Hlas 38 2018 by NVU Hlas ľudu

Majstri fotografie v Kysáči Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 22. 9. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4821/



Z obsahu

V Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci v piatok 14. septembra 2018 bolo štvrté stretnutie slovenských dolnozemských žiakov pod názvom Mladí dolnozemci – tvorba a priateľstvo predovšetkým (tvorivé dielne na udržiavanie slovenskosti), ktoré okrem hostiteľov Petrovčanov zahrnulo aj žiakov z Nadlaku v Rumunsku, z Békešskej Čaby v Maďarsku a z Iloka v Chorvátsku. J. Čiep

Hložianske Združenie ekológov Ekos usporiadalo tradičný Eko deň Hložian pri príležitosti Medzinárodného dňa ochrany ozónovej vrstvy Zeme. V nedeľu 16. septembra po primeranom žiackom programe na trhovisku prítomní vyrazili do prírody. Na čerstvom vzduchu si vypočuli prednášku sokoliara Stjepana Bašića z Nového Sadu a pozreli si zopár sokolov, ktoré priniesol. J. Bartoš

22. 9. 2018 | 38 /4821/

Uzávierka čísla: 19. 9. 2018

Prehliadka mladých spevákov v interpretácii slovenských ľudových piesní Padina spieva 2018 sa v Padine uskutočnila v sobotu 15. septembra. Tento festival pôvodných ľudových piesní už 45 rokov zoskupuje mladých spevákov a hudobníkov a podnecuje ich pátrať po pôvodných piesňach z tohto prostredia. Na snímke je padinská speváčka Anna Petrášová, ktorá bola niekoľkokrát účastníčkou a víťazkou tohto podujatia. A. Chalupová

Krásne septembrové počasie žičí aj poľnohospodárom, ktorí majú plné ruky práce. Rušno je i na poliach v Staropazovskej obci a toho času je najaktuálnejší zber sóje a kukurice. S tohtoročnou úrodou kukurice sú spokojní aj Ďarmotskovci v Starej Pazove, ktorí ju po zbere kombajnom uskladňujú doma v košoch. A. Lešťanová

Na Rímskych Šiancoch sa aj v tomto roku už tradične stretli pestovatelia a odborníci z novosadského Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo. Hostia jesenného Dňa polí, ktorý sa konal 5. septembra, mali opäť príležitosť prezrieť si na jednom mieste takmer celý sortiment hybridov a odrôd slnečnice, kukurice, zrnového ciroku, sóje a alternatívnych plodín, ktoré vyšľachtili odborníci z novosadského inštitútu. Ľ. Sýkorová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Poďme do divadla!

eď sa toto číslo našich novín dostane k čitateľom, už bude zdvihnutá opona na petrovskom javisku, kde v piatok 21. septembra štartujú 23. Petrovské dni divadelné. Je to sviatok divadla. Predovšetkým preto, lebo sú v jeho repertoári iba predstavenia profesionálnych súborov zo Srbska a zo Slovenska, že podujatie nemá súťažný ráz a že si medzi milovníkmi scénického umenia už vybudoval dobré meno. Od svojho vzniku, teda od roku 2003, organizáciu Petrovských dní divadelných prevzala od Divadla VHV vtedy nová a s predsavzatím byť špičková inštitúcia vojvodinských Slovákov – Slovenské vojvodinské divadlo. Práve sa naplnilo 15 rokov jeho nepretržitého pôsobenia a tomuto jubileu bude venovaný aj spomenutý tradičný festival profesionálnych divadiel. Trvalým svedectvom jeho doterajších úspechov je pripravená brožúrka o uplynulých desiatich rokoch SVD. Nadväzuje na publikáciu, ktorá v roku 2008 zmapovala prvých päť rokov jeho existencie. O uplynulých pätnástich rokoch obohatených prínosom tejto inštitúcie do života vojvodinských Slovákov bude sa iste hovoriť tak verejne pri prezentácii spomenutej brožúrky, ako i pri stretnutiach divadelníkov a divákov počas tohto festivalového predĺženého víkendu. Je neodškriepiteľným faktom, že jej nekvitli vždy ruže, že musela čeliť aj neblahým obdobiam, ale zocelená a s nadobudnutými

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Anna Francistyová

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

SLOVENSKO

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

4 Aj to je život... 6 Beneš verzus page views

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

skúsenosťami plní si určenú úlohu v zveľaďovaní kultúry a umenia vojvodinských Slovákov a smelo si robí plány aj do ďalších rokov. V programe tohtoročných Petrovských dní divadelných sú predstavenia zo Zvolena, Nitry, Subotice, Nového Sadu a najnovšie predstavenie z produkcie jubilujúceho SVD. Veríme, že každé priláka do hľadiska početné obecenstvo. Hovoríme to posmelení skvelým dojmom z plnej veľkej siene petrovského kultúrneho stánku pri nedávnej premiére inscenácie Krásavica z Leenane. Bolo to nie náhodou 25. augusta. Slovenské vojvodinské divadlo práve takto primerane chcelo znovu verejnosti pripomenúť 27. august 1866, keď v Petrovci prvýkrát odznelo divadelné predstavenie. Vďaka takej chvályhodnej návštevnosti chceme túto augustovú kultúrnu akciu pochopiť ako signál, že záujem o pravé hodnoty u našich spoluobčanov stále pretrváva, že to staré dobré divadlo, aj napriek rôznym „divadlám“ v našom bližšom i ďalšom okolí, si ešte stále vie nájsť a nachádza cestu k divákovi. K tomu istému divákovi, čo sa možno v pracovnom čase či v bežnej každodennosti musí zapodievať i politikou, ale neváha – keď sa mu naskytne príležitosť – dopriať si na potešenie ducha a mysle pravý umelecký zážitok. A takou príležitosťou sú i 23. Petrovské dni divadelné.

15 Radšej doma majstrovať, než v krčme popíjať

19 Výnosy dobré, no ceny nízke

31 Silbašský pamätník ako svedectvo zašlých čias

39 Bez gólu 360 minút?! Autorka titulnej fotografie: Jasmina Pániková

38 /4821/ 22. 9. 2018

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Politické nezmysly

Aj to je život...

Jasmina Pániková

nešný prehľad udalostí začneme nie celkom čerstvou správou. Šestnásti vandali 31. augusta popílili a odniesli dve lokomotívy z Múzea železníc v Belehrade. Nie makety, lež celkom skutočné staré lokomotívy, vrátane najstaršej z kolekcie tohto múzea, zhotovenej roku 1864. Po dobre vykonanej práci zlodeji si vraj na mieste činu vypili pivo. Keby si to pivečko dožičili predtým, mohli by sa pri práci poraniť, nebodaj zahynúť. V tom prípade by prezidentovi Vučićovi nezostalo iné, než vyrukovať pred verejnosť s jednou zo svojich šarmantných vyhlášok. Ako toť pred cestou do Číny, keď vyjadrujúc sústrasť rodinám obetí tragédie na stavenisku v Belehrade (zahynuvším robotníkom Stefanovi Dabetićovi a Acovi Šimunovmu) povedal z mosta do prosta: To je život, veci, ktoré sa stávajú. V dňoch uplynulého víkendu Aleksandar Vučić navštívil Čínu. S veľkým nadšením oznámil, že z tretieho pokusu (čo je úpornosť!) presvedčil čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby znovu navštívil Srbsko. „Srbsko je oceľový priateľ Číny,“ povedal prvý muž najľudnatejšej krajiny na svete hlave nášho štátu v pondelok za nami a pozval ho aj na 2. ročník fóra 40 lídrov krajín Jedno pásmo, jedna cesta. Pripomenul, že len dvoch ľudí pozval osobne: Vladimira Putina a Aleksandra Vučića. Počas návštevy srbskej delegácie (v nej, na rozdiel od niekoľkých ministrov, nebol exprezident Tomislav Nikolić, aktuálny predseda Národnej rady pre koordináciu spolupráce s Ruskom a Čínou) bolo podpísaných desať zmlúv, ktorých celková hodnota činí viac než tri miliardy eur. Okrem iných podpísali aj dohodu medzi RTB Bor a spoločnosťou Zi Djinn, ktorá vyhrala tender vlády Srbska, ako aj dohodu, ktorú uzavrela vláda Srbska a spoločnosť Šandong Linglong. Táto firma by v Zreňanine mala spustiť prevádzku na výrobu pneumatík; jej výstavba sa začne na jar 2019 a celková investícia činí 996,4 milióna eur. Vučić povedal, že predseda spoločnosti Šandong vraj uvažuje o rozšírení kapacity budúcej továrne, a dodal: „To je hudba pre moje uši.“ Podstatne menej je príjemná „hudba“, ktorú produkuje hlava Ko-

Juraj Bartoš

to si prizná, polovica sa mu odpustí – hovoria mnohí. Ibaže priznať si svoju chybu je pre niektorých ťažko, preťažko a zvlášť ak ide o osoby, ktoré sa vyznajú vo všetkom. Napr. ako aj náš prezident. Politika, hospodárstvo, právo... Všetky oblasti má v malíčku, ale občas (alebo aj častejšie?) povie aj on niečo, čo nemá žiadny zmysel. Ale pozor, vie sa aj ospravedlniť. Možno po prvýkrát náš prezident vyhlásil, že „vyznel hlúpe“, keď povedal, že v Spojených štátoch amerických každých 10 sekúnd život utratí po jeden čistič okien. Túto informáciu prezidentov tím prebral z istej satirickej webovej stránky a neuveriteľné je práve to, že prezident nezvážil, že také niečo nie je možné a vyhlásil to vo verejnosti. Neskoršie sa ospravedlňoval tým, že únava urobila svoje, a vina je iba jeho, nie jeho poradcov... Čiže, aj prezident je iba človek a chybí... Ten nezmysel vyslovil, keď sa zmieňoval o ďalšej tragédii, ktorá sa udiala na stavenisku, keď život utratili dvaja zamestnanci. Ibaže táto tragédia na chýrečnom stavenisku Belehrad na vode akoby zostala v úzadí. Prezident sa ňou veľmi nezaoberal a málo chýbalo, aby povedal, že môžeme byť šťastní, lebo u nás na rovnako rizikových prácach hynie oveľa menej osôb než v zahraničí... Ibaže akoby zabudol, že za pomerne krátky čas (od 29. augusta) život utratilo 6 osôb. A možno určitá satirická stránka inšpirovala aj ministra financií, ktorý vyhlásil, že pre našu krajinu nastáva zlaté obdobie. Od 1. októbra penzisti budú bohatší než inokedy, platy vo verejnom sektore budú zvýšené do konca roka, priemerný plat bude 500 eur... Stali sa naši politici takí vtipní, alebo sa všetci inšpirujú osobnosťou baróna Münchhausena?

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sova Hashim Taçi. Týždeň po neúspešnom kole dialógu v Bruseli (kam Vučić neodišiel, lebo vtedy práve navštívil Kosovo) vyhlásil, že bez Srbska neexistuje riešenie pre Kosovo, a že sa skončilo obdobie vojen a konfliktov medzi Kosovom a Srbskom, ale vyslať do Belehradu jedovatý šíp si predsa len neodpustil: „Prípadnú dohodu o pokojnej korekcii hraníc so Srbskom Kosovu zabezpečuje uznanie zo strany Srbska a pripojenie Preševa, Bujanovca a Medveđe k našej krajine...“ Minister zahraničných vecí Srbska túto (vy) hlášku Taçiho okomentoval jemu vlastným spôsobom: „A viete, kedy to bude, že Kosovo a Metóchia vstúpi do Spojených národov, že ich uznáme ako štát? Keď sa na vŕbe narodí hrozno!“ Na Balkáne nefúkajú práve najpríjemnejšie vetry, tie sú ale vánky v porovnaní s niektorými živelnými pohromami. V uplynulých dňoch hurikán Florance zasiahol východné pobrežie USA; počas viacdňového vyčíňania zahynulo najmenej 32 osôb. Prvé výpočty hovoria, že celkové škody na majetkoch a následne prerušenia výroby činia 17 – 22 miliárd dolárov. Hurikán zoslabol, pozmenil sa na búrku, tá však priniesla enormné množstvá dažďa, čo spôsobilo veľké záplavy. Supertajfún Mangkhut, prv než zoslabol na tropickú búrku, za-

sypal hustými lejakmi severnú časť Filipín a v nedeľu aj južnú časť Číny. V týchto krajinách pripravil o život najmenej 69 osôb; filipínska polícia oznámila, že zranených bolo 64 ľudí a pátra po 43 nezvestných. U nás zatiaľ nie je celkom ľahké vypátrať korene podaktorých, prinajmenšom podivných skutočností. Ako je možné, že napriek nízkej začiatočnej cene 104,5 milióna eur sa o kúpu PKB (Poľnohospodárskeho kombinátu Belehrad) prostredníctvom tenderu uchádzala jedine arabská spoločnosť Al Dahra, ktorá ho aj získala – za 105,055 milióna eur? Alebo povedzme, prečo nie je jasné, kto je majiteľom portálu Srbija Danas, ktorý sa prednedávnom stal väčšinovým vlastníkom Dnevnika, jediného vojvodinského denníka v srbčine, vychádzajúceho v Novom Sade? Nie náhodou zástupca OBSE pre slobodu novinárov Harlem Désir na konferencii v Skopje EU – Western Balkan Media days v pondelok o. i. prízvukoval: „Politici a zástupcovia aktuálnej moci v regióne nesmú svojimi vyhláškami vytvárať nepriateľské okolie pre novinárov.“ Taktiež podotkol, prečítali sme v utorkovom denníku Danas, že „je dôležitá transparentnosť financovania, obzvlášť zo strany štátu, ako i transparentné mediálne vlastníctvo“, a že „verejné servisy patria občanom jednej krajiny, a nie vládnucim stranám“ .

Iný uhol reality

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

24. ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA VOJVODINY

Akože inak, kameň úrazu sa volá rozpočet Juraj Bartoš

elodenné 24. zasadnutie absolvovali v utorok 18. septembra poslanci Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Až hodiny trvala diskusia len k prvému bodu (z úhrnne 10) rokovacieho programu. Po schválení zápisnice z 23. zasadnutia si totiž najprv posvietili na návrh Pokrajinského rozhodnutia o antikorupčnom pláne (tzv. PAP). Odôvodnil ho podpredseda vlády a pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Mihály Nyilas. Povedal, že PAP sa vzťahuje na 320 subjektov a zahrnuje 15 oblastí, ktoré aj napočítal. Viacerí poslanci upozornili na skutočnosť, že sa návrh pred nich dostal s veľkým oneskorením. Mali ho vraj schváliť v júni 2016, povedal poslanec Goran Paunović, a spýtal sa, prečo aktuálna vláda nenastolila zodpovednosť za súdne konania. Miroslav Vasin podotkol, že Demokratická strana plán podporuje, ale v budúcnosti bude iniciovať jeho doplnenie. Pokrokár Milenko Jovanov spočítal predchádzajúcej pokrajinskej vláde množstvo prehrešení a to už bola spúšť na výmenu salvy replík medzi ním a Vasinom. Radikál Đurađ Jakšić skonštatoval, že sa poslanci toho napočúvali veľa, ale že slová vždy zostávali na papieri. K ďalšej verbálnej prestrelke potom došlo medzi ním a podpredsedom pokrajinskej vlády Đorđem Milićevićom, ktorému Jakšić o. i. vyčítal viacnásobné maľovanie úradu. Zhromaždenie prijalo návrh týkajúci sa PAP hlasmi 70 poslancov (proti bolo 8). Miestami polemické tóny zazneli, aj keď sa na rad dostala správa o realizácii pokrajinského rozhodnutia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2018, teda o nakladaní s financiami v prvom polroku. Ako informovala pokrajinská tajomníčka pre financie Smiljka Jovanovićová, celkový rozpočet • TÝŽDEŇ •

bol projektovaný na 73,111 miliardy dinárov; medzičasom ho dvakrát podrobili úprave. Uskutočnené príjmy a zisk v rozpočte za prvý polrok roku 2018, spolu s prostriedkami presunutými z roku 2017, činia 38,126 miliárd din., alebo

Kladne sa k správe o realizácii rozpočtu vyslovili vedúci poslaneckých skupín väčšinovej koalície v ZAPV, avšak vedúci opozičných poslaneckých skupín a potom aj niektorí ďalší poslanci mali početné výhrady k správe,

V zasadačke Zhromaždenia AP Vojvodiny počas 24. zasadnutia (Foto: služba vlády APV)

52,15 % projektovaného rozpočtu. Najväčšiu položku na strane príjmov činia transferové prostriedky z republikového rozpočtu, až 62,20 %. Z predpokladanej sumy trov na prvých šesť mesiacov pokrajina minula len 28,073 miliardy, čiže 38,40 percenta. Tajomníčka Jovanovićová kvitovala ako kladnú skutočnosť aktuálny prebytok v pokladni v hodnote 4,643 miliardy din.

respektíve k nakladaniu s peniazmi z pokrajinského rozpočtu. Spočitovali pokrajinskej administrácii, že nedodržuje termíny pri usmerňovaní prostriedkov ich užívateľom (konštatoval Nenad Borović), poukázali na nízke percento prostriedkov získaných na základe osobitných zákonov, napríklad podľa Zákona o poľnohospodárskej pôde (Saša Šućurović), zazlievali vysoké percento na

bežnú verejnú spotrebu a nízke (len 2 %) na kapitálové výdavky, ako i zrušenie finančnej pomoci pre tretie dieťa (Đurađ Jakšić)... Správu o realizácii rozpočtu v prvom polroku predsa väčšinou hlasov poslanci schválili. Podstatne menej času poslanci potrebovali na debatu ohľadom zvyšných bodov rokovacieho programu. Väčšinou hlasov prijali návrhy pokrajinských rozhodnutí o zmenách rozhodnutí o organizácii Verejného podniku pre územné a urbánne plánovanie Ústavu pre urbanizmus Vojvodiny, rozhodnutie o programe uplatnenia regionálneho územného plánu APV na obdobie 2017 – 2021, o obstarávaní a nakladaní majetku vo verejnom vlastníctve APV a o počte a zaradení verejných stredných škôl na území Vojvodiny. Schválili taktiež návrh memoranda o porozumení o spolupráci s Užhorodskou oblasťou v Ruskej federácii. Zelenú dostal návrh na zmeny v pokrajinskom rozhodnutí o ročnom programe využívania prostriedkov z Rozpočtového fondu pre lesy APV (dosadený do rokovacieho programu pred začiatkom zasadnutia), ako i správa o hospodárení s finančnou správou Ústavu pre urbanizmus za rok 2017 a ročná správa o hospodárení v roku 2017 VP Vojvodinašume v Petrovaradíne. Zhromaždenie na záver 24. zasadnutia schválilo rozhodnutie o vymenovaní predsedu, členov a tajomníka pokrajinskej volebnej komisie a ich zástupcov.

ZVÝŠENÚ PODPORU MOBILITE a výmene študentov a výskumníkov treba venovať v budúcnosti, povedala veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková pri rozhovore s pokrajinským tajomníkom pre vysokoškolské vzdelávanie a výskumnícku činnosť Zoranom Miloševićom v utorok 18. septembra v jeho úrade na pôde vlády AP Vojvodiny v Novom Sade. Ako oznámili z rezortného pokrajinského sekretariátu, o. i. sa hovorilo aj o plánovanej návšteve slovenskej ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej Srbska a Vojvodiny, ako i o možnostiach ďalšieho zveľadenia vysokého školstva dvoch krajín, najmä prostredníctvom spoločných projektov v oblasti inovačných a informačných technológií. Tajomník Milošević poinformoval veľvyslankyňu Repčekovú o dynamike výstavby vedecko-technického parku, v ktorom by sa každý rok po jeho výstavbe, ako povedal, malo školiť 800 – 1000 odborníkov na IT. J. B. Snímka: Úrad vlády APV 38 /4821/ 22. 9. 2018

Slovensko Beneš verzus page views Rastislav Boldocký

OTO musíte vidieť. ŠOK. Neuveriteľné. Už dobrú štvrťhodinu rozmýšľam, ako čo najpresnejšie definovať webové titulky, a nenapadá mi nič lepšie než – diagnóza. Diagnóza doby, diagnóza nás, čo ich vymýšľame, aj tých, čo sa nimi opakovane nechávajú zlákať, hoci vedia, že po rozkliknutí správy budú sklamaní, ak nie práve aj oklamaní. V nejakom ideálnom alebo prinajmenšom logickom svete by sa klikom na titulok čítanie správy malo len začínať, ale v našej instantnej realite sa celý príbeh článku v podstate končí. Po niekoľkých okamihoch vzrušenie z novej informácie nenávratne vyprchá a – game over. Na obsahu nezáleží a vlastne nikdy ani nezáležalo. Jedine čo sa počíta, je nešťastný klik. Odborne sa tomu hovorí page views (PV), počet načítaní stránky. Ak nemáš PV, nedokážeš majiteľovi zarobiť peniaze, a ak nič nezarobíš, prečo si vlastne písal? A predsa, niekedy má človek chuť aspoň na chvíľu vystúpiť z tohto kolotoča čísel, v ktorom text je výlučne tovar a v ktorom rozhoduje len efektivita a kvantita. A nielen vystúpiť, ale tak trochu sa mu aj vzoprieť, vzdorovať. Naposledy ma táto donkichotská nálada opantala začiatkom septembra, keď umrel boxer Marijan Beneš. Zrejme aj preto, že pästiar stelesňoval všetko, čo sa dnes nenosí – bojoval srdcom, bez kalkulovania, na úkor svojho zdravia, nebojoval pre peniaze, z každého jeho úderu vyžarovala vášeň. Že zostal verný svojmu presvedčeniu, do konca života sa vyjadroval ako Juhoslovan, aj keď mu to spôsobilo množstvo problémov a obrovských strát. Že jeho vzostup a pád je vlastne svojráznym symbolom vzostupu a pádu jedného sveta a jednej myšlienky. A potom je to aj osobné. V polovici marca 1979 som si v hlave donekonečna premietal gól Duleho Savića zo štvrťfinále pohára UEFA medzi „Zvezdou“ a West Bromwich Albionom a zároveň tŕpol a tešil sa pred odvetou v Anglicku. Ako sedemročný

www.hl.rs

chlapec som spoznával krásy športu vrátane fandenia na život a smrť – s obrovskou eufóriou po víťazstve a úprimným, hlbokým smútkom po prehre. Práve vtedy vkročil v zaplnenej banjaluckej hale Borik do ringu Marijan Beneš. Šialene odvážny, nekonečne odhodlaný poslal v štvrtom kole k zemi Francúza Gilberta Cohena. Vo vlastnom štýle – po boji na život a smrť. Stal sa profesionálnym majstrom Európy a vo mne definitívne vybudoval závislosť na športových zápasoch, závislosť, ktorá ma celkom neopustila ani po štyroch desaťročiach. Cítil som potrebu uctiť si legendu aspoň malým článočkom. Písať na Slovensku o Benešovi a dúfať, že si to prečíta veľa ľudí, je svojím spôsobom tiež odvaha. Hrdinovia môjho detstva jednoducho nie sú súčasťou tunajšieho kolektívneho povedomia a nikto veľmi netúži do tohto povedomia ich dostať. Nie je tu o nich záujem. Logický, samozrejmý, banálny fakt, ktorý by ste – ak na Slovensku chcete žiť – mali akceptovať. Aj tak som robil, čo sa dalo. Pomohol som si Hollywoodom a Beneša v titulku označil za juhoslovanského Rockyho. Vypichol som krv a násilie, to tiež často zaberá. „V ringu prišiel o oko,“ lákal som čitateľa. Ďalším veľkým magnetom sú peniaze a k tejto téme mal boxer tiež čo povedať – nič pre neho neznamenali, rozdával ich, komu len stihol. Poukázal som aj na pästiarovu životnú smolu, nespravodlivosť, pripomenul tragédiu vojny z 90. rokov, smutný koniec… Veľmi to nezabralo, konečný verdikt znel – asi 1 500 page views. Keďže si niektorí čitatelia, vrátane mňa, na článok klikli viackrát, reálne si ho pozrelo trochu viac než tisíc ľudí. Ak sa vám to zdá slušné číslo, ste na omyle. Približne v tom istom čase bol na našom portáli najčítanejší krátky článoček o pôrode topmodelky Adriany Sklenaříkovej – 267 854 pévečiek. Naši firemní analytici určite vyvodia jednoznačný záver, že mnou vynaložené úsilie v tomto prípade nezodpovedá výslednému efektu. Mrhal som časom, neefektívne nakladal so zdrojmi. Ale stálo to za to.

Informačno-politický týždenník

ČESKÁ POLÍCIA ZATKLA SLOVÁKA ZO ŠARIŠSKÝCH MICHALIAN, VRAJ CHYSTAL TERORISTICKÝ ÚTOK

Džihádista spod Tatier R. Boldocký

ovorí si Abdul Rahman, ale jeho pravé meno je Dominik. Dvadsaťpäťročný muž z východného Slovenska pred niekoľkými rokmi konvertoval na islam a presťahoval sa za prácou do Prahy. Koncom minulého roku ho zadržala česká polícia, podozrieva ho z prípravy teroristického útoku. V týchto dňoch vychádzajú na povrch podrobnosti celého prípadu. Ako píše český denník Mladá Fronta Dnes podozrenia potvrdila domová prehliadka – u Dominika našli policajti chemikálie, manuály na výrobu bomby, aj návody, ako si na telo pripevniť výbušniny. Slovák sa bránil, že sa len snažil podomáck y v yrobiť ohňostroj pre Dominik alias Abdul Rahman silvestrovskú (Foto: z facebooku) oslavu. Muži zákona mu neuverili a teraz mu hrozí 5 až 15 rokov za mrežami. Informácie potvrdila aj slovenská strana. „Ide o prvého slovenského občana zatknutého v zahraničí v súvislosti s podobným obvinením,“ povedal médiám hovorca policajného prezídia Michal Slivka. Kto je teda prvý slovenský džihádista? Podľa medializovaných informácií ho susedia zo Šarišských Michalian opisujú ako slušného chlapca, ktorému sa darilo v škole. Zaujímavé je, že pochádzal z katolíckej rodiny a chvíľu bol aj miništrant v miestnom kostole. Ťažko povedať, kedy presne sa v jeho prípade udiala radikalizácia. Dominikovo uvažovanie určite mohla ovplyvniť tragická, nečakaná smrť brata spred dvoch rokov, ale vtedy už bol praktizujúci moslim. A vôbec sa tým netajil. Naopak: nielenže bol častým návštevníkom pražských mešít, ale na seba upozorňoval aj na sociálnych sieťach, kde pod menom Abdul Rahman zverejňoval znepokojivé statusy. „Táto krajina bude naša! A nebude pre všetkých,“ znel jeden z nich. „Mladý muž chodil oblečený ako vojak, zdravil sa zdvihnutým pravým ukazovákom, čo je symbol oddanosti bojovníkov Islamského štátu,“ píše Nový čas. Podľa bezpečnostného analytika Jaroslava Naďa prípad Dominika nemusí byť pod Tatrami ojedinelý. „Nedá sa vylúčiť, že aj na Slovensku sú radikalizovaní jedinci. Ide skôr o ľudí, ktorí sú pôvodom Slováci, no môžu to byť aj niekoľkí zo zahraničia, ktorí prišli na turistické či študentské víza. Terorista, ktorý zrealizoval útoky v Paríži, bol ubytovaný niekoľko týždňov v penzióne na strednom Slovensku,“ povedal pre Nový čas. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti ZO STAROPAZOVSKÉHO LOKALNÉHO PARLAMENTU

Plánujú rozvoj centrálnej pracovnej zóny Anna Lešťanová

Bánovce, Golubince, Stará Pazova a Vojka. a prvom riadnom Tieto opravné rozjesennom zasadpočty finančných nutí Zhromaždenia plánov uvedených Obce Stará Pazova, ktoré ustanovizní a miestsa konalo v utorok 18. sepnych spoločenstiev tembra vo veľkej obecnej sú zladené s opravzasadačke tzv. Bielej budovy, ný m rozp o č to m výborníci väčšinou hlasov Obce Stará Pazova, schválili kompletný rokovací ktorý Zhromaždenie program. Pozostával z 20 obce schválilo v júli. bodov a mnohé z nich sa Tentoraz asi najviac Výborníci na prvom riadnom jesennom vzťahovali na opravné roz- zasadnutí času a pozornosti počty finančných plánov na výborníci venovali rok 2018 verejných ustanovizní, in- prácu, Ľudovej knižnice Dositeja opravnému rozpočtu finančného štitúcií a miestnych spoločenstiev Obradovića, obecnej Turistickej plánu na rok 2018 Strediska pre z územia Staropazovskej obce. organizácie, Červeného kríža, PU kultúru Stará Pazova. Tak napríSchválené sú opravné rozpočty Poletarac Stará Pazova, PU Radost klad výborníci opozičných strán finančných plánov Strediska pre Nové Bánovce a miestnych spo- okrem iného navrhovali, aby sa kultúru, Strediska pre sociálnu ločenstiev Nové Bánovce, Staré pre túto ustanovizeň do budúcna

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

O rozpočte, sociálnej ochrane, odpade... Vladimír Hudec

a svojom 23. zasadnutí Zhromaždenie Obce Plandište začalo postup na zmenu Štatútu obce, čo je, ako to zdôvodnil predseda obce Jovan Repac, v súlade so zmenami Zákona o lokálnej samospráve, ktorými je stanovené, že lokálne samosprávy sú povinné svoj najvyšší akt zladiť s týmto zákonom. V pokračovaní výborníci jednohlasne a bez rozpravy, keďže v tomto Zhromaždení opozícia neexistuje, schválili druhý tohtoročný opravný rozpočet, podľa ktorého sa príjmy obce zvýšili o 33 miliónov dinárov. Ide o prostriedky z verejného zadlžovania obce v sume 35 miliónov dinárov účasti obce v projekte cezhra• ĽUDIA A UDALOSTI •

ničnej spolupráce s partnermi z Rumunska kôli väčšej energetickej účinnosti. Okrem toho obec dostane aj prostriedky na sociálnu ochranu a spolufinancovanie prepravy žiakov stredných škôl v sume 1,7 milióna dinárov. Týmto druhým opravným rozpočtom je vykonané aj prerozdelenie prostriedkov určených užívateľom, ktorým boli pôvodne plánované nedostatočné prostriedky, alebo ktorým je v pláne poskytnúť viac, než potrebujú na normálne fungovanie. Následne zhromaždenie schválilo rozhodnutie o financovaní kapitálnych investícií, ktorým sa dovoľuje spomínané verejné zadlžovanie obce. Ďalej schválili stratégiu rozvoja sociálnej ochrany na obdobie rokov 2019 až 2013. Úvodom ria-

vyčleňovalo viac prostriedkov na usporadúvanie kultúrnych podujatí s cieľom – ako povedali – „odpútať pozornosť detí a mladých od televíznych obrazoviek a zhubných vplyvov populárnych reality programov“. Vzhľadom na veľký počet potenciálnych investorov v obci, zelené svetlo na 32. schôdzi ZO dostalo i rozhodnutie o vypracovaní plánu dôkladnej regulácie centrálnej pracovnej zóny Obce Stará Pazova. Plán má v nadchádzajúcom období vypracovať Verejný urbanistický podnik Urbanizam a otázka ďalšieho rozvoja centrálnej pracovnej zóny sa potom opäť dostane pred výborníkov lokálneho parlamentu. Na základe rozhodnutia mandátovo-administratívnej komisie prísahu zložil nový výborník Mihailo Jarić (1974), ekonóm z Novej Pazovy z volebnej listiny Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí. Do funkcie výborníka nastúpil namiesto Dr. Snežany Tabakovićovej, ktorá bola vymenovaná za úradujúcu riaditeľku Domu zdravia v Starej Pazove.

citlivých občanov a rozvoj medziobecných sociálnych služieb. Výborníci sa venovali aj rozvoju komunálnej činnosti a schválili správu o finančnom hospodárení VP Polet, pričom osobitným rozhodDo neďalekých jám, kde roky bola nelegálna nutím určili miesta pre každú dedinu skládka, Hajdušičania budú môcť legálne vyhadzovať stavebný odpad. Dúfame, že len alebo dve dediny spolu, na ktoré obten. čania môžu legálne diteľka Strediska pre sociálnu odkladať inertný, čiže stavebný prácu Đurđevka Tafrová povedala, odpad. Týmto sa jedným úderom že stratégiou je zahrnutých šesť podarí zabiť dve muchy, čiže zaskupín občanov – staré osoby, medzí sa odkladanie stavebného osoby s invaliditou, deti a mládež, odpadu, kde netreba, a zahrabú rodina, chudobní a nezamestnaní, sa jamy, ktoré vznikli kopaním Rómovia. Utečenci, navrátilci z re- zeme pre potreby stavania domov admisie a migranti budú zahrnutí a ktoré sa v perspektíve možno aj osobitnou stratégiou. Určené sú zalesnia. Treba však veriť, že občaštyri strategické ciele, a to zveľade- nia na stanovených miestach budú nie jestvujúcich sociálnych služieb odkladať vskutku iba stavebný a zavedenie nových, zveľadenie odpad, a nie aj iný komunálny odľudských, materiálno-technických pad z domácností. Rozhodnutím a finančných zdrojov, vytváranie je určené, že dané lokality svojimi pozitívnej spoločenskej klímy na strojmi bude udržiavať VP Polet. zveľadenie postavenia sociálne 38 /4821/ 22. 9. 2018

Ľudia a udalosti POTULKY ZA TITULKAMI: V CHOTÁRI BARANDY

Asfaltka – cenná cestná vizitka! Ján Špringeľ

ajneskoršie od leta 2019 cestujúci z Padiny sa k Mostu Mihajla Pupina prepravia za jeden futbalový polčas. Kovačičania sa k novej autobusovej stanici na Novom Belehrade dostanú za necelú školskú hodinu. Oznámili to predsedovia obcí Opovo a Kovačica Dr. Zoran Tasić a Milan Garašević na štarte asfaltovania cesty Opovo – Debeljača. „Naši predchodcovia v rokoch Ľudia a stroje na stavenisku 2011 a 2012 sľuby sľubovali, ale prisľúbenú asfaltku nevybudo- vklady AP Vojvodiny: „My sme tohto roku dostali vali. V prvých štyroch fázach asfaltovania od Opova smerom peniaze aj na ďalšie dve fázy – na Debeljaču vystaváme štyri piatu a šiestu, takže očakávam, a pol kilometra cesty. Práce by sa určite začali aj skôr, no brzdili nás neprekonané administratívne prekážky, ktoré odročili aj sám začiatok prác,“ vyhlásil pre médiá začiatkom septembra opovský predseda obce Tasić v „barandian- Postupujú pomaly, ale iste skom“, ako tento že do konca tohto roku bude chotár menujú Kovačičania,. Predseda Obce Opovo prí- vyasfaltovaných sedem zo spolu zvukuje, že prvé dve fázy spo- dvanásť a pol kilometra cesty.“ Prví medzi rovnými v oboch lufinancuje obec, ktorá tu má

Nový čierny asfalt uprostred banátskych polí

dirigentskú paličku, a to úverom v sume 20 miliónov dinárov, kým tretia a štvrtá fáza sa vcelku hradia z Fondu pre kapitálové

www.hl.rs

obciach zdôrazňujú, že majú prísľub z Fondu pre kapitálové vklady na ďalšiu finančnú pomoc už od januára 2019. Začiatkom

Informačno-politický týždenník

dvadsať kilometrov, znásobíme to spätnou cestou, čiže dvomi, a potom ešte 25 pracovnými (školskými) dňami. Úspory sú očividné,“ uzavrel s potešením predseda obce Tasić. Aj jeho kolega z druhej strany severozápadnej časti južného Banátu je oduševnený začiatkom asfaltovania cesty: „Ide o seriózny projekt regionálnej cesty, ktorý nielenže spája dve obce, ale má viacnásobný význam. Kovačická obec sa týmto činom takmer spojí s Belehradom. Dostaneme sa na kus od diaľnice a na kus od Letiska Nikolu Teslu v Surčíne. Investori z územia Obce Kovačica budú mať rýchlejšiu a kvalitnejšiu cestu smerom k sídelnému mestu alebo obchvatu. Je to významný krok pre našu obec, ktorá nepatrí medzi vyvinuté,“ podotkol vo svojom vyhlásení pre médiá Milan Garašević, predseda Kovačickej obce. Optimistom je aj Pero Žabić, riaditeľ firmy Vojvodinaput – Strabag z Pančeva, ktorá je vykonávateľom prác na výstavbe spomínanej oblastnej cesty:

budúceho roka odštartujú aj práce zo západu Debeljače smerom k chotáru Barandy a Opova. Cesta by mohla byť uvedená do prevádzky na jar alebo najneskôr v lete nasledujúceho roku. „My v Opove nemáme strednú školu. Až tridsať percent ôsmakov z Obce Opovo chodí do gymnázia v Kovačici. Keďže nám chýba aj bazén, služby PRS Relax cez letné páľavy využíva čoraz viac ľudí z Obce Opovo. Veľa orných plôch na našich poliach vlastnia roľníci z Kovačickej obce. Nech nehovorím o rýchlejšej preprave tovaru, živšej komunikácii, dynamickejšej práci – všetko napočítané zrýchli ekonomický rozvoj oboch obcí,“ uviedol základné výhody novej cesty Predsedovia obcí Opovo a Kovačica: Tasić. Cesta z Opova do (zľava) Tasić a Garašević Kovačice cez Barandu a Sakule v súčasnosti meria 35 „Vážne sme v podniku cestoukilometrov. O necelý rok to bude -necestou vysúkali rukávy. Prvé takmer o dvadsať kilometrov štyri fázy sa podľa plánu mali menej: z Opova do Debeljače vybudovať do konca októbra. dvanásť a pol kilometra a staro- My ich zvládneme o mesiac skôr.“ novou (tzv. jarmočnou) asfaltkou Lebo kde je vôľa, tam je – cesta. do Kovačice ďalšie tri kilometre. „Počítajte: keď niekomu skrátime cestu v jednom smere o Snímky: RTV OK Kovačica • ĽUDIA A UDALOSTI •

K 212. VÝROČIU ZALOŽENIA PADINY

Vzdali hold svojej dedine Anička Chalupová

lávnostná akadémia, na ktorej si Padinčania pripomenuli založenie a históriu svojej dediny, sa uskutočnila v utorok 11. septembra v sieni Miestneho spoločenstva v Padine. Vzácna príležitosť, keď si obyvatelia tejto slovenskej dediny spätne premietli významné udalosti, ktoré nejakým spôsobom zasiahli do života ich predkov i potomkov, sa začala vstupným príhovorom Marijany Melišovej, asistentky predsedu Obce Kovačica. Za prítomnosti hojného počtu divákov na úvod prečítala príležitostný text, ktorým priblížila dejiny sťahovania Slovákov na územie dnešnej Padiny.

Svoje názory z uhla odborníka vyjadril aj profesor Miroslav Jurica, ktorý predniesol príležitostný referát k 212. výročiu založenia dediny. Výberom textov a básní zo zborníka prác Padina 1806 – 2006 k podujatiu prispeli aj padinskí všestranní kultúrni dejatelia Janko Kolárik a Elenka Ďurišová. Slávnostnú akadémiu hudbou spestrili mladé padinské hudobníčky flautistky Tijana Nemogová a Dana Marušníková. Z DEJÍN V roku 1804 Dvorná rada vo Viedni prikázala zaľudniť Padinu s cieľom upevniť Vojenskú hranicu habsburskej monarchie. Prvýkrát sa Padina spomínala ešte v roku 1774 ako

srbské osídlenie a prvých osemdesiat slovenských rodín zo Slovenska, z Novohradskej, Peštianskej a Gemerskej stolice, Pripomenuli si dávnu minulosť dediny: (zľava) sa do týchto kon- Ján Cicka, padinský farár, Jana Nemogová, čín prisťahovalo v Miroslav Jurica, Marijana Melišová, Janko roku 1806. O dva Kolárik, Dana Marušníková a Elenka Ďurišová roky neskoršie sa v podobnom počte do Padiny pri- vody v prvých rokoch podstatne sťasťahovali aj ďalší slovenskí osadníci. žoval obyvateľom tejto dediny život. Osada sa začala pomaly rozrastať, Smäd, ktorý hlboko poznačil dejiny Padinčania vybudovali školu, obecný Padiny, je aj podnes jeden z hlavných dom a faru. Počas dejín meno Padiny motívov na obrazoch padinských masa mení na Ludwigsdorf, neskoršie ju liarov. Krčah sa stal symbolom Padiny pomenovali po maďarsky Lájosfalva a zároveň aj hlavným motívom na jej a Nagylájosfalva. Nedostatok pitnej erbe.

ZO ZÁKLADNEJ ŠKOLY J. J. ZMAJA V HAJDUŠICI

Hrozí im spájanie s inou školou Vladimír Hudec

tomto školskom roku v ZŠ J. J. Zmaja v Hajdušici je zapísaných 74 žiakov, čiže o 9 menej ako vlani. Rozvrhnutí sú do deviatich tried, z čoho sa dve kombinované nachádzajú vo vysunutom oddelení v Starom Leci a zvyšných sedem v škole v Hajdušici – dve kombinované v nižších ročníkoch, štyri vo vyšších a jedna pre deti s osobitnými potrebami. Okrem toho v škole majú tri triedy na vzdelávanie dospelých. Výučba sa koná výlučne v srbčine, avšak od minulého školského roku okrem slovenského ako voliteľný predmet sa vyučujú aj maďarský a macedónsky jazyk. – Tohto roku sa na slovenský jazyk prihlásilo 19 žiakov, 14 v mladších ročníkoch a 5 v starších, macedónsky jazyk sa učí 16 žiakov, raz toľko ako vlani, a na maďarčinu sa prihlásilo 10 detí, čiže trochu menej ako vlani, – informuje nás riaditeľ školy Miroslav Maričić a dodáva: – Keď ide o slovenský jazyk, v mladších ročníkoch je počet zapísaných uspokojujúci, avšak v starších ročníkoch je veľmi málo zapísaných, hoci je tam hodne detí so slovenským pôvodom. Zdôvodnenie rodičov bolo štandardné, že sa oni doma rozprávajú po slovensky, čo deťom úplne stačí, a že nechcú dieťa dodatočne zaťažovať. Keď ide o maďarský jazyk, odstúpili • ĽUDIA A UDALOSTI •

Spolu v kombinovanej triede prváci (vpredu) a tretiaci s učiteľkou Vieročkou Marčekovou a riaditeľom Miroslavom Maričićom deti, ktoré nevedia hovoriť po maďarsky a nerozumeli, čo sa na hodinách rozprávalo. Keď ide o macedónsky jazyk, ktorý je podobný srbskému, ľudia jednoducho vyjadrili vôľu, aby sa ich deti naučili hovoriť aj po macedónsky. Malý počet detí, najmenší v dvestoročných dejinách školy, môže spôsobiť početné problémy, ktoré by sa podľa slov riaditeľa mohli prejaviť už na rok. Mohlo by sa totiž stať, že v oznámenej racionalizácii školskej siete túto školu pripoja k inej, pravdepodobne tej v susednej Veľkej Grede. Riaditeľ pripomína: – V tej škole je o 12 žiakov viac, a aj priestorovo je trochu väčšia od našej, avšak aj naša škola úplne spĺňa podmienky a bez problémov by mohla prijať tých 150 žiakov. Veď

v deväťdesiatych rokoch tu bolo vyše 200 žiakov a keď bola vystavaná roku 1968, keď som aj ja chodil do školy, v nižších ročníkoch boli slovenské a srbské triedy a vo vyšších po dve triedy v každom ročníku, teda raz toľko tried ako dnes. Vcelku pozorované, naša škola spĺňa takmer všetky podmienky na to, aby zostala samostatná, prípadne aby sa jej pripojila iná škola. Dokonca technicky je omnoho vybavenejšia od susednej. O tom však rozhoduje lokálna samospráva, ktorá do marca budúceho roku má určiť novú sieť škôl. Na to určite nebude vplývať fakt, že sa v škole učia až tri menšinové jazyky, lebo výnimkou pri spájaní škôl môžu byť iba školy, v ktorých sa vyučuje v jazyku určitej menšiny.

Pochválil sa nám, že okrem matematiky a ruského jazyka všetky predmety sú odborne zastúpené a že toho času nemajú nadbytok profesorov. Pre malý fond hodín profesori sú však nútení dopĺňať si normu vo viacerých školách. Podobne je aj s tajomníkom a účtovníkom. – My máme právo zamestnať tajomníka a účtovníka na polovičný úväzok, takže pracujú v dvoch školách, čo vytvára veľké problémy vo fungovaní školy, lebo ich nemám k dispozícii vždy vtedy, keď ich potrebujem. Podobne to bolo vlani aj s pedagógom, ale našťastie tohto roku znovu máme právo na takpovediac celého pedagóga. Myslím si, že sa pri schvaľovaní pravidiel nedostatočne prihliadalo na problémy, ktoré to spôsobí malým školám. Jeden z príkladov sú aj školníci. Určené je napríklad, že škola, v ktorej sa vykuruje plynom, má právo na školníka, ak má 16 tried, teda aj pecí. Pritom sa, pravdaže, nebralo do úvahy, že pece sa nachádzajú aj v iných miestnostiach, nie iba v učebniach. Okrem toho školník v dedinskej škole kosí trávu, odhadzuje sneh, zbiera listy… Našej škole patrí 9300 štvorcových metrov zelených plôch a udržiavame aj dosť veľký priestor pred školou. Doteraz sme mali právo na jedného a pol školníka, čo nám úplne stačilo, a teraz máme právo na školníka so 75-percentným pracovným úväzkom. Pokúsil som sa to vysvetliť v liste ministerstvu, ale nateraz som odpoveď nedostal, – sťažuje sa riaditeľ hajdušickej školy.

38 /4821/ 22. 9. 2018

Ľudia a udalosti ZO STRETNUTIA HASIČOV V SELENČI

Krok bližšie k asociácii výnimočne spokojní s prejavenými vedomosťami mladých hasičov. V pokračovaní selenčský Dobrovoľný hasičský spolok podpísal vyhlásenie o spolupráci s dobrovoľnými hasičskými spolkami z Hložian a Pivnice. Je to začiatok realizácie idey, ktorá sa zrodila v spolku v Selenči, aby hasičské spolky zo slovenských prostredí založili Asociáciu slovenských dobrovoľných hasičských spolkov, o ktorej sa hovorilo už aj skôr na zasadnutí predstaviteľov spolkov usporiadanom

Juraj Berédi-Ďuky

nedeľu 16. septembra v Dobrovoľnom hasičskom spolku Selenča prebiehalo skladanie odbornej skúšky pre hasičov, ako aj podpisovanie vyhlásenia o vzájomnej spolupráci dobrovoľných hasičských spolkov zo slovenských Hasičskú skúšku zložili na výbornú: mladí selenčskí hasiči prostredí. Selenčský spolok pre svojich a veliteľ Jozef Pap. Na podpisovaní aj ostatné spolky zo slovenských členov zorganizoval skladanie odsa zúčastnili a ideu pochválili Duško prostredí. Už na nasledujúcom bornej skúšky, ktorú potrebujú Gvozdenović, predseda Hasičské- zasadnutí sa bude rokovať o možna získanie hodnosti hasiča. Kanho zväzu Vojvodiny pre nostiach spolupráce a prípadných didáti najprv absolvovali Juhobáčsky obvod, a Si- spoločných projektoch, ktorými by zodpovedajúce prednášky niša Šavija, člen Výkon- sa tieto spolky spoločne uchádzali z rôznych oblastí, a potom ného výboru Hasičského o finančné prostriedky nevyhnutzískané vedomosti prejazväzu Srbska. O takejto né tak na činnosť spolkov, ako aj vili tak v písomnej, ako aj v spolupráci spolkov a ich na kúpu výstroja potrebného pri praktickej časti skúšky. Pred združovaní obaja mali zasahovaní v prípade požiarov a šesťčlennou komisiou, ktorú iba slová chvály a sľúbili živelných pohrôm. tvorili: Danijel Durandzi, ako Tak ako v iných oblastiach, aj všemožnú pomoc. predseda selenčského spolUvedené spolky zo v práci hasičských spolkov sa prejaku, Dr. Daniel Vrabčeniak, Joslovenských prostredí vuje aktuálny problém následkom zef Provodovský, Jozef Pap, aj dosiaľ roky úspešne toho, že dlhoroční mladí aktívni čleJán Sľúka a Azir Veldinov spolupracovali a práve novia opúšťajú spolky a odchádzajú (predseda komisie), skúšku Podpísali vyhlásenie o vzájomnej spolupráci preto chceli, aby táto za prácou do zahraničia, čo vážne skladali Andrea a Veronika Šoškićové, Kristína Krajčíková, Kris- tiež v Selenči. Vyhlásenie podpísali ich spolupráca mala aj nejaký do- ohrozuje budúcnosť a činnosť dobtína Kováčová, Daniela Kuteničová, v mene DHS Selenča predseda Da- kumentovaný podklad, v ktorom rovoľných hasičských spolkov vo Dragica Sľúková, Margaret Sabová, niel Durandzi a tajomník Anton sa hovorí o vzájomnej pomoci a všetkých prostrediach. Jeden zo Andrej Častvan a Robert Ober. Všetci Trusina, v mene DHS Hložany pred- spolupráci v budúcnosti. Zároveň spôsobov, ako zachovať spolky, dokandidáti preukázali vysokú úroveň seda Vlastimír Báďonský a tajomník majú nádej, že urobili začiatočné mnievajú sa hasiči, je združovanie vedomostí a skúšku zložili s výbor- Vladimír Krásnec a v mene DHS kroky k formovaniu Asociácie slo- a utužovanie vzájomnej spolupráce. nou známkou. Členovia komisie boli Pivnica predseda Jaroslav Vlček venských spolkov a že sa im pripoja

STARÁ PAZOVA

Obec podporuje podnikateľov Anna Lešťanová

lávnostné podpisovanie zmlúv o udelení nenávratných prostriedkov podnikateľom, ktorí splnili podmienky verejného súbehu Obce Stará Pazova na podporu rozvoja podnikateľstva, mikro a malých právnických osôb, sa konalo v stredu 12. septembra vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove. Tohto roku nenávratné prostriedky v hodnote 50-tisíc dinárov udelili 100 podnikateľom z územia obce, ktorí sa zaoberajú remeselníckou a výrobnou činnosťou. Celková hodnota

www.hl.rs

Podnikatelia, ktorí dostali nenávratné prostriedky súbehových prostriedkov je 5 miliónov dinárov a cieľom projektu je pomôcť podnikateľom vo zvyšovaní konkurencieschopnosti, zveľaďovaní

Informačno-politický týždenník

technologického procesu, výroby a služieb. Podnikatelia môžu prostriedky použiť výlučne na zaobstarávanie nových alebo zánovných zariadení

a strojov, špecializovaného náčinia, reprodukčného materiálu a surovín. Zmluvy podpísali podnikateľky, ktoré majú kaderníctva a salóny krásy, majitelia krajčírskych a stolárskych dielní a autoumyvární, poskytovatelia účtovníckych služieb, zlatníci a hodinári. Na slávnostnom podpisovaní zmlúv sa zúčastnili Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, Milan Beara, námestník predsedu obce, a Suzana Ilićová, náčelníčka Oddelenia pre hospodárstvo. Predseda Radinović gratuloval podnikateľom, ktorí tohto roku dostali uvedené prostriedky a zároveň zahlásil aj ďalšie opatrenia zamerané na rozvoj podnikateľstva. Ako uviedol, súkromné podnikateľstvo je veľmi dôležité v celkovom rozvoji hospodárstva a môže tešiť, že je čoraz viac rodinných firiem, ktoré úspešne hospodária na území Staropazovskej obce. • ĽUDIA A UDALOSTI •

HLOŽANY

Menej ozónu – viac hrozieb pre planétu Juraj Bartoš

edzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy Zeme sa vo svete oslavuje každého 16. septembra, od roku 1994. V tento deň roku

via Združenia ekológov Ekos v Hložanoch. Žiakov, rodičov a ostatných prítomných privítala predsedníčka Ekos Viera Turčanová. Najprv sa predstavili Petra Galambošová a Rastislav Vrška, žiaci 3.

ekologickým témam vyjadrili výtvarne, kresbami na betóne. Žiakov pripravili profesorka slovenského jazyka a literatúry Anna Huďanová a študentka Oddelenia slovakistiky na Filozofickej faStjepan Bašić hovoril o láske k sokolom kulte v Novom Sade Monika Bažaľová, ktorá prečítala aj text ní programu v centre dediny zameraný na ozrejmenie pojmu pobrali k voliére Poľovníckeho ozónovej vrstvy a potreby jej spolku Hložany v tzv. ríte. V ochrany. Na záver vystúpenia tieni agátov pri kedysi čistom vyzvala občanov k realizácii nie- kanáli ich zaujali štyri dravé koľkých pokynov: “Čím menej vtáky – sokoly. O nich a o sopoužívať auto, viac chodiť pešo, koliarstve nadšene hovoril ich alebo používať bicykel, izolovať majiteľ Stjepan Bašić, tajomník

Skupina žiakov pripravila slohové práce na tému ochrany životného prostredia

1987 bol podpísaný Montrealský protokol o látkach, ktoré zapríčiňujú úbytok ozónovej vrstvy našej planéty. Ozón absorbuje krátkovlnové UV žiarenie, a tak ľudí a živočíchy chráni pred rakovinou kože a inými ochoreniami a zamedzuje porušenie metabolizmu rastlín; čím je ozónu menej, tým je život na našej planéte vo väčšom ohrození. V nedeľu 16. septembra popoludní si významný deň už tradične pripomenuli členo-

triedy Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina, a potom vlastné práce k téme ochrany životného prostredia prečítali piatačky Máša Galambošová, Ema Teslová a Simona Šranková, žiačka 6. triedy Kristina Sovilj a ôsmačka Anna Hrubíková. Kým odznievali slohové práce, viaceBeh s loptou alebo: aj pohyb chráni zdravie rí žiaci a škôlkari sa k

Kresliari kriedami omaľovali trhovisko • ĽUDIA A UDALOSTI •

dom, aby sa používalo menej plynu a uhlia na vykurovanie a namiesto uhlia používať solárne batérie, nespaľovať odpad, ale ho separovať a odnášať na vyznačené miesta na recyklovanie, a najmä uvažovať o tom, ako zmeniť vlastné zvyky v prospech vyzdravenia atmosféry.” Účastníci Eko dňa sa po ukonče-

Sokoliarskeho združenia Nobilis Ars z Nového Sadu. Po prednáške nasledovali zábavné hry. Žiaci najprv súťažili v preťahovaní lanom a potom v behu s basketbalovou loptou. V krásnom slnečnom počasí aj im aj rodičom chutili šťavy a minerálka, múčniky a chrumky. Všetci odišli domov s príjemným pocitom z aspoň krátkeho splynutia s prírodou a s odkazom pre svojich spoluobčanov: starostlivosť o životné prostredie treba zvýšiť. Každý deň a na každom kroku.

38 /4821/ 22. 9. 2018

Ľudia a udalosti AKTUÁLNE PRÁCE V STAROPAZOVSKOM CHOTÁRI

Vcelku priemerný rok Anna Lešťanová

ľubný rok pre poľnohospodárov, ako to vyzeralo na začiatku tohtoročnej produkcie, asi nebude celkom taký, aký poľnohospodári očakávali. Výdatné dažde na jar síce prospeli porastom, ale zapríčinili aj väčšie množstvo burín a výskyt chorôb na jednotlivých kultúrach. Toho času je na poliach rušno, lebo sa blíži jeseň. Naplno prebieha zber sóje a kukurice a jednotliví poľnohospodári sa pustili aj do vyberania cukrovej repy. O úrode a výkupnej cene jednotlivých poľnohospodár- Zdenko Jašo so strýkom Ondrejom, skych kultúr sme sa rozprávali ktorý z poľa odvážal zožatú sóju so Zdenkom Jašom, známym staropazovským poľnohospodá- sóje na poliach je aktuálny aj zber rom, ktorého sme v pondelok 17. kukurice, a preto poľnohospodári septembra prerušili v zbere sóje majú naozaj plné ruky práce. „Priemerné výnosy sóje sú 2 až na parcele v časti chotára Pod 2,5 tony z jutra a kukurice okolo Novou Pazovou. Krásny slnečný deň bol priam 6 až 6,5 tony z jutra. S výnosmi ideálny na zber sóje. Hoci sa tieto som spokojný a môžem povedať, práce mali začať iba koncom me- že máme priemerný poľnohossiaca, so zberom včasných odrôd podársky rok,“ konštatoval náš sóje Zdenko Jašo začal už 12. spolubesedník a vysvetlil, že augusta. O pár dní sa pustil aj do napríklad vlani, keď sme mali zberu slnečnice. Toho času okrem extrémne horúčavy a veľké sucho,

výnosy boli o polovicu menšie. Na plochách, ktoré obrába, Zdenko Jašo má zasiatu kukuricu, sóju S tohtoročnými výnosmi a cukrovú repu. poľnohospodári sú spokojní Sóju a kukuricu v šúľkoch uskladňuje pre- dávajú, ale ju uskladňujú v silách. važne doma, len množ- O cene kukurice, 14 din/kg, náš stvá, ktoré sa zvýšia, dáva spolubesedník tvrdí, že je to len trochu viac než zdarma. do tamojších síl. Zber cukrovej repy sa očakáva v Výkupná cena sóje je 37 din za kilogram, no polovici októbra, ale o výnosoch mnohí poľnohospodári v a kvalite zatiaľ nemožno hovoriť. Starej Pazove mienia, že Výdatné dažde v predchádzajúje príliš nízka vzhľadom com období prispeli k rozvoju na vložené prostriedky. chorôb, takže repu museli poV nádeji, že po čase bude strekovať častejšie než obvykle. predsa vyššia, sóju nepre-

Pekné septembrové počasie „pomáha“ pri zbere úrody

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! O strý pokles teploty ovzdušia, pardon, vzduchu, oznámili páni meteorológovia na tento víkend. Nie je vylúčené, že peknú správu mtrlgvia (Pozor, pažnja, vigyhász!: samohlásky ubúdajú úmerne ubúdaniu ľudí!) vyslali v ústrety blížiacim sa voľbám do národnostných rád národnostných menšín, na ktoré sa tunajšie nrdstné mnšny ohromne tešia. V tom mene dnešné bubnovanie žije v nádeji, že avizované drastické ochladenie vzduchu bude mať za následok aj ochladenie ovzdušia, pardon, horúcich hláv.

www.hl.rs

Aj inak je najvyšší čas na ústup odporných vysokých teplôt. Už i preto, aby sa nám nezamarilo, ako toť nemenovanému zdroju denníka Blic (v utorok), podľa ktorého zdroja je odstránená iba tretina kopcabrehu pri Grdelici (takmer 120 000 kubíkov zeme z celkove 300 000 kbkv, hoci Náš Pánprezident v priateľskom Pekingu tamojším novinárom jasne povedal, že veru pri Predejanoch na chýrečnom Koridore 10 ubudla rovno celá polovica toho brehukopca! Rukavruke s kopcombrehom-brehomkopcom pri Grdlci ubúda aj mlaď v najslovenskejšej dedine

Informačno-politický týždenník

v žírnej vojvodinskej rovine a tak, vraj, na tohtoročnom padinskom festivale (festival, ach, festival; och, ako krásne znie slovo fstvl!) Padina spieva zoskupil ažiba troch nádejných spevákov a dokonca veruže (ešte stále!) i troch členov poroty. Preto následne z toho dôvodu v dnešnom bubnovaní – celkom zdarma, ale môžbyť nie aj darmo – ponúkame origanovú, prdn, originálnu ideu: nasledujúci ročník festivalu Pdn spv usporiadať mimo Padiny (na organizátoroch je, aby určili miesto a dátum) a ohľadne názvu sa navrhuje nepatrná zmena

alias inovácia doterajšieho názvu, ktorý názov by mohol/mal znieť: Padina spieva na Slovensku. Ak bude treba, podľa tu ponúknutého kľúča, mohli by fungovať aj ďalšie a bližšie, t. j. iné tunajšienaše festivaly, ktorých pomaly bude viac než účastníkov tnjšchnšch fstvlv, npr.: Zlatý kľúč Horniakov, Folklórny festival Prší, prší pod Tatrami, etc. atď. a pod. Prepáčia, ale vskutku je to ochladenie teplôt viac než potrebné. Aby sme sa spamätali. A aj zajtra zdraví vstali. Či už tu, a či tam, pod Ttrmi! BumbumBUM! • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI S PADINČANKOU DANIELOU KOVÁČOVOU

Medovnikárstvo ako spôsob úniku pred realitou Anička Chalupová

Keď ide o chuťové druhy, pečiem medovníky s príchuťou citrónovej kôry, škorice, vanilky alebo kakaa, na Vianoce ich robím so špeciálnou zmesou príchutí, ktorú sama vymyslím. Moje medovníky majú trvanlivosť do dvoch rokov, lebo obsahujú med ako prírodný konzervačný prostriedok. Vaše sladké výtvory nielenže chutia, ale aj krásne vyzerajú. Mali ste možno predtým nejaké výtvarné skúsenosti? – Výtvarnú kultúru som najviac študovala v základ-

adinská nutricionistka s vysokoškolským diplomom Daniela Kováčová bezmála tri roky pracuje v predškolskej ustanovizni Kolibrík v Padine. Voľný čas Balíček medovníkov čaká na trávi hlavne doma s rodinou, milovníka sladkostí ale kedy-tedy sa jej podarí nej škole. Neskoršie som sa stala hodinku-dve venovať svojej gymnazistkou, potom študentkou, záľube – výrobe a zdobeniu zamestnala som sa, a v súčasnosti medovníkov. Po prvýkrát sa som aj matkou dvoch detí, osems jej sladkou tvorbou verejročnej Tey a štvorročného Timonosť stretla na tohtoročnom teja. Skrátka, nikdy predtým som jarmoku umenia, ktorý bol nemala nadostač času, aby som usporiadaný v rámci osláv sa výtvarníctvu venovala hlbšie. Dňa Padiny. Máte vlastný recept na prípra– Začalo sa to tak, že som už vu medovníkov, alebo...? predtým, než som sa vydala, S dcérou Teou a synom Timim – Používam klasický začala vyrábať domáce pečetradičný recept, ktorý sa né keksíky v rôznych tvaroch uplatňuje prevažne na s detskou tematikou. Tie si potom kého októbra, sa stali mojou Slovensku. Cesto treba kúpili naše padinské ženy, ktoré múzou a už o pár mesiacov pripraviť deň skôr, nechať ich nosili ďalej zákazníkom do som sa vážnejšie pustila do ho odpočívať v chladničBelehradu. Neskoršie, keď som výroby. Práca ma tak zaujala, ke a až na druhý deň ho ukončila štúdium, založila si ro- že po čase, keď som predala svoje prvé produkty, zárobok možno formičkami krájať som investovala do nových a piecť. Upečené keksy neformičiek a kvalitnejších cukchám dobre ochladiť, porárskych farieb, – vysvetľuje tom ich zdobím. Zdobenie Daniela Kováčová. trvá dlho, nie je to ako vyKoľko teraz máte tých forzdobiť tortu. Jeden keksík mičiek a o aké tvary zákazmusím dakedy až osemkrát níci najčastejšie prejavujú vziať do ruky, kým nezíska záujem? konečnú podobu. Zdobím Medovníky chutné, voňavé, príležitostne – Odhadujem, že mám vyše tvarované ich hmotou, ktorú si pripra250 rozličných formičiek, na vím zmiešaním práškového ktoré nápady najčastejšie čercukru, bielka a citrónovej šťavy. pám z vlastnej fantázie. JednotliNeskoršie do nej pridám ľubovoľné vé vzory obmieňam a dopĺňam cukrárske farby. Pritom musím podľa potreby. Najväčší záujem dbať na hustotu hmoty, ktorá sa je o medovníčky s vianočnou (raz odlišuje pri písaní slov, cifrovaní, som upiekla takmer 1000 kusov) tvorbe 3D obrazu a pod. Skúsenosť a veľkonočnou tematikou, ale je veľmi dôležitá, lebo posúva v spolupráci so zákazníkmi, ktorých kvalitu výrobku dopredu. Nikdy Ku Dňu žien možno mám nielen v Padine a okolí, ale aj sa nevzdávam. Nejestvuje nič, čo darovať aj takúto kyticu v zahraničí, vyrábam a ozdobujem ja v tejto práci nedokážem urobiť. Zárobok z predaja medovníkov nie dinu a zamestnala sa v PU, vo keksíky ku Dňu zamilovaných, ku je veľký a hlavne nie je podstatný, chvíľach, keď ma prestal baviť Dňu žien, k narodeninám, meje to predovšetkým moje nadšenie, televízny program a nevedela som, ninám a rôznym iným rodinným inšpirácia, ktorá ma ženie vpred. ako predísť nude, znovu som sa oslavám. Robím toľko, koľko mám Je to môj svet, láska a spôsob vrátila k pečeniu a ozdobovaniu času a chute do roboty. Ozdoby úniku pred realitou, – podčiarkla keksov. Keksíky v podobe višničiek vymýšľam sama a ešte sa nestalo, na záver mladá gazdinka Daniela v tégliku, ktoré som si raz kúpila že pripravím dva rovnaké keksy, Mamke treba pomôcť... Kováčová. na jarmoku počas osláv Kovačic- každý je zvláštny na svoj spôsob. • ĽUDIA A UDALOSTI •

38 /4821/ 22. 9. 2018

Ľudia a udalosti Z MIESTNEJ ORGANIZÁCIE PENZISTOV BÁČSKY PETROVEC

Práva a služby poskytované starším Jaroslav Čiep

témach, ktoré na začiatku ozrejmila riaditeľka Centra pre sociálnu prácu Biljana Drakulićová, sa podrobnejšie zmienili a na otázky penzistov odpovedali zamestnanci CSP právnik Rastislav Labáth, sociálna pracovníčka Mária Orosová a koordinátor služby

informovať o možnostiach a inštrumentoch pomoci, ktorú táto anelovú debatu inštitúcia poskytuje príslušníkom s názvom Prástaršej vekovej kategórie. va starších ľudí Spolupráca medzi centrom a služby v sociálnej a dôchodcami bude pokračovať ochrane v utorok 11. aj v októbri, keď plánujú usporiaseptembra zorganizodať podobné panelové diskusie valo vedenie Miestnej aj v ostatných troch miestnych organizácie penzistov Za predsedníckym stolom: hostia z Centra pre organizáciách penzistov z úzev Báčskom Petrovci sociálnu prácu a predsedníčka penzistov mia obce. v čele s predsedníčRiaditeľka CSP Drakou Zuzanou Hmirákovou a v mili s možnosťami kulićová nám povedaspolupráci s Centrom pre sociálnu a podmienkami ubyla, že „majú záujem tovania v domove pre prácu Obce Báčsky Petrovec. zväčšiť účasť ohrozeZúčastnili sa záujemcovia z ra- dôchodcov a seniorov, ných penzistov v podov penzistov a táto prvá lastovič- tiež o službe, ktorá skytovaní finančnej ka spolupráce medzi združenými na území celej Báčpomoci v rámci CSP“. penzistami a pracovníkmi CSP skopetrovskej obce Zároveň uviedla, že bola na obojstranný osoh a úžitok. funguje už viac rokov v Srbsku je 1,3 milióDôchodcovia mali možnosť sa – Domácej starostlina starých občanov. dozvedieť o spôsoboch uplatne- vosti a pomoc v doKeď ide o Báčskopetnia práva na hmotnú podporu, mácnosti, ktorú toho rovskú obec, tu žije peňažnú sociálnu pomoc, práva času vykonáva šesť Účastníci debaty v miestnej organizácii penzistov cca 12 000 občanov, na príspevok na pomoc a starost- geronto domácich. z čoho je 3009 penlivosť inej osoby. Tiež bolo reči Hovorilo sa aj o manželskej a ro- Domáca starostlivosť a pomoc zistov, čo tvorí 25 % populácie. o možnosti, ako získať jednora- dinnej poradni Rodinka, ktorá sa v domácnosti Nemanja Tolimir. Okrem toho sú tu aj ďalší v kategózovú finančnú pomoc z CSP, o venuje prípadom týrania starších Po úvodných slovách odbor- rii starých, ktorí nie sú penzistami. dotáciách na úhradu komunál- členov domácnosti zo strany ich níkov sa rozvinula konštruktívna Takže sa dá povedať, že takmer nych služieb a služieb sociálnej mladších príbuzných. diskusia, v ktorej odzneli aj doda- 30 % obyvateľstva obce možO týchto iba letno načrtnutých točné informácie včítane tej, že v no zaradiť do kategórie starých. ochrany. Ďalej sa penzisti zoznácentre sa môžu ešte dôkladnejšie

LIEČIVÉ BYLINKY A PRÍRODNÁ KOZMETIKA. Prednáška v Spolku petrovských žien v pondelok 17. septembra bola venovaná liečivým bylinkám a prírodnej kozmetike. V spolku privítali Jarmilu Jovankovičovú z Petrovca, ktorá sa touto oblasťou zaoberá už viac rokov. Jovankovičová tentoraz petrovským ženám priblížila napr. výrobu gélu na pranie, o čom svedčí aj fotografia. O svojich plánoch hovorí: „Plánujem sa aj naďalej zaoberať prezentáciou prírody a propagovať bylinky. Pôjdem všade, kde ma zavolajú. Zistila som, že treba hovoriť, treba opakovať, a že ľudia chcú počúvať. Pritom si spomenú na veľa vecí, čo ich babky voľakedy robili, na recepty, ktoré poznajú. Takto si navzájom pripomíname zabudnuté liečivé bylinky. Plánujeme vyjsť aj do prírody, na kanál, aby sme videli, čo kde rastie.“ J. Č-p

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V KOVAČICKEJ OBCI KRV DAROVALO 38 DOBROVOĽNÍKOV. Ústav pre transfúziu krvi Vojvodiny v spolupráci s Červeným krížom v Kovačici usporiadal akciu dobrovoľného darcovstva krvi. V tejto charitatívnej akcii v stredu 12. septembra 2018 od 9. do 12. hodiny v kovačickej ZŠ Mladých pokolení túto vzácnu tekutinu darovalo 26 dobrovoľníkov. V popoludňajšej akcii od 13. do 15. hodiny v padinskej ZŠ maršala Tita krv dalo 12 dobrovoľných darcov. Nasledujúca akcia je naplánovaná už tradične v novembri a má sa uskutočniť v Gymnáziu Mihajla Pupina a v kovačickom cukrovare. Na snímke je dobrovoľný darca krvi Martin Cicka z Kovačice, ktorý doteraz daroval krv viac ako 40-krát. A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVÍČKO S VÝROBCOM FUJÁR V DETVE

Radšej doma majstrovať, než v krčme popíjať Juraj Bartoš

ujara. Duša slovenských hôľ, lúk a pastvín. Je tomu práve desať rokov, čo ju UNESCO zaradil do zoznamu svetového ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva. Tento drevený dychový nástroj používali pastieri pri pasení oviec. Jeho ľubozvučný hlas bolo však počuť aj pri rôznych veselých a smutných príležitostiach. Fujarové piesne sú ťahavé, pomalé, vzbudzujú jedinečné emócie. Zvuk fujary človeka doslova oblaží. Či len človeka? Vari náhodou pastieri hrávali na fujare otočení k ovciam? Ani nie; skôr preto, lebo si všimli, že vtedy sú ovce pokojnejšie a pasú lepšie. Ej, počúvajte ma vy ej, počúvajte kľudne, ako mi tá moja ej, ako mi tá moja fujarôčka mumle... Keď som začiatkom júla odchádzal na Detvu, na chýrečné Folklórne slávnosti pod Poľanou, povedal som si, že konečne musím vyhľadať majstra, ktorý vyrába fujary. Bolo ich tam namojveru veľa. Keďže som ale času mal málo, stavil som sa na pohárik rozhovoru pri prvom, ktorého som zočil. Nebolo treba mrhať časom na zdôvodnenie výzvy k rozhovoru; pán majster, na ktorého som naďabil, je muž láskavý a ústretový, no a tak mu dávam úvodné slovo: „Som Jozef Svoreň, narodil som sa a bývam tu v Detve. Dostal som sa k tomuto remeslu tak, že mojej mamin brat robil píšťaly a fujary. No a chcel niekomu odovzdať to remeslo, lebo mal syna, ale ten nemal záujem o takéto veci, tak ja som sa na to dal a drží ma to od roku 1974. A komu to odovzdám...” Prvú fujaru Jozef Svoreň urobil, keď mal iba dvadsať rokov, hneď potom aj druhú... „Ujo mi zase dal drevo, zase rozpovedal, čo a ako treba, jeho • ĽUDIA A UDALOSTI •

pokyny som dodržal... Lenže ako „Nebudem na tom príliš trvať, ornament som použil ten istý ale keby ste mali chuť, veľmi kvet a ujo vraví: ´Ako? Veď to tak by ste ma potešili, ak niektorú nemôže byť, kvet musí byť každý zahráte a zaspievate...” inakší.´ Ale ma jednak len pochválil.” Zdá sa, že ho nepochválil bez dôvodu. Veď jeho prvá fujara – a nielen tá – píska aj teraz. „Hlavne treba urobiť to okienko, ten jazýček, no a potom presne rozmerať dierky, aby hrala tak, ako má. Keď neurobím okienko poriadne, tak to už ani nemusím ďalej pokračovať. To je základ. Lebo zvuk sa vytvára tam.” „Ktoré piesne naj- Jozef Svoreň fujary vyrába radšej hráte na fujare a už takmer celé polstoročie spievate?” „No, tie, čo ma od malička učili Namiesto piesne nasleduje stará mať,” povie bez uvažovania miniprednáška o delených fua dodá: „V rozhlase sa voľakedy jarách, teda takých, ktoré sú z viacej hralo ľudových piesní ako dvoch alebo troch častí. teraz; teraz už väčšinou len tie „Tu na Podpoľaní vznikla fuich americké.” jara a vznikali aj tieto pesničky, „No, to je veru tak trošku smut- toto bol pastiersky kraj. Najprv né...” si pastieri robili píšťaly, potom „Fujarové pesničky postvárali fujary kratšie, aby ich použili aj väčšinou obyčajní ľudia na poli, ako palicu... Ja teraz robím tri v pastieri pri pasení oviec alebo jednom: fujara, palica a ešte aj kráv.” koncová píšťalka: keď zapcháte

Keď má náladu, tak si s chuťou zahrá

dierky – mám spravené také štoplíky – vyberiete špic a máte koncovku.” Už som sa nazdával, že ma pán Svoreň pekne-krásne vybaví pekným slovom. Vtom fujaru, ktorú – ako kedysi staré mamy čerstvé chleby – najprv niekoľkokrát otočil v rukách, potom ju postavil kolmo, zastal si a zahral. Zaraz sa ozvala husia koža. Až dohral, rozhovor mohol pokračovať. „Koľko ste tých fujár doteraz vyrobili?” „Do 360 som počítal – je tomu už viac ako desať rokov – a odvtedy nepočítam.” „Ako sa darí odbyt?” „Už to pomaly viazne, lebo trh je trošku presýtený, keďže fujary dnes vyrábajú aj takí, ktorí remeslo neovládajú, ako sa patrí.” „Ta k ž e a j t e n zisk...?” „Sem-tam sa voľačo predá, ale to nerobíme zato! Veď... dakto si iste myslí, že človek, keď robí fujary, je milionár, ale – to je len z dlhej chvíle. Ja som povedal: ´Radšej budem toto robiť, ako sedieť v krčme.´ Lebo vidím, čo dokážem. A v krčme, keď prepije, tak z toho nemá nič, iba ho bolí hlava.” Takto uvažuje rozvážny človek Jozef Svoreň, Detvan od hlavy po päty. Ak sa mu človek riadne zadíva do duše, v ktorej pramení jeho láska k fujare, zamarí sa mu, že tam ten prameň lásky niečo mierne kalí. Ani čo by postrehol môj návrat k jeho myšlienke z úvodu rozhovoru (A komu to odovzdám...) náhle povie: „Mám niekoľkých učňov, medzi nimi aj synovca, ibaže ten teraz nemá čas. A viete ako: raz vidieť a desať ráz počuť je rozdiel.” No veru, práve tak, ako je rozdiel desať ráz počuť o hre na fujare a raz počuť na fujare hrať. Nehovoriac o tom, že je rozdiel počuť zvuk fujary povedzme v dajakom uzavretom priestore a oddať sa jej úchvatnému hlasu, áno, hlasu, v lone Podpoľania. Hej, ako tam tá fujarôčka mumle...!

38 /4821/ 22. 9. 2018

Ľudia a udalosti DETSKÁ SVADBA Z KOVAČICE V PÔTRI

V srdciach si odniesli bohatstvo, ktoré dodnes zveľaďujú Ružena Hornáčeková

predkov vysťahovaných na Dolnú zem. Svojím vystúpením budú prezentovať slovenskú ľudovú kultúru a jazyk nás všetkých, t. j. Slovákov žijúcich nielen na Slovensku, ale po celom svete.“ Jožka Čižmárová podujatie moderovala a spoločne s riaditeľkou

publicista Ing. Ján Jančovic. V zaujímavom príhovore rozpovedal genézu odchodu ľudí na Dolnú zem, a aj to, ako sa opäť obnovili priateľstvá medzi ľuďmi, ktorých spája rodná hruda. Po jeho zaujímavých slovách potom cez kultúrny dom vyšli na

aždý, kto sa zaujíma o našich krajanov z Dolnej zeme, kam sa vysťahovali naši predkovia, hlavne z Novohradu, iste vie, ako si veľmi ctia svoje korene a ľudovú kultúru – jazyk, piesne, odev, architektúru, rodinné či cirkevné obyčaje a tradície. Možno aj viac a úprimnejšie ako my Slováci na Slovensku. O našich krajanoch, ktorí odišli hlavne z nášho Novohradu fundovane píše rodák z Pôtra, publicista Ing. Ján Jančovic. Vďaka za to, že Lučenčania v júli 2016 a Pôtorčania v auguste 2018 mohli obdivovať Detskú svadbu, patrí etnologičke Mgr. Milke Mázorovej z Kalinova. O čo nevľúdnejšie počasie Dolnozemcov v Pôtri čakalo, o to srdečnejšie ich privítali Pôtorčania. Dážď a sychravé počasie sa im snažili zmierniť pohostinnosťou a úctou. Bohužiaľ, krásny kultúrno-folklórny program súboru Detská svadba sa Návšteva u spisovateľa a veľkého ctiteľa dolnozemských nemohol uskutočniť na pôtorskom Slovákov Jána Jančovica v Pôtri (Foto: J. Bačúr) amfiteátri, ale v plnučičkom-plnom kultúrnom dome. To mu však ani MŠ v Pôtri Lýdiou Hudecovou a ich javisko členovia súboru Detská trošinku neubralo na kráse, pretože roztomilými malými zverencami z svadba, aby sme si všetci mohli so všetci účinkujúci do neho vložili miestnej MŠ nacvičili a predviedli zatajeným dychom pozrieť a vypocelé svoje srdce aj úprimné detské veľmi milé kultúrne pásmo ľudo- čuť krásne svadobné zvyky, ktoré vých piesní a tancov. Deti počas sa v Kovačici a v Padine dodnes dušičky. zachovávajú. Na úvod všetkých Krásne krojované prítomných privítala deti boli neuveriteľne moderátorka podujadisciplinované a svoje tia Jožka Čižmárová s vystúpenie od prvého dcérou. Starosta obce dôstojného vkročeMiroslav Činčura zase nia na javisko až po týmito slovami privítal jeho odchod zvládli hostí zo Srbska aj ,,dobravúrne a všetkým mácich“ zo Slovenska: nám v hľadisku bolo ,,Dovoľte, aby som smutno, že sa takéto vás aj ja všetkých príkrásne predstavenie tomných srdečne privískončilo. Z javiska tal a pozdravil na tomto ich vyprevádzal silný podujatí. Tradične si v zaslúžený potlesk. auguste pripomínaEšte jedna spomienka na zájazd kovačickej Detskej Dospelé krojované me vznik našej obce svadby (Foto: P. Matúch) Kovačičanky potom od jej prvej písomnej zmienky z roku 1297, kde bola obec vystúpenia boli odmeňované po- roznášali a ponúkali na veľkých označená ako Sent Péter. Neskôr sa tleskom, ktorý však pri záverečnej táckach svadobné ,,heróvke“ – ktoré niekoľkokrát premenovala, kým na- piesni Hej, sokoly, ešte zaslúžene u nás poznáme a pražíme zvyčajne dobudla dnešný názov Pôtor. Tieto nabral na intenzite a vyprevádzal na fašiangy. Na záver starosta Činčura poďaoslavy obce sú o to krajšie, že naše ich z javiska, aby naň prišiel naslopozvanie prijali potomkovia našich vovzatý odborník na Dolnú zem koval aktérom Detskej svadby, ale aj

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tým, ktorí sa pričinili o to, že sme si ju mohli pozrieť, Mgr. M. Mázorovej, P. Balážovi a Ing. J. Jančovicovi, a podaroval im krásne maličké vozy rebrináky – ako symbol vysťahovalectva, na akých pred vyše dvesto rokmi odišli na Dolnú zem aj predkovia vystupujúcich detí. Keď sa skončil oficiálny program, všetci prítomní si mohli pochutnať na výborných gulášoch. Deti sa neskôr odobrali do zariadenia Róza na Koprovnici. Keď sme sa rozchádzali, rozmýšľali sme nad tým, koľko lásky k rodnému kraju, k rodnej hrude a úcty k zachovaniu svojich ľudových tradícií ostalo v našich krajanoch z Dolnej zeme. Toľko, že aj po 200 rokoch si deviata alebo aj desiata generácia ľudí v cudzom kraji zachováva lásku k rodnému jazyku. Mali by sme si všetci od nich brať príklad, ako narábať s ľudovými tradíciami. Jedno je isté, naši krajania si na rebrinákoch odvážali svoje rodiny a to najnutnejšie na prežitie, ale hlboko v sebe niesli aj jeden vzácny dar. Lásku k rodnému kraju, svojim tradíciám a zvykom, ktoré zachovávajú a rozvíjajú. Vďaka tomu predstavujú už mnohé generácie pevný základ pre slovenskú identitu aj u nich v Srbsku, ktoré je už vyše 200 rokov ich domovom. Spoločne môžeme byť hrdí na bohatý slovenský folklór, ktorý na Slovensku prežíva recesiu a vďaka našim Slovákom na Dolnej zemi žije a bude žiť aj naďalej. V ich najmladšej generácii je záruka, že elitná ľudová kultúra, ktorú mnohí zahraniční turisti objavujú a obdivujú, bude živá aj naďalej. Dolnozemci síce zo Slovenska odišli už dávno, ale nikdy nezabudli, kde je ich rodná hruda, rodná krajina, ktorá by ich stále mala prijímať s láskou a úctou – tak ako dobrých známych, priateľov – ako vlastnú rodinu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

POTULKY KYSÁČOM (1)

Dominantou dediny je kostol Elena Šranková

roku 1855. Slúžil viac ako 30 rokov, až do roku 1887, keď ho pri storočnej pamiatke založenia kysáčskeho evanjelického a. v. cirkevného zboru nahradili terajším. O prvej fare nie sú zachované mnohé údaje. Vie sa iba to, že stála na mieste šimandranskej školy, ale keďže zhorela v povstaní rovnako ako aj kostolné náčinie, roku 1840 bola vystavaná druhá fara, tzv. „stará fara“. Farským cirkevným domom bola do roku 1972 a dnes v nej má svoje priestory Klub poľnohospodárov. Skorej tu boli škôlka, divadelný klub Brezák, predajňa, poľnohospodárska kooperácia, reštaurácia... Terajšia fara je vystavaná na pozemku vedľa kostola. Posviacka základného kameňa bola v rámci nešporu 12. decembra 1971. Posvätená

Košiciach na Slovensku majú mnohé zaujímavosti. Medzi ne patria aj Potulky mestom Košice, čiže tematické pešie prehliadky mesta, ktoré organizujú od októbra 2004. V Košiciach to robia veľmi populárnym a zábavným spôsobom. Je to spoločenská udalosť, kde sa stretajú ľudia rovnakej „krvnej“ skupiny. Avšak Potulky mestom Košice nie sú celkom novou ideou, lebo podobné potulky v Londýne jestvujú od 70. rokov. Naše, zatiaľ len písomné, Potulky Kysáčom sú inšpirované košickými potulkami a údaje, ktoré sa v nich budú uvádzať, sú čerpané z publikácií o Kysáči a z novinových článkov. Ilustrované budú fotografiami. Keby bol záujem o organizáciu peších prehliadok Kysáča, veru by sa v tejto dedine dalo čo ukázať. NA ÚVOD VETA-DVE O SAMOTNOM KYSÁČI Dedina sa rozprestiera na sprašovej terase (priemernej nadmorskej výšky 83 m) v povodí

Kysáčsky evanjelický kostol

ho Sadu, hlavného mesta AP Vojvodiny. Kysáč je Miestnym spoločenstvom patriacim do Mestského spoločenstva Nový Sad. Najbližšie susedné dediny sú Rumenka, Stepanovićevo a Čenej. Chotár Kysáča je relatívne malý (2967 ha) a susedí s chotármi Čenej, Rumenka, Futog a Stepanovićevo.

keď bol slávnostne postavený základný kameň. Ešte predtým si v roku 1787 zakúpili zvon. Prvého novembra 1797 bola vykonaná posviacka kostola, i keď nebol celkom dokončený. V apríli 1799 sa začalo so stavbou veže a keď bola hotová, v ten istý rok postavili aj kríž, a to 17. mája. Všetko ostatné bolo dohotovené v polovici júna, okrem nápisu, ktorý aj dnes stojí na prednej strane nado dvermi. Prv než si začali stavať kostol a vežu, Kysáčania si kúpili zvon. Bolo to Budova dnešnej fary roku 1787. Druhý zvon bol kúpený roku 1801 a tretí a do úradu bola odovzdaná 5. roku 1802. Prvý organ kúpili v novembra 1972.

Stará fara

rieky Jegričky. Dedinou sa tiahne medzinárodná železničná trať Budapešť – Subotica – Nový Sad – Belehrad, ako i regionálna cesta Vrbas – Nový Sad. Vedľa Kysáča prechádza i medzinárodná diaľnica (E 75). Veľký význam pre občanov má blízkosť Nové• ĽUDIA A UDALOSTI •

EVANJELICKÝ KOSTOL A FARA Dominantou každej dediny je kostol, Kysáč má dva, slovenský evanjelický a srbský pravoslávny. Evanjelický kostol si Kysáčania začali murovať 29. júna 1795,

Pamätná tabuľa

NAJSTARŠIA SLOVENSKÁ EPIGRAFICKÁ PAMIATKA Zatiaľ najstaršou slovenskou epigrafickou pamiatkou v Srbsku je pamätná tabuľa na slovenskom evanjelickom kostole v Kysáči. Je zabudovaná do prednej steny veže kysáčskeho kostola. Bola tam zamurovaná pravdepodobne koncom roka 1801, alebo začiatkom roku 1802. Je z tmavočerveného mramoru formátu 110 x 120 cm. Iniciátorom a organizátorom vyhotovenia pamätnej tabule bol František Jesenský. 38 /4821/ 22. 9. 2018

DETSKÝ KÚTIK

á, 2. 2, Leona Zolňanov á Pazova a Čmelíka, Star nk Ja nu di hr ZŠ

Kvetinová záhrada

Beáta Macáková, 3. ZŠ Ľudovíta Štúr 2, a, Kysáč

Téma tohto týždňa je pestrá, farebná a voňavá. Potešte vaše mamy a staré mamy krásnou kyticou kvetov, či výkresom, ako naši kamaráti zo Starej Pazovy, Kysáča a Padiny. Danuška

Elenka Hlavatá, 4. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

chová, 3. 2, Jana Jambri túra, Kysáč Š ZŠ Ľudovíta

Patrik Tomáš Havran, 4. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Ivona Širková, 3. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

Laura Pustinjaková, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVII 22. septembra 2018 Číslo 17/1970

Z PRODUKČNEJ BURZY

Veľmi slabý tovarový aj finančný obrat Ľ. Sýkorová

AKTUÁLNE

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 10. 9. do 14. 9. 2018 bol zaznamenaný veľmi nízky tovarový aj finančný obrat. Jedným z najhlavnejších dôvodov bol pokles cien poľnohospodárskych komodít. Celkový tovarový obrat bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší o 94,53 % a finančný až o 95,11 %. Pšenica sa predávala v cenovom rozpätí od 18 do 19 din/kg bez DPH v závislosti od kvality, ako aj od možnosti bezplatného skladovania. Napr. pšenica z tohtoročnej úrody Ľubica Sýkorová SRPS kvality sa predávala po 18 din/ kg bez DPH (19,80 din/kg s DPH) s Jesenné práce v Srbsku sú v plnom prúde. Poľnohospodári pozberali slnečnicu, zber sóje možnosťou bezplatného skladovaje už takmer ukončený a z našich polí pomaly mizne aj kukurica. Krásne slnečné a teplé nia do 28. 9. 2018. Aj na svetových počasie je zárukou, že úroda bude načas pozberaná. burzách pšenica zlacnela. Rovnaká je aj situácia s kukuricou, ktorej cena stále klesá. oci zber kukurice ešte desať ton. percent. V roku 2017 sucho nie je ukončený, už teraz V tomto roku bolo zasia- zdecimovalo úrodu, preto Na novosadskej burze sa presa vie, že úroda bude tych 220 000 hektárov sóje boli poľnohospodárske kodávala po 14,50 din/kg bez dobrá. To, čo pestovateľov a rekordných, až 245 000 modity drahšie, teraz máme DPH (15,95 din/kg s DPH), trápi, sú pri porovnaní s minu- hektárov, slnečnice. Jedným z dobrú úrodu a ceny sú nižše. no nikto o ňu neprejavil lým rokom nižšie výkupné ceny dôvodov, prečo sa pestovatelia K ich zvýšeniu môže dôjsť až záujem. všetkých troch spomenutých rozhodli pre slnečnicu, je aj začiatkom roku 2019. V uvedenom období minuloročné sucho, ktoré táto poľnohospodárskych plodín. ... sa neobchodovalo ani Republikový štatistický úrad Kukurica sa v tomto roku olejnina znáša oveľa lepšie ako so sójou, ktorej cena pestovala približne na 900 ostatné plodiny. Ešte stále nie uskutoční od 1. októbra do taktiež stále klesá. 000 hektároch, čo je o 70 000 je stanovená nákupná cena 30. novembra 2018 anketu o ○

Výnosy dobré, no ceny nízke H

ha menej ako v minulom roku. No výnosy – ako sa ukázalo na začiatku zberu, budú veľmi dobré. Podľa názoru odborníkov v Srbsku by sa mohlo v tomto roku urodiť okolo päť až päť a pol milióna ton kukurice (podľa niektorých je to až 7,2 milióna ton), z čoho sa asi dva milióny ton budú môcť vyviezť. Očakáva sa, že priemerný výnos v krajine bude šesť ton na hektár a vo Vojvodine osem až

sóje a slnečnice, ale v silách sa uplatňuje zálohová platba pre sóju ‒ od 35 do 37 dinárov za kilogram a pre slnečnicu zatiaľ 28,5 din za kilogram (cena s DPH). Poľnohospodári majú zhodné názory, že tento rok je úroda všetkých troch jesenných kultúr dobrá, no v porovnaní s minulým rokom minerálne hnojivo bolo drahšie o päť až desať percent a palivo o 20

štruktúre poľnohospodárskych gazdovstiev v roku 2018. Tento prieskum sa vykonáva každý tretí rok medzi dvoma sčítaniami poľnohospodárstva. Je to dôležitý výskum v systéme poľnohospodárskej štatistiky. Anketári navštívia 120 000 poľnohospodárskych gazdovstiev na území Srbska. Budú zbierať údaje o využití poľnohospodárskej pôdy, počte hospodárskych zvierat, strojov,

pracovnej sily na gazdovstvách, výrobných metódach, ktoré poľnohospodári používajú, a podobne. Získané údaje budú použité pri rozhodovaní o krátkodobej a dlhodobej stratégii rozvoja poľnohospodárstva. ○

Z obsahu Novosadský inštitút oslavuje 80 rokov od založenia Str. 2

Škodcovia pšenice ‒ čo môžeme očakávať na jeseň (2) Str. 4 a 5

Vysádzame okrasné kry

Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

JESENNÝ DEŇ POLÍ NA RÍMSKYCH ŠIANCOCH

Novosadský inštitút oslavuje 80 rokov od založenia Tohtoročný Deň polí bol obzvlášť dôležitý, lebo v tomto Dňa 5. 9. 2018 sa na Rímskych Šiancoch už tradične stretla veda s praxou. Účastníci jesenného roku inštitút oslavuje jubileum medzinárodného Dňa polí mali opäť príležitosť prezrieť si na jednom mieste takmer celý sortiment 80 rokov od svojho založenia. hybridov a odrôd slnečnice, kukurice, zrnového ciroku, sóje a alternatívnych plodín, medzi ktoré Za posledných osemdesiatich patrí aj konopa siata, ktoré vyšľachtili odborníci z Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo rokoch sa rozrástol na významnú inštitúciu európskej a svetov Novom Sade. vej poľnohospodárj napriek pravému jesen- sa pestujú najmenej v 30 kraskej vedy s viac ako nému sychravému dňu jinách. Poznajú ich v Kanade, 10 000 výsledkami mnohí sa predsa len roz- Argentíne, krajinách Európskej z oblasti vedeckých hodli prísť a vidieť, čo inštitút únie, v Ukrajine, Rusku, Iráne či prác a mimoriadne prispel k rozvoju poľnohospodárstva v našej krajine a v zahraničí. Podľa slov riaditeľky, inštitút zabezpečil potravinovú bezpečnosť občanov ujímali. Na oficiálnom otváraní Dňa polí sa hosťom prihovorila svojej krajiny v najnáročnejších riaditeľka inštitútu dr. Svetlana časoch a podieľal sa na veľkom Balaševićová Tubićová, ktorá počte humanitárnych akcií. V vyzdvihla význam zachovania roku 2018 získal status inštitútu tejto tradičnej udalosti, kde národného významu. Cestu k pestovateľom si nachádzajú aj alternatívne plodiny, Prítomným sa prihovorili sa vymieňajú vedomosti a ako napr. pohánka (srb.heljda) mnohí hostia, medzi pre pestovateľov pripravil pre v ďalekej Číne a Indii. ktorými bol aj pokrabudúcu pestovateľskú sezónu. Na inštitúte sa v sújinský tajomník pre Novosadský inštitút bol za- časnosti šľachtí viac poľnohospodárstvo, ložený 15. septembra 1938 ako 47 rastlinných vodohospodárstvo vtedajším Ministerstvom poľ- druhov, čo je vo svea lesníctvo dr. Vuk nohospodárstva Kráľovstva tovom merítku rarita. Radojević, štátny taJuhoslávie. Pracovalo v ňom Významná je práca jomník ministerstva desať zamestnancov, rozpre- odborníkov, ktorí svoje školstva, vedy a techstieral sa na 23 hektároch výsledky publikujú v nologického rozvoja na Rímskych Šiancoch. Za 80 najvýznamnejších odprof. dr Viktor Nerokov svojho pôsobenia prešiel borných a vedeckých V posledných rokoch je čoraz populárnejšie dović, riaditeľ spoveľmi dlhú cestu. Doteraz bolo časopisoch po celom aj pestovanie konopy siatej ločnosti Global Seed na inštitúte vytvorených viac svete. Ltd. Saša Vitošević, z ako 1300 odrôd a hybridov, z Aj v tomto roku boli skúsenosti v oblasti vedy a Iránu riaditeľ spoločnosti Negin čoho viac ako 1000 je registro- návštevníkom k dispozícii všet- technológie pestovania vyso- Sabz Borna Siamak Kolbadi a vaných v zahraničí. Aj napriek ci odborní pracovníci a šľachti- kokvalitných odrôd a hybridov primátor mesta Novi Sad Miloš silnej svetovej konkurencii telia, aby odpovedali na všetky poľných a zeleninových plodín Vučević. novosadské hybridy a odrody otázky, ktoré pestovateľov za- pod značkou NS seme. ○

Ľubica Sýkorová

38 /4821/ 22. 9. 2018

VÝŽIVA OZIMNÝCH OBILNÍN

Dobre vyvinutý koreňový systém zabezpečuje budúcu úrodu

Ľubica Sýkorová

Všetky plodiny vyžadujú vyrovnaný prísun nepostrádateľných živín po celú dobu ich rastu. Veľa živín, ktoré rastliny prijímajú, môžeme nájsť v pôde, ale v nedostatočnom množstve pre udržanie vysokých výnosov jednotlivých plodín. Taktiež pôda a klimatické podmienky môžu byť limitujúce pre príjem živín rastlinami v dôležitých fázach rastu. Rastliny potrebujú približne 13 nevyhnutných minerálnych látok, pričom všetky z nich hrajú dôležitú úlohu. Pokiaľ niektorá z nich chýba, rast rastlín je nedostatočný a znižuje sa tým aj výnos.

edostatok živín sa prejavuje rôznymi symptómami od spomaleného rastu a vývoja rastlín, rôznych farebných zmien až po rôzne deformácie, príp. obmedzený vývin niektorých častí rastlín. Tieto nežiaduce zmeny majú pochopiteľne v konečnom dôsledku negatívny vplyv na výsledky pestovania a výšku úrody. Nedostatku živín je možné predchádzať správnou výživou. Vhodné použitie priemyselných hnojív, ich najvhodnejšej formy a tiež termín aplikácie k tomu významne prispieva.

báze morských rias alebo humínové kyseliny za účelom podpory rastu veľkého objemu koreňov. Taktiež dochádza k skoršiemu vstupu a podpore odnožovania, silnej protistresovej ochrane a zlepšeniu vitality rastlín. Pri jesennej aplikácii živín musíme tiež zabezpečiť dostatočný prísun všetkých ostatných makro a mikroživín, akými sú napr. vápnik, mangán, meď a bór, ktoré

statné je pred sejbou zapracovať do pôdy, podľa obsahu jednotlivých živín, fosfor, draslík, horčík, síru a vápnik na úpravu pôdnej reakcie. Nezabúdajme však na veľký význam mikroelementov, ktoré sú nevyhnutné pre všetky plodiny, pretože majú vplyv na enzymatické procesy v rastlinách a niektoré majú aj stimulačné účinky, aj keď sú prijímané vo veľmi malom množstve.

významne ovplyvňujú kvalitu rastlín pšenice počas jesennej vegetácie a napomáhajú im lepšie a kvalitnejšie prezimovať. Pokiaľ sa nám však nepodarilo pozemok pohnojiť potrebnými živinami pred sejbou pšenice, je možné previesť foliárnu aplikáciu živín na porast počas jesene prostredníctvom kvapalného hnojiva.

Aplikácia mangánu v obilninách má z pohľadu fyziológie rastlín významný vplyv na odnožovanie. Meď zlepšuje príjem dusíka. Obilniny všeobecne reagujú na nedostatok medi veľmi zle. Zo začiatku majú rastliny normálny vývoj, neskôr dochádza k odumieraniu listov, k ich zasychaniu a sfarbeniu výrazne dožlta. Spoločne so železom sa podieľa na redukcii nitrátov. Železo je významné pre fotosyntézu. Železo je prvok, ktorý je v rastline málo pohyblivý a jeho deficit sa prejavuje na mladých

HLAVNÉ ŽIVINY Niektoré druhy živín potrebujú rastliny vo väčšom množstve, iné v menšom. Tri hlavné živiny – dusík, fosfor a draslík (N, P, K) ‒ sú potrebné pre širokú škálu rastových procesov. VEDĽAJŠIE (sekundárne) ŽIVINY Vedľajšie živiny sú rovnako dôležité, ale sú požadované v trochu menších množstvách. Jedná sa o tri vedľajšie živiny – vápnik (Ca), horčík (Mg) a síra (S). MIKROPRVKY Posilujú a podporujú využitie hlavných a vedľajších živín pre správny rast a vývoj rastlín. VÝŽIVA OBILNÍN Pri pestovaní ozimných obilnín je veľmi dôležité, aby porasty boli do zimy zapojené, mali dostatočnú koreňovú sústavu a boli odnožené. Tento stav dosiahneme včasnou aplikáciou rôznych stimulačných látok, čo sa ale u nás slabo používa, a správnej výživy. V Európe sa používajú napr. stimulačné látky na

MIKROLEMENTY VO VÝŽIVE OZIMNÝCH OBILNÍN Základná výživa pred sejbou je základom každého porastu. Pod-

III

listoch výrazným zosvetlením listovej plochy so zachovaním žilnatiny – chloróza. Bór je dôležitý pre rast koreňov a väčšiu odolnosť rastlín. Pri intenzívnom pestovaní predstavuje aplikovanie bóru samozrejmosť. Bór pôsobí na rast koreňov, zvyšuje odolnosť voči mrazu a tiež proti hnilobám. Nedostatok medi sa prejavuje tak, že okraje a špičky listov zosvetlejú, zasychajú a stáčajú sa. Pri nedostatku mangánu porast žltne, je náchylnejší na napadnutie plesňami, celkový zdravotný stav listov sa zhoršuje, môžu sa na listoch objaviť až hnedé škvrny. Pri nedostatku zinku sa na listoch medzi žilnatinou objavujú svetlejšie a tmavšie prúžky. Pri nedostatku horčíka sa na listoch objavia svetlejšie miesta, na nervatúre zostávajú tmavšie zhluky chlorofylu ‒ „korálkovitá mozaika“. Prejavy nedostatku tohto prvku sa objavujú najskôr na starších listoch. Nedostatok síry sa prejavuje žltnutím listov, ktoré začína od najmladších listov. Pri trvalejšom nedostatku prechádza aj na spodné listy. Najdôležitejšie pre rastliny ozimnej pšenice ešte pred nástupom zimy je dobré zakorenenie, čiastočné odnoženie a vytvorenie nízkeho trsovitého habitu. To, v akom stave je porast pred zimou ovplyvňuje termín sejby a vzchádzania, rýchlosť rastu, druh a odroda. Podmienkou pre dobrú úrodu ozimnej pšenice je intenzívnejšie jesenné odnoženie – 3 až 5 odnoží na rastline. Veľmi slabé porasty, t. j. vzchádzajúce alebo naopak bujné a prerastené sú náchylné na poškodenie počas zimy. Jedným z najdôležitejších faktorov jesennej vegetácie ozimnej pšenice je dobre vyvinutý koreňový systém, ktorý zabezpečí optimálny vývoj rastlín pred vstupom do zimy. Dobre vyvinutý koreňový systém v jesennom období okrem vymŕzania rastlín zabezpečuje pšenici účinnejšie využívať živiny a vodu z pôdy. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN vyklasení hluchosť hornej časti klasu. Larvy sa živia aj na kláskoch a spôsobujú zasychanie a žltnutie klasov.

Škodcovia pšenice ‒ čo môžeme očakávať na jeseň (2) Porast vzchádzajúcej pšenice

Ing. Ján Tancik, PhD.

V jesennom období môže na obilninách zapríčiňovať významné škody niekoľko druhov múch (podrad Brachicera, Diptera). Väčšina z nich škodí aj na jar, teda na mladých rastlinách a niektoré majú viac generácií a škodia aj neskoršie počas vegetácie a to najmä na klase. Sú to škodcovia, ktorí sa nevyskytujú často vo väčšom množstve, ale v prípade premnoženia môžu zapríčiniť výrazné škody. V strednej Európe sa najviac uvádzajú tieto dva druhy: zunčavka jačmenná (srb. švedska mušica) – Oscinella frit a zelenuška žltopása (srb. žuta žitna mušica) – Chlorops pumilionis (Chloropidae, Diptera). ZUNČAVKA JAČMENNÁ Dospelé jedince, mušky, majú telo dlhé len 2 mm, čierno sfarbené, lesklé. Larvy sú beznohé a bezhlavé, po vyliahnutí sú dlhé 1 ‒ 1,5 mm, dospelé larvy merajú 5 mm, sú bielej farby, lesklé. Dospelá larva prezimuje za listovými pošvami a vo vnútri stebiel obilnín, kuklí sa na jar. Prvá generácia múch lieta od konca apríla do začiatku júna. Samičky kladú vajíčka na mladé rastliny, vo fáze 2 – 3 listov, takéto rastliny poskytujú larvám najlepšie podmienky na ich vývoj. Larvy prenikajú do rastových vrcholov rastlín cicaním a vylučovaním látok, ktoré sú toxické pre rastlinu, čo zapríčiňuje deformáciu rastlín. Druhá generácia múch lieta od konca júna do konca augusta a tretia od augusta do konca októbra. Samičky druhej generácie kladú vajíčka za pošvy mladých listov alebo na klasy. Vyliahnuté larvy sa živia základmi kvetov, ak klasy nie sú úplne vyvinuté, čo spôsobuje po vyklasení hluchosť hornej časti klasu. Larvy sa živia aj na kláskoch a spôsobujú zasychanie a žltnutie

klasov. Larvy sa tiež môžu živiť na zrnách v mliečnej zrelosti, keď klásky zostávajú čiastočne alebo úplne prázdne. Tento symptóm sa nazýva vybielenie klasov. Larvy tretej generácie škodia na rovnaký spôsob ako larvy prvej generácie. Má tri generácie počas roka. ŠKODLIVOSŤ Hostiteľskými rastlinami zunčavky jačmennej sú všetky druhy obilnín a kukurica, ako aj mnohé druhy pestovaných a divorastúcich tráv. Larvy prvej a tretej generácie škodia na mladých rastlinách v jeseň, respektíve na jar. Samičky kladú vajíčka na rastliny vo fáze 1. – 3. listu. Vyliahnuté larvy sa vžierajú hlavným výhonkom

smerom dolu. Na poškodených rastlinách odumierajú centrálne listy a dajú sa ľahko vytiahnuť. Na báze listov sú viditeľné hniloby a čiastočne aj larvy. Rastliny bez odnoží hynú a odnožené rastliny tvoria mnoho postranných výhonkov, ktoré len zriedka tvoria steblá. Napadnuté rastliny nadmerne odnožujú. Porast je nerovnomerný a pomalšie a nerovnomerne dozrieva. Pri skorom napadnutí klas je hluchý. Pri neskoršom napadnutí poškodenia sa môžu zistiť až po rozkrojení zŕn. Okrem zníženého výnosu klesá aj nutričná a technologická hodnota zŕn a tiež aj klíčivosť osiva. Napadnutie je väčšie na skoro vysiatych oziminách a neskoro vysiatych jarných obilninách. Na kukurici larvy prvej generácie spôsobujú vážne deformácie, následkom ktorých tieto rastliny hynú. V prípade veľkého výskytu môžu spôsobiť silné preriedenie porastu. Kukurica je napádaná najmä vtedy, ak je vysiata začiatkom mája. Larvy druhej generácie sa živia základmi kvetov, ak klasy nie sú úplne vyvinuté, čo spôsobuje po

OCHRANA Z agrotechnických opatrení sa odporúča neskorá sejba ozimín a skorá sejba jarín. Na lokalitách, kde sa tento škodca pravidelne vyskytuje, sa odporúča zakladať hustejšie porasty. Tiež sa odporúča podporiť rýchly vývoj obilnín v skorých fázach, aby rastliny čím skôr prekonali kritické štádium pri napadnutí (2 – 4 listy). Redukciu počtu rastlín spôsobených larvami 1. a 3. generácie môžeme kompenzovať podporovaním odnožovania, agrotechnickými zásahmi, aplikáciou morforegulátorov a prihnojovaním. PRIAMA OCHRANA Problém pri priamej ochrane je v dlhej dobe kladenia vajíčok a skrytom spôsobe života lariev. Letovú aktivitu imág (dospelcov) možno sledovať pomocou modrých lepových dosiek alebo modrých vodných misiek, ktoré umiestňujeme na okraje porastov. V porastoch s nižším počtom rastlín straty vzrastajú. Pri napadnutí 10 až 15 % na jar môžeme predpokladať zvýšení výskyt 2. generácie. Chemická ochrana je rentabilná pri 5 % a vyššom napadnutí vo fáze odnožovania. Termín ošetrenia treba upresniť podľa výskytu dospelcov na modrých optických lapačoch. Najviac bývajú napádané okraje porastov ozimných jačmeňov zo strany susediacich lúk a porastov ovsa. Optimálny termín ošetrenia proti samičkám 1. a 3. generácii je pred kladením vajíčok a to vo fáze do dvoch listov. ZELENUŠKA ŽLTOPÁSA Dospelé jedince ‒ mušky, majú telo dlhé 3 ‒ 4 mm žltej, lesklej farby. Hruď je žltkastej farby s piatimi čiernymi pozdĺžnymi pásikmi. Na brušku je päť tmavých priečnych pásikov. Krídla sú priezračné, sivé a nohy žlté. Larva je beznohá a bezhlavá, meria 6 – 9 mm v dospelosti, je žltkastobiela. Má dve generácie do roka. Prvá generácia lariev škodí na jar na jarnej a ozimnej pšenici a na jarnom jačmeni. Druhá generácia lariev škodí na mladých ozimi-

38 /4821/ 22. 9. 2018 nách, ale aj na pýre a kŕmnych trávach. Prezimuje larva vo vnútri stebiel obilnín. Larvy sa v marci kuklia a imága (mušky) lietajú od konca apríla do začiatku júna. Po oplodnení samičky kladú vajíčka na horné listy. Vyliahnuté larvy prenikajú ku steblu pod klasom, do ktorého vyhrýzajú ryhu smerom dole až k najbližšiemu kolienku, kde sa aj zakuklia. Dospelé jedince Imága zelenušky žltopásej druhej generácie sa objavujú od riev škodí na jar na jarnej a ozimjúla do septembra a kladú vajíčka nej pšenici a na jarnom jačmeni. na primárne listy ozimín a bu- Druhá generácia lariev škodí na rín. Vyliahnuté larvy prenikajú mladých oziminách, ale aj na pýre do rastových vrcholov, spôsobujú a kŕmnych trávach. V prípade zvýzdurovanie sa listov a potom za- šeného výskytu spôsobuje znížesychanie napadnutých odnoží. nie úrody o 10 – 20 %. Škodlivé Larva tu prezimuje. výskyty sú len lokálne. Prvá generácia lariev škodí vyŠKODLIVOSŤ hrýzaním ryhy na steble od klasu Zelenuška žltopása sa vyskytuje smerom dole až k najbližšiemu v celej Európe. Prvá generácia la- kolienku, čo spôsobuje zastave-

nie rastu rastliny, klas zostáva úplne alebo čiastočne v listovej pošve. Klas na napadnutej rastline je buď prázdny, alebo obsahuje zle vyvinuté zrná. Na prvom internódiu larvy žerom vytvárajú ryhu od klasového vretena až po prvé kolienko. Druhá generácia lariev v jeseň poškodzuje mladé rastliny prenikaním do rastových vrcholov, čo spôsobuje zdurenie listov a následne odnože zakrpatievajú. Na jar prichádza k zahnívaniu a zasychaniu napadnutých odnoží. Napadnuté rastliny vytvárajú nové odnože. OCHRANA Z agrotechnických opatrení sa odporúča neskorá sejba ozimín a skorá sejba jarín. Treba podporiť rýchly vývoj rastlín v jarnom období. Vyrovnané hnojenie fosforom a draslíkom zvyšuje

odolnosť rastlín proti napadnutiu zelenuškou. Tiež sa odporúča ničiť pýr plazivý a výdrv ozimín. PRIAMA OCHRANA V niektorých rokoch treba ošetrovať vzchádzajúce porasty v jeseň proti náletom imág. Výskyt dospelcov zisťujeme smýkaním – 100 smykov, dĺžka záberu 2 m. Populačnú hustotu škodcu a tým aj potrebu robiť priame zásahy môžeme aj na základe výskytu vajíčok a lariev škodcu v poraste a tiež na základe percenta napadnutých rastlín. Ochranu robíme, ak zistíme 50 dospelcov v 100 smykoch alebo 10 vajíčok alebo lariev na 100 stebiel alebo 5 % napadnutých stebiel. Využívajú sa insekticídy, ktoré sa používajú proti zunčavke jačmennej, čiže pyrethroidy.  Foto: J. Tancik

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Pripravme sa na vysádzanie cesnaku

Ľubica Sýkorová

Začiatok októbra je čas na výsadbu jesenného cesnaku. Cesnak potrebuje slnečné a suché stanovište. Vlhké a tmavé miesto mu neprospieva. Vysádzame iba zdravé strúčiky tak, aby špička strúčiku bola pod povrchom pôdy. Po výsadbe pôdu treba utlačiť a ak je sucho, aj zaliať. Strúčiky sadíme do dobre pripravenej pôdy na hĺbku 4 až 5 centimetrov.

22. – 28. 9. 2018

POČASIE

ko pri každej plodine, tak aj pri cesnaku platí, že základom dobrej úrody je dodržiavanie agrotechnických termínov a kvalitná príprava pôdy. Vyžaduje pôdy skôr hlbšie, hlinitopiesočnaté alebo piesočnatohlinité s dobrým obsahom humusu, ktoré netrpia zamokrením ani vysychaním. V ťažkých zamokrených pôdach cesnak napádajú choroby a škodcovia. V suchých pôdach sú úrody nízke, najmä v suchších rokoch a pri oneskorenom vysadení. Taktiež neznáša kyslé pôdy. Cesnak sa v žiadnom prípade nemá pestovať po sebe – v monokultúre alebo po iných cibu-

ľovinách. Možno ho zaradiť po strukovinách, po obilninách, no treba zabezpečiť potrebnú výživu, po paprike, rajčiakoch. Nemal by sa pestovať po kukurici a cukrovej repe pre zostatok používaných

herbicídov v pôde, ktoré sa v týchto porastoch používajú. Cesnak vysádzame do sponu 0,30 ‒ 0,40 x 0,10 ‒ 0,12 m. Hĺbka vysádzania závisí od veľkosti strúčika, druhu pôdy a termínu vysádzania. Pred vysádzaním pripravenú a uľahnutú pôdu nakypríme. Aby sme predišli rôznym chorobám a škodcom, vysádzame vopred namorené strúčiky. Termín výsadby závisí od oblasti a klimatických

podmienok, obyčajne je to od konca septembra až do polovice oktόbra tak, aby do zimy dobre zakorenil, ale aby nezačal prerastať na povrch pôdy. Vysádzame iba väčšie strúčiky a drobné, prípadne stredné vylúčime. Z nevytriedeného sadiva dostaneme nerovnomerný porast. Cibule cesnaku sa rozdeľujú na jednotlivé strúčiky až tesne pred vysádzaním (maximálne 10 dní pred vysádzaním). Vyberáme iba zdravé nepoškodené strúčiky, ktoré pred vysádzaním moríme šesť až dvanásť hodín v moridle a potom proti hubovým chorobám asi dvadsať minút v 0,5 % roztoku napr. vo Fundazole, Cinebe, Dithane… Po morení musíme cesnak usušiť a najneskôr do dvoch dní vysadiť. Na menších plochách sadíme cesnak ručne do brázdičiek vyhĺbených krátko pred sadením, aby sa strúčiky dostali do vlhkej  pôdy.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

23˚ | 13˚

25˚ | 11˚

25˚| 13˚

25˚ | 14˚

27˚ | 14˚

27˚ | 15˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Vysádzame okrasné kry

Ľubica Sýkorová

Okrasné kríky majú rôzne požiadavky ‒ a to je dôvod, prečo je možné vysadiť ich takmer všade. Jeseň je ideálna doba pre ich výsadbu. Rastliny majú dostatok času, aby zakorenili a vyrástli. Všeobecne najvhodnejším časom na výsadbu drevín je koniec leta (pre ihličnaté a vždyzelené dreviny) a jeseň pre listnáče (od polovice októbra do príchodu silnejších mrazov) alebo skorá jar (od polovice marca do mája). Dreviny pestované v kontajneroch majú dokonalé baly, preto ich možno vysádzať takmer počas celého vegetačného obdobia. Letné mesiace však nie sú vhodné z hľadiska biológie koreňovej sústavy a pre vysokú teplotu.

oznáme vždyzelené listnaté a opadavé okrasné kríky. Opadavé kríky zhadzujú na jeseň listy, zatiaľ čo vždyzelenými zostávajú po celý rok. Veľmi často sú kríky vysadené jednotlivo, pretože vyžadujú veľa priestoru.

aby sa pôda prekyprila a korene lepšie uchytili. Šírka jamy by mala mať rozmer dvojnásobku priemeru koreňového balu. Ak je pôda horšej kvality, musí byť jama širšia, pretože ak korene prerastú otvor, vzniká nebezpečenstvo poruchy

me. Výška je správna vtedy, keď je kŕčok koreňového balu mierne nad povrchom. Jamu doplníme zeminou, mierne pritlačíme a zalejeme. Skontrolujeme, či je rastlina zasadená rovno. Okolo rastliny zo zvyšnej zeminy urobíme malý kanálik na zalievanie, aby voda neodtiekla preč. Väčšie kríky by mohli byť ohrozené silným vetrom. Ak im chceme pomôcť zostať vo vzpriamenej polohe, môžeme ešte pred umiestnením kríka zapichnúť do pôdy jeden alebo viac podporných kolov pre lepšiu stabilitu. VŠEOBECNÉ ZÁSADY SPRÁVNEJ VÝSADBY KRÍKOV - pri výbere drevín vychádzame najskôr z priestorových možností záhrady a z rozmerov a tvaru jednotlivých druhov v období ich plného vývinu. Potom výber zúžime podľa nárokov na stanovište

skrátime jednoročné výhonky o tretinu až dve tretiny dĺžky, silné menej, slabšie viac; - vždyzelené dreviny – ihličnany a neopadavé listnáče – vysádzame čím skôr na jeseň. Po vysadení im nadzemnú časť neskracujeme; - vzdialenosť jednotlivých krov pri výsadbe sa riadi ich vzrastnosťou a spôsobom použitia. Pri skupinovej výsadbe slabšie vzrastných volíme obyčajne 1 – 1,5 m, pri stredne vzrastných 2 m, pri bujne rastúcich 2,5 m a viac. Kry a okrasné stromy ako solitéry vysádzame na väčšie vzdialenosti; - pri rastlinách, ktoré vyžadujú humusovú kyslú pôdu, napríklad rododendrony, vresy, vresovce, pridávame pri vysádzaní rašelinu alebo piesok. V alkalických pôdach ich sadíme do väčších jám, ktoré vyplníme zmesou rašeliny, lesnej hrabanky a piesku alebo substrátom určeným pre kyslomilné rastliny. Vysadené dreviny môže poškodiť sucho alebo chlad. Mimoriadne sú ohrozené vždyzelené rastliny s veľkými listami a ihličnany. Na ich ochranu používame: - zásteny z vrecoviny alebo sieťoviny – zabraňujú vysúšajúcemu pôsobeniu studených vetrov. Umiestňujeme ich

Hortenzia Môžu byť tiež vysadené ako živý plot v jednom rade. Práve jesenné a zimné mesiace sú správnym časom na sadenie listnatých drevín. Pred vykopaním jamy by sme mali skontrolovať miesto výsadby. Je dôležité venovať pozornosť množstvu slnka, vlhkosti a priepustnosti pôdy. Na základe týchto kritérií môžeme porovnať potreby kríkov a nájsť správny druh. Nemali by sme zabudnúť vziať do úvahy výšku a šírku vyrasteného kríka a poskytnúť mu dostatočný priestor pre jeho rast. Pri sadení treba dodržiavať dve základné pravidlá: - rastlina musí stáť pevne bez toho, aby sme utláčali pôdu, - musíme zvoliť správnu výšku pri sadení ‒ 20 cm hlbšie, ako je výška koreňov. Najideálnejšie je, ak zvolíme takú hĺbku, ako mali pred vysadením. Ak je pôda veľmi utlačená, môže byť hĺbka aj 60 cm,

rastu a väčšia možnosť ohrozenia rastliny chorobami. Vykopaná zemina sa zmieša s kompostom, pieskom a rašelinou a prípadne i hnojivom a vloží sa na dno jamy. Pred vysádzaním sa musí koreňový bal okrasných kríkov zavlažiť. Vytiahneme rastlinu z kvetináča a ponoríme korene do vedra s vodou na tak dlhú dobu, kým prestanú z koreňov unikať bublinky. Ak je koreňový bal silne prerastený koreňmi, odstrihneme bočné prečnievajúce korene. Vďaka tomu môže krík ľahšie vytvárať nové korene. Potom umiestnime rastlinu do vyhĺbenej jamy. Okrasné kríky sa musia vysádzať do rovnakej hĺbky, v akej boli v kvetináči. Ak sadíme kry, ktoré majú koreňové baly zabalené v tkanine, po vložení do jamy ich musíme rozmotať alebo narezať, ak je otvor do 2/3 vyplnený zeminou. Tkaninu na stranách odklopíme, ale ju neodstraňuje-

Dráč a na ošetrovanie. Nakoniec vyberáme podľa farby kvetu a termínu kvitnutia, olistenia – vždyzelené, opadavé, jesenné zafarbenie, podľa plodov a podobne; - dreviny s opadavými listami je najvhodnejšie vysádzať na jeseň alebo skoro na jar. Po vysadení im

z náveternej strany dreviny; - nastielanie – nastielací materiál nasypeme okolo kra alebo kmienika stromčeka, pomôže chrániť korene pred zamrznutím. Najlepšie je, keď nástielku rozprestrieme za vhodného počasia, keď je pôda ešte teplá a vlhká. 

38 /4821/ 22. 9. 2018

TIPY A TRIKY

ZDRAVIE A MY

Ako sa zbaviť pľuzgierov a otlakov? (1.)

alé nepríjemnosti, ale o to väčšia bolesť. Také sú kurie oká, otlaky, mozole, pľuzgiere alebo zádery na koži. Čo robiť, aby ste ich nemali?

MOZOLE Čo to vlastne je? Vznikajú ako obrana pokožky pred neprimeranou záťažou. Väčšinou na rukách, napríklad keď pracujete s kosou, alebo na nohách – mechanickým dlhodobým otlačením kože. Mozoľ nie je ostro ohraničený, sfarbený je rovnako ako koža a dokáže naozaj poriadne bolieť. Dosť často sa v ňom navyše začnú tvoriť ešte aj bolestivé trhliny alebo sa z neho odlupujú šupiny kože. Prvá pomoc: Prestaňte robiť to, čo mozoľ spôsobilo a premasťujte ho masťou s obsahom kyseliny salicylovej alebo mravčej. Čo ešte zaberá: Jazmínový kvet – podrvte ho na kašu v mažiari a naneste na postihnuté miesto. Prelepte a nechajte pôsobiť. Cesnak a citrón – mozoľ potierajte čerstvo rozkrojeným strúčikom cesnaku a citrónovou šťavou. Vedeli ste, že... ... vaše chodidlá sa skladajú z vyše 50 kostí, 60 spojov a 200 svalov, bez ktorých by sme sa nemohli pohybovať? KURIE OKÁ Čo to vlastne je? Príbuzné mozoľov kurie oká sa od nich líšia tým, že sú hlbšie a majú svoj stred. Ich vzhľad je voskovitý a najpravdepodobnejšie sa zjavia na nohách medzi prstami, hoci ani chodidlo

voči nim nie je imúnne. Kurie oko vzniká nosením príliš tesných topánok, trením nečistôt medzi prstami alebo aj deformáciou nohy, keď prsty na seba neprirodzene tlačia. Prvá pomoc: Najistejšia je návšteva pedikérky, ktorá kurie oko odborne zreže žiletkou alebo odstráni laserom. Preventívne si svoje chodidlá pravidelne obrusujte pemzou a hydratujte špeciálnymi krémami na nohy. Po umytí si hlavne veľmi starostlivo vysušte kožu medzi prstami a dbajte na to, aby na týchto miestach nezostala žiadna nečistota. Čo ešte zaberá: Všetky spomínané prostriedky na mozole plus nasledujúce. Cibuľa – namočte plátok cibule na niekoľko hodín do octu a večer ho priložte na kurie oko. Nechajte pôsobiť do rána, nohu umyte teplou vodou. Postup opakujte, kým sa oko celkom nevylúpne. Kúpeľ nôh – namočte nohu do teplej vody či roztoku kyseliny salicylovej, kým kurie oko nezbelie, a potom ho opatrne zoškrabnite. Ak sa vám to nepodarí, postup opakujte každý druhý deň, až kým neodstránite aj toto chúlostivé epicentrum. Náplasti – v lekárni zoženiete náplasti na kurie oká aj s izolačnou poduškou proti otlaku. Sú napustené kyselinou salicylovou, po ktorej sa kurie oko uvoľní a odlúpne. Niekedy ihneď, inokedy to trvá dlhšie.

Neodpustiteľné chyby pri praní džínsov

Dž

ínsy sú najbežnejším kúskom v našom šatníku a vždy sa hodí predĺžiť životnosť látky. Tu je zopár užitočných trikov. 1. Oprali ste ich na príliš vysokej teplote? Keď džínsy nevedia niečo odpustiť, tak je to príliš vysoká teplota v práčke. 30 stupňov je ideálnych, 60 stupňov je maximum. Keďže sa však pri nízkych teplotách môžu v džínsach zahniezdiť mikroorganizmy, odporúča sa džínsy sem-tam doslova schladiť. Zabaľte nohavice do tenkej vrstvy bavlnenej látky alebo do látkovej tašky a dajte ich na noc do mrazničky. Toto zamrazenie (ideálne je na dva dni) pri -20 stupňoch zastaví premnoženie mikróbov a osvieži látku. 2. Vždy oddeľte tmavé od bledých Všeobecne platí, že sa džínsy môžu pridať k farebnej bielizni. Ale tmavší denim vždy trochu púšťa, aj keď bol viackrát vypraný. Preto bude lepšie, keď ich nebudete prať so svetlými džínsami. 3. Pozor pri tenkých džínsoch Tie majú vysoký podiel strečového materiálu. A teplo mu nerobí vôbec dobre. Okrem toho, že si teplo užijú v práčke, dostanú ho aj v sušičke. Príliš horúco sušené strácajú svoj perfektný tvar. Je lepšie ich sušiť voľne na vzduchu. 4. Príliš vysoké otáčky

Džínsy žmýkajte pri maximálne 1 000 až 1 Kyselina mravčia – potierajte kurie oko kyselinou mravčou, ktorú dostanete v lekárni. 200 otáčkach. Predĺžite tým ich životnosť. 

OBERÁME JABLKÁ

Na čo si dať pozor, aby vydržali čo najdlhšie?

ár užitočných tipov pred oberačkou. - Oberáme ich za sucha, najlepšie v chladné dni alebo zrána po chladnej noci. - Ak zberáme plody za tepla, pred uložením do skladu ich nechajme cez noc schladiť v debničkách pod prístreškom. - Plody trháme vždy so stopkou – nelámeme ju, len ju oddelíme od vetvičky na najslabšom mieste nadvihnutím plodu alebo jeho pootočením a miernym tlakom prstu. - S plodmi pracujeme ako s vajíčkami, teda opatrne, aby sme ich neobili (na poškodenom mieste totiž najrýchlejšie podliehajú skaze). - Úrodu triedime už pri zbere – nepoškodené ovocie je ur-

čené na skladovanie, choré vyradíme, akýmkoľvek spôsobom porušené použijeme na okamžitý konzum alebo výrobu štiav. - Každú odrodu ukladáme už počas zberu oddelene alebo aspoň separujeme skoršie a neskoršie zrejúce odrody. Podľa toho ich ukladáme aj do skladu. + 1 tip: Predĺžte životnosť čistotou V skladoch, v ktorých sa rok čo rok skladujú výpestky, sú choroby priam zahniezdené v stenách, podlahe aj v obaloch. Ak uskladníme zdravé ovocie do nevydezinfikovaného skladu, zakrátko z neho viac vyhodíme ako uskladníme. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Chrumkavá feta v sezame Suroviny: Syr Feta (100 g na porciu), hladká múka, vajíčko, strúhanka, sezamové semienka, 1 menšia uhorka, soľ, 120 g bieleho jogurtu, 3 lyžice majonézy, 2 strúčiky cesnaku. Takto sa to podarí: Syr nakrájame na menšie kúsky. Sezam si zmiešame so strúhankou. Syr obalíme v múke, vajci a v strúhanke so sezamom. Vypražíme v horúcom oleji. Uhorku nastrúhame na hrubšom

strúhadle. Posolíme štipkou soli a necháme trošku odtiecť zbytočnú vodu. Pridáme jogurt, cesnak a majonézu. Zamiešame a podávame k vyprážanému syru. 

Španielske vtáčiky z mletého mäsa Suroviny: 1 kg mletého hovädzieho mäsa, 3 vajcia natvrdo, 100 g slaniny na plátky, kyslé uhorky, soľ, korenie. Takto sa to podarí: Do zapekacej misy dáme polovicu hovädzieho tak, aby bolo pokryté celé dno. Na mäso položíme plátky slaniny a v pravidelných rozstupoch polovičky uvarených vajec a uhorky. Prikryjeme druhou polovicou mäsa. Osolíme,

okoreníme a dáme do rúry na 200 C̊ na asi 20 minút, kým nie je mäso prepečené. 

Plnené rožteky Suroviny: 150 g mäkkého syra, 150 g masla, 150 g polohrubej múky, štipku soli; Na náplň: Jahodový alebo malinový džem, posekané orechy, mak; Vajce na potretie. Takto sa to podarí: Do misy dáme rozdrobené maslo, mäkký syr, múku a soľ. Šľahacím nástavcom cesto vymiesime na mäkkú mrveničku. Je dôležité, aby sme ho nevymiesili príliš dohladka. Cesto vytvarujeme do gule a necháme aspoň hodinu odpočívať v chladničke. Rúru si predhrejeme na 180 C̊ .

Cesto rozdelíme na dve časti a každú rozvaľkáme na kruh. Cesto natrieme džemom, posypeme makom a orechmi. Pokrájame na aspoň osem, alebo šestnásť kúskov akoby sme krájali pizzu. Smerom od kraja rolujeme malé rožteky, ktoré ukladáme na plech. Potrieme ich vajcom a pečieme.

Raw slivkové guľky Suroviny: 40 g chia semienka, 50 ml vody, 250 g sušených sliviek, 200 g kokosu, 40 g sezamu, 50 ml kokosového oleja; Na polevu: 100 g horkej čokolády, 30 ml kokosového oleja. Takto sa to podarí: Chia semienka zalejeme vodou a necháme odstáť 15 minút. Sušené slivky tiež zalejeme vodou a necháme odstáť 1 hodinu. Slivky, kokos, sezam, kokosový olej, chia semienka a vodu zliatu zo slivák dáme do multi krájača (secka) a všetko spolu zmiešame. Zo

Bakláva so sušenými slivkami

zmesi formujeme guľky, ktoré asi na hodinu dáme do chladničky. Poleva: Horkú čokoládu roztopíme vo vodnom kúpeli, pridáme kokosový olej a polejeme guľky.  Zdroj: Nový čas pre ženy.

Takto sa to podarí: Slivky nakrájame a zmiešame s mletými orechmi a medom. Maslo roztopíme a potierame ním po štyri cestá, ktoré kladieme jedno na druhé. Slivkovú plnku položíme na cestá a zrolujeme. Dáme na plech a postup opakujeme, kým nestrovíme všetky suroviny. Pečieme v rúre vyhriatej na 200 C̊ , kým sa začervenie. Vodu prevaríme s cukrom a keď trochu zhustne, pridáme niekoľko kvapiek citrónovej šťavy. Polejeme upečenú baklávu, ktorá sa trochu vychladila. 

Suroviny: 500 g štrúdľového cesta (kôry), 300 g sušených sliviek, 300 g orechov, 250 g masla, 2 lyžice medu; Na poliatie: 800 ml vody, 700 g cukru, 1 citrón.

Zdroj: Recepti od A do Š POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 470| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Načreli za hranice fotoreálneho

Kultúra

3. BIENÁLE MAJSTRI FOTOGRAFIE V KYSÁČI

Elena Šranková

Slovenskom národnom dome v Kysáči v sobotu 15. septembra otvorili výstavu fotografií, na ktorej sa tentoraz predstavilo 29 autorov. Svoje fotografie vystavuje 25 tunajších autorov, traja zo Slovenska a jeden z Veľkej Británie: Andrea Merníková-Šimonová, Andrej Pap, Branislav Kokavec, Darko Dozet, Dejan Miloradov, Ďula Šanta, Dušan Tordaj, Elena Šranková, Emília Valentíková, Igor Bovdiš, Igor Čombor, Ivan Agarský, Ivan Kenéz, Ján Agarský, Ján Valo,

O autoroch a ich prácach hovoril (prvý sprava) Michal Madacký (Foto: G. Mulić) Lerh, Zoran Veselinović a Željko Škrbić. Na vernisáži 3. bienále Majstri fotografie, ktorú tak ako zakaždým poctil veľký počet prítomných, sa najprv prihovoril Vladimír Francisty, predseda Oslavného výboru 245. výročia

ho prejavu, má ojedinelú schopnosť dokumentovať atmosféru udalostí, ktoré by sa po rokoch vytratili zo spomienok ľudí, ako i nekonečné možnosti načrieť za hranice fotoreálneho.“ V treťom zložení bienále sú zastúpené rôzne žánre fotografie, od reportážnej, rockovej, úžitkovej až po umeleckú, neštandardnú, experimentálnu,... a každý autor sa predstavil vlastným špecifickým prejavom a štýlom. Michal Madacký, vedúci galérie, selektor a kurátor bienále, predstavil všetkých vystavujúcich autorov a zmienil sa o ich tvorbe a fotografiách, ktoré si našli miesto na tohtoročnej výstave. V umeleckej zložke vernisáže zaspievali spevácka skupina KC Kysáč a Sabína Trbarová za sprievodu Ondreja Maglovského. Výstavu otvorila Anna

Sabína Trbarová a Ondrej Maglovský spríjemnili chvíle hudobnými číslami Jaroslav Pap, Jasmina Pániková, Ľubomír Schmida, Michal Ďurovka, Michal Madacký, Mirko Bílek, Miroslav Pavela, Miroslav Pavlovič, Oto Filip, Radivoj Hadžić, Slađana Pantelić, Snežana

Výstavu otvorila Anna Chrťanová-Leskovac

Autori pozorne počúvali posúdenie svojich prác (Foto: G. Mulić)

Na vernisáži sa zoskupil veľký počet prítomných • KULTÚRA •

príchodu Slovákov do Kysáča. V rámci osláv tohto jubilea sa totiž usporiadala aj sobotňajšia vernisáž a táto výstava. O tom, že Galéria SND urobila správny krok, keď sa rozhodla založiť bienále a na takýto spôsob fotografiu prezentovať verejnosti, hovoril Michal Ďurovka, akademický maliar a jeden z vystavovateľov. Ako povedal, „fotografia je oddávna rovnoprávnym segmentom výtvarného umenia s inými klasickými druhmi výtvarníctva. Zvlášť v súčasnej dobe fotografia je dennodenne zaužívané médium, či už úžitkového alebo umelecké-

Chrťanová-Leskovac, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Realizáciu bienále finančne podporila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a výstavu uskutočnili s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Po vernisáži sa vystavujúci autori kamarátili, ale využili príležitosť aj na rozanalyzovanie svojich prác a výmenu poznatkov a skúseností. Z príležitosti 3. bienále Majstri fotografie vydali kvalitný katalóg. Výstava bude otvorená do 10. októbra. Foto: J. Pániková

38 /4821/ 22. 9. 2018

Kultúra ZÁKLADNÁ ŠKOLA JÁNA ČAJAKA BÁČSKY PETROVEC

Stretnutie Mladých dolnozemcov po štvrtý raz Jaroslav Čiep

nadväznosti na minuloročné stretnutie slovenských dolnozemských žiakov v piatok 14. septembra 2018 v Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci prebiehalo ďalšie stretnutie či seminár slovenských dolnozemských žiakov pod názvom Mladí dolnozemci – tvorba a priateľstvo predovšetkým (tvorivé dielne Na hodine zemepisu aj hostia zo zahraničia na udržiavanie slovenskosti).

Časť účastníkov v čase medzi dielňami

Stretnutie je určené pre žiakov 2. stupňa a učiteľov slovenčiny zo základných škôl z Nadlaku (Rumunsko), Békešskej Čaby (Maďarsko), Iloka (Chorvátsko) a z Petrovca. Zamerané je na udržiavanie a rozvoj národného a jazykového povedomia a kultúrnej identity slovenských dolnozemských žiakov. Aj tohto roku sa o nehatený priebeh a organizáciu stretnutia postaral viacčlenný tím pod vedením Márie Andrášikovej, profesorky slovenského jazyka a predsedníčky Asociácie slovenských pedagógov. „Hlavný zámer seminára pre žiakov zostal nepozmenený a je to prispieť k upevňovaniu a rozvíjaniu národného a jazykového povedomia a kultúrnej identity

www.hl.rs

smerovali k tomu, aby sa žiaci Slováci z týchto krajín spoznávali už v mladom veku, aby nadväzovali vzájomné kontakty a utužovali priateľstvá,“ povedala nám Mária Andrášiková. Účastníci 4. ročníka stretnutia Mladí dolnozemci – tvorba a priateľstvo predovšetkým pricestovali do Petrovca ešte vo štvrtok poobede. Tu ich po príchode a evidovaní v aule Základnej školy Jána Čajaka privítali žiaci hostiteľskej školy a aktívne mládežníčky z petrovského gymnázia pre nich prichystali aj zoznamovací žúr. Po

zborovni ďalšie privítanie zo strany vedenia tejto vzdelávacej ustanovizne a následne dôkladnejšia obchádzka školy. Potom sa zahraniční účastníci zapojili i do vyučovacieho procesu v petrovskej základnej škole. To z dôvodu, aby sa zoznámili so spôsobom vyučovania v školách v Srbsku a videli, že tunajší žiaci aktívne komunikujú v materinskej reči. Pritom pobudli na hodine nemčiny s profesorkou Majou Lačokovou, resp. na hodine zemepisu, kde ich privítala profesorka Mária Pálenkášová-Boldocká. Podstatou stretnutia Mladých dolnozemcov sú tvorivé dielne. Aj tohto roku z materinského jazyka sa do stretnutia zapojili profesorky slovenčiny Vesna Valihorová-Filipovićová s tvorivou dielňou o spracovaní slovenských ľudových rozprávok a Jarmila Pantelićová s tvorivou dielňou pomenovanou Hráme sa po slovensky!. V pokračovaní žiakov animovali aj umelecky v rámci tvorivej dielne Tvorba a priateľstvo predovšetkým, ktoré

Zoznamovanie sa s novými technikami vo výtvarníckej dielni

Kvízová súťaž s profesorkami Pantelićovou a Valihorovou

na širšej medzinárodnej úrovni, žiakov Slovákov zo štyroch susedných krajín. Vzhľadom na začiatok, obsahovo sme rozširovali seminár a doň pridávali viaceré aktivity a elementy. Tie

Informačno-politický týždenník

ňom nasledovala spoločná večera. Na nocľah si cezhraničných žiakov do svojich domácností prevzali petrovskí žiaci. V piatok od rána pre všetkých Mladých dolnozemcov bolo v

pre nich prichystali profesorky výtvarnej kultúry Daniela Triašková a Elena Lončarová. Po spoločnom obede v reštaurácii podľa harmonogramu nasledovala návšteva miestnych kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií a združení: gymnázia a internátu , ústredia Matice slovenskej v Srbsku, Spolku petrovských žien… Neskoršie mali aj pobavenie a súťaženie skupín na rozlúčku a záverečné vyhodnotenie seminára. • KULTÚRA •

PADINA SPIEVA 2018

Len traja účastníci Anička Chalupová

a festivale mladých spevákov slovenských ľudových piesní Padina spieva 2018 v sobotu 15. septembra vystúpili iba traja mladí nádejní speváci, ktorí súťažili o postup na festival Stretnutie v pivnickom poli. Podľa rozhodnutia posudzovacej komisie, ktorú tvorili rozhlasoví speváci a hostia programu Pavel Hološ, Anna Petrášová a Melisanda Fúseková-Samporová, predstaviteľkami Padiny Jana Galasová na 53. Stretnutí v pivnickom poli budú Blanka Valentová a Jana Galasová, ktorá okrem prvej ceny za prednes získala i najväčšie sympatie obecenstva. Debutant tohtoročného podujatia Dušan Ďuriš si vyspieval tretiu cenu odbornej poroty. Uvítací prejav na tomto podujatí, ktoré už 45 rokov organizuje Dom kultúry Michala Babinku, mala Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica. Okrem súťažiacich spevákov vystúpili aj hostia: padinskí rozhlasoví speváci Elena Sládečeková-Šimáková a Vlastimír Povolný, Blanka Valentová

Príjemné spomienky z minulých ročníkov tohto podujatia evokovali skúsené rozhlasové speváčky a jeho niekdajšie účastníčky Elena Sládečeková-Šimáková a Melisanda Fúseková-Samporová

hudobník a zároveň člen padinského ľudového orchestra. V orchestri hrali aj ďalší osvedčení hudobníci: Anita Petráková (husle), Daniel Cicka (cimbal), Jana Nemogová (flauta) a Saša Ďurica (kontrabas). Prehliadku mladých spevákov slovenských ľudových piesní finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Obec Kovačica. Moderátorkou tradičného podujatia Padina spieva 2018, ktoré sa uskutočnilo v sieni reštaurácie

Ďakovné listy a skromné darčeky udelil organizátor hosťom a účastníkom súťažnej časti podujatia

Hole v Padine, bola Andrea Lomenová-Sabová.

SENTA

Petrovčania na oslavách mesta Jaroslav Čiep

omorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca sa už tradične zúčastňuje na oslavách Dňa Senty. V nedeľu 9. septembra v tomto príjemnom mestečku na severe Vojvodiny spievali Petrovčania už ôsmy raz. Na koncerte, ktorý Obec Senta usporiadala v slávnostnej sieni Mestskej radnice, okrem Komorného zboru Vystúpenie zboru Musica viva Musica viva vystúpili aj ďalšie v rámci Dňa Senty 2018 tri zbory. Boli to Miešaný zbor Srbského kultúrneho strediska a Spevácky zbor Nové Milénium Stevana Sremca a Mestský komor- z Temešváru z Rumunska. Koncert ný zbor Cor Jesu – oba zo Senty odznel v slávnostnej atmosfére • KULTÚRA •

mestských osláv, za veľkej účasti obecenstva a milovníkov zborového spevu, a zúčastneným zborom sa po koncerte poďakoval predseda Obce Senta Rudolf Ceglédi. Vedúcim, resp. dirigentkám zborov, sa zavďačil aj kyticami kvetov a spomienkovým diplomom. Družba petrovského zboru Musica viva so zborom Kultúrneho strediska Stevana Sremca zo Senty sa začala v roku 2009, keď sa dva zbory

stretli na spoločnom koncerte v bulharskom prímorskom mestečku Kiten na festivale Balkan folk fest. Odvtedy sa každoročne navzájom navštevujú, vymieňajú si skúsenosti a posmeľujú sa v práci. Družobný zbor zo Senty je častým hosťom Stretnutí slovenských zborov z Vojvodiny v Báčskom Petrovci a v posledných rokoch sa zúčastňuje aj v koncertoch usporiadaných počas oslavy Dňa Petrovca. „Aj tohto roku sieň Mestského domu v Sente bola ako vždy vyplnená do posledného miesta. Výborná akustika a povďačné publikum každé toto vystúpenie zapíše do kroniky zboru Musica viva ako milý a príjemný zážitok, na ktorý sa nezabúda,“ potvrdila nám dirigentka Mariena Stankovićová-Kriváková. Foto: archív SKC Stevana Sremca Senta

38 /4821/ 22. 9. 2018

Kultúra BÁČSKY PETROVEC

Ako upravovať Wikipédiu? Jaroslav Čiep

ielňu pre žiakov a dospelých, resp. pre všetkých záujemcov, aby sa niečo naučili a kvalitne strávili trošku svojho voľného času, prichystali v stredu 12. septembra v učebni informatiky na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Toho času v Múzeu Záber z dielne na petrovskom gymnáziu vojvodinských Slovákov je na pracovnej návšteve Miloš má aj svoje národné a jazykové Todorović, dobrovoľník a ak- obmeny. Množstvo článkov si tívny člen Wikimedie Srbska. v nej možno prečítať nielen vo Spoločnými silami sa snažia svetových jazykoch, ale aj po túto národnostnú inštitúciu slovensky a po srbsky,“ povedala v čo najväčšej miere dostať do pri tejto príležitosti riaditeľka MVS povedomia predovšetkým do- Anna Séčová-Pintírová. Wikimedia Srbska a MVS spomácej srbskej verejnosti. „Aby aj väčšinový národ v Srbsku mal ločnými silami zorganizovali možnosť dozvedieť sa viac o nás, workshop, čiže dielňu zameranú o našej práci a mal možnosť si na to, ako upravovať a dotvárať jednotlivé segmenty z našej ľu- najväčšiu encyklopédiu v ľudskej dovej kultúry, umeleckej činnosti histórii. Wikipédia v srbskom a vôbec dejín, prelistovať aj na jazyku bola vytvorená v roku globálnej a najväčšej svetovej 2003, roku 2009 už mala uverejinternetovej encyklopédii. Tá nených 100 000 článkov, zatiaľ

čo ich dnes má viac aj združenia Wikimedia Srbsko. ako 600 000. „Všetky Ono existuje ako mimovládna, tieto články píšu a nepolitická a nezisková orgaupravujú dobrovoľ- nizácia, ktorej cieľom je proníci v súlade so svoj- pagovať a podporovať tvorbu, imi záujmami. Každý zhromažďovať a množiť voľný má na to svoje vlast- obsah v srbskom jazyku výlučne né dôvody, ale za- neziskovým spôsobom, ako aj kladateľ Wikipédie myšlienky, že všetci ľudia majú vysvetlil jej poslanie: rovnaký prístup k vedomostiam – Predstavte si svet, a vzdelaniu. Združenie je regisv ktorom má trované v Srbsku a od roku 2005 každý človek voľný prístup pôsobí ako jediná ku všetkým oficiálna pobočka Wikimedie v našej ľudským poznaniam: to je to, čo rokrajine. Na druhej bíme,“ povedal na úvod strane Nadácia študent archeológie a jeWi k i m e d i a j e den zo stoviek aktívnych medzinárodná upravovateľov časti textov nezisková orv srbčine v rámci globálnej ganizácia, ktorá online encyklopédie Miloš koordinuje činTodorović. Pritom záujem- Miloš Todorović nosť nezávislých com vysvetlil základné prinnárodných pobocípy práce na dotváraní jednot- čiek, s ktorými zdieľa rovnaké livých obsahov, pri ktorých vždy ciele a udržiava viacjazyčné treba uvádzať pramene odkiaľ sa wiki projekty Wikipédie, akýjednotlivé segmenty preberajú. mi sú Wikinoviny, Wikislovník, Tiež aj možnosť ich využitia. Wikiknihy, Wikizdroje, Wikicitáty, Od Miloša Todorovića sme sa Wikiverzita, Wikidruhy atď. pritom dozvedeli, že je členom

STARÁ PAZOVA

Nové stretnutia so spisovateľmi Anna Lešťanová

udová knižnica Dositeja Obradovića v Starej Pazove bola v stredu 12. septembra hostiteľkou literárneho večierka, na ktorom sa zúčastnili eminentní spisovatelia – účastníci tohtoročného, ináč 2. literárneho tábora pod názvom Ruma 2018. Tábor organizuje Mestská knižnica Atanasija Stojkovića v Rume v spolupráci s Národnou knižnicou Srbska a za podpory Obce Ruma. Počas trvania tábora od 10. do 15. septembra jej účastníci boli ubytovaní vo výletnom mieste Bojkovac a takéto literárne stretnutia, kde sa obecenstvo

www.hl.rs

Eminentní spisovatelia na literárnom večierku v Starej Pazove

môže zoznámiť so súčasnými spisovateľmi a ich dielami – prózou a poéziou – sa uskutočnili okrem v Starej Pazove a Rume, aj v Pećinciach, Inđiji a Šabci. Účastníkov tábora v oslav-

Informačno-politický týždenník

nej 140-ročnej knižnici v Starej Pazove pozdravila a privítala riaditeľka Dragana Milašová. V rámci druhého literárneho tábora zaujímavý večierok v Starej Pazove pripravili Ljubica Arsićová, spiso-

vateľka, Kajoko Jamasaki, japonská poetka so srbskou štátnou príslušnosťou, Vladimir Kopicl, esejista a nositeľ početných odmien, Miodrag Marinković, básnik, Gojko Božović, riaditeľ a vydavateľ, ktorý bol zároveň i moderátorom programu, a Slobodan Živanović, redaktor Zborníka prvého literárneho tábora. Všetci tí, ktorí nemohli byť prítomní na tomto literárnom večierku a vypočuť si úryvky z diel týchto autorov, môžu si vypožičať v pazovskej knižnici ich tituly a tak sa zoznámiť s ich bohatou tvorbou. Vybraní dejatelia druhého literárneho tábora Ruma 2018 nielenže sa navzájom kamarátili, ale nadviazali pekný kontakt i s obecenstvom vo viacerých obciach a tým prispeli k afirmácii literatúry a kultúrneho života, čo je prvoradým cieľom v organizovaní tábora. • KULTÚRA •

O MONOGRAFII MIROSLAVA A BUDIMIRA M. POPADIĆOVCOV

i dve pečiatky: cyrilikou a latinkou. Triedy sa neskôr premenovali na srbochorvátske a československé. Remeslá a remeselníci je ďalšia zaujímavá časť tejto monografie. Silbaš mal známych remeselníkov; tú sú napočítaní takmer všetci, a po údaje sa prišlo cez školské archívy, kde vedľa mena dieťaťa boli i mená Popadić podotkol, že mimoriad- rodičov a ich zamestnanie. Je zaunu pomoc pri zostavovaní tejto jímavosťou, že žiaden Srb v Silbaši časti knihy získal od pani farárky nebol zmrzlinárom a cukrárom – to Jasminy Kotasovej-Medveďovej, boli dve výlučne slovenské remeslá, prvej ženy farárky v tejto dedine, tiež jediní dvaja fotografi v dedine a že používali existujúci materiál, boli Slováci. Koniec monografie cirkevné matriky, aby reprezen- krášli kapitola pod názvom Album tatívne ukázali začiatky evanje- spomienok, kde sú fotografie svedlickej cirkvi v Silbaši, jej pôsobe- čiace o bohatej a pestrej silbašskej nie a rozvoj dodnes. Táto časť je minulosti. venovaná i baptistickej a nazaKeďže je prvá kniha zameraná rénskej cirkvi. Autori osobitnú na dejiny a minulosť, tematika kapitolu venovali vzdelávacím druhej knihy, ktorej príprava sa už končí, budú roľníci a roľnícke práce, sálaše, spoločenský a kultúrny život, poľovníctvo, hasičstvo, šport, svadobné obyčaje atď. Vydavateľom tejto publikácie je Historický archív mesta Nový Sad a jeho riaditeľ Mgr. Petar Đurđev je Obálku monografie mal na starosti Miroslav i recenzentom. Pri inštitúciám, čiže škole, a hovoria, vzniku tejto monografie, ktorá krásže v Silbaši je tradícia školstva dlhá ne odzrkadľuje predovšetkým symvyše 260 rokov. Silbašská škola často biózu spolunažívania slovenského menila názov, no v období 1919 – a srbského národa, pomohli i Mgr.

Silbašský pamätník ako svedectvo zašlých čias Danica Vŕbová

onografia Silbaški spomenar (po slovensky Silbašský pamätník), publikácia o jednej z najstarších dedín v Báčke, by určite mala zaujať pozornosť čitateľov. Autormi tohto údajmi a fotograficky bohatého diela sú Budimir M. Popadić a jeho syn Miroslav, ktorí štyri roky neustále pracovali na tejto monografii. Čoskoro by mala byť odprezentovaná, Autori Budimir a Miroslav a to najprv silbašskej verejnosti. Popadićovci Kniha má 223 strán a rozdebola to Mária Andrášiková. V knihe lená je do 9 častí. Je prvou knihou sú i mená prvých 5 slovenských pritýchto autorov o Silbaši, na druhej sťahovalcov. Od toho roku nemožno už pracujú a ňou by uzavreli tento hovoriť o srbskej alebo slovenskej cyklus. Texty mal na starosti Budimir, dedine, lebo sa začína spoločný život kým Miroslav sa postaral o fotogra- týchto dvoch národov. V kapitole

Fotografia z roku 1934 a na nej tretiaci a štvrtáci s učiteľom Martinom Kmeťom

fickú časť a dizajnové riešenie. V prvej kapitole tejto monografie, v krátkom úvode, sa hovorí o spoločenskom živote, čiže o spolunažívaní Slovákov a Srbov. Druhá kapitola má za úlohu vyrozprávať vznik a priblížiť čitateľovi korene života na území tejto dediny. Hovorí sa tu o archeológii. Tretia je o demografii a názve dediny (napr. ťažko je presne určiť, no predpokladom je, že názov Silbaš pochádza z maďarského slova szilva – slivka, slivkový sad). V roku 1792 sa sem prisťahovali prví Slováci. Podľa údaja, ktorý autorovi poskytol Ján Širka, v tom roku bolo totiž pokrstené prvé slovenské dieťa v dedine a • KULTÚRA •

Ulice, Jegrička a chotár sa dozvieme aj to, že silbašské ulice nesú mená Srbov, Slovákov, ale i Rómov, a o jamách, ktoré sú vlastne výsledkom kopania zeme na stavbu domov. Nasledujúca kapitola vzdáva hold uniformám, ktoré Silbašania kedysi nosili vo vojnách, pomníkom v dedine, napr. pomníku padlým bojovníkom (je kuriozitou, že jeden Silbašan, Slovák, bol účastníkom Španielskej občianskej vojny). Duchovný život – tradičné a iné cirkvi je názov časti, do ktorej nás uvádza typický vojvodinský obraz: dedinka, a v nej kostoly, evanjelický a pravoslávny, ako symboly spolužitia. B.

Spevokol Slovenského čítacieho spolku; fotografia je z roku 1936

1930 mala dva názvy: Srbská štátna základná škola a Slovenská štátna základná škola; v tom čase existovali srbské a slovenské triedy, tiež

Duško Pantelić, Katarína Dobrićová, Dr. Drago Njegovan, Mgr. Lidija Baljová a Ján Krošlák. Foto: Z monografie

38 /4821/ 22. 9. 2018

Kultúra 23. PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ Báčsky Petrovec 21. – 24. septembra 2018

Program Piatok 21. septembra 20.00 Slávnostné otvorenie festivalu: Viac ako hra? Text a réžia: Ján Chalupka a Richard Sanitra 20.30 Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, Zvolen Iluzionisti Autor: Bengt Ahlfors Dramaturgia: Ján Chalupka Réžia: Michal Babiak Sobota 22. septembra 20.30 Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec Krásavica z Leenane

Autor: Martin McDonagh Dramaturgia: Ján Chalupka Réžia: Richard Sanitra Nedeľa 23. septembra 19.00 Staré divadlo Karola Spišáka, Nitra Farma zvierat (Animal Farm) Autor: George Orwell Autor dramatizácie: Guy Masterson Dramaturgia: Petra Babulícová a kolektív tvorcov inscenácie Réžia: Peter Chmela

Pondelok 24. septembra 12.00 Detské divadlo, Subotica Dobrodružstvá Toma Sawyera – 4+ Autor: Mark Twain Dramatizácia: Alexandra Glovacká Réžia: Predrag Štrbac 19.00 Prezentácia brožúrky: 15 rokov Slovenského vojvodinského divadla – ostatných 10 sezón 20.30 Srbské národné divadlo, Nový Sad Koprodukcia Srbského národného divadla a BEO ART Anikine časy

Inšpirované novelami Ivu Andrića Réžia: Ana Đorđevićová Sprievodné podujatia: Expozície Slovenského vojvodinského divadla sprístupnené počas festivalu 2018: Výstava: 15 rokov Slovenského vojvodinského divadla – produkcia SVD (autorka: Miroslava Blažićová)

Divadelné hody v Pivnici Anna Čásarová

POZDRAV NIEKOHO V MARTINE. V dňoch 29. augusta až 2. septembra sa v Martine na Slovensku uskutočnil 96. ročník súťaže slovenských divadelných súborov a prehliadka s medzinárodnou účasťou Scénická žatva 2018, v rámci ktorej vystúpili aj mladí divadelní ochotníci z Kovačice. Žiaci kovačického gymnázia, členovia Gymko Teátra, sa predstavili inscenáciou Pozdrav niekoho autorov Vesny Ognjenovićovej a Budimira Nešića v réžii Fedora Popova. Ide o súčasný text, kde sa hovorí o osude detí bez rodičovskej starostlivosti. Sú v ňom autentické svedectvá detí z polepšovne v Zemune. Toto divadelné predstavenie vzniklo roku 2016 v koprodukcii s Občianskym združením Komar a na prehliadke Divadelný vavrín 2017 získalo najvyššie ocenenie a sošku NRSNM. Na snímke z archívu Gymnázia Mihajla Pupina je divadelný súbor Gymko Teátra vedený profesorkou Jarmilou Jonášovou. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V piatok 14. septembra a v sobotu 15. septembra si znovu prišli na svoje milovníci divadla v Pivnici. V spolupráci hosťujúcich divadiel a Ochotníckeho divadla Janka Čemana najprv odznelo predstavenie pre deti Čarovná muzika. Na pivnické divadelné dosky ho priniesli herci z Divadla pre deti Cililing v Prešove. Toto divadlo pre deti potešilo divákov rozprávkovým svetom plným zábavy a veselých dobrodružstiev, kde dobro vždy zvíťazí a zlo nezostane nepotrestané. Vzniklo na motívy literárnej predlohy P. E. Dobšinského Chudobných rodičov syn. Hudbu, dramaturgiu a réžiu mala na starosti Ivana Feníková. V sobotu si milovníci divadla v Pivnici mohli pozrieť predstavenie Nemý svedok v produkcii ArtScény Súkromného konzervatória Dezidera Kardoša v Prešove. Inscenácia je realizovaná na motívy drámy J. G. Tajovského Hriech a rieši otázky partnerských vzťahov slovenskej dediny, ktoré sú aktuálne aj v dnešnej spoločnosti. Sú tu vzájomná nedôvera, nevera, ťažké rozhodnutia, výčitky svedomia, ale aj odpustenie, úľava a nádej v lepší zajtrajšok. Predstavenie, ktoré prinúti diváka zamyslieť sa nad morálnymi hodnotami. • KULTÚRA •

DVOJITÉ PODUJATIE V ÚKVS

Jubileum kameramana Jozefa Maďara a vyhodnotenie VIII. fotokonkurzu Danica Vŕbová

natáčanie. Je to vzácny tentoraz 122 fotografií zaslalo 16 materiál aj preto, že sú zberateľov. Porota v zložení Marijan stav pre kultúru fotoobjektívom zacho- Pavlov a Anna Séčová-Pintírová, vojvodinských vané obrazy o našom etnológovia, a Ján Valo, fotograf, Slovákov v utospoločenskom živote. rozhodla, že najúspešnejšia autenrok 18. septembra uspoJozef Maďar venoval tická fotografia tohto roku „docestoriadal večierok s dvojitento materiál do tou tematikou, lebo do ÚKVS, ktorý ho zajeho náplne boli zaraderadí do svojej datané dve podujatia, ako bázy a tým pádom početnému obecenstvu sprístupní širšej priblížila vo svojom pri- Jozef Maďar s potešením rozprával o svojej tvorbe verejnosti. Počas vítaní riaditeľka ÚKVS premietania filmov umenia mali možnosť pozrieť si, Anna Chrťanová-Leskovac. Jozef Maďar komentoval svoje Prvá časť večierka bola venovaná ako v tom čase vyzerala Pivnica, zábery a tak prítomní mohli riaditeľovi fotografie a kamerama- ktorá bola predmetom toho filmu. debatovať s autorom o tom, čo novi Jozefovi Maďarovi z príleži- Projektované boli i filmy obsahu- na projekcii videli. tosti jeho jubileí: 60. narodenín, 50 júce dnes už pomaly zabudnuté Druhá časť večierka sa niesla rokov amatérskej filmovej tvorby obyčaje a diania: jarmok, váľanie v znamení VIII. kola už tradičné- Najlepšiu fotografiu zaslala Alena Kulíková z Vojlovice (sprava) a 40 rokov profesionálnej filmovej mája, pracovné akcie, spracúvanie ho fotokonkurzu ÚKVS, tohto konôp, predsvadobný deň, tkanie, kariéry. Večierok bol koncipovaný roku na tému pastierska kultúra voj- vala” z Vojlovice, datuje z roku 1948. tak, že sa na videoprojektore pre- sánkovanie atď., ktoré datujú zo 70. vodinských Slovákov. Na konkurz, Zaslala ju Alena Kulíková a na nej mietali zábery, ktoré Maďar natáčal. a 80. rokov minulého storočia. Boli cieľom ktorého nie je iba nájsť tú je 7-ročný Ján Cesnak ako pastier Medzi nimi i prvý dokumentárny to filmy z jubilantovho prostredia najkrajšiu a najvýstižnejšiu fotogra- oviec. Tento bohatý večierok bol film, ktorý natočil v dávnom roku o tom, čo bolo v ich dedine a čo fiu, ale i podnietiť záujem verejnosti ukončený slávnostným udelením 1968. Prítomní priaznivci filmového ľudia mali vôľu rekonštruovať na o slovenskú dolnozemskú kultúru, darčekov všetkým účastníkom.

ANNA DUDÁŠOVÁ OCENENÁ NA PODUJATÍ ORFEUS NA DUNAJI. V auguste v mestečku Kostolac v priestoroch Viminácium každoročne prebieha literárne podujatie Orfeus na Dunaji. Zúčastňujú sa na ňom básnici nielen zo Srbska, ale aj z Talianska a krajín z balkánskeho regiónu. Toho roku boli účastníkom udelené tri významné poetické ceny a ich nositeľmi sú: Anna Dudášová z Malého Crnića (získala cenu Euridikin veniec), Ljubiša Điđić z Kruševca (získal cenu Orfeus) a novosadský básnik Joan Baba (odmenený bol cenou Orfeova lýra). Na fotke je záber z udeľovania cien: (zľava) Radomir Andrić, predseda Združenia spisovateľov Srbska, Slavica Pejovićová, organizátorka festivalu, Anna Dudášová a Nikola Tešić, člen odbornej poroty. vb • KULTÚRA •

SIEDME ĆIROVE DIVADELNÉ DNI sa konajú od 14. do 23. septembra v Kultúrno-podnikateľskom centre v Novej Pazove. Organizátorom tohto divadelného festivalu je tamojšie Ochotnícke divadlo Mirka Tatalovića-Ćiru. Podujatie je zaradené medzi 11 významných podujatí na území Obce Stará Pazova a v piatok 14. septembra ho slávnostne otvorila Anđelka Mali, predsedníčka Zhromaždenia Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Česť prví vystúpiť mali práve Novopazovčania s predstavením Jovana Steriju Popovića Pokondirena tikva v réžii Alexandra Baka (na fotografii z archívu divadla). V rámci týchto divadelných dní vystúpia aj herecké súbory z Petrovca na Mlave, Banátskeho Karađorđeva, Loznice, Boľoviec (BAG Teatar, Kovači), Nových Bánoviec (s predstavením Daria Fo Nemam da platim i neću da platim v réžii Igora Pisklu) a Smederevskej Palanky. Generálnym patrónom podujatia je Obec Stará Pazova. A. Lš. 38 /4821/ 22. 9. 2018

Kultúra LESY A ROVINY V LUČENCI. Po predošlých štyroch výstavách na Slovensku – v Detve, Nitre, Bratislave a vo Fiľakove – Lesy a roviny Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča, sa dostali do Lučenca. Vo výstavnom priestore Domu Matice slovenskej v Lučenci v utorok 11. septembra otvorili ďalšiu výstavu tohto svojrázneho turné po Slovensku. Na vernisáži prítomných privítala Miroslava Podhorová, poverená riaditeľka DMS v Lučenci a DMS vo Fiľakove. Vladimír Valentík, výtvarný kritik a kurátor výstavy, predstavil autora a hovoril o vystavených obrazoch. Speváckymi a tanečnými bodmi vernisáž skrášlili členovia DFS Jánošík pri DMS Fiľakovo a na heligónke hral Tomáš Škorňa. Nevystali ani otázky prítomných položené maliarovi o jeho tvorbe, na ktoré autor ochotne odpovedal. Milovníci umenia si výstavu budú môcť pozrieť do 11. októbra 2018. E. Š. Foto: z archívu M. Ď.

UČÍME SA O SLOVENSKU PO SLOVENSKY je názov letného tábora na Slovensku, ktorý organizovala Univerzita Mateja Bela, presnejšie Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Banskej Bystrici. Podľa správy z NRSNM tábor sa konal začiatkom augusta a bol určený pre Slovákov, ktorí žijú mimo Slovenska: pre slovenské deti z Anglicka, Nemecka, Poľska, Ukrajiny, Maďarska, Chorvátska, Švédska a, samozrejme, zo Srbska. Tohto roku Srbsko reprezentovali žiaci ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Na výlet odcestovalo sedem žiačok 7. a 8. ročníka a jeden učiteľ. Tábor prebiehal v oblasti Malej Fatry, presnejšie v Terchovej, teda v rodnom meste známeho hrdinu Jánošíka (odtiaľ je aj táto fotka z archívu NRSNM). Program pre účastníkov bol veľmi pestrý a rôznorodý. Hlavnou témou bolo lepšie spoznať Slovensko a slovenčinu cez kreatívne dielne, hry, súťaže a výlety. Takže účastníci navštívili okolité hrady a dominanty, akými sú: hrad Strečno, Trenčiansky hrad, boli v Žiline, Terchovej, v skanzene Vychylovka, na Oravskej priehrade a vystúpili aj na vrch Chleb. Z tábora si žiaci priniesli pekné spomienky a dojmy. Podporili ho NRSNM a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SCÉNA

Skupina Therapy? inšpirovaná Samuelom Beckettom. Írska alternatívna rocková skupina Therapy? práve vydala 15. album Cleave (vydavateľstvo Marshall Records). Vydaniu najprv predchádzal singel (a tiež videoklip) Callow, ktorý poukazuje na problém nadmerného používania sedatívnych liekov. Druhý singel Wreck It Like Beckett všeobecne hovorí o novom začiatku a inšpirovaný je Samuelom Beckettom. Tento írsky spisovateľ si vraj každý začiatok nového literárneho diela predstavoval tak, že by jedným pohybom ruky mal odstrániť z písacieho stola všetky dovtedajšie záznamy a začať tvoriť odznova. V skupine Therapy? od samého založenia spolu hrajú spevák a gitarista Andy Cairns a basgitarista Michael McKeegan; v roku 2002 sa im pripojil bubeník Neil Cooper. Slash, Myles Kennedy a The Conspirators. Známy predovšetkým ako člen Guns N’Roses americký gitarista Slash (vlastným menom Saul Hudson) je tiež aktívny v rôznych iných hudobných projektoch. Jedným z nich je spolupráca s Mylesom Kennedym a skupinou The Conspirators. Táto skupina doteraz nahrala tri albumy – ten najnovší vyšiel v týchto dňoch pod názvom Living the Dream (Snakepit Records / Roadrunner Records). Ohľadom samého názvu vydania Slash povedal, že ide vlastne o sarkastický komentár na všeobecnú spoločenskú a politickú situáciu vo svete, ktorá sa vôbec nepodobá na uskutočnenie sna. Prvé singly: Driving Rain, Mind Your Manners.

KONCERTY 22. septembra Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Straight Mickey and the Boyz 25. septembra SKCNS Fabrika v Novom Sade: Hour of Penance (death metal z Talianska) + Infest (death/ thrash metal zo Srbska) Pripravuje: S. L. • KULTÚRA •

Oznamy

KRÍŽOVKA

Daj, prestani smarať!

ČÍSLO 38

Anna Horvátová

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa, básnika a prekladateľa (1885 – 1936).

autorka: ANNA Pavle BIČIA- Vuisić ROVÁ

odkvapová rúra

uvar!

druh odplata zliatiny vpíšte ÁM

vpíšte VÍTAJTE

druh papagája (mn. č.)

pozýva 1. časť tajničky

S HLA U ĽUD

osobné zámeno dusík

datľa (srb.) hlboká lyžica

sopka na Sicílii

Nikola Karić alt

mestečko v Srieme

ampér Ján Bačúr

spojka odovzdali do opatery

vpíšte BZ

životné nadšenie ž. meno pohorie pri BG m. meno

ženské meno

elektrón kyslík vpíšte AKV

dlhá samohl.

vydáva rev

základná škola vieš (srb.)

druh papagája

vpíšte AMR kilotona

sivý kôň

dve samohl. spisovateľ Andrić

podvod a iné (skr.)

y, konzumenti informácií v dvojjazyčnom jazykovom spoločenstve, si neraz sotva uvedomujeme rozdiel medzi slovenčinou a srbčinou. Následkom toho je aj vetná konštrukcia vysunutá v titulku. V slovenčine je slovko daj tvar rozkazovacieho spôsobu slovesa dať, ktoré používame v takýchto situáciách: „Daj mi kávu!“; „Daj mi pokoj!“; „Daj si sveter dolu.“ Čo teda znamená to srbské daj, keď nesúvisí s dávaním? Väčšinou siahame po ňom vtedy, keď nás niekto niečím znepokojuje, obťažuje nás. Vtedy vieme aj takto odvrknúť:„Daj, prestani tupiť!“; „Daj, prestani už s tým!“ A pri pobádaní ku konaniu nejakej činnosti alebo k jej zastaveniu zvykneme povedať:„Daj, pomôž mi.“;„Daj, vezmi tú tašku!“; Daj, počúvajte už!“

obvod 2. časť tajničky

romb

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Vo štvrtok 27. septembra o 19. hodine v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa uskutoční prezentácia knihy poézie Éterizácia – mimo konTEXTu autorky Zdenky Valentovej-Belićovej. Zároveň bude otvorená výstava grafík Jany Vjergovej, ktorej reprodukcie tvorby ilustrujú túto prvú knihu básní Z. Valentovej-Belićovej. A. L

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 37 VODOROVNE: romantik, opak, ara, Valentín, NT, riadi, oro, t, IB, Ibar, ua, blato, ml, e, lela, i, na, naraz, In, tkala, aktá, kam, kasta, S TAJNIČKA: VALENTÍN BENIAK

• OZNAMY •

V slovenčine sú tieto konštrukcie nezmyselné, význam tohto daj sa vyjadruje časticami no, nože, nolen, taže, tak: „No / nože, pomôž mi.“; „Nože, vezmi tú tašku!“ Keď nás niekto obťažuje, je otravný, nevrlo mu povieme, že smara alebo tupí. Avšak ani tieto významy slovenčina nepozná. Jedným z významov slovesa tupiť je urážlivo sa vyjadrovať, hanobiť, znevažovať napr.: vlastnú rodinu, rodnú reč... Použitím týchto slov: si únavný, si otravný, otravuješ, spomenuté frazeologické konštrukcie budú znieť v duchu slovenčiny: „Nože, prestaň otravovať!“; „No, prestaň, si únavný!“ Pohŕdanie či opovržlivý, znevažujúci, odmietavý postoj väčšinou vyjadrujeme frázou čudna mi čuda, ktorej v slovenčine zodpovedajú citoslovcia dajsamibože a dajsamisvete: dajsamisvete, taký odborník; dajsamibože, chybička bola.

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 35 z čísla 35 Hlasu ľudu z 1. septembra 2018 bolo: JAROSLAV SUPEK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA FRANCISTYOVÁ, Ul. Veljka Vlahovića č. 71, 21 412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

NOVÝ SAD. NRSNM, ÚKVS, Obec Stará Pazova a SKUS h. Jan-

ka Čmelíka vyzývajú slovenské ochotnícke divadelné súbory zo Srbska, aby sa prihlásili na 49. Divadelný vavrín 2018. Tohtoročná prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín sa začne 26. októbra v Starej Pazove. Písomnú prihlášku treba poslať najneskôr do 5. októbra 2018 na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Njegoševa 16/2/7, 21 000 Nový Sad alebo e-mailom na adresu office@slovackizavod. org.rs

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 12. 9. 2018 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácie tehelnej suroviny v ložisku Uzdin pri Uzdine na k. p. č. 3718, 3719, 3720, 3721, 3722, 3723 a 3724 k. o. Uzdin ZO Kovačica, nositeľa projektu RD Izvor z Vlasotiniec, Ulica Stanka Paunovića č. 21. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

38 /4821/ 22. 9. 2018

Oznamy SPOMIENKA

na milovanú manželku

SPOMIENKA

na milovanú mamu a starú mamu

MÁRIU ĎURČÍKOVÚ

MÁRIU ĎURČÍKOVÚ 21. 9. 2007 – 21. 9. 2018 zo Starej Pazovy

Jedenásť rokov vo večnosti. S láskou a úctou si na Teba spomínam. Manžel Pavel

SPOMIENKA

na milovanú mamu a starú mamu

21. 9. 2007 – 21. 9. 2018 zo Starej Pazovy

Žiješ s nami v našich myšlienkach a v našich srdciach.

21. 9. 2007 – 21. 9. 2018 zo Starej Pazovy

Chýbaš nám v srdciach, chýbaš nám v dome a na každom kroku.

Syn Miroslav s manželkou Danušou, synom Máriom a dcérou Nad‘ou

Syn Janko s manželkou Zlatuškou a dcérami Annou a Máriou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu JP Srbijagas, Ul. narodnog fronta č. 12, z Nového Sadu, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba transportného plynovodu RG-04-17/I od Sriemskej Mitrovice po Šíd. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

JÁN URAM

6. 8. 1968 – 12. 6. 2011 – 2018 Na Vás spomína

PAVEL URAM

1. 1. 1964 – 16. 9. 2014 – 2018

navždy zarmútená mama

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším najmilším

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 11. 9. 2018 schválil rozhodnutie, že nositeľ projektu WindVision Windfarm B, s.s r. o., Žarka Zrenjanina č. 10, z Alibunaru, nie je povinný vypracovať novú, ani aktualizovať jestvujúcu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Vetroelektrárne Alibunar 2 celkovej sily 75 MW. Nahliadnuť do rozhodnutia možno v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

www.hl.rs

inzercia@hl.rs

Informačno-politický týždenník

VLADISLAVOM PALUŠKOM 8. 4. 1953 – 8. 9. 2018 z Kovačice

Keď doznie boľavý ston milovaného, aj najkrajšie slovo znie prázdne. Ťažko sa nám s Tebou lúčilo, ale úsmev, s ktorým si nás vyprevádzal, zostane v našich srdciach navždy. Trvalú spomienku na Teba si navždy zachovajú manželka Ana, syn Damir s manželkou Annou a dcérou Lunou Paulínou a dcéra Máša s manželom Zdenkom

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na svojich rodičov

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom a otcom

s milovanou nevestou

SOŇOU HRICOVOU

MICHALOM ČINČURÁKOM

ONDREJA POLIAKA

1936 – 1991 – 2018

MÁRIU POLIAKOVÚ

rod. Bučíkovú 1936 – 2003 – 2018

z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomína dcéra Marka

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

VLADISLAVOM PALUŠKOM 1953 – 2018 z Kovačice

Tichú a trvalú spomienku na Teba si navždy zachovajú manželkine sestry Mária Krasková s rodinou a Katarína Jonášová s manželom Vladom a rodinou

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

KATKA ŽIGMUNDOVÁ

6. 7. 1965 – 24. 9. 2017 – 2018 z Pivnice Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame. Sú okamihy, na ktoré tisíckrát spomíname. More lásky si so sebou vzala, hory bolesti zanechala. Prázdno je tam, kde znel Tvoj hlas, spomienka na Teba zostáva u nás. Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Odpočívaj v pokoji. Svokra Žigmundová s rodinou • OZNAMY •

rod. Sľúkovou 20. 2. 1985 – 29. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

7. 2. 1934 – 4. 9. 2018 z Pivnice

Tichú a trvalú spomienku si navždy zachovajú manželka, dcéra Juliana s manželom a dcéra Anka

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Teraz už po ťažkom kríži a boji odpočívaj v pokoji. S veľkým žiaľom a zármutkom sa lúčia rodičia Hricovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so starým otcom

SOŇOU HRICOVOU

MICHALOM ČINČURÁKOM

rod. Sľúkovou 20. 2. 1985 – 29. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

7. 2. 1934 – 4. 9. 2018 z Pivnice

Čas plynie a nevráti, čo vzal, zostali len spomienky a žiaľ. S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať vnuk Ivan

POSLEDNÉ ZBOHOM

rodina Hricová: Ivan, Marína a Igorko

SMUTNÁ ROZLÚČKA

našej tete

SONIČKOU HRICOVOU

ZUZANE ĎURÍKOVEJ

rod. Sľúkovou 20. 2. 1985 – 29. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

rod. Očovejiovej 25. 7. 1928 – 19. 8. 2018 z Petrovca

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v mojom srdci budeš stále žiť.

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú Zuzana s deťmi Samuelom a Tatianou a ich rodinami

Zostaneš v mojich najkrajších spomienkach. Miško Toman

38 /4821/ 22. 9. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 21. septembra 19.30 Zostrih z Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2007 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 23. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 25. septembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka odvysiela reportáž z Petrovského maratónu, ktorú výrobný štáb TVV nakrútil v roku 2008. Bude to v ústrety 30. Petrovskému maratónu, ktorý sa bude konať 30. septembra v Báčskom Petrovci. Náboženské vysielanie Boh náš je láska je v znamení celocirkevného stretnutia mládeže, ktoré sa organizuje už 35 rokov. Výrobný štáb okom kamery zaznamenal aj Misijné služby Báčskeho a Sriemskeho seniorátu.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Nedeľa 23. septembra 17.00 Film: Madagaskar 2 - Útek do Afriky 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Láska z nebies Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 21. septembra – Opatrovateľka Sobota 22. septembra – Trhák pána Bofingera Pondelok 24. septembra – Ja, legenda Utorok 25. septembra – Pechmarie Streda 26. septembra – Maximálna turbulencia Štvrtok 27. septembra – Tá pravá

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 23. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Festival Padina spieva 2018 poznačil nízky záujem spevákov Rybárske preteky kovačických rybárov Utorok 25. septembra 16.00 V Debeljači bolo podujatie Kukurica – klenot na našich poliach Cyklistické preteky školákov z Kovačickej obce Priatelenie dôchodcov z Kovačice a Sriemskych Karloviec Piatok 28. septembra 16.00 Z archívu RTV OK Film: Pacho – hybský zbojník

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 23. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 26. septembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Bez gólu 360 minút?! MLADOSŤ – SLOGA 0 : 1 ( 0 : 0 )

Samuel Medveď

mutno bolo v nedeľu vo Vrbare po zápase modrých so Slogou z Čonople. Hostia, ktorí si nárokuje na vysoké umiestnenie, sa predstavili ako tvrdé a dobré mužstvo, ktoré vo svojich radoch má hodne kvalitných hráčov zo Somboru. Hralo sa veľmi dynamicky a bojovne. Rozhocovská trojica v čele s Kuzmanovićom z Kuly mala hodne práce, a s ich verdiktmi neboli spokojní ani jedni, ani druhí. Veľké napätie, zvlášť vo finiši, vládlo

i v hľadisku. Mladosť prehrala štvrtý zápas zaradom a nevsietila ani jeden gól. Na tomto zápase si vytvorili niekoľko dobrých šancí, ale sieť brankára z Čonople, Miloševića sa nezavlnila. Mladosť hrala omnoho lepšie než v Crvenke, a v Odžaku, no znovu protivník prekvapil ich obranu. V 56. min. v protiútoku náhradník Purić prihral vysokému Lučićovi, ktorému nebolo ťažko matovať Leňu – 0 : 1. Vo finiši znovu protiútok hostí, ale Lučić namieril iba do žrde. Petrovčania mali už v 16. min. dobrú

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Zvrat po prestávke VOJVODINA – SLÁVIA 3 : 2 (0 : 2)

Ján Šuster

olo to veľmi dobré stretnutie dvoch rovnocenných mužstiev a na konci sa radovali domáci. Prvý polčas patril hosťom, kým v druhom polčase domáci vedeli využiť chyby zadákov Slávie a zvíťaziť. Po úvodných minútach, keď sa mužstvá navzájom skúšali, prví sa radovali hostia. V 23. min. Kotiv prihral Kuteničovi, tento zasa Kuchtovi, ktorý je rýchlejší od svojho strážcu a silnou strelou prekonal domáceho brankára Đukića. V 37. min. znovu radosť hostí. Akciu začal Kotiv a dokončil Radović 0 : 2. Hostia mali ešte jednu veľkú šancu, ale sa Batinica nevynašiel sám pred prázdnou bránou. Na druhej strane strelu Ranisavljeva z voľného kopu Brňa kryl. V druhom polčase už v 48. min. rozhodca Mirković z Odžaku prísne odpískal jedenástku za domácich, ale Brňa strelu z bieleho bodu kryl. Toto nezmýlilo domácich, ktorí pokračujú s útočnou hrou, a v 64. min. Ranisavljev z voľného kopu z 20 m zaslal loptu do pravého dolného rohu Brňovej brány. V pokračovaní sa Batinica ocitol sám pred brankárom, ale ho loptou trafil do nohy. V 8o. min. domáci založili protiútok po pravej strane a Stanojev vyrovnal. Iba 5 minút neskoršie domáci znovu zaútočili po pravej strane, zadáci hostí slabo reagovali a Radaković aj tretíkrát rozvlnil sieť Slávie. SLÁVIA: Brňa, Ćorda, Benka, Milec, Trivunović, Kotiv, Kuchta, Savić (Badinský), Batinica, Kutenič, Radović. Ostatné výsledky 5. kola: ŽAK – Hercegovac 2 : 0, Kula – Odžaci 7 : 2, Polet – Stari grad 1 : 1, Kulpín – Borac 3 : 2, Rusin – Tvrđava 6 : 0, Krila Krajine � Budućnost 1 : 1, Radnički – Lipar 2 : 1. Tabuľka: 1. Kula – 10, Rusin – 10, Stari grad – 10, Slávia – 10, ... 13. Kulpín – 4, ... 16. Odžaci – 0. • ŠPORT •

Pavel Ožvát (v modrom drese) mal tri pekné príležitosti šancu. Ožvát loboval hosťujúceho strážcu, ale lopta akoby zastala pred brvnom. V 43. min. Kaňa odňal protivníkovi loptu, prihral Ožvátovi a tento kopal vedľa. V druhom polčase vošiel do hry aj Pavlis, ktorý v 66. min. dobre mieril. Na odrazenú loptu sa pokúsil reagovať znova Ožvát. V pokračovaní

hry dobre cielili aj Kaňa a z voľného kopu aj Đokić, ale sieť hostí akoby bola začarovaná. MLADOSŤ: Leňa, Plavšić, Babiak, Jakuš, Beronja (Pavlis), Poznanović, Adámek (Srdanović), Severíni (Đokić), Ožvát, Valentík, Kaňa. Ďalšie výsledky 5. kola: Bajša – Mladost (T) 2 : 0, Radnički 1912 – Bačka 3 : 1, OFK Vrbas – Tavankut 3 : 1, Polet – Crvenka 3 : 2, Budućnost – Tekstilac 0 : 0 Tisa – Radnički 3 : 1, Mladost (A) – BSK 4 : 3 Tabuľka: 1. Radnički 1912 – 15, 2. Tisa – 13, 3. Sloga (Č) – 12, ... 14. Mladosť (BP) 3, ... 16. Tavankut – 0. Dorastenci v rámci svojej súťaže hrali tiež proti rovesníkom z Čonople a vyhrali 2 : 0. Góly dali Ferko a Anušiak. Foto: J.Pucovský

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Rozhodca anuloval regulárny gól BAČKI HAJDUK – BUDÚCNOSŤ 2 : 1 (0 : 1)

Ján Murtín

4. kole OFL Báčska Palanka Hložanci sa z nepríjemného hosťovania vrátili bez bodov, ale so vztýčenou hlavou, lebo zo 50 divákov sledovalo opravdivý majstrovský zápas a celkový dojem je, že si hostia zaslúžili aspoň bod. Po úvodnom skúšaní síl v 13. a 18. min. sa vyznamenal domáci brankár Jarić, ktorý Čipkárove strely bravúrne vyrazil na roh. Domáci iba dvakrát skúšali z diaľky, ale sa Vučenović nedal prekvapiť. Vďaka disciplinovanej a pozornej hre stredopoliarov a zvlášť stopérov Benka a Horváta domáci v prvom polčase boli úplne bezmocní. Na druhej strane v 38. min. Molnár prihral Čipkárovi, ktorý bol rýchlejší od brankára Jarića a tento ho brutálne fauloval. Rozhodca Gajić síce ukázal na biely bod, ale domáceho strážcu siete netrestal ani len žltou kartou. Jedenástku iste realizoval kapitán Horvát. Druhý polčas sa začal tlakom domácich a už v 50. min. zabudnutý na päťke Novaković volejom vyrovnal na 1 : 1. V 67. min. Supek z autu zahodil loptu ďaleko pred bránu, Čipkár

Na fotografii: Ivana Maliarová (v bielom drese) v súboji s reprezentantkou Fínska

hlavou prehodil domácich stopérov a brankára Jarića a lopta sa ocitla v sieti. Rozhodca najprv ukázal na center, ale po tlaku domácich svoje rozhodnutie zrušil, lebo vraj loptu z autu nikto nedotkol?! Vyvolalo to opravdivú revoltu hostí a smiech objektívnych domácich fanúšikov. Rezignovanosť znechutených hostí využil v 78. min. znovu nestrážený Novaković a efektne z voleja priniesol úplný zvrat. Do konca zápasu domáci náhradník Mališić nastrelil brvno Vučenovićovej brány a šance Čipkára, Familića a zvlášť mladého Krasneca zostali nevyužité, lebo domáci stopér Janović dvakrát vykopol loptu z čiary a Jarić bol dvakrát doslovne trafený do tela. BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Supek (Zahorec), Miljević, M. Hataľa (Jakuš), Žarković (Miškovic), Benko, Šoven, Molnár (Krasnec), Čipkár, Horvát, Familić. Ostatné výsledky 4. kola: Borac – Maglić 0 : 11, Bačka – Sloga 3 : 0, Slavija – Naša hviezda 4 : 4, Mladost – Kriváň 1 : 2, Proleter – Neštin 0 : 8. Tabuľka: 1. Kriváň – 12, 2. Naša hviezda – 10, 3. Neštin – 10, 4. Maglić – 9, 5. Budúcnosť – 9, ... 13. Borac – 0.

TALENTOVANÁ FUTBALISTKA Z HAJDUŠICE, študentka telovýchovy Ivana Maliarová v týchto dňoch dosiahla najväčšie uznanie v doterajšej futbalovej kariére, keď ju selektor ženskej futsalovej reprezentácie Dejan Males zaradil do vybraného celku Srbska. Po kratších prípravách vo futbalovom stredisku v Starej Pazove najlepšie futsalistky Srbska odcestovali do Portugalska, kde sa v dňoch 12. až 15. septembra zúčastnili v kvalifikácii o postup na majstrovstvá Európy. Síce všetky tri zápasy – s Fínskom (2 : 7), Českom (0 : 8) a Portugalskom (0 : 11) prehrali, ale dôležitejšie od samých výsledkov sú skúsenosti, ktoré tam nadobudli vzhľadom na to, že to bola prvá účasť vlh ženského futsalového celku v kvalifikáciách. foto: z archívu I. Maliarovej 38 /4821/ 22. 9. 2018

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Hetrik Gadžića Čoraz nižšie na rebríčku RADNIČKI – TATRA 0 : 4 (0 : 2 )

1. MAJ RUMA – JEDNOTA 1 : 0 (1 : 0)

Pavel Pálik Lazar Pavković

Matej Bzovský

plne zaslúžená vyhra futbalistov kysáčskej Tatry na hosťovaní v Šíde. Hosťujúci futbalisti od začiatku bojovnosťou dali na vedomie svojim hostiteľom, že sa chcú vrátiť domov so všetkými tromi bodmi. Domáci futbalisti neboli dôstojným superom Kysáčanom. Tak ako v doterajšom priebehu majstrovstiev, aj na tomto zápase hrali bezvoľne a slabo. Hostia počas celého zápasu mali prevahu a bolo otázne iba, koľko gólov vsietia. Sieť Klisurića načal Nastić v 31. min. a kapitán Gadžić ich gólmi v 44., 87. a 90. minúte úplne deklasoval. Okrem týchto využitých, hostia nevyužili ešte aspoň 5 – 6 stopercentných príležitostí a niekoľko domáci brankár bravúrnymi zákrokmi zneškodnil. Domáci mali iba dve príležitosti, ale sa Kosturanov nedal prekvapiť. RADNIČKI: Klisurić, Nonković (Balaško), Mijatović (Božić), J. Sarić, Bošnjaković, Vasić (Bibić), Stojšić, Derajić, Krajnović, N. Sarić, Perović. TATRA: Kosturanov, Stojčić, Dražić, Berić (Pilipović), Stevanović, Apić, Sapundžić (Klaić), Gadžić, Ćetković, Barić, Nastić. V nasledujúcom kole Radnički hosťuje v Čurugu a kysáčska Tatra na vlastnej pôde uvíta Sremca z Vojky.

j v tomto meraní síl v mužstve Jednoty bola prítomná bojovnosť a túžba po výhre. Práve tak ako aj v predošlých zápasoch, zverenci trénera Mihajla Bošnjaka sa snažili podať dobrý výkon, aby si podľa možností už v prvej časti majstrovstiev zabezpečili miesto na pokojný zimný spánok. Majú na to všetky predpoklady, ale to zatiaľ neprináša očakávané výsledky, a už teraz je jasné, že titul je príliš ďaleko. Zápas na štadióne povedľa Rigovho mlyna bol od začiatku bojovný, napínavý a rušný. Kazil ho iba veľmi slabý rozhodca Dimitrije Matić zo Šídu, ktorý nepotrebne prerušoval hru, vymýšľal kontakty a tým poškodil najmä hostí. Správne však v 43. min. vylúčil Zarića, ktorý sa správal príliš drzo. Takým správaním svojim spoluhráčom iba uškodil, lebo do konca zápasu desiati museli vzdorovať tvrdo hrajúcim domácim hráčom. Dokonca ihneď po jeho vylúčení padol aj jediný gól, keď zabudnutý Mačvanski peknou šikmou strelou trafil

sieť za chrbtom Jovišića. Po zmene strán sa prejavila lepšia kondičná pripravenosť nebojácnych hostí a už v 48. min. Vujčić mal jedinečnú príležitosť vyrovnať, ale v päťke zaváhal a brankár stačil vyraziť loptu na rohový kop. Útoky hostí boli v tejto fáze hry čoraz nebezpečnejšie, avšak streleckou nepohotovosťou gól docieliť nemohli. JEDNOTA: Jovišić, Najdanović (Igrač), Vučković (Bojbaša), Živković, Zarić, Mihajlović, Grubor, Zogović, M. Rudić (Vujčić), Šobot, Cvetanović. Ďalšie výsledky 5. kola: Podunavac – Sloga (E) 1 : 3, LSK Laćarak – Podrinje 1 : 1, Hajduk (D) – Borac 2 : 3, Sloga (T) – Jugović 1 : 0, Hajduk (B) – Hajduk (Č) 1 : 0, Tabuľka: 1. Jugović (K) – 12, 2. Borac (Š) – 11, 3. Sremac – 10, ... 6. Tatra (K) – 7, ... 9. Jednota (SP) – 7, 10. Sloga (E) – 7, ... 14. Radnički (Š) – 0. Aj nasledujúci zápas Jednota hra mimo Pazovy. Tentoraz si v Erdevíku zmeria sily s domácou Slogou, ktorej sa tejto jesene tiež nedarí.

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

“Vrany” preleteli dolinu Ján Bokor

V poslednom kole bolo dosť nečakaných výsledkov – päť vyhier domácich, tri hostí a body sa nikde nedelili. Partizan vyhráva a prebral líderstvo v tabuľke, lebo Borac prehral v Debeljači. Divný priebeh mal zápas vo Vlajkovci, kde domáce Jedinstvo prehrávalo 0 : 4 od posledných Crepajčanov, nakoniec vyhralo 7 : 4 ?! Padinská Dolina prehrala aj štvrtý zápas zaradom. Výsledky 6. kola: Jedinstvo – Vojvodina (C) 7 : 4, Vulturul – Strela 0 : 5, Dolina – Radnički 1 : 2, Vojvodina (S) – Dunav 3 : 2, C. zvezda – Partizan 0 : 2, Polet – Jugoslavija 4 : 1, Sloga – Jedinstvo Stević 1 : 0, Spartak 1911 – Borac 2 : 1, Potporanj – Partizan 2 : 1 DOLINA – RADNIČKI 1 : 2 (1 : 1)

“V

rany”, ako volajú svojich hráčov v Barande, úspešne preleteli padinskú Dolinu. Predstavili sa v peknom svetle a dokázali, že sa počas letnej prestávky dobre posilnili. Pôsobili ako dobre

www.hl.rs

zohraný celok. Domácim tiež vôle nechýbalo, ale pôsobili ako nezohraný orchester. Hostia prví zaútočili a získali územnú prevahu. Mladučký rozhodca Miloš Maksimović zo Starčeva nemal

Informačno-politický týždenník

Kelečević po rohovom kope hlavičkoval na 1 : 1

odvahy piskať penaltu za hostí už v 3. min., ale im to vynahradil v 60. min., keď ukázal na biely bod, i keď o úmyselnom hraní rukou nebolo ani reči. Hostia z darovanej penalty dali víťazný gól. Nechceme znehodnocovať výhru hosti, ibaže chceme poukázať na chyby a tzv “kompenzácie” rozhodcov, ktoré často vplývajú na výsledok. Inak počas celého zápasu sa hralo veľmi korektne, dynamicky a zaujímavo. Najprv sa rozvlnila domáca sieť, keď v 23. min. peknú akciu gólom zakončil Cukić. Dolina odpovedala rovnakou mierou a vyrovnala gólom Kelečevića po rohovom kope. Po prestávke zranený Kelečević musel opustiť ihrisko, čo sa odzr-

kadlilo na hre Doliny. Hostia boli nebezpečnejší a ich kapitán Dobrić zo spomínanej penalty svojmu celku priniesol náskok. Do konca zápasu bolo šancí na oboch stranách, ale domáci brankár Bujaković a jeho kolega Labus skvelými zákrokmi nedovolili zmenu výsledku. DOLINA: Bujaković, Radulović, Šajber, Matuľa, Čížik, Kelečević (Babuchna), Zemen (Plvan), Ilić, Popović, Mitić, Đorić. Tabuľka: 1. Partizan – 18, 2. Potporanj – 15, 3. Borac (St) – 15, ... 16. Dolina – 3, 17. Polet – 3, 18. Vojvodina (C) – 0. Na nedeľu sa Dolina v Ivanove stretne s tamojšou Strelou. • ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Mohli dať aj viac HAJDUŠICA – VINOGRADAR 4 : 0 (2 : 0) Vladimír Hudec

ajdušičania v nedeľu nemali ťažkú úlohu a ľahko a presvedčivo porazili celok z vinohradníckej dediny Gudurica. Od začiatku sa hralo na polovici hostí, ale bez vyložených šancí. Hostia začali príliš ostro, na čo ihneď reagoval skúsený rozhodca Marinković a niekoľkými žltými kartami ich upozornil, že takú hru nemieni tolerovať, takže sa v pokračovaní hralo korektne. V 23. min. A. Ružić pekne centroval z voľného kop,u z asi 25

metrov, a Lečić využil neobozretnosť obrany Vinogradara na 1 : 0. Iba pár minút neskoršie Mršić z dvoch metrov strieľal vedľa a potom v 38. min. nasledovala kombinácia bratov Liptákovcov – Zvezdan centroval a Atila zblízka prekonal brankára hostí. Po zmene strán bolo vidieť, že hosťom začína ubúdať síl, a nevedia si poradiť s rýchlymi kombináciami domácich futbalistov. Striedajú sa šance: N. Ružića, A. Ružića, Demseho, A. Liptáka, ktorý jednu príležitosť aj využil. Konečných 4 : 0 vo finiši stanovil Mršić. Výsledok mo-

Demse (17) prihral Mršićovi (5) a tento zblízka prekonal brankára na konečných 4 : 0 hol byť aj presvedčivejší, ibaže brankár hostí niekoľkokrát pekne intervenoval a zachránil vlastnú sieť. HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lipták, Ćulum (Pavlovic), Maliar, Mršić, Pejčić (Petrović), Marko, Lečić, A. Ružić, A. Lipták (Demse), N. Ružić. Ostatné výsledky 4. kola: Jánošík –

Vojvodina 3 : 3, Karaš (J) – Partizan 2 : 0, Ševac – Dobrica 2 : 1, Sloga – Borac (VS) 1 : 2, Karaš (K) – Borac (VG) 4 : 1, Budućnost – Ratar 4 : 1. Tabuľka: 1.Budućnost – 10, 2. Hajdušica – 10, 3. Karaš (J) – 10, ... 9. Jánošík – 4, ... 14. Dobrica – 0.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Konečne prvé body Zastavili lídra MLADOSŤ – OFK GRADNULICA 3 : 2 (3 : 1) Darko Sládeček

ž na začiatku domáci začali útočne, lebo im výhra veľmi mnoho znamenala na povzbudenie morálky. Postranní rozhodca však často signalizoval ofsajd, takže prvých 15 minút nemali príležitosť strieľať na bránu. V 15. min. Kalapiš zo svojej polovice ihriska zaslal loptu ďaleko do prázdneho priestoru a Poničan bol rýchlejší od obrancov hosti, potom aj od brankára, a priniesol radosť spoluhráčom a divákom. Aj po tomto góle domáci pokračovali s útokmi. Hostia prejavovali nervozitu a často sa hádali medzi sebou a s rozhodcami. V 30 min. Đurić zaslal loptu do šestnátsky hosti a Poničan hlavičkoval iba toľko, aby oklamal brankára a zvýšil na 2 : 0. Už v 38. min. Kalapiš dostal loptu od Poničana, vybehol sám pred

brankára a bolo 3 : 0. Hostia vo finiši polčasu korigovali výsledok eurogólom Dubaka. V druhom polčase domáci hrali obozretne a svoje šance hľadali iba z protiútokov, ale sa výsledok nemenil až po 70. min. Turinski ešte raz prekonal Perišića a potom do konca zápasu hra bola rovnocenná. V 80. a 82. min. situácie v šestnástke hostí zaváňali penaltou, avšak rozhodcova píšťala sa neozvala. V 90. min. aj hostia chceli penaltu, ibaže aj tentoraz rozhodca mienil inak. MLADOSŤ: Perišić, Necsov, Poničan, Szábo( Žižić), Đurić, Kalapiš, Berbakov, Gibarov, Goda, Šofranko (D. Paraľov), Karacsonyi (Tapai). Na nedeľu Bieloblatčania cestujú do susedného Stajićeva, kde si zmerajú sily s rovnomenným domácim klubom.

AŠK – TAMIŠ 0 : 0 Vladimír Gál

o Aradáča v nedeľu prišiel líder v tabuľke, ktorý doteraz všetky zápasy vyhral a dal až 18 gólov. Na druhej strane Aradáčania ukázali, že majú najlepšiu obranu v lige, ktorá doteraz prijala iba 2 góly. Nedeľňajší zápas bol tvrdý a takmer bez šancí. Najviac sa hralo medzi dvoma šestnástkami. V mužstve AŠK najlepší bol Adamov, ktorý v prvom polčase mal dve výhľadné príležitosti. V 20. minúte po centre Pajevića skočil najvyššie, ale hlavičkoval vedľa. V 41. min. po chybe hosťujúceho hráča Adamov sa ocitol sám pred brankárom, dobre strieľal, a keď už všetci videli loptu v sieti, obranca, ktorý zavinil šancu, opravil chybu a loptu z gólovej

čiary vyhodil do autu. V druhom polčase jednu jedinú príležitosť mal znovu Adamov keď z okraja šestnástky strieľal rovno do brankára. Na druhej strane hostia na celom zápase nedokázali vytvoriť si ani jednu šancu. AŠK: Kurtešan, Birmanac, Životin, Striško, Mijić, Josimov, Števko (V. Gál), Ďuríček, Nenin (Zakić), Pajević, Adamov. Ostatné výsledky 5. kola: Naftagas – OFK Klek 0 : 1, Zadrugar – Potisje 1 : 2, MSK – Bilećanin 3 : 1, ŽFK Banat – Jedinstvo 1 : 1. Voľný bol OFK Stajićevo. Tabuľka: 1.Tamiš – 13, 2. Potisje – 13, 3. OFK Klek – 12, ... 5. AŠK – 10, ... 11. Mladosť – 3, ... 13. Jedinstvo – 0. Na nedeľu Aradáčanov očakáva ďalšie ťažké hosťovanie v Kleku.

ĎALŠÍ ÚSPECH MLADÝCH PETROVSKÝCH RYBÁROV. V sobotu 8. septembra na kanáli DTD v Srbskom Miletići sa konali preteky v chytaní rýb udicou na plavák v mladších kategóriách Vojvodinskej ligy. Bolo to tretie záverečné kolo. Súťaže sa zúčastnili mnohí mladí športoví rybári z celej Vojvodiny, medzi nimi aj Ján Abrahám a Samuel Benka zo ZŠR Karas z Báčskeho Petrovca. Súťažili vo všetkých troch kolách a dosiahli skutočne pozoruhodný úspech. Samuel Benka v staršej skupine juniorov obsadil druhé miesto a stal sa vicemajstrom Vojvodiny, kým Ján Abrahám v záverečnom kole nachytal 4 770 gramov rýb a stal sa víťazom vo svojom úseku a na celej dráhe. Keďže bol prvý vo všetkých troch kolách, stal sa absolútnym víťazom a obhájil si titul majstra Vojvodiny, ktorý získal v minulom roku. J. Čiep Petrovskí víťazi: (zľava) Ján Abrahám a Samuel Benka (foto: archív ZŠR Karas) • ŠPORT •

38 /4821/ 22. 9. 2018

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Aj ďalej bez Hlava nie je lopta! strateného bodu Juraj Pucovský

Stanišić 1920 a Graničar nepoľavujú a vyhrali nad svojimi súpermi poltuctovým rozdielom. V obecnom derby Borac bol tiež presvedčivý, lalitská Panónia príjemne prekvapila v Bezdane a jediná remíza sa zrodila v Sonte. Výsledky 3. kola: Sport – Panónia 0 : 1, Metalac – Stanišić 2 : 8, Graničar – Kula 6 : 0, Dinamo (BB) – Telečka 2 : 0, Dinamo (S) – Jedinstvo Lemeš 1 : 1, Borac – Lider 5 : 0.

POBEDA – SLÁVIA 1 : 2 (1 : 1)

SPORT – PANÓNIA 0 : 1 (0 : 0)

Gól za tri body: Zvonko Šinkarčuk (Panónia Laliť)

Ján Špringeľ

letných prípravných zápasoch Kovačičania na oboch meraniach síl s Pobedou presvedčivo zvíťazili. Keďže deň pred zápasom slávisti boli na svadbe svojho spoluhráča, do Samošu neodcestovali kompletní, takže belasí hostitelia poriadne potrápili tmavomodrých hostí. Slávia sa ujala vedenia po rohovom kope v 19. min. Ukážkovo hlavičkoval Tomáš. Kovačičania mali miernu územnú prevahu počas celého prvého polčasu, avšak tesne pred prestávkou hostitelia vyrovnali. Presne po voľnom kope triafa najvyšší z domácich futbalistov Andraši – 1 : 1. Po oddychu sa niekoľkými individuálnymi akciami zaskvel Ognjen Ostojić a sólovú akciu náhradného útočníka domácich skvele zneškodnil Králik.

Rozhodujúci gól strelil Ján Čerňoš v 61. min. z penalty – 1 : 2. Čerňoš neskoršie z voľného kopu strielil do žrde. Najzrelšiu príležitosť pre Sláviu zmaril pred koncom merania síl Samošan Stanin. SLÁVIA: Králik, Čerňoš, Svetlík, Košút, Bakoš, Ostojić, Buzadžija, M. Moldovan, Tomáš, Stojić, Ďuriš. Striedali: Čech, D. Cicka, J. Moldovan a Stanin. Kovačičania si v nedeľu 23. septembra vo štvrtom kole zmerajú sily doma s predposlednou Vojlovicou 2018. Zápas sa v ŠRS Slávia začne o 16. hodine. Slávia je na prvej priečke v tabuľke, bez strateného bodu. Ďalšie výsledky 3. kola: Tempo – Glogonj 1 : 2, Unirea – Omladinac 4 : 3, Vojlovica 2018 – Mundial 0 : 4. Voľný bol Polet.

nepríjemného hostrávniku. ťovania v Bezdane Do konca zápasu Laliťania sa vrátili hostia boli lepším mužs plným ziskom. Prvý polstvom, Lamoš trafil brvčas sa skončil bez gólov, no, Stoisavljević nevyužil lebo Lazić z voľného kopu veľkú šancu v 80. min... trafil žrď a vyznamenal Napokon v 85. radosť sa aj brankár Panónie hráčov Panónie. Šipka Valent, ktorý zneškodnil uvoľnil M. Obradova, ktonebezpečnú strelu hráča rý strelil na bránu Sporta a náhradník Šinkarčuk domácich. V 58. min. domáci hráč rozvlnil sieť – 0 : 1. hlavou bez žiadnej príPANÓNIA: Valent, činy udrel Aleksandra Stopér Jovanović, Stolić, A. Obradov (Šinkarčuk), Obradova a zlomil mu Čerňoš strieľa nos. Rozhodca Miodrag rozhodujúci gól Lazić, Stojanović, M. Rakić z Apatína okamžite z bieleho bodu Obradov, Stoisavljević, vylúčil násilníka, kým hráčovi Panó- Šipka, Turčan, Lamoš. nie pomoc poskytli v somborskej V nedeľu o 15.30 hod. Panónia nemocnici!? Takým grobianom uvíta mužstvo odžackého FK Lider. vôbec nie je miesto na futbalovom

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Počítajú sa góly, nie šance Lazar Pavković OFK BINGUĽA – JEDNOTA (Š) 0 : 4 (0 : 1). Futbalisti Bingule na vlastnom ihrisku utrpeli presvedčivú porážku od šídskej Jednoty. Naladený skúsený strelec hostí Jovan Dumitrović dosiahol svoj hetrik. Zápas bol obojstranne férový a korektný a výhra hostí by akiste nebola až taká presvedčivá, keby Radičević, ktorý je opravdivý básnik v kopačkách, zohral celý zápas. Štvrtý gól za Jednotu dal Janković. Binguľčania v nasledujúcom kole hosťujú v Erdevíku a futbalisti Jednoty na vlastnom ihrisku uvítajú Graničara z Jameny. SREMAC – JEDNOTA (Ľ) 7 : 0 (3

www.hl.rs

: 0). Ľubanov do Berkasova prišlo iba dvanásť, takže naladeným, pripravenejším a zohranejším domácim futbalistom nebolo ťažko až sedemkrát matovať brankára Jednoty Mrkonjića. V nasledujúcom kole Jednota uhostí mužstvo Napredak Vašice. SINĐELIĆ – ERDEVÍK 2017 2 : 1 (0 : 1). Namiesto so všetkými tromi bodmi Erdevíčania sa domov vrátili s prázdnou kapsou. Hostia sa gólom Bojanića ujali vedenia už v siedmej minúte a potom počas celého zápasu mali početné šance, ktoré nevyužili. Vo finiši zápasu prišiel zaslúžený trest. Domáci dvomi gólmi za dve minúty obrátili výsledok v svoj prospech.

Informačno-politický týždenník

MLADÍ FUTBALISTI PIVNICKEJ SLÁVIE narodený v roku 2007 a mladší na medzinárodnom turnaji v dedine Dalj v Chorvátsku v konkurencii rovesníkov z Chorvátska a Bosny a Hercegoviny obsadili prvé miesto a tým dosiahli výnimočný úspech. Zápasy trvali 20 minút a mužstvo malo 6+1 hráčov. Pivnickí pionieri pod taktovkou trénera Ivana Kotiva zaznamenali takéto výsledky: Dunav I. Dalj – Slávia 0 : 0, Dunav II. – Slávia 3 : 2, Mladost Vidovice – Slávia 2 : 4, Mursa Osijek – Slávia 2 : 3. Vo finále mladí Pivničania (na fotografii s domácimi futbalistami) gólom Mileca premohli domáce mužstvo Dunav II. výsledkom 0 : 1. Za najlepšieho hráča turnaja bola vyhlásená Pivničanka Monika Papová a najlepším strelcom bol tiež Pivničan Luka Paroški, ktorý vsietil 6 gólov. Okrem nich za Sláviu hrali aj Rόbert Pintír, Ivan Sagat, Damjan Pap, Tomáš Kámáň, Adrian Milec, Martin Blažek, Anna Blažeková a Petra Zbućnović. J. Š. Foto: z archívu FK Slávia • ŠPORT •

SÚŤAŽ VO VARENÍ RYBACEJ POLIEVKYV KYSÁČI

Kuchári v akcii

Ivan Ravza, predseda ŠRS Smuđ, prihliadal na priebeh podujatia

Majú radi gastronomické podujatia sa rozkladalo a kúdolilo okolo desiatej a vzorky uvarených polievok centre Kysáča, vo dvore ŠRS sa odovzdávali po dvanástej hodine. Smuđ, bola v nedeľu 16. sep- Hneď potom, keď komisia posúdila tembra súťaž vo varení ryba- jednotlivé polievky, vyhlásili najcej polievky a predávali sa i rybacie chutnejšie polievky. Avšak zábava špeciality. sa tým neskončila. Veselo bolo až do neskorých popoludňajších hodín, čo nasvedčuje, že Kysáčania majú radi takéto gastronomické podujatia. Tentoraz súťažilo 13 tímov. Boli to hlavne členovia kysáčskych klubov, spolkov a organizácií, ale jeden tím bol aj cezpoľný, z Báčskeho Jarku. Najchutnejšiu polievku navarili Obrancovia tituly, čiže Miloslav Ožvát mal pri pražení rýb celok, v ktorom boli i pomocníčku – dcéru Maju Ján a Ivan Ožvátovci a Ondrej Čiliak. Okolo deviatej ráno so svojimi Druhé miesto obsadil tím Miestkoreninami a receptami, viac-menej neho spoločenstva Kysáč. Na treťom tajnými, začali na podujatie prichá- mieste bol tím Aj ty si niekto. Členmi dzať súťažiace skupiny. Pod kotlíkmi posudzovacej komisie boli traja Elena Šranková

Posudzovacia komisia v akcii: Jánovia (zľava) Čeman, Hric, Ferko

V kotle Vladimír Madacký varil rybaciu polievku na predaj

Jánovia: Čeman, Hric a Ferko. ku a praženú rybu mohli predávať Nedeľňajšie podujatie prilákalo aj viackrát do roka. Pozdravili by to nielen súťažiacich, ale aj milovníkov najmä takí, čo žijú sami. rybacích špecialít, lebo rybaciu Ako hovorí Ivan Ravza, ktorý je polievku varili aj vo veľkom kotle. v čele ŠRS Smuđ, toto podujatie Na nej si pochutnali tí, čo majú radi túto špecialitu. Mohli ju konzumovať hneď pri stoloch nachystaných na dvore spolku, ale si ju odniesť aj domov k nedeľňajšiemu obedu. Polievku, ktorá sa predávala, varil Vladimír Madacký. Okrem toho ponúkali špecialitu Fotka po vyhlásení víťazov – praženú rybu so zemiakovým šalátom, ktorú chystal Miloslav Ožvát. organizovali piatykrát a počet súTak ako vždy, záujem o tieto jedlá ťažiacich tímov bol štandardný. bol veľký a predali sa v rekordnom Popredalo sa asi 60 porcií tak varečase. Záujemcovia trpezlivo stáli nej, ako i praženej ryby. Na dobrú v rade a nejeden vyslovil prianie, že náladu tým, čo sa rozhodli chvíle by členovia Športovo-rekreačného stráviť na dvore kysáčskych rybárov, spolku Smuđ varenú rybaciu poliev- hral Brand band.

Mužstvo MOMS Padina – 2. miesto na 22. Matičnom turnaji v Pivnici 2018

Ondrej Bílek, Stiven Kotváš, Vlasto Širka, Pavel Mega, Pavel Brezník (stoja zľava); Denis Holík, Želimír Kolárik, Boris Ugrenović, Marián Bančov, Timotej Vedej (v drepe zľava)

Foto: Juraj Bartoš