Hlas 40 2016 by NVU Hlas ľudu

Padina a jej 210 rokov Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 1. 10. 2016 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4719/

Z obsahu

1. 10. 2016 | 40 /4719

Uzávierka čísla: 28. 9. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Trasy do neznáma 5 Športová hala odovzdaná na použitie 7 Tie vody zamorené

9 SLOVENSKO 9 Zmysluplné štvrťstoročie

10 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Viac ako 180 vystavovateľov 14 Odchádzajú za skyvou chleba do cudziny 17 Rezance v hlavnej úlohe

Kedysi úspešné Kultúrno-umelecké centrum Zvolen v Kulpíne už takmer rok za zamknutou bránou spí. Pátrame po odpovedi, prečo prišlo k nečinnosti v tomto stánku kultúry. (s. 13) V. Dorčová-Valtnerová Foto: K. Gažová

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Jesenný pozdrav

23 OBZORY 23 Pozdrav od básnika 28 Bodka za edíciou Zlatá lipa? 30 Srbská akrobatka, peruánski baníci a svetový horor

31 KULTÚRA 31 Spisovatelia poukázali na extrémizmus v Európe 34 Odporučili knihy na čítanie

V Starej Pazove sa v dňoch 23. až 25. septembra v rámci projektu Asociácie slovenských spolkov žien pod názvom Dielne starých remesiel a ručných prác ženy z ôsmich prostredí učili štikovať a tkať na krosnách. (s. 19) A. Lešťanová

35 Speváci z Vojvodiny opäť excelovali

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Blamáž čoraz väčšia 47 Mohlo byť aj viac 51 28. Petrovský maratón Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová

Minulú nedeľu predpoludním sa do stredu Petrovca zhrnuli domáci i cezpoľní, mladí a starší zabehnúť si alebo prekráčať niektorú z ponúknutých dráh 28. Petrovského maratónu. (s. 51) J. Čiep

Editoriál

Nedajbože choroby!

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak



Asi netreba osobitne zdôrazňovať, že každý z nás aspoň raz mal opletačky s objednávaním termínu na vyšetrenie u špecialistov napr. v Klinickom stredisku Vojvodiny.

ým v neďalekej minulosti pacienti pri objednávaní termínov nadávali na operátorov, keďže buď nedvíhali slúchadlo, alebo boli zvyčajne mrzutí, dokonca sa často stávalo, že linka bola aj niekoľko hodín obsadená (a iba ten jeden jediný deň v mesiaci sa dalo objednať u konkrétneho lekára), dnes sa hnevajú na celý systém. Právom. Veď v procese vsieťovania zdravotníckych ustanovizní a zavádzania nového elektronického systému, ku ktorému sa pristúpilo zjari, problémy sa iba kopia. Ak k tomu prichádzate z dedinského prostredia, máte dvojitú smolu. Predstavte si ideálnu situáciu. Zo zdravotných príčin navštívite zvoleného lekára vo svojej dedinskej ambulancii, on vám odporučí vyšetrenie u špecialistu, klikne vo svojom pracovnom počítači klik-klik, a možno ešte niekoľko klikov a automaticky získate presný termín, dokonca meno a priezvisko lekára – špecialistu, ktorého mate navštíviť kvôli ďalším vyšetreniam. Odídete k špecialistovi do Klinického strediska Vojvodiny v stanovený termín, láskavo vás prijme, vyšetrí, odporučí terapiu, ktorú riadne uplatníte, a z vás začne sršať zdravie. Skutočnosť však človeka rýchlo prebudí zo snenia. Zvolený lekár povie, že elektronický systém IZIS nefunguje na relácii vaša dedina – Nový Sad, do rúk strčí „uput“ a vy sa môžete liečiť – sami! Lebo po neúspešnom pokuse o telefonické objednanie termínu u napr. lekára na ucho, hrdlo a nos sa vyberiete do Nového Sadu, aby ste si osobne na okienku objednali termín. Tam sa však zháčite, lebo vás na okienku odmietnu, keďže ich iná možnosť objednávania termínu okrem elektronickej jednoducho nezaujíma. Zostanú vám tri možnosti – súkromný lekár, samoliečba alebo tiché čakanie na smrť, ako to povedal istý známy. Nepríjemné skúsenosti pacientov a lekárov sa rôznia a sú aj staršieho dáta. Veď pacienti si musia pamätať, v ktorý konkrétny deň v mesiaci sa objednáva u konkrétneho špecialistu a jedine vtedy si treba zasadnúť k telefónu. Nedajbože, že zmeškáte deň, potom musíte čakať ďalší mesiac. Ak aj na prvý pokus termín predsa dostanete, nik vám ešte negarantuje, že sa termínu, ktorý príde o pol roka, o rok či dva, vôbec dožijete. Namiesto účinnosti nový elektronický systém v zdravotníckych ustanovizniach v Srbsku prináša problém, keďže ešte stále nedýcha plnými pľúcami, čím sa vytvára zúfalá atmosféra, ale kompetentní sľubujú nápravu v októbri, resp. v novembri. Ale čo dovtedy?! Nehovoriac pritom o tzv. čakacích listinách, ktoré už roky predlžujú agóniu chorých ľudí bez náznakov, že sa problém čoskoro rieši v prospech pacientov… Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  40 /4719/ 1. 10. 2016

Týždeň 

InPress

Sľuby sa sľubujú... Jasmina Pániková

me spoločnosť, v ktorej sa už desaťročia niečo sľubuje. Lepšie podmienky na život, vyššie platy, švédsky či švajčiarsky štandard. Až tak veľa sľubov sme sa napočúvali, že sme sa stali imúnnymi proti nim. Imúnnejší než proti podaktorým chorobám... Ešte stále sa vo verejnosti spomína známa vyhláška premiéra Vučića, ktorému bolo až nepríjemne, ako naša krajina prosperuje... Aj nám bolo nepríjemne, ale ten pocit vyvolala iba jeho konštatácia. Najnovší „super sľub“, ktorý vyvolá ďalšiu vlnu nepríjemných pocitov, sa podľa predvídania nášho premiéra uskutoční v januári (ibaže nepovedal presne, v ktorom roku). Prejdú Vianoce, Nový rok, a potom... Rekordné platy a vyššie penzie! Absolútne rekordy. Ako zahlásil, povýšia platy policajtom, vojakom, učiteľom, zdravotníckym pracovníkom, zamestnaným v súdnictve... A novinárom? Premiér novinárov zatiaľ nespomína. Avšak vráťme sa do reality. Priemerný augustový plat v našej krajine vynášal 45 286 din. Najnižší priemerný plat vo vojvodinských obciach mali občania Obce Alibunár – 28 680 din. O niečo lepšia situácia bola v Báčskom Petrovci – 30 845 din., v Kovačici – 32 626 din. alebo v Plandišti – 33 152. Ak sa aj uskutoční aké-také zvýšenie platov, vzhľadom na minulé zníženie platov a penzií a niekoľkonásobné zdraženia potravín, energií atď., sotva, že životný štandard bude vrátený aspoň na úroveň pred znížením platov. Avšak podľa slov už spomínaného premiéra trblieta sa svetlo na konci tunela. Dúfajme len, že „žiarovka“ nevyhorí do januára.

www.hl.rs

168 HODÍN

Trasy do neznáma Oto Filip

olitika vždy bola veľkým lákadlom. Zabezpečiť sebe či politickej strane osoh, riadiac sa najmä záujmom, konať v mene národa dnes i zajtra. Skutočnú cenu súčasných skutkov naznačia, alebo určia len dni budúce, čoho priam ukážkovým prejavom je Brexit. Londýn sa dosť rýchlo a neuvážene rozhodol rozviesť od Európskej únie, čo spôsobuje neľahkú dilemu: čo očakávať od iných, keď sa v jednej z kolísok modernej demokracie politici uchýlili k nezrelej hre? Dlho očakávané a diskutabilné nedeľné referendum v Republike Srbskej, na ktorom sa občania masovo, takmer stopercentne (99,8 percenta) kladne vyjadrili, že si prajú naďalej oslavovať 9. január ako Deň Republiky Srbskej, tiež patrí k udalostiam, ktorých ozajstný dosah budú takisto písať budúce dni. Pozorujúc celkovo: ovzdušie sa zhoršilo, pomery sa komplikujú. Pred niekoľkými dňami penzionovaný generál armády Bosny a Hercegoviny Sefer Halilović akoby priam a rád privolával a skloňoval vojnu slovami o nových zrážkach, o Srbsku a o tankoch, o, ako povedal – pätnástich dňoch, koľko



najviac Republika Srbská môže vydržať, kým sa ten príbeh neuzavrie. Žiaľ, nikto z úradných činiteľov susedného štátu sa od týchto nerozvážnych slov nedištancoval. Predsedajúci Predsedníctva Bosny a Hercegoviny Bakir Izetbegović pred dvomi týždňami skonštatoval, že je referendum v Republike Srbskej tou červenou líniou, ktorú nemožno prejsť, aby v nedeľu referendum označil za trucovanie prezidenta Republiky Srbskej Milorada Dodika, ktorého, ako uviedol, postihne osud Huseina, Kaddáfího alebo Miloševića. Sankcie, izolácia, nezhodovanie, spory. Iskry fŕkajú z oboch strán. Samotný Dodik na obvinenia, že je referendum nezákonné, odpovedá: – Nech zatýkajú, mojou odpoveďou je víťazstvo v referende. Nech zatknú celé referendum. Spolu s inými činiteľmi Republiky Srbskej motívy referenda ozrejmil nespokojnosťou s minoritným postavením v Ústavnom súde BaH, ktorý na základe väčšiny robil spornými záujmy srbského národa. Z týchto slov sa zdá, že 9. január – Deň vyhlásenia Republiky srbského národa v Bosne a Hercegovine v roku 1992 – bol skôr zámienkou a že prudké a rázne odpovede

Banje Luky možno očakávať aj v iných referendách, ktoré sa môžu týkať rozličných otázok. Keď absentuje seriózna politika, tak takmer všetko možno kryť vôľou národa. Za predpokladu, že sa i k nej pristupuje zodpovedne a vážne. Len teraz na povrch vyplával napríklad údaj, že iba každý šiesty britský občan bol dobre a dostatočne informovaný o Brexite vo chvíli začiatku kampane vo februári a že len každý tretí to mohol kvitovať týždeň pred júnovým referendom. Referendá, na ktoré sme veľmi doplatili v rokoch deväťdesiatych, nie sú žiadnym čarovným prútikom. Skôr môžu byť čímsi iným: prejavom chvíľkových záujmov, nálady obyvateľstva, ba i manipulácie. Preto sa aj na fakt, že sa až 34 rozličných strán v Európe domáha takého spôsobu vyjadrenia voličov o (ne) zotrvaní v Európskej únii, treba dívať v takomto kontexte. Veď je politika vždy veľkým lákadlom a referendá na tom nič nezmenia. Práve naopak: spôsobujú horúčku aj tam, kde treba, ale i tam, kde sa skôr a viac žiada zmierniť tenzie, normalizovať pomery. Práve na tom druhom by všetkým malo záležať. Balkán zažil doteraz až neúnosne veľa drám, zrážok a obetí. Práve preto sa mu zväčša bridia terajšie vojnové bubny akéhokoľvek druhu.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Prof. Dr. ANĐELKA MIHAJLOV, ČESTNÁ PREDSEDNÍČKA ASOCIÁCIE PRE RIADENIE ODPADOV SRBSKA

Musíme využiť všetko Oto Filip – Ako ekologická expertka, ktoré opatrenia považujete dnes za podstatné v oblasti odpadového hospodárstva? – Prvé a základné, čo musíme pochopiť, je, že odpad nemáme hádzať, ale musíme podniknúť všetko, aby sme ho využili. Len po jeho opätovnom využití by malo prísť do úvahy zbaviť sa ho natrvalo. Podstatou celého príbehu

Informačno-politický týždenník

vzťahujúceho sa na nakladanie s odpadmi je zmenšenie tlaku na prírodu, ale aj na skládky. Ak budeme vedieť, čo s odpadmi, budeme potrebovať aj menej skládok, aj tie budú menšie ako dnes. Musíme teda vedieť, čo aj ako sa všetko dá využiť. To znamená učiť sa, ako recyklovať, ako všetko, čo sa dá, opäť zužitkovať. Keď ide o množstvá odpadov, údaje sa rôznia vzhľadom na to, či ide o odpad rozmerný, komunál-

ny, nebezpečný, iný. Závisí to aj od oblasti. Údaje však vedia byť trochu čudnou záležitosťou. Vzhľadom na to, že sú rozličné analýzy, vyhýbam sa rozprávať o nich, lebo sa tie dajú umiestniť aj do nejakého iného kontextu, ktorý nemusí vždy zodpovedať skutočnosti. • TÝŽDEŇ •

POKRAJINSKÍ POSLANCI SCHVÁLILI OPRAVNÝ ROZPOČET

Marginalizované projekty ako priorita Jasmina Pániková

ako aj časti prostriedkov z Rozvojového fondu rvotný trojbodový Vojvodiny. rokovací program Predseda pošiesteho zasadnutia krajinskej vlády pokrajinského ZhromažIgor Mirović denia poslanci rozšírili na zdôraznil, že sa 13-bodový a, samozrejv nadchádzame, najväčšia polemika sa júcom období viedla okolo prvého bodu pustia do veľ– opravného rozpočtu. kých investícií, V stredu 28. septembra presnejšie do opravný rozpočet schváčastí projeklili, ale to neznamená, že tov, ktoré dovšetci s ním aj súhlasili. „Vláda nepodniká posiaľ boli na Schváleným opravným to, čo vytýčila ako okrajoch. Patrí rozpočtom pokrajinská hlavný cieľ,“ povedal šéf poslaneckej sem začiatok pokladnica je bohatšia skupiny LSV Branislav výstavby novej o 1,59 miliardy dinárov. Bogaroški. budovy RTVV, Ako predstavitelia vládnucej koalície povedali, prostried- fruškohorský koridor, výstavba ky sú zabezpečené privatizáciou Žeželjovho mostu, vkladanie do podniku v Sirigu, prenesením poľnohospodárstva, veľké inprostriedkov z minulých rokov, vestície v zdravotníctve, akými

sú aj vybavenia pre tri angio sály. Zdôraznil, že vo Vojvodine pôsobia iba dve angio sály, zatiaľ čo v centrálnom Srbsku je až 20 takých sál. „Keď ide o sociálnu politiku a vzdelávanie, budeme pokračovať v programoch, ktoré by na základe tohtoročného rozpočtu, ktorý schválilo minulé zloženie vlády, nebolo možné realizovať. Ide o výplaty úhrad rodičom za tretie dieťa a úhrad za prepravu stredoškolákov,“ vyhlásil Mirović. Poslanci v radoch Srbskej radikálnej strany hlasovali proti návrhu opravného rozpočtu. Podľa nich opravným rozpočtom sa vo Vojvodine nič nezmení na lepšie. „Rozpočtové prostriedky sa zvyšujú za iba 3 percentá, z ktorých sa zase veľká časť usmerňuje na tzv. verejné trovy a mizerná časť na kapitálne trovy. Nové pokrokárske

vedenie sa nepreslávilo svojimi počinmi počas prvých 100 dní a namiesto toho, aby pracovali v záujme občanov Vojvodiny, zaoberali sa iba kádrovou politikou,“ povedal Đurađ Jakšić. Opačného názoru na opravný rozpočet neboli ani poslanci Demokratickej strany a Ligy sociálnych demokratov. Podľa nich opravný rozpočet je v úplnosti v rozpore s tým, čo bolo proklamované ako cieľ novej vlády. „Zhruba 800 miliónov dinárov je zabezpečené zo zisku Rozvojového fondu AP Vojvodiny, ktorý je založený práve s cieľom investovať do hospodárstva a poľnohospodárstva. Teraz, namiesto toho, aby tie prostriedky zostali vo fonde a reinvestovali sa na tieto činnosti, využijú sa na priebežné trovy,“ zdôraznil Branislav Bogaroški.

PRE KVALITNEJŠIE ŠPORTOVANIE V HLOŽANOCH

Športová hala odovzdaná na použitie Jaroslav Čiep

Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina Katarína Zimová. Na palubovke v samotnej hale hostí privítali mladí športovci z celej Báčskopetrovskej obce a svoje zručnosti ukázali volejbalisti a volejbalistky z Kulpína, Maglića a Petrovca, ako i karatisti z celej obce. Pri otvorení haly prítomným

cieľom otvoriť športovú halu v Hložanoch v piatok 23. septembra predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović navštívil Obec Báčsky Petrovec. Mirović sa najprv v malej zasadacej sieni v Báčskom Petrovci stretol s predsedom Obce Báčsky Petrovec Srđanom Simićom a členmi Obecnej rady. Na zasadnutí za zatvorenými dverami boli prítomní aj pokrajinský tajomník pre šport a mládež Vladimir Batez, riaditeľ Správy pre kapitálové vklady Nedeljko Kovačević a pokrajinský poslanec Pavel Surový. Na zasadnutí, ako sme sa neúradne dozvedeli, sa hovorilo o aktuálnych témach a problémoch, ako aj o rozvojových plánoch a projektoch. Po tomto zasadnutí predseda Prvý kop futbalového Mirović a novozvolení zástupcovia priateľského zápasu patril moci sa presunuli do Hložian, kde Davorovi Štefanekovi slávnostne otvorili novú športovú halu. V Hložanoch ich privítali túto slávnostnú chvíľu zdôvodnil predseda Rady Miestneho spo- moderátor Rastislav Labáth, čo ločenstva Ján Bohuš a riaditeľka boli jediné slová po slovensky. • TÝŽDEŇ •

Po ňom sa ujali slova predseda obce Simić a predseda pok rajinskej vlády Mirović, kým frenetický potlesk prítomných zožal čerstvý olympijský víťaz z Ria de Ja- Dobré podmienky pre šport v Hložanoch neiro Subotičan Davor Štefanek, ktorý športovú administratívy na výstavbu športovej haly v Hložanoch z tohto halu i otvoril. Predtým, ako sa tento objekt rozpočtu vyčlenili 106,4 milióna vyhlásil za použiteľný, mladí folklo- dinárov. Rozloha objektu je 1 864 risti Kultúrno-osvetového spolku štvorcových metrov, tribúny kapaJednota zatancovali zmes sloven- city 300 divákov a vedľa vybudoských ľudových tancov. Na záver vanej palubovky 800 štvorcových otváracieho ceremoniálu Davor metrov sú tu aj vyzliekarne a ďalšie Štefanek urobil aj prvý kop na vedľajšie miestnosti. Pri tejto príležitosti predseda Mizápase, ktorý odohrali kohútiky z rović zahlásil aj zväčšenie položky Hložian a Petrovca. Takto sa v Hložanoch na jednom pre šport v pokrajinskom rozpočte, mieste naraz stretli dvaja olympio- lebo, ako povedal, šport je niečo, čo nici a víťazi – niekdajší volejbalista najlepším spôsobom prezentuje aj Batez a aktuálny zápasník Štefanek. našu krajinu, aj športového ducha, Podľa informácií z pokrajinskej ktorý naši ľudia majú. 40 /4719/ 1. 10. 2016

Týždeň PREZENTÁCIA NOVEJ PUBLIKÁCIE KULTURA NACIJE: IZMEĐU KRVI I TLA

Na podnietenie kultúrnej vzbury

Dinko Gruhonjić. Organizátormi podujatia boli Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny a University Press zo Sarajeva. Ako povedala Aleksandra Đurićová-Bosnićová, jej výskum uzavretej spoločnosti a kultúry sa začal roku 1992, keď žila v Podgorici: „Dochádzalo k hrozným scénam, ohľadne ktorých som nijako nemohla veriť, do akej miery v tej chvíli, keď sa diali, ľudia môžu byť ľahostajní.“ Boli to jej študentské roky a pocítila veľké znepokojenie a strach. Neskoršie aj sama teoreticky vyhľadávala „istý druh podopierky pre to, čo sa mi

dôsledku kryje v banálnosti. Je veľmi ťažké manipulovať s dobrými filozofickými ideami; čím je možné manipulovať, to je banálnosť.“ Manipulácia s banálnosťami vedie k tomu, že „väčšina občanov je pomýlená, keď im niekto ponúkne koncept, že fakticky chce ísť do Európy, že chce súhlasiť s európskou integráciou, avšak my vieme, že to sú osobnosti, politici, ktorým je to jednoducho cudzie. Ak sa dejú pokusy najfantazmagorickejšieho druhu – a jedným z takých je pokus o rehabilitáciu Srbskej akadémie vied a umení – tak chápeme, že

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vskutku máme niečo, čomu sa hovorí návrat k rovnakému, a že sa znovu vraciame na Konstantinovićovu konštatáciu, že „palánka je večná““. V rámci rozhovoru niektorí diskutéri upozornili, že sa treba zamyslieť nad tým, prečo kniha, ktorá analyzuje situáciu na kultúrnej scéne vtedajšej Juhoslávie počas po-

sledných dvoch jej desaťročí, vyšla v Sarajeve a nie v Srbsku. Môžbyť je odpoveď ukrytá aj v konštatácii Milivoja Bešlina, ktorý pozorovanú knihu označil ako „bránu revízie obrazu deväťdesiatych a rehabilitácie zločineckej ideológie a systému“. Konečne podľa Zlatka Jelisavca publikácia „otvára otázku kultúrnej vzbury“.

INÝ NÁHĽAD

ozhovor o publikácii Kultura nacije: između krvi i tla kulturologičky Aleksandry Đurićovej-Bosnićovej naznačil ďalšie rozvírenie vĺn, môžbyť skutočné vlnobitie inak čoraz nepokojnejšej hladiny, ktorou sa naša spoločnosť uberá... Kam vlastne? Na pozadí matrice bazírujúcej na mýte krvi a zeme (v širšom ponímaní – územia) autorka, vyplynulo z diskusných príspevkov, skúma vzťah uzavretej spoločnosti (v akej žijeme, a ktorá sa akosi znovu a zase, uzaviera čoraz viac) a kultúry. O dôvodoch, ktorými sa riadil pri jej vydaní, sa zmienil vydavateľ zo Sarajeva Dragan Marković. O samom diele hovorili: historik Milivoj Bešlin, filozof Zlatko Jelisavac, novinár Nedim Sejdinović, ako i sama autorka. Program prezentácie na pôde Medija centra Vojvodiny v utorok 27. septembra moderoval novinár

stávalo v skutočnosti. Čítala som Poppera a Konstantinovića, ktorá sa nekončí, nemá koniec, lebo nehovorí o istom časovom úseku, lež hovorí o procese. (...) V rokoch, ktoré nasledovali, som sa pýtala, či sa ten proces v palánke, ktorá už vtedy bola metaforou uzavretých spoločností, respektíve násilia akéhokoľvek tvaru kolektivity, či už je reč o násilí národa, strany... Pýtala som sa, čo sa vskutku deje, keď sa taký druh násilia pozmení na niečo, čo je večný kód, ktorý sa vracia“. Zaujímala ju podstata mechanizmu zla a násilia. Domnievala sa: „Ak odhalíme mechanizmus, možno budeme môcť urobiť istý druh kulturologickej prevencie, aby sa niečo také v budúcnosti nestávalo.“ Prostredníctvom výskumu deväťdesiatych rokov, ako povedala Đurićová-Bosnićová, dospela k doznaniu: „Zlo, ktoré vedie k násiliu, sa v konečnom

Ďuro Varga

Juraj Bartoš

• TÝŽDEŇ •

OBROVSKÝ EKOLOGICKÝ PROBLÉM

Tie vody zamorené Oto Filip

eden z prvých pútačov na stánku Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia v Master stredisku Novosadského veľtrhu počas nedávneho ekologického kongresu upozorňoval, že sa v súčasnosti u nás len osem percent odpadových vôd prečisťuje. Poukazoval tiež na to, že na stopercentné prečisťovanie týchto vôd, okrem obrovskej sumy peňazí, vyjadrenej v miliardách eur, budeme potrebovať nemalý časový úsek: celé štvrťstoročie. Pritom sa problematikou kvality vody už zamestnávame dlhé roky. Táto téma dominovala aj nedávnemu školeniu, ktoré od 21. do 23. septembra prebiehalo na Departmáne pre chémiu, biochémiu a ochranu životného prostredia Prírodovedno-matematickej fakulty v Novom Sade. Odborníci sa koncentrovali na dve základné témy: Ochranu prameňov pitných vôd a riadenie kvality vody, ako aj na Monitoring odpadových vôd. Nemožno prehliadnuť ani debaty na dvoch okrúhlych stoloch, tak o bezpečnom zásobovaní pitnou vodou, ako aj o nových prístupoch ku kontrole kvality odpadových vôd.

Akú vodu pijeme?

To, že sú naše vody zamorené a že je tých pitných skutočne málo, je známe už dávno. Na skutočnosť, že až približne osemstotisíc občanov Vojvodiny konzumuje vodu neadekvátnej kvality, poukázal pokrajinský tajomník pre vysokoškolské vzdelávanie a vedeckovýskumnú činnosť prof. Dr. Zoran Milošević, ktorý úradne otvoril jubilejný 20. Water Workshop s názvom Kvalita vody. Po vstupných pozdravných

prejavoch početní záujemcovia o túto oblasť environmentalistiky mali možnosť pozrieť si film o uplynulej ceste tematickej ekologickej dielne. Účastníci jubilejnej dielne Vlastne o tom, ako sa za dve desaťročia táto známy odborník na túto problesvojrázna škola, ktorú doposiaľ matiku prof. Dr. Božo Dalmacija, ukončilo okolo tisíc mladých osôb, riešiť problémy tam, kde vznikajú. stala jednou z popredných u nás, Napríklad v prevádzkach fabrík, hlavne keď ide o oblasti, ako sú predpokladom čoho je vnútorný kvalita pitnej vody, vodné záso- monitoring. V tomto kontexte bovanie, riadenie odpadových a uviedol príklad, že sa odpadový podzemných vôd. Predovšetkým olej z olejární často hádže, hoci ho preto, že stále vedela a dokázala možno druhotne použiť na výrobu ponúknuť smernice umožňujúce biodieselu alebo niektorých iných najlepšie prístupy v uplatnení produktov. Zabezpečenie strategických zákonných a podzákonných aktov v komplexnej oblasti snáh o investícií v tejto oblasti si v prvom chránenie vôd pred znečistením. rade vyžaduje definovanie statusu Vzhľadom na význam vody pre a modelov správania sa k druhom celkovú výrobu, poľnohospodár- odpadov, siahajúcich od vody po stvo a iné odvetvia, ako aj pre naše priemysel. Začnúc ich primárnou zdravie, jasné je, že sa do boja o jej selekciou, končiac konkrétnymi lepšiu kvalitu musia zapojiť všetci. opatreniami proti znečisteniu. Ide teda o súčinnosť v pôsobení Siniša Mitrović z Hospodárskej hlavných konzumentov, ako aj komory Srbska to všetko vystihol lokálnych samospráv, Vojvodiny, a zahrnul myšlienkou: Uvažujrepubliky, tiež európskych fondov. te o odpade načas, ak nechcete Takmer rovnako dôležité je, mieni skončiť v ňom.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: Prof. Dr. DARKO REBA, RIADITEĽ DEPARTMÁNU PRE ARCHITEKTÚRU A URBANIZMUS FAKULTY TECHNICKÝCH VIED

Pracovné oslavy O. Filip

edným z nedávnych aktérov podujatia Pasteurov ústav na kultúrnej mape Nového Sadu bol aj riaditeľ Departmánu pre architektúru a urbanizmus Fakulty technických vied Univerzity v Novom Sade Darko Reba. Vhodná príležitosť pripomenúť si jedno jubileum: – V týchto dňoch sa dovŕši dvadsať rokov vysokoškolského štúdia architektúry v Novom Sade... – Je to pravda. Totiž profesor Ranko Radović 27. septembra 1996 úradne otvoril školu architektúry • TÝŽDEŇ •

v Novom Sade, ako jej hovoríme my. Tá vtedy štartovala v znamení začiatočných ťažkostí, ktoré azda každá vzdelávacia inštitúcia má. Teraz, po dvoch desaťročiach, môžeme byť hrdí na cestu, ktorú sme zdolali, na všetko, čo robíme. V rámci jubilea už prebiehajú rôzne aktivity, ktorými si ho pripomíname a oslávime hlavne pracovne. Nedávno, 19. septembra, bolo otvorenie výstavy, realizovanej v spolupráci s Veľvyslanectvom Dánska. Týkala sa ochrany mestských vôd v Kodani a v iných mestách Dánska. Výstava o Pasteurovom ústave je

ďalším krokom v tom. Do tretice, v Múzeu Vojvodiny by od 4. októbra mali každý deň prebiehať dielne, ktorých autormi budú naši študenti a asistenti. Na nich nám priblížia to, ako sa pozerajú na budúcnosť mesta, budov, architektúry, vzdelávania a toho nám

všetkým najdôležitejšieho – života. Žitia tiež v urbánnych prostrediach, ktorého kvalita by sa mala dostať na vyššiu úroveň. To, ako vidia túto budúcnosť, nám prezentujú naši študenti a asistenti, ktorých sme si zvolili, aby účinkovali v takejto forme vyučovacieho procesu. Nikto z nás profesorov nebude priamo účinkovať v tom. Naše je teda iba to, aby sme prišli a vypočuli si, čo nám študenti odkazujú. Na záver azda toľko, že v tej prvej generácii, ktorej zápis bol v roku 1996 a z ktorých sú mnohí dnes profesormi u nás na departmáne, bolo približne sto študentov. Každý rok sa potom spravidla zapisovalo asi po 120 študentov. To inými slovami znamená, že v súčasnosti na našom departmáne máme na základných, master a doktorandských štúdiách aktívnych medzi šesťsto a sedemsto študentov.

40 /4719/ 1. 10. 2016

Týždeň KULTÚRA DIALÓGU (3)

V období reinkarnácie starého režimu Juraj Bartoš

získaním moci masou v prospech jedného človeka a dodal, že kaž dnešnom sprítomnení debaty dý problém je riešiteľný, pričom na Mijićovom sálaši (9. septem- vraj „všetci kritici vidia východisko bra t. r.) prinášame výňatky z v demokracii“, s ktorou „vždy treba prejavov účastníkov byť obozretný“. Ako 20. salónu: univerpodčiarkol, „jedinou zitného profesora zbraňou v našich Veselina Vukotića rukách je – vzdeláz Čiernej Hory, univanie“. Podľa neho verzitného profeproblém civilizácie sora na dôchodku, so vzdelávaním väzí právnika Stanka v skutočnosti, že za Pihlera a politolóposledných 150 roga Pavla Domoniho. kov štát monopoliVeselin Vukotić zoval vzdelávanie, Mijićov salón pomea že „nepoznáme noval oázou v mori filozofiu vzdelávanedialógu a sústrenia“. Preto Vukotić dil sa na tému: Kto uzavrel: „Treba preje človek dialógu? Veselin Vukotić pojiť na iný model Odpovedajúc na vzdelávania, na otázku o. i. povedal: „Schopnosť vzdelávanie pre život. Vzdelávanie dialógu vždy bola a aj dnes je vý- treba zdemokratizovať, vymaniť ho hodou a výhoda sa učí. Učia sa spod štátu; ten posledný monopol, jej len ľudia prebudeného ducha, ktorého sa štát nechce zrieknuť, je ktorí majú obrazotvornosť, ktorí vzdelávanie.“ poznávajú seba samých, a ktorí vždy pochybujú o vlastných vedomos- NÁVRAT STRACHU tiach. (...) Iba premenením človeka Profesor Stanko Pihler pripomemôžeme ísť ďalej. Prebúdzaním nul, že náplňou salónu, ktorého jeho ducha a duchovnosti, novej ideovým tvorcom je Aleksandar hodnotovej sústavy, viery v človeka, Tišma, bolo presadzovať dialóg, skepticizmu v zmysle otázky, či ozaj ideu slobody, rôznorodosti, tolevšetko vieme; vo chvíli, keď človek rancie a kritickosti. Hovoriac o dôpovie, že vie všetko, on umrel. Člo- vodoch krízy v 90. veka udržiava neustále pátranie po rokoch 20. storočia nových vedomostiach. Tak isto ak podotkol, že výraz pred akoukoľvek reformou nedôjde kríza nepovažuje k duchovnému premeneniu, nemá za adekvátny: „Šlo žiadne šance na úspech. (...) Je o omnoho hlbšie mimoriadne dôležité, aby človek posúvanie spoločodhalil božie tajomstvo, teda talent, nosti, ktoré presaktorý je v nás. Ak ho odhalíme, ži- huje pojem krízy. jeme vlastný život; ak neodhalíme, To bola kompletná žijeme cudzí život; dnes ľudia žijú deštrukcia systému na základe cudzích matríc.“ prostredníctvom Profesor Vukotić o. i. povedal, vojen, ku ktorým že dialóg je tvorba, avšak hatia ho došlo následne kríz. prekážky. Jednou z nich sú strany, Systém sa zosypal v ktorých všetci „myslia rovnako“, pred našimi oča- Stanko Pihler čiže, ako hovorí: „Keď rovnako mys- mi. Medzinárodné lia – nemyslia o ničom.“ Druhú spoločenstvo sa zhrozilo a my sme prekážku na ceste premien vidí boli prekvapení. Časť občanov sa „v rozmaznanosti spoločnosti“ správala zodpovedne, čo si vyžadoa porovnáva ju s rozmaznaným valo odvahu, ibaže boli bezmocní. dieťaťom, ktoré je zvyknuté, aby Zodpovednosť primárne bola na problémy riešili iní. Vukotić upo- nositeľoch verejnej moci a ich nie zornil i na nebezpečenstvo hroziace je ťažké identifikovať ani vtedy, ani

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dnes. (...) Zvíťazila, žiaľ, nacifašistická koncepcia. (...) My sme nemali nadostač zodpovednej inteligencie, ktorá by čelila procesom, ktoré boli pred nami.“ Profesor Pihler zmieňujúc sa o výsledkoch udalostí z konca 20. storočia o. i. podotkol: „Sme svedkami všeobecnej kriminalizácie spoločnosti; prejavuje sa predovšetkým v korupcii.“ Mieni taktiež, že existuje isté „zosietenie kriminálnych skupín, ktoré sa formujú ako politické strany“, a že „každá strana, ktorá sa domohla moci, nedodržovala Ústavu, zákony atď“. Pihler tiež prízvukoval, že sme veľa očakávali od medzinárodného spoločenstva, ktoré, podľa jeho mienky rozčarovalo. Medzinárodné inštitúcie, Pavel Domoni ako povedal, neboli účinné a na druhej strane „my sme neboli nadostač ochotní prijať idey, ktoré inak boli prijateľné“. Dodal, že v takých podmienkach vo verejnom živote na význame mimoriadne nadobúda funkcia strachu vo verejnom živote: „V istom období síce trochu povolil, mám však dojem, že pocit strachu znovu cítiť, a že sa stáva veľmi funkčný v ovládaní ľuďmi.“ Dotkol sa aj otázky autonómie Vojvodiny; táto, povedal, naskutku neexistuje, ilustrujúc to aj faktom, že Štatút Vojvodiny je iba podzákonný akt. Pripomenul, že skutočná verejná diskusia o Ústave Republiky Srbska prijatej roku 2006 ani nebola a osobitne podčiarkol: „Vojvodina nemá kapacitu, aby autochtónne zdola vymohla autonómiu. Mne sa čoraz viac zdá, že autonómiu je možné dosiahnuť v štruktúre organizácie spoločnosti a moci zhora a nie zdo-

la. To ,zdola’ sa rýchle pozmeňuje na populizmus, zmarí sa dobrá idea.“ Na to však, podčiarkol profesor Pihler, potrebujeme koncept a skutočných štátnikov, avšak „my v našej krajine nemáme štátnikov“. Pokiaľ ide o aktuálnu situáciu, uzavrel, že mu pripomína „prerušenie procesu z deväťdesiatych rokov“ a osobitne zdôraznil: „Veľmi ma trápi, hľa, už možno 25 rokov, krutá teokratizácia spoločnosti.“ Politológ Pavel Domoni úvodom poznamenal, že sa Mijićov salón opieral o príklady z európskej tradície, pestujúc „slobodnú výmenu mienok a duch kritického politického rázu“ v období Miloševićovho režimu, „ktorý, zatláčajúc krajinu do nepotrebných vojen, kriminalizoval spoločnosť, ničil hospodárstvo a inštitúcie, vyhrocoval sociálne deľby, vyvolával protesty a odpor spauperizovaného obyvateľstva, čo nakoniec aj viedlo k jeho pádu.“ Domoni sa domnieva, že salón naďalej existuje „vďaka neschopnosti liberálov, aby zrealizovali svoje politické ideály“ a pýtajúc sa, čo môže jednotlivec podniknúť, keď sa ocitne zoči-voči s autoritárnym režimom, odpovedá: „Môže sa prikloniť k logike jeho fungovania a môže sa postaviť na odpor. Organizujúc salón Dušan Mijić sa rozhodol pre druhú možnosť. V časoch hystérie a belicizmu jednotlivec teda nie je úplne bezmocný, lebo vždy existuje spôsob na vydobytie priestoru slobody! Salón Dušana Mijića prežil dva štáty a dva režimy. Na túto skutočnosť by sa nemalo poľahky zanevrieť, lebo nám hovorí o trvanlivosti intelektuálneho spoločenstva, o tom, že spoločenstvo založené na krehkom prvku slobodného slova môže byť a v tomto prípade aj je, trvácnejšie od robustných spoločenstiev opierajúcich sa na silu a manipuláciu. Mienim, že toto treba mať na zreteli dnes, keď sme svedkami reinkarnácie starého režimu.“ • TÝŽDEŇ •

Slovensko SPOLOK SLOVÁKOV Z JUHOSLÁVIE OSLAVUJE 25 ROKOV OBNOVENEJ ČINNOSTI

Zmysluplné štvrťstoročie Rastislav Boldocký

Slovenskej republiky rozpustilo SSJ v novembri 1949 a štátna bezpečnosť zhabala celý archív. Zámienky pre takéto rázne kroky boli formálne – spolok údajne nemal schválené stanovy – v skutočnosti však šlo o politickú likvidáciu. A tá mala často dramatickú dohru. „Mnohí členovia spolku boli podozriví, že pracujú v prospech juhoslovanských štátnych orgánov, že boli nimi vyslaní, aby v Československu robili záškodnícku prácu. Na vykonštruovaných súdnych procesoch mnohí Slováci repatrianti z Juhoslávie boli odsúdení na trest odňatia slobody,“ vysvetľuje súčasný predseda SSJ. Všetci vtedy nespravodlivo odsúdení a uväznení sa dožili satisfakcie a rehabilitácie v pokojnejších šesťdesiatych rokoch 20. storočia. „V novom úsilí v rámci demokratického Československa a demokratizujúcej sa Juhoslávie si myslíme, že by bolo účelné obnoviť činnosť Spolku Slovákov z Juhoslávie v ČSFR na nových súčasných základoch v úzkej spolupráci s obnovujúcou sa Maticou slovenskou v Juhoslávii a Maticou slovenskou na Slovensku.“ Aj tieto slová boli vo výzve krajanom z 10. mája 1990, keď sa na stretnutí prípravného výboru v Bratislave rozhodlo o obnovení spolku. Podpísali ju: Ján Čapeľa, Michal Kollár a Andrej Tordaji, Ondrej Poliak a Dr.

Vydaním už piatej ročenky a slávnostným zasadaním si obnovený Spolok Slovákov z Juhoslávie (SSJ) pripomína v týchto dňoch už štvrťstoročie svojej existencie. Ako nám vysvetlil súčasný predseda spolku, rodák z Petrovca Samuel Jovankovič, združenie za týchto dvadsaťpäť rokov malo lepšie aj trochu menej vydarené obdobia, no stále zostáva verné svojmu poslaniu: združovať a pomáhať Slovákom z bývalej Ju- PhDr. Samuel Jovankovič hoslávie, ktorí sa rozhodli svoj osud vydával odporučenia krajanom na spojiť so Slovenskom. Práve Samuel Jovankovič zosta- udelenie československého občianvil všetkých päť ročeniek spolku. stva,“ vysvetľuje Samuel Jovankovič. Okrem bežného zosumarizovania „Slovák z Juhoslávie ako člen SSJ aktivít v nich nájdete napríklad aj získal občianstvo za niekoľko hodín, mimoriadne zaujímavé spomienky v neskoršom období za niekoľko členov na svoj príchod na Hornú dní!“ Pripomíname, že v súčasnosti zem, recenzie publikácií či dokon- musia krajania na slovenské občianca môžete objaviť nové historické stvo čakať celé roky. Samozrejme, činnosť spolku bola súvislosti. V najnovšej ročenke sa tak dočítate viaceré prekvapivé in- oveľa širšia. „SSJ dokázal vytvoriť formácie o pôvodnom spolku, ktorý účinnú štruktúru svojpomoci s rôzpôsobil v rokoch 1945 až 1949, keď nymi formami starostlivosti o prev rámci repatriačnej akcie vznikla sídlených Slovákov z Juhoslávie. potreba po takomto združení. „Vďaka Okrem toho organizoval prednášky prístupu k doteraz nezverejneným a zájazdy, bol činný aj v publicistike. archívom sa podarilo získať oveľa Vypracoval rôzne správy, informáucelenejšiu predstavu o jeho činnos- cie a elaboráty o stave slovenskej ti,“ vysvetľuje súčasný predseda spol- menšiny v Juhoslávii, o potrebách a ku. Ako dodáva, SSJ založili v roku problémoch presídlencov z Juhoslá1945 v spolupráci s Ministerstvom vie, a tak v podstate suploval štátne vnútra Slovenskej republiky so základným cieľom: Predsedovia obnoveného SSJ: pomáhať pri presídľovaní Ján Čapeľa, predseda Prípravného výboru na obnovenie SSJ v roku 1990; Slovákov z Juhoslávie. Tí totiž Akademik Karol Šiška, prvý predseda v rokoch 1991 – 1992; po príchode do vtedajšieho Mgr. Andrej Tordaji, predseda v rokoch 1992 – 1994; Československa čelili početRNDr. Oľga Fejdiová, predsedníčka v rokoch 1994 – 1998 a 2002 – 2004; ným ťažkostiam: často nemaIng. Karol Forgáč, CSc., predseda v rokoch 2000 – 2002; li vyriešenú bytovú otázku, Ing. Martin Hriešik, predseda v rokoch 1998 – 2000 a 2004 – 2006; zamestnanie, sociálne ani Zdenko Folťan, predseda v rokoch 2006 – 2008 a 2010 – 2012; zdravotné poistenie. Nebolo PhDr. Samuel Jovankovič, predseda v rokoch 2008 – 2010, 2012 – 2014 tiež jednoduché umiestniť a v súčasnosti deti do škôl, najmä keď tie neovládali jazyk na dostaorgány,“ hovorí predseda spolku. točnej úrovni. Fedor Štarke, rodáci z Petrovca, Ján Počas štvorročnej existencie mal Podhradský, rodák z Kysáča, a DuPri zakladaní spolku boli a najväčšiu aktivitu prejavili JUDr. Samuel pôvodný SSJ piatich predsedov. šan Plachtinský, rodák z Kulpína. Šeprák z Hložian, ako aj Petrovčania Okrem Šepráka to boli Ján Nvota, Veci potom nabrali pomerne rýchly Mgr. Andrej Tordaji a Ing. Michal Pavel Šuľan, Ján Myjavec a Jozef spád. Už v septembri sa konalo prvé Kollár. Na ustanovujúcom valnom Marčok. Hoci sa spolok snažil byť stretnutie Slovákov z Juhoslávie, vo zhromaždení v októbri 1945 za nepolitický, doplatil práve na zmenu februári 1991 podal prípravný výbor prvého predsedu SSJ zvolili práve politických pomerov, pričom kľú- žiadosť o registráciu SSJ na MinisterŠepráka. Z dnešného pohľadu nie- čovým bola zrejme roztržka medzi stve vnútra a životného prostredia ktoré informácie z činnosti združenia Juhosláviou a Sovietskym zväzom a v marci bolo zakladajúce valné znejú priam neuveriteľne. „Spolok v roku 1948. Povereníctvo vnútra zhromaždenie. • SLOVENSKO •

Ako uvádza súčasný predseda spolku Samuel Jovankovič, aj obnovený SSJ zo začiatku suploval rolu štátnych orgánov, aj keď nie v takom rozsahu ako ten pôvodný. „Po rozpade Juhoslávie a vzniku nových národných štátov neboli napríklad ustálené pravidlá dôchodkových fondov. SSJ vtedy pomáhal krajanom so zabezpečovaním penzijných záležitostí z ich pracovných nárokov z Juhoslávie,“ vysvetľuje Samuel Jovankovič. Ako dodáva, spolok sa v tom čase v rámci možností angažoval aj pri umiestňovaní krajanov na slovenské vysoké školy, pomáhal krajanom pri vybavovaní pobytu, neskôr aj preukazu zahraničného Slováka. „V rámci spolkovej činnosti prebiehalo zásobovanie slovenských škôl v Juhoslávii knihami, učebnicami, učebnými pomôckami a rôznorodou literatúrou. Okrem toho organizoval peňažné zbierky na pomoc novinám Hlas ľudu, vydavateľstvu Obzor a niektorým slovenským základným školám vo Vojvodine,“ uvádza. Neskôr, keď sa vzťahy medzi krajinami štandardizovali a vznikli príslušné inštitúcie so zameraním na krajanskú agendu, spolok sa skôr začal zameriavať na kultúrno-vedeckú činnosť. V súčasnosti, podľa Samuela Jovankoviča, čelí aj viacerým problémom. V prvom rade je obmedzený vlastným rozpočtom, lebo ako občianske združenie je financovaný výlučne z členských príspevkov. Problém je aj vysoký priemerný vek členov, z čoho sčasti vyplýva aj pokles členskej základne. „Pred pätnástimi rokmi sme mali 700 platiacich členov, dnes len niečo nad sto,“ uvádza predseda spolku. Ako dodáva, mladí krajania síce prichádzajú vo veľkom počte na Slovensko žiť a pracovať, ale neprejavujú záujem o spolok. Nakoniec, ešte jedna zaujímavosť: spolok zrejme patrí medzi posledné združenia, v ktorého názve figuruje slovo Juhoslávia. „Diskutovalo sa aj o zmene mena,“ vysvetľuje Samuel Jovankovič. „Na valnom zhromaždení roku 2012 sme hlasovali o nových možných názvoch: Spolok Slovákov zo Srbska, alebo Spolok Slovákov z Vojvodiny, dokonca bol aj návrh Spolok vojvodinských Slovákov. Avšak členská základňa zamietla všetky uvedené návrhy na zmenu názvu spolku s odôvodnením, že nie všetci členovia nášho spolku sú zo Srbska – máme členov aj z Chorvátska – a že je to už zaužívaný názov, a preto by mal zostať.“

40 /4719/ 1. 10. 2016

Ľudia a udalosti Schválili druhý opravný rozpočet ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Elena Šranková

a zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad v utorok 27. septembra schválili druhý opravný rozpočet na rok 2016 a rozvrhli prostriedky získané predajom mestských stavebných pozemkov. Kým primátor mesta Miloš Vučević ohľadom opravného rozpočtu vyhlásil, že sa pokračuje s investíciami, predstavitelia opozície v diskusii znovu poukazovali, že sa peniaze používajú na subvencovanie verejných podnikov. Podľa slov primátora v novom rozpočte sa prihliada na rozvojovú a sociálnu zložku. Až 9,8 miliardy dinárov usmernia do kapitálových projektov, medziiným do výstavby budovy Záchrannej zdravotnej služby, v čom pomôže AP Vojvodina, vybudujú 16 kilometrov kanalizácie v Rumenke, 400 miliónov usmernia do vzdelávania, z čoho 250 miliónov do novej budovy a koncertnej siene hudobnej a baletnej školy. Okrem toho primátor spomenul projektovanie

Sentandrejského mosta a bulváru v programoch práce ustanovizní. sáč. Predsedom SR zostal Stevan v spolupráci s pokrajinou a repub- Prerokovali aj bod vzťahujúci sa na Stankov a členmi sú Miroslav Brna likou, tiež výstavbu cyklistických otváracie hodiny pohostinských a Alena Páliková. Novým predsedráh na piatich lokalitách, úpravu objektov a schválili rozhodnutie, dom DR je Ján Marčok a členmi sú najväčšej ulice v Kovilji Branko Predojević a Vlaa zriaďovanie kampudimír Medveď. V rámci su Univerzity v Novom zmien v programoch Sade, tiež za pomoci práce mestských kultúrpokrajiny. Opravný nych ustanovizní schválili rozpočet je v sume 24 i zmeny programu práce 523 637 305,91 din. a KC Kysáč. Tak na organik zvýšeniu v porovnazovanie Festivalu slovenní s predchádzajúcim ského tradičného kroja opravným rozpočtom Slovákov vo Vojvodine prišlo vďaka predaju vyčlenili dodatočné prospozemkov na rohu triedky, dokopy 600-tisíc dinárov a zvýšené sú aj Bulvára oslobodenia a Bulvára cára Lazara, prostriedky na pravidelné v uliciach Stražilovskej, aktivity a bežnú údržbu Z utorkového zasadnutia Zhromaždenia mesta Čika Stevinej a Mornar- Nový Sad objektov a vybavenia. skej v Novom Sade, ako Na utorkovom zasadaj v Ulici Desanky Maksimovićovej že v piatok a sobotu môžu mať nutí Zhromaždenia mesta Nový vo Veterniku. otvorené do jednej po polnoci. Sad formovali výbornícku skuOkrem opravného rozpočtu Za riaditeľa Ústavu pre výstavbu pinu Srbského hnutia obrody, výborníci do nočných hodín ro- mesta zvolili Dejana Mandića a za ktorá vznikla vyčlenením troch kovali o ďalších 63 bodoch roko- riaditeľku Strediska pre sociálnu výborníkov z výborníckej skupiny vacieho programu. Medziiným prácu Dobrilu Čačijovú. Prišlo aj Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, to boli body týkajúce sa zmien k iným kádrovým zmenám, medzi- a šéfkou je Branka Bežanovová, programov investičných aktivít iným v Správnej (SR) a Dozornej zástupkyňa predsedu Zhromažmestských podnikov a zmien rade (DR) Kultúrneho centra Ky- denia mesta.

ENVIRONMENTALISTIKA V PRAXI: GREENTECH, NOVÝ SAD

Starým veciam nový život Oto Filip

várňou v Mladenove – a považujú ju za lídra v recyklácii plastov, najedávny svetový kongres ISWA mä PET fliaš. Darí sa jej to: v roku v Novom Sade nám nielenže 2005 spracovala 1 500 ton, v roku umožnil hlboko 2012 5 800 a vlani až 8 čerpať z bohatých 500 ton. Tým nielenže výekologických skúrazne zmenšila množstvá seností iných, ale možného odpadu, ale aj zároveň bol šancou zabezpečila rôznorodé ukázať svetu, ako finálové výrobky – fólie, sme na tom s envigranuly, vlákna, pásky ronmentalistikou my. a iné, používané ako suTakú príležitosť nepreroviny pri výrobe obalov, márnila spoločnosť ako aj v stavebnom, poGreentech, už vyše travinárskom, automobidesaťročia pôsobiaca lovom, textilnom a inom v oblasti recyklačné- Darko Živanović priemysle. ho priemyslu. Darko Živanović, Je členom medzinárodnej Gre- v podniku poverený zásobovaen skupiny sídliacej v Rumunsku, ním, podčiarkuje, že suroviny sú u nás začala pôsobiť v roku 2005 hlavne zo Srbska, menšia časť aj – s ústredňou v Novom Sade a to- z dovozu. Vzhľadom na skutoč-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nosť, že je recyklácia v spoločnosti Greentech stálou akciou, ako aj na jej význam v rámci odpadového hospodárstva, na záver si uňho bolo treba overiť tézu, ktorá je čoraz populárnejšia vo vyvinutých štátoch. Tá na prvý pohľad znie divne: – Súhlasíte s tým, že odpad vlastne neexistuje. Alebo žeby aspoň existovať nemusel? – Vo veľkej miere je odpoveď kladná. Je kopa produktov a odpadov, ktoré možno recyklovať, opätovne použiť. V tomto kontexte by som uviedol viaceré škandinávske krajiny, kde až 80 alebo 90 percent odpadov končí v recyklácii. Čosi z toho možno použiť zase ako surovinu, iné sa dá zužitkovať na výrobu energie. Dosť o tom sme počuli aj na tomto kongrese,

ktorý priniesol osožné skúsenosti zo všetkých štyroch strán sveta. Podstatné je uvedomiť si ozajstné možnosti zelenej ekonomiky, – konštatuje Živanović. To vlastne znamená, že by aj u nás mala ráznejšie nastúpiť doba ekonomiky obehovej, cirkulárnej. Na rozdiel od tej klasickej, lineárnej, začínajúcej sa zdrojom a končiacej odpadom, nový model vážne počíta s udržateľným využívaním zdrojov v záujme posilnenia hospodárstva a zabezpečenia udržateľného ekonomického rastu. Podstatou je rast opätovného využívania a recyklácie odpadov, ktoré, namiesto na skládkach, často končia znovu vo výrobe, ako surovina alebo energia. Napríklad tak, že sa odpad z jedného priemyslu využíva ako surovina v druhom. Z jeho cirkulovania osoh majú nielen výrobcovia, ale aj my všetci. Najmä preto, že sa menej zamoruje vzduch, voda a pôda. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA 10. REGIONÁLNOM VEĽTRHU HOSPODÁRSTVA V NOVEJ PAZOVE

Viac ako 180 vystavovateľov Anna Lešťanová

Športovo-rekreačnom komplexe bazénov vo štvrtok 22. septembra slávnostne otvorili jubilejný 10. Regionálny veľtrh hospodárstva v Obci Stará Pazova. Na tomto významnom dvojdňovom hospodárskom podujatí sa aj tohto roku zhro- Návštevníci prejavili záujem o tohtoročný maždil veľký počet veľtrh vystavovateľov a návštevníkov. Veľtrh otvoril Igor Mirović, predseda vlády Vojvodiny, ktorý v príhovore povedal, že sa podnikateľom musí venovať zvýšená pozornosť a že pokrajinská vláda svojou aktívnou politikou, na základe stanovených priorít, prispeje k rozvoju podnikateľského myslenia v obciach Vojvodiny. Pripomenul zároveň, že ešte pred štyrmi desaťročiami v Obci Stará Pazova začali s prácou prvé rodinné remeselnícke dielne a dnes tam hospodári viac Pohľad na výstavné stánky ako 1 000 súkromných podnikov a 3 000 podnikateľských dielní. tjana Matićová, štátna tajomníčka Na slávnostnom otvorení Veľtr- Ministerstva obchodu, turizmu a hu hospodárstva sa zúčastnila i Ta- telekomunikácií. Ako povedala,

nové technológie a turizmus otvárajú možnosti pre ďalší hospodársky rozvoj a práve veľtrh je dobrou príležitosťou na ich prezentáciu. V mene Obce Stará Pazova a Sriemskej hospodárskej komory, ako organizátorov Hostia v rozhovore s podnikateľmi veľtrhu, v otváracom programe sa to v rámci výstavných programov prihovorili a o veľkom chemického priemyslu, IT zariadevýzname veľtrhu ho- ní, mechanizácie, poľnohospodárvorili Đorđe Radino- stva, spracovania dreva, turizmu, vić, predseda obce, a pohostinstva, kovovej a plastickej Đorđe Božić, predse- galantérie… Na začiatku, pred desiatimi da komory. Prítomní boli aj predstavitelia rokmi, keď sa len začal usporarepublikových a po- dúvať, tento veľtrh bol podujatím krajinských orgánov, lokálneho rázu. Keďže Obec Stará čelní ľudia sriemskych Pazova patrí medzi hospodársky obcí, predstavitelia vyvinutejšie obce v Srbsku, veľtrh hospodárskych komôr hospodárstva onedlho nadobudol Srbska, Vojvodiny a regionálny ráz. V roku podnikateľstva sprievodnými podujatiaSriemu. Na veľtrhu, ktorý sa mi na veľtrhu boli prezentácie, konal pod heslom Krás- stretnutia podnikateľov, odborné ny je hospodársky Sriem, vystavo- prednášky… Usporiadali aj veľtrh valo viac ako 180 vystavovateľov, a zamestnávania.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ALIBUNÁR

Rýchlo ako po masle Vladimír Hudec

poradí piate zasadnutie Zhromaždenia obce Alibunár vo štvrtok 22. septembra prebiehalo v pokojnom ovzduší, bez zdôvodnení a vysvetlení jednotlivých rozhodnutí zo strany navrhovateľov, ale aj bez komentárov a prípadných poznámok prítomnej časti opozície, takže rokovací program obsahujúci viac ako 25 bodov výborníci absolvovali za 45 minút. Výbornícka väčšina v čele so SNS bez väčšej rozpravy schválila rozhodnutie o stavebných po• ĽUDIA A UDALOSTI •

zemkoch, ktorým sa podrobnejšie upravuje spôsob nakladania, čiže odcudzenia a prenajímania stavebných pozemkov vo vlastníctve Obce Alibunár. Vyniesli aj program odcudzenia stavebných pozemkov vo verejnom vlastníctve do konca roku 2016. Okrem toho poskytli súhlas spoločnosti WindVision Windfarm A, d. o. o., Alibunár, a spoločnosti WindVision Windfarm B, d. o. o., Alibunár, ako investorom do komplexov veternej elektrárne Alibunár 1 a veternej elektrárne Alibunár 2, že môžu vykonávať práce na poľných cestách vo vlastníctve

obce, ktoré tvoria technologický celok s komplexom veterných parkov. Výborníci schválili aj správu o zrušení zmluvy s belehradskou spoločnosťou Interspid, ktorú obec uzavrela roku 2007 o prenajímaní stavebného pozemku rozlohy viac ako 600 hektárov. Interspid sa vtedy zaviazal, že na spomínanom pozemku vybuduje stredisko bezpečnej jazdy, ktoré sa malo stať nositeľom rozvoja tejto nevyvinutej obce. Pritom mali platiť nájomné v sume 7 eur za hektár. Keďže belehradská spoločnosť nesplnila záväzky zo

zmluvy a medzičasom sa v nej začalo konkurzné konanie, obec koncom roku 2011 začala postup na zrušenie zmluvy, čo sa jej po piatich rokoch a súdnom konaní konečne aj podarilo. Predseda obce Predrag Belić to považuje za veľký úspech aktuálneho vedenia lokálnej samosprávy a svoje uspokojenie nad tým vyslovili aj niektorí výborníci, ktorí už na štarte boli proti tomuto projektu, považujúc ho za nereálny a podozrivý. V pokračovaní zasadnutia boli vykonané určité kádrové zmeny v pracovných telesách Zhromaždenia obce a zvolený je aj nový riaditeľ alibunárskeho Domu zdravia. V nastávajúcom období túto funkciu bude zastávať Dr. Dinka Kožokar-Daždea.

40 /4719/ 1. 10. 2016

Ľudia a udalosti V NOVOM SADE POCHODOVALI ZA LEGALIZÁCIU MARIHUANY NA LIEČEBNÉ ÚČELY

Droga alebo účinný liek? Jasmina Pániková

arihuana – áno alebo nie? Legalizovať ju na terapeutické účely alebo nie? Zdá sa, že sa týmito otázkami naša spoločnosť bude ešte dlho zaoberať, keďže sa tejto téme v našej krajine takmer nikto zatiaľ nechce venovať. Užívanie marihuany sa zvyčajne dáva do kontextu s narkomanmi a dílermi, lebo o marihuane ako lieku sa u nás ešte stále vážne neuvažuje. Ale... Veci sa predsa začali hýbať dopredu. Aspoň natoľko, že zástancom legalizácie je dovolené verejne o tom hovoriť. Stačí to? Ďalší verejný pochod za legalizáciu marihuany na medicínske účely prebiehal v sobotu 24. septembra v Novom Sade. Organizovalo ho združenie občanov Iniciatíva za zmenu zákonného regulatívu kanabisu (IRKA) a podporilo ho niekoľko stovák občanov. Ťažko povedať, či túto iniciatívu podporuje iba niekoľko stovák osôb, alebo ich

„Marihuana je liek a my máme právo sa liečiť,“ odznelo počas pochodu.

je viac, ale sa hanbia alebo boja verejne vystúpiť. Opýtali sme sa Maje Vasićovej zo združenia IRKA, či naša spoločnosť chápe dôvody na legalizáciu marihuany. „Ak pod spoločnosťou rozumieme ľudí, ktorých som stretávala počas delenia letákov, tak môžem povedať áno, naša spoločnosť chápe, o čo tu ide. Všetci vedia o liečebných účinkoch kanabisu, všetci vedia, že nevinní ľudia boli zatknutí iba preto, že fajčia kanabis a nepijú napr. pivo pred obchodom a ne-

robia neporiadok. Do nášho združenia prichádzajú ľudia s vážnymi zdravotnými problémami, ktorí, žiaľ, aj zomrú a konkrétnej pomoci sa nedočkajú. Prečo? Pretože náš štát v tejto súvislosti nič nepodniká, iba sľubuje,“ hovorí Vasićová. Ďalej zdôraznila, že Ministerstvo zdravotníctva sľubuje zmeny zákona, ale nič nepodniká, dokonca ani neodpovedá na ich písomné žiadosti. „Žiadame, aby sa konopná živica sprístupnila ľuďom, ktorí ju potrebujú na

KYSÁČ

Súťažilo 200 požiarnikov Elena Šranková

a ihrisku FK Tatra v Kysáči v sobotu 24. septembra prebiehali dve súťaže: pravidelná mestská požiarnická súťaž a 7. Memoriál Radivoja Savina-Radeho. Organizátorom bol Požiarnický zväz mesta Nový Sad a v organizačných veciach pomáhali domáci kysáčski požiarnici. Účasť malo asi 200 požiarnikov, od najmladších – požiarnického dorastu (6 – 11 rokov) a juniorov (od 12 do 16 rokov), po seniorov A triedy (nad 16 rokov) a B triedy (30 a viac rokov). Účastníci prišli z dobrovoľných požiarnických spolkov z Begeča, Rumenky, Petrovaradínu, Kaća a, pravdaže, z Kysáča. Súťažili vo viacerých požiarnických disciplínach a organizátor pripravil aj cvičenia v podobe prekvapení. To preto, že požiarnici pri hasení

www.hl.rs

Kysáčski dorastenci – najúspešnejší v cvičení s hasiacim prístrojom („brentačou“)

požiaru musia byť vždy pripravení na nové situácie a podmienky, ale aj na prekvapenia. Ako povedala tajomníčka Ljubica Krnjaićová, predsedníctvo Požiarnického zväzu Nového Sadu si zvolilo Kysáčanov za hostiteľov

Informačno-politický týždenník

preto, lebo majú dobré terény pre súťaže, mnoho aktívnych požiarnikov a okrem toho v tejto dedine vlani bol najväčší požiar, nuž chceli podnietiť Kysáčanov, aby venovali väčšiu pozornosť ochrane pred požiarom. Súťaž

liečenie ťažkých chorôb. Naši občania ju kupujú na čiernom trhu a platia za ňu príliš veľa, nevediac ani to, akej je kvality. Prosíme, aby prezident alebo premiér aspoň raz otvorili svoje dvere aj pre nás, aby si aspoň vypočuli, aký máme problém. Vo svete v priebehu jedného týždňa eminentní odborníci napíšu viac ako 50 štúdií o medicínskej marihuane. Koľko treba takých štúdií, aby sa čelní ľudia nášho zdravotníctva napokon začali edukovať?“ opytuje sa Vasićová. V sobotňajšom pochode sa zúčastnili aj členovia združenia, ktorí verejne hovorili o svojej chorobe – skleróze multiplex, epilepsii, nádorových ochoreniach – a o účinkoch marihuany, ktorá podľa nich zastavila napredovanie choroby. Pripomíname, že na lekárske účely marihuanu legalizovali v 12 európskych krajinách, medzi nimi aj Chorvátsko, Rumunsko, Česko, Rakúsko, Nemecko, Španielsko... Ako sa táto situácia bude u nás ďalej rozvíjať, zatiaľ nie je známe. Budú naďalej existovať dva tábory, alebo sa k slovu dostanú všetci a zvážia kladné a záporné strany? otvoril člen Mestskej rady pre komunálne práce Vladimir Stojković, ktorý pripomenul význam dobrovoľných hasičských spolkov, ktorých členovia venujú časť svojho voľného času pomáhaniu spoluobčanom a mestu. Podľa jeho slov požiarnictvo treba afirmovať a promovať medzi občanmi a najmä medzi deťmi, ktorých na sobotňajšom súťažení bolo mnoho. Prisľúbil, že mesto bude naďalej podporovať hasičov v záujme zveľadenia ich činnosti. Po tom, čo predviedli svoje zručnosti a vedomosti, najúspešnejším účastníkom odovzdali uznania. Kysáčski požiarnici v pravidelnom mestskom požiarnickom súťažení obsadili dve prvé miesta: najmladší, čiže dorastenci v cvičení s vodným hasiacim prístrojom („brentača“) a seniorky A triedy v cvičení s motorovou požiarnickou pumpou. Keď ide o Memoriál Radivoja Savina-Radeho, v hasení požiaru hasiacim prístrojom seniori A triedy obsadili štvrté miesto. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PREČO KULPÍNSKY ZVOLEN SPÍ?

Riešenie existuje, ale... Vladimíra Dorčová -Valtnerová

red štyrmi rokmi spolok oslávil 50. výročie obnovenej úspešnej činnosti, ale dnes Kultúrno-umelecké stredisko Zvolen v Kulpíne, budova ktorého chátra, už takmer rok zíva prázdnotou. Kulpínčania si už dávnejšie všimli nečinnosť v tomto kedysi príkladnom spolku, v ktorom vyrastali generácie spevákov, tanečníkov, divadelníkov, ktorí svoj voľný čas trávili pri zachovávaní a rozvíjaní predovšetkým slovenskej kultúry. – V spolku sa nič nerobí už rok, pretože sú v ňom finančné problémy, dlhy, a predseda spolku, ktorému mandát vypršal ešte v roku 2011, odišiel do zahraničia na zárobky a za sebou zanechal nezriadenú situáciu v zmysle výročných schôdzí, dokumentov, financií, – hovorí Vladimír Zelenák, niekdajší tanečník a

člen strediska. – V súčasnosti nik nie je členom Zvolena, lebo predseda do štatútu zapísal, že ,každý aktívny člen združenia musí mať členský preukaz a musí riadne platiť členské’, no členské preukazy nikdy nevyrobil, nik ich teda nemá, a ani členské neplatí, – konštatuje náš spolubesedník. Predseda KUS Zvolen Michal Čiliak, ktorý už asi rok žije na Slovensku, hovorí, že dávno pred odchodom členov spolku pripravoval na svoj odchod. – Do zahraničia som odišiel s čistým svedomím, v nádeji, že budú pokračovať v činnosti. Zdôrazňoval som im, že si musia zvoliť nového predsedu a sľúbil som, že ich budem maximálne podporovať a pomáhať, len aby Zvolen ,žil’. No, bohužiaľ, opak sa stal pravdou, – hovorí Čiliak. – Počas pobytu doma, na dovolenke počas vlaňajších Vianoc, sme s dcérami a folklórnou skupinou pripravili Štefanský program, aby sa tradí-

cia neprerušila, ale mal som taký trpký pocit. Akoby iba nám na tom záležalo, a pritom my sme boli už tri mesiace v zahraničí. Divadelníci sa nevzchopili, aj napriek tomu, že sľúbili, nepripravili žiaden skeč, – hovorí Čiliak. Podľa slov Vladimíra Zelenáka „aktívni“ členovia sa nepokúsili riešiť situáciu, takisto ani Rada Miestneho spoločenstva. – Členovia sa nepokúsili nič urobiť, lebo nikto nechcel prijať ten záväzok, lebo všetci vedia, že je spolok v dlhoch, kým Rada Miestneho spoločenstva nič nerobí, lebo jej predseda tvrdil, že kým je Čiliak predseda, RMS nebude pomáhať, keďže aj sama má nedoriešené účty so Zvolenom, – tvrdí Zelenák. Realita je taká, že v tomto spolku nielenže kultúra spí a žiadna sekcia nepracuje, ale svedčí aj o tom, že samotná budova spolku chátra, čo je viditeľné aj holým okom. – Budova už dlhší čas chátra, konkrétne, odkedy

na post predsedu RMS Kulpín nastúpil Miroslav Čeman (r. 2012, pozn. a.), ktorý počas recepcie po Štefanskom programe v tom roku povedal, citujem: „Tu načim len bager a zrovnať so zemou.“ Odvtedy sa ani neozval, – tvrdí Čiliak, hoci ešte roku 2010 Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí na projekt Generálna rekonštrukcia budovy KUS Zvolen poskytol 4-tisíc eur. Na otázku, ako sa minuli tieto prostriedky, keďže na budove žiadne vklady neboli viditeľné, odpovedá: – Nespomínam si, na čo boli strovené. Jedno viem. Určite boli minuté na Zvolen! Mnohí Kulpínčania sa pýtajú, kedy a ako sa dorieši situácia s KUS Zvolen. Michal Čiliak si myslí, že nedoriešená situácia zodpovedá „vedeniu obce, lebo nieto peniaze“, kým Vladimír Zelenák mieni, že sa problém dá ľahko riešiť. – Treba len zvolať volebné zasadnutie, zvoliť nové predsedníctvo, aby sa iní ľudia pokúsili riešiť situáciu, lebo ak naďalej zostanú v predsedníctve tí, ktorí nemajú záujem o spolok, bude to rovnako ako teraz, – konštatuje Zelenák.

V KULPÍNE STAVAJÚ PRAVOSLÁVNY DOM SMÚTKU

Krok za krokom Katarína Gažová

edzi primárne objekty vo výstavbe v Kulpíne patrí dom smútku na pravoslávnom cintoríne. Práce na tejto investícii prebiehajú už niekoľko rokov. Občania by boli radi, keby objekt už dali do prevádzky, lebo – ako hovoria – pochovávanie nebožtíka z domu je už zastarané a bezpochyby aj určitým spôsobom nehygienické. Budova je vybudovaná, ohrada okolo cintorína bola postavená na jar tohto roku, a teraz sa pracuje na výstavbe parkoviska pri vchode do cintorína. Práce na tomto objekte, dôležitom pre život dediny, pokračujú takým tempom, akým pribúdajú prostriedky a v značnej miere to závisí aj od štedrosti podporovateľov. – Plán výstavby tohto objektu bol vypracovaný v roku 2012. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Miestne spoločenstvo Kulpín sa projektom uchádzalo o prostriedky z pokrajiny, a tak sa nám podarilo dostať milión a pol din. na výstavbu. Prostriedky boli neskoršie presunuté do VKP Progres, ktorý dostal túto investíciu na spravovanie. Majiteľom objektu je Pravoslávna cirkev v Kulpíne. Základné stavebné práce vykonával stavebný podnik Sýkora z B. Petrovca, – zmieňuje sa tajomník MS Kulpín Zlatko Harminc. Ako sme sa dozvedeli, práce pokračovali postupne, v súlade s prísunom finančnej podpory od dobrodincov, ktorí vlastne pomohli, aby sa ukončila jedna časť za druhou. Postavená bola strecha, namontované okná a dvere, kúpená a vbudovaná elektrická inštalácia. – Z prostriedkov získaných z obce bola vystavaná ohrada okolo srbského cintorína a par-

Budova domu smútku

kovisko bolo vysypané štrkom. Miestne spoločenstvo vyfinancovalo kúpu kachličiek, ktorými sa majú vykachličkovať miestnosti. Okrem toho ešte zostalo budovu vylíčiť, namontovať vitráže a pripojiť na elektrické vedenie. Naplánovaná je tiež dostavba, k základnej budove, jednej miestnosti, kuchyne, hygienického uzla, skladu. Preto sa jestvujúci projekt musel prepracovať,

aby ďalšie práce na výstavbe uvedených miestností mohli pokračovať, – ozrejmil Harminc. Na výstavbu, a potom aj na dokončenie takého objektu, akým je dom smútku, je potrebné hodne prostriedkov. Práce prebiehajú pomalšie, ako by si to občania priali. No Kulpínčania veria, že sa im čoskoro podarí aj tento objekt ukončiť a dať ho do prevádzky.

40 /4719/ 1. 10. 2016

Ľudia a udalosti PADINA A JEJ 210 ROKOV

Odchádzajú za skyvou chleba do cudziny Anička Chalupová

aždé jubileum je dôvodom na oslavu, na slávnostnú chvíľu, ktorá je zastavením v čase, momentkou na zamyslenie, bilancovanie, ale aj premýšľanie o budúcnosti. Občania Padiny,

písmenami zapísané do dejín... – Prvá písomná zmienka o Padine pochádza z roku 1806 a tohto roku sa mnohí Padinčania na oslavách zúčastnili z úcty k tomu. Neoslavujú teda žiadnu ideológiu, iba vzdávajú poctu ľuďom, mužom a ženám, ktorí tu žili pred nami.

Aj počas sviatkov Padinčania usilovne pracujú. Obraz traktora s vlečkami v strede dediny je tu častým javom.

najslovenskejšej dediny vo Vojvodine (aspoň tak to bolo doteraz, keď sa právom tým hrdili), sa i tohto roku už tradične, ale v trochu menšom počte, zapojili do osláv Dňa Padiny. Zároveň si počas roka tradičnými a inými kultúrno-spoločenskými, športovými a rozličnými akciami pripomínajú výročie trvania a rozvoja svojej kultúrnej existencie, ktoré by sa mohlo charakterizovať aj ako 210 rokov zápasu o prežitie, rovnako toľko rokov snahy o zachovanie vlastnej identity, úsilia a odovzdávania toho najlepšieho, čo človek v živote dosiahol. Počas oslavy Padinčania si spolu so svojimi hosťami zaspomínali na mnohé padinské osobnosti, ktoré v duchovnom, hospodárskom, národno-kultúrnom, školskom a osvetovom živote svojich spoluobčanov zohrali nezastupiteľnú úlohu. Nielen mená Michala Babinku (1927 – 1974), Jozefa Holúbeka (1883 – 1956), Alberta Martiša (1855 – 1918), Vilmy Popovej-Štátovej (1911 – 1994), ale aj iných zostali zlatými

www.hl.rs

Nálada bola trochu inakšia ako kedysi. Cítil sa nedostatok ľudí, finančných prostriedkov. Veľký počet Padinčanov sa vysťahoval z Padiny z dôvodu nezamestna-

všetky organizačné záležitosti tohtoročných osláv. Neskoršie jej v tejto práci nápomocnú ruku podali členovia oslavného výboru Padina 2016 pod vedením predsedu Martina Ďuriša (predsedu OOIP). Keď sa predkovia tunajších obyvateľov koncom 18. a začiatkom 19. storočia z Novohradskej, Peštianskej a Gemerskej stolice nasťahovali na tejto pustej dolnozemskej rovine, vyľudnenej po pustošivých vojnách s Osmanmi, zem, ktorú dostali na obrábanie, nedávala ešte takú úrodu ako neskoršie, keď ju pracovité ruky šikovných prisťahovalcov skrotili a zmenili na úrodnú žírnu zem a prinútili ju vydávať väčšiu hojnosť. Táto „zemička“ je ešte vždy „svätyňou“ pre mnohé padinské rodiny, ktoré plodmi každodennej trpkej práce v poli živia svoje rodiny. Okrem poľnohospodárstva obyvatelia tejto banátskej dediny sa zaoberajú stavebníctvom, alebo súkromne podnikajú. Muži v tomto prostredí veria starej ľudovej múdrosti, že domácnosť bez ženy

Členovia DFS Holubička boli najusilovnejší zo všetkých padinských ochotníkov. Máloktoré podujatie sa obišlo bez nich.

nosti, politických zmien, hľadania lepších podmienok pre školenie, pre lepší život, – hovorí Jarmilka Trnovská, tajomníčka Miestneho spoločenstva Padina, ktorá po demisii Rady MS v čele s predsedom Ladislavom Petrovičom 7. júla 2016 mala na starosti takmer

Informačno-politický týždenník

je ako telo bez hlavy. Padinské ženy sú veľmi šikovné a robotné. Každý deň včasráno skoro polovica padinských domácich odchádza za prácou do Belehradu, kde upratovaním bytov a pracovných priestorov prispievajú do rodinného rozpočtu.

Rôzne nepriaznivé vplyvy, ako je hospodárska kríza, zhoršovanie sociálneho a hospodárskeho postavenia, ale aj likvidácia existujúcich priemyselných podnikov, ako Utvy, ktorá zamestnávala stovky robotníkov, priviedli mnohých Padinčanov na myšlienku hľadať spásu za hranicami. Nie je to od včera, za uplynulých 5 – 6 rokov z Padiny do zahraničia odišlo zhruba 800 obyvateľov. – Odvtedy, ako sa otvorili nové automobilky na Slovensku, ktoré si vyžadujú veľký počet pracovných síl, nielen z Padiny, ale aj Jarkovca a iných srbských dedín odchádzajú ľudia za prácou na Slovensko. Situácia je taká, že k zamestnaniu je ťažko prísť a mládež chce dobre žiť, lepšiu budúcnosť vidí v zahraničí. Kým sa tu niečo nezmení, zamestnanie bude tu veľkým problémom, – hovorí Saša Radović, zástupca predsedu ZO Kovačica. Podľa štatistických údajov Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade do 21. septembra aktuálneho roku bolo registrovaných zo 1 100 žiadostí o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, 1 079 z Vojvodiny a z toho 188 z Padiny. Od začiatku roka Padinčania z dediny vyprevadili zhruba 25 rodín, rodičov s deťmi, príbuznými. Niektorým, ktorí odišli v nádeji, že si v zahraničí nájdu lepší život, sa darí väčšmi, iným zasa menej. Ich osudy sú rozličné. Padinčanka Anna Bokorová pred čosi viac ako rokom vyprevadila z domu aj mladšiu dcéru Tinu, ktorá už druhý rok študuje na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave. – V roku 2009 sa najprv staršia dcéra Maja rozhodla študovať pedagogiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti je už dobre zamestnaná a neplánuje sa vrátiť späť domov, do Padiny. • ĽUDIA A UDALOSTI •

núť na základné poslanie cirkvi, teda aj cirkevného zboru, a to je zvestovať evanjelium Ježiša Krista. To je vždy aktuálne poslanie. Aby sme ho plnili, konajú sa pravidelne služby Božie v nedele a sviatky, ranné a večerné mod-

v tejto doteraz najslovenskejšej časti Banátu. Ani nízka pôrodnosť v uplynulých rokoch neveští tu do budúcnosti nič dobrého. V minulosti, napr. v roku 1981, táto najslovenskejšia dedina vo Vojvodine mala 6 367 oby-

Tradície a poklady tunajších obyvateľov už dlhé roky úspešne zachováva zberateľ Pavel Petráš

1. – 7. 10. 2016

POČASIE

O dva roky neskoršie, pre nezamestnanosť v Padine, za prácou do Talianska odišiel manžel Ján. Plánuje tam zostať ešte taký rok alebo dva, kým aj druhá dcéra nezakončí štúdium. Ako vodič kamióna denne precestuje stovky kilometrov. Práca je zaujímavá, ale vôbec nie ľahká. Sama sa starám o dom a všetko, čo k nemu patrí. Svoju túžbu za najmilšími sa snažím krátiť peknými chvíľami v spoločnosti priateliek, pestovaním kvetov a kamarátením s počítačom. Keď mám príležitosť, odcestujem k dcéram na niekoľkodňovú návštevu, a tak... Nie je mi ľahko, ale nateraz to tak musí byť. Ak sa Tina po skončení školy rozhodne zostať tam, tak s manželom pôjdeme za dcérami. Veď čo je vlastne podstatou a cieľom života každého rodiča? Pre deti pracovať, pre nich žiť! – hovorí Anna Bokorová. Padinskí Slováci si počas týchto 210 rokov zachovávali svoju evanjelickú vieru, každú nedeľu a na sviatky odchádzajú do kostola, ktorý sa vyznačuje nielen zvláštnou autentickou architektúrou, ale aj bohatou históriou. Pramení to v tradícii, v tradičnej bohabojnosti, slušnosti ľudí, vďačnosti a výchove mládeže, úcty k starším a k autoritám, ako i v tom, že slovenský

kostol v Padine je aj o udržiavaní národnej identity. Padinský cirkevný zbor v súčasnosti podľa štatistických údajov, ktoré nám poskytol miestny zborový farár Mgr. Ján Cicka, počíta 4 166 pokrstených veriacich. – Súčasná situácia v padinskej cirkvi, podobne ako aj v iných zboroch, je poznamenaná dobou a pomermi, v ktorých žijeme. Vo svete, ktorý sa riadi zásadami ma-

Ako mnohé opustené domy v Padine, tak aj známu Šajbenovu studňu naštrbil zub času

litby, pôsobí Oltárny krúžok žien, stretá sa spevokol, vyučujeme deti a mládež..., – vysvetlil pán farár Cicka.

Tohto roku v rámci osláv si 60. výročie založenia pripomenul aj Oltárny krúžok žien

terializmu a konzumu, je cirkev v nebezpečenstve, že sa začne prispôsobovať týmto požiadavkám. Najdôležitejšie je nezabud-

Čoraz väčší odliv Slovákov z Padiny do krajiny svojich predkov, ale aj inde do sveta, značne oslabuje slovenskú národnosť

vateľov. Za tri a pol desaťročia sa počet obyvateľov drasticky zmenšil. Základná škola maršala Tita počítala v minulosti aj do tisíc žiakov, v súčasnosti je skutočnosť úplne iná. Už v minulom školskom roku bolo v laviciach 528 žiakov a v aktuálnom roku 1. septembra školskú bránu prekročilo 498 detí. Po zakončení základného vzdelávania v padinskej škole deti sa čoraz častejšie rozhodujú pre niektorú strednú školu na Slovensku. Na štúdium do vlasti našich predkov odišli aj známe mladé padinské tváre, ako vynikajúci hudobníci Janko Tomek, Marijana Marčeková, Alen Petráš a iní, bez ktorých sa v uplynulých rokoch neuskutočnilo vari ani jedno kultúrne či iné podujatie. Podľa slov tunajších obyvateľov, u ktorých náhodný návštevník tejto dediny vždy nájde srdečné prijatie, prístrešie, radu či pomoc, netreba sa vzdávať, treba aj naďalej bojovať za lepšiu budúcnosť a veriť, že sa tí, čo odišli, predsa raz vrátia do lona svojej rodnej dediny.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

10˚ | 27˚

12˚ | 28˚

14˚| 24˚

14˚ | 24˚

10˚ | 20˚

9˚ | 23˚

11˚ | 24˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

40 /4719/ 1. 10. 2016

Ľudia a udalosti V ŠPORTOVO-REKREAČNOM KOMPLEXE BAZÉNOV V NOVEJ PAZOVE

Prvý Festival vína a šunky Gastro Sriem Anna Lešťanová

dňoch uplynulého víkendu v Športovo-rekreačnom komplexe bazénov v Novej Pazove prebiehal 1. Festival vína a šunky Gastro Sriem a bol svojráznym pokračovaním 10. Regionálneho veľtrhu hospodárstva.

turistickú ponuku spojilo minulosť a súčasnosť. Na podujatí sa sofistikovaným spôsobom, prostredníctvom najrozmanitejších sriemskych špecialít a potravinárskych výrobkov, prezentovalo kultúrne a historické dedičstvo Sriemu. Festival zhromaždil okolo 120 vystavovateľov: poľnohospodárske

Na Festivale vína a šunky sa zúčastnil aj Staropazovčan Vladimír Dvornický so svojimi výrobkami

Stánok Združenia pazovských žien na Gastro Srieme

Gastro Sriem, jedinečné podujatie na týchto priestoroch, cez bohatú gastronomickú, kultúrnu a

* LETMO

Oto Filip

Zisk

rincípy trhovej ekonomiky sú populárne zväčša tam, kde ich je najľahšie stotožniť so ziskom. Platí to hlavne o súkromne podnikajúcich osobách. Jedna z majiteliek second handu v Ulici jevrejskej sa napríklad pred pár rokmi sťažovala, že jej všetky kvalitnejšie odevné kusy ihneď rozoberú majitelia butikov. A tie ostatné potom len horko-ťažko možno predať. Ziskuchtivosťou sa zvlášť vyznačujú predajcovia v početných kioskoch. Malá Coca-Cola s výrobcom deklarovanou cenou 50 dinárov v jednom z nich stojí sedemdesiat, v druhom osemdesiat, v treťom až deväťdesiat dinárov. Ďalší kúsok do tejto cenovej mozaiky. Jedna zo spoločností vyrábajúcich zmrzliny nedávno oznámila, že ceny, keďže nastúpila jeseň, znižuje o polovicu.

www.hl.rs

gazdovstvá, presnejšie výrobcov a spracovateľov mliečnych a mäsových výrobkov, združenia žien z

Anketa realizovaná na vzorke desiatich stánkov predávajúcich zmrzlinu ukázala, že sa len v jednom z nich toto rozhodnutie dodržiava. Najčastejšia výhovorka: ešte sme žiadne rozhodnutie nedostali. Ďalšia znela: zredukujeme ceny o pár dní. Na treťom mieste, neďaleko veľtrhu, položili protiotázku: Kto to ešte videl, aby sa ceny zmrzliny menili? Veď tú možno konzumovať celý rok. Najďalej ale zašla istá pani, ktorá objavila kiosk so zlacnenou zmrzlinou a šla tam kúpiť takmer všetky množstvá, aby ju potom po letných cenách predávala vo svojom stánku. A to napriek skutočnosti, že oba stánky patria tej istej spoločnosti. Svätosvätou pravdou je, že zisk je v trhovej spoločnosti základom podnikania. No tak isto je pravdou i to, že v každej organizovanej ekonomike sú i pravidlá férového správania sa. Tie sa kdesi na ceste k mnohým z našich tiežpodnikateľov stratili. A nie a nie ich nájsť.

Informačno-politický týždenník

územia Sriemu, vinárov, predstaviteľov umeleckých dielní, výrobcov medu a domácej pálenky, cukrárov, kvetinárov, zamestnancov turistických organizácií nielen zo Sriemskeho obvodu, ale i z iných miest. Okrem toho na podujatí sa zúčastnili aj početní umelci z rozličných oblastí kultúry z celého Sriemu. Festival v sobotu otvoril Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a v slávnostnom otváracom programe sa zúčastnili aj početní hostia, medzi ktorými boli Damir Zobenica, podpredseda Zhromaždenia APV, a Miloš Vučević, primátor mesta Nový Sad. Podujatie bližšie ozrejmili Dragana Zorićová-Stanojkovićová,

riaditeľka Turistickej organizácie Obce Stará Pazova, a Marjana Brzaková, gastronómka. Program moderoval Milivoj Kovačević, milovník starožitností, ktorý sa spolu s ochotníkmi zúčastnil v hudobno-speváckej ukážke niekdajšej sriemskej svadby. Organizátormi tohto gastronomicko-kultúrneho a turistického podujatia sú Obec Stará Pazova, obecná Turistická organizácia, Stredisko pre kultúru a Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova. V oba festivalové dni vo večerných hodinách v rámci kultúrno-umeleckého programu odzneli koncerty spolkov z územia obce a viacerých hudobných skupín.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Návšteva Slovinska. V dňoch 15. a 16. septembra predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić so spolupracovníkmi, členmi Obecnej rady Radomirom Zotovićom, Milanom Anušjakom a Tatianou Zabunovovou navštívili Obec Slovenska Bistrica v Slovinsku, kde ich prijal predseda obce Dr. Ivan Žagar. Hovorilo sa о možnostiach spolupráce na projektoch EÚ, ktoré budú otvorené pre Srbsko, o ekonomickej a kultúrnej spolupráci

dvoch obcí, reforme lokálnej samosprávy a skúsenostiach Slovinska v tejto oblasti. Delegácia počas pobytu v Slovinsku navštívila i 49. Medzinárodný veľtrh remesiel a podnikania МОS 2016 v Celji. Na veľtrhu sa predstavila aj Turistická organizácia Vojvodiny a 25 podnikateľských subjektov z územia AP Vojvodiny, ktoré sa zaoberajú výrobnou činnosťou a vývozom. J. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA PODUJATÍ VOJLOVICKÝCH ŽIEN

Rezance v hlavnej úlohe Vladimír Hudec

členky ženských spolkov z Jánošíka, Hajdušice, Kovačice, Padiny, Aradáča, Petrovca, Kysáča, Pivnice, Silbaša, Dobanoviec a pripojil sa im aj slušný počet domácich. Pozdravila ich predsedníčka spolku Anna Pániková, ktorá vyjadrila potešenie z takej hojnej návštevy. Miroslav Oravec prečítal úryvok z knihy Vladimíra Dorču Torta s jedným vajcom venovaný nie síce makovým rezancom, ale medzi Slovákmi rovnako obľúbenému makovému koláču. Dojímavá bola chvíľa, keď Dobanovčanka Marijana Vasiljevićová, i keď nehovorí po slovensky, na túto príležitosť pripravila a po slovensky

o kamarátení pri slivkových buchtách a lepníku v Hajdušici či pri kysáčskej sárme v Kysáči kamarátenie žien z Asociácie slovenských spolkov žien pokračovalo v nedeľu 25. septembra vo Vojlovici, kde tamojšia výšivkárska sekcia SKOS Detvan usporiadala teraz už tradičnú, tretiu v poradí rezancovú zábavu. Za deň svojho podujatia vojlovické ženy si zvolili Deň posviacky kostola, keď si Vojlovičania pozývajú na návštevu a k sviatočnému obedu svojich príbuzných a priateľov žijúcich v iných prostrediach. V súlade s tým si aj spolkárky pozvali svoje priateľky, s ktorými sa kamarátia na rôznych iných podujatiach, a pripravili im slávnostné pohostenie obsahujúce tradičné a obľúbené jedlá tunajších Slovákov: cesnakovú polievku so zavarenými rezancami, syrové rezance s vyprážanou slaninkou ako hlavné jedlo a makové Zaspieval aj rozhlasový spevák Tomáš rezance ako dezert. Tak Brezina svojráznym spôsobom vzdali hold jedlu, ktoré v minulosti zaspievala pieseň z evanjelického poznačilo ich životy. spevníka, pričom sa jej v speve Prišli takmer všetci pozvaní – pripojili aj ostatní.

Rezance sú svojráznou ochrannou známkou vojlovických žien. Veď už toľko rokov rezancami

časť syrových rezancov so slaninkou už mali pripravenú, v kotle sa vyvárali ďalšie a na stole hŕba neuvarených čakala na vyváranie. Prezradili nám, že cesto na halušky zamiesili z 25 kg múky a z ďalších 12 kg vyrobili drobné šiflíčky – závarku do polievky, ktoré každý hosť dostal do daru. Okrem toho

Svorné Vojlovičanky pre svojich hostí uvarili viac ako 30 kg syrových a makových rezancov

rôznych tvarov a veľkostí zásobujú domácnosti v Pančeve a Belehrade. Majú teda skúsenosť a pre nich nie je žiaden problém rezance zamiesiť, pokrájať a ak treba, aj uvariť, hoci aj vo väčšom množstve. Už toľkokrát ich varili na rôznych iných podujatiach, kde sa na ich makové rezance spravidla čakalo v rade. Aj tentoraz sa náležite pripravili. Keď sme ich tesne pred začiatkom zábavy vyhľadali v improvizovanej kuchyni,

použili viac ako 200 vajec. Nebola to ľahká práca, ale ju zdolali. Dnes im vraj aj rôzne technické pomôcky významne uľahčujú prácu. Nuž ako aj na každej zábave, nechybovala ani dobrá nálada, spev a tanec, k tomu bohatá tombola. Aj tohto roku hostí zabával hudobník z Padiny Vladimír Hudec a svoje spevácke kvality si vyskúšali aj Michal Čriepok, Martin Nemček a rozhlasový spevák Tomáš Brezina.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbumbumbumbum!

znamuje sa občanom, že v dedine pri Dunaji, v ktorej žijú tí dobrí ľudia Hložančania, pred týždňom, t. j. v piatok, temer slávnostne otvorili dlho sľubovanú a ešte dlhšie stavanú športovú halu. V rámci programu takmer slávnostného otvorenia hovorili pomerne čerstvý pokrajinský premiér a obecný richtár, ako i ešte čerstvejší olympijský víťaz, zápasník zo Subotice (presnejšie údaje poskytne iný kolega na inom, nie príliš vzdialenom mieste). V rámci programu vraj (tu prí• ĽUDIA A UDALOSTI •

tomný pougár o udalosti svedčí len „z druhej ruky“, lebo pri nej priamo nebol, lebo ani nevedel, že sa má konať, nikto mu nevydal povel, aby o tejto, pre spomenutú dedinu významnej udalosti, upovedomil širšie a užšie občianstvo) vystúpili žiaci miestnej školy, v ktorej sa vyučuje po slovensky, keďže sú Hložany ešte furt prevažne slovenská dedina, tak žiačikovia tanikali a dokonca aj spievali po slovensky. A to vraj, pokiaľ ide o úradnú časť otváracieho ceremoniálu, a pokiaľ ide o jazyk slovenský, bolo všetko,

čo tam a vtedy bolo počuť. Prirodzene, ostatní rečníci rečnili po srbsky, čo je celkom O. K. S ohľadom na sktočnosť, že v pondelok sme v celej Európe mali Európsky deň jazykov, ktorý deň je oslavou rôznorodosti kultúr a jazykov, v tom duchu aj udalosť v Hložanoch treba posudzovať len a len ako vydarený pokus o prezentáciu Slovákom síce blízkeho, ale predsa len cudzieho, trebárs aj štátneho jazyka. Ktorý pokus, nie je vylúčené, má aj trvalejší odkaz: drahí Hložanci, vari vám len stačí,

že môžete po slovensky spievať a tanikať?! S ohľadom na skutočnosť, že nikto ani nemukol, že sa neozval ani autor kedysi krásneho hesla AJ PO SLOVENSKY, že nezareagoval ani pokrajinský tam prítomný poslanec, vystatujúci sa ochranou slovenskej identity, zrejme je všetko v najlepšom poriadku. Ako trebárs v Kysáčskom rozhlase, ktorý rozhlas síce správy už dávnejšie nevysiela, ale vyhúda a vyspevuje po slovensky jedna radosť. bubumbum!

40 /4719/ 1. 10. 2016

Ľudia a udalosti BEGEČ

Posvätili nový oltár a lavice Juraj Bartoš

vanjelická modlitebnica v Begeči bola príliš tesná na to, aby v nedeľu 25. septembra popoludní prijala všetkých, ktorí sa chceli zúčastniť slávnostných nešporných služieb Božích. Okrem domácich prišlo aj 30 cirkevníkov z Hložian vedených duchovným pastierom Jaroslavom Kopčokom; fília Kurátorka Alžbeta Murtínová, farár Jaroslav Kopčok a biskup Samuel v Begeči totiž patrí k matkoVrbovský cirkvi v Hložanoch. Biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi hovoriace o udalosti na vrchu prev Srbsku Samuel Vrbovský po zves- menenia, keď traja z jeho učeníkov tovaní slova Božieho posvätil nový „videli celú božskosť Ježiša Krista“. oltár a nové lavice v modlitebnici. Kázeň biskup Vrbovský uzavrel Ako základ pre posväcujúcu ká- slovami: „Nech sám Pán sa prizná zeň si biskup Vrbovský zvolil slová k týmto našim službám, nech sa z Evanjelia podľa Matúša, napísané prizná, drahí domáci viery, vašej v 17. kapitole, vo veršoch 1 – 8, práci, usilovnosti, všetkému, čo

ste podnikli, a nech sám on požehná i tieto chrámové lavice, i tento oltár a nech požehná všetkých vás, aby sa vám tu dobre oslavovalo Na nových laviciach v begečskej modlijeho meno, aby ste mohli tebnici v nedeľu 25. septembra sedelo vyznať každú chvíľu, keď sa zo 70 cirkevníkov a mnohí stáli vnútri i tu zoskupíte: Dobre nám je vonku tu, Pane...“ Po posvätení interiéru modliteb- Ján Chlpka odovzdal kurátorke nice manželka hložianskeho farára, fílie v Begeči Alžbete Murtínovej taktiež farárka Janka Kopčoková a Ondrejovi Štajferovi, kurátorovi prečítala text vzťahujúci sa na malú čelarevskej fílie, doklady o darovaní návštevnosť chrámu Božieho, t. j. klimatických zariadení. Ako nám povedala kurátorka Kázeň prázdnym laviciam autora Charlesa Wagnera. O to, aby sa Murtínová, lavice a oltár sú dielom veriaci vo vynovenej modlitebnici begečských Slovákov Vladimíra cítili čím lepšie, sa pričinila matko- Murtína a Branislava Dudáša. Celkocirkev. Prv než sa veriaci aj telesne vé náklady vynášali zhruba 150 000 občerstvili pri skromnom pohoste- din. a zabezpečili ich z členských ní, ktoré s láskou pripravili begeč- poplatkov, ktoré si v Begeči platí skí evanjelici, hložiansky dozorca zo 200 cirkevníkov.

KOVAČICKÝ OKTÓBER 2016 30. septembra – 4. novembra

Program

Piatok 30. septembra 17.00 – Kladenie vencov k pamätníku padlých bojovníkov v centre mesta Sobota 1. októbra 11.00 – Otvorenie výstavy Galéria Babka – 25 rokov pôsobenia, Galéria Babka 12.00 – Otvorenie výstavy 65. Kovačický salón, GIU 12.30 – Otvorenie výstavy diel rodiny Husárikovej, GIU 13.00 – 10. Etno jarmok ručných prác, starých remesiel a gastronómie, nádvorie MS 13.30 – Kultúrno-umelecký program, nádvorie MS 15.00 – Tortiáda, nádvorie MS 21.00 – Koncert skupiny Crvena jabuka, nádvorie MS Nedeľa 2. októbra 10.00 – Kovačická fazuliáda, súťaž vo varení fazuľovej polievky, nádvorie MS 11.00 – Októbrový turnaj veteránov v basketbale, ŠRS Slávia 14.00 – Detský jarmok, trhovisko 15.30 – Futbalový zápas Slavija – Jedinstvo, Vojvodinská liga, ŠRS Slávia 17.00 – Jesenné kolo, kultúrno-umelecký

www.hl.rs

program žiakov základných škôl z Kovačickej obce, DK 18.00 – Ľudová veselica, slovenská ľudová hudba, nádvorie MS

18.00 – Rozspievané klenoty, detský festival, 1. časť, DK Nedeľa 16. októbra 17.00 – Rozspievané klenoty, detský festival, 1. časť, DK Piatok 21. októbra 19.00 – Prezentácia knihy Bilo jednom u Kovačici, knižnica

Piatok 7. októbra 16.00 – Maškaráda škôlkarov, PU Kolibrík

Sobota 22. októbra 9.00 – Tenisový turnaj veteránov Kovačický október TK Kovačica, tenisový klub 19.00 – Viva la musica, kultúrno-umelecký program v podaní združenia penzistov, DK

Sobota 8. októbra 9.00 – Cezpoľný beh žiakov základnej školy, centrum mesta 10.00 – Októbrový turnaj v kolkárstve – družstvá, ŠRS Slávia

Nedeľa 23. októbra 10.00 – Šachový turnaj Kovačický október 2016 – družstvá, MS 16.00 – Koncert duchovnej hudby, evanjelický kostol

Nedeľa 9. októbra 9.00 – Zlatý kotlík, súťaž vo varení rybacej polievky, dom rybárov 12.00 – Októbrový turnaj v kolkárstve – jednotlivci, ŠRS Slávia 16.00 – Koncert speváckej skupiny Skala, DK 19.00 – Folklórne divadlo Mamo moja, ja sa vidám ľem do Kovačici – TUK, nádvorie MS

Piatok 28. októbra 18.00 – Kultúrno-umelecký program v podaní kovačických gymnazistov, Gymnázium M. Pupina

Sobota 15. októbra 9.00 – Turnaj v stolnom tenise – Kovačica open, základná škola 17.00 – Otvorenie Loveckého domu, ŠRS Slávia

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 30. októbra 17.00 – Rozspievané klenoty, detský festival, 2. časť, DK 21.00 – Večer poézie, DK, miestnosti KOKRAM Piatok 4. novembra 10.00 – Deň otvorených dverí RTVOK (pri príležitosti osláv 45. výročia rozhlasu a 15. výročia televízie), TVOK • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Dielne starých remesiel a ručných prác Anna Lešťanová

miestnostiach staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa od 23. do 25. septembra realizoval projekt Asociácie slovenských spolkov žien pod názvom Dielne starých remesiel a ručných prác, ktorý podporili NRSNM a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Pri tejto príležitosti v Starej Pazove pobudli predstaviteľky spolkov a združení žien, ktoré o dielne prejavili záujem, a to z Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca, Hložian, Kulpína, Kysáča, Padiny a Selenče. Hostiteľkami trojdňového podujatia, na ktorom sa ženy učili štikovať, tkať na krosnách, pliesť prusľake a panťuške a vykonávať iné ručné práce, boli členky Združenia pazovských žien, pôsobiaceho pri Spolku hrdinu J. Čmelíka. Vedúcimi dielní boli tiež Pazovčanky, ktoré sú v uvedených prácach veľmi šikovné a vedia na stroji krásne štikovať (Mária Gubečková a Jarmila Havranová), na krosnách tkať (Anna Slamajová a Mária Šipicky-Šagiová), pracovať macramé technikou (Anna Majorská). Účastníčky dielní sa tiež učili pliesť a vyšívať jednotlivé časti ľudového kroja. V piatok v aule Slovenského národného domu prebiehalo sláv-

Spoločná fotograﬁa

nostné otvorenie tohto podujatia, na ktorom sa najprv prihovorila a 20 účastníčok dielní privítala Libuška Lakatošová, predsedníčka spolku. Prítomná na otváracom programe bola aj Viera Šipická, čestná členka Združenia pazovských žien, ktorá okrem iného pripomenula, že toto nie je prvýkrát, čo sa ženy pod touto strechou učia tkať. Veď v 30. rokoch minulého storočia tiež boli takéto kurzy a odvtedy sa dosť toho zabudlo. Podľa jej slov tkanie v minulosti bolo bežnou prácou v každej domácnosti a predstavuje, spolu so štikovaním, prejavy priam umeleckých schopností osoby, ktorá to robí. Viera Miškovicová, predsedníčka ASSŽ, sa v krátkych

Mária Gubečková učila ženy, ako sa štikuje na stroji

črtách zmienila o činnosti asociácie založenej pred desiatimi rokmi. Ako uviedla, v tomto, pre asociáciu jubilejnom roku „cieľom projektu je naučiť sa tým prácam, ktoré nám chýbajú, aby sme ešte vždy vedeli

urobiť ľudové kroje“. Na privítanie hostiteľky zaspievali staropazovské slovenské ľudové piesne. Účastníčky dielní počas pobytu v Pazove mali možnosť pozrieť si výstavy ľudového odevu a starých fotografií, tiež pekne upravenú etno izbu. V nedeľu sa v Klube VHV konalo slávnostné ukončenie projektu, počas ktorého odzneli iba pochvalné slová o samotnej realizácii trojdňových dielní. Zároveň V. Miškovicová a L. Lakatošová účastníčkam dielní odovzdali potvrdenia o účasti v projekte. O význame tohto ozaj úspešného projektu sa zmienili aj Miroslav Kožík, podpredseda NRSNM pre Sriem, Anna Horvátová, predsedníčka Združenia pazovských žien, a Anna Balážová, predsedníčka MOMS Stará Pazova, ktorá predstaviteľkám spolkov či združení žien z ôsmich prostredí na pamiatku odovzdala publikáciu o dejinách tohto miestneho matičného odboru. Nechybovala, samozrejme, ani minivýstava ručných prác, ktoré ženy s láskou zhotovili učiac sa novým technikám spätým s ľudovou tradíciou a slovenským krojom.

PIVNICKÍ ŽIACI NA SLOVENSKU

Poznaj svoje korene Drahuška Nímetová

retí septembrový týždeň sedem žiakov 4. 1 triedy pivnickej základnej školy strávilo v škole v prírode na Slovensku. Škola v prírode pod heslom Poznaj svoje korene sa koná v dedine Hronec, Okres Brezno, a je plánovaná v piatich turnusoch. V druhom turnuse od 11. do 18. septembra školu absolvovalo 55 žiakov, a to 48 žiakov z Maďarska (5 dedín) a 7 žiakov zo Srbska zo ZŠ 15. októbra v Pivnici s učiteľkou Drahuškou Nímetovou. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Žiaci počas pobytu mali možnosť nadviazať kamarátske vzťahy so žiakmi z Maďarska. Vyučovanie prebiehalo dopoludnia s učiteľmi zo Slovenska. Prevažne sa vyučoval slovenský jazyk na piatich hodinách. Žiaci boli roztriedení do štyroch skupín, učili sa básne, pekne sa vyjadrovať po slovensky, spievali slovenské piesne… Na vyučovacích hodinách sa využívala práca v skupinách, problémové vyučovanie a učenie hrou. Popoludní boli naplánované rôzne aktivity s animátormi a

Aj sa učili, aj sa pekne kamarátili

turistické prechádzky. Absolvovali aj niekoľko výletov, navštívili obec Tajov a dom slovenského prozaika a dramatika Jozefa Gregora Tajovského, obec Králiky,

Banskú Bystricu, Vysoké Tatry. Každý večer boli organizované večierky: kino, ľudový tanec, zaujímavé súťaže a hry v tímoch, belgický ples, besiedka…

40 /4719/ 1. 10. 2016

Ľudia a udalosti ŠÍDSKE STRETNUTIA

Vydajú rodinné dejiny knižne Stanislav Stupavský

nej zemi a odhaliť – ak sa to bude dať – ako a kedy zdedili priezvisko Stupavský a kedy sa ich predkovia prisťahovali do týchto končín. Výskum a ponáranie sa do dejín prostredníctvom zachovaných do-

ich prvý predok Juraj Stupavský, a rok 1707, keď sa narodila ich prapramatka, Jurajova manželka Katarína Peťanská. Výskum ďalej ukázal, že sa zhromaždené údaje vzťahujú na jedenásť generácií žijúcich počas

Šíde sa stretli Štefan Stupavský z Brna, Ondrej Stupavský-Endy z Hložian, Ján Stupavský zo Starej Pazovy a Stanislav Stupavský zo Šídu. Stretnutie má celkom opodstatnený dôvod. Štyria Stupavskovci celkom úmyselne nadviazali telefonický kontakt a úplne náhodou zistili, že všetci štyria pracujú na dejinách ich spoločnej rodiny. Všetci štyria už zhromaždili riadne množstvo dokumentov a dokladov z rodinnej minulosti a každý sám pre seba vypracoval aj rodinný rodokmeň: Ondrej a Štefan Stupavskovci, ktorí spoločne pracujú na knihe: pre rodinnú vetvu v Hloža- Ondrej, Ján, Stanislav a Štefan noch, Ján pre rodinnú vetvu v Starej Pazove a Stanislav pre rodinné kladov a starých cirkevných matrík viac ako 300 rokov a na viac ako 500 Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi príslušníkov rodiny Stupavskej, ktorí vetvy v Binguli a v Šíde. Telefonické kontakty štyroch Stu- v Hložanoch, Starej Pazove, Binguli priezvisko zdedili narodením. Počas pavskovcov dodatočne podnietili ich a Šíde trvalo viac ako dva roky a pri- výskumu objavili, že mnohí členovia zvedavosť a ochotu urobiť celkový nieslo pozoruhodné výsledky. Zistenia rodiny za svojho života vykonali niečo rodokmeň rodiny Stupavskej na Dol- siahali po rok 1706, keď sa narodil významné, podľa čoho ich treba spo-

menúť, znovu v ich rukách ožili staré fotografie predkov, ktoré sa vynorili z rodinných archívov. Zaujímavé sú aj doklady o rôznych rodinných udalostiach, a čo je najvzácnejšie, znovu sa podnietilo rozprávanie o starých rodinných príbehoch, ktoré sa z generácie na generáciu prenášalo od dávnej minulosti po súčasnosť. Z dokladov vyplynuli aj mnohé zaujímavé štatistické údaje, ako je napríklad ten, že v jednej generácii sa z devätnástich potomkov dospelého veku dožili iba siedmi. Predsa najzaujímavejšie sú tie rodinné príbehy, ktoré svedčia o pestrosti života rodiny Stupavskej, od tých najtragickejších udalostí, po tie veselé a vtipné príbehy. Štyria Stupavskovci dali teda celkový zhromaždený materiál dokopy a stretli sa v Šíde. Dohodli sa, že to všetko opíšu v knihe pod názvom Stupavskovci na Dolnej zemi. Knihu plánujú napísať a vydať pod mottom: „Toto je náš príspevok k odhaľovaniu rodinnej minulosti. Rodinnú budúcnosť vkladáme do Vašich rúk.“ Podľa zhromaždeného materiálu kniha by mala mať rozsah 300 strán a okrem iného by mala obsahovať aj tabelárny rodokmeň celej rodiny Stupavskej od roku 1706 po súčasnosť.

TURISTICKÝ FILM O KOVAČICI

Odmenený cenou Zlatý javor Anička Chalupová

notila dokumentárne, študentské, experimentálne, animované a krátke hrané filmy, členovia posudzovacej komisie Ján Pšenica, veľvyslanec Slovenskej republiky v Bosne a Hercegovine, Darko Halapija, novinár a režisér zo Záhrebu, a Dževdet Tuzlić, novinár zo Sarajeva, hodnotením

rátky film Jedinečná krajina v blízkosti nás, ktorý zaujímavým spôsobom hovorí o turistickej a kultúrnej ponuke Obce Kovačica, Film o Kovačici, ktorá je jazykom, jedlom, farbami, maliarstvom rozhodnutím odbornej poroty na 10. jedinečná na Balkáne a vo svete ročníku Medzinárodného festivalu tvorby v oblasti ekologic- obyvateľov s dôrazom na Spomienekologického a turiského a turistického filmu kový dom Martina Jonáša, barda tického filmu v Bosne rozhodli, že si cenu Zlatý kovačickej insity, svetoznámu Gaa Hercegovine získal javor tohto roku zaslúžil lériu insitného umenia v Kovačici, cenu Zlatý javor. regionálny 5-minútový umeleckú dielňu na výrobu huslí Na filmovej preturistický film Jedinečná Jána Nemčeka, Etno dom v Padine, hliadke, ktorá prebiekrajina v blízkosti nás (Je- Dom Mihajla Pupina a Národný dom hala 14. až 18. sepdinstvena zemlja nadomak v Idvore, rumunský pravoslávny tembra v Sarajeve a nas) autora Borisa Miljko- kostol v Uzdine, Debeljačské jazerá v meste Pale, súťažilo vića, režiséra a umelecké- a pod. zhruba 150 autorov z ho riaditeľa RTV Srbsko. Krátky film, ktorý nahrali v srb39 krajín. Ceny udelili Autor filmu cez oživené skom jazyku a titulkovaný je aj v v konkurencii medziobrazy chýrečných ma- slovenčine a v angličtine, vznikol národnej a regionálliarov kovačickej školy v produkcii Kreatívneho strediska nej tvorby. Autori týmto projektom akoby pozývali turistov, insity predstavil bohatú pre turizmus, umenie a kultúru v Okrem odbornej aby sa vrátili ku krásnej tradícii pohľadníc ľudovú tradíciu tunajších Kovačici. komisie, ktorá hod-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (33)

Nech vás minie raketa! Ján Cicka NEDEĽA 23. mája ... čert nikdy nespí. Je 4.10 hodín nad ránom; znovu hučia lietadlá, preletujú ponad nás. Keď si sám, je to strašnejšie ako v spoločnosti. Nik nevstáva, nik neodchádza do krytu. Až keď sa zase utíšilo, musel som na trón. Uľaviť si. Zobudila ma Vilka o 8.15 na kávu. Vypil som a rýchle do postele. O 9.15 ma znovu budí: „Idem k Draganovi uvariť obed, zase niet prúdu.“ Vstávam, idem po Blic, vraciam sa hore k Draganovi na kávu. U neho sme aj raňajkovali štipľavo-slanú klobásu. Dobre padla na ostrú klekovaču. Vilka nás potom posiela ku Kovačevićkám. Prikazuje, aby sme sa tam nezdržali dlho. Sľubujem ako naveky. Nemôžeme slovo dodržať naveky. Teraz sme ho dodržali. O 12.41 sme už boli späť u Dragana. Vilka práve prestierala stôl. Poslala ma dolu po chlieb, tak som zapísal tieto riadky. Od Ljilje som dostal nejaký leták Smútočné oznámenie (venované „nebohej“ Madlene čiže Madeleine Albrightovej, ministerke zahraničných vecí USA) zo 17. apríla 1999. Prikladám do archívu. Som zrelý drichmať po výbornom obede u Dragana, ktorý uvarila Vilka na pokračovanie: hydinová polievka, mladé pečené zemiaky, prívar, fašírka, svieži kapustový šalát. Zákusky neboli, ale nedeľa sa ešte neskončila, lebo je iba 14.06 hodín. Vilka hore umýva riad, ja sa zberám spať. Koľko? Toľko, koľko dovolí NATO! Nech si NATO ide do Prčíc! Ozaj, kde je autor tejto výpovede, Jožko Klátik? Akademický maliar. Básnik. Aprílový máj... Kolíše sa javor... Sychravý deň... Trt, Mara, do čepca! O 17.40 hod. ma zobudil kohút... Vlastný... Vietor sa nafukuje. Vilky doma niet, ani teplej vody. Idem si zohriať za veľký hrniec a zmyť vlasy. Predsa je nedeľa, treba sa prezliecť, vymeniť bielizeň, umyť hriešne telo. Dragan sa mohol dneska pred Kovačevićkami pochváliť: aj u mňa dnes bude voňať nedeľným obedom. Keď som sa zobudil, na dô• ĽUDIA A UDALOSTI •

važok ma doma čakal čokoládový puding. Nedeľa, sviatok tela a duše. Tela, hej! Duša nám je už dva mesiace zamorená. Ale čierny smútok v duši Kto operie, kto obsuší? (J. Jesenský) Od Ljilje som počul dva nové vtipy: Ako volajú Zreňanin, pretože ho doteraz nebombardovali? Clintograd. Spytujú sa Lalu, prečo nebombardujú Banát? „Preto,“ odpovedá Lala, „že my máme v Pentagone svojho človeka – kuchára. Keď na stole rozložia mapu, kde budú bombardovať, kuchár im prinesie kávu a šálky postaví na – Banát.“ Nedeľná idyla. Vilka bola u Stany, priniesla štyri rožky. Ľahla si na gauč v malej izbe. Sedím pri nej za strojom vykúpaný, oholený, navoňavkovaný. Prikryla sa dečkou; vraj ju oziaba na nohy. A naozaj, vonku je ako v neskorú jeseň. Zavolal som Dragana na kávu pred poplachom. Kým bol u nás, volali Necer a Alena. Alena ešte neporodila. Vypil som si ešte harmančekovo-lipový čaj a idem trochu polihovať, kým z chmúrnej turne poplašný zvon nezazvučí. Je 21.02. Ľudia sa teraz takto pozdravujú: „Nech vám nezazvučí siréna.“ „Ďakujem.“ „Nech vás minie raketa.“ „Ďakujem.“ Susedova Branka zachytila na internete informácie: NATO už vystrieľal dirigované rakety. Prišli na rad zastarané bomby z čias druhej svetovej vojny. A tie... kam padnú – padnú! Presnosť je fuč! Prúd je večer taký slabý, že sa neoplatí zapojiť rádio ani televízor, chladnička kašle, káva sa dlho varí, žiarovka sliepňa, sotva vidieť litery, na ohrievadlo nemyslím, nedovidieť na zrkadlo, holím sa skoro spamäti. Ale je priam Božím darom, že ho máme, ako aj vody, studenej a horúcej. Čože ti treba viac k šťastiu, biedny človek! Mám rozhárané myšlienky. Zastarané bomby... Pred tými nám nepomôže, nezachráni ani Pán Boh, ani všetci svätí. A potom buď kresťan, biedny človeče!

Aj vlastenec. Nevidím nepriateľa, len jeho skazonosné diela. Nič nevlastním, len strach. Všetko ostatné je a nie je moje. V každej chvíli obraz môže byť iný. Aj moja podstata. Byť, či nebyť! Hukot lietadiel neznášam. Keď je nás viac, ako-tak. Keď som sám v byte, srdce mi chce vyskočiť z hrude. Vnútorná panika. Siréna o 21.51 hod. Ideme! Ani sme nezliezli celkom dolu – výbuch! Po krátkej prestávke druhý, tretí... ... zhasol prúd. O polnoci Sulićová šla vypočuť správy. Naše stanice sú hluché. Záhreb oznámil: Tri zásahy dostal Kostolac o 22.40 hodine. Čo potom boli tieto tri o 22.00?

Ali vraví, zajtra musia prestať. Iní vravia, zajtra budú udierať ešte viac. Ali má zajace. Vravím, zajtra začnú bombardovať aj zajace. Protestuje: „Čo im urobili zajace?“ Rozvádzam vtip: „Čo sme im urobili my? Aj ja som zajac. Mám zajačie srdce.“ Všetci sa smejú. Oproti počujem hlasne rozprávať Batu, ale zmyslu nerozumiem. Kdesi príšerne mravčia mačky. A február je dávno fuč! Na našom vchode je ticho, je tam aj Dara, ostatné ženy ešte nevyšli hore. To len ja sedím pri kávičke a píšem. Je 00.31, pol jednej. Ešte pôjdem dolu, NATO predsa neskončil nočnú šichtu. Mariška Síčovka by už mohla ísť spať, ale sa kláti na stoličke. Lež kto ju pošle hore, ak o chvíľu bude treba, v tme, zase dolu po schodoch? Len jedno je isté: Nič nie je isté! Kostolac je elektráreň a nám na-

podiv o 00.10 hodine prišiel prúd, aj to normálny, silný. Mám dojem, že všetci odišli ku vchodu oproti. Rozoznávam tam hlasy našich žien, aj Aliho. Ali rozpráva o niekom, čo zobral peniaze a utiekol do Chorvátska. Ľuďom sa neponáhľa ísť spať; vyspali sa popoludní, chcú sa rozprávať. Mne sa chce písať. Blíži sa jedna hodina. Idem dolu. To s Alim oproti som si pomýlil. Bol to Branko železničiar. Štvorka našich! Stana s Vilkou, Ali s Draganom začali vášnivo hrať karty. Už sú takmer dve hodiny a ešte stále hrajú. Počujem ich aj v malej izbe. Slobodná Európa hlási: Zasiahli aj trafák pri Rímskych Šiancoch. Tie sú od nás na dohodenie. O pol tretej sme sa my traja pobrali do bytov. Do tretej si posedím za strojom. Potom uvidím, čo a ako. Nespí sa mi, hoci cítim únavu. Naučený som obliecť sa do pyžamy okolo piatej – šiestej. A vtedy je už ráno, deň. Spravidla už nepočujem sirénu oznamujúcu koniec poplachu. Zobúdzam sa násilne medzi ôsmou – deviatou. Vilka ma potrasie za plece: „Oco, káva!“ Zbohom, spánok! Druhý polčas je popoludní. Predpoludním zháňam cigarety, zaskočím si do redakcie HĽ, idem na nákupy. Ak je pekné počasie, prechádzam sa po sídlisku, pristavím sa pri pivároch. Raz mi napadlo: Čo ak zbombardujú pivovary? Pivári zašlú NATO telegram: Podpisujeme kapituláciu, pošlite zásielku piva. Aj to ako spešninu. Alebo sa môže stať aj toto: Ak príliš zdražie pivo, padne vláda. To je český recept. V súvislosti s pivom som si spomenul, že odpoveď na otázku, ako bolo ťažko Čechom v trojdňovom Pražskom povstaní na konci druhej svetovej vojny, znie: „Dovedete si to představit: tři dni sme neměli pivo a žili jsme jen na suché saláme?“ A najlepšie je: malé pivo, veľký rum. Dnes je už vlastne 24. mája: Prvý deň tretieho mesiaca vojnového stavu v SRJ. Tak dlho? To sme nevídali – neslýchali, ani nesnívali. Aj do snov sa nám už zaplieta vojna. Vo sne vidíme žiaru, plameň, letiacu raketu (tu ma prerušil strašný hukot lietadiel o 3.20 hodine, hučali 20 minút). Všetci šli dolu. Zobudil som Vilku, Stanu, telefonicky aj Dragana. Síčovku sme nezobudili. O chvíľku sa všetci pomaly vytrácali do bytov. Bolo to ťažké B-52. Vilku so Sulićom som nechal spať až do piatej. Budem hore do šiestej a pôjdem kúpiť chlieb.

40 /4719/ 1. 10. 2016

Zoroslav Jesenský Pre Martu z Prešova

Marta a osem veselých Marťankov V starom Grécku, možno viete, jestvoval štát Sparta. Žili v ňom Sparťania. Dnes jestvuje dievča Marta. Navštívil ju kto? Nuž veselí Marťania! Tíško spala, nečakala hostí. Tu sa jej v sne stvorilo osem malých zelených ušatých bytostí.

2. 3 Ivona Širková, Padine v ta Ti ZŠ maršala

Simon Delić , 2. 3 ZŠ maršala Tita v Padin e

Jesenný pozdrav Aj tento Kútik na sklonku septembra a pri vítaní októbra je príjemne zvláštny tým, že v ňom máme jesenný pozdrav v tvare veršovačky od spisovateľa Zoroslava Jesenského. Záväzne si ju prečítajte a uvidíte, milé deti, že vás inšpiruje. K tomu prikladáme ilustrácie usilovných žiakov z padinskej základnej školy. Majte sa krásne aj v tomto novom mesiaci školského roka.

Krepčili, smiali sa, vystrájali celú noc. Marta sa chichotala. Potom jej už otecko pribehol na pomoc. Martičku zobudil, pýtal sa, čo snívala? Ako sa hrám s Marťanmi! Juj, Martička, veď ešte si malá!

Jana Havelov á, 2. 3 ZŠ maršala Ti ta v Padine

Dobre, tati, v poriadku. Keď však trochu podrastiem, budem tam mať záhradku. Na Marse. S Marťanmi svoj život tráviť chcem! A čo keď ich tam nenájdeš? Tak si ich porodím! Budem tam mať muža a osem veselých Marťankov s ním!

www.hl.rs

á, 2. 3 Tamara Kupcov Padine v ta Ti la ša ZŠ mar

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Letiaci básnik van Feldek

str. 2 − 3

Divadelné exity, skleslosti a trinástka

str. 4 − 5

Reálna norma, ideálna norma

Nový Sad 1. 10. 2016 Ročník XXXIII Číslo 9/387

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 7

JUBILEÁ K DEVÄŤDESIATKE JÁNA LABÁTHA (1926)

Pozdrav od básnika Zuzana Čížiková

dnešnej virtuálnej dobe, keď sa v každodennom zhone komunikácia redukuje na útržkovité mobilové esemeskovanie a internetové mailovanie, úprimne ma potešila biela obálka v poštovej schránke – pozdrav od básnika. Totiž našla som si tam špirálou zviazaný rukopis Jána Labátha pod názvom S túžbou i nádejami s podtitulom Dozvuky zašlého času s vročením 2016 v Novom Sade a nasledovali pre mňa nenahraditeľné a iba moje chvíle tichosti a poézie (u mňa pôžitkársky späté aj s pohodou a vôňou prvej rannej kávy a čajového pečiva). Básnik rukopis venoval svojim priateľom a priateľom slova a aj keď sa texty zaradené v ňom v podstate nelíšia od jeho už uverejnených textov, rukopis dotvára obraz situácie a pozície básnika, ktorý sa utiahol do ústrania, kde aj naďalej verí písanému slovu, a ako aj v minulosti, i teraz literatúra mu je „osudom a osudovým útočiskom“. Aj keď rukopis pôsobí nostalgicky a smutne, nie aj defetisticky a beznádejne. Čítam tam mne už dobre známe texty s motívmi Kraskovho „márnotratného syna“ či Novomeského „svätého za dedinou“, témy domova a jeho straty, spomienky na Kovačicu, kde znovu precitol ako básnik pred skutočnými impresionistickými obrazmi zlatých lánov klasiaceho sa žita za dedinou, čítam aj o prejdenej životnej púti, o nádejach, sklamaniach, oporách, bremenách i ťažkých chvíľach, úspechoch a cenách… Je to útržkovité, fragmentárne, ale aj také pôsobí celistvo ako obraz o básnikovom zápase o slovo, o vieru,

o nádej… a nie na poslednom ky. Pritom ku všetkému, čo mieste aj o lásku k človeku, k robil, mal nanajvýš profesijeho právu byť samým sebou, onálny vzťah. Aj k literatúre jeho právu prejsť a prežiť život ako k jednému zo základných podľa vlastnej voľby. umeleckých prejavov človeka Meno vynikajúceho básnika, pristupoval veľmi komplexne. znamenitého prozaika, v našej Od literatúry v prvom rade románovej tradícii význam- žiadal estetickú vyspelosť, ale ného románopisca, esejistu a dlhý rad rokov neúnavného kultúrneho pracovníka Jána Labátha je neodmysliteľnou konštantou slovenskej vojvodinskej literatúry a kultúry v druhej polovici 20. a na začiatku 21. storočia. Bol nielen svedkom, ale v priebehu takmer 7 desaťročí aj aktívnym a tvorivým činiteľom ich dejín. Jeho bohatá bibliograﬁa, kde okrem početných prác roztrúsených po všelijakých publikáciách patrí i 11 básnických zbierok, či výberov, dve knihy po- Ján Labáth v apríli 2016 viedok, jeden román, (foto: Pavel Čáni) kniha prekladov a celý rad kníh výberov, memoárov veľký dôraz kládol aj na jazya miscelaneí, svedčí o imanent- kovú vypracovanosť. Podľa nej umeleckej / básnickej pod- neho, aby budúce pokolenie state Jána Labátha. mohlo „duchovne rásť“, treba Kde pramení žriedlo tejto spi- uprednostňovať „akosť pred sovateľskej tvorivosti? V tom, množstvom“ a upozorňoval, rečou nepostihnuteľnom, bás- že opačné počínanie bude pre nickom natureli Jána Labátha našu komunitu (literatúru a kul(sám podal o tom vyznanie): túru) veľmi zhubné. Literatú„Priznám sa, že sa básnikom cí- ru vnímal ako prostriedok na tim v každom literárnom útvare: rozširovanie našej duchovnej aj v poviedke, aj v románe, ba podstaty, napr. poézia podľa aj v obyčajnom príhovore.“), či neho má mať zošľachťujúci v tom špeciﬁckom dare vnímať účinok – má pestovať ľudskú svet cez prizmu básnických šľachetnosť. Tento antropoobrazov a vidín, alebo aj v tom logický rozmer Labáthovho jemnom súzvuku nervových chápania písaného slova je spletív svojho telesného ústro- vlastne erbovým znakom jeho jenstva a habitu, čo mu nikdy celoživotného a literárneho nedovolilo seba a svet vôkol úsilia. Aj keď sa v poslednom seba vnímať inak ako poetic- čase tento jeho idealistický a

liberálny svetonázor mení na tichú rezignáciu. Básnik osmutnieva, smútok je jeho domovom a exil (aj do poézie) vníma ako svoj údel. Ale žriedlo básnikovej tvorivosti nevyschýna... Slova sa nevzdáva, ten vitalistický a optimistický plameň mladosti kdesi hlboko v ňom stále tlie... Básnikova cesta od mladíckej utopickej vízie „svetu priniesť zvesť, že ešte rastú kvety“, vedie k životnej múdrosti a vytriezveniu a robí spätný oblúk k viere, že „jedného dňa ľudia sa vrátia ku kvetom“. V mnohom tu rezonuje autorova vitalistická koncepcia života; aj po nepriaznivých, tragických a prelomových chvíľach (životných, spoločenských, civilizačných) prichádza k optimistickej viere a verí v príchod lepšej budúcnosti. Na životnej križovatke prednosť dal vede, zvolil si povolanie elektroinžiniera, ale po určitej dobe svedčí: „V skutočnosti moja cesta za elektrinou bola romantické dobrodružstvo.“ Mienime, že ani Labáthova cesta za literatúrou nebola menším „dobrodružstvom“; úspechy na oboch poliach dosvedčujú, že Labáth ako človek bol veľmi dôsledný a čo robil – robil náležite a dôkladne. Keď mu znovu prichádza prehodnotiť svoju voľbu povolania, uznáva: „V tých niekoľkých knižkách, ktoré som napísal a ktoré sotva niekomu sú potrebné, vidím viacej zmyslu, ako vo všetkom lopotení, čím vlastne bol môj život v továrňach, za účelom, aby sa aj do tohto kraja dostala, alebo lepšie povedané, vrátila Európa.“ A Európu dobre poznal, Labáth patrí medzi výrazných svetoobčanov v slovenskej vojvodinskej literatúre. Putoval

>>>

JUBILEÁ

24/II

>>> naozaj (navštívil Paríž, Brusel, Štokholm, Kolín nad Rýnom, Londýn, Prahu, ale i Moskvu, New York a iné mestá), ale „občanom sveta“ sa stával aj inak – cestou prečítaných kníh a prekladaných diel, čím sa najmä jeho poézia tematicky a motivicky „internacionalizovala“. Mnohé premeny v jeho literárnej tvorbe sa udiali v procese jeho zdokonaľovania sa a literárneho rozširovania obzoru, čo on často skromne pomenúval „poodchyľovanie obzoru“. Popri domácej básnickej tradícii vo svojej tvorbe aktualizoval viacero kultúrnych tradícií, nielen zo srbskej a slovenskej literatúry a kultúry, ale i zo svetového kultúrneho dedičstva. Neustále konfrontovanie domova a sveta prostredníctvom vlastnej i prekladovej tvorby bolo sliedením za estetickými a dobovo nepodmienenými zreteľmi slovesného prejavu. Labáthovo čítanie modernej svetovej poézie, to „otvorené okno“ do sveta len podporilo jeho idealistický a liberálny svetonázor. Napĺňal tak obsahom svoje „kozmopolitské“ zameranie a cítenie „človeka v európskych meradlách“. Spisovateľ Labáth stále preukazoval vysokú všeobecnú kultúru, bol sčítaný intelektuál, umelecky rozhľadený a učený, jazykovo obratný, ale v spisbe zostal verný materčine. A to je tá druhá strana Labáthovej osobnosti, ktorá sa manifestovala ako príklon k témam, ako sú rodisko, domov, svojeť, návrat, postať. Napríklad hrdinovia jeho próz sú rozpoltení medzi domovom, ktorý zanechali, a cudzím svetom, v ktorom sa ocitli; v románe Diaľky ústredný motív diaľok okrem iných významov obsahuje v sebe aj fyzickú vzdialenosť od domova a rodiska; jeho lyrický subjekt svoje reﬂexie o sebe a svete dáva do kontextu svojej vydedenosti a často sa dostáva do pozície „márnotratného syna“. Ján Labáth sa narodil 13. októbra 1926 v Báčskom Petrovci. Je nositeľom mnohých vzácnych literárnych ocenení, ako tri ceny Nového života (1962, 1982, 1990), Októbrová cena Nového Sadu za zbierky Jesenná krajina a Svätec

1. 10. 2016 • 40 /4719/ s vypichnutými očami, Cena za životné dielo Spolku vojvodinských spisovateľov (2007) a naposledy Cena NRSNM za celoživotný prínos k zachovaniu, rozvoju a prezentácii národnej a kultúrnej identity slovenskej a národnostnej menšiny v Srbsku (2016), je nositeľom i Radu práce so strieborným vencom (1973) za svoj prínos na poli elektrotechniky. Pre jeho osobnosť je príznačná nenútená a nepredstieraná skromnosť, akoby ho na jeho básnickej a životnej púti sprevádzali heslá prevzaté z Puškinovej básne Pamätník: „Urážok neboj sa a vencov nežiadaj, / prijímaj ľahostajne klebety i chvály.“ Možno v minulosti bolo i tých klebiet, možno niekedy mohlo a malo byť viac chvál a uznaní, možno... Ale básnik trasoval vlastnú cestu k ľuďom, posiatu literárnym slovom a platí pre neho to Kostrovo: „Každý deň stretnúť človeka, to stačí,“ alebo ako hovorí sám básnik: „Stretneš jedno priateľské slovo, / zanecháš jedno stisnutie ruky / a zrazu ožijú tvoje najpiesočnatejšie sahary / neskrytou hrdosťou / že si človek.“ Labáthovo dielo dnes uchvacuje svojím univerzálnym odkazom. Ako dôkaz uvediem nedávnu milú skúsenosť. Na hudobno-poetickom večierku pri príležitosti osláv prvého výročia založenia speváckeho zboru kovačických penzistov Viva la Musica pod vedením Alžbety Hriešikovej, Mária Kotvášová-Jonášová svojím krásnym perfektne intonovaným hlasom predniesla Labáthovu báseň z Jesennej krajiny, ktorá sa začína takto: „Zastaň si pred zrkadlo. Zo svojej / Kože nemožno nikam.“ a končí univerzálnym pointovaním: „Možno sme nežili, ako treba. / Možno nežijeme, ako sa patrí. / Ale bol to náš život a je tým / Stále / A vždycky / Život / Náš jediný.“ Báseň ako uliata na danú chvíľu i náladu, verím, že každý jeden z poslucháčov ju bytostne mohol precítiť a mohol sa s ňou stotožniť, veď ten náš život, aký je, taký je, je náš a je jediný… Prostredníctvom takejto nestarnúcej poézie aj básnik je nestarnúci, lebo sprostredkuje nestarnúce hodnoty. V tom zostane večne zaznamenaný básnikov pozdrav pre širšiu čitateľskú verejnosť. ○

80 ROKOV BARDA SLOVENSKEJ LITERATÚRY ĽUBOMÍRA FELDEKA

Letiaci básnik van Martin Prebudila

semdesiatročný bard slovenskej literatúry Ľubomír Feldek o sebe tvrdí, že je blúdiaci Holanďan a jeho predkom bol minnesänger Henric van Veldeke (ktorý má námestie aj sochu v Maastrichte, v Holandsku). Narodil sa však ako Slovák, 9. októbra 1936 v Žiline, v rodine sudcu. Do Žiliny sa prišiel narodiť z Púchova, kde žil v rokoch 1936 – 1940. V Senici

absolvovať dva roky „vo výrobe“. Súčasne dala vládnuca moc zošrotovať jeho prvú knižku Hra pre tvoje modré oči (1958) a niekoľko rokov nesmel publikovať. Roku 1959 bol robotníkom v tlačiarni Pravda, po pracovnom úraze zamestnanie zmenil. V tom istom roku bol uväznený a v žilinskom monster-procese s tzv. protištátnou skupinou Kauzál a spol. odsúdený jeho otec Jozef Feldek. Ľubomír Feldek sa v januári 1960 stal redaktorom závodného časopisu Tesly Orava

Večer 24. júna 2016 v bratislavskej kaviarni Moaré pri dobrej nálade s majstrom Feldekom nad Myjavou, kam za druhej svetovej vojny preložili jeho otca, žil od roku 1940 až do začiatku roku 1946. Od roku 1946, keď sa jeho otec stal predsedom Okresného súdu v Žiline, až do maturity (1954) žil vo svojom rodisku. Na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave absolvoval štvorročné štúdium slovenského jazyka a literatúry (1954 – 1958), štátnice urobil s ročným oneskorením (1959). Počas štúdia (od novembra 1957 do novembra 1958) bol aj zamestnaný ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá. K tomuto obdobiu sa viaže nielen jeho „debut pred debutom“, rozhlasová hra Mahujá, krásna Cigánka (1957), ale aj zakázané vystúpenie Trnavskej skupiny (apríl 1958). V jeseni 1958 prebehli aj tzv. celoštátne previerky, po ktorých musel zamestnanie opustiť s príkazom

v Nižnej. Keď mu vypršal trest, vrátil sa do Bratislavy (1961) a ďalších dvanásť rokov (1961 – 1973) žil ako umelec v slobodnom povolaní – uživila ho externá spolupráca s Novou scénou, spolupracoval najmä na uvádzaní amerických a anglických muzikálov. Roku 1962 sa oženil s Oľgou, rodenou Lukáčiovou, vtedy poslucháčkou žurnalistiky na Filozoﬁckej fakulte UK v Bratislave; spolu majú päť detí. V roku 1966 (od jari do jesene) bol externým redaktorom časopisu Mladá tvorba – po polročnom období ho bez vysvetlenia prepustili. V rokoch 1973 až 1986 bol vedúcim redaktorom oddelenia pôvodnej a preloženej poézie vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, kde vytváral publikačné možnosti pre umelcov, ktorých režim predtým väznil alebo zakazoval (Rudolf Do-

JUBILEÁ

HLAS ĽUDU • OBZORY

Ľubomír Feldek

Veľký testament

Feldek na čelo nežnej revolúcie. Jej divadelnou predzvesťou boli aj jeho divadelné hry Umenie neodísť (Štúdio Novej scény, 1988) a Skúška (SND, 1989). Milan Kňažko odmoderoval bratislavskú nežnú revolúciu v čiapke, ktorá patrila ku kostýmu hlavného hrdinu hry Skúška. Po nežnej revolúcii sa Ľubomír Feldek vrátil k literárnej práci. V roku 1990 redigoval časopis Ahoj, Európa, kultúrnu prílohu denníka Verejnosť (vydávalo ho hnutie VPN). Keď bol v roku 1991 rehabilitovaný jeho otec, reagoval na to listom ministerstvu spravodlivosti: Odškodné, ktoré mi prislúcha za väzbu môjho nebohého otca Jozefa Feldeka, rehabilitovaného Vaším ministerstvom, ponechávam štátu. V rokoch 1991 až 1992 sa stal spoluzakladateľom Divadla Aréna, ktoré sa usilovalo vytvoriť podmienky pre návrat míma Milana Sládka z emigrácie, a krátko bol aj jeho riaditeľom – 1. júna 1992, keď Milan Sládek znovu získal slovenské štátne občianstvo a mohol zastávať riaditeľskú funkciu, mu ju odovzdal. V septembri 1992 bol vtedajším ministrom kultúry zažalovaný – ako sa sám vyjadril pred súdom – za to, že čítal noviny, a desať rokov trvajúci spor nakoniec vyhral pred Medzinárodným súdom pre ľudské práva v Štrasburgu (2001). Počas kauzy sa v roku 1995 odsťahoval do Prahy, kde sa venoval najmä dramatickej tvorbe, napísal niekoľko hier pre české divadlá, po niekoľkých rokoch sa však vrátil, v súčasnosti znova žije a tvorí v Bratislave. S pánom Feldekom sme sa neraz stretli na knižnom veľtrhu Bibliotéka, on sám tiež viackrát pobudol vo Vojvodine a pri príležitosti jeho životného jubilea čo nevidieť mu vyjde výber z jeho bohatého literárneho diela Životopis vo veršoch v bratislavskom vydavateľstve Ikar, ako aj výber z jeho poetickej tvorby preložený do srbčiny v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci. Dobré zdravie a mnogaja ljeta živio, majster van Feldek! ○

Kto okúsil raz moc, už nedá ju z rúk. Ak náhodou si šiel mu krížom cez cestu, ti beda. Demokracia? Večný cieľ! Slobodu slova som len chcel vyskúšať – to som nemal spraviť. Básnik je ľahký nepriateľ – nevraždí. Jeho prídu zabiť. Čím im bol nebezpečný Lorca? A zabili ho. Villona obesiť chceli. (Táto horká oktáva – jemu poklona.) Ak poprava sa nekoná – aj tak je zavraždený každý Jesenin, čo len zastoná piesňou vo chvíli samovraždy. Tí, ktorí národ ozbíjali (údajne z lásky k národu), vnukom chuť narodiť sa vzali – zabili Ruda Slobodu. Potme sa díval na vodu: „Morava, leskneš sa aj v noci.“ Pár slov – a stačia na ódu. Viac nebolo však v jeho moci. Takisto mne už oznámili, kedy si po mňa príde kat, a nepoznal ma zrazu milý kamarát – dobre, že nie brat! Čo som mal robiť? Mal som stáť? Byť svojej vlastnej smrti divák? Múdrejšie bolo utekať – zbalil som svojich sedem slivák. Ty, matka piatich nemluvniatok, ty, vlasti najvlastnejšia časť, Oravka, pohyblivý sviatok, a písmeno „l“ v slove strasť, neváhala si nohu klásť cez prah a vykročiť ňou do tmy. Tam, kde si ty, je moja vlasť s dlhými chodiacimi plotmi. Blúdiaci Holanďan, môj predok minnesänger van Veldeke, nech potvrdí mi ako svedok: pomstiť sa mi je ďaleké. O radosť ani o mäkké srdce som neprišiel, vy sráči! Nech Shakespeare v bibliotéke vám spadne na hlavu – to stačí.

25/III

biáš, Rudolf Sloboda, Štefan Moravčík, Juraj Šípoš a ďalší). Do tohto obdobia zapadá aj trojročné dramaturgické pôsobenie v Poetickom súbore Novej scény (1976 –1979). O externý poloúväzok sa podelil s Jaroslavom Filipom a takto sa mu podarilo vtedy ešte iba na amatérskej scéne pôsobiaceho umelca dostať na profesionálne javisko. V tom období prebehli aj vyšetrovania okolo kníh Poznámky na epos (1980) a Homo scribens (1982) pozastavených Ústredným výborom KSS. Spolu s Albínom Brunovským inicioval vznik Kruhu priateľov českej kultúry (1983), ktorý na Slovensku vytváral priestor pre, v Čechách počas normalizácie, zakázaných umelcov či diela (ako bola spoločná inscenácia štyroch českých divadiel Cesty, křižovatky, jízdní řády alebo pod pseudonymom uvedená Havlova hra Rozrazil aneb Zítra to spustíme). Z miesta vo vydavateľstve mu „navrhli odísť“ v roku 1986 po búrlivej oslave päťdesiatky v čitárni U červeného raka a znova sa živil ako spisovateľ a prekladateľ na voľnej nohe. Do tohto obdobia patrí z ÚV KSS nariadená likvidácia už vytlačenej knihy Plakať je krásne (1987 – znovuvydané v roku 1990). Podobný osud mala kniha Aktívne svedomie (1987, celý náklad zhabala Štátna bezpečnosť). Súviselo to aj s jeho vystúpeniami na zjazde Československého zväzu spisovateľov na Dobříši (1987) a na Kruglom stole časopisu Voprosy literatury v Moskve (1987) vyzývajúcimi na politickú zmenu. Po nich nasledoval jeho čínskej vláde adresovaný protest proti masakre na Námestí nebeského pokoja v Pekingu (jún 1989), zorganizovanie protestu proti procesu s „bratislavskou päťkou“ (Čarnogurský, Kusý, Ponická, Selecký, Maňák, august 1989), či trojnásobný individuálny protest proti uväzneniu Václava Havla. Podpísal politický manifest Několik vět a v lete 1989 sa stal spoluzakladateľom slovenského PEN klubu, ako aj spoluzakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu, ktoré sa v novembri 1989 postavilo

V šesťdesiatke, keď som už bodku za kalendárom svojich dní pokojne chcel dať na dôchodku, čakal ma ešte osudný – vybrali si ma na súdny pohon. Vždy musí si nájsť obeť ten, kto chce vládnuť nad ľuďmi. Starý trik. Hodil sa im, opäť.

DIVAD LO

1. 10. 2016 • 40 /4719/

Divadelné exity, skleslosti a trinástka Rozjímanie po ústredných oslavách 150. výročia divadelníctva a tým aj na pozitívnu diskrimináciu, za ktorou sú donácie a súbežne s nimi sa i kompenzujú, šetkých nás, čo sme prípadne i zatutlajú neúspechy. v petrovskom divadle Akási kovová atmosféra nasiakla buď vyrastali a zapálili náš malý slovenský komunitný sa ním, všetkých, ktorí živôtik! Tieto danosti vyúsťujú po tu hľadali svoj smer, a násled- troške i do nepríjemnej tiesne, vyplývajúcej, ne sa tomuto vari náhodne! umeniu upísali – zo symboliky a umelecky ho čísla 13. Toľko diferencovali, je totižto rokov redaktorsky sleod založenia dovali, ktorým Slovenského herectvo zostavojvodinskélo celkom skryho divadla tá nesplnená roku 2003, túžba, či tých, teda profesičo si jednoduonalizácie, na cho v tomto ktorej sa dlhé prostredí hľaroky pracovalo. dajú „plezír“, Nehovorím, že stále okrievajú by v tejto chvíli hrejivé pocity. malo prevravieť V divadle sú Miroslav Babiak – Kráľ replikou z ﬁlmu: tie matnejúce Ubu stále aktuálny Neočakávam nič obrysy našej sebaúcty... Optikou zvonka fakt viac zo života, než mi doteraz fascinuje impozantný počet dal. Pripravené bolo na veľké divadelných profesionálov, ktorí predsavzatia. A v tomto statuse v divadle natrvalo profesijne sa mu aj otvoril priestor na prezakotvili. Na taký hlúčik sloven- stížne festivaly, profesionálne ských duší, či hláv, viac ako 20 ocenenia a docenenia a dialógy. Avšak prečo sme z toho hore divadelných profesionálov: režisérov, dramaturgov, hercov, uvedeného mirákula z divadelkostýmových výtvarníkov, báb- níctva takí viacnásobne frustrokohercov... ktorí uchlebenie našli vaní? Duch divadelných otcov, v kultúrnom stredoeurópskom a to, že sa divadlo musí, nielen, regióne. Nie je to svojrázne mi- aby sa udržal národný kolektív a oživil národný duch, ale aby sa rákulum?! Nie je však v dnešku čas na kvalitatívne rástlo – to je akýsi sentimentálnosť, keďže di- podhladinový tok, čo predsa gitálna myšlienka zničila tú ešte hýbe! Režiséri a divadelní magickú. Nezáujem o umenie tvorcovia od začiatkov a najmä v v neoliberálnej spoločnosti je novších divadelných kapitolách deštruktívny živel. Položte si tak vytvárali repertoár, sprístupňovedľa seba divadelnú slovenskú vali divadelné trendy, dištanc, menšinovú tvorbu a dekadenciu gard, vyššiu ambíciu... Vplývali na cyberrealizmu! Aj napriek všetkej vkus... Nemalý bol zástoj učiteľuniverzálnosti umenia a jeho stva, ktoré priam systematicky sily búrať hranice! V pasovaní konalo nábor hereckej posily sa v konkurencii s virtuálnym a v školách pripravovalo predtrhom ťažko je držať sa nad stavenia... A potom ho posúvalo vodou aj tým najprestížnejším ďalej, vertikálne, pod strechu dinárodným divadlám. Menšinové vadla... Skleslosť na divadelnom divadlá môžu len zboku počítať duchu zo svetlých chvíľ, maxima, na získanú emancipáciu a rejting, najvyšších dosahov, úspechov, odvekú imelovú podstatu na ktoré boli a už také nebudú, či periférii záujmu dvoch národov, matnú skleslosť z amaterizmu, Annamária Boldocká-Grbićová

26/IV

ktorý je hádam najvznešenejšou formou divadelnej tvorby, ale efemérna, a už ju takmer nieto. Skleslosť z ochabenia pokory z kultúrneho poslania, z vyspelosti javiskovej reči... Z akejsi subjektivizácie cítenia pre divadlo, ktoré kedysi bolo kolektívne, a to k tomu také silné, že divadelné ochotníctvo bolo hlavným prikázaním čestnosti a budovania plnohodnotnej vyspelej kultúry národnostného kolektívu a slovenského života vcelku. A tu je aj, nie posledná v rade, ďalšia skleslosť – navzájom sa v divadelníctve tak silno trieštime, až škandalizujeme! Škandalizuje sa každý, čo niečo urobí, z ktoréhokoľvek tábora. Profesionalizmus si navyše stále hľadá umeleckú vyproﬁlovanosť a tých, ktorí divadlo činia divadlom – kmeňových

vďaka grantovému a projektovému systému vyprodukovala napríklad detské muzikály... V podstate sa už týmto tvorivým činom pred začiatkom milénia v divadelníctve otvára priestor pre nové formy organizovania sa, či konania a tvorby. K – nazvime to tak – pluralizácii. Okrem sprofesionalizovania divadla, ktoré sa vďaka statusu celomenšinového významu stalo akousi scénou hornou – či vyšnou teda. Na začiatku nového milénia sa javí tendencia po exite – tendencia vychádzať z divadla. V tomto teda podmienečne povedané, „exitovskom“ období, ktoré fakticky pretrváva dodnes, dochádza k založeniu doteraz jedinej súkromnej scény… Bol to v dejinnom slede druhý v poradí divadelný „exit“: novinár a kultúrny aktivista Ján Dorča-Jovi, dlhé roky alfa a omega

Predstavenie Od zajtra nepijeme z roku 2014 (foto: S. L.)

hercov! Silnú hereckú základňu z mladšej strednej generácie fakticky nemáme. Táto generácia zostala nevybudovaná, bola preskočená... Žijeme tým, čo dávame... Tak to bolo i v ochotníckych divadelných rokoch 90. – a aj to je pre nás príznačné – v najhorších časoch sa z trucovitého menšinového údelu vyprodukuje produkcia; bola celkom zdatná. Koncom 90. rokov zaznamenávame pozoruhodný kus práce Detskej divadelnej dielne, ktorá

ochotníckeho divadla, ktorého zástoj na otvorení sa divadla a na utužovaní kontaktov so Slovenskou divadelnou ochotníckou, ale i profesionálnou obcou a aj srbskou, najmä od iniciovania festivalu Petrovské dni divadelné, bol skutočne veľký… Dorča totiž založil občianske združenie TGN (Theater – Gallery – Newspaper), ktoré svoju činnosť začalo 1. júna 2001 vernisážou obrazov akademického maliara Pavla Popa z Nového Sadu. Tá sa uskutočnila v súkromnej Galérii v zadnej

HLAS ĽUDU • OBZORY

plagát k predstaveniu, Jaroslav Zima podpisuje autorskú hudbu, Vladimír Zima riadi orchester, Iveta Maďarová zakotvila v PR... Vzácne sú tie príchody a oživenia na duchu obecenstva s umelcami zo Slovenska a zo strednej Európy – akým je určite príchod pesničkárky Rie Ferčákovej na naše oslavy a jej koncertovanie. Potom fama volat, že z divadla robí len Klub – a nie je to tá famózna: „V krčme sa začalo, do krčmy sa vráti...“ Tieto butkovské autorské presuny, toto preklenutie do multimedializácie, do ﬁlmu, na ktorý sa priam príslovečne opiera, nie je nóvum v tomto divadle. Roku 1972 napríklad Erdevíčania premietali slajdy v rámci predstavenia – bol to príklad multimediálnosti vo vtedajších pomeroch. Multimedialita existovala, aby bola barličkou, a teraz sa to celé obrátilo, že sa herec v divadle stal barličkou a dôraz je na snových, fantazmagorických víziách s prvkami tanečného divadla, stand-up komédie, kabaretu, čierneho divadla, Laterny magiky. S týmto v štíte je zaplánovaná aj budúca premiéra Divadla VHV na október –Vtáci v dome. Východy v divadle sú vzácne, ukázalo sa, avšak podstatné je to dávkovanie. Funkcia divadla je aj v tom, aby z javiska vyšla spisovná reč. Upúšťame takto od kultúry hovoreného slova, čo nám kedysi bolo v štíte. A teraz si radšej volíme trebárs aj nonverbálne predstavenia! S východmi v divadle nám vyšiel herec! Herecké vstupy sú v nedohľadne! Na tomto nám treba pracovať! A treba horieť a zhorieť! A nie iba všetci chcieť ťahať koč... A skutočného /starého/ vozku Petra X. niet! Stopäťdesiatročnicu sme prežili pri predsa dobrom zdraví divadelníctva! A to je dnes, uznajte, prianie všetkých prianí! Resetujme aj ilúziu o divadle ako najväčšiu medzi rozkošami... Na každého raz príde Hamlet, tak akoby neprišiel v rokoch výročí. Po dileme však ale zvoláme spolu s Bachom: Bože, nech nás neopustí životná radosť! ○ (Časť textu odznela na odbornom kolokviu Cesta medzi tradičným a moderným (reálie a súvislosti) 27. augusta 2016)

27/V

chyži (neskôr Galéria pri jasliach réžii Milušky Majerovej, Danie- S rejtingom a pozlátkou dávnych v Dorčovom rodičovskom dome). ly Legíňovej-Sabovej a Ruženy dní po vyčerpanosti a so zmenou Dňa 28. augusta 2001 uzrela Černákovej. generácie. Butkova téza o „kosvetlo sveta aj premiéra drámy S mládežníkmi v poslednom munitnom divadle“ sa pokúša Mira Gavrana – Lásky Georga čase pracuje Hana Majerová-Tan- nejakým spôsobom reštartovať Washingtona, ktorú režíroval ciková, s deťmi v rámci ochot- spolupatričnosť a vehemenciu, Michal Náhlik – v súkromnej pro- níckej scény pracuje Monika empatiu a vedomie o kultúrnom dukcii Divadla JOVI z Báčskeho Necpálová. poslaní ochotníckej scény v zlaPetrovca. Približne o rok neskôr Najviac predstavení – úhrnne tom období. začal vychádzať aj TGN Ape- päť – režijné podpisuje Peter SerDolná – nižná ochotnícka amaritív, časopis pre térska základňa sa rozvlnila. kultúru, umenie Aj s novým predsedom Dia literatúru. Ten vadla VHV od roku 2003, mal mapovať diarespektíve 2005, Jánom nie v Joviho súkČernákom. S režisérom Butromnej agentúre. kom to mala byť jednorazová Časopis pôvodne spolupráca, ktorá trvá 16 vychádzal každé rokov. Potom už z iniciatívy tri mesiace, ale Černáka, ktorý ho oslovil vyod piateho čísla myslieť také projekty, ktoré sa z neho stal by do hľadiska a do súboru „občasník“ a po priviedli mládež. Butko sa deviatom (vyšlo teda nesústredil len na div decembri 2006) vadlo, nielen na to, že mladí Záber z odborného kolokvia Cesta medzi úplne zanikol. raz zahrajú predstavenie, tradičným a moderným (reálie a súvislosti) ale skôr na to, že sa stávajú Inak Ján Dorča svojho času inicioval aj Igric ge Butko: Romanes gitanes 2001, členmi komunity, ktorá kultúrne – prvý slovenský časopis v Ju- Jeden deň 2004, Doparoma 2008, a umelecké veci medzi sebou hoslávii venovaný divadelným Óda na rovinu 2011, Od zajtra zdieľa v širších súvislostiach. ochotníkom. Mal ambíciu mapo- nepijeme 2014. Šiesta premiéra Spoluvytvárali tak predstavenia vať divadelné dianie na Dolnej Vtáci v dome je naplánovaná na na tému: jeden deň, slovanská zemi a písať o inscenáciách na 8. októbra 2016. Amatérskej zá- mytológia, Óda na rovinu, pretrocha vyššej odbornej úrovni. kladni VHV práve Ján Dorča-Jovi tože človek... Okrem spomenuŠéfredaktorom sa stal Ján Dorča prostredníctvom vlastných zná- tých predstavení prinášajú i 2 a jeho zástupcom Pavel Čiliak. mostí v zahraničnom slovenskom celovečerné dokumentárne Časopis vychádzal štvrťročne. svete na konci 20. storočia pri- ﬁlmy a 1 medzinárodný festival Vyšli kompletné tri ročníky ’95, vádza posilu v autorskej osob- v produkcii VHV Next Picture. ’96, ’97 a jedno číslo v roku 1998. nosti Petra Sergeho Butka. Na Vzácnosťou tejto spolupráce Potom časopis zanikol. TGN za- Petrovských dňoch divadelných je nábor potenciálnych profeniklo v polovici prvého desaťročia roku 2001 tento herec, režisér, sionálnych divadelníkov, ktorí si tohto storočia. autor slovenského pôvodu žijúci v tomto prostredí hľadali a našli Tretí exit bol presun detskej scény divadla pod strechu Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina. Tam hodne práce okolo detskej scény prebrala dlhoročná herečka Daniela Legíňová-Sabová. Od roku 2006 režijné podpísala viacero ocenených predstavení. Doteraz tu pôsobí mladšia a staršia divadelná skupina. V jednom momente z jedného divadla sú zrazu 3 scény plus jedna profesionálna. Od roku 2003 Divadlo VHV Dunajské moderato cantabile – Pesničkárka a žiačka: Ria Ferčáková a Marína Dýrová (foto: Peter Serge Butko) vyprodukovalo 14 premiér – 12 pre dospelých a 2 predstavenia pre deti. Siedmi režiséri a jedna v Čechách predstavil výsledky identitu: Marína Dýrová napríkolektívna réžia: Vladislava Feke- niekoľkodňovej divadelnej dielne, klad v ňom vyrastala a teraz je te jedno predstavenie, Ľuboslav počas ktorej spolu so skupinou študentkou réžie v Banskej BysMajera tri predstavenia, Ivan mladých Petrovčanov pripravil trici, Zdeno Medveď od jesene Hansman dve, Miroslav Chlpka predstavenie tzv. imaginatívneho bude študentom na Umeleckej jedno predstavenie. divadla Romanes Gitanes inšpi- akadémii v Novom Sade – javisV tomto období v produkcii rované cigánskymi povesťami. kový svetelný dizajn, uznávaná Divadla VHV bola jedna premiéra Tento vykonáva exit, viac dizajnérka Anna Máľachová vyjeho Detskej scény v kolektívnej otvorenie sa, k novým veciam. pracovala na tejto scéne svoj 1.

DI VADLO

KNIHY

1. 10. 2016 • 40 /4719/

Bodka za edíciou Zlatá lipa? Juraj Bartoš

28/VI

a webovej stránke Slovenského vydavateľského centra so sídlom v Báčskom Petrovci (www.SVCentrum.com) kvitujeme 10 edícií, v rámci ktorých vychádzajú knihy rôznorodých proﬁlov; chýba tam ale názov edície Zlatá lipa. V rámci nej doteraz vyšlo šesť neveľkých a predsa vzácnych knižiek. Edíciu Zlatá lipa založil Víťazoslav Hronec, z postu redaktora knižných vydaní vydavateľstva Obzor-Tvorba Nový Sad roku 1993. Prečo? Ako sa sám vyslovil: „Bolo by dobre vydať súborné básnické dielo Juraja Rohoňa; treba na to ísť parciálne.“ A dodal, že „to bude hložianska edícia“. Prečo Rohoň a prečo Hložany? Juraj Rohoň sa narodil 15. 8. 1773 v Hornom Kalníku, Okres Martin, na Slovensku. V Hložanoch žil a pracoval celé tri desaťročia. Do kňazského úradu tu nastúpil 12. júla 1801 a roku 1827 obsadil aj post Báčsko-sriemskeho seniorátu. Už pred príchodom na Dolnú zem (najprv do Petrovca, r. 1795) písal básne v latinčine a češtine a vyšlo mu aj niekoľko kníh a v Hložanoch pokračoval v literárnej tvorbe. Roku 1802 zostavil prvú zbierku básní vojvodinských Slovákov – Kratochvilné spěvy pro mládež rolnickou (knižne vyšli až roku 1829 v Pešti). O ňom význačný slovenský literárny vedec Rudo Brtáň v texte Významní kultúrni dejatelia v Hložanoch v dávnej minulosti (zborník Hložany 2, 1998) napísal: „Nikto pred Kollárom, Šafárikom a Jánom Čaplovičom neobránil a neoslavoval Slovanov a Slovákov tak ako Juraj Rohoň.“ Vo svojich veršovaných obranách Rohoň vysunul do popredia kladné črty slovenského národa, najmä jeho starobylosť, mierumilovnosť a pracovitosť. Roku 1829 spolu s Michalom Godrom a Pavlom Jozefom Šafárikom založil i Slovenskú (čitateľskú) spoločnosť Societas slavica. Podľahol cholere 22. 10. 1831 a miesto večného odpočinku tohto významného muža nie je známe. Prvý titul v edícii Zlatá lipa je vlastne báseň Juraja Rohoňa Chvála Slowáků, ktorú pôvodne vydal Štefan Bobok v Banskej Štiavnici roku 1791. O jej druhé samostatné vydanie sa roku 1993, z iniciatívy V. Hronca, postarali spoločne Pra-

covná organizácia vydavateľskej činnosti Obzor-Tvorba Nový Sad a Miestne spoločenstvo Hložany, pri príležitosti 220. výročia narodenia Juraja Rohoňa. Pre tlač ju pripravili Víťazoslav Hronec a Michal Ďuga, uvádza sa v imprese, z ktorého tiež vyplýva: vytlačila ju Účastinná spoločnosť tlačiareň Kultúra v Báčskom Petrovci; latinské texty (báseň a poznámky) preložil Ján

lipa roku 1997 vyšiel 4. zväzok Rohoňových Zobraných spisov, tzv. kysáčsky a petrovský variant básne Píseň ku posvěcení chrámů Božích v Hložanoch, Kysáči a Petrovci: prvý sa spieval pri posvätení kostola v Kysáči, druhý v Petrovci. Aj toto vydanie pripravil Víťazoslav Hronec, typograﬁcky spracoval Jaroslav Čiep, technicky upravil Oskar

Vadina; graﬁckú a technickú úpravu navrhol Michal Kiráľ (zachovala sa aj pri nasledujúcich zväzkoch edície, s jednou výnimkou, o nej neskoršie); lektorovali Dr. Michal Týr a Anna Papugová. Roku 1996 vyšiel 2. zväzok edície ZL, čiže zv. č. 12 Zobraných spisov Juraja Rohoňa, t. j. jeho báseň Probuzení národu slovanského v Uhřích k srdnatému uchopení zbraně proti Francouzúm. Aj na tomto vydaní sa ﬁnančne podieľalo MS Hložany, ale v imprese sa to neuvádza. Z neho sa o. i. dozvedáme: publikáciu na vydanie pripravil Víťazoslav Hronec; technicky ju upravil Oskar Štefan; lektorovali Dr. Michal Týr a Anna Papugová; výkonným vydavateľom a tlačiarom je ÚST Kultúra. Ako 3. zväzok edície Zlatá

Štefan, lektoroval Dr. Michal Týr, o sadzbu sa postarala Knižnica Štefana Homolu, Báčsky Petrovec (t. j. jej vtedajší riaditeľ J. Čiep), výkonným vydavateľom zase bola ÚST Kultúra, Báčsky Petrovec. Okrem ÚST Kultúra a KŠH spoluvydavateľom je aj Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Juhoslávii Nový Sad. Prvé vydanie tejto piesne vyšlo roku 1897 u Jána Bežu a spol. v Senici, druhé u Šimona Roháčka v Modre (neuvádza sa rok) a tretie tiež u Jána Bežu a spol. v Senici roku 1910. Všetky tri vydania vyšli anonymne. Od pôvodnej koncepcie výzorom a obsahom odbočuje 4. kniha, ktorá vyšla v edícii ZL: Zakladanie slovenskej kultúrnej spoločnosti v Hložanoch. Jej autorom je Mr. Samuel Fekete a

vydali ju spoločne Miestny odbor Matice slovenskej v Juhoslávii Hložany a Akciová spoločnosť tlačiareň Kultúra v Báčskom Petrovci, ktorá ju roku 2001 aj vytlačila. Graficky ju upravil Samuel Arňaš a lektoroval Dr. Michal Týr. Venovaná je 245. výročiu príchodu Slovákov a 200. výročiu príchodu Juraja Rohoňa do Hložian, respektíve k 170. výročiu jeho smrti. Šéfredaktor knižných vydaní ÚST Kultúra V. Hronec ju chcel zaradiť do edície Lacná knižnica. Jej autor s tým nijako nesúhlasil a trval na tom, aby vyšla v edícii ZL. Majúc na zreteli o. i., že ponúknutý text sa čiastočne týka života a pôsobenia Juraja Rohoňa v Hložanoch, Hronec napokon (sám nám to dosvedčil) súhlasil s návrhom Mr. Feketeho. Knižka je aj vizuálne odlišná od ostatných v edícii ZL: na titulnej strane je podobizeň Pavla Jozefa Šafárika (mediryt J. Boufla) a na poslednej fotografia niekdajšieho Čítacieho kruhu v Hložanoch (nie aj meno autora). Keď už V. Hronec bol na dôchodku, roku 2013 vyšla 5. knižočka v edícii Zlatá lipa, formátom rovnaká ako predchádzajúce Rohoňove, ibaže sa netýka jeho tvorby ani života. Reč je o básni: Lepší vdovec než mládenec (...), t. j. veršovanej prvotine Juraja Ribaya (nar. r. 1754 v Bánovciach nad Bebravou na Slovensku; pôsobil ako ev. farár v Torži, dnešnom Savinom Sele, kde aj zomrel r. 1812). Knihu na vydanie pripravil doc. PhDr. Jaromír Linda, PhD. (hosťujúci profesor z Prahy na Filologickej fakulte Belehradskej univerzity). Podľa štandardov Michala Kiráľa technicky ju upravil Vladimír Sudický; technickým redaktorom bol Ján Hlaváč; za Vydavateľskú radu Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci (ktoré knižočku vydalo) sa podpísal jej predseda Dr. Adam Svetlík. Vyšla tlačou tlačiarne GRAFoffice v Kysáči, pri príležitosti medzinárodnej vedeckej konferencie Juraj Ribay (1812 – 2012) – život a dielo (v N. Sade 22. a 23. feb. 2013). Zatiaľ posledný 6. zväzok edície ZL vydalo SVC v Báčskom Petrovci roku 2015; je ním príležitostná báseň (paralelne v latinčine a slovenčine) Juraja Rohoňa Óda na počesť najjasnejšieho, najučenejšieho a veľmi známeho muža

PUBL I K ÁC I E

HLAS ĽUDU • OBZORY

Reálna norma, ideálna norma (Slovenčina (nielen) ako cudzí jazyk v súvislostiach II, Zborník príspevkov venovaných výskumu a výučbe. Bratislava : Univerzita Komenského, Studia Academica Slovaca, 2016) Anna Horvátová

azyk ovplyvňoval vývin abstraktného myslenia a ľudského intelektu a napomáhal telesnú a duševnú činnosť. Umožnil tvorenie, udržiavanie a odovzdávanie ideí a myšlienok v čase i v priestore. Bol a je tvorcom ľudských spoločenstiev a kolektívnej múdrosti. Práve jazyk umožnil vytvárať a udržiavať duchovný svet ako najvyšší vývinový stupeň. Preto jazyk, jeho stavbu a vývinovú dynamiku študujú rozličné jazykovedné disciplíny, výsledkom čoho sú v dnešnej odbornej literatúre vedecké monografie, učebnice venované nášmu jazyku a špecializované príručky. Podoba súčasnej spisovnej slovenčiny je výsledkom postupného vývinu, keďže máme na zreteli, že je jazyk najstarším nástrojom, ktorý človek vytvoril. K tomu najvšestrannejším a najpotrebnejším. Normy jazyka a teda aj normy spisovného jazyka, a, samozrejme, aj spisovnej slovenčiny sú špecifické prípady sociálnej normy, ktoré si osvojujú členovia istej spoločnosti v procese socializácie. Juraj Dolník v publikácii Teória spisovného jazyka so zreteľom na spisovnú slovenčinu (Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2010) uvádza, že sú jazykové normy definované ako „aktuálne alebo potenciálne kodifikované štandardizácie foriem, ich významov a ich kombinácií a suprasémantických príznakov jazykových jednotiek, v ktorých sú akumulované kolektívne potreby a záujmy korelujúce s funkciami noriem a teda je v nich zafixovaná motivácia ich rešpektovania, ktorá v danej societe nadobudla regulatívnu silu“. Na toto konštatovanie nadväzuje Zuzana Hargašová, ktorá citát aj zakomponovala do príspevku, v príspevku Nespisovné jazykové prvky a ich miesto vo výučbe slovenčiny ako cudzieho jazyka, v stati Ideálna norma, reálna norma, úzus: „... spomína sa aktuálna a potenciálna kodifikovanosť z dvoch dôvodov: prvým je fakt, že kodifikácia zaostáva za normou a tie jazykové prvky, ktoré sa

používajú v jazykovej praxi, sa nemusia objaviť v aktuálnej kodifikácii. (...) Jazykové prvky, ktoré sú dostatočne štandardizované, aj napriek svojej rozšírenosti v jazykovej praxi nie sú zahrnuté do kodifikácie. Nachádzajú sa v referenčnom poli potenciálnej kodifikácie a aktualizácia týchto potenciálne kodifikovateľných jazykových prvkov závisí od okolností, ktoré majú vplyv na ich kodifikačné prehodnotenie.“

My máme len jeden materinský jazyk – je ním slovenčina. Máme si ju chrániť, zdokonaľovať sa v našom materinskom jazyku, sledovať trendy, aktuálne vydania, vzdelávať sa a pozdvihovať úroveň jazykového povedomia. Každá publikácia venovaná slovenčine je vítaná medzi nami príslušníkmi slovenského jazykového spoločenstva. Tu aj preto predkladáme zborník príspevkov venovaných výskumu a výučbe Slovenčina (nielen) ako cudzí jazyk v súvislostiach II, o vydanie ktorého sa pričinila Univerzita Komenského v Bratislave, Studia Academica Slovaca – centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk. Editorkami sú doc. PhDr. Jana Pekarovičová, PhD., a Mgr. Zuzana Hargašová, PhD. Pre nás je zaujímavý údaj, že sme v imprese postrehli aj nám dobre známe meno, totiž jedným z recenzentov bol náš vojvodinský rodák prof. PhDr. Miroslav Dudok, CSc. V tomto zborníku prác s číslom dva (jednotka vyšla pred piatimi rokmi) z množstva kvalitných

príspevkov spomíname: Rod ako gramatická a sociálna kategória, autorka Jana Pekarovičová, Prirodzenosť, cudzosť, inakosť v retrospektíve, súčasnosti aj perspektíve, autor Pavol Žigo, K štýlovej a žánrovej členitosti náboženskej komunikácie Jozefa Mlaceka, Funkčnosť gramatiky vo vyučovaní slovenčiny ako cudzieho jazyka pre mierne a stredne pokročilých Ľudmily Žigovej, Slovotvorná motivácia v slovenčine ako opora rozvíjania lexikálnej kompetencie cudzojazyčného študenta Ľudmily Liptákovej, Rozvíjanie hovorovej lexiky u študentov slovakistiky v zahraničí Stanislavy Zajacovej, tiež Nespisovné jazykové prvky a ich miesto vo výučbe slovenčiny ako cudzieho jazyka (so zameraním na úroveň A1) Zuzany Hargašovej. Sú tiež príspevky, ktoré sa zaoberajú bilingválnou problematikou, o ukrajinsko-slovenskej interferencii na syntaktickej úrovni, o slovenskej syntaxe z pohľadu rumunského slovakistu, o výučbe geneticky príbuzných jazykov – slovenčiny a slovinčiny, o problémoch pri prekladoch (na slovensko-poľskom materiáli). Aj Slováci vo Vojvodine majú problémy pri ovládaní materinského jazyka. Nastoľuje sa otázka, či je jazykové povedomie chabé, alebo je málo populárnych textov, v ktorých sa upozorňuje na nedopatrenia v spisovnej slovenčine, či natoľko zaznávame svoj materinský jazyk, že tým sami seba znehodnocujeme, ba „zabíjame“, alebo je nezáujem jazykových pracovníkov o túto oblasť, ktorá sa stáva poľom neoraným! Je o to viac vzácnejšie každé vydanie poučiek zo slovenčiny, zborníkov príspevkov venovaných výučbe a výskumu, aby sme sa v tom bilingválnom chaose nestratili rýchlejšie, ako prirodzenou cestou k tomu spejeme. A od percipientov jazykového spoločenstva závisí aj úroveň daného jazyka, ako i úroveň jazykovej komunikácie, ktorá nezávisí od toho, ako sa využívajú vlastnosti a prostriedky jazyka, ale od toho, aké sú vzťahy medzi jazykom a členmi jazykového spoločenstva, ktoré vzniká pri používaní jazyka. ○

29/VII

Michala Járošiho / In Honorem Clarissimo, Doctissimo, Celeberrimoque Viro Michaeli Járossy. Vskutku je to 2. zväzok jeho Zobraných spisov. Báseň preložila PhDr. Klára Komorová, PhD.; na rozdiel od predchádzajúcich publikácií, v knižtičke nenachádzame žiadne dodatočné poznámky a vysvetlivky. Je tu však údaj, že jej 1. vydanie vytlačila tlačiareň Františka Jána Šulcera v Banskej Štiavnici. Slovenský text najnovšieho zväzku edície ZL lektorovala Zuzana Medveďová-Koruniaková a latinský Marina Šećerovová. Knižtičku technicky upravil V. Sudický, technického redaktora robil J. Hlaváč a v mene vydavateľskej rady SVC je v imprese meno Dr. A. Svetlíka. Vytlačila tlačiareň GRAFoﬃce v Kysáči. Víťazoslav Hronec nám 7. júla 2016 v redakcii Hlasu ľudu ukázal fascikel obsahujúci množstvo oxeroxovaných materiálov (básní, záznamov v latinčine a češtine, opatrených poznámkami...). Buď je ich autorom Juraj Rohoň, alebo je v nich o ňom reč. Okrem iného sú tam aj básne a záznamy z hložianskej cirkevnej kroniky, ktorá je už i zdigitalizovaná. Hronec potvrdil, že útle knižočky začali vydávať ako predbežnú prípravu na vydanie súborného diela, a dodal: „Zoznam básní, poradie, v akom by mali vychádzať knižne, som urobil chronologicky, lenže sme mohli uverejňovať iba to, čo sme mali; preto sme napríklad 12. zväzok Zobraných spisov Juraja Rohoňa vydali ako 2. zväzok edície Zlatá lipa...“ O. i. povedal, že po prvej básni (Chvála Slováků) na Slovensku pátral celé desaťročie: „Potom ju našli niekde zviazanú... Ani neviem, odkiaľ to prišlo a kto ju poslal. Ďalšie asi tri roky ubehli, kým sme našli, kto ju preloží, trápili sme sa... ale sme ju vydali.“ O budúcom osude edície Zlatá lipa ani jej zakladateľ nevie nič. V roku, keď v júli uplynulo 185 rokov od príchodu Juraja Rohoňa do Hložian a 22. októbra 2016 sa dovŕši 185 rokov od jeho úmrtia, sme chceli len málo: povedať (nič nové): nie je všetko iba v speve a tanci; ani piesní by nebolo nebyť slova; (na)písané slovo trvá „trošku“ dlhšie než vyslovené, ak ho len má kto ustrážiť pred vlnobitím času. Nie je to nič ľahké; je však aj niečo ťažšie: nájsť „nového Hronca“. ○

FIL M

1. 10. 2016 • 40 /4719/

Srbská akrobatka, peruánski baníci a svetový horor Pančevský ﬁlmový festival, 7. – 11. septembra 2016 Janko Takáč

30/VIII

retí Pančevský filmový festival (PAFF) bol usporiadaný na viacerých lokalitách v centre najväčšieho mesta v Banáte. Filmový program prebiehal vo veľkej sieni Kultúrneho centra Pančeva a v sieni Apolo, kým sprievodné akcie – hudobné, komiksové a zábavné – prebiehali vo foyeri Kultúrneho centra, v Dome mládeže Pančeva a v kaviarňach Štab Pogon a Kafe Voz. Najprv sme si pozreli dokumentárny film Zid smrti i tako to (Mladen Kovačević, 2016). Ide o príbeh akrobatov, ktorí jazdia na motocykloch po tzv. múroch smrti (6-metrových drevených valcoch), ktoré sú časťou cirkusových programov. Najväčšou kvalitou tohto filmu sú postavy, hrdinkou filmu je štyridsaťročná Brankica Nađ, skúsená, ostrieľaná žena, ktorá jazdí na stenách smrti od detstva a okrem toho, že so svojím show cestuje šírom Srbska, pozývajú ju ukázať svoje akrobacie aj do západnej Európy. Predsa, Brankica je komplexná osobnosť, je akrobatkou, ktorá každodenne riskuje svoj život, ale je aj starou matkou, ktorá rada trávi čas so svojimi tromi vnúčatami... V rámci programu Ponoćna jeza sme si pozreli domáci hororový film Otvorena (Momir Milošević, 2016). Ide o tzv. arthouse film, v ktorom sledujeme príbeh dvoch priateliek, medzi ktorými sa vytvorí jeden čudný druh lásky. Otvorena sa podobá tvorbe, akú sme mohli stretnúť u Davida Lyncha alebo Davida Cronenberga, ale sú viditeľné aj vplyvy talianskeho autora Lucia Fulciho. Ide teda o psychologický a tzv. body horor (príznačný pre Lyncha a Cronenberga), ktorý svoju naráciu prináša ako snový príbeh, nie veľmi viazaný na logiku a racionálnosť. Film Otvorena síce nie je vynikajúce dielo, ale predsa musíme pochváliť autorovu smelosť a usmernenie na arthouse produkciu (ide o čierno-biely film, sú tu len dve postavy a pod.).

Vynikajúce, priam geniálne dielo svojej strašidelnosti. Ide o jeden Aferim! (Radu Jude, 2015) azda z najlepších filmov o holokauste, predstavuje vyvrcholenie vývinu ktorý sme pozerali. súčasnej rumunskej filmovej proHŕstka divákov si pozrela aj dukcie, ktorý sa začal pred takými radikálne experimentálny film desiatimi rokmi s nástupom tzv. A Masque of Madness (Norbert Novej vlny rumunského filmu. Pfaffenbichler, 2013). Ide o dielo, Predsa, Aferim! nie je charakte- v ktorom sledujeme vystrihnuté ristickým filmom Novej vlny, lebo scény z okolo 170 filmov známeho ide o rozkošne nakrútené dielo, hororového herca Borisa Karloffa ktoré prináša príbeh z rumunskej (1887 – 1969). Režisér (presnejšie pokrajiny Valašsko v prvej polovici 19. storočia. V tejto narácii, ktorá sa veľmi podobá americkému westernu, dvaja policajti pátrajú po otrokovi, ktorý utiekol od svojho majiteľa (vo vtedajšom Rumunsku otroctvo bolo legálne a otrokmi boli najčastejšie Rómovia). Aferim! je dráma s veľkými dávkami humoru, čím Záber z víťazného filmu Eldorado XXI sa podobá aj početným srbským komédiám (napríklad montážnik) sa pokúsil z týchto filmom Slobodana Šijana). nespočetných scén vytvoriť novú Pohľad na hrôzy nacistických naráciu a takým zaujímavým spôkoncentračných táborov sme mohli sobom vzdať hold vynikajúcemu sledovať v maďarskom filme Saul hercovi, ktorý sa počas svojej kaFia (László Nemes, 2015). Jestvujú riéry venoval hororovým filmom a početné filmy o strašidelných zahral početné ikonické postavy, osudoch Židov a ostatných väzňov ako napr. postavy Frankensteinovv koncentračných táboroch počas ho monštra, múmie, Fu Manchu... druhej svetovej vojny a holokaus- Pfaffenbichlerov film je zaujímavý, tu, ale Nemesov film je osobitne ale predsa len ako hold Karloffovi dojímavý, lebo nám prináša príbeh a ako taký môže byť lákavý len tzv. sonderkommandov (pracovné pre nadšencov hororovej kinemasily v nacistických vyhladzova- tografie z polovice 20. storočia. cích táboroch), teda Židov, ktorí Vo filme Fear Clinic (Robert s cieľom predĺžiť svoje životy vo Green Hall, 2015) sme si pozreli vyhladzovacom tábore pomáhali hororovú ikonu Roberta Englunda proces odvádzania do plynových (známy Freddy Krueger v serikomôr, masovej vraždy, pálenia áli Nočná mora v Elm Street). V mŕtvol... Sonderkomandovia boli tomto filme Englund hrá postavu jediní židia, ktorí vedeli, o čo presne lekára v klinike na liečenie postide v koncentračných táboroch, a traumatických strachov (fóbií). Po ich úlohou bolo, aby proces od- experimentálnom liečení jednej vádzania zajatcov do plynových pacientky – liečenie podobné tomu komôr a masového zabíjania šiel v známom filme Jacob’s Ladder bez vzbury alebo paniky (väzni (1990) – dochádza k záhadnej v táboroch sa údajne do komôr nehode, pacientka umiera a po šli len osprchovať). Saul Fia je je- čase sa do nemocnice vracajú aj den z tých filmov, ktoré je veľmi niektorí iní pacienti, ktorí majú ťažko pozerať, lebo ani 70 rokov následky neúspešného liečenia po holokauste scény z koncen- (fóbie sa vracajú v ešte silnejšej tračných táborov neutrácajú zo podobe). Fear Clinic je slabší film a

pripomína skutočnosť, že tak ako Karloff, aj Englund počas svojej kariéry na hŕstku vynikajúcich filmov musel zahrať v desiatkach slabých diel. Vyhlásenie víťazov tretieho PAFF bolo v posledný večer festivalu: cenu Svetionik dostal film Eldorado XXI portugalskej režisérky Salomy Lamasovej, pokým cenu Dimnjak získal film Ten Buildings Away Mikiho Polonského. Osobitnú cenu dostal film Je Suis Le Peuple Anny Roussillonovej. Víťazný film Eldorado XXI (Salomé Lamas, 2016) trvá viac ako dve hodiny, ide o príliš radikálne, dokumentárne dielo, hovoriace o polohe pracovníkov v baniach v juhoamerickej krajine Peru. Sledujeme zábery zo života obyčajných ľudí, ktorí namáhavo pracujú na ťažení zlata a drahocenných minerálov na peruánskych lomoch a v baniach. Napriek ťažkému životu tento ľud sa vie aj zabaviť, udržiavať si ľudovú tradíciu a prežiť napriek všetkým ťažkostiam. Ide o film, ktorý je veľmi experimentálny – jeden káder (scéna príchodu jednej zmeny baníkov na prácu a odchodu druhej zmeny z práce) trvá celú hodinu, ale je zároveň veľmi inšpiratívny a poukazuje na skutočnosť, že človek môže prekonať veľké ťažkosti a predsa zostať človekom. Vo filme tejto portugalskej autorky vidíme, že sa humánnosť u ľudí môže udržať aj v tých najhorších životných podmienkach... Napriek početným ťažkostiam – s ktorými sa dnes stretáva takmer každé menšie alebo väčšie kultúrne podujatie v Srbsku – a trochu slabšej návštevnosti, tretí PAFF predsa udržal dobrú úroveň, tak v repertoári, ako aj v organizácii. V posledný deň festivalu sa rozprúdila informácia, že víťazom tohtoročného Filmového festivalu v Benátkach je práve Lav Diaz (s filmom The Woman Who Left), čiže režisér, ktorý bol víťazom prvého PAFF (s filmom Norte, The End of History). Je to skvelé potvrdenie faktu, že aj takýto malý festival, ako je PAFF, môže odhaliť nových autorov –takých, ktorí o niekoľko rokov budú predstavovať prvú triedu európskej alebo aj svetovej kinematografie.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra Spisovatelia poukázali na extrémizmus v Európe KONGRES SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV V BRATISLAVE

Jaroslav Čiep

red samotným začiatkom Kongresu slovenských spisovateľov, ktorý sa uskutočnil 22. a 23. septembra v Trenčianskych Tepliciach, organizátori predpokladali s účasťou viac ako 200 domácich a zahraničných

o príhovor vedúcu delegácie Vieru Benkovú. Tohtoročný Kongres slovenských spisovateľov mal historický, ale aj politický význam. Podľa slov spisovateľa Jaroslava Rezníka staršieho „nadväzuje na pamätný trenčianskoteplický Kongres slovenských spisovateľov,

na Slovensku, ale aj v iných krajinách Európy. Predstavenstvo Spolku slovenských spisovateľov, ktorý spolu s SC PEN, Klubom nezávislých spisovateľov, Klubom literatúry a ďalšími organizáciami medzinárodný kongres spisovateľov organizovalo, na svojom zasadnutí riešilo aj organizačné otázky,

Na prijatí u predsedu parlamentu Andreja Danka delegátov. Na tento zraz spisovateľov boli pozvané aj delegácie z viacerých krajín a partnerských organizácií. Jednou z najpočetnejších delegácií na kongrese bola práve zo desaťčlenná delegácia zo Srbska, ktorú tvorili srbskí, ale i slovenskí spisovatelia v Srbsku. Predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik vyzval

vedeckých pracovníkov a publicistov s medzinárodnou účasťou, ktorý zjednotil inteligenciu v boji za mier, proti nastupujúcemu fašizmu v roku 1936“, podľa ktorého Európa je blízko podobnej situácii. Ďalšou témou Kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach bolo sociálne postavenie súčasných spisovateľov

návrhy na ocenenia, vyhlásenia a odporúčania na nadchádzajúci kongres. Partneri na stretnutí diskutovali aj o podpore slovenskej literatúry, kultúry i slovenčiny, začlenení slovenského národa do svetového kultúrneho života, ako aj o mravnom zjednocovaní spisovateľov, vedcov a publicistov v kultúrnych úsiliach.

Už v stredu 21. septembra so zástupcami Spolku slovenských spisovateľov a ich kolegami zo zahraničia sa stretol i predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko. Predseda NRSR pri tej príležitosti povedal, že v časoch deštruovania základných európskych spoločenských a kultúrnych hodnôt je dôležité otvoriť otázky poslania, mravnosti a etických hodnôt spisovateľa a jeho postavenia vo verejno-spoločenskom priestore. Zámerom Kongresu slovenských spisovateľov je podpora, presadzovanie a ochrana humanistických hodnôt pôvodnej a prekladovej literatúry, umenia a kultúry, ich tvorcov, knižnej literárnej a časopiseckej tvorby, slobody prejavu autentického kritického myslenia, ako aj požiadavka na riešenie problémov sociálnej nerovnosti ľudí, narastajúcej neznášanlivosti, extrémizmu a anarchie vo verejnom demokratickom priestore, predstavujúcich ohrozenie hodnotových základov národných kultúr jednotlivých štátov Európy i demokratických, kresťanských a humanistických základov celej európskej kultúry. O priebehu kongresu pravidelne informovala aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky, ale aj iné tlačené a elektronické médiá. Súčasťou kongresu sú bloky referátov a prednášky. Dvojdňový program skončila záverečná diskusia a prijatie spoločného vyhlásenia. Foto: press služba predsedu NR SR

NOVÁ KNIHA Z PADINY

Porekadlá, pranostiky, príslovia Elenka Ďurišová

nedeľu 25. septembra v miestnostiach Domu kultúry Michala Babinku bola premiéra knihy Zuzany Slivkovej pod názvom Porekadlá, pranostiky, príslovia. Tieto poučné myšlienky a výpovede autorka vyzbierala v Národných kalendároch, a to aj v tých jeho najstarších ročníkoch. Toto je jej druhá kniha. Prvú vydala presne pred desiatimi rokmi pod názvom Oslavujme Pána. Tentoraz sa venovala celkom inej problematike. Kniha je vhodná pre záujemcov o porekadlá, pranostiky a príslovia a ako sama autorka hovorí, odporúča ju zvlášť mladým čitateľom, ktorí v školských laviciach preberajú danú látku, alebo ako motiváciu nových generácií pri • KULTÚRA •

Prítomným sa prihovorila i autorka Zuzana Slivková zachovaní našich obyčají a kultúry. Jazykovú úpravu robila profesorka slovenčiny Zuzana Kotvášová, slovo o autorke napísal profesor slovenského

jazyka Ondrej Kotváš a o estetickú stránku obálky a ilustrácie v publikácii sa postaral insitný maliar Ján Bačúr. Na ukážku scénky pranostík a porekadiel o priateľstve na večierku predviedli žiaci Základnej školy maršala Tita a spolupracovníci Obecnej knižnice – oddelenia v Padine pod vedením profesorky triednej výučby Anny Halajovej. Mladí spolupracovníci: Boris Imro, Janko Garafiát, Jaroslav Slivka a Vlastislav Srnka, zahrali aj na harmonikách. Časť porekadiel a prísloví prečítali Anička Strehovská a Vladimír

Zloch. Knihovníčka Eva Taubertová prítomným pripomenula dôležité úlohy knižnice: podporovať záujem čitateľov o knihy, ale aj podnecovať literárnu tvorbu v tomto prostredí. Diplomovaná etnologička Zdenka Obšustová prezentovanú knihu priblížila z etnologického pohľadu. Moderátorkou bola Elenka Ďurišová. Slova sa ujali aj Ondrej Kotváš, Ján Bačúr, ako aj sama autorka, ktorá sa poďakovala svojim blížnym a priateľom za podporu a na znak vďaky im rozdelila prvé výtlačky novej knihy. Teta Zuzana, ako v Padine zvykli volať autorku Zuzanu Slivkovú, je známa svojou priateľskou a vždy dobrou náladou, a preto jej dlhodobá priateľka Katarína Petrášová pri tejto príležitosti zaspievala dve jej obľúbené pesničky.

40 /4719/ 1. 10. 2016

Kultúra PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ 2016, DRUHÝ VÍKEND

O skvelú zábavu postarané Jaroslav Čiep Anna Francistyová NITRIANSKA DÁMSKA ŠATŇA V PETROVCI Už vopred sme postrehli oznam na oficiálnej stránke Divadla Andreja Bagara v Nitre, že v rámci programu 21. ročníka festivalu Petrovské dni divadelné „DAB predstaví svoju komédiu Dámska šatňa slovenským krajanom žijúcim v Báčskom Petrovci v srbskej Vojvodine“. Vo štvrtok večer 22. septembra tunajšiemu publiku Nitrania zahrali ich úspešnú ženskú komédiu s pesničkami, ktorá „s chápavým nadhľadom a britkou komikou odkrýva osudy štyroch herečiek, ktorým sa divadlo stalo ich druhým domovom a obetovali mu časť svojich životov“. Kritika toto predstavenie ocenila ako skvelú komédiu, ktorá odhaľuje tajomné zákulisie dámskej šatne

koľko trvá predstavenie, aj diváci v Petrovci na jeden dúšok zažili dynamické a výbušné predstavenie, v ktorom roly obsadili Lenka Barilíková, Jana Kovalčíková, Eva

Brechtovsky vycibrení Somborčania v seriáli Muž je muž

Pavlíková, Alena Pajtinková. Za réžiu sa podpisuje Michal Spišák a za hudbu Kamil Mikulčík. Trefný

Štyri charaktery v Dámskej šatni z Nitry

vidieckeho divadla v meste, ako je napríklad Nitra. Dámska šatňa a v nej štyri herečky, ktoré tu žijú veľký kus svojho umeleckého aj reálneho života. Prichádzajú, odkladajú svoju civilnú identitu, premieňajú sa na dramatické postavy a odchádzajú na javisko. Potom sa vracajú späť z divadelnej ilúzie do reálneho života. To je pôdorys skvelej komédie českého dramatika Arnošta Goldflama Dámska šatňa. Hodinu a trištvrte,

www.hl.rs

v dejinách srbského divadla jedno predstavenie bolo zahrané v dvoch epizódach, teda ako seriál. „Vybrali sme si dielo, ktoré je živé a aktuálne, a adaptované cez

výber textov piesní k tomuto predstaveniu urobili Jakub Nvota, Michal Spišák a Karol Spišák. DVE EPIZÓDY MUŽA AKO MUŽA Národné divadlo Tošu Jovanovića zo Zreňaninu ako prvé z troch hosťujúcich divadiel zo Srbska sa v piatok 23. septembra predstavilo dvoma epizódami hry Bertolta Brechta Muž ako muž 1 a Muž ako muž 2 v réžii Anđelky Nikolićovej. Po prvýkrát

Informačno-politický týždenník

predstavenie, ktoré nesie vzrušenie z populárnych filmových žánrov, s množstvom pop hudby, ale udržuje Brechtovské kritické ostrie, kde sa človek s práve nie závideniahodnými schopnosťami stáva vojnový stroj. V predstavení hrá takmer celý herecký kolektív: Ivan Đorđević, Nataša Ilinová, Daniel Kovačević, Dejan Karlečik, Stefan Juanin, Ljubiša Miličić, Jelena Šneblićová-Živkovićová, Jovan Torački, Mirko Pantelić, Zvonko Gojković, Miljan Vuković, Sanja Radišićová, Vesna Varićaková, Snežana Kovačevová-Čelarová a Nataša Lukovićová. 39 STUPŇOV – ŠPIONÁŽNA KOMÉDIA Z ROŽŇAVY Zahlásený a ocenený broadwayský hit a v ňom i meno slávneho filmového režiséra Alfreda Hitchcocka možno u niekoho vyvolalo mierne obavy pri príchode do divadla v sobotu 24. septembra, ale inscenácia 39 stupňov na motívy textov J. Buchana a P. Barlowa a filmu A. Hitchcocka v réžii Tatiany Masníkovej a v podaní Mestské-

seriál, pretože je ťažké si predstaviť, že dnešný divák bude sedieť v divadle tri hodiny. Dej sa odohráva v Indii, v britskej okupácii, a ukazuje, ako určité udalosti, najmä surové a extrémne, vplývajú na zmeny v osobnosti. Brechtov dôraz na budovaní dramatických situácií ako relatívne nezávislých štruktúr, so zvratmi, ktoré sú niekedy nečakané, dalo základ nášmu nápadu predstavenie rozdeliť do epizód,“ vyjadrila sa režisérka Nikolićová. Pre inscenáciu Brechta treba vynaložiť obrovské úsilie, divadelná technika a personál divadla, rovnako ako i celý herecký kolektív Špionážna komédia z Rožňavy vydali zo seba všetko, aby vytvorili zreteľné a ho divadla Actores z Rožňavy silné predstavenie. Spôsob, akým priniesla divákom kopu kvarežisérka prečítala toto Brech- litnej zábavy. Z obávaných 39 tovo dielo, je dosť nezvyčajný, stupňov nakoniec bola skvelá rovnako ako aj spôsob, akým ho vyše 80-minútová špionážna Národné divadlo zo Zreňaninu krimikomédia. Diváci hneď poprezentovalo publiku. Urobili strehli zaujímavosť hry, že celú • KULTÚRA •

plejádu postáv hrajú iba štyria herci. Pritom iba hlavnú postavu Richarda Hanneya hrá iba jeden herec, jediná herečka má „na starosti“ tri charakterovo odlišné postavy a ostatných až 26 postáv hrajú iba dvaja herci. Aj keď je dielo založené na zločineckej zápletke, detektívne napätie rýchlo diváci pochopili ako podklad na skvelú Odvážne predstavenie z Belehradu a hlavne dynamickú o násilí na ženách kriminálnu komédiu. Pravdaže, aj vďaka fantastickým zrušené. Neskôr za prítomnosti hercom, ktorí sa takmer v sekun- polície predsa odznelo. Na divade prevteľujú do novej úlohy delných doskách toto sociálne a nového charakteru. Zaslúžia dielo žije už 12 rokov, s tým, že si spomenúť ich v tomto našom prvých desať rokov tých desať krátkom riporte: Róbert Kobez- postáv hrali ženy, v novej verzii da, Ivana Krajňáková, Atila Boc- hrajú iba muži. Pritom ide o silné sázski a Jozef Komiňák. Na scéne predstavenie o násilí nad ženami sa striedalo minimum rekvizít, a o páde natality v Srbsku. I keď ale pantomímou a groteskou si na začiatku diváci v Petrovci boli herci vynahradili aj túto zložku aj trochu šokovaní nástupom belehradských hercov, záver „ťažkej“ špionážnej hry. poznačili ovácie. BELEHRADČANIA PIRÁTI DRSNE A PRAVDIVO V nedeľu 25. septembra v re- Z KRAGUJEVCA V pondelok 26. septembra pertoári 21. PDD bolo predstavenie z celkom iného súdka. Silnú v poslednom dni 21. PDD v inscenáciu CRVENA: Samoubistvo Petrovci sa napoludnie žiakom nacije (Červená: samovražda národa) autorky Mileny Bogavac a v réžii Vojislava Arsića do Petrovca priniesli herci z Belehradu. Ide o koprodukciu Centra E8 a Bitef teátra. Podtitul predstavenie – Mizogýnia (chorobný odpor mužov k ženám, pozn. a.) je príčina Janoušek aj v preklade do srbčiny v Kragujevci demografickej katastrofy – napovedá obsah základnej školy predstavil Kntohto hlučného a míting pripo- jaževsko-srbský teáter z Kramínajúceho predstavenia. Na gujevca s predstavením pre javisku odznieva veľa vulgár- deti súčasného slovenského nych nadávok a práve vďaka nim autora Miloša Janouška Piráti v marci bolo v Leskovci riadite- v réžii Jána Čániho a v trefnom ľom divadla toto zahlásené hos- preklade do srbčiny Samuela ťujúce predstavenie z Belehradu Boldockého. • KULTÚRA •

V Kragujevci toto predstavenie malo premiéru ešte roku 2007 a odvtedy ho úspešne hrajú takmer desaťročie. Čáni toto predstavenie predtým inscenoval aj na doskách SVD v Petrovci, ale ako aj ostatné predstavenia v SVD, hralo sa jednu alebo dve sezóny, a potom zaniklo. Samotný režisér nám prezradil, že predstavenie v Kragujevci robil preto, že v tom čase bola dobrá

ní z Banskej Bystrice hosťovali v Petrovci s predstavením Vĺčik súčasného ruského dramatika Vasilija Sigareva (1977) v réžii Ľuboslava Majeru. Ide o bakalárske predstavenie poslucháčov herectva pod vedením profesora Majeru. Študenti sa pokúsili stvárniť text Vasilija Sigareva Vĺčik, ktorý na Slovensku bol už od roku 2010 viackrát inscenovaný. Pomocou svojho hereckého aparátu zachádzajú do príbehu skôr ľudského nebytia, ako bytia. Rozprávajú príbeh o zavrhnutom dieťati, ktoré je opakovane odmietané svojou matkou. Hra

Ani tohto roku na PDD nevystali bystrickí študenti herectva

spolupráca i s Janouškom i s Knjaževsko-srbským teátrom. „Bolo to v čase, keď som bol riaditeľom SVD a hosťovali sme u nich s Januoškovou Duchovplnou rozprávkou. Au to r s a i m dramaturgicky zapáčil, a preto si ho zobrali,“ vysvetlil Čáni. Na pirátov sa v kragujevskom predstavení zahrali Jasmina Dimitrijevićová, Miloš Krstović, Aleksandar Milojević a Čedomir Štajn. ŠTUDENTSKÝ VĹČIK Z BYSTRICE V pondelok 26. septembra večer a na záver tohtoročných PDD študenti Akadémie ume-

Vĺčik ponúka hlboký ponor do rodinných vzťahov a sociálnych pomerov. Konflikt vzájomného porozumenia je to najbolestnejšie vo vzťahu matky a dcéry. Každý túži urobiť krok za šťastím a pokojom, každý ho však robí po svojom. Inscenácia ponúka obrázky z jedného života plného hľadania... Psychický a fyzický teror, ktorého sa Matka počas celej hry s až neuveriteľnou gradáciou dopúšťa na svojom vlastnom dieťati, vrcholí smrťou Dievčaťa. V študentskom Vĺčikovi účinkovali študenti tretieho ročníka herectva Katarína Gurová, Eva Javorská, Adriana Gandžalová, Patrícia Šimková, Andrea Juhásová, Filip Sirotiar, Ondrej Matej, Filip Jekkel, Dominika Kňažková, Katarína Baranyaiová a Andrej Polakovič. Dozneli 21. PDD, opona padla, svetlá zhasli... Bolo čo pozrieť si v rámci medzinárodného divadelného festivalu a už sa tešíme na jeho budúci ročník o rok.

40 /4719/ 1. 10. 2016

Kultúra V KUS VLADIMÍRA MIČÁTKA V KYSÁČI

Odporučili knihy na čítanie Elena Šranková

a večierku, ktorý v nedeľu 25. septembra zorganizovali členovia KUS Vladimíra Mičátka v Slovenskom národnom dome, sa hovorilo o knihe. Ako o priateľovi a učiteľovi človeka, zdroji múdrostí a informácií, ktorý má moc premeniť zlú náladu na dobrú a dobrú na ešte lepšiu, pomáha rozvíjať fantáziu, predstavivosť, núti premýšľať, rozširuje slovnú zásobu, vzdeláva a duševne obohacuje. Večierok pomenovaný Odporúčame, prečítajte si knihu bol prvým kultúrnym podujatím tohto spolku po letnej prestávke a zorganizovali ho v spolupráci s Knižnicou Michala Babinku, ktorá patrí do Mestskej bibliotéky Nový Sad. Podpredsedníčka spolku Anna Asodiová privítala hostí, moderovala večierok, prečítala zaujímavý text o knihe, o spisovateľovi Babinkovi a predniesla básne pre deti Miroslava Demáka. Pútavé príspevky tak o spisovateľoch, ako

Na prvom jesennom večierku: (zľava) Alena Uhláriková, Anna Asodiová, Sanja Bogdanovićová, Michal Ďurovka, Zorica Pavlovová a Zuzana Očenášová-Žabková

i o knihách pripravili i ďalší aktéri večierka. Sanja Bogdanovićová hovorila o básnikovi Brankovi Miljkovićovi a prečítala z jeho tvorby. Michal Ďurovka predniesol verše M. Babinku a Daniela Pixiadesa, ktorého životopis a dielo priblížil

prítomným. Zorica Pavlovová sa orientovala na srbskú duchovnú poéziu a Zuzana Očenášová-Žabková prečítala detské poviedky Tomáša Čelovského. O Knihe kníh – Biblii hovorila Anna Páliková-Kunčáková. Hostka večierka, kysáčska knihov-

níčka Alena Uhláriková, informovala, že najčítanejšími slovenskými autorkami v Kysáči sú Táňa Keleová-Vasilková, Katarína Gillerová a Eva Biela Brndiarová, ale sa čítajú aj knihy Jána Čajaka. V srbskom jazyku sa najviac čítajú títo autori: Jammes Paterson, Nicholas Sparks, Alexandra Potterová, Jojo Moyesová, Nora Robertsová, Khaled Hosseini, Sidney Sheldon a Guillaume Musso. Odporučila i niektoré knihy iných autorov, podobne ako to urobili aj ostatní účastníci a prítomní, medzi nimi i Rastislav Surový. Prítomní, ktorých bolo menej, než organizátori večierka očakávali, si mohli na nedeľňajšom stretnutí vytipovať dobrú knihu na čítanie a z pripravených príspevkov získať múdre informácie. Dozvedeli sa aj o aktivitách spolkárov cez leto, ako i o ďalších plánovaných literárnych večierkoch poézie a prózy. Členovia spolku už tradične schystali i predajnú výstavu ručných prác.

PASTEUROV ÚSTAV NA KULTÚRNEJ MAPE NOVÉHO SADU

Nový dych Oto Filip

j za dva roky možno dosiahnuť veľa. Jeden z výstižných prejavov tvorivej synergie vedy a praxe sa mohol zbadať, ak sa záujemca v uplynulých dňoch rozhodol navštíviť výstavný pavilón ústrednej budovy univerzity, kde od 21. do 29. septembra prebiehala výstava Pasteurov ústav na kultúrnej mape Nového Sadu. Podujatie, spoločne usporiadané Univerzitou v Novom Sade, menovite Departmánom pre architektúru a urbanizmus Fakulty technických vied a Pasteurovým ústavom, je zaujímavé nielen spôsobom vzniku, ale aj obsahom. Všetko sa vlastne začalo predvlani, aby pokračovalo vlani: prvým úradným stretnutím zamestnancov uvedeného ústavu a zainteresovaných architektov, rozhodnutých využiť tvorivé potenciály priestoru ústavu, vdýchnuť mu nový vzhľad,

www.hl.rs

z okraja záujmu verejnosti posunúť uvedené kultúrne dedičstvo smerom k jeho stredobodu. Prof. Dr. Dušan Lalošević, riaditeľ Pasteurovho ústavu, ktorého zakladateľom a prvým riaditeľom od roku 1921 bol Dr. Adolf Hempt, vyzdvihuje: – Aj keď sa to môže zdať prekvapujúce, náš ústav ako významná lekárska ustanovizeň, zároveň ako národné referenčné laboratórium, už dva roky veľmi úspešne spolupracuje s Departmánom pre architektúru, jeho profesormi, doktormi a študentmi. Skutočnosť, že je ústav chránenou kultúrnou pamiatkou ešte od roku 1997, ich podnietila spracovať to profesionálnym spôsobom. Uvedená výstava vznikla ako plod tej spolupráce. Jej námetom je ich pohľad na súčasnosť a budúcnosť Pasteurovho ústavu, vrátane možností jeho rekonštrukcie, adaptácie a inakšieho využitia našich priesto-

Informačno-politický týždenník

Záber z vernisáže

rov, napríklad ako tematického múzea, – podčiarkuje riaditeľ. Záujem o čosi také je: len v máji tohto roku v rámci Noci múzeí Pasteurov ústav navštívilo vyše štyristo osôb. Veľmi ich zaujali budovy a objekty existujúce takmer storočie. Napriek skutočnosti, že po roku 1918 v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov existovalo niekoľko Pasteurových ústavov, ten novosadský sa stal v roku 1928 ústredným pre celé vtedajšie kráľovstvo.

– Vzhľadom na skutočnosť, že ide o ústav s obdivuhodnou tradíciou a o chránený kultúrny objekt, mal by mať aj muzeálnu expozíciu, vo funkcii ktorej je aj rekonštrukcia základnej budovy ústavu, – vraví Dr. Lalošević. Jej rámce stanovili a prezentovali študenti záverečných ročníkov architektúry, dokazujúc, že tvorivosti medze klásť nemožno. Stačí len podnet a ochota, záujem a vedomosti. • KULTÚRA •

NA MEDZINÁRODNOM FESTIVALE V NADLAKU

Speváci z Vojvodiny opäť excelovali Katarína Melegová -Melichová

dňoch 23. až 25. septembra v Nadlaku v Rumunsku prebiehal 18. Festival slovenských ľudových piesní Cez Nadlak je..., na ktorom sa zúčastnilo 29 spevákov z Rumunska, Maďarska a Srbska. Súťažili v troch vekových kategóriách: od 6 do 12 rokov (11 účastníkov), 13 – 18 rokov (11) a nad 18 rokov (7). Z toho domácich spevákov bolo 10, z Maďarska 6 a zo Srbska 13. Na festivale boli prítomní aj vzácni hostia: poslanci NárodJarmila Kolárová z Petrovca, nej rady Slovenskej republiky víťazka v najstaršej vekovej Miroslav Číž (podpredseda klubu kategórii SMER-SD), predseda Výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek, Zo Srbska v najmladšej vekopredseda Výboru pre vzdeláva- vej kategórii súťažili: Soňa Frannie, vedu, mládež a šport Ľu- cistyová z Kysáča, Pavel Poniger bomír Petrák, predseda DZSČR Forero z Petrovca a Magdaléna a poslanec v parlamente Ru- Kaňová zo Selenče; v strednej munska Adrián vekovej kaMiroslav Merka, tegórii: Shaili predsedníčka Ponigerová NRSNM a poForero z Petslankyňa v parrovca, Silvia lamente APV Ferková z HloAnna Tomanovážian, Jana Tru-Makanová, podsinová a Zlatpredseda ÚSŽZ ko Klinovský Peter Prochácka, zo Selenče a predsedníčka Nina FrancisMSS Katarína tyová z KysáMelegová-Meča; v najstaršej lichová, odborvekovej kaná inšpektorka tegórii: Alev Ministerstve xandra Brtkovýchovy a vý- Alexandra Brtková z Petrovca, vá a Jarmila skumu Rumun- 2. cena v najstaršej kategórii Kolárová, obe ska Vieroslava z Petrovca, Timárová, predsedníčka OZ Margarita Benková a Vladimír Dotyk ľudskosti Mária Katarína Dudok z Nového Sadu a Anna Hrkľová, primátor Nadlaku Ioan Hašková z Hložian. Mărginean, viceprimátor NadSpevákov sprevádzal 10-členlaku Dušan Šomrák, riaditeľka ný orchester Sálašan s primášom ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac, Petrom Brindzákom a dirigenriaditeľ Teoretického lýcea J. G. tom a harmonikárom Ondrejom Tajovského Pavel Husárik a ďalší. Maglovským. Festival sledovala Pozdravné listy zaslali minister odborná porota v zložení: muzahraničných vecí a európskych zikológ, dirigent, autor učebníc záležitostí SR Miroslav Lajčák, hudobnej výchovy a kantor slominister školstva, vedy, výskumu venského evanjelického zboru a športu SR Peter Plavčan a po- v Békešskej Čabe Ján Šutinský slankyňa NRSR Jana Laššáková. ako predseda poroty a členovia: • KULTÚRA •

cenu udelili Alexandre Brtkovej, obom z Petrovca, a 3. cenu Anne Roskošovej z Nadlaku. Špeciálne ceny udelili Benekovi Murvaiovi z Békešskej Čaby, Jane Trusinovej zo Selenče a Vladimírovi Dudkovi z Nového Sadu. Obecenstvo svoju cenu udelilo Teodore Hírešovej z Nadlaku a cena orchestra zostala tiež doma – získala ju Ema Mária Velegová. Cenu OZ Dotyk ľudskosti ako najstaršia účastníčka získala Anna Roskošová z Nadlaku a ako najmladšia Soňa Francistyová z Kysáča. Cena poslanca DZSČR sa dostala Enikő Szatmári Zlatko Klinovský zo Selenče, z Békešskej Čaby a cena mesta víťaz v strednej vekovej Nadlak Martine Moldovanovej kategórii z Nadlaku. Cenu za zachovávanie predsedníčka OZ Dotyk ľud- autentickej slovenskej ľudovej skosti, expertka pre oblasť kul- piesne od odbornej inšpektortúry dolnozemských Slovákov ky Vieroslavy Tímárovej získala a čestná občianka Nadlaku Mária Anka Agneta Randis zo Šarian. Katarína Hrkľová, etnologička, Cenu časopisu Naše snahy si vedúca FS Sálašan v Nadlaku, odniesla do Hložian Anna Hašriaditeľka prehliadky Cez Nadlak ková. Všetci účastníci získali od je... Kristína Jucanová, profesor- MSS darčeky a odmenení od ka hudobnej kultúry, dirigent- organizátorov a podporovateľov festivalu vecné ka, riaditeľka GJK ceny, diplomy v Petrovci Anna a kvety. Medveďová, proV nedeľu po fesor hudobnej udelení cien a vykultúry v Selenči, stúpení odmedirigent a sklanených spevákov dateľ, vedúci viaosobitným zážitcerých spevokokom bolo vystúlov a orchestrov penie poslanca v Srbsku Dr. JuNRSR a operného raj Súdi. Festival speváka Dušana moderovali BianJarjabka s orca Unc a Adela chestrom Sálašan Bartolomejová. a členov KOS JedPorota roznota z Hložian, hodla v naj- Nina Francistyová z Kysáča, ktorí oduševnili mladšej vekovej 2. cena v strednej kategórii divákov. kategórii 1. cenu Organizátori môžu byť spokojudeliť Andrei Fábriovej z Nadlaku, 2. cenu Eszter Nagyovej zo ní jednak so záujmom publika Slovenského Komlóša a 3. cenu o podujatie, jednak s úrovňou Magdaléne Kaňovej zo Selenče. speváckych prednesov všetkých V strednej vekovej skupine sa účastníkov, ako aj s hudobným víťazom stal Zlatko Klinovský sprievodom orchestra a celkozo Selenče, 2. cenu porota ude- vým priebehom 18. festivalu lila Nine Francistyovej z Kysáča Cez Nadlak je..., ktorý sa etaba 3. Shaili Ponigerovej Forero loval ako kultúrne podujatie z Petrovca. V najstaršej kategórii dolnozemských Slovákov hodné víťazkou je Jarmila Kolárová, 2. rešpektu. 40 /4719/ 1. 10. 2016

Kultúra V KULPÍNSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Čoraz menej detí Katarína Gažová

„V

posledných rokoch sa nám počet prvákov z roka na rok zmenšuje. V novom školskom roku je to 22 detí rozdelených do dvoch tried – slovenskej triedy, v ktorej je 15 žiakov, a srbskej, v ktorej máme 7 detí. Už teraz máme informácie, že v nasledujúcej generácii prvákov bude ešte menej Riaditeľka školy Jovanka Zimová detí,“ konštatovala úvodom Prvého septembra si do školrozhovoru riaditeľka kulpínskej ských lavíc v ZŠ Jána Amosa Koškoly Jovanka Zimová. menského sadlo 238 žiakov.

FESTIVAL FOLKLÓRNYCH TRADÍCIÍ VOJVODINY

Panónsky jarmok Vladimír Hudec

poradí 38. festival folklórnych tradícií Vojvodiny Panónsky jarmok prebiehal v posledný septembrový víkend vo Vrbase. Najprv sa v piatok 23. septembra predstavilo 24 detských súborov z celej Vojvodiny, čo postúpili zo zónových prehliadok, a medzi nimi aj DFS SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a SKUS Pivnica z Pivnice.

a tanečná skupina SKUS hrdinu J. Čmelíka zo Starej Pazovy, mužská spevácka a tanečná skupina SKUS Pivnica z Pivnice, mužská spevácka skupina DK Michala Babinku z Padiny, meškárky z KC Aradáč, folklórny súbor a ženská spevácka skupina SKUS Jednota zo Šídu a FS KUS Bratstvo Hajdušica. Podľa prihlášok súborov malo to byť 83 folklórnych bodov, s ktorými súbory postúpili zo zónových súťaží, avšak v samom programe ich bolo omnoho menej,

Hajdušickí ochotníci v choreografii Na rohu pri studni

Sobota 24. septembra a nedeľa 25. septembra boli venované vystúpeniam folklórnych súborov dospelých. Účasť prihlásilo vyše 60 súborov z celej Vojvodiny, príslušníkov 26 národnostných spoločenstiev. Medzi nimi boli i ženská spevácka

www.hl.rs

lebo určitý počet súborov do Vrbasu vôbec neprišiel. Vystúpenie účastníkov sledovali selektori: etnomuzikologička Gordana Roganovićová a choreografka Slobodanka Racová, ktoré tým najlepším umožnia účasť na republikovej prehliadke.

Informačno-politický týždenník

Kulpínska základná škola zatiaľ ešte nezíva prázdnotou

„Nielen keď ide o prvákov, ale celkovo sa nám počet detí zmenšuje, lebo na Slovensko sa vysťahúvajú z Kulpína celé rodiny so školopovinnými deťmi. Situácia je povážlivá a obávame sa, ako to bude o desať rokov, koľko žiakov budeme učiť. Vyučovanie predmetov máme takmer úplne odborne kryté. Niektoré kádre z petrovskej základnej a strednej školy si dopĺňajú fond hodín aj u nás. Neodborne nateraz máme zastúpenú fyziku a angličtinu. V súvislosti s vyučovaním slovenčiny ako fakultatívneho

predmetu Rada rodičov našej školy sa vyjadrila pozitívne, predtým však bola vykonaná anketa,“ ozrejmila situáciu riaditeľka Zimová. Počas leta v školskej budove mali iba bežné úpravy. Telocvičňa je v plnom nasadení a všetko v nej funguje tak ako má. Žiaci a učitelia sa pripravujú na Detský týždeň a chystajú na tie dni bohatý a rôznorodý program. Takou perličkou, ktorú nám prezradili, bude maskový bál, ktorý usporiadajú v spolupráci s Muzeálnym komplexom v Kulpíne.

DNI EURÓPSKEHO DEDIČSTVA V DOBANOVCIACH. V Slovenskom dome v Dobanovciach v sobotu 24. septembra usporiadali program ku Dňu európskeho dedičstva, v rámci ktorého bola výstava ručných prác Sloveniek zo Sriemu, teda výšiviek, súčiastok ľudového odevu, tiež obrazov, starých fotografií, suvenírov. Prebiehal i predaj tradičných koláčov v rámci gastronomických turistických ponúk. Toto podujatie organizovali členovia tamojšieho SKOS Šafárik, MOMS a Aktívu žien (na snímke z archívu spolku), a tým sa zapojili do tohto tradičného programu v organizácii Mesta Belehrad a Mestskej obce Surčin. a. lš. • KULTÚRA •

SKVOSTY KOVAČICKEJ INSITY NADCHLI LUČENEC

Obrazy Jozefa Haviara a Jána Žolnaja Anička Chalupová

o výstavných priestoroch Domu Matice slovenskej v Lučenci doznela spoločná výstava Život slovenského sedliaka na Dolnej zemi autorov Jozefa Haviara a Jána Žolnaja, insitných maliarov z Kovačice. Po výstave v Baníckom múzeu v Rožňave dvojica známych kovačických maliarov, členov Galérie insitného umenia v Kovačici, sa rozhodla svoju tvorbu ponúknuť na obdiv milovníkom insity aj v Banskobystrickom kraji. V prvej polovici septembra v Dome Matice slovenskej v Lučenci slávnostne otvorili výstavu ich päťdesiat obrazov. Po úvodnom príhovore Ing. Aleny Rezkovej, riaditeľky DMS Luče-

Z otvorenia výstavy v Lučenci: (zľava) Pavel Baláž, Ján Žolnaj, Jozef Haviar, Alena Rezková a bratia Gibalovci

nec, slova sa ujal Pavel Baláž, podpredseda Matice slovenskej v Srbsku, ktorý návštevníkov informoval o Kovačici a činnosti

„Dočariť“ sa to nedá, to treba zažiť! Anna Horvátová

„D

očariť atmosféru z koncertu, to nemôž, treba to zažiť.“;„Ťažko je slovami dočariť ten pocit, kto nezažil úprimnú lásku, ten nevie, čo je to.“ Ešte veľa príkladov tu môžeme uviesť, ale „nedočaríme“ ten správny zmysel v slovenskom jazyku. V slovenčine totiž sloveso „dočariť“ neexistuje. V jazyku nás vojvodinských Slovákov áno, keď chceme vyjadriť skvelé pocity, alebo aj tie smutné či úžasné chvíle, neuveriteľné scenérie, ktoré vedia vyraziť dych človeku. V srbčine je v poriadku povedať, že atmosferu sa koncerta ne mogu dočarati, alebo ne mogu vam dočarati, kako se divno osećam... A znovu nám prichodí skonštatovať, že je ten našský preklad nesprávny a neprináleží spisovnej slovenčine. Tie najbližšie náhrady, ktorými vyjadrí• KULTÚRA •

me silné emócie, opíšeme trefne skvelé podujatia, sú spojenia: ťažko to dokážem opísať slovami, týmito slovami sa to nedá opísať, treba to zažiť... Ani spisovné slová vyčariť, učariť, učarovať sa veru nehodia do tejto súvislosti, veď predsa nechceme vyjadriť, že nám bosorka a či čarodejnica počarila. Zvykne sa aj povedať, že niekto musel dieťaťu porobiť, pobosoráčiť, keď nechce spávať, alebo dievčina chodí neprítomná, akoby jej niekto učaril, ale je to predsa význam iný. Sú dokonca osoby, ktoré pozerajú, akoby chceli deti uriecť, pohľadom počariť, ale priblížiť atmosféru z podujatia, to určite „nedočaria“. Zvukovo blízkym slovesom vyčariť zase vyjadríme vyvolať, spôsobiť: vyčariť úsmev na tvári, mráz vyčaril kvety na oblokoch. Ale aj šikovne urobiť: vyčariť hostinu zo skromných zásob.

Slovákov v nej. V hudobnom okienku s niekoľkými slovenskými ľudovými piesňami vystúpili známi harmonikári bratia Gibalovci. Insitný maliar Jozef Haviar (1953) sa sporadicky maliarstvom zaoberal už od roku 1975, od roku 1995 sa mu venuje vážnejšie. Maľuje olejomaľby, ale aj technikou suchý pastel, tuš a ceruzka. Niekdajší spôsob života

Kovačičanov, ako sedliacke práce a domáce zvieratá, či príbehy z detstva, no najmä krajinky – zimné krajinky, podnietili jeho tvorbu. Členom Galérie insitného umenia je od roku 1999. Ján Žolnaj (1953) sa maliarstvom začal zaoberať v roku 1974. Známy je najmä prenášaním hudby na plátno. Okrem olejomalieb robí aj grafiky a používa aj pastelovú techniku. Cieľom jeho kresieb je zanechať mladej generácii to, čo nevidela a nezažila. Preto svoju inšpiráciu čerpá v slovenskom folklóre, ľudových piesňach a v každodennom živote obyčajných ľudí v Kovačici. Z jeho tvorby cítiť zmysel pre cit, kompozíciu, detail. Pozornosť púta najmä intenzívnym koloritom. Členom Galérie insitného umenia sa stal v roku 2008. Expozícia obrazov týchto dvoch maliarov bude počas októbra predstavená aj nadšencom výtvarného umenia v Michalovciach. Foto: A. Haviarová

TRINÁSTU PREHLIADKU OBECNEJ VÝTVARNEJ TVORBY v piatok 2 3 . s e p te m b ra v aule staropazovskej divadelnej sály otvorila Anđelka Mali, predsedníčka zhromaždenia Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Vystavených je 37 prác (obrazov a sôch), ktoré vytvorilo 22 umelcov z troch združení, ktoré pôsobia na území Staropazovskej obce. Organizátorom prehliadky je spomenutý zväz ochotníkov a selektor Marjan Karavla, akademický maliar zo Starej Pazovy, vyberie najlepšie práce pre regionálnu prehliadku v Sriemskej Mitrovici. Podľa rozhodnutia komisie na minuloročnej 12. prehliadke obecnej výtvarnej tvorby prvé miesto za svoje dielo získala Dragana Olujićová, akademická maliarka zo Starej Pazovy (na fotografii v strede). V hudobnej časti vernisáže vystúpili žiaci Hudobnej školy Mr. Ljubinka Lazića z Vojky. A. Lš. 40 /4719/ 1. 10. 2016

Oznamy GRATULÁCIA Dňa 20. septembra 2016 na Filozoﬁckej fakulte v Novom Sade obhájila master prácu MARTINA BARTOŠOVÁ z Báčskeho Petrovca a získala titul master profesor slovenského jazyka a literatúry. Mnoho úspechov a Božieho požehnania jej prajú rodičia a brat Miroslav.

BLAHOŽELANIE Mladej magisterke MARTINE BARTOŠOVEJ z Báčskeho Petrovca všetko najlepšie k úspešnému skončeniu štúdia slovenského jazyka a literatúry prajú starí rodičia Bartošovci a Dankovci.

Firma

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961

GRATULÁCIA Na Fakulte technických vied v Novom Sade, odbor elektroenergetika, dňa 15. 9. 2016 úspešne, s najvyššou známkou 10, skončil štúdiá a získal titul inžiniera elektrotechniky a výpočtovej techniky PETER KRSTIĆ z Báčskeho Petrovca. Mladému inžinierovi srdečne blahoželajú a do budúcna všetko dobré prajú mama Anna a oco Slobodan.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu JP Transnafta Pančevo v Belehrade, Ulica Belanovićeva č. 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Sanovanie manipulačných ropovodov ø 600 mm v kruhu terminálu Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2009/3, k. o. Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina č. 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

www.hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU223 NS-Stevana Divnina Babe, Ul. Stevana Divnina Babe číslo 4, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5616, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2069_01 NS_Nový_Sad_Jevrejska Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2069_01 NS_Nový_Sad_Jevrejska, Ulica jevrejská č. 22, na katastrálnej parcele číslo 10169/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-515/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, v postupe rozhodovania o schvaľovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2069_01 NS_Nový_Sad_Jevrejska, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2069_01 NS_ Nový_Sad_Jevrejska, Ulica jevrejská č. 22, na katastrálnej parcele číslo10169/ 2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení s cieľom znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmien technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal prosbu splnomocnenému orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie.

Informačno-politický týždenník

ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2069_01 NS_ Nový_Sad_Jevrejska, Ulica jevrejská č. 22, na katastrálnej parcele číslo 10169/ 2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. V každom úseku sa postaví po jedna panelová anténa typu K742236 výrobcu Kathrein na krytie rozsahov DCS 1800 a LTE a po jedna anténa typu K742215, výrobcu Kathrein na krytie rozsahu UMTS. Plánované azimuty antén budú 10 °, 130 ° a 260 °, respektíve po úsekoch pre obe sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS je 2 + 2 +2, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 13. septembra 2016. Počas verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky zainteresovanej verejnosti o priebehu prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 14. septembra 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-515/16 zo 14. septembra 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2069_01 NS_Nový_Sad_Jevrejska, Ulica jevrejská č. 22, na katastrálnej parcele číslo 10169/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, číslo VI-501-515/16, z 15. augusta 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci doručila správu číslo VI-501-515/16 z 21. septembra 2016, so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe po odhade vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI501-60/16 z 22. marca 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie, alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie pod bodom 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS148/NSU148, NSL148 NS – Sutjeska Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS148/NSU148, NSL148 NS – Sutjeska, Ul. sutjeska č. 3, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-340/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija a. s. Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS148/NSU148, NSL148 NS – Sutjeska, Ul. sutjeska č. 3, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS148/NSU148, NSL148 NS – Sutjeska, Ul. sutjeska č. 3, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení s cieľom zamedziť, zmenšiť a kde je to možné odstrániť všetky významnejšie škodlivé vplyvy na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Putnik Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 18, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-522/16, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Putnik, po vykonanom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie daného stavu projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 18, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení s cieľom zamedziť, zmenšiť alebo odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie.

• OZNAMY •

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS148/ NSU148, NSL148 NS – Sutjeska, Ul. sutjeska č. 3, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900, UMTS a LTE, ktoré budú pozostávať zo šesť panelových antén, a to tri antény pre GSM 900 výrobcu Kathrein K80010307 a tri antény pre UMTS a LTE výrobcu Kathrein K80010510. Antény budú usmernené s azimutmi 80 ° (úsek 1), 275 ° (úsek 2) a 350 ° (úsek 3). Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 13. júla 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 14. júla 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-340/ 16 zo 14. júla 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS148/ NSU148, NSL148 NS – Sutjeska, Ul. sutjeska č. 3, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-340/16 zo 16. júna 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá preskúmala Štúdiu o odhade vplyvov a po vykonanom zákonom určenom postupe o svojej práci tomuto orgánu poskytla správu číslo VI-501340/16 z 15. septembra 2016 s vyhodnotením Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe po odhade vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-1093/15 z 15. januára 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Putnik. Projekt je vypracovaný a postavená je trojúseková anténová sústava pre GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE 1800. Postavené sú nasledujúce antény: dve antény typu Huawei ATR451704V01 pre úseky S1 a S2 pre sústavy GSM 900, LTE 1800 a UMTS, jedna anténa typu Kathrein 742266 pre úsek S3 pre sústavy GSM 900 a GSM 1800 a jedna anténa typu Huawei ADU451902 pre úsek S3 pre sústavy UMTS a LTE 1800. Azimuty antén sú 100 ° (úsek 1), 210 ° (úsek 2) a 330 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre systémy GSM 900 je 4 + 3 + 2, pre GSM 1800 je 0 + 0 + 6, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE 1800 je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 13. septembra 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 14. septembra 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-522/ zo 14. septembra 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 18, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, číslo VI-501-522/16 z 15. augusta 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-522/16 z 21. septembra 2016, so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe po odhade vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-112/16 z 27. júna 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

40 /4719/ 1. 10. 2016

Oznamy ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SAMUELOM KOLÁROM 12. 3. 1932 – 15. 9. 2016 z Báčskeho Petrovca

SAMUELOM VALENTÍKOM

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2041_01 NS_Pivara_MB Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2041_01 NS_Pivara_MB, Ul. temerinski put č. 50, Sajlovo, na katastrálnych parcelách čísla: 104/2, 104/45 a 104/51, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-559/16, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2041_01 NS_Pivara_MB, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2041_01 NS_Pivara_MB, Ul. temerinski put č. 50, na katastrálnych parcelách číslo 104/2, 104/45 a 104/51 , k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základňovej stanice mobilnej telefónie NS2041_01 NS_Pivara_MB, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2182_01 NS_Sremska_Kamenica Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2182_01 NS_Sremska_Kamenica, v komplexe Inštitútu, na katastrálnej parcele číslo 5220/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-557/16, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2182_01 NS_Sremska_Kamenica, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2182_01 NS_Sremska_Kamenica, v komplexe Inštitútu, na katastrálnej parcele číslo 5220/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvý výskum úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základňovej stanice mobilnej telefónie NS2182_01 NS_Sremska_Kamenica, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Ten večný pokoj Ti prajem a spomienky na Teba si navždy zachovám.

12. 9. 1934 – 11. 9. 2016 z Kulpína

Trvalú spomienku si zachovávajú

so švagrom

Informačno-politický týždenník

S úctou Jeho najmilší

Zuzana Zimanová

ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2041_01 NS_Pivara_MB, Ul. temerinski put č. 50, Sajlovo, na katastrálnych parcelách číslo 104/2, 104/45 a 104 /51, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia základňovej stanice tak, že okrem jestvujúcich GSM900, DCS 1800 a UMTS sústav sa pridáva i LTE sústava. Anténová sústava je dvojúseková pre GSM 900, jednoúseková pre DCS 1800 a trojúseková pre UMTS a LTE. Pre uskutočnenie sústavy GSM 900 sa budú používať dve antény typu K739630, pre uskutočnenie sústavy DCS 1800 a LTE v druhom úseku bude sa používať po jedna anténa typu K742236, pre uskutočnenie UMTS a LTE sústavy v prvom a treťom úseku bude sa používať po jedna anténa typu K80010292 a anténa typu K742215 sa bude používať v druhom úseku pre sústavu UMTS. Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 0 + 2, pre DCS 1800 je 0 + 2 + 0, pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2 a pre LTE 800 je 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 90 °/ 340° (GSM 900), 220° (DCS 1800), 90°/ 220°/340 ° (UMTS a LTE). V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Klisa. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňovej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme uzavretú medzi BRAUEREI MB, s. s r. o., Nový Sad, Ul. temerinski put 50, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, a Informáciu o lokalite pre parcely č. 104/2, 104/45 a 104/51, k. o. Nový Sad III, číslo V-353-351/16 z 29. júna 2016 vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2041_01 NS_Pivara_MB, číslo EM-2016-140/SO, z 27. 5. 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-line v Belehrade. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2041_01 NS_Pivara_MB, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základňovej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2182_01 NS_Sremska_Kamenica, v komplexe Inštitútu, na katastrálnej parcele číslo 5220/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia základňovej stanice, a to spôsobom, že sa vedľa jestvujúcich DCS 1800 a UMTS sústav pridá LTE sústava. Anténová sústava je jednoúseková a pozostáva úhrnne z troch antén typu K42236 pre uskutočnenie všetkých troch sústav. Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS 1800 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE 800 je 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 30 °, 125 ° a 300, resp. po úsekoch pre všetky sústavy. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Sriemska Kamenica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňovej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil: jednotlivú zmluvu o poskytovaní služieb prenájmu / predbežného prenájmu Konsing lokality uzavretú medzi Konsing Group, Surčinski put 13, Belehrad, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad. Informáciu o lokalite pre parcelu č. 5220/1, k. o. Sriemska Kamenica, číslo V-353-360/16 z 30. júna 2016 vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2182_01 NS_Sremska_ Kamenica, číslo EM-2016-144/SO, z 3. 6. 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-line v Belehrade. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2182_01 NS_Sremska_ Kamenica je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7 odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia, práca základňovej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším otcom a starým otcom

SPOMIENKA

na mamu a starú mamu

POSLEDNÝ POZDRAV spolužiakovi

JÁNOVI LOMIANSKEMU 1950 – 2016 z Báčskeho Petrovca

SAMUELOM KOLÁROM 12. 3. 1932 – 15. 9. 2016

MÁRIU KOLÁROVÚ 14. 4. 1932 – 15. 2. 2015

z Báčskeho Petrovca Večný pokoj Vám prajeme a krásne spomienky na Vás si zachovávame. Dcéra a syn s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

SAMUELOVI KOLÁROVI 1932 – 2016

bývalému dozorcovi cirkevného zboru SEAVC v Petrovci od sestier a bratov v Pánovi. Veríme, že náruč nášho Pána mu priniesla večný pokoj. „Predsa však verím, že uzriem dobrotivosť Hospodinovu v krajine živých“ (Ž 27, 13).

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2064_01 NS_Nový_Sad_Gorana_Kovačića Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2064_01 NS_Nový_Sad_Gorana_Kovačića, Ulica Kostu Abraševića č. 17, na katastrálnej parcele číslo 2185, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-516/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, v postupe rozhodovania o schvaľovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2064_01 NS_Nový_Sad_Gorana_Kovačića, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2064_01 NS_Nový_Sad_Gorana_Kovačića, Ulica Kostu Abraševića č. 17, na katastrálnej parcele číslo 2185, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení s cieľom znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmien technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť splnomocnenému orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie.

• OZNAMY •

Spoločné chvíle a krásne spomienky navždy zostanú uchované v našich srdciach. Generácia maturantov 1968/69

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 27. septembra 2016 uplynulo osem smutných rokov, čo nás opustila naša milovaná manželka, mama a stará mama

MÁRIA GALÁTOVÁ rod. Urbanová 7. 8. 1946 – 27. 9. 2008 – 2016 z Kovačice

Kto ju poznal, spomenie si, kto ju mal rád, nezabudne. Žiješ v našich srdciach. Tvoji najmilší

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2064_01 NS_Nový_Sad_Gorana_Kovačića, Ulica Kostu Abraševića č. 17, na katastrálnej parcele číslo 2185, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS 2100 a LTE, pokiaľ je rozsah GSM 900 jednoúsekový. Na krytie tretieho úseku po jedna anténa typu K742270 sa použije na krytie rozsahov GSM 900, DCS 1800 a UMTS 2100. Na krytie prvého a druhého úseku po jedna anténa typu K80010510 sa bude používať na krytie rozsahu DCS 1800 a LTE. Na krytie prvého a druhého úseku v rozsahu UMTS 2100 sa bude používať po jedna anténa typu K742215 a na krytie tretieho úseku pre LTE taktiež anténa typu K742215. Plánované azimuty antén budú 30 °, 150 ° a 280 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 0 + 0 + 2, pre sústavu DCS je 2 + 2 +2, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 13. septembra 2016. Počas verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky zainteresovanej verejnosti o priebehu prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 14. septembra 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-516/16 zo 14. septembra 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2064_01 NS_Nový_ Sad_Gorana_Kovačića, Ulica Kostu Abraševića č. 17, na katastrálnej parcele číslo 2185, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, číslo VI-501-516/16, z 15. augusta 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci doručila správu číslo VI-501-516/16 z 21. septembra 2016 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe po odhade vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-96/16 z 28. marca 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie pod bodom 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

40 /4719/ 1. 10. 2016

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

na starkého a ociho

JÁN LOMIANSKY

JÁNA ZAVAROŠA

1950 – 2016

1947 – 2012 – 2016 z Báčskeho Petrovca ktorého si v spomienkach zachovávame ako dobrého človeka, ktorý bdel nad všetkými nami, ochotný pomôcť, poradiť a uliať optimizmus, aj keď nám bolo najťažšie. So smútkom, úctou a nesmiernou vďakou: vnúčatá Katka a Samko, dcéra Katka a zať Samušo Záborskovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Janko, zachránime Ťa spomínaním...

JÁNOVI LOMIANSKEMU 1950 – 2016 z Báčskeho Petrovca

S úctou

susedovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Opustila nás naša drahá

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Syn Ján a dcéry Milina a Anna a syn Pavel s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 13. septembra 2016 nás opustila naša spolužiačka

MÁRIA ČERVENÁ

VIERA MILADINOVIĆOVÁ

rod. Triašková 26. 4. 1955 – 13. 9. 2016 z Báčskeho Petrovca

rod. Mocková 19. 9. 1942 – 8. 9. 2016 z Nového Sadu

Pochovaná bola 11. 9. 2016 v Eschweilere, Nemecko Povďační sme za lásku, ktorú nám venovala. Brat Miroslav Mocko s manželkou Pavicou a synmi Ivanom a Milanom s rodinou

www.hl.rs

JÁNOVI LOMIANSKEMU Maturanti 4. b triedy, generácia 1968/69

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 13. septembra 2016 nás opustila naša priateľka

ŠTEFAN BELIČKA

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

nášmu spolužiakovi z petrovského gymnázia

Uplynulo 5 rokov, čo nás navždy opustil otec a starký

19. 12. 1941 – 25. 9. 2011 – 2016 z Petrovca

S úctou si na neho budú spomínať kmotra a krstné deti Ján a Miloslav Melegovci s rodinami

Anna Dudášová, Jarmila a Pavel Pálenkášovci a Anna a Ján Čúsovci

POSLEDNÉ ZBOHOM

JÁN MAKAN

5. 9. 1938 – 10. 9. 2016 z Báčskeho Petrovca

NA ROZLÚČKU

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať bývalí spolužiaci 8. e triedy s triednou profesorkou Máriou Lomenovou

Informačno-politický týždenník

MÁRIA ČERVENÁ

rod. Triašková 26. 4. 1955 – 13. 9. 2016 z Báčskeho Petrovca Budeš stále žiť v našich srdciach a myšlienkach. Tvoje priateľky Mária a Zuzana

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou Markou

MÁRIOU ČERVENOU

rod. Triaškovou 26. 4. 1955 – 13. 9. 2016 z Báčskeho Petrovca Nikdy na Teba nezabudneme. Tvoji: brat Ján a sestra Elenka s rodinami • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so svatom

JÁNOM LOMIANSKYM

5. 6. 1950 – 16. 9. 2016 z Báčskeho Petrovca

JÁNOM LOMIANSKYM 1950 – 2016 z Báčskeho Petrovca

S bôľom v srdci sme sa s Tebou rozlúčili. Pánu Bohu ďakujeme za Tvoju lásku, dobrotu a krásne chvíle prežité s Tebou.

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Rodina Hamadehová

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na nášho milovaného a nenahraditeľného manžela, otca, apka, svokra a zaťa

Nikdy na Teba nezabudneme. Manželka Anna a dcéra Miroslava s manželom Samerom

JURAJA BABKU

9. 7. 1951 – 30. 9. 2001 – 2016 z Kovačice

SMUTNÁ SPOMIENKA na

MARTINA HRIEŠIKA

24. 11. 1940 – 23. 9. 2014 – 2016 z Kovačice

Uplynuli už dva roky odvtedy, čo si nás opustil. Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame. Sú okamihy, na ktoré tisíckrát spomíname. Bôľ tlačí hruď a slza sama vypadne, keď pri životných radostiach Teba nemáme. Je jedno slovo, ktoré sa ťažko povie, za ním už nepríde žiadne slovo nové.

Ani po pätnástich rokoch sa nevieme uspokojiť s Tvojím predčasným odchodom. Žiješ v srdciach Tvojich najmilších.

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 6. mája 2016 uplynulo šesť rokov, čo nie je s nami otec a starý otec

Dňa 23. septembra 2016 uplynulo päť rokov, čo nie je s nami matka a stará matka

JÁN VOZÁR

JULKA VOZÁROVÁ

1937 – 2010

rod. Ožvátová 1942 – 2011

Na Teba si spomínajú: manželka Mária, syn Martin s manželkou Dunjou a vnúčatá Sascha a Júlia Hriešikovci • OZNAMY •

z Kysáča Pamiatku na nich si navždy zachováva

40 /4719/ 1. 10. 2016

syn Pavel s rodinou

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 30. septembra 19.30 Zostrih z Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2006, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 2. októbra 11.00 Adaptácia divadelného predstavenia Malý princ Utorok 4. októbra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Adaptácia divadelného predstavenia Malý princ Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina – v pravidelnom piatkovom bloku odznejú okrem iného príspevky o tradičnom 28. Petrovskom maratóne, posviacke renovovaných cirkevných miestností v Begeči a o druhom víkende Petrovských dní divadelných.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Divadielko – v hodinovom nedeľnom termíne diváci si budú môcť pozrieť adaptáciu divadelného predstavenia, s ktorým kysáčski ochotníci na tohtoročnej prehliadke 3 x Ď zožali pekné úspechy. Rozprávku o Malom princovi prebúdzaTV STARÁ PAZOVA júcu u ľudí dieťa, pripomínajúc krásu, ktorú si dospelí často neuvedomujú, Utorok – sobota dotvorila nádejná kysáčska režisérka 17.00 Správy Svetlana Gašková.

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 30. septembra – Vzdušný úder Sobota 1. októbra – Deň, keď sa zastavila Zem Pondelok 3. októbra – Vojna bohov Utorok 4. októbra – Bleskovka Streda 5. októbra – Hady útočia Štvrtok 6. októbra – Falošný princ 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 9. októbra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Rudolf Valentino, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

22.00 Správy

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

V Begeči pre TVV hovoril Jaroslav Kopčok, farár hložiansky (Foto: J. Bartoš)

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

O rekonštrukcii strechy evanjelického chrámu v Silbaši sa zmienila zborová farárka Jasmina Kotasová-Medveďová

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 2. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Aktuálne jesenné práce v poli Utorok 4. októbra 16.00 Kniha Porekadlá, príslovia, pranostiky autorky Zuzany Slivkovej je na ceste k čitateľom Delegácia Obce Kovačica pobudla na Slovensku Štartoval Kovačický október Piatok 7. októbra 16.00 Z nášho archívu Slovenský film: Medená veža

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 40 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

V tajničke je meno a priezvisko komunistického slovenského spisovateľa, novinára a učiteľa českého pôvodu (1901 – 1949).

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA mužské 2. časť BIČIA- meno tajn. ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

plast.

podoba citoslovce pohanského Boha

uvádza vyrovnával

nitón inováciu odchýlky spojka súčiastok

urobila jemnejším ktorý lichotí hliník

dinár pond

vpíšte OC nula

Rakúsko

vpíšte ÁVA vysýpať

zástup

zariadenie na vedenie tepla

TELEVÍZIA PANČEVO

kilometer

Nedeľa 2. októbra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

osobné zámeno

Streda 5. októbra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

S LA U H UD Ľ

citoslovce postoj predpoklad výsledku rybací liečivý olej

čistilo vodou

1. časť tajn.

vpíšte IPR moslimský vládca

počítač (skr.)

fosfor tetin manžel Slovenská republika vpíšte AŠN

pretekárske družstvo TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

púšťové zviera Kikinda

spojka elektrón

vpíšte ÁK ampér

časť zimného odevu

Španielsko

rameno (zdrob.)

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 39 VODOROVNE: monopol, inovovať, chov, veda, a, odoral, letela, A, VA, NLO, to, sý, bo, Alen, jed, lúhovať, EC, Vis, l, niva, oje, tabletka TAJNIČKA: MICHAL POVOLNÝ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 37 z čísla 37 Hlasu ľudu z 10. septembra 2016 bolo: ZLATICA ORAVCOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANKA CICKOVÁ, Ul. JĽA č. 41, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

40 /4719/ 1. 10. 2016

Šport Blamáž čoraz väčšia VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Ján Bokor

Polovicu zápasov vyhrali domáce mužstvá, na troch body získali hostia a jeden sa skončil deľbou bodov. Líder v tabuľke Dinamo 1945 z Pančeva vyhral juhobanátske derby nad tretím Proleterom z B. Karlovca. Po boku mu je Kozara, ktorá si priniesla body z Perlezu. Body z hosťovania si priniesla aj Budućnost S. Crnja a dostala sa do stredu tabuľky. Kovačická Slávia získala bod v Plandišti. Derby dna tabuľky Dolina prehrala. Výsledky 7. kola: Jedinstvo (NB) – Budućnost 0 : 1, Dinamo 1945 – Proleter 3 : 0, Vojvodina 1928 – Kozara 0 : 1, Dolina – ŽAK 1 : 3, Sloga – Slávia 2 : 2, Jedinstvo (BK) – Radnički (K) 4 : 1, Sloboda – Vršac United 1 : 0, Radnički (S) – Polet 3 : 2. Program 8. kola: Budućnost – Polet, Vršac United – Radnički (S), Radnički (K) – Sloboda, Slávia – Jedinstvo (BK), ŽAK – Sloga, Kozara – Dolina, Proleter – Vojvodina 1928, Jedinstvo (NB) – Dinamo 1945. loptu a nemohli zlomiť odpor DOLINA – ŽAK 1 : 3 (0 : 1) lamáž padinských futbalis- skromného súpera. Aj rozhodtov je čoraz väčšia. Stovka covia im obracali chrbát. Už na najvernejších fanúšikov Do- začiatku zápasu v 10. minúte liny očakávala prvú výhru v stretnutí s predposledným mužstvom ŽAK z Kikindy. To sa však nestalo a diváci v Padine videli najslabšiu hru, ktorá bola pod úrovňou pokrajinskej ligy. Hostia vedeli lepšie kopnúť a trafiť bránu, čo im stačilo, aby zaslúžene získali zlaté body. Hráči Doliny bezcieľne naháňali Lopta v rukách brankára Đurića

Kočiš ukradol loptu obrancovi Doliny a presnou strelou do horného rohu priniesol svojmu tímu vedenie 0 : 1. Chladná

sprcha akoby podlomila nohy domácim hráčom, ktorí počas prvého polčasu nezorganizovali nebezpečnejší útok na bránu brankára hostí Rodića. Po prestávke Dolina začala agresívnejšie a čoskoro vyrovnala. Baić prenikol po ľavej strane a nečakane kopol na bránu. Rodić loptu stačil iba odraziť na kopačku dobiehajúceho náhradníka Paula, ktorý ju vmestil do siete. Neskoršie strela Baića skončila na brvne a k obratu výsledku v prospech Doliny neprišlo. Zásluhy v tom má i slabý rozhodca Milan Runić zo Žitišta, ktorý od vyrovnania výsledku a do konca zápasu nepotrebne mával kartami. Poslednú polhodinku diváci namiesto futbalu sledovali „kartoniádu“. Sedem žltých a jednu červenú ukázal domácim hráčom a štyrikrát ožltli hostia. Z toho iba jedna karta bola pre ostrý štart a všetky ostatné pre komentovanie rozhodovania. Nuž a kým sa znervóznení domáci bavili s rozhodcom, hostia dva voľné kopy premenili v góly a zvíťazili. Strelcom tretieho gólu za hostí bol Mirkov a skóre uzavrel Barbat. DOLINA: Đurić, Subašić, Bílek, Kostić (Kovarček), Durgala (Šimek), Baić, Matuľa, Ostojić (Paul), Ugrenović, Markov, Musa

Každý bod príde vhod SLOGA – SLÁVIA 2 : 2 (0 : 2) Ján Špringeľ

lávisti mali v Plandišti výhru na dosah ruky, avšak v posledných sekundách merania síl Selaković potvrdil povesť jedného z najlepších strelcov v Banáte. Po centre Vukomanovića triafal presne a zachránil hostiteľa druhej prehry zaradom na vlastnom trávniku – 2 : 2. „V prvom polčase sme hrali výborne. Okrem dvoch gólov mali sme rad nevyužitých príležitostí. Striedali sa ako na bežiacom páse šance Tomu, Ćirića, Stanojkovića. Gigović zasiahol do brvna. Po zmene strán sme poľavili, čo domáci aj využili,“ vyhlásil tréner Slávie Zlatko Mršulov po zápase.

www.hl.rs

Pavel Čížik otvoril skóre po polhodinke hry, klasicky „čížikovsky“: vypálil delovku z 25 metrov z voľného kopu – 0 : 1. Iba dve minúty neskoršie výsledok zdvojnásobnil Toma. Po strele Gigovića Zagorac vyrazil loptu iba do strelca druhého gólu, ktorý ju vmestil do siete 0 : 2. Dve minúty po zmene strán vsietil prvý gól pre Slogu Stefanovski – 1 : 2. Kovačičania hrali v zmenenej zostave, ako na skrížení zbraní s Dolinou. Okrem do tohto duelu trestaného stredopoliara Daniela Čížika hrali aj hrotový útočník Gigović a stredopoliar Válovec, chýbali špílmacher Čolak a stopér Mitić. Slávisti majú so Slogou v posledných súbojoch negatívne

Informačno-politický týždenník

skóre. Kovačičania si pamätajú, keď utŕžili prehru v zápase s FK Sloga na vlastnom trávniku začiatkom júna roku 2012 (3 : 4). Iba tri mesiace Po hetriku s Dolinou Aleksandar Stanojković neskoršie futba(v modrom drese) podal dobrý výkon aj listi z osady insity v Plandišti prehrali v Plandišti Kovačičania sa nachádzajú na rozdielom triedy (0 : 5), o rok bolo 1 : 4 a vlani 1 : 3. Remíza je najlep- 13. mieste v tabuľke a na nedeľu ším výsledkom slávistov na štadió- počas osláv Kovačického októbra ne Slogy ešte od nerozhodného zápas zohrajú doma. Súperom výsledku z novembra roku 2011. im bude FK Jedinstvo Banatsko Slávia: Trbojević, Malinović, Karađorđevo, ktoré má rovnaký Ďuriš, D. Čížik, Stanojković (Vá- počet bodov (7). Slávia má o gól lovec), P. Čížik, Ćirić, Jovnáš, lepší útok a Jedinstvo prijalo o dva góly menej. Miodrag, Toma, Gigović • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Mohlo byť aj viac TEKSTILAC – BUDÚCNOSŤ 0 : 5 (0 : 2)

Ján Murtin

ominantne a presvedčivo Hložančania deklasovali slabých domácich, ktorí môžu byť spokojní, že nezažili ešte väčší debakel. Na neupravenom trávniku od prvého hvizdu rozhodcu Milosavljevića zo Subotice hostia držali opraty vo svojich rukách. Prvé šance vytvorené po Lalatovićových výborných prihrávkach z autu však nerozvážne zahadzovali až po 16. minútu, keď po aute z pravej strany Ćetković vrátil loptu pred bránu, kde ju Malidžan usmernil do siete. V 24. minúte po akcii Štefeka a Sekulića mladý ľavokrídelník centrom v štýle Džajića v srdci trestného územia našiel voľného Malidžana, a po presnej hlavičke už je 0 : 2. Do konca polčasu Adámek pripravil šance Vučkovićovi, Malidžanovi a Sekulićovi, ale títo nemali presnú mušku. V prvej časti domáci iba raz ohrozili pozorného Kosturanova. Už na začiatku druhého polčasu v 53. a 56. minúte bolo rozhodnuté o víťazovi. Po aute Latinovića presne hlavičkoval Rodić pre 0 : 3 a Sekulić po perfektnom sólovom prieniku zvýšil náskok na 0 : 4. Nuž a potom do konca zápasu Vučko-

vić, Krstić, Sekulić, Malidžan pre exhibičnú a príliš nevážnu hru nevyužili najmenej 6 – 7 stopercentných šancí, aj keď často boli traja sami pred brankárom Németom. Predsa v 81. minúte sa do listiny

zaslal pod sprchy domáceho hráča Ivića. V mužstve hostí ožltol Vučković. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Krstić, Štefek, Lalatović (Ardalić), Latinović (Kovačević), Rodić,

: 3, Subotica – Potisje 0 : 1. V čele tabuľky sa nachádza Bečej 1918 s 18 bodmi, pokým je hložianska Budúcnosť druhá a má o tri body menej. Vo ôsmom kole Budúcnosť hosťuje v Karavukove,

Adámek (Živojinov), Ćetković, Vučković, Malidžan, Sekulić Výsledky 7. kola: Srbobran – Polet 4 : 0, Bečej 1918 – Bačka 4 : 0, OFK Vrbas – Mladost APA 1 : 0, Tavankut – Sloga 1 : 2, Tisa – Mladost 1 : 1, Radnički – Zadrugar 0

kde sa stretne s domácim Poletom. Úspešný víkend doplnili aj kadeti Budúcnosti, ktorí presvedčivo zdolali novosadskú Mladosť 8 : 1 a kohútiky prevýšili rovesníkov z Pivnice 7 : 0. Foto: Juraj Pucovský

ťan, Maliar, Stojkovski, Marko, Pomorišac, Mladenović (Đukić), Radović, Lipták, Spasovski (Janković) Ostatné výsledky: Borac (VG) – Borac (VS) 1 : 1, Partizan – Potporanj 1 : 5, Ševac – Vladimirovac 1 : 0, Karaš – Dobrica 2 : 1, Vojvodina – Radnički 1927 2 : 0, Banat – Ratar 1 : 5. Inak súťažiace orgány FZ Pančevo zistili, že hráč Petrović neregistrovaný vystúpil v Dobrici, za čo klub potrestali odňatím jedného bodu a zápas registrovali kontumačne v prospech FK Dobrica. Predseda klubu Vladimír Maliar uznáva vlastnú chybu, ale časť viny

je aj na FZ Plandište, a delegátovi, ktorý si na prvom zápase, ktorý sa hral ešte počas prechodnej doby, nevšimol chybu, ktorá mohla byť napravená. Pionieri Hajdušice v majstrovskom zápase na vlastnom ihrisku prehrali od rovesníkov z Vlajkovca 0:4 V stredu 21. septembra vo finále pohárovej súťaže Obce Plandište Hajdušičania porazili celok Naša Krajina z Kupinika výsledkom 5 : 0; góly vsietili Mladenović a Radović po 2 a Marko. V ďalšom kole si na ihrisku v Hajdušici 12. 10. sily zmerajú s vojvodinským ligistom Sloga Plandište.

Gól Rodića strelcov zapísal aj Vučković, keď využil ideálny center náhradníka Kovačevića a zblízka položil bodku za výsledkom tohto zápasu. Rozhodca Milosavljević ukázal aj tri žlté karty, pokým pre nadávanie priamou červenou predčasne

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Tvrdý odpor hostí HAJDUŠICA – DUNAV 1 : 0 (0 : 0)

Vladimír Hudec

o Hajdušice z Banátskej Palanky pricestovalo omnoho silnejšie mužstvo Dunava od toho, ktoré sa vlani iba horko-ťažko zachránilo pred zostupom, a favorizovanému domácemu celku poskytlo silný odpor. Predsa domáci futbalisti boli lepší a keby útočníci boli presnejší, aj výsledok mohol byť presvedčivejší. Hostia sa hlavne bránili a iba dvakrát počas celého zápasu vážnejšie prihrozili z protiútokov. Peknú príležitosť v polovici polčasu mal Vuk Mladenović, keď z voľného kopu trafil brvno, a potom aj do • ŠPORT •

konca polčasu mali Hajdušičania ešte niekoľko pološancí, ale sa na oddych odišlo bez gólov. Ani po zmene strán sa pomer síl na ihrisku podstatne nezmenil. Hajdušičania útočili hlavne po strane, centrovali loptu pred bránu Dunava, ale hrotoví útočníci príležitosti, ktoré sa im vyskytovali, nevedeli využiť. Konečne v 65. minúte Radović z voľného kopu pekne odcentroval, Maliar hlavičkoval na opačnú stranu, kde ju Atila Lipták z nepatrnej blízkosti zaslal do siete. Aj po tomto góle Hajdušičania obliehajú bránu hostí, ale výsledok zostal nezmenený. HAJDUŠICA: Melich, Mršić, Fol-

40 /4719/ 1. 10. 2016

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Iba krôčik dopredu INDEX – JEDNOTA 0 : 3 (0 : 2) Matej Bzovský

ýhra na ihrisku vedľa kúpaliska Štrand nad úplne omladeným domácim mužstvom nepriniesla priveľkú útechu fanúšikom Jednoty. Urobený je iba krôčik dopredu a ôsme miesto v tabuľke s desiatimi bodmi zo siedmich zápasov aj ďalej spôsobuje starosti. Zaujímavé je, že Staropazovčania na tomto zápase dali toľko gólov, koľko dali na predchádzajúcich šiestich spolu. Aj na tomto meraní síl Jednota vystúpila v pozmenenej zostave, na čo si priaznivci klubu už zvykli, keďže tréner Vujasin takmer na každom zápase pripravuje novú zostavu. Po nevyužitých šanciach hostia sa gólu radovali až v 31. minúte. Na ľavej polovici ihriska si

loptu vypýtal Đurić, jeho prudkú prihrávku rýchly Blagojević bez prípravy zaslal do žrde a na odrazenú loptu nadbehol Branislav Čonka a priniesol náskok svojmu celku – 0 : 1. Štyri minúty neskoršie Janković zo správne nariadenej jedenástky pridal druhý gól. Po prestávke sa hralo podľa pazovských nôt. Hostia držali loptu vo svojej moci a vytvorili si citeľnú prevahu. Na záverečný gól sa predsa dlho čakalo. Útočníci hostí sa trápili s pozornou domácou obranou, ktorá kapitulovala až v nadstavenom čase, keď Galić po rýchlej akcii prekonal mladého brankára Indexu Sekického. JEDNOTA: Jovišić, Blagojević, Stajić, Đukić (Popović), Stošić, Jelović, Matić, Čonka (Galić), Janković, Đurić, Blagojević (Marković)

IN MEMORIAM

Ján Lomiansky

Erdevíčania čoraz lepší SLOGA – KABEL 5 : 1 (3 : 0) Károly Vig

rdevíčania hrajú čoraz lepšie a na vlastnom ihrisku nedovolia žiadne prekvapenie, čo sa mohlo vidieť aj na nedeľňajšom zápase s novosadským Kabelom. Domáci futbalisti omnoho častejšie mali loptu v nohách, od začiatku diktovali rýchle tempo a zahrávali sa s hosťami, ktorí sa uzavreli do vlastného trestného územia a húževnate sa bránia. Na gól sa nemuselo zaveľa čakať. Považan už v 10. minúte ľahko prešiel cez obranu hostí a prekonal brankára. Hostia boli aj naďalej uzavretí vo vlastnej šestnástke a príliš panicky kopali loptu čím ďalej od svojej brány. Vydržali však iba po 33. minútu, keď Cvijić dal druhý gól, a potom Grković v 40. minúte zvýšil náskok na 3 : 0. V pokračovaní morálka hostí

úplne klesla. Hrali bez vôle a často robili chyby. Na druhej strane domáci gólmi Smiljanića v 65. a Simeunovića v 74. minúte ukončili tento príliš nerovnoprávny zápas. Čestný gól pre hostí vsietil Nikolić v 71. minúte. SLOGA: Tojagić, Džibrić, Matić, Cvijić, Glumčević, Raičević, Halilović, Smiljanić, Simeunović, Považan, Grković Výsledky 7. kola: ŽSK – Laćarak 0 : 2, Hajduk (Č) – Veternik 3 : 2, Srmac Vojka – Kupinovo 3 : 1, Hajduk 1925 Podunavac – Hajduk (B) 5 : 1, Mladost – Borac 3 : 1, Sofeks – Slavija 1 : 0. Erdevícka Sloga sa nachádza na 4. mieste s 15 bodmi, pokým je staropazovská Jednota ôsma a má 10 bodov. Sloga vo ôsmom kole uvíta žabaljský ŽSK a Jednota Hajduk 1925 z Belegiša.

1950 − 2016

alšia správa z „radu nepochopiteľných“. V piatok 16. septembra 2016 v Báčskom Petrovci zomrel Ján Lomiansky. Kto ho poznal, sotva nezostal ohromený... Taký športovec, taká športová postava a striedmosť a... Ján Lomiansky sa narodil v Hložanoch 5. júna 1950. Po ukončení základnej školy v rodisku zmaturoval na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci. Ako gymnazista hrával vo futbalovom dorasteneckom celku petrovskej Mladosti a nastupoval aj v tričku Volejbalového klubu Mladosť (v II. lige vtedajšej Juhoslávie). Už ako žiak vyšších ročníkov ZŠ hrával aj hádzanú v HK Budúcnosť Hložany. Krášlil ho jedinečný výskok a prirodzený cit a talent pre všetky spomenuté športy. Skutočným športovým fanúšikom utkveli v pamäti najmä jeho zmysel pre fair play a bojovný duch. Hložančanom zostal v povedomí ako spoľahlivý, kondične perfektný

www.hl.rs

a technicky vyspelý, skutočný pilier obrany FK Budúcnosť. Nehrával dlho; jednak ho trápil meniskus, jednak mu dochádzku na zápasy komplikovalo povolanie. Hodnosť vojenského veliteľa získal po ukončení dvoch ročníkov Vojenskej akadémie v Belehrade a ďalších dvoch v Banji Luke. Po desiatich rokoch života vo vojenskej rovnošate v Sombore za prácou prišiel do Petrovca. Pôsobil v Sekretariáte Národnej obrany a po jeho zániku nastúpil do služby v Obci Báčsky Petrovec, na poste náčelníka pre hospodárstvo, urbanizmus a inšpekčné činnosti. Na dôchodku bol od r. 2010. Jána Lomianskeho pochovali v nedeľu 18. septembra v Petrovci. Smútia za ním manželka Anna a dcéra Miroslava s rodinou v Petrovci, rodičia a brat v Hložanoch a sestra v Begeči. J. B.

Informačno-politický týždenník

PETROVSKÍ STOLNÍ TENISTI nový ročník majstrovskej súťaže, tentoraz v novej spoločnosti – v druhej lige odštartovali príliš neúspešne. Doteraz zohrali tri zápasy a všetky prehrali identickým výsledkom 0 : 4. Najprv utŕžili porážku v Čelareve, potom aj v Kanjiži a nakoniec doma, keď zvíťazili hráči z B. Topoly. Na tomto poslednom zápase petrovskí stolní tenisti zabojovali, ale predsa nemohli ublížiť tradične nešikovnému súperovi. Ukázalo sa, že druhá liga pre petrovských stolnotenistov predsa len bude tvrdým orieškom. Treba však veriť, že v pokračovaní majstrovstiev nadobudnú síl a zlepšia začiatočné slabé skóre. Na fotografii: Lomen a Turan (vľavo) v štvorhre len tesne prehrali v hre s Egrym a Fagyásim 2 : 3. s. m. • ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Body z Gajdobry po 20 rokoch HERCEGOVAC – MLADOSŤ 1 : 2 (0 : 0)

Pekný majstrovský zápas BSK – SLÁVIA 1 : 0 (1 : 0) Ján Šuster

fauloval obrancu hostí Mirkovića, ale sa rozhodcova píšťala neozvala. o 150 divákov, z čoho aj nemalý Stojšić tento darček zrejme vedel počet Pivničanov, v Bačkom využiť 1 : 0. Brestovci pozeralo pekný zápas. Aj v druhom polčase hra bola K tomu prispeli hráči oboch celkov, rovnocenná s výhľadnými prílektorí sa snažili zabezpečiť priaznivý žitosťami na oboch stranách. Vo výsledok svojmu celku. V konečnom výhľadných príležitostiach vyrovnať sa však radovali domáci. Na zápa- mohli Kuchta v 60. a J. Žigmund se bolo vidieť všetko to, čo túto v 78. minúte, ale neboli presní. V 71. hru činí lákavou – minúte Brna znovu presné prihrávky, kryl strelu Stojšića. rýchle protiútoV 85. minúte lopta ky, strely z diaľky, v trestnom území pekné intervencie trafila Roganovića brankárov, početdo ruky a rozhodné nevyužité šance. ca znovu ukázal na Prví nebezpečne biely bod. Stojšić zaútočili domáci tentoraz strieľal už v 3. minúte, ale nad. Vcelku teda Sušić strieľal nad pekný zápas, v ktoRozprúdil hru svojho celku: Pavle Torbica (v modrom drese) bránu. V 7. minúrom najslabším te pohrozili hosohnivkom bol rozSamuel Medveď bola úplná, sa postaral Bojan tia. Strelu Drinčića hodca Kuzmanović, Trojanović, keď v 90. minúte dal brankár BSK kryl. Dalibor Milec ktorý ukázal až 9 žlak dávno futbalisti Mladosti aj druhý gól. V 11. minúte vy- (Slávia Pivnica) tých kariet, čo často nevyhrali v blízkej Gajdobre. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Jakuš, nikol aj brankár vyvolávalo smiech Ak štatistické údaje neklamú, Rupar, Babiak (Vlaisavljević), Slávie Brna. Ihneď v obecenstve. Karty bolo to ešte v majstrovskom roč- Kajtez, Severíni, Pavlis, Slado- potom v rýchlom protiútoku sa v prí- dostali domáci Beljanski, Savić, Diníku 1996/97, keď tam Mladosť jević (Dragin), Ožvát (Torbica), ležitosti ocitol Krnjajić, ale zblízka vjak a Stojšić a hostia Brna, Rogazdolala Hercegovac rovnakým Trojanović netrafil prázdnu bránu. Nuž a potom nović, Drinčić, Jušković a Kuchta. Na výsledkom ako v nedeľu 1 : 2. Dorastenci Mladosti v sobo- v 45. minúte rozhodca Kuzmanović základe toho by sa dalo uzavrieť, že Potom v niektorých sezónach tu hosťovali v Novom Sade. Aj z Kuly prísne odpískal jedenástku sa hralo ostro a nešportovo, avšak tieto dva celky spolu nesúťažili keď podali dobrý výkon, predsa pre domácich, keď brankár Brna delegát Ivan Feri z Kuly v zápisnici a priateľské zápasy ani nehrávali. podľahli rovesníkom – kanárikom nedovolene zastavil Stojšića, ktorý konštatoval, že zápas bol fér a koMinulú sezónu Mladosť bola vo – 5 : 4. predtým pred trestným územím rektný?! Vrbare lepšia, kým sa na jar v GajSLÁVIA: Brna, Milec, M. Žigdobre hralo nerozhodne. mund, Mirković, Roganović, DrinPodľa slov trénera a hráča Slačić, Jusković, Kuchta, Krnjajić dojevića Mladosť minulú nedeľu (Benka), J. Žigmund, Novićević zahrala veľmi dobre. Aj podľa Výsledky 6. kola: Hajduk junior – mienky mnohých fanúšikov to Stanislav Stupavský ŽAK 3 : 1, Borac – Krila Krajine 2 bol dobrý zápas. Konečne možno : 2, Budućnost – Rusin 1 : 1, Stari Borac (Ilinci) – OFK Binguľa 2 : 4. Binguľčania pokračujú s úspechmi. grad – Lipar 4 : 1, Törekvés – Mlakonštatovať, že sa hralo aj férovo, aj športovo. Aj rozhodca Do Iliniec odcestovali v optimistickej nálade, očakávajúc všetky tri body, dost 5 : 1, Polet – Šikara 1 : 1. Ľudovít Dudok z Hložian dobre čo sa im aj splnilo. Mužstvo je významne posilnené, avšak v klube je vyV čele tabuľky je mužstvo Hajtvorená pozitívna nálada a hráči majú dobrý postoj voči hre a klubu, čo sa duk junior s 18 bodmi. Na druhom rozhodoval. Prvý polčas sa skončil bez gólov muselo odzrkadliť aj na dobrých výsledkoch tejto jesene. O presvedčivú mieste je Šikara (16 bodov), pokým a prvý gól padol až 75. minúte. výhru Binguľčanov sa tromi gólmi postaral Trgić a Šućak. je petrovská Mladosť tretia so 16 Jednota (Šíd) – OFK Bačinci 4 : 2. Šíďania v stretnutí so súperom bodmi. Pivnická Slávia je desiata a Vsietil ho domáci hráč Horvatić po nepozornosti modrých. Vo z Bačiniec dosiahli pekný úspech, keďže presvedčivo vyhrali 4 : 2; strelci má 6 bodov. finiši Mladosť prišla k sebe. Pavle boli Vujić, Dragosavljević 2 a Milovanović. Program 7. kola: Šikara – HajJednota (Ľuba) – Graničar (Jamena) 4 : 1. Fanúšikovia ľubskej Jednoty duk junior, Mladost – Polet, Torbica, ktorý do hry vošiel ako náhradník, vniesol do zápasu viac už so strachom sledujú výsledky svojich hráčov, lebo nikdy nevedia, či Lipar – Törekvés, Mladosť – Stari rozruchu. Hralo sa živšie a práve ich prekvapia príjemne alebo nepríjemne. V nedeľu sa futbalisti Jednoty grad, Rusin – Hercegovac, Krila sa jemu podarilo v 80. min. vyrov- presvedčivou výhrou postarali, aby diváci spokojní opustili ihrisko v Ľube. Krajine – Budućnost, Slávia – Bonať. O to, aby radosť Petrovčanov Pre Jednotu skórovali Ruman, Manojlović, Ćalić a Teležar. rac a ŽAK – BSK.

Obecná liga Šíd

• ŠPORT •

40 /4719/ 1. 10. 2016

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Ťažko, ale zaslúžene TATRA – TITEL 2 : 0 (1 : 0) Pavel Pálik

utbalisti Tatry ťažko, ale zaslúžene vyhrali nad mužstvom Titelu, ktoré sa nachádza na poslednom mieste v rebríčku Novosadskej oblastnej ligy. Začalo sa však dobre, že lepšie nemohlo. Už v 2. minúte Dražić strelou z 30 metrov trafil ľavý horný roh brány hosťujúceho brankára a priniesol domácim rýchlu prednosť. Nasledujú tri veľké šance domácich zvýšiť náskok, ale ich Klaić, Petković a Ivković nevedeli premeniť. V druhej časti hostia vyrovnali hru a v 50. minúte trafili aj brvno. Zdalo sa, že domáci nebudú mať sily udržať náskok. Predsa v 57. minúte po jednom rýchlom protiútoku po ľavej strane Tomljanović dobre uvoľnil mladého Ožváta a tento presnou prízemnou strelou z asi 12 metrov prekonal dobrého brankára hostí

Majora a, ako sa ukázalo, stanovil konečný výsledok zápasu, ktorý sledovalo zo 200 divákov. Pískal Gaćinović z N. Sadu a žlté karty dostali Ivković, Tomljanović, Petrović a Srnka (Tatra) a Mrčajac (Titel), pokým Ožvát v 70. minúte dostal červenú. TATRA: Subašić, Srnka, Ábelovský, Petrović, Nestorović, Dražić, Martinko, Klaić (Ožvát), Petković (Mihajlović), Ivković (Mesini), Tomljanović Výsledky 7. kola: Mladost – Vinogradar 1 : 1, TSK – Jedinstvo 0 : 1, Borac – Sirig 9 : 0, Petrovaradin – Miletić 9 : 0, Futog – Bačka 6 : 1, Tatra – Titel 2 : 0, Proleter – Omladinac 4 : 1, Jugović – Šajkaš 5 : 0. Program 8. kola: Omladinac – Jugović, Sirig – Petrovaradin, Mladost – TSK, Vinogradar – Šajkaš, Titel – Proleter, Bačka – Tatra, Miletić – Futog a Jedinstvo – Borac.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Obrat v Sombore Juraj Pucovský

Aj v 5. kole omnoho viac úspechu mali domáce mužstvá, keďže jediný bod na hosťovaní v Bezdane získal tím Dinamo zo Sonty. Búrlivé derby susedov v Rastine sa skončilo presvedčivým triumfom domácich, kde diváci okrem piatich gólov videli aj štyri červené karty pre hráčov oboch mužstiev. Vedúci Partizan bol v Kupusine presvedčivý v zápase s Jedinstvom z Kolutu, kým v Ribareve domáce Jedinstvo rovnakým výsledkom premohlo KFK Kula. Laliťania viedli v Sombore, dlho odolávali, ale Metalac vo ﬁniši predsa obrátil výsledok vo svoj prospech. Výsledky 5. kola: Sport – Dinamo (S) 1 : 1, Rastina – Dinamo (BB) 4 : 1, Metalac – Panónia 2 : 1, Partizan – Jedinstvo (K) 3 : 0, Jedinstvo (R) – KFK Kula 3 : 0. Program 6. kola o 15.30 hod.: Jedinstvo (K) – Jedinstvo (R), Panónia – Partizan, Dinamo (BB) – Metalac, Dinamo (S) – Rastina, Telečka – Sport. METALAC – PANÓNIA 2 : 1 (1 : 1) šte sa nepočetní diváci, medzi nimi aj desiatka Laliťanov, nestačili takmer ani posadiť na tribúne štadióna ŽAK v Sombore a sieť Metalca sa už vlnila. Dobrú prihrávku Stoisavljevića v 3. min. krásne využil Terek, keď presnou strelou prekonal brankára domácich – 0 : 1. Hostia potom viac ako pol hodiny úspešne odolávali útokom Somborčanov, ktorí predsa pred odchodom na prestávku vyrovnali. V druhom polčase sa Laliťania

celkom nepotrebne stiahli do obrany, ktorá bola zaťažená neustálymi útokmi hráčov Metalca. Stredopoliari Panónie, ktorým chýbal chorý Stojanović, nijako nedokázali zadržať dlhšie loptu na svojich kopačkách. Preto neprekvapuje, že domáci v 81. min. druhýkrát prekonali Valenta a body predsa zaslúžene zostali doma – 2 : 1. PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić, Ďurčiansky, Šipka (Stolić), Lazić, Stoisavljević (Šinkarčuk), M. Obradov, A. Obradov, Terek, Turčan, Z. Dobrić

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

AŠK – POTISJE 2 : 0 (1 : 0)

DUNAV – RADNIČKI 1 : 0 (0 : 0)

Na hru čím skôr zabudnúť Vladimír Gál

ol to zápas s početnými šancami, v ktorom domáci mali omnoho viac šťastia, ktoré im pomohlo, aby vyhrali. Prvú šancu mal Vesin po prihrávke Nenina, ale trafil brankára. Po tejto šanci hostia prebrali domináciu na ihrisku, počas ktorej zmrhali štyri stopercentné šance, v čom veľké zásluhy patria brankárovi Eötvösovi, ktorý tri šance hostí bravúrnymi zákrokmi zneškodnil a stal sa najlepším hráčom na tomto zápase. Hosťom sa toto ku koncu polčasu vypomstilo. V 40. minúte Vesin po asistencii Petrovića prekľučkoval obranu hostí, a potom aj brankára a mierne loptu zaslal do nebránenej siete. Aj v druhom polčase hostia hrajú lepšie, obliehajú bránu AŠK, vytvára-

www.hl.rs

jú si šance. Dvakrát trafili aj žrď. Ich neúčinnosť však domáci v 75. minúte potrestali ďalším gólom. Mijić z voľného kopu prihral Neninovi, ten zasa osamelému Birmancovi, ktorý loptu zaslal do siete. Do konca zápasu mali Aradáčania ešte dve šance, ale ich najprv Petrović, a potom aj Nenin nevyužili. Predsa najdôležitejšie je, že domáci získali tri body a na hru treba čím skôr zabudnúť. AŠK: Eötvös, Birmanac, Životin, Prodanović, Ďuríček, Apostolović, M. Števko (Gál), Mijić, Vesin, A. Nenin, Petrović Ostatné výsledky 6. kola: ZFK Petlić – Jedinstvo 0 : 5, MSK – Rusanda 1 : 1, OFK Klek – ŽFK Banat 4 : 3, Zlatica – Radnički 1911 0 : 0, Omladinac – Zadrugar 4 : 1. Na nedeľu AŠK bude hosťom FK Rusanda v Melenciach.

Informačno-politický týždenník

Na hosťovaní bez bodov Lazar Pavković

íďania sa zo Starých Bánoviec, kde zohrali zápas so vždy nepríjemným súperom Dunavu, vrátili s minimálnou prehrou. Domáci futbalisti od začiatku boli za nuansu lepší, vytvorili si aj niekoľko pološancí, ale sa na oddych odišlo bez gólov. Po zmene strán už v 54. minúte rozhodujúci gól strelil najlepší jednotlivec na zápase Miloš Vidaković, v čom mu významne pomohol brankár Radaković. Vidaković centroval pred bránu hostí a Radaković nešikovne intervenoval, lopta sa dostala za jeho chrbát a ocitla sa v sieti. Aj do konca zápasu domáci zmrhali ešte niekoľko výhľadných príležitostí, aby zväčšili náskok.

V posledných chvíľach zápasu hostia mali aj trochu šťastia, keď Cvetan Stefanović prekonal brankára Radakovića, ale jeho strelu zastavila žrď. Zápas v Starých Bánovciach sledovalo zo 250 divákov a rozhodca Filip Reljić z Vrbasu ukázal 5 žltých kariet – Kuzmanovićovi a Mirčetićovi z Dunavu a Jovanovićovi, Považanovi a Rodićovi z Radničkého. RADNIČKI: Radaković, Katanić, Aperlić, Vuković, Puškaš, Dmitrović, Považan, Grumić, Plavanski, Jovanović (Smajić), Rodić Šíďania sa nachádzajú na desiatom mieste so siedmimi bodmi. V nasledujúcom kole uvítajú celok Borca z dediny Sakule. • ŠPORT •

VÍŤAZI 28. PETROVSKÉHO MARATÓNU 2016

Na štarte PM na Námestí slobody

Beh tretiakov a štvrtákov

TRADIČNÉ ŠPORTOVÉ PODUJATIE

28. Petrovský maratón

Víťazi najdlhšej dráhy

Jaroslav Čiep

a priaznivého počasia, nie ani príliš teplého, a ani veľmi chladného, sa uskutočnil v poradí už 28. Petrovský maratón, ktorého patrónom je lokálna sa-

Veterán Štefanides už roky získava medaily

mospráva. V mene organizačného výboru Petrovského maratónu, ktorý aj tohto roku pracoval v čele s profesorkou telesnej výchovy Tatianou Krivákovou-Amidžićovou, profesori telesnej výchovy zo všetkých dedín Báčskopetrovskej obce sa v nedeľu 25. septembra snažili čo najlepšie zorganizovať beh za zdravím.

Najlepšie bežkyne na dráhe 8 km

hodine z Námestia slobody bol daný znak pre štart žiakov vyšších ročníkov ZŠ, stredoškolákov a dospelých. Predtým ako si i sám zastal do radu účinkujúcich, bežcov povzbudil predseda obce Srđan Simić a Kriváková-Amidžićová poskytla účinkujúcim ďalšie pokyny. Novinkou tohto roku bola farebná after party inšpirovaná indickým Holi festivalom, festivalom farieb a lásky v organizácii aktivistov YMCA Serbia. Po dlhých rokoch, keď víťazi získavali iba diplomy, Farebná after party po ukončení maratónu tohto roku organizátor za pomoci a ani ostatní rekreanti z bližšieho sponzorov pre nich prichystal aj a ďalšieho okolia. malé odmeny. Niektorí milovníci Tohtoročný maratón bol štan- cezpoľného behu a prechádzok dardný ako po minulé roky a prírodou vypozorovali aj skutočuskutočnil sa na dvoch lokalitách. nosť, že v areáli ihrísk nebol ani Škôlkari a žiaci po šiesty ročník ZŠ jeden jediný kôš pre plastové fľaše. bežali na dobre známych a zauží- Vyzývajú tiež organizátorov behu vaných dráhach v areáli a vôkol vzhliadnuť, aby ako trvalá spoareálu školských ihrísk Základ- mienka na maratón malé kartičky nej školy Jána Čajaka. O desiatej zostávali bežcom. Pri veľkom počte účinkujúcich sa vyskytli aj niektoré menšie nedopatrenia, ktoré riešili na tvári miesta. Jadro bežcov účinkujúcich v behu ulicami Petrovca bol zo základných škôl Báčskopetrovskej obce, ale nechýbali ani gymnazisti

Škôlka – 200 m – dievčence: 1. Tea Peterská, 2. Maša Lončarová, 3. Hana Stracinská; chlapci: 1. Albert Lekaj, 2. Marcel Spevák, 3. Dejan Mrkonjić, všetci z Petrovca. Základná škola 1. a 2. trieda – 400 m – dievčence: 1. Lucia Beličková (Petrovec), 2. Petra Sirácka (Petrovec), 3. Milana Čankovićová (Stepanovićevo); chlapci: 1. Alexej Murtín, 2. Viliam Spevák, 3. Peter Šuľan, všetci z Petrovca. Základná škola 3. a 4. trieda – 1 km – dievčence: 1. Sara Krivokućová (Stepanovićevo), 2. Maja Speváková (Petrovec), 3. Mia Vrbovská (Petrovec); chlapci: 1. Dávid Blatnický (Pivnica), 2. Vuk Dobranović (Stepanovićevo), 3. Luka Popjovanov (Kulpín). Základná škola 5. a 6. trieda – 2 km – dievčence: 1. Irena Zeremská (Nový Sad), 2. Monika Papová (Pivnica), 3. Lea Herčeková (Pivnica); chlapci: 1. Ivan Mucha (Kysáč), 2. Joel Juraj Králik (Petrovec), 3. Daniel Medovarský (Kulpín). Základná škola 7. a 8. trieda – 4 km – dievčence: 1. Sabína Sucháneková (Kovačica), 2. Tijana Adámeková (Hložany), 3. Renata Beličková (Petrovec); chlapci: 1. Luka Zbućnović (Pivnica), 2. Daniel Folkman (Kysáč), 3. Jovan Mikluc (Petrovec). Gymnazistky a plnoleté ženy do 45 rokov – 8 km: 1. Ema Balážová (GJK), 2. Andrea Ušiaková (Petrovec), 3. Vlasta Parkániová (Petrovec). Gymnazisti a plnoletí muži do 45 rokov – 8 km: 1. Michal Šuľa (Kovačica), 2. Zlatko Gagulić (Petrovec), 3. Nenad Pereza (GJK). Ženy plnoleté do 45 rokov – 4 km: 1. Mariana Valtnerová (Maglić), 2. Marína Nováková (Petrovec), 3. Eleonóra Parkániová (Petrovec). Muži plnoletí do 45 rokov – 4 km: 1. Martin Širka (Petrovec), 2. Igor Simić (Maglić), 3. Srđan Simić (Maglić). Ženy veteránky nad 45 rokov – 4 km: 1. Viera Brňová (Pivnica), 2. Anna Stanivuková (Maglić), 3. Zorica Jelačićová (Maglić). Muži veteráni nad 45 rokov – 4 km: 1. Ján Štefanides (Hložany), 2. Dušan Kožul (Maglić), 3. Ján Slavka (Petrovec). spracoval: J. Čiep

Zachraňovanie diviny spolu s vojakmi pred záplavami roku 1950

Po poľovačke v roku 1950

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícky spolok Jednota Aradáč Začiatky poľovníctva v Aradáči siahajú do prvých rokov minulého storočia, avšak o tom nejestvujú žiadne ani písané doklady, ani fotodokumentácia. „Jediný doklad, ktorý o tom svedčí, bol poľovnícky preukaz, na ktorom písalo Jeger majster Paľo Zvara – rok 1920,“ hovorí dlhoročný správca aradáčskeho loviska Pavel Zahorec. „Starí poľovníci rozprávali, že vtedy bolo iba 14 poľovníkov a ani v období pred druhou svetovou vojnou ich nebolo omnoho viac. Vtedy poľovníctvo bolo privilégiom bohatých. Môj otec a sused Čeman mi rozprávali, že bolo zo 25 poľovníkov, prevažne bohatých Nemcov zo Zreňaninu, ktorí prichádzali loviť do Aradáča. V dedine však bolo mnoho honcov, a medzi nimi aj oni dvaja, ktorí zaháňali zajace na mušku týmto poľovníkom. Vtedy zajacov bolo veľmi Steny poľovníckeho mnoho, takže ich často nastrieľali aj za plný voz. Diviakov vtedy vôbec nebolo a aj srnčej diviny bolo domu zdobia početné málo. Lovili sa hlavne zajace.“ trofeje Poľovnícky spolok sa začal vzmáhať a vážnejšie organizovať po druhej svetovej vojne, keď aj dostal pomenovanie Jednota. Dnes má 68 členov, z čoho iba zo 20 percent sú Aradáčania, pokým ostatní sú hlavne Pavel Zahorec ml. zo Zreňaninu a Nového Sadu. Spolok pôsobí ako pobočka Poľovníckeho združenia v Zreňanine. Nakladá s s úlovkom poľovníckym revírom rozlohy 7,5-tisíca hektárov, ktorý je bohatý predovšetkým na srnčiu divinu a diviaky. V lovisku sú aj zajace, aj keď nie v takom počte ako pred vojnou, a lovci si všimli aj niekoľko jeleňov, na ktoré je poľovačka zakázaná. Aradáčsky revír je bohatý aj na bažanty, divé husi, kačice a iné vtáctvo, ktoré sa hniezdi hlavne v zalesnených častiach vedľa Tisy. Vyskytuje sa aj sokol myšiar. Zo škodcov aj tuná žijú líšky a čoraz viac je šakalov a jazvecov. PS Jednota od roku 1955 má svoj vlastný poľovnícky dom, v rámci ktorého okrem spoločenských miestností majú moderne vybavené miestnosti na spracovanie, prehliadku a uschovanie mäsa. Je tu aj voliéra na chov bažantov. Niekoľkokrát v roku pre domácich poľovníkov a hostí organizujú hon na diviaky alebo šakalov a pravidelne raz ročne organizujú aj poľovnícky bál. Významným segmentom práce a zdrojom finančných prostriedkov je aj poľovnícka turistika. Do Aradáča prichádzajú loviť poľovníci z Nemecka, Pavel Zahorec s diviakom Talianska, Španielska, Rakúska. ťažkým 180 kg Vladimír Hudec Turisti z Nemecka spokojní s úlovkom Fotografie: autor a z archívu rodiny Zahorcovej a Octovej Domovníčka Zuzana Ďolaiová v poľovníckom dome pestuje aj divé kačice

Po poľovačke v roku 1963 Poľovnícky dom, stánok aradáčskych poľovníkov

Vo vlastnej voliére skôr chovali aj diviaky (1990)

Zbor pred poľovníckym domom pred odchodom na poľovačku

Občerstvenie po návrate z poľovačky