 1357+000, na k. p. č. 4768, k. o. Vajska, ZO Báč. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

spravuje

Nikola Tesla

mama Zuzana a brat Branislav. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

druh druh papagája papagája

opačná strana

Dňa 27. augusta 2018 na Fakulte technických vied Univerzity v Novom Sade úspešne obhájila prácu a získala titul doktora vied ZDENKA DUDIĆOVÁ z Báčskeho Petrovca. Pri tejto príležitosti jej srdečne blahoželajú a mnoho úspechov v živote a v práci prajú

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

zrazu

odrazu

zhotovovala tkaninu

Trstenik kde kde

ampér

síra síra

AS HL DU ĽU

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 34 z čísla 34 Hlasu ľudu z 25. augusta 2018 bolo: JÁN PALÁRIK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: ALEX KULÍK, Ul. vojvodinská č. 152, 21 212 Kysáč. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 10. 9. 2018 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1357+000 do km 1358+000, na k. p. č. 4398, k. o. Vajska, ZO Báč a k. p. č. 4442, k. o. Karavukovo ZO Odžaci, nositeľa projektu Rapid, s. r. o., z Rumy, Ul. Veljka Dugoševića č. 90. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Ponuka práce na Slovensku Firma Agro Gajary, a. s. (Gajary, Okres Malacky) zaoberajúca sa pestovaním bio zeleniny, prijme 4 zamestnancov (dve ženy a dvoch mužov, najlepšie dva manželské páry) na prácu v hospodárskom dvore (triedenie, čistenie a balenie zeleniny). Vodičské oprávnenie nie je nutné, ale je vítané. Zabezpečené je kvalitné ubytovanie (jednoizbový byt) vo vlastných ubytovacích zariadeniach.

V prípade záujmu ozvite sa na mail: agro.gajary@gmail.com alebo telefón: : +421 905 302 616.

Oznamujte v Hlase ľudu | inzercia@hl.rs Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088433 a 025/5827-710.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na svojich rodičov

ANDREU FEKETEOVÚ

1979 – 1999 – 2018 z Báčskej Palanky

ONDREJA BRNU

Trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2375_01 NS_Novi_Sad_ Šumadijska Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2375_01 NS_Novi_ Sad_Šumadijska, Ul. šumadijska 16, na katastrálnej parcele číslo 9328/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. septembra 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-458/18, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

rod. Šeprákovú 1931 – 2013 – 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Vás spomína

Anna a Vladimír

syn Ondrej s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA SPOMIENKA Pri príležitosti 40. výročia ukončenia Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči generácia maturantov 1977/78 si s úctou spomína na svojich zosnulých učiteľov a spolužiakov.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SAMUEL VALENTÍK

1934 – 2016 – 2018 z Kulpína

Česť ich pamiatke.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

• OZNAMY •

MÁRIU BRNOVÚ

1931 – 1988 – 2018

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Dimitrija Avramovića NSU254, NSL254, v Novom Sade, Ul. Dimitrija Avramovića 10, na katastrálnej parcele číslo 6917/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

S láskou si na neho spomínajú Jeho najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

VIERA MADACKÁ 1937 – 2018 z Maglića

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú Cerovskovci

hlasludu.info www.hl.rs 37 /4820/ 15. 9. 2018

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovanou

SOŇOU HRICOVOU

rod. Sľúkovou 1985 – 2018 z Báčskeho Petrovca Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Teraz už po ťažkom kríži a boji odpočívaj v pokoji. S veľkým žiaľom a zármutkom sa lúčia teta a švagor Salajiovci s dcérami Annou a Jaroslavou s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

rod. Sľúkovou 1985 – 2018 z Báčskeho Petrovca Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú a otázka: Prečo sa tak muselo stať? Žiť budeš v našich srdciach, pokým my žiť budeme. Navždy zostaneš v našich srdciach. Sájo, Anna, Zdenka, Miroslav, Danuša a Ivana

SMUTNÁ ROZLÚČKA so Soničkou

SOŇOU HRICOVOU

SOŇA HRICOVÁ rod. Sľúková 20. 2. 1985 – 29. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

Ako tíško si žila, tak tíško si odišla, skromná v živote, ale veľká v láske a dobrote. Ján Sľúka s manželkou, synom a dcérou s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

rod. Sľúkovou 20. 2. 1985 – 29. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie a nevráti, čo vzal, zostali len spomienky a žiaľ. S láskou a úctou si na Teba budú spomínať rodiny Lehotská a Chalupková

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s kmotrou

s našou kamarátkou

Som hrdá, že som Ťa poznala, že si mi bola kamarátkou a kmotrou, a nesmierne zarmútená, že nás osud tak rýchlo rozlúčil. Na Teba nikdy nezabudnem. Andrea

www.hl.rs

s milovanou

SOŇOU HRICOVOU

rod. Sľúkovou 1985 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Odišla si od nás, zostali sme v žiali, odišla si navždy od tých, ktorí Ťa milovali. Strynka Sľúková

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou Soničkou

SOŇOU HRICOVOU

rod. Sľúkovou 20. 2. 1985 – 29. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca Večný pokoj Ti prajeme a pekné spomienky si na Teba zachováme. Kto Ťa poznal, ten si spomenie, kto Ťa mal rád, ten nezabudne... S láskou a úctou si na Teba bude spomínať rodina Zelenáková

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SOŇOU HRICOVOU

rod. Sľúkovou 20. 2. 1985 – 29. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

rod. Sľúkovou 20. 2. 1985 – 29. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca Utíchlo všetko, mladosť sa jedna skončila. Rozlúčka ťažká srdce nám zranila. Zostanú nám len krásne spomienky, ktoré si budeme natrvalo zachovávať. Tvoji kamaráti: Rastislav, Monika, Ivan, Rastislav, Anna, Ondrej, Miroslav a Andrea

Informačno-politický týždenník

SOŇA HRICOVÁ rod. Sľúková 20. 2. 1985 – 29. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku na Teba si navždy zachovajú susedovci Melichovci a teta Vršková

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s našou milovanou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou milovanou

SOŇOU HRICOVOU rod. Sľúkovou 20. 2. 1985 – 29. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

Život bol nádejný, osud bol krutý. Rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tvoji: dcéruška Hanka a manžel Ján

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s našou milovanou

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohla ešte s nami žiť. Zaplakali oči, zaplakali s bôľom, keď sme Ti navždy povedali zbohom. Hoci si odišla a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš a budeš navždy s nami. Navždy zarmútení: dcéruška Hanka, rodičia Sľúkovci a starká Anna Laporníková

POSLEDNÝ POZDRAV našej milovanej

SOŇOU HRICOVOU

SONI HRICOVEJ

rod. Sľúkovou 20. 2. 1985 – 29. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

Slzy v oku, v srdci žiaľ, čo nám bolo milé a vzácne, osud vzal... Navždy zarmútený brat Rastislav s rodinou

• OZNAMY •

rod. Sľúkovej 20. 2. 1985 – 29. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Zarmútená tetka Davidovićová, Snežana Jovanović a Dragan Davidović s rodinami

37 /4820/ 15. 9. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 14. septembra 19.30 Zostrih zo 48. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., 7. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 16. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Aradáčskych 11 21.00 Dotyky

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 18. septembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka prinesie portrét venovaný nedožitej deväťdesiatke univerzitného profesora Dr. Jána Marka. Nakrútený bol v roku 2008. V pokračovaní nasleduje vysielanie Aradáčskych 11. Krojovaní oberači a členovia folklórnych skupín odchodom do viníc vzdali hold hroznu a na festivale V aradáčskom šírom poli 14 folklórnych, hudobných a speváckych skupín prezentovalo obyčaje zo svojich prostredí. Dotyky budú venované direktorovi fotografie Jozefovi Maďarovi, ktorý nedávno oslávil šesťdesiatiny. O jeho neľahkej životnej púti sa zmienia jeho najbližší, priatelia, kolegovia...

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 16. septembra Film: Lovci drakov Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Môj muž je svadobný podvodník Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00

18.15 18.30 19.00 19.15 19.30 20.00

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

RÁDIO PETROVEC

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00

19.00

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 16. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Výstavou v Padine si pripomenuli sté výročie úmrtia Alberta Martiša Prvé vystúpenie akordeonistu Vladimíra Halaja zaujalo obecenstvo v Padine Utorok 18. septembra 16.00 Kolkársky majster Európy v Kovačici Verše Zuzany Ďurišovej pre každého z nás

18.05

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 14. septembra – 10 000 rokov pred Kristom Sobota 15. septembra – Blade Pondelok 17. septembra – Posledný škótsky kráľ Utorok 18. septembra – Mrcha učiteľka Streda 19. septembra – Robocop 3 Štvrtok 20. septembra – Ľadové ostrie

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Kukurica – najzastúpenejšia plodina u nás Piatok 21. septembra 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Majster kat

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 16. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 19. septembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport Ćuk ako lišiak MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

mácich – 2 : 2. Laliťania sa tretíkrát ujali vedenia v 63. min. prostredníctvom kapitána Lazića z penalty, ktorú zavinil Čuturilo nad Lamošom. Mužstvu Juraj Pucovský Borca bod priniesol starý lišiak Ćuk, keď sa v 88. Po prvých dvoch kolách maximálnych šesť bodov min. vymkol obrancom získali len Stanišić 1920 a Graničar Riđica. Odžacký Lider domácich spod kontroly deklasoval Dinamo zo Sonty, Jedinstvo Lemeš v dedine Borac prvýkrát vyrovnal gólom hlavou Milana Radakovića a v samostatnom nájazde Svetozar Miletić po opätovnom zapojení sa do súťaže (siedmy zľava v bielom) v 39. minúte trafil prízemnou strelou zaznamenalo prvý úspech. pravý dolný roh brány Výsledky 2. kola: Panónia – Borac 3 : 3, Lider – Dinamo (S) 6 : 1, Jedinstvo po rohovom kope Žegarca a nepozor- výborného brankára Valenta. Lemeš – Dinamo (BB) 2 : 1, Telečka – Graničar 0 : 2, KFK Kula – Metalac 3 nosti obrany Panónie, loptu hlavou Rozhodca Petar Vračar zo Somzaslal z troch metrov do siete. Na pre- boru ani raz nevyberal žiadnu kartu : 0, Stanišić 1920 – Sport 4 : 3. stávku sa odišlo s gólovým náskokom z vrecka. Panónie, keďže v 41. min. po krásnom PANÓNIA – BORAC 3 : 3 (2 : 1) PANÓNIA: Valent, M. Obradov úniku M. Obradova, odcentrovanú (Šinkarčuk), S. Dobrić, Stolić, Lazić, aliťanom nestačilo ani to, že už v 2. min. dal najkrajší gól na zápase, loptu Stoisavljević hlavou upravil do Stojanović, Stoisavljević (Majera), v súboji so susedmi spoza kanála keď po prihrávke Šipku z pravej stra- siete – 2 : 1. Lamoš, Šipka (Terek), Turčan, Z. V druhom polčase sa hralo iba štyri Dobrić. Dunaj – Tisa – Dunaj z Báčskeho ny trafil opačný roh brány mladého Gračca trikrát viedli a predsa nevyhrali. Labusa. Hostia vyrovnali v 39. min. min., keď Žegarac odcentroval a Ćuk V sobotu Panónia bude hosťovať Pred viac ako 100 divákmi M. Obradov prostredníctvom M. Radakovića, ktorý hlavou trafil ľavý dolný roh brány do- v Bezdane.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Ľahšie než očakávali RATAR – HAJDUŠICA 1 : 5 (0 : 0) Vladimír Hudec

ajdušičania do dediny Kruščica odcestovali po tri body. Neočakávali však, že až tak presvedčivo porazia svojho hostiteľa. Od začiatku mali prevahu na ihrisku, avšak v prvom polčase aj napriek

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Šťastie im obrátilo chrbát POTISJE – AŠK 2 : 1 (0 : 1) Vladimír Gál

omáci začali veľmi drsne a už v 1. min. Števko zostal na tráve s rozbitým nosom!? V 10. min. po prihrávke Števka, Adamov prekľučkoval dvoch hráčov a rutinovane zaslal loptu do siete. V 15 min. ten istý domáci hráč znovu udrel po nose Števka, ibaže rozhodca Vanja Drndarević mu oprávnene ukázal cestu do šatne. Početnejší Aradáčania prebrali iniciatívu, ale do konca polčasu strelu Ďuríčeka z diaľky brankár kryl. Slabý rozhodca pri konci polčasu ukázal žltú kartu • ŠPORT •

niekoľkým príležitostiam pred bránou Ratara sa siete nevlnili. Po zmene strán sa hostia veľmi rýchlo ujali vedenia. Mladý Aleksandar Ružić už v 46. min. prekľučkoval niekoľkých domácich hráčov a prekonal brankára – 0 : 1. V 57. min. domáci útočník na okraji šestnástky ako posledný Koraćovi, kým na začiatku druhej časti pre nejestvujúci faul aj druhú, potom červenú, a tak uškodil hosťom. Ďalšiu chybu znovu na škodu hostí rozhodca urobil v 65. min., keď Adamov vyšiel sám pred brankára a z chrbta ho nedovolene zastavil domáci obranca. Rozhodca síce pískal faul, ale obrancovi dal iba žltú kartu, aj keď mu podľa pravidiel mal ukázať červenú. V pokračovaní Aradáčania mali jednu príležitosť, ale strela Nenina skončila nad bránou. Po 78. min. domáci ani raz nekopali na bránu Kurtešana a potom za štyri min. obrátili výsledok gólmi v 78. min., potom po chybe Kurtešana aj v 81. min. Do konca zápasu Aradáčania boli lepší. Striško mieril vedľa, strelu Gála z dvadsiatich metrov brankár vyrazil na roh a Adamov z voľného kopu trafil brvno. AŠK: Kurtešan, Birmanac, Životin, Korać, Zakić, Striško, Števko, Ďuríček, Adamov, Gál, Nenin (Pajević). V nedeľu do Aradáča prichádza Tamiš z Farkaždina.

hráč v obrane nepovolene zastavil Atilu Liptáka a rozhodca mu správne ukázal cestu do šatne. Z voľného kopu pekne centroval Radović, pred bránou najvyššie vyskočil Zvezdan Lipták a už bolo 0 : 2. O dve min. neskoršie však domáci zo zriedkavého útoku skorigovali výsledok a mali nádej, že neprehrajú. Predsa naladení hostia nedovolili žiadne prekvapenie a ešte troma gólmi Mršića, A. Liptáka a Radovića deklasovali svojho, inak vždy nepríjemného a tvrdého súpera. HAJDUŠICA: Đukić, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, Mršić, Folťan, Pejčić

(Marko), Radović (Ćulum), A. Ružić (Lečić), A. Lipták, N. Ružić. Ostatné výsledky 3. kola: Vinogradar – Karaš (K) 2 : 0, Borac (VG) – Sloga 1 : 0, Borac (VS) – Ševac 1 : 2, Dobrica – Karaš (J) 0 : 1, Partizan – Vojvodina 4 : 1, Budućnost – Jánošík 3 : 0. Pionieri Hajdušice v stretnutí s omnoho kvalitnejším tímom OFK Kerver z Vršca v rámci pionierskej Juhobanátskej ligy – východnej skupiny v sobotu na vlastnej pôde prehrali výsledkom 0 : 9. V nedeľu Hajdušičania uhostia mužstvo Vinogradar z Gudurice.

Ďalší výprask v Kleku OFK KLEK – MLADOSŤ 7 : 0 (5 : 0) Darko Sládeček

ieloblatčanom sa ani v Kleku nepodarilo získať prvé body. Od začiatku bolo jasné, že domáce mužstvo je omnoho lepšie. Potvrdilo sa to už v 11. min., keď D. Jovanović vsietil svoj prvý gól, o tri min. neskoršie zvýšil na 2 : 0. V 16. min. B. Jovanović po chybe obrancov prekľučkoval aj brankára a bolo 3 : 0. A keď v 21. min. aj Stević skóroval, bolo jasné, že Bieloblatčania dostanú výprask. Do konca polčasu sa do zoznamu strelcov tretíkrát zapísal D. Jovanović. Už v 2. min. pokračovania po zákroku brankára Perišića rozhodca ukázal na biely bod. Strelu Nožinića z pokutového kopu brankár kryl a tak odčinil svoju chybu. O minútku neskoršie však B. Jo-

vanović vsietil svoj druhý gól. Konečne v 65. min. Bokić určil konečný výsledok – 7 : 0. V druhom polčase hostia niekoľkokrát z protiútokov nebezpečne pohrozili, ale sa im nepodarilo ani len zjemniť vysokú prehru. MLADOSŤ: Perišić, Necsov, Poničan, Szabó (Horvat), Đurić, Goda (Kočević), Kalapiš, Berbakov, Gibarov, Paraľov (Tapai), Šofranko. Ostatné výsledky 4. kola: Jedinstvo – MSK 0 : 3, Bilećanin – Zadrugar 2 : 1, Tamiš – Naftagas 7 : 1, OFK Gradnulica – OFK Stajićevo 0 : 1; voľný bol ŽFK Banat. Na budúcu nedeľu do Bieleho Blata prichádza OFK Gradnulica zo Zreňanina, ktorý je tiež bez bodov. Bude to príležitosť pre Mladosť, aby zaznamenala prvú výhru.

37 /4820/ 15. 9. 2018

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

centrovanú loptu Radivojev zacielil do siete. Dolina mohla neskoršie vyrovnať, ale šance nemal kto využiť. V 30. min. Kelečević vhupol do diery, zranil sa a do konca poskakoval Ján Bokor na ihrisku, lebo ho nemal kto vystriedať!? Nervóznym strelDomáce mužstvá boli úspešnejšie, lebo iba Grebenčania získali bod na hosťovaní v Barande. com hostí výborný brankár Borac Starčevo a Partizan Uljma získali maximálnych pätnásť bodov. Pozoruhodné výsledky Zeković nedovolil vyrovnať. zaznamenáva aj Partizan Gaj, lebo ešte neinkasoval gól a jeho strelci siete súperov trafili 27-krát. Kolísavá loď Doliny stroskoZápas v Kačareve trval iba 27 minút, lebo bol prerušený za stavu 7 : 0, keďže mužstvo Poletu Príkladný: brankár tala v 72. min., keď Radivojev z Izbišta zostalo bez dostatočného počtu hráčov na trávniku. strelil druhý gól a zaslúženú Výsledky 5. kola: Potporanj – Jednistvo (V) 3 : 0, Partizan (G) – Spartak 1911 5 : 0, Borac – Sloga Doliny Goran výhru Dunava potvrdil Ostojić 2 : 0, Jedinstvo Stević – Polet 7 : 0, Jugoslavija – C. zvezda 1 : 0, Partizan (U) – Vojvodina (S) 2 : 1, Bujaković v 89. min. Hostia skončili záDunav – Dolina 3 : 0, Radnički – Vulturul 2 : 2, Strela – Vojvodina (C) 5 : 1. pas v zvade, lebo každý videl chybu u spoluhráča, nesnažil sa pomôcť. Ak sa DUNAV – DOLINA 3 : 0 (1 : 0) vedeniu Doliny nepodarí zladiť hráčsky hrisko na okraji dediny Banátska ako pozitívnu vec zapisujú do zápisníc, zápas ani neprišli, takže v dedinke pri orchester, aby dúchal do jednej píšťaly, Palanka je horšie ako dobre skosená že ihrisko bolo viditeľné označené. Dunaji mali hostia presne 11 hráčov, krajšia pieseň sa nebude dlho počuť! DOLINA: Bujaković, Stoisavljepažiť. Nerovnomerne skosená tráva Domáci vravia, že ako tebe, tak aj mne, s ktorými boli tréner, tajomník a predseskrýva kopce a jamy hroziace zranením a keďže sú zvyknutí na nerovnú hraciu da. Znechutení hostia sa správali ako na vić, Zemen, Popović, Mitić, Šajber, hráčov. Hoci to nie je jediné zlé ihris- plochu, ľahšie vyhrávajú. prechádzke, bez úmyslu rozbehnúť sa Matuľa, Čížik, Kelečević, Đorić, Ilić. V nedeľu v Padine bude hosťoko v lige, súťažiace orgány schvaľujú Zlé ihrisko nemôže ospravedlniť ľa- na ihrisku. Domáci to vedeli potrestať. klubom hrať v podmienkach nebez- hostajný a nezodpovedný vzťah väčšiny Prvá vydarená akcia priniesla do- vať veľmi dobrý Radnički z Barandy. pečných pre zdravie hráčov. Delegáti hráčov Doliny voči klubu. Niektorí na mácim vedúci gól už v 5. min., keď

Na pažiti sa im nehralo!

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Výhra sa ťažko rodila Zasadli na trón NAŠA HVIEZDA – BAČKI HAJDUK 3 : 1 (1 : 1)

BUDÚCNOSŤ – BAČKA (D) 4 : 2 (1 : 1)

Ján Murtín

a ihrisku vedľa hložianskej školy asi 150 divákov videlo ďalšie víťazstvo domácich, ktoré sa predsa ťažko zrodilo. V prvom polčase futbalovo vyspelejší, ale bez šancí boli hostia z Despotova. Až v 28. min. Huďan prihral M. Hataľovi, tento vypálil na bránu, neistému brankárovi Ćulibrakovi vypadla lopta a dobiehajúci Šoven rozvlnil sieť – 1 : 0. Domácich to nenaburcovalo, ba v 45. min. Huďan v šestnástke zrazil Ignjatovića a penaltu premenil brankár Ćulibrk – 1 : 1. Druhý polčas poznačil neobjektívny rozhodca Dragan Bajić z B. Palanky, ktorý toleroval hrubú, niekedy až brutálnu hru hostí, takže Miljević skončil v nemocnici a zranení s bolesťou ihrisko opustili Jakuš, Hataľa a Čipkár. V 49. min. po strele Molnára brankár Ćulibrk odrazil loptu, nabiehajúceho Hataľu stopér Marković najprv ťahal za dres a následne ho udrel do ľavého stehna. Všetci čakali penaltu, no Bajićova píšťala sa neozvala, čo revoltovalo domácich hráčov, lavičku a divákov. V 54. min. Jakuš odňal loptu súperom, rútil sa na bránu Bačky, na hranici trestného územia ho zápasníckym ťahom brutálne z chrbta hodil na zem

www.hl.rs

Marković. Rozhodca pískal faul, ale stopéra hostí ani len nenapomenul a podľa pravidiel musel ho poslať pod sprchy. Neskoršie opraty do rúk zobrali agilný Huďan a bojovný Čipkár. Po faule nad tým prvým domáci zahrali voľný kop a z tlačenice Miškovic v 66. min. hlavou trafil – 2 : 1. Hostia potom viacej útočili na nohy domácich ako na bránu Vučenovića. Vystupňovalo to v 77. min., keď Čipkár využil Huďanovu bravúru, prekľučkoval štyroch súperov a matoval Ćulibrka – 3 : 1. Keď Zahorec nádhernou prihrávkou v 84. min. umožnil kanonierovi Čipkárovi streliť svoj druhý gól, za mužstvo štvrtý jasné bolo, že body zostanú doma. Predsa v 87. min. bodku položil náhradník Kovač, ktorý po rohovom kope vedľa zmeravených domácich presne hlavičkoval – 4 : 2. BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Huďan, Familić, M. Hataľa (Miškovic), Žarković, Miljević (Zahorec), Šoven, Molnár (Krasnec), Čipkár (Supek), Horvát, Jakuš (Fábry). Výsledky 3. kola: Neštín – Mladost 3 : 0, Kriváň – Slavija 5 : 0, N. hviezda – B. hajduk 3 : 1, Budúcnosť – Bačka (D) 4 : 2, Sloga – Borac 4 : 1, Maglić – Bačka 1945 5 : 1. Budúcnosť teraz bude hosťovať v dedine Bačko Novo Selo.

Informačno-politický týždenník

Rastislav Kopčok

ilbašania dosiahli aj tretiu výhru za sebou a zasadli na prvé miesto tabuľky. V prvom polčase obe mužstvá mali príležitosti na góly. Prvý vsietil domáci hráč Petar Vladislav. Všetci očakávali, že súperi na prestávku pôjdu s minimálnym náskokom domácich, ale hostia z dediny Bačko Novo Selo prostredníctvom Nikolu Jarića vyrovnali v 43. min. V druhom polčase diváci sledovali

kvalitnejší futbal. Domáci zahrali omnoho lepšie a zasa rozhodol Aleksandar Pisarev. Najprv v 60. min. prekonal brankára Redžića z pokutového kopu a v 70. min. stanovil výsledok zápasu – 3 : 1. NAŠA HVIEZDA: Panić, Hložan, Torić (Jelić), Kepčija (Aleksić), Milan Vladislav (Đuragić), Gašić, Petar Vladislav, Grňa, Santrač, Pisarev, Streharský. Silbašania teraz budú hosťovať v dedine Bođani.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Úspech Binguľčanov Lazar Pavković ERDEVÍK 2017 – OFK BAČINCI 4 : 0 (1 : 0). Erdevíčania nedovolili žiadne nepríjemné prekvapenie. Strelci gólov boli Pap v 8. min., Anđelić v 54. min., Cvetković v 57. min. a Cvijanović v 63. min. JEDINSTVO MOROVIĆ – OFK BINGUĽA 0 : 3 (0 : 1). Binguľčan Branko Radičević, ktorý už načal päťdesiatku, znova dokázal svoje futbalové vedomosti a majstrovstvo. Prvý gól

dal v 37. min. z veľkej vzdialenosti a brankára Lukića v 80. min. prekonal hlavou. Presvedčivú výhru Binguľčanov potvrdil Mikić v 87. min. zápasu, ktorý sledovalo 100 divákov. JEDNOTA ĽUBA – GRANIČAR JAMENA 1 : 3 (1 : 1). Domácim Ľubanom patril iba začiatok zápasu, keďže Petrović v 7. min. trafil sieť hostí. Do polčasu vyrovnal Stojanović, Milovanović a Đukić priniesli v pokračovaní mužstvu z Jameny zaslúženú výhru.

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Mysleli, že už vyhrali... TATRA – HAJDUK (B) 2 : 2 (2 : 0)

Pavel Pálik

ol to zaujímavý a napínavý zápas na ihrisku v Kysáči pred 350 divákmi. Domáci futbalisti v prvom polčase boli lepší a prevahu korunovali dvoma gólmi. Sapundžić trafil v 39. min. a Nastić v 42. min. zvýšil na 2 : 0. Predtým, v 14. min., Nastić opečiatkoval brvno. Kysáčania si mysleli, že majú výhru v rukách. Po prestávke zahrali ľahostajne a to sa im vypomstilo. Najprv Grković v 64. min. z penalty skorigoval výsledok a o necelých desať min.

neskoršie, v 73. min. Milan Mitrović výsledok vyrovnal. Domáci sa potom akoby prebudili, mali niekoľko šancí, ale lopta nijako nechcela do brány mužstva z Bešky. V 90. min. mladý Barić zahodil penaltu, lebo jeho strelu naladený brankár Blagojević zneškodnil. O minútu neskoršie hostia vykopli loptu z bránkovej čiary. Na konci sa futbalisti Tatry museli uspokojiť s bodom, lebo sa desiati hostia, ktorí od 65. min. hrali bez vylúčeného Mačka, nevzdávali a mali niekoľko príležitostí aj na výhru.

Rozhodca Grmuša z Petrovaradína žltými kartami potrestal Petrovića (Tatra), Markovića, Gavrilovića a Živanovića (Hajduk). TATRA: Kosturanov, Stojčić, Dražić, Berić, Petrović, Apić, Sapundžić (Pilipović), Gadžić, Ćetković, Barić, Nastić (Ušćumlić). Výsledky 4. kola: Sloga (E) – Prvý máj 2 : 4, Jednota – Sremac 0 : 1, Tatra – Hajduk (B) 2 : 2, Hajduk (Č) – Sloga (T) 0 : 2, Jugović – Hajduk (D) 2 : 0, Borac (Š) – LSK 4 : 0, Podrinje – Podunavac 1 : 0. Program 5. kola: Podunavac

SLOGA (E) – PRVÝ MÁJ 2 : 4 (1 : 1)

JEDNOTA – SREMAC 0 : 1 (0 : 0)

ápas najbližších susedov priniesol vo väčšej časti nudný futbal. Zvlášť v prvom polčase futbalisti prejavili priveľa úsilia, ale primálo futbalového umenia. V tejto časti sa nič neudialo, čo by početným divákom prinieslo aspoň trochu vzrušujúcich chvíľ. Najviac sa počula píšťala rozhodcu Todića z Vrdnika, ktorý pri každom kontakte futbalistov prerušoval hru, aj keď to bolo najmenej potrebné. V druhom polčase tempo hry sa zrýchlilo zvlášť vďaka domácim útočníkom, ktorí mohli Jednote zabezpečiť víťazstvo. Cvetanović bol znova v strede pozornosti, na polovici ihriska dobre prijal prihrávku, ocitol sa sám pred brankárom, ale ako sa mu to často opakuje, nepozorne

– Sloga (E), LSK – Podrinje, Hajduk (D) – Borac (Š), Sloga (T) – Jugović, Hajduk (B) – Hajduk (Č), Radnički – Tatra, Prvý máj – Jednota. Pazovská Jednota je na šiestom mieste (7 bodov), Tatra je jedenásta (4), erdevícka Sloga dvanásta (4) a šídsky Radnički štrnásty bez bodov.

Šok v Erdevíku

Šťastná výhra Matej Bzovský

Trafil bránu a brvno: zľava Marko Nastić (Tatra)

a sebavedome strelil vedľa pravej žrde. Potom na centrovanú loptu z rohu nabehol Šarić, ale hlavou mieril tesne nad bránu. V 76. min. mohol aj náhradník Vujčić priviesť domácich k vedeniu, no i jeho strela zblízka minula cieľ. Tak strelecké sucho neschopných útočníkov domácich prinieslo stratu bodov, ktoré získali hostia z Vojky. V nadstavenom čase, presnejšie v 90.+2. min. náhradník Radivojević sa chcel čím rýchlejšie zbaviť lopty a jeho náhodná strela sa nečakane ocitla v sieti brány vybiehajúceho brankára Jovišića. Tak domáci zostali aj bez jedného bodu a výhra sa dostala do rúk šťastnejšieho súpera. JEDNOTA: Jovišić, Denić, Vučković (Grubor), Zogović, Zarić, Mihajlović, Najdanović (Vujčić), Živković, M. Rudić, Igrač, Cvetanović.

Lazar Pavković

utbalisti usilovného a skúseného trénera Momčila Raičevića šokovali slabým výkonom svojich verných 200 fanúšikov. Nováčik z Rumy vedel využiť všetky slabiny súpera a celkom zaslúžene si z Erdevíka odniesol všetky tri body. Góly za Slogu dali Rosić z penalty v 24. min. a Grković v 53. min. Domáci neboli spokojní ani s verdiktmi rozhodcu Dragutina Meničanina z Vrdnika, ktorý v 59. min. predčasne poslal pod sprchy ich hráča Doknića. Vedenie Slogy sa bude musieť zaoberať krízovou situáciou, ktorá očividne panuje v radoch mužstva. SLOGA: Petrović, Halilović (Roksa), Rosić, Raičević, Ristić, Smiljanić, Grković, Bajunović, D. Považan (B. Považan), Lovrić, Doknić.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SKUPINA SEVER

zmenou strán Marković trafil presne z penalty – 2 : 1. Po prestávke každý chvíľu ťahal pílu. Králik skvelým zákrokom zneškodňuje strelu Bursaća a Stojkov cielil do brvna. Z druhej strany po strele Marka Moldov pokutovom území hostitevana výborne zakročil Antonić. ľov. SLÁVIA: Králik, Čerňoš, KoSLÁVIA: Kandić, Ďuriš, šút, Bakoš, Tomáš, Cicka, Marko Marko Moldovan, Košút, Kapitán Uzdinčanov Stojkov zacieľuje do brvna Moldovan, S. Dudáš, Ostojić, Tomáš, Čerňoš, Bakoš, V. Ďuriš, Svetlík; striedali: Jaško, Dudáš, Ostojić, D. Svetlík, D. Cicka; senejšieho hráča hostí Stojkova Bakoš Čech, Buzadžija, Mihajlov. striedali: S. Dudáš, Mihajlov, Milan cielil presne prízemnou strelou z hraniVýsledky 2. kola: Polet – Vojlovica ce pokutového územia do ľavého rohu 2018 1 : 0, Mundial – Pobeda 2 : 0, Moldovan, Jaško. Antonića v 3. minúte – 1 : 0. Výsledok Slávia – Unirea 2 : 1, Omladinac – znásobil Stanislav Dudáš z penalty o Tempo 1 : 0. SLÁVIA – UNIREA 2 : 1 (2 : 1) V horlivej atmosfére, v ktorej si málo- dve min. neskôr – 2 : 0. Hostia prebrali Po 2. kole je Slávia lídrom v tabuľkto z aktérov na trávniku a na tribúnach iniciatívu do konca polčasu. Po dvoch ke. S rovnakým počtom bodov (6), na kládol servítku pred ústa, domáci sa chybách Králika netrafil presne Magda. druhej priečke je už len Polet Idvor. rýchlo ujali vedenia. Po chybe najskú- Trivković mieril do brvna a minútu pred

V čele peletónu TEMPO – SLÁVIA 0 : 1 (0 : 0)

Ján Špringeľ

anúšikovia z Kovačice, ktorí cestovali na prvý zápas slávistov, mohli po kratšej odmlke vidieť v drese hostí Čerňoša a S. Dudáša. Zo (staro) nových tvárí po prestávke znovu hrali Bakoš a Tomáš, kým prvýkrát za Sláviu na majstrovských zápasoch nastúpili Ostojić, Mihajlov a bratia Moldovanovci. Slávia mala územnú prevahu počas väčšej časti zápasu v Sefkerine a zaslúžene vyhrala 1: 0 (0 : 0). Jediný gól strelil V. Dudáš po prihrávke Mihajlova • ŠPORT •

37 /4820/ 15. 9. 2018

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

CRVENKA – MLADOSŤ 1 : 0 (0 : 0)

SLÁVIA – KULPÍN 1 : 1 (0 : 0)

Žeby chlapci zabudli hrať?

Pivničania na prvom mieste

Neskoršie strely Trivunovića, Batinicu a Kuteniča minuli cieľ. topäťdesiat divákov, hlavne Dve pekné príležitosti mal aj fanúšikov Slávie, odišlo hosť Kajtez, jednu v prvom domov nespokojných s vý- polčase, druhú v pokračovaní, konom a výsledkom. Domáce ale jeho strely z voľných kopov mužstvo podalo slabý výkon, zneškodnil brankár Brňa. Rozhodca Milešević žltú kartu jeho hráči zakladali pomalé ukázal Kuchtovi útoky a nepresne (Slávia), A. Hašprihrávali. Hostia kovi a Zorzićovi z Kulpína sa od za(Kulpín). čiatku zamerali na SLÁVIA: Brňa, ochranu vlastnej Babić, Benka, brány, v druhom Milec, Ćorda, polčase častejšie skončila za bránou. Kotiv (Savić), V prvom polčase Mladosť hrala zdržiavali hru, vyKuchta, Trivuomnoho lepšie. Kaňa v 12. min. ko- lihovali na tráve, nović, Batinica, pal z voleja, potom Đokić v 18. min. takže fyzioterapeKutenič, Radotrafil brvno. Tesne pred odchodom ut domácich mal vić. na prestávku v najkrajšom útoku no- hodne práce. KULPÍN: JuNemožno poveváčik Srdanović prekonal domáceho rík, Pereza brankára Gostovića, ale rozhodca dať, že Slávia ne(Ďuga), Anđić, mala príležitosti. pískal postavenie mimo hry. Marić, Trnjanov, MLADOSŤ: Leňa, Babiak, Plav- Iba útočník Kuchta Bulatović, S. šić, Jakuš, Beronja, Poznanović, sa štyrikrát dostal Dvakrát skúšal Brňu: Kobilarov (Adámek), Severíni, do šance, ale neve- Nemanja Kajtez (FK Kulpín) Haška, Milenković, A. Haška, Srdanović (Novak), Đokić, Kaňa. del prekonať branVýsledky 4. kola: Mladost (T) kára Kulpína. Je však pravda, že Zorzić, Kajtez. Výsledky 4. kola: Hercego– Mladost (A) 2 : 2, BSK – Tisa 0 : tento hráč bol jediným strelcom 2, Radnički (S) – Budućnost 0 : 1, za domácich, keď mu Radović vac – Radnički 2 : 5, Lipar – Tekstilac – Polet 1 : 0, Crvenka – z pravej strany presne centroval Krila Krajine 2 : 1, Budućnost Mladosť (P) 1 : 0, Sloga – Vrbas 3 a lopta skončila v ľavom dolnom – Rusín 2 : 0, Tvrđava – Voj: 0, Tavankut – Radnički 1912 0 : 4, rohu brány Juríka – 1 : 0. Radosť vodina 3 : 2, Slávia – Kulpín Bačka – Bajša 2 : 2. Mladosť je na domácich netrvala dlho, lebo už 1 : 1, Borac – Polet 2 : 0, Stari dvanástom mieste s troma bodmi. v prvom útoku po inkasovaní grad – Kula 1 : 2, OFK Odžaci V nedeľu v Petrovci bude hos- gólu lopty sa zmocnil Zorzić, – ŽAK 0 : 2. Program 5. kola: ŽAK – Herťovať Sloga z Čonoplje a zápas sa niekdajší hráč Pivničanov, ktorý cegovac, Kula – OFK Odžaju zboku pätou zaslal do siete. začne o 16. hodine. ci, Polet – Stari grad, Kulpín – Borac, Vojvodina – Slávia, SÚŤAŽ V HORSKEJ CYKLISTIKE LIPOVAČA 2018 Rusín – Tvrđava, Krila Krajine – Budućnost, Radnički – Lipar. Pivnická Slávia je na prvom mieste (10 bodov), Rusín je piaty (7), Kulpín pätnásty (1) a posledný OFK Odžaci bez chvályhodné výsledky. Lazar Pavković Staša Đačaninová, Miloš Živko- bodov. V semifinále pohárovej súťaže inulý víkend vo výlet- vić, Dunja Čobanovićová, Mária nom mieste Lipovača Tanciková a Emilija Đačaninová omladené mužstvo Slávie preneďaleko Šídu pre- získali zlaté medaily. Sonja Bo- hralo doma s báčskou Tvrđavou biehala pohárová súťaž Srbska žinovićová, Jovana Radovano- 2 : 4 a Budućnost v Paragoch v horskej cyklistike vo všetkých vićová, Miloš Glušac a Jovana prekonala Krila Krajine 2 : 0. kategóriách. Cyklisti a cyklistky Jovanovićová sa ovenčili bronFoto: J. Pucovský šídskeho CK Jednota dosiahli zom. Ján Šuster

Mladosť prehrala aj v Crvenke

Samuel Medveď

o, čo sme písali v minulých číslach, akoby bolo opodstatnené aj pred zápasom s Crvenkou, lebo ani na tomto hosťovaní modrí nenastúpili v štandardnej zostave. Je jasné, že výkony, ktoré Mladosť produkovala v minulých dvoch troch rokoch naučila fanúšikov pozerať sa inak na futbal v petrovskej Vrbare. Tretia prehra zaradom môže priniesť zlé ovzdušie vo futbalovej Vrbare, tak v radoch mužstva, ako i medzi fanúšikmi. Na hosťovaní v najsladšej vojvodinskej dedine Mladosť nastúpila bez Ožváta, Pavlisa a Valentíka. Debutoval nováčik z Čelareva Božo Plavšić a na poste obrancu hral slušne. Na druhej strane útočníci Srdanović a Novak nezapôsobili najlepšie. Petrovčania, kým mali sily, a to len v prvom polčase, boli rovnocenným súperom s priemernými Crvenčanmi na ruinovanom štadióne, na ktorom sa voľakedy hral aj prvoligový futbal. V druhom polčase domáci v 55. min. po chybe hosťujúcej obrany, ktorá „zadriemala“ prostredníctvom Šakića, prekonali znovu istého Leňu. V pokračovaní zápasu modrí mali hodne času na vyrovnanie, ale sa im to nepodarilo. Hrali príliš konfúzne, nevytvorili si ani jednu lepšiu príležitosť, ibaže Đokić v 66. min. z voľného kopu mieril do horného rohu, ale lopta

www.hl.rs

Deväť medailí do Šídu

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

SIEDMY ZÁPAS VETERÁNOV HLOŽIAN A OSTROVA

Veteráni hložianskeho FK Budúcnosť

Starí páni slovenskej TJ Slovan z Ostrova

Strelcom sa darilo po prestávke BUDÚCNOSŤ – SLOVAN 5 : 3 (1 : 0) uplynulými rokmi života. Starým pánom ale nemožno uprieť chuť tvrtý raz v Hložanoch na- k hre a vôľu po čím lepšom výkostúpili proti sebe futbaloví ne. Všetci sa vehementne usilovali veteráni domácej Budúcnos- dokázať, že je veru kus pravdy vo ti a Slovana z Ostrova; v dedinke veršoch peknej piesne: „Nie sme pri Piešťanoch hrali zatiaľ trikrát. my tak starí / ešte v kalendári / dosť V sobotu 1. septembra 2018 na dní čaká na nás...“ Zápas sa začal krátko po pol piatej, minútkou ticha, spomienkou na zosnulého futbalistu Budúcnosti Jána Márku. Pri zvýšenej vlhkosti vzduchu strelcom oboch celkov v prvej časti zápasu ani čo by zvlhol pušný prach. Až v závere sa presadil Bučík a zabezpečil domácim minimálne vedenie. V druhom polčase Najstarší hráč na ihrisku Ján Eliaš (zľava päť-šesť divákov (pri vpredu) striehne, na aký fígeľ si trúfne prvom stretnutí pred futbalový macher Lacko Svetlík šiestimi rokmi ich bolo desaťkrát viac!) už videlo ozajstnú výbornom trávniku hráčom oboch plejádu gόlov. Najprv Bučík pridal tímov náladu trošku kazil „ťažký druhý gól – 2 : 0, lenže čoskoro vzduch“, podaktorý ten kilogram prvý gól hostí vsietil Bubák. Donazvyš a zopár obrátok odviatych máci šliapli na plyn a prostrednícJuraj Bartoš

Fotohádanka: je, alebo nie je lopta v sieti Ostrovanov?

Jeden na troch – pred bránou Budúcnosti tvom Žemberyho rýchle znova získali dvojgólový náskok. Na gól Šulovského, ktorému sa podarilo streliť druhý gól do brány Hložancov, títo odpovedali bránkami

Súboj Jána Benku (zľava) a Bernarda Svetlíka Greksu a Rakovića. Po rohovom kope hostia z kopačky Bubáka dali posledný gól na zápase a tak veteráni Budúcnosti premohli vrstovníkov Slovana z Ostrova v pomere 5 : 3. Obom mužstvám chýbali podaktorí hráči a v dresoch domácich nastúpili aj piati cezpoľní

(okrem brankára z Petrovca aj štyria futbalisti z Čelareva). Nie div, domáci chceli za každú cenu odčiniť vlaňajšiu pohromu v Ostrove, kde prehrali hladko 2 : 10. Po záverečnom hvizde rozhodcu Jána Murtína sa ľúti súperi pobrali do loveckého domu na spoločnú večeru a družný rozhovor. SLOVAN: Ivan Medunický, Robert Vicen, Peter Slabý, Miroslav Labuda, Ivan Šulovský, Jozef Metelka, Oliš Bojkovský, Ladislav Svetlík, Peter Kabát, Peter Zubák, Bernard Svetlík, Robert Bubák, Mario Brunovský, Dušan Valko. Vedúci výpravy: Miroslav Legíň. BUDÚCNOSŤ: Ján Chlpka, Boban Kiš, Jovan Bičanski, Božidar Raković, Daniel Čipkár, Ján Benko, Štefan Horvát, Pavel Bučík, Veljko Vještica, Milan Adámek, Ján Greksa, Stanislav Žembery, Stanislav Srnka, Ján Eliaš, Vladimír Meleg, Samuel Šranka

Mužstvo MOMS Aradáč – 1. miesto na 22. Matičnom turnaji v Pivnici 2018

Miloš Mijić, Vladimir Matejin, Vladimír Ďuríček, Dejan Striško, Ivan Pleva, Vladimir Zakić (stoja zľava); Milenko Adamov, Kristián Gál, Vladimír Gál, Dejan Eötvös (vpredu zľava)

Foto: Juraj Bartoš