Hlas 40 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4615/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 4. 10. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Behom za zdravím v Petrovci

Ján Triaška Báčsky Petrovec

MOZAIKA

ŠPORT

Od hradov k zámkom

Šach-mat nude!

Z obsahu

4. 10. 2014 | 40 /4615/

Uzávierka čísla: 1. 10. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Naliehavé problémy dneška 6 Voľby do národnostných rád 8 Zákon ako dve tváre boha Jánusa

9 ĽUDIA A DIANIA 11 Je lokálna samospráva bezmocná? 17 Očakávajú ďalšie donácie a príspevky 19 Rodokmeň sa rozrastá

22 DETSKÝ KÚTIK

Národná konferencia o uvádzaní rozličných modelov sledovania procesov eurointegrácie v mestách a obciach v Srbsku prebiehala v Belehrade. (s. 8) O. Filip

22 Ideálna škola v mojich predstavách

23 MOZAIKA 23 Znovu „robí“ tlačiareň! 24 Prestíž štrasburskej politiky 30 Mafíny pre hostí

31 KULTÚRA 31 Oslava a podpora jazykov 33 Dni slovenskej kultúry 34 Na oberačkových slávnostiach

Uplynulý víkend sa v padinskom Dome kultúry Michala Babinku uskutočnil 41. ročník festivalu slovenských ľudových piesní Padina spieva 2014, na ktorom si hlasové možnosti vyskúšalo sedem mladých spevákov z Padiny. Absolútnou víťazkou sa stala Irena Nosálová. (s. 32) A. Chalupová

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Konečne dobre 48 Festival gólov 49 Päť kôl bez výhry 50 Športuj, hraj a teš sa!

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

V rámci dedinských osláv v Bielom Blate v piatok 26. septembra slávnostne otvorili posilňovňu pod holým nebom. Je donáciou Naftového priemyslu Srbska na základe projektu bieloblatského nezávislého mládežníckeho klubu – BENOK. (s. 13) V. Hudec Foto: M. Nedeljkov

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Október na oslavy a voľby

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

A už je tu. Neraz v dejinách historický, prelomový, dokonca aj červený. Pred 70 rokmi po vojnových útrapách do mnohých našich prostredí priniesol vytúženú slobodu. Aj prvé číslo Hlasu ľudu. Október.

tak – čo bolo ďaleko, už je blízko. Ak už aj vrabce čvirikajú o tom, že v tohtoročnom októbri kulminujú historické výročia slovenskej tlače v Srbsku, tak je to dobre: znamená, že to už naozaj vedia všetci. Medzinárodná vedecko-odborná konferencia k 70. výročiu Hlasu ľudu a 150. výročiu slovenských novín a časopisov v Srbsku zaplní biele miesta v dejinách periodík priekopníckych i tých súčasných, načrtne alebo i dotvorí nové témy i paralely: prednáškou o našich prvých časopisoch pre deti a mládež Slávik a Zornička, komparatívnou analýzou typológie a obsahu týždenníkov Hlas ľudu a Ľudové noviny, príspevkami o tom, či je v súčasnej informačnej dobe novinár informátorom alebo manipulátorom, o perspektívach menšinových médií, osobitne slovenskej vojvodinskej tlače, o dizajne, fotografii... Oslavy okrúhleho výročia Hlasu ľudu si pripomenieme v ten istý piatok 17. októbra v Novom Sade i slávnostnou akadémiou a príležitostnými výstavami. Pre našich čitateľov v oslavnom jesennom duchu pripravujeme aj ďalšie brožúrky, ktoré budú expedované tak ako tá prvá – spolu s novinovým výtlačkom. Má ich byť sedem – na znak úcty k prejdeným siedmim desaťročiam Hlasu ľudu. Ale nežijeme tento október len oslavami. Stále máme na mysli aj ďalšiu významnú udalosť: voľby do národnostných rád národnostných menšín, ktoré nás čakajú 26. októbra. S cieľom, aby čitatelia Hlasu ľudu a voliči dostali úplné, objektívne a včasné informácie v ústrety voľbám – zvlášť, pravdaže, v ústrety voľbám do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny – všetci účastníci volieb dostali na propagáciu v predvolebnej kampani rovnaký priestor v našom médiu. Za rovnakých podmienok tak môžu verejnosti predostrieť svoje stanoviská, vízie a plány a čitatelia si ich nájdu v prvých troch októbrových číslach Hlasu ľudu. To štvrté už vyjde tesne pred volebným dňom – 25. októbra, a v ňom už nesmú byť žiadne predvolebné vyhlášky. Nositelia všetkých (zatiaľ štyroch) kandidačných listín dostali pokyn, ako túto našu ponuku využiť: na jednej novinovej strane majú priestor na spoločnú fotografiu kandidátov a na odpovede na naše štyri otázky – pre všetkých záujemcov rovnaké. Materiály zverejňujeme v osobitnej rubrike Voľby do národnostných rád. Veríme, že vďaka korektnej a konštruktívnej spolupráci s uchádzačmi o post členov v novom mandátnom zložení Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny pomôžeme našim čitateľom a zároveň voličom. A že aj na konci októbra bude dôvod na oslavy. Anna Francistyová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 40 /4615/ 4. 10. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



SEDEM DNÍ

Mostík

Dúhový krok vpred

Anna Lazarevićová

Samuel Žiak

práva, že je spoločnosť Tönnies z Gelsenkirchenu ochotná investovať do chovu ošípaných v Srbsku, je vítaná a pozitívna. Zhodujem sa s takouto konštatáciou našej ministerky poľnohospodárstva Snežany Bogosavljevićovej-Boškovićovej, ktorou komentovala výsledok nedávnej návštevy premiéra Vučića v Nemecku. Tým skôr, ak to bude príležitosťou zotaviť výrobu mäsa a mlieka v Srbsku a v kooperácii s našimi individuálnymi poľnohospodárskymi výrobcami zastaviť chronický úpadok nášho dobytkárstva. Ako lokálpatriota tu môžem vidieť šancu na zotavenie našich dedín. Budem celkom konkrétny: mohla by to byť šanca pre Pivnicu. Posvietil som si na potenciálneho obchodného partnera: Bitúnky rodinnej spoločnosti Tönnies ročne zabijú viac ako 17 miliónov kŕmnikov, mäsové výrobky pod značkou Tillman predávajú v diskontoch Aldi a Lidl a sú jedným z najväčších dodávateľov nemeckého obchodu s potravinami. Spoločnosť má ročný obrat 5,6 miliardy eur. Takých teda potrebujeme. Ale posvieťme si aj z druhého uhla: futbaloví fanúšikovia vedia, že rodina Tönnies, v súčasnosti v osobe Clemensa Tönniesa, kontroluje bundesligový klub Schalke 04 z Gelsenkirchenu. Najväčším sponzorom Schalkea je ruský Gazprom. V apríli, teda pred štyrmi mesiacmi, vypukol pravý škandál v Nemecku, zareagovala aj Angela Merkelová, keď prezident Schalkea 04, počas európskych sankcií Rusku prijal pozvanie ruského prezidenta Putina, aby jeho mužstvo navštívilo Kremeľ. Rodina Tönnies teda má blízke vzťahy alebo s Ruskom, alebo osobne s prezidentom Putinom, aspoň keď ide o futbal. O exporte mäsa počas európskych sankcií do Ruska neviem. Len toľko, že Srbsko môže byť mostíkom na prekonanie embarga. Dokonca aj legálnym, ak exportovaný tovar bude vyrobený v Srbsku. Mám nádej, že možno aj v Pivnici.

www.hl.rs

rbsko konečne dostalo svoj Pride! Po Týždni hrdosti v nedeľu 28. septembra nasledoval Dúhový pochod v centre Belehradu. Uskutočnil sa viac-menej pokojne, až na zopár menších incidentov, vďaka čomu ho mnohí považujú za prvý úspešný Pride v srbskom hlavnom meste. Okolo tisíc účastníkov pochodu sa vybralo na prechádzku ľudoprázdnymi ulicami v sprievode silných policajných síl, ktorú ukončili kratšou performanciou pred budovou mestského zhromaždenia. Všeobecné hodnotenie tohtoročného Pride je pozitívne: dobre, že sa uskutočnil, ešte lepšie, že všetko prebiehalo v pokoji, bez nemilých obrazov ničenia a vyčíňania antigej naladených chuligánov. Belehrad pridal ďalší plus k svojmu dobrému menu už tým, že zostal celý, bez rozbitých výkladov a iných vandalizmov. Niektoré incidenty však nemožno nespomenúť. Taký bol napríklad ten, v ktorom polícia zmlátila premiérovho brata Andreja Vučića. Ďalší sa udial v blízkosti budovy TV B92, kde skupina chuligánov kameňmi zaútočila na policajtov. Podporu účastníkom Pride svojou prítomnosťou poskytli



viacerí zahraniční veľvyslanci včítane šéfa misie Európskej únie v Srbsku Michaela Davenporta, ktorý uskutočnenie Dúhového pochodu zhodnotil ako významný krok Srbska vpred a dobrý odkaz vyslaný do sveta. Z domácich politikov v pochode sa zúčastnili ministri Jadranka Joksimovićová, Kori Udovički a Ivan Tasovac, primátor Belehradu Siniša Mali, ombudsman Saša Janković, predstavitelia Demokratickej strany, predseda Liberálno-demokratickej strany Čedomir Jovanović. Šéfka srbského negociačného tímu Tanja Miščevićová vyhlásila, že tolerancii sa treba učiť. Ako sa učíme štandardom zdravej výživy, tak sa naučíme aj tolerancii, povedala Miščevićová. Premiér Aleksandar Vučić, ktorý v nedeľu navštívil povodňou postihnuté oblasti vo východnom Srbsku a ktorý niekoľko dní predtým povedal, že ho „ani nenapadne“ zúčastniť sa v pochode hrdosti, sa poďakoval obyvateľom Srbska a zvlášť Belehradu, ako aj orgánom bezpečnosti, že prispeli k pokojnému uskutočneniu dúhového podujatia. Ukázali sme, že Srbsko je právny štát, v ktorom Ústava a zákony platia rovnako pre všetkých, zdôraznil premiér. Keďže sa týždeň predtým niesol v znamení odhadov, či sa

Pride vôbec uskutoční, podujatie zabezpečovali silné policajné sily (sedemtisíc policajtov a sedem obrnených vozidiel na zemi, k tomu helikoptéra vo vzduchu). Bez ohľadu na to, ako aj na skutočnosť, že ulice v centre mesta boli uzavreté už od predpoludňajších hodín, štát jasne ukázal a dokázal, že chce a vie, akým spôsobom zabezpečiť dodržiavanie platných zákonov. Okrem vypisovania grafitov (Nechcem tatu a tatu, Stop teplošom, Stop pochodu a pod.) protivníci Pride usporiadali protestné zhromaždenie, na ktorom sa okrem stúpencom pravicového hnutia Dveri zúčastnili početní občania a skupiny fanúšikov. Pokusy o organizovanie Dúhového pochodu v Belehrade datujú od roku 2001, keď došlo k ozajstnej pouličnej vojne a ničeniu. V nasledujúcich rokoch sa Pride z bezpečnostných dôvodov buď nekonal, alebo sa konal vo veľmi obmedzenej forme. Jediný pochod, ktorý bol ako-tak úspešný je ten z roku 2010, ktorý takisto zabezpečovali silné policajné sily. So zaujímavou myšlienkou vystúpil poslanec Srbskej pokrokovej strany (SNS) Dragan Šormaz: – Srbsko sa stane normálnou krajinou len potom, keď sa niektorý gej zapojí do kampane na primátora a keď zvíťazí, pretože je schopný tej práce bez toho, že by sa pozeralo na jeho odlišnosť.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ANA DELIĆOVÁ, VÝSKUMNÍČKA, IPSOS STRATEGIC MARKETING

Škandinávsky model Oto Filip – Vzhľadom na to, že sú alimenty dosť skromne zastúpené v štruktúre príjmov slobodných matiek, čo robiť, aby ich platila viac ako necelá polovica rozvedených rodičov?

Informačno-politický týždenník

– V prvom rade si treba všímať kladné skúsenosti, príklady dobrej praxe iných. Tak niektoré krajiny, najmä tie škandinávske, tento problém riešia tak, že založili alimentačné fondy. Podstatou je, že štát pravidelne vypláca alimenty, aby následne

tieto prostriedky získaval od nesvedomitého druhého rodiča, ktorý sa nezodpovedne správa k vlastným záväzkom. Je aj druhá možnosť. Napríklad, keď ten druhý partner nemá dostatok prostriedkov zaplatiť aspoň to minimálne výživné. Vtedy tamojšie štáty na tieto účely poskytujú určitú sumu ako donáciu. • TÝŽDEŇ •

ŠTVRTÉ BELEHRADSKÉ BEZPEČNOSTNÉ FÓRUM

Hľadanie opory Oto Filip

vet zmietajúci sa v krízach, rozpoltená Európa, tektonické otrasy naštrbujúce beztak krehkú medzinárodnú rovnováhu. Skepsa namiesto nádeje, rozmáhajúci sa pesimizmus miesto náznakov optimizmu. Kopa naliehavých problémov, ktoré treba riešiť čím skôr. Všetko to sa ocitlo v agende a pod drobnohľadom účastníkov 4. Belehradského bezpečnostného fóra, prebiehajúceho v belehradskom Hyatte od 30. septembra do 2. októbra. Usporiadali ho Belehradský fond pre politickú excelentnosť, Európske hnutie v Srbsku a Belehradské stredisko pre bezpečnostnú politiku. Počas tých troch dní zoskupilo viac ako päťsto účastníkov, zaoberajúcich sa nesmierne komplikovanými a zložitými otázkami regionálnej a globálnej zahraničnej politiky, bezpečnosti a ekonomiky v roku stého výročia začiatku l. svetovej vojny, štvrťstoročia búrania Berlínskeho múru, desiateho výročia veľkého, májového rozšírenia Európskej únie v máji 2004, iných dôležitých a medzníkových svetových dátumov. Zaiste stojí za zmienku, že jedným z troch strategických partnerov podujatia

Pohľad na účastníkov BBF • TÝŽDEŇ •

bola Slovenská atlantická komisia, jedným z partnerov Slovak Aid, jedným z mediálnych partnerov Hlas ľudu. Trojdňové snemovanie s názvom Európa 2014: koniec a/alebo nový začiatok sa začalo v utorok predpoludním už tradičnou akademickou udalosťou s námetom obsiahnutým Z tretieho, popoludňajšieho utorkového panelu názvom Použitie minulosti, V prvom z panelov sa kolektívne spomienky a medzinárodná bezpečnosť, ktorá upútala na pretrase ocitli aj iné krípozornosť približne sto účastní- zy, v druhom sa hovorilo kov a pár desiatok rečníkov. Väč- o historických analógiách šina z nich prezentovala vlastné a poučeniach. Nielen na prieskumy na tému použitia týchto, ale aj na iných a premietnutia minulosti do kon- rovnobežkách. Účastníci cipovania súčasných percepcií sa, samozrejme, nemohli bezpečnosti a bezpečnostnej nezmieniť aj o bývalej Jupraxe. Na úvod utorkového aka- hoslávii – v rámci tretieho demického dňa profesor Iver panelu – či o transatlanNeumann z Londýnskej školy tických trendoch v tomto pre ekonomiku a politické vedy roku, o otázkach mobilimal prejav na tému Spomínam zácie, integrácie, migrácií, si, keď Rusko bolo veľkou silou. Šlo o existenčnej potrebe po vlastne o jeho historický pohľad spolupráci, o OEBS štyridna správanie sa Ruska počas sať rokov po Helsinkách, uplynulých storočí, o rozbor jeho o rozšírení EÚ... Trochu postojov k Európe, o analýzu neobvykle, ústredným Prof. Dr. Iver Neumann mal otvárací súčasnosti a perspektív jeho a úderným dňom bol prejav na prvom, utorkovom paneli vzťahov s Ukrajinou, o dileme, druhý. Dominovali mu Belehradského bezpečnostného fóra či sa svet vracia k bipolarizmu témy späté s otváraním alebo speje k multipolarizmu... nových strategických debát medzi transatlantickými a euroázijskými agendami, s Európskou úniou a jej perifériou, so skúsenosťami Vyšehradu, ktoré sa zídu západnému Balkánu... Vlastným zameraním na strategické otázky dneška účastníci z približne dvadsaťpäť krajín, od politických činiteľov, cez expertov a vysokoškolských odborníkov, po členov rôznych vládnych a mimovládnych organizácií, prezentovali v kocke súčasnosť – takú, aká je: bez skrášľovania a s početnými nástrahami, číhajúcimi na nás všetkých. Oveľa podstatnejšie sú však ich návrhy východísk spejúcich k tomu, aby sa tento náš dnešok a rok jubileí aspoň o štipku lepšie skončili, než sa začali a pokračovali v mesiacoch, ktoré sme už odpísali. 40 /4615/ 4. 10. 2014

Voľby do národnostných rád PREDSTAVUJEME

Listina číslo 4. SLOVÁCI VPRED! – PAVEL SUROVÝ

Kto tvorí kandidačnú listinu? – Skupina voličov SLOVÁCI VPRED! vznikla na základe dohody medzi Slovákmi v Banáte, Srieme, Báčke a Belehrade. Na volebnej listine číslo 4. SLOVÁCI VPRED! – PAVEL SUROVÝ sa nachádzajú Slováci z oblasti: školstva, kultúry, práva, informovania, ekonomiky, ale aj študenti, pracovníci, podnikatelia a penzisti. Listina je spojom slovenskej skúsenosti, tradícií a energie. Kandidáti sú prichystaní bojovať za dodržiavanie práv Slovákov a riešiť pálčivé problémy v spolupráci s občanmi, obcami a miestnymi spoločenstvami, kde žijú Slováci. Sami chceme rozhodovať o svojom osude, bez vplyvu politických strán. Budeme konštruktívnym a zodpovedným partnerom všetkým inštitúciám v Srbsku. Iba takýmto spôsobom si zachováme svoju slovenskú reč, písmo, rodinu, hrdosť, dôstojnosť, našu tradíciu a kultúru. Ktoré sú, podľa mienky členov listiny, v tejto chvíli najdôležitejšie problémy v slovenskom národnostnom spoločenstve v Srbsku? – My Slováci upádame demograficky, ekonomicky, spoločensky

www.hl.rs

a kultúrne. Za posledných desať rokov počet Slovákov klesol na 52 750, čiže o 11 percent. Tisíce Slovákov nám odcestovalo do zahraničia kvôli pracovným príležitostiam, za lepším životom alebo za vzdelaním a nikdy sa nevrátili späť! Doposiaľ sa aktívne neriešili najpálčivejšie otázky Slovákov vo Vojvodine: právo na použitie jazyka a písma v slovenských prostrediach, zapisovanie detí do srbských škôl, odchod na štúdiá do zahraničia a nevracanie sa späť, platnosť slovenských diplomov na území Srbska, zapojenie mladých do inštitúcií, transparentnosť v prerozdeľovaní peňazí, adekvátne zastúpenie Slovákov vo verejných inštitúciách, úspešnosť výstavby kapitálnych projektov, dostupnosť a zverejňovanie informácií o financovaní všetkých slovenských inštitúcií. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny ako inštitúcia musí patriť všetkým Slovákom! Ako problém vnímame, že malé slovenské prostredia sú odkázané a ponechané samy na seba. Nám Slovákom chýba ústredné kultúrne a reprezentačné SLOVEN-

Informačno-politický týždenník

SKÉ CENTRUM, ktoré by slúžilo všetkým inštitúciám, školám, spolkom žien, združeniam, kultúrno-umeleckým spolkom, penzistom, poľnohospodárom, podnikateľom, športovým spolkom a cirkvám. Aké riešenia – v rámci kompetencií NRSNM – ponúka vaša listina? – Zapojíme všetkých občanov Slovákov, aby svojimi návrhmi a hodnoteniami mali vplyv na rozhodovanie v Národnostnej rade Slovákov. Naším cieľom a záväzkom je spravodlivo prerozdeľovať finančné prostriedky z rozpočtu Srbska. Podáme pomocnú ruku všetkým Slovákom v rámci vzdelávania, kultúry, informovania a používania jazyka a písma. Chceme pomáhať slovenským školám, inštitúciám, združeniam, kultúrno-umeleckým spolkom, penzistom, podnikateľom, športovým klubom, divadlám, spolkom žien a cirkvám. Budeme sa nadovšetko zakladať za transparentnosť v práci. Všetky zasadnutia rady, rozhodnutia, finančné správy, zmluvy o diele, verejné obstarávania, odmeny zverejníme – aby si každý Slovák

mohol overiť a zistiť, koľko NRSNM dala peňazí do jeho osady. Dáme šancu mladým a aktívne ich zapojíme do fungovania rady. Pripravíme pre nich projekty, na ktorých budú pracovať. Vybudujeme jedinečné centrum Slovákov za hranicami Slovenska, v ktorom budú sídliť: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, slovenské vydavateľstvo, inštitúcie, predstavitelia škôl a fakúlt, kultúrno-umelecké spolky, spolky žien, penzistov, združenia a asociácie Slovákov a predstavitelia cirkví. Bude to reprezentatívne spoločenské, relaxačné, kultúrne, informačné a duchovné stredisko Slovákov vo Vojvodine. Priestory SLOVENSKÉHO CENTRA budú otvorené zdarma pre všetkých Slovákov. Aby si Slováci sami bez poplatkov mohli organizovať svoje podujatia, posedenia, semináre, školenia, výstavy... Odkaz potenciálnym voličom. – Dajme šancu novým tváram, mladým, poctivým a skúseným, ktorí chcú úprimne pomôcť všetkým Slovákom. Voľme bez nátlaku, rozumom a srdcom!

• VOĽBY DO NÁRODNOSTNÝCH RÁD •

Týždeň EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Čo dohoda priniesla?

Tresty

ný kraj, iný mrav. A azda by nebolo zle, keby sa čosi z tých cudzích, konkrétne dopravných mravov zaštepilo aj u nás. Jeden zo susedov, ktorý sa pred niekoľkými dňami vrátil z Nemecka, vraví, že niet nad silu príkladu. Počas jazdy jednou z tamojších autostrád vyhodil prázdnu škatuľku z cigariet von oknom. O takých dvadsať kilometrov ďalej pristavila ho dopravná hliadka. Nielenže mu naparili mastnú pokutu, no – hoci sa ponáhľal – prinútili ho otočiť auto a vrátiť sa späť. Aby s pôžitkom sledovali, ako zoberie tú škatuľku a zahodí ju tam, kde pôvodne i mal: do koša. O Švajčiaroch sa traduje, že majú najkvalitnejšie cesty v Európe. A že na nich skutočne zriedkavo vidieť policajtov. Posmelený touto dru• TÝŽDEŇ •

Oto Filip hou skutočnosťou, ďalší známy sa počas pobytu v tejto mimoriadne usporiadanej krajine rozhodol vyskúšať rýchlosť vlastného auta. Za jazdy sa nestalo nič. Ibaže ho, keď sa už ubytoval v mestskom hoteli, privítalo oznámenie s pokutou. Jeho podstatou bolo: na tom a tom kilometri ste prekročili povolenú rýchlosť o toľko a toľko kilometrov. Trest zaplatiť musel, no pritom sa zaujímal, čo by sa stalo, keby sa nepovolená jazda zopakovala. – Trest by bol podstatne vyšší... – odpovedali mu. – A čo keby som to urobil aj tretíkrát ? – vyzvedal sa. – Tak by sme vás zaslali k psychiatrovi, aby zistil, o akú poruchu správania ide, lebo nie je normálne, aby dospelý človek tak nezrelo reagoval. A štvrtýkrát by ste zostali bez vodičského preukazu... Vraví mi, že odvtedy jazdí opatrne a podľa predpisov, nielen vo Švajčiarku. Veď – nikdy nevieš...

vlaňajškom, obchodný deficit zmenšil o 21,6 percenta.

Vedúci delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport

zname prvé Taliansko s približne 28 percent celkového exportu Srbska do únie. Nasleduje Nemecko s necelými 19 percentami, potom Rumunsko, Slovinsko a Chorvátsko. Stúpa i počet členov únie, s ktorými naša krajina má obchodný suficit. V prvom polroku pozitívnu bilanciu v obchodovaní sme mali s Rumunskom, Cyprom, Portugalskom, Bulharskom... A ďakujúc automobilovému priemyslu, Srbsko malo obchodný suficit i v obchodovaní s Talianskom, ktoré je naším hlavným zahraničnoobchodným partnerom v únii. V dovoze poprednú pozíciu obsadilo Nemecko s necelými devätnástimi percentami úhrnného dovozu z Európskej únie. Za ním je Taliansko s 18,7 percenta. Nasledujú Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a Francúzsko.

Keď ide o najdôležitejšie exportné destinácie pre naše výrobky v únii, tak je na tomto zo-

(V budúcom čísle: Program schvaľovania európskych právnych výdobytkov)

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

zionálny. Táto je už roky naším najdôležitejším zahraničnoobchodným partnerom, s ktorým sme v prvom polroku 2014 realizovali viac než 64 percent celkovej zahraničnoobchodnej výmeny. Európska únia je aj naším najväčším investičným partnerom. Osobitne treba podotknúť skutočnosť, že sa náš export do nej v mesiacoch január – jún zvýšil o približne šestnásť percent v porovnaní s rovnakým obdobím vlani, kým dovoz stúpol len o 4,3 percenta. Výsledkom konštantného rastu vývozu na tento významný svetový trh a zmenšenia dovozu z neho je aj zredukovanie obchodného deficitu, ktorý máme vo výmene. Rezultáty sú skutočne povšimnutiahodné: v roku 2008 krytie dovozu exportom v uvedenej výmene bolo 44,4 percenta, kým v prvom polroku takmer 77 percent. Osobitne teší skutočnosť, že sa napríklad, v porovnaní s

Ďuro Varga

urointegrácia nie je len o politike, práve a právach, o slobode, bezpečnosti, demokracii... Je aj o ekonomike, od ktorej neraz závisí rozsah a tempo presadenia a uplatnenia celého radu európskych zásad a štandardov. Začiatkom septembra Srbsko vstúpilo do druhého roku realizácie Stabilizačnej a asociačnej dohody, ktorá nadobudla platnosť 1. septembra 2013. Jej význam možno objaviť najmä v tom, že vytvorila upravený a predvídateľný rámec a režim našich obchodných vzťahov s Európskou úniou, prispievajúc tým a zároveň aj k lepšiemu hospodárskemu ovzdušiu na podnikanie a investovanie v našej krajine. Základným cieľom dohody, ktorá je aj právnym rámcom pre naše vzťahy s EÚ až do momentu vstupu do nej, bolo vytváranie pásma voľného obchodu medzi Európskou úniou a Srbskom. Význam ekonomických vzťahov s úniou je obrovský a viacdimen-

40 /4615/ 4. 10. 2014

Týždeň LOKÁLNE SAMOSPRÁVY V PROCESE EUROINTEGRÁCIE

Kladenie inštitucionálnych základov Oto Filip

rý svojim občanom zabezpečí európske založení lokálštandardy demokranych kancelárií cie, hospodársku pro(v mestách s viac speritu, ako aj schopako 200 000 obyvateľnosť, aby sme, keď mi) prípadne poverení sa staneme členom obecného úradníka EÚ, úspešne realizootázkami eurointegvali európske predrácie (v iných obciach pisy... – podotkla na a mestách), rokovalo otvorení konferencie sa na národnej konfeministerka Udovički, rencii o uvádzaní rozodkazujúc, že Srbsko ličných modelov na Zo štvrtkovej konferencie o lokálnych samosprávach musí nielen reformosledovanie procesov v procese eurointegrácie vať a zveľadiť verejnú eurointegrácie v našich správu, ale pritom i mestách a obciach. Usporiadala vzťahom operačnej sústavy počítača dosiahnuť úspory. Ministerka bez ju Stála konferencia miest a obcí s jeho aplikáciami. V tomto prípade kresla poverená eurointegráciou v spolupráci s Ministerstvom štát- aplikácie a ich pôsobenie reguluje Jadranka Joksimovićová podčiarkla, nej správy a lokálnej samosprávy európske acquis, kým jasné pravidlá, že sa v poslednom čase predstavitea Negociačným tímom pre vede- čo a ako má robiť operačný systém, lia lokálnych samospráv čoraz viac nie rokovaní o pristúpení Srbska zatiaľ nie sú presne stanovené. Až zapájajú do procesu eurointegrácie, Európskej únii koncom septembra na to, že by systém mal adekvátne osobitne akcentujúc skutočnosť, že riadiť aplikácie a poskytovať určité sa až 60 percent európskych predv Belehrade. Hovoriac o reforme verejnej štandardy: pisov v procese harmonizácie do– Bez dobrej operačnej sústavy máceho zákonodarstva s právnymi správy, ministerka Kori Udovički uviedla, že jej fungovanie vo vzťahu počítač, teda štát, nebude môcť výdobytkami EÚ má priamo uplatku všetkému, čo treba urobiť na fungovať tak, ako si to prajeme. ňovať v lokálnych samosprávach. To ceste do únie, možno porovnať so A my si prajeme účinný štát, štát, kto- si, samozrejme, vyžaduje urýchlené

posilnenie ich kapacít. Podľa šéfa delegácie EÚ v Srbsku Michaela Davenporta lokálne samosprávy sú kľúčovým komponentom v štáte a verejná správa, založená na zásadách transparentnosti a účinnosti, je v prospech realizácie práv tak občanov, ako i hospodárstva. Naša hlavná negociátorka Taňa Miščevićová vyzdvihla, že je záväzkom štátu viesť celkové rokovania s EÚ, no aj to, že pre všetky iné ich zložky musí existovať partnerstvo s lokálnymi samosprávami. Vzhľadom na to, že v tejto chvíli na lokálnej úrovni neexistuje právne a organizačne definovaný inštitucionálny mechanizmus na sledovanie procesov eurointegrácie, Stála konferencia miest a obcí vypracovala štúdiu menom Vypracovanie modelov inštitucionálnych mechanizmov v jednotkách lokálnej samosprávy pre EÚ otázky. Je svojráznym tematickým manuálom, na základe ktorého by lokálne samosprávy mali oveľa rýchlejšie a pružnejšie objavovať vlastné miesto v prístupových, európskych procesoch.

Z OKRÚHLEHO STOLA V MÉDIA CENTRE VOJVODINY

Zákony ako dve tváre boha Jánusa Jasmina Pániková

auguste t. r., po 11 rokoch, poslanci Zhromaždenia Srbska schválili balík mediálnych zákonov – Zákon o verejnom informovaní a médiách, Zákon o elektronických médiách a Zákon o verejných mediálnych servisoch. Nastoľuje sa otázka, v akej miere sa tieto zákony budú implementovať a aký budú mať vplyv na samotné médiá. Na tieto a podobné otázky sa pokúsili odpovedať na okrúhlom stole Nové mediálne zákony – šance a výzvy, ktorú vo štvrtok 25. septembra zorganizoval Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny. Hovoriac na tejto debate štátny tajomník v Ministerstve kultúry a verejného informovania Saša Mirković pripomenul, že Zákonom o verejnom informovaní sa predvída odstúpenie štátu z vlastníctva nad médiami, čo by sa malo udiať do 1. júla 2015. Dovtedy by médiá vo vlastníctve štátu alebo lokálnej samospráve mali byť priva-

www.hl.rs

tizované. Keď ide o Zákon v menšinových jazykoch o elektronických médiách bola ohrozená privatizáMirković zdôraznil, že je tenciou, a to bol aj dôvod na to zákon podmienkou na prerušenie toho procesu. realizáciu digitalizácie, ktorá „Pre mňa je prvou dôleby, podľa jeho slov, mala byť žitou otázkou, či Zákon ukončená do 16. júna 2015. o verejnom informovaní Tretím schváleným zákoposkytuje základ pre isnom sa definuje jestvovanie totu menšinových médií dvoch verejných servisov – a podľa mňa je odpoveď Rádio-televízie Srbsko a Rábezpochyby pozitívna,“ Početné výzvy sú pred nami – uzavreli účastníci dio-televízie Vojvodina, ako okrúhleho stola hovorí Szerencsésová. aj ich financovanie. Vieme, že „Avšak, myslím si, že tieto je predplatné zrušené a z rozpočtu sa by sa museli určiť aj percentá pre finan- zákony predstavujú druh monopolu budú financovať do 1. januára 2016. covanie zdravotníctva, vzdelávania, národnostných rád národnostných „Do polovice októbra očakávame kultúry a pod., čím by sa narušila auto- menšín vo sfére menšinového inforschválenie podzákonných aktov, kto- nómia lokálnych samospráv. V každom movania. V dostatočnej miere nie je rými bude podrobnejšie definované prípade lokálne samosprávy nemajú spracované to, čo by malo zabezpečiť spolufinancovanie mediálnych obsa- dôvod znižovať výšku prostriedkov, nestranícke a objektívne informovanie hov,“ povedal Mirković. „V Zákone nie ktoré doposiaľ vyčleňovali a ktoré by a ochrániť redakčnú politiku,“ zdôrazje definované, koľko percent musia ohrozili fungovanie médií. Veď je aj nila a doložila, že by bolo potrebné lokálne samosprávy vyčleňovať na v ich záujme, aby lokálne médiá pro- vypracovať svojrázny kódex správania pagovali ich aktivity,“ hovorí Mirković. sa národnostných rád ako zakladateľov tieto účely. Mediálna expertka Zsuzsanna Sze- a samotných médií, s cieľom ochrany Z Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy odkazujú, že také rencsésová pripomenula, že pred sied- redakčnej nezávislosti a akceptovania definovanie nie je možné z dôvodu, že mimi rokmi budúcnosť informovania rozličných názorov.

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a diania Rozpočet, priemyselné štvrte, depónie... ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Katarína Gažová

tredobodom pozornosti 21. zasadnutia báčskopetrovského lokálneho parlamentu v piatok 26. septembra bol druhý opravný rozpočet, priemyselné štvrte na území obce a začiatok prác na sanácii depónií komunálneho odpadu v jednotlivých osadách. Správu o realizácii rozpočtu Obce Báčsky Petrovec na obdobie 1. 1. – 30. 6. 2014 schválili bez diskusie. O opravnom rozpočte najprv hovoril obecný náčelník pre financie Boško Bogunović, ktorý vysvetlil, že príjmy sú o 30 miliónov nižšie než vlani v rovnakom období. Najmenej je príjmov z daní, čo je podľa neho dôkazom toho, v akej finančnej situácii sa nachádza celá spoločnosť. Keď ide o celkové plánované rozpočtové prostriedky, to je až o 71 miliónov menej. Ako podotkol, opravný rozpočet je vypracovaný v dohovore s užívateľmi rozpočtu o tom, ktoré položky sa majú zmenšiť. V diskusii výborník Karol Werle poukázal na položku komasácia, ktorú nazval studňou bez dna, keďže bola zvýšená o viac ako 30 miliónov din. Žiadal si pritom aj

písomné zdôvodnenie, ktoré podniky uberajú prostriedky z tejto položky a či je vypísané verejné obstarávanie v súlade so zákonom. Poukázal i na to, že táto položka je zvýšená a na druhej strane položky pre školy sú znížené, ako i pre Predškolskú ustanovizeň Včielka, ktorá je znížená o 14 miliónov din. Aj pri Direkcii sú prostriedky znížené o 17 miliónov din. Pochválil výborníkov z Maglića, ktorý, ako zdôraznil, ťahajú za jeden povraz, čo vidno z prosperity tejto osady. Predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok poznamenal, že rozpočet na tento rok bol príliš ambiciózny. V súvislosti s komasáciou v Petrovci povedal, že prebieha veľmi dobrým tempom a rieši storočné problémy v tejto oblasti. Po rozsiahlej rozprave opravný rozpočet bol schválený. O generálnej regulácii Maglića sa zmienil obecný náčelník pre urbanizmus Ján Jovankovič a výborníci ju schválili bez rozpravy. Opatrenia pre priemyselné štvrte v osadách obce tiež prezentoval náčelník Jovankovič, ktorý uviedol, že celková suma potrebná na tieto účely je 4 896 000 eur. Výborník Radomir Zotović kritizoval

návrh vzťahujúci sa na priemyselné štvrte, pretože je vypracovaný iba z administratívneho uhla. Prízvukoval, že za uplynulé štyri roky v tejto oblasti nebolo urobené nič. P. Marčok poukázal na nedoriešené majetkovo-právne vzťahy. Návrh opatrení pre priemyselné štvrte výborníci schválili. Čulá diskusia sa rozprúdila aj ohľadom sanácie depónií komunálneho odpadu v osadách obce. Na skutočnosť, že v návrhu nie je uvedené, kde sa depónie majú premiestniť a koľko prostriedkov treba vyčleniť na ich sanáciu, poukázal výborník Miloš Jojić. O veľkom probléme s depóniou v Petrovci, ktorá horí, sa zmienil výborník Ján Meleg. Podpredseda ZO Spasoje Prodanov vysvetlil, že prostriedky na sanáciu depónií nie sú zabezpečené. Rozhodnutie o začiatku prác na ich sanácii ZO schválilo. Bez diskusie výborníci schválili aj uznesenie o založení VP Direkcia pre výstavbu Báčsky Petrovec, o subvencovaní prepravy žiakov a študentov, o miestnych spoločenstvách z územia obce. Predseda obecnej Komisie pre uznania Rastislav Denďúr prezentoval návrh na nositeľov Ceny obce

NEMECKÁ SPOLOČNOSŤ PRICHÁDZA DO SRBSKA

Distribučné centrum Lidl v Starej Pazove Katarína Verešová

o súbehovom konaní nemecká obchodná spoločnosť Lidl kúpila 20-hektárový pozemok v pazovskom chotári. Do pozemku v priemyselnej zóne vedľa diaľnice E-75 Belehrad – Nový Sad investovala takmer 158 miliónov dinárov. Zmluvu o kúpe v stredu 24. septembra podpísali Dragan Čigoja, zástupca spoločnosti Lidl pre Srbsko, a Nedeljko Kovačević, riaditeľ Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova. Spoločnosť Lidl si túto lokalitu medzi Belehradom a Novým Sadom zvolila aj preto, že po skorom • ĽUDIA A DIANIA •

Dragan Čigoja a Nedeljko Kovačević pri podpísaní zmluvy

a Osobitného verejného uznania na rok 2014 a Športového uznania za rok 2013. Na návrh komisie, ktorý ZO schválilo, Cenu obce udelia Kataríne Melegovej-Melichovej z Petrovca, Osobitné verejné uznanie Viere Turčanovej z Hložian a Samuelovi Nongrádimu z Kulpína, a Športové uznanie Klubu Herkul z B. Petrovca a Jánovi Lačokovi z Kulpína. Zhromaždenie obce ďalej schválilo ročný plán práce a finančný plán Strediska pre sociálnu prácu na rok 2014, správu o práci a hospodárení v roku 2013 a finančný plán na bežný rok Informačného strediska Báčsky Petrovec, uznesenie o sieti PU Včielka Báčsky Petrovec, potom správy o práci na šk. rok 2013/2014 a ročný plán na rok 2014/2015 tejto ustanovizne, správu o realizácii programu opatrení na podporu poľnohospodárskej politiky a politiky rurálneho rozvoja na území obce v roku 2014 a správu o stupni realizácie projektu turistického a športovo-rekreačného komplexu akvaparku. Výbornícke otázky neboli. Záverom zasadnutia zástupca predsedu obce Ondrej Benka prezentoval projekt o zásobovaní vodou v osadách obce. ukončení výstavby dopravného obchvatu získa výstup na diaľnicu E-70 (Belehrad – Záhreb), ako aj do Banátu (keď sa skončí výstavba cesty cez nedávno vybudovaný most na Dunaji). Vedenie Obce Stará Pazova vyjadrilo potešenie, že európske spoločnosti investujú do tejto obce. Predseda obce Đorđe Radinović aj túto najnovšiu green fild investíciu dal do súvislosti so snahou aktuálneho vedenia vytvárať prajné podmienky na výstavbu hospodárskych a obchodných distribučných stredísk a výrobných hál v pazovských priemyselných zónach. Kúpou pozemku na skladovací priestor spoločnosť Lidl ukázala, že má záujem vybudovať širokú predajnú sieť supermarketov v Srbsku. Diskontná sieť Lidl je prítomná v 35 krajinách a má 200 000 zamestnaných. (Foto: z archívu Obce Stará Pazova)

40 /4615/ 4. 10. 2014

Ľudia a diania ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE STARÁ PAZOVA

Veselo, hoci „padali“ demisie Katarína Verešová

eptembrové zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova bolo zvolané narýchlo a okrem schválenia zápisnice v stredu 24. septembra výborníci mali pred sebou len štyri body rokovacieho programu. Na rozdiel od väčšiny predošlých zasadnutí rozprava a schvaľovanie trvali sotva hodinku a pol; hádam preto, že na schôdzi nebol Srđo Komazec, šéf výborníckej skupiny Srbskej radikálnej strany, ktorý má vo zvyku komentovať každý bod, dakedy aj viackrát. Príznačné pre toto zasadnutie bolo to, že sa každý bod (okrem posledného – výbornícke otázky a odpovede) týkal kádrových zmien. V období medzi dvomi zasadnutiami demisiu podali výborníci Srđan Savić z Krnješeviec, Milorad Jeremić zo Surduku, Mirko Jovanović z Golubiniec a Željko Madžarević z Novej Pazovy,

Odchod výborníkov, ktorí odstúpili z funkcie

všetci z vládnucej Srbskej pokrokovej strany). Demisiu z osobných dôvodov podala aj Vesna Jovanovićová, tajomníčka Zhromaždenia obce Stará Pazova. Zdôvodnenie demisie nedal nikto, a podľa rokovacieho poriadku obecného parlamentu ani nemusel. Očividné však bolo, že po schválení demisií zo zasadnutia všetci odišli veselí. Novinárom zosta-

lo len hádať, aké na to mali dôvody. Právnička V. Jovanovićová zostane na mieste technickej tajomníčky po voľbu nového tajomníka. V tejto súvislosti je príznačné aj to, že aktuálne zloženie Zhromaždenia obce bude – pravdepodobne už na budúcom zasadnutí – voliť tretieho tajomníka v tomto mandáte. Prvú tajomníčku uvoľnili z rozhodnutia

VÝBORNÍCI ZHROMAŽDENIA ALIBUNÁRSKEJ OBCE ROZHODLI

Zožať úrodu z uzurpovanej pôdy! Vladimír Hudec

o správy o uskutočnení rozpočtu Obce Alibunár počas prvého polroku tohto roku sa dá uzavrieť, že sa v tejto nevyvinutej juhobanátskej obci hospodárilo úsporne. Používatelia rozpočtových prostriedkov v obci mali totiž k dispozícii 311,9 milióna dinárov a minuli 251 miliónov, čiže v obecnej pokladnici zostalo 60,7 milióna dinárov. V rozprave, ktorá sa o tejto informácii viedla na zasadnutí lokálneho parlamentu 26. septembra, bola jednohlasne vyjadrená mienka, že treba aj na-

www.hl.rs

ďalej šetriť a úsporne hospodáriť, lebo iba tak bude možné uspokojiť základné potreby užívateľov rozpočtových prostriedkov z územia obce, a tým aj občanov, a lokálna samospráva bude mať podmienky na nehatené fungovanie. Ústrednou témou zasadnutia bola problematika týkajúca sa prenajímania štátnej poľnohospodárskej pôdy. Najprv výborníci koalície pri moci jednohlasne (opozícia nebola prítomná na zasadnutí) schválili správu o uskutočnenom postupe prenajímania štátnej pôdy podľa plánu na rok 2013, avšak najväčšiu pozornosť upútala

Informačno-politický týždenník

Musíme rázne bojovať proti uzurpátorom – Zoran Prebiračevića

správa o uzurpovaní štátnej pôdy. S tým súvisel návrh rozhodnutia o tom, aby v organizácii obce vykonali žatvu jesenných plodín na štátnej pôde na území Obce Alibunár, ktorá nebola prenajatá. Predseda komisie Zoran Prebiračević v súvislosti s tým povedal, že sa tým vlastne chce zastať do cesty uzurpátorom, ktorí už viac rokov nehatene, bez platenia nájomného, obrábajú štátnu pôdu a bohatnú na úkor štátu a obce. Výsledkom tejto akcie sa očakáva

predsedu obce a druhá odstúpila z osobných dôvodov. Výborníci ZO Stará Pazova zvolili nového výborníka, tentoraz z radov Demokratickej strany Srbska. Výborníčkou sa stala Ljubica Erorová, profesorka zo Starých Bánoviec, ktorá zaujala miesto z územia obce odsťahovaného Aleksandra Krnetu z Nových Bánoviec. Keďže jeho sťažnosť Správny súd odmietol, výbornícka skupina DSS je zase kompletná. Čulá rozprava sa viedla na tému výbornícke otázky a odpovede. Miloš Crnomarković (DSS) a Slobodan Popović (SSS) vyslovili pripomienku adresovanú na Radoja Blagojevića, predsedu Zhromaždenia obce Stará Pazova, že sa na množstvo výborníckych otázok neodpovedá. Obaja prízvukovali výsostnú potrebu rešpektovať výbornícku dôstojnosť a odpovedať na otázky, ktoré sa verejne za rečníckou tribúnou položia.

väčší poriadok v tejto oblasti, ale aj väčší prílev prostriedkov do štátnej a obecnej pokladnice. Programom ochrany, údržby a užívania štátnej pôdy na rok 2013 do nájmu bolo ponúknutých 2 938 hektárov, avšak prenajatých bolo iba 383. – Neprenajatých zostalo 2 555 hektárov. My síce nemáme dôkazy, že všetka tá pôda je uzurpovaná, ale predsa vieme, že republiková poľnohospodárska inšpekcia podala trestné prihlášky za uzurpovanie 211 hektárov, a obecná hájnická služba prihlásila ďalších 145 bezprávne obsiatych hektárov. Ak sa vie, že priemerná cena nájomného je 310 eur na hektár, tak nie je ťažko vypočítať, že uzurpovaním hoci len týchto 346 hektárov štát prišiel o 110-tisíc a obec o 44-tisíc eur. Verím, že keď omlátime tohtoročnú úrodu, zastavíme uzurpátorov, z čoho bude mať osoh aj štát, aj lokálna samospráva, – povedal Prebiračević a vyzval výborníkov, ak vedia, že niekto neoprávnene užíva štátnu pôdu, aby ho prihlásili, lebo v opačnom v podstate pomáhajú pri vykonávaní trestného činu. • ĽUDIA A DIANIA •

MOČIDLÁ HORIA, OTRAVUJÚ OBČANOV (3)

Je lokálna samospráva bezmocná? Jaroslav Čiep

ym a smrad horiaceho odpadu z močidiel, kde sa nachádza miestna depónia v Petrovci, je pre občanov tohto mestečka z roka na rok neznesiteľnejší. V minulých dvoch číslach Hlasu ľudu o tomto nemalom a roky pálčivom probléme hovoril Vladimír Turan, riaditeľ VKP Progres, ktorý má na starosti organizované vyvážanie smetí, ako aj odb. Ing. špec. Duško Lukač, komunálny inšpektor Obce Báčsky Petrovec. Tentoraz sme zaklopali na dvere predsedu Báčskopetrovskej obce Pavla Marčoka, ktorý o probléme petrovskej depónie, ako aj o sieti depónií v Srbsku povedal: – Ide o veľký problém nielen všetkých Petrovčanov, ale aj všetkých občanov obce. Vlastne veľký počet občanov v celom Srbsku sa stretáva s rovnakým problémom. Na nešťastie všetkých, štát tento pálčivý problém nerieši. Už dlhšiu dobu máme vypracovanú stratégiu a určenú sieť depónií. V rámci nej sú určené aj regionálne depónie. My by sme mali byť napojení na tú novosadskú. Ale všetko toto už roky pokrivkáva a nemôžeme sa

Zamestnanci VKP Progres sa čoraz častejšie pasujú s požiarmi na petrovských močidlách

dočkať, kedy začnú s jej výstavbou. Najväčšiu zodpovednosť za to, že sa nerealizuje, nesie mesto Nový Sad. Tým sú vlastne občania nielen Báčskopetrovskej obce, ale aj všetkých okolitých obcí, ktoré evidentne majú problém s depóniami, znemožnení nájsť adekvátne riešenia. – Keby ste v súčasnosti chceli otvoriť nejakú novú skládku, robíte to napriek platným zákonom, ak nová depónia nie je v štátnej sieti depónií, ktoré sú určené vyšším dokumentom. Na druhej strane exis-

toval fond, síce nie veľký, z ktorého bolo možno získať aké-také peniaze na riešenie niektorých parciálnych ekologických problémov. My v obci sme z toho fondu pre občanov pred niekoľkými rokmi zadovážili plastové nádoby na organizovaný odvoz odpadu. Ale teraz fond zrušili. – Odkladanie riešenia problémov nás nemôže uspokojiť. Raz sa to predsa musí riešiť, čím skôr – tým lepšie. Aj pri rokovaní s pokrajinskou administratívou bolo zmapované, že štát bude mať s týmto oštary, podob-

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Bez polemických tónov V. Hudec

vadsiate zasadnutie Zhromaždenia obce Plandište v piatok 26. septembra prešlo bez, pre minulé zasadnutia príznačnej, polemiky medzi výborníkmi opozície a vedením, predovšetkým predsedom obce. Pozornosť výborníkov upútalo rozhodnutie o zmenách rozhodnutia o výške nájomného za podnikateľský priestor v obecnom vlastníctve. Pôvodné rozhodnutie spred niekoľkých rokov umožňovalo totiž 25-percentnú zľavu podnikateľom, ktorí nájomné zaplatia vopred na najmenej 6 mesiacov. Týmto sa vlastne chcelo stimulovať pravidelné platenie • ĽUDIA A DIANIA •

nájomného, avšak tím revízorov, ktorý kontroloval rozpočet na rok 2013, konštatoval, že nejestvuje ekonomická opodstatnenosť takej zľavy a odporučil obci jej zrušenie. V súvislosti s tým výborník Zoran Vorkapić, v mandáte, ktorého vo funkcii predsedu obce spomínané rozhodnutie bolo schválené, konštatoval, že vždy mali problémy s vyberaním nájomného a žiadal informáciu o tom, aká je situácia dnes. Nikola Poznić, vedúci služby pre urbanizmus a majetkovo-právne vzťahy, nemal požadovanú informáciu, ale konštatoval, že obec podniká kroky proti nesvedomitým podnikateľom, čo nie je vždy ľahko. Na ilustráciu uviedol

príklad troch podnikateľov, ktorí zanechali dlhy v sume vyše milión dinárov. Obec si dlh vymáhala súdnou cestou a súdne konanie sa ukončilo v prospech obce. Rozhodnutie bolo výkonné, avšak keď ho bolo treba realizovať, stalo sa čosi priam neuveriteľné – jednotlivé predmety v súde zmizli, takže obec musela znova angažovať advokáta, aby začal nový postup realizácie uvedených rozhodnutí?! V pokračovaní výborníci poskytli súhlas k zmene Štatútu VKP Polet v Plandišti, ktorá podniku umožní, aby vo vlastnej škôlke pestoval mladé stromky, zaoberal sa zalesňovaním a lesníckou činnosťou, čo je podľa slov riadi-

ne ako susedné Chorvátsko. Lebo európske štandardy sú omnoho prísnejšie. Ako krajina potrebujeme ešte veľa úsilia vynaložiť, aby sme sa dostali aspoň k základom, ktoré sú predpokladom udržateľného riešenia. – Ako základný krok sme na petrovskom smetisku vyvŕtali studňu, v snahe aspoň zahasiť to, čo horí alebo tlie. Pracovníci Progresu neustále zápasia s tým problémom, ale nateraz iné východisko niet. Na nadchádzajúce zasadnutie Zhromaždenia obce sme prichystali návrh, aby sa dokončila nevyhnutná dokumentácia ochrany všetkých miestnych depónií v obci. Je to prvý krok v smere zbierania nevyhnutných dokladov na projekt, s ktorým sa pri prvej príležitosti plánujeme uchádzať vo vyšších fondoch. V návrhu a projekte sme konkretizovali, čo všetko je potrebné na úpravu existujúcich depónií. Odborníci vyrátali, že na to treba viac ako 70 miliónov dinárov. Sami vyfinancovať takú úpravu je nielen pre našu obec husárskym kúskom. Sami to ekonomicky nedokážeme. (Foto: z archívu obecného komunálneho inšpektora) teľa Vladimira Kiseljeva v súlade s podnikateľskými plánmi tohto podniku. Z radov opozície však bolo počuť poznámky, že by Polet nemal rozširovať pôsobnosť o nové činnosti, pokiaľ nerieši horúce problémy v štyroch základných segmentoch svojej práce – distribúcii vody a plynu, spravovaní komunálneho odpadu a prečisťovaní odpadových vôd. Pri tom prízvukovali fungovanie a (ne)údržbu čističiek v Hajdušici a Plandišti, ako aj rekonštrukciu starej a schátralej plynovej siete v osadách Plandište a Velika Greda, kde pre vysoký vek potrubia majú veľké straty plynu. V pokračovaní výbornícka väčšina odsúhlasila novú, vyššiu cenu odvozu komunálneho odpadu v kontajneroch a vymenovala odbornú komisiu na vypracovanie ročného programu ochrany, úpravy a užívania štátnej pôdy.

40 /4615/ 4. 10. 2014

Ľudia a diania BUDOVA ZÁKLADNEJ ŠKOLY T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU V NOVOM ŠKOLSKOM ROKU

dovu, tak zvonku, ako aj znútra, vylíčili, tiež prelakovali parkety. Okrem toho v prezliekarňach a v škôlke sme položili laminátovú podlahu. Časť prostriedkov na tieto dodatočné práce bola plánovaná v obecnom rozpočte, ale sme mali aj sponzorov na kúpu materiálu. Pri prácach nám pomohli rodičia. Vcelku sme skutočne veľmi spokojní. Škola nám je teraz ako nová,

– Práve o tom sme na začiatku školského roka rokovali na zasadnutí riaditeľov škôl s predsedom Obce Alibunár, – informuje riaditeľka. – Podobný problém majú ešte tri školy z územia našej obce a obec prevzala na seba záväzok, že ho rieši. Potrebné je najprv vypracovať projekty na opravu fasády vo všetkých štyroch školách, a potom v súlade s finančnými možnosťami

– neskrýva radosť riaditeľka Zuzana Halabrínová. Naďalej však zostal problém fasády zo škodlivých azbestových platní na montážnej budove, v ktorej sa nachádza škôlka, telocvičňa, kabinet pre technickú výchovu a kuchyňa.

azbestové platne nahradiť pravdepodobne polystyrénovými, čiže tzv. demi fasádou, rovnako ako je už urobené na niektorých iných školských budovách, ako napr. v Hajdušici. Veríme, že od sľubov po skutky neubehne mnoho času.

tembra mali zaujímavú zdravotnú prehliadku najmladších. Odborný tím z Fakulty športu a telovýchovy Univerzity v Novom Sade najsúčasnejším spôsobom skontroloval chrbticu presne 100 pazovských Momentka z prehliadky detí. Podľa slov Sandry pazovských škôlkarov Molnárovej, odbornej spolupracovníčky pre telový- hliadku podstúpili deti od päť chovu detí v PU Poletarac, predo sedem rokov.

„Pomocou špeciálnych medicínskych prístrojov odborníci označili závažné body ľudského tela a tie boli napojené na počítač, ktorý meral rast a rozvoj chrbtice a iných častí kostry. Prihliadalo sa na to, či deti stoja vzpriamene alebo majú vykrivenú chrbticu. Okrem toho im merali výšku a váhu a každý chrbticový stavec zvlášť, ako aj podkožné tkanivo, s cieľom zistiť, či nemajú nadbytok tuku. Výsledky tejto prehliadky budú známe v novembri, keď ich odovzdajú rodičom. Je dobre, že sa na tom začalo robiť, lebo práve tento vzrast je ideálny na správne silnenie svalov, ktoré držia časti kostry a iné kosti, – povedala S. Molnárová. (Foto: z archívu PU Poletarac)

Ako nová Vladimír Hudec

o dôkladnej rekonštrukcii strechy a výmene časti drevených okien vykona-

toho zo spomínanej donácie je vykonaná výmena všetkých dverí a zvyšných okien na budove. Týmto úspešne ukončili práce na rekonštrukcii starej

Budova jánošíckej školy v novom rúchu

nej v uplynulých troch rokoch, na budove ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku vďaka ďalšej donácii Úradu pre Slovákov žijúcich zahraničí v sume necelých 15-tisíc eur počas letných prázdnin plastové okná vbudovali aj z uličnej strany budovy. Okrem

budovy jánošíckej školy vystavanej v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. – Vyžiadalo si to, pravdaže, aj niektoré dodatočné práce. Najprv sme totiž museli znovu omietnuť časti okolo okien a dverí, a potom sme celú bu-

Z PU POLETARAC V STAREJ PAZOVE

Za zdravý rast a rozvoj detí Katarína Verešová

rámci IPA projektu na zveľadenie detekcie a prevencie posturálnych porúch, zdravotných problémov senzomotorných častí tela u detí a mládeže z územia Sriemu (Ruma, Stará Pazova a Sriemska Mitrovica) a mesta Sarajeva, ktorý financuje Európska únia, v staropazovskej Predškolskej ustanovizni Poletarac 23. sep-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

VYDARENÝ PROJEKT MLADÝCH BIELOBLATČANOV

Posilňovňa pod holým nebom V. Hudec

rámci dedinských osláv v piatok 26. septembra v Bielom Blate usporiadali malú slávnosť, na ktorej náčelník Stredobanátskeho obvodu Dušan Šijan za prítomností predstaviteľov mesta Zreňanin, Naftového priemyslu Srbska, bieloblatského Miestneho spoločenstva, školy a početných občanov odovzdal Bieloblatčanom do užívania novú posilňovňu pod holým nebom. Ide o projekt bieloblatského nezávislého mládežníckeho klubu BENOK pomenovaný Posilňovňa pod holým nebom od 7 do 77, s ktorým sa bieloblatskí mládežníci uchádzali o donáciu Naftového priemyslu Srbska. Hodnota projektu je 500-tisíc dinárov a posilňovňa, ktorú namontovali v parku neďaleko školy, obsahuje gymnastické náradie na rôzne cviky. – Keď sme sa rozhodovali napísať tento projekt, mali sme na zreteli fakt, že v našej základnej škole hodiny telocviku prebiehajú v jednej učebni, v ktorej z gymnastického náčinia máme

Náčelník Stredobanátskeho obvodu Dušan Šijan odovzdal Bieloblatčanom do užívania novú posilňovňu; asistovala predsedníčka BENOK Vesna Poliaková

O tom, že posilňovňa bude naplno využitá, svedčí aj táto fotografia

iba päť kobercov a gymnastickú kozu, ktorú preskakovali ešte moji starí rodičia. Naše deti teda nemajú podmienky na zaoberanie sa športom a kdežeby gymnastikou a týmto sme im vlastne chceli umožniť aspoň časť toho, čo bežne jestvuje na mnohých školách v Srbsku – gymnastické

náradie, na ktorom môžu cvičiť a posilňovať sa. Okrem toho týmto sme zveľadili celkovú športovú infraštruktúru v osade a vytvorili podmienky na kvalitné trávenie voľného času tak mladých, ako aj tých trochu starších, ktorým záleží na zdravom spôsobe života, – povedala nám predsedníč-

ka bieloblatského nezávislého mládežníckeho klubu BENOK Vesna Poliaková, ktorá je spolu s Mirelou Đerđovovou aj autorkou projektu. Mladí Bieloblatčania, členovia klubu, okrem ideou na tento projekt prispeli aj vlastnou prácou tým, že pripravili priestor, na ktorom je postavená posilňovňa. Vcelku realizáciou tohto projektu potvrdili, že sú motivovaní a odhodlaní zveľaďovať podmienky života vo svojej osade. Toto je iba prvý projekt a naša spolubesedníčka verí, že ich do budúcna bude ešte viac. (Foto: M. Nedeljkov a I. Pozsár)

V OBCI BÁČ SI PRIPOMENULI SVETOVÝ DEŇ SRDCA

Akcia merania tlaku a hladiny cukru v krvi Juraj Berédi

Dome zdravia v Báči si aj tohto roku pripomenuli 28. september Svetový deň srdca. V tento deň sa v miestnych ambulanciách alebo na verejných miestach organizujú akcie merania krvného tlaku a určovanie hladiny cukru v krvi ako rizikových faktorov srdcových a cievnych chorôb. Pod heslom Poznáte svoje riziko? už deviatykrát vo viac ako 100 krajinách členské organizácie Svetovej federácie • ĽUDIA A DIANIA •

srdca usporiadali toto podujatie. Tohtoročný Svetový deň srdca je zameraný na podporu každému jednotlivcovi, aby „poznal svoje riziko“ a podnikol kroky na jeho kontrolu. Podľa odhadov do roku 2025 vyše 1,5 miliardy ľudí alebo každý tretí človek vo veku nad 25 rokov bude mať vysoký tlak, čo patrí k najvážnejším individuálnym rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení a najčastejším príčinám úmrtia. Kardiovaskulárne ochorenia a cievne mozgové príhody si každo-

ročne vyžiadajú 17,5 milióna ľudských životov. Cieľom Svetového dňa srdca je zvýšenie verejného povedomia o hrozbe kardiovaskulárnych ochorení a cievnych mozgových príhod, ako aj význame zdravého životného štýlu z hľadiska srdca, aby ľudia na celom svete mohli žiť lepšie a dlhšie. V Selenči akcia merania tlaku a hladiny cukru v krvi prebiehala v piatok 26. septembra pred Bu-

siness strediskom, kde sa práve konalo 8. Fórum o organickej výrobe. Zaujímavé je, že väčšina účastníkov fóra využila túto možnosť a zároveň si skontrolovala svoj zdravotný stav. Priebeh akcie v Selenči mali na starosti Dr. Katarína Berédiová a zdravotná sestra Kristina Nenadićová z Domu zdravia z Báča.

40 /4615/ 4. 10. 2014

Ľudia a diania V POSLEDNEJ ŠÍDSKEJ VYHNI

Kolár je skvelý kováč Juraj Bartoš

žije s manželkou Annou. Zopár stolov a políc. Na nich organizovaný chaos: kladivá, kliešte, rašple a iné kováčske náčinie. Aj nakované a naostrené kosy, motyky, lemeše, sekery. V škatuliach množstvo skrutiek, kladiek, klincov, klinov... Hen je „varštaď“ čiže stôl so zverákom, onam mechanické kladivo... Pravdaže, i čerešnička na šľahačke: Jej Výsosť podkova. Skutočný sviatok umocnený vôňou spáleného uhlia. Tej tenkej, ale silnej nite spájajúcej súčasnosť a minulosť. – Otec sa, – hovorí Joja Kolár, – vyučili remeslu u kováčov Lomianskovcov v Šíde, ktorí sa potom vrátili do Hložian. Môj kováčsky rodokmeň tiahne aj na druhú stranu: môj apko Ďuro Zvarec z Hložian, mamin otec, tiež boli kováč, rovnako môj starší, už nebohý, brat Ďuro. Ja som mal

aždý je vraj kováč vlastného šťastia. Žeby človek, ktorého povolaním je kováčske remeslo, bol kováč „na druhú“? Pravdaže, šťastie je tovar šmykľavý. Visí na tenulinkom motúzku. Kto ho neudrží za chvost, vyšmykne sa mu, ubzikne, ako sa trebárs vytratí zvuk úderu aj najťažšieho kováčskeho kladiva po zvonivej nákove. Nie o šťastí (i keď, aj keď, aj...), o inom by toto tuto malo byť. Iná otázka je v tomto oriešku: Ako je možné, aby sa z kolára stal kováč? V ďalšej škrupinke je ukrytá odpoveď: Ťažko. Inak sa veci majú, ak sa človek volá Jozef Kolár Joja. Narodený roku 1948 v Šíde. O ktorom nielen každý šídsky Slovák, ale aj početní iní jeho spoluobčania a veru i mnoho ľudí v širšom okolí vám potvrdí, že tento Kolár je ozajstný kováč – ukovaný zo starého kovu. Na narážku týkajúcu sa jeho povolania a priezviska vraví: – Priezvisko som do vena dostal od otca bez vlastného pričinenia a za kováča som sa musel vyučiť – taktiež Kováč Jozef Kolár Joja zo Šídu u otca. Ale mali sme v rodine aj Kolára – kolára. Otcov brat namierené do vojenskej strednej sa chopili remesla v duchu nášho školy, lákali ma lietadlá. Aj prijímačky priezviska. som urobil, ale otec, – že kto to vyfiKolárova vyhňa? Prvá asociácia, už nancuje... Vraj najprv si urob učňovku, na vchode: chrám. Ibaže namiesto a potom choď, škoľ sa honorárne, oltára je tu pec, v ktorej sa vháňa- kde chceš... ním vzduchu do plameňa dosahuje Tu ho máš, Joja, úder ťažkého vysoká teplota. Tá zmäkčí železo ako kladiva, ako výkričník za odfúknutým jemné slová muža obmäkčia žen- mladíckym snom. Nezostalo iné, než ské srdce, takže ho kováč vytvaruje zaliezť do vlastnej ulity a slimačím do želanej formy. Niekto sa pri tej krokom, voľky-nevoľky, poď ho, do robote trápi, iný pri nej pláva ako otcovej vyhne, osvojiť si kováčsky ryba vo vode. kumšt. Byrokracia však ani onehdy Majster Joja jednoznačne patrí do nespala, takže Jojov otec kováčsku druhej skupiny, čiže do prvej akostnej dielňu zavrel. triedy kováčov. Aha ho, už berie klao O o divo do mocnej pravačky, v ľavačke – V Sriemskej Mitrovici som vysú kliešte, zovrie nimi podkovu a už chodil len prvý polrok učňovskej sa buch-buch mení na cín-cín... Zvo- školy; ochorel som na žltačku. Druhý nivá kováčska óda, ako duchovná polrok som v Mitrovici pracoval ako pieseň v kostole. Jojova vyhňa je učeň, a školu som predsa ukončil. premaľovaný, pardon, prekovaný Bolo to obdobie, keď ľudia sedliačili obraz obrazu zaveseného na stene prevažne koňmo. Prichádzali do vychodby rodinného domu, v ktorom hne so sedliackymi kočmi. Bolo ich

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vykuté v Jojovej vyhni

treba okovať, pritiahnuť „šíny“, teda obruče na kolesách, podkovať kone, nakovať lemeše... Zručnosti kováčskeho remesla sa od A po Z naučil u otca. Vnímavý zvedavý, šikovný, Joja vstrebával otcovské rady. Talent mu nechýbal, postupne si ho vyhňa, od ktorej pôvodne bočil, brala pod svoje a nie div: vykľul sa z neho znamenitý majster. Ani neprekvapuje, že kováč Jovan Vukov, u ktorého v Sriemskej Mitrovici pracoval ako učeň, onehdy Jojovmu otcovi napísal list, v ktorom hovorí, že nikdy nemal takého pomocníka, tobôž nie učňa, ako je jeho syn. Hej, či len zaplesalo otcovské srdce... – Najprv som ako kováč pracoval osem mesiacov v novosadských lodeniciach. Nebavilo ma to, nuž som sa vrátil do otcovej dielne. Čoskoro som sa zoznámil s mojou Annou, Hložančankou, rodenou Šinkovou, zobrali sme sa a čoskoro sme sa pobrali do Viedne. Gastarbeitovať. Po jedenástich rokoch sme sa vrátili. Nepáčilo sa mi to, čo sa dialo; tam žijúci Srbi a Chorváti sa už vtedy navzájom neznášali. Roku 1987 som kúpil v Šíde dom, zriadil si vyhňu... Jojov otec sa narodil v Šíde, kam z Hložian prišiel so svojím otcom, Jojovým pradedom. Koľko sa toho za ten čas zmenilo... Kone a sedliacke koče sú dávno „na dôchodku“. V poli vrndžia traktory, súčasná mechanizácia vyhnala človeka z otcovskej role. Nie div, že sa aj pôvodné kováčske remeslo vyvíjalo v smere, o akom sa Jojovi za mladi akiste ani neprisnilo. – Vyučil som desiatich učňov, ale kováčskym remeslom sa tu už nezaoberá nikto. Ohrady, ktoré teraz viacerí kováči robia... to ja im vykúvam, tie hroty, lístočky a iné výkovky; oni ich iba zvárajú a montujú. Nepoviem, aj teraz mám plné ruky práce, ale to sú iba drobnosti: naostriť motyky, lemeše, vystrieť zohnuté železné prúty, sem-tam podkovať kone; máme tu teraz jazdecký klub... Ešte

asi piati – šiesti Šíďania majú vlastné kone, ale si ich podkúvajú sami. Ja im len pripravím podkovy; nemôžem sa zohnúť, koľko treba, prvý a tretí stavec chrbtice sa už dávno zodrali. o O o Kováčska robota nie je lízanie medu. Je to tvrdá lopota, ktorá vynáša čoraz menej. Na druhej strane, je pravda, že dobrý hlas počuť ďaleko, nuž je temer prirodzené, že k majstrovi Jojovi do Šídu prichádzajú aj zákazníci z Chorvátska. Lenže vyhňa prahne po mladej sile a tá... – Nuž čo... Časy sa minuli... Nemá sa kto chytiť ťažkého kováčskeho kladiva. Mal som istého učňa, prirástol nám k srdcu, lenže... zle pochodil... Zahynul pri nehode. Kúpil si traktor a zberač kukurice; ten ho usmrtil. Dobrý chlapec to bol, mal piatich súrodencov, skromný, pracovitý, chápavý... Zanechal po sebe manželku a dieťa. My nemáme vlastné deti; pre toho chlapca a jeho rodinu som toto robil... Osud však chcel inak... Nič sa nedá robiť; život beží ďalej. Majster Jojo maká dodnes, hoci by už nemusel, i keď ho manželka Anna, aj sama chorá, napomína, žeby si dával pozor na zdravie. Nič sa nedá robiť: kováčovi Kolárovi je kováčske remeslo (už celé desaťročia) obľúbený koníček. Teraz už azda jediný. Keď sa Kolárovci vrátili z Rakúska, veruže si Joja našiel času aj na mladícku druhú – ak nie práve prvú lásku – futbal. Zo dve desaťročia hrával v tričku veteránov Jednoty. Predtým sa s guľatou kamarátil aj vo Viedni, krátko i v drese FK Radnički v Sriemskej Mitrovici. S manželkou Annou boli činní aj v slovenskom spolku, kým opraty držala ich generácia. Tancoval, spieval v skupine Sláviky. Hmotným dôkazom je, hovorí, audiokazeta. Nevieme, nepočuli sme majstra Joju spievať. Zato melódia jeho vyhne bude znieť aj potom, keď hrdza zničí ohrady s ozdobnými výkovkami, ktoré vznikli práve v jej lone. • ĽUDIA A DIANIA •

JUBILEJNÉ PODUJATIE V RODISKU JÁNA KOLLÁRA

Aj Laliťania na Mošovskom jarmoku Juraj Pucovský

ielen v Turci, ale hádam na celom Slovensku a za hranicami krajiny našich predkov je dobre známe, že v prvý októbrový piatok v Mošovciach sa začína chýrečný dvojdňový jarmok. Jeho tradíciu zaviedli roku 1995, čo je svojráznym pokračovaním usporadúvania jarmokov v rodisku Jána Kollára, ktoré podľa vyprávania žijúcich pamätníkov zrušili roku 1943. Tohtoročný dvadsiaty, jubilejný Mošovský jarmok bude v dňoch 3. a 4. októbra 2014. Známy jarmok prebieha v zvláštnej atmosfére a nie náhodou je vyhodnotený za jeden zo siedmich divov Turca. Podobne ako na každom jarmoku remeselníci tam ponúkajú tradičné výrobky. Návštevníci si môžu kúpiť prútené veci, varešky do kuchyne, kováčske výrobky, metly, včelie produkty, aj dlabané korytá... Pri prvom ročníku v strede Mošoviec bolo len zo tridsať stánkov. Každoročne sa ich počet zvyšoval, takže v súčasnosti majú až desaťkrát viac prihlásených jarmočníkov. Mošovčania sa môžu pochváliť, že boli roky, keď ich

Na Mošovskom jarmoku predávajú aj rôzne výrobky z dreva

obec v jarmočné dni navštívilo zo 10 000 ľudí, čo je viacnásobne viac od počtu obyvateľov tejto známej obce v Turci. Mošovčania aj tentoraz prichystali zaujímavý program. V prvý deň na jarmoku vystúpia deti miestnych škôl, ktoré sa vyskúšajú aj v rôznych súťažiach, zaspieva Katka Knechtová, zahrajú Sebedražská kapela a skupina LenArt. Isteže záujem návštevníkov vzbudí i skupina historického šermu Bellatores z Martina.

POSLEDNÝ SEPTEMBROVÝ VÍKEND delegácia Miestneho spoločenstva a Obce Stará Pazova, v zložení Slobodan Jovanović, Michal Gíreg a Goran Jović, pobudla v Poľsku. S predstaviteľmi lokálnej samosprávy Węgierska Górka majú viacročnú spoluprácu a tentoraz boli prítomní pri pripomínaní starodávnej obyčaje zaháňania oviec domov z pasienkov, cieľom čoho je zachovávanie bačovskej tradície. K podujatiu patril aj kultúrno-umelecký program a omša poďakovania za pastierske šťastie. A. S. • ĽUDIA A DIANIA •

V sobotu jarmok vyvrcholí vystúpením súboru Oravan Senior, Evy a Vašeka predpoludním a Folklórneho súboru KUS Štefánik z Lalite, Folklórneho súboru Turiec, Hudobnej skupiny LIVEBand v popoludňajších a podvečerných hodinách. Laliťania sa presne

45 rokov po prvom hosťovaní v Mošovciach zaradia medzi jarmočníkov svojím stánkom, na ktorom predstavia výšivky, ručné práce, kroje a ponúknu návštevníkov lalitskými dobrotami. Sprievodnými podujatiami Mošovského jarmoku sú oblastná výstava drobných zvierat, výstava ovocia, zeleniny a kvetov spojená s prednáškou profesora Hričovského. Nebudú chýbať ani kolotoče a iné zábavné atrakcie. Návštevníkov tohtoročného Mošovského jarmoku očakáva výborné občerstvenie, dobrá zábava a nálada, ktorú sa pokúsi vytvoriť moderátor Števo Hruštinec. Foto: Peter Lúdik

PÚCHOVSKÝ JARMOK je bez Pazovčanov nemysliteľný. Viac než štyridsaťročná družba divadelníkov zo Starej Pazovy a Púchova sa rozrástla aj na spoluprácu dvoch miest, respektíve Púchovského okresu a Staropazovskej obce. Tradične si politické vedenie miest vymieňa návštevy počas osláv Sv. Iliju v Pazove a septembrového jarmoku v Púchove. I keď tento rok bola politická reprezentácia Starej Pazovy z dôvodov šetrenia výrazne zredukovaná, Pazovčania sa na jarmoku znova zviditeľnili. Mali pekný stánok, na ktorom ponúkali domáce zákusky, ručné práce, ale aj propagačný materiál (zo Strediska pre kultúru a Turistickej organizácie). Námestím sa niesla pazovská hudba a keď sa podávala fazuľa (varili ju Viktor Rajnprecht, Petar Nerandžić a púchovský Pazovčan Stano Kozáčik), do dlhočizného radu si zastal aj primátor Púchova. M. D. 40 /4615/ 4. 10. 2014

Ľudia a diania NA MICHALA V RODINE ČERŇOŠOVEJ V KOVAČICI

Deti – najcennejší poklad na svete Anička Chalupová

eniny sú príležitosťou, aby sa na oslave stretli príbuzní a priatelia. Tak je aj v rodine Čerňošovej v Kovačici. Manželia Čerňošovci, Eva (1937), rod. Labátová, a Michal (1935) pred niekoľkými dňami oslávili Michala. V ten deň sa ich dom naplnil do posledného miesta – prišli deti, vnúčence, pravnúčence. – Náš život nebol ľahký, ale bol pekný, – hovorí Eva Čerňošová a dokladá, že onedlho oslávia 60 rokov spoločného života. Zosobášili sa roku 1955, neskoršie sa im narodili dve deti, synovia Ján a Pavel. Eva bola domácou,

zväčša sa zaoberala domácou prácou, ale zarábala peniaze aj nádenníčením v poli a slúžením, – 27 rokov „bedinuvala“ v Belehrade. Ani Michal nemal nikdy na ružiach ustlané. Už ako dieťa bol „bujtárom“ – strážil dobytok, pracoval na stavbách, zaoberal sa poľnohospodárstvom a dobyt- Najväčším klenotom v Čerňošovej rodine sú deti – na oslave kárstvom. sa stretli štyri generácie Časom sa rodina rozrástla, prišli nevesty, Čerňošovci zbo- súčasnosti si pomaly osedemde- pravidelne schádza aj pri oslave hatli o šesť vnúčeniec a deväť siatnici Eva a Michal užívajú zaslú- mamičkiných narodenín (4. nopravnúčeniec. Najstaršia prav- žený, aj keď skromný dôchodok. vembra), na Vianoce, na Pavla a nučka Alenka Marková má dnes Podľa ich mienky dôležitú úlohu pri tradičných zakáľačkách. Michal Čerňoš je šťastný, do dvanásť rokov, pokým najmladší v živote má rodina. Ich najväčpravnúčik Andrej Lifa neoslávil ším pokladom sú deti. Rodina budúcna si praje ešte dlho žiť a ešte ani svoje prvé narodeniny. V Čerňošová sa v takomto počte vnukov oženiť.

VO SVETLE ŠTATISTÍK: RODOVÁ ROVNOSŤ V SRBSKU (1)

Odkiaľ, alebo kam? Oto Filip

sveta koncom septembra v Belehrade. Žiaľ, ako i často predtým, veľa mnohovravných údajov o rôznych

každý deň. U mužov je to 77 percent, no oveľa menej času: tri hodiny denne. Viac ako polovica občanov alebo 55 percent je toho názoru, že muži a ženy v Srbsku nie sú rovnoprávni. Pritom je až dve tretiny dám tej mienky, že rovnoprávnosť u nás neexistuje, kým sa len tretina nazdáva, že predsa existuje. Väčšina mužov (55 percent) si myslí, že rov-

a začiatok možno parafrázovať Orwela: všetci ľudia sú si rovní, ibaže niektorí sú rovnoprávnejší než iní. V konkrétnom prípade u nás sú to muži, hoci z formálnej stránky, tak príslušníčky nežnejšieho pohlavia, ako aj príslušníci toho silnejšieho, majú rovnaké práva. Mnohé ukazovatele však dennodenne dokladujú, že je úhrnný sociálno-ekonomický status žien u nás oveľa horší než status mužov. Stále je totiž riadne hlboká priepasť medzi proklamovanými zásadami a konkrétnou realitou a praxou vzťahujúcou sa na poli- Z nedávnej konferencie v mediálnom stredisku: tiku rodovej rovnosti. Vyplýva ženy – rozprávanie o sebe to zo seriálu tohtoročných prieskumov postavenia žien v Srbsku aspektoch rodovej rovnosti si vy- noprávnosť existuje, 44 percent je realizovaného Ministerstvom pre počuli hlavne ženy, čiže málo tých, opačného názoru. prácu, zamestnávanie, bojovnícke ktorých sa to oveľa väčšmi týka. Len Osem z desiatich anketovaných a sociálne otázky, ktorého výsledky niektoré zo základných faktov: až 95 verí, že je ženám častejšie ako mužom – v podobe tematickej konferencie percent žien sa priemerne angažuje zamestnanie ohrozené pre rodinné a štyroch publikácií – uzreli svetlo na neplatených prácach päť hodín záväzky, kým sa každý štvrtý res-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

pondent zhodol s tým, že sú ženy podnikateľky menej úspešné ako muži podnikatelia. Viac ako štyridsať percent opýtaných uviedlo, že počulo o prípadoch ohrozovania zamestnancov, skôr zamestnankýň, na pracoviskách. Traja zo štyroch anketovaných súhlasia s konštatáciou, že obeťami sú najčastejšie ženy. Keď ide o diskrimináciu žien pre tehotenskú, prípadne materskú dovolenku, 38 percent respondentov uviedlo, že vie o prípadoch, keď ženy dostali výpovede len preto, že odišli na tieto dovolenky. Osobitným príbehom je domáce násilie. Dokopy 85 percent účastníkov prieskumov mieni, že je prítomné vo veľkej (42) alebo určitej miere (43 percent). Celkovo možno konštatovať, že je jednou z hlavných príčin ťažšej pozície ženy u nás inštitucionálna a štrukturálna diskriminácia, absencia adekvátnych opatrení verejnej politiky, taktiež inštitúcií poverených ich kontrolou a uplatnením. Stará prax: zákony a stratégie sústavne vznikajú, no ich realizácia mešká, takže potrebuje sedemmíľové kroky vpred. Už dnes. (V budúcom čísle: Slobodným matkám je najťažšie) • ĽUDIA A DIANIA •

V HAJDUŠICI POKRAČUJE VÝSTAVBA DOMU SMÚTKU

Očakávajú ďalšie donácie a príspevky Vladimír Hudec

teriálu, takže z vlastnej pokladnice potom zaplatíme aj majstrov. V realizácii tohto projektu sa v cirkevnom zbore snažia sprá-

polovici minulého roku hajdušickí cirkevníci položili základy a majstri miestnej murárskej dielne Banex Branislava Stojčevského v týchto dňoch začali murovať budovu domu smútku. – Začiatok týchto prác sme odročili, pretože sme čakali na prostriedky z obce. Konečne nám v polovici roka schválili projekt a prostriedky v sume 400-tisíc dinárov, o čom sme onedlho podpísali zmluvu. Sotva by sme sa mohli do toho pustiť bez tých prostriedkov, – hovorí dozorca hajdušického cirkevného zboru Miroslav Hraško. – Máme síce aj určité vlastné prostried- Črtajú sa steny nového domu smútku ky, ibaže by sme si v tom prípade poriadne vyprázdnili vať maximálne úsporne, a tak pokladnicu. Prostriedky z obce v týchto dňoch využili vhodnú sme ešte stále nedostali, lebo sa príležitosť a od súkromníka, ktorý obec ocitla vo veľkej finančnej sa zaoberá dovozom používaných kríze, a keďže sme nechceli viac plástových okien a dverí z Nečakať a mrhať časom, potrebný mecka, kúpili všetky potrebné stavebný materiál sme kúpili z okná a dvere. Ušetrili tak 2 000 vlastných peňazí v presvedčení, eur. Konečne zadovážili aj rezivo, že sa peniaze z obce onedlho ktoré najprv použijú ako podporu predsa len dostanú na náš účet pri betónovaní povaly a neskora vynahradia vzniknutú medzeru. šie ho vbudujú do strešnej konTieto peniaze však nepostačia na štrukcie. Plánované je, že práce zabezpečenie kompletného ma- uzavrú s betónovaním povaly

a za pomoci cirkevníkov do zimy postavia aj okná a dvere. Vcelku táto fáza bude stáť 10- až 12-tisíc eur. Na rok nasleduje pokrývanie

budovy a podľa možností aj niektoré záverečné vnútorné práce, ktorých dokončenie bude závisieť od zabezpečenia prostriedkov. – V obecnom vedení podporujú tento projekt, takže určité prostriedky z obce očakávame aj na rok. Okrem toho potajomky dúfame, že sa nám dostane aj kus koláča, ktorý naša cirkev dostáva z rozpočtu APV, – hovorí náš spolubesedník. – O pomoc sme požiadali aj našich rodákov

v Austrálii a významné prostriedky očakávame aj od miestnych veriacich, ktorí sa v ankete podpisom zaviazali, že počas troch rokov na tieto účely vyčlenia tri mzdy, buď prácou, alebo v peniazoch. Mnohí si ten záväzok na jeden a možno aj na dva roky splnili prácou pri kopaní a betónovaní základov. Od tých, ktorí nepracovali, očakávame, že dajú peniaze, ale nateraz ich je veľmi málo. O tomto sme rokovali aj na zasadnutí presbytéria a uzhodli sme sa, že sa rozbehneme po dedine a pripomenieme im, aby si záväzok splnili. Mám však dojem, že mnohí čakali konkrétne skutky, chceli vidieť, že sa niečo robí, pretože v týchto dňoch desiati vyplatili mzdu na tento rok. Viem, že je finančná situácia ťažká a že ľudia nemajú peniaze, ale som presvedčený, že predsa len finančne podporia tento projekt. Intenzívnejší prílev očakávame po žatve sóje a kukurice, keď sa do našich domácností dostanú významnejšie prostriedky. Celkom na záver treba povedať i to, že podporu počas príprav prisľúbili aj predstavitelia katolíckej cirkvi v osade, avšak nateraz na tom aj zostalo, až na výnimku niekoľkých katolíkov, ktorí sa zúčastnili pracovných akcií. Verím, že na svoj sľub predsa nezabudnú.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

urá-hurá-hurá! Dúhový pochod sa predsa konal! Ó, aké skvelé víťazstvo našej demokraticky orientovanej polície! Tzv. Pride (čítať: prajd) sa obišiel bez jediného incidentu, bez jedinej rozbitej hlavy, bez jediného rozbitého okna. Verme na slovo pánovi premiérovi. To, že televízia ukázala snímky rozbitého okna, zapáleného autobusu mestskej dopravy a zmlátenia troch – šty• ĽUDIA A DIANIA •

roch civilistov, medzi inými aj brata pána premiéra, patrí k síce neželaným, ale bežným chybám nášho nadovšetko slobodného novinárstva. Lastovičky odleteli, avšak advokáti naďalej štrajkujú. Nuž čo? Štrajkovali aj osvetári, robia to aj policajti… Azda príde (nečítať: Prajd) rad aj na proletárov. Prosím? Zabudli sme, kto sú proletári? Nože sa smelo pozrime kolo seba. Mrk-

nime sa do zrkadla; len ho, prosím, až povie pravdu, nerozbíjajme… Ak práve nepotrebujeme ďalších (aspoň) sedem rokov nešťastia. Šťastie v nešťastí, ktoré nešťastie nás, našťastie, obchádza aspoň tak ako dažde leta, ktoré sa práve skončilo, je, okrem iného, aj v tom, že podaktoré verejné podniky (VP), vraj, utajujú údaje o hospodárení, z čoho, logicky, vyplýva, že podaktoré VP veruže údaje tohto druhu neukrývajú. Veď, čo, keby údaje, o ktorých je reč, prv spomenuté VP sprístupnili; vari nie sme už teraz viac než nadostač šokovaní?

Záverom dnešného bubnovania mrknime sa von oknom do sveta. Vodca Severnej Kórey Kim Yong Un vraj – akiste na obrovský zármutok spolukrajanov – leží v posteli. Vraj preto, že kríva, a kríva, lebo, údajne, poriadne pribral. Pribral, lebo sa vraj prejedal. Ak je len pravda, vo veľkých množstvách konzumoval chýrečný švajčiarsky syr ementál. Čože? Čo hovoríte? Žeby ementál mali podávať v parlamentných jedálňach? To ste povedali vy. Čože? Aký Dojem týždňa? Aká Olja, čo je B92? Nerozu… Bum-bum-bum!

40 /4615/ 4. 10. 2014

Ľudia a diania Z EVANJELICKÉHO CIRKEVNÉHO ZBORU V BÁČSKEJ PALANKE

Oslávili vzácne jubileá

Jubilujúci spevokol a Musica viva z B. Petrovca

Elena Hložanová

Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Báčskej Palanke v nedeľu 28. septembra oslávili vzácne jubileá. V prvom rade je to dvadsiate výročie pôsobenia cirkevného spevokolu, ako aj 122 rokov od posviacky chrámu. Oslavy sa začali predpoludňajšími bohoslužbami, kde domáci pán farár Vladimír Grňa kázeň venoval posviacke palanského kostola, ktorý nazval „modrým kostolíkom“. K tomu ho inšpiroval podobný modrý kostol v Bratislave v secesnom štýle. Pripome-

nul, že v palanskom kostole sa vystriedalo mnoho služobníkov Božích. Je to živý dom, lebo tu chodia ľudia, ešte od toho obdobia, keď ho naši predkovia vystavali. Tohto roku bol kostol obnovený, opravená je strecha a

bách sa zúčastnili hostia z Pivnice v čele s pánom farárom Jánom Zahorcom, delegácia zo Silbaša s pani farárkou Jasminou Kotasovou-Medveďovou, cirkevníci z Čelareva, ako aj Musica viva z Báčskeho Petrovca.

spevom. Neskôr skupina vystupovala pri rôznych príležitostiach a v roku 1994 vyrástla na cirkevný spevokol. Spevokol v súčasnosti spieva na cirkevných slávnostiach, na pohrebných posedeniach a pri sobášoch. S duchovnými piesňami hosťujú v iných cirkevných zboroch, na prehliadkach cirkevných spevokolov, na misijných službách, mali zájazdy po Slovensku, nahrali piesne pre rozhlasovú reláciu Pohľady k výšinám... Do dnešného dňa spevokol nacvičil 68 piesní, ktorých úprava bola zväčša dvojhlasná. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí v spevokole spievali a spievajú, ako aj vedúcemu, profesorovi Vladimírovi Kováčovi, ktorý spevokol nacvičoval. Počet členov spevokolu sa menil, občas sa zapájali i muži. Súčasný spevokol má pätnásť členiek, stretáva sa a vystupuje príležitostne. V programe sa potom striedali piesne domáceho spevokolu a piesne Komorného zboru Musica viva pod vedením Marieny Stankovićovej-Krivákovej. Program

Z vystúpenia evanjelickej mládeže

Príspevok o dejinách spevokolu prečítala Vierka Kolárová

www.hl.rs

chrám je pripravený na jesenné dažde a sneh v zime. Predpoludním vystúpila aj evanjelická mládež s piesňami a básňami, ktoré nacvičili na pravidelných sobotných stretnutiach. Popoludňajšie nešporné služby boli venované dvadsiatemu výročiu cirkevného spevokolu, ktoré si pripomenuli Žalmom 69,31: „Ja piesňou budem chváliť meno Hospodinovo!“ Na služ-

Informačno-politický týždenník

Dejiny pôsobenia spevokolu ozrejmila Vierka Kolárová. Prítomní sa dozvedeli, že po odchode pána farára Pavla Máľacha báčskopalanská cirkev asi 36 rokov nemala spevokol. Až v roku 1994 došlo k jeho založeniu, pričom prípravy začali v roku 1992, keď sa pripravovali oslavy stého výročia posvätenia chrámu a 200 rokov príchodu prvých Slovákov. Stretlo sa tu niekoľko nadšencov s cieľom spestriť tieto oslavy ľudovým

uzavreli spoločným vystúpením za hudobného sprievodu Vladimíra Kováča a pod taktovkou M. Stankovićovej-Krivákovej. Svojím sólo spevom ich výstup spestrila Annamária Kolárová. Za nesebeckú prácu členkám spevokolu sa poďakovala Vlasta Arbetová. Príjemné chvíle po oficiálnej časti programu strávili v Slovenskom dome pri občerstvení a srdečnej družbe. • ĽUDIA A DIANIA •

STRETNUTIE KOVAČICKEJ RODINY BABINCOVEJ

Rodokmeň sa rozrastá Anička Chalupová

nešná turbulentná, hektická doba len občas umožňuje rodinám, aby sa stretávali

znovu zoskupiť väčšiu časť rodiny Babincovej na krásnom rodinnom stretnutí. Pri príležitosti blížiaceho sa 120. výročia narodenia najstar-

Časť príslušníkov rodiny Babincovej v plnej zostave. Napriek tomu Kovačičanom Eve Pavićevićovej a jej bratrancovi Pavlovi Babkovi sa po piatich rokoch podarilo

Rodokmeň rodiny Babincovej spracovala Eva Pavićevićová • ĽUDIA A DIANIA •

šieho člena rodiny Babincovej a päť rokov od vydania brožúrky Rodokmeň rodiny Babincovej 1895 – 2009 v sobotu 20. septembra sa

Dejiny

Babincovci stresľúbili si, že tli v kovačickej Priezvisko Babinec sa prvý- doplnia rodoreštaurácii Čer- krát spomína v pozemkovej kmeň rodiny vené víno. Zor- knihe v decembri 1808. O 87 B a b i n c o v e j ganizovať také rokov neskoršie sa v Kovačici novými údajstretnutie nebolo narodil Jozef Babinec, ktorý sa mi, pozapisujú jednoduché ani roku 1913 oženil s Annou Žol- kontakty. pred piatimi rok- najovou. Táto dvojica žila spolu Čo dodať mi, ani teraz. Na 51 rokov, v ich manželstve sa na záver takej tom sa zhodli aj narodilo štrnásť detí. Vychovali krásnej udahlavní organizá- však a do života pripravili desať losti? Asi už tori akcie Paviće- detí: dvoch synov a osem dcér. len pravdivý vićová a Babka. Na Starí rodičia Babincovci boli výrok Thomastretnutie prišla hlboko nábožensky založení. sa Jeffersona: prevažná časť po- Starý otec bol k tomu vynikajú- Najšťastnejšítomkov cim spevákom. Tieto vlastnosti mi okamihmi s t a r ýc h do vena dostali mnohí jeho môjho života bolo tých pár, rodičov potomkovia. ktoré som preBabincovcov, Jozefa (1895 – žil doma, v kruhu svojich najbliž1965) a Anny, rod. Žol- ších. najovej (1896 – 1977). Pred piatimi rokmi sa zúčastnilo 67 potomkov (v brožúrke je uvedených aj ďalších 48), v uplynulom období do rodiny pribudli noví členovia a nové, mladé tváre. Po uvítacom príhovore organizátorov nasledovali voľné rozhovory formou „každý s každým“, spomenuli si na tých, ktorí nemohli prísť, ako aj na tých, ktorí už nežijú. Mnohí si radi zaspomínali na krásne chvíle detstva strávené u starých rodičov Babincovcov, Brožúrka, ktorá pred obzerali staré a nové fotografie, piatimi rokmi spojila rodinu

Zo stretnutia pred piatimi rokmi v Galérii Babka 40 /4615/ 4. 10. 2014

Ľudia a diania ŠACHOVÝ KLUB KOVAČICA JE VÍŤAZOM tohtoročnej jubilejnej desiatej fazuliády v Kovačici. Tento kuchársky tím v čele s kapitánom Rastislavom Ušiakom získal v nedeľu 28. septembra vcelku 67 bodov, pohár a veľký kotlík. O bod menej mali a na druhom mieste skončili kuchári z celku Standard (dostali pohár a menší kotlík) a družstvo Šarkan na tejto súťaži vo varení kotlíkovej fazule, so 63 bodmi, zakotvilo na treťom mieste a získalo pohár a primeraný darček. Na tejto kuchárskej olympiáde sa zúčastnilo tridsaťšesť súťažných celkov. Kuchárske skvosty, ktoré kuchári pripravovali za krásneho slnečného počasia v areáli Združenia športových rybárov Ribolovac Kovačica, hodnotila posudzovacia komisia v zložení: Ján Labát zo ZŠR Ribolovac, Žan Petrák, vlaňajší víťaz súťaže, a Pavel Vereský, predseda. Pod organizáciu podujatia sa tohto roku podpísal Futbalový klub Slávia Kovačica a o úspešnú realizáciu súťaže vo varení kotlíkovej fazule sa postarali aj štedrí kovačickí sponzori. Táto kuchárska olympiáda z roka na rok láka čoraz viac účastníkov, medzi ktorými sú aj tí najmladší Kovačičania (na snímke). A. Ch.

 RETROSPEKTÍVA (49.) vo výbere Kataríny Gažovej PRED BENZÍNOVOU PUMPOU V KOVAČICI

Rady (bez) nádeje

–S

o susedom som si zastal do radu v pondelok. Mám nevyužité palivové lístky na júl, august a september. Siedmeho júla, keď naposledy bolo dostať palivo, som lístky nemal. Kým som si ich zadovážil, palivo vypredali. V auguste ho na našej pumpe nebolo dostať ani raz. V septembri trikrát rozdelili mizerné množstvá, nikdy som sa nedostal po čerpadlo. Nuž rozhodol som sa stáť v rade, kým bude treba. Mám sedemnásť jutár pod kukuricou, sud som sem priviezol na kočíku, lebo sa obávam, že to trochu paliva, čo mám v traktore, by nepostačilo ani na cestu od domu po benzínovú pumpu. Čo je to za poriadok, to neviem, ale viem, že novinári klamú, keď v televízii rozprávajú, že je paliva dosť na zber jesenných plodín. Takto minulý štvrtok hovoril Ján Urban, jeden spomedzi tristo, čo beznádejne niekoľko dní čakali na dieselové palivo pri benzínovej pumpe v Kovačici. Ján Urban čakal len štyri dni a noci a v rade boli aj takí, čo tam presedeli desať dní. Kým zverejníme tieto riadky, ubehli ďalšie štyri dni a noci. Zmenilo sa len to, že do

www.hl.rs

radu pribudli ďalší ľudia a sudy. Cisterna s palivom sa nepristavila, hoci mnohé povedľa prechádzali. Odtiaľ denne prechádzajú aj početné vojenské kamióny, ktoré ľudia, unavení denným a nočným čakaním, vyprevádzajú slovami: Tam je naše palivo! V chládku borovíc povedľa benzínovej nádrže, pri sudoch na šamlíku sedí 83-ročná Mária Stanová. – Ja tu strážim cez deň, syn príde v noci. S tým, čo má, začal lámať. Sedím tu celý týždeň. O deň viacej stojí v rade o rok mladší Martin Bartoš. Traktor nemá, má však zem, na nej kukuricu, ktorú mu niekto oláme, len ak dá palivo. Nuž čaká. Rovnako čaká aj Ján Stano, ktorému na sľub, že palivo prinesie, zožali slnečnicu, no kukuricu budú lámať len keď palivo bude na dvore. Ján Vereský má svoju mechanizáciu a štrnásť jutár pod kukuricou, len palivo nemá. Ľudia rozliční, problém rovnaký. – Prečo túto hanbu nefotografujete? – pýtajú sa ma. – Nedostať film, – odpovedám. – Tak si ho kúpte na trhu, tam dostať všetko to, čo štát nemôže

Informačno-politický týždenník

zabezpečiť. Aj palivo. Za marky. Doteraz liter paliva stál 1,5 DM, teraz, ako sa začala lámačka, pýtajú dve až tri marky. Je len jeden problém – marky nemáme. A aj tí, čo mali a naplnili sudy, zle pochodili. Traktory im zastávajú, kašlú... Zástupca vedúceho benzínovej pumpy Ján Pavlík vraví, že rozumie ľuďom, obdivuje ich trpezlivosť. No pomôcť im nemôže. – Kedy bude palivo, to zbadáme, keď aj ľudia stojaci v rade: keď sem zabočí cisterna. Predávať podľa pokynov, ktoré denne dostávame, – vraví a ukazuje na hŕbu papierov. – Dávajú nám pokyny ako máme predávať, len paliva nikde. Údaje o rozdelenom palive a potrebách môžete dostať len v našej ústredni, alebo v obecnom Krízovom štábe. Po predsedu obecného krízového štábu ťažko prísť. Todor Bojer denne otĺka cudzie prahy, aby upozornil na zlú zásobenosť palivom sedliakov v Kovačici. O tom rozpráva Alžbeta Marková, vedúca oddelenia v OZ, ktorému prislúcha spomínaný štáb: – Zásobovanie dieselovým palivom je problematické, no nikde nie je to také výrazné, ako

v Kovačici a Debeljači. V týchto dvoch osadách sa sedliaci palivom zásobujú na verejných benzínových pumpách. V ostatných to ide prostredníctvom družstiev, ktoré zoskupia palivové lístky a peniaze od ľudí a za pár dní je už palivo tam. Tam verejné pumpy nejestvujú. Na pumpu v Kovačici by v septembri malo prísť nap. 80 000 litrov dieselového paliva, aby sedliaci realizovali všetky lístky z júla, augusta a zo septembra. Do 25. septembra Kovačica dostala iba 17 400 litrov, čo je 20 percent z potrieb. A aj toto palivo sa dostalo len na úporné inzistovanie nášho štábu, o pomoc sme žiadali aj Hospodársku komoru, predsedu juhobanátskeho obvodu... V Kovačickej obci treba úrodu zobrať z 38 759 ha. Ak sa v októbri budú prideľovať lístky 30 litrov na hektár, tejto obci treba 1 162 770 litrov! Ak to bude o dvadsať litrov viacej (čo by malo postačiť aj na sejbu aj na orbu, čiže do konca roka), tak je to bezmála dva milióny litrov! Nateraz sedliaci v Kovačici nedostali ani len toľko, aby väčšina z nich mohla začať so zberom úrody. Rady beznádejných ľudí sa predlžujú... A. Babková (Výber z Hlasu ľudu č. 40, ktoré vyšlo 3. októbra 1992 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Záhadná seniorálna zápisničná kniha Katarína Verešová

ri popisovaní archívnej pozostalosti cirkevného zboru staropazovského bola objavená zaujímavá zápisničná kniha z roku 1859. Na tvrdej obálke zošitu rukou Vladimíra Hurbana st. píše: „Pokladničný denník a Zápisnica všetkých nařízení cirkevních i poli-

staropazovský, Karel Both, dekan staroverbašský, Samuel Borovský, bývalý konsenior pivnický, Jan Bisterský, k stavu penzionátnych kurátor starokerský, Jakub Beker, býv. sen. vyšší Novo Berbacský, Danich Koléni, kulpínsky, Daniel Štúr, kucurský, Štefan Abrahám Šovanský, Jan Korocz Parecký, Ľudevít Babylon, bajšiansky, Bogumil

uvedeného roku, lebo v pokračovaní zápisníc (hneď na 95 strane) Vladimír Hurban začal robiť zápis „všeliakých nariadení od roku 1874“. Prvé nariadenie prišlo 2. novembra 1874 od seniora, že treba voliť seniorálneho notára. Takých nariadení bolo veľmi veľa, napríklad od ministra hospodárstva na superintendenta o roz-

tuná list ten nemá úlohy žiadnej, pretože práve protizákonné by bolo: nie z materinskej (slovenskej lebo nemeckej) ani ni v úradnej (chorvátskej), ale v tretej, cudzej (maďarskej) reči viesť matice cirkevnie. V cirkvi Staro – Pazovskej vedú i povedú sa matice v reči materinskej, slovenskej. Stará Pazova 14 Apríla 1875.“

voji záhradníctva, ako aj o iných bežných veciach Báč-sriemskeho seniorátu. Pripomenúť treba, že superintendentom Gustávom Seberínim vtedy mladý Vladimír Hurban 26. 9. 1874 bol zvolený za farára v Starej Pazove. Je možné, že práve v roku, keď nastúpil do služby v Pazove, Hurban bol superintendentom poverený (podmienečne povedané) plniť úlohu sekretára Báč-sriemskeho seniorátu? Tieto „nariadenia“ Hurban do zápisničnej knihy pedantne zapisoval do roku 1890. Väčšina bola písaná v slovenskej reči, niektoré (akoby rukou Jozefa Stehlu) v nemeckej reči a jedno nariadenie zo Záhrebu (o popise úmrtí) Hurban zapísal v chorvátskom jazyku. Hurban nielenže zapisoval nariadenia, ale k niektorým dopísal aj vlastné komentáre. Napríklad: „Dopis d. p. sup. Seberinyho ddto Čaba 17 Jan. 1875 č. 55, v ktorom robí návrh, aby všetci kňazi baňského dištriktu viedli matice (čuvaj se rode!) po maďarsky. Miestny farár priložil k dopisu nasledujúcu poznámku:... snáď len omylom sa to stalo, že list tento poslaný bol i do Slavonska (Sriemu), bo

Od strany 107 do 252 v tejto knihe sa viedol pokladničný denník príjmov a výdavkov pazovského cirkevného zboru v období rokov 1899 až 1920, pedantne a celkom čitateľne. V štvrtej časti na stranách 253 až 260 boli uvedené príjmy z cirkevnej árendy zeme v Starej Pazove od roku 1880 do 1882 a platy farárov a ostatným platených služobníkov zboru. V poslednej, piatej časti pazovský pokladník Ján Križan viedol výdavkovú knihu na rok 1920. Na preštudovanie tejto zápisnice by boli potrebné celé dni a noci s lupou v ruke. Kompletný prehľad (najmä prvej časti) by získal ten, kto ovláda nemčinu tej doby a k tomu je výborným znalcom cirkevného a národného života 19. storočia, lebo rýchlopis zapisovateľov si vyžaduje kompletnú previerku, zvlášť názvov mnohopočetných mien písaných podľa nemeckého, maďarského a slovenského pravopisu a úradného pomenovania. Čitateľom tejto rubriky sa vopred ospravedlňujeme, ak je niektoré meno v tomto článku chybne zapísané (i keď sme si pomáhali silnou lupou).

Odmietnutá žiadosť cirkevníkov z Ľuby z 5. 7. 1865

tických 1859.“ K tomuto záznamu Vladimír K. Hurban (VHV) dopísal roky pokladničného denníka„1899 – 1920“ a roky zápisnice „nariadení 1859 – 1880“. Na hornú časť obálky tejto zápisničnej knihy farár Vladimír Vereš neskôr nalepil dve nálepky. Na jednej píše: „Seniorský zápisník 1859 – 1880“ a na druhej nálepke píše: „Pokladničný denník 1899 – 1920“. Popisujúc strany tohto rukou písaného zošitu starého A4 formátu sa konštatovalo, že na prvých 94 stranách je originálny protokol„Seniorálniho Generalniho Konventu evanjeliků Augsb. Vyznání Bács-Srjemskeho Vel. Bratstva“. Prvá zápisnica bola napísaná 15. októbra 1859 v nemeckej reči zo slávneho (löblich) seniorátu, ktorý bol ustanovený v Torži (Torzsa). Podpísaný bol senior Johann Teffényi (farár v Torži). Ďalšia zápisnica (písaná v slovenčine) je zo 6. decembra 1859, keď sa v Novom Sade pod vedením seniora Tefféniho a za prítomnosti kr. okres. komisára baróna Sa... (meno nečitateľné) stretli tieto osobnosti: Georg Jesenský, konsenior kysáčsky, Ferdinand Girtzfeld, senior, Karel Tefsényi, dekan lalitský, Karel Jesenský, dekan • ĽUDIA A DIANIA •

Gross Malokerský, Josef Stehlo, hložansky farár, Karel Borovský administrátor, Pavel Škultský a Šimon Beňáč, kapláni. Na tomto konvente boli aj učitelia... Ďalšie konventy sa uskutočnili v Miškolci, Temešváre, Novom Vrbase, zase v Novom Sade (8. 12. 1859) a zapísané boli v nemeckom jazyku. V slovenčine boli zápisnice písané aj z 1. a 2. května (mája) 1861 z výročného zhromaždenia tohto seniorátu (zapisovateľom bol Ľudovít Babylon), z 25. júnia 1862 (zapisovateľom bol Josef Stehlo), zo 4. a 5. júlia 1865 (zapisovateľom bol tiež Josef Stehlo, slovenský seniorálny notár), z 12. a 13. júnia 1866 (zapisovateľom bol Gabriel Belohorský, slovenský seniorálny notár), z 21. augusta 1867 (zapisovateľom bol Simeon Beniač, slovenský notár). V tom roku seniorom bol Jozef Sztehlo a konseniorom Daniel Štúr. Posledný záznam zo seniorálneho konventu v tejto zápisnici písanej rukou Simeona Beniača v nemeckej reči pochádza z 12. marca 1874. Nie je jasné, ako sa táto zápisnica dostala do Starej Pazovy už v roku 1874. Stalo sa to v období medzi marcom a novembrom

40 /4615/ 4. 10. 2014

Učiteľ k u nemen by som ila

la Veselá ško

Čajaka. j školy Jána mala e n d la k á Z hodím do ľa mňa by kom a pod Som tretia celkom inak. rať selá škola v yze ola by sa volala Ve šk idlá, a v ra ln á p e e Moja id la žiadn a m e n y b škola aždý deň. škola. Táto lo chodiť k deň by se u m e n m ý ani by sa se a štyri hodiny a každ ina by d o e ib h á sm y rv b P . li a M rh hodín v z ro by sme ý y k in a tné hod bol rovn a st o a a k tak, ako mati bola mate aždé dieťa by sa hralo rzlinu zm .K boli vonku atu by sme dostávali esi d a N . e c h c m, že len i. per, ale vie to, do a sladkost su la o b y b r aj tá Táto škola sa je supe tázii. Pred n fa j je o v m oničan dím. Jaroslav P ktorej cho

a svete je mno niekto h opý tal, o škôl a ak b y sa m chcela akú by a , t s u če b n e by b ak viem pres om najradše j ne. Na oli nás všetk ý ste te ch selí. Uč žiakov. Žiaci nk y s fotog nách ra il b učiteľ k i by sme sa ta y boli posluš fiami ní a ve u by so k isto, ako ter m ne z a a pekn az á. m mi bure Zmenila by s enila, lebo je . Pani om k d škola s chutí s jogurt jedálny lísto obrá a mi pá om a n k, lebo ie či som s a s naučila a rada chod čajom. Naša ím do všeličo nej, ab nové. y M aj a P indrićo vá

Ideálna škola v mojich predstavách

Super š kola

nívalo sa mi niečo eti sú vždy alebo veľmi, veľmi často úprimné, a tak aj žiačkou pekné: b s u ola som pe v týchto slohových prácach, ktoré sme uplynulý týždeň Škola bo r školy. la v okrúhla elikánske dostali od žiakov 3. a triedy ZŠ Jána Čajaka v Báčskom , pod j pe Petrovci, je iste veľa pravdy. V tej vybájenej škole, ktorú naši len päť min čiarke. Školské h obala sa odiny tr ú t a p restávk y kamaráti opisovali, sú aj také veci, ktoré v reálnom vyučova- sa super z boli dlhé vali a b á v a . Žia li. vozili na com procese neobstoja, ale aj také, ktoré by sa do školského autíčkac Kúpali sa v baz ci h éne č , u na liach. Ke života dali presadiť. A tak tento náš prvý októbrový Detský ďže v yu kolieskov ých k , v e orč ľm o kútik s názvom prác petrovských žiakov Ideálna škola v i krátke, žiaci si ta acie hodiny bo ale si ich š li k v mojich predstavách môže vyznieť aj ako podnet na y nenosil necháva id dlho a n rozmyslenie pri potenciálnom vynovení práce a desiatu li v škole. Deti bo omov, li v či dobroty našich škôl, prípadne jedálneho lístka a sladko olovrant dostáv škole sti. ali samé P rá v e školských jedální. so linov ý b m v tej super ško anánov le dojed ý ala mamu: zobúdza dezer t, keď som zmrzla ma, le do školy bo bolo počula . treba ísť o ideálnej školy, ktorú som si ja vyMarcela myslel, by deti chodili iba vtedy, keď Gániová by sa dobre vyspali. Možno by to bolo iba na poludnie. Žiaci by do školy nenosili ťažké tašky s učebnicami a zošitmi, ale iba tablet a ceruzku na tablet. Všetci by mali svojich pom ocníkov – robotov a mikrofón. Roboti by vypracúvali domáce úlohy, písali v šk ole na tabuľu a zotierali ju. Žiaci by im za pomoci mikrofónu diktovali, čo majú tavách je robiť. ch preds Chodím ji o m v Učebňa by bola na dvore a tabuľa zave ím. kola sená deálna š do akej teraz chod Báčskom , na strome. Projektor by robil vďaka elek v á k a k ta ja e a Č sn trine na . pre ej školy Já ova modrej farby zo solárneho panelu. Riaditeľ by v ško n d la k á Z o d le hrád u ib d á o h ľk val volejbal a často organizoval vole Je to ve ch sa na rájbalové Petrovci. ľa žiakov. V trieda h zápasy. Učitelia by počas prestávk y pili e sa vonku h v k o kávu hodí tu restáv C p ac k s a v č tá o s p re v chládku pod stromom. Školské p ea hodiny ách učím eľmi veselo, ale na by n lo by trvali iba päť minút a prestávky mv istotu. Bo hodinu. me. Je ná e na poriadok a č oli dlhšie. Myslím si, že by sa takáto škola páč ám yb ila všetci db ie, keby prestávk Marek Hric všetkým mojim spolužiakom. š p le mi ešte Martin Červený

Tablety namiesto zošitov

ŠKOL

mohli y b y k v á Prest e byť dlhši

A. F. a J. T.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XIV 4. októbra 2014 ČÍSLO

183

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

PRÍPITOK MLIEKOM NA HLAS ĽUDU, KTORÝ SA ZNOVU RODÍ DOMA

NA CESTÁCH

Z obsahu

Znovu „robí“ tlačiareň! Annamária Boldocká-Grbićová

časopis pre deti a mládež Zornička. Písal sa ďalší medzníkový rok 1919 – rok prvých Slovenských národných slávností – a na nich aj prvej výtvarníckej výstavy – ale aj našich „slovotvorných“ a „slovoupevňujúcich“ inštitúcií: kníhtlačiarne a Gymnázia Jána Kollára. Skutočný sviatok slovenského tlačeného slova:

o to za zábavu bolo a komu tá prospela, keď v nej starý tlačiarenský stroj – svojho času pamätník, zmrzačili, dokaličili a sňali mu pozlátku s nápisom: Na tomto stroji bolo vytlačené prvé číslo Hlasu ľudu! Natoľko sme uponáhľaní, že sme si ani nevšimli páchateľov, ani nevystriehli chvíľu, kedy sa to presne stalo! Nanešťastie, na podobné vandalizmy sme už natoľko v dnešnej dobe zvyknutí, poriadne zdeptaní až otupení, že si ich dostatočne ani nevšímame! Kto to bol, čo zneuctil, potupil pamiatku na naše tlačené slovo?! Zistenie, že sa vandali tohto vyčíňania dopustili práve v roku veľkých sviatkov slovenského tlačeného slova, robí celú záležitosť ešte nešťastnejšou a nehoráznejšou. Aký symbol novej odosobnenej doby! Aká paradigma zlých časov a krízy kategórií, akou je v prvom rade tlačené slovo. Slovo je teda o slove, o tlačenom slove. Prikladáme si ho nablízko, ako si prikladáme „unšláge“ na boľavé miesto. Ešte celkom blízko v dejinách, v druhej polovici 20. storočia, keď pamätník tlačeného slova slávnostne Pamätník slovu postavili v polovici 80. rokov pred kníhtlačiarňou v Petrovci, na slove 95. výročie kníhtlačiarne, 95. výročie nám viac záležalo, nedopustili sme naň. Národného kalendára, 65. narodeniny Kto by si vtedy bol pomyslel, že sa tak Nového života, 75. výročie kontinuity rýchlo staneme odídenci od svojeti, od detskej tlače – od Nášho slniečka po slov, od náležitých slov, ba sa voči ním Zorničku, 70 rokov Hlasu ľudu, 20 rokov až ako previnilci previníme! rodinného magazínu Rovina. Ich dejiny u nás sú pozoruhodné: 150. Ján Smrek ešte bol Jánom Čietkom výročie prvého slovenského tlačeného keď v rokoch 1913 – 1917 bol obchodslova. Písal sa rok 1864, keď Jozef Pod- níckym učňom u Jozefa Godru v Petrovci, hradský, dramatik, profesor filozofie, kde začal aj písať poéziu. A okrem iného klasických vied a literatúry, kňaz, vydal v pokuse o básnickú poviedku, básnickú prvý časopis dolnozemských Slovákov skladbu písanú ako dramatický text BásSlávik. Okrem Slávika v septembri toho nik a žena (1934) napísal Svet náš iné si istého roku uzrel svetlo sveta aj ďalší dnes praje, chce hmotu, hmotu! Básnikom

sa smeje, najradšej by ich poslal na galeje. levy! Rovno osemdesiat rokov po tomto smrekovskom verši sa táto smrekovská pravda priam bizarne aktualizuje a stáva pravdivou. Editorská a tlačiarenská činnosť je ohrozená. Nová a novátorská tvorba priam neexistuje. Krásne slovo Jána Smreka je už len prázdne slovo na papieri. Pekné slovo už nedokáže všetko?! Svet sa básnikom síce neraz, možno aj vždy, smial, no teraz ich priam pranieruje. A krásne slovo ako syntagma je už pomaly prežitkom? Tlačiareň Kultúra, ktorá bola paradigmou nášho tlačeného slova, sa transformovala, chátrala a nakoniec zdevastovala. Pekné slovo aj železné brány otvára – vraví sa. Malo to vôbec zmysel takto sa pýtať pri stroji „obeslovenom“? Pekné slovo by zmäklo, udobrilo, zohrialo aj železo, a kde to nie obyčajné ľudské srdce. No dnes sa začína i strácať v blogerských virtuálnych „čarbotách“. A tam na momenty tratí úroveň. Mlátia sa tam, v tejto sfére, prázdne slová, porúša sa slovo slovu. Ubi me prejaka reč – vyspieval ďalší básnik Branko Miljković. Aj to je pamätník slovu. Tomu tlačenému pred tlačiarňou v Petrovci. Zostal bez slov, „odslovený“. Ninč! How bizare! – že slovo má zmysel. Musí mať! A tá tlačiarenská dialektika vraví, že ako dlho trvá v dejinách túžba jedného národa zachovať si slovo, tak dlho bude v stave tlmiť havarijný stav. Bola som v tlačiarni. A tam sa znovu tlačí Hlas ľudu. V ten augustový večer na večeru svojim najmilším podávam mlieko. A aj sama si z neho chlipnem, i keď to zvyčajne nerobievam. Teraz je ale zvláštna chvíľa! Sadzači v tlačiarni totižto voľakedy pred každodennou prácou s olovom museli vypiť liter mlieka, ktoré si prinášali v „kantičkách“ (Katarína Balážová). Na ich počesť!... … Páchateľ sa doposiaľ nenašiel, málokto si aj všimol, že je tlačiarenský stroj potupený, že má blízko ku starému železu. Iba bocianí svet z komína Taussikovho magacínu sa čudne znepokojil. Na čo ďalšie bude ešte dovidieť z takej výšky!

Prestíž štrasburskej politiky str. 2 – 3

Od hradov k zámkom str. 4 - 5

Spoľahlivá cesta str. 6

Mozaika MOSTY, ČO MILUJÚ CESTOVATEĽOV

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Prestíž štrasburskej politiky Monika Necpálová AUTOM NA PLENÁRNE ZASADNUTIE Každý dostal do vienka iné: niektorí k talentom aj schopnosť plánovať svoje cesty. Áno, sú medzi nami: ľudia – plánovači. Vopred sa na všetko dokonale pripravujú. Podľa očakávaní, nič neočakávané sa nestane, nič by ich nemalo zaskočiť... Prekvapenia na ich ceste nehrozia. Všetko ide bez obáv... ale čo ten pôžitok z adrenalínu? Do karát im hrá, že si na sto percent nič nezabudnú vziať so sebou. Doklady pekne pripravené na písacom stole, peniaze zamenené, oblečenie dokonale prešpekulované v rámci praktických kombinácií, telefónne čísla poznačené, balíček záchrany vždy poruke. V noci pred cestou si pokojne pospia a ráno si doprajú šálku kávy. Áno, sú medzi nami... Druhá skupina cestovateľov sa

medzi dopravnými prostriedkami, zakaždým utekajúc. Je to beh nie hocijaký, pripomína kráľa letky – orla, ktorý rozprestiera svoje krídla a strmhlav sa rúti medzi davy na staniciach železníc, v odletových halách, za autobusmi. Len tak-tak míňajú hlavy protiidúcich. Semtam dôjde i k zrážke. Na pleciach im vanie baloniak, za nimi vzduchom letia kufre, aktovky s notebookmi a plecniaky. V skutočnosti by sa napriek romantike označenia dobrodruh nikto v ich koži nechcel ocitnúť. Aspoň od chvíle, keď za sebou nútene ťaháte 25-kilový kufrisko, ktorý sa vám podarilo na túto váhu po prebdenej noci zraziť z magickej tridsiatky. V tej chvíli si pomyslíte: Chvalabohu, že neletím! ... lebo niekoľkoeurový príplatok za každé kilo batožiny navyše by vás o úsmev isto pripravil. Trmácať sa s kufrom po autobusových staniciach, hľadať nástupištia, vlie-

Kafé: Najúspešnejšie výsledky rokovaní európskych politikov sa dosahujú pri šálke kávy volá všeobecne dobrodruhovia a každý by k nej rád patril. Hovorí sa o nich, že nič neplánujú a konajú spontánne, podliehajú vplyvom prostredia, aklimatizujú sa všade, kde ich vlastná nezodpovednosť dovedie. Na krku majú zakvačenú zrkadlovku, preskakujú cez potoky, dvadsať ráz prestupujú

cť svoje veľké decko, ktoré síce nechcete stratiť, ale najradšej by ste ho od zlosti nechali na prvej prestupnej stanici, to zdvihne žlč. Ťahať kufor je však príliš „jednoduché“. Realita 21. storočia je taká, že eskalátory sa stavajú zásadne na miestach, kde nie sú potrebné. S troškou humoru: Používať výťa-

hy prislúcha len ľuďom s hendikepom. Váha kufra, samozrejme, môže spôsobiť, že vás sekne a výťah je tu razom aj pre vás. Ako teda vláčiť kufor: Obrovské vydanie energie v jednej sekunde poslúži na to, aby ste mohli obra preložiť z jedného schodíka na druhý. Po minútovej pauze sa odhodláte na boj s ďalším schodom. Vyzeráte ako z inej planéty, ako mimozemšťan sťahujúci sa na planétu Zem, ktorý so sebou nesie celý svoj dom. Okoloidúci na vás hľadia ako na motovidlo, ktoré zavadzia pod nohami. Zabúdajú, že aj Reštaurácia: Kvetinkový koberec dal meno oni z času na čas ces- i celej reštaurácii v budove Európskeho tujú a milostivá pomoc parlamentu v Štrasburgu im nie je na zahodenie. Na druhej strane, stojí za určené výhradne na prácu a pôzváženie, či si nechať po- sobenie európskych poslancov v máhať. Nikdy neviete, kto ich volebných obvodoch. Na štrasburských plenárnych vám batožinu schmatne, ... i keď s veľkým kufrom sa zasadnutiach Komisia v spolutento problém odbúrava. práci s Radou vždy informuje EuKto by chcel kradnúť takú rópsky parlament o posledných opachu?! Tentoraz sa však udalostiach v Európskej únii. Dona mňa usmialo šťastie: minantnými témami sú situácia v Nevedno ako, ale deň pred eurozóne, dlhová kríza a príprava cestou z Bruselu do sídla summitov. Otázkou je aj možná Európskeho parlamentu zmena Lisabonskej zmluvy a ďalšie v Štrasburgu zrazu sa mi smerovanie a prehlbovanie eudo Francúzska núkali až tri rópskej integrácie. Smeruje EÚ skvelé spôsoby dopravy... k dvojrýchlostnej Európe? Aké sú Snažím sa narýchlo vzťahy členských krajín, ktoré už oprášiť vedomosti o jednej majú zavedené euro, k zvyšku EÚ z najdôležitejších európ- mimo eurozóny? Vždy trvá určitý skych inštitúcií. Je ich po- čas, kým sa rozhodnutia prijaté merne dosť. Ročný kalendár na úrovni premiérov a ministrov činností Európskeho parla- implementujú. Otázkou je, ako mentu stanovuje Parlament zrýchliť a zefektívniť tento proces. každý rok na návrh Konfe- Predkladajú sa mnohé opatrenia rencie predsedov. Program na koordináciu ekonomík, nové je rozdelený na zasadnutia a ochranné mechanizmy, integschôdze. Obsahuje dvanásť ráciu bankového sektora. Snahy štvordňových plenárnych zasadnu- o sprísnenie fiskálnej politiky sa tí v Štrasburgu a šesť dvojdňových odzrkadľujú v dohľade nad prijímadodatočných zasadnutí v Bruseli. ním štátnych rozpočtov členskými Dva týždne do mesiaca sú vyčle- štátmi. Pristupuje sa aj k sankciám nené na schôdze parlamentných voči krajinám, ktoré nedodržiavajú výborov a medziparlamentných Pakt rastu a stability. To sa môže delegácií. Jeden týždeň do mesia- premietnuť v sankciách až do tej ca pripadá na schôdze politických miery, že štátu budú pozastavené skupín a štyri týždne do roka sú eurofondy.

HLAS ĽUDU | 4. 10. 2014 • 40 /4615/ na autobus, dozvedám sa podrobnosti o zložitosti tlmočníckeho života maďarskej tlmočníčky Európskej komisie. Z druhej strany sa mi prihovára pán z Írska. A potom už len ja a Štrasburg... V tú noc sme si potykali na nábreží: Priala som si toto mesto a mesto mňa. Zvykla by som si tu chvíľu žiť. Obrovské primaciálne paláce, knižnice, čarostavby... Divadlá sa renovujú a stoja v jasnom svetle reflektorov. Ich odraz pláva na vode. Občas ho dotvorí električka, križujúca bulváre. Po cestách jazdia cyklisti, smejú sa krásni mestskí blázni, žobrú žobráci, vykrikujú výtržníci. V obchodoch s elektronickými displejmi na cenovky k potravinám nakupujú zamestnanci európskych inštitúcií. Po návrate do kolosu Parlamentu usádzam sa do modrých kresiel a pozerám sa na ligotavú hojdajúcu sa hladinu riečky. Štrasburg ma trochu upokojil. Je to krásne mesto. Každé mesto, ktorým preteká rieka je nádherné. Živé, divoké i krotké zároveň. Podáva ruky svojim návštevníkom . Tými rukami sú mosty ponad rieku. Prechádzala som cez ne a hľadela na vodu. Odrážalo sa v nej svetlo farebných lámp. Voda tu vyzerá ako tancujúca dúha. Vlnky sa splietajú a rozpletajú tak rýchlo, až sa ti

Centrum Štrasburgu

Bankomat: Dve tváre 21. storočia ŠTRASBURSKÉ MOSTY Deň sa mi začal už ráno o pol štvrtej. Cestovná horúčka pred štartom do Štrasburgu ma prebrala zavčasu a veruže som vyhádzala z ruksaku všetky ťažko natlačené (pôvodne elegantné) kúsky šatstva a rad za radom som skúšala všemožné kombinácie. Do Štrasburgu sa veziem autom s asistentom jednej pani poslankyne za Slovenskú republiku v Európskom parlamente a s kamarátkou – stážistkou. Veľké „sťahovanie národov“ z Bruselu do Štrasburgu každý mesiac je nielen finančnou záťažou, ale aj záťažou ekologickou, časovou, psychologickou a má iste nesporne

veľa praktických nedostatkov. Ale Situácia po príchode do areaj francúzsky šarm... álu Parlamentu v Štrasburgu Potom ako som nedopatrením bola dosť veselá. Tobias si išiel namiesto angličtiny na Tobiasa, po svojej robote a ja som ostala nášho šoféra, vytiahla slovenči- napospas osudu. Vchádzam do nu, dozvedela som sa, že okrem budovy Európskeho parlamentu, pozdravu „dobrý deň“ mi nero- kde sa konajú niekoľkokrát ročne zumel veľa. Je pôvodom Nemec, zasadnutia pléna. Už vojsť tam cez ale pracuje pre slovenskú politiku nespočetné množstvo kontrol bol v Bruseli. Cesta trvala od desiatej úspech. A čo teraz? Chaos z toho, do tretej popoludní a za ten čas že sa nemám v tých ohromných som sa naučila pár fráz po francúzsky. Počúvali sme CD s francúzskymi piesňami. Zneli dosť bojovne a naozaj súviseli so spomienkami na malú francúzsku revolúciu v oblasti Velvee. Podľa melódie si človek domyslí veľa a začne si s radosťou „lalákať“. Prípravy na prvý deň plenárneho zasadnutia prebiehali v Štrasburgu od skorého rána. Boli dôsledkom úpornej snahy vôbec sa sem Platne: Francúzske trhy v nedeľu ráno plné nesmrteľnej muziky dostať. Pravdou je, že zohnať ubytovanie v Štrasburgu v termínoch zasadania Európskeho parlamentu je takmer nemožné. Všetko je totiž rezervované už rok dopredu. V tomto období si štrasburskí hotelieri ceny navýšia o tristo percent. Šťastena mi však zoslala do cesty skvelú rodinku, ktorá sa kedysi dávno do Francúzska prisťahovala zo Slovenska. Žiť týždeň u nich bol zážitok.

budovách kam podieť, ma priviedol až do parádnej kaviarne s kvetinkovým kobercom uprostred budovy Parlamentu. Tu som od žiaľu, čo sa vzápätí zmenil na dážď pôžitku, dostala na tanierik preslávený štrasburský čokoládový koláč za 3,50 eura. Napokon som sa večer vybrala z parlamentného bludiska kyvadlovkou do centra mesta. Čakajúc

III

spoza okien zdá, že prší. Hladina akoby pod dotykmi dopadajúcich kvapiek tancovala. Štrasburské sídlo je otázkou prestíže. Je veľkolepejšie ako to v Bruseli – plné lustrov, kaviarní, červeného zamatu a modrej dobrej... Preto každý mesiac tisíce ľudí prekračujú francúzsko-luxembursko-belgické hranice... Hľadajú šarm francúzskej politiky.

Mozaika Z CIEST FRANCÚZSKOM (2)

Od hradov k zámkom Miroslav Demák

retie výjazdové zasadnutie výboru Pazovčanov žijúcich na Slovensku do Francúzska sa od prvých dvoch výrazne líšilo. Cieľom prvých bol juh Francúzska, kým tentoraz sedem členov výboru zamierilo k severozápadnej časti tejto lákavej krajiny. Naša desaťdňová cesta mala dve výrazne sa líšiace polovice. Jej prvá časť prebiehala po bojiskách prvej a druhej svetovej vojny, kým druhá šla cestou po francúzskych hradoch

Jazdecká socha Panny Orleánskej a zámkoch. V tomto cestopise sa venujeme zážitkom z týchto skvostov staršej, i keď nie vždy ľahšej a krajšej, histórie Francúzska. Prechádzky po hradoch a zámkoch sú takmer výlučne rozprávaním príbehov o moci. O kráľoch, o uchádzačoch o trón, o rytieroch, šľachticoch a ich túžbe po vládnutí. V našom cestopise sa však budeme viac venovať ženám, ktoré v tých príbehoch o moci hrali významnú úlohy. Prvou zastávkou na tejto našej ceste bolo historické mesto Remeš (po francúzsky a aj po srbsky Rems). Hradby v tomto starobylom meste sa nezachovali vo významnejšej miere, ale sa zachovala gotická katedrála, ktorá je v povedomí Francúzov výnimočná. V nej totiž korunovali všetkých stredovekých francúzskych kráľov. Jedným z najslávnejších „príbehov o moci“ bola korunovácia kráľa Karola VII. Tento dedič francúzskeho trónu bol veľkým váhavcom, ktorý nemal odvahu vzoprieť sa Angličanom okupujúcim veľkú časť jeho dedičných území, vrátane korunovačného mesta Remeš a veľkého francúzskeho klenotu (predovšetkým z vojenského hľadiska),

akým bolo opevnené mesto Orleans. Nakoniec mu v bojoch s Angličanmi korunu vydobyli vojská hnané dopredu vidinami mladučkého vidieckeho dievčaťa, ktoré sa do dejín zapísalo ako Jana z Arku (Panna Orleánska). Počas korunovácie roku 1429 Remeš bol na území ovládanom Angličanmi a Jana mala čo robiť, kým nerozhodného kráľa presvedčila, aby prišiel do starobylej katedrály. Niektorí svedkovia tvrdili, že počas korunovácie sa Panna Orleánska od kráľa nepohla ani na krok, lebo sa obávala, že by Karol mohol v poslednej chvíli cúvnuť. Aj po uskutočnení svojho sna, ktorým bola korunovácia francúzskeho kráľa, Jana pokračovala v boji proti Angličanom, ale roku 1431 ju Burgunďania zajali a odovzdali svojim spojencom Angličanom. Cirkevný súd potom Janu, napriek jej skvelej obhajobe (čo treba zdôrazniť, najmä s ohľadom na fakt, že šlo o tínedžerku bez akýchkoľvek škôl), odsúdil na smrť upálením. Panna Orleánska bola upálená 30. mája 1431 v meste Ruan. V deň smrti mala iba 19 rokov. Napriek tomu sa trvalo zapísala do dejín Francúzska. Katolícka cirkev Janu rehabilitovala už roku 1457 a v roku 1920 ju vyhlásila za svätú. Odvtedy ju všetci Francúzi považujú za svoju národnú hrdinku. Zhodou okolností katedrálu v Remeši,

Záhrady zámku Villandry

REPORTÉRI

pred ktorou dnes stojí jazdecká socha nov, ktorí boli tŕňom v oku úradnej Jany z Arcu, sme navštívili práve 30. katolíckej moci. Silné pápežské vojmája roku 2014, presne na deň 583. ská dlho obliehali mestské hradby, výročia jej upálenia. ale dobyť ich sa im nepodarilo. Keď V meste Tours sa nachádzajú pozo- však sľúbili obyvateľom mesta, že sa statky mestských hradieb so silnými im nič nestane, ak sa vzdajú, títo im baštami. Práve tu, v Tours sa začala le- sadli na lep. Vzdali sa. Keď už raz boli genda o Panne Orleánskej. Jana z Arcu za hradbami, katolícke vojská zabudli sa vtedy prvýkrát stretla s budúcim na svoje sľuby a všetkých obyvatekráľom. Nakoľko ho údajne predtým ľov Carcassonnu – doslovne nahých nikdy nevidela, jeho dvorania navrh- z mesta vyhnali a nedali im z mesta li, aby si vystrelil z mladej sedliačky. Kráľ súhlasil a pred stretnutím si obliekol šaty obyčajného dvorana a stál v úzadí, kým sa iný šľachtic v kráľovskom rúchu predstavil Jane. Tá však len odvrkla: „Vy nie ste kráľ!“ a zamierila priamo ku Karolovi. Prekvapený váhavý panovník jej Angličania sa na hradby Saint Malo nedostali, od tej chvíle neve- Pazovčania áno. Svedčí o tom tričko s nápisom – Foto: Z Kočišová del odolať a dal sú- „Južná hranica...“ hlas, aby s armádou začala boj s Angličanmi. Nasledovalo zobrať ani len jedinú maličkosť. Vďaka dobytie mesta Orleans, ktorého hrad- tomu, že sa mesto vzdalo, jeho hradby vzbudzovali hrôzu u väčšiny fran- by sa zachovali. To by však nestačilo, cúzskych rytierov. Napriek tomu, že aby sa zachovali až do dnešných dní. bola zranená, Jana znova nasadla na K tomu prispelo rozhodnutie z konca koňa a sama sa vybrala k hradbám. Jej 19. storočia. Vtedy sa prakticky všetky príklad vlial odvahu Francúzom a do- európske mestá rozhodli svoje hradby byli hradby, ktoré mali byť nedobytné. búrať, aby sa vytvoril priestor pre nové Vôľa zdolala kamenné múry. mestské ulice. Len v Carcassonne sa Zo stredovekých opevnených miest starosta rozhodol, že oni svoje hradby nielen vo Francúzsku, ale v celej Eu- nebudú búrať, ale ich budú opravovať. rópe je jednoznačne najzachovalejší Mestu sa tento počin dodnes neuveriCarcassonne. Toto mesto bolo sídlom teľne opláca, lebo je to jedno z najnanáboženského hnutia tzv. pataréne- vštevovanejších miest vo Francúzsku. Carcassonne dnes žije z turistov, a to veľmi dobre. Toto mesto sme navštívili pred tromi rokmi, lebo je len v južnej časti Francúzska, ale na neho sme si spomenuli pri ďalšom meste s dodnes zachovanými hradbami. Počas našej tohtoročnej cesty po Francúzsku sme sa totiž na dve noci ubytovali v meste Saint Malo na pobreží oceánu v Bretónsku. Aj toto mesto je dodnes obohnané mohutnými hradbami. Jeho obyvateľom v minulosti však ani tie nestačili. Na jednom z blízkych ostrovčekov vybudovali ďalšiu pevnosť s veľkým počtom obrovských kanónov, ktoré mali chrániť vstup do prístavu. Pritom do prístavu sa dostane iba lodivod, ktorý dobre pozná desiatky malých Foto: Z. Kočišová ostrovčekov a stoviek pod vodou

HLAS ĽUDU | 4. 10. 2014 • 40 /4615/ číhajúcich útesov a skál schopných v každom okamihu preraziť dno lode. Saint Malo je plné veľkých a bohato zariadených kostolov. Na prvý pohľad by človek povedal, že to v minulosti muselo byť mesto bohatých obchodníkov, ktorí sa plavili do ďalekých krajín a doma si museli dobre strážiť svoje bohatstvá. Mesto skutočne bolo plné bohatých ľudí. Neboli to však obchodníci. Práve naopak – boli to korzári. A viete, aký je rozdiel medzi pirátom a korzárom? Rozdiel je iba jeden. Piráti zbíjali na vlastnú päsť, korzári mali povolenie od kráľa zbíjať lode nepriateľských krajín. Z ulúpenej koristi potom každej strane, kráľovi a korzárom, zostávala presne polovička. Netreba sa preto čudovať, že korzárske mesto Saint Malo muselo v každej chvíli očakávať pomstu od tých často ozbíjaných. V prvom rade Angličanov, potom Španielov, Portugalcov a Holanďanov. Nakoľko mestské hrady dodnes stoja neporušené, je zrejmé, že si ho korzári dokázali ubrániť. A na okraj ešte len jedna za-

by s týmto miestom nebol spokojný. dicejská milenku svojho manžela ihneď Autor týchto riadkov musí uznať, že ho zo zámku vyhnala. Sama sa presťaprepychové zámky pri rieke Loire nad- hovala na Chenonceau, v ktorom dala chli oveľa menej od tohto ostrovčeka, vybudovať dvojposchodovú galériu, ktorý leží presne na mieste s najväč- v ktorej usporadúvala honosné hostiším rozdielom medzi prílivom a odlivom, čo predstavuje až 9 metrov. A je to mesto, kde sa končí Normandia a začína Bretónsko. Napriek tomu, že ma zámky až tak nenadchli – akosi ich je tam príliš mnoho a ich stavitelia často kopírovali jeden druhého, kým M. Saint Michel je jeden a jedinečný – treba uznať, že je tam aj niekoľko skutočných skvostov. Taký je napríklad kráľovský zámok Chambord. Hovoria, že ho navrhol sám Leonardo da Vinci, ale isté je iba to, že navrhol Leonardove schody v zámku Chambord jeho ústredné schodisko, na ktorom sa vystupujúci smerom hore ny. Ako regentka, v zelenom kabinete nikdy nestretne s tým, čo v tej chvíli tohto zámku učila vládnuť svojho syna zostupuje schodiskom nadol. Zámok Henricha III. Matka a syn zomreli v tom je skutočne obrovský, obklopený roz- istom roku (1589) a v ňom potom žila kráľova vdova Louise Lotrinská. V 18. storočí zámok zažil svoju renesanciu. Ďalšia významná žena z tohto zámku sa tiež menovala Louisa ale Dupinová. Do jej salónu na zámku Chenonceau pravidelne chodievali osvietenci Montesquieu, Voltaire a Rousseau. Poslednou významnou predstaviteľkou nežného pohlavia z tohto zámku bola Simone Menierová (bola to známa rodina výrobcov čokolády), ktorá počas

záhrady odborníci zaraďujú medzi najkrajšie na celom svete. Pritom na konci 18. storočia boli prakticky úplne zničené. Našťastie, jeden vedec menom Joachim Carvallo (jeho spolupracovník neskôr dostal Nobelovu cenu) našiel výkresy, ako tie záhrady vyzerali počas renesancie a odvtedy zanechal všetko a venoval sa ich obnoveniu. Jeho pravnuk Henri Carvallo je dodnes majiteľom zámku a záhrad, v ktorých sa môžete presvedčiť, ako dekoratívne môže pôsobiť obyčajná zelenina (kapusta, hrach, šalát), keď je vhodne skombinovaná. Státisíce návštevníkov sa každý rok môžu presvedčiť, že asi stovka stálych a občasných odborníkov tu dokáže skutočné kúzla. Zelenina tvorí len jednu časť záhrady. V iných sú rovnako atraktívne skombinované ozdobné stromy a kríky, stredomorské rastliny, kvetiny a ovocie. Bez stromoradí a vodných plôch, po ktorých plávajú labute, si francúzsku záhradu ani nemožno predstaviť. Villandry sú toho jedinečným príkladom. Pár hodín je málo na prechádzku po týchto záhonoch... Vedľa Loiry sú ešte desiatky iných zámkov – Azay, Rigny-Ussé, Chinon, Ricelieu, Langeais... I keď sú spravidla menšie od už spomínaných, pre milovníkov zámkov a francúzskych záhrad ešte dlho budú predstavovať príťažlivé a často navštevované turistické

A konečne všetci na fotke – pred zámkom Chenonceau

ujímavosť. Nebolo to iba mesto morských pirátov, ale aj rodisko jedného z najväčších francúzskych básnikov Franҫoisa René de Chateaubrianda. Zo Saint Malo sme na jeden deň, starou cestou cez prekrásne rybárske dedinky Bretónska, navštívili aj jedno z vrcholných architektonických diel nielen v Európe. Je to opevnené mesto, vybudované, aby ochraňovalo kláštor na ostrovčeku Mont Saint Michel. S pevninou ho dnes spája umelo vybudovaná hrádza. Ale o rok sa to zmení. Francúzi sa rozhodli, že hrádzu zbúrajú a na obnovený ostrov sa budete môcť dostať po moste, ktorý sme videli už takmer dokončený. Bude to veľmi frekventovaný most, lebo Saint Michel ročne navštívi asi 3 milióny turistov. Myslím, že by ste medzi nimi márne hľadali niekoho, kto

ľahlým parkom s dlhočiznými alejami. Pozornosť návštevníkov lákajú aj početné ozdobné vežičky, ktorými architekti chceli – a veru aj dosiahli – dojem, že na vrchole zámku sa nachádza orientálne mesto ako z Tisíc a jednej noci. Veľmi pekný je aj nad riekou Cher vybudovaný zámok Chenonceau, ktorého dejiny sú späté predovšetkým s osudmi niekoľkých významných žien. Tento zámok bol vybudovaný rodinou Marques, ale kráľ Henrich II. ho dal do daru svojej milenke Diane de Poitiers. Práve ona dala pri zámku vybudovať jednu z najmodernejších záhrad tej doby, ale sama si ho len málo užila. Kráľ Henrich II. totiž zahynul počas rytierskeho turnaja (Nostradamus predpovedal jeho smrť, za čo bol štedro odmenený) a kráľovná Katarína Me-

Pred orientálnym mestom na streche zámku Chambord prvej svetovej vojny v zámku zriadila nemocnicu, v ktorej na vlastné náklady liečili viac než dvetisíc zranených francúzskych vojakov. Svoju statočnosť potvrdila aj účasťou v hnutí odporu proti Nemcom v druhej svetovej vojne. Ak niekedy zájdete do týchto končín, nemali by ste vynechať návštevu a prehliadku obnovených renesančných záhrad v zámku Villandry. Tieto

destinácie. Ja som sa však ponáhľal do Paríža, do Louvru. Chcel som si tam ešte raz pozrieť nádhernú sochu Niké Samotrackej. Lenže som sa náhlil zbytočne. Sochu reštaurujú a do leta budúceho roku na mieste, kde stála, je len veľký panel s jej fotografiou a informáciou o jej reštaurovaní. Asi sa budem musieť do Paríža vrátiť ešte raz. 

Mozaika INFORMAČNO-KOMUNIKAČNÉ TECHNOLÓGIE NAPREDUJÚ AJ U NÁS

Spoľahlivá cesta Oto Filip

rakticky všetci sme si už zvykli na to, že sú informačné technológie jedným zo základných pilierov našej existencie, podnikania, zábavy. Je to globálny trend oveľa výraznejší vo svete než u nás. Ešte pred dvoma rokmi internet malo viac než deväťdesiat percent domácností v Holandsku, Luxembursku, Dánsku a Švédsku, Fíni boli na poprednom mieste podľa používania internet bankovníctva (91 percent), kým Portugalčania mali vedúce postavenie v obľúbeností sociálnych sietí. Túto formu komunikácie uplatňovalo ich 75 percent. Riadiac sa významom súčasnej informatickej doby, v ktorej nové technológie hrajú najdôležitejšiu rolu nielen vo výrobe, ale aj vo všetkých ostatných sférach života jednotlivca a spoločnosti vcelku, Republikový štatistický ústav už roky sleduje jej trendy, aby ich následne zverejňoval v raz ročne vychádzajúcej publikácii Používanie informačno-komunikačných technológií v Republike Srbsko. Tú najnovšiu, opierajúcu sa najmä o januárový prieskum, ako aj o niektoré vlaňajšie zistenia, prezentovali v Hospodárskej komore Srbska 23. septembra. Má približne 140 strán, z ktorých je polovica venovaná používaniu informačných technológií v domácnostiach a zo strany jednotlivcov, kým tá druhá sleduje ich význam pre podniky. Základným hodnotením vyplývajúcim z prieskumu na vzorke 2 400 domácností a 2 400 jednotlivcov je, že uvedené technológie aj u nás sústavne napredujú, čo sa javí i ako predpoklad spoľahlivej hospodárskej a osobnej cesty do budúcnosti. Dokladov tých trendov je mnoho. Počítače v Srbsku dnes vlastní 63,2 percenta domácností alebo o 3,3 percenta viac než v roku 2013. Internetové prípojky sú v 62,8 percenta domácností, čo je o sedem percent viac než vlani. Najviac ich je v Belehrade (70 percent), potom vo Vojvodine ( 65,9), najmenej v centrálnom Srbsku (56,6 percenta).

Ponuka veľká, lebo je veľký i dopyt

Do celosvetovej siete sa viac ako osemdesiat percent domácností zapája prostredníctvom osobných počítačov, nad šesťdesiat percent na to používa mobily a päťdesiatsedem percent

dania novín z časopisov. Sociálne siete používa takmer 68 percent majiteľov internetových prípojok, – vo vekovej kategórii od 16 do 24 rokov takmer 96 percent – kým ho na zasielanie a prijímanie

Z nových trendov: claudové technológie

laptopy. Internet dennodenne používa takmer tri milióny ľudí, mobilné telefóny viac ako päť miliónov obyvateľov. Štyria z piatich osôb sa prostredníctvom internetu informujú o rôznych tovaroch a službách, trom zo štyroch je spôsobom na čítanie online vy-

elektronickej pošty používa čosi nad šesťdesiat percent. V porovnaní s vyvinutými krajinami dosť meškáme vo využívaní internetu na predaj tovarov alebo služieb (len 21,9), ako aj v oblasti internetového bankovníctva (iba 13,5 percenta).

Zaujímavé je tiež to, že takmer tridsať percent osôb u nás nikdy nepoužívalo počítač a viac ako tridsaťtri percent ani internet. Približne 1,3 milióna ľudí sleduje elektronické servisy verejnej správy, predovšetkým na zisťovanie rôznych informácií zo stránok verejných inštitúcií. Podniky, ktorých v prieskume účinkovalo 1 200, sú s informačno-komunikačnými technológiami na tom lepšie než jednotlivci a domácnosti: ich sto percent používa počítač a internetové prípojky. Z týchto až 98 percent má široko pásmovú internetovú konekciu. Viac než deväťdesiat percent podnikov používa elektronické servisy verejnej správy, takmer tri štvrte ich má vlastné webové stránky. Pozorujúc celkovo jedným zo základných kladov súčasných trendov v informačno-komunikačných technológiách u nás je zaiste to, že im nemožno uprieť stály pohyb vpred. Ten je síce občas nevyrovnaný, no – na strane druhej – všetky údaje o ňom sú už dnes dobrým základom a predpokladom plánovania ďalšieho rozvoja informačno-komunikačných technológií. Ktoré ako nikdy predtým, dnes skutočne hýbu svetom. Aj tým naším. ○

HLAS ĽUDU | 4. 10. 2014 • 40 /4615/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek Malý chlapec pozoruje Škóta, ako hrá na gajdy. Po chvíli ľútostivo povie: – Ujo, keby ste to zvieratko tak nestískali, určite by nariekalo menej. Dovolenkár telefonuje do prímorského hotela: – Kde presne stojí váš hotel? – Na dohodenie kameňom od pláže. – A ako ho spoznám? – Má vybité okná... Sestrička doniesla z röntgenu snímku hlavy pacienta a vraví mu: – Môžete byť spokojný. Nič tam nemáte!

Poviedky Dva psy na ulici pozorujú, ako stavajú robotníci novú lampu. Jeden pes vraví druhému: – No tak poď! To musíme zapiť! Radia sa dvaja policajti na zastávke autobusu: – Pôjdeme peši alebo autobusom? – Podľa toho, čo skôr príde. Anička s Evkou idú na nudistickú pláž. Anička je hanblivá: keď sa vyzlečie, zakrýva si lono klobúkom. Evka jej radí: – Prosím ťa, nezakrývaj sa dolu. Ak sa hanbíš, zakry si hlavu. Dolu ťa nik nepozná...

vo výbere Petra Lazića

Našťastie všetko vidím len napoly dvojnásobne. Hlúposť nechráni pred bohatstvom. Žijeme v dobe betónu: ako potom dať hlavu do piesku? Nevedia napočítať do troch, no s nimi sa počíta. Beethoven bol natoľko hluchý, že sa celý život nazdával, že maľuje.

Nenapísaná poviedka

Aleksandar Baljak

Mám výčitky svedomia. Zdá sa, že vnútorný nepriateľ ešte nespí.

Karikatúra: J. Vlahović

Krok späť

Vlada Bulatović Vib

Mladí ľudia stále majú veľké výhľady ... zostarnúť. Tam, kde je viac núl, je aj väčší súboj. To musí byť pekné, keď máš rovnako zmýšľajúcich aj vtedy, keď nemyslíš. Stoicizmus je veda, ktorá nás učí, ako sa rúcajú ľudia a chránia stoličky. Robotníkom patrí všetko, zvlášť oblaky. Ako snívať o budúcnosti, keď sýti tak hlasno chrápu?

4 . – 10. 10. 2014

Robert Walser hovorí, že rozhovor unavuje, vravím. Mňa nikdy nijaký rozhovor neunavuje, odpovie moja žena a zopakuje: Nikdy. Na hodnotu slov, čítam, na odhadnutie ich pôsobenia skôr zabudne ten, kto hovorí, než ten, čo mlčí. Chceš povedať, moja žena sa prudko vystrie, že keď rozprávam ja, iba plytvám slovami? To nie je môj názor, odpovedám, ale Walserov, ja som nepovedal nič. Keď rozprávaš ty, pokračuje moja žena, potom sú tvoje slová vždy medové ako to ticho, a keď hovorím ja, je to ako trepotanie krídel v prázdnote, tak to vyzerá, alebo nie? Úžasná je duchovná sloboda samotára, vravím, to je znovu Walser. Dobre, odráža moja žena, nech ti teda Walser urobí večeru. Neskôr, keď jem v kuchyni chlieb natretý tenkou vrstvou margarínu, začínam chápať ťarchu samotárovho pokušenia.

Aforizmy

Sex je krajší od logiky, no neviem to dokázať.

POČASIE

Walser

Zo všetkých poviedok, ktoré som nenapísal, si najradšej spomínam na tú, v ktorej chlapec a dievča sedia na lavičke v parku, držia sa za ruky a mlčia. Nič iné sa v tej poviedke nedialo: všetko bolo založené na dokonalosti ticha. Moje spisovateľské úsilie sa muselo sústrediť na opis tejto dokonalosti, dokonalý opis dokonalosti, povedané presnejšie, lebo nijaký iný by nestál zato. Ticho obsiahlo všetko, aj ich minulosť, aj ich budúcnosť, dni strávené v biede, dni hojnosti, teplo spoločného vankúša, ťažký pôrod, rozchody a nové spojenia, aj pomalé vzďaľovanie, aj dom na okraji mesta, kde tma bola hustejšia, aj kvety v záhone pod oknom, aj povraz, na ktorom sa chlapec obesil, keď sa začala vojna, aj jej plač, nechty, ktorými si rozškriabala tvár, aj slová neisté a klzké, ktorými sa dieťaťu pokúšala vysvetliť to, čo si nedokázala vysvetliť sama: ticho, ktoré je zárodkom všetkého okolo nás. Dieťa sa na ňu pozerá a mlčí.

Z nemeckých grafitov

Sporte slzotvorný plyn. Budeme plakať aj bez neho.

Dávid Albahari

Na to, aby nás zabili, netreba veľa, pretože u nás už takmer nieto života. Okupant bude skôr či neskôr svoje činy ľutovať. Nikto tu ešte šťastie nenašiel. Kat bol pri obeti, keď jej bolo najhoršie. Jeden človek nesie vinu za všetko! Náhoda chcela, že to má byť práve ten, za ktorého sme všetci hlasovali. Priznávam, že som pred oltárom povedal áno, avšak toto moje vyhlásenie bolo vytrhnuté z kontextu a dopadlo to tak, že som sa oženil. (Podľa Revue svetovej literatúry č. 4, 2009, tematicky venovanej predstaviteľom súčasnej srbskej prózy a poézie)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

9˚ | 20˚

9˚ | 19˚

8˚ | 20˚

7˚ | 20˚

8˚ | 20˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

CHYSTÁTE SLÁVNOSTNÝ OBED?

Mafiny pre hostí Suroviny: Suroviny: tenké plátky sušenej

šunky alebo slaniny, vajcia, strúhaný syr. Takto sa to podarí: Mafinové formy obložíme plátkami šunky alebo slaniny. Do každej rozbijeme

vajce a navrch nastrúhame syr. Pečieme v rúre 10 – 15 minút na 180 ̊ C. Mafiny sú vhodné pre prípravu, keď zavítajú nezahlásení hostia. Množstvo surovín sa prispôsobí počtu osôb. 

Sprchový záves, matrace, kefa: Kedy ich treba vymeniť?

eď sa o nich dobre staráme, vydržia domáci pomocníci dlho. Niekedy ich však už nič nezachráni a treba ich vymeniť. SPRCHOVÝ ZÁVES: PODĽA POTREBY Pri žltom alebo hnedkastom zafarbení s čiernymi bodkami je čas na nový záves.

KEFKA NA UMÝVANIE RIADU: PODĽA POTREBY Keď ju už po umývaní neviete očistiť pod tečúcou vodou alebo v umývačke riadu, sú už štetiny opotrebované a treba ju vymeniť. MATRACE: PO 8 AŽ 10 ROKOCH Dôležité je, že každé tri mesiace matrac otočíte a minimálne raz

do roka ho dáte na deň na čerstvý vzduch vyvetrať. Ak už má fľaky, alebo nie je pružný, mali by ste kúpiť nový. ZÁCHODOVÁ KEFA: 2-KRÁT DO ROKA Po každom vyčistení WC kefu vydezinfikujte. Ak sú konce štetín kefy tmavé, ihneď ju vymeňte. HUBKA NA RIAD: PODĽA POTREBY Výmena je potrebná, keď hubka už nesaje vodu a drsná strana je ošúchaná alebo už začne páchnuť. 

ĽADOVÉ VÍNO Je veľmi podobné slamovému vínu. Má plnú medovú chuť i vôňu a má svieže kyselinky. Podávať ho možno ku všetkým druhom dezertov i koláčov.

Kedy kúpiť dieťaťu vlastný telefón?

telefón sa dokonca stal symbolom príslušnosti k skupine a meradlom spoločenského statusu. NEUSTÁLA KONTROLA Mať svoje ratolesti neustále na dosah, možnosť ich všade kontrolovať, má určite svoje výhody, ale mnohokrát si neuvedomujeme, aké nástrahy na deti číhajú používaním mobilu. Mínusy pre mobily Neustráženie paušálu; vystavovanie detí krádežiam; narúšanie súkromia; nepríjemný zväzujúci pocit stálej kontroly; vyrušovanie na hodinách; zdravotné riziká; závislosť od mobilných hier.

STANOVTE SI PRAVIDLÁ Vhodná veková hranica pre mobil v detskej ruke neexistuje. Záleží to len na rodičoch, ale aj od obdobia, kedy sa začína náš potomok osamostatňovať. Ak začína chodiť do školy i zo školy sám a bez sprievodu, navštevuje záujmové krúžky, alebo chodí sám von, potom je určite vhodné mobil kúpiť. Ale zároveň si stanoviť jasné pravidlá jeho používania. Psychológovia odporúčajú deťom mobily nezakazovať, ale zabezpečiť im len základné funkcie a vysvetliť im napríklad, že volania nad rámec vami stanoveného paušálu si budú platiť z vlastného vrecka. 

Mozaiku číslo 183 pripravil Oto Filip

VIII

redjedlo, hlavné jedlo, dezert. Každý z týchto chodov si pýta svoj nápoj. Poradíme vám, čo si (alebo hosťom) naliať k jednotlivým dezertom. SLAMOVÉ VÍNO Špeciálne prírodne sladké víno s vysokým zvyškovým cukrom a nízkym obsahom alkoholu. Vždy ho nalievame len „kvapku“, to znamená maximálne pol pohára, vychladené na 8 až 9 °C. Výborný spoločník ku všetkému sladkému.

VÝCHOVA, DETI

obilný telefón znamená pre dieťa omnoho viac než len nástroj na spojenie sa s rodičmi. Zaobstarať by ste im ho však mali len za určitých podmienok. Mobilné telefóny si našli cestu ku každému a výnimkou nezostávajú ani naše deti. Svoj prvý mobil často dostanú už s nástupom do školy a niekedy dokonca aj skôr. Dnešné mobilné telefóny nie sú iba obyčajným telefónom. Rozvoj technológií umožňuje oveľa širšie využitie. Deti i dospievajúci si môžu posielať textové či obrazové správy, e-maily, pripájať sa na internetové stránky, sociálne siete, fotiť, natáčať videá, hrať hry či sledovať, kde sa práve nachádzajú ich kamaráti. Mobilný

Viete, aký nápoj podávať k jednotlivým dezertom?

SLADKÉ, PRÍPADNE DEZERTNÉ VÍNO Takéto víno je tiež pomerne sladké a podávame ho k ľahším ovocným či smotanovým dezertom. Vychladené by malo byť na 10 °C. ŠUMIVÉ VÍNO Podávame ho pokiaľ možno čo najviac vychladené. Je skvelým spoločníkom k jahodám so smotanou či ľahkým ovocným polievkam. TOKAJSKÉ VÍNO Toto charakteristicky sladké víno sa podáva pri teplote okolo 12 °C a je výborným doplnkom kávových či čokoládových dezertov. SHERRY Týmto pojmom označujeme najznámejšie španielske fortifikované víno (pridáva sa doň lieh). Dostať ho v suchej, polosladkej i sladkej podobe, no všetky do jedného si skvele rozumejú s horkou čokoládou. 

Kultúra Oslava a podpora jazykov K EURÓPSKEMU DŇU JAZYKOV

Jasmina Pániková

a učenie cudzieho jazyka nikdy nie je neskoro. Čím viac jazykov poznáme – ponúkne sa nám viac možností, či už pracovných alebo všeobecne spoločenských. Vo svete jestvuje okolo sedemtisíc jazykov, pokým je v Európe viac ako 220 autochtónnych jazykov. Práve týmto európskym jazykom každoročne 26. septembra venujeme väčšiu pozornosť, keďže sa od roku 2001 rozhodnutím Rady Európy tento deň oslavuje ako Deň európskych jazykov. Cieľom tejto akcie je propagovanie jazykov a podpora jazykovej a kultúrnej rôznorodosti. Spoločnou akciou Filozofickej fakulty v Novom Sade, Inštitútu pre francúzsky jazyk a Informačného

Obsah Festivalu jazykov obohatilo aj Oddelenie slovakistiky

centra Európskej únie rôznymi aktivitami tento deň oslávili aj v Novom Sade. Organizované boli početné programy a jazykové dielne. Napr.

deti, ktoré navštevujú PU Radosno detinjstvo, mali možnosť naučiť sa prostredníctvom hier a piesní základné pojmy z nemeckého, fran-

V PETROVSKEJ PREDŠKOLSKEJ USTANOVIZNI VČIELKA

Zápis slovenských vlastných mien a priezvisk Jaroslav Čiep

omisia pre predškolskú výchovu Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v spolupráci so Združením vychovávateľov osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny v utorok 23. septembra v priestoroch Predškolskej ustanovizne Včielka v Báčskom Petrovci spoločne prichystali odbornú prednášku Dr. Anny Makišovej z Odde- O najčastejších chybách, ktoré robievame pri transkripcii a zápise slovenských ženských priezvisk, v Petrovci prednášala Dr. Anna Makišová lenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade na tému Zapisovanie priez- s drobnohľadom, aby sa zacho- ktoré určujú identitu jednotlivca. visk v úradných dokumentoch. vali všetky špecifiká originálneho Mnohí príslušníci menšinových Keď ide o zápis rodných mien menšinového jazyka, v tomto národov z takých nedopatrení a priezvisk v slovenčine, resp. prípade slovenského. V praxi sa a necitlivého zápisu potom majú ich preklad do srbčiny a zápis stretáme s rôznymi nedopatrenia- všelijaké oštary. Veľmi citlivou v úradných dokladoch každého mi už od prvotného zápisu v mat- témou je aj prechyľovanie priezjednotlivca je to veľmi zodpo- rike narodených, alebo aj neskôr visk u žien. Často sa pod vplyvom vedná práca. K tomu aj veľmi cit- pri vydávaní rôznych diplomov, srbčiny z nášho povedomia stráca livá, ku ktorej treba pristupovať osvedčení a osobných dokladov, prípona -ová/á, resp. –ská/á. Ako • KULTÚRA •

cúzskeho a španielskeho jazyka. Rušno bolo aj v aule Filozofickej fakulty. Kristina Ivšićová, spolupracovníčka Kancelárie pre medzinárodnú spoluprácu na Filozofickej fakulte, pripomenula, že fakulta každý rok organizuje akcie ku Dňu európskych jazykov. V tomto roku zorganizovali Festival jazykov, na ktorom predstavili kultúru a jazyk všetkých jazykov, ktoré sa vyučujú na Filozofickej fakulte. Každé oddelenie vyhotovilo svojrázny panel, na ktorom predstavili nielen kúsok histórie a kultúry domovskej krajiny istého jazyka, ale aj základné pojmy jazyka a prácu oddelenia. „Týmto spôsobom sa snažíme našim študentom priblížiť tento deň a oboznámiť ich nielen s kurzami, ktoré môžu navštevovať na fakulte, ale ich informujeme aj o určitej krajine a kultúre, čím im chceme poukázať na jazykovú a kultúrnu rôznorodosť, ale aj na to, čo spája jazyky európskych národov,“ povedala Ivšićová. prízvukovala Dr. Makišová, v slovenskom kontexte (aj v médiách) i cudzie priezviská musia dostať podobu s prechyľovaním. Chyby robievame aj pri zdvojených priezviskách u žien, ktoré treba písať obe v prechýlenej podobe a záväzne so spojovníkom. Pri zápise detí do denníkov odborníčka radila vychovávateľkám deti zapisovať dvojjazykovo, najprv podľa úradného srbského jazyka, a potom po slovensky, ale pridržiavať sa kodifikovanej jazykovej normy. Zároveň upozornila, že aj v školách napr. na tablách, ktoré nie sú úradnou identifikáciou jednotlivých maturantov, veľmi málo využívame možnosť zápisu mien a priezvisk po slovensky. Veľmi špatne vyzerá, keď vedľa po slovensky dobre zapísanom mene a priezvisku nachádzame kadejaké skomoleniny. Pri vlastných menách častý je výskyt domácich pomenovaní alebo zdrobnenín a mali by sme ich písať v základnom tvare. Vychovávateľky na záver osožného seminára mali praktické otázky na ozrejmenie prípadov z každodennej praxe. Po skončení prednášky Dr. Anny Makišovej vychovávateľky sa nerozchádzali, lebo nasledovalo zasadnutie komisie pre predškolské vzdelávanie a výchovu.

40 /4615/ 4. 10. 2014

Kultúra PADINA SPIEVA 2014

Postúpili Nosáľová a Valentová Anička Chalupová

estival slovenských ľudových piesní Padina spieva je súťaž mladých spevákov v prednese pôvodných piesní typických pre padinské prostredie. Toto podujatie pre mladých začínajúcich spevákov je tradičné, mnohí ho považujú za poznávaciu značku osady. Veď akoby aj nie, keď sa koná nepretržite viac ako štyri desaťročia. Víťazi sa každoročne zúčastňujú na celomenšinovom festivale Stretnutie v pivnickom poli. V poslednú septembrovú nedeľu na pekne upravenom javisku v sieni Domu kultúry Michala Babinku bolo rušno. Festival slávnostne otvoril Ján Petráš, jeden zo zakladateľov festivalu. Všetci siedmi speváci: Alena Povolná, Pavel Ľavroš ml., Pavlína Valentová, Ján Havran, Suzana Kucháriková, Vladimír Halaj a Irena Nosáľová boli pekne vyparádení do padinských krojov, ktoré pre mladšie generácie

Pavlína Valentová si vyspievala druhú cenu odbornej poroty

vo svojich rodinách uschovávajú ich rodičia a starí rodičia. Svojimi hlasovými možnosťami sa uchádzali o účasť na pivnickom festivale. Asi dvesto divákov po každom vystúpení nešetrilo dlane. Účinkujúcich sprevádzal trinásťčlenný ľudový orchester

pod vedením Anity Petrákovej (prvé husle) a za odbornej pomoci Janka Tomeka (kontrabas). V orchestri zazneli aj akordeón (Vladimír Halaj a Vladislav Hlavatý), husle (Darko Munćan a Jana Galasová), viola (Pavel Tomáš ml.), violončelo (Saňa Stvorcová), klarinet (Dominika Hučková a Vlastimír Povolný), klarinet (Denis Galas), cimbal (Daniel Cicka) a kontrabas (Želislav Kukučka). Pred vyhodnotením najvyspelejších hlasov obecenstvo v rámci revuálnej časti pobavili skúsení speváci z Padiny Pavel Kuľa a Janko Marček. Moderátori Jana Kováčová a Alexander Štaub sa zavďačili početným štedrým sponzorom. Odznela správa posudzovacej komisie, v ktorej boli Zlatka Hrnčárová, Pavel Kuľa a Janko Marček. Podľa ich rozhodnutia na pivnický festival si z Padiny postup zabezpečili Irena Nosáľová (prvá cena), ktorá získala aj cenu obecenstva, a Pavlína Valentová (druhá cena). Tretiu cenu získal Vladimír Halaj.

Tretiu cenu odbornej poroty získal Vladimír Halaj

Organizátorom 41. festivalu Padina spieva 2014 boli DK Michala Babinku a MOMS v Padine. Podujatie podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie a Obec Kovačica.

OSLÁVILI DESAŤ ROKOV PÔSOBENIA KONFUCIOVÝCH INŠTITÚTOV AJ V NOVOM SADE. Oslavným programom sa Filozofická fakulta v Novom Sade, na ktorej už pol roka funguje Konfuciov inštitút, pridala do zoznamu inštitúcií, ktoré si v pondelok 29. septembra pripomenuli desiate výročie založenia prvého Konfuciovho inštitútu. Pri tejto príležitosti nám dekanka Filozofickej fakulty a riaditeľka Konfuciovho inštitútu prof. Dr. Ivana Živančevićová-Sekerušová povedala, že oslavný program bol svojráznou premiérou spoločnej práce, do ktorej zapojili základné a stredné školy, gymnáziá a ich ďalším krokom bude zapojenie predškolských ustanovizní a organizovanie nových dielní – tradičnej medicíny, kuchárstva, profesionálneho čínskeho jazyka a pod. „Vyučovanie čínskeho jazyka nie je klasické učenie jazyka. S ním je späté aj vyučovanie kultúry a mentality čínskeho národa,“ hovorí dekanka. „Tak na dielňach kaligrafie sa cvičí aj motorika, aj trpezlivosť a svoju symboliku má aj jedinečné chystanie čaju. Na našej fakulte sa fakultatívne tento jazyk vyučuje už štyri roky. Za symbolickú cenu všetci občania majú možnosť preskúmať jazyk a kultúru Číňanov, skladať záverečnú skúšku a získať certifikát.“ Na snímke Isidory Gordićovej sú najúspešnejší účastníci dielne čínskej kaligrafie. J. P-á

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

HRTKOVCE

túrne obsahy zastrešuje. Spolkári sa okrem spevom, tancom a remeslami predstavili svojimi tradičnými jedlami. Pokým Slováci ponúkali bryndzové halušky, členovia hrtkovského spolku pripravili tradičnú srbskú špecialitu – čevapčiči. Do tretice na tomto podujatí nemohli chýbať ani tí, ktorí občas v úlohe tlmočníkov a občas v úlohe tých opravdivých mostov medzi dvomi krajinami, medzi Srbskom a Slovenskom, prišli na podujatie v kysáčskych kašmerínkach a s chýrečnou kysáčskou sármou. Boli to predovšetkým členky Spolku kysáčskych žien z Kysáča pod vedením Ľudmily Berediovej-Stupavskej, členky zoskupené vo výtvarnom krúžku Michala Geržu z Kysáča, všetci

Dni slovenskej kultúry Milina Sklabinská

pravidla takmer každá Slovákmi obývaná osada vo Vojvodine má svoje družobné miesta a obce na Slovensku, s ktorými si vymieňa návštevy a pestuje a prehlbuje slovensko-slovenské vzťahy dlhé roky či desaťročia. O tom však, že chartu o spolupráci podpíšu srbská a slovenská obec, počuť zriedkavejšie. Avšak stalo sa tak práve v sobotu 27. septembra, keď si v sriemskej dedine Hrtkovci podali ruky a odovzdali podpísané charty družby medzi miestnymi spoločenstvami Goran Trlaić, starosta Hrtkoviec, a Milan Spodniak, starosta obce Ratka zo Slovenskej republiky. Takáto ojedinelá udalosť bola príležitosťou aj na to, aby prehlbovanie spolupráce medzi dvomi štátmi získalo ďalšie rozmery. Tak sa tesne pred podpisovaním zmluvy v Zhromaždení obce Ruma, ku ktorej osada Hrtkovci patrí, stretli Dr. Aleksandar Martinović, predseda Zhromaždenia obce, s Jánom Varšom, veľvyslancom Slovenskej republiky v Srbsku, a rokovali o možných formách spolupráce. Na schôdzi sa zúčastnili aj Ing. Róbert Belko, zástupca primátora mesta Fiľako-

Spevom rozveselili prítomných • KULTÚRA •

Vystúpenie Fiľakovčaniek v Hrtkovciach

vo, Ing. Pavel Baculík, zástupca primátora mesta Lučenec, Mgr. Imrich Fekete, vedúci odboru kultúry a cestovného ruchu, PhDr. Michal Albert, vedúci oddelenia styku s verejnosťou, a Ing. Ladislav Valach, vedúci oddelenia ekonomiky z Banskobystrického samosprávneho kraja. Podpisovanie zmluvy organizátori zaopatrili vhodnými obsahmi, ktoré zabezpečili tak členovia tamojšieho Kultúrno-umeleckého spolku Desanky Maksimovićovej, ako aj členovia folklórnych súborov Ipeľ a Já-

Práce kysáčskych výtvarníkov

nošík z Fiľakova. Práve o družbu týchto ľudí aj šlo, lebo počas pobytu otvorili výstavu obrazov Ivety Kuricovej z Kalinova, tiež ľudových výrobkov a hudobných nástrojov, ktoré predstavili hudobník Tibor Koblíček a remeselník Ondrej Šufliarsky. O všetkých sa zmienila pani Alenka Rezková, riaditeľka Domu Matice slovenskej vo Fiľakove, ktorý tieto kul-

koordinovaní Jánom Slávikom, kysáčskym richtárom a nemenovaným organizátorom programu a celého stretnutia. Obaja starostovia združených miest, ale aj predstavitelia Obce Ruma si odniesli so sebou aj knihu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorú v rámci tohto programu stručne predstavila Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Vzhľadom na to, že družba týchto dvoch obcí pretrváva od roku 2012 a že sa Hrtkovčania už zúčastnili na Novohradskom folklórnom festivale na Slovensku, veríme, že do budúcna naberie ten správny smer, v ktorom sa budú vytvárať čoraz lepšie podmienky na rozvoj lokálnej kultúry.

40 /4615/ 4. 10. 2014

Kultúra Z PREMIÉRY DETSKÉHO FOLKLÓRNEHO SÚBORU V KOVAČICI

Vločky rozvírili hladinu Anička Chalupová

pred domácim obecenstvom. Pekne upraveným javiskom, v takmer dvojhodinovom programe, hýrila mladosť, radosť, tanec a spev. Po úvodných slovách Márie Kotvášovej-Jonášovej roztočilo sa kolo mladučkých tanečníkov, členov mladšej tanečnej skupiny, ktorých nacviči-

la choreografka Zuzana Petríkosobotu 27. septembra v kovačicvá. Za hudobkom Dome kultúry 3. októbra ného sprievodu odznel program v podaní DFS deväťčlenného Pre najmladších to na javisku bola skôr skutočná veľká hra Vločka. Týmto podujatím sa začali zmiešaného oroslavy Kovačického októbra 2014, chestra, ktorý pracuje pod taktov- vystúpila aj dievčenská spevácka celomesačného podujatia vyplnenékou hudobníka Janka Dišpitera, skupina, ktorú nacvičil riaditeľ DFS Vločka Pavel Ďuriš. Diváci nešetrili ho predovšetkým kultúrnymi dlane a silným potleskom sa zadianiami. vďačili za krásny umelecký zážitok História Detského folklóraj staršej tanečnej skupine, ktorú neho súboru Vločka sa začala nacvičil choreograf Želko Suchánek. písať iba začiatkom tohto roku, Program moderovali Martina Čukeď sa naplnila myšlienka zjedvárová a Nenad Galešev. Podujatie notenia všetkých umeleckých podporil Pokrajinský sekretariát zložiek: tanca, spevu a hudby. pre šport a mládež, Obec Kovačica Doteraz sa DFS podarilo prea Kultúrno-osvetové spoločenstvo, zentovať svoju činnosť až na Miestne spoločenstvo, Dom kultúry, niekoľkých celomenšinových Základná škola, MOMS a iní. podujatiach vo Vojvodine a v Každý milovník ľudovej hudby, zahraničí. Jeho členovia, žiatanca či spevu, ktorý si v ten večer ci nižších a vyšších ročníkov nenechal ujsť toto podujatie, sa iste ZŠ Mladých pokolení, v povrátil domov plný krásnych dojmov slednú septembrovú sobotu a silných pocitov. premiérovo predviedli bohatý Rodičom a starým rodičom sa podarilo zachovať krásne ľudové kroje kultúrno-umelecký program aj pre svoje ratolesti

DFS VIENOK A SLNIEČKO NA SLOVENSKU

Na oberačkových slávnostiach Elena Šranková

etské folklórne súbory Vienok a Slniečko Kultúrno-informačného strediska Kysáč v dňoch 18. až 21. septembra pobudli na Slovensku. Znova navštívili kamarátov, členov DFS Zlatý levík z Nových Zámkov, s ktorými nadviazali spoluprácu v roku 2008. Malí tanečníci z Kysáča sa zároveň zúčastnili na tradičnom podujatí Oberačkové slávnosti a v rámci neho na 20. ročníku Novozámockého festivalu detských folklórnych súborov s medzinárodnou účasťou. O zájazde sa podrobnejšie dozvedáme zo slov Vladimíra Medveďa, vedúceho DFS Vienok: „Vystúpili sme na jubilejnom 20. Novozámockom festivale detských folklórnych súborov, ktorého programy prebiehali v piatok 19. septembra a v sobotu 20. septembra a boli

www.hl.rs

Kysáčski folkloristi v Nových zámkoch

rozvrhnuté počas celého dňa. V rámci početných programov tak Oberačkových slávností, ako i novozámockého festivalu, vystúpili oba naše súbory – Vienok a Slniečko, zaspievali sólistky Jana Ďurovková, Andrea Miháľová, Nina Francistyová a Aňa Kardelisová, ako i dievčenská spevácka skupina. Zúčastnili sme

Informačno-politický týždenník

sa nielen v otváracom programe, ale i vo večernom Zahrajte nám muzikanti a v galakoncerte, ako i v krojovanom zástupe mestom. Okrem nás zahraničnými súbormi, ktoré sa zúčastnili na festivale v Nových Zámkoch, boli naši kamaráti z Poľska, z Wieliszky, ako i dva súbory z Česka a jeden z Maďarska. Na festiva-

le vystúpili, pravdaže, i domáci tanečníci zo Zlatého Levíka, ako i početné súbory z Nových Zámkov, tak slovenské, ako i maďarské, ktoré pôsobia v rámci škôl a spolkov.“ Ako vedúci hovorí, k pekným dojmom, ktoré si priniesli z tohto podujatia v zahraničí, prispelo i pekné slnečné počasie. To vylákalo na slávnosti a festival početných návštevníkov, ktorým sa ponúkali aj iné programové obsahy. Tak ako na každom zájazde, aj na tomto kysáčski folkloristi nadviazali kontakty s novými súbormi, dohodli sa o budúcej spolupráci, takže cesta za hranice bola aj tentoraz prospešná. Foto: z archívu KIS • KULTÚRA •

CEZ NADLAK JE... 2014

Z náruče slovenských ľudových piesní Anna Medveďová

oncom septembra speváci z Dolnej zeme, ktorým ľudová pieseň prirástla k srdcu, smerujú do rumunského Nadlaku s náručou slovenských dolnozemských ľudových piesní. Presnejšie v dňoch 26. – 28. septembra sa uskutočnila 16. edícia prehliadky sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je... 2014 v organizácii Aradskej oblasti DZSČR. Finančne ju podporili Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Mestské zastupiteľstvo v Nadlaku. Na tohtoročnej prehliadke zazneli spevy úhrnne 24. spevákov z Maďarska, z Chorvátska, zo Srbska a z Rumunska rozdelených do troch vekových kategórií. V prvej kategórii zazneli hlásky nádejných spevákov vo veku od 6. do 12. rokov, v druhej kategórii súťažili speváci od 13. do 18. rokov a v tretej kategórii speváci nad osemnásť rokov.

Milan Joković z Kysáča, 3. miesto v kategórii najmladších spevákov

Spevákov hodnotila odborná porota v zložení: Ján Šutinský z Maďarska, predseda, Juraj Ferík a Anna Medveďová zo Srbska, Mária Peneac a Kristína Jucan z Rumunska. Podľa hodnotenia speváckych schopností, správnej dikcie čistoty intonácie, • KULTÚRA •

Ovenčené odmenami s členmi odbornej poroty: (zľava) Anna Berédiová, Anna Medveďová, Andrea Lačoková, Jarmila Kolárová a Juraj Ferík

hlasovej techniky a zladenosti speváka s orchestrom, ako aj správneho podania odkazu piesní, porota udelila po tri ceny v jednotlivých kategóriách. Z najmladších spevákov ocenenia získali: Andrea Fábriová z Nadlaku, 1. miesto, Bernadetka Frnková z Gemelčičky (Rumunsko), 2. miesto, a Milan Joković z Kysáča, 3. miesto. V strednej kategórii víťazkou sa stala Anna Berédiová zo Selenče, ktorá vystupovala ako predstaviteľka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, druhé miesto obsadila Nina Francistyová z Kysáča a tretia bola Janka Sekáčová z Gemelčičky. V kategórii dospelých porota mala ťažšiu prácu, lebo bolo viac kvalitných spevákov. Víťazkou festivalu v kategórii nad 18 rokov sa stala Adriana Fúriková z Čerpotoku (Rumunsko), ktorá zároveň získala aj cenu orchestra, druhoumiestnená je Jarmila Kolárová z Báčskeho Petrovca, kde sa dostala aj tretia cena – Andrei Lačokovej, predstaviteľky Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom. Tri špeciálne ceny odbornej poroty udelili Sáre Valentíkovej a Vlaste Vachulovej z Pivnice a Melinde Žingorovej z Maďarska. Cenu Dotyku ľudskosti pre najmladšieho súťažiaceho dostal Damián Sekáč

z Gemelčičky z Rumunska a pre súťažiaceho vo vekovej kategórii nad 18 rokov Katarína Lenharto-

ľubozvučnými hlasmi prispeli aj moderátorky Bianka Unc z Nadlaku a po desiatich rokoch znovu aj Anna Chrťanová-Leskovac. Prednesy spevákov dostali na kvalite aj ďakujúc vynikajúcemu ľudovému orchestru, ktorým od založenia festivalu diriguje Jozef Vladimír Zifčák mladší. Sprievodným podujatím festivalu bola prezentácia prvej zbierky znotovaných piesní z pätnástej, jubilejnej prehliadky sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je... 2013, ktorú zostavil a vydanie financoval Jozef Vladimír Zifčák mladší. Odbornú pomoc pri zapisovaní textov piesní poskytla Dagmar Mária Anoca, ilustrátorkou zbierky bola Miroslava Karkušová. Maľba na obale zbierky je obraz Jarmily Kolárovej z Petrovca, ktorá originál venovala na prezentácii autorovi

Druhé miesto v strednej kategórii obsadila Nina Francistyová z Kysáča

vá-Petríková z Kovačice. Tradične sa udeľujú aj ďalšie ceny: cenu odbornej inšpektorky Vieroslavy Tímárovej udelili Bernadetke Frnkovej z Gemelčičky, cenu poslanca DZSČR získala Daniela Kešjarová z Békešskej Čaby (Maďarsko), cenu časopisu Naše snahy dostala Darinka Siládiová z Osijeku (Chorvátsko) a cenu mesta Nadlak získala Jasmina Polačeková z Nadlaku. Nadlacký Dom kultúry bol minulý víkend klenotnicou slovenských ľudových piesní, bolo počuť piesne s rozličnou tematikou, od detských, pracovných, smutných, žartovných po vojenské a ľúbostné. Príjemnému ovzdušiu prehliadke svojimi

zbierky. Je žiaduce, aby zbierky tohto druhu boli zverejňované zo všetkých festivalov slovenských ľudových piesní nielen v Nadlaku, lebo je to jediný a správny spôsob zachovania našich skvostov – slovenských ľudových piesní. Prehliadka sólistov na 16. edícii sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je... 2014 doznela efektnou zvučkou, ktorá v nás vyvoláva sčasti smútok, že sa hudobné hody ukončili, ale nám milovníkom slovenskej ľudovej piesne dáva vieru, že sme na správnej ceste v zachovávaní do vienka nám daných dolnozemských slovenských ľudových piesní. Foto: M. Lačoková

40 /4615/ 4. 10. 2014

Kultúra VIEDENSKÁ UMELECKÁ GRAFIKA

Päť spôsobov videnia Oto Filip

ak ako na začiatkoch väčších koncertov existujú a hrajú tzv. predskupiny, možno by nebolo zle, keby sa aj vo vý-

kolektívu v Belehrade. Ako hostia nášho trienále grafiky, vystavovalo na nej päť renomovaných viedenských umelcov strednej generácie: Michael Hedwig, Georg Lebzelter,

Jedna z prác Veroniky Steinerovej

stavnom a výtvarnom živote ujalo čosi podobné. V takomto kontexte jedným z vhodných vstupov do tohtoročného belehradského Októbrového salónu by mohla byť i výstava Viedenská umelecká grafika 2, prebiehajúca v druhej polovici septembra v galérii Grafického

Henriette Leinfellner, Michael Schneider a Veronika Steiner. Za ich spoločnú črtu možno označiť, že všetci pôsobia ako vysokoškolskí učitelia grafiky na rakúskych umeleckých fakultách. Tam študentom prednášajú, prenášajú a prinášajú poznatky nielen o tradičných grafických

médiách, ale i o širšom rozvoji médií v digitálnej dobe. Okrem vlastnej tvorby a prispievania do odborných umeleck ých časopisov, za dôležitý aspekt svojho umeleckého a autorského poslania, chápu aj nadviazanie Z tvorby Michaela Hedwiga širších medzinárodných stykov, osobných nových tendencií na medzináa inštitucionálnych priateľstiev rodnej výtvarnej scéne. Pritom je každý z nich svoja spolupráce, prostredníctvom výstavných projektov, vzde- rázny: Hedwig dôraz kladie na lávacej výmeny a sympózií, kontrast tmavého a bieleho, s nejednou krajinou. V tom zo- Lebzelter stavia na precíznej zname je ich už dosť: Nemecko, kresbe, Leinfellnerová dosť Španielsko, Švédsko, Veľká Bri- používa náznaky, Schneider je tánia, Poľsko, Slovinsko, Turecko, raz precízny, inokedy neurčitý, Čína, Japonsko, Spojené štáty Steinerová nezabúda ani na a, samozrejme, Srbsko. Selek- kolorit, ani na hru písmen a tor podujatia prof. Dr. Philipp číslic. Všetkým ale treba rovnako Maurer vyzdvihuje, že rakúska vďačiť za to, že na neveľkom pätica (aj) tým prispieva k vy- priestore dokázali prezentosokej kvalite rozvoja grafického vať nové viedenské grafické a umenia vo Viedni a vo svete, umelecké závany aj u nás. Veď k umelecko-experimentálnym natoľko kvalitného stačí aj má výskumom, tiež k preskúmaniu lo. PRVÁ SAMOSTATNÁ VÝSTAVA OBRAZOV. Slovenský insitný maliar Ján Šuster v tomto roku má najväčšie úspechy. Najprv si na obecnej prehliadke výtvarných umelcov v Šíde vďaka svojmu obrazu zabezpečil miesto na zónovej prehliadke v Rume. Potom sa na návrh kustóda a člena poroty na obecnej prehliadke rozhodol predstaviť časť svojich obrazov a diel na samostatnej výstave. Príležitosť na to našiel v rámci osláv 120. výročia založenia Slovenskej evanjelickej matkocirkvi v Šíde. Svoju prvú samostatnú výstavu 20 obrazov predstavil v malej sieni Slovenského domu 21. septembra. Autor hovorí, že je spokojný s tým, ako výstava odznela medzi spoluobčanmi. Zjavili sa prvé ponuky, aby svoju výstavu otvoril aj v iných prostrediach. Na fotografii je záber z výstavy v Šíde. St. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

KULTÚRA NEPOZNÁ HRANICE

Vzájomné prieniky Andrea Speváková

vorba dolnozemskej slovenskej minority v súčasnosti ľahšie presahuje teritoriálne hranice ako kedysi a takto sa častejšie prezentuje v zahraničí. Umelci a kultúrni dejatelia sú pilierom týchto prenikov, ktoré časom dokážu narastať do vzájomných prienikov celoslovenských. Opierame sa najviac o podporu materskej krajiny, kam akosi najčastejšie smerujeme, i keď uspieť v zahraničí nie je jednoduché. Zároveň chceme k nej patriť tak, ako patríme k rodnej krajine, zabodovať, kvalitou zakotviť na rovnako vysokej priečke, obhájiť položenie spoločenské, pracovné i autorské. Nie vždy si však uvedomujeme celoštátne a minoritné relácie. To ale neznamená, že by sme vopred mali zaujať zápor-

né stanovisko, živiť pesimizmus. Skôr kráčať po stopách jasavých príkladov. Aj napriek tomu, že ide predovšetkým o individuálne počiny a spolupráca spočíva najmä na osobných kontaktoch, obojsmerne, PhDr. Miron Pukan, PhD., z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, Inštitútu estetiky a umeleckej kultúry (slovenský jazyk a literatúra, estetika, teória a dejiny divadla) mieni, že tieto prieniky a presahy sú pomerne agilné: kedysi to bolo atomizovanejšie a separujúce sa tým, že sa otvárame my k svetu, tak sa tie prieniky a presahy prehlbujú... spolupráca trvá, evidujeme sa navzájom, komunikujeme. Zároveň je niekoľko dramatikov, divadelníkov, ktorí pôsobia (aj) na Slovensku a prinášajú aj drámu z Dolnej zeme: Michal Babiak, Vladislava Feketeová, Ľuboslav Majera... Majera pritom paradox-

Miron Pukan

ne pracoval v rusínskom divadle Aleksandra Duchnoviča (DAD), kde veľmi úspešne inscenoval titul Počuješ, mama... (r. 2000) srbského spisovateľa Vojislava Savića, ktorý je na repertoári DAD už 14 rokov... Práve takéto pozoruhodné výsledky práce majstrov svojho remesla svedčia o tom, že sa ako

dolnozemskí Slováci môžeme zaradiť medzi celoslovenskú tvorivú špičku. Tvorba najúspešnejších jednotlivcov dokonca presahuje národný rámec a rezonuje i na úrovni celosvetovej. V tomto zmysle evidentný je prínos slovenských, ale aj svetových inštitúcií a združení, zároveň spolupráca univerzít, prostredníctvom ktorých sa mnohopočetné preniky a prieniky realizujú. Prešovská univerzita totiž, podobne ako slušný počet iných vzdelávacích inštitúcií, spolupracuje s univerzitami v Novom Sade a Belehrade. Týmto sa ponúka široká škála možností potenciálnym osobnostiam slovenskej kultúry a života, na čom vlastne spočíva naša budúcnosť. Zároveň, programy recipročnej výmeny študentov, Erasmus, Saya, programy podpory pre zahraničných študentov, ale aj možnosť Univerzity 3. veku či e-learning sú iba kvapkou v mori aplikovateľných spôsobov na sebarealizáciu a spätnú pôsobivosť vzájomných (aj svetových) prienikov.

KYSÁČ

Výstava architekta Harminca Elena Šranková

ďaka dobrej spolupráci medzi kulpínskou a kysáčskou matičnou organizáciou dielo

Michala Milana Harminca (1869 – 1964), významného slovenského architekta a kulpínskeho rodáka, bolo sprístupnené aj kysáčskemu obecenstvu. Predstavili ho

Pri makete kostola v Liptovskej Porúbke

Po otvorení výstavy • KULTÚRA •

výstavou, ktorú v nedeľu 28. septembra otvorili v Slovenskom národnom dome v Kysáči. Vyložené boli fotografie a modely niektorých z najvýznamnejších budov, ktoré Harminc za svojho tvorivého života

projektoval. Autorkou výstavy je Ing. arch. Jana Pohaničová z Fakulty architektúry v Bratislave. Prítomných na výstave v Kysáči privítal Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč, a o živote a diele M. M. Harmica ich informoval Michal Ďurovka, ktorý výstavu aj otvoril. Primeranú báseň z tejto príležitosti zarecitovala Elena Surová.

40 /4615/ 4. 10. 2014

Kultúra V BRESTOVAČKEJ BANJI

Krokom za tancom či okom za krojom Marína Horvátová

uristická organizácia Obce Báčsky Petrovec prijala pozvanie na Dni Brestovačkej Banje, v srdci Srbska, no a rada pozvaniu vyhovela. Oslovili totiž petrovské spolky, či by na tomto podujatí nepredstavili kultúru, tradíciu a zvyky nás Slovákov a, samozrejme, dostali kladnú odpoveď. Nezabudli osloviť ani tanečníkov KUS Petrovská družina, ktorí si týmto zájazdom v tomto roku spestrili leto až dvakrát. Najprv si javisko vyskúšali 28. júna v Belej Crkve, kde sa tiež TO Obce Báčsky Petrovec potešila pozvaniu na Maškarný sprievod kvetín. A 24. augusta tanečníci svojím bohatým krojom a tancom očarili publikum



Foto: z archívu Turistickej organizácie Báčsky Petrovec

www.hl.rs

Tanečníci KUS Petrovská družina v Brestovačkej Banji



CHÝRNIK

BREZNO. Desiaty ročník inšpiratívneho festivalu s medzinárodnou účasťou Divadelná Chalupka 2014 trval od 17. do 19. septembra v Brezne, Hriňovej, Čiernom Balogu, Podbrezovej, Polomke a Závadke v Slovenskej republike. Hlavným organizátorom bolo Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici. Spoluorganizátormi boli aj MsKS Brezno a MsKS Hriňová, Divadelný súbor J. Chalupku mesta Brezno a Hriňovské divadlo. Festival finančne podporuje Dotačný systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Banskobystrického samosprávneho kraja. V jubilejnom desiatom ročníku festivalu Divadelná Chalupka 2014 pripravili inscenácie Divadla Homo Fuge z Púchova, Hriňovského divadla z Hriňovej Divadla Lemniskáta zo Žilina a Divadelného súboru Jána Chalupku z Brezna. Zahraničným hosťom na festivale bolo Divadlo VHV z Báčskeho Petrovca. Po desiatich rokoch Petrovčania zase účinkovali na festivale a predstavili sa hrou Óda na rovinu v réžii Petra Serge Butka. Hlavnými hosťami festivalu bola Činohra Slovenského národného divadla z Bratislavy s inscenáciou hry Petra Quiltera Je úžasná. RUSKÝ KERESTÚR. V nedeľu 28. septembra v Ruskom Kerestúre

a domácich v Brestovačkej Banji. No jasné, keď ich Ján Kováč, choreograf, pekne nacvičil a pripravil s muzikantom Jánom Andrášikom. Na zájazde miesto tiež mali členky Spolku petrovských žien. Petrovské ženy predstavili slovenské bohatstvo Báčskeho Petrovca. Týmto všetci poďakúvajú riaditeľke festivalu Žakline Tufonić a tiež Turistickej organizácii Boru, ktorí mali za úlohu našich Petrovčanov pekne uhostiť, aby sa pohodlne cítili a pekne pobavili. Tanečníci spolu so starými mamami a mamami, tiež i petrovské ženy ďakujú obecnej Turistickej organizácii a tešia sa na ďalší zájazd.

hosťovalo Slovenské vojvodinské divadlo z Báčskeho Petrovca s najnovšou inscenáciou Podozrivá osoba Branislava Nušića v réžii Alexandra Baka. Ďalšie hosťovanie SVD s týmto predstavením bude v nedeľu 19. októbra v Starej Pazove. J. Č-p KYSÁČ. V miestnostiach Slovenského národného domu v Kysáči v piatok 3. októbra o 19.00 otvoria výstavu grafického dizajnu Vizuálne odkazy – Boško Ševo. E. Š. KOVAČICA. V nedeľu 5. októbra o 20.00 hodine v Kovačici v Divadle VHV, scéna pri Dome kultúry 3. októbra, bude premiéra divadelného predstavenia Starý frfloš autora Carla Goldoniho v réžii Jána Makana. DK Kovačica BÁČSKY PETROVEC. V Slovenskom vojvodinskom divadle v nedeľu 12. októbra o 20.00 vystúpi Divadlo „A“ a Divadlo SHANTI, o. z. Prievidza s hrou Michaila Bulgakova Psie srdce, v réžii Jozefa Krasulu. Inscenácia je venovaná 60. výročiu súboru. SVD

Informačno-politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova Bohatá kultúrna jeseň na obzo-

re. Jeseň zavítala a už na začiatku priniesla bohatú kultúrnu činnosť a ponuku v Starej Pazove. Ochotnícke spolky rozprúdili svoju aktivitu, Stredisko pre kultúru a knižnica organizujú početné programy. Preto nie div, že sa v jednom dni divákom ponúkajú aj dva obsahy, ako to bolo aj 24. septembra. V Knižnici Dositeja Obradovića bol literárny večierok a výstava obrazov a omaľovaného skla Miry Seleny. Autorka predstavila svoju knihu krátkych rozprávok a okrem nej na výstave boli aj obrazy jej dcéry Seleny Danilovićovej. Večierok bol obohatený hudbou, keď na klavíri zahrala mladá hudobníčka Jana Varecová. V ten istý večer bohatým repertoárom piesní predstavil sa mestský chór pod vedením Radmily Andrejevićovej. Okrem zborových piesní diváci mali pôžitok zo skladieb, ktoré zahral tamburášsky orchester pod vedením magistra Ljubinka Lazića a klaviristka Bojana Soviljová. Na večierku vystúpili primadony Gordana Tomićová a Bojana Stavrov. Oba programy vyvolali veľký záujem divákov podobne ako aj prestavenie Indigo na text Duška Premovića a v

réžii Branislava Lečića, ktoré bolo o deň neskoršie. A. S.

Detva

Ďalší ročník Detvianskej umeleckej kolónie. Uplynulo štrnásť rokov od vzniku Detvianskej umeleckej kolónie (DUK), ktorej členmi sú profesionálni a neprofesionálni výtvarníci zo Slovenska, Maďarska, Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Srbska. Uplynulý týždeň sa skončil ešte jeden ročník tohto podujatia, na ktorom sa zúčastnili aj padinskí insitní maliari Pavel Povolný-Juhás, Martin Pap a Anna Durgalová. Ich obrazy prezentovali život a obyčaje Padinčanov, Slovákov žijúcich na Dolnej zemi. Obrazy tam namaľované budú prezentované milovníkom výtvarného umenia nielen na Slovensku, ale aj v mnohých iných mestách Európskej únie. Už na budúci mesiac, totiž v dňoch 16. novembra až 16. decembra 2014 v Českej republike, v meste Ostrava, na Zámku Poruba, na pozvanie predsedu Severomoravského kraja Ivana Strachaňa, maliari Pavel Povolný-Juhás a Martin Pap budú zasa prezentovať padinskú insitu. A. Ch. • KULTÚRA •

Z AROMATICKÉHO LITERÁRNEHO ZÁHONU VIERY BENKOVEJ (6)

Večne čakajúca Čakanka (Cichorium intybus)

esne pri plote rastie bylinka, u nás nazvaná čakanka, spoznala som ju podľa modrých ako nebeský azúr kvetov. Ľudovo tiež cigória, korenie svätého Petra, nemecká káva, rastie ako burina. Kvitne od júla do septembra. A má aj svoju ľudovú povesť: legenda hovorí, že je vlastne čakanka zakliata dievčina čakajúca milého z vojny. Jej modré oči sú nebeským darom. Z jej koreňov sa pripravuje náhrada kávy. V Napoleonových vojnách, keď v Európe chýbala zrnková káva, liečiteľky pražením koreňov získali náhradu za kávu... Kedysi sme mali fliačik zeme pri petrovskom kanáli, sem sme s mamou chodievali pestovať zeleninu a oberať ovocie. Naše políčko kúpené ako malé kvadráty, rozlohou ani celé jutro, bolo naším špajzíkom, čiže komorou. Keď som išla na kvadráty, čakanka mi bola ukazovateľom príchodu a návratu z nich; nikdy som sa na tejto ceste nestratila... skvelá modravá bylinka bola vždy na tom istom mieste, pri chodníku, ukazovala mi smer chodu a kam mám stúpať za mamou, ktorá pred sebou tisla vozík, náš pick up tragač. Hoci som bola už žiačkou prvej triedy ľudovej školy, všetko sa mi na tejto našej rovine zdalo rovné a rovnaké a iba miestami rozdielne. No táto rastlina často modrá ako oči mojej mamy a neraz i belasá ako nebo nad nami, dívala sa na svet svojimi skromnými očami ako kráľovná jazdy; takto som ju v duchu pomenovala na základe jej drobných kvietkov, ktoré sa hrdili vytrčeným pyskom, ako keby mali na stebielku nasadený jazdecký strmeň! Nedávno som sa na bicykli vybrala za ňou, dávno som ju nevidela kvitnúť vedľa starej cesty, ktorá dnes vedie k odpadu a kedysi cestovateľa viedla cez • KULTÚRA •

drevený most a cez petrovské pole do Kysáča. Všetko bolo inak kedysi, uvedomila som si to známe, že svet sa mení a aj my v ňom... Dnes táto cesta končí pri tzv. odpade – smetisku, kam sa vysýpa všetko nezdravé a hnilobné, čo Petrovčania a okolie vyfabrikuje, nuž nie div, že flóra, ale i fauna ustupuje a mizne. Na týchto, kedysi upravených poliach, sa vo viničkách rozliezli ako prsty na dlani nabielo rozkvitnuté divé pupence, z ktorých sme si ako deti robili venčeky na hlavu. Starší ich zasa zbierali ako zelenú stravu hydine. Ale kam sa skryli tie nádherné bylinky a rastlinky z našich polí? Kam sa skryl pupenec, slezová ruža, iskerník? Do panónskych šírav a domov sa všeličo naukladalo, ale tak ľudia, ako aj rastliny, vtáky a domy vymierajú, nechránené človekom iba sa zosujú k zemi. A tam na zosutej zemi vyrastie krásna – modroočka. Vedci jej dali také pekné pomenovanie Čakanka... A ona veru často radila, ako ľuďom pomôcť, keď ju ženy neraz prosili o pomoc. Nuž osušte ma a môj koreň zomeľte na prach, bude zo mňa káva na posilnenie, očistím pečeň, prinavrátim stratené sily a veru napravím i metabolizmus! A aká je zdravá a chutná. V starom Egypte bola považovaná za magickú bylinu, ktorá vraj dávala krásu a úspech, preto si ju ženy vkladali do oleja, a potom natierali na tvár. Veru čakanka si je vedomá svojej krásy, po odtrhnutí aj vo vode veľmi rýchlo zvädne... Mnoho toho sa viditeľne „pozapisovalo“ na tieto naše rozbrázdené cesty a záhony, no nielen na tvár tejto zeme, ale i na tvár chodníkov a ciest. Viditeľné zápisy o osudoch tunajších ľudí v podobe sypkého nánosu, prachu či pieskov vytvorených ostrými kontinentálnymi vetra-

mi zostali aj na našich. Lenže tí, ktorí mali tieto odkazy prečítať a pretlmočiť pocestným a neznámym, ktorí sa tu neskôr usadili alebo sem zablúdili, sa už dávno pominuli alebo pozabudli ich uložiť do kroniky a zanechať potomkom... Ale čosi sa na tých cestách predsa len zachytilo. Boli to tzv. čapáše − odtlačky dobytka po ceste kráčajúceho raz po prašných, inokedy i po vlhkých cestičkách, od chotára po chotár, od dediny po dedinu, od ulice po ulicu; ak sa dobre zahľadíme, čapáše uvidíme i dnes. A na nich – chvejúca sa na vetre, plačúca v daždi ako samotár, strážnik poľa a vinice, chránená chodníkom či cestičkou, modrá ako nebo nežná bylinka – čakanka! A kdesi v kolibe oddychuje i budár poľa – starostlivý dedo, ktorý zahľadený do premien v sebe a v prírode smutným pohľadom pozoruje všetky tieto zmeny. A hoci je čas neľútostný, je mu ľúto, a preto verí, že to potomkovia napravia. ... A keď sa vraciam domov z dlhých ciest po svete alebo iba tu zneďaleka, mám dobrý pocit, že ma pri dome niekto čaká – okrem môjho čierno-bieleho kocúrika pri plote sa chveje milá a verná bylinka – čakanka. Vždy mi ponúka správny smer života, vie mi našepkať, kedy si treba obnoviť sily života; pozvať na malý kávový rozhovor... Ba vie i inšpiratívne vplývať možno na našu dolnozemskú tvorivú pohodu a so šálkou pravej kávy cigórie pomôcť prekonať únavy a tvoriť, a takto pomáha rozpletať i zhrčkavené nite minulosti a nahmatávať tep budúcnosti možno práve v tvorbe mladých, ktorých by sme si mali, ak je to vôbec možné, predsa len ustrážiť v tejto čarokrásnej „mnohojazyčnej“ Vojvodine, podobne ako čakanku a aj mnohé iné dary nášho života...

Pripomíname si narodeniny a výročia v októbri 2014 ËË 1. októbra 1919 v Petrovci bolo otvorené Slovenské gymnázium. Pripomíname si 95. výročie úspešného pôsobenia tejto renomovanej kultúrnej a vzdelávacej ustanovizne, toho času – od roku 1997 – Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom. ËË 1. októbra 1864 v Kysáči sa narodil Ján Svätopluk Mičátek, slovenský vojvodinský národno-kultúrny pracovník. Pôsobil aj v Amerike. (Pripomíname si 150. výročie narodenia.) ËË 11. októbra 1929 v Petrovci sa narodil Pavel Mučaji, slovenský vojvodinský básnik, autor kníh pre deti, prekladateľ, redaktor časopisu pre deti Naši pionieri, redaktor Hlasu ľudu, stredoškolský profesor a riaditeľ petrovského gymnázia. (Blahoželáme k 85. narodeninám.) ËË 19. októbra 1944 v Petrovci vyšlo prvé číslo novín Hlas ľudu. Odvtedy vychádzajú nepretržite. Menili síce periodicitu, formát, dizajn, miesto tlačenia, ale – teraz ako týždenník – už 70 rokov sú neoddeliteľnou súčasťou života (nielen) vojvodinských Slovákov. ËË 27. októbra 1944 v Kysáči sa narodil Dr. Michal Harpáň, slovenský vojvodinský literárny vedec a kritik, redaktor srbských časopisov Index a Polja a slovenského časopisu Nový život, vysokoškolský pedagóg, autor početných literárno-vedných publikácií. (Blahoželáme k 70. narodeninám.)

40 /4615/ 4. 10. 2014

Kultúra • Oznamy

Kolónia nie je tábor Anna Horvátová

ríbuzenstvo dvoch jazykov – v našom prípade srbčiny a slovenčiny – nepriaznivo vplýva na úkor toho v danom prostredí menej zastúpeného, ktorého jazykové spoločenstvo k tomu nemá v dostatočnej miere vybudované ani jazykové povedomie. Dennodenne sme svedkami toho, ako srbský jazyk priam dusí slovenčinu, verejné prejavy v elektronických médiách sú viac srbské ako slovenské, a tým nedopatreniam podliehajú aj preklady. Dôkazom toho je aj nekorešpondujúci preklad srbského spojenia likovna kolonija, ktoré bez žiadnych okolkov do slovenčiny prekladáme ako „výtvarná kolónia“. V pokračovaní predostrieme, pomocou slovníka, významovú pestrosť slovenských spisovných slov kolónia a tábor.

Kolónia je krajina, obyčajne zámorská, násilne uchvátená a udržovaná v hospodárskej a politickej závislosti od imperialistického štátu: britské, francúzske kolónie. Sú to aj príslušníci jedného národa alebo štátu, osídlení v cudzom štáte (vysťahovalci, diplomatickí úradníci a pod.): nemecké kolónie v cárskom Rusku; československá kolónia v Paríži. Týmto pojmom sa označuje aj skupina budov alebo celá štvrť v obci alebo meste obývaná určitou vrstvou obyvateľstva: robotnícka kolónia, ako i skupina domov pre robotníkov pri väčšom závode; študentská kolónia, cigánska kolónia, rybárska kolónia. V biológii je to spoločnosť jedincov žijúcich pohromade, v skupinách: kolónia vtákov, vtáci hniezdiaci v kolóniách; kolónia baktérií – baktérie, ktoré vyrástli na jednej živnej pôde. Tábor je určite pre mnohých predo-

všetkým asociáciou na hrozivé príbehy trýznenia ľudí, hromadné väzenie: koncentračný, zaisťovací, zajatecký tábor. Ale aj pri tomto slove sa prejavila lexikálna pestrosť, keďže na druhej strane sa stretáme s inou podobou, a to je prechodné ubytovanie skupiny ľudí vo voľnej prírode: vojenský tábor, cigánsky tábor, kozácky tábor; stanový, aj letný pioniersky tábor alebo druh rekreačného strediska pre mládež. V športe je tábor sústredenie športovcov pred pretekmi: tréningový, výcvikový, z čoho vyplýva záver, že sústredenie detí v tomto prípade s umeleckým nadaním je v slovenčine tábor. V politickej oblasti tábor sa nazýva skupina štátov rovnakej zahraničnopolitickej orientácie; skupina rovnako zmýšľajúcich ľudí: socialistický tábor, protiimperialistický tábor, svetový tábor mieru a pod.

DROBNÝ OZNAM Kupujem staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o odhade rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ulica Narodnog fronta č. 12, podal žiadosť na určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Expoatácia ropy a plynu na exploatačnom poli Zreňanin sever RN 173-14. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 19. 9. 2014 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia vnútorného rozvodu plynu a montovanie nových horákov na kotloch na výrobu vodnej pary v Továrni syntetického kaučuku v Elemire, na katastrálnej parcele č. 1780, k. o. Elemir, ZO Elemir. Nositeľ projektu je HIP Petrohemija, s. s r. o., Pančevo, FSK Elemir, Ulica priemyselná cesta bb. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10. do 14 hod. v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia môžu podať svoju sťažnosť na rozhodnutie v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na základe článku 18 a článku 29 Štatútu ustanovizne Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec, a Rozhodnutia Správnej rady na zasadnutí zo dňa 25. 9. 2014 v y p i s u j e : SÚBEH na vymenovanie RIADITEĽA SLOVENSKÉHO VOJVODINSKÉHO DIVADLA Na riaditeľa Slovenského vojvodinského divadla môže byť vymenovaná osoba, ktorá okrem zákonom stanovených podmienok spĺňa aj osobitné podmienky: – ukončené vysokoškolské vzdelanie – akademické master štúdiá, základné štvorročné štúdiá (VII. stupeň); – najmenej 3 roky pracovnej skúsenosti na prácach v oblasti kultúry; – organizačné schopnosti; – neexistujú zákonné prekážky na vymenovanie. Kandidáti sú povinní k žiadosti pripojiť: CV (pracovný životopis); overenú fotokópiu diplomu o nadobudnutom vzdelaní; potvrdenie o pracovnej skúsenosti; potvrdenie, že nie sú odsúdení za trestný čin; program práce a rozvoja divadla. Znalosť slovenského jazyka sa odporúča. Riaditeľ sa volí na obdobie štyroch (4) rokov. Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Prihlášku na súbeh s priloženými dokladmi treba doručiť Správnej rade Slovenského vojvodinského divadla v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia súbehu v týždenníku Hlas ľudu (od 2. do 17. októbra 2014). Oznam bude i na oznamovacej tabuli SVD. Bližšie informácie o súbehu možno dostať na telefónne čísla: 021/780-168 alebo 780-040.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou svatkou

KATARÍNOU VALENTÍKOVOU rod. Balcovou 23. 11. 1933 – 14. 9. 2014 z Petrovca

Lúčia sa s ňou rodiny Pucovská a Červenská Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_Bratov_Dronjak Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podľa splnomocnenia nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 21, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_Bratov_Dronjak, v Ulici Bratov Dronjak 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. septembra 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-797/14, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_Bratov_Dronjak, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_Bratov_Dronjak, v Ulici Bratov Dronjak 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Určuje sa, aby nositeľ projektu štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_Bratov_Dronjak, v Ulici Bratov Dronjak 13, v Novom Sade na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, Omladinskih brigada 21, podal tomuto orgánu pravidelnú žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_Bratov_Dronjak , v Ulici Bratov Dronjak 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy DCS 1800 a UMTS. Antenovú sústavu základných staníc bude tvoriť šesť panelových antén výrobcu Katherin. V každom úseku bude postavená jedna anténa typu K742236 a K742215 pre pokrývanie v rozsahoch DCS 1800 a UMTS. Plánované azimuty antén sú 20 ° , 150 ° a 270 °, resp. po úsekoch obe sústavy. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu DCS je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2. V súlade so zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostriedkami verejného informovania a MS Bystrica. V zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Postavovanie antenovej sústavy je v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-268/14 zo 16. júna 2014, ktorú zverejnila Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, v ktorej sa uvádza, že je parcela č. 10716/11, k. o. Nový Sad I, určená na postavovanie nosiča antény s anténami a typizačných kabinetov základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch na jestvujúcom objekte na lokalite Bratov Dronjak č. 13 v Novom Sade. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2460_01 NS_Nový_Sad_Bratov_Dronjak , číslo EM-2014-091/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE z Belehradu. Základná stanica mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_Bratov_Dronjak, má celkovú efektívnu vyjadrenú silu od 2118,6 W (pre všetky tri úseky) pre sústavu DCS 1800 a pre sústavu UMTS celková efektívna vyjadrená sila je 1524,2 W (pre všetky tri úseky). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetnej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetná základná rozhlasová stanica ma efektívnu vyjadrenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov, a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyjadrenou silou spotrebičov), splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná na spôsob, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté, nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 3. októbra 2014 uplynulo 5 rokov, čo ma navždy opustila moja manželka

KATARÍNA TKÁČOVÁ

rod. Kriváková 2. 11. 1927 – 3. 10. 2009 – 2014 z Petrovca S láskou a úctou trvalú spomienku si na Teba zachováva Tvoj manžel Michal

SMUTNÁ SPOMIENKA

MICHAL CHRŤAN

21. 10. 1946 – 2. 10. 2000 – 2014 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú Tvoji najbližší: manželka, dcéry, zaťovia a vnúčatá

SMUTNÁ SPOMIENKA

IGOR CHRŤAN

28. 9. 1980 – 5. 10. 2011 – 2014 z Kysáča Smutný je náš dom, prázdno je v ňom. Pred smrťou sme Ťa nemohli zachrániť, preto Ťa zachránime pred zabudnutím. Na Tvoju lásku a starostlivosť nikdy nezabudnú mama a sestry s rodinami

40 /4615/

4. 10. 2014

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželkou

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 17. 9. 2014 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na spracovanie širokej frakcie ľahkého uhľovodíka v Odžakoch, Priemyselná štvrť b. č., na katastrálnej parcele č. 6073/4, k. o. Odžaci, nositeľa projektu Standard gas, s. s r. o., Bulvár oslobodenia č. 92/IV z Nového Sadu. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľov životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

ZUZANOU PETRÁŠOVOU

25. 12. 1937 – 3. 9. 2014 z Padiny V tichosti toho podvečera padla hviezda z môjho neba, moja nádej, moja dobrá manželka, ma navždy opustila.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovaní o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu VERSA CORP, s. s r. o., Námestie Komenského 3, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie Objektu na uskladnenie a mechanickú prípravu na transport odpadu, ktorý je nie nebezpečný, v Ulici Mileve Simić 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1020/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10. 00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu v písanej forme doručiť svoju mienku na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SPOMIENKA

na našich zosnulých

24. 1. 1932 – 9. 9. 2013

Teta Katka, teta Zuza a teta Viera s rodinami

SPOMIENKA

Dňa 5. októbra 2014 uplynie šesť smutných rokov, čo nás navždy opustila naša milovaná dcéra, manželka, matka a starká

17. 5. 1930 – 5. 10. 2011

z Petrovca Všetko zmizlo, len spomienky na predobré srdcia nám zostali! Dcéra Zuzana Godová s dietkami Majou a Patrikom a vnuk Samuel Vrbovský s rodinou

www.hl.rs

rod. Sabadošová 25. 7. 1950 – 5. 10. 2008 – 2014 z Kysáča

SAMUELA

VRBOVSKOVCOV

VLADISLAV KUŠTRA 16. 1. 1964 – 2. 4. 2014 z Kulpína

1. 1. 1964 – 16. 9. 2014 z Hložian

ANNA JAMBRICHOVÁ ZUZANU

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo šesť smutných mesiacov, čo nie je s nami náš manžel a otec

PAĽKOM URAMOM

Odpočívaj v pokoji.

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú a večne Ťa v srdci nosiť budú Tvoji najmilší: otec Ján Sabadoš, manžel Ondrej a dcéry Anna Srnková s rodinou a Miluša Jambrichová so synom Martinom

Informačno-politický týždenník

Manžel Martin

Ľudia vravia, že čas rany lieči, ale každým dňom bôľ za Tebou je väčší a väčší. Manželka Tatjana, dcéra Jasmina a syn Branislav

SMUTNÁ SPOMIENKA na

MICHALA CICKU

2. 11. 1943 – 28. 9. 2013 – 2014 z Kovačice

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú? Smutný je náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu zostala von. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Katarína a dcéry s rodinami • OZNAMY •

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

so sestrou

ZUZKOU PETRÁŠOVOU

na manžela, syna, otca a starého otca

JÁNA STRUHÁRA

VLADA PEŠIĆA

25. 12. 1937 – 3. 9. 2014 z Padiny

31. 7. 1953 – 4. 10. 2013 z Kulpína

2. 7. 1946 – 8. 10. 2013 – 8. 10. 2014 z Hložian

Už utíchol hlas mojej úprimnosti, len boľavá prázdnota a skutočnosť zostala, lebo nemám komu byť to, čo som Tebe bola. Tvoja sestra s manželom Jánom a rodinou

Všetko zmizlo, len stopy tvojej lásky a spomienky na predobré srdce nám zostali! Manželka a dcéry s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s matkou

SMUTNÁ SPOMIENKA

VLADA PEŠIĆA

PAVEL BALÁŽ

31. 7. 1953 – 4. 10. 2013 z Kulpína

25. 12. 1937 – 3. 9. 2014 z Padiny

Do ďalekej šíravy stihla mi smutná novina, že túžba po mne sa už navždy utíšila. S úctou syn Martin s rodinou

Tvoji najmilší

Dňa 25. septembra 2014 uplynulo desať smutných rokov, čo nás navždy opustil otec a starý otec

na svata

ZUZANOU PETRÁŠOVOU

Natrvalo zostaneš v našich spomienkach.

1942 – 2004 – 2014 z Hložian

Tichú spomienku si na Teba zachovávajú: Svatka Zuzana Godová z Austrálie

syn Pavel s manželkou, vnuk Daniel a vnučka Daniela s rodinou

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE Dňa 20. septembra 2014 nás náhle a nečakane po ťažkej chorobe opustil môj milovaný manžel, otec a starý otec Lúčim sa s Vami, milí moji, ruky stisk Vám už nemôžem dať. Odišli slzy, dotĺklo srdce, lúčim sa s každým, kto mal ma rád.

JÁN SLIVKA

16. 9. 1947 – 20. 9. 2014 obchodník vo výslužbe z Padiny

Náhle si odišiel, manžel môj milý, náhle odišla duša Tvoja. Nemohol si povedať: ”Zbohom, manželka moja,” veď sme ešte mohli spolu žiť a so svojimi najmilšími sa tešiť. Pri tejto smutnej príležitosti ďakujeme všetkým tým, ktorí prišli vyprevadiť môjho manžela na poslednú cestu, za vyjadrené slová útechy. Vďaku vyjadrujeme aj pánovi farárovi Jánovi Cickovi za primeranú kázeň a pekné slová.

Zarmútená manželka Zuzana, syn Ján s manželkou Annou a deťmi Blaženkou a Janou a dcéra Anna s manželom Pavlom a deťmi Vladimírom a Ivanom • OZNAMY •

40 /4615/

4. 10. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 3. októbra 19.30 Vysielanie Divoká Vojvodina, synchronizované po slovensky 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Kumštáreň Nedeľa 5. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Pondelok – sobota 18.00 Denník

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška Piatok (piatok) 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) TV Týždeň ponúka záznam 17.00 Rozhlasové noviny z tohtoročného Petrovského Vejár hudobných vysielaní maratónu, zo šachového turnaja Zornička open v Hložanoch. Časť Nočný program vysielania bude venovaná aj tomu, aký darček možno pripraviť 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné novorodencom. Nevystanú ani relácie (sobota) poľnohospodárske aktuality. Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety

Kumštáreň bude venovaná zaujímavým a aktuálnym kultúrnym udalostiam z našich prostredí, medziiným aj oslave 70 rokov Hlasu ľudu a 150 rokov písaného slova vojvodinských Slovákov; pozornosť bude venovaná aj jubilantovi Pavlovi Mučajimu.

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 3. októbra – Terminál Sobota 4. októbra – Odvaha princeznej, 1. časť Pondelok 6. októbra − Štyridsiatka na krku Utorok 7. októbra – Výkupné Streda 8. októbra – Magor v podnájme Štvrtok 9. októbra – Rukojemník 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 12. októbra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Odvaha princeznej, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Hlavný kameraman RTV Jozef Maďar pri nakrúcaní dokumentu v petrovskej tlačiarni HL PRINT

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 5. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Galaprogram Páračky KUS V šírom poli hruška Pietna spomienka Utorok 7. októbra 16.00 Stretnutie dolnozemských Slovákov Na jarmoku Slávnostné uvádzanie čističky do prevádzky Výstava v Galérii insitného umenia v Kovačici Piatok 10. októbra 16.00 Októbrový turnaj v kolkoch Detský jarmok Organový koncert Premiéra divadelného predstavenia Starý frfloš

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 40 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského romantického básnika a evanjelického kňaza (1812 – 1883). autorka: ANNA chová staroveké rieka BIČIA- dobytok počítadlo v SČH ROVÁ

chyť

maďar. meno

vpíšte Rakúsko KE

2. časť tajn.

smútočná slávnosť tona

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. zbožie

vpíšte vpíšte

slovinský spisovateľ

je na škodu

stála čierna farba

Streda 8. októbra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 12. októbra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

aromatická rastlina rieka v Rusku

písmeno S

kálium

dusík

plošná jednotka

krstný otec

papierový obal

mäkká spoluhl. AS HL DU ĽU

UDÍ

UR vydelené územie v cudzine

v tom čase

spojka

TELEVÍZIA PANČEVO

S HLADU ĽU

vpíšte PIERO

Pavol Dobšinský

rámik

1. časť tajn.

ampér

časť dinára vpíšte

VOP

moc TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

1., 2., 3. samohláska

chlp Katarína Taliansko druh likéru

drobil 3 rovnaké samohl.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 39 VODOROVNE: jednotka, ár, A, ara, nádhera, JR, nikto, O, LE, aus, hlava, čt, Anka, okr, N, ona, oi, izvori, H, dva, Evka, eol, Kain, snaha, má TAJNIČKA: JÁN JOHANIDES

dlhá samohl.

ručný dvojkoles. vozík

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 37 z čísla 37 Hlasu ľudu z 13. septembra 2014 bolo: SAMUEL ŠIŠKA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA PLACHTINSKÁ, Ul. Janka Čmelíka č. 34, 21 472 KULPÍN. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

40 /4615/ 4. 10. 2014

Šport Kolo remíz SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

rokov, treba pochopiť ich určitú bojazlivosť na trávniku. Najstarší hráč v tíme hostí na tomto zápase mal Ján Bokor iba 22 rokov. Získali sme dojem, že keby V 7. kole mužstvá dosiahli päť rovnakých nerozhodných Padinčania zahrali voľvýsledkov. Vyhrali len Senta presvedčivo nad pančevským nejšie, ľahšie by prišli Dinamom a Novopazovčania minimálne v derby nad suk úspechu nad skúsedmi z Nových Bánoviec. Zápas v Šíde odročili pre účasť senejšími, ale fyzicky dvoch hráčov temerínskej Slogy v amatérskej reprezentácii slabšie pripravenými Vojvodiny, ktorá hrá kvalifikácie o regionálny cup Európy. Vrščanmi. Reprezentantom je aj brankár Doliny Bojan Trivunović, ale V prvom polčase on dostal povolenie hrať vo Vršci. obe mužstvá hrali Výsledky 7. kola: Senta – Dinamo 3 : 0, Tekstilac – Radnički obozretne, viac sa (S) 1 : 1, Vršac – Dolina 1 : 1, Prigrevica – Radnički (SM) 1 : zamerali na obranu, 1, Radnički (NP) – Dunav 1 : 0, Bačka 1901 – ČSK Pivara 1 disciplinovane spĺňali Obranca vyrovnal: : 1, Radnički (Š) – Sloga nehrali, Cement – Banat 1 : 1. Milan Nedučić (Dolina úlohy trénerov a gólových šancí takmer VRŠAC – DOLINA 1 : 1 (0 : 0) Padina) ani nebolo. uhobanátske derby sa skončilo celok, ktorému chýba viac odvaPo prestávke domáci zahrali nerozhodným výsledkom. Do- hy. Vzhľadom na to, že väčšina odvážnejšie a Timić v 48. min. lina ukázala, že má kvalitnejší hráčov Doliny má 18, 19 a 20 trafil žrď brány Doliny. Vrščania

prišli na krok k cieľu v 75. min. Timić výborne centroval z rohu, obrana Doliny nezbadala pohyblivého Simića, ktorý hlavou trafil sieť bezmocného Trivunovića. Hostia v poslednej min. vyrovnali. Do útoku sa presadili obrancovia Vuković a Nedučić. Faul nad Vukovićom bol v šestnástke, ale rozhodca Malidžan z Nového Sadu nariadil voľný kop spoza trestného územia. Náhradník Spaskovski presne nacielil, brankár Donović loptu odrazil na nohy Stojanova, potom sa kožená dostala k Nedučićovi, ktorý biliardovú akciu zakončil gólom – 1 : 1. DOLINA: Trivunović, Pavić, Nedučić, Vasić, Stojanov, Čigoja, Vuković, Veličković, Šarenac, Šušnjar (Radić), Sarajlin (Spaskovski). Dolina v nedeľu uvíta mužstvo Prigrevice.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

vypomstilo, lebo robustný náhradník Mišković odstrčil mladučkého debutanta Obradova, vedľa bezmocného a znova výborného Stojanovića ukrátil domácich o zaslúžený bod. K tomu Valent v 90. min. pre nadávku rozhodcovi musel von z trávnika. PANÓNIA: Stojanović, Stolić, Ďurčiansky (Obradov), Terek, Jovanović, Dobrić, Virijević, Mladenović, Valent, Malinović, Pivarov. V sobotu Laliťania budú hosťovať v Kolute.

Na prvý gól čakali 300 minút!

Juraj Pucovský

Crvenka si vybojovala prvú výhru na hosťovaní, a to v Ribareve. Lalitskej Panónii sa v 88. min. vyšmykol prvý bod. Výsledky 5. kola: Jedinstvo (R) – Crvenka 1 : 3, Radnički – Metalac 3 : 0, Dinamo – Jedinstvo (K) 2 : 0, Panónia – Šikara 2 : 3, A. Šantić – Partizan 4 : 1. PANÓNIA – ŠIKARA 2 : 3 (1 : 1)

aliťania boli blízko k prvému bodu. V 26. min. lopta preletela mladého stopéra Panónie Tereka a ľavokrídelník Somborčanov Delija ľahko prekonal Stojanovića. Valenta v 30. min. v šestnástke z chrbta zrazil nekompromisný Mračina a rozhodca Grizer z Crvenky odpískal penaltu.

Pivarov bol o chvíľu neskoršie strelcom prvého gólu Panónie v nových majstrovstvách, na ktorý fanúšikovia čakali presne 300 minút!? V 52. min. sme videli najkrajšiu akciu na zápase. Mladenović prihral Virijevićovi na pravej strane, ktorý ihneď odcentroval, Pivarov loptu

hlavou iba šuchol, ale ju pohotovo dočkal Valent a trafil ľavý roh brány Milosavljevića. Veľká to radosť pre domácich, ktorá trvala iba osem min. Tereka v 60. min. lopta udrela do ruky, čo stačilo rozhodcovi, aby energicky ukázal na biely bod, z ktorého Mračina vyrovnal na 2 : 2. V 84. min. Valent mal veľkú šancu domácim možno zabezpečiť prvú radosť, keď z plného rozbehu silne pálil iba niekoľko centimetrov nad bránu zmeraveného Milosavljevića. V 88. min. sa to Laliťanom veľmi

STOLNÍ TENISTI MLADOSTI V SEPTEMBRI ÚSPEŠNÍ

Body a medaily v Petrovci Samuel Medveď

P V 60. min. Šikara vyrovnala na 2 : 2 gólom Mračinu z jedenástky

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

etrovskí stolní tenisti v septembri zahrali naplno. V Prvej vojvodinskej lige zaznamenali dve presvedčivé víťazstvá, v Temeríne a doma so šídskym STK Partizan. V tomto druhom zápase domáci hladko porazili Sriemčanov 4 : 0. Za Mladosť nastúpili: Turan, Lomen a Bažík (náhradník bol Šramka) a v mužstve STK Partizan hrali Tiosavljević, Grbić, Barna a Danguzov. V piatok 19. septembra 2014 pio-

nieri klubu sa zúčastnili v neďalekom Čelareve na súťaži pomenovanej Lav kup, ktorú zorganizovali v rámci Dní piva, kde si mladý Petrovčan Filip Todorović vybojoval bronz. V Bečeji v nedeľu 21. septembra prebiehala už tretia súťaž toho roku, známa ako Kolenica kup, kde hrali aj skúsení Petrovčania Kaňa, Turan a Bažík, ktorých sprevádzal milovník stolného tenisu a priateľ klubu Ján Makan. Hralo tam takmer 130 pretekárov. Pavel Turan sa ovenčil medailou, tentoraz bronzovou. • ŠPORT •

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Konečne dobre MLADOSŤ – STARI GRAD 1 : 0 (0 : 0) Samuel Medveď

ladosť vo Vrbare získala prvé tri body, hoci boli obavy, ako to dopadne po troch prehrách. Na tomto zápase domáci „modrí“ prejavili hravosť a usilovnosť. Už v prvom polčase Mladosť zatlačila súpera z predmestia Báčskej Palanky do trestného územia, takže pred bránou hostí to dobre vrelo. Čakalo sa len kedy padne gól. Boli pokusy Severíniho (16. min.), Jakuša (20. min.), Rupara (24. min.), Torbicu a Babiaka (35. min.). Diváci v 42. min. videli peknú parádu brankára hostí po dobrej strele Pavlisa. Hneď na začiatku druhého polčasu do hry vošiel skúsený Mijin a jeho

spolupráca so spoluhráčmi oživila hru v útoku Mladosti. Tak už 47. min. dobrú prihrávku Mijina využil Pavle Torbica a dosiahol vedúci gól, ktorý na konci Futbalisti Mladosti mali v prvom polčase najmenej päť dobrých pokusov pred bránou mužstva Stari grad, ale gól nevsietili Petrovčanom priniesol aj dlho očakávanú výhru. Torbica, Severíni, Milenković, Pavlis 3 : 0, Obilić – Titel 2 : 0, Bečej – Krila Videli sme ešte jeden dobrý Torbicov (Jovanić), Đukanović (Mijin). Krajine 4 : 1, Tvrđava – Vojvodina 1 zásah v 83. min., po ktorom hostia : 1, Borac – Mladosť 2 : 0, Stari grad BORAC – MLADOSŤ 2 : 0 (1 : 0) vykopli loptu takmer z bránkovej V Šajkaši tak muselo byť. Keďže v mi- – Sutjeska 1 : 0, Budućnost – Hajduk čiary. Rekonvalescent Ivan Fejdi mal moriadnom kole dorastenci nehrali, 1 : 2, Mladost radost – Proleter 3 : 1. predtým tiež dobrý pokus o strele- tréner Mladosti Čuljak do mužstva Výsledky 7. kola: Proleter – nie gólu, ako i Severíni, ktorý kopal zaradil aj juniorov Milićevića, Očove- Maglić 4 : 1, Hajduk – Mladost ranad brvno. Mijin v 90. min nevyužil jiho a Andreja Babiaka. Tak vyskúšal dost 1 : 2, Sutjeska – Budućnost dobrú prihrávku Torbicu. možnosti týchto mladých hráčov, 4 : 1, Mladosť – Stari grad 1 : 0, MLADOSŤ: P. Fejdi, Fábry (I. Fejdi), ktorým sa čoskoro otvoria dvere prvej Vojvodina – Borac 2 : 1, Krila KraBabiak, Jakuš, Rupar, Stojimirović, jedenástky. Hralo sa korektne a súperi jine – Tvrđava 1 : 1, Titel – Bečej 0 :

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Hrali len hostitelia PROLETER – TATRA 4 : 1 (2 : 0) Pavel Pálik

azdalo sa nám, že na ihrisku v Suseku hralo iba hostiteľské mužstvo z Banoštora, kým sme si Kysáčanov všimli iba občas. K tomu ešte pre nadávku rozhodca Grujić z Petrovaradína predčasne pod sprchy poslal hráča Tatry Srnku. Proleter začal naplno a tlak korunoval dvoma gólmi. Najlepší hráč na zápase Bošnjaković dvakrát úspešne

a Bošnjakovića v 88. min. zabezpečili presvedčivé víťazstvo. TATRA: Ljubičić, Daneček, Kulík (Fejdi), Srnka, Boško Trojanović, Račko, Bojan Trojanović, Alargić, Martinko, Milunović, Jambrich (Budík). Výsledky 7. kola: Vinogradar – Susek 1 : 2, Veternik – Mladost 1 : 0, Šajkaš – Sirig 3 : 1, Futog – Fr. partizan 0 : 2, Proleter – Tatra 4 : 1, Dinamo – TSK 2 : 0, Jedinstvo – Sla-

boli hlavne vyrovnaní, najmä v prvom polčase. MLADOSŤ: Fejdi, Jakuš, D. Babiak, Milićević, Rupar, Stojimirović, Torbica (A. Babiak), Severíni, Milenković, Fábry, Haška (Očoveji). Výsledky 6. kola: Maglić – Kulpín

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PLANKA – DRUHÁ TRIEDA

Vizićanom bojovnosť nepomohla JEDNOTA 1950 – BORAC 6 : 1 (2 : 1) Ján Murtin

M Na zápase v Suseku Ostojić už v 12. min. prvýkrát prekonal Ljubičića prenikol z ľavej strany a jeho prihrávky Ostojić v 12. min., resp. Lalović v 36. min. skončili gólmi. Hostia s desiatimi hráčmi ako-tak vyrovnali hru a Bojan Trojanović z protiútoku v 68. min. skorigoval výsledok. Domáci si gólmi Lalovića v 84. min. • ŠPORT •

vija 0 : 2, Petrovaradín – Sofeks 2 : 0. V nedeľu Tatra bude hosťovať v Rumenke. Dorast Tatry prehral doma s mužstvom Fr. partizan 1 : 3 (gól dal Boris Funtík). Zápas pionierov: Tatra – Mladosť Petrovec 1 : 9.

3, Kulpín – Obilić 2 : 1. Program 8. kola: Maglić – Obilić, Bečej – Kulpín, Tvrđava – Titel, Borac – Krila Krajine, Stari grad – Vojvodina, Budućnost – Mladosť, Mladost radost – Sutjeska, Proleter – Hajduk.

užstvo Jednoty 1950 deklasovalo bojovných, ale futbalovo skromných hostí z Vizića. Už v 1. min. brankár Đurica vyrazil na roh strelu Kneževića. V 10. min. kapitán Bučík polovolejom zo štrnástich metrov otvoril skóre zápasu. Ďalšie šance domácich zostali nevyužité. Po zaváhaní Đumića a Ljubičića skúsený Ljubiša Kojić v 23. min. vyrovnal na 1 : 1. V 29. min. Stanković hrubo fauloval Trivu Ljubičića. Po vzájomnej potýčke a štvorminútovej prestávke rozhodkyňa Vanja Ivanović pod sprchy poslala hosťujúcich hráčov Stankovića a agresívneho Pudelku, ako aj domáceho Benka. Do konca polčasu si domáci vytvorili zopár šancí, no iba po peknej prihrávke Molnára jednu korunoval znova Bučík.

Bolo to v 45. min. Už na začiatku druhého polčasu po rohu Lončara hlavičkoval Knežević – 3 : 1. Kapitán Bučík v 73. min. riešil dilemu o víťazovi zvýšiac výsledok na 4 : 1. Do konca zápasu z množstva šancí, v 81. min. a 86. min., Ľuboslav Hataľa atraktívne prekonal Đuricu a stanovil presvedčivých 6 : 1. JEDNOTA 1950: Pagáč, Đumić, Benko, Šoven, Ljubičić, Lončar (Ľ. Hataľa), Ralević, Knežević (Jević), Bučík, Horvát, Molnár (Boronjac). Žlté karty v radoch domácich dostali Bučík a Ľ. Hataľa, u hostí sú potrestaní Bjeloš a Lukić. V nedeľu Jednota hosťuje v Bođanoch. Výsledky 4. kola: Jednota 1950 – Borac 6 : 1, Budućnost – Proleter 2 : 0, Sloga – Naša hviezda 0 : 1, voľná bola Slavija.

40 /4615/ 4. 10. 2014

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Festival gólov SLÁVIA – OMLADINAC 10 : 1 (3 : 1) Ján Špringeľ

red stretnutím si na kovačickom ihrisku minútou ticha uctili pamiatku na zosnulého Jozefa Čížika (1933 – 2014), dlhoročného verného fanúšika Slávie a v šesťdesiatych rokoch i šoféra slávistického autobusu. V 7. kole si sily zmerali nerovnocenní súperi. Kým za Omladinac hrajú iba traja futbalisti mimo Deliblata (Kovin, Bavanište a Mramorak), pre vedúcu Sláviu hrajú štyria bývalí futbalisti Doliny, včerajšieho prvoligistu. Aj výsledok bol taký: presvedčivý v prospech hostiteľov. Kovačičania začali ohrozovať súpera od 9. min.: Petković strieľal z voľného kopu. O minútku neskôr 1

: 0 – Čížikova ľavačka z pravej strany bola presná. V 13. min. už bolo 2 : 0, na výborný center Antića z pravej strany nabehol strelec Bíreš. Vzápätí neuznal gól pre of- Nabiehajúci Bíreš strelil druhý gól v 13. minúte sajd rozhodca Dobričić hosťujúcemu útočníkovi Moj- prestávkou Čerňoš v pokutovom silovićovi. Od 16. po 24. min. trikrát území zrazil Bojana Tajdića. Útočník skúšal Gigović: najprv lobom, potom hostí bol presný z trestného bodu, z dvadsiatich metrov a na ďalší center zmenšil skóre na 3 : 1. Päť minút po prestávke už bolo 4 Antića i hlavou. V 26. min. Čížik centroval, Bíreš : 1. Petković trafil presne zo sedemskúšal strelu hlavou. Ľavý obranca nástich metrov. Striedajúci Stojanović Čížik o tri min. nato strelil z voľného bol útočníkom Omladinca iba 11 kopu a v 38. min. i z diaľky, brankár minút. Dal gól z postavenia mimo hostí bráni, ale Gigović ho loboval hry, dostal žltú, neskôr pre urážlivé – 3 : 0 pre domácich. Tri minúty pred slová rozhodcovi aj druhú, nuž musel

predčasne pod sprchy. Oslabení hostia sa už mohli spolu s natešenými divákmi pozerať na poslednú tretinu skríženia zbraní, a to iba na festival slávistických gólov – 5 : 1 – Vulišić po diaľkovom projektile z 25 metrov, 6 : 1 – nová presná strela Petkovića, 7 : 1 – Gigović z penalty nad ním, 8 : 1 – hlavička Gigovića po centre Vulišića, 9 : 1 – Jovanović po prihrávke Antića a 10 : 1 – Gigović po centre Antića. Aj napriek výprasku futbalistov Omladinca hlasne podporovala celý druhý polčas desiatka prívržencov z Deliblata, kým sa z tribúny ozýval občas skalný Slávie s vlajkou druhej Juhoslávie. SLÁVIA: Krstić, Ďuriš (Strakúšek), P. Čížik, Ján Čerňoš, Radenković, Petković (D. Čížik), Vulišić, Antić, Jovanović, Gigović, Bíreš (Vukajlović). Ďalší zo zápasov pravdy zohrajú Kovačičania s vojlovickou Mladosťou. Slávia má šesťbodovú prednosť nad troma súpermi – Barandou, Crepajou a Vojlovicou.

Znova prehra vo finiši HAJDUŠICA – VOJVODINA 2 : 3 (2 : 2) Vladimír Hudec

ajdušičania ani na tomto zápase nehrali podradnú úlohu. Od prvej minúty boli úplne rovnoprávni, na momenty aj omnoho lepší od svojho súpera z Crepaje, dvakrát mali náskok, ibaže si ho nevedeli zachovať. Prvú príležitosť mal Đapa, ktorý pekne strieľal, ale lopta odletela tesne vedľa brány. V 20. min. Ružića v šestnástke nedovolene zastavili, rozhodca ukázal na biely bod, z ktorého bol presný Đapa. Iba o pár minút neskoršie hostia z protiútoku vyrovnali. Chybil zadák Hajdušice G. Stojkovski, ktorý zastal, očakávajúc, že rozhodca dopíska faul. V 30. min. znova radosť domácich futbalistov. Radulović z autu silne zahodil loptu do šestnástky, Anđelovski ju hlavou ponad všetkých hráčov a zmýleného brankára Vojvodiny zaslal do siete. Predsa sa vo finiši polčasu po rohovom kope v skrumáži pred bránou Hajdušice lepšie vynašli hostia a druhýkrát vyrovnali. Po zmene strán Hajdušičania vynakladali úsilie získať náskok, ale sa im to nedarilo. Od 73. min. hrali bez Anđelovského, ktorý pre dva neobozretné zákroky dostal dve žlté kar-

www.hl.rs

ty, potom i červenú. Aj s desiatimi hráčmi Hajdušičania hrali útočnejšie, ale nepremyslene, takže skúsenejší hostia ľahko zneškodňovali ich útoky a svoju šancu hľadali v protiútokoch. V 88. min. domáci celok mal šťastie, keďže strelu hostí zastavila žrď. Avšak už v nasledujúcom útoku útočník Vojvodiny bol presný, strelou z okraja

Đapa bol presný z penalty a Hajdušica získala náskok 1 : 0 šestnástky aj tretíkrát matoval brankára Hajdušice a priniesol svojmu celku (ne) zaslúžené tri body. HAJDUŠICA: Melich, Radulović, Lipták, Pomorišac, G. Stojkovski, Folťan, Zambo (Radović), Anđelovski, Hudec (Demse), Đapa, Ružić.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Zmrhali kopu šancí AŠK – BANAT 0 : 0 Suzana Kokavská

ra Banatu. Najprv ho v 5. min. skúšal Rajčević strelou o prehre v Kleku Araz 20 metrov. O päť minút dáčania si vytýčili cieľ, neskoršie strelu Matejiže v stretnutí s lídrom na brankár zastavil. Dve z Čenty získajú tri body. Plán príležitosti potom mal aj sa im však iba čiastočne Gál, ale hlavičkoval loptu uskutočnil. Bol to zaujímavysoko nad bránu. Trochu vý a napínavý zápas. Diváci neskoršie Mijić z voľného videli početné šance, ale nie kopu strieľal vedľa brány a Vladimír Gál banuje aj góly. pri konci polčasu nepresný Domáci futbalisti dobre za šancou... bol aj Matejin. začali, útočili a snažili sa rozvlniť sieť V druhom polčase Aradáčania pokrahostí, ale lopta končila v rukách branká- čovali v rovnakom tempe. K tomu od

Informačno-politický týždenník

Výsledky 7. kola: Mladosť (V) – Jugoslavija 2 : 1, Slávia – Omladinac 10 : 1, Budućnost – Polet 0 : 6, Mladost (O) – Sloga 1 : 0, Radnički – BAK 3 : 0, Hajdušica – Vojvodina 2 : 3, Crvena zvezda – Vulturul 1 : 0, Partizan – Jedinstvo Stević 5 : 1. 64. min. mali hráča viac, lebo rozhodca pre ostrý zákrok nad Matejinom cestu do šatne ukázal Jankovićovi z Čenty. To však veľmi nepomohlo domácim futbalistom, aby vyhrali. V 75. min. najlepšiu príležitosť na zápase mal mladý Vesin, keď z dvoch metrov trafil brvno. Futbalistov AŠK najviac trápi to, že hrajú dobre, vytvárajú si šance, ale im chýba aj trochu šťastia, aby všetko korunovali gólmi a bodmi. AŠK: Dimitrijević, Prodanović, Striško, Birmanac, Rajčević (Ćupurdija), Mijić, Matejin (Maksimović), Vesin, Korać, Gál, Apostolović. Ostatné výsledky 5. kola: Borac – Omladinac 2 : 0, Proleter 2006 – Lehel 1 : 1, Naftagas – OFK Klek 2 : 2, Potisje – ŽFK Banat 5 : 1, Rusanda – OFK Gradnulica Foto: I. Pančić 4 : 1. • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Päť kôl bez výhry JEDNOTA – BORAC 1 : 1 (0 : 0)

Matej Bzovský

ni v piatom pokuse sa Jednote nepodarilo vyhrať a získať tri cenné body. Minulú sobotu Pazovčania narazili na zdatného

súpera z Nového Sadu, ktorý ich občas herne prevyšoval. Od prvého hvizdu veľmi dobrého rozhodcu Ljubinkovića z Rumy hostia hrali aktívnejšie a vytvárali si gólové šance. Predsa v 35. min.

Nezahanbili sa KABEL – BUDÚCNOSŤ 1 : 0 (1 : 0)

Ján Murtin

ložanci sa na ihrisku vedľa novosadského Štrandu nezahanbili, ale predsa zostali aspoň bez jedného bodu, ktorý si zaslúžili. Poznámka fanúšikov hostí, že hráči Budúcnosti budú mať problémy prvých pätnásť minút, kým sa nezobudia, lebo Kabel ako hostiteľ zápasy hráva o desiatej predpoludním, bola opodstatnená. Domáci už v 6. min. dali gól, keď Đulić delovkou z 35 metrov prekonal zmeraveného Popina, lebo sa nepohol z miesta za strelou, ktorá skončila v strede brány. Ešte dva voľné kopy nevyužili domáci v prvej štvrťhodine. Potom hráči Budúcnosti mali viac loptu v nohách, ale iba po šestnástku Kabela. Sľubný prienik N. Kobilarova v 37. min.

strelec gólu Đulić brutálne zastavil, no ako posledný hráč pred svojou bránou namiesto červenej karty dostal iba žltú. V druhom polčase sa hralo hlavne medzi dvoma trestnými územiami. Hostia boli blízko k vyrovnaniu v 64. min. a 71. min., keď Matićovi chýbali centimetre, aby strelil góly. V 76. min. náhradník Leđanac si pekne spracoval loptu, obišiel súpera, no jeho prízemnú strelu brankár Elesin bravúrne vyrazil. Posledných päť minút hostia nevychádzali zo šestnástky Kabela, ale 2 – 3 šance voňajúce na vyrovnanie eliminoval domáci strážca siete. BUDÚCNOSŤ: Popin, Đekić, Panić, Obradović, Bjelajac, Alić, N. Kobilarov (Batinić), Uglješa Joksimović (Jelić), Matić, M. Kobilarov, Sivčević (Leđanac).

Nebyť Považana... SLOGA – LJUKOVO 1 : 0 (0 : 0)

Károly Vig

užstvo Slogy od začiatku nastolilo prudké tempo. Už v prvých pätnástich minútach zápasu Simeunović, Považan a Bojanić sa ocitli v šanciach, ale lopta akoby nechcela do siete Ljukova. Hostia sa zamerali na držanie lopty vo svojich nohách na strede ihriska a dlhými prihrávkami svojim útočníkom nebezpečne ohrozovali bránu Savića. Niektoré rozhodnutia slabého rozhodcu Milana Jovanovića z Nového Sadu vyvolali búrlivú reakciu obecenstva. Rozhodca • ŠPORT •

toleroval ostré zákroky Ljukovčanov a nedopískal ani jednu penaltu v prospech Slogy. Dynamická a útočná hra mužstva Slogy prinútila mužstvo Ljukova na húževnatú obranu. V 53. min. Boris Považan zachytil jednu odcentrovanú loptu a vo svojom štýle dosiahol jediný gól na tomto zápase. Do konca zápasu obe mužstvá viac chránili svoje brány. Hostia sa snažili inkasovať čím menej gólov, a to sa im aj podarilo. SLOGA: Savić, Cvetičanin (Matić), Radin, Bojanić, Jelčić, Raičević, Kovačević, Nedić, Považan, Simeunović, Grković.

Jednota mala jedinečnú možnosť ujať sa vedenia, no slabo hrajúci Erceg nevyužil jedenástku, keďže trafil žrď. Toto akoby posmelilo odvážnych hostí, ktorí si vytvorili ďalšie strelecké príležitosti, no brankár „modro-bielych“ Mijatović zachránil svoje mužstvo od pohromy. Mladý brankár Borca Vulin v prvom polčase takmer ani nemal robotu. Obraz hry sa nezmenil ani v druhom polčase. Pánmi na trávniku boli lepší hostia z novosadskej Klisy, ale nevyužili ďalšie príležitosti. Nádej pre sklamaných domácich fanúšikov prišla v 53. min., keď po úspešnej akcii Stefan Gačić prekonal brankára hostí. Radosť domácich netrvala dlho. V 65. min. útočník Borca Hađinac využil nedorozumenie v neisto hrajúcej obrane Jednoty a vyrovnal výsledok. Až v závere sa domáci zobudili, vrhli všetky sily do útoku, šancu na získanie troch bodov mal Ivančević, ktorý prestrelil bránu.

V domácom mužstve chýbal kolektívny prejav a hráči akoby si mysleli, že výhra príde sama osebe. V útoku sa cítila neúčasť Strahinju Furtulu, ktorý hral v amatérskom mužstve Vojvodiny. Jeho účasťou útok domácich by iste pôsobil nebezpečnejšie v súboji s pevnou obranou súpera z Nového Sadu. JEDNOTA: Mijatović, Igrač, Marković (červená karta v 90. min.), Šuša, Ljuboja, Jelović, Gačić, Dimić, Šestović (Stegnjajić), Erceg (Mačak), Ivančević. Výsledky 7. kola: Kabel – Budúcnosť 1 : 0, Graničar Sremac – Mladost 1 : 2, C. zvezda – Omladinac 1 : 0, Sloga – Ljukovo 1 : 0, Kupinovo – Jugović 1 : 1, Jednota – Borac 1 : 1, Hajduk – Index 0 : 3. Program 8. kola: Budúcnosť – Index, Borac – Hajduk, LSK – Jednota, Jugović – ŽSK, Ljukovo – Kupinovo, Omladinac – Sloga, Mladost – C. zvezda, Kabel – Graničar Sremac.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Nevyhrali ľahko SLÁVIA – BORAC 2 : 0 (0 : 0)

Ján Šuster

sa márne šmaril za loptou. Oslabení hostia v 59. akmer 150 divákov min. založili protiútok, z nedeľňajšieho Baláž v trestnom úzezápasu v Pivnici mí nedovolene zastavil odišlo domov spokojJovanovića a rozhodca né tak s výsledkom, Palić ukázal na značku ako aj výkonom domápokutového kopu. Brancej Slávie. Musí sa však Zneškodnil aj penaltu: kár Slávie Čobrda streuznať, že hostitelia ne- Vladimír Čobrda (Slávia lu hráča Borca efektne vyhrali ľahko. Hostia Pivnica) kryl. V 61. min. presná z Obrovca sa predstavili obecenstvu prihrávka Žigmundovi, ktorý bol ako veľmi dobrý celok, ktorý sa rýchlejší od svojich strážcov a loptu vyznačuje útočnou hrou. poslal do siete – 2 : 0. Do konca V 14. min. prvá šanca za domá- zápasu sa náhradník Kuchta trikrát cich; Grňa uvoľnil Žigmunda, ktorý ocitol sám pred brankárom Obrovz dvadsiatich metrov trafil žrď brány čanov, ale ho ani raz neprekonal. prekvapeného brankára Đukića. SLÁVIA: Čobrda, Nímet (Milec), V 29. min. sa vyznamenal Čobrda, Séč, Vig, Paprić, Baláž (Kuchta), ktorý kryl ostrú strelu Drobnjaka. Žigmund, Kotiv, Kalko (Benka), Séč nebol presný v 38. min. po ro- Bulatović, Grňa. hovom kope domácich a Žigmund Výsledky 5. kola: Kriváň – Hernetrafil ani v 41. min. cegovac 1 : 0, Slávia – Borac 2 : 0, V druhom polčase sa obraz hry Soko – Vajska 3 : 1, Bački hajduk – nezmenil. Rozhodca Palić v 50. min. Bačka 2 : 1, Neštín – Mladost 1 : 0. dal červenú kartu Drobnjakovi, lebo Program 6. kola: Hercegovac – bez lopty udrel domáceho hráča. Mladost, Bačka – Neštín, Vajska V 57. min. konečne radosť domá- – B. hajduk, Borac – Soko, Kriváň cich. Vig z 25-metrovej diaľky trafil – Slávia. Zápasy sa začnú o 15.30 ľavý dolný roh brány Đukića, ktorý hodine.

40 /4615/ 4. 10. 2014

Šport ZORNIČKA OPEN 2014 V HLOŽANOCH

Šach-mat nude! Monika Necpálová

en pár dní trvalo, čo majster rezbár Martin Klátik vo svojej dielni v Novom Sade vyrobil originálne drevené šachové figúrky pre účastníkov finále šachového turnaja Zornička Open 2014. Diela z troch druhov dreva sa rozmermi ani zďaleka neponášajú na malé šachové figúry, ktoré čakali na svoj ťah na šachovniciach v Hložanoch. Telocvičňa Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina sa tu v sobotu 27. septembra 2014 premenila doslova na niekoľko bojových polí. Každé v rozmere malej šachovnice. Priestoru dominovali tentoraz školské lavice, za ktorými sedeli duelanti vyšších i nižších ročníkov základných škôl z celej Vojvodiny. 8. ročník šachového turnaja vítal približne šesťdesiatku účastníkov. Múdre hlavičky pricestovali z Aradáča, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Starej Pazovy, Kovačice, Padiny, Jánošíka, Silbaša a, samozrejme, hostili domáci Hložanci. Turnaj, ktorý organizuje pre žiakov časopis Zornička, navštívili i vzácni

hostia. Všetkých privítal šéfredaktor časopisu Pavel Matúch. Súťažiacim skvelú taktiku a organizátorom ďalšie úspešné ročníky popriala aj predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová. Spomenula aj to, že o tom, čo dakedy čítali deti, sa môžu žiaci dozvedieť, ak zalistujú v digitalizovanej forme časopisu Zornička na internete. PaAleksej Bartoš v partii so živými šachovými figúrkami vel Marčok, predseda Obce Báčsky Petrovec, podporoval malých hráčov v čiernych a bielych tričkách so šík- skvelá. Majú ju aj štyri dievčatá, počas celého turnaja. mi, koňmi a kráľovskými korunami ktoré sa medzi chlapcami šachisSúťažilo sa v dvoch kategóriách – sa napokon presunulo z obrovskej tami dokázali presadiť. Šachový – nižšie a vyššie ročníky základných čierno-bielej plachty a šachovnice turnaj Zornička Open dal šach-mat škôl – švajčiarskym systémom pod na projektore na klasickú malú nude. Slnečný deň v hložianskej dohľadom rozhodcu Ondreja Chlp- šachovnicu. Takmer dvojhodinovú nádhere a pod starostlivým doku. Počítačový program spároval hru tu už potom niekoľkými ťahmi hľadom riaditeľky školy Kataríny súťažiacich a večer sa vo finálovom do víťazného konca potiahol Alek- Zimovej sa napokon skončil sladdueli so živými šachovými figúrka- sej Bartoš. ko – škola pripravila šachistom mi stretli Aleksej Bartoš z Aradáča, Obaja finalisti si odniesli do- obrovskú tortu. Kúsok z nej bol pre najlepší z nižších ročníkov, a Andrej mov veľké drevené figúrky a ceny, všetkých akoby kúskom zo šachovTomáš z Kovačice, víťaz staršej veko- ktoré venovala NRSNM a Obec nice. Úspech chutí sladko... a ešte vej kategórie. Duel sa sprvu nehral Báčsky Petrovec. Odmien sa roz- sladšie, ak šikovnosť detí zlanárila s časomierou, ale časovo náročné delilo neúrekom a motivácia do aj dospelákov natoľko, že šachové stretnutie – aj pre súťažiacich, aj pre ďalších zápasov je pre približne hodiny v Hložanoch nemerali čas, samotné biele a čierne figúrky, deti dvadsiatku ocenených viac ako ale nadšenie!

OLYMPIJSKÁ HODINA V STAREJ PAZOVE

Športuj, hraj a teš sa! Katarína Verešová

edukatívnych prednášok populárne pomenovaných Rio 2016. Z toho dôvodu v Starej Pazove pobudol osobne Edgar Antonio Hubner, riaditeľ pre školské športové súťaže v Riu de Janeiro, ktorý počas otvorenia Olympijskej

hodiny na ústrednom námestí povedal: „V Starej Pazove som prvý raz. Pri tejto príležitosti som poctení pozdraviť Andreu Arsović, prvú ženu, ktorá sa kvalifikovala na Olympijské hry 2016. Som nesmierne šťastný, že som v týchto dňoch v Srbsku.“ Okrem Edgara Hubnera túto medzinárodnú športovú udalosť otvorili Andrea Arsović, ktorá hovorila o láske k športu, a Biljana Čavić, náčelníčka spoločenských činností a kultúry Obce Stará Pazo-

ievčatá a chlapci základných škôl v Starej Pazovy mali výnimočnú možnosť stretnúť sa s Andreou Arsović, nositeľkou zlatej medaily z vlaňajších Majstrovstiev sveta v strelectve vo Ford Bengine. Vypočuli si aj jej dojmy z rozličných, pre ňu úspešných domácich a medzinárodných športových súťaží. Podarilo sa im to vo štvrtok 25. septembra 2014, keď top partner Medzinárodného olympijského výboru, spoločnosť Coca-Cola, v spolupráci s Olympijským výborom Srbska začali aj v našej krajine organizovať medzinárodnú kampaň s cieľom prilákať najmladších, aby sa aktívne zaoberali športom. Touto akciou organizujú okrem projektu Olympijská hodina dva ďalšie projekty, a to v cykle Kolektívna hra najmladších športovcov v Starej Pazove

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

va, ktorá toto podujatie pochválila ako veľmi užitočné. V druhej časti programu nasledovala práca v tzv. dielňach. Bolo ich päť, symbolizovali päť kontinentov a päť olympijskách hodnôt: radosť z hry, fair-play, uctievanie súpera, výnimočnosť a jednotu ducha, tela a umu. Motto olympijskej hodiny znelo: Športuj, hraj a teš sa! Zaujímavé bolo stretnutie A. Arsović, aktívnej členky Streleckého klubu Partizan v Belehrade, s pazovskými žiakmi 7. a 8. ročníkov základných škôl. Viacnásobne odmenená strelkyňa doma a v zahraničí žiakom hovorila o tom, ako sa v detskom veku začala zaoberať športom, a potom aj o skúsenostiach, ktoré zažila zaoberajúc sa športovým strelectvom. Najmladší žiaci tento Olympijský deň vnímali ako olympijskú bájku cez tanec a hru, prostredníctvom ktorej im organizátori vysvetľovali športové hry a disciplíny od antických Grékov až po moderné olympijské hry. • ŠPORT •

Najrýchlejší škôlkari so svojimi vychovávateľkami

Víťazky PM v konkurencii 5. a 6. tried

26. PETROVSKÝ MARATÓN

Čas na peknú rekreáciu Jaroslav Čiep

aj celé rodiny prišli v ozaj krásnom jeo niekoľkých sennom dni svojou predchádzajúúčasťou podporiť cich rokoch, keď toto tradičné šporPetrovskému maratové podujatie. Bez tónu nie vždy prialo akýchkoľvek nároaj pekné počasie, kov na odmeny bolo sychravo alebo alebo honoráre. dul chladný vietor, Všetci tí, čo prešli tohto roku to nielen s dráhou, mali započasím vyšlo na výdosťučinenie, že bornú. Už na brieždeju predsa zdolali. ní sa v nedeľné ráno Aktívni boli aj nie28. septembra 2014 ktorí veteráni, ktorí črtal pekný, slnečný, na PM nechýbajú jesenný deň. Ako celé štvrťstoročie. stvorený na pohyb Víťazky PM 2014 na dráhe 8 km Mnohí bežci a pobyt v prírode. Na s telocvikárom Pavlom Turanom predsa mali sto širokom, otvorenom, chutí byť prví, voľnom panónskom priestore. zvíťaziť. Predbehnúť kamaráta, kamarátku, Preto nie div, že všetci tí, ktorí si zaumienili vyskúšať svoje nohy a výdrž na 26. Petrovskom maratóne, s úsmevom a v dobrej nálade prišli na športové ihriská vedľa Základnej školy Jána Čajaka a tí starší pred pomník na Námestie slobody. Aj tohto roku organizátori bežcom a chodcom za zdravím ponúkli zdolať petrovské ulice a uličky, nábrežie kanála D-T-D Najrodina PM 2014 (Pešková – Lomenová – Pavlovová) – a Jarmočnisko. Dráhy boli až tri generácie sa ovenčili medailami štandardné. Pre deti od 200 m do 2 000 m a pre dospievajúcu mládež a seniorov v dĺžke 4 suseda, ale nie každému sa to i podariaž 8 kilometrov. Kto chcel, mohol si navliecť lo. Keď ubudli sily, predsa len pokračovali rollery a tiež si zdatne zašportovať. Zane- ďalej. Trebárs aj pomalším krokom a vo dbajúc nedeľnú domácku pohodu, žiaci zo vzájomnom kamarátskom povzbudzovaní všetkých základných škôl v obci, ale aj širšie, všetci vytrvali a dobehli, či dokráčali do ako aj gymnazisti, ostatná mládež, dokonca cieľa...

Tatiana Kriváková-Amidžićová odovzdala medaily a diplomy víťazom PM na dráhe 8 km

VÍŤAZI 26. PM 2014 Škôlka – 200 m – dievčence: 1. Lucia Beličková, 2. Ema Ubavin, 3. Maja Ivković; chlapci: 1. Nikola Kondić, 2. Jaroslav Danko, 3. Ján Mucha. Základná škola 1. a 2. trieda – 400 m – dievčence: 1. Mia Vrbovská, 2. Maja Speváková, 3. Irena Orosová; chlapci: 1. Matej Belička, 2. Martin Cerovský, 3. Ján Kováč. Základná škola 3. a 4. trieda – 1 km – dievčence: 1. Ivona Zeremski, 2. Martina-Jana Nôtová, 3. Tatiana Kucharská; chlapci: 1. Luka Rupnjak, 2. Filip Lekaj, 3. Boris Badinský. Základná škola 5. a 6. trieda – 2 km – dievčence: 1. Renata Beličková, 2. Nataša Králiková, 3. Manuela-Martina Klátiková; chlapci: 1. Daniel Krasnec, 2. Pavel Baďura, 3. Alexander Fabók. Základná škola 7. a 8. trieda – 4 km – dievčence: 1. Maja Vladimíra Vargová, 2. Miona Gašić, 3. Milica Čuturdić; chlapci:

1. Rastislav Záskalický, 2. Daniel Blatnický, 3. Filip Badinský. Gymnazistky a ženy do 45 rokov – 8 km: 1. Andrea Ušiaková, 2. Melánia Brňová, 3. Alexandra Papová. Gymnazisti a muži do 45 rokov – 8 km: 1. Aleksandar Štajfer, 2. Milan Vekić, 3. Marko Popin. Ženy do 45 rokov – 4 km: 1. Irena Lomenová, 2. Hana Pavlovová, 3. Jelena Brkić. Muži do 45 rokov – 4 km: 1. Martin Durgala, 2. Ivan Lomen, 3. Ferenc Valtner. Ženy veteránky nad 45 rokov – 4 km: 1. Dušica Brkić, 2. Viera Molnárová, 3. Alena Pešková. Muži veteráni nad 45 rokov – 4 km: 1. Šťastko Durgala, 2. Miroslav Belička, 3. Juraj Bartoš. Špeciálne uznanie pre bábätká maratónu: Martin Lomen a Danilo Valtner. spracoval: J. Čiep

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Galéria Karola Miloslava Lehotského Galéria K. M. Lehotského, čiže Výstava zbierky súčasného výtvarného umenia Slovákov je umiestnená v Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Idea utvoriť takú verejnú zbierku vznikla v rámci príprav na oslavy 70. výročia založenia petrovského gymnázia. Práve pri tejto príležitosti bola 15. októbra 1989 tu upravená a otvorená nová galéria, expozíciu ktorej vtedy tvorili darované práce 13 umelcov. A pri príležitosti osláv 75. výročia GJK gymnaziálna galéria dostala meno podľa Karola Miloslava Lehotského, prvého akademického maliara vojvodinských Slovákov. K. M. Lehotský (1879 – 1929) sa narodil v Laliti, študoval v Prahe a vo Viedni. Ako umelec na voľnej nohe tvoril v Laliti, Hložanoch, v Petrovci, ale aj v Záhrebe, Martine, Prahe, v Benátkach... Bol vynikajúci krajinkár a portrétista. Zbierku galérie tvoria práce M. Bolfa, P. Čániho, V. FajdnovićovejSúdiovej, M. Gaškovej, M. Kiráľa, M. Kizúra, J. Klátika, I. Križana, Š. Lačoka, A. Máľachovej-Fajdnovićovej, P. Popa, M. Súdiho, J. Šimoviča, V. Labáta-Rovneva, J. Stupavského, J. Agarského, M. Brtkovej, I. Cickovej, A. Pixiadesovej, J. Supeka, Ď. Šantu, R. Škulca, D. Markovej, M. Pavelku, K. Pavelkovej-Vukajlovićovej, J. Triašku, J. Viergovej. Ako hostia v galérii vystavujú R. Jandrić, V. Zarić a M. Nikolić. Expozíciu tvoria obrazy a sochy vytvorené rôznymi technikami a na rôzne témy. Mnohí zo spomenutých umelcov boli žiakmi a profesormi petrovského gymnázia. Katarína Gažová Foto: A. Francistyová, K. Gažová a z archívu Hlasu ľudu