Hlas 38 2017 by NVU Hlas ľudu

Korene 3 v Starej Pazove Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 23. 9. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4769/

Z obsahu

23. 9. 2017 | 38 /4769/

Uzávierka čísla: 20. 9. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Dôležitý je obsah 5 Jubileum a podnety 7 Kríženie záujmov

8 SLOVENSKO 8 Periodiká v minulosti a súčasnosti

9 ĽUDIA A UDALOSTI 10 Proti násiliu v rodine

Kysáčan Ján Ábelovský je známy vo svojej dedine, ale aj okolí, podľa vŕtania studní. Ale tento majster je zručný aj v mnohých iných prácach. (s. 13) E. Šranková

17 Radšej žiť na dedine ako v meste 19 Dych histórie a krásy

22 DETSKÝ KÚTIK 22 O všeličom

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Ako pomôcť primárnej poľnohospodárskej výrobe 24 Onedlho začína jesenná sejba ozimín 26 Agrotechnické spôsoby ochrany rastlín (2)

31 KULTÚRA

Samostatná retrospektívna výstava umeleckých a úžitkových fotografií Michala Madackého Fotoretrospektíva, ktorú v sobotu 16. septembra otvorili v Galérii SND v Kysáči, bude záujemcom k dispozícii do 15. októbra. Výstava je súhrnom 25-ročnej umeleckej práce tohto fotografa a umelca. (s. 32 ) E. Šranková

31 Cena Rastislavovi Škulcovi 33 Tretica prvá 38 Treba nám spisovná slovenčina?!

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 47 Špinavá hra hostí 48 Dve výhry Kysáčanov 51 Medzi stolnotenisovou elitou Autorka titulnej fotografie: Anna Lešťanová

Dvojdňový seminár pre učiteľky materských škôl z Dolnej zeme prebiehal 15. a 16. septembra v Predškolskej ustanovizni Včielka v Báčskom Petrovci. V rámci stretnutia vychovávateliek zo Srbska, Maďarska a Rumunska oslávili i 10. výročie založenia Združenia vychovávateľov osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny. (s. 34) K. Gažová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúca zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

SVD: najprv základy, potom fasáda

Na piatok 22. septembra Slovenské vojvodinské divadlo avizovalo štart 22. Petrovských divadelných dní. SVD sa na tohtoročných PDD nepredstaví žiadnym predstavením.

o otváracom ceremoniáli si diváci môžu / mohli pozrieť Süskindov Kontrabas v podaní hercov Slovenského komorného divadla z Martina. Keď už publikum neuvidí svojich hercov, môže si pozrieť divadelné hry, na ktorých sa režijne podieľali režiséri z Petrovca. V nedeľu 24. septembra vystúpia poslucháči herectva Akadémie umení v Banskej Bystrici s hrou Radovan III. autora Dušana Kovačevića v réžii Ľuboslava Majeru. Bakalárske predstavenie poslucháčov herectva je akoby ušité na „túto našu situáciu“. Ktorá u nás, nie toľko na divadelných doskách, koľko na životných troskách trvá celé desaťročia. Dozaista sa znovu a zase schuti zasmejeme na absurdnej groteske, akoby skenovanej zo skutočného života. Smiech zavše pomáha ľahšie stráviť kúsky Radovana III., bez ktorého by sme sa veruže obišli, ibaže on nemôže bez nás a vkráda sa nám do súkromia kedykoľvek zapneme televízor či rádio, alebo sa začneme prehŕňať v tlači. Aj v utorok 26. septembra je na programe „stretnutie s Majerom“. Študenti Akadémie umení z Nového Sadu sa pod jeho taktovkou predstavia inscenáciou Gorkého Detí. Konečne v sobotu 23. septembra študenti banskobystrickej Akadémie umení pod režijným dozorom svojej kolegyne, mladej nádejnej budúcej režisérky z Petrovca Maríny Dýrovej predvedú hru pod úchvatným aktuálnym názvom V agónii. Agónia hrozila v tomto roku (ale fakticky sa hlásila už niekoľko rokov zaradom aj predtým) Slovenskému vojvodinskému divadlu. Ibaže si to málokto povšimol v období, keď štát na kultúru vyčleňuje čoraz menšie finančné

prostriedky. Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a cirkevné spoločenstvá až prednedávnom pevne sľúbil 500 000 dinárov na prípravu inscenácie podľa diela Matilda autora Roalda Dahla. Režisérka chce odštartovať čítačky v posledný septembrový deň a pracovníčky SVD nám povedali, že premiéra bude 16. decembra. Na jej prípravu a na postprodukciu – povedala riaditeľka SVD Viera Krstovská – navýši sumu na 700 000 din. Obec Báčsky Petrovec. Na prvý pohľad všetko je v najlepšom poriadku. Čo, pravda, nie je pravda. Lebo na konto SVD niekoľko rokov zaradom (práve tak, ako na účet Múzea vojvodinských Slovákov) prichádza čoraz (a to drasticky) menej peňazí, ešte k tomu neskoro, takže sú veľké trápenia s prichystaním divadelnej premiéry do začiatku divadelnej sezóny. Očakávaná finančná injekcia z pokrajiny zrejme bude blahodarná, avšak neeliminuje bolenie hlavy nad otázkou, či a kedy SVD z pokrajinského rozpočtu (a iných zdrojov) získa peniaze na činnosť v roku 2018. Tak sa javí, že keď NRSNM, Obec Báčsky Petrovec a AP Vojvodina roku 2003 zakladali SVD, starali sa najmä o to, aby čím lepšie vyzerala fasáda. Keďže formálne neriešili pevnou zmluvou spôsob financovania SVD (ako i tzv. profesionálnych divadiel vojvodinských Rusínov a Rumunov), základy týchto inštitúcií sa po zmene vládnej moci v pokrajine riadne kolíšu... Končíme údajom, že návštevníci 22. PDD si môžu pozrieť aj výstavu Hany Tancikovej Nad zemou. Čo je super, lebo, čert nespí, o rok – o dva by, nie je vylúčené, jej názov, nedajbože, mohol znieť Pod zemou. Dajbože, aby sme sa mýlili. Juraj Bartoš

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 38 /4769/ 23. 9. 2017

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Teta Na okraji priepasti z Kanady Oto Filip

Jasmina Pániková

hváliť sa darčekmi, ktoré kúpila teta z Nemecka alebo Rakúska, už nebude také populárne. Teraz by si každý prial mať tetu z Kanady. Prečo? Tety zo Severnej Ameriky kupujú trojizbové byty alebo iba „požičajú“ peniaze na také byty. Alebo mal také šťastie iba náš minister obrany? Najnovšia vulinovská aféra sa viaže s vlastníctvom trojizbového bytu, ktorý stál zhruba 250-tisíc eur. Žiadny problém by sa nevyskytol, keby pán minister mohol dokázať pôvod peňazí. Síce on má „dôkazy“, ale zatiaľ veľmi slabé. Vulin by nebol Vulin, keby nemenil svoje vyhlásenia. Tak prvýkrát tvrdil, že časť bytu zaplatil peniazmi z predaja jednoizbového bytu (ktorý predtým dostal od istej sudkyne, a potom ho predal bratovi), avšak ako novinári zistili, tie prostriedky nestačili ani na jednu splátku. Neskoršie však zmenil prvotné vyhlásenie a tvrdil, že si peniaze požičal od manželkinej tety z Kanady. Ako dôkaz priložil potvrdenku, na ktorej je manželkin podpis, ale nie aj podpis údajnej tety. Ani ďalší doklad nepresvedčil Agentúru boja proti korupcii. Minister doložil účet s menom istého pána zo Španielska, bývalého majiteľa bytu, ale bez čísla účtu, na ktorý peniaze zaplatil. Dokonca ani Úrad prevencie prania špinavých peňazí neevidoval peňažné transakcie na ich účtoch, ktoré by potvrdili tieto tvrdenia. Zdá sa, že sa pán minister smelo pohráva s agentúrou a prokuratúrou, a tá zase s celou verejnosťou. Nové dôkazy zapadali prachom v zásuvke prokuratúry takmer dva roky, a po tom, ako podaktoré médiá zverejnili správu, že existuje konanie proti ministrovi, rýchlo rozhodli, že neexistujú dôkazy, že minister vykonal akýkoľvek trestný čin pod ich jurisdikciou. Neboli im podozrivé ani kúpené kamery na Kosove počas jeho spravovania Kanceláriou pre Kosovo a Metóchiu a ktoré stáli zhruba milión eur. Podozrivé nebolo ani to, že sa výber firmy, ktorá inštalovala kamery, konal na základe priateľských vzťahov a nie tendru. Všetko v rozpore so zákonom... a predsa legálne?!

www.hl.rs

á ukážka doby, ktorú práve žijeme, a jej klímy, nie je ani globálna, ani celoštátna, no predsa je veľavravná. V nedeľu popoludní sa totiž hlavne Vojvodinou prehnal mimoriadne silný vietor, nevšedná búrka so silou hurikánu, ktorá ničila všetko pred sebou. Šťastím v nešťastí je, že nezasiahla všetkých, no tam, kde zúrila, zhodila strechy, škridlice, lámala stromy, trhala elektrické vedenia, čo spôsobilo viac ako päťdesiat požiarov... Smršť spôsobila obrovské škody, ktoré riadne otriasli beztak skromným jesenným rozpočtom väčšiny domácností. Ďalšia ukážka vážne znepokojujúcich klimatických zmien, pod ktoré sa čoraz výraznejšie a negatívne podpisuje práve človek. Či už v podobe nezodpovedného jednotlivca, finančných alebo ďalších záujmov, alebo štátov, skúšajúcich pokiaľ a na aké všetko účely možno využiť alebo zneužiť základné prvky existencie: vzduch, pôdu, vodu... Keď pred siedmimi rokmi v belehradskom mediálnom stredisku prebiehala prezentácia publikácie Kam spejú klimatické zmeny, ktorá už vtedy obsahovala vážne upozornenia odborníkov, že sa s počasím nebezpečne



zahrávame, viacerí z prítomných ich považovali za prehnané a neveľmi reálne. Mýlili sa. Badať to aj zo skutočnosti, že sa o klíme rokuje azda na každom dôležitom medzinárodnom fóre. Aj na všeobecnej rozprave 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, ktoré sa v utorok začalo v New Yorku a potrvá do 25. septembra, globálne klimatické zmeny, ohrozujúce svet, sa ocitli v trojlístku najnaliehavejších úloh ľudstva. Na spoločné úsilie pri ich riešení vyzval generálny tajomník OSN António Guterres. Na úvod globálnej rozpravy podotkol nutnosť boja proti terorizmu, varoval pred konfliktami vo svete a, ako aj mnohí iní, odsúdil jadrové a raketové testy Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, ktorými Pchjongjang natoľko vystupňoval obavy z jadrových zbraní, že sú tie v súčasnosti najsilnejšie ešte od čias skončenia studenej vojny. Ľudstvo je teda už nebezpečne blízko okraja priepasti pre celý rad nahromadených problémov. Z aspektu klímy stačí spomenúť posledné desaťročie, najteplejšie v histórii meraní, hurikány, ktoré zasiahli Karibik a juh USA, z aspektu širšieho aj pretrvávajúce konflikty, beznádejnú chudobu, terorizmus, vyčíňanie Islamského

štátu, extrémizmus rôzneho druhu, no aj nedostatok medzinárodnej súdržnosti v záujme riešenia nahromadených problémov. Neriešiť to, čo treba, načas a dnes znamená vznik dvojnásobne komplikovanejšieho problému zajtra. Svedectvom toho je napríklad fakt, že sa hurikán Irma stal Trumpovým klimatickým bumerangom. Lebo ani obete na ľuďoch či obrovské hmotné škody neprinútili administratívu vo Washingtone vážnejšie sa zaoberať príčinami klimatických zmien. Je známe, že americký prezident počas vlaňajšej predvolebnej kampane fenomén týchto zmien vyhlásil za výmysel Číňanov, ktorí chcú spáchať škody americkej ekonomike. Je známe aj to, že Donald Trump v júni tohto roku stiahol USA z Parížskej klimatickej dohody, ktorú podpísalo 147 krajín, s cieľom spoločnou akciou znížiť emisie škodlivých plynov. Koľko toho a čo všetko sa ešte má stať, až sa na povrch globálnych úvah a východísk nedostane aj natoľko dôležitá klíma? Pri okraji priepasti sa ľahko dá aj pošmyknúť. Aj pre jadrové skúšky, aj pre krízy regionálne a ďalšie, no aj pre nebezpečné klimatické zmeny, ktorých dopad je už dnes vážnym mementom do budúcnosti.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

IMRICH FUHL, PUBLICISTA, BÁSNIK, REPORTÉR, ĽUDOVÉ NOVINY, BUDAPEŠŤ

Dôležitý je obsah Oto Filip Čo by ste označili za podstatu fotografie? – Ja fotkou vždy chcem nie-

Informačno-politický týždenník

čo povedať. Pre mňa je obsah dôležitý. Aby to teda malo v sebe čosi, čo môže osloviť aj iných. A s takým záme-

rom fotím. A ak už nič iné, ide mi o to, aby som aspoň nejakú náladu odovzdal. Dakedy sa podaria aj tie hlbšie myšlienky. Napríklad naschvál vybrať nejakú tému, a tak tú konkrétnu myšlienku odovzdať inému. O sebe by som povedal, že som od malička i veľký experimentátor, ktorý väčšinou to robil básnickými formami. No aj keď som fotoaparát bral alebo beriem do ruky, snažím sa robiť experimenty. Skúšam, čo sa dá. • TÝŽDEŇ •

OSLÁVILI TRISTO ROKOV NARODENIA CISÁROVNEJ MÁRIE TERÉZIE

Jubileum a podnety Andrej Meleg

ária Terézia (nem. Maria Theresia, 13. máj 1717 Viedeň – 29. november 1780 Viedeň) bola uhorská a česká kráľovná z rodu Habsburgovcov a rakúska arcivojvodkyňa od roku 1740. Bola to jediná žena, ktorá vládla na českom tróne. Jej celý titul bol Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska. V roku 1736 sa stala manželkou Františka I. Lotrinského, s ktorým mala 16 detí. Je často označovaná ako Matka dvoch cisárov. Jej manžel sa 13. septembra 1745 stal rímskonemeckým cisárom. Mária Terézia sa pričinila o ekonomické a školské reformy, podporovala obchod a rozvoj poľnohospodárstva a zreorganizovala armádu. Oficiálne sa stala cisárovnou až po smrti svojho manžela, Františka I. Lotrinského, rímskonemeckého cisára, v roku 1756. Titul zdieľala so svojím synom Jozefom. Mária Terézia sa zaraďuje medzi panovníkov, ktorí vládli absolutisticky, a presadzovala tzv. osvietenský absolutizmus. Niektorí historici sú toho názoru, že v jej vláde sa vyskytujú barokové aj osvietenské prvky vlády. Počas vojen o svoje dedičstvo získala politické skúsenosti a začala si uvedomovať nevyhnutnosť reforiem. Využívala myšlienky osvietenstva, podľa ktorých môže panovník vhodnými zákonmi zlepšiť situáciu štátu, občanov a zabezpečiť spoločenský pokrok. Z iniciatívy JE Dagmar Repčekovej, veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku, v sobotu 16. septembra 2017 Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku, Obec Nový Bečej, Banátske kultúrne centrum z Nového Miloševa a Združenie pre zachovávanie • TÝŽDEŇ •

tradície – Nový Bečej, oslávili 300 rokov narodenia Márie Terézie. Oslavy sa konali v Novom Bečeji a Novom Miloševe. Pre obyvateľov, ktorí žili na území dnešného Nového Bečeja, ale aj širšie, bola Mária Terézia výnimočne dôležitou osobnosťou. Cisárovná založila Veľkokikindský dištrikt, ktorému osobne darovala privilégiá a au-

Nebojša Kuzmanović. Prejav, ktorým ozrejmila svoju ideu osláviť toto jubileum, mala aj pani veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková. Podotkla, že by jej iniciatíva mala byť začiatočnou iskrou rozvoja tejto oblasti, tak priemyselne, ako aj turisticky, lebo Nový Bečej aj Nové Miloševo majú čo ukázať potenciál-

ako aj v Žitnom sklade múzea Kotarka v Novom Miloševe. V niekdajšom žitnom sklade, teraz priestore upravenom na rôzne kultúrne podujatia, boli dve vernisáže. Najprv otvorili výstavu obrazov korunovania Márie Terézie v Bratislave, ktorú poskytlo združenie občanov Korunovačná Bratislava a otvoril ju spolu s veľvyslankyňou

V prvom pláne: vzácni hostia na nádvorí Múzea Glavaševa kuća: (zľava) Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku, Saša Maksimović, predseda Obce Nový Bečej, István Pásztor, predseda parlamentu AP Vojvodiny, Nebojša Kuzmanović, námestník pokrajinského tajomníka pre kultúru a verejné informovanie, Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, a Pavel Babka, majiteľ Galérie Babka

tonómiu vysokého stupňa pre tú dobu. Do dištriktu boli zapojené dnešné časti Nového Miloševa − Karlovo, ktoré dostalo meno po jej otcovi, a časť dnešného Nového Bečeja – Vranovo. Počas trvania Veľkokikindského dištriktu od roku 1774 do 1876 sa táto časť Banátu rýchlo vyvíjala. Celodenný program sa začal zoskupením hostí na nádvorí Múzea Glavaševa kuća, kde domácich svojou prítomnosťou poctil aj predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny István Pásztor a prihovoril sa im námestník pokrajinského tajomníka pre kultúru a verejné informovanie

nym návštevníkom. Najväčším problémom sú peniaze, ktoré sa musia vložiť do historických objektov, aby tieto potom svojou krásou a bohatou históriou prilákali čo najviac návštevníkov z celého sveta, a je potrebné ich nejakým spôsobom zabezpečiť. Aj v tomto zmysle padlo niekoľko návrhov zo strany D. Repčekovej. Po príhovoroch na nádvorí odznel aj pekný koncert klasickej hudby. Program pokračoval v priestoroch Domu kultúry v Novom Bečeji, obchádzkou stálych a aktuálnych výstav obrazov, potom v kaštieli grófa Karácsonyiho,

Repčekovou aj autor výstavy Miroslav Vetrík. V tomto priestore na záver otvorili aj výstavu omaľovaných stoličiek hokerlíkov, ktoré omaľovali kovačickí insitní maliari. Otvoril ju majiteľ Galérie Babka Pavel Babka. Na záver dňa vzácni hostia navštívili Zoologickú záhradu vtákov v Novom Miloševe a rozišli sa s prísľubom, že sa stretnú o rok v Novom Miloševe, aby zhodnotili, ako sa daria a vyvíjajú veci ohľadom renovovania kaštieľa a rozvoja priemyslu v zmysle medzištátnej spolupráce Srbska a Slovenska, ako bolo dohodnuté v tento deň.

38 /4769/ 23. 9. 2017

Týždeň DELEGÁCIA Z ČESKEJ REPUBLIKY V POKRAJINSKEJ VLÁDE

Dôraz na spolupráci Jasmina Pániková

polupráca s početnými európskymi regiónmi a jej zveľaďovanie už roky patrí medzi základné aktivity pokrajinskej vlády. Práve s cieľom zintenzívniť spoluprácu medzi AP Vojvodinou a Úsťanským krajom v Českej republike uskutočnilo sa aj stretnutie predsedu pokrajinskej vlády Igora Mirovića a delegácie z Česka v čele s Oldřichom Bubeníčekom, guvernérom tohto severozápadného českého regiónu a starostom mesta Bíliny. Pripomíname, že toto nie je prvá návšteva guvernéra Bubeníčeka pokrajinskej vlády. Pred štyrmi rokmi so vtedajším pokrajinským tajomníkom pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslavom Vasinom fókus stretnutia bol na projektoch z oblasti regionálneho rozvoja, turizmu a zdravotníctva. Tentoraz, v utorok 19. septembra, hlavnou témou

bolo zintenzívnenie spolupráce dvoch regiónov v početných oblastiach – kultúry, zdravotníctva, poľnohospodárstva,

vlády sa uvádza, že guvernér Bubeníček odovzdal delegácii pokrajinskej vlády návrh Memoranda o spolupráci medzi

dvomi regiónmi a pozval delegáciu, aby navštívila Úsťanský kraj, kde by mohlo prebiehať aj oficiálne podpísanie memoranda.

Takisto sa pozastavil aj pri výsledkoch doterajšej spolupráce medzi Srbskom a Českom a prítomným pripomenul snahy našej krajiny a pomoc počas rokovaní o vstupe do Európskej únie. Zdôraznil, že je Úsťanský kraj odhodlaný na spoluprácu a pomoc v realizácii projektov, ktoré financuje EÚ. Predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović ocenil, že existujú možnosti na výmenu vedomostí a metód v oblasti zdravotníctva a vzdelávania, zvlášť cez výmenu vedomostí a študentov Novosadskej univerzity, vedeckých inštitútov vo Vojvodine, ako aj cez spoluprácu hospodárskych komôr dvoch regiónov. Počas utorkovej návštevy s predstaviteľmi Rozvojovej agentúry Vojvodiny si hostia pozreli aj priemyselnú zónu sever 4, továreň Lear, stavenisko nového nákupného centra a Rektorát Univerzity v Novom Sade.

politických strán Dveri a Zdrava Srbija, ako i syndikátu Sloga. Zhruba 250 občanov sa dožadovalo zrušenia realitných programov. Polícia skonštatovala, že pred televíziou Pink došlo k vážnejšiemu porušeniu verejného poriadku a pokoja. Zároveň identifikovala a zaistila osobu, ktorá udrela novinárku Pinka Gordanu Uzelcovú a spôsobila jej telesné poranenie. Ako informovali médiá z tváre miesta, zranená bola aj Mara Dragovićová, taktiež novinárka TV Pink. Je dobre, že príslušné orgány zareagovali promptne a účinne. K dobru možno rátať aj vyhlášku prezidenta Aleksandra Vučića. Po návšteve poranených novinárok v nemocnici v sobotu

večer podčiarkol: „Ospravedlňujeme sa, budeme žiadať zostrenie trestov pre násilníkov.“ Na druhej strane je známe, že sú už dávnejšie identifikované osoby, ktoré v máji t. r. uplatnením sily (obišlo sa, našťastie, bez fyzického zranenia) znemožnili novinárov vo výkone ich úloh počas inauguračnej slávnosti, ibaže... Nijako neteší fakt (a vymetá chodník pre rôzne podozrenia), že doteraz sa proti nim nezačalo žiadne konanie. Na prípadnú otázku, prečo tu autor mieša baby a žaby, odpoveď znie: Pravidiel, kódexov a zákonov je (aj) u nás habadej. Čo až nápadne kontrastuje s ich adekvátnym uplatňovaním. Dokedy?!

Oldřich Bubeníček (vľavo) po druhýkrát na pôde pokrajinskej vlády

vzdelávania, ako aj ochrany životného prostredia. Keďže stretnutie bolo zatvorené pre novinárov, v písomnom oznámení pokrajinskej

NA MARGO

Etický kódex a... Juraj Bartoš

a schôdzi Rady pre sledovanie uplatňovania Etického kódexu o správaní funkcionárov (ďalej EK) pretriasli zoznam novovymenovaných a novozvolených osôb v mestských orgánoch, verejných a verejne právnych komunálnych podnikoch, organizáciách a ustanovizniach, ktorých zakladateľom je mesto Nový Sad. Do spomenutého EK sme nenahliadli. Nepochybujeme o tom, že jeho ustanovenia upravujú správanie funkcionárov uvedených právnych osôb s cieľom prispieť ku kvalitnej (otvorenej a korektnej) komunikácii s verejnosťou a teda i s médiami.

www.hl.rs

V praxi médiá práveže často narážajú na „zavreté dvere“, respektíve na neochotu prejavujúcu sa, zriedkavejšie, fajnovými spôsobmi a − častejšie − spôsobmi menej príjemnými. Podľa údajov Nezávislého združenia novinárov Srbska v priebehu prvej polovice roka bolo zaevidovaných až 47 prípadov rôznych nátlakov na novinárov a počas celého predchádzajúceho roku ich bolo 69. Ani druhá strana medaily nie je celkom lesklá. Je zjavné, že kompetentné orgány nie vždy reagujú rovnako, čo vytvára dojem (alebo je na scéne tvrdá skutočnosť?), že používajú dvojaké meradlá. V sobotu 16. septembra Belehrad bol svedkom protestu

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

NA TRHU UČEBNÍC

Kríženie záujmov Oto Filip

ak, ako je október mesiac knihy, i september možno označiť za mesiac učebníc. Je jasné, prečo. Na zaujímavú tému: Rozbor rizík na vznik korupcie v procese schvaľovania a vydávania učebníc v Srbsku si nedávno posvietili autori štúdie s rovnakým názvom Irena Fiket a Aleksandar Pavlović, členovia Klubu 500 a výskumníci Inštitútu pre filozofiu a spoločenskú teóriu Univerzity v Belehrade. Debata o ich analýze, ktorú v podvečer začiatku nového školského roku v belehradskom mediálnom stredisku usporiadal Byrn, ozrejmila mnohé súvislosti a záujmy v uvedenej oblasti. Je známe, že sa liberalizácia trhu učebníc začala ešte v roku 2003 a 2004 zrušením monopolu verejného podniku Ústav pre učebnice. Vtedy sa umožnilo súkromným vydavateľom, aby po splnení zákonom predpísaných podmienok mohli účinkovať v trhovom zápase ako zásobovatelia učebnicami a vyučovacími pomôckami. Cieľom liberalizácie bol v prvom rade rast konkurencieschopnosti, tým aj zveľadenie kvality a zníženie ceny učebníc. Za necelých pätnásť rokov, koľko uplynulo odvtedy, je následne schválených viac zákonných východísk regulujúcich prípravu, povolenie, voľbu, vydávanie, stiahnutie a hodnotenie kvality učebníc. Po nich, dokonca ani po aktuálnom Zákone o učebniciach prijatom v roku 2015, sa neodstránila nespokojnosť a kritiky rodičov, ktorí aj ďalej každoročne na tento druh školských potrieb vyčleňujú veľké sumy peňazí. Zdá sa, že sú spôsobom ich voľby a výsledkom celého procesu nespokojní všetci: školy, príslušné ministerstvo, Ústav pre učebnice, súkromní nakladatelia. Na základe viacerých správ zverejnených v médiách problém nezodpovedajúcej kvality a ceny učebníc sa najčastejšie dávajú do súvislosti s korupčnými skutkami, napríklad na relácii medzi súkromnými vydavateľmi a riaditeľmi niektorých • TÝŽDEŇ •

škôl. Súkromní vydavatelia sa zase sťažujú na neadekvátny trhový zápas a netransparentnú voľbu učebníc, ako aj na favorizovanie Ústavu pre učebnice zo strany rezortného ministerstva. Povedané inak a vcelku, komerčné príčiny sú ponad všetko a profit sa stal dominantným činiteľom. Prvá a základná skutočnosť, nad ktorou sa treba pozastaviť, je mimoriadna zložitosť celého postupu, pozostávajúca až zo štrnástich krokov. Uvedený postup zahŕňa veľký počet aktérov s rozličnými príslušnosťami a oprávneniami, kapacitou a záujmami schvaľovať rozhodnutia v uvedenej oblasti. Keďže zložitá procedúra znamená aj väčšie nebezpečenstvo korupcie, stálo by za to vypracovať osobitný dokument (návod či vysvetlenie), v ktorom by celkový postup voľby a schválenia učebníc, spolu s príslušnosťami a zodpovednosťou všetkých aktérov, bol prezentovaný jasným, precíznym a zrozumiteľným spôsobom. Mal by byť zverejnený aj na webových stránkach všetkých zainteresovaných účastníkov. Na nedávnej prezentácii štúdie, vychádzajúc z toho, že so spôsobom voľby učebníc pre základné a stredné školy vo vzdelávacom reťazci Srbska azda nik nie je spokojný, Irena Fiket podčiarkla, že sa musia stanoviť také mechanizmy, ktorými sa príslušný postup stane odolný proti korupcii. Jedným z podstatných ďalších krokov, ktoré treba podniknúť, je bližšie určenie podmienok a kritérií voľby osôb účinkujúcich v rozličných fázach v postupe schválenia a vydávania učebníc, ako aj revízia článku 26 Zákona o učebniciach, spôsobom, ktorý by zahrnul všetky aspekty riadenia zrážok záujmov. Okrem týchto všeobecných je aj celý rad odporúčaní, vzťahujúcich sa na jednotlivé riziká, týkajúce sa možnej korupcie pri predpisoch, regulujúcich postup voľby a schválenia školských učebníc. Na záver zostáva kvitovať, že kontrolovaná, vo verejnom záujme realizovaná liberalizácia trhu

Z debaty v belehradskom mediálnom stredisku

s učebnicami nemá alternatívu, keďže je jedinou cestou k rastu ich kvality a zníženiu ceny. Na strane druhej, úloha a vplyv štátu na tomto trhu musí byť omnoho väčšia v porovnaní s niektorými inými trhmi: hlavne pre potrebu mať ozaj kvalitné učebnice, v záujme budúcnosti generácií, ktoré sa z nich budú učiť. Samozrejme, aj v záujme zmenšenia prípadnej korupcie a jej riskov. Čiže niet raz a navždy daných konečných vý-

chodísk. Svoju úlohu na súčasnom trhu učebníc majú mať aj školy, inštitúcie moci, rodičia, právne predpisy, prax. To všetko vlastne znamená nutnosť adekvátne reagovať vždy, keď sa stane jasné, že niektoré opatrenia a východiská nie sú dobré, alebo že sa stali živnou pôdou na produkciu korupčnej praxe v ktorejkoľvek fáze procesu vzniku, schválenia, predaja či distribuovania učebníc.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 38 /4769/ 23. 9. 2017

Slovensko NA VEDECKEJ KONFERENCII V BRATISLAVE VÝZNAMNÝ PRIESTOR DOSTALA AJ TLAČ VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Periodiká v minulosti a súčasnosti Rastislav Boldocký

riodika zahraničných Slovákov – Slovenského svetového kalendára, istorický prierez tlače vojvo- ktorého vydavateľmi sú Slovenský dinských Slovákov či prezen- kultúrny klub v Srbsku a Centrum tácia Slovenského svetového – slovenská kultúrna koordinácia. kalendára. Prejavy aj na tieto témy „Poslanie kalendára je prispieť odzneli v polovik prezentácií ci septembra na dejín, kultúry medzinárodnej a všeobecne konferencii Periživota krajanov odiká v minulosti roztrúsených v a súčasnosti v brarôznych kútoch tislavskej Universveta, podpozitnej knižnici. riť vzájomnú Podujatie bolo spoluprácu, rozdelené do Titulná stránka Slovenského nadviazať konšiestich blokov, svetového kalendára takty,“ zdôrazpričom až dva nila zástupkyňa boli venované krajanskej tlači. šéfredaktora Katarína MosnákováCieľom účastníkov bolo zmapo- -Bagľašová, ktorá v rámci prejavu vať aktuálne výskumy zamerané poskytla prehľad o vydávaní slona minulosť a súčasnosť period- venských kalendárov. „Redakcia ickej literatúry v kontexte širšieho pod vedením šéfredaktora Vladistredoeurópskeho geografického míra Valentíka vydávaním takéhoto rámca. Aj preto bola konferencia periodika na jednej strane nadviapriam ideálnou príležitosťou na zala na bohatú tradíciu vydávania predstavenie najmladšieho pe- národných kalendárov nielen na

Slovensku, ale aj v slovenskom zahraničí a na strane druhej urobila krok dopredu tým, že na jednom mieste zhromaždila Slovákov od Argentíny, cez USA, Kanadu, početné európske štáty, až po Austráliu,“ zdô- Vladimír Valentík hovoril o histórii tlače raznila Mosnáko- vojvodinských Slovákov vá Bagľašová. Sprievodným podujatím konfeV rámci krajanských blokov konferencie sa slovenskej odbor- rencie bola dokumentárna výstanej verejnosti predstavili Slováci va Slovenské noviny a časopisy zo Srbska, Maďarska, Chorvátska v Srbsku, ktoré pripravilo Múzeum Poľska či Rumunska. Históriu tlače vojvodinských Slovákov. Bratislavvojvodinských Slovákov predstavil čania si ju mohli pozrieť od 4. do 22. Vladimír Valentík. Hovoril o sloven- septembra na Barokovom nádvorí ských novinách a časopisoch vo v Univerzitnej knižnici. Vojvodine – od Slávika a Zorničky, Foto: Vladimír Valentík ktoré Jozef Podhradský začal vya Katarína dávať v Novom Sade ešte v roku Mosnáková-Bagľašová 1864, až po súčasný stav.

VZDELÁVANIE BUDE MAŤ POD PALCOM VEDKYŇA MARTINA LUBYOVÁ. NOMINOVALA JU SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA.

Nová ministerka školstva R. Boldocký

roblematický rezort školstva má novú ministerku – vedkyňu s pozoruhodnou kariérou Martinu Lubyovú. Jej príchod na čelo ministerstva by mal definitívne ukončiť vládnu krízu, ktorá v posledných týždňoch zúrila na Slovensku. Pripomeňme si. Najprv šéf Slovenskej národnej strany Andrej Danko vypovedal koaličnú zmluvu, potom premiér Robert Fico odvolal z postu šéfa rezortu školstva nominanta SNS Petra Plavčana. Dôvodom bola kauza s podozrivým rozdeľovaním eurofondov na vedu a výskum. Nakoniec sa vláda predsa len nerozpadla. Koaliční partneri podpísali dodatok ku koaličnej zmluve a SNS si vybrala novú ministerku.

www.hl.rs

Podľa životopisu zverejnenom na Prognostickom ústave Slovenskej akadémie vied získala Martina Lubyová doktorský titul PhD. z ekonómie v Centre for Graduate Education – Economics Institute (CERGE-EI) v Prahe a State University of New York, ďalší titul PhD. má zo štatistiky na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave. Titul JUDr. získala na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a titul Mgr. v odbore biofyzika na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského. Nová ministerka však okrem iného prednáša sociálnu štatistiku a teóriu výberov na Ekonomickej univerzite. Skúsenosti má aj so šéfovaním vo veľkej spoločnosti.

Informačno-politický týždenník

Desať rokov totiž pracovala v Medzinárodnej organizácii práce. Pred prijatím ministerského postu bola riaditeľkou Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Je autorkou a spoluautorkou asi 60 vedeckých publikácií. Odborne sa venovala najmä problematike ekonomiky zamestnanosti, trhu práce, migrácii, integrácii a vzde-

lávaniu. S manželom a so synom žijú v Bratislave. A čo chce urobiť ako prvé? „V prvom rade sa stretnem s autormi dokumentu Učiace sa Slovensko, aby sme mohli pokračovať v tom, čo sa začalo. A už budúci týždeň vycestujem do Bruselu, aby som vyriešila problémy týkajúce sa eurofondov v oblasti vedy a výskumu. Potrebujem zistiť, čo nám vyčítajú, ako to vieme odstrániť, aby sme čo najskôr dokázali spriechodniť čerpanie finančných prostriedkov,“ uviedla pre týždenník PLUS 7 DNÍ, pričom narážala na kauzu, ktorá stála kreslo jej predchodcu Plavčana. Foto: Ministerstvo školstva • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti ZO STAROPAZOVSKÉHO LOKALNÉHO PARLAMENTU

KRÁTKE SPRÁVY

Schválili druhý opravný rozpočet

Stará Pazova

Anna Lešťanová

o letnej prestávke výborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova na zasadnutí, ktoré sa konalo v stredu 13. septembra, väčšinou hlasov schválili druhý opravný rozpočet na bežný rok. Rozhodnutie o opravnom rozpočte si vyžiadala realizácia troch významných investícií v tejto obci. Na financovanie projektov obci boli totiž schválené prostriedky zo Správy pre kapitálne vkladania AP Vojvodiny, čo si vyžiadalo ďalšiu korekciu obecného rozpočtu. Ako vysvetlil predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović, ktorý sa zúčastnil v práci zhromaždenia, z hľadiska úhrnnej sumy obecného rozpočtu sa nič drasticky nemení, ale ide len o inakšie rozvrhnutie rozpočtových prostriedkov určených na investície. Na realizáciu troch projektov Staropazovskej obci bolo schválených okolo 60 miliónov dinárov. Tieto prostriedky použijú na uskutočnenie druhej fázy úpravy centra Nových Bánoviec, výstavbu cesty v novopazovskej priemyselnej zóne a na výstavbu

ŽIACI Z MYJAVY V JÁNOŠÍKU. Od 7. do 10. septembra Základnú školu T. G. Masaryka v Jánošíku navštívilo 27 žiakov ZŠ na Štúrovej na Myjave pod vedením PaedDr. Radúza Dorňáka a Mgr. Dagmar Smolíčkovej. Po príchode hostí na školskom dvore privítala riaditeľka Zuzana Halabríniová a neskoršie navštívili farský úrad, kde sa im prihovoril farár Slađan Daniel Srdić. Počas pobytu žiaci zo Slovenska, ktorí boli ubytovaní v jánošíckych rodinách, sa pekne kamarátili s domácimi a jeden deň strávili aj v Belehrade. Začiatkom budúceho roka jánošícke deti navštívia Myjavu. J. T. Foto: Z. H. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Momentka zo zasadnutia

križovatky v Starej Pazove. Rokovací poriadok 18. zasadnutia ZO Stará Pazova pozostával iba z troch bodov. Okrem ústredného bodu vzťahujúceho sa na schválenie rozhodnutia o opravnom rozpočte výborníci schválili i rozhodnutie o zmene rozhodnutia o konverzii pohľadávky Obce Stará Pazova na základe verejných príjmov do trvalého vkladu do kapitálu Dopravného podniku Lasta Belehrad. Hodne

času a pozornosti výborníci na stredajšej schôdzi staropazovského lokálneho parlamentu venovali aj výborníckym otázkam. V súvislosti s otázkou o tom, kedy bude nasledovať pokračovanie prác na výstavbe kanalizačnej siete, predseda obce Radinović povedal, že tento projekt si vyžiada okolo 35 – 40 miliónov eur a lokálna samospráva intenzívne pracuje na jeho čím rýchlejšej realizácii.

Gastro Srem. Turisticko-gastronomické podujatie Gastro Srem sa uskutoční 29. a 30. septembra na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove. Prvé podujatie bolo vlani v komplexe športovo-rekreačných bazénov. Ako na tlačovke v utorok 19. septembra povedal Goran Jović, predseda ZO Stará Pazova, od roku 2018 Gastro Srem bude prebiehať v rámci osláv Dňa obce a MS Stará Pazova, a to koncom júla a začiatkom augusta. Spolu s Pazovským kultúrnym letom potrvá niekoľko dní. Generálnym patrónom podujatia Gastro Srem 2017 je Obec Stará Pazova, spoluorganizátormi sú obecná Turistická organizácia a Stredisko pre kultúru. Nápomocnú ruku podala aj vláda APV. Počas dvojdňového podujatia okrem bohatej gastronomickej ponuky a súťaže vo varení rybacej polievky a chystaní sriemskych špecialít odznie aj pestrý kultúrno-umelecký program. xXx Finančný plán. Členovia Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova na svojom 4. zasadnutí schválili návrh finančného plánu MS na rok 2018 v hodnote 20 miliónov dinárov. Na schôdzi v miestnostiach Sokolského domu odznela aj informácia o práci Výkonného výboru MS Stará Pazova v období od 14. júna do 20. júla. Pod bodom rôzne sa rozprúdila čulá rozprava o početných prevažne komunálnych témach v kompetencii MS. Ako bolo dohodnuté, jednou z prvých aktivít MS bude úprava detských ihrísk a na nasledujúcom zasadnutí členovia RMS by mali podať návrhy, ktoré prioritné investície by sa mali v budúcom roku realizovať v tomto prostredí. A. Lš.

38 /4769/ 23. 9. 2017

Ľudia a udalosti DEBATA V STAREJ PAZOVE

Proti násiliu v rodine Anna Lešťanová

Starej Pazove usporiadali prvú z radu naplánovaných debát v rámci projektu Mám právo na ochranu. Debata na tému Ochrana pred násilím v rodine vo svetle Zákona o zamedzovaní násilia v rodine v organizácii Strediska pre sociálnu prácu sa uskutočnila

demografiu a rodovú rovnosť, je Zlata Bjelićová, právnička staropazovského strediska. Debatu v utorok 12. septembra realizovali v spolupráci s členmi koordinačného telesa – predstaviteľmi verejnej prokuratúry a Policajnej stanice Stará Pazova. Úvodný prejav mala Rada Žugićová, úradujúca riaditeľka Strediska

Účastníci debaty o boji proti násiliu

Téma vyvolala veľký záujem nielen odborníkov, lež aj občanov

vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy. Koordinátorkou projektu, ktorý podporil Pokrajinský sekretariát pre sociálnu politiku,



LETMO

Vzťah ku kultúre možno pestovať rôznymi spôsobmi. Jedným z najčastejších je návšteva kultúrnych podujatí. Ako kedy a ako kde. Dosť nemilým prekvapením bola skutočnosť, že na nedávnu vernisáž pútavých prác slovenského umelca Rada Van Ladomerského, prebiehajúcu na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade, prišlo len niekoľko osôb. Pritom usporiadatelia: Veľvyslanectvo SR v Novom Belehrade, Art Work Rado Van a Galéria insitného umenia v Kovačici pozvánky a oznámenia zaslali na celý rad adries: na umelecké fakulty a akadémie, spolky, galérie, múzeá... Aj keď termín nebol práve najšťastejšie zvolený, v stredu o trinástej hodine, ťažko len týmto vysvetliť absenciu návštevníkov. Veď len o takú hodinu neskoršie v priestoroch veľvyslanectva na slávnostnej recepcii k štátnemu sviatku SR – Dňu www.hl.rs

aj vo všetkých dedinách Staropazovskej obce a ďalšia skupina debát na tému posilňovania obetí násilia v rodine sa v Starej Pazove uskutoční 17. októbra. Násilie v rodine možno prihlásiť najbližšej policajnej stanici na telefónne číslo 192, alebo sa osobitný SOS telefón 0800 100 600, tiež v Základnej verejnej prokuratúre v Starej Pazove (každý pracovný deň) a v Stredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova.

Oto Filip

Príchody

pre sociálnu prácu. V pokračovaní boli prezentované ustanovenia Zákona o zamedzovaní násilia v rodine, ako aj konkrétne príklady

z praxe, konanie zamestnancov polície, kompetencie Strediska pre sociálnu prácu a svetle nového zákona... Na podujatí hovorili Vladimir Nikolić, verejný prokurátor v Starej Pazove, Marína Čapová, policajná inšpektorka, a Dajana Kostićová, sociálna pracovníčka. Okrem predstaviteľov inštitúcií a ustanovizní z oblasti sociálnej ochrany na debate sa zúčastnili aj početní občania. Podobné debaty plánujú usporiadať

ústavy (1. septembru) a Dňu ozbrojených síl SR (22. septembru) bolo okolo dvestopäťdesiat hostí. Toľko o kultúre a o tom, čo nás (ne)baví. Tie postoje ku kultúre sa nám vybavili v pamäti počas nedávnej návštevy Banskej Štiavnice. Na záverečné podujatia v rámci Tvorivej školy žurnalistiky usporiadanej Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí prišli totiž aj dve panie z Bratislavy, vzdialenej viac než stoosemdesiat kilometrov. Šlo o prednášku Dr. Mariána Pauera o Dežovi Hoffmannovi, prvom oficiálnom fotografovi skupiny The Beatles. Predtým si vypočuli aj prednášku známeho slovenského fotografa Joa Klamára. A boli spokojné, že ten voľný deň – 15. september – strávili zaujímavo, osožne a pekne. Zvyk je teda zvyk, bez ohľadu na to, o čo ide. A platí to nielen pre kultúru.

Informačno-politický týždenník

FK TATRA V KYSÁČI úspešne zorganizovala tradičnú, tohto roku 6. v poradí, súťaž vo varení paprikáša za účasti miestnych verejných a súkromných organizácií. Prihlásilo sa jedenásť celkov, s tým, že Spolok žien svoju účasť neskoršie odhlásil. Každý celok dostal diplom za účasť a prvé tri celky dostali spomienkové poháre. Komisia pracovala v zložení Ján Šranka, predseda, Vladimír Sabo, Michal Surový, Janko Tordaj, Slavko Marčok, Michal Čeman a Pavel Vozár. Tretiu cenu získal Spolok rybárov, druhú Kis Kysáč a prvú cenu zaslúžene získal Spolok Živá lesa (na snímke). Každý celok počítal 20 členov. Organizáciu mali na starosti podpredsedovia FK Tatra Janko Tordaj a Ján Šranka. Všetky paprikáše boli rovnako chutné a táto súťaž bola iba dôvod na príjemné kamarátenie a rozptýlenie. PP • ĽUDIA A UDALOSTI •

EXTRÉMNE SILNÁ BÚRKA ZASIAHLA KOVAČICKÚ OBEC

Silný vietor spôsobil veľké škody Anička Chalupová

racovníci Verejného komunálneho podniku Elán v Kovačici a VKP Padina v Padine mali v nedeľu 17. septembra 2017 popoludní veľa práce s odpratávaním zváľaných stromov a zbieraním odpadkových košov a kontajnerov po uliciach. Krátko pred 14. hodinou v Kovačickej obci spolu so silným dažďom začal fúkať silný nárazový vietor, kto- Strešné krytiny na niektorých budovách a objektoch doslova zleteli na zem rý spôsobil značné materiálne škody. Na uliciach,

vo dvoroch, ovocných sadoch a parkoch pováľal stromy, na domoch a pomocných objektoch vyvrátil niekoľko striech, poškodil fasády na mnohých objektoch. V Padine od 14.00 do 17.30 hlásili problémy s elektrinou a telefónnou sieťou, silný vietor s búrkou znemožnil Festival slovenských ľudových piesní Padina spieva, ktorý sa mal uskutočniť na letnom javisku Športového strediska Dolina. Našťastie, neboli zaevidované žiadne zranené osoby.

Zváľané stromy bolo vidieť na viacerých miestach, medziiným aj v Ulici 7. júla v Padine

Poškodené sú aj mnohé fasády • ĽUDIA A UDALOSTI •

VEĽKÝ NEČAS V STAREJ PAZOVE. Silná búrka v nedeľu 17. septembra zasiahla aj Staropazovskú obec. V priebehu 10 minút nebo sa celkom zotmelo a začal fúkať mimoriadne silný vietor, ktorý nosil a ničil všetko pred sebou. Najväčšie škody spôsobil na domoch a podnikateľských objektoch. Škridlice zo striech v jednej chvíli leteli doslova na všetky strany. Vietor nemilosrdne lámal konáre stromov a na mnohých miestach celé stromy vyvalil aj s koreňom. Po polhodinovej búrke v niektorých uliciach na zem sa zrútili i elektrické a telefónne stĺpy spolu s potrhanými drôtmi. Robotníci VKP Čistoća hneď vyšli do terénu. Kým jedni odstraňovali konáre z užšieho centra mesta, druhí čistili ulice, aby doprava mohla nehatene prebiehať. Aj samotní občania zdesení z toho, čo im tento nedeľný deň priniesol, sa hneď po nečase pustili do odstraňovania škôd, ktoré nie sú vôbec malé. Padajúce škridlice a polámané konáre poškodili aj mnohé autá. A. Lš. 38 /4769/ 23. 9. 2017

Ľudia a udalosti ŠÍD

Slovenský národný dom sa len tak leskne Juraj Bartoš

„Určite sme už dávno chceli cestovať na Slovensko, predred mesiacom sme v Hlase staviť sa našimi tancami, speľudu napísali o vydarenej vom a hudbou, lenže sme neknižnej premiére (Stupavskov- mohli. Lebo už celé desaťročia ci na Dolnej zemi) v Šíde. Program investujeme do rekonštruksa, pravdaže, konal vo veľkej sále cie Slovenského národného Slovenského národného domu. domu.“ S konštatáciou, že Ktorý je krásne zrenovovaný, konečne dovidia na koniec z čoho majú radosť všetci šídski náročných prác, pobrali sme sa Slováci, predovšetkým matičiari hore drevenými schodmi. Do a členovia tamojšieho Slovenské- neveľkej útulnej zasadačky na Vynovený Slovenský národný dom v Šíde pôsobí príjemným dojmom medziposchodí, s okienkom, z ktorého sme sa Ako povedal predseda Čáni, dávali do poriadku viac než desať pozerali na pribúda- celých desať − dvanásť rokov rokov. Treba však vedieť, že šídski júcich návštevníkov. šetrili, menej cestovali. Najprv spolkári s pomocou majstrov vyMiestnosť voňala vypracovali projekt na Úrad pre menili celú strechu, dobudovali čerstvo natretým Slovákov žijúcich v zahraničí. dve miestnosti, prezliekarne (za nábytkom z masívneho dreva a lakovaným dreveným obkladom stien. Tak reku, čo vám ešte zostalo aby ste všetko mali hotové? „Poďme hore... Tu v podkroví ešte Predseda Vladimír Čáni v zasadačke máme zariadiť tieto dve menšie kanceho kultúrno-umeleckého spolku lárie a miestnosť, ktorá bude slúžiť Jednota. Jeho predseda Vladimír ako sklad na kroje. Sotva to už Čáni mal dvojnásobnú radosť. dokončíme v tomto roku; trochu Jednak preto, že v lete spolkári ťažšie je dostať sa k finančným

Veľká sála bola plná počas knižnej premiéry 12. augusta

Mladé spolkárky

boli znovu na Slovensku, prvý raz po 23 rokoch, jednak preto, že sa im teraz bude pracovať ešte lepšie.

www.hl.rs

prostriedkom... Zostalo nám tiež dolu omaľovať steny zvnútra a ešte niektoré finálne práce.“

Informačno-politický týždenník

Ten im vraj poskytol „prvé veľké peniaze“. „Potom sme dvakrát dostali prostriedky z rozpočtu AP Vojvodiny a robili sme v etapách, tak ako nám prichádzali peniaze na účet. Rekonštrukciu sme začali pod vedením vtedajšieho predsedu spolku Stanislava Dierčana, pokračovali sme počas mojich dvoch mandátov, potom predsedom bol Štefan Farkaš, po ňom Blaženka Dierčanová a teraz som znovu na čele spolku ja.“ Kto nemá predstavu o tom, ako to v ochotníckych organizáciách chodí, sotva pochopí, ako je možné, že jednu budovu

javiskom), na prízemí vybudovali modernú kuchyňu, pribudli nové súčasné toalety, zastavali podkrovie... Šídski spolkári sú právom hrdí na svoj starý Slovenský národný dom v novom šate. Postavili ho roku 1950 a prvá rekonštrukcia sa datuje do rokov 1979 − 1980, keď zväčšili javisko. Nevedia sa dočkať, kedy v ňom uvítajú starých a nových priateľov z okolia i zo Slovenska. Pravdaže, nezaháľajú; naopak: usilovne pracujú, aby sa v novom kultúrnom stánku predstavili novými tancami, piesňami a... keby sa im podarilo, aj trebárs skromnejšou, divadelnou hrou. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SO STUDNIAROM JÁNOM ÁBELOVSKÝM Z KYSÁČA

O remesle rozhodla zhoda okolností Elena Šranková

ŕtaním studní na zachytávanie podzemnej vody sa 56-ročný Kysáčan Ján Ábelovský zaoberá 30 rokov. Nikdy to síce nebolo jeho hlavné zamestnanie, ale venoval sa mu naplno a s láskou. Od koho ste sa naučili vŕtať studne a ako ste začínali? – Bolo to v roku 1987, keď otec pestoval zeleninu a potreboval v poli vyvŕtať studňu na zalievanie. Do Kysáča vtedy chodil majster z Petrovca, ale bolo treba dlho čakať, kým prídeme na rad. Preto

Ján Ábelovský

sme šli za iným studniarom do Silbaša, ale ten už bol starší a do Kysáča sa nesľuboval. Keď nás vyprevádzal, navrhol, že nám predá náčinie na vŕtanie. Nebolo však kompletné, a keďže som aj dovtedy všeličo majstroval, za taký mesiac som urobil to, čo ešte chybovalo. A šli sme k otcovi vŕtať studňu. Predtým som iba tak zďaleka, naoko videl, ako sa to robí. Ste teda samouk. Ako sa vydarila tá prvá studňa? – Išlo to dosť zle, vŕtalo sa ručne, bola to studňa určená na zalievanie, takže sme robili až piati. Ale podarilo sa. Potom sme vŕtali druhú a tretiu studňu u otca a ešte zopár aj u iných zákazníkov v Kysáči. V zime som sa rozhodol vyrobiť náčinie aj na vŕtanie malej studne, aké sa vŕtajú v domácnostiach. V dedine také studne vŕtali majstri Michal Ožvát a Michal Chrťan. Zotrvali ste v tomto remesle až dodnes? • ĽUDIA A UDALOSTI •

– Vŕtanie studní tým starým spôsobom pretrvalo ešte niekoľko rokov. Bol som vtedy ešte zamestnaný v novosadskom Novkabeli a studne som chodil vŕtať cez víkend. Veľká studňa v poli sa vŕtala aj dva dni a malá spravidla jeden deň. Nemal som spočiatku mnoho roboty, ale ceny vŕtania boli dobré. Keď som za mesiac vyvŕtal dve väčšie studne, bola to pre nás dobrá finančná pomoc vedľa zamestnania a platu. Neskoršie som studne začal vŕtať aj cez týždeň. Až kým neprišli deväťdesiate roky. Platy začali meškať, príjmy nebo- Príprava na vŕtanie studne sa začína v domácej dielni li pravidelné, a tak som sa viac Máte evidenciu, koľko studní – Áno, na vŕtanie studne dnes orientoval na studniarske práce. potrebujeme 3 – 4 hodiny a je to Roboty bolo nadostač. V zime som ste doteraz vyvŕtali? – Nemám síce presnú evidenciu, dosť zmodernizované v porovnaní už mal zoznam záujemcov a na jar sa začínalo s vŕtaním. Avšak v ale vyvŕtal som viac ako 3 000 s tým, ako bolo na začiatku. Teraz tých deväťdesiatych sa prechá- studní. Tých, čo sa vŕtali starým sa to robí za pomoci strojov. Skôr dzalo na vŕtanie s plastickými spôsobom, bolo nad 100. Lebo sme malú studňu museli vŕtať traja. rúrami a mne roboty tým starým veľké studne na zalievanie sa Aj sme sa pritom unavili, zvlášť v poli vŕtali ešte aj potom, keď ak bol zlý terén, hlina. Prednosť spôsobom ubúdalo. Aj vy ste sa teda preorien- sa prešlo na nový spôsob. Bol iba týchto terajších studní je, že sa problém nájsť robotníkov. Teraz nezapchávajú ako tie skôr. I keď tovali? zriedka, dodnes sa nájdu zákaz– Je to celkom iný spôsob vŕ- na vŕtanie stačia dvaja ľudia. níci, čo naliehajú, aby sme im tania, ale stačilo mi, vŕtali studňu voľakedajším keď som raz videl, ako spôsobom. sa to robí. Hneď som Do akej hĺbky ste vŕtali si zhotovil potrebné studne? náčinie. V okolí to ešte – Väčšinou to boli studne málokto robil, nuž sa hlboké 12 metrov a viac. Ale mi darilo veľmi dobre. v Kysáči a okolí sú to spravidla V Gajdobre som hneď studne do 30 metrov. Pointou na začiatku vyvŕtal 60 pri vŕtaní studne je nájsť dobrý, takých studní a zárohrubší piesok. Je to robota, veň som sa v tom aj pri ktorej možno naraziť na zaúčal. Denne sa dali všelijaké prekážky a tie nievyvŕtať 3 studne. Ale kedy vedia až tak vykoľajiť, že ceny za tieto služby príde človeku vzdať sa tohto už boli nižšie, nuž sa remesla. muselo robiť takým Čím sa zamestnávate tempom. Pamätám Majster pri zavádzaní vodovodu v zime, keďže, ako vieme, sa, že sme s bratom (Foto: z archívu J. Ábelovského) toto remeslo je predovšetŠtefanom jeden rok Kde ste všetko chodili vŕtať kým letná záležitosť? vyvŕtali 360 studní. Chodiť do – Všeličím sa zaoberám. Aj keď druhej dediny pre jednu studňu studne? – Sotva si na všetky prostredia som bol zamestnaný, vždy som a platiť pritom aj robotníkov sa neoplácalo. Do terénu najviac spomeniem. Bol som v Selenči, niečo robil po príchode z roboty. chodil brat a ja som doma pripra- Petrovci, Kulpíne, Odžakoch, Hloža- Robím medziiným generálne opravoval potrebný materiál. Keďže noch, niekde viac a niekde menej. vy púmp, zavádzal som i vodovod sa v tých rokoch nemohlo u nás Mnoho som robil vo Futogu, Ve- a vykurovanie. V poslednom čase dostať všetko, čo bolo potrebné terniku, v Novom Sade, Rumenke, robím viac v dielňach doma ako na tieto účely, po tovar som chodil Stepanovićeve, Bačkom Dobrom v teréne. Mal by som onedlho byť do Maďarska. Roboty bolo veľmi Polji, na Čeneji a, pravdaže, v Kysáči. penzistom, ale z penzie bude ťažko Vŕtanie studní sa podľa vášho vyžiť. Preto sa musím obracať aj za veľa, zákazníci aj po dva, tri týždne názoru zmodernizovalo? dodatočnými príjmami. čakali na rad. 38 /4769/ 23. 9. 2017

Ľudia a udalosti NA MIJIĆOVOM SÁLAŠI

S oblažujúcim pocitom slobody ducha Juraj Bartoš

ej salaši na severu Bačke... Cítite husiu kožu pri prvých taktoch antologickej pesničky jedinečného Zvonka Bogdana? Nezacnie sa vám pri nej posedieť si v tieni agátov, ktoré prirodzene patria k sálašom práve tak ako studňový zrub a socha? Vlani začiatkom septembra a tohto roku na štarte júna sa v úchvatnému objatiu pokoja Mijićovho sálaša neďaleko Somboru oddalo niekoľko desiatok ľudí mysliacich vlastnou hlavou. Intelektuáli, verejní pracovníci pretriasli otázky týkajúce sa aktuálneho verejného diskurzu i perspektív Vojvodiny. Starostlivý domáci Dušan Mijić sa snažil venovať sa všetkým rovnako, predsa oferoval polhodinku na rozhovor a letmú obhliadku sálaša v úlohe sprievodcu jeho úchvatným vnútrom. Viditeľným i voľným okom nepostrehnuteľným, ale silne pocítiteľným. „Sombor má šestnásť sálaškých osídlení. Niekdajšie Bukovské sálaše už prišli o pôvodný názov. Teraz sú známe pod názvom Bukovac. Nové, skrátené pomenovania prischli všetkým iným, takže tu nájdete Čičovo (kedysi Čičovački salaši), Lugovo,

Zátišie s tekvicami

www.hl.rs

Rančevo... Hlavne všetky sú živé.“ Mijićov sálaš je iba päť kilometrov vzdialený od Somboru. Meno jeho terajšieho majiteľa Dušana Mijića (1953) je v Srbsku, aspoň v tom občianskom, viac než dobre známe. Keď onehdy v deväťdesiatych rokoch 20.

Myslím si, že zrejme Mijićovci odniekiaľ prišli, a to veľmi dávno. Polovicu obyvateľov Bukovca tvoria Mijićovci a všetci sme vzdialenejšia rodina. Podľa istých náznakov moji prapredkovia sa prisťahovali dakde z okolia Valjeva; môžbyť je to tak a môžbyť nie je. Domnievam sa to na základe krstnej slavy. My a Mijićovci z Valjeva oslavujeme totiž toho istého domáceho patróna. Áno, máme aj trochu pôdy. Lež sálaše dnes majú funkciu obytných objektov, nie sú to ako kedysi skutočné poľnohospodárske gazdovstvá. Sálaš sa od rokov môjho detstva podstatne zmenil. Vtedy sa predovšetkým oveľa viac robilo. Život na sálaši bol vskutku boj o existenciu; ťažko sa prehrýzalo k dináru, ťažké bolo vyškoliť deti; muselo sa veľa pracovať a šetriť. Robiť a šetriť... Najmä do polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia bolo ťažko, potom to už bolo ľahšie. Hlavná stavba Mijićovho sálaša s majiteľom v popredí Od 4. triedy základnej školy som býval u starých rodičov storočia zúrila meteľ menom najčastejšie si ani neuvedomu- v Sombore, avšak leto bolo abvojna („ktorá sa nekonala“) v Ju- júc, že nám veľkú časť aktivít solútne podriadené poľnohoshoslávii, keď cenzorské nožnice narichtovali práve rodičia a že podárskym prácam na sálaši. z médií robili vtáčence s okato sme sa vlastne veľa toho naučili Museli sme robiť zarovno s rodičpristrihnutými krídlami, vtedajší hrajúc sa. mi. Na druhej strane vždy som podnikateľ žijúci v Nomal ich pochopevom Sade Dušan Mijić nie pre sociálny sa odvážil v Belehrade život, lebo aj sami vydávať denník mali radi spoločnosť a vychádzky, Naša borba. Ponúkol pomýlenej priatelili sa s lekárzbaláchanej verejmi, remeselníkmi, nosti nezahmlené rôznymi ľuďmi okno, cez ktoré, kto zo sveta umenia mal čo len trošku a politiky... Priateguráže, mohol ľov si nevolili podľa povolania, ale na pomerne presne zistiť, čo sa vlastne základe ľudských deje v jeho najbližkvalít. Aj my sme šom okolí a mohol si mohli domov pocítiť vzácny dych pozvať kamarátov, slobodného ducha. Šopa? Nie. Niekdajšia maštaľ, teraz zasadačka. usporiadať žúry či o O o oslavy, ale ráno sa „Narodil som sa na sálaši. Sálaš, vlastne dva, postavil vstávalo o pol šiestej a šlo sa do Keďže bol vysoký sneh, môj pradedo Žarko Mijić roku roboty. Robilo sa celý deň a ty, nemohli mamu zaviezť do 1910; mal dvoch synov: Mila ak si mládenčisko, choď večer pôrodnice, lež doviedli ba- a Vukašina. Vukašin bol môj zase. Pracovné zvyky a pracovná bicu, a tak som sa narodil starý otec. Zostal žiť tu aj on, aj disciplína v detstve ma najviac v tomto dome. Veľkú časť jeho syn, čiže môj otec Nikola. zadefinovali na ceste k mladosti.“

Informačno-politický týždenník

svojej osobnej slobody dlhujem práve skutočnosti, že som v detstve mal veľkú slobodu. Ako deti sme vstávali hneď zaránky, raňajkovali a pálili sme von. Vrátili sme sa, len keď sme pocítili hlad, najedli sme sa a zase bežali von, za aktivitami rôzneho druhu,

• ĽUDIA A UDALOSTI •

o O o Aj gymnázium Dušan Mijić vychodil v Sombore. Vysokoškolské vzdelanie získal na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade. Vrátil sa do Somboru, tri roky pracoval v Poľnohospodárskom kombináte Sombor, a potom sa uplatnil ako broker na Produkčnej burze v Novom Sade. „Neviem, či si spomínate, ale v sedemdesiatych rokoch a začiatkom osemdesiatych rokov to bola jediná burza v socialistickom lágri. Zaujímavá a osožná skúsenosť mi umožnila, aby sa zo mňa vykľul mladý podnikavý človek. Zamestnal som sa v novosadskej Centroslaviji, robil som ako námestník veľkoobchodu, neskoršie zahraničného obchodu, a odtiaľ som presedlal na súkromný biznis, v ktorom pôsobím dodnes.

Súhlasím s vami, že zaúradovalo zrnko slobody, ktoré nesiem v sebe. Ešte kým Naša borba existovala, prichodilo pripravovať sa na pôsobenie dajakým iným spôsobom. Tak sme sa s niekoľkými intelektuálmi uzhodli, že sa budeme stretávať raz za mesiac, bez veľkých nárokov. Boli sme vytrvalí, šírili a šírili sme ten kruh, stretávame sa celé dve desaťročia a vlani sme sa rozhodli pre konferenciu. Nie je ľahké zoskupiť ľudí, motivovať ich, aby hovorili dobrovoľne o veciach, ktoré ani nie sú populárne, ani neprinášajú žiadDušan Mijić: Sálašu som ne benefity. Avšak to, čo robíme, vďačný za slobodu zachraňuje dušu, zachraňuje integritu osobnosti; keď sa človek demokratická iniciatíva) a reforpoberie z tohto sveta, nezostanú misti − strana Anteho Markovića. po ňom iba nehnuteľnosti, lež Pravdaže, stali sme sa terčom zostanú aj iné diela. Po ľuďoch, vládnej moci a nasledovalo poktorí píšu, zolitické prenasledovanie. Aby stane napísané, po tých, ktorí stavajú, zostanú stavby a projekty, a ja, ktorý som v istom zmysle sociálny podnikateľ, rozhodol som sa pre podujatia, ako je spomenutý salón a konferencia.“ o O o Kuchyňa a v nej skrinka s menom niekdajšej „Nie je prámajiteľky: Mara Pagáč ve upravené Mijićov salón. Nekráčal by bez na fotografovanie, ale... nech sa neho životom ľahšie? páči. Tu kedysi bola jedáleň, te„Pravdaže by mi bolo ľahšie − raz máme z nej obývačku. Áno, s niektorými. Ale nie aj so sebou. kozub je novšieho dáta... a tu je... Obývačke s „patosom“ dominuje kozub Toto poznáte, nie? Skrinku so Skupina ľudí, ktorá bola so slovenskými motívmi som kúpil mnou, s veľkou dávkou šťastia v Silbaši s ideou opatriť kuchyňu zrealizovala veľké roboty a získanástennými skrinkami... Táto la významný kapitál na začiatku tu miestnosť kedysi slúžila na tranzície v rokoch 1990 a 1991. prípravu záprahu v zime, alebo V podstate sme využili liberakeď prší, aby ste sa nemuseli lizáciu, ktorú priniesli reformy chystať na daždi či mraze. Keďže vtedajšieho juhoslovanského sa už nepoužívala na tieto účepremiéra Anteho Markovića. To ly, urobil som z nej ešte jednu vyvolalo hnev novej postjogurizbu; môže poslúžiť aj ako spáltovej pokrajinskej administratívy, ňa. A táto kniha, Sećanja, to sú spomienkové záznamy mojej ktorá zhodnotila, že sme niektoré roboty zrealizovali mimo kontromamy. Nech sa páči.“ ly. Vtedy som sa rozhodol, že v Poďakujem sa a vychádzame prvých viacstraníckych voľbách na priestranný dvor, do teplej finančne podporím predvolebnú augustovej noci. Ponad koruny kampaň Ivana Đurića, jedného agátov miznúcich v tme sa vznáz protikandidátov Slobodana ša pieseň... a tambura tako lipo Miloševića na funkciu preziden- Tu sa spí pokojne „ako na sálaši“ svira... • ĽUDIA A UDALOSTI •

ta. Ivan vo Vojvodine získal 20 percent hlasov; podporovali ho UJDI (Zjednotená juhoslovanská

sme mu mohli čeliť, rozhodol som kúpiť akcie denníka Naša borba. Tak sa to začalo. Liberálny duch Našej borby pretrvával, až kým ju administratíva Slobodana Miloševića a vtedajšieho ministra pre informovanie Vučića neuhasila.“ o O o Sálaš a duch slobody nesporne má veľký podiel na tom, že Dušan Mijić získal nielen odvahu a rozvahu, ale aj šírku pohľadu, ktorá ho podnietila, aby v Novom Sade pred dvoma desaťročiami založil intelektuálny kruh, neformálny

38 /4769/ 23. 9. 2017

Ľudia a udalosti ANKETA: NAŠI ŠTUDENTI DOMA A NA SLOVENSKU

Zostať alebo odísť? Jasmina Pániková

Iveta Makanová: – Študujem na Filozofickej fakulte v Novom predposledný septembrový Sade na Oddelení slovenského týždeň štujazyka a literatúry. denti buď vySom na 4. ročníchutnávali posledku. Uvažovala né dni voľna, alebo som, či zostať tu chytali posledný alebo odísť na vlak, aby zložili Slovensko, kam skúšky. Väčšina odišla väčšina našich budúcich mojich kamarávysokoškolákov je tov. Chcela som každý rok v dileme študovať sloven– študovať doma činu a keďže sú na alebo v zahranifakulte v Novom Adriana Beličková čí? Oslovili sme Sade dobré podniekoľkých štumienky na študodentov, študujúcich u nás a na vanie a videla som možnosť Slovensku a z ich odpovedí ba- zamestnať sa s týmto odborom dať, že každý mal aj u nás, už som predsa svoj dôvod, neváhala. prečo zostal, alebo Jaroslava prekročil hranice. Slavková: – Kristína ČiliaSom piatačkou ková: – Som štuna Fakulte madentkou odboru tematiky, fyziky pedagogik a a a informatiky vychovávateľstvo UK v Bratislave. na Univerzite KonŠtudujem meštantína Filozofa v teorológiu a kliNitre. Nastupujem matológiu. Pre do 5. ročníka alebo Slovensko som 2. ročníka magissa rozhodla z terského štúdia. viacerých dôvoPo ukončení gymdov. Lákalo ma ísť názia v B. Petrov- Miroslav Poničan vychutnať si svet, ci nemala som spoznať život konkrétny dôvod, mimo známeho prečo študovať na prostredia a skúSlovensku. Systém siť, či sa budem študovania sa mi vedieť vynájsť aj zdal jednoduchší sama, bez rodiako v Srbsku a tečov. Keďže som raz to môžem aj ukončila slovenpotvrdiť. Výhodou ské gymnázium, štúdia v zahraničí slovenčina mi je osamostatnenie bola bližšia než každého študenta, srbčina. Viac sa staranie sa o seba mi páčila aj forma samého... Systéštúdia a zavážimy študovania sú lo asi aj štipenrozdielne, ale učiť dium. Srbsko sa treba všade. mám rada, aj môj Keď ide o návrat Petrovec a je mi Iveta Makanová domov, plánujem ľúto, že veľa ľudí sa vrátiť. Zamestodchádza mimo. nať sa v odbore a venovať sa Práve preto som išla študovať koníčkom. s tým, že po štúdiu sa vrátim

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

domov, no keď už študujem na Slovensku, budujem si tam kontakty, pracovné aj súkromné. Mám tam aj brigádu vo svojom odbore a spoznávam sa s prostredím, v ktorom by som v budúcnosti mohla pracovať. Ak by som sa vrátila do Srbska, bolo by asi komplikovanejšie Jaroslava Slavková nájsť si prácu. Miroslav Poničan: – Pokiaľ v našej krajine nie je fakulta, ktorá školí budúcich kňazov, nezostala mi iná možnosť, ako ísť na Slovensko. Som študentom 4. ročníka Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. Po ukon- Kristína Čiliaková

čení sa chcem stať zborovým farárom v SEAVC v Srbsku, aj keď mám možnosť zamestnať sa aj na Slovensku. Avšak všade je pekne, ale domovina je najkrajšia. Adriana Beličková: – Študujem biológiu na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade. Som štvrtáčkou a zvolila som si fakultu u nás, lebo som nemala záujem ísť do zahraničia, keďže mi aj v Srbsku ponúka štúdium v odbore, ktorý mám rada. Foto: Z archívu spolubesedníkov

STRETNUTIE PADINSKÝCH ŽIAKOV NARODENÝCH V ROKU 1952, ktoré sa uskutočnilo v sobotu 16. septembra 2017 v Padine, vyvolalo krásne pocity a dojmy nielen u bývalých školákov, ale aj v srdciach ich triednych učiteľov, ktorí si s láskou spomenuli na spoločne prežité radosti a starosti. Pri príležitosti 50. výročia ukončenia základnej školy bývalí spolužiaci sa najprv stretli v miestnostiach ZŠ maršala Tita v Padine. Tam na chvíľku oživili zážitky zo školských lavíc, porozprávali sa o prejdenej životnej dráhe a pod. Okrem bývalých žiakov stretnutie svojou prítomnosťou poctili bývalí učitelia Zuzana Snidová, Zuzana Melišová, Ján Bokor, Ján Chrťan a Karoľ Chrťan. Neskoršie sa všetci spolu v jednej z padinských reštaurácií ešte dlho kamarátili a pri chutnom občerstvení zabávali až neskoro do noci. A. Ch. Foto: Štúdio Centar • ĽUDIA A UDALOSTI •

TAŇA TOMANOVÁ SA PO SKONČENÍ ŠTÚDIA VRÁTILA ZO SLOVENSKA

Radšej žiť na dedine, ako v meste Danuška Berediová

štipendium. Bolo pre mňa istotou. Keď sa teraz pozeráte na štúivot v zahraničí môže človeka dium, ako ho hodnotíte? A čo vám zmeniť. Mnoho mu dá, ale dosť osobne život v zahraničí dal? toho aj vezme. Jedni sa doká– S teoretickou časťou som spožu prispôsobiť novému prostrediu kojná, ale praktickej bolo málo. Ešte a zostanú tam žiť, druhí sa predsa vtedy to uznali aj naši profesori. Ale rozhodnú vrátiť sa. boli veľké možnosti odcestovať do Taňa Tomanová iných krajín cez Eraz Erdevíka študosmus alebo prostredvala na Slovensku níctvom podobných a diplom získala na programov, kde sa dala Poľnohospodárskej získať trojmesačná prax univerzite v Nitre, na v odbore a zároveň sa Fakulte biotechnolóučiť aj cudzí jazyk. Tegie a potravinárstva, raz ľutujem, že som tie v odbore aplikovaná možnosti nevyužila. biológia. Po skončení Vrátila som sa najviac štúdia pred viac ako kvôli manželovi. On už štyrmi rokmi sa rozvtedy mal rozbehnutú hodla vrátiť domov. Taňa Tomanová prácu a chceli sme, aby Prečo ste sa rozsi ju zachoval a ja sa hodli odísť študovať na Slovensko? akože prispôsobím. Dobre je, že – V prvom rade preto, že to bol som odišla do Nitry a videla som, že vysokoškolský systém školstva, ktorý pre mňa mestský život vôbec nie je. mi zodpovedal. Zodpovedalo mi to, Vlastne pre nás, lebo určité obdobie že sa hneď na začiatku vedelo, ako tam bol aj môj manžel a ani jemu bude vyzerať celý semester. Vedelo sa mestský život a vôbec život na sa, kedy sa čo začína a kedy sa končí. Slovensku nepozdával. Teraz žijeme Presne sme vedeli termíny na semes- v Erdevíku, ani tu nás neláka mesto. trálne práce či čiastkové skúšky. Ak Kde by ste mohli pracovať s vasa aj udiali zmeny, urobili ich, ale sa ším odborom? nám ospravedlňovali. Teraz to mô– Mohla by som napríklad pracovať žem porovnávať, lebo brat študuje v laboratóriu či výskumnej stanici, v Novom Sade, sem bolonský systém v nejakom biologickom inštitúte, ešte neprišiel. Nehovorím, že by a to na šľachtení rastlín a živočíchov, som tu nedokázala vyštudovať, iba alebo v oblasti životného prostredia. porovnávam. V druhom rade to bolo Najradšej by som pracovala v sú-

kromnom sektore, ale v okolí sa v mojom odbore neuplatním. Pre hocičo iné sa žiada nejaké ďalšie vzdelanie či špecializácia. Mohla by som pracovať aj v školstve, ale mi chýbajú predmety, ako pedagogika, metodika a psychológia. V školstve už máte určité skúsenosti a teraz ste začali pracovať v erdevíckej základnej škole? – Po nostrifikácii diplomu mi zavolali z Národnej služby pre zamestnávanie, že sa otvoril súbeh na jednoročnú odbornú prax. Mala som prednosť, lebo mám status osoby s invaliditou. Týmto som odpracovala aj praktikantskú dobu, ktorá je potrebná, ak by som chcela pracovať v školstve. Asistovala som profesorovi biológie a viedla som ekologický krúžok. Videla som celý systém, lebo mi dávali robiť ešte všelijaké iné práce, za čo som veľmi vďačná. Na mňa najväčšmi zapôsobila neúcta detí voči vyučujúcim. K tomu som zistila, že som schopná pracovať v kancelárii. Dovtedy som nevedela, že som až tak organizovaná a systematická. Po tejto skúsenosti mi manžel navrhol, aby som si urobila účtovnícky kurz. Ukázalo sa, že sa dva roky po ukončení praxe to všetko oplatilo, lebo pred niekoľkými dňami mi zo školy ponúkli prácu finančno-administratívnej spolupracovníčky. Ako sa vy pozeráte na túto vlnu sťahovania na Slovensko? A čo by ste poradili budúcim študentom?

– Nič sa nedá generalizovať. Stále sa objavia prípady, že sa niekto vráti. Myslím si, že problém je v očakávaniach, že si ľudia myslia, že ich tam očakáva neviem aký život. Čo sa týka štúdia, neľutujem, že som odišla. Radím študentom, aby šli, ale aby si boli vedomí zodpovednosti voči sebe, lebo samostatný život nie je ľahký. Možno je život tam a v meste v niečom ľahší, ale dá sa to aj tu. Zdá sa mi, že sa ľudia na dedine nechcú prispôsobiť a trochu si uľahčiť. Mne napríklad internet v mnohom uľahčuje život. Rôzne objednávky, nákupy, platenie účtov robím cez internet. Často sa ma pýtajú, prečo som sa vrátila. Vždy odpovedám – choď, viď, a potom sa o tom budeme rozprávať. V Erdevíku vás už poznajú podľa krásnych tort... – Celkom náhodou som začala robiť torty. Moja mama sa tým zaoberala, tak som jej veľa rokov pomáhala. Keď mama nestíhala, zrazu sa ma začali pýtať, či by som tortu nepripravila ja. A tak sa to rozchýrilo. Najradšej robím z materiálu, ktorý sama kúpim, lebo iba vtedy som si istá, že sa torta vydarí a že zákazník bude spokojný s jej chuťou. Nejde tu iba o chuť, dnes je dôležitý aj výzor torty, a preto dbám aj na to. Teraz sú aktuálne zvlášť torty pre deti. Mama veľmi nechcela takéto zákazky, ale ja ich beriem, lebo sú stále populárnejšie. A už som robila aj jednu svadobnú tortu.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

-jajáj! Čím lepšie a rýchlejšie a akosi aj silnejšie žijeme, čas nám uniká ani piesok pomedzi prsty. Tájdeme ho nemať ani na bežné správy. Tak poďme k veci! Ako oznámil piatkový Dnešok, Pán Exprezident Boris Tadić na tlačovke vyhlásil: „Dnes určite niekto z príslušníkov terajšej úradujúcej moci kradne od občanov Srbska; to sa zbadá, keď vypadnú z vlády.“ Možno neveriť mužovi s bohatými skúsenosťami v prácach so žezlom v rukách? Môže Srbsko byť Holandskom na • ĽUDIA A UDALOSTI •

Balkáne? − spýtal sa prednedávnom Blesk v titulku k serióznemu článku. Dôkladný rozbor situácie poskytuje jednoznačnú odpoveď: Môže. Len čo sa Chorvátsko, na tom istom Balkáne, stane Kanadou. Ten istý Blesk informoval aj o tom, že Dom pre seniorov vo Valjeve nie je ani dostavaný a už ho obkrádajú zlodeji a vandali. Akí humánni zlodeji a vandali! Tí vedia, čo robia! Veď o koľko by škody boli väčšie, keby starobinec vylúpili až po dostavaní!

Dnešok pred 10 dňami písal, že v priebehu prvých sedem mesiacov v bežnom roku založili 70 družstiev, čo je o 2- − 3-krát viac než vlani. Všimol si to aj Blesk, podľa ktorého je v družstvách možný kľúč veľkého pokroku srbského poľnohospodárstva, teda v zádrugách... No vidíte! Už je jasné, že Ružová televízia realitnú šou Zadruga odštartovala s výsostným cieľom: Podať kľúč od komnaty s Veľkým Pokrokom...! Spotrebitelia v Srbsku (uviedol Dnešok) el. prúd míňajú v značne väčších množstvách než domác-

nosti v Európskej únii. Kto sa nad týmto pohoršuje, upokojí ho refrén starej peknej brehovskej... ľudia im závidia... Keď už sme sa pošmykli a padli na malichernosti, poďme ďalej. V istej prílohe Blesku radia: Ak máte radi kávu, nepreskakujte ju? Prirodzene; mohli by ste ju, pri tom preskakovaní, rozliať. Kebyže sa pýtate, ako tamtiež: Kedy je správny čas na návštevu gynekológa?, odpoveď znie: Počas pracovnej doby. Dovidenia! Bumbumbum!

38 /4769/ 23. 9. 2017

Ľudia a udalosti ZDRUŽENIE ŽIEN MAGLIĆA PREZENTOVALO PROJEKT

Krajčírska dielňa Katarína Gažová

chrám a vzorne upravený dedinský park. Po príchode do reštaurácie PD Maglić predsedníčka Združenia žien a autorka projektu Jasna Đogová prezentovala spomínaný projekt. Z prostriedkov, ktoré združenie dostalo v decembri 2016, kúpili šijacie a iné stroje, laptop, ako aj látky a materiál na šitie. Združenie

ďaka podpore austrálskeho veľvyslanectva v rámci Direct AID projektu s cieľom zlepšiť postavenie žien prostredníctvom ich zamestnávania a ekonomického posilňovania Združenie žien v Maglići realizovalo projekt Z módnej prehliadky krajčírska dielňa. Pri príležitosti záverečného prezentovania deň: pyžamy pre deti a dospevýsledkov projektu vo štvrtok lých, letné šaty, tepláky, tričká, 14. septembra do Maglića zašaty s vyšívanými ozdobami, vítala veľvyslankyňa Austrálie uniformy pre zdravotných prav Srbsku Julia Patricia Finney. covníkov (prípadne aj pre iné Na slávnosť prišli aj predstapovolania), posteľné súpravy vitelia Obce Báčsky Petrovec na objednávku, uteráky a iné v čele s predsedom Srđanom veci pre všetky vekové skupiSimićom, predstavitelia organy a pre domácnosť. Pracujú nizácií, inštitúcií a združení hlavne s bavlnenou látkou pôsobiacich v Maglići, členky a sortiment ich výrobkov sa spolkov žien z Báčskeho Petneustále rozširuje. Záujem rovca, Kulpína a Hložian, ako Austrálska veľvyslankyňa Julia Patricia o veci ušité v tejto dielni je nad aj ďalší hostia. Finney (vpravo) a predsedníčka očakávanie. V nej sa aktívne Najprv si pozreli miestnos- maglićského Združenia žien angažovali tieto ženy: Ljiljati združenia žien, ktoré sa Jasna Đogová na Krstanovićová, Snežana nachádzajú v budove Miestne- zabezpečilo aj školenie pre päť ho spoločenstva Maglić, ako aj nezamestnaných žien, ktoré po Stojanovićová, Zlata Đumićová, miestnosti MS, a potom sa popre- ukončení projektu plánujú za- Melvida Ševová, Marija Savićová, chádzali po centri Maglića, kde je mestnať v tejto krajčírskej dielni. Jelica Savićová, Ljiljana Jevićová aj novovybudovaný pravoslávny V dielni šijú kvalitný odev na každý a Jasna Đogová.

Na módnej prehliadke zorganizovanej na záver projektu prezentovali výrobky krajčírskej dielne. Mladé manekýnky, členky KUS Đuru Jakšića z Maglića, prezentovali prítomným niekoľko druhov šiat, tričká, tepláky, vzorkované džínsy, blúzky, kabáty. Súčasťou stretnutia bola trefná videoprezentácia dediny Maglić, ktorú nazývajú aj dedinou, ktorá má všetko. Na starosti ju mal člen Rady MS Maglić Radomir Zotović. Po módnej prehliadke sa prihovorili: veľvyslankyňa Austrálie Julia Patricia Finney, predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić a úradujúca riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Biljana Drakulićová.

ŠÍD

Zasadili strom reformácie Stanislav Stupavský

nedeľu 17. septembra sa v cirkevnom zbore Slovenskej evanjelickej cirkvi v Šíde udiala veľká slávnosť. Pripomenuli si významné jubileum 500 rokov reformácie a pri tej príležitosti v cirkevnom dvore zasadili strom reformácie. Na slávnosti sa zúčastnili: senior sriemskeho seniorátu Ján Vinkovič, petrovský farár Ján Vida, belehradská farárka Anna Petrovićová a administrátor šídskeho cirkevného zboru Jaroslav Javorník. Slávnosť svojou prítomnosťou poctili predseda Zhromaždenia obce Šíd Velimir Ranisavljević a hostia z cirkevných zborov z Belehradu,

www.hl.rs

Kulpína, Dobanoviec, Boľoviec, Lugu, Ľuby, Bingule, Erdevíka, Višnjićeva a Bijeljiny. Slávnostné bohoslužby boli venované veľkému evanjelickému jubileu a spoločne ich vykonali všetci štyria prítomní farári. Okrem tohto Šíďania si pripomenuli ešte dva pre nich významné dátumy – 150. výročie narodenia bývalého šídskeho farára Jána Miloslava Lacka, ktorý sa narodil 17. septembra 1867 a v tomto cirkevnom zbore slovo Božie kázal až 58 rokov. Do šídskeho cirkevného zboru prišiel 12. septembra 1897, takže si prítomní pripomenuli aj 120. výročie jeho príchodu do služby. Z tej príležitosti na jeho pa-

Informačno-politický týždenník

miatku bol nahraný krátky dokumentárny film, ktorý sa premietal po slávnostných bohoslužbách. Na nich sa zúčastnila

aj jeho vnučka Milina Keresová, ktorá s rodinou žije v Padine, ako i pravnučka Vierka Babincová, ktorá žije v Kovačici. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ŠTIAVNICKÉ IMPRESIE

Dych histórie a krásy Oto Filip

e to mesto, do ktorého sa možno zamilovať na prvý pohľad. Stačí len sa doň dostať, poprechádzať sa jeho úchvatnými uličkami, všímať si pritom to srdce, ktoré návštevníkovi ponúka sťa na dlani... Banská Štiavnica patriaca do Svetového dedičstva UNESCO má toľko toho ponúknuť zraku a srdcu zvedavého návštevníka, že ten neraz zostane v riadnej dileme, kam sa skôr vybrať. Či na Námestie sv. Trojice, ktoré lemujú renesančno-barokové paláce, či do jednej z hlavných dominánt mesta, ktorou je Starý zámok, či na Radnicu, alebo do niektorého z historických kostolov: Kostola sv. Kataríny, Evanjelického kostola, Kostola Panny Márie Snežnej... A v Štiavnici alebo vedľa nej je aj

Stred historického mesta

Zo salamandrových osláv

Skupina českých turistov prijazdila na motorkách • ĽUDIA A UDALOSTI •

Nový zámok, Areál banskej a lesníckej akadémie, Kammerhof, baroková Kalvária či Banské múzeum v prírode. Slovom, kamkoľvek sa pohneš a koľkokoľvek chodíš, ani celý týždeň nestačí, aby si sa dôkladnejšie poinformoval o všetkom, čo ti ponúka mesto, v ktorom žije približne jedenásťtisíc obyvateľov a ktoré v tomto roku oslávilo osemsto rokov od prvej písomnej zmienky. Nuž nie div, že sa sem už presťahovalo nemálo rodín z iných, väčších miest,

ako Bratislava, Banská Bystrica, severoamerického kontinentu Zvolen... Na otázku prečo, man- zvykom osobitnými tabuľkami želský pár päťdesiatnikov, ktorí označiť domy existujúce vyše donedávna žili v hlavnom meste sto rokov. V Banskej Štiavnici sú Slovenska, odpovedali: − Je tu takéto stavby svojráznymi piokrása a pokoj. Už nám je vyše hlavy veľkomesta, tej uponáhľanej doby, tlačeníc, nervozity, odcudzenosti... Ku všetkému zažitému možno ešte len dva mnohovravné detaily na záver. Prvým je konštatovanie viacerých vedúcich mestských štruktúr, že je Banská Štiavnica dokázane mestom, do ktorého sa človek po prvom pobyte Mestské dominanty a mestský jarmok raz rád vráti, či už o rok, dva alebo päť. Druhým niermi v porovnaní s početnými momentom je, že sa naši hosti- stáročnými obytnými budovami telia blahosklonne usmiali, keď a stavbami. Viaceré z nich boli rezidenciami najbohatších mešťanov. A okrem údaja o tom, že toto historické mesto na strednom Slovensku, známe ťažbou kovov, najmä striebra, bolo ešte v decembri 1993 zapísané do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO, zaiste treba vedieť aj to, že ešte v roku 1763 v ňom vznikla Vysoká banská škola, v roku 1770 premenovaná na akadémiu, ktorá je prvou banskou školou v Európe a najstaršou technickou školou na svete. Stavby dýchajúce dejinami, obyvatelia O Štiavničanoch sa povráva, že majú ústretoví a srdeční, čaro topánky nahor. Stále totiž chodia do prírody v bezprostredkopca a z kopca... nom okolí. Banská Štiavjeden z kolegov novinárov, žijúci nica a celý tento kraj sú, najjedv Kanade, počas stretnutia s nimi noduchšie povedané, jedinečné. podotkol, že je v istých častiach 38 /4769/ 23. 9. 2017

Ľudia a udalosti K DVOJSTÉMU VÝROČIU NARODENIA DR. JOZEFA MILOSLAVA HURBANA V HLBOKOM

ho aj ukázať. Ide o okovanú palicu, ktorú J. M. Hurban daroval synovi a odvtedy sa tradične odovzdávala staropazovským kňazom z pokolenia na pokolenie. Po skončení slávnostných služieb Božích všetci sa chceli s tou palicou fotiť a neprekážal im ani silný lejak, ktorý nedovolil prítomným položiť vence a kvety k Hurbanovej mohyle ECAV, Tibor Mikuš, nad obcou, takže ich za asistencie predseda Trnavské- dievčat a chlapcov odetých v ľudoho samosprávneho vých či dobových krojoch položili kraja, Miloš Čobrda, k Hurbanovej soche pred kostostarosta obce Hl- lom. Potom odhalili novú tabuľu boké, a Igor Feldy, na budove starej školy, kde sídli staropazovský farár. Hurbanovo múzeum – expozícia o Prítomných pozdravil živote a diele muža, ktorý zapísal: v mene dolnozem- „Sláva národa hodná je obetí“, ako ských Slovákov z Voj- aj jeho presláveného syna Svetovodiny a v mene bis- zára Hurbana Vajanského, ktorý kupa SEAVC v Srbsku sa v Hlbokom narodil 16. januára Samuela Vrbovského, 1847 (Vladimír Hurban sa narodil v Brezovej pod Bradlom). a dodal: Popoludní v Kultúrnom dome J. „Som farárom v Starej Pazove, kde M. Hurbana nasledoval umelecký syn a vnuk Jozefa program. Staropazovskú delegáciu ešte Miloslava Hurbana boli farármi. Obaja v sobotu večer uvítali v Hurbatiež zanechali nezmazateľné stopy novskej fare, kde sa občerstvili. v duchovnom, národnom, kultúr- Boli srdečne prijatí od Hlbočanov nom a hospodárskom živote nášho u starostu obce a vďaka tamojším lovcom a usilovným ľudu. Sme Hurbanovi kuchárkam mali vďační, že poslal svojmožnosť ochutnať ho syna Vladimíra Hurhlbocké špecialibana k nám a tým poty – lovecký guláš mohol, aby sme toľko a výberové koláče, rokov zostali Slováci. veľmi podobné tým Aj my v Starej Pazove staropazovským. máme Hurbanovskú Hostitelia im ukázali faru, v ktorej teraz sídli mnohé pamätihodÚstredný archív SEAVC nosti Záhoria. v Srbsku a v ktorom sú V ten slávnostný zachované aj viaceré nedeľný večer pod listy Jozefa Miloslava hlbockým kostolom Hurbana, jeho mana farou z hĺbky (z poželky, synov, dcér Juraj Šefčík, senický farár a jeho potomkov. a administrátor v Hlbokom krytého hlbockého

Z hlbín duše aj Pazovčania vďačia Hurbanovi Katarína Verešová

amiatku na Dr. Jozefa Miloslava Hurbana (1817 – 1888), evanjelického farára, superintendenta (biskupa), národovca, politika a spolukodifikátora spisovnej slovenčiny k dvojstému výročiu jeho narodenia preukázali v nedeľu 17. septembra v Hlbokom, malebnej dedinke pri Senici, tam, kde dlhé roky ako farár, redaktor viacero časopisov a autor početných diel pôsobil Odhalili novú tabuľu na Hurbanovom múzeu a neúnavne pracoval. I keď nedeľné služby Božie priamo a za všetkých vás, ktorí ste prišli prenášala štátna Slovenská televízia osobitne poďakovať Pánu Bohu za a napriek prudkému dažďu zástupy takú skvelú a obetavú osobnosť, ľudí sa hrnuli do dedinky, kde bola akou bol Jozef Miloslav Hurban. kodifikovaná spisovná slovenčina. Nemôžem však dnes zamlčať pocit Pomerne malý, no dôkladne zre- ľútosti, že dnes nie je tu ani jeden z ústavných činiteľov konštruovaný starý Slovenskej republiky, evanjelický kostol bol lebo dnes sa totiž netesný prijať všetkých stretáme pod rúškom návštevníkov. Okrem konfesionality. Strevysokých predstavitávame sa ako malý, teľov Evanjelickej ale bohumilý národ cirkvi a. v. na Slopoďakovať, že i dnes vensku, Matice slomy smieme a môžeme venskej v čele s predOtčenáš odriekať po sedom Mariánom slovensky.“ Tkáčom, Trnavského Pietnu kázeň slova samosprávneho kraja Božieho mal Miloš Kláa Okresu Senica, na tik, generálny biskup tejto slávnosti sa zú- Miloš Klátik, generálny biskup ECAV, na kancli ECAV na Slovensku, častnila aj delegácia staropazovského cirkevného zboru ktorý prízvukoval, že okrem päťstého výročia reformácie EvanjelicSEAVC v Srbsku. Po čerstvo zhudobnenej Hurba- ká cirkev na Slovensku si právom novej piesni Mládeži, ktorú zaspieval spomína aj na dvojsté výročie komorný spevácky zbor ECAV Seni- narodenia J. M. Hurbana, ktorý ca, významných hostí privítal Juraj zaoral hlbokú brázdu v dejinách Šefčík, senický farár a administrátor slovenského národa a ktorý – ako cirkevného zboru Hlboké, ktorý človek vychovaný na princípoch reformačného hnutia – nimi aj žil povedal: „My sa dnes stretáme, aby sme z pevnej viery a hlbokej zbožnossi spomenuli na jedného horlivca, ti. Inšpirovaný citáciami z Biblie ktorý obetoval svoje pohodlie, po- prítomným hovoril o význame hodlie svojej rodiny, ba i prostredia kresťanskej láske a čo znamenajú svojho pôvodného pôsobiska a spo- pojmy úsilie lásky a vytrvalosť nádeje, za kameňov tohto evanjelického z ktorých Hurban čerpal sily. Inšpirovaní skutkami a odkazmi chrámu volal k ľudu, na ktorom mu nanajvýš záležalo. Ja z toh- Hurbana príležitostné príhovory mali to miesta ďakujem všetkým vám aj Imrich Lukáč, generálny dozorca

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pazovský farár Igor Feldy v hlbockom kostole Jednu miestnosť upravujeme na múzeum o Hurbanovcoch.“ Jeden z najcennejších exponátov pazovský farár doniesol do Hlboké-

potoka) prudko stekala voda. A toho istého večera ďaleko v Pazove silný vietor poškodil strechu na Hurbanovskej fare... • ĽUDIA A UDALOSTI •

OPRÁŠENÉ REPORTÁŽE NA SKLONKU LETA (5)

Tichá modrá magistrála Ján Širka

a more, leto a dovolenky spomíname si v sychravých dňoch kontinentálnej zimy podľa fotografií, keď ich občas s priateľmi alebo v rodinnom kruhu stačíme prehrnúť, alebo sa so žiaľom pozrieme po svojom tele, ako z neho miznú posledné stopy ultrafialovej slnečnej páľavy z bezstarostného prevaľovania z boka na bok po sypkom piesku alebo bielych skalách stákilometrového pobrežia. Naše odpočinky sa dávno minuli, lebo sa nám zdá, že len leto je pre ne stvorené, a v každodennom spechu tie na rok zdajú sa byť tak ďaleko. A znova myslíme len na to more, modrú nedoziernosť, blahodarný úpal, hamišné vína, čo nebádane telo i dušu rozpália, na vôňu rýb, a nadovšetko rozkošné vábivé večery s tichým vlnobitím, mesiacom – zvedavcom a rezkým tlkotom srdca... A položíte si niekedy otázku: čo je s morom, keď my nie sme na odpočinku? Dovolenku ste strávili v Ulcinji – viete si predstaviť, ako toto najjužnejšie prímorské mestečko teraz vyzerá? Na peknú pláž, čo tiahne vedľa mora v samom meste, more naplavilo vari všetko, čo sa doňho v lete pohádzalo... Na dlhočiznej piesočnatej pláži z druhej strany mesta zatúla sa, keď slnce teplejšie hreje, osamelý cudzinec a málo sa na nej zdrží, lebo sa človeku zdá, že ho tá samota na takom priestore pohltí. Ani čajky sa nepristavia, lebo ich plaší hrmot strojov z neďalekých stavieb, ktoré tu rastú ako huby po daždi a na rok sa im turisti prekvapia, lebo v jeseň tu zanechali iba piesky a zopár spoločenských objektov z trstiny. Na chýrečnej ulcinskej pláži, ktorú stáročiami omývali a dotýkali len slané vlny, vyrastá riviéra. A onedlho istotne v miestnej turistickej kancelárii začnú vypisovať pestré tabule s nadpismi v rečiach masových hostí nášho Jadranu. Jadranská magistrála sa ešte ne• ĽUDIA A UDALOSTI •

dostala do Ulcinju, a preto takých riekol mu turistickú budúcnosť. 40 kilometrov z Ulcinju do Baru Nestáva sa, žeby živly dvakrát automobilom dlhšie trvá ako sto zahrozili tomu istému miestu a kilometrov na magistrále. Ale kraj to ubezpečuje, že sa treba dobre je pekný, porastený zeleňou, oli- pripraviť, lebo budúci rok možno vovými hájmi, ktoré sú tu bujné a umožní nahradiť to, čo sa tohto ich zeleň v tomto ročnom období roku utratilo. pripadá kontinentálcovi ako by sa Preto Petrovec pri mori priprápreniesol do akejsi ďalekej krajiny. vajú tak, aby turistov v budúcom Také je čiernohorské prímorie. roku príjemne prekvapil. V lesíkoch nad morom, na posledných svahoch Lovćenu, Orjenu a Rumije ukryli sa vilky, a teraz, keď sú bez obyvateľov, bez zhonu a detského kriku vôkol seba, človek by si ich ani nevšimol, nebyť tých pestrých farieb na stenách, ktoré odblesky nízkeho slnca robia priam báječnými. A domcov je čoraz viac, toto je sezóna, keď môžu vyrastať, lebo majstrom, kamiónom ba i domácim, nezavadzajú na každom kroku dvoj-troj-týždňoví moražiadostivci, pre ktorých so stále väčším dôvtipom tu vymýšľajú čím krajší pobyt a pravda prázdMotív z Jadranskej magistrály nenie vrecák... Aj zemetrasením postihnutý Petrovec na mori snaží sa A vedľa uháňajúceho auta, z čím skôr zaceliť rany a prijať všet- ktorého je taký čarovný pohľad kých, ktorých jeho krásy istotne na modrú hladinu, z ktorej do vždy budú lákať k moru. Komisie duše vanie teplo a vábi na každom odhadli škody na spoločenských kilometre trikrát zastať a kochať a súkromných objektoch asi na sa z výšky modernej asfaltky či 600 miliónov starých dinárov. betónky v krásach, čo si ich nemôž Súkromníci si však oveľa podnika- so sebou odniesť, mihajú tabule, vejšie oprávajú škody a majitelia čo v lete pocestných zvádzajú nádherných hotelov Palas, Oliva, do útulných krčmičiek bárbov a Sutjeska, ktoré v takom súlade šjorov, vývesky v podobe rýb a splývajú s klenotou čiernohor- rakov, plachetníc a nýmf, súdkov ského prímoria, akiste počkajú do a ferálov na malé občerstvenie, po jari, aby pred samým otvorením ktorom je človek hotový prisahať, sezóny renovovali to, čo zemet- že tu a len tu bude vždy letovať, rasenie poškodilo. lebo, pozrite sa tá pláž, tie skaly, A ak ste si pred jedinou teraz košaté olivy a štíhle cyprusy a otvorenou reštauráciou v Petrovci potom toto pohostenie. dali prestrieť stôl nad dlhou plážou I nás to unieslo... s červenkavým pieskom a štrkom, Ale ak by ste sa teraz skúsili lebo vás zvábili bezvetrie a lákavé spustiť z magistrály na volanie teplo južného slnka, nezdá sa vám, takej vývesky, našli by ste zavreté žeby čo len niekto z obyvateľov dvere. Iba tu a tam sú krčmičky tohto utešeného mestečka od- otvorené, zväčša vedľa frekven-

tovanejších autobusových staníc. A tak ste donútený zísť do veľkých podnikov, ktoré v cenách nahrádzajú to, čo v počte návštevníkov sa nedá vyťažiť. Aj tých je veľmi málo. Veľké a skvostne nové hotely v Budve, Hercegnovom, v okolí Dubrovnika, a ďalej na sever, zívajú prázdnotou. Za veľkými sklennými oknami a dverami je bedlivo poukladaný nábytok – človek by povedal zapadlý prachom – a potom sa spamätá, že prachu je tam málo, i uvedomý si, že ten vzduch, v ktorom sa stále cíti tá vôňa nehynúcej subtropickej zelene, sa tak ľahučko dýcha, žeby sa dalo bežať s vetrom opreteky... A tak je to kýmkoľvek cestujete z juhu po Kotor a Boku Kotorskú, v malebnom Konavlji a jeho perle – Cavtate, v okolí Dubrovníka na Pelešci a na ostrovoch i ešte ďalej na sever. Pod radom paliem v maličkom Orebići na polostrove Pelešci je vari i v zime najteplejšie – lebo sa nad ním do tisícmetrovej výšky vypína vrch Svätého Iliju, ktorý ho chráni od nárazov mrazivej búry. A tak je aj na Hvare, kde vás spolovice zdarma uhostia ak prší po celý deň. Na Makarské prímorie pod Biokovom, taktiež zaľahol kľud, len stroje hučia a tí, čo sa im podarilo uchytiť dobré miesta vedľa mora a magistrály usilujú sa dokončiť stavbu, kým začne sezóna a trojmesačný ruch a zhon. Ale čo ďalej na sever, nepomáha veľa ani blízkosť mora – chlad je pod zasneženým a občas v hmle zatiahnutým Velebitom ako aj tu, na kontinente. Ba, keď sa sinská bura rozfúka najlepšie je sedieť doma. Bura sa v Sinji rodí, nad bakarským zálivom sa žení a v Pule zaniká – tak hovorievajú v Dalmácii. A kým bura fúka, nik sa nepozerá na more. Potrvá to takto ešte dva-tri mesiace a potom... ... potom sa s vtákmi začnú stahovať moražiadostivci a s prímorím si vymenia čas odpočinku...

38 /4769/ 23. 9. 2017

(Uverejnené v Hlase ľudu ročník XXIV., č. 1 z 1. januára 1967)

Jeden môj deň

O všeličom O rodine, mame, láske, jednom dni pekne písali, ale pekne aj kreslili naši kamaráti z Kysáča, Pivnice, Bieleho Blata a Petrovca. Napíšte, nakreslite a pošlite nám aj vy. Danuška Berediová

Nina Marčoková, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Každý večer denník píšem, čo sa mi dnes dialo. Ráno vstávam, raňajky jedávam, mlieko pijem a zuby si umyjem. Školskú tašku zoberiem, do školy sa poberiem. Učíme sa niečo nové a doma si to zopakujem. Rodičia mi to pomôžu, keď niečo nerozumiem. Keď sa všetko naučím, Zoberiem si svojho bračeka do náručia. Vonku je už čierna noc. Do pyžamy sa oblečiem, na posteľ si vyľahnem, s dekou sa zakryjem. Teodóra Valentíková, 5. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Láska Láska je krásna – sľubuje ti vernosť, láska je teplá – daruje nám radosť. Máme ten pocit pekný a sme šťastní všetci. Láska dá tak mnoho, netreba jej slovo. Vždycky pozná, čo je, bude, bolo. Ponúka vždy objatie, ponúka vždy úsmev. Z nej dokážeš počuť najveselší to spev! Daruje nám kamarátstvo – vďaka za tú štedrosť! Kvalitu jej každý zná – je to jedinečnosť! Žaneta Zadunajská, ôsmačka, ZŠ Bratstva jednoty, Biele Blato

Natália Belániová, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Moja mama Osoba, ktorá mi niečo znamená, je moja mama. Volá sa Libuša. Má mod ré oči a hnedé vlas y. Nosí okuliare . Je št yridsaťročná. Doma vždy nieč o robí. Je veľm i usilovná. Rada čít a knihy, najmä ke ď má voľný čas. Ro bí v obchode s rybárskymi potreba mi. Po škole ju vž dy idem vidieť do ob chodu. Niekedy jej pomáham aj va riť. Prevažne je to v nedeľu. Vždy je pozitívna, rada sa smeje a je šťastn á. Má rada príro du. Ja moju mamu veľmi ľúbim. Ne mohla by som si predstaviť život bez nej a bez môjho brata Alek sa. Aňa Popinová, piatačka, ZŠ Jána Čajaka , Báčsky Petrov ec

www.hl.rs

Moja rodina

Ľudmila Zorjanová, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Informačno-politický týždenník

počítarodení rodina amu, Po mojom na m – i st ov domácno e mali ši la troch člen or sk ne ky dva ro otca a mňa. O sa mi narodila sestra keď sme radosť, mestnaní. rodičia sú za a aj b O . ka n Ja niku a otec je omnom pod Mama v súkr a a ja sme e. Sestra Jank ol šk v m ko ní škol olu v dome adnej školy. Sp i. Starká žiačkami zákl čm star ými rodi bý vame aj so domáce práce ky et vš jú va a dedo vykoná že sú doma, starajú sa keď ý má iba a v záhrade a ca Paľka, ktor an tr ra b o šh o ná sti nikdy nie šej domácno dva roky. V na veľmi rada. u rodinu mám je nudno. Moj vá, 4. b, Marína Čánio ovec tr Pe y sk a, Báč ZŠ Jána Čajak

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Číslo

18 /1948

Z PRODUKČNEJ BURZY

Vôbec sa neobchodovalo s kukuricou

AKTUÁLNE

Ako pomôcť primárnej poľnohospodárskej výrobe?

Ročník XLVI 23. septembra 2017

Ľ. Sýkorová

Situácia na domácom trhu s poľnohospodárskymi komoditami je dosť zložitá. Nízke výnosy všetkých poľnohospodárskych kultúr, no pomerne dobrá ponuka aj dopyt na svetových trhoch sú tomu hlavným dôvodom. Keďže sa málo urodilo, ceny by mali byť vyššie, aby sa aspoň čiastočne nahradili výdavky spojené s výrobou. No limitujúcim faktorom sú ceny v okolitých štátoch a na svetových burzách. Aj podľa odhadu Amerického ministerstva poľnohospodárstva –USDA najväčší Ľubica Sýkorová pokles produkcie je zaznamenaný v Srbsku, nižšia výroba bude aj v Ukrajine, Táto otázka sa nastoľuje už roky. Každý nový minister prichádza s novými riešeniami, ktoré Európskej únii a v Rusku. však najčastejšie upadnú do zabudnutia. O Srbsku sa vraví ako o poľnohospodárskej Na novosadskej Produkčnej burze krajine. No o tom, či sa bude mať lepšie aj ten najmenší roľník, rozhoduje aj štát. A k v dňoch od 11. 9. do 15. 9. 2017 sa ceny tomu sú potrebné financie. A nie málo. pšenice a sóje pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom výrazne nezmenili, rčite treba zreformovať gazdovstiev; na oprávnené dodávky merkantilnej pšefinančný obrat bol vyšší o 67,98 % vyplácanie a priznávanie sklady Republikovej direkcie nice rodu 2018 sú pre fyzické a tovarový o 123,21 %. dotácií, zlepšiť celkovú pre tovarové zásoby; na poľ- osoby – nositeľov aktívnych Pre cenu vôbec nebol záujem propagáciu poľnohospodár- nohospodárske družstvá, ktoré rodinných poľnohospodárskych o kukuricu. Najnižšia predajná stva, plodín, produktov. Máme sú zaregistrované v Agentúre gazdovstiev jedna podpísaná cena bola 16,00 din./kg, no kuveľa malých poľnohospodár- pre hospodársky register s blanko zmenka; pre oprávnené pujúci núkali maximálne 15,80 din./kg bez DPH. skych gazdovstiev, ktoré si hlavným kódom činnosti 0111 sklady Republikovej direkcie Pšenica sa predávala nevedia zabezpečiť marketing – pestovanie obilnín (okrem pre tovarové zásoby tri blanko po 17,80 din./kg (19,58 z vlastných finančných zdrojov. ryže), strukovín a olejnín; na zmenky; pre poľnohospodárske s DPH), sója z tohtoA treba zlepšiť aj obchodný iné právnické osoby, ktoré družstvá doklad o registrácii ročnej úrody od 48,50 vzťah medzi veľkoodberateľmi sú zaregistrované v Agentúre hypotéky do verejných kníh v do 49,20 din./kg bez a malými dodávateľmi. Problé- pre hospodársky register s prospech Republikovej direkDPH a kŕmny jačmov je veľa. S cieľom pomôcť hlavným kódom činnosti 0111 cie pre tovarové zásoby na meň po 16,35 primárnej poľnohospodárskej – pestovanie obilnín (okrem nehnuteľný majetok, ktorý je Republikovej din./kg (17,99 produkcii vláda Srbska na ná- ryže), strukovín a olejnín. vo vlastníctve dlžníka vo výš- direkcie pre tos DPH). ○

vrh Republikovej direkcie pre tovarové zásoby rozhodla, že pre potreby jesennej sejby sa bude môcť vykonávať naturálna – tovarová výmena certifikovanej osivovej pšenice za merkantilnú pšenicu z úrody 2017 a 2018. To sa vzťahuje na fyzické osoby – nositeľov aktívnych rodinných poľnohospodárskych

Paritný pomer výmeny osivovej pšenice za merkantilnú je 1 kg osivovej za 1,8 kg merkantilnej pšenice z úrody 2017 a 2018. Záujemcovia nesmú mať žiadne finančné dlhy a nie sú spochybnení z akéhokoľvek dôvodu Republikovou direkciou pre tovarové zásoby. Prostriedky zabezpečenia

ke zmluvnej hodnoty; pre iné právnické osoby doklad o registrácii hypotéky do verejných kníh v prospech Republikovej direkcie pre tovarové zásoby na nehnuteľný majetok, ktorý je vo vlastníctve dlžníka vo výške zmluvnej hodnoty. Žiadosti sa predkladajú v písomnej forme doporučenou poštou na adresu

varové zásoby – Dečanska 8 a, 11 000 Belehrad alebo na mail: zoran.micic@rdrr. gov.rs a snezana.radinovic@ rdrr.gov.rs Bližšie informácie získate na tel. č.: 011/3239-052, 3239-425, 3239-059, 3239-058 a v Novom Sade 021/526-890. ○

Z obsahu Kus roboty Str. 3

Trvalky skrášlia každú záhradu Str. 6

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Onedlho začína jesenná sejba ozimín Ľubica Sýkorová Optimálny termín sejby v našich podmienkach sa začína od 1. októbra, aj keď v niektorých sezónach to môže byť už od 25. septembra. Úspech pestovania ozimných obilnín závisí od mnohých faktorov. Správny výber predplodiny pre jednotlivé obilné druhy ozimín je daný termínom sejby, resp. zberom ich predplodiny. Obilná predplodina je najmenej vhodná pre ozimnú pšenicu (možný prenos chorôb a škodcov cez tzv. zelený most – výmrv predchádzajúcej obilniny po zbere). Ostatné druhy ozimín sú na predplodinu tolerantnejšie.

re všetky odrody ozimných obilnín stanovený je optimálny termín sejby, hustota výsevu, obdobie aplikácie minerálnych hnojív. Výraznú pozornosť treba venovať dusíku, ktorý je nositeľom výnosov. Bez dostatočnej zásoby fosforu zase nebude prebiehať efektívny príjem dusíka. Obsah draslíka (kálium) je viac-menej postačujúci na väčšine plôch. Pomer a vyrovnanosť jednotlivých zložiek je dôležitá podmienka na získanie vysokých a stabilných výnosov. Počet rastlín na jednotku plochy a, neskôr, počet klasov na štvorcovom metri sú dva najdôležitejšie faktory na využitie genetického potenciálu pre výnos odrôd ozimných obilnín. Rozhodujúcim faktorom výnosov je termín sejby najmä v rokoch, v ktorých prevláda suchá jar. Deficit zrážok a vysoké teploty na jar sa opakujú už viac rokov za sebou. Načas vykonaná sejba zabezpečuje rastlinám dlhšie obdobie na odnožovanie, lepšie zakorenenie, hlbšie pre-

nikanie koreňového systému. Tieto faktory sú podmienkou lepšieho prezimovania rastlín. Rastliny, ktoré sa rozvíjajú po sejbe v optimálnom období, dobre využívajú vodu a výživné látky aj v hlbších vrstvách pôdy. Sejba v optimálnom termíne vplýva na počet klasov na jednotku plochy, čo je základnou podmienkou dobrých výnosov. Optimálny termín sejby pšenice v našich podmienkach začína od 1. októbra, aj keď v niektorých rokoch to môže byť už od 25. septembra. Pri skorom termíne sejby je potrebné obrátiť pozornosť na výskyt listových vošiek a ostatných škodcov. Za koniec optimálneho termínu sejby sa pokladá 25. október. Ak sa na výrobné prostredie pozerá z hľadiska geografického, vtedy sa tento termín sejby predlžuje o 5 až 10 dní v smere na juh, čiže smerom k centrálnemu Srbsku (do 5. novembra). Medzi najlepšie predplodiny pšenice patria tie, ktoré skoro uvoľňujú plochy, aby bolo

dostatok času na prípravu pôdy. Tu patrí: sója, hrach, fazuľa, zemiaky, osivová kukurica a slnečnica. Nevhodnými predplodinami sú neskoro zberaná cukrová repa, neskoré hybridy kukurice, monokultúra a pod. Od predplodiny, množstva žatevných zvyškov a vlhkosti pôdy závisí spôsob a hĺbka základného spracovania pôdy. Príprava musí byť kvalitná a pôda nad osivom vo vrstve 5 – 8 cm drobno-zrnitej štruktúry. Hrudy sú nežiadúce. PRÍPRAVA PÔDY Sejba a jej kvalita sú dôležité faktory každej úspešnej výroby. Kvalita sejby závisí od viacerých faktorov. Vtedy je úspešná, keď je 80 % osiva posiate do hĺbky 4 – 5 cm. Keď je pôda suchá, treba siať o niečo hlbšie (5 – 5,5 cm). Jeden z dôležitých faktorov je aj rýchlosť sejačky, ktorá sa pohybuje v závislosti od typu sejačky a traktora. Základnou požiadavkou správneho obrábania pôdy

je dobre uľahnutá pôda buď prirodzeným spôsobom, alebo pri neskoršej príprave pôdy primeraným utlačením oráčiny najmä v suchom období. Po tohoročnom suchom a horúcom lete, ak sa počasie výraznejšie nezmení, bude na niektorých pôdach predsejbová príprava pre oziminy pomerne náročná. Množstvo osiva na jednotku plochy závisí od odrody, veľkosti zrna, hmotnosti 1 000 zŕn, klíčivosti a čistoty semena. Väčšie množstvá treba použiť vtedy, ak je príprava pôdy nekvalitná a osivo zostáva na povrchu, ak je väčšia zaburinenosť parcely. HNOJENIE Bez ohľadu na kvalitu prípravy a spracovania pôdy a sejbu – bez minerálnych hnojív sú vysoké a stabilné výnosy nemožné. Počas viacerých rokov sa fosfor a draslík neaplikovali v dostatočnom množstve, čím sa značne znížila úrodnosť pôdy. V takýchto podmienkach rastliny sú oveľa citlivejšie na sucho, choroby, stres vyvolaný vysokými teplotami. Fosfor a draslík sa do pôdy aplikujú výlučne pri základnom spracovaní pôdy, pretože ich pohyblivosť je veľmi slabá. Na jeseň by bolo potrebné vniesť do pôdy asi 30 – 40 kg fosforu/ ha a o niečo menej draslíka. Relatívne dlhému vegetačnému obdobiu ozimných obilnín zodpovedajú aj nároky na živiny a hlavne dusík. Príjem živín v jesenných mesiacoch je nízky, vrcholí pred klasením a v období mliečnej zrelosti. Celkovú dávku dusíka pri hnojení pšenice je potrebné rozdeliť na základnú, regeneračnú, produkčnú, prípadne kvalitatívnu. Základnú dávku dusíka je možné po vhodných predplodinách vynechať. Základná dávka dusíka by nemala prekročiť 1/5 z celkovej dávky. Jedna časť dusíka (40 – 60 kg) sa aplikuje na jeseň. To má veľký význam najmä, ak na parcele zostalo veľa žatevných zvyškov. Ostatok dusíka sa aplikuje pri prihnojovaní. Treba spomenúť, že ak bola predplodina slnečnica, treba dať o 15 až 20 % viac dusíka. ○ Foto:pixabay.com

38 /4769/ 23. 9. 2017

DEDINY A TURIZMUS

domácností postačujúce, odpovedal, že je to v súčasnej chvíli reálne a v súlade s celkovými trhovými tendenciami. – Nazdávam sa, že sa zmýšľanie ľudí zmenilo, či mení a že dedinčania pochopili, že im okrem rastlinnej výroby a dobytkárstva aj turizmus môže byť zdrojom príjmov, aspoň tých doplnkových. Preto niekde upriamili pozornosť aj na to, – uviedol Knežević. Cesta k napredovaniu turizmu reálne existuje, no nestačí, aby bola lemovaná len dobrými úmyslami. V priamom a neďalekom susedstve na tomto pláne sú nám najvýraznejšími konkurentmi Slovinsko, Maďarsko, Rumunsko. Členské štáty Európskej únie, s viacerými Loď so zahraničnými turistami v Novom Sade: len málo neporovnateľnými výhodami. V návštevníkov z nej sa vyberie do niektorej z našich dedín Slovinsku je napríklad množstvo vidieckych domácností už neraz aktívnych účinkujúcich aktérov turistickom obrate v štáte. Aby finančne dotovaných európskymi podujatí prinajmenšom toľko, obraz nevyznel až tak chmúrne fondmi a domácim rozpočtom nehovoriac o návštevníkoch, podotkol, že sa v tomto roku v záujme toho, aby ponuka dektorých je mnohonásobne viacej. počet cudzincov, ktorý pobudli dinských domácností bola čím Reálny obraz je však celkom v našich dedinských domácnos- pestrejšia, lákavejšia. Preto je iný. Tunajší dedinský tunávštevníkovi k disporizmus je zatiaľ v zárodzícii nielen to základné: koch, v podstate upriamený jedlo, nápoje a nocľah, takmer výlučne na zložku no i nadstavba: vínne ponukovú a predajnú. Tutúry a koštovky, cesty ristické služby sú kdesi do okolia za pamätihlboko a ďaleko v úzadí, hodnosťami, večerné hoci by mohli živiť mnohé a iné programy... Záver poľnohospodárske doje jasný. Nielen úmymácnosti. Rovnako, ako sel, ale aj primeraná poľnohospodárov živia ich infraštruktúra a ceny, gazdovstvá a stála orien- Gastronomické ponuky nemusia byť iba na široká ponuka a čosi tácia na to, čo dokáže akciách prebiehajúcich inde iné, čo našťastie už priniesť zisk: keď sa jednej plodine nedarí, je tu iná, keď rastlinná výroba zlyhá, nahrádza ju dobytkárstvo. Pred niekoľkými dňami štátny tajomník pre turizmus Miroslav Knežević prezentoval údaj, že sa v Srbsku čosi viac od tisíc dedinských domácností zaoberá turizmom. Uviedol aj údaj, že sa tento druh turizmu podieľa menej od desať percent na celkovom

Kus roboty Oto Filip

eď sa človek na to díva len zvonku a výlučne si všíma tú pozlátku, ľahko skĺzne k mylnému úsudku, že turizmus na našich dedinách prekvitá. Totiž, čo dedina, to podujatie. Je ich neúrekom, všetkých možných druhov. Gastronomické špeciality od výmyslu sveta, od škvariek po klobásy, od zákuskov po torty, neskutočné bohatstvo výšiviek,

Hostí treba privítať aj kvetmi

džbánov, mydiel, kresieb, drevorytín... A neuplynie deň, aby sa kdesi na vidieku nekonala nejaká akcia, od predajnej po hudobnú. Keď nie na dedine, tak v najbližšom alebo nejakom veľkom meste. Vzhľadom na skutočnosť, že počet registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev u nás už dávnejšie prevýšil počet pol milióna, zdalo by sa, že si na chlebíčka v turizme zarábajú prinajmenšom desiatky tisíc ľudí z uvedeného odvetvia. Veď je

Takýchto dedinských motívov je stále menej

Vhodná infraštruktúra – viac návštevníkov

tiach zdvojnásobil v porovnaní s rokom vlaňajším. Na takýto druh trávenia dovoleniek, alebo vôbec voľného času, sa najčastejšie orientovali cudzinci z okolitých štátov, no aj tí z Izraelu, Turecka, v poslednom období aj z Číny. Na žiadosť skomentovať, či je tisíc

III

máme: tradičná pohostinnosť sú naším tromfom do nových dní. Kus roboty na tomto pláne je tým prvým predpokladom, aby už o rok počet dedinských domácností ubytujúcich domácich a zahraničných hostí výraznejšie stúpol. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Agrotechnické spôsoby ochrany rastlín (2) Ing. Ján Tancik, PhD. PRIESTOROVÁ IZOLÁCIA Priestorová izolácia úzko súvisí s ochrannou funkciou osevného postupu. Je to vlastne vplyv susednej plodiny na výskyt škodcov, a to najmä tých, ktorí migrujú z jednej parcely, kde prezimovali, na susednú, na ktorej sa pestuje ich hostiteľská rastlina. Dôležité je nepestovať v tesnej blízkosti plodiny so spoločnými škodcami a najmä také, ktoré zabezpečujú kontinuitu vo vývoji. Ako napríklad zunčavka jačmenná po vývoji na ozimnej pšenici pokračuje vo vývoji na jarnom jačmeni. Dlhánik kukuričný migruje zo starých kukuričných polí, kde prezimuje, na novozaložené porasty. Ak sú novozaložené porasty v blízkosti starých, napadnutie porastov bude väčšie a rýchlejšie, čím aj škody budú väčšie. Toto opatrenie nevplýva na kukuričiara koreňového a vijačku kukuričnú. Pestovanie cukrovej repy v susedstve vlaňajšej repnej oblasti zvyšuje predpoklady výskytu nasledovných škodcov: rýhovca repového, atomárie repovej, skočky repovej a repnej koreňovej vošky. Pozemky vzdialené od repných oblastí z minulého roku sú napádané neskôr a prejavuje sa spravidla silnejšie napadnutie ich okrajov. Vo väčšine prípadov preto stačí ochraňovať okraje porastu. Migrácia imág alebo lariev (repnej koreňovej vošky) za hostiteľskými rastlinami zvyšuje mortalitu

škodcu a zrieďuje hustotu jeho populácie. Keď na jeseň zistíme väčší výskyt prezimujúcich jedincov rýhovca repového, najúčinnejšou ochranou je 1 až 3 km izolácia medzi starou a novou repnou oblasťou. Ak po zaoraní lucerny zistíme väčší výskyt nosánika ligurčekového (Otiorhynchus ligustici), nemali by sme v ich blízkosti siať cukrovú repu. PRÍPRAVA (SPRACOVANIE) PÔDY Spôsob spracovania pôdy (podmietka, stredná orba, jesenná orba, predsejbová príprava) má veľký vplyv na pestované rastliny, ale aj na škodlivé činitele. Správne a na čas vykonané opatrenia napomáhajú rýchlemu rastu mladých rastlín, lepšiemu zdravotnému stavu a kondícii rastlín, a tým aj väčšej odolnosti voči škodlivým činiteľom. To umožňuje rýchle a rovnomerné vzchádzanie, rýchly vývoj mladých rastlín, a tým aj rýchlejšie prekonanie kritického obdobia voči rôznym škodlivým činiteľom. Každé obrábanie pôdy však vplýva viac alebo menej na redukciu rôznych vývojových štádií živočíšnych škodcov, burín a chorôb. Preto tieto opatrenia mnohí odborníci považujú za jednu z najvýznamnejších na ochranu rastlín. Efektívnosť prípravy pôdy na zníženie populačnej hustoty škodcu závisí od spôsobu obrábania pôdy, druhu náčinia, hĺbky obrábania, termínu, kedy sa orba vy-

konáva a od poveternostných podmienok počas obrábania. Obrábanie pôdy pôsobí nepriaznivo na škodcov, ktorí sú viazaní na pôdu kratší, alebo dlhší čas počas vývoja. Vyorávaním sa dostávajú mnohé jedince škodcov na povrch pôdy, a tak sa stávajú korisťou rôznych vtákov a iných predátorov. Veľké množstvo škodcov sa priamo mechanicky ničí aj pri obrábaní pôdy, vyvíjajúce larvy a kukly bývajú rozdrvené, vajíčka, ktoré sa dostanú na povrchu pôdy sa rýchlo vysušia. Orbou sa menia pre škodcov ekologické podmienky v pôde, zaorávaním do hlbších vrstiev sa zhoršujú existenčné podmienky a zvyšuje sa ich mortalita. Zaorávaním rastlinných zvyškov zbavujeme mnohé druhy škodcov potravy, a aj úkrytov na prezimovanie. Obrábanie pôdy sa nemôže brať oddelene pre jednotlivé plodiny. Keď sa kukurica alebo cukrová repa vysieva po obilninách vieme, že načas vykonaná podmietka (srb. ljuštenje strnike) po žatve obilnín ničí v značnej miere pôdnych škodcov, najmä drôtovce a pandravy. Proti drôtovcom sa najväčšia účinnosť dosahuje obrábaním pôdy v čase masového kladenia vajíčok a liahnutia lariev, a preto sa odporúča podmietku vykonať hneď po zbere obilnín. Ak sa vykoná podmietka po zbere obilnín, tak bude v nasledujúcom roku na pozemku 4-krát menej lariev ako na pozemku, kde toto opatrenie nebolo vykonané. Na zníženie

populačnej hustoty drôtovcov vplýva aj hĺbka orby. Keď sa orba vykonáva do hĺbky 20 – 22 cm je po nej v pôde 3-krát menej lariev kováčikov, ako keď sa vykonáva len do hĺbky 10 – 12 cm. Načas urobená podmietka pomáha aj v boji proti burinám a niektorým chorobám. Podmietka provokuje a urýchľuje vzchádzanie niektorých burín a výdrv. Na týchto rastlinách sa mnohí škodcovia vyvíjajú a kladú vajíčka. Následnou orbou ničíme nielen vyprovokované buriny, ale aj mnohých škodcov. OBILNINY Po žatve obilnín sa vykonáva podmietka a v lete, alebo v jeseň aj hlboká orba. Podmietka urobená načas – hneď po žatve a následná hlboká orba majú nepriaznivý vplyv na škodcov: hrbáč obilný, medvedík obyčajný, strapka pšeničná, kováčiky, kohútiky, siatice, kvetárky, vošky, zelenušku žltopásu, niektoré háďatká a hlodavce. Pre zníženie populačnej hustoty strapky pšeničnej veľký význam má načas vykonaná podmietka. Ak sa vykoná hneď po žatve, zničí sa aj do 90 % lariev tohto škodcu. Najvýznamnejšie opatrenia proti rôznym druhom polifágnych hlodavcov je tiež načas vykonaná podmietka a následná orba. Zvlášť je významné načas vykonať hlbokú orbu, ktorou sa ničia nory hlodavcov a tiež pri tomto opatrení mnohí jedinci sú mechanicky

38 /4769/ 23. 9. 2017 zničení. Orbou sa zničí až do 90 % populácie hraboša poľného (srb. poljska volucharica). KUKURICA Kvalitné obrábanie pôdy umožňuje rýchle a rovnomerné vzchádzanie a rýchly rast mladých rastlín, a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia v súvislosti s napadnutím dlhánikom kukuričným (srb. kukuruzna pipa). Kvalitne vykonaná orba po zbere kukurice, po ktorej na povrchu pôdy zostalo veľmi málo kukuričných zvyškov, redukuje počet prezimujúcich lariev vijačky kukuričnej až o 90 %. Obrábanie pôdy po zbere kukurice má veľký význam aj v ochrane proti siaticám, morám a iným škodcom z radu motýľov. Hlboká orba v čase kladenia vajíčok a liahnutia sa lariev siatice oziminovej znižuje ich počet aj do 90 %. Hlboká orba reguluje počet kukiel mory bavlníkovej v pôde. Obrábaním pôdy, predovšetkým hlbokou orbou, sa môže zničiť až 85 % kukiel. V podmienkach minimálneho spôsobu obrábania pôdy len v malej miere je prítomné zníženie rozmnožovania a škodlivosť rôznych škodcov v porovnaní s konvenčným spôsobom.

23. – 29 . 9. 2017

POČASIE

CUKROVÁ REPA Orba po zbere cukrovej repy výrazne obmedzuje výskyt mory kapustovej a psoty repovej. Hlboká orba zničí okolo 80 % kukiel mory kapustovej a predstavuje základné opatrenie v regulácii tohto škodcu. Kukly zaorané hlbšie ako 15 cm takmer všetky uhynú. Zaorávanie dorastených lariev nemá vplyv na ich úmrtnosť, pretože húsenice sa vrátia k povrchu, kde sa zakuklia. Hlbokú orbu s predplúžkom treba uskutočniť do desiatich dní po odvoze úrody repy z repniska. Tým sa kukly psoty repovej dostávajú hlbšie ako

10 cm, odkiaľ sa vyliahnuté motýle nedostanú na povrch. SEJBA Termín sejby výrazne ovplyvňuje časový priebeh rastu a vývoja kultúrnych rastlín a súčasne rozhoduje o tom, v ktorej fáze ich vývoja dôjde ku kontaktu so živočíšnymi škodcami. Keď dobre poznáme bionómiu škodcu a klimatické podmienky prostredia, môžeme vzťah medzi rastlinami a škodcami úpravou termínov sejby cieľavedome ovplyvniť. Nesmieme zabúdať na hodnotenie tohto opatrenia zo širšieho agronomického hľadiska. Dôležité je vedieť, či skorší alebo neskorší termín sejby nemajú negatívny vplyv na vývoj pestovanej plodiny a tvorbu úrody. Ak je tomu tak, musíme rešpektovať pestovateľské princípy a odstúpiť od termínu sejby, ktorý by eliminoval škodcu a plánovať iný spôsob ochrany. Dobrý príklad na to je v regiónoch, kde je vijačka kukuričná univoltná (má len jednu generáciu počas roka): porasty kukurice z neskorých termínov sú menej napadané vijačkou kukuričnou, ale tieto termíny sú rizikové z hľadiska úrody. Hĺbka sejby a množstvo osiva môže mať vplyv aj na zníženie alebo zvýšenie škôd od niektorých škodlivých činiteľov. OBILNINY Vo Vojvodine je optimálny termín sejby od 10. do 25. októbra; toleruje sa aj rozšírený termín od 5. októbra do 5. novembra. Ak sa vykoná sejba skôr – už koncom septembra začiatkom októbra, porasty sú viac napádané hrbáčom obilným, rôznymi druhmi múch a vtákmi. Porasty obilnín z neskorších termínov sejby sú viac napadané byľomorom obilným, zunčavkou jačmennou,

skočkami, voškami, kohútikom pestrým a modrým (srb. žitna pijavica), bodruškou obilnou, strapkami a inými. Hĺbka sejby je významná aj z hľadiska ochrany. Optimálna hĺbka sejby pre pšenicu vo Vojvodine je 4 – 5 cm. Ak sa vyseje plytšie, porasty môžu byť ohrozené niektorými škodcami z radu Diptera (muchy), a ak sa vyseje hlbšie, prichádza k nerovnomernému vzchádzaniu a väčším škodám od hlodavcov. Podobný vplyv má aj nekvalitná sejba. KUKURICA Porasty kukurice vysiate v optimálnych termínoch sú menej napádané škodcami: zunčavkou jačmennou, cikádkami, larvami kováčikov, dlhánikom kukuričným, kukuričiarom koreňovým a siaticou oziminovou. Sejba v skorých termínoch do chladnej pôdy vplýva na zvýšené napadnutie koreňov mladých rastlín drôtovcami. Preto treba najprv vysiať kukuricu na pozemkoch s najnižšou populačnou hustotou škodcu a nakoniec na plochách, kde je najviac lariev na m2. Skôr zasiata kukurica so svojím rozrasteným koreňovým systémom je viac napádaná larvami kukuričiara koreňového než kukurica vysiata neskôr. Porasty vysiate v neskorých termínoch sa vyhnú silnému napadnutiu larvami, lebo veľký počet vyliahnutých lariev hynie pre nedostatok potravy. Túto skutočnosť môžeme využiť a pestovať kukuricu krátkodobo v monokultúre bez významných škôd týmto spôsobom: v prvom roku pestovania kukurice treba vysiať stredne skorý hybrid (FAO skupina 400 – 500) v najskoršom termíne preto, aby porast kukurice bol menej atraktívny pre samičky, aj pre žer, aj pre kladenie vajíčok. Skorou sejbou skorých hybridov vývoj

prebieha rýchlejšie ako na pozemkoch obsiatych neskorými hybridmi, zvlášť keď neskoré hybridy boli posiate v druhej polovici optimálneho termínu (koniec apríla – začiatok mája). Staršie kukurice nie sú zaujímavé pre dospelé jedince kukuričiara koreňového, pretože majú suché blizny. Na takom poraste samičky menej kladú vajíčka. V druhom roku pestovania, ak plánujeme pestovať kukuricu aj nasledovný rok, znovu vysejeme stredne skorý hybrid v skorom alebo optimálnom termíne, aby sme sa znovu vyhli atraktivite rastlín v čase kladenia vajíčok škodcu. Na druhej strane tieto porasty sú viac napádané dlhánikom kukuričným. Najvýznamnejšie škody spôsobuje imágo tohto škodcu vo fáze od klíčenia a vzchádzania po vytvorenie 3 až 5 pravých listov. V tomto období môže zničiť celé rastliny a znížiť počet rastlín na jednotku plochy. Často je nevyhnutné až vyoranie porastu. Mladé rastliny vo fáze prvého listu bývajú často úplne zožraté, alebo zostáva len hlavný nerv. Ak nie je poškodený vegetačný vrchol, rastliny regenerujú. Po vyvinutí 3 – 4 listov sa nebezpečenstvo zničenia celej rastliny znižuje. Porasty z neskorých výsevov sú na jar napádané viac. V regiónoch, kde má vijačka kukuričná dve generácie počas roka (tak je to aj vo Vojvodine), sú najviac napádané porasty vysiate v najskorších termínoch sejby prvou generáciou tohto škodcu, kým druhá generácia napáda porasty zasiate vo veľmi neskorých termínoch (po 20. máji) a v strniskovej sejbe. Mora bavlníková kladie vajíčka najviac na porasty, ktoré kvitnú v čase masového výskytu imág. Vhodným termínom sejby sa tomu môžeme vyhnúť. ○ (Pokračovanie nabudúce)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

15˚ | 12˚

18˚ | 12˚

23˚| 10˚

24˚ | 12˚

25˚ | 12˚

23˚ | 14˚

22˚ | 12˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Trvalky skrášlia každú záhradu Ľubica Sýkorová Trvalky poskytujú kvety počas celého vegetačného obdobia. Dobre založený a udržiavaný záhon vydrží bez presádzania päť a často aj viac rokov. Trvalky vhodné na záhony môžeme rozdeliť na trvalky mohutnejšieho vzrastu ako napr. Delphinium, Ligularia, Eremurus, Dictamnus, Yucca; trvalky, ktoré sa uplatňujú bohatým kvitnutím a výraznými farbami. Vysádzame ich do skupín a snažíme sa ich farebne zladiť. PRÍPRAVA PÔDY Príprava pôdy spočíva najmä v jej dôkladnom skyprení a odburinení. Pôdu treba najskôr dobre zrýľovať. Väčšine trvaliek vyhovuje hĺbka spracovania na výšku rýľa, t. j. asi na 30 cm. Nižším trvalkám stačí plytšie spracovanie, vysokým, naopak, mierne hlbšie. Druhy kvitnúce na jar je vhodné sadiť na jeseň, zatiaľ čo druhy s letným a jesenným kvitnutím sa sadia na jar. Existujú však aj výnimky. Kontajnerované rastliny možno vysádzať počas celého roka. S jarnou výsadbou sa začína zvyčajne v priebehu marca a končí sa v polovici, až koncom mája. S jesennou výsadbou sa začína zvyčajne v polovici augusta a sadia sa najdlhšie do polovice novembra. Lepšia je však skoršia jeseň, pretože rastliny sa môžu do zimy dostatočne zakoreniť.

Takto ošetrené sadenice vydržia aj niekoľko dní, kým sa pristúpi k samotnej výsadbe. Dlhé korene rastlín možno skrátiť nožom. Koreňový bal je vhodné vopred dobre namočiť a po výsadbe dôkladne zaliať. Trvalky sa sadia väčšinou tak hlboko, aby pučiace výhonky boli na úrovni povrchu pôdy. Veľmi hlboké vysadenie môže mať za následok slabé kvitnutie a niekedy aj úhyn rastliny. Pri výsadbe trvaliek je veľmi užitočná nástielka povrchu pôdy, ktorá zabraňuje jednak presychaniu, ako aj klíčeniu semien burín na povrchu pôdy.

Trvalky sa zmladzujú odstraňovaním odkvitnutých súkvetí alebo sa po odkvitnutí celé zrežú. Na jeseň sa odreže celá nadzemná časť pri zemi. Toto však neplatí pri vždyzelených trvalkách. Súkvetia trvaliek sa odstraňujú v týchto prípadoch: – ak sú súkvetia odkvitnuté a nepekné; – pri druhoch náchylných na samovoľné vysemeňovanie sa odstraňujú odkvitnuté súkvetia preto, aby nedošlo k nežiaducemu samovýsevu;

Fakľa

Rozchodník veľký

Pivonka

Obdobie výsadby závisí aj od kvality pôdy. Niektoré druhy neznášajú vysádzanie v ťažších pôdach. Väčšie rastliny sa sadia na vzdialenosť 0,8 – 1,2 m, stredne veľké do vzdialenosti 0,5 – 0,6 m a menšie trvalky do vzdialenosti 0,3 – 0,4 m. Ak nie je možnosť vysadiť zakúpené sadenice hneď, založia sa na zatienenom mieste do pôdy a zavlažia sa.

OŠETROVANIE V porovnaní s inými skupinami rastlín trvalky si vyžadujú menej práce. V prvom roku založenia sa treba starať najmä o to, aby sa rastliny čo najskôr ujali a čo najrýchlejšie narástli. Treba teda častejšie zalievať (najmä v suchom období), pôda sa však nesmie zbytočne mokriť. Kto nemá možnosť stále sa starať o závlahu, môže si pomôcť nastielaním. Kým rastliny narastú, pôdu treba občas prekypriť. Okopávka má však význam iba v suchom teplejšom období, keď podkopaná burina rýchlo uschne. Na záhonoch s chudobnou pôdou je nevyhnutné občasné prihnojovanie. Z organických hnojív sa dá použiť kompost, z anorganických tekuté viaczložkové hnojivá, ktoré sa aplikujú v období intenzívneho rastu pred kvitnutím jednotlivých druhov.

– pri niektorých druhoch sa skorým zrezaním odkvitnutých častí dosiahne ďalšia násada kvetov. Niektoré citlivé trvalky treba na zimu prikryť vrstvou lístia, rašeliny alebo čečinou. Na jar, keď už nehrozia mrazy, možno túto vrstvu odstrániť. Pri vždyzelených rastlinách sa prikrývka neodstraňuje naraz, pretože by ich mohlo poškodiť slnko. V ľahkých, priepustných, piesočnatých pôdach a na suchých miestach sa darí nenáročným trvalkám: rozchodník veľký (Hypotelephium telephium), astra (Aster sedifolius) a palina (Artemisia stelleriana). Aj centrant (Centranthus), fakľa (Eremurus robustus), kocúrnik (Nepeta) a santolina (Santolina) dobre odolávajú suchu. Vysádzame ich do záhona upraveného na povrchu päťcentimetrovou vrstvou hrubého štrku, ktorá zamedzí rozširovaniu burín. Dobrú záhradnú pôdu si vyžadujú dlhoveké trvalky, ako pivonka (Paeonia). Bohato kvitne na slnečnom mieste. Vhodnými sprievodnými rastlinami sú odolné trvalky, ako pakost (Geranium), či palina (Artemisia ludoviciana). 

38 /4769/ 23. 9. 2017

DOMÁCNOSŤ

Chyby pri praní džínsov

žínsy sú najbežnejším kúskom v našom šatníku a vždy sa hodí predĺžiť životnosť látky, tu je zopár užitočných trikov. 1. Oprali ste ich na príliš vysokej teplote? Keď džínsy nevedia niečo odpustiť, tak je to príliš vysoká teplota v práčke. 30 stupňov je ideálnych, 60 stupňov je maximum. Keďže sa však pri nízkych teplotách môžu v džínsach zahniezdiť mikroorganizmy, odporúča sa džínsy sem-tam doslova schladiť. Zabaľte nohavice do tenkej vrstvy bavlnenej látky alebo do látkovej tašky a dajte ich na noc do mrazničky. Toto zamrazenie (ideálne je na dva dni) pri 20 stupňoch

zastaví premnoženie mikróbov a osvieži látku.

2. Vždy oddeľte tmavé od bledých. Všeobecne platí, že

ZDRAVIE A MY

Ako sa zbaviť pľuzgierov a otlakov? (1.)

abské triky, ktoré sa oplatí vyskúšať: Účinok zaručený! Malé nepríjemnosti, ale o to väčšia bolesť. Také sú kurie oká, otlaky, mozole, pľuzgiere alebo zádery na koži. Čo robiť, aby ste ich nemali? MOZOLE Čo to vlastne je: Vznikajú ako obrana pokožky pred neprimeranou záťažou. Väčšinou na rukách, napríklad keď pracujete s kosou, alebo na nohách – mechanickým dlhodobým otlačením kože. Mozoľ nie je ostro ohraničený, sfarbený je rovnako ako koža a dokáže naozaj poriadne bolieť. Dosť často sa v ňom navyše začnú tvoriť ešte aj bolestivé trhliny alebo sa z neho odlupujú šupiny kože. Prvá pomoc: Prestaňte robiť to, čo mozoľ spôsobilo, a premasťujte ho masťou s obsahom kyseliny salicylovej alebo mravčej. Čo ešte zaberá: Jasmínový kvet – podrvte ho na kašu v mažiari a naneste na postihnuté miesto. Prelepte a nechajte pôsobiť. Cesnak a citrón – mozoľ potierajte čerstvo rozkrojeným strúčikom cesnaku a citrónovou šťavou. VEDELI STE, ŽE... ...vaše chodidlá sa skladajú z vyše 50 kostí, 60 spojov a 200 svalov, bez ktorých by sme sa nemohli pohybovať? KURIE OKÁ Čo to vlastne je: Kurie oká sa od mozoľov

líšia tým, že sú hlbšie a majú svoj stred. Ich vzhľad je voskovitý a najpravdepodobnejšie sa zjavia na nohách medzi prstami, hoci ani chodidlo voči nim nie je imúnne. Kurie oko vzniká nosením príliš tesných topánok, trením nečistôt medzi prstami alebo aj deformáciou nohy, keď prsty na seba neprirodzene tlačia. Prvá pomoc: Najistejšia je návšteva pedikérky, ktorá kurie oko odborne zreže žiletkou alebo odstráni laserom. Preventívne si svoje chodidlá pravidelne obrusujte pemzou a hydratujte špeciálnymi krémami na nohy. Po umytí si hlavne veľmi starostlivo vysušte kožu medzi prstami a dbajte na to, aby na týchto miestach nezostala žiadna nečistota. Čo ešte zaberá: Všetky spomínané prostriedky na mozole plus nasledujúce: cibuľa – namočte plátok cibule na niekoľko hodín do octu a večer ho priložte na kurie oko. Nechajte pôsobiť do rána, nohu umyte teplou vodou. Postup opakujte, kým sa oko celkom nevylúpne; kúpeľ nôh – namočte nohu do teplej vody či roztoku kyseliny salicylovej, kým kurie oko nezbelie, a potom ho opatrne zoškrabnite. Ak sa vám to nepodarí, postup opakujte každý druhý deň, až kým neodstránite aj toto chúlostivé epicentrum; náplasť – v lekárni zoženiete náplasť na kurie oká aj s izolačnou poduškou proti otlaku. Sú napustené kyselinou salicylovou, po ktorej sa kurie oko uvoľní a odlúpne. Niekedy ihneď, inokedy to trvá dlhšie; kyselina mravčia – potierajte kurie oko kyselinou mravčou, ktorú dostanete v lekárni. 

sa džínsy môžu pridať k farebnej bielizni. Ale tmavší denim vždy trochu púšťa, aj keď bol viackrát opraný. Preto bude lepšie, keď ich nebudete prať so svetlými džínsami. 3. Pozor pri tenkých džínsach. Tie majú vysoký podiel strečového materiálu. A teplo mu nerobí vôbec dobre. Okrem toho, že si teplo užijú v práčke, dostanú ho aj v sušičke. Príliš horúco sušené strácajú svoj perfektný tvar. Je lepšie ich sušiť voľne na vzduchu. 4. Príliš vysoké otáčky. Džínsy žmýkajte pri maximálne 1 000 až 1 200 otáčkach. Predĺžite tým ich životnosť. 

PRAKTICKÉ RADY PRE GAZDINKY

Vyriešte každý problém

nšpirujte sa tipmi, čo robiť, keď sa vám zauzlila retiazka, odpad v koši smrdí alebo sa v šálke tvoria šmuhy od kávy.

... SA MI ZAUZLILA RETIAZKA? Jemné retiazky zo zlata či striebra sa sem-tam zauzlia. Retiazku potrite troškou kuchynského oleja, a potom uzlíky povyťahujte jemnou ihlou. Alebo retiazku dajte do zmrazovacieho vrecka, zasypte trochou púdru a potraste. ... ODPAD V KOŠI SMRDÍ? Odpad pred vyhodením do koša zabaľte do novinového papiera. Smeti potom nebudú nepríjemne zapáchať. ... SÚ V PLASTIKOVEJ DÓZE ŠKVRNY OD OVOCIA? Červená farba sa rýchlo zažerie do plastu, prostriedok na umývanie riadu nepomáha. Preto dajte dózu na pár dní na slnko, napríklad na okenný parapet. Priame svetlo spôsobí, že farba vybledne. ... SA V ŠÁLKE TVORIA ŠMUHY OD KÁVY? Možno to znie komicky, ale leštidlo na kovy rozpustí šmuhy od kávy. A to preto, že tie vznikajú šúchaním lyžičky pri miešaní, a nie od zvyškov kávy. Potom šálku riadne umyte a vypláchnite vodou. 

VII 29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Slaný koláč Suroviny: Na cesto: 3 vajcia, 1 jogurt, 1 šálka hladkej múky, 1 čajová lyžička kypriaceho prášku; Ostatné: 300 g sterilizovaných šampiňónov, 300 g strúhaného tvrdého syra, 1 šálka udusenej ryže, 300 g mletého mäsa, 300 g mrazeného hrášku Takto sa to podarí: Formu na pečenie vyložíme papierom. Začíname ukladať podľa vrstiev. Na spodku bude vrstva šampiňónov, potom dáme nastrúhaný syr. Naň rozvrstvíme dusenú ryžu, na ryžu mleté mäso trochu orestované na cibuľke. Nakoniec dávame mrazený hrášok. Zalejeme

zvrchu cestom, ktoré si urobíme zmiešaním všetkých surovín. Cesto musí byť ako na lievance. Pečieme pri 175 °C asi 40 minút. Po upečení necháme 20 minút postáť a až potom vyberieme z formy.  Zdroj: https:// mnamky-recepty.webnoviny.sk/

Tvarohové chrumkavé tyčinky Suroviny: 300 g tvarohu, 1 vajce, 1 polievková lyžica kyslej smotany, 2 lyžice cukru, štipka soli, 1 vanilínový cukor, pol lyžice sódy bikarbóny, pol balíčka kypriaceho prášku, 3 lyžice múky, 2 lyžice slnečnicového oleja, práškový cukor podľa chuti na záver na posypanie Takto sa to podarí: Tvaroh dôkladne rozmrvíme, aby sme v ňom nemali žiadne hrudky. V hlbšej miske zmiešame tvaroh, vajce, kyslú smotanu, cukor, sódu, kypriaci prášok, soľ, vanilínový cukor a múku. Všetky suroviny spolu dôkladne premiešame. Na pracovnej doske posypanej múkou vymiesime

cesto. Z pripraveného cesta vyšúľame hrubšie šúľky. Tie potom narežeme na ľubovoľnú dĺžku. Podľa toho, aké dlhé tyčinky budete sami chcieť. Následne ich opražíme na panvici dozlata zo všetkých strán. Pripravený dezert už len posypeme práškovým cukrom a môžeme podávať s kyslou smotanou, alebo s domácim  lekvárom. Zdroj: https:// receptik.babskeveci.sk/recept/

Krehký slivkový koláčik Surov iny : N a cesto: 300 g hladkej múky, 100 g práškového cukru, 150 g masla alebo margarínu, štipka soli, 1 kypriaci prášok, 2 vajcia; Ovocie: 1 200 g sliviek (môžeme použiť aj zavárané); Na posýpku: 3 lyžice kryštálového cukru, 2 balenia vanilínového cukru, ½ lyžičky mletej škorice; Na mrveničku: 100 g masla alebo margarínu, 80 g práškového cukru, 150 g hrubej múky Takto sa to podarí: Cesto: múku, cukor, maslo, soľ, kypriaci prášok a vajcia vymiesime na hladké cesto a následne cesto navrstvíme rovnomerne na hlboký plech. Dobre sa to robí navlhčenými rukami. Ovocie: Na cesto ukladáme slivky najlepšie pre-

rezané na polovice. Posýpka: zmiešame kryštálový cukor, vanilínový cukor a mletú škoricu a posypeme slivky. Mrvenička: Končekmi prstov ľahko rozrobíme maslo, cukor a múku v malej miske. Nemiesime na cesto, ale len na mrveničku. Ňou presypeme povrch celého koláča. Pečieme vo vyhriatej rúre pri 175 °C asi 50 minút do chrumkava. Ak nemáte radi slivky, môžete použiť napríklad marhule alebo broskyne.  Zdroj: https:// mnamky-recepty.webnoviny.sk/

Mokrá torta Suroviny: Na cesto: 2 hrnčeky hladkej múky,1 lyžička soli, 1 lyžička kypriaceho prášku, 2 lyžičky sódy bikarbóny, 3/4 šálky kakaa, 2 šálky cukru, 1 šálka oleja, 1 šálka uvarenej kávy, 1 šálka mlieka, 2 väčšie vajcia, 1 lyžička vanilínovej arómy; Na ľadovú mliečnu plnku: 1 šálka mlieka, 5 lyžíc hladkej múky, 1/2 šálky zmäknutého masla, 1/2 šálky stuženého tuku, 1 hrnček cukru, 1 čajová lyžička vanilínovej arómy Takto sa to podarí: Cesto: Rúru predhrejeme na 220 ˚C. Do misky dáme všetky suché prísady a dobre premiešame. Pridávame olej, kávu a mlieko. Všetko spolu vymiešavame pri strednej rýchlosti mixéra asi 1 minútu. K vymiešanej hmote pridáme vajcia a vanilínovú arómu a miešame ešte približne 2 minúty. Cesto pečieme približne 25 – 30 minút, no všetko záleží od rúry. Cesto pre istotu kontrolujeme a ak sa nám zdá, že je stále

nedopečené, skúsime pridať teplotu. Keď je cesto upečené, necháme ho 10 minút vychladiť a prerežeme, aby ostali dve okrúhle časti. Ľadová mliečna plnka: V hrnci varíme mlieko a múku až kým nezhustne. Kým sa hustá zmes chladí, v miske zmiešame zmäknuté maslo, stužený tuk, cukor a vanilínovú arómu. Pridáme do vychladenej mliečnej zmesi a miešame 10 minút. Potom plnku natrieme medzi cesto a po celej torte.  Zdroj: https:// www.babskeveci.sk/

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 448 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Cena Rastislavovi Škulcovi VÝSTAVA KORENE 3 V STAREJ PAZOVE

Anna Lešťanová

staropazovskej galérii Strediska pre kultúru namiesto pôvodne zahláseného termínu – v pondelok 11. septembra – tretiu výstavu Korene, výstavu diel malého formátu umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku, slávnostne otvorili v stredu 13. septembra. Expozíciu prác 23 účastníkov výstavy otvorili Ján Slávik, pred- Titulná strana katalógu seda Výboru pre kultúru NRSNM, a Ján Agarský, predseda Komisie sprievodného katalógu a jeho pre výtvarnú činnosť tohto výbo- vydavateľom je NRSNM. Porotu ru. Obaja ozrejmili, prečo vznikla zaujalo geometrické zobrazetáto výstava, ktorá z roka na rok čoraz O DIELACH 23 ÚČASTNÍKOV viac korešponduje nielen s tunajšími, VÝSTAVY Istá skupina umelcov sa vyjadruje expresívne v oblasti ale aj svetovými trendmi. V mene obsahu (Jasna Opavská, Mária Galátová-Ćirovićová, ZvoniStrediska pre kul- mír Pudelka), v oblasti farby a formy (Anna Andrejićová) a v túru Stará Pazova oblasti pohybu (Michal Ďurovka, Marjan Karavla, Ján Triaška úvodné slová mal a Vesna Opavská). Charakteristické sú elementy ozdobného Marjan Karavla, umenia – koloristických čŕt (Ľupka Ergová) a lineárnych čŕt odborný spolupra- (Mirjana Devetakovićová). Zvláštny je karikatúrny vzhľad obcovník pre výtvar- razu Miroslava Havrilova. Skupina umelcov trvá na realizme, ktorý sa realizuje rozličnými spôsobmi (Andrea Merníková, né umenie. Na tohtoročnej Miloslav Pavelka, Láslo Kollár). Zvlášť kultivovane pôsobia výstave porota grafické listy mladých umelkýň Daniely Triaškovej a Aleny (predseda Sava Klátikovej. Presvedčivo pôsobia geometrické výtvory, v Stepanov a členo- ktorých prevažuje potreba za poriadkom a súladom (Rasvia Ján Agarský, tislav Škulec, Emília Valentíková a Zdenka Mária Madacká). Jozef Klátik a Đula Pozoruhodné sú i fotografie Michala Madackého, ktoré majú Š anta) udelila dobre vyvážený pomer estetických a dokumentárnych pocenu Rastislavovi známok. Členovia poroty v zložení Ján Agarský, Jozef Klátik Škulcovi za počí- a Đula Šanta, výtvarní umelci, svojimi príspevkami prispeli tačovú grafiku. Od- tiež ku kvalite výstavy. menená práca je Sava Stepanov, autor textu v katalógu i na titulnej strane

Súčasťou výstavy je katalóg, o ktorý milovníci výtvarného umenia prejavili záujem • KULTÚRA •

Autori vystavených prác v Starej Pazove

Zo stredajšej vernisáže

nie na jeho prácach 12.00 h a 24.00 h. Tu autor zobrazil večné striedanie dňa a noci, svetla a tmy, života a smrti… Získaním tejto ceny Škulec bude mať možnosť samostatne vystavovať v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Z potreby zviditeľniť všetky segmenty tvorby slovenských umelcov a ich bohatých výtvarných prejavov, ktoré sa neraz stotožňujú iba s tvorbou insitných umelcov, pred tromi rokmi z iniciatívy akademického maliara Jána Agarského vznikla prvá výstava Korene. Po prvej a druhej výstave Korene, ktoré sa konali v Novom Sade v Galérii

výtvarného umenia Legátu Rajka Mamuzića, najnovšia výstava Korene 3 má putovný ráz. Ináč na výstave Korene 2 prvou laureátkou vtedy ustanovenej ceny podujatia bola Anna Andrejićová. Najnovšiu expozíciu po Starej Pazove si budú môcť pozrieť aj záujemcovia o umelecké diela malého formátu v Múzeu Sriemu v Sriemskej Mitrovici a v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Je tu 69 prác výtvarných umelcov, ktoré sú špecifické, lebo sú to vlastne novinky autorov rôznych generácií, a v Starej Pazove budú k dispozícii návštevníkom Galérie Strediska pre kultúru do 5. októbra.

38 /4769/ 23. 9. 2017

Kultúra FOTORETROSPEKTÍVA MICHALA MADACKÉHO

Výročie bohatej umeleckej práce fotografie ako umenia. Profesionálne sa fotografiou zaoberá od roku 1993 a špecializoval sa na farebnú fotografiu. Je špičkovým fotografom, o čom svedčia ceny, ktoré získal. Zaoberá sa i foto-

Na výstave, ktorú v sobotu otvorili, je zahrnuté široké spektrum 25-ročnej umeleckej práce amostatná retrospektívna Michala Madackého, od úžitkovej výstava umeleckých a úžitfotografie po tie, ktoré sa priblikových fotografií Michala žujú maliarskemu umeniu. PoMadackého prilákala do Galézdravné príhovory rie Slovenského na vernisáži mali národného domu i Mária Sláviková, v Kysáči veľký počet výtvarníčka ochotnávštevníkov. Verniníčka Výtvarného sáž bola v sobotu 16. krúžku Michala septembra. Geržu, a Rastislav Svojou prítomSurový, predseda nosťou slávnostné MOMS Kysáč. Verchvíle otvorenia výnisáž moderoval stavy poctili priateMichal Ďurovka, lia, kolegovia, hostia akademický maliar. z Kysáča a cezpoľní, Treba povedať i to, čiže ctitelia umenia čo tiež odznelo na tohto kysáčskeho Momentka z vernisáže: (zľava) Sava Stepanov, vernisáži, že Michal umelca. O 25-roč- Michal Ďurovka, Vladimír Valentík a Michal Madacký Madacký znalecky nej umeleckej práci a bohatej kariére Michala Ma- dizajnom a grafickou úpravou. narába svetlom. Tak dosahuje dackého hovorili výtvarní kritici Spolupracuje s poprednými spo- lyrickosť a romantický nádych Vladimír Valentík a Sava Stepanov. ločnosťami, kultúrnymi inštitúcia- fotografického prejavu. Venuje Ako z ich otváracích príhovorov mi a umelcami. Je zakladateľom sa aj dokumentárnej fotografii. bolo počuť, Michal Madacký sa a vedúcim Galérie SND v Kysáči, V knihe Môj Kysáč umelecky podal fotografiou začal zaoberať v roku tiež členom Združenia úžitkových mnohé zábery zo svojho rodiska. 1974, v období plnej afirmácie umelcov a dizajnérov Vojvodiny. Prvýkrát, a to veľmi úspešne, vyElena Šranková

22. Petrovské dni divadelné Báčsky Petrovec 22. – 26. septembra 2017

Program

PIATOK 22. SEPTEMBRA 20.00 − Otvorenie 22. PDD 20.15 − Slovenské komorné divadlo Martin Kontrabas Réžia: Roman Polák Autor: Patrick Süskind SOBOTA 23. SEPTEMBRA 12.00 − Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre Môj malý princ (4 +) Réžia: Jiří Jelínek Námet: Antoine de Saint-Exupéry 20.30 − Štátne divadlo Košice Moje baby Réžia: Alena Lelková Autor: Elaine Murphy (Pre mládež do 18 rokov nevhodné!)

www.hl.rs

NEDEĽA 24. SEPTEMBRA 17.00 − Akadémia umení Banská Bystrica Zažeň vlka Réžia: Anna Šoltýsová Autor: Ivan Bukovčan 20.30 − Akadémia umení Banská Bystrica Radovan III. Réžia: Ľuboslav Majera Autor: Dušan Kovačević (Bakalárske predstavenie poslucháčov herectva) PONDELOK 25. SEPTEMBRA 12.00 − Detské divadlo Subotica Chudobný čižmár a kráľ vetra (5 +) Réžia: Hernjak Đerđ

Informačno-politický týždenník

Michal Madacký: Jabĺčko, digital print

stavoval svoje práce v roku 1985 na medzinárodnej výstave na veľtrhu v Belehrade. Odvtedy mal rad samostatných výstav a vystavoval i na mnohých spoločných. Realizáciu výstavy podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave. Z príležitosti výstavy vydali katalóg. Výstava, ktorej názov je Fotoretrospektíva, bude otvorená do 15. októbra v priestoroch Galérie SND – v Slovenskom národnom dome v Kysáči.

20.00 − Národné divadlo Kikinda Kovboji Réžia: Kokan Mladenović Autor: Saša Anočić UTOROK 26. SEPTEMBRA 20.00 − Akadémia umení Nový Sad Deti Réžia: Ľuboslav Majera Autor: Maxim Gorkij SPRIEVODNÉ PODUJATIA PIATOK 22. SEPTEMBRA 20.00 − Výstava študentských prác Akadémie umení Nový Sad (Predsieň SVD) SOBOTA 23. SEPTEMBRA 19.00 − Akadémia umení Banská Bystrica V agónii Réžia: Marína Dýrová (Malá scéna – Klub VHV) NEDEĽA 24. SEPTEMBRA 20.00 Výstava: Nad zemou Autorka: Hana Tanciková (Predsieň SVD) • KULTÚRA •

KRAJANSKÉ FOTO-DOTYKY ĽUDA POMICHALA

Tretica prvá Oto Filip

„S

ila fotografie spočíva v tom, že pre dokonalé skúmanie dokáže udržať okamihy, ktoré beh času prekryje novými vnemami. Toto zmrazenie času, táto dojímavá zvodná nehybnosť dala vzniknúť novým a širším kánonom krásy...“ Slová americkej esejistky, kritičky a filozofky Susan Sontagovej sú ako uliate na výstavu Krajanské foto-dotyky, Autor a kurátor autormi ktorej sú Ľudo výstavy Ľudo Pomichal z Úradu pre Pomichal Slovákov žijúcich v zahraničí a Slováci žijúci v rôznych končinách sveta. Je pestrá, pútavá, tematicky rôznorodá. Sú na nej aj podujatia, aj motívy folklórne, aj snemovania, aj momentky bežné. Krajanský život v plnej kráse. Kurátora výstavy Ľuda Pomichala sa opytujeme: Pútač podujatia Aké sú vlast-

ne súvislosti jej vzniku? – Chceli sme niečím prekvapiť k 10. výročiu činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Preto sme sa v rámci Dňa zahraničných Slovákov, ktorý sa konal 5. júla 2016, rozhodli prezentovať našich krajanov na fotografiách. Predtým som dal výzvu na webovú stránku úradu, na ktorú reagovalo okolo tridsať fotografov. Tak tých, ktorí pôsobia v krajanských médiách, no aj fotografov iných. Vcelku sme vybrali šesťdesiat snímok. Na výstave bolo devätnásť autorov z dvanástich štátov. Je to hlavne Európa, krajiny, ako Srbsko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko, no mali sme zábery aj z iných štátov. Príjemne prekvapila účasť krajanov z Kanady a Austrálie. Prvá výstava bola teda vlani 5. júla v Bratislave

Andrej Lehotský: Vrúcne utkané odkazy dedovizne, Nadlak, Rumunsko • KULTÚRA •

Ľudo Pomichal: Cyrilo-metodské tradície veľkoformátovo, Bratislava, Slovensko

a vtedy sme po prvýkrát boli účastníkmi Kultúrneho leta hlavného mesta Slovenska. Po výstave druhej, preb i e h a j ú ce j v rámci Stálej konferencie, táto v kine A k a d e m i k Ľudo Pomichal: Na potulkách s bardom, v B a n s k e j Bratislava, Slovensko Štiavnici je druhej strane šlo o to, aby sme v poradí tretia... – Áno. Vzhľadom na priestor cez ten priestor fotografov dali v kine je tu 28 fotografií. Treba vyniknúť fotografii, na ktorej sú podčiarknuť, že výstava potrvá aktivity našich krajanov v ich do konca roka. Je na nej asi polo- prostrediach. Preto sú tam fotky, vica mojich fotografií, keďže som ako sa robia klobásy v Petrovci alebo zábery detí, ktoré chodia do rôznych súborov. Šlo o to, aby bola zohľadnená čo najväčšia šírka v tých aktivitách... Povedané jasne a stručne. V prvom rade vďaka jemu, no aj autorom iným, vznikli nenapodobniteľné Martin Pucovský: Ako sa krútia slávne a krásne fotograklobásy, Báčsky Petrovec, Srbsko fické dokumenty mal príležitosť mapovať dianie o Slovákoch na prelome dvoch na cestách za krajanmi, ktoré ab- tisícročí, o ich príbehoch a osusolvoval bývalý predseda úradu doch, podmienkach, v ktorých pán Igor Furdík a terajší predse- pôsobia, o tom, čím práve žijú, da pán Ján Varšo. Výber bol ťažký aké všetko záujmy alebo nádeje v tom zmysle, aby sme na jednej majú. Práve preto je dobre, aby strane zadosťučinili aj samotné- zlomky z tohto poznania uvidelo mu úradu, aby sa tam objavili aj čím viac ľudí, na čím väčšom jeho predstavitelia a významné počte dejísk, inštitúcií, prostredí. osobnosti krajanského sveta. Na 38 /4769/ 23. 9. 2017

Kultúra DOLNOZEMSKÉ VYCHOVÁVATEĽKY ABSOLVOVALI SEMINÁR V PETROVCI

Prácu skvalitniť aj výmenou skúseností Katarína Gažová

árodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Asociácia slovenských pedagógov a Združenie vychovávateľov, osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí usporiadali v Petrovci 1. ročník seminára pre vychovávateľky materských škôl z Dolnej zeme. Na tomto dvojdňovom stretnutí v Predškolskej ustanovizni Včielka v Báčskom Petrovci boli predstaviteľky z Maďarska, Rumunska, ako i vychovávateľky zo Srbska. Piatok 15. septembra – prvý deň seminára – bol venovaný oslave 10. výročia založenia Združenia vychovávateľov, osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny. Veselým spevom seminár spestrili petrovskí škôlkari so svojimi vychovávateľkami. Početných účastníkov

PU Včielka v Petrovci až dodnes pripomenula predsedníčka Božena Levárska. Ako podotkla, združenie vzniklo trochu aj z nespokojnosti s vtedajším postavením predškolskej výchovy. Hlavnými cieľmi jeho založenia boli pestovanie jazyka, kultúry a zachovanie tradícií Slovákov, čo sa vštepuje deťom už v útlom veku. Aj poskytovanie možnosti členkám, aby sa zdokonaľovali v spisovnej slovenčine, vytvárali podnetné prostredie na pobyt detí, ale aj zadováženie príručiek, kníh a didaktických pomôcok pre pedagógov. Za desať rokov združenie mnoho toho vykonalo, z čoho vyplýva, že sú materské školy veľmi dôležité v každom prostredí. Veď práve u malých detí treba začať rozvíjať lásku ku spisovnej slovenčine, a preto sa od učiteliek žiada, aby boli uvedomelé, odborné, aby si svoju prácu svedomite vykonávali. Počas

Na prvom seminári bola pozoruhodná prítomnosť účastníkov

oslovila najprv koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová. V útulnej petrovskej škôlke hostí privítala riaditeľka Zuzana Pašićová. Prejdenú desaťročnú cestu združenia od založenia v roku 2007 v

www.hl.rs

týchto rokov si vymenili hodne pedagogických skúseností, realizovali rad odborných stretnutí, seminárov a prezentovali svoju prácu aj širšej pedagogickej verejnosti. Slávnostné stretnutie pokra-

Informačno-politický týždenník

čovalo udeľovaním ďakovných listín a symbolických darčekov predstaviteľkám predškolských ustanovizní a predstaviteľom inštitúcií, s ktorými združenie spolupracuje. Z prítomných

Zolňanová a jeho nositeľom je Asociácia slovenských pedagógov. Podstatou projektu je tá dolnozemská súčinnosť. Kolegyne z materských škôl z Maďarska a Rumunska prišli

Na slávnosti desaťročnice združenia: (zľava) Božena Levárska, Zuzana Pašićová a Svetlana Zolňanová

hostí sa prihovorili: konzulka Veľvyslanectva SR v Belehrade Barbora Galovičová, predstaviteľky Školskej správy v Novom Sade Vesna Radulovićová a Sonja Miladinovićová, predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM a zástupca predsedu Obce Báčsky Petrovec Ján Brna. Predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov Mária Andrášiková sa zmienila aj o prvom seminári dolnozemských vychovávateliek: „Materská škola dáva základy jazykovej výchovy, je miestom, kde sa začína vyučovať materčina, a to je podstatné v celomenšinovom školstve. To bolo dôvodom, aby sme urobili tento projekt – Seminár učiteliek materských škôl z Dolnej zeme. Autorkou projektu je Svetlana

k nám vo veľmi peknom počte, čo nás nesmierne teší. Navzájom si vymenia poznatky a skúsenosti, lebo v každej krajine sa inak učí.“ Po skončení slávnosti si účastníci obzreli priestory PU Včielka v Petrovci. Druhý deň seminára – sobota 16. septembra bol zameraný na analýzu stavu slovenčiny v našich materských školách. Vychovávateľky z Maďarska, Rumunska a Srbska prezentovali prácu s deťmi prostredníctvom videozáznamov, interaktívnej tabule a rôznych iných pomôcok. Vychovávateľky zo Srbska hovorili o skúsenostiach z otvorenia slovenskej triedy v PU Radosno detinjstvo v Novom Sade, ale sa všeobecne zmienili aj o práci v predškolských ustanovizniach. Prvý seminár dolnozemských vychovávateliek bol v Srbsku a, ako pripomenula Svetlana Zolňanová, s organizovaním takýchto seminárov sa budú snažiť pokračovať aj v ďalších dolnozemských krajinách.

• KULTÚRA •

ZO 46. BRANKOVHO KOLA

Prezentácia básnického portrétu Víťazoslava Hronca Danica Vŕbová

radícia prezentovania básnikov a ich tvorby už 46 rokov pretrváva prostredníctvom kultúrnych aktivít Brankovho kola. Tak jeho návštevníci mali príležitosť v stredu 13. septembra zoznámiť sa s literárnou tvorbou Milana Ćosića a Nikolu Rausavljevića, dvoch mladých srbských básnikov. Títo autori nielenže predstavili svoju prvú básnickú zbierku, ale literárny večierok spestrili ukážkou z repertoára ich Recitátorskej družiny Medzi nami. V druhej časti tohto literárneho stretnutia obecenstvo malo

príležitosť zoznámiť sa s básnickým portrétom Víťazoslava Hronca, nášho eminentného spisovateľa. Stredajší 6. deň podujatia Brankovo kolo slávnostne otvoril Nenad Grujičić, predseda kultúrnej inštitúcie Brankovo kolo. Podotkol pritom, že Víťazoslava Hronca pozná ešte z mladších čias a že sa pri nedávnom stretnutí zhodli s návrhom prezentovať potenciálnym čitateľom na tomto podujatí aspoň kúsok z jeho bohatej tvorby. V plnej sieni Mestskej knižnice v Novom Sade básnický portrét Víťazoslava Hronca Z literárneho večierka v Novom Sade

prítomným predstavila Marína Šimáková-Speváková, docentka na Oddelení slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty v Novom Sade. Srbský spisovateľ Rastko Lončar o Hroncovej tvorbe napísal text, ktorý prečítala moderátorka večierka Marija Slobodová. Na záver tohto stretnutia autor prečítal zopár básní zo svojej tvorby v srbskom preklade a sľúbil, že čoskoro možno očakávať aj nové tituly z jeho pera. Tento večierok vyznel ako ukážka skutočnosti, že poézia nepozná hranice.

RECENZIA

Trojka, ale basketbalová Nový život, roč. 69, č. 7 – 8, 2017 Juraj Bartoš

elé dvojčíslo 7 – 8/2017 časopisu Nový život sa naskutku číta jedným dychom. Poradie konzumovania jednotlivých príspevkov, pravda, závisí od vkusu každého jedného „hladoša“. Aj pre tých, ktorí si najčastejšie najlepšie sústo nechávajú nakoniec a teraz podľahli zvodnej aróme názvu a vrhli sa hneď priamo na čerešničku. Aj keby nič iné okrem drámy Krátke spojenia petrovskej Bratislavčanky Vladislavy Feketeovej v pozorovanom zväzku NŽ nebolo, opäť (a najmä vtedy) by mu právom bolo treba prisúdiť trojku. Prirodzene – basketbalovú. Nie náhodou jej divadelný text už získal niekoľko ocenení, v prvom rade bol ohodnotený ako najlepší v dramatickej súťaži Alfréda Radoka. Nie náhodou získate dojem, že autorka sa v ňom „zjavuje“ sama (ako postava ONA), a že rovnako ako mnohí, ktorí stadiaľto odišli (alebo práveže tu zostali), sa nevmestia do • KULTÚRA •

kufra, na ktorom sedia, pripravení v každej chvíli na návrat, respektíve na odchod... Kam vlastne? Prečo? A opäť prečo: prečo o dramatickej tvorbe VF vedia viac inde, než my tu? Trúfne si niekto (aj u nás) jej Krátkym spojeniam vdýchnuť život na doskách, čo znamenajú svet? Bolo by načim. Dráma je silná. Po texte s váhou kameňa o krk môžete relaxovať trebárs pri šiestich básňach cyklu Drží ma nevýdrž srbského novinára a spisovateľa Petra Žebeljana, t. j. preklade Martina Prebudilu. Možno sa vám zamarí, že sú práve na vás ušité záverečné verše básne Čierny atrament: Priznávam sa, / aj tentoraz som prehral, / so samým sebou. // Ešte sa naskytne príležitosť. Alebo sa môžete vrátiť o kúsok dopredu a priam zhltnúť desať miniatúrnych básní súboru Volanie duchov novoživotného debutanta Stevana

Lenharta. Na ukážku verše s titulkom Prúd špiny: Neustále tečie. / Vlastne vyteká / spod hrdzavých dveriec. / Lesklý prúd špiny. Záverom spomenieme dve básne Borislava Radovića (Bralo a Nedávna pamäť). Preložil ich Víťazoslav Hronec. Do rubriky Rozkoš z textu tentoraz prispela slovenská spisovateľka, redaktorka a prekladateľka Viera Švenková. V texte Plameň poznania, pátrajúc (hlavne z uhla literatúry) po odpovedi na odvekú otázku, ktorú si nastoľuje človek: Kto som? – vraví, že „Literatúra sa odjakživa pokúša zachrániť obraz človeka.“ V tomto zmysle vyvodí záver: „Súčasná literatúra, i tá slovenská, pokračuje v nikdy nedokončenom pátraní po večne premenlivej podobe človeka, v jej unikajúcich obrysoch hľadáme sami seba.“ Švenkovú čitateľom NŽ

osvetľujú jej odpovede na otázky Viery Benkovej v rubrike Chat. Aj v tomto dvojčísle nášho jediného časopisu pre literatúru a kultúru badať prevahu neliterárnych textov. Všímame si 3. pokračovanie štúdie Michala Harpáňa Slovenskí vojvodinskí spisovatelia v Slovenských pohľadoch (1945 – 1989). Ďalej sú tu dva príspevky zo 61. Literárneho snemovania: Zuzany Čížikovej (Spoločenská próza pre deti Pavla Grňu a Márie Kotvášovej-Jonášovej) a Zoroslava Speváka (Silný hlas utajeného sveta dievčat, venovaný jubilantke M. Kotvášovej-Jonášovej). Kvitujeme tiež recenziu z pera Zlaty Matlákovej pod názvom Vstup do tajomstva detského sveta. Zmieňuje sa o knihe Jednozubý úsmev: antológia prózy pre deti slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska, zostavovateliek V. Benkovej a Etely Farkašovej. Jaroslav Čiep prispel nekrológom Za Samuelom Dubovským a štvrté tohtoročné dvojčíslo NŽ uzaviera text Vladimíra Valentíka Výtvarný nomádizmus Radovana Ladomerského; výtvarné práce tohto slovenského umelca spestrujú strany pozorovaného periodika, vrátane titulnej.

38 /4769/ 23. 9. 2017

Kultúra MINULÝ VÍKEND ODZNEL KULPIN FEST

Zábava pre všetky generácie Katarína Gažová

opulárny festival modernej hudby Kulpin fest v sobotu 16. septembra usporiadali vedľa ihriska Futbalového klubu

Medzi skupinami, ktoré sa v ten večer predstavili obecenstvu, bola i skupina Tribute Bijelo dugme, ktorá, ako možno usúdiť už z názvu, hrala hlavne skladby populárnej rockovej skupiny

Ovácie obecenstva vyvolalo vystúpenie populárnej rockovej skupiny Generacija 5

Kulpín. Vystúpilo päť skupín a bola tu i populárna rocková skupina Generacija 5, ktorá tohto roku oslavuje 40. výročie založenia.

Bijelo dugme. Ďalšie skupiny Muzika poludelih a Bolesna štenad zahrali tvrdší zvuk prednesom svojich skladieb, ako aj pesničiek

populárnych skupín. Tohtoročný Kulpin fest z organizačnej strany mal na starosti Kulpínčan Svetozar Govorčin-Zare, člen niekdajšej populárnej kapely Lude krawe. Na tomto hudobnom festivale vystúpil ako frontman novozaloženej kapely Turbo punk

Obecenstvo sa dobre zabávalo, o čom svedčili ovácie počas výstupu Zareho skupiny. Najviac obdivu sa predsa dostalo niekdajšej juhoslovanskej skupine Generacija 5, ktorá sa predstavila populárnymi hitmi – Dolazim za 5 minuta, Ti samo budi dovoljno daleko... Tohto roku odznel 12. Kulpin fest a finančne ho podporila Obec Báčsky Petrovec. Prostriedky zo vstupného budú prioritne usmernené na humanitárne ciele,

Zareho skupina Turbo punk a Dragana Mišćević vytvorili vynikajúcu náladu

a Dragana Mišćević. Skupina predniesla svoje piesne, ale aj piesne známych juhoslovanských skupín.

konkrétne pre deti s osobitnými potrebami z Báčskopetrovskej obce.

OMAĽOVANÉ ŠAMLÍKY V NOVOM MILOŠEVE

Vzdali hold panovníčke Márii Terézii Anička Chalupová

krem olejomalieb a omaľovaných tekvičiek Galéria Babka v Kovačici vo svojom depozitári vlastní aj omaľované šamlíky, ktoré uplynulý víkend sprístupnila na

obdiv aj milovníkom výtvarného umenia v Novom Miloševe. Pri príležitosti osláv 300. výročia narodenia cisárovnej Márie Terézie (13. máj 1717 – 29. november 1780) v kaštieli Karácsonyi vystavili diela siedmich insitných umelcov:

Danú tému výstižne spracovala aj Vieroslava Svetlíková

Zo slávnostného otvorenia výstavy omaľovaných šamlíkov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Miroslava Hrašku z Hajdušice, Evy Hrkovej, Jána Žolnaja, Anny Pavlovovej, Zuzany Jarmockej a Vieroslavy Svetlíkovej z Kovačice a Jána Bačúra z Padiny. Výstava sa uskutočnila z iniciatívy Dagmar Repčekovej, veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku. Pri spomenutej oslave navrhla, aby sa tento chátrajúci kaštieľ čím skôr zreštauroval, aby sa zorganizovala konferencia architektov a reštaurátorov zo Slovenska

a Maďarska a aby sa sprístupnila facebooková stránka Zachovajme kaštieľ Karácsonyi. O výstave omaľovaných šamlíkov, ktoré boli ozdobené rukou insitných maliarov na tému zo života a diela panovníčky Márie Terézie, hovoril Pavel Babka, zakladateľ Nadácie Babka v Kovačici. Významné výročie si organizátori uctili viacerými príležitostnými akciami. Foto: A. Meleg • KULTÚRA •

Z PIVNICKÝCH DIVADELNÝCH ROZHOVOROV

Kultúra národu dáva identitu Anna Francistyová

red mesiacom prebiehal v Pivnici tradičný seminár tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem!, a my vám ho ešte raz pripomenieme útržkami z ďalších stretnutí a rozhovorov. Ján Privizer, herec a režisér z Kysáča, je plný dojmov a osobitne obdivuje organizátorov: – Nechodím pravidelne, z ôsmich ročníkov bol som asi štyrikrát či päťkrát. Obdivujem predovšetkým aktivistov Divadla Janka Čemana. Sú to ľudia, ktorí sa svojho času upísali divadlu, niektorí si práve tu našli životnú lásku, poženili sa, povydávali, teraz sú tu už aj ich deti. To je zdravý základ jedného divadla. Na seminári si cením kamarátstvo, ale aj uvedomenie si, že

Ján Privizer

sme tu na to, aby sme robili. To je tá zodpovednosť. Zodpovednosť zo strany nás účastníkov, ale aj profesionálov, ktorí sem prichádzajú zo Slovenska, často obetujúc svoj voľný letný čas. Proste na nepochopenie, ale napríklad pouličné divadlo sa robilo aj do pol štvrtej ráno, lebo na inscenáciu potrebovali noc... Tento seminár je veľmi dobrá vec a treba ho viac podporovať. Naše deti prichádzajú sem rady a naučia sa nielen niečo z každého prvku divadla, lebo sa zapisujú do rôznych dielní, ale aj zodpovednosti od lektorov. • KULTÚRA •

Dokonca niektorí tu dostávajú aj životné poučky. Počul som napríklad, keď sa jeden mladý účastník v družnom rozhovore hlasno zamyslel, že by vari študoval herectvo. Lektor, ktorý ho už dobre pozná, mu odporučil radšej réžiu alebo dramaturgiu. Viete si predstaviť, aká je to vzácna rada pre toho chlapca? Nech neopakujem, že tu vznikajú priateľstvá na celý život. Spisovateľ, herec a režisér Ján Salčák bol pri vzniku Ochotníckeho divadla Janka Čemana, festivalu DIDA, nechýba ani na tradičnom augustovom seminári. Tentoraz mal pre verejnosť konkrétne vyhlásenie: – Navrhujem zmenu pravidiel festivalu DIDA, ktoré som ja písal, a to konkrétne článok číslo 2: tam sa píše, že sa v inscenáciách spracúva život Slovákov na Dolnej zemi. Keď som písal, ani mi nenapadlo, že nás Slovákov bude stále menej. A tu si uvedomujem, že na Ján Salčák seminár Píšeš? Píšem!, ktorý organizuje to isté Ochotnícke divadlo Janka Čemana, prichádzajú ľudia z rozličných strán. Tí ľudia možno pôjdu na akadémiu, alebo vôbec pôjdu odtiaľto do sveta. Prečo by tí ľudia niekde v Nemecku či v Anglicku neurobili divadlo o živote dolnozemských Slovákov a prišli s ním na nasledujúci festival DIDA? Hudobník, spevák, šoubiznisová osobnosť Róbert Mikla zo Slovenska bol už druhýkrát na pivnickom seminári lektorom. O svojich dojmoch sa takto vyjadril: – Bol som tu vlani a bolo to pre mňa prekvapenie. Katarína Hitzingerová ma povolala, aby som viedol hudobnú dielňu. Skúsenosti v tomto smere som už mal, tak som súhlasil. Ale

to, čo som tu za ten týždeň za- žiť celkom nový život, lebo sa žil, ma skutočne ohúrilo. Moja budem inak pozerať na svet tohtoročná účasť bola samozrej- a zrazu budem mať širší obzor. má, zrušil som všetky koncerty Áno, áno, už budem konplánované na tento týždeň a už od marca som všetkým hovoril, že v auguste budem v Pivnici... Už dlhšie sa hýbem v šoubiznisových vodách. Možno ma poznáte z televízie, pred takými trinástimi rokmi som bol v prvej sérii Slovensko hľadá Superstar, ja som ten rebel Mikla... Odvtedy sa mnoho zmenilo, Róbert Mikla veľa som sa venoval divadlu, literatúre, písaniu, krétny: Tohto roku som znovu vždy som mal svoju kapelu, mal hudobnú dielňu a znovu takto fungujem som mal najmenej účastníkov. od svojich pät- Lebo detí, ktoré tak dobre vedia nástich rokov. hrať na nejakom hudobnom V rodnom Žiari nástroji, že stačí sadnúť si a ronad Hronom biť nový song, je málo. Ani to som prvýkrát výsledné muzicírovanie nie je v y s t ú p i l n a jednoduché. A treba jedno s scénu, keď som druhým prepojiť: podmienky mal desať rokov. tu máme po tej ľudskej stránke Teraz mám 36. skvelé, ale peniažky v kultúre Ľudí to vždy ba- stále chýbajú. Trpí technická vilo, vlani som stránka, preto sa vynachádzabol dokonca me. No a s tou technikou tu ocenený primá- pomáham viacerým dielňam. torom mesta za Iné požiadavky má detské predto všetko, čom som v kultúre stavenie, iné pouličné, muzikál. a umení za uplynulých 25 rokov Ale pozor, toto, čo tu vzniká, nie urobil... sú úryvky, to sú hotové predstaA vždy som mal túžbu pôsobiť venia, hotové tvary: majú úvod, práve na takomto poli, ja tomu jadro, myšlienku, záver. I keď sú hovorím, v pocitovom umení. V časovo kratšie, ako by boli, keby silnom, hlbokom, kde sú odkazy, sa na nich mohlo robiť mesiac... symboly. Či už sa robí s deťmi, Chcem byť aj veľmi zľahka či s dospelými, vždy je to také kritický. Kultúra je niečo, čo nákrásne, dokonalé, že človek rodu dáva identitu, čo mu dáva nemôže odísť z predstavenia pocit spolupatričnosti, možnosť bez pocitu, prežitku, eufórie, identifikovať sa so skupinou. katarzie. Tvrdím, že ak sa baví- A divadlo, to nie je len zábava, me o umení, katarzia tam musí je to spôsob života. Nie som byť. To znamená, že ma nejaké skeptik, len konštatujem taký dielo zasiahlo tak, že rozmýšľam smutný paradox: na kultúru ide o ňom najmenej ďalších dvanásť strašne málo peňazí, a potom sa hodín, pocit mám z neho aspoň ťažko robia workshopy, zájazdy, týždeň a chcem to vidieť znova. stále sa musí žobrať, prosiť sponJa sa napríklad teším na každé zorov. Je pár ľudí, nadšencov, čo nové predstavenie, na to, že dajú na to peniažky, ale je ťažko. príde myšlienka. Povedaná jed- Aj ja sa snažím žiť z vlastného noducho, ale ja od zajtra budem dychu. 38 /4769/ 23. 9. 2017

Kultúra NAD UBOLENOU SLOVENČINOU

Treba nám spisovná slovenčina?! Anna Horvátová

o sme bez kultúry? Bez tradície? Bez jazyka? Je nám potrebná spisovná slovenčina? Ale áno, veď sme Slováci, či nie?! No predsa, Slováci sme od rodu... Tak to hrdo niekedy vie vyznieť! Ba keď treba, aby sme dokázali pôvod, vtedy ešte ako vieme horliť za slovenskosť, hrdo sa vystatovať, že sme Slováci. Áno, sme! Ale akí! Ak len takí, aby sme sa iba deklarovali ako Slováci, je to smutné. Bez spisovného jazyka sme nikto. Ba sme nič. Spisovný jazyk by nám mal byť cenným nástrojom na dorozumievanie, našou hrdosťou, historickým výdobytkom. Ábel Kráľ spisovný jazyk takto definuje: Spisovný jazyk je základný a najdôležitejší útvar národného jazyka. Slúži na verejnú, oficiálnu,

celospoločenskú komunikáciu vo všetkých oblastiach verejného života. Spisovný jazyk je vlastne kodifikovaná forma jazyka – od výslovnosti, slovnej zásoby až po štylistiku. Ani my dolnozemskí Slováci by sme nemali opovrhovať spisovnou slovenčinou. A veru ani sa posmešne na úkor slovenčiny vyjadrovať. Veď si len predstavme, ako sa snažíme pri písaní anglicizmov napísať tie slová spisovne, sotva si tam dovolíme dáky omyl. S ľútosťou však musíme konštatovať, že je nie taká situácia aj keď ide o náš spisovný jazyk. Dokonca počuť aj takéto „svetoborné“ konštatácie: „My sme Slováci a vravíme takou našou, riadnou slovenčinou, aby nás všetci rozumeli, nie takou, ktorou sa píše v Hlase ľude, kde sa tomu nerozumie.“ Zástancov takejto mienky

je nie málo, sú to prevažne osoby so slabým jazykovým vedomím, ktoré sa voči spisovnej slovenčine odmietavo stavajú. Tým zároveň aj podlamujú nohy našej ubolenej a doráňanej slovenčine na týchto priestranstvách. No a ani výhovorky typu: „Je to naše nárečie.“; „Len takto si medzi sebou rozumieme, nebudeme sa pretvarovať!“ už v žiadnom prípade neobstoja. Ako neobstojí ani mienka, že my hovoríme nárečím. Vyjadrovanie vojvodinských Slovákov v týchto končinách veru nezapadá ani do rámcov nárečia. Nárečie alebo dialekt je územne a funkčne vymedzený štruktúrny jazykový útvar, ktorým spontánne komunikuje autochtónne obyvateľstvo v istej oblasti. Avšak keď srbské slová poslovenčíme, napr. počuť aj takéto perličky: „verovatňe“, „sigúrňe“, „súmňam“, „sprémam sa“, „sméta mi to“... v tomto prípade veru nejde o nárečie. Je to, žiaľ, silný úder nášmu spisovnému jazyku, beztak už poriadne doráňanému. Osamotený náš jazyk, zaznávaný, neuctievaný, s krvácajúcimi ranami, ešte ako

potrebuje našu pomoc. Ale pomoc azda skôr potrebujeme my. Kde sa stratilo naše slovenské povedomie?! Či sme skutočne Slováci iba vtedy, keď máme z toho nejaký zisk, keď sa z vypočítavosti prisaháme na slovenský pôvod?! Takéto vyznávanie slovenskosti nás nezachráni. Ani neochráni. Rútime sa priam strmhlav dolu svahom. Slovenčina sme my Slováci. Slovenčina je náš spisovný jazyk, ale s ľútosťou môžeme konštatovať, že tak to nie je. Vystatovať sa, že sme Slováci, to vieme, keď nám to vyhovuje. Ale na to nestačí iba použiť každé tretie slovo poloslovenské či polosrbské. Ani výhovorky, že hovoríme nárečím, nie sú namieste, keďže už vôbec nárečia to nie sú. Veď dokonca nárečia majú svoju hodnotu. Nie však naše prešľapy, ktoré sú voči spisovnému jazyku natoľko silné, že ho silne devastujú. Stáva za z neho hendikepovaný jazyk, ktorým sa jednotlivci medzi sebou vedia dorozumieť, ale... Iní už tomu nerozumejú. A ten negatívny jav je nesmierne rozšírený. Akoby šlo o trend, ale preveľmi škodlivý.

STARÁ PAZOVA

Pre milovníkov poézie a prózy Anna Lešťanová

AJ PRED PADINOU – PADINA je názov budúcej publikácie autora DrSc. Jána Babiaka z Kulpína, ktorý v nedeľu 17. septembra 2017 prezentoval časť z tohto svojho diela o dejinách Padiny, v ktorej žil a pôsobil dlhé roky. Podľa doterajších údajov ešte pred založením Padiny jestvovala osada menom Padina, v ktorej žili Rumuni a neskoršie Srbi. Podľa tvrdenia pána Babiaka a jeho údajov, ktoré čerpal z rôznych zdrojov a prameňov, pred súčasnou Padinou jestvovalo dokonca niekoľko Padín, z ktorých sa prvá spomína ešte v roku 1342. Prednáška, ktorej organizáciu mal na starosti Miestny odbor Matice slovenskej v Padine v čele s predsedom Jankom Kolárikom, sa za hojného počtu návštevníkov a milovníkov dejín (vidieť to aj na fotografii Z. Obšustovej) uskutočnila v miestnostiach Základnej školy maršala Tita v Padine. Podľa slov organizátora podujatia tento rukopis sa podľa plánov už na budúci rok dostane do rúk čitateľov v podobe kvalitnej viac ako tisícstranovej knihy. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

udová knižnica Dositeja Obradovića v Starej Pazove v spolupráci s Mestskou knižnicou Atanasija Stojkovića v Rume usporiadala prednedávnom zaujímavý literárny večierok, ktorého hosťami boli účastníci prvého rumského literárneho tábora. Jej účastníkmi boli renomovaní spisovatelia, literárni kritici a prekladatelia. Literárny tábor mal i pracovný ráz a trval od 11. do 15. septembra. Účastníci tábora navštívili i knižnice v Irigu, Starej Pazove (12. septembra), Šabci, Sriemskej Mitrovici a na záver mali družbu s milovníkmi literárneho umenia v Rume. Na literárnom ve-

CHÝRNIK NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiada v utorok

čierku v Starej Pazove sa zúčastnili Vladislava Gordićová-Petkovićová, literárna kritička, Mihajlo Pantić a Radoslav Petković, prozaici, Duško Novaković, básnik a prekladateľ, Mileta Aćimović-Ivkov, literárny kritik, a Dragan Purešić, prekladateľ. Obecenstvo v Starej Pazove malo pôžitok z prečítaných poetických a prozaických diel súčasných srbských spisovateľov. Podľa tohto modelu v nadchádzajúcom období v spolupráci s knižnicami, lokálnymi samosprávami a Spoločenstvom materských knižníc Srbska by malo byť usporiadaných ešte niekoľko literárnych táborov. Ich cieľom je zveľadenie kultúry čítania a hovoru. 26. septembra 2017 o 18. hodine v miestnostiach ÚKVS (Njegošova 16/ II/7, Nový Sad) večierok venovaný životnému jubileu – 80. narodeninám spisovateľa Pavla Grňu. A. F. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

„Ideme sa šétať!“ „Sigúrňe?!“ Anna Horvátová

rechádzky sú zdraviu prospešné. Zmierňujú stres, osviežujú myseľ, uvoľňujú telo, jednoducho pozitívne ovplyvňujú naše zmýšľanie. Vplývajú teda na náš psychický stav, zlepšujú našu náladu. Ale čo tak, keď pozvete niekoho na „šétňu“?! Rozumel by tomu, alebo by sa na vás pozeral ako na zjavenie?!

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Tak ako sú prechádzky prírodou, po hore alebo aj po meste prospešné nášmu organizmu, aj psychickému stavu, takéto srboslovenské slová v žiadnom prípade neprospievajú tej našej zúboženej slovenčine. Je toto ďalším dôkazom, ako sa jednoducho bezočivo postavujeme voči spisovnému jazyku. Krivdíme mu priveľmi. A nemali by sme až tak ľahostajne pristupovať! Asi je tu veľa otáznikov... Tak pozrime sa prečo: slovo „šétňa“

Rodinná firma v Žiline hľadá 3 mladých zamestnancov na pozíciu pracovníka skladu olejov. Potrebný preukaz zahraničného Slováka a vodičský preukaz B kategórie. Nástupný plat 700 eur s možnosťou zvýšenia. Zabezpečujeme ubytovanie zdarma, stravné lístky a ochranné prostriedky. Priamy kontakt na majiteľa samad@zmail.sk alebo 063/88-56-040.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Messer Tehnogas, AS, Banjički put 62, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Plniareň fliaš oxidom siričitým v jestvujúcom podnikateľskom komplexe, Ul. Ljubomira Nenadovića číslo 2, na katastrálnej parcele číslo 2221/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 14. 9. 2017 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1247 + 500 do km 1248 + 000, v časti k. p. č. 6773/1, k. o. Kovilj, nositeľa projektu Karin Komerc MD, s. s r. o., Veternik, Ul. Živorada Petrovića č. 8. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• KULTÚRA • OZNAMY •

nie je slovenské. Ani „sigúrňe“. Znovu sa stretáme so srbskými slovami, tak „šikovne“ poslovenčenými. Určite nám nie je neznáme slovenské slovo, podstatné meno prechádzka a teda voľná chôdza konaná s cieľom osviežiť sa. Srbské slovo šetnja vystriedajme slovenským prechádzka, a tak aj choďme na prechádzku. A aby sme si ujasnili aj či to myslíme celkom vážne, namiesto skomoleniny „sigúrňe“ použime to jednoduché na-

ozaj. Naozaj to vážne myslíš, aby sme šli na prechádzku?! No a namiesto srbského sigurno v závislosti od situácie použime tieto slová: „Osećam se sigurno.“ v preklade je: „Cítim sa v bezpečí / bezpečne / iste.“ O neistej situácii sa zmienime: „Nisam sigurna.“, čo v slovenčine vyznie: „Nie som si (celkom) istá.“ Alebo aj takto sa dá počuť: „Ja sigúrňe nebudem fotiť!“ a to by v slovenčine malo znieť: „Ja istotne nebudem fotiť.“

Galéria insitného umenia Kovačica na základe čl. 24 a 47 Zákona o práci (Úradný vestník RS, č. 24/2005, 61/2005, 54/2009, 32/2013, 75/2014 a 13/2017) a článku 47 Štatútu Galérie insitného umenia zverejňuje VEREJNÝ SÚBEH NA OBSADENIE PRACOVNÉHO MIESTA PRAKTIKANTA • Ustanovizeň, v ktorej pracovné miesto treba obsadiť: Galéria insitného umenia v Kovačici, Ul. Masarykova 65 • Pracovné miesto, ktoré treba obsadiť: 1. Kustód, 1 vykonávateľ Opis prác pracovného miesta: Sprevádzanie turistov cez Galériu insitného umenia a Pamätný dom Martina Jonáša, inštalovanie výstav obrazov, vypracovanie projektov, dizajnovanie katalógov, letákov, brožúrok Podmienky na obsadenie pracovného miesta: Získané vysokoškolské vzdelanie na základnom akademickom štúdiu, najmenej 240 ESPB bodov, master akademickom štúdiu, špecialistickom akademickom štúdiu, špecialistickom odborovom štúdiu, respektíve na základnom štúdiu trvajúcom najmenej štyri roky alebo na špecialistickom štúdiu na fakulte; znalosť slovenského jazyka a ovládanie práce na počítači. • Miesto práce Galéria insitného umenia a Pamätný dom Martina Jonáša, Ul. Masarykova 65 a Ul. Čaplovičova 23, 26 210 Kovačica. • Prihlášky treba zaslať na adresu: Galéria insitného umenia Kovačica, 26 210 Kovačica, Ul. Masarykova 65, s označením Na verejný súbeh Osoba poverená podávaním informácií o súbehu: Anna Žolnajová-Barcová, tel. 013/661-157 • Uchádzači majú spĺňať nasledujúce podmienky: Majú mať štátnu príslušnosť Republiky Srbsko; majú byť plnoletí, priložiť doklad o bezúhonnosti trestu nie starší ako šesť mesiacov. • Lehota na podanie prihlášok: Prihlášky treba podať v lehote 15 dní, ktorá sa začína nasledujúceho dňa po zverejnení na internetovej stránke Galérie insitného umenia, „Poslovi“, www.naivnaumetnost.com. • Spolu s prihláškou na súbeh treba zaslať: Životopis; originál alebo overenú fotokópiu potvrdenia o občianstve; originál alebo overenú fotokópiu výpisu z matriky narodených; overenú fotokópiu diplomu na potvrdenie odborného vzdelania; originál alebo overenú fotokópiu dôkazu o znalosti slovenského jazyka (certifikáty, diplomy, potvrdenie o zloženej skúške počas štúdia, potvrdenie o absolvovaní výcviku). Všetky doklady treba podať v origináli alebo fotokópiu overenú v súde alebo u notára. • Dĺžka pracovného pomeru Pracovný pomer na uvedenom pracovnom mieste sa nadväzuje na určitý čas (12 mesiacov) vo funkcii praktikanta. Oneskorené, nepovolené, nezrozumiteľné, resp. neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Interný súbeh uskutoční súbehová komisia vymenovaná Správnou radou Galérie insitného umenia. Tento oznam bude zverejnený na webovej stránke Galérie insitného umenia, na oznamovacej tabuli, a v denníkoch distribuovaných po celom území Republiky Srbsko, a to v denníku Politika a Poslovi, sa zverejní oznámenie o verejnom súbehu a na adrese internet prezentácie, na ktorej bol oznam zverejnený. Všetky pojmy, podstatné mená, prídavné mená a slovesá v tomto ozname, ktoré boli použité v mužskom gramatickom rode, vzťahujú sa bez diskriminácie aj na osoby ženského pohlavia.

38 /4769/ 23. 9. 2017

Oznamy Na návrh Výboru pre vzdelávanie zo zasadnutia 18. 9. 2017 a v súlade s plánom a programom práce Výboru pre vzdelávanie NRSNM na rok 2017, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku udelí stredoškolské štipendiá žiakom ubytovaným v Žiackom domove Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Podmienky na udelenie štipendií Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny žiakom Žiackeho domova Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci: 1. má byť žiakom 2., 3., alebo 4. ročníka, 2. príslušníkom slovenskej národnosti, 3. navštevovať triedu s vyučovacím jazykom slovenským, 4. mať dostatočný počet bodov podľa súbehovej listiny, ktorá sa vypracúva na základe prospechu, sociálnych podmienok, aktivity a správania sa na gymnáziu, 5. má mať prospech najmenej 4,00, 6. štipendium získavajú prví piati žiaci – za predpokladu, že sú v tom počte zahrnutí štipendisti zo všetkých regiónov: Sriem, Báčka, Banát, 7. kandidát môže takéto štipendium získať iba dvakrát počas školenia na gymnáziu, 8. ak dvaja kandidáti majú identický počet bodov, prednosť majú kandidáti z vyšších ročníkov. Na súbeh sa kandidáti prihlasujú len prihláškou (ďalšie doklady sa preberú z archívu gymnázia). S uchádzačmi bude vykonaný pohovor podľa potreby. Rozhodnutia o udelení štipendií na desať mesiacov v tvare poplatku za pobyt v žiackom domove, ako i počet štipendií schváli komisia NRSNM. Prihlášky na tlačive zverejnenom na webovej stránke NRSNM zaslať na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny Bulevar Mihajla Pupina 1/4 21 000 Nový Sad Súbeh je otvorený od 20. 9. do 30. 9. 2017 Prihlášky treba odoslať najneskôr 30. septembra 2017 alebo priniesť osobne. Dodatočné informácie na tel. č.: 021/422-989 alebo na 063/532-989

Na návrh Výboru pre vzdelávanie zo zasadnutia 18. 9. 2017 a v súlade s plánom a programom práce Výboru pre vzdelávanie NRSNM na rok 2017, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku udelí stredoškolské štipendiá žiakom Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Podmienky na udelenie štipendií Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny žiakom Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici: 1. má byť žiakom 2., 3., alebo 4. ročníka, 2. príslušníkom slovenskej národnosti, 3. navštevovať triedu s vyučovacím jazykom slovenským, 4. má mať prospech najmenej 4,00, 5. štipendium získavajú žiaci podľa prospechu, 6. kandidát môže takéto štipendium získať iba dvakrát počas školenia na gymnáziu, 7. ak dvaja kandidáti majú identický počet bodov, prednosť majú kandidáti z vyšších ročníkov. Na súbeh sa kandidáti prihlasujú len prihláškou (ďalšie doklady sa preberú z archívu gymnázia). S uchádzačmi bude vykonaný pohovor podľa potreby. Štipendiá sa udeľujú na desať mesiacov v tvare poplatku 4.000,00 na účet štipendistu. Prihlášky na tlačive zverejnenom na webovej stránke NRSNM a potrebné vysvedčenia treba zaslať na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny Bulevar Mihajla Pupina 1/4 21 000 Nový Sad Súbeh je otvorený od 20. 9. do 30. 9. 2017. Prihlášky treba odoslať najneskôr 30. septembra 2017 alebo priniesť osobne. Dodatočné informácie na tel. č.: 021/422-989 alebo na 063/532-989.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na základe článkov 35 a 36 Zákona o kultúre (Úradný vestník RS, č. 72/2009, 13/2016 i 30/2016) a článkov 21, 22 a 23 Štatútu Múzea vojvodinských Slovákov (ďalej MVS) Správna rada MVS v Báčskom Petrovci na zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 15. septembra 2017, rozhodla zverejniť: SÚBEH NA VOĽBU RIADITEĽA MÚZEA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV Kandidáti majú spĺňať nasledujúce podmienky: – štátna príslušnosť Republiky Srbsko, – vysokoškolské vzdelanie (master štúdium, špecializované akademické štúdium, špecializované odborné štúdium alebo základné štúdium v trvaní štyroch rokov) v humanistickom odbore, – päť rokov pracovnej skúsenosti v odbore, – účasť a riadenie odborných, vedeckých alebo muzeálnych projektov, – organizačné schopnosti, znalosti a skúsenosť, – znalosť spisovnej slovenčiny. K prihláške na súbeh kandidáti majú doložiť: – životopis, – plán práce a rozvoja ustanovizne, – dôkaz o štátnej príslušnosti, – overenú fotokópia diplomu o získanom odbornom vzdelaní, – potvrdenie o pracovnej skúsenosti, – potvrdenie o bezúhonnosti trestu. Riaditeľ sa volí na obdobie štyroch rokov. Lehota prihlasovania na súbeh nadobúda platnosť odo dňa zverejnenia súbehu v týždenníku Hlas ľudu, t. j. od 23. septembra do 7. októbra 2017. Prihlášky na súbeh treba zaslať na adresu: Múzeum vojvodinských Slovákov, Ulica m. Tita 23, 21 470 Báčsky Petrovec. Nevčasné a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Tento súbeh sa zverejňuje na webovej stránke Národnej služby pre zamestnávanie, webovej stránke Obce Báčsky Petrovec, v týždenníku Hlas ľudu, v Rádiu Petrovec, na webovej stránke MVS a najmenej v jednom denníku, ktorý sa distribuuje na území Srbska. Bližšie informácie o súbehu možno dostať na telefónne číslo: 021/781-377 alebo na e-mail adresu: muzejvs@stcable.net.

Na základe článkov 35 a 36 Zákona o kultúre (Úradný vestník RS, č. 72/2009, 13/2016 a 30/2016) a článku 41 Štatútu Galérie insitného umenia Správna rada Galérie insitného umenia v Kovačici na zasadnutí dňa 4. 9. 2017 schválila rozhodnutie o zverejnení verejného SÚBEHU na voľbu riaditeľa Galérie insitného umenia Kovačica Názov ustanovizne je Galéria insitného umenia Kovačica (v ďalšom texte galéria). Prevažná činnosť galérie je: 91. činnosť knižníc, archívov, múzeí, galérií a zbierok a iné kultúrne činnosti; 91.02 činnosť múzeí, galérií a zbierok. Sídlo galérie je v Kovačici, Ul. Masarykova č. 65. Kandidát majú spĺňať nasledujúce podmienky: – štátne občianstvo Republiky Srbsko, – vysokoškolské odborné vzdelanie (diplomové akademické štúdium – master, špecialistické odborové štúdium alebo základné štvorročné štúdium), – päť rokov pracovnej skúsenosti v odbore, – znalosť slovenského jazyka, – potvrdenie o bezúhonnosti trestu. Spolu s prihláškou kandidáti majú zaslať: – životopis, – plán práce a rozvoja ustanovizne, – dôkaz o štátnej príslušnosti, – diplom získaného odborného vzdelania, – potvrdenie o pracovnej skúsenosti, – potvrdenie príslušného orgánu, že nebol odsúdený za trestný čin a že sa proti nemu nevedie trestné konanie (z MVV RS a základného súdu v bydlisku kandidáta). Prihlášku na súbeh treba podať v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia v denníku Politika. Riaditeľ sa vymenúva na obdobie štyroch rokov. Prihlášku na súbeh v uzavretej obálke treba odovzdať Správnej rade galérie, zaslať na adresu Galéria insitného umenia, Ul. Masarykova 65, 26 210 Kovačica, s označením Prihláška na súbeh na voľbu riaditeľa – NEOTVÁRAŤ. Všetky dokumenty majú byť originály alebo fotokópie overené príslušným orgánom. Neúplné a oneskorené prihlášky a nebudú rozoberať. Tento oznam bude zverejnený v denníku Politika, na internetovej stránke Národnej služby pre zamestnávanie, na internetovej stránke Galérie insitného umenia a v týždenníku Hlas ľudu. Bližšie informácie o súbehu možno dostať na tel. č.: 013/661-157 alebo prostredníctvom e-mailu: galerijanaivneumetnosti@gmail.com.

• OZNAMY •

SMUTOČNÉ OZNÁMENIE

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Dňa 18. septembra 2017 uplynul mesiac, čo nás navždy opustil náš

SMUTNÁ SPOMIENKA na

ANDREU FEKETEOVÚ

MICHAL GRŇA

1979 – 1999 – 2017 z Báčskej Palanky

1954 – 2017 z Báčskeho Petrovca Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Rozhodnutím NRSNM na zasadnutí zo dňa 18. 9. 2017 a v súlade s plánom a programom práce Výboru pre vzdelávanie, Výboru pre kultúru, Výboru pre informovanie a Výboru pre úradné použitie jazyka a písma NRSNM na rok 2017, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku udelí vysokoškolské štipendiá študentom, ktorí študujú na akreditovaných programoch na vysokých školách v Srbsku. Podmienky pre uchádzačov: 1. znalosť slovenského jazyka (po slovensky zakončená základná alebo stredná škola, alebo navštevovanie predmetu slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry – dokumentovať kópiou vysvedčenia), 2. orientácia na zamestnanie a pôsobenie v základných alebo stredných školách v Srbsku so slovenským vyučovacím jazykom, v slovenských médiách a v slovenských inštitúciách (dokumentovať čestným vyhlásením), 3. úspešne ukončený aspoň prvý ročník vysokej školy; uprednostnené budú odbory: matematika, fyzika, nemecký jazyk, právo, žurnalistika a odbory z oblasti kultúry a slovenský jazyk a literatúra (kópia indexu so známkami), 4. vyjadrenie o poberaní finančnej pomoci (štipendia, úveru a pod.) od iných organizácií a inštitúcií (dokumentovať čestným prehlásením). Potrebné doklady /fotokópie/: 1. výpis z matriky narodených – kópia, 2. vysokoškolský dokument, z ktorého vidieť, že žiak úspešne zakončil aspoň 1. (alebo 2., 3., 4.) ročník vysokej školy z uvedených odborov so známkami zo všetkých predmetov (kópia indexu so známkami), 3. čestné vyhlásenie o tom, či uchádzač nepoberá inú formu finančnej pomoci a o tom, že má záujem pracovať v niektorej z inštitúcií s národnostným významom, 4. kontakt (adresa, telefón, elektronická pošta), 5. kópia vysvedčenia, z ktorého vidieť, že navštevoval slovenskú školu alebo hodiny slovenčiny, 6. prihláška na súbeh na originálnom tlačive zverejnenom sa stránke NRSNM. S uchádzačmi bude vykonaný pohovor podľa potreby. Rozhodnutia o udelení vysokoškolských štipendií na desať mesiacov, výšku štipendia, ako i počet štipendií schváli komisia NRSNM. Prihlášky s potrebnými dokladmi zaslať na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny Bulevar Mihajla Pupina 1/4 21 000 Nový Sad Súbeh je otvorený od 1. 10. do 31. 10. 2017 Doklady treba odoslať najneskôr do 31. októbra 2017 alebo priniesť osobne. Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Dodatočné informácie na tel. č.: 021/422-989 alebo na 063/532-989.

• OZNAMY •

Trvalú spomienku si zachovávajú

V spomienkach zostaneš navždy s nami. Zarmútená rodina

Anna a Vladimír

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na spracovanie, t. j. skladovanie a opätovné využívanie bezpečného odpadu Nositeľ projektu Hospodárska spoločnosť Plava frajla, s. s r. o., Sutjeska 2, Nový Sad, pobočka Eko-sistem, Račkog 93, Petrovaradín, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na spracovanie, t. j. skladovanie a opätovné využívanie bezpečného odpadu, Petrovaradín, na katastrálnej parcele číslo 496/24, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. septembra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-540/17, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu rozhlasovej základňovej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara NS97, NSU97, NSL97 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu rozhlasovej základňovej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara NS97, NSU97, NSL97, Námestie majke Jevrosime 5a, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5492/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. septembra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-528/17, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Na základe čl. 4 a 94 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016), článku 3 a článku 11 Pravidiel o uskutočňovaní interného a verejného súbehu na obsadenie pracovných miest v autonómnych pokrajinách a v jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 95/2016), Obecná rada Obce Kovačica zverejňuje OZNÁMENIE O VEREJNOM SÚBEHU NA OBSADENIE VÝKONÉHO PRACOVNÉHO MIESTA V OBECNEJ SPRÁVE KOVAČICA Obecná rada Obce Kovačica oboznamuje, že je zverejnený verejný súbeh na obsadenie výkonného pracovného miesta: 1. Práce na potreby Zhromaždenia obce Kovačica, funkcia mladší poradca, 1 vykonávateľ. Lehota na podávanie prihlášok je 15 (pätnásť) dní a nadobúda platnosť od nasledujúceho dňa odo dňa zverejnenia oznámenia v denníku Dnevnik. Oznam o zverejnenom verejnom súbehu je na webovej stránke http://www. kovacica.org/dokumenti/konkursi a na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Kovačica.

38 /4769/ 23. 9. 2017

Oznamy SPOMIENKA

SPOMIENKA

na milovanú manželku

SPOMIENKA

na milovanú mamu a starú mamu

MÁRIU ĎURČÍKOVÚ

na milovanú mamu a starú mamu

MÁRIU ĎURČÍKOVÚ

21. 9. 2007 – 21. 9. 2017 zo Starej Pazovy

MÁRIU ĎURČÍKOVÚ

21. 9. 2007 – 21. 9. 2017 zo Starej Pazovy

Desať rokov vo večnosti.

21. 9. 2007 – 21. 9. 2017 zo Starej Pazovy

Žiješ s nami v našich myšlienkach a v našich srdciach.

S láskou a úctou si na Teba spomínam. Manžel Pavel

Chýbaš nám v srdciach, chýbaš nám v dome a na každom kroku.

Syn Miroslav s manželkou Danušou, synom Máriom a dcérou Nad‘ou

Syn Janko s manželkou Zlatuškou a dcérami Annou a Máriou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na našich rodičov Uplynulo desať rokov, čo nás opustila naša mama, a štyridsať rokov, čo nás opustil náš otec

Dňa 21. septembra 2017 uplynulo päť rokov, čo nás opustil náš najmilovanejší starký a oci

JÁN ZAVAROŠ

1947 – 2012 – 2017 z Báčskeho Petrovca

RUŽENA PEŤKOVSKÁ

rod. Peťkovská 1925 – 2007 – 2017

Na oblohe sa rozsvietila veľká hviezda, to si Ty, starký a oci náš, pozeráš na nás z neba. Tam v raji nebeskom pokoj večný maj, buď naším anjelom, na zemi nás chráň. Hoci si odišiel, nie si medzi nami, navždy si zostal v srdciach tých, čo Ťa vrúcne milovali.

JÁN PEŤKOVSKÝ

1923 – 1977 – 2017 z Kulpína

S úctou si na Vás spomíname.

Odpočívaj v pokoji.

Vnuk Samko, vnučka Katka s priateľom, dcéra Katka a zať Samušo

Dcéra a syn s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

IN MEMORIAM

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar oslobođenja V-NSU248, NSL248, Bulvár oslobodenia číslo 28, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 6900/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Dr. PAVEL SABO BOHUŠ

ZUZANA SABOVÁ

24. 4. 1921 – 21. 9. 1997 – 2017

4. 11. 1932 – 21. 9. 2006 – 2017 z Petrovca

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

S nesmiernou láskou a úctou si na Vás spomínajú dcéry Paulína a Mária s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs • OZNAMY •

TICHÁ SPOMIENKA

Dňa 21. septembra 2017 uplynulo päť rokov, čo ma opustil manžel

JÁN ZAVAROŠ

1947 – 2012 – 2017 z Petrovca

Trvalú spomienku si zachováva

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

ŠTEFANA BELIČKU

5. 9. 1938 – 10. 9. 2016 z Báčskeho Petrovca

Rozlúčiť sa, neznamená zabudnúť. Za všetko dobré ďakujeme a s úctou si na Teba spomíname. Rodina Melegová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s bratrancom a príbuzným

JÁNOM RYBÁRSKYM 18. 4. 1954 – 8. 9. 2017 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomína sesternica Zuzana Triašková s manželom Ondrejom, synom, nevestou a dcérou Dýrovou s rodinou • OZNAMY •

Dňa 8. septembra 2017 nás navždy opustil náš milý manžel, otec a starý otec

VLADIMÍR MILENKOVIĆ

VLADIMÍROM MILENKOVIĆOM

1. 8. 1965 – 8. 9. 2017 z Báčskeho Petrovca

Zostaneš navždy v našich srdciach.

Nemohla som Ťa uchrániť pred smrťou, ale Ťa budem chrániť pred zabudnutím.

manželka Anna

na krstného otca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným synom

Mama Anna

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Manželka Mariena, synovia Miroslav a Alexander, syn Ivan s priateľkou a vnuk Marko

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so zaťom

Dňa 8. septembra 2017 nás po ťažkej chorobe opustil náš synovec a bratranec

VLADIMÍR MILENKOVIĆ

VLADIMÍROM MILENKOVIĆOM

1. 8. 1965 – 8. 9. 2017 z Báčskeho Petrovca

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol s nami ešte žiť.

Odpočívaj v pokoji. Tichú spomienku Ti venujú:

Trvalú spomienku si zachovajú: svokrovci Krížovci, švagrík Vlastislav s rodinou a švagrinka Katarína Kostićová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

ujo a ujčiná Legíňovci a sesternice Jarmila Pantelićová a Vlasta Parkániová s rodinami

SPOMIENKA

Dňa 16. septembra 2017 uplynul rok, čo nás opustil

na manžela, otca, starého a prastarého otca

JÁN LOMIANSKY

MICHALA FÁBRYHO

1950 – 2016 z Petrovca

1935 – 1992 – 2017 z Kulpína

Na Teba stále spomíname, nezabúdame.

S úctou a láskou si na Teba spomínajú:

Manželka a dcéra s rodinou

manželka Anna a synovia Michal, Ján, Vladimír a Pavel s rodinami

38 /4769/ 23. 9. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 22. septembra 19.30 Prvá časť z Festivalu nových slovenských lyrických piesní v Kulpíne z roku 2007 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 24. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 26. septembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Náboženské vysielanie Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka pod názvom Sálaš č. 1322, nakrútená roku 1978, je vlastne televízny portrét pivnického rodáka Janka Čemana, vlastným menom Michala Kámaňa, slovenského vojvodinského spisovateľa. Odvysielaný bude z príležitosti 95 rokov od jeho narodenia (30. septembra) a 30 rokov od jeho úmrtia (29. septembra). Náboženské vysielanie Boh náš je láska bude venované Misijným službám Božím, ktoré tentoraz boli usporiadané v Kysáči, ako i záznamu zo šídskeho cirkevného zboru z bohoslužieb venovaných velebnému pánovi farárovi Jánovi Miloslavovi Lackovi, ktorý v tomto zbore pôsobil viac ako 58 rokov pri príležitosti 150 rokov od jeho narodenia, ako i hajdušickému cirkevnému zboru, ktorý si vybudoval Dom smútku.

www.hl.rs

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 22. septembra – Bitka o Sevastopoľ Sobota 23. septembra – Posledná šanca na pomstu Pondelok 25. septembra – Zóna úniku Utorok 26. septembra – Gothard, 1. časť Streda 27. septembra – Gothard, 2. časť Štvrtok 28. septembra – Rýchlo a zbesilo 2 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 25. septembra 17.00 Film: Tučniaky z Madagaskaru 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Dovolenka za trest 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Tatiana-Milina Turanová sa zmienila o zbere toxickej ambaláže

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 24. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačické šamlíky predstavili v Novom Miloševe Dedikácia obrazu 500 rokov reformácie v Bratislave Utorok 26. septembra 16.00 Kreatívne centrum TUK v Kovačici pre Kovačický október chystá celovečerný program Oltárny krúžok žien v Kovačici 30-ročný O výstave Bola raz jedna Bibiana... Piatok 29. septembra 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Medená veža

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 38 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko esejistu, literárneho kritika a literárneho historika narodeného 15. augusta 1921 v Kysáči.

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia autorka: prvá 14.00 Dozvuky, denná informatívna ANNA speváčka nezvyčajné spojka ocenenie porodila uvar! BIČIAteľa relácia vzácne ROVÁ v opere Sobota 10.00 – 11.00 Rádio dišputy, robil týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa konštrukcia 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí na lietanie týždňa nervový 12.00 Hudobné pozdravy irídium útvar a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

cez orgán zraku

3. a 4. samohl. žena

1. časť tajničky predsa (srb.) ž. meno

kyslík 2. časť tajničky

Samsonova družka nula

Nedeľa 24. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

naznášalo

Streda 27. septembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

abvolt

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

obvod

chlapec

otec (slovinsky)

TELEVÍZIA PANČEVO

spojka Loznica

preddavok (srb.)

obrátenie sa

pohorie pri Belehrade

spojka

1. písmená

konštrukcia

súdenie

papagáj AS HL DU Zoran ĽU Slavnić

vpíšte SVR vpíšte LZ

poľana

zlostná

spojka

tajné rozmnožovanie zakázaných kníh

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 37 VODOROVNE: zmapoval, vedro, N, id, a, atn, evolúcia, reval, t, Aďa, oáza, odohnal, sv, naoko, káča, ož, A, O, kapi, Zuzka, Al, ani, malo TAJNIČKA: ZUZKA MEDVEĎOVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 35 z čísla 35 Hlasu ľudu z 2. septembra 2017 bolo: TOMÁŠ MASARYK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: IVAN KLINKO, Janka Jesenského č. 85, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

37 /4768/ 16. 9. 2017

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SKUPINA SEVER

Hrou neuspokojili, body si pripísali TEKSTILAC – MLADOSŤ 0 : 2 (0 : 1)

Samuel Medveď

ladosť získala ďalšie body, a tak sa po piatom kole, štyroch výhrach a remíze v Karavukove dostala na prvé miesto. Zápas v Odžakoch proti mladému a neskúsenému mužstvu Tekstilca nepriniesol hru petrovských modrých, akú sme si zvykli v po-

slednom čase pozerať. Hráči príliš individuálnymi ťahmi chceli riešiť zápas a premrhali hodne gólových šancí. Petrovčania hrali bez dvoch najskúsenejších hráčov, Pavlisa a Severíniho. Po dlhšom čase sa do mužstva vrátil Pavel Ožvát, ktorý len čo vybehol na trávnik, mohol dosiahnuť gól. V 70. min. Zeljković z ľavej strany centroval a Ožvát zo

Začarovaná sieť hostí BUDÚCNOSŤ – BSK 2 : 1 (1 : 1)

Ján Murtín

o výbornom futbalovom predstavení pred 200 divákmi mladučkí zverenci Sašu Filipovića od prvého hvizdu rozhodcu Kuzmanovića z Kuly diktovali tempo. Obrovské šance prepásli Vojinović, D. Kovačević a Adámek, a potom v 15. min. hostia v prvom výlete pred bránu Dragišića nečakane prišli k vedeniu, keď nestrážený Sušić hlavičkoval, a bolo 0 : 1. Domáci pokračovali v útokoch, no šťastie im obrátilo chrbát. Gól visel vo vzduchu, ale brankár hostí Ignjatović mal svoj deň. Predsa v 28. min. Đ. Kovačević výborne asistoval a nabiehajúci Vojinović vyrovnal. A že sa do konca polčasu výsledok nemenil, zásluha je výborných brankárov oboch celkov, ktorí mali hviezdne chvíle a bravúrne chránili svoju svätyňu. V druhom polčase sa snažili oba celky čím skôr skórovať. Domáci ako po páse až štyrikrát zahadzovali situáciu zoči-voči Ignjatovićovi a útoky hostí stroskotávali na spoľahlivých stopéroch Alempićovi a Dokićovi. Po výmene bočných útočníkov Budúcnosť ešte častejšie útočila. V 70. min. D. Kovačević

www.hl.rs

a náhradník Dugonjić na pravej strane prekabátili strážcov, tento druhý odcentroval na opačnú stranu, D. Štefek loptu na asi 17 m prsiami spustil na zem a nabiehajúci Grujić prestrelil brankára hostí pre erupciu radosti na tribúne 2 : 1. Zázrak je, že to bol aj konečný výsledok, lebo to, čo do konca domáci prepásli, sa zriedka stáva. Sieť hostí akoby bola začarovaná. Aj hosťujúci Vlajić vo finiši dvakrát zohrial dlane Dragišićovi. No keď v 90. min. pre brutálny štart na Đ. Kovačevićovi útočník BSK Milanović dostal červenú, odľahlo domácim, ktorí si v rozhodcovskej nadstavbe zachovali víťazstvo. Spokojní diváci opúšťali štadión s otázkou, či by hráči Budúcnosti takýto výkon nemohli podávať aj na hosťovaní. BUDÚCNOSŤ: Dragišić, D. Štefek, O. Štefek, Đ. Kovačević, Alempić, Dokić, Stojaković (Dugonjić), Grujić (Galonja), Vujinović, D. Kovačević, Adámek (Radosavljević) Ostatné výsledky 5. kola: Zadrugar – Bačka 6 : 0, Mladost (A) – Mladost (T) 1 : 0, Polet – Srbobran 0 : 1, Potisje – Sloga 2 : 1, Tavankut – Preporod 1 : 1, Radnički – Tisa 1 : 1.

Informačno-politický týždenník

Prvý gól Mladosti

stredu kopal pod brvno, ale domáci brankár loptu chytil. Mladosť počas celého zápasu príliš zdĺhavo rozohrávala. Loptu veľa v nohách držal Kuntić, a preto neraz dostal po členkoch. Už v 5., 7. a 14. min. dobré šance mali Đokić, Ilić a Kaňa. V 38. min. Mladosť konečne dosiahla vedenie. Rýchly protiútok na polovici začal Kaňa, pasoval Đokićovi, tento Ilićovi, ktorý prízemnou strelou vsietil gól, a bolo 0 : 1. Domáci len ojedinele útočili, ale obrana Mladosti v čele s Jaku-

šom pôsobila isto. V 55., 60., 65. a 68. min. Petrovčania mohli zápas definitívne riešiť vo svoj prospech, avšak druhý gól dali až v 84. min. Mladý Zeljković prebehol ľavou stranou, prihral Ðokićovi, ktorý poslúžil na opačnej strane Kaňu, a ten rutinovane zdolal brankára Tekstilca. Mladosť: Leňa, Babiak, Zeljković, Nešković, Jakuš, Rupar, Kobilarov (Milenković), Ðokić, Ilić (Ožvát), Kuntić, Kaňa (Fábry) Foto: J. Pucovský

V ÚSTRETY 29. PM

Ak je možné... Juraj Bartoš

ozaista aj v poslednú septembrovú nedeľu ospalé petrovské ulice prebudí dupot nôh účastníkov 29. Petrovského maratónu. Medzi bežcami určite bude najviac najmladších, t. j. žiakov základných škôl z dedín Báčskopetrovskej obce. Akiste si aj tentoraz zabehnú aj dospelí, vrátane veteránov. Kiežby pretekárov bolo čím viac, bez ohľadu na predpoveď meteorológov. Podľa nich v nedeľu 24. septembra sa tu teplota bude pohybovať medzi 10 °C (zarána) a 20 °C, keď slnko, ktoré sotva bude vidno (lebo sú možné prehánky), bude najvyššie. Vyrukovať s návrhmi vo chvíli, keď už je „o päť minút dvanásť“, nemusí vyznieť práve ako dobromyseľný zámer. Keďže sme ich ale už viackrát organizátorom PM vyslovili pri neformálnych rozhovoroch, trúfneme si adresovať ich kompetentným aj týmto spôsobom. Kedysi organizátori PM pretekárom a rekreantom okrem

vody ponúkali aj čaj. Je vhodný najmä po(čas) behu v sychravom počasí, ale aj inak organizmu bežca nahradí časť spotrebovanej energie. Bolo by vítané, keby teplý čaj bol v ponuke pre účastníkov tradičného behu aj teraz. Majúc na zreteli skutočnosť, že mnohí z nich a rekreanti si prídu zabehnúť zo vzdialenejších prostredí, určite podaktorí pocítia fyziologické potreby tesne pred štartom. Keďže organizátori PM tradične nezabezpečujú mobilné toalety (a bolo by dobre, keby ich zabezpečili), veľmi by pomohli „maratóncom“ (najmä tým, ktorí Petrovec nepoznajú) viditeľným vyznačením smeru k WC, ktoré môžu použiť. Organizátori PM každý rok pre najrýchlejších bežcov pripravia diplomy a medaily; kedysi vedeli pridať aj vecné ceny. Ibaže okrem víťazov ostatným účastníkom nezostane žiaden hmotný dôkaz o účasti na PM. Lebo kartičky na motúzku, ktoré dostanú pred štartom, musia v cieli vrátiť. Naozaj musia? Nemohli by si ich ponechať ako malý vzácny suvenír? • ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Špinavá hra domácich RATAR – HAJDUŠICA 1 : 1 (0 : 1)

Vladimír Hudec

„O

d začiatku zápasu domáci začali hrať bezočivo a špinavo. Bolo jasné, že ich cieľom je zraniť našich hráčov a tak vyhrať. Rozhodca síce v druhom polčase jedného hráča domácich zaslal do vyzliekarne, ale si červenú zaslúžili najmenej traja,“ povedal nám po zápase predseda hajdušického klubu Vladimír Maliar. Rozhodca Jokić z Vršca totiž úplne nepotrebne od samého začiatku dovolil ostrú hru. Domáci to zneužili a hostí udierali po nohách, ale aj iných častiach tela s loptou

a bez nej. Človek v čiernom buď nechcel, alebo sa bál trestať ich, a tak zachrániť hostí. To na svojej koži najviac pocítil Radović, proti ktorému hostia hrali podľa systému „lopta smie prejsť, ale hráč nie“. Dokonca v danej chvíli ho súperov hráč udrel aj hlavou, aj päsťou a namiesto červenej domácemu, rozhodca obom hráčom ukázal žlté karty. Hajdušičania do Kruščice odcestovali bez niekoľkých štandardných hráčov, avšak aj napriek všetkému, vrátane aj špinavej hry domácich, zahrali skvele a počas celého zápasu mali jemnú prevahu

Derby dna tabuľky hosťom

JÁNOŠÍK – VINOGRADAR 1 : 2 (1 : 1)

Vladislav Staňo

príliš nezaujímavom zápase dvoch posledných mužstiev v tabuľke hostia sa ujali vedenia už v tretej minúte po veľkej chybe brankára domácich Radaka, ktorý prijal gól z viac ako dvadsaťmetrovej vzdialenosti. V pokračovaní domáci prebrali iniciatívu a gólom Jankova vyrovnali v 20. minúte. Aj počas druhého polčasu domáci útočili a hostia sa hlavne bránili a iba zriedkavými protiútokmi ohrozovali domáceho brankára. V samom finiši zápasu, v 88. minúte, sa im jeden z nich vydaril, vsietili gól, a tak si domov odniesli tri vzácne body. JÁNOŠÍK: Radak, M. Prokić, P. Staňo, Živanov, Melich (Lorenc), Jakimov, Jankov, V. Prokić, Šćerba (Đorđijevski), Stamenović, Caran Ostatné výsledky 4. kola: Ševac – Karaš 3 : 1, Partizan – Dobrica 4 : 1, Potporanj – Vladimirovac 4 : 1, Borac (VG) – Borac (VS) 5 : 3, Polet – Budućnost. V nasledujúcom kole Jánošíčania hosťujú v susednej Dobrici. • ŠPORT •

a niekoľko skvelých príležitostí a vskutku majú za čím banovať. Vedenia sa ujali hostia gólom Radovića z protiútoku v 30. minúte, ale sa domácim v 72. minúte po jednom voľnom kope podarilo vyrovnať. HAJDUŠICA: Glogovac, Z. Lipták, Folťan, Maliar, M. Mršić, Miksád (Đukić), Pomorišac, A. Lipták (I. Mršić), Stefanovski, Radović, Ružić V druhom kole pohárovej súťaže FZ Obce Plandište Hajdušičania na hosťovaní v dedine Margita deklasovali domácu Slogu 0 : 9. Góly vsietili: Stefanovski 3, Rado-

„Rozhodca, či vidíš, čo robia?!“ opytoval sa Dragoslav Radović, bezmocne šíriac ruky.

vić 2, Sándor, Pomorišac, Folťan a Miksád. Foto: V. Maliar

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

Slávisti zatiaľ bez gólu SLÁVIA KOVAČICA – POLET IDVOR 0 : 3 (0 : 1)

Ján Špringeľ

a dvoch rozličných meraniach síl s Poletom tohto roku slávisti nevsietili gól. Oba zápasy, na jar, a v druhom kole 2. Juhobanátskej ligy prehrali rovnakým výsledkom 0 : 3. Na ihrisku ŠRS Slávia sa zoskupilo zo 120 fanúšikov z Kovačice a Idvora. Studenú sprchu slávisti zažili už v 2. min., keď Kovačičania začali s prípravami neskoršie od idvorského útočníka prijali Pri výsledku 2 : 0 rozhodca dal červenú kartu gól hlavičkou. Slávia bojovala takmer do posledných minút, tak hráči prvého mužstva, stredopoliarovi Glogonja, avšak aj s hráčom ako i početní náhradníci. Pre niektorých to menej na trávniku dali domáci ďalšie dva góly. bol návrat, daktorí debutovali pre prvé muž- Na tomto skrížení zbraní sa zranil Ďurkovský. SLÁVIA: P. Cicka, Jaško, Svetlík, Ďurkovstvo Slávie. V 88. minúte chybou brankára Kovačičania prijali druhý gól, kým pri treťom ský, Košút, Válovec, Dudáš, Bartko, Urban, najkrajšom góle Poletu ochranca siete nemohol Bakoš, Mitić. Striedali: Čech, Stojkov, D. nič – diaľková presná rana sa chytať nemohla. Cicka, Zloch, Garaj Na nedeľu 24. septembra sa v Kovačici SLÁVIA: Holík, Jaško, Zloch, Ďurkovský, Košút, Garaj, Dudáš, Válovec, Mitić, Cicka, o 16. hodine stretnú jediné dve mužstvá, Čech; striedali: Stojkov, Svetlík, Urban, Tvrdý ktoré doteraz nezískali ani bod. Predposledná Slávia je v novom obecnom derby hostiteľkou poslednej Pobedy Samoš. Lepší útok má GLOGONJ – SLÁVIA 4 : 0 (1 : 0) Na rozdiel od duelu s Poletom Slávia v Glo- zatiaľ Pobeda, kým Slávia má o vlások menej gonji zohrala slabšie. Kovačičania síce výsled- prijatých gólov. Ostatné výsledky 3. kola: Unirea – Mlakovo nemali ďaleko k remíze ani po polčase. Po zmene strán aj napriek trom prijatým gólom dosť 1 : 5, Omladinac 1927 – Tempo 2 : 1, v šestnástke čaroval brankár Cicka, ktorý za- Mundial – Spartak 1911, Polet – Pobeda 4 : 0. chránil Sláviu pred prehrou s ešte vyšším skóre. 38 /4769/ 23. 9. 2017

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Derby zaslúžene Pazovčanom SLOGA – JEDNOTA 0 : 1 (0 : 0) Lazar Pavković

riemske derby v Erdevíku nesplnilo prívlastok derby a očakávania zo 200 divákov. Víťazstvo Pazovčanov, aj keď minimálne, je celkom zaslúžené. Futbalisti Slogy si počas prvých 45 minút vytvorili niekoľko výhľadných príležitostí, ale sa útoč-

níkom nepodarilo premeniť ich. Po zmene strán hostia zo Starej Pazovy zahrali omnoho živšie a konkrétnejšie, pokým na druhej strane domáci boli priam nepovšimnutí. Predsa čelili útokom hostí, ale v poslednej minúte regulárneho času pokľakli. Gól a tri body Pazovčanom priniesol Ivković. Chvályhodné na tomto

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dve výhry Kysáčanov TATRA – OFK SIRIG 6 : 0 (2 : 0) Pavel Pálik

5. mimoriadnom a 6. riadnom kole Novosadskej oblastnej ligy tatranci príjemne prekvapili svojich fanúšikov. Najprv v stredu v Kysáči boli lepší a zaslúžene presvedčivo vyhrali mužstvo zo Sirigu 6 : 0 (2 : 0) Góly dali Gadžić 2, Petrović,

VINOGRADAR – TATRA 0 : 5 (0 : 1) Aj v nedeľu v Ledinciach Kysáčania zahrali naplno a gólmi Pekića (2), Gadžića, Tomljanovića a Petrovića úplne deklasovali svojho hostiteľa 0 : 5. Teší skutočnosť, že na oboch týchto zápasoch Kysáčania dominovali a bolo iba otázne, koľko gólov dajú. Pri lepšej streleckej pohotovosti

www.hl.rs

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Šíďania aj ďalej bez bodov MLADOST (BJ) – RADNIČKI (Š) 1 : 0 (0 : 0)

ich mohlo byť ešte viac. V Ledinciach pískal Subašić z Veternika, zápas sledovalo zo 50 divákov a kariet nebolo. Pre Tatru na týchto zápasoch hrali: Kosturanov, Srnka, Pekić, Novaković, Petrović, Martinko, Dražić, Klaić, Gadžić, Tomljanović, Vuković, Ábelovský, Ðaković, Stojanović, Ožvát, Jambrich, Ćuk

Pred gólom Siriga vždy bolo rušno Klaić, Ćuk a Ožvát po jeden. Zápas sledovalo zo 100 divákov, pískal Marković z Veternika a žlté karty dostali Dražić z Tatry a Đekić zo Sirigu.

zápase je rozhodovanie. Rozhodca Nemanja Ranković z Jarka počas celého zápasu mal rovnaké kritérium. Žlté karty ukázal domácim: Smiljanićovi, Matićovi, Mikićovi a Doknićovi, a hosťom: Milakovićovi, Zarićovi a Jelovićovi. SLOGA: Ilić, Džibrić, Matić (Kovačević), Mikić, Halilović, Smiljanić, Grković (Pendo),

Cvijić, Simeunović, Vuković, Doknić JEDNOTA: Jovišić, Živković, Jelović, Bošković, Zarić, Milenković, Knežević (Dimitrić), Ivković, Bajić (Bojbaša), Milaković, Galić Ostatné výsledky 5. kola: Hajduk (Č) – Hajduk (D) 2 : 2, Jugović – Podunavac 0 : 0, LSK Laćarak – OFK Slavija 2 : 3, Borac (Š) – Kabel 4 : 2, Index – Hajduk (B) 1 : 0, Borac (NS) – Kupinovo 2 : 0, Sremac – Sloga (T) 1 : 1. Po tomto zápase si Sloga a Jednota vymenili miesta v tabuľke, takže je Jednota teraz prvá s 13 bodmi a Sloga druhá s jedným bodom menej.

Ostatné výsledky 6. kola: Novi Sad – Omladinac 2 : 1, Futog – Jedinstvo (G) 1 : 1, Jedinstvo (R) – Proleter 4 : 1, Mladost – Bačka 2 : 0, Vinogradar – Tatra 0 : 5, Šajkaš – Fr. partizan 3 : 1, TSK – Sofeks 0 : 0, Veternik – Petrovaradín 3 : 2. Program 7. kola: Fr. partizan – TSK, ŽSK – Vinogradar, Omladinac – Futog Petrovaradín – N. Sad, Sofeks – Veternik, Tatra – Šajkaš, Bačka – Sirig, Proleter – Mladost, Jedinstvo (G) – Jedinstvo (R).

Informačno-politický týždenník

L. Pavković

ni po piatich kolách Šíďania si na vlastné konto nezapísali ani bod. Na tomto hosťovaní v B. Jarku debutoval nový stratég FK Radnički Nenad Matanović. Vedenie sa veľmi ľahko rozhoduje na zmenu trénera, ale milovníci futbalu nevidia žiadny pokrok, aj napriek tomu, že došlo k zmene aj kompletného hráčskeho kádra. Inak toho času vo FK Radnički nehrá ani jeden hráč z územia Šídskej obce?! Aj výsledok z tohto hosťovania svedčí o pomere síl na ihrisku, ale aj o účinnosti tímov. Jediný gól padol v 58. minúte. Inak rozhodca Nikola Rilak z Inđije ukázal 3 žlté karty domácim

futbalistom a dve hosťom Uroševićovi a Gardićovi. Tento druhý po prijatí gólu dostal aj červenú a zo striedačky je vzdialený aj úradný predstaviteľ FK Radnički Dragan Krmar. RADNIČKI: Mitrović, Drča (Urošević), Gudan, Manojlović, Dmitrović (Radovanović), Kočijašević, Gardić, Jevtić, Bogojević, Teofanov, Ćirić (Branković) Ostatné výsledky 5. kola: Omladinac – Bratstvo 1946 1 : 0, Cement – Radnički (ZR) 3 : 1, Odžaci – Bačka 1901 1 : 0, Bečej – 1918 Radnički (SM) 3 : 1, Dinamo 1945 – Železničar 2 : 0, Crvena zvezda – Dunav 3 : 1, Borac – Radnički (NP) 3 : 0.

JE UŽ TRADÍCIOU, ŽE ČLENOVIA STK MLADOSŤ PETROVEC oslávia takmer každú nevšednú príležitosť. Tak aj v týchto dňoch v prírode, na nábreží Dunaja pod Hložanami, v srdečnej a veselej nálade oslávili nevšedné jubileá Jána Lačoka a Pavla Bažíka, a to pozoruhodné 40. výročie ich aktívneho pôsobenia v stolnom tenise. s. m. • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

začiatočnícke chyby a umožnila usilovným domácim útočníkom, aby v 41., 42. a 45. min. vsietili tri lacné góly. Po prestávke sa Padinčania snažili vytiahnuť z galiby. Mali viac z hry a gólom agilného Mihajlovića v 53. mitrijević mu ukázal iba žltú kartu, min. korigovali výsledok. Ďalšiu aj keď si tento zaslúžil červenú. Na strelu Mihajlovića domáci brankár naliehanie pomocníka Beracku Stajčić vyboxoval z horného rohu rozhodca anuloval, podľa väčšiny brány a zaslúžil si potlesk nepočetných divákov. Domáci sa celý čas bránili a po rovnakom recepte v 94. min. uzavreli skóre 4 : 1. Výsledok síce mohol byť aj inakší. Domáci však využili všetky chyby hostí, ktorým zostáva ponaučenie, že sa vo futbale píšu góly, a všetko iné O tom, ako sa hralo, svedčí aj tento duel Marka sa zabúda. Rudića (v červenom drese) s dvomi hráčmi Slogy DOLINA: Trkulja, Koreň, prítomných, regulárny gól Doliny a Dobrić, Važić, Anđelić (Matuľa), tretí rozhodca Rosić často chybne Mirko Rudić, S. Rudić, Jan Patrik mával zástavkou. V závere prvé- Paul (Marko Rudić), Cvetanović, ho polčasu obrana Doliny urobila Kevdžija, Mihajlović

Nepozornosť zaplatili gólmi Ján Bokor Domáce celky boli úspešnejšie a hosťom ponechali iba jeden bod. Prvý bod získal Vulturul z Grebenca na hosťovaní v Seleuši. BAK je neúprosný a po piatej výhre prebral vedenie v tabuľke od padinskej Doliny, ktorá utŕžila prvú a vysokú porážku. Výsledky 5. kola: Jedinstvo Stević – Crvena zvezda 3 : 1, Jedinstvo – Jugoslavija (zápas odročili), Sloga BNS – Dolina 4 : 1, BAK – Radnički 4 : 0, Borac – Vojvodina (CC) 2 : 1, Partizan – Strela 2 : 1, Vojvodina (S) –Vulturul 0 : 0, Vojvodina (C) – Dunav 2 : 0. Program 6. kola: Crvena zvezda – Dunav, Vulturul – Vojvodina (C), Strela – Vojvodina (S), Vojvodina (CC) – Partizan, Radnička – Borac, Dolina – BAK, Jugoslavija – Sloga, Jedinstvo Stević − Jedinstvo (V). SLOGA – DOLINA 4 : 1 (3 : 0) Na ihrisku Slogy sa body vždy ťažko získavali. Domáci i teraz hrali tvrdo, až ostro. Vedeli, ako prísť k cieľu a poraziť renomovaného súpera. Dolina nehrala až takú podriadenú úlohu, ako to konečný výsledok hovorí. Naopak. Padinčania mali viac loptu v nohách a hrali premyslenejšie, avšak nepozornosť

obrancov zaplatili lacnými gólmi a vysokou prehrou. V prvom polčase sa hráči Doliny častejšie dostávali pred domácu bránu. Plány im však kazili slabí rozhodcovia, ktorí vplývali na priebeh hry. Tak napríklad keď Vuletić bez lopty brutálne udrel do tváre Mirka Rudića, hlavný rozhodca Di-

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Prerušené v 90. minúte AŠK – OFK KLEK 1 – 1 (0 : 1) Vladimír Gál

Kleku sa zápas neodohral do konca. V 90. minúte rozhodca dopískal nejestvujúcu penaltu, čo nahnevalo hostí tak, že naň zaútočili a Rajčević ho trafil loptou do hlavy, po čom rozhodca odpískal koniec zápasu. Inak rozhodcovská trojica bola mladá a neskúsená. Robili časté chyby, čo znervóznilo hostí, ktorí na túto ďalšiu nespravodlivosť v poslednej minúte reagovali príliš nešportove. Počas prvého polčasu Aradáčania dominovali ihriskom, ale aj keď mohli dať niekoľko gólov, dali iba jeden. Apostolović dvakrát vyrazil sám pred brankára, ale tento jeho strelu kryl. Strela Vesina tiež skončila vedľa. Konečne Životin po sólovej akcii strieľal, brankár túto strelu kryl, aby odrazenú loptu do siete • ŠPORT •

zaslal Apostolović. Na druhej strane domáci ani raz nestrelili na bránu Eötvösa. V druhom polčase hlavné slovo mali rozhodcovia, ktorých chyby sa začali striedať ako po páse a vyvrcholili uznaním neregulárneho gólu z ofsajdu. Márne boli protesty hostí. Nuž a potom v poslednej minúte došlo k situácii opísanej v úvode, takže výsledok tohto zápasu bude rozhodnutý za zeleným stolom. AŠK: Eötvös, Rajčević, Vesin, Prodanović, Mijić, Korać, Životin, Studen, Apostolović, Maksimović, Petrović Ostatné výsledky 4. kola: Jedinstvo – ŽFK Banat 1 : 0, Potisje – MSK 4 : 0, Radnički 1911 – OFK Stajićevo 1 : 0, Zadrugar – Zlatica 1 : 1, OFK Gradnulica – Tamiš 5 : 1. Na nedeľu Aradáčania uvítajú celok Gradnulica zo Zreňanina.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Ani rozhodca im nepomohol BORAC – MLADOSŤ 1 : 2 (0 : 1) Darko Sládeček

ieloblatčania pokračujú s dobrými výsledkami. Tentoraz zvíťazili na hosťovaní v Zreňanine nad favorizovaným domácim Borcom. Od začiatku sa hral dobrý futbal, striedali sa šance na oboch stranách. Z radov domácich útočili Rama a Kukin a v mužstve hostí nebezpeční boli Poničan a Kalapiš. V 17. min. strelu Šofranka rukou zastavil obranca domácich Tomin, rozhodca ukázal na biely bod, z ktorého presný bol Poničan. Do konca polčasu sa výsledok nemenil. V druhom polčase rozhodca Mitić z Knićanina pomáhal domácim, ale hostia v 60. min. predsa zvýšili náskok. Šofranko asistoval osamelému Žižićovi, ktorý trafil žrď a Pavel Kalapiš odrazenú loptu

zaslal do siete a priniesol veľkú radosť početným hosťujúcim fanúšikom. Nuž a potom do konca sa už nehral futbal. Boli to iba neprípustne ostré štarty domácich, ktorí nemali spôsob, ako prekonať spoľahlivých obrancov Mladosti v čele s Đurićom a Gibarovom. V 79. min. však Rama prekľučkoval obrancov hostí a zo 16 metrov zvládol Sládečeka pre konečných 1 : 2. FK Mladosť: Sládeček, Nečov, M. Paraľov (D. Paraľov), Poničan, Szábo (Goda), Đurić, Tapai, Žižić, Kalapiš, Gibarov, Šofranko (Halász) Ostatné výsledky 3. kola: Partizan – Proleter 1 : 3, Sloga – KSK Konak 5 : 1. Tisa 1933 bola voľná. Bieloblatčania sa touto výhrou upevnili v čele tabuľky s 9 bodmi. V nasledujúcom kole privítajú celok Sloga z Jarkovca.

38 /4769/ 23. 9. 2017

Šport ŠPORTOVÉ SÚŤAŽE NA KULPIN FESTE

Trojitá zábava Katarína Gažová

edzi sprievodné podujatia Kulpin festu organizátori zaradili tri športové podujatia: plážový volejbal, prezentáciu nového športu v Srbsku Vilbal-Wheelball a ochotnícke a profesionálne súťaže v kickboxe. V sobotu 16. septembra na teréne v Kulpíne vedľa futbalového ihriska prebiehal turnaj v plážovom volejbale. Zúčastnilo sa ho osem mužstiev: štyri z Kulpína, tri z Petrovca a jedno zo susedného Ravneho Sela. Najúspešnejší boli hráči VK Kulpín Boris Relota a Darko Ćirić. Nápomocnou rukou obci ako organizátorovi turnaja boli VK Kulpín a predseda Todor

Radanov, tiež predseda VK Mladosť Petrovec Daniel Stojanović. V popoludňajších hodinách na ihrisku FK Mladosť v Petrovci málopočetní diváci mali príležitosť pozrieť si revuálny zápas nového športu v Srbsku Vilbalu-Wheelballu, prvý raz zahraného na trávniku v Petrovci. Sily si zmerali tímy Vojvodina a Južna pruga. V nedeľu 17. septembra v novej telocvični kulpínskej základnej školy domáci klub Fire kick – Vatreni udarac prezentoval bojové zručnosti amatérskych a profesionálnych MMA súbojov. Tieto udalosti zaznamenáme vo fotoreportáži v budúcom čísle Hlasu ľudu.

Marek Medovarský (sprava) exceloval v ringu

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Prerušenie v Kukujevciach OBILIĆ 1993 − JEDNOTA (Ľ) 2 : 0 (1 : 0) (prerušené v 78. minúte) Lazar Pavković

mutné a nepekné! Zápas v Kukujevciach hráči nedotiahli ku koncu. O to sa postaral brankár Jednoty Vlatko Živanović v 78. minúte, keď po druhom góle domáceho Obilića zaútočil na rozhodcu najprv ho odsúvajúc hruďou od seba, a potom ho silne kopol do zadku?! Rozhodca, pravdaže, opodstatnene Živanovićovi ukázal cestu do vyzliekarne a následne odpískal koniec zápasu. Okrem súťažiacich a disciplinárnych orgánov FZ Šíd týmto prípadom sa v súlade so zákonom o zamedzovaní násilia na športových ihriskách akiste budú zaoberať aj súdne orgány. JEDNOTA: Živanović, Laćarac (Šili), Toman, Zečević, Cigankov, Ramić, D. Ruman, Ž. Sremčić (Budimir), P. Sremčić, Ganić, Širadović ERDEVÍK 2017 – GRANIČAR 3 : 1 (3 : 0) Novozaložený klub dosahuje čoraz lepšie výsledky v stretnutiach s omnoho skúsenejšími súpermi. Hráči tohto klubu sú disciplinovaní a zhovievaví voči súperovi tak na hosťovaní, ako aj doma. Naladeným strelcom Erdevíka nebolo ťažko vyhrať celok z Jameny. Zápas bol férový a korektný a góly vsietili Radmanovac, Nenadović a Ďurík.

www.hl.rs

ERDEVÍK 2017: Mrkonjić, Gerik (Teležar), Cvetković, Arežina (Petrović, Gavrilović), Babić, Radivojević (S. Šafárik), Štrbac, Pap, Ďurík (Toman), Nenadović, Radmanovac JEDINSTVO – OFK BINGUĽA 2 : 1 (2 : 0) Aj keď sa hostia šikovne bránili, domáci boli úspešnejší pred gólom

a dvakrát, v 20. a 35. min., prekonali brankára Volića. Po zmene strán Radosavljević v 76. minúte korigoval výsledok, ktorý potom do konca zostal nezmenený. OFK BINGUĽA: Volić, Palić (N. Rajić) Jelčić, N. Popović, Šučak, J. Rajić (Kljajić), Pajić (Sitarević), Mikić (Nikolić ), S. Popović, Bojanić, Radosavljević

KRÁTKO ZO ŠÍDU

Deväť medailí cyklistom Jednoty L. Pavković

očas uplynulého víkendu na výletnom mieste Lipovača neďaleko Šídu prebiehal MTB o pohár Srbska v horskej cyklistike. Cyklisti šídskej Jednoty na tomto podujatí zaznamenali pozoruhodný úspech. Najlepší pionier Srbska Miloš Živković presvedčivo vyhral a zaistil si prvé miesto vo všeobecnom umiestnení MTB o pohár Srbska. Nikola Pejčić tretím miestom prispel o prvé miesto šídskych pionierov.

Informačno-politický týždenník

Sonja Božinovićová bola prvá v konkurencii pionierok, Nikola Đokić získal druhé miesto v konkurencii kadetov a spolu s Nikolom Subotićom a Nenadom Božovićom obsadili prvé miesto v konkurencii tímov. Anastasija Đorđićová bola tretia v konkurencii mladších junioriek. Mária Tanciková na prvom a Jovana Radovanovićová na druhom mieste boli presvedčivé aj v konkurencii tímov a zaistili si aj vysoké postavenie vo všeobecnom umiestnení. Emilija Ðačaninová vyhrala v konkurencii

JEDNOTA − OFK BAČINCI 0 : 0 V bojovnom a zaujímavom zápase oba celky si vytvorili výhľadné príležitosti vsietiť gól, ale obrany dobre fungovali, takže sa nakoniec museli uspokojiť s remízou. JEDNOTA: Vlaisavljević, Spasojević (Grujić), Šolaja, Starčević, Trlajić, Petrović, Janković, Kosanović (Milanović), Marčetić, Milutinović (Radosavljević ), Mijatović (Ćosić) Výsledky 5. kola: Sinđelić − Napredak 0 : 3, Sremac – Omladinac 3 : 0. Program 6. kola: Napredak – Jednota (Ľ), Omladinac – Obilić 1993, OFK Binguľa – Sremac, OFK Bačinci – Jedinstvo (M), Graničar − Jednota, Sinđelić − Erdevík 2017. junioriek a získala prvé miesto vo všeobecnom umiestnení a Marina Jurišićová preteky skončila ako druhá. Slobodan Radovanović a Željko Ćumura boli druhí v konkurencii tímov. TENIS. Na ihriskách Tenisového klubu SOL 022 v Šíde v pondelok 18. septembra sa skončili majstrovstvá Vojvodiny pre chlapcov a dievčence do 10 rokov. V konkurencii chlapcov titul majstra získal Aleksa Mirković z TK ŽAK Sombor, druhý bol Šíďan Uroš Bogičević, člen TK SOL 022, a tretí Pančevčan Đorđe Dimitrijev z TK Dinamo. Prvé miesto a titul majstra Vojvodiny v konkurencii dievčat získala Lana Vircová, TK Spartak Subotica, druhá bola Novosadčanka Teodora Kostovićová, TK Meridijan, a tretie miesto si rozdelili Valentina Savidenková, TK Elit Nový Sad, a Dušica Popovická, TK Dinamo Pančevo. • ŠPORT •

Jana je výborná v bočných či spätných rotáciách, kontraúderoch, forhendovom smeči či bekhendovom topspine

Výborne je sústredená na každom meraní síl, má vynikajúcu koordináciu rúk a očí, rýchle zvraty a prevraty

So sestrou Hanou

VEĽKÝ ÚSPECH JANY HAVELOVEJ V NEMECKU

Medzi stolnotenisovou elitou Ján Špringeľ

„N

emá ani deväť rokov a vo svojej kariére, ktorá trvá od 1. februára 2014, získala dokopy sedem pohárov a viac ako štyridsať medailí, z čoho najviac tých najjagavejších – 18. Strieborných má 16 a bronzových 7,“ rozpráva jedným dychom Vasile Stoja, tréner mladej padinskej stolnotenistky Jany Havelovej. Uzdinčan je druhý raz trénerom padinskej Doliny práve od spomínaného dátumu, keď sa na telovýchovnej palubovke ZŠ maršala Tita stretli bývalý hráč šampiónskej generácie Unirey a budúca hviezda európskeho pingpongu. „Jana pracuje dobre, evidentný je u nej za tri a pol roka progresívny

Stolní tenisti zo Srbska v Düsseldorfe

A to, že už dozrela na hráčku, ktorá kvalitou hry a kvantitou cenných kovov prekonala srbské teritórium, bolo vidieť nedávno v Düsseldorfe, kde získala dva vicešampiónske tituly,“ dopĺňa Stoja. V staršej kategórii vo štvorhre s Minjou Vladimirovovou z Belehradu sa im na prestížnom turnaji v Nemecku podaril husársky kúsok – prekonať súperky a poľahky si vychutnať duely až po finálové skríženie zbraní. Najmladšia medzi účastníkmi zo Srbska o nič Jana (druhá zľava) na stupienku menší úspech dosiahla aj v Nemecku vo svojej kategórii (Pohár talentov), kde získala ešte rast kvality takmer zo dňa na deň, jedno striebro. bezmála z tréningu na tréning. Silný „Úspech je o to väčší, keď sa má je u nej vôľový element, k tomu cvi- na zreteli fakt, že účinkovalo 1 500 čiská a bojiská zvláda s úsmevom. detí z 26 krajín. Keď ide o doteraz

týždňoch či mesiacoch sa Jana plánuje presadiť aj na dvoch turnajoch na domácej scéne. Najprv na turnaji na SPENS v Novom Sade, neskôr na neúradných štátnych majstrovstvách stolných tenistiek do 10 rokov v Bačkej Topole.“ Deväťročná žubrienka z Padiny už valcuje stolnotenisovým svetom. A začalo sa to začiatkom februára 2014 bez ctižiadosti rodičov Kvetoslavy a Jána Havelovcov – „iba odpojiť od počítača a zapojiť do pohybových aktivít“ svoje ratolesti – staršiu Hanu a mladšiu Janu. V deň, keď sfúkla na svojej torte šesť sviečok, 30. novembra 2014, Jana Havelová stála na stupienku víťazov: na vplyvnom celoštátnom turnaji v Skorenovci v konkurencii škôlkarov získala striebornú medailu. Onedlho zohrala v drese Doliny aj prvý majstrovský zápas vo Vojvodinskej lige skupina východ, 19. októbra toho istého roku na domácej palubovke proti Tornádu Mihajlovo.

najlepšie výsledky v Srbsku, tak kvitujem vstup medzi osem najlepších hráčov v konkurencii do desať rokov. Jane sa to podarilo na vlaňajšom Novoročnom turnaji v Novom Sade už ako osemročnej,“ argumentuje tréner Doliny. Potvrdilo sa písanie nášho týždenníka, že Jana Havelová je meno, ktoré sa bude o niekoľko rokov na Padinské stolnotenisové nádeje (Jana druhá pingpongových zľava) s trénerom Vasilom Stojom súťažiach doma a v zahraničí skloňovať vo všetkých V tomto roku si už vybudovala rešpekt medzi stolnotenisovou elitou. pádoch. „Hrá útočne, tak forhendom, ako i bekhendom, lopty jej majú nezadržateľnú rotáciu, už teraz Foto: autor, z archívu rodiny má skvelý topspin. V nasledujúcich Havelovej a trénera Stoju

Mužstvo MOMS Selenča – víťaz 21. Matičného turnaja vo Vojlovici 2017

Alen Strehársky, Darko Pavlov, Pavel Naď (stoja zľava); Daniel Kutenič, Dominik Alexy, Mário Malina (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec