Hlas 40 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4667/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 3. 10. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Posolstvo maratónu v Petrovci

Ján Triaška Báčsky Petrovec

OBZORY

ŠPORT

Nevieme, kto sme a akým jazykom hovoríme

V Padine všetko naopak

Z obsahu

3. 10. 2015 | 40 /4667/

Uzávierka čísla: 30. 9. 2015

4 TÝŽDEŇ 4 Čo striehne za rohom? 7 Šachty

8 SLOVENSKO 8 Sagan a vodné pólo

9 ĽUDIA A DIANIA 11 Stabilná výroba zaručuje úspech 16 Dve rozdielne éry 19 Príručka pre kantorov

O obnoviteľných zdrojoch energie a otázkach energetickej účinnosti sa rokovalo 24. septembra v Master stredisku Novosadského veľtrhu. Usporiadateľom Zelenej konferencie bola slovenská spoločnosť IMAO za podpory Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. (s. 5) O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Žiacka taška

23 OBZORY 23 Bojujeme za jazykovú čistotu a ochranu spisovnej slovenčiny 26 Iný svet nie je možný 30 Kávou maľované

31 KULTÚRA 31 Chrániť existujúce a vytvárať nové 32 Na margo 20. ročníka PDD

„Môžeme my rozprávať, čo chceme, avšak ešte stále z mlieka dochádza. Vždy sme niekomu dlžní, ale – žijeme...“ – povedal nám Janko Belan z Ľuby, vo svojej maštali plnej dojníc. (s. 13) J. Bartoš

35 Deviate umenie Čechov a Slovákov

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Pekná divácka kulisa 49 Vo Vrbare na ostrí noža 51 Dažďu viseli nohy, ale predsa... Autorka titulnej fotografie: Hana Tanciková

Členovia vojlovického SKOS Detvan v sobotu 26. septembra si galakoncertom pripomenuli 40. výročie založenia spolku. (s. 33) V. Hudec

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Ľudskosť v modrej rovnošate

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA

PRINT TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano Báčsky Petrovec je auditované je auditované D I G I T A L

ABC SRBIJA P R I N T

W E B

Všímať si malé, každodenné javy a poukazovať na ne patrí medzi charakteristiky, ktorými možno opísať poslanie novinárov, ktorí sú koniec-koncov „iba“ ľudia.

ráve malé, často nepovšimnuté činy alebo aktivity môžu spôsobiť mnoho reakcií, zážitkov, komentárov, lebo to život robí – životom. Keď ich však dáme na váhu, na ktorej jazýček ukazuje stupeň ľudskosti, ten sa veru môže vyšplhať do výšky pozitívneho hodnotenia daného činu. O tomto možno uvažujú všetci tí, ktorí, cestujúc do práce alebo do školy cez Petrovec, prešvihnú aj povedľa gymnázia a tamojšej základnej školy a všimnú si ľudí v rovnošate. Policajtov. Tých, ktorých zákon zaväzuje, aby podporovali vládu práva a s náležitou zodpovednosťou ochraňovali všetkých občanov danej krajiny. V prípade zabezpečovania ochrany občanov, zvlášť detí v doprave, príslušníci policajného zboru v Báčskom Petrovci naozaj konajú v súlade so zákonom. Neraz sme boli priamymi svedkami, keď policajt neváhal a vykročil na vozovku, aby vodičom aút dal na vedomie, že na priechode pre chodcov prednosť má – chodec. Žiak, ktorý každé ráno vykračuje smelo do budúcnosti, na ktorú sa pripravuje v škole. Tento jav je príznačný počas celého septembra, no pocit, ktorý prináša vedomie o lepšej bezpečnosti našich spoluobčanov v doprave, umocňujú aj čoraz častejšie stretnutia zoči-voči s policajnou uniformou na uliciach všetkých dedín petrovskej obce. Naši policajti sa prechádzajú, ochraňujú a striehnu ako orly. Uznáme azda všetci, že to roky nebolo vidieť na dedinských uliciach. Teraz sú však tu, činia sa a chceme veriť, že to nie je iba jednorazový projekt, ale vážne rozhodnutie policajných vedúcich na dlhšiu dráhu. Niekedy sa zdá, že aj ľudia v rovnošatách podliehajú nátlakom zhora, k čomu by iste nemalo prichádzať. Aspoň tak to vidia a hodnotia mnohé médiá, inštitúcie a jednotlivci v súvislosti s nedávnym protestným pochodom v Belehrade pod názvom Ne da(vimo) Beograd, alebo ešte predtým v prípade nátlaku (až útoku) maďarských hraničiarov na srbských novinárov pri vykonávaní profesionálnej novinárskej práce počas uzavretia hraničných maďarsko-srbských priechodov. Zovšeobecňovanie nikomu nikdy neprospelo, a preto v prípade našich lokálnych strážcov v modrej rovnošate treba pochváliť ich správanie medzi verejnosťou a spĺňanie svojho poslania. Veď naozaj ochraňujú to najsvätejšie – naše deti, naše životy. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Foto: www.freeimages.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 40 /4667/ 3. 10. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Čo striehne Diktát záujmov za rohom? Oto Filip

Juraj Bartoš

lače September, slzí Juhoslávia. Áno: krásna krajina je a bude aspoň kým budú deti, ktorým nechýba cit pre spolupatričnosť. Narieka obloha za maestrom Arsenom, za tichým vzácnym mužom, Yuhoumelcom Arsenom Dedićom. Skladateľom a spevákom, z emotívnych pesničiek ktorého hovoril hlas rozumu. Keby ho boli bývali počúvali. Tí... Prší mladá jeseň, blatné kráľovstvo rastie progresívnou rýchlosťou, a predsa... Len tak sa, z narastajúcej kaluže, vznáša oblak prachu. Čo sa deje? Len sa (ne)tvárme, že (ne)vieme. Voľky-(ne)voľky, uzná(va)me: ďalšie voľby na obzore. Kedy a prečo (opäť a zase - predčasne), my veru (ne)vieme. Vieme síce, kto vie (kedy a prečo budú - voľby). Ale - nepovieme. Povieme niečo iné, trebárs vieme, že tiež viete, že: u nás je zaručená sloboda prejavu (sem-tam i názoru)! Pravdaže je. Akože sú u nás zaručené aj iné slobody a práva. Napríklad taká Sloboda zakladania politických strán, vrátane tých s národn(ostn)ým prefixom. Alebo povedzme Sloboda útočenia na zakladateľov politických strán. Či napríklad Sloboda zakladateľov politických strán mlátiť hlava-nehlava po všetkých, ktorí ich nemienia nasledovať. Čistá, ani slza, slobodienka - sloboda! Krásny slávik v diaľke... dravý dravec s pazúrmi na (našom) holom chrbte. Hovoríme, opakujeme: zakladať politické strany je rovnako legitímne ako dvíhať kúdole prachu následne tu spomenutého (po)činu. Azda je dáky problém, keď už existuje stoačosi strán, založiť ešte jednu? Je vari hriech, po tom, čo si Slováci v Srbsku založili štyri politické strany (nech im je ľahká vojvodinská zem), založiť piatu? Pravdaže nie je. Tak teda v čom je háčik? Maestro Arsen, prosím...: Porazení spievajú / junácke piesne a / víťazi len po celý ten čas / diskrétne mlčia... Čiže: kto nechcel onehdy lustrovať, bude (si) musieť látku zopakovať. Ak len ešte na to (šancu) bude mať. Kedysi dávno na istom nárožnom múriku v istej dedine ktosi vápnom napísal: Všetci na voľby! Ľudia poslúchli a šli húfne. Nazdávali sa, že za rohom ich očakáva...? Pravdaže: krajšia a šťastnejšia budúcnosť! Krásny slávik letiaci z diaľky oproti...

www.hl.rs

tačí tak málo a už je veľa ťažko budovaného preč. Susedská politika dvoch štátov, ktorej prvou premisou odjakživa sú záujmy, sa v predchádzajúcich dňoch prejavila v zvláštnych, bežnými smrteľníkmi ťažko pochopiteľných podobách a obmenách. Blokády a protiblokády, obvinenia,vyhrážky a urážky, slová škaredé a nepremyslené. Všetko to lietalo cez chorvátsko-srbské hranice v nekontrolovaných dávkach, naštrbujúcich celé roky a mesiace postupne obnovovanú dôveru dvoch metropol. Ako to bolo konštatované i pred týždňom, na neúradnom stretnutí prezidenta Tomislava Nikolića s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, Srbsko reagovalo odmerane, no rozhodne v situácii, ktorú Chorvátsko spôsobilo neakceptovateľným uzavretím hraníc. Správanie sa chorvátskeho premiéra Zorana Milanovića, ktorý si v uplynulých dňoch nedával veľmi servítku pred ústa, maďarský šéf diplomacie Péter Szijjártó zhodnotil ako neadekvátne a neprimerané civilizovanému politikovi 21. storočia. Požiadal ho i o to, aby v súvislosti s Maďarskom prestal fabrikovať témy vhodné pre pre-



biehajúcu predvolebnú kampaň v Chorvátsku. Pred vyše týždňom obnovená sloboda pohybu medzi Chorvátskom a Srbskom neznamenala ale i blokádu ťažkých slov. Slovami „A kto je vôbec ten Nikolić?“ chorvátsky premiér Milanović skomentoval stretnutie prezidenta Srbska s prezidentkou Chorvátska Kolindou Grabarovou Kitarovićovou, prebiehajúce v New Yorku, na jubilejnom 70. zasadaní Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov. Odkazujúc, že si nepraje viacej rozprávať s Vučićom, zaslal a zasial ďalšiu verbálnu provokáciu vyhlásením, že by Srbsko mohlo byť štátom, ale že si to moc, ktorá ho vedie, nepraje? Nedvojzmyselne je v hre zase záujem a moc. Sociálno-demokratický premiér najmladšej členskej krajiny EÚ sa zrejme úmyselne a predvolebne správa ako slon v porceláne, kým Srbsko, ako kandidátska krajina očakávajúca prístupové rokovania, prebralo na seba rolu štátu chrániaceho základné európske hodnoty. Natoľko, že európskemu komisárovi pre susedskú politiku a rozšírenie Johannesovi Hahnovi nezostalo iné ako podporiť politiku našej vlády. Malé regionálne víťazstvo a otvorenie hraníc. Dosť dôvodov

na to, aby sa u nás začali stupňovať názory, že sme vlastne tesne pred mimoriadnymi voľbami. Ktože to vie? Veď žijeme v dobe kladenia základov, tak tých v prenesenom slova zmysle, ako aj tých ozajstných. V nedeľu, niekoľkými lopatami betónu naliatymi do základov prvých dvoch ukážkových veží na brehu rieky, symbolicky odštartoval projekt Belehrad na vode. Ako uvádza premiér Vučić, nový mestský celok pri rieke Sáve, ktorý má vzniknúť o pár desaťročí na rozlohe vyše milión štvorcových metrov a ktorého výstavba bude stáť tri a pol miliardy eur, zdieľa osud Eifellovej veže a iných, dodnes obrovských projektov. Lebo aj tieto boli kedysi odmietnuté ako nemožné a nereálne, mnohí sa pritom z nich vysmievali. Možno to pochopiť hlavne ako jeho reagovanie na odporcov projektu, ku ktorým patrí i občianska iniciatíva menom Ne da(vi)mo Beograd, nazdávajúca sa, že ten škodí verejným záujmom. Zase tie záujmy. Budeme o nich počuť ešte mnohokrát, azda každý deň, lebo sa všetko točí okolo nich. Reformy, voľby, eurointegrácia. A aj zo slnka už riadne ubudlo. Nezostáva iné, ako pripomenúť si pieseň skupiny Suncokret: Prichádza zima, dlhá a chladná... A treba ju prežiť, stoj čo stoj.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MILISAV MILINKOVIĆ, EÚ INFOPOINT, NOVÝ SAD

Pestrá škála Oto Filip

– Keďže Informačné stredisko EÚ pôsobí už niekoľko mesiacov, môžete povedať, koľko ľudí ho priemerne denne navštevuje a čo ich hlavne zaujíma? – Denne k nám zavíta sedem až trinásť osôb. Našich občanov najviac zaujímajú možnosti zamestnať sa, otázky financovania prostredníctvom európskych fondov, čiže

Informačno-politický týždenník

to, ako podporiť ich idey, projekty a podnikanie. Do tretice možno označiť informácie o šanciach získať štipendium a študovať v štátoch EÚ. Keď ide o vek záujemcov, nie je nejaké pravidlo. Mladých, najčastejšie vo veku do tridsať rokov , prednostne teda zaujímajú možnosti študovať a to, ako by sa dali získať štipendiá. Na strane druhej, chodia k nám i ľudia starší, vo veku od šesťdesiat do sedemdesiat rokov.

Prichádzajú do strediska pozrieť si nielen domácu, ale aj zahraničnú tlač, alebo vyhľadať na internete mnohé, čo ich v súvislosti s úniou zaujíma. Povedal by som, že je ten diapazón návštevníkov a záujmov veľmi pestrý. • TÝŽDEŇ •

RECEPCIA KU DŇU OZBROJENÝCH SÍL SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V ovzduší priateľskom a srdečnom Oto Filip

a Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Novom Belehrade v podvečer 23. septembra bolo rušno. Totiž, pre našich spoločenských dejateľov, predstaviteľov Ministerstva obrany Srbska, ktorí prijali pozvanie vojenského pridelenca Slovenskej republiky plukovníka Jozefa Vystavela, ďalších vojenských vyslancov a zástupcov iných diplomatických zborov a predstaviteľov slovenskej komunity bola usporiadaná slávnostná recepcia pri príležitosti 22. septembra, Dňa ozbrojených síl SR. Tento deň pripomína prvú výpravu slovenských dobrovoľníkov v roku 1848, ako i víťazstvo pri Brezovej pod Bradlom, navždy zapísané do slovenských dejín. Uvedený

dátum sa najprv oslavoval ako Deň Armády SR, od roku 1998 ako Deň Ozbrojených síl SR. Účastníkov prijatia v Belehrade pozdravila hostiteľka, mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku pani Ing. Dagmar Repčeková stručným a úprimným prejavom. Vyzdvihla v ňom, že ide o jej druhý prejav v srbskom jazyku, keďže prvý mala 9. septembra pri odovzdávaní poverovacích listín prezidentovi Tomislavovi Nikolićovi, no že už ovládla niektoré zo základných pojmov v srbčine, ako sú objednanie niektorých našich chýrečných špecialít. Podľa nej, keďže je aj Slovensko známe svojou pohostinnosťou, ukážkou toho sú domáce slovenské špeciality, prichystané pre účastníkov prijatia. Veľvyslan-

Z príchodu hostí

kyňa podčiarkla, že sú zástupcovia slovenského diplomatického zboru ako hostitelia všetkým účastníkom k dispozícií, tak tým v oblekoch a šatách, ako i tým v uniformách. Do tretice nezostalo iné, než zdvihnúť

čaše na slávu priateľstva Srbska a Slovenska a jeho ozbrojených síl. A koniec podvečera stráviť v družných stretnutiach a rozhovoroch. Tak, ako sa to na ozajstných priateľov i patrí.

ZELENÁ KONFERENCIA PRE ZELENÚ ENERGIU

Pole takmer neorané O. Filip

k minulé storočie bolo érou ropy, teda fosílnych palív, tak je toto nedvojzmyselne dobou obnoviteľných zdrojov energie: slnka, vody, vetra, biomasy... Racionálne využívanie neobnoviteľných a ráznejšie presadenie obnoviteľných energetických zdrojov je pilierom energetickej stability, opierajúcich sa o štyri, prípadne päť základných stĺpov: energetické potreby, bezpečné zásobovanie, energetickú účinnosť, adekvátnu odpoveď na klimatické zmeny. To všetko si, samozrejme, žiada a potrebuje úmerné zdroje financovania. Uplynulo vyše roka od chvíle, keď 10. septembra 2014 bola spustená do prevádzky prvá fotovoltická elektráreň vo Vojvodine. Konkrétne, slovenský investor Prima Energy investoval 1,8 mil. eur a za dosť krátky čas, necelé štyri mesiace, dal do prevádzky jeden z najväčších solárnych parkov v Srbsku, kapacity 1 MW, rozprestierajúci sa na rozlohe • TÝŽDEŇ •

2,5 ha, kde je nainštalovaných 4 500 fotovoltických panelov. Bohaté slovenské skúsenosti v energetike sa zase prejavili i 24. septembra, keď sa v Master stredisku Novosadského veľtrhu konala Zelená konferencia v prospech zelenej energie. U nás je to pole, ktoré by potrebovalo oveľa hlbšiu orbu ako dnes, zvlášť vzhľadom na badateľnú disproporciu medzi možnosťami, ktorými disponujeme, a efektivitou ich využívania. Veď len Vojvodina je obrovskou zásobárňou biomasy, dodnes neúplne a neracionálne využívanej. Na štvrtkovej konferencii, tematicky upriamenej na obnoviteľné zdroje energie a energetickú účinnosť v praxi, s usporiadateľským podpisom spoločnosti IMAO a za podpory Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, účastníci tak domáci, ako i zahraniční, predstavitelia zainteresovaných spoločností a partnerov, pokrajinskej vlády, veľtrhu a iní, mali príležitosť presvedčiť sa o možnosti získať

Z prvej časti konferencie: vstupný prejav mala Helena Mravíková

elektrickú teplotu a prúd z obnoviteľných zdrojov, poinformovať sa o skúsenostiach investorov pri stavaní bioplynových staníc, všimnúť si príslušné predpisy, dekréty a podnety, vôbec, dostať možnosti uplatnenia obnoviteľných zdrojov o stupienok vyššie. Vo vstupnom prejave, na začiatku ktorého účastníkov pozdravila v mene veľvyslankyne Dagmar Repčekovej a Ambasády SR v Belehrade, ekonomická diplomatka pani Helena Mravíková, zmienila sa o súčasných environmentálnych problémoch, podčiarkujúc nutnosť pôsobiť na ekologickom pláne synchronizovanejšie a koordinovanejšie a investovať prostriedky do nových a čistých technológií. Zároveň tlmočila ochotu podeliť sa

s nami o slovenské skúsenosti v oblasti zelenej energie a energetickej účinnosti. Podľa pokrajinského tajomníka pre energetiku a minerálne zdroje Nenada Stankovića zelená energia je energiou budúcnosti a jednou z hybných síl hospodárskeho a celkového rastu. Na to, ako obnoviteľné zdroje účinne využívať, poukázali predstavitelia spoločnosti IMAO, ktorá, hoci založená len v roku 2008, sa úspešne etabluje tak na slovenskom, ako aj na trhoch ďalších piatich krajín, hlavne balkánskych, vrátane Srbska. V duchu hesla aj idey ožijú. A keď je v tesnom závese za nimi aj prax, tak sa energetická stabilita ani nezdá nezdolateľnou rovnicou. Ibaže sa ňou treba už teraz veľmi vážne zaoberať.

40 /4667/ 3. 10. 2015

Týždeň 4. ZASADNUTIE VÝBORU PRE VZDELÁVANIE NRSNM

S početnými témami po letnej prestávke Jasmina Pániková

stredu 30. septembra zasadal Výbor pre vzdelávanie NRSNM. Na zasadnutí členovia výboru rozanalyzovali viac než 20-bodový rokovací program. Závažnejšie body sa týkali predovšetkým informácie o priebehu a záveroch stretnutia s ministrom školstva Srđanom Verbićom a pokrajinským tajomníkom Mihályom Nyilasom, ako aj poskytovania mienky na finančné podpory žiakom Gymnázia M. Pupina v Kovačici a žiakom ubytovaným v žiackom domove Gymnázia J. Kollára v Báčskom Petrovci. Koordinátorka výboru Svetlana Zolňanová informovala o početných

projektoch, ktoré sú schválené buď Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí alebo pokrajinskými sekretariátmi. V sobotu 3. októbra v Starej Pazove sa zrealizuje projekt Dramatická výchova na školách, po ňom nasleduje Stretnutie dolnozemských učiteľov v Báčskom Petrovci od 9. do 11. októbra. Na tomto stretnutí z radov vojvodinských učiteľov cenu udelia Jánovi Kopčokovi z Kulpína a ďakovný list Martinovi Listmajerovi z Jánošíka. Samozrejme, témou neboli iba početné projekty. Výbor rozoberal aj súčasné pálčivé otázky týkajúce sa vzdelávania v materinskom jazyku. Týmto sa zaoberá aj Koordinácia národnostných rád, ktorá pripravila

Členovia zdolali 24-bodový rokovací program ďalšie stretnutie s ministrom školstva Srđanom Verbićom. Ako informovala koordinátorka výboru, ministerstvo sa stále drží prísneho zmenšovania počtu tried, odmieta povoliť otvorenie tried s počtom menším ako 15 žiakov a trvalé riešenie statusu materinského jazyka s prvkami národnej kultúry zatiaľ zostáva otvorenou otázkou. Keďže nie sú spokojní s takým konaním ministerstva, predstavitelia niekoľkých výborov pre vzdelávanie mali zasadnutie aj s pokrajinským tajomníkom Mihályom Nyilasom,

SLOVO MÁ: BRANISLAV BUGARSKI, POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK PRE MEDZIREGIONÁLNU SPOLUPRÁCU A LOKÁLNU SAMOSPRÁVU

Aj kapacity, aj financie Oto Filip

prípade našej európskej agendy, tém, otázok a dilem je vždy dosť. Zvlášť v lokálnych samosprávach, v ktorých sa najkonkrétnejšie premietajú viaceré aspekty a možnosti európskych výdobytkov. Niektoré z ich sa dali ozrejmiť aj prostredníctvom rozhovoru s pokrajinským tajomníkom pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu Branislavom Bugarskim. – Nedávno sa v Zhromaždení Vojvodiny hovorilo o výsledkoch eurointegrácie v rokoch 2007 – 2013. Ako boli lokálne samosprávy prichystané uchádzať sa o európske projekty? – Počas uvedeného obdobia podnety najčastejšie prichádzali od samotných obyvateľov ako aj z tých obcí, ktoré zhodnotili, že majú určitý potenciál. A pritom mali zodpovedajúcich partnerov, predovšetkým v Maďarsku, Chorvátsku, Rumunsku. Tá bilancia bola pre nás veľmi pozitívna. Strovili sme 93 percent prostriedkov, až 86 percent všetkých

www.hl.rs

projektov cezhraničnej spolupráce sa dialo na území Vojvodiny. Vystavali sme veľa infraštruktúrnych projektov, osožných pre spoločnosť, prostredia, obyvateľov. – V ktorých oblastiach? – Je to ochrana životného prostredia, ktorá musí byť na prvom mieste, je to oblasť infraštruktúry, turizmu, kultúry, športu. Projekty boli ozaj rozmanité: stavali sme cyklodráhy, mali sme aj v zdravotníctve veľmi kvalitné projekty. Na príklad: nemocnica v Temešváre a nemocnica vo Vršci mali spoločný projekt telemedicíny. Základom bola možnosť, aby po vystavení diagnózy odborníci z oboch strán hraníc mohli prekonzultovať potrebné liečebné opatrenia. Boli aj také projekty, kde si združenia hospodárov vymieňali skúsenosti, v istých bodoch činnosti spájali, vypracovávali spoločnú stratégiu s cieľom dostať sa na nové trhy.

Informačno-politický týždenník

– Je to minulosť. Treba sa dívať najmä do budúcnosti... – Predpokladom toho sú administratívne kapacity, tak isto zabezpečenie finančných prostriedkov do príslušného fondu, keďže projekty budú čoraz náročnejšie a rozsiahlejšie. Tým aj výška účasti v nich bude stúpať. To samotné lokálne samosprávy nebudú môcť vyfinancovať. Preto teraz budujeme kapacity a precvičujeme metodológiu práce do roku 2020. Ide nám o to, aby sme vo chvíli, keď sa začleníme do únie, vedeli robiť podľa jej pravidiel. – Brzdiacim faktorom sú kádre, schopné zdolávať projekty úspešne. Niektorí neovládajú jazyky, iní majú organizačné ťažkosti, tretím je cudzia reč projektov... – To všetko je pravdou. Keď ide o kádre, založili sme akadémiu s prianím, aby sme počas budúcich siedmich rokov vyškolili tisíc

s ktorým sa snažia nájsť spoločné riešenie. Vo svojom pláne má výbor každoročne aj finančnú podporu žiakov v stredných školách. V súlade s tým sa členovia výboru pozitívne zmienili o schválení finančnej podpory pre desiatich žiakov kovačického gymnázia a piatich žiakov ubytovaných v žiackom domove v Petrovci. Ani v tomto roku nebude chýbať súbeh na udelenie štipendií pre študentov v Srbsku, ktorý bude otvorený do 30. októbra. nových ľudí, ktorí rozumejú reči Európskej únie. Ktorí budú vedieť riešiť problém tak, že vypracujú projekt. Ten by mal byť financovaný z kohéznych alebo štrukturálnych fondov, ktoré ešte len budeme môcť využívať v budúcnosti. Podstatné je, aby rozumeli, aké ciele má EÚ, a aby dokázali vyriešiť, ako svoj problém zladiť s jej cieľmi. V tomto politickom primitivizme, ktorého sme svedkami, na pranieri sa ocitli aj viaceré Kancelárie pre lokálny ekonomický rozvoj, ktoré mali potrebnú kapacitu, alebo aspoň jej časť. Máme nádej, že sme o tie kapacity neprišli navždy, že sa vrátia, že obce pochopia ich význam. – V záujme eurointegrácie sa angažovala i pokrajinská vláda... – Áno, tak, že sme financovali dva dôležité predpoklady: vypracovanie stratégie rozvoja, lebo je tým základným, východiskovým dokumentom. Tiež vznik alebo fungovanie Kancelárií pre lokálny ekonomický rozvoj, najmä ľudí v nich, ktorí majú na starosti projekty. Formálne, Kancelárie pre lokálny ekonomický rozvoj vznikli v 45 a stratégie sú vypracované v 43 vojvodinských obciach. Práve sa angažujeme v evaluácii s cieľom zistiť ich kvalitu. Lebo, jedno boli časy ich vzniku, iné sú tie terajšie. Práve preto musíme sledovať, ako tieto pôsobia, čím sa zaoberajú... • TÝŽDEŇ •

FORMY REFORMY (6)

Od konsolidácie po rast

Dr. Miladin Kovačević (vpravo) na odbornom seminári o reformách v Srbsku

sociálno-politickej akceptovateľnosti v situácii, keď obyvateľstvo aj tak už dlhšie žije v podstate skromne a percento nezamestnanosti je vysoké. Povedané inak, v rámci konceptu reformy verejného úseku, základom dosiahnutia udržateľnosti a sociálnej akceptovateľnosti musí byť účelové a úspešné prispôsobovanie sa troch spätých segmentov. Jedným je fiškálne relaxovanie výrobných faktorov,

PETROVSKÝ ROZHLAS BUDE PRIVATIZOVANÝ

Do nových vôd O. Filip

vetielko nádeje na konci tunela. Po celých mesiacoch poznačených otáznikmi nad budúcim osudom, čosi sa predsa začalo kryštalizovať. Podľa informácie zverejnenej v utorok na stránke Nezávislého združenia novinárov Srbska na otvorení ponúk v druhom kole v Agentúre pre privatizáciu Informačné stredisko Báčsky Petrovec, v rámci ktorého pôsobí Rádio Petrovec, bude mať nového majiteľa. Kupcom má byť firma Agroplod z Hložian vo vlastníctve podnikateľky Jarmily Bohušovej. Stránka uvádza, že toto médium je „predané • TÝŽDEŇ •

najmä práce, druhým reforma riadenia verejného majetku a práv, akými sú najmä pôda a priestor a tretím emancipácia, osamostatnenie štátneho penzijno-invalidného fondu od rozpočtu.

podľa začiatočnej ceny 4 336 eur, čo je polovica ceny kapitálu získanej odhadom“. V Petrovskom rozhlase, informujúcom hlavne po slovensky, sú piati zamestnanci, z ktorých si nikto nezobral odstupné. K informácii o predaji sa v stredu, v deň uzávierky čísla, riaditeľ a šéfredaktor Rádia Petrovec Ján Černák nevyjadril vzhľadom na okolnosť, že v tej chvíli nedisponoval žiadnymi oficiálnymi údajmi. V Agentúre pre privatizáciu nás odkázali na ich úradnú stránku, kde zverejňujú úradné údaje o privatizácii médií. Oslovili sme aj podnikateľku Jarmilu Bohušovú, ktorá potvrdila, že odovzdala ponuku, týkajúcu sa privatizácie petrovského média.

Je tu aj často skloňovaná otázka zamestnávania v štátnej správe. Hoci je už zvyčajnou praxou, že sa štátna administratíva skloňuje vždy, keď je na pretrase konsolidovanie verejných financií, prichádza tu k istému mýle-

INÝ NÁHĽAD

ospodárska kríza netrápi len nás. Je javom celosvetovým a zotavenie z nej je, podľa Medzinárodného menového fondu (MMF), spomalené, skromné a nevyrovnané. Prognózy svetového hospodárskeho rastu na tento rok sú okolo 3,5 percenta. To ale za predpokladu, že sa vážnejšie nevyhrotia negatívne riziká, akými sú geopolitické tenzie, utečenecká kríza, finančné problémy. Je názor, že sa USA už dostali z krízy, keďže by v roku 2015 mali mať viac ako trojpercentný rast, zotavili trh práce, zmenšili fiškálne záťaže a posilnili domáci dopyt. Hospodársky expert Dr. Miladin Kovačević vyzdvihuje, že je od vlani na ceste zostavenia aj eurozóna, ďakujúc hlavne nižším cenám ropy a zvýšenému exportu. Keď ide o nás, zotavenie v podobe fiškálnej konsolidácie sa predovšetkým opiera o desaťpercentné zmenšenie platov a penzií, ktoré by lineárne mohlo znamenať ročnú rozpočtovú úsporu v sume 67 miliárd dinárov. Ale diferencované uplatnenie zmenšenia vzťahujúceho sa na jednotlivé kategórie zamestnancov, na základe Zákona o rozpočte na rok 2015 umožní, aby celkový efekt

úspor bol o takú tretinu menší, asi 45 miliárd dinárov. Pritom je problém tohto opatrenia dvojaký. Na strane jednej sa negatívne multiplikuje, pôsobí na iné segmenty výroby a dopytu, na strane druhej je tu otázka jeho

Ďuro Varga

Oto Filip

niu pojmov s dojmami. Spravidla sa nerobí rozdiel medzi verejným úsekom zamestnávajúcim okolo 630 000 osôb a štátnou administratívou, kde je zamestnaných približne 70 000 osôb. Inými slovami, práve administratíva štátu je najskromnejším segmentom v kompozícii verejného úseku. Je pravdou i to, že v istej miere počas uplynulého desaťročia rástla, no najmä v novozaložených agentúrach a regulačných telesách. V tomto kontexte, treba vyzdvihnúť dva momenty. Z tridsiatich dvoch krajín, ktoré boli analyzované, Srbsko bolo na predposlednom mieste podľa počtu osôb zamestnaných v štátnej správe a úseku obrany v pomere k aktívnemu obyvateľstvu: len 4,1 percenta v roku 2011. A keď v roku 2010 neselektívne prebiehala racionalizácia administratívy, počas ďalších dvoch rokov bolo viac než nahradené to, čo sa kádrove, finančne a inak usporilo. Na záver: každé opatrenie, každá reforma, každý krok v záujme konsolidácie a budúceho rastu ekonomiky musí teda byť veľmi dôkladne zvážený, vrátane šancí uspieť, otázok obety a jej následkov, prispôsobený našim možnostiam. Lebo každé hospodárstvo je špecifické a iné a nemusia naň do poslednej bodky platiť univerzálne návody a lieky.

40 /4667/ 3. 10. 2015

Slovensko Výbušné kvóty

SLOVENSKÁ VLÁDA ODMIETA PRIJAŤ V RÁMCI PREROZDELENIA 802 UTEČENCOV Z BLÍZKEHO VÝCHODU

Rastislav Boldocký

atiaľ, čo Srbsko sa pre utečencov z Blízkeho východu dostalo do konfliktu so susedným Chorvátskom, Slovensko sa dokonca pohádalo s Európskou úniou. „Ako suverénna krajina odmietame diktát väčšiny,“ opakovane sa vyjadril premiér Robert Fico o rozhodnutí Bruselu prerozdeliť 120-tisíc utečencov medzi členské krajiny. Jeho vláda od samého začiatku systém kvót označovala za zlý a je odhodlaná dokonca podať na Brusel žalobu na Súdnom dvore v Luxemburgu. O čo ide? Ministri vnútra členských štátov EÚ v druhej polovici septembra odsúhlasili prerozdelenie utečencov z Talianska a Grécka. V rámci dokumentu

Európskej komisie na Slovensko pripadlo 802 migrantov. „Tento počet ešte bude môcť byť znížený v prípade účasti Nórska a Švajčiarska,“ priblížil slovenským médiám vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik. V prípade nutnosti sa však bude prerozdeľovať aj ďalších 54 000 utečencov, čo by pre Slovensko znamenalo prijatie 656 ľudí. Únia podporí túto relokačnú schému 780 miliónmi eur. Prijímajúci štát dostane 6 000 eur na jedného utečenca. Slovenský minister vnútra Robert Kalinák spolu s kolegami niekoľkých ďalších krajín vrátane Maďarska a Česka návrh nepodporili. Vláda v Bratislave dlhodobo zastáva stanovisko, že kvóty nie

sú riešením. Ako zdôrazňuje, utečenci aj tak nechcú na Slovensko. Podľa premiéra Fica utečeneckú krízu je potrebné riešiť v krajinách, kde vznikla, navyše za kľúčové považuje zvyšovanie ochrany schengenskej hranice. Na tento účel bolo Slovensko ochotné prispieť finančne a inými prostriedkami. Dalo aj ponuku dočasne prijať 500 migrantov z Rakúska a natrvalo stovku sýrskych kresťanov. Brusel však na tieto návrhy Bratislavy nebral veľký ohľad a prijal svoj plán prerozdelenia, ktorý je aj pre Slovensko právne záväzný. Zatiaľ, čo ostatné prehlasované krajiny sa hlasovaniu ministrov vnútra EÚ podriadia, Slovensko sa rozhodlo pre súdnu dohru. Podľa premiéra Fica nie je v duchu

EÚ, aby sa v takýchto závažných otázkach suverenity rozhodnutia neschvaľovali jednomyseľne, všeobecným konsenzom. Jeho vláda tak žiadnych utečencov neprijme a rozhodla sa podať žalobu na Súdny dvor v Luxemburgu. „Je to legitímny krok, na ktorý máme nárok. Nezačíname vojenský útok. Žaloby sa bežne podávajú na európsky súd,“ podotkol premiér v diskusnej relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12. Podľa odborníkov však na súde pokutu skôr dostane Bratislava než Brusel. Ide o takzvaný infringement, čiže procedúru, ktorou komisia upozorňuje členský štát na porušenie nejakého záväzku. Ako uviedol časopis Trend, pre štáty, ktoré si neplnia povinnosti, sú už zmluvne stanovené sankcie. Slovensko môže dostať paušálnu pokutu (886-tisíc eur) a za každý deň, až dovtedy, kým si povinnosť nesplní, bude platiť penále. V prípade Slovenska je horný denný strop penále stanovený na 64 260 eur.

ších Slovákov pochopil. Ocitol som sa totiž tak trochu v ich koži – snažil som sa prejaviť záujem o šport, ku ktorému nemám žiadny vzťah. Možno to neviete, ale celý minulý týždeň bežali v americkom Richmonde majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike a medzi užší okruh favoritov hlavných pretekov patril aj Slovák Peter Sagan. Tak som si v nedeľu poobede zapol televíziu a sledoval „cyklistický sviatok“, ako týmto pretekom občas hovorili komentátori. O pol piatej poobede stovka chlapov už neúnavne šliapala na pedále po uliciach nie príliš záživného amerického mestečka. Po asi hodine menšia skupina unikla. Po druhej hodine ich tí zvyšní znovu dobehli. Potom som na hodinku zaspal. Keď som sa prebudil, chlapi stále pedálova-

li. Vzdal som to a odišiel do vedľajšej izby k počítaču. Až niekedy pred desiatou večer sa mi zazdalo, že komentátori podozrivo zvyšujú hlas. Zo začiatku som tieto zvuky ignoroval, nakoniec som odbehol k obrazovke skontrolovať, čo sa deje. Áno, Sagan vyhral. Stal sa majstrom sveta a celý spokojný v cieli bozkával svoju frajerku Katku. Okamžite toho boli plné všetky médiá a Peter bol zrazu témou väčšiny rozhovorov. Na vedľajšiu koľaj odsunul dokonca aj utečencov. V pondelok okolo obeda som v redakcii zabehol do kancelárie kolegu a dobrého kamaráta Rasťa Hríbika, ktorý má na starosti šport. Nevedel, kde mu hlava stojí. Bolo pred uzávierkou a, ako správne hádate, on práve dokončoval článok o cyklistických majstrovstvách sveta. Ostošesť obvolával Petrových bývalých trénerov či príbuzných. „Vieš, akú správu práve vydali na B92?“ položil som mu skôr rečnícku otázku. Bolo to to posledné, čo v tej chvíli potreboval počuť. „Že Sagan sa stal majstrom sveta,“ nedal som sa odbiť. Moje slová ho hneď zaujali. Mal ale toľko roboty, že sa nestihol ani čudovať.

NIE JE ŠPORT AKO ŠPORT

Sagan a vodné pólo R. Boldocký

póle. Príbeh ako víno. Zápas s Chorvátmi s osobitným nábojom, presvedčivé víťazstvo, dohra s neodvysielanou srbskou hymnou v chorvátskej televízii. A reakcia kamarátov? „Fakt?“ utrúsili. Alebo niečo v tom zmysle. Zrejme som

j po vyše dvadsiatich rokoch života na Slovensku občas neprezieravo neodolám pokušeniu a tunajším kamarátom porozprávam o nejakej športovej udalosti z prostredia bývalej Juhoslávie. O niečom, čím Srbsko a často aj celý región žijú a čo v strednej Európe zostáva beznádejne nepovšimnuté. Dobre pritom viem, že pokiaľ moja príhoda nebude práve o Novakovi Djokovićovi, šance, že ich zaujmem sú mizivé. Áno, vypočujú má, možno sa dokonca zo slušnosti opýtajú aj na podrobnosti, ale až na vzácne výnimky v Peter Sagan: Úsmev víťaza (Foto: TASR) ich očiach a hlase budem badať iba nešikovne skrývanú ich len utvrdil v presvedčení , že ľahostajnosť. nemá žiadny význam hlbšie sa poNaposledy som takémuto nárať do balkánskych konfliktov. nutkaniu podľahol pred niekoľ- Kto normálny, predsa, dokáže tak kými týždňami. Keď sa Srbsko veľmi prežívať vodné pólo? stalo majstrom sveta vo vodnom Po víkende som konečne tunaj-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• SLOVENSKO •

Ľudia a diania Odvolali Správnu radu Domu zdravia P ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Katarína Gažová

o trojmesačnej letnej prestávke v piatok 25. septembra zasadalo Zhromaždenie obce Báčsky Petrovec. Najpálčivejším bodom rokovania bolo odvolanie doterajšej a vymenovanie novej Správnej rady Zdaravotníckej ustanovizne Dom zdravia Báčsky Petrovec, ako aj skutočnosť, že správu o vlaňajšom hospodárení Podnikateľského a inovačného centra Báčsky Petrovec Zhromaždenie obce neschválilo. Na začiatku takmer päťhodinovej schôdze sa výborníci Radomir Zotović a Anna Boldocká-Ilićová zasadzovali, aby rozšírenú informáciu o aktivitách v postupe komasácie od posledného zasadnutia na sklonku júna a doteraz zaradili do rokovacieho programu. Napriek tomu výborníci hlasovali proti takému návrhu, hoci na júnovom zasadnutí bol vynesený pracovný záver, že na prvom nasledujúcom zasadnutí má byť podaná rozšírená správa, čo všetko sa odvtedy a dodnes v postupe komasácie v katastrálnej obci Petrovec vykonalo. Na začiatku zasadnutia bol prečítaný dopis výborníčky Kataríny Zorňanovej, ktorá už nebude zastupovať listinu Zjednotené regióny Srbska, ale bude vystupovať ako samostatná výborníčka. Keď ide o realizáciu obecného rozpočtu v období január – jún 2015 výbor-

ník Karol Werle v diskusii prízvukoval, že schôdzu PIC-a a prerokovať príčiny V zdôvodnení sa uvádza, že dôvodom rozpočet je zle a neodborne plánovaný, neschválenia správy. na odvolanie doterajšej Správnej rady takže ani približne sa nemôže realizovať Na zasadnutí boli schválené návrhy v zložení Ondrej Fekete, Milota Tótová, do konca roka. V súvislosti s programom Komisie na Cenu Obce Báčsky Petrovec, Ivan Zabunov (predseda), Dr. Ján Šuľan práce Zhromaždenia obce na rok 2015 na osobitné verejné uznania na rok a Anna Greksová je to, že za osemvýborník Radomir Zonásť mesiacov nevyriešila tović v diskusii uviedol, otázku vymenovania riaditeľa tejto ustanovizne že práca zhromaždenia bola neúčinná a že sa a že pracovala neúčinne. nad tým, prečo je to Novú správnu radu tvoria: Ondrej Fekete, Dr. Ljubitak, treba vážnejšie zamyslieť. Správa o reca Vučićevićová, Katarína alizácii rozpočtu obce Zorňanová (predstavitena obdobie január – jún lia lokálnej samosprávy), 2015 a správa o realiVesna Zahorcová a Dr. zácii programu práce Jaroslav Danko (predZO na rok 2015 v pr- Výborníci báčskopetrovského lokálneho parlamentu stavitelia zamestnancov vom a druhom kvartáli počas prvej jesennej schôdze DZ). Vzhľadom na to, že bola schválená, takisto návrh na členov SR DZ aj druhý opravný rozpočet na rok 2015. 2015, ako aj na Športové uznania za z radov zamestnancov podpísal terajší Výborníci schválili i správu o hospodá- rok 2014. Predseda Komisie pre obecné úradujúci riaditeľ Domu zdravia Dr. Ján rení a finančnú správu VP Direkcia pre uznania Rastislav Ďenďúr povedal, že Rybovič, výborník Srđan Simić poloCenu obce na rok 2015 dostane Zák- žil výbornícku otázku: Ako kandidáti výstavbu na prvý polrok 2015. Správu o hospodárení Podnikateľské- ladná škola Jána Čajaka v B. Petrovci z radov zamestnancov boli navrhnutí? ho a inovačného centra v Petrovci v mi- a verejné uznania obce sa tohto roku Z funkcie uvoľnili i členku dozornej nulom roku, ktorú predtým neschválila neudelia, lebo nebolo kandidátov. Špo- rady DZ Dr. Jovanu Šmanjovu (pre Obecná rada, na zasadnutí neschválili rové uznanie za rok 2014 zo športových odchod do dôchodku) a za nového ani výborníci ZO. Riaditeľ PIC-u Karol kolektívov dostane Volejbalový klub člena zvolili Ondreja Tordaja (z radov Boldocký sa snažil správu zdôvodniť, ale Kulpín a športové uznanie pre jednotliv- zamestanocov DZ). Z funkcie členky v diskusii bolo povedané, že je správa cov mladí úspešní tenisti dvojičky Luka Správnej rady P. Ú. Včielka v B. Petrovci neúhľadná a neúplná, a preto nemôže a Lea Rupnjakovci z Maglića. uvoľnili Tatianu Juríkovú-Marčokovú byť schválená. Zhromaždenie obce Najväčší rozruch na schôdzi vyvola- (predstaviteľka rodičov) a za novú vynieslo pracovný záver, že do konca lo odvolanie doterajšej a vymenovania členku zvolili Ruženu Šimoniovú-Čeroktóbra treba usporiadať mimoriadnu novej Správnej rady DZ B. Petrovec. nákovú.

ZASADALO ZHROMAŽDENIE MESTA NOVÝ SAD

Maratón po letnej prestávke Elena Šranková

o letnej prestávke výborníci Zhromaždenia mesta Nový Sad opäť zasadali v piatok 25. septembra. V prvom bode rokovacieho programu schválili demisiu Dejana Mandića na funkciu člena Mestskej rady povereného financiami. Na tomto zasadnutí D. Mandića zvolili za úradujúceho riaditeľa VP Ústav pre výstavbu mesta, kde vystriedal doterajšieho riaditeľa Gorana Višnjića, ktorý podal demisiu. Tajným hlasovaním za členku Mestskej rady zvolili Aleksandru Radakovú, ktorá doteraz zastávala funkciu úradujúcej náčelníčky Mestskej daňovej správy. Ku kádrovým zmenám prišlo aj v Organizačnom výbore pre realizáciu iniciatívy, aby Nový Sad kandidoval na Európske hlavné mesto kultúry • ĽUDIA A DIANIA •

v roku 2021, kde doterajšieho člena Andreja Fajgelja vystriedal Nemanja Milenković. Nových členov vymenovali aj namiesto doterajšieho predsedu a členov Mestskej volebnej komisie. K zmene došlo aj Tajným hlasovaním zvolili novú členku v čele VP Športové novosadskej Mestskej rady a podnikateľské stredisko Vojvodina, kde Milana Balaća vá-Leskovac podala neodvolateľnú demisiu na funkciu riaditeľa z osobných vystriedal Aleksandar Šukić. Keď ide o zmenu riaditeľov, k tej dôvodov. Za úradujúceho riaditeľa došlo aj v Ustanovizni pre kultúru tejto ustanovizne vymenovali Pavla a vzdelávanie Kultúrne stredisko Ky- Surového, ktorý bude túto funkciu sáč. Ako sa uvádza v materiáloch zastávať do vymenovania riaditeľa pripravených pre piatkové zasadnutie na základe verejného súbehu, a to Zhromaždenia mesta, Anna Chrťano- najdlhšie šesť mesiacov.

V rámci 85 bodov rokovacieho programu výborníci Zhromaždenia mesta Nový Sad do 23. hodiny rokovali aj o urbanistických plánoch, podľa ktorých sa umožňuje stavať viacpodlažné budovy a dovoľuje zbúrať trstinové domce v Ulici Kraljevića Marka. Po deviatich mesiacoch pred výborníkov sa dostali aj správy o hospodárení novosadských verejných podnikov v roku 2014, ku ktorým opozícia vyslovila početné pripomienky. Najviac na účet Ústavu pre výstavbu mesta, ale aj Informatiky, Vodovodu a kanalizácie, ŠPS Vojvodina a Gradskog zelenila. Pochvalne sa zmienili iba o práci podniku Novosadska toplana. Výborníci medziiným schválili realizáciu mestského rozpočtu v prvej polovici tohto roku, ako i správy o realizácii investičných aktivít mestských verejných komunálnych podnikov v období od januára do júna roku 2015. Treba spomenúť, že na zasadnutí traja členovia vystúpili z výborníckej skupiny Treća Srbija a založili novú – Srpsku ligu.

40 /4667/ 3. 10. 2015

Ľudia a diania S HAJDUŠICKÝM PODNIKATEĽOM FERENCOM ZSIZSIKOM O NOVOM PODNIKANÍ

Kto neriskuje, nezarobí Vladimír Hudec

robotníkov, ale dvaja už teraz asi 30 percent pracovného času trávia na farme. Uvidíme, aký rozvrh urobíme v zime, keď objem iných prác podstatne klesne.

ajdušický podnikateľ Ferenc Zsizsik počas dvadsaťročného súkromného podnikania vyskúšal niekoľko prác. Stabilizoval sa vo výrobe haseného vápna a výkupe sekundárnych surovín, čiže starého železa. V týchto dňoch sa nám však pochválil svojím novým podnikaním – farmou japonských prepelíc a produkciou vajec. So sekundárnymi surovinami a hasením vápna to síce nemá nič spoločného, ale súvisí to so zamestnaním robotníkov. – Zber starého železa a hasenie vápna Ferenc Zsizsik od svojej farmy prepelíc sú sezónne práce. Pre očakáva slušný zárobok prízemné mrazy vápno koncom jesene prestávame hasiť a aj Idea založiť tento druh produkcie zber sekundárnych surovín významne sa zrodila po rozhovore so starým klesá, – hovorí. – Problém je však známym, ktorý sa jej po odchode do v tom, že v takom období sú piati dôchodku tiež začal venovať. robotníci, ktorých zamestnávame, – Zaujalo ma to. Trochu som sa innedostačne využití. Je pravda, že ani formoval aj na internete, skúmal som s prepelicami nie je práce pre piatich trh. Dal som oznam, že chcem kúpiť 1

000 vajec vhodných na liahnutie. Nik sa mi nehlásil. Nik neodpovedal ani na oznam, že chcem kúpiť klietky pre 1 000 prepelíc. Klietok pre činčily koľko chceš, pre nutrie tiež, ale pre prepelice v takom množstve nie. Ani 1 000 prepelíc – nosníc nikto nemal na predaj. Všetko to svedčilo, že táto výroba nie je zastúpená na trhu, a ľudia prepelice chovajú hlavne v menšom počte pre vlastné potreby. Pravdaže, to ešte stále neznamená, že vajcia budeme mať komu predávať, ale riadiac sa logikou, že kto neriskuje, nemôže ani zarobiť, rozhodol som sa pustiť do toho. Keďže nechcel dať 5 000 eur firme za komletné vybavenie farmy, rozhodol sa všetko vyrobiť sám. Pomohli mu vedomosti o inkubátoroch z obdobia, keď sa zaoberal liahnutím kurčiat, a využil aj časť vykúpených sekundárnych surovín. Zo starých chladničiek vyhotovil inkubátor a ládu pre malé kuriatka. Klietky si vyhotovil sám, kúpil iba nevyhnutný materiál, a na nádoby na zbieranie trusu využil ple-

chy na pečenie a vrchnáky zo starých sporákov. Aj ventilátory v objekte sú zo starých klimatických zariadení. Potom kúpil 1 200 vajec, kuriatka sa vyliahli a teraz sa prepeličky ďalej rozmnožujú. Vcelku vraj na začiatok potreboval zo 1 600 eur. V tejto chvíli na farme má vyše tisíc nosníc, ktoré denne vyprodukujú okolo 500 vajec. Chcel by dôjsť k počtu 1 600 nosníc a dennej produkcii 1 300 vajec. Nasledujúca, ťažšia fáza v podnikaní je odbyt vajec. Náš spolubesedník je však optimista, tým skôr, že ich na trhu nieto mnoho. Okrem toho nutritívne vlastnosti týchto vajec sú už dobre známe, takže očakáva, že si ich budú kupovať tí, ktorým záleží na vlastnom zdraví. Vajcia už teraz dodáva do niekoľkých predajní vo Vršci a predáva aj doma. O rentabilite výroby je privčas hovoriť, ale prvé výsledky hovoria, že sa dá slušne zarobiť. Pri chove prepelíc však možno uvažovať aj o predaji mäsa. – Mäso prepelíc nemôžeme predávať, pretože ich nemáme až toľko, aby sme ich sústavne ponúkali. K tomu v Srbsku nieto bitúnku, ktorý by ich legálne rezal a pripravoval pre trh. Aspoň nie v takom malom počte. V tejto chvíli máme zo 700 kohútikov nazvyš, dáme ich do mrazničky a budeme si variť polievky, paprikáše a iné špeciality. Mäso je skutočne chutné a veľmi sa podobá mäsu mladých holúbeniec, – uviedol na záver náš spolubesedník.

REGIONÁLNA ROZVOJOVÁ AGENTÚRA BÁČKA

Rozvoj poľnohospodárstva na vidieku Jaroslav Čiep

cieľom poskytnúť odbornú podporu lokálnym samosprávam, obchodným subjektom a združeniam občanov z územia Báčky v oblasti politiky rozvoja vidieka, resp. dediny, Regionálna rozvojová agentúra Báčka v roku 2015 utvorila nový úsek, ktorý sa bude zaoberať promóciou rozvoja v tejto oblasti ako komplexným prístupom k územnému rozvoju s rešpektovaním ekonomických, sociálnych a ekologických charakteristík vidieka Báčky. Vedúcou úseku je Ivana Pajićová. Vo štvrtok 24. septembra vedúca Pajićová mala v Báčskom Petrovci prednášku o projekte Európske fondy pre poľnohospodárstvo Srbska, kde prítomných informovala o prvých troch opatreniach IPARD 2 programu. Keďže Srbsko ratifikovalo zmluvu začiatkom

www.hl.rs

tohto roku, z fondov Európskej únie pre poľnohospodárstvo v období rokov 2015 – 2020 finančné prostriedky podľa tohto programu môžu čerpať aj naši poľnohospodári a dobytkári. V rámci prvej časti programu IPARD peniaze možno získať na rozšírenie majetku poľnohospodár- Ivana Pajićová skych gazdovstiev a právnických subjektov, na investície do spracovania poľnohospodárskych výrobkov a ich marketingového zabezpečenia na trhu, na diverzifikáciu gazdovstiev, ich ďalší rozvoj a technic-

Informačno-politický týždenník

ké zabezpečenie. Pre Srbsko z rezortného fondu EÚ v nasledujúcom päťročnom období naplánovali vyčleniť 175 miliónov eur. V prednáške Pajićová ozrejmila, čo všetko záujemcovia majú splniť a ako sa bude postupovať pri rozdeľovaní nenávratných finančných prostriedkov. Aktivity fondu smerujú k zabezpečeniu rôznorodosti vidieckej ekonomiky, najmä k rozvoju rurálneho, eko- a etno-turizmu, malých rodinných spracovateľských kapacít a starých remesiel. Tento novozaložený úsek RRA Báčka bude podporovať

poľnohospodárov v procese zlaďovania národnej poľnohospodárskej politiky so spoločnou poľnohospodárskou politikou Európskej únie počas procesu európskej integrácie Srbska a aktívne sa zúčastní v implementácii IPARD 2 programu pre Srbsko. Okrem iného aktívne budú sledovať i aktivity na realizácii Stratégie vidieckeho rozvoja Republiky Srbsko a Národného programu pre rozvoj vidieka na území Báčky. Pre lepšiu spriaznenosť Regionálnej rozvojovej agentúry Báčka a lokálnych prostredí po prednáške sa uskutočnilo stretnutie záujemcov ohľadom formovania Lokálnej iniciatívy pre rozvoj vidieka pre osem obcí v Báčke vrátane Obce Báčsky Petrovec. Ide o pracovnú skupinu, úlohou ktorej bude pomôcť domácim poľnohospodárom aktívne čerpať finančné prostriedky z fondov EÚ v tejto oblasti. • ĽUDIA A DIANIA •

V SELENČI 9. FÓRUM O ORGANICKEJ VÝROBE

Stabilná výroba zaručuje úspech Ľubica Sýkorová

j v tomto roku sa Selenča stala miestom, kde sa stretli priaznivci a fanúšikovia zdravého života a organickej výroby. V piatok 25. septembra už po deviaty raz v organizácii Centra pre organickú výrobu Selenča (COPS), Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou Nitra a Univerzitou Nový Sad za podpory Vlády Vojvodiny a Európskej podnikateľskej siete prebiehalo medzinárodné Fórum o organickej výrobe. Hlavnou témou bola Distribúcia organických výrobkov na domácom a zahraničnom trhu.

Prezentácia automatického zavlažovania Odborníci z Inštitútu Mihajla Pupina z Belehradu predstavili na tomto území jedinečný moderný automatizovaný prístroj na výrobu elektrickej energie, ktorý využíva slnečnú energiu. Ide o prístroj, ktorý by mohol mať významnú úlohu na zväčšenie plôch pod závlahami v Srbsku. Je to prvý mobilný robotizovaný solárny energo-generátor (MobiSun pro Energy), ktorý vyžaduje minimálne investície v porovnaní s klasickým spôsobom zavlažovania. Tento energeticko-efektívny ekologický prístroj využíva slnečnú energiu, nie je napojený na elektrickú sieť a nevyžaduje cestnú ani stavebnú infraštruktúru. Zavlažovanie týmto spôsobom neznečisťuje životné prostredie.

čo je asi 10 000 hektárov. V porovnaní s Európou je to veľmi málo. V evidencii Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska je 293 organických výrobcov. V Európskej únii sa plochy pod organickou výrobou každý rok zväčšujú o pol milióna hektárov. Cieľom je, aby do roku 2020 tieto plochy zaberali 20 % z celkových obrábateľných plôch EÚ. V súčasnosti je registrovaných okolo 186 000 fariem, ktorých neustále pribúda. Srbsko aj napriek mnohým ťažkostiam má obrovskú šancu stať sa významným vývozcom bio produktov a organických potravín. V európskych krajinách je po takýchto výrobkoch aj napriek vyššej cene stále väčší dopyt. Aby aj naši domáci výrobcovia mohli vyvážať do zahraničia, potrebné Selenčskí škôlkari sa odmalička učia, je predovšetkým zväčšiť plochy čo je zdravá výživa pod organickou výrobou, zabezpečiť stabilnú výrobu a to Pod organickou výrobou máme všetko za intenzívnejšej podpory dnes v Srbsku okolo 0,3 % hektárov samotného štátu pri distribúcii na z celkových obrábateľných plôch, zahraničný trh. • ĽUDIA A DIANIA •

stretnutie AgroOrganicB2B, kde sa stretli mnohí podnikatelia, výrobcovia, spracovatelia organických výrobkov, aby nadviazali vzájomnú spoluprácu. Vo štvrtej sekcii sa stretli predstavitelia rôznych inštitúcii (fakulty, vedecké inštitúty,...) a všetci tí, ktorí sa zaoberajú aj problematikou ekologickej výroby a ktorí akýmkoľvek spôsobom môžu pomôcť (písanie projektov,...). Tu sa debatovalo na tému Spolupráca na rozvoji spoločných projektov.

V Selenči sa aj v tomto roku stretli výrobcovia, rôzne firmy, vedecké a štátne inštitúcie z viacerých krajín. Pri organizácii okrem zakladateľov a členov Centra pre organickú výrobu nápomocní boli EkoRuralNet z Chorvátska, Vojvodinský klaster organického poľnohospodárstva, Regionálna rozvojová agencia APV. Nový inovačný prístup pri organizácii tohtoročného Fóra skvalitnil celé podujatie, ktoré bolo rozdelené na štyri súbežne prebiehajúce časti. V prvej sekcii sa prítomným prihovorili a so svojimi skúsenosťami sa podelili domáci malí organickí výrobcovia, medzi ktorými nechýbal ani dobre známy pestovateľ organickej zeleniny Hostia mali možnosť ochutnať aj Vladimír Vozár z Kysáča. V druhej zdravé chuťovky sekcii prebiehal okrúhly stôl na tému Ako zlepšiť vývozné možAni v tomto roku nechýbala výnosti organických výrobcov, kde stava tradičných potravín, rôznych rokovali veľkí výrobcovia s predsta- sladkých a slaných jedál pripraviteľmi štátu medziiným aj o mož- vených z organických výrobkov, nostiach uchádzania sa o finančné ktorá kvôli nepriaznivému počasiu prostriedky z predprístupových bola nainštalovaná vo vnútorných fondov EÚ. V tretej sekcii prebie- priestoroch reštaurácie Business halo Medzinárodné podnikateľské Club. 40 /4667/ 3. 10. 2015

Ľudia a diania NA NÁDVORÍ MIESTNEHO SPOLOČENSTVA V KOVAČICI

Vzdali hold medu a kvetom, vyhoveli chuťovým zmyslom Anička Chalupová

90. výročie založenia spolku, voskové figúrky na obdiv ponúkol známy voskár z Idvoru. Ako sprievodnú akciu podujatia pre deti usporiadali kreslenie kriedami po asfalte a osobitnú dielňu pre deti, ktorú viedlo združenie Balkan link, organizácia pre rozvoj regiónu prostredníctvom projektu MaľoStánky plné medu lákali malých a veľkých návštevníkov vanie na sklo.

poslednú septembrovú nedeľu dve podujatia prilákali Kovačičanov a ich hostí na nádvorie Miestneho spoločenstva, kde najprv prebiehala súťaž vo varení kotlíkovej fazule a neskoršie aj výstava kvetov a výrobkov z medu. Miestne spoločenstvo Kovačica a Futbalový klub Slávia v rámci programu Kovačického októbra 2015 spoločne zorganizovali tradičný, v poradí 11. ročník súťaže vo varení kotlíkovej fazule, kde si svoje varechy skrížilo 15 kuchárskych družstiev: Penzisti-invalidi, Penzisti, Fagan, Fazan (Pípoše), Family I., Family II., Rekreanti, Štipľavé papričky, Šarkani, Hobotnice, Rybári, D tox, SFRJ, LSV a Domus. S prípravou fazule začali hneď ráno o 9. hodine, keď organizátori každému tímu odovzdali kilogram bielej fazule a rovnako toľko údenného mäsa. Postupne sa potom pod kotlíkmi zohrievala nálada na kuchárske majstrovstvá. V druhej časti nádvoria MS prebiehalo podujatie Deň medu a kvetov, prvá predajná výstava kvetov a medu v organizácii Turistickej organizácie Obce Kovačica. Svoje rôznofarebné Kvety kupovali najmä dámy voňavé exponáty vystavili pestovatelia kvetov z Kovačice, Crepaje a Pančeva. V popoludňajších hodinách, skôr než slabý S krásnymi figúrkami k výstave sa pripojil aj dážd spolovice rozohnal účastníkov podujavýrobca sadrových výrobkov z Debeljače. Rôz- tia, posudzovacia komisia, ktorá pracovala ne maškrty a výrobky z medu návštevníkom v zostave: Velimir Đorđević, Martin Chrťan podujatia ponúkli včelári, členovia Združenia a Adam Barca, rozhodla, že najchutnejšiu včelárov v Kovačici, ktorí tohto roku oslavujú kotlíkovú fazuľu uvaril kuchársky tím Penzisti,

druhé miesto obsadili Šarkani, a na treťom mieste zakotvil kotlík s fazuľou, ktorú pripravili Štipľavé papričky. Všetkým účastníkom podujatia k dobrej nálade pridal slovenský ľudový orchester Pazovskí kacúri, ktorí návštevníkov zabával až do večerných hodín.

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova Prednáška. Prednedávnom sa v Starej Pazove konala prednáška na tému bioplynových prevádzok, ktorú zorganizovali Obec Stará Pazova a GIZ, nemecká organizácia pre technickú spoluprácu. Na prednáške hovorili o novom koncepte budovania malých prevádzok, ktoré pracujú na bioplyn vyrobený z maštaľného hnojiva. Po spracovaní sa týmto spôsobom získa elektrická a tepelná energia. Okrem dodatočného profitu pre dobytkárov tu je aj pozitívny vplyv na životné prostredie. x x x

Posudzovacia komisia to (ne)mala ľahké…

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Darcovstvo krvi. Ústav pre transfúziu krvi z Belehradu v spolupráci so staropazovskou obecnou organizáciou Červeného kríža usporiadal vo štvrtok 24. septembra akciu dobrovoľného darcovstva krvi, ktorá prebiehala v špeciálnom autobuse umiestnenom pred budovou obecného zhromaždenia. Akcia bola úspešná, zúčastnilo sa vyše 50 občanov. Do konca mesiaca plánujú realizovať aj ďalšiu akciu, ktorá sa má uskutočniť v Novej Pazove. alš. • ĽUDIA A DIANIA •

S MLIEKAROM JANKOM BELANOM Z ĽUBY

Liter mlieka – za malú fľašku minerálky!? Juraj Bartoš

ikto nekontroluje, či sa účelové prostriedky ozaj využívajú účelovo. V Šídskej obci je vraj asi 900 hektárov štátnej pôdy, o ktorej „nevedno, komu patrí“. „Zobrali cintoríny, ktoré kupovali naši dedovia, aby ich dávali do prenájmu...“ To zvýšeným tónom hovorí Janko Belan (1951), na ktorého sme si chvíľku počkali. Práve sa vracal z Nového Sadu, z verejnej diskusie ohľadom Zákona o poľnohospodárskej pôde, v polovici augusta. Aké poznámky a pripomienky mal, pýtame sa ho na úvod rozhovoru. „Navrhli sme, aby inšpekčné služby kontrolovali, kto sa čím zaoberá v dlhšom časovom úseku, dvadsať rokov dozadu. Lebo sa stáva, že niekto dostane prostriedky, vychová a predá kury alebo prasce a nasledujúce tri roky potom nerobí, a my musíme počas 24 hodín byť aktívni 25 hodín.“ Náš spolubesedník je inak predseda Združenia mliekarov a dobytkárov Šídu. Sám sa roku 1996 rozhodol rozšíriť maštale, v ktorých aj jeho otec mal dojnice. Hovorí, že na štarte jedna krava dávala 12 litrov mlieka denne a teraz priemerne nadoja 23 litrov. Takýto skok objasňuje pokrokom genetiky a spôsobom výživy. Na začiatku mal 10 a teraz je v stajni 50 dojníc. A čo cena? – pýtame sa. „Teraz nám ubrali 8 dinárov z ceny litra mlieka, čiže za liter sme dostali 32 din.; predtým bolo až 40 dinárov. Keď sme začínali, v období veľkej inflácie, liter mlieka mal rovnakú hodnotu ako liter nafty a za 2 litre mlieka sme dostali 1 kg osivovej kukurice. Teraz na liter nafty treba nadojiť päť litrov mlieka. Nech nehovorím o tom, že veľký traktor sme kúpili za 18 000 eur a teraz taký istý stojí 21 500 eur. Kravy nemôžu dať o toľko viac mlieka, o koľko sa zvyšujú ceny mechanizácie a iných vkladov. Veď liter mlieka stojí toľko, koľko • ĽUDIA A DIANIA •

2,5 deci minerálnej vody. Zjavný je problém parít. Kedysi kilogram minerálneho hnojiva stál toľko, koľko kilogram pšenice, a teraz 1 kg hnojiva stojí, koľko 3 kg pšenice. Slnečnica predvlani bola 57 din. 1 kg, a vlani stála len 23 din.

nie je príliš kvalitná, patrí do tretej a nižších akostných tried. Pri licitácii obecnej pôdy neprihliadajú na kvalitu pôdy, takže rovnakú cenu má kvalitnejšia a menej kvalitná pôda. Závisí od toho, ako je človek politicky orientovaný alebo

Janko Belan s vnukom v maštali Našťastie, výplata za odovzdané mlieko je riadna, do 10. až 11. dňa v mesiaci, v prípade, že do toho vojde víkend, tak o pár dní neskoršie.“ Gazdovstvo je, ako hovorí Janko, formálne na synovi Mirkovi. Belanovci vlastnia 10 hektárov pôdy, v prenájme majú 40 hektárov lúk a ďalších 50 hektárov orníc. Z toho sa živia šiesti členovia rodiny a všetko stihnú urobiť sami. Ako hovorí hlava rodiny, tak ako všetci mliekari, aj oni sú stále odkázaní na úvery; inak sa vraj zotrvať nedá. ALE ČO MLÁDEŽ...? „Úvery potrebujeme predovšetkým na árendu. Minerálne hnojivo vôbec nepoužívame, máme predsa vlastný maštaľný hnoj, ibaže vždy dodáme trošku dusíkatého hnojiva. Pôdu pravidelne dávame na analýzu a výsledky sú vždy dobré. Inak pôda v našom chotári

či niekomu niečo dal. Ja nie som zvyknutý nikomu nič dávať, ani by som od nikoho nič nezobral, takže mi štátnu pôdu pridelili vo vzdialenosti 85 kilometrov od Ľuby. Tak je to pri všetkých robotách; čo teda mládež? Aké záruky má, že jej bude lepšie? Šliapu po nás ako po chrobákoch; hajde... moje sa pominulo, ale čo tie deti?“ Dobiedzavé muchy pri stole na sedliackom dvore pošteklili novinársku zvedavosť. Reku, všetci dobytkári a mliekari sa iba sťažujú, ale remesla sa nezriekajú... „Ako sa môžem zrieknuť... Môžeme my hovoriť, čo chceme, ale ešte stále z neho riadne prichádza; hoci sme stále niekomu niečo dlžní, predsa nejako žijeme. Nezbohatneme, ale žijeme. Nikto napríklad nechce zobrať teľnú jalovicu, ktorá stojí 1 500 eur a keď vyjde z fázy reprodukcie bude stáť 400 eur. Také veci nezaujímajú nikoho. Prečo jeme mäso

z Argentíny a čert ho vie odkiaľ ešte prichádza všelijaký odpad...? Všetko sa to dopočuje, ibaže aj vy novinári nedáte všetko, čo my povieme; prečo nezverejníte všetko, čo nás trápi?“ Nezostáva teda iné, než sa spýtať, čo je to, čo dobytkárov a mliekarov trápi a napísať doslova a dopísmena, čo vraví Janko Belan: „A... čo...? Politika, aká sa vedie. Vychádzam z môjho príkladu. Ja a moja žena sme mohli byť sociálny problém. Čokoľvek sme vytvorili, vytvorili sme spolu. Za všetko, čo sme kupovali, platili sme dane; aj teraz platíme. Od štátu sme nežiadali ani sociálnu pomoc, ani nič iné. Myslím si, že treba počúvať aj mienku starších ľudí; my aj tri razy premeriame, a potom sekáme. Či niekto dostáva peniaze z iných štátov na to, aby sa toto naše Srbsko a táto naša Vojvodina zničili, nemám poňatia. Všetky zákony sú dobré, lenže nikto ich nedodržiava.“ Netají sa tým, že ako niekdajší člen KSJ teraz je socialista. Odolal výzvam, aby prezliekol politický dres. Hovorí, že hoci sú ľudia v rozdielnych politických stranách, neznamená to, že sa musia škriepiť. Keď pred niekoľkými rokmi vládnucu koalíciu v obci utvorili socialisti a radikáli, Janko Belan bol v istom období predsedom Rady Miestneho spoločenstva Ľuba. Hovorí, že tých sedem mesiacov (1997/98) zo šiestich podaných projektov do pokrajiny a obce päť bolo schválených. „Zhruba 72 miliónov dinárov sa dostalo našej dedine: na vodovod, na štrk a asfaltovanie ciest v dedine, tiež na novú škridlicu pre strechu domu kultúry a zariadená bola aj šarhovňa. Lenže, keď som odišiel, neurobili ani polovicu plánovanej asfaltky, nedokončili ani dom smútku, ani park a – peňazí niet!“ Tak vraví tvrdý muž s typickým sriemskym mäkkým srdcom, ktorého činnosť podporujú tri zabudované stenty.

40 /4667/ 3. 10. 2015

Ľudia a diania SLOVINSKÉ PABERKY

Skutočnosť v objatí sna Juraj Bartoš

Prednáška, obchôdzka desiatok výstavných stánkov, rozhovor so vždy priateľsky naladeným voči vojvodinským novinárom Dejanom Židanom, aktuálnym ministrom poľnohospodárstva a lesníctva Slovinska... Proste deň ako oxeroxovaný z predchádzajúcich služobných návštev. Zato v utorok... Po návrate z návštevy mliekarne v Celji naše novinárske telá si prišli na svoje pri trojhodinovom máčaní vo vode plavárne radenského hotela. Taký znovuzrodený a spať? Neprichádza(lo) do úvahy. Nuž som si

ždy len lietame, ako sa hovorí, ako telo bez duše. Kedykoľvek sme pobudli v Gornjej Radgoni na medzinárodnom poľnohospodársko-potravinárskom veľtrhu AGRA, furt sme sa s kolegami, hlava-nehlava, hnali za udalosťami, za spolubesedníkmi, za informáciami. Súkromné gazdovstvá a podniky, vínne pivnice, turistické destinácie... Domov sme sa zásadne vracali pritlačení váhou diktafónov a fotoaparátov nadžganých početnými rozhovormi a fotkami. Tentoraz, ani sa mi nechce veriť... Opäť som bol v Slovinsku, tuším po štyroch rokoch. Vyrazili sme v neskorý nedeľný večer 23. augusta z Nového Sadu. Riadnym, pomerne komfortným autobusom, nuž sme, podaktorí, do dežely (pri)cestovali poležiačky. Nie ako niekoľko ráz predtým, priam dolámaní z nepohodlia mikrobusu. V jedálni Dijaškého domu v Ra- Božský mok z Vínneho chrámu denciach sme sa dosýta naraňajkovali a poď ho do GR na dožičil krátku nočnú prechádzku veľtrh. Stretnutie so starým zná- po „hornom konci“ dediny chýrečmym, stále rovnako vitálnym a nej najmä vďaka kvalitnej minesrdečným Miranom Matem, naším rálnej vode. Nikde živej duše, ba... strážnym anjelom, sa neobišlo Spozorujúc, pri chabom osvetlení, bez vzácneho balíka informácií a v diaľke postavu jej neznámeho

pozrieť zblízka, dožičil som si nočný beh Radencami. Zopár psov ma z duše povzbudzovalo, až som sa, temer uzavierajúc kruh, ocitol na železničnej stanici. Kým som pomaly chlípal zo zaroseného pohára ľadové Laško pivo (kde sa podela stará dobrá chuť?), istý chlapík zo spoločnosti pri susednom stole vstal a zmizol za dvermi kaviarničky, z ktorej ... poď si ku mne hopkať... doliehala Yu-hudba. Srbské a chorvátske pesničky; v stredných rokoch kávu nedopil, žiadna slovinská... Pred pod- vstal, nasadol do svojho autiaka a nikom zastalo auto. Muž v odpálil akiste do ďalšieho nočného stredných rokoch pomalým, podniku, nesporne s nádejou na temer ženským krokom sme- úspech. Perfektný deň (taký zriedkavý v roval pod prístrešie. Ako sa mi len uľavilo, keď sa, po celej našich poondiatych životoch) sa večnosti trvajúcom spýtavom teda predsa skončil celkom príjempohľade, usadil pri prázdnom ne. Neviem ako vy, ale v noci na 26. stole vpravo. Práve keď sa spo- augusta sa mi ani len neprisnilo, menutý mladík vracal s veľkou že o necelý mesiac Európou bude zmrzlinou v ruke. Širokým lomcovať tzv. imigrantská kríza, že oblúkom pravačkou ponúkol hranice budú uzavierať... Nie, ja pochúťku slečne, tá sa nahla som v onú noc proste prepadol do ako smutná vŕba, že lahôdku sna mäkkého ani páperie. Ocitol ochutná, ale ruka so zmrzlinou som sa na jednom z prenádherpokračovala v ceste smerom ne zelených kopcov úchvatných nadol, až zakotvila pod stolom, slovinských hôr. Hojdajúc sa na

Zelená idyla

Slovinsko na koni, a my...

fľašky výborného vína. Prirodzene, v papierovom vrecúšku. Pondelkový program bol naprataný ani pracovňa umelca.

www.hl.rs

muža, takisto mne neznáma slečna či pani prešla na druhú stranu ulice. Keď sa po chvíli zvedavé dažďové kvapky chceli na mňa

Informačno-politický týždenník

priamo pred ňufákom podriemkavajúceho vlčiaka, ktorý radostne vyskočil a s veľkou chuťou začal lízať ponúknutý darček, až kým nedokončil psie dielko. Za odmenu za vynaložené úsilie a kumšt ušla sa mu ešte jedna porcia zmrzliny a ani jeho majiteľka tentoraz nezostala so suchým jazykom. Muž

kolenách dobrých slovinských ľudí ani na tátošovi z dreva, mával som páru krásnych mladých ľudí, ktorý sa mi strácal z dohľadu na chrbte cválajúceho koníka. Napodiv, namiesto trpkosti, v ústach som pocítil slastnú chuť božského moku... Nech sa páči: zopár obrázkov zo slovinského sna... • ĽUDIA A DIANIA •

DNI EURÓPSKEHO KULTÚRNEHO DEDIČSTVA V BÁČI

Venované starým remeslám Juraj Berédi

ni európskeho kultúrneho dedičstva, program Európskej rady a Európskej komisie sa v rôznych krajinách organizujú už 23 rokov. V Srbsku sa toto podujatie usporadúva od roku 2003. Téma tohtoročnej akcie znela: Staré remeslá – zachovanie a udržanie. Iste netreba osobitne zdôrazňovať, že staré remeslá majú významné miesto v kultúre každého jedného národa. Výmenou a potom aj obchodovaním s remeselníckymi výrobkami vznikali rôzne kontakty a dotyky medzi kultúrami rôznych národov. Pod dáždnikmi, ale predsa V Obci Báč Dni európskeho kultúrneho dedičstva každoročne prebiehajú v priestoroch že rozvoj priemyselnej výroby a starej pevnosti. Organizátori nových technológií zapríčiňuje aj tohto roku pripravili bohatý ich zánik, nielen v Báčskej obci, program, ktorý mal na zreteli ale vôbec všade. Na podujatie do požiadavky všetkých generácií. Báča prišli aj hostia z pokrajiny, Niektoré body už tradične pat- republiky a okolitých obcí, ako

Selenčania prispeli vlastnými etnovýrobkami

ria do programu, ale každý rok vsúvajú aj nové body, v súlade s témou podujatia. Tohtoročné podujatie v sobotu 26. septembra v predpoludňajších hodinách otvoril predseda obce Báč Dragan Stašević, ktorý zdôraznil, že treba venovať pozornosť zachovaniu starých tradičných remesiel aj napriek tomu, • ĽUDIA A DIANIA •

aj predstavitelia rôznych organizácií a združení. Program prebiehal v troch častiach. Prvej časti, ktorá prebiehala na pevnosti, počasie ani trochu nežičilo a dážď, ktorý začal padať ešte pred začiatkom programu, prekazil túto veľkolepú udalosť. Časť programu, v ktorom sa predstavili umelci, etnosekcie,

výrobcovia zdravých potravín a detské folklórne skupiny, sa však napriek dažďu zrealizovala na pevnosti, avšak zvyšok predpoludňajšieho programu prebiehal v sieni domu kultúry. V popoludňajšom programe v sieni vystúpili folklórne skupiny z Báčskej obce a okolitých osád, otvorili výstavu obrazov Boška Đorđevića a usporiadali dielne starých remesiel. Večerná časť programu patrila tradičnému koncertu duchovnej hudby vo františkánskom kláštore v Báči. Program tradične ukončili rockovým koncertom na pevnosti, kde tentoraz vystúpila skupina Piloti s frontmanom Kikim Lesandrićom. A celkom na záver – rovnako tradičný ohňostroj. Do programu Dní kultúrneho dedičstva patrí aj športový program, v rámci ktorého v nedeľu usporiadali memoriálne turnaje vo futbale a volejbale, venované významným športovcom z Báčskej obce. Obec Báč ako organizátor podujatia tohto roku vyčlenila len minimálne finančné prostriedky z rozpočtu obce, a to vďaka početným sponzorom a ich príspevkom. O úspešný priebeh akcie sa postarali zamestnanci obecnej Turistickej organizácie.

KRÁTKE SPRÁVY

Nový Sad Štyri nové knihy VAVU. Vlani a toho roku Vojvodinská akadémia vied a umení vydala štyri nové knihy. V roku 2014 vyšiel 11. zväzok v Edícii Doktorské dizertácie – Vznik a rozvoj obytných palácov a vil vo Vojvodine tvarovaných v štýle secesie koncom 19. a začiatkom 20. storočia (Nastanak i razvoj stambenih palata i vila u Vojvodini oblikovanih u stilu secesije krajem XIX i početkom XX veka, s. 212) Bogdana M. Janjuševića (kniha bola podporená z Fondu akademika Bogumila Hrabaka) a zborník prác Strategické smery rozvoja spoločenských vied, kultúr a umenia Vojvodiny do roku 2020 (Strateški pravci razvoja društvenih nauka, kultura i umetnosti Vojvodine do 2020. godine, s. 192), do ktorého svojimi štúdiami prispeli akademici József Szalma, Lajos Göncz, Julijan Tamaš a Sava Halugin, členovia korešpondenti prof. Dr. Jovan Komšić a prof. Dr. Miroslav Štatkić, tiež Bojan Jovanović a prof. Dr. Aleksandra Stepanovićová. V tomto roku zatiaľ vyšla kniha Mokrinské rodokmene (Mokrinski rodoslovi, s. 168) Radovana Šoklovačkého, Miloša Tešića, Dragoljuba Badrljicu a Miloša Despotova a Ročenka 2014 tejto akadémie (Godišnjak 2014, s. 144). Nezaznamenali sme však v týchto našich správach o vydaniach VAVU jednu knihu spred troch rokov: roku 2012, ako 6. zväzok Edície Inaugurálne slová (Akademske besede), vyšla kniha Príčinnosť a občianskoprávna zodpovednosť (Uzročnost i građanskopravna odgovornost, s. 208) akademika Józsefa Szalmu. Doteraz v tejto edícii boli vydané inauguračné prejavy akademikov Bélu Ribára (1930 – 2006), Rudolfa Kastoriho, Julijana Tamaša, Endreho Papa a Milorada Miloradova. Táto akadémia má v tomto okamihu jedenásť riadnych členov, deväť členov korešpondentov, štyroch zahraničných a štyroch čestných členov, medzi ktorými je aj prof. Dr. Radko Mesiar zo Slovenska.

40 /4667/ 3. 10. 2015

V. H.

Ľudia a diania PIVNICA

Dve rozdielne éry Oto Filip

e takmer na prahu osemdesiatky, ktorú oslávi na budúci rok, no to na ňom nevidieť. To tá nezlomná vitalita ľudí, ktorých život naučil a prinútil tvrdo pracovať, lebo inak by to nešlo. Pivnický obuvník, pán majster Ján Herček by iste mohol napísať hodne stránok do encyklopédie remesiel z tejto časti Báčky v druhej polovici dvadsiateho storočia. Vari začneme malým výletom do minulosti. Remeslá kedysi a dnes? – V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa nám všetkým ozaj vodilo dobre. Teraz to už tak nie je. Časy sa veľmi zmenili. Kedysi v Pivnici boli zastúpené takmer všetky remeslá, ktoré potrebovali tunajší obyvatelia. Mali sme družstvá, napríklad obuvnícke, mali sme ľudí, čo vy-

niekoľkými desaťročiami bolo asi stopäťdesiat remeselníkov. Žiaľ, teraz nás zostalo veľmi málo. Dalo by sa spočítať na prstoch dvoch rúk. Máme pekára, ja som už na dôchodku, lebo o šesť mesiacov je tu osemdesiatka… Pán majster, známe je, že vaša obuvnícka vetva siaha hlboko do minulosti. Tak otec, ako i starý otec boli obuvníkmi. Aj vaši dvaja synovia majú blízko k tomuto remeslu. Čím je to dané: dedičstvom, záujmom, okolnosťami? Vyčítali ste si dakedy, že ste sa stali remeselníkom? – Čo som si mohol vyčítať, keď som mal trinásť – štrnásť rokov a práve som ukončil osemročnú školu? Vtedy nebolo na výber. Tu v Pivnici existovalo obuvnícke družstvo, v ktorom bolo dvadsaťjeden majstrov. Nás učňov bolo päť. Tri roky som chodil do

So spomienkami z ortopedického kurzu

3. – 10. 10. 2015

POČASIE

rábali bačkory, mali sme krajčírov, pekárov, kožušníkov, sedlárov, povrazárov čiže štrangárov… Ťažko všetko napočítať. Hádam stačí, keď poviem, že v Pivnici pred

učňovskej školy. A tá voľba? Možno náhoda, možno tá koža, ktorá má svoju moc: aj vonia, aj smrdí. Kedysi sa hovorilo, že remeslo má zlaté dno. Prečo?

– Naše remeslo ľudia ozaj potre- i stopäťdesiat kusov, tak som bovali. Koža je výnimočný materi- im zaplatil a potom nasledoval ál, ktorý plasty nemôžu nahradiť. predaj. Nielen tu v Pivnici, ale Veď koža existuje viac ako päťtisíc aj v okolí. rokov. Poznali ju ešte starí EgypAsi sa bolo treba i zdokonaťania, potrebovali Rimania. Dnes ľovať... je veľa plastových – Ja som okrem výrobkov aj obuzákladného mal vi, no nedá sa to i ďalšie školenia. porovnať s kožou. Napríklad ortopeMy sme kedysi dický kurz, ktorý som v Subotici narobili mnoho druhov koženej vštevoval tri roky. obuvi. Napríklad V prvom ročníku topánky pre som tam bol mesiac počas letných dôstojníkov a poddôstojníkov, prázdnin. Dodnes zimné a špeciálne mám výkresy druhy obuvi. Mali z tých čias. Vtedy to na starosti výv Subotici pôsobil nimoční majstri, Solid, chýrečná, ktorí, žiaľ, už nie veľká fabrika. Prax sú medzi nami. Majster svojho remesla: Ján nám v nej prednáDnes je to dno Herček šali vysokokvalifiprinajmenšom kovaní majstri, učili dosť deravé. Ako sme sa rôzne veci, by ste zhodnotili stav obuv- dokonca dejiny nášho remesla. níctva? Netreba zabúdať, že svet kožu – Katastrofa. Nemáme čo robiť. pozná celé tisícročia, plastové A konkurencia – veľká. Najmä výrobky len niekoľko desaťročí. Číňanov, ktorí nevydávajú fiškálne Z ktorej kože je najlepšie roúčty, neplatia dane, majú rôzne biť obuv? výhody... Celý tento týždeň som – To sa nedá len tak povedať. nemal jediného zákazníka. V tých Každý druh má svoje príznačnosti, dobrých časoch sme často nesta- kvality, ale aj nedostatky. Napríčili všetko zdolať. Úradne som klad z hovädzej kože, ktorá je začal robiť v roku 1977, aby som najsilnejšia, sa robí mužská obuv o tri roky neskoršie mal šiestich a podrážky. robotníkov: jedného prihlásenéO krajčíroch sa povráva, že ho a ostatných som angažoval odev majú buď roztrhaný alebo čiastočne a občas, na niekoľko ho- plný záplat, o obuvníkoch zase dín denne. Lebo výroba má svoj to, že chodia buď bosí alebo proces. Materiál treba prichystať, v deravých topánkach. Stalo čakať, len potom vyrábať. Tým sa aj vám, že ste mali deravé mojim spolupracovníkom som topánky? napríklad dal domov šiť časti obu– Akurát aj teraz mám práve vi podľa šablóny, robiť podrážky a také… podobne... Keď urobili svoju časť Odpovedal vtipne pán majster. roboty, napríklad takých sto alebo Na nohách mal totiž sandále.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

8˚ | 23˚

11˚ | 26˚

14˚ | 24˚

12˚ | 24˚

11˚| 23˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

PAZOVČANIA ZAČALI S OBERAČKOU HROZNA

Kto by odolal čerstvému hroznu či poháru dobrého vína? Anna Lešťanová

nohí občania Starej Pazovy sú tradične dobrými vinohradníkmi a vinármi. S veľkou láskou obrábajú svoje vinice v neďalekých Slankamenských Vinohradoch a v Čortanovciach. Vravia, že tohto roku je kvalita hrozna dobrá,

Katarína Folťanová na trhu

lebo leto bolo horúce a slnečné. Termín oberačky hrozna sa však nedá vopred presne určiť, hlavne pre počasie a dobu dozrievania jednotlivých odrôd. Avšak podľa slov majiteľov viníc v populárnych Brehách, oberačka hrozna na svahoch Fruškej hory je práve teraz aktuálna. Nedávno na staropazovskom zelenom trhu hrozno dopestované v Sl. Vinohradoch predávala Katarína Folťanová. Ako každá domáca, ktorá nikdy nejde do penzie, i ona je zvyknutá usilovne pracovať v záhrade, ovocnom sade či vinohrade. Zvyšok dopestovaných výrobkov predáva na trhu a tentoraz v ponuke mala niekoľko odrôd kvalitného hrozna, ktoré dopestovali v rodinnej vinici. S predajom nebola práve najspokojnejšia, no každý dinár príde vhod. Keďže sú Pazovčania dobrými vinármi a vinohradníkmi, rozhodli sa založiť si vlastné združenie. Tak v nedeľu 27. septembra v tamojšom Klube VHV prebiehalo ustanovujúce zhromaždenie Združenia staropazovských vinárov a vinohradníkov. Zhromaždenie viedol Michal Baláž, predseda iniciatívneho výboru, ktorý povedal,

Členovia iniciatívneho výboru Združenia staropazovských vinárov a vinohradníkov: (zľava) Martin Prebudila, Michal Baláž a Željko Bohinc

že po niekoľkých vykeď opäť v rámci darených akciách miestnej oslavy koštovačky vína plánujú usporiasa rozhodli urobiť dať Vínne plató na krok ďalej a založiť si nádvorí divadelnej združenie. Po schvásály. Ako povedali lení štatútu vymena ustanovujúnovali 9-člennú com zhromaždení správnu radu, ktorú Združenia staropatvoria Oliver Tót, Juzovských vinárov a raj Kubečka, Željko vinohradníkov, zaBohinc, Janko Masadzovať sa budú jorský ml., Michal najmä za zachovaBaláž, Zdenko Tót, nie autochtónnych Michal Gireg, Veno Čerstvé hrozno: Kto by mu odrôd hrozna, ako je napr. slankamenNechvatal a Olinka odolal? Fábryová. Milovníci ka, usporadúvať hrozna či pohára dobrého vína edukačné prednášky a semináre si stanovili aj orientačný plán a a pod. A podľa údajov odborníkov program práce na nasledujúce ob- na výrobu jednej fľaše vína je podobie, čiže do augusta roku 2016, trebné 1,13 kg hrozna.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

áva sa na vedomie ľuďom imigrantom, emigrantom, utečencom a vysťahovalcom, aby sa v budúcnosti, pred opustením rodnej krajiny, poinformovali o tom, v ktorých štátoch hrboľatého Balkánu sa práve ľudia a najmä politici chystajú na voľby alebo sa púšťajú do stavby opevnení, a nech potom tieto štáty radšej, vo vlastnom záujme, obídu. Naši susedovci Chorváti vraj uvažujú o výstavbe múru na hranici so Srbskom. Zaváňa to ich novým autogólom: my sa budeme v tieni popoludní chladiť, im ale dopoludnia • ĽUDIA A DIANIA •

v chládku bude príliš chladno. Žarty nabok, ale, vraj, následkom utečeneckej kríze začínajú praskať švíky EÚ. Či sme len smoliari; práve keď máme sto chutí dostať sa Tam! Nuž ale... V novej vízii pred nami si utopíme žiale. Belehrad na vode začína rásť pred našimi očami. V nedeľu položili základný kameň. Azda len nikto oň nezakopol. O dva a pol roka sa tam vraj bude bývať v prvých dvoch vežiakoch. Cena štvorcového metra by mala dosahovať zanedbateľných 2 500 – 3 000 euríkov. Ktože by si nenárokoval kúpiť trebárs jediný

„kvadrát“ pri tunajšom priemernom astronomickom plate 44 630 eur; pardon: dinárov. Iba ak tí, ktorí plat poberajú v naturáliách. Ak možno veriť denníku Blesk, Spoločnosť Zlatara Majdanpek svojim robotníkom namiesto platu v dinároch dala zlaté mince, Verejný podnik Beli izvor vo Vrnjačkej Banji svojim robotníkom namiesto platov ponúkol do prenájmu hrobové miesta, pokým chýrečné Simpo, ktoré svojim zamestnancom údajne dlhuje zo desať platov, dalo šeky, za ktoré vraj môžu nakupovať nábytok. Všetci tu

spomenutí, ako i robotníci mnohých iných firiem si teda majú z čoho – do milej vôle – uhrýzať. Očakáva sa, že čoskoro prepravcovia svojich robotníkov začnú navážať hore-dolu úplne zadarmo, že turistické agentúry umožnia svojim klientom odcestovať von v jednom smere atď., a pod. Podaktorí pougári, ktorí bubnujú nad normu za podpriemerné platy, sú ochotní bubnovať hlboko pod štandardnú normu aj za priemerný plat. Dokonca cifrovane! Bumbumbum-bumbumbum, bumbumbumbumbumbumbum...!

40 /4667/ 3. 10. 2015

Ľudia a diania NA HLASĽUDOVSKEJ AKCII V PIVNICI AJ VÝSTAVA ŽIACKYCH PRÁC

Keď očká žiakov žiaria radosťou Katarína Gažová

ivnickí žiaci so svojimi učiteľkami pre podujatie Hlas ľudu naživo v Pivnici, ktoré bolo 18. septembra, pripravili pestrú pútavú výstavu výtvarných prác. Výstava dostala pomenovanie Hlasľudovský Detský kútik po pivnicky. Jednou z učiteliek, ktoré deti motivovali a inšpirovali tvoriť, je aj Zuzana Valentíková, učiteľka nižších ročníkov ZŠ 15. októbra v Pivnici, ktorú sme pri tejto príležitosti oslovili. Pani učiteľka, mali žiaci vôľu tvoriť práce pre spomenutú výstavu? – Deti s ochotou a radosťou chystajú práce do Detského kútika. Tak to bolo aj teraz pre výstavu zaradenú do akcie vášho a nášho týždenníka v Pivnici. Aj v Detskom kútiku veľmi rady vidia svoje práce, tešia sa z toho, a ešte keď ich rodičia alebo starí rodičia pochvália, že videli ich prácu v novinách... To je pre nich veľká vzpruha a musia sa aj nám učiteľom pochváliť. Keď im na hodinách navrhneme tvoriť práce na nejakú zadanú tému, urobia to veľmi ochotne.

Animujete viacej žiakov nižších ročníkov, aby prispievali do Detského kútika? – Učiteľky v nižších ročníkoch našej školy pracujú na tom sústavne, ale aj učiteľka výtvarnej kultúry vo vyšších ročníkoch Verica Tanackovićová vždy ochotne spolupracuje a poskytne výtvarné práce svojich žiakov. Aj keď sme pripravovali spomenutú výstavu, tiež ochotne pomohla a ona vlastne všetky výkresy naaranžovala na výstavné panely. Aké práce ste chystali pre výstavu Hlasľudovský Detský kútik po pivnicky? – Vypracovali sme výtvarné práce na rozličné témy a s rozličnými technikami. Sú to práce, ktoré vznikli od začiatku tohto školského roku. Povedala by som, že sú to práce aj o Pivnici, aj o jeseni, ale aj hlasľudovsky ladené práce. S radosťou sme sa zapojili do akcie, ktorú ste v našej osade usporiadali a sme povďační, že sme sa aj my mohli nejakým spôsobom pričiniť a prejaviť. Naša škola sa bežne zúčastňuje rôznych súbehov, konkurzov a dostali sme aj rôzne odmeny, čo je veľký pod-

Učiteľky Zuzana Valentíková (zľava) a Tatiana Kolárová vedľa jedného z troch výstavných panelov s prácami pivnických žiakov

net pre žiakov do ďalšej práce. Čo žiaci čítajú v týždenníku Hlas ľudu? – Samozrejme, že čítajú predovšetkým Detský kútik a ak je v novinách niečo o Pivnici. Pravdaže, je to aj v našom a vo vašom záujme, aby deti čítali našu slovenskú tlač, pestovali si vzťah k tomu a boli a zostali aj naďalej čitateľmi Hlasu ľudu. Veľmi dobrý krok v tomto smere je aj toto podujatie v Pivnici. Ktoré učiteľky sa zapojili do prípravy výstavy?

– Keď sa na niečo chystáme v našej škole, robíme to všetci spolu. Výstavu teraz pripravovali učiteľky: Anna Salčáková, Anna Hodoličová, Drahuška Nímetová, Milotka Adámeková, Tatiana Kolárová, Verica Tanackovićová a ja, Zuzana Valentíková. Najväčšou odmenou za naše snahy sú očká našich žiakov, ktoré žiaria radosťou, keď vidia svoje práce na výstave a v Detskom kútiku. Foto: A. Lešťanová

SPOLOČNÁ VÝSTAVA V DOME PENZISTOV

Jesenné mince Jaroslav Čiep

ekaždodennú výstavu, trochu aj netradičným spôsobom usporiadanú – bez klasického oznámenia, že ju chystajú – sme navštívili vo štvrtok 24. septembra v Dome penzistov v Báčskom Petrovci. Podľa malého sprievodného katalógu táto spoločná výstava v nedeľu 27. septembra bola sprístupnená aj v Kysáči. Medzinárodnú výstavu maliarov, fotografov, úžitkových umelcov a sochárov zorganizovali Dom penzistov v Petrovci a Matica slovenská v Srbsku. Ako hlavný organizátor výstavy sa v katalógu uvádza Sava Govorčin a ako kurátorka výstavy v Petrovci Nataša Rybárová a v Ky-

www.hl.rs

sáči Michal Madacký. Výber diel autorov a expozíciu výstavy mal na starosti Ivan Križan. Usporiadanie tejto výstavy bolo aj svojráznou spomienkou na galeristu Jána Dorču-Joviho, ktorý kôlňu vo svojom dome pozmenil na galériu a celé desaťročie v nej prezentoval umelcov. „Vždy mieril k skvelému, hodnotnému a vysoko umeleckému, ale rád mal i jednoduché, ľudské a úprimné. Nech tieto riadky pomôžu k hlbšiemu poznaniu človeka, ktorý žil pre nás, Slovákov, spevákov, divadelníkov, maliarov, tanečníkov...“ – tieto riadky si tiež možno prečítať v sprievodnom katalógu. V Dome penzistov v Petrovci boli predstavené výtvarnícke

Informačno-politický týždenník

Sieň u penzistov nie je malá, ale pre taký veľký počet obrazov predsa treba ešte väčší priestor

práce 39 umelcov, niektorých aj zo zahraničia, ale predovšetkým tých z Báčskopetrovskej obce (niektorí tu majú aspoň korene), ako i z Kysáča, Nového Sadu, Starej Pazovy... Okrem profesionálnych výtvarníkov, mali sme možnosť

pozrieť si aj práce niektorých menej exponovaných samoukov alebo aj niektorých spoluobčanov, o ktorých sme ani netušili, že prejavujú umelecké sklony, resp. že kedysi aj kreslili, maľovali pre svoje potešenie. • ĽUDIA A DIANIA •

PREMIÉRA NOVÉHO EVANJELICKÉHO SPEVNÍKA V LALITI

Príručka pre kantorov Juraj Pucovský

sedemnástu nedeľu po Trojici, 27. septembra 2015, nešporné služby Božie v slovenskom evanjelickom kostole v Laliti nemali ustálenú podobu. Bolo to zvláštne nedeľné popoludnie, ktoré poznačili nekaždodenný duchovný koncert a premiéra nového, znotovaného Evanjelického spevníka – partitúry, čo vypracoval profesor hudobného umenia a lalitský kantor Ladislav Tamaši. V pozdravnom príhovore lalitská pani farárka Viera Bátoriová zdôraznila, že tento spevník je veľká pomoc pre kantorov, aby spev v našich evanjelických chrámoch znel naozaj ako sa patrí – pekne, dôstojne a bohumile. Potom spevokol lalitského cirkevného zboru pod taktovkou a za hudobného sprievodu svojho vedúceho, kantora Ladislava Tamašiho, zaspieval desať skladieb – chorálov, z nového spevníka. Pesničky boli poprelínané trefnými biblickými textami o šťastí, službách Božích a láske, ktoré podali Lýdia Hrnčia-

Spevokol lalitského cirkveného zboru s vedúcim a kantorom Ladislavom Tamašim (vpredu šiesty sprava)

rová, profesorka Anna Hrnčiarová a Elenka Popovićová. Vydarený koncert sa skončil modlitbou Pánovou Otčenáš, ktorú zaspievali členovia spevokolu. V kostolných laviciach okrem domácich cirkevníkov boli aj predstavitelia Baptistickej cirkvi, Kristovej duchovnej cirkvi, Srbskej pravoslávnej cirkvi z Lalite, členky fílie lalitskej matkocirkvi z Odžakov, priatelia a spolupracovníci L. Tamašiho zo Silbaša, Odžakov, Pivnice... O tom, ako sa podujal vypracovať Evanjelický spevník, povedal nám

jeho upravovateľ Ladislav Tamaši: „Idea vznikla ešte roku 2005, keď sme v Báčskom Petrovci mali seminár pre kantorov, na ktorom nám prednášali dirigent Juraj Ferík a profesor Juraj Súdi. Videl som, že staré spevníky pre nás kantorov nie sú veľmi praktické. Problém spočíva v tom, že sú v nich znotované iba prvé verše textu, takže pri službách Božích je ťažko sledovať pesničky do konca, hrať a spievať. Dobré štyri roky som na tom pracoval, najprv som upravil iba okolo 100

pesničiek. Spevník vyšiel tlačou roku 2014, ale premiéra je zhodou okolností iba teraz. Práca trvala dosť dlho, lebo som spracoval a upravil všetkých 700 pesničiek zo starého spevníka. Do toho, najmä pri preklepávaní textov pesničiek počítačom, som zapojil manželku, dcéru a syna, ktorý sa tiež chystá byť kantorom. Spevník je určený pre bratov kantorov a sestry kantorky, ale môžu ho používať aj všetci ostatní záujemcovia. Tlačou vyšlo iba 50 exemplárov, ale ak bude potrebné dotlačíme rozobratý spevník. Táto pre mňa vzácna kniha vyšla za podpory Biskupského úradu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, finančnej pomoci Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá a nášho Slovenského evanjelického cirkveného zboru v Laliti.“ Radosť neskrýval ani dozorca Ján Bohuš, ktorého potešila skutočnosť, že Evanjelický spevník je prvé tlačené dielo takéhoto objemu, ktoré vydal a predstavil lalitský zbor práve vo chvíli, keď oslavuje 225. výročie svôjho jestvovania (1790 – 2015). Laliťania na poslednej synode všetkým našim evanjelickým cirkevným zborom zadarmo venovali po jednom exemplári Evanjelického spevníka.

K 245. VÝROČIU PRÍCHODU SLOVÁKOV DO STAREJ PAZOVY

Výstava Kroje pazovských Slovákov Anna Lešťanová

s Ústredným archívom SEAVC a archivárkou Katarínou Verešovou, o šesťmesačnej výskumnej usporiadali na starej hurbanovskej fare v nedeľu 27. sepa zberateľskej tembra. Pri vystavených práci v teréne fotografiách a častiach Milivoj Kovačević ľudového kroja sú dvojzo Starej Pazovy prirečové upútavky, ktoré pravil dokumentárnu do slovenčiny preložia entografickú výstala Anna Šilerová. Pavu pod názvom Kroje zovčania o najnovšiu pazovských Slovákov, dokumentárno-etnovenovanú 245. výrografickú výstavu, ktorá čiu príchodu Slovábude otvorená počas kov do tejto dediny. nasledujúcich dvoch Milivoj Kovačević, mitýždňov, prejavili veľký lovník starožitností je Autor výstavy záujem. Ako na vernitamojšej verejnosti Milivoj Kovačević známy podľa vydareného seriálu sáži povedal M. Kovačević, táto a neskôr i výstavy fotografií o vý- expozícia sa stane súčasťou zbierky budúceho múzea. Založia ho znamných pazovských rodinách. Slávnostné otvorenie výstavy v rámci Strediska pre kultúru Stará Kroje pazovských Slovákov, kto- Pazova a umiestnia v Golubinciach, rú autor pripravil v spolupráci v zámku Šlos.

• ĽUDIA A DIANIA •

Medzi hosťami na vernisáži boli aj Borjana Marikovićová, národná poslankyňa, a Vladimir Kerkez, riaditeľ Strediska pre kultúru so spolupracovníkmi. „Táto výstava je i melancholickým archívom toho, čo vytvárali generácie pred nami a nechali nám v dedičstve, aby sme chránili pre budúce generácie a tým ich vlastne zoznamovali s minulosťou,“ povedal autor výstavy. O zberateľskej práci M. Kovačevića sa pochvalne zmienila Katarína Verešová. Ako povedala, „on s veľkou láskou a oddanosťou začal stvárať jeden nový tvar kultúry v našom Pazovčania prejavili veľký záujem prostredí, a to je muzeálny ži- o výstavu na hurbanovskej fare vot“. Výstavu slávnostne otvoril sta- Vladislava Forgáča zaspievali Aleropazovský farár Igor Feldy. Ľudové xandra Filková a Daniel Molnár zo piesne za sprievodu harmonikára SKUS hrdinu Janka Čmelíka. 40 /4667/ 3. 10. 2015

Ľudia a diania OBNOVILI KOSTOL V ERDEVÍKU

Viacročná práca priniesla výsledky Danuška Berédiová

ráčajúc Masarykovou ulicou v Erdevíku nemožno si nevšimnúť nové pestré farby fasády slovenského evanjelického chrámu. Tento chrám bol naposledy generálne vynovený a vymaľovaný roku 1964 a odvtedy jeho steny zdobila žltá okrová farba. Tentoraz zvolili bielu v kombinácii s modrou farbou, ktorá zdobí ornamenty. O oprave kostola a iných témach nám porozprával odchádzajúci erdevícky farár Ján Vida. Počas vášho šesťročného pôsobenia v Erdevíku sa hodne toho vykonalo na úprave kostola? – Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Erdevíku v období rokov 2010 až 2015 uskutočnil veľké renovačné práce na budove kostola (ktorý tu stojí už 112 rokov) a fary. Začali sme bu- Ján Vida dovaním hydroizolácie, odstraňovaním vlahy zo stien, z ktorých sme potom odstránili starú omietku do určitej výšky. Potom nasledovala rekonštrukcia elektrickej inštalácie a po dvoch rokoch, keď steny trochu vyschli, dali sme novú omietku a kompletne vynovili dlážku. Vbudované sú tiež nové dvere, aj bočné, aj hlavné. Tohto roku ste sa pustili do tej najkomplexnejšej práce, akou je maľovanie kostola... – Keď sa nazbieralo trochu finančných prostriedkov, pustili sme sa do generálnej opravy exteriéru kostola. V máji sme začali maľovať kostol. Na tvári miesta sme zistili, že najprv musíme odstrániť kompletnú starú omietku až po tehly a naniesť novú, a iba potom maľovať kostol, takže práce sa trochu predĺžili a zvýšili aj cenu tohto projektu. Odkiaľ ste získali finančné prostriedky na tento veľký projekt a koľko práce stáli? – Finančné prostriedky, ktoré sa nám podarilo zadovážiť počas týchto piatich rokov, boli zo

www.hl.rs

zahraničia, z Evanjelickej cirkvi v Slovinsku a ich humanitárnej organizácie Podpornica. Prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade sme tiež robili program SlovakAid, odkiaľ sme dostali prostriedky. Okrem toho dvakrát sme dostali peniaze z republikového fondu našej krajiny, tiež z našej pokrajiny. Tieto projekty sme vypracovali v spolupráci s Biskupským úradom, ktorý nám poskytol podporu a vyšiel nám v ústrety. Musím spomenúť aj spoluprácu s Miestnym spoločenstvom Erdevík, ako aj s Obcou Šíd. Veľa, samozrejme, znamenala aj dobrá vôľa našich ochotníkov a spoluobčanov, ktorí prispeli v zbierkach, ktoré sme konali až dvakrát v tomto období, ako aj príspevky iných dobrodincov. Keď sa práca po 97 pracovných dňoch skončila, vykonávateľ prác nám vyšiel v ústrety a vymaľoval priestory farského úradu – kanceláriu, malú sieň a chodbu, ako aj kom-

pletnú faru zvonka, takže aj táto budova po dvadsiatich rokoch, keď bola postavená, dostala nové rúcho. V súčasnosti nám zostalo ešte vynoviť lavice a zvonicu nášho chrámu Božieho. Práce, ktoré sme vykonali v tomto roku, stáli viac ako 20-tisíc eur a rovnako stáli aj práce, ktoré sme vykonali v minulých rokoch. Keďže čoskoro odchádzate, podľa čoho si na Erdevík budete spomínať? – Dňa 2. septembra som dostal oznámenie, ako blesk z jasného neba, že ako ná- Vynovený kostol v Erdevíku mestný farár v tomto cirkevnom zbore tento mesiac dobré vzťahy s cirkevníkmi. Odkončím svoj pracovný pomer v ad- chádzam s peknými spomienkami, ministrovaní cirkevných zborov keďže som tu začal v roku 2009 Erdevík, Ľuba, Sriemska Mitrovica, ako študent pôsobiť. Tu boli moje Lug a poverením biskupa prestu- prvé služby Božie, prežil som tu pujem na nové pôsobisko ako prekrásne chvíle. Nehovorím, že administrátor cirkevného zboru neboli aj určité zlé, ale spoločnými v Báčskom Petrovci, takže sa lúčim silami sme sa snažili budovať tú s mojím šesťročným bydliskom rodinu nášho slovenského národa v Erdevíku. Vybudoval som si tu aj v tomto kraji.

DUCHOVNÉ PIESNE Z VOJVODINY V ŽILINSKOM KRAJI. V dňoch 17. až 20. septembra staropazovský cirkevný zbor na pozvanie turčianskeho seniora ECAV a žilinského farára Mariána Kaňucha pobudol v Žiline, Martine, Turanoch a Ivančinej. Chór Tília, spevokol Primavera, trúbkari SEAVC a spevácke duo Ján Filip a Alžbeta Jašová sa tu predstavili s náboženskými piesňami. „Hostitelia cirkevných zborov Turčianskeho seniorátu boli oduševnení našou spisovnou slovenčinou a tým, ako si my tu vo Vojvodine zachovávame vieru našich predkov,“ povedal v nedeľu 26. septembra v pazovskom kostole farár Igor Feldy. Hostia (na snímke pred martinskou farou) vystúpili v žilinskom a ivančinskom kostole a svoj bohatý repertoár ukázali v Turanoch na jarmoku. Navštívili aj martinský evanjelický kostol, ako aj Národný cintorín v Martine. K. V-ová (Foto: z archívu CZ SEAVC Stará Pazova)

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Osídľovanie Iloku Slovákmi a prirodzený prírastok Katarína Verešová

z roku 1913 sa píše, že v Iloku žilo 715 evanjelikov. O 24 rokov čase, keď denne počúvame neskôr, podľa zápisnice Slovensprávy o utečencoch z Blízskej evanjelickej krajinskej cirkvi keho východu a o súvisiav Juhoslávii z roku 1937, počet cich problémoch na chorvátsko evanjelikov stúpol na 1 350 duší. – srbskej hranici, odznela „V uvedenom počte aj správa o nelegálnych evanjelikov nepatrcestičkách cez kukuričné ná čiastka bude inej polia na území Babska pri národnosti (2 – 3%), Iloku. Tú úzku cestu Ľuba ostatní sú Slováci. – Ilok voľakedy nehatene – Podľa mojich popoužívali aj sriemski Slováci. písaných záznamov, Slováci, žijúci dnes v Iloktoré som zostavil ku, sa svojho času tiež na základe návštev sťahovali. „Masovejšie sa urobených všetkým na toto územie sťahovali rodinám osadeným z Vojvodiny od roku 1859. v Iloku i v meste Usadili sa najskôr v poli pri i v poli, upisujúc Iloku (Hlboký potok, Baruvšetky nastalé zmenovača, Radoš, Skandala, ny s presnosťou, Fučie...). Pracovali ako náktorú mi umožňuje denníci a priamo do mesta osobné poznávaIloku sa sťahovali v rokoch nie všetkých rodín 1905 – 1910. V meste už a môj s farským existovali bohaté kultúrne úradom spojený aktivity a vďaka intelektuštátny úrad matálovi profesorovi Jozeforikársky, vylúčiac vi Maliakovi, jeho druhej rodiny evanjelické manželke Maríne a dcére inej národnosti, zisBlanke (z prvého manželtil som, že 25. júla stva), mohli aj ilockí Slováci 1940 bolo v Iloku začať so svojím zábavným 1.505 duší Slovákov, a spoločenským životom evanjelikov. Priroa vystúpeniami,“ uvádza sa dzený prírast pov bohato ilustrovanej knisledných 10 rokov he Slovenské divadlo v Iloku Rodina Pucovská v Iloku prekopala cestu cez 10 m je 190 duší,“ uviedol 1914 - 2008 skupiny autorov vysoký kopec pri dome vo vinici v spomenutom člán(Ilok, Bratislava 2008, s.13.) . (Foto: Národný kaledár na rok 1941) ku farár Ivan Vereš. O sťahovaní Iločanov dôV tomto článku kladnejšie údaje poskytol Ivan zárobkami – úsporami vracajú sa sa spomína, akým spôsobom sa Vereš, evanjelický farár, ktorý do Iloku. Viac ako polovica osad- dosiahlo zvýšenie natality slov Iloku pôsobil v rokoch 1932 níkov býva mimo mesta, v poli, venských evanjelikov v tomto až 1946, a to v článku Zo života kde na svojom, často len niekoľko chorvátskom meste: „Naša cirkev Slovákov – evanjelikov v Iloku štvorcových siahovom pozemku, vykonala kus národnej práce, keď (Národný kalendár na obyčajný rok postavili si strechu nad hlavou.“ intenzívnou činnosťou duchovno 1941, Petrovec, 1940, s.78 a 79): V štatistických dátach Josipa – pastierskou – zvlášť od roku 1922 „Ústne podanie hovorí, že prvé Lakatoša z roku 1914 sa uvádza, vyvinovanou – zahatila miešané slovenské rodiny prišli do Iloku že v roku 1900 v Iloku žilo (pravde- manželstvá s inoveriacimi a inej ešte pred 1878. rokom. Medzi podobne) 558 Slovákov. Sriemsky národnosti osobami, v ktorých prvými spomínajú sa rodiny: Fil- senior Mikuláš Abaffy spome- prípadoch takmer bez výnimky ko, Kadlík a Márko. Po roku 1848 nul, že v roku 1905 v Iloku žilo náš element podliehal. Tou a inou a zvlášť v období 1860 – 1870 500 slovenských duší. V zápisnici prácou dvíhalo sa národné poveprišli do Iloku ďalšie rodiny. Až Chorvátsko-sriemskeho seniorátu domie a mnohí sa znovu začali

• ĽUDIA A DIANIA •

po dnešné časy, každým rokom prisťahuje sa po niekoľko rodín a osadí v Iloku, kým iné z Iloku dočasne umiestňujú sa po Báčke ako sluhovia po salašoch, odkiaľ po niekoľkoročnom pobyte i so

priznávať k svojmu slovenskému národu a prestali sa hanbiť za svoju materinskú reč.“ Na základe týchto dát možno si všimnúť, že národné povedomie v Iloku začalo stúpať vtedy, keď do tohto zboru prišiel úradovať farár Adam Vereš (neskôr prvý biskup SEAVC v Juhoslávii) s manželkou Boženou, ktorá aj tu pracovala ako učiteľka. O tom svedčí fakt, že na ľudovej škole v roku 1921 jestovovala len jedna slovenská trieda. Po zamestnaní učiteľa Michala Kňazoviča v roku 1922 bola otvorená druhá trieda a po príchode učiteľa Štefana Šustera v roku 1927 otvorili aj tretiu triedu. V roku 1941 slovenskú školu chceli ešte väčšmi rozšíriť, lebo Ivan Vereš do Národného kalendára napísal: „Dnes pracujeme na tom, aby sa nám otvorilo aj IV. oddelenie, lebo školopovinných dietok pre školský rok 1940/1941 máme vyše 200. Škola koná svoju osvetovú i národnú povinnosť na všeobecnú našu spokojnosť a patrí medzi prvé školy v okrese.“ Počas druhej svetovej vojny aj Iločania pocítili represálie. NDH moc obmedzovala nerušený rozmach menšinovej osvety. O tom tvrdení svedčia dva listy (4.10. 1941 a 15.11. 1941). V prvom Ivan Vereš informoval, že jeho matka a ilocká učiteľka Božena Verešová bola spolu s učiteľkou Julianou Parnickou internovaná do Bosny. Tým spôsobom výučba slovenských žiakov v materčine bola hatená. V druhom liste Vladimír Konštantín Hurban kolegu Vereša informoval, že o tomto probléme písomne informoval Slovenské veľvyslanectvo v Záhrebe s cieľom, aby sa slovenské učiteľky vrátili k svojim žiakom... Ilocká slovenská škola pôsobila aj po oslobodení, o čom svedčí údaj v knihe Slovenské divadlo v Iloku 1914 – 2008, kde sa uvádza fakt, že divadelné predstavenia prebiehali v slovenskej škole.

40 /4667/ 3. 10. 2015

Prvácka taška Prváčik má veľké očká, lebo nevie, čo ho v škole dočká. Prvácka taška je veľmi ťažká a v nej je mnoho vecí, ktoré majú všetky deti.

Laura Pustin

jaková, ZŠ Ľu

Tenisky pre telocvik, aby mali taký zvyk.

dovíta Štúra

v Kysáči

ná

Ceruzky na písanie a knihy na čítanie. Ide do školy malá Staška, ale ťažká je jej veľmi taška.

lroč ová, štyriapo Monika Triašk ca trov z Báčskeho Pe

Už rozvoniava guňa, do školy ide aj Duňa.

Žiacka taška

amaráti, ubehol už prvý mesiac nového školského roka. Ako sa vám darí? Už neraz sa hovorilo o tom, že žiaci majú ťažké školské tašky. Veď do školy sa treba prichystať a do tašky na každý deň nabaliť hŕbu potrebných vecí. O jednej takej žiackej taške pre prvákov, ale aj o tom, ako žiaci v škole trávia čas a učia sa novým vedomostiam, si prečítate v peknej básničke, ktorú nám zaslala Anna Hrubíková, piatačka z Hložian. Veršovačka na aktuálnu tému prváckej tašky sa je naozaj vydarila. Aj naďalej sa tešíme na spoluprácu s vami a na práce, ktoré nám zašlete do kútika.

Volá mama Kristínku: Zbalila si si písanku? Ceruziek má málo, susedov chlapec Jaro. Má dve nové perá naša kamoška Gabriela. Sestra zjedla slaninu a kričala na Martinu: Tak, už do školy bež, ale strapatá si ako jež. Prestávka je dobrá vec, zahráme sa ostošesť. Žltá, zelená je yellow, green anglický má dobrý rým. Treba nám tá hodina ako naša rodina. Učiteľka je dobrá, milá, bude s ňou pekná chvíľa. Všeličo nás naučí, ale to vám nestačí. Musíte sa učiť viac a vyrastie z vás múdry žiak. Anna Hrubíková, 5. ročník, ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch

Jana Molnárová tarej Pazove ZŠ h. J. Čmelíka v S

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tiana Kuchár ik ZŠ maršala Ti ová ta v Padine

• DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Nevieme, kto sme, a akým jazykom hovoríme

str. 2

Iný svet nie je možný

str. 4

Nový Sad 3. 10. 2015 Ročník XXXII Číslo 9/376

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

Zohľadniť multietnický ráz tohto geograﬁckého priestoru str. 6

VÝROČIA NA ČO BY BOL HRDÝ ĽUDOVÍT ŠTÚR DNES A NA ČO NIE

Bojujme za jazykovú čistotu a ochranu spisovnej slovenčiny Anna Horvátová

eno génia slovenského národa Ľudovíta Štúra svieti ako maják v tme už dlhé roky. Jeho výpovede sú nestarnúce, neprekonateľné a aj po dvoch storočiach vždy aktuálne. Preto to, na čo by bol hrdý Štúr dnes a na čo nie, je filozofickým rozjímaním, témou, nad ktorou sa treba vážne zamyslieť, lebo sme svedkami dnešných dianí vo svete, v domove našich potomkov – na Slovensku a u nás – v Srbsku... Ozaj, ako by reagovali naši velikáni všetkých čias –príslušníci štúrovskej generácie – na všetky neplechy, turbulencie, na zdevastovanie jazyka, na možno zavrhnuté ideály, za ktoré tak horlivo bojovali, nebojácne vystupovali proti nepriateľom! Odkazy Ľudovíta Štúra a štúrovcov sú priam nehynúce. A azda najväčším zadosťučinením pre každú osobnosť je, keď jej ideály a odkazy oslovujú ľudí, keď sa na ne nezabúda, ba čo viac, bývajú často citované. Mali by sme si z nich brať príklad, ako horlivo bojovali v časoch neľahkých – v období silnejúceho národného a sociálneho útlaku, maďarónstva, zvýšeného úsilia o zrušenie pozostatkov feudalizmu a poddanstva, o získanie sebaurčovacieho práva, uchovanie a kodifikáciu slovenského jazyka. Ako len Ľudovít Štúr – génius národa a Európy – bránil slovenčinu pred útokmi Jána Kollára. V predvečer revolučných dianí v Európe sa zápalisto prihováral v Uhorskom sneme v duchu Heglovej filozofie; už vtedy sa uňho prejavovali demokratické myšlienky, keď sa zasadzoval za dôstojné postavenie a zástoj Slovenska a Slovákov

v medzinárodnom spoločenstve národov. Slovania sa podľa neho mali pripravovať na spoločný jazyk spisovný. Veď ktože by neuznal, že mnohorakosť literatúr do cesty kladie neobyčajné prekážky porozumeniu, duchovnému vývinu a spoločnému účinkovaniu? Okrem veľavravnej výpovede: „My chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú.“ nie síce taká známa, ale o nič menej výstižná je i táto: „Chceš urobiť niečo veľké pre svoj národ?! Si veľký vlastenec, synak? Tak sa nauč pravopis!“ Takto sa staral o svoj slovenský ľud na všetkých úrovniach žitia. Ale či sme sa my, národ slovenský, toho všetkého aj pridržiavali?! A sme si my to všetko uctili?! Žiaľ, nie! Na slovenský jazyk čoraz častejšie zabúdame, ba čo viac, zaznávame ho ako niečo nepodstatné, nedôležité, menej významné, a prikláňame sa novotám doby, ktoré prináša globalizácia spoločnosti. Zaznávame našich horlivých bojovníkov za veci národnostné; štúrovská generácia bojovala v časoch ostrého panslavizmu, a my sa tak ľahko zriekame výdobytkov v čase, keď máme možnosť vyjadriť sa a rozhodovať, ktorú školu, a teda s akým vyučovacím jazykom, zvolíme pre naše deti, a tak sa bezhlavo rútime do priepasti. Slovenské triedy nám zanikajú v dôsledku ľahostajnosti rodičov

a tej „veľkej lásky voči svojim deťom“, v presvedčení: načo by chodili do slovenských škôl, keď im to bude na príťaž v ďalšom vzdelávaní; alebo sa „obhajujeme“ svetabornou výhovorkou, že slovenčinu aj tak ovládajú, veď sa doma rozprávame po slovensky, a načo by sa mučili ešte aj v škole a navyše načo by sme ich obťažovali. Celkom im stačí toľko, koľko sa doma rozprávajú s rodičmi. Ale je tu jeden smutný fakt: doma s rodičmi nehovoria čistou slovenčinou, je to skôr skomolenina, ani nie spisovnej slovenčiny a srbčiny, ale akási podoba nárečového vyjadrovania, tzv. „novotvarov“ a srbčiny, a dokonca viac-menej aj skomolenej srbčiny. Kde sme my vojvodinskí Slováci v tom všetkom! Naozaj sme takí ľahostajní voči našej vlastnej identite?! Naozaj nám nezáleží na svojom slovenskom povedomí?! Naozaj až tak ľahko zaznávame ideály a výdobytky, ktoré horko-ťažko pre svoj slovenský národ vybojovala štúrovská generácia?! Ozaj, bol by Ľudovít Štúr hrdý na nás len preto, že v slovenských mestečkách vo Vojvodine, v Srbsku, tá-ktorá ulica nesie názov génia všetkých čias – Ulica Ľudovíta Štúra, alebo že sa základná škola v Kysáči hrdí menom kodiﬁkátora spisovnej slovenčiny, politika, estetika, pedagóga, básnika a publicistu Ľudovíta Štúra?! Isteže nie! Uberáme sa nesprávnym smerom, zaznávame minulosť a aj tá

hŕstka zanietených pracovníkov na roli národa dedičnej, či na zachovaní a udržovaní, či možno pestovaní spisovného slovenského jazyka, dennodenne naráža na prekážky, zápasí so svojím národom, lebo tak ako v Srbsku sa do slovenského jazyka vmiešava srbčina, na Slovensku je podobný prípad s češtinou a všelijakými novotvarmi či vychyteným mestským slangom. Vieme si udržať spisovný jazyk aspoň v médiách?! Ani tu sa nemôžeme pochváliť, že sme na tom skvele. Zaiste, začiatky vydávania novín v 19. storočí boli jednoduché?! Veruže, neboli jednoduché. Ale snaživcov bolo! A dnes?! Dnes je to už inak. Technické vymoženosti síce sú, ale snáh je čoraz menej a aj tie sú akési spolitizované, zdevastované, zaváňajúce politikou a straníckou orientáciou. Nejako sme konfrontovaní rôznymi názormi. Žiaľ, ani súčasnosť nie je priveľmi naklonená múzam. Svet sa otriasa vo vojnových ohniskách, nezmyselne hynie nespočetné množstvo detí, starcov, matiek, otcov... Je to v záujme humanity, či skôr barbarstva?! Z televíznych obrazoviek k nám deň čo deň doliehajú hrôzostrašné správy, hrôzostrašná realita, ale prečo?! Pre čiu nenásytnosť, neľudskosť? A na toto by bol hrdý Ľudovít Štúr?! Isteže nie! Preto bojujme kvalitou svojich výpovedí, burcujme svojou tvorbou: Konajme tak, aby naše skutky opodstatnili naše konanie (myslenie). Bojujme za jazykovú čistotu a ochranu spisovnej slovenčiny, ako kedysi štúrovci, ich presvedčivosťou, kritickým a syntetizujúcim myslením, zušľachťovaním slovenského jazyka. Buďme Slováci dušou a konaním, aby Štúr mohol byť hrdý na svojich následníkov.

I NT E R K ULT Ú RN Y D I ALÓ G ( 1 )

3. 10. 2015 • 40 /4667/

VLAŠSKÁ NÁRODNOSTNÁ MENŠINA V SRBSKU

Nevieme, kto sme, a akým jazykom hovoríme Vladimír Lenhart

24/II

krem faktu, že v Srbsku žije viac ako dvadsať národnostných menšín, určite vieme (alebo aspoň môžeme tušiť) aj to, že každá z nich zápasí s určitými problémami, občas spoločnými s inými menšinami a niekedy špecifickými iba pre nich. Asimilácia, politizácia národnostných rád, vyučovanie a získané práva na informovanie v materinskom jazyku, pestovanie kultúrnej tradície alebo zatváranie do rámcov svojich etnických skupín – tzv. getoizácia atď. Vlašská národnostná menšina je v rozpakoch a nie je jednotná, pokiaľ ide o ich vlastnú identitu, v otázke – kto sme, prečo a kam ideme. Dva prúdy tohto sociologického dualizmu rozdelili národ na tých, ktorí mienia, že sú Vlachovia, vlastne Rumuni, a na tých, ktorí trvajú na autentickej a autochtónnej vlašskej národnosti. „My v podstate nevieme, kto sme, a akým jazykom hovoríme,“ povedal náš spolubesedník Miodrag Kokelić (1964), Vlach z Boru. KRÁTKE DEJINY VLACHOV STRÁVITEĽNÉ PRE ČITATEĽA Veda hovorí, že aj Rumuni, aj Vlachovia pochádzajú z pôvodne rovnakého trácko-ilýrskeho obyvateľstva1. Po rozpade Rímskej ríše a neskoršie po vzniku Rumunského štátu, aký dnes poznáme, romanizované obyvateľstvo severnejšie od Dunaja sa vyvíjalo pod vplyvom európskej kultúry a jazyka. Obyvateľstvu južnejšie od Dunaja (ktoré, ako vieme, bolo tiež romanizované) sa nepodarilo konštituovať štát a kodiﬁkovať spisovný jazyk. Pozostatky byzantskej civilizácie, ako aj vplyv Slovanov po ich príchode sú evidentne ukotvené. „Počas Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie byť Vlachom malo degradujúcu a často urážlivú konotáciu,“ hovorí Kokelić2. Hoci štát uznával ,vlaš-

skú národnosť‘, žiaden vlašský jazyk sa nevyučoval v škole, ani sa nepracovalo na jeho kodiﬁkácii. Vlachovia sa radšej vyjadrovali ako Srbi alebo Juhoslovania

Vlachovia majú svoje vlašské písmo v cyrilike a latinčine, ale vlašský jazyk zatiaľ nie je štandardizovaný. Vlachovia sú pravoslávneho vierovyznania, ale zatiaľ Do priemyselného mesta Bor sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia prisťahovali banícki inžinieri z celej SFRJ, ale aj zo zahraničia. Dnes tu žije viac ako 20 národov (až 2 352 Vlachov a podľa Wikipedie aj traja Slováci), ktorí podľa zvykov bývalého spoločného štátu nedávali dôraz na svoju národnosť. Bor je jeden z najkontaminovanejších miest v celej Európe. Hlavne prítomná je tu vyššia koncentrácia oxidu siričitého, než je to povolené. (Foto: M. Miletić)

a nárečie (čiže hovor) a obyčaje si pestovali iba doma.

nemajú služby v materinskom jazyku. Pripomeňme iba to, že zakladanie národnostných rád ako menšinových samospráv je do právneho systému Republiky NÁRODNOSTNÁ Srbsko zavedené roku 2002. Menšinové RADA A ÚRADNÉ POUŽÍVANIE spoločnosti týmto spôsobom získali PÍSMA Z uvedeného vyplýva, že jedna z naj- parlamentárnu autonómiu rozhodovania starších národnostných menšín na území v oblastiach kultúry, vzdelávania, infordnešného Srbska (ak nie aj najstaršia) movania a úradného používania jazyka je vlašská národnostná menšina. Podľa a písma, s cieľom aﬁrmovať a zlepšiť zoznamu obyvateľov z roku 2011 počet pozície svojho národa. Podľa Ústavy Srbskej republiky každý M. Kokelić jednotlivec samostathovorí, že si ne rozhoduje o tom, národnostné menšiny ku ktorej národnosti spoločným úsilím patrí, v súlade s tým, môžu získať všetky ako sa cíti. práva, ktoré im patria podľa zákona, a preto je Koordinácia národnostných rád najväčší pokrok v samoorganizácii menšín v Srbsku.

Vlachov v Srbsku je 35 330. Vlachovia sú koncentrovaní v severovýchodnom Srbsku, žijú v 18 obciach a v približne 200 mestách3. Národnostná rada vlašskej národnostnej menšiny bola založená v roku 2004 a do roku 2012 úradným jazykom Vlachov bola rumunčina. Od roku 2012

INFORMOVANIE V MATERINSKEJ REČI Vidíme, že sa s novým zložením Národnostnej rady vlašskej národnost(Foto: M. Lončar) nej menšiny situácia identity Vlachov zmenila. Keď v roku 2012 rada uznala vlašské písmo, RTV Bor bol prvý v mediálnej sfére, ktorý začal titulkovať menšinový program týmto písmom. Rumunsko ostražito sledovalo, čo sa deje v našom štáte a hneď vyjadrilo nesúhlas s týmto rozhodnutím NRVNM. Tým kulminovala negatívna mien-

HLAS ĽUDU • OBZORY ka Rumunska, aby Srbsko pristúpilo k EÚ. Dohoda dvoch štátov bola pod nátlakom predsa podpísaná (B. Tadić – T. Băsescu, 2012) a konflikt, podľa všetkého, ako ho predstavili médiá, bol vyriešený. „Konﬂikt vôbec nebol vyriešený, lebo rumunizácia Vlachov má dlhé politické dejiny,“ hovorí Kokelić, inak redaktor menšinového programu RTV Bor a podpredseda Výboru pre informovanie aktuálneho zloženia NRVNM. „Rumunsko sa bojí, že sa mu uvedomovaním vlašskej národnosti odoberá národnostný korpus. Politizácia tejto otázky je evidentne prítomná a mnohí Vlachovia sa radi deklarujú ako Rumuni preto, lebo milé jahňa aj dve matky cicia.“ Oﬁciálny postoj NRVNM je taký, že za matičný štát Vlachov považuje Srbsko a za materinský jazyk Vlachov – vlašský jazyk, ktorý považuje za autochtónny, jedinečný4. Vlašský jazyk je potrebné

INTER K ULTÚR NY DIALÓG ( 1 )

do škôl. V roku 2014 bolo zaevidovaných desať základných škôl na území severovýchodného Srbska, ktoré tento predmet zaradili do svojho vyučovacieho programu. Je to pilotný projekt Ministerstva školstva, vedy a technologického vývoja Republiky Srbsko spolu s Národnostnou radou vlašskej národnostnej menšiny. Ak nevieme nič o tejto skupine ľudí, ideologicky rozdelenej spoločnosti a úradnej menšine v Srbsku, všimnime si prostredníctvom internetu, čo je to

ich Národnostnú radu, sa už päť rokov organizuje v Dubočanoch. Tento festival je medzinárodného charakteru, keďže sa na ňom zúčastňujú Vlachovia z celého balkánskeho polostrova a šokac, vlainja alebo ropota sú iba niektoré z tradičných vlašských tancov na ňom zastúpených. Spomeňme na záver aj zopár známych osobností, ktorí sa považujú za Vlachov: Branislav Nušić (Алкибијад Нуша), Miloš Obilić (Miloš Kobilić ho aj nazývajú), Taško Načić, Izvorinka Milošević (pravé meno Ф´нтињора Ф´нта Луга), Toma Fila, Takzvaná „vlašská Тодор Тоше Проески (macedónsky mágia“ sa na Vlach) atď.

území Timockej krajiny praktizuje dodnes. Niektoré z aspektov jej použitia sú aj liečenie epilepsie alebo podpora trvalého zamilovania sa a viazania sa na jednu osobu. V tomto druhom rituáli sa používajú predmety, ako sú zámka, červená a biela niť, med, cesnak a voda a opakuje sa primerané zaklínadlo.

štandardizovať, aby sa začal používať. S týmto rozhodnutím sa nezhodujú mnohí (nielen) Vlachovia a otázka, či je vlašský jazyk autochtónnym jazykom alebo dialektom rumunského jazyka, zostáva témou na otvorenú diskusiu.

1. 2. 3. 4. 5.

Cyklus príspevkov pod názvom Interkultúrny dialóg je výsledok projektu Asociácie slovenských novinárov, ktorý ﬁnančne podporilo Ministerstvo kultúry a verejného informovania Republiky Srbsko.

Dragoslav Srejović: Iliri i Tračani: o starobalkanskim plemenima. Beograd : Srpska književna zadruga, 2002. Napríklad: Kuku Vlasi, crni siromasi, dobri beste, što svi ne pomreste. Ale aj v Slovenskom jazyku bol udomácnený podobný rýmujúci sa „vtip“ – Ha-ha-ha, pasú Valacha. Miodrag D. Perić: Vlasi severoistočne Srbije. Petrovac na Mlavi, 2014. Deklaracija Nacionalnog saveta Vlaha o ostvarivanju i unapređenju vlaške nacionalne zajednice. Žagubica 2010. Zef Mirdita: Vlasi starobalkanski narod. Zagreb : Hrvatski institut za povijest, 2009.

25/III

VZDELÁVANIE A KULTÚRA Od roku 2012 sa vlašský jazyk s prvkami národnostnej kultúry konečne dostal aj

vlašský folklór, vlašský kroj, vlašská mágia alebo vlašská súčasná hip-hop hudba. Hneď nám bude jasné, že nejde o rumunské alebo srbské dedičstvo, ale o autentický prejav a tradíciu autochtónneho národa. Vlašské kolo alebo vlašský obrad málokoho nechá ľahostajným. Tradičný festival Homoljski motivi v Kučeve sa usporadúva od roku 1965 a Balkánsky festival tradičnej kultúry Vlachov, ktorý má osobitný význam pre

ETNICKÁ IDENTITA Aj napriek tomu, že Vlachovia majú sklon k asimilácii a spolužitiu s inými národmi, odolní sú proti všetkému, čo nezodpovedá ich špeciﬁckej mentalite, ktorá je vo veľkej miere aj odrazom ich nevedomej dlhovekosti5. Je jasné, že pôvod a tradícia majú väčšiu zásluhu v identiﬁkácii národnostnej identity, než na tom majú náboženské a politické turbulencie obmedzeného dátumu spotreby. Vlachovia sú autentický národ žijúci na Balkáne, v Rakúsku, Taliansku, USA a v iných krajinách sveta, ktorý má svoj jazyk, kultúru, tradíciu a vlastné sebauvedomenie.

ROZHOVO R

3. 10. 2015 • 40 /4667/

DUNAJSKÉ DIALÓGY 2015 CEZ PRIZMU ICH UMELECKÉHO RIADITEĽA A VÝTVARNÉHO KRITIKA SAVU STEPANOVA

Iný svet nie je možný Oto Filip

26/IV

o, že logické rozmýšľanie o živote oslobodzuje, tvrdil ešte starogrécky filozof Sokrates. Počas dvadsiatich štyroch storočí od jeho doby ľudstvo veľakrát potvrdilo silu ľudského rozumu. Dnes žijeme v ére ﬂexibility a mobility, dobýjame vesmír, je tu svet inteligentných technológií, všestrannej komputerizácie a génového inžinierstva. Podstatne sú znásobené schopnosti soﬁstikovaného konania. Nepevnou konštantou alebo zmenou, no nie kapitálnou, však stále ostáva ľudská podstata, konečnosť individuálneho života, legitímnosť otázok o jeho zmysle, o vlastnom smerovaní, o šťastí, užitočnosti, spravodlivosti. Povedané inak, druhá veta povestného Descartovho Pochybujem, teda myslím – myslím, teda som, znásobená Aristotelovým Najpozoruhodnejšou na človeku je jeho schopnosť myslieť, dodnes neodišli do zabudnutia. Našťastie. Aké sú však súvislosti myslenia a pochybovania, umenia a zmien, noviniek a emocionálnosti, včerajška, dneška a zajtrajška, je zaiste témou podnetnou a nevyčerpateľnou. Mnohé odpovede na ňu poskytol i uplynulý, v poradí tretí Medzinárodný festival súčasného umenia podunajského regiónu Dunajské dialógy 2015. Prebiehal od konca augusta do konca septembra v Novom Sade, okrajovo aj v Apatine, zoskupujúc približne sedemdesiatich umelcov a teoretikov umenia z trinástich krajín makroregiónu. O ústrednej téme Umenie v dobe (ne)emocionálnosti, osobitne prezentovanej ústrednou výstavou a sympóziom, logicky najviac mohol povedať jej pôvodca, umelecký riaditeľ festivalu, výtvarný kritik Sava Stepanov. – Začnime stručným hodnotiacim pohľadom dozadu...

– Za nami sú tretie Dunajské dialógy, s tým, že sa ich tzv. nultý ročník konal ešte v roku 2012. Vtedy bol poznačený dialógmi našich umelcov a tými zo susedného Maďarska. Príznačnosťou uplynulých septembrových podujatí, sympózia, výstav, prezentácií je to, že chýbali dialógy v tej forme, akú sme mali napríklad

viac a väčšmi vzďaľuje od vlastných emócií. Takéto technologické ovzdušie ho natoľko pohlcuje, že mu venuje viac času, než sa zaoberá sebou, vlastnými dilemami a problémami. – Preto je teda dôležité zistiť, ako na

Výtvarný kritik Sava Stepanov

reakciu. Nie je to jediný dôvod. V samotnom umení sa, ďakujúc technologickej revolúcii, dejú významné systematické zmeny, siahajúce od klasických, spejúce k novým médiám. Tá transformácia v rámci samotného umenia, ako vždy, keď sa nové médium objaví – a teraz ich je naraz ozaj mnoho, súčasne spôsobuje i rast počtu umelcov uspokojujúcich sa tým, že sú autormi diel prislúchajúcich súčasným médiám. V tom prvom návale nové médium nechápu ako prostriedok, ale ako cieľ. Následok je jasný: umenie v akejsi nezhode so sebou, vlastnou podstatou. Z Rozprávok o mužoch a ženách Miroslava Švolíka, – Ako prebiehalo sympóvedúceho Ateliéru kreatívnej fotograﬁe na bratislavskej zium? VŠVU – Zoskupilo desiatich umelcov zo Srbska a zahraničia. Podľa ich referátov, vlani. Známe je, že sa v roku názorov a diskusných 2014 konali srbsko-slovenské príspevkov, podľa toho, a slovenské dialógy, počas že sa danú situáciu poktorých naši umelci a tunajší kúsili ozrejmiť a osvetliť slovenskí autori vystavovali z viacerých strán, nastospolu s umelcami zo Slovenska. lená téma bola zásahom Ten vlaňajší prístup sme v súdo srdca terča. Osobitne časnosti nahradili ústrednou pozorne som sledoval výstavou, zaoberajúcou sa teoretické úvahy pár umením v dobe (ne)emocionaautorov, medzi nimi aj lity, čo zároveň bolo ústrednou nášho Čedomira Vasića, témou sympózia s rovnakým laureáta Ceny Savu Šunázvom. Ako umelecký riaditeľ manovića, ktorý ovláda som sa nazdával, že je to pre nové médiá, no preňho celkové umenie veľmi dôležitý sú prostriedkom, nie námet v aktuálnej chvíli. cieľom. Všetky tieto – Môžete to zdôvodniť? príspevky zverejníme – Ide o to, že moderný človek v zborníku, ktorý by mal je istým spôsobom stále zaťaPlanéta a prst v podaní Brigitte uzrieť svetlo sveta do žený súčasnou technológiou Lang z Rakúska konca novembra. prostredníctvom sociálnych – Primárnou zložkou sietí, počítačov, obrovského dialógov bola i ústredná výmnožstva spôsobov komuni- ne umelci reagujú... kácií, rýchlych správ, ktorými – Im zaiste nie je ľahko, lebo stava? – Okrem samotných umelcov nás akoby priam bombardovali aj sami zápasia s rovnakým zo všetkých strán, čo ho čoraz problémom, ktorý si pýta ich angažovali sme sa ako kustódi

ROZHOVOR

HLAS ĽUDU • OBZORY tohtoročné Dunajské dialógy boli najkomplexnejšie, najucelenejšie doteraz. – Možno by na záver nebolo zle skomentovať a zhodnotiť: existuje vôbec alebo môže existovať umenie bez emocionality?

analytických a racionálnych dielach, pri ktorých sa úmyselne snažia takmer všetky vlastné emócie dať preč, odosobniť sa. Sú to autori upriamení na kritiku spoločnosti, na nejaké sociologické témy. Je to výrazne alebo viac analytický prístup

Svojrázny pohľad na zbrane: práca Ralfa Edelmanna z Nemecka

to, že už dostala pozvanie na okrúhly stôl s podobnou témou, upriamenou na vzťah umenia a nových technológií. Zdá sa mi, že práve uvedenou voľbou náš festival získal na vážnosti. Prejavilo sa to aj v organizačnom zmysle slova. Za nami sú časy vynachádzania sa, nastúpili časy, keď to, čo si zaumienime, vieme aj presadiť, zrealizovať. O všetkých výstavách, ktoré sa konali, sme sa dohovárali priamo s autormi. Nešli sme ich usporadúvať sprostredkovane, cez neja-

Z tvorby Zsolta Tibora z Maďarska

– Najreálnejšou odpoveďou je: umenie bez emocionality existuje. No otázne je, aké je to umenie, koľko pretrvá a potrvá? Takéto konštatovanie síce znie

Výraznejšia expresivita a tanec: práca Stephanie Guise (Nemecko)

kého kritika. Všetko vlastne bolo pekne zabalené do jedného celku. Preto mienim, že

trochu smiešne, no dnes je situácia vskutku taká, že sa niektorí autori angažujú v akýchsi

k životu a umeniu. No nemožno prehliadnuť skutočnosť, že sú vlastne celé dejiny umenia založené na emocionálnosti. Prečo by teraz, v našej dobe, malo dôjsť k úplnému prerušeniu toho? Všetka tá nová technológia je spravidla inovatívna pre celý svet. Uvediem však jedno prirovnanie. Známy je prípad, že jednou z prvých reakcií, konštatácií po objavení fotograﬁe bolo: Maliarstvo je oddnes mŕtve. Našťastie, nič z toho sa nepotvrdilo. Umenie nehatene pokračovalo ďalej. Je tu jedna vec, ktorú ozaj treba mať na zreteli. V istom okamihu, napríklad, keď sa zjavila abstrakcia, inovácia, geometrické tvary, ľudia si navrávali, že tu nieto emócií. Mýlili sa. Dnes sú to veľmi emocionálne práce, zvlášť ak sa na ne dívame spätne. Uzavriem tým, že treba byť opatrný, obozretný pri rôznych kvaliﬁkáciách. Aj tým, že emocionalitu v umení predsa treba chrániť. Totiž toľko iných vecí sa nám stáva, že je umenie tou vzácnou oblasťou ľudského ducha, ktorú skutočne potrebujeme, aby sme mohli prežiť všetky tieto trampoty, zdedené a súčasné, ktoré máme.

27/V

na jej príprave my traja: Dr. Vladimír Beskid zo Slovenska, z Košíc, Hartwig Knack z Rakúska a ja. Historik umenia a kurátor Vladimír Beskid i ja sme si boli veľmi blízki vo vlastných koncepciách. Zamerali sme sa na tzv. technologické práce. Snažil som sa zvoliť a zavolať umelcov zaoberajúcich sa novými technológiami, počítačmi, videoprojekciou a podobne, ktorí svojimi dielami buď dokázali vyjadriť vlastné emócie, buď ich zaujal rozbor emócií v umení. Tak ako to robí napríklad Stevan Kojić kladením akejsi prilby človekovi na hlavu, ktorá zaznamenáva impulzy mozgovej činnosti pri pohľade na rôzne diela. To sa následne premieta do počítačových impulzov, ktoré sa znázorňujú na obraze. Čím je človek vzrušenejší, tým je obraz dynamickejší; ak je človek pokojný, taký je aj výsledný obraz. Rakúšan Knack uprednostnil zase umelcov pôsobiacich v tzv. klasických médiách, snažiac sa sledovať vplyv emócií sociologickým výskumom a spôsobom. Veľmi ho zaujala otázka, čo je vlastne spúšťačom negatívnych emócií. – To pole tvorivých možností umenia je veľmi široké a zaujímavé... – Osobne ma veľmi potešilo potvrdenie o správnosti voľby, ktoré sa mi dostalo nedávno. Ide totiž o to, že mi jedna z účastníčok v mojom výbere, umelkyňa Marikke Heinz Hoek z Nemecka oznámila, že je nadšená témou, ktorou sa i sama dlhšie zaoberá. Aj

DE JIN Y

3. 10. 2015 • 40 /4667/

K FENOMÉNU DOLNÁ ZEM A DOLNOZEMSKÍ SLOVÁCI

Zohľadniť multietnický ráz tohto Ján Botík

28/VI

ojmy Dolná zem a dolnozemskí Slováci sa používajú tak dávno a s takou samozrejmosťou, až prekvapuje, že sa nezamýšľame nad tým, či ešte nestratili svoje opodstatnenie. Najmä, ak zoberieme do úvahy, že sú to nielen historicky vzniknuté, ale aj obsahovo rozkolísané pojmy. Keďže o slovenskom vysťahovalectve na Dolnú zem boli v predchádzajúcich dvoch či troch desaťročiach zhromaždené rozsiahle empirické poznatky a rozpracované boli aj nové teoretické prístupy, je to nepochybne príťažlivá výzva, aby sme posúdili, či historicko-geograﬁcký útvar Dolnej zeme a enklávno-diasporické spoločenstvo dolnozemských Slovákov sú aj v súčasnosti vedecky produktívnymi a prínosnými deskriptívnymi a analytickými jednotkami. Keď sa v priebehu 18. a 19. storočia odohral masívny migračný pohyb Slovákov zo severnej časti do južnejších a najjužnejších oblastí vtedajšieho Uhorska, názov Dolná zem už bol známym pojmom. V rôznych maďarských i slovenských lexikónoch a iných publikáciách sa uvádza, že názvy Dolná zem a Veľká uhorská nížina, ktorým v maďarčine zodpovedajú Alföld a Nagyalföld, sú názvami geograﬁckého priestoru v povodí Dunaja a Tisy, ktorý je juhovýchodnou časťou rozsiahlejšej Panónskej nížiny. Názvami Alföld / Dolná zem sa od 15. storočia označuje nížinná časť historického Uhorska, ležiaca južne od politicko-správneho centra krajiny, na rozdiel od severne ležiaceho hornatého územia, nazývaného Felföld, v preklade Horná zem (BALASSA – ORTUTAY, 1979: 29; EĽKS, 1995: 100; LISZKA, 2003: 26). Názvami Dolná zem, ale aj dolnie Uhry a dolné strany sú označované južné kraje bývalého Uhorska, obývané zväčša Maďarmi. Názvami Hornie zeme, Horniaky sa označovali severné hornaté kraje Slovenska obývané prevažne Slovákmi (HISTORICKÝ SLOVNÍK SLOVENSKÉHO JAZYKA, 1991: 282, 432). Nás však zaujíma, čo to boli za historické okolnosti a aká to bola sociálna situácia, ktoré vyústili k tomu, že sa začali a napokon aj

sformovali pre nás také významné fenomény, akými sú dolnozemskí Slováci a slovenská Dolná zem. Predpokladom a prvým hybným momentom smerujúcim k naznačenému vývinu bola segmentácia spoločenstva Slovákov na dve územne oddelené časti. Kým tá väčšia a pôvodná, čiže materská časť zostala na historickom etnickom území Slovákov, tá oddelená a menšia časť sa rozpŕchla takmer po celom rozľahlom území dolného Uhorska. Odhaduje sa, že v 18. – 19. storočí sa na Dolnú zem vysťahovalo viac ako 40-tisíc slovenských rodín a približne 200-tisíc osôb, ktoré sa usídlili v niekoľkých stovkách kolonizovaných obcí. Z pohľadu sledovaného problému považujeme za podstatné, že najväčšiu sídelnú kompaktnosť a vysokú zaľudnenosť dosiahli slovenskí vysťahovalci v jadre geograﬁckého priestoru Alföld / Dolná zem. Nasvedčujú tomu údaje z druhej polovice 19. storočia, keď v békešsko-čanádskej oblasti spolu s Nadlakom z rumunského Banátu žilo viac ako 83-tisíc Slovákov, v srbskej Vojvodine takmer 54-tisíc, čo spolu predstavuje úctyhodných 140-tisíc osôb. V roku 1840 v Békešskej župe žilo 29,5 % Slovákov. Už aj z týchto údajov možno vyrozumieť, že z historickej retrospektívy sa opodstatnene zvyklo hovoriť aj o slovenskej Dolnej zemi (SIRÁCKY, 1975: 173, FILOVÁ, 1966: 16, KMEŤ, 2004: 61). K tomuto treba zobrať do úvahy aj to, že v mnohých desiatkach dolnozemských dedín mali slovenskí kolonisti väčšinové zastúpenie, pričom ich početnosť dosahovala aj niekoľko tisíc osôb. Podľa oﬁciálnych výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 1880 v békešsko-čanádskej oblasti väčšinové zastúpenie mali Békešská Čaba (25 343 – 77,7 %), Sarvaš (13 907 – 61,8 %), Slovenský Komlóš (7 608 – 90,4 %) Bánhedeš (1 504 – 66,7 %), Pitvaroš (2 163 – 92 %), Kondoroš (1 374 – 52,9 %), Medeš (1 783 – 61 %) a ďalšie (KMEŤ 2004 : 61). V aradsko-banátskej oblasti mali Slováci v roku 1880 väčšinu iba v Nadlaku (5 596 – 52,6 %), inde ako menšina nepresiahli päťsto osôb (PASKOVÁ – HLÁSNIK, 1998: 88). Vo vojvodinskej Báčke v roku 1880 mali Slováci väčšinové zastú-

penie v Hložanoch (2 294 – 90,2 %), Kulpíne (1 567 – 52,7 %), Kysáči (3 164 – 89,6 %), Petrovci (7 036 – 95,00 %), Pivnici (2 389 – 54,00 %) a Selenči (2 647 – 92,7 %). V Banáte najpočetnejšími a väčšinovými slovenskými lokalitami boli Kovačica (4 141 – 93,00 %), Padina (4 090 – 96,00 %) a Slovenský Aradáč (2 222 – 91,00 %). V Srieme najpočetnejšou slovenskou lokalitou bola Stará Pazova, v ktorej v uvedenom období žilo 5 609 – 82,2 % Slovákov (SIRÁCKY, 1980: 73 – 78). Aj takýmito značne zredukovanými údajmi chceme poukázať, že nikde inde na svete nežili slovenskí vysťahovalci v takej sídelnej kompaktnosti a početnosti, ako na predstavenom jadre Dolnej zeme. Ak tým najfascinujúcejším faktom doterajšej histórie týchto Slovákov je ich už tristoročné pretrvávanie, k tomu treba povedať, že jedným z najvýznamnejších, možno aj tým najrozhodujúcejším činiteľom uvedenej skutočnosti boli naznačené demografické ukazovatele. Za takejto situácie v novoutvorených slovenských komunitách sa materinský jazyk týchto kolonistov mohol etablovať ako relatívne autonómny systém, ktorému bola vlastná zotrvačnosť, čiže tendencia zachovať sa. Ak sa vyskytli situácie, že do kontinuitných trendov vstúpilo protirečenie medzi systémom a jeho okolím, systém sa modifikoval, čiže prispôsobil sa svojmu okoliu tak, že sa zmenil pod tlakom vonkajších podnetov (KRUPA, V., 1980: 18). K prvej takejto modifikácii došlo už za života druhej a tretej generácie vysťahovalcov, keď sa v dolnozemských slovenských nárečiach udial veľkorysý konvergentný proces, ktorý z ľudí poschádzaných z rôznych dedín a krajov Slovenska, s odlišnými nárečiami a kultúrnymi tradíciami, vytvoril nové jazykové a sociokultúrne jednotky, ktoré ako celok predstavujú vekovo mladšieho, dolnozemského brata jazykovo-kultúrneho komplexu Slovákov (ŠTOLC, 1968: 230; BOTÍK, 2007: 180). Slovenskí kolonisti si osvojovali priestor Dolnej zeme spôsobom, ktorý sa zvykne označovať ako zakoreňovanie / zakorenenosť (GAJDOŠ, 2002: 65).

Začalo sa to znovuosídľovaním tamojších dedín, novopostavenými domami, zveľaďovanými gazdovstvami. Zakoreňovali sa nielen materiálnymi, ale aj duchovnými hodnotami. Svojimi luteránskymi kostolmi a školami, ktoré sú dnes zapísané medzi kultúrnymi pamiatkami tamojších krajín. Azda najvýrečnejšími dokladmi zapustenia koreňov v nových sídlach sú jazykové stopy dolnozemských Slovákov. Všade tam, kde sa slovenčina udomácnila ako hlavný, alebo aspoň rovnocenný spomedzi viacerých jazykov dolnozemských komunít, Slováci zaplnili svoj nový životný priestor nespočetnými názvami vo svojom materinskom jazyku. Výrazným znakom slovenských komunít na Dolnej zemi je aj ich takmer výlučný luteránsky ráz, s výnimkou časti obyvateľov v Békešskej Čabe a Selenči. Protestantizmus práve preto, že presadil princíp národných jazykov do náboženských obradov, mal progresívny vzťah aj ku školskému vzdelávaniu. Slovenské komunity na Dolnej zemi hneď pri zakladaní nových sídiel spolu so svojimi evanjelickými zbormi zriaďovali aj cirkevné školy na „zušľachtenie ducha a osvietenie rozumu“, ako to bolo napísané na jednej z najstarších školských budov v Kysáči (BERÉDI, 1995: 8). Pre tieto zámery využívali dolnozemskí slovenskí kňazi tereziánsky dokument Ratio educationis (1777), ktorý ustanovuje, že elementárne školy majú mať aj evanjelici a vyučovať sa má v materinskej reči. Pre rozvoj evanjelického ľudového školstva aj medzi dolnozemskými Slovákmi rozhodujúci význam mal Tolerančný patent Jozefa II. (1781). Tieto dokumenty v službách ideológie protestantizmu sa zaslúžili o to, že slovenské komunity patrili v začiatkoch osídľovania Dolnej zeme medzi najgramotnejšie spoločenstvá v tomto multietnickom priestore (ČELOVSKÝ, 1996: 60; BOHUŠ, 1995: 356). Máme však doklady, ktoré poukazujú, že od polovice 19. storočia nechýbali ani snahy smerujúce k integrácii dolnozemských Slovákov ako sociálno-priestorového či etno-teritoriálneho útvaru. Jednou z takýchto iniciatív sa

DE JI NY

HLAS ĽUDU • OBZORY

geograﬁckého priestoru citové aj ďalšie väzby so svojimi rodnými krajmi, pričom pri usadzovaní sa na Dolnej zemi vytvorili takéto väzby s tamojším prostredím a s novoosídlenými komunitami. Tým sa vysťahovalci dostali do novej situácie, ktorá podmienila celý rad zvláštností v ich ďalšom vývine. Určujúcimi princípmi tohto vývinu sa stali kontinuita a diskontinuita. Čiže princípy pretrvávania a zmeny, tradície a inovácie, prijímania a odmietania, odolávania a splývania, čo sa považuje za neodmysliteľnú súčasť akokoľvek rámcovanej dejinnosti a vývinových procesov (LIPTÁK, 2000: 14). Mnohotvárnosť vývinovej dynamiky, ako aj rozmanitosť prírodných, hospodárskych, sociokultúrnych, no hlavne politických podmienok spôsobovali, že kontinuitné a diskontinuitné trendy nemali vo vývine dolnozemských Slovákov ustálenú a jednotnú, ale značne rozkolísanú konšteláciu. Kým slovenské dolnozemské osady, ako Nadlak, Petrovec, Kovačica, Padina, ako aj celá slovenská Vojvodina, fascinujú svojou neochabujúcou etnickou vitalitou, inde, hlavne na území Maďarska, niekdajšie slovenské osady upadli do takých „mrákot“, z ktorých sa len horko-ťažko preberajú. Fenoménu slovenskej Dolnej zeme a dolnozemských Slovákov sa nedá porozumieť bez zohľadnenia multietnického rázu tohto geograﬁckého priestoru. Nielen ako celku, ale aj viacetnického zloženia obyvateľov vari každej dolnozemskej osady. A takisto aj bez zohľadnenia toho, že hoci len relatívna celistvosť slovenskej Dolnej zeme, ku ktorej sa dospelo vďaka približne dve storočia trvajúcim vnútroetnickým konvergentným a integračným procesom na úseku jazyka, kultúrneho uspôsobenia, historickej pamäti, kolektívnej a individuálnej identity, táto celistvosť sa po rozpade Rakúsko-Uhorska (1918) rozštiepila na tri časti. Od tohto historického predelu sa pojem dolnozemskí Slováci začal čoraz viac dostávať do polohy historickej kategórie a namiesto neho vstúpili do života nové, adekvátnejšie pojmy – Slováci v Maďarsku, Slováci v Rumunsku, Slováci v Juhoslávii. Kvalitatívna zmena

nastala aj v tom, že do rozpadu Habsburskej monarchie sa život Slovákov, čiže život materského národa a jeho exteritoriálnej diasporicko-enklávnej časti na Dolnej zemi odvíjali v podmienkach toho istého štátu, Uhorska. Po roku 1918, keď sa Slováci ako štátotvorný národ stali súčasťou novoutvoreného Československa, ich dovtedajšie občianske, národno-kultúrne a národno-politické väzby s dolnozemskými Slovákmi boli zo dňa na deň a na dlhý čas takmer úplne prerušené. Od tohto predelu, keď sa dolnozemskí Slováci stali zahraničnými Slovákmi, ako aj národnostnými menšinami troch rôznych krajín, ich ďalší vývin bol určovaný novými politickými, jazykovými, kultúrnymi a ďalšími okolnosťami troch nástupníckych štátov – Maďarska, Rumunska a Juhoslávie. V novej politickej situácii a z nej vyplývajúcich podmienok najpodstatnejším a v oveľa väčšej miere ako v predchádzajúcom vývine, čiže čoraz určujúcejším atribútom spôsobu života a kultúry dolnozemských Slovákov, bol synkretizmus. Možno ho vystopovať prakticky vo všetkých komponentoch etnicity a kolektívnej identity týchto minoritných spoločenstiev. Najvýraznejšie sa synkretizmus zahniezdil v prejavoch každodennej či tradičnej kultúry, postupne prenikal aj do populárnej, elitnej či profesionálnej kultúry. Podstata synkretizmu kultúry dolnozemských Slovákov spočíva v tom, že sú v nej zastúpené zložky trojakej proveniencie: − prvky kultúry materského etnika prinesené z rodných krajov slovenských vysťahovalcov; − prvky kultúry, ktoré vznikli v dôsledku konvergentných, modiﬁkačných, inovačných a enkulturačných procesov v novoutvorených slovenských komunitách; − prvky kultúry prevzaté ako výpožičky z obklopujúceho inoetnického prostredia, resp. zo sociokultúrneho prostredia nových domovských krajín slovenských minorít v Maďarsku, Rumunsku a Juhoslávii (BOTÍK, 1994: 21). Literárni vedci v analogických súvislostiach, konkrétne pri rozpracovávaní problematiky

slovenskej menšinovej či národnostnej literatúry v terajšom Srbsku, Rumunsku a Maďarsku používajú pojem kontext alebo kontextovosť, pričom spravidla zohľadňujú: − kontext slovenskej celonárodnej literatúry; − kontext literatúry či literatúr štátneho organizmu, v ktorom slovenská menšina žije; − vlastný slovenský menšinový vývinový a typologický kontext; − dolnozemský kontext; (HARPÁŇ, 2000: 11, ANDRUŠKA, 1994: 19). Synkretický obsah a viackontextovosť kultúry dolnozemských Slovákov spôsobujú, že sa táto kultúra vyznačuje výraznými osobitosťami v porovnaní s kultúrou materského etnika. Záverom nám prichodí vrátiť sa k otázke, ktorú sme si položili v úvode nášho príspevku. Či historicko-geografický útvar Dolnej zeme, ako aj príslušníci slovenského etnika, označovaní ako dolnozemskí Slováci, sú z poznávacieho hľadiska opodstatnenými a prínosnými deskriptívnymi a analytickými jednotkami. Na základe toho, čo sme v našom príspevku sústredili ako faktografické podklady a teoretické východiská pre takéto úvahy, sme dospeli k záveru, že priestorové a sociálne jednotky označované ako Dolná zem a dolnozemskí Slováci môžu byť pre určité vedecké zámery vhodnými aj produktívne exploatovanými jednotkami. Utvrdzujú nás v tom doterajšie vedecko-výskumné výsledky, ku ktorým sa pri výskume tohto vysťahovaleckého prúdu dopracovali historici, jazykovedci, etnológovia aj literárni vedci. Ako to napísal historik Ján Sirácky, pre postihnutie a pochopenie celkového vývinu početných slovenských ostrovov v južných častiach niekdajšieho Uhorska, pri skúmaní ich vývinu do roku 1918, je nevyhnutné zaoberať sa slovenskou Dolnou zemou ako celkom, lebo len z takéhoto prístupu môžeme sledovať tak spoločné, ako aj špecifické črty jednotlivých slovenských ostrovov a komunít (SIRÁCKY, 1980: 367). (2010) Príspevok je redakčne krátený.

29/VII

prezentovala skupina Kutlíkovcov, ktorí v 60. rokoch 19. storočia definovali južnodolnozemské slovenské ostrovy ako Dolnozemské Slovensko, pričom veľmi presne vymedzili aj jeho priestorové súradnice: „Máme my i Dolňozemské Slovensko, máme veličizný seniorát čanádsko-aradsko-békéšsky, báčanský, vojvodinu srbskú, kde Slovákov na státisíce, a kde by sama ohromná Čaba, Sarvaš, Komlóš, Biriň, Nadlak, Kovačica, Aradáč, Pazova, Petrovec atď. (...) s ľudom toľkým..., mohli by sme založiť na dolniakoch druhé, počtom menšie, ale na hmotnú silu takmer rovné Slovensko“ (KMEŤ, 2007: 309 – 310). Ďalšou významnou iniciatívou o integráciu a zviditeľnenie slovenského dolnozemského priestoru bolo vydávanie časopisu Dolnozemský Slovák (1902 – 1920). Vznikol ako prejav národnokultúrnych, politických a hospodárskych potrieb vojvodinských Slovákov, avšak významnú úlohu zohral aj medzi Slovákmi v aradsko-banátskej a békéšsko-čanádskej oblasti. Podarilo sa naplniť predstavy vydavateľov tohto časopisu, ktorí „akiste chápali slovenské spoločenstvo na Dolnej zemi ako jednotný celok, so spoločnými historickými osudmi a tradíciami, ako prirodzenú, aj keď osobitnú súčasť slovenského národa. Najmä, že v tom čase dolnozemskí Slováci žili v jednom štátnom útvare so Slovákmi na Slovensku. Cieľom jeho vydavateľov bolo predovšetkým politicky zjednotiť dolnozemských Slovákov v zápase proti násilnej maďarizácii“ (ŠTEFANKO, 2005: 7). K tým najrozhodujúcejším činiteľom, ktoré determinovali kultúrno-civilizačný profil, ako aj základné princípy spôsobu života dolnozemských Slovákov, bolo ich napospol prevládajúce roľnícke zamestnanie – čiže poľnohospodárstvo ako ich hlavný a profilujúci zdroj obživy. Tradičnej spoločnosti sú vlastné princípy solidarity, čo znamená, že jednotlivci konajú s ohľadom na konanie druhých. Slovenskí vysťahovalci migračným pohybom na Dolnú zem prerušili kontakt s prostredím, v ktorom žili. Presnejšie povedané, prerušili teritoriálne, hospodárske, sociálne, jazykové, kultúrne,

VÝSTAV Y

3. 10. 2015 • 40 /4667/

K VÝSTAVE JÁNA TRIAŠKU V GALÉRII ZVӒZU ZDRUŽENÍ VÝTVARNÝCH UMELCOV VOJVODINY (21. 9. – 3. 10. 2015)

Kávou maľované Oto Filip

ca, tematicky zahŕňajúce rôzne námety, z minulosti a súčasné, ožno práve o to aj osobné a celospoločenské, konide. Jeho diela už na krétne i absurdné. Umocnené aj prvý pohľad a pokus postavami bezhlavými, navonok vzbudzujú mnoho- nedopovedanými. Potom je azda raké asociácie. Hnedá nielen na pozorovateľovi domyslieť si to iné: prečo, čo, ako farba kávy, ale ako? Triaškove práce aj ako čosi priposú nestatické, keďmínajúce minulosť, že v nich pulzuje krásu fotografickej neskrotná emócia sépie, plynutie času. a expresia, dynamiJán Triaška (1977, ka života, aký sme Nový Sad), rodák (pri)nútení žiť deň čo petrovský a obyvadeň. Jednoznačne ho teľ Bratislavy, je už inšpiruje realita, to známym maliarskym ako ju prežíva a vidí, menom na aktuálnej tak isto ho zaujíma slovenskej, tiež našej výtvarnej scéne. Akademický maliar, samotné výtvarné vysokoškolský umenie, aj to nieIba na pripomenutie: pedagóg Ján kdajšie. Preto v pomaliarstvo študoval Triaška sledných prácach, v v roku 1996 – 1999 na Akadémii umení v Novom ktorých sa angažuje ako maliar, Sade v triede profesora Jovana spracováva témy, obsahy a moRakidžića, pokračoval v ňom na tívy, ktoré dáva do kontextu súbratislavskej Vysokej škole vý- časného. Je to postmodernistický tvarných umení (VŠVU) v ateliéri princíp, no má pocit, že sa mu k prof. Jána Bergera, aby na VŠVU takej koncepcii práve hodí, teda v roku 2007 ukončil aj doktorand- že môže voľne čerpať z filozofie ské štúdiá. Toho času je vysokoškolským učiteľom pôsobiacim na Katedre maľby Akadémie umení v Banskej Bystrici. Diela Jána Triašku často alebo najčastejšie pramenia v realite, sú spoločensky angažované, moderné, Dom(y) subtílne, koncepčne pestré, mnohým inšpirujúce, písané špecifickým ma- postmoderny ako takej. Bolo profesijným šťastím liarskym rukopisom. Ranná káva ako ikonický motív a obľúbená stretnúť ho rovno v otvárací deň činnosť sa, podľa kurátora Micha- výstavy, v kaviarničke neďaleko la Stolárika, stala východiskom galérie, azda tesne po druhej pre výstavný projekt s rovnakým predpoludňajšej káve. – Ranná káva nielen ako nánázvom, ktorý predstavuje autorovu novú a stále rozvíjajúcu zov výstavy, ale aj ako rituál? – Doslova ako rituál, lebo som sa sériu Family Album (od roku 2013 až po súčasnosť).Tvoria ju i tie formáty, čo sú tu, okrem tých kresby kávou na papieri, diela s dvoch väčších, zväčša robieval navrstvenými odtlačkami štet- práve ráno.

30/VIII

Pochod či povel?

– Príznačnosťou tejto fázy tvorby je isté vrstvenie? V čom to pramení? Možno ide o istú asociáciu na osud?

– Známe mi je, že na Slovensku nemajú tú ozajstnú tureckú kávu... – Nemajú a nevedia ju robiť. Vždy, keď som v Srbsku, z domu si prinesiem našu kávu. No mám rád i espresso, mám rád i kávu tureckú, hlavne ten jej spôsob prípravy. Jasné je, že sú na Slovensku mnohé druhy kávy. Tá naša turecká je akosi súčasťou výchovy, proste takým zvykom. – Ešte otázka trochu mimo rámca výstavy: Je Jedno manželstvo, dve odvetvia pre umelca ťažké preraumenia: Ján Triaška (maliarstvo) ziť na Slovensku? a Olja Stefanovićová-Triašková – Mám pocit, že pre (fotograﬁa) umelca je ťažké preraziť hocikde. Či už je to – Nad týmto som ešte takto v domácom prostredí alebo neuvažoval. Pracujem s povr- v zahraničnom, konkurencia chom obrazu, kde ho vrstvím je veľká. Hlavne je to nielen kvôli tomu, aby som pridával ďalšie a ďalšie roviny významov. Otázne je potom, do akej miery sú tie roviny navrstvené, tie vrstvy čitateľné... – Prácam výrazne dominuje hnedá... – Pravdaže, farba kávy. Strašne mám Ľudia a nebo rád ten odtieň, typický pre ňu. A celý ten rituál s ňou spätý, to ranné o autorovi a jeho tvorbe, ale aj sústredenie sa. Sú to zväčša malé o manažérskych schopnostiach, formáty, ktoré vytváram kávou. Je spoločenských situáciách, tvoto až taká denníková tvorba. No rivých trendoch. Umenie, ako nie je to denník, skôr záznamník. ktorékoľvek iné odvetvie, je Tento môj projekt bol už prezen- neraz vlastne trh, komodita. tovaný na Slovensku, tiež v Českej A tým sa to celé točí vlastne republike, teraz je tu v Srbsku. okolo biznisu ako takého...

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra Chrániť existujúce a vytvárať nové SO ZDENKOU VALENTOVOU-BELIĆOVOU, ŠÉFREDAKTORKOU NOVÉHO ŽIVOTA

Jasmina Pániková

asopis pre literatúru a kultúru Nový život okrem beletristických literárnych textov vždy obsahoval aj vedecké. To ale neznamenalo, že vždy aj stál po boku s renomovanými vedeckými časopismi v našej krajine. Aspoň nie aj oficiálne. V minulosti síce bol zaradený do kategórie vedeckých časopisov, ale z neznámych dôvodov bol aj vyradený. V tomto roku sa udiali určité novinky okolo Nového života. Najprv funkciu šéfredaktorky vo februári prebrala Zdenka Valentová-Belićová a prednedávnom Ministerstvo vedy znovu zaradilo Nový život do kategórie vedeckých časopisov. – Na základe ktorých podmienok ministerstvo zaraďuje určité časopisy do kategórie vedeckých časopisov? – Postup zaraďovania je upravený Zákonom o vedeckovýskumnej činnosti a Pravidlami o postupe a spôsobe hodnotenia a kvantitatívneho zobrazovania vedecko-výskumných výsledkov. Kategórie sa určujú tým časopisom, ktoré boli predtým vložené do Repozitória Národnej knižnice Srbska v tlačenej a elektronickej podobe a ktoré zostávajú trvalo chránené. Hodnotia sa tak formálne, ako aj obsahové kategórie, akými sú napr. dĺžka a pravidelnosť uverejňovania, kvalita a štandardy publikovaného, stálosť rubrík atď. – Nový život je znovu zaradený do tejto kategórie. Čo to konkrétne znamená pre prispievateľov do tohto časopisu? – Významné je to pre autorov, najmä univerzitných profesorov, ktorí musia v rámci vedeckej činnosti nazbierať určitý počet bodov na získavanie alebo zachovanie vedeckých hodností. Za každú uverejnenú štúdiu alebo text sa im uzná určitý počet bodov. Toto sa, samozrejme, nevzťahuje na literárne, beletristické a publicistické texty, ale na štúdie, kritiky, eseje, teda • KULTÚRA •

predovšetkým na texty z rubrík Texty a kontexty, Rozkoš z textu a Literárne snemovanie. Osoh majú nielen samotní prispievatelia, ale aj časopis. – Šéfredaktorkou ste už takmer osem mesiacov. Čo ste vtedy chápali za najväčšiu výzvu? – Už v tom prvom rozhovore pre Hlas ľudu som spomenula

práve kategorizáciu časopisu. A teraz je asi najväčšou výzvou vyvážiť a zachovať tú správnu mieru formy a obsahu, teda uskladniť protiklady. Najdôležitejšou funkciou Nového života je podporovať pôvodnú slovenskú vojvodinskú tvorbu a podporovať čítanie kvalitných textov po slovensky. Skutočnosť je však taká, že Slovákov vo Vojvodine je stále menej. Jazyk je v silnej interferencii so srbčinou, mladí sa čoraz častejšie písomne vyjadrujú po srbsky a po srbsky omnoho viacej i čítajú. Faktom je aj to, že sa určitý kontext, literárny a kultúrny, môže vyvíjať len tak, ak je nadostač otvorený. Všetko, čo ustrnie, veľmi rýchlo stráca svoj zmysel a stáva sa svojím protikladom, skôr či neskôr zanikne. Teda, z jednej strany musíme chrániť to málo, čo máme a zo strany druhej nesmieme sa uzavrieť len do svojho chotára, ale musíme si otvárať dvere na všetky strany. – Nosnými témami každého

čísla sú identita a zlo. Prečo práve tieto dve témy? – Téma identity je podľa mňa veľmi pálčivá. V dnešnej dobe mladý vzdelaný človek, ktorý vyrastal so súčasnými technológiami a dobrým ovládaním cudzích jazykov, v silnej interferencii so všetkými juhoslovanskými národmi a silným emotívnym vzťahom k Slovensku a strednej Európe nemôže rovnako vnímať vlastnú identitu, ako ju vnímali naši predkovia ešte donedávna. Autorky rozhovorov zaujíma, ako sa na túto tému pozerajú ľudia, ktorí majú vybudované intelektuálne a umelecké meno a v konečnom dôsledku ukázať, že to nie je naša exkluzívna situácia, ale že sa v rovnakej sociologickej a psychologickej situácii dnes nachádzajú ľudia v značnej časti sveta. Témou zla sa zaoberáme preto, lebo je tá téma veľmi dobre rozpracovaná v našej literatúre. Týmto dostaneme kvalitné eseje rozličných autorov, ktoré možno porovnať a vnímať ako jeden celok.

12. OBECNÚ PREHLIADKU VÝTVARNEJ TVORBY v piatok 25. septembra v aule staropazovskej divadelnej sály otvorila Anđelka Maliová, predsedníčka Zhromaždenia Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Na prehliadke je vystavených 71 prác (obrazov a sôch), ktoré vytvorilo 50 výtvarných umelcov z územia obce. Organizátorom podujatia je Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova, kým technickú realizáciu malo na starosti Združenie výtvarných umelcov Starej Pazovy. Kurátorom prehliadky je Marjan Karvala, akademický maliar zo Starej Pazovy, ktorý vyberie najlepšie práce pre októbrovú regionálnu prehliadku v Rume. Podľa rozhodnutia komisie z 11. obecnej prehliadky výtvarnej tvorby, ktorá má lokálny ráz, prvé ceny za svoje diela získali Zorica Opavská a Mirjana Ćosićová so staropazovského združenia, ako aj Branko Oreščanin, ktorý získal špeciálnu cenu. V umeleckej časti piatkového programu vystúpili žiaci Hudobnej školy Mr. Ljubinka Lazića z Vojky. Na fotografii: odmenení výtvarní umelci z vlaňajšej obecnej prehliadky. a. lš. 40 /4667/ 3. 10. 2015

Kultúra S REŽISÉROM ĽUBOSLAVOM MAJEROM

Na margo 20. ročníka PDD Jaroslav Čiep

za to, aby sme to publikum od maličkých krpcov, ktorí boli na predstaveniach, vychovali takým

ubilejné 20. Petrovské dni divadelné, ktoré trvali od 4. do 14. septembra, sú už spomienkou. Vo svojom repertoári priniesli desať nových predstavení a zachovali si ráz prehliadky slovenských a srbských divadiel. Do Petrovca v septembri pricestovali profesionálne divadlá z Nového Sadu, Sombora, Kikindy, ale i z Trnavy, Košíc, Bratislavy a Banskej Bystrice a to s predstaveniami zábavnými, ale aj provokatívnymi. Pri otvorení okrúhlych a jubilejných 20. PDD nechýbali ani zvuky fanfár, príležitostná torta, zahášanie sviečok a prípitok so šampanským. Nechýbala ani svojrázna performancia režiséra Ľuba Majeru, ktorý sa telefonicky spovedal imaginárnemu priateľovi, že nesníva, že skutočne je už za nami 20 ročníkov PDD, ale na tej osláveneckej stra- Prípitok Ľuboslava Majeru s mobilom ne vedľa torty stojí viac pri oslave 20 ročníkov PDD divadelníkov ako divákov na druhej strane. Napriek tomu spôsobom, aby vedeli čítať divadivadla sa vraj aj tak nevzdá... delné predstavenie a vedeli ho Na záver prehliadky, keď baka- prijať a precítiť. Tak by sme mali lárske predstavenie Zadný vchod čiže rozkoše v utorok po polnoci Petra Karvaša dohrali aj jeho študenti z Divadla Akadémie umení v Banskej Bystrici, Ľuboslava Majeru sme sa opýtali, ako hodnotí prejdenú cestu Petrovských dní divadelných. – Treba povedať, že tento ročník Petrovských dní divadelných bol mimoriadne bohatý a kvalitný. Je to pekná koruna na dvadsatich rokoch fungovania skôr prehliadky ako festivalu. Je to niečo, čo si petrovské publikum, ktoré je predsa len vycibrené, zasluhuje, – vyslovil na dúšok uznávaný režisér a na tému návštevníkov k tomu pridal: – Keby sme toto publikum pestovali ešte dôslednejšie a dôkladnejšie a vlastne s takou svedomitosťou. Prihováram sa

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kultivovanejšieho diváka, ktorý dorastie a odrastie, ktorý bude vychovaný a divadlo bude jeho potrebou. Mať divadlo bude jeho potrebou. Nie tak, že si eventuálne pozrie snímku divadelného predstavenia v televízii, ale bude chcieť zažiť priamy kontakt a priamu interakciu medzi javiskom a hľadiskom. To je najpodstatnejšie. Ak nič iné, tak tento festival s paletou rôznych žánrov a tém dopomáha, aby sme mali toho diváka. O to bohatšie, o to krajšie a vzácnejšie je prísť do divadla a prísť na PDD, – povedal Ľubo o význame divadla a PDD. O spolupráci a pravidelnom hosťovaní študentov herectva v Banskej Bystrici a v Novom Sade na PDD a konkrétne o hereckom povolaní Majera hovorí: – Ako pedagóg a režisér môžem byť len spokojný. Myslím si, že sú to študenti veľmi usilovní, disciplinovaní, že vážne rozmýšľajú o svojom budúcom zamestnaní. Vedia do čoho idú, že to nie je med lízať,

vedia, že je to trápenie. Oni sa rozhodli študovať herectvo nie ako baletky v piatich – šiestich rokoch, ale trošku neskôr. Ale práveže odhodlať sa na takú cestu v tom veku, myslím si, je veľká odvaha, lebo predsa to je už rozhodnutie zrelšieho človeka. Naštudovanie tohtoročného predstavenia pre študentov herectva bolo svojráznou výzvou. – Vzhľadom na to, že je to konverzačka, myslím si, že je predstavenie Zadný vchod... slušne odrobené. Túto konverzačnú komédiu hrali len v Národnom divadle v 60. rokoch a odvtedy sa to nehralo. Pre mladých hercov je to dobrá škola, lebo veľmi ťažko sa dostanú k takémuto druhu komédie. Ona nie je tradíciou ani slovenského, ani srbského javiska. Je to tradičná lektúra alebo tradičný žáner, ktorý sa pestuje v prvom rade v Anglicku. Nie je ho ľahko hrať, lebo treba udržať pozornosť diváka s mikroreakciami. Nie je tu veľa pobehovania v predstavení, nie je veľa mizanscén, ale človek sa musí sústrediť na text, paradoxy, iróniu a všetko iné týkajúce sa intelektuálneho humoru. Tu nemáte kopance do zadku, je to trošku o inom. Sú to kopance do plexusu a do hlavy, – zhodnotil Majera svojich študentov.

BOGDAN A MILICA MALI EŠTE JEDNU PREMIÉRU. V priestoroch OD Janka Čemana v Pivnici na augustovom 6. seminári pre slovenských dramatikov Píšeš? Píšem! na motívy hry Kráľ času autorov Michala Beličku a Ivany Faďošovej za režijnej pomoci Petra Hudáka, lektora dielne Tvorivá dramatika, vzniklo detské predstavenie Bogdan a Milica. Hrali v ňom Pivničania a Kysáčania a úspešne premiérovali. Asistentky réžie učiteľky ZŠ 15. októbra Vesna Kámaňová a Jarmila Čobrdová bdejú nad týmto novým dielom i naďalej a na výzvu z Hlasu ľudu ochotne reagovali: upravili ho tak, aby mohlo byť zaradené do záverečného podujatia akcie Hlas ľudu naživo v Pivnici. To znamenalo nielen zmeny v obsadení

• KULTÚRA •

GALAKONCERT SKOS DETVAN VO VOJLOVICI

Jubilejná vojlovická veselica Vladimír Hudec

často na Slovensku a trikrát aj v ďalekej Austrálii. A nie iba to. Divadelníci, tanečníci, orchester, speváci a spevácke skupiny sú pravidelnými účastníkmi všetkých menšinových a iných kultúrnych

(dvakrát) a Prehliadky slovenskych ochotníckych divadelných súborov. Aj na materiálnom pláne detvanovci dosiahli mnoho. Budovu, ktorú roku 1978 dostali najprv na používanie a neskoršie do vlastníctva, zmenili na útulný stánok, ktorý im môžu závidieť aj omnoho väčšie spolky. Všetko čo robili, tak v kultúrnom, ako aj materiálnom smere, robili len a len dobrovoľne a zadarmo. Na galakoncerte však nebolo počuť mená zaslúžilých, nedelili sa ani uznania, lebo by sa vraj mohlo stať, že sa niekto neprávom vynechá. Rovno preto z javiska vojlovického Spomien-

ok 2015 je pre vojlovických ochotníkov – členov SKOS Detvan jubilejný, lebo oslavujú 40. výročie založenia spolku. V súlade s tým všetky podujatia v tomto roku, ktorých vonkoncom nie je málo, sa nesú v znamení tohto jubilea. Ústredným podujatím bol galakoncert, ktorým v sobotu 26. septembra vojlovickému obecenstvu predniesli kúsok bohatej hudobno-folklórnej tvorby Vojlovické hudobné nádeje: Dávid a primeraným scenárom si Beška na husliach a Andrej Krištofík pripomenuli 40-ročnú púť na harmonike za sprievodu trochu spolku, početné úspechy starších spolkárov Ivany Ivaničovej a zájazdy. a Daniela Gajana Bolo to vlastne ešte jedno vydanie Vojlovickej veselice, slúžili silný potlesk obecenstva, ako od začiatku detvanovci pome- pripomenuli si začiatky spolkárnúvajú svoje programy. Na javisku skeho života, keď sa Vojlovičania sa striedali tanečníci, hudobníci, stretali v súkromných domoch, mužská a ženská spevácka skupina, v krčmách, na fare, v škole, haorchester, tí trochu starší, ale aj sičskom dome a tam pestoochotnícky dorast, čiže najmladší vali kultúru a tradície, až kým Vojlovičania, ktorí od svojich rodi- 23. marca roku 1975 nezaložili čov a starých rodičov majú prebrať jednotný slovenský spolok na Ženská spevácka skupina zapôsobila na obecenstvo území obce Pančevo a pomeDetvanovu štafetu. Predsa táto Vojlovická veselica novali ho Detvan. Pripomenuli si aj podujatí na týchto krážoch, odkiaľ si kového domu za to, čo Detvan bola inakšia než všetky predchá- všetky predchádzajúce veselice, s prinášali a prinášajú početné uzna- za uplynulých 40 rokov dosiahol, dzajúce, lebo okrem toho, že si ktorými vystupovali v takmer každej nia. K tomu sa prejavili aj ako dobrí odznela veľká vďaka všetkým Vojlodetvanovci spevom a tancom za- slovenskej osade vo Vojvodine, organizátori FF Tancuj, tancuj... vičanom, ktorí neľutovali svoj voľný čas, ale sa usilovali podľa svojich možností a schopností zachovať úloh (pribudli štyria noví herci), ale krásu a čistotu nášho slovenského aj prípravu primeraných kostýmov, jazyka, obyčají, slovenských ľudozvukovo-technické záležitosti, takmer vých piesní a tancov. Práve tak, ako práca od začiatku... Úspech nechýbal, to básnik povedal: Rod môj, ty ľúb si aj druhá premiéra sa vydarila. Svedčí svojho Detvana, v ňom duša tvoja je o tom potlesk i spontánne reakcie zmaľovaná... divákov na programe Týždenník Hlas Na záver programu sa prítomným ľudu naživo 18. septembra v sieni SKUS prihovoril predseda spolku Michal Pivnica. Hlasľudovským potleskom Spišiak. Poďakoval sa všetkým Vojnech je i tento záznam v novinách. A tu lovičanom a Pančevčanom, ako aj je aj zoznam mladučkých hercov – trebývalým generáciám detvanovcov, tiakov a štvrtákov pivnickej základnej ktorí – ako povedal a zato bol odškoly: Lea Blatnická, Andrea Čobrdová, menený silným potleskom – „nám Irma Zimanová, Kristián Baďura, Štefan zaštepili to, čo my teraz prenášame Čobrda, Mário Salčák a Darko Kubinec. na mladších, ale aj tým, ktorým Na snímkach J. Pucovského sú zábery strecha niečo znamená, lebo keď z tohto predstavenia o bezohľadnosti, pod ňou nieto ľudí, nie nám je ani zlosti, ale aj o potrebe lásky, zvlášť tej potrebná. Tou strechou všetkým súrodeneckej. nám je práve náš Detvan a verím, že A. F. nám ešte zaveľa bude potrebná, že pod ňou stále bude mnoho ľudí“. • KULTÚRA •

40 /4667/ 3. 10. 2015

Kultúra ZLATÁ CENA MATICE SLOVENSKEJ KATARÍNE MELEGOVEJ-MELICHOVEJ

Cena za životné dielo Anna Francistyová

ak, ako si Matica slovenská v Srbsku na výročných slávnostných zhromaždeniach počas SNS uctieva a odmeňuje svojich členov a podporujúce kolektívy, robí to aj Matica slovenská. V Hrušove 21. augusta na 20. Hontianskej paráde na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia Matice slovenskej jedno z najlesklejších ocenení – Zlatú cenu Matice slovenskej udelili aj dvom zahraničným Slovákom: Kataríne Melegovej-Melichovej zo Srbska a Františkovi Merkovi z Rumunska. Predsedníčka MSS je prvá laureátka tejto ceny z radov vojvodinských Slovákov a pri udelení ceny predseda MS Marián Tkáč povedal, že „je dlhoročnou vedúcou osobnosťou Slovákov v Srbsku a aj vďaka nej slovenská

menšina tam žije plnohodnotným kultúrnym životom“. – Bolo to veľké prekvapenie pre mňa, lebo pri odchode na Slovensko som nevedela, či cenu dostáva naša Matica alebo priamo ja..., – povedala nám laureátka, keď sme jej boli aj osobne zablahoželať. – Uznanie ma veľmi potešilo, lebo je to cena, ako sa to na nej aj píše „za dlhoročné upevňovanie národného povedomia Slovákov v zahraničí“. Čiže nie je to len za matičnú prácu, ale ohodnotili aj to, čo som robila celý život – ešte od školských rokov – v oblasti literatúry, recitátorstva, divadla a vôbec kultúry. Je to pozitívne ohodnotenie mojej celoživotnej práce. Na spomenutom matičnom zasadnutí boli udelené Zlaté a Strieborné ceny MS, tiež uznania jednotlivcom a kolektívom. František Merka, ďalší zahraničný nositeľ Zlatej ceny, je zakladateľom a or-

ganizátorom známeho Medzinárodného folklórneho festivalu Čerpotok, kde sa už jedenásť rokov stretávajú Slováci z Rumunska, Chorvátska, Poľska, Maďarska, zo Srbska, Slovenska a ďalších európskych krajín. A na sklonku tohto leta vysoko bola ohodnotená aj práca Matice slovenskej v Srbsku... – V Subotici bola 10. septembra veľká slávnosť pri 20. výročí obnovenia Matice bunevskej. Boli sme tam aj my povolaní a pri tej príležitosti, čo ma veľmi potešilo, Národnostná rada bunevskej národnostnej menšiny, Matica srbská a Matica slovenská v Srbsku dostali ďakovné uznanie. Teda sme jednou z troch inštitúcií, ktorú v Matici bunevskej ohodnotili v tejto príležitosti najvyššie, – zdôvodnila toto uznanie predsedníčka

K. Melegová-Melichová. – Iste je to aj preto, že s touto Maticou máme veľmi dobrú spoluprácu, snažíme sa riešiť i niektoré spoločné problémy, najbližšie sme pozvaní aj na ich novembrový medzinárodný seminár o menšinách. Dobre si rozumieme a aj pri pohľade na časy pred obnovením našich matíc zisťujeme podobné osudné pochody.

PREZENTÁCIA KNIHY ANNY MARIĆOVEJ

Z iného pohľadu na VHV Martina Bartošová

Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa vo štvrtok 24. septembra uskutočnila prezentácia knihy Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné práce zostavovateľky prof. Dr. Anny Marićovej. Publikáciu vydalo v roku 2014 Slovenské vydavateľské centrum v rámci edície Korene ako ôsmy zväzok súborného diela Vladimíra Hurbana Vladimírova. Jej vydanie finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a NRSNM.

Vo vstupnom príhovore úradujúca riaditeľka ÚKVS Katarína Mosnáková-Bagľašová prečítala často citované slová najväčšieho dolnozemského dramatika – Vladimíra Hurbana Vladimírova: „... ak ste len trošku – troštíčku hrdý na to, že ste Slovák – tak majte toľko hrdosti – ale aj úcty k tomu jazyku a naučte sa ho správne písať.“ V súlade s týmto výrokom

www.hl.rs

Prof. Dr. Anna Marićová (vľavo) v spoločnosti Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej večierok pokračoval v príjemnom rozhovore K. Mosnákovej-Bagľašovej so zostavovateľkou knihy Annou Marićovou, ktorá prítomným ochotne porozprávala o vlastných skúsenostiach s namáhavou, ale pritom krásnou zberateľskou činnosťou jazykovedných prác VHV, ktorého mnohí poznajú iba

Informačno-politický týždenník

ako dramatika a staropazovského evanjelického farára. VHV však hodne pozornosti venoval i jazyku. Snažil sa prebúdzať a upevniť u vojvodinských Slovákov povedomie o materinskom jazyku, učiť ich správne sa vyjadrovať a písať po slovensky. Zamýšľal sa nad otázkami spisovného jazyka a jazykových

rovín, otázkami nárečí a kontaktu slovenčiny so srbčinou. Kniha Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné práce pozostáva z troch častí, na základe ktorých vidno čulú jazykovednú činnosť VHV. Okrem jazykovedných prác, ktoré VHV uverejňoval v rôznych periodikách, v knihe sú i odpísané zachované rukopisné práce, ktoré chráni Ústredný archív SEAVC na evanjelickej fare v Starej Pazove, a oskenovaný Slovník cudzích slov od A po Z, ktorý zostal v rukopise a tiež sa zachoval na staropazovskej fare. Večierok v ÚKVS spestrila úryvkom z uvedenej knihy Aneta Lomenová. Anna Margaréta Valentová prečítala svoju recenziu danej knihy zverejnenú v Novom živote. Na záver sa prítomným prihovoril riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík. Zároveň sa poďakoval Anne Marićovej za odhodlanie ujať sa zberateľskej činnosti, prostredníctvom ktorej čitatelia môžu na VHV pozerať aj z iného uhla – ako na jazykovedca. • KULTÚRA •

PREZENTÁCIA NOVÉHO CD JARMILY BOHUŠOVEJ

Zamaskovaná Jaroslav Čiep

a maskou na obale novej CD platne sa skrýva speváčka Jarmila Bohušová (1975) z Hložian. Po jej debute s cédečkom, na ktorom sa ako svojrázny hit do uší slovenskej verejnosti dostala pesnička Halo, halo, roku 2011 táto rozospievaná podnikateľka vydala druhý album pomenovaný Jediná. Do tretice v týchto dňoch svetlo sveta uzrelo aj tretie cédečko, ktoré verejnosti naživo prezentovali vo štvrtok 24. septembra v reštaurácii Alexandria v Báčskom Petrovci. Maska je cédečko obsahujúce desať nových piesní a nahrané je v štúdiu Black White v Petrovci. – Tento album sme tvorili dva a pol roka, – povedal Samuel Kováč autor hudby deviatich piesní, kým autorom textu a hudby tej

Prítomní si naživo vypočuli piesne z cédečka Maska, ale i niektoré staršie hity desiatej piesne Otec je srbský hudobník Billy King, s ktorým Bohušová spolupracovala aj pri príprave predchádzajúceho CD. Publiku na prezentácii nových skladieb

sa okrem uvedených autorov prihovorili aj ďalší spolupracovníci Jarmily Bohušovej: textári Katarína Melegová-Melichová, Ondrej Pavčok a spevák Rastislav Struhár,

ktorý zaspieval dueto s Bohušovou v piesni Nie si ako iní. – Tretie CD je pokračovaním prvých dvoch, piesne sú autobiografického rázu a v nich sa môže spoznať Jarmila Bohušová. Niektoré piesne majú aj venovanie, takou je napr. pieseň Otec, ktorá je venovaná môjmu otcovi. Všetky piesne sú mi milé, lebo ide o nežné ženské emócie, a osobným favoritom na tomto cédečku je pre mňa pieseň Moje srdce nie je kameň. – prezradila nám hložiansko-petrovská speváčka a o tom, ako je spokojná s novým cédečkom, povedala: – Spokojní sme s dosiahnutým, uvidíme, ako budú spokojní poslucháči. Keď ide o hudobný žáner, aj na tejto platni je to svojrázny slovenský pop štýl. Hudobne sme na tom, ako aj na predchádzajúcich albumoch, ale teraz trochu zmodernizovane. A to aj vďaka tímu, s ktorým som pracovala skôr, ale teraz sa pridali aj ďalší. Verím, že sme sa aj v spolupráci so Slovenkou Benkovou-Martinkovou dopracovali na vyššiu hudobnú úroveň.

Z HLOŽIAN DO SVETA

V rytme slovenských ľudových tancov Juraj Bartoš

a folklórnom nebi srbských Slovákov pribudla nová stálica. V pondelok 28. septembra sa čerstvá publikácia Slovenské ľudové tance Márie Miškovicovej z hložianskej kaviarne Pod lipami rozbehla do roztancovaného sveta. Na prekvapenie, pri tejto udalosti bolo len málo terajších a niekdajších hložianskych inak znamenitých folkloristov. Predsa predsedníčka hložianskeho Spolku žien Slovenka Viera Miškovicová v úvode programu knižnej premiéry privítala početných prítomných. Prihovorila sa im aj predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová Melichová. Zároveň ozrejmila, že knihu vydala MSS s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj AP Vojvodiny. Podotkla, že sa choreografka Mária Miškovicová, niekdajšia učiteľka • KULTÚRA •

a teraz penzistka, celé roky snažila „ukazovať náš pôvodný ľudový tanec“ a vyjadrila mienku, že zvýšil materiál aj na ďalšiu knihu.

Matici ponúkla knihu na vydanie. Keď jej povedali, že „to ešte nedozrelo,“ polovicu materiálu zničila... V tomto zmysle (nie

Manželia Jana a Adam Vladislav Stupavskí

O knihe hovorili: Mária Miškovicová (v strede) a Katarína Melegová-Melichová (zľava); hostí privítala Viera Miškovicová Mária Miškovicová hovorila o tom, ako tance zapisovala a potom aj nacvičovala s hložianskymi ochotníkmi, s ktorými dosiahla mimoriadne úspechy doma a v zahraničí. O. i. spomenula, že pred časom tiež

prvý raz) upozornila, že nie je dôležitý iba sám tanec, ale aj kroj: „Vždy je ľahšie nacvičiť tanec, ako obliecť tanečníkov.“ Ohľadne štylizácie tancov podčiarkla, že paralelne treba upraviť aj kroje a hudbu.

V pokračovaní prezentácie Miriam Murtínová prečítala úryvky o jednotlivých tancoch. Niektoré zručne predviedli tanečníci miestneho KOS Jednota Jana a Adam Vladislav Stupavskí, na harmonike ich sprevádzal Rastislav Struhár, predseda spolku. Po ukončení prezentácie nasledovalo posedenie pri rozhovore a koláčoch. Pripravili ich členky SŽS, ktoré spolu s MSS príjemný večierok pripravili. Kniha Slovenské ľudové tance stojí 400 dinárov; my sme si ju kúpili...

40 /4667/ 3. 10. 2015

Kultúra 49. BITEF: VENOVANÝ SPOMIENKE NA JOVANA ĆIRILOVA

Nové divadelné tendencie Miroslav Benka

zahraných 10 predstavení: Murmel, Murmel autora a režiséra Herberta Fritscha (Berlín, Nemecko), Iliada podľa Homéra v réžii Jerneja Lorencija (Ľubľana, Slovinsko), Smrť Ivana Iljiča podľa Tolstého v réžii Tomi Janežiča (Nový Sad, Srbsko), Com-

Belehrade od 17. – 24. septembra prebiehal 49-krát jeden z najznámejších divadelných festivalov v tejto časti sveta – Belehradský medzinárodný divadelný festival, známejší ako BITEF. Založili ho v roku 1967 Mira Trailović a Jovan Ćirilov a takmer pol storočia na ňom vystupovali najlesklejšie hviezdy svetového divadla: Jerzy Grotowski, Tadeus Kantor, Peter Brook, Eugenio Barba, Pina Baush, Giorgio Strehler, La Mama, Ingmar Bergman, Andrzej Wajda a ďalší velikáni. Umelecká šéfka a selektorka Anja Suša, ktorá prebrala túto funkciu po nedávno zosnulom Jovanovi Ćirilovovi, Plagát tohtoročného festivalu do repertoáru tohtoročného festivalu zaradila predstavenia zo plex Ristić autora a režiséra Olivera Srbska a regiónu – zo Slovinska, z Frljića (Ľubľana, Slovinsko), Ivan pl. Chorvátska, tiež z Nemecka, Fran- Zajc (Rijeka, Chorvátsko), Zbohom cúzka a Ruska. Nasledujúci jubilejný autora a režiséra Jonathana Capročník, ako zahlásili organizátori, devielleho (Paríž, Francúzsko), My privíta početných hostí a ponúkne sme králi, nie ľudia autora a režiséra vzrušujúce divadlo. V rámci hlav- Matiju Ferlina (Záhreb, Chorvátsko) ného programu 49. BITEF-u bolo ďalšie. V neoficiálnom programe

BITEF Polifónia umožnila záujemcom vidieť množstvo televíznych a filmových adaptácií divadelných hier a v rámci programu BITEF Zóna vystúpili súbory s predstaveniami súčasného výrazu vo forme pátrania po nových témach a odkazoch. Tohtoročný BITEF bude však pripomínať aj divadelná a kultúrna prázdnota, ktorá zostala po zosnulom spirytus movens Jovanovi Ćirilovovi. Keď ide o umeleckú tvorbu, zmienime sa o nemeckom predstavení Murmel, Murmel, zahranom na samotnom otvorení festivalu. Je to predstavenie, ktoré poznačilo predošlú divadelnú sezónu v Nemecku a v ktorom počas 80 minút bolo počuť iba jedno slovko uvedené v samotnom názve predstavenia. Žiaľ, sklamalo obecenstvo a sledovali ho aj početní zahraniční hostia. Samozrejme, je dobre, že toto predstavenie, o ktorom sa po Európe veľa debatovalo, videl aj BITEF. Dokonale technicky zrealizované, ale,

ako jeden z kritikov presne definoval, „trpí nedostatkom opodstatnenosti“. Asi najsilnejší dojem zanechalo slovinské predstavenie podľa Homéra Iliada v réžii J. Lorencija. Bol to silný umelecký zážitok vo forme, invencii, v majstrovstve premýšľania režijno-hereckých výrazových prostriedkov a neuchopiteľných emócií, ktoré priam sálali z javiska. Najväčšiu pozornosť verejnosti si získalo predstavenie Complex Ristić. Žiaľ, bolo to príliš tendenčné „dielo“ v štýle už trošku „ošúchaného“ režijného postupu O. Frljića. Odborná porota pracovala v zložení: (predsedníčka) herečka Mirjana Karanović a (členovia) herec Žarko Laušević, dramaturg Stefan Blaeske (Nemecko), dramaturg Agnieszka Jakimiak (Poľsko) a dizajnér i scénograf Thomas Walgrave (Belgicko). Gran-prix Miry Trailović odborná porota 49. BITEF-u udelila francúzskemu predstaveniu Zbohom v réžii J. Capdevielleho, Špeciálnu cenu Jovana Ćirilova predstaveniu My sme králi, nie ľudia v réžii M. Ferlina Chorvátskeho národného divadla zo Záhrebu. V zdôvodnení porota prízvukovala „kvalitu umeleckého jazyka“ a „prístup k obecenstvu“. Porota najstaršieho denníka Politika Cenu za réžiu udelila J. Lorencijovi za predstavenie Ilijada podľa Homéra v podaní Slovinského národného divadla z Ľubľany.

13. MEDZINÁRODNÝ SALÓN KOMIKSU V BELEHRADE

Deviate umenie Čechov a Slovákov Stevan Lenhart

lovenský komiks prakticky nejestvoval až do 70. čiže 80. rokov dvadsiateho storočia. Niektorí autori síce predtým uverejňovali vlastné práce v češtine, ale všeobecne bol komiks na území Slovenska dlho podceňovaný a v dobe komunizmu boli nepriaznivé podmienky na vývin tohto druhu umenia. Od začiatku 90. rokov postupne sa menil náhľad na jeho umeleckú úroveň, začal vychádzať časopis Bublinky a formovali sa niekoľkí kresliari. Dnes je už situácia na Slovensku lepšia, ale všeobecne bol komiks v tejto krajine vždy menej vyvinutý než v Česku, kde deviate umenie má dlhú tradíciu a niektorí autori sa dožili svetového renomé – asi najznámejším bol Kája

www.hl.rs

Saudková (1935 – 2015). vory, premietali filmy a O týchto témach sa osobitným zážitkom pre hovorilo na 13. Medzinázanietencov a zberateľov rodnom salóne komiksu, bola komiksová burza so ktorý prebiehal od 24. do stovkami nových a starších titulov. Tiež hosťoval 27. septembra v Študenttaliansky kresliar Walter skom kultúrnom centre v Belehrade. Medzi hosťami Venturi, ktorý pracoval na boli Martin Foret a Tomáš epizódach populárneho Prokůpek, spoluautori Zagora, ako aj predstaviteľ súčasného americkéluxusnej tisícstranovej publikácie Dejiny českoho undergroundového slovenského komiksu 20. komiksu Pat Moriarity. storočia, ktorú v dvoch Osobitná pozornosť bola zväzkoch vydalo pražské Hostia Tomáš Prokůpek a Martin Foret prezentovali venovaná animovaným vydavateľstvo Akropolis. knihu o dejinách českého a slovenského komiksu filmom Osvalda CavanTomáš Prokůpek je tiež doliho, ktorého seriál La redaktorom komiksového časopi- Martin Šútovec, Michal Ivan a iní. Linea (tiež známy pod menom BaTohtoročný salón komiksu mal rum-barum) bol obľúbený medzi su Aargh!, v ktorom sa prezentujú aj práce súčasných slovenských bohatý program – otvorené boli televíznymi divákmi v niekdajšej autorov, akými sú Branko Jelinek, tematické výstavy, viedli sa rozho- Juhoslávii.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

NA FESTIVALE SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH PIESNÍ V RUMUNSKU

Naši v Nadlaku excelovali Katarína Melegová-Melichová

dňoch 25. až 27. septembra v Nadlaku v Rumunsku odznel 17. ročník medzinárodného festivalu interpretov slovenských ľudových piesní z Rumunska, Maďarska a Srbska Cez Nadlak je... V troch vekových kategóriách súťažilo 22 spevákov. Organizátorom festivalu je Aradská oblasť DZSČR, podujatie podporili početní sponzori a financiérmi podujatia sú ÚSŽZ, Ministerstvo kultúry Rumunska, DZSČR a Mestské zastupiteľstvo Nadlaku. Festival štartoval v piatok slávnostným otvorením, na ktorom hostí a publikum oslovila predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, a festival otvoril podpredseda DZSČR Pavel Hlásnik. Medzi hosťami boli Peter Prochácka, podpredseda ÚSŽZ, Mária Katarína Hrkľová, predsedníčka OZ Dotyk ľudskosti, Vasile Ciceac, primátor mesta Nadlak, Edita Pečeňová, riaditeľka gymnázia, ZŠ, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe, Pavel Husárik, riaditeľ Teoretického lýcea Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku a predstavitelia Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave atď. Všetci speváci súťažili prednesom dvoch piesní, jednej pomalej a jednej rýchlej, ktoré predniesli tak na piatkovom, ako aj na sobotňajšom koncerte. Spevákov sprevádzal Festivalový orchester Sálašan, ktorý viedol primáš Peter Brindzák a festival moderovali Bianca Unc a Anna Chrťanová Leskovac. V sobotu sa k hosťom pripojili Anna Tomanová Makanová, predsedníčka NRSNM a podpredsedníčka Zhromaždenia APV, Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, a Martin Zloch, poslanec v Zhromaždení APV. Na sobotňajšom koncerte publikum a hostí oslovila Mária Katarína Hrkľová. Moderátorky prečítali pozdravné listy tak podpredsedu Národnej rady SR Miroslava Číža, ako aj veľvyslanca SR v Bukurešti Jána Gábora. V nedeľu koncert odmenených a FS Živel z Bratislavy poctili svojou prítomnosťou Adrian Miroslav Merka, predseda DZSČR, ktorý oslovil aj početné publikum, • KULTÚRA •

a Vieroslava Timárová, odborná inšpektorka na Ministerstve výchovy a výskumu Rumunska. Prítomných oslovil aj podpredseda ÚSŽZ Peter Prochácka. Nedeľňajší galakoncert mohli vidieť v priamom prenose aj diváci TV Arad. Zo Srbska v prvej vekovej ka-

ná porota v zložení: Ján Šutinský, muzikológ, dirigent, autor učebníc hudobnej výchovy a kantor zboru SEAVC v Békešskej Čabe ako predseda poroty, a členovia: Juraj Ferík, profesionálny dirigent zo Srbska, Kristína Jucanová, etnologička, vedúca FS Sálašan v Nadlaku, Anna

Naši speváci (nie všetci): (zľava v prvom rade) Marián Častvan, Shaili Ponigerová Forero, Pavel Poniger Forero, Alexandra Brtková, (v druhom rade) Martina Grňová, Michaela Marková, Sandra Grňová a Zlatko Klinovský tegórii (do 12 rokov) súťažili súrodenci Pavel a Shaili Ponigerovci Forero z Báčskeho Petrovca a Marián Častvan zo Selenče, v druhej vekovej kategórii (od 13 do 16 rokov) Zlatko Klinovský zo Selenče a Aňa Kardelisová z Kysáča a v tretej kategórii (nad 18 rokov) Sandra Grňová z Pivnice, Alexandra Brtková z Báčskeho Petrovca, Martina Grňová z Kysáča, Jarmila Hajková a Michaela Marková z Kovačice a Mária Turanská z Nového Sadu. Spevákov hodnotila medzinárod-



Medveďová, profesorka hudobnej výchovy na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, a Mária Peniaková, profesorka hudobnej výchovy na Lýceu Jozefa Kozáčka v Bodonoši. Porota mala neľahkú úlohu, lebo 17. ročník bol kvalitou nateraz najvyrovnanejší, aj keď mal menej účinkujúcich. Určite k tomu prispeli aj speváci zo Srbska, ktorí tvorili polovicu všetkých účinkujúcich. Vzhľadom na to, môžeme byť nielen spokojní, ale aj hrdí na účastní-

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Prvé jesenné stretnutie novosadských matičiarov bude v stredu 7. októbra v sieni SKC P. J. Šafárika o 19. hodine. Večierok sa uskutoční v spolupráci so staropazovským MOMS-om a bude venovaný Ľudovítovi Štúrovi pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia. O veľkej osobnosti slovenského národa bude hovoriť profesor vo výslužbe Veno Nechvátal a vystúpi aj zmiešaný spevácky zbor SKC P. J. Šafárika. MOMS Nový Sad

kov zo Srbska a na hodnotenie ich výkonov odbornou porotou. Vo vekovej kategórii od 6 do 12 rokov 1. cenu získala Andrea Fabriová (Nadlak, Rumunsko), 2. cenu Shaili Ponigerová Forero (Báčsky Petrovec), 3. cenu Eszter Nagy (Slovenský Komlóš, Maďarsko); v kategórii 13 – 18 rokov 1. cenu získal Zlatko Klinovský (Selenča); 2. cenu Daniela Kešjarová (Čabasabadi, Maďarsko), 3. cenu Andrea Rancu (Nadlak, Rumunsko); v kategória nad 18 rokov porota odmenila: 1. cenou Máriu Bontea Krajčíkovú (Nadlak, Rumunsko); 2. cenou Michaelu Markovú (Kovačica) a 3. cenou Alexandru Brtkovú (Báčsky Petrovec). Špeciálne ceny získali Pavel Poniger Forero (Báčsky Petrovec), Sandra Grňová (Pivnica) a Marián Častvan (Selenča). Cenu obecenstva získala Andrea Fabriová (Nadlak), orchester svoju cenu udelil Ondrejovi Nagymu (Slovenský Komlóš, Maďarsko); Cena OZ Dotyk ľudskosti pre najstaršieho súťažiaceho sa dostala do rúk Márie Turanskej (Nový Sad) a pre najmladšieho do rúk Martine Moldovanovej (Nadlak, Rumunsko); Cenu poslanca DZSČR získala Bernadeta Frnková (Gemelčička, Rumunsko) a Cenu mesta Nadlak Jasmina Polačeková (Nadlak, Rumunsko); Cenu za zachovávanie autentickej slovenskej ľudovej piesne od odbornej inšpektorky V. Timárovej udelili Monike Sekáčovej (Gemelčička, Rumunsko) a Cenu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Martine Grňovej (Kysáč). Všetci účastníci dostali vecný dar od Matice slovenskej v Srbsku, ďakovný list od organizátorov a v prvej vekovej kategórii k tomu aj vecný dar. Foto: O. Melich

 KRÁTKE SPRÁVY

Hronec pri Brezne na Slovensku

Poznaj svoje korene. V dňoch 20. až 27. septembra zo desať žiakov padinskej ZŠ maršala Tita pobudlo na Slovensku v dedinke Hronec pri Brezne. Školu v prírode pod názvom Poznaj svoje korene organizuje Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku v spolupráci s Maticou slovenskou v Srbsku. Projekt finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Počas pobytu na Slovensku malí Padinčania mali príležitosť kamarátiť sa s rovesníkmi z maďarských dedín Slovenský Komloš, Mlynky a Veňarec. A. Ch. 40 /4667/ 3. 10. 2015

Kultúra DOM KULTÚRY 3. OKTÓBRA V KOVAČICI

Sezóna kultúrnych dianí a tvrdej práce Anička Chalupová

Slovensku. Na jednom z posledných zasadnutí ZO Kovačica bolo schválené rozhodnutie, že v nadchádzajúcom období obec investuje 123 miliónov dinárov do rekonštrukcie domov kultúry v Padine, Crepaji a v Kovačici. Čo sa deje v tomto smere? – Niekto leto využil na dovolenkovanie niekde pri mori alebo neďaleko pri Tamiši, a my sme letné dni využili pracovne. Začali sme pomaly realizovať projekt na rekonštrukciu celej budovy, ktorá by sa mala už čoskoro začať.

presťahujeme do iných objektov v Kovačici, ktorých máme na om kultúry 3. októbra v Kovýber. Prvým naším podujatím vačici, významné a obľúbené je kultúrno-umelecký program kultúrne centrum mnohých V šírom poli hruška, ktorý sa Kovačičanov, si čoskoro pripomeusporiada už v prvú októbrovú nie 58. výročie založenia. Pod jeho nedeľu o 19. hodine. Je to trastrechou okrem vysunutého oddičný program, do ktorého sú delenia hudobnej školy a Divadla zapojení všetci ochotníci DK. Za VHV pôsobí aj Hudobno-folklórny hudobného sprievodu orchestra súbor V šírom poli hruška, ktorý Rosička vystúpi naša folklórna dnes počíta vyše päťdesiat ochotskupina, detský folklór tunajšej níkov – hudobníkov, spevákov a ZŠ, spevácke skupiny Boemi a tanečníkov. Riaditeľom kultúrneho Sláviky, osvedčení kovačickí herci, strediska je Ján Marko, ktorý sa už mladé sólistky Jarmila Hajková 14 rokov stará o to, aby sa kultúrna a Michaela Marková, účastníčky činnosť tunajších Slovákov zachoV spoločnosti mladých spevákov sa človek tohtoročného festivalu Cez Nadvala, pestovala a rozvíjala aj naďalej. lak je... v Rumunsku. V októbri cíti veselšie a mladšie: (zľava) Michaela – Žiaľ, toto leto, ktoré je za nami, Marková, Ivan Slávik, Jarmila Hajková, Ján bude DK organizátorom aj ďalších Marko a Mária Turanská bolo príliš tiché pre kovačických podujatí, tak napr. 11. októbra hruškárov – nemali sme žiadny sa uskutočnia Rozspievané kleRekonštrukcia bude noty, prvá časť detského festivalu zájazd, – hovorí riazameraná na výmenu slovenských ľudových piesní a o diteľ Marko. – Bol síce celej strechy na budove týždeň potom bude aj druhá časť, naplánovaný, ale pre DK, v projekte je zaplá- kde sa zúčastnia aj deti z ďalších organizačné problénované vymeniť všetky slovenských prostredí vo Vojvodimy hostiteľa sme na podlahy, okná, dvere ne. Tohtoročnú hudobnú sezónu festival do Slatinky a pod. nad Bebravou neodkončíme festivalom populárnych Na dvere už klopú piesní pre deti Letí pieseň, letí, cestovali. Podobne aj tradičné podujatia. ktorý je naplánovaný na začiatok sa nezrealizoval ani Ako si s tým poradíte? decembra, –dodal na záver Ján odchod našich her– Uvažovali sme o Marko, riaditeľ DK 3. októbra v cov Divadla VHV na tom, že ak práce na Kovačici. Scénickú žatvu, prerekonštrukcii začnú v hliadku divadelných Jeden zo smutných obrazov jesene: súčasný pohľad Fotky: z archívu autorky týchto dňoch, podujatia súborov v Martine na na budovu DK z nádvoria a rodinného albumu J. Marka

 RECENZIA

Pôžitok z textov aj tentoraz (Nový život, Mesačník pre literatúru a kultúru, roč. 67, 2015, č. 7 – 8, 64 s.)

Jasmina Pániková

najnovšom dvojčísle mesačníka Nový život čitateľov opäť môžu najviac zaujať jeho nosné témy – téma zla a identity. V rubrike Rozkoš z textu tému zla spracovala Dr. Marta Součková, lektorka slovenského jazyka na Oddelení slovakistiky v Novom Sade. V eseji pod názvom O bielej, čiernej a sivej v umení autorka spracúva označenie negatívnych postáv v postmoderných dielach, presnejšie komplikované zaradenie postáv od najlepšej po najhoršiu.

www.hl.rs

„Z medziriadkového priestoru vyplynie, ktorá z postáv je negatívna a naopak, sám autor k nim nemusí zaujať jednoznačné stanovisko, pravda, s výnimkou istých žánrov. (...) V umeleckom diele by však postavy nemali byť jednostranne modelované a čitateľ by si mal vytvárať závery o nich sám, rozmýšľať nad dôvodmi konania a v ,ideálnych‘ prípadoch zažívať katarziu spolu s nimi.“ O druhej nosnej téme – identite – si v tomto čísle písali Zdenka Valentová-Belićová a dvaja poprední spisovatelia – David Albahari a An-

Informačno-politický týždenník

ton Baláž. Srbský spisovateľ, pôvodom Žid, súčasne žijúci v Kanade, slovenský spisovateľ a šéfredaktorka Nového života spoločne zhodnotili, že na formovanie identity vplývajú predovšetkým aj spoločensko-politické pomery. Pulzovanie literatúry v tomto čísle prináša cyklus básní Druhá podstata mlčania autora Ladislava Čániho, ktorý v minulom roku získal prvú cenu Literárnej súťaže Nový život, poviedka Najlepší deň autora Janka Takáča, ako aj úryvky z tvorby Davida Albahariho a Antona Baláža.

V rubrike Texty a kontexty pozoruhodný je text doc. Mgr. Michala Babiaka Id quod inferius, sicut quod superius? – Čo je hore, to je aj dolu? Text je zameraný na list, ktorý Vladimír Hurban Vladimírov zaslal Vladimírovi Royovi. V liste, ktorý M. Babiak v celosti uvádza a o ktorom verejnosť doposiaľ nevedela, VHV prekvapujúco reaguje na Royovu túžbu opustiť Slovensko a opačne – vyjadruje sa o jeho vlastnej túžbe odísť zo Starej Pazovy. Číslo je ilustrované prácami insitných umelcov pri príležitosti výstavy Kovačické insitné umenie – z Galérie insitného umenia v Kovačici pri príležitosti 60. výročia jej založenia v Galérii Zuzky Medveďovej v Báč skom Petrovci. • KULTÚRA •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29, odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekty komplexu stanice na zásobovanie palivom: pracovný objekt poschodovosti Po+P, príručný sklad poschodovostiPo+P, prízemná strieška, tri podzemné nádrže palivových derivátov, podzemná nádrž pre TNG a interné cesty, na magistrále M-7 Nový Sad-Zreňanin nositeľa Dragana Jelića z Nového Sadu. Nositeľ projektu Dragan Jelić z Nového Sadu, Ulica Svetozara Miletića číslo 14, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu danného stavu projektu Objekty komplexu stanice na zásobovanie palivom: pracovný objekt poschodovosti Po+P, príručný sklad poschodovosti Po+P, prízemná strieška, tri podzemné nádrže palivových derivátov, podzemná nádrž pre TNG a interné cesty na magistrále M-7 Nový Sad-Zreňanin, na katastrálnej parcele číslo 4484, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. septembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-526/15, ktorým sa určuje, že pre predmetný projekt nie je potrebný odhad vplyvov nájdeného stavu na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10, odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192, odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Dragana Jelića z Nového Sadu, Ulica Svetozara Miletića č. 14, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekty komplexu stanice na zásobovanie palivom: pracovný objekt poschodovosti Po+P , príručný sklad poschodovosti Po+P, prízemná strieška , tri podzemné nádrže na palivové deriváty, podzemná nádrž na TNG a interné cesty na magistrále M-7 Nový Sad-Zreňanin schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Objekty komplexu stanice na zásobovanie palivom: pracovný objekt poschodovosti Po+P, príručný sklad poschodovosti Po+P, prízemná strieška, tri podzemné nádrže na palivové deriváty, podzemná nádrž na TNG a interné cesty na magistrále M-7 Nový Sad-Zreňanin, na katastrálnej parcele číslo 4484, k. o. Kać, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Dragana Jelića z Nového Sadu, Ulica Svetozara Miletića č. 14, nie je potrebný odhad vplyvov danného stavu na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že projekt realizuje spôsobom uvedeným v bode 8 obsahu žiadosti a v súlade s technickou dokumentáciou, podmienkami a postupmi ochrany, ktoré určili druhé splnomocnené orgány a organizácie a priložené sú ku žiadosti ako aj, že predovšetkým uplatňuje nasledovné postupy na znemožňovanie a odstránenie škodlivých vplyvov na životné prostredie: – S cieľom ochrany podzemných vôd zabezpečiť výskumy a kontrolu nepriepustnosti, ciachovania a čistenia nádrží pre zisťovanie eventuálneho siaknutia paliva z nádrží. – Aby sa zaolejované odpadové vody odvádzali výlučne cez skladovací separátor mastí a olejov, ktoré je potrebné pravidelne čistiť a udržiavať odstraňovaním odpadového oleja a usadenín predpísaným spôsobom, v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, číslo 30/10 a 93/12) a inými platnými predpismi, ktoré spravujú túto oblasť, – Vykoná hortikulturálne zriadenie a ozeleňovanie voľných plôch (trávniky, kríková a vysoká vegetácia) – Zabezpečiť spravovanie vzniknutým bezpečným a nebezpečným odpadom v súlade so Zákonom o spravovaní odpadov (Úradný vestník RS, číslo 36/9 a 88/10) a iných platných predpisov, ktoré spravujú túto oblasť. – Uplatňuje nevyhnutné postupy ochrany od možných havárií (požiar, povodne, vylievanie a vytekanie paliva) ako aj postupy na odstránenie následkov v prípade havarijných situácií (prostriedky protipožiarnej ochrany, vlastnenie zodpovedajúcich sorbentov a iné) – Uplatňovať opatrenia ochrany od požiara v súlade so súhlasom patričného orgánu na predpovedanie postupov ochrany pred požiarom. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania vplyvu projektu na životné prostredie v súlade s platnými predpismi, ktoré zahŕňa sledovanie kvality podzemných vôd cestou sledovania pjezometrov a zaolejovaných podzemných vôd na separátore – skladiska masti a oleja a aby údaje získané monitoringom doručil Agentúre pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Dragan Jelić z Nového Sadu, Ulica Svetozara Miletića č. 14, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekty Komplexu stanice na zásobovanie palivom, pracovný objekt poschodovosti Po+P, prízemná strieška, tri podzemné nádrže pre palivové deriváty, podzemná nádrž na TNG a interné cesty na magistrále M-7 Nový Sad-Zreňanin, na katastrálnej parcele číslo 4484 k. o. Kać, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie o podanej žiadosti oboznámená je verejnosť cestou oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Kać. V zákonom stanovenej lehote neboli doručené námietky zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokácia a účel projektu sú v súlade s Mienkou o podmienkach na dodatočné vydávanie stavebného povolenia, číslo 111 941/2015 z 25. februára 2015, ktorý vydal VP Urbanizmus Nový Sad. Jestvujúci komplex stanice na zásobovanie palivom obsahuje prízemnú nádrž pre TNG objemu 30 m3 a tri podzemné dvojkomorové ležiace nádrže pre palivové deriváty, z ktorých je nádrž P1 objemu 100 m3 mimo funkcie, pokiaľ sú dve nádrže, ktoré sú vo funkcii, objemu komôr 40+60 m3 ( komora P2 pre eurodiesel a komora P3 pre BMB 95) a objem komôr je 40+60 (komora P4 pre BMB 95 a komora P5 pre eurodizel). Nahliadnutím do dokumentácie priloženej k žiadosti, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti konštatovalo sa, že je predmetný projekt zaevidovaný pod bodom 14, podbodom 13 – Objekty na zásobovanie motorových vozidiel palivom (benzínové čerpadlá), Listiny II, Rozhodnutia o určovaní Listiny projektu, pre ktoré je záväzný odhad vplyvov a Listina projektu, pre ktorý sa môže žiadať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 114/8) ako aj, že je kritérium pre rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie – skladovacie kapacity nad 500 m3 v osídleniach. Z doručenej dokumentácie je zistené, že projekt nepredstavuje vplyvnejšieho znečisťovateľa životného prostredia a že uplatnením pravidiel ochrany životného prostredia a programov určených požiadavkou a v tomto rozhodnutí bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, a preto je nie potrebné vypracovať štúdiu o odhade zisteného stavu projektu na životné prostredie. Ak nositeľ projektu bude konať v súlade s podmienkami určenými bodom 2 a 3 tohto rozhodnutia, nebude negatívnych vplyvov, ktoré by významnejšie ohrozili životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

DROBNÉ OZNAMY NA PRENÁJOM ponúkame zariadený jednoizbový byt v Bratislave, časť Ružinov, tel: 062/17 88 485. NA PREDAJ starší dom v Báčskom Petrovci, Ulica partizánska č. 8. Kontaktný telefón: 021/781-748, mobil: 063/727-40-42. NA PREDAJ rodičovsk ý dom v Hložanoch na Ulici maršala Tita (pri kostole) a zem. Tel: 021/6041-241 a 065/604-12-41. POTREBNÍ robotníci na prácu v Nemecku v mäsovom priemysle. Tel: +4915143154951.

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Prosperujúca zahraničná prepravná spoločnosť zamestná na TPP

vodičov MKD s vodičským preukazom CE + ADR preukazom. Turnusová práca, 3 až 4 týždne v práci a týždeň voľno. Nástupný plat 500 € a 52 € denne. Požiadavky: – komunikácia v slovenskej alebo nemeckej reči; – povolenie na pobyt v Slovenskej republike; (Vieme pomôcť vo vybavovaní povolenia na pobyt pre vhodných kandidátov.) Prihlášky posielať na adresu: Arthur Welter Slovakia, s. r. o., Diaľničná cesta 23, 903 01 Senec, Slovensko e-mail: jaroslav.madar@awelter.lu tel.: 00421240202013 40 /4667/ 3. 10. 2015

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

– opatrenia ochrany životného prostredia počas pripravných prác v lokácii, – plánovaný objekt je nevyhnutné architektonicky a hortikulturálne prispôsobiť bližšiemu okoliu, – postupy ochrany od možných havárií a postupov odstraňovania následkov v prípade havarijných situácií, – predpovedať spôsob konania a postupy, ktoré sa podniknú v prípade vymiestnenia a po ukončení práce objektu, – uplatniť technické postupy s cieľom zmenšenia znečistenia vzduchu od vysielania vyparovania organických zlúčenín, doručiť údaje na predpísaných tlačivách a vykonať zápis do evidencie v Agentúre pre ochranu životného prostredia v súlade s Pravidlami o technických postupoch a požiadavkách, ktoré sa vzťahujú na dovolené žiariace faktory pre vyparovanie organických zlúčenín, ktoré pochádzajú z procesu skladovania a transportu paliva (Úradný vestník RS, číslo 1/12, 25/12 a 48/12), – predpovedať a opísať program sledovania charakteristických znečisťujúcich látok pre predmetný projekt na kvalitu vzduchu, vody a pozemku. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu, právnici Nikola Šijan a Danica Konstatinović, z Nového Sadu, Vojvodu Mišića č. 15, v mene nositeľa projektu CONSULT SUPPORT CENTER ú. s. Belehrad, podal žiadosť o rozhodnutie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice s nasledovným obsahom: predajný objekt s reštauráciou poschodovosti prízemie (P), strieška, nádrž na tekutý ropný plyn (TNG) objemu 30 m3, dve nádrže na ropu a ropné deriváty objemu 2 x 60 m3, manipulačné plochy, parkovisko, ostrovy s čerpadlami, totem, prečerpávadlá TNG, čerpadlo TNG, ochranná ohrada TNG, separátor a chodník v Novom Sade (v pokračovaní Ulice Kornelija Stankovića) na katastrálnej parcele číslo 3854/9 k. o. Nový Sad I., Mesto Nový Sad. Lokácia a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým sa vydáva povolenie o lokácii číslo V-353-428/13 z 19. novembra 2014, ktoré vydala Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie o podanej žiadosti oboznámená je verejnosť cestou oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Radnički. V zákonom stanovenej lehote neboli doručené námietky zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Jestvujúci komplex stanice na zásobovanie palivom obsahuje prízemnú nádrž pre TNG objemu 30 m3 a tri podzemné dvojkomorové ležiace nádrže pre palivové deriváty, z ktorých je nádrž P1 objemu 100 m3 mimo funkcie, pokiaľ sú dve nádrže, ktoré sú vo funkcii, objemu komôr 40 + 60 m3 ( komora P2 pre eurodiesel a komora P3 pre BMB 95) a objem komôr je 40 + 60 (komora P4 pre BMB 95 a komora P5 pre eurodiesel). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o lokácii predmetu, charakteristikách a odhade vplyvov daného projektu na životné prostredie, a s ohľadom, že predmetná benzínová stanica má kapacitu väčšiu od 100 m3 a môže mať značný vplyv na životné prostredie – bod 14, podbod 13 – Rozhodnutia o určované Listiny projektov, je záväzný odhad vplyvov na životné prostredie, a Listina projektu, pre ktorý sa môže žiadať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 114/8), tento orgán v súlade s článkom 10, odsekom 4 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10, odsekom 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie určené je rozhodnutím, ktorým sa potvrdzuje, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a patričný orgán môže určiť rozsah a obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Obsah štúdie o odhade vplyvov definovaný je bodom 2 dispozitívu tohto rozhodnutia a príčiny na určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade projektu sú určené aj vyhodnotením možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na lokácii predmetu a jeho okolia, ako aj určovanie a návrh postupov, ktorými sa možný škodlivý vplyv počas práce objektu môže zmenšiť a odstrániť. Počas určovania záväzných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2, odsek 2) tento orgán osobitne konal zákonným postupom (preventívy a ostražitosti), aby každá aktivita ohľadom hladiny vysielania musela byť plánovaná a vykonaná spôsobom, aby medziiným predstavovala najmenšie riziko pre ľudské zdravie, a preto je potrebné štúdiou potvrdiť, že pre predmetný projekt bude uplatnená najúčinejšia technika, ktorá je v dispozícii, inštalácia a vybavenie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na našu vernú kamarátku

PAVEL DETKA

1971 – 1995 – 2015 z Kulpína

MÁRIU MARTINOVIĆOVÚ JANKO HEVERA 18. 9. 1974 – 9. 7. 1983 – 2015

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

7. 12. 1943 – 29. 9. 2005 – 2015

z Kysáča

Pred rokom sa naše krásne kamarátstvo roztopilo na spomienky, ktoré si s láskou a úctou zachovávajú v srdciach jej kamarátky:

Sesternice Vierka a Anna

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

rod. Šifelovú 1948 – 2014 – 2015 z Kovačice

JÁN HEVERA

Tí, ktorých máme radi – neumierajú, ale navždy žijú v našich srdciach. Mama a manželka Mária a sestry a dcéry: Mária so synom Igorom a Vierka

SMUTNÁ SPOMIENKA

Zuzka Hrková, Zuzka Kurajová, Eržika Babková a Katka Farkašová

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 30. septembra 2015 uplynul rok, čo nás navždy opustila manželka a maminka

IGOR CHRŤAN

28. 9. 1980 – 5. 10. 2011 – 2015 z Kysáča

MÁRIA MARTINOVIĆOVÁ rod. Šifelová 1948 – 2014 – 2015 z Kovačice

hlasludu.info www.hl.rs

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachovávame.

Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže zabudnúť. Tak ako voda svojim tokom plynie, krásna spomienka na Teba nikdy nepominie. Manžel Duško a dcéra Anička s priateľom Filipom

SMUTNÁ SPOMIENKA

MICHAL CHRŤAN

21. 10. 1946 – 2. 10. 2000 – 2015 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú Tvoji najbližší: manželka, dcéry, zaťovia a vnúčatá

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Mama a sestry s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

s manželom, otcom a dedom

Dňa 1. októbra uplynulo 5 rokov, ako nás opustil náš starostlivý otec

SAMUELOM MAGLOVSKÝM

JÁN HOLÚBEK

1937 – 2010 – 2015 z Báčskeho Petrovca

13. 12. 1947 – 24. 9. 2015 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si bez pozdravu nenávratnou cestou a nám si zanechal len cestičku k Tvojmu hrobu a spomienku na Teba, ktorú si zachovávame.

Trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: manželka Mária, syn Samuel, dcéra Mária a vnučka Sandra.

S úctou si na Teba spomína dcéra Katarína a Željko

40 /4667/ 3. 10. 2015

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 25. septembra 2015 ukončila svoju životnú púť moja drahá mama, starostlivá a obetavá starká

MÁRIA MARUŠNÍKOVÁ

rod. Turanová 15. 6. 1939 – 25. 9. 2015 z Báčskeho Petrovca

Najväčšia láska zomiera, keď matkino oko navždy zaviera. Spi ticho, tichučko, dosnívala si života sen a cestou bolesti odišla si tam, kde je mier a láska len. Večný pokoj Ti prajú tvoje deti: dcéra Anka, zať Martin a vnúčatá Ivanka a Igorko s manželkou Taničkou, Bovdišovci. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodnutie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť na rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS225/NSU225 – POPOVICA SRIEMSKA KAMENICA, Ul. fruškohorská cesta 161, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 2764, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad.

POSLEDNÝ POZDRAV

svojej mame, testinej, starkej a prababke

MÁRII MARUŠNÍKOVEJ

rod. Turanovej 15. 6. 1939 – 25. 9. 2015 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavená ťažko si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať. Ďakujeme všetkým, ktorí nám vyjadrili sústrasť a zosnulú vyprevadili na jej poslednú cestu. Dcéra Mariena Drieňovská s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul ťažký rok, čo nás opustil otec, starký a svokor

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju námietku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosť na rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť na rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS23, NSX23, NSU23NS, NSL23 – Jovana Dučića Bulvár Jovana Dučića 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7770/13, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoje námietky v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PAVEL KOPČOK

8. 12. 1944 – 5. 10. 2014 – 2015 z Báčskeho Petrovca V myšlienkach a spomienkach si stále s nami. Dcéry Anna a Milinka s rodinami

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Jeho najmilší

1971 – 1995 – 2015 z Kulpína

Večný pokoj Ti prajeme a na Teba nikdy nezabudneme. Brat Štefan s rodinou

SPOMIENKA

PAVEL KOPČOK

PAVLA DETKU

1949 – 2014 – 2015 z Pivnice

19. 5. 1949 – 29. 9. 2014 – 2015 z Pivnice Bolo ťažko uveriť, ťažšie je zvykať si.

Dňa 28. septembra 2015 uplynulo 20 rokov od tragickej smrti nášho najmilšieho

JANKA BRŇU

8. 12. 1944 – 5. 10. 2014 – 2015

SPOMIENKA

na brata

MÁRIA KOPČOKOVÁ rod. Párnická 16. 3. 1950 – 11. 5. 2015

Čas sa minie, ale Ty navždy zostaneš v našich srdciach. Tetka a švagor Šuľanovci

SPOMIENKA

na mojich rodičov

JÁNA ZIMANA

1924 – 1987 – 2015

ANNU ZIMANOVÚ rod. Vozárovú 1924 – 2005 – 2015

z Báčskeho Petrovca

z Petrovca

Vaším odchodom sme stratili všetko. Dcéra Mariena Hanáková s rodinou

S úctou a láskou si na Vás spomína dcéra Anna Brkljačová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Náhle a nečakane nás opustil náš manžel, otec a milovaný dedko

SPOMIENKA

Dňa 6. októbra uplynie pol roka od smrti nášho drahého

ADAM HRK

Prof. telesnej výchovy vo výslužbe 19. 12. 1947 – 25. 9. 2015 z Kovačice

Čas plynie ďalej, teraz už bez Teba. Chýbaš nám veľmi. Ďakujeme za to, že sme Ťa mali. Uložili sme si Ťa do sŕdc a v spomienkach si Ťa zachováme navždy. Tvoji najmilší:

manželka Zuzana, dcéra Lýdia, syn Stanislav, zať Pavel a milované vnúčatá Filipko a Elenka

• OZNAMY •

JÁNA VOZÁRA 1959 – 2015 z Kysáča

Trvalú spomienku na neho si zachovávajú a s láskou na neho spomínajú manželka Ibojka, syn Aleksander a syn Kristijan s rodinou z Frankfurtu 40 /4667/ 3. 10. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 2. októbra 19.30 Abecedár pobratimstva, 5. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Kumštáreň Nedeľa 4. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Utorok 6. októbra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina, titulkované po Popoludňajší program srbsky na 1. programe TVV 15.00 Správy Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 3. októbra 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 9. októbra 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Sobota 10. októbra 5.30 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie zaujímavé príspevky z našich osád, ako sú: projekt o vypísaných partitúrach skladieb evanjelického spevníka, zber kukurice a sóje, 27. Petrovský maratón. Dúhovka. Pri príležitosti 65. výročia úmrtia Vladimíra Hurbana Vladimírova v repríze bude odvysielaný dokumentárny film venovaný tomuto farárovi, dramatikovi a spisovateľovi, nakrútený v roku 1978 v koprodukcii STV a RTV.

www.hl.rs

Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 2. októbra – Agent v ohrození Sobota 3. októbra – Diana Pondelok 5. októbra – Let – Utorok 6. októbra – Screamers – Hon na človeka Streda 7. októbra – Absolútna nula Štvrtok 8. októbra – Ninja 2 – Pomsta 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 4. októbra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Vo štvorici po opici 2 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Malvína Zolňanová v rozhovore s predsedom MOMS Selenča Jánom Šimonim

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 4. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Prvý víkend osláv Kovačického októbra Utorok 6. októbra 16.00 64. výtvarný salón Deväťdesiat rokov Kovačického včelárskeho spolku Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 9. októbra 16.00 Slovenský film: Červené víno I Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 40 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko slovenskej vojvodinskej akademickej maliarky narodenej 6. apríla 1924 v Kysáči; zomrela v Bratislave roku 2004. autorka: ANNA zabezpečila 2. časť BIČIA- opevnením tajn. ROVÁ

epická močarina plemeno niekade, voľakade báseň (srb.) japonských psov

liter

časť sedadla north

sliepočka (expr.)

časť N. Sadu

elektrický (skr.)

exotickosť tam

ostrov v Jadran. mori

druh tanca

vysádzal

predložka

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 4. októbra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 7. októbra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

úsek vpíšte EC 4. a 1. samohl.

dobrý nápad narýchlo, úchytkom

zasiať vpíšte EP

krídlo väčšej budovy

sviatočný

AS deň (žid.) HL DU ž. meno ĽU (Katarína)

hromada TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

osob. zámeno

oslovenie ženy osob. zám.

speváčka Zdravkovićová

nula 1. časť tajničky

herečka Eva cestovný preukaz

časť odevu (srb.)

oná

západ alt

pristaviť sa

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 39 VODOROVNE: ohodnotí, Samuel, V, ak, breše, meno, gpr, Orava, ič, T, ostane, en, kajak, nový, hv, Eva, Aľoš, otava, A, Staňo, at, kA, Aneta TAJNIČKA: SAMUEL DUBOVSKÝ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 37 z čísla 37 Hlasu ľudu z 12. septembra 2015 bolo: IVAN KRIŽAN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: VLADIMÍR ZIMA, Ul. radnička č. 15, 21 472 KULPÍN. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

40 /4667/ 3. 10. 2015

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

V Padine všetko naopak Ján Bokor Až päť zápasov sa skončilo bez víťaza. Domáci boli presvedčivejší na dvoch zápasoch, kým iba Sloga vyhrala v Padine. Dunav a Odžaci remizovali na ihriskách súperov a zostali na vedúcich miestach v tabuľke. Priblížil sa im Omladinac z Nových Bánoviec, ktorý ešte stále nepozná prehru. Vysoko vzlietol aj Cement, ktorý presvedčivo porazil Novopazovčanov. Najhoršie pochodila padinská Dolina. Všetky banátske mužstvá sú teraz v dolnej časti tabuľky. Výsledky 7. kola: Cement – Radnički (NP) 3 : 0, Dolina – Sloga 0 : 1, TSC – Dunav 0 : 0, Omladinac – Banat 3 : 0, Bačka 1901 – Radnički (Š) 0 : 0, Vršac – Borac 1 : 1, Radnički (SM) – Železničar 2 : 2. Tabuľka: 1. Dunav 14 bodov, 2. Odžaci 14, 3. Omladinac 13, 4. TSC 13 ... 12. Dolina 8 ... 16. Vršac 2 body. Program 8. kola: 3. a 4. októbra o 15,30 hod.: Radnički (NP) – Železničar, Borac – Radnički (SM), Radnički (Š) – Vršac, Banat – Bačka 1901, Dunav – Omladinac, Odžaci – TSC, Sloga – Senta, Cement – Dolina. DOLINA – SLOGA 0 : 1 (0 : 1) Padine nehrialo slniečko, ale počas zápasu mrholilo. Na tribúne bolo menej divákov ako zvyčajne. Namiesto početnejších fanúšikov Doliny, výhre sa nečakane tešili niekoľkí skalní z Temerína. Domáci mali viac šancí, ale gól nedali. Hosťom sa to raz podarilo, čo im stačilo, aby zaslúžene vyhrali. Mužstvo Doliny začalo zápas neangažovane. Jeho hráči mali

viac loptu na nohách a častejšie boli pred bránou Slogy. Nevedeli si však potom poradiť čo s loptou, ktorú najčastejšie darovali dobre sa brániacemu súperovi. Bojovní Temerínčania sa po rohovom kope nečakane ujali vedenia. Loptu pod brvno najprv hlavičkoval Svitić, brankár Trivunović ju vyrazil rovno na hlavu vysokého Džepinu a tento ju upravil do siete. Labović sa neskoršie pokúsil

vyrovnať, no jeho prudká strela skončila tesne vedľa žrde. Po prestávke Dolina viac útočila a mala pekné gólové šance.

Hráčov Slogy a Doliny na padinský trávnik vyviedli Dragana Novakovićová, Bane Papišta a Ljubica Čubrilová (zľava)

Brankár hostí Bajić vyrazil loptu z horného rohu po strele náhradníka Mačužića. Do konca zápasu domácim aj šťastie obrátilo chrbát. Strely Radosavljevića a Labovića obrancovia Slogy šťastne vykopli spred brány. Baić a Čišić strelili zblízka nad bránu.

BANÁTSKA LIGA

Hviezda sa ne(v)zdá CRVENA ZVEZDA – SLÁVIA 0 : 4 (0 : 1)

Ján Špringeľ

j napriek tomu, že výsledok nasvedčuje presvedčivú výhru slávistov, ešte tesne pred ďalším zrejmým víťazstvom boli Kovačičania medzi Scyllou a Charybdou. Nátlaky fanúšikov, hráčov a členov vedenia domácich na rozhodcovskú trojicu a Sláviu získať v siedmom kole prvé body boli však bezvýsledné. V tejto lige je Zvezda už tretiu sezónu. Po prvej skončila na piatom a po druhej na deviatom mieste. V takejto bezvýchodiskovej situácii sa klub s pekným štadiónom a trávnikom ocitol v pásme ohrozenia

www.hl.rs

a zostupu do nižšej súťaže. Navyše od Kovačičanov prijalo Ruske Selo najviac gólov v sezóne. Rýchly a technicky zdatný ľavý krídelník Nikola Stanković bol strelcom dvoch úvodných gólov. Hoci mali slávisti územnú prevahu už od úvodného hvizdu Nikolu Gaborova zo Zreňaninu, prvý gól padol po prízemnej strele Stankovića iba dve minúty pred prestávkou – 0 : 1. Druhý gól po projektile Stankovića v 58. minúte patril azda medzi najkrajšie ligové zo všetkých nedeľňajších zápasov – 0 : 2. Osud klubu z Ruskeho Sela spečatil v 72. min. Luka Stojanović – 0 : 3.

Informačno-politický týždenník

Mužstvo Slogy malo na konci zápasu o hráča menej, lebo Grujić po dvoch žltých kartách dostal aj červenú. Bez streleného góla sa zápas nemôže vyhrať a hráči Doliny sa tentoraz nepresadili. V Padine sa hralo férovo, takže rozhodca Bane Papišta zo Šídu nemal veľa roboty. Dobre mu pomáhali Dra-

Ivan Ćirić podal v Ruskom Sele slušný výkon

Konečný výsledok stanovil v záverečných sekundách talentovaný Crepajčan Aleksandar Anđelović – 0 : 4. Aj na tomto meraní síl zverenci Dejana Žarkova boli kondične omnoho lepšie pripravení

gana Novakovićová zo S. Mitrovice a Ljubica Čubrilová z Inđije. DOLINA: Trivunović, Baić, Kiš, Labović, Radosavljević, Čišić, Pajković, Atanacković (Vasović), Veljković (Mačužić), Radivojević, Stanimirović (Subašić). od svojich rivalov a dominovali v druhom polčase. SLÁVIA: Trbojević, Sachter, P. Čížik, Čerňoš, Radenković, Matić, D. Čížik (Bajić), Stanković (Anđelović), Ćirić (Stojanović) Vladul, Smailagić Kovačičania sa nachádzajú s 15 bodmi po siedmom kole na tretej priečke s najlepším ligovým útokom (25 gólov). Pred Sláviou sú iba Radnički Zreňanin a Kozara Banatsko Veliko Selo (18 bodov). Práve v nedeľu 4. októbra si slávisti skrížia zbrane s lídrom Radničkim. Zápas na štadióne ŠRS Slávia začína o 15. hodine a 30. minúte. Výsledky 7. kola: Jedinstvo (NB) – ŽAK 2 : 0, Sloboda – Proleter 1 : 0, Sloga – Vršac United 3 : 1, Mladost – Radnički (K) 3 : 0, C. zvezda – Slávia 0 : 4, Radnički (Z) – Budućnost 3 : 1, Jedinstvo (BK) – Kozara 2 : 1, Polet – Radnički (S) 2 : 1. • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Pekná divácka kulisa

zápasu Jednote môže priniesť stratu bodov, keď sa to najmenej očakáva. Už v ďalšom kole Staropazovčania majú ťažké hosťovanie v Kupinove, kde ich dočká silné domáce mužstvo. JEDNOTA: Brdar, Stegnjajić, Jelović, NiJEDNOTA – BUDUĆNOST (SN) 4 : 2 (2 : 1) nić, Petrović, MiMatej Bzovský laković, Andreata, Bajić (Krivokuća), ednota uvítala obetavo Filipović (Šestohrajúceho nováčika z dević), Vemić (Krudiny Salaš Noćajski neďanić), Marković leko Sriemskej Mitrovice. Hráči Na tomto zápaBudućnosti nerešpektovali fase peknú divácku vorizované domáce mužstvo, kulisu vytvorili štyri začali nebojácne a už v 13. min. selekcie mladých, po zaváhaní obrany Jednoty nádejných hráčov vsietili prvý gól. Jednoty. Chlapci Futbalisti Jednoty sa predsa Peknú atmosféru na tribúne a mimo nej vytvorili mladí hráči Jednoty so svojimi v krásnom modronedali zmýliť, hru úplne pre- trénermi -bielom úbore posťahovali na polovicu trávnika čas celého zápasu hostí a to im prinieslo vyrovnanie výsledku po náskok domácich a v 54. min. sa Andreata tiež hlasne podporovali starších kolegov, čo zriedkavo peknom zákroku Stefana Andreatu, jedného druhýkrát zapísal do listiny strelcov – 4 : 1. vídame na ihrisku v S. Pazove. Preto nie div, že z najlepších jednotlivcov zápasu. Už v nasle- Jednota potom celkom nečakane poľavila a ľa- ich ostatní diváci pozdravili búrlivým potleskom. dujúcej min. domáci sa ujali vedenia pekným hostajnosť sa im mohla vypomstiť. Hostia mali Či však táto staropazovská futbalová mladosť gólom Uroša Vemića, ktorý získava čoraz väčšiu v závere zápasu dve vyložené šance a potom zo v budúcnosti prinesie viacej hráčov do prvého správne odpískanej penalty skorigovali výsledok. mužstva Jednoty, na to si iste treba ešte niekoľko priazeň fanúšikov Jednoty. Prístup k hre ako v druhej časti sobotňajšieho rokov s dobrou nádejou počkať. V 47. min. Vemić opätovným gólom zvýšil

Druhý triumf

pre pozornú hru zadákov Budúcnosti a výborne chytajúceho brankára Nenada Mitrovića. BUDÚCNOSŤ – SREMAC 3 : 1 (1 : 0) Hráči Sremca boli agildo hlavy Ardalića nejší aj v druhom polJán Murtin a tento matoval čase. Vyložené šance však mali Hložančania red vyše 200 divákmi Hložan- Uzelca – 1 : 0. Po po prienikoch rýchleho čania na domácom trávniku charakteristickom N. Kobilarova, ale Mazaznamenali druhú majstrov- vhadzovaní lopty lidžan a D. Mitrović ich skú výhru. Naladení súperi podali Latinovića z autu Vo finiši poľavili: Miloš zahodili. Predsa, v 59. kvalitný výkon, pričom zverenci domáci mali ďalšie Zečević (Budúcnosť min. po akcii Malidžana trénera Sinišu Stanivuka zaslúžene šance, no nezvýšili Hložany) a kapitána M. Kobilarova, zložili na lopatky kvalitných hostí náskok. V 19. min. rozhodca Aćimović sa s brankárom Uzelcom ocitol z Vojky. Už v 10. min. bojovní hráči z Veternika mohol pískať penaltu zoči-voči D. Mitrović a konečne Sremca blokovali strelu N. Ko- v prospech Sremca, keď domáca rozvlnil sieť – 2 : 0. Keď v 68. min. po centri N. Kobibilarova a lopta skončila za brá- obrana v šestnástke zrazila Kneženou. Joksimović potom perfekt- vića, ktorý vybehol do protiútoku. larova oblúčikom prekonal branne zahral rohový kop, prakticky Do konca polčasu hostia boli ak- kára Uzelca domáci Joksimović, na 7 – 8 metrov od brány trafil tívnejší, ale ich útoky stroskotali zdalo sa, že je všetko rozhodnuté.

Mužstvo, a nie jednotlivci HAJDUK – SLOGA 3 : 1 (1 : 0) Károly Vig

utbalisti trénera Vlatka Raičevića nehrali tak, ako sa pred zápasom dohovorili. Dosť chybili, najmä v obrane. Preto neprekvapuje skutočnosť, že mužstvo z Bešky ľahko vsietilo tri góly. Tím Hajduka veľmi túžil po výhre, ktorú si aj vybojoval. Lopta bola takmer stále na kopačkách bojov• ŠPORT •

nejších a rýchlejších Beščanov, ktorí otvorili skóre zápasu prostredníctvom Jovanova v 26. min. V pokračovaní Sloga mala príležitosť a z kopačky Grkovića v 52. min. výsledok vyrovnala. Namiesto toho, aby aj ďalej hrali útočne, hostia urobili novú chybu v obrane, využil to Kovačević v 67. min. a bolo 2 : 1. Na tretí gól sa nemuselo dlho čakať, lebo Pavković v 75. min.

trafil sieť Savića a stanovil konečný výsledok. Hostia nemohli hrať lepšie, lebo v tíme mali iba troch naladených futbalistov – Považana, Grkovića a Simeunovića. Po tomto zápase by ostatní hráči Slogy mali pochopiť, že futbal hrá celé mužstvo a nie iba jednotlivci. SLOGA: Savić, Kovačević, Matić, Čobanović, Považan, Tešić,

Avšak v 78. min. po odcentrovanej lopte z voľného kopu Tutek presne hlavičkoval a trochu zdramatizoval dianie na trávniku v závere zápasu. Domáci strácali silu, čo hostia nevyužili a tak body zostali na ihrisku vedľa skleníka. Rozhodca Aćimović žltými kartami trestal D. Mitrovića, Nedića a N. Kobilarova, ako aj hosťa Vasiljevića. BUDÚCNOSŤ: N. Mitrović, Latinović, M. Kobilarov, Joksimović, Ardalić, Zečević, N. Kobilarov, Nedić (Živojinov), Malidžan (Todorović), D. Mitrović (D. Štefek), Krstić V 8. kole hložianske mužstvo odcestuje na súboj k menovkyni do dediny Salaš Noćajski. Foto: J. Pucovský Vuković, Bojanić (Krajinović), Grković, Simeunović, Cvijić (Lacković) Futbalisti Slogy teraz uvítajú novosadskú Slaviju. Výsledky 7. kola: LSK – Veternik 2 : 1, Hajduk – Sloga 3 : 1, Slavija – Kupinovo 1 : 0, Jednota – Budućnost (SN) 4 : 2, Budúcnosť (H) – Sremac 3 : 1, Jugović – C. zvezda 0 : 2, Kabel – Borac 2 : 3, ŽSK – Mladost 1 : 1. Tabuľka: 1. ŽSK 19 bodov, 2. Jednota 18, 3. Kupinovo 15, 4. Borac 14, 5. Sloga 12 ... 11. Budúcnosť (H) 8 ... 16. Kabel 3 body.

40 /4667/ 3. 10. 2015

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

MESTSKÁ B LIGA ZREŇANIN

HAJDUŠICA – RATAR 5 : 0 (4 : 0)

MLADOSŤ – KSK KONAK 1926 3 : 1 (2 : 1)

Veľký rozdiel v kvalite Vladimír Hudec

ak, ako sa aj očakávalo, Hajdušičania v chladnom a sychravom počasí v nedeľu mali ľahkú úlohu, keďže ich súper bol celok z Kruščice, ktorý v doterajšom priebehu majstrovstiev hral slabo, a neinkasovali ani bod. Počas celého zápasu domáci útočili, hostia sa hlavne bránili, takže brankár Melich bol takmer nezamestnaný. Sieť hostí načal Radović v 15. min. po peknej prihrávke Radulovića. V polovici polčasu lopta sa po rohovom kope dostala k Hrudkovi, ktorý delovkou, akú diváci v Hajdušici dávno nevideli, zvýšil náskok. Iba o pár minút neskoršie Radovića obranca potiahol za dres a zastavil, ale píšťala sa rozhodcu neozvala. V 37. min. však rozhodca svoju chybu opravil a po ešte jednom faule nad Radovićom ukázal na biely bod, z ktorého bol presný Hrudka. V posledných minútach prvého polčasu pekne kombinovali

Đaković a Radović; tento druhý sa aj druhýkrát zapísal do listiny strelcov – 4 : 0. Aj po zmene strán domáci dominovali ihrisku, ale, zdalo sa nám, ani im veľmi nezáležalo, aby zvýšili náskok. Predsa v 60. min. Anđelovski pekne prihral Đakovićovi a tento stanovil konečný výsledok zápasu. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Hrudka (Stojkovski), Mršić, Folťan, Anđelovski, Pomorišac (Đukić), Đaković (A. Lipták), Radulović, Radović, Ružić Ostatné výsledky 6. kola: Dunav – Banat 3 : 1, Ševac – Borac (VS) 1 : 0, Borac (VG) – Karaš (K) 1 : 1, Jedinstvo – Vojvodina (CC) 1 : 0, Partizan – Vojvodina (S) 1 : 1, Potporanj – Karaš (J) 2 : 1. Tabuľka: 1. Vojvodina (S) 13 bodov, 2. Jedinstvo 12 ... 6. Hajdušica 9 ... 14. Ratar bez bodov. V sobotu pionieri Hajdušice na vlastnom ihrisku utrpeli porážku od svojich rovesníkov z FK Banat z Vršca výsledkom 0 : 6.

Slabý začiatok – úspešný koniec Darko Sládeček

ieloblatčania tejto jesene získali prvé body na ihrisku, keďže v prvom kole vyhrali kontumačne. Ďalšie tri zápasy prehrali a ani minulú nedeľu sa to pre nich nezačalo najlepšie. V 16. min. útočník hostí z dediny Konak Zambo využil chybu domáceho brankára Nagya a skóroval – 0 : 1. Po tomto góle domáci akoby sa zobudili a presadili svoju hru. V 24. min. Boris Žižić prebehol cez obranu hostí a prekonal brankára. Ten istý hráč v 30. min. nevyužil penaltu. Na konci polčasu Janko Poničan silno strelil z okraja šestnástky a priniesol svojmu mužstvu náskok 2 : 1. V druhom polčase hostia začali príliš nervózne, čo vyvrcholilo červenou kartou pre Krasića, ktorý urážal rozhodcu. Do konca zápasu Žižić, Poničan a Nečov nevyužili ešte niekoľko šancí, aby potom

v samom finiši Nečov strelil tretí gól – 3 : 1. MLADOSŤ: Nagy, P. Kalapiš, Ladvanský, Goda, Poliak (Marjanović), Paraľov, Poničan, Molnár, Nečov, Kurunci, B. Žižić (Ď. Kalapiš) Disciplinárne orgány Futbalového zväzu Zreňanin pre incident na zápase 3. kola trénerovi Mladosti Mihalyovi Penjovi zakázali viesť mužstvo na dvoch zápasoch, Janko Šofranko na jednom zápase nesmel vykonávať žiadne funkcie a Denis Rác nemôže hrať na troch zápasoch. V Mladosti sú spokojní, lebo očakávali prísnejší trest. Zvlášť sa obávali peňažnej pokuty. V sobotu sa v Bielom Blate stretli veteráni Mladosti a Potisja z Knićanina. Zviťazili hostia 3 : 4, ale výsledok bol menej dôležitý a kamarátenie pri večeri a hudbe pokračovalo do neskorých nočných hodín.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Doma nikdy slabšie AŠK – OMLADINAC 2 : 5 (0 : 3) Vladimír Gál

utbalisti aradáčskeho AŠK zohrali najslabší prvý polčas tejto jesene. Už v prvej akcii útočník hostí využil chybu Apostolovića a prekonal Plevu. V 15. min. už bolo 0 : 2. Po tomto góle sa domáci zobudili. Novaković mal dve príležitosti. Pri prvej brankár jeho strelu kryl a pri druhej útočník AŠK strieľal vedľa. Potom hosťujúci hráč dostal loptu na svojej polovici, prebehol celé ihrisko vedľa pasívnych domácich obrancov a Pleva aj tretíkrát kapituloval. V druhom polčase na ihrisko vybehol aj tréner Aradáčanov Gál, ktorý akoby zobudil svojich zverencov. Už v prvých minútach pokračovania Birmanac skorigoval náskok hostí. Potom v 55. min. hostia faulovali Gála a rozhodca odpískal penaltu, ktorú Ďuríček premenil. Domáci po tomto góle

www.hl.rs

očakávali, že obrátia výsledok vo svoj prospech, ale na to nemali síl. Najlepšiu príležitosť vyrovnať mal Vesin, ale jeho strelu brankár Omladinca úspešne kryl. V 85. min. chybu kompletnej obrany AŠK využil najlepší hráč na tomto zápase, bývalý hráč Aradáčanov, Drndarević a dal aj svoj tretí gól. V poslednej min. zápasu Aradáčania dostali aj piaty gól a tak zažili jednu z najťažších prehier na vlastnom ihrisku. AŠK: Pleva, Ďuríček, Vesin, Prodanović (Rajčević), Apostolović, Korać, Birmanac, Mijić, Nenin, M. Števko (A. Števko), Novaković (Gál) Ostatné výsledky 5. kola: OFK Klek – Proleter 6 : 0, MSK – Lehel 2 : 3, OFK Gradnulica – Jedinstvo 1 : 0, Naftagas – ŽFK Banat 2 : 0, Rusanda – Potisje 0 : 2. Aradáčania po tejto prehre majú iba 6 bodov a nachádzajú sa na 10. mieste v tabuľke.

Informačno-politický týždenník

IN MEMORIAM

Ján Funtík – Fugy 1946 – 2015

utorok 22. septembra 2015 v Kysáči tragicky zahynul niekdajší brankár a domovník FK Tatra Ján Funtík – Fugy. Narodil sa 31. augusta 1946 v Kysáči. Futbal začal hrávať ako šestnásťročný. V prvej jedenástke Tatry pôsobil ako brankár v rokoch 1964 – 1980. Potom bol viac ako desať rokov domovníkom. Na zákroky Funtíka medzi brvnami, prácu pri údržbe ihriska, šatní a športového úboru mnohé generácie nielen v Kysáči, ale

i v okolí spomínajú iba v najlepšom. Sám hovoril, že je pre neho najdôležitejšia rodina, potom Tatra a belehradská C. zvezda. Do posledného dňa svojho života sa Fugy neprestal zaujímať o Tatru, ktorej vždy pomáhal. Pochovaný bol vo štvrtok 24. septembra na kysáčskom cintoríne za prítomnosti rodiny, veľkého počtu príbuzných, priateľov a športovcov z Kysáča, okolia a zo zahraničia. P. P.

• ŠPORT •

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Vo Vrbare na ostrí noža STARI GRAD – MLADOSŤ 1 : 3 (0 : 2)

Samuel Medveď

redminulú stredu Mladosť hosťovala v Báčskej Palanke, kde poľahky zdolala domáci celok. Petrovčania viac útočili, už v prvom polčase viedli 2 : 0. Prvý gól padol po dobrom centri Pavla Torbicu a Igor Kaňa volejom rozvlnil sieť. Druhý gól dala Mladosť z kopačky Kajteza, ktorý z asi dvadsiatich metrov presne trafil. V druhom polčase Mijin sa ocitol sám pred bránou a bolo 3 : 0 pre „modrých“. Domáci do konca zápasu zjemnili prehru jedným gólom. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Jakuš, Kajtez, D. Babiak, Rupar, Torbica, Severíni, Milenković, Trojanović, Kaňa. Striedali: Mijin, Milićević, A. Babiak Výsledky 6. kola: Hercegovac – Kulpín 4 : 2, Miletić – K. Krajine 1 : 2, Proleter – Borac 2 : 0, Napredak – Budućnost 0 : 2, Vojvodina – Hajduk 0 : 2, Jedinstvo – Sutjeska 1 : 2, Stari grad – Mladosť 1 : 3, Titel – Tvrđava 2 : 0. MLADOSŤ – TITEL 1 : 2 (1 : 1) Bolo to derby kola. Titelčania,

ktorí kotvia na prvej priečke tabuľky, akoby neprišli do Petrovca hrať futbal. Celý zápas polihovali na tráve, otáľali, simulovali, a pritom boli veľmi prchkí. Mladosť si nemohla upraviť svoje rady. Zápas bol príliš nervózny a napätie vládlo i v hľadisku. Vo Vrbare bol aj slušný počet hosťujúcich fanúšikov, takže časté konfrontácie medzi domácimi a hosťami dávali osobitné čaro tomuto zápasu. Rozhodcovia neboli na úrovni a je len šťastie, že neprišlo k revolte domácich i viacerých hostí, na čo dohliadala hlavne dozorná služba FK Mladosť. Vo finiši prvého polčasu hrozilo, že príde k prerušeniu zápasu. Mladosť totiž v 43. min. hlavičkou Trojanovića vyrovnala. Čiarový rozhodca povedľa tribúny zdvihol zástavku, potom ju spustil. Hostia, pravdaže, ostro protestovali. Titel sa prvý ujal vedenia v 13. min. po peknej rozohrávke z ľavej strany do stredu. Razantnú strelu Jelina z asi šestnástich metrov Leňa nemohol chytiť. Začiatok druhého polčasu priniesol dva rozhodujúce momenty. V 47. min. sa Svetozar Mijin ocitol

Dozorná služba Mladosti chráni rozhodcov po zápase

sám pred bránou hostí a Mladosť premrhala možnosť získať náskok. A keď nedáš – dostaneš, je už staré nepísané, ale osvedčené pravidlo. Hostia využili veľkú chybu domácej obrany, Subotin strelil víťazný gól, a tak Titel znova získal tri body. Mladosť vo finiši vyše desať minút mala o hráča menej. Trojanović v dobrej šanci siahol na odrazenú loptu, hostia ho zrazili. Rozhodca Tešanović zo Srbobranu akoby ukázal na jedenástku, videlo sa to i z hľadiska. Potom došlo k veľkej tlačenici pred bránou Titelčanov a zápas znova bol na ostrí noža. Po Trojanovića prišla pohotovostná služba. A jedenástky nebolo. Na záver riportu treba znovu pripomenúť, že arbitráž v tejto lige je priam katastrofálna. Možno rozhodcovia ani nie sú toľko na vine, lebo

ide o mladých chlapov, poväčšine osemnásťročných, z ktorých mnohí sa v týchto rolách nevynachádzajú najlepšie. MLADOSŤ: Leňa, Fábry (Kajtez), Babiak (Vlaisavljević), Jakuš, Rupar, Pavlis, Trojanović, Milenković, Mijin (Torbica), Severíni, Kaňa Aj dorastenci Titela v predzápase zvíťazili 1 : 0. Výsledky 7. kola: Tvrđava – Hercegovac 2 : 1, Mladosť – Titel 1 : 2, Sutjeska – Stari grad 1 : 0, Hajduk – Jedinstvo 3 : 1, Budućnost – Vojvodina 1 : 0, Borac – Napredak 2 : 1, K. Krajine – Proleter 4 : 0, Kulpín – Miletić 2 : 3. Tabuľka: 1. Titel 21 bodov, 2. Hajduk 19, 3. Sutjeska 18, 4. Krila Krajine 17, 5. Mladosť 15 ... 7. Tvrđava 11 ... 15. Kulpín 0, 16 Napredak 0 bodov.

MESTSKÁ LIGA NOVÝ SAD

Mohli aj dvojciferne TATRA – KABEL ŠTRAND 8 : 1 (3 : 0)

Pavel Pálik

Kysáči znova spŕška gólov, takže asi 60 divákov iste spokojne opustilo ihrisko. Domáci od začiatku tlačili hostí z Nového Sadu a už v 7. min. po rohovom kope Žugić hlavou načal sieť. Nasledovali dva pekné góly Alargića v 12. min. a Zorzića v 15. min. V 50. min. Alargić prenikol z pravej strany, uvoľnil Klaića, ktorý strelil štvrtý gól. O päť min. neskoršie Rašiovan odcentroval z pravej strany, Jakšić hlavičkoval a už bolo 5 : 0. Vo finiši • ŠPORT •

zápasu naladený Zorzić v 63. min., 65. min. a 81. min. ešte trikrát prekonal brankára Kabel Štrandu. Hostia gólom Brljaka, ktorý prekľučkoval až pomedzi štyroch domácich obrancov, v 89. min. iba zjemnili vysokú prehru. Keby domáci boli lepšie mierili, výsledok mohol byť iste dvojciferný. TATRA: Privizer, Budík, Srnka, Savić (Červený), Ábelovský (Jambrich), Rašiovan, Jakšić (Martinko), Žugić, Alargić, Klaić, Zorzić Výsledky 5. kola: Báčka – RFK Nový Sad 2 : 2, Tatra

Prvý zo štyroch gólov dal Zorzić v 15. minúte

– Kabel Štrand 8 : 1, Centar – Fruškogorac 1 : 1, Borac – Sremac 6 : 1, voľný bol Čenej. Program 6. kola o 15.30 hod.: Fruškogorac – Borac, Kabel Štrand – Centar, Čenej – Báčka, RFK Nový Sad – Tatra,

voľný je Sremac. Dorastenci Tatry prehrali doma s RFK Nový Sad 1 : 2, keď gól za hostiteľov dal Martinko. Prehrali aj pionieri Kysáčanov s Vojvodinou z B. Gradišta 2 : 6. Góly za Tatru strelil Surový.

40 /4667/ 3. 10. 2015

Šport MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Derby Pivničanom SLÁVIA – KRIVÁŇ 3 : 1 (2 : 1) Ján Šuster

úspešne zasiahol. Po Benkovej príobre pripravené ihležitosti v 24. min. risko v Pivnici, prajznova radosť dománé podmienky pre cich v 28. min. Pred hru, vyše 200 divákov bránou Kriváňa sa v hľadisku a dve vedúnajlepšie vynašiel J. ce mužstvá v tabuľke Žigmund a rutinne oproti sebe boli dobloptu zaslal za chrrými predpokladmi na bát brankára Naďa pekný futbalový zápas. – 2 : 0. O štyri min. Tak sa i stalo. Na zápase Dva góly Selenčanom: neskoršie brankár sme videli všetko to, čo Jozef Žigmund (Slávia Selenčanov bol futbal robí lákavým pre Pivnica) úspešnejší od Gadivákov: presné prihrávky, bojovnosť, govića. Strela Spasića nad bránu rýchle protiútoky, množstvo striel na z voľného kopu v 39. min. akoby bránu súpera, dobré zákroky bran- zahlásila to, čo sa stalo o šesťdesiat sekárov Brňu a Naďa a hlavne aj štyri kúnd neskoršie. Útočník hostí Darko góly. Pravdaže, viac sa tešili domáci Pavlov sa totiž ocitol sám pred bránou fanúšikovia narozdiel od hostí zo súpera a loptu zaslal do siete – 2 : 1. Selenče, ktorých bol v hľadisku pekný V 43. min. sa Brňa nedal nepríjemne počet. Škoda, že sa do tohto pekného prekvapiť Spasićovi, ktorý vybehol ovzušia nevtesnal i rozhodca Vučković sám pred neho. z Báča, ktorý často svojimi verdiktmi V 58. min. znova pohrozili hostia, poburoval tak domácich, ako aj hostí. ale strelu Pavlova brankár Brňa kryl. Obe mužstvá hrali útočne. Už v 6. V 63. min. bolo rozhodnuté o víťamin. J. Žigmund odbehol svojim zovi. Lopta doletela z ľavej strany, strážcom, prihral do stredu Gago- v šestnástke Kriváňa sa strhla veľká vićovi, ktorého strela zblízka odišla tlačenica, z ktorej J. Žigmund rozvlnil vedľa ľavej žrde. V 16. min. J. Žigmund sieť – 3 : 1. Dvojnásobný a naladený z dobrej pozície strelil nad bránu. strelec Slávie J. Žigmund mal do Slávia svoju prevahu korunovala konca ešte dve príležitosti; v 69. min. gólom v 22. min. Selenčania fau- zaváhal pred brankárom Naďom lovali Gagovića na takých dvadsať a v 70. min. z veľkej diaľky trafil ľavú metrov od brány zboku, Mirković žrď prázdnej brány, ktorú predtým loptou prehodil múr hostí a trafil strážca siete Kriváňa opustil. V popravý horný roh brány Naďa, ktorý sa slednej min. zápasu Spasić hlavou márne pokúšal strelu vyraziť. Hoci je prehodil bránu Pivničanov. dosť vysoký, tentoraz bol krátky, aby SLÁVIA: Brňa, M. Žigmund, Vla-

dimír Kuchta, Milec, Obradović, Nímet, Benka (Kalko – Čolović), Tošić, Gagović (Vlastislav Kuchta), Mirković, J. Žigmund KRIVÁŇ: Naď, Krížov (Strehársky), Kočonda (Mučaji), Lučar, Deljanin, Ignjatović, Alexy (Medić), Kutenič, Pavlov, Spasić, Nikić Žlté karty v radoch Slávie dostali Vladimír Kuchta, Nímet a Mirković dve, takže musel predčasne pod sprchy, kým v tíme Kriváňa „ožltli“ Deljanin, Pavlov a Strehársky. Výsledky 5. kola: Slávia – Kriváň

3 : 1, Maglić – Naša hviezda 2 : 3, Neštín – Soko 3 : 2, Bačka – Borac 2 : 1, Bački hajduk – Vajska 2 : 0, zápas prerušili. Tabuľka: 1. Slávia 13 bodov, 2. Neštín 12, 3. Kriváň 12 ... 6. Naša hviezda 6 ... 10. Vajska 3 body. Program 6. kola o 15,30 hod.: Kriváň – Vajska, Borac – B. hajduk, Soko – Bačka, N. hviezda – Neštín, Slávia – Maglić. Pionieri Slávie porazili na hosťovaní v Selenči domáci Kriváň 4 : 0. Góly dali Činčurák, Šuster, Čobrda a Kalko.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Nepomohla ani bitka! SLOGA – JEDNOTA 1 : 3 (0 : 1) Ján Murtin

viac než horúcej pôdy v Plavne mladší hložiansky tím si priniesol tri body. Zverenci trénera Michala Koruniaka sa nezľakli hrubo, až brutálne hrajúcich hráčov Slogy. V 29. min. rozhodca Kolaković z B. Palanky po faule nad Molnárom ukázal na biely bod, z ktorého Zarić trafil – 0 : 1. V druhom polčase sa obraz hry nezmenil, až nato, že predsa v 55. min. vyrovnal Novaković. Už v 57. min. kanonier Hložančanov Čipkár znovu zabezpečil náskok – 1 : 2. Lepšia hra hostí bola korunovaná tretím gólom z diaľky D. Lončara. M. Hataľa a Feleć zavčasu utŕžili ťažšie zranenia, takže ich tréner

Strelec na pohľadanie: Emil Čipkár (Jednota 1950) Koruniak musel vystriedať. Rozhodca Kolaković domácim ukázal štyri žlté karty, hosťom o jednu menej. Pre bitku vylúčil domáceho Nonkovića v 66. min. a hosťa Kulíka v 90. min. JEDNOTA 1950: Zahorec, Molnár, Kulík, M. Hataľa (Bičanski), Benko, Zarić, D. Lončar, Čipkár, Drieňovský, Feleć (Fábry), Horvát V nedeľu v Hložanoch bude hosťovať Budućnost Parage. Foto: J. Pucovský

Víťazi 27. Petrovského maratónu 2015 J. Čiep Škôlka – 200 m – dievčence: 1. Petra Sirácka, 2. Mia Majerová, 3. Ivana Seleštianka; chlapci: 1. Gabriel Gaža, 2. Darko Uzelac, 3. Denis Paulíny, všetci z Petrovca. Základná škola 1. a 2. trieda – 400 m – dievčence: 1. Lucia Beličková, 2. Jana Kopčoková, 3. Nina Diviaková; chlapci: 1. Emanuel Bohuš, 2. Peter Pavčok, 3. Gabriel Bagoňa, všetci z Petrovca. Základná škola 3. a 4. trieda – 1 km – dievčence: 1. Monika Papová (Pivnica), 2. Simona Ester Anđelićová (Petrovec), 3. Tina Grbićová (Petrovec); chlapci: 1. Filip Lekaj (Petrovec), 2. Vladislav Melich (Petrovec), 3. Dávid Blatnický (Pivnica).

www.hl.rs

Základná škola 5. a 6. trieda – 2 km – dievčence: 1.Tijana Adámeková (Hložany), 2. Ivona Zeremská (Nový Sad), 3. Renáta Beličková (Petrovec); chlapci: 1. Martin Čiep (Petrovec), 2. Ivan Mucha (Kysáč), 3. Alexander Ožvát (Kysáč). Základná škola 7. a 8. trieda – 4 km – dievčence: 1. Maja Vladimíra Vargová (Petrovec), 2. Marína Čiefová (Kysáč), 3. Klaudia Králiková (Petrovec); chlapci: 1. Filip Badinský (Pivnica), 2. Daniel Blatnický (Pivnica), 3. Pavel Baďura (Pivnica). Gymnazistky a plnoleté ženy do 45 rokov – 8 km: 1. Andrea Ušiaková (Petrovec), 2. Vlasta Parkániová (Petrovec), 3. Melánia Brňová (Pivnica). Gymnazisti a plnoletí muži do 45 rokov – 8 km: 1. Damián Šuľa (Kovačica), 2. Michal Šuľa (Kovačica), 3. Pavel Ožvát (Petrovec).

Informačno-politický týždenník

Ženy plnoleté do 45 rokov – 4 km: 1. Mariana Valtnerová (Maglić), 2. Milka Kolarská (Kulpín), 3. Marína Nováková (Petrovec). Muži plnoletí do 45 rokov – 4 km: 1. Miroslav Štefanides (Hložany), 2. Srđan Simić (Maglić), 3. Branislav Kozarov (Kulpín). Ženy veteránky nad 45 rokov – 4 km: 1. Dušica Brkićová (Petrovec), 2. Alena Pešková (Hložany), 3. Zuzana Hmiráková (Petrovec). Muži veteráni nad 45 rokov – 4 km: 1. Šťastko Durgala (Petrovec), 2. Ján Štefanides (Hložany), 3. Dušan Kožul (Maglić). Špeciálne uznanie pre najmladších účastníkov maratónu: Danilo Valtner (Maglić) a Martin Lomen (Petrovec). • ŠPORT •

Tretiaci a štvrtáci sa tiež schuti rozbehli...

Škôlkari na štarte

ZÁZNAM Z 27. PETROVSKÉHO MARATÓNU

Dažďu viseli nohy, ale predsa... Jaroslav Čiep

j tohto roku organizátori bežcom a chodcom za zdravím ponúkli zdolať petrovské ulice a uličky, nábrežie kanála D-T-D a jarmočnisko. V rámci tradičného Petrovského maratónu dráhy boli štandardné: pre deti od 200 m do 2 km, pre dospievajúcu mládež a seniorov 4 a 8 km. Kto chcel, mohol si navliecť i kolieskové korčule a tiež si zdatne zašportovať. Hoci dažďu od rána viseli nohy, počasie predsa pozhovelo a tak nedeľné predpoludnie 27. septembra 2015 Petrovci bolo určené na pohyb. Záujemcovia o 27. PM v dobrej nálade prišli na športové ihriská vedľa Základnej školy Jána Čajaka a tí starší k pomníku na Námestí slobody. Postrehli sme prítomnosť žiakov zo všetkých základných škôl v obci, ale aj širšie, ako aj gymnazistov, ostatnej mládeže, dokonca účasť celých rodín, ktoré prišli podporiť tradičné športové podujatie. Všetci tí, čo prešli dráhou mali zadosťučinenie, že ju predsa

Najrýchlejšie bežkyne na dráhe 8 km • ŠPORT •

zdolali a prejavili tak potrebnú aktivitu. Aktívni boli aj viacerí veteráni. Tí najvytrvalejší a najšikovnejší dostali aj medaily a diplomy a zastali si na víťazný stupienok, ale treba však povedať, že víťazmi PM sú všetci, ktorí behom a pomalším krokom, vo vzájomnom kamarátskom povzbudzovaní, dobehli, či dokráčali do cieľa. Predsedníčka Organizačného výboru PM Tatiana Kriváková –Amidžićová tohtoročné podujatie zhodnotila slovami: „Maratón sme úspešne zrealizovali, lebo nám počasie žičilo. Vďačíme všetkým, ktorí k organizácii priložili ruky, a tých obetavých ľudí nebolo málo. Patrónom nášho podujatia je Báčskopetrovská obec, ktorá finančne umožnila realizáciu maratónu. Potešiteľné je, že sa tohto roku zvýšil počet bežcov, okrem školopovinných žiakov najviac bolo mládežníkov na dráhe 8 km, ale evidujeme aj väčší počet účastníkov z okolia, predovšetkým z Kysáča a Pivnice. Boli by sme radi, keby sa k organizovaniu nasledujúceho PM pristúpilo trochu skôr ako doteraz.“

Prihlasovanie bežcov na účasť na 27. PM

Príhovor predsedu obce Pavla Marčoka pred štartom behu na 4 a 8 kilometrov

Nie je podstatné zvíťaziť, dôležité je zúčastniť sa...

Víťazi PM – bežci na dráhe 8 km 40 /4667/ 3. 10. 2015

Z otvorenia strelnice roku 2007

Strelnica SK Full v Kovačici

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Strelecký klub Full Kovačica

Ján Cicka s pohárom z Bečeja pre druhé miesto (2012)

Zo súťaže v Hajdušici (2010)

Z iniciatívy hŕstky nadšencov, kovačických poľovníkov Jána Janiša, Milana Nestorova, Vladka Kuraja, Jána Cicku, Juraja Harmádyho, Martina Cicku a Želimíra Bakoša, roku 2006 vznikol Strelecký klub Full, ako pobočka Poľovníckeho spolku Jarabica v Kovačici, ktorý je zaevidovaný na Ministerstve pre mládež a šport Republiky Srbsko. Hneď po založení začali budovať strelnicu neďaleko tzv. „padinskej hôrky“. Dnes je strelnica vybavená súčasnou technikou, má nainštalovanú automatickú vrhačku Členovia SK Full na SNS v Petrovci (2010) asfaltových terčov. Klub vedený predsedom Jánom Cickom má 33 členov, z ktorých sú 4 seniori a dvaja juniori registrovaní aj v Prvej lige Srbska. Mladučký strelec Darko Drljača z Plandišta, člen SK Full sa so svojimi výnimočnými výsledkami a šikovnosťou dostal do radov štátnej reprezentácie. Na začiatku svojej činnosti Strelecký klub Full súťažil vo Vojvodinskej lige – skupina Banát, neskoršie sa zdokonalením strelcov a vďaka dobrým výsledkom vyšplhal do Prvej ligy Srbska, kde podnes zotrváva a v súčasnosti je na 8. mieste. Okrem nácvikov na domácej strelnici, ktoré usporadúvajú takmer každú nedeľu, kovačickí strelci vďaka svojej dobrej telesnej kondícii a presnej muške, v rámci majstrovských súťaží doteraz zaznamenali mnohé pozoruhodné výsledky. V sezóne 2012/2013 v rámci Vojvodinskej ligy strelec Ján Cicka získal prvé miesto. Vtedy SK Full zakotvil na 4. mieste v tabuľke Prvej ligy Srbska. Kovačičania sa doteraz každoročne radi zúčastňujú aj streleckej súťaže v rámci SNS v Báčskom Petrovci, na domácej strelnici so strelcami z okolia a širšie tiež súťažia, ale predovšetkým sa kamarátia, a tak prispievajú k oslavám Kovačického októbra. Počas uplynulých rokov v klube bolo niekoľko turbulentných zmien, ktoré zapríčinili zmenšenie počtu členov v klube. V súčasnosti vedenie klubu majú na starosti členovia Správnej rady: Ján Janiš, Juraj Harmády, Dragan Stanojević, Miloslav Jonáš, Juraj Kolaj, Želimír Bakoš, Janko Paus, Goran Sretenović (do konca mája 2015), tajomník Martin Cicka a predseda Ján Cicka. Anička Chalupová Juniorka Tatiana Cicková (Snímky: autorka a z archívu klubu) s medailami a pohármi SK Full

Vo Vršci tím SK Full získal prvé miesto (2011)

V Nikolinciach SK Full zvíťazil a Ján Janiš (zľava) bol najlepší jednotlivec (2012)

Junior Darko Drljača z Plandišta

V Omoljici celok Kovačičanov získal prvé miesto (2012)

Fanúšikovia na súťaži v dedine Barice