Hlas 39 2016 by NVU Hlas ľudu

Na 21. PDD nová premiéra Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 24. 9. 2016 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4718/

Z obsahu

24. 9. 2016 | 39 /4718

Uzávierka čísla: 21. 9. 2016

4 TÝŽDEŇ 5 Odlišné názory o tradičných symboloch 6 Čo s odpadmi? 7 Ako sa rodia horizonty

9 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Kapitálna investícia čaká peniaze 15 Fyzická konfrontácia ako krajné východisko 19 Ani hodváb nie je ako voľakedy

22 DETSKÝ KÚTIK

Vo štvrtok 15. septembra bola slávnosť posviacky vynovených priestorov zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Novom Sade, ktoré používajú i Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika a Miestny odbor Matice slovenskej. V rámci slávnosti odznela i prezentácia nového CD novosadského miešaného speváckeho zboru (na fotke) pod názvom Nad tebou bdie tvoj Pán. (s. 10) D. Vŕbová Foto: I. Valent

22 Ešte kúsok slnka

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Bude viac financií pre agrosektor? 25 Učiť sa od tých najlepších 27 Jeseň v našich záhradách

31 KULTÚRA 31 Už aj naša vinica dozrela? 34 Ktoré slovenské filmy sa oplatí vidieť?

Deň ochrany ozónového obalu Zeme bol 16. septembra. Uplynulú nedeľu 18. septembra si ho tradične pripomenuli členovia Združenia ekológov EKOS v Hložanoch. Zaujímavé bolo najmä za dedinou, pri pohybe na zdravom vzduchu. (s. 12) J. Bartoš

35 Pointa je v šírení informácií

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Dominácia menom Slávia 47 A nikoho hlava nezabolí 51 Z Lalite po Old Trafford Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

Seminár Mladí dolnozemci – tvorba a priateľstvo predovšetkým (tvorivé dielne na udržiavanie slovenskosti) pre žiakov zo štyroch krajín sa uskutočnilo po druhýkrát v piatok 16. septembra v petrovskej základnej škole. (s. 32) J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Ako zamknúť pole?

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:



Kalendárna jeseň k nám zavítala vo štvrtok 22. septembra, vďaka prísunu chladnej a daždivej vlny pocitovo sme v tomto ročnom období boli už pár dní predtým, ale pravidelné jesenné „vyprázdňovanie“ chotára sa začalo už v auguste.

ak ako sa mnohé veci v porovnaní s minulosťou menia, aj jesenný zber úrody sa začína skôr ako kedysi. Už sme si zvykli, že zber chmeľu štartuje hodne pred začiatkom školského roku, že len čo sa do polí rozbehnú kombajny na sóju, treba sa pripravovať aj na novú úrodu kukurice, nepremeškať optimálny termín sejby ozimín. Nemožno si však zvyknúť na to, že do zberu dopestovanej úrody nevyrážajú iba majitelia. Nič nové pod slnkom, poviete iste. Kradlo sa vždy. Ale inak: len tak úchytkom a len pre vlastné potreby... Teraz to už naberá také obrátky, že ľuďom prichodí nocovať v poli. Nepomáha veru mnoho ani organizovaná hájnická služba (?!). Organizuje sa niekto iní. Ako si vysvetliť, že za noc zmizne úroda z dvoch jutár priemyselnej papriky? Tento zber u nás ešte nie je mechanizovaný, pod rúškom noci muselo rukávy vysúkať veľa „usilovných“ rúk, iste tu bol aj traktor s vlečkou alebo s vlečkami... Nie sú už novinkou ani odstrašujúce príklady, keď si kombajnista „zmýli“ parcelu a „oláme“ niekoľko jutár cudzej kukurice. Po nedávnom veľkom nečase s krupobitím, keď sa pre veľké blato na poľných cestách ani zvedaví majitelia neodhodlali hneď zrána ku svojim políčkam, aby odhadli škody, neváhali „tiežmajitelia“: pomohli si bicyklom a pozberali úrodu pestovaných lieskovcov... Ešte ako bolí drzosť nevolaných návštevníkov, keď po ich akcii nezostanú majiteľom v hriadkach pri vinici ani zemiaky, cvikla, paprika, paradajky... S blížiacim sa zberom dopestovanej úrody prichodí nám chodiť v noci na postriežku. Ale na vlastnú zodpovednosť. Lebo človek nikdy nevie, aký filmový (dokonca hororový) scenár sa môže udiať. Ešte dobre, že sa kde-tu blysne aj šťastný koniec týchto epizód. Napríklad v tvare políciou zhabanej predtým ukradnutej úrody lieskovcov. Úradné pokusy o prihlášky obyčajne sa v policajnej stanici končia pri odhade zapríčinenej škody, ktorá „musí byť“ minimálne v hodnote 200 eur. Pomôž si, človeče, aj Pán Boh ti pomôže. Veru, proti úkonom nečestných spoluobčanov, pre ktorých nič nie je sväté, a ak sa aj niečoho držia, tak len toho: „Čo je tvoje, to je aj moje.“, odporúčame dobré susedské vzťahy. Nenadarmo sa hovorí, že je sused najväčšia rodina. A nielen ten v dedine, ale aj ten v poli. Pekne sa spieva v známej pesničke Karola Duchoňa: „V dolinách ľudia nemajú zamknuté brány...“ Tak bolo kedysi aj u nás. Teraz majú niektorí ľudia zamknuté uličné brány nielen v noci, ale aj celý deň. Ale ako zamknúť polia? A pomohlo by to vôbec? Anna Francistyová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  39 /4718/ 24. 9. 2016

Týždeň 

InPress

Ach, tá skromnosť Jasmina Pániková

riemerná mesačná mzda v našej krajine v júli tohto roku bola 46-tisíc. Pri uvedení tohto údaju musíme mať na mysli aj občanov, ktorí v uvedenom mesiaci zarobili menej ako 40- alebo 30-tisíc dinárov. A takých je mnoho! Avšak keď hovoríme o našich politikoch a zvlášť o tých, ktorí sedia aj v ministerských kreslách alebo majú iné vysoké funkcie, samozrejme, neprichádza do ohľadu ich mesačné platy zaraďovať medzi platy nás obyčajných... V minulom roku sa v médiách objavila správa, že v šatníku guvernérky Jorgovanky Tabakovićovej sa okrem iného nachádza aj Burberry šál, ktorý stojí iba 350 eur. Ak máme na mysli, že jej plat je viac ako 680-tisíc dinárov, tak 350 eur je ozajstne „nič“. Jeden priemerný plat! Nič! Šatníky našich známych dám sa ocitli stredobodom pozornosti aj počas prezentácie správy o pôsobení Agentúry pre boj proti korupcii vo Výbore pre súdnictvo a štátnu správu a lokálnu samosprávu. Podaktoré poslankyne v rozprave zdôrazňovali, že životný štýl určitých funkcionárok nie je v súlade s predostretou správou. Rozpravu rozprúdili istá poslankyňa skupiny Srbskej radikálnej strany, ktorá už spomínanú guvernérku Tabakovićovú „vzhľadom na príjmy môže pochopiť, že si môže dovoliť drahé šaty“, ale nemôže pochopiť, ako si ministerka Zorana Mihajlovićová môže dovoliť drahé šaty, šperky a kabelky, ktoré stoja niekoľko tisíc eur. Skutočne veľa materiálu na vyšetrovanie pre Agentúru pre boj proti korupcii. Ako v agentúre povedali, pravidelne kontrolujú majetkové priznania všetkých politikov, vrátane aj prezidenta Nikolića, premiéra... Napr. majetok nášho prezidenta kontrolovali už dvakrát, ale neprezradili aj výsledky. Možno aj prezident prihlásil majetok rovnako ako premiér Vučić – plat 112 024 din., byt veľkosti 30 m², žiadne auto, firma, úspory v banke. Skromne.

www.hl.rs

168 HODÍN

Veľké skúšky, záujmy ešte väčšie Oto Filip

iet konca týmto vrtošivým dňom, niet konca ani politickým a iným cestám. Azda ho tak rýchlo ani nebude, až dovtedy, kým sa jasnejšie nepredstaví a neprejaví ústredné heslo nedeľného dúhového pochodu v Belehrade: Láska mení svet. To druhé v znení Môžeme spolu je takisto aktuálne, no azda potrebuje ešte niekoľko rokov na dozretie. Celkovo tretí pochod usporiadaný zaradom prebiehal bez incidentov, síce za silných preventívnych opatrení: na bezpečnosť asi tisíc účastníkov dohliadalo okolo päťtisíc policajtov, no podstatné je, že týchto druhých bolo menej ako vlani, tiež to, že sa predsa meníme na lepšie, alebo sa o to aspoň pokúšame. Ešte nebyť tej sobotňajšej škvrny: vyčíňania chuligánov, brutality a bitiek pred derby Červená hviezda – Partizán, bol by dostatok argumentov a dôvodov zaslať pár pekných záberov z Belehradu, snažiaceho sa dýchať podobne ako aj iný vyvinutý svet. Niežeby sme nemali na to. Kde je vôľa, tam je i cesta. Dokázali to i naši predkovia veľkým víťazstvom na Kajmakčalane, od ktorého uplynulo rovno storočie. V súčasnosti nám to pripomenuli



aj naši paraolympionici, ich šestnásť, ktorí nás v Riu potešili až deviatimi medailami. Platí to aj o vládnej politike, čo potvrdil nedávny pobyt premiéra Aleksandra Vučića vo Francúzsku, kde mal seriál rokovaní s poprednými činiteľmi, najmä s premiérom Manuelom Wallsom, hlavne o otázkach vzťahujúcich sa na eurointegráciu a hospodársku spoluprácu. Aj pobyt v USA, ktorý sa začal v pondelok, v rámci ktorého premiér Vučić účinkoval v práci ročného zasadania Valného zhromaždenia OSN a mal viaceré stretnutia s hostiteľmi a inými štátnikmi, ktorým dominovali otázky bilaterálnej spolupráce, migračná kríza a regionálne pomery. Keď ide o tieto posledné, voľby v Chorvátsku sa skončili, no ďalšia nemalá skúška je takmer tu. Ústavný súd Bosny a Hercegoviny vyhlásil totiž 9. január – Deň Republiky Srbskej za neústavný, takže navonok neveľký problém už riadne komplikuje vzťahy v Bosne a Hercegovine. Aj na medzinárodnom pláne je stále dosť škvŕn potrebujúcich riadne čistiace spôsoby a prostriedky. Lídri Európskej únie na neformálnom samite v Bratislave 16. septembra označili otázky bezpečnostné, teda terorizmus,

migračnú krízu a problémy hospodárske za najnaliehavejšie, trvajúc na jednote, ktorú dosiahli hlavne formálne. Jasné je, že by nedorozumenia Bruselu a Ankary, ako aj medzi jednotlivými členmi EÚ, mohli spôsobiť novú migračnú vlnu, na ktorú Európa nie je pripravená. A aby všetko bolo ešte horšie, viaceré karty zrejme zamieša aj slabý volebný výsledok sociálnej a kresťanskej demokracie (SPD a CDU), neistá budúcnosť nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a rast pravicového populizmu po voľbách do berlínskeho zastupiteľstva. Krízy netrápia len Európu. Okrem teroru, ktorý cez víkend zasiahol najmä New York, nebezpečných jadrových skúšok KĽDR, do prvého plánu sa zase tlačí Sýria a tamojšia kríza. V súvislosti s ňou sa medzi Washingtonom a Moskvou už riadne iskrí. V Rusku práve prebiehali parlamentné voľby, na ktorých prokremeľské Jednotné Rusko získalo viac než dve tretiny mandátov, v USA sa zase o necelých pol druha mesiaca má vedieť, kto na ďalšie funkčné obdobie zasadne do Bieleho domu. Niektoré načrtnuté línie sú zrejme prekročené, niektoré upozornenia odignorované, niektoré nedorozumenia opäť aktuálne. Už aj náznaky nových konfliktov stačia, aby sme rýchlo vytriezveli z ilúzie o bezproblémovej jeseni. Pritom tých, čo sa hrajú s ohňom, akosi najmenej zaujíma, čo nás môže postihnúť, keby sa situácia nebezpečne zvrtla.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

DUŠICA MILENKOVIĆOVÁ, HNUTIE ZALESŇOVATEĽOV NOVÉHO SADU

Potrebujeme istú rovnováhu Oto Filip – Ako hodnotíte súčasný stav environmentalistiky v pokrajine? – Za najväčšie ekologické problémy Vojvodiny považujem divoké skládky odpadu, ako aj mnohé špinavé vody, ktoré treba prečisťovať. Jasné

Informačno-politický týždenník

je, že si to vyžiada aj najväčšie prostriedky. To, čo sa u nás javí ako veľký problém, vyplýva vlastne zo skutočnosti, že je environmentalistika multidisciplinárna veda. Nevzťahuje sa totiž len na jednu oblasť, na jedno opatrenie, ale by mala spájať mnohých ľudí,

sféry, segmenty činnosti. Preto je tak ťažko spojiť celý rad povolaní, ktoré s ňou súvisia: aj urbanistov, aj pedagógov, aj sociológov, aj lekárov, aj tých, ktorí by chceli do nej investovať. Tu je veľmi ťažko nájsť tú rovnováhu v záujme zveľadenia ekológie. Samozrejme, tak, aby to bolo nielen na potešenie nás všetkých, ale aj v skutočnom záujme všetkých zainteresovaných, okolia a prírody. • TÝŽDEŇ •

NA 5. ZASADNUTÍ POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA ODZNIEVALI

Odlišné názory o tradičných symboloch Jasmina Pániková

oskoro sa vedľa doterajšieho erbu a zástavy AP Vojvodiny ocitnú aj nové, tzv. tradičné symboly Vojvodiny. Jedna pokrajina, dve zástavy a dva erby... Dodatočné symboly pokrajina dostala väčšinovým rozhodnutím na piatom zasadnutí Zhromaždenia AP Vojvodiny 15. septembra. Za návrh hlasovali poslanci listiny Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, koalícia okolo Socialistickej strany Srbska, Srbskej radikálnej strany, Zväzu vojvodinských Maďarov, poslanci Demokratickej strany a hnutia Sašu Radulovića boli zdržaní, zatiaľ čo sa negatívne vyjadrili poslanci Ligy sociálnych demokratov. Ako vtedy predseda vlády Vojvodiny Igor Mirović povedal, nejde

Záväzné bude používanie aj tejto zástavy (Foto: pokrajinská vláda)

o nové symboly, ale o tie, ktoré Vojvodina mala ešte v roku 1848 a na zasadnutí schválili iba rozhodnutie o ich používaní. Podľa neho ide iba o rešpektovanie Štatútu Vojvodiny, zatiaľ čo opozícia v tom videla iba ideologické zámery. Medzitým, predseda vlády to dementoval a povedal, že rozhodnutím neodvolali používanie doterajších symbolov, takže nemožno hovoriť o ideologickej otázke.

Toto rozhodnutie s nadšením privítali aj členovia Srbskej radikálnej strany. Ako povedal v mene tejto poslaneckej skupiny Ðurađ Jakšić, tradičné symboly sú autentickými symbolmi srbskej Vojvodiny, ktoré prezentujú historické dedičstvo. „Srbská Vojvodovina mala presne také symboly a Srbská radikálna strana netrpezlivo očakáva, aby na početných inštitúciách, ktorých zakladateľom je AP Vojvodina, videla aj vlajku srbskej Vojvodiny. Úradný erb a vlajka AP Vojvodiny nepredstavujú nič, iba neodborný a heraldický falzifikát, a preto Srbská pokroková strana mieni, že je nevyhnutné meniť štatút a eliminovať doterajšie symboly z úradného používania v severnej srbskej pokrajine,“ ostro poznamenal Jakšić.

Šéf poslaneckej skupiny LSV Branislav Bogaroški toto rozhodnutie ocenil za neprípustné. Zdôraznil, že asi ani v jednej európskej krajine neexistuje paralelné používanie historických a oficiálnych symbolov a vyhlásiť niečo za tradičné, čo sa neúradne používalo necelý mesiac, ocenil za násilie na dejinách. „Budem uctievať iba doterajší symbol, ktorý má silný odkaz, keďže on prezentuje Banát, Báčku a Sriem. Symboly majú zjednocovať a nie rozdeľovať národy, ktoré žijú v jednej krajine,“ povedal. Pripomíname, že schválený návrh bol na dennom poriadku aj v minulom roku. Keďže sa vtedajšia vládnuca Demokratická strana aj vtedy zdržala hlasovania, návrh neschválili, keďže nebol zabezpečený dvojtretinový počet hlasov.

V ŠAFÁRIKU DEBATOVALI O VYUČOVANÍ SLOVENČINY

Rodičia sú jednotní – nesúhlasia s návrhmi ministra J. Pániková

tázka vyučovania materinského jazyka ako voliteľného predmetu je aktuálna od začiatku tohto školského roku. Aj keď sa tento problém zjavuje každý rok, v tomto roku, zdá sa, vyvrcholil. V súvise s tým sa v miestnostiach SCK P. J. Šafárika v Novom Sade v piatok 16. septembra stretli rodičia, učitelia a predstavitelia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Matice slovenskej v Srbsku. Na poradu boli pozvaní aj predstavitelia Školskej správy v Novom Sade, ako aj Veľvyslanectva Slovenskej republiky, ale porady sa nezúčastnili. Prítomní rodičia, ktorí prišli aj z okolitých miest, jednoznačne povedali, že nie sú spokojní, akým spôsobom prebiehalo anketovanie o voľbe voliteľného predmetu, ako ani s navrhnutými riešeniami. Ako povedali, pre záväzky, • TÝŽDEŇ •

ktoré majú, a ak máme na mysli aj viacero detí, ktoré chodia do školy, nebude možné ich odvážať z jednej školy do druhej. Takisto poznamenali, že ide aj o určitý druh diskriminácie – ak sa všetky predmety deti môžu učiť v jednej škole a iba na materinský jazyk musia chodiť do inej školy. Vyučovanie materinského jazyka ako druhého voliteľného predmetu nepovažujú za obťaženie, čo potvrdili aj svojimi podpismi, ktoré odovzdali do školskej správy spolu s požiadavkou o zachovanie tried a skupín v jednotlivých školách. Koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová zdôraznila, že výbor zase oslovuje každého riaditeľa školy, kde sa vyučuje slovenčina s prvkami národnej kultúry a kde vedia, že existujú problémy, aby do školskej správy odovzdali oso-

Všetci by mali mať právo učiť sa materinský jazyk – odznelo na rodičovskej porade

bitnú žiadosť školy, v ktorej sa požaduje od ministra školstva otvorenie skupiny s menším počtom ako je 15 prihlásených žiakov. Taký list v priebehu minulého víkendu poslali do školských správ v Novom Sade a Zreňanine, ako aj do ministerstva. „Potom už zostáva aj prostredníctvom menšinových republikových poslancov, Veľvyslanectva Slovenskej republiky, ako aj cez národnostné rady dožadovať sa u ministra, aby sa táto právomoc ministra schváliť také skupiny v tomto prípade uplatnila. Podali sme aj žiadosť o prijatie do Výboru pre ľudské a menšinové práva a Výboru pre školstvo a plánujeme žiadať si aj verejnú rozpravu na tému

postavenia jazykov národnostných menšín a status predmetu definovať iným spôsobom, čiže neporovnávať ho s informatikou, šachom, chórom, ľudovou tradíciou a ďalšími predmetmi. Je to cesta, ktorá bude tŕnistá, ale je to v súlade s Európskou chartou o uplatnení menšinových jazykov, Ústavou Srbska, ako aj základmi systémov výchovy a vzdelávania, kde sa materinský jazyk vôbec neuvádza ako voliteľný predmet,“ povedala. Ak sa neuskutočnia očakávané výsledky, podľa S. Zolňanovej, NRSNM bude musieť v súlade s rozpočtom do konca roka pomôcť učiteľom v daných školách, aby sa slovenčina zachovala.

39 /4718/ 24. 9. 2016

Týždeň K SVETOVÉMU KONGRESU ISWA V NOVOM SADE

Čo s odpadmi?

Prof. Dr. Goran Vujić

Na najdôležitejšej ročnej odbornej konferencii – ISWA World kongrese, ktorá v prvej polovici týždňa prebiehala v Master stredisku Novosadského veľtrhu, sa zoskupili najlepší svetoví odborníci, predstavitelia vedeckej verejnosti, rôznych spoločností, ekológovia, štátni a politickí činitelia, vôbec všetci zainteresovaní o kvalitné riešenie globálneho problému neustále sa hromadiaceho pevného odpadu: rozmerného, komunálneho, elektronického, iného. Skutočnosť, že po tridsiatich rokoch Medzinárodná asociácia Solid Waste prvýkrát zverila jednej z krajín juhovýchodnej Európy usporiadanie svetového kongresu, treba brať aj ako prianie zabezpečiť Srbsku ešte aktívnejšiu úlohu

www.hl.rs

systémovo. Aj preto trojdňová výmena skúseností vyše 1 300 účastníkov o otázkach, ako sú riadenie odpadov, ich recyklácia, nakladanie s odpadovými vodami, odstránenie nebezpečných odpadov a podobné, má obrovský význam pre všetko, čo sa v oblasti ochrany životného prostredia, s dôrazom na riadenie odpadov, bude v Srbsku odteraz diať.

INÝ NÁHĽAD

yše 1 300 účastníkov zo 72 štátov účinkovalo od 19. do 21. septembra v práci Svetového kongresu ISWA, celosvetovej, nezávislej a neziskovej organizácie, ktorej hlavná činnosť je zameraná na podporu a rozvoj udržateľného odpadového hospodárstva. Jej víziou je čistá planéta, na ktorej sa odpad efektívne využíva, recykluje a spracúva zodpovedajúcim spôsobom, tak, aby každý mohol uplatniť svoje právo na životné prostredie s čistým vzduchom, vodou a pôdou.

v globálnom hnutí snažiacom sa o zachovanie a zlepšenie planéty. Ako vyzdvihol na začiatku prvej pondelkovej plenárky výkonný riaditeľ Asociácie pre nakladanie s pevným odpadom Srbska (SeSWA) prof. Dr. Goran Vujić, ide najmä o to, aby sme sa ponaučili a učili z chýb iných. Význam podujatia usporiadaného Departmánom pre inžinierstvo ochrany životného prostredia a ochranu pri práci Fakulty technických Pohľad na účastníkov ekologického kongresu vied možno objaviť aj v skutočnosti, že je mimoriadne významné pre pripájania sa Európskej únii v tejbudúcu prácu našich inštitúcií to oblasti veľmi náročné. Prof. poverených touto oblasťou. Tým Vujić v tomto kontexte podskôr, že nakladanie s odpadmi čiarkuje nutnosť, aby pôsobenie je, žiaľ, oblasťou, ktorej sme nie našich environmentálnych sa prioritne venovali v uplynu- odborníkov a tímov nezáviselo lých rokoch. Následkom je, že sa toľko od politických volebných problémy s odpadom stali glo- zmien, keďže sa seriózne ekobálne a komplexné, čo znamená, logické projekty často realizujú že pri ich riešení veľmi potrebuje- v časovom rozpätí päť až sedem me skúsenosti iných štátov, o to rokov, čo znamená, že k nim skôr, že sú štandardy a spôsoby treba pristupovať strategicky a

Ďuro Varga

Oto Filip

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

EURÓPSKE PROJEKTY: PRÍKLADY DOBREJ PRAXE A NOVÉ MOŽNOSTI

Ako sa rodia horizonty O. Filip

spätosti vedy a trhu, taktiež o význame objavov, inovácií a vedy pre ola to konferencia nanaj- rast konkurencieschopnosti, tým výš potrebná. Udiala sa ne- aj pre napredovanie ekonomiky dávno v ústrednej budove danej krajiny. Ako podotkol, práve Univerzity v Novom Sade, kde sa ekonomická kríza ukázala, že hosjej aktéri prednostne zaoberali podárstva, ktoré do stredobodu príkladmi dobrej praxe a novými aktivít stanovia inovácie, ľahšie možnosťami na projektové aktivity zdolávajú všetky problémy. Podľa financované európskymi fondmi. neho Horizont 2020 umožňuje súOtvárajúc podujatie, vedúci De- činnosť vedeckých, výskumných legácie EÚ v Srbsku a hospodárskych inoMichael Davenport vácií, s cieľom podosobitne ocenil výnecovať styky medzi znam najväčšieho výskumníkom, vedou výskumného a inoa hospodárstvom. vačného prograRektor Univerzity mu únie Horizont v Novom Sade prof. 2020, počítajúceho Dr. Dušan Nikolić skons celkovými prosštatoval, že je táto unitriedkami v sume verzita známa podľa osemdesiat miliárd úspešného účinkovania eur. Označil ho za Vstupný prejav v súbehoch o európske konkrétnu odpo- mal Michael Davenport prostriedky, vyzdvihuveď štátov Európjúc, že naďalej treba skej únie na hospodársku krízu, intenzívne pracovať na lepšej pripomínajúc pritom, že sa o jeho informovanosti vedeckých aktéprostriedky od pred dvoch rokov rov o nich. Má sa to dosiahnuť aj môžu uchádzať aj organizácie tým spôsobom, že všetci vedeckí a jednotlivci i zo Srbska. Hovoril o pracovníci budú na svoje e-mai-

Pracovné predsedníctvo konferencie

lové adresy dostávať informácie o každom novom súbehu. Ako oznámil, zo strategického aspektu úsilie bude upriamené hlavne na to, aby sa univerzita z niekdajšieho servisu v tejto oblasti stávala čím viac aktívnym činiteľom účinkovania v uvedených projektoch. Na konferencii, na ktorej sa zúčastnili početní výskumníci, vedeckí pracovníci a projektoví manažéri, boli prezentované viaceré úspešné európske projekty realizované u nás, vymenené skúsenosti medzi ich autormi a aktérmi a stanovené možnosti našej budúcej účasti vo významnom európskom programe. Je

to potrebné najmä preto, lebo inovácie a výskum majú zásadný význam pre hospodársku prosperitu a využitie potenciálov aj našich talentov a ich prínosy k inováciám. Tieto sú, treba to stále zdôrazňovať, jedným z najlepších spôsobov, ako posilniť konkurencieschopnosť tunajšej ekonomiky a rozšíriť možnosti riešiť spoločenské problémy: tak súčasné, ako i budúce. Podujatie spoločnými silami usporiadali EÚ Info Point v Novom Sade, Pokrajinský sekretariát pre vysokoškolské vzdelávanie a vedeckovýskumnú činnosť a Univerzita v Novom Sade.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: JADRANKA JOKSIMOVIĆOVÁ, MINISTERKA VO VLÁDE SRBSKA

Aktívna podpora O. Filip

a nedávnej recepcii k 1. septembru – Dňu Ústavy Slovenskej republiky, prebiehajúcej na zastupiteľskom úrade Slovenska v Novom Belehrade, zúčastnila sa aj ministerka Jadranka Joksimovićová, poverená otázkami eurointegrácie. Bola to vhodná príležitosť na otázku: – Ako hodnotíte prínos Slovenska k európskej ceste Srbska? – Jasné je, že sú Srbsko a Slovensko skutočne už tradične priateľské krajiny. Nielen podľa slov, ale aj podľa skutkov vnímame aktívnu podporu Slovenska európskej ceste Srbska. O nej nemožno pochybovať. Ide nielen o politickú podporu, ale aj o podporu počas • TÝŽDEŇ •

prístupových rokovaní, zvlášť počas polročného predsedania Slovenska Európskou úniou. My sme vlastne tie najdôležitejšie kapitoly, prístupové kapitoly 23

a 24, otvorili práve počas slovenského predsedníctva v polovici júla. Slovensko celé roky poskytuje Srbsku aj technickú pomoc, týkajúcu sa výmeny skúseností, využívania fondov... Sú to rozličné oblasti, kde nám slovenskí experti prenášajú a odovzdávajú vlastné skúsenosti. Naďalej sme toho názoru, že je Slovensko jednou z krajín, ktorá najlepším možným spôsobom využila európsku integráciu pre vnútorný rozvoj. To je i hlavným cieľom Srbska, čiže ide o to, aby práve táto integrácia bola adekvátnym mechanizmom pre náš vnútorný rozvoj: lokálny a regionálny, pre využívanie fondov, pre vládu práva. Pre všetko, o čom môžeme povedať, že ho dnes Slovensko ako členský štát

Európskej únie dosiahlo a vlastní. Máme nádej, že do konca slovenského predsedníctva zachováme existujúcu dynamiku procesu rokovaní a že otvoríme ešte niekoľko kapitol. Nazdávame sa, že by sme v októbri a v decembri mohli otvoriť ešte tri alebo štyri kapitoly. Pracujeme aktívne, dennodenne na tom. Skutočne musím povedať, že je Srbsko ozaj vďačné Slovensku za pomoc, ktorú nám poskytuje. Pochopiteľne, veľmi významná, dôležitá je aj slovenská menšina v Srbsku, ktorá je mostom pri vzájomnej, dodatočnej, ďalšej spolupráci v rámci priateľstva dvoch krajín. Aj preto je tá spolupráca ešte kvalitnejšia a lepšia. Verím a som presvedčená, že tak bude aj v budúcnosti.

39 /4718/ 24. 9. 2016

Týždeň KULTÚRA DIALÓGU (2)

Absencia politickej moci vedie k ekonomickému úpadku Juraj Bartoš

politickej pozornosti“. Podľa neho „praktickejšia a nebezpečnejšia Účastníci tradičného Mijićovho okolnosť“, na ktorú účastníci salónu salóna, ktorí sa raz za mesiac stre- poukazovali, „je všeobecný pocit, že távajú v rámci debatného klubu v tzv. štátotvorné čiže republikové Novom Sade, sa 9. augusta stretli politické strany v Srbsku so sídlom v Sombore, na Mijićovom sálaši. v Belehrade sa viac-menej nevyVymenili si mienky o téme Kultúra jadrovali k autonómii Vojvodiny, dialógu. V rámci prvej časti si po- okrem tých politických strán, ktoré svietili na príčiny a výsledky krízy boli proti autonómii.“ 90. rokov 20. storočia. Na tomto „Aj po 5. októbri roku 2000 sa mieste prinášame výňatky prejavov ukázalo, že naskutku otázka revitanovinára Dimitrija Mitu Boarova a lizácie Vojvodiny jednoducho nie je predsedníčky Helsinského výboru žiaduca zo strany najsilnejších polipre ľudské práva v Srbsku Sonje tických strán v Srbsku, dokonca ani Biserko. tých, ktoré sú proeurópsky oriento„Podstata rozhovorov medzi inte- vané,“ povedal Boarov a pripomelektuálmi a ľuďmi, ktorí sa zaoberajú nul: „Keď ide o málopočetné strany, verejnou a nie štátnou prácou bola ktoré boli za autonómiu, my sme na práve v tom, aby sa nerobili dáke salóne pomerne otvorene a kriticky násilné závery,“ povedal Boarov poukazovali, že nie sú na správnej s cieľom ozrejmiť úlohu salónu. ceste, že im je autonómia skôr istá Poznamenal, že jedna z ideí bola, projekcia na to, aby sa prípadne aby sa diskusií, tobôž v období chopili dákej vážnejšej pozície. „veľkého podozrenia medzi Beleh- (...) Vo Vojvodine sa k moci dostala radom a Novým Sadom“, zúčastnili koalícia, v ktorej boli Demokratická intelektuáli z oboch miest, s cieľom strana, Liga sociálnych demokratov ujasniť si isté otázky týkajúce sa Vojvodiny a Zväz vojvodinských najmä postavenia Vojvodiny. „Tak Maďarov; lídri tých strán sa poľahky sa mi zdá, že počas tých dvoch zriekali idey autonómnej Vojvodiny desaťročí, najmä v tých najťažších a veľmi pragmaticky (pragmatizmus časoch, koncom deväťdesiatych je veľmi často fajnový výraz pre marokov, bol súhlas, že autonómia kiavelizmus) a poľahky vstupovali Vojvodiny neškodí Srbsku, lež práve do úplne nelogických koalícií vo opačne, že môže byť vojvodinských mesjedným z predpoklatách a s centrami dov demokratizácie v moci v Belehrade.“ Srbsku. Ak sa dobre Prijatím náhlej pamätám, najmenÚstavy Srbska roku ším spoločným me2006, povedal Boanovateľom v tých rov, účastníci salóna rozhovoroch bola boli rozčarovaní, a téza, že pri redefinícii to nielen riešeniami Srbska ako štátu by týkajúcimi sa Vojvobolo treba predefidiny, ktorá bola zrenovať aj autonómiu dukovaná na istý tvar Vojvodiny,“ povedal Dimitrije Boarov lokálnej samosprávy, Boarov a podotkol, ale aj kvôli celému že v tejto veci bol najvýznamnejší radu iných vecí. Predovšetkým pokus MVO Forum Iuris (Forum ale preto, že: „Redukcia Vojvodiny Iuris, mimovládna organizácia, ktorá na politickú a nie na ekonomickú začiatkom 21. storočia usporiadala jednotku zbavila zmyslu inštitúcelý rad okrúhlych stolov a v marci ciu autonómie. Len čo neexistujú 2002 pripravila aj Projekt Ústavy pôvodné, neexistujú ani žiadne Srbskej republiky – pozn. J. B.), autonómne práva.“ Už aj preto v poibaže „tieto pokusy zostali mimo slednom desaťročí účastníci salónu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zazlievali Zhromaždeniu Vojvodiny, susedných krajinách, menšiny slúžia teda koalícii, ktorá vládla ešte pred na inštrumentalizáciu a uskutočňoniekoľkými mesiacmi, že sa nepo- vanie národných ašpirácií, najmä kúsi aspoň prinavrátiť Vojvodine Srbska. (...) Srbsko, žiaľ, zotrvalo na politickú subjektivitu. „Tie strany memorandových tézach, keď je reč nemali na to odvahu ani vôľu, a zdá o interpretácii juhoslovanskej krízy. sa, že ani záujem,“ kviNaďalej je úradné stanovisko, že Juhosláviu toval Dimitrije Boarov a uzavrel: „V systéme, zrušili dve separatisticv ktorom o peniazoch ké republiky Slovinsko a Chorvátsko, že začiatrozhoduje politika, ak nemáte politickú inkom konca Juhoslávie štitúciu, odsúdení ste bola zmena Aleksandra na chudobu. Korelácia Rankovića a že Ústava medzi centrami poliz roku 1974 bola príčitickej moci a centranou jej rozpadu.“ mi finančnej moci sa Sonja Biserko taktakmer učebnicovým tiež poukázala na spôsobom premieta Sonja Biserko skutočnosť, že Srbna prípade Vojvodiny.“ sko neuznalo a marginalizovalo Medzinárodný súd ČO PRINESIE TVRDOŠIJNOSŤ? pre vojnové zločiny v Haagu, ale Hovoriac o rozpade Juhoslávie, na druhej strane, keď mu to bolo predsedníčka Helsinského výboru vhodné, odvolávalo sa na súdne pre ľudské práva v Srbsku Sonja rozhodnutia tribunálu. Ako poveBiserko podotkla, že „za brutálny dala, neuznalo porážku a „prepáslo rozpad Juhoslávie najzodpovednej- príležitosť prispôsobiť sa novej šie je Srbsko; Slobodan Milošević situácii a prijať ponuky, ktoré medal do pohybu vojnovú mašinériu dzinárodné spoločenstvo ponúkalo proti Chorvátsku, a potom aj proti a ponúka, aby sa venovalo budoBosne a Hercegovine a proti Ko- vaniu moderného štátu v rámci sovu“. Podľa jej mienky vytváranie uznaných hraníc“. Namiesto toho etnicky čistých území v období sa Srbsko snaží o „úlohu morálnevojen jasne poukazuje na to, že ho arbitra, ktorý udeľuje morálne „Belehrad mal jasne rozpracované lekcie celému regiónu, a tým ho plány týkajúce sa oblastí, ktoré dodatočne stigmatizuje“. Podľa chcel pripojiť k Srbsku. Intervenciou jej názoru zotrvávaním na paramedzinárodného spoločenstva noickom odpore voči všetkému, čo vojny sa skončili medzinárodnými prichádza zo západu, a na tom, že zmluvami, ktoré zadefinovali ráz Srbsko je vskutku obeťou, „vytvánových štátov, Chorvátska, Bosny ra sa platforma na pokračovanie a Kosova, neskoršie Macedónska, realizácie národného programu, ktorý, ako sa zdôrazňuje, dočasne a potom aj Čiernej Hory“. Ako povedala S. Biserko, Srb- znemožnilo západné medzinárodsko neprijalo novú realitu a „sna- né spoločenstvo. Musím dodať, žilo sa podrývať medzinárodné že Vojvodina svojho času jediná zmluvy, obzvlášť daytonskú, čím schválila rezolúciu o Haagskom pokračovalo v deštrukcii regiónu tribunáli, a že boli isté pokusy o a samotného Srbska, znemožniac otvorenie tejto otázky, s ohľadom jeho konsolidáciu“. Podčiarkla, že v na to, že Vojvodina bola obeťou regióne je na scéne „konsolidácia roku 1991 najprv zmenou Ústavy, etnických štátov, ktoré sú podľa a potom masovými etnickými čistdefinície diskriminačné a vo vzťahu kami či už prostredníctvom mobilik plurálnosti tolerancii a pod. uzav- zácie alebo vyháňaním niektorých reté“, a dodala: „S ohľadom na to, že menšín, predovšetkým Maďarov a každá z týchto krajín má menšinu v Chorvátov“. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Obec podporuje podnikateľov Anna Lešťanová

ležitosti predseda obce Radinović okrem iného povedal, že by chceli, keby sa o rok fond súbehu

zdvojnásobil a keby sa zväčšil i počet jeho užívateľov. Marína Savićová, námestníčka predsedu obce pre ekonomický rozvoj a predsedníčka Komisie pre udeľovanie nenávratných prostriedkov, pripomenula, že hospodárstvo Staropazovskej obce spočíva práve na malých podnikoch, a preto lokálna samospráva už niekoľko rokov vyčleňuje určité prostriedky na tieto účely. Týmto verejným súbehom, ktorého hodnota je 2,5 milióna dinárov, sa podporuje rozvoj podnikateľstva, mikro a malých podnikov. Prostriedky sú účelové a môžu sa použiť výlučne na kúpu nových alebo používaných strojov a prístrojov, ako aj na kúpu reprodukčného materiálu a surovín.

inej osoby. Približne toľko je i nezamestnaných. Obrovská väčšina má síce len základnú alebo neúplnú strednú školu, no medzi nimi je aj viac ako šesťdesiattisíc vysokoškolsky vzdelaných uchádzačov o prácu, 871 magistrov a 151 doktorov vied. Tristotisíc až tristopäťdesiattisíc zamestnancov dostáva minimálny plat (21 000 dinárov), okolo stotridsaťtisíc penzistov je nútených živoriť s menej ako desaťtisíc dinárov mesačne, viac ako štvrť milióna z nich má príjmy od desaťtisíc do pätnásťtisíc dinárov. Pritom si spotrebný kôš na trojčlennú rodinu vyžaduje mesačne až 60 561 din., z čoho každý tretí dinár odchádza na stravu, každý šiesty na energie, každý desiaty

na prepravu. Pre vplyv rôznych kríz, tak globálnej, ako i tunajšej, výhľady na najbližšie obdobie nie sú skvelé. Treba totiž aj mnoho investícií, aj veľa reforiem, aj množstvo pracovných návykov, ale predovšetkým výroby, kým sa pomery ako-tak neurovnajú a svetielka na konci tunelov nezačnú jasnejšie blikať. Dovtedy, ako kto môže a na čo má. Najchudobnejší sa budú ďalej prehŕňať v kontajneroch (na snímke), všetci iní – okrem tých okolo päť percent anketovaných, ktorí sú za vodou a vyhlasujú, že sa im žije bezproblémovo – pri každej väčšej prekážke budú mať nový podnet klásť si večnú otázku: Žijem, či len živorím?

lávnostné podpisovanie zmlúv o udelení nenávratných prostriedkov podnikateľom, ktorí splnili podmienky súbehu na podporu rozvoja podnikateľstva na území Staropazovskej obce, prebiehalo vo štvrtok 15. septembra vo veľkej zasadačke Bielej budovy. Tohto roku finančné prostriedky v hodnote 50-tisíc dinárov dostalo 50 podnikateľov, ktorí sa zaoberajú remeselníckou a výrobnou činnosťou. Cieľom projektu je pomôcť podnikateľom, a to v posilňovaní ich konkurencieschopnosti a vo zveľaďovaní technologického procesu, výroby a služieb. Na slávnostnom podpisovaní zmlúv sa zúčastnili aj Đorđe Radino-

Z podpisovania zmlúv

vić, predseda obce, a Suzana Ilićová, náčelníčka Oddelenia pre hospodárstvo. Pri tejto prí-

DNI PLNÉ CHUDOBY

Život či živorenie? Oto Filip

pravidla nič nie je také, aby nemohlo byť ešte horšie, zvlášť v chudobe. Zdá sa, že manko peňazí už akosi automaticky ide ruka v ruke s rastom politických sľubov a rôznych, oprávnených alebo neopodstatnených, porovnaní. Mnohých čitateľov pred niekoľkými dňami zarazila správa, že sú v Rakúsku, s priemerným príjmom 1 500 eur na zamestnaného, základné potraviny až o tridsať percent lacnejšie než u nás, kde je priemer platov okolo 360 eur. Slovom, náš sociálny obraz je skutočne pochmúrny. Podľa údajov vládneho tímu pre sociálnu inklúziu a zmenšenie chudoby, vypracovaných na základe metodológie Svetovej banky a Ankety o spotrebe obyvateľstva, až deväť percent občanov možno označiť za absolútne chudobných. Obdobie od jedného platu či príjmu do druhého veľmi ťažko zdoláva 31,9 • ĽUDIA A UDALOSTI •

percenta, ťažko 32,8 a s istými ťažkosťami 30,1 percenta obyvateľov. Z prieskumu Republikového ústavu pre štatistiku na tému chudoby a sociálnej nerovnosti vyplýva, že si každý štvrtý občan nemôže dopriať mäso alebo ryby každý druhý deň, že každá siedma osoba nemôže počítať s adekvátnym vykurovaním obývacích priestorov, že je pre takmer sedemdesiat percent respondentov nepredstaviteľné stráviť týždeň dovolenky mimo domu. Pri opotrebovaných elektrospotrebičoch ozajstná dráma v každej druhej rodine nastupuje, keď sa niektorý z tých väčších, ako je napr. práčka, chladnička, mraznička, televízor, sušička a pod., pokazí a treba z rodinného rozpočtu na opravu vyčleniť niekoľko tisíc dinárov. Vyše sedemstotisíc ľudí v Srbsku je odkázaných na niektorý druh sociálnej pomoci, ako sú detské príplatky, peňažná sociálna pomoc, príplatky na starostlivosť a opateru

39 /4718/ 24. 9. 2016

Ľudia a udalosti V NOVOSADSKOM CIRKEVNOM ZBORE

Posvätili nové miestnosti Danica Vŕbová

ad tebou bdie tvoj Pán je názov nového CD miešaného speváckeho zboru Slovenskej evanjelickej a. v.

ného zboru, ktoré používajú i Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika a novosadský MOMS. Prítomných hostí na podujatí privítal Ján Brtka, dozorca no-

rekonštrukcie týchto priestorov. Miešaný spevácky zbor pod taktovkou Anny Crveniovej sa predstavil pesničkami z nového CD, ktorého krst počas programu vykonal farár Vladimír Obšust. Koordinátorka spevokolu Juliana Brtková poďakovala

vďaky, ktoré cirkevnému zboru adresovala Vierka Marčoková-Cerovská, predsedníčka SKC P. J. Šafárika. Po ukončení programu prítomní sa presunuli do siene SKC P. J. Šafárika, kde si sadli k chutnej večeri, ktorú spevom

V mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa prihovoril Ján Slávik

cirkvi v Novom Sade, ktorý verejnosti predstavili vo štvrtok 15. septembra. Promócia cédečka trefne zapadla do programu venovaného posviacke vynovených miestností tohto cirkev-

vosadského cirkevného zboru, a posviacku vynovených miestností vykonal biskup SEAVC Samuel Vrbovský. Novosadský farár Vladimír Obšust sa zmienil o prácach vykonaných v rámci

Momentka z prezentácie nového cédečka

za pomoc a spoluprácu všetkým, ktorí počas prípravy tohto, tretieho v poradí cédečka priložili ruky k dielu. Nechýbali ani slová

spestrila dievčenská spevácka skupina centra pod vedením Tatiany Jaškovej. Foto: I. Valent

KOVAČICA

Deň medu a kvetov Anička Chalupová

riestor na nádvorí Miestneho spoločenstva Kovačica v nedeľu 18. septembra 2016 skrášlili kvety, zalialo slnko a vyplnili návštevníci z Kovačice a okolia, ktorí okrem prechádzky kvetinovým záhonom prišli vzdať hold včelám a včelárom. Na tohtoročnom tradičnom podujatí Deň medu a kvetov v organizácii Turistickej organizácie Obce Kovačica sa

www.hl.rs

zúčastnilo okolo dvadsať vystavovateľov, z toho dvanásť včelárov na ochutnávku ponúklo med, medovinu a výrobky z medu, zatiaľ čo druhú časť výstavného priestoru na nádvorí MS pestrofarebnými kvetmi skrášlili ich pestovatelia. Výrobcovia a predstavitelia podnikov na výrobu medových produktov – Pčelar, d. o. o., z Vršca, Medica Kto by nemal rád prírodný, Plus z Jarkovca, o to zdravší výrobok – med? Agromed proInformačno-politický týždenník

Pastvou pre oči boli všelijaké pestrofarebné kvety

dukt komerc z Borče a Voštanica Kiki, ako aj včelári Lazar Laušev z Idvoru, Dušan Ďurica, Jaroslav Toman, Zuzana Jonášová, Nikola Rešćanski, Stojan Grujić, Jaroslav Vestek z Kovačice a Vladimír Kukučka z Padiny – súťažili so svojimi výrobkami o jednu z troch cien, ktoré prichystala TOOK. Podľa rozhodnutia odborníkov, ktorí tvorili posudzovaciu komisiu, prvé miesto obsadil Padinčan Vladimír

Kukučka, na druhom mieste zakotvil Jaroslav Toman z Kovačice a na treťom Nikola Rešćanski, tiež z Kovačice. O krásny zážitok z voňavých a pestrofarebných kvetov sa postarali pestovatelia kvetov Gera Gera z Vojlovice, Zelená oáza z Pančeva, Dorin Stamena z Banátskeho Nového Sela, kvetinárstvo Best Friends Gardena a pestovateľka Mária Hlavatá z Padiny. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ČO SA DEJE S KANALIZÁCIOU V KULPÍNE?

Kapitálna investícia čaká peniaze Katarína Gažová

edzi najvýznamnejšie kapitálne investície v Kulpíne každopádne patrí výstavba kanalizácie. Začali ju stavať na sklonku novembra 2006, pomaly je tomu už desať rokov. Občania sa zaujímajú, kedy konečne budú kanalizáciu vo svojej dedine aj používať, aby sa tak zbavili častého čistenia žúmp a nepríjemného zápachu pri každom takom zákroku, ktorý je pre domácnosti aj finančne dosť náročný. V Kulpíne sa v súvislosti s kanalizáciou hladina riadne rozvírila práve v tomto roku, keď nešťastnou náhodou pri čistení žumpy o život prišli dvaja obyvatelia tejto dediny. Medzi občanmi bolo vtedy často počuť poznámku: „Keby bola ukončená kanalizácia, k takej strašnej tragédii nemuselo prísť.“ Na začiatky výstavby kanalizácie si dobre spomína aj vtedajší koordinátor projektov Národného investičného plánu (NIP) pre kanalizáciu na území Obce Báčsky Petrovec a zároveň podpredseda komisie pre výstavbu kanalizácie v Kulpíne, založenej pri Miestnom spoločenstve, Miloš Vlaov, hydrotechnický odborník.

v Kulpíne Pavel Zima, „stála 29 miliónov dinárov. Z toho MS Kulpín zaplatilo 5 mil., Ministerstvo poľnohospodárstva tiež 5 mil., obecný úver bol hodnoty 9,5 mil. a NIP 10 mil. dinárov,“ – uvádza sa v HĽ č. 50 na str. 14 z 9. decembra 2006. Ako to všetko ďalej pokračovalo Vlaov hovorí: – Práce prebiehali plánovanou dynamikou a za deväť mesiacov bola vybudovaná aj primárna sieť (v uliciach), aj sekundárna (vedúca od primárnej po šachtu), ako aj vákuová stanica, ktorá je postavená v Ulici Kollárovej, vedľa slovenského cintorína. Po Kulpíne bolo tiež rozmiestnených 365 šácht, na každú z nich sa môžu pripojiť štyri domácnosti, čo znamená, že v dedine je okolo 1 500 prípojok. Pre kanalizáciu sme tiež zadovážili 100 ventilov navyše. Celková hodnota primárnej a sekundárnej siete a vákuovej stanice dosiahla 187

Takto sa začala výstavba kanalizácie, čiže primárnej siete v novembri 2006 v Ulici Ledine

a zdalo sa, že Kulpínčania budú čoskoro používať kanalizáciu. Nestalo sa však tak. Čo sa potom udialo, dozvedeli sme sa v ďalšom rozhovore so spolubesedníkom. – Kameňom úrazu sa stala otázka čističky pre našu kanalizáciu. My sme plánovali vystavať čističku na lokalite vedľa skladov podniku DEM pri kanáli DTD. Tento plánovaný pozemok bol aj geologicky preskúmaný ako vhodný na umiestnenie čističky a dostali sme v tom smere podporu aj z podniku SĽUBNÉ ZAČIATKY Vode Vojvodine, – Po vypracovaní proako aj stavebné pojektovej dokumentácie volenie. Odpadové v roku 2006 sme začali vody by sa potom s výstavbou vákuovej Vákuová stanica v Ulici Kollárovej čaká už rad rokov, ďalej nasmerovali kanalizácie v Kulpíne. kedy ju uvedú do funkcie do tzv. pánskeho V prvej fáze bolo vygarádu. Musím budovaných 6 km pripodotknúť, že sme márnej siete aj vďaka tomu, že miliónov dinárov. Tieto pros- mali pozoruhodnú spolupráca počasie na začiatku tej zimy triedky boli zabezpečené hlav- s komunálnym podnikom Progbolo prajné a podzemné vody ne z vtedajšieho Národného res, prostredníctvom ktorého neboli vysoké, takže sa mohlo investičného plánu (NIP) a iných sme pracovali počas výstavby kopať a uložiť rúry do zeme. štátnych fondov, teda občania kanalizácie. Aby sme sa informoVykonávateľom prác bola firma nevkladali vlastné prostriedky. vali viac o vákuovej kanalizácii, Graditelj z Nového Sadu, – vy- A to, čo občania budú povinní cestovali sme aj do Česka, Poľska, svetlil Miloš Vlaov. platiť, je v konečnom dôsledku Maďarska, boli sme aj v Londýne. „Táto prvá fáza primárnej siete iba prípojka na kanalizáciu, – Okrem spomenutej výstavby dĺžky 6 194 metrov,“ ako povedal konštatoval Vlaov. čističky v Kulpíne ako ďalšia možvtedy na začiatku prác predseda Práce teda štartovali, pokra- nosť na riešenie otázky čističky komisie pre výstavbu kanalizácie čovali pozoruhodným tempom pre kanalizáciu v Kulpíne bolo • ĽUDIA A UDALOSTI •

pripojenie na čističku v Petrovci, – uviedol Vlaov. O aktuálnej situácii ohľadom kulpínskej kanalizácie sme sa informovali u predsedu Rady Miestneho spoločenstva Kulpín Miroslava Čemana. AKO JE TO PO ROKOCH – Po rokoch stagnácie, keď ide o výstavbu kanalizácie v Kulpíne, nakoniec bolo dohodnuté, že sa pripojíme na čističku v Petrovci. Stavebné povolenie pre tzv. tlakové potrubie kulpínskej kanalizácie, ktorá sa má pripojiť na čističku v Petrovci, je vybavené, tiež aj projekty sú zakončené už niekoľko mesiacov. Aby sme sa pripojili na čističku v Petrovci, bude sa kopať od vákuovej stanice v Kollárovej v Kulpíne smerom k mostu na kanáli, a potom smerom do Ulice Janka Jesenského v Petrovci a ďalej k čističke vedľa kanála v Petrovci. Na dvoch miestach sú v projektoch plánované šachty s elektrinou, a to pri kulpínskom moste a pri Spevákovom sálaši na vchode do Petrovca. Na tieto práce potrebujeme 35 – 40 miliónov dinárov. Prostredníctvom našej obce sa o získanie prostriedkov na spomenuté účely budeme uchádzať na pokrajinskej úrovni. Keď sa tieto práce podarí realizovať, na rad prídu prípojky a vtedy sa občania vkladaním vlastných prostriedkov môžu pripojiť na dedinskú kanalizáciu.“

39 /4718/ 24. 9. 2016

Ľudia a udalosti MEDZINÁRODNÝ DEŇ OCHRANY OZÓNOVEJ VRSTVY ZEME V HLOŽANOCH

Zdraví ľudia − zdravá planéta Juraj Bartoš

eslom Meňme svoje zvyky, nie klímu! sa hŕstka milovníkov a ochrancov prírody zoskupených v Združení ekológov EKOS v Hložanoch riadi od začiatku svojho pôsobenia. Snažia sa stúpať do svedomia svojim spoluobčanom a majú v tom veru čoraz viac úspechu. Nie div, že sa v nedeľu 18. septembra na nádvorí niekdajšej „novej školy“ v centre dediny zhŕklo temer sto čo terajších, čo akiste budúcich ekológov, predo-

ho obalu Zeme, ako i o nutnosti a možnostiach jeho ochrany hovorila predsedníčka Ekosu Viera Turčanová. Pripomenula, že v tomto roku sa oslavy významného dátumu konajú pod heslom Dôsledné riadenie a dodržiavanie. Program prvej časti osláv v rovnakom duchu spestrili žiaci vyšších ročníkov ZŠ a študentka slovenčiny Monika Bažaľová. Svoje slohové práce prečítali hložianski školáci: Elena Zvarcová, Samuel Benša, Ema Galambošová, Daniel Makan, Vladimír Tretera a Martin

Hádankári

Chránia planétu pekným slovom

všetkým žiakov vyšších tried miestnej základnej školy, ktorí tam prišli z vlastnej vôle. S cieľom znovu a zase si pripomenúť Deň ochrany ozónovej vrstvy Zeme. Ten bol dva dni predtým, čiže 16. septembra, a oslavuje sa od roku 1995, na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov z roku 1994. Vyhlásili ho teda sedem rokov po tom, čo práve v ten deň bol podpísaný Montrealský protokol o látkach, ktoré spôsobujú úbytok ozónovej vrstvy (najmä chlór a freóny). O dôvodoch a spôsoPozorovatelia prírody boch ohrozenia ozónové-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Marčok. Pripravila ich profesorka slovenského jazyka a literatúry Anna Huďanová, ktorá bola prítomná aj ako podpredsedníčka Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Okrem toho predsedníčka Ekosu menovite privítala aj predsedníčku Zelených z Petrovca Marienu Stankovićovú-Krivákovú, tiež profesorky biológie Lenku Víziovú a Miladu Stankovićovú. Kým pršali krásne slová o planéte a jej prírode, žiaci 2. triedy pod dohľadom učiteľky Viery Sklenárovej sa venovali výtvarným prácam s rovnakou tematikou; čoskoro z nich na pôde ZŠ urobia

peknú výstavu. Po ukončení segmentu osláv bazírujúcom na prezentácii poznatkov o ozónovej vrstve Zeme, ukončenom výzvou na jej ochranu, účastníci podujatia sa presunuli, cestou vedúcou k Dunaju, za dedinu. Pristavili sa pri druhom kanáli, vedľa bažantnice Poľovníckeho spolku Hložany. To bola radosť, keď sa deťom do rúk dostali ďalekohľady! Pozorovali cez ne vtáky a prírodu, objavujúc jej skryté čará. Vzrušujúca bola aj hádankárska súťaž, ktorú viedla predsedníčka Ekosu Turčanová. Bystré makovičky zaraz riešili takmer všetky neznáme. Knihy získali najúspešnejší: Matej Dudok, Emilija Tesla a Simona Šranková. Skutočný zhon nastal, keď sa rozbehli pohybové hry: preťahovanie lanom (družstiev Flóry a Fauny), preteky s loptou a triafanie zhúžvaným papierom do koša. Nešlo o víťazstvo, ale o radosť a pôžitok z hry. Bol to naskutku deň na zapamätanie. Všetci sa z výletu vrátili zdravo unavení, ľahulinkí, šťastní, zdravší. S vedomím a sľubom, že sa o prírodu budú starať ešte dôkladnejšie. Lebo si to naša planéta Zem zaslúži a uzdraviť ju, už riadne zranenú a chorú, dokážu iba zdraví ľudia. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DIVIAKY V BIELOBLATSKOM CHOTÁRI VYČÍŇAJÚ AJ TEJTO JESENE

Poľovníci majú zviazané ruky Vladimír Hudec

hlas, písali petície, dožadovali sa riešenia problému. Organizované boli aj zasadnutia, na ktorých sa zúčastnili predstavitelia mesta, obvodu, pokrajiny, poľovníckeho

iviaky sa vyskytujú takmer v celej Vojvodine a sú obľúbeným terčom poľovníkov. Málokde je ich však tak mnoho, ako v okolí Bieleho Blata. Nebol by v tom žiaden problém, keby nerobili škodu poľnohospodárom. Na jar počas sejby zo zeme vyryjú osivo a v jeseň sa kŕmia zrelou kukuricou a slnečnicou. Isteže nepožerú všetko, čo sa urodí, ale značnú časť porastov pováľajú, takže je buď nepoužiteľná, alebo ju majiteľ musí pozbierať ručne. Nerobia Takto vyzerá kukuričnisko, škodu iba na porastoch v ktorom vyčíňali diviaky pšenice, lebo sedliaci ponaučení skúsenosťou s diviakmi, zväzu, Ústavu pre ochranu prírody. sejú odrodu, ktorá je pichľavá, čo Všetci vyjadrili porozumenie, sľúbili tieto zvieratá odpudzuje. aj určité opatrenia na riešenie probPo viacerých rokoch Bieloblat- lému, avšak – vajatali hory, porodili čania vlani konečne zdvihli svoj myš. Nič od toho, čo poľnohospo-

dári žiadali, sa neuskutočnilo. Jedna z požiadaviek znela, aby poľovníci mali povolenie zastreliť viac diviakov než je stanovené, až kým sa ich počet nezmenší na rozumnú mieru. Na túto tému sme sa rozprávali s tajomníkom Poľovníckeho spolku Jeleň v Bielom Blate Michalom Domovským, ktorý nám ihneď povedal, že poľovníci majú zviazané ruky. – V bieloblatskom chotári, čiže v našom poľovníckom revíre nieto diviakov. Žijú v Cárskej bare a na jazere Joca, ktoré nepatria nám, ale do nášho chotára prichádzajú jesť. Pritom často musia preplávať aj jazero. Je ich skutočne mnoho. Koľko, to hádam nikto nemôže presne zistiť. Pred niekoľkými rokmi sme sa pokúsili organizovať spočitovanie, tak ako to robíme s inou divinou, ale to na tomto teréne jednoducho nie je možné. Môžu poľovníci čeliť tomuto problému?

Michal Domovský

– Divá sviňa podľa predpisov nie je škodca, ale iba predátor, čiže niečo medzi ušľachtilou divinou a škodcom a z tých dôvodov je zakázané neohraničene ju loviť. Náš poľovnícky spolok v tomto roku má povolenie zastreliť 23 kusov, plán sme už aj splnili a za všetky zastrelené diviaky sme aj vyplatili zodpovedajúcu úhradu. Viac od toho nesmieme, bez ohľadu na škody a požiadavky občanov, ktorým táto divina spôsobuje škody na porastoch.

ROZHOVORY A STRETNUTIA

Nieto lepšej metly od ekologickej Elena Šranková

Kde sa zásobujete cirokom a metlíňom? – Cirok posejem, a potom spracúvam, lebo vlastním málo zeme,

ová metla dobre metie, hovorí slovenské príslovie a pivnické gazdinky na trhu prisviedčajú, že je to veru tak. Majú pritom na zreteli metly, ktoré vyrába a na trhu predáva ich 66-ročný spoluobčan Juraj Ziman. Odkedy vyrábate metly? – Od svojich 18 rokov. Naučil som sa tomuto remeslu od svojho otca, Juraj Ziman na trhu v Pivnici ktorý tiež robieval metly. Od neho mám aj stroj na tieto na ktorej okrem ciroku pestujem účely. Krutí sa ručne, nie pomocou ešte aj kukuricu. Metlíňa tiež posejem, ale doma. Okrem toho, elektriny. • ĽUDIA A UDALOSTI •

čo sám dopestujem, nekupujem si viac ciroku. Poriská kúpim v Selenči. Koľko metiel vyrobíte? – Cirokových asi 500 kusov ročne a aj metlíňových podobný počet. Všetko to odpredám doma a na trhu, nechodím predávať Pripravené na predaj nikde mimo Pivnice. metiel, alebo ste boli aj zamestKtoré metly sa lepšie naný? predávajú? – Robil som iba dva roky v Pet– Predaj ide takmer rovna- rovci, v Kooperatíve, a teraz sa ko, iba potom, keď opadne zaoberám iba týmto a obrábaním lístie, hľadanejšie sú metlí- tej troche zeme, čo vlastníme. ňové metly. Metly z prírodných materiálov Máte aj pomoc pri vý- si zachovali miesto v našich dorobe? mácnostiach. Majú uplatnenie – Najviac robím sám, mám doma a svoj význam. Iste aj pre malých na to jednu osobitnú miestnosť. výrobcov, akým je náš spolubeZaoberali ste sa iba výrobou sedník z Pivnice. 39 /4718/ 24. 9. 2016

Ľudia a udalosti SIEŤ 021 HLÁSI

Otec podmienečne odsúdený, ale naďalej nedáva peniaze na dieťa Suzana Stojićevićová

nohí rodičia sa vzdávajú súdneho stíhania bývalých partnerov, ktorí neplatia alimenty, lebo procesy trvajú dlho a často nebývajú účinné. Vyžadujú si mnoho času, peňazí a trpezlivosti. Ukrátení sú rodičia samoživitelia, ktorým pripadá starať sa o dieťa, a prípad Novosadčanky Slavice D. znázorňuje celú procedúru, ktorú treba absolvovať, aby sa dostala, ako hovorí, smiešna suma, čo však nie je dôvodom, aby sa v boji nepokračovalo a vytrvalo. „Moje dieťa riadne dostávalo alimenty od otca, kým bol zamestnaný. Odvtedy, čo zostal bez práce, a to sa stalo pred asi tromi rokmi, nezúčastňuje sa na vydržiavaní dieťaťa. Podala som žalobu, na pojednávaní bola stanovená nemožne smiešna suma, ktorú mal mesačne vkladať na môj účet. Keďže sa to ani raz nestalo, podala som trestnú prihlášku. Na pretrase bol uložený podmienečný trest päť mesiacov väzenia, ak nezaplatí zmeškané alimenty v priebehu nasledujúcich desiatich mesiacov. Takisto

mal naďalej platiť tú malú mesačnú sumu pokiaľ sa nezamestná. Ani to sa nestalo, čas sa pomaly kráti,“ hovorí spolubesedníčka 021. Ako doložila, jej bývalý manžel sa zúčastnil pri vybavovaní dieťaťa do školy. „Jediná zmena je tá, že zabezpečil dieťaťu určité veci pre školu a zaplatil jednu splátku za učebnice. Alimenty ako také neplatí naďalej,“ uviedla. Po konzultácii s advokátom Slavica D. plánuje podať ďalšiu žalobu. „V decembri by mal splatiť všetko zmeškané do februárového pojednávania, v opačnom prípade ho čaká výkon trestu väzenia v trvaní päť mesiacov. S ohľadom na to, že ani potom nič neplatil, advokátka radí podať ešte jednu žalobu, ale o tom ešte uvažujem, je to ozaj stresové,“ hovorí úprimne. Ak sa niekto rozhodne začať proces vymáhania alimentov, musí sa vyzbrojiť trpezlivosťou, uviedla Dragana Ćorićová, predsedníčka združenia Rodič (Roditelj). Hovorí, že konania trvajú

dlho a často vyjdú draho rodičov, ktorí sa dožadujú alimentov. O tom, že existujú prípady, keď

súd oslobodil rodiča od platenia alimentov z objektívnych dôvodov, pretože napríklad zostal bez práce, pre Sieť 021 hovorí tajomník Správnej rady Advokátskej komory Vojvodiny Dejan Ukropina. „U nás existujú dobré zákonné rámce, keď ide o neplatenie alimentov a trest je peňažný alebo väzenie do dvoch rokov, a môže byť aj podmienečný trest. Avšak zákon nebude trestať tých, ktorí z oprávnených dôvodov nedávali výživné,“ vysvetlil Ukropina. Rozdelenie majetku sťažuje rozhodnutie o alimentoch a proces brzdí aj mylná správa rodiča,

V STAROPAZOVSKOM DOME ZDRAVIA

Otvorili novú zasadačku Anna Lešťanová

Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja v Starej Pazove slávnostne otvorili novú konferenčnú miestnosť, ktorú zariadili v spolupráci s Obcou Stará Pazova. Niekdajšia terasa na poschodí budovy je pozmenená na miestnosť, ktorá je klimatizovaná a vybavená zodpovedajúcim nábytkom. V nej sa budú konať schôdze a rôzne prednášky. Treba poznamenať, že táto ustanovizeň dote-

www.hl.rs

Zdravotnícki pracovníci v novej konferenčnej miestnosti

Informačno-politický týždenník

ktorý by mal dávať alimenty, o jeho finančnom stave. Predsedníčka Združenia rodičov samoživiteľov Vera Totićová hovorí, že dakedy sa zdá, že súdy poskytujú podporu tým, čo neplatia, pre samé procedúry. Odborníci zdôrazňujú, že ťažko zistiť, koľko detí nedostáva alimenty, lebo niektorí rodičia občasným platením vytvárajú zdanlivý obraz o spĺňaní svojich povinností. V boji za uskutočnenie práva dieťaťa na vydržiavanie rodič môže žalovať aj najbližších príbuzných dieťaťa. Za neplatenie alimentov najčastejšie sa vyrieknu podmienečné tresty alebo podmienečný odklad výkonu trestu za podmienky splatenia dlhu na splátky. Dejan Pavlović zo Združenia otcov uvádza, že je chybné prevenčné opatrenie zrušenia možnosti predlženia platnosti vodičského preukazu alebo niektorého iného dokumentu rodiča, ktorý neplatí alimenty, pretože môže vplývať na jeho možnosť pracovať a automaticky aj na nemožnosť platenia alimentov. raz nemala takýto väčší priestor na zasadnutia a prednášky. Ako na slávnosti v stredu 14. septembra uviedol Dr. Aleksandar Omerović, riaditeľ Domu zdravia, edukácia zdravotníckych pracovníkov je veľmi dôležitá pre poskytovanie služieb občanom, a preto takúto miestnosť nevyhnutne potrebovali. Na slávnosti sa zúčastnil i predseda obce Đorđe Radinović, ktorý povedal, že lokálna samospráva mieni aj naďalej vkladať do zdravotníckej ustanovizne v súlade s možnosťami. Steny novej konferenčnej miestnosti zdobia portrétové fotografie riaditeľov od roku 1976 – Jovana Prokića, Milana Vunjaka, Radu Inđića, Željka Katića a Aleksandra Omerovića. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NÁSILIE NA ŽENÁCH JE AJ NAŠA VEC

Fyzická konfrontácia ako krajné východisko Elena Šranková

eny trpiace násilie v rodine nemajú odvahu vzoprieť sa tyranovi. Sú neisté v psychickom zmysle a často i fyzicky slabšie. Násilník zväčša útočí pod vplyvom alkoholu, čo mu len dodáva odvahy. Podľa slov jednej týranej ženy, po takmer tragickom skoncovaní s manželom zažíva veľmi nepríjemné situácie zo strany, ako povedala, slobodných, nevychovaných a bezočivých mužov. „Niektorí sú pripravení na všelijaké hlúposti, správajú sa veľmi neslušne, naliehajú na mňa a môj dom. Po násilí, čo som zažila, pokračuje toto. Kadečo si dovoľujú, lebo si pravdepodobne myslia, že niečomu podľahnem. Alebo si myslia, že sa neviem brániť, takže uvažujem, že podniknem kroky na pláne sebaobrany.“ Ako hovorí, v Stredisku pre sociálnu prácu sú na to bezplatné kurzy, ktoré organizujú, keď sa hlási nadostač záujemkýň. V Novom Sade pôsobí viacero klubov, ktoré ponúkajú programy sebaobrany pre ženy. Či sú primerané aj pre obete rodinného násilia, zisťujeme v rozhovore s Radoslavom Ćurčićom, hlavným trénerom, inštruktorom sebaobrany a majstrom tretieho stupňa Wing Chun Kung Fu vo Wing Chun Fu klube KUEN, ktorý na území Nového Sadu pôsobí od roku 2006. V tomto klube čínskeho bojového umenia sa kurzom sebaobrany pre ženy venujú od roku 2012. Čo bolo hlavným cieľom, keď ste sa rozhodli organizovať kurz sebaobrany pre ženy? – Kurz sebaobrany pre ženy sme podnietili s cieľom vycvičiť ženy, aby sa adekvátne vedeli brániť v podmienkach zvýšeného rizika násilia. Analyzujúc rôzne programy sebaobrany prišli sme na ideu zlúčiť fyzickú sebaobranu, čiže konkrétny čin fyzickej obrany ako záverečný akt sebaobrany, a z druhej strany psychologickú časť, ktorá je v značnej miere • ĽUDIA A UDALOSTI •

zanedbaná, i keď je vlastne najdôležitejším prvkom sebaobrany. V prípadoch rodinného násilia sa môže uplatniť väčšia časť kurzu, ktorý ponúkame: z psychologickej strany asertívny (nenásilný, mierny spôsob) prístup k riešeniu konfliktu a v krajnom prípade fyzická sebaobrana ako adekvátna odpoveď na fyzický tvar rodinného násilia.

Radoslav Ćurčić

Ako ste koncipovali váš kurz? – Kurz pozostáva z dvoch celkov, psychologického a fyzického výcviku. Psychologická časť obsahuje rozličné techniky riešenia konfliktu verbálnou cestou, ako najlepší druh sebaobrany s najmenším rizikom. Používame rozličné modely, podľa ktorých účastníčky kurzu školíme, aby poznali potenciálne nebezpečné situácie, využívali rozličné prostriedky na animovanie okolia, učíme ich, akým spôsobom sa vyhýbať nebezpečenstvu a pod. Naším cieľom je naučiť ženy, ako sa na každý možný spôsob vyhnúť fyzickému prejavu sebaobrany. Fyzická časť sebaobrany je konečným riešením a použijeme ju len vtedy, keď sú vyčerpané všetky prvky prevencie. Tento druh sebaobrany znamená obranu proti hmatom, odňatiu, škrteniu, ťahaniu, tlačeniu, proti pokusu o znásilnenie, za použitia prostriedkov z okolia (tašky, častí odevu, kľúčov) a za použitia dovolených prostriedkov sebaobrany. Na tréningu tiež uvádzame účast-

níčky do stavu zvýšeného stresu, aby sa v prípadoch útoku vyhli takzvanému zmrazeniu. Všetky techniky sa konajú v prísne kontrolovaných podmienkach a na úplne bezpečný spôsob. Kto sú inštruktori / tréneri, ktorí realizujú tento program? – Inštruktori, ktorí pracujú na kurze sebaobrany pre ženy, sú dlhoroční tréneri kung-fu s veľkou skúsenosťou v bojovom umení a poznajú rozličné systémy reálnej sebaobrany. Psychologickú časť kurzu vedú psychológovia, ktorí tiež majú skúsenosti v bojovom umení a dokážu rozpoznať rozličné problémy vznikajúce v rozličných situáciách. Kde sa dievčatá / ženy môžu oboznámiť s ponúkanými technikami? – Všetci záujemcovia si nás môžu nájsť na spoločenských sieťach alebo na stránke klubu, tiež môžu osobne prísť na tréningy v Novom Sade. Treba pred absolvovaním kurzu mať nejaké vedomosti alebo skúsenosti? – Aby záujemkyňa mohla navštevovať kurz, nepotrebuje žiadne predbežné vedomosti z oblasti bojových umení ani zvláštnu fyzickú prípravu, lebo účinné techniky nesmú byť fyzicky náročné, musia sa vykonávať jednoducho a ľahko. Preto je kurz primeraný pre všetky generácie a pre osoby rozdielnej fyzickej konštitúcie. Naším cieľom je účastníčkam kurzu zvýšiť sebavedomie a sebadôveru vo vlastné sebaobranné potenciály. Prichádzajú na kurz len ženy, ktoré už mali negatívnu skúsenosť s prepadnutím, alebo aj tie, čo rozmýšľajú prevenčne? – Prihlasujú sa hlavne tie, čo už mali negatívne skúsenosti a rizikové situácie, čo zažili rozličné krádeže, fyzické útoky, provokácie. V menšom počte sa na kurz hlásia ženy, čo uvažujú preventívne. My sa, pravdaže,

snažíme podnietiť ženy k trénovaniu sebaobrany pred potenciálnym činom násilia a nie ako následok takého činu. Väčšina populácie má tri kľúčové problémy keď ide o otázku sebaobrany. Prvý je presvedčenie, že sa násilie nemôže stať práve im, čo, pravdaže, nie je pravda. Druhý problém je presvedčenie žien, že nič nezmôžu proti fyzicky silnejšiemu mužovi, čo tiež nie je pravda. Tretí problém je ten, že sa ženy na sebaobranu rozhodujú až po nemilých situáciách, a nie prevenčne. Koľko trvá kurz? Stačí to, aby si žena nacvičila techniky sebaobrany? – Zo skúsenosti vieme, že kurzy denného či týždenného typu nijako nemôžu zvýšiť sebaobranný potenciál. Ako každé bojové umenie, aj sebaobrana sa musí priviesť na úroveň reflexu a reakcie, čo sa dosahuje iba cvičením. Náš kurz trvá dva mesiace. Prvý mesiac nacvičujeme psychologické techniky a fyzickú sebaobranu a druhý mesiac sa snažíme naučené uplatniť v rozličných reálnych simuláciách. Aké sú skúsenosti účastníčok, ktoré skončili kurz sebaobrany? – Doteraz a na naše šťastie nemáme údaje o tom, že by bývalé účastníčky kurzu zažili nemilé situácie a máme nádej, že dôvodom je úspešné zdolanie preventívnych techník sebaobrany. Doteraz sme mali päť úspešných kurzov, ktoré absolvovalo asi 100 žien. Plánujete možno uviesť aj program na prevenciu rodinného násilia prostredníctvom sebaobranných techník? – Každá technika sebaobrany sa môže použiť aj keď ide o rodinné násilie, ale tu ide o celkom iné prostredie od uličného. Ide o osoby, ktoré sa poznajú a sú odkázané na rovnaký životný priestor. Samým tým psychologický prístup k riešeniu problému je celkom inakší. Fyzická časť je však univerzálna a môže sa uplatniť na všetky tvary násilia. Cyklus príspevkov pod názvom Násilie na ženách je aj naša vec je výsledkom projektu, ktorý finančne podporil Ústav pre rodovú rovnosť.

39 /4718/ 24. 9. 2016

Ľudia a udalosti TRŽNICE: VČERA, DNES, ZAJTRA...

Špecifické výkladné skrine mesta Oto Filip

ríbeh o nich je už dlho vlastne príbehom (aj) o nás. Konkrétne od čias, keď sa odchod na trhovisko stal súčasťou našich dennodenných zvykov, potrebou. Pritom však nejde len

Tržnica v Rijeke

ternostných podmienok. Ma- tých klasických tým, že sa v nich sovejšie začali vznikať v druhej exponáty každodenne menia. polovici devätnásteho storočia, pretrvávali celé dvadsiate, aby sa v tomto ocitli na akomsi rázcestí. NajIvana Šarić Žic prv sa ich z obchodnej o to nakúpiť ovocie a zeleniny, scény pokúsili vytlačiť mäso či ryby, vajcia a syr. Ide samoobsluhy, potom aj o vzájomnú špecializovakomunikáciu né predajne, s predajcami, za nimi veľké o hľadanie rady, o b c h o d n é Dary prírody často aj o nejareťazce a hyký recept, o žipermarkety votný štandard s ponukou a ceny, o kov š e l i č o h o, mentovanie naposledy všetkého, čo sa aj kúpa prosvôkol nás deje. tredníctvom Tržnice, ako internetu. špecifický druh Povahou netrhov, príznač- Tanja Kocković Zaborski osobná, zato né tým, že sú však rýchla pod strechou, nemajú síce zďa- a primeraná uponáleka tak dlhé dejiny ako trhy na hľanej dobe, v ktorej otvorenom, no ich výhodou je je čoraz menej času Z obdobia, keď ešte nebolo toľko práve to, že nezávisia od pove- na všetko. plastických vrecúšok Zdá sa, že sa v časoch všadeprítomnej globalizácie z mestských tržníc stali akési múzeá obchodu a identity, prezentujúce lokálne tradície, od poľnohospodárskych a výrobných po architektonické. Akoby šlo o špecifickú výkladnú skriňu mesta a prostredia, výstavné priestory líšiace sa od Časy sa menia, trhy zostávajú Na nákup a tovar

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Možno to zistiť aj z výstavy Tržnice – bruchá mesta, ktorej vernisáž bola v polovici septembra v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade a ktorá pútavým spôsobom približuje tržnice v Rijeke a v Pule. K jej usporiadaniu došlo vďaka perspektívne sa začínajúcej spolupráci Námorného a historického múzea Chorvátskeho prímoria v Rijeke a Etnografického múzea Istrie s múzeom naším. Autorky podujatia kurátorka Ivana Šarić Žic a kustódka Tanja Kocković Zaborski ozrejmujú koncept podujatia, vyzdvihujúc, že sa i tržnice musia prispôsobiť sú-

časnej dobe, ak chcú pretrvať, prežiť. – Okrem tej bežnej funkcie, tržnice sa stávajú aj turistickými punktami, zložkou turistickej mapy daného mesta. Prichádzam z Rijeky a keď sa dostanem do našej tržnice, spravidla je tam mnoho turistov, ktorí sa hodne toho môžu o meste dozvedieť práve na tomto priestore. Naša tržnica je špecifická tým, že má niekoľko budov. V najstaršej z nich sa predávali ryby a vybudovali ju rovno pred 150. rokmi, teda v roku 1866. Označila začiatok komplexu, existujúceho dodnes, – vraví Irena. V ňom sa vždy dá čosi nové vidieť, zažiť, všimnúť si. Dokladom čoho sú aj tieto zábery, svedčiace, že každé väčšie miesto má svoje obchodné špecifiká a vlastný rytmus predaja. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z VKP ELÁN V KOVAČICI

továrne, ktorá bude filtrovať vodu a odstraňovať amoniak, mangán a železo. Kedy Kovačičania konečne začnú piť zdravú vodu? – Práce na výstavbe továrne oficiAnička Chalupová studní a zvýšenie kapacity továrne, sa nám nepodarí touto filtráciou álne začali 15. augusta a lehota ukonkeďže sa plánuje na továreň na vodu znížiť na úroveň, akú by sme si želali. čenia prác je 15. december, ale podľa polovici augusta tohto roku sa v Kovačici pripojiť aj spotrebiteľov Predpokladáme, že tvrdosť vody intenzity realizácie predpokladám, začali práce na výstavbe továrne v Debeljači a Crepaji, celá investícia bude predsa nižšia o takých 5 do 10 že práce budú zakončené aj skôr. na vodu v Kovačici, ktorá má by mala stáť okolo 100 miliónov %. V projekte máme síce zaradený Potom nás očakáva montáž filtrov, čoskoro riešiť zásobovanie zdravou dinárov. V aktuálnej fáze bude ktoré môžeme zakončiť pitnou vodou nielen Kovačičanov, vystavaná hlavná modulárna do konca marca 2017, ale aj občanov Debeljače a Crepaje. nádrž kapacity 58 m3, filtračná keď Kovačica konečne Hodnota investície je zhruba 100 stanica kapacity 538 m3 a kondostane novú a funkčnú miliónov dinárov. Podľa slov Zlatka taktový bazén tzv. degazator. továreň zdravej pitnej Siantu, riaditeľa Verejného komunál- Denná kapacita továrne bude vody. neho podniku Elán v Kovačici, dote- 1 800 m3. Na získanie dôvery raz do výstavby továrne V Kovačici sa už občanov a vybudovainvestovali 8 – 8,5 milióna niekoľko rokov nie silného podniku dinárov bez DPH a v tejto vyskytuje probpotrebné je mať jaschvíli sa investuje ďallém kvality pitnej nú víziu a konkrétne ších 30 miliónov dinárov vody, aká je súčasná plány. Aké sú tie vaše? s DPH. situácia? – Na budúci rok, ak – Po skončení tej– V kovačickej vode Miesto, kde vyrastie továreň na výrobu budeme mať nadostač to fázy očakávajú nás je okrem trošku farby, pitnej vody prostriedkov, plánujeme ďalšie práce, ktoré sa vône a zvýšenej tvrpráce na rekonštrukcii zamerajú na inštaláciu dosti zistená aj prítom- systém na zmäkčovanie vody, ale vodovodnej siete. Pod tým chápeme filtrov a zariadenia na Zlatko Sianta nosť mangánu, železa my ho nemôžeme ešte používať, inštalovanie nových hydrantov a ich kontrolu. V tejto fáze a občas aj amoniaku pretože by potom cena vody musela nových poistných ventilov. Potrubudeme potrebovať ďalších 20 – 22 (čpavok). Všetky tieto problema- byť najmenej 1 až 1,2 euro, čiže 120 bie na vodovodnej sieti je nateraz miliónov dinárov. To je zhruba 60 tické zložky vody sú v prípustnom až 150 dinárov za m3 a s tým by, v dobrom stave a mienime, že ak miliónov dinárov, ale keď k tomu množstve, čo znamená, že kvalita predpokladám, väčšina občanov z vodovodnej nádrže bude vytekať pripočítame nevyhnutné práce na nateraz spĺňa kritériá. Musíme po- nesúhlasila. Preto sme sa nateraz čistá voda, tak sa o 2 – 3 roky očistia vodovodnej sieti, kopanie nových čítať s tým, že zvýšenú tvrdosť vody zamerali iba na výstavbu tejto časti aj vodovodné rúry.

Stavajú továreň na pitnú vodu

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

pozorňuje sa občianstvo, predovšetkým občianstvo s teplými zvykmi a sklonmi fanúšikovskej preveniencie, aby sa nedotýkalo pougára. Nie preto, že pougár je chránený ako politik, pardon, ako chránený medveď, lež z dôvodu podľahnutia agresívnemu ťaženiu ambrózie, následne ktorého podľahnutia dnes mieni hovoriť krátko, takže to, prirodzene, potrvá dlhšie. Kto povedal, že sa zázraky nedejú, je na omyle. Potvrdzujú nám to aj dve udalosti, ktoré sa odohrali pred týždňom v Belehrade. Skupina príslušníkov populácie LGBT (homosexuálov, lezbičiek, travestitov...) počítajúca asi 1500 (div sa mi svete, celých!) hláv, ktorá sa v uplynulú nedeľu v Dúhovom pochode poprechádzala centrom • ĽUDIA A UDALOSTI •

nášho hlavného mesta, neublížila ani jedinému zo zhruba 5000 takisto pochodujúcich policajtov. Tentoraz, našťastie, účastníci prajdu (písať: PRIDE) nezaútočili ani na futbalových fanúšikov Crvenej zvezdy a Partizana. Lebo sa títo liečili zo stretnutia blízkeho druhu s políciou, ktoré mali deň predtým. Pred zápasom medzi dvoma ľútymi rivalmi. V ktorom zápase nestálo za reč nič okrem jediného gólu. Na rozdiel od spomenutého uličného súboja, kde fŕkalo perie a praskali tekvice. Nie div: fanúšikovia tak tí, ktorým je pri srdci červeno-biela, ako aj oní, ktorí sa zaprisahávajú na čierno-bielu farbu, sú skutoční nadšenci divadla. Inak by zrejme na futbalové predstavenia nechodievali. Takže (AJ) v roku, v ktorom si kultúrny svet pripomína 400. vý-

ročie úmrtia Shakespeara, nemajú dilemu a na hamletovskú otázku BYŤ ALEBO NEBYŤ?, furt majú tú istú a jedinú možnú odpoveď: BIŤ (hocikoho)! Takže sú hneď dva dôvody, pre ktoré sa u nás zápasy najvyššej súťaže hrávajú v noci a nie ako povedzme v dákej Veľkej Británii, Taliansku a pod.: 1. Lebo my energie (a teda aj elektrickej) máme nadbytok, 2. Divadelné kusy jednoznačne potrebujú osvetlenie. Komu toto nie je jasné, nech nechodí na futbalové zápasy; Dúhový pochod bude o rok. Neviem ako vám, mne je ale všetko jasné. Počas prenosu spomenutého derby, pardon derby (P – CZ 1 : 0), istý tévéreportér skonštatoval: „Toto je najlepšie, čo srbský futbal má.“ Bola to naskutku skvelá tragédia. Nevdojak sa mi (neviem, či

aj vám) vnucuje otázka: Ako asi vyzerá to najhoršie...? Nuž ale, nechajme to tak. Znamenitý herec Miki Manojlović toť povedal (a kolegovia v Blesku vysunuli do titulku): Ľudia strácajú rozum, keď počujú pravdu. Už úplne chápem cenzorov. A prikláňam sa k ich krédu: Preč s pravdou! Vari chceme, aby nám ľudia (ktorí tu ešte zostali) zostali bez rozumu?! Záverom neúradná, zato ale výborná správa pre penzistov: Ak sa úspešne skončia rozhovory na relácii Ministerstvo financií – Medzinárodný fond, týkajúce sa možnosti výplaty jednorazovej pomoci penzistom, dôchodcovia pod novoročný stromček dostanú po 5000 dinárov. Všetci, ktorí dovtedy prežijú. Vážení, do toho! Bubububum!

39 /4718/ 24. 9. 2016

Ľudia a udalosti MISIJNÉ SLUŽBY BOŽIE BÁČSKEHO SENIORÁTU

V jednote tkvie záchrana národnosti a cirkvi Juraj Bartoš

Pavaji, ako i Obecný spevokol Credimus vedený profesorkou Annou Medveďovou. Po ukončení služieb predstaviteľom zborov Báčskeho seniorátu boli udelené primerané darčeky. Misijný deň sa skončil spoločným obedom, pri duchovných pesničkách, rozhovoroch a spoločnej modlitbe v loveckom dome. Predtým slovenskí evanjelici boli účastníkmi a svedkami ďalšej významnej udalosti. Keď zástup vyšiel z chrámu, pohľady zasmerovali doprava. Na kúsok od obnovených pamätníkov obetiam prvej a druhej svetovej vojny, pri vykopanej jamke stála sadenica Borovice čiernej (Pinus nigra). O chvíľu ju spoločne zasadili biskup Vrbovský, senior Valent a farár Kopčok, za asistencie dozorcu hložianskeho zboru Jána Chlpku. „Mimo protokolu,“ ale zato sympaticky sa k činu mal aj Andrej Javorník, syn kulpínskeho kňaza. Nadšenými veršami sa najprv prihovoril hložiansky farár Kopčok, a potom biskup Vrbovský povedal: „V budúcom roku oslávime 500 rokov, čo vo Wittenbergu Dr. Mar-

lný evanjelický kostol v Hložanoch bol v nedeľu 18. septembra svedkom služieb Božích, ktoré sa tak stali súčasťou Misijného dňa Báčskeho seniorátu Slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Srbsku. Hložianski cirkevníci spolu s hosťami zo všetkých zborov Báčskeho seniorátu v čele s ich duchovnými pastiermi (chýbali iba farári z Kysáča a Nového Sadu) si zároveň pripomenuli 260. výročie príchodu Slovákov do Hložian a 230 rokov Duchovenstvo Báčskeho seniorátu: (zľava) Jasmina Kotasováod založenia tamojšieho ev. cirkev- Medveďová (Silbaš), Ján Zahorec (Pivnica), Jaroslav Kopčok ného zboru. Po ukončení služieb (Hložany), Vladimír Grňa (Báčska Palanka), biskup Samuel v porte pred vchodom do kostola Vrbovský, senior báčsky Vladimír Valent (Selenča), Viera Bátoriová (Laliť), Jaroslav Javorník (Kulpín), Ján Vida (Báčsky zasadili Strom reformácie. Vítajúc prítomných, hložiansky Petrovec), Marta Dolinská (Bajša) kňaz Jaroslav Kopčok pripomeZáverečné pozdravné nul aktuálnu skutočnosť, že do Božieho mena a potreby po jeho pravlasti odchádza veľký počet uctievaní zdôraznila, že Boh „chce, slová povedal biskup SEevanjelikov. „Máme nízku natalitu aby sme dúfali v jeho meno tak, AVC Samuel Vrbovský, plus asimiláciu; to všetko sú dô- ako v jeho meno dúfali aj naši prízvukujúc o. i.: „Misijné vody, ktoré nám tak trošku kalia otcovia, vďaka ktorým sme sa na služby Božie sú tie, aby výhľad do budúcnosti.“ Preto sa, tomto priestore až dodnes zacho- nás povzbudili a zároveň dodal, prichodí na budúcnosť vali. Aj my dúfajme; nie ako indi- aby nás priviedli k Pánovi. pozerať s nádejou a v duchu hes- vidualisti, ale ako bratia a sestry, (...) Sám hovoril, že on je la, t. j. 11. verša 9. žalmu: „V Teba ktorí sa aktívne zaujímajú jeden vínny kmeň a my sme radúfajú tí, čo poznajú Tvoje meno; o druhého, ako celok, ako jedno tolesti. Výhonky z kmeňa lebo Ty neopustíš tých, čo hľadajú živé telo Pána Ježiša Krista. Len žijú len dovtedy, kým sú takto môžeme obstáť, môžeme sa napojené na vínny kmeň; Ťa, Hospodine!“ Pozdravujúc slávnostné zhro- zachovať tu v časnosti ako národ- ak ich odlomia alebo odtnú, vtedy jednoducho maždenie senior uschnú a sú hodné Martina Bartošová a Darko Pavaji báčsky a kňaz selen aby boli hodené lenčský Vladimír do ohňa. Tak je to aj s nami: tin Luther začal dielo reformácie. Valent zablahoželal keď budeme ako ratolesti na Už niekoľko rokov je tam vyhrahložianskym Slovínnom kmeni, keď sa bude- dený priestor, záhrada, kde sadia vákom k jubileám me snažiť žiť podľa prikázaní stromy reformácie zástupcovia a zdôraznil: „Veľmi Ježiša Krista a prinášať jemu všetkých cirkví, členiek Svetového je dôležité, bratia ovocie ducha, ako je láska, luteránskeho zväzu so sídlom v a sestry v Pánu, že pokoj, radosť, ako je porozu- Ženeve. Náš strom je tam posaslúžime, aby sme menie, odpúšťanie, určite že dený vlani. Dnes chceme posadiť boli spolu v mene týmito cnosťami dokážeme, tento strom na slávu reformácie nášho Pána Ježiša že nie sme ďaleko od neho, že a želám len, aby rástol a trval tak, Krista.“ mu patríme, že sme mu blízki a ako sa o ňom hovorí, že môže Farárka v Silbaši chceme ho nasledovať.“ Jasmina Kotaso- Andrej Javorník a dozorca Ján Chlpka dožiť aj tristo rokov; kiežby sa Okrem piesní, ktoré prítom- tak stalo.“ vá-Medveďová v kázni upozornila na odcudzenosť nosť a cirkev, ale i ako Boží veriaci ní zaspievali spoločne, osobitne Obecný spevokol Credimus súčasného človeka, ženúceho sa za ľud pre večnosť. Individualizmus, vystúpil domáci spevokol pod ve- uzavrel slávnosť sadenia Strohmotnými statkami a podliehajú- materializmus a egoizmus nás dením kantora Rastislava Dudáša, mu reformácie piesňou Hrad ceho egoizmu. Ohľadne významu môžu rozbiť, ba dokonca zahubiť“. dueto Martina Bartošová a Darko prepevný.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S VÝŠIVKÁRKOU KATARÍNOU BELÁNIOVOU Z PIVNICE

Ani hodváb nie je ako voľakedy Anna Francistyová

ni veľmi neprekvapuje, že keď je mama výšivkárka, aj dcéra si toto krásne remeslo osvojí. Aj 79-ročná Pivničanka Katarína Belániová si spomína, že vyšívať začala popri mame už ako 7-ročná, vtedy ešte Fačarová. „Vtedy sa nedali kúpiť hotové vyšívané veci, ešte aj na obyčajné biele vreckovky som si vyšívala ažúrku. Odvtedy stále vyšívam. Keď som sa vydala, tak som vyšívala aj na stroji. Dcére som pripravila, vyšila, aj ušila celú výbavu, oplecká, zástery, sukne – napríklad kašmerínky mala vo všetkých farbách... Ale čo, keď sa to teraz už nenosí, tak to zostarne...,“ s ľútosťou hovorí táto zhovorčivá Pivničanka. Ale hneď jej oči zasvietia, keď rozhovor vrátime na jej celoživotnú záľubu v ručných prácach. „Veľa som aj štrikovala, synovi som uštrikovala až sedem tých mužských ,štrikačiek’. Začala

Neúnavná výšivkárka na výstave svojich prác v SKUS Pivnica, kde sme okrem tradičných výšiviek postrehli aj také netradičné, ako napríklad obliečky na kuchynské valčeky

som aj ,heklovať’, ale potom som prestala.“ Výšivky našej spolubesedníčky sme obdivovali na jej prvej samostatnej výstave v sieni SKUS Pivnica v nedeľu 11. septembra.

NEČAS S KRUPOBITÍM SA PREHNAL KULPÍNOM. Po sparnom počasí v utorok 13. septembra v popoludňajších hodinách Kulpín zasiahol nečas so silným vetrom, prudkým lejakom a krupobitím. Nečas spôsobil škody aj v dedine, aj v chotári. Silný vietor polámal stromy (na snímke) a v poli prerušil naplno prebiehajúci zber sóje a papriky, ako aj oberačku ovocia v ovocných sadoch. Následkom veľkého množstvo dažďa v chotári a v záhradách zostalo blato a na kultúrach bolo vidieť stopy po krupobití. V zbere úrody sa dalo pokračovať na sklonku týždňa, keď po niekoľkých slnečných dňoch poľnohospodári mohli znovu vyjsť na svoje role. Na plochách pod sójou zasiahnutých krupobitím poľnohospodári mali vyše 50-percentnú škodu. Šťastím v nešťastí bolo to, že nečas zasiahol iba časť Kulpína a chotára smerom do Petrovca, kým v iných častiach iba padal prudký dážď so silným vetrom. Pritom v časti dediny smerom do Ravneho Sela takmer ani nepršalo. Ani starší občania Kulpína si vraj nepamätajú prípady krupobitia v septembri. K. G. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Bolo to sprievodné podujatie 6. Literárneho stretnutia spolkov žien. Katarínine práce nechýbali pri podobnej akcii ani vlani, keď členky Spolku žien v Pivnici k svojej tradičnej literárnej akcii usporiadali v Diakonickom dome spoločnú výstavu výšiviek svojich spoluobčianok, a to iba v technike „na krížiky“. V nedávnom rozhovore pri krásnych obrusoch, nástolníkoch, vankúšikoch, krojovaných bábikách, neúnavná výšivkárka Belániová nám tiež povedala: „Vyšívam rôznymi technikami, ale najradšej mám ,kosovský vez’, to zapĺňanie sa mi veľmi páči, aj sa mi darí. Z motívov sú krásne mi napríklad sirôtky, ale aj všetky ostatné kvety. So sirôtkami som nedávno vyšila obrus na ,trevíru’, ale keď sme sa pripravovali na výstavu v Báčskej Palanke, naša pani farárka mi povedali, že na výstavu má byť všetko na plátne. Tak som vyšila

jeden aj na plátne. No a potom mi naše ženičky, čo boli v Palanke na tom bazáre, povedali, že práve ten obrus so sirôtkami na ,trevíre’ predali. Dali ho za tisíc dinárov. No, trošku mi je málo, hovorím, ale keď ste dali, dali. No a ten na plátne zostal...“ Málo ručných prác Katarína doteraz predala. Všetko robila len pre svoju domácnosť, pre svoje deti. Obliekala bábiky do pivnického kroja, vyšívala slovenské košele, vraj „dve obyčajné slovenské a osem tých s predkom“. Dva na modro vyšité „predky“ s golierom a manžetami má aj teraz hotové. Vzoriek na vyšívanie má veľmi veľa, ak by bolo záujemcov, ochotne by ich aj niekomu dala, lebo, ako sama hovorí: „Nikto z mojich ma v tomto nebude nasledovať. Dcéra nemá záujem, vnučka je učiteľka, pravnučky tiež idú ďalej do školy, to už nikomu nebude treba.“ Zaujímala sa vraj už jedna Selenčanka, aj Palančanky, pre ktoré už schystala balík. Niektoré vzorky si sama kreslila, ale mnohé má z niekdajších časopisov, ktoré pravidelne kupovala: Nada, Bazar, Praktična žena, istý taliansky časopis, má aj všetky čísla aktuálneho časopisu Svilen konac. „Ľúto mi je vyhodiť, sú to krásne veci,“ Starká Katarína hovorí o „mustrách“, a my sa nevieme vynadívať na krásne výšivky na výstave. Pritom je to len kúsok z toho, čo má doma, tiež u syna, u dcéry. Po troche stále vyšíva, ale už ťažšie, lebo má problémy s očami. Kvalitný hodváb na vyšívanie si zabezpečila kým sa ešte aj u nás mohol kúpiť, ale často dostane aj od spoluobčianok, čo ho majú, ale už nepoužívajú. Šikovná výšivkárka však ľahko postrehla, že ani hodváb nie je ako voľakedy: treba s ním pozorne robiť, netreba si niť na dlhšie odstrihnúť, lebo sa „zoderie“ skôr, než sa pri vyšívaní stroví.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Pre bezpečnosť prvákov v premávke. V piatok 9. septembra 2016 predstavitelia Obecnej rady pre bezpečnosť cestnej premávky v spoločnosti predstaviteľov lokálnej samosprávy v čele s predsedom obce Srđanom Simićom a predstaviteľov Policajnej stanice Báčsky Petrovec navštívili všetky štyri základné školy z územia obce. Pri tej príležitosti prvákom odovzdali darčeky v tvare edukačného materiálu o bezpečnosti cestnej premávky, reflexné vesty a stuhy. Aktívni policajti pritom žiakom prednášali na tému bezpečná účasť v premávke. J. Č.

39 /4718/ 24. 9. 2016

Ľudia a udalosti CIRKEVNÍCI ZO SRIEMU V BANÁTE

Navštívili Aradáč a Zreňanin Stanislav Stupavský

irkevníci troch cirkevných zborov Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi zo západneho Sriemu, Erdevíku, Bingule a Šídu navštívili v sobotu 17. septembra cirkevné zbory v Aradáči a Zreňanine. Okrem duchovného domáci pripravili Spoločná fotografia na fare v Zreňanine

Pri hrobe farára Jána Lacka

 LETMO

akedy je niektoré veci ozaj ťažko preveriť. V niektorých prípadoch sa to jednoducho nedá, v iných sa neoplatí, v tretích nemá kto. V tomto kontexte ťažko zabudnúť na slová dlhoročného redaktora Tanjugu pre Vojvodinu Jovana Vavića. Prvými jeho slovami, keď sme sa ocitli na nejakom masovejšom zoskupení, ako je napríklad výročie prelomu Sriemskeho frontu, niektorá významnejšia politická udalosť alebo míting, bolo: poďme odhadnúť a dohodnúť sa, koľko je tu asi ľudí. A kto neverí, nech si ich počíta. Systém odhadov a vynachádzania sa úraduje aj dnes, no nielen v matematickej rovine. V časoch, keď je zdravé stravovanie hitom, jasné je, že sa väčšmi dbá aj na zloženie potravín. Ukážkou toho sú deklarácie, ktoré by mali presne vystihovať zloženie danej potraviny, jej kalorickú hodnotu, pridané látky a podobne. Vzhľadom na to, že

www.hl.rs

návštevu cintorína v Aradáči, kde sú pochovaní dvaja bývalí farári z Erdevíka a jeden zo Šídu. Celkom náhodou sa stalo, že návšteva hrobky šídskeho farára Jána Lacku padla práve na 149. výročie jeho narodenia. Vo svojom prejave pri farárovom hrobe dozorkyňa šídskeho cirkevného zboru Zuzana Stupavská povedala, že pán farár Lacko v Šíde nechal stopy, v ktorých

Oto Filip

Odhady

svojim hosťom bohatý program, v rámci ktorého navštívili múzeum a rímskokatolícku katedrálu v Zreňanine a výletné miesto na Tise. Z iniciatívy hostí do programu zaradili aj

Slováci v tomto meste kráčajú dodnes. V roku 2010 šídsky cirkevný zbor si pripomenul sté výročie posviacky kostola, za budovanie ktorého najväčšie zásluhy patria práve farárovi Lackovi. V roku 2013 Slovenský kultúrno-umelecký spolok oslávil sté výročie pôsobenia a jeho prvým predsedom bol farár Lacko. Modlitebnica vo Višnjićeve, stavbu ktorej sám inicioval, dodnes slúži tunajšej malej hŕstke Slovákov. Okrem toho farár Lacko prispel k tomu, aby v Šíde založili slovenskú školu, ktorá dodnes funguje v menšom objeme. Slovom šídski Slováci sú hrdí, že v ich prostredí žil taký duchovný vodca a národovec ako, bol farár Ján Lacko.

to ľahšie vravieť ako dosiahnuť, mnohí výrobcovia si naďalej robia po svojom. Problém súvisiaci aj s konkurenciou a potrebou po lepšej, kvalitnejšej výrobe vyriešili líniou menšieho odporu. Slovom – odhadujú a improvizujú ako vedia. Vychádzajú z toho, že ľahšie zmeniť papier ako prax. Podľa istého prieskumu, ktorý realizoval IHIS Nutricionizmus od mája do augusta na vzorke okolo 2 500 výrobkov, asi každá tretia deklarácia nezodpovedá skutočnosti. Najreálnejšie údaje o skutočnom zložení potravín vidieť v prípade sladkých a slaných konditorských výrobkov, najhoršie na tom sú rôzne druhy chleba a pečiva, ako aj produkty označované za zdravé potraviny. Tu takmer každú druhú deklaráciu (48 percent) možno označiť za zavádzajúcu. Všetkému dominuje krédo predať za každú cenu. A zdravie? Tu sa výrobcovia alebo aj predajcovia asi prikláňajú k názoru, že je každý spotrebiteľ strojcom vlastného šťastia, pardon zdravia. Cudzie ich totiž asi veľmi nezaujíma.

Informačno-politický týždenník

ŠKOLSKÉ POTREBY PRE PRVÁKOV. Aj tohto septembra predstavitelia staropazovskej lokálnej samosprávy navštívili prvákov v základných školách z územia obce. Stretnutie s prvákmi, ktorých je úhrnne 645 (o 20 viac ako v minulom školskom roku) sa uskutočnilo v utorok 13. septembra, keď im hostia z obce odovzdali balíky školských potrieb a sladkostí. V základných školách boli Milan Beara, zástupca predsedu obce, Željko Šolaja, náčelník oddelenia pre spoločenské činnosti, a Milena Ljubinkovićová, školská inšpektorka, ktorí zároveň priamo v teréne zmapovali aktuálnu situáciu a presvedčili sa, v akých podmienkach sa žiaci učia, čiže aké investície treba v budúcnosti vykonať. V staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka školské potreby dostalo 37 prvákov rozvrhnutých do slovenskej a srbskej triedy. A. Lš. Foto: z archívu školy • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (32)

Keby sa len v noci nič nedialo Ján Cicka SOBOTA 22. mája Horkýže! Od večera do rána sa stalo toto: Vracajúc sa z krytu domov prišla k nám Dara. Zarozprávali sme sa. O pol tretej zrazu zmizol prúd. Zlý znak. Zapálili sme sviecu. Nepustili sme Daru domov po tme. Nemohol som spať, tak som sa vonku prechádzal. O pol štvrtej počujem lietadlá hučať čoraz bližšie. Vravím Sulićovi: „Počujete?“ Zrazu silný výbuch. Zbehla dolu Sulićová, búchala radom na dvere všetkým. Pribehla Stana, moja sa ledva pozviechala zo spánku, pomáhala Síčovke dolu schodmi; prišli všetci Aliovci, Milena... Celú hodinu lietadlá zlovestne krúžili nad nami; prichádzali, odchádzali... Už sa rozbrieždilo, keď zmizli. Ľudia pomaly odchádzali spať. Poslední sme šli Dragan, Sulićová a ja. Zobudil som sa o pol desiatej. Bola u nás vysoká Dara, nakrátko prišiel prúd, tak ju Vilka upravila. Vypili aj kávu, ale keď už som bol hore, zase nebol prúd. Vilka mi zvestovala, že triafali zase tými grafitovými bombami elektrické vedenie v Obrenovci, Bajinej Bašte a ešte niekde. Ani Belehrad nemá elektrinu. Nemáme ani vodu. A ja som sa chcel dnes kúpať, zmyť vlasy. Človek mieni, NATO zmení. Prišla Stana. Má plyn. Budeme piť kávu! Aj Dragan má plyn. Kávu varí on. Stana doplňuje informácie: Triafali Šabac, Cer, Sombor, Manđelos, a TV vežu vo Fruškej. Prúd ráno bol, aj neskoršie asi bude, len nevedno kedy? Prišla voda, ale nemáme prúd. O 12.35, práve som sa vysprchoval, zahučala siréna. Pod oknom na ulici vyhráva harmonika a počuje sa veselá pieseň: svadba. Ľudia nielen zomierajú, hynú, ale sa aj sobášia a rodia. O 13.10 už bolo po poplachu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Keďže nemáme prúd, boli sme vonku trochu si podebatovať. Znovu povedľa išli svadobníci. Na čísle 146 sa ktosi žení. Keď vychádzali z vchodu, harmonikár spustil, avšak o chvíľu zahučala siréna na poplach. Predtým som videl Branka ako tancoval v kole. O takej tretej bol zase koniec poplachu. Vilka ráno kúpila chlieb, ale ja som kúpil ešte jeden. Z toho sme všetci kmásali pred naším vchodom. Potom som šiel s Draganom prihriať fazuľu a kapustu na plyne. Zmiešali sme to spolu, dali si po dva štamperlíky tureckej mastiky Raki, zmietli po dva taniere toho mišmašu a vypili pivo. Nezvládali sme všetko, zavolali sme Vilku hore, a aj ona sa napráskala, hoci nechcela. Vilka šla nakŕmiť papagáje, ja som si šiel umyť zuby, chrup. Pešo. Výťah nechodí, lebo nie je prúd. Počul som Branku ako telefonuje, zaklopal som... Bola v Maďarsku, kúpila nám balík Pall Mall. Víťazoslávne som cigy odniesol do bytu. Mám zaplatiť Stane. Idem si umyť zuby a spať. Je 16.18 hodín. Spal som do siedmej večer. Máme všetko okrem teplej vody, teda aj prúd. Zohrial som si vodu v hrnku, oholil sa, vysprchoval. Prišla tetka Dara, ideme piť kávu. Vonku je prírodná smršť. Hučí, leje sa, blýska sa. Tetka Dara odišla skoro domov s naším dáždnikom pozavierať okná. Ako je dobre, keď máš vodu a prúd. Keby ešte bola teplá. Nechce sa mi pozerať TV. Je 19.54. Vilka odmrazuje a čistí chladničku. Predtým vysávala kuchyňu. Vyhodila jazmín z vázy, lebo mu rýchlo opadávajú kvety. Ináč pekne vonia. V Kovačici mu hovoria záprdky. Keď zapíšem na minútu presne nejakú udalosť, to preto, že mám na stole Rasťove kvarcové hodinky. Nič sa nedeje. Vrúcne si prajeme, aby sa tejto noci nič nedialo. Nech sa poriadne vyspíme. Ale... Keby nebolo keby...

Na večeru som si dal margarínový chlebík so šípkovo-lipovým čajom. Ľahká večera. Vilka odišla vidieť, či Majdančićovcom netečie do izby, aj či neprší na papagáje. Máme na starosti tieto byty: Dusparov (Alena, Nenad), Draganov (kým nepríde z práce), malej Milenin Dusparovej (Nenadovej matere) a náš; teda štyri. Nenadov na 5., Draganov na 4., náš na 2., Milenin na 1. poschodí. Sčasti sme dozerali aj na Trkuljov na prízemí a Kneževićov na 4. poschodí. Trkuljovci z Futogu sem chodia často, majú za kasárňou záhradu. O Kneževićovcoch ani nechyrovať. Boli tu iba dva – tri razy. Chcem myslieť o hocičom, ale

zastal mi rozum. Hlava duní ako prázdny sud. No a potom buď múdry! O 21.30 som sa obliekol a šiel do krytu na obchôdzku. Prestalo pršať. Juca ešte nespala. Vravím jej žartom: „Spať!“ Prisadol som si na chvíľu k susede Vesne a Živane. Potom som odišiel na druhý koniec krytu ku susedovi Živkovićovi, Kovačevićovi, Rade a Bose. Potrkotali sme si a odišiel som so slovami: „O desiatej musím byť doma, aby si žena nepomyslela, že som v škode.“ Vilka čítala noviny, potom šla spať. Keď NATO udrie po civilnom, nazve to kolaterálna chyba. V dôsledku nej nastane kolaterálna smrť.

Keď počas poplachu s Draganom obchádzam vchody na našej budove, tam, kde sú ľudia a svetlo, volám to živé vchody, kde nieto nikoho, ani svetla – mŕtve vchody. Je tak ticho, že mi hučí v ušiach. Zobral som si Vujakliju: kolaterálny znamená sporadický. Výkladový slovník slovenského jazyka uvádza, že kolaterálny znamená postranný, vedľajší; teda: kolaterálna smrť = sporadická, vedľajšia smrť. Kolaterálna smrť Nenarodil som sa kolaterálne Nechodil som do škôl kolaterálne Nepracoval som kolaterálne Neoženil som sa kolaterálne Nemám dcéru kolaterálne Nemám rád ľudí kolaterálne Nepíšem tieto riadky kolaterálne Neprebíjam sa životom kolaterálne Nemám rád život kolaterálne Ale číha na mňa kolaterálna smrť Siréna o 23.22 hodine. Vilka spala málo. Čoskoro sa ozvali dva výbuchy kdesi na Fruškej. Predtým zlovestne hučali lietadlá. Neskoršie ešte dva: silnejší bližšie. Po jednej Stana a Vilka, Rada šli hore spať. Keď som o druhej šiel toto zapísať, Vilka len čo si ľahla. Nešla dolu, ale sedela. Vyčítala mi, že prečo idem hore výťahom, keď je taký slabý prúd. Neviem, čo som jej odpovedal. Keď som sa prechádzal, všimol som si, že na ostatných vchodoch je tma, niet ľudí. Ali rozpráva Sulićovcom svoje zážitky z Nemecka. Dragan spí, Síčovka tiež. Sulićová odišla spať. Dragan a Sulić driemu, Ali sa svojím rozprávaním sústredil na Síčovku. Starká stále opakuje: „Môžem spať?“ Ali jej takto odpovedá: „Ešte pätnásť minút,“ pozdejšie: „Ešte desať minút,“ neskoršie: „Ešte päť minút...“ O tri štvrte na tri sa všetci poberáme hore. Starká tiež. Ľahol som si, horko-ťažko zdriemol, ale...

39 /4718/ 24. 9. 2016

ová, 6. 1 Andrea Macák a v Kysáči úr Št ta ví do ZŠ Ľu

Beáta Srnko vá, 7. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáč i

Ešte kúsok slnka Septembrové rána vstávania a odchodu do školy sú často nie veľmi príjemné pre vás, však kamaráti. Treba vstať z teplého lôžka a vykročiť smelo von. Ráno býva svieže, ale cez deň nás ešte stále ohrieva slniečko. Užime si ho, pokiaľ nám tak štedro rozdáva svoje teplé slnečné lúče. Práve o slniečkovej rodine si máte možnosť prečítať aj v kútiku. Prácu nám zaslala žiačka zo Selenče. Slniečko vie inšpirovať aj maliarov a aj deti často na výkresoch nevynechajú nakresliť slnko. Prajeme vám teplý slnečný zvyšok septembra a nech je to ranné vstávanie príjemnejšie. hrdinu Jana Havranová, 4. 1, ZŠ zove Pa rej Sta v ka elí Čm Janka

Jana Balážo vá Janka Čmel , 4. 1, ZŠ hrdinu íka v Starej Pazove

Deti Slnka Za siedmimi oblakmi, za siedmimi nebami žilo raz Slnko so svojimi deťmi Slniečkom a Slnečniečkou. Veľmi ich ľúbilo a nedovolilo im, aby sa hrali s hviezdami, aby s nimi neodleteli ďaleko od domu. Jedného dňa keď Slnko odišlo von z domu, Slniečok povedal svojej sestričke: „Poď! Ideme sa hrať!“ „A čo keď mamka zbadá prázdny dom? Bude veľmi smutná,“ povedala mu sestrička. No Slniečok jej na to povedal: „Ale netráp sa, vrátime sa o hodinu.“ A tak aj urobili. Vyšli von hrať sa s hviezdami. Po niekoľkých hodinách sa Slnko vrátilo domov. Bolo smutné, keď ich tam nenašlo. Hľadalo ich celý týždeň a keď ich konečne našlo, uvidelo smútok v ich očiach. Vtedy obe deti Slnka zbadali, že urobili chybu a sľúbili, že viac nikdy to neurobia. Tak žili spolu šťastne a až dosiaľ žijú tam na oblohe a tešia sa, že sú spolu. Petra Škablová, 5. a ZŠ Jána Kollára v Selenči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Marína Šagová, 4. 2 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLV 24. septembra 2016 Číslo

18 /1924/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Dobrá úroda znižuje cenu Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 12. – 16. septembra 2016 sa začalo obchodovať so sójou a kukuricou z tohtoročnej úrody. O ostatné poľnohospodárske komodity v uvedenom období nebol záujem. Pretože ešte stále nebola stanovená cena sóje a kukurice, opatrní boli aj predávajúci, ale aj kupujúci. To bol aj dôvod, prečo v uvedenom týždni bol obrat na veľmi nízkej úrovni. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom, tovarový obrat bol nižší o 11,11 %, Ľubica Sýkorová no finančný bol vyšší o 6,46 % (pretože sa obchodovalo najmä so sójou). Dotovanie srbského agrosektoru nie je na úrovni, s ktorou by sme sa mohli Štartovacia cena kukurice z tohtoročnej chváliť. V posledných rokoch sa zo štátneho rozpočtu pre toto dôležité hospodárske úrody bola 17,50 din./kg (bez DPH). Ako odvetvie vyčleňuje čoraz menej peňazí. Posledným silným úderom bolo zníženie každý rok, prvý predaj býva za pomerne subvencií pre rastlinnú výrobu. S príchodom nového ministra poľnohospodárstva výhodné ceny, pretože sa začína od ceny, akú má kukurica z minuloročnej úrody. všetci, ktorí majú do činenia s agrárom, dúfajú, že dôjde aj k pozitívnym zmenám, Ku koncu týždňa sa kukurica predávala ktoré zveľadia toto odvetvie a uľahčia život aj obyčajného roľníka. iba po 15,70 din./kg (bez DPH). Jej prieinister poľnohospodárstva covateľského priemyslu. Rozpočet Samozrejme, bude to trvať merná cena bola 18,47 din./kg (16,79 a ochrany životného pro- pre poľnohospodárstvo musí byť určitý čas, kým sa celý probez DPH). Podľa viacerých odborníkov stredia Srbska Branislav väčší, financie sa budú hľadať z ces prípravy skončí. cena sa v nasledujúcich týždňoch Nedimović spoločne s pokrajin- viacerých nevyužitých zdrojov, Podľa slov pokrajinského bude meniť do tej miery, kým neským tajomníkom pre poľnohos- napr. zvýšením príjmov z prenáj- tajomníka pre poľnohospobude zodpovedať predovšetkým podárstvo, vodohospodárstvo a mu poľnohospodárskej pôdy, či dárstvo Vuka Radojevića, 85 vývozcom. lesníctvo Vukom Radojevićom cez intenzívnejšiu spoluprácu s % finančných prostriedkov z Iná situácia bola na trhu predstavili minulý týždeň v Novom medzinárodnými organizáciami. pokrajinského rozpočtu určenéso sójou, ktorej cena bola Sade agrárnu politiku na rok 2017. Veľmi rýchlo budú predstavené ho pre poľnohospodárstvo bolo rovnaká aj na začiatku, aj Je chvályhodné, že to urobili spo- konkrétne opatrenia pre budú- vyčerpaných už v prvom polroku. na konci uvedeného obločne, pretože komunikácia medzi ci rozpočet. Štát momentálne Opravným rozpočtom pokrajiny dobia. Predávala sa po Ministerstvom poľnohospodárstva poskytuje 460 000 ha pôdy do sa zabezpečia financie, takže 42,46 din./kg (38,60 bez a Pokrajinským sekretariátom pre prenájmu, čo je o 120 000 ha viac sa budú môcť skončiť aktuálne DPH). Je to o 6,85 % poľnohospodárstvo už veľa rokov ako v minulom roku. Finančne to súbehy, zabezpečia sa financie nižšia cena, ako sa nebola práve na vysokej úrovni, znamená o 25,7 miliónov eur vyšší určené na súbehy pre zavlažovacie predávala sója z čím boli poškodení nielen poľno- rozpočet pre agrár. A existujú aj systémy, protiľadovcové siete a minuloročnej hospodári, ale celý agrosektor. rezervy – od 100 000 do 150 000 ha pre rozvoj včelárstva. Investovať nie do oblastí úrody. ○

Bude viac financií pre agrosektor?

Podľa slov ministra Nedimovića, nový rozpočet pre poľnohospodárstvo bude zverejnený už v decembri tohto roku. Investície sa musia usmerniť predovšetkým na zabezpečenie nových zariadení, výstavbu objektov, nákup zariadení pre sklady a mraziarne, do spra-

pôdy, ktoré sa budú môcť využívať. Musí sa tiež vypracovať geografický a informačný systém, na základe ktorého sa bude presne vedieť, s koľkými hektármi štát disponuje a čo sa s tou pôdou robí. Celý systém bude pracovať v spolupráci s medzinárodnými organizáciami.

sa bude aj do rurálneho rozvoja, aby mladí ľudia z vidieku neutekali a aby sa skvalitnil aj život žien na vidieku, ktoré sú vo významnej miere podporou pre ďalší rozvoj spoločnosti. Prioritou Ministerstva poľnohospodárstva bude investova-

poľnohospodárskej výroby, ktoré môžu zvýšiť svoju konkurenčnosť, taktiež zvýšiť konkurenčnosť poľnohospodárskych gazdovstiev a intenzívne podporovať spracovateľský priemysel. ○

Z obsahu S osivom všetko začína aj končí

Str. 2

Vlhké a teplé počasie vyhovuje slimákom Str. 4

Paprike sa darí, plochy nezväčšujú Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DEŇ POLÍ NA RÍMSKYCH ŠIANCOCH

S osivom všetko začína aj končí Ľubica Sýkorová

Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade dlhodobo pracuje na výskume a vývoji nových odrôd a hybridov poľných plodín. Výsledky svojej činnosti každoročne prezentuje na ukážkových políčkach inštitútu na Rímskych Šiancoch.

tomto roku sa začiatkom septembra (6. 9.) na Rímskych Šiancoch stretlo viac ako dva a pol tisíca domácich a zahraničných hostí, ktorí mali príležitosť vidieť nielen staré a osvedčené hybridy a odrody kukurice, cukrovej repy, sóje, slnečnice, ciroku, ale aj novinky pripravené na nastávajúcu pestovateľskú sezónu. Po prvý raz bola na tomto podujatí prezentovaná aj novosadská odroda konopy siatej Helena, o ktorú bol mimoriadny záujem. V mene Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstva hostí privítal úradujúci riaditeľ prof. Dr. Ján Turan. Pripomenul, že takmer osemdesiat rokov sa v inštitúte vytvárajú nové odrody a hybridy poľných plodín, ktoré sa vyvážajú do viac ako tridsiatich dvoch krajín sveta. Aj podľa slov predsedu pokrajinskej vlády Igora Mirovića, ktorý otvoril Deň polí, Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo má dlhodobú tradíciu kvality, pracujú v ňom najlepší odborníci a je známy nielen doma, ale aj v zahraničí. To potvrdzuje aj fakt, že pri nedávnej návšteve predstaviteľov Kazachstanu bola na ich žiadosť dohodnutá spolupráca práve s novosadským inštitútom. Mirović zároveň predstavil

nové smernice poľnohospodárskej politiky AP Vojvodiny pre nasledujúce štyri roky a vyzdvihol nové investície do tohto dôležitého hospodárskeho odvetvia. Medzi ne

priamo s odborníkmi a šľachtiteľmi z inštitútu podebatovať si o všetkom, čo ich zaujímalo, porozprávať sa vzájomne medzi sebou s pestovateľmi z rôznych kútov Srbska a vymeniť si navzájom skúsenosti. Na tradičnom Dni polí cukrovej repy, sóje, kukurice, slnečnice a ciroku sme priamo od najkompetentnejších mohli počuť, že tento pestovateľský

Okrem tradičných poľných plodín po prvýkrát bola prezentovaná aj novosadská odroda konopy siatej Helena

určite bude patriť aj ochrana geografického pôvodu, ktoré Vojvodina má, investovanie do organickej výroby, či podpora pre mladých ľudí na vidieku. Pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo Vuk Radojević avizoval užšiu spoluprácu pokrajinskej adminiratívy s Inštitútom pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo, pretože veda a hospodárstvo musia úzko spolupracovať. Pestovatelia mali príležitosť

rok bude úrodný, niektoré plodiny dosahujú až rekordné výnosy, a to aj vďaka novosadským odrodám a hybridom. Svedčí o tom aj údaj, že takmer každý ôsmy hektár slnečnice vo svete je obsiaty novosadskou genetikou. V roku 2016 bol inštitút opäť medzi prvými vo svete, uspel registrovať hybridy slnečnice novej technológie výroby – CLEARFIELD plus. Okrem dobre známych hybridov napr. NS

Oskar, NS Fantazija, Sumo 1 PR, Pegaz a ďalších, tieto nové hybridy budú pestovateľom k dispozícii v roku 2017. Rok 2016 bol mimoriadne vhodný na pestovanie sóje. Na ukážkových políčkach na Rímskych Šiancoch boli prezentované najlepšie odrody, ako aj perspektívne odrody sóje pre organickú výrobu. Pozornosť mnohých návštevníkov upútali políčka s cirokom zrnovým a konopou siatou. Plochy obsiate zrnovým cirokom sa z roka na rok vďaka vysokým a stabilným výnosom zväčšujú. Táto nenáročná plodina sa využíva ako krmivo pre dobytok. Konopa, ktorá pred niekoľkými desaťročiami prakticky zmizla z našich polí, sa opäť vracia. Mnohí pestovatelia prejavujú o ňu záujem, preto prevláda názor, že určite v blízkej budúcnosti aj konopa poznačí domácu poľnohospodársku výrobu. Deň polí na Rímskych Šiancoch opäť priniesol niečo užitočné a inštitút týmto spôsobom využil prezentačný priestor na neformálne stretnutie s priateľmi, obchodnými partnermi, pestovateľmi, novinármi… Nové inovačné riešenia pestovateľských technológií dôležitých poľných plodín, ktoré sú zároveň reakciou na zhoršené podmienky prostredia (najmä zmena klímy), napomáhajú pestovateľom urobiť správne rozhodnutia už na začiatku pestovateľského procesu a zvoliť si správnu odrodu či hybrid. ○

24. 9. 2016 • 39 /4718/

HOLANDSKO NEEXPORTUJE LEN TULIPÁNY

Učiť sa od tých najlepších Oto Filip

Ak je ktosi v poľnohospodárstve na dosah dokonalosti, tak je to Holandsko. Nikto si tak ako krajina tulipánov a veterných mlynov nevie vážiť pôdu, lebo celé generácie úporne bojovali o získanie každého nového štvorcového metra. Nikto nemá ani tak pekne upravené a účelovo zriadené farmy.

e len pár štátov na svete, ktoré sa môžu pochváliť ročnou hodnotou poľnohospodárskeho exportu, ktorá sa vyšplhala k sume približne osemdesiat miliárd eur. Pritom sa poľnohospodárstvom zaoberá len okolo 70 000 ľudí. Aj fariem je viac – asi 80 000, z ktorých sa každá štvrtá upriamila na výrobu mlieka. Dimenzie holandského pôdohospodárskeho zázraku sa dajú lepšie predstaviť aj ak sa napríklad do úvahy zoberie skutočnosť, že krajina veterných mlynov má len 60 slnečných dní ročne. To je päťkrát menej než máme my. Zaujímavý je tiež údaj, že zo 4,15 milióna hektárov pôdy pasienky zaberajú 42 % a až štvrtina z nich je nižšie než hladina mora. Možno uviesť ešte kopu údajov naznačujúcich, ako ďaleko sa v poľnohospodárstve a vo vidieckom rozvoji možno dostať, samozrejme, za predpokladu, že sa to robí cieľavedome,

netreba sa diviť, že je práve Holandsko tým vzorom, ktorý síce nemožno dosiahnuť, no treba sa k nemu aspoň koľko-toľko priblíPracovné predsedníctvo žiť. Jedným z prvých krokov na tej púti bol nedávny celodenný od- Johanes Brolsma a Erik Gostelie borný seminár Skúšky mliečneho prezentovali spôsob práce ich dodobytkárstva: Holandsko a Srb- bytkárskych stredísk, s dôrazom sko, ktorý sa konal v ústrednej na ich organizovanie, transfer budove Univerzity v Novom Sade. vedomostí a rôzne kurzy, taktiež Usporiadali ho Veľvyslanectvo pôsobenie stredísk pre školenia Holandského kráľovstva a jeho vo výrobe a spracovaní mlieka. Oddelenie pre poľnohospodárstvo v spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo, Departmánom pre dobytkárstvo Poľnohospodárskej fakulty a Združením novinárov Srbska. Pozostával z dvoch častí. Tej prvej, ktorej dominovala tematika vzťahujúca sa na Holandsko ako krajinu mliečneho dobytkárstva, a druhej, v rámci ktorej účastníci upria- Hostia z Holandska prezentovali mili pozornosť hlavne na svoje skúsenosti z praxe mliekarstvo, jeho skúšky a možnosti. Do obrazu, keď ide o tunajšie Otvárajúc podujatie, pomery, ich uviedla prezentácia pokrajinský tajomník prof. Dr. Miroslava Plavšića z Poľpre poľnohospodár- nohospodárskej fakulty na tému stvo Mr. Vuk Rado- stavu mliečneho dobytkárstva jević osobitne ocenil v Srbsku – Vojvodine. Začal ju možnosť dozvedieť sa poznatkom, že vo vyvinutých viac o skúsenostiach krajinách farmári od 60 do 80 jednej z krajín, ktorá % dôchodku realizujú cez dov oblasti výroby a spra- bytkárstvo. U nás je ale účasť covania mlieka patrí dobytkárskej produkcie len okolo k popredným vo svete. 33 %. Považuje sa to za veľmi zlé, Dobytkárstvo označil za keďže je ujatý názor, že by podiel O tom, že seminár zaujal, jedno z najdôležitejších dobytkárstva v poľnohospodársvedčí aj veľký počet účastníkov odvetví poľnohospo- stve celkovom mal byť aspoň dárstva, vyzdvihujúc, že päťdesiatpercentný. správnou agrárnou politikou, medzi jeho priority treba zaradiť Kým je výroba a spracovanie za podpory a pochopenia štátu vzájomné združovanie a výpomoc mlieka v mnohých vyvinutých a Európskej únie, so snahou poľnohospodárskych výrobcov, štátoch sveta silným priemyslom využiť absolútne všetko, čo sa poradenstvo a výmenu osožných zabezpečujúcim vysoko hodinformácií, zjednotenie do sil- notné potravinárske produkty dá: od pôdy po povetrie. Vzhľadom na uvedené, takisto nejšej asociácie, ktorá by lepšie a nové pracovné príležitosti na prinajmenej povážlivý alebo ako množstvo menších združení a prispievajúcim k celkovej výskôr otrasný stav nášho mliečne- tlmočila spoločné záujmy do- mene na medzinárodnom trhu, ho, no i celkového dobytkárstva, bytkárov. Hostia z Holandska u nás je situácia úplne iná. V roku

III

2008 celková spotreba mlieka a mliečnych produktov bola 83,6 litra na obyvateľa. V posledných rokoch konzumujeme čoraz menej mlieka, takže sme klesli len na 49,4 litra, koľko jeden náš obyvateľ ročne vypije. Veľmi názorný ukazovateľ tak štandardu, ako i stravovacích návykov je ten, že náš obyvateľ ročne priemerne spotrebuje len 100 gramov masla, obyvateľ EÚ až 4,76 kilogramu ročne. V roku 2010 vo Vojvodine bolo napríklad 225 000 kusov hovädzieho dobytka, predvlani len 161 000. Kapacity na výrobu mlieka a mliečnych produktov sú na papieri síce dobré, čo sa zvlášť vzťahuje na vhodné klimatické podmienky na výrobu dobytčích krmív, no omnoho viac je problémov vplývajúcich na to, že sa nám dobytkárstvo ocitlo tam, kde dnes je. Ide aj o ceny, o ich pomery, o vzťah výrobcov a spracovateľov, o dovoz, o nekalú konkurenciu, ale aj o celkový vzťah k dobytkárstvu. Na odbornej porade viacerí účastníci vyzdvihli, že je viac opatrení, ktorými by sa mohla dosiahnuť väčšia produkcia mlieka. Treba napríklad zlepšiť štruktúry dobytka, hojnejšie používať v chove kukuričnú siláž, zavádzať dobrú výrobnú prax na farmách, rozšíriť organickú výrobu mlieka a export mliečnych produktov, stimulovať produkciu, stále školiť výrobcov vo sfére technológie chovu, genetiky, zdravotnej starostlivosti o dobytok. To je ten základ, prvé kroky, ktoré sa majú zdolávať už dnes. Len po nich možno preberať niektoré z holandských skúseností. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Vlhké a teplé počasie vyhovuje slimákom Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

Počas tohto leta bol zaznamenaný zvýšený výskyt slimákov. Spôsobilo to vlhké a teplé počasie. Výskyt tiež podporujú teplé zimy. Slimákom vyhovujú porasty na ťažkých, vlhkých, kyslých pôdach a najmä, keď sú plytko orané a majú hrudovitý povrch.

limáky sú polyfágy, poškodzujú rôzne klíčiace a vzchádzajúce, ale aj staršie, vyvinuté rastliny. Najväčšie škody spôsobujú v zatvorených priestoroch: skleníkoch, fóliovníkoch a pareniskách. Škodia aj na otvorenom, najmä v záhradách na zelenine a drobnom ovocí. V priaznivých rokoch po premnožení môžu škodiť aj na poľných plodinách: obilninách, cukrovej repe, zemiakoch, hrachu, fazuli, maku, lucerne, ďateline... Slimáky škodia vyhrýzaním dužinatých častí rastlín a plodov, tiež poškodzujú listy vyžieraním nepravidelných otvorov a môžu spôsobiť aj holožery – požieraním celých listov, keď zostávajú nepoškodené len hlavné nervy. Obľubujú najmä mäkké sadenice zeleniny a mäkké plody – napríklad jahody. Na plodoch a koreňoch sú často hlboké otvory. Neklamným znakom výskytu slimákov sú stopy po slize, ktoré zanechávajú na poškodených rastlinách. Najškodlivejšie druhy slimákov v poľnohospodárstve sú z čeľadí slizniakovité (srb. puževi golaći) Limacidae, slizovcovité Arionidae a Agriolimacidae. U nás najväčšie škody spôsobujú tieto druhy: slizniačik poľný Deroceras agreste, slizniačik sieťkovaný Deroceras reticulatum, slizovec záhradný Arion hortensis, slizniak najväčší Limax maximus a v posledných rokoch aj slizniak španielsky Arion lusitanicus. Pri priaznivom počasí (vlhko a teplo) môžu sa

premnožiť a zničiť celý porast napadnutej plodiny. BIONÓMIA A EKOLÓGIA Slimáky sú obojpohlavné a oplodňujú sa vzájomne. Počas celej vegetácie kladú vajíčka do pôdy. Po 2 až 4 týždňoch sa liahnu malé slimáky. Prezimujú v štádiu vajíčka a niektoré druhy aj v štádiu imága. Slimáky sú aktívne v noci a za vlhkého počasia. Počas dňa sa zdržujú v úkrytoch. Vyhovujú im ťažké pôdy, zle spracované, hrudovité, kde majú možnosť ukryť sa. V dobre spracovanej pôde nájdu menšiu možnosť úkrytu a sú viac zastihnuteľné prírodnými nepriateľmi. Medzi prirodzených nepriateľov slimákov patria vtáky (vrana obyčajná, drozdy, škorce, domáca hydina), ježe, krt, jazvec, ropuchy, slepúchy, z hmyzu – bystrušky a ďalej sú významné parazitické háďatká. OCHRANA Úspešná ochrana proti slimákom sa môže robiť rôznymi metódami v závislosti od plodiny a veľkosti plochy chráneného porastu. Najúčinnejšia ochrana je možná iba kombináciou agrotechnických, mechanických, biologických a chemických opatrení. Agrotechnické opatrenia sú veľmi významné v ochrane proti týmto škodcom. Slimáky sú závislé na úkrytoch v pôde, ktoré ich chránia od vysúšania a prírodných nepriateľov. Intenzívne a kvalitné obrábanie pôdy je jedným z možných opatrení na zníženie populač-

nej hustoty škodcu. Účinným opatrením je bránenie polí v čase suchého počasia. Vajíčka a mladé slimáky, ktoré sa dostanú na povrch pôdy, hynú na slnku. Po zbere úrody sa odporúča zlikvidovať rastlinné zvyšky a pôdu udržiavať čistú bez burín. Záhrady a polia s vysokou trávou a burinami, tiež kopy suchých konárov poskytujú slimákom úkryt a ich vajíčkam väčšiu šancu na prežitie. Mechanické opatrenia sú efektívne na malých plochách, v záhradách. Najstaršou metódou je systematický zber a mechanické ničenie nazbieraných slimákov. Prácu nám uľahčia staré dosky, ktoré pokladieme na záhon a slimáky sa cez deň pod ne schovávajú. Ako lapače nám môžu poslúžiť hladké kamene, mokré handry, pod ktorými treba hľadať slimáky. Lapače sú efektívnejšie, keď sa do nich dajú kúsky rozsekaných zemiakov alebo šalátové listy. Chytené slimáky môžeme zničiť v roztoku slanej vody alebo horúcou vodou. Zabrániť slimákom, aby sa dostali k rastlinám môžeme nasýpaním žieravých materiálov, napríklad vápna. Ale takáto ochrana je účinná len v suchom počasí. Stačí jeden lejak a nasypané bariéry nie sú funkčné. Zabrániť migráciám slimákov k pestovaným rastlinám môžeme aj posýpaním ihličia, pliev či popola okolo rastlín, ktoré chceme ochrániť. Podobne môžeme zabrániť slimákom dostať sa k rastlinám pomocou prekážok z medeného alebo pozinkovaného plechu, ktorého okraje na vrchnej strane zahneme smerom, odkiaľ prichádzajú slimáky. Plechy musia vyčnievať nad pôdou 15 cm pri medenom plechu a 20 – 25 cm pri pozinkovanom

Slizniačik sieťkovaný

plechu. Ochrana je neúčinná v daždivom počasí, pretože sa vytvára kvapalná vrstva, ktorá umožňuje pohyb slimákom. Plechy musia byť zakopané do pôdy aspoň 30 cm, pretože slimáky môžu prejsť cez pôdu. Polyetylénové alebo sklenené bariéry slimáky prelezú. Biologické metódy sa v poslednom čase intenzívne skúmajú a niektoré sú už uvedené aj do praxe. V 90. rokoch sa v západnej Európe začal používať prípravok Nemaslung na báze parazitického háďatka Phasmarhabditis hermafrodita. Tieto parazitické háďatká napádajú slimáky v pôde a prenikajú do ich tela cez dýchacie orgány. Háďatká nesú symbiotickú baktériu, ktorú vyvrhnú v tele hostiteľa. Baktérie sa množia v tele a v kombinácii s háďatkom zapríčiňujú smrť hostiteľa. Napadnutý slimák prestane po 3 až 5 dňoch prijímať potravu a v priebehu 7 až 21 dní hynie. Po určitom čase sa vyvinie nová generácia háďatiek, ktorá opustí mŕtve telo hostiteľa a vyhľadáva ďalšie slimáky. Aplikácia sa robí zálievkou na predtým navlhčenú pôdu. Na malých plochách sa aplikácia robí zalievaním krhlou, kým na väčších plochách postrekovačom, s tým, že maximálny tlak nesmie byť vyšší ako 5 barov a trisky musia byť minimálne 1 mm. Neodporúča sa použiť

24. 9. 2016 • 39 /4718/ centrifugálne čerpadlo. Aplikáciu treba robiť večer, nie počas intenzívneho slnečného žiarenia. Po aplikácii ošetrený porast treba zaliať vodou, aby boli háďatká zaplavené do pôdy. Háďatká sú účinné predovšetkým na malé slimáky a slizniaky. V daždivom počasí účinnosť tohto prípravku je veľmi vysoká. Chemické metódy ochrany

sú najviac využívané ochranné metódy proti slimákom na veľkých plochách. Monitoring výskytu slimákov sa robí pomocou čiernej fólie veľkosti 1 m2, ktorú prestrieme na pôdu, na ktorej vytrháme rastliny. Najlepšie je tento výskyt sledo-

vať na okrajoch a uprostred porastov. Výskyt kontrolujeme po 24 hodinách. Prahy škodlivosti nie sú spracované. Väčšinou sa ako prah škodlivosti berie výskyt 1 jedinca pod spomínanou fóliou. Aplikáciu môžeme robiť na okraji porastu, v pásoch alebo celoplošne. ○

Šalát poškodený slizniakmi

Foto: J. Tancik

PRIPOMÍNAME

Jeseň v našich záhradách Ľubica Sýkorová

24. – 30. 9. 2016

POČASIE

poklesom teploty vzduchu znižuje sa aj teplota pôdy – najmä vo vrchných vrstvách. Teplejšie hlbšie vrstvy vytvárajú ešte stále vhodné podmienky pre rast koreňov stromov a cibuľovín. V septembri a októbri korene ovocných drevín silno rastú, vykazujú najväčšie prírastky za celý rok. Od novembra do marca sa rast výrazne spomaľuje, pri silnejších mrazoch sa celkom zastaví. Výsadba je preto vhodná v období najsilnejšieho rastu, aby stromček do zimy dobre zakorenil. Mladé stromčeky vyberáme z pôdy až po opadnutí listov, čo je niekedy až koncom októbra. Škôlky preto urýchľujú vyberanie odlisťovaním. Pri neskoršom opadaní listov je totiž optimálne obdobie na výsadbu pomerne krátke. Teplomilné druhy vysádzame až na jar. ... Dobre ošetrované maliny môžu dávať uspokojivé úrody sedem až desať rokov. Potom je vhodné výsadbu obnoviť. Novú výsadbu zakladáme zásadne na novom mieste a s kvalitným rastlinným materiálom zo spo-

ľahlivej škôlky. Miesto výsadby by malo byť slnečné až mierne zatienené, chránené pred vetrom. Malinám sa najlepšie darí v humóznej, rovnomerne vlhkej pôde. Výhodná je výsadba do dvojriadkov vzdialených štyridsať až päťdesiat centimetrov. Oporou je drôt napnutý z oboch strán hriadky vo výške šesťdesiat a stodvadsať centimetrov. Maliny môžu vytvoriť živý plot, ktorým napríklad oddelíme kompost od ostatnej záhrady. ... Celý rad rastlín v pôde neznáša čerstvý maštaľný hnoj, preto ho treba zaorávať len tam, kam plánujeme na budúci rok posadiť rastliny, ktoré ho znášajú. K druhom citlivým na čerstvý maštaľný hnoj patria predovšetkým všetky koreňové zeleniny (mrkva, chren, reďkovka červená repa, paštrnák), hľuznaté a cibuľnaté rastliny (tulipány, gladioly, ľalie). Ak chceme na jeseň hnojiť pôdu minerálnymi hnojivami a zásobiť tak pôdu živinami, mali by sme použiť iba draslík a fosfor. Fosfor (P) potrebujú rastliny na tvorbu kvetov, plodov. Draslík (K) je nenahraditeľnou živinou pri fotosyntéze

rastlín, vyzrievaní pletív, pri vytváraní odolnosti rastlín proti mrazu a vplýva na kvalitu plodov, vrátane cukornatosti. Dusík sa cez zimu premýva do spodných vrstiev, pretože ho pôda nedokáže zadržať. Ak máme k dispozícii organické hnojivá (napr. kostnú múčku, rybiu múčku a pod.), môžeme použiť aj tie v množstve 60 až 80 g/m2. ... Ak chceme, aby v jeseni vysievané zeleniny na hriadke do jari dobre prezimovali, musíme dodržať termíny sejby a výsadby. Výsadba ozimného šalátu a ozimného kelu by mala byť dokončená v prvej tretine októbra, jesenný cesnak by sme mali vysadiť okolo 20. októbra, cibuľovú sadzačku na pestovanie skorej lahôdkovej cibuľky do 15. októbra. Predzimnú sejbu petržlenu, prípadne i mrkvy robíme koncom októbra, až začiatkom novembra. Niektoré zeleniny sú natoľko otužilé, až mrazuvzdorné, že ich môžeme nechať na hriadke, kde rástli, niekedy aj počas celej zimy. Z hlúbovín dobre vydrží na hriadke ružičkový a kučeravý kel. Z koreňovín

odolný je koreňový petržlen a čiastočne aj paštrnák. Dobre prezimuje aj kučeravý petržlen. Z trvácich zelenín zberáme na jeseň aj v zime chren len podľa potreby. Pór ponecháme na hriadke i cez zimu a zber dokončíme na jar. ... Ruže, okrasné dreviny a trvalky zostanú na mieste výsadby viac rokov. Preto je potrebné pôdu pred výsadbou dobre pripraviť, prekypriť, odburiniť a vylepšiť dobrým kompostom. Korene drevín a ruží namočíme pred vysadením na niekoľko hodín do vody. Ak sme ich kúpili v kontajneroch, celý koreňový bal aj s kontajnerom necháme ponorený vo vode, kým z neho unikajú bublinky. V septembri a októbri je obdobie vhodné na výsadbu vždyzelených drevín, ktoré koncom augusta ukončili rast. Dreviny sa predávajú s balom zeminy. Pred výsadbou celý bal namočíme aj s obalom na hodinu do vody. Vysádzame do jamy hlbokej ako výška balu, ale dvojnásobne širokej. Drevinu vysádzame tak hlboko, ako bola v škôlke. Po vložení balu zaplníme voľný priestor do polovice zeminou zmiešanou s rašelinou, ušľapaním utlačíme, potom doplníme a dobre zavlažíme. Väčšie dreviny potrebujú upevnenie k pevnej opore. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

9˚ | 21˚

10˚ | 21˚

9˚| 22˚

10˚ | 22˚

11˚ | 21˚

11˚ | 25˚

12˚ | 23˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

S ÚSPEŠNÝM MLADÝM ZELENINÁROM MIROSLAVOM KADLÍKOM Z PIVNICE

Paprike sa darí, plochy nezväčšujú Katarína Gažová

stredníctvom kvapkovej závlahy. Celkovo zavlažovacím systémom estovanie zelenín je v rodimá pokrytých tridsať jutár pôdy. ne Kadlíkovej zaužívané celý Pretože sme v tomto roku mali rad rokov. Miroslav Kadlík pomerne dosť spŕšok, spýtali sme sa pestovať tieto kultúry naučil sa, ako vplývali na zeleniny. od otca a pokračuje v svojráznej „Z jednej strany pozitívne, nemuseli sme tak často zavlažovať, rodinnej tradícii. Stretli sme ho na dedinskom trhu v Pivnici a pono pre nás – pestovateľov paprirozprávali sa s ním o tom, ky, to bolo aj negatívne. ako sa darí predaj a čo Po dažďoch sa vyskytujú všetko zo zelenín pestujú. choroby na zeleninách, „Venujeme sa hlava potom je nevyhnutná ne pestovaniu papriky ochrana postrekovaním, a máme ju na ploche čo prináša ďalšie výdavtroch hektárov. Ide o žltú ky. No rastliny sa musia baburu, tiež pestujeme aj ošetriť, aby ich choroba červenú rogu a aj prienezničila.“ myselnú papriku, ktorá Samozrejme, že sme sa potom ďalej spracúsa nezabudli opýtať aj va. Keď ide o zeleniny, na predaj dopestovanej najviac sa venujeme zeleniny, čo je konečný práve paprike. Semeno cieľ každého zeleninára. rôznych druhov papriMiroslav s manželkou Anky máme svoje, odrody Kadlíkovcom sa predaj na pivnickom trhu daril: nou svoje výrobky predáa hybridy si kupujeme Anna práve zákazníkovi navážila baburu vajú na trhu, ale aj na tzv. z Nového Sadu. SamoKvantáši v Novom Sade, statne si dopestujeme priesadu Miroslav spomenuté druhy ze- taktiež sa u nich zásobujú ďalší papriky vo svojich fóliovníkoch. leniny pestuje na parcelách, ktoré predajcovia zeleniny. Červenú Na menších plochách pestuje- zavlažuje. Ako vysvetlil, paprike papriku distribuujú aj do poľnome cibuľu a zemiaky, tohto roku zabezpečuje potrebnú vodu pro- hospodárskeho družstva v Šabci aj fazuľu, ktorej suché plody sú zelenkavej farby, a na trhu je po nich najväčší dopyt. Spokojní sme s tohtoročnou úrodou, ktorá sa pohybovala od 1 200 do 1 300 kg fazule z jedného jutra. Prácu s touto plodinou sme ešte neukončili, ešte stále máme jednu časť na roli.“

NEPÁĽME RASTLINNÉ ZVYŠKY ZO ZÁHRAD

Radšej kompostujme! Ľubica Sýkorová

eseň je už predo dvermi a v záhradách nás čaká „veľké upratovanie“. No čo robiť s toľkým lístím, rastlinnými zvyškami či vetvičkami? Ešte stále veľa ľudí všetko pohrabe ne jednu kopu a „odpad“ zapáli. Mnohí si ani neuvedomujú, že tak prichádzajú o kvalitné organické hnojivo, ktoré menia na škodlivé plyny. Stačí nízky tlak ovzdušia a naše ulice a domy sú zahalené závojom štipľavého dymu.

Vysoká vlhkosť vzduchu, nízka teplota horenia a nedostatok kyslíka spôsobujú, že spaľovanie bioodpadov nie je dokonalé. Spaľovaný odpad nehorí, ale tlie a dymí, a tým sa do ovzdušia uvoľňujú toxické látky. Patria k nim napríklad oxid uhoľnatý, uhľovodíky, dechty a mnohé ďalšie zdraviu škodlivé plyny, ktoré v prostredí pretrvávajú dlhý čas. Nepríjemne zapáchajú, dráždia sliznice dýchacích ciest, spôsobujú bolesti hlavy a môžu pôsobiť ako nervové jedy. Ľudia neraz do spaľovaného

bioodpadu pridávajú aj iné odpady, napríklad PET fľaše, rôzne gumy, obaly, ktoré obsahujú mnohé zdraviu nebezpečné látky s rakovinotvornými účinkami. Veľmi nebezpečné splodiny spaľovania sú dioxíny, ktoré patria medzi najsilnejšie syntetické jedy. Spaľovaním bioodpadu tak nielen znepríjemňujeme život susedom a zamorujeme životné prostredie, ale škodíme najmä vlastnému zdraviu. Preto je logické, že tento spôsob zbavovania sa odpadov je už dnes v mnohých krajinách zakázaný.

Pestovateľ Miroslav Kadlík s paprikou rogou, ktorá láka zákazníkov vďaka vynikajúcej kvalite

a tiež odvážajú na predaj do Despotova, čiže majú viac takých spoľahlivých miest, kde je o ich papriku záujem. Do budúcna plánujú aj naďalej pestovať papriku, ale plochy pod touto kultúrou zväčšovať nebudú. S paprikou je veľmi veľa práce, začnúc od marca až po neskorú jeseň. Čas na odborné vzdelávanie a zdokonaľovanie na rôznych prednáškach organizovaných napríklad na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade Miroslav si vyhrádza v zimnom období. Je veľmi potrebné dopĺňať si vedomosti aj na tento spôsob, pretože odborné a užitočné rady odborníkov z oblasti zeleninárstva vždy prídu vhod. ○

Jednoduchou alternatívou je kompostovanie, o ktorom sme už viac ráz písali. Lístie, trávu, kôru a konáre môžeme spoločne s bioodpadom z kuchyne (zvyšky z jedál, odpad z čistenia ovocia a zeleniny) použiť na výrobu kvalitného hnojiva. Pri správnom kompostovaní prebieha proces rozkladu rýchlo. Kombináciou pôsobenia rozkladných mikroorganizmov a húb, zmenou kyslosti prostredia, správnou vlhkosťou a zvýšenou teplotou kompostu (v niektorých prípadoch až na 65 °C) sa ničí väčšina choroboplodných zárodkov a semien burín. Bioodpad sa časom rozloží a premení na výživný kompost, ktorý sa výborne uplatní v každej záhrade. ○

24. 9. 2016 • 39 /4718/

VZŤAHY

Láska nie je automat

o je vo vzťahu medzi partnermi najdôležitejšie? Prečo robiť kompromisy a ústupky? Je možné predpovedať trvácnosť lásky? Partner nie je váš terapeut. Môže byť únavné, ak druhého človeka považujete za riešiteľa svojich problémov. Človek hodný milovania by si mal vedieť vyriešiť niektoré problémy aj sám a zvážiť, kedy a ako často vytiahnuť roletu pred svojím partnerom, aby mu ukazoval svoje bolesti a boliestky. Samozrejme, vo vážnych veciach by mal s nami precítiť naše ťažkosti, mal by byť oporou. Nemali by sme si však z partnera robiť psychoterapeuta. Partner by mal byť pre nás žriedlom povzbudenia, radosti, dávkou elánu a nie vidinou bremien, ktoré nám ponúkne už od dverí. Vzťah je na úkor slobody. Každý vzťah je predsa tak trochu na úkor slobody, je cestou od seba k druhému aj prostredníctvom ústupkov. Za cenu istej straty osobnej slobody nachádzate sladkú podobu spolupatričnosti, objavovania sveta toho druhého, ktorému by sme sa mali s láskou prispôsobiť. Alebo s tvrdým, studeným srdcom sa neprispô-

VOĽNÝ ČAS

sobiť, ibaže to už nie je o láske k druhému, ale iba o láske k sebe samému. Dôležitý je vekový rozdiel. Najdlhšie vydržia vzťahy, kde majú obaja partneri približne rovnaký vek. Rozvodovosť stúpa úmerne s vekovým rozdielom. Ak je rozdiel medzi partnermi viac ako 20 rokov, príroda je mocnejšia než móda. 8 tipov, ako si udržať partnera: 1. Nehľaďte len na svoje plány, túžby a nepovažujte sa za stredobod svojho sveta. 2. Pri nedorozumeniach je potrebné vžiť sa do pohľadu a očakávania toho druhého, vcítiť sa do partnera. 3. Ak je situácia medzi vami príliš napätá, skúste odľahčiť veci jemným humorom. 4. Niekedy treba dať za pravdu aj kritikovi. 5. Nie je hanbou zdvorilosť, ospravedlnenie a priznanie si svojej chyby. 6. Nezabúdajte na slovíčka prepáč či ospravedlňujem sa. 7. Pri komunikácii dávajte pozor na výber slov, lebo neuvážené slovo i urážka sa niekedy pamätá aj po celý život a môže byť horším klinom vo vzťahu ako fyzické ublíženie. 8. Milujúci ľudia vždy majú možnosť komunikovať aj bez slov, čo by nemalo byť súčasťou manipulácie či vydierania. 

Prinášajú talizmany šťastie?

ášmu srdcu blízke predmety, ktoré vraj prinášajú šťastie... Tak to sú talizmany, ako ich poznáme dnes. Ako a kedy sa však objavili? Pátrali sme, odkiaľ berú svoju čarovnú moc.

AKÉ JE ICH TAJOMSTVO Na to, aby talizman naozaj účinkoval, musí byť nositeľom nejakej informácie. Keď vám váš drahý venuje obyčajný kamienok, určite bude účinnejší ako „zaručene fungujúce“ a drahé amulety. Prečo? V kamienku sa totiž, obrazne povedané, skrýva časť vášho milovaného, kus jeho srdca, a to má pre vás predsa tú najväčšiu hodnotu. Takýto talizman pôsobí na vás oveľa silnejšie a ním navodená harmónia vám v ťažkých chvíľach určite prospeje. Talizmany sú tu zrejme už od nepamäti. Talizman je starý ako ľudstvo samo. Odvtedy, ako sme mohli vedome a s istým úmyslom niekomu niečo dať, existuje vlastne aj talizman. Ako si vybrať? Takisto ako o ľuďoch, aj o talizmanoch platí, že krása nie je všetko. Nemusíte mať ten najligotavejší a najdrahší gýč, aby fungoval. Talizman by vás mal niečím osobitým upútať a priťahovať. Takisto by mal súvisieť s vaším životom či kultúrou, ktorá je vám blízka. Darmo sa budete pozerať na japonské znaky, keď nerozumiete ich histórii ani významu. Nezáleží na tom, z akej exotickej krajiny je váš talizman, hlavne, aby ste sa s ním stotožnili. Možno vám namiesto komplikovaných symbolov či neznámych kameňov prinesie šťastie obyčajný zelený štvorlístok. Talizman je teda predmet plný pozitívnej energie, ktorý vám darovala blízka osoba alebo ktorý sa vám spája s nejakou príjemnou spomienkou. Nezabúdajte, že talizman je čisto osobná vec, a preto predmet, ktorý priniesol šťastie vašej priateľke, nemusí priniesť šťastie vám. A nakoniec malá rada – nespoliehajte sa vo všetkom len na talizman, svoje šťastie máte v rukách najmä vy! 

ZDRAVIE A MY

Nepriberajte zo stresu

iektoré z nás reagujú na zvýšený stres chudnutím, iné z neho, naopak, priberajú – čo vyvoláva ešte väčší stres. Ako tomu zabrániť a vymaniť sa z nekonečného kolobehu priberania? Prečo nám pribúdajú kilá. Keď ste vystresovaná, máte dva problémy: 1. zjete toho viac ako zvyčajne – najmä sladkostí, 2. v stresových situáciách produkuje vaše telo veľa hormónu kortizolu. Ten udržuje vysokú hladinu cukru v krvi a organizmus potom ukladá tuk do buniek. Telo zároveň produkuje menej rastového hormónu,

ktorý je potrebný na to, aby došlo k spaľovaniu tukov. Obmedzte tvorbu kortizolu. Aby sa tento hormón netvoril v

nadmernom množstve, dodajte svojmu organizmu magnézium (výživový doplnok), športujte a obmedzte vo svojom jedálnom lístku cukor a produkty z bielej múky. Doprajte si aj dostatok spánku, pretože len vtedy vám bude bez problémov fungovať látková premena. Správne stravovanie. Mnoho potravín dodá vášmu organizmu látky, ktoré pomáhajú zvýšiť výkonnosť: ovsené vločky, citróny, kuracie prsia, celozrnné produkty, kvasnice, tekvicové a slnečnicové semienka. Dajte si pozor na príjem sladkostí, pretože keď ste v strese, naj-

VII

častejšie siahate práve po nich. Samozrejme, aj čerstvé ovocie a zelenina (v množstve asi 800 g denne) pomáhajú odbúrať stres a zostať štíhlou. Cvik týždňa – NA BRUŠNÉ SVALY Ľahnite si na chrbát, zdvihnite nohy a zohnite ich do pravého uhla. Vystrite ruky a snažte sa vrchnou časťou tela pomocou brušných svalov dvíhať k nohám. Opakujte 15-krát v dvoch sériách.  Foto: http://casprezeny. azet.sk/fotogaleria/

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Cuketový slaný koláč Suroviny: 400 g cukety, 150 g jemnej salámy, 150 g tvrdého syra, 1 dl oleja, 200 g hrubej múky,1 kypriaci prášok, 3 vajcia, 1 cibuľa, 3 – 5 strúčikov cesnaku, mleté čierne korenie, vegeta, soľ Takto sa to podarí: Očistenú cuketu nastrúhame nahrubo. Salámu pokrájame na drobné kocky, cesnak prelisujeme a cibuľu nadrobno nakrájame. Syr nastrúhame najemno. Všetky suroviny spolu zmiešame a dáme do vymastenej misy na zapekanie. Pečieme v rúre 20 až 25 minút pri teplote 220 °C. Koláč môžeme podávať teplý alebo vychladnutý. Ako príloha je vhodný miešaný šalát. 

Placky s bravčovou pečienkou Suroviny: 200 g bravčovej pečene, 500 g očistených zemiakov, 2 vajcia, 2 strúčiky cesnaku, 2 – 3 lyžice polohrubej múky, soľ, majoránka, mleté čierne korenie, olej na vyprážanie Takto sa to podarí: Bravčovú pečeň umyjeme, očistíme a zomelieme, zemiaky nastrúhame, vyžmýkame zo šťavy, pridáme popučený cesnak, osolíme, okoreníme, pridáme majoránku, vajcia a múku. Premiešame a vyprážame malé placky (najlepšie v panvici na lievance). 

Prešívaná deka Suroviny: Na cesto: 2 hrnčeky polohrubej múky, 1 hrnček kryštálového cukru, 1/2 hrnčeka oleja, 3 vajcia, 1 hrnček vlažnej vody, 3 lyžice kakaa, 1 kypriaci prášok; Na plnku: 500 g tvarohu, 1 vanilínový cukor, 1 žĺtok, 1 vanilínový puding, 4 dl mlieka, 4 lyžice cukru Takto sa to podarí: Cesto: Všetky suroviny na cesto zmiešame – buď len tak varechou v miske alebo mixérom. Vylejeme na plech. Buď dáme papier na pečenie alebo plech vymastíme a vysypeme múkou. Plnka: Zmiešame tvaroh s vanilínovým cukrom a žĺtkom. Pudingový prášok zmiešame s cukrom a trochu mlieka. Zavaríme do zvyšného mlieka a keď dostaneme zodpovedajúcu hustotu, zložíme zo sporáka a necháme vychladnúť. Zmiešame puding s tvarohom a dáme do mikroténového vrecúška, kde sme odstrihli rožtek. A robíme mriežku po ceste, ktoré sme vyliali na plech. Dáme piecť pri teplote 175°C asi 30 minút, ale radšej občas skontrolujeme.  Foto: http://www.recepty.sk/

Makovo-višňový koláč

Jednoduchý dezert

Suroviny: Na cesto: 300 g hladkej múky, štipka soli, 2 lyžice práškového cukru, 1,5 lyžičky kypriaceho prášku, 200 g masla, 2 žĺtky, 1 lyžica smotany na šľahanie; Na makovú plnku: 100 g maku, 70 g cukru, kôra z 1 citróna, 100 ml smotany na šľahanie, 2 lyžice krupice, 2 bielky; Na višňovú plnku: ½ l zaváraných višní, škoricový cukor, 3 lyžice cukru, 3 lyžice krupice Takto sa to podarí: Cesto: Na pracovnú dosku preosejeme múku. Pridáme cukor, soľ a kypriaci prášok. Všetko zmiešame. Pridáme studené maslo a všetko spolu zmrvíme. Pridáme žĺtky a smotanu. Vypracujeme cesto, ktoré rozvážime na 2 polovice. Cesto uložíme do chladničky na 1/2 hodiny. Maková plnka: Mak pomelieme a nastrúhame do neho kôru z jedného citróna. Dáme do rajnice, pridáme smotanu a cukor. Zmes ohrievame a keď sa všetko spojí, pridáme detskú krupicu a necháme iba chvíľku prejsť varom. Necháme plnku vychladiť a vmiešame sneh z 2 bielkov. Višňová plnka: Višne dáme do rajnice a pridáme škoricový cukor. Keď sa višne začnú variť pridáme krupicu a dobre premiešame. Necháme vychladiť. Plech: 27 x 37 cm potrieme maslom a pomúčime. Uložíme na spodok polovicu cesta. Rozotrieme na cesto makovú plnku. Na makovú plnku uložíme višňovú. Na višňovú plnku nastrúhame druhú polovicu cesta. Rúru necháme vyhriať na 180 C̊ a koláč pečieme orientačne 35 min. Doba pečenia závisí od rúry, uvedená je orientačná. 

Suroviny: 300 g polohrubej múky, 300 g kryštálového cukru, 5 lyžíc kokosovej múčky, 150 ml oleja, 4 vajcia, 2 lyžičky sódy bikarbóny, 2 vanilkové cukry, 1/2 kypriaceho prášku, 4 lyžice kakaového prášku, 1 pohár broskýň (marhule), džem, farebná ryža Takto sa to podarí: Do väčšej misky dáme múku, cukor, kokos, vanilkový cukor, kakaový prášok, kypriaci prášok, sódu bikarbónu a všetko premiešame. Pridáme pohár zaváraniny (ak máme broskyne, treba ich rozmixovať, marhule sú dostatočne mäkké, nie je ich treba mixovať), vajcia a všetko spojíme. Na záver pridáme olej, ktorý postupne vmiešame do cesta. Takto pripravené vylejeme na vymastený a pomúčený plech. Dáme piecť do vopred vyhriatej rúry pri 190 – 200 °C asi 20 – 25 minút. Doba pečenia závisí od rúry, uvedená je orientačná. Po vychladnutí potrieme koláč džemom a  posypeme farebnou ryžou. Foto: http://www.recepty.sk/

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 424 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Už aj naša vinica dozrela? PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ 2016

Jaroslav Čiep

o prvej – kedysi dávno ani nie celkom úspešnej – premiére hry Vinica zrie v réžii Ferdinanda Hoffmanna roku 1934, druhé uvedenie tejto hry Vladimíra Hurbana Vladimírova v Báčskom Petrovci zožalo omnoho väčší úspech. Práve na úvod tohtoročných 21. Petrovských dní divadelných, ktoré trvajú od 17. do 26. septembra, minulú sobotu 17. septembra diváci mali možnosť pozrieť si premiéru inscenácie Vinica zreje v réžii Michala Babiaka. Pred samotnou premiérou sa na javisku divákom, aj zo zahraničia, prihovorili Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová a Ľuboslav Majera, ktorý tohtoročné PDD i otvoril. DYONÝZOVSKÉ HODY PO NAŠSKY Predvedenie jednej z hier velikána slovenskej dramatickej tvorby VHV je vlastne prvým jeho naštudovaním na doskách trinásťročného trvania Slovenského vojvodinského divadla a celkom trefne zapadlo aj do osláv 150. výročia divadelníctva v Báčskom Petrovci, keď je čas aj na prehodnocovanie, o ktoré nie je núdza ani v naštudovanej hre. Hoci M. Babiak dlhodobo žije a pôsobí na Slovensku, nezaneviera ani na rodný kraj, aktívne sleduje tunajší literárny a umelecký život, a tak pri výbere hercov, zdá sa, že celkom premyslene obsadil každú rolu v tejto, ako ju samotný VHV pomenoval, komédii. Premysleným posúvaním časovej osi od tridsiatych rokov minulého storočia k aktuálnej (gýčovej?!) súčasnosti Babiak takto pootvoril dvierka problémom, s ktorými sa pasuje i slovenská komunita vo Vojvodine. Samotná inscenácia je popretkávaná množstvom symbolov a odkazov, ktoré režisér „zhora“ možno aj lepšie vypozoroval ako my „zdola“. Osem postáv na javisku takmer dve hodiny úspešne držali divákov v strehu v preplnenej sieni SVD a k tomu ich aj celkom bavili. Babiak si minuciózne naštudoval • KULTÚRA •

charaktery a vybral typizované postavy z radov hercov ochotníkov. Vytypoval si už osvedčených: Andreja Matúša, Katarínu Melegovú-Melichovú, Samuela

dvojtvárnosť postáv je obnažená do špiku kosti... No som si istý, že to nie je nadinterpretácia z mojej strany, keď si položím otázku: myslí to ten VHV vážne, alebo je

Úklon hercov po úspešnej premiére hry Vinica zreje

Medveďa a Annu Chrťanovú-Leskovac. Svoju dôveru venoval aj mladším: Ivanovi Sabolčkému, Viere Dorčovej-Babiakovej, Jánovi Trpinskému a Kataríne Melichovej, ktorí nesklamali jeho dôveru, a divákom svojou hrou odkázali, že sa herecky vyvíjajú a uberajú správnou cestou. O dramaturgiu a výber hudby sa postaral samotný režisér a trefnú scénu a invenčné a sčasti aj provokatívne kostýmy mali na starosti Jaroslav Daubrava a Miroslav Daubrava. „Ak sa na naše divadlo a divadelníctvo pozriem v aktuálnych súvislostiach, v aktuálnom pocite sveta a s inventárom súčasných širších sociálnych a kultúrnych referencií, vnucuje sa mi istá paralela s textom málo interpretovanej a iba raz inscenovanej hry Vladimíra Hurbana Vladimírova – Vinica zreje,“ zdôveril sa verejnosti Michal Babiak a o tematike samotnej hry doložil: „Základná myšlienka hry dala by sa určiť ako rozmáhanie sa krízy tradičnej slovenskej vojvodinskej rodiny, krízy vzťahov a skepsa v súvislosti s otázkou možnosti návratu k istým tradičným hodnotám... Na takto skvele rozpracovanom základe kolízie,... masky padajú a

tam priestor na interpretáciu v ironicko-sarkastickom tóne, keď vyslovené a mienené naberá celkom iný rozmer.“ SUMMA SUMMARUM POD BALDACHÝNOM V nedeľu 18. septembra program Petrovských dní divadelných pokračoval prvou

slav Majera. Ako sme už uviedli po premiére, ide o remake jednej z prelomových inscenácií Divadla VHV v Báčskom Petrovci – Balada o poručíkovi a Mariutke B. Krefta a B. A. Lavreňova z roku 1978, ktorá zaznamenala obrovský úspech aj v profesionálnom prostredí a iniciovala diskusie o profesionalizácii Slovenského vojvodinského divadla. Po 38 rokoch sa opäť tešíme na Mariutku, ako i na Zuzanu a Jána Častvenovcov, ktorí si na divadelné dosky v Petrovci zase zastali po dlhých rokoch odmlky. Nový názov inscenácie Pod baldachýnom napovedá, že Majerovi ide nielen o jej prenesenie, ale aj o aktualizáciu. Význam baldachýnu alebo podnebia (divadelného?) ako ozdobnej striešky trónov vyrobenej pôvodne z brokátu, je akýmsi náznakom sumarizovania i prejdenej cesty nášho divadelníctva i samotného Majeru, ktorý na konci vyzýva svojich predchodcov a odkazuje, podobne ako aj herci z Babiakovej vinice, že ešte trochu zostáva tuná.

Po 38 rokoch návrat k Mariutke: manželia Častvenovci

reprízou ešte jedného predstavenia z vlastnej produkcie SVD, čiže autorským projektom Pod baldachýnom v réžii Ľuboslava Majeru, v ktorom hrajú Zuzana Častvenová, Ján Častven a Ľubo-

V rámci PDD milovníci Tálie od štvrtka 22. septembra, počas víkendu a i v pondelok sa môžu tešiť na ďalších šesť divadelných predstavení hosťujúcich súborov zo Srbska a zo Slovenska.

39 /4718/ 24. 9. 2016

Kultúra SEMINÁR PRE ŽIAKOV Z MAĎARSKA, RUMUNSKA, CHORVÁTSKA A SRBSKA

Družba mladých dolnozemcov Jaroslav Čiep

tretnutie slovenských dolnozemských žiakov pod názvom Mladí dolnozemci – tvorba a priateľstvo predovšetkým (tvorivé dielne na udržiavanie slovenskosti) po druhýkrát prebiehalo v Báčskom Petrovci v piatok 16. septembra, a to počas celého dňa. Na rozdiel od minuloročného stretnutia, ktoré sa konalo práve vtedy, keď štátne hranice boli zaplavené tisíckami emigrantov, tohtoročný seminár pre žiakov druhého stupňa základných škôl a učiteľov slovenčiny zo

Počas príhovoru úradujúcej riaditeľky Vlasty Werleovej

Nové poznatky o ľudových rozprávkach v dielni slovenčiny

základných škôl bol realizovaný bez prekážok a mohli sa na ňom zúčastniť všetci pozvaní. Do Petrovca teda už vo štvrtok pricestovalo po sedem žiakov z Nadlaku (Rumunsko) a z Békešskej Čaby (Maďarsko) a v piatok ráno i štyria žiaci z Iloka (Chorvátsko). V spoločnosti petrovských žiakov vo štvrtok večer v aule Základnej školy Jána Čajaka bol zoznamovací žúr a pobavenie, ktoré prichystali aktivisti združenia YMCA Serbia. Potom si domáci žiaci cezhraničných návštevníkov vzali domov na nocľah.

www.hl.rs

„V nadväznosti na minuloročné stretnutie slovenských dolnozemských žiakov seminár bol zameraný na udržiavanie a rozvoj národného a jazykového povedomia a kultúrnej identity slovenských dolnozemských žiakov,“ prezradila nám predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov Mária Andrášiková, ktorá tento projekt i vypracovala a spolu so svojimi kolegyňami sa postarala aj o jeho nehatenú realizáciu. Na seminári sa zúčastnilo 36 žiakov. V piatok ráno v zborovni petrovskej školy všetkých účastníkov seminára privítala úradujúca riaditeľka ZŠ Vlasta Werleová, ktorá im predstavila školu, a potom sa všetci spolu vybrali na

Graﬁky ako trvalá pamiatka z tohto seminára

Informačno-politický týždenník

obchôdzku jej areálu. Po zoznámení sa s prácou v škole a po krátkych ukážkach z bežného vyučovacieho procesu pre seminaristov nasledovali tvorivé dielne s témou spracovania slovenských ľudových rozprávok na hodine slovenčiny, angličtiny a výtvarnej kultúry. Prezentácie pre žiakov prichystali profesorky v petrovskej základnej škole Jarmila Pantelićová, Daniela Lešťanová, Elena Lončarová a Daniela Triašková. Nechýbali ani zábavné elementy. V poobedňajších hodinách účastníci seminára navštívili niektoré z petrovských kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií. Obzreli si Gymnázium Jána Kollára a žiacky domov, Galériu Zuzky Medveďovej, najstarší dom a zastavili sa aj v parku pri buste Mateja Čániho. Kým sa žiaci spoznávali a pracovali v rámci prichystaných dielní, ich pedagógovia – slovenčinári, ktorí s nimi pricestovali do Petrovca, tiež si mali na pracovnom stretnutí čo povedať a navzájom si vymenili skúsenosti. Aj tohtoročný seminár mladých dolnozemcov iste prispeje k tomu, aby sa žiaci Slováci zo susedných krajín už v mladom veku spoznávali, nadväzovali vzájomné kontakty a utužovali priateľstvá. Zároveň si posilnili i národné povedomie. • KULTÚRA •

Slovenský kroj to je krása a dievča v ňom ružou zdá sa

rípravy na festival krojov sú v plnom prúde. Cieľom tohto jedinečného podujatia, ktoré sa uskutoční 1. októbra t. r. v Kysáči, je novým a originálnym spôsobom pozdvihnúť slovenské povedomie, tiež 270-ročnú tradíciu a históriu krojov Slovákov vo Vojvodine. Slovenský kroj je nositeľom slovenských hodnôt a tradícií, či slovenskej identity v každodennom živote. Toto zvláštne podujatie Slovákov vo Vojvodine, ktorým sa vzdáva hold slovenským krojom, má byť prínosom k zachovávaniu a pestovaniu tradície slovenských krojov. Jeho poslaním je, aby mladí a budúce generácie nezabudli na tradičný slovenský oblek, v ktorom sa ich predkovia hrdili a naši rodičia či starí rodičia si ho doposiaľ obliekajú. Nedajte si ujsť príležitosť pozrieť krásne slovenské kroje z Padiny, Aradáča, Starej Pazovy, Kovačice, Pivnice, Báčskeho Petrovca, Selenče,

Bieleho Blata, Hajdušice, Lugu, Hložian, Kulpína, Boľoviec, Janošíka, Lalite, Šídu, Erdevíka, Kysáča...

PROGRAM FESTIVALU 14.00 hod. – príchod účastníkov a obliekanie do krojov 16.00 hod. – otvorenie výstavy Slovenský kroj v každodennom živote fotografa Petra Dešića v Slovenskom národnom dome (Slovenská 47) 17.00 hod. – defilé účastníkov festivalu 18.00 hod. – otvorenie FESTIVALU a GALAPROGRAM v kinosále Kultúrneho centra Kysáč (Slovenská 22) 20.00 hod. – otvorenie ústrednej výstavy Slovenský kroj to je krása a dievča v ňom ružou zdá sa fotografa Branislava Kokavca (letné javisko KC Kysáč)

DAMIEN HIRST A JEHO NOVÁ RELÍGIA

nosti sleduje komplikované relácie medzi štyrmi dôležitými elementmi: umením, vedou, relígiou a láskou, ktoré sú podľa Hirsta štyrmi inštrumentmi pomáhajúcimi nám objaviť cestu v tme. Na otázku, preAmsterdame, Neapoli... – a jeho čo práve takýto názov výstavy, Hirst práce boli zapojené do viac ako v jednom z rozhovorov odpovedal: 260 výstav skupinových. „Nuž, nemôžem sa zbaviť dojmu, Projekt Nová relígia, ktorého že je veda pre mnohých novým premiéra bola v Londýne v roku náboženstvom. Skutočne je to 2005, bol doteraz také jednoduché, prezentovaný v poa také komplikopredných múzeách vané...“ a galériách v EuróUvedenú pope, od Veľkej Britáslednú vetu možnie a Talianska, cez no uplatniť aj na Grécko a Rusko, po jeho exponáty. Nórsko a Poľsko a je Sú rozmerné, nie vlastne prvým hostoľko páčivé, koľťovaním Hirsta ako ko pragmatické autora u nás. Moža intrigujúce, prino za to vďačiť Bripomínajúce nám tisch Council, tiež nenávratné plynuPaul Stolper Gallery tie času, našu doz Londýna, nášmu časnosť. Ako Hirst Ministerstvu kultúsám vraví, v prvom ry a informovania, rade hľadá styky, Pokrajinskému spojenia, porovMotýľ ako symbol sekretariátu pre nania. To je všetko dočasnosti kultúru, verejné a viac než dosť. informovanie a vzťahy s nábožen- Lebo definitívne odpovede nie sú, skými spoločenstvami, Správe pre sú len otázky. Ktoré si od nepamäti kultúru mesta Nový Sad, podpore nastoľujeme sebe všetci, aby sme spoločnosti KPMG... si lepšie osvetlili cestu, na ktorej Výstava Nová relígia jedného práve sme alebo na ňu onedlho z najaktuálnejších autorov súčas- nastúpime.

Odpovede nie sú, len otázky... Oto Filip

dy na Goldsmiths College začína trojročné štúdiá vizuálnych umení. aspektu významu výstavu Už na druhom ročníku je ideovým Nová relígia autora Damiena autorom a realizátorom skupinoHirsta, ktorá sa vej výstavy menom v Múzeu súčasného Freeze. Vládne názor, umenia Vojvodiny že toto podujatie bolo začala 2. septembra odrazovým mostíkom a potrvá do 14. oknielen pre Hirsta, ale tóbra, možno porovaj pre celú jednu nať s tou vlaňajšou, generáciu britských venovanou Albrechvizuálnych umelcov. tovi Durerovi a jeho Ako badať z jeho súčasníkom, ktorej životopisu, Hirst od dejiskom bola galéria neskorých osemdeMatice srbskej. Každá siatych rokov prosz nich totiž nielenže tredníctvom rôznych Damien Hirst výrazne poznačila výkombinácií inštalácií, stavnú scénu Nového Sadu v roku skulptúr, malieb a kresieb skúma 2015, prípadne v roku tomto, ale nesmierne zložité vzťahy života ňou aj dominovala. a smrti. Zdôrazňuje, že sa umenie Stručne o autorovi, uznávanom zaoberá životom, konštatujúc: a zaznávanom – hlavne pre šok- „A neviem, čím by sa iným aj mohlo -efekty, ktoré spôsobuje svojou zaoberať, keď ničoho iného niet?“ umeleckou praxou – no vždy nás Svojimi dielami často skúma sysnútiacim uvažovať nad zásadnými témy zaužívaných hodnôt, robiac otázkami života a smrti. Damien ich pritom otáznymi. Tento laureát Hirst (Bristol 1965) vyrastal v Le- prestížnej Turnerovej ceny za rok edsi, aby sa v roku 1984 presťa- 1995 mal od roku 1987 doteraz až hoval do Londýna, kde pracoval 80 samostatných výstav vo svev stavebníctve do roku 1986. Vte- te – v Londýne, Florencii, Prahe,

• KULTÚRA •

39 /4718/ 24. 9. 2016

Kultúra O FILMOCH

Ktoré slovenské filmy sa oplatí vidieť? Karolína Klinková

riznajme si to – slovenská kinematografia roky zaostáva za tou českou. Vyrábajú filmy ako na bežiacom páse a hoci v mnohých prípadoch spolupracujú s osobnosťami slovenského filmu, ako napríklad s hercami, scenáristami či kostymérmi, rozhodne možno hovoriť o tom, že sa Čechom v kinematografii darí lepšie ako Slovákom. Hoci sa stal český film svetoznámym, napreduje väčšou rýchlosťou a točí sa ho viac ako na Slovensku, aj slovenská kinematografia vyprodukovala snímky, ktoré stoja za zmienku. Predstavujeme vám päticu legendárnych, starších i novších, ľahších i ťažších filmov, ktoré rozhodne stoja za pozretie. Všetky z nich sú dostupné na internete, niektoré z nich z času na čas aj na slovenských televíznych kanáloch.

Tisícročná včela (1983) Filmová sága, ktorá zachytáva príbeh murárskeho rodu Pichandovcov počas tridsiatich rokov, je rozhodne jednou z najväčších slovenských klasík. Kniha autora Petra Jaroša sa dodnes nachádza v osnovách pre posledné ročníky stredných škôl, ide tak o príbeh, ktorý pozná viac-menej každý.

teda do obdobia prvej svetovej vojny. „Fascinujúca rodinná sága je divácky najúspešnejšou v histórii domácej tvorby,“ hodnotí snímku filmový portál csfd.cz.

Sedím na konári a je mi dobre (1989) Príbeh starý ako samotné ľudstvo – dvaja muži, jedna žena. Boj o jej priazeň je navyše skomplikovaný faktom, že mladíci sú kamarátmi. Ďalší zo známych Jakubiskových filmov však nie je len snímkou o ľúbostnom troju- Scéna z filmu Sedím na konári a je mi holníku. Tak, ako v ďalších jeho dobre (zdroj: ceskatelevize.cz) filmoch, aj do tohto zasahuje prvok túžby po slobode. školy. „Film sleduje ich osudy, probAj samotný názov filmu ovplyvnila lémy, pocity a správanie v rôznych spoločenská a politická nesloboda, životných situáciách, ich lásky, aj ktorá bola v krajine v roku 1989, len nelásky, omyly a uzmierovanie,“ píše tri mesiace pred pádom komunizmu, sa v oficiálnom texte distribútora. stále prítomná. Pôvodne sa mal totiž Ide tak o film, ktorý mal byť blízky mládeži tej doby. Je pravda, že od diváka veľa na sústredenie nevyžaduje. Oddýchnuť sa však pri filme dá, a okrem iného je dobrou sondou do hláv vtedajšej mládeže, rovnako ako vtedajšej módy.

Fontána pre Zuzanu (zdroj: csfd.cz)

volať Visím na konári a je mi dobre, komunistickí hodnostári však boli presvedčení o tom, že tento názov je narážkou na nezmyselné popravy nevinných počas stalinistického režimu na Slovensku. Film získal viacero medzinárodných ocenení: dve z Francúzska, jedno z Ruska, jedno z Talianska, špeciálnu cenu poroty získal aj na Festivale československého filmu.

Plagát k filmu Tisícročná včela (zdroj: csfd.cz) Sága režiséra a scenáristu Juraja Jakubiska nakrútená v roku 1983 zachytáva život rodiny v malej slovenskej dedine, politické i spoločenské reálie od roku 1887 do roku 1917,

www.hl.rs

Hrdinovia Fontány pre Zuzanu sú študenti, ktorí spolu prežívajú posledné letné prázdniny predtým, ako sa všetci rozutekajú na rozličné

Fontána pre Zuzanu (1985) Film, ktorý nie je náročný, dá sa pri ňom oddýchnuť, aj zasmiať a dokonca si ešte aj zaspievať. Hudbu k snímke Fontána pre Zuzanu totiž zložil slovenský hudobník Vašo Patejdl – jeden zo zakladateľov skupiny Elán, ktorý autorsky spolupracoval s tými najzvučnejšími menami slovenskej staršej popovej scény, ako napríklad s Marikou Gombitovou.

Informačno-politický týždenník

Bathory (2008) Historický veľkofilm slovensko-česko-maďarskej koprodukcie rozpráva príbeh jednej z najtajomnejších postáv slovenskej histórie – grófky Alžbety Báthoryovej, o ktorej sa stáročia šíria legendy o tom, že zabíjala mladé dievčatá a kúpala sa v ich krvi, aby dosiahla večnú mladosť. O ďalšom z Jakubiskových filmov sa hovorilo dlho a veľa. Snímku ocenili filmoví znalci z medzinárodného prostredia, všimli si najmä perfektné kostýmy či verné

Plagát k filmu Bathory (zdroj: filmy-serialy-online.cz)

spracovanie historických faktov. Neunikol im ani výkon herečky, ktorá stvárnila hlavnú postavu. Jej výber zarezonoval Slovenskom – nešlo totiž o domácu herečku, ale o Annu Frielovú, ktorá pochádza z Veľkej Británie. To sa mnohým nie príliš pozdávalo a boli presvedčení o tom, že slovenský príbeh si zaslúži aj slovenské obsadenie. Ocenení, ktoré snímka povyhrávala, bolo niekoľko – neboli však zadarmo: na film sa dovedna minulo trinásť miliónov eur. Kandidát (2013) Vysoká politika, úplatky, prezidentská kampaň, korupcia, podplácanie médií. Na prvý pohľad možno veci, ktoré sa javia skôr ako zápletka do hollywoodskeho filmu, nájsť ich však môžete aj v Kandidátovi.

Obálka knihy Kandidát (zdroj: bux.sk)

Ide o film, ktorý vznikol podľa rovnomennej knižnej predlohy Maroša Hečka a Michala Havrana mladšieho. O čo v ňom ide? Snímka rozpráva príbeh o tom, ako na Slovensku môžete vyhrať prezidentské voľby, aj keď ste dovtedy nikdy neboli verejne známou postavou, tobôž nie politikom. Podľa Kandidáta je to všetko o dohode, o peniazoch a o tom, či sa na vašu stranu postavia i médiá. Téma je to lákavá – film zažil okamžitý úspech. Hneď po jeho vydaní sa stal najnavštevovanejším domácim filmom v kinosálach. • KULTÚRA •

S NATAŠOU HEROR O NOVOM TRENDE VO VYDAVATEĽSTVE

Pointa je v šírení informácií Anna Francistyová

ale treba potenciálnych autorov posmeľovať. Od snahy po konečné dielo je dlhý proces, je tu aj samocenzúra, redaktorská práca vo vydavateľstve... Ale ak autorova odvaha pramení v srdci, tak nie je dôležité, čím sa človek zaoberá. Treba mu dať šancu. Veď sa pozrite:

eden z diskusných panelov nedávnej Regionálnej literárnej konferencie Book talk v Novom Sade bol venovaný zaujímavému aktuálnemu trendu vo vydavateľstve: čoraz častejšie sa totiž ako autori nových titulov zjavujú herci, hudobníci alebo iné verejné osobnosti. Tieto ich knihy publicitou a nákladom neraz prevýšia diela profesionálnych spisovateľov, a tak sa nastoľuje otázka, či prišli časy, keď každý môže napísať knihu? Na danú situáciu sa možno pozerať z viacerých uhlov. Organizátori konferencie však v príprave tohto panelu potešili milovníkov Nataša Heror: To, čo je v tebe najlepšie, kníh, keď zdôraznili, že to použi. aj toto je dôkaz, že v ére digitálnych technológií pretrváva jednotlivé literatúry pretrvávajú klasická forma knihy: títo autori sto, dvesto alebo aj päťsto rokov, napriek svojim hviezdnym ka- ale na samom začiatku ten konriéram chcú po sebe zanechať aj krétny autor nevedel, čo sa bude niečo hmatateľne trvalé, teda nie- diať s jeho dielom v rukách ďalších čo, čo zostane „čierne na bielom“. generácií. Skutočne nevieme, čí – Podľa mojej mienky panel odkaz sa stane nadčasovým. splnil svoje predsavzatie a návNapísať knihu nie je malá vec števníkom dal skutočne veľa. Plne a možno práve vďaka nej dostasúhlasím aj s generálnym odka- neme o jej autorovi, napríklad zom tejto diskusie, že ak ľudia hudobníkovi, inú, ucelenejšiu majú nejaký odkaz, ktorý chcú mienku? odovzdať, nech to bez rozmýšľa– Áno, a presne to sa aj stávalo, nia urobia, – hovorí moderátorka ako sme aj v tejto diskusii počuli tohto diskusného panelu Nataša zo skúseností spolubesedníkov. To Heror, riaditeľka médiovej agen- sú tie fenomenálne komunikačné túry Heror Media Pont. – Ja som kanály, lebo nikdy nevieme, kedy to tak pochopila, lebo účastníci napríklad svojou prácou niekoboli z rôznych sfér – profesorka mu poskytneme to nevyhnutné matematiky, človek z médií, miss ohnivko v jeho ďalšom živote. Juhoslávie a hudobník – pritom Mne sa veľmi páči kniha baletvšetci túžili svoj príbeh odovzdať ky Srbského národného divadla verejnosti a je skvelé, že to aj uro- Gabriely Teglaši Velimirović Balet, bili. da li se to jede? Je to perfektná Vypredané tiráže môžu byť kniha o tej druhej strane balepotvrdením, že je tam aj profe- tu. Takú rozprávku môže podať sionálna kvalita, nie iba perličky len jeho priama aktérka: baletka. zo zákulisia napríklad estrádne- Sledujem na facebooku aj texty ho života? zo skúseností istého taxikára. Aká – My máme často sklony ku ge- by z toho bola silná kniha... Každá neralizovaniu, napríklad aj v tom, profesia má niečo svoje. S Dianou kto smie a kto nesmie písať. Ne- Niven, niekdajšou juhoslovanskou môžeme povedať, že je každý modelkou, sme sa rozprávali aj tento pokus vrcholným dielom, v tom zmysle, že by každý lekár • KULTÚRA •

mal napísať jednu knihu, ktorou by sa predstavil potenciálnym pacientom. V každej práci je dôležitá dôvera, tú treba najprv získať. Koľko vám osobne dala táto diskusia, lebo vy ste boli priamo v kontakte s účastníkmi? – Od skôr som poznala iba Mariju Grujić Bepa, s ostatnými som sa zoznámila len tesne pred akciou. Nele Karajlić ma skutočne prekvapil, má naozaj hlboké a premyslené myšlienky. Pre mňa je však najväčší objav práve Diana: má svoj príbeh, príliš mladá sa vybrala do sveta, osamostatnila sa, obstála, pokročila v profesionálnom zmysle. To môže byť absolútne vzor mladým ľuďom: to, čo je v tebe najlepšie, to použi. Nech si dopovieme: hodne ľudí píše, sú to neraz tajné záznamy, či už vo forme denníka, poézie alebo prózy, a keby to nezostalo v zásuvke, ktovie, čo by z toho mohlo byť... Vráťme sa k tomu fenoménu, keď sa známe verejné osobnosti

iba na nás, či si zvolíme rodičovský princíp, profesorský alebo profesionálny. Ten moment je priam kľúčový, je to odkaz tohto panelu, ale i problém tejto spoločnosti, kde sa vedomosti nedelia tak ľahko. Ľudia si ich často museli kradnúť alebo sa vynachádzať rôznymi spôsobmi, aby sa k nim dostali. Možno je toto definitívne kľúč, pointa 21. storočia: šíriť získané vedomosti, vymieňať si ich, to je cesta vpred. Vedomosti samy nie sú človekovi takmer nič, ale ak sa ich delením prispeje k tomu, aby ľudia vykročili vpred, tak je to vzácnosť. Viem z vlastnej skúsenosti, nakoľko sú vzácne záznamy z rôznych konferencií. Iba keď ich počúvame, zistíme, koľko rôznych tém a problémov sme sa dotkli. A ešte keď tie záznamy primeranou formou pošleme do verejnosti... Na poli propagácie veľmi dobre a úspešne funguje aj Color Press Group, ktorý už po druhýkrát zorganizoval túto konferenciu, teda našli si model práce cez udalosti. Zoskupili veľký počet zaujímavých a profesionálnych

Na konferencii: (zľava) Nele Karajlić, Diana Niven, Branko Rosić, moderátorka Nataša Heror a Marija Grujić Bepa

predstavia svojou knihou... – Treba ich podporovať. Majú svoju životnú víziu, svoju životnú pravdu, čo je veľmi vzácne. A pritom tie získané vedomosti, pravdy, skúsenosti chcú šíriť, vymieňať si ich. Prakticky všetci sme povinní deliť sa s informáciami, ktoré sme získali na svojej životnej ceste. Je

účastníkov, celý ten ,priemysel’, lebo keď sa kniha napíše, to ešte nie je koniec: tá kniha má mať svoj život, ona sa má teraz dostať k svojim čitateľom. A keď autora – napríklad známeho maliara, herca, speváka – poznajú tisíce fanúšikov, tá druhá cesta v splnení misie 21. storočia je omnoho ľahšia.

39 /4718/ 24. 9. 2016

Kultúra BELEHRAD

Kultúra Slovenskej republiky na Voždovci Anna Lešťanová

Srbska. Veľvyslankyňa Repčeková pripomenula, že Slováci na územie Srbska prišli pred 270 rokmi, zachovávajú si tu národné zvyky a prenášajú ich na mladšie generácie,

estská obec Voždovac a Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade v piatok 16. septembra na plató pred budovou obce usporiadali podujatie pod názvom Kultúra Slovenskej republiky na Voždovci. Početným hosťom a účastníkom programu sa prihovorili a poukázali na veľký význam podujatia, ktorého cieľom je občanom obce prezentovať a priblížiť bohatstvo národnostných kultúr, Aleksandar Mirković, predseda Zhromaždenia Mestskej Obce Voždovac, Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa SR v Belehrade, a Libuška Lakatošová, národná poslankyňa. Predseda A. Aleksandar Mirković, Dagmar Repčeková Mirković povedal, že obec a Libuška Lakatošová v Slávnostnej sieni tradične organizuje takéto obce podujatia a s potešením konštatoval, že nový cyklus otvorilo práve Slovensko, ktoré je osvedčeným priateľom

čo je zriedkavosťou aj v samotnom Slovensku. Poslankyňa Lakatošová poukázala na dobré spolunažívanie

Z vystúpenia FS Klasy pred budovou obce

medzi Srbmi a Slovákmi a zdôraznila, že sa Slováci aktívne zúčastňujú vo všetkých spoločenských a politických dianiach v Srbsku. V pestrom kultúrno-umeleckom programe vystúpili speváci (Mária Bzovská, Ema Kočišová, Andrea Rumanová, Darko Uheli) a tanečníci FS Klasy zo SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove a členovia KUS Radost z Rakovice. V Slávnostnej sieni obce návštevníci potom mali možnosť pozrieť si výstavu fotografií Čarodejné Slovensko autora Ladislava

Struhára, ktorú slávnostne otvorila veľvyslankyňa Repčeková, a výstavu ručných prác a exponátov typických pre slovenskú národnostnú menšinu, o ktorú sa postarali členky Združenia pazovských žien. V rámci piatkového programu bol premietaný i film slovenského režiséra Petra Solana Boxer a smrť z roku 1962, a tým sa na tomto podujatí predstavila minulosť a prítomnosť Slovenska. Po oficiálnej časti programu nevystala ponuka tradičných slovenských jedál.

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Premiéra novej zbierky básní Anička Chalupová

miestnostiach kovačickej knižnice v piatok 16. septembra usporiadali večierok, na ktorom predstavili literárne dielo Mirjany Debeljakovej-Kostićovej zo Samoša. Autorka Debeljaková-Kostićová sa narodila v Dobrici roku 1972, kde skončila základnú školu a strednú absolvovala v Alibunáre. Písaním poézie sa začala zaoberať už ako žiačka ZŠ a prvá zbierka básní Rajské semä jej vyšla tlačou v tomto roku. Na piatkovom premiérovom večierku po úvodnom príhovore Miroslava Mlynárčeka, úradujúceho riaditeľa Obecnej knižnice v Kovačici, recenzent a literárny kritik Slobodan Blažov Đurović o tvorbe autorky

www.hl.rs

Autorka knihy Mirjana Debeljaková-Kostićová a recenzent Slobodan Blažov Đurović

povedal, že „toto nie je kniha, ktorá by sa po čítaní odložila bokom na dlhší čas – básne, to (bez)hraničné

Informačno-politický týždenník

teplo ako tiché vlny z večera ustupujú, aby so slnkom znovu zakotvili

v našich stiesnených, nevyvetraných miestnostiach, aby ich obohatili, ožiarili...“. Jej dielo stotožnil s literárnou tvorbou Giacoma Leopardiho, talianskeho spisovateľa, ktorý bol tzv. génius jednoduchosti. Nad týmto sa zamýšľal aj hosť večierka Đurica Krstin, ktorý spolu s autorkou a ďalšími spisovateľmi, ako sú Mladen Markov, Ivan Šajn, Dušan Balan a iní, patrí medzi samošské literárne osobnosti. Na večierku odzneli básne z predzentovanej zbierky, návštevníkom sa prihovoril Ján Husárik, zástupca predsedu Kovačickej obce, a v hudobnom okienku sa predstavil umelec Ján Nemček, výrobca huslí. Večierok moderovala profesorka Anna Tomanová. • KULTÚRA •

Ňinto probľém Anna Horvátová

lovkom problém vystihujeme závažnú, zložitú otázku, ktorú treba riešiť, napr.: vedecký, ekonomický problém; problém výživy ľudstva. Hovorovo je prípustná aj konštrukcia to nie je problém. Druhý význam slovka je (hodnotí sa síce ako hovorový) ťažkosť, napr.: s tebou sú vždy problémy. Pri vysvetlení tohto problému sme sa opreli o Krátky slovník slovenského jazyka. Čo je vlastne pri probléme problémom? Je ich totiž viac. Slovo problém sa v spisovnej slovenčine zaraďuje medzi cudzie slová, ktoré sa už stali súčasťou slovnej zásoby. Takými sú i slová aktivita, internet, situácia, televízia, telefón, terapia, bager..., ktoré už prenikli do bežného každodenného dorozumievania. Televízia, telefón a problém sú problematické aj z toho dôvodu, že pri výslovnosti v jednotlivých dolnozemských slovenských dedinách zmäkčujeme spoluhlásku „l“ aj tam, kde netreba, a povieme to takto: teľevízia, teľefón, probľém, pokiaľ slová internet, terapia, aktivita... vyslovujeme tak ako treba. Pre jazykových znalcov toto nenapraviteľné zmäkčovanie spoluhlásky „l“, resp. prispôsobovanie cudzieho slova nášmu jazyku pôsobí rušivo a aj kazí čistotu reči.

Treba to vyslovovať tvrdo. Slovom problém my vyjadrujeme vlastne všetko, čo nás trápi, zabúdajúc na slovenské slová: bieda, starosti, súženie, ťažkosti, trápenie. Pre nás dolnozemských Slovákov je zaujímavá nenáležitá, nesmierne populárna konštrukcia, v každodennom vyjadrovaní nadmieru rozšírená, „ňinto probľém“, ktorou reagujeme na nejakú nepriaznivú okolnosť a zároveň chceme vyjadriť, že sa aj napriek ťažkej situácii nejako len vynájdeme, nejako si len pomôžeme. A je to poslovenčená srbská konštrukcia nema problema, čo vzniklo z anglickej konštrukcie no problem, ktoré v týchto jazykoch nespôsobujú problém. Populárnu syntagmu „ňinto probľém“, ktorou chceme vyjadriť zhovievavý postoj či zmierenie sa s ťažkosťami, pri bežnom dorozumievaní vystriedajme týmito výrazmi: to nič, nič to, nič to zato, nič sa nestalo, zato nič a aj žiadne starosti, žiaden problém. Vety typu: „Ňinto probľém, zajtra mi prinesieš tričko.“; „Ňinto probľém, pôjdem v júli na dovolenku.“; „Ňinto probľém, budeme obedovať pizzu.“ majú znieť takto: „Nič to (zato) / zato nič, zajtra mi prinesieš tričko.“; „Žiadne starosti, pôjdem v júli na dovolenku.“; „Žiaden problém, budeme obedovať pizzu.“

Stredoškolské štipendiá

a návrh Výboru pre vzdelávanie zo zasadnutia 12. 9. 2016 a v súlade s plánom a programom práce Výboru pre vzdelávanie NRSNM na rok 2016 a s rozhodnutím Výkonnej rady NRSNM zo dňa 19. 9. 2016 Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku udelí stredoškolské štipendiá žiakom ubytovaným v Žiackom domove Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Podmienky na udelenie štipendií NRSNM žiakom Žiackeho domova Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci: – musí byť žiakom II., III. alebo IV. ročníka; – musí byť príslušníkom slovenskej národnosti; – musí chodiť do triedy s vyučovacím jazykom slovenským; – musí mať dostatočný počet bodov podľa súbehovej listiny, ktorá sa vypracúva na základe prospechu, sociálnych podmienok, aktivity a správania sa žiakov na gymnáziu; – musí mať prospech najmenej 4,00; • KULTÚRA •

PADINSKÁ INSITA NA SLOVENSKU. Pripomínajúc si 20 rokov svojej výtvarnej tvorby padinský insitný maliar Martin Pap v týchto dňoch po tridsiatykrát samostatne vystavuje svoju tvorbu. V priebehu dvoch desaťročí sa stal maliarom rozpoznateľnej výtvarnej poetiky a ikonografie a na jeho obrazoch pretrvávajú témy z banátskej roviny a dedinského života. Postupne sa inšpiroval i tradičnou symbolikou a mytológiou, najmä starogréckou a aztéckou. Na svojej jubilejnej samostatnej výstave na Slovensku, v Humennom, Martin Pap vystavuje symbolicky 30 obrazov – starších, ale aj tých najnovších. Na nich milovníci výtvarného umenia môžu nájsť nielen symboly padinských polí, ale aj podobizne známych osobností, ako je Mick Jagger, spevák skupiny Rolling Stones, da Vinciho chýrečná Mona Líza alebo maliarka Frida Kalho a pod. Výstava obrazov M. Papa v Art Studio Coop v Humennom potrvá do 12. októbra. Na snímke: autor Martin Pap (sprava) a insitný umelec zo Slovenska Miroslav Potoma. A. Ch.

CHÝRNIK

KYSÁČ. KUS Vladimíra Mičátka v Kysáči v nedeľu 25. septembra o 19. hodine v Slovenskom národnom dome usporiada prvé kultúrne podujatie po letnej prestávke. V spolupráci s Knižnicou Michala Babinku na začiatku novej sezóny

literárnych večierkov poézie a prózy odznie večierok venovaný knihe pod názvom Odporúčame, prečítajte si knihu. Členovia KUS V. Mičátka schystajú aj tradičnú predajnú výstavu ručných prác. Z. P.

– štipendium získavajú prví piati žiaci – za predpokladu, že sú v tom počte zahrnutí štipendisti zo všetkých regiónov: Sriem, Banát, Báčka; – kandidát môže takéto štipendium získať iba dvakrát počas školenia na gymnáziu; – ak dvaja kandidáti majú identický počet bodov, prednosť majú vyššie ročníky. Na súbeh sa kandidáti prihlasujú len prihláškou (ďalšie doklady sa preberú z archívu gymnázia). Podľa potreby s uchádzačmi bude vykonaný pohovor. Rozhodnutia o udelení štipendií na dobu desať mesiacov v tvare poplatku za pobyt v žiackom domove, ako i počet štipendií schváli komisia NRSNM. Prihlášky na tlačive zverejnenom na webovej stránke NRSNM zaslať na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny Bulevar Mihajla Pupina 1/4 21 000 Nový Sad Súbeh je otvorený od 23. 9. – 30. 9. 2016. Prihlášky je potrebné odoslať najneskôr 30. septembra 2016 alebo priniesť osobne. Dodatočné informácie na tel. č.: 021/422 989 alebo na 063/532 989. 39 /4718/ 24. 9. 2016

Oznamy Na základe rozhodnutia riaditeľa NVU Hlas ľudu Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, číslo 192/16, zo dňa 9. septembra 2016, komisia pre predaj auta zverejňuje

OZNÁMENIE o usporiadaní licitácie – predaj osobného automobilu Osobné auto ZASTAVA JUGO 101 SKALA 55, reg. č. NS 100 BE, rok výroby 2002, 40,50 kw, 1116 cm, číslo motora VX1128A0001097100, registrované do 13. augusta 2017, 3D červenej farby je na predaj. Začiatočná cena vozidla je 40.000,00 din. a jeden krok v licitácii sa určuje na 1.000 dinárov. Verejná licitácia sa uskutoční dňa 28. 9. 2016 v Novom Sade, Bulvár oslobodenia 81/V, vo dvore budovy Dnevnik o 10. hodine. Právo zúčastniť sa licitácie majú všetky právnické a fyzické osoby, ktoré sa prihlásia na oznam a zaplatia kauciu. Kaucia za účasť na licitácii je 10 % od začiatočnej ceny a treba ju zaplatiť na bežný účet NVU Hlas ľudu číslo 160-924115-88, alebo na tvári miesta komisii pre predaj vozidla. Deponovaná suma sa započíta do kúpnej a predajnej ceny a ostatným účastníkom sa vráti po skončení licitácie. Prehliadka predmetného vozidla je možná odo dňa zverejnenia oznamu do dňa uskutočnenia licitácie na parkovisku, vo dvore budovy Dnevnik, každý deň od 8. do 14. hodiny. Uvedené vozidlo sa predá v danom stave, bez práva na reklamáciu. Lehota na zaplatenie vylicitovanej sumy je ihneď a najneskoršie 5 dní odo dňa uskutočnenej licitácie. V opačnom prípade NVU Hlas ľudu zadrží vloženú kauciu. Kupec je povinný prebrať vozidlo po zaplatení celkovej sumy. DPH a iné trovy znáša kupec. Všetky informácie dostať na tel. č.: 021/4720-840, 062-762-947.

DROBNÉ OZNAMY

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

KREKA WESO, ALFA VRANJE SERVIS koná všetky opravy a predaj opravených pecí; tel.: 021/20-645-12, 064/11-734-55. PRENAJÍMAM zariadený jednoizbový byt v Bratislave, časť Ružinov. Tel. č.: 062/1788-485. PRENAJÍMAM dvojizbový byt v Novom Sade, v blízkosti fakúlt, vhodný pre študentov; informácie na tel. číslo: 063/88-01-997.

DROBNÝ OZNAM XXL SERVIS SLOVAKIA ponúka prácu na Slovensku v oblasti auto priemyslu; hlásiť sa na telefónne číslo: 062/84-87-551.

Firma

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961 38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KONSING GROUP, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu dočasnej základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2077 NS Liman 4, Ul. Balzakova 64, na katastrálnej parcele číslo 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 15. 9. 2016 schválil rozhodnutie o vypracovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia a zmena účelu objektu 19 (budova textilného priemyslu) na sklad minerálnych hnojív voľne sypaných (NPK a UREA) a objektu číslo 21 (prístrešok) na prevádzku na balenie minerálnych hnojív, na katastrálnej parcele č. 2222/1, k. o. Nový Sad I., nositeľa projektu Promist, s. s r. o., Nový Sad, Ul. hajduk Veljkova č. 11. Rovnakým rozhodnutím rozhodnuté je aj o rozsahu a obsahu predmetovej štúdie. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

formovania a MS Jugovićevo. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme uzavretú medzi Mladenom Prostrogom, Nový Sad, Ul. Sajlovo XXIII, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, a Informáciu o lokalite pre parcelu č. 9127/18, k. o. Nový Sad IV, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-340/16 z 28. 6. 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Nový_ Sad_Sajlovo, číslo: EM-2016-153/SO, z 26. mája 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Nový_Sad_Sajlovo, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Analýzou celkovej žiadosti zvlášť Odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Nový_Sad_Sajlovo, a majúc na zreteli, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň vyžarovania, že výpočtom získané hodnoty polí pri maximálnej práci základňovej stanice prevyšujú 10 % referenčnej hraničnej hodnoty pre jednotlivé frekvenčné rozsahy, že nie je predpokladané žiadne konkrétne opatrenie ochrany od neionizujúceho žiarenia (zníženie čísla aktívnych kanálov, používajúc výstroj, ktorý vysiela nižšie úrovne polí, iné usmernenie antén alebo voľba iného objektu, na ktorý by sa základňová stanica mohla premiestniť), berúc do ohľadu opatrenia ochrany od neionizujúceho žiarenia predpokladané článkom 3 odsek 1 bod 1 a 2 Zákona o ochrane od neionizujúceho žiarenia (Úradný vestník RS, č. 36/09) a to, že každé zbytočné vystavovanie neionizujúcemu žiareniu nie je dovolené, ako i to, že sa odhaduje zisk, ktorý používajúc prameňa sa poskytuje spoločnosti v pomere na potenciálne riziko vzniku škodlivého účinku v dôsledku používania prameňa a uplatňujúc opatrenia prevencie a ostražitosti (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia (Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a uskutočnená spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia zhodnotila, že nositeľ projektu má zabezpečiť také technické rozhodnutie pre RBS, aby prameň žiarenia svojou prácou nepriviedol do prevýšenia 10 % referenčnej hraničnej úrovne vystavovania obyvateľstva elektrickým, magnetickým a elektromagnetickým poliam rozličných frekvencií definovaným Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcim žiareniam, keď základňová stanica pracuje maximálnou kapacitou. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Keďže predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Nový_Sad_Sajlovo, v Ul. XXIII, Sajlovo, na katastrálnej parcele číslo 9127/18, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-546/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanom po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Nový_Sad_Sajlovo, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_ Nový_Sad_Sajlovo, v Ul. XXIII, Sajlovo, na katastrálnej parcele číslo 9127/18, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Nový_Sad_Sajlovo, v Ul. XXIII, Sajlovo, na katastrálnej parcele číslo 9127/18, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať zvlášť nasledujúce: – prepočet úrovne elektromagnetického vysielania na úrovniach záujmu, zvonka (indoor) a zvnútra (outdoor) pri maximálnej práci základňovej stanice. – dať také technické rozhodnutie základňovej stanice, ktoré zabezpečí, že uvedený prameň, pri práci maximálnou kapacitou, nespôsobí prestup 10 % referenčnej hraničnej úrovne definovanej Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcim žiareniam (Úradný vestník RS, číslo 104/09) ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Nový_Sad_Sajlovo, v Ul. XXIII, Sajlovo, na katastrálnej parcele číslo 9127/18, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že na jestvujúce rozsahy DCS 1800 a UMTS bude pridaná sústava LTE. Jestvujúca anténa K80010270 bude sa používať na krytie v jestvujúcich rozsahoch DCS 1800 a UMTS a v novo plánovanom rozsahu LTE. Plánované azimuty antén sú 80 °, 200 ° a 320 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS 1800 je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 2 + 2 + 2 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného in-

• OZNAMY •

39 /4718/ 24. 9. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2 Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2, Ul. cára Lazara 215, na katastrálnej parcele číslo 4631, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-547/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanom po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2, Ul. cára Lazara 215, na katastrálnej parcele číslo 4631, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2, Ul. cára Lazara 215, na katastrálnej parcele číslo 4631, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2, Ul. cára Lazara 215, na katastrálnej parcele číslo 4631, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Použijú sa šesť antén pre uskutočnenie DCS 180, UMTS a LTE servisov, a to po tri antény typu K742236 pre DCS 1800 a LTE, pokiaľ pre UMTS sa použije anténa typu K742215. Plánované azimuty antén sú 25 °, 125 ° a 255 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústa-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vu DCS 1800 je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Futog. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme uzavretú medzi Mirou Takač, Ul. Milana Simina 22, z Nového Sadu, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, a Informáciu o lokalite pre parcelu č. 4631, k. o. Futog, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353341/16 z 5. júla 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2, číslo: EM-2016-152/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, (Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2006_02 NS_Futog, vo Futogu, v Ul. Rade Kondića b. č., na katastrálnej parcele číslo 3308, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2006_02 NS_Futog, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie

o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2006_02 NS_Futog, vo Futogu, v Ul. Rade Kondića b. č., na katastrálnej parcele číslo 3308, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy na krytie DCS 1800, UMTS a LTE sústav a anténová sústava pre GSM 900 je jednoúseková. Anténová sústava bude pozostávať úhrnne zo šiestich antén, a to: jedna anténa typu K80010292 na uskutočnenie servisu v GSM 900 a UMTS sústavy pre tretí úsek, tri antény typu K742236 na uskutočnenie servisu v DCS1800 a LTE sústav, dve antény typu K742215 na uskutočňovanie servisu UMTS sústavy v prvom a druhom úseku. Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 0 + 0 + 2, pre DCS 1800 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2 a pre LTE800 je 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 100 ° (prvý úsek), 190 ° (druhý úsek) a 280 ° (tretí úsek), pre DCS 1800, UMTS a LTE sústavy a pre GSM 900 je azimut 280 °. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Futog. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňovej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme uzavretú medzi Slavkom Marjanovićom z Futogu, Ul. Dušana Košutića 11, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, a Informáciu o lokalite pre parcelu č. 3308, k. o. Futog, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2006_02 NS_Futog, číslo EM-2016158/SO, z 1. 6. 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2006_02 NS_Futog je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základňovej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

teristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS18, NSX18, NSU18, NSL18 – AUTOVOJVODINA

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS18, NSX18, NSU18, NSL18 – AUTOVOJVODINA, Ul. temerínska č. 95, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2747, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE ktoré budú pozostávať s nasledujúcich antén: dvoch antén RFS ARX906515L-T0 pre rozhlasovú sústavu GSM 900 pre úsek 3, tri antény RFS ARX186516L-T2 pre rozhlasovú sústavu GSM 1800 pre všetky tri úseky, tri antény Kathrein 742215 pre sústavu UMTS pre všetky tri úseky, ako aj tri nové antény Kathrein 80010505 pre sústavu LTE. Antény budú usmernené s azimutmi 50 ° (úsek 1), 170 ° (úsek 2) a 300 ° (úsek 3) pre všetky sústavy. Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je (4 + 2 + 4), pre sústavu GSM 1800 je (4 + 4 + 4), UMTS je (3 + 3 + 3) a pre sústavu LTE je (1 + 1 + 1). V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 5. septembra 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 6. septembra 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-505/16 zo 6. septembra 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS18, NSX18, NSU18, NSL18 – AUTOVOJVODINA, Ul. temerínska č. 95, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2747, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-505/16 z 11. augusta 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-505/16 z 13. septembra 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-262/16 zo 6. júna 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2006_02 NS_Futog Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2006_02 NS_Futog, vo Futogu, Ul. Rade Kondića b. č., na katastrálnej parcele číslo 3308, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 13. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-518/16, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanom po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2006_02 NS_Futog, schvaľuje

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvu na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS18, NSX18, NSU18, NSL18 – AUTOVOJVODINA, Ul. temerínska č. 95, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2747, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 13. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-505/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS18, NSX18, NSU18, NSL18 – AUTOVOJVODINA, Ul. temerínska č. 95, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2747, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS18, NSX18, NSU18, NSL18 – AUTOVOJVODINA, Ul. temerínska č. 95, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2747, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 opatrenia ochrany životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charak-

• OZNAMY •

39 /4718/ 24. 9. 2016

Oznamy SPOMIENKA

na ociho a starkého

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁNA ZAVAROŠA

SMUTNÁ SPOMIENKA

S lásku a úctou si na Teba spomínajú: manželka Mária, syn Samuel, dcéra Mária a vnučka Sandra

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

www.hl.rs

Odpočívaj v pokoji. Brat Miroslav a synovec Miroslav s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s ockom a dedom

PAVLOM MIHÁĽOM

18. 8. 1936 – 10. 9. 2016 z Kovačice

Prečo bol osud taký krutý a nedoprial Ti ešte žiť? Prečo si ma musel navždy opustiť? Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže na Teba zabudnúť. Tvoja manželka Katarína

18. 8. 1936 – 10. 9. 2016 z Kovačice

Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a pekné spomienky na Teba zachovávať. S láskou si na Teba bude spomínať dcéra Anna s manželom Milanom a deťmi Dejanom a Sanjou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÉ ZBOHOM

s ockom a dedom

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnený nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, v Ul. Puškinova 1, na katastrálnej parcele číslo 1373, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 17. októbra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 18. októbra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 13.00 h.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

s manželom

16. 9. 1947 – 20. 9. 2014 – 2016 z Padiny

sestra Katarína s manželom a deťmi

5. 9. 1938 – 10. 9. 2016 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁNA SLIVKU

Zomrel si, brat môj milý, spolu sme v detstve všeličo prežili. Teraz, keď nás rozlúčil života čas, s nádejou vo večnosť stretneme sa zas. Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva

ŠTEFANOM BELIČKOM

13. 12. 1947 – 24. 9. 2015 – 2016 z Petrovca

dcéra Anna Záborská s manželom, vnučka Anna a vnuk Janko

na môjho milovaného brata

s bratom a so strýkom

SAMUEL MAGLOVSKÝ

21. 9. 2012 – 2016 z Petrovca

Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Večnú pamiatku si zachováva

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Uplynul rok, čo nás v žiali a smútku zanechal manžel, otec a dedo

môjmu bratovi

PAVLOM MIHÁĽOM

PAVLOVI MIHÁĽOVI

18. 8. 1936 – 10. 9. 2016 z Kovačice

S láskou si na Teba budeme spomínať, krásne spomienky zachovávať a po dobrých skutkoch si Ťa pamätať. Zarmútení: dcéra Katarína s manželom Jánom, dcérou Ivankou s manželom a synom Jankom

Informačno-politický týždenník

18. 8. 1936 – 10. 9. 2016 z Kovačice

Zachováme si na Teba peknú a trvalú spomienku. S úctou

brat Ďuro s rodinou

• OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

IN MEMORIAM

s mojím manželom a naším otcom

Dr. PAVEL SABO BOHUŠ

ZUZANA SABOVÁ

24. 4. 1921 – 21. 9. 1997 – 2016 4. 11. 1932 – 21. 9. 2006 – 2016 z Petrovca

ŠTEFANOM BELIČKOM

S nesmiernou lásku a úctou si na Vás spomínajú

5. 9. 1938 – 10. 9. 2016 mäsiarom z Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

dcéry Paulína a Mária s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

Manželka Mária, dcéra Mariena a syn Štefan

JÁNOM KUKUČKOM 1953 – 2016 z Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 20. septembra 2016 uplynuli dva ťažké a boľavé roky, čo nás opustil milovaný manžel, otec a dedko

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Manželka Mária, dcéra Taňa s manželom Milanom a synmi Ivanom a Milanom

JÁN SLIVKA

16. 9. 1947 – 20. 9. 2014 – 2016 z Padiny Prečo bol osud taký krutý a nedoprial Ti ešte žiť? Prečo si nás musel navždy opustiť? Ako tíško si žil, tak si aj odišiel, skromný v živote, láske a dobrote. Utíchol smiech, zmizla radosť, všetko sa zmenilo na ukrutnú žalosť. Navždy zostaneš v našich srdciach, až do konca nášho života. Zarmútení: manželka Zuzana, syn Ján s manželkou Ankou, vnučky Blaženka a Jana a dcéra Anička Petrovičová s manželom Pavlom a vnukovia Vladimír a Ivan • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ADAMA MIHÁĽA

PAVLOM MIHÁĽOM

na brata

4. 4. 1943 – 29. 9. 2007 – 2016

s bratom

18. 8. 1936 – 10. 9. 2016

z Kovačice Trvalú a večnú spomienku na Vás si navždy zachová sestra Anna De Jonge s manželom Albertom a deťmi Natašou a Emilom s rodinami z Holandska 39 /4718/ 24. 9. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 23. septembra 19.30 Zostrih z festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2007, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 25. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 27. septembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Náboženské vysielanie Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer Vojvodina – v pravidelnom piatkovom bloku budú odvysielané príspevky o Petrovských dňoch divadelných, o prípravách na Petrovský maratón a o ochrane izbových kvetín v jesennom období. Náboženské vysielanie – v septembrovom vysielaní budú uvedené záznamy z posviacky chrámu v Lugu, z Misijných služieb v Hložanoch a zo zájazdu mládežníkov na Slovensko.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 23. septembra – Hviezda Sobota 24. septembra – Rudolph Valentino, 1. časť Pondelok 26. septembra – Útek z Alkatrazu Utorok 27. septembra – Muškatier Streda 28. septembra – Vojvodkyňa Štvrtok 29. septembra – Statky-zmätky 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 25. septembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Rudolph Valentino, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

O adaptácii detí v PU Včielka v Petrovci poinformovala Anička Laćarková

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 25. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Výstava starodávnych padinských krojov V ústrety Kovačickému októbru Utorok 27. septembra 16.00 Kovačickí gymnazisti cestujú po svete so združením Dea Dia Kovačický dôchodcovský spevácky zbor oslávil prvé výročie pôsobenia V Kovačici jeden deň venovali kvetom a včelím produktom Piatok 30. septembra 16.00 Z nášho archívu Slovenský film: Šerif za mrežami

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 39 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

V tajničke je meno a priezvisko padinského insitného maliara (1935). Je jedným zo zakladateľov insitného maliarstva v Padine.

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA 1. časť BIČIA- tajničky ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

novosť

Streda 28. septembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

sekala, rúbala

súhrn poznatkov vpíšte DE

oraním ubral postupný vývoj

ampér

lietala

obeta

S Valjevo LA U H UD nadanie Ľ

vpíšte SÝ

ono

vpíšte NLO snul

predložka lebo ligot

citoslovce

otrava

mužské meno

rímskym 6

ženské meno

spracovať lúhom TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

S LA U H UD Ľ

obnovovať

alt

Nedeľa 25. septembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

kombinéza značka auta

výhradné právo rozhodovať

chovanie

TELEVÍZIA PANČEVO

Olivera 2. časť Vučo tajničky

ostrov na Jadrane

evanjelická cirkev

liter Ján Kollár

verejná bezpečnosť

časť vlečky

obrábateľná pôda (bás.)

elektrón

pilulka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 38 VODOROVNE: zahanbil, alebo, i, karavána, ara, onen, PM, smola, A, ile, K, Ladislav, Alenka, I, taký, me, to, a, len, ovo, Jano, výsledok TAJNIČKA: LADISLAV NOVOMESKÝ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 36 z čísla 36 Hlasu ľudu z 3. septembra 2016 bolo: JANKO MATÚŠKA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: VLASTA PARKÁNIOVÁ, Ul. bratislavská č. 9, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

39 /4718/ 24. 9. 2016

Šport Dominancia menom Slávia VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

po prieniku z ľavej strany skúša oblúčikom prekonať Đurića, lopta končí tesne mimo. V 60. min. penaltu nad Jovnášom nepremieňa Miodrag: brankár Doliny vyráSLÁVIA KOVAČICA – DOLINA PADINA 6 : 1 (3 : 0) ža loptu poprednému autorovi dlhých autových vhadzovaní. Ján Špringeľ Miodrag následne v 70. minúte skúša aj lobom. Toma úspešný ko voľakedy,“ znel komendebut nekorunuje gólom, tretítár staršieho slávistu po krát zaradom bráni inkasovaniu skrížení zbraní s odvesiedmeho gólu Đurić (73. min). kým rivalom. Iba nemladí skalPoslednú polhodinu hrala Slání fanúšikovia domáceho klubu via bez Stanojkovića a záverečnú sa pamätajú na zápas, v ktorom štvrťhodinu slávisti poľavili, využil by Kovačičania vsietili pol tucta to jeden z najlepších v šíkoch Dogólov za 50 minút hry a porazili liny Musa a strelou priehlavkom renomovaného súpera a suseda z 12 metrov do ľavého horného päťgólovým rozdielom. rohu Trbojevića vsietil gól a bolo Nič nehralo do karát Slávii pred – 6 : 1 (77. min.). zápasom a na samom začiatku Pekné počasie a súťaživosť merania síl s červeno-modrými: Po peknej prihrávke Stanojkovića Pavlovi Čížikovi nebolo ťažko dvoch susedských klubov prilákali zahanbujúca štvorgólová prehra loptu zaslať do siete na štadión ŠRS Slávia aj veľa nadv Perlezi a k tomu na kovačicšencov hry hier mimo Koký trávnik z rôznych príčin ne- Bol úspešnejší v súboji kapitánov vačice a Padiny. Korektné mohli nastúpiť futbalisti z prvej po pravej strane v šestnástke od bolo aj fandenie, prispela jedenástky Radenković, D. Čížik, Bíleka a netradične pravačkou i slušná organizácia zápaVálovec, Gigović. A do tretice trafil presne do pravého dolného su. Slávia nepodcenila pri studená sprcha v druhej minúte: rohu strážcu svätyne Padiny – 1 : vysokej výhre protivníka, stredopoliar Doliny Ostojić preni- 0. V 12. minúte skóre znásobuje Dolina úprimne zablahokol cez stred špalieru slávistov až hlavičkou Stanojković po krásželala súperovi. A keď sa do pokutového územia, ale jeho nom centre Miodraga. Výsledok má na zreteli fakt, že bolo ranu brankár Trbojević výborným polčasu stanovil v 24. min. diaľna derby po rokoch viac zákrokom vyrazil. Minútu neskôr kovým prízemným šípom Čolak Kovačičanov a PadinčaDebutant Stanislav Toma zo Slávie otvoril skóre aj v tomto zápase z 18. metrov – 3 : 0. nov, tento zápas všetkých vysunutý dopredu Pavel Čížik. V poslednej štvrťhodine pred preniká cez Mária Matuľu (vľavo) zápasov u nás zdobí právom a Ognjena Ostojića prívlastok aj najväčšieho oddychom striedajúci Mário slovenského derby mimo územia SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA Matuľa strieľa skvele ľavačkou Slovenska. dvakrát zaradom pred hranicou SLÁVIA: Trbojević, Mitić, Malipokutového územia (prvá strela nović, Ďuriš, Čolak, Stanojković do Trbojevića, druhá bomba mie- (Sachter), Čížik, Ćirić, Jovnáš, rila tesne nad) a potvrdzuje, že Miodrag (Čech), Toma (Jaško) RADNIČKI (Š) – VRŠAC 3 : 1 jablko nepadá ďaleko od stromu, DOLINA: Đurić, Koreň, SubaHostia iba prvých 10 minút pre- keďže aj jeho starý otec Ján spolu šić, Kutálek (Šimek), Bílek, Lazar Pavković javili skvelú hru. V tom období zá- s bratmi patrili do chýrečného tria Kostić, Ostojić, Ugrenović, Markov (Durgala), Bančov (Matuľa), od vedením nového tréne- pasu si aj vytvorili jednu výhľadnú súrodencov futbalistov. Naladení zverenci Zlatka Mršu- Musa ra Neđu Vukovića Šídania príležitosť, aby sa ujali vedenia, Výsledky 6. kola: Kozara – v stretnutí s celkom Vršca hrali ale ju zmrhali. V 36. minúte Šobot lova v prvých minútach po zmene omnoho rýchlejšie a nebojácnejšie korigoval výsledok. V závere zápasu strán pridali plyn: rozstrieľali hostí Dinamo 1945 0 : 1, Budućnost ako v doterajšom priebehu maj- hostia ešte niekoľkokrát prihrozili ešte s troma gólmi za štyri minúty. (SC) – Radnički (S) 2 : 1, Vršac strovstiev a po dlhšom čase pocítili Radakovićovi, ale brankár Radničké- Po ukážkovej akcii v 47. minúte po United – Jedinstvo (BK) 2 : 0, ho tie ich pokusy ľahko zneškodnil. pravej strane vbehol Stanojković Radnički (K) – Sloga 4 : 0, Pročaro výhry. RADNIČKI: Radaković, Kata- do veľkého vápna a Čížikovi v ma- leter (BK) – Jedinstvo (NB) 1 : 0, Prednosť domácemu celku priniesol Katanić v 21. minúte, keď nić, Aperlić, Vuković, Puškaš, lom vápne nebolo ťažko vsietiť Polet (N) – Sloboda 1 : 2, ŽAK prudkou strelou z asi 18 metrov Dmitrović (Knežević), N. Grumić, svoj druhý a slávistický štvrtý – Vojvodina 1928 3 : 2. Program 7. kola: Dolina – ŽAK trafil ľavý dolný roh brány bez- Plavanski, Tomić (Rodić), Đurkić, gól. Dve minúty nato bolo 5 : 0 – Stanojković po sólovom prieniku (nedeľa 25. 9. o 15.30, Sloga – mocného brankára hostí Mugoša. Považan (Utvić) Ostatné výsledky 6. kola: z ľavej strany zasiela loptu v páde Slávia (sobota 24. 9. o 15.30), Zo 200 najvernejších fanúšikov na druhý gól nemuselo zaveľa čakať. Omladinac – Radnički (ZR) 3 : 0, najprv do ľavej žrde a vzápätí do Jedinstvo (NB) – Budućnost, Už v 25. minúte Dmitrović silnou Radnički (SM) – Crvena zvezda siete. Neubehlo ani 60 sekúnd Dinamo 1945 – Proleter (BK), strelou z pravej strany zdvojná- 3 : 1, Železničar – Radnički (NP) a Stanojković vsietil hetrik strelou Vojvodina 1928 – Kozara, Jedinstvo (BK) – Radnički (K), Slosobnil náskok domáceho celku a 4 : 1, Bačka 1901 – Borac 1 : 1, pri rozhraní šestnástky – 6 : 0. Nebolo to všetko od motivova- boda – Vršac United, Radnički iba dve minúty neskoršie pekným Bratstvo 1946 – Dunav 2 : 0, Sloga ných hostiteľov. V 54. min. Čížik (S) – Polet (N). – Cement 1 : 1. gólom zvýšil náskok na 3 : 0.

„A

Konečne výhra

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

A nikoho hlava nezabolí JEDNOTA – SREMAC 0 : 1 (0 : 1)

Matej Bzovský

ikto vari nečakal, že Jednota už v prvej časti jesenných majstrovstiev zaznamená slabé výsledky, ktoré ju už teraz vzďaľujú od titulu majstra. Rozčarovanie medzi málopočetnými fanúšikmi je veľké. Či z toho, čo sa deje, niekoho hlava zabolela, okrem tých málopočetných, ktorí neobracajú chrbát, ale žiadajú súrne opatrenia? Pred začiatkom každej sezóny, a to už dlhšie trvá, zabezpečujú posily, spravidla nekvalitné, mužstvo sa z roka na rok mení, len tréner zostáva na lavici, ktorá sa mu dávno kolíše. A či sa vážnejšie zakolíše aj po nedeľňajšej trpkej prehre od susedov z Vojky – ťažko je veriť. Pravda, nie je populárne obviňovať len trénera, ale keď sa mužstvu nedarí, zmena je nevyhnutná. Vzniká dojem, že okyptené vedenie klubu o takejto zmene nerozmýšľa, aj keď o tom malo vážnejšie pouvažovať ešte na začiatku roka, keď Jednota v

stretnutí s Kabelom zaznamenala vysokú porážku – až 0 : 4! Občerstvenie je v takýchto trápnych chvíľach potrebné. V Jednote je tomu inak, a zakiaľ, to nevieme.

Asi keď všetko odíde dolu vodou. Inak na nedeľňajší zápas susedovcov sa rýchlo zabudne. Súperi produkovali slabú hru, bez obsahu, ideí, žiadnej premyslenej akcie.

Jediný gól hostia dali v 15. minúte, keď sa Knežević poprechádzal po ľavej strane, prekľučkoval celú obranu Jednoty, a potom presne strelil do opačného rohu. JEDNOTA: Duvnjak, Krivokuća (Đurić), Blagojević (Stajić), Popović, Đukić, Jelović, Čonka (Galić), Janković, Lapčević, Matić, Marković Na nedeľu predpoludním Jednota sa v Novom Sade stretne s domácim Indexom.

Chýbalo im trochu šťastia LSK – SLOGA 3 : 1 (2 : 1)

Károly Vig

rdevícka Sloga prezentovala dobrú hru a bola rovnocenným súperom domácemu celku. V 30. minúte však obrana hostí poľavila a umožnila domácim futbalistom, aby sa ujali vedenia. V 40. minúte brankár Slogy Tojagić urobil katastrofálnu chybu, keď vybehol a dovolil, aby ho lopta preskočila a odišla do siete, a už je 2 : 0. Hostia sa však nevzdávajú a v poslednej minúte polčasu Grković vo svojom štýle prekľučkoval

celú obranu a korigoval výsledok na 2 : 1. Po zmene strán hostia hrajú dobre a čelia útokom domáceho celku, ale sa snažia aj vyrovnať, ibaže im chýbalo trochu šťastia. V radoch domáceho celku totiž nastala panika, keď sa po skrumáži pred ich bránou lopta dvakrát zaradom kotúľala po čiare prázdnej brány LSK a nechcela vojsť do siete. Nuž a potom v 70. minúte z voľného kopu z dvadsaťmetrovej vzdialenosti domáci útočník trafil pravý horný uhol brány Tojagića

a položil bodku za výsledkom tohto rovnocenného zápasu, v ktorom rozhodca očividne nadŕžal domácemu celku. SLOGA: Tojagić, Džibrić, Matić, Cvijić, Kalinić, Raičević, Halilović (Bojanić), Smiljanić, Simeunović, Považan, Grković (Macanović) Výsledky 6. kola: Kabel – Sofeks 3 : 0, Slavija Mladost 0 : 2, Borac – Hajduk 1925 Podunavac 0 : 6, Hajduk (B) – Index 3 : 2, Kupinovo – Hajduk (Č) 0 : 1, Veternik – ŽSK 3 : 1, LSK – Sloga 3 : 1, Jednota – Sremac 0 : 1.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Susedské derby nerozhodne OMLADINAC – TATRA 1 : 1 (0 : 0)

Pavel Pálik

utbalové derby susedovcov Omladinca a Tatry sa skončilo spravodlivo, bez víťaza. Hostia dobre začali a už v 3. minúte Klaić zutekal domácej obrane, ale z 10 metrov trafil iba brvno. Bola to prakticky jediná šanca v prvom polčase a po nej sa do konca polčasu hralo viac-menej na strede ihriska, bez lepších príležitostí tak na jednej, ako aj na druhej strane. Po zmene strán v 56. minúte v jednej skrumáži pred domácou bránou najlepšie sa vynašiel Tomljanović a z 5 metrov loptu zaslal do siete a priniesol hosťom náskok. No už v 62. minúte po rohovom kope z pravej strany domáci hráč Živković hlavičkou vyrovnal a ako sa ukázalo, stanovil konečný výsledok zápasu. V pokračovaní hostia • ŠPORT •

Momentka zo zápasu mali dve skvelé príležitosti, ale ich Mesini a Klaić zmrhali, čo v konečnom hostí mohlo stáť prehry. V 87. minúte totiž sieť brankára Subašića zachránila žrď. Zápas sledovalo 150

divákov, pískal Panić z Ďurdeva a žlté karty dostali Jeremić a Pavlović z domáceho celku a Martinko a Abelovski z hosťujúceho celku. TATRA: Subašić, Srnka, Mi-

hajlović (Mesini), Petrović, Ábelovský, Dražić, Martinko, Klaić (Jambrich), Tomljanović, Ivković, Petković Výsledky 6. kola: Vinogradar – Jugović 1 : 3, Šajkaš – Proleter 2 : 1, Omladinac – Tatra 1 : 1, Titel – Futog 1 : 2, Bačka – Petrovaradin 4 : 2, Miletić – Borac 2 : 10, Sirig – TSK 0 : 2, Jedinstvo – Mladost 1 : 1. Program 7. kola: Mladost – Vinogradar, Futog – Bačka, Jugović – Šajkaš, TSK – Jedinstvo, Borac – Sirig, Petrovaradin – Miletić, Tatra – Titel a Proleter – Omladinac. V stredu 14. septembra Tatra zohrala pohárový zápas v Čurugu s domácim Hajdukom, členom Vojvodinskej ligy a prehrala v pomere 2 : 1 (2 : 0). Jediný gól pre Kysáčanov vsietil Jambrich.

39 /4718/ 24. 9. 2016

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

BUDÚCNOSŤ – SUBOTICA 3 : 0 (1 : 0)

MLADOSŤ – BUDUĆNOST 3 : 2 (1 : 1)

Ťažká rola favorita

Nebolo skvele, ale body zostali doma

Ján Murtin

Samuel Medveď

o 200 divákov v Hložanoch sledovalo povinné víťazstvo nad mužstvom, ktoré doteraz nezískalo ani bod. Rolu favorita však domáci ťažko zvládli, lebo mladí hostia poskytli viac než slušný odpor. Na začiatku to však vyzeralo inak, lebo už v 1., a potom aj 4. minúte krídelníci Sekulić a Adámek mali stopercentné šance, ibaže netrafili bránu. V 14. minúte vynikol Vučković, ktorý z 18 metrov ľavačkou trafil ľavý dolný roh brány Kumazeca pre 1 : 0. Do konca polčasu sa hralo hlavne medzi dvomi šestnástkami a bojovní hostia mali zopár voľných kopov okolo hranice trestného územia, ale ich nevedeli využiť. Na druhej strane Vučković v 44. minúte z pätky hlavičkoval do brvna. V druhom polčase sa nedarilo ani jednému celku. Hosťujúce útoky zastavovali Rodić, Ardalić a naladený Štefek, ktorému patria najväčšie zásluhy pre druhý, a aj tretí gól domácich. Najprv v 81. minúte odňal loptu súperovi a asistoval Vučkovićovi, ktorý z 18 metrov matoval hosťujúceho brankára. Aj v 86. minúte Štefek odňal loptu, uvoľnil Sekulića na ľavej strane, ktorý odcentroval do šestnástky a nabiehajúci Adámek strelil debutantský gól, pre konečných 3 : 0. Hložančania teda vyhrali, ale sa ukázalo, že je najťažšie vyhrať zápas, keď sú tri body vopred zapísané. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Krstić (Kovačević), Štefek, Lalatović, Ardalić, Rodić, Adámek, Ćetković (Zečević), Vučković, Živojinov, Sekulić Ostatné výsledky 6. kola: Polet – Tekstilac 0 : 0, Potisje – Radnički 3 : 0, Zadrugar – Tisa 3 : 3, Mladost (T) – Tavankut 2 : 1, Sloga – OFK Vrbas 1 : 1, Mladost (A) – Bečej 1918 1 : 5, Bačka – Srbobran 1 : 0. Budúcnosť sa po 6. kole nachádza na 2. mieste a má 13 bodov. Na nedeľu ich očakáva zápas v Odžakoch s tamojším Textilcom.

V druhom polčase, ako je to už zvykom, Mladosť nebezpečnejšie zaútočila. Kaňa ždy sa ťažko hrávalo s Mladenovčanmi. si v 52. minúte sám urobil rozohrávku a Síce Mladosť má momentálne omnoho spoza šestnástky zboku presne a pekne lepšie mužstvo než Budúcnosť, ktorá v mieril do horného rohu. Mladosť viedla 2 : nedeľu do Petrovca prišla v okyptenom zlo- 1. O pár minút Igor Kaňa mal ďalšiu šancu. žení, k tomu s dorastencom, V 59. minúte už bolo 3 : 1 sedemnásťročným Draganom pre modrých. Diváci znovu Bojanićom medzi žrďami, ktomohli vidieť pekný gól. Strelrý aj napriek svojej mladosti com bol Pavel Ožvát. V 62. podal slušný výkon, nehraminúte Trojanović nevyužil la skvele. V rozhodujúcich Kaňov dobrý center. Vtedy chvíľach predsa len vedela diváci očakávali, že to bude streliť tri góly a zabezpečiť opravdivá góliáda domácich, si tri body. avšak namiesto toho hostia Zápas sa začal minútkou tiprostredníctvom náhradníka cha venovanej nedávno náhle Stoisavljevića v 75. minúte zosnulému Jánovi Lomianvýsledok korigovali. Aby Mlaskemu, ktorý okrem toho, že dosť mala väčšiu smolu, báčhrával volejbal, bol istý čas aj skopalanský rozhodca Bosnić futbalistom Mladosti. Kaňovi udelil prísne druhú Čierno-bieli z Mladenova Strelec tretieho gólu žltú a predčasne ho zaslal hneď na začiatku v 6. min. pre Mladosť: Pavel Ožvát pod sprchy, takže do konca nečakane prekvapili domá- (Mladosť Petrovec) zápasu Mladosť dohrávala s cich. Hráč hostí Staletović z desiatimi hráčmi. V samom pravej strany sa akože pokúsil finiši Trojanović mal kolosálnu šancu zvýšiť o center, ale lopta skončila v ľavom dolnom náskok, ale zbytočne kľučkoval brankára, a rohu brány brankára Leňu a bolo 0 : 1. Potom potom aj niekoľkých obrancov pred samou Mladosť viac útočila a v 20. minúte Severíni gólovou čiarou?! peknou hlavičkou vyrovnal. Neskoršie Pavlis Mladosť: Leňa, Babiak, Pavlis, Severíni, z diaľky dobre strieľal, ale brankár Mladenov- Kajtez, Jakuš, Torbica (Milićević), Ožvát čanov loptu boxoval. Kaňa sám zblízka kopal (Rupar), Milenković (Trojanović), Sladonad bránu a Ožvát zmárnil peknú prihrávku jević, Kaňa Torbicu, keď kopal vysoko nad bránu. V 45. Dorastenci Mladosti pod vedením Darka minúte hostia mohli dosiahnuť aj druhý gól Laćarka zohrali dva zápasy; nad FK Titel , lenže Leňa z matovej pozície zachránil sieť zvíťazili 3 : 2 a prehrali v Budisave 0 : 4. na samej čiare.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Opravdivé obecné derby KRIVÁŇ – TVRĐAVA 3 : 2 (1 : 1) Michal Poliak

o mnohých rokoch v Selenči znovu bolo zohrané opravdivé obecné derby. Vedenia sa ujal Kriváň už v 11. minúte gólom Pavlova, ktorý po sólovom útoku prekonal brankára Njenjića. Aj po tomto góle kriváňovci mali iniciatívu až po 38. minútu, keď hostia zaútočili po ľavej

www.hl.rs

strane, Doroški vrazil do šestnástky, kde Strehársky nedovolene zakročil a rozhodca Krneta z B. Palanky právom ukázal na biely bod, z ktorého presný bol Vlajić. V druhom polčase Selenčania aj ďalej útočia na bránu hostí. Výhľadnú príležitosť nevyužil Pavlov, ale je nad ním v 61. minúte zavinená penalta. Z pokutového kopu presný

Informačno-politický týždenník

bol Nikić. V 72. Minúte M. Strehársky z diaľky trafil žrď. Futbalové pravidlo, že keď nedáš gól, tak ho dostaneš, sa potvrdilo aj na tomto zápase. V 82. minúte Doroški unikol obrancom Kriváňa, odcentroval loptu do šestnástky a Petrović ju zaslal do nebránenej siete – 2 : 2. Nuž a po tomto góle Selenčania vynaložili všetky sily, aby dali víťazný

gól. Podarilo sa im to v 89. minúte znovu z penalty, ktorá je zavinená nad Aleksim a presný z bieleho bodu bol znovu Nikić. KRIVÁŇ: Naď, A. Strehársky, Kočonda, Deljanin (Lipták), Lučar, Nikić, Aleksi, M. Strehársky (Gašparovský), Pavlov, Sklabinský (Jovović), Salijević Ostatné výsledky 3. kola: Soko – Neštin 1 : 7, Budućnost – Maglić 2 : 1, Borac – Vojvodina 3 : 1, Naša Hviezda – Kuplín 3 : 1. Program 4. kola: Vojvodina – Soko, Kulpín – Kriváň, Maglić – Tvrđava, Neštin – Naša Hviezda, Budućnost – Borac. • ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Mohlo byť aj presvedčivejšie SLÁVIA – ŽAK 1 : 0 (1 : 0) niekoľkých obrancov hostí, ale z 10 metrov tiež strieľal vedľa. Aj po zmene strán sa pomer síl si 150 divákov, čo si prišlo pozrieť zápas, bolo spokojných na ihrisku nemení. Domáci mali s výsledkom a výkonom fut- prevahu, útočili, vytvárali si šance. balistov Slávie. Na samom začiat- V gólových šanciach boli Zarin, ku obe mužstvá hrali obozretne, Jušković a Novićević. Vcelku domáci a snažili sa čím dlhšie držať loptu zaslúžene vyhrali a keby útočníci v nohách, akoby skúšali súpera. Slávie boli presnejší, výsledok moDomáci nebezpečnejšie zaútočili hol byť omnoho presvedčivejší. Na v 10. minúte. Nímet z pravej stra- druhej strane hostia iba niekoľko krát prihrozili, ale dony odcentroval do máci zadáci sa nedali trestného územia prekvapiť. hostí, ale nabieSLÁVIA: Brna, Níhajúci J. Žigmund met, Mirković, M. strelil nad bránu. Žigmund, Kuchta (RoHostia prihrozili v ganović), Drinčić, Jušl8. minúte, ale branković, Zarin, Krnjajić kár domácich Brna (Milić), Novićević, J. ostrú strelu Tubića Žigmund (Kotiv). spoza hranice trestVýsledky 5. kola: ného územia kryl. Polet – Hajduk junior Pár minút neskoršie 0 : 2, Šikara – Törekvés J. Žigmund znovu 3 : 0, Mladost (K) – bol v gólovej šan- Strieľal vedľa: Miloš ci, ale znovu nebol Mirković (Slávia Pivnica) Stari grad 2 : 0, Lipar – Hercegovac 0 : 1, presný. Konečne v 33. minúte – gól, vlastne opravdivý Mladosť (BP) – Budućnost 3 : 2, eurogól Novićevića, ktorý koso z Rusin – Borac 5 : 2, Krila Krajine – ľavej strany silnou delovkou trafil BSK 2 : 2, Slávia - ŽAK 1 : 0. Po piatom kole v čele tabuľky sú ľavý horný roh brány ŽAK-a. Brankár Jovanović loptu iba vyprevadil Šikara a Hajduk junior, ktorí majú pohľadom. Po tomto góle domáci po 15 bodov. Petrovská Mladosť je pridali na tempe a úplne stlačili tretia s l3 bodmi a Slávia je deviata hostí na ich polovicu ihriska, keď a má 6 bodov. Program 6. kola: Hajduk junior si aj vytvorili niekoľko výhľadných príležitostí. Najprv v 41. minúte – ŽAK, BSK – Slávia, Borac – Kriostrým volejom z hranice trestného la Krajine, Budućnost – Rusin, územia Jušković strieľal tesne vedľa Hercegovac – Mladosť (BP), Stari brány a v poslednej minúte prvé- grad – Lipar, Törekvés – Mladost ho polčasu Mirković prekľučkoval (Kruščić), Polet – Šikara. Ján Šuster

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský

Omladinac (Molovin) – Jednota (Šíd) 1 : 4. Šíďania zrejme hrajú v premenlivej forme. Pokým na jednom zápase zaiskria, už na nasledujúcom úplne klesnú. Po vysokej prehre v stretnutí s FK Bikić (0 : 7) na vlastnom trávniku v minulom kole, v stretnutí s Omladincom z Molovina ukázali, že sú kvalitnejší celok a gólmi Đorđevića (3) a Kolarevića lepšiu hru korunovali aj výsledkom. OFK Binguľa – Jednota (Ľuba) 5 : 0. Ako sa majstrovstvá rozbiehajú, Binguľčania sú čoraz bližšie konštatácii, že sú najpríjemnejším prekvapením v lige tejto jesene. Susedia a tradičný rivali z Ľuby tentoraz v Binguli inkasovali až 5 gólov. Skórovali Kramar, S. Popović, Trgić, Katanić a Radičević. • ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Bod búrlivo oslávili Juraj Pucovský

Dve mužstvá Dinamo boli presvedčivé so Sportom a Telečkou, vyhrali 5 : 0. Metalac vysoko triumfoval v Kolute a Partizan si ľahko poradil s mužstvom KFK Kula. V Laliti si domáci zachránili bod v poslednej minúte, aj keď predtým už mali viacero šancí možno i na výhru. Výsledky 4. kola: KFK Kula – Partizan 0 : 3, Jedinstvo (K) – Metalac 0 : 4, Panónia – Rastina 1 : 1, Dinamo (BB) – Sport 5 : 0, Dinamo (S) – Telečka 5 : 0. PANÓNIA – RASTINA 1 : 1 (0 : 0)

to divákov v Laliti sledovalo pekný zápas domácej Panónie a niekdajšieho člena Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Mladé mužstvo Laliťanov sa smelo pustilo do skúsených hráčov z Rastiny, malo viac šancí, najmä v prvom polčase. Už v 1. min. Lj. Dobrić zľava zacentroval na hlavu brata

a rozhodca Milošević z Crvenky odpískal koniec polčasu. Prví sa radovali hostia v 52. min. Najstarší hráč na ihrisku Vukičević silne kopol do pravého dolného rohu, brankár Valent loptu odrazil rovno na nohu tohto hráča, ktorému potom nebolo ťažko rozvlniť sieť – 0 : 1. Od tej chvíle mladí domáci neustále útočili, mali niekoľko rohových kopov, ale Z. Dobrić

Krásny gól: v modrom drese Miroslav Terek (Panónia Laliť) Z. Dobrića, ktorého strela skončila tesne vedľa pravej žrde. V 6. min. A. Obradov prihral Stojanovićovi, ktorý loptou trafil brankára do nôh. Prvú strelu na bránu Panónie sme videli v 20. min., ale lopta minula cieľ. Pokus Stoisavljevića v 35. min. brankár Ercegovčević znemožnil tiež nohami. V 42. min. domáci brankár Valent z ľavého dolného rohu odrazil loptu zaslanú z kopačky Korugu. V 45. min. Z. Dobrić sprava ostro vypálil, lopta prešla brankárovi pomedzi nohy, kotúľala sa paralelne s bránkovou čiarou, aby ju potom obranca Rastiny vykopol ďaleko do poľa,

dvakrát, Terek, Šinkarčuk a Turčan netrafili sieť. Konečne v 90. min. Z. Dobrić zahral z rohu, lopta spadla pomedzi dvoch hráčov Rastiny, medzi nich vbehol Terek a prudkou strelou pod brvno rozvlnil sieť Ercegovčevića – 1 : 1. Tento krásny gól postavil do nôh všetkých divákov na tribúne, ktorí búrlivým potleskom oslávili zaslúžený bod. PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić, M. Obradov, Šipka (Stolić), Lazić, Stojanović, A. Obradov, Stoisavljević (Šinkarčuk), Terek, Turčan, Z. Dobrić V nedeľu Panónia bude hrať s Metalcom v Sombore.

39 /4718/ 24. 9. 2016

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

DOBRICA – HAJDUŠICA 1 : 1 (1 : 1)

ŽFK BANAT – AŠK 0 : 1 (0 : 0)

Vladimír Hudec

Vladimír Gál

Remíza Dali jeden, najspravodlivejšia mohli dať päť

ni štvrtý zápas tejto jesene Hajdušičania neprehrali. S navrátilcom do ligy na trávniku v Dobrici remizovali, avšak môže sa stať, že zápas prehrajú za zeleným stolom. Totižto delegát na zápase si pred zápasom všimol, že hráč Hajdušice Petrović nemá pečiatku vo futbalovej legitimácii. Predseda klubu Vladimír Maliar ho však ubezpečoval, že klub hráča právoplatne registroval v prechodnej dobe, a že ide iba o technickú chybu. Delegát dovolil hráčovi, aby vystúpil, avšak tento nedostatok konštatoval v zápisnici, čo bude signál pre súťažiace orgány, aby vec vyšetrili. Inak zápas bol mierny a príliš vyrovnaný, s tým, že hostia boli nebezpečnejší a vážne prihrozili niekoľkými

protiútokmi. Jeden z nich v polovici polčasu Đukić premenil a priniesol náskok svojmu celku. Domáci na druhej strane skúšali iba z diaľky, ale sa im to veľmi nedarilo. Predsa ku koncu polčasu využili jednu neobozretnosť obrany hostí a vyrovnali. Po zmene strán oba celky hrali akoby boli spokojní s výsledkom, hlavne medzi dvomi šestnástkami a bez výhľadnejších príležitostí na zmenu výsledku. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták (Stojkovski), Mršić, Maliar, Folťan, Marko, Pomorišac, Anđelovski (Petrović), Radović, A. Lipták, Đukić Ostatné výsledky 4. kola: Borac (VS) – Banat 4 : 0, Ratar – Vojvodina (CC) 4 : 5, Radnički 1927 – Karaš 2 : 0, Dunav – Ševac 3 : 2, Vladimirovac – Partizan 3 : 1, Potporanj – Borac (VG) 2 : 3.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Šok na konci MLADOSŤ – TISA 1923 2 : 2 (1 : 0) Darko Sládeček

ieloblatčanom sa nepodarilo zapísať si na vlastné konto druhú výhru na domácej pôde tejto jesene. Slabou hrou v stretnutí s mužstvom Tisa z Taraša dokázali iba remizovať. Domáci začali pekne hrať a útočiť. Zvlášť po boku boli nebezpeční Poničan a Boris Žižić, čo sa veľmi rýchlo aj oplatilo. Už v 13. minúte Kalapiš zaslal dlhú loptu Poničanovi, ktorý prekľučkoval obrancu hostí a zo 16 metrov zaslal loptu pod brvno. Aj v pokračovaní domáci hrali útočne, ale sa hostia koncentrovali na svojej polovičke, výlučne sa bránili a nemali ani jeden útok na bránu Antmana. V druhom polčase sa znovu hralo len na polovici hosti, ktorí trpezlivo čakali na svoju šancu z protiútokov. V 60. minúte takáto taktika dala výsledky. Obranca hostí zaslal dlhú loptu na polovicu domácich, Spasev prebehol zadákov Mladosti, vybehol sám pred brankára a priniesol veľkú radosť svojim spoluhráčom – 1 : 1. Iba 4 minúty neskoršie Dostanić

www.hl.rs

fauloval Poničana vo vlastnej šestnástke, rozhodca ukázal na biely bod, z ktorého Poničan znovu priniesol prednosť Mladosti. Nuž a keď sa očakával posledný hvizd rozhodcu, tento dopískal voľný kop pre hostí. Dopuđ z ľavej strany, z mŕtveho uhlu mieril presne, trafil brvno, od ktorého sa lopta odrazila do žrde, odkotúľala sa po druhú žrď a od nej do siete! Bol to veľký šok pre domácich, ktorí si už zapísali tri body, a ešte väčšia radosť hostí, ktorí (ne)čakane domov odniesli bod. MLADOSŤ: Antman, M. Paraľov, Kalapiš, S. Žižić, Poliak, Šušić (Šofranko), Horvát (Šuľa), Tapai, B. Žižić, D. Paraľov, Poničan Ostatné výsledky 3. kola: KSK Konak 1926 – Proleter 0 : 0, Tamiš Borac 3 : 1, Sloga – Partizan 4 : 1. Mladosť sa s piatimi bodmi nachádza na 5. mieste v tabuľke. Na nedeľu v rámci dedinských osláv na trávnik v Bielom Blate vybehnú hráči Mladosti a Potisja z Knićanina a v nedeľu majstrovský zápas zohrajú Mladosť a KSK Konak 1926.

Informačno-politický týždenník

brány, prekľučkoval štyroch domácich obrancov a rozvlnil sieť Banatu. V d samého začiatku zápasu v 80. minúte domáci obranca dostal Zreňanine Aradáčania dali naj- druhú žltú a musel opustiť ihrisko. V avo, že prišli vyhrať. Už v prvej pokračovaní Mijić ešte raz trafil žrď. minúte po prihrávke Mijića Vučetić sa A do konca zápasu početnejší Aradáocitol sám pred brankárom, ale trafil čania úplne kontrolovali hru a domov žrď. Ten istý hráč mal príležitosť aj v si celkom zaslúžene odniesli všetky 15. minúte, keď mu pekne pasoval tri body, aj keď výsledok mohol byť Birmanac. Tentoraz omnoho presvedčivejší. brankár jeho strelu Boli to prvé body, ktoré zneškodnil. Iba pár AŠK získal tejto jesene na minút neskoršie hosťovaní. príležitosť mal aj AŠK: Eötvös, BirmaMijić, ktorý sa po nac, Korać, Ďuríček rohovom kope (Prodanović), Petrović, najlepšie vynašiel, Apostolović, M. Števibaže strieľal nepako (Novaković), Vesin, trne vedľa brány. Vučetić, Mijić, A. Nenin Domáci v prvom (Gál) polčase nemali ani Ostatné výsledky jednu šancu. Hralo Nedarilo sa mu: Predrag 5. kola: OFK Stajićevo sa hlavne na polo- Vučetić (AŠK Aradáč) – ZŠF Petlić 7 : 0, OFK vici hostiteľa a bolo Gradnulica – Omladiiba otázne, kedy dostanú gól, ale sa na nac 1 : 1, Zadrugar – Zlatica 3 : 2, oddych predsa len odišlo bez gólov. Radnički 1911 – OFK Klek 6 : 0, V druhom polčase dve výmeny v Potisje – MSK 1 : 0, Rusanda – Jeradoch AŠK prispeli k ešte dynamic- dinstvo 3 : 0. kejšej hre hostí. Prvú šancu znovu Aradáčania po piatich kolách majú mal Vučetić, ale brankár znovu bol 7 bodov a nachádzajú sa na 8. mieste úspešnejší. Aj po tejto šanci sa strie- v tabuľke. Na nedeľu na vlastnom ihdali ďalšie pred gólom Banátu, avšak risku uhostia celok Potisje z Knićanina. na gól sa čakalo až po 75. minútu. Gál prijal loptu na 25 metrov od Foto: Suzana Kokavská

NA KOVAČICKOM JARMOČISKU v piatok 16. septembra 2016 Základná škola Mladých pokolení v Kovačici zorganizovala tradičné cyklistické preteky pre žiakov 1. až 8. ročníka základných škôl z územia Kovačickej obce. Základným poslaním tohto podujatia je popularizácia cyklistiky a zdravého spôsobu života. Na súťaži sa zúčastnilo viac ako 250 žiakov zo všetkých dedín obce a prví traja umiestnení z každého ročníka, tak v mužskej, ako i v ženskej konkurencii si vybrali lístok na pokrajinskú súťaž v cyklistike, ktorá sa uskutoční v októbri v Novom Sade. Na fotografii je časť účastníkov pretekov v Kovačici. A. Ch. • ŠPORT •

KNIHA PORTRÉTOV NIEKDAJŠÍCH ŠPORTOVCOV DA SE NE ZABORAVE 2, AUTORA VLAJKA VLAHOVIĆA

Z Lalite po Old Trafford... Juraj Pucovský

portová vášeň a žiadosť, cieľ byť rýchlejší od zabúdania, prinútila niekdajšieho tajomníka Športového zväzu Obce Odžaci Vlajka Vlahovića, aby starostlivo, pedantne a s veľkou láskou pokračoval vo veľkej práci – predstavovaní niekdajších športovcov v dvojtýždenníku Naše novine. Po zverejnení prvej knihy portrétov športovcov z územia Odžackej obce pod názvom Da se ne zaborave... (Aby sme na nich Laliťania, o ktorých sa píše v knihe Vlajka Vlahovića nezabudli...) roku 2011, tentoraz vyšla jeho druhá rovnomenná publikácia očíslovaná dvojkou. vá a basketbalistka Aleksandra nisti a šachisti, jeden vzpierač do Lalite chodil k starej mame Naša športová literatúra sa Ćirićová. Škoda, že predstavi- a niekoľkí, čo sa vyskúšali vo Anđelky. Miky futbal hral v kulnemôže pochváliť veľkým poč- teľky nežnejšieho pohlavia nie viacerých športoch. V každom skom Hajduku, FK Leotar Trebintom kníh takéhosú viac zastúpené, príspevku je aj fotografia, portrét je, priateľské zápasy ako vojak to či podobného lebo mienime, že športovca, mužstvo, v ktorom v mostarskom FK Velež, v ktoobsahu, a preto v Odžakoch, ako hrával alebo akčný záber z nie- rom vtedy pôsobili Meho Kodro, je ona o to hodaj v dedinách celej ktorého zápasu. notnejšia. V prvej obce vždy boli dobré Laliťania znoknihe boli zverejšportovkyne, ženy, va môžu byť nené športové priateľky, matky... hrdí, že tentokariéry a životné Futbalisti sú znova raz v knihe Vlajpríbehy 120 špornajpočetnejší, v kni- ka Vlahovića tovcov a športovhe je až 83 portrétov majú portréty kýň, kým v najľudí, ktorí svoj život až pätnástich novšom diele je venovali najpopulár- š p o r t o v c o v , predstavených nejšiemu športu na ktorí boli činní 113 športovcov svete, potom šiesti hlavne vo FK Miodrag Gogić a iba dve šporbasketbalisti, štyria Panónia, najviac má za sebou bohatú tovkyne, tenistka stolní tenisti, traja ako hráči, ale aj rozhodcovskú kariéru Danijela Spasićohádzanári, dvaja te- funkcionári. Sú to Štefan Demiter, Štefan Grňa, Niekdajší futbalisti Ljubomir Stolić Vlajko Vlahović Ljubomir Stolić, a Štefan Grňa (sprava) na premiére knihy Radivoj KrivokuNarodil sa v dedine Kruščić, ća, Ján Cechmajster, Radoslav Sead Kajtaz, Semir Tuce a tréner v Kulskej obci, roku 1951. Futbal Tatomirov, Mirko Lazor, Nenad bol Franja Džidić, a v niektorých hral v tamojšom FK Mladost, FK Grgić, Borislav Malivuk, Zoran iných kluboch. Ako rozhodca Hajduk z Lionu v Belehrade (ako Malivuk, Aleksandar Popović, Miki viedol okrem mnohých študent), FK Crvenka, FK Hajduk Miodrag Gogić, Zvonimir Oros, zápasov doma naše najväčšie Kula, FK Rusín, FK Tekstilac Odžaci Dragan Stamenković a Mića Br- derby Partizan – C. zvezda, ale a OFK Odžaci. kić, ktorý je vášnivý a úspešný aj mnohé zápasy najznámejNajdlhšie pracoval v Športovom holubár, známy nielen u nás, ale ších futbalových hviezd na štazväze v Odžakoch. Je jedným zo aj v celej Európe. diónoch v Barcelone, Londýne, zakladateľov Ligy futbalových Zvlášť zaujímavý je portrét Dortmunde, Lyone, Palerme, veteránov Anteho Bačića-Badžu, Miodraga Gogića-Mikiho pome- Istanbule... A najväčší zážitok bol organizátorom akcie Droga je smrť, novaný Z Lalite po Old Trafford. hádam behať po trávniku a viesť zaoberajte sa športom, Dunajskej Autor publikácie Tento bývalý známy superligo- zápas na chýrečnom štadióne regaty, početných turnajov v basvý a medzinárodný rozhodca Old Trafford v Manchestri. ketbale, volejbale, športovom prvé futbalové kroky urobil ako Foto: autor rybolove, šachu a cezpoľnom behu. Roku 2006 získal Cenu Jovana chlapec na ihrisku Panónie, lebo a z archívu M. Gogića Mikića-Spartaka ako najlepší športový pracovník vo Vojvodine.

Vianočný kotlík (január 2016)

Z podujatia Bieloblatská rybacia polievka (2015)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Združenie rybárov rekreantov Lieň Biele Blato Biele Blato, ako máloktorá dedina, je obkolesené vodou, čiže rybníkom, Cárskou barou, riekami Tisou a Begejom, a je tu aj kanál Bager, ktorý tiahne ihneď vedľa dediny. Preto nie náhodou, že je tuná mnoho športových rybárov. Prvé združenie, predchodcu dnešného združenia, založili koncom roku 2008 a registrovali ho 3. apríla 2009 pod menom Ekologický športový – rybársky spolok Lieň, do ktorého sa ihneď začlenilo 138 rybárov, vrátane detí. Prvým predsedom bol Ján Haník. Spolok vlastne nastal ako reakcia na zákaz sprivatizovaného Rybníka Ečka, rybárčiť na tradičných rybárskych vodách, na ktorých Bieloblatčania odjakživa rybárčili a po privatizácii sa dostali do vlastníctva rybníka. Dokonca Rybník v snahe zamedziť športový rybolov na týchto kanáloch angažoval aj bezpečnostnú službu, ktorá často bola príliš nepríjemná voči rybárom. Bieloblatskí športoví rybári organizovaní do združenia sa pokúsili túto nespravodlivosť napraviť, ale to veľmi krátko trvalo. Ján Haník ochorel, následkom čoho Mario Jevremov Luki Uzon s kaprom umrel, po čom činnosť spolku začala chabnúť a pol druha roka po založení spolok zanikol. so skvelým úlovkom ťažkým bezmála 20 Nové združenie menom Združenie rybárov rekreantov Lieň založili roku 2014. Založenie nového spolku kg, uloveným v jazere podporilo aj Miestne spoločenstvo a nové vedenie rybníka malo pochopenie pre žiadosti bieloblatských Joca (2015) športových rybárov a povolilo im, aby úplne zdarma rybárčili na kanáli Bager a ešte niekoľkých, ktoré sú v systéme rybníka. Na oplátku aj rybári trochu dbajú a prihlásia prípadných pytliakov. To sa však nevzťahuje na jazero Joca, na ktorom sa povolenie na rybačku musí zaplatiť. Predsa niektorí členovia spolku, ktorí sa angažujú na údržbe a propagande jazera, dostávajú povolenie, aby na jazere rybárčili zdarma. Vo chvíli obnovenia, či znovu založenia spolok spolu s deťmi počítal 98 členov. Počet členov sa však neustále zmenšuje, čomu na vine je predovšetkým odchod mladých ľudí za prácou do zahraničia. Vo svojej práci Združenie rybárov rekreantov Lieň osobitný dôraz kladie na prácu s deťmi a mladými. Okrem toho, že ich učia, ako sa majú správať k vode a vôbec ku prírode, združenie je zapojené aj do známeho podujatia Plavákom proti droge, ktoré sa uskutočňuje na Bečmenskej bare v Jakove a podporuje ho mesto Belehrad a početné verejné osobnosti. Okrem toho združenie sa snaží obohatiť turistickú ponuku Bieleho Zoltán Kis s obrovskou Blata tým, že v rámci dedinských osláv usporadúva súťaž vo varení rybacej šťukou (2011) polievky, ktorá 25. septembra tohto roku bude prebiehať tretíkrát v poradí. Vladimír Hudec Bieloblatské deti na podujatí Fotografie: autor Plavákom proti droge (2014) a z archívu ZRR Lieň

Degustačná komisia to nikdy nemá ľahké (2015)

Fotka so známymi hercami na pamiatku (Plavákom proti droge, 2015) V Bielom Blate aj dievčence rady rybárčia

Na kanáli Bager za dedinou sa učili rybárčiť všetci bieloblatskí rybári

Bieloblatskí veteráni Nevenka Jevremovová a Uzon Lukáč na jednom z rybníkových jazier – St. Andreja (2014)