Hlas 39 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4666/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 26. 9. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Originálne vydanie novín

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Dobrý rok pre vinárov

27. Petrovský maratón 27. septembra 2015

Z obsahu

26. 9. 2015 | 39 /4666/

Uzávierka čísla: 23. 9. 2015

4 TÝŽDEŇ 4 Pôda 5 Významná podpora na začiatok prác 8 Možné vytváranie koncentrických kruhov EÚ

11 ĽUDIA A DIANIA 11 Za väčšiu bezpečnosť žiakov 13 Bez priekupníkov (ne)môžeme... 17 Filatelia ako srdcová záležitosť

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Žiaci pivnickej školy pre Hlas ľudu

Utečenci pred hraničným prechodom Šíd – Tovarnik, ktorý okrem ďalších štyroch colníc susedné Chorvátsko zavrelo počas víkendu, iba naznačujú hĺbku migračnej krízy, ktorej koniec zatiaľ nevidno. Utečeneckú krízu pre Hlas ľudu komentuje politický analytik Jovan Komšić. (s. 8 ) V. Dorčová-Valtnerová Foto: S. Stupavský

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Vyššia cena sóje 26 Nebezpeční jesenní škodcovia 27 Listová zelenina pre skorý jarný zber

31 KULTÚRA 31 Píš tak, ako sa dotýkaš života... 35 Pocta veľkým majstrom 37 Boľovčania, čo robíte?

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Zaslúžená prehra v Odžakoch 47 Rozhodcovia, prečo tak pískate? 50 Ďalší členovia sa hlásia

Autorka titulnej fotografie: Monika Necpálová

Zber sóje v kulpínskom chotári je v plnom prúde. Výnosy aj napriek extrémne horúcemu letu uspokojujú, lebo porasty sóje osviežili dva silnejšie dažde. Minulú sobotu sme pri zbere sóje stretli aj mladého kulpínskeho poľnohospodára Vladimíra Vidu. (s. 12) K. Gažová „Mojimi silnými vlastnosťami sú zodpovednosť, presnosť, systematickosť, nezabúdam na dôležitosť malého človeka a mám rada písané slovo. Verím, že s takýmto ,vybavením‘ sa mi bude v práci dariť tak, aby boli spokojní aj čitatelia, aj zainteresované okolie,“ povedala okrem iného Mária Vršková, nová výkonná redaktorka časopisu pre deti Zornička v rozhovore pre Hlas ľudu. (s. 33) A. Lešťanová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Otvorené – zatvorené hranice

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•



Kým na regionálnej úrovni smerom k Jadranu sa hranice zatvárajú, čím sa šliape po slobode voľného pohybu ľudí, tovaru a kapitálu ako dôležitej európskej, či vlastne všeľudskej hodnote, hranice Hlasu ľudu sú doširoka otvorené.

stredu, v deň uzávierky tohto vydania novín, mnohých, a dovolíme si napísať – všetkých v redakcii napĺňa teplá ľudská radosť, že čoraz častejšie sa na stranách našich novín objavujú mená mladých, chtivých autorov, ktorí vzali do rúk vlastný osud. Elenka, Danuška, Martina, Annamária a iní naši spolupracovníci chcú zrátať účty nezamestnanosti, ale možno aj menšieho zastúpenia vlastného prostredia na stranách Hlasu ľudu. Začínajú novinárčiť v našej redakcii, podobne ako začínali svoju novinársku púť naši významní novinári. Takmer zadarmo, s troškou vôle, mnoho kreativity a prirodzeného mladistvého vzdoru voči nečinnosti. Možno voči nečinnosti svojej, možno voči nečinnosti štátu (keď ide o nemožnosť zamestnať sa), a určite aj z trucu voči nám, novinárom, si povedali: A just budeme písať o našom prostredí, o našich ľuďoch, lebo oni si to zaslúžia! A naše, v najväčšej miere, mladučké dopisovateľky si zaslúžia, aby sme sa podrobili ich odhodlaniu pokúsiť sa stáť v tom istom rade s už renomovanými žurnalistami. Preto si vzťah s nimi pestujeme ako najkrajší kvet. Zalievame ho číročistou vodou, kropíme vďakou. Veď aj sami sme kedysi tak isto začínali. Práve ony sú tie (páni, nehnevajte sa, ale dievčence sú naozaj vo väčšine), ktoré v túto stredu – urobili dieru do sveta, odkiaľ ako slnečné lúče prenikajú do našich novinárskych dní. Nielen dnes, ale aj včera a zajtra usilovné Slovenky a Slováci ponúkajú nádej, že Dobro (a dobré) ešte stále víťazí. I keď krutý každodenný život hovorí inak, neraz protichodne. Napríklad prípad hraničných prechodov: raz sú štátne hranice otvorené, hneď na to zatvorené. Alebo obraz politickej situácie: získali sme ďalšiu politickú stranu, ktorá hlása zjednocovanie, no pracuje na ňom bez konštruktívneho dialógu a ponúknutia konkrétnych riešení problémov. Problémov má naše národnostné spoločenstvo veľa, azda aj vďaka tomu, že niektoré tendencie a javy zhubné pre našu menšinu zostali nepovšimnuté a nezastavili sa načas. Zodpovednosť ako ťarchu na pleciach musia niesť tí, ktorých záväzok bol (či je) činiť sa spoločensky a politicky. No nevraživá guľometná paľba výčitiek, vyhrážok, nadávok by v každom prípade mala byť vyhostená z rétoriky politikov z tej či onej strany plota. Politiky už všetci máme dosť – a preto sa pridávame na stranu Dobra, kde suverénne stoja a budujú vlastný, ale aj národnostný život aj naši mladí spolupracovníci. Oni sú to slnko, ktoré zohreje našu neveselú (novinársku) každodennosť a otvorí naše hranice. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  39 /4666/ 26. 9. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA Ľubica Sýkorová

Oto Filip

ôda je najdôležitejší zdroj v procese výroby potravín nielen u nás, ale na celom svete. No pôdy je čoraz menej a zhoršuje sa aj jej kvalita. Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo ešte v decembri minulého roku vyhlásila rok 2015 za Medzinárodný rok pôdy. Počas tohto roku sa mala zvýšiť pozornosť a chápanie významu pôdy s cieľom zaistiť potravinovú bezpečnosť a umožniť ekosystémom, aby mohli plniť svoje základné funkcie. Nielen pre rodinné gazdovstvá pôda predstavuje základ poľnohospodárstva. Aj napriek tomu, že má životodarný význam, ľudia na ňu často zabúdajú a neuvedomujú si jej nenahraditeľný význam. Je naším jediným zdrojom pri zabezpečovaní potravín. V súčasnosti je ohrozovaná viacerými faktormi. Mestá sa stále rozrastajú, výruby lesov pokračujú neuveriteľnou rýchlosťou, znečisťovaná je rôznymi činiteľmi dnešnej civilizácie a ani klimatické zmeny jej neprospievajú. Degradácia pôdy je už v takom štádiu, že sú ohrozené potreby budúcich generácií. A práve kvôli týmto negatívnym faktom cieľom vyhlásenia roku 2015 za Medzinárodný rok pôdy je upútať pozornosť ľudí na tieto skutočnosti, aby sme si konečne uvedomili, aká je pre nás pôda dôležitá. Podľa údajov FAO, v súčasnosti vo svete čelí hladu a podvýžive 805 miliónov ľudí. Rastúca populácia bude vyžadovať zvýšenie výroby potravín približne o 60 %. Keďže väčšina vyprodukovaných potravín závisí od pôdy, je zrejmé, aká mimoriadne dôležitá je starostlivosť o jej zdravie a úrodnosť. Pôda je neobnoviteľný prírodný zdroj. Jej viacnásobná úloha je kľúčová na zachovanie života na našej planéte. Proces vzniku novej pôdy prebieha neustále. No vedeli ste, že približne 1 cm novej pôdy vznikne až za 100 rokov? Je to veľmi dlhý čas… Práve preto by sme všetci mali pomôcť, aby sme pôdu, ktorá nás živí, zanechali aj generáciám, čo prídu po nás.

www.hl.rs

168 HODÍN

Odtiene tmavé a dúhové

Pôda



j keď sa to na prvý pohľad nezdá, veľa toho naznačuje, že sa aj v časoch globálnej stagnácie všeličo môže zmeniť. Aj naši ľudia na mnohé z toho naozaj s nádejou čakajú. Na výsledky reforiem a transformácie, na prospešné zmeny, na menej biedy a viac hospodárskej istoty. Aj keď vývoj, domáci a zahraničný, sotva ovplyvníme tak, ako by sme chceli, istou útechou vo všetkom môže byť, že nepatríme k tým, čo si myslia, že hranice pred utečencami treba zamknúť na tri západy. Utečenecká kríza sa vo všetkom javí ako test, nielen pohostinnosti, humanity, solidarity či lásky k blížnemu, ale aj ako skúška vzťahov so susedmi. Včera s Maďarskom, dnes s Chorvátskom, ktorému stačilo len pár dní, aby organizačne nezdolalo vlnu na tisíce prichádzajúcich utečencov a už začalo podnikať divné ťahy: zatvárať hraničné prechody a navyše zastavilo i nákladnú dopravu, dokonca aj cez posledný otvorený prechod Batrovce. Krok, míľami vzdialený od duchu dobrého susedstva dvoch štátov a spôsobujúci obrovské škody, na ktorý naša vláda v utorok bola nútená zareagovať právnymi a inými protiopatreniami. Rozvinutá Európa sa naďalej trápi s vypracovaním a naštarto-



vaním reálneho, komplexného a dlhodobejšieho programu riešenia utečeneckej problematiky na úrovni Európskej únie, o ktorom by sa o niekoľko dní malo rokovať na najvyššej úrovni. Zároveň sa tí, o ktorých ide, pod tlakom neúprosne plynúceho času a zlých okolností túlajú ako bezdomovci sem i tam, úporne si hľadajúc štipku vlastného miesta pod slnkom. Sprevádza ich nepochopenie, narážajú na hranice, sledujú hrôzostrašné štatistiky. Len od začiatku do polovice roku sa vody Stredomoria stali hrobkou pre asi dvetisícpäťsto ľudí, ktorým nedozerné vody pochovali nielen sny, ale aj ich samotných. Smutný to začiatok hľadania nádejí. Aké hrozivé a varujúce predpovede osudu iných, blízkych spolutrpiacich. Nie je vlastne prístup k inému i najlepšie sebapoznávanie, jedno zo svedectiev dneška, vždy jedinečné a mimoriadne potrebné? Zároveň aj spôsob zanechať stopy v dejinách, dôkaz, že sa nežilo naprázdno? Možno ktorýsi sociológ raz vedecky objasní, aké spoločenské následky necháva a zanechá utečenecká kríza na nás. Nielen tie finančné, ale aj v postojoch či v správaní sa. Zmenšuje sa alebo prehlbuje súcit, chápanie rozličností? Usudzujúc podľa nedeľného Dúhového pochodu a TransPride

prvé lastovičky nádeje vzlietli do neba, vedno s kvetmi a bukrétami, ktorými z jednotlivých belehradských balkónov jednotlivci zdravili pochodujúcich vo všetkých farbách dúhy. V pestrom a veselom ovzduší, síce aj za prítomnosti policajných jednotiek neďaleko nich, s heslom Moje práva, moje žiadosti, dožadovali sa schválenia zákonov o partnerstve osôb rovnakého pohlavia a zákona, ktorý reguluje právne následky zmeny pohlavia, prípadne zmeny zákona o matrikách. Po mnohých inakších obrazoch do sveta tentoraz odišli krásne zábery našej metropoly ako otvoreného mesta, ktorého občania nesúhlasia so žiadnou diskrimináciou. Veľký posun vpred v porovnaní s niekoľkými rokmi predtým, keď už len myšlienka na Dúhový Pride vzbudzovala širšiu spoločenskú averziu natoľko, že sa temer nedalo ani snívať o jeho realizácii. Mení sa svet, meníme sa aj my. Možno nie tak rýchlo, ako by sa dalo a ako by nám iní priali, ale všetko je lepšie ako prešľapovanie na mieste či prax „krok vpred, dva kroky vzad“. Bežne povedané, zmeny sú vítané, od reformných, cez spoločenské, po názorové. Bez nich tie súčasné mračná zostanú ešte dlho visieť nad nami, chmúrne a hmlisté.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PREDRAG UZELAC, AKADÉMIA UMENÍ, NOVÝ SAD

Večná záhada Oto Filip – Ako by ste ako autor a odborník definovali mágiu alebo fenomén fotografie? – Nemožno to povedať len tak, lebo je veľa rôznych činiteľov obsiahnutých ňou. Je to veľmi komplexné. Ozaj veľká je filozofia fotografie. Napríklad

Informačno-politický týždenník

kvôli tomu, že môže ukázať čosi, čo navonok nevidieť. Tak isto dokáže čosi iné skryť. Niečo možno pomenovať pozitívnym priestorom, iné zase priestorom negatívnym. Kiežby sa to všetko len tak dalo povedať. Veď to je ako keby ste sa kohosi opýtali, čo je láska. Odpovede niet. Ide o záhadu, ktorou by si sa, ak ju tak nechápeš,

vôbec nemal zaoberať. Nazdávam sa, že najväčšou mágiou fotografie je tá nemožnosť odhaliť ju len tak, tá jej nezachytiteľnosť, nepolapiteľnosť. • TÝŽDEŇ •

MILIÓN DINÁROV PRE DOM KULTÚRY A KNIŽNICU V PADINE

Významná podpora na začiatok prác Jasmina Pániková

adinčania sa otvorenia Domu kultúry Michala Babinku dožili v roku 1982. Od toho roku až dodnes neboli vykonané žiadne veľké rekonštrukcie, okrem výmeny prednej časti strechy a obnovenia fasády. Samozrejme, zub času zanecháva stopy aj na tejto budove. Jedna časť nevyhnutných rekonštrukcií bude vykonaná vďaka Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, ktorá na tieto účely vyčlenila milión dinárov. Prostriedky sú určené aj na materiálno-technické vybavenie padinskej pobočky Obecnej knižnice v Kovačici.

V mene NRSNM a Domu kultúry v Padine v piatok 18. septembra v miestnostiach NRSNM zmluvy podpísali predsedníčka rady Anna Tomanová-Makanová a riaditeľ Domu kultúry Andrej Tomek. Schválené prostriedky sú v súlade s plánom a programom Komisie pre spoluprácu s lokálnou samosprávou Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM. Riaditeľ Andrej Tomek poznamenal, že rekonštrukcia bude prebiehať v dvoch fázach. „V prvej fáze plánujeme zrekonštruovať zadnú časť budovy, čiže vybudovať ubytovne,“ hovorí Tomek. „Vždy zápasíme s rovnakým problémom – nemáme kde ubytovať

hostí. Týmto by sa ten problém konečne prekonal a dôležité je zdôrazniť, že ubytovne nebudú používať iba účastníci kultúrnych podujatí, ale aj športovci, náboženské s p o l o če n s t v á a pod. Zaplánované je aj rieše- Keďže sú zmluvy podpísané, na rade je nie nedostatku vypísanie tendra vykurovania. Pre Pravdaže, toto nie je prvá veľká všetky naplánované práce je potrebné dosť prostriedkov. Podľa investícia, ktorú Národnostná rada informácií, ktorými disponujem, realizuje v tomto roku. PredsedObec Kovačica si zoberie úver níčka Anna Tomanová-Makanová v hodnote 60 miliónov dinárov zdôraznila, že NRSNM trikrát ročne pre prvú fázu prác. Do druhej je realizuje väčšie investície. V tomnaplánovaná rekonštrukcia veľkej to roku vyčlenili prostriedky na siene a prednej časti a taktiež adaptáciu Domu kultúry v Kulpíne, plánujeme aj rozšíriť miestnosti Domu kultúry v Padine a Slovenknižnice,“ hovorí riaditeľ Andrej ského domu v Erdevíku a ako Tomek a dokladá, že by prvá fáza povedala, táto investícia by mala mala štartovať už na budúci me- byť zrealizovaná do konca roka. siac, a to vypísaním tendra.

KOVAČICA: RIPORT ZO ZASADNUTIA KOORDINÁCIE NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

Základy Akčného plánu Anička Chalupová

plynulý víkend (19. a 20. septembra 2015) v Kovačici prebiehalo pracovné zasadnutie Koordinácie národnostných rád národnostných menšín, ktorého hostiteľom bola Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Zámerom alebo účelom dvojdňového stretnutia bolo definovať spoločné témy, ako aj typické potreby a otázky jednotlivých národnostných rád. Členovia výborov pre kultúru, informovanie, vzdelávanie a úradné používanie jazyka a písma, ako aj členovia skupiny pre vypracovanie Akčného plánu pre prístupovú kapitolu 23, v pracovných skupinách rokovali o návrhoch na zmeny a doplnky zákonov a predpisov dôležitých pre práva národnostných menšín, tiež zlaďovali obsah niektorých častí Akčného plánu pre kapitolu 23 v rámci prístupových aktivít do členstva Európskej únie. Tu sú niektoré akcenty z víkendových rokovaní: • TÝŽDEŇ •

Ján Slávik, predseda Výboru pre kultúru NRSNM: – Jeden z našich návrhov je a verím, že to aj presadíme, aby Republika Srbsko schválila návrh a finančne podporila Deň národnostných menšín. Vladimír Lenhart, koordinátor Výboru pre informovanie NRSNM: – Výbor pre informovanie navrhol a koordinácia schválila návrh zmien Zákona o verejnom informovaní, zvlášť v tých častiach, keď ide o zakladanie elektronických médií na lokálnej úrovni. Ide teda o to, aby lokálna samospráva aj naďalej mala právo preberať zakladateľské práva nad ustanovizňami na lokálnej alebo regionálnej úrovni. Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM: – Keď ide o vzdelávanie, bude sa žiadať pokračovanie vyučovania v materinskom jazyku, zachovanie aktuálneho školstva a rozvoj pre tie menšiny, ktoré majú materiálno-technické a kádrové podmienky na zavedenia vyučovania

Momentka z dvojdňového zasadnutia predstaviteľov takmer všetkých národnostných rád v Kovačici v materinskom jazyku. Jarmila Agarská, podpredsedníčka Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM: – Pracovali sme na materiálnych prvkoch Akčného plánu pre kapitolu 23 v oblasti používania jazyka a písma. To sa vlastne vzťahuje na úplné uznávanie práv na používanie materinského menšinového jazyka, písma a reči, na flexibilné uplatnenie uvádzania menšinových jazykov v úradnom používaní v súlade s medzinárodnými dohodami, na zabezpečovanie prostriedkov na financovanie uvedených aktivít a pod. Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM a Koordinácie NRNM: – Svoje návrhy vypracovala aj pracovná skupina, ktorá sa zaoberala sa-

motným Akčným plánom pre kapitolu 23, lebo iba teraz sa bude konkrétne otvárať proces eurointegrácie. Všetci zastávame názor, že keď tu bude 20 národnostných rád, taká synergia vedomostí, zručností a znalostí, tak budeme vedieť navrhnúť adekvátne aktivity a celý akčný plán, ktorý je veľmi významný. To, čo teraz vojde do Akčného plánu v týchto oblastiach, to bude všetko. Na základe návrhov a záverov pracovných skupín predstavitelia národnostných menšín sa v nasledujúci deň zúčastnili plenárnej diskusie Koordinácie národnostných menšín a schválili rozhodnutia, ktoré bude pred príslušnými ministerstvami hájiť osobitná delegácia predstaviteľov národnostných menšín.

39 /4666/ 26. 9. 2015

Týždeň ODKAZ Z OKRÚHLEHO STOLA V PIVNICI

Čitatelia sú našou prioritou! Jasmina Pániková

ridsaťjeden svojráznych novinových obrazov v zasadačke SKUS Pivnica svedčilo, že sa o Pivnici v našich novinách písalo a píše. Písalo sa dostatočne? Málo, alebo...? Svoj názor na túto tému mohli vyjadriť Pivničania na okrúhlom stole v piatok 18. septembra. Žiaľ, nie veľký počet aj využil možnosť povedať čosi o kvalite a kvantite príspevkov v Hlase ľudu.

vymierajú a mladí všeobecne nemajú záujem o čítanie, a to nielen našich novín. Ako druhý dôvod uviedla nedostatok stáleho dopisovateľa, ktorý by nielen písal o všetkých udalostiach, ale aj o Pivničanoch, medzi ktorými sa, ako povedala, vždy nájde zaujímavá osobnosť. Miluška Macková vyzdvihla dobrú spoluprácu s naším týždenníkom, avšak zdôraznila, že niekoľkokrát neboli zverejnené texty, ktoré niekdajšia dopisovateľka zaslala.

Hlas ľudu ocharakterizoval ako niť, ktorá spája slovenské osady. „Nemusí sa vždy písať o Pivnici. Rád si prečítam aj o Padine, Ko-

O čom písať? O všetkom, nielen o pekných udalostiach – poznamenal to pivnický pán farár Ján Zahorec a istotne sa všetci s ním aj zhodli. „Chýba mi viac kritických textov o spoločenských pomeroch v súčasnosti. Neviem, či niekto vplýva na redakčnú politiku, neviem ako to

Spoločne za jedným stolom: hlasľudovci a Pivničania

Mali rôzne názory na náš týždenník

Riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak a zodpovedná redaktorka Vladimíra Dorčová-Valtnerová boli jednotní v tom, že je potrebné prilákať čoraz viac čitateľov z Pivnice, čo je, samozrejme, možné iba častejším odchodom do terénu. Na pokles počtu odberateľov našich novín v Pivnici upozornil aj Ján Šimák, vedúci predaja a distribúcie Hlasu ľudu. Uvedieme iba na porovnanie: v roku 2000 v Pivnici bolo 470 odberateľov nášho týždenníka, no v priebehu 15 rokov sa tento počet znížil na 260. Viac než očividné je, že počet každoročne klesá. Čo je tomu na príčine, okrem výrazného poklesu počtu slovenských obyvateľov v uvedenom období? Anna Valášeková poznamenala, že v prvom rade ide o to, že odberatelia Hlasu ľudu pomaly

www.hl.rs

Samozrejme, neodzneli iba kritické poznámky. Štefan Durgala

vačici... O všetkých slovenských dedinách. Ak Hlas ľudu nebude mať čitateľov, ak spoločné záujmy, aby sme boli informovaní, nebudeme chrániť, redakcia to sama nezvládne. Za redakciou musíme stáť my,“ povedal. Práve tieto slová zarezonovali v ušiach mnohých prítomných, ktoré iba potvrdili úprimný vzťah k novinám a do úzadia potlačili zaužívaný výrok: „Nepíšete o nás, a preto nebudeme odoberať noviny!“

bolo v minulosti, ale očakával som trochu viac. Pri čítaní Hlasu ľudu sa nadobudne dojem, že všetko je v najlepšom poriadku, ale v skutočnosti máme vážne problémy, o ktorých sa nepíše,“ poznamenal farár Zahorec. V diskusii boli načrtnuté mnohé problémy a možné riešenia. Výsledky tohto okrúhleho stola ukáže iba čas. Aspoň jeden nový čitateľ by znamenal, že bol úspešný a že sme sa pohli dopredu. Uvidíme.

HLASĽUDOVSKÚ AKCIU V PIVNICI obohatili i tieto dve výstavy, ktorých autormi sú najmladší a najstarší čitatelia Hlasu ľudu. Výstavu hravých jesenných a hlasľudovsky ladených prác žiakov pivnickej základnej školy Hlasľudovský Detský kútik po pivnicky pripravili učiteľky Zuzana Valentíková a Tatiana Kolárová. Veľkého obdivu sa dostalo aj výstave Tradičné výšivky pivnických žien. Tradičné pivnické motívy v modrom i rôznofarebnom prevedení ponúkli návštevníkom na svojich ručných prácach členky Spolku žien Pivnica Katarína Belániová, Anna Tárnociová, Zuzana Maďarová a Anna Grňová. Na otvorení akcie Hlas ľudu naživo v Pivnici a týchto výstav v podvečer 18. septembra v SKUS Pivnica sa prihovorili: (zľava) Samuel Žiak, Anna Valášeková a Valentín Michal Grňa. A. F.

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

ZALISTUJTE SI NAŽIVO

Originál: pivnický nevytlačiteľný výtlačok novín Monika Necpálová

ak predsa vyšli! Nové noviny! Pardon, staré, a pritom nové. Veď už majú 70 rokov a čitateľ by ich mal poznať odpredu aj odzadu tak dobre, že by ich mohol aj sám písať. Veríte, že to môže byť naozaj tak? V Pivnici sa udiala vec nevídaná. Čitatelia z tejto dedinky, a povedzme rovno aj priatelia, rozhodli sa vziať v spolupráci s redakciou celomenšinového týždenníka Hlas ľudu, ktorý smelo prekračuje aj hranice Srbska (on-line aj klasickou poštou), žezlo do svojich rúk a vydali jedno vlastné číslo novín! Neveríte? Uvidíte! Na titulke pomyselného jedinečného pivnického čísla stojí dátum 18. september 2015. V ten deň noviny

spoločnými silami domáci Pivničania a novinári z Hlasu ľudu. Nie je ľahké novinárske remeslo, ale pri tejto príležitosti si ho svojím spôsobom mohli Pivničania vyskúšať. A aj preto sa takáto akcia robí. Redakcia Hlasu ľudu prichádza priamo do prostredia a snaží sa porozumieť tamojším ľuďom i vypočuť ich mienku. Na druhej strane obyvateľstvo môže nazrieť pod pokrievku redakčnej práce a pochopiť princípy fungovania novín. Chcete sa pozrieť, čo sa píše v „Hlase ľudu po pivnicky“?

JEDINÉ PIVNICKÉ VYDANIE Strany Hlasu ľudu (ale aj scenára, ktorý pripravila Anna Francistyová) obracali moderátori večera Karmena a Rastislav Zorňanovci. Na úvod odznel i editoriál šéfredaktorky Vladimíry Dorčovej-Valtnerovej. Aby sa celej početnej redakcii dobre noviny zalamovali, hral popri robote orchester. Valentín M. Grňa s bravúrou precvičil sláčik na husliach, Ondrej Maglovský si tykal s harmonikou, podobne ako Jozef Pap a Štefan Polák brnkal na base. K veseliu prispeli aj speváčky Milina Milcová a Daniela Žihlavská. Kvôli tomuto večernému vydaniu sa obnovila mužská spevácka skupina SKUS Pivnica. Keď už bola polovica čísla „zredigovaná“, V SKUS Pivnica bolo Komorný zbor Nádeje na novinársko-kultúrnom večierku plno s vedúcou Annou Stojmali uzávierku a zároveň aj vyšli. Ba nevovou i harmonikárom Michalom čo viac, to všetko sa dialo pred očami Valentíkom vyslal do života tento publika na kultúrno-umelecko-no- jediný nevytlačiteľný výtlačok Hlasu vinárskom večierku Týždenník Hlas ľudu, ktorý sa listuje iba naživo a my ľudu naživo v tamojšom Slovenskom teraz prepožičiavame strany už len kultúrno-umeleckom spolku Pivnica. jeho skrátenej verzii. V ten večer viac ako 110 prítomných Analytické príspevky s pohľadom na stránku po stránke počas dvojhodino- skutočnosti, ktoré trápia občanov, by vého programu dokonca aj listovalo! v rubrike Týždeň nemali chýbať. Veď Originálne pripravené číslo Hlasu Hlas ľudu = vox populi, vox dei (hlas ľudu vydali promptne, skoro akoby ľudu, hlas Boží)! S tajomníčkou Rady išlo o denník, a pritom obsahovo Miestneho spoločenstva Vlastou Šusrozšírene, ako je to pri magazínoch, terovou-Červenou sa preto rozprával • TÝŽDEŇ •

Jaroslav Čiep. Ako sa obaja besedníci satiricky zhodli, aj v Pivnici sa pije namiesto vody „oranžáda“ a 40-ročné vodovodné potrubie doslova prosí o nový šat. Do rubriky Ľudia a diania prispel majster obuvník Ján Herček: „Koža má svoju moc. Vonia, aj smrdí.“ Na kedysi

S Jankom Čérným sa rozprávala Anna Francistyová zlaté dno remesla sa pozrel spolu s redaktorom Otom Filipom. Ten ako vždy poruke mal jednu trefnú otázku. O obuvníkoch sa totiž hovorí, že chodia bosí alebo v deravých topánkach... Na to stačila jedna, aj to vtipná odpoveď Jána Herčeka: „Aj teraz mám (deravé).“ Do prílohy Poľnohospodárske rozhľady, ktorú rediguje Ľubica Sýkorová, zaradili Pivničania názory inžiniera Jána Brňu: „Štát by sa o poľnohospodárov najlepšie postaral tak, keby vznikol jeden fond. Ten by v zlých časoch kompenzoval nízke parity. Naopak, v hojnom období by poľnohospodári prispievali do fondu a živili ostatné odvetvia hospodárstva.“ To, že kultúra by mala byť živá vždy, nielen v rubrike „Kultúra“, poňala pivnická redakcia po svojom. Do živého vydania vložila multimediálny príspevok – skutočné predstavenie: Bogdan a Milica v podaní pivnických žiakov ZŠ 15. októbra, v spolupráci s Ochotníckym divadlom J. Čemana, pod vedením Vesny Kámaňovej a Jar-

mily Čobrdovej, zožali obrovský aplauz. Redaktorka Anna Francistyová si pozvala na rozhovor kronikára Stretnutia v pivnickom poli Janka Čérného. Ten, keď vysypal z rukáva všetky číselné údaje o polstoročí spolku a festivalu, nadhodil otázku na zamyslenie: „Čo všetko musíme podniknúť v našich prostrediach, aby sa pestovala slovenská pesnička? Ak na tom nebudeme pracovať, nebudeme mať možnosť obohacovať hudobný fond.“ Keďže novinári by mali reagovať na nové momenty, aktualizovali „pripravené“ vydanie aj teraz. Keď sa v hľadisku objavil spisovateľ Ján Salčák, nemohla si Anna Francistyová nechať ujsť príležitosť porozprávať sa s ním. Odmenou všetkým boli verše, ktoré autor prečítal v slovenčine aj srbčine. Za azda najvýnimočnejšiu rubriku, keď vychádza číslo v Pivnici, možno označiť JazykOmyly. Pivnické nárečie jazyková redaktorka Anna Horvátová vrelo odporučila chrániť:„Buďte hrdí na svoje nárečie, lebo je zvláštne.“ Ako dôkaz jeho originality prišiel vhod prednes vlastného Príbehu venovaného uličkanom v podaní Anny Valášekovej zo Spolku žien v Pivnici. Na poslednej strane nesmie chýbať šport. O tom veru vie rozprávať profesor telesnej výchovy Janko Brňa. Jeho športovo-novinársky výkon sledoval kolega Vladimír Hudec. To bol svojím spôsobom už medailónik, ten na zadnej strane obálky. Vari sme tak rýchlo skompletizovali všetky strany? Nuž, kde sú dobrí spolupracovníci, tam robota frčí! Oplatilo sa prísť do tejto „pivnickej redakcie“, lebo dvom domácim aktérom z publika sa ušli naozaj dobré fleky. „Pozrite sa, či nemáte niečo prilepené pod sedadlom stoličky,“ ozvalo sa z javiska a v sále nastal šum. Stoličky začali hrkotať a dopredu sa s obálkami predrali dve dámy. Výherkyne predplatného týždenníka! Riaditeľ Hlasu ľudu Samuel Žiak za celú redakciu poďakoval Pivničanom, osobitne SKUS Pivnica, ZŠ 15. októbra a Spolku žien Pivnica, za spoluprácu na tomto a azda aj ďalších vydaniach živých novín a od Valentína M. Grňu a hostiteľského spolku prevzal ako dar obraz. A keď sme už na záver boli pri športe, zostaňme v tejto terminológii. Medailu si zaslúži celý redakčný pivnický tím za skvelú prácu, ktorú odviedli pri tomto neopakovateľnom živom vydaní Hlasu ľudu. Ostáva len zvolať: Vyšli sme v Pivnici!

39 /4666/ 26. 9. 2015

Týždeň ROZHOVOR S POLITICKÝM ANALYTIKOM, PROFESOROM JOVANOM KOMŠIĆOM O VPLYVE UTEČENECKEJ KRÍZY NA EÚ

Možné vytváranie koncentrických kruhov EÚ Vladimíra Dorčová-Valtnerová

lačová agentúra Beta pred týždňom zverejnila vyhlásenie slovenského premiéra Roberta Fica, že slovenská vláda nebude uznávať utečenecké kvóty ani vtedy, keď ich Nemecko a iné silné západné členské krajiny EÚ natisnú. Vraj ak Európska únia väčšinovým hlasovaním nanúti zaväzujúce kvóty vyčíslené na 120-tisíc utečencov z Blízkeho Východu a Afriky, Slovensko a Česko ju dajú na súd. K tomuto činu sa spomenuté krajiny rozhodli, o. i., po tom, ako z vrchu EÚ prišli informácie o prípadnom zredukovaní finančných prostriedkov EÚ tým členským krajinám, ktoré odmietajú splniť tzv. utečenecké kvóty. O tom, aký dopad môže mať utečenecká kríza na Európsku úniu, porozprávali sme sa s politickým analytikom Dr. Jovanom Komšićom, profesorom Ekonomickej fakulty v Subotici a interdisciplinárnych európskych master štúdií Univerzity v Novom Sade. Niektoré členské štáty EÚ sa verejne postavili proti zavedeniu utečeneckých kvót, protestujúc proti tomu zvlášť po zahlásení obmedzenia financovania v prípade neprijatia

utečencov na svoje územie (napr. Maďarsko, Slovensko a i.). Vidno v tom potenciálne náznaky rozpadu Európskej únie? – Nie som naklonený katastrofickému rozmýšľaniu, takže si nemyslím, že utečenecká kríza prináša indikácie rozpadu Európskej únie. Tomu by sa určite tešili euroskeptici a protivníci EÚ, ktorí obštruujú jej činnosť a organizáciu, čím dávajú priestor na už videné scenáre zo začiatku a z polovice 20. storočia, keď hlavnú rolu mali iracionálne nacionalistické politiky nacionálnych štátov s totalitnou štátnou orientáciou. Na scéne je xenofobický boj, ktorý v súčasnosti môže získať podporu na voľbách a ktorý je úplne protichodný od európskych hodnôt. Veď vieme, že jadro európskych hodnôt predstavuje mier, sloboda pohybu ľudí, kapitálu, tovaru, ideí, a preto si myslím, že Európa musí a môže nájsť odpoveď na vyriešenie krízových situácií, akou je i tá utečenecká. Je EÚ schopná presadiť tzv. ute-

čenecké kvóty? – Naozaj sa teraz otvára otázka schopnosti Európskej únie získať kvalifikovanú väčšinu, ktorá podporí potrebu utečeneckých kvót, ktoré niektorým členským krajinám dávajú silu, aby arogantne obrátili chrbát od problémov, ktoré boli dramatické kedysi aj pre občanov a národy strednej a východnej Európy, predtým, než sa vymanili zo zovretia totalitného režimu a teraz, keď využili ekonomické benefity Európskej únie (štrukturálne fondy a pod.) dávajú sami sebe právo na uzatváranie sa vo vzťahu k európskym hodnotám, ako to napríklad robí Slovensko. Som však pozitivista v tomto ohľade. Spomínali ste slobodu pohybu ľudí, kapitálu, tovaru, ideí ako jednu zo základných hodnôt EÚ, no v súčasnosti sme svedkami, že sa pred našou krajinou zatvárajú maďarské a chorvátske hranice. Ako to komentujete? – To vôbec nie je dobre, keďže to môže viesť k metastáze idey nacionál-

V (PO)HRANIČNOM PÁSME MEDZI SRBSKOM A CHORVÁTSKOM

Azylanti si nežiadajú azyl Stanislav Stupavský

bec a mesto Šíd sa v uplynulých dňoch ocitli na trase veľkého počtu utečencov, predovšetkým z arabských krajín. Nie náhodou: na území západosriemskej obce je až sedem hraničných prechodov, jeden smerom k Bosne a Hercegovine, až šesť smerom ku Chorvátsku. Po uzavretí hranice medzi Srbskom a Maďarskom atraktívnou trasou pre azylantov sa stala tá do Chorvátska. Túto možnosť utečenci rýchlo využili, takže sa Šíd ocitol v situácii, že za krátky čas musel prijať tisíce z nich. Prichádzali prevažne autobusmi, ta-

www.hl.rs

xíkmi, súkromnými autami, často aj pešo. Na ich ubytovanie v budove bývalej nemocnice na Principovci prichystali miestnosti, kým Červený kríž pripravil jedlo, vodu, lieky a iné veci potrebné v takýchto chvíľach. Na prekvapenie lokálnej samosprávy udialo sa čosi, čo nikto nečakal. Tajomník Obecnej organizácie Červeného kríža v Šíde Ivica Jo- Záber z hranice pri Tovarniku vić vraví: „Úplne pripravení sme dočkali na prvých azylantov na pomoc. Mnohí aj to odmietajú, lebo plánovanom mieste, kde im ponú- okamžite pešo pokračujú v ceste, no kame jedlo, osvieženie, potrebnú nie ku hraničnému prechodu, ale

Informačno-politický týždenník

neho štátu. Európa nefunguje na idei zatvorených štátov. V prípade, že toto bude dlhoročná politika týchto krajín, bude to znamenať, že neprijímajú európske hodnoty a princípy, čo vo fungovaní EÚ môže viesť k rekompozícii, ktorá sa inak aj naznačuje vo veci finančnej oblasti po tzv. gréckej kríze. Je možné, že sa EÚ prekomponuje vo veci procesu organizácie a rozhodovania, čiže že sa vykročí smerom k federalizácii v pôvodných krajinách EÚ (E6 a E12). Je to možné napr. vo Francúzsku a Nemecku, ktoré zatiaľ nemajú príliš veľký problém s nacionalizmom, aj napriek tomu, že vo vnútri týchto spoločenstiev prevládajú xenofobické tendencie vládnucich politických strán, ktoré sa zúčastnia na budúcich voľbách a ktorých platformy sú podobné platformám vládnucej maďarskej strane Jobbik, či Chorvátskej demokratickej spoločnosti. Tie trvajú na zatvorení hraníc a robia nátlak na vládnucich sociálnych demokratov, aby, majúc na zreteli budúce voľby, chránili identitu a historický záujem svojich krajín. Toto môže naznačovať vytváranie koncentrických kruhov Európskej únie, pričom užší kruh bude predstavovať Európska monetárna únia, ktorá si vyžaduje aj politickú intervenciu na zabezpečovanie ekonomickej stability. V druhom kruhu by boli nové členské krajiny, ktoré vo veci demokratizácie ukazujú, že nemajú síl niesť procesy, ktoré demokratizácia prináša, a v treťom koncentrickom kruhu by boli krajiny EÚ, ktoré sa pokúšajú oslabiť EÚ – napr. Veľká Británia. Do posledného štvrtého kruhu by sme mohli zaradiť kandidátske krajiny, medziiným aj Srbsko, ktoré má nedefinovanú politiku voči utečencom – príliš ambivaletnú a neúčinnú.

chotárom a letnými cestami smerom do Chorvátska. To sa opakuje s každým autobusom, ktorý príde, takže v našom záchytnom tábore nezostáva nikto. Najťažšia situácia je pri hraničnom prechode do chorvátskeho mestečka Tovarnik, zatiaľ čo situácia na prechodoch pri Principovci a Ľube je oveľa pokojnejšia. Mám obavy, že po prvých jesenných dňoch a zhoršení počasia, ak sa nič nezmení, celková situácia bude katastrofálna. No zatiaľ obyvatelia Šídu a dedín pri hranici môžu pokojne žiť bez strachu, že by sa situácia mohla vymknúť spod kontroly.“ Celkovú situáciu s azylantmi veľmi skomplikovalo to, že Chorvátsko uzavrelo všetkých päť hraničných prechodov, okrem toho v Batrovciach. Spôsobilo to obrovský dopravný kolaps, predovšetkým v nákladnej doprave. • TÝŽDEŇ •

VOJVODINA – EURÓPSKA ÚNIA: POHĽAD NA ROKY 2007 – 2013

Pozitívna bilancia Oto Filip

elkový prehľad, rozbor a prezentácia projektov lokálnych samospráv vo Vojvodine, realizovaných za finančnej podpory EÚ v rokoch 2007 – 2013, informovanie verejnosti o nich a zveľadenie transparentnosti a partnerstiev medzi rôznymi úsekmi s cieľom zlepšiť podmienky na realizovanie európskych projektov v období 2014 – 2020. Takto najkoncíznejšie možno zhrnúť podstatu projektu s názvom Vojvodina – EÚ, bilancia úspechov 2007 – 2013. Jeho záverečná konferencia prebiehala v polovici septembra v Zhromaždení APV v Novom Sade,

za účasti hlavných realizátorov: Strediska lokálnej demokracie Subotica, Strediska pre regionalizmus Nový Sad a Združenia Prospero v Temeríne, ktoré podporil Pokrajinský sekretariát pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu. Pokrajinský tajomník Branislav Bugarski sa kladne zmienil o bilancii doterajších projektov a dosiahnutých výsledkoch, osobitne kvitujúc skutočnosť, že až 86 percent všetkých cezhraničných projektov v Srbsku zrealizovali na území Vojvodiny. Mnohé lokálne samosprávy by sa mali vybrať takou cestou spolupráce, ktorou by na základe využívania prostriedkov z európskych fondov zveľadili kvalitu života. V tom,

ako podčiarkuje riaditeľ Strediska pre regionalizmus Aleksandar Popov, môže mať významnú úlohu práve spolupráca verejného a civilného Záverečná konferencia naznačila nové skúšky úseku, ktorý má a možnosti rozvoja lokálnych spoločenstiev veľké skúsenosti vojvodinských lokálnych samospráv v spolupráci so susedmi. Veľkým kladom nedávnej závereč- prijať a využívať rozvojové fondy EÚ. nej konferencie boli nielen poučenia Vydavateľom je temerínske Združez minulosti a rady do budúcnosti, ale nie Prospero a akcent v obsahu je aj prezentácia tematického výskumu, na účinkoch vplyvu IPA programov budúcich aktivít a publikácie zaobe- na lokálny a regionálny rozvoj vo rajúcej sa otázkami pripravenosti Vojvodine. NOVÁ SLOVENSKÁ POLITICKÁ STRANA. Podľa informácií zverejnených na sociálnej sieti Facebook združenie občanov Slováci vpred! – Pavel Surový malo 19. septembra v Kysáči konštitutívne zasadnutie, na ktorom založili politickú stranu Slováci vpred! a zvolili jej predsedu a podpredsedov. Predsedom strany je Pavel Surový z Kysáča. Podpredsedom pre Vojvodinu je Milan Anušiak a podpredsedom pre Srbsko Miroslav Brna. Za podpredsedu pre Sriem zvolili Janka Havrana zo Starej Pazovy, podpredsedníčkou pre Banát je Sandra Gagesová z Kovačice a podpredsedníčkou pre Báčku je Anna Boldocká-Ilićová z Báčskeho Petrovca. Tajomníčkou novej politickej strany je Blaženka Anušiaková, tiež z Báčskeho Petrovca. (Hlas ľudu)

KROKY K ŠIRŠEJ SPOLUPRÁCI S PETROVCOM

Príklad dobrej praxe Jaroslav Čiep

tvrtý rok v poradí zo desať študentov z holandskej Univerzity HVA v Amsterdame v septembri zavítalo do Báčskeho Petrovca. Aj tohto roku to holandskí študenti v druhej polovici septembra mali nasmerované do Business parku Báčsky Petrovec, na stretnutie, ktoré už pred rokmi inicioval podnikateľ Janko Grňa. Pri tejto príležitosti pokrajinský tajomník pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu Branislav Bugarski podotkol vo štvrtok 17. septembra, v rámci rozhovorov so študentmi Univerzity v Amsterdame, že Vojvodina je oblasťou, kde je prioritou agrobiznis. Vyzdvihol, • TÝŽDEŇ •

že je hrdý na to, že je bez geneticky modifikovaných potravín, a že to tak zostane aj v budúcnosti. Hovoriac o význame zahraničných investícií tajomník Bugarski podčiarkol, že sa ani Vojvodina, ani lokálne samosprávy nemôžu spoliehať len na zahraničných investorov, práve tak, ako to nie je možné len s domácimi spoločnosťami, ale že výrazný hospodársky rast možno očakávať nastolením v tom istej rovnováhy. Podotkol tiež, že vláda Vojvodiny chce v budúcnosti významne stimulovať IT sektor. Práve preto podporuje, aby sa v Novom Sade vytvorilo stredisko pre IT podporu v poľnohospodárstve. Študenti Univerzity aplikovaných vied v Amsterdame po tejto

Spoločná fotografia na záver diskusie s hosťami z Holandska návšteve vypracujú študijné práce na tému strategického rozvoja Báčskeho Petrovca. V rámci pracovného stretnutia možnosti podnikania v Petrovci a v okolí predostrel Igor Týr v mene Business Parku a potenciál Vojvodiny v mene VIP fondu Ana Muškinja. Predstaviteľka VIP fondu pri tejto príležitosti pripomenula, že od roku 2000 do Vojvodiny prilákali viac ako 280 zahraničných partnerov, 7 miliárd eur investícií,

ktoré umožnili vznik 77 000 nových pracovných miest. Na záver aj predseda obce Pavel Marčok hostí – holandských študentov s profesorom Svenom Dekkerom – oboznámil so špecifickosťami tejto malej obce. Logistickú podporu študentom z Holandska pri ich výskume poskytuje manažment Business Parku Báčsky Petrovec v čele s riaditeľom Branislavom Kevenským.

39 /4666/ 26. 9. 2015

Týždeň FORMY REFORMY (5)

Jasná rozvojová stratégia

redpokladom nájsť východisko z naliehavých hospodárskych problémov sú tak znalosti, ako aj adekvátne opatrenia a úpornosť. Osobitnou dimenziou je ale to, že vlastne neexistuje štandardné univerzálne riešenie, ktoré by sa dalo uplatniť všade. Aj keď sa ako model zmenšenia deficitu a dlhu odporúčajú úspory, presnejšie zredukovanie nákladov štátu, treba vedieť, že tie skôr riešia následok (návrat dlhu), ako príčiny jeho vzniku. Otázne je aj to, ktoré výdavky by štát mal zmenšiť? Ak budú menšie vklady do školstva, vedo- Aké reformy: zo seminára pre novinárov mostí, vedy a kultúry, ne- v Asociácii médií Srbska bude to dobre, lebo aj to sú faktory rastu a účinnosti. Sú tri okolnosti. Prvou je očakávanie, Nevďačné je zmenšovať aj sociálne že zmenšenie štátnych výdavkov dávky v krízových časoch. Ešte horšie v konečnom dôsledku umožní rast by to bolo so subvenciami a inými investícií, druhou názor, že zmenpodnetmi, zvlášť ak si prajeme rých- šenie daní umožní rast dopytu, kým

* LETMO

Oto Filip

Trať Oto Filip

urphy by mohol jasať. Jedna zo základných téz jeho zákona, ktorej podstatou je, že to, čo sa môže pokaziť, sa skutočne aj pobabre, potvrdzujú aj naše železnice. Na trati Belehrad – Subotica, ktorá kedysi bola považovaná za solídnu, istú a pohodovú, sú poruchy čoraz častejšie. Niektoré problémy spôsobila i netrpezlivosť utečencov, no pod väčšinu z uvedených sa podpisujeme sami. Keď sa v strede minulého týždňa pokazila lokomotíva rýchlika na relácii Belehrad – Budapešť – Viedeň, väčšina cestujúcich to zobrala športovo. Nuž čo, príde iná. Tým skôr, že neďaleko Bešky, kde k poruche došlo, bol ďalší, nákladný vlak s rovnakou lokomotívou. Ten ale pokračoval do Nového Sadu. Keď sa jedna z cestujúcich preto začala rozčuľovať, sprievodca sa zmohol len

www.hl.rs

na odpoveď: Tak to musí byť... Ide totiž o to, že sa podnik Železnice Srbska rozdelil na viac samostatných zložiek, z ktorých je jednou osobná doprava, druhou zase nákladná, treťou... A tie v poslednom čase majú azda toľko styčných bodov, koľko dvaja nespokojní a pohádaní susedia. – Tak nám istotne tí z Európy rozkázali... – prihlásil sa do rozpravy jeden z cestujúcich. – Kým sme si robili, čo sme chceli, všetko bolo inak a lepšie... – pridal sa druhý. – Nech si idú upratovať doma. V mojej domácnosti som pánom ja... – nedal dlho čakať na odpoveď tretí. Keďže prestávka potrvala, bol tu i prameň pozoruhodných nápadov a komentárov, siahajúcich od problémov železničných po krásy dovolenky v Grécku. A ľudia potom vravia, že sa neoplatí dlho cestovať. Dozvieš sa kadečo. Aj to, čo by si chcel, no oveľa viac toho iného, nechceného. Asi jedno bez druhého ani nejde.

Informačno-politický týždenník

na treťom mieste je mienka, že sa v prípade zmenšenia domáceho dopytu podniky budú musieť výraznejšie orientovať na export. Takéto očakávania sú možno platné inde, no nie veľmi v transformujúcej sa ekonomike a krajine, akou je naša. Investičný účinok je u nás skromný, lebo je súkromný úsek už vo veľkých dlhoch a banky sú po kríze veľmi obozretné pri poskytovaní pôžičiek. Efekt dopytu by bol realizovateľný len za predpokladu veľkého zmenšenia daní. U nás sa ale tie, pre pokles ekonomických aktivít, najčastejšie zvyšujú, od DPH cez iné, vzťahujúce sa na majetok a osobné príjmy. Vývozný účinok je tiež nereálny, lebo ho brzdia skromné investície. Vznikli kvôli zle orientovanej a v podstate narušenej hospodárskej štruktúre.

(Dokončenie v budúcom čísle: Od konsolidácie po rast)

INÝ NÁHĽAD

lejšiu zmenu a prestavbu doterajšej hospodárskej štruktúry. Záverom je, že sú úporné opatrenia nedostatočné, pôsobia ako recesia a neodstraňujú príčiny problémov. Prečo ich ale teória, napriek všetkému odporúča?

Ďuro Varga

Oto Filip

Zo všetkého uvedeného vyplýva potreba po zásadnej zmene, najmä v podobe novej rozvojovej stratégie, prispôsobenej dobe, založenej na výrobe, priemysle a vývoze. Za základné činitele budúcej priemyselnej politiky možno označiť prilákanie veľkých investorov, vypracovanie vhodných programov pre malé a stredné podniky a ich výraznejšiu spätosť a vývoz, následne aj vznik adekvátneho hospodárskeho ovzdušia. To je len jedna časť odpovede na otázku, ako z krízy. Treba vedieť, že aj tzv. malé hospodárstva môžu realizovať účinnú a úspešnú priemyselnú politiku. Predpokladom je, aby sa lepšie spájali a spolupracovali ekonomiky v regióne, taktiež to, aby boli späté s priemyselnou politikou únie, čo najviac závisí od samotnej EÚ. Podstatou je pôsobiť primerane vlastným podmienkam a vedieť, čo sa chce. Nekritické preberanie rád iných by sa rýchlo zvrtlo a zvrhlo do opakovania chýb, ktorých sme sa už raz dopustili, najmä na začiatku transformácie. Dve základné odpovede: ako a akými prostriedkami, sú teda hlavne v doméne premyslenej rozvojovej a priemyselnej politiky.

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a diania BÁČSKOPETROVSKÁ OBEC

Za väčšiu bezpečnosť prvákov Jaroslav Čiep

a začiatku každého školského roku sa zvýšená pozornosť venuje žiakom, tak pri odchode do školy, ako aj pri návrate domov. Predovšetkým sa zvýšená starostlivosť venuje prváčikom, ktorí sa po prvýkrát samostatnejšie pohybujú vo svete dospelých. Aj tohto roku z obecného rozpočtu, konkrétne z peňazí nazbieraných z pokút, ktoré vodiči platia za svoje nesvedomité správanie v premávke, v Báčskopetrovskej obci nakúpili balíčky pre žiakov – prvákov určené na zvýšenie ich bezpečnosti v doprave. Aj tentoraz sa teda darčeky zabezpečili z prostriedkov Fondu pre bezpečnosť v doprave Obce Báčsky Petrovec. V pondelok 14. septembra 2015 darčeky odovzdali prvákom vo všetkých štyroch základných školách na území Obce Báčsky Petrovec: v Petrovci v ZŠ Jána Čajaka, v Kulpíne v ZŠ Jána Amosa Komen-

Záber z petrovskej školy, kde prváčikov poučili, ako sa majú starať o vlastnú bezpečnosť v doprave

ského, v Hložanoch v ZŠ Jozefa Marčoka Dragutína a v Maglići v ZŠ Žarka Zrenjanina. V mene obce darčeky odovzdali predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok a zástupca predsedu obce Miroslav Čeman so spolupracovníkmi.

Predtým, než si prváci so záujmom pozreli obsah balíčkov, v ktorých nechýbali reflexné vesty, šatky a edukačný materiál z oblasti bezpečnosti v doprave určený najmladším žiakom, o tom, ako sa majú správať, keď idú pešo alebo

KRÁTKE SPRÁVY

FOTO OKO TERAZ VIEME, KAM CESTUJEME. Pred tak ým me siacom sme na stranách nášho týždenníka písali o význame dopravných značiek z aspektu bezpečnosti dopravy a orientácie sa vodičov na cestách. Zverejnili sme aj fotky niekoľko tabúľ s názvami dedín, do ktorých najčastejšie cestujeme. Pritom sme už v titulku konštatovali, že aj tieto tabule sú naším zrkadlom. Vtedy sme zverejnili fotku tabule s názvom dediny Laliť, ktorá bola takmer celkom zahalená vysokou burinou. Onedlho na to (nevedno, či si ktosi všimol náš text a fotografiu) pravdepodobne niekto z Laliťanov „pozrážal“ vysokú burinu niekoľko metrov pred tabuľou. Napokon si svoju robotu urobili aj cestári, ktorí skosili trávu popri ceste, takže tabuľa aspoň ako-tak môže „dýchať“ a slúžiť svojmu účelu, hoci je poškvrnená grafitom. Okolie tabule však ešte stále nie je tak pekne upravené, ako v niektorých iných dedinách. J. P. • ĽUDIA A DIANIA •

na bicykli, ich poučili predstavitelia Ministerstva vnútra Republiky Srbsko, príslušníci dopravnej polície PS Báčsky Petrovec a spoločne si potom ešte raz zopakovali základné úkony, ako sa bezpečne správať v doprave.

Kovačica Darcovstvo krvi. Tohtoročná piata akcia dobrovoľného darcovstva krvi v Kovačickej obci prebiehala v dňoch 16. až 18. septembra. Organizovala ju Miestna organizácia Červeného kríža v Kovačici v spolupráci s Inštitútom pre transfúziu krvi v Belehrade. V Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici sa do akcie prihlásilo 47 občanov, avšak štyria dobrovoľníci boli odmietnutí zo zdravotných príčin. Medzi účastníkmi akcie bolo 13 žien a traja noví darcovia. V miestnostiach ZŠ maršala Tita v Padine sa prihlásilo 22 občanov, ale krv dalo 17 dobrovoľných darcov, medzi nimi aj dvaja noví. Záverom akcie v Debeljači krv darovalo 17 občanov, medzi nimi traja noví. A. Ch.

39 /4666/ 26. 9. 2015

Ľudia a diania S PREDSEDOM KLUBU POĽNOHOSPODÁROV V KULPÍNE

Dažde pomohli, sója dobre urodila Katarína Gažová

oľnohospodárska sezóna v kulpínskom chotári je v plnom prúde. Poľnohospodári na plné obrátky zberajú úrodu sóje zo svojich rolí, aby im snahu neprekazil dážď. Okrem sóje v kulpínskom chotári sa pestuje hlavne kukurica, cukrová repa a paprika. Zber sóje je asi v polovici Milan Popovicki a o tom, ako sója urodila, nám porozprával Milan Popovicki, predseda kulpínskych poľnohospodárov. Mali sme tohto roku extrémne

horúce leto. Ako vysoké teploty vplývali na sóju? – Aj napriek horúčavám v kulpínskom chotári predsa nemáme priveľké škody na porastoch sóje. Na rozdiel od susedných chotárov z jednej a z druhej strany, kde nebolo spŕšok, my sme, našťastie, dostali dva silnejšie Aj napriek suchu sója dobre sypala dažde, a to nás Možno teda povedať, že v našom zachránilo. Aké sú tohtoročné prie- chotári sa urodil jeden meter sóje z jedného kvadrátu pôdy. Tu u nás je merné výnosy sóje? – Aj s výnosmi môžeme taká úrodná pôda, že bez ohľadu na byť – vzhľadom na poveternostné odrodu sóje, ktorú naši poľnohospodmienky – predsa spokojní. Prie- podári pestovali, táto kultúra pekne merne sa v kulpínskom chotári urodilo urodila. Môžeme povedať, že sme mali 2,8 tony z hektára, čo je solídna úroda. priemerný rok, keď ide o sóju, čo je

OVOCINÁR A VÝROBCA PÁLENKY ŠTEFAN TOMAN Z KOVAČICE

Pálenku vyrobiť vieme, technológa nepotrebujeme Vladimír Hudec

– Darí sa, prečo by sa nedarilo. Nemám vo zvyku vychvaľovať svoje výrobky, ale každému ponúknem, nech okoštuje, a pálenka sama povie,

a tohtoročnom slávnosťovom Jarmoku ľudového umenia svoje výrobky vystavoval aj známy ovocinár a výrobca pálenky Štefan Toman z Kovačice. Pri jeho stánku nechýbalo záujemcov, ktorí najprv okoštovali a prípadne si aj kúpili niektorý z početných výrobkov. Ponúkal svoju chýrečnú tomanovku, čiže rôzne druhy pálenky, od slivovice a hruškovice, po dulovú, marhuľovú, broskyňovú, višňovú či bylinkovú pálenku, čiže lincuru a klekovaču, ako aj sladké, vraj ženské likéry: medový, orechový, Návštevníci jarmoku na SNS koštovali, višňový a malinový. Všet- ale aj kupovali chýrečnú tomanovku ko to vkusne zabalené, v rôzne tvarovaných fľašiach, od tých či je chutná, alebo nie. Nateraz sa mi najmenších po najväčšie. Zaujímalo zdá, že zákazníkom chutí. nás, ako sa mu darí. Značnú časť ovocia na výrobu pá-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

lenky Štefan Toman dopestuje na dvoch hektároch vlastného ovocného sadu. Pestuje hlavne jablká, duly, marhule a hrušky Wiliamsove. Stromky duly sú však ešte mladé, takže prevažné množstvo tohto ovocia na pálenku ešte stále kupuje, práve tak ako aj slivky a broskyne, ktoré v jeho ovocnom sade nie sú veľmi zastúpené. – Ovocinárstvo je akože našou rodinnou tradíciou. Ešte môj starý otec mal veľký vinohrad, v ktorom bolo mnoho nielen hrozna, ale aj ovocných stromov. Vyrábal víno a pálenku, potom v tom pokračoval aj môj otec. Teraz, hľa, v tejto práci pokračujem ja a záujem prejavil aj môj syn, ktorý dokonca na fakulte získal aj certifikát na výrobu alkoholických nápojov.

na dnešné poveternostné podmienky naozaj úspech. Kvalita samého zrna sóje je tiež dobrá. Koľko sóje ešte zostalo v chotári? – Uplynulý víkend zber sóje prebiehal naplno, keďže už koncom týždňa zahlasovali spŕšky. V chotári bolo veľa kombajnov a ľudia sa snažili čím viac urobiť. Povedal by som, že polovicu pozberali a polovicu ešte treba zberať. Väčšina odrôd sóje je už celkom zrelá. Netreba však dlho čakať a ak to počasie dovolí, treba ju čím skôr z poľa pozvážať, aby neprezrela a aby zrelé zrná nevypadali na zem. Niektoré neskoršie odrody ešte nedozreli. Po zbere sóje nasleduje zber kukurice a môžem povedať, že niektorí poľnohospodári už začali zberať aj kukuricu. Tradičnú výrobu Tomanovci zrejme pozdvihli na vyššiu úroveň. Prihliadajú aj na to, aby už balenie upútalo pozornosť zákazníkov na tieto ich výrobky. Nové predpisy zladené s predpismi EÚ však nakladajú, že výrobca pálenky má splniť celý rad iných podmienok, aby sa touto výrobou mohol legálne zaoberať. O tom Štefan Toman hovorí: – Napriek tomu, že vieme vyrobiť kvalitnú pálenku a že môj syn má príslušný certifikát, pravidlá vravia, že by sme si museli angažovať aj technológa. Predsa pracujeme na tom, aby sme výrobu úradne registrovali, ibaže okrem technológa registrovaný výrobca pálenky musí mať zodpovedajúci priestor a splniť aj celý rad iných podmienok, čo je finančne príliš náročné. Vypočítal som, že iba na zaplatenie služieb technológa a na ročné záväzky voči štátu musel by som predať tisíc litrov pálenky. To je veľmi mnoho. Kde sú ešte náklady pri výrobe najprv ovocia, a potom aj pálenky?! Okrem toho registrovaný výrobca nemôže takto na trhu predávať za hotové, ale musí pracovať legálne prostredníctvom účtu, pričom sa zasa nastolí problém platenia za predaný tovar. Vo všetkom je stále mnoho neznámych a podľa mojej mienky tento predpis sa v Srbsku neuplatní. Aspoň nie v tejto navrhovanej forme. • ĽUDIA A DIANIA •

STRETNUTIE S DOBYTKÁROM NENADOM NIKOLIĆOM Z DEDINY BATINAC PRI ĆUPRIJI

Bez priekupníkov (ne)môžeme... Juraj Pucovský

očet vystavených ošípaných, dojníc, býkov, oviec, kôz na veľtrhoch je svojráznym barometrom stavu dobytkárstva v našej krajine. Poloprázdne chlievy, maštale, ovčince a kuríny na 82. Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade svedčia aj o tom, že ten stav nie je práve najlepší. Bez ohľadu na to, že sa povrávalo, že dobytkári so statkom neprišli na najväčšiu výstavu nielen u nás, lež aj v tejto časti Európy, lebo nie sú spokojní s tým, čo (ne)dostali od štátu po vlaňajších katastrofálnych záplavách. Mnohí majú pripomienky aj na podmienky, v akých ich dobytok žije počas veľtrhových dní. Hala, v ktorej sa tradične vystavuje rožný dobytok, tohto roku poriadne zívala prázdnotou. V jednom kúte niekoľko jalovičiek, dar ministra poľnohospodárstva Rakúska Andräe Rupprechtera, v druhom niekoľko dojníc, na náprotivných stranách po jednom veľkom býkovi. A to bolo všetko. Najviac návštevníkov veľtrhu sa pristavovalo a zdržiavalo pri stánku Nenada Nikolića, štyridsaťročného roľníka a chovateľa rožného dobytka z dediny Batinac neďaleko Ćuprije. Hlavným podnetom na to bol Nenadov býk Kokan, ktorý vážil 1 280 kilogramov! Dospelí ľudia, ako aj deti obdivovali ozrutánske zviera, hladkali ho, fotografovali sa s ním. Využili sme chvíľku voľného času Nenada Nikolića, keď neodpovedal na všelijaké otázky zvedavých návštevníkov, aby sme si pohovorili

o dobytkárstve. „Prichádzam z dediny Batinac neďaleko Ćuprije a prvýkrát sa na veľtrhu predstavujem ako vystavovateľ rožného dobytka. Obhospodarujem 70 hektárov pôdy, na ktorých pestujem kukuricu, sóju, slnečnicu a pšenicu. Pravdaže, mám na to potrebné stroje, zamestnávam dvoch robotníkov a pomáhajú mi aj členovia mojej rodiny,“ predstavil sa nám úvodom prívetivý Nenad. Rastlinná výroba nie je jediná činnosť, ktorou sa zaoberá rodina Nikolićová. Dalo by sa povedať, že je pestovanie zrnovín vo funkcii dobytkárskej výroby, najmä chovu juncov a produkcie mlieka. Vo chvíli, keď sme sa s ním rozprávali, Nenad mal v turnuse 40 juncov, v maštali šesť dojníc a dve jalovice. Na naše

Kým krotký býk podriemkaval, na jeho silnom chrbte bezstarostne vylihoval Stefan

Listina s údajmi o výrobcovi a býkovi Kokanovi • ĽUDIA A DIANIA •

Nenad a Stefan Nikolićovci s býkom Kokanom na veľtrhu v Novom Sade

podmienky je to pozoruhodný počet pre jedno poľnohospodárske gazdovstvo, ale ak sa niečo v dobytkárstve nezmení, aj takých bude čoraz menej. „Poviem najprv, že nie som spokojný s výkupnou cenou mlieka. Túto nám z 32 dinárov za liter znížili na 29, potom 26... Ak sa v tom ohľade nič nezmení, budem prinútený rozpredať dojnice. Cena mlieka by nesmela byť nižšia ako 36 dinárov, plus subvencia. Nie som spokojný ani s tým, že mlieko pre Mliekareň Meggle v Kragujevci vykupujú a vyplácajú priekupníci, čo mi nie

je celkom jasné. Myslím si, že kým sa to nevyrieši, nebude lepšie nám výrobcom mlieka. Na druhej strane sa teším, že vykŕmené junce môžem predať priekupníkom za 1,8 až 2 euro kilogram, kým bitúnky zvyčajne platia 1,6 – 1,7 euro,“ v najkratšom zmapoval situáciu v našom dobytkárstve Nenad Nikolić. Celkom na záver sa vrátime k tomu, ako Nenad chová a stará sa o ozrutánskeho, ale celkom krotkého Kokana, ktorý je skutočným miláčikom jeho najmladšieho, desaťročného syna Stefana. Kokan prišiel na svet 6. júna 2012 od otca Dionisa a za 35 mesiacov dosiahol hmotnosť 1 280 kilogramov! Šesť dní v týždni ho Nikolićovci chovajú silážou a koncentrovaným krmivom (4 vozíky siláže, 40 kg koncentrovaného krmiva denne), kým siedmy deň mu dajú do jasieľ iba slamu, seno alebo ďatelinu. Vďaka tomu sa hmotnosť Kokana za posledný rok zvýšila o 480 kilogramov. Nenad za býka pýtal 6 000 eur. Nepredal ho na veľtrhu v Novom Sade možno ani preto, že tak chcel jeho syn Stefan, ktorý najviac pomáha otcovi v maštali, riadi už aj traktor na poli. A má najbližšie k tomu, že ho jedného dňa celkom vystrieda. Z Nenadovho rozprávania sme vycítili, že by mal vôľu, aby sa najstarší syn Saša (17 rokov) a dcéra Sanja (13 rokov) vzdelávali, lebo im tak bude ľahšie v živote!

39 /4666/ 26. 9. 2015

Ľudia a diania V ZÁKLADNEJ ŠKOLE MARŠALA TITA V PADINE

Tri triedy prvákov Anička Chalupová

ustanovizne sa nám začiatkom nového školského roka 6 žiakov rázdninové voľno pre žiakov odsťahovalo do iných miest, avšak základných škôl je už dávno namiesto nich pribudli traja noví preč a nový školský rok sa na žiaci, ktorí sa nám vrátili z Austrálie. plné obrátky rozbehol aj v Zák- Na bezplatné, ako aj tie už zaplaladnej škole maršala Tita v Padine. tené učebnice sa ešte stále čaká. V tomto školKeď ide o technické skom roku je v podmienky v škole, padinskej škole počas letných meúhrnne 527 žiakov, siacov sa už tradičz čoho je 58 prváne konala klasická kov. Vzhľadom na úprava školy, ako predchádzajúci aj menšie opravy školský rok je tu o v učebniach. Tohto štyroch prvákov roku sa však viac menej, čo nespôsozameria pozornosť bilo žiadne zmeny na kúpu novej kov počte tried (3), v tolne na pelety a ktorých sa vyučurekonštrukciu ceje iba slovenčina. lého vykurovacieho Zmeny nemajú ani systému, ktorá by sa v kádrovom zastú- Ladislav Petrovič, mala zrealizovať do pení. Na túto a po- riaditeľ ZŠ maršala Tita konca tohto roku. dobné témy sme sa Na tie účely nám porozprávali s Ladislavom Petro- pokrajina zo svojho rozpočtu vyvičom, riaditeľom padinskej školy. členila 5 miliónov dinárov. – Musím uznať, že boli turbuČo ešte potrebujete na zleplencie pri zápise nových a výpi- šenie podmienok vo vzdelávaní se doterajších žiakov zo školy. žiakov? Z tejto výchovno-vzdelávacej – Potrebujeme všeličo a zatiaľ je

KOVAČICKÝ OKTÓBER 2015

PROGRAM

Nedeľa 27. septembra 9.00 – Fazuliáda – súťaž vo varení kotlíkovej fazule (nádvorie Miestneho spoločenstva) Piatok 2. októbra 17.00 – Pietna slávnosť pred pomníkom padlých bojovníkov (stred mesta) Sobota 3. októbra 10.00 – Kovačica Open – turnaj pre tenisových veteránov TK Kovačica (ŠRS) 11.00 – Výstava olejomalieb Jána Bačúra (Galéria Babka) 12.00 – O t vorenie 64. výtvarného salónu diel členov

www.hl.rs

Galérie insitného umenia (GIU) 13.00 – Jarmok ručných prác, tradičných remesiel a gastronomických špecialít; tortiáda; kultúrno-umelecký program 14.00 – Odhalenie pomníka v čele pred Miestnym spoločenstvom a otvorenie výstavy Deväťdesiat rokov Kovačického včelárskeho spolku (sieň MS) 15.00 – Slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva (MS) 19.00 – Hudobno-zábavný program (nádvorie MS)

Informačno-politický týždenník

Situácia v padinskej škole je podobná ako v mnohých ďalších školách v Srbsku

peňazí málo. Tak napr. potrebovali by sme čím skôr vymeniť staré stoličky v štyroch až piatich učebniach, zápasíme s nedostatkom počítačov a interaktívnych tabúľ, do telocvične nám treba zabezpečiť nové náradie a pomôcky na cvičenie. Máte veľkú a peknú budovu školy. Ako si zabezpečujete ﬁnancie na jej údržbu? – Doteraz sme si dosť peňazí zabezpečili z rozpočtu obce, pokrajiny a republiky, v určitej miere nám pomohli aj rodičia žiakov, udelením donácie, a máme aj vlastné pramene. Tradične sa každý rok na úrovni školy koná akcia zberu papiera, elektronického odpadu

a pod. a vďaka jeho predaju získame potrebné prostriedky. S akými akciami sa môže škola pochváliť? – Okrem prednedávnom uskutočnených školských cyklistických pretekov, žiakov očakávajú rozličné akcie aj v rámci Detského týždňa, tiež kvalifikačná časť festivalu Pieseň je naša radosť, ktorá sa uskutoční začiatkom októbra. Okrem toho, pokým sa tieto riadky dostanú pred čitateľov Hlasu ľudu, desaťčlenná výprava padinských žiakov, ktorí sa doteraz zúčastnili súťaže zo slovenčiny, v dňoch 20. až 27. septembra pobudne na Slovensku v Škole v prírode v Hronci pri Brezne.

Nedeľa 4. októbra 14.00 – Detský jarmok (nádvorie MS) 15.00 – Futbalový zápas Slávia Kovačica – Radnički Zreňanin (ŠRS) 19.00 – Kultúrno-umelecký program súboru V šírom poli hruška (sieň DK)

fokus: projekt Kovačica (KOKRAM, 2. poschodie DK Kovačica)

Sobota 10. októbra 19.00 – Otvorenie výstavy Deväťdesiat rokov od narodenia Jána Kňazovica (GIU) Nedeľa 11. októbra 9.00 – Zlatý kotlík 2015 – súťaž vo varení rybacej polievky (rybársky spolok) 18.00 – Rozospievané klenoty – prvá časť detského festivalu slovenských ľudových piesní (sieň DK) Sobota 17. októbra 20.00 – Výstava fotografií: Alter

Piatok 23. októbra 19.00 – Premiéra knihy Dr. Zuzany Čížikovej (Obecná knižnica) Sobota 24. októbra 19.00 – Koncert mužského komorného speváckeho zboru Skala Nedeľa 25. októbra 18.00 – Rozospievané klenoty – druhá časť detského festivalu slovenských ľudových piesní (sieň DK) Sobota 31. októbra 20.00 – Predstavenie Tri letušky v Paríži, réžia: Danka Hriešiková, asistent réžie: Dragan Karlečík, produkcia: KOKRAM (sieň DK) Oslavový výbor • ĽUDIA A DIANIA •

NAMIESTO POZNÁMKY

Náhoda či úmysel?

dostanú, alebo si ich musia vypožičať. Avšak to nie je témou tohto textu. Keďže v MS Dr. Janka Bulíka vedeli o tom, že peniaze predsa len dostanú, ako dobrí a povďační

Vladimír Hudec

emoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v Kovačici už deväť rokov zaradom usporadúva Detskú svadbu, jedinečné podujatie v týchto našich vojvodinských krážoch. Tak ako v predchádzajúcich rokoch aj tohto roku o finančnú podporu požiadalo o. i. aj Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny. V sekretariáte projekt schválili a na organizáciu Detskej svadby vyčlenili 50 000 dinárov. Memoriálne stredisko však peniaze ešte stále nedostalo, lebo v tomto sekretariáte je praxou schválené peniaze vyplácať až na konci roka. Mimochodom, je to príliš divná prax, lebo žiadatelia, ak chcú zorganizovať plánované

Takto adresovaná zásielka pre niekoho nebola čitateľná?!

podujatie, musia buď mať peniaze aj predtým, než ich za podujatie

NAJMLADŠÍ PAZOVČANIA Z ULICE CYRILA A METODA sa najradšej hrávajú na ulici pred domom rodiny Macháčovej, kde sa nachádza pestrofarebný ozdobný kameň. Tam sme na chvíľu prerušili hru a detský džavot štvorlístka verných kamarátov: troch utešených dievčat – Lary Hrgovićovej, Teodóry Rybárskej-Dvornickej, Emy Balážovej a sympatického chlapca Daria Hrgovića. Hoci sú všetci už žiakmi a majú školské povinnosti, voľné chvíle najradšej trávia na priedomí pri kameni. Občas na nich dohliadne i Miroslav Macháč, tamojší spisovateľ strednej generácie (1951), ktorý píše o živote vôkol nás. Detské hry pazovských ratolestí mu určite budú inšpiráciou v tvorbe ďalších diel. Zatiaľ im zo svojich poviedok nečíta, zato ich zásobuje cukríkmi. a. lš. • ĽUDIA A DIANIA •

organizátori do Pokrajinského sekretariátu zaslali pozvánku na Detskú svadbu, aby boli ich hosťami, a tým sa aj presvedčili, na čo prostriedky vyčlenili. Pozvánku zaslali rýchlou poštou, aby si boli istí, že sa načas dostane na správnu adresu. Adresu vypísali po slovensky, počítajúc s tým, že

na území Vojvodiny okrem iných aj slovenčina je úradný jazyk. Boli však nepríjemne prekvapení, keď sa im zásielka už nasledujúceho dňa vrátila s poznámkou, že ju prijímateľ odmietol prijať, lebo sa vraj „nevidí dobre, komu je adresovaná“?! Keby to nebolo smutné, bolo by to smiešne, tým skôr, že zásielka adresovaná po slovensky je zaslaná práve do sekretariátu, ktorý má na starosti realizáciu práva národnostných menšín, okrem iného aj používanie materinského jazyka. Ťažko v tejto chvíli povedať, kto chybil. Predsa treba veriť, že v danom prípade ide iba o byrokratickú ľahostajnosť a nezodpovednosť úradníka v prijímacej službe pokrajinskej vlády, ktorý adrese vypísanej v slovenčine nerozumel a ľahšie mu bolo napísať, že adresa nie je čitateľná (zrejme nesmel napísať, že nerozumie tomu, čo sa tam píše), ako sa s kolegami poradiť, komu je zásielka určená. Tak či onak, takéto veci by sa v pokrajinskej administratíve, ktorá sa hrdí svojou multietnickosťou, vari nesmeli stávať.

VÝSTAVBA OHRADY NA SLOVENSKOM CINTORÍNE V KULPÍNE. Ohradenie priestoru slovenského cintorína, kde sa nachádza i Dom smútku, už dávnejšie patrí medzi plánované prioritné investície Miestneho spoločenstva Kulpín. Pred určitým časom cirkevníci priestor, kde mala byť vybudovaná ohrada, vyklčovali a očistili, a tak sa začiatkom septembra začali práce z vonkajšej strany cintorína vedľa cesty smerom do Báčskeho Petrovca. Múrik postavia aj z jednej, aj z druhej bočnej strany. Súhrnne vybudujú 70 metrov ohrady, na ktorú zabezpečili prostriedky prostredníctvom Direkcie z obecného rozpočtu. Vykonávatelia prác z Báčskeho Jarku najprv vyliali základy, potom sa chopili murovania, a tak ohrada zo dňa na deň rastie do výšky i do dĺžky. K. G. 39 /4666/ 26. 9. 2015

Ľudia a diania STARÁ PAZOVA

Defilé priateľstva 2015 Anna Lešťanová V poradí 10. jubilejné Defilé priateľstva v organizácii Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix a Združenia paraplegikov Frušká hora – Sriem prebiehalo vo štvrtok 17. septembra v Mestskom

„Začalo sa to v roku 2003, keď tu pôsobil Klub chorých na sklerózu multiplex, v čele ktorého bola Mira Borovcová. V družnom rozhovore sme prišli na ideu, že by sme mali vyjsť do ulíc, do centra, aby nás spoluobčania videli. Aby sme teda žili spolu, a nie jedni

Jelica Despotová a Goran Rajković s tanečníkmi pazovských spolkov

Hostia na tohtoročnom Deﬁlé priateľstva parku a na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove. Toto tradičné podujatie podporili Obec Stará Pazova a MS Stará Pazova.

vedľa druhých. Skúsili sme to a podujatie úspešne žije dodnes,“ povedala Jelica Despotová, predsedníčka spolku Fénix. Neskoršie

sa k Defilé priateľstva pridali aj členovia združenia paraplegikov v čele s predsedom Goranom Rajkovićom, ktorý toto podujatie považuje za veľmi významné pre invalidné osoby. Defilé priateľstva začalo v mestskom parku, kde program predviedli deti z PU Poletarac a odzneli aj príhovory hostí: Libušky Lakatošovej, národnej poslankyne, Svetislava Subotića, predsedu VV Rady MS Stará Pazova, a predstaviteľov tamojšej evanjelickej

a pravoslávnej cirkvi – farárov Igora Feldyho, Nikolu Despota a Srđana Đurđevića, ktorý tohtoročné podujatie aj otvoril. Defilé priateľstva sa organizuje s cieľom utužovať priateľstvo a vzájomné vzťahy medzi ľuďmi a podporili ho i početní spoluorganizátori. V programe na námestí vystúpili členovia pazovských spolkov Janka Čmelíka a Branka Radičevića a okrem tanečných zložiek program sa niesol v znamení poézie, spevu a hudby.

DEŇ SLIVIEK V HAJDUŠICI

Skromne, ale veselo Vladimír Hudec

polok žien Oko v Hajdušici podľa vzoru iných ženských spolkov vo Vojvodine sa snaží založiť vlastné tradičné podujatie. Rozhodli sa venovať ho jednému z najčastejšie pestovaných ovocných druhov v týchto krážoch – slivkám. A to nie náhodou, lebo pre Hajdušicu je príznačné aj to, že nielen v záhradách a ovocných sadoch, ale aj na mnohých priedomiach namiesto ozdobných stromov majú vysadené slivky. Okrem toho toto ovocie je súčasťou tradičnej slovenskej (nie iba hajdušickej) kuchyne. Známe a obľúbené sú slivkové lepníky, tiež slivkové buchty. Slivkový

www.hl.rs

lekvár sa používa aj na prípravu sadlových kúskov a bez neho by ani pirohy neboli také chutné. Pravdaže, ani v Hajdušici sa neobídu bez dob- Slivkové buchty a lepníky sú obľúbenou pochúťkou v takmer každej rej slivovice. slovenskej domácnosti Toto svoje podujatie hajdušické svojou účasťou spestrili rôzne Hoci niektorí hostia chýbali, ženy pomenovali Deň sliviek. podujatia, alebo s nimi aspoň Deň sliviek bol pekný veselý. Do Po prvý raz ho usporiadali roku majú nadviazané styky. Zažili tanca hrala skupina Hot music 2011, avšak z finančných dôvo- však veľké sklamanie, keďže ich band z Kovačice, spievalo sa na dov dva ročníky vynechali, takže prevažná väčšina spolkov ohr- slovenskú a srbskú nôtu. Nechytohto roku v druhú septembro- dila, s ospravedlnením, že už bovala ani chutná večera a ako vú nedeľu usporiadali v poradí majú naplánované niečo iné. Z pochúťku podávali už spomínané tretí Deň sliviek. Na podujatie dvadsiatich pozvaných spolkov slivkové špeciality – lepníky a pozvali viaceré spolky, tak zo slo- prišli iba predstavitelia spolkov z buchty. Usporiadali aj tombolu, v venských, ako aj neslovenských Padiny, Vojlovice, Kovačice, Boky, ktorej hlavnou odmenou nebolo prostredí, v ktorých počas roka Sečnja, Meleniec a Zreňanina. nič iné, než plné vedro sliviek.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

S ANNOU GÁLOVOU-GALEŠEOVOU Z KOVAČICE

Filatelia ako srdcová záležitosť Anička Chalupová

začiatok môjho zberateľstva. Ne- poštové známky spájajú. skoršie som si kúpila väčší album, Koľko známok máte v zbierke? eď bol v prvej polovici 19. storo- začala som sa o filateliu zaujímať – Doteraz mám okolo 30 000 čia podaný návrh na zavedenie aj prostredníctvom internetu, poštových známok pre verej- kde som sa skontaktovala s jednosť, nikto ani netušil, ako veľmi ným skúseným zberateľom z zjednoduší táto novinka poštové Kruševca. Teraz mám kontakty operácie, ako sa rozvinie poštovníc- na mnohých filatelistov, nielen tvo a zrodí nová zberateľská činnosť zo Srbska, ale aj zo zahraničia. známa ako filatelia. Ani Rowland Hill Čo vás prilákalo k tomuto (1795 – 1879), najvyšší poštmajster koníčku? Veľkej Británie, ani jeho predchod– Každý má nejaké hobby a covia nemohli tušiť, že zbieranie mne sa páči filatelia. Poznám známok sa stane takou rozšírenou napr. filatelistov, ktorí zbierajú záľubou, ktorá zaujme rovnako iba chránené živočíšne druhy, Ukážka z veľkej zbierky mladých a starých na celom svete. iné iba Europu Cepter a tomu Toto fascinujúce hobby oslovilo aj podobné. Mňa doteraz nezaujal známok, ktoré sú zaradené podľa Kovačičanku Annu Gálovú-Galeše- nijaký zvláštny druh známok, proste katalógu a tematicky… Napr. mám ovú, ktorá sa zberateľstvu osobitný súbor juhoslovanského poštových známok venuje športu, srbskej flóry a fauny a pod. už viac ako 15 rokov. Zberateľstvo podľa katalógu zna– Pred niekoľkými rokmená, že každý rok sa zberatelia mi môj syn dostal malý tešia novému kompletu známok. prázdny album na známMám hodne známok z bývaléky. Vtedy sme však v dome ho Československa, neskoršie zo nemali ani jednu známku, Slovenska a z Českej republiky ani len tú ,Titovu‘, takže zvlášť. Peknú, veľkú zbierku mám z sme sa rozhodli niekde Poľska, Nemecka a Ruska a menšie ich zohnať. Pochválila som zbierky (každá okolo 400 kusov) sa s tým nášmu poštáromám z Francúzska, Španielska, vi Arkaškovi, ktorý hneď Anna Gálová-Galešeová vo svojej ríši Maďarska a iných krajín. priniesol plnú lepenkovú poštových známok Ako si zadovažujete známky, škatuľu rôznych poštokeďže sa listy teraz menej píšu? vých známok a dal mi vybrať si, koľko zbieram všetky. Myslím si, že okrem – K známkam sa dostanem najlen chcem. Tak som si navyberala zberateľstva je v tom aj ten inšpiru- častejšie tým spôsobom, že zberateokolo 500 známok. To bol vlastne júci podnet poznať krajiny, ktoré lia, ktorí sa už filateliou nezaoberajú,

mi dajú svoje zbierky. Aj výmenou a kúpou. Známky mi zaobstarávajú aj moji synovia Alexander a Nenad, manžel Vaso, mama a známi, ktorí vedia, že som horlivou zberateľkou. Zúčastnili ste sa so svojou zbierkou na nejakej výstave ﬁlatelie? – Nezúčastnila, ale keby sme na úrovni obce mali založený klub filatelistov, možno by som mala príležitosť zúčastniť sa. Nemáme však nablízko žiaden filatelistický klub, do ktorého by som sa mohla začleniť. Ktorá je tá najhodnotnejšia známka vo vašom albume? – Hodnotná je napríklad známka z roku 1868, ktorej cenu odhadli na takých 5 000 eur, ale mám i také, ktoré stoja 150 eur. Najstaršia známka v mojom albume je z roku 1866, mám z nich celý súbor pod názvom Knez Mihajlo Obrenović. Čo vás okrem ﬁlatelie ešte zaujíma? – Rada čítam, doma mám peknú veľkú knižnicu, tiež zbieram staré poháriky, časti nábytku a rôzne iné staré veci, ktoré sa v minulosti používali v domácnosti. Plány? – Neviem, svet filatelie sa stále rozrastá a mení, ustavične odzrkadľujúc naše záujmy, nádeje a túžby. Pokým budú existovať poštové známky, dovtedy ich budem zbierať, tešiť sa z nich a možno aj vystavovať.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

áva sa na známosť! Uplynulú nedeľu sa v Našom Hlavnom Meste uskutočnil Dúhový pochod. Tentoraz ani vlások nechýbal na hlavách početných príslušníkov LGBT populácie (asi 500 hláv, čo z domova, čo zo zahraničia). Bez ujmy na zdraví sa obišiel aj menší počet (asi 8 000, len domácich) policajtov a žandárov, ktorí sa starali o nehatený priebeh podujatia. Ibaže vraj zatkli 54 potenciálnych bitkárov. Ktorí sa teraz akiste pýtajú – čo to je za sloboda... • ĽUDIA A DIANIA •

V ten istý deň vo Francúzsku dozneli basketbalové majstrovstvá Európy. Domáci reprezentanti presvedčivo zdolali našich v zápase o 3. miesto. Zrejme nepočuli, že náš kouč onehdy vyhlásil, že sa naši orli idú pobiť o medailu. Hoci sa vrátili s pristrihnutými krídlami, v pomerne dobrej nálade (veď susedovci Chorváti z ME museli domov podstatne skôr) absolvovali prijatie u Nášho Pána Premiéra. Veľký úspech našich basketbalistov stlmil pohľad verejnosti na skutočnosť, že belehradský Partizan proste kopol

svojho najúspešnejšieho trénera Dušana Vujoševića. Povráva sa, že musel odísť z rovnakých dôvodov, ako vlani pani Novinárka Olja Bećkovićová odišla z B92. Na dôvody (v oboch prípadoch) sa, kto má obe guľky na svojom mieste, môže opýtať Toho, Ktorého sa už dávnejšie prichodí pýtať na všetko. Náš Pán Premiér si našiel času na našich basketbalistov, aj keď práve mal po namáhavej ceste do USA. Kde stihol aktuálnemu americkému viceprezidentovi dať bratskú radu: aby dotyčný každopádne kandido-

val na post hlavy Spojených štátov. Náš Pán Prezident medzičasom do zahraničia necestoval. Na rozdiel od jeho ďalšieho antologického vyhlásenia, podľa ktorého gynekológia je veda o žene... Na záver výborná správa zo Združených syndikátov Srbska Sloga! Podľa doznania týchto odborárov, naprieky stabilnému kurzu (dinára), je vraj čoraz menej možné kúpiť zo svojich zárobkov. Super! Čím menej budeme kupovať, tým viac nám zvýši. Na staré kolená. Bumbumbum!

39 /4666/ 26. 9. 2015

Ľudia a diania SEPTEMBROVÝ NOVÝ SAD

Stačí chcieť sa prejsť Oto Filip

ázory sa rôznia. Sú ľudia, pre ktorých je zo všetkých mesiacov najkrajší máj. Jasné – kvôli láske. Iní zase uprednostňujú september, mesiac mnohých úrod. Nielen tých na poli či vo vinici. Deviaty mesiac v roku v Novom Sade najčastejšie štartuje Brankovým kolom a Festivalom pouličných hudobníkov, pokračuje Dunajskými dialógmi a kvetinovými trhmi, rôznymi predajnými podujatiami v strede mesta alebo pred Športovým a podnikateľským strediskom Vojvodina, taktiež Festivalom medu, aby finišoval celým radom dianí. Medziiným aj septembrovým týždňom divadla.

Zamilovaní

Pokrmov, tak pre dušu, ako i telo, je teda v septembri veľa. Veď človek je najčastejšie konzumentom, občas až pôžitkárom, ktorý si rád pochutí na špecialitách. Príležitostí na to mal v predchádzajúcich dňoch v strede Nového Sadu mnoho. Gazdinky september zase chápu ako obdobie, keď treba začať vážne myslieť na zásoby na zimu: džemy, lekváre, nakladané zeleniny, poháre s inými potravinami.

www.hl.rs

Jeden z jesenných trhov

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec

Nová cesta. V polovici septembra v priemyselnej štvrti vystavali novú cestu. Výstavba cesty je v kompetencii Direkcie pre výstavbu Obce Báčsky Petrovec a riaditeľ Ondrej Bovdiš povedal, že dĺžka cesty je 400 metrov a úhrnná hodnota prác 5,2 milióna dinárov, ktoré zabezpečili z rozpočtu obce. V tom čase trvali i záverečné práce na rozšírení a asfaltovaní prístupovej vozovky v priemyselnej štvrti. Profil a konštrukcia cesty je vhodná i na jazdu ťažkých nákladných áut. Šírka cesty je 6 a dĺžka 140 ky, škoda, že sme si neosvojili aj metrov. Hodnota prác v druhej to, čo by nám prišlo veľmi vhod. fáze je 3,6 milióna dinárov. V nápore na nás stále číhajúcich xxx záväzkov a chronického nedostatku času, človek priemerný sa čoraz Kontajnery na triedenie odmenej venuje tomu, čo potrebuje, čo ho baví, či už počas týždňa, ale- padu. S cieľom chrániť životné bo na jeho sklonku. A pravidelná prostredie Obec Báčsky Petrovec prechádzka môže byť výsadou 15. septembra zabezpečila nové a výhodou každého. Nestojí nič, plastové kontajnery na triedenie navyše – osoží aj zdraviu. Môže odpadu. Prostriedky získali prossa aj zdokumentovať – ako krásna tredníctvom súbehu Pokrajinskéspomienka na pekné septembrové ho sekretariátu pre urbanizmus, dni, po ktorých budeme o pár me- staviteľstvo a ochranu životného siacov túžiť. Zvlášť vtedy, keď za- prostredia, a to v sume 700 000 dinárov, kým z rozpočtu obce vyčlenili ďalších 300 000 dinárov. Za tieto peniaze kúpili 25 súprav kontajnerov na triedenie papierového odpadu a pet ambaláže, ktoré rozvrhnú do všetkých osád obce.

Príroda síce veľmi nežičila jednotlivým poľnohospodárskym plodinám, no predsa je vôkol nás stále kopa výrobkov, ktoré v predošlých dňoch majitelia vystavovali, núkali, predávali. Výrobcovia a obchodníci sa spravidla riadili tým známym: akákoľvek ponuka má svojho kupujúceho, o každý tovar je záujem, ibaže treba vedieť upútať naň pozornosť. Lepšie a skôr ako iní. Víkendový septembrový ruch sa predsa trochu líši od toho počas bežných pracovných dní. Kým v kaviarňach, obchodoch, na námestiach a v parkoch vládne ruch, zvlášť popoludní, celkovo kladný dojem kazí fakt, že sú vo viacerých mestských galériách brány od soboty do pondelka ráno zavreté. Škoda. Totiž nielen naši zamestnanci, ale aj turisti, tak domáci, ako aj tí z cudziny, by sa radi pokochali v Stará časť Petrovaradínu bohatej kultúrnej ponuke Nového Sadu. Veď kultúrne inštitúcie v čnú nudné dažde alebo nám zima cudzine najväčší nával majú práve nastaví svoju krutú tvár. Nebude v dňoch pracovného voľna. Keďže nálady azda na nič. Okrem čakania sa v mnohom snažíme kopírovať na novinky, zmeny a hlavne na viac tamojšie štandardy, móresy a zvy- slnka na obzore a nad nami.

Informačno-politický týždenník



xxx Výstavba mostíkov v chotári. Pri projektovaní nových ciest a jarkov v rámci komasácie v katastrálnej obci Báčsky Petrovec bolo nevyhnutné vystavať aj niekoľko mostíkov v chotári, ktoré poľnohospodárom uľahčia prepravu. Tieto práce v polovici septembra vykonávali členovia Klubu poľnohospodárov z Báčskeho Petrovca a ich hodnota je okolo 400 000 dinárov. Prostriedky zabezpečili z rozpočtu obce, presnejšie z Fondu pre rozvoj poľnohospodárstva. j. č. • ĽUDIA A DIANIA •

DOJMY ZO SKOPJE

Lanovkou na Vodno Ružena Kraticová

e výhoda mať rodákov v zahraničí, ktorí vás raz za čas pozvú na návštevu. Tak som mala príležitosť už päťkrát pobudnúť v Skopje. Zakaždým sme plánovali navštíviť Ochrid, ale nejako sa nám to doteraz nepodarilo. Od môjho posledného pobytu sa všeličo zmenilo. Tentoraz som si tiež obula túlavé topánky a z Belehradu som sa autobusom vybrala na cestu do hlavného mesta Macedónska. Ráno robíme plány, kam pôjdeme na výlet. Samozrejme, lanovkou na Vodno. Už je dokončená a je ozajstnou atrakciou tak pre turistov, ako aj pre domácich. Hore na Vodne je rušno, reštaurácia plná, pekný pohľad na mesto v kotline – ako na dlani. Všímam si oblaky, ktoré majú okraje akoby pozlátené. Lanovky sú možno dopravným prostriedkom budúcnosti. Skopje je ako múzeum na otvorenom priestranstve. Zdobia ho mnohé pomníky, v centre sa vyníma obrovský pomník venovaný Alexandrovi Veľkému, ako jazdí na svojom koni Bukefalovi. Aby atrakcia bola ešte väčšia, postavený je vo fontáne, skadiaľ voda strieka premenlivou intenzitou,

na lavičke, oddychujeme, vôkol nás sa hemžia ľudia, celé rodiny s malými deťmi na predvečernej prechádzke. Kráčame po moste cez rieku Vardar. Most je symbolom mesta, postavený bol ešte v 15. storočí. Dnes spája staré a nové mesto. Prechádzame aj vedľa Mustafa-pašovej mešity, ktorá bola vybudovaná roku 1492. Znamenitosťou je aj stará skopská ulička – Čaršija na Čaire. Pripomína mi Baščaršiju v Sarajeve, ale nie je taká priestranná. Turistov láka aj krásne zariadený Dom matky Terezy. Tu na každom kroku vidieť skupiny turistov, zvlášť Japoncov a, povedala by som podľa reči, tých zo škandi-

a skla, všetko sa blyští, vo vázach kvety. V jednej izbe sú vyložené predmety zachované z rodného domu Agnese Gondža Bojadžiovej, narodenej roku 1910. Nobelovu cenu za mier matka Tereza dostala roku 1979. Na stenách sú fotografie z jej plodného a šľachetného života. Skopje má výhodnú zemepisnú polohu v úrodnom a priestrannom Skopskom poli. Preteká tu rieka Vardar a jej prítoky Treska, Lepenac, Pčinja, Kalina. Nachádza sa v

a strmé. Voda prináša sviežosť, dni v meste sú horúce. V byzantských dokumentoch mesto je zapísané ako Skopija a Slovania ho pomenovali Skopje. Počas vlády Samuila stalo sa súčasťou jeho kráľovstva. Roku 1282 mesto bolo súčasťou srbského cárstva a práve v ňom bol korunovaný cár Dušan. Roku 1392 mesto obsadili Turci, dali mu meno Uskup. Roku 1689 mesto zapálil rakúsky generál Pikolomini... A tak sa menili vlády, mená, písali sa dejiny. Roku 1945 sa Macedónsko stalo republikou v rámci juhoslovanskej federácie, tak to bolo až po rok 1991. Teraz je pre nás zo Srbska aj Macedónsko zahraničie. Stopy po tureckej dobe uchováva pevnosť Kale. Podobá sa belehradskému Kalemegdanu, ibaže nie je taká veľká. Tu sme strávili jedno príjemné nedeľné popoludnie. Zemetrasenia tu boli časté, posledné zasiahlo mesto v roku 1963. Predposledný deň sme navštívili kúpele Katlanovo. Vyviera tam prameň pitnej vody, z ktorej si ľudia chodia naberať. V Katlanove majú pekne zariadené miestnosti, zvlášť wellness centrum je priam luxusné.

Očarujúca príroda pod Vodnom

Chrám Matky Božej v Skopje

osvetlená početnými žiarovkami zoradenými dokola. Pri tom sa mení farba svetla. Sedíme • ĽUDIA A DIANIA •

návskych krajín. Dom je veľmi prepychovo zariadený, schody a dlažby z mramoru, steny z kovu

samom jadre Balkanského polostrova, na hlavnej transbalkánskej moravsko-vardarskej dopravnej tepne. Od Belehradu je vzdialené 430 kilometrov. V okolí Skopje sú dve umelé jazerá – Matka a Treska. Navštívili sme Matku, tu sa nachádza HE, reštaurácia popri samej vode, pohľad zastavujú brehy na opačnej strane, divoké

Autobus do Belehradu štartuje o polnoci, odprevádzajú ma Pavel a jeho priateľka Sonja, ktorá mi daruje svoje grafiky – pohľadnice, aby som mala pamiatku na naše stretnutie. Z autobusu pozerám na mesto zahalené do nočného plášťa a mám dojem, že na mňa sprisahanecky žmurkajú tisíce svetielok.

39 /4666/ 26. 9. 2015

Ľudia a diania BÁČSKA PALANKA

Uctili si Pamiatku posvätenia chrámu Elena Hložanová

kázeň mal na starosti padinský farár Ján Cicka. báčskopalanskom slovenskom Dejiny palanského cirkevného evanjelickom cirkevnom zbore zboru hosťom ozrejmil domáci si 13. septembra,15. nedeľu po pán farár Vladimír Grňa, ktorý uvieSv. Trojici, pripomenuli 123. výročie dol, že prví Slováci, evanjelici, do posvätenia chrámu Božieho. Na prí- Báčskej Palanky údajne prišli roku ležitostných bohoslužbách sa okrem 1792 z Horného Uhorska, z Nitdomácich cirkevnírianskej stolice. Bolo kov zúčastnili aj to asi 30 slovenských početní hostia. rodín. Spočiatku paPán farár Mgr. Vlalanský cirkevný zbor dimír Grňa s potepatril ku matkocirkvi šením vítal hostí z v Hložanoch. V roku padinského cirkev1822 vybudovali škoného zboru na čele lu, ktorá bola zároveň s pánom farárom modlitebňou. V roku Mgr. Jánom Cic1835 vybudovali faru kom s manželkou, a matkocirkvou sa zástupcu synodálPalanka stala v roku neho dozorcu Jána 1860. S výstavbou Kotváša, právneho Páni farári kostola začal zbor z zastupiteľa evanje- – padinský a palanský iniciatívy svojho kňaza lickej a. v. cirkvi Vladimíra Jakába s Jána Abaffyho v roku 1888. Kostol manželkou, predstaviteľov zborov bol dokončený a posvätený v roku z Pivnice, Silbaša a Čelareva a všet- 1892. Zvonku bol kostol generálne kých domácich viery. Slávnostnú renovovaný pri príležitosti jeho

V SOBOTU 19. SEPTEMBRA 2015 svoje siedme stretnutie mala generácia maturantov školského roku 1974/75 Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Po štyridsiatich rokoch na triednickú hodinu na gymnázium prišlo 34 maturantov tejto generácie (na snímke J. Diňu). Žiaľ, vyvolávanie žiakov už dávnejšie prebieha bez prítomnosti triednych profesorov Petra Páleša a Samuela Sabu a teraz prvýkrát na stretnutí nebol žiaden profesor. Všetkým im, ako aj svojim trom nebohým spolužiakom, vzdali poctu minútou ticha. V školskom roku 1974/75 na petrovskom gymnáziu skončili dve triedy maturantov: IV. a – jazykový smer a IV. b – matematický smer. V prvej bolo 24 a v druhej 31 žiakov. Prvé stretnutie mali po desaťročí, a potom sa už stretávali každých päť rokov. Na sobotňajšom večierku bolo navrhnuté stretnutia organizovať každoročne. K. P.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pred kostolom

stých narodenín, v roku 2012. Aj interiér je v mnohom obohatený a zmodernizovaný. Kapitálne dielo bolo vykonané v lete roku 2014, keď bola kompletne obnovená strecha a vbudovaná izolácia. Následkom rôznych činiteľov časom sa zbor zmenšil a dnes počíta 250 duší. Avšak aj naďalej je aktívny, prebieha práca s deťmi a mládežou, pôsobí Oltárny krúžok

žien a spevokol, usporadúvajú sa biblické hodiny. Rozvíja i spoluprácu so susednými cirkevnými zbormi a MOMS-om v Slovenskom dome. Doteraz v tomto zbore pôsobilo 14 kňazov. Príležitostnú báseň predniesli Annamária Kollárová a Kristína Kolárová a zaspievali spevokoly padinského a palanského cirkevného zboru.

JUBILEJNÉ STRETNUTIE MIMO JUBILEA v Hložanoch mala generácia žiakov narodená roku 1949. Školskú triednu hodinu mali na neobvyklom mieste, nie v škole, ale na nábreží Dunaja, kde ako prváčikovia zažili svoj prvý výlet. Chceli sa stretnúť ešte vlani, pri príležitosti 50 rokov od malej maturity, ale nepodarilo sa im to. Táto generácia je výnimočná tým, že prvé a donedávna jediné stretnutie po ukončení základnej školy mali pri príležitosti 60 rokov života. Chvályhodný je aj fakt, že medzi nimi aj vtedy, aj teraz boli obe učiteľky, ktoré ich učili. V generácii bolo spolu 47 žiakov, ktorých učili Mária Franková – Miškovicová, narodená roku 1934, a Zuzana Andrášiková – Vitézová, narodená roku 1928. Na nedávne stretnutie prišli 24 bývalí spolužiaci spolu so svojimi životnými partnermi. Svojich spolužiakov zoskupila Anna Hnilicová, ktorá sa prihovorila a vítala prítomných. J. Č. G. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Ako sa Vajanský v roku 1878 vyhol smrti Katarína Verešová

nám pomáhajú. Bola to hrozná mylka. Sedíme tu, sedíme ani vši ilovníci Vajanského diel si pod chrasťou. Mal som Myjavca vysoko vážia jeho jedinečSkrynára (na toho som mnoho drný štýl a výrazové bohatžal), a ešte fajn pár chlapcov! Ale aj stvo v jeho románoch, novelách, pár hlúpych Nemcov. Medzi nimi cestopisoch a v novinových článjednoho prešporského strizziho, koch, ktoré dynamickým spôveľkohubeto, menom Zimmersobom ozrejmoval a písomne mana. To nezabudnem. Sedíme vykresľoval. Dostať sa však k Vati tíško. Zrazu sa z boku blýsne, janského rukopisu – zatiaľ ešte rano zajačí a guľa tu hvizne ponad nikde neuverejnenému – moju hlavu, lebo som predstavuje zvláštny pocit. kľačal na boku cesty. Jeden list napísaný bratovi V tom samom okamVladimírovi Hurbanovi do žení, jako stačí guľa Starej Pazovy z Dubrovní200 krokov preletieť, ka 22. 9. 1878, keď sa ako zašuchoce moj roj – a zmobilizovaný vojak dostal zmyzne – jaký gáfor – do rakúsko-uhorskéhovojpenle len do blízkych ska práve po bosnianskom údolí skalných. Táto povstaní proti tureckej nadrýchlosť skovania sa vláde a po rozhodnutí Bertých 12 chlapov do línskeho zjazdu, aby Bosnu skál, je báječná; nea Hercegovinu spravovalo vídaná. Bola to prvá Rakúsko-Uhorsko, predguľa tak blízko nad stavuje ozajstnú kuriozitu. hlavami tých ľudí preV tom liste opísal bratovi šlá, nuž niet divu či svoj postoj k vojne a svoje boli strafení, ale div videnie jedného vojenskéje, kde našli tú opičnú ho útoku. rýchlosť, to mluno„Chcem byť krátkym. Dňa zbyté zmyznutie. Ja 28/8 v noci o 11-ej hrozný som pomáli tiež našiel alarm. Všetko sebou vziať, skalu, ktorá mňa kryla. najmä chlieb. Do fľašiek Dojde komoh Zugu, a vodu so špiritusom, lebo káže mi abych si vzal rumom. Za pol hodiny sme jednoho chlapa, a šiel sa už vynuli, dlhočizná koskúmať tú stranu, z lóna, hore serpentinami ktorej šum padol. Náponad Dubrovnik a ponad hodou som nadišiel velebné more, vrchy do na menovaného Zimvýše, a vyše, až na 2000 stop S. H. Vajanský, Socháňova fotografia (prameň: mermana a volám mu k fortu Brgat (Bergatto), z ka- Slovenská národná galéria SNG) po mene ,Auf‘! – ,I bih! diaľ podľa našej vesnice toI bin wo viaslen Zuch!‘ hože mena trebinskou cestou, (už ja som mal tú česť byť lajtnotom odpovie ti mi z hlasom hrobovým, rovne) a za 2 hodiny sme prekroči- takéhoto rotu – to jest, viedol trasľavým ako cymbal. li hranicu Hercegoviny, nevediac, som ale 12 chlapov roztiahnutých Nebolo mi veselo vtedy, bola čo sa máme robiť. Maširujeme. asi na 100 krokov, od úkrytu do to chvíľa strašná pre cit človeka Zákaz hovoriť, zákaz fajčiť lebo úkrytu. Na 300 krokov som zase nebojovného, pre otca a manžela, zapáliť sírku. Ideme ti, ideme vo nazhromaždil vojakov, frontom ale toto mňa do tak dobrého huveľmi serioznych myšlienkach, k ceste. Spomenutý fort mi pa- moru doviadlo, že som voľky nekeď ti tu húkne feldwebel, ´Etwas, dol na pravú ruku. Gross mojej voľky zastal..., viadiac túto bezdnú was sich bewegt´, A vskutku sa stotiny sa stratil z očí. Tu ti beží nemeckú chabosť! Zimmerman, niečo šeralo vo výške. Tichunké zhora chlap od forta s puškou chlap z mojho 2-ho zugu, s ktorým ,Halt!´ a na to: ,Ladet!´ Môžeš si na ramene. Zadržal som ho. On deň jako deň spávam, žrávam, zapredstaviť, že toto komando ide ale sa nedal, ukazoval napred, stúpam, chodím, potom, Zimmercez všetky špiky. Moja duša, bez hovoriac po srbsky, tak som ho nam, chlap nie len z mojho zugu, chvastania, bola tak jakosi zaraze- pustil v tej domienke, že je to náš ale z mojej schwammy, povie ti ná divnou ľahostajnosťou, jakýmsi Dalmatinec, jeden z tých, ktorí mi že je zo 4-ho zugu! Kebys bol

• ĽUDIA A DIANIA •

otupelým citom, ktorý ani zmužilosťou, ani strachom nemôžem pomenovať. Ľahostajne som strčil modrú fazuľu do cievy. ,Marchs!‘ Asi pol hodiny sme ti jachali ani šíny (nemáš pochopu o sile a zručnosti našich Nitriancov. Jako hadosové tiene sa tu tiahla bieloskvúcou trebinskou cestou táto nezrovnateľná detva. Na to dal náš ,zug‘ tak zvané ,schwášmy‘roje, a

nejak, a to len tento vie pochopiť (znajúc rozdiel medzi zugami), nuž by ti to hrozne smiešne bolo. Jako hovoria, zmútený contrast chrabosti (je to psychologicky celkom odvovodnené, keď ti nezná, že je človek vodcom takéhoto chabého Nemca) i chcel som ho prinútiť, aby so mnou išiel, tu mi ale povie“ ... a tu sa zachovaný hárok listu končí, takže koniec Vajanského príbehu pri dedinke Brgat v Hercegovine zostal (zatiaľ) nerozlúštený. Z tej doby Vajanského života verejnosti je dostupný jeho list manželke Ide z 1. septembra 1878 z Dubrovníka (Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského I., Vydavateľstvo SAV Bratislava, 1967). „Dňa 29-ho 8. 1878 náhlym prepadom sme dobyli tunajší Sad. Turci, počtom 90, vzdali sa. Teraz sme v pravom tureckom svinstve. O písaní, zvlášť o častom písaní, nemôže byť reči. Ten list chcem poslať do Ragúzy, pretože vraj dnes v noci, alebo zajtra ráno, máme vniknúť hlbšie do krajiny. Ako sa povráva, smerom k Trebinji. Moje srdce je stále pri Tebe, len sa obávam, že sa príliš strachuješ. Netajím nič pred Tebou, preto dúfam, že dokážeš byť silná žena. Vidíš, ja znášam ľahko všetky útrapy v nádeji, že po vojne Ťa objímem a dieťa pobozkám. Buď silná a nerob si mnoho z celej veci. Dúfam, že sa záležitosti ukončia. Nechcem bližšie opísať veci. Bolo by veľa čo písať. Dnes sme mali byť vymenení a mali sme sa vrátiť do Ragúzy, vtom prišiel udychčane veliteľ práporu, aby sme zostali. Ešte to nie je celkom isté, očakáva sa ďalší rozkaz. Ak by sme zostali v Ragúze, zatelegrafujem Ti tú dobrú zprávu. Ale nezdá sa mi to... Prosím Ťa, napíš to do Hlbokého, že som odišiel do Hercegoviny.“ Z objaveného Vajanského listu na povale Hurbanovskej fary v Starej Pazove možno usúdiť, že sa predstaviteľ realizmu v slovenskej literatúre šťastnou náhodou pri Trebinji vyhol smrteľnej guľke.

39 /4666/ 26. 9. 2015

čka v ZŠ

a vá, treti es Šagáto

Pivnic któbra v

15. o

Katarín a druháč Valentíková , ka v ZŠ 15. okt óbra v P ivnici

Foto: A. F.

Sára Čobrdová, . druháčka v ZŠ 15 ici vn Pi v októbra

Martin Čo

brda, treti

www.hl.rs

Žiaci pivnickej školy pre Hlas ľudu

lasľudovci počas podujatia Hlas ľudu naživo v Pivnici minulý piatok mali príležitosť kochať sa vo výtvarných prácach žiakov Základnej školy 15. októbra v Pivnici. V rámci výstavy, Hlasľudovský Detský kútik po pivnicky ktorú škola usporiadala, boli vystavené vydarené práce. Deti sa za pomoci učiteliek naozaj snažili svojou kreativitou a obrazotvornosťou vytvoriť čím páčivejšie výkresy a ponúknuť ich návštevníkom v miestnostiach SKUS Pivnica. Niektoré z vystavených prác pivnických žiakov nižších ročníkov vám, milí čitatelia, ponúkame aj v kútiku.

ak v ZŠ 15

októbra v

Pivnici

Informačno-politický týždenník

Valentína Kadlíková, druháčka v ZŠ 15. októbra v Pivnici

a v Pivnici rták v ZŠ 15. októbr

Martin Spevák, štv

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

rozhľady

Ročník XLV 26. september 2015 Číslo

19 /1901/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Vyššia cena sóje Ľ. Sýkorová

N Dobrý rok pre vinárov Ľubica Sýkorová

ezóna 2015 bude z pohľadu kvality vín produkovaných u nás zrejme jedna z najlepších za posledné roky. Potvrdzujú to aj slová mnohých producentov ušľachtilého moku. Väčšina z nich je názoru, že kvalita je pred kvantitou. Minulý rok bol na úrodu hrozna veľmi skúpy, náročný bol aj na výskyt chorôb zapríčinených nadpriemernými zrážkami. V tomto roku extrémne horúčavy zabezpečili vysokú kvalitu hrozna, aj keď úrody sú iba priemerné. No nemôžeme mať všetko. Priemerná úroda hrozna sa v Srbsku pohybuje okolo 350 000 ton. Podľa údajov Hospodárskej komory Srbska, v tomto roku budú výnosy hrozna predsa len mierne nadpriemerné. V minulom roku sa urodilo iba 122 489 ton. Vinohrady sú vďaka tohtoročnému veľkému počtu

slnečných dní vo výbornej kondícii. Výnimočne dobrý bude tento ročník najmä pre červené vína. Podľa odborníkov odbúravanie kyselín sa začalo už na kroch, hrozno má vysokú cukornatosť, vína by mali byť skoro zrelé a vhodné na konzumáciu. Každý dobrý vinár vie, že „víno sa nerobí v pivnici, ale na vinici“. V praxi to znamená, že treba dávať veľký dôraz na kvalitu hrozna, na ktorú má vplyv hneď niekoľko faktorov (odroda vysadená na správnej pôde a v správnej oblasti, vek a kvalita viníc, kvalitný zber, počasie, na ktoré však nemôžeme vplývať). Niektorí špičkoví vinári sú presvedčení, že starostlivá práca vo vinohrade, správna agrotechnika sú viac ako polovica úspechu.

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 14. 9. do 18. 9. 2015 bol zaznamenaný v porovnaní s predchádzajúcim týždňom dvojnásobne väčší tovarový obrat najdôležitejších poľnohospodárskych komodít. S pšenicou sa opäť obchodovalo veľmi málo. Predalo sa iba 450 ton vysoko kvalitnej pšenice určenej na vývoz, ktorej cena bola 20,90 din./kg (19,00 din./kg bez DPH). K zmenám došlo na trhu so sójou. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom zdražela o 3,26 %, jej cena sa pohybovala od 41,00 do 41,50 din./ kg (bez DPH). Jej priemerná cena bola 45,29 din./kg s DPH (41,17 din./kg bez DPH). Na novosadskej burze sa začalo obchodovať aj s kukuricou, ktorej cena podľa očakávania je oveľa nižšia v porovnaní s poslednou registrovanou cenou kukurice z minuloročnej úrody. Predávala sa po 17,60 din./kg (16,00 din./kg bez DPH), čo je o 8,57 % menej v porovnaní s poslednou cenou kukurice z minuloročnej úrody. Záujem vývozcov o túto komoditu je ešte stále veľmi malý, pretože čakajú na ďalší pád ceny. Začalo sa obchodovať aj so slnečnicou z tohtoročnej úrody, ktorej cena bola 45,65 din./kg (41,50 bez DPH). Osivová pšenica sa v uvedenom období začala predávať po 27,96 din./ kg (25,42 din./kg bez DPH), čo je v porovnaní s minulým rokom takmer rovnaká cena. ○

O tom, že Srbsko je vhodná oblasť na pestovanie viniča, svedčia aj rôzne medzinárodné výstavy vína, na ktorých za posledných päť rokov srbské vínne pivnice získavajú prvé

miesta. Domáce vína sú čoraz častejšie zastúpené aj na zahraničnom trhu, najmä v USA, Rusku, Japonsku či ○ Nemecku.

Z obsahu Z vojvodinských fotopoľovačiek Str. 3

Jesenné hnojenie ovocných drevín Str. 6

Rezy z lesného ovocia Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZABUDNUTÉ KONOPE – NÁVRAT K TRADÍCII (5)

Rastlina pevnejšia od ocele Ľubica Sýkorová

a chorobami). Konopa je dobrou predplodinou pre náročné poľnohospodárske kultúry, zeleninu či liečivé rastliny, pretože pôdu zanecháva hlboko skyprenú, čistú a v dobrom stave. Na dobre pripravenej pôde (kyprej a vlhkej) koreň konôp rastie priamo do hĺbky 40 až 50 cm a v hlbokých pôdach preniká až do hĺb-

morfologických vlastností rastliny, ktoré vyžadujú zabezpečenie NÁROKY NA PÔDU vysokých požiadaviek na vodný, Na pôdu má konopa značné vzdušný režim a obsah živín. Po nároky. Existuje aj rozdiel medzi sejbe treba myslieť na slabý zanárokmi konopy pestovanej na čiatočný rozvoj koreňovej sústavlákno a na semeno. Vyžaduje vy a citlivosť na zaburinenie. Po hlboké, priepustné a výhrevné zbere predplodiny by sa ihneď pôdy, dobre zásobené živinami, mala urobiť podmietka. Podľa humusom a vápnikom, s nízkou možnosti by bolo vhodné aplikospodnou vodou (hladinou vať maštaľný hnoj, ktospodnej vody hlbšie ako rý sa zaorie. Jesenná 0,80 m pod povrchom). orba by sa mala urobiť Optimálna pôdna reakčo najskôr na hĺbku 25 cia pH je 6,0 – 7,0, pričom – 30 cm. Oneskorenie je citlivejšia na kyslejšiu orby o 1 – 2 mesiace reakciu ako na obsah uhznižuje úrodu stoniek ličitanov vápnika a hora semena o 15 aj viac číka. Nevhodné sú pôdy %. Preto jesennú hlkamenisté, piesočnaté, bokú orbu treba robiť približne štyri týždne uľahnuté, ílovité. Môže sa pestovať aj na horších pred príchodom mrapôdach v chladnejších zov. Cez zimu pôdu oblastiach, no vtedy netreba nechať v hrubej môžeme očakávať dobrú brázde. Úplne neúrodu. Na ľahkých pôdach vhodná je jarná orba, Semeno konopy kvôli vysokému obsahu olejov je vhodné hnojenie maškeď boli zaznamenané a surových proteínov veľmi rýchlo taľným hnojom. Nemali stráca klíčivosť nižšie úrody až o 45 %. by sme ju pestovať na Jarná príprava je v nechránených miestach, kde sa ky 2 m. Silná koreňová sústava podstate rovnaká, ako pri ostatčasto vyskytujú silné vetry, kto- konopy sa vyznačuje nesmierne ných jarných plodinách. Klasická ré vysušujú pôdu a aj samotnú bohatou symbiózou s pôdnou sústava predsejbovej prípravy rastlinu. mikroflórou. Tento priaznivý pôdy zahrňuje tieto úlohy: urovefekt sa dosahuje práve pri nať povrch pôdy a zlepšiť vodný ZARADENIE V OSEVNOM POSTUPE opakovanom pestovaní konopy a vzdušný režim v pôde, Konopa nie je náročná na za- po sebe. vytvoriť podmienky na kvalitné radenie v osevnom postupe. Najuloženie osiva, znížiť nebezpevhodnejšími predplodinami sú PREDSEJBOVÁ PRÍPRAVA čenstvo vodnej a veternej erórastliny, ktoré zanechávajú pôdu Konopu je možné pestovať na zie, podľa časových podmienok čistú, kyprú, dobre zásobenú ži- vlákno, semeno a v poslednom odburiniť pôdu, podľa potrieb vinami, najmä dusíkom (N). To sú období sa čoraz častejšie spomí- zapraviť do pôdy minerálne hnookopaniny hnojené maštaľným na produkcia konopí ako hmo- jivá. Tieto úlohy sú zabezpečovahnojom (zemiaky, repa), kukuri- ty pre energetické účely. Podľa né rôznym počtom operácií, prica, ďatelinoviny, strukoviny, lu- účelu sa riadi aj spôsob pesto- čom z hľadiska pôdnej úrodnosti cerna. Bežne sa môže zaradiť aj vania. Pre dosiahnutie dobrých a ekonomiky je najvhodnejší ich medzi dve obilniny. Dobre znáša výnosov jednou z podmienok je minimálny počet. Klasický poaj niekoľkoročné pestovanie po dôkladná príprava pôdy. Význam stup predsejbovej prípravy pôdy sebe (ale len v prípade, ak poze- starostlivo pripravenej pôdy predstavuje štyri základné obmok nie je zamorený škodcami priamo vyplýva z biologických a rábacie operácie: smykovanie,

bránenie, kyprenie a valcovanie (utužovanie). Tesne pred sejbou sa pôda kultivátorom prevzdušní a zbaví buriny, a tým sa pripraví osivové lôžko na sejbu. SEJBA Semeno konopy kvôli vysokému obsahu olejov a surových proteínov veľmi rýchlo stráca klíčivosť, preto sejeme iba osivo z predchádzajúcej žatvy. Konopa patrí k skoršie siatym jarinám, no vysieva sa až vtedy, keď už nehrozia trvalejšie jarné prízemné mrazy. V našich podmienkach sa seje zvyčajne od začiatku (konopa pestovaná na vlákno) do konca apríla (v závislosti od účelu pestovania). Semeno klíči už pri teplote 1 – 2 °C, ale so sejbou začíname až vtedy, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 7 – 9 °C. Za priaznivých podmienok sa seje skôr, aby vyrástli rastliny bohaté na dlhé vlákna, prípadne, aby vysoká konopa na semeno včas dozrela. V stredne ťažkej pôde a v dobrých pôdnych podmienkach je hĺbka sejby 2 – 4 cm, ak je sucho, vtedy sejeme hlbšie 3 – 6 cm. Pri veľmi vysokom obsahu organickej hmoty hĺbka sejby je 2 – 3 cm. Konopa na vlákno sa seje na hĺbku 3 – 5 cm. V prípade sucha je vhodné valcovanie. Zo skúseností pestovateľov, ak sa po sejbe vytvorí silný pôdny prísušok, je potrebné jeho rozrušenie za použitia ježkových valcov, prípadne prútovými alebo ľahkými bránami na tupo, najmä na stredných a ľahších pôdach. Za ideálnych podmienok môže porast konopy vyklíčiť a vzísť v priebehu jedného týždňa. ○ (Pokračovanie nabudúce)

26. 9. 2015 • 39 /4666/

VO SVETE JAROSLAVA PAPA

Z vojvodinských fotopoľovačiek Oto Filip

ú rôzne druhy poľovníkov: náruživých a občasných, tých na vysokú zver, ďalších, ktorým je lov synonymom spoločnosti a prechádzky. Jaroslav Pap sa priatelí so všetkými z nich, a pritom zostáva svoj. Roky neochvejne oddaný najmä Vojvodine a jej krásam, už dlho úprimne miluje zvieratá cez hľadáčiky svojich teleobjektívov alebo makroobjektívov. Hoci povolaním univerzálny fotoreportér, keďže fotil všetko, od vojen, cez politiku po šport, jeho autorské písmo najviac bije do očí pri záberoch z prírody. Táto je jeho neskrotnou a dlhoročnou láskou a vášňou, dejiskom, na ktorom strávil na stovky dní a nocí. Veď každé

zviera sa v mnohom podobá človekovi: má svoje pekné a škaredé chvíle, boje a súboje, miluje a nenávidí, vydáva vlastné zvyky, má hodiny, keď

oddychuje a vychádza, keď si praje spoločnosť, alebo sa túži túlať osamote. Veľa prírodovedných znalostí, dobré prípravy a hodne

fotografického umenia. A je tu autorský Jarov rukopis, ktorý ťažko pomýliť s inými. Škoda len, že výstav takýchto snímok, akým sa Pap venuje celé desaťročia, je dosť málo, dobre je zase to, keď neopakovateľné zábery prežijú krátku životnú lehotu agentúrnej správy, záberu v denníku, týždenníku či magazíne. To posledné sa stalo aj pred niekoľkými dňami, keď svetlo sveta uzrela publikácia Turistickej organizácie Vojvodiny venovaná poľovníckemu turizmu s názvom Vzrušujúci lov na nezabudnutie autora Dr. Zorana Ristića. Iste by nebola natoľko kvalitnou a pestrou, vôbec tým, čím je, nebyť desiatok záberov Jaroslava Papa z početných vojvodinských lovísk. Každý z nich má svoju poetiku, osud, vlastný príbeh a sú natoľko názorné, že škoda ich (p)opisovať. Stačí len venovať sa im a kochať sa v ich kráse. A možno pritom

III

trochu pouvažovať aj nad tým, či sme pre prírodu a okolie vôkol nás urobili všetko, čo máme a môžeme. Alebo – ako sa im odvďačujeme za všetko to, čo nám dávajú? ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Nebezpeční jesenní škodcovia (2) ak je dlhá a teplá, pretože takéto počasie umožňuje dlhotrvajúce nálety vošiek a cikád do porastov novozaložených obilnín. Symptómy vírusových ochorení v jeseni ešte nie sú viditeľné, objavujú sa až na jar, ale infikované rastliny sú citlivejšie na nízke teploty. Najčastejšie

ných cikádami na obilninách je možné využiť takmer rovnaké agrotechnické opatrenia, ako sme spomínali pri voškách, CIKÁDY a to sú: správny osevný poDruhy z podradu cikády, Austup a organizácia porastov chenorrhyncha, ktoré škodia (priestorová izolácia), kvalitne na obilninách, sú drobný hmyz urobená žatva s čo najmenším dĺžky 1 – 4 mm. Živia sa vycirozsypávaním zŕn, zaorávanie ciavaním štiav z pletív listov, rastlinných zvyškov po žatve, na ktorých sa objavujú ničenie rastlín z výsvetlé škvrny. Poškodrola, ničenie trávnych denia sa môžu zameniť burín, letná hlboká s poškodením straporba, správne termíny kami. Hlavné škody sejby a optimálne hnospôsobujú prenosom jenie. Z hľadiska škôd vírusových ochorení. od viróz sejba ozimín Na obilninách, ako aj by mala byť neskoršie, na iných plodinách sa pri konci agrotechvyskytujú od jari do jenického termínu, aby sene. V jeseni zriedka rastliny po vychádzaní spôsobujú významboli vystavené možnej né priame škody, ale infekcii kratšiu dobu. rozšírenie vírusových Základným opatrením ochorení priaznivo v jeseni by mala byť podporuje dlhá a teplá skorá likvidácia rastlín jeseň. Na obilninách z výmrvu, lebo tieto sa vyskytuje viac drurastliny sú najväčším hov cikád, ale najväčzdrojom infekcií počas ší význam majú dva jesene. Znížiť prelet druhy: cikádka buriinfikovaných populácii nová – Psammotettix cikád a iného hmyzu – alienus (Cicadellidae) vektorov viróz z porasa ostrôžka priesvitná tu na porast zabraňu– Javesella pellucida jú aj vetrolamy medzi V strednej Európe sa najčastejšie vyskytuje (Delphacidae). Cikádka pozemkami. skočka obilná (Foto: z internetu) burinová prenáša vírus zakrpatenosti pšeniPRIAMA OCHRANA ce – Weat dwarf virus (WDV). symptómy na obilninách sú PROTI CIKÁDAM Ostrôžka priesvitná je prená- žltnutie, chloróza listov, ktorá V JESENI A NA JAR šačom viacerých vírusov: vírus môže končiť nekrózou a zasyPriama ochrana obilnín sterilnej zakrpatenosti ovsa chaním listov. Pšenica často proti cikádam je tiež podob(Oat sterile dwarf virus), prúž- reaguje červeným alebo čer- ná ako ochrana proti voškám. kovitosť pšenice (Wheat stre- venofialovým sfarbením listov. Porasty zo skorých termínov ak mosaic virus), vírus drsnej Výrazným symptómom je spo- sejby, najmä v podmienkach zakrpatenosti kukurice (Maize malený rast, niekedy až zakrpa- teplej jesene, treba pravidelne rough virus). tenosť rastlín, zakrpatený je aj kontrolovať a v prípade podľa koreň. Niekedy môže prejaviť potreby aplikovať insekticídy. ŠKODY SPÔSOBENÉ aj nadmerná tvorba odnoží. Na Ošetrenie možno zopakovať aj VÍRUSOVÝMI zníženie úrody najviac vplýva na jar proti mladým larvám, OCHORENIAMI sterilita napadnutých rastlín, lebo intenzívnym cicaním ďalej Straty spôsobené vírusovými klasy sa vôbec netvoria alebo prenášajú vírus. V oblastiach chorobami sa v závislosti od sú hluché. Potvrdenie viróz s pravidelným výskytom viróz podmienok prostredia pohy- v začiatočných fázach je možné sa odporúča morenie osiva bujú medzi 12 – 70 %. Väčšie iba analýzami v laboratóriách. insekticídmi. straty sú pri jesenných infekProti ostrôžke priesvitnej ciách v porovnaní s infekciou PREVENTÍVNE OPATRENIA sa odporúča robiť postrek na uskutočnenou na jar. V jeseni Na zníženie priamych a naj- jar v ďateline, ak v minulom sú väčšie riziká infekcie vtedy, mä nepriamych škôd spôsobe- roku bolo viac ako 10 % rastlín Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

napadnutých zakrpatenosťou ovsa. Aplikácia do porastov ovsa a jačmeňa sa odporúča v čase maximálneho preletu škodcu zo zimovísk (z ďateľovín), keď zistíme viac ako 5 imág ostrôžky v priemere na 10 smykov pri niekoľkonásobnom opakovaní. SKOČKY Na obilninách sa vyskytujú a škodia tri druhy skočiek: skočka obilná – Phyllotreta vittula, skočka steblová – Chaetocnema aridula a skočka dreňová – Chaetocnema hortensis (Chrysomelidae). V strednej Európe sa najviac vyskytuje skočka obilná. Škodí v štádiu imága v jeseni a na jar vyžieraním malých dierok do listov. Skočka steblová a skočka dreňová škodia aj v štádiu imága, podobne ako skočka obilná. Väčšie škody zapríčiňujú larvy na jar, keď sa vžierajú do listových pošiev a do stebla, kde v dreni vyžierajú chodbičku. Ak sú napadnuté mladé rastliny, ktoré ešte neodnožili, obyčajne zahynú. Ak sú napadnuté rastliny, ktoré už odnožili, zahynie iba napadnuté steblo. Napadnuté rastliny sa slabšie vyvíjajú a majú nižšiu úrodu. Najväčšie škody skočka zapríčiňuje na mladých rastlinách za teplého a suchého počasia na jar a v jeseni. Z preventívnych agrotechnických opatrení v ochrane obilnín proti skočkám významné sú sejba v optimálnom termíne a pri správnej hĺbke osiva. Dôležité je aj ničenie burín najmä z čeľade lipnicovitých (Poaceae), na ktorých sa živia imága po prezimovaní. Chemické opatrenia proti týmto škodcom sa zriedka používajú. Aplikácia insekticídov by sa mala použiť iba po prekročení prahu ekonomickej škodlivosti, a to je v prípade zistenia 25 – 65 chrobákov na 1 m2 v jeseni alebo na jar pred fázou steblovania obilnín. ○ (Koniec)

26. 9. 2015 • 39 /4666/

ZELENINÁRSTVO

Listová zelenina pre skorý jarný zber Ľubica Sýkorová

26. 9. – 2. 10. 2015

POČASIE

minulosti mali ľudia na tanieri omnoho viac zeleného, medzitým aj listovej zeleniny. Pre naše telo je totiž príjem tohto druhu zeleniny mimoriadne dôležitý. Obsahuje mnoho vlákniny v prirodzenej forme a, samozrejme, ľahko prijateľné živiny. Zároveň listová zelenina pôsobí na organizmus veľmi osviežujúco. Je jedinou potravinovou skupinou, ktorá pomáha tráviť ostatné jedlá stimulovaním sekrécie tráviacich enzýmov. Preto Špenát môže byť listová zelenina kombinovaná s akoukoľvek potravinou. Čo všetko patrí medzi listovú zeleninu? Nie je to len klasický hlávkový šalát, ale všetka zelená zelenina od špenátu a šťaveľu až po kučeravý kel a rímsky šalát. K zelenej listovej zelenine by sme mali pridať aj zelené vňate ako bohatý zdroj živín. Väčšina listových zelenín sú rastliny s krátkym vegetačným obdobím, preto ich pestujeme prevažne ako medziplodiny. Medzi listové zeleniny, ktoré vysievame alebo vysádzame v jeseni pre skorý jarný zber, patria napr. špenát, šalát hlávkový, valeriánka (šalátik poľný), či u nás menej používaný štiav záhradný. Prípravu pôdy na výsadbu alebo sejbu listových zelenín v jeseni robíme podľa požiadaviek na pestova-

nie hlavnej plodiny, ktorú po zbere listovej zeleniny budeme pestovať.

ŠPENÁT (Spinacia oleracea) Pre skorý jarný zber sejeme špenát v septembri a podľa počasia aj začiatkom októbra. Do príchodu

zimy sa porast dobre zapojí a bez problémov prezimuje. Jarný zber takto prezimovaného špenátu býva obyčajne o 20 dní skôr oproti zberu z jarnej sejby. Neskoršia sejba je riziková a často vymŕza. Naša kuchyňa pozná špenát takmer štyri storočia. Jeho konzumnou časťou je prízemná ružica listov. Špenát je nenáročná rastlina rýchleho rastu, spoľahlivého výnosu a je mrazuvzdorný. Na klimatické podmienky je nenáročný, no k dobrému rastu potrebuje dostatok vlahy a živín. Má pomerne slabú a plytkú koreňovú sústavu, a preto je náročný na vlahu. Pri nedostatočnej vlhkosti pôdy rastie pomaly, vytvára málo listov horšej kvality. Sucho ďalej podporuje predčasné vybiehanie do kvetu. Špenát neznáša kyslé pôdy, preto ich musíme upraviť

vápnením. Keď nestihneme sejbu koncom septembra, môžeme ho za priaznivého počasia vysiať aj v druhej polovici novembra. Osivo do príchodu zimy napučí, v tomto stave aj prezimuje a vzíde až skoro na jar. Na prezimovanie vysievame dvojnásobné množstvo osiva ako pri ostatných termínoch pestovania. Špenát vysievame do hĺbky 3 – 4 cm a do riadkov vzdialených 20 až 30 cm. Za sucha môžeme vzchádzanie urýchliť závlahou. Počas vegetácie je potrebné porast udržiavať čistý bez burín. Špenát začneme zberať len čo rastliny vytvoria 5 – 6 listov. Zberáme len za sucha, najlepšie ráno po rose, pretože listy rýchlo vädnú alebo sa zaparia. Zrezaný špenát nemôžeme dlhodobo uskladňovať, nakoľko aj v chladničke si uchová dobrú kvalitu najviac 3 – 5 dní. Pri pestovaní špenátu je dôležité pre každú dobu výsevu zvoliť tú správnu a vhodnú odrodu. Úrodné a odolné sú hlavne F1 hybridy, prednosťou ktorých je aj vyrovnanosť Valeriánka poľná porastu. Typickým znakom pre skoré odrody je svetlozelené sfarbenie listov, neskoré odrody sú s tmavými listami. Odrody určené na prezimovanie sú odolné proti mrazu. Úspešne prezimujú len rastliny včas vysiate, ktoré majú vytvorených niekoľko pravých listov.

VALERIÁNKA POĽNÁ (Valerianella locusta) Konzumnou časťou je prízemná ružica pomerne drobných listov, ktoré sa konzumujú výhradne v čerstvom stave ako prísada v najrôznejších zmiešaných zeleninových šalátoch. Dieteticky je valeriánka kvalitnejšia ako rýchlený šalát v zime. Tejto nenáročnej listovej zelenine sa najlepšie darí v ľahších pôdach dobre zásobených vápnikom. V porovnaní s ostatnými šalátovými zeleninami je drobnejšieho vzrastu. Má lyžicovité listy, ktoré dorastajú do 5 – 7 centimetrov. Valeriánka je nenáročná, všestranne otužilá a mrazuvzdorná. Je to zelenina pre jesenný, zimný a jarný zber. Vysieva sa spravidla v dvoch termínoch: koncom júla až v auguste pre zber v jeseni, a od septembra do začiatku októbra pre včasný jarný zber. Na pripravený záhon vysievame semená do riadkov vzdialených 15 – 20 cm a do hĺbky 2 – 3 cm. Pred výsevom je vhodné záhon povalcovať alebo utlačiť doskou, aby sa drobné semená nedostali príliš hlboko do pôdy. Vzhľadom na dlhšie pozberové dozrievanie semena sa neodporúča použiť na výsev osivo získané v tom istom roku, ale radšej staršie. Rastliny vzchádzajú za 10 – 14 dní od výsevu. Povrch pôdy kypríme a odburiňujeme, aby nám burina neudusila pomalšie rastúcu valeriánku. Závlaha podmieňuje nielen úrodu, ale aj kvalitu a jemnosť listov. Valeriánka vypestovaná v zakrytých priestoroch je jemnejšia ako z voľnej pôdy. Pri zbere sa zberajú celé listové ružice, alebo sa odtrhávajú listy postupne tak ako dorastajú. Z 1 m2 sa môže pozberať až 1 kg listov, ktoré na kratší čas môžeme uschovať v chladničke. ○ (foto: z internetu)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

13˚ | 20˚

13˚ | 19˚

10˚ | 19˚

10˚ | 20˚

9˚ | 19˚

10˚ | 22˚

10˚| 22˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

Jesenné hnojenie ovocných drevín Ľubica Sýkorová

jesennom období musíme venovať v záujme zabezpečenia dobrého zdravotného stavu stromov zvýšenú pozornosť nielen im, ale aj pôde v ich okolí. Problematika hnojenia ovocných drevín je pomerne široká. Vyplýva to z rozdielnych nárokov jednotlivých druhov, odrôd, ich veku,

priaznivej pôdnej reakcie vápnením a optimalizovať dávky živín dusíka, fosforu, draslíka, vápnika, horčíka a mikroelementov podľa dosahovanej úrody, na základe rozboru pôdy. Väčšine ovocných druhov vyhovuje neutrálna pôdna reakcia (od pH 6,5 do 8,0), pričom však vyžadujú dostatočnú zásobenosť pôdy vápnikom. Na neutrálnych až slabo kyslých

rodivosti, hustoty výsadby, pestovateľského tvaru i obdobia hnojenia. Značná časť koreňov prijíma živiny zo starších zásob a aj z hlbších pôdnych vrstiev. Preto kladieme dôraz na prípravu pôdy a jej optimálne vyhnojenie makroživinami a mikroživinami už pred zakladaním ovocných sadov. Pretože vlastnosti pôd sa odlišujú, nie je správne hnojiť všetky rovnako. Rozbor pôdy nám umožní optimálne ju vyhnojiť. Po založení ovocného sadu by sme sa mali zamerať na pravidelné hnojenie organickými hnojivami, udržanie

pôdach rastú a dobre rodia hrušky, jablone, maliny. Višniam sa dobre darí na kyslejších pôdach (pH 5,5 – 7,0). Najkyslejšie pôdy vyžadujú jahody (pH 4,5 – 6,5). Vápnik pri ovocných druhoch podporuje vyzretie dreva a chráni ho pred viacerými chorobami. Jeho obsah v ovocí, najmä v jadrovinách, je dominantným faktorom z hľadiska kvality a tiež skladovateľnosti ovocia. No pri vápnení treba zabrániť prevápneniu pôdy, pretože by mohlo byť príčinou zníženia príjmu draslíka. Udržovacie vápne-

nie, ktorým dopĺňame vápnik odobratý rastlinami prípadne vyplavený z pôdy, obyčajne k ovocným drevinám aplikujeme každý tretí až štvrtý rok, a to v jeseni alebo v zime. Vápniť sa odporúča vždy v roku nasledujúcom po aplikácii organických hnojív (maštaľného hnoja, kompostu, močovky a pod.). ORGANICKÉ HNOJENIE Nevyhnutné je na udržanie vyrovnanej bilancie organických látok v pôde, čím sa stabilizuje a zlepšuje celková úrodnosť pôdy. Podporuje užitočnú činnosť pôdnych mikroorganizmov, má pozitívny vplyv na sprístupňovanie živín, zlepšovanie pôdnej štruktúry a efektívnosť hnojenia

priemyselnými hnojivami. Prísun organických látok do pôdy zabezpečujeme zapracovaním maštaľného hnoja alebo kompostu v trojročných intervaloch. Na ľahkých pôdach je vhodné uplatniť dvojročný cyklus organického hnojenia. V menších záhradách po obvode koruny stromu urobíme ryhy dlhé asi 1 m a hlboké 20 až 30 cm, pri malých stromčekoch plytšie. Do nich dáme hnoj, ktorý utlačíme a zasypeme zeminou. Množstvo hnoja závisí od veku a veľkosti ovocného stromu. Pre stromček s priemerom koruny 2,5 m apli-

kujeme asi 20 kg a pre strom s priemerom koruny 4 m asi 50 kg maštaľného hnoja. Z hľadiska času zapracovania do pôdy platí zásada, že maštaľný hnoj by sme mali zarýľovať v deň, keď sme ho rozhodili po pozemku. Ak ho ponecháme na povrchu pôdy v malých kôpkach alebo rozhodený, vysychá, stráca sa dusík a celkovo sa znehodnocuje. Najlepší je dobre vyzretý hnoj hovädzieho dobytka. Vo vlhších podmienkach môžeme organické látky čiastočne nahradiť aj zeleným hnojením. Celkovú potrebu živín pre jednotlivé ovocné dreviny znižujeme o živiny dodané organickým hnojením. HNOJENIE PRIEMYSELNÝMI HNOJIVAMI Priemyselné hnojivá sa dajú aplikovať povrchovo alebo účinnejšie formou hĺbkovej hnojivej zálievky. V priebehu vegetačného obdobia je dobré časť rastlinných živín, najmä však dusík, vápnik, horčík a mikroelementy aplikovať foliárne, čiže na listy. Na jeseň by sme mali hnojiť hlavne fosforom a draslíkom, lebo jarná aplikácia je obyčajne menej účinná. Dusíkatú zložku na jeseň aplikujeme len v menšom množstve. Na ľahkých pôdach a v oblastiach s vyšším množstvom jesenných a zimných zrážok je účinnejšie dusík dodávať až na jar a v priebehu vegetácie. V prípade jesennej aplikácie dusíkatej zložky vo forme priemyselných hnojív sú vhodné hnojivá s pozvoľným uvoľňovaním dusíka. Väčšina koreňov ovocných drevín, ktoré majú význam v súvislosti s príjmom rastlinných živín, sa nachádza v hĺbke väčšej ako štyridsať až šesťdesiat centimetrov. Preto je hĺbkové hnojenie účinnejšie než povrchová aplikácia. Na hĺbkovú aplikáciu, ktorú možno robiť prakticky počas celého roka, sú osobitne vhodné fosforečno-draselné hnojivá, neobsahujúce chloridy. Hĺbkové hnojenie sa robí buď pomocou špeciálnych pôdnych injektorov alebo tak, že pomocou kovovej tyče alebo rýľa vyhĺbime asi na 1 m2 plochy otvor do hĺbky 35 až 40 cm a nalievame doň roztok hnojív (5 l). 

26. 9. 2015 • 39 /4666/

ZDRAVIE A MY

Chráňte sa pred virózami už teraz

ngíny, prechladnutia, rôzne virózy patria k jeseni rovnako ako opadané lístie. Čím skôr sa pred nimi začnete chrániť, tým lepšie! Máte pocit, že na jeseň idete z choroby do choroby? Buď prechladnete, alebo dostanete angínu či zápal priedušiek. Ako sa obrniť pred virózami a ako si môžete naozaj cielene posilniť imunitu už teraz? Najčastejším prejavom oslabenej imunity sú vírusové a bakteriálne infekcie. Reč je o nepríjemných zápaloch priedušiek, mandlí, hnisavej angíne či zápaloch stredného ucha. Časté ochorenia z detstva si zase môžeme „preniesť“ aj do dospelosti. Pri liečbe infekcií

a zápalu sa v súčasnosti prejavuje tendencia obmedzovať antibiotiká a používať ich len pri bakteriálnych komplikáciách. Veľký dôraz sa kladie na prípravky posilňujúce imunitu, napríklad vitamíny, bioprvky a rôzne bakteriálne a chemické imunomodulátory. Pri oslabenej imunite je vhodné podávať aj enzýmové prípravky. Ide o preparáty, ktoré obsahujú enzýmy prírodného pôvodu – napríklad z tropického ovocia pochádzajúci bromelín a papaín. Tieto látky priaznivo ovplyvňujú náš imunitný systém. Enzýmové prípravky sa môžu užívať aj dlhodobo na celkové posilnenie imunity. 

MÓDA A KRÁSA

Rady na udržanie zdravej a krásnej pleti

edzi najčastejšie chyby pri starostlivosti o pleť tváre a pokožku tela patrí nesprávny výber kozmetiky a nezdravý životný štýl. Mastná a aknózna. Používajte kozmetiku na mastnú pleť alebo pleť so sklonom k akné. Dôkladne ju umyte aspoň 2x denne. Pomáha hĺbkové čistenie pleti u kozmetičky. Krém na mastnú pleť má byť ľahkej, nemastnej textúry, aby ju hydratoval, no nezaťažoval. Ak vás trápi mastná pleť, možno vás poteší fakt, že takáto pokožka lepšie znáša proces starnutia. Suchá a veľmi suchá. Najdôležitejšie je jej premasťovanie. Prirodzené stavebné prvky kože sú lipidy, ktoré suchej pleti treba dodávať zvonka používaním mastných krémov typu voda v oleji. Na čistenie používame jemné čistiace prípravky bez alkoholu. Pleť čistíme zľahka krúživými pohybmi. Po vyčistení nanesieme

výživný hydratujúci krém. Ten pokožku chráni a regeneruje. Suchej a veľmi suchej pokožke prospeje aj nanášanie výživných masiek. Ak píling, tak špeciálne určený na tento typ pleti a nie častejšie ako raz za týždeň. Normálna. Táto pleť je snom každej ženy. Nie je problematická, no aj tak jej treba venovať dostatok pozornosti. Na čistenie sa môžu používať prípravky s obsahom alkoholu aj bez neho. Na ochranu pred vonkajšími vplyvmi používame hydratujúce krémy, ktoré zároveň zabránia jej vysúšaniu. Rady odborníčky: 1. Osvojte si zdravú, pestrú a vyváženú stravu. 2. Pravidelne sa venujte fyzickej aktivite. 3. Hydratujte svoju pleť ráno aj večer. 4. Vypite minimálne 1,5 l čistej vody denne, aj v zime. 5. Obmedzte konzumáciu alkoholu, kávy a tabaku. 6. Spite 8 hodín denne. 7. Chráňte svoju pleť pred slnkom. 

TIPY A TRIKY PRE DOMÁCNOSŤ

pití čaju nenechajte šálky vyschnúť, ale pretrite ich vlhkou hubkou na riad. Ak predsa len vznikli, vyčistíte ich mokrou handričkou a troškou jedlej sódy. Škrabance z kože? Tašky alebo bundy z hladkej kože sa budú opäť lesknúť, keď ich natriete bezfarebným krémom na topánky. Vrstva tuku na kuchynských skrinkách? Naneste na ne nezriedený čistiaci prostriedok na mnohostranné použitie, nechajte pôsobiť a umyte. Vrstva usadenín na vodovodných kohútikoch? Pretrite ich kusom vaty namočenej v octe a nechajte pôsobiť niekoľko hodín. Potom utrite navlhčenou handrou. 

Ako sa zbaviť nečistôt v domácnosti

Lak na nechty z nábytku? Stopy po laku na nechty na nábytku odstránite najlepšie leštidlom na nábytok a jemnou prachovkou. Nepoužívajte odlakovač, ten môže poškodiť povrch nábytku. Stopy od čaju na šálkach? Najlepšie bude, keď zabránite ich vzniku. Po do-

DOMÁCNOSŤ

Sedačka vyžaduje špeciálnu starostlivosť

tolička či sedačka z kože sú nadčasovo elegantné. Bez správnej starostlivosti však strácajú šmrnc a pôsobia matne a opotrebovane. Vy to môžete zmeniť! Utieranie prachu. Hladkú kožu každý týždeň zbavte prachu jemnou handričkou. Nepoužívajte handričku z mikrovlákien.

Čistenie. Raz za čas by ste mali vysávačom vyčistiť ryhy a záhyby. Dvakrát do roka nábytok ošetrite čistidlom na kožu. To však nenanášajte priamo na daný kus koženého nábytku, inak vzniknú fľaky! Čistiaci prostriedok naneste na vlhkú handru a až potom čistite. Nakoniec vyutierajte destilovanou vodou. Semiš očistíte gumovou kefou: tá odstráni fľaky a zdrsní príliš hladké plochy. Starostlivosť. Aby koža ostala poddajná a vláčna, potrebuje výživné látky. Tie sú obsiahnuté v špeciálnych prípravkoch na starostlivosť o kožu. Tip od profíkov: používajte čistiace peny – tie dostatočne zásobia kožu a ešte ju aj pekne vyčistia. Ušetríte tým čas! Leštenie. Osvedčený domáci prostriedok na extra porciu lesku: nakrájajte citrón na plátky, dajte do vlažného mlieka a ponorte do roztoku handričku. Tou potom vyutierajte kožený nábytok dosucha. Ochrana. Fľakom od nápojov zabránite impregnačnou penou (dostanete kúpiť v obuvi, drogérii alebo v špecializovanom obchode). Neimpregnujte sprejmi, tie sa príliš rýchlo vyšúchajú. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Semafor

Rezy z lesného ovocia

Suroviny: ½ kg štrúdľového cesta (kôry); Na prvú plnku: 200 g klobásy, 2 vajcia, 3 lyžice múky, ½ kypriaceho prášku, ½ pohárika smotany, 100 g kyslých uhoriek, trochu mlieka; Na druhú plnku: 250 g tvarohu, 2 vajcia, 3 lyžice múky, ½ kypriaceho prášku, 1 pohárik smotany; Na tretiu plnku: 300 g uvareného špenátu, 100 g kyslých uhoriek, 2 vajcia, 3 lyžice múky, ½ kypriaceho prášku, ½ pohárika smotany, trochu mlieka Takto sa to podarí: Štrúdľové cesto (kôry) rozdelíme na tri časti. Na spodok plechu položíme papier na pečenie. Naň položíme prvú kôru a natrieme plnkou. Najprv to robíme s klobásovou plnkou. Natierame každú kôru, kým nepoužijeme tretinu kôr. Potom každú kôru natierame

Foto: E. Šranková

Suroviny: Na ce s to: 8 vajec, 8 lyžíc práškového cukru, 8 lyžíc múky, 1 kypriaci prášok; Na tvarohový krém: 500 g tvarohu, 250 ml smotany, 1 želatínu, 3 lyžice prá škového cukru, šťava z 1 citróna; Na lesné ovocie: 1 bal. (zmes mrazené) lesného ovocia, 200 ml teplej vody, 1 vrecko vanilínového pudingu, 1 lyžica kryštálového cukru; Na ozdobu: 2 šľahačky, 2 stužovače šľahačky (kremfix), 300 ml mlieka, 1 lyžica kryštálového cukru; Na struhlinky: horká čokoláda; Na potretie cesta: 3 lyžice marhuľového džemu Takto sa to podarí: Cesto: Do misy dáme celé vajcia, pridáme práškový cukor a vymiešame do peny mixérom (7 min.). Múku zmiešame s kypriacim práškom a pridávame po lyžici do cesta a opatrne vmiešavame. Plech vystelieme papierom na pečenie 27 x 37 cm. Cesto vylejeme a zarovnáme. Rúru vyhrejeme na 180 ̊ C a pečieme 15 min. Upečené a vychladnuté cesto potrieme marhuľovým dže-

Pridáme žĺtky, múku vymiešanú s Nesquikom a kypriacim práškom a masť. Dobre premiešame, môžeme aj vyšľahať a cesto vylejeme na papierom vystlaný plech. Pečieme na 180 ̊ C asi 20 až 25 minút. Upečené cesto prerežeme. Potrieme marhuľovým džemom a smotanovou plnkou. Plnka: Smotanu vymiešame, môžeme i vyšľahať s cukrom a vanilínovými cukrami. Môžeme pridať aj šľahačku. Poleva: Nesquik, smotanu,

mletý cukor a masť dobre vymiešame a zahrievame po bod varu (nech nevrie). Keď

tvarohovou plnkou, kým nestrovíme druhú tretinu kôr. Poslednú tretinu kôr natierame špenátovou plnkou. Vrch potrieme olejom alebo mliekom a upečieme. Prvá plnka: Klobásu a kyslé uhorky nakrájame nadrobno, pridáme vyšľahané vajcia. Nakoniec pridáme všetky ostatné suroviny. Ak je plnka hustá, zriedime ju trochou mlieka, aby sme ju mohli natierať na kôry. Druhá plnka: Vajcia vyšľaháme, pridáme tvaroh, múku, smotanu a kypriaci prášok. Všetko dôkladne zmiešame. Tretia plnka: Uvarený špenát a uhorky nakrájame nadrobno. Vajcia vyšľaháme a pridáme ku špenátu a uhorkám. Pridáme múku, smotanu a kypriaci prášok a dobre zmiešame. 

mom. Tvarohový krém: Do misy dáme tvaroh, smotanu, cukor, šťavu z citróna a všetko dobre premiešame. V druhej miske v 100 ml vlažnej vody vymiešame želatínu za studena. Do želatíny po lyžici vmiešame tvarohový krém a dáme do chladničky stuhnúť. Natrieme na marhuľový džem. Lesné ovocie: Ovocie dáme do rajnice; v druhej nádobe vymiešame 200 ml vody s cukrom a pudingom a pridáme k ovociu. Necháme na slabom plameni zhustnúť. Uvarenú zmes necháme dobre vychladiť. Rozložíme na tvarohový krém. Koláč necháme dobre vychladiť. Ozdoba: V mlieku vyšľaháme šľahačku v prášku, pridáme cukor a kremfix a potrieme vrch koláča. Posypeme čokoládovými struhlinkami.  Foto: z internetu

Nesquikové rezy Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 150 g cukru, 150 g múky, 120 g Nesquiku, 150 g masti, 1 kypriaci prášok; Na potretie: 3 lyžice marhuľového džemu; Na plnku: 1 a ½ pohárika smotany, 1 lyžica cukru, 4 balíčky vanilínového cukru, podľa chuti i šľahačka; Na polevu: 120 g Nesquiku, 120 g mletého cukru, 1 lyžica masti, 1 a ½ pohárika smotany. Takto sa to podarí: Vyšľaháme bielky a pridávame cukor, kým nedostaneme tuhý sneh.

trochu vychladne, vylievame na rezy.  Foto: E. Š.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 401 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Píš tak, ako sa dotýkaš života... 52. BELEHRADSKÉ MEDZINÁRODNÉ STRETNUTIE SPISOVATEĽOV

Martin Prebudila

ohtoročné stretnutie spisovateľov vo štvrtok 17. septembra v Slávnostnej sieni Zhromaždenia mesta Belehrad otvoril zástupca primátora sídelného mesta Andrija Mladenović, ktorý podčiarkol, že Belehrad po dvoch desaťročiach pokračuje v tradícii uhostenia spisovateľov sveta. Zdôraznil tiež, že hlavným organizátorom stretnutia je Združenie spisovateľov Srbska (ZSS), ktoré v tomto roku oslavuje 110. výročie pôsobenia. O tomto významnom jubileu hovoril aj predseda ZSS Radomir Andrić a zmienil sa aj o potrebe usporadúvania tohto podujatia, kde sa doposiaľ zúčastnilo viac ako 1 500 literátov z celého sveta, medzi ktorými bolo aj desať nositeľov Nobelovej ceny. Po viac ako celom desaťročí Belehrad bol znovu zlatým patrónom tohto renomovaného literárneho podujatia. Tohtoročné prebiehalo pod heslom: Píš tak, ako sa dotýkaš života..., malo aj niekoľko sprievodných programov a okrúhlych stolov, v rámci ktorých bola pozornosť venovaná niektorým významným jubileám: 750 rokov od narodenia talianskeho spisovateľa Danteho Alighieriho, 200 rokov od narodenia národovca a kodifikátora spisovnej slovenčiny Ľudovíta Štúra, 100 rokov od narodenia srbských spisovateľov Milutina Uskokovića a Branka Ćopića. Už v prvý deň stretnutia v miestnostiach Združenia spisova-

Odmenení Chartou Moravy: (zľava) Ivan Negrišorac, Miroslav Bielik a syn odmeneného Radovana Marinkovića Slobodan teľov Srbska v chýrečnej Francúzskej ulici, číslo 7, bol okrúhly stôl venovaný 200. výročiu narodenia Ľ. Štúra. O jeho osobnosti a diele, ako aj o jeho význame v skvelých historických vzťahoch medzi Slovákmi a Srbmi hovorili hostia zo Slovenska – Peter Mišák a Miroslav Demák, ale aj riaditeľ SVC z Báčskeho Petrovca Vladimír Valentík a vojvodinský básnik Martin Prebudila. Vo večerných hodinách na scéne Rašu Plaovića Národného divadla v rámci Medzinárodného literárneho večierka medzi viac ako 30 spisovateľmi z 23 krajín svoje verše predniesli aj slovenskí básnici P. Mišák, M. Demák a M. Prebudila. V piatok 18. a sobotu 19. septembra spisovateľská karavána pobudla v početných kultúrnych strediskách a

knižniciach v strednom a južnom Srbsku, kde sa hlavne zahraniční hostia predstavili svojou pôvodnou tvorbou. Vystúpili v Požarevci, Malom Crnići, Kragujevci, Čačku, Požege, Čajetine, Sirogojne, vo Vrnajčkej Banji a na Zlatibore. V malom mestečku medzi Kraljevom a Čačkom, v Mrčajevciach, už pätnásty rok tradične prebiehajú Medzinárodné Mrčajevské básnické stretnutia a spolu so ZSS udeľuje sa tu prestížne medzinárodné uznanie Charta Moravy. Spravidla sa táto cena udeľuje jednému zahraničnému básnikovi a dvom domácim, teda srbským básnikom. Tentoraz sa toto vysoké ocenenie dostalo slovenskému básnikovi, prozaikovi a súčasnému predsedovi Spolku slovenských spisovateľov Miroslavovi

EPHAP ALEBO EUROPEAN PHOTOGROUP OF ART AND PERFORMANCE

Tvorivosť v popredí Oto Filip

rvé desaťročie existencie má za sebou EPHAP, medzinárodná fotografická skupina, zoskupujúca už v roku 2005, v prvom roku pôsobenia, jedenástich umelcov zo šiestich štátov. Počet členov a na výstavách účinkujúcich milovníkov umeleckých snímok súbežne s rokmi pribúdal, no čosi zostalo aj nezmenené. Najmä orientácia každý rok zorganizovať jednu výstavu, na ktorej účastníci vymenia vlastné dojmy a skúsenosti, na ktorej nebudú mať • KULTÚRA •

tematický zámer, ale sa budú riadiť výlučne tvorivosťou a technickou dokonalosťou ako tými prvými, základnými kritériami. Keďže je v tomto roku, v duchu hesla vždy inde, hostiteľom Srbsko, práce členov EPHAP sú už viac ako týždeň vystavené v galérii Foto-kino a video zväzu Vojvodiny v Pašićovej ulici v Novom Sade. Pútavé a pestré, znázorňujúce rôzne oblasti a námety, krajinky aj portréty, každodenné momentky a akty, budovy a lesy… Množstvo rôznych tém, no akosi sa po celkovom pohľade na ne nemož-

Paralely no ubrániť dojmu, že im tohto roku predsa dominuje príroda. Samozrejme, v (nes)početných obmenách. Najmä v tvorbe Laca Struhára (1954 Bratislava), umelca v súčasnosti žijúceho a tvoriaceho v Hlohovci. Zameriava sa na krajinársku a re-

Bielikovi, ako aj srbským básnikom Ivanovi Negrišorcovi (pseudonym aktuálneho predsedu Matice srbskej v Novom Sade Dragana Stanića) a básnikovi a členovi Srbskej akadémie vied a umení Radovanovi Marinkovićovi z Čačku. (Za básnika Marinkovića, ktorý sa zo zdravotných dôvodov nezúčastnil na programe, cenu prebral jeho syn Slobodan). Zdôvodnenie udelenej ceny nášmu laureátovi pomenované Ručičky života a ručičky smrti v poézii Miroslava Bielika predniesol básnik a podpredseda ZSS Dušan Stojković, ktorý uviedol istú paralelu, „že sa Bielik pomerne neskoro zjavil so svojimi básňami, a tým sa mu podobá na známeho srbského básnika Dušana Matića, ktorý svoju prvú básnickú zbierku Bagdala uverejnil, keď mal už 56 rokov, ale dodnes je to aktuálna a vynikajúca poézia...“ Okrem tejto vysokej ceny, ktorá je pomenovaná podľa tamojšej neďaleko tečúcej rieky Moravy, Miroslavovi Bielikovi sa dostala aj Charta čestného občana Mrčajeviec, ktorú mu odovzdal dlhoročný vedúci Mrčajevských básnických stretnutí Lule Levajac. Zároveň poznamenal, že je Bielik od tej chvíle ich plnoprávnym spoluobčanom so srbským priezviskom Belić, ktoré je veľmi časté práve v ich kraji. Organizátori Mrčajevských básnických stretnutí odmenených laureátov a všetkých prítomných účastníkov zaviedli i na neďaleký kopec, kde už niekoľko rokov stojí skala, na ktorej sú vpísané mená všetkých doterajších nositeľov Charty Moravy. Foto: A. Meleg

klamnú fotografiu, známy je aj ako fotograf architektúry. O kvalite jeho tvorby svedčí niekoľko desiatok samostatných výstav na Slovensku a v zahraničí. Je autorom až pätnástich reprezentačných fotografick ých publikácií a päťdesiatich reprezentačných nástenných kalendárov. Pred šiestimi rokmi mu v Bruseli udelili neakademický titul QEP, a to v dvoch kategóriách: krajinárska fotografia a ilustračná snímka. Nečudo, keďže je príroda na jeho záberoch úchvatná, vždy iná.

39 /4666/ 26. 9. 2015

Kultúra ABY SME SA LEPŠIE POZNALI

Mladí dolnozemci Jaroslav Čiep

– V

ždy, keď som mala odcestovať na nejaký seminár do Maďarska alebo do Rumunska, žiaci sa ma pýtali, kam to pocestujem. Keď som povedala, že do zahraničia, do slovenskej školy, pýtali sa ma, prečo tam pôjdem a kto tam žije. A keď som im odpovedala, že sú tam takí istí žiaci učiaci sa po slovensky, len krútili hlavami. Vtedy som si uvedomila, že treba popracovať na tom, aby sa nielen profesori, ale aj žiaci už od základnej školy spoznávali, nadväzovali vzájomné kontakty a utužovali priateľstvá, – uvažovala nahlas predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov, profesorka slovenského jazyka a li-

ska dostať sa do Európskej únie – pozn. J. Čiep) cez hranice sa dostalo iba deväť žiakov z Rumunska, z Nadlaku, so svojimi pedagógmi, – s ľútosťou konštatuje profesorka Andrášiková. Pod heslom Mladí dolnozemci – tvorba a priateľstvo predovšetkým (tvorivé dielne na udržiavanie slovenskosti) sa stretli slovenskí dolnozemskí žiaci 2. stupňa základných škôl, ktorých zapojili do tvorivej činnosti v dielňach, kde sa podieľali na zhotovovaní a vypracovaní kreatívnych cvičení, s cieľom zvládnuť a zdokonaliť si aktívnu slovnú zásobu. Účelové stretnutie žiakov z viacerých krajín tvoriacich tzv. slovenskú Dolnú zem je zamerané na udržiavanie a rozvoj jazykového a národného povedomia a kultúr-

Kým žiaci pracovali v rámci dielní, pedagógovia sa dohovárali o ďalších aktivitách

teratúry Mária Andrášiková a myšlienku dokončila slovami: – Preto som sa rozhodla, že vypracujeme výchovno-vzdelávací projekt, aby táto idea čím skôr zažila svoj zrod. A tak teda z tohto podnetu podporeného Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, v piatok 18. septembra 2015 v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci uskutočnili stretnutie žiakov a učiteľov základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským z Dolnej zeme. – Naplánovali sme, že do Petrovca pricestujú žiaci aj z Maďarska, z Békešskej Čaby a Slovenského Komlóša, z Chorvátska, z Iloku, ale z objektívnych príčin (čítaj: pre nával imigrantov cez územie Srb-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tvorba a priateľstvo predovšetkým – slovesnosť, materinský jazyk a kresby

nej identity dolnozemských žiakov. Organizátori v tom vidia jeden z možných spôsobov, ako získať a rozvíjať hrdosť z dolnozemskej spolupatričnosti a skvalitňovať slovenskú dolnozemskú súčinnosť žiakov a učiteľov. Podľa prichystaného projektu aktivity naplánovali na dva dni, ale podľa získaných financií na krytie nákladov tohto stretnutia žiakov a učiteľov, v záverečnej fáze ho plánovali ako jednodňový seminár. Avšak už vo štvrtok podvečer, keď Nadlačania pricestovali, domáci mládežníci zo združenia YMCA pre nich a petrovských žiakov prichystali zábavný program. V piatok predpoludním pre žiakov zorganizovali tvorivé dielne, prostredníctvom ktorých sa nielen zoznamovali a komunikovali po slovensky, ale ich profesorky slovenčiny, angličtiny a výtvarnej kultúry aj niečomu užitočnému naučili. Tvo-

rivé dielne formovali podľa toho, čo nám je všetkým spoločné – a to sú slovenské ľudové rozprávky. V rámci nich žiaci písali i slohové práce, pripravili dramatizáciu na základe týchto rozprávok, o týchto rozprávkach komunikovali aj po anglicky a na záver svoje umelecké nadanie prejavili aj štetcom. Výsledkom je spoločná veľká maľba, ktorá bude krášliť petrovskú základnú školu. S mladými účastníkmi pracovali profesorky Vesna Valihorová-Filipovićová, Jarmila Pantelićová, Daniela Lešťanová a Elena Lončarová. Po absolvovaní prichystaných dielní žiaci spoločne navštívili kultúrne a vzdelávacie inštitúcie, ako i kultúrne pamiatky v Petrovci. Navštívili petrovské gymnázium a internát, zastavili sa aj v ústredí Matice slovenskej v Srbsku a na záver ich srdečne privítali aj neúnavné aktivistky Spolku petrovských žien.

DRUHÁ A ŠPECIÁLNA CENA KOVAČICKÝM MALIARKAM. V galérii Kultúrno-turistického strediska Stefana Nemanju v Lapove sa 14. septembra konala 9. Medzinárodná výstava umeleckých diel, na ktorej medzi účastníkmi z piatich krajín boli aj umelci zo Srbska. Medzi nimi aj traja z členov Galérie insitného umenia v Kovačici. Posudzovacia komisia po vyhodnotení všetkých prác rozhodla, že druhú cenu udelí obrazu, ktorého autorkou je kovačická insitná maliarka Anna Kňazovicová a špeciálnou cenou za techniku potešili intarzistku Annu Lenhartovú, tiež z Kovačice. Medzi bezmála 170 umeleckými dielami steny galérie v Lapove krášlila aj olejomaľba autora Pavla Ľavroša, insitného maliara z Padiny. Na snímke sú odmenené autorky Anna Lenhartová (zľava) a Anna Kňazovicová. A. Ch. • KULTÚRA •

S MÁRIOU VRŠKOVOU ZO STAREJ PAZOVY, VÝKONNOU REDAKTORKOU DETSKÉHO ČASOPISU ZORNIČKA

Dôraz na bližší, hlbší kontakt s deťmi Anna Lešťanová

ačiatkom nového školského roku 2015/2016 prišlo k zmenám v detskom časopise Zornička. Predovšetkým je tu nová výkonná redaktorka Mária Vršková, ktorej sme pri tejto príležitosti položili niekoľko otázok. – Záujem o túto prácu som prejavila v minulosti viackrát, lebo som cítila, že Zornička potrebuje zmenu a že mám predpoklady aj tvorivý potenciál, aby som priniesla niečo nové, – povedala nám spolubesedníčka úvodom. – Začiatkom septembra 2015 sa mi ozval riaditeľ SVC Vladimír Valentík a dal mi šancu, nech to skúsim. Verím, že bude s mojou prácou spokojný. Kedy ste začali prispievať do detského časopisu a akými textami? – Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí mi otvorili dvere a umožnili, aby som mohla písať pre tento detský časopis. Prvé texty mi Zornička uverejnila na jar asi pred 5 rokmi. Boli to najmä básničky a hádanky o zvieratkách, deťoch, škole. Čo si myslíte o koncepcii doterajšej Zorničky?

– V prvom rade je to veľká vec. Bola som príjemne šokovaná, keď som sa vtedy dávno dozvedela, že v Srbsku vychádza detský časopis v slovenčine. Jeho existencia má veľkú hodnotu pre zachovanie a rozvíjanie jazyka, a je to veľká možnosť motivovať deti k tomu, aby si obľúbili čítanie, literatúru, tvorbu, kultúru. Za mínus som však považovala, že texty a témy neboli adekvátne prispôsobené najmladším čitateľom, keďže Zornička je určená deťom mladšieho školského veku, na 1. stupni ZŠ. Čo plánujete zmeniť? Na čo chcete dať dôraz? – V novej koncepcii budú určite také texty, ktoré dĺžkou aj obsahom budú pútavé pre túto cieľovú skupinu čitateľov. V každom

čísle niečo z poézie, prózy – ponúknuté sviežejším štýlom, trochu čítania o zaujímavostiach, prírode, zo školského života či folklóru, tip pre šikovné ruky, čo moderné si zaspievať alebo možnosť nájsť si kamaráta zo Slovenska na písanie. Dôraz chcem dať najmä na bližší, hlbší kontakt s deťmi, aby boli aktívnejšou súčasťou života časopisu. Mojím želaním je, aby bola nová rubrika Listáreň vždy plná príspevkov – listov, mailov, kresieb, fotiek... Podľa vášho názoru treba Zorničku priblížiť starším alebo mladším deťom? – Ako som už spomenula, Zornička je časopis určený pre deti na prvom stupni ZŠ, teda asi 6- – 10-ročným čitateľom, ku ktorým sa treba skloniť. Príloha Mravec je venovaná ešte mladším. Pre rozvoj osobnosti je dôležité, aby sa vzťah k čítaniu vytváral a prehlboval od čo najskoršieho veku. Aj detský časopis môže byť výbornou formou, ako prebudiť lásku k písmenkám.

V tomto procese však dôležitú úlohu zohrávajú aj rodičia, aj učitelia. Pani Vršková, povedzte nám ešte niečo o sebe. – Som rodáčka zo Slovenska a v Srbsku žijem od roku 2008. Od detstva ma bavilo divadlo, knihy, vlastná tvorba, chodila som do Základnej umeleckej školy – literárno-dramatický odbor. Vyštudovala som špeciálnu pedagogiku. Doteraz mi vyšli tri knihy pre deti (dve v Bratislave, jedna v Báčskom Petrovci), viackrát som získala ocenenie na súbehoch Zorničky, občas spolupracujem aj s ďalšími periodikami, pre ktoré pripravujem najmä stránky pre deti. Píšem aj blogy, korigujem rôzne texty určené na tlač a veľkým relaxom je pre mňa handmade tvorba – vytváram bižutériu, sezónne i svadobné dekorácie. Mojimi silnými vlastnosťami sú zodpovednosť, presnosť, systematickosť, nezabúdam na dôležitosť malého človeka a mám rada písané slovo... Verím, že s takýmto ,vybavením‘ sa mi bude v práci dariť tak, aby boli spokojní aj čitatelia, aj zainteresované okolie. Foto: z archívu M. Vrškovej

VO VOJLOVICI

Škola + hra = prázdniny bez starostí Anička Chalupová

sobotu 12. septembra v ZŠ Bratstva a Jednoty sa usporiadalo niekoľko kultúrno-zábavných a športových akcií, ktorými žiaci a profesori vo Vojlovici poznačili koniec projektu Škola + hra = prázdniny bez starostí. Žiaci vyšších a nižších ročníkov s profesorkami Ankou Kotvášovou, Danicou Vulićevićovou a Snežanou Đorđevićovou prezentovali tvorbu, ktorú absolvovali na niekoľkých dielňach počas letných prázdnin. Tak si žiaci, ktorí neúčinkovali v projekte, pozreli úryvok z divadelného predstavenia Upírsky denník, ktoré nacvičili absolventi divadelnej dielne, • KULTÚRA •

a nadchýnali sa zručnosťami svojich spolužiakov, ktorí prispeli k obsahu dvoch výstav nainštalovaných v školských učebniach: Vojlovická rozmanitosť a Dejiny Pančeva cez výtvarné umenie. Produktom športovej a dopravnej dielne, ktoré sa tiež uskutočnili počas leta v rámci tohto projektu, boli cyklistické preteky a preteky žiakov na kolieskových korčuliach na školskom športovom teréne. Cieľom projektu Škola + hra = prázdniny bez starostí, ktorý sa realizoval vo vojlovickej škole, bolo uplatnenie aktívneho, ambientálneho, bádateľského a kreatívneho učenia, ako aj podpora skupinových a kolektívnych aktivít.

Výstava Vojlovická rozmanitosť obsahovala viac ako sto exponátov vyrobených rukami najmladších

39 /4666/ 26. 9. 2015

Kultúra

CHAT TLAČ

CHAT: IGOR BOVDIŠ, FOTOGRAF Z BÁČSKEHO PETROVCA

Radšej 7 (kvalitných) ako 77 Jasmina Pániková

otografie boli vždy nemým svedkom doby. Portréty, príroda, diania... Ak ste ozajstný majster svojho remesla, dobrá fotografia povie viac než tisíce slov. V dnešnej dobe sa čoraz viac mladých ľudí zaoberá fotografovaním, ktoré často z koníčka prerastie do opravdivého biznisu. V tomto týždni sme si na túto tému písali s Igorom Bovdišom z Báčskeho Petrovca.

@ Hneď na začiatku sa ťa musím opýtať, koľko rokov sa zaoberáš fotografovaním? Igor: Odpoviem ti, ale najprv sa ti musím poďakovať, že si ma pozvala na chat. Už po prvom uverejnenom chate som si pomyslel, že je to super idea, aby našim mladým ľuďom bola v Hlase ľudu venovaná taká pozornosť. To určite osviežilo noviny. Vrátim sa k otázke. Už takmer 10 rokov chodím s fotoaparátom v ruke. @ Fotografovanie bolo najprv tvojím koníčkom alebo...? Igor: Áno, najprv bolo iba koníčkom a postupom času sa to rozvíjalo. Medzičasom som ukončil aj Vysokú technickú školu v Novom Sade, v odbore grafického inžinierstva a dizajnu a úžitkovej fotografie. Diplomovú prácu som vypracoval na tému Fotografovanie muzeálnych predmetov – keramika. @ Vidno, že máš už hodne vedomostí a skúseností. Môžeme povedať, že je fotografovanie teraz tvojím povolaním? Igor: Stáva sa mojím povolaním, aj keď si zatiaľ na živobytie zarábam v iných oblastiach. Som registrovaný ako fotograf – podnikateľ, zatiaľ bez pracovných miestností, ale pomaly si upravujem štúdio. @ Fotografovanie sa často označuje ako drahý koníček. Koľko peňazí sa musí vyčleniť do základného vybavenia? Igor: Podľa mňa na začiatok stačí digitálny fotoaparát, ktorý stojí 34

www.hl.rs

okolo 300 eur, avšak mám kolegov, ktorí podobne ako ja začali najprv fotiť starými fotoaparátmi, ktoré nie sú drahšie ako 20 eur. Závisí to od toho, ktorým žánrom fotografie sa niekto chce zaoberať, alebo na ktoré účely dané fotografie budú využité. Ak sa niekto chce kvalitne zaoberať fotografiou a chce na

rokoch sa najviac zaoberám komerčnou fotografiou. Fotím všetko, čo moji klienti potrebujú. @ Fotíš aj „pre svoju dušu“? Igor: Najmenej času mi zostáva na témy a idey, ktoré mám a cítim potrebu ich zrealizovať. Sú to idey kreatívneho a umeleckého rázu. Teraz na konci leta žartujem, že to

tom zarábať, musí počítať s tisíckami eur. @ A prečo sa práve ty zaoberáš fotografiami? Igor: Fotoaparátom môžem zachytiť všetko, čo pre mňa má hodnotu. Farbami a motívmi vyrozprávať príbeh, zachytiť nezastaviteľné. Fotografiou môžem znázorniť môj pohľad na všetko okolo mňa, ako i moje myšlienky.

spravím na zimu.  @ Na čo sa má, podľa teba, prihliadať pri fotografovaní, aby nemala podobu obyčajného záberu? Igor: Ak fotograf dobre ovláda fotoaparát, dôležité je, aby sa fotografia mohla prečítať, aby mala v sebe emóciu. Musí byť dobre premyslená a dobre zrealizovaná, aj keď závisí aj od toho, kde sa zrodí idea. V krátkosti: dobrá idea – dobrá fotografia.

@ Čo najradšej fotíš?

Igor: Témy mojich fotografií sa vždy menia. Na začiatku som fotil iba to pekné – náš Petrovec, okolie, zvieratá, Dunaj v Hložanoch, ľudí v ľudovom kroji. Teraz fotím aj „menej pekné“, všetko, čo súvisí s našou každodennosťou. V posledných

Informačno-politický týždenník

@ Je dosť mladých kreatívnych ľudí, ale majú oni priestor na prezentáciu? Igor: Áno, každý si môže nájsť spôsob na prezentáciu vlastnej tvorby. Napríklad u nás v Petrovci každoročne určité združenia pomôžu mladým ľuďom takým

spôsobom, že organizujú výstavy a dielne. Aký je záujem mladých o účasť – to je už iná téma. @ Znamená to, že nemajú záujem? Igor: Často nemajú. Bol som školiteľom na jednej dielni, kde zo 14 prihlásených pravidelne chodili iba niekoľkí. Domáce úlohy boli na voľné témy, ale nikto ich nevypracúval. Nechcel som sa zahrať na autoritu, iba som chcel, aby sa zdokonaľovali. Neskoršie sa tešili na ich výstavu, ale... @ Všímam si, že sa dennodenne na Facebooku zjavujú početní „fotografi“, ktorí príliš retušujú fotografie a podľa mňa to nie sú fotografie, ale „plagáty“. Čo si ty o tom myslíš? Igor: Áno, dnes máme expanziu fotografov a na internete môžeme vidieť všeličo. Každý máme iný náhľad. Aj ja musím retušovať, ak to odo mňa žiadajú, ale vždy dbám, aby to bolo minimálne. V opačnom prípade budeme mať tváre akoby z plastu a spolu s farbami máme nepotrebný cirkus. @ Kde môžeme vidieť tvoje fotografie? Igor: Nedávno aj v Hlase ľudu bola moja fotografia na titulnej strane, čo ma veľmi potešilo. Spolupracujem so Slovenským vojvodinským divadlom, Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov... Časť práce mám aj na mojej stránke na Facebooku. Avšak niekedy sa prekvapím, keď vidím moje fotografie na rôznych portáloch. U nás sa nevie alebo nechce vedieť o autorských právach, čo ma ako autora znepokojuje. @ Plánuješ v budúcnosti nejakú výstavu? Igor: Chcel by som nasledujúci rok usporiadať výstavu k desiatemu výročiu môjho zaoberania sa fotografovaním a boli by to motívy z Báčskopetrovskej obce. @ Prajem úspešnú výstavu a veľa zdaru v práci.  Igor: Ďakujem.  • KULTÚRA •

DVE VÝSTAVY AKADEMICKÉHO GRAFIKA PAVLA POPA V BIELORUSKEJ REPUBLIKE, VO VITEBSKU A MINSKU

Pocta veľkým majstrom Oto Filip

avel Pop spojil tohtoročné leto a jeseň jedným z najlepších možných spôsobov: umením. Konkrétne výstavou s názvom Pocta veľkým majstrom, ktorá vyštartovala vo vitebskom Umeleckom múzeu začiatkom júla a pokračovala aj v auguste, aby sa na sklonku septembra presídlila do Minska, hlavného mesta najväčšieho štátu na území Európy, ktorý nemá prístup k moru.

Historický Vitebsk, podľa veľkosti štvrté mesto Bieloruska (okolo 350 000 obyvateľov), je známe nielen ako stred regiónu rovnakého názvu, ale i ako rodisko veľkého maliara a grafika Marca Chagalla (1887 – 1985), v súčasnosti i ako dejisko medzinárodného festivalu umenia menom Slovanský bazár vo Vitebsku. Ten už tradične zoskupil v prvej polovici júla uznávaných a popredných umelcov z mnohých krajín: od Ruska po Taliansko, od Brazílie po Mexiko, od Poľska po Srbsko...

Z júlovej vernisáže Pavel Pop, bratislavský žiak majstrov Albína Brunovského a Vincenta Hložníka, autor mnohotvárne pestrej maľby, ale i mimoriadne precíznej kresby v posledných rokoch v duchu epochy postmodernizmu využíva diela tých najväčších, ako sú Michelangello, Leonardo, Picasso, Dalí... ako podklad, východisko

alebo šablónu na vznik nových kompozícií. Zručne sa opierajúc o techniku niekdajších majstrov ich diela posúva do nových polôh a významov, naznačujúc tým zároveň, že umenie nikdy nemôže byť determinované hranicami: ani priestorovými, ani časovými, ani spoločenskými či ďalšími.

Na podujatí vo Vitebsku, ktorého usporiadateľom okrem tamojších kultúrnych inštitúcií boli aj Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bielorusku, ako i Ambasáda Srbska v Minsku, Pavel Pop vystavoval tridsať prác – dvadsať veľkého formátu a desať formátu galerijného – inšpirovaných tvorbou takých osobností, akými boli či dodnes sú i Vermeer, Chagall, Rembrandt, Pollock, Munch, Van Gogh... – Je to cyklus, ktorému sa venujem posledných sedem rokov. Vážim si všetkých veľkých majstrov a azda by som nemohol povedať, ktorého z nich najviac. No medzi prvými sú u mňa Leonardo, Michelangello, Picasso... Na vernisáži tejto mojej ďalšej samostatnej výstavy, ktorá mala veľkú ozvenu, som sa zúčastnil začiatkom júla s rodinou. Som ozaj rád, že som vystavoval v tom istom múzeu, kde súbežne bola výstava diel Picassa a Dalího, – spomína si v ateliéri na Petrovaradínskej pevnosti Pavel Pop. Jediný z našich slovenských tunajších umelcov, ktorý sa svojimi dielami a osobne dostal do Bieloruska. A prezentuje ich tam v relatívne krátkom časovom rozpätí až dvakrát. Predtým, než o niekoľko mesiacov zakotvia v ďalšej destinácii, v slovenskej krásavici na Dunaji, v Bratislave. Snímka: Ana-Leda Popová

BIBIANA V SRIEME

Na radosť detí Danuška Berédiová Stanislav Stupavský

IBIANA je kultúrna inštitúcia s medzinárodnou pôsobnosťou, ktorá vznikla v roku 1987 ako partner podujatia Bienále ilustrácií Bratislava. Jej predstavitelia navštevujú krajanov v Srbsku od roku 2009 v spolupráci s Nadáciou Babka z Kovačice. V Srieme boli tentoraz 17. a 18. septembra. Do Erdevíka priniesli 17 zaujímavých obrazov – výber z bienále v roku 2013. Na výstave v ZŠ Savu Šumanovića riaditeľka školy Natalija Punošová podčiarkla význam výučby v materinskom slovenskom jazyku a výstavu otvoril riaditeľ BIBIANY Peter Tvrdoň. Neskrýva• KULTÚRA •

júc radosť z opätovnej návštevy Srbska a spoznania sa s ďalšími príjemnými krajanmi, pozval deti, aby aj osobne prišli navštíviť BIBIANU v Bratislave. Žiaci ZŠ z tejto príležitosti pripravili krátky program: predstavili sa recitáciami, slovenskými pesničkami, krátkou scénkou a slovenskými detskými tancami, ktoré nacvičili s učiteľkami Ruženkou Ďuríkovou, Stanislavou Stankovićovou a učiteľom Darkom Babeľom. Po programe si všetci prítomní mohli pozrieť výstavu a hostia do školskej knižnice odovzdali detské knihy a časopisy. Výstavu potom presťahovali do knižnice SKOS Erdevík, kde hosťom o činnosti spolku hovoril predseda Ondrej Berédi. V piatok 18. septembra pred-

V Erdevíku stavitelia BIBIANY navštívili Binguľu, Ľubu a Šíd, kde deti učiace sa po slovensky tiež nacvičili krátky program a od hostí zo Slovenska dostali darčeky. Početní Šíďania si výstavu kníh a obrazov pozreli v tamojšom Slovenskom dome a zároveň sa od riaditeľa BIBIANY Tvrdoňa dozvedeli o bohatej činnosti tejto inštitúcie. Keďže vo výprave bol aj Pavel Babka z Galérie Babka v Kovačici, všetci spolu navštívili aj Galériu Savu Šumanovića a Múzeum insitného umenia Ilijanum. Tým sa spolupráca týchto kultúrnych

ustanovizní ešte viac upevnila a právom môžeme očakávať aj spoločné podujatia. Predstaviteľov BIBIANY v Šíde uhostil slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor. Po krátkom kultúrno-umeleckom programe v Slovenskom dome, kde i prostredníctvom dokumentárnych videozáznamov hosťom predstavili dejiny šídskych Slovákov, všetci sa zhodli, že by sa takéto návštevy zo Slovenska mali organizovať častejšie, a to zvlášť v prostrediach, kde je menší počet Slovákov.

39 /4666/ 26. 9. 2015

Kultúra V ÚSTRETY VÝROČIU NARODENIA A ÚMRTIA EMILA KOLÉNYIHO

v hajdušickom kostole. Ústrednou časťou programu bude odhalenie pamätnej tabule pred hlavným vchodom do kostola, ktorú tejto významnej osobnosti vojvodinských, ale nie iba vojvodinských Slovákov venuje Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. -Bagľašová, predVladimír Hudec V druhej časti seda Správnej rady programu bude predlovenská vojvodinÚKVS a riaditeľ stavená kniha, vlastská verejnosť si tohto Slovenského vydane zbierka textov a roku pripomína 100. vateľského centra cestopisov Emila Kovýročie úmrtia a 180. výroVladimír Valentík lényiho, ktoré sú záročie narodenia národovca, a odborný spoluveň svojráznym svehistorika, publicistu a hajpracovník Marijan dectvom o minulosti dušického evanjelického Pavlov. Stretli sa tu Emil Kolényi tejto osady z obdobia (1835 – 1915 – 2015) kňaza Emila Kolényiho, s predstaviteľmi 19. storočia, o ktorej ktorý spomedzi 12 kňa- Pri vchode do kostola je najvhodnejšie miesto tamojšieho evanby sa bez nich málo pre pamätnú tabuľu zov, ktorí pôsobili v tejto jelického cirkevného zbovedelo. Zostavovateľ knihy je osade, mal tu službu najru a Miestneho odboru Vladimír Hudec a vydajú ju SVC a tiež v Hajdušici – v osade, ktorej dlhšie – 40 rokov, čiže takmer Matice slovenskej a dohovorili Kolényi venoval takmer celý svoj sa, že slávnostný program bude v MOMS Hajdušica. O príležitostný celý pracovný vek. Slovenská evanjelická a. v. život. V súvislosti s tým v stredu nedeľu 25. októbra v poobedňaj- slávnostný program a pohostenie cirkev v Srbsku týmto jubileám 16. septembra v Hajdušici bola ších hodinách. Najprv delegácia sa postarajú hajdušickí matičiari, venovala vnútromisijné služby na pracovnej návšteve delegácia cirkevného zboru, MOMS a ÚKVS ochotníci a členovia cirkevného Božie Banátskeho seniorátu, kto- Ústavu pre kultúru vojvodin- položí veniec na hrobku Emila Ko- zboru. ré boli začiatkom júna v Hajdušici, ských Slovákov, a to úradujúca lényiho na hajdušickom cintoríFoto: M. Pavlov a ústredné oslavy budú v októbri riaditeľka Katarína Mosnáková- ne, potom bude oficiálne prijatie

Pamiatka na farára, národovca, publicistu, historika

V SELENČI

K výročiu Matice a Štúra Juraj Berédi

rogramom, ktorý bol v Selenči v nedeľu 20. septembra v Dome kultúry, si Selenčania pripomenuli dve veľké jubileá: 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra a 25 rokov obnovenej činnosti MSS. Moderátorka Malvína Zolňanová na začiatku programu privítala hostí, a to: Vladimíra Feketeho, podpredsedu MSS pre Báčku, Rastislava Surového, čestného predsedu MSS, PaedDr. Svetlanu Zolňanovú, koordinátorku Výboru pre vzdelávanie NRSNM, Dragana Staševića, predsedu Obce Báč, Zdenka Kolára, zástupcu predsedu Obce Báč a zástupca predsedu Rady Miestneho spoločenstva Selenča, Jozefa Gašparovského, riaditeľa podniku Zdravo Organic, Katarínu Vrabčeniakovú, riaditeľku základnej školy, a Štefana Durandziho, prvého predsedu MOMS v Selenči po obnovenej činnosti MSS.

www.hl.rs

Program mal slávnostný charakter, a tak na úvod odznela hymnická pieseň Po nábreží v podaní Komorného zboru Zvony. Prítomným v sieni sa prihovorili predseda Obce Báč D. Stašević a jeho zástupca Z. Kolár. Obaja v príhovore vyzdvihli význam týchto jubileí pre Slovákov v Srbsku. Ján Šimoni, predseda MOMS v Selenči, sa potom stručne zmienil o Ľ. Štúrovi a o 25-ročnom období od obnovenia činnosti MSS. Literárne pásmo Poďakovanie Štúrovi pripravila Viera Strehárska. V programe ešte účinkovali

Informačno-politický týždenník

selenčskí speváci, členovia divadelnej sekcie KUS Jána Kollára, žiaci základnej školy, stredoškoláci, orchestrík základnej školy, tanečné skupiny ZŠ a Komorný



zbor Zvony. Ľudový orchester, ktorý sprevádzal spevákov, ako aj spevákov nacvičil J. Šimoni a žiakov pripravovali profesorky základnej školy. Žiacky orchestrík pracuje pod taktovkou PaedDr. Juraja Súdiho. Program pripravili členovia selenčského MOMS-u v čele s predsedom J. Šimonim, o úpravu javiska sa postarali členky etnosekcie MOMS Selenča a Juraj Berédi a program podporili Miestne spoločenstvo Selenča, Obec Báč a pracovná sústava Slovan progres. Aj toto podujatie sledoval pozoruhodný počet divákov, ktorí nešetrili dlane v odmenení vystúpení všetkých účastníkov. Tento program je ďalším dôkazom, že MOMS v Selenči žije a dokáže prispieť k zveľadeniu kultúrneho života Selenče.

CHÝRNIK

HLOŽANY. Premiéra matičného vydania Slovenské ľudové tance autorky Márie Miškovicovej bude v Hložanoch v pondelok 28. septembra o 19.30 v kaviarni Pod lipami. Prezentáciu organizuje Matica slovenská v Srbsku v spolupráci so Spolkom žien Slovenka v Hložanoch. a. f. • KULTÚRA •

Boľovčania, čo robíte? Martina Valentová

... U

ž keď tie zeme neoriete?! A oni odpovedajú: – Tancujeme! I keď je v tejto dedinke iba hŕstka Slovákov (najmä pre vysťahovanie na Slovensko a do mesta), na nedostatok tanečníkov sa nesťažujú. – Máme až tri skupiny tanečníkov, – hrdo sa nám prihovára Michal Nedelický. – Je to najstaršia skupina pomenovaná Maratonci, potom Prvá skupina, v ktorej som aj sám členom, a najmladšia – detská skupina menom Nádeje. Toto je naozaj významný rok pre KUS Sládkovič, – pokračuje Michal. – Keďže veľmi radi tancujeme, snažíme sa účinkovať na každom festivale. Počas roka sme zatiaľ vystúpili na festivaloch Tancuj, tancuj... v Hložanoch, V aradáčskom šírom poli v Aradáči, DFF Zlatá brána v Kysáči, na podujatí Dvíhanie mája v Boľovciach, na Slo-

Na Hontianskej paráde

venských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci a nakoniec i na Bojčinskom kultúrnom lete v Bojčine. Máme už za sebou aj jeden celovečerný program, menom Páračky, ktorý pripravili Alžbeta a Martina Kukučkové. Koncom augusta sme realizovali zájazd na Slovensko, presnejšie do Hrušova na Hontiansku parádu, kde sme pobudli 3 dni. Cestu nám financovala Matica slovenská v Srbsku. Okrem

tanca predstavili sme sa i výstavou dievčenských krojov, výšivkami a fotografiami zo života v Boľovciach. Časť výstavy bola venovaná i životu pri rieke Sáva, ktorá preteká cez našu dedinu. Pri tejto príležitosti boli ponúkané i boľovské opekance a mastený chlieb s domácou štipľavou paprikou, – spomína si náš spolubesedník na pobyt na Hornej zemi. – Čo sa týka samého spolku, som rád, že sme vyriešili jeden z

našich najväčších problémov, a to bol problém zvukovej techniky. Vlani, keď NRSNM zverejnila výzvu, aby kultúrno-umelecké spolky, médiá a združenia poslali zoznam najpotrebnejších vecí na ich nehatené fungovanie, boľovský kultúrno-umelecký spolok a jeho predseda Dejan Rýchlik mali iba jednu požiadavku: aby si viac nemuseli vypožičiavať ozvučenie. Ich želanie sa splnilo a boľovský spolok dostal od NRSNM potrebné vybavenie v hodnote 250-tisíc dinárov. Ďalšou dôležitou záležitosťou pre KUS Sládkovič je, že tohto roku oslavuje presne 40 rokov od obnovenia činnosti. K tomuto jubileu je naplánovaný celovečerný program 24. októbra v Dome kultúry v Boľovciach. Keď sme sa chceli podrobnejšie dozvedieť o tomto programe, iba sa na nás záhadne usmiali, a povedali: Nechajte sa prekvapiť! Tak teda milovníci tanca, divadla a spevu, už ste pochopili, kam by ste mali ísť 24. októbra? Foto: z archívu spolku

ZÁJAZD MLADÝCH PAZOVSKÝCH TANEČNÍKOV NA SLOVENSKO

Vrátili návštevu súboru z Rovinky Anna Lešťanová

taršia detská tanečná skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy sa nedávno vrátila zo zájazdu na Slovensko. Vrátili tak návštevu tanečnému súboru Červené jabĺčko z Rovinky, kde vystúpili na oslave Dňa obce a 780. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Na zájazde pobudli od 9. do 13. septembra a mali tam tri vystúpenia so spevácko-tanečným a hudobným programom. Domov si priniesli iba pekné dojmy. Bol to prvý zájazd tejto skupiny do zahraničia a tieto dva súbory budú pokračovať aj naďalej

Z vystúpenia na Slovensku • KULTÚRA •

v spolupráci. Okrem Ruženy Červenskej, choreografky a umeleckej vedúcej detských skupín, a Kataríny Šašovej, nacvičovateľky, na zájazde bolo aj niekoľko mám, ktoré deťom pomáhali pri obliekaní. Podľa slov R. Červenskej, zájazd bol veľmi úspešný a pazovské deti sa skamarátili s rovesníkmi nielen z Rovinky, ale aj susedných osád, u ktorých boli ubytované. Okrem vystúpenia na oslave obce Rovinka Pazovčania absolvovali aj dve vystúpenia v okolitých dedinkách: Dunajská Lužná a Hamuliakovo, a mali

možnosť obzrieť si aj Bratislavu a jej pamätihodnosti. Autobusovú prepravu na tento zájazd zabezpečila Obec Stará Pazova a zo Slovenska Pazovčania

priniesli i pozdravy primátorov uvedených obcí čelným ľuďom lokálnej a miestnej správy. Foto: N. Hricová

RANNÁ KÁVA NA OBRAZOCH. Nie olejovými farbami alebo ceruzou. Nie uhlíkom, ani pastelom, ale skutočnou kávou, presnejšie preso kávou, vytvoril jedinečné obrazy maliar Ján Triaška. Túto nekaždodennú výstavu otvorili v pondelok 21. septembra v galérii Zväzu združenia výtvarných umelcov Vojvodiny v Novom Sade. Na malých obrazoch, patriacich do seriálu Family Album, znázornil scénky z každodenného života – vojnové témy, náboženské, erotické... Prirodzená hnedá farba kávy im iba pridáva svojráznu zvláštnosť, ktorou osoby, aj keď sú znázornené bez hlavy, akoby ožívali. Káva, ale na papieri, sa bude podávať do 3. októbra. J. P-á 39 /4666/ 26. 9. 2015

Kultúra NA SEPTEMBROVOM ZÁJAZDE

Zvony zvonili aj v Trenčíne Juraj Súdi

lenovia Komorného zboru Zvony zo Selenče od 11. do 13. septembra pobudli na koncertnej návšteve partnerského speváckeho zboru Evanjelickej a. v. cirkvi Zvon v Trenčíne, kde si pri príležitosti celoročných osláv 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra zaspievali aj na Festivale Bella a cappella 2015 na Trenčianskom hrade. Pozvanie sa členom KZ Zvony na tento zájazd dostalo ešte v roku 2013. Hostitelia pre Selenčanov pripravili bohatý kultúrny, duchovný, národný, ale i poznávací program, ktorý absolvovali s veľkou vďakou

Komorný zbor Zvony a účinkujúci na festivale Bella a cappella 2015 v Trenčíne

a zodpovednosťou. V rámci festivalu na Trenčianskom hrade najprv samostatne zaspievali repertoár venovaný výročiu Ľ. Štúra a na konci za dirigovania PaedDr. Juraja Súdiho Zvony zaspievali spolu s partner-

ským zborom Zvon a s Komorným zborom Vox. K tomuto kultúrnemu podujatiu prispeli podaním pekného hovoreného slova aj známa slovenská herečka Ida Rapaičová a moderátor programu herec Jozef

ZAČIATOK NOVEJ FOLKLÓRNEJ SEZÓNY V KIS KYSÁČ

Nové choreografie a koncerty Michal Ďurovka

d začiatku nového školského roku folklórne súbory pod strechou KIS Kysáč začali s prácou, oddýchnutí po letnej prestávke. Aj tentoraz sú tanečníci rozdelení do piatich folklórnych súborov: deti vo veku 5 až 7 rokov tancujú v DFS Krôčik a nacvičujú ich Lýdia Francistyová a Tatiana Čorbová, žiaci nižších ročníkov ZŠ sú v Slniečku a vedie ich Mária Piksiadesová, zatiaľ čo Vladimír Medveď nacvičuje tri súbory – DFS Vienok mladší, v ktorom sú piataci a šiestaci, DFS Vienok starší, tancujú v ňom siedmaci a ôsmaci, a FS

Samozrejme, je miesta aj pre nových záujemcov o folklór. Tejto jesene plánujú realizovať niekoľko celovečerných koncertov po slovenských osadách, nacvičiť nové choreografie, ktoré prezentujú na sklonku roka na tradičnej Novoročnej estráde, a potom aj na súťažiach a festivaloch. Členovia staršej skupiny DFS Vienok si ešte stále spomínajú na zájazd na Slovensko, ktorý Tanečníci DFS Vienok na Oravskom realizovali v dňoch 27. až 31. hrade augusta. Bola to družobná Vreteno, kde tancujú stredoškoláci návšteva v Liptovskom Mikuláši a vya študenti. Dokopy je to 120 členov. stúpenie na 12. ročníku Detského

ĎALŠÍ KURZ V ÚKVS

Buď žiadaným moderátorom! Aneta Lomenová

obre známe moderátorské heslo Buď samým sebou, buď jedinečný, buď žiadaný! podnecuje mladých ľudí narábať so svojimi schopnosťami profesionálne a zdatne. Mnohým pomáhajú profesionálni vyučujúci. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov podporuje takéto zanietenie i ško-

www.hl.rs

lenia, a preto zorganizoval vo svojej ustanovizni aj 3. dvojdňový kurz pre moderátorov, ktorý sa konal 18. a 19. septembra. Prekvapujúco horúci septembrový víkend podporoval inšpiráciu siedmich chtivých záujemkýň, aby nadobudli nové skúsenosti, vymenili si vedomosti a upevnili vlastné schopnosti vykonávať prácu na verejnosti. Po prvýkrát ÚKVS

Informačno-politický týždenník

nadviazal spoluprácu s odborníčkou pre rétoriku hlasu a techniku reči, s hlasovou pedagogičkou na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, docentkou Helenou Čertíkovou, ktorá lektorovala tohtoročný seminár. Novú lektorku si frekventantky rýchlo obľúbili a s entuziazmom sa pridali k náplni zaujímavej teoretickej a praktickej časti kurzu.

Šimonovič, prvý podpredseda Matice slovenskej. V rámci nedeľných služieb Božích koncertovali v trenčianskom, ale i v chráme Božom v Drietome. V rámci oboch bohoslužieb spievali po kázni pána Mgr. Igora Mišinu, emeritného biskupa Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Komorný zbor Zvony sa na zájazd dostal aj za pomoci Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, ale i svojpomocou. Zboristom tento zájazd zostane v pamäti aj vďaka tomu, že sa v Trenčíne stretli so svojimi štyrmi bývalými členmi, ktorých je toho času na Slovensku až zo dvadsať. Vždy, keď Zvony zavítajú na Slovensko, ich bývalí členovia využijú príležitosť stretnúť sa so svojimi a neraz si aj spoločne zaspievajú. Foto: z archívu KZ Zvony folklórneho festivalu Pod Skalkou – Ploštín 2015. Okrem kysáčskeho súboru na tomto festivale vystúpili ešte dva folklórne súbory: Ďumbier z Liptovského Mikuláša, s ktorým sa Kysáčania kamarátia viac ako 10 rokov, a Cindruška z Liptovského Hrádku. Vedúci a choreograf V. Medveď sa o tomto zájazde zmienil, že bol úspešný a plný zážitkov. Okrem ústredného festivalového vystúpenia navštívili Oravský hrad, pozreli si Liptovský Mikuláš, kúpali sa na termálnom kúpalisku Lúčky, kde i vystúpili s podobným programom ako v osade Vlachy. Odtancovali 6 choreografií a spievala aj dievčenská spevácka skupina, ktorú nacvičuje Miloslav Kardelis, a sólistky Nina Francistyová, Aňa Kardelisová a Andrea Miháľová. Foto: z archívu KIS Kysáč Podľa slov úradujúcej riaditeľky ÚKVS Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, výskum tejto ustanovizne poukázal na to, že slabšou stránkou našich celomenšinových podujatí, okrem iného, sú práve moderátori. Preto si predsavzali organizovať takéto kurzy a osobne ju „veľmi teší, že práve mladí ľudia prejavili záujem o takéto zdokonaľovanie, lebo oni pre naše ustanovizne znamenajú nový elán, nové projekty, novú energiu, ale aj budúcnosť našej menšiny“. V ÚKVS plánujú aj ďalšie kurzy pre moderátorov, čo je šancou i pre ďalších záujemcov. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy OZNÁMENIE Z ÚKVS

Otlačte si prst! Prihláste sa na 46. Divadelný vavrín Anna Horvátová

RSNM, ÚKVS, Obec Stará Pazova a SKUS h. Janka Čmelíka vyzývajú slovenské ochotnícke divadelné súbory zo Srbska, aby sa prihlásili na 46. Prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín, ktorá sa bude konať v dňoch 6. – 15. novembra v Starej Pazove. Prihlášku a všetky informácie dostať na stránke www.slovackizavod.org.rs. Vyplnenú prihlášku treba poslať najneskoršie do 10. októbra 2015 na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Ulica Njegoševa 16/2/7, 21 000 Nový Sad, alebo e-mailom na adresu festivaly@slovackizavod.org.rs. S prihláškou treba zaslať fotografiu, obsadenie úloh, krátky text o predstavení, prípadne i plagát, čo bude použité v príprave bulletinu.

„B

ola som dať otlačok prsta.“; „Zubárka mi brala otlačok...“ – tieto príklady sú len potvrdením tisícich podobných zaužívaných príkladov v jazykovej praxi vojvodinských Slovákov. Z tohto možno usúdiť, o čo asi ide, ale či sa to tak vyjadrí aj spisovne?! Keď chceme zanechať stopu na niečom, teda „otlačok“ prsta, ruky, topánky, zubov, pečiatky a pod. musíme si uvedomiť, že nenechávame„otlačok“, ale odtlačok (podstatné meno mužského rodu); to písmenko „d“ v slove mení význam, a ešte ako. V uvedených prípadoch ide len a len o odtlačok, a to je stopa zanechaná po tlačení predmetu na niečo: odtlačky rúk, pier, zubov; zanechať odtlačky topánok v snehu. Je to aj výsledok prenesenia obrazu z tlačovej formy tlakom; takto vzniknutá tlač: farebný odtlačok, odtlačok pečiatky, autorský odtlačok (článku), čiže separát.

Nahliadnutím do Krátkeho slovníka slovenského jazyka zisťujeme význam nie slova „otlačok“, ale slova otlak (podstatné meno mužského rodu), a vysvetľuje sa takto (poznajú to i príslušníci slovenského vojvodinského jazykového spoločenstva): zrohovatená (bolestivá) pokožka vzniknutá otlačením (na prstoch nohy), kurie oko: boľavý otlak. Keď povieme: „Stúpať niekomu na otlak!“ vystihneme presne, že sa dotýkame citlivého miesta jednotlivca. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať aj na významový rozdiel slovies: otlačiť a odtlačiť. Otlačiť znamená tlačením, tlakom poškodiť: otlačiť si chrbát, topánka mi otlačila nohu. Odtlačiť použijeme v týchto prípadoch: – tlačením odsunúť, odtisnúť: odtlačiť auto do garáže; odtlačil dieťa nabok; – urobiť odtlačok: odtlačiť pečiatku do sadry; – uverejniť tlačou: odtlačiť článok. Zvratné sloveso odtlačiť sa použijeme v prípade: zanechať odtlačok: vankúš sa odtlačil na tvár.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 14. 9. 2015 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba jedného prečerpávacieho miesta na plnenie autocisterien pentán hexán frakciou s nevyhnutným manipulačným potrubím v rámci komplexu Výrobno-distribučného strediska Standard gas v Odžakoch, na katastrálnej parcele 6069/54, k. o. Odžaci, nositeľa projektu Standard gas, s. s r. o., Bulvár Mihajla Pupina č. 12/IV, Nový Sad.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetný projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, čísla 135/04 a 36/09) zverejňuje

vlastnenie zodpovedajúcich sorbentov a iné); – uplatňovať bude opatrenia ochrany pred požiarom v súlade so súhlasom patričného orgánu na predpovedanie postupov ochrany pred požiarom. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania vplyvu projektu na životné prostredie v súlade s platnými predpismi, ktoré zahŕňajú sledovanie kvality podzemných vôd prostredníctvom sledovania pjezometrov a zaolejovaných podzemných vôd na separátore – sedimente masti a oleja a aby údaje získané monitoringom doručil Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Jelić, s. s r. o., Svetosavska b. č., Kać, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Komplex stanice na zásobovanie palivom, na katastrálnej parcele číslo 427/5, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je oboznámená verejnosť cestou oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Kać. V zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Mienkou o podmienkach na dodatočné vydávanie stavebného povolenia, číslo: 111 940/2015 z 24. februára 2015, ktoré vydalo VP Urbanizmus Nový Sad. Jestvujúci komplex stanice na zásobovanie palivom obsahuje prízemie podnikateľského objektu, prízemné striešky, interné cesty a dve zakopané palivové nádrže (nádrž pre bezolovnaté palivo – komora P1 objemu 30 m3 + komora P2 objemu 30 m3, z ktorých je komora P1 mimo funkcie a nádrž pre eurodiesel – komora P3 objemu 30 m3 + komora P4 objemu 30m3. Nahliadnutím do dokumentácie priloženej k žiadosti, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti konštatovalo sa, že je predmetný projekt zaevidovaný pod bodom 14, pod bodom 13 – Objekty na zásobovanie motorových vozidiel palivom (benzínové čerpadlá), Listiny II Rozhodnutia o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je záväzný odhad vplyvov, a Listina projektov, na ktorý sa môže žiadať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 114/08), ako aj, že je kritérium pre rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie – skladovacie kapacity nad 100 m3 v osídleniach. Z doručenej dokumentácie je zistené, že projekt nepredstavuje vplyvnejšieho znečisťovateľa životného prostredia a že uplatnením pravidiel ochrany životného prostredia a programov určených požiadavkou v tomto rozhodnutí bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, a preto nie je potrebné vypracovať Štúdiu o odhade zisteného stavu projektu na životné prostredie. Ak nositeľ projektu bude konať v súlade s podmienkami určenými bodom 2 a 3 tohto rozhodnutia, nebude negatívnych vplyvov, ktoré by významnejšie ohrozili životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Komplex stanice na zásobovanie palivom, na katastrálnej parcele číslo 427/5, k. o. Kać, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Jelić, s. s r. o., Svetosavska bb, Kać. Nositeľ projektu Jelić, s. s r. o., Svetosavska b. č., Kać, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Komplex stanice na zásobovanie palivom, na katastrálnej parcele číslo 427/5, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. septembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-525/15, ktorým sa určuje, že pre predmetný projekt nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10, odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Jelić, s. s r. o., Kać, Svetosavska bb, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Komplex stanice na zásobovanie palivom v Kaći schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Komplex stanice na zásobovanie palivom na katastrálnej parcele číslo 427/5, k. o. Kać, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Jelića, s. s r. o., Svetosavska b. č., Kać, nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že projekt realizuje spôsobom uvedeným v bode 8 obsahu žiadosti a v súlade s technickou dokumentáciou, podmienkami a postupmi ochrany, ktoré určili druhé splnomocnené orgány a organizácie a priložené sú ku žiadosti, ako aj to, že predovšetkým uplatní tieto opatrenia na znemožňovanie, zmenšenie a odstránenie škodlivých vplyvov na životné prostredie: – s cieľom ochrany podzemných vôd zabezpečiť výskumy a kontrolu nepriepustnosti, ciachovania a čistenia nádrží na zisťovanie eventuálneho siaknutia paliva z nádrží; – aby sa zaolejované odpadové vody odvádzali výlučne cez skladovací separátor mastí a olejov, ktoré je potrebné pravidelne čistiť a udržiavať odstraňovaním odpadového oleja a usadenín predpísaným spôsobom, v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, číslo 30/10 a 93/12) a inými platnými predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – vykoná krajinnú úpravu a voľné plochy vysadí trávou a stromami (trávniky, bujná a vysoká vegetácia); – zabezpečí nakladanie so vzniknutým bezpečným a nebezpečným odpadom v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – uplatní nevyhnutné postupy ochrany od možných havárií (požiar, poplavenie, vylievanie a vytekanie paliva), ako aj postupy na odstránenie následkov v prípade havarijných situácií (prostriedky protipožiarnej ochrany,

• KULTÚRA • OZNAMY •

39 /4666/ 26. 9. 2015

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, čísla 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS138, NSU138 Nositeľ projektu TELEKOM Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS138, NSU138, v Ulici Laze Nančića 47, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. septembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-812/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie o určovan rozsahu a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića, NS138, NSU 138 schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt – základnej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića, NS138, NSU138 v Ulici Laze Nančića 47, v Novom Sade na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte nositeľ projektu) – potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS138, NSU138, Ulica Lazu Nančića 47 v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS138, NSU138, Ulica Laze Nančića 47, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy. Na anténových nosičoch namontované sú antény typu K80010485 pre realizáciu GSM 900 a UMTS systému s azimutmi 75 °, 155 ° a 235 °. Konfigurácia prijímača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS 7. júla. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V súlade s článkom 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, čísla 72/09, 81/09, 64/10-Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13-Rozhodnutia US, 50/13-Rozhodnutia US, 98/13-Rozhodnutia US, 132/14 a 145/14 ), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt patričného orgánu na výstavbu, čiže akt na vykonávanie prác a medzi uvedenými sú aj nosiče antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, typových kabinetov základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienka Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania číslo 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný doručiť výpis z urbanistického plánu alebo potvrdený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý je nie starší ako jeden rok, ako ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S podanou žiadosťou nositeľ projektu priložil: Zmluvu o prenájme uzavretú medzi MAGYAR SZO KFT, s. s r. o., Ulica vojvodu Mišića 1, Nový Sad, a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS138, NSU138, číslo 5222, zmenu odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Lazu Nančića NS138, NSU138 a zmeny a doplnky odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Lazu Nančića NS138, NSU138, ktoré vypracovalo akreditované Laboratóriu Konsing z Belehradu. Základná stanica mobilnej telefónie NS – Lazu Nančića NS138, NSU138 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky rozsahy (GSM 900 a UMTS).

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Prosperujúca zahraničná prepravná spoločnosť zamestná na TPP

vodičov MKD s vodičským preukazom CE + ADR preukazom. Turnusová práca, 3 až 4 týždne v práci a týždeň voľno. Nástupný plat 500 € a 52 € denne. Požiadavky: – komunikácia v slovenskej alebo nemeckej reči; – povolenie na pobyt v Slovenskej republike; (Vieme pomôcť vo vybavovaní povolenia na pobyt pre vhodných kandidátov.) Prihlášky posielať na adresu: Arthur Welter Slovakia, s. r. o., Diaľničná cesta 23, 903 01 Senec, Slovensko e-mail: jaroslav.madar@awelter.lu tel.: 00421240202013 Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu už od 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie, bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II, Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsekom 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie určené je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov), splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia (Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – i. zákon, 72/09 – i. zákon a 43/11 – rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie. Štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určitom území, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú sa podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd a treba zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia, prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/82692-05 a 021/782-278. NA PRENÁJOM ponúkame zariadený jednoizbový byt v Bratislave, časť Ružinov; tel:062/17 88 485. VYHLASUJEM za neplatnú vkladnú devízovú (bankovú) knižku na meno Viera Krnáčová, Fruškohorská 13, Kulpín.

Vlaha v stenách?

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Radšej vysušovať – ako búrať!

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS NSU218 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS NSU218, Ulica Branislava Bukurova 8, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele č. 5146/2, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. septembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-813/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10, odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodnutie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS NSU218 schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Stanovuje sa, že je pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS NSU218, Ul. Branislava Bukurova 8, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele č. 5146/2, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Určuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS NSU218, Ul. Branislava Bukurova 8, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele č. 5146/2, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS NSU218, Ul. Branislava Bukurova 8, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele č. 5146/2, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie anténovej sústavy pre tri sústavy pre UMTS sústavu s azimutmi 30 °, 100 ° a 300 ° po úsekoch. Anténová sústava bude pozostávať z dvoch antén typu K80010504 na prvom a treťom úseku a jednej antény typu K742215 na druhom úseku. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Sriemska Kamenica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V súlade s článkom 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10-Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13-Rozhodnutia US, 50/13-Rozhodnutia US, 98/13-Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je potvrdený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zadovážiť akt patričného orgánu na výstavbu, čiže akt na vykonávanie prác a medzi uvedenými sú aj nosiče antén s anténami na jestvujúcich

budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, ako aj typových kabinetov základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienka Ministerstva životného prostredia, baníctva a priestorového plánovania číslo 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný doručiť výňatok z urbanistického plánu alebo potvrdený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý je nie starší ako jeden rok, ako ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S podanou žiadosťou nositeľ projektu priložil: Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Mirjanou Kukučkovou zo Sriemskej Kamenice, Branislava Bukurova 8, a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s. Takovská 2, Belehrad, informáciu o lokalite číslo V-353-1437/14 zo 14. januára 2015, ktorú vydala Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS NSU218, číslo 5245, zmeny odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS NSU218 a Zmeny a doplnky odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS NSU218, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium KONSING v Belehrade. Základná stanica mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS NSU218 má celkovú efektívnu silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky (GSM 900 a UMTS). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetnej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetná základná rozhlasová stanica ma efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou silou spotrebičov), splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná takým spôsobom, že okrem iného bude predstavovať najmenšie riziko po ľudské zdravie. Štúdiou treba dokázať, že pre predmetný projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia v určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú sa podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd a zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs • OZNAMY •

39 /4666/ 26. 9. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 29. septembra 2015 uplynie 8 rokov, čo nás náhle opustil náš brat

SPOMIENKA Pri príležitosti stretnutia generácie maturantov, ktorí ukončili petrovské gymnázium v školskom roku 1974/1975, spomíname si na zosnulých spolužiakov

ERŽIKE PAJIĆOVEJ

rod. Kováčovej 31. 3. 1957 – 17. 9. 2015 z Belehradu

ADAM MIHÁĽ

4. 4. 1943 – 29. 9. 2007 – 2015 z Kovačice

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: sestra Anna De Jonge s manželom Albertom a deťmi Natašou a Emilom s rodinami z Holandska

MÁRIU SPEVÁKOVÚ, rod. Fábryovú

MÁRIU HRONCOVÚ,

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a spokojný spánok Ti priať.

rod. Kolárovú

JÁNA BAŽÍKA, ako i na svojich profesorov.

S láskou a úctou sa s Tebou lúčia: brat Juraj Kováč a sestra Eva Hrková s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

Generácia maturantov 1974/1975

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s univerzitným profesorom

MARCINA HRIEŠIKA

24. 11. 1940 – 23. 9. 2014 – 2015 z Kovačice

Uplynul jeden smutný rok, čo sme Ťa stratili bez jedného slova rozlúčky. Prečo bol osud taký krutý?! Nedoprial Ti s nami dlhšie byť, zato ale v našich srdciach budeš stále žiť. Tvoja zarmútená manželka s deťmi a vnúčatami

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN VOZÁR

22. 12. 1937 – 6. 5. 2010 – 2015

rod. Ožvátová 18. 3. 1942 – 23. 9. 2011 – 2015 z Kysáča

S úctou a láskou si na Vás spomína syn Ján s rodinou

www.hl.rs

26. 6. 1932 – 14. 9. 2015 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie ďalej. Teraz už bez Teba. Prázdno v dome, prázdno v našich srdciach... Ďakujeme za to, že sme Ťa mali.

hlasludu.info www.hl.rs JULKA VOZÁROVÁ

Dr. DANIELOM DUDKOM

V spomienkach si Ťa zachováme navždy. Tvoji najmilší

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telenor Common Operation, Pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po oprávnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Podbara 2, Ul. šumadijska 16a, na katastrálnej parcele číslo 9328/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 21. septembra 2015 uplynulo 8 boľavých rokov, čo nás opustila drahá mama a stará mama

MÁRIA ĎURČÍKOVÁ

Dňa 21. septembra 2015 uplynulo 8 boľavých rokov, čo nás opustila drahá mama a stará mama

MÁRIA ĎURČÍKOVÁ

rod. Rybárska 13. 7. 1953 – 21. 9. 2007 – 2015 zo Starej Pazovy

V myšlienkach si stále s nami.

Čas plynie, smútok zostáva. Tá strata v srdci bolieť neprestáva.

Na spoločné chvíle s Tebou nikdy nezabudneme. Syn Ján s manželkou Zlatuškou a vnučky Anna a Mária

SMUTNÁ SPOMIENKA

Manžel Pavel

Syn Miroslav s manželkou Danuškou, vnuk Mário a vnučka Naďa

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

na našu milovanú manželku, matku a starú mamu

s otcom a starým otcom

MÁRIU GALÁTOVÚ

VLASTIMÍR SALAJI

JÁNOM FELDYM

rod. Urbanovú 7. 8. 1946 – 27. 9. 2008 – 2015 z Kovačice Trvalú spomienku na Tvoju lásku a dobrotu si navždy zachovajú

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 21. septembra 2015 uplynulo 8 boľavých rokov, čo ma opustila moja milovaná manželka

1964 – 2015

15. 11. 1937 – 14. 9. 2015 z Kysáča

z Báčskeho Petrovca Zostaneš navždy v našich srdciach.

Trvalú spomienku na Teba si zachovajú Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

dcéry Anna a Ružena s rodinami

Tvoja mama, sestra Kevenská s rodinou a Ivana Govorčinová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA Po ťažkej a dlhej chorobe nás navždy opustil náš milovaný otec a starý otec

ZUZANA HANSMANOVÁ rod. Trabaková 1930 – 1989 – 2015

PETER HANSMAN 1927 – 1977 – 2015

z Petrovca

Tichú a trvalú spomienku na Vás si zachovávajú: syn s manželkou a vnukovia Štefan a Ján s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN TANCIK

8. 10. 1933 – 26. 08. 2015 z Lalite

KATARÍNA SLAVKOVÁ rod. Slavková 1922 – 2005 – 2015

SAMUEL SLAVKA 1919 – 1988 – 2015

S láskou a úctou si na Teba budú vždy spomínať z Petrovca

S láskou, úctou a vďakou si na Vás spomínajú:

syn, dcéra s manželom a vnukovia Štefan a Ján s rodinami

• OZNAMY •

synovia Jaroslav a Ján s rodinami

39 /4666/ 26. 9. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 25. septembra 19.30 Abecedár pobratimstva, 4. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 21.00 Hore-dolu Nedeľa 27. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 29. septembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina, titulkované po srbsky na 1. programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád REPRÍZY (utorok) Sobota 26. septembra Hudobné vysielanie 2.00 Repríza piatkových Inteen (streda) vysielaní a Palety Súzvuky (štvrtok) 10.00 Repríza piatkových Z každého rožka troška vysielaní a Palety (piatok) Kaleidoskop (sobota) Piatok 2. októbra Hudobné relácie (nedeľa) 16.45 Repríza nedeľných vysielaní 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Sobota 3. októbra 5.30 Repríza nedeľných Nočný program vysielaní 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné TV Týždeň – prinesie príspevky relácie (sobota) o tom, či ožijú staré remeslá, o kreatívnom spôsobe skrášľovania interiéru keramikou, z aktuálnej výstavy Ranná káva Jána Triašku a nebudú chýbať ani aktuality zo zberu sóje a kukurice.

Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dúhovka uvedie portrét insitnej maliarky Anny Kotvášovej z Padiny pri príležitosti jej šesťdesiatin a dvadsiatich rokov umeleckej tvorby. Anna Kotvášová maľuje dedinský život a často aj domáce zvieratá. Náboženské vysielanie: V septembrovom vysielaní Boh náš je láska bude predstavený výrobca zaujímavých obrazov z dreva. Slovo na nedeľu povie silbašská farárka Jasmina Kotasová-Medveďová a o rekonštrukcii erdevíckeho chrámu porozpráva teraz už bývalý erdevícky farár Ján Vida.

www.hl.rs

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 25. septembra – Bojovník – Brat proti bratovi Sobota 26. septembra – Vtedy v Mexiku Pondelok 28. septembra – To sa môže stať každému – Utorok 29. septembra – Krvavá aréna Streda 30. septembra – Invázia do USA Štvrtok 1. októbra – Krásna mimozemšťanka 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 27. septembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Allan Quatermain a stratené mesto zlata 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Tatiana Kriváková-Amidžićová sa zmienila o Petrovskom maratóne

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 27. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň So Slovom Božím aj na Slovensko Čakanie na Godota v Padine Utorok 29. septembra 16.00 Celovečerný koncert DFS Vločka Padina spieva Pieseň je naša radosť Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 2. októbra 16.00 Slovenský film: Tri dcéry Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 39 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko kultúrno-osvetového pracovníka narodeného 28. januára 1928 v Petrovci. Bol zostavovateľom učebníc a svoje otrasné svedectvo z väzenia opísal v knihe Na Prokrustovom lôžku. autorka: ANNA počítačový Oliver BIČIA- osamele pirát Mlakar ROVÁ

2. časť vpíšte ruské N E R m. meno tesla tajn.

stanoviť hodnotu

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. 1. časť

volt

tajničky

nečisto šteká vpíšte NAO

spojka

vpíšte GPR otec slovinsky

názov

rieka na Slovensku

TELEVÍZIA PANČEVO

temperatúra

Nedeľa 27. septembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

vpíšte EN

Streda 30. septembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

neopotrebovaný

vpíšte IČ pozri!

zostane novosť druh člnu bavlna

vpíšte HV

vpíšte AĽOŠ ž. meno

herečka Ras TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

malý íver

pokosená

šatka

značka kozmetiky

Rakúsko

tráva AS HL DU značka ĽU Slovenska

astát kôň (srb.)

Stanislav

elektrón

kiloampér

ž. meno

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 38 VODOROVNE: jestvuje, á, trikot, nerád, ty, navolal, lákavo, A, O, A, A-mol, KO, pť, BK, aker, alo, lúpež, oh, ip, Darko, tam, bo, L, alobaly TAJNIČKA: JÁN STRAKA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 36 z čísla 36 Hlasu ľudu z 5. septembra 2015 bolo: HANA ZELINOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA BABIAKOVÁ, Ul. Svätoplukova č. 3, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

39 /4666/ 26. 9. 2015

Šport Zaslúžená prehra v Odžakoch SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor V 6. kole bolo niekoľko zaujímavých zápasov. Domáce mužstvá zaznamenali presvedčivejšie výhry. V dedinke Sakule domáci Borac dosiahol prvú výhru nad slávnou subotickou Bačkou 1901. Juhobanátske derby sa tiež skončilo prvou výhrou pančevského Železničara. Nováčik v lige, Omladinac z Nových Bánoviec hral aj štvrtýkrát nerozhodne a jediný v lige neprehral. Vysoko umiestnení Odžačania si zapísali štvrtú výhru so slabou Dolinou. Jediný triumf za chotárom si vybojoval TSC, ktorý porazil predposledný Banat. Dunav šťastne získal body so Sentou a zostal v čele tabuľky. Výsledky 6. kola: Radnički (NP) – Radnički (SM) 3 : 1, Železničar – Vršac 3 : 1, Borac – Bačka 1901 4 : 0, Radnički (Š) – Omladinac 1 : 1, Banat – TSC 0 : 1, Dunav – Senta 2 : 1, Odžaci – Dolina 2 : 0, Sloga – Cement 3 : 3. Tabuľka: 1. Dunav 13 bodov, 2. Odžaci 13, 3. TSC 12... 11. Dolina 8... 16. Vršac 1 bod. Program 7. kola: 26. a 27. septembra 2015 o 15.30 hod.: Cement – Radnički (NP), Dolina – Sloga, Senta – Odžaci, TSC – Dunav, Omladinac – Banat, Bačka 1901 – Radnički (Š), Vršac – Borac, Radnički (SM) – Železničar. ODŽACI – DOLINA 2 : 0 (0 : 0)

a hosťovaní v Odžakoch sa Dolina nepreslávila, lebo nemohla úspešne čeliť hostiteľom. Usilovnejší a obetavejší hráči domácich

ľahko a zaslúžene zvíťazili. V prvom polčase nebolo gólov, lebo domáci nevyužili niekoľko pekných šancí. Najlepší domáci hráč Matijaše-

BANÁTSKA LIGA

Hromada šancí, kanonáda gólov SLÁVIA – MLADOST 6 : 0 (1 : 0) Ján Špringeľ

oltuctovú „delostreľbu“ začal Vladul sedem minút pred prestávkou. Mieril presne z ľavej strany hranice pokutového územia do pravého horného rohu Kojića 1 : 0. Predtým sa striedali v zrelších a menej zrelších príležitostiach Čerňoš (4. min.), Vladul (5. min.) a Stanković (10. min.). Rozhodca Pecek z Kikindy nepískal Dva z poltuctu gólov strelil Luka penaltu pre hostiteľov v 17. min., Stojanović (tmavší dres) keď po strele Stankovića obranca Po zmene strán boli kondične hostí zahral vo veľkom štvorci rukou. Zmeniť skóre mohol po krásnej akcii pripravenejší slávisti a aj presnejší. Smailagić (23. min.) a vzápätí (25. V 49. min. takisto skvelý hráč stredu min.) do žrde zblízka trafil Vojnović. poľa Šćepanović rýchle prenikol po Pred úvodným gólom a po ňom mal pravej strane – 2 : 0. O štyri min. tri nové šance výborný stredopo- neskôr ľavačkovým volejom takmer liar Smailagić, ešte raz strelec Vladul z hranice veľkého vápna vypálil presne a diaľkovou delovkou nezacielil ani Stanković – 3 : 0. Aj v ďalšom priebehu Matić. Lukićevo malo iba jednu strelu hry dominovali slávisti: Vladul strieľal na bránu Trbojevića, Brklja v 28. min. nad sieť a Šćepanović a D. Čížik do

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ondrej Hedi predseda Správna rada FK Dolina na svojom zasadnutí vykonala nútené zmeny. Do funkcie predsedu zvolili Ondreja Hediho, kým noví podpredsedovia sú Milorad Markov a Ján Hlavatý-Žan. Novým členom tohto orgánu je Vladimír Marušník.

Zachránil mužstvo: Bojan Trivunović (Dolina Padina)

vić trafil brvno. Zriedkavé protiútoky neohrozili vážnejšie bránu Kronića. Iba nebezpečná strela Labovića preletela nad brvno. Po prestávke Odžačania diktovali tempo zápasu, vytvárali si gólové šance, z ktorých dve premenili. Prvý gól v 64. min. vsietil Božičić po veľmi dobrej asistencii Matijaševića. Skóre zápasu uzavrel Matijašević, ktorý prekabátil obranu hostí a prekonal bezmocného Trivunovića. Aj keď dostal dva góly, brankár Doliny bol najlepším hráčom mužstva, ktoré

hralo bez vôle. Nebyť jeho dobrých zásahov, hostia mohli zažiť omnoho ťažšiu porážku. Tréner Doliny Nikola Bala znova nemohol počítať s niekoľkými hráčmi, čo však nemôže byť ospravedlnením za slabý výkon a neangažovanosť tých, ktorí vybehli na trávnik v Odžakoch. DOLINA: Trivunović, Baić, Kiš, Labović (Vasović), Čišić, Pajković, Veljković (Bančov), Atanacković, Mačužić, Radivojević, Stanimirović. Foto: P. Rohárik

strážcu siete. Stankovićovu vyspelú akciu zneškodnil Kojić. Od 69. až po 73. min. natešení fanúšikovia tlieskali ďalším trom gólom. Po chybe obrany Mladosti najvynaliezavejší bol Stojanović – 4 : 0. Po diaľkovej aspoň tridsaťmetrovej prihrávke Čerňoša z pravého boku rozvlnil sieť na ľavej strane šestnástky súpera P. Čížik – 5 : 0. Prudkou strelou po ľavej strane sa zapísal druhýkrát do listiny strelcov Stojanović – 6 : 0. V nasledujúcom útoku kryl Trbojević strelu hlavičkou kapitána Vukoju. V poslednej štvrťhodine v novinárskom záznamníku pribudol diaľkový lobový projektil P. Čížika deväť minút pred záverečným hvizdom Peceka. SLÁVIA: Trbojević, Vojnović (Sachter), P. Čížik, Čerňoš, Matić,

Ivanišević (Radenković), Šćepanović, Smailagić, Stojanović, Vladul, Stanković (D. Čížik) Výsledky 6. kola: ŽAK – Polet 5 : 1, Radnički (S) – Jedinstvo (BK) 1 : 1, Kozara – Radnički (Z) 1 : 0, Budućnost – C. zvezda 1 : 0, Slávia – Mladost 6 : 0, Radnički (K) – Sloga 3 : 0, Vršac United – Sloboda 3 : 1, Proleter – Jedinstvo (NB) 2 : 2. Tabuľka: 1. Kozara 18 bodov, 2. Radnički (Z) 15, 3. Budućnost 15, 4. Slávia 12... 16. C. zvezda 0 bodov. Program 7. kola o 15.30 hod.: Jedinstvo (NB) – ŽAK, Sloboda – Proleter, Sloga – Vršac United, Mladost – Radnički (K), C. zvezda – Slávia, Radnički (Z) – Budućnost, Jedinstvo (BK) – Kozara, Polet – Radnički (S).

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Ľahká výhra JEDNOTA – BORAC 4 : 1 (3 : 0) J. Murtin

red 100 divákmi v Hložanoch si futbalisti Jednoty už do polčasu zabezpečili vysoký náskok vďaka hetriku výborného Emila Čipkára. Štvrtý gól v druhom pol-

čase pridal náhradník Zarić. Hostia z Vizića v 88. min. iba skorigovali na 4 : 1. Výsledky 3. kola: Slavija – Sloga 2 : 3, Jednota 1950 – Borac 4 : 1, Mladost – Proleter 1 : 3, voľná bola Budućnost. • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Smelosť sa oplatila SREMAC – JEDNOTA 2 : 3 (1 : 0) Matej Bzovský

okálne derby najbližších susedovcov, ktorých delí iba železničná trať, spravidla prináša veľkú pozornosť fanúšikov nie iba z Vojky a Starej Pazovy, ale aj divákov z iných dedín v tejto časti Sriemu. Tak to bolo aj minulú nedeľu, keď sa vďaka výdatnej pomoci lokálnej samosprávy hralo na pekne upravenom ihrisku Sremca. Na tribúne a okolo ihriska sa zoskupilo asi 400 divákov, ktorí sledovali dobrý futbal. Úvod zápasu nebol priaznivý pre hostí zo Starej Pazovy, lebo sa domáci

po prevahe v prvej časti ujali vedenia v 38. min. Hneď na začiatku druhého polčasu bolo 2 : 0 po strele D. Kneževića z pokutového kopu. Po nepozornom zákroku brankára Predraga Travicu rozhodca Rađen z Budisavy správne nariadil jedenástku. Strážca siete Jednoty dostal žltú kartu a nebude môcť v ďalšom zápase medzi žrde svojho mužstva. Nasledovala potom ešte jedna šanca náročných Vojčanov, a to bol koniec ich nádejí, že presvedčivo porazia susedovcov. Na konci smutní opustili ihrisko, lebo Staropazovčania nedovolili, aby ich susedovci predbehli v tabuľke, kto-

rých táto prehra asi najviac zabolela. V druhom polčase tréner Jednoty Milan Vujasin vymenil miesta v tíme niektorým hráčom, náhradníci priniesli osvieženie a prevahu na trávniku. Keď v 55. min. Stefano Andreata skorigoval na 2 : 1, obranu domácich opanoval zmätok, nevedeli si poradiť s nebezpečnými útokmi Jednoty. Po vyrovnávajúcom góle Vemića v 69. min. domáci zažili veľký šok, boli celkom zmýlení a bezmocní. Hostia to vedeli využiť a gólom Milakovića v 80. min. si zabezpečili tri veľmi cenné body. V závere zápasu hostia mali ešte jednu vyloženú šancu, ale zo skrumáže pred bránou Sremca Marković zblízka strelil vedľa brány. Odvážnych Staropazovčanov treba pochváliť za smelosť v kritických chvíľach zaujímavého zápasu. Nedali sa zmýliť ani vo chvíli, keď to vyzeralo,

Načal susedovcov: Stefano Andreata (Jednota St. Pazova) že zo susedstva odcestujú so zvesenými hlavami. JEDNOTA: Travica, Igrač (Krivokuća), Stegnjajić, Ninić, Petrović, Plećaš (Andreata), Milaković, Vemić (Krunić), Jelović, Bajić, Marković. Foto: J. Pucovský

Úspešný debut Raičevića SLOGA – LSK 2 : 1 (1 : 0) Károly Vig

oterajší tréner Slogy Mita Ninković podal demisiu a odišiel pracovať do tímu sriemskomitrovického Radničkého. Post Ninkovića obsadil jeho doterajší pomocník Vlatko Raičević. Domáce mužstvo bolo favoritom v tomto zápase už i preto, že je LSK Laćarak na poslednom mieste v tabuľke. No ani hostia nešetrili sily a pokúšali sa aspoň neprehrať na tomto hosťovaní. V 12. min. domáci hráč zacentroval do šestnástky LSK, kde loptu zachytil rukou jeden hráč

tohto mužstva a rozhodca Goran Vukčević z Novej Pazovy ukázal na biely bod. Simeunović z penalty vsietil prvý gól. V druhom polčase na trávniku bolo mnoho faulov, rozhodca si s hráčmi nevedel poradiť, čo vyvolalo nespokojnosť a protesty v obecenstve. Vukčević čoskoro odpískal aj druhú penaltu pre Slogu, ale slabú strelu Cvijića brankár Aleksić úspešne kryl. Namiesto 2 : 0 v prospech hostiteľov mužstvo LSK vyrovnalo. Hráč hostí Sremec prebehol cez obranné rady Slogy a v 65. min. mu nebolo ťažko prekonať Savića – 1 : 1.

Rozhodcovia, prečo tak pískate? CRVENA ZVEZDA – BUDÚCNOSŤ 3 : 1 (2 : 1) Ján Murtin

ložančania v 6. kole v Novom Sade zažili ďalšiu prehru, keď podľahli skromnej domácej C. zvezde. Hostia nemohli ani inak hrať futbal, lebo tentoraz oproti sebe mali nielen domáce mužstvo, ale ešte väčšiu prekážku – rozhodcov v čele s Vedranom Vasilićom zo Sriemskej Mitrovice. • ŠPORT •

Už v 6. min. rozhodca odpískal problematický voľný kop v prospech domácich. Hostia očakávali práve opak, lebo boli presvedčení, že faul urobil Novosadčan. Kým sa hráči Budúcnosti hádali s rozhodcom, domáci Stojčić vypálil na bránu, prekabátil N. Mitrovića – 1 : 0. Agilní hostia sa nevzdávali a v 27. min. prostredníctvom Ardalića výsledok vyrovnali. No v 35. min. po jedinom nedorozumení v obrane

V novej role: Boris Považan (Sloga Erdevík)

Až potom sa Erdevíčania spamätali, že z tohto zápasu chcú získať tri body, znova zaútočili silnejšie na bránu súpera a Vuković v 85. min. vsietil víťazný gól. Do konca zápasu bolo šancí na oboch stranách, ale obe mužstvá akoby len čakali posledný hvizd rozhodcu Vukčevića, takže gólov viac nebolo. SLOGA: Savić, Mirčetić, Matić, Vuković, Považan, Glumčević, Lacković, Cvijić (Tešić), Grković (Manojlović), Simeunović, Bojanić Foto: J. Pucovský

hostí Novaković stanovil výsledok polčasu 2 : 1. Už od začiatku druhého polčasu „modrí“ získali úplnú domináciu na ihrisku a hráči C. zvezdy iba bezhlavo odkopávali loptu. Trvalo to iba štyri min., keď sa v protiútoku ocitol strelec prvého gólu Stojčić. Postranný rozhodca Bozsoki nesignalizoval jeho postavenie mimo hry aspoň 3 – 4 metre a domáci kanonier pohotovo prekonal N. Mitrovića – 3 : 1. Do konca zápasu sa hralo hlavne medzi dvoma šestnástkami, lopta bola viac na nohách hložianskych futbalistov, ktorí nevyužili ani zopár šancí. Keď Alić dostal druhú žltú kartu a musel predčasne pod sprchy, bolo jasné, že hostia pred sotva dvadsiatimi divákmi tento zápas prehrajú. BUDÚCNOSŤ: N. Mitrović, Lati-

nović, Zečević, Joksimović, Alić, Todorović (Krstić), N. Kobilarov (Ćetković), Štefek, Ardalić, Nedić, D. Mitrović Výsledky 6. kola: Veternik – ŽSK 1 : 2, Mladost – Kabel 1 : 1, Borac – Jugović 7 : 1, C. zvezda – Budúcnosť (H) 3 : 1, Sremac – Jednota 2 : 3, Budućnost (SN) – Slavija 1 : 2, Kupinovo – Hajduk 2 : 0, Sloga – LSK 2 : 1. Tabuľka: 1. ŽSK 18 bodov, 2. Jednota 15, 3. Kupinovo 15, 4. Sloga 12... 11. Budúcnosť 5... 16. LSK 1 bod. Program 7. kola o 16.30 hod.: LSK – Veternik, Hajduk – Sloga, Slavija – Kupinovo, Jednota – Budućnost (SN), Budúcnosť – Sremac, Jugović – C. zvezda, Kabel – Borac, ŽSK – Mladost.

39 /4666/ 26. 9. 2015

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Body z protiútokov POTPORANJ – HAJDUŠICA 0 : 4 ( 0 : 1) Vladimír Hudec

ajdušičania v Potpornji zahrali naplno a domov si priniesli tri vzácne body. V prvom polčase domáci mali prevahu, ale obrana Hajdušice tentoraz dobre fungovala. K tomu hostia z rýchlych protiútokov nebezpečne ohrozovali domáceho brankára. Tak v 40. min. Radović pekne centroval a Ružić zaslal loptu do siete – 0 : 1. Aj v druhom polčase domáci útočili a snažili sa vyrovnať, avšak v 60. min. nastal ďalší protiútok Hajdušičanov. Po rohovom kope domácich zadák

Hajdušice Maliar loptu vrátil na stred ihriska, potom prihral dobiehajúcemu Hrudkovi, ktorý na okraji šestnástky prekľučkoval svojho strážcu a silnou strelou zvýšil náskok. V 70. min. už bolo 0 : 3. Strelec, znovu z protiútoku, bol Radović. Po tomto góle útoky domácich celkom ochabli, čo hostia využili. Demse bol až trikrát vo výbornej príležitosti, ale strieľal vedľa. Napokon v 90. min. Ružić dal svoj druhý gól na konečných 0 : 4. HAJDUŠICA: Melich, Mršić, Radulović (A. Lipták), Maliar, Pomorišac, Folťan, Anđelovski, Marko, Radović (Demse), Ružić, Hrudka

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dobre začali, zle skončili FRUŠKOGORAC – TATRA 3 : 3 (2 : 2) Pavel Pálik

ysáčania v Sriemskej Kamenici dobre začali, ale zle skončili, lebo je remíza takmer ako prehra. Začiatok v úplnosti patril hosťom, ktorí sa ujali vedenia gólom Žugića v 16. min. a mali aspoň ešte štyri veľké šance, ktoré Goran Grijak (9) za Tatru v 65. min. vsietil nevyužili. Potrestal ich tretí gól, ale Kysáčania v poslednej minúte Radomirović v 29. min., stratili dva body keď využil zaváhanie obtočne faulovala domáceho útočníka rancov a vyrovnal výsledok. O dve a Begović z asi dvadsiatich metrov min. neskoršie domáci obranca Ha- presnou strelou prekvapil Privizera. kija Feleć vykopol loptu z bránkovej Zápas v Sr. Kamenici viedol Marčiary. V 32. min. sa strhla skrumáž ković z Veternika, žlté karty dostali v trestnom území Tatry a Begović Feleć, Tintar a Begović (Fruškogorac), odrazenú loptu od brankára Pri- Ábelovský, Jakšić a Grijak (Tatra). vizera zblízka zaslal do siete – 2 : TATRA: Privizer, Budík, Babić, 1. V 36. min. Grijak ušiel domácej Ábelovský, Srnka (Savić), Rašioobrane, brankár Milićević ho fauloval van, Žugić, Jakšić, Grijak, Klaić, a Rašiovan bol presný z jedenástich Zorzić (Alargić) metrov – 2 : 2. Výsledky 4. kola: Nový Sad 1921 V 65. min. Klaić zboku zaslal strelu – Čenej 3 : 0, Sremac – Centar na bránu, brankár loptu odrazil a Gri- 1 : 3, Fruškogorac – Tatra 3 : 3, jak ju šikovne umiestnil do siete – 2 : Kabel Štrand – Báčka 2 : 5, voľný 3. V 71. min. Alargić prenikol sprava, bol Borac. nesebecky uvoľnil Rašiovana, ale Tabuľka: 1. Báčka 12 bodov, 2. tento z desiatich metrov netrafil Tatra 10, 3. Nový Sad 9... 9. Sremac bránu. Keď sa už očakával koniec bez bodov. zápasu, v 90. min. obrana Tatry zby-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

(Z. Lipták) Ostatné výsledky 5. kola: Karaš (J) – Partizan 2 : 1, Vojvodina (S) – Jedinstvo 2 : 1, Vojvodina (CC) – Borac (VG) 0 : 1, Karaš (K) – Ševac 2 : 0, Borac (VS) – Dunav 3 : 2, Banat – Ratar 2 : 0. V semifinálovom zápase obecnej pohárovej súťaže Obce Plandište Hajdušičania Nikola Ružić v Potpornji prehrali v Margite s do- strelil dva góly mácou Slogou 2 : 1. Gól

za hostí vsietil Demse. V sobotu majstrovský zápas zohrali aj pionieri Hajdušice, ktorí vo Vlajkovci deklasovali domáci celok Jedinstva 0 : 9. Svojráznou kuriozitou je, že v celku Hajdušice spolu s chlapcami hrajú aj dievčence. Góly za Hajdušicu vsietili Jovana Mihajlovská 3, Maja Zlatkovićová a Mamojka po 2 a Mršić a Beriša po jednom. Foto: V. Maliar

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Prvý zisk vonku POTISJE – AŠK 1 : 2 (1 : 0) Vladimír Gál

o slabom začiatku v nových majstrovstvách si Aradáčania priniesli prvé tri body z hosťovania. Začiatok zápasu v Knićanine však neveštil nič dobrého, lebo sa domáci už v 10. min. ujali vedenia. Tento gól akoby zobudil zo spánku aradáčskych futbalistov, ktorí od tej chvíle úplne kontrolovali hru a vytvárali si šance. Do konca prvého polčasu sa Birmanac až trikrát ocitol v gólových šanciach, ale nebol presný. Na druhej strane aj domáci mali jednu dobrú príležitosť, ale brankár Pleva sa nedal zmýliť. V 15. min. pokračovania Striško dostal druhú žltú kartu a musel opustiť ihrisko, avšak Aradáčania aj ďalej hrali

dobre a nebezpečne. Vytrvalosť sa im oplatila v 79. min., keď Mijin po rýchlom protiútoku prihral Neninovi, ktorý vyrovnal. Po tomto góle domáci chceli stoj čo stoj využiť to, že mali o hráča viac a všetky sily usmernili na bránu brankára Plevu. Hostia sa však šikovne bránili a ku koncu zápasu využili neobozretnosť domácich. Gál unikol po ľavej strane, vrátil loptu pred šestnástku, odkiaľ Nenin prudkou strelou aj druhýkrát rozvlnil sieť domáceho brankára, a tak priniesol veľkú radosť svojim spoluhráčom. AŠK: Pleva, Šťastný (Novaković), Vesin, Apostolović, Striško, Ďuríček, Birmanac, Rajčević (Gál), Nenin, M. Števko (A. Števko), Mijić

MESTSKÁ B LIGA ZREŇANIN

Hostia na lopatkách ZLATICA – MLADOSŤ 3 : 0 (1 : 0) Darko Sládeček

prvom polčase hostia z Bieleho Blata mali prevahu a vytvorili si aj niekoľko šancí. Dve najlepšie mali Janko Poničan a Boris Žižić. Obaja sa ocitli pred domácim brankárom, ale tento bol úspešnejší. Neúčinnosť Bieloblatčanov domáci futbalisti potrestali gólom z protiútoku v 39. minúte. V druhom polčase domáci mali viac síl a ešte dvoma gólmi, v 56. a 78. min., položili na lopatky súpera z Bieleho Blata. Pre Mladosť to bola tretia prehra zaradom. Šancu napraviť príliš zlý dojem budú mať v nedeľu,

keď na vlastnej ploche uvítajú celok KŠK Konak 1926, ktorý je aj po štvrtom kole bez bodov. MLADOSŤ: Nagy, Goda, Ladvanski, S. Žižić (Šuľa), Karacsonyi, Paraľov, Šofranko, Poliak, B. Žižić (Marijanović), Kurunci, Poničan Ostatné výsledky 4. kola: KSK Konak 1926 – OFK Stajićevo 3 : 6, Tamiš – Tisa 1933 9 : 0, ZŠF Petlić – Borac 6 : 0. Keďže v posledný septembrový víkend v Bielom Blate prebiehajú dedinské oslavy, do programu sa zapoja aj veteráni Mladosti, ktorí si v sobotu 26. septembra zmerajú sily so svojimi rovesníkmi z AŠK Aradáč. • ŠPORT •

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Tromfy trénera Jovanovića MLADOSŤ – JEDINSTVO 1 : 0 (0 : 0) Samuel Medveď

ladosť už niekoľko rokov nesúťažila s Gospođinčanmi, ktorí tohto roku postúpili do oblastnej ligy. V Petrovci domáci nemávali väčšie problémy s tímom Jedinstva ani vtedy, keď mali omnoho slabšie mužstvo. Tentoraz sa hostia predstavili ako tvrdý, slušne hrajúci celok. V útoku mali dvoch – troch dobrých hráčov, ktorí v domácej obrane vyvolávali rozruch. Mladosť zahrala svoju hru, akú „modrí“ produkujú od príchodu trénera Jovanovića. V prvom polčase takmer ani nebolo priamych striel na bránu „červeno-bielych“ z Gospođi-

niec. Naopak, hostia niekoľkokrát dobre pohrozili naladenému Igorovi Leňovi, ktorý v 23. min. musel zakročiť aj mimo veľkého štvorca a trochu sa zranil. Boli obavy, či bude môcť pokračovať v zápase, lebo na striedačke Mladosť nemala náhradníka. Hostia vo finiši prvého polčasu strelili gól, ktorý rozhodca anuloval. Práve muž, ktorý viedol zápas so svojimi pomocníkmi, bol veľkým problémom, lebo sa hneď na začiatku „stratil“ a v podstate poškodil oba celky. V druhom polčase tréner Jovanović poslal na ihrisko troch nových hráčov. Boli to vskutku tromfy, ktoré si asi chránil pre druhú časť zápasu. Už koncom prvých 45 minút na trávnik

vykročil Nemanja Kajtez, po polčase Pavlis a napokon aj Torbica. V posledných dvadsiatich minútach to Mladosť dobre roztočila. V 73. min. Kaňa z dobrej pozície strieľal, brankár Jedinstva loptu odrazil a Mijin zblízka prízemnú loptu zaslal do siete. Svetozar Mijin vo finiši všetko dobre urobil, prenikol ľavou stranou a keď sa ocitol na pár krokov, namiesto opačného rohu cielil na prvú žrď Gospođinčanov, ale prízemnú strelu ich brankár zastavil. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Babiak (Kajtez), Jakuš, Rupar (Torbica), Severíni (Pavlis), Trojanović, Vlaisavljević, Mijin, Milenković, Kaňa Výsledky 5. kola: Titel – Hercegovac 3 : 0, Tvrđava – Stari grad 3 : 0,

Brankár Mladosti Igor Leňa bol neprekonateľný Mladosť – Jedinstvo 1 : 0, Sutjeska – Vojvodina 3 : 2, Hajduk – Napredak 9 : 0, Budućnost – Proleter 1 : 2, Borac – Miletić 5 : 1, Krila Krajine – Kulpín 5 : 2. Dorastenecký celok domácich prekonal vrstovníkov Jedinstva 4 : 0. Po stredajšom hosťovaní v Báčskej Palanke, kde Mladosť hrala s FK Stari grad, Petrovčania v nedeľu doma uvítajú mužstvo Titela. Foto: J. Pucovský

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Kalko potešil Pivničanov NAŠA HVIEZDA – SLÁVIA 0 : 1 (0 : 0) Ján Šuster

akmer 100 divákov na ihrisku v Silbaši, medzi ktorými bolo hodne Pivničanov, sledovalo ostrý a bojovný zápas, z ktorého si po množstve šancí body zaslúžene odniesli hostia. Už v 6. min. Čolović mieril vedľa ľavej žrde brány Mladenovića, a to isté v 10. min. urobil domáci Laćarak pred sieťou Brňu. V 14. min. Fabók mal najlepšiu šancu v prvom polčase, no Brňa sa nedal prekvapiť a jeho strelu kryl. V 21. min. hostia mali veľké šťastie, lebo Božin trafil pravú žrď. Do konca polčasu sme zaznamenali dva neúspešné pokusy hráča Slávie Gagovića a jeden Silbašana Zelena. Do 70. min. sa hralo hlavne v strede ihriska, aby vtedy lopta doletela pred bránu Našej hviezdy a Kalko zo skrumáže za pomoci brankára Mladenovića trafil sieť – 0 : 1. Po zákroku brankára a hráča N. hviezdy v šestnástke nad J. Žigmundom v 74. min., Pivničania sa dožadovali penalty, ako signalizoval postranný rozhodca, ale hlavný Vučković z Báča odpískal voľný kop v prospech domácich. Protesty hosťom nepomohli. Ďalšie šance za Sláviu nevyužili Vlastislav Kuchta (78. min.), ktorý kopol vedľa brány, kým strelu Gagovića • ŠPORT •

brankár Mladenović zneškodnil. V 80. min. S. Danilov vybehol sám pred Brňu, ktorý bol nezdolateľný. Pokus Božina v 85. min. sa skončil strelou vysoko nad bránu Pivničanov. NAŠA HVIEZDA: Mladenović, Perišić, Ž. Danilov, Đaković, Mrkonjić, Božin, Tucić (Torić), S. Danilov, Fabók, Laćarak, Zelen SLÁVIA: Brňa, M. Žigmund, Tošić (Petrović), Milec, Obradović, Nímet, Benka (Kalko), Vladimír Kuchta,

Gagović, Čolović (Vlastislav Kuchta), J. Žigmund Slabý rozhodca Vučković žltými Rozhodol v Silbaši: Janko Kalko kartami potrestal Đakovića, Božina, (Slávia Pivnica) Tucića a Zelena (N. hviezda), Nímeta, J. Žigmunda a bratov Kuchtovcov Slávia 10, 3. Neštín 9... 6. Maglić 6, 7. N. hviezda 3... 10. B. hajduk (Slávia). Výsledky 4. kola: Kriváň – B. haj- bez bodov. Program 5. kola o 16. hodine: duk 4 : 0, Vajska – Bačka 0 : 3, Borac – Neštín 3 : 1, Soko – Maglić 4 : 1, N. Slávia – Kriváň, Maglić – N. hviezda, Neštín – Soko, Bačka – Borac, B. hviezda – Slávia 0 : 1. Tabuľka: 1. Kriváň 12 bodov, 2. hajduk – Vajska.

Aj Pavlov triafa KRIVÁŇ – BAČKI HAJDUK 4 : 0 (2 : 0) Michal Poliak

elenčania sú po 4. kole jediným mužstvom, ktoré získalo maximálnych dvanásť bodov. V nedeľu nedovolili žiadne nepríjemné prekvapenie mužstvu z Báčskeho Nového Sela, ktoré jediné má na konte nulu. O nedeľný presvedčivý triumf sa postaral predovšetkým naladený Darko Pavlov. Konečne aj stredný útočník Kriváňa vsietil svoje prvé góly v novej sezóne, čo môže len tešiť trénera Dragana Jovovića. Pavlov načal

sieť súpera už v 2. min. po sólovom úniku, a potom v 36. min. uzavrel výsledok polčasu, keď mu pekne prihral Kutenič. Medzičasom sa otriasla aj žrď brány brankára B. hajduka. Domáci svoje víťazstvo potvrdili v druhom polčase ďalšími dvoma gólmi, ktoré vsietili Kutenič v 63. min. a D. Mučaji v 80. min. KRIVÁŇ: Naď, Krížov, Kočonda, Lučar, Deljanin, Ignjatović, Alexy (M. Strehársky), Kutenič, Pavlov (D. Mučaji), Spasić (Medić), Nikić Kohútiky Kriváňa porazili rovesní-

Darko Pavlov (žltý dres) strelil prvé dva góly kov Vojvodiny v Tovariševe 6 : 1.

39 /4666/ 26. 9. 2015

Foto: J. Pucovský

Šport SNEMOVALA SPOLOČNOSŤ LOVOAZA KULPÍN

zakladaní účastinári prispievali aj hmotne, teraz už Lovoaza pretrváva na trhu bez tejto podpory, o čom svedčí i správa riaditeľa Plachtinského o vzornom a pozitívnom hospodárení v minulom roku. Základným cieľom založenia tohto hospodárskeho subjektu zapájaniu do nebola iba lovná turistika, ale spoločnosti, predovšetkým to, aby Lovoaza ktorú založili dostala lovisko na spravovanie. ako servis poO začiatkoch a ďalšom pôsobení ľ o v n í c k e h o Riaditeľ Lovoazy Branislav Plachtinský, predsedajúci Zhromaždenia účastinárov Dušan hovoril aj účastinár a iniciátor združenia. Govorčin a nový člen revíznej komisie Marko založenia Lovoazy Dušan VidakoDnes si už Govorčin (zľava) vić, ktorý v čase vzniku vybojovali spoločnosti bol predsesvoje miesto na trhu v poľovdom Komisie pre lovnú níckej turistike. Od založenia sa turistiku Vojvodiny a zázačali zaoberať lovom „bažantov roveň člen republikovej pred pušku“, teda lovnou turiskomisie. tikou na polygóne. Už počas Na záver zhromaždeprvého roku pôsobenia účinkonia sa novým členom vali na veľtrhu lovu a rybolovu, revízneho orgánu stal kde sa predstavili s prijateľnými právnik Marko Govorcenami lovnej turistiky. Dobre začin a sú tu aj dvaja doreagovali na trhu a ihneď získali terajší členovia – Ján prvých záujemcov. Za uplynulé Mučaji a Miloš Vlaov. roky pôsobenia si našli solventNa výročnom zhromaždení Lovoazy Zároveň zhromaždených zákazníkov poľovníckej bolo počuť návrhy účastinárov na nie účastinárov určilo turistiky. Dobrú spoluprácu majú zveľadenie celkového pôsobenia dvojtýždňovú lehotu rad rokov s klientmi z Talianna prihlasovanie ďalska. Výhodou je, pravdaže, aj aza každý rok kúpi a do voliéry nový Poľovnícky dom v Kulpíne vypustí 400 bažantov a ďalších ších členov Lovoazy z radov PS s ubytovacími kapacitami. Lovo- 400 zabezpečí PS Fazan. Hoci pri Fazan.

Ďalší členovia sa hlásia Katarína Gažová

Poľovníckom dome v Kulpíne v druhú septembrovú sobotu Účastinná spoločnosť Lovoaza mala riadne ročné zhromaždenie účastinárov. Sumovali doterajšiu prácu a navrhovali možnosti na čo najúčinnejšiu budúcu činnosť. Spolonosť má teraz 45 členov a ďalší potenciálni záujemcovia o členstvo z radov Poľovníckeho spolku Fazan Kulpín sa už hlásia. Riaditeľ Branislav Plachtinský podotkol, že tento hospodársky subjekt založili roku 2008 členovia Poľovníckeho spolku Fazan Kulpín. Pri zakladaní sa však nezapojili všetci členovia spolku. Začiatky spoločnosti pred ôsmimi rokmi neboli ľahké, lebo boli priekopníkmi v tejto oblasti poľovníctva. V roku 2008 v PS Fazan bolo 56 poľovníkov a z toho počtu niektorí sa vyjadrili proti

V ÚSTRETY TRADIČNÉMU ŠPORTOVÉMU PODUJATIU

27. Petrovský maratón 27. septembra 2015 Jaroslav Čiep

všetci vospolok prikladajú ruky k dobrému zdaru portoví priatelia, milovmaratónu, sme sa presvedníci cezpoľného behu a čili aj na ich 2. zasadnutí prechádzok prírodou, vo štvrtok 17. septembra neváhajte a v nedeľu predpo2015. Na prípravnom zaludním 27. septembra príďte sadnutí pred maratónom zveľadiť tradičný 27. petrovsa dohovárali, ako skoorský maratón,“ vyzvala Tatiana dinovať všetky práce, aby Kriváková-Amidžićová, predaj tohtoročný maratón bol sedníčka organizačného výaspoň na takej úrovni, na boru Petrovského maratónu, akej boli aj tie v minulých všetkých záujemcov, občanov rokoch. Pri tom zvyčajPetrovca, bežcov z bližšieho Pred štartom Petrovského maratónu 2013 ne pomáhajú pracovnía ďalšieho okolia, aby si prišli ci Gymnázia Jána Kollára, zabehať na tohtoročný PM. tiež všetky základné školy Prípravy sa končia a organizačZačiatok behov pre predškolské ný výbor, ktorý prevažne tvoria v obci, Predškolská ustanovizeň deti a školákov do 13 rokov je od profesori telesnej výchovy zo Včielka, ale aj policajti, požiar9. hodiny na ihriskách Základnej všetkých osád Báčskopetrovskej nici, zdravotníci, komunálnici, školy Jána Čajaka a pre ostatných obce, ich koordinujú so svojimi dobrovoľníci Červeného kríža, bežcov štart bude pred pomníkom kolegami z iných dedín a ostatný- Kancelária pre mladých, cyklisti, na petrovskom Námestí slobody mi jednotlivcami a inštitúciami. ale aj podniky a médiá, ktoré už o 10. hodine. O tom, ako vyše štvrťstoročia celý rad rokov podporujú túto

„Š

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

akciu. Patrónom podujatia je aj tohto roku Obec Báčsky Petrovec. Petrovský maratón bude aj tentoraz štandardný, tak ako minulé roky. Dráhy a kategórie účastníkov sú usporiadané ako vlani, takže bežci zväčša už poznajú dráhy. Môžu si zvoliť jednu z ôsmich kategórií na ihriskách základnej školy, a potom aj na dráhach 8 km, resp. 4 km pre bežcov, žiakov od siedmej triedy až po veteránov a rekreantov. Najúspešnejší získajú diplomy a medaily. Novinkou v tohtoročnom maratóne je, že mladí aktivisti z YMCA Srbsko sa tiež chystajú utekať. S cieľom zadovážiť si finančné prostriedky na aktivity tohto združenia, rozhodli sa žiadať o pomoc lokálnych podnikateľov. • ŠPORT •

Finalisti minifutbalu v Kulpíne (Matičný turnaj o Pohár veľvyslanca SR v Belehrade v Kulpíne 25. júla 2015)

MOMS Padina s víťazným pohárom

MOMS Selenča – 2. miesto

Foto: Juraj Pucovský

Ženské družstvo ŽBK Stará Pazova v Prvej lige Srbska (2012/2013)

Majsterky Prvej B ligy basketbalistiek (2004/2005)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Ženský basketbalový klub Stará Pazova Začiatky ženského basketbalu v Starej Pazove siahajú do roku 1955, keď založili juniorské družstvo, ktoré dvakrát získalo juniorské majstrovstvá Vojvodiny. Zhodou okolností klub sa roku 1957 rozpadol, keď hlavnými hráčkami boli Katica Katićová a Božena Kovačevićová-Žana. Koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia klub znovu ožíva. Vtedy Sreta Borovac zoskupil dievčence, ktoré chceli hrať basketbal. Po niekoľkých rokoch činnosť opäť zanikla, no v dejinách klubu významné sú i roky 1981/82, keď ženský basketbal v Starej Pazove bol na vyššej úrovni. Potom nasledovalo obdobie, keď sa v klube takmer nič nestávalo, hoci bolo niekoľko bezúspešných pokusov začať s prácou. Roku 1999 skupina nadšencov v čele s Renatou Muževićovou a teraz už nebohým Aleksandrom Pačaninom (podpredseda klubu tragicky zahynul 1. augusta 2015) začala zoskupovať v rámci mužského klubu aj dievčence. Už roku 2000 po viac ako pätnásťročnej prestávke začali sa novšie dejiny Basketbalová ženského basketbalu v Starej Pazove. Prvou trénerkou bola Branka Vukovićová z Novej Pazovy, po ktorej prišla Renata Muževićová, bývalá reprezentantka a hráčka C. zvezdy, ktorá je dodnes prítomná v basketbale škola (2015) a v posledných rokoch ŽBK Stará Pazova je známy práve podľa jej trénerského mena. V rokoch 2000 – 2004 sa klub konsolidoval a vychoval rad kvalitných hráčok, čo veľmi ťažko môžu dosiahnuť aj silnejšie kluby od pazovského. V sezóne 2004/2005 seniorky sa dostali do Prvej ligy, čo sa považuje za najväčší úspech staropazovského ženského basketbalu. Od roku 2005 a v nadchádzajúcich troch sezónach Stará Pazova súťažila v Prvej lige. V tomto období aj mladšie kategórie hráčok súťažili vo všetkých ligách Basketbalového zväzu Srbska. Do roku 2009 klub pôsobil v rámci Basketbalového klubu Stará Pazova – mužská a ženská selekcia – a rozhodnutím členov správy a zhromaždenia utvorili osobitný kolektív pod názvom Ženský Zo zápasu mladších pionierok, basketbalový klub Stará Pazova. V sezóne 2009/2010 basketbalistky obsadili štvrté miesto v prvej B lige a už v ďalšej sezóne 2010/2011 sa vrátili do Prvej ligy, kde hrali do sezóny 2013/2014. keď Staropazovčanky získali Po vypadnutí pokračujú s prácou a dôraz dávajú na dorast. Pred novou súťažnou sezónou titul (2015) 2015/2016 ŽBK Stará Pazova má seniorky, pionierky a hráčky minibasketu (najmasovejšia selekcia). Trénerom prvého družstva je Milan Bjelošević, pionierky vedie Renata Muževićová, ktorá je i koordinátorkou odbornej práce v klube, a školu basketu má na starosti prof. Mario Anić. Predsedom klubu a predsedom Správnej rady je Vladimir Mužević a okrem neho správu tvoria Savo Barjaktarević, Renata Muževićová, Maja Vasovićová a Miroslav Mesarević. Klub je napojený na obecný rozpočet. Anna Lešťanová (Fotografie: z archívu klubu) Seniorky ŽBK Stará Pazova, majsterky Prvej B ligy (2010/2011)

Mladšie pionierky, generácia 2002 a 2003 (2015)

Družstvo pionierok 1991 a 1992 (2004)

Dnešné družstvo basketbalistiek v sezóne 2015/2016

Prípravy na Zlatare – ŽBK Stará Pazova v Prvej lige (2005)