Hlas 38 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4665/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 19. 9. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Na strunách R‘n‘R v Kysáči

Ján Triaška Báčsky Petrovec

MOZAIKA

ŠPORT

Tam, kde raňajkujete ako rímsky cisár

Aj rekreácia, aj zábava...

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 4 Stálice a kyslé hrozno 6 Sľubné náznaky

9 SLOVENSKO 9 Nezabúdam, čo mi dal Petrovec

19. 9. 2015 | 38 /4665/

Uzávierka čísla: 16. 9. 2015

Na začiatku školského roku sme navštívili Gymnázium Jána Kollára v Petrovci a s doterajším riaditeľom Pavlom Beličkom sme si podebatovali o vkladaní do vybavenia školy, ale i o probléme nedostatočného počtu žiakov. (s. 13) J. Čiep

10 ĽUDIA A DIANIA 18 Dva kotly varenej kukurice 19 Ryba najlepšie chutí prvý deň 20 Životu s invaliditou treba rozumieť

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Pozdrav od kamarátov z Pivnice

23 MOZAIKA 23 Pastier včiel 25 Umelci z desiatich krajín v Pirane 30 Tvarohové koláčiky s ovocím

31 KULTÚRA 31 Dva večierky rockovej hudby 32 Osem divadelných dní – desať predstavení

V nedeľu 13. septembra 2015 v Hložanoch prebiehalo tradičné podujatie Deň ochrany ozónového obalu Zeme pod heslom Meňme svoje zvyky a nie klímu. Organizátori pripravili bohatý program v znamení ochrany prírody, aby poukázali na čoraz väčšiu nezodpovednosť a nedbalosť človeka o životné prostredie. (s. 12) M. Bartošová

34 Bilingvizmus neznamená problém

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Dolina pribrzdila lídra 48 Tucet a gól viac! 49 Domáci boli aktívnejší Autor titulnej fotografie: Michal Ďurovka

Pravidelné Literárne stretnutie v organizácii Spolku žien v Pivnici oslovilo tohto roku 19 autoriek z 12 spolkov žien. Po vstupných príhovoroch v príjemnom ovzduší doplnenom spevom a scénkami v réžii hostiteliek predniesli svoje prozaické texty a básne v nedeľu 13. septembra v sieni SKUS Pivnica. (s. 35) A. Francistyová

Editoriál

V dierach sto stupňov Celzia

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC

Foto: www.freeimages.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Vrie v každej oblasti nášho takzvaného života. Aj doslova, lebo stred septembra zohrialo pekelne horúce letné slnko, ale aj v tom prenesenom význame sa ortuť vyšplhala k stovke.

kú – až strašidelnú – symboliku možno vyčítať z horúcich dní, ktoré poznačili uplynulý týždeň, keď si predstavíme krehkosť ozónového obalu Zeme a veľké klimatické zmeny. Sme svedkami čoraz častejších zmien poveternostných podmienok. Raz je neznesiteľne horúco, hneď zajtra neuveriteľne chladno. Oscilácie počasia rysujú nevídané krivky, dokonca aj ročné obdobia strácajú svoje charakteristiky. Globálne otepľovanie, ktoré nezapríčiňuje nik iný lež človek, spomaľuje prirodzené toky prírody, čiže obnovu ozónovej vrstvy, ktorá ochraňuje život na našej planéte. Ozón, dobrý duch nad nami, formujúci sa miliardy rokov, stráca silu, čím sa ohrozuje existencia všetkých živých bytostí a nebytostí na Zemi. Silu mu kradne ten druh živých bytostí, ktorý si prvý uvedomil jeho účinok. Človek. Dokedy ale? Diery nachádzame aj v konzumácii práva na slobodu prejavu. Nielenže novinári, publicisti, umelci a spoločenskí dejatelia na vlastnej koži priamo a nepriamo pociťujú politické, ekonomické a iné nátlaky, ale v správach vidia aj veľavravné signály, že názory odlišné od videnia a myslenia vládnucich štruktúr v našej krajine nie sú vítané. Prípad režiséra Kokana Mladenovića je školský prípad zámerného utlmovania názorovej plurality. Aj na ceste opúšťania vlastníckych kresiel v tzv. prostriedkoch verejného informovania, ktoré sú alebo boli v štátnych rukách, v procese privatizácie médií začínajú vznikať diery. Vidieť to na príklade RTV Vranje, ktorej zamestnanci namiesto toho, aby na začiatku septembra oslávili 35 rokov od založenia média, k tomu aj väčšinové vlastníctvo, ku ktorému prišli na základe vlastného rozhodnutia pre taký model privatizácie, zostali zháčení. K dvojnásobnej radosti totiž neprišlo, keďže Agentúra pre privatizáciu oznámila, že až 67 percent akcií preniesli do Akciového fondu a novinári sa tak chtiac-nechtiac stali iba menšinovými majiteľmi. Žeby sa privatizácia médií a príslušný mediálny zákon prepadol – do (štátnej) diery? Rezortný minister tvrdí, že nie. Však sa čoskoro ukáže... Dieru do sveta nevyvŕtali hlasľudovci, keď zorganizovali ďalšie stretnutie s čitateľmi v rámci akcie Živé noviny – tentoraz v Pivnici. Ale aj týmto podujatím sme dali a dávame na vedomie, že čitatelia pre nás, novinárov, znamenajú soľ nad zlato. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  38 /4665/ 19. 9. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Tešíme sa Stálice a kyslé hrozno z cudzieho nešťastia?! V Oto Filip

Jasmina Pániková

me ľudia a chybíme. Áno, sme iba ľudia, ktorí často využívajú každú tragédiu, každé nešťastie vo svoj prospech. Často sú médiá terčom verejného odsúdenia, keď zneužijú svoje povolanie a o istej nemilej príhode sa vyjadrujú ako o senzácii, neprofesionálne. A jednotlivci? Kto odsúdi ich správanie? Kto verejne ukáže na neetické správanie svojich spoluobčanov? Jedine tie isté odsúdené médiá... Naša krajina, región a Európa majú spoločný problém – migrantov. Dennodenne ich je čoraz viac, dennodenne o ich smutných osudoch čoraz viac čítame, pozeráme alebo sa aj dozvedáme priamo od nich. Žiaľ, nie sme všetci rovnakí. Nie každý človek má na mysli pomôcť, aspoň sa pokúsiť trochu im obľahčiť ťažký život. Rastie počet migrantov a súbežne rastú aj idey, ako čo najlepšie využiť týchto ľudí. Nakukneme najprv do vlastného dvora. Už na začiatku utečeneckej krízy boli taxikári medzi prvými, ktorí „zbadali“, že sa na cudzom nešťastí môže aj zarobiť. Unaveným, hladom vymoreným utečencom naplácali za jazdu oveľa vyššiu cenu, než bola tá reálna. Kurz eura v zmenárňach sa menil, a stále sa mení, aj niekoľkokrát denne. Prenajímanie nabíjačiek na telefóny a improvizovaných spŕch sa stali samozrejmosťou... O nič lepší nie sú ani naši susedia. V týchto dňoch v Macedónsku zase zdraželi lístky na vlak, a to, samozrejme, na tých dráhach, ktorými sa prepravujú utečenci. Lístok od Đevđelije do Tabanoviec už nestojí 10 eur, ale 25! A je to už tretie zdraženie v priebehu jedného mesiaca! Podaktorí Francúzi zašli ešte o krok ďalej... Verejne sa vysmievajú nad tragédiou sýrskych utečencov. Minulé týždne sme sa nemo pozerali na fotku mŕtveho sýrskeho chlapčeka Aylana a práve v tomto týždni známy satirický časopis Charlie Hebdo na titulnej strane zverejnil karikatúru mŕtveho chlapčeka. V januári sme spolucítili s redakciou tohto časopisu a smútili za ich mŕtvymi kolegami, avšak môžeme aj teraz povedať Je suis Charlie? Zvážte sami.

www.hl.rs

šetko to, čo sa u nás a inde v Európe práve deje, akoby potvrdzovalo mienku, že táto doba žičí pesimistom. Vraví sa, že výhodou pesimistu je, že sa spravidla dožíva príjemných prekvapení, optimista zase nepríjemných. Vlani starým kontinentom otriasala ukrajinská kríza, tento rok stupňujúca utečenecká vlna, na ktorú zjednotená Európa ešte nemá jednoznačnú odpoveď. Povinné rozvrhovanie žiadateľov o azyl podľa kvót sa nestretlo s porozumením všetkých členov EÚ a prísnejšie zákonné opatrenia Budapešti k zastaveniu migračnej vlny, platné od 15. septembra, spôsobili niekoľko dní predtým náhle zvýšenie počtu utečencov, ktorí sa chceli dostať čo najďalej. V pondelok ich v tom začali brzdiť tak častejšie pohraničné kontroly, ako aj zablokovanie hlavného prechodu na srbsko-maďarskej hranici maďarskom políciou a vojskom, vytvorenie kordónu a natiahnutie drôtu cez železničnú trať. Obnovenie alebo sprísnenie hraničných kontrol okrem Maďarska oznámilo a realizuje i Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Česká republika... Z schôdze ministrov vnútra Európskej únie, ako reakcia na pretrvávajúcu krízu a rastúcu vlnu záujemcov o azyl, prišiel návrch pozornosť upriamiť



nielen na následky, ale sčasti aj na oblasť či krajiny pôvodu krízy. Jej následkom je 160 000 utečencov dnes, perspektívou zase to, že ich len zo Sýrie môže byť až milión do konca roku. Inými slovami, jedným z prvých krokov bude pomoc poskytovaná v štátoch, ako Irak, Jordánsko, Libanon, Turecko. Tým ďalším, oveľa náročnejším opatrením by malo byť zastavenie bojov v štátoch zdevastovaných dlhoročnými vojnami a nepokojmi. Bez všetkého uvedeného i postihnutá Európa veľmi ľahko môže skĺznuť do chaosu, z ktorého sa nepreberie len tak ľahko. September, mesiac vinobrania, nežičí teda mnohým. Chuť kyslého hrozna okrem utečencov pocítili aj naši zamestnanci, ktorým ani po dvoch schôdzach Sociálno-ekonomickej rady, 7. a 14. septembra, nezvýšili minimálnu cenu práce. V období od januára do decembra je to 121 dinárov za hodinu, bez daní a povinných príspevkov na záväzné sociálne poistenie. Úspešnejšie než na vnútropolitickej pôde, ktorú sa predstavitelia troch obcí s väčšinovým albánskym obyvateľstvom na juhu Srbska založením Spoločenstva albánskych obcí snažia podmyť, bolo niekoľko dní dozadu v zahraničnej politike. Premiér Aleksandar Vučić pobudol v prvej časti týždňa na trojdňovej návšteve USA, kde mal celý rad

stretnutí s poprednými činiteľmi, medzi inými aj s viceprezidentom USA Joeom Bidenom, ako aj s reprezentantmi významných amerických spoločností a predstaviteľmi medzinárodných organizácií. Podľa názoru predsedu Srbského hnutia obrody Vuka Draškovića táto návšteva je mimoriadne dôležitá, dokonca rozhodujúca pre európsku budúcnosť Srbska a jeho integráciu do demokratického sveta. K tejto budúcnosti sa vyjadrila aj ministerka bez kresla poverená eurointegráciou Jadranka Joksimovićová. Kvitovala, že otvorením prístupových kapitol valorizujeme všetko to, čo naša krajina, tak jej občania, ako i vláda, podnikajú na pláne ekonomických a iných reforiem. Malo by teda hlavne ísť o zintenzívnenie dynamiky reformného procesu. Je chvályhodné, že sa obraz o nás, vďaka eurointegrácii, reformám, v poslednom čase i postoji k utečencom, za uplynulý rok vo svete výrazne zmenil, v podstate zlepšil. Aby sme sa však stali štandardnou demokratickou krajinou, to si pýta i viac. Napríklad viac porozumenia pre inakosť, čoho testom bude i na zajtra zahlásený dúhový pochod. Viac stálic a menej kyslého hrozna. Tak znie stručný septembrový odkaz pre nadchádzajúcu jeseň a koleso udalostí neúprosne sa krútiace ďalej.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

DEJAN ĆIRJAKOVIĆ, HEREC, SERIÁL ŠTÁTNE ZAMESTNANIE

Mnohoraké inšpirácie Oto Filip – Čím je pre vás humor: soľou alebo cukrom života? – Keď ide o mňa osobne, je skôr soľou, keďže nie som milovníkom sladkého. Tá je veľmi dôležitá a navyše, ani sa nepriberá z nej. Inšpirujú má rôzne druhy humoru,

Informačno-politický týždenník

náš, anglický, iné druhy. My sme všetko to zmiešali, dívame sa často a veľa na mnohé vysielania, no povedal by som, že sú mi naše predsa akosi najbližšie. Keďže však v poslednom čase produkcie u nás trochu stagnujú, takých nejakých dvadsať rokov, opierame sa aj o tie zahraničné. No ale dívame sa

súčasne aj na naše staré kvalitné vysielania a seriály. Stále znovu a znovu, natoľko, že mnohé z nich už vieme aj naspamäť. • TÝŽDEŇ •

VEĽVYSLANKYŇA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V SRBSKU ING. DAGMAR REPČEKOVÁ ODOVZDALA 9. SEPTEMBRA POVEROVACIE LISTINY PREZIDENTOVI TOMISLAVOVI NIKOLIĆOVI

Výnimočné priateľstvo, blízke vzťahy Oto Filip

eľvyslanci – sú ohnivkom, rozvojovou pákou, strážcom dobrých vzťahov dvoch krajín. Ich podpis pri zveľadení slovensko-srbských stykov je neprehliadnuteľný a ďalekosiahly. Poslanie náročné, ale i vďačné. Do zoznamu doterajších ambasádorov Slovenskej republiky v Srbsku pribudlo od konca augusta nové meno: Ing. Dagmar Repčeková. V tomto storočí je v podstate štvrtým veľvyslancom SR v Belehrade. Prvým bol Dr. Miroslav Lajčák, ktorého mandát trval od roku 2001 do roku 2005, druhým Dr. Igor Furdík, pôsobiaci od polovice roku 2005 do konca októbra 2010, tretím Dr. Ján Varšo, ktorého mandát sa začal koncom februára 2011 a trval do polovice augusta tohto roku. Bezprostredne pred odovzdaním poverovacích listín prezidentovi Srbska Tomislavovi Nikolićovi 9. septembra v Paláci Srbska v Novom Belehrade nová mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa SR v Srbsku Ing.

Dagmar Repčeková podotkla: – Je mi veľkou cťou a osobným potešením, že aj z tohto miesta môžem potvrdiť dlhodobé partnerstvo a mimoriadne priateľ- Z odovzdania poverovacích listín: nová stvo slovenského veľvyslankyňa SR v Srbsku Dagmar Repčeková a srbského národa. a prezident Tomislav Nikolić v Paláci Srbska Predovšetkým kvôli v Novom Belehrade tomu, že Slovenská republika vždy podporovala záujmy pevným mostom priateľstva medzi Srbska: v obrane jeho štátnej integrity, Srbskom a Slovenskom. Zároveň je v medzinárodných organizáciách, v živým dôkazom toho, že je možná napĺňaní euroatlantických ambícií úplná integrácia príslušníkov menšín Srbska. Srbsko môže počítať s pl- do života väčšinového obyvateľstva nou podporou Slovenska ohľadom urýchlenia otvorenia prvých kapitol s Európskou úniou a ochotní sme vám naďalej pomáhať pri uplatnení ťažkých úloh v prístupovom procese... V pokračovaní vyzdvihla, že ďalším činiteľom spájajúcim naše dve krajiny je početná slovenská menšina v Srbsku, ktorá je viac od 270 rokov

tak, že sa pritom aj zachová jej identita, aj sa zároveň zveľadí spoločenský a kultúrny život v Srbsku. Po prijatí poverovacích listín prezident Tomislav Nikolić zdôraznil, že sú tradične blízke a priateľské vzťahy Republiky Srbska a Slovenskej republiky založené na vzájomnom rešpekte a pestovaní spoločných hodnôt, na stáročných historických a kultúrnych stykoch medzi našimi dvoma národmi. Uviedol, že si veľmi váži porozumenie a aktívnu a kontinuálnu podporu Slovenska v úsilí, ktoré Srbsko podniká na ceste eurointegrácie, ktorá je pre Srbsko hlavnou zahraničnopolitickou prioritou. Podotkol, že si zásadný postoj Slovenskej republiky ohľadne zachovania našej územnej integrity a suverenity Srbsko veľmi váži. Na konci svojho príhovoru akcentoval, že si Srbsko praje zveľaďovať všestrannú spoluprácu so Slovenskom, zvlášť v oblasti ekonomiky, ako aj to, že sú tak srbskí, ako aj slovenskí podnikatelia vítaní pri investovaní do hospodárstva Srbska.

AKCIA HLASU ĽUDU V PIVNICI

Buďme si bližší Anna Francistyová

nohí naši čitatelia si spomínajú na niekdajšiu akciu Hlas ľudu do každej domácnosti. Roky bežia, časy sa menia, aj zloženie našej redakcie, aj štruktúra čitateľskej obce, ale vzájomná väzba pretrváva stále. Iste poviete, že by sme takéto stretnutia mohli usporadúvať aj častejšie, ale v tejto uponáhľanej dobe sa to jednoducho nedá. Preto sú nám – a veríme, že i vám, ctení čitatelia, – takéto akcie vzácne. Na sklonku tohto pracovného týždňa sme si naplánovali hlasľudovsko-čitateľské stretnutie v Pivnici. Podľa dátumu na obálke Hlasu ľudu číslo 38 – 19. 9. 2015 – už sme ho aj absolvovali, ale pri jeho uzávierke (v stredu 16. septembra) sme piatkovú akciu Hlas ľudu naživo v Pivnici ešte len mali pred sebou. • TÝŽDEŇ •

A tešili sme sa na ňu. Na okrúhly stôl, kde sa chceme navzájom zoznámiť a porozprávať sa o našich a vašich novinách. Pozrieť si do očí a otvorene si povedať, čo v novinách chcete a chceme mať, čoho by mohlo byť viac alebo menej, čo tam musí byť. Je tu aj mládežnícky časopis Vzlet, aj online vydania oboch titulov, lebo, chtiac-nechtiac, je to naša súčasnosť a budúcnosť. Buďme spolu i na komornom kultúrno-umelecko-novinárskom večierku, na výstavách. Tak teda, milí naši Pivničania, bývalí, terajší i budúci čitatelia, majte na mysli tento dátum: piatok 18. septembra, ako i lokalitu: miestnosti SKUS-u Pivnica v Ulici vojvodinskej 82. Príďte na toto stretnutie. Buďme si bližší. V prospech našich a vašich novín, ktoré takto spolu dotvárame už 70 rokov. 38 /4665/ 19. 9. 2015

Týždeň MAKROEKONOMICKÉ ANALÝZY A TRENDY

Sľubné náznaky Oto Filip

o letnej dvojmesačnej prestávke hospodárski experti prezentovali 8. septembra v Hospodárskej komore Srbska v Belehrade ďalšie číslo mesačníka Makroekonomické analýzy a trendy (MAT). Jeho obsah je už roky osožnou a odbornou smernicou mnohým, ktorí z rôznych funkcií, pozícií a potrieb majú styky s ekonomikou. Prvý a celkový dojem o súčasných hospodárskych pohyboch je prevažne kladný. Odhaduje sa, že naša ekonomika bude mať ročný rast od 0,6 do jedného percenta hrubého národného dôchodku, čo sa dá považovať za badateľný signál jej začiatočného zotavenia v prvom roku fiškálnej konsolidácie. Ako sa uvádza v oznámení z utorkovej schôdze, opatrenia uvedenej konsolidácie, ako sú až o osemdesiat percent väčšie nedaňové príjmy,

Potravinárstvo láka mnoho nových a veľkých spoločností

tiež menšie náklady na zárobky vo verejnom úseku a na penzie, významne vplývali na zmenšenie rozpočtového deficitu. Keďže v štátnej pokladnici v júli bol dokonca

PRÍRUČKA NA POHĽADANIE. Vedieť viac o Európe znamená vedieť viac o vlastnej budúcnosti. Platí to aj v opačnom smere. V tomto kontexte sa treba pozerať aj na všetky osožné pramene širšej informovanosti. Patria k nim mnohé publikácie, prístupné napríklad v novosadskom Infostredisku Európskej únie na Bulvári Mihaila Pupina číslo 17. Pútavou publikáciou, plnou potrebných údajov, s pestrou grafickou úpravou je aj Spoznajme Európu (na snímke). Na jej 48 stranách (obálka plus 44) možno nájsť pätnásť kapitol, ktorými sa v kocke prezentujú rôzne tematické oblasti. Siahajú od témy objavujme svetadiel, cez ďalšie, ako sú cestovanie, európske jazyky, podnebie a príroda, po oblasti týkajúce sa putovania časom, príbehu Európskej únie, jej zajtrajšku a vznešenejšej budúcnosti. – Pochádzame z rozličných krajín a hovoríme rôznymi jazykmi, ale tento kontinent je naším spoločným domovom. Poďme spolu spoznávať Európu! Bude to dobrodružná cesta v čase a v priestore, na ktorej sa dozviete mnoho zaujímavého… – sú prvé, vstupné slová zaujímavej sprievodnej príručky pre učiteľov. No zíde sa nielen im, ale nám všetkým. A navyše, je aj v slovenčine. O. F.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

viac než dvojmiliardový suficit, rozpočtové manko sa pristavilo pri 24,2 miliardy dinárov, čiže bolo o celých tridsať percent menšie ako v júli 2014. Odborníci z Ekonomického inštitútu a Fiškálnej rady sa nazdávajú, že by finančná podpora ekonomiky, širšia realizácia infraštruktúrnych projektov, štart druhej pece v Železiarni Smederevo a prípadný rast výroby áut a začiatok exportu do Ruska dodatočne mohli kladne vplývať a naštartovať aktivity vo viacerých odvetviach: hlavne v priemysle, stavebníctve a doprave, čo by sa zase mohlo premietnuť do toho (jedno)percentného rastu ekonomiky. Náznaky terajších pozitívnych trendov boli evidentné a prítomné aj v júni, pri prezentácii minulého čísla MAT. Vtedy jeho redaktor Dr. Vladimir Vučković podotkol, že sú základom fiškálnej konsolidácie úspory realizované na základe zmenšenia platov a penzií. Čiže to, že sa rozpočtový deficit v prvom kvartáli realizoval na žiaducej úrovni, a to vďaka tomuto opatreniu, ako aj vďaka dobrým výsledkom dosiahnutým v boji proti sivej ekonomike. Pozitívnu rolu mal aj rast prostriedkov získaných na základe vyberania dane z pridanej hodnoty (DPH) a akcíz. Naplácanie DPH a akcíz v prvom kvartáli až o tridsať miliárd prevýšilo vlaňajšiu sumu zrealizovanú na tomto základe. Lep-

šie bolo aj platenie mimodaňových záväzkov a príjmov, predovšetkým dividend, ktoré uplácali verejné podniky. No úspory, menší deficit a vhodná realizácia rozpočtu zďaleka nie sú to všetko potrebné. Treba si aj vedieť zvoliť to pravé. Zaujímavé je, nie nečakané alebo neopodstatnené, že sa čoraz väčší počet našich veľkých spoločností začína orientovať na potravinárstvo a poľnohospodárstvo. Z približne päťsto subjektov, už ich je 108 v uvedených odvetviach. A darí sa im lepšie a realizujú vyšší rast než iné veľké spoločnosti. Okrem správneho odhadu, netreba zabúdať na iné náročné predsavzatia, ako je napríklad zmenšenie počtu zamestnancov vo verejnom úseku – existuje názor, že pôjde o niekoľko desiatok tisíc osôb v tomto a budúcich dvoch či troch rokoch, prestavba štruktúry hospodárstva, zvýšenie výroby, opieranie sa o odvetvia, ktoré môžu priniesť zisk, transformácia podnikov, celoplošné zmenšenie nákladov, zvýraznenie úlohy vzdelávania a vedy. Kiežby to boli jediné úlohy. Pri skromnom reálnom raste spoločenského produktu hrozí, že sa na reformnom člne otvorí toľko (staro) nových dier, že bude ozajstným politickým a hospodárskym umením úspešne ho nakormidlovať do ďalších dní. Ak by do toho všetkého prišli aj voľby, tak konsolidácia bude trvať a trvať. Nielen tá fiškálna... • TÝŽDEŇ •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA S PROF. DR. DANIELOM DUDKOM

Rednú naše slovakistické rady Dr. Mária Myjavcová

ondelok 14. septembra skončil svoju životnú púť náš popredný vojvodinský slovakista Dr. Daniel Dudok, erdevícky rodák a už roky petrovský občan. Svoj príležitostný novinový záznam rozlúčky s dlhoročným kolegom na poli slovakistiky, ktorého som si vždy vysoko vážila, začínam citátom z básne eminentného slovenského básnika Milana Rúfusa Myslel som si. Myslel som si: pribudne ma do spomienky, čím ubudlo ma z bytia, nič sa nestane. Budem sa nebadane sťahovať. Ako piesok v presýpacích hodinách z priestoru do priestoru, no stále svoj a celý. Myslel som si. Lenže i zo spomienky ubúda. Nesťahujem sa, cúvam. Akoby cúval strom už korunou, nie lístím. Áno, i spomienka sa zmenšuje. No údel... Údel zostáva ten istý. Tak veru, človek si pri tom cúvaní skôr či neskôr uvedomí, že náš ľudský údel sa nedá obísť. Trvá iba po posledný dolný stupienok, kde sa už

končí naše ľudské cúvanie. Kolega Daniel na svoj osudný stupienok cúvol po vysiľujúcej chorobe tohto roku 14. septembra. Pozostalým z jeho rodiny a blízkym spolupracovníkom zostávajú iba spomienky na dráhu, na ktorej realizoval svoje slovakistické ambície. Po skončení štúdia na belehradskej Filozofickej fakulte na oddelení slavistických štúdií r. 1955 pobudol na odbornej špecializácii na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, a potom i na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1958 začal pôsobiť na novootvorenej Filozofickej fakulte v Novom Sade. Vyučoval väčšinu jazykových predmetov. Vedel vzbudiť záujem študentov o dejiny slovenského jazyka a najmä o dialektológiu a o spisovný jazyk a v súvislosti s tým aj o jazykovú kultúru. Roku 1966 po obhájení doktorskej dizertácie Nárečie Pivnice v Báčke získal hodnosť docenta, r. 1977 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora a r. 1982 sa stal riadnym profesorom. Keď bol r. 1975 založený Slovakistický ústav Filozofickej fakulty v Novom Sade, Daniel Dudok sa stal jeho riaditeľom, potom v rokoch 1977 – 1979 pôsobil na poste prodekana Filozofickej fakulty v Novom Sade. V rokoch 2002 – 2005 hosťoval na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vo svojej vedecko-výskumnej práci Daniel Dudok sa venoval hlavne dialektológii a

POSLEDNÁ CESTA PROF. DR. DANIELA DUDKA (26. 6. 1932 – 14. 9. 2015). Vynikajúci vysokoškolský pedagóg, nestor slovenskej vojvodinskej slovakistiky Dr. Daniel Dudok životnú púť uzavrel v pondelok 14. septembra 2015. O deň neskoršie, v utorok 15. septembra, rodina, príbuzní, kolegovia, priatelia a jeho žiaci na poslednú tuzemskú cestu prišli vyprevadiť jeho telesné pozostatky. Pohreb nášho popredného jazykovedca v Dome smútku na petrovskom cintoríne vykonal práve nastupujúci administrátor v miestnom evanjelickom cirkevnom zbore Ján Vida s kantorom Pavlom Očovejim. Pri rakve sa v mene Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, kde nebohý bol riadnym profesorom až do odchodu do výslužby, a v mene jeho bývalých kolegov a spolupracovníkov naposledy úprimnými slovami rozlúčila vedúca Oddelenia slovakistiky Dr. Jarmila Hodoličová. Podobne ako administrátor vo svojej kázni, aj Hodoličová vyzdvihla nezištnosť Dr. Daniela Dudka a sprítomnila jeho životnú a vedeckú cestu v práci na fakulte, ale i v rámci Spolku vojvodinských slovakistov. Verše na rozlúčku potom prečítala učiteľka vo výslužbe Elena Surová z Kysáča. J. Čiep Česť jeho pamiatke a nech mu je ľahká petrovská zem. • TÝŽDEŇ •

spisovnému slovenskému jazyku. Z týchto oblastí vznikali aj jeho vedecké štúdie uverejňované vo vedeckých zborníkoch a časopisoch tak doma, ako aj na Slovensku a v Maďarsku. Roku 1998 vyšla jeho kniha Priezviská Slovákov v Juhoslávii, kde je spracovaný bohatý výskumný materiál zozbieraný z tejto špecifickej oblasti po slovenských obciach vo Vojvodine. Ako zanietený slovakista Daniel Dudok stál roku 1969 aj pri zrode Spolku vojvodinských slovakistov a zároveň sa stal i jeho predsedom, ako aj hlavným a zodpovedným redaktorom príslušného jazykovedného Zborníka Spolku vojvodinských slovakistov. Zo svojho jazykovedného výskumu uverejnil viac ako 300 jednotiek odborných a populárnych príspevkov z oblasti dejín spisovného slovenského jazyka a zo slovenských nárečí vo Vojvodine. Podrobná bibliografia a životopisné údaje sú uverejnené v dvoch zväzkoch Zborníka Spolku vojvodinských slovakistov z r.1982 a 1992. Z knižnej tvorby profesora Daniela Dudka významné miesto v našej vojvodinskej publicistike zaberajú jeho vedecké knihy Nárečie Pivnice v Báčke ako vydanie Matice slovenskej na Slovensku (r. 1972), O slovenskom jazyku v Juhoslávii (1996), Čítanka nárečových textov Slovákov v Báčke, Banáte, Srieme a Slavónsku (2010), ku ktorým treba pridať aj jeho knižku spomienkových textov z detstva Z konca našej ulice (2009).

POCTA BÝVALÉMU KOLEGOVI A PROFESOROVI. Na prof. Dr. Daniela Dudka, jeho život, prácu a výsledky, ktoré po ňom zostali, si v stredu 16. septembra zaspomínali aj na Filozofickej fakulte v Novom Sade, na jeho 40-ročnom pôsobisku. Ako poznamenala vedúca Oddelenia slovakistiky prof. Dr. Jarmila Hodoličová, prof. Dudok vedel do každodenných problémov vniesť optimizmus a dobrú náladu. Preto si ho všetci vážili, nielen kolegovia slovakisti, ale aj zamestnanci z iných katedier a odborníci zo zahraničia. „Profesor Dudok nám zanechal bohaté dielo ako výzvu pokračovať, nevzdávať sa, nezriecť sa tak prepotrebnej práce na národa roli dedičnej,“ zdôraznila prof. Hodoličová. Na pedagogickú činnosť, a najmä jeho venovanie sa výskumu dialektológie poukázala prof. Dr. Anna Makišová, o činnosti pri zakladaní Spolku vojvodinských slovakistov hovoril Ján Struhár a o jeho spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov sa zmienila úradujúca riaditeľka Katarína Mosnáková-Bagľašová. Na snímke: Zo stredajšej rozlúčky s naším popredným jazykovedcom prof. Dr. Danielom Dudkom. J. P-á 38 /4665/ 19. 9. 2015

Týždeň FORMY REFORMY(4)

Tri súbežné problémy

 LETMO

Zem

Oto Filip

ávod alebo rada Pomaly ďalej zájdeš nemusí platiť vždy. Zvlášť nie v ekológii, ktorá si, vzhľadom na stav, v akom planéta Zem je, skôr vyžaduje rýchle a pružné, než váhavé kroky. Možno začať, povedal by ktosi, maličkosťami. Separovanie odpadu, ktoré je prvým krokom v procese ktoréhokoľvek odpadového hospodárstva, je v mnohých našich mestách, dedinách a vôbec prostrediach skôr výnimkou ako pravidlom. V obchodoch sa nám naďalej núkajú všetky možné, najčastejšie igelitové, no najmenej papierové vrecká. Pritom je všeobecne známe, že sú na rozloženie jednotlivých druhov odpadov v prírode potrebné celé veky. Plast sa rozkladá 500 až 1000 rokov, sklo sa nerozloží nikdy, plechovice sa tiež môžu rozkladať celé stáročia. Na rozklad dreva treba od 10 do 15 rokov, na papier tri mesiace, kým najrýchlejšie sa rozložia potra-

www.hl.rs

viny a organické látky: za týždeň alebo dva. Vzhľadom na skutočnosť, že je akýsi priemer produkovania odpadov okolo kilogramu na obyvateľa za deň, jasné je, čo by bolo treba konať a ako sa správať, aby sme sa už o niekoľko desaťročí neocitli vo svete preťaženom odpadmi a odpadkami. Keď ide o celkový vzťah k prírode, ako aj k budúcnosti, aj dnes, stošesťdesiat rokov po napísaní listu Bielemu človekovi, stále sú aktuálne slová indiánskeho náčelníka kmeňu Seattleho, ktorými odpovedal na požiadavku amerického prezidenta Abrahama Lincolna kúpiť veľkú časť indiánskeho územia: – Ako môžete kúpiť alebo predať nebo, teplo zeme? Tá idea nám je cudzia. Ak mi nevlastníme sviežosť vzduchu a priezračnosť vody, ako vy to môžete kúpiť? ... Učte vaše deti, ako aj my učíme naše, že je zem našou matkou. A čokoľvek zastihne ju, zastihne aj synov zeme. Ak človek zapľuje na pôdu, tak pľuje na seba samého. My to vieme: zem nepatrí človeku, človek patrí k zemi...

Informačno-politický týždenník

štruktúry, ale v prospech služieb a na úkor vymeniteľných produktov, čo sa stalo aj v niekdajšej Juhoslávii. Preto z krízy a veľkého poklesu aktivít vyplýva aj poučenie o potrebe nového, zmeneného modelu rastu prispôsobeného reformám, akcentujúceho najmä priemysel ako doposiaľ dosť zanedbané odvetvie. V Srbsku napríklad priemysel v roku 1990, zdôrazňuje odborník na ekonomiku transformácie profesor Božidar Cerović z Ekonomickej fakulty v Belehrade, účinkoval štyridsiatimi štyrmi percentami v tvorbe hrubého národného dôchodku (HND), kým v súčasnosti je to len sedemnásť percent. Pre stav ekonomiky, pokles prílevu zahraničných prostriedkov, nedostatok exportných produktov, nemožnosť krátkodobého prispôsobovania sa, došlo v posledných rokoch k výraznému rastu rozpočtového deficitu a k zadlžovaniu. V roku 2013 rozpočtový deficit bol najvýraznejší v Slovinsku (- 7,9 percenta HND), v Srbsku (- 7,1 percenta), v Čiernej Hore (- 4,3 percenta).

Prof. Dr. Božidar Cerović

To prakticky znamená, že sa výška štátneho dlhu krajín, ktoré vznikli z bývalej Juhoslávie, vyšplhala až na približne deväťdesiat miliárd eur. A Juhoslávia sa s dvadsiatimi miliardami eur dlhov pred rozpadnutím považovala za vysoko zadĺžený štát. V takejto situácii je jasné, že všetky tieto ekonomiky, vrátane našej, majú súbežne riešiť až tri problémy. Prvým je zmenšiť svoje rozpočtové deficity a štátny dlh, druhým sú štrukturálne zmeny v prospech zvýšenej produkcie vymeniteľných statkov, tretím cestu zotavenia a rýchlejšieho rastu v menej prajnejšom ovzduší než bolo to pred krízou. (V budúcom čísle: Jasná rozvojová stratégia)

INÝ NÁHĽAD

utnosť konštatovať stav by neznamenala veľa, nebyť toho podstatného: východiska alebo riešenia hospodárskeho problému. Dôležitá je teda otázka, ako z krízy, aj akú napríklad reformnú priemyselnú politiku potrebujeme. Na naše problémy sa netreba dívať len v úzkom, ale aj v širšom kontexte. V poslednom štvrťstoročí boli dva hospodárske medzníky. Najprv rok 1990, keď po náhlom raste v roku 1989 dochádza k viacročnému poklesu ekonomických aktivít. Druhým je začiatok a šírenie svetovej ekonomickej krízy v rokoch 2007 – 2008. Prejavilo sa to nielen u nás. Ak je jedným z primárnych cieľov transformácie rast účinnosti niekdajších tzv. socialistických ekonomík, úloha zďaleka nie je dotiahnutá do konca. Po viac než dvoch desaťročiach z dvadsaťsedem štátov len je-

denásť má sadzbu rastu väčšiu od dvoch percent. Medzi nimi sú len štyri krajiny s vážnejšou realizáciou tranzitívnych reforiem. Pri pohľade na transformujúce sa ekonomiky tejto časti starého kontinentu, možno si všimnúť, že v období rokov 1989 až 2008 pozitívnu priemernú ročnú sadzbu rastu malo šesť krajín: nad dve percentá Slovinsko a Albánsko, nad jedno percento Rumunsko, necelé percento Chorvátsko, Bulharsko a Macedónsko, kým tri z nich – Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Srbsko – mali negatívne výsledky. K hlavným príčinám slabých ukazovateľov možno zaradiť taký model rastu v transformácii, pri ktorom sa rast dopytu opiera o vonkajší prílev prostriedkov a priame zahraničné investície sa upriamujú na domáce trhy a oblasti, ako maloobchod, financie, telekomunikácie. Konečným rezultátom je síce radikálna zmena

Ďuro Varga

Oto Filip

• TÝŽDEŇ •

Slovensko Nezabúdam, čo mi dal Petrovec P SEDEM OTÁZOK PRE JÁNA MARČOKA, SOFTVÉROVÉHO INŽINIERA

Rastislav Boldocký

etrovčan Ján Marčok (36) prišiel študovať do Bratislavy v roku 1998 po skončení petrovského gymnázia. Ako zdôrazňuje, boli to celkom iné časy. „Vtedy ešte takmer nikto nemal mobilný telefón. Internet sme síce už doma mali, ale komunikácia bola možná len cez e-maily. Navyše prístup k internetu som mal len na fakulte, na internáte, kde som býval, nebol,“ spomína. „Na Slovensko chodil iba dvakrát v týždni autobus z Nového Sadu do Bratislavy. Priame vlakové spojenie ani minibusové z adresy na adresu neexistovalo.“ Jano vyštudoval informatiku na Fakulte matematiky, fyziky a in-

formatiky. V tejto oblasti pôsobí dodnes – ako softvérový inžinier. „Naša firma vytvára informačné systémy, ktoré evidujú milióny subjektov,“ vysvetľuje. Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Na začiatku mi veľmi chýbali najbližší príbuzní, kamaráti a známi. Vtedy neexistoval Skype, ani Facebook. Nemohli sme komunikovať, kedy sa nám zachce. Chýbala mi aj dolnozemská rovina. Na Slovensku označujú za rovinu aj to, čo sa v Petrovci volá breh. Dnes je to už pre mňa skôr výhoda. Rád chodím na prechádzky do lesa a do kopcov, považujem to za relax. Prekážal mi vietor. V Bratislave fúka stále. Už som si naň zvykol. Vidím v ňom dokonca pozitívum,

keď v lete pofukuje a nie je tak dusno. Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš žiť? – Prvýkrát, keď som si kúpil v Bratislave byt. Druhýkrát vtedy, keď sa mi narodila dcéra. Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – Nie. Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Podarilo sa mi splniť všetky svoje ciele a plány. Skončil som vysokú školu, kúpil som si byt, mám ženu, ktorá ma ľúbi, a mám najkrajšiu a najšikovnejšiu dcéru na svete (úsmev). Ľutuješ niekedy, že si odišiel? – Vo všeobecnosti všetko prebiehalo podľa predstáv, takže neľutujem. Samozrejme, boli kratšie a dlhšie chvíle, keď sa mi nedarilo, ale zvládol som ich.

Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil? – S návratom to nevidím ružovo, ale na druhej strane vzdialenosť medzi Bratislavou a Dolnou zemou dnes dokážeme prekonať za zopár hodín. V každom prípade Petrovec a Petrovčania mi dali veľa, chcem im to nejakým spôsobom vrátiť. Na Dolnej zemi ľudia stále žijú, tešia sa, tvoria hodnoty. Ale je to ťažké. Zo Srbska odchádzajú mladí ľudia. Je to smutné, ale v zahraničí sa ľahšie realizujú, napĺňajú svoje sny. Chýbajú celé generácie, ktoré by mali pokračovať v tvorbe spomínaných hodnôt. Práve v tomto by som chcel v budúcnosti pomôcť. A prečo až v budúcnosti a nie hneď? Momentálne ma moja maličká dcéra asi potrebuje najviac, takže do Petrovca chodím menej. Vlastne otázka by možno mala znieť, čo by sa muselo stať, aby sa do Petrovca vrátili moji potomkovia. Zatiaľ neviem, akí budú mať postoj k Srbsku a či budú Dolnú zem radi navštevovať. Snažím sa, aby ten vzťah bol kladný. Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Našim.

NOVÝ SLOVENSKÝ FILM O BÝVALOM BOXEROVI BODOVAL NA VIACERÝCH ZAHRANIČNÝCH FESTIVALOCH

Kozov ťažký údel R. Boldocký

ž jedenásť ocenení z prestížnych medzinárodných filmových festivalov získala snímka Koza Ivana Ostrochovského, ktorá sa v polovici septembra konečne dostala aj do slovenských kín. „Neľútostná sociálna dráma s nehercami,“ ako o filme píše internetový portál atlas.sk, je inšpirovaná skutočným príbehom bývalého rómskeho boxera Petra Baláža a ocenil ju dokonca aj legendárny herec Richard Gere. Príbeh je pomerne jednoduchý. Zobrazuje životné peripetie Petra Baláža, prezývaného Koza. Pred takmer dvadsiatimi rokmi reprezentoval Slovensko na olympiáde v Atlante, dnes žije so svojou ženou a dieťaťom na hranici chudoby. „Po tom, čo jeho manželka otehotnie, sa Koza s pomocou úžerníckeho manažéra Zvonka vydáva na boxerské turné, aby za• SLOVENSKO •

robil na potrat. Dôležité pre neho nie je zvíťaziť, ale udržať sa v hre čo najdlhšie. Vysilený a netrénovaný boxer prijíma rany súperov i manažéra stoicky, sníva o tom, že peniazmi presvedčí partnerku a dieťa si nechajú,“ zhrnul príbeh filmu denník Pravda. Snímka nie je dokument, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. „Dej je fiktívny, ale námet vychádza zo skutočného života hlavného hrdinu,“ uviedol na tlačovej besede režisér Ostrochovský, ktorý sa s bývalým boxerom pozná už dlhší čas, keďže o ňom robil študentský dokument. „So scenáristom Marekom Leščákom sme čakali na správny moment v Petrovom živote, ktorý nastal vtedy, keď Peter mal problém, ktorý sme zobrazili aj vo filme. Tak sme si s Marekom povedali, že to je to, čo koncentruje všetky Petrove problémy a cez čo sa dá vyrozprávať jeho príbeh,“ doplnil.

Záber z neľútostnej sociálnej drámy

Zaujímavosťou je, že hlavnými protagonistami filmu sú neherci. Peter Baláž hrá samého seba, zatiaľ čo postavu neľútostného manažéra stvárnil Zvonko Lakčević. Podľa recenzií v slovenských médiách takéto obsadenie funguje výborne. „Neherecká dvojica, bývalý olympijský reprezentant, boxer Peter Baláž a Zvonko Lakčevič, ikonická postavička bratislavských ulíc, na seba strhávajú všetku pozornosť. Režisér ich ustriehol, neherci sú prirodzení, pravdivo zžití so svojimi postavami,“ napísal napríklad denník Pravda. Zaujímavosťou je, že vo filme sa objavil aj ďalší slovenský olympionik – bronzový medailista z

Moskvy v roku 1980 Ján Franek. Bývalý úspešný športovec, z ktorého je dnes bezdomovec, si zahral rolu Kozovho trénera. Snímka Koza mala svetovú premiéru na tohtoročnom Berlinale, kde súťažila o cenu za najlepší hraný debut. Odvtedy ju mohli vidieť návštevníci ďalších 17 filmových festivalov. Doteraz si na konto pripísala 11 ocenení a čoskoro ju budú môcť vidieť aj diváci 40. ročníka prestížneho Medzinárodného filmového festivalu v Toronte. Zároveň sa dostala do výberu snímok, ktoré bojujú o nominácie na ceny Európskej filmovej akadémie.

38 /4665/ 19. 9. 2015

Foto: Martin Kollár

Ľudia a diania Schválili realizáciu rozpočtu v prvom polroku ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA KOVAČICKEJ OBCE

Anička Chalupová

o letných dovolenkách, oddýchnutí a pripravení na nové pracovné povinnosti, v polovici minulého týždňa tridsiati štyria výborníci kovačického parlamentu prišli na 28. zasadnutie s deviatimi bodmi rokovacieho programu pod pazuchou. Po schválení zápisnice z minulého zasadnutia Zhromaždenia obce výborníci diskutovali o správe o realizácii obecného rozpočtu v období január – jún 2015. Zdôvodnenie podala Ljiljana Žarićová, vedúca oddelenia pre financie, ktorá medziiným informovala, že príjmy sa realizovali v hodnote 257 213 734,67 dinára (bez prenesených prostriedkov z predchádzajúceho obdobia). Keďže z uplynulého roka bolo prenesených 6 428 677,77 dinára,

budov domov kultúry v Padine, Kovačici a Crepaji, ako aj budovy ambulancie v Uzdine. Na zasadnutí výborníci schválili správu o práci Predškolskej ustanovizne Kolibrík v školskom roku 2014/2015 a plán práce na rok 2015/2016. Okrem toho za v rozpočte sa kalkulovalo s riaditeľa Podničosi viac ako 263 miliónmi kateľsko-rekredinárov, čo je 18,91 percenta ačného strediska plánovaných prostriedkov. Relax na obdobie Výdavky v rovnakom obštyroch rokov vydobí dosiahli sumu 258 010 menovali Nenada 622,42 dinára. Opozičný výĐusića zo Zreňaborník Zoran Savanov (SNS) ninu, podporili mal k uvedeným údajom návrh na členov celý rad pripomienok. Okrem Výborníci absolvovali rokovací program za necelé dve Komisie pre pláiného povedal, že koalícia hodiny ny Obce Kovačica, pri moci nevie hospodáriť v ktorej sú Bela s rozpočtovými prostriedNa zasadnutí výborníci väčši- Kinčeš (predseda), Ivan Babka (zákami, z roka na rok len sľubuje nové kapitálové investície, lepší nou hlasov schválili rozhodnutie o stupca predsedu), Janko Hološ sociálny program, zvýšenie kvality zmenách a doplnkoch obecného (tajomník) a Svetlana Drakulićováživota občanov, ale z toho doteraz rozpočtu na rok 2015, čiže druhý -Stefanovićová a Jovan Stanković realizovala sotva 50 percent. Ján doplnkový rozpočet, ktorého vý- (členovia). Do funkcie predsedníčky Husárik, výborník skupiny občanov davky sú v súlade s celkovými príj- Správnej rady Domu kultúry 3. Zelené jablko, navrhol, aby obec mami na celý rok 2015 a dosahujú októbra v Kovačici výborníci ZO Kovačica zvolili Lýdiu Karkušovú väčšou sumou prispela k preprave 936 miliónov dinárov. V nadchádzajúcom období Obec a za predsedu Dozornej rady RTV žiakov z menších prostredí Kovačickej obce do kovačického gym- Kovačica mieni investovať 123 Obce Kovačica vymenovali ThMgr. názia, než je to teraz rozhodnuté. miliónov dinárov do rekonštrukcie Martina Bajzu.

PODNIKATEĽSKÉ RAŇAJKY V PETROVCI

skupín: výroba, služby a poľnohospodárske služby. Vo všetkých skupinách, podľa jej slov, sa žiada mať podnikateľského ducha a ideu, čo sa uplatní na trhu, ale predovšetkým vytrvalosť. S dobrou ideou jeden stroj zaplatí ďalší, a tak sa podnikanie rozrastá. Na nové podnikanie v oblasti účtovníctva, ako uviedla, treba zo 1 000 eur, na otvorenie autoumyvárne 2 500, na kováčsku dielNa trinástej porade s odborníčkou z Kikindy ňu zo 5 000 atď. Draganou Galićovou (druhá sprava) Hovorila o tom, a stredných podnikov a reme- ako lokálne samosprávy a služba selníckych dielní. Na stretnutí sa pre zamestnávanie pomáhajú pri však D. Galićová zamerala aj na novom zamestnávaní a sebazadruhú stranu toho trendu: koľko mestnávaní. Ako dobrý príklad, peňazí treba, aby záujemca začal keď ide o získanie začiatočných s vlastným biznisom. Nový podnik financií, uviedla Srbskú asociáciu zvyčajne patrí do jednej z troch manažérov.

Koľko treba na založenie vlastného biznisu? Jaroslav Čiep

odnikateľské a inovačné stredisko v Báčskom Petrovci od februára minulého roku raz do mesiaca, s výnimkou letných mesiacov, pre záujemcov organizuje tzv. podnikateľské raňajky. Doteraz ich bolo 13 a na nich prítomní podnikatelia a účtovníci z Petrovca a okolia mali možnosť zoznámiť sa s novinkami v zákonoch o hospodárení či s predpismi týkajúcimi sa účtovníctva alebo poľnohospodárskych gazdovstiev. Na stretnutí pri káve vo štvrtok 10. septembra si posvietili na dve témy. Aktuality v oblasti mimoriadnych previerok daňovej

www.hl.rs

správy s prítomnými konzultovala Dragana Galićová, dipl. ekonómka, certifikovaná účtovníčka, súdna znalkyňa a nositeľka licencie proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Táto odborníčka týmto pomáha podnikateľom, aby sa ľahšie prebrodili cez les predpisov, rôznych príkazov a požiadaviek. Tak sa môžu vyhnúť nepotrebným výdavkom, ktoré majitelia malých podnikov platia v tvare pokút, lebo početní inšpektori si všimnú každú chybičku či nedostatok. Podmienky na podnikanie v Srbsku nie sú prajné. Dôkazom toho konkrétne v Petrovci je aj čoraz viac odhlásených malých

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

STARÁ PAZOVA

Zastavili vylievanie fekálií v chotári Anna Lešťanová

roku 2007 sa stala známa havária na regionálnom kanalizačnom kolektorskom smere Inđija – Stará Pazova – Nová Pazova – vojenský kolektor Batajnica. Z prasknutého potrubia sa časom v chotári medzi Starou a Novou Pazovou začali vylievať fekálie. Na niektorých miestach úplne zaplavili obrábateľné plochy, a tým spôsobili nemalé problémy majiteľom tamojších pozemkov. Popras-

Vladimir Kiković

na kritických miestach. Po týchto prácach údajne sa dosiahlo maximálne zníženie úrovne fekálnej kanalizácie v potrubiach na sídlisku Stará Pazova, kde bol stav i najkritickejší, ako aj na dvoch kolektorských smeroch v Novej Pazove. „Najdôležitejšie je, že po vykonaných prácach za uplynulé dva mesiace sme nemali vylievanie fekálií na poľnohospodárskych pozemkoch, ako to bolo roky dozadu,“ povedal Kiković. Majiteľom poľnohospodárskych pozemkov, na ktorých vznikla škoda na siatinách, obec zaplatila finančnú úhradu, o výške ktorej rozhodovala patričná komisia. Obec Stará Pazova a Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova vypísali tender na súkromno-verejné partnerstvo, ktoré bude zahŕňať sanáciu kompletného regionálneho kanalizačného kolektoru a výstavbu kanalizačnej siete vo všetkých osadách Staropazovskej obce. Medzi majiteľmi poľnohospodárskych pozemkov, ktorým vyliate fekálie zapríčinili škodu na siatinách, je i rodina Balážová, ktorá sa zaoberá poľno-

Júlia Balážová zostala bez úrody

hospodárstvom a má registrované poľnohospodárske gazdovstvo. Informáciu, že unikanie odpadových vôd z popraskaných kanalizačných potrubí konečne zastavili, s nadšením prijala Júlia Balážová, ktorá na uvedenej lokalite mala vysadenú záhradu, ale z nej žiaden osoh. Záhrada bola zaplavená kanalizačnými a atmosférickými vodami, takže rodina zostala bez úrody a bez zisku z predaja.

kané potrubia sa však stali tabu témou, o ktorej sa takmer nik nechcel verejne vyjadrovať, lebo regionálny kanalizačný kolektor je spoločným projektom a investíciou obcí Inđija a Stará Pazova. Zodpovednosť za veľkú haváriu sa prehadzovala ako loptička medzi lokálnymi orgánmi (bývalými a terajšími) a vykonávateľmi prác. Tohto roku VKP Vodovod a kanalizácia Stará Pazova vypísal tender na voľbu vykonávateľa prác na čistení a sanácii poškodeného potrubia. Podľa slov Vladimira Kikovića, technického riaditeľa v podniku Vodovod a kanalizácia, potom nasledovalo dôkladné čistenie a vyplachovanie kompletné- Na jednom mieste bola zničená aj cukrová repa ho kanalizačného potrubia • ĽUDIA A DIANIA •

Našli riešenie problému s vylievaním fekálií

„Mali sme obrovské škody. Vlani sme z obce síce dostali určité finančné prostriedky, no tie sú o polovicu menšie než zisk, ktorý by sme mali z predaja dopestovanej zeleniny. Aj tohto roku obecná komisia bola v poli a zmapovala kompletnú situáciu. Uvidíme, ako to bude ďalej,“ povedala Júlia Balážová. Foto: z archívu VKP Vodovod a kanalizácia a autorka 38 /4665/ 19. 9. 2015

Ľudia a diania EKODEŇ V HLOŽANOCH

Meňme svoje zvyky, a nie klímu Martina Bartošová

bra, ale organizátori sa tohto roku rozhodli podujatie usporiadať 13. septembra. Takýmto spôsobom sa milovníci prírody predovšetkým snažia apelovať na spoluobčanov, aby si uvedomili, že znečisťovaním planéty narúšame i vlastné zdravie.

nedeľu 13. septembra 2015 v Hložanoch usporiadali v poradí 8. deň ochrany ozónového obalu Zeme pod heslom Meňme svoje zvyky, a nie klímu. Organizátori podujatia – Združenie ekológov Ekos Hložany v spolupráci s profesormi a žiakmi základných škôl Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch a Jána Čajaka v Báčskom Petrovci pripravili pre obecenstvo bohatý program v znamení ochrany prírody, aby poukázali na čoraz väčšiu nezodpovednosť a nedbalosť človeka. Otvárací program podujatia sa začal o 14. hodine na terase kaviarne Pod lipami, kde žiaci nižších tried hložianskej základnej školy mali nakresliť výkresy na tému Ozón a ochrana životného prostredia. Súbežne s tým Pohľad cez teleskop je ozaj zaujímavý prebiehal program spestrený odbornými textami a žiackymi Potom odzneli najvydarenejšie slohovými prácami o význame slohové práce žiakov vyšších tried ozónového obalu a starostlivosti hložianskej a petrovskej základo prírodu, ktorý oficiálne otvorila nej školy na tému znečisťovania predsedníčka Združenia ekológov a ochrany prírody. Práce prečítali Ekos Viera Turčanová. Na samom hložianski piataci Martina Balcová začiatku vo vlastnom mene a v a Samuel Benša, šiestaci Boris Femene hložianskeho ekologického kete a Ivona Marčoková, zatiaľ čo združenia srdečne privítala všet- hložianski žiaci siedmeho ročníka Anđela Gostovićová a Michal Semartonský prečítali práce petrovských siedmačok Ireny Struhárovej a Ivony Opavskej. Slohové práce žiaci hložianskej základnej školy napísali z iniciatívy profesorky slovenčiny Anny Huďanovej. Oficiálnu časť programu uzavrela Viera Turčanová, Hier a smiechu nikdy dosť ktorá sa poďakovala všetkým prítomkých prítomných, poďakovala sa ným za účasť na tohtoročnom podžiakom a učiteľskému kolektívu za ujatí, členkám a členom Združenia dlhoročnú spoluprácu a zdôraznila, ekológov Ekos, spoluorganizátože Svetový deň ochrany ozónového rom, ako aj Miestnemu spoločenobalu Zeme sa oslavuje 16. septem- stvu Hložany, Obci Báčsky Petrovec

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Usilovné rúčky dokážu zmeniť svet (aspoň na papieri)

a sponzorom za finančnú podporu. Zároveň oznámila obecenstvu, že 22. apríla pri príležitosti oslavy Dňa planéty Zeme prebiehala súťaž z ekológie v Základnej škole Žarka

zoznámiť žiakov s prírodou, a tak vybudovať ich kladný postoj k nej, profesor Medveď vyzval účastníkov, aby vyhľadali rastliny, ktoré rastú na poľane. Týmto spôsobom ich

Vtáka poznáš po perí, človeka po reči – prednáška na poľane

Zrenjanina v Maglići, kde sa zúčastnili aj hložianske žiačky Kristína Pálešová a Kristína Potfajová, ktoré obsadili prvé miesto. Pri tejto príležitosti im Združenie ekológov Ekos za odmenu darovalo tričká. Po programe sa prítomní zoskupili pod mostom na asfaltovej ceste k Dunaju, skadiaľ sa potom spolu vybrali na prechádzku ku kanálu, na poľanu, kde ich čakalo chutné občerstvenie, zaujímavé prednášky o prírode, ktoré pre deti a dospelých pripravil profesor biológie v Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci Andrej Medveď. V snahe

presvedčil, že príroda je ozaj bohatá a veľmi rôznorodá – človeku ponúka všelijaké druhy rastlín, ktoré majú buď liečivé účinky, alebo sa využívajú na iné účely a k tomu poskytujú úkryt pre rôzne živočíchy. Okrem rastlín profesor Medveď pomocou rôznych druhov peria zoznámil deti a dospelých s vtákmi, ktoré žijú v našom prostredí. Po užitočnej prednáške žiaci mali príležitosť hrať sa na zvieratá, sledovať ďalekohľadom a teleskopom vtáky, hrať rôzne zábavné hry, ktorými sa podujatie úspešne skončilo. • ĽUDIA A DIANIA •

GYMNÁZIUM JÁNA KOLLÁRA SO ŽIACKYM DOMOVOM V PETROVCI

Odteraz: dve plus jedna Jaroslav Čiep

atematický výrok v titulku znamená, že sa od tohto školského roku na petrovskom gymnáziu v každom ročníku bude vyučovať v dvoch triedach po slovensky a v jednej po srbsky. Z niekdajších 3 + 1 sme sa teda dopracovali k aktuálnemu zmenšeniu. Vlani asi naposledy boli 4 triedy štvrtákov a teraz, keď je o jednu triedu menej, je zrejmé, že príde k zmenám aj v učiteľskom zbore. Polievočku dodatočne prihrial aj nový zákon a pokyny Ministerstva školstva, ktoré sa uplatňujú od začiatku školského roka 2015/16. O týchto a iných témach nedávno sme sa posledný raz rozprávali s riaditeľom gymnázia Pavlom Beličkom. Teraz, keď sa tento rozhovor dostal pred čitateľov, doterajší riaditeľ je už vo výslužbe a vedenie školy ako úradujúca riaditeľka prebrala Vieroslava Struhárová, profesorka biológie. Na margo Našej témy, ktorú sme spracovali v minulom čísle Hlasu ľudu a týkala sa materiálneho zabezpečenia základných škôl, s bývalým riaditeľom Beličkom sme debatovali o tom, čo všetko sa po materiálnej stránke zmenilo v poslednom desaťročí a porovnávali sme to s inými strednými školami v regióne. – Naša škola je určite nadštandardne vybavená s ohľadom na podmienky vzdelávania v Srbsku. Tak ako sa o materiálne a technické vybavenie školy dbalo predtým, po nástupe na miesto riaditeľa aj ja som sa pričinil o to, aby sa stav neustále zveľaďoval. Roku 2005 sme začali s adaptáciou telocvične. V nej sme kompletne vymenili podlahu, povalu z palubovky poškodenú vlahou sme nahradili kvalitnejším plechom, vymenili sme nosné hrady a vykonali sme rekonštrukciu osvetlenia, takže namiesto dvoch žiaroviek teraz máme osem reflektorov. Vtedy sme takisto zrekonštruovali hygienické zariadenia v celej škole, lebo existujúce nemali hygienickú úroveň, akú si vyžaduje súčasná doba. • ĽUDIA A DIANIA •

Pavel Belička

– Už na prvý pohľad vidno, že sa v škole rozvíja ekologické povedomie a šetrí sa energiami... – Jednou z prvých vecí v tejto oblasti boli kompostéry na zužitkovanie množstva trávy a opadnutých listov z líp. V prvej etape sme vypracovali 40 nádrží na spracovanie 40 kubických metrov listov a postupom času sme k tomu pridali ešte 10 ďalších. Neskôr sme pre internát zabezpečili solárne kolektory a na pavilón prírodných vied vbudovali nové plastové okná a dvere, k tomu sme celý zateplili, aby sme znemožnili veľký únik tepla. Okrem toho každý rok sme vykonávali početné drobné opravy a zabezpečovali doplnky. V tomto kontexte môžem spomenúť reparáciu a konzervovanie ornitologickej zbierky. Aká je bezpečnosť žiakov vo výchovno-vzdelávacom procese? – Na tieto účely sme namontovali video dozor, čiže systém 16 kamier, ktorými kryjeme všetky kľúčové body v škole, čím sa zmenšil počet krádeží, ktoré sa občas v škole stávali. Výhodnou príležitosťou na obnovenie školy sú aj jubileá. V akej miere pomohli k zabezpečeniu financií na rôzne potreby? – Aj 90., aj oslavy 95. výročia založenia školy boli vhodné príležitosti na krytie materiálnych potrieb, ktoré sme v bežných rokoch nemali možnosť zabezpečiť. Pri tých príležitostiach sa nám podarilo zrekonštruovať komplet-

nú strechu starej časti budovy a telocvične, vynoviť hromozvody, odkvapové rúry, tiež sme zabezpečili novú fasádu a nové plastové okná na celej budove. Na dôvažok sme zvonka upravili aj telocvičňu. Skutočne to bolo veľa peňazí pre našu školu a zabezpečili sme ich aj z rozpočtov Slovenskej republiky, aj z rozpočtov v Srbsku: republikového, pokrajinského a lokálneho, v menšej miere sme pridali aj z vlastných. Nemôžem nespomenúť aj veľkú pomoc a podporu našej Národnostnej rady a Matice slovenskej, ako i početných dobrodincov a priateľov školy. Tí nám nezištne pomohli získať a zrealizovať viaceré projekty. – Všimli sme si, že v rámci školy máte aj posilňovňu a náradie na cvičenie majú aj obyvatelia internátu. – Doba nám priniesla aj také novinky a neprepásli sme príležitosť zabezpečiť pre našich žiakov, ale i profesorov, aj tento druh náradia a náčinia, lebo to, čo máme v rámci kabinetov telesnej výchovy, pre súčasného človeka nepostačí. Prihlasovali sme sa na viaceré súbehy a z pokrajinských sekretariátov sme získali financie na zabezpečenie zariadení na cvičenie, ale aj na iné účely. Naposledy sa nám podarilo vymeniť celú ohradu pred budovou školy a dvorom, lebo stará ohrada už bola schátraná a hrozilo nebezpečenstvo, že sa aj sama zvalí. Brány sa nedali zamknúť, takže sme aj tie vymenili za nové. Pribudli aj nové

chodníky z betónových kociek a vyasfaltovali sme aj cestu od vchodu do gymnázia po internát, vrátane športových terénov. – Čo ešte chýba na lepšie vybavenie kabinetov a školy? – To, čo ešte treba zabezpečiť do pomerne dobre vybavených kabinetov, je kvalitný a spoľahlivý internet. Máme niekoľko interaktívnych tabúľ, azda pribudnú aj ďalšie, ale treba popracovať aj na tom, aby mal kto na nich pracovať. Prednedávnom sme sa zaoberali aj tematikou bezbariérového prístupu do školy a vypracovali projekt panoramatického výťahu, ktorý by mal byť umiestnený vedľa učiteľského vchodu. V budúcnosti by mal pomôcť tým, ktorí nemôžu chodiť na svojich nohách po schodoch. Výťahom sa budú môcť dostať aj na poschodia v starej budove, do všetkých jej častí. Lebo každé poschodie v budove v horizontále je bez akéhokoľvek výškového rozdielu. Na inštalovanie takého výťahu ani netreba mnoho stavebných zásahov. Po letmej prechádzke školou sme sa i sami presvedčili, že petrovské gymnázium zabezpečuje kvalitné hygienicko-technické, estetické a priestorové podmienky na vzdelávanie žiakov. Terajších 12 tried má k dispozícii 25 učební. O vzdelanie sa podľa platných noriem starajú profesori s 20 normami a spolu je tu 28 profesorov. Aj odborné, aj kádrové zastúpenie je na zodpovedajúcej úrovni na vyučovanie po slovensky. V tomto školskom roku v prvom ročníku petrovského gymnázia je 75 žiakov a vo všetkých ročníkoch úhrnne ich je 250. Po prvýkrát v tomto školskom roku budú mať aj žiakov, ktorí školu absolvujú podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Ako veľká výhoda pre žiakov zo vzdialenejších prostredí je vystavaný žiacky domov vedľa školy, ktorý pôsobí od roku 1997. Zvykneme hovoriť, že toto gymnázium vzdeláva našu elitu. Žiaľ, podľa počtu žiakov uzavierame, že napriek kvalitným podmienkam tej elity nám akosi ubúda.

38 /4665/ 19. 9. 2015

Ľudia a diania TAXÍKOVÁ SLUŽBA V PETROVCI

Aj kedysi, aj dnes...

Jaroslav Čiep

ž na začiatku minulého storočia, keď sa Petrovec hospodársky vzmáhal a mohutnel, keď do týchto končín prichádzali mnohí kupci chmeľu a ostatní magnáti zo sveta, v tomto mestečku začali premávať taxikári. Existujú doklady, že v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia v Petrovci bola celkom slušne regulovaná premávka a preprava. Okrem viacerých autobusových prepravcov Petrovec

mal i niekoľkých taxikárov, ktorí sa živili prepravou cestujúcich osobným automobilom. Vtedajší taxikári mali aj svoje parkovacie miesta, kde preberali pasažierov. Bolo to na starom Jarmočnisku, kde sa predtým organizovali výročné trhy. Potom dlhé roky záujem o taxíky v Petrovci nebol, na rozdiel od Nového Sadu, ktorý v čase hospodárskeho rozvoja Petrovca nemal ani toľko taxikárov čo Petrovec. Nový Sad však časom nadobudol mestský ráz a okrem koľajnicovej mestskej

ZO STAROPAZOVSKÉHO TRHU

Začala sa sezóna nakladania zeleniny Anna Lešťanová

obrá príprava v lete znamená, že v zime budeme mať pestrú stravu obohatenú o ovocie a zeleninu. Vo štvrtok 10. septembra, v trhový deň v Starej Pazove, sme sa na túto tému porozprávali s gazdinkou Vierou Ďurčíkovou, ktorej ani daždivé a príliš chladné počasie na toto ročné obdobie neprekážalo, aby sa vybrala nakupovať zeleninu na zimu. Na východe z trhu k bicyklu si niesla tri vrecká papriky. Výraz jej tváre prezrádzal, že s kvalitou Z čerstvej papriky budú dobré zásoby a cenou kúpeného tovaru bola na zimu vcelku spokojná. V rozhovore zdôraznila, že nakladané ovocie vo vlastnej kuchyni je nielen kvalita zelenina sú najlepšie vtedy, keď nejšia, ale aj lacnejšia v porovnaní sú pripravené vo vlastnej kuchyni, s tou kúpenou. Svoju prácu tu nečiže lepšie od tých spracovaných počítam a v továrni predsa všetko priemyselne a kúpených ako ho- musia dať na papier,“ pripomenula tový výrobok v supermarketoch. penzistka Viera Ďurčíková. Zeleninu pre svoju domácnosť, Nakladať zeleninu sa naučila od svojej mamy a zvyčajne odkladá ako povedala, pestuje aj v záhradva druhy papriky: žltú, za ktorú de a iba keď sa niečoho neurodí zaplatila 40 din./kg, a červenú dlhú, nadostač, príde na trh dokúpiť, ktorá na trhu stála o 20 dinárov viac. koľko treba. V záhrade tohto roku Podľa osvedčenej receptúry, z pap- dopestovala isté množstvo papriky riky zhotoví niekoľko obľúbených a paradajok a tejto jesene verí, že na prídavkov k jedlu pre svoju rodinu. kvasenie a odkladanie na zimu bude „Nakladaná zelenina pripravená mať i vlastnú kapustu a cviklu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Petrovský taxikár Zoran Mileticki

dopravy a autobusov čoraz viac sa rozvíjala aj taxíková služba, takže v Novom Sade v súčasnosti pôsobí väčší počet taxíkových združení a keď človek potrebuje prepravu, ľahko sa ich dovolá. Postrehli sme, že i v Petrovci je jeden odhodlanec, ktorý si na živobytie mieni zarábať poskytovaním taxíkových služieb. Volá sa Zoran Mileticki. „Som jediným registrovaným taxikárom v Petrovci a touto robotou sa zaoberám už deväť rokov,“ hovorí tento petrovský taxikár. Zoran nám prezradil i to, že taxíkom prepravuje zákazníkov nielen po Petrovci, ale i do okolitých miest, prevažne do Nového Sadu. Mal už objednávky na prepravu aj do

zahraničia. Keď ide o konkurenciu, úradne ju nemá a cenou sa vyrovná autobusovej preprave. „Úradné stanovište taxíkov v Petrovci je v Ulici maršala Tita, ale čoskoro by sa to malo zmeniť,“ hovorí o službe. „Stanovište taxíkov by malo byť v Ulici novosadskej a miesta vyhradené pre taxíky plánujú vyznačiť aj vedľa akvaparku, dokopy pôjde o štyri miesta.“ Na otázku, čo všetko je potrebné, aby sa človek stal taxikárom, Zoran hovorí, „že predovšetkým vodičský preukaz, automobil s euro3 motorom, ako i povolenie obecnej správy na poskytovanie služieb“. Pre túto prácu treba mať certifikát, čiže licenciu, ktorá sa obnovuje každý rok.

ZASADILI STROM. V sobotu 12. septembra 2015 prváčikovia zasadili strom generácie na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. Pri tejto príležitosti deťom sa prihovorila riaditeľka Daniela Marčoková, ktorá zdôraznila význam stromov v živote človeka a poukázala na ich ekologický aspekt. Ako bude rásť strom paulownia, ktorý daroval Ján Ožvát-Simo, budú rásť i deti a tešiť sa zo spoločného života v škole. V ten deň bola aj akcia úpravy školského dvora a učební, na ktorej sa zúčastnili pracovníci školy. A. Lg. • ĽUDIA A DIANIA •

BIELE BLATO

Diviaky vyčíňajú, občania protestujú Vladimír Hudec

sedliaci vraj pšenicu vôbec nemlátili, lebo im diviaky nič nenechali. Podľa slov predsedu bieloblatského Miestneho spoločenstva Miroslava Markuša základný problém je v tom, že diviaky sa cez deň skrývajú v Cárskej bare alebo na druhom konci chotára v trstiniskách vôkol jazera Joca a v noci vychádzajú do chotára, aby sa najedli. Jedia, pravdaže, všetko, čo sa im dostane pod zuby – kukuricu, slnečnicu, pšenicu. Nejedia vraj iba jačmeň, lebo ich pichá, a jednu odrodu pšenice, ktorá je podobne ako jačmeň rovnako pichľavá. Keďže je Cárska bara chránené územie, v ktorom je zakázaná poľovačka a poľovníkom je zakázané loviť

lízkosť chýrečnej prírodnej rezervácie Cárska bara z turistického aspektu je významnou prednosťou Bieleho Blata a najmä občanov, ktorí sa zaoberajú vidieckou turistikou, avšak divina, ktorá žije v tejto prírodnej rezervácii, predovšetkým diviaky, bieloblatským „Pozrite sa, čo mi porobili s kukuricou,“ rozhorčene a sklamane poľnohospodárom roky spôsobujú ukazuje Ján Poničan obrovské škody na porastoch. – Ak máte zdravé srdce, zavediem raz, možno aj dvakrát toľko prasiec výplaty odškodného za škodu vás do poľa. Srdce vás zabolí, keď ako divá sviňa. K tomu sa prasí spôsobenú na porastoch. Petíuvidíte, čo tam porobili, – hovorí najmenej trikrát za dva roky. Koľko ciu podpísalo 134 Bieloblatčanov Ján Poničan, ktorému diviaky zničili je divých svíň v Cárskej bare a na a spolu so zápisnicou hájnickej kukuricu na bezmála dvoch jutrách. jazere, to nikto presne nemôže služby a fotografiami na ilustráciu – Z roka na rok na tejto parcepovedať, lebo ich poľovníci už rozmerov škody ju zaslali všetkým le, ktorá je blízko Cárskej bary, dávno nespočítavali, ale je celkom činiteľom, ktoré o tejto otázke nemám žiadnu úrodu, iba jasné, že ich je neprípustne môžu rozhodovať, od mestskej po škodu. Najprv na jar povymnoho. pokrajinskú a republikovú úroveň. berajú osivo, takže presne Bieloblatčania sa pokúsili Na zasadnutiach, ktoré v súvislosti nájdu riadok, kde je posiate, sťažovať sa v mestskej sprá- s týmto problémom zorganizovalo a potom ryjú do konca. Za ve, v poľovníckom zväze, MS, zo strany predstaviteľa pokrakrátky čas dokážu preryť v správe rybníka, ale všetci jinského Ústavu pre ochranu prícelé jutro. Nuž a tam, kde zodpovednosť presúvajú rody odznel trochu ironický návrh, nepovyberajú osivo na jar, na niekoho iného. Vlastne aby sedliaci svoje parcely chránili ,pooberajú‘ úrodu v jesevšetci prstom ukazujú na pomocou elektrického pastiera, čo ni. Z tých dôvodov som tu Poľovnícky zväz, ktorý by sedliakov len dodatočne rozhorčilo. niekoľko rokov nič nesial, mal vyplatiť odškodné, ak sa To, že je problém, s ktorým záale tohto roku som sa rozdokáže, že divina spôsobila pasia nielen Bieloblatčania, ale aj hodol, že to znovu skúsim... škodu. Vo zväze sa však vy- občania Lukinho sela a Mužlje, tu a, hľa, znovu zničená úroda! hovárajú, že diviaky nežijú prítomný už mnoho rokov, uznal aj Nebola síce bohvieaká, lebo v ich lovisku, lebo Cárska námestník Stredobanátskeho obbolo sucho, ale predsa by bara a jazero, kde sa diviaky vodu Dušan Šijan, ktorý konštatosa čo-to nazbieralo, aby sa zdržiavajú, vlastne ani nie sú val, že je skutočne neprípustné, aby aspoň vložené vrátilo. Teloviskom. Sú v tom všetkom diviaky v takej miere ničili úrodu. raz nielenže nemám úrodu, aj byrokratické háčiky typu, Zároveň oznámil, že kontaktoval ale budem musieť zaplatiť že škoda musí byť prihlá- viacero orgánov a inštitúcií a že stroj, aby mi očistil parcelu Poľovník Zlatko Soják so zriedkavou trofejou, sená v lehote desiatich dní riešenie problému je na obzore. od kukuričia, takže škoda čierno-bielou divou sviňou Neúradne sa dozvedáme, že a tomu podobné. je dvojnásobná. Neviem, Z týchto dôvodov sa roz- jedna z možností je dovoliť poľovčo s touto parcelou robiť. Škoda aj v revíre jazera Joca, ktoré je vo horčení poľnohospodári zorgani- níckym spolkom zastreliť omnoho je pôdu nechať neobrobenú, ale vlastníctve rybníka Ečka, diviaky sa zovali a podpísali petíciu, ktorou viac diviakov ako doteraz. Okrem robiť na vlastnú škodu a kŕmiť tam nekontrolovane rozmnožujú. od patričných orgánov a inštitú- toho sa uvažuje o možnosti dovoliť divinu sa veru neoplatí. Osobitný problém je aj v tom, že cií žiadajú, aby sa počet diviakov poľovníkom, aby zorganizovali hon Príklad Jána Poničana nie je oje- sa diviaky skrížili s domácimi svi- zmenšil na rozumnú mieru, aby na na diviaky v samej Cárskej bare, dinelý. Podľa slov podpredsedu ňami, ktoré robotníci na násypoch okraji Cárskej bary bol postavený takže ich buď zaženú hlbšie do RMS Miroslava Hromčíka škodu vypúšťali na pastvu, a pritom im plot, ktorý im nedovolí vchádzať do priestorov prírodnej rezervácie, prihlásilo 22 občanov tejto osady, ušli, takže dnes v prírode možno bieloblatského chotára. Dožadujú alebo ich vyženú do poľovníckeho ale je ešte mnoho tých, ktorí to stretnúť sviňu, ktorá má vzhľad sa aj povolenia, aby poľovníci mohli revíra, kde na ne budú striehnuť neurobili, lebo sú presvedčení, divej, ibaže nie je čierna, ale čierno- zastreliť väčší počet diviakov od s puškami, a tak ich počet zmenšia že aj tak odškodné nedostanú. -biela. Tento nový druh diviakov povoleného až dovtedy, kým sa na prijateľnú mieru. Čas ukáže, či Škody sa pohybujú od dvadsať vraj nadobudol aj tú vlastnosť ich počet nezníži na prijateľnú sa to aj uskutoční. do bezmála sto percent. Jednotliví domácich ošípaných, že oprasí úroveň. Pravdaže dožadujú sa aj Foto: autor a z archívu Z. Sojáka • ĽUDIA A DIANIA •

38 /4665/ 19. 9. 2015

Ľudia a diania VÝTVARNÍČKA ZACHYTÁVA MINULOSŤ

Tajomstvo slepej uličky Monika Necpálová

etrovský dom namaľovaný na obraze bol kedysi čiernobielou fotografiou v knihe. Celkom iný nádych však dostal vďaka dotyku štetca, ktorý držala v rukách výtvarníčka z Báčskeho Petrovca Anna Struhárová. „Nie všetko bolo na fotografii dobre vidieť, takže som určite aj niečo dotvorila,“ hovorí maliarka a dodáva: „Páči sa mi stará petrovská architektúra, ktorá už zaniká. Zaujímavé boli staré sedliacke domy. V tých menších bývali chudobnejší sedliaci, vo väčších bohatší.“ Hoci obrazov, zachytávajúcich tieto domy, nemá veľa, vidí v nich spôsob uchovať to, čo za chvíľu z našich ulíc vymizne. „Je mi ľúto, že teraz, keď sa tieto stavby rúcajú, ľudia s tým nič nerobia. Takto ich možno zachovať aspoň na obraze.“ Väčšina Anniných obrazov starých domov sa dostane na Slovensko. Jej príbuzní si pamätajú časy, keď také obydlia boli po celom Petrovci, preto väčšinou, keď niečo starodávne petrovské zveční na

papieri, poputuje to k nim. Medzi vystavenými dielami Anny Struhárovej zaujme ešte jeden obraz. Je na ňom slepá ulič-

Anna Struhárová pri obraze petrovskej slepej uličky (v strede) ka. Tajomne tichá, akoby ukrývala nejaké tajomstvo a lákala zvedavcov, aby vykročili a zistili, čo je na jej konci. „V slepej uličke pri kníhkupectve Delodefia som pritom

zachytená jej pôvodná poetika a pôvab. Podobným spôsobom sa na plátne ocitla aj ulica, kde autorka býva – Ulica Janka Kráľa. V tomto období sa petrovská

amatérska výtvarníčka venuje hlavne maľbe koní. Vzťah k nim má odmalička. „Susedovci mali kone a ja som už ako päťročná skoro ráno vstávala a chodila s nimi do stajne, starať sa o ne. Urobili pre mňa potom miniatúrnu lopatu, aj malý tragač – drevený vozík,“ spomína si s úsmevom, pokračujúc: „Každé ráno som im potom chodila pomáhať. Keď sme šli do poľa, dostala som do ruky opraty a viedla koňa. Na ceste v tom čase nebola hustá premávka.“ Vtedy bola Anna vo svojom svete. Anna maľuje kone z hlavy, ale občas si pomôže aj fotografiou. „Mám tu blízkych, čo majú kone a veľa ráz, keď idem k nim, vezmem si fotoaparát a spravím pár záberov,“ vysvetľuje. Z fotografie sa predsa len dá lepšie zachytiť svalstvo koňa a všetky jeho črty. Anna Struhárová je aktívnou petrovskou výtvarníčkou. Jej obrazy možno vidieť na každých Petrovských pohľadoch a príjemnú reč s ňou vždy nadviažete na ktoromkoľvek výtvarníckom plenéri.

KRÁTKE SPRÁVY

Kysáč Vystúpili divadelníci zo Slovenska. Divadelný súbor pri Obecnom úrade a MOMS Belá-Dulice zo Slovenskej republiky v sobotu 12. septembra vo veľkej sále KIS Kysáč uviedol komédiu Jána Dafčíka Auto v réžii Juraja Benčíka. Spolupráca medzi dvomi divadelnými súbormi trvá už 15 rokov, ale pokým Kysáčania s predstaveniami na Slovensko cestujú častejšie, divadelníci z Belej-Dulíc naposledy hosťovali v Kysáči pred štyrmi rokmi. Vždy sa predstavia veselohrou a tentoraz to bola veselohra o obuvníckom majstrovi, ktorý sa dozvie z novín, že je zvolený za senátora. So ženou prijmú i ponuku obchodného zástupcu na kúpu auta pre nového senátora, ale potom dostanú ospravedlnenie z redakcie za omyl uverejnený v novinách. m. ď.

Senta

Večierok zborového spevu. Od 8. do 14. septembra v rámci sviatku mesta Senta prebiehali

nikdy nebola,“ prezrádza Anna. Človek by to veru nepovedal, keď sa na obraz pozrie. Pritom aj ulička sa už dosť zmenila. Na dielku je

www.hl.rs

početné a rôznorodé podujatia a vo štvrtok 10. septembra bol aj večierok zborového spevu. Tradične sa domácemu publiku v rámci tohto večierka ako hosťujúci zbor predstavuje i Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca. Okrem organizátorov – domáceho Ženského komorného zboru Základiny Stevana Sremca a Petrovčaniek pod taktovkou Marieny Stankovićovej-Krivákovej a Anny Medveďovej v slávnostnej sieni mestskej radnice sa svojím repertoárom predstavili i mužský spevácky zbor z Maďarska, z Tiszaföldváru, a Mestský komorný zbor Cor Jesu zo Senty.

Padina

J. Č-p

Koncert Predstavujeme sa klasikou. Jedným z posledných podujatí venovaných oslavám Padiny bol koncert Komorného zboru Viliama Figuša-Bystrého (v nedeľu 6. septembra v Dome kultúry Michala Babinku). Dirigent a vedúci zboru je Janko Tomek. Mužské spevácke zoskupenie doplnila ženská spevácka zložka, ktorá sa

Informačno-politický týždenník

nedávno pripojila ku Kreatívnemu združeniu V. Figuša-Bystrého. Kvalitným prednesom skladieb Stevana Stojanovića Mokranjca, V. Figuša-Bystrého, Eugena Suchoňa, Mikuláša Schneidera Trnavského, Marka Tajčevića a Dragany Veličkovićovej potvrdili serióznu prácu v príprave koncertov a potešili obecenstvo.

Stará Pazova

E. Ď.

Prvá výstava v novej sezóne. V Galérii Strediska pre kultúru si záujemcovia do 1. októbra môžu pozrieť obrazy Lasla Kolara, rodáka z Bajše, ktorý žije a pracuje v Belehrade. L. Kolar, letec vo výslužbe, je členom Združenia výtvarných umelcov Srbska, doteraz vystavoval viac ako 50-krát na kolektívnych výstavách tak doma, ako aj v zahraničí a výstava v Starej Pazove je jeho 19 samostatná výstava. Slávnostné otvorenie výstavy bolo v pondelok 14. septembra a je to prvá výstava Strediska pre kultúru vo výtvarnej sezóne 2015/2016. A. Lš. • ĽUDIA A DIANIA •

S PADINSKÝM REZBÁROM PAVLOM KARASOM

Drevo vie rozprávať Anička Chalupová

slovenskej osade „mletej vody“ okrem výtvarného umenia čoraz častejšie vidieť ľudové rezbárstvo, ktoré bolo v minulosti v mnohých prípadoch iba doplnkovou činnosťou iných remesiel (výroby poľnohospodárskeho náradia, tokárstva, varechárstva, stolárstva, kolárstva). Ľudové rezbárstvo v Padine je najrozšírenejšie vo forme amatérskeho prejavu, je teda robené zo záujmu ako koníček. Medzi padinských rezbárskych nadšencov patrí aj Pavel Karas, ktorý svoju tvorbu hanblivo prezentoval aj na tohtoročnom ročníku Výtvarného tábora v Padine v organizácii tamojšej Miestnej organizácie invalidov práce. O svojich drevorezbárskych začiatkoch povedal: – Stružlikajúc nožíkom kúsok dreva na žiackom táborení v uzdinskej hore pri Tamiši vzplanula prvá iskrička a začiatok mojej rezbárskej tvorby. Zo začiatku sa to podobalo iba na záľubu chlapca, žiaka základnej školy, vo vyrezávaní rôznych predmetov z dreva. Neskoršie, roku 1985, kým som čakal na obhajobu diplomovej práce, počas leta som z agátového dreva vytvoril svoj autoportrét. Keď som sa oženil, švagor Martin Jonáš, ináč známy

insitný maliar z Kovačice, mi radil, aby som sa drevorezbárstvom začal zaoberať vážnejšie. Nemal som vtedy času na to, prišla rodina, deti, práca, a môj koníček zostal bokom.

Jednou z prvých rezbárskych prác bola soška z dulového dreva

Erb Padiny bol darček k dvojstým narodeninám osady

S vašou tvorbou sa sme sa po prvýkrát stretli roku 2006 na výstave ručných prác, keď Padina oslavovala svoje dvojsté narodeniny. Čo bolo vtedy vaším unikátnym dielom? – Z tej príležitosti som osade a mojim spoluobčanom venoval drevorezbu, čiže erb Padiny vyrobený vlastnými rukami z dreva. Chcel

som aj sám nejakým spôsobom prispieť a vzdať hold osade k týmto jej krásnym oslavám. Keď som sa stal invalidným dôchodcom, drevorezbárstvu som sa začal venovať intenzívnejšie. Mnohí umelci hovoria, že rezbárstvo vyžaduje od človeka pokoru, pretože v nej spočíva prameň vytrvalosti. Čo pre vás znamená drevorezbárstvo? – Je to predovšetkým cieľavedomá práca, pri ktorej formujem do dreva svoju predstavu. Rezbárstvo si vyžaduje do práce zapájať nielen svoje zručné ruky a mozog, ale predovšetkým duch a cit. Cez túto tvorbu vyjadrujem svoje myšlienky,

ktoré neuniknú, zostanú večné. Drevo, podobne ako aj namaľovaný obraz, rozpráva nejaký dej. Ktoré je to správne drevo? Aké si vyberáte, keď idete pracovať? – Pravý drevorezbár si vie vybrať drevo, aké potrebuje. Vie, či si vybrať drevo dostatočne mäkké na to, aby si poradil iba s rezacím nožom, alebo bude potrebovať dláto a kladivo. Nie som nejaký veľmi skúsený drevorezbár, vyrezával som skôr z dulového dreva, no na vyrezávanie malých predmetov, ktoré je možné držať v ruke, napríklad rôznych postavičiek, či na ozdobnú drevorezbu, veľmi rád použijem lipové drevo. Drevo lipy je mäkké, ľahko sa vyrezáva a vďačné je i na vytváranie malých detailov. Najlepšiu kvalitu má dubové a bukové drevo. Koľko máte vlastných umeleckých výtvorov? – Za takých 4 – 5 rokov som nevyrobil mnoho exponátov, ale aj tie, čo som vyrezal z dreva s motívmi prírody, zvykov a obyčají, ktoré boli mojou najčastejšou inšpiráciou, rozdal som príbuzným, priateľom, známym. Aké máte plány? – Chcel by som v tejto mojej záľube pokračovať naďalej, čo závisí od toho, koľko času venujem výrobe liečivých rastlinných olejov lisovaných za studena, výrobe ovocných vín a pod. Mojím najväčším želaním však je úlohu rezbára vymeniť za úlohu starého otca, ktorý sa bude hrať a všetok svoj čas venovať iba vnúčatám.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

rosím, priatelia, o kúsok pozornosti. Ako počuť, jednotlivci sa sťažujú, že ich dusí prach, ktorý sa zdvihol nad skutočnosťou, že na našich troch celoplošných televíziách bežia až štyri tzv. realitné šou. Čertia sa, moralizátori, pretože si občianstvo, predovšetkým (naj)mladšia populácia, berie vzor z osôb s pofidérnou povesťou, akými sú rôzne hviezdičky – starlety a speváčky etc. Horekujú nad tým, že sa ľud nadchýna primitivizmom a nízkymi vášňami tých a takých kváziosobností. No a? Vari len nerátame reptať proti tomu, • ĽUDIA A DIANIA •

že najviac občanov – proti vlastnej vôli – vystupuje (ak nežije, aspoň živorí) v piatej, najväčšej reality šou. Menom Reálny život. Inak je všetko dobre a môžbyť bude ešte lepšie. Len nech nám je Naša Vláda Živá a Zdravá a najmä Domýšľavá. Kiežby využila malé nedorozumenie, z ktorého naše Nadovšetko Slobodné Médiá vyprodukovali veľký incident. Vytrubujúc, Guča-Neguča, o tom, že toť prednedávnom (ne)istá pracovníčka istej pošty nepoznala zoči-voči nej pri poštovom okienku stojaceho

Nášho Pána Ministra. Finančného! Nech teda Naša Vláda seriózne a súrne zváži a prijme skvelý návrh istého, tu prítomného, mimochodom mimoriadne nedoslýchavého, ale veľmi skromného pougára a nech teda razom a hneď vydá katalóg s podobizňami a stručnými biografiami členov Našej Vlády. A to v printovej a elektronickej podobe. Výmerom Našej Vlády si hneď a zaraz katalóg – povinne a húfne – obstarajú občania navštevujúci pošty, obchody, kaviarne, futbalové štadióny, školy, kostoly, prípadne

galérie, divadlá, kiná a iné verejné miesta. A bude aj štátna pokladnica plná, aj ministri a veruže aj my, radoví občania, spokojní. Pondelkový Blesk tvrdí, že istú starletu zamestnali v Srbskej akadémii vied. Vraj slečna (okrem dvoch prekrásnych okrúhlučkých argumentov) má aj diplom kaderníčky. Starší Páni Akademici, možno, služby frizérky už nie veľmi potrebujú, avšak, ak je na obzore kádrové omladenie, dotyčná určite nemieni zaháľať, lež sa bude mať k činu. Všetko pre otčinu!

38 /4665/ 19. 9. 2015

Ľudia a diania STARÁ PAZOVA

Syndikátny kotlík 2015 Anna Lešťanová

ačiatkom septembra na staropazovskej Zalesňovateľskej škôlke Brest usporiadali 8. Syndikátny kotlík. Organizátorom bola tamojšia obecná organizácia Zväz samostatných syndikátov Srbska a podujatie podporili aj početní sponzori. Okrem súťaže vo varení tento Syndikátny kotlík mal i kultúrno-zábavnú časť. Na podujatí sa zúčastnilo 25 kuchárskych tímov, z čoho 8 skupín sa rozhodlo variť rybaciu polievku, 15 Prvé miesto v kategórii rybacej polievky skupín chystalo guláš a obsadil tím Žitopromet Mlinpek zo Starej Pazovy dva tímy boli mimo konkurencie a venovali sa grilovaniu z Nových Bánoviec. Druhé miesto mäsa. Podľa rozhodnutia poroty obsadil tím AS Napredak Stará v zložení: Milan Dudić, Borislav Pazova a tretie tím Telekom Srbska Barački-Trba a Kamenko Katić naj- – Pracovná jednotka Stará Pazova. lepší guláš pripravili členovia tímu Porotu, ktorá hodnotila najlepšie Predškolskej ustanovizne Radost rybacie polievky, tvorili predsta-

vitelia Združenia športových rybárov Linjak z Novej Pazovy: Stanoje Balešević, Mirjana Baleševićová a Štefan Brekalo. Podľa ich rozhodnutia najlepšiu Najlepší guláš uvaril tím PU Radost rybaciu polievku z Nových Bánoviec uvaril kuchársky tím podniku Žitopromet Mlinpek výtvarných umelcov Stará Pazova Stará Pazova. Druhé miesto obsa- a všetky obrazy, ktoré vznikli v dil tím syndikátnej organizácie priebehu dňa, odovzdali odmenes viacerými zamestnávateľmi a na ným účastníkom podujatia. Rade treťom mieste zakotvil tím AD Erceg, predseda Obecnej organiNapredak. Obe poroty pracovali zácie ZSSS, vyjadril potešenie, že pod dozorom supervízora Iliju aj napriek finančným ťažkostiam toto pekné podujatie sa predsa Markovića. Za najlepšieho syndikátneho uskutočnilo, pričom jeho prvorobotníka vyhlásili Branislava Sur- radým zámerom je kamarátenie dučkého, predsedu syndikátnej v prírode. Aby všetko bolo ešte organizácie v tamojšom podniku zaujímavejšie, koná sa aj súťaž o najlepšie kuchárske tímy. Lifam – M. Sprievodným podujatím bol miFoto: R. Čániová nivýtvarný tábor členov Združenia

Z TRETEJ KUKURICIÁDY V SELENČI

Dva kotly varenej kukurice Juraj Berédi

nedeľu 13. septembra popoludní na Ulici m. Tita pred domom číslo 155 v Selenči prebiehala 3. Kukuriciáda. Podujatie usporadúvajú penzisti, ktorí sa denne v popoludňajších hodinách stretávajú na tomto mieste na voľakedajšom „diváne”. S originálnou ideou vzdať hold zrnku kukurice ako základnej zložke koncentrovaných dobytčích krmív prišiel Juraj Kubeček, ktorý vysvetlil, že existujú všelijaké -iády, kde sa vzdáva hold mäsu a výrobkom z mäsa, ale nikto sa nespamätal vzdať hold tomu základnému krmivu, bez ktorého by nebolo ani kvalitného mäsa, ani údenín. Juraj Kubeček každoročne po zbere jačmeňa ako druhú plodinu sadí odrodu kukurice vhodnú na varenie. Tento rok sa mu však

www.hl.rs

Účastníci 3. Kukuriciády a Juraj Kubeček v kuchárskom výstroji v úlohe hlavného kuchára

pre extrémne sucho kukuricu dopestovať nepodarilo. Keď už hrozilo, že tohto roku akcia pre nedostatok suroviny nebude, na pomoc priskočil Jozef Vadina, ktorý poskytol kukuricu na varenie z vlastnej produkcie a týmto pekným skutkom pomohol zachovať kontinuitu. Hlavný kuchár Juraj Kubeček

Informačno-politický týždenník

v úplnom kuchárskom výstroji uvaril dva kotly tejto obľúbenej pochúťky. Na varenej kukurici si prišli pochutnať nielen pravidelní návštevníci, ale aj takí, ktorí sa tu ocitli po prvý raz, či už náhodou alebo úmyselne, a nenechali si ujsť príležitosť, aby vychutnali varenú kukuricu. Na podujatí sa zúčastnil aj Juraj Mučaji, Selenčan,

ktorý žije v Austrálii a toho času je na návšteve v Selenči. Skutočnosť je taká, že zriedka sa všetko vydarí celkom podľa plánov, ale organizátori sú s podujatím vcelku spokojní a sľubujú, že o rok sa znovu stretnú na tom istom mieste. Tohto roku im aj počasie žičilo, takže podujatie prebiehalo za pekného, teplého a slnečného počasia, hoci treba konštatovať, že návštevnosť bola trošku menšia ako v minulých rokoch, za čo organizátori určite nemôžu. Ako scénografia im poslúžilo zopár snopov kukuričia, ktorými chceli dosvedčiť, že kukurica je tohtoročná, a nie z mrazničky. Zaujímavé je, že podujatie nemá žiadnych sponzorov a organizátori ho realizujú z vlastnej vôle, čo hovorí v prospech skutočnosti, že niekedy nie je všetko o peniazoch, ale stačí aj trochu dobrej vôle na skvelú zábavu. • ĽUDIA A DIANIA •

MEDZI BEGEČOM A DUNAJOM, NA ČÁRDE U BRAŠU

Ryba najlepšie chutí prvý deň Oto Filip

olo to dvojnásobné pozvanie. Od kolegu Miroslava Božina, s ktorým sa poznáme dlhé roky, ešte od čias, keď robil v novosadskom Dnevniku, taktiež z RTV, keďže šlo o štart ďalšej časti seriálu Čárdy na Dunaji. Čárda pri Begeči nebola zvolená náhodou. Jej prezentáciou, približne pred desaťročím vysielania, propagujúce jeden z najlepších turistických tromfov Vojvodiny, krásy a Dunaj, tichý a veľký... výhody špecifickej pohostinskej ponuky pri Dunaji vyštartovali úspešne niektoré druhy rýb, asimiloval som do sveta, ňou sa teda patrilo aj začať všetko, čo bolo predtým. Lapu je nový, tretí seriál. francúzske priezvisko, lebo môj – Zmenilo sa to na nepoznanie, – starý otec bol Francúz, ktorý zahynul vraví Božin. – Marí sa mi, že v tom v balkánskych vojnách. Tu v Begeči takmer improvizovanom objekte žijeme vedno všetci, s našimi bratmi bola vtedy ešte zem namiesto podla- Slovákmi. Takmer všetci rozpráhy. A teraz ti treba dobre sa popre- vame aj srbsky, aj slovensky. To je chádzať po objektoch a ich okolí, tá pestrosť krášliaca aby si zbadal všetko, našu Vojvodinu. Veď čo ťa zaujme… by koberec nebol taký Tak ako každý člopekný, keby bol len vek aj toto miesto biely a čierny. Najkrajmá svoju neopakošie sú tie vytkané z vateľnú minulosť. Tá množstva rôznych poznačuje jej súčasný farieb. život, ba skúseným – Dokáže vám rieukazovákom siaha ka aj dnes pozdvihaj do budúcnosti. Na núť náladu, urobiť jednej strane stromy, vás šťastným? z tej druhej a krajšej – Rybárom z povovečne šumí Dunaj lania som takmer od svoje svetské zvesti, narodenia, hoci som ponáhľajúc sa, zaduukončil iné školy, no Petar Lapu Braša maný a nedočkavý, to je menej dôležité. smerom k moru. Ozaj, To, čomu ma naučili je to len jeho koniec, alebo i začia- otec a rieka, inšpiruje ma dodnes. tok? Návštevníkovi sa práve tu akosi Odchádzam na Dunaj nie výlučne nutne a nenápadne vybavuje v mysli, preto, aby som rybárčil, ale aby som že sú dejiny takýchto miest vlastne mal pôžitok z toho. Otec rozprával: dejinami zápasov človeka s ním. Kto choď na vodu, urob ako Pán Boh to azda vie lepšie od vrások na tvári káže a či úlovok bude alebo nie, to je Petra Lupu Brašu, človeka, podľa čosi celkom iné. Žijem a robím uvoľktorého čárda dostala meno, hoci nene, bez ohľadu na to, či sa vrátim ju už prenechal mladším. Je stále s kilogramom alebo päťdesiatimi tu, neďaleko Dunaja, keďže inak kilogramami rýb. Odchádzam sponemôže. Rieka je tá stála pastva pre kojný, vraciam sa ešte spokojnejší. jeho oči a dušu. – Tu i na okolí vedia o vás všetci. – Zvyčajne treba začať čímsi Narodili ste sa v Begeči? o sebe, alebo aj o nás... – Nie, narodil som sa v roku 1946 – Všetci ma poznajú ako Brašu. v Kovilji. Potom sme sa presťahovali A prečo to Lapu? Veď žijem v mno- do Bešky, stadiaľ do Banoštoru. Otec honárodnostnej Vojvodine a neviem, mal šesť detí a tri z nich vtedy mali ktorá krv vo mne nekoluje. Som ako ísť alebo do osemročnej základnej • ĽUDIA A DIANIA •

alebo do strednej školy. Nemohol platiť internát, takže sme sa zase sťahovali, tentoraz do Begeča, kde bola osemročná škola. Ja som bol štátny štipendista ako rybár, takže som pokračoval vo vzdelávaní sa na strednej škole, ktorú som úspešne ukončil. No a zostali sme v Begeči, a preto sme dnes tu, kde sme. – Láka rybolov aj deti? – Mám tri deti, zatiaľ sedem vnúčeniec a dúfam, že tých vnúčeniec bude i viac. Hoci by som nikomu zo svojich detí nikdy neprial byť rybárom, syn predsa začal teraz rybárčiť so mnou. A pozdáva sa mu to, najmä tie pravé hodnoty. Istý čas robil v pohostinstve, no zistil, že to vôbec

statou rybárskeho remesla, umenia. Zvlášť v dnešných časoch, keď to vonkoncom nie je ľahké. – Ktoré ryby osobne máte najradšej? – Či už uveríte alebo nie, no najradšej dodnes mám biele druhy rýb, polievku z nich. Ako čárda sme známi práve podľa nej. Biele druhy sú autentické, najsladšie. Tá ryba sa loví dnes a chystá dnes, kým sa iné, kvalitnejšie druhy rýb, dosť ťažko chytajú, takže ich musíš dakde uskladniť. Jasné je, že sú aj tie chutné, no ryba nikdy nechutí tak dobre ako prvý deň. Ryby ma vychovali, z nich žijem, celý život ich jem a chutia mi dodnes. – Konzumovať ryby je aj veľmi zdravé... – Je našou povinnosťou stravovať sa zdravo, jesť zdravé potraviny. Totiž len zdraví ľudia zdravo myslia. Nesmieme falšovať. Zdravotný aspekt mojich potravín vždy bol na prvom mieste. Vkusy sú čosi iné, sú rôzne a možno o nich diskutovať. No našou úlohou je jedlá prichystať čím lepšie. Poviem to takto: v jednej tabletke môže byť toľko jedu, že to človeka otrávi. No človek môže zjesť aj celý rybací kotlík polievky a nestane sa mu nič, ibaže si preťaží žalúdok. – Možno by najlepšie bolo ukončiť rozhovor odpoveďou na obvyklú otázku: najväčší úlovok doteraz? – Bol to sumec vážiaci 93 kilogra-

Aká by to bola čárda bez kotlíkov?

nie je ľahko, keďže sú v krčmách ľudia rôzni, tak dobrí, ako i zlí a neraz nevieš, čo všetko prinesie ďalší večer alebo noc. Nechal to a ocitol sa v poľnohospodárstve. Tam je ale spravidla len jedna úroda ročne. Tu u nás je ako v mliekarni či pekárni: tam máš každý deň liter mlieka či kilogram chleba, u nás zase aspoň kilogram rýb. Prežitie je vlastne pod-

mov, ktorého som chytil 17. marca 1969 pri Novom Sade. Je to úlovok, na aký sa nezabúda do konca života. Nejde mi o to chytiť najväčšiu rybu. Dobrým rybárom nie je len ten, čo loví, ale najmä ten, čo chráni prírodu, bojuje proti zlodejom, ukladá nové hniezda rýb do vody, čo sa dennodenne stará o vodu a prírodu vôkol seba...

38 /4665/ 19. 9. 2015

Ľudia a diania S MAMOU A DCÉROU MIROU A IVANOU TIJANIĆOVÝMI ZO STAREJ PAZOVY

Životu s invaliditou treba rozumieť Anna Lešťanová

potom dokončím doma,“ povedala a dodala, že život s invaliditou treba rozumieť. Každý z nás má nejaké trápenie a keď sa oň podelíme s príbuznými a priateľmi, pocítime uvoľnenie na duši. A choroba je tá, ktorá nás, žiaľ, spája. Od otvorenia denného pobytu Iskorak (pre osoby s invaliditou do 26 rokov pri tamojšej

tará Pazova je príkladom dobrej praxe ako rozvíjať vzťah k osobám s invaliditou a ich rodinám. Niekto povedal: „Ak niekde na Zemi zostalo kus Raja, je to v rodine, kde je láska.“ Práve v takej rodine žije Ivana Tijanićová, mladá 22-ročná pazovská dievčina, chorá na cerebrálnu paralýzu. Ivanu vo vozíku a jej sprievodkyňu mamu Miru (rod. Kolárovú) často možno stretnúť na rozličných podujatiach v osade. Odpoveď na otázku, ako zostať nad vodou, keď máš dieťa v invalidnom vozíku, môže nájsť a dať iba osoba s pozitívnym postojom k životu. A taká je Mira Tijanićová, z povolania technická tajomníčka v tamojšom Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix. Obetavá, pracovitá, usmiata. „Keď dostanete dieťa s invaliditou, najprv ste z toho šokovaní a pýtate sa, prečo sa to stalo práve nám? Potom Mira a Ivana Tijanićové sa rady prechádzajú, pochopíte, že celý no rýchlejšie a ľahšie sa prepravia autom váš život bude venovaný a podriadený osobe s Základnej a strednej škole Aninvaliditou, lebo to je vaše dieťa tona Skalu) Ivana je pravidelnou a súčasťou vašej rodiny,“ povedala užívateľkou týchto služieb. V tejto nám Mira počas rozhovoru v sta- škole veľkého srdca, ako povedala ropazovskom Klube pre denný matka Mira, zamestnaný je aj jej pobyt starých a osôb s invaliditou manžel, čiže Ivanin otec. v mestskom parku. Vďaka neseV rámci Klubu pre denný pobeckému porozumeniu Jelice byt starých a osôb s invaliditou Despotovej, predsedníčky spolku pracuje sekcia žien, ktorá sa zaFénix, a ostatných členov zdru- oberá ručnými prácami. V čele ženia, pre veľké záväzky rodiny tejto sekcie je Mária Chlebianová s invalidnou osobou, Mira vždy a jednou zo stálych členiek klubu môže dostať voľný deň, odísť skôr je i Ivana Tijanićová, veľmi chápavá z pracovného miesta, prípadne a statočná dievčina. Chodila inak si svoje profesionálne záväzky do Špeciálnej školy pri Ústave pre vykonať doma, a to nanajvýš zod- cerebrálnu paralýzu v Belehrapovedne a pedantne. – Často sa de. Ubytovaná bola v internáte a stane, keď Ivana má nejaké zdra- každý druhý víkend prichádzala votné prehliadky v nemocnici, že v domov do Pazovy. Okrem rodičov práci dostanem voľný deň. Alebo Ivaninou pravou rukou vždy boli a keď je chorá a leží, v práci urobím zostali staršia sestra Milica a mladší iba tú neodkladnú robotu, ktorú brat Stevan.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

„Ivana v dennom pobyte býva od 8. do 16. hodiny, okrem prázdnin, keď Iskorak nepracuje. V tom čase ja som v robote a po pracovnom čase sa ponáhľam domov, aby som ju privítala. V dennom pobyte Ivana trávi čas so svojimi rovesníkmi a pod dozorom profesionálnych zamestnancov tejto školy,“ vysvetlila matka Mira. Okrem finančnej Ivana nám prezradila, že má rada poéziu podpory, ktorú Staropazovská obec poskytuje rým vzťahom obyvateľstva k lokálnym združeniam invali- invalidom. Za posledných desať dov, a investícií do vytvárania rokov invalidné osoby v osade sa podmienok na prekonávanie stali viditeľnejšími v spoločnosti, architektonických bariér, v tejto nikto sa im nevyhýba a všetci im obci sa môžu pochváliť aj dob- chcú iba pomôcť.

DVADSAŤ ROKOV POD MORUŠOU. Začiatkom októbra 2015 najznámejšia petrovská rada, takzvaná Murgova skupina, oslávi svoje dvadsiate narodeniny. Členovia tejto skupiny už dve desaťročia vítajú a vyprevádzajú cezpoľných v automobiloch a domácich na traktoroch a bicykloch. Tak ako voľakedy skupinky Petrovčanov a Petrovčaniek v nedeľu popoludní alebo v cirkevný sviatok. Ibaže murgovci po namáhavej práci dedinské správy a novoty pretriasajú sedem dní v týždni. Od apríla do októbra. Keď prší, tak postojačky, a keď svieti slnko, tak v chládku pod známou morušou na rohu ulíc Tehelnej a 28. októbra v Petrovci. Na našej snímke dežúrni v pracovný deň: Vladimír Krulec-Murgo, Anna Dorčová, Jarmila Miháľová, Katarína Dorčová s vnučkou Katarínou Miháľovou, Slađan Menďan a Ján Chalupka. P. H. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Vajanského listy z väzenia „dýchali“ optimizmom Katarína Verešová

autora. Takáto práca by si totiž vyžadovala precízny analytický prístup k mimoriadne rozsiahlej Vajanského publicistike.“ Autor tohto článku vlani pobudol aj na Hurbanovskej fare v Starej Pazove, v ÚA SEAVC v Srbsku, a pochvalne sa vyjadril o tom, že pazovský cirkevný zbor zachoval korešpodenciu Hurbanovcov, vrátane listov Svetozára

rotu žandárov na hlbocký cintorín, aby znemožnila stovke zhromaždených slávnostne posvätiť literárnej tvorbe Svetozára novovztýčený náhrobný pomník Hurbana Vajanského (1847 jeho otcovi, štúrovcovi, Jozefovi – 1916) a jeho neúnavnej činMiloslavovi Hurbanovi. nosti v politike a publicistike, najmä Keď sa Svetozár Hurban Vav Národných novinách a Slovenjanský dostal do segedínskeho ských pohľadoch, sa veľa toho vie. väzenia, najviac sa opieral na svojDôkladne sú preskúmané aj jeho ho najbližšieho brata Vladimíra názory vyjadrené v rukopisnej forme Hurbana, ktorý v tom čase v početných listoch písané ako farár úradoval v Starej významným osobnostiam Pazove. Prvý list (nezachoslovenskej literatúry, lebo boli vanú kartu) zaslal 1. 2.1893 knižne vydané v troch zväza už v druhom z 23. 2.1893 koch, a to z obdobia 1860 až bratovi Vladimírovi napísal: 1916. K jeho listom sa literár„Ej to je fajn – tak sme blízna a historická kritika aj dnes ko. Teda radom: nešiel so často vracia, skúmajúc dobu mnou nik, nie tak stoja veci. a diania v časoch, keď slovenVyprevádzali ma slávnostská inteligencia živo bojovala ne na stanicu stá, bolo to za práva svojho ľudu, najmä pekne a citno.“ Vladimírov v oblasti používania svojho návrh, aby bratovo vyslomaterinského jazyka a písma bodenie hľadal na pražskej v dobe, keď maďarizácia slofilozofickej fakulte, Vajanský venského národa bola silná. V odmietol s ubezpečením, Historickom časopise (roč. 57, že sa má dobre: „Mňa smie 2009, č. 2, s. 143 – 270) Hisnavštíviť každý, kto sa ohlási torického ústavu SAV v Bratiu direktora trestnice... Môže slave pracovník tohto ústavu prísť koľkokoľvek ráz, a ten Karol Hollý v článku Negácia čas u mňa pobudnúť.“ Prvéudalostnej histórie a historický ho si na návštevu zavolal optimizmus (1881 – 1897) už práve brata Vladimíra (ktorý v samom úvode spomenul ho aj navštívil 7. a 8. marca Vajanského: „Svetozár Hur1893). V listoch spomínal ban Vajanský sa spomína svoju rodinu a súrodencov, v každom syntetizujúcom Vajanský (prvý sprava v bielom klobúku) spracovaní dejín slovenské- a Vladimír Hurban (druhý zľava) na návšteve svojich spoluväzňov a spôsob života v prísne obmeho národného hnutia, resp. v Martine dzenom priestore. Presne dejín národných ideológií na prelome 19. a 20. storočia a existuje Hurbana Vajanského adresovaných popísal aj ktoré noviny do cely dostával (Národné noviny, Národní aj relatívne veľký počet štúdií za- na jeho brata Vladimíra Hurbana. Až 32 listov Vajanský svojmu listy, Hlas národa, Obzor, Politik, meraných špeciálne na Vajanského národnú ideológiu. Doterajšia his- bratovi napísal v období, keď bol Zlatá Praha...), takže v listoch kotoriografia dospela ku konsenzu v za povestný článok Hyenyzmus mentoval niektoré javy a diania. Pretože od mája do júla v Pazohodnotení Vajanského ako hlavného v Uhrách na jeden rok uväzneideológa konzervatívneho prúdu v ný v Segedínskom žalári. Listy ve pobudla aj Vajanského manslovenskom národnom hnutí, resp. prezrádzajú jeho vitalitu a bys- želka Ida s deťmi, v jeseni sestra programového vodcu tzv. martin- trý um aj vtedy, keď mu sloboda Božena Royová a v zime matka ského centra Slovenskej národnej bola ukrátená. Pripomíname, že Anna, rod. Jurkovičová (a ktoré strany (SNS, resp. martinské centrum redaktor Slovenských novín S. H. Vajanského prišli navštíviť), z listov SNS) v danom období. Napriek tomu Vajanský sa 17. 2. 1893 do ročného adresovaných na brata Vladimíra monografické spracovanie Vajan- väzenia dostal preto, že verejne možno zistiť, aký mal citový vzťah ského ako ideológa martinského kritizoval protislovenskú vládu, k rodine, najmä k deťom. Zaujímal centra SNS dosiaľ čaká na svojho ktorá 8. septembra 1892 poslala sa o Ľudmilino školenie v Zemune

• ĽUDIA A DIANIA •

a o VHV-eho detskú vydavateľskú činnosť a do Mravca napísal nie dve (ktoré boli uverejnené), lež tri krátke básne. Počas letného pobytu Vajanského početnej rodiny, všetkým na zábavu 26. 6. 1893 napísal satiru adresovanú na švagra – výskumníka Viktora Lorenca: „Som rád, že o Víťazoslavovi práve tak zmýšľate. Fajn chápania en distance, ale človek, ktorý syna pošle na cestu po Európe na rukomakostrkonohošlapokolomotostroji s dvomi šestákmi v kapse, musí mať miesto srdca v hrudi cylinder zo starej, penzionovanej lokomotívy, a v hlave nie kolečko, ale o kolo viacej (o nejaký ševungrád) a miesto duše pozdeckovský kováčsky mech!“ Posledný list zo segedínskej cely, po rade XXXIII., bratovi Vladimírovi Vajanský poslal 14. 2. 1894, v ktorom, po oslobodení, plánoval príchod najprv do Starej Pazovy: „Rád by som s prvým vlakom, a budem sa usilovať: ale počuj: od 8-ej mám: 1.) tri visity mus, 2.) kúpiť ručný kufrík a prípadne vypátrať 1 väčšiu kapsu 3.) odobrať sa od riaditeľa – no, svedčí sa 4.) kúpiť pre Teba cigaru (jednu len!), aby sme mali čo fajať...7.) Po prípade expedovať veľký kufor (s knihami) priamo do Martina...“ Napriek tomu, že sa Vajanskému vo väzení ťažko písalo, a musel si od brata písomne prosiť zásielku hárkov papiera, v roku 1893 napísal Rozpomienky z väzenia a novely Pustokvet a Babie leto, v ktorých vykreslil neschopnosť časti vtedajšej slovenskej spoločnosti zúčastniť sa na aktívnom boji za oslobodenie svojho ľudu. Všetky spomenuté listy sa v originálnej alebo kopírovanej verzii nachádzajú v ÚA SEAVC v Starej Pazove, tiež tak v Archíve literatúry a umenia SNK v Martine, čo sa dosiahlo vzájomnou výmenou týchto vzácnych listov. Tým sú Vajanského listy z tohto obdobia dvojnásobne skompletované.

38 /4665/ 19. 9. 2015

Marek

rtáčka

tv ová, š mund Pivnici g i Ž a v j Ma bra . októ ZŠ 15

Valent ík

, druhá

k, ZŠ 1

5. októ

Pozdrav od kamarátov z Pivnice

bra v P ivnici

Pivnické deti sú veľmi usilovné už od začiatku nového školského roka. Nesmierne nás potešilo, keď sme od žiakov Základnej školy 15. októbra v Pivnici prijali krásne výkresy o tom, ako žiaci s radosťou čítajú Hlas ľudu. Nielenže sú pestrofarebné a ukážkovo pútavé, ale znázorňujú deti, ktoré rady čítajú naše noviny. Buď sa bavia v prírode a majú pri sebe noviny, alebo sa hrajú v izbe, a pritom si v nich zalistujú, alebo aj na lavičke v parku s kamarátmi prezerajú náš a váš týždenník. Milé deti, berte si príklad od kamarátov z Pivnice a prečítajte si Hlas ľudu a v ňom, samozrejme, nezabúdajte na Detský kútik, do ktorého tiež môžete zaslať svoje práce.

vá, druháčka Miriam Kalko v Pivnici ra ZŠ 15. októb

Peter Blažek, tretiak, ZŠ 15. októbra v Pivnici

čk tretia ková, i í t n e l ra Va ivnic Teodo októbra v P . 5 ZŠ 1

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tea Pudelková, štvrtáčka ZŠ 15. októbra v Pivnici • DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XV 19. septembra 2015 ČÍSLO

194

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

MLADÝ MEDÁR Z LUGU

Pastier včiel Monika Necpálová

riateľ včiel. Ktovie, či si včely vyberajú svojho pána, alebo si on vyberá včely. Vraj kedysi a aj teraz je zvykom, že keď sa niekto chce chopiť včelárstva, ostatní včelári mu jeden roj darujú, druhý si musí chytiť a tretí kúpiť. „Nie je to tak dávno, možno päť – šesť rokov, čo sa včelárstvu

Damir Meleg (tretí zľava) so svojím otcom (prvý zľava) pri stánku začala venovať naša rodina,“ zauvažuje Damir Meleg. Už-už mal na jazyku, že o včelárstve bude lepšie vedieť rozprávať jeho otec Ďuro. „Sám seba by som označil skôr za medára, ako za včelára,“ podotkol so skromným úsmevom Damir, a predsa len sme sa dali do reči. Na stolíku stoja vedľa seba vzorovo poukladané poháre priezračného medu. Najviac je v Lugu lipového. Ale podľa poriadku prírody, najprv sa získava ten z darov agátových kvetov. Agátový med ochutnávate v máji, lipový v júli. Na druhej strane, pre včelárov v Lugu nie je jednoduché v tamojšom prostredí získať med z lúčnych kvetov a zo slnečnice. Ako mi hovorí Damir, to už niečo stojí, lebo včelár musí svoje úle previesť tam, kde sa danému rastlinstvu darí. Hoci sa Melegovci nevenujú včelárstvu dlho, majú už 40 úľov. „Až keď sa otvorí úľ,

dá sa vidieť, koľko medu včely nazbierali a koľko možno z neho zobrať,“ poúča ma Damir a dodáva: „Závisí to aj od toho, aké je ročné obdobie. Vždy treba totiž nechať niečo aj vče- Medové poklady voňajú ako lipa a agát lám.“ Med sa uskladňuje v uzavretých medicínskych sudoch, ktoré majú dobrú Naopak, stále vkladať. Na tretí rok vám izoláciu. V nich sa ani za dva-tri roky zla- včely všetko vrátia,“ uvažuje Damir Meleg, tej pochúťke nič nestane. Len čo sa med, dodávajúc, že treba mať viac ako 50 úľov, ako hovoria v Lugu, „vrcá“ z plástov, ide aby sa dalo povedať, že z toho možno vyžiť. Včelám sa vedieť pekne prihovárať. Treba do sudov. Koštovať ho možno prakticky okamžite. Platí staré známe: Len čo sa pochopiť ich pravidlá. Byť včelárom, na to „vrcá“, už ho možno natierať na chlieb. by sa mal človek narodiť. Netreba sa im Tento liečivý zázrak prírody má schopnosť zbytočne miešať do roboty, ony sa postarajú samoočisty. Hovorí sa, že med sa dvíha. o všetko. Na dobrom včelárovi je už potom Na skladovanie mu najviac vyhovuje izbová len dobre sa o ne starať. „Otec chcel mať vždy včely, ale nemali sme na to finančné teplota okolo 20 stupňov. „Aby bolo z čoho vyžiť, treba sa venovať možnosti. Pred piatimi rokmi sme začali viacerým veciam. Kto sa chce venovať vče- s piatimi úľmi. Včely si poznajú svojho včelám, nevyhne sa ani inej práci. Všetko treba lára. O to, čo ste vy lepší k nim, o to sú ony vedieť skombinovať,“ hodnotí Damir, jeden lepšie k vám,“ povie Damir a rozrozpráva sa z mladých včelárov v Lugu, aj ekonomický o včelárskej každodennej práci: „Ak je veľmi dosah tohto odvetvia. Napriek tomu z jeho teplo, chcú sa rojiť. Vtedy im treba spraviť slov cítiť odhodlanie a vnútorné uspokojenie. nový úľ. Úle si robíme sami.“ Tak ako každej Vďaka takým, ako je on, niet o svetlej bu- dobrej robote, aj včelám sa treba venovať dúcnosti včelárstva v Lugu pochýb. Mož- od skorého rána. Lebo na obed, keď začína ností na predaj vraj je dosť. Predáva sa na byť veľmi teplo, majú tendenciu vyletúvať. V najväčšej horúčave aj ich nervozita stúpa a môžu poľahky uštipnúť. Pozrite sa s nami do jedného takého farebného včelieho príbytku. Včela, nech odletí kdekoľvek, vždy sa vráti do svojho domčeka. V jednom úli môžu byť tri diely a v každom po desať plástov. Zo spodného dielu sa vraj nikdy med nevyberá. Keď sa však blíži zima, prázdne plásty idú dolu a plné medu sa presúvajú hore. Aj včely sa totiž cez zimu sťahujú nahor, kde im je teplejšie. Aj včeličky sa pasú. No ak bola paša slabá, treba ich chovať Včelička – symbol Lugu sladkým mokom. V zime sa pre včely sudy. A nielen domácim, ale aj záujemcom pripravuje z kila cukru a litra vody kašička. zo zahraničia. Do 200-litrového suda sa Každý deň sa im lieva po tri decilitre. Nuž zmestí 300 kg medu. Melegovcom sa podarí a ak je zima skutočne prituhá, úle sa ani získať zo 40 úľov do roka, v takej sezóne, neotvárajú. Dostanú potravu, s ktorou si ako je táto, dva sudy medu – jeden lipový, musia hospodáriť. Včelí bzukot začujete najskôr, keď ortuť druhý agátový. Netreba však zabúdať, že od mladých včiel sa med neberie. A zase na teplomery vystúpi nad desať stupňov staršie dávajú medu viac. Iné produkty zatiaľ a vietor odpočíva. Ich rečou je tanec. Ďaleko Melegovci v ponuke nemajú, ale v plánoch sú. však neuletia. Včely – majsterky tanečného „Včelárstvo je trochu ako lotéria. Rok – dva umenia a sladkého remesla – majú v Lugu možno nevyjde, ale vtedy netreba popustiť. starostlivého pastiera... .

Umelci z desiatich krajín v Pirane Str. 3

Tam, kde raňajkujete ako rímsky cisár Str. 4

Tvarohové koláčiky s ovocím Str. 8

Mozaika O TEMPORA, O MORES!

Zabúdanie Vladimír Pucovský

očas tohtoročných Slovensk ých národných slávností petrovskí filatelisti usporiadali ďalšiu, tradične vydarenú, medzinárodnú filatelistickú výstavu. Verejnosť a informačné médiá, medzi nimi aj Hlas ľudu, tomuto podujatiu pridali náležitú pozornosť. Celkom zaslúžene a opodstatnene, lebo Spolok filatelistov v Petrovci patrí medzi najaktívnejšie kolektívy zberateľov „zúbkovaných farebných papierikov“ v celej krajine. O samotnej výstave sa písalo v Hlase ľudu ihneď po Slávnostiach. Navyše, v minulom čísle Mozaiky bol uverejnený obsiahly príspevok o dejinách a činnosti členov spolku, vďaka ktorému sa aj širšia slovenská verejnosť dozvie o pozoruhodnej činnosti zberateľov poštových známok z Petrovca. Autor P. Lomiansky v príspevku Zberateľská štafeta pokračuje podrobne a dokumentovane popísal, na čo petrovskí filatelisti môžu byť hrdí, lebo také výsledky v činnosti nemajú a medzinárodné výstavy neusporadúvajú zberatelia ani v mestách s viacnásobne početnejším obyvateľstvom, akým je Petrovec. Do článku sa však vkradli aj nepresnosti, ktoré si žiadajú opravu, spresnenie a vysvetlenie. Poďme však k veci. Autor v texte uvádza i toto: „K oživovaniu filatelie prichádza po oslobodení. V období rokov 1949 až 1953 Zväz filatelistov Srbska bol iniciátorom akcií na ustanovení svojich pobočiek v celom Srbsku. Vtedy aj v Petrovci, na Gymnáziu Jána Kollára, vznikla pobočka tohto zväzu. Pôsobila ale veľmi krátko, keďže jej členovia boli veľmi mladí a život ich po ukončení školenia odvial inými cestami.“ Skutočnosťou je, že organizovaný útvar petrovských filatelistov nevznikol roku 1953

na gymnáziu (ktoré sa ináč vtedy ešte nenazývalo po Jánovi Kollárovi, ale jeho bežné pomenovanie bolo Slovenské gymnázium v Petrovci), lebo gymnázium nemalo s tým nič spoločné. Útvar bol založený ako samostatná organizácia – povereníctvo Zväzu filatelistov Srbska. Názov povereníctvo vtedy mali filatelistické združenia s menším počtom členov, a tie s početnejším členstvom sa volali kluby. Petrovské povereníctvo ZFS malo svoje predstavenstvo a pečiatku. Rok 1953 bol teda rokom, keď sa petrovskí filatelisti prvýkrát vôbec oficiálne zorganizovali a zaregistrovali. Iniciatívu prejavil a zrealizoval nie Zväz filatelistov Srbska, ale vtedajší maturant Slovenského gymnázia Rastislav Surový, ktorý bol i prvým predsedom petrovských filatelistov. Treba tiež spresniť, že v roku 1954 zberatelia známok z Petrovca neboli začlenení v kluboch v Novom Sade a Báčskej Palanke, ako sa uvádza v spomenutom článku, lebo ich miniklub v tom roku ešte existoval a fungoval. Trochu prekvapuje, že autor v príspevku zanedbáva, či minimalizuje tieto skutočnosti, tým prv, že o založení filatelistickej organizácie roku 1953 a pôsobení jej členov sa podrobnejšie píše v Pamätnici II. Spolku filatelistov v Petrovci 1975 – 1995 – 2010, ktorej jedným z autorov je i P. Lomiansky. V príspevku na strane 25 Pamätnice sa uvádza i to, kto a kedy povereníctvo založil a akú (skromnú, úprimne povedané) činnosť vtedajší zberatelia známok vyvíjali. Zdá sa, že tá udalosť z roku 1953 sa v dnešnom Spolku filatelistov v Petrovci (alebo u jeho podaktorých jednotlivcov) prinajmenej ignoruje. Akoby prekážalo, že tu filatelisti (Mali síce povereníctvo, nie spolok ako dnes, niekto by mohol podotknúť. Ozaj, či je však podstatné, ako sa čo a kedy volalo?) existovali o 22 ro-

VČERA, DNES, ZAJTRA...

kov skôr ako v roku 1975, keď ich činnosť znovu ožila. V prejavoch, textoch a podujatiach sa zaznamenávajú okrúhle výročia, ktoré sa počítajú jedine od roku 1975. V roku 1975 však bola obnovená, nie založená, filatelistická organizácia v Petrovci. Inde by sa určite hrdili, nech majú bohatšie a dlhšie dejiny. Veď bohatšia minulosť si zasluhuje iba úctu. Akoby sme sa hanbili za to, na čo vlastne máme byť hrdí. Prestávku v činnosti má nejedna naša inštitúcia. Založenie gymnázia v Petrovci počítame od roku 1919. Hádam nebudeme počítať od roku 1944, keď jeho činnosť obnovili, keďže počas druhej svetovej vojny bola zakázaná maďarskými okupantmi? Zabudneme, že Matica slovenská v Juhoslávii vznikla po prvej svetovej vojne a budeme sa dušovať, že ju založili krátko po okupácii v druhej svetovej vojne alebo až v roku 1990? Určite nie. Matičiari vždy hovoria o obnovení dvakrát prerušovanej činnosti. Niečo sa len raz prvýkrát zakladá. Potom môže buď zaniknúť, alebo sa obnoviť. Majú sa Petrovčania zriekať toho, že v dávnej minulosti si založili druhú najstaršiu poľnohospodársku kooperatívu v Európe a dejiny družstevníctva počítať až po utvorení Sedliackeho pracovného družstva Borisa Kidriča po druhej svetovej vojne? Začiatky ženského spolku v Petrovci sa datujú pred početnými desaťročiami alebo pred desiatimi rokmi, keď organizovaná aktivita žien znovu ožila? Odpoveď je určite jednoznačné nie, lebo vo všetkých prípadoch ide o obnovenie (z rôznorodých príčin) prerušenej činnosti. Nemožno sa ubrániť dojmu, akoby sa v Spolku filatelistov tej minulosti zriekali. Počas Slovenských národných slávností roku 2013 tiež zorganizovali filatelistickú výstavu. Vtedy sa naplnilo 60 rokov od založenia klubu filatelistov. Nebola to vhodná a jedinečná príležitosť,

aby výstavu otvoril človek, ktorý založil filatelistickú organizáciu v Petrovci? Rastislav Surový bol však na nej prítomný len ako návštevník. Či by bol vôbec dostal pozvánku, nech náhodou nie je čestným predsedom Matice slovenskej, o tom radšej netreba špekulovať. Ten dojem zvyšuje i skutočnosť, že tunajší Spolok filatelistov má čestných členov, ktorí si to naozaj i zaslúžili. No medzi nimi nie je zakladateľ a prvý predseda filatelistickej organizácie v Petrovci. Vedúcim spolku bolo na to diskrétne poukázané pred rokom na vlaňajšej filatelistickej výstave počas Slávností a opakovane tohto roku na výstave usporiadanej k oslave Dňa Petrovca. Bolo dosť času nedopatrenie napraviť. Zdá sa, že času dosť, ale vôle málo. Uznaním, že sa s organizovanou filateliou v Petrovci začalo roku 1953, a nie roku 1975, by nič neubralo dokázanému významu a vynikajúcim úspechom dnešného Spolku filatelistov v Petrovci. Veď vtedy to boli prvé drobné filatelistické krôčiky. Bolo iba osem rokov po skončení druhej svetovej vojny, žilo sa oveľa skromnejšie. Filatelistické výstavy sa usporadúvali len na celoštátnej a republikovej úrovni, a to nie každý rok. Vtedajším petrovským filatelistom o nejakej výstave sa nemohlo ani sniť. Mali radosť z toho, že si mohli zadovážiť všetky nové vydania príležitostných známok, že si zo Slovinska mohli objednať filatelistický časopis a že si mohli zdokonaľovať znalosť cudzích jazykov v korešpondencii so zahraničnými filatelistami, s ktorými si vymieňali známky. Tá činnosť je neporovnateľná s pozoruhodnou činnosťou a dobrým menom dnešného Spolku filatelistov v Petrovci. Vieme však, že sa najprv musí urobiť prvý neistý krôčik, aby po ňom nasledovali pevné kroky. Hádam nie je hriech, keby sa na taký krôčik nezabúdalo.

HLAS ĽUDU | 19. 9. 2015 • 38 /4665/

EX-TEMPORE PÄŤDESIATROČNÝ

Umelci z desiatich krajín v Pirane Milina Vrtunská

Predovšetkým dielo stvárniť v stanovenom časovom období. Špecifickosť spočíva aj v tom, že sa na účasť vôbec netreba vopred prihlásiť. Je to výhoda najmä pre tých, ktorí prichádzajú z inokade a nie sú si istí, ako im to v septembri vyjde.

roku 1966 na vyše tristo toho roku. Odborná porota to veru nemá ľahké, lebo diela musí prezrieť, zhodnotiť, porovnať a oceniť v priebehu jedného odpoludnia. Otvorenie výstav sa totiž podľa pravidiel musí uskutočniť v nasledujúci deň po pridaní obrazov, teda ôsmy deň od začiatku podujatia. Takýto spôsob tvorivého stretania sa umelcov sa zapáčil mnohým, nuž ho začali aj napodobňovať. Ex-tempore podľa piranského vzoru usporadúvajú už aj inde. Predovšetkým v krajinách, ktoré vznikli z bývalej Juhoslávie, ale aj v Taliansku a Rakúsku. Keď ide o účastníkov, najviac ich priťahuje skutočnosť, že sa na jednom mieste môžu stretnúť s početnými cechovskými kolegami a v porovnaní s inými preveriť vlastný tvorivý potenciál. Nie je zanedbateľná ani hmotná stránka celej záležitosti. Toho roku napríklad fond pre ceny bol 28-tisíc eur. Najvyššie ocenenie, Grand-prix Ex-tempore napríklad vážilo dve tisícky. A tak

edzi významné slovinské tradičné podujatia v doméne kultúry patrí bezpochyby Ex-tempore v Pirane. To tvorivé stretnutie umelcov, predovšetkým maliarov, práve oslávilo päťdesiate narodeniny. Už päť desaťročí na začiatku septembra v tom starobylom prímorskom mestečku mávajú dostaveníčko umelci zblízka a zďaleka, aby v priebehu jedného týždňa tvorili, a potom svoje diela poskytli odbornej porote na posúdenie. Záverom obrazy, prípadne akvarely, čiže grafické listy – ktoré na odborníkov zapôsobia najsilnejšie – odmenia, a Vladimir Makuc: Stredomorská krajinka, obecenstvu ich prezen- olejomaľba, Grand-prix 1993 tujú prostredníctvom výstav. Vernisáž býva v posledný Účasť na Ex-tempore je bezplatná. deň Ex-tempore a výstavy potom Stačí prísť do Piranu, zahlásiť sa u zošľachťujú to prostredie ešte celý členov odbornej poroty v stanovený mesiac. Najvyššie vyhodnotené a deň, tí opečiatkujú maliarske plátodmenené diela bývajú vystavené no, prípadne iný hmotný podklad v ústrednej piranskej galérii. Byť pre tvorbu – a potom prezentované publiku majú nárok aj v priebehu jedného ďalšie diela akceptované na Ex-tem- týždňa stvárniť svoju pore, s tým rozdielom, že bývajú ideu. (Toho roku to bolo vystavené v niekoľkých menších, medzi 29. augustom a prípadne improvizovaných galéri- 4. septembrom.) Treách, akými sú príležitostné bývalé ťou špecifickosťou sklady soli, minoritský kláštor a sú dokorán otvorené piranské kostoly. dvere. Vítaní sú nielen Iniciátorom a duchovným ot- akademickí, lež i maliari com toho špecifického tvorivého samoukovia, bez ohľastretania sa umelcov bol maliar du na to, či sú známi v amatér, tiež náruživý aktivista v širšom prostredí, alebo oblasti kultúry, Pavle Zamar Zappa. len v užšom kruhu ctiO nepretržité päťdesiatročné trva- teľov umenia, tak pronie toho významného kultúrneho fesionáli, ako i amatéri. podujatia sa najmä pričinil dlhoročný A nielen zo Slovinska, Dani Žbontar: Odhodené, keramika, riaditeľ Obalnih galerii v Pirane Toni nielen z krajín bývalej Grand-prix 2015 Biloslav. Ani jeden z tých náruživcov Juhoslávie, lež i z inde. nie je viac medzi živými, no šťastie, Treba však zdôrazniť, že týždňové ďalej. Existujú aj ďalšie ceny. Tým že v tom svojom predsavzatí mali trovy pobytu v Pirane, prípadne na spôsobom sa podnecuje pôvodná aj nápomocné sily, ktoré prebrali jeho okolí, si hradí maliar sám. O umelecká tvorba a zároveň obohaštafetu. popularite piranského Ex-tempore cuje umelecký fond Obalnih galerii, Čo je vskutku podstatné v tom hovorí okrem iného aj skutočnosť, ale aj mecenášov a zberateľov, ktorí podujatí exotického názvu, vy- že sa počet účastníkov v priebehu podujatie podporujú finančne. požičaného z latinského jazyka, v piatich desaťročí takmer zdesaťnáPred šestnástimi rokmi mal doslovnom preklade Z času? sobil. Z tridsiatich piatich maliarov niekto dobrý nápad pozvať do Pi-

III

ranu aj keramikov. Odvtedy z tých najlepších umeleckých výtvorov z hliny tiež každoročne usporiadajú výstavu a najvyššie oceneným udeľujú hmotné odmeny. Zaujmú možno tieto informácie aj daktorého umelca z našich krajov? Veď na budúci rok štartuje v Pirane nová päťdesiatka. Toho roku, vzhľadom na vysoký vek a okrúhle jubileum, usporiadali aj dodatočnú, exkluzívnu výstavu, pozostávajúcu z výberu najlepších z najlepších obrazov, namaľovaných od samého začiatku piranského Ex-tempore. Je ich dvadsať. Doň kustódky Obalnih galerii zaradili okrem iných aj olejomaľbu prvého nositeľa najvyššieho uznania Ex-tempore Zvesta Apolonija. Ten maliar roku 1966, pri prijímaní Grand-prix za svoje umelecké stvárnenie podobizne Piranu, vtedajšiemu novorodeniatku predvídal dlhý vek, čo sa, hľa, aj uskutočnilo. Do toho výberu zaradili aj Stredomorskú krajinku Vladimira Makuca a Istrijskú zem Toneho Lapajnea. Nečudo. Ide o dvoch bardov slovinského maliarstva, zaľúbených do Istrie a jej stredomorských príznačností, z ktorého čara čerpali inšpiráciu po celý život. Teplo tej lásky priam sála z diel tých umelcov, hoci ju každý maliar, pravdaže, vyjadril inak. Makuc prostredníctvom modra neba a mora a preň typického vtáka, Lapajne vrstvami rozžhavenej, od silného slnka vyprahnutej istrijskej zeme. A v tomto miniextrakte z príležitostného výberu historikov umenia nemožno nespomenúť veľkú olejomaľbu kontroverzného chorvátskeho umelca Bojana Šumonju. Tá pozoruhodná, vskutku neexistujúca krajinka, zrodená z umelcovej imaginácie, vzbudzuje obdiv, ale zároveň aj nevysvetliteľnú tieseň, napriek tomu, že sú v nej aj červene šípové ruže, síce neprirodzenej veľkosti. Alebo možno práve preto?

Mozaika TÝŽDEŇ NA OSTROVE RAB (1)

Tam, kde raňajkujete ako rímsky cisár Miroslav Demák Venované pamiatke na kamaráta Vladimíra Dorču

ostrov. Prví sme aj na muške dievčaťa a chlapca, asi vysokoškolákov, ktorí si privyrábajú umývaním predných skiel na autách. Auto nie je moje, ja iba šoférujem. Majiteľka auta Iva, bývalá reprezentantka

dedinke Stinice, asi tridsať kilometrov južne od Sinja, v ybudovali nový prístav pre trajekty. Od včasného rána prevá ža cestujúcich a autá na ostrov Rab. Je včasné ráno, sobota. Cestovali sme v noci, aby sme sa vyhli horúčavám, ktoré sa už dva týždne blížili k štyridsiatke. Z pevniny vidno niekoľko Tori a Timi, psíky, ktorými sa náš príbeh začal zdanlivo pustých ostrovov – Pag, Rab, Goli. Keď sa Slovenska vo volejbale, sedí vedľa však dostanete na Rab, prekvapí mňa. V lone jej sedí a zvedavo sa na vás, koľko je na ňom zelene, ale študentov pozerá jej biely maltézer všetka je z južnej strany. Timi. Mávam študentom, že umyť Naše auto je v rade čakajúcich sklá nepotrebujeme. celkom vpredu. Prví sa nalodíme, – To je za psića! – nedá sa odmietprví sa dostaneme z trajektu na nuť študent, začína s umývaním

Malý slovník morských rýb Bakalar Brancin Crni bakalar Grdobina Haringa Inćun (inčun) Jegulja Kovač (španjer, riba svetog Petra) Losos Murena Orada (komarča) Oslić Sabljarka Sardela Clupea sprotis Clupea alosa Sardina Skuša Škarpina (škrpina) Tuna Ugor Zubatac Ale pozor: Smuđ

treska škvrnitá morský okúň (aj morský vlk) treska morský čert sleď obyčajný ančovička úhor slnečník obratný (zeus) losos atlantický muréna pražma zlatá (dorada) morská šťuka mečiar obyčajný šprota severská alóza obyčajná sardinka európska makrela atlantická ropušnica obyčajná tuniak úhor morský zubatec obyčajný zubáč (riečny)

REPORTÉRI

a pokračuje veselým hlasom: – plné historických údajov, slávnych Musím to sklo umyť, aby sa psík osobností minulosti, stavieb a mamohol pozerať na psie slečny. lieb, ale bude sa chcieť podobať na – On má svoju slečnu v aute, – tie Vladove. Mal by to byť cestopis oponujem mu, lebo na zadných o ľuďoch, stretnutiach s nimi a o ich sedadlách je fenka Tori s majiteľkou, príbehoch. ... mojou dcérou Ľudmilou. V prístave pri dedinke Mišnjak – Ale, pane, sa z trajektu dostávame ako prví. – teraz je leto V čele kolóny pozostávajúcej z asi a v lete sa všetci šesťdesiat vozidiel (sú tam aj dve muži pozerajú za nákladné autá, dve autá s obytnýinými slečnami, mi prívesmi a až štyri autá, ktoré prečo by sme to so sebou ťahajú člny). Máme to mali upierať psí- šťastie, že na kľukatej ceste nás kom. nik nebude zdržiavať. V opačnom Toto si iste za- smere je asi kilometrová kolóna áut. pamätám. A za- Je sobota, čas výmeny týždenných pamätám si aj turnusov a väčšinu turistov všade študenta, ktorý čakajú kolóny. Rab je okúpaný slnpo umytí skla od- kom, nebo je jasné a voda v mori chádza a nechce ako z najkrajších snov. Mnohým sa peniaze. Veď psy iste nechce späť do rozpálených peniaze nemajú a on to všetko robil miest, my sa cítime, akoby sme pre Timiho. vyhrali v lotérii. Na nás dovolenka ... ešte čaká. Máme namierené do Zaparkujem auto v trajekte a vy- Barbatu, len tri kilometre vzdiachádzam na hornú palubu. Plavba trvá iba št vr ť hodinu. Dosť dlho na to, aby som si spomenul na kamarát a Vlada Dorču, ktorý sa na Jadrane zblížil s priam legendárnym novinárom a spisovateľom Miljenkom Smojem. Vlado napísal desiatky textov o svojich príhodách na „našom“ mori. Vo Ane Jurkovićová pri svojej obľúbenej činnosti viacerých spomínal Miljenka a jeho psa. O svojom psí- leného od prístavu v Mišnjaku. kovi Smoje písal takmer v každom S Barbatom je prakticky spojená zo svojich textov, ktoré vznikali na dedinka Banjol, potom nasleduje Brači. Dobre si pamätám na text, Rab, starobylé centrum ostrova v ktorom opisoval, ako mu jeho pes rovnakého mena. Mesto Rab ešte priniesol celú pančetu. Ukradnutú, za čias starého Ríma postavili na samozrejme. Majiteľ bol neznámy, myse, ktorý z Barbatu dobre vidno. preto ho ani nehľadali. Najmä keď tá Nevidno však ďalšie turistické strepančeta tak dobre chutí s čerstvým diská na ostrove: Supetarsku Dragu chlebom a olivami... A v tej chvíli a Lopar. Týždeň je príliš krátka doba som sa rozhodol, že po návrate na to, aby sme ich navštívili, aj keď z Rabu napíšem cestopis, ktorý sa do Loparu turistov láka asi najdlhšia nebude podobať na moje cestopisy, piesočná pláž na Jadrane. Ja mám

HLAS ĽUDU | 19. 9. 2015 • 38 /4665/ radšej skalnaté pobrežie, pri ňom to desiatky rokov, stále bol na Rabe v reštauráciách. Mať takú domácu – A toto nie je Dalmácia? – pýtal je voda priezračnejšia. Okrem toho sám, lebo manželka na ostrov ísť pri mori je k nezaplateniu. Za zlomok som sa prekvapene. v Lopare musíte kráčať stovky met- nechcela, ale iste sa nenudil. Čas ceny, ktorú by ste zaplatili v neja– Nie, – odpovedala Ane, – Dalrov, aby ste sa dostali do vody dosť si vypĺňal nekonečným súdnym kom podniku, vám pripraví najlepšie mácia začína až pod Rabom, od hlbokej na poriadne plávanie. To je sporom s jedným susedom. Súdili morské špeciality. Na dobré jedlo ostrova Pag. pre plavca poriadna otrava. Barbat sa o 20 centimetrov na medzi. Ten však potrebujete najlepšie suro– Takže ani vy nie ste Dalmatínci. je pre mňa oveľa príťažlivejší. súd sa nikdy neskončil. Aj žalobca, viny, predovšetkým čerstvé ryby. Čo ste potom? ... – My sme Primorci. aj odporca totiž zomreli, a to v prie- U Jurkovićovcov to nie je žiaden Apartmán sme mali objednaný behu pár týždňov. Akoby jeden bez problém, ich syn je rybárom a mama A tak sme to akceptovali, lebo aj cez cestovnú kanceláriu. Jej reč, ktorou sa na Rabe hovozastupiteľstvo v Barbate je rí, nie je typické dalmatínske v búdke s rozmermi asi 3 x 4 nárečie. Ane nie je nona, ale metre. Do nej budem chodiť baka, a Dane nie je nono, ale každé ráno, kupovať si čerstvý deda. Nuž prosím... ... výtlačok rijeckého denníka Novi list. Z troch zamestnanMarek je Bratislavčan, cov v búdke, ktorí majú plné ktorý niekoľko rokov chodil ruky práce, lebo časť kolóny na dovolenku na Rab a vždy áut vylodených z trajektu býval u Jurišićovcov. Potom sa zastavuje najprv pred ich si kúpil vlastný byt na tomto cestovkou, sa nás ujíma pán s ostrove. Potom ďalší. Na Rab „typickým“ dalmatínskym mechodí veľmi často, treba sa nom – Elvis. Je však južansky starať o tie byty, ale u Jurižoviálny. Usmieva sa a je spošićovcov sa zastaví aspoň na kojný, že hovoríme jeho rečou. kávičku. Možno pivo, ale tvrdiť Tak môže rýchlejšie hovoriť, čo nemôžem, lebo som sa s ním využíva v plnej miere. Vyba- Panorámou Rabu dominujú štyri zvonice nezoznámil, ani nerozprával. vujeme formality, zapisuje si Počul som ho však jeden večer čísla našich občianskych preukazov druhého (a bez vzájomného sporu) Ane vždy pripraví niečo z toho, čo cez otvorené okno na mojej izbe a nakoľko je pobyt zaplatený vopred, ani nevedeli žiť. ráno syn vytiahne z mora. A tak (celý týždeň tam bolo 35 ºC) ako ... dáva nám potvrdenie a ukazuje nám sme dvakrát mali morskú šťuku sa rozpráva s domácimi. Marekova asi sto metrov vzdialenú tabuľu, Na Rabe som raňajkoval ako rím- pečenú na rošte s grilovanou zele- chorvátčina je už celkom slušná. povedľa ktorej sme prešli. sky cisár Octavian Augustus – figy. ninou a šalátom priamo z domácej Sem-tam sa mu vkradne nejaká – Kým tam prídete, pani Ane Dva figovníky rástli hneď pod tera- záhrady a raz slávky „na buzaru“ chyba, ale to sú naozaj iba maličvás bude čakať na ceste, – hovorí sou nášho apartmánu, na začiatku so špagetami. Len kalmare nám kosti. Podarila sa mu však jedna Elvis. – Nemôžete si ju zmýliť, aj veľkej záhrady plnej perlička, na ktorej sa keď je narodená na Rabe, je to nízka stromov, dozrievajúdodnes – keď si na ňu blondínka.“ cej zeleniny a hrozna. pomyslím – nemôžem O pol minúty nám už Ane ukazuje Figy mi veľmi chutili, nesmiať. S Danem sa veľké parkovisko a trojposchodo- čer st vé, š ť avnaté rozprávali niečo o fešte vý dom za ním. Je to v poriadku, a sladké. Len Dane na rive, na ktorej som sen každého turistu na Jadrane sa neustále pokúšal, aby aj ja bol asi hodinu nám splnil, apartmán je v dome pod sme si, on s kávou a ja predtým. Marekovi sa cestou, takže sa na pláž nebudeme s figami, dali aj štamnepáčilo, že je ponuka musieť predierať pomedzi autá. perlík travarice alebo jedál príliš chudobná. ... lozy. Musím uznať, že Nie sú tam ani len ćevapčići, iba lignje a Ane a Dane Jurkovićovci sú už to spolu ide celkom „inčučuni“. Myslel dôchodcovia. On pochádza z Liky, dobre. Octavian bol t ým, samozrejme, Ane je z Rabu. Susedia, z ktorých asi najvýznamnejším na drobné rybičky, sú väčšina prisťahovalci na ostrov, cisárom, vládol až 41 ju volajú Anka Rabljanka. rokov. Na neho som ktoré sa volajú inčuni. Jurkovićovci si dom postavili na si spomenul preto, že Inču-čuna bol však samom začiatku Barbatu. – Aj som v starobe sa tak obá- Autor cestopisu na nádvorí mestskej knižnice v meste Rab indiánsky náčelník, sa bála, – hovorí Ane, – lebo vôkol val o svoj život, že jeWinnetuov otec. Dane nás takmer sto metrov nebol žiaden dol iba figy, ktoré si sám odtrhol zo Ane nechcela pripraviť, jednodu- si na meno Inču-čunu iste nepamäsused. Postupne sa ich dom ocitol stromu. Ale ani to mu nepomohlo. cho odmietala pripravovať jedlo z tá, a tak som sa na vyprážaných obkolesený desiatkami veľkých Jeho druhá manželka Lívia, ktorá sa „mrazených japonských potvor“. „inčučunoch“ smial iba ja. Vtedy domov s apartmánmi. Najväčším je nevedela dočkať, kedy sa cisárom O to väčšie prekvapenie sme zažili, mi napadlo, že by sa hodil príručný susedná Vila Anica, v ktorej je aspoň stane jej syn Tiberius, vstrekla jed keď nám v posledný večer predsa slovníček aspoň tých základných dvadsať apartmánov pripravených priamo do plodov figy. A tak bolo pripravila niekoľko kalmarov. Boli rýb a plodov mora, ktoré na Jadrane prijať turistov. po cisárovi. Jeho opatrnosť mu bola však čerstvé, celé aj s chápadlami bývajú ponúkané turistom. Tak ten Z oboch strán Jurkovićovcov na figu. a chutili náramne s polevou (domáci slovníček ponúkam v prílohe aj .... staval apartmánové domy jeden olivový olej, cesnak a petržlenová čitateľom Hlasu ľudu. Bosniak. Najprv jeden, potom Dane bol celý svoj pracovný vek vňať). – Podarilo sa mi ich zohnať druhý a nakoniec aj tretí. Trvalo stolárom, Ane bola kuchárkou z Dalmácie, – hrdo vyhlásila. (Dokončenie v budúcom čísle)

Mozaika

Domáce poklady Eva Bachletová

eto začalo príšernými horúčavami, ktoré som sa snažila zmierniť v byte novou klimatizáciou. Teda presnejšie – prenosnou. Rúru som strčila do otvoreného okna, za ktorým bolo slabých 37 stupňov v tieni a nastavila teplotu osviežujúceho vzduchu na 20. Viem, že je to nezdravé, ale moje zdravie si to vyžadovalo. Aby som si skrátila chvíľu v takom ničotnom horúcom dni, pustila som sa do boja s mravcami. Áno, tými malými drzými stvoreniami, ktoré sa rozhodli pre trvalý pobyt v mojej kuchyni. Najskôr sa ukázalo len zopár prieskumníkov, potom, keď zistili, že ich u mňa čakajú keksíky, cukor, med a iné dobroty, dali avízo svojim príbuzným a presťahovali sa všetci. Keďže nemám rada agresívne zákroky, snažila som sa s nimi vyjednávať. Rozprávala sa s nimi, posielala ich k susedom, na záhradu, ktorá je rovno pod mojím oknom. A oni? Nič! Tvrdo ignorovali môj pokus o zmier a z najnižších polôh sa presúvali k linke a koreninám. Najviac ich fascinovala soľ? Čudné, no nič, povedala som si a nastavila pasce. V to letné popoludnie som však usúdila, že bojové pole nie je dostatočne ohraničené a rozhodla som sa konať. Vytiahla som fľašku levanduľovej esencie a začala som ňou kropiť všetky dostupné plochy (kamarátka tvrdí, že to zaberá). Po hodine a pol natierania a čistenia som bola dostatočne z levandule omámená – na rozdiel od mravcov. Nechala som ich teda svojmu osudu a uvarila som si kávu. Nuž, leto je tu, treba myslieť na oddych. Tak som premýšľala, akú dovolenku si vybrať. Rozhodla som sa pre kúpele. Horúčavy po pár dňoch ustúpili a ja som sa začala pripravovať na kúpeľný pobyt. Tešila som sa ako malé decko. Pred odchodom som poprosila susedku o dohľad nad bytom a ticho som vyslovila prosbu, že ak sa jej bude VEĽMI

chcieť, mohla by mi umyť okná. álnej sieti Facebook. Našla som Odišla som teda v nádeji, že sa ju a ona mňa tiež. Fíha! To teda príjemne zregenerujem. Kúpeľ- šliapalo. Aké novinky! A aké selfie nému lekárovi som oznámila, tam dávali priatelia... Čože, to že sa naozaj snažím bojovať so naozaj? Prečo? Postupne sa moje stresom, a teraz som tu preto, očarenie z Facebooku vytratilo aby som nazbierala nové sily. a zaujala som pevný postoj. Je Mladý doktor sucho pozname- to hra, hrám ju s ním. Či je to nal: „ Nesnažte sa, uvoľnite sa.“ naopak? Tak som sa tri týždne uvoľňoAko plynuli týždne a ja som sa vala v lahodnej minerálnej vode dramaticky regenerovala v kúpea sviežom povetrí uprostred ľoch, dostávala som z domu kusé krásnych stromov s veveričkami. a znepokojivé správy. Vysvitlo, Aby som však že susedky sa nebola celkom okrem umývaodtrhnutá od nia okien pustili Mgr. Eva re a lit y, pr ido závažného Bachletová, balila som si upratovania celého by tu. do batožiny – PhD. (1969), Podrobnosti tablet. SamoBratislava som zistila až zrejme, aké by to boli kúpele doma. Napriek Publicistka, poetka, vysokoškol– bez večertomu mi museli ská učiteľka, prozaička, esejistka. ných zábav. oznámiť (bolo to V roku 1983 – 1987 študovala Pod oknami vážne), že sa mi na gymnáziu, v rokoch 1987 – v parku hrala pokazila chlad1991 žurnalistiku na FFUK v Braka ždý večer nička. Táto skutislave, kde po štúdiách pôsobí hudba, pacientočnosť ma necelé roky. Je študijnou poradkyti tancovali na jako mimoriadňou Katedry žurnalistiky, vedie šlágre rôzneho ne neprekvapila, mediálne ateliéry zamerané na druhu a kvalilebo chladnička tlač a internet, prednáša z obty. Spevák sa bola už staručká lasti teórie rozhlasových žánrov, naozaj snažil, a jej odchod na vedie kurz heuristika a predmet hoci interpredruhý elektrický filozofia tvorivého písania. Knižne tácia hitov posvet som očakádebutovala poetickým denníkom pulárnej hudvala. Znepokojil Striptíz mojich pocitov (1993), po by bola v jeho ma však fakt, že ktorom vydala knihu humoristicpodaní občas po návrate z kúkých poviedok pre mládež Štyri t r a g ikomicpeľov budem roky so slimákom (1994). V roku bez chladiaká. V každom 2012 vydala súbor esejí, reflexií prípade to bola ceho prístroja. a úvah s názvom Riadky bytia, zábavná kulisa Poverila som v ktorých sa s čitateľmi delí o svoj teda susedky, pre moje vepohľad na duchovný, filozofický a černé posedeaby konali, ako spoločenský kontext doby. nia s tabletom. vedia. Užívala som posledné Postupne som sa teda zžívala s novou hračkou dni môjho relaxačného pobytu a technologickým výdobytkom a vôbec sa netešila na návrat do dneška a horlivo sledovala nové reality. Tá ma však neúprosne a nové internetové stránky. čakala a konfrontovala. Spolu so Chcela som byť informovaná! susedkami, ktoré mi po vstupe A aj som bola. Keď som po dvoch do bytu oznámili zopár maličkoshodinách čítania správ na spra- tí. Že okrem chladničky sa im pri vodajských a iných portáloch upratovaní podarilo rozbiť okno. vypla tablet – nepamätala som Že sa im pri upratovaní zdalo, že si nič, ale oči mi svietili do tmy by bolo vhodné všeličo vyhodiť, ako lampáše. Napriek tomu, moje a tak aj urobili. A že tá kuchyňa večierky s tabletom pokračovali vyzerala fakt otrasne, a preto ju a ja som si hľadala cestu k soci- vymaľovali a zlikvidovali police

INÍ PÍŠU a haraburdy v špajze. Bola som v šoku! Pri dôslednej prehliadke bytu som zistila, že mi susedky tematicky zoradili knihy v obývačke (doteraz niektoré hľadám), že mi poprenášali niektoré kusy úžitkového umenia (lebo takto to bude predsa lepšie) a že mi naozaj vymaľovali interiér kuchyne a špajze a premiestnili obsah linky. Samozrejme, že som im bola vďačná a všetko sme vyrovnali. Nasledujúce týždne som však potajomky prenášala predmety z izby do izby – na miesta, ktoré JA považujem za dôležité. A snažila som sa nájsť niektoré dosť závažné dokumenty ako napríklad zaplatené účty, ktoré som si zvykla pred finálnym zatriedením uložiť v obývačke do malého boxu. Zároveň som sa usilovala o nadviazanie priateľstva s novou chladničkou, ktorá patrí k najmenším typom svojho druhu a rozhodne sa do nej zmestí minimum potravín. Susedky ma isto chceli uchrániť pred plytvaním, keď vybrali tento model. Neušetrili však moju chrbticu, keďže pri vyberaní potravín z chladničky si pekne a svižne pocvičím! A čo mravce? Odsťahovali sa. Ako plynuli mesiace, postupne som našla kľúč k novému záhadnému tematickému zoradeniu kníh v knižnici, čo prinieslo svoje plody. A to v tej najneočakávanejšej chvíli. Dostala som totiž za úlohu pripraviť odborný text o Ľudovítovi Štúrovi. Tak som sa teda najskôr vybrala po domácich stopách. S radosťou som nachádzala knižné tituly o dejinách, ktoré opustili moju pamäť už pred rokmi. Bola som uveličená. A v tom som objavila skutočný poklad – vydané a komentované listy Ľudovíta Štúra svojim priateľom! Tak, a je to vedecky potvrdené. Upratovanie má priamy vplyv na intelektuálny výkon jednotlivca. Vždy si na to spomeniem, keď sa pustím do vyhadzovania starých novín. Ktovie, na akú geniálnu myšlienku narazím? Či ona do mňa?

HLAS ĽUDU | 19. 9. 2015 • 38 /4665/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek

Povedali...

U psychiatra: – A netrápia vás erotické sny? – Netrápia. Ja sa im teším.

Niektorí ľudia sa nikdy ničomu nenaučia, pretože všetkému veľmi skoro rozumejú. Pope Najväčšmi odsudzujeme blížnych za tie poklesky, ktoré im závidíme. Milan Ružička

Domáci zoberie telefónne slúchadlo a podáva ho papagájovi: – To je pre teba – papagáj od susedov. Minister financií rozväzuje uzol na vreckovke: – Ktoré dane a poplatky som to vlastne chcel dnes zvýšiť? Okolo opilca, ktorý vypadol z okna druhého poschodia, sa skláňajú ľudia: – Čo sa tu stalo? – pýta sa policajt, ktorý práve dobehol. – Neviem, – hovorí opilec, – sám som sem len teraz dopadol. Stretne Jano Fera. – Tak ako sa máš? – Zle. Predstav si, musím sa ženiť. – No, veď vek na to už máš. – To hej, ale ako to vysvetlím mojej žene? Pani Eva je na príjme u lekára a rapoce a rapoce... Lekár chvíľu počúva, potom vraví: – Dosť! Teraz budem hovoriť ja! – Vy? Ja som si myslela, že vás viaže povinnosť mlčanlivosti. – Vraj hľadáte nového pokladníka. – Hej, a starého tiež.

19. – 25. 9. 2015

POČASIE

Pani Eva volá kamarátke: – B o l to veľmi hnusný večierok. Tak som sa opila, že som sa v posteli ocitla s vlastným manželom.

Prestal by si sa starať, čo si kto o tebe myslí, keby si vedel, ako zriedka na teba niekto myslí. Steinbeck

Výroky neznámych osobností Alexander Scholz

Šanca zaklope na dvere častejšie, ako si myslíme, ale často nikto nie je doma. Will Rogers

Karikatúry: Ranko Guzina

Aby sme vo svete získali postavenie, predstierame, že ho máme. Rochefoucauld

Alergik: Som citlivý na robotu, stále na ňu kašlem.

Mnohí nájdu vlas v polievke len preto, že potriasajú hlavou, keď jedia. Hebbel

Zamilovaný: Láska hory prenáša, ale so svokrou nepohne nikto. Umelec: Už konečne pochopte moje dielo, nech viem, čo som vlastne vytvoril.

Tucet aforizmov

Analytik: Ak mi niečo smrdí, a nie je to robota, určite som do niečoho stúpil.

Peter Gossányi

Chrípka útočí hlavne v zime, hlúposť po celý rok.

Dramaturg: Všetko, čo v živote iba hráme, je podľa cudzieho scenára.

Niekto smrdí grošom, niekto ponožkami. Dnes už nie slovo, ale esemeska robí chlapa.

(Podľa Literárneho týždenníka, 21 – 22, 2015)

Zdravie zaspáva na tukových vankúšikoch. Aj v Očovej je niekedy láska slepá.

Vreckový kalendár

Ranko Guzina

Prichystaní sme na kompromis, aj keď nevieme, s kým. Domáci zradcovia sa sťažujú, že sú v porovnaní s cudzími žoldniermi biedne platení.

Často bývajú prvým prírastkom do rodiny dlhy. Mladí nám do zahraničia neutekajú preto, že beh je zdravý.

Kafka by povedal: Naša transformácia je procesom.

Niektorí ľudia by si aj pustili plyn, ale príjem im na to nestačí.

Keď poctiví ľudia začnú robiť nepoctivé veci, hneď sa zistí, že sú amatérmi.

Niektorým politikom je z problematiky teplých horúco.

Počasie je pekné, ale sú tieto časy škaredé.

Môžu deti z rodín bezdomovcov dostávať domáce úlohy?

Kapitán posledný opúšťa loď. Vrátnik posledný opúšťa fabriku. Keby nás prijali do Európy, aspoň cez zimu. Vodič o vlastnej dopravnej nehode: Elektrický stĺp sa mi blížil takou rýchlosťou, že som nestačil brzdiť! Smiech je liečivý: najdlhšie žijú tí, ktorí sa poslední smejú.

Mobil už ľudia používajú častejšie ako zdravý rozum. Najväčšiu spotrebu chlapov majú vojny – a nymfomanky.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

18˚ | 33˚

17˚ | 27˚

15˚ | 26˚

13˚ | 24˚

14˚ | 24˚

13˚ | 26˚

14˚| 25˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

KRÁSA

Päť pomocníkov z prírody pre citlivú pleť Avokádo. Ak chcete vašej citlivej pleti okamžite ulahodiť, je to jednoduché. Zrelé avokádo olúpte, pokrájajte a roztlačte vidličkou. Naneste na tvár a nechajte pôsobiť 10 minút. Avokádo obsahuje vitamíny C a E, pokožku upokojí a vyživuje. Aloe vera. Gél z aloe vera je tým pravým pomocníkom pri podráždenej citlivej pleti. Upokojuje začervenanú pokožku, hydratuje ju a zvláčňuje. Aloe vera je bohatá na vitamíny C a E a takisto na betakarotén. Harmanček. Pri začervenaní pokožky si pripravte odvar z harmančeka, 3 PL sušených

kvetov zalejte 1 l vriacej vody a sparte. Odvarom si následne umyte tvár, harmanček pôsobí upokojujúco aj protizápalovo. Jojobový olej. Pokožku upokojí bez toho, aby na nej zanechal mastný film. Je bohatý na nenasýtené mastné kyseliny a vitamín E. Látky vynikajúco prenikajú cez kožu až k spodným vrstvám pokožky. Pupalkový olej. Má schopnosť zjemňovať prejavy ekzému, je vhodný na citlivú pleť, pretože zmierňuje začervenanie aj svrbenie. Je bohatý na betakarotén, ktorý patrí k výborným antioxidantom.

Domáci Poradca OBUV, odstránenie vŕzgania Potrebujeme: ľanový olej, handru na utieranie. Podošva topánky prestane vŕzgať, ak ju natrieme ľanovým olejom. OKULIARE, jednoduché čistenie Potrebujeme: glycerín, mydlovú vodu, utierku. Okuliare sa nezarosia, ak ich pretrieme glycerínovým mydlovým roztokom a vyleštíme. PAPIER, odstránenie „somárskych uší“. Potrebujeme: žehličku, pijavý papier. „Somárske uši“ prežehlíme cez pijavý papier. PILNÍK NA NECHTY, čistenie. Potrebujeme: leukoplast alebo samolepiacu pásku. Znečistený pilník na nechty prelepíme leukoplastom alebo sa-

molepiacou páskou. Keď pásku odtrhneme, špina zostane na nej. PRÍBOR, odstránenie zápachu rýb alebo cibule. Potrebujeme: ocot alebo šťavu z citróna, utierku. Ak príbory pred umytím pretrieme citrónovou šťavou alebo nalejeme trochu octu do vody na umývanie riadu, odstránime ich nepríjemný zápach. SKLO, ako vytiahneme zátku bez vývrtky. Potrebujeme: horúcu vodu. Zátku z fľaše vytiahneme aj bez vývrtky, ak na hrdlo fľaše napustíme horúcu vodu. STRÚHADLO, uľahčenie strúhania syra. Potrebujeme: olej. Ak strúhadlo na syr jemne natrieme olejom, tak strúhanie ide ľahšie a čistenie strúhadla je tiež jednoduché.

Tvarohové koláčiky s ovocím

Suroviny: 50 g polohrubej múky, 50 g pšeničnej krupice, 1 balíček kypriaceho prášku, 250 g jemného tvarohu, 2 vajcia, 80 g masla, citrónová šťava, 300 g drobného ovocia, tuk na vymastenie, krupica na vysypanie plechu; podľa chuti i 2 – 3 lyžice cukru Takto sa to podarí: Všetky suroviny dôkladne pripravíme a odvážime. Rúru predhrejeme na 180 °C. V miske zmiešame všetky prísady, okrem drobného ovocia, a premie-

VIII

Foto: E. Šranková

ZDRAVIE

Kedy ste boli u očného?

či sú najcennejší orgán ľudského tela, no často na ne nedbáme. Uvedomíme si to až vtedy, keď nastane problém. Od tínedžerov po najlepší vek: 15 až 40 rokov Kritické obdobie, čo sa týka zraku, prichádza okolo 17. až 19. roku. Následky rýchlejšieho rastu oka však zvyčajne nepresahujú tri dioptrie. Existujú aj ľudia, ktorým oko rastie stále. Tí môžu mať aj 15, 20 či 30 dioptrií. Najmodernejší femtosekundový laser odstráni až 13 dioptrií tak, že už večer, v deň operácie, môžete čítať. Keď máme po štyridsiatke Začína sa zhoršovať pružnosť šošovky, potrebujeme okuliare na čítanie. Určite sa objednajte na kompletné očné vyšetrenie, ktorého súčasťou je zmeranie vnútroočného tlaku. Okolo štyridsiatky

Mozaiku číslo 194 pripravil Oto Filip

šame ručným šľahačom. Pridáme časť drobného ovocia a premiešame len lyžicou, aby sa ovocie nerozpadlo. Formu vymastíme a vysypeme krupicou. Cesto vlejeme do pripraveného plechu. Koláč sa dá pripraviť aj do menšej formy, vtedy dosiahneme vyšší efekt. Posypeme zvyšným ovocím a pečieme 30 až 35 minút. Po upečení koláč nakrájame na rezy.

sa už totiž objavuje zelený zákal, glaukóm. Je to ochorenie zrakového nervu, ktoré sa môže skončiť vážnym poškodením zraku. Aj keď sa nedá vyliečiť, kvapkami na zníženie tlaku možno udržiavať oko v dobrom stave. Vek 60 rokov a viac Nás najviac trápi sivý zákal šošovky. Operácia je dnes už rutina, robí sa ultrazvukom počas lokálnej anestézie. Ešte nedávno potrebovali pacienti okuliare. Vďaka žltej vnútroočnej multifokálnej šošovke s dioptriou na diaľku a zvlášť na čítanie ich už nepotrebujú. Po operácii vidia dobre. Najväčším strašiakom po šesťdesiatke je makulárna degenerácia. Prvé príznaky sa ohlasujú tak, že rovné čiary na stenách začnú postihnutí vidieť krivo. Hrozí postupné oslepnutie. Dá sa liečiť, ale musíte prísť včas!

Kultúra Dva večierky rockovej hudby PO 40 ROKOCH ZNOVA GITARIÁDA V KYSÁČI

Michal Ďurovka

javisko patrilo skupinám IN3PM a najväčšej atrakcii gitariády – skupine Riblja čorba, ktorú si prišli vypočuť fanúšikovia z mnohých vojvodinských osád a miest. Sprievodné podujatia – výstavu rockovej fotografie Zorana Veselinovića, Kysáčana žijúceho v Londýne, a výstavu starých platní a rockových časopisov zo zbierky

navštívená. Možno preto, lebo prebiehala príliš včas – už od 18. hodiny. V sobotu však koncert skupiny Riblja čorba bol navštívený masovo. Podľa odhadov organizátorov, polície a ochrankárov za dva dni podujatím predefilovalo 5 000 návštevníkov. Členka organizačného výboru Milana Arňašová povedala, že pre nich bolo cieľom urobiť historickú paralelu gitariády, a tak ako pred 40 rokmi aj tentoraz zhromaždiť mladé lokálne vokálno-inštrumentálne skupiny z okolia. Vytvoriť tak nový kultúrny obsah na území

ri príležitosti 40 rokov Gitariády Vojvodiny Kysáč 75 v piatok 11. a v sobotu 12. septembra 2015 na ihrisku FK Tatra bola Gitariáda Vojvodiny – Kysáč 2015, podporená mestom Nový Sad. Organizáciu malo na starosti Občianske združenie Vrana a Rada Miestneho spoločenstva Kysáč. Po štyroch desaťročiach Kysáčom znova zneli zvuky gitár a dobrého rocku. V piatok súťažilo 9 mladých kapiel: Nesvesno stresno, Krajnje vreme, Next kodex, Drnch, Clyde a SNB z Víťazná skupina gitariády – Nového Sadu, Awai- Simk z Belehradu Druhé miesto obsadila skupina Drnch z Nového Sadu ted z Apatinu, Sink a BadHead z Belehradu. Program Vanja Vučenović, člen moderoval Branislav Čeman. Po Zhromaždenia mesta Mesta Nový Sad, presnejukončení súťažnej časti nasledovali Nový Sad, poverený šie v Kysáči, ktorý prispeje vystúpenia renomovaných skupín kultúrou, ktorý sa aj k rozvoju multikultúrnosti Bitange a LOVE HUNTERS. Posu- prihovoril a pozdrava tolerancie a k propagácii dzovacia porota pracovala v zlo- nými slovami podporil rockovej hudby a kultúžení: Darko Varga a Dejan Beljanski toto podujatie. Za obry. Chceli tiež motivovať z RTV, Vladimír Pavlovič, Pavel sadené druhé miesto mladé rockové kapely, a to Drieňovský a Vladimír Radojev- skupine Drnch gitaru s uvedením tvorby pred šir-Dendy (ako čestný člen, lebo bol podpisom frontmana ším obecenstvom, lebo na aj pred 40 rokmi v porote) z Kysáča skupiny Riblja Čorba mladých svet zostáva. Aj a Milan Mumin, frontman skupiny – Boru Čorbu – udelil keď sa im to podarilo, nie LOVE HUNTERS. Víťazom sa stala Miloslav Chrťan, predsú celkom spokojní, lebo skupina Sink a cenu – nahrávanie seda RMS Kysáč. Tretiu V obecenstve najlepšiu náladu mali žiaci sú si vedomí, že vždy môže vlastnej piesne v Štúdiu M Rádio- cenu – poukážku na základnej školy byť aj lepšie. Dali si však -televízie Vojvodina – im udelil kúpu hudobného vybavenia – skupine Miroslava Brnu v priestoNEXT CODEX udelil roch FK Tatra v sobotu Ján Pálik, organi- predpoludním otvoril zátor a predseda Aleksandar Petrović, šéf združenia Vrana. kabinetu primátora Mesta V sobotu večer Nový Sad. Otvorená bola zahlásené rockové aj výstava obrazov členov skupiny z rokov 70. Výtvarného krúžku Michanevystúpili, avšak la Geržu v miestnostiach v obecenstve pred- bývalej banky. Nechýbal sa boli predstavite- ani Urban art stage, čiže lia skupín: Vulkan, umelecké stvárňovanie Nechýbali ani výstavy rockových Žar, Ibn tup, Proces grafitov mladých majfotografií, platní a časopisov a Sani. Namiesto strov tejto techniky v arenich minikoncert áli Gitariády. za úlohu nasledujúcu gitariádu mala víťazná skuI keď bol vstup voľný na všetky zorganizovať na ešte vyššej úrovni. pina Sink. Potom podujatia, piatková súťažná časť Chcú totiž, aby sa stala tradičnou. monumentálne mladých skupín bola veľmi slabo Kiežby sa im to podarilo.

Riblja čorba prilákala tisíce fanúšikov • KULTÚRA •

38 /4665/ 19. 9. 2015

Kultúra PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ – DRUHÝ VÍKEND

Osem divadelných dní – desať predstavení Jaroslav Čiep

ruhý víkend jubilejných 20. Petrovských dní divadelných, ktoré trvali od 4. do 14. septembra, priniesol ďalších päť kvalitných predstavení. Začal sa v piatok, a to provokatívnym predstavením Srbského národného divadla v Novom Sade. VŠETKY CHCEME BYŤ BALETKY V koprodukcii SND a Študentského kultúrneho strediska vzniklo predstavenie Balet- Umelecké pobúrenie novosadských baletiek ky autorky Mileny Bogavcovej, ktorá ho i režírova- lecké tanečnice, prečo si za svoje la, a choreografiu preň nacvičila povolanie, čiže profesiu vybrali tanec Olivera Kovačevićová-Crnjanská. a aké sú ich výzvy v profesionálnom Ako spoluautorky predstavenia a i v osobnom živote. tanečníčky v predstavení Baletky sa v rámci PDD na javisku Slovenského SPOVEĎ NOVOPEČENÉHO OTCA Humoristická one-man show, vojvodinského divadla predstavilo 9 tanečníčok súčasných tancov alebo po našsky monokomédia,

schém viacerých slovenských televízií. Ako herec a komik sa Pomajbo prebojoval medzi špičku slovenských humoristov, a to svojím výkonom dokázal aj v Petrovci, kde sa podľa svojej úprimnej spovede konečne dostal, lebo vie, že sa tu divadlo hráva pol druha storočia. Ocko je úchvatná komédia, ktorá si už podmanila divákov na celom

predlohy Bjarni Haukur Thorssona a réžii Eduarda Kudláča. Už pri vstupe Roman sa osobne zvítal s každým z prichádzajúcich divákov, a tým nadviazal priamy ľudský kontakt, ktorý potom iba rozvinul na javisku, pred javiskom, ale aj s divákmi v publiku. V komédii sa potenciuje skutočnosť, že vstup detí do nášho života všetko zmení. Chlapi sú v tom viac-menej sami a Roman dokázal, že sa to dá s humorom zvládnuť. VÝKRIK K SKUTOČNOSTI Ako výkrik k našej každodennej skutočnosti, v ktorej sme ako v žalári zajatí v krajine, kde je „budúcnosť bez budúcnosti“, by sme v skratke mohli opísať nedeľné predstavenie v rámci PDD, keď na dosky SVD zavítali herci a hudobníci v predstavení Dogville. Toto predstavenie vzniklo v nezávislej koprodukcii Miksera, Študentského kultúrneho strediska v Novom Sade, a agentúry Fast forward. Predlohu na film Dogville napísal dánsky režisér Lars von Trier a scénickú adaptáciu rovnomenného filmu režijne podpisuje Kokan Mladenović. Dogville je scénický kus, ktorý je zároveň divadelným predstavením, ako aj koncertom: na javisku sú traja hudobníci, dve herečky a herec. Naratívny obsah sa stvárňuje hrou, koncertovaním a interakciou s videom, čiže scénami na veľkom plátne, ktoré dominuje ako mizanscéna. Autorov predstavenia Dogville najviac zaujíma špecifická psychológia izolácie, ktorá dlhodobo zanecháva následky na psychike každého jednotlivca v uzavretej

Ocko Roman Pomajbo na záver vypisoval aj certiﬁkáty o zdolaní otcovského kurzu a publikum aj poučili, aj pobavili. Ide o dokumentárne predstavenie o životoch umeleckých tanečníčok v Srbsku v súčasnosti. V predstavení sa kombinuje fyzické divadlo a originálny dramatický text s cieľom dokumentovať, demystifikovať a vysvetľovať, čo vlastne robia ume-

www.hl.rs

bola na programe PDD v sobotu 12. septembra. Roman Pomajbo (1969) je profesionálny herec zo Slovenska, ktorého tunajší diváci dobre poznajú predovšetkým z populárnych humoristických seriálov, ktoré aj v súčasnosti majú možnosť sledovať v rámci programových

Informačno-politický týždenník

Srbsko je fasádou Dogvillu – vyhlásil režisér Kokan Mladenović svete a dorazila aj na Slovensko, kde ju už 3 roky nepretržite realizuje v hlavnej a jedinej úlohe populárny herec a ocko v jednom R. Pomajbo. Predstavenie Ocko vzniklo podľa

spoločnosti. Odkazom pre divákov sú otázky, či sme sa desaťročia izolovaní od normálneho života, po vojnách, sankciách stali občanmi Dogvillu a či vôbec existuje ten • KULTÚRA •

„veľký svet“, alebo sa aj on, ako sme sa i my sami, pozmenil na jeden globálny Dogville?

je vlk ako protipól veselých a chytrých kozliatok. Avšak chvíľami je i opak. Dobro, samozrejme, zvíťazí, ibaže jeho boj so zlom je posunutý viac do roviny humornej, než dramatickej. Tak, ako to bývalo i v minulých ročníkoch, v rámci PDD sa publiku predstavili aj študenti herectva. Tohto roku celkom na záver pre-

NA ZÁVER BÁBKOVÁ HRA Z KOŠÍC A ŠTUDENTI Z BYSTRICE Predĺžený víkend divadla v Petrovci uzavreli v pondelok 14. septembra dvoma predstaveniami zo Slovenska. Pre žiakov 1. a 2. ročníka ZŠ Jána Čajaka sa hralo napo- Monika Necpálová ludnie. Hosťovalo Bábkové V utorok 8. septembra napoludnie pred vyplnenou divadlo v Koši- sálou hosťovala na Petrovských dňoch divadelných ciach s predsta- trojica hercov z Národného divadla v Sombore s predvením Kozliatka stavením Princ Rodoljub a princezná Violeta v réžii a vlk autorky Li- Ninoslava Đorđevića. buše Lopejskej Moderná rozprávka síce pozná klasické postavy princa v réžii Vladimíra a princeznej, ale tie ani zďaleka nemajú kráľovské spôČadu a Františ- soby a správanie. Naopak, pýšia sa jedine kráľovskými ka Dolejšího. maniermi. V dnešnej dobe to znamená mať desiatky Azda každému párov topánok, za idol futbalistu a neustále fotiť selfie. z nás kedysi čí- Správať sa s úctou k svojim najbližším a vedieť niečo aj tali rozprávku sám spraviť, to je už vyšší „level“. Napokon sa však za o kozliatkach pomoci malého odvážneho dievčatka z publika predsa a vlkovi. V tej- len podarilo aj z týchto dvoch rozmaznaných „veľkých“ to divadelnej kráľovských detí vykresať niečo dobré. adaptácii však vystupujú len dve kozliatka ako prototypy detí, hliadky do Petrovca zavítalo Divadlo ktoré často zostávajú samy doma Akadémie umení v Banskej Bystrici. a zavše im hrozí nebezpečenstvo. Na repertoári bolo predstavenie Symbolom zla a hlúpej prefíkanosti Zadný vchod čiže rozkoše v utorok po

Kráľovské maniere

Vysoká lordovská spoločnosť a prostitútky z Bystrice polnoci. Autor predlohy Peter Karvaš patrí medzi najvýznamnejších slovenských dramatikov a uvedená komédia je jednou z cyklu drám z anglického prostredia, kde zobrazuje vrcholovú anglickú spoločnosť, ktorá sa dostane do kontaktu s nižšou spoločnosťou – prostitútkami. Tie chcú byť odborárkami a mať výhody, ako všetci ľudia v krajine. Hra je stavaná cez situačný, či konverzačný humor, takže aj scénografia bola celkom jednoduchá – štyri kreslá a šesť svietidiel, čo úplne stačilo. Komické situácie, ktoré vznikali, „triafali do hlavy“, nie do zadku. Komédiu režijne podpisuje Ľuboslav Majera, ktorý

RÁDIO-TELEVÍZIA VOJVODINA

Jesenné smerovanie Oto Filip

oncom júna sľúbené televízne programové novinky a pochúťky poznačili nielen letné vysielania RTV, ale budú pokračovať aj počas jesene. Opierajúc sa o priania a potreby divákov, Rádio-televízia Vojvodina už 21. septembra vyštartuje s novou v poradí štvrtou sezónou Štátneho zamestnania, ktorá odhalí, ako pobyt v chládku vplýval na troch archivárov. Veľa prekvapení, mnoho gagov, nových tvárí a špeciálnych hostí, taktiež odchodov z už príslovečného úradu, budú niektorými základnými príznačnosťami obľúbeného diváckeho seriálu. Ako vedúci televízie a jej programov vyzdvihli na tlačovke 3. septembra v Štúdiu Dunaj v Petrovaradíne, nebude to jediná humorne ladená novinka. Riadiac sa heslom mladí • KULTÚRA •

Predstavitelia RTV a trojlístok Čvarkov – Torbica – Boškić: Aj jeseň prinesie viaceré programové novinky mladým, na základe spolupráce RTV, novosadskej Akadémie umení a stránky Tarzanija vzniklo vysielanie Dnevnjak, v ktorom budú satirickým

spôsobom spracované témy zaujímajúce mladšiu populáciu. Tento denník, podobajúci sa štruktúrou iným informačno-politickým vysie-

je i školiteľom bystrických študentov na Katedre herectva a predstavenie vzniklo ako bakalárska skúška týchto začínajúcich hercov. Uplynuli dva týždne sviatku divadla, v rámci ktorých sme si pozreli desať predstavení. Repertoár 20. PDD bol zostavený podľa princípu: pre každého sa nájde niečo, čo ho môže zaujať. Návštevnosť v divadle bola slušná, ale mohla byť aj lepšia. Samotné predstavenia si to určite zaslúžili. Svojráznym dokladom o prejdenej ceste PDD je aj 32-stranová publikácia Dvadsať rokov Petrovských dní divadelných, ktorú v tvare katalógu zostavil Dušan Bajin. laniam tohto druhu, bude vysielaný od začiatku októbra raz týždenne a bude trvať necelú polhodinku. Do tretice, netreba zabúdať ani na nový seriál Programu pre deti a mládež s názvom Manuál na prežitie, pozostávajúci z videoklipov na stanovenú alebo voľne zvolenú tému, ktoré tínedžeri nafotili mobilným telefónom a zaslali redakcii. Ide o naplnenie idey originálnym, mladému veku prispôsobeným a autentickým spôsobom prezentovať početné problémy a trampoty adolescentného obdobia. A je ich veľa, od tých v škole, cez vzťahy vzájomné a tie s rodičmi po mnohé nástrahy, ktorým sú v tomto veku vystavení. Manuál predpokladá nielen nové témy, ale aj nové formy. Napríklad hlasovanie za najlepší videoklip, vyskúšanie krátkej formy v trvaní do sedem sekúnd, názor vyjadrený cez jeden záber. Veď treba držať krok s riadne digitalizovanou dobou, ktorá natoľko pokročila, že sa už i niektoré približne ročné deti vedia dostať k obľúbenému kreslenému seriálu na mobile.

38 /4665/ 19. 9. 2015

Kultúra

CHAT TLAČ

CHAT: ALENKA REPAC, PSYCHOLOGIČKA

Bilingvizmus neznamená problém Jasmina Pániková

ráca s deťmi sa každému z nás zdá byť ako tá najkrajšia a niektorým aj najjednoduchšia. V skutočnosti nie je tak. Ak niekto vyštuduje určitý pedagogický odbor a pracuje s deťmi, neznamená, že s nimi vie aj pracovať. Vyžaduje si to určité zručnosti a spôsoby. O tých, ako aj o význame rozvíjania materinského jazyka, sme si písali s Alenkou Repac, psychologičkou z Nového Sadu. @ Kedy si začala pracovať s deťmi? Alenka: S deťmi som začala pracovať hneď po ukončení fakulty. Zamestnala som sa v Predškolskej ustanovizni Radosno detinjstvo v Novom Sade a tam som pracovala 6 rokov. @ Píšeš, „pracovala“...? Alenka: Áno, pracovala. Žiaľ, mnohí zamestnanci v tejto ustanovizni sa v minulom roku stali nadbytočnými a medzi nimi som bola aj ja. @ Áno, čítala som o tom... Po šesťročnej praxi s deťmi si v tom pokračovala, alebo si sa orientovala na niečo iné? Alenka: Keďže som ukončila strednú zdravotnícku školu, ponúkli mi pracovné miesto zdravotnej sestry na preventívnej zdravotnej ochrane. Zatiaľ pracujem tu, pokým sa nevyskytne nejaká iná príležitosť, kde budem môcť uplatniť to, čo som vyštudovala. @ Ak sa nemýlim, predsa si zostala vo sfére vzdelávania a práce s deťmi... Alenka: Áno. Pred rokom som štartovala s novým projektom, ktorý sa týka práve práce s deťmi – Slovenčina rastie v mojom srdiečku. Vlani ho schválil Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné spoločenstvá, tohto roku Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a podporila ho aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. @ Môžeš napísať podrobnejšie, o aký projekt ide?

www.hl.rs

Alenka: Projekt sme vypracovali spolu so Združením vychovávateľov osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny. Naším cieľom je rozvinúť program na zachovávanie a pestovanie slovenčiny ako materinského

srbských tried. Čo si myslíš, prečo sa rodičia rozhodujú zapísať deti do srbskej triedy? Alenka: Je to najmä preto, lebo si myslia, že deťom bude ľahšie v ďalšom vzdelávaní. Myslím si, že sa rodi-

jazyka pre deti predškolského veku v srbskom prostredí, teda pre deti od 4 do 7 rokov. @ Ten projekt už štartoval? Alenka: Nie. Začiatok je naplánovaný na október a potrvá do júna 2016. Vyučovanie bude prebiehať každú sobotu v škôlke Palčica v Novom Sade a môžu sa zapísať všetky deti bez ohľadu na to, či hovoria po slovensky alebo nie. @ Zvykli sme si na to, že sa dnes za všetko musí platiť, aspoň

čia v posledných rokoch veľmi usilujú uľahčiť deťom život a výsledkom toho je fakt, že máme trojročné deti, ktoré nevedia držať lyžicu v ruke, prváčika, ktorý si nevie zaviazať šnúrky na topánkach, siedmaka, ktorý si nemôže napísať sám domácu úlohu, a potom aj študenta, ktorému mama píše seminárnu prácu. @ Súhlasím, avšak vráťme sa na slovenčinu... Alenka: Sčasti chápem obavy rodičov, že dieťaťu bude ťažko v

čiastočne. Je to tak aj v tomto prípade? Alenka: Práveže nie. Program je úplne zadarmo a aj z tohto dôvodu treba využiť túto príležitosť. Deti si tu osvojujú a rozvíjajú slovenčinu cez hravé a kreatívne aktivity, piesne, básničky, riekanky... Čiže cez aktivity primerané ich veku. @ Každoročne, a zvlášť v tomto roku, je aktuálna problematika zapisovania slovenských detí do

ďalšom štúdiu, ak základnú školu skončí v slovenčine. Ak deti nemali v dostatočnej miere kontakt so srbským jazykom a v ňom pokračujú v ďalších ročníkoch, musia v prvom ročníku vložiť dodatočné úsilie, aby zvládli látku. To je pravda, ale veľká väčšina detí má na to kapacitu a bez problémov sa za krátky čas adaptuje na nové okolie. Medzitým, keď dieťa zapisujeme do prvého ročníka, ešte nevieme, ktorú školu si zvolí, či to

Informačno-politický týždenník

bude v srbčine alebo v slovenčine, alebo možno aj na Slovensku... A tak ho zápisom do srbskej triedy ukrátime o možnosť, aby sa vzdelávalo vo svojom materinskom jazyku. Najväčším problémom je vlastne to, že ak sa preruší kontinuita v rozvoji materinského jazyka, môže sa vyskytnúť určitá blokáda v poznávacom a rečovom rozvoji dieťaťa! Treba na to upozorniť rodičov. Pokrok v rozvoji materinského jazyka pozitívne vplýva aj na osvojovanie si nematerinského. @ Možno sa rodičia obávajú, že sa ich deti nenaučia v dostatočnej miere ani jeden jazyk... Alenka: Bilingvizmus nemôže byť príčina, aby si dieťa neosvojilo ani jeden jazyk v dostatočnej miere. Úroveň ovládania jazyka ovplyvňuje výchova, kvalita a kvantita kontaktu s jazykom, motivácia dieťaťa, motivácia rodičov, podpora okolia a pod. Mnohí sa tiež obávajú, že dôjde k miešaniu jazykov. Ide len o prechodný stav (obdobie), ktorý sa buď objaví alebo nie. Dieťa si vypožičiava slová z jedného jazyka v tom prípade, ak jeho slovná zásoba v druhom jazyku nie je dostatočná, avšak zdokonaľovaním znalosti oboch jazykov toto miešanie ubúda. @ Keď ide o tvoju prácu s deťmi, na čo najviac dávaš dôraz? Alenka: Záleží mi na tom, aby som pri každom dieťati videla jeho silné a slabé stránky, aké sú jeho kapacity na ovládanie problémov a ako ho môžeme podporiť. Niekedy iba jedna veta alebo spôsob, akým sa k nemu správame, ako sa naňho pozeráme, môže zapôsobiť terapeuticky alebo naopak – zapríčiniť problém. To, čo mu hovoria dôležité osoby, časom internalizuje, a potom tie odkazy zasiela sebe samému. Ak dieťaťu neustále hovoríme, že nie je dobré, že je drzé, lenivé atď., môžeme očakávať, že si dieťa tieto slová vsunie do svojho „ja” a bude aj samo o sebe tak zmýšľať... • KULTÚRA •

5. LITERÁRNE STRETNUTIE SPOLKOV ŽIEN V PIVNICI

Nielen spomínať, ale aj zapísať Anna Francistyová

nej slovenčine: Vlasta Vinkovičová (Boľovce), Katarína Arňašová a Zuzana Medveďová-Koruniaková ravidelné septembrové podu(Petrovec), Elena Hložanová (Báčska jatie členiek Spolku žien v PivPalanka), Anna Fábryonici – Literárne stretnutie vá a Katka Menďanová – spĺňa svoj cieľ. Je stále viac (Ilok), Jarmila Dorčová žien, ktoré sa osmelia aj verej(Kulpín), Eva Pavićevićone prečítať, čo si vo chvíľkach vá a Zuzana Čížiková (Kodomáceho ticha, možno tak vačica), Zuzana Šranková trochu aj tajne, zapisujú. Ide a Jasmina Šepšová (Hlohlavne o spomienky z detstva, žany), Mária Záborská ale sú tu opísané aj rôzne zvyky, a Anna Malková (Stará obyčaje, ľudové recepty z doPazova), Anna Koleková mácej lekárničky... Tým skôr, a Mária Cechmajstrová že tieto práce pivnické ženy (Selenča), Božena Šmiaj publikujú, môžu sa raz stať tová a Jaroslava Širková vzácnym zdrojom etnologic(Silbaš), Alžbeta Séčová kého, ale aj dialektologického a Miluška Belániová (Pivvýskumu, lebo sú často napínica). Veselé i smutné sané v nárečí. Iniciátorka tohto Svoj spomienkový príspevok priniesla životné príhody a situápodujatia, predsedníčka Spolku i Vlasta Vinkovičová z Boľoviec cie, rozprávanie starých žien v Pivnici Anna Valášeková, by si priala, aby sa písalo v nárečí, v sieni SKUS Pivnica sa zúčastnilo rodičov, zápis o nevydarených pyktoré sa bežne používa v dedine, 19 autoriek s prozaickými textami tačkách, o tom, ako kabát rástol odkiaľ autorka prichádza, aby sa a básňami v nárečí alebo v spisov- s 12-ročným dievčaťom... Všetky

zachoval aj tento segment dedičstva našich predkov. Na 5. ročníku Literárneho stretnutia v nedeľu 13. septembra

práce oslovili prítomných z 12 našich prostredí. Aj vtedy, keď ich čítali dcéra či vnučka autorky. Stretnutie moderovali Daniela Durgalová a Anna Žihlavská, recitáciou ho obohatila Elena Surová z Kysáča, spevom sedemčlenná spevácka skupina hostiteľského spolku a nechýbali ani pravidelné scénky. Podľa predlôh A. Valášekovej ich zahrali a prítomných rozveselili Anna Tótová, Karolína Keravicová, Vladimír Brňa, Daniel Činčurák, Anna Grňová a Zuzana Grňová. Na začiatku podujatia sa prítomným prihovoril i Dr. Milan Bajić, riaditeľ Gerontologického strediska v Báčskej Palanke, a otvorila ho Viera Miškovicová, predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien. Ani na 5. ročníku Literárneho stretnutia nechýbala sprievodná výstava v Diakonickom dome, tentoraz zostavená z početných ručných prác Anny Imrekovej. A pekné a dojímavé stretnutie účastníčkam a hostkám budú dlho pripomínať nielen ďakovné listiny, brožúrky prác z minuloročného stretnutia, medovníčky, ale aj sirôtky v črepníku – ochranná značka pivnického Spolku žien.

JUBILEUM KYSÁČSKYCH UČITEĽOV

Hlboká brázda v škole a Matici Michal Ďurovka

Slovenskom národnom dome v Kysáči v sobotu 12. septembra bol spomienkový večierok venovaný životným jubileám Rastislava Surového a jeho manželky Eleny – k 80. narodeninám, zároveň k 230. výročiu základnej školy v Kysáči, 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra a 25. výročiu obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii, respektíve v Srbsku a Miestneho odboru Matice slovenskej v Kysáči. Početných hostí tak z Kysáča, ako i z okolitých osád privítal jubilant Rastislav Surový, učiteľ dejepisu a slovenčiny vo výslužbe, čestný predseda MSS a predseda kysáčskeho MOMS. Jubilantka Elena Surová, učiteľka matematiky vo výslužbe, sprítomnila údaje z osobného životopisu a zarecitovala báseň. Svoje spomienky na R. Surového ako na svojho učiteľa a kolegu zo školy, kde spolu pracovali, dojímavo sprítomnila učiteľka vo výslužbe Anna Privi• KULTÚRA •

Slovenským národným domom znel slávnostný spev Vladimíra Surového zerová. O jeho bohatej matičnej práci sa stručne zmienil Ján Struhár, matičiar a bývalý šéfredaktor Slovenskej redakcie TVNS. Učiteľka Anna Legíňová sa zamerala na 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, primerané básne zarecitovali ôsmačka Maja Vargová a štvrtáčka Valéria Vitézová, kým ôsmačka Nina Francistyová zaspievala ľudovú pieseň. Na večierku, ktorý moderoval Michal Ďurovka, bolo počuť nes-

mierne mnoho pochvalných slov o činnosti dvoch jubilantov, ktoré

vyriekli spolupracovníci manželov Surových či už v škole alebo v Matici a ich žiaci. Najdojímavejšími bodmi však bol operný spev ich syna Vladimíra, ktorý žije a pracuje na Slovensku, v Bratislave, ako profesor na Ekonomickej univerzite. Okrem početných blahoprajných príhovorov a gratulácii hostí odznel tu aj podnet Dr. Miroslava Miháľa navrhnúť učiteľa Surového na jednu z cien Mesta Nový Sad. Všetci s touto ideou súhlasili, lebo je to človek, ktorý či už v škole alebo v Matici slovenskej vyoral hlbokú brázdu. Foto: Anna Bičiarová

CHÝRNIK

SELENČA. V nedeľu 20. septembra o 19.30 v sieni Domu kultúry bude kultúrno-umelecký program venovaný 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra a 25. výročiu obnovenej činnosti Matice slovenskej v Srbsku. V programe, ktorého organizátorom je MOMS Selenča na čele s predsedom Jánom Šimonim, vystúpia speváci, orchestre J. B-di i zbory a vstup je voľný. 38 /4665/ 19. 9. 2015

Kultúra FOLKLORISTI ZŠ MLADÝCH POKOLENÍ V KOVAČICI

Leto plné aktivít Stevan Lenhart

ladí folkloristi kovačickej Základnej školy Mladých pokolení majú za sebou

bola cesta do Bulharska, keď sa Kovačičania zúčastnili v tamojšom podujatí Balkan Folk Fest, Zlatni piasci 2015. – Ide o veľký medzinárodný

Na Balkan Folk Feste 2015

mimoriadne aktívne leto. Už na začiatku letných prázdnin členovia mladšej a staršej folklórnej skupiny sa zúčastnili na 22. Zlatej bráne v Kysáči, v prvej polovici júla siedmi mladí folkloristi z Kovačice boli účastníkmi Letnej školy ľudového tanca na Bielych vodách nad Hriňovou na Slovensku. – Bola to medzinárodná škola, ktorú zorganizovalo Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí, – hovorí profesorka triednej výučby Zuzana Petríková, ktorá pracuje s folklórnou sekciou v kovačickej škole. – Školu viedli taneční pedagógovia Tatiana Urbanová a Matúš Druga a naše deti sa tam mali naučiť základné prvky slovenského ľudového tanca. Pracovalo sa po sedem hodín denne, bolo namáhavo, ale zároveň na veľmi vysokej úrovni. Naši folkloristi boli jediní účastníci zo Srbska a boli tam tiež skupiny z Česka, Maďarska, Rumunska, Poľska a Ukrajiny. Na záver všetci účastníci prezentovali nacvičené v rámci osobitného programu na Podpolianskych slávnostiach v Detve. V auguste nasledovali ešte dva zájazdy do zahraničia. Najprv to

www.hl.rs

festival pri mori, ktorý trvá celé leto. Odcestovali sme tam s väčšou – 43-člennou výpravou a mali sme úlohu vystupovať dvakrát. Naša mladšia skupina vystupovala s choreografiami Hopa-cupa, kozina a Keď som šiel z jarmoku (nacvičili Zuzana Petríková a Katarína Mikulićová), staršia skupina prezentovala choreografie Ninto krajšia, poriadnejšia a Otoč sa, kolotoč (nacvičil Želko Suchánek) a dievčenská spevácka skupina predniesla zmesy slovenských ľudových piesní. Okrem toho, že naši folkloristi mali úspešné vystúpenia na festivale, mali v Bulharsku aj krásne letovanie, a to bola odmena za ich celoročnú aktivitu, – poznamenáva Zuzana Petríková. Po krátkej pauze nasledovala druhá cesta na Slovensko a účasť na ďalšom podujatí. Bolo to Gazdovanie na Hriňovských lazoch, víkendový festival, ktorého zámerom je zachytiť atmosféru tradičných zvykov a obyčají. – Na tomto podujatí sme sa zúčastnili na pozvanie priateľského DFS Hviezdička z Hriňovej. Festival sa koná na jednej ulici a v každom dome či vo dvore sa niečo deje. My sme boli s Hri-

Informačno-politický týždenník

ňovčanmi v gazdovskom dome u Beraxovcov a prezentovali sme tam rôzne tradičné jedlá, nápoje a ručné práce príznačné pre naše kovačické prostredie. Chlapci sa tu naučili starú slovenskú hru pigu a na kopcoch prebiehali ukážky tradičných poľnohospodárskych prác. V popoludňajších hodinách naši folkloristi vystúpili na detskom galaprograme pod menom DFS Vločka a náš orchester hral pod vedením Pavla Ďuriša. Vedúca mladých kovačických folkloristov Zuzana Petríková má na starosti túto školskú

Zuzana Petríková, vedúca folklórnej sekcie

sekciu už 12 rokov a v súčasnosti jej v tom pomáha mladšia kolegyňa Katarína Mikulićová. Na záver Petríková hovorí: – Sme hrdí na tieto letné prázdniny, lebo sme mali mnoho aktivít. Naša staršia folklórna skupina bola aktívna celých osem rokov v tom istom zložení a mali vystúpenia na siedmich medzinárodných podujatiach. Pracujeme na tom, aby aj mladší tanečníci šli v ich stopách.

SEPTEMBROVÝ VZLET všetkým čitateľom darúva písanku na začiatok novej školskej sezóny. Náš mládežnícky časopis prináša reportáž z tohtoročného Stretnutia pod lipami, ako aj články o festivaloch Exit, Arsenal, Rocktón a SOS Film Fest, tiež sa píše o Letnej škole slovenského jazyka a kultúry, oslavách Dňa Padiny a kysáčskom Motozjazde. Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje nové verše a ilustrácie mladých autorov, ako aj výber zo súčasnej slovenskej poézie (Ivan Laučík), literárnu recenziu (o románe Gustáva Murína v srbskom preklade), rozhovor so spisovateľom Petrom Karpinským a riport z výstavy ilustrácií a plagátov amerického kresliara Pata Moriarityho. Sledujú sa aktuality v oblasti informačných technológií (Microsoft Surface 3) a v rubrike PC hry sa hovorí o novom internetovom portáli YouTube Gaming. Milovníkom filmového umenia odporúčame recenziu diela True Story a hudobným fanúšikom rozhovor s Nemanjom Kojićom-Kojotom (Eyesburn), portrét Anity Soul a článok o novom albume Florence and the Machine. Sú tu i dva komiksy, móda, krížovka a iné zaujímavosti. S. L. Čítajte Vzlet! • KULTÚRA •

DUNAJSKÉ DIALÓGY 2015

Nezabudnuteľné dotyky Oto Filip

azda práve to, že ju nemožno definovať, sa zase prejavila v skvelej podobe, podávajúc si ruku s viacerými inými umeleckými prostriedkami

omparácia je možná, no nie celkom presná. Tak ako je vydarená reportáž ako beletristický žáner kdesi na polceste medzi publicistikou a klasickou literatúrou, aj práce či fotografie Miroslava Švolíka sú tiež kdesi ďaleko nad bežnou produkciou a veľmi blízko špičkovému umeniu. Alebo by správnejšie bolo skonštatovať, že ním vskutku zväčša sú. Sú jedným z tých skvostov, vďaka ktorým tohtoročné Dunajské dialógy zostanú dlho v pamäti. Od Kvet(y)? 7. septembra sú totiž vystavené v galérii Foto-kino a video zväzu a technikami. Tie práce sú zrejme Vojvodiny v Pašićovej ulici v Novom úmyselne očarujúco plné symboSade. Autorkou výberu je Olja Ste- lov, občas grafikovo-kolážové, no fanovićová-Triašková. Námetom sú každá s neprehliadnuteľnou vlastvečne nedopovedané Rozprávky o nou filozofiou a odkazom. Alebo, mužoch a ženách. Fotografia, ktorej ako povedal jeden z návštevníkov, najväčšou mágiou a záhadou je ináč odborníkov vo fotofachu: „Len

teraz vidím, nakoľko tu vôbec nejde o stláčanie spúšte, ale o dielo, kde sa fotografia nejaví ako cieľ, ale skôr ako jeho premyslená a neodmysliteľná zložka.“ Pre tvorbu jedného z najznámejších slovenských fotografov, autora Miroslava Švolíka (1960 Zlaté Moravce) je príznačné venovanie i snímkam, ktoré tvorivo kombinuje s mnohými výtvarnými prvkami. Vôbec nejde o akúsi bežnú fotografickú montáž. Z úpornej a tvrdej driny sa rodia diela plné nápadov, kombinácií, občas vtipu… M. Švolík s fotografiou začínal ako pätnásťročný. Povedané to isté inak, úžitková a umelecká fotografia je jeho parketou už dlho. Zo životopisu autora sa možno dozvedieť, že výber tohto druhu povolania vôbec nebol náhodný. V rokoch 1975 – 1979 vyštudoval umelecko-priemyselnú

K VÝSTAVE EURÓPA V MOJICH MYŠLIENKACH

Každý sme iný… O. Filip

urug v Európe, Európa v Čurugu. Lokálne a globálne, ruka v ruke. Traja autori, tri prístupy, jedno podujatie. Nevedno, čím to je, či vodou, či prírodou, no mestečko v srdci Báčky dýcha umením hlboko a úprimne. Za necelé polstoročie vyrástlo v ňom až sedemnásť akademicky vzdelaných umelcov, z ktorých niekoľkí už roky učia na fakultách výtvarných a úžitkových umení v Belehrade, na novosadskej Akadémii umení prípadne inde. Ďakujúc skvelému nápadu usporiadateľa, ktorým je Nadácia 021, hodnotné diela neprezentovať len vo veľkomestách, ale aj na ich periférii, galéria akademického maliara Đorđa Kovačeva, osobnosti nesmierne zaujímavej – bol prvým z čuružských akademických maliarov, rockerom (hral v skupine Siluete), hudobníkom a konzervátorom… – sa 12. septembra podvečer stala de• KULTÚRA •

jiskom podujatia doposiaľ zriedkavého. Okrem neho totiž na výstave svoje práce prezentovali i náš Pavel Pop, ako aj Marta Kissová-Buttererová. Umelci používajúci rozličné symboly, materiály a predlohy. – Riadiacou ideou projektu je decentralizácia umenia, privádzanie tzv. vysokého umenia na perifériu alebo do provincie. Druhou ideou je multikultúrnosť alebo multietnickosť, čo je vlastne tým, na čom je založená aj idea spoločnej Európy. A je to príznačnosťou aj Vojvodiny. Chceli sme tiež prezentovať tvorbu žien, keďže sa ako nadácia zaoberáme aj otázkami rodovej rovnosti, – vyzdvihuje Jovana Kolundžićová z Nadácie 021. Na význam decentralizácie kultúry poukazuje aj námestník pokrajinského tajomníka pre kultúru a informovanie Dragan Srećkov, uvádzajúc, že je projekt Nadácie 021 multietnický a multikultúrny, umožňujúci obyvateľom Čurugu pozrieť si diela

Traja umelci vysokej európskej hodnoty. – Dúfam, že sa okrem terajšieho organizátora aj niektoré iné mimovládne organizácie zaoberajúce sa kultúrou podujmú vydať takýmito alebo podobnými chodníkmi. Veľa by to znamenalo najmä pre tzv. malé prostredia, – odkazuje. – Práce Kovačeva sú nielen pre nás, ale sú i pre Európu, pre svet. Keďže on však nechce ísť doň, tak svet musel prísť sem. A my sme

školu v Bratislave, odbor úžitkovej fotografie, aby následne úspešne absolvoval FAMU, katedru umeleckej fotografie v Prahe, kde študoval v rokoch 1981 – 1987. Od roku 1988 sa Švolík naplno začal venovať umeleckej fotografii vo voľnom povolaní. Zaraďujú ho do tzv. slovenskej novej vlny, ktorá v prvej polovici osemdesiatych rokov úspešne búrala zabehané klišé inscenovanej fotografie. Od roku 2009 je vedúcim Ateliéru kreatívnej fotografie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Je nositeľom mnohých cien v Českej republike, na Slovensku a vo svete, samostatne vystavoval v mnohých krajinách, jeho diela sú v zbierkach inštitúcií v USA, Holandsku, Nemecku, Česku… Aj z týchto pár stručných osobných údajov je jasné, že ide o obdivuhodne tvorivú umeleckú osobnosť, ktorej diela jednoznačne prispeli k rastu kvality podujatí septembrových Dunajských dialógov. Veď tie sú tu práve na to, aby sme sa lepšie (s)poznali... a vedeli viac o sebe a súčasných umeleckých smerovaniach. mu, ako jeho kolegovia a dlhoroční známi, akousi podporou v tom. Podstatné však je, že tu v Čurugu vznikla príležitosť, pozrieť sa na hodnotné, svetové umenie, – vraví Pavel Pop. – Jedna z mojich výstav mala názov Príslušnosť, keďže som si dávno položila otázku, kam vlastne patrím. A keďže patrím sem, jasné je, že som sa podujala siahnuť po tom najbližšom, čo po sebe zanechali naši predkovia. Snažím sa tie predmety minulosti recyklovať, vdýchnuť do nich zase život, – podčiarkuje Marta Kissová. Otvárajúc výstavu, profesor Svetozar Mirkov, taktiež čuružský rodák, podčiarkol, že toto tematické podujatie ideovo pospájalo troch vystavujúcich umelcov, spätých aj ideou postmodernizmu, z ktorých sa táto pri každom z nich prejavuje inakším, svojským spôsobom. Po všetkom je jasné, že šlo o víkendový večer na pohľadanie. Pre rôznorodé, krásne a zaujímavé exponáty, desiatky prítomných na vernisáži, skvelú náladu, nové poznatky. Viac než dosť na to, aby sa chvíle umenia nemohli tak rýchlo stratiť kdesi v hlbinách spomienok.

38 /4665/ 19. 9. 2015

Kultúra • Oznamy LETNÁ ŠKOLA SLOVENSKÉHO JAZYKA

Vždy zaujímavé Slovensko Marína Horvátová

Bratislavy, na návštevu Ústredia ľudovej umeleckej výroby, na plavbu loďkou na o dobrej skúsenosti vlani Čes- Devín s vedúcou Dankou Ďurákovou. koslovenský ústav zahraniční v Ďalších päť dní účastníci spoznávali Bratislave aj tohto roku zorgani- krásy Slovenska. Navštívili Trenčiansky zoval pre mladých zo zahraničia Letnú a Spišský hrad, Vysoké Tatry s prechádzškolu slovenského jazyka a kultúry. Na kou v okolí jazierka Štrbské pleso, v Liptovskom Mikuláši si pozreli Múzeum Janka Kráľa a Mikulášsku mučiareň a poslednú zastávku mali v Kremnici, kde obdivovali Múzeum mincí a medailí. Účastníci sú veľmi spokojní s touto akciou a vďaku za to, že sa mohli zúčastniť na Spoločná fotka z Bratislavy s vedúcou Dankou takomto jedinečnom Ďurákovou (prvá zľava) podujatí, vyjadrujú desaťdňovom výlete na Slovensku predovšetkým Matici slovenskej v Srbpobudli frekventanti z Banátu a Báčky. sku a menovite predsedníčke Kataríne Letná škola prebiehala koncom Melegovej-Melichovej. Šťastní sú, že sa leta, v dňoch 17. – 26. augusta. Po- mohli zoznámiť s novými kamarátmi, zostávala z dvoch častí. Prvých päť spoznať kultúrne a historické pamiatky dní v priestoroch ČSÚZ v Bratislave Slovenska a zároveň si zlepšiť slovenprebiehali hodiny slovenského ja- ský jazyk. Odporúčajú ho aj ďalším zyka s lektorkou, ale po výučbe pre záujemcom, lebo letná škola sa stáva účastníkov bol pripravený program pravidelným podujatím. na spoznávanie historického centra Foto: z archívu I. Povolnej

Obezbeđenje a obezbediti Anna Horvátová

našej dolnozemskej slovenskej jazykovej praxi sa stretávame aj so srbskými slovami obezbeđenje a obezbediti. Určite vieme, že ide o srbské slová, ale vieme aj to, ako ich preložiť do slovenčiny?! Pri úvahe o týchto slovách možno len podotknúť, že nie veľmi sa o to snažíme, ba čo viac, ešte ich aj „prifarbíme“, aby vyzneli ako slovenské. Srbskému slovu obezbeđenje v slovenčine prislúcha ochranka; myslí sa tu na ozbrojenú službu chrániacu významnú osobnosť, peňažné ústavy. Tieto služby sú veľmi dôležité na miestach, kde je veľa ľudí: ochranka na koncerte, na zápase; samozrejmá je prezidentská ochranka a pod. V modernom svete je nevyhnutné kvôli bezpečnosti platiť si ochranku. Ochrankári sú príslušníci ochranky. Tomuto druhému slovu – slovesu obezbediti, ktoré inak do slovenčiny voľným štýlom preložíme ako „obezbéďiť“, v slovenčine zodpovedá sloveso

www.hl.rs

zabezpečiť. Toto slovo teda použijeme v prípadoch: – postarať sa o uskutočnenie niečoho; vopred obstarať, zaistiť: zabezpečiť splnenie plánu, účasť, zásobovanie; zabezpečiť (si) ubytovanie; – urobiť si opatrenia na dodržanie niečoho, zaručiť, zaistiť: (ústavne) zabezpečiť práva, zabezpečiť nezávislosť, mier; – urobiť opatrenia proti neželateľným javom, zaistiť: zabezpečiť hranice, zabezpečiť brehy (proti zosunu); zabezpečená koľaj je poistená koľaj; – hmotne zaopatriť, zaistiť: zabezpečiť deti, finančne sa zabezpečiť. Zvratným slovesom zabezpečiť sa vyjadrujeme: urobiť opatrenia na ochranu pred niečím, na dodržanie niečoho a pod., zaistiť sa: zabezpečiť sa pred požiarom; zabezpečiť sa na každý prípad – tu dávajme pozor na predložku – má byť predložka „na“, a nie „pre každý prípad“. Spomeňme ešte i to, že slovesné podstatné meno zabezpečenie nie je ten správny ekvivalent k srbskému obezbeđenje, hoci je také blízke.

Informačno-politický týždenník

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe aktualizácie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 14. 9. 2015 schválil rozhodnutie, že nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ulica Narodnog fronta č. 12 z Nového Sadu, má aktualizovať jestvujúcu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba amínového výstroja na vyčleňovanie CO2 z prirodzeného plynu, na katastrálnej parcele číslo 3026/1, k. o. Elemir ,ZO Zreňanin – doplnok na spracovanie odpadových vôd, ktoré vznikli z amínovej jednotky. Rozhodnutie možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi.

hlasludu.info www.hl.rs

33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

Prosperujúca zahraničná prepravná spoločnosť zamestná na TPP

vodičov MKD s vodičským preukazom CE + ADR preukazom. Turnusová práca, 3 až 4 týždne v práci a týždeň voľno. Nástupný plat 500 € a 52 € denne. Požiadavky: – komunikácia v slovenskej alebo nemeckej reči; – povolenie na pobyt v Slovenskej republike; (Vieme pomôcť vo vybavovaní povolenia na pobyt pre vhodných kandidátov.) Prihlášky posielať na adresu: Arthur Welter Slovakia, s. r. o., Diaľničná cesta 23, 903 01 Senec, Slovensko e-mail: jaroslav.madar@awelter.lu tel.: 00421240202013 • KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo ma navždy opustil môj brat

Dňa 16. septembra 2015 uplynulo 20 rokov, čo nás opustil náš nenahraditeľný

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu VKP VODOVOD A KANALIZÁCIA, Ul. Masarykova č. 17, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba skladu chlóru výšky P v Kovilji, lokálna cesta Budisava – Kovilj, na katastrálnej parcele číslo 3734, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

19. 1. 1945 – 1. 9. 2014 zo Silbaša

Oznamujte

021/ 47-20-840

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

1931 – 1995 – 2015 z Padiny

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou a úctou si na Teba spomína sestra so synom a vnúčatami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti na rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu SANI-HEM, s. s r. o., Nový Bečej, Ul. Josifa Marinkovića 76, podal žiadosť na rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný komplex na výrobu zdravotníckych pomôcok, dezinfekčných prostriedkov a prostriedkov na domácu chémiu, výšky prízemie (P) a časťou prízemie a poschodie (P+1), v Novom Sade, Ul. privrednikova, na katastrálnej parcele číslo 2260/7, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

v Hlase ľudu

JÁN ŠIMÁK

JÁN MAJERA

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

S láskou, úctou a vďakou si na Teba spomíname. Tvoji najmilší

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvu daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU191, NSL191, NS-Bulvár oslobodenia IV, Bulvár oslobodenia č. 115, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 933, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 12. októbra 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 13. októbra 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 13.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Almaška crkva-NSU168, NSL168, Ul. almaška č. 13, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 8721, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 12. októbra 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 13. októbra 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU102 NS Merkator UMTS Nový Sad a NSM15 NS Merkator, Bulvár oslobodenia č. 102, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/16, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. • OZNAMY •

38 /4665/ 19. 9. 2015

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV švagrovi

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 21. septembra 2015 uplynú tri roky od smrti môjho manžela

MICHALOVI ĎUGOVI

JÁNA ZAVAROŠA

26. 3. 1927 – 7. 9. 2015 z Kulpína

Odišiel si tíško, už nie si medzi nami, no v našich srdciach stále budeš žiť v spomienkach. S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

2012 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Každá rozlúčka je boľavá, ale spomienka na Teba zostane večná. Tvoja manželka Anna

rodiny: Korošová, Bažíková a Marušićová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA na starkého

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 8. septembra 2015 nás navždy opustil

JAROSLAV BALÁŽ 15. 3. 1965 – 8. 9. 2015 z Hložian

Zostali sme bez Teba, ale v srdciach a myšlienkach navždy zostaneš s nami. Ďakujeme všetkým tým, ktorí ho prišli vyprevadiť na poslednú cestu. S láskou sa lúčia: manželka Milina, dcéry Monika a Veronika a matka

POSLEDNÝ POZDRAV

Dr. DANIEL DUDOK

JÁNA ZAVAROŠA

univerzitný profesor vo výslužbe

V našich srdciach a myšlienkach zostane nám natrvalo.

2012 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Vnuk Janko a vnučka Anna s priateľom Andrejom

Bratranec Ján Struhár s manželkou Jarmilou a ich syn Milan s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s profesorom

SMUTNÁ SPOMIENKA na svojho ociho

Dr. DANIELOM DUDKOM

JÁNA ZAVAROŠA

26. 06. 1932 – 14. 09. 2015

vynikajúcim vysokoškolským pedagógom, kolegom a priateľom, nestorom slovenskej vojvodinskej slovakistiky Kolegovia a študenti Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade

www.hl.rs

2012 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie žiť. Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú dcéra Anna s manželom Jánom

Informačno-politický týždenník

ANNA PEŤKOVSKÁ rod. Lačoková 1951 – 2015 z Báčskeho Petrovca

„Boh je nám Bohom záchrany a Hospodin, Pán, má východisko zo smrti.“ Žalm 68, 21 Rozlúčili sme sa v nádeji, že sa opäť stretneme v krajine živých. Sestry a bratia v Pánovi

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 21. septembra uplynú tri roky odvtedy, čo nás opustil náš milovaný starký a oci

JÁN ZAVAROŠ

1947 – 2012 – 2015 z Petrovca Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto pre nás v živote znamenal tak mnoho. Preto si na Tvoju dobrotu a starostlivosť vždy budú spomínať Tvoji: vnučka Katka, vnuk Samko, dcéra Katka a zať Samušo Záborskovci

• OZNAMY •

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÝ POZDRAV

švagrovi

IN MEMORIAM

zaťovi

JAROSLAVOVI BALÁŽOVI

JAROSLAV BALÁŽ

15. 3. 1965 – 8. 9. 2015 z Hložian

1965 – 2015 z Hložian

Tam v hložianskej dedine,

S ním sa lúčia: Anna, Miloslav, Ivonka a Petra Galambošovci

tam v malej rodine, tam chýba syn, manžel, otec, zať, a tak sme Ťa ešte potrebovali mať. Svokrovci Galambošovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Tichú spomienku na svojho príbuzného si navždy zachovajú rodiny Šusterová a Vargová

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

VLASTIMÍR SALAJI

ANNOU PEŤKOVSKOU

1964 – 2015 z Báčskeho Petrovca

rod. Lačokovou 1951 – 2015 z Petrovca

Večný pokoj Ti prajeme a na Teba nikdy nezabudneme. Pavel Peťkovský s rodinou z Kulpína

JÁN PETRÁŠ

V našich spomienkach zostaneš navždy. S láskou si na Teba budú spomínať:

1942 – 2000 – 2015 z Padiny

ujo Kuľhavý s rodinou a sesternica Zdenka Benková s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Náhle a nečakane nás navždy opustila manželka a matka

Jeho najbližší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ANNA PEŤKOVSKÁ rod. Lačoková 9. 5. 1951 – 9. 9. 2015 z Petrovca

Bola si nám pevnou oporou. Navždy si Ťa zachováme v našich srdciach a v spomienkach budeš žiť s nami.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou a úctou si spomínať bude sestra Katarína Hasíková s rodinou

Manžel Samuel a syn Samuel

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Nečakane nás opustila naša andika

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich najmilších

ANNA PEŤKOVSKÁ rod. Lačoková 9. 5. 1951 – 9. 9. 2015 z Petrovca

Zostaneš navždy v našich spomienkach. Ján Peťkovský s rodinou

• OZNAMY •

ZUZANU PETRÁŠOVÚ 3. 5. 1943 – 16. 9. 2014

zo Silbaša

PAVLA PETRÁŠA

31. 1. 1940 – 24. 10. 2011

Prečo bol osud taký krutý a nedoprial Vám žiť? Prečo ste nás museli navždy opustiť? Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Vás mal rád, nemôže na Vás zabudnúť. Syn Pavel s rodinou 38 /4665/ 19. 9. 2015

Oznamy SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na kmotra a krstného otca

JÁNA SLIVKU

16. 9. 1947 – 20. 9. 2014 – 2015 z Padiny

ZUZANA GALASOVÁ

Slnko Ti už nebude svetlom vo dne a nebude Ti svietiť svit mesiaca ale Hospodin bude Tvojím večným svetlom a Tvoj Boh bude Tvojou slávou. IZ. 60,19

PAVEL GALAS

rod. Petrovičová 1935 – 2013 – 2015

4. 2. 1933 – 4. 9. 2015 Zarmútení:

z Padiny Vo svojich spomienkach si Vás navždy zachovajú a s úctou si na Vás spomínať budú synovia Pavel a Ján s rodinami

SPOMIENKA

kmotrovci Ďuricovci a krstné deti Zlatko s manželkou Annou a synmi Sašom a Markom, a Milina Svetlíková s manželom Jánom a synom Ivanom

SMUTNÁ SPOMIENKA

na svojho otca

JÁNA SLIVKU

MIROSLAVA BABKU 16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 – 2015

EVU BABKOVÚ

16. 9. 1947 – 20. 9. 2014 – 2015 z Padiny

10. 10. 1941 – 16. 3. 2015

z Kovačice Počuť ešte smutné akordy odchodu, v diaľke popraskané putá... Spod nebeskej klenby sálajú hviezdy lásku, úprimnosť, starostlivosť... Nikdy na Vás nezabudnú

Vaši najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA na mojich rodičov

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať, za všetko dobré ďakovať a spomínať. Snívaj svoj večný a pokojný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva dcéra Anička s manželom Pavlom a synmi Vladimírom a Ivankom Petrovičovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

na môjho milovaného brata

JÁNA SLIVKU

16. 9. 1947 – 20. 9. 2014 – 2015 z Padiny

MICHALA ROHÁRIKA

31. 5. 1929 – 21. 1. 1993 – 2015

ZUZANU ROHÁRIKOVÚ

rod. Petrovičovú 20. 10. 1932 – 4. 8. 2008 – 2015 z Padiny Smútok a ticho dolieha na môj dom, veľmi mi chýbate, rodičia moji, v ňom. Len ten, kto stratil, koho mal rád, Pochopí, čo je to bolesť a žiaľ.

Na Vás si spomína

www.hl.rs

Vaša zarmútená dcéra Zuzana Slivková s deťmi

Informačno-politický týždenník

Zomrel si, brat môj milý, spolu sme v detstve všeličo prežili. Teraz, keď nás rozlúčil života čas, s nádejou vo večnosť stretneme sa zas. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva sestra Katarína s manželom a deťmi

hlasludu.info www.hl.rs • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na môjho kamaráta

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 20. septembra 2015 uplynie ťažký a boľavý rok, čo ma opustil môj milovaný manžel

JÁNA SLIVKU

16. 9. 1947 – 20. 9. 2014 – 2015 z Padiny

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si zachovávame. Tvoj verný kamarát

JÁN SLIVKA

Ján Matuľa s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na drahého otca

JÁNA SLIVKU

16. 9. 1947 – 20. 9. 2014 – 2015 z Padiny Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachovávame. Spomienku venujú:

syn Ján s manželkou Ankou a vnučky Blaženka a Jana Slivkovci

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným bratrancom a synovcom

JAROSLAVOM BALÁŽOM 15. 3. 1965 – 8. 9. 2015 z Hložian

Spustla už záhrada, spustol aj náš dvor, ostalo ticho v ňom. Ťažký osud to vzácne mi vzal, bolesť v srdci a smútok mi zanechal. Ťažko je žiť bez teba. Úzkym chodníčkom k Tvojmu hrobu chodím, s plačom Ťa hľadám, darmo na Teba volám, niet návratu, ani nádeje... Len Tvoja usmievavá tvár a Tvoja dobrota mi navždy v srdci zostanú. Tvoja zarmútená manželka Zuzana

TICHÁ SPOMIENKA na

PAVLA CEROVSKÉHO

17. 12. 1948 – 16. 9. 1985 – 16. 9. 2015 z Báčskeho Petrovca

Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš a budeš navždy s nami.

Sme bez Teba, ale v srdciach a myšlienkach si vždy s nami.

S láskou a úctou:

Spomienku na Teba si zachovávajú

ujo, tetka, Miroslav a Vladimír s rodinami

• OZNAMY •

Tvoji najmilší

38 /4665/ 19. 9. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 18. septembra 19.30 Abecedár pobratimstva, 3. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 20. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra 21.00 Dotyky Utorok 22. septembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 19. septembra 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 25. septembra 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Sobota 26. septembra 5.30 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky z podujatia ekologického združenia Ekos v Hložanoch, z Gitariády v Kysáči, o pokračovaní zberu sóje a kukurice, a aj o tom, ako pestovať a využiť tekvice. Agrosféra: Tohtoročné sucho zanechalo stopy na úrode primárnych poľnohospodárskych plodín, najkritickejšie je na plochách pod kukuricou a sójou. Vo vysielaní sa bude hovoriť o tom, aké výnosy tieto plodiny dosahujú tohto roku, aká je výkupná cena a ako roľníci budú hospodáriť. Dotyky: Náplňou septembrového rodinného magazínu bude každodenný život Slovákov v Dobanovciach, ich boj o zachovanie národnej identity cez vzdelávacie, kultúrne, náboženské, športové a iné obsahy. Okrem príspevkov z terénu na túto tému sa v štúdiu prihovoria predstavitelia inštitúcií a spolkov tamojších Slovákov a k lepšej nálade prispejú i dobanovskí speváci.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 18. septembra – 39 schodov Sobota 19. septembra – Salvador Pondelok 21. septembra – Zneužitá – Utorok 22. septembra – Arn Streda 23. septembra – Letné vzplanutie Štvrtok 24. septembra – Krvavá odplata 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 20. septembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Moja super ex 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

O začiatku školského roka na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci sa zmienila ú. r. Vieroslava Struhárová

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 20. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Slovko-dve s novou veľvyslankyňou Slovenskej republiky v Srbsku Súťaž vo varení paprikovej nátierky Utorok 22. septembra 16.00 Čo v Padine? Prvý Deň medu a kvetov Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 25. septembra 16.00 Slovenský film: Chodník cez Dunaj Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 38 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko učiteľa a organizátora divadelných predstavení v Petrovci. Narodil sa na Slovensku roku 1850. Petrovským učiteľom sa stal roku 1874. Zomrel roku 1888. autorka: 2. časť ANNA 1. časť BIČIA- tajničky elektrón tajn. ROVÁ

zelený potvrdiť United grécke obyčajný porast podpisom Kingdom písmeno lieh

existuje dlhá samohl.

pletená tkanina vpíšte ENÁ

osob. zámeno

s neochotou

lámanie

AS nazvolával HL DU ĽU nálezisko

ampér

vábivo

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 20. septembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 23. septembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

kyslík

okno hud. stupnica

alt vykúpal

predo vpíšte PŤ epos (srb.)

Kotor

bývalá TV

Rakúsko vpíšte ALO

st. poľná miera

obojživelník

citoslovce

zbojstvo TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte ROL

m. meno

vpíšte IP

molybdén

onam

lebo

autoškola

Bor

ytrium AS HL DU ĽU

fólie

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 37 VODOROVNE: Križan, E, rovesník, tkali, sr, i, ne, oká, cp, Zoran, alkohol, ao, OL, M, Etna, KI, lietalo, el, liana, N, zadrap, Alisa, LO TAJNIČKA: IVAN KRIŽAN

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 35 z čísla 35 Hlasu ľudu z 29. augusta 2015 bolo: ANTON BERNOLÁK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JAROSLAV BOLDOCKÝ, Ul. Vladimíra Nikolića č. 8, 21 000 NOVÝ SAD. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

38 /4665/ 19. 9. 2015

Šport Dolina pribrzdila lídra SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor Domáce mužstvá častejšie vlnili siete od hostí a vyhrali v polovici zápasov. Jediný úspech na hosťovaní dosiahli Šíďania, ktorí porazili Báčskotopoľčanov. Padinčania zabrzdili lídra z Nových Bánoviec a prví porazili Dunav. V tabuľke je silná tlačenica, lebo prvé a desiate mužstvo delia len dva body. Okrem Doliny štyri banátske kluby slabo odštartovali sezónu. Posledný Vršac získal prvý bod, ale ešte nevsietil ani jeden gól. Výsledky 5. kola: Sloga – Radnički (NP) 1 : 1, Cement – Odžaci 0 : 0, Dolina – Dunav 2 : 1, Senta – Banat 4 : 2, TSC – Radnički (Š) 0 : 1, Omladinac – Borac 1 : 0, Bačka 1901 – Železničar 2 : 0, Vršac – Radnički (SM) 0 : 0. Program 6. kola 19. a 20. septembra o 16. hodine: Radnički (NP) – Radnički (SM), Železničar – Vršac, Borac – Bačka 1901, Radnički (Š) – Omladinac, Banat – TSC, Dunav – Senta, Odžaci – Dolina, Sloga – Cement. DOLINA – DUNAV 2 : 1 (0 : 0)

iac ako 300 divákov na ihrisku v Padine sledovalo kvalitný a veľmi zaujímavý zápas. Súperi podali dobrý, obetavý, tvrdý, ale veľmi korektný výkon. Mladí hráči Doliny v stretnutí so skúseným mužstvom Dunava boli vynaliezavejší a zaslúžene vyhrali. V prvom polčase sa viedol vyrov-

naný futbalový boj. Hralo sa prevažne v strede ihriska, s dôrazom na ochranu vlastnej brány. Premyslených akcií a šancí nebolo veľa. Hostia z N. Bánoviec sa pokúšali strelami spoza šestnástky prekvapiť brankára Trivunovića. Jednu prudkú strelu Kačara brankár Doliny parádne zastavil. Silne

kopal i Ratko Krneta, ale jeho strely leteli mimo brány. Domáci útočníci nemohli preraziť pevnú obranu hostí, keďže aj slabé strely Labovića a Mačužića Futbalisti Doliny oslávili cenné víťazstvo nad neohrozili sieť brány lídrom vysokého brankára Jovišića. ky. Využil to Krneta a trafil roh brány V druhom polčase rýchlejší hráči Trivunovića. Doliny nasadili prudkejšie tempo. To Padinčania nestrácali nádej a poim prinieslo aj náskok v 47. min., keď kúšali sa zmeniť výsledok. Podarilo náhradník Čišić z voľného kopu zaslal sa im to v 84. min., keď Radosavljević loptu na opačnú stranu, ktorú bez presnou strelou prekabátil Jovišića – 2 váhania silne zachytil Labović a táto : 1. Oba tímy treba pochváliť za férovú sa ocitla v sieti bezmocného Jovišića. hru a žlté karty, ktoré neistý rozhodca Hneď potom najlepší hráč domácich ukázal trom hráčom Doliny a Dunava, Labović asistoval Atanaskovićovi, neboli potrebné. ktorý sa ocitol zoči-voči s brankárom DOLINA: Trivunović, Subašić, Jovišićom, ale tento šikovne zachránil Kiš, Labović, Radosavljević, Pajkosvoju bránu. Studená sprcha zasiahla vić, Veljković (Čišić), Atanasković, rozohrané domáce mužstvo v 60. min., Mačužić (Vasović), Radivojević, keď hostia vyrovnali na 1 : 1. Slabý Stanimirović rozhodca Mijailović z Vršca daroval Foto: P. Rohárik hosťom voľný kop z hranice šestnást-

VOJVODINSKÁ LIGA – BANÁTSKA SKUPINA

Z kolbišťa v Plandišti bez bodov SLOGA – SLÁVIA 3 : 1 (2 : 1) Ján Špringeľ

o prvej tretine jesennej časti majstrovstiev vo vyššej súťaži sa slávisti nachádzajú na – pred začiatkom šampionátu – vytúženom piatom mieste s deviatimi bodmi. V Plandišti sa im nepodarilo ako vo Vršci a doma so Slobodou zvrátiť nepriaznivý výsledok po polčase. Nátlaky vedenia Slogy na rozhodcovskú trojicu a jednotlivých hráčov Slávie boli viackrát počas duelu neprimerané. Už na konci úvodnej štvrťhodiny bolo 1 : 0 pre hostiteľov po prieniku útočníka z pravej strany: Nehez strieľal presne do vzdialenejšej žrde Trbojevića. V 17. minúte už bolo 2 : 0. Podobná akcia z pravej strany: Bezmocný ľavý bok obrany hostí, centrovaná lopta Neheza pre hrotového útočníka Selakovića, ktorý triafal presne. Desať minút neskoršie na 2 : 1 po prieniku z pravej strany a strele smerom na vzdialenejšiu tyč prednosť Slogy zmenšil Anđelović.

www.hl.rs

Vysoký a výborný Radovan Selaković konečných 3 : 1 stanovil po centrovanej lopte z voľného kopu z ľavej strany a tlačenici v pokutovom území Slávie. Rozhodujúci gól padol práve v čase, keď Kovačičania mali miernu územnú prevahu. Slávia päť minút pred koncom skríženia zbraní trafila do žrde a druhý gól mohla vsietiť aj dve minúty pred záverečným hvizdom Pančevčana Milovanovića. Čížik strieľal povestnou ľavačkou z voľného kopu, brankár domácich vyrazil do Čerňoša, ktorý nebol presný v pokutovom území. Svoje šance o zmenu skóre po treťom góle nevyužili ani domáci. Viac ako stovka divákov videla bojovný zápas. SLÁVIA: Trbojević, P. Čížik, Matić, Čerňoš, Vojnović (Rašković), Ivanišević, Šćepanović, Anđelović, Vladul (Sachter), Smajlagić, Stanković (Stojanović) Po piatom kole sú na čele peletónu Radnički Zreňanin a Kozara Banatsko Veliko Selo. Tretia Budućnost Srpska

Informačno-politický týždenník

Crnja má o tri body viac od Kovačičanov. Slávia má rovnaký počet bodov ako Sloboda Novi Kozarci, Jedinstvo Banatsko Karađorđevo a Jedinstvo Novi Bečej. Na nedeľu 20. septembra do Kovačice prichádza predposledná Bojovnosť Miroslava Ivaniševića v tabuľke Mladost Lukićevo. Zápas (v tmavšom drese) nestačila na prajnejší výsledok Slávie sa začne o 16. hodine.

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský

Hajduk (Višnjićevo) – Omladinac (Batrovci) 8 : 0. Futbalisti Hajduka sa napevno rozhodli opustiť Obecnú ligu Šíd a postúpiť do skupiny, do ktorej patrili aj pred dvoma rokmi. To potvrdili aj presvedčivou výhrou nad slabým mužstvom Omladinac. Výsledok je reálny a za Hajduk vsietili Jurošević 3, Vejnović 3, Gavrilović a Antunović.

Graničar (Jamena) – OFK Binguľa 4 : 1. Líder na rebríčku Obecnej ligy na zájazde v Jamene konečne kapituloval. Domáci boli lepším celkom a česť lídrom zachoval Katanić. Jednota (Ľuba) – Jednota (Šíd) 0 : 2. Dve Jednoty na ihrisku v Ľube zohrali dobrý futbal, ale hostia predsa len boli o trochu lepší a do Šídu si odniesli tri body. O to sa postarali svojimi strelami Petrović a Milutinović. • ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Tri výhry Selenčanov SOKO – KRIVÁŇ 1 : 4 (0 : 3) Michal Poliak Rastislav Kopčok

1. kole na hosťovaní v Novej Gajdobre si hostia zo Selenče víťazstvo zabezpečili už v prvom polčase vďaka trojnásobnému strelcovi Dominikovi Alexymu, ktorý vsietil góly v 4., 21. a 39. min. Rodić skorigoval v 71. min. Výsledok uzavrel Medić v 81. min. KRIVÁŇ: Naď, M. Strehársky, Kočonda (Krížov), Lučar, A. Strehársky, Ignjatović, Alexy, Kutenič (D. Mučaji – Medić), Pavlov,

Spasić, Nikić KRIVÁŇ – BAČKA 3 : 1 (1 : 0) Krivánčania tentoraz nemali ťažkú úlohu v stretnutí so súperom z Despotova. Dva góly za domácich vsietil Spasić, v 5. a 52. min., kým Kutenič trafil v 86. min. KRIVÁŇ: Naď, M. Strehársky (Medić), Kočonda (Deljanin), Lučar, A. Strehársky, Ignjatović, Alexy (D. Mučaji), Kutenič, Pavlov, Spasić, Nikić NAŠA HVIEZDA – KRIVÁŇ 0 : 1 (0 : 1)

Na zápase v Silbaši sa obe mužstvá snažili vyhrať. Podarilo sa to hosťom zo Selenče vďaka gólu Spasića v 44. min. Všetky pokusy mužstva Našej hviezdy aspoň o vyrovnanie výsledku v pokračovaní vyšli nazmar. NAŠA HVIEZDA: Mladenović, Perišić, Ž. Danilov, Torić (Aleksić), Čobrda, Božin (Takarić), Grňa, Ninkov (S. Danilov), Fabók, Laćarak, Zelen KRIVÁŇ: Naď, M. Strehársky (Deljanin), Kočonda (Krížov), Lučar (Medić), A. Strehársky, Ignjatović, Alexy, Kutenič, Pavlov, Spasić, Nikić Pionieri Kriváňa remizovali s Hercegovcom 2 : 2. Dvojnásobným strelcom pre domácich bol Salijević. V nedeľu popoludní kohútiky Kriváňa (ročník 2003)

Sklamali fanúšikov SLÁVIA – SOKO 0 : 0 Ján Šuster

o dvoch skvelých výkonoch a presvedčivých víťazstvách futbalisti pivnickej Slávie sklamali asi 200 svojich fanúšikov. Celé mužstvo domácich podalo slabý výkon. Útoky Pivničanov boli pomalé, prihrávky nepresné, sólové úniky jednotlivcov zbytočné, keďže oproti sebe mali súpera, ktorý nevyberal prostriedky, aby dosiahol svoj cieľ. Hostia z Novej Gajdobry hrali ostro, držali sa toho, že „lopta môže prejsť, ale

loptu Gagović z hranice trestného územia dorazil do siete, hráč nie!“, čo im rozhodca ale rozhodRašović toleroval. ca Rašović V prvom polčase domáci iba neuznal gól. trikrát nebezpečnejšie zaútočili Prečo, to len na bránu hostí. V 29. a 32. min. Zranil sa: Zoran on vie! DaTošić strelil nad a vedľa brány Kovačević (Slávia romné boli brankára Mirkovića. V 38. min. Pivnica) protesty dosa pokúsil aj Gagović, ale jeho mácich. Vo strelu brankár kryl. Hráči mužstva finiši zápasu Brňa kryl dve nebezSoko v prvej časti ani raz neohrozili pečné strely útočníkov Novogajbrankára Brňu. dobrančanov. V 60. min. Nímet odcentroval a J. Rozhodca bol pod stálym tlakom Žigmund loptu hlavičkoval ved- hostí, ktorí mu nadávali, vyhrážali ľa brány. O minútku neskoršie to sa a on to trpel!? Voči domácim bol urobil aj Milec. V 79. min. odrazenú prísnejší, Gagovića potrestal žltou

Prinavrátili sebadôveru V

šetko to, čo premrhali na predchádzajúcich dvoch zápasoch tohtoročných majstrovstiev, vynahradili futbalisti AŠK v prvom polčase stretnutia s tímom z Meleniec. Zaútočili od samého začiatku a už v 10. minúte mladý Novaković dal svoj prvý gól v seniorskom mužstve. Ani na druhý gól sa nečakalo zaveľa. Na centrovanú loptu Raičevića z rohového kopu najlepšie reagoval kapitán Ďuríček a zvýšil náskok svojho celku. Hostia v polovici polčasu mali jednu jedinú príležitosť, a to bola jedenástka, ktorú zavinil Striško. Strelu z pokutového kopu však zastavila žrď. Ihneď potom domáci dali aj tretí gól. Po peknej akcii Birmanca skóroval Vesin. Ku koncu polčasu Novaković využil veľkú chybu zadáka hostí a aj druhýkrát sa zapísal do listiny strelcov. V druhom polčase tempo výrazne kleslo, avšak aj • ŠPORT •

prehrali s mužstvom ČSK Pivara 0 : 7, kým mladšie kohútiky Selenčanov (ročník 2005) prekonali Čelerevčanov 3 : 0. Góly dali Đorđević, Čapeľa a Gajdoš. Foto: J. Pucovský kartou a Mirkovića po dvoch žltých predčasne poslal z ihriska. Hostia dostali dve žlté karty a červenú videl Ćulibrk. V 90. min. lavicu pre náhradníkov musel opustiť aj tréner domácich Mladen Prole. SLÁVIA: Brňa, Vladimír Kuchta, Tošić (Vlastislav Kuchta), Milec, Mirković, Nímet, Kotiv (M. Žigmund), J. Žigmund, Gagović, Kovačević (Milić), Kalko Výsledky 3. kola: Naša hviezda – Kriváň 0 : 1, Slávia – Soko 0 : 0, Maglić – Borac 2 : 1, Neštín – Vajska 4 : 2, Bačka – Bački hajduk 5 : 1. Zápasy 4. kola sa hrajú o 16. hodine: Kriváň – B. hajduk, Vajska – Bačka, Borac – Neštín, Soko – Maglić, N. hviezda – Slávia.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

AŠK – RUSANDA 4 : 1 (4 : 0) Vladimír Gál

Prvý hetrik: Dominik Alexy (Kriváň Selenča)

Debakel

ďalej sa častejšie hralo pred bránou hostí, ibaže brankár Rusandy bránil na vysokej úrovni a čiastočne bol vinníkom, že Aradáčania premrhali až päť príležitostí. Okrem iného Ďuríček nevyužil penaltu. Je to prvá penalta, ktorú za posledné tri roky nevyužil kapitán aradáčskych futbalistov. Napokon desať minút pred koncom zápasu hostia korigovali výsledok. Tak AŠK získal prvé tri body tejto jesene a, čo je ešte dôležitejšie, prinavrátil si sebadôveru pred hosťovaním na vždy horúcej pôde v Knićanine, kde zohrá zápas s tamojším celkom Potisje. AŠK: Pleva, Šťastný (Hučok), Vesin, Apostolović (Prodanović), Striško (Hrubík), Ďuríček, Birmanac, Raičević, Gál, Mijić, Novaković Ostatné výsledky 3. kola: Lehel – Proleter 6 : 1, OFK Klek – Jedinstvo 6 : 0, MSK – ŽFK Banat 1 : 1, OFK Gradnulica – Omladinac 4 : 1, Naftagas – Potisje 2 : 1.

PROLETER – JEDNOTA 4 : 1 (2 : 0) J. Murtin

slabení hostia z Hložian v sobotu zažili debakel od skúsených hráčov v Karađorđeve. Rozhodca Šolaja nedbal na to, že domáci hrali trochu ostrejšie a netrestal ich. Výsledok mohol byť prajnejší pre hostí, keby využili niekoľko šancí. Takto sa strelecky presadil iba kanonier Čipkár. Červenú kartu dostal hosť Mane Lončar. Máme nádej, že si hložiansky tím konsoliduje rady a predsa pripravenejší uvíta Borac z Vizića. JEDNOTA: Pagáč, Kulík, Huďan, Horvát, Drieňovský, Fábry (M. Hataľa), Feleć, Molnár, M. Lončar, Čipkár, D. Lončar (Supek)

38 /4665/ 19. 9. 2015

Šport MESTSKÁ LIGA NOVÝ SAD

Tucet a gól viac! TATRA – SREMAC 13 : 1 (6 : 0) Pavel Pálik

akýto futbalový zápas sme v Kysáči už dávno nesledovali. Trinásť gólov v sieti súpera z Čerevića, k tomu aspoň raz toľko šancí mužstva Tatry domácich 150 fanúšikov odmenilo potleskom. Domáci od začiatku nastolili prudké tempo, hrali rýchlo a presnými prihráv-

Sadu, žltými kartami potrestal hostí Petrovića a Borića, kým ich spoluhráč Kremenović v 72. min. dostal červenú kartu. TATRA: Munjas, Budík, Babić, Savić, Ábelovský, Rašiovan (Martinko), Jakšić, Žugić (Jambrich), Grijak (Ožvát), Klaić, Zorzić Výsledky 3. kola: Čenej – Kabel Štrand 1 : 0, Báčka – Fruškogorac 4 :

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Hostia sa bránili a... vyhrali HAJDUŠICA – BANAT 2 : 3 (1 : 2) Vladimír Hudec

ajdušičania zo stretnutia s celkom, ktorý v prvých troch kolách získal iba bod, počítali so všetkými tromi bodmi. Nemožno však povedať, že svojho nedeľňajšieho súpera aj podcenili. Od prvej minúty hrali ofenzívne. Už v 4. minúte Maliar z trestného územia pekne strieľal, ale brankár hostí túto strelu kryl. Iba pár minút neskoršie Ružić centroval a Hrudka strieľal nad bránu, podobne ako trochu neskoršie aj Pomorišac. Nuž a po týchto príležitostiach svoju prvú šancu mali aj

niekoľkých hráčov Banátu, ale znovu strieľal nad. V 27. minúte nováčik v tričku Hajdušice Marko vrazil do šestnástky. Obrancovia Banátu ho zrútili a rozhodca Korunovski z Plandišta právom ukázal na biely bod. Z pokutového kopu vyrovnal Hrudka. Aj do konca polčasu Hajdušičania útočili a hostia sa hlavne bránili. Predsa v 42. minúte po jednom rýchlom protiútoku hostí domáci obranca Mršić v šestnástke zbytočne štartoval a Korunovski znovu ukázal na biely bod, ktorý hostia premenili na – teraz už hroziacich – 1 : 2. Domácemu obrancovi však nestačilo to, že zavinil jedenástku, ale

O chvíľu neskoršie Grijak strelil svoj tretí gól na zápase so Sremcom kami hostí často privádzali k zúfalstvu. Vďaka takej hre hráči Tatry si pripravili aspoň tridsať príležitostí, z ktorých trinásť premenili, niekoľkokrát nastrelili žrď a brvno. Mužstvo Sremca sa usilovalo, malo dve výhľadné šance a gól vsietilo v 78. min., keď stredopoliar Delibašić využil chybu obrany Tatry. Góly pre domácich dali: Rašiovan 14. min., Grijak 19., 38., 45. a 50. min., Ábelovský 32. min., Zorzić 42. a 89. min., Ožvát 58. a 77. min., Martinko 75. min., Klaić 76. min. a Budík 80. min. Zápas viedol rozhodca Kekić z Nového

1, Tatra – Sremac 13 : 1, Centar – Borac 2 : 1, voľný bol RFK Nový Sad 1921. V 4. kole 19. a 20. septembra o 16. hodine sa stretnú: RFK Nový Sad 1921 – Čenej, Sremac – Centar, Fruškogorac – Tatra, Kabel Štrand – Báčka, voľný je Borac. Dorastenci Tatry prehrali s novosadským Indexom 14 : 1 a pionieri Kysáčanov podľahli novosadskej Vojvodine 9 : 2. Dorast teraz uhostí Veternik, kým pionieri budú hosťovať v Novom Sade, kde ich uvíta Mladost.

Prvý gól Hrudku z penalty hostia. Intervenoval Stojkovski, ale málo chýbalo, že netrafil vlastnú sieť. V 10. minúte sa obrancovia Hajdušice zahrávali pred vlastnou bránou, čo hostia využili, ukradli im loptu a z okraja šestnástky silnou strelou prekonali Melicha. Bolo prekvapujúco 0 : 1. Už v 16. minúte Hrudka prekľučkoval

MESTSKÁ B LIGA ZREŇANIN

Rozhodca rozhodol zápas MLADOSŤ – ZFŠ PETLIĆ 1 : 2 (0 : 0) Darko Sládeček

užstvá na ihrisku v Bielom Blate v prvom polčase mali niekoľko šancí na skórovanie, ale na prestávku sa odišlo bez gólov. Po zmene strán však na scénu nastúpili rozhodca Dušan Petrović zo Zreňanina a jeho pomocník Mišica, ktorí akoby na seba prebrali úlohu, že rozhodnú zápas. A tak človek v čiernom najprv neodpískal očividnú jedenástku pre domácich, a ihneď potom na druhej strane po simulácii hosťujúceho útočníka pískal

www.hl.rs

faul, z ktorého hostia skórovali. Rozhodcovská nespravodlivosť nezmýlila domácich futbalistov a už v nasledujúcom útoku po asistencii Janka Poničana Rác vyrovnal. Nuž a potom rozhodca domácim pískal fauly, ktoré by nepískali ani rozhodcovia v omnoho jemnejšom basketbale, a tak rušil útoky domáceho celku. Zreňaninčania to vedeli využiť a dali víťazný gól. Koniec však začal zaváňať incidentom. Nervózni hostitelia z lavice nahlas komentovali rozhodovanie, za čo rozhodca predsedu,

Informačno-politický týždenník

tajomníka, trénera a komisára pre bezpečnosť poslal do hľadiska. Jeden divák však na to reagoval príliš neprimerane a vybehol na ihrisko, lenže bezpečnostná služba ho zastavila skôr než zaútočil na rozhodcu. Zrejme tým svojmu klubu iba zhoršil situáciu, lebo Mladosť čaká trest. Aký, to sa uvidí neskoršie, keď disciplinárne orgány zvážia všetky okolnosti incidentu. MLADOSŤ: Nagy, Ladvanský, P. Kalapiš, V. Poničan (Marijanović), Karačoni, Šofranko (Šuľa), Paraľov (Ď. Kalapiš), J. Poničan, Rác, Kurunci, Žižić

sa ešte vyhrážal pomocnému rozhodcovi Mosnákovi, za čo dostal druhú žltú, a tým aj červenú kartu a musel opustiť ihrisko. Po zmene strán domáci, aj keď iba desiati, sa snažili obrátiť výsledok vo svoj prospech. Obliehali bránu hostí, vytvárali si šance, ale títo sa húževnate bránili, a obránili. Dokonca, keď Hajdušičania v snahe vyrovnať pomaly zabudli na vlastnú bránu, z jedného rýchleho protiútoku zvýšili náskok. Vo finiši rozhodca Korunovski príliš prísne odpískal aj druhú jedenástku pre Hajdušicu za faul nad Hrudkom, ktorý bol potom ešte raz presný. Času na vyrovnanie však nebolo, ibaže v posledných chvíľach zápasu Pomorišac ako posledný v obrane Hajdušice nedovolene zastavil útok hostí. Zachránil gól a svoje mužstvo od presvedčivejšej prehry, ale vyfasoval červenú. HAJDUŠICA: Melich, Marko, Mršić, Maliar, Stojkovski (Radulović), Folťan, Pomorišac, Anđelovski (Demse), Radović, Ružić (Đukić), Hrudka Ostatné výsledky 4. kola: Ratar – Borac (VS) 1 : 5, Dunav – Karaš 2 : 2, Ševac – Vojvodina (CC) 0 : 1, Borac (VG) – Vojvodina (S) 4 : 3, Jedinstvo – Karaš (J) 6 : 1, Partizan – Potporanj 0 : 2. Hajdušičania po tejto prehre klesli na 11. miesto a majú iba 3 body. Na nedeľu hosťujú v Potpornji. • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Domáci boli aktívnejší JEDNOTA – CRVENA ZVEZDA 2 : 0 (0 : 0)

Matej Bzovský

taropazovskí futbalisti získali ďalšie body, a tak sa ocitli pod samým vrchom majstrovskej tabuľky. Hostia z Nového Sadu sa prišli brániť a len občas zakladali protiútoky, z ktorých si vytvorili šancu za stavu 0 : 0, ale Stojičić nerozvážne zareagoval pred bránou Jednoty. Túto jedinú príležitosť Novosadčanov majú na duši obrancovia domácich, ktorí príliš ľahostajne

zapôsobili, a tak ich mužstvo mohlo byť potrestané. V druhom polčase domáci zosilnili tempo, lopta bola viac v ich nohách, ale zdĺhavé akcie neprinášali veľa šancí. Až v 59. min. sa Uroš Vemić znova zapísal do listiny strelcom mužstva Jednoty. Dlho sa potom domáci trápili s dobre sa brániacou obranou C. zvezdy a len v nadstavenom čase vsietili druhý gól pre presvedčivejšiu výhru. Bola to pekná, rýchla akcia a Krunićova kol-

mica skončila v sieti bezmocSpečatil osud ného branNovosadčanov: kára Miloša Stefan Krunić Subašića, (Jednota) jedného z najlepších hráčov v mužstve hostí. JEDNOTA: Travica, M. Bojić (Krunić), Jelović, Ninić, Petrović, Plećaš (Andreata), Milaković, Lukić, Vemić (Krivokuća), Igrač, Marković

V sobotu Jednota hosťuje za železničnou traťou, v susednej Vojke, kde si zmeria sily s tradične nepríjemným domácim súperom Sremcom, ktorý sa tiež uchádza o najvyššiu pozíciu v lige. Tento zápas iste priláka veľký počet domácich divákov a tiež susedovcov zo Starej Pazovy, lebo ide o lokálne derby, kde je výsledok spravidla neurčitý až do konca. Výsledky 5. kola: Sloga – Veternik 3 : 2, LSK – Kupinovo 1 : 2, Hajduk – Budućnost (SN) 2 : 1, Slavija – Sremac 1 : 2, Jednota – C. zvezda 2 : 0, Budúcnosť (H) – Borac 1 : 1, Jugović – Mladost 0 : 0, Kabel – ŽSK 0 : 2, prerušené v 41. min., lebo domáci Hađinac udrel rozhodcu Marića. Foto: J. Pucovský

Netrafili Výsledková kríza pretrváva do prázdnej brány P BUDÚCNOSŤ – BORAC 1 : 1 (0 : 1)

Ján Murtin

SLOGA – VETERNIK 3 : 2 (1 : 1)

Károly Vig

zaujímavom zápase na ihrisku v Erdevíku obe mužstvá prejavili vôľu získať body. Obozretnosť však nechýbala, pričom hostia z Veternika vôbec nerešpektovali domáceho súpera a gólom Čičića v 23. min. sa ujali vedenia. Rýchlo však prišla odpoveď domáceho mužstva Slogy, ktoré prostredníctvom Bojanića vyrovnalo v 29. min. Potom nastúpilo obdobie presily Erdevíčanov, ktorí si vytvárali šance. Okrem toho rozhodca Rilak z Inđije nepískal v ich prospech očividnú penaltu, dovoľoval ostrú hru Veterničanov a nadŕžal im. V pokračovaní zápasu domáci získali úplnú územnú prevahu. Hostia sa snažili zachovať aspoň nerozhodný výsledok, ale plány im prekazil mladý domáci hráč Lacković, ktorý v 54. min. vsietil druhý gól. Iba o šesť min. neskoršie Boris Považan, ako to len on vie, matoval brankára Atlagića – 3 : 1. Kým sa domáci ešte radovali, hosť Bjelić v 64. min. prebehol pomedzi obranu Slogy a skorigoval na 3 : 2. Do konca zápasu unavení hostia neurobili nič, kým domáci sa zahrávali so súperom, a pritom viackrát netrafili ani do prázdnej brány. SLOGA: Savić, Kovačević, Matić (Mirčetić), Čobanović, Vlaisavljević, Tešić (Grković), Bojanić (Lacković), Cvijić, Krajinović, Považan, Vuković Sloga teraz uvíta LSK z Laćarka. • ŠPORT •

red okolo 150 divákmi domáci potvrdili, že ich výsledková kríza pretrváva. Mladučké mužstvo hostí z Nového Sadu, všetci sedemnásti hráči na súpiske zo zápasu sú narodení po roku 1996, si zaslúžene odnieslo bod z Hložian. Hostia v 7. min. zohriali dlane pozorného N. Mitrovića a v 12. min. brankára Ivića z 3 – 4 metrov nedokázal matovať domáci hráč Latinović. V 20. min. po akcii Stojšića a Bičkeiho, tento druhý sa ocitol zoči-voči s domácim brankárom a nedal mu žiadnu šancu – 0 : 1.

Je neuveriteľné, aké potom šance prepásli domáci Obradović, Krstić a Malidžan v 35., 36. a 44. min. Ťažšie bolo netrafiť, ako streliť gól! Už v 46. min. Nedić mohol vyrovnať, no blokovala ho obrana Borca. Domáci potom kopali z rohu a Alić hlavičkoval tesne vedľa brány. V 58. min. po protiútoku a prihrávke náhradníkov Živojinova a Malidžana Krstić prízemnou strelou vyrovnal na 1 : 1. Do konca zápasu obe mužstvá mohli vyhrať, len nepozorne zahodili zopár šancí. V 78. min. domáci kapitán M. Kobilarov kopal správne odpískanú jedenástku, ale talento-

vaný Ivić kryl jeho strelu zaslanú do pravého rohu brány. V nadstavenom čase N. Mitrović vybehol za hranicu trestného územia a bravúrne domácim zachránil aspoň ten bod. Rozhodca Svrkota z Nového Sadu žltými kartami trestal O. Štefeka, Nedića, M. Kobilarova, Malidžana a hosťa Savanovića. BUDÚCNOSŤ: N. Mitrović, Latinović, O. Štefek, M. Kobilarov, Alić, Todorović, N. Kobilarov, Obradović (Živojinov), Krstić (Ćetković), Nedić, D. Mitrović (Malidžan) Hložianske mužstvo v 6. kole bude hrať v Novom Sade s C. zvezdou.

IN MEMORIAM

Jaroslav Baláž − Péro 1965 – 2015

emožno si nevážiť človeka, ktorý kráča(l) vlastnou cestou, neohrozujúc iných. Jaroslav Baláž (Hložany 15. marca 1965 – Nový Sad 8. 9. 2015) sa pobral z tohto sveta predčasne. Bol poľnohospodár s vlastným postojom a spoluobčanom zostane v pamäti predovšetkým ako výborný futbalista a tanečník.

Roku 1979 začal hrávať v dorasteneckom celku Futbalového klubu Budúcnosť a kopačky zavesil na klinec roku 1995. Nie celkom, lebo si potom ešte zopár rokov zahral s hložianskymi veteránmi. Ako kreatívny stredopoliar Péro / Perica, ako ho bežne volali, viac žal než „behal s vodou“, pripravoval spoluhráčom gólové

príležitosti a občas aj sám vsietil. Najmä z voľných a trestných kopov. Jaroslava Baláža krášlila veselá otvorená povaha a zmysel pre ostrovtip. Nie div, že ho mali radi nielen spoluhráči a fanúšikovia FK Budúcnosť, ale aj členovia hložianskeho Kultúrno-osvetového spolku Jednota, v ktorom začínal ako tanečník v detskej skupine a končil (takmer po troch desaťročiach) v staršej tanečnej skupine. V istom období bol aj predsedom mládežníckej organizácie v rodných Hložanoch. Zomrel v Pokrajinskej nemocnici v Novom Sade; na ceste do večnosti predišiel matku. Okrem nej za Jaroslavom Balážom smúti aj jeho manželka Milina, ako i dcéry Monika a Veronika. J. B.

38 /4665/ 19. 9. 2015

Šport K JUBILEU VETERÁNOV FK SLÁVIA V PIVNICI

V bufete sa schádzajú Juraj Pucovský

výlučne Pivničanov, ktorí prestali hrať v prvej jedenástke aj preto, lebo vtedy bola taká prax vedenia Slávie, že sa spoliehali na posily spoza chotára. Neskoršie sme

– piatok popoludní, lebo sme viackrát red dvoma desaťročiami, nemohli zoskupiť ani roku 1995, sa zišla skupina jedenástku pre pracovhráčov pivnickej Slávie, ktorí né zaneprázdnenie väčšiny skončili kariéru. Urobili to našich hráčov. Sobota preto, lebo jednoducho popoludní alebo nedeľa bez futbalu si nemohli by nám viac vyhovovali predstaviť, ako ďalej žiť! na zohrávanie zápasov,“ Začali hrávať priateľské zápovedal nám po jubilejpasy s veteránmi z Kysáča, nom turnaji osláv 20 roHložian, Kulpína, Petrovca, kov pôsobenia predseda Lalite, Rumenky, Begeča, Klubu veteránov Slávia Despotova, Ratkova, OdJaroslav Valášek. žakov, Starého Vrbasu... Onedlho z klubovne Čoskoro potom im Miestne spravili bufet, zamestnaspoločenstvo Pivnica dalo li dve osoby, aby tento na používanie nevyužitú pohostinský objekt momiestnosť, ktorú si sami, hol pracovať každodenne, svojpomocne, upravili na Predseda Jaroslav Valášek (prvý zľava) lebo je na veľmi vhodnom klubovňu, aby sa tam mohli odovzdáva odmenu najstaršiemu hráčovi mieste, v strede Pivnice. stretávať. Vtedy vznikla aj na májovom turnaji Jánovi Benkovi Z bufetu na dôchodok z lalitskej Panónie (62 rokov). V strede je idea, aby si založili Klub ve- Đuka Keravica. vyprevadili čašníka Alekteránov Slávia, čo aj úspešsandra-Sašu Belajského, ne uskutočnili. Pri zakladaní boli sa zapojili do majstrovstiev Ligy niekdajšieho brankára Slávie. Đuka Keravica, Vlastimir Keravica, veteránov Anteho Bačića-Badžu, Pravdepodobne to isté bude aj so Miroslav Zajac, Jaroslav Týr, Ja- v ktorej hráva najviac mužstiev Zuzanou Zbućnovićovou, ktorá roslav Valášek, teraz už nebohý z Odžackej obce, ale aj Tvrđava tam pracuje od prvého dňa. V tejJozef Cibula a ďalší. Báč, znovu sa vrátili aj veteráni to útulnej miestnosti sa veteráni „Spočiatku sme hrávali iba pria- FK Mladost z Kruščića. My sme stretávajú vo voľných chvíľach, teľské zápasy s rovesníkmi z oko- zo súťaže vystúpili len preto, že vítajú a hostia svojich súperov zo litých dedín. V mužstve sme mali nám nevyhovuje termín zápasov zápasov, keďže majú jedálenskú

súpravu pre 70 osôb, udržiavajú športový úbor a chránia si trofeje získané na trávniku. Z bufetu nemajú peňažný zisk. Najdôležitejšie je, že zabezpečia platy a zaplatia všetky poplatky pre dve zamestnankyne, kryjú režijné náklady, pričom najviac peňazí potrebujú na vykurovanie v zimnom období. Predseda Klubu veteránov Slávie Jaroslav Valášek nás informoval aj o tom, že ich mužstvo v období rokov 1995 až 2000 viackrát hosťovalo na turnaji vo Viedni, ktorý v zimnom období organizuje tamojší klub našich robotníkov Belehrad. Tam sa zoznámili aj s ľuďmi z dediny Mustapić pri Požarevci, s ktorými si viackrát vymenili hosťovania a zohrali futbalové zápasy veteránov. Klub veteránov pivnickej Slávie v jubilejnom roku má 25 až 30 aktívnych futbalistov v tíme, takmer toľko aj podporovateľov, ktorí viac nemôžu behať za loptou, ale chcú sa kamarátiť. Symbolické členské – 200 dinárov ročne – má za cieľ dať iba na vedomie pivnickým futbalovým veteránom, že patria k športovému kolektívu, ktorý chce ešte dlho žiť a úspešne pôsobiť vo svojej dedine.

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Nikdy ľahšie v Tovariševe VOJVODINA – MLADOSŤ 0 : 2 (0 : 1)

Samuel Medveď

etrovská Mladosť začala jesennú polsezónu aj napriek nešťastnej prehre v Ravnom Sele veľmi dobre, keď zo štyroch zápasov tri vyhrala. Minulú sobotu Petrovčania zdolali v Tovariševe domácu Vojvodinu. Mladosť počas celého zápasu diktovala tempo. Tovariševčania sú omnoho slabší než v minulých rokoch. Pískanie rozhodcu Ilića z Gajdobry bolo znovu problematické, no nevplývalo na konečný výsledok zápasu. Hostia nevyužili dosť dobrých príležitostí. Dvakrát aj žrď

www.hl.rs

zachránila domáce mužstvo. V prvom polčase Mladosť dosiahla jeden gól. Za odcentrovanou prízemnou loptou z ľavej strany na opačnej žrdi siahol Bojan Trojanović a bolo 0 : 1. V druhom polčase sa rutinným zákrokom perfektne lopty ujal Milenković a popod nohy domáceho brankára stanovil skóre zápasu – 0 : 2. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Jakuš, Rupar, D. Babiak, Kajtez, Severíni (Torbica), Trojanović, Milenković (Očoveji), Vlaisavljević, Kaňa (Mijin) Petrovský dorast na zápas do Tovariševa neodcestoval,

Informačno-politický týždenník

lebo sa nezoskupil dostatočný počet hráčov. Výsledky 4. kola: Hercegovac – Krila Krajine 1 : 2, Jedinstvo – Tvrđava 1 : 1, Kulpín – Borac 1 : 2, Miletić – Budućnost 1 : 1, Napredak – Sutjeska 1 : 2, Proleter – Hajduk 0 : 2, Stari grad – Titel 0 : 1, Vojvodina – Mladosť 0 : 2. Tabuľka: 1. Titel 12 bodov, 2. Hajduk 10, 3. Mladosť 9... 15. Kulpín a 16. Napredak bez bodov. Program zápasov 5. kola, ktoré sa začnú o 16. hodine: Titel – Hercegovac, Tvrđava – Stari grad, Mladosť – Jedin-

Popod nohy brankára: Aleksandar Milenković (Mladosť)

stvo, Sutjeska – Vojvodina, Hajduk – Napredak, Budućnost – Proleter, Borac – Miletić, Krila Krajine – Kulpín. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

Mužstvo veteránov pivnickej Slávie v jubilejnom roku

V KLUBE VETERÁNOV PIVNICKEJ SLÁVIE

Aj rekreácia, aj zábava... J. Pucovský

pekná, užitočná rekreácia, zábava a kamarátenie v zreaždý športovec lom životnom veku. hádam najťažšie Klub veteránov Slávia prežíva tie chvív Pivnici založili niekdajší le, keď musí ukonhráči prvého mužstva Pivčiť hráčsku kariéru. ničanov roku 1995. OslaVtedy mu chýba vy dvadsaťročnej činnosti akosi všetko; veľký prebiehali 16. mája 2015, futbalový obdĺžnik, keď sa na turnaji okrem hádzanárska, basoslávencov zúčastnili veketbalová či volejteráni Kulpína, hložianskej balová lopta, raketa, Z májového zápasu Budúcnosti a lalitskej Painé športové rekvizi- Slávia – Kulpín 2 : 3 nónie. Mužstvo veteránov ty a hádam najviac Slávie posledne hráva iba ten neopakovateľný hluk a posmeľovanie priateľské zápasy, aj keď svojho času fanúšikov z hľadiska. niekoľko sezón súťažilo v Lige veteráPráve preto mnohí športovci, či už nov Anteho Bačića-Badžu, ktorú vedie futbalisti, hádzanári, volejbalisti, basket- Obecný športový zväz Odžaci. Pivničania balisti, stolní tenisti sa rozhodnú v ob- majú v strede dediny aj pekný bufet, ľúbenom športe zostať buď ako tréneri, v ktorom usporadúvajú tretí polčas so buď ako kluboví funkcionári. A čo robí svojimi súpermi, kým ostatné dni sú väčšina? V mnohých našich dedinách si dvere tohto pohostinského objektu hlavne futbalisti založili kluby veteránov, otvorené pre všetkých návštevníkov. ktorí hrávajú najčastejšie priateľské, ale i majstrovské zápasy. Je to pre nich

Kapitáni Panónie Milorad Vučenov a Slávie Đuka Keravica s rozhodcom Jaroslavom Valášekom (zľava)

Čakáme na svoju šancu...

Brankár Vladimír Čobrda chytá loptu...

Kto je najrýchlejší?

Nech ti ja vysvetlím!

Predseda veteránov Slávie Jaroslav Valášek v kútiku pre trofeje v bufete

Na začiatku hajdušickí poľovníci skúšali triafať do terčov na improvizovanej strelnici

Mužstvo Hajdušice: Vladko Cepera, Michal Suda (stoja druhý a tretí zľava), Ján Cicka (stojí prvý sprava) a Miroslav Marček (v drepe druhý sprava) s kamarátmi zo streleckého klubu z Plandišta

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Strelecký klub Hajdušica Koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia skupina hajdušických poľovníkov sa prvýkrát zúčastnila súťaže v triafaní do asfaltových terčov v Padine. Vtedy v tom boli úplne neskúsení. Neskoršie niekoľkokrát zaradom sa zúčastnili aj súťaže na SNS v Petrovci, kde sa mnoho naučili. Zapáčilo sa im to a začali pravidelne odchádzať na lokálne súťaže v Alibunári, Vršci, Kovačici, Padine... Chodievali a vystupovali súkromne a sami si hradili aj cestovné a iné náklady. Medzičasom sa však zrodila idea, aby si založili vlastný klub a podobné súťaže organizovali aj v Hajdušici. Založili ho roku 2008 ako streleckú pobočku Poľovníckeho spolku Vydra. Ako samostatnú organizáciu klub úradne registrovali začiatkom roku 2009 a pomenovali ho menom svojej osady Strelecký klub Hajdušica. Boli to skutočne priekopnícke kroky nového športu v tejto osade. Založiť a registrovať klub bola ľahšia časť práce. Omnoho ťažšie bolo vytvoriť podmienky na trénovanie a súťaže, čiže vystavať strelnicu. Zo všetkého, čo im bolo treba, mali iba vlastnú zbraň a veľkú vôľu zotrvať, ale objekt, akým je strelnica, si zrejme vyžadoval omnoho viac. Nápomocnú ruku im podal vtedajší Spoločenský poľnohospodársky podnik Hajdušica, Obec Plandište a obecný Športový zväz. Stavebné práce vykonali sami za pomoci svojich priateľov a známych, pravdaže, úplne zadarmo. Kúsok po kúsku a vystavali si peknú strelnicu, ktorá vyhovuje všetkým štandardom tohto športu u nás. Na vlastnej strelnici, síce vtedy ešte nedokončenej, súťažia od roku 2008. Najprv to bola Vojvodinská liga, skupina Banát, ktorú neskoršie pre veľký počet členov rozdelili na juhobanátsku, v ktorej súťažia aj Hajdušičania, a strednobanátsku skupinu. Počas uplynulých 7 rokov nezaznamenali vážnejšie úspechy, ale sa ani nedali zahanbiť a spravidla sú umiestnení v strede tabuľky. Výsledky sú pre nich vraj menej dôležité, a do popredia vysúvajú kamarátenie. Preto aspoň dvakrát v roku okrem majstrovskej súťaže zorganizujú aj osobitnú súťaž, na ktorú si pozývajú hostí z iných klubov. V tejto chvíli klub má 14 aktívnych členov, strelcov, prevažne mužov v stredných rokoch z Hajdušice, ale aj z iných osád. Prvé mužstvo tvoria zakladatelia klubu Miroslav Marček, Vladko Cepera, Michal Suda a Ján Cicka z Kovačice. Žiaľ, cítiť nedostatok mladých a základný dôvod tkvie v tom, že všetci tí, ktorí sa začali zaúčať tajomstvám tohto športu, medzičasom odišli za prácou na Slovensko. Sú však aj takí, ktorí z rôznych dôvodov upustili od tohto športu. Vladimír Hudec Foto: autor a z archívu klubu

Majstrovské kolo Banátskej ligy v Hajdušici roku 2012

Banátska liga – Hajdušica 2010

Na začiatku sa strelnica tešila aj početným mladým ľuďom, dnes ich je čoraz menej

Na strelnici si svoje strelecké schopnosti neraz vyskúšali aj hostia Súťaž strelcov spravidla upúta pozornosť aj početných divákov

Veselá nálada po súťaži Strelnica SK Hajdušica

Jedna z početných pracovných akcií na výstavbe strelnice