Hlas 39 2017 by NVU Hlas ľudu

Behom a krokom za zdravím Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 30. 9. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4770/

Z obsahu

30. 9. 2017 | 39 /4770/

Uzávierka čísla: 27. 9. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Nové alternatívy? 5 Výsledky spolupráce sú už viditeľné 6 Vedecké poznatky ako základ

9 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Odstraňujú následky živelnej pohromy 13 So zámerom zachovať rodinnú tradíciu 14 Fotografia rozpráva namiesto slov

Za prítomnosti početných domácich veriacich a hostí slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor a cirkevný zbor Kresťanskej reformovanej cirkvi vo Vojlovici si v sobotu 23. septembra slávnostnou akadémiou spoločne pripomenuli významné jubileum – 500 rokov reformácie. (s. 20) V. Hudec

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Uplynuli prázdniny

23 MOZAIKA 24 Keď remeslo malo zlaté dno! 28 Farár a národovec 30 Muffiny s jogurtom

31 KULTÚRA 32 Stretnutie s pekným a dobrým slovom 33 Keď stereotypy deformujú

Festival slovenských ľudových piesní Padina spieva 2017, jedno z najznámejších a najmasovejších kultúrnych podujatí v Padine, v sobotu 23. septembra zapísal do dejín tejto dediny už svoj 44. ročník. (s. 31) A. Chalupová

34 Spája ich láska k vareniu

39 OZNAMY 42 RTV PANORÁMA

44 ŠPORT 44 Dve chyby, dva góly 45 Horko-ťažko k bodom 47 Bieloblatčania aj ďalej bez prehry Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

Petrovské dni divadelné, 22. v poradí od svojho vzniku, prebiehali v dňoch 22. – 25. septembra 2017 ako medzinárodný nesúťažný festival. V rámci neho diváci mali možnosť sledovať osem predstavení či už pre dospelých alebo deti v podaní hercov zo Srbska a Slovenska. (s. 35 a 36) J. Čiep

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúca zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Hlad a smäd Preľudnenie, globalizácia, geneticky modifikované a manipulované potraviny. Dvadsiate prvé storočie sa nám prihovára starými problémami a novými drámami, ktoré už teraz vrhajú dlhý a chmúrny tieň na súčasný osud a budúce perspektívy ľudstva.

a jednej strane blahobyt, na tej druhej čoraz horšia chudoba. Až jedenásť percent svetovej populácie alebo 815 miliónov ľudí trpí hladom, upozorňuje najnovšia správa Spojených národov. V porovnaní s vlaňajškom je to o 38 miliónov osôb viac. Až 98 percent hladujúcich žije v rozvojových krajinách. A údaj najtragickejší: každý deň na hlad a podvýživu zomrie vo svete približne 20 000 ľudí. Chmúrne predpovede nielen na súčasné roky, ale aj na budúcnosť. Totiž na základe správ pripravených Svetovým programom pre potraviny a poľnohospodárstvo, Medzinárodným fondom pre rozvoj poľnohospodárstva, Unicefom a Svetovou zdravotníckou organizáciou hlad nezmizne ani v dlhodobejšom horizonte, čiže do roku 2030, ako sa kedysi predpokladalo, prialo a plánovalo. Najhoršie na všetkom je azda tá nerovnováha, výrazne ohrozujúca chudobných, ktorí sú čoraz chudobnejší, kým sú bohatší čoraz bohatší. Potravín je na modrej planéte vlastne dostatočne. Keby ich nebolo, tak by sa ročne nezahodilo až 1,3 miliardy ton, z čoho len v USA okolo 220 miliónov ton potravín v hodnote okolo 50 miliárd dolárov. Ľudstvo čoraz nástojčivejšie trápi nielen hlad, ale aj smäd. Modré zlato, ako neraz nazývajú vodu, je čoraz zriedkavejšie. Aj nad jej budúcnosťou už visia mnohé otázniky. Prognózy Spojených národov sú pesimistic-

ké. V tejto chvíli štyria z desiatich obyvateľov planéty vodu nemajú. Okolo štyroch miliónov ľudí ročne zomrie pre používanie špinavej vody. Každý každučký deň až šesťtisíc detí mladších od päť rokov zomiera na choroby spôsobené zamorenou vodou. Rovnica je už dávno známa: Nedostatok vody rovná sa chudobe. Toho sú si najviac vedomí utečenci odchádzajúci vo vlnách zo svojich suchom a rôznymi nedostatkami zasiahnutých domovov a domácností smerom k Európe. Náhle stúpajúci počet svetového obyvateľstva už teraz naráža na veľký problém dostatku čistej a kvalitnej pitnej vody. Inými slovami, ten, kto v blízkej budúcnosti bude kontrolovať vodné zdroje, môže sa ľahko ocitnúť v pozícii vládcu alebo aspoň dominantného činiteľa sveta. Odborníci majú pravdu. Bez ropy si nemožno predstaviť civilizáciu súčasnú, kým bez vody žiadna civilizácia nie je možná. O tom všetkom uvažujeme, len keď sa ocitneme v úzkych. Keď hlad a smäd doľahnú priamo na nás. Jeden rok nás trápi sucho, iný zase záplavy, počas všetkých však snahy zabezpečiť si aké-také živobytie. Nepoučení zlými skúsenosťami iných, vodu a potraviny stále berieme ako samozrejmosť. Tie sa však rýchlo dostávajú von z tejto kategórie, upozorňujúc nás, že aj od zlého môže byť horšie. A že sa nám preto už teraz treba vážne chystať na také časy. Oto Filip

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 39 /4770/ 30. 9. 2017

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Ja nena- Nové hraditeľný!

alternatívy?

Jasmina Pániková

sta moje, chváľte ma... Niektorí sa týmto riadia takmer každodenne a majú potrebu neustále nastoľovať „svoje úspechy“ vo verejnosti. Také skvelé príklady, ktoré nám v poslednom čase pripomínajú, čo všetko v minulosti vykonali pre svoju spoločnosť, a najmä nezištne (?!), máme aj v našej malej slovenskej spoločnosti. Ale tentoraz smerujeme na vyššie inštancie. Prezidentské. Náš prezident, odborník na všetko, už vie aj podľa čoho ho všetci my budeme raz spomínať. Raz, keď nebude prezidentom... Ako povedal, predošlých dvoch prezidentov si občania Srbska spomínajú podľa toho, že boli slabí a práve preto bola aj vyhlásená nezávislosť Kosova (na vlastnosti a výsledky ich predchodcu zabudol?) a jeho budeme spomínať ako človeka, ktorý zachránil Srbsko pred bankrotom, riešil problémy v regióne. Možno najzaujímavejšie zo zoznamu „Prezidentské anály Srbska“ je jeho presvedčenie, že bude prezidentom, ktorý sa sám utiahne z prezidentského kresla, „lebo sa im nepodarilo zvíťaziť ho“. Zaujímavé! A odíde iba vtedy, keď vykoná všetky dôležité práce a bude uctievaný zo strany občanov. Ambiciózne! Prezident už vyjadril svoje vizionárske schopnosti a možno po jeho stopách pôjdu aj iní politici. Podľa čoho by sme si napr. spomínali na aktuálneho ministra obrany? Skôr podľa afér, ktoré sa viažu k jeho menu, než nejakých výsledkov. Zneužitie fondu pre vojnových invalidov, dilema ohľadom toho, či bol vojakom alebo nie, až po najnovšiu aféru – srdečnú tetu z Kanady a jeho cestovanie k nej, ktoré, ako povedal, absolvoval až 23krát a tak preniesol tisíce eur. A možno ho budeme spomínať aj podľa toho, že práve pre početné aféry na jeho miesto príde niekto iný. Vraj v týchto dňoch sa jeho ministerské kreslo veľmi zatriaslo a už je aj vytipovaný jeho nástupca. Pardon, nástupkyňa.

www.hl.rs

Oto Filip

ýždeň za nami sa zase niesol v znamení staronových dilem a drám, tak na scéne medzinárodnej, ako i na vnútropolitickej. Udalosťou prvou je mimoriadne nebezpečné vyhrotenie vzťahov USA a KĽDR, ktoré balansuje doslova na ostrí noža. Po tom, že prezident USA Donald Trump napísal na Twitteri, že Kim Čong-un tu už dlho nepobudne, Pchjongjang to pochopil ako vyhlásenie vojny, oznamujúc prostredníctvom svojho šéfa diplomacie Li Jong-hoa, že severná Kórea má právo na protiopoatrenia, ako je zostrelenie amerických strategických bombardérov. USA síce odpovedali, že ide o absurdné tvrdenie KĽDR, no málokto prechováva ilúzie, že sa tým hlboko narušené vzťahy dvoch štátov posunú do prijateľnejších rovín. Udalosťou druhou sú nedeľné parlamentné voľby v Nemecku, v ktorých Merkelovej konzervatívci, strana CDU-CSU, získali necelých 33 percent hlasov. Znamená to v poradí štvrtý mandát Angely Merkelovej. Ale i skutočnosť, že vytvorenie novej vlády bude prebiehať najťažšie od roku



2005, keď sa začala Merkelovej éra. Nemecko je totiž hlboko rozdelené a málokedy predtým Nemci hlasovali tak protestne ako teraz. Udalosťou treťou i najtragickejšou je nedávne utorkové ničivé zemetrasenie v Mexiku, v ktorom približne tristodvadsať ľudí prišlo o život. September je i mesiacom, keď sa na pôde Valného zhromaždenia Spojených národov robí svojrázny sumár svetových dianí a problémov. Z aspektu Srbska podstatou našej účasti na 72. zasadaní VZ OSN bolo zostať mimo globálneho radaru vo chvíľach, keď sa vedú planetárne debaty a vymieňajú interkontinentálne vzájomné obvinenia, a zároveň sa snažiť posilniť pozíciu štátu ako kľúčového pre bezpečnosť a stabilitu tohto regiónu. Prezident Aleksandar Vučić sa v New Yorku stretol s približne päťdesiatimi úradnými činiteľmi rôznych štátov a organizácií. Najviac ale zarezonovala správa, že Srbsko navštívia prezident Turecka Recep Erdogan (v októbri 2017), prezident Francúzska Emmanuel Macron (na jar budúceho roku), ako aj prezident USA Donald Trump (na sklonku nadchádzajúúceho roku). Tieto

príchody by mali nielen zvýšiť renomé krajiny, ale aj dať významný podnet na zveľadenie politickej a hospodárskej spolupráce. Pobyt Donalda Trumpa by mohol znamenať americké uznanie politiky, ktorú Belehrad vedie v posledných rokoch, a rovnako ako aj návšteva Emmanuela Macrona, svojrázny kladný medzník vo vzťahoch s vedúcimi západnými krajinami. Keď ide o Turecko a príchod Recepa Erdogana, známe je, že Srbsko sa na Turecko už dlhšie díva ako na potenciálne veľmi významného hospodárskeho partnera. Aby sa rozbil dojem, že na vnútropolitickej scéne nič nového, postarali sa správy, že dôležité voľby v hlavnom meste budú prebiehať v predtermíne, najpravdepodobnejšie v decembri tohto, namiesto na jar roku 2018. Kampaň sa začína, ovzdušie zvolebnieva, nové alternatívy sa ponúkajú a preberajú, kým sa nádeje ašpirantov na belehradský koláč moci stupňujú. A zase máme nad čím uvažovať a špekulovať. Ibaže existenčné problémy zostávajú, kým čas naďalej neúprosne plynie, ako piesok pretekajúci pomedzi prsty.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PAVEL (PAUL) STACHO, FOTOGRAF A REPORTÉR, SLOVO Z BRITSKEJ KOLUMBIE, KANADA

Ide o odkaz Oto Filip Čo by podľa vás mala obsahovať snímka, najmä žurnalistická? – V prvom rade ide o odkaz. Taký, ktorý mnohokrát toho druhého

Informačno-politický týždenník

človeka, ktorý sa díva na snímku, zaujme alebo poteší. Poviem to jednoducho: ten druhý človek

by mal pochopiť fotografiu, vlastne zámer autora. Fotografická snímka by mala niečo povedať: svetlom, obsahom, kompozíciou, ovzduším, svojou dušou, odkazom. Keď sa dívam cez hľadáčik zrkadlovky najviac a najprv ma zaujme ten život vôkol nás – raz reálny, inokedy zase nereálny, podľa toho, ako sa naň osobne pozerám. • TÝŽDEŇ •

MULTILATERÁLNE ZHROMAŽDENIE O SPOLUPRÁCI ČÍNY A 16 EURÓPSKYCH KRAJÍN PREBIEHALO V NOVOM SADE

Výsledky spolupráce sú už viditeľné

Účastníci Piateho dialógu o vzdelávacích politikách Číny a krajín strednej a východnej Európy Danuška Berediová

niverzita v Novom Sade bola v dňoch 21. a 22. septembra hostiteľkou dvoch veľkých medzinárodných zoskupení – Piatej konferencie ministrov vzdelávania strednej a východnej Európy a Číny a Štvrtého zasadnutia Konzorcia inštitúcií vysokého vzdelávania. Ide o spoluprácu v oblasti vzdelávania vo formáte Čína + 16 krajín strednej a východnej Európy (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Čierna Hora, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Macedónsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko a Česko), ktorý sa od svojho založenia v roku 2012 rozrástol v mechanizmus obsiahlej spolupráce krajín regiónu s Čínou. Spolupráca Číny a krajín strednej a východnej Európy je integrálnou časťou globálnej obsiahlej iniciatívy Pásmo a cesta, ktorú naštartoval prezident Národnej republiky Číny Si Ťin-pching v roku 2013. Ana Brnabićová, predsedníčka vlády Srbska, vo štvrtok 21. septembra otvorila Piaty dialóg o vzdelávacích politikách Číny a krajín strednej a východnej Európy slovami, že projekt Jedno pásmo, jedna cesta, Srbsko považuje za jednu z najdôležitejších globálnych iniciatív a že veľkú pozornosť venuje spolupráci s Čínou v rámci mechanizmu 16 + 1. Podľa slov premiérky, výsledky spolupráce, ktoré vzišli z tohto projektu, sú už • TÝŽDEŇ •

viditeľné, tak vo vzdelávaní, ako aj ktoré sa uskutočnilo v piatok 22. v projektoch infraštruktúry, v digi- septembra na Rektoráte, Univerzitu talizácii, poľnohospodárstve, zdra- v Novom Sade zvolili za nové sídlo Sekretariátu Konzorcia inštitúcií vyvotníctve, turizme, kultúre. Minister školstva, vedy a techno- sokého vzdelania v rámci NR Čínskej logického rozvoja Mladen Šarčević vyzdvihol, že je rozšírenie spolupráce s Čínou, rozvoj ktorej je pôsobivý, dlhoročnou perspektívou Srbska, lebo sa týmto združovaním zdrojov môžu dosiahnuť omnoho lepšie výsledky. Zástupca ministra osvety Číny Du Denjuen povedal, že základným cieľom projektu Jeden pásmo, jedna cesta je učiť sa jedni od druhých a zároveň eliminovať bariéry v rôznych oblastiach. Rektor Univerzity v Novom Sade Hovoril aj o už dosiahnutých prof. Dr. Dušan Nikolić výsledkoch a o tom, že je študentská výmena zdvojnásobnená ľudovej republiky a 16 krajín strednej od začiatku uvedeného projektu. a východnej Európy. Ide o významné Rektor Univerzity v Novom Sade medzinárodné uznanie, ktorým je prof. Dr. Dušan Nikolić účastníkom Univerzite v Novom Sade udelený predstavil univerzitu, Nový Sad a Voj- status koordinátora medziunivervodinu cez dejiny a kultúru na týchto zitnej spolupráce v rámci konzorcia. priestoroch, ako harmonické prostre- Počas dvojročného mandátu Unidie vhodné na vedenie tolerantného verzita v Novom Sade svoju novú dialógu. Podčiarkujúc, že Nový Sad úlohu bude realizovať v spolupráci nie je náhodou zvolený za hostiteľa so stálym sekretariátom konzorcia, takéhoto zasadnutia. ktorého sídlo je v Číne. Predstavitelia rezortov vzdelávaUvedené zhromaždenie zoskupilo nia z vlád 16 krajín strednej a východ- najvyšších predstaviteľov 80 vedúnej Európy a Číny si vymieňali mienky cich univerzít z Číny a 16 európskych o zlepšení vzdelávacej spolupráce, krajín. Na jeho slávnostnom otvopraxe a zosúladenia vzdelávacích rení prítomných pozdravil minister stratégii s cieľom posilnenia tohto vzdelávania, vedy a technologického segmentu vzájomných vzťahov. rozvoja Mladen Šarčević, zástupca Na Štvrtom zasadnutí Konzorcia, ministra osvety Číny Du Denjuen,

predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović, starosta mesta Nový Sad Miloš Vučević a rektor UNS prof. Dr. Dušan Nikolić. V rámci štyroch pracovných zasadnutí hovorilo sa o medziuniverzitnej spolupráci s prízvukom na spoločné posilnenie kapacít v oblasti vysokého vzdelania, vedy a inovácií. Účastníci tiež vyzdvihli dôležitosť vzájomnej výmeny údajov o slobodných, nedostatočne využitých zdrojoch, študijných programoch, ktoré sa realizujú, rozvojových a vedeckých programoch, aktuálnych a plánovaných programov mobility, ako aj o medzinárodných konferenciách, stretnutiach a iných významných aktivitách univerzít členov konzorcia. Pri konci stretnutia prijatá je Platforma spoločnej výstavby kapacít na univerzitách v krajinách strednej a východnej Európy a Číny v oblasti vysokého vzdelania. Ide o začiatočný dokument na ďalší rozvoj multilaterálnej a bilaterálnej spolupráce vysokovzdelávacích inštitúcií z Číny a krajín strednej a východnej Európy. Na záver snemovaní, v piatok večer, predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović a starosta mesta Nový Sad Miloš Vučević usporiadali slávnostné prijatie pre účastníkov 4. Zasadnutia konzorcia inštitúcií vysokého vzdelania Číny a krajín strednej a východnej Európy. Foto: Branislav Lučić

39 /4770/ 30. 9. 2017

Týždeň Z 11. MEDZINÁRODNÉHO FÓRA O ČISTÝCH ENERGETICKÝCH TECHNOLÓGIÁCH

sme vybudovali zariadenia, ktoré vyprodukovali viac ako 100 megawattov. Do roku 2020 sa tento počet 6-krát zväčší. Teoreticky by mohlo aj viac, ale aj udržateľné zdroje musia byť udržateľné, čiže ľov vedy a politiky dáva pozitívne Antić. Podľa jeho slov naša krajina musí byť také ovzdušie, aby obvýsledky. Podobne sa zmienil aj novým zákonom o energetike plá- čania mohli finančne zvládnuť ich predseda Zhromaždenia APV Is- nuje vytvoriť ekonomické, hospo- údržbu.“ Potvrdil to aj pokrajinský tván Pásztor, ktorý konštatoval, dárske a finančné podmienky na tajomník pre energetiku Nenad Grbić, ktorý podčiarkol, že že niet modernej a vyspelej zelená energia nie je lacná spoločnosti bez silnej akaenergia. demickej spoločnosti: „SilSkutočnosť, že naša kraná akademická spoločnosť jina má za sebou najťažšie nemôže existovať bez silnej kroky, dokladujú aj veterné podpory celej spoločnosti. parky, ktoré sa konečne začali Musíme vkladať do vedy, aby zjavovať na našich poliach. spoločný zisk bol ešte väčší.“ Minister zdôraznil, že Veterný Súhlasiac s konštatáciami park Kula počas prvých meo význame vedy vo zveľadesiacov má lepšie výsledky, než ní energetickej bezpečnosti bolo predvídané, prítomným fórum otvoril minister banícpripomenul aj park pri Vršci tva a energetiky Aleksandar „Máme dobré príklady a vôľu pracovať,“ uzhodli sa (zľava) Tihomir Simić, Aleksandar a avizoval, že v nadchádzajúAntić. „Záväzkom všetkých, Antić a Nenad Grbić. cich týždňoch bude otvorený ktorí sa zaoberajú obnoviteľnými zdrojmi energie, je upo- výrobu energie z obnoviteľných aj park Malibunar v Obci Alibunár. vedomiť občanov, že obnoviteľná zdrojov. „Ten proces je pomalý, ale Podľa slov zástupkyne šéfa misie energia nepredstavuje alternatívnu tvrdím, že sa do roku 2020 z obnovi- Veľvyslanectva Izraela v Srbsku Jenenergiu, ale jedinú možnú v bu- teľných zdrojov energií vo finálnom ny Sedovovej, jeden z najväčších dúcnosti. Z toho dôvodu netreba spotrebovaní elektriky bude pou- veterných parkov bude aj v Kovaklásť otázku, či budeme mať takú žívať až 27 %, namiesto doterajších čici, ktorého výstavbu bude mať energiu, ale kedy,“ povedal minister 21 %. V priebehu niekoľkých rokov na starosti izraelská spoločnosť.

Vedecké poznatky ako základ Jasmina Pániková

lhšiu dobu sa Srbsko snaží zveľadiť vlastnú energetickú bezpečnosť a vybudovať infraštruktúru, ktorá by mala uspokojiť rastúce potreby po energii. Vyžaduje to aj Energetické spoločenstvo, ktorej členkou je aj naša krajina. Urýchlené vytvorenie pevného energetického ovzdušia si žiadajú aj štandardy Európskej únie. Práve o identifikovaní procesov energetického zveľadenia a spôsobe realizácie vytýčených cieľov do roku 2020 hovorili počas dvoch dní (26. a 27. septembra) na 11. Medzinárodnom fóre o čistých energetických technológiách, ktoré prebiehalo v Zhromaždení APV. Fórum každoročne organizujú Inštitút pre európske práce a Fakulta technických vied v Novom Sade. V pozdravnom príhovore predsedajúci fóra Tihomir Simić zdôraznil, že viacročná práca predstavite-

PROBLEMATICKÉ NAKLADANIE S ODPADOM

Rastie aj odpad, aj byrokracia J. Pániková

aša krajina potrebuje zhruba 15 miliárd eur, aby zladila svoje ekologické štandardy s európskymi. Aj keď sme podľa nakladania s odpadom takmer na poslednej priečke zo všetkých európskych krajín, to predsa neznamená, že máme tam aj zostať. Nielen kvôli prístupovej kapitole 27, ale predovšetkým kvôli Divoká skládka vedľa mestskej skládky zdraviu nás všetkých. v Novom Sade (Foto: VOICE) Na problém odkladania odpadu, čiže nedostatku regionál- nok Strediska pre investigatívne nej skládky sa zamerali aj účastníci novinárstvo Srbska (CINS), ktorý diskusie o výstavbe regionálnej vznikol po viacmesačnej práci skládky v Novom Sade, ktorá pre- v teréne. Pripomeňme si, že Strabiehala v piatok 22. septembra tégiou pre spravovanie odpadu v Nezávislom spolku novinárov od roku 2010 – 2019 sa stanovuje výstavba 26 regionálnych streVojvodiny. Ako základ debaty poslúžil člá- dísk na nakladanie s komunálnym

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

odpadom. V súlade s tým by mali byť vybudované aj regionálne skládky. Tento dokument schválili v roku 2010, nasledujúce dva roky prebiehalo schvaľovanie plánu spravovania odpadu v lokálnych samosprávach, aby v roku 2013 Nový Sad schválil plán regulácie regionálnej skládky. Avšak štyri roky neskoršie plány zostali iba plánmi, takže regionálnu skládka zostala iba na papieri. Milica Stojanovićová, novinárka CINS a autorka textu, poznamenala, že blízkosť skládok negatívne vplýva na zdravie občanov. „Najhoršie je na tom Vrbas. Najbližší dom je od skládky vzdialený iba 0,4 km. V Novom Sade je to 0,7 km, v Beočíne 0,73 km a v Báčskom Petrovci 1 km. Keď ide o výšku skládok, najhoršia situácia

je v Novom Sade, kde sa pohybuje od 2,5 do 14 m. Po nej nasledujú Báčska Palanka (2,5 m) a Báčsky Petrovec a Temerín (2 m).“ Diskusie sa zúčastnil aj Igor Jezdimirović, predseda združenia občanov Inžinieri ochrany životného prostredia. Konštatoval, že zdravie občanov nikdy nebolo a nie je ani teraz prioritou ľudí pri moci. „V júni v Novom Sade horela mestská skládka. Dym sa cítil po celom meste a kto bol za to zodpovedný? Nevieme a určite ani nezbadáme a znečistenie je evidentné, rovnako ako aj chronické ochorenia občanov, ktorí žijú v blízkosti skládky, presnejšie v mestskej časti Klisa. Problém nakladania s odpadom v Novom Sade nie je od včera. Novosadčania už 20 rokov platia ekologický poplatok, za ktorý sa ročne vyčlení zhruba dva milióny eur, a potom sa ocitnú v situácii, že im horí skládka, alebo že sú pre pach zo skládky prinútení svoj odev sušiť iba v zatvorených miestnostiach. Prostriedky na riešenie tohto problému existujú. Problematické je to, že sú zle rozvrhnuté,“ uzavrel Jezdimirović. • TÝŽDEŇ •

PRÍPAD „VRANJSKE“

Viditeľná mediálna tma J. Pániková

vzburu medzi novinárskymi združeniami, asociáciami, mediálnymi expertmi a čitateľmi týždenníka Vranjske, zvyknutými

a slobody vyjadrovania sa. Teofil Pančić situáciu hodnotí ako logický následok toho, čo sa už roky deje v médiách.

o 23 rokoch týždenník Vranjske prestal vychádzať 18. septembra. Rozhodol o tom majiteľ týždenníka Vukašin Obradović, ktorý, ako povedal, sa na tento krok rozhodol pre finančné a politické nátlaky. Agónia v tejto redakcii sa začala omnoho skôr. Tri mesiace pred tým, než Obradović začal protestnú hladovku, istý pán z vrchu Srbskej pokrokovej strany vo Vranji mu povedal, že noviny, ako jediný súper ich strany, musia byť eliminované. Takmer v rovnakom „Aj v katastrofálnych 90. boli útoky na novinárov, ale nie toľko období redakcia zve- ponižovania, neistoty a beznádeje,“ konštatovali účastníci debaty. rejnila, že existuje možnosť na vysťahovanie z priestorov, ktoré používali 15 na kritické a investigatívne tex- Podľa neho je zánik týždenníka, rokov, keďže ich majiteľ priesto- ty z ich prostredia. Na znak pod- ako aj Obradovićova hladovka rov – Republikový fond pre pory redakcie Vranjske v utorok ukazovateľom, ako hlboko sme penzijné a invalidné poistenie 25. septembra v Nezávislom sa ponorili. „Sme svedkami fy(PIO Fond) – žaloval za nezapla- spolku novinárov Vojvodiny zickej brutality na novinárov, tené nájomné, aj keď redakcia usporiadali debatu pod názvom tvrdila, že v čase podania žaloby Povolenie na tmu. Debaty sa mali vyriešené všetky finančné zúčastnili Vesna Mališićová, záväzky k PIO Fondu. Neboli novinárka týždenníka NIN, Teto jediné nátlaky. V posled- ofil Pančić, novinár a kolumnisnom čase verejným podnikom ta týždenníka Vreme, Slaviša bolo zakázané inzerovať v ich Lekić, predseda Nezávislého novinách a šokujúce boli aj vý- združenia novinárov Srbska, sledky súbehu na financovanie a Daško Milinović, rozhlasový médií, keď Mesto Vranje udelilo novinár. lokálnej televízii Vranjska plus, Diskusiu moderoval noviktorá bola iba pred rokom zalo- nár Dinko Gruhonjić, ktorý prížená pre potreby informovania tomným pripomenul, že zánik o predvolebnej kampani SNS, týždenníka Vranjske a útoky 6,5 milióna dinárov. V rovnakom Hnutia socialistov na redaktora súbehu týždenník Vranjske do- portálu KRIK Stevana Dojčinostal iba 150-tisíc dinárov. vića, ako aj na iných novinárov, V súvise s tým Obradović sú iba novými momentmi „vo vyhlásil, že terajšia vláda chce viacročnej operácii zabíjania udusiť slobodu médií. Na toto mediálnych slobôd a mediálnereagovala premiérka Ana Brna- ho pluralizmu v Srbsku. Srbsko bićová, ktorá ale povedala, že je spoločnosťou, v ktorej neeiba v tomto roku štát vyčlenil 1,7 xistuje dialóg, iba monológ“. milióna dinárov pre Vranjske, čo Takisto poznamenal, že existujú je podľa jej slov viac než tieto náznaky, že sa štát čoskoro pustí Nikola noviny dostali počas 5-ročnej aj do tzv. regulácie internetu, vlády Demokratickej strany. čo by znamenalo aj dodatočné Petkov Celková situácia vyvolala utlmenie mediálnych slobôd

ktorú sme mali v minulosti, ale nikdy sme nemali toľko ponižovania a beznádeje v našej profesii,“ mieni Pančić. Situáciu rovnako vidí aj Mališićová, ktorá konštatuje, že prst na perách majú priložený aj predstavitelia univerzitnej spoločnosti. Podľa nej sú nositeľmi slobodného prejavu iba herci a novinári. Z príkladov účastníkov debaty o dnešnej situácii v médiách bezpochyby možno uzavrieť, že je tma v médiách každodenne evidentná. Ukážkou sú aj číselné údaje o prítomnosti podaktorých politikov v médiách a v akom kontexte. Mediálna tma je aj mlčanie novinárov o „dokresľovaní publika“ v príspevku istej televízie počas príhovoru nášho prezidenta na pôde UN. Pred niekoľkými mesiacmi tma zasiahla aj denník Danas, keď veľkí inzerenti prerušili spoluprácu s uvedeným titulom, čo sa odzrkadlilo na jeho finančných príjmoch. Jednoznačne sa tma stala nielen viditeľnou, ale aj hmatateľnou.

Iný uhol reality

• TÝŽDEŇ •

39 /4770/ 30. 9. 2017

Týždeň ZASADALA RADA PRE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ PRI MATICI SLOVENSKEJ

Deväť záverov Katarína Melegová-Melichová

ada pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Matici slovenskej je poradným orgánom Matice slovenskej pre styk a spoluprácu so slovenským zahraničím. Pracuje pri Krajanskom múzeu Matice slovenskej v Martine a je poradným orgánom predsedu Matice slovenskej. Rada sa v Martine stretla 18. septembra za prítomnosti členov zo Srbska, Maďarska, Rumunska, Chorvátska, Česka, Švédska, z Matice slovenskej na Slovensku a zo SZSZ, ako aj za prítomnosti najvyšších matičných funkcionárov, vrátane predsedu MS Mariána Tkáča. Pred rokovaním členovia Rady SŽZ navštívili Mestský úrad, kde ich prijal zástupca primátora mesta Martin Mgr. Imrich Žigo so spolupracovníkmi a prostredníctvom filmu hostitelia predostreli možnosti rekreácie a dovolenkovania v Martine. Na schôdzi Rady SŽZ prítom-

ní najprv prerokovali uplatnenie 11 záverov zo schôdze z 11. novembra 2015 a konštatovali, že okrem podpory vydavateľskej činnosti Slovákov v zahraničí a navýšenia rozpočtovej finančnej podpory Matice slovenskej, ostatné závery sa realizovali: MS aktívne pôsobila pri oživotvorení MOMS v zahraničí, Zo septembrovej schôdze RSŽZ MS podporovala vlastizaslať zoznam kníh z vydavavedné zájazdy krajanských detí, vyvinula iniciatívu zvýšiť štátne teľstva MS, aby si krajania vybrali dotácie pre Slovákov žijúcich publikácie, o ktoré majú záujem; MS by mala zviditeľniť krajanské v zahraničí, sprístupniť slovenské vysielanie verejno-právnej osobnosti, ktoré sa presadili na televízie v zahraničí, MS a SZSZ vedeckom, kultúrnom v športospolupracovali pri projekte vzniku vom poli v SR; adresovať odporúčací list ÚSŽZ Centra slovenského zahraničia na lepšie prerozdeľovanie granv Bratislave. Po diskusiách všetkých členov tových prostriedkov na podporu Rady SŽZ a členov vedenia MS, krajanských projektov; MS má častejšie vysielať svojich prítomní schválili závery RSŽZ pracovníkov na krajanské podujav tomto znení:

ŠÉF DELEGÁCIE EÚ V SRBSKU SEM FARBIZI NA PRVEJ NÁVŠTEVE V NOVOM SADE

Zjednotení v rozmanitosti – aj Vojvodina, aj EÚ Danuška Berediová

éf Delegácie Európskej únie v Srbsku veľvyslanec Sem Fabrizi v stredu 20. septembra navštívil Nový Sad, kde sa stretol s pokrajinskými a mestskými vedúcimi predstaviteľmi. Šlo o prvú oficiálnu návštevu nového veľvyslanca EÚ realizovanú mimo Belehradu. Najprv sa stretol s predse- Sem Fabrizi v pokrajinskej vláde dom pokrajinskej vlády Igorom Mirovićom. Hovorili o projektoch, práv a regionálnych aspektoch ktoré majú európsky charakter, spolupráce. Po rozhovore s MiroIPA projektoch cezhraničnej spo- vićom Fabrizi vyhlásil, že je teraz lupráce, ako aj o úlohe pokrajiny ešte presvedčenejší, že Vojvodina, v európskych integračných pro- ktorá má zložkovú úlohu v procecesoch v oblasti menšinových se pristúpenia do EÚ, aj naďalej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

bude mať vedúcu úlohu v tomto procese. Pripomenul, že EÚ financovala alebo financuje celý rad projektov vo Vojvodine a Novom Sade v hodnote 460 miliónov eur. Ide o projekty v oblastiach infraštruktúry, výskumu a vedy, vlády práva, poľnohospodárstva... Uzavrel, že motto Zjednotení v rozmanitosti nie je iba mottom Vojvodiny, ale aj Európskej únie, ako aj to, že ďalšie návštevy budú nasledovať. Po tomto stretnutí pokračovali zasadnutia s generálnym sekretárom Európskeho hnutia v Srbsku Aleksandrom Simurdićem a pokra-

tia s cieľom podporiť slovenskú kultúrnu identitu; RSŽZ pri MS odporúča štátnym orgánom SR zvýšiť finančnú podporu Matice slovenskej, najstaršej národnej, kultúrnej a vedeckej ustanovizne Slovákov, osobitne v prospech aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí; vyvinúť snahy, aby pamätník slovenského vysťahovalectva bol zakomponovaný do projektu Centra slovenského zahraničia v Bratislave, ktorého vznik MS podporuje; MS sa odporúča vyzvať slovenské univerzitné pracoviská k sociologickým výskumom krajanských komunít v jednotlivých štátoch; zriadiť dotačný systém na podporu krajanských komunít; vyvinúť snahy dôstojne oceňovať krajanské osobnosti na pôde SR udelením štátneho občianstva SR. jinským ombudsmanom Zoranom Pavlovićom. Fabrici navštívil aj EÚ Info stredisko, a potom sa stretol so starostom mesta Nový Sad Milošom Vučevićom. Nakoniec sa bol pozrieť aj na Žeželjov most, ktorého výstavbu z najväčšej časti financuje Európska únia. Sem Fabrizi vystriedal Michaela Davenporta ako nový veľvyslanec Európskej únie v Srbsku v júli tohto roku. Predtým, od roku 2013 do 2017, bol veľvyslancom EÚ v Austrálii. Vyštudoval medzinárodné právo a medzinárodnú ekonómiu na Univerzite La Sapienza v Ríme. Ako taliansky diplomat bol radcom pre medzinárodné vzťahy predsedu Európskej rady v Bruseli, ako aj v kabinete premiéra Talianska v Ríme. Diplomatické funkcie vykonával aj v stálej misii Talianska pri WTO, ako aj vo Veľvyslanectve Talianska v Pekingu. V Ministerstve zahraničných vecí v Ríme pracoval na Oddelení pre otázky EÚ. Foto zdroj: http://www.vojvodina.gov.rs • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Zvolili riaditeľov a nositeľov obecných cien Katarína Gažová

o letnej prestávke predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Ján Šuľan zvolal 15. zasadnutie lokálneho parlamentu na piatok 22. septembra. Na zasadnutí dominovali tieto témy: rozpočet a opravný rozpočet, voľba riaditeľov troch podnikov, zakladateľom ktorých je obec, ako aj schválenie návrhov na obecné ceny, ktoré budú udelené na oslave Dňa obce 16. októbra. Na nasledujúce štvorročné obdobie ZO za riaditeľku Strediska pre sociálnu prácu vymenovalo Biljanu Drakulićovú, za riaditeľa VKP Komunalac Maglić Duška Ilića a za riaditeľa VKP Progres Petrovec Ljubomira Kabića. Všetci traja sa v predchádzajúcom ročnom období osvedčili vo funkcii úradujúcich riaditeľov. Výborníci bez diskusie schválili rozhodnutie o uskutočnení obecného rozpočtu v období január − jún 2017. O prvom opravnom

rozpočte sa však rozprúdila rozprava. Predseda obce Srđan Simić uviedol, že do konca rok a suma určená na vracanie prostriedkov samozdanenia občanom dosiahne 54 miliónov di- Momentka zo septembrového zasadnutia nárov, ale to podľa jeho slov nebude hatiť Labáthová, ktorá uviedla, že realizáciu plánovaných obecných ten počet je 138 zamestnancov. projektov do konca roka. V rám- Nasledovalo schválenie zmeny ci prvej opravy rozpočtu, ako uznesenia o založení obecnej vysvetlil Simić, úhrnná suma sa Turistickej organizácie, čiže jeho nemení, ide iba o inakšie rozvrh- zladenie so zákonom o turizme. nutie rozpočtových prostriedkov Hovorilo sa aj o práve na bezplatnú desiatu pre jednotlivé v jednotlivých položkách. Rozhodnutie o maximálnom kategórie žiakov základných škôl počte zamestnaných na neurčitú z územia obce. Návrh rozhoddobu v systéme lokálnej správy, nutia ozrejmil náčelník Duško ktoré výborníci po diskusii schvá- Govorčin a lokálny parlament lili, ozrejmila náčelníčka Milina následne schválil.

ŽIACI Z BÁČSKOPETROVSKEJ OBCE SA UČIA

Zhromaždenie ďalej schválilo návrh komisie pre uznania, aby Cenu Obce B. Petrovec za rok 2017 dostal Michal Spevák z Petrovca, ktorý bol pri obnovení Matice slovenskej v 90. rokoch a pri obnovení Slovenských národných slávností. Osobitné verejné uznanie Obce Báčsky Petrovec udelia Vladimírovi Valentíkovi z Petrovca, výtvarnému kritikovi, riaditeľovi Slovenského vydavateľského centra a všestrannému činiteľovi. Keď ide o športové uznanie pre jednotlivca za rok 2016, udelia ho Jánovi Hrubíkovi z FK Budúcnosť Hložany za dlhoročnú prácu v klube, medziiným aj za trénovanie dorastu klubu. Kolektívne športové uznanie tohto roku nebude udelené, lebo komisii pre uznania ZO B. Petrovec na toto ocenenie nebol podaný ani jeden návrh. Na zasadnutí vymenovali nové zloženia komisií pre uskutočňovanie volieb v miestnych spoločenstvách Báčsky Petrovec a Maglić. V MS Petrovec členmi komisie sú Dragica Pejkovićová (predsedníčka), Vladislav Gajdobranski, Mária Katona, Ján Jovankovič a Kristína Benková. V MS Maglić v komisii sú Predrag Bojanić (predseda), Zoran Kajtez, Dalibor Santrač, Dragan Krčmar a Radoslav Bogdanović.

úprimne uznali, aké chyby doteraz v doprave robili, alebo videli, že ich robia iní. Na začiatku stretnutia hostí a deti v telocvični petrovskej základnej školy privítala riaditeľka Vlasta Werleová a povzbudivými slovami sa najmladším žiakom prihovoril aj predseda obce Srđan Simić. Po skončení prednášky o bezpečnosti v doprave prítomní hostia žiakom odovzdali Petrovskí prváci si vypočuli prednášku darčeky, ktoré oba dostali aj praktické darčeky sahovali aj ochransedieť na mieste spolujazdca a né vesty a šatky, ktoré najmladší podobné praktické rady. Veľmi s radosťou prijali a sľúbili, že ich zvedavo a aktívne sa zapájali do budú nosiť, aby boli bezpečnejší komunikácie s prednášateľom a v doprave.

O bezpečnosti v doprave K. Gažová

ada pre bezpečnosť v doprave Obce Báčsky Petrovec v spolupráci s Policajnou stanicou a školami z územia obce usporiadala prednášky pre žiakov základných škôl. V pondelok 25. septembra dopravní policajti a predstavitelia rady navštívili Základnú školu Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Za pomoci učiteliek sa ihneď O bezpečnosti v doprave poponáhľali vyskúšať šatky a ako sa na ulici majú správať prvákom hovoril dopravný ta: ako správne prechádzať cez policajt Ivan Sabolčki. Deti spolu priechod pre chodcov, ako jazdiť so svojimi učiteľmi pozorne po- na bicykli, ako sa pripútať v autočúvali rady dopravného policaj- mobile, od koľko rokov deti môžu • ĽUDIA A UDALOSTI •

39 /4770/ 30. 9. 2017

Ľudia a udalosti PREDSEDA RADY MS HLOŽANY PAVEL ŽEMBERY:

Gloakvalis sa zatiaľ nepredáva Juraj Bartoš

sobotu pred týždňom sa hŕstka občanov Hložian stretla v centre a dala sa do roboty. Penzisti, ekológovia, členovia futbalového klubu, mládežníci a niekoľkí členovia Rady Miestneho spoločenstva Hložany na čele s predsedom Pavlom Žemberym vyfarbili ohradu okolo trhoviska, zasadili aj zopár stromčekov a kvetiny pri Dome kultúry. Poprosili sme nového hložianskeho richtára, aby nám povedal, aké plány má RMS do konca bežného roka. „Je to hlavne plán a program práce na rok 2017, ktoré schválilo predchádzajúce vedenie: údržba ulíc a objektov, spolupráca so združeniami, o čo sme sa pokúsili aj dnes – aby sme sa kamarátili a niečo spolu aj urobili. Máme za sebou tri veľké podujatia, Folklórny festival Tancuj, tancuj..., Deň kvetín a Deň zeleniny.“ Už dávnejšie občanom Hložian strpčuje život skládka odpadu umiestnená neďaleko (severne) od dediny, z ktorej sa nepríjemný a nebezpečný dym často dostá-

val do ulíc a príbytkov. Neznámi podpaľači, čiže „lovci“ na kovový odpad po celé leto robili starosti hasičom a pracovníkom Komunálneho podniku Gloakvalis. Už dávnejšie sa v Hložanoch hovorí o tom, že depónia dostane ohradu, nuž sme sa Pavla Žemberyho, ktorý je zároveň aj predsedom zhromaždenia Gloakvalisu, spýtali, čo sa deje na tomto pláne. „To, čo predchádzajúca úradujúca moc nespravila za desať rokov, my sme urobili za dva mesiace. Zahasili sme oheň, porovnali sme buldozérom zhora najkritickejšie miesta; zostalo ešte upratať, zhrabať odpad okolo depónie na hŕbu. Myslím si, že ak počasie dovolí, za taký mesiac až mesiac a pol depónia bude aj ohradená. Plánujeme

dokončiť aj ohradu okolo cintorína; nie je dokončená, lebo boli veľké horúčavy, nedalo sa betónovať a komunálni robotníci pracovali na údržbe. Teraz sa ochladilo, tak to tiež urobíme. Môžem spomenúť, že v Dome smútku je dokončená inštalácia, ale zostalo urobiť prípojku; to bude trochu komplikované, lebo treba zabezpečiť plynové potrubie a napojiť ho na existujúce na konci dediny, ale urobíme to.“ Stačí v pondelok odísť na hložianske trhovisko a zaručene budete počuť, ako ľudia hovoria o tom, že nové vedenie dediny a komunálneho podniku „predá Gloakvalis Petrovčanom“, t. j. že sa KPG zlúči s Verejným komunálnym podnikom Progres (so sídlom v Báčskom Petrovci; obsluhuje aj Kulpín). Na otázku, či je to pravda, Pavel Žembery odpovedá: „Nie je. Ľudia rozprávajú všeličo. Mojou úlohou ako predsedu zhromaždenia Gloakvalisu je starať sa o dedinu, aby to fungovalo tak, ako doteraz a, ak je možné, aby bolo aj lepšie. Môžem zdôrazniť, že táto funkcia nie je platená, hoci si všetci myslia, že sa za ňu platí. Gloakvalis

EKODEŇ V HLOŽANOCH

Pripomenuli význam ozónu J. Bartoš

kologicky mysliacej verejnosti je známe, že Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov v decembri 1994 vyhlásilo 16. september za Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy Zeme. Človek nepozorným správaním, produkovaním škodlivých látok a ich vylučovaním do atmosféry veľmi narušil tenučký ozónový obal našej planéty. S cieľom upozorniť na význam ozónu Združenie ekológov Ekos v Hložanoch už viac rokov zaradom usporadúva podujatie s názvom Meňme svoje zvyky a nie klímu. Tohtoročný ekodeň zameraný na potrebu ochrany ozónovej vrstvy pôvodne naplánovali na nedeľu

www.hl.rs

Žiaci nižších ročníkov základnej školy sa k významu ozónu vyjadrili výtvarne

17. septembra. Časť programu sa už tradične mala uskutočniť v prírode, ale s ohľadom na nevhodné počasie podujatie sa uskutočnilo o týždeň neskoršie, čiže uplynulú nedeľu

Informačno-politický týždenník

popoludní. Celý program ekodňa v nedeľu 24. septembra zrealizovali v kaviarni Pod lipami, keďže deň bol zase sychravý. Prítomných privítala predsedníčka Ekosu Viera Turčanová.

sa zatiaľ nepredáva, je to spoločnosť s ručením obmedzeným; verejné komunálne podniky sú zatiaľ ako na úrovni štátu, nemôžu byť súkromné. Ľudia si to možno myslia preto, že Progresu vypožičiavame kamión na zber odpadu a rýpadlo. Majú jeden kamión a ten im na odvoz odpadu v Petrovci a Kulpíne nestačí. Všetko sa to fakturuje a refunduje. Oni nám pošlú bager a zorganizujú nám ohrádzanie odpadu. Myslím si, že spolupráca je zatiaľ na úrovni. Ak náš pracuje len jeden deň v týždni, nie je využitý; máme ideu, aby sme ho posielali kdekoľvek treba a aby sme tak zarábali.“ Pavel Žembery poprel aj povedačky smerujúce k tomu, že dedina nebude mať tajomníka Miestneho spoločenstva: „Tajomníci v miestnych spoločenstvách zostávajú; zatiaľ nebudú prepustení ani zmenení.“ Na záver krátkeho rozhovoru sme hlavu RMS Hložany poprosili, aby sa vyjadril o nedávnom prepustení bývalého riaditeľa KP Gloakvalis Samuela Valu, ktorého na tomto poste nahradil Branislav Huďan. Na túto záležitosť si posvietime čoskoro v osobitnom príspevku.

Pripomenula, že hoci je ozónový obal Zeme tenučký, predsa je len veľmi dôležitý: „Od neho prakticky závisí život na planéte, keďže úplne absorbuje ultrafialové žiarenie.“ Primeraný program prichystali žiaci ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina pod vedením profesorky slovenčiny Anny Huďanovej, učiteliek Márie Bartošovej-Korčokovej a Anny Zahorcovej a študentky slovakistiky Moniky Bažaľovej, ktorá prečítala príležitostný text. Žiaci nižších ročníkov sa aj tentoraz k ekologickým témam vyjadrili výtvarníckymi technikami a ich obrazy by verejnosť čoskoro mala vidieť v rámci osobitnej výstavy. Ako povedala predsedníčka Ekosu Turčanová, nedeľné podujatie podporila Obec Báčsky Petrovec, Miestne spoločenstvo Hložany, MOMS Hložany a tri tamojšie súkromné podniky a členky a členovia Ekosu prichystali občerstvenie. Snímka: J. Činčuráková -Galambošová • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Odstraňujú následky živelnej pohromy Anna Lešťanová

rednedávnom sa Staropazovskou obcou prehnal veľký nečas a sanácia vtedy zapríčinených škôd je ešte stále aktuálna. Silný vietor polámal konáre, vyvalil stromy a dopravné znaky, zhodil nielen škridlice, ale aj celé strechy z obytných a pomocných budov. Búrka vyčíňala asi pol hodiny, pričom tá najsilnejšia vlna trvala okolo desať minút, ale ničila a nosila všetko pred sebou. Došlo aj k výpadku elektriny, internetu a telefonického spojenia. Ľudských obetí našťastie nebolo, no toho 17. septembra bola v tomto prostredí zapríčinená veľká materiálna škoda.

Plechovú strechu Technickej školy v Ulici J. J. Zmaja, kde žiaci majú praktickú výučbu, víchrica odviala do susednej záhrady

moriadne situácie, ale ešte stále nie je známe, či občanom bude aspoň čiastočne vynahradená škoda spôsobená živelnou pohromou. V tamojšej lokálnej samospráve údajne čakajú na inštrukcie z vyšších republikových orgánov. Silný vietor zapríčinil veľké škody aj na staropazovskom mestskom cintoríne. Poškodených alebo úplne zničených je viac ako 500 pomníkov, a to najviac v Starej Pazove a v Golubinciach. Po veľkom nečase život sa pomaly vracia do normálnych koľají

Starší občania hovoria, že si takú ničivú búrku nepamätajú. Najväčšie škody boli spôsobené v Golu-

Sanácia škôd v Ulici Jovana Popovića, kde najväčší problém mali s dodávkou elektriny

Obrovské stromy sa zvalili na chodník smerujúci k mestskému cintorínu

Jeden zo zničených pomníkov na staropazovskom cintoríne • ĽUDIA A UDALOSTI •

binciach a v Starej Pazove, kde v jednotlivých častiach obyvatelia boli aj tri dni bez elektrického prúdu, hoci zamestnanci Elektrovojvodiny hneď po nečase vyšli do terénu. Takisto už v to nedeľné popoludnie sa angažovali aj robotníci VKP Čistoća. Čistili center mesta a z ulíc odpratávali polámané stromy a zváľané elektrické či telefónne stĺpy, aby doprava mohla nehatene prebiehať. Samotní občania tiež usilovne pracovali na sanácii škôd. Následkom silných úderov škridlíc a polámaných stromov zničené Po nečase plné ruky práce mali sú aj početné automobily. aj elektrikári Poškodené boli aj niektoré školské budovy, takže žiaci tri dni s nádejou, že sa nič podobné už nemali výučbu. nikdy nezopakuje. Zapríčinené Deň po nečase v budove ZO Sta- materiálne škody sa ešte stále rá Pazova zasadal Štáb pre mi- vyčísľujú. 39 /4770/ 30. 9. 2017

Ľudia a udalosti S OVOCINÁROM MIROSLAVOM ČEMANOM Z KYSÁČA

Investícia s odročenou odplatou Elena Šranková

iroslav Čeman z Kysáča je vedúcim v jednej pracovnej agentúre, ale popri zamestnaní sa zaoberá poľnohospodárstvom. Pestuje okrem iného i lieskovce, ktoré sú, ako pripomína, veľmi zdravé. Obsahujú olej, bielkoviny, vápnik, horčík, fosfor, veľa minerálov a vitamínov. Prečo ste sa rozhodli práve pre lieskovce? – Chcel som na menšej ploche pestovať niečo iné než sú bežné tunajšie kultúry a mať z toho väčší

Miroslav Čeman s dcérou Amadeou

zisk. Rozhodol som sa pre lieskovce preto, že si nevyžadujú náročnú starostlivosť. Je to rastlina, ktorá má vysoký životný vek, lebo aspoň tridsať rokov dáva plný rod a môže vydržať až do sto rokov. Je to teda určitým spôsobom investícia aj pre budúce generácie. Na akej ploche a kedy ste založili lieskovcový sad? – Sad sme založili v roku 2008 a sadenice liesky sme ako trojročné vysadili na ploche 2,5 hektára. To sa však osvedčilo, lebo sme ich tri roky nemuseli zalievať, hnojiť, striekať, ľahšie sa prijali a investícia sa skôr začala oplácať. Lebo lieska je rastlina, ktorá minimálne do siedmeho roka nedáva takmer žiadny rod, a pritom si vyžaduje investovanie. Väčšie prínosy – 5 až 5,5 kilogramu po strome dáva v desiatom, dvanástom roku, čo už

www.hl.rs

prináša pekný zisk. V pätnástom roku dosahuje plný rod a vtedy možno očakávať asi 10 kilogramov lieskovcov z jedného stromu. Investovali ste z vlastných prostriedkov alebo z úverov? – Investovali sme z vlastných zdrojov, a to je asi najlepšie. Nechcel som ísť do kombinácie ani so štátom ani s podnikmi, ktoré dávajú sadenice, lebo zmluvy s nimi nie sú výhodné. Tunajšia pôda a podnebie vyhovuje tomuto ovociu? – Černozem lieske vyhovuje, ale je potrebné, aby pôda obsahovala aj 15 až 20 percent hliny. My sme mali práve takú parcelu v blízkosti Zdravé a výživné – lieskovce kanála, ktorá zodpovedala, čo ukádôvodu, že u nás pestovanie zal rozbor pôdy, ktorý som dal urolieskovcov ešte stále nie je veľmi biť v poľnohospodárskom ústave. rozšírené. Keď sme začínali, až Aj podnebie je prajné. Okrem toho 95 percent lieskovcov do Srblieske nehrozí, že zamrzne počas ska prichádzalo z dovozu, hlavne kvitnutia ako inému ovociu u nás. z Turecka. Avšak turecké lieskovce Je pestovanie lieskovcov námôžu konkurovať naším iba cenou, ročné? nie aj kvalitou. – Nie je náročné. Jediný problém Nastupujú pestovatelia liesje, že do ovocného sadu treba kovcov na trhu organizovane? najprv investovať aj v rokoch, kým – Nie, i keď som zástancom toho, ešte nerodí. Sadenice sa musia aby sme si založili družstvo, aby kupovať iba certifikované a treba sme na trhu vystupovali spoločne, vybrať dobré, kvalitné odrody. možno aj vyvážali do zahraničia, Hneď na začiatku sa musí urobiť a tým dosiahli vyššiu cenu. Žiaľ, zavlažovacia sústava, nevyhnutná najmä v období, keď sú sadenice ešte mladé. Potrebná je aj ohrada, ktorá ich ochráni pred srnami a zajacmi. K tomu sa do takého siedmeho – ôsmeho roku pomedzi stromy musí frézovať, lebo burina by odčerpala minerálne látky. Nesmie sa striekať herbicídom, lebo lieskovce môžu vsať škodlivé látky. Aké sú ceny lieskovcov a ako je to Stroje na čistenie lieskovcov s predajom? pestovatelia nemajú o to záujem. – Cena sušeného plodu je 700 Pri zbere úrody potrebujete dinárov a treba povedať, že sa pespracovnú silu. Možno ju nájsť? tovanie lieskovcov opláca. Úrodu – Lieskovce zbierame ručne. Zapredávame hlavne ľuďom, ktorí tiaľ nemáme stroj, lebo je to príliš majú stánky na novosadských drahá investícia na parcelu, akú trhoch, tiež firmám, ktoré lieskovce teraz máme pod lieskami. Z druhej používajú na ďalšie spracovanie. strany sme v praxi videli, že je Predaj je zabezpečený aj z toho najlepšie, keď sa plody zozbierajú

Informačno-politický týždenník

ručne, lebo sa domov dostanú len tie zdravé a čisté. Pracovnú silu je ťažko nájsť, i keď sa za zbieranie platí na naše podmienky celkom dobre. Treba však uznať, že je to ťažká robota, treba byť stále na kolenách. Pomoc potrebujeme tak v poli, ako aj pri čistení lieskovcov. To je potrebné urobiť čím skôr, aby sa nestrácalo na kvalite. Koľko trvá zber úrody? – Lieskovce začínajú dozrievať v polovici augusta a zber trvá do konca septembra. Musí sa totiž čakať, až plod odpadne zo stromu, lebo iba ten je zrelý. Zber trvá tak dlho preto, že máme štyri odrody a nedozrievajú všetky naraz. Avšak rôzne odrody sa kombinujú z tých dôvodov, že sa navzájom opeľujú. Akým spôsobom lieskovce spracúvate? – Keď sa lieskovce dostanú domov, najprv idú do kalibrátora, ktorý ich roztriedi na šesť veľkostí. Takto roztriedené sa dva až tri týždne sušia vo vreciach zakvačených na mieste, kde existuje prúdenie vzduchu. Potom idú do luskáčika, ktorý sa nastavuje na každú veľkosť zvlášť. Nakoniec lieskovce dávame do tretieho stroja, ktorý čistí plod od škrupiny. Kontroluje sa i ručne, aby škrupiny nezostali medzi plodmi. Aj takto očistené lieskovce sa dva až tri týždne sušia na zemi, a až potom sú schystané na predaj. Foto: z archívu M. Čemana • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI S METLÁROM DARKOM BABKOM Z KOVAČICE

So zámerom zachovať rodinnú tradíciu Anička Chalupová

ová metla dobre metie, a stará necháva smeti, hovorí staré slovenské ľudové príslovie, ktorým sa už vyše troch rokov riadi Kovačičan Darko Babka, mladý výrobca metiel: – Keď som ešte bol malý chlapec, zvykom bolo chodiť do poľa a motykou okopávať kukuricu. Moji rodičia a starí rodičia, keď museli ísť do poľa alebo do práce, nechávali ma u prastarých rodičov. Buďto u apka Veňarského alebo u apka Metlárstvo ako užitočné hobby

vinicu zdedili moji rodičia a namiesto hrozna tam vysadili záhradu, takže sa pestovanie metlíňa stalo rodinnou tradíciou. Aj v tejto súčasnej dobe vysávačov dobrá a kvalitná metla je v dome vždy potrebná. Veľmi je praktická a vhodná na upratovanie nielen domov, ale aj dvorov a pod. Darko sa metly naučil vyrábať od prastarého otca, vždy vraj rád Darko si pri domácej výrobe metiel často spomenie na apkovu prácu

a mamičky Čížikových. Mali ma tam radi, hrávali sa so mnou, ale keď bolo veľa práce v dome, tak som sa díval, čo vlastne a ako robia. Čížikovci mali vinicu, do ktorej apka pravidelne chodili kontrolovať stav hrozna a často ma vodievali so sebou. V tej vinici, na jednej časti pozemku, pestovali aj metlíňa, ktoré vyvolávalo moju sústavnú pozornosť a zvedavosť. Zaujímalo ma, ako sa pestuje, ako sa spracúva a čo sa z neho vyrába. Neskoršie tú • ĽUDIA A UDALOSTI •

sú nielen pekné, ale aj kvalitné. – Hneď zjari mama v záhrade vyseje osivo tejto vzácnej rastliny, neskoršie ju pretrhá a ďalej sa o ňu starám sám. Prvé metly som vyrobil pred tromi rokmi tak, ako som si zapamätal, že to robil apka, ktorý bol už staručký a nemal síl ma už ďalej učiť. Boli to dobré metly, z ktorých som posledný kus predal minulý rok na veľkom jesennom jarmoku. Metlíňa a metiel nemám mnoho, ani nemám v úmysle sa tomu vážnejšie Metly z dielne súce do predajne venovať, ale tradícia sa musí obnovovať a zachovávať. Z metiel nie je veľký zárobok, ale často si spomeniem na staré ľudové porekadlo, ktoré hovorí, že ak netečie, aspoň kvapká. Ja to skôr robím zo záľuby, – zdôraznil náš spolubesedník. Aby z tej rastliny vznikla metla, tak sa podľa jeho slov musí najprv kvalitne dopestovať, vysušiť, odsemeniť, roztriediť

Triedenie remesiel Remeslá, ktoré existovali v Kovačici od jej založenia dodnes, ako aj remeslá, ktoré Kovačičania vykonávali v bližšom a ďalšom okolí, boli zoradené do skupín podľa rôznych kritérií. Napríklad podľa odborov. Metlár, spolu so stolárom, gátristom, piliarom, štetkárom, kolárom, tokárom, tesárom, sitárom, debnárom, husliarom, brdárom a korpárom (košíkarom), patril do skupiny lesníctvo a spracovanie dreva. Do skupiny poľnohospodárstvo, výroba a spracovanie potravín, patrili pekár, cukrár, sódar, mäsiar, mliekar, majiteľ ľadovne –ľadovniar, mlynár, páleničiar, tortár a pod. (Údaje zo zborníka Kovačica 1802 – 2002)

pozeral, ako to on kedysi robil a odvtedy sa snaží v tejto práci neustále zdokonaľovať. Metly vyrobené jeho šikovnými rukami

Metlu treba pekne upraviť, aby sa páčila aj iným

podľa dĺžky a až potom ide do jeho výrobnej dielne. Metly robí najčastejšie sám a plánuje začať vyrábať aj cirokové metly.

– Tohto roku sme posiali aj cirok, aby pôda nezostala prielohom. Pokúsim sa z neho vyrobiť metly. Je to teda môj koníček, z ktorého osoh majú aj moji domáci, lebo keď sa niečo musí kúpiť, tak sa peniaz rýchlo minie, – dodal na záver mladý výrobca metiel Darko Babka, vďaka ktorému si metly z prírodných materiálov zachovali svoje miesto a uplatnenie v mnohých kovačických domácnostiach.

39 /4770/ 30. 9. 2017

Ľudia a udalosti SLOVO DALO SLOVO: JURAJ MRAVEC, FOTOGRAF, KAMERAMAN A REŽISÉR

Fotografia rozpráva namiesto slov Oto Filip

raví sa, že vojnoví reportéri a míneri spravidla majú právo len na jednu chybu. A že si ho v podstate vyčerpali už vtedy, keď svoj osud upísali takým nebezpečným povolaniam. Fotoreportér na fronte je často v nevýhodnejšej pozícii ako priamy bojovník, keďže si snímka z dejiska žiada, aby bol v prvých šíkoch na bojovej línii. Čo znamená, že je aj viditeľným terčom ostreľovačov zasahujúcich hlava-nehlava. Treba sa potom vôbec diviť, že na Slovensku možno na prstoch jednej ruky spočítať ľudí, ktorí boli alebo odchádzajú na rôzne fronty do sveta, od Afganistanu po Irak?! Jedným z nich je Juraj Mravec aj mladý, tridsaťročný slovenský fotograf, kameraman a režisér Juraj Mravec. Dostáva sa na miesta, kam sa bežný smrteľník nedostane, verný svojmu poslaniu a povolaniu vojnového dokumentaristu. Narodil sa v roku 1987 v Leviciach. Fotografiu študoval na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave, neskôr na Vysokej škole múzických umení v ateliéri kameramanskej tvorby a fotografie. V poslednom čase sa v oblasti fotografie výlučne venuje vlastným témam. Je vyhraneným a veľmi dobrým dokumentaristom, tým aj portrétistom. Lebo to, ako podčiarkuje, jedno s druhým ide. Predtým ako začal pôsobiť na voľnej nohe, pracoval ako kameraman v RTVS. Stretnutie s ním sa udialo v Hlase ľudu, kde pobudol so skupinou žiakov, ktorých v Pivnici zaúčal do tajov fotografického umenia v rámci projektu Píšeš? Píšem! Známa skúsenosť hovorí, že jablko najčastejšie nepadá

www.hl.rs

ďaleko od stromu... – Môj otec je autorom knihy Interview s fotografiou. Aktívne sa teda fotografii nevenuje, ale tá jeho kniha obsahuje celý rad rozhovorov so svetoznámymi fotografmi. Sú dva druhy rodičov: takí, čo chcú, aby sa im deti venovali tomu, čomu oni, a tí iní, ktorí by boli najradšej, keby si zvolili iné povolanie... – Mal som a mám to šťastie, že mám výborných rodičov. Neobmedzovali ma, keď som bol mladý a podporovali ma, čokoľvek som si vymyslel. Vďaka uvedenej otcovej knihe zaľúbil som sa do fotky, keď som mal štrnásť rokov. Odvtedy ma táto veľmi baví. Zo strany rodičov som mal silnú podporu už od začiatku. Príbehy z neuralgických bodov sveta sú často umocnené čiernobielou fotografiou. Je obľúbenejšia ako farebná? – Nerobím medzi nimi rozdiel.

V troskách

gradient, aký má táto fotografia z negatívu, ma veľmi fascinuje. Ono to záleží od toho, kde som. Napríklad Irak som fotil celý na farbu. Pretože sa môže stať, že vyfotíte niekoľko tisíc záberov za nejaký čas a keď sa vrátite domov, budete mať len osemdesiat negatívov na spracovanie. A spracovať ich v domácich podmienkach je náročné, pretože sa čiernobiele filmy už nevyvolávajú v Minilabe. Je to totiž robota aspoň na niekoľko týždňov. A najmä otázka toho, či človek po návrate z terénu má čas ten čiernobiely materiál spracovať, alebo

Účastníčky workschopu a pár kolegov v Hlase ľudu

Mám veľmi rád to, ako vyzerá fotografia urobená klasickým spôsobom, teda čiernobiela. Ten

Informačno-politický týždenník

či je flexibilnejšie fotografovať digitálom. Ten tiež má svoje výhody?

– Áno. Už to, že môžete rovno z terénu komunikovať so svojimi divákmi prostredníctvom Facebooku a vôbec sociálnych sietí. Možno tiež aktívne ponúkať fotografie rôznym fotoeditorom v rôznych končinách sveta. Koho zo slovenských fotografov si zvlášť vážite? – Zo slovenských fotografov ma veľmi baví tvorba Martina Kolára. To je taký dokument s presahom veľmi vtipným. Hlavne som fascinovaný svetovými menami. Výborný fotograf je Paolo Pellegrin, Mojze Samant, Michael Ackerman, Anders Petersen, osobnosti z agentúry Magnum. Koudelka je geniálny, najmä ten jeho projekt 68. Samozrejme, mám rád aj klasikov, ako Newton, Bresson. Čo novinárska snímka, nielen frontová, zákonite musí obsahovať? – Musí mať silný obsah. Novinárski fotografi to majú zložitejšie od iných, keďže musia vystihnúť ten pravý moment. Niekedy fotografiou, tou so silným obsahom, dokážete vysvetliť čosi, o čom by ste inak museli prečítať článok. Tak ako som hovoril mojim účastníkom dielne v Pivnici, dobrá fotografia musí mať dobrú kompozíciu, lebo tá vťahuje diváka do deja, príbehu, núti ho dívať sa na ňu. A potrebuje aj dobré svetlo, čo často človek nemôže veľmi • ĽUDIA A UDALOSTI •

šou pravdepodobnosťou strieľať. Taká noc predtým je zaujímavá. Veľa toho nenaspíte. Keď už ste tam, tak riešite veci, ktoré máte. Je to o skúsenostiach, o tom, ako sa pohybovať v takomto teréne, čo sa treba pomalinky učiť. Chceli by ste nám priblížiť nejakú príhodu z tých frontových chvíľ?

linky, krôčik za krôčikom budem učiť, ako sa pohybovať v takom teréne. A mal pravdu. Aj Mosul, z ktorého prezentujeme fotky čitateľom, bol veľkou školou? – Po roku v Mosule som sa naučil veľa vecí. Naučil som sa, ako sa takticky pohybovať ulicami. Musíte vždy vedieť, z ktorej

Dym ako stály sprievodca

ovplyvniť. Najdôležitejší fakt v tej fotografii je jej obsah. Fotografia teda rozpráva namiesto slov. Fotografia nie je vašou jedinou oblasťou záujmu? – Začal som sa venovať réžii

budem snímať vojny, aby som ukázal ľuďom na Slovensku, že tí ľudia v tých vojnách sú reálni ľudia, že nesmieme na nich zabúdať a že sa máme snažiť trochu sa k nim otvoriť. Ide o to, aby sa

Bojovník

Zúfalstvo

dokumentárnych filmov. Tam vidím väčší potenciál v tom, ako si na cesty získať peniaze a prostriedky, pretože film je masovejšie, mainstreamovejšie médium ako fotografia. Čo znamená, že aj formát tej finančnej podpory, či už zo štátu alebo od súkromných sponzorov, je trochu iný. Čo vlastne bolo tým pravým motívom vybrať sa do krajín ničených vojnami? – Mám taký pocit, že na Slovensku eskaluje vlna ignorancie a násilia a tolerantnosti k násiliu. Aj schopnosť dehumanizovať nejakú kastu ľudí, ako utečenci, homosexuáli alebo Rómovia. Táto dehumanizácia je veľmi desivá, pretože môže viesť ku konfliktom. Preto som sa rozhodol, že • ĽUDIA A UDALOSTI •

Slováci napríklad na utečencov pozerali ako na normálnych ľudí a nie ako na nejakú bandu. Lebo tá dehumanizácia, ktorá nastala na Slovensku počas krízy v roku 2014, bola šialená. Mnoho vojnových a iných ohnísk ste fotili. Máte strach? – Nemám, aspoň nie veľký. Byť v takom prostredí je taká zmes odhodlania. Hlavne ma tá práca strašne fascinuje. Chcel som ju celý život robiť a myslím si, že je veľmi dôležitá. Je to také odhodlanie, taký adrenalín, možno trochu i taká jemná zmes strachu. Skôr sa človek bojí pred cestou, čo ho tam čaká. Alebo keď idete na prednú líniu, uvažujete o tom, keď večer ľahnete spať, že sa ráno zobudíte a že tam budú s najväč-

Rozlúčka

– V Kurdistane v októbri som stretol svetoznámeho francúzskeho fotografa Patricka Schavella. Hovoril som mu, že som sa veľmi bál, lebo sme boli na otvorenej púšti a zo všetkých strán okolo nás strieľal ISIS mínometmi. Tie šrapnely lietali okolo nás a myslel som si, že tam zomriem. Tak som mal takú diskusiu o tom, že aké ťažké je robiť vojnovú fotografiu. Opýtal som sa ho, ako ju on dokázal robiť tak dlho. Povedal mi, že nemôžem očakávať, že príde to všetko hneď. Že som najdôležitejší krok už urobil tým, že som tam a že sa teraz poma-

strany môže prísť útok a snažiť sa nikdy nevybehnúť na otvorené priestranstvo. Snažíte sa vždy kryť stenou, aby ste sa v prípade paľby mohli schovať. Uzavrime tento rozhovor trochu príjemnejšou témou. Ide o váš prvý pobyt vo Vojvodine? – Vojvodinou som iba prechádzal, napríklad v roku 2014, keď som spracovával migračnú krízu v Preševe. Som veľmi rád, že sa vyskytol tento seminár Píšeš? Píšem!, kde mám fotografickú dielňu, čo bolo ideálnou príležitosťou prísť sa sem pozrieť.

39 /4770/ 30. 9. 2017

Ľudia a udalosti NAŠA ANKETA

Čo čítajú Padinčania? Anička Chalupová

„Č

ítanie sú otvorené dvere do čarovného sveta,“ povedal významný francúzsky spisovateľ, dramatik a esejista Francois Mauriac. O tom, čo čítajú Padinčania a čo pre nich čítanie znamená, dozviete sa z nasledujúcich riadkov našej ankety. Zdenka Obšustová, knihovníčka Obecnej knižnice v Kovačici,

od dennej tlače po týždenníky a mesačníky. Najväčší záujem vládne o noviny Blic, Blic žena, Srpski telegraf, Danas, Politika, Informer, Skandal a iné. Muži

školopovinné deti a stredoškoláci, ale pekný je počet aj čitateľov v kategórii dospelých. Školáci si hlavne vypožičiavajú povinné čítanie a okrem toho sa zaujímajú aj o populárnu literatúru pre deti, napr. z oblasti vedy, dejín a pod. Populárne sú aj príručky, ktorými si žiaci dopĺňajú vedomosti nadobudnuté v škole. Najmladší v našej knižnici najčastejšie vyhľadávajú obrázkové knihy Ján a Zlatka Kováčovci

články na stranách Ľudia a diania a teraz, odkedy pracujem v zahraničí, v elektronickej forme prečítam každé číslo od prvej po poslednú stranu. Veľa čítam aj knihy a v týchto dňoch študujem knihy autorky Daniely Still. Ján a Zlatka Kováčovci, majitelia VOP Dukát Zlatka: – Padinčania každodenne čítajú všetko,

čítajú predovšetkým na športové témy, kým sa krajšie polovičky zaujímajú o tzv. žltú tlač a ľúbostné romány. V našom predajnom stánku je okrem dennej tlače a týždenníkov v srbskej reči veľký záujem aj o náš domáci slovenský týždenník Hlas ľudu, v ktorom pravidelne možno nájsť aj témy z nášho prostredia.

Zdenka Obšustová

pobočka v Padine: – Vzhľadom na to, že pobočka Obecnej knižnice už dlhší čas sídli v jednej z miestností budovy Základnej školy

Zuzana Melichová

maršala Tita, máme čitateľov vo veku takpovediac od 7 do 77 rokov. Medzi nimi je najpočetnejšia mladšia populácia, čiže

www.hl.rs

a radi sa prehŕňajú aj v časopise pre deti Zornička. Dospelí sa prevažne zaujímajú o beletriu a študenti čítajú rôzne knihy z oblasti vedy, hoci pozornosť odnedávna venujú aj literatúre, ktorú sme naposledy dostali z Literárneho klubu v Bratislave z Vydavateľstva Kolomana Kertésza Bagalu. Penzisti sa zaujímajú o našu krajanskú zbierku, menovite o dejiny, o sťahovanie Slovákov na Dolnú zem, alebo o diela slovenskej literatúry. Pravidelne čítajú časopisy zo Slovenska, ako napr. Záhradkár, Ema a pod., tiež náš týždenník Hlas ľudu, rodinný magazín Rovina a mládežnícky časopis Vzlet. Medzi najvyhľadávanejších autorov v uplynulom období patria spisovateľky Mojsilovićová, Bačićová-Alimpićová a niektoré zahraničné spisovateľské mená. Máme aj takých čitateľov, ktorí sledujú literatúru trochu iným spôsobom. Zuzana Melichová, domáca: – Dlhé roky sledujem Hlas ľudu, pravidelne som čítala vyberané

Informačno-politický týždenník

ČLENOVIA SKOS ŠAFÁRIK, MOMS DOBANOVCE A AKTÍV ŽIEN aj tohto roku podporili Dni európskeho dedičstva a primerane sa do tohto podujatia zapojili v utorok 26. septembra. V Slovenskom národnom dome usporiadali etno výstavu ručných prác, krojov, suvenírov, kníh, časopisov, umeleckých fotografií Petra Dešića, starých fotografií o živote Slovákov v Dobanovciach, umeleckých obrazov Vesny Dimitrijevićovej. Nechýbala ani gastronomická ponuka a prezentácia zdravej výživy. Akciu doplnilo vystúpenie hercov a ďalších členov Pod Teatra z Belehradu a Zid teatra z Amsterdamu. Bola to prezentácia festivalu EXPLOREZ, ktorý ako sprievodné podujatie prebieha v rámci BITEF polyfónie v Belehrade. Partnerom v tomto projekte je i SKOS Šafárik a jeho účastníčkami v programe sú belehradská farárka Anna Petrovićová, Marijana Vasiljevićová i Danijela Greksová. Záverečný koncert a program pod názvom Chlieb a hry prebieha v sobotu 30. septembra u belehradskom Centre pre kultúrnu dekontamináciu, kde vystúpia i umelecké súbory z viacerých európskych krajín a medzi nimi i zo Slovenska. Ž. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Delegácia obce na Púchovskom jarmoku Anna Lešťanová

odobne ako aj minulé roky i tentoraz sa na Púchovskom jarmoku (15. až 17. septembra) zúčastnili predstavitelia Obce Stará Pazova. Za nepriaznivého počasia, ktoré sprevádzalo

Na 19. ročníku Púchovského jarmoku sa okrem iných zahraničných družobných miest zúčastnili aj Staropazovčania a vedúcou štvorčlennej obecnej delegácie bola národná poslankyňa Libuška Lakatošová. V delegácii ešte boli Dragana Stevićová,

Pri pazovskom stánku v Púchove

túto akciu, jarmok 16. septembra otvorili viceprimátor Mesta Púchov Roman Hvizdák a Katka Heneková, manželka primátora Rastislava Heneka, ktorý sa nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov.

Petar Nerandžić a Živan Smuđa. Púchovský jarmok 2017 mal benefičný charakter, čo znamená, že poslanci mestského zastupiteľstva varili spolu s kuchárskymi tímami z družobných miest rôzne jedlá, z predaja kto-

rých potom vyzbierali finančné prostriedky. V staropazovskom kuchárskom tíme boli Vlasta Miltenovićová a Ján Kiš. Okrem toho pazovské prostredie prezentovali Snežana Nerandžićová z KUS Branka Radičevića a Zuzana Kováčová zo SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Tradične oba pazovské spolky na Púchovskom jarmoku predstavujú spolužitie Slovákov

a Srbov na týchto priestoroch a tentoraz, podľa slov Nerandžića, ich stánok zdobili nielen časti ľudových odevov a ručné práce, ale aj rôzne slané a sladké pochúťky. Počas pobytu v Púchove predstavitelia tohto družobného mesta zo Srbska sa zúčastnili na oficiálnom prijatí, ktoré usporiadali hostitelia. Foto: z archívu delegácie

VÁHU NA MERANIE pacientov pripútaných k lôžku a pacientov v invalidných vozíkoch pre staropazovské Stredisko pre hemodialýzu zabezpečila humanitárna organizácia Caritas Srbsko. Tento darček v hodnote okolo 1000 eur na váženie ťažko chorých pacientov v utorok 26. septembra predstavitelia Caritas Srbska slávnostne odovzdali zamestnancom Strediska pre hemodialýzu. Donáciu oficiálne odovzdal Joze Duspara, riaditeľ Caritas pre Sriem, a za hodnotný dar sa v mene Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja poďakoval Dr. Aleksandar Omerović. Váha na meranie (na fotografii) je veľmi dôležitá počas liečby ťažko chorých. A. Lš.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! N o, povedzte, vážení! Nie sme jedineční?! Či sa ešte dakde, ako u nás, práši aj v období, keď sa na sklonku leta ozvú jesenné dažde?! Toť sa strhol veľký (a ako obvykle zbytočný) krik. Len čo portál KRIK (Sieť pre výskum kriminálu a korupcie) zverejnil(a) správu Agentúry pre boj proti korupcii. Týkajúcu sa vraj podozrivého pôvodu peňazí (vyše 200 000 eur), ktorými pán minister Aleksandar Vulin zaplatil za byt. Vraj kde ich nabral? Nuž jasne ozrejmil, že ich dostal od manželkinej tetky z Ka• ĽUDIA A UDALOSTI •

nady. Ktorej onehdy v JULi odniesol liek. Nie raz, ale 23-krát! Zakaždým mu, z čírej vďačnosti, oferovala 9 000 euríkov. Vec je teda čistá ako slza. Podaktoré tunajšie médiá rozvírili prach aj ohľadne výroku nášho pána prezidenta Aleksandra Vučića. Keď povedal, že si počas nedávneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku s americkým prezidentom Donaldom Trumpom podali ruky. Nie raz, ale štyri razy! Závistlivci! Nenapadlo im, že si dvaja veľkí ľudia podali ruky môžbyť aj osemkrát. Ibaže, zo skromnosti, rukovačky po-

delili dvomi. V prachu daždivých dní akosi zostalo mimo uší a očí verejnosti vyhlásenie našej pani premiérky Any Brnabićovej. Povedala, že nemá strach zo spomaleného rastu hrubého domáceho produktu. Opierajúc sa na starý dobrý výrok, že pomaly ďalej zájdeme, ktorý je, všakáno, v dialektickej zhode s výrokom novšieho dáta: Rýchlejšie, silnejšie, lepšie. Pri príležitosti storočia diplomatických vzťahov Srbska s Dánskom a Švédskom švédsky veľvyslanec v Belehrade pán Jan Lundin povedal,

že jeho krajina vidí našu krajinu ako veľmi zodpovedného člena medzinárodného spoločenstva a rodiny EÚ. Žeby tí Švédi mali problémy s dioptriou? Alebo vedia niečo, čo my nevieme? „Toto je čas pre každého z vás, aby ste vstali zo svojich sedísk a bránili to, čo je naše,“ povedala postava v 24-hodinovom divadelnom predstavení Olymp: K sláve kultu tragédie na 51. BITEF-e v Belehrade. Všetci (sme) ale zostali sedieť. Posediačky, poležiačky, pomlčiačky EŠTE ďalej zájdeme. Bumbum!

39 /4770/ 30. 9. 2017

Ľudia a udalosti TRADIČNÁ ZÁBAVA VO VOJLOVICI

Dobrá nálada a chutná rezancová večera Alena Kulíková

sobotu 23. septembra v Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku Detvan vo Vojlovici vo večerných hodinách bolo veselo. Rozliehala sa slovenská hudba, krásny ľubozvučný slovenský jazyk, miestnosti zdobili pestré výšivky... Nemožno však zabudnúť predovšetkým na rezance; veď tam prebiehala Rezancová zábava! Organizáciu štvrtého ročníka tohto podujatia mali na starosti vojlovické výšivkárky, ktoré vítali početných domácich návštevníkov a hostí zo Sriemu, Báčky a Banátu. Vojlovické šikovné ženy, niektoré z nich vyskúšané výrobkyne rezancov, známe na pančevskom a belehradskom trhu, pre všetkých návštevníkov rezancovej zábavy pripravili špeciálnu chutnú večeru: cesnakovú polievku s rezancami, tvarohové rezance so slaninkou, zemiakové

a ako dezert ponúkali makové rezance. Okrem toho nechýbali ani domáce slané koláčiky. Prítomných hostí pozdravila vedúca výšivkárskej pobočky Anna Pániková a vyjadrila radosť, že ich početné spolky neohrdili a že prijali

ich pozvanie na zábavu. Hostia mohli navštíviť aj priestory MOMS Vojlovica-Pančevo, v ktorých bola nainštalovaná prvá samostatná výstava umeleckých diel Iskry tvorivej duše. Autorkou výstavy je Zuzka Čriepková, ktorá rada omaľováva

* LETMO

raví sa, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Jedinci však nemusia byť len obeťami prírody, ako v prípade jej nedávneho nedeľného vyčíňania, ale aj iných jedincov. Viaceré predajne stavebného materiálu vo Vojvodine už pár dní po tom nešťastnom 17. septembri zvýšili ceny škridlíc, ktoré akoby zázrakom rýchlo zmizli z predajní. V Starej Pazove sa vo viacerých uliciach objavili oznamy a pútače: ponúkame všetky druhy škridlíc, opravujeme poškodené strechy. Služby iste vítané, nebyť toho, že ceny daných tovarov a slu-

www.hl.rs

Báčsky Petrovec

tekvice, varechy, šamlíky, mliečniky, kraslice. Súčasťou jej tvorby sú aj práce zhotovené vyšívaním, háčkovaním, pletením, ako aj brúsením skla, resp. dekupážou a pyrografickou technikou. Na veľké prekvapenie prítomných sálou predefilovali v starodávnom svadobnom kroji finalistka Miss folklór Slovenska Alisa Oravcová a jej partner Martin Marek, ktorí sa práve vrátili z festivalu krojov usporiadaného v Kysáči. Zatancovali choreografiu, ktorou sa predstavili v samotnom finále Miss folklór 2017, a tak spestrili zábavu. Na dobrú náladu zahral hudobník Vladimír Hudec z Padiny. Tancovalo sa, zabávalo, kamarátilo... Aby bolo ešte zaujímavejšie, Vojlovičanky zorganizovali aj tombolu so všelijakými darčekmi. Mnohé odmeny, ktoré pripravili usilovné výšivkárky, sa rozleteli po celej Vojvodine. Ale tú hlavnú, čiže prvú odmenu, strojček za rezance, získala Paulína Blanková z Hajdušice.

Oto Filip

Obchodníci žieb stúpli mimo bežných rámcov. Snahy o zisk sa vo vyvinutom svete, kde sa rešpektujú stanovené pravidlá hry a štandardy, uberajú celkom iným smerom. V obchode môžeš totiž bez zbytočného vysvetľovania a problémov vrátiť alebo vymeniť tovar, ktorý si kúpil, ak si zistil, že sa ti nepozdáva alebo nehodí. V Nemecku napríklad nemožno zvádzať kupujúceho auto tak, že mu neprezentuješ aj jeho zápory. Tresty za prípadné zamlčanie nedostatkov sú ozaj prísne, zvlášť tie finančné, no je tu aj možnosť, že sa nepoctivý predajca ocitne v

Informačno-politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY

chládku. Pri nedávnom pobyte v Bratislave na autobusovej stanici Mlynské nivy som z dlhej chvíle navštívil jednu z tamojších záložní a bol som svedkom, keď istému kupujúcemu predavačka pri prebratí kamery, ktorú kúpil, povedala: Dajte si pozor na účet, je vám to aj ročná záruka na ten produkt. A bola to len záložňa. U nás je čosi také priam nemysliteľné. Dokonca aj keď sa ti prvý deň po kúpe rozpadnú napríklad topánky, nasleduje trápne dokazovanie, že tomu nie si sám na vine. Najčastejšie ponúknu opraviť ich, zriedkavejšie vymeniť, kým o návrate peňazí možno len snívať. Obchodníci sú slovom ľudia rôzni…

Pestovanie lieskovcov. Vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec spoločnosť Ferrero v pondelok 18. septembra usporiadala prezentáciu na tému pestovania lieskovcov. Táto spoločnosť je svetovým lídrom v spracovaní lieskovcov a v Srbsku je prítomná prostredníctvom siete kooperantov, ktorú chce rozšíriť na 10 000 ha vysadených liesok. Záujemcom hovorili o výsadbe lieskového sadu, úverovaní bánk a kooperácii. xxx Zber fliaš z herbicídov a pesticídov. Obec Báčsky Petrovec a inšpekcia ochrany životného prostredia druhýkrát tohto roku zorganizovali túto akciu ochrany životného prostredia. V utorok 19. septembra využité plastové fľaše z herbicídov a pesticídov zbierali v Hložanoch na vchode do dediny pri silách, v Báčskom Petrovci na konci Ulice jarmočnej a v Kulpíne na vchode do dediny pri moste. Ako zvyčajne, zozbieranú ambaláž odviezli na recykláciu. Svedomitým účastníkom sa aj tentoraz odvďačia sadenicami stromčekov. xxx Cesta S5. V priemyselnej zóne na katastrálnych parcelách č. 6798/5 a 7424/1, k. o. Báčsky Petrovec, pribudla nová vozovka dĺžky 418 metrov. Výstavba cesty sa začala 25. augusta, toho času prebiehajú záverečné práce a ich ukončenie sa očakáva 24. septembra. Tento projekt bol zabezpečený cestou verejného súbehu na financovanie a spolufinancovanie projektov v oblasti lokálneho a regionálneho ekonomického rozvoja zo strany Správy pre kapitálové vklady APV. Hodnota projektu je 19 497 035,29 din., z čoho Správa pre kapitálové vklady poskytla 17 497 035,29 din. a Obec Báčsky Petrovec 2 000 000 din. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

SELENČA

Piata Kukuriciáda Juraj Berédi-Ďuky

30. 9. – 6 . 10. 2017

POČASIE

kupina selenčských dôchodcov, každý deň podvečer pravidelne stretávajúca sa pred domom dôchodcu Pavla Berédiho, v nedeľu 24. septembra zorganizovala ďalšiu, v poradí piatu Kukuriciádu. Toto podujatie usporadúvajú v prvú nedeľu, keď jeseň vystrieda leto a keď je táto jesenná plodina vhodná na konzumovanie. Zámerom je vlastne vzdať hold zrnku kukurice, ktoré slúži ako základná surovina na výrobu väčšiny krmív používaných v chove živočíchov. Ich mäso, ako aj výrobky z mäsa, poslúžia potom na rôzne účely, ktoré sa spájajú s rôznymi akciami, -iádami, ako sú napr. slaniniáda, roštiáda, klobasiáda a podobne. Na ideu vzdať hold zrnku kukurice prišiel dôchodca, člen spomenutej skupiny selenčských dôchodcov, Juraj Kubeček. Každoročne, ako druhú úrodu po zbere jačmeňa, zvykne posadiť kukuricu vhodnú na varenie, ktorú potom uvarí, a tak spoluobčanom pripomenie časy, keď varená kukurica bola vzácnou pochúťkou v tunajších domácnostiach. Tohto roku počasie nežičilo tejto plodine pre sucho, ktoré postihlo selenčský chotár, takže pomoc poskytol a akciu zachránil Jozef Vadina, taktiež člen skupiny, ktorý zabezpečil potrebné množstvo kukurice z vlastnej produkcie. Z roka na rok záujem o podujatie stúpa, o čom svedčí množstvo varenej kukurice, ktorú tohto roku dôchodcovia ponúkali spoluobčanom a ktoré nestačilo pre všetkých záujemcov. Kukuricu predávali za výhodnú cenu, takže aj tržba bola úspešná.

Kukurica sa varí v kotle a na varenie dozerá skúsený kuchár Kubeček, v plnom kuchárskom výstroji a s varechou v ruke. Záujem o varenú kukuricu prejavili

rovnako deti, mládež a dospelí, ktorí si radi pripomínajú časy, keď vo väčšine domácností v jeseň rozvoniavala táto pochúťka. Na celkový priebeh podujatia vplý-

valo trochu nepriaznivé počasie a dážď, ale dobre zorganizovaní dôchodcovia sa nedali prekvapiť. Tým iba potvrdili, že na peknú a užitočnú akciu stačí aj dobrá vôľa, bez náročných finančných prostriedkov a sponzorov. Kukuriciáde sa potešili a zúčastnili sa jej aj selenčskí rodáci, manželia Čapeľovci, ktorí už roky žijú v Austrálii a práve prišli na dovolenku do rodnej Selenče. Táto akcia im pripomenula minulosť, keď ako mladí odišli za prácou do tejto ďalekej krajiny a v pamäti si odniesli aj vôňu varenej kukurice. Preto si teraz radi na nej pochutnali. Dúfame, že ani o rok dôchodcom neubudne dobrej vôle a zdravia na usporiadanie tohto podujatia.

ROK 2017 JE ROKOM 500. VÝROČIA REFORMÁCIE. Aj v zboroch Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku sa pri tejto príležitosti konajú rozličné podujatia. Členovia pivnického cirkevného spevokolu a cirkevníci z viacerých našich zborov na čele s pánom farárom Jánom Zahorcom od 13. do 18. septembra pobudli v Nemecku, kde navštívili miesta späté so životom a prácou Dr. Martina Luthera. Spolu s cirkevníkmi zo Slovenskej republiky, z Považského seniorátu, navštívili Lipsko, Eisleben, Mansfeld, Erfurt, Eisenach a hrad Wartburg. Zvláštnym zážitkom boli nedeľné služby Božie vo Wittenberskom zámockom kostole, na dverách ktorého Martin Luther pribil svojich 95 výpovedí. Vo Wittenberskom zámockom kostole, ako aj na hrade Wartburg a v Erfurtskej katedrále vystúpil aj spojený spevokol z Pivnice a Považského seniorátu. Účastníci zájazdu sa vrátili domov nielen s prehĺbenými vedomosťami z oblasti cirkevných dejín, ale aj s krásnymi duchovnými zážitkami. J. Č.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

8˚ | 18˚

10˚| 18˚

10˚ | 19˚

11˚ | 16˚

9˚ | 16˚

7˚ | 16˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

39 /4770/ 30. 9. 2017

Ľudia a udalosti SLÁVNOSŤ VO VOJLOVICI

Oslava jubilea reformácie Vladimír Hudec

– Zoskupili sme sa tu, aby sme si pripomenuli 500 rokov od začiatku reformácie, ktorá navždy zmenila politické, hospodárske a sociálne pohľady kresťanského sveta, umožnila,

ský po slovensky a Béla Halász po maďarsky. ok 2017 v kresťanskom svete – Je pekne spomínať na minulosť prebieha v znamení 500 rokov a veľké diela slávnych predkov. Skureformácie cirkvi, ktorú roku 1517 točne tí slávni predkovia aj pre nás začal Dr. Martin Luther. V súlade znamenajú veľa. Práve vďaka s tým v cirkevných zboroch Slovennim, ktorí sa v časoch po reskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku formácii nezdráhali opustiť prebiehajú početné slávnosti venosvoje rodiská, aby išli do nevané tomuto významnému jubileu známa, až na Dolnú zem, za a vo všetkých zboroch buď zasadili, náboženskou slobodou, a iba alebo zasadia strom reformácie. takto si mohli zachovať svoju Zasadili ho aj vo Vojlovici pred vieru a reč, aj my dnes po budovou farského úradu, avšak vyše 250 rokoch sa vyjadrujes cirkevným zborom Kresťanskej me v našom materinskom jareformovanej cirkvi sa dohodli, zyku. Aj napriek odlúčeniu od že jubileum reformácie oslávia materského štátu chránime spoločne, čo aj urobili v sobotu si ho práve vďaka reformácii, 23. septembra. vďaka Lutherovi, ktorý hlásal, Vojlovičania a ich hostia sieň že služby Božie sa majú konať vojlovického Spomienkového Dobrá spolupráca cirkví a štátu: dôstojní v jazyku, ktorému rozumejú domu vyplnili do posledného páni biskupi SEAVC Samuel Vrbovský (vľavo) poslucháči, teda ľudia. Avšak miesta. Svojou prítomnosťou ich a KRC Béla Halász (vpravo) v spoločnosti nemôžeme sa chváliť len tým, poctili dôstojní páni biskupi SECAV Miletu Radojevića, vyslanca prezidenta že máme slávnych predkov, Samuel Vrbovský a Kresťanskej Srbska ale musíme pozrieť dopredu reformovanej cirkvi (KRC) Béla Halász, aby idey humanizmu prenikli aj do ako aj Mileta Radojević, vyslanec pre- cirkevného života, a čo je najdôležizidenta Srbska, republikoví a pokrajin- tejšie, Božie slovo prinavrátila do rúk skí poslanci z Pančeva, predstavitelia obyčajného človeka. Keď hovoríme viacerých veľvyslanectiev európskych o 500-ročnici, myslíme predovšetkým

mi, ktorý konštatoval, že reformácia kresťanom darovala významné výdobytky, bez ktorých by život modernej civilizácie nebol možný. Je to predovšetkým náboženská tolerancia a spolunažívanie ľudí rozličných vierovyznaní. Zdôraznil význam ekumenickej spolupráce, ktorú začali práve reformované cirkvi, a neskoršie sa im pripojili aj pravoslávna a katolícka. Spomenul aj akademickú spoluprácu vysokých bohosloveckých škôl SPC a bohosloveckých fakúlt reformovaných cirkví a ako osobitnú kapitolu vyzdvihol pomoc reformovaných cirkví SPC počas ateistického režimu. – Slovenská evanjelická cirkev a Kresťanská reformovaná cirkev predstavujú silné duchovné pevnosti svojich veriacich a dávajú svoj výnimočný prínos dobrým vzťahom medzi vierami, pôsobiac na poli ekumenickej spolupráce medzi cirkvami, ale aj širšie na spolupráci medzi všetkými ľuďmi dobrej vôle, – povedal Radojević a doložil: – Štát vynakladá úsilie, aby obom cirkvám, ako aj všetkým iným v Srbsku, umožnil, aby v súlade s Ústavou a zákonom mohli vyjadrovať svoju vieru, pestovať svoje kultúrne zvláštnosti, kultúrnu, náboženskú a národnostnú identitu a aby v láske

Vystúpil aj spevokol Kresťanskej reformovanej cirkvi vo Vojlovici

Na úvod zaspieval najmladší detský spevokol vojlovického slovenského evanjelického cirkevného zboru krajín v Belehrade, a medzi nimi aj Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku a primátor Mesta Pančevo Saša Pavlov. Do Vojlovice zavítali aj delegácie viacerých cirkevných zborov oboch cirkví v čele so svojimi kňazmi. Na úvod zaspieval detský spevokol vojlovického cirkevného zboru a v mene organizátorov prítomných privítal Branislav Kulík, farár vojlovický.

www.hl.rs

na 95 výpovedí proti odpustkom vyvesených na dvere kostola vo Wittenbergu, s cieľom vyprovokovať tým diskusiu o početných nekresťanských a neľudských činoch, ktoré sa stávali v stredovekej cirkvi. Žiadosť bola nielen aby sa upravilo, zlepšilo a reformovalo cirkevné učenie, ale aj život každého veriaceho. Veriacim sa potom prihovorili aj biskupi dvoch cirkví Samuel Vrbov-

Informačno-politický týždenník

a opýtať sa, ako ďalej. Reformácia znamená vlastne stále znova a znova spytovanie sa každého človeka, lebo reformácia oslobodila ľudí, dala im, aby slobodne mysleli a rozhodovali o veciach viery. A práve preto, keď sa pýtame, ako ďalej, musíme si uvedomiť, že reformácia pokračuje a že jedinou podmienkou je, že ak sa chceme očistiť, očisťme sa od hriechov, ak sa chceme obnoviť, obnovujme sa na mysli, v srdci a vo svojom konaní, a ak sa chceme navrátiť, vráťme sa k Písmu svätému. Vojlovičanom a všetkým veriacim k úctyhodnému jubileu zablahoželal aj vyslanec prezidenta Srbska Mileta Radojević, riaditeľ Správy pre spoluprácu s náboženskými spoločenstva-

žili so všetkými na týchto priestoroch. – Pre nás je toto veľký deň. Oslavujeme spolu so Slovákmi, Srbmi a inými národmi. Cirkev nikdy nebola izolovaná. Pôsobíme verejne. My sme súčasťou tohto štátu, tejto spoločnosti, tohto mesta a modlíme sa a pracujeme tak, aby nám všetkým bolo lepšie. Prial by som si, aby moje deti a vnúčence dožili lepšie zajtra. K tomu musí prispievať aj cirkev, – povedal o. i. biskup Bela Halász. Program spevom obohatili spevokoly oboch vojlovických cirkevných zborov. Po slávnosti si prítomní v miestnostiach vojlovického MOMS mohli pozrieť prvú samostatnú výstavu ručných prác Vojlovičanky Zuzany Čriepkovej. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PETROVSKÝMI ULICAMI ZA MAŠKRTAMI (1)

Ten sladký pekársky chlebík Jasmina Pániková

akt, že je Báčsky Petrovec takmer ideálnou zastávkou pre gurmánov, je už všeobecne známy. Aj keď je najznámejšou špecialitou chýrečná petrovská klobása, tento seriál článkov predsa začneme iným pokrmom. Najstarším pokrmom – chlebom. Pekárstvo v Petrovci má dlhú tradíciu. Dnes je v tejto dedine 6 − 7 pekárov a najmladší medzi nimi je Michal Jurík. Zavítali sme do jeho malej pekárne, ktorú po presťahovaní z Pivnice od roku 2007 spoločne vedie s manželkou Danielou. Sychravé predpoludnie

naučil, ako najlepšie vykonávať túto prácu. Neskoršie som zakončil aj školu za pekára, ako aj strojnícku školu, no nakoniec to dopadlo tak, že sa moja prvá práca stala mojím životným povolaním.“ Michal, medzi priateľmi známejší ako Mišova, neskrášľoval pekárske povolanie. Ako po- Starodávny svadobný koláč je vždy hľadaný vedal, vstávať musí už o polnoci, keď všetci spia, on začína robiť, niet ani sviatku, ani

spôsob prípravy, najmä chleba, si vyžaduje ,lenivého gazdu’. Všetko sa musí robiť pomaly. Príprava chleba trvá až 4 a pol hodiny, zatiaľ čo vo veľkých pekárňach je ten proces ukončený za 2 hodiny. Avšak náš chlieb je jedlý aj po niekoľkých dňoch, a to najmä vďaka tvrdšej kôrke, ktorá ten chlieb zachová čerstvým. Ľudia chybia, keď odmietajú jesť taký chlieb a skôr sa rozhodujú pre ten s mäkkou kôrkou. No taký chlieb už na tretí deň oplesnie. Rovnako chybia aj keď odmietajú používať celozrnný chlieb. Chlieb robíme aj

Makový rejteš bude čoskoro v peci Najlepší spôsob, ako pripraviť cesto na burek zrazu dostalo inakšiu podobu, lepšiu a krajšiu. Akoby aj nie, veď vo vzduchu bolo cítiť vôňu vanilky, pečiva, čerstvo upečeného chleba a ďalších pekárskych produktov. Omámení vôňou pohli sme sa za majstrom pekárom, ktorého sme prichytili pri robení rejteša. „Môžete vidieť, ako rozťahujeme cesto na rejteše a neskoršie sa presunieme do inej miestnosti, kde ma už čaká cesto na burek,“ hovorí pekár Jurík. Dovolili sme si vyrušovať ho v práci a položili sme mu bežnú otázku: Koľko rokov je pekárom? „Pekárskemu remeslu som sa naučil už ako 13-ročný. Musel som niečo robiť a zhodou okolností som sa ocitol u pána Filipa Lekaja z Kosova. Ten ma naozaj • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ponuke je aj bezkvasnicový chlieb

piatku. Lásku k svojmu povolaniu predsa nemohol skryť. „Človek − ak chce žiť − musí pracovať, poctivo pracovať. Od začiatku som sa riadil tým a nikdy som nemyslel na zárobok. Môžem povedať, že zarábať sme začali po 10 rokoch. Vyžadovalo si to mnoho trpezlivosti, ale vytrvali sme v tom. Dnes mnohí ľudia chybia, keď čakajú, že sa im vložené peniaze ihneď vrátia. Prichádzali aj k nám mnohí mladí, ktorí sa, žiaľ, vzdali roboty po tom, keď počuli, čo všetko musia robiť. Ale iba tak sa môžu naučiť...“ rozpráva náš spolubesedník, pokým robí ozajstné akrobacie s cestom na burek. Opýtali sme sa na recepty, no Michal, ako aj každý pekár či kuchár predsa len nechcel celkom prezradiť svoj tajný recept. „V našej pekárni všetko robíme tradičným spôsobom. Čo to znamená? Náš

z ražnej, pohánkovej a pšeničnej múky, ktorá je mletá starodávnym spôsobom, na kameni. Niektorým zákazníkom taký chlieb vraj nechutí, lebo cítia pod zubami tú inú obilninu. Avšak práve preto je ten chlieb zdravší než iné. Ale každý má svoj vkus a právo na výber.“ A áno, u Juríkovcov je ten výber bohatý. Okrem rôzneho pečiva ponúkajú aj všelijaké sladkosti, medzi ktorými je svadobný koláč zvlášť obľúbený. Nie div, že Michala poznajú aj za hranicami. Jeho pečivá precestovali stovky kilometrov, následkom čoho mu ponúkali možnosť zamestnania v zahraničí. No Michal odmietol. Ako žartovne poznamenal, radšej zostal medzi svojimi susedkami v Ulici Janka Kráľa.

39 /4770/ 30. 9. 2017

(Foto: autorka a z archívu M. J.)

Veľmi, veľmi, veľmi vyplnené letné prázdniny

Letné prázdniny rýchlo uplynuli Hneď na začiatku letných prázdnin som cestoval na tábor do Vysokých Tatier. Spoznal som tam priateľov zo Slovenska a z Kovačice. Cez prázdniny som bol v akvaparku v Jagodine, kde sme sa pekne bavili. Cestovali sme aj na Rajac. Tam sme sa prechádzali, kúpali. Navštívili sme aj akvapark v Aranđelovci. A keď som bol doma, kúpal som sa v našom bazéne. Celé prázdniny som sa hral s mojím psíkom Rokim. Pekne som strávil letné prázdniny.

Uplynuli prázdniny

Moje letné prázdniny pre šli veľmi pekne a rýchlo. Oddýchla som si a pekne som sa pobavila. Toto leto sme ma li bazén doma. Kúpala som sa s mojimi kamarátkami. Často som spávala u s tarkej. Tam som sa hrávala s mojou sester nicou Martou. So starkou Kupcovou, Dáriom, Jasnou a Marianou sme boli v z oologickej záhrade. Tam sme videli všelijaké zvieratká. S dedom som bola v Mrčajevciach na kempe. Zoznámila som sa s nov ými priateľmi. Moje prázdniny boli vyplnené; veľmi, veľmi, veľmi mi bo lo pekne a veľmi, veľmi, veľmi som sa zab ávala.

Rýchlo, však? Napíšte nám, či aj vám rýchlo uplynuli prázdniny, tak ako našim kamarátom z Jánošíka, Pivnice, Kovačice a Padiny. Kde ste boli, čo ste robili? Čakáme vás aj na Facebooku. Danuška Berediová

Sebastijan Srdanović, 3. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

Tamara Kupcová, 3. 3, ZŠ maršala Tita, Padin a

Miloslav Jonáš, 4. 2, ZŠ Mladých pokolení,

Anna Hučková, siedmačka, ZŠ T. G. Masar yka, Jánošík

Kovačica

Znovu sme v laviciach Letné prázdniny boli pekné. Najprv sme boli vo Viedni. Boli sme tri dni. Boli sme u príbuzných. Tešili sme sa, že sme spolu. Hrali sme sa, boli sme na prechádzke. Majú tam detský park, v ktorom sme sa hrávali. Najviac sa mi páčilo, keď sme boli na Práteri. Navštívili sme aj Slovensko. Tam sme

Jakub Činčurák , 3. 1, ZŠ 15. októ

www.hl.rs

bra, Pivnica

Informačno-politický týždenník

sa kúpali na jazere. Zvyšok prázdnin som strávila doma v hre s kamarátmi. A tak uplynuli letné prázdniny a sme znovu v laviciach. Ivona Širková, 3. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

Laura Grňová, 3. 1, ZŠ 15. októbra,

Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Mozaika

ROČNÍK XVII 30. septembra 2017 ČÍSLO

218

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

LETO V BULHARSKU

Čierne more je riadne modré Mária Filipová

ajprv sa tam treba dostať. Nekonečnou cestou, diaľnicou cez Srbsko, a potom cez celé Bulharsko, trvajúcou vyše desať hodín. Ani pred samotným príchodom k pobrežiu ešte stále nemáte dojem, že ste v inom štáte. Míňajú sa dediny podobné našim, kde-tu aj schátrané

Príjemné ovzdušie pri bazéne domy či stánky pri ceste, kde babky predávajú melóny a rôzne ovocie. Avšak celkom iný obraz sa vám naskytne pri vchode do vychýrených turistických stredísk na pobreží Čierneho mora. Mestečko Slnečné pobrežie, do ktorého sme mali namierené, si opodstatnilo

Nech sa páči na večeru!

NA CESTÁCH

názov: bolo ozaj slneč- Atmosféra na pláži né. A more neďaleko neho riadne modré. Všade sú vystavané nové viacposchodové vily, hotely, akvaparky, nespočetné obchodíky plné turistov, ktorí sa doslova tlačia, lebo si tovar možno kúpiť za celkom prijateľné ceny. Hádam každá vila alebo hotel majú vo svojom dvore vlastný ohradený bazén, takže ak sa vám nechce ísť na pláž, priamo pod vlastnou izbou sa môžete Vláčik do milej vôle kúpať a slA je tu aj množstvo agentúr, ponúniť. Čo iné si možno priať na dovolenke? No neskutočne kajúcich výlety do okolitých a známych láka i piesočná pláž, teplý miest, do Istanbulu, Sofie... Jeden sme vietor, veľké morské vlny, absolvovali aj my – do nádherného ktoré nedovolia pokojne plá- Istanbulu. Bol však trochu únavný, no vať, príjemne teplá voda, dno oplatilo sa vidieť to množstvo mešít mora bez jediného kamienka a vôbec Bospor a Mramorové more. a riadne plytké. Nuž nie div, že Bulharsko, dovidenia o rok alebo dva. je tu neúrekom rodín s deťmi. Večerná prechádzka mestom tiež má svoje čaro. Mesto si možno obzrieť vo fiakri, ale aj vláčikom, na prenajatom tricykli, kým si tí smelí môžu zvýšiť hladinu adrenalínu závratným hojdaním. Reštaurácií s chutnými jedlami je neúrekom, konkurencia je silná, takže pri vchode do nich je osoba, ponúkajúca jedálne menu. V Istanbule (Foto: Filip Filip)

Fiakre

Z obsahu

Keď remeslo malo zlaté dno! Str. 2

Farár a národovec

Str. 6

Muffiny s jogurtom

Str. 8

Mozaika ZANIKNUTÉ POVOLANIA V KOVAČICI

Keď remeslo malo zlaté dno! Ján Špringeľ

Stolárske a tesárske práce viedol Ján Cicka, podbíjanie a pokrývanie Štefan Puškár a Matej Gregor. Nabijári, stud-

VČERA, DNES, ZAJTRA...

vojom spoločnosti sa mnoho zamestnaní hromadilo,“ konštatuje. Do prvej skupiny svojho výskumu zaradil Baláž aj sodárov. Remeslo zaniklo. Sodárne mali Kolárovci a Svetlíkovci na tretej ulici, Števčokovci na ulici Žarka Zrenjanina a Milosrdnovci na piatej ulici. Nieto ani mliekárov. Medzi osoby, ktoré tak

Gatrista bol človek, ktorý pílil drevo ľuďom na fosne, hrubé dosky. Bol nim Jozef Cicka na šiestej ulici. Rovnako tak ale mal vlastného gatristu i stavebný podnik Staviteľ. Zaniklo i remeslo štetkára. Kolárov bolo viacej. Medzi najznámejších patril Gálo z Jarmočiska. Niet viac ani tokárov. Boli nimi Francisty v dnešnej uličke Michala To-

Pavel Baláž je nielen kvalitným remeselníkom, ale urobil aj dókladný výskum o remeselníkoch z minulých čias Kovačice. Na snímke je ako opravár kostolných hodín

avla Baláža poznajú Slováci v Srbsku ako bývalého matičného aktivistu a predsedu Spomienkového strediska Dr. Janka Bulíka či spoluautora knihy Keď si ja zaspievam. Južný Banát i ako kvalitného sústružníka a frezára. Súčasne sa zaoberá aj výskumom o dolnozemských zvonoch a zvonároch. Predtým dôkladne pátral o remeslách a remeselníkoch v Kovačici. „Osobne som remeselníkov zoradil do desiatich skupín: poľnohospoodárstvo, výroba a spracovanie potravín; lesníctvo a spracovanie dreva; strojníctvo a obrábanie kovu; elektrotechnika; chémia, nekovy a grafický priemysel; textílny a kožený priemysel; komunálna, tapetárska a farbiarska činnosť; stavebníctvo a geodézia; doprava, kýma v poslednej sú rôzne služby,“ rozpráva o svojom výskume autor. Medzi prvých remeselníkov v Kovačici patrili majstri, ktorí stavali kostol - modlitebnicu.

niari a strechári boli prakticky priekopníkmi remeselníctva v Kovačici. Tie stavebnícke remeslá už vymreli. „Áno, jestvovali aj studniari a strechári, ľudia zhotovujúci strechy z trstiny. Časom a roz-

Výrobca sláčikových nástrojov Ján Nemček

Maliar Ján Vereský

vykupovali výrobky, ako i robili výrobky z mlieka patrili Benka z druhej ulice. Mlynári boli: insitný maliar Paluška, „Očko“ Žolnaj a Kňazovic z ulice Jána Jonáša. Veterrný mlyn na vlastnom salaši neďaleko Kovačice mal bohatý gazda Gross. Nejestvuje viacej ani remeslo ľadovniara. Ľadovne mali v Kovačici pred príchodom chladničiek a mrazničiek Hediovci, potom Omastovci, Janišovci a Šiškovci –všetky tri na šiestej ulici. Hriešikova ľadovňa na druhej ulici bola asi posledná, kým najväčšou zásobárňou ľadu bola obecná na šiestej ulici pri takzvannej bikárni. „Z druhej skupiny zaniklo povolanie gatristu.

mana, medzi druhou a treťou ulicou a jeho učňom bol Martin Čuvár na prvej ulici. Metlárom boli spomínaný mliekár Benka. Robil kvalitné metly, vyvážali ich aj do zahraničia. Sitár Ján Petrák z Nálepkovej sa dožili pekného veku, viac ako 98 rokov života. Debnári boli Cicka z tretej a Ušiak z prvej ulice. Brdár boli Kováč z prvej ulice. Korpár čiže košikár, ale i slamienkár bol Jonáš zo šiestej ulice,“ zdôvodňuje zaniknuté remesla z lesníctva a spracovania dreva spolubesedujúci. Bádateľ Baláž hovorí, že zo skupín strojníctva a obrábania kovu, ako i elektrotechnickej nezaniklo ani jedno povolanie, ktoré sa zjavilo v osade insity. „Hekeľ z tretej ulice bol takmer do posledných chvíľ života krajčírom. V minulosti mal profésiu navyše – che-

HLAS ĽUDU | 30. 9. 2017 • 39 /4770/ mického čističa práča. To remeslo zaniklo. Slovoskladateľ a grafik v Murtínovej tlačiarni v Kovačici bol Adam Vereský,

Tokár Pavel Vereský

profesiou. „Minulo sa aj remeslo kominára. Kochniarskou robotou sa zaoberali Juraj Kovarček a Lenhart z Jarmočiska. Tu sa hovorí, že tri zamestnania sa vraj dedili, všetky začínali na k: kráľ, kat a kominár. Zaniklo i povolanie šárhu. Vedúca všetkých šinterní bola vraj Ema, bola na tú dobu opravdivou dámou, „veľká panička“ ako to Kovačičania volali. Prácu šáhru v samej Kovačici vykonávali dvaja Chorváti. Ema mala na starosti trinásť dedín vo vtedajšom okrese, dostávala okrem platu dva vozy sena z každej dediny. Ka ždá osada mala vykopaných päť jám. Jamy so zdochnutými zvieratami posýpali šinteri vápnom a zahrabali zemou. Keď sa posledná piata začala plniť, vyprázdňovali prvú. Takmer všetko sa zo zvierat využilo, tak koža, ako i kosti. Z kostí sa napríklad robili

kým grafikom, ale v Pančeve, bol dnešný dôchodca Martin Jarmocký. Elektrokeramikár bol Martin Paluška, syn zakladateľa kovačickej insity,“ vysvetľuje sústružník z Masarykovej. Z hromady zamestnaní v textílnom a kožnom priemysle zaniklo viacej remesiel. Farbiar bol Koží k, čuchrár vlny Benka z tretej ulice, garbiar, štverniar Lenhart, ktorý bol i bačkorášom, predchodcom obuvníkov. Klo- Okrem toho, že je vychýreným organistom, bučníkom, náre- Janko Siroma je i opravárom organov nielen vo čovo kalapošom, vojvodinských kostoloch bol Martin Králik z ulice Bratstva aj hrebene a gombíky,“ pútavo a jednoty. Kožušníci, po kova- vysvetľuje oblasť komunálnej čicky kušniari, boli Kovačičan činnosti a informácie , ktoré Gálik, ktorý ale pôsobil v Padine získal od Martina Garaja z tretej a Martin Jonáš starší, otec naj- ulice Baláž. známejšieho insitného maliaKeď ide o oblasť stavebnícra. Pletiarkou – štrikérkou bola tva nabíjari boli ešte aj Megovci Murtínová. Jej manžel Ondrej a Lenhartovci. Zaniklo v Kovapochádza z Hložian a zaoberal čici i remeslo hrnčiara. Peciar, sa pred odchodom do dôchodku odborník na sedliacke pece povrazníctvom, štrangárstvom. a kachľovky bol Kutej. Býval na Dve generácie dvoch Jurajov – dnešnej Hviezdoslavovej ulici, Čechovcov, staršieho a mlad- medzi piatou a šiestou. šieho, sa takisto živili touto „Čo sa týka úseku dopravy –

tak furmani čiže kočiši boli Adam 1903, podľa výskumu Baláža, Jaško z prvej a Toman z piatej o nej viacej nebolo ani chýru ulice. Rovnako tak i Siroma ani slýchu. Zachoval sa ale stoj z tretej. Siromovci mali i auto na ktorom robila. Nachádza sa v Kovačici a gazda prepravoval u Zdychov na ulici Michala Toi na ňom. Siroma tak bol prvým mana. taxikárom, “ dopĺňa. Vybijáč – trukér ručníkov bol Vo sfére rôznych služieb Pavel Kožík na Širokom chodpracoval ako preparátor zvierat Martinović, a le mu t o nebola hlavná profesia. Zopár žien pracovali ako pestúnky. V Kovačici bol i drotár. Volali ho Ďurko Kristuš, pochádzal vraj z Trenčína alebo Kysúc. Nedávno zosnulý Michal Hekeľ bol krajčírom takmer Hodinári boli do posledných dní života Mega a Jano Greksa. Mega vraj zhotovil aj vý- níku, dnešnej hlavnej ulici (ulica sledkovú a hodinovú tabuľu na maršala Tita). Kovačica mala juhovýchodnej strane bývalého svojho času i práčky, ktoré chodili futbalového ihriska, na mieste, prať za peniaze do gazdovských kde je dnešné gymnázium. domov. Krajčírkou, šoukyňou, bola „Kanási – pastieri ošípaných boli Janišovci z druhej ulice, otec a syn, dve generácie, podobne ako i Gajanovci z Jánošíkovej, tzv. siedmej ulice. Touto robotou sa z tej istej ulice zaoberal i Jano Suchánek, ako i Pavel a Michal Kovarčekovci. Kraviar bol Hanuška. Juhási – pastieri oviec a bačovia boli bratia Garajovci, jeden zo štvrtej, druhý z piatej ulice, Petrákovci na ulici Bratstva a jednoty, Jano Tomáš z piatej a Juraj Svetlík z ulice Žarka ZrenjaniUž nebohý kominár Ján Lenhart sa remeslom na, medzi druhou a treťou ulicou,“ zaoberal tiež takmer do konca života informoval záveAnna Pavúzová pracovala rom čitateľov Mozaiky o vlastkoncom XIX. a začiatkom XX. nom, inak mimoriadne cennom, storočia na Kráľovskom dvore výskume kultúrny dejateľ a nau Kráľa Aleksandra Obreno- slovovzatý remeselník Pavel vića. Po májskom prevrate roku Baláž.

III

Mozaika REPORTÉRI

OSTROV KRK

Zlatý a fialový Pohľad z Krku na mesto Rijeka po prejdení mostu

Danuška Berediová

horvátsko je dnes jednou z najnavštevovanejších dovolenkových destinácií. V poslednom desaťročí získalo uznanie ako najlepšia turistická destinácia i od svetoznámych časopisov Lonely Planet či National Geographic Adventure. Kvarner je jednou z najvyvinutejších turistických oblastí v Chorvátsku, v ktorej sa realizuje asi pätina jeho celkovej turistickej prevádzky. A práve tu sa nachádza ostrov Krk. Je jedným z najväčších a najnavštevovanejších ostrovov v chorvátskej časti Jadranu. S počtom hodín slnečného svitu presahujúcim 2000 za rok Krk patrí aj k najslnečnejším miestam v Európe. Ešte v antike bol nazvaný zlatým ostrovom (Insula aurea). Hovorí sa, že je tu zlatá príroda, západy slnka, piesočnaté pláže, lesy, skaly, olivový olej, víno a med. Ostrov Krk je nazývaný aj kolískou chorvátskej kultúry či kolískou hlaholiky. Pri meste Baška bola objavená Bašská tabuľa z roku 1100, jedna z najvýznamnejších pamiatok ranej chorvátskej písomnosti. Nepôj-

deme ďaleko do histórie, iba toľko, že počas druhej svetovej vojny bol obsadený nemeckou a talianskou armádou, aby po vojne pripadol Juhoslávii. Od

Omišalj, Njivice, Krk, Baška. Tohto roku som navštívila Malinsku, ktorá sa nachádza na severozápadnej časti pobrežia. Každý, kto pred niekoľkými

Zruinovaný dom pri mori

roku 1991 je súčasťou nezávislého Chorvátska. Ako jeden z mála tamojších ostrovov, Krk je s pevninou spojený mostom dlhým skoro 15 km, ktorý bol vybudovaný v roku 1980. Na ostrove žije okolo 19-tisíc obyvateľov. Najväčšie mestá sú

rokmi pozeral populárny seriál Zranený orol (Ranjeni orao) vie, že práve v tomto romantickom meste hlavný hrdina Nenad, rovnomenného románu, po prvýkrát uzrel krásnu Anđelku. Žiaľ, seriál nebol nakrúcaný v tomto krásnom mestečku, ale niekde

v Čiernej Hore. Ale asociácia na lásku a Malinsku zostala. Predsa počas prechádzok pri mori som si v myšlienkach predstavovala, kde by sa títo dvaja mohli stretnúť. EKO OTOK KRK Môže byť, že toto patrí k spôsobom, ako prilákať turistov. Od roku 2005 na ostrove Krk je totiž zavedená ekologicky založená sústava nakladania s komunálnym odpadom, populárne nazvaný Eko otok Krk (Eko-ostrov Krk). Je to model nakladania s odpadom, prvý tohto druhu v Chorvátsku, umožňujúci nakladanie so všetkými druhmi odpadu. Na fungovanie tohto systému je postavených 6 500 kontajnerov na 1 400 mestách. Domový odpad sa triedi do piatich kontajnerov (bioodpad, papier, PET, sklo, ostatné). Na ostrove Krk sa ročne zhromaždí asi 19 500 ton komunálneho odpadu, z čoho sa 12 000 ton vyzbiera počas letných mesiacov. Ako prednosti zavedenia systému zberu odpadu OD dverí PO dvere tamojší komunálny podnik okrem ekologických, zákonných a finančných uvádza aj turistické dôvody. Lebo súčasný turizmus si to žiada. Väčšina hostí to už robí vo svojich domoch a pre nich je to normálne a jedine prijateľné. Týmto spôsobom ochrany životného prostredia Krk sa stáva pre turistov príťažlivá ekologická destinácia. Na prvý pohľad ma táto iniciatíva na ostrove prekvapila a oduševnila, a potom po niekoľkých dňoch na ostrove som si uvedomila, že triedenie odpadu nemám vo zvyku. A naozaj nemám. Veď u nás sa odpad ešte netriedi. Príjemné prekvapenie je, že v niektorých našich obciach sa aspoň zberajú plastové fľaše. Ale ešte čo? Bez problémov by som si zvykla, keby sme v apartmáne, v ktorom sme boli ubytovaní, mali aj presne toľko košov, koľko je kontajnerov na všetky druhy odpadu. Známa, liečivá a tzv. anti-age bylinka smilje rastie najviac na ostrove Pag, ale v menšom množstve aj na Krku. Podľa toho, ako táto bylinka preslávila Pag, zdá sa, že Krčania začali

HLAS ĽUDU | 30. 9. 2017 • 39 /4770/

Betónová pláž

popularizovať levanduľu, ktorá sa predáva sušená na každom kroku a je aj na všetkých suveníroch z tohto ostrova. A láka. Akoby ešte krajšie voňala, ako tá v našich záhradkách. A kupujete si ju, aj keď ju máte zasadenú v záhradke doma. A cestičiek k moru a k plážam, či k jednej pláži je neúrekom. Keď ste na dovolenke s rodinou a príbuznými a je vás dosť, neexistuje šanca, aby všetci naraz boli pripravení na odchod a že nečakáte jeden na druhého. V prvých dňoch som sa tak rozhodla odísť sama. Narazila som na niekoľko cestičiek k pláži a niektoré sa dokonca aj rozvetvovali. Tak som sa rozhodla opýtať niekoho, aby som zbytočne neblúdila, keďže vás žiadosť kúpať sa v mori v prvých dňoch pri ňom urobí ešte nedočkavejším, ako ste ináč. Pýtala som sa jednu staršiu

Ráno na pláži sa ľahko nájde voľné miesto

pani, ako sa dostať k najbližšej pláži. Odpovedala mi: „Dieťa moje, tieto všetky cestičky vedú k moru, nestratíš sa.“ A pláž, aspoň v Malinskej, je

je pláž celá z betónu, na ktorej sú vystavané prístupy k moru alebo postavené rebríčky. Naopak, pláž Bašku, ktorá sa tiež nachádza na Krku, počítajú me-

te, pozerajúci sa na more, stál schátraný. Známe je, že mnohé firmy, nielen zo Srbska, mali na chorvátskom prímorí svoje letoviská, ktorých status zostal

Postavené prístupy k moru

dlhá a tiahne sa celým pobrežím. Stačí si nájsť voľné miesto. To, čo sa mi veľmi nepáčilo, je, že

Takto sa na ostrove Krk triedi odpad

dzi najkrajšie na svete. Je štrkovitá a dlhá 2 km. Na tejto betónovej iba na malých častiach bol štrkovitý prístup, kde sa postupne mohlo vojsť do mora. A práve také miesto som si našla a pr ichádzala tam každý deň. Voňavý suvenír z Krku − levanduľa Pri tom mieste mi pozornosť upútal starý dom, nevyriešený po rozpade bývalej nachádzajúci sa hneď na pláži; SFRJ. Také letoviská sa tiež dajú teda lokalita – perfektná. Zru- vidieť v Malinskej. Možno je aj inovaná budova každým dňom tento dom ešte jeden z nevypôsobila tajomnejšie. Prečo by riešených prípadov po skončení dom na takej výbornej lokali- vojen. Škoda.

Mozaika JUBILEÁ: JÁN MILOSLAV LACKO

Farár a národovec Stanislav Stupavský

je prvé, ale búrlivé dni. Stal sa matkocirkvou na území západán Miloslav Lacko sa na- ného Sriemu a Slavónie a k nemu rodil 17. septembra 1867 prislúchali tri fílie: v Sote, Grku v Assakurte na Slovensku. a Soľanoch, ako aj diaspóra Po skončení školy vo viac ako 20 a teologickej fakuld e din á c h . To ty cesta ho najprv vyžadovalo od priviedla do Čaby, cirkevníkov a ich kde v čabianskom duchovného evanjelickom kospastiera Lacka, tole bol vysvätený aby pre takú činza kaplána. Bonosť zabezpečili žia vôľa bola, že prajné podmienv roku 1897 bol ky, v prvom rade určený a zaslaný tie priestorové. za administrátoJednoducho bolo ra v cirkevnom treba vybudovať zbore Slovenskej novú modlitebJán Miloslav Lacko evanjelickej cirkvi nicu alebo kosv Binguli, kde bol zvolený aj za tol, ako aj priestor pre adminisfarára. Už v septembri opúšťa tratívu a farára. Keďže mladý túto službu a odchádza pôsobiť farár mal plnú podporu u väčšiny do cirkevného zboru Sloven- svojich cirkevníkov, rozhodli skej evanjelickej cirkvi v Šíde. sa pustiť do veľkej práce a vyV šídskom cirkevnom zbore Ján budovať novú modlitebnicu, Miloslav Lacko bol vysvätený za ktorá bude v súlade s postafarára 12. septembra 1897. O vením jednej matkocirkvi. Tieto človeku nízkej a drobnej postavy, aktivity sa začali pred samým ale rýchleho a plného energie koncom devätnásteho storočia, a vôle do života, ako aj do práce, akým bol Lacko, sotva by sa dalo predpokladať, že ho čosi v Šíde nadlho pr is t av í. A práve to sa stalo. V Šíde spolu so svojou rodinou Ján Miloslav Lacko zostal v službe v cirkevnom zbore priam neuveriteľných 58 rokov. Pôsobil teda tam až do roku 1955, keď odišiel do dôchodku. Práve tých 58 rokov strávených na týchto priestranstvách boli drahokamom jeho života a diela, o ktorom si asi ani Posviacka kostola v Šíde v roku 1910 sám nebol vedomý, že sa deje. presnejšie v roku 1899, keď sa Ako duchovný pastier a horlivý rozprúdila činnosť na zabezkresťan vždy mal na pamäti pečení potrebných finančných v prvom rade činnosť na du- prostriedkov na stavbu budochovnom pláne. Šídsky cirkevný vy. V roku 1903 sa do aktivít zbor v tom období prežíval svo- zapojili aj šídski Slováci, ktorí

predtým opustili toto mestečko v západnom Srieme a odsťahovali sa do Ameriky. Zoskupené milodary boli symbolické, ale znamenali obrovskú mravnú podporu, ktorá stačila, aby sa šídski Slováci rozhodli, s cieľom

INÍ PÍŠU

roku 1910 skončili. Posviacka novej budovy bola 14. augusta 1910. Týmto Ján Lacko splnil svoj prvý záväzok voči šídskym Slovákom. Boli to chvíle, keď sa farár Lacko ujal novej povinnosti.

Modlitebnica vo Višnjićeve, ktorá existuje dodnes

zabezpečiť potrebné financie, zaviesť osobitnú daň na stavbu kostola. Do konca roku 1908 boli na tieto účely zabezpečené

peniaze, takže sa stavanie kostola začalo v roku 1909. Zmluva o stavbe je urobená s Ondrejom Poprockým, murárom zo Šídu. Práce na stavbe rýchlo prebiehali, takže sa už v júli a auguste

V mnohých slovenských prostrediach boli totiž založené kultúrne spolky pod názvom Slovenský čítací spolok. Na tomto pláne Šíďania ale meškali. V cirkevnom zbore záujem o túto činnosť prejavili však mnohí cirkevníci, medzi ktorými najhorlivejší boli Ján Kolár a Ivan Manica. K realizácii tohto ich predsavzatia došlo v roku 1913, keď v miestnostiach Slovenskej evanjelickej cirkvi založili prvý slovenský kultúrny spolok v Šíde pod názvom Slovenský čítací spolok. Za prvého predsedu zvolili iniciátora jeho založenia Jána Miloslava Lacka. Farár Lacko sa nezdržal dlho vo funkcii predsedu spolku, lebo už na budúci rok jeho vedenie odovzdal do rúk iným, aby sa sám naďalej plne venoval svojej duchovnej práci v šídskom cirkevnom zbore a vo fíliách. Dve fílie, v ktorých boli Slováci početní, boli v Grku, dnešnom Višnjićeve, a v Soľanoch. Podľa Lackovej mienky tam jestvovali podmienky na výstavbu chrámu, v ktorom by potom cirkevníci mohli počúvať slovo Božie. Na stavbu modlitebníc aj tam bolo

HLAS ĽUDU | 30. 9. 2017 • 39 /4770/ potrebné zabezpečiť veľa peňazí. To sa farárovi Lackovi aj podarilo, hoci nie bez ťažkostí, ktorých predovšetkým bolo hodne v Grku. Dve modlitebnice boli predsa vystavané medzi dvoma svetovými vojnami. Farár Lacko sa tak stal jedným zo zriedkavých cirkevných pastierov, ktorý mohol povedať, že sa počas jeho služby v jeho cirkevných zboroch vystavali až tri chrámy Božie. Svojou prácou veľkého národovca Ján Miloslav Lacko sa prejavil aj na pláne vzdelávania. Kým vo väčších cirkevných zboroch Slovenskej evanjelickej cirkvi, ako boli Binguľa a Erdevík, slovenské školy fungovali od sedemdesiatych rokoch devätnásteho storočia, šídski Slováci na uvedenom pláne meškali

Z oslavy 60 rokov pôsobenia Jána Lacka ako farára v Šíde

založenie slovenskej školy pri základnej škole v Šíde. Podporení svojimi cirkevníkmi Lacko a presbyterstvo rozhodli pre potreby slovenskej školy zabezpečiť aj učiteľa. V roku 1927 za prvého slovenského učiteľa do Šídu prišiel Michal Thýr z Pivnice. Slovenčinu tento učiteľ učil

Váľanie mája pred Slovenským domom v roku 1939

takmer šesťdesiat rokov. S vedomím, že sa bez zachovávania slovenskej reči a slovenskej kultúry nemôže zachovať ani slovenská identita, v roku 1926 vystúpil Lacko s iniciatívou, aby od štátnych vrchností žiadali

deti v cirkevných miestnostiach v rokoch 1927, 1928 a 1929. Keď počas troch rokov nedostali odpoveď od štátnych vrchností, slovenskú školu zatvorili a učiteľ Thýr opustil Šíd. Svojho úmyslu sa však farár Lacko nemienil

vzdať. Zaslal novú žiadosť štátnym vrchnostiam, až konečne v roku 1932 dostal odpoveď a povolenie, aby pri základnej

splnil veľký sen farára Lacka, aby slovenská komunita v Šíde dostala také miesto vo verejnom živote, aké si zaslúži. Splnením svojej kresťanskej povinnosti ako duchovného pastiera farár Ján Miloslav Lacko si možno ani plne neuvedomoval, že svojou prácou buduje budúcnosť cirkevného zboru, ktorý aj po 120 rokoch existuje a dodnes plní duchovné úlohy medzi šídskymi Slovákmi. Zakladajúc Slovenský čítací spolok asi netušil, že tým kladie pevný základ rozvoja a upevňovania kultúry šídskych Slovákov do budúcna. A že v roku 2013

Dar, ktorý v roku 1952 šídsky cirkevný zbor venoval farárovi Lackovi k jeho 85. narodeninám. Slávnosť v Šíde poctila i farárova vnučka i pravnučka. Na snímke je dozorkyňa šídskeho cirkevného zboru Zuzana Stupavská a farárova pravnučka Vierka Babincová z Kovačice s darom – uterákom, ktorý si rodina dodnes zachovala.

škole v Šíde otvorili Slovenskú školu, v ktorej sa slovenské deti budú učiť po slovensky od prvého po štvrtý ročník. Za prvého učiteľa do Šídu potom prišiel Martin Krasko. Týmto sa

Ján Lacko s konfirmandmi v roku 1939 v Šíde

VII

oslávia sté výročie organizovaného pôsobenia v kultúre, ktoré podnietil práve jeho Čítací spolok. Posledný mravný záväzok zrealizoval a splnil tým úspechom, že sa slovenské deti v Šíde dodnes v základných a stredných školách učia slovenčinu. Na záver by sa mohlo povedať, že bolo obrovskou výhodou mať taký veľký a vzácny drahokam, akým bol slovenský farár a národovec Ján Miloslav Lacko. Toto privilégium mali šídski Slováci, ktorí práve v tomto roku oslavujú 150. výročie jeho narodenia a 120. výročie jeho príchodu do Šídu. Vzdávajúc mu pritom česť, chválu a vďaku za všetko, čo pre nich urobil.

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Muffiny s jogurtom Suroviny: 250 g polohrubej múky, 125 g masla alebo 1 dl oleja, 120 g cukru, 5 – 6 lyžíc jogurtu alebo kyslej smotany, 1 vanilínový cukor, ½ balenia kypriaceho prášku, 2 vajcia, štipka soli, čokoláda alebo ovocie podľa chuti, kakao podľa chuti Takto sa to podarí: Oddelíme bielky od žĺtkov. Z bielkov vyšľaháme sneh. Všetky suroviny zmiešame a pridáme sneh z bielkov. Ľubovoľne môžeme pridať kúsky čokolády alebo ovocia. Zľahka zmiešame. Z prvej polovice cesta môžeme urobiť biele muffiny a do druhej polovice pridať 1 lyžicu kakaa pre čoko-muffiny. Cesto lievame do

BÝVANIE

Zabudnuté miesta pri upratovaní

N vymastenej formy alebo do košíčkov na muffiny, pečieme v stredne vyhriatej rúre asi 15 – 20 minút. Rúru neotvárame, aby muffiny neklesli. Foto: E. Šranková

everili by ste, koľko ich doma máte, napriek tomu, že máte doma tak čisto, že by sa dalo jesť z podlahy. Odhaľte miesta, o ktorých by ste ani nepredpokladali, že tam nájdete baktérie a vírusy. Na prvom mieste sú to ovládače televízorov, klávesnice a počítačové myšky. Taký ovládač putuje z ruky do ruky od jedného člena domácnosti k druhému. Kedy ste ho naposledy čistili? Pri upratovaní naň často zabúdame. Dnes už v obchode nájdete napríklad dezinfekčné utierky, ktorými ich stačí raz za týždeň utrieť.

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Ako na ovocné škvrny Škvrny od ovocia, zvlášť zaschnuté, patria medzi najťažšie odstrániteľné, musíme sa preto s ich čistením poponáhľať. • Čerstvú škvrnu od ovocia alebo ovocných štiav rýchlo posypeme soľou alebo vysajeme sacím papierom. Môžeme tiež pretrieť prerezaným citrónom a ešte vyperieme v horúcej vode s pracím práškom. • Škvrny od ovocnej šťavy čistíme rovnako studenou vodou so saponátom, dočistíme kyselinou citrónovou, prípadne citrónovou šťavou. • Škvrny od ovocia z vlnených látok zmyjeme studenou vodou s mydlom alebo látku (stálofarebnú) cez noc namočíme do kyslého mlieka, vyperieme a dobre vyplákame. • Chemicky môžeme ovocné škvrny čistiť

napríklad čpavkovou (čpavok – amoniak) vodou alebo zriedeným roztokom sódy. • Pozor! Z umelých vláken ovocné škvrny nepúšťajú. • Staré farebné škvrny musíme najskôr narušiť bieliacimi prostriedkami, napríklad zmesou liehu, 3 % peroxidu vodíka a čpavkovej vody (v rovnakom pomere). Staršie škvrny čistíme aj roztokom vody s čpavkom (10 : 1). • Zákernejšie sú škvrny od čučoriedok alebo aj ríbezlí, môžeme ich skúsiť čistiť citrónom, lepšie kyselinou citrónovou, biele a stálofarebné látky čpavkom, po ktorom škvrna sčervenie a možno ju vybieliť peroxidom a nakoniec vyprať. Škvrny od čučoriedok čistíme aj kyslým mliekom a vyperieme.

BABSKÝ RECEPT

ústa, kým bolesť neustúpi. Pre istotu však choďte k zubárovi a dajte si skontrolovať chrup. Vyskúšajte aj tento trik: Bolia vás zuby a nemôžete ísť k zubárovi? Jemné hryzenie klinčeka môže utíšiť bolesť a zápal ďasna až na 2 hodiny. Experti poukazujú na prírodné látky obsiahnuté v klinčekoch (eugenol) – silné prírodné anestetikum. Ako bonus: ¼ lyžičky prášku z klinčekov v jedle denne pomáha stabilizovať hladinu cukru v krvi a znižovať produkciu cholesterolu už do troch týždňov.

Trápi vás zub?

abský recept vám pomôže uľaviť od bolesti: Stačia len 2 suroviny, ktoré má doma každý! Niekedy zub rozbolí, keď zjeme niečo horúce či naopak studené, ale aj sladké. Čo s tým? V jednej starej knihe pre gazdinky radia pripraviť si domáci liek: 1 lyžica soli rozpustite v 3 dl vlažnej vody. Roztokom si vyplachujte

Mozaiku číslo 218 pripravil Oto Filip

VIII

Ďalšie miesto, kde sa mikróbom darí, sú telefóny, mobily, smartfóny. Ak ich používate často, sú určite jednotkou vo výskyte baktérií a vírusov. Pretrite ich utierkami namočenými v silnom alkohole alebo si kúpte dezinfekčné. Minimálne každý mesiac je vhodné precízne vyčistenie telefónu, ktorým odstránime usadený prach a iné nečistoty. Najlepšie je odnímateľné kryty ponoriť do mydlovej vody a najmäkšou zubnou kefkou vyčistiť vnútro mobilu od prachu. Do tej istej skupiny rizikových miest patria aj kľučky dverí. Dotýkame sa ich krátko, ale denne a v rôznych situáciách. Na čistenie a ošetrovanie nepoužívajte žiadne agresívne chemikálie a čistiace prostriedky. Čistite len mäkkou vlhkou handrou namočenou napríklad v octe. Skrytými miestami sú tiež spodné časti pracovných či kuchynských stolov. Tým, ako sa o stôl opierame, prenášame naň mikróby, ktoré sme priniesli zvonku. Preto ich nezabudnite poutierať sprejmi na nábytok alebo aspoň vlhkou handričkou. Ak máte deti, tak rizikové sú aj ich hračky. Deti si ich požičiavajú, denne sa s nimi hrajú a obyčajne sa o ne extra staráme. Dnes nájdete na trhu čističe v spreji, ktoré dezinfikujú, ale neobsahujú chlór a nie sú agresívne. Prípadne ich môžete ponoriť do vody so saponátom a opláchnuť.

Kultúra Blanka Valentová – laureátka festivalu PADINA SPIEVA 2017

chester pod vedením Daniela Cicku (cimbal) tvorili ešte: Anita Petráková (prvé husle), Jana Galasová a Jana Nemogová (druhé husle), Vlastimír Povolný

Všetci účastníci Festivalu Padina spieva 2017 Anička Chalupová

poluorganizátori tradičného padinského podujatia Dom kultúry Michala Babinku a Miestny odbor Matice slovenskej v Padine sa postarali, aby si v sobotu 23. septembra návštevníci, ale i účastníci odniesli domov tie najkrajšie dojmy zo 44. Festivalu Padina spieva 2017.

stopy po uplynulých ročníkoch tohto podujatia. Festival Padina spieva 2017 slávnostne otvoril Zlatko Šimák, predseda Zhromaždenia obce Kovačica, ktorý pri tejto príleži-

a Anna Petrášová, sa rozhodli, že najlepší prednes mala Blanka Valentová, najmladšia účastníčka podujatia. Do rúk sa jej dostala aj Cena obecenstva. Na druhom mieste zakotvil Vlastimír Povolný a tretiu cenu si zaslúžila Saňa Maglocká. Svoje hlasové možnosti si na festivale vyskúšali aj mladé padinské speváčky Jana Galasová a Tijana Nemogová. V revuálnej časti sa predstavili víťazi doterajších ročníkov festivalu: Anna Petrášová, Elena Šimáková-Sládečeková, Pavel Hološ a Alenka Povolná. Or-

Saňa Maglocká získala tretiu cenu (viola), Ivana Povolná (flauta), Denis Galas (klarinet) a Saša Ďurica (kontrabas). Festival viedla Elenka Ďurišová a konferans zostavila profesorka slovenčiny Jana Kováčová.

Výzva

Blanka Valentová získala najväčšie sympatie obecenstva a odbornej poroty Tohtoročný festival (1. ročník sa zrodil 26. augusta 1973) sa začal minútkou ticha, ktorou si všetci prítomní uctili pamiatku na nedávno zosnulého profesora Ondreja Kotváša, vďaka ktorému sa zachovali písomné • KULTÚRA •

Vlastimír Povolný si vyspieval druhú cenu

na 48. Prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín 2017

tosti podotkol, že za týchto 44 rokov podujatím predefilovalo zhruba 400 spevákov, hudobníkov a snaživcov, ktorí sa zakladali o to, aby festival aj naďalej žil. Preto, že je Dom kultúry toho času nefunkčný, lebo sa budova nachádza vo fáze rekonštrukcie, tohtoročný festival sa uskutočnil v sieni podniku Hole. Po vypočutí všetkých prednesov prihlásených spevákov členovia odbornej poroty, ktorú tvorili Vladimír Halaj, Zlatka Hrnčárová

NRSNM, ÚKVS, Obec Stará Pazova a SKUS h. Janka Čmelíka vyzývajú slovenské ochotnícke divadelné súbory zo Srbska, aby sa prihlásili na 48. Divadelný vavrín 2017. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín sa bude konať 27. – 29. októbra 2017 v Starej Pazove. Prihlášku si môžete stiahnuť z webovej stránky ÚKVS www.slovackizavod.org.rs v rubrike Výzvy. Vyplnenú prihlášku treba zaslať najneskôr do 2. októbra 2017 na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Ulica Njegoševa 16/II/7 21 000 Nový Sad alebo e-mailom na adresu office@slovackizavod.org.rs S prihláškou je potrebné zaslať fotografiu z predstavenia, obsadenie úloh a krátky text o predstavení, ktoré budú zverejnené v bulletine. V prípade, že divadelný súbor má vyrobený plagát z predstavenia, ktoré prihlasuje na prehliadku, potrebné je poštou zaslať aj jeho dva exempláre na uvedenú adresu. 39 /4770/ 30. 9. 2017

Kultúra 54. BELEHRADSKÉ MEDZINÁRODNÉ STRETNUTIE SPISOVATEĽOV

Stretnutie s pekným a dobrým slovom Martin Prebudila

kolokviom Dunajské elégie v Bratislave a pokračoval prednedávnom v Štúrove. Slávnostné otvorenie tohtoročného medzinárodného stretnutia spisovateľov prebiehalo 20. septembra v mestskej radnici, keď viac

ríchodom viacerých domácich a zahraničných spisovateľov a básnikov do nášho hlavného mesta a privítaním v miestnostiach Združenia spisovateľov Srbska sa v utorok 19. septembra začalo 54. Belehradské medzinárodné stretnutie spisovateľov, ktoré aj tentoraz bolo ozajstným sviatkom pekného slova. V stredu predpoludním domáci a hostia položili veniec k pomníku nášho jediného nobelovca Ivu Andrića. V príležitostnom príhovore predseda Združenia spisovateľov Srbska Radomir Andrić ozrejmil tam náplň a význam stretnutia literátov v BelehraSkupina zahraničných spisovateľov de. Zároveň ohlásil, že ZSS na s predsedom ZSS Radomirom budúci rok usporiada v Srb- Andrićom (prvý zľava) pri pomníku sku zhromaždenie básnikov nobelovca Ivu Andrića – ctiteľov Dunaja – a tým sa bude pokračovať v realizácii ako 30 básnikov z 22 krajín spolu projektu pod názvom Veľký pán privítali predseda ZSS R. Andrić Dunaj podľa rovnomennej básne a viceprimátor Mesta Belehrad srbského básnika Vaska Popu. Andreja Mladenović. V rámci Ten sa prakticky začal ešte vlani tohtoročného belehradského li-

terárneho stretnutia na programe bol aj okrúhly stôl pod názvom Vo svetle jubileí, keď si účastníci pripomenuli vzácne jubileá: 150

stretnutie pokračovalo takzvanou básnickou karavánou, keď jedna časť účastníkov pocestovala na Zlatibor a druhá sa zúčastnila na Pro poet festivale v Inđiji. Pr vé uznanie tohto novoustanoveného poetického festivalu Gran pri Pro poet bolo udelené princovi srbskej poézie Matijovi Bećkovićovi za jeho celoživotný Hostia zo Slovenska a Česka: (zľava) Štefan bohatý predovšetCifra, Martin Prebudila, Lydie Romanská kým básnický opus. (Česko), Branislav Veljković (tajomník ZSS) Toto vysoké uznanie a Boris Brendza akademikovi a barrokov od smrti francúzskeho bás- dovi Bećkovićovi udelili predseda nika Charlesa Baudelairea, ako aj Obce Inđija Vladimir Gak a jeden 125. výročie narodenia Ivu Andrića z hlavných iniciátorov tohto prvéa Milutina Bojića. Na stretnutí ho medzinárodného básnického sa zúčastnili aj dvaja básnici zo podujatia Staropazovčan Miodrag Slovenska: Štefan Cifra, tajomník Jakšić. V sobotu 23. septembra Spolku slovenských spisovateľov, a skupina zahraničných poetov Boris Brendza, šéfredaktor časopi- navštívila Maticu srbskú v Novom su pre mladých Dotyky, tiež Lydie Sade a stretnutie bolo skončené Romanská z Česka a ďalší spiso- prezentáciou zborníka v miestvatelia takmer z celej Európy, ale nostiach ZSS v Belehrade. Foto: Milan Panić a autor aj zo zámoria. Vo štvrtok a piatok

PAZOVČANIA NA FESTIVALE VO VRBASE

Zapôsobili i tanečníci, i speváci mladuchu. Ich vystúpenie bolo vysoko zhodnotené a z vystúpenia dňoch 22. až 24. sepna tomto festivale dotembra vo Vrbase prestali ďakovnú listinu. biehal 39. Festival folDeň neskôr, v sobotu klórnych tradícií Vojvodiny. 23. septembra na FestiV tomto meste prebiehal vale folklórnych tradícií deviatykrát a v prvý deň Vojvodiny v programe festivalu vo veľkej sieni dospelých s osobitným Strediska pre fyzickú kulbodom sa predstavila i túru Dragu Jovovića vystúsólistka Anna Horvátopilo 23 detských folklórvá a ženská spevácka nych skupín. Medzi nimi skupina pri Združení aj stredná detská tanečná Choreografia Svadba v podaní detskej tanečnej pazovských žien, s ktoskupina SKUS hrdinu Janka skupiny SKUS hrdinu Janka Čmelíka rou pracuje Ružena ČerČmelíka. Porote a obecenstvu sa Pazov- teľky Kataríny Šašovej Svadba, venská. Podobne ako tanečníci, aj čania predstavili choreografiou vlastne úryvkom z tejto chore- členky speváckej skupiny zapôRuženy Červenskej a nacvičova- ografie, keď svadobníci idú pre sobili na porotu nielen dobrým Anna Lešťanová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

výkonom, ale i pekne upraveným staropazovským slovenským ľudovým odevom, do ktorého boli všetci vyobliekaní. Ináč počas uplynulého víkendu v súťažnej a revuálnej časti festivalu vystúpilo vyše 1 000 tanečníkov, spevákov a hudobníkov. Tohto roku sa na tomto pokrajinskom podujatí s osobitným programom predstavili Čiernohorci, a tak prezentovali svoju autentickú ľudovú kultúru, tradície a obyčaje. Sprievodným podujatím festivalu bol Panonský jarmok, svojrázny veľtrh starých remesiel, odevu, obuvi, inštrumentov... Festival zorganizovali Kultúrne stredisko Vrbas a Ústav pre kultúru Vojvodiny pod patronátom Obce Vrbas a Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami. • KULTÚRA •

ZO SÚČASNÉHO SLOVENSKÉHO VÝTVARNÍCTVA: DANIELA CHRIENOVÁ A JEJ NOVÝ SÚBOR

Keď stereotypy deformujú Pár uvedených ukážok sved- antiestetický rozmer a čiacich, že žijeme v tom istom, koherentnosť so svojím vet je ozaj malý. Zvedavosť hlboko prepojenom svete, v kto- výtvarným programom. O autorke toľko, že sa nepustila, takže podvečerná rom nás, či už tu alebo tam, často štvrtková prechádzka počas trápia rovnaké alebo podob- narodila vo Zvolene v né problémy. roku 1984, že pobytu v BanDaniela Chriev rokoch 2003 skej Štiavnici nová, patria– 2009 študotoho 14. sepca k mladšej vala na Akatembra logicgenerácii démii umení ky smerovala v Banskej Bysslovenských ku Galérii Jotrici v Ateliéri Billboard 3 výtvarníkov, zefa Kollára, sa na svojich maľby u Stakde sa konala rozmerných nislava Balka, kde vernisáž prác absolvovala aj dokprácach, Daniely Chrietorandské štúdium často zalonovej menom a v roku 2012 zísže nýc h n a Nový súbor. kala doktorandský fotografiách Predstavenie pretavených titul. V roku 2006 sa a blahožedo maliar- Martina Vyskupová absolvovala stáž lanie autor- Daniela Chrienová skej podoby, na Akadémii Sztuk ke prerušila otázka jedného z prítomných: zaoberá viacerými hodnota- Pieknych v poľskej Wroclawi. „Keďže ste zo Srbska, počuli mi a stereotypmi spoločnosti, Vlastnú tvorbu predstavovala ste o Kulpíne? Ja som totiž z ktoré ju nielen formujú, ale aj na niekoľkých individuálnych Riečky a s týmto vojvodinským deformujú. Tak sa raz pohráva a mnohých skupinových výstamestečkom nás spája dlhoročná s ideálom ženskej krásy. Ino- vách na Slovensku, v Čechách, Poster 6 zo série Nedokonalé spolupráca.“ Prekvapenie ďalšie: kedy zase skúma mieru auten- v Poľsku, Rusku, Rakúsku. Zo obrazy dokonalosti tickosti vonkajších samostatných výstav možno vplyvov, tretíkrát i viacnásobnou finaprehodnocuje a listkou súťaže Maľba skúma reflexie sú– cena nadácie VÚB časného pokroku (2012, 2014 a 2016). alebo sociálnych Tvor ba Daniely javov. Kurátorka Chrienovej, najmä jej Martina Vyskupoposledné maliarske vá podčiarkuje, že série sú výrazným ju zaujíma najmä svedectvom aj o nás sprostredkovaná v tejto digitálnej dobe, realita, predstavuaj o všetkých médiách Youtube after David Lynch, Movie 3 zo série Záznamy júca medzník mepôsobiacich v nej, aj s opium commercial vizuálneho smogu dzi skutočnosťou o správaní sa človeka, Kurátorka výstavy Martina Vy- a ľudským vnímaním. A že si uviesť Play v Bratislave v roku aj o estetike a antiestetike, aj skupová z Historického múzea námety zväčša vyberá náhodne 2010, Nedokonalé obrazy do- o reklame v ére globalizácie a Slovenského národného mú- a intuitívne, zohľadňujúc však konalosti v roku 2014 v Banskej prudkej trhovej ekonomiky, aj zea v Bratislave sa zaujímala o estetický, prípadne zámerne Bystrici a predvlani v Nitre. Je o diktátoch módy či krásy. Veď to, či mi je známe žijeme v ére markemeno jej kolegyne, tingu, keď je všetko pôsobiacej tiež v dovolené. A účel, Historickom múmnohokrát bez žiadzeu, pani kurátorky neho pardonu, bez – kustódky Jarmily veľkých výhrad, svätí Gerbocovej. Odpoprostriedky. Maľby veď znela: „Jasné, Chrienovej nám jasne že áno, veď neraz a bez dilem ukazujú, spolupracovala na čo sa to všetko zváa spolupracuje s dza. A kde práve v tom vo j vo d i n s k ý m i civilizovanom svete Slovákmi, vrátane sme, nie sme alebo Youtube 9 Movie 4 Hlasu ľudu.“ by sme mali byť. Oto Filip

• KULTÚRA •

39 /4770/ 30. 9. 2017

Kultúra S BUDÚCIMI KUCHÁRMI V PETROVSKOM GYMNÁZIU

Spája ich láska k vareniu Jasmina Pániková

pred niekoľkými rokmi, a to preto, lebo rada varí. Láska k vareniu do tejto školy priviedla aj Darka Belániho z Pivnice. Ako nám povedal, chystanie

novým školským rokom na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci štartovalo aj vzdelávanie v novom odbore. Okrem všeobecného a spoločensko-jazykového smeru v slovenskom, ako aj všeobecného smeru s vyučovacím jazykom srbským, gymnázium otvorilo svoje brány aj pre budúcich kuchárov. Ide o trojročný odbor kuchár s vyučovacím jazykom slovenským. Tohto roku sa zapísalo 15 žiakov – z Petrovca, Pivnice, Hložian, Kulpína, Kysáča a Maglića. Budúci kuchári si pochvaľujú Počas našej návštevy budúci začiatok školského roka kuchári nám ozrejmili, že sú zatiaľ spokojní s tým, ako prebieha jedál ho vždy lákalo a po ukončení vyučovanie. Katarína Krušeľová z Pet- školy by si prial rýchle zamestnanie, rovca sa pre tento odbor rozhodla predovšetkým v zahraničí. To, že

matka nemusí byť jediná, ktorá má na starosti prípravu jedál, potvrdila Renata Kišgeciová z Maglića. V ich rodine tú úlohu má otec, od ktorého sa Renata aj naučila všeličo variť a už v základnej škole mala iba jeden cieľ – byť kuchárkou. Okrem toho, že ich spája láska ku kuchárstvu, naši spolubesedníci majú aj ďalšie spoločné ohnivko – odchod do zahraničia. Niektorí by mimo hraníc odišli za prácou, iní za dodatočným vzdelávaním. Milena Furtulová, učiteľka kuchárstva, hovorí, že každý žiak má výber, zostať doma alebo odísť za hranice. „Bez ohľadu na to, ako sa rozhodnú, som presvedčená, že budú dobre zarábať,“ hovorí Furtulová. „Byť

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE 15. OKTÓBRA V PIVNICI

S plánmi a očakávaniami Maja Kubincová

pravidelnej výučby, cez dodatkové, doplnkové hodiny, rôzne krúžky, projekty, akcie v rámci školy, ale aj mimo školy. Naším veľkým želaním je, aby telocvičňa dostala povolenie na používanie. Želáme si, aby naše

iaci a učitelia majú za sebou už celý mesiac v novom školskom roku. Aj tí v ZŠ 15. októbra v Pivnici. Čo majú nového a ako sa im darí, rozprávali sme sa s riaditeľkou školy Tatianou Naďovou. Koľko žiakov máte v tomto školskom roku a ako ste kádrami pripravení na jeho nerušený priebeh? „Zapísaných máme 244 žiakov, ktorí sú rozvrhnutí do 18 tried. To je rovnaký počet tried, ako i v minulom školskom roku, ale žiakov je o 10 menej. Pribudlo nám 29 prváčikov, čo je o jedného menej ako vlani. Príznačné pre našu školu je to, že máme predškolské skupiny, a to tri. Tých najmenších, teda od 3 do 5 a pol roka je 31. Je to veľký počet pre jednu skupinu, ale snažíme sa vyjsť v ústrety všetkým rodičom, aby si mohli zapísať deti. Druhé dve skupiny sú skupiny s prípravným predškolským programom a v tomto školskom roku je tých detí 30. Škola počíta 53 zamestnaných, z čoho je 38 priamo vo výučbe. Môžeme sa pochváliť, že sme jedna z málo

www.hl.rs

kuchárom je dnes veľmi populárne. Ide o veľmi hľadané povolanie a, našťastie, populárne medzi mladými. Z toho dôvodu pochvaľujem rozhodnutie vedenia školy, aby sa vyučoval aj tento odbor,“ povedala. Kuchárstvo učí aj Marko Leković. Zdôrazňuje, že počas prvého polroka budú zameraní iba na teóriu, ktorá je dôležitá najmä pre oboznámenia sa žiakov so všetkými ohrozeniami, ktoré sa môžu vyskytnúť v kuchyni. „Musia vedieť, ako sa pohybovať v kuchyni, aby sa nezranili, ako narábať s horúcimi nádobami a olejmi. Tieto poznatky budú využívať už v druhom polroku, keď budú mať najprv trojtýždňové blokové vyučovanie, a potom sa už ocitnú aj v reštauráciách.“ Doložil, že čoskoro k dispozícii budú mať aj kabinet kuchárstva, v ktorom budú môcť uplatňovať teoretické poznatky. Zatiaľ nový odbor vyzerá sľubne. Spokojní sú aj žiaci, aj učitelia a chuť pracovať bolo cítiť z oboch strán. Preto nás neprekvapí, ak po niekoľkých rokoch budeme mať svojho Jamieho Olivera alebo Gordona Ramsayho. v Srbsku. My sme sa dostali medzi tých prvých 60. Sme určitou tzv. pilot školou, priekopníckou, aby sa na základe našich prvých skúseností elektronické triedne knihy ďalej zveľaďovali a dopĺňali ďalšími funkciami. V škole elektronická triedna kniha existuje už 13 rokov, ale sa do nej vnášali iba známky žiakov. Táto nová školská pomôcka klasický ,denník’ odsúva do úzadia. Do novej elektronickej triednej

Riaditeľka školy Tatiana Naďová škôl, zvlášť menšinových, kde je odborné zastúpenie stopercentné.“ Aké plány a očakávania ste si stanovili? „Na začiatku každého školského roku máme veľké očakávania a snažíme sa to i splniť. Rozličnými aktivitami, podujatiami a akciami, ktoré organizujú naše žiacke organizácie, ako Detský zväz, Žiacky parlament a dorast Červeného kríža. Snažíme sa spolupracovať s inštitúciami, združeniami a spolkami, ktoré pôsobia v našej dedine, lebo je naším cieľom obohatiť kultúrny, športový a i ten dedinský život. Naším najväčším očakávaním je, aby sme zrealizovali všetky plány, od

Informačno-politický týždenník

Najúspešnejší žiaci v školskom roku 2016/2017 deti i naďalej dosahovali výborné výsledky na súťaženiach a rôznych projektoch.“ A máte aj elektronické triedne knihy. „Elektronické triedne knihy sa v tomto školskom roku po prvýkrát uvádzajú do 60 základných škôl

knihy sa okrem známok vnášajú i vyučovacie jednotky, učebnice, ktoré sa vo výučbe používajú, rozpis kontrolných a písomných úloh. Rodič tak bude môcť sledovať celý výchovno-vzdelávací proces svojho dieťaťa.“ Foto: z archívu školy • KULTÚRA •

Z PREHLIADKY CEZ NADLAK JE...

Do Srbska množstvo cien a uznaní Katarína Melegová-Melichová

evätnásty ročník Prehliadky sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je... prebiehal v dňoch 21. až 24. septembra v rumunskom Nadlaku. Organizá-

zúčastnilo 33 spevákov z Rumunska, Srbska a Maďarska. Spevákov hodnotila medzinárodná odborná porota v zložení: predseda Ján Šutinský z Maďarska a členovia Juraj Súdi a Anna Medveďová, obaja zo Srbska, Kristína Jucanová a Mária Peniaková, obe z Rumunska. V súlade s pravidlami 32 spevákov bolo zaradených a súťažilo v troch vekových kategóriách: 6 – 12 rokov,

lak je... bol čo do kvality vyvážený a na vysokej úrovni. O to vzácnejšie sú ocenenia, ktoré sa dostali našim spevákom. Odborná porota v najmladšej vekovej kategórii odmenila Martinu Moldovanovú z Nadlaku 1. cenou, Michaelu Šimekovú z Lalite 2. a Simonu Sýkorovú z Petrovca 3. cenou. V strednej vekovej kategórii víťazkou sa stala Andrea Fábryová z Nadlaku, 2. cenu porota udelila Martine Agarskej z Boľoviec a 3. Ivete Kováčovej z Petrovca. V kategórii súťažiacich nad 18 rokov víťazkou

a Andrei Daniele Suzane Rancu z Nadlaku. Obecenstvo svoju cenu udelilo Andrei Fábriovej z Nadlaku a orchester svoju cenu udelil Hanne Krajčovičovej z Békešskej Čaby. OZ Dotyk ľudskosti udelil svoju cenu najmladšiemu účastníkovi – Michaele Šimekovej z Lalite. Cenu za zachovávanie slovenskej ľudovej piesne odbornej inšpektorky Vieroslavy Tímárovej získal Alexander Antonovič Milincean z Nadlaku. Cena časopisu Naše snahy sa dostala do rúk Enikő Szatmáriovej z Békešskej Čaby. Cena poslanca DZSČR patrí Jarmile Vachulovej z Pivnice. Cena aradskej oblasti DZSČR sa dostala Kristíne Krajčíkovej zo Selenče a Cena mesta Nadlak Lare Laurincovej z Nadlaku. Po udelení cien a vystúpení laureátov vystúpil Folklórny súbor Liptov z Ružomberka, ktorý vznikol roku 1946 a patrí medzi najstaršie

Tatiana Jašková

torom podujatia je Aradská oblasť Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a patrí medzi tie podujatia, ktoré tradične podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Okrem toho, že na Dolnej zemi podnecuje vyhľadávať a zachovávať slovenské ľudové pesničky, vštepuje ich do vedomia mladým generáciám. Koncerty sú zároveň aj prehliadkou rozličnosti a krásy slovenského kroja z tej-ktorej slovenskej lokality na Dolnej zemi. Podujatie poctili svojou návštevou: veľvyslanec SR v Rumunsku Ján Gábor, poslanec DZSČR v parlamente Rumunska Jarko Furík, generálny konzul SR v Békešskej Čabe Igor Furdík, predseda DZSČR Adrián Miroslav Merka, predseda ÚSŽZ Ján Varšo, predsedníčka NRSNM a poslankyňa v parlamente APV Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka OZ Dotyk ľudskosti Mária Katarína Hrkľová a ďalší hostia z domova a zo zahraničia. Každý z účastníkov sa predstavil dvoma slovenskými ľudovými piesňami – rýchlou a pomalou. Sprevádzal ich Festivalový orchester Sálašan s primášom Petrom Brindzákom pod vedením Ondreja Maglovského. Na podujatí sa • KULTÚRA •

Martina Agarská

13 – 18 rokov a nad 18 rokov. V prvej (najmladšej) kategórii bolo 13 súťažiacich, v druhej tiež 13 a v tretej 7 spevákov. Úhrnne Srbsko malo 20 súťažiacich, Rumunsko 8 a Maďarsko 5. Výnimočne silnú a úspešnú spevácku reprezentáciu Slovákov zo Srbska tvorili: v najmladšej kategórii Michaela Šimeková z Lalite, Simona Sýkorová z Petrovca, Andrej Pavlov a Melani Medovarská zo Selenče, Marína Šmitová z Kysáča a Andrea Opavská zo Starej Pazovy; v strednej kategórii Magdaléna Kaňová a Kristína Krajčíková zo Selenče, Mária Folťanová zo Starej Pazovy, Iveta Kováčová z Petrovca, Martina Agarská z Boľoviec, Silvia Ferková z Hložian, Ema Makovníková z Kysáča a Jarmila Vachulová z Pivnice; kým v tretej kategórii súťažili Adam Števko z Aradáča, Michaela Marková z Kovačice, Daniela Greksová z Dobanoviec, Anna Hašková z Hložian, Tatiana Jašková z Nového Sadu a Andrea Kukučková z Petrovca. Program moderovali počas všetkých troch dní Bianca Unc a Juraj Cigáň. Devätnásty ročník Cez Nad-

Iveta Kováčová

Michaela Šimeková

Simona Sýkorová

sa stala Tatiana Jašková z Nového Sadu, 2. cenu udelili Andrei Kukučkovej z Petrovca a 3. Michaele Markovej z Kovačice. Špeciálne ceny porota udelila: Benedekovi Murvaiovi z Békešskej Čaby, Magdaléne Kaňovej zo Selenče

folklórne súbory svojho druhu na Slovensku. V nedeľu v evanjelickom kostole boli slávnostné bohoslužby, na ktorých vystúpil tak miestny mládežnícky spevokol, ako aj cirkevný spevokol z partnerského mesta Pukanec v SR. V čele delegácie z Pukanca bol starosta Ing. Ján Rievaj. Z aspektu účasti spevákov zo Srbska môžeme byť hrdí na to, ako sme tam zabodovali a v akej miere sme prispeli k vysokej úrovni tohtoročného podujatia.

39 /4770/ 30. 9. 2017

Foto: A. Meleg

Kultúra PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ 2017

Z každého rožka troška Jaroslav Čiep Anna Francistyová

Báčskom Petrovci od 22. do 25. septembra prebiehali 22. Petrovské dni divadelné. Vo forme denníka vám sprítomníme ich priebeh.

Namiesto zvyčajnej premiéry domácich divadelníkov česť predstaviť sa ako prvé na tohtoročných PDD malo Slovenské komorné divadlo z Martina. Uviedli monodrámu Kontrabas nemeckého spisovateľa a dramatika Patricka Süskinda v réžii Romana Poláka. V tomto divadel- Princove vesmírne cesty z Nitry do Petrovca nom predstavení i sa z hravého a nielen herecky, ale aj hudobne stvárneného predstavenia Môj malý princ v réžii Jiřího Jelíneka. Uviedlo ho Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre. V podnázve predstavenia sa uvádza, že ide o „vesmírny bábkový kabaret + tančiareň pre celú rodinu“. Toto detské divadlo a kabaret vzniklo na motívy rovnomennej známej knihy Antoina de Saint-Exupéryho.

PIATOK 22. SEPTEMBRA Návštevníci chrámu divadla v prvý večer v predsieni Slovenského vojvodinského divadla mali príležitosť byť účastní na otvorení výstavy divadelných plagátov. Ide o študentské práce absolventov grafického dizajnu Akadémie umení v Novom Sade. Riaditeľka SVD Viera Krstovská privítala a pozdravila prítomných a profesor na novosadskej akadémii Darko Vuković podrobnejšie hovoril o vystavených plagátoch, ktoré vznikali k jednotlivým divadelným predstaveniam. Tie podľa jeho slov sú dokumentom Na úvod otvorenie výstavy a zostávajú žiť aj po divadelných plagátov predstavení. Trochu netradične, ale tohto- koncerte zároveň divákov dobre ročné PDD štartovali z javiska pobavili otec herec František vo veľkej sieni, kam sa presunuli Výrostko st. a syn hudobník Frandiváci na improvizované lavičky. tišek Výrostko ml. Týmto spôsobom Slovenské komorné divadlo Martin v spolupráci s bratislavským Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava ponúka nový pohľad na tento slávny Süskindov text. Je to podľa kritiky „divadelným Martinský Kontrabas s otcom a synom stretnutím geHana Tanciková, herečka a režisér- nerácií, stretnutím otca so synom, ka, hovorila o vzniku a doterajšom stretnutím človeka s minulosťou, pretrvávaní festivalu a zmienila so sebou samým“. sa aj o obsahu aktuálneho ročníka PDD. Festival úradne otvoril SOBOTA 23. SEPTEMBRA predseda Obce Báčsky Petrovec V sobotu napoludnie na svoje si Srđan Simić. už prišli aj tí mladší diváci. Potešili

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tri košické babské príbehy

šinec Jaroslav Zima. Premiéra tejto bakalárskej práce našej nádejnej režisérky M. Dýrovej, ktorej vedúci ročníka je Matúš Oľha, bola v apríli t. r. Podľa samotného vyznania Dýrovej, ide o jej druhú samostatnú réžiu. V základoch je dramatický, nešťastný ľúbostný príbeh založený na nedorozumeniach, ale v hre sa kryjú aj iné znamenia, v prvom rade otázka zrady princípu ľudskosti. Večer vo veľkej sieni SVD Štátne divadlo Košice hosťovalo s predstavením Moje baby autorky Elaine Murphyovej v réžii Aleny Lelkovej. Ide o tri generácie žien – vnučka, matka, babička a jeden rok v ich živote. Hľadanie strateného otca, hľadanie potenciálneho partnera, hľadanie zmyslu života, narodenie dieťaťa a jedna smrť. Tri ženy vo vzájomných monológoch hovoria o všetkom bežnom, neštandardnom, prek vapivom, zásadnom, ale aj príjemne banálne obyčajnom, čo priniesol jeden rok. Je to o tom, aké ťažké je byť zodpovednou matkou, ako sa naučiť žiť so svojou samotou a aké prospešné môžu byť hodiny salsy.

V sobotu večer uviedli aj ďalšie dve predstavenia. Najprv sa v rámci sprievodných podujatí 22. PDD na Malej scéne v Klube VHV predstavili študenti herectva Akadémie umení z Banskej Bystrice a domáca režisérka Marína Dýrová s predstavením V agónii autora Miroslava Krležu. Hudbu podpisuje ďalší na- Študentská agónia Bystričanov a Petrovčanky • KULTÚRA •

NEDEĽA 24. SEPTEMBRA Nasledoval deň prezentácie Akadémie umení v Banskej Bystrici. V podvečerných hodinách študenti herectva zahrali predstavenie Ivana Bukovčana Zažeň

takto verejne prostredníctvom výstavy diváci prvýkrát stretli, hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. Autorka sa nám zdôverila, že fraktály možno kresliť aj umelecké, aj emocionálne, ale

PONDELOK 25. SEPTEMBRA Neplánovaný posledný festivalový deň, keďže sa PDD pôvodne mali skončiť v utorok 26. septembra. Predstavenie Akadémie umení Nový Sad Deti v réžii Ľuboslava Majeru, ktoré zahlásili ako záverečné utorkové, na poslednú chvíľu zo zdravotných príčin zrušili. V pondelok si na

že, ide o hercov Národného divadla Kikinda. Tohto roku prišli s komédiou Kovboji súčasného chorvátskeho autora Sašu Anočića v réžii Kokana Mladenovića. Pondelkový večer divákom dlho zostane v pamäti. Aj príbeh o nadšencoch, ktorí sa prihlásili na divadelný konkurz. Spolu s už vážne chorým režisérom pri-

Ako vyhnať vlka z človeka?

vlka v réžii Anny Šoltýsovej. Je to bakalárska práca budúcej režisérky, v ktorej sa spracúva situácia

vždy zobudia v človeku skryté emócie, ktoré potom vyplávajú na povrch. Je to určitý druh umeleckej terapie. A na terapiu si diváci iste pomysleli i pri sledovaní tragikomédie či absurdnej grotesky Radovan III. autora Dušana Kovačevića v réžii Ľuboslava Majeru. Ide Na výstave fraktálov Hany Tancikovej znovu o bakalárske predz roku 1954, cez príbeh ťažko stavenie, tentoraz poslucháčov skúšanej rodiny v okolnostiach herectva z tejto akadémie. Je to silných spoločenských tlakov. Ako vlastne nadčasová hra o ľudskej nám povedala režisérka, túto drámu si zvolili preto, aby ukázali, ako tie udalosti vidí súčasná mladá generácia, ktorá nie je ľahostajná k tým búrlivým časom, aj keď je tam otvorená kritika komunizmu. Pred večerným predstavením v predsieni SVD slávnostne otvorili výstavu fraktálnych kresieb Nad zemou Hany Tancikovej. Radovan III. aj medzi študentmi na Slovensku Základným pravidlom tejto metódy je kreslenie siete zatvo- nemohúcnosti, hlúposti či osprarenými očami a taký môže byť vedlnenia vlastnej nemohúcnosti aj následný výber farieb. O tejto tým, že človek za svoje postavenie technike, ktorá má priaznivé účin- obviní niekoho iného, len nie seba ky na ľudí, a s ktorou sa v Petrovci samého. • KULTÚRA •

Tanečný chudobný čižmár zo Subotice

svoje zase prišli aj mladší, ale aj starší diváci. Najprv sa napoludnie žiakom z Petrovca, Kulpína a Maglića predstavili herci Detského divadla Subotica. Hosťovali s predstavením Chudobný čižmár a kráľ vetra v réžii Đerđa Hernjaka.

pravujú akýsi western na scéne, čo spôsobuje smiech a slzy z „kovbojov z Banátu“. Hra sa sústreďuje na svet, ktorý je v zákulisí a veľmi zaujímavým spôsobom ukáže, čo sú naše ľudské smútky, úzkosti. Postavy sa zdvihnú nad

Komédia par excellence: banátski Kovboji a Indiáni

Je to súčasná tanečná rozprávka, napísaná na motívy maďarských ľudových rozprávok. V hre je málo textu, skôr dominuje tanec, pohyby a gestá. Lepší záver tohtoročného vydania PDD si diváci nemohli zaželať, akého sa dočkali pri predstavení so starými známymi v petrovskom prostredí ešte od čias začiatkov festivalu. Pravda-

svoje neúspechy a transformujú svoju nevedomosť na divadelné zručnosti. Osem divadelných predstavení z repertoáru tohtoročných PDD sú za nami a dosky, ktoré svet znamenajú, sú zase prázdne. Ale predstavenia na medzinárodnom divadelnom festivale divákom pookriali dušu.

39 /4770/ 30. 9. 2017

Kultúra VEČIEROK VENOVANÝ PAVLOVI GRŇOVI V ÚKVS

Stopy, ktoré budú trvať večne Danuška Berediová

stav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadal v utorok 26. septembra večierok venovaný spisovateľovi Pavlovi Grňovi pri príležitosti jeho životného jubilea – 80. narodenín. Riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac sa na začiatku prihovorila a privítala všetkých prítomných. Zároveň vyjadrila osobnú vďaku a úctu tomu, čo pre Kysáč a pre vojvodinských Slovákov tento spisovateľ urobil, čo zanechá stopy, ktoré budú trvať večne. O literárnej tvorbe Pavla Grňu, hlavne o jeho próze pre dospelých a próze pre

Účastníčky programu: (zľava) Anna Chrťanová-Leskovac, Dr. Zuzana Čížiková a moderátorka Aneta Lomenová

Spisovateľ Pavel Grňa

STARÁ PAZOVA

Dobrá kvalita umeleckých prác Anna Lešťanová

organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova sa konala i tohtoročná v poradí 14. obecná prehliadka výtvarnej tvorby. Na vernisáži v piatok 22. septembra v aule staropazovskej divadelnej sály úvodné prejavy mali Anđelka Maliová, predsedníčka zhromaždenia Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, a Petar Neradžić, tajomník tohto zväzu. V porovnaní s vlaňajšou prehliadkou tentoraz sa jej zúčastnilo menej umelcov z výtvarných združení pôsobiacich na území Staropazovskej obce, no vystavené práce sú podľa slov selektora Marjana Karavlu, akademického maliara zo Starej Pazovy, dobrej umeleckej kvality. Na prehliadke sa zúčastnilo 31 autorov s 50 vystavenými prácami. Z toho až 18 diel (15 obrazov, 2 reliéfy a 1 socha)

www.hl.rs

podľa rozhodnutia selektora Karavlu postúpilo do oblastnej prehliadky výtvarnej tvorby,

deti, sa odborne zmienila docentka na Katedre slavistiky Filologickej fakulty v Belehrade a literárna kritička Dr. Zuzana Čížiková. Prítomní si mali možnosť pozrieť zostrih z videoportrétu spisovateľa, ktorý nakrútila Slovenská redakcia RTV v máji roku 2007, pri príležitosti najúspešnejším výtvarným dejateľom z vlaňajšej 13. obecnej prehliadky výtvarnej tvorby. Keďže komisia na hodnotenie tých prác nebola utvorená, v tamojšom zväze ochotníkov sa rozhodli túto prácu zveriť M. Karavlovi. Prvá cena sa dostala Milenkovi Hadžićovi zo Združenia výtvarných umelcov Stará Pazova (ZVUSP), druhú cenu získal

Väčšia časť odmenených účastníkov vlaňajšej prehliadky

ktorá sa uskutoční začiatkom októbra v Sriemskej Mitrovici. Na vernisáži v Starej Pazove i tentoraz udelili ďakovné listiny (piatim umelcom) a odmeny

Informačno-politický týždenník

Dragan Đorđević zo Združenia výtvarných umelcov Leonardo Nové Bánovce a tretiu cenu udelili Sinišovi Popovi zo ZVUSP.

jeho 70. narodenín, ako aj zostrih z archívneho vysielania pod názvom Stredosvedčania z roku 1998. Na záver vo svojom mene a v mene ÚKVS riaditeľka Chrťanová-Leskovac zablahoželala k narodeninám Pavlovi Grňovi, ktorý sa hosťom potom aj prihovoril.

CHÝRNIK BÁČSKY PETROVEC. Premiéra knihy Ares Petrovský zostavovateľa Dr. Jána Kišgeciho bude v pondelok 2. októbra o 19.30 v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci. a. f. NOVÝ SAD. Miestny odbor Matice slovenskej v Srbsku v Novom Sade začne svoju jesennú sezónu večierkom, ktorý sa uskutoční v stredu 4. októbra o 19. hodine v malej sieni SKC P. J. Šafárika (Karadžićova 2). Prednášku o pestovaní kvetov a ochrane životného prostredia bude mať vedúca hložianskeho združenia ekológov inžinierka hortikultúry Viera Turčanová. Na večierku vystúpi miešaná spevácka skupina Šafárika. Správna rada MOMS Nový Sad NITRA, SLOVENSKO. Insitný maliar Martin Pap z Padiny začiatkom októbra sprístupní svoju tvorbu v Nitre vo výstavných miestnostiach Krajskej knižnice Karola Kmeťka v Ulici Fraňa Mojtu 18. Slávnostná vernisáž obrazov sa uskutoční 2. októbra o 16.30. A. Ch. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Výzva

BLAHOŽELANIE

na edukačný seminár na podporu rozvoja vokálneho umenia vojvodinskej mládeže Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva mladých interpretov slovenskej populárnej hudby, aby sa zapojili do edukačného seminára na podporu rozvoja vokálneho umenia. Interpretačné dielne, týkajúce sa populárnej hudby, sa budú konať vo forme teoretických a praktických cvičení spevu, a to v niekoľkých blokoch. Speváci tak budú môcť získať vzácne informácie a skúsenosti od našej renomovanej hudobnej odborníčky Dr. Slovenky Benkovej-Martinkovej. Dielne sa budú konať dva dni (dve soboty) v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov 11. a 18. novembra 2017. Podmienky účasti: – na seminár sa môžu prihlásiť interpreti od 15 do 25 rokov; – prihlásiť sa môžu skúsení interpreti, ale aj tí, ktorí majú afinitu k spevu a zatiaľ nemali možnosť prezentovať sa na kultúrno-umeleckých podujatiach; – prihlásiť sa môžu speváci rôznorodého žánru.

Účel dielní: – realizáciou seminára sa znemožní rozširovanie deficitu mladých kvalitných spevákov a podnieti sa skvalitnenie speváckych schopností našej mládeže; – úspešní účastníci získajú možnosť zúčastniť sa na 38. Festivale Zlatý kľúč v Selenči 2018; – realizáciou seminára by sa zároveň nadobudla väčšia možnosť zveľadenia hudobnej produkcie festivalu slovenskej populárnej hudby v Selenči Zlatý kľúč a skladieb, ktoré sa na ňom spracúvajú; – po ukončení dielní organizátor frekventantom udelí diplom za účasť na seminári; – organizátor účastníkom seminára hradí cestovné trovy a zabezpečuje stravu v deň uskutočnenia dielní. Záujemcovia sa môžu prihlásiť zaslaním prihlášky, ktorú si nájdu na webovej stránke ÚKVS www.slovackizavod.org. rs v rubrike Výzvy, na mailovú adresu office@slovackizavod.org.rs najneskôr do 31. októbra 2017.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

hlasludu.info www.hl.rs

Na Fakulte pre šport a telovýchovu v Novom Sade VERONIKA BALÁŽOVÁ z Hložian získala dňa 19. 9. 2017 titul dipl. profesora telesnej výchovy. K úspechu jej blahoželajú a všetko najlepšie prajú mamička a apko Galambošovci.

PRÁCA NA SLOVENSKU Hľadáme pracovníkov zo Srbska na rôzne pozície. Nitra: zamočník, elektrikár, stavbár, kuchár, čašník a mnoho ďalších pozícií. Plat dohodou, po tel. kontakte záleží od pozície a praxe. Ubytovanie zabezpečené pri každej pozícií. Senec: vodič na vzv vozík, nzv vozík, a retrak v logistickom sklade. Plat od 3.90 €, v čistom s ubytovaním. Picker balič manipulant a iné jednoduché pozície pre ženy aj chlapov od 3.30 €, v čistom s ubytovaním zadarmo. Trnava: kontrolór kvality od 3.30 € v čistom; práca v automobilovom priemysle. www.agenturamamut.sk | personalne@recru.sk | mamutsrb@gmail.com +421 948 690 190 | +421948 590 500 | +381 64 1781 870

Slovenská dopravná spoločnosť s 25-ročnou históriou hľadá vodičov na kamióny (Mercedes Benz) Podmienky: − mzda 65 eur na deň + bonusy − pravidelne 10 v mesiaci; − pridelené vozidlo; − práca na turnusy podľa dohody;

− požadujeme všetky potrebné doklady k vedeniu vozidla, spoľahlivosť a chuť pracovať; − pracovné povolenie vybavíme.

Kontakt: +421915737404 alebo +421905931117, email: breza@marshall.sk www.marshall.sk

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. PRIJMEM na izbu do bytu v Novom Sade

študentku alebo zamestnanú ženskú osobu nefajčiarku; kontakt tel.: 064/26-330-72. POTREBNÝ robotník na práce bežnej údržby objektov, dvora a kvetov, okopávanie záhrady, líčenie, čistenie, opravy a občas aj na zastupovanie vrátnika. Kontaktovať na tel. č.: 021/452-022.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Merkator – NSU102, NSL102

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu rozhlasovej základňovej stanice mobilnej telefónie NS Save Kovačevića NSU149, NSL149

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Merkator NSU102, NSL102, Ul. Bulvár oslobodenia 102, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/16, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. septembra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-435/17, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, s. s r. o., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť tomuto orgánu o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Savu Kovačevića NSU149, NSL149, Ul. Savu Kovačevića 10, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4671, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. septembra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-434/17, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• KULTÚRA • OZNAMY •

39 /4770/ 30. 9. 2017

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na našu milovanú

MÁRIU GALÁTOVÚ

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 30. septembra 2017 je tomu desať rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

rod. Urbanovú 7. 8. 1946 – 27. 9. 2008 – 2017 z Kovačice

JÁNA ZÁBORSKÉHO

MARTIN TOMÁŠIK

Uplynulo 9 smutných rokov, čo si nás opustila, naša milovaná... Spomenie si každý, kto Ťa mal rád. Tvoji najmilší

hlasludu.info www.hl.rs

SPOMIENKA

Dňa 28. septembra uplynulo dvadsať rokov od smrti nášho otca a starého otca

1938 – 1997 – 2017 z Báčskeho Petrovca

1949 – 2007 – 2017 z Padiny

Spomienky na Teba si stále uchovávame v našich srdciach.

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 2. októbra uplynie rok, čo nás opustila naša

Tvoji najmilší

Tichú a trvalú spomienku si zachovávajú: syn Miroslav s rodinou, dcéra Zuzana s rodinou a syn Jaroslav

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 28. septembra uplynulo dvadsať rokov, čo nás opustil náš vrele milovaný starký a ocko

JÁN ZÁBORSKÝ ANNA URBANČEKOVÁ rod. Častvenová 1931 – 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Navždy prestalo pre Teba slnko hriať, ale tí, ktorí Ťa milovali, nikdy si neprestanú na Teba spomínať. Tvoji najmilší

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Telep NS48, NSH48, NSU48, NSL48, Ul. Gorana Kovačića číslo 22, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5930/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

1938 – 1997 – 2017 z Báčskeho Petrovca

V neznámy svet odišiel si spať, zaplakal každý, kto Ťa mal rád. Odišiel si od nás, my sme ostali v žiali, no vždy budeš v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: vnučka Katka s priateľom, vnuk Samušo, syn Samušo a nevesta Katuša Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽINJERING, s. s r. o., Belehrad, po oprávnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Omladinskih brigada 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2360_02 NS Kać_2, Ul. svetosavska číslo 64 a, na katastrálnej parcele číslo 2022, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs 40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ROZLÚČKA

s mojím manželom a naším otcom a starkým

TICHÁ SPOMIENKA

Dňa 25. septembra 2017 uplynuli dva roky, čo nás opustil náš milovaný

ADAM HRK

1947 – 2015 – 2017 z Kovačice

PAVLOM ČERVENÝM

Za všetko dobré Ti ďakujeme, s úctou na Teba spomíname. V našich srdciach si spomienku na Teba uchovávame stále. Odpočívaj v pokoji.

2. 8. 1956 – 22. 9. 2017 z Kulpína

PAVEL ČERVENÝ Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Aj keď už nie si medzi nami, v našich srdciach budeš žiť navždy. Tvoji: manželka Milina, syn Pavel a dcéra Ľudmila s rodinami

1956 – 2017 z Kulpína

susedovci Báďonskovci

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s dcérou, sestrou a tetkou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na otca a starkého

ONDREJA GREKSU

rod. Murtínová 22. 4. 1970 – 14. 9. 2017 z Hložian

rod. Murtínovou 22. 4. 1970 – 14. 9. 2017 z Hložian

Zarmútení rodičia a sestra Vesna so synom Martinkom

manželka Zuzana, syn Stanislav, dcéra Lýdia s manželom a Tvoje milované vnúčence Filip a Elenka

MÁRIA ZAHORCOVÁ

MÁRIOU ZAHORCOVOU

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rada mala. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti nech Ti dá Pán Boh večnej milosti.

Tvoji:

Trvalú spomienku si zachovajú

1949 – 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Utíchlo srdce, utíchol bôľ a hlas. Mala si rada život a všetkých nás. Bol to osud, v nemoci sila, čo Tvoj život náhle ukrátila? Zavrela si oči, srdce prestalo biť, aj keď si tak veľmi chcela ešte s nami žiť. Tvoji:

Hoci si odišiel, nie si medzi nami, navždy si zostal v srdciach tých, ktorí Ťa vrúcne milovali.

manžel Daniel a synovia Dalibor a Viktor

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dcéry Marienka a Anička s manželmi a Tvoje najmilšie vnúčatá Samík, Miluška, Milotka a Filipko

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 26. septembra 2017 uplynulo pätnásť rokov od úmrtia milovaného manžela, otca a starkého

Dňa 6. októbra uplynie rok, čo ma opustil môj manžel

ONDREJ GREKSA

PAVEL ZORJAN 15. 3. 1923 – 22. 9. 2017 zo Šídu pochovaný v Báčskom Petrovci

VLADIMÍRA HANSMANA

1948 – 2002 – 2017 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou: dcéra Zuzana a syn Ján s rodinami

• OZNAMY •

1949 – 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

S úctou a láskou Tvoji, ktorým stále veľmi chýbaš.

To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie, v srdci bolesť zostala a tiché spomínanie. Tvoja manželka Mária

39 /4770/ 30. 9. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 29. septembra 19.30 Druhá časť z Festivalu nových slovenských lyrických piesní v Kulpíne z roku 2007 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 1. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Dokumentárne vysielanie Nikam a späť Utorok 3. októbra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Náboženské vysielanie Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

www.hl.rs

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 29. septembra – Hry o život Sobota 30. septembra – Everest Pondelok 2. októbra – Smrtiaca zámena Utorok 3. októbra – Maigret a mŕtvy muž Streda 4. októbra – Na úteku Štvrtok 5. októbra – Nevolaj ma dedko 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

TV STARÁ PAZOVA

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 1. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Babinkove stretnutia 2017 Rozhovor s PhDr. Mariánom Žabenským, PhD. Utorok 3. októbra 16.00 Prípravy na sejbu pšenice Detský týždeň v školách Kovačickej obce O Kovačickom októbri... Piatok 6. októbra 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Pipi Dlhá Pančucha

Nedeľa 1. októbra 17.00 Film: Ja, zloduch 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Highlander 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Dúhovka. V tomto vysielaní odznie zostrih z tohtoročných 22. Petrovských dní divadelných. Nikam a späť. V roku 1991 Slovenská redakcia nakrútila televízny portrét popredného básnika a esejistu Paľa Bohuša. Tentoraz odznie ako spomienka na jeho bohaté dielo na dve desaťročia od jeho smrti. Paľo Bohuš, vlastným menom Pavel Sabo sa narodil 24. apríla 1921 v Báčskom Petrovci a zomrel 21. septembra 1997 v Sriemskej Kamenici.

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Fotograf Michal Madacký po výstave o výstave

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 39 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa, právnika, národohospodára a politika; autora literatúry pre deti a mládež (1901 – 1992).

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia autorka: 14.00 Dozvuky, denná informatívna ANNA scéna prenájom BIČIArelácia ROVÁ Sobota 10.00 – 11.00 Rádio dišputy, tajnička týždenná relácia na aktuálnu tému kruh Nedeľa okolo 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí Mesiaca týždňa 12.00 Hudobné pozdravy vetrák a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Nedeľa 1. októbra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 4. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

iste

rasca (nár.) člen pápežského zboru

kilometer (skr.) dámsky úbor

Katarína nula

so zápalom AS HL DU román ĽU E. Zolu

borovica poplach povraz kelvin obeta

Bor

vpíšte INO secure digital

TELEVÍZIA PANČEVO

čistý (srb.)

omlad. radna akcija

tesla

nesúhlas

dinár rieka v Rusku vpíšte AŠA

titan

najvyšia sopka v Európe

vpíšte NAM

liatím naplnené

zámeno

koniec modlitby dusík

north

tona

rádium

Loznica

zbytočne rozprávala volt

pohorie pri Belehrade

v poriadku (angl. )

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 38 VODOROVNE: pracoval, raketa, o, Ir, nerv, Michal, io, ata, ipak, Dalila, O, O, avans, nanosilo, Av, na, ab, ara, svr, zlá, lúka, samizdat TAJNIČKA: MICHAL SLAVKA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 36 z čísla 36 Hlasu ľudu z 9. septembra 2017 bolo: JAROMÍR GRŇA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: AŇA-ANDREA HOLÍKOVÁ, Masarykova č. 110, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

39 /4770/ 30. 9. 2017

Šport

K výhre v druhom polčase

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Dve chyby, dva góly

MLADOSŤ – TAVANKUT 3 : 2 (1 : 2)

MLADOST (T) – BUDÚCNOSŤ 2 : 0 (1 : 0)

Ján Murtín

ložančania aj v 6. kole prehrali na hosťovaní, ale tentoraz sa pred asi 150 divákmi v Turiji predstavili v prajnom svetle a góly inkasovali znovu po hlúpych chybách. Veľmi korektný zápas lepšie začali domáci, ale bez konkrétnych šancí. Hostia v 20. min. založili pekný útok. Adámek z boku hlavičkoval do brvna. Lopta potom skackala na pätky, ale ju nemal kto doraziť do siete. A potom v 32. min sa stala chyba. Po skrumáži v trestnom území hostí, už keď lopta vychádzala do gólautu, D. Štefek zrazil Trivića a rozhodca Štulić z Apatína správne odpískal jedenástku, ktorú Vasić iste premenil na 1 : 0. V 39. min. Dokić v sólovom útoku prekľučkoval až 4 súperov, ľavačkou z 20 metrov

Samuel Medveď

vystrelil do ľavého horného rohu a brankár Ađanski loptu vyrazil na roh. Pre zranenie v šatni zostali Lalatović a Dokić. Už v 48. min. Srdanov delovkou opečiatkoval brvno Dragišićovej brány, po čom hostia zahrali lepšie. Zatlačili domácich a po pekných akciách Adámek dvakrát ohrozil Ađanského. Najlepšiu šancu po prieniku O. Štefeka a prihrávke Vujinovića prepásol Stojaković, keď prestrelil nestráženú sieť. Trest prišiel v 65. min. Savović odňal loptu ľahostajnému D. Štefekovi a prekonal bezmocného Dragišića pre konečných 2 : 0. BUDÚCNOSŤ: Dragišić, D. Štefek (Stolić), O. Štefek, Galonja, Alempić, Dokić (D. Kovačević), Stojaković, Lalatović (Grujić), Vujinović (Đ. Kovačević), Adámek

NOVÝ ÚSPECH MLADÝCH PETROVSKÝCH RYBÁROV. Mladí karasovci aj tohto roku súťažili v chytaní rýb na plavák vo Vojvodinskej lige. V konkurencii jednotlivcov do 15 rokov mali prihlásených troch kadetov a v konkurencii od 15 rokov ďalšieho juniora. Pre kadetov ryby chytali Ján Abrahám, bratia Miroslav a Darko Melegovci a pre juniorov Samuel Benka (na fotografii zľava). Súťažilo sa v troch kolách v Báčskom Petrovci, Laliti a naposledy 17. septembra aj v Odžakoch. V konkurencii svojich rovesníkov zo Sombora, Beočína, Sivca, Odžakov a iných miest Petrovčania sa dobre ukázali. Po sčítaní všetkých kôl Ján Abrahám sa stal majstrom Vojvodiny, keďže obsadil prvé miesto. Vicemajstrom Vojvodiny sa stal tiež Petrovčan Miroslav Meleg. V konkurencii juniorov Samuel Benka ukotvil na druhej priečke a stal sa vicemajstrom Vojvodiny. J. Čiep

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ostia, ktorí do Petrovca prišli hrať tvrdý futbal, hrali disciplinovane v obrane a prekvapili domácich, ktorí nehrali tak, ako vedia. Dva rýchle protiútoky Tavankutčanov priniesli nečakané vedenie. Hostia prví v 11. min. pohrozili z pravej strany, ale Šurlan strelu vychytal. Tri minúty neskoršie Kaňa zacentroval z rohu, Babiak prvý reagoval, ale sa brankár Paunović nedal prekvapiť. V 18. min. hostia strieľali spoza veľkého štvorca a Šulran bol znovu istý. Dobré šance premrhali Ilić a Kuntić. Hneď nato hostia v 20.

odrazenú loptu zasiahol Kaňa, a tento trafil žrď, od ktorej sa lopta odrazila do siete. Do druhého polčasu Mladosť nastúpila s plným nasadením. Kuntić prvý vyskúšal brankára Tavankutu. V 68. min. kapitán Pavlis prenikol z ľavej strany, poslúžil Ilića a tento zblízka strelil do siete 2 : 2. V 70. min. hostia zostali bez Ćuka, ktorý za faul nad Ilićom na šestnástke dostal druhú žltú, a tým aj červenú. Početnejší domáci zahrali naplno a v 75. min. sa radovali. Pavlis z voľného kopu dobre triafal dolný roh a stanovil konečných 3 : 2. MLADOSŤ: Šurlan, Babiak (Kobilarov), Rupar, Jakuš,

V tvrdom zápase boli časté zranenia

min zaútočili po pravej strane, prihrali na opačnú a domáci brankár bol matovaný. Trochu neskoršie Kaňa kopal pod brvno z diaľky a brankár hostí znovu vynikol. V 37. min. bol znovu protiútok hostí, v ktorom identickým spôsobom zvýšili náskok na 0 : 2. Mladosť sa pokúsila hrať tak, ako obvykle hrá, hoci bolo dosť nervozity na trávniku, ale i v hľadisku. Obecenstvo aj teraz nepodporovalo hráčov (zdá sa, že nadávky sú mnohým na perách vždy, keď sa nedarí). V 44. min. domáci predsa vzbudili nádej, že náskok hostí možno dohoniť. Đokić strieľal,

Pavlis, Nešković, Kaňa, Kuntić (Ožvát), Ilić, Đokić (Milenković), Zeljković Dorastenci Mladosti v sobotu porazili Hajduk zo Staparu 3 : 1 a v pondelok v odročenom zápase v Sombore výsledkom 3 : 0 porazili aj domáci Spektar. Ďalšie výsledky 6. kola: Bačka – Tisa 0 : 1, Preporod – Radnički 3 : 1, Sloga – Tekstilac 1 : 1, Srbobran – Potisje 2 : 0, BSK – Polet 2 : 0, Zadrugar – Mladost (A). Petrovská Mladosť je prvá so 16 bodmi a hložianska Budúcnosť je na 11. mieste a má 7 bodov. • ŠPORT •

Rýchlo a účinne

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Horko-ťažko k bodom

HAJDUK – SLOGA 0 : 2 (0 : 0)

Lazar Pavković

JEDNOTA – BORAC (NS) 1 : 0 (1 : 0)

Matej Bzovský

min., keď Dimitrić šikovne využil chybu brankára hostí a zblízka dorazil loptu do mnoho skúsenejší domáci futba- nechránenej siete. Do ukončenia polčasu listi sa poriadne natrápili v súboji s Knežević mohol zvýšiť náskok, ale jeho omladeným mužstvom strela skončila vedľa. z novosadského sídliska Klisa. V pokračovaní domáci Hostia od začiatku ukázali, že neustále útočili, pripravovali budú nepríjemným súperom si šance, ale ich nepresnými favorizovaným domácim, ktorí strelami zahadzovali, za čo si iba horko-ťažko získali body na konci mohli byť potrestana zachovanie čelnej pozície v ní. Totiž po dvoch rohových tabuľke. kopoch hostia mali dve výHostia od začiatku zaujímahľadné šance na vyrovnanie vého zápasu prebrali iniciatívu. a v 84. min. aj stopercentnú, Hralo sa zväčša na polovici keď sa náhradník Šalić po domácich, ale bez vážnejších chybe obrany Jednoty ocišancí, pričom prvá šanca bola tol zoči-voči s brankárom práve na ich polovici ihriska. Danilo Milenković Jovišićom, ktorý výborným Po rýchlej akcii Milenkovića pripravil prvú šancu zákrokom zachránil svoju centrovaná lopta z hlavy Kne- Jednoty sieť. ževića smerovala do prázdnej JEDNOTA: Jovišić, Živkobrány hostí, ale ju zo samej gólovej čiary vić, Zarić, Milaković, Bošković, Jelović, vyrazil Jašović. Domáci sa ujali vedenia Milenković, Dimitrić, Knežević (Cvejić), po šanci ofenzívneho Boškovića v 34. Galić, Bajić (Ivković)

utbalisti erdevíckej Slogy sa z hosťovania v Beške a merania síl so vždy nepríjemným súperom domov vrátili so zaslúženým víťazstvom. Domáce mužstvo a zo 150 divákov mali príležitosť presvedčiť sa, že kvalitný futbal prichádza práve zo svahov Fruškej hory. Erdevíčania od 34. minúty hrali bez vylúčeného Mikića a určitú chvíľu aj bez trénera Raičevića, ktorého rozhodca Ranišević zo Sriemskej Mitrovice vzdialil z ihriska. To ich však nezmýlilo. Pokračovali so svojou už dobre známou, rýchlou a účinnou hrou, čo sa im v konečnom aj oplatilo a gólmi Doknića v 88. a Cvijića v 94. minúte zaslúžene vyhrali. Sloga v nasledujúcom kole uhostí tím novosadského Kabela. SLOGA: Ilić, Džibrić, Matić, Doknić, Vuković, Mikić, Halilović (Pendo), Cvijić, Grković (Považan), Smiljanić, Simeunović Ďalšie výsledky 6. kola: Hajduk (D) – Sloga (T) 2 : 0, Kupinovo – Sremac 1 : 2, Kabel – Index 1 : 1, OFK Slavija – Borac 2 : 4, Podunavac – LSK Laćarak 6 : 1, Hajduk (Č) – Jugović 4 : 1. Staropazovská Jednota je prvá so 16 bodmi a erdevícka Sloga druhá s jedným bodom menej.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Erdevíčania – príjemné prekvapenie SINĐELIĆ – ERDEVÍK 2017 1 : 2 (0 : 0)

L. Pavković

ovoutvorený futbalový klub je príjemným prekvapením na šídskom futbalovom nebi. Doteraz nepocítili horkú chuť prehry a právom sa nachádzajú v čele tabuľky. Presvedčiví boli aj v Gibarci, kde gólmi Radmanovca v 53. a Šafárika v 83. minúte porazili domáceho Sinđelića. Domáci korigovali výsledok v 90. minúte. ERDEVÍK 2017: Mrkonjić, Teležar (Dudok), Cvetković, Masnikosa, Gerik, Radivojević (Vukadinović), Štrbac, Pap, Gavrilović, Nenadović NAPREDAK – JEDNOTA (Ľ) 6 : 2 (3 : 2) Futbalisti ľubskej Jednoty do Vašíc odcestovali s jedenástimi hráčmi. Incident v Kukujevciach zrejme zanechal následky v klube. Predsa hostia sa už v prvej minúte • ŠPORT •

ujali vedenia gólom Širadovića. Ihneď potom však veľmi rýchlo prijali tri góly a v 34. minúte gólom Rumana korigovali výsledok na 3 : 2. Po zmene strán hostia úplne zastali a prijali ešte tri góly a utrpeli presvedčivú porážku. JEDNOTA (Ľ): Stjelja, Martinovački, Šili, Toman, Punoš, Zečević, Ruman, Ramić, P. Sremčić, Laćarac, Širadović GRANIČAR – JEDNOTA (Š) 1 : 2 (0 : 1) Šídania sa z hosťovania z Jameny, najvzdialenejšej dediny obce, vrátili s výhrou nad príliš ostrým domácim mužstvom. Vedenia sa ujali hostia gólom Kosanovića v 10. minúte. Domáci vyrovnali v 65. min. a iba dve minúty neskoršie Kosanović strelil aj víťazný gól. Aj do konca zápasu hostia mali pekné príležitosti na rozdiel od svojho súpera, ale im šťastie obrátilo chrbát. JEDNOTA: Vlaisavljević, Milanović (Far-

kaš), Jovanović, Spasojević, Trlajić, Ćosić, Petrović, Kosanović (Jakšić), Mijatović, Milutinović, Grujić (Šipka) OFK BINGUĽA – SREMAC 1 : 1 (1 : 0) Zápas, na ktorý treba čím skôr zabudnúť. Prvých 45 minút bolo úplne nezaujímavých. Od 37. minúty domáci hrali bez vylúčeného Pajića, avšak aj napriek tomu gólom Bojanića v 44. minúte získali minimálnu prednosť. Po zmene strán hra bola príliš nervózna. Domáci si vytvorili viac šancí, ale nemali strelca. Hostia to využili a v 90. minúte vyrovnali. OFK BINGUĽA: Suhanj, Palić, Šućak, N. Popović, Ćalić, J. Rajić (Nikolić), Pajić, Mikić, S. Popović (N. Rajić), Bojanić, Radosavljević Ďalšie výsledky 6. kola: Omladinac – Obilić 1993 3 : 4, OFK Bačinci – Jedinstvo (M) 1 : 0.

39 /4770/ 30. 9. 2017

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Derby po chuti fanúšikov Doliny Ján Bokor Derby kola vyhrala padinská Dolina a svojho konkurenta BAK Bela Crkva vystriedala v čele tabuľky. Okrem Padinčanov doma nikto nevyhral. Na hosťovaní oslavovali Crepajčania a Sloga. Až päť zápasov sa skončilo nerozhodným výsledkom. Výsledky 6. kola: Crvena zvezda – Dunav 2 : 2, Vulturul – Vojvodina (C) 0 : 3, Strela – Vojvodina (S) 1 : 1, Vojvodina (CC) – Partizan 1 : 1, Radnički – Borac 1 : 1, Dolina – BAK 2 : 0, Jugoslavija – Sloga 0 : 2, Jedinstvo Stević – Jedinstvo (V) 2 : 2. Program 7. kola: Jedinstvo (V) – Crvena zvezda, Sloga – Jedinstvo Stević, BAK – Jugoslavija, Borac – Dolina, Patizan – Radnički, Vojvodina (S) – Vojvodina (CC), Vojvodina (C) – Strela, Dunav – Vulturul. DOLINA – BAK 2 : 0 (0 : 0)

ilovníci futbalu na ihrisku Doliny strávili príjemné jesenné poobedie. Súperi produkovali kvalitnú hru a dokázali, že právom konkurujú o

najvyššie umiestnenie. Všetci hráči Doliny hrali s plným nasadením, vzletne a premyslene. Na dobre organizované útoky hostia odpovedali protiútokmi.

min., keď obranca Timitijević zrazil Marka Rudića na ceste k bráne, začo mu rozhodca Mijailović z Vršca ukázal červenú kartu. Po prestávke domáci pôsobili veľmi isto a kontrolovali hru. Obrana hostí musela podľahnúť. Šikovný obranca Cvetanović čoraz častejšie podporoval útok a prudkou strelou prinútil brankára Ilkića vyberať loptu zo siete. Zaslúžené vedenie dalo Výborný obranca Srđan Cvetanović domácim ešte väčšiu často pomáha útoku odvahu. Premyslené útoky priniesli aj V prvom polčase sa siete nevlnili druhý gól. Strelcom bol Marko a vyznamenal sa brankár hostí Rudić. Dvojgólový náskok Doliny Ilkić, ktorý vyrazil prudkú strelu úplne odzbrojil hostí a domáci S. Rudića spod brvna. Aj Marko do konca múdre držali loptu v Rudić dobre cielil, ale sa Ilkić ne- nohách a úspešne priviedli zápas dal prekvapiť. Strely Mihajlovića ku koncu. a Kevdžiju leteli vedľa. Protiútoky DOLINA: Trkulja, Koreň, hostí obrana Doliny načas za- Dobrić (Babuchna), Važić, Mirstavovala a nedovolila strieľať ko Rudić (Ilić), Marko Rudić, na bránu Trkulju. Pevnosť pred Saša Rudić, Paul, Cvetanović, bránou hostí začala pukať v 36. Kevdžija, Mihajlović

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Výhra s príchuťou blenu HAJDUŠICA – PARTIZAN 3 : 1 (2 : 0)

Vladimír Hudec

ajdušičania si zo zápasu s omnoho slabším súperom z Kajtasova zapísali tri body, avšak táto výhra má príchuť blenu, keďže sa v druhom polčase vážnejšie zranil jeden z kľúčových hráčov domácich – Dragoslav Radović. Totiž v jednom dueli, v polovici druhého polčasu, útočník Hajdušice kľučkoval a obranca hostí príliš neobozretne štartoval, udrel ho Dragoslav Radović bude po nohe, v dôsledku čoho dlhšie mimo trávnika tento zostane dlhšie mimo Aj po tomto góle sa striedali trávnika. Pre Hajdušicu sa to začalo dob- šance pred gólom Partizanu. Gól re. Najprv M. Mršić už v 9. min. vskutku visel v povetrí, ale sa na priniesol prednosť svojmu celku. oddych predsa odišlo iba s dvojO 5 minút Radović zvýšil náskok. gólovým náskokom domácich.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Po zmene strán domáci akoby poľavili a hostia začali hrať nebezpečnejšie, v polovici polčasu využili chybu domácej obrany a korigovali výsledok. Domáci sa však nedali zmýliť a postupne hru presadili na polovicu Partizana. Potom prišlo zranenie Radovića, ktoré ich podstatne vykoľajilo. V tejto časti zápasu brankár hostí Japundžić sa chcel vyúčtovať s domácim fanúšikom, ktorý, musíme to uznať, príliš nekorektne nadával. Rozhodca brankárovi ukázal červenú a väčšiemu incidentu po východe brankára z ihriska sa vyhlo iba vďaka jeho

spoluhráčom a vedeniu domáceho klubu, ktorí ho odradili od vyúčtovania sa s nekorektným fanúšikom. Konečne vo finiši zápasu peknou strelou z okraja šestnástky Miksád stanovil konečný výsledok. HAJDUŠICA: Z. Lipták, Kocevski, Folťan, M. Mršić, Stojkovski, Pomorišac, Spasovski (Miksád), A. Lipták (Radak), Stefanovski, Radović (Sándor), Ružić Ďalšie výsledky 5. kola: Budućnost – Ševac 6 : 4, Borac (VS) – Polet 3 : 1, Vladimirovac – Borac (VG) 2 : 3, Vinogradar – Potporanj 0 : 0, Dobrica – Jánošík 4 : 2. Zápas Karaš – Ratar odročili. V predpoludňajších hodinách zápas zohrali aj pionieri Hajdušice, ktorí na vlastnom ihrisku porazili rovesníkov z Vlajkovca výsledkom 2 : 1. • ŠPORT •

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Bieloblatčania aj ďalej bez prehry MLADOSŤ – SLOGA 5 : 0 (2 : 0)

Darko Sládeček

utbalisti bieloblatskej Mladosti zaznamenali ďalšiu výhru. Na začiatku zápasu sa hralo tvrdo na oboch stranách a bez vážnejších šancí. Monotóniu prerušil Poničan v 22. min. gólom z voľného kopu z 20 metrov. Na ďalší gól sa nečakalo dlho. Už v 25. min. brankár hostí

fauloval Poničana v šestnástke a rozhodca ukázal na biely bod. Poničan z pokutového kopu trafil brvno, ale na loptu nabehol Kalapiš a zvýšil náskok na 2 : 0. Na začiatku druhého polčasu sa hostia usilovali prejaviť svoju futbalovú zručnosť, ale domáci obrancovia ich útokom ľahko čelili. Na druhej strane v 54. min. Poničan

využil prihrávku Kalapiša zo strany pre 3 : 0. Do konca sa hralo hlavne pred bránou hostí, ktorí sa iba občas bezúspešne pokúsili prihroziť. V 85. min. najprv Kalapiš využil chybu Stajina a z 18 metrov loboval brankára Lupulova, a keď hostia pohli zo stredu ihriska, znovu chybili. Poničan to využil a dosiahol hetrik pre konečných 5 : 0.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVERNÁ SKUPINA

Zlom v druhom! SLÁVIA – POBEDA 2 : 1 (0 : 1)

Ján Špringeľ

o prvej časti hry nič neveštilo, že slávisti môžu prekonať brankára Pobedy Bucala a získať aspoň bod na meraní síl so Samošanmi, s ktorými naposledy hrali v sezóne 2008/09 a na konci majstrovstiev mali o 81 bodov viac od klubu zo susednej dediny.

Kapitán Vlastislav Dudáš (vľavo) bol oporou Kovačičanov

Slávisti síce začali horlivejšie, najviac vďaka kapitánovi Dudášovi v strede poľa. Od 10. minúty sa však šance hostí striedali ako na bežiacom páse. Po chybe bokových hráčov sa vzápätí ocitol pred brankárom Cickom Maksić: z hranice pokutového územia bol však nepresný. Rýchly Rakić mohol otvoriť skóre v nasledujúcej akcii, z ľavej strany pokutového územia. Po niekoľkých útokoch • ŠPORT •

MLADOSŤ: Sládeček, Nečov, D. Paraľov, Poničan, Szábo (Horváth), Đurić (Kočević), Tapai, Žižić, Kalapiš, Gibarov, Šofranko (Halász) Ďalšie výsledky 4. kola: Proleter – Borac 4 : 4, Tisa 1933 – Partizan 5 : 0. KSK Konak 1926 bol voľný. Bieloblatčania sú aj ďalej bez prehry a upevnili sa v čele tabuľky s 12 bodmi.

Pobeda vsietila gól v 16. minúte: rýchly protiútok Bojana Andrejića z ľavej strany zúročil ako víchrica prudký Rakić vbehnutím do pokutového územia – 0 : 1. Po pokuse Bakoša v 22. minúte Pobeda začala druhú viacminútovú prevahu s množstvom príležitostí. Labátov center z pravej strany trafil presne Maksića, ktorý na radosť domácich fanúšikov mieri tesne nad. V 36. min. Labátova centrovaná lopta tentoraz zasiahla pravú žrď strážcu siete hostiteľov. Iba minútu neskoršie sa zaskvel Pavel Cicka, keď zachránil svätyňu Slávie po výbornej strele Milićeva. Po zmene strán mali hostia ešte jednu možnosť, z ktorej ťažšie bolo nedať gól, a potom po 243 minútach bez streleného gólu v tohtoročnom šampionáte Slávia zavlnila sieť. Po rohovom kope v 63. minúte strelec bol Denis Čech – 1 : 1. Konečný výsledok stanovil náhradník Daniel Cicka trinásť minút pred záverečným hvizdom Igora Jajića – 2 : 1. SLÁVIA: P. Cicka, Jaško, Ďurkovský, Košút, Bartko, Bakoš, Válovec, Čech, Dudáš, Zloch, Urban; striedali: D. Cicka, Mitić, Stojkov Ďalšie výsledky 4. kola: Spartak 1911 – Polet 2 : 0, Tempo – Mundial 0 : 2, Mladosť – Omladinac 1927 1 : 0, Glogonj – Unirea 2 : 1. Na nedeľu slávisti cestujú do Uzdina. V stolnotenisovej dedine si sily zmerajú niekdajší vojvodinskí ligisti Unirea a Slávia. Oba kluby majú zatiaľ po tri body v tabuľke.

Hostia prišli po tri body AŠK – GRADNULICA 0 : 2 (0 : 1)

Vladimír Gál

ostia zo Zreňanina od začiatku zápasu dali najavo, že si prišli po všetky tri body. Od začiatku útočili a počas celého prvého polčasu sa hralo takmer Miloš Mijić výlučne na polovici domácich. Hostia si vytvárali šancu za šancou a v 25. minúte sa ujali vedenia, keď Petrović slabo reagoval a útočník hostí sa dobre vynašiel, pričom z piatich metrov zaslal loptu za Eötvösov chrbát. Kým hostia útočili, Aradáčania ani raz nestrelili na bránu súpera. V druhom polčase sa úlohy úplne zmenili: Aradáčania prevzali iniciatívu, ibaže nevyužili naskytnuté príležitosti. Prvú mal Apostolović, ale jeho strelu brankár odrazil na roh. Ihneď potom mali aj hostia šancu, ale Eötvös dobre reagoval. V 70. min. Mijić mal najväčšiu šancu, keď na center Vesina z dvoch metrov hlavičkoval vedľa prázdnej brány. Nepísané futbalové pravidlo, že keď nedáš gól, tak ho dostaneš, sa potvrdilo v poslednej minúte, keď si hostia druhým gólom zaistili výhru a domov si odniesli tri body. Aradáčania po piatom kole majú iba jeden bod – je to najslabší začiatok majstrovstiev za posledných niekoľko rokov. AŠK: Eötvös, Životin, Vesin, Korać, Ďuríček, Petrović, Maksimović, Mijić, Apostolović, Studen, Đorđević (Pavlenko) Ďalšie výsledky 5. kola: Tamiš – Jedinstvo 3 : 0, Zlatica – OFK Klek 2 : 2, OFK Stajićevo – Zadrugar 1 : 1, MSK – Radnički 1911 1 : 5, ŽFK Banat – Potisje 2 : 0.

39 /4770/ 30. 9. 2017

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Tesne, ale zaslúžene SLÁVIA – HERCEGOVAC 2 : 1 (1 : 0)

Ján Šuster

tri intervencie Brňu, ktorý úspešne kryl strely z diaľky, ako aj dve-tri nevyužité šance ďalšom majstrovskom zápase Pivni- domácich útočníkov. Zápas bol rozhodnutý čania uhostili celok z Gajdobry. Zo v 72. minúte. Vlastislav Kuchta odbehol po 150 divákov pozeralo priemerné pravej strane svojmu strážcovi, centroval stretnutie. Hralo sa síce otvorene a obe pred bránu hostí, kde ju Sekeruš silne zaslal mužstvá mali svojich 5 minút, keď mali pod žrď. Brankár hostí túto strelu iba vypreprevahu. Útoky sa však vadil pohľadom. Do konca končili pred trestným sa hostia snažili vyrovnať, územím súpera, takže ale sa im to nepodarilo. nebolo mnoho šancí na SLÁVIA: Brňa, Vlagól. Predsa domáci boli dimír Kuchta, Benka, úspešnejší a zaslúžene Mirković, Nímet, Kotiv si vybojovali víťazstvo (Blažek), Sekeruš (Záa tri body. skalický), Vlastislav Prví pohrozili hostia už Kuchta, Pljuco (Babić), v 5. minúte, Adamović Tešanović, Petrović zaslal loptu pred bránu Ďalšie výsledky 6. Slávie, ale Mirković bol kola: Kula – Budućnost obozretný. V 9. minúte (P) 1 : 1, Kruščić – ŽAK 1 šancu mali domáci, ale : 2, Rusin – Krila Krajine Pljuco z päť-šesť metrov 0 : 0, Hajduk junior – strelil nad. Tento útočník Borac 4 : 0, Stari Grad mal šancu aj v 31. minú– Budućnost (M) 2 : 1, te, keď odbehol svojim Stanišić – Crvenka 5 : 0, strážcom, iba že brankár Lipar – Vojvodina 4 : 2. hostí Lukač bol rýchlejSvoje majstrovské záší. Posledných 15 minút Marko Sekeruš strelil oba góly pasy zohrali aj pivnickí prvého polčasu domápionieri a kadeti. Pioci mali veľkú prevahu, nieri na svojom ihrisku ktorú v 45. minúte korunovali gólom. Po uhostili rovesníkov zo silbašskej Našej veľkej skrumáži pred protivníckou bránou hviezdy. Vyhrali hostia 1 : 2 a kadeti v najlepšie sa vynašiel Sekeruš. sobotu uhostili Tekstilac Odžaci a zazna Nečakane, už v 47. minúte hostia vyrov- menali víťazstvo 1 : 0. Jediný gól dal Šuster. nali. Ich útočník Zelen z okraja šestnástky za- Toto víťazstvo vybojovali: Brňa, Keravica, slal loptu pred bránu, ktorá prešla všetkých Báďonský, Beláni, Záskalický, Milić, Šuster, hráčov, Brňa ju odrazil a Adamović zaslal Blažek, Kalko, Čobrda, Mirkov (Novaković). do siete. V pokračovaní sme zaznamenali

IN MEMORIAM

Jano Listmajer 1952 – 2017

Po kratšej a ťažkej chorobe v Jánošíku v piatok 22. septembra v Jánošíku umrel dlhoročný futbalista a kapitán FK Jánošík Jano Listmajer. Futbal hrával od roku 1969 až po rok 1982. Bol štandardným členom prvej zostavy najúspešnejšej generácie jánošíckych futbalistov a mal veľký podiel v najväčšom úspechu v dejinách jánošíckeho klubu, keď roku 1972 v kvalifikačnom zápase porazili celok z Kovinu a postúpili do Banátskej ligy. Určitý čas pôsobil aj ako tréner dorastu Jánošíka. Pochovaný bol v nedeľu 24. septembra na jánošíckom cintoríne. Česť jeho pamiatke! vlh

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

VÍŤAZI 29. PETROVSKÉHO MARATÓNU 2017 Škôlka – 200 m – dievčence: 1. Anastázia Myjavcová, 2. Mia Čániová, 3. Zara Stracinská; chlapci: 1. David Ján Uram, 2. Luka Častvan, 3. Matej Čáni, všetci z Petrovca. Základná škola 1. a 2. trieda – 400 m – dievčence: 1. Petra Sirácka, 2. Mia Majerová, 3. Tea Peterská; chlapci: 1. Peter Topoľský, 2. Alexej Dýr, 3. Darko Uzelac, všetci z Petrovca. Základná škola 3. a 4. trieda – 1 km – dievčence: 1. Maja Ivkovićová (Petrovec), 2. Ivana Tatliaková (Petrovec), 3. Lucia Beličková (Petrovec); chlapci: 1. Ivan Valentík (Kulpín), 2. Gabriel Bagoňa (Kysáč), 3. Viliam Spevák (Petrovec). Základná škola 5. a 6. trieda – 2 km – dievčence: 1. Milica Leškovová (Silbaš), 2. Monika Papová (Pivnica), 3. Simona Ester Anđelićová (Petrovec); chlapci: 1. Vladislav Melich (Petrovec), 2. Stanislav Žembery (Hložany), 3. Stefan Milutinović (Maglić). Základná škola 7. a 8. trieda – 4 km – dievčence: 1. Mila Martinková (Kysáč), 2. Martina Jana Nôtová (Petrovec), 3. Tijana Adámeková (Hložany); chlapci: 1. Ivan Mucha (Kysáč), 2. Alen Bagoňa (Kysáč), 3. Martin Čiep (Petrovec). Gymnazistky a plnoleté ženy do 45 rokov – 8 km: 1. Ema Balážová (GJK, Petrovec), 2. Sabína Sucháneková (Kovačica), 3. Ivana Ilićová (Petrovec). Gymnazisti a plnoletí muži do 45 rokov – 8 km: 1. Nenad Pereza (GJK, Petrovec), 2. Zlatko Gagulić (Petrovec), 3. Darko Ćirić (Nový Sad). Ženy plnoleté do 45 rokov – 4 km: 1. Danijela Zotovićová (Nový Sad), 2. Marta Labáthová (Petrovec), 3. Tatiana Zabunovová (Petrovec). Muži plnoletí do 45 rokov – 4 km: 1. Pavel Ďuga (Petrovec), 2. Branislav Brtka (Petrovec), 3. Igor Simić (Maglić). Ženy veteránky nad 45 rokov – 4 km: 1. Viera Brňová (Pivnica), 2. Dušica Brkićová (Petrovec), 3. Alena Pešková (Hložany). Muži veteráni nad 45 rokov – 4 km: 1. Dušan Kožul (Maglić), 2. Ján Slavka (Petrovec), 3. Ivan Lomen (Petrovec). spracoval: J. Čiep • ŠPORT •

PETROVSKÝ MARATÓN 2017

Ako beh na kratšie dráhy Jaroslav Čiep

osledná septembrová nedeľa je v Petrovci už dlhý rad rokov akoby objednaná na tradičné športové podujatie, ktoré

Pomenovanie podujatia napovedá, že ide o beh na dlhé dráhy a maratón v praxi znamená dráhu 42 km. V podstate nejde o žiadny maratón, ani polmaratón, lež o beh na maximálnych

4, resp. 8 km, ale aj na kratšie dráhy, ktoré sú určené pre žiakov mladších ročníkov základnej školy a škôlkarov. Podujatie prebieha pod patronátom lokálnej samosprávy a ona vyme- Pavel Ďuga prvý v cieli na dráhe 4 km núva organizačný výbor,

Po štarte najmladšej kategórie škôlkariek zoskupuje mnohopočetnú a rôznorodú populáciu z Petrovca, ale i spoza chotára. Tak bolo tomu aj tohto roku. Totiž v nedeľu 24. septembra sa uskutočnil 29. Petrovský maratón. Jeho štarty sú viaceré. Najprv od 9. hodiny na ihrisku ZŠ Jána Čajaka bežali deti predškolského veku, mladších ročníkov základných škôl a starší záverečne so šiestym ročníkom. Druhý štart bol na Námestí slobody, odkiaľ vyštartovali siedmaci a ôsmaci základných škôl, stredoškoláci a ostatní záujemcovia o tento druh športového podujatia. Víťazi najdlhšej dráhy – 8 km

Prváci a druháci tiež bežali ostošesť

Víťazky na dráhe 8 km

Veteránky spoločne pred štartom na námestí • ŠPORT •

ktorý tvoria profesori telesnej výchovy zo všetkých škôl Báčskopetrovskej obce. Tohto roku za predsedu výboru vymenovali pomocníka predsedu obce Srđana Stojanovića z Maglića, ktorý označil aj štart behu na Námestí slobody. Predtým však hold vzdali a minútku ticha venovali nedávno zosnulému účastníkovi takmer všetkých ročníkov PM Jankovi Labátovi. Aj tohto roku sa na maratóne zúčastnil štandardný počet zá-

ujemcov z Petrovca, ako aj z bližšieho a ďalšieho okolia. Evidovali sme však aj absenciu viacero doteraz veľmi agilných rekreantov, resp. veteránov, ktorí v minulosti dosahovali pozoruhodné výsledky. Beh v Petrovci je súťažného charakteru a účastníkov zoradili do 8 rozličných kategórií, kde najlepších aj symbolicky odmenili diplomom, medailou a darčekom. Deti predškolského veku bežali na 200 m, 1. a 2. ročník ZŠ na 400 m, 3. a 4. ročník na 1 km, 5. a 6. ročník na 2 km, 7. a 8. ročník na 4 km, stredoškoláci a plnoletí na 8 km, plnoletí do 45 rokov a veteráni starší ako 45 rokov na 4 km. Poučení z nedostatkov z minulých ročníkov PM, tohto roku na ihriskách bol dostatočný počet kontajnerov na plastové fľaše z vody, ktoré bežci dostávali po absolvovaní dráhy.

39 /4770/ 30. 9. 2017

Šport SRPSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Bezmocní Šíďania RADNIČKI (Š) – BORAC 0 : 1 (0 : 1) Lazar Pavković

utbalisti šídskeho srbského ligistu nezaznamenali výhru ani v 6. kole. Súperom im bol kvalitný celok zo Sakule. O bezmocnosti Šíďanov (aj keď v mužstve

nieto ani jedného hráča zo Šídu a okolia) najlepšie svedčia časté, neraz úplne nepotrebné a neopodstatnené poznámky rozhodcovi. Domáci si nevytvorili ani jednu jedinú výhľadnú šancu. Rozhodujúci gól strelil skúsený Savanović už v

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

11. minúte. Hostia v pokračovaní trochu poľavili. Zdalo sa, akoby chceli pomôcť domácim, aby dosiahli aspoň bod, ale títo vo svojich radoch nemali jednotlivca, ktorí by prípadne naskytnutú príležitosť aj využili. A tak si hostia domov

zaslúžene odniesli všetky tri body. RADNIČKI (Š): Mitrović, Bogojević, Kočijašević, Radovanović, Jevtić, Urošević (Ćirić), Drča, Teofanov, Manojlović, Dmitrović, Gudan Ďalšie výsledky 6. kola: Bratstvo 1946 – Radnički (NP) 1 : 0, Dunav – Mladost 0 : 1, Železničar – Crvena zvezda 3 : 1, Radnički (SM) – Dinamo 1945 0 : 1, Bačka 1901 – Bečej 1918 0 : 4, Radnički (ZR) – Odžaci 3 : 2, Omladinac – Cement 2 : 2.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA I TRIEDA

Napínavo vo finiši Hostia trochu úspešnejší B V TATRA – ŠAJKAŠ (K) 2 : 1 (0 : 0) Pavel Pálik

olo to zaujímavé a vo finiši aj príliš napínavé futbalové predstavenie, o čo sa postarali predovšetkým domáci hráči, ktorí si pri výsledku 2 : 0 mysleli, že je všetko hotové. A keď v 86. minúte dobrý rozhodca Kljajić z B. Jarku správne nariadil jedenástku pre

korigovali výsledok v samom finiši, chceli aj vyrovnať, ale sa im to predsa nepodarilo. V nedeľu zápas sledovalo 150 divákov a rozhodca Kljajić žlté karty ukázal domácemu Martinkovi a Babićovi zo Šajkaša. TATRA: Kosturanov, Ábelovský (Srnka), Pekić, Dražić, Petrović, Novaković, Klaić, Gadžić, Martin-

NAŠA HVIEZDA – NEŠTIN 0 : 1 (0 : 1) Rastislav Kopčok

nedeľu futbalisti silbašskej Našej hviezdy privítali hostí z Neština. Počas celého zápasu pršalo, avšak aj napriek tomu diváci mohli sledovať dobrú hru oboch celkov. Hra bola hlavne vyrovnaná s ojedinelými šancami na oboch stranách. Hostia však boli trochu úspešnejší a vo

Fabók v 82. min. dostal červenú kartu, keď jedného hráča hostí udrel bez lopty. Fanúšikovia Našej hviezdy sklamaní opustili ihrisko v očakávaní, že do budúcna výsledky silbašských futbalistov budú lepšie. NAŠA HVIEZDA: L. Panić, Torić, Grňa, Paroški, Trivunović, Gašić, N. Panić (Fabók), Pisarev, Tučić, Laćarak, Hložan

Radosť z gólu Gadžića hostí a Nikolaš ju premenil, hostia ožili a vo finiši vážne zaútočili. Na šťastie domáci sa obránili a nakoniec sa zaslúžene tešili trom bodom, ktoré ich priviedli na prvé miesto. No poďme radom. V prvej časti hra bola rovnocenná, ale domáci predsa mali viac šancí, z toho dve-tri stopercentné, ktoré nevedeli premeniť. V druhej časti domáci úplne prebrali hru a dvoma gólmi v 55. minúte Pekića a v 60. minúte Gadžića sa ujali vedenia – 2 : 0. Nasledujú šance, z ktorých je ozaj ťažšie nedať, ako dať gól. A tak namiesto toho, aby domáci zvýšili náskok, hostia

www.hl.rs

ko, Vuković (Ðaković), Ćuk (Ožvát) Ďalšie výsledky 7. kola: Petrovaradín – Nový Sad 3 : 2, Sofeks – Veternik 2 : 1, Fr. partizan – TSK 0 : 0, zápas prerušený v 85 min. pre útok hostí na rozhodcu, ŽSK – Vinogradar 8 : 1, Bačka – Sirig 2 : 0, Proleter – Mladost 2 : 2, Jedinstvo (G) – Jedinstvo (R) 0 : 0, Omladinac – Futog 3 : 0. Program 9. kola: Fr. partizan – Petrovaradín, ŽSK – TSK, Omladinac – Mladost, Futog – Jedinstvo (R), Sofeks – Nový Sad, Tatra – Veternik, Bačka – Šajkaš, Proleter – Vinogradar, Jedinstvo (G) – Sirig.

Informačno-politický týždenník

„Nebol faul!“ protestovali futbalisti Neština na rozhodnutie rozhodcu finiši prvého polčasu, presnejšie v 44. min. gólom Popovića získali náskok. V druhom polčase aj domáci, aj hostia mali niekoľko príležitostí vsietiť gól, ale výsledok z prvého polčasu zostal do konca nezmenený. Hostia nevyužili ani počtovú prevahu po tom, čo

Ďalšie výsledky 4. kola: Kulpín – Borac 46 5 : 0, Tvrđava – Maglić 2 : 1, Borac – Bačka 2 : 0, Kriváň – Sloga 2 : 1. Kulpín je prvý s 9 bodmi, Kriváň na 5. mieste má 6 bodov a ôsma Naša hviezda 3 body. Maglić je posledný s jedným bodom. • ŠPORT •

Za zapisovateľským stolom aj predseda VK Kulpín Todor Radanov (sprava)

Slnečné počasie prialo plážovému volejbalu na ihrisku v Kulpíne

KULPIN FEST – SPRIEVODNÉ ŠPORTOVÉ PODUJATIA

Hralo sa a fandilo naplno Katarína Gažová

V ten istý deň na ihrisku FK Mladosť v Petrovci revuálny zápas nového urnaj v plážovom volejbale, športu v Srbsku – vilbalu zohrali mužprezentácia vilbalu a bojových stvá Vojvodina (Nový Sad) – Južna zručností kickboxu boli ako sprie- pruga (Vladičin Han). Vyhrala Vojvovodné podujatia zaradené k hudob- dina, ktorá je inak štátnym majstrom nému minulovíkendovému podujatiu v tomto športe, výsledkom 30 : 15. Kulpin fest. Milovníci športu v Petrovci prví vo Na ihrisku na plážový volejbal vedľa Vojvodine mali príležitosť vidieť záfutbalového ihriska v Kulpíne sily si pas v tomto športe čo tento šport v tomto športe zmeralo osem muž- v skutočnosti je. Žiaľ, zápas sledovalo málo divákov. Inak vilbal roku 2014 vytvorila skupinka entuziastov z Vladičinho Hanu. Hrá sa na trávnatom ihrisku okrúhleho tvaru, na čo je vhodné futbalové ihrisko. Tím počíta 6 hráčov a brankára, a na striedačke je ešte 8 + 1 hráč. Na okraji ihriska sú rozmiestnené dve brány a 4 „základne“. Hrá sa trikrát po 20 minút. Brány chráni brankár a „základne“ Vilbalové ihrisko je okrúhleho tvaru hráči telom bez použitia rúk. Vo vilbale nieto stiev z Kulpína, Petrovca, Ravneho ofsajdov, ohraničených výmen a čerSela. Rozhodcom všetkých zápasov vených kariet. Niet nerozhodných bol prvoligový rozhodca Ján Očenáš výsledkov, ale sa v prípade remízy z Petrovca a najúspešnejší boli hráči strieľajú svojrázne penalty tak na VK Kulpín. brány, ako aj na základne.

Vystúpenia v kickboxe podporili aj najmladší folkloristi kulpínskeho Zvolena, keď zatancovali v samom ringu

Aj v telocvični kulpínskej základnej školy bolo rušno. Tam prebiehal Galavečierok bojových zručností amatérskych a profesionálnych MMA súbojov. Zorganizoval ho domáci klub Fire

Hráči vilbalu prezentovali zaujímavú hru na petrovskom trávniku

Vilbalové mužstvá Vojvodina a Južna pruga pred zápasom kick – Vatreni udarac v čele s predsedom Nikolom Vlaovim. O dobrú športovú zábavu sa postarali veľmi úspešní hráči kulpínskeho Fire kick – od tých najmladších kategórií až po tie najstaršie – profesionálne, ako aj ich hostia z viacerých klubov. Obecenstvo ováciami podporilo

Aj dievčatá si zmerali zručnosti v bojovom športe: víťazka Ivana Podkoniaková z klubu Fire kick Kulpín

vicešampióna Srbska, štátneho reprezentanta Mareka Medovarského z Petrovca a z členov klubu víťazné kovy si zaslúžili aj Ivana Podkoniaková, Daniel Medovarský z Kulpína a ďalší. Foto: K. Gažová a Facebook Vilbal sport

Ako inak, ak nie víťazstvom skončil zápas najlepší hráč hostiteľského klubu Marek Medovarský (vpravo)

Mužstvo MOMS Aradáč – 2. miesto na 21. Matičnom turnaji vo Vojlovici 2017

Vlada Zakić, Ivan Pleva, Srđan Zakić, Dejan Striško, Vladimir Matejin, Vladimír Ďuríček (stoja zľava); Milenko Adamov, Predrag Vučetić, Ivan Vesin, Miloš Mijić (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec