Hlas 40 2017 by NVU Hlas ľudu

11. fórum v Selenči

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 7. 10. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4771/

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 4 Ťažko bolo, ešte ťažšie bude 5 Učitelia v začarovanom kruhu 6 Menej žiakov než vlani

8 SLOVENSKO 8 Vojna prezidenta a premiéra

9 ĽUDIA A UDALOSTI 13 Ukáž mi, podpor ma, tak to zvládnem

7. 10. 2017 | 40 /4771/

Uzávierka čísla: 4. 10. 2017

V Starej Pazove na Námestí Dr. Zorana Đinđića 29. a 30. septembra prebiehalo turistickogastronomické podujatie Gastro Srem 2017. Bohatý kultúrno-umelecký program bol súčasťou tohto dvojdňového podujatia. (s. 18) A. Lešťanová

14 Mozaika pre Guinnessa 17 Iskry tvorivej duše

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Voľakedy a dnes

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Kľúčom k úspechu je združovanie a spoločné projekty 24 Predsejbové ošetrenie osiva 26 Agrotechnické spôsoby ochrany rastlín (3)

31 KULTÚRA 33 Vyšli hviezdy od Dunaja

Stretnutie slovenských dolnozemských žiakov pod názvom Mladí dolnozemci – tvorba a priateľstvo predovšetkým sa za účasti detí z Rumunska, Maďarska, Chorvátska a Srbska po tretíkrát uskutočnilo v piatok 29. septembra v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. (s. 31) J. Čiep

34 Netypická súťaž krásy 36 Ares a jeho karikatúry

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 48 Gól nedali, preto prehrali 50 Somborčania uznali: Petrovčania hrajú futbal! 51 Body a sekundy Autorka titulnej fotografie: Ľubica Sýkorová

V Kovačici vo štvrtok 28. septembra odznela premiéra divadelného predstavenia Nový Protheus autora Dragana Karlečíka. Režisérkou nového kúsku, v ktorom účinkovali ochotníci Kolektívu kreatívnych amatérov je Svetlana Gašková z Kysáča. Na snímke sú herci Ivan Cicka a Alexandra Čížiková. (s. 32) A. Chalupová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Úradujúca zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

www.stockio.com

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak

Nenásilie v prepadlisku Ozaj, v ktorom historickom období do ľudí, ktorých praveká podstata je nenásilná, začalo vnikať násilie? Je podstatné odpovedať na túto otázku, lebo história je dôležitá pre nezaujaté vnímanie súčasných násilných tendencií, ktoré valcujú našu planétu.

enásilní ľudia sotva dokážu pochopiť násilie. Vo väčšine sa pokúšajú nevnímať správy, v ktorých dominuje násilie. Preto napríklad ignorovali správy, v ktorých tento týždeň v prvých radoch vystupovali informácie o nepokojoch v španielskom Katalónsku, keď sa v nedeľu 1. októbra konalo kontroverzné referendum o osamostatnení sa tohto autonómneho regiónu. Nepolemizujúc o tom, či k referendu prišlo alebo nie (španielska vláda ho neakceptuje a Európska únia vraj nemôže zasahovať do vnútroštátnych záležitostí), nad brutálnymi zásahmi tamojšej polície so zámerom znemožniť Katalánčanov hlasovať, verejnosť prižmúriť oči nemôže. Lebo nejde iba o prepad krehkej demokracie, ale v prepadlisku sa v prvom rade ocitla ľudskosť, ideál spolunažívania a nenásilia. Už sa aj symbolika zahráva s nami, keďže ku krvavému referendu prišlo v predvečer Medzinárodného dňa nenásilia, ktorý by ľudstvu mal pripomínať, aby každý deň prispelo k zvyšovaniu citlivosti k danej

otázke. Čiže každý z nás by každý deň mal svojím skutkom vplývať, poukazovať, nenápadne apelovať na nenásilie v ľuďoch. Tým by sa napĺňalo posolstvo (nielen) Mahátma Gándhího, človeka, ktorý Indiu priviedol k nezávislosti a dodnes inšpiruje ľudí k nenásilným formám boja za získanie občianskych práv a slobôd. No Mahátma Gándhí, nositeľ posolstva nenásilia, sa zrejme v hrobe prevracia! Nie, nielen v dôsledku katalónskeho krvavého scenára referenda. Aj v dôsledku každej jednej širšej občianskej nenásilnej iniciatívy a akcie, akou bolo aj zotáznené referendum, ktoré okrem iného predstavuje pokus o vybojovanie odvekého práva človeka na slobodu a slobodný prejav názoru. Ukázalo sa predsa, že tieto prejavy nie sú účinné v takej miere, ako je účinné násilie. Čo nám potom zostáva? Bojovať nenásilne v úzkom kruhu – to stačí? Stačí, keď do skupiny nenásilných ľudí dostaneme čo len jedného člena viac? Stačí. Lebo malá kopa pýta viac! Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 40 /47713/ 7. 10. 2017

Týždeň 

InPress

Paráda

Ťažko bolo, ešte ťažšie bude

Jasmina Pániková

ľúbené darčeky z ďalekého Ruska sa konečne ocitnú v našej krajine. Takmer pred rokom vtedajší premiér avizoval, že priateľská krajina Rusko nám daruje 6 stíhacích lietadiel, vďaka ktorým bude nebo nad Srbskom bezpečné. Aby ruské lietadlá chránili naše nebo, musíme si ich najprv poskladať. Prvá časť súčiastok by mala priletieť v týchto dňoch. Ak dovoz bude prebiehať „vulinovským spôsobom“ a Rusko bude posielať po 9 dielcov, pravdepodobnosť, že na vojenskej paráde 20. októbra uvidíme veľkolepé darované lietadlá, je rovnaká nule. Po tom, ako ich ruskí a naši inžinieri poskladajú, nevyhnutná bude ešte len jedna jediná zložka – repasácia, na ktorú vraj potrebujeme zhruba 185 miliónov eur. Väčšina z nás si myslela, že sa darčeky darúvajú nové, funkčné, nie také, do ktorých si musíš vložiť prostriedky, aby si ich mohol používať. Ale darovanému koňovi sa do zubov nepozerá. MiG je predsa MiG! Zoznam hostí, ktorí priletia na avizovanú vojenskú parádu nie je celkom známy. Aké by len bolo prekvapenie, ak by spolu s hosťami priletela teta aktuálneho ministra obrany. Nie tá z Kanady, ale stranícka teta, ktorá už roky žije v Rusku. Zatiaľ vieme, že z Ruska priletí minister obrany Sergej Šojgu. Putina tentoraz neuvidíme. Možno nechcel riskovať, aby sa z jeho drahého Brioni obleku znovu stekala dažďovica. Poučení skúsenosťou z roku 2014 by organizátori tohtoročnej parády mali zhotoviť aký-taký prístrešok, pod ktorým by sa hostia skryli, ak by sa nebo na Belehradom znovu otvorilo. V opačnom bude trápne zase pozerať, ako sa im kvapky dažďa kotúľajú po čele, okuliaroch a pršiplášťoch, ktoré si navliekli na drahé obleky a šaty.

www.hl.rs

168 HODÍN

Oto Filip

e to ľudský pokrok, alebo presnejšie – možno aj jeho odvrátená tvár. To, čo bolo len pred niekoľkými desaťročiami sci-fi, dnes je realitou a už o niekoľko rokov bude prežitkom. A neplatí to len o vede, o nových technológiách, súčasnom digitálnom svete a internete. Kto kedysi mohol aj snívať, že takmer neuplynie deň bez teroru, dokonca aj v starej, dobrej Európe, či pokusov šiť budúcnosť iných na mieru vlastných náboženských alebo ďalších prianí? Regionálne konflikty a vojny ustupujú pred náporom hlboko zakoreneného zla, kým sa dávno proklamované heslá rovnoprávnosti, spravodlivosti, pokoja a mieru stále viac podobajú okrasnej etikete na prázdnej fľaši. Keď sa pritom všeobecne vykoná málo a pokazí veľa, tak obludné javy: pokusy o masové vraždenie celých kmeňov alebo národov – v Afrike, na Blízkom východe či v Ázii – bombové, strelecké, samovražedné a iné útoky, začnú nadobúdať ne-



bývalé rozmery, posúvajúc sa a presúvajúc z územne obmedzených teroristických oblastí a akcií na priestory nové. A už je všetko inak. Kedysi drámy, ktoré sme sledovali na obrazovkách alebo filmovom plátne a ktoré sa nás až tak priamo netýkali, sa menia a dostávajú do našej vlastnej reality. Viacerými útokmi sa terorizmus teda aj Európanom dostal pod kožu. Ako vred, ktorého sa ťažko zbaviť, lebo nevedno, kedy ten hnis vytečie von. Tým skôr, že éra novodobého, súčasného terorizmu, v ktorej už roky figuruje nepriateľstvo islamistov voči ostatnému svetu, nachádza nové zámienky pokračovať kdekoľvek, kde sa jeho strojcom a stúpencom to podarí. Veď kto už dnes dokáže zrátať všetky obete náloží, samovražedných detonácií, masových vrážd, streľby, bombardovania, chemických útokov, brutálneho vyvražďovania odporcov stúpencami a bojovníkmi takzvaného Islamského štátu? Začiatkom týždňa svetom otriasli správy, že strelec Stephen Paddock v Las Vegas zavraždil

približne šesťdesiat ľudí, kým ich vyše päťsto utrpelo zranenia. K útoku v Nevade sa rýchlo prihlásil Islamský štát, tvrdiac, že útočník pred niekoľkými mesiacmi konvertoval na islam. Či už to bolo pravda alebo nie, Islamskému štátu takýto masaker prišiel veľmi vhod ako ukážka, že pred jeho terorom nie si je istý nik, dokonca ani na pôde jeho úhlavného nepriateľa – Spojených štátov. Je priam smutné a desivé, že storočie terorizmu čoraz častejšie vidíme v priamom prenose, a že sme si žiadne kvalitné a osožné poučenia z toho, čo spôsobuje vyznávanie božstiev sily, ešte stále nevyvodili. V tom istom čase teroristom s jedlom rastie aj chuť, takže nie je nemiestna ani dilema, kto všetko sa tým neslýchaným zlom inšpiruje? Krv a útoky na uliciach miest, ale aj nerozvážne a opakovane vystrelené nebezpečné rakety vo vzduchu a už je tu lavírovanie na okraji možnej, zrejme globálnej vojny. Ťažko už neraz bolo, no zdá sa, že čoraz ťažšie ešte len bude.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

VESNA DUJMOVIĆOVÁ, PORADKYŇA V SKUPINE PRE PREZENTOVANIE PARLAMENTNÉHO DEDIČSTVA, NÁRODNÉ ZHROMAŽDENIE SRBSKA

Je to v nás všetkých Oto Filip Možno povedať, že umenie v súčasnosti nežije len v galériách? – Je jasné, že nežije len v galériách, keďže žije vo všetkých nás. My ho cítime, počujeme, vidíme.

Informačno-politický týždenník

Dokladom toho bola i možnosť našich občanov pozrieť si najkrajšie umelecké obrazy vo vestibule Národného zhromaždenia Srbska počas celého septembra. Je jasné, že každý z nich vzbudzuje emócie inakším spôsobom. Práve preto sme aj vystavili rozličné

obrazy z rôznych období. Išlo nám hlavne o to, aby sa milovníci umenia lepšie poinformovali o období po ukončení tejto budovy v roku 1936, čiže predvojnovom, ako aj o období povojnovom. Tak isto o dielach popredných autorov, ako Milo Milunović, Peđa Milosavljević, Stojan Aralica, Sava Šumanović, Kosta Hakman, Petar Omčikus, Jovan Bijelić, Petar Lubarda, Milan Konjović... Na výstave bolo zastúpené i obdobie po roku 2000, teda diela súčasných autorov. Pochopiteľne, aj ich vnímame s inakšími emóciami, zvlášť ich štýl, techniky, spôsob maľby. • TÝŽDEŇ •

K SVETOVÉMU DŇU UČITEĽOV

Učitelia v začarovanom kruhu Jasmina Pániková

vzdelávaní, kým netreba doň vkladať a počkať na výsledky vloženého,“ hovorí Jankovićová. Rovnakú mienku o postavení učiteľov zdieľa Janko Takáč, pedagóg v základných školách v Já-

j tohto roku sa nový školský rok v našej krajine začal podaktorými novinkami a starým, vždyprítomným problémom – nespokojnosťou osvetových pracovníkov. Prvý september v 750 školách štartoval skrátenými hodinami a protestmi Únie syndikátov osvetových pracovníkov. Jednohlasne sa dožadujú lepších podmienok práce a lepšieho postavenia v spoločnosti. V rovnakom ovzduší 5. októbra „oslávili“ aj svoj deň – Svetový deň učiteľov. Jasna Jankovićo vá, predsedníčka Únie syndikátov osvetových Janko Takáč pracovníkov, pre náš týždenník hovorí, že postavenie nošíku a Kovačici. „Môj pracovný osvetových pracovníkov nikdy deň sa začína o 7.30 v Jánošíku, nebolo ľahké. „Aj dnes zápasí- čo znamená, že už o 6.30 jazdím me s problémami, ktoré sú aj z Kovačice, tam pracujem do riešiteľné, aj neriešiteľné. Pod 12.00, a potom sa vraciam späť riešiteľnými mám na mysli to, čo do Kovačice, kde o 13.00 začínam sa už dávno malo urobiť, aby naše školy boli lepšie a krajšie miesta na prácu, aby plány a programy mali na starosti odborníci a aby sme od každého ministra nemali rozličné signály. Žiaľ, na riešenie týchto a iných problémov neexistuje ani vôľa, ani čas, Jasna Jankovićová keďže sa čelní ľudia rezortného ministerstva s prácou a končím o 17.00. Ak príliš krátko zdržiavajú na svojich idem na rodičovské porady, alemiestach. Naša krajina veľmi bo na hodiny triedneho učiteľa málo vkladá do vzdelávania, zostávam dlhšie, toľko, koľko takže neexistuje žiadna možnosť treba. Môj plat vynáša zhruba na serióznejšie reformy. Avšak 350 eur a niekedy si u žiakov slovo reforma je moderné a za- všímam mobilné telefóny, ktoré užívané, ibaže všetky reformy cenou prevyšujú môj mesačný padajú na plecia osvetového plat. Takto teda dnes vyzerá pracovníka, bremeno emotív- postavenie jedného osvetového ne, profesionálne a finančné. pracovníka v Srbsku,“ opisuje Každému ministrovi záleží na Takáč. • TÝŽDEŇ •

Mária Andrášiková, predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov, považuje, že učitelia majú omnoho viac zodpovedností, ako len učiť v triede. Tá práca je neviditeľná a často dostatočne neuctievaná. „Vyššie platy a lepšie pracovné podmienky zabezpečujú spokojnosť pracovníkov so zamestnaním, pracovnú motiváciu a nepriamo aj kvalitu vyučovania. Školstvo musí byť prioritou spoločnosti. Veď vzdelanie je najlepšia investícia,“ odkazuje Andrášiková. KEDYSI A DNES Na zoznam mizerne platených sa vedľa učiteľov môžu pridať aj mnohé iné povolania, ako aj na listinu „menej uctievaných“. Kedysi učitelia ako hlavní nositelia kultúrno-osvetových udalostí boli hlavnými osobnosťami v dedine. A nielen v dedine. Úcta sa prejavovala aj vo veľkých mestách. A dnes… Marína Piktorová, Jánošíčanka žijúca v Zreňanine, je matka dvoch detí – základoškoláčky a stredoškoláka. Mieni, že sa dnes deťom príliš veľa dovoľuje a takú slobodu si dovoľujú aj podaktorí rodičia. „Na rodičovských poradách je hlučne ako na trhu. Neexistuje žiadna úcta k učiteľovi ako osobe, ktorá predsa učí naše deti. Práve naopak. Veľakrát som zažila, že namiesto toho, aby rodič hľadal dôvod, prečo sa jeho dieťa neučí, učiteľ prebral vinu na seba a ospravedlňoval sa. Aj moja matka bola učiteľkou, ale skôr sa to povolanie uctievalo. Dnes oslovenie „pán učiteľ“ nemá hodnotu. Možno sú na vine aj niektorí učitelia. Istý dcérin učiteľ sa k žiakom správa ako ku kamarátom, čo absolútne neschvaľujem. Hranica musí existovať, lebo

ako inak vrátiť stratenú úctu?“ opytuje sa Piktorová. Skutočnosť, že je učiteľské povolanie na úpadku, potvrdzuje aj M. Andrášiková. „Učiteľ v dnešnej dobe nemá autoritu, vážnosť, rešpekt. Má málo dôvodov na optimizmus, na radosť z dobre vykonanej práce, stráca motiváciu, elán, zápal pre svoje povolanie a dôvodov je viacero. V súčasnej dobe žiakom chýbajú pozitívne vzory, chýba zodpo-

Marína Piktorová

vednosť – deťom sa už príliš hovorí o ich právach a menej o ich povinnostiach, chýba výchova k úcte, k autorite dospelého, zrejmý je nedostatok morálnych hodnôt a ušľachtilých cieľov.“ Ako zlepšiť postavenie učiteľov a prinavrátiť stratené meno? Naši spolubesedníci jednoznačne mienia, že sa to neuskutoční, kýmkoľvek si naša spoločnosť neuvedomí dôležitosť dobrého vzdelávania a úlohy učiteľov v tom. Ibaže, ako hovorí J. Takáč, koľko môžu byť uctievaní ľudia, ktorí pracujú pre budúcnosť detí v spoločnosti, ktorá budúcnosť možno ani nemá? Otázka zostava otvorená. Vzhľadom na situáciu v našej spoločnosti a odhodlanosť všetkých nás pracovať na pozdvihnutí hodnôt, každý môže mať svoju vlastnú mienku. Foto: z archívu spolubesedníkov

40 /47713/ 7. 10. 2017

Týždeň V ZÁKLADNEJ ŠKOLE ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V KYSÁČI

Menej žiakov než vlani Elena Šranková

ysáčsku základnú školu tohto roku navštevuje 372 žiakov. Podľa slov riaditeľky Anny Vozárovej je to pokles počtu žiakov v porovnaní s vlaňajším školským rokom, keď v škole bolo 387 detí. Čo je príčinou zníženia počtu žiakov? – Príčinou menšieho počtu žiakov je hlavne menej zapísaných prvákov. Tých je 29 v dvoch slovenských triedach a 24 v srbskej triede. Druhou príčinou, i keď nie tak výraznou, je odsťahovanie žiakov. Počas prázdnin sa traja žiaci so svojimi rodinami vysťahovali do zahraničia. Predsa sa vám podarilo otvoriť dve slovenské triedy prvákov? – Po testovaní sa zistilo, že medzi prvákmi sú žiaci, ktorí sa pravdepodobne budú vyučovať podľa individuálneho programu, nuž sme mali právo otvoriť dve slovenské triedy.

Podobnú tohtoročnej srbskej triede, čiže početnú, sme mali pri generácii, ktorá je teraz v šiestom ročníku. Pri terajších šiestakoch, vlaňajších piatakoch, sme z dvoch slovenských tried urobili jednu, lebo sa vlani viacerí žiaci odsťahovali na Slovensko. Koľko je teraz v škole tried? – Zostali sme na 23 triedach, koľko sme mali i vlani. Do predvlani sme mali 24 tried, čiže po tri triedy v každej generácii. Vlaňajším spájaním piatakov sa počet tried znížil. Uvidíme, ako to bude o rok. Možno očakávať, že budeme mať dve srbské triedy prvákov, lebo je slovenských detí málo, a k tomu mnoho rodín odchádza za prácou na Slovensko. Vyskytli sa na začiatku tohto školského roka aj nejaké ťažkosti?

– Keďže sa piatakom uviedli tri nové predmety, pred začiatkom školského roka sme hlavne riešili organizačné záležitosti. Ohľadom telesnej a zdravotnej výchovy učitelia mali školenie v Novom Sade a už sa dohodli, ako budú realizovať povinné športové aktivity v rámci tohto predmetu. Ujali sa aj novinky týkajúce sa dvoch ďalších nových predmetov. Keď ide o kádrové obsadenie, máme dvoch nových učiteľov fyziky a zemepisu vo vyšších triedach, kým v nižších ročníkoch sa učitelia nemenili. Aká je situácia vo vyučovaní slovenčiny s prvkami národnej kultúry? – Máme dve skupiny žiakov, ktoré navštevujú tento predmet v nižších triedach a tiež dve vo vyšších. V sku-

NAVŠTÍVILI SME ŠKÔLKU V KULPÍNE

Radosť z práce nevyprchá Katarína Gažová

litňujeme pracovné podmienky. Dokonca v tomto školskom roku sme dostali aj nový nábytok do eselý detský krik bolo počuť jednej skupiny. V poldennej v miestnostiach Predškolskupine, ktorej učebňa bola skej ustanovizne Včielka vynovená vlani, je tiež jedna v Kulpíne, keďže sa práve rozčasť teraz doplnená novými behli aktivity Detského týždňa časťami nábytku. Každoročne a vychovávateľky a škôlkari si na sa PU Včielka postará o nový dinávštevu pozvali staré mamy. Kým daktický materiál, hračky, takže ich netrpezlivo čakali, s vedúcou to rodičia nekupujú. V kulpínskej vychovávateľkou Alexandrou škôlke nám chýbajú jasličky, Pucovskou sme sa porozprávali Vedúca vychovávateľka Alexandra o ktoré je dosť veľký záujem. o každodennom živote v škôlke od Pucovská (zľava) s najmladšími škôlkarmi Nateraz si rodičia zapisujú deti začiatku nového školského roka. a praktikantkou Sandrou Bovdišovou do jasličiek v Petrovci. Máme Vyhoveli ste všetkým žiadostiam rodičov o zápis detí do škôlky? pobyt, sú to 5- až 6-ročné deti. Jedna nádej, že sa v dohľadnej dobe začne – V novom školskom roku v Kulpíne skupina je s vyučovacím jazykom s dostavbou jasličiek a telocvične v kulmáme 70 škôlkarov. Pracujeme v troch slovenským (24 detí) a z toho počtu pínskej škôlke, keďže je to projektom skupinách, máme jednu skupinu detí 17 detí je v prípravnom programe pre naplánované. Kádrové zastúpenie sa zmenilo? na celodennom pobyte a dve sku- školu. Druhá skupina poldenného – Nie, nezmenilo. Zostali sme štyri piny na poldennom. Na poldenný pobytu je s vyučovacím jazykom srbpobyt sme zapísali všetky deti, kým ským a v nej máme 20 detí a 16 z nich vychovávateľky, rovnako ako vlani. Na celodennom pobyte pracuje kolegyňa väčší záujem, ako máme možnosti, sa o rok stane prvákmi. Koľko máte priestoru v budove Vierka Petrášová a ja. Poldennú slovenbol o celodenný pobyt. Preto máme aj nezapísané deti, ktoré čakajú, či sa a čo nevyhnutne z miestností po- skú skupinu vedie Želmíra Častvenová a poldennú srbskú Katarína Kolárová. uvoľní miesto. Máme tu 26 detí vo veku trebujete? – Máme iba tri učebne a kuchyňu. Máme jednu kuchárku a upratovačku. 3 až 5 rokov, a to je maximálny počet, koľko môžeme zmestiť. To je aj vekovo, Budova je pekne upravená a dbáme Veľmi dobre spolupracujeme, sme aj jazykovo zmiešaná skupina, teda pravidelne na úpravu aj exteriéru, aj in- dobrý tím a spolupráca s rodičmi je slovensko-srbská. Keď ide o poldenný teriéru. V každom školskom roku skva- tiež kvalitná.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

pine prvákov a druhákov je 21 žiakov a v skupine tretiakov a štvrtákov je ich 17. Vo vyšších triedach sme na základe listu z NRSNM formovali dve skupiny. V skupine piatakov a siedmakov je sedem žiakov a rovnaký počet je aj v skupine šiestakov a ôsmakov. Vidieť, že u detí v nižších triedach je väčší záujem o tento predmet, kým u žiakov vyšších tried ide väčšinou o deti zo zmiešaných manželstiev. Počas prázdnin sa školy vynovujú. Robili ste nejaké opravy? – Iba zjari sme mali opravu hygienických zariadení a z rodičovských peňazí sme dokúpili päť nových počítačov. Toho času ich máme 12, i keď by sme ich podľa mienky učiteľov potrebovali viac. Bolo by najlepšie, keby v každej triede bol počítač, ako i projektor, aby sa mohli uviesť inovácie vo vyučovaní. Očakávame, že onedlho bude vypracovaný projekt na sanáciu vonkajších športových terénov, na čo sme prostriedky (85-tisíc dinárov) dostali z pokrajiny. S týmto projektom sa budeme uchádzať o finančné prostriedky na vynovenie športových terénov, ktoré boli roky dozadu zanedbávané. Foto: z archívu A. Vozárovej

KRÁTKE SPRÁVY

Inđija Správa z návštevy obce Inđija. V stredu 27. septembra t. r. predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM Ján Brna a podpredseda MSJ a predseda Osvetovej komisie MSS Janko Havran navštívili Obec Inđiju, kde ich prijal predseda Zhromaždenia obce Inđija Milan Predojević s riaditeľmi predškolskej ustanovizne a základnej školy v Krčedine. Cieľom návštevy bola analýza aktuálnej situácie vo vzdelávaní detí, príslušníkov slovenskej národnosti a tých, ktorí vyjadrili záujem o vyučovanie po slovensky v Slankamenských Vinohradoch. Spoločne sa konštatovalo, že pre veľmi malý počet detí predškolského veku, ako aj pre slabý záujem rodičov o predmet slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry (iba pre deti) nie je formovaná skupina. Rokovalo sa o spôsoboch, ako doriešiť súčasnú situáciu a o možnostiach spoločných úkonov NRSNM, MSS a Obce Inđija. NRSNM • TÝŽDEŇ •

Z PRVEJ NOCI ARCHITEKTÚRY V BELEHRADE

Objavná krása Oto Filip

tektúry v Srbsku, v Belehrade. Je to v duchu nového konceptu platformy prezentovať sa nielen v členských štátoch EÚ, ale aj v kandidátskych krajinách a v ďalších priateľských krajinách EÚ.

enechajte si ujsť jedinečnú udalosť! Po prvý raz v Srbsku – Noc architektúry! Uvedenými slovami sa začínalo pozvanie na nevšednú akciu, ktorou Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade spolu s Fakultou architektúry v utorok rozšírilo obzory vedomostí tunajších obyvateľov o nezvyčajnej kráse architektúry strednej Európy. Po výstave fotografií Aplikovaná nostalgia a prezentovaní slovenských Majstrov ducha prostredníctvom ďalšej výstavy, Veľvyslanectvo SR v Belehrade rozšírilo tvorivý záber aj na oblasť architektúry. Vlast- Z vernisáže: prof. Dr. Vladan Đokić né expozície predstavilo a veľvyslankyňa SR v Belehrade päť krajín strednej Európy Dagmar Repčeková v rámci tzv. Stredoeurópskej kultúrnej platformy: Sloven– Naozaj by sme chceli, aby sko, Česká republika, Rakúsko, ste si tie národné výstavy pozreli, Maďarsko a Poľsko, spoločne aby ste sa do tej myšlienky zaľúso Srbskom. Čiže pri príležitosti bili a keď sa vám táto myšlienka Svetového dňa architektúry na páči, aby ste na rok povedali áno, Fakulte architektúry v Belehrade chceme zase Noc architektúry. v utorok od 16. do 22. hodiny Už som sa rozprávala s pánom prebiehala historicky prvá Noc dekanom, že by sa mi páčilo, keby architektúry. o rok Srbsko prišlo s nápadom Vo funkcii hostiteľa, účastníkov moderné bývanie, zelené bývaa návštevníkov pozdravil a na nie a vyzvalo Slovensko, možno úvod podujatia sa im prihovoril dekan uvedenej fakulty prof. Dr. Vladan Đokić. Podotkol, že ide o krásnu príležitosť pozrieť si práce zo šiestich krajín, o prianie urobiť peknú prezentáciu architektúry a zistiť, čo sa na tomto pláne v súčasnosti deje v šiestich krajinách. Otvárajúc podujatie, veľvyslankyňa SR v Belehrade Dagmar Repčeková vyzdvihla, že to, čo sa prezentuje, je stredoeurópska kultúrna platforma, ktorej predsedajúcou krajinou v tomto polroku je práve Slovensko. Keďže je 2. október Svetový deň architektúry, a na Slovensku nie je len Noc múzeí, Noc vedy a techniky, ale aj Noc architektúry, tak sa rozhodlo predstaviť v rámci uveNikola denej platformy a slovenského Petkov predsedníctva prvú Noc archi-

aj ďalšie krajiny, aby sa na tom zúčastnili. Lebo keď sa pozriete len na tú výstavu, ktorá je pred týmito výstavnými priestormi a volá sa Aplikovaná nostalgia, a sú to fotografie Bratislavy a Belehradu, tak vidíte, že sme naozaj veľmi blízke krajiny a že máme takú spoločnú dušu. Práve to by sme mali vložiť aj do architektúry, – podotkla veľvyslankyňa Repčeková. Šiestimi tematickými expozíciami, prednáškami a filmami účastníci podali ozaj skvelý obraz súčasnej, ale aj minulej architektúry. Hovoriť o nej dnes, neznamená hovoriť len o tom, ako sa nám býva. Je to totiž aj príbeh o novej Európe, o jej nevšedných stavbách a ľuďoch, o zaujímavých budovách a objektoch, o rozličných architektonických štýloch a obdobiach, o tvorivých rozletoch autorov, spájajúcich betón, kov, sklo a iné prvky do nevšedných stavieb, o rôznych architektonických podujatiach, o tom, aké sú ľudské sídla, o for-

movaní prostredia, v ktorom žijeme, o budovách, v ktorých sa nám bude dobre žiť. Ako sa to dá, ukázali viaceré kreatívne architektonické modely unikátnych stavieb a ďalších objektov. Je chvályhodné, že sa Slovensko na belehradskej fakulte predstavilo až troma výstavami súčasne. Tými doterajšími: Aplikovaná nostalgia a Majstri ducha, ako aj ústrednou venovanou nestorovi tamojšej architektúry Milanovi Michalovi Harmincovi. Osobnosti narodenej v Kulpíne, ktorá vyprojektovala viac než tristo budov v strednej Európe, medzi inými aj budovu Slovenského národného múzea v Bratislave, či veľké sanatórium v Tatrách. Rakúsko prezentovalo časť projektu menom Luxus pre všetkých, Česká republika sa predstavila filmom Priemyselné pásma 2016... Stavebnej krásy bolo až na rozdávanie, nielen na paneloch, ale aj v maketách, návrhoch, prezentáciách. Koniec koncov netreba zabúdať, že sa na svoje okolie denne dívame, alebo že práve v domoch a na pracoviskách trávime aspoň dve tretiny času a dní. O to je významnejšie, aby to boli kvalitné, životne a pracovne podnetné prostredia.

Iný uhol reality

• TÝŽDEŇ •

40 /47713/ 7. 10. 2017

Slovensko OBDOBIE KOREKTNÝCH VZŤAHOV JE MINULOSŤOU, MEDZI ANDREJOM KISKOM A ROBERTOM FICOM PADLI TVRDÉ OBVINENIA

Vojna prezidenta a premiéra Rastislav Boldocký

prezidenta Kisku,“ odkázal premiér Fico s tým, že sa mu hlava štátu sama posťažovala so svojimi problémami. „To, čo premiér hovoril, je lož,“ odpovedal mu prezident. O čo teda išlo? Pred niekoľkými týždňami sa prevalilo, že firmu Kiska Travel Agency (KTAG),

lamstvo, mafiánske praktiky, zneužitie štátnej moci. Aj takéto slová lietajú počas sporu medzi premiérom Robertom Ficom a prezidentom Andrejom Kiskom, ktorý v posledných dňoch otriasa slovenskou politickou scénou. Spúšťačom konfliktu boli „daňové ťažkosti“ hlavy štátu, urýchlili ho čudné spôsoby zverejnenia podrobností tejto kauzy a čo bude na konci sváru, môžeme len hádať. Premiér a prezident patria do dvoch rozličných politických táborov, takže určité trenice medzi nimi sa dali predpokladať. Najmä v situácii, keď títo dvaja politici proti sebe stáli ako kandidáti na post hlavy štátu vo voľbách Koniec korektných vzťahov: roku 2014 a počas kampane Robert Fico a Andrej Kiska navzájom na seba ostro útočili. Po víťazstve Andreja Kisku ktorej spolumajiteľom je prezivšak tieto útoky ustali. Nedá sa dent Andrej Kiska, vyšetrovala povedať, že by Kiska a Fico voči finančná správa aj polícia. Daňová sebe prekypovali láskou, ale ich kontrola ukázala, že KTAG na dani vzťahy sa až na menšie výnimky z príjmov zaplatila o 27-tisíc eur dajú označiť za korektné. Dali sa menej než mala, spoločnosť po teda ešte pred niekoľkými dňami. vyšetrovaní chybu priznala, oľuto„Tak nalejme si čistého vína: vala a daň doplatila, čím trestnosť tu je pravda o tom, ako som sa tohto činu zanikla. Firma si okrem dozvedel o daňovom škandále toho za apríl 2014 v prípade ná-

kladov na propagáciu Kisku chcela od štátu uplatniť vratku DPH v sume 146 307,82 eura, daňový úrad však vratku neuznal. Hoci v oboch prípadoch štátu nakoniec neprišiel o žiadne peniaze, na hlavu štátu aféry vrhajú zlé svetlo. O to je to celé nepríjemnejšie, že „daňové nejasnosti“ súvisia aj s financovaním jeho prezidentskej kampane. Na druhej strane minimálne rovnako podozrivý ako prezidentovo účtovníctvo je aj spôsob, akým sa celá aféra dostala na verejnosť − médiá na nich upozornil anonym. A práve tento fakt sa stal kameňom sváru. „V týchto dňoch sa rozhoduje, či Slovensko je, alebo nie je mafiánskym štátom. Je neprijateľné, keď sa utajované dokumenty vyťahujú a používajú proti občanom našej krajiny, proti politikom,“ zdôraznil prezident Kiska, čím naznačil, že na útok proti nemu bola zneužitá štátna moc a nepriamo poukázal na predsedu vlády. Jeho názor neskôr podporila aj Zuzana Wienk

z Transparency International, keď uviedla, že v jej prítomnosti premiér Fico hovoril o daňových ťažkostiach hlavy štátu ešte predtým, ako celá aféra prepukla. Ale to ešte nebol koniec, znovu zaútočil premiér. Ako vysvetlil, o daňových problémoch hlavy štátu sa dozvedel od samého Kisku. Informoval ho o nich vraj už dávnejšie v hoteli Bôrik za prítomnosti generálneho prokuratúra Jaromíra Čižnára a vtedajšieho šéfa Slovenskej informačnej služby Jána Valka. „Povedal mi, že sa obrátil na prítomného predstaviteľa orgánu činného v trestnom konaní, aby mu pomohol vybaviť vec vratiek DPH v jeho a bratovej firme,“ zároveň zaútočil Fico. Takže ako to celé dopadlo? Na základe vyjadrení Kisku a najmä Čižnára sa ukázalo, že k stretnutiu v hoteli Bôrik naozaj došlo a hovorilo sa na ňom o daňových vratkách. Generálny prokurátor to však v žiadnom prípade nevnímal ako žiadosť o pomoc zo strany prezidenta. Ale politickí analytici sa zhodujú, že vojna medzi Kiskom a Ficom sa zďaleka nekončí. Skôr sme na jej začiatku. Foto: Martin Domok

V RAKÚSKU POD ROVNAKOU ZNAČKOU PREDÁVAJÚ KVALITNEJŠIE VÝROBKY NEŽ NA SLOVENSKU

Nie sú potraviny ako potraviny R. Boldocký

red niekoľkými mesiacmi prepukol v Európskej únii potravinový škandál. Vyšlo totiž najavo, že viaceré výrobky s totožnou značkou majú horšiu kvalitu v nových krajinách EÚ než v starých. Hoci vtedy vznikol veľký rozruch, zrejme sa nič nezmenilo. Najnovšie porovnávanie medzi Slovenskom a Rakúskom odhalilo, že rozdiely v kvalite pretrvávajú. Ako inak, v neprospech Slovenska. „Národné korporácie si nás pomýlili so smetiskom potravín

www.hl.rs

a my sa musíme brániť,“ rozčuľovala sa v slovenskej tlači na margo nového testu poslankyňa Eva Antošová, členka parlamentného výboru pre poľnohospodárstvo. Inšpektori totiž odhalili, že Slováci v šunke a rybacích prstoch dostávajú menej mäsa a viac soli, limonády sa tu sladia chémiou namiesto cukru a do Rybie prsty: Rakúske majú väčšiu syrov sa pridáva ze- hmotnosť a viac mäsa

Informačno-politický týždenník

miakový škrob. „V letných mesiacoch sme vykonali druhú fázu testovania na 33 výrobkoch. Musím smutne skonštatovať, že pri polovici testovaných výrobkov sme zase našli výrazné rozdiely,“ cituje denník PLUS JEDEN DEŇ ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú. „Máme jednotný spoločný európsky trh a vyrábame tu občanov druhej kategórie.“ Foto: Matej Jankovič • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti TENTO TÝŽDEŇ PREBIEHA V ZNAMENÍ SÚBORU JESENNÝCH VEĽTRHOV

Dve jubileá Oto Filip

krem počasia neomylným dokladom toho, že jeseň už vážne klope na dvere, je i súbor jesenných veľtrhov, ktorý sa začal v utorok 3. a skončí sa zajtra, čiže 8. októbra. Ústrednou udalosťou v celom rade podujatí je pol storočia LORISTU, čiže Medzinárodných veľtrhov lovu, rybolovu, športu a turizmu, udalostí a akcií

Ognjen Cvjetićanin

v posledných rokoch obohatených a zveľadených i veľtrhmi hortikultúry, ekológie a jazdectva. Takmer celý týždeň výstavné priestory sú ústredným dejiskom vystavovateľov a profesionálnych účastníkov preferujúcich témy, ako rekreácia,

prezentuje približne toľko vystavovateľov, koľko sa ich očakáva aj na nadchádzajúcom Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Belehrade – okolo 450. Sú z desiatich štátov a svoje služby ponúkajú v desiatich halách, v aule a na otvorených priestoroch výstaviska. Ukážkou zdravej ambície urobiť z jesenných veľtrhov akúsi jesennú paralelu s najznámejším novosadským veľtrhovým podujatím – májovým Medzinárodným poľnohospodárskym veľtrhom – je nielen zvýšenie počtu účastníkov, ale aj viac ako dvadsať odborných zhromaždení a prezentácií a okolo sto sprievodných akcií pri výstavných pultoch. Na štvrtkovej tlačovke pred začiatkom podujatí generálny riaditeľ Novosadského veľtrhu Slobodan Cvetković osobitne vyzdvihol skutočnosť, že 50. Medzinárodné veľtrhy LORIST, ktoré sa začali v utorok, ako aj 50. Medzinárodný veľtrh turizmu, ktorý sa začal vo štvrtok, zoskupili až o 50 percent viac vystavovateľov ako vlani. Uviedol, že ústrednou expozíciou na LORIST-e je veľká výstava poľovníckych trofejí s viac ako 500 exponátmi, čím sa stala najväčšou výstavou tohto druhu v Európe v roku 2017. Ďalšou špecifickosťou je výstava s názvom Cestami rímskych imperátorov, ktorú doteraz videlo pol

Šport potrebujeme všade: Je dobre, že po Veľtrhu športu v Belehrade (na snímke) Nový Sad organizuje ďalší športový veľtrh

ochrana prírody, aktivity v nej, pestovanie zdravého životného štýlu, hlavne prostredníctvom športu, alebo cestovný ruch. Zaujímavé je, že sa na LORISTE • ĽUDIA A UDALOSTI •

druha milióna osôb na všetkých svetových rovnobežkách. Už tretí rok zaradom partnerskou krajinou jesenných veľtrhov je Čierna Hora. O tom, čo obsahujú

Sálaše ako lákadlo: Z Čenejského sálaša (Snímka: Jaroslav Pap)

Pútač veľtrhov

Z piatkovej tlačovky

a ponúkajú Dni Čiernej Hory vo Vojvodine, prebiehajúce nielen v Novom Sade, ale aj v Sriemskych Karlovciach, sa zmienil generálny konzul uvedenej krajiny v Srbsku

ako aj o programe Šport do škôl, hovoril člen Mestskej rady Nového Sadu pre šport a mládež Ognjen Cvjetićanin. Keďže je vo fókuse Medzinárodného veľtrhu turizmu Dunajské pásmo, už na jeho prvý deň bola naplánovaná konferencia Dunaj – nové perspektívy. Spoločný turistický produkt západného Balkánu, všetky farby regionálneho turizmu, kultúrno-hospodárske aspekty turizmu v Srbsku, mládežnícky, aktívny, gastronomický, etnografický a zodpovedný turizmus sú hlavné obPútač pondelkovej vínovej fiesty lasti dominujúce Medzinárodnému veľtrhu Dragan Kankaraš. Predstaviteľ turizmu. Tá zvýšená pozornosť, ako Pokrajinského sekretariátu pre aj primerané opatrenia, sú jednou hospodárstvo a turizmus Sergej z hlavných príčin, prečo tunajšie Tamaš sa na tlačovke upriamil turistické odvetvie kríza nezasiahla na turistické možnosti Vojvodiny, natoľko, ako iné. A prečo turizmus vysúvajúc do prvého plánu cyklo- u nás napreduje omnoho rýchlejšie turizmus. O popularizácii športu, než iné hospodárske odvetvia. 40 /47713/ 7. 10. 2017

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

V mestskej sústave menší počet zamestnaných Elena Šranková

očet zamestnaných v mestskej sústave Nový Sad sa má znížiť z 8 380 na 7 898. Ide o zníženie počtu zamestnaných v mestských správach, službách, VKP a kultúrnych ustanovizniach, a to o 482 osôb. O maximálnom počte zamestnaných na neurčitú dobu v mestskej sústave rozhodli výborníci na zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 29. septembra. Rozhodnutie schválili väčšinou hlasov. Úvodné slovo podal Milan Đurić, člen Mestskej rady, a v diskusii vystúpili prevažne opoziční výborníci, ktorí návrh kritizovali. Z ich slov vyplynulo, že je potrebná systema-



LETMO

Oto Filip

Stromy

esov je u nás celkovo málo a aj to málo rýchlo mizne. Príčinou je najčastejší trestný čin upriamený proti životnému prostrediu v poslednom desaťročí: nelegálny výrub a krádež dreva. Odhaduje sa, že sa každý rok bezprávne vyrúbe prinajmenšom 17 000 kubických metrov dreva, a to len zo štátnych lesov. Pritom tie isté lesy zamedzujú a zmenšujú všetky druhy erózie pôdy, sú filtrami na vodu, v nich sú pramene čistej vody, pozitívne vplývajú na úrodnosť pôdy, absorbujú hluk a prach, kladne vplývajú na klimatické zmeny. Zároveň sú i prameňom príjmov a zotrvania ľudí vo vidieckych, predovšetkým horských oblastiach. Aj keď každé rúbanie lesov nie je ničením prírody, je jasné, že sa pri ich obnove musí postupovať plánovite, vedieť, čo (treba) odstraňovať a čo zase zachraňovať a obnovovať. Počet trestných prihlášok, ktorý sa za posledných desať rokov takmer zdvojnásobil, z 1 314 v roku 2007, na 2 007 prihlásených vlani, no aj sku-

www.hl.rs

tizácia pracovných miest v mestskom systéme, ale nie politická. Spomínali tiež, že v meste je 1 000 nepotrebných a vymyslených pracovných miest a zdôraznili, že sa pred takýmto rozhodnutím mala urobiť analýza pracovných miest. Lebo problém nie je v počte pracovných miest, ale v rozvrhnutí zamestnaných. Najviac pripomienok sa vzťahovalo na údaje z návrhu rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že počet zamestnaných vo VKP Stan má byť 5 namiesto doterajších 137 robotníkov. Z radov výborníkov SNS prišla odpoveď, že znižovanie

točnosť, že sa každý rok potrestá asi 450 ľudí pre výrub stromov, z ktorých väčšina podmienečne, stav životnej úrovne a pár iných príčin vplývajú na to, že je stromov stále menej. Inými slovami pílime si konáre, na ktorých existujeme. Pritom je zalesnenosť u nás veľmi skromná, vo Vojvodine len pár percent. Krádeže sa rozmáhajú, nielen v štátnych lesoch, no ešte viac v súkromných v okolí dedín, ktorých majitelia ich buď nedokážu neustále strážiť, alebo sa odsťahovali do miest. V tých špecifických zločinoch voči prírode sa prostriedky nevyberajú. Nie sú dokonca zriedkavé prípady, že sa existujúce lesné požiare zneužívajú, dakde dokonca aj úmyselne spôsobujú, s cieľom znemožniť evidovanie bezprávneho výrubu. Nemenej častým javom sú hrozby lesníkom alebo majiteľom. Výsledok je jasný: namiesto toho, aby ich pribúdalo, lesov u nás sústavne ubúda. Najhoršie na tom však je, že skutočnú daň za nekalý postoj k prírode zaplatia nie súčasníci, ale potomkovia. Aj v podobe oveľa častejšieho výskytu rôznych chorôb spôsobených zamoreným okolím. Zvlášť chorôb dýchacích ciest.

Informačno-politický týždenník

počtu zamestnaných trvá už dlhšie a koná sa prírodným odlivom robotníkov, čiže ich odchodom do dôchodku alebo na pracovné miesta u iných zamestnávateľov. Mestské podniky a ustanovizne majú v lehote 60 dní zosúladiť počet zamestnaných s rozhodnutím, ktoré výborníci schválili. Ako bolo počuť od výborníkov SNS, týmto rozhodnutím sa Predškolskej ustanovizni Radosno detinjstvo dokonca určuje väčší počet zamestnaných od doterajšieho, a to o 80.

Potrebné je iba, aby o obsadenie tých pracovných miest požiadali Komisiu pre zamestnávanie. Okrem toho ubezpečovali prítomných, že v tejto predškolskej ustanovizni, dokonca ani vo VKP Stan, nebudú pracovníkov prepúšťať. O prepúšťaní sa hovorilo najmä v súvislosti s VKP Stan. Ako uviedli, 135 zamestnancov z tohto verejného komunálneho podniku prestúpi do nového podniku, ktorý sa bude menovať Spoločnosť pre zvláštne účely (Društvo posebnih namena) a v ktorom súkromný partner bude mať 70 percent vlastníctva a mesto a Stan po 15 percent. Spomínaní 5 zamestnanci majú dokončiť proces transformácie podniku do verejno-súkromného vlastníctva. Na zasadnutí výborníci schválili i ďalších 10 bodov rokovacieho programu, ktorý inak obsahoval nezvyčajne málo bodov. Okrem iného schválili rozhodnutie o zásobovaní tepelnou energiou z vykurovacieho systému Mesta Nový Sad, rozhodnutie o vypracovaní podrobnej regulácie Mišeluku I, ako i správy o polročných investičných aktivitách troch verejných podnikov Novi Sad, Put a Parking servis. Odpísali tiež dlhy podniku Indrustrija obuće Beograd, aby sa táto akciová spoločnosť mohla privatizovať.

DOMÁCI ODPAD V KONTAJNERI V CINTORÍNE. Tri týždne po akcii upratovania kysáčskeho cintorína v tamojšom kontejneri bolo opäť plno domáceho odpadu. Cez víkend sa tam dokonca objavili aj dva matrace, ale v utorok ráno, keď sme tam zašli s fotoaparátom, už ich v kontajneri nebolo. Toľko o povedomí občanov. Najmä tých, čo si neprebrali smetné koše a neplatia za služby Čistoće. Napriek tomu, aj týmto občanom spomenutý novosadský komunálny podnik odvezie domáce smeti, keď ich vyložia pred dom. No aj tak sa nájdu takí, čo smeti odnášajú do kontajnera v cintoríne alebo ich rozhadzujú okolo dediny, eventuálne v chotári. Lebo odpad sa predsa len nazbiera v každej domácnosti, už či si to chceme uznať, alebo to popierame. E. Š. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZASADAL STAROPAZOVSKÝ LOKÁLNY PARLAMENT

Zamietli návrhy opozície na poskytnutie pomoci Anna Lešťanová

okovací program 19. zasadnutia Zhromaždenia obce Stará Pazova, ktorý pôvodne obsahoval jedenásť bodov, na schôdzi v utorok 3. októbra na návrh Obecnej rady rozšírili o päť. Dva návrhy výborníckych skupín Moja Pazova – Zelená strana – Demokratická strana – Hnutie pre Obec Nová Pazova nedostali však väčšinu hlasov, a preto neboli zaradené do rokovacieho programu. Výborníci uvedených strán navrhli – na zasadnutí tento návrh zdôvodnil Slobodan Ilić – utvorenie nezávislej obecnej komisie, ktorá by zmapovala následky tohtoročného katastrofálneho sucha a následky škôd, ktoré občania utrpeli najmä na obytných a pomocných

objektoch v septembrovej silnej búrke. Ako Slobodan Ilić uviedol, ničivá búrka najväčšiu materiálnu škodu spôsobila v Golubinciach a v Starej Pazove, kde bolo údajne poškodených okolo 1 000 domov. Hodnota škody na objektoch nie je všade rovnaká, no ešte stále sú občania, ktorí si pre nedostatok peňazí nemôžu opraviť strechu nad hlavou. Na zasadnutí sa nepodarilo dopracovať k spoločnému riešeniu, aby obecné orgány vyčlenili určitú pomoc tým najohrozenejším, ktorí znášajú následky sucha, ako aj následky ničivého nečasu. Ohľadom týchto návrhov predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović povedal, že obec nemôže prebrať zodpovednosť za škody, ani tie na poliach spôsobené suchom, ani tie vzniknuté počas silnej búrky.

Uviedol ďalej, že obec tým najohrozenejším kategóriám občanov Obec nepomôže občanom v odstraňovaní vždy pomáhala, ale že následkov sucha a nečasu „toto je veľmi nebezpečná a háklivá téma, tia o vypracovaní plánov dôkladnej na ktorej niekoľko výborníkov chce regulácie centrálnej zóny sídliska na cudzom nešťastí získať drobné Stará Pazova a západnej časti bloku politické body“. 25 pracovnej zóny v Novej Pazove. Blažo Popović z uvedenej opozič- V rozprave, ktorá sa o tom viedla, nej výborníckej skupiny o. i. povedal, Darko Isailović, riaditeľ VUP Urbaže napr. Obec Ruma, ktorá bola nizam Stará Pazova, povedal, že sa takisto postihnutá nečasom, pre schválením týchto plánov vytvárajú najohrozenejších občanov vyčlenila podmienky na ďalšiu výstavbu. prostriedky z obecného rozpočtu. Staropazovské zhromaždenie schváPodľa jeho slov lokálna moc urobila lilo aj zmeny a doplnky prograveľkú chybu, že nevyhlásila stav ži- mu hospodárenia VKP Vodovod velnej pohromy, a tak z republikové- a kanalizácia Stará Pazova, ako aj ho rozpočtu zabezpečiť prostriedky početné kádrové zmeny v školských na pomoc občanom. výboroch niektorých základných V pokračovaní schôdze výborníci a stredných škôl, tiež v Správnej väčšinou hlasov schválili rozhodnu- rade PU Poletarac Stará Pazova.

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Doplnkový rozpočet a správy o práci Anička Chalupová

budove obecnej správy sa v piatok 29. septembra uskutočnilo 12. zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, na ktorom 31 prítomných výborníkov prerokovalo 19 bodov rokovacieho programu. Predtým než väčšinou hlasov schválili druhý doplnkový rozpočet Obce Kovačica na rok 2017, Marijanu Melišovú z Padiny uvoľnili z funkcie člena Obecnej rady z dôvodu jej nástupu do inej funkcie. Výborníci na zasadnutí najviac času venovali rozprave o rozpočte na rok 2017 (druhý opravný rozpočet), ktorého návrh ozrejmila Alžbeta Marková, vedúca obecného Oddelenia pre financie, rozpočet a lokálnu daňovú administratívu. Podľa jej slov zhruba 203 miliónov dinárov z obecného rozpočtu usmernia do kapitálových investícií. Najviac otázok • ĽUDIA A UDALOSTI •

V zasadačke je čoraz viac prázdnych stoličiek, ktoré boli doteraz obsadené výborníkmi opozičných strán

spätých s týmto bodom v rozprave nastolil Miroslav Krišan, výborník Demokratickej strany (DS). Výborníci v pokračovaní schválili rozhodnutie o zadlžení Obce Kovačica v celkovej sume 59 000 000 dinárov určených na realizáciu kapitálnych investícií. Ďalej schválili rozhodnutie o maximálnom počte zamestnaných (241) na neurčitú

dobu v systéme lokálnej samosprávy na rok 2017. Zelenú dali aj rozhodnutiu o založení Domu kultúry Mihajla Pupina v Idvore a rozhodnutiu o zosúladení zakladateľského aktu Verejného podniku Naš stan Kovačica so Zákonom o verejných podnikoch. Na rokovacom programe septembrového zasadnutia ZO Kova-

čica bola aj Správa o práci obecnej správy za uplynulý rok a Správa obecnej prokuratúry za rok 2016, ktorú ozrejmil obecný verejný prokurátor Marinko Čobanin. Výborníci sa neskoršie venovali správe o práci a finančnej správe Galérie insitného umenia v Kovačici za rok 2016 a Predškolskej ustanovizne Kolibrík Kovačica za školský rok 2016/2017, ako i jej ročnému plánu práce na aktuálny rok. Okrem toho, že schválili správu o práci a finančnú správu Miestneho spoločenstva Debeljača, súhlasili aj s rozhodnutím o zmenách a doplnkoch štatútov domov kultúry v Padine, Kovačici, Debeljači, Crepaji, Samoši a v Uzdine. Na návrh komisie pre kádrové a administratívne otázky, pracovné vzťahy a spoločenské uznania výborníci väčšinou hlasov schválili rozhodnutie o vymenovaní Správnej rady PU Kolibrík Kovačica.

40 /47713/ 7. 10. 2017

Ľudia a udalosti KOMUNÁLNY PODNIK GLOAKVALIS HLOŽANY

Na dovolenku riaditeľ, z dovolenky − nezamestnaný! Juraj Bartoš

straníckom zamestnávaní sa u nás hovorí dávnejšie. Príp(kl) adov je neúrekom, dôkazov na zhubnú robotu obyčajne málo. Ojedinelé prípady tohto druhu rieši súd, väčšina ale zapadne prachom

Samuel Valo zabudnutia. Zatiaľ nevedno, kedy a ako sa definitívne skončí kauza riaditeľ Komunálneho podniku Gloakvalis (KPG) v Hložanoch. Nedávny riaditeľ tohto podniku Samuel Valo mal ísť do dôchodku 17. decembra 2017, avšak prednedávnom dostal výpoveď, takže uvažuje o tom, že satisfakciu týkajúcu sa narušeného zdravia, následne prepustenia zo zamestnania bude hľadať v súdnej sieni. V ten istý deň, keď sa mu končila dovolenka (30. augusta), Správna rada KPG mala schôdzu, o ktorej vraj riaditeľ Valo nevedel, nuž 31. augusta prišiel normálne do práce. Narazil však na nie celkom normálnu situáciu. Pri jeho pracovnom stole sedel novovymenovaný riaditeľ Gloakvalisu Branislav Huďan. Mal pre svojho predchodcu nepríjemnú správu: „My sme ti poslali... dostaneš zajtra alebo v pondelok rozhodnutie...“ Človek, ktorý odišiel na dovolenku ako riaditeľ a vrátil sa ako nezamestnaný (?!), sa šokovaný pobral domov. V nasledujúci deň mu poštár naskutku priniesol obálku a v nej − rozhodnutie o zániku pracovného pomeru v podniku, s ktorým sú jeho spolubčania v podstate spokojní. Pozrime sa, čo sa uvádza v rozhodnutí: „Pracovníkovi zaniká pracovný

www.hl.rs

pomer dňa 31. 08. 2017. roku (...) na základe rozhodnutia zhromaždenia S. s r. o. Gloakvalis dňa 05. 07. 2017. roku. Zdôvodnenie: Samuel Valo 09. 09. 2014. roku nadviazal pracovný pomer v S. s r. o. Gloakvalis Hložany na pracovnom mieste riaditeľa podniku, na základe pracovnej zmluvy. V súlade so Zákonom o hospodárskych spoločnostiach zhromaždenie (...) dňa 05. 07. 2017. roku schválilo rozhodnutie o uvoľnení riaditeľa. Na základe predloženého a po využitej dovolenke menovaného pre rok 2017 sa vytvorili podmienky, aby mu zanikol pracovný pomer.“ Pod strohým rozhodnutím je podpis riaditeľa S. s r. o. Gloakvalis Branislava Huďana, inak staršieho syna Anny Huďanovej, poprednej aktivistky politickej strany Slováci vpred! a podpredsedníčky Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Poprosili sme (predtým nezamestnaného profesora telovýchovy a úspešné-

Pavel Žembery ho borca MMA) B. Huďana, aby sa vyjadril k ošemetnej záležitosti: „O tom nebudem. To robili príslušné orgány...“ „Ale podpísali ste...“ „O tom sa nebudeme rozprávať, o tom budeme druhý raz... Dobre?“ Ďaleko od dobrého, nuž ale... V živote to už tak beží: kým sa jednému nezmrkne, druhému nesvitne. Po májových voľbách drvivú väčšinu v Rade Miestneho spoločenstva Hložany získala koalícia Srbskej pokrokovej strany a strany Slováci vpred! Prevzala maniére svojich predchodcov (RMS Hložany predtým tvorili prevažne príslušníci Demokratickej strany): čoskoro po voľbách − pravdaže bez prítomnosti novinárov

Informačno-politický týždenník

− vymenovali novú Správnu radu Gloakvalisu na čele s predsedom Branislavom Huďanom. NESTAČÍ ROBIŤ DOBRE Počujme, ako sa o dôvode odstavenia z postu riaditeľa a prepustenia zo zamestnania donedávneho riaditeľa Samuela Valu vyjadril aktuálny hložiansky richtár a predseda zhromaždenia KP Gloakvalis Pavel Žembery: „Ja ako predseda zhromaždenia Gloakvalisu takéto rozhodnutia nevynášam sám; tam sú siedmi, ktorí o tom rozhodujú. On nebol zamestnaný v tomto podniku, ale prišiel z Progresu na funkciu direktora. Znamená na základe tej zmluvy nebol náš záväzok prijať ho do roboty. On má teraz do penzie pár mesiacov, aby nestrácal pracovnú dobu a poplatky, dali sme mu návrh, aby zostal tu ďalej na platobnom zozname po penziu. Nemohli sme sa dohodnúť, nechcel byť ,na ťarchu podniku’. Príčina...? To rozhodlo zhromaždenie. Každý vyjadril nejakú nespokojnosť, znamená − čo nebolo dobre. Samým tým väčšina bola za to, aby bol z funkcie uvoľnený.“ Dvojnásobný predseda Žembery nespresnil, o aké „nespokojnosti“ ide. Ba: „Za tri mesiace po otvorení čárdy bolo 300 000 v mínuse, takže iné východisko nebolo, len ju zavrieť. To bol jeden z dôvodov, že sme s bývalým direktorom tak spravili. A ani zmluva nebola uzavretá ako sa patrí, nebola overená.“ Na vysvetlenie: ide o čárdu Združenia športových rybárov Šaran v Hložanoch, ktorú Gloakvalis prenajal koncom apríla t. r. (kým riaditeľom bol S. Valo, ktorý je i predseda ZŠRŠ). Na poznámku, že S. Valo bol v Gloakvalise zamestnaný na neurčitú dobu, Žembery hovorí: „Direktorov nemožno zamestnávať na neurčitú dobu; v každej chvíli môžu byť zmenení, nemusí sa dávať ani opodstatnenie. Robili sme podľa štatútu a pravidiel Gloakvalisu a Miestneho spoločenstva.“ Rada Miestneho spoločenstva Hložany založila S. s r. o. Gloakvalis 6. marca 2003. V rozhodnutí (článok 31) sa uvádza, že riaditeľa volí správna rada, a to na obdobie 5 rokov, „s tým,

Niečo tu úžasne páchne že môže byť zvolený neobmedzenekrát“ a že ho „môže odvolať správna rada“. V zmluve (čl. 3), ktorú Gloakvalis uzavrel so Samuelom Valom, sa uvádza: „Zamestnaný nadväzuje pracovný pomer na neurčitú dobu začnúc 09. 09. 2014.“ Valo tvrdí, že na rokovacom programe júlovej schôdze SR Gloakvalisu ani nebol bod týkajúci sa odvolania riaditeľa. Dodal ho vraj jej vtedajší predseda Huďan − hneď ako otvoril dvere. „Najprv ma takých 15 minút chválil: ,Veľmi sme s tebou spokojní, aj dedina je spokojná, ako sa robí, ako dedina vyzerá...’ Nakoniec uzavrel: ,Ale, preto, že si v spojení s tými, čo viac nie sú pri moci, nemám viac v tebe dôveru a ja ako predseda Správnej rady zodpovedám za tento podnik, preto ťa musím zmeniť.’ Keď som sa ho spýtal, či videl zmluvu, oznámil prestávku. Vyšiel von, aj predseda Žembery; telefonovali... Vrátili sa, Huďan povedal, že zostávam riaditeľ, a že ma zmenia asi o dva týždne.“ Medzičasom RMS Hložany z postu predsedu Správnej rady Gloakvalisu Huďana odvolala a namiesto neho zvolila rovno richtára Pavla Žemberyho. Na schôdzu, na ktorej ho definitívne „sťali“, Valu už nevolali. Nuž čo, tak sa ukazuje (zase raz), že skôr než robiť dobre je dnes oveľa dôležitejšie mať dobré zázemie. V preklade: vlastniť preukaz (alebo aspoň mať dôveru) „správnej“ politickej strany. Keď už v stredu popoludní tu prítomný text podstúpil redakčnú úpravu, autorovi zavolal Samuel Valo. Dostal vraj informáciu, že ho Gloakvalis vráti na zoznam zamestnaných – po odchod do dôchodku. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NOVÝ PROJEKT STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU OBCE BÁČSKY PETROVEC (1)

Ukáž mi, podpor ma, tak to zvládnem Katarína Gažová

rovci, ale súhrnne na území obce je ich spolu jedenásť, v základných ďaka podpore Pokrajinské- školách a v gymnáziu, ktorých ho sekretariátu pre sociálnu finančne podporuje obec. Treba politiku, demograpovedať, že normafiu a rodovú rovnosť a tívne akty v tejto obObce Báčsky Petrovec, lasti ešte stále v obci Stredisko pre sociálnu nie sú zosúladené so prácu v Petrovci začiatzákonom, ale na tom kom tohto školského sa pracuje. Toho času roka začalo realizovať patríme medzi zriedprojekt pomenovaný kavé obce ochotné Ukáž mi, podpor ma, zaplatiť osobných a tak to zvládnem. Riaasistentov a dbať na diteľka strediska Biljana zabezpečenie poDrakulićová nám bližšie Biljana Drakulićová trieb detí. Dalo by sa ozrejmila, o aký projekt v povedať, že osobní skutočnosti ide a čo je jeho cieľom. asistenti sú nositeľmi tohto projekNa koho sa vzťahuje tento tu, lebo za ich pomoci sa skvalitňunový projekt? je každodenný život postihnutých – Projekt sa vzťahuje na deti detí. Pracujeme, samozrejme, aj s osobitnými potrebami školského s rodičmi detí, lebo mnohí rodičia veku a na ich personálnych asis- ťažko prekonávajú skutočnosť, že tentov, čiže osobných pomocníkov. ich dieťa má osobitné potreby. Nateraz prostredníctvom tohto Preto je táto práca veľmi dôležitá. projektu máme dvoch osobných Neraz sa stáva, že v rodinách, ktoré asistentov v ZŠ Jána Čajaka v Pet- majú deti s osobitnými potreba-

KOVAČICKÝ OKTÓBER 2017

Program Piatok 6. októbra 17.00 – Kladenie vencov k pomníku padlých bojovníkov NOB (na námestí) 18.00 – Prezentácia knihy Ženy staviteľky srbskej dôstojnosti (Obecná knižnica) 19.00 – Ľudová veselica so slovenskou hudbou (na námestí) Sobota 7. októbra 10.00 – Medzinárodný basketbalový turnaj veteránov (ZŠ Mladých pokolení) 11.00 – Sadenie ruží k 50. výročiu gymnázia (Gymnázium Mihajla Pupina) 12.00 – Otvorenie retrospektívnej výstavy insitných maliarov, členov galérie (Galéria insitného umenia) 13.00 – Slávnostné zasadnutie Miestneho spoločenstva Kovačica • ĽUDIA A UDALOSTI •

14.00 – Otvorenie jarmoku ručných prác a kultúrno-umelecký program (MS Kovačica) 15.00 – Tortiáda (MS Kovačica) 17.00 – Októbrový turnaj v kolkárstve (ŠRS Slávia) 21.00 – Koncert speváka Alena Islamovića (na námestí) Nedeľa 8. októbra 9.00 – Zlatý kotlík – súťaž vo varení rybacej polievky (Združenie športových rybárov) 11.00 – Októbrové robotnícke hry v kolkárstve (ŠRS Slávia) 14.00 – Detský jarmok (na trhu) 18.00 – Večer vážnej hudby: trio Eolin (evanjelický kostol) 19.00 – Ochotníci svojmu mestu: kultúrno-umelecký program (Dom kultúry) Piatok 13. októbra – nedeľa 15. októbra – Divadelný víkend (Dom kultúry) Sobota 14. októbra – Otvorenie výstavy obrazov Martina Kizúra (podkrovie GIU)

mi alebo invaliditou, prichádza k rozvodu, lebo jeden z rodičov nedokáže zvládnuť danú situáciu v rodine. Na aké ťažkosti v práci narážate? – Projekt má veľmi výstižný názov Ukáž mi, podpor ma, a tak to zvládnem. Spomenuli sme, že ho podporuje aj naša obec a všetky aktivity realizuje Stredisko sociálnej práce v Petrovci. Trvanie projektu je obmedzené na obdobie od 1. septembra do 31. decembra 2017, hoci deti budú naďalej mať spomenutú službu a podporovať ju bude obec. Do budúcna by sme chceli umožniť nezamestnaným osobám na trhu práce, aby sa vzdelávali a získali tak licenciu personálneho asistenta. To by tiež bolo možné za podpory obce, lebo to je v našej práci prepotrebné a nakladá to dokonca aj zákon v tejto oblasti. Niekedy je ťažko nájsť také osoby, ktoré by sa venovali tejto náročnej a zodpovednej práci. Takisto je plánovaná edukácia už formovaných tímov na inklúziu v školách

a predškolských ustanovizniach, ako aj edukácia rodičov. Aký je postup na to, aby dieťa dostalo osobného asistenta? – Na úrovni obce pôsobí medzirezortná komisia, ktorá spolupracuje s rodičmi detí s osobitnými potrebami a usmerňuje ich na spoluprácu so sociálnym strediskom. Rodičia majú podať stredisku žiadosť o zabezpečenie personálneho asistenta pre ich dieťa. Stredisko dodatočne vyhodnotí prípad, vypracuje rozhodnutie a usmerní rodičov a dieťa na poskytovateľa služieb v tejto oblasti. My sme sa v rámci projektu neusmernili iba na zabezpečenie osobného asistenta, ale aj na prácu s rodičmi a osobami, ktoré sú deťom blízke. Bola podaná aj iniciatíva, aby sa rodičia združovali, a tak si navzájom vymieňali skúsenosti, pomáhali si a spoločnými silami riešili rôzne záležitosti. (V budúcom čísle: S rodičmi tiež treba pracovať)

ONDREJOVI KOROŠOVI, SPRÁVCOVI INTERNÁTU V PETROVCI, v piatok 29. septembra usporiadali rozlúčkový večierok pri príležitosti jeho odchodu do dôchodku. Toto prekvapenie prichystali žiaci, profesori na gymnáziu a pracovníci internátu, v ktorom 20 rokov pracoval ako správca. Okrem toho na večierku sa zúčastnili aj bývalí žiaci a riaditelia žiackych domovov vo Vojvodine. Žiaci pripravili krátky program a premietaný bol aj film o správcovi Korošovi a jeho 40-ročnej pracovnej ceste. Nechýbala ani hudba, aj ľudovky, aj tamburáši. Prekvapený správca s úsmevom povedal, že ani sám by neurobil lepší výber hostí. Na snímke je Ondrej Koroš (stojí tretí sprava) s kolegami riaditeľmi žiackych domovov. D. B. 40 /47713/ 7. 10. 2017

Ľudia a udalosti VRCHNÁČIKOM K ÚSMEVU

Mozaika pre Guinnessa Danuška Berediová

program a program pre deti. Prítomným sa prihovorila Vanja Petkovićová, diplomovaná ekologička a predsedníčka humanitárno-ekologickej organizácie. Poďakovala sa všetkým, ktorí prišli a podporili jej ideu a po-

vorcovia mozaiky z plastových vrchnáčikov rozlohy 621 štvorcových metrov na Námestí slobody v Novom Sade prekonali Guinnessov rekord. Iniciátorom tejto idey bolo združenie Vrchnáčikom k úsmevu, ktoré sa už päť rokov zaoberá zbieraním plastových vrchnáčikov pre pomoc deťom s invaliditou a zdravotným postihnutím. V sobotu ráno Dobrovoľníci skladajú mozaiku 30. septembra okolo 300 dobrovoľníkov začalo vedala, že cieľom tejto akcie je vytvárať mozaiku z plastových prebudiť ekologické svedomie vrchnákov. Súbežne s tým na v Srbsku. Dodala, že hodinové námestí prebiehal hudobný ručičky na mozaike ukazujú o päť

SELENČSKÍ ŽIACI NA SLOVENSKU. Žiaci ZŠ Jána Kollára zo Selenče pobudli od 17. do 24. septembra v škole v prírode v Hronci pri Brezne. Podujatie organizovala a finančne podporila Matica slovenská v Srbsku a heslom školy bolo Poznaj svoje korene. Žiaci mali možnosť zoznámiť sa s deťmi z piatich škôl z Maďarska a učiť sa slovenčinu prostredníctvom rôznych aktivít. V predpoludňajších hodinách ich učitelia z Banskej Bystrice učili rôznym piesňam, vyčítankám, učili ich o Slovensku a poobede sa venovali fyzickým aktivitám. Mali i celodenný výlet do Vysokých Tatier, vozili sa na lanovke a kochali sa v prírodných krásach Slovenska. Animátorky každý večer pre deti organizovali diskotéku, kino a učili ich tancovať rozličné tance. Žiaci selenčskej školy prejavili svoju šikovnosť a získali rôzne odmeny, tak za najkrajšie napísaný denník, ako i za najlepšie napísaný test, aktivitu na hodinách a talent. K. Ď.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Guinnessov rekord je prekonaný!

minúť dvanásť, lebo je najvyšší čas myslieť na našu planétu. Mozaika obsahuje motívy ekológie a ochrany životného prostredia a symboly mesta Nový Sad. Svojou prítomnosťou akciu podporil aj minister práce, zamestnávania, bojovníckych a sociálnych otázok Zoran Đorđević, ako aj primátor Nového Sadu Miloš Vučević. Takisto Nadácia Nový Sad 2021 a Európske hlav-

né mesto mládeže Opens. Akcia Vrchnáčikom k úsmevu sa začala v roku 2012 a doteraz bolo zozbieraných 100 ton plastových vrchnákov. Cieľom je nazbierať prostriedky a pomôcť deťom s invaliditou a zdravotným postihnutím. Doteraz pomohli osemnástim deťom z celej krajiny. Túto humanitárnu misiu podporili a pripojili sa mnohí jednotlivci, firmy a inštitúcie.

SKUPINA ŽIAKOV ZŠ HRDINU JANKA ČMELÍKA zo Starej Pazovy od 10. do 17. septembra pobudla v škole v prírode v rekreačnom zariadení Poniklec v meste Hronec na Slovensku. Školu v prírode každoročne organizuje Zväz Slovákov v Maďarsku pod heslom Poznaj svoje korene. Cieľom je pomôcť slovenským deťom žijúcim mimo hraníc Slovenskej republiky, aby sa bližšie zoznámili so slovenským jazykom, kultúrou, históriou. Každý deň žiaci mali prednášky, ktoré realizovali s odbornými prednášateľmi zo Slovenska. V poobedňajších hodinách mali športové aktivity a večer spoločné zábavné aktivity. Počas pobytu absolvovali dva výlety na Donovaly do rozprávkovej dedinky Habakuky a na Štrbské Pleso. V škole boli ešte aj žiaci zo Sarvaša, Budapešti a Piliščívu, s ktorými pazovskí žiaci nadviazali priateľské kontakty. J. M. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DEDINSKÉ OSLAVY V BIELOM BLATE

Tradícia pretrváva Milan Nedeljkov

edinské oslavy v Bielom Blate prebiehajú v posledný septembrový víkend na znak pamiatky na Deň oslobodenia (23. septembra) dediny od fašistických okupantov. Rada Miestneho spoločenstva ani tohto roku neupustila od zachodenej náplne osláv, ibaže tie boli trochu skromnejšie než obvykle, pravdepodobne v súlade s neblahou finančnou situáciou. Predsa vyzneli veselo a po troche aj nostalgicky. To preto, lebo z tejto dediny za posledné 3 – 4 roky za prácou do sveta odišlo mnoho mladých ľudí a mnohí z nich si zvolili práve tieto oslavy, aby navštívili rodisko. Tak ako každý rok, aj tentoraz delegácia MS a mesta Zreňanin položila kvety k pamätníku a vzdala úctu padlým bojovní-

Rybacia polievka rozvoniavala dedinou

Miroslav Markuš (vľavo) a Miroslav Hromčík, predseda a podpredseda MS, položili kvety k pamätníku padlých bojovníkov

kom v druhej svetovej vojne. Nasledovalo slávnostné zasadnutie MS, na ktorom ozrejmili ročnú činnosť miestnej správy. V sobotu ráno o piatej hodine, tak

ako to tradícia nakladá, členovia dobrovoľníckeho hasičského spolku sirénou zobúdzali občanov, dávajúc im na vedomie, že v dedine prebiehajú oslavy. V predpoludňajších hodinách si na svoje prišli aj poľovníci z dediny a širšieho okolia, ktorí súťažili v triafaní do pohyblivých cieľov (tzv. šicara), a vo večerných hodinách bolo rušno v pohostinských objektoch a pod stanom, kde sa spievalo hlavne na ľudovú nôtu. V ten deň bol aj zraz motocyklistov, ktorí predefilovali dedinou,

a potom sa zúčastnili motožúru pri rockovej hudbe. Nedeľa bola vyhradená pre milovníkov rybacej polievky. Tamojšie Združenie športových rybárov Lieň zorganizovalo tradičnú súťaž pod názvom Bieloblatská rybacia polievka, ktorá bola dobre navštívená, tak ako v predchádzajúcich rokoch. Aká by to bola oslava bez jarmočných obsahov, bohatej ponuky detských hračiek, sladkostí domáckej výroby, kolotoča a iných obsahov lunaparku?!

Refinancujte Refinancujte svojesvoje dlhy,dlhy, bez dodatočných bez dodatočných poplatkov, poplatkov, s dodatočnou s dodatočnou hotovosťou! hotovosťou!

Ak s rovnakou Ak s rovnakou obavou otvárate obavou otvárate mail s bankovou mail s bankovou správou, správou, rovnako ako rovnako keď ako keď automechanik automechanik nadvihnenadvihne kapotu vášho kapotu automobilu, vášho automobilu, možno nadišla možnochvíľa, nadišla chvíľa, aby ste sa aby zbavili ste sa nahromadenej zbavili nahromadenej tenzie. tenzie.

Vzali ste si hotovostný Vzali ste si úver hotovostný s máte úver dlhy snamáte kartách? dlhy na Erste kartách? Banka Erste je ochotná Bankaposkytnúť je ochotnávám poskytnúť podporu vám podporu najjednoduchším najjednoduchším možným spôsobom: možným úverom spôsobom: na refinancovanie úverom na refinancovanie bez dodatočných bez dodatočných poplatkov. poplatkov.

Erste úveromErste môžete refinancovať svoje dlhy v svoje iných dlhy bankách, dlhy na základe účtov, úverových úverom môžete refinancovať v iných bankách, dlhybežných na základe bežných účtov,kariet, úverových kariet, úverov, prečerpania povoleného účtu prečerpania účtuzmlúv, alebo lízing a to s nominálnou (menlivou) úrokovou úverov, povoleného alebo lízing a to szmlúv, nominálnou (menlivou) úrokovou mierou, ktorámierou, pre ktorá pre 9,04 EKS: ). Všetko 9,04to%bez ). Všetko poplatkov to bez zapoplatkov vybaveniezaúverovej vybavenie žiadosti, úverovej žiadosti, klientov s preneseným klientov s preneseným zárobkom vynáša zárobkom 8,67 vynáša % (EKS:8,67 % (% poplatkov zapoplatkov zmenky aza správu zmenky Kreditného a správubyra! Kreditného K dispozícii byra!sú K dispozícii vám sumy súod vám 50 sumy 000 do od1 50 800 000 000 doRSD 1 800 bez000 garantov RSD bez a bez garantov a bez povinného depozitu. povinného Maximálna depozitu.doba Maximálna splácania doba je 96 splácania mesiacov, je 96pre mesiacov, doterajších preklientov doterajších 120 klientov mesiacov. 120 mesiacov.

Ďalšia dobráĎalšia správadobrá je tá, správa že môžete je tá,čerpať že môžete dodatočnú čerpaťhotovosť dodatočnú s rovnakou hotovosťúrokovou s rovnakou mierou, úrokovou ktorúmierou, môžetektorú použiť môžete rozličnými použiťspôsobmi, rozličnýmia spôsobmi, my vám a my vám radíme zaokryť radíme povolený zaokryť mínus, povolený zrušiťmínus, kreditné zrušiť karty kreditné alebo jednoducho karty alebo investovať jednoduchodoinvestovať vecí, ktorédopotrebujete. vecí, ktoré potrebujete.

Vo filiálkach Erste Vo filiálkach Banky získate Erste Banky bližšiezískate informácie bližšiea informácie v prípade, že a vpodáte prípade, žiadosť že podáte online´´, žiadosť poteší online´´, vás 12-mesačné poteší vás 12-mesačné bezplatné vedenie bezplatné dinárového vedeniebežného dinárového účtu. bežného účtu.

Podmienky pre Podmienky refinančný úver pre refinančný v RSD: výška úver úveru v RSD: od 50 výška 000úveru RSD do od 150 800 000 000 RSD RSD. do 1Nominálna 800 000 RSD. (variabilná) Nominálna úroková (variabilná) sadzba úroková na ročnejsadzba úrovnina 8,67% ročnej (5,35% úrovni + 3M 8,67% Belibor). (5,35%Doba + 3Msplácania Belibor). úveru Doba splácania do úveru do 96 mesiacov. Táto 96ponuka mesiacov. platíTáto preponuka refinancovanie platí prezáväzkov refinancovanie u inýchzáväzkov bankáchusiných prevodom bankách mzdy s prevodom do Erste Bank mzdy a.d. doNový Erste Sad. BankPodmienky a.d. Nový Sad. z tejto Podmienky ponuky saz nevzťahujú tejto ponukynasarefinancovanie nevzťahujú naexistujúcich refinancovanie existujúcich záväzkov v Erstezáväzkov Bank. v Erste Bank. ´Reprezentačný ´Reprezentačný príklad úveru napríklad refinancovanie úveru na vrefinancovanie RSD: Úverová suma v RSD:1 Úverová 000 000suma RSD; doba 1 000splácania 000 RSD;96 doba mesiacov splácania (8 rokov); 96 mesiacov NKS: 8,67 (8 rokov); % (5,35NKS: + 3M8,67 Belibor) % (5,35 menlivá, + 3M Belibor) na ročnej menlivá, úrovni;na Suma ročnej mesačnej úrovni; Suma mesačnej ráty: 14.479,58 RSD; ráty:vcelku 14.479,58 splatené RSD;po vcelku 96 mesiacoch splatené po (896 rokoch): mesiacoch 1.390.039,68 (8 rokoch): RSD. 1.390.039,68 Poplatok zaRSD. zmenku: Poplatok 0,00za RSD. zmenku: Poplatok 0,00 zaRSD. zaobstaranie Poplatok správy za zaobstaranie Kreditného správy byra:Kreditného 0,00 RSD. Úhrada byra: 0,00 za spracovanie RSD. Úhrada za spracovanie kreditnej požiadavky: kreditnej 0,00požiadavky: RSD. EKS: 9,04 0,00%.RSD. Uvedený EKS: 9,04 reprezentačný %. Uvedenýpríklad reprezentačný platí výlučne príklad v konkrétnom platí výlučne prípade, v konkrétnom keď je schválený prípade, keď úverjevschválený sume 1 000 úver 000 v sume RSD, a1 000 to v deň 0002.10.2017. RSD, a to keď v deň bol2.10.2017. vykonaný keď bol vykonaný výpočet jeho položiek. výpočet Hodnota jeho položiek. 3M Belibora, Hodnota ktorý 3Mbanka Belibora, uplatňuje ktorý banka od 1.10.2017. uplatňuje do 31.12. od 1.10.2017. 2017. je do 3,32 31.12. %. 2017. je 3,32 %. ´´Nevzťahuje sa na ´´Nevzťahuje Premium bežný sa na Premium účet. Platíbežný pre novozaložené účet. Platí pre dinárové novozaložené bežné účty. dinárové bežné účty.

Pre nás ste vždy Pre nás na ste prvom vždymieste. na prvom mieste.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

40 /47713/ 7. 10. 2017

Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Mama bazár Jaroslav Čiep

ýpredaj zachovaných vecí pre deti sa v Báčskom Petrovci po prvýkrát vlani v jeseň podujalo zrealizovať neformálne facebookové združenie Mamy Petrovčanky. Podujatie pomenovali Mama bazár. Na jar tohto roku ho zorganizovali druhý raz a tejto jesene znova. Tretí Mama bazár sa uskutočnil v sobotu 30. septembra na nádvorí Kultúrneho strediska. Tam sa zhromaždil pekný počet predávajúcich mám, ktoré priniesli odev, obuv, hračky a mnohé iné veci pre dojčatá, malé a trochu väčšie deti. Veci, ktoré priniesli, predávali za populárne ceny a mali ich vyložené buď na vlastných pultoch, alebo tých prinesených z Turistickej organizácie a Miestneho spoločenstva. Organizačný tím podujatia tvoria Irena Lomenová, Hana Pavlovová a Jarmila Jovankovičová zo združenia Petrovillage, ktoré im v tejto akcii podalo nápomocnú ruku. Prezradili nám, že takéto bazáre chcú or-

ganizovať dvakrát do roka, jarný a jesenný. „Mnohí naši spoluobčania už ani nevedia, čo všetko doma opatrujú, a mamy takto získajú možnosť predať veci, ktoré už nepotrebujú. Na druhej strane kupujúci môžu nakúpiť za Pohľad na petrovský detský bazár

Veci pre deti odovzdali aj sociálnym pracovníčkam

NA STRETNUTIE ŽIAKOV NARODENÝCH ROKU 1947, ktoré usporiadali v sobotu 30. septembra v Kovačici, z celej generácie, v ktorej bolo zapísaných 147 žiakov, prišlo 74 Kovačičanov a štyria žiaci z iných prostredí, ktorí už roky žijú v Kovačici. Svojou prítomnosťou stretnutie poctili i traja učitelia: Martin Toman, Anička Gáliková a Jozef Šifel st., ktorí ich viedli počas základného školenia. Stretnutie sa uskutočnilo v príjemnom ovzduší kovačickej reštaurácie Srdiečko, kde si pri chutnej večeri evokovali spomienky na zašlé školské dni. Na snímke, z archívu generácie 1947, sú účastníci tohtoročného stretnutia. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

malé peniaze a tak dosiahnuť úspory v rodinnom rozpočte,“ povedali. Podujatie sa rozrastá a na bazár sa prihlásilo zo 15 mám. Doterajšie bazáre bývali vnútri, v miestnostiach Turistickej organizácie, kde nebolo priveľa miesta. Tentoraz príjemný slnečný septembrový podvečer prispel k lepšej návšteve a nálade. Bazár má aj humanitárny charakter. Organizátorky zozbierali veci pre deti do 15 rokov a odovzdali ho predstaviteľkám Strediska pre sociálnu prácu, aby ich rozdelili rodinám, ktoré to potrebujú.

PADINČANIA V SILBAŠI. V nedeľu 1. októbra, 16. nedeľu po Trojici, slovenský evanjelický cirkevný zbor v Silbaši navštívili cirkevníci z Padiny. Služby Božie vykonali farár padinský Ján Cicka, bývalý silbašský farár Vladimír Lovás st. a domáca farárka Jasmina Kotasová-Medveďová. Na službách pekne zaspieval aj padinský spevokol. Pri tejto príležitosti zasadili aj strom reformácie a prítomní zaspievali hymnickú pieseň Hrad prepevný. Po obede domáci a hostia spoločne navštívili etno dom rodiny Sklabinskej, kde si mohli pozrieť niekoľko stovák hodnotných predmetov. Rozlúčili sa s nádejou, že sa čoskoro zase stretnú a spolupráca cirkevných zborov bude pokračovať naďalej. R. K. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VO VOJLOVICI OTVORILI VÝSTAVU OBRAZOV A RUČNÝCH PRÁC ZUZANY ČRIEPKOVEJ

Iskry tvorivej duše Vladimír Hudec

súkromie bytu a predstavili sa širšej verejnosti. miestnostiach vojlovického – Skutočne som neverila, že sa Miestneho odboru Matice toto môže stať, – povedala nám. slovenskej nainštalovali prvú –Najväčším vinníkom je učiteľka na samostatnú výstavu obrazov a ručdôchodku Eva Nagyová, ktorá mi ných prác – výšiviek, háčkovaných nedala pokoja, kým som nesúhlavecí, kraslíc a brúseného skla pod sila, že tú výstavu zorganizujeme, názvom Iskry tvorivej a dôvod bol aj oslava duše autorky Zuzany 500-ročnice reformáČriepkovej. Výstavu cie, ktorej som tiež si už 23. septembra venovala niekoľko mohli pozrieť účastprác. níci osláv 500 rokov Maľujete, ozdoreformácie, ako aj bujete kraslice, hostky na rezancovej brúsite sklo. Na zábave vojlovického ktoré práce poSpolku žien. trebujete najviac Vo štvrtok 28. sepenergie? tembra vojlovický – Najradšej roMOMS usporiadal bím v noci, keď sa slávnostné otvorevšetko upokojí. Keď nie tejto výstavy, na sa chcem uvoľniť ktorom okrem domáa oddýchnuť si, tak cich matičiarov boli aj si sadnem k týmto hostia – podpredseda Zuzana Čriepková (prvá zľava) na otvorení výstavy mojim prácam. Na a zástupca predsedu všetko je potrebMSS Dr. Branislav Kulík, podpred- ka zaspievali vnučka Valentína ná energia, ale akiste najviac na sedníčka MSS pre Banát Jarmila Čriepková a Katarína Kalmárová. brúsenie skla. To sa musí vskutku Hromčíková, majiteľ Galérie Babka Viditeľne vzrušená autorka sa pozorne robiť a v tejto chvíli ma Pavel Babka, predstavitelia MOMS poďakovala všetkým, ktorí si prišli to veľmi baví. Začala som vlani, z Kovačice, Padiny, Hajdušice, Bie- pozrieť jej tvorbu, avšak osobitnú keď som v Padine videla práce leho Blata, ako aj predstavitelia vďaku adresovala tým, ktorí sa známeho brusiča skla Martina spoločenského života Vojlovice pričinili, aby jej ručné práce opustili Kolárika z Jánošíka. Veľmi sa mi

a iní spoluobčania. Prítomných pozdravil predseda vojlovického MOMS Michal Marko a o živote a tvorbe Zuzany Čriepkovej hovorila Dr. Marína Hríbová. Program spestrila Alisa Oravcová umeleckým tancom a za hudobného sprievodu Zuzaninho syna Zlat-

Brúsené sklo

to zapáčilo, a keďže som už mala strojčeky, ktorými brúsim kraslice, zadovážila som si ďalšie a dala som sa do toho. S Martinom som sa síce pre jeho zdravotné problémy už nepočula, iba ma prostredníctvom facebooku pochválil. Chcela by som si však vypočuť jeho rady. Predsa je on majster, ja som iba amatér a kráčam tou ťažšou cestou. Aké máte plány do budúcna? – Skutočne som prekvapená, koľko ľudí prejavilo záujem o túto moju výstavu. Vidím, že sa to ľuďom páči, ale chcela by som počuť aj kritiku. Pavel Babka mi povedal, že v mojich dielach vidieť veľkú explóziu energie. Mieni, že by som sa mala dať do insity, ale ja sa v tom nevynachádzam. Uvidíme. Výstavy už nie sú pre mňa neznámou, takže možno bude ešte daktorá. Čas ukáže, kam ma to zavedie.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

tala sa, vážení, ozrutná neprávosť, ktorú neprávosť prichodí napraviť. Právom naša verejnosť s veľkou radosťou na belehradskom letisku uvítala naše volejbalové reprezentantky, zlaté medailistky z Majstrovstiev Európy v ďalekom Azerbajdžane. Právom im vzdala hold už tradičným primeraným mítingom, akým víta/me úspešných športovcov po návrate z víťazných ťažení, na chýrečnom Balkóne či pri tévé-obrazovkách. To je v poriadku. Nie je ale v poriadku, že tá istá verejnosť neprejavila adekvátne kvantum • ĽUDIA A UDALOSTI •

radosti po tom, čo na tunajšie letisko nákladné letúne prepravili viac než dlho očakávané MIG-y z nie tak ďalekého, ba blízkeho Ruska. Što délať? Kak što? Súrne zorganizovať príležitostný míting uznania kúpe a tobôž kupcom zreparovaných ruských bojových lietadiel. Na Balkón pripravení, pozor! Tri-dva-jeden... O tom by bolo treba a nie ako znovu a zase denník Dnešok melie, že „SNS nemá záujem, aby sa téma Savamaly nastolila v ústrety kampane“. Vari nie je celkom normálne, aby sa o zbúraných

objektoch v belehradskej štvrti Savamala vyjadril najprv budúci primátor Belehradu? Veď voľby na hlavu hlavného mesta budú čo nevidieť. Možno už v decembri. Alebo v januári. Keď nie i vo februári... Ako a keď povie Muž, ktorého Meno sa, naznačujú médiá, ocitne na volebnej listine Srbskej pokrokovej strany. Prvý raz v dejinách bude prezident nositeľom listiny mestských volieb. Hej, bre! Mnohí sa pýtate, načo sú nám MIG-y. Vraj ani nestihnú nabrať riadnu rýchlosť a už budú musieť zatočiť (aby nenarazili na hranicu).

Môžu byť dobré o. i. aj na to, aby nám tu zo sveta prichádzalo menej rôznych radcov a krajčírov, ktorí nás chcú ošatiť na vlastné kopyto. Ako toť niekdajšia nórska politička pani Greta Faremová, ktorá prednedávnom navštívila Srbsko a o. i. poznamenala, že šport a kultúra sú kľúčom pre rozvoj každej spoločnosti. Ako keby sme my to dávno nevedeli. Lenže, milá pani Greta, nám treba vedieť, kde ten/tie kľúč/e treba hľadať. A keď raz nájdeme... Jujujuj, to bude objav! A Pokrok. Aký dejiny nezaznamenali! Bumbumbum!

40 /47713/ 7. 10. 2017

Ľudia a udalosti NA PODUJATÍ GASTRO SRIEM V STAREJ PAZOVE

Bohatá gastronomická, kultúrna a turistická ponuka Anna Lešťanová

va posledné septembrové dni na staropazovskom Námestí Dr. Zorana Đinđića boli ozaj rušné, lebo tam prebiehal druhý ročník podujatia Gastro Sriem 2017. Vlani toto podujatie usporiadali v Športovo-rekreačnom komplexe bazénov v Novej Pazove a vyznelo ako svojrázne pokračovanie 10. regionálneho veľtrhu hospodárstva. Tohtoročný druhý ročník podujatia Gastro Sriem na staropazovskom námestí bol ale tentoraz jeho predchodcom, lebo 11. Regionálny veľtrh hospodár-

Spracovatelia ponúkali bohatý výber mäsových výrobkov

Malí umelci na námestí kreslili na humanitárne účely

stva na bazénoch je naplánovaný na 5. a 6. október. Gastro Sriem je jedinečným podujatím na týchto priestoroch, ktoré cez bohatú gastronomickú, kultúrnu a turistickú ponuku spája minulosť a súčasnosť. Podujatie sofistikovaným spôsobom, prostredníctvom najrozmanitejších sriemskych špecialít a potravinárskych výrobkov, predstavuje kultúrne a historické dedičstvo Sriemu. Tohtoročné podujatie zhromaždilo okolo 60 vystavovateľov, poľnohospodárske gazdovstvá, presnejšie výrobcov a spracovateľov mliečnych a mäsových výrobkov, združenia žien z územia Sriemu, vinárov, predstaviteľov umeleckých dielní, výrobcov medu a domácej pálenky, cukrárov, kvetinárov, pracovníkov turistických organizácií, a to nielen zo sriemskeho obvodu, ale aj z iných krajov... Okrem toho na Gastro Srieme sa zúčastnili aj početní umelci z rozličných oblastí kultúry z celého Sriemu. Usi-

Vo varení rybacej polievky súťažilo desať kuchárskych tímov

Obľúbená pochúťka nadlacke na stánku Združenia pazovských žien

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Obecenstvo s veľkým záujmom sledovalo kultúrno-umelecký program • ĽUDIA A UDALOSTI •

početní hostia, predstavitelia republikových a pokrajinských orgánov, medzi nimi aj Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Belehrade. Organizátorom je Obec Stará Pazova, spoluorganizátormi Turistická organizácia, Stredisko pre kultúru a Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova. Podujatie podporil i Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo. Od roku 2018 Gastro Sriem bude prebiehať v rámci osláv Dňa obce a MS Stará Pazova, a to koncom júla a začiatkom augusta. Počas dvojdňového podujatia okrem bohatej gastronomickej ponuky usporiadali aj súťaže vo varení rybacej polievky a chystaní sriemskych špecialít, kde najúspešnejším účastníkom udelili uznania. Uskutočnila sa aj koštovka domácich vín, viaceré prednášky a dielne z oblasti zdravej výživy. V piatok a sobotu 29. a 30. septembra na veľkom otvorenom javisku na pazovskom námestí odznel i pestrý kultúrno-umelecký program, v ktorom vystúpili hlavne ochotníci z územia Staropazovskej obce. Záverečným bodom Gastro Sriemu bol celovečerný koncert skupiny Lexington.

Z vystúpenia detskej tanečnej skupiny SKUS hrdinu Janka Čmelíka

lovní boli aj členovia Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy, ktorí spolu so žiakmi dvoch pazovských základných škôl (B. P. Pinkiho a S. Aranického), zapojených do práce výtvarných sekcií, maľovali obrazy na humanitárne účely. Prostriedky z ich predaja venujú na liečbu 19-ročného Stefana Subotića z Belegiša. Gastro Sriem 2017 otvoril predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović a v slávnostnom otváracom programe sa zúčastnili aj

Členky FS Klasy

STARÁ PAZOVA

Bezpečnosť detí na internete A. Lešťanová

adácia Tijana Jurić bola založená v júni 2015 v Subotici a jej prvoradým cieľom je preventívnym a edukačným pôsobením zvýšiť bezpečnosť detí. Od samotného založenia nadácia realizuje početné edukatívne projekty v celej krajine. Medzi nimi aj ten vzťahujúci sa na bezpečné používanie internetu žiakov základných škôl, ktorý zahrnuje aj rodičov a osvetových pracovníkov. Žiaci siedmeho ročníka pazovskej ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho sa vo štvrtok 28. septembra vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy zúčastnili na prednáške venovanej veľmi aktuálnej téme – bezpečnosti detí na internete. Žiaci prejavili veľký záujem a odpovedali na všetky položené otáz• ĽUDIA A UDALOSTI •

ky, tiež hovorili o vlastspoločenských sieťach. ných skúsenostiach na V porovnaní s obdobím internete. Na prednáške pred piatimi rokmi viditeľprezentovali reálny obný je trend zvýšenia počtu raz skutočnosti a mnohé používateľov internetu čonebezpečenstvá, ktoré raz mladšieho veku. Deti sú prítomné, najmä na sú takmer bez výnimiek spoločenských sieťach. pripojené na spoločenské siete, hoci nie sú nadostač Po prednáške nasledovalo edukačné stretnutie pripravené, aby vedeli s rodičmi žiakov, avšak čeliť nebezpečenstvám, prišiel len malý počet ktoré číhajú vo virtuálnom záujemcov. svete. V mene Nadácie Tijana Prostredníctvom uvedeJurić hovoril jej zakladaného projektu v nadácii si teľ Igor Jurić, otec tragicprajú edukovať deti, ako ky zosnulej Tijany. Poskysa použitím praktických tol dôležité informácie mechanizmov ochrániť na o bezpečnom používaní Na prednáške v Starej Pazove hovoril Igor Jurić internete. Zároveň radia internetu a o jeho znerodičom, aby sledovali užívaní zo strany maloletých, ako nebezpečenstiev je online zvá- správanie svojich detí na internete aj o zneužívaní maloletých osôb. dzanie mladistvých, zneužívanie a aby ich naučili odlíšiť dobré a zlé Ako uviedol, jedným z najväčších osobných údajov a fotografií na obsahy. 40 /47713/ 7. 10. 2017

Ľudia a udalosti ŠTARTOVALI OSLAVY KOVAČICKÉHO OKTÓBRA 2017

Švehli – najlepší vo varení kotlíkovej fazule recept na prípravu fazule starostlivo chránil ako dôležité tajomstvo. Obsah kotlíkov popoludní hodnotila odborná komisia,

ktorú tvorili Samuel Kráľovský, Milan Nestorov, Branko Kirić a Ján Soják. Odborní posudzovatelia rozhodli, že tohto roku

Víťazná dvojica Vladimír Dišpiter a Rastislav Ušiak s mladučkými pomocníkmi

Anička Chalupová

aždoročne v rámci osláv Kovačického októbra prebiehajú rôzne kultúrno-spoločenské, hudobno-zábavné, športové a iné podujatia. Prvú októbrovú nedeľu (1. októbra) sa uskutočnila tradičná gastronomická súťaž vo varení kotlíkovej fazule, ktorá bola oficiálnym začiatkom tohtoročných októbrových osláv. V predpoludňajších hodinách na nádvorí Miestneho spoločenstva sa začal kadiť dym spod 18 kotlíkov, ktoré patrili týmto súťažným tímom: Scania, Švehli, Penzisti, Drugar, TMH, Tatranci, Dom kultúry Kovačica, Hrubík Adam a Spišiak Ondrej, EEEEE,

BŽB, Nameless Riders, SFRJ, Zranike, Ta divna stvorenja, Biseri, Podmladak, Bife Fagan a Ženský spolok. Každý z účastníkov si

Posudzovacia komisia to nemala ľahké

Kuchársky tím Ta divna stvorenja

www.hl.rs

Kovačickí jazdci na motorkách sa už niekoľkokrát na tomto podujatí osvedčili ako výborní kuchári

Informačno-politický týždenník

najchutnejšiu kotlíkovú fazuľu uvarila kuchárska dvojica s menom Švehli. Na druhom mieste zakotvili členovia tímu Ta divna stvorenja, kým tretie miesto patrilo kuchárskemu družstvu Nameless Riders. Čerešničkou na torte tejto tradičnej akcie, ktorú usporiadalo Športové družstvo Slávia Kovačica, bola hudobno-tanečná zábava, kde do tanca a na dobrú náladu účastníkov hrala slovenská hudobná skupina Dúha z Aradáča.

Po kuchárskych pretekoch lahôdkou pre dušu bola hudba známych aradáčskych hudobníkov • ĽUDIA A UDALOSTI •

PETROVSKÝMI ULICAMI ZA MAŠKRTAMI (2)

Vôňa, ktorá vždy láka Jasmina Pániková

kové piliny. A kedy údiť klobásy? Náš spolubesedník hovorí, že je to najlepšie robiť večer, alebo v noci, keď je chladno a predovšetkým pri miernom ohni. Veľkú úlohu hrá aj počasie, no zaujímalo nás, čo ešte je dôležité pre dobrú klobásu. „Dozreté mäso,“ jednoznačne hovorí Karol. „Klobásy sa môžu robiť aj z mladších ošípaných, ale keď

tipľavá (alebo vojvodinskou slovenčinou povedané horká), červená, hrubšia, tenšia, údená alebo čerstvá... A chutná! Všetko to sa spája so špecialitou, podľa ktorej je Petrovec známy. Klobása sa v Petrovci odjakživa vyrábala takmer v každej domácnosti. Dnes je to trochu inak, je menej výrobcov, no bezpochyby možno povedať, že je petrovská klobása populárnejšia než kedykoľvek predtým. A nielen medzi Slovákmi. Jedným z výrobcov, ktorí klobásy vyrábajú vo veľkých množstvách, je aj Karol Horvát. Keď sme ho navštívili, našli sme ho, samozrejme, pri mäse. Nemuseli sme veľa hádať, aby sme prišli na to, že si majster Horvát chystá mäso na ďalšie klobásy. Zastali sme si vedľa stola a začali klásť otázky, ibaže odhodlane povedal: „Nie, takto to nepôjde. Keď robím – robím. Nemôžem sa sústrediť aj na mäso, aj na rozhovor s vami. A začíname robiť... Zostanem bez prstov...“ Uvedomujúc si, že predsa pracuje trochu staršia, dozretá, tak je s veľkými ostrými nožmi, spolu je výsledok omnoho lepší. Sasi sadáme k stolu a začíname mozrejme, treba dosiahnuť aj rozhovor o petrovskej maškrte. dobrý pomer, aby neboli ani Už na začiatku sa dozvedáme, suché, ani mastné, pridať papriku že sa Karol výrobe klobás tak na a iné prídavky, a potom dobre veľko venuje zhruba 10 rokov. zamiešať mäso, dobre naplniť U Horvátovcov sa klobásy vždy črevo, aby v ňom nebolo ani robievali a Karol sa ich naučil len trochu vzduchu. A dôležité robiť od svojho otca. „Mňa naučil je do klobás dať kvalitné mäso. môj otec, a otca pravdepodobne Niektorí robia chybu, keď si do jeho otec. Spomínam si, že keď mrazničky odložia to najlepšie sme údili klobásy, otec stál pred a zvyšky dávajú do klobás. Dobudiarňou, ja som bol v tom dyme rá klobása si vyžaduje kvalitné a robil som podľa jeho inštrukcií. mäso,“ odkazuje. Určite som tam nestál nadarmo, Dozvedeli sme sa, že sa výsledky sú viditeľné,“ hovorí. u Horvátovcov na klobásy ročA tu sa dozvedáme o jednej ne minie viac ako tona mäsa. z dôležitých zložiek dobrej Náš spolubesedník mieni, že klobásy. Aké drevo používať? v tejto sezóne to bude ešte viac. Najlepšie je vraj špánkové, čiže Ako hovorí, každoročne zvyšuje višňové, alebo bukové, alebo bu- počet klobás a tých nikdy dosť. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Na petrovskej klobáse si radi pochutnajú aj zahraničné delegácie

Záujem o klobásy neklesá. Kde zadovážiť toľko mäsa? Nuž vo vlastnom dvore, presnejšie na Presvedčil nás o tom aj zoznam farme, ktorú má od roku 2005. zákazníkov, v ktorom denne pri„Po skrachovaní podniku, búdajú nové mená. Avšak, podľa v ktorom som pracoval, rozhodol toho možno zároveň konštatosom sa založiť farmu ošípaných. vať, že možno ubúda záujem Začal som s 18 prasnicami, ča- o výrobu klobás v domácnossom sa počet prasníc a prasiec tiach. Preto čoraz viac práce zvýšil aj na 120, čo bol zatiaľ majú tí, ktorí tradičnú petrovskú rekordný počet, a v súčasnosti pochúťku vyrábajú vo veľkých ich je 70. Počet závisí aj od ceny. množstvách. Ako sme sa dozveTeraz majú dosť dobrú cenu, ta- deli, ani tých nie je príliš veľa. kže menej preTak kto bude dávam prasce do budúcna šía nechávam ich riť dobré meno na chov.“ (a vôňu) petrovMimo sezóskej klobásy? „Výroba klony sa zabíjačka v ich dvore bás určite neuskutočňuje zanikne. Naši raz do týždňa, spoluobčania, no v novembri ale nielen oni, a decembri to radi jedia klobude každý deň. básu, lenže v ich Denne spracuje domácnostiach najviac dve ošíuž nemá kto ropané. Ako pobiť a mladých to veľmi neláka. vedal, mäso si musí oddýchnuť Tu je všetko: farba, My piati-šiesti, ktorí robíme, a dobre vychlad- textúra a najmä chuť núť, v opačnom zotrváme v tom, klobása nebude taká dobrá. pokým budeme môcť... Ale nieFakt, že je Horvátova klobása kto nový sa nám určite pridá. dobrá, potvrdzujú aj početné Pokým je tých, ktorí chcú jesť, zlaté medaily, ktoré Karol získal bude aj výrobcov,“ optimisticky na Novosadskom veľtrhu a na konštatoval Karol a vrátil sa k stopodujatiach v iných mestách, lu, kde ho čakala pozoruhodná no hovorí, že sú mu najmilšie kopa mäsa. predsa tie, ktoré získal v rodnom Petrovci. Foto: autorka a z archívu K. H. 40 /47713/ 7. 10. 2017

Môj dedo Od malička si v srdci zachovávam mnohých pre mňa milých ľudí. Jeden z nich je môj dedo. Dedo sa volá Ján. Má krátke šedivé vlasy a hnedé oči. Tie jeho oči akoby vedeli rozprávať. Vždy, keď sa pozrie na mňa, cítim lásku v jeho pohľade. Jeho ruky sú vždy plné dobrôt a sladkostí pre mňa. Kým som bola malá, často mi rozprával rozprávky a aj teraz rada počúvam o jeho životných príbehoch. Vždy ma poteší a poradí mi. Starký rád pracuje v záhradke. Stará sa o stromy, kríky a kosí trávu. Často sa spolu prechádzame po záhrade. Má rád aj zvieratá. Práve preto má vždy dobrú náladu a ja ho za to obdivujem. Vždy má dosť času pre mňa. Keď niečo potrebujem, nikdy nepovie nie, vždy mi pomôže. Nikdy sa nenahnevá skrze moje detské šibalstvá. Rád a pozorne vypočuje a s chuťou sa smeje na mojich školských zážitkoch. Najviac si u môjho deda vážim jeho dobré vlastnosti, akými sú: vytrvalosť, priateľskosť, pozornosť a ochotu pomáhať.

Voľakedy a dnes Rozprávajú vám vaši starí rodičia, ako to bolo voľakedy? Tieto príbehy sú veľmi zaujímavé. Poproste vašich starých rodičov, aby vám porozprávali aj o ich detstve, škole, hračkách... Skúste to nakresliť alebo opísať a pošlite nám. Pozrite sa, ako to urobili naši kamaráti z Pivnice, Padiny, Selenče a Petrovca. Možno vás inšpirujú... Danuška Berediová

Rozprávali mi starí rodičia... Rada chodím k starým rodičom. Rozprávame sa o všeličom. Často mi stará mama porozpráva zaujímavé príbehy. Zvlášť ma baví rozprávanie o čase, keď starí rodičia boli malí, čo robievali, ako sa hrávali... Raz mi stará mama porozprávala, ako to bolo, keď ona chodila do školy. Nemali knihy ani písanky, iba drevenú tabuľky, špongiu a kriedu. Museli si mnoho pamätať, lebo všetko po hodine zotierali. Ibaže ak si náhodou zotreli domácu úlohu z tej tabuľky, tak vraj za to boli potrestaní. V dnešnom čase je ľahšie, lebo máme knihy, písanky, ceruzky a aj napriek tomu si niekedy zabudneme urobiť domáce úlohy. Nataša Staňová, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Môj dedo je človek s veľkým srdcom. Som šťastná, že ho mám a prajem si, aby bol ešte dlho medzi nami. Monika Trusinová, 6. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Martin Milec, 2. 1, ZŠ 15. októbra,

Pivnica

Voľakedy a dnes

Rád navštevujem starých rodičov. Tam si vypočujem mnoho príbehov o časoch, keď boli mladí. Rozprávajú mi o tom, ako sa chodilo do školy, ako sa všetko robievalo ručne a pôda sa obrábala na koňoch. Do poľa sa chodievalo na kočoch, ručne sa kosilo, sekalo, lámalo, dovážalo domov, a potom sa to aj ručne tlačilo a mrvilo. Dnes už na to všetko máme stroje. Ja by som predsa len chcel vidieť, ako sa to všetko robilo. Starí rodičia mi hovoria, že je dnes možno ľahšie, ale vtedy to robila celá rodina spoločne a trávili viac času spolu. Marek Trnovsk ý, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Voľakedy dávno bolo všetko inak. Deti sa zabávali tak, že vyšli na ulicu, poz vali druhé deti a hrali sa až do večera. Voľakedy ľudia mali viac i detí, tak keď sa hrali, bolo ich veľm li bera zao sa a ľudi í spel veľa. A do poľnohospodárst vom alebo chovali i, dobytok. Vtedy sa deti učiť nemusel tak , čom rodi áhať pom eli mus lebo nemali času na učenie. A teraz sa všetko zmenilo. Lea Ušiaková, 4. b, Báčsky Petrovec ka, Čaja Jána ZŠ

Nora Tárnociová, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Mám rád starých rodičov, veď majú stále pre mňa času. A k tomu aj mnoho zaujímav ých príbehov. Rozprávajú mi zvlášť o starých časoch, keď ešte neboli vyasfaltované ulice, keď nimi nešli traktory, autá, ale kone s kočmi. Rozprávajú mi, ako ľudia vtedy žili, ako sa zabávali, aké hračky mali oni, keď boli deti. Mali drevené hračky, alebo si vymýšľali všelijaké hry, ale boli predsa šťastní. Možno nemali toľko toho, ako my dnes, ale hovoria, že boli spokojnejší a mali viac času pre svoju rodinu. Darko Ďuriš, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Číslo

19 /1949

Svoju produkciu predstavili žiaci Poľnohospodárskej školy z Báča

11. FÓRUM O ORGANICKEJ VÝROBE V SELENČI

výrobu v Selenči a organizácia Terras zo Subotice. Projekt je prezentovaný ako úspešný príklad zlepšenia tohto typu poľnohospodárstva v regióne

rozvojové a výskumné inštitúcie na praktické využitie poznatkov. Toto školenie by malo absolvovať 260 výrobcov z obidvoch štátov. Ako na fóre viackrát odznelo, rýchlejšiemu rozvoju organickej výroby v Srbsku môže prispieť najmä spolupráca a účasť poľnohospodárskych výrobcov na regionálnych a európskych projektoch. Je to spôsob, ako zvýšiť plochu s ekologickou produkciou, ktorá v Srbsku nepresahuje 16 000 hektárov spolu s lúkami a pasienkami, ale aj to, aby sa naši poľnohospodári pripravili na implementáciu európskej politiky v tejto oblasti. Účastníci panelovej diskusie – štátny tajomník pre poľnohospodárstvo Velimir Stanojević, pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo Vuk

a podporila ho aj Európska únia sumou 550 000 eur. Trvať bude dva roky, počas ktorých budú podporované a zlepšované kompetencie ekologických výrobcov z Osijecko-baranjskej župy a z Vojvodiny prostredníctvom rôznych školení a vzdelávania. Budú sa vytvárať

Radojević, expert SEEDEV Goran Živkov, expert pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka z Chorvátska Miroslav Božić a riaditeľ Global Sid Business System spoločne potvrdili, že je potrebné spojiť vedomosti a zdroje, ktoré majú výrobcovia v Srbsku a Európskej únii. ○

Kľúčom k úspechu je združovanie a spoločné projekty Ľubica Sýkorová

Už po jedenásty raz sa v piatok 29. 9. 2017 v Selenči stretli priaznivci zdravého života, organickej produkcie, ekologického poľnohospodárstva, aby si vzájomne vymenili skúsenosti, vypočuli povzbudivé slová zo strany tých, ktorí im môžu pomôcť.

Ročník XLVI 7. októbra 2017

entrum pre organickú prihovorili: Velimir Stanojević, výrobu v Selenči (COPS) štátny tajomník Ministerstva ako hlavný organizátor za poľnohospodárstva Srbska, podpory vlády AP Vojvodiny, veľvyslankyňa Slovenskej revlády Švédskepubliky v Srbsku ho kráľovstva, Dagmar RepčekoVyšehradského vá, Ing. Juliana fondu, PoľnoSchlosserová, CSc., delegát SR hospodárskej univerzity z Nitv EÚ pre ekolory, Európskej gickú poľnohospodnikateľskej podársku výrobu siete v Srbsku a a tajomník mesta EU Info Pointa Valpovo Zvonko Nový Sad zoskuBarišić. pili v tomto roku Prítomným bol početných hostí predstavený eunielen zo Srbska, rópsky projekt ale aj z ChorvátOrganic Bridska, Maďarska, ge (Organický Prof. Dr. Branka Lazićová Slovenska, Molmost), na ktorom – doyen organickej výroby davska i Česka. v Srbsku sa zúčastňujú z chorvátskej straPozvanie prijali aj viacerí predstavitelia po- ny mesto Valpovo a Tera tekrajinskej a republikovej vlády hnopolis z Osijeka, a zo srbskej Srbska. Na otvorení sa hosťom strany Centrum pre organickú

Z obsahu Viac než pol tisícročia... Str. 3

Starostlivosť o kaktusy počas jesene Str. 6

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Ošetrenie osiva pred sejbou má veľký význam. Namáčanie, naklíčovanie alebo iná úprava prebudí život v semenách. Porušením obalu a naklíčením dochádza k rýchlemu začiatočnému rastu na hriadkach, čím sa zvýši konkurenčná schopnosť pestovaných rastlín proti burinám.

ich vitalitu, vyrovnanosť porastu aj úrodnosť. Najjednoduchší spôsob je triedenie vo vode. Do vysokej nádoby nalejeme vodu a do nej vysypeme osivo. Ťažšie semená klesajú na dno rýchlejšie, ľahšie plávajú vo vode a najľahšie plávajú na hladine vody. Niektoré semená, napr. cibule najprv premiešame, aby všetky boli na povrchu mokré, inak aj ťažšie zostávajú dlho na hladine. Za niekoľko sekúnd začnú klesať. Najskôr zlejeme najľahšie, potom stredne ťažké a nakoniec najťažšie, ktoré ležia na dne. Podľa druhov získame tri skupiny semien, z ktorých prvú – najľahšiu odložíme a ostatné sejeme oddelene. Ťažšie semená vzchádzajú skôr, rastliny sú silnejšie, úrodnosť je vyššia, porasty sú vyrovnané, takže aj zber môže byť jednotný. Druhým spôsobom je triedenie pomocou rozlične hustých sít, na ktorých zachytíme semená od veľkých až po malé na poslednom site. Pri tomto spôsobe sa získavajú rovnaké výsledky ako pri predchádzajúcom, ak máme k dispozícii sadu 2-3 sít.

ktoré v najbližšom čase spotrebujeme. Naopak, osivo druhov s dlhou životnosťou a výbornou klíčivosťou si môžeme kúpiť aj do zásoby. Pred sejbou by sme si vždy mali overiť skutočnú momentálnu klíčivosť, aby sme vysiali iba potrebné množstvo a osivom zbytočne neplytvali. Na zistenie klíčivosti môžeme použiť misky s tenkou vrstvou piesku alebo ľahkej zeminy, na ktorú vysejeme presný počet semien (obyčajne 100 ), zavlažíme ich a udržiavame stále rovnako vlhké pri teplote 20 °C. Povrch prikryjeme papierom. Takto si overíme klíčivosť pomaly klíčiacich semien. Pri druhoch s krátkym obdobím klíčenia (hlúboviny, rajčiaky, uhorky) stačí semená uložiť do misky na filtračný papier alebo iný sací papier. Po vzídení spočítame vyklíčené semená a z rozdielu vypočítame percento klíčivosti, podľa ktorého určujeme veľkosť výsevku jednotlivých druhov. Za 6 až 12 dní by mali začať klíčiť. Tri až štyri dni po tom, ako sa objavia prvé klíčky, spočítame vyklíčené semená. Ich počet znamená percento klíčivosti osiva. Pri uznanom osive je

NAMÁČANIE Medzi jednoduché a vhodné metódy predsejbovej úpravy osiva je namáčanie vo vode. Osivo nasypeme do nádoby s vodou, ktorú pravidelne po 12 hodinách vymieňame a občas premiešame. Pomaly klíčiace semená, napr. petržlenu, cibule, mrkvy namáčame 36 až 60 hodín, rýchle napučiavajúce hlúboviny, tekvicovité, šalát, rajčiaky necháme vo vode asi 18 až 24 hodín. Semená po namáčaní necháme mierne obschnúť a ihneď ich sejeme do primerane vlhkej pôdy a zalejeme. Vhodné je aj nakličovanie osiva. Klíčenie a vzchádzanie môžeme ovplyvňovať aj striedavými teplotami za sucha alebo za vlhka. Jednotlivé spôsoby predsejbového ošetrenia osiva treba pre každý druh vyskúšať a podľa vlastných skúseností vybrať ten najvhodnejší. Nevyhnutné je však po sejbe udržiavať rovnomernú dostatočnú vlhkosť nielen do obdobia vzídenia, ale aj v ďalšom období. Ak vysejeme osivo ošetrené najmä vlhkou cestou, a potom nemá dostatok vlahy, vyschne a nevzíde, alebo vzíde veľmi zle. ○

RASTLINNÁ VÝROBA

Predsejbové ošetrenie osiva Ľubica Sýkorová

k nám zostali semená zeleniny kúpené v minulých rokoch, nie je isté, či majú ešte dobrú klíčivosť, pretože starnutím a nevhodným uskladnením ju strácajú. Kvalita osiva a, samozrejme, vhodný kultivar sa významne podieľajú na pestovateľských výsledkoch. Dôležitou vlastnosťou semien je ich životnosť. Pri jednotlivých druhoch je rozličná, napr. životnosť osiva pažítky je len dva roky, paštrnáku, petržlenu, mrkvy, cibule, majoránu tri roky, karfiolu, kučeravého kelu, reďkovky päť rokov, niektorých hlúbovín šesť rokov, tekvíc, uhoriek a rajčiakov až osem rokov. Po uplynutí tohto času aj pri najlepšom uskladnení osivo rýchlo stráca klíčivosť. KLÍČIVOSŤ Pri nákupe osiva si treba dobre všimnúť deklarovanú klíčivosť a záručnú lehotu. Treba pripomenúť, že ani klíčivosť nie je každý rok rovnaká a ak sa do predaja dostane osivo s nižšou klíčivosťou, musí to byť uvedené na obale. Osivo druhov s kratšou životnosťou a nižšou klíčivosťou nie je vhodné kupovať do zásoby. Kupujeme len také množstvo,

v závislosti od druhu najnižšia prípustná klíčivosť 60 až 80 %. MORENÉ OSIVO Jedným zo základných opatrení predsejbovej prípravy je morenie osiva, ktoré obyčajne vykonávajú semenárske podniky pred balením do vreciek. Býva to uvedené na obale. Pod názvom morené osivo sa predávajú semená rastlín s vysokou biologickou hodnotou a chemickým ošetrením. To pozostáva z nanášania tenkej vrstvy účinnej látky, ktorá zabezpečuje lepší zdravotný stav klíčiacich rastlín. Najčastejšie sa na tento účel využívajú fungicídy, ktoré bránia rozmnoženiu a rastu plesní. Znižuje sa tak riziko padania klíčnych rastlín a výskytu mnohých hubových ochorení. Na morenie sa tiež používajú pesticídy, ktoré chránia rastliny pred škodcami živočíšneho pôvodu. TRIEDENIE OSIVA Veľmi vhodné a jednoduché opatrenie je triedenie, čiže kalibrácia osiva, pokiaľ sa už takto upravené nedostáva do predajní. Semená majú rozdielnu veľkosť aj hmotnosť, čo ovplyvňuje

40 /4771/ 7. 10. 2017

V STEIGERI, NAJSTARŠOM PIVOVARE NA SLOVENSKU

rok uplynie presne pol storočia, odkedy si svoj pracovný osud bytostne spojila so Steigerom, keďže doň nastúpila ešte v roku 1968. A ide im to spolu veľmi dobre: zdá sa, že tak ako ona nemôže bez neho, ani Steiger nemôže bez nej. Chuť Radlera a iných druhov piva nepoznajú len Slováci, ale aj mnohí iní milovníci uvede-

Viac než pol tisícročia... prichádzali a odchádzali, no konštantou a takmer neuveen návod alebo aj heslo riteľnou skutočnosťou je, že platí azda všade: Poznaj sa od tej dávnej doby pivo vlasť, alebo aj pravlasť, varí vo Vyhnianskom pivovare takmer nepretržite aby si ju viac až dodnes. Okrem miloval. Potom čírej zvedavosti niet divu, že do a chute na pivriadne naprataný mok vyrobený ného programu neďaleko Banskej Tvorivej školy Štiavnice, ktorá žurnalistiky spolu s Banskou v Banskej ŠtiavBystricou a Kremnici, prebiehanicou tvorila zlatý júcej od 8. do trojlístok vzniku 16. septembra, slovenského pivozapadla aj návvarníctva, Steiger števa jedinečláka nielen skuného pivovaru točnosťou, že ide v tejto časti o najstarší pivoEurópy. Viac var na Slovensku, než pol tisícale aj tým, že sú ročia tradície, Dôkladná znalkyňa všetky pivá vybúrlivé dejiny pivovaru Steiger: rábané klasickou a stálica od sa- Irena Pramuková technológiou. To motného základu: variť kvalitné pivo formou v preklade znamená využívanie klasických postupov overených tradičných pivných surovín, ako sú slad, chmeľ, voda, pivovarstáročiami. Preto stojí za to zacitovať časť úvodníka z občasníka s názvom Steiger noviny. Je svojráznym pohľadom na ďaleké začiatky: „Keď pred vyše 540 rokmi jezuitskí mnísi založili vo Vyhniach pivovar, určite netušili, že Schéma varne ich odkaz pretrvá vyše polti- ské kvasinky. Veď nie náhodou sícročie. Tradícia varenia piva na väčšine fliaš možno nájsť na Slovensku má dlhú históriu označenie Čisto prírodné zlato: a začína sa v Štiavnických horách v roku 1473. Práve v tom roku začali mnísi variť pivo s jedinečnou chuťou, vďaka výbornej kvalite miestnej vody. Najstaršia priama zachovaná zmienka o pivovare pochádza z roku 1524, keď kráľovná Mária dala súhlas mestu Banská Štiavnica na varenie piva vo Vyhnianskom pivovare... Čas plynul, generácie V sklade Oto Filip

dvanásťpercentné, jedenásťpercentné, iné... Následkom takého výrobného procesu je klasická chuť piva, vyznačujúceho sa príjemnou a primeranou horkosťou, dlhším prirodzeným kvasením, čo spôsobuje i zachovanie chuťových a aromatických znakov použitých surovín. Nie náhodou je práve Steiger absolútnym víťazom v kategórii leŠtvornásobné hlasľudovské Nazdravie! žiakov, alebo viacnásobným nositeľom popredných uznaní ného nápoja: v Pekingu, Pana prestížnej súťaži Slovenská ríži, alebo u nás v Zreňanine, pivná korunka.“ kde sa každý rok konajú Dni Uvedený a kopu iných údajov piva. To najlepšie však zostáva prezrádza v rámci stredajšej ex- u nich doma, na Slovensku. Na kurzie v najstaršom slovenskom obligátnu novinársku otázku, pivovare na prvý pohľad prísna, aký Steiger má export, pani Irena s úsmevom odpovedá: − Ten je tu len úmerne tomu, že chceme to najlepšie z našej ponuky prezentovať po celom svete. Na Slovensku sa totiž vypije okolo 98 percent piva, ktoré vyrobíme.... Pohľad na časť výrobnej linky Chuť malo ozaj v podstate však nesmierne výbornú. A nečudo, že desiatky milá, vtipná a príjemná osoba, kúpených fliaš rôznych druhov pani Irena Pramuková. Všetky a Steigerove suveníry putovali potrebné údaje má v malíčku. s nami domov, z pravlasti do Niet sa čomu diviť: na budúci vlasti... ○

Zastávka posledná: koštovka v podnikovej kaviarničke

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Agrotechnické spôsoby ochrany rastlín (3) Ing. Ján Tancik, PhD. SEJBA CUKROVÁ REPA Agrotechnický termín sejby cukrovej repy je hneď po sejbe jarných obilnín v marci, keď je pôda fyzikálne vhodná na sejbu. Tento skorý termín dopomáha zníženiu výskytu týchto škodcov: atomárie repovej, ryhovca repového, skočky repovej, háďatka repového, siatice oziminovej, dlhánika kukuričného, vošky makovej, repnej koreňovej vošky a iných. Väčšina škodcov, ktorí škodia na vzchádzajúcej a vzídenej cukrovej repe, vážne poškodzuje rastliny len do fázy 1 – 2 párov pravých listov. Poškodenia spôsobené v neskoršom období môžu rastliny čiastočne kompenzovať. Porasty z oneskorenej sejby sú viac napádané siaticou oziminovou a ypsilonovou a voškou makovou. Okrídlené vošky preferujú pri sťahovaní mladé porasty, a preto sú porasty z neskorých termínov sejby viac napádané. V Maďarsku zistili v porastoch zo skorej sejby 22-percentné napadnutie touto voškou, kým na porastoch z neskorej sejby napadnutých bolo až 53 %.

Hĺbka sejby môže tiež ovplyvniť škodlivosť niektorých škodcov. Optimálna hĺbka je 20 – 30 mm. Škodlivosť skočky repovej, atomárie repovej, drôtovcov a rôznych druhov z čeľade nosáčikovité sa zvyšuje hĺbkou sejby. Hlboká sejba spôsobuje nerovnomerné vzchádzanie rastlín cukrovej repy a predlžuje trvanie kritických rastových fáz. Medziriadková vzdialenosť tiež vplýva aj na škodcov. Najviac sa využíva vzdialenosť medzi riadkami 450 mm a tá neprospieva rozmnožovaniu ryhovca repového. Hustota sejby tiež má vplyv na zníženie škodlivosti. V lokalitách, kde je možný masový výskyt ryhovca repového, odporúča sa vysievať repu hustejšie. Výsevom cukrovej repy veľmi husto do lovných pásov na okrajoch starých alebo nových repnísk sa úspešne môže znížiť škodlivosť. Sejbu týchto pásov treba vykonať veľmi skoro, skôr než ostatnú repu. NIČENIE BURÍN A KULTIVAČNÉ PRÁCE Rôzne druhy burín sú hostiteľskými rastlinami rôznych druhov živočíšnych škodcov,

na ktorých sa živia, kým z nich neprejdú na kultúrne rastliny. Škodcovia z radu motýľov sa živia nektárom z kvetov rôznych kvitnúcich burín, čo vplýva na zvýšenú plodnosť samičiek. Mnohé druhy burín predstavujú rezervoár vírusov, ktoré bodavo-cicavý hmyz prenáša z burín na kultúrne rastliny. V zaburinených porastoch kultúrnych rastlín sa vytvára priaznivá mikroklíma na znášanie vajíčok a následne aj vývoj lariev mnohých škodcov. Vyliahnuté larvy majú zabezpečený dostatok potravy najprv na burinách a neskôr prechádzajú na kultúrne rastliny. To sú dôvody, prečo treba buriny ničiť z hľadiska ochrany proti škodcom. Na druhej strane buriny môžu znížiť škodlivosť niektorých polyfágnych škodcov, lebo sa živia aj burinami, aj pestovanou rastlinou. Z hľadiska integrovanej ochrany rastlín treba zanechať buriny na niektorých miestach na poli buď priamo v poraste, medzi radmi okopaním, kým nie sú nebezpečné pre pestovanú plodinu, alebo na okraji porastov. Na burinách sa zhromažďujú mnohé druhy,

ktoré sú predátormi alebo parazitoidmi škodcov, a tak napomáhame prírodnej regulácii škodcov. Kultivačné práce zabezpečujú optimálne pôdne podmienky na rast pestovaných rastlín a súčasne aj vplývajú na výskyt škodlivých činiteľov a ničenie burín. Kultivačnými prácami aj priamo ničíme škodcov, napríklad plečkovaním repy alebo bránením lucerny ničíme larvy niektorých škodcov. OBILNINY Ničenie burín a odstránenie výdrolových porastov obilnín rastúcich po zbere na strniskách môže výrazne pomôcť zredukovať populáciu mnohých škodcov. Listové vošky a cikády sa počas letných mesiacov môžu rozmnožiť na týchto miestach a začiatkom jesene migrujú na ozimné obilniny. Kvalitným spracovaním pôdy v letnom období treba na čas zničiť tieto buriny a výdrv. Bránením ničíme nielen buriny, ale aj imága a nakladené vajíčka. Ničenie výdrvu tiež je významné opatrenie proti hrbáčovi obilnému a niektorým siaticiam. Zaburinené polia

40 /4771/ 7. 10. 2017 lákajú samičky týchto škodcov klásť vajíčka. Preto, ak plánujeme opakovať sejbu obilnín na tom istom mieste, treba pole udržiavať bez burín. Ak buriny zničíme až po nakladení vajíčok, vyliahnuté larvy aj tak hynú, lebo sa nemajú na čom živiť. KUKURICA Zaburinenosť porastov kukurice vplýva na zvýšenie výskytu a tým aj škodlivosti týchto škodcov: drôtovcov, pandráv, dlhánika kukuričného, siatíc, vijačky kukuričnej, vošiek, slimákov a hlodavcov. Zaburinené polia sú atraktívne pre motýle siatíc najmä počas kladenia vajíčok. Preto v rokoch masového výskytu siatíc polia musia byť bez burín v čase kladenia vajíčok − počas mája a júna. Na zaburinených poliach výskyt húseníc siatice oziminovej býva aj 7-krát väčší v porovnaní s nezaburineným porastom. Podobne je to aj s morou bavlníkovou. Jej tiež vyhovujú zaburinené polia, lebo motýle sa živia nektárom kvitnúcich burín, čo samičkám zvyšuje ich plodnosť. Aj vijačke kukuričnej vyhovujú zaburinené polia, kde viac nakladie vajíčka a tiež takéto prostredie (zvýšená vlhkosť vzduchu) vyhovuje aj vyliahnutým húseniciam. Medziriadková kultivácia kukurice v máji v čase masovej ovipozície – kladenia vajíčok dlhánika kukuričného zapríčiňuje aj 50-percentnú redukciu počtu vajíčok.

7. – 13 . 10. 2017

POČASIE

CUKROVÁ REPA Prítomnosť burín najmä z čeľade mrlíkovité, Chemopodiacae, v porastoch cukrovej repy zvyšuje priaznivé podmienky na výskyt škodcov: štítnatca škvrnitého (Cassida nebulosa), skočky repnej, siatice oziminovej a ypsilonovej, háďatka repného, mory gama, atomárie repovej, ryhovca repového,

listových vošiek, repnej koreňovej vošky a iných škodcov. Štítnatce škodia výhradne v porastoch zaburinených mrlíkmi. Pravidelným a skorým odstránením burín sa výrazne zníži škodlivosť spomínaného škodcu. Na silne zaburinených porastoch cukrovej repy je spravidla väčší výskyt siatíc, ako na nezaburinených porastoch. Podobný vzťah k burinám má aj dlhánik burinový (Tanymekus paliatus). Jeho škodlivosť na cukrovej repe v dôsledku pravidelného používania herbicídov sa v poľných plodinách stala bezvýznamnou. Postemergentná aplikácia herbicídov môže zvyšovať škodlivosť žravých druhov, ktoré sú viazané na buriny, ako štítnatce, skočky a siatice. Po odburinení porastov málo pohyblivé larvy týchto škodcov sa orientujú na žer cukrovej repy, a preto sa objavujú ich prekvapivé výskyty v porastoch ošetrených herbicídmi. Nedôsledná aplikácia burín napomáha zvyšovaniu zamorenia pôdy háďatkom repovým, pretože v zaburinených porastoch jeho vývoj prebieha vo všetkých plodinách na burinách z čeľade kapustovitých a mrlíkovitých. Takto sa znižuje asanančný vplyv pestovania cukrovej repy v 4- až 5-ročných intervaloch na jednom pozemku. V regulácii repnej koreňovej vošky dôležitú úlohu má regulácia burín z čeľade mrlíkovitých, pretože tieto buriny predstavujú rezervoár tohto škodcu a aj „most“ v jeho šírení medzi minuloročným a tohoročným porastom. Nevyhnutná je likvidácia burinných hostiteľských rastlín, najmä mrlíkov. Veľkú pozornosť je potrebné v tomto smere venovať okrajom polí a priľahlým plochám. Častejšia medziriadková kultivácia tiež prispieva k menšej strate vlahy a priaznivo vplýva

i na prirodzených nepriateľov. Medziriadková kultivácia má negatívny vplyv na niektorých škodcov, napríklad na moru gama. ZAVLAŽOVANIE Zavlažovaním meníme podstatne mikroklímu v agrobiocenóze, menia sa hydrotermické a pôdne podmienky, zvyšuje sa rôznorodosť a biomasa rastlín, a tak ovplyvňujeme aj všetkých živočíchov v nej. Hygrofilným (vlhkomilným) druhom toto opatrenie prospieva na zvýšenie populačnej hustoty mnohých fytofágov a tým aj intenzite napadnutia porastu. Do tejto skupiny škodcov patria larvy kováčikov, drôtovce (Elateridae), niektoré siatice a mory: siatica ypsilonová (Agrotis ipsilon), mora kapustová (Mamestra brassicae), mora bavlníková (Holicoverpa armigera) a niektoré druhy vošiek. Hygrofóbnym druhom, to sú druhy ktoré neznášajú vlhkosť, toto opatrenie neprospieva, ba často predstavuje jednu z účinných metód ich regulácie. Zvýšená vlhkosť pôdy vyhovuje intenzívnejšiemu množeniu entomopatogénnych húb, ktoré môžu vo veľkej miere redukovať populačnú hustotu lariev a kukiel niektorých druhov škodcov v pôde (ryhovec repový). OBILNINY Zavlažovanie nepriaznivo vplýva na rozmnožovanie a intenzitu škodlivosti týchto škodcov obilnín: bzdochy kužeľovitej (Aelia acuminata), kohútika modrého (Oulema melanopus) a pestrého (Oulema gallaeciana), strapky pšeničnej a ražnej (Haplothrips tritici, Limothrips denticornis), bodrušky obilnej (Cephus pygmaeus), dlhánika kukuričného (Tanimecus dilaticollis), chrústov a niektorých cikád. Zavlažovanie naopak pro-

spieva rozmnožovaniu, a tak aj zvýšenej škodlivosti niektorých škodcov: zunčavky jačmennej (Oscinella frit), niektorých druhov vošiek, lariev kováčikov, hrbáčovi obilnému (Zabrus tenebrionides) a iným. Populačná hustota zunčavky jačmennej na zavlažovaných porastoch sa zvyšuje o 2- až 3-krát v porovnaní s nezavlažovaným porastom. KUKURICA Zvýšená vlhkosť pôdy alebo vzduchu v poraste zodpovedá týmto škodcom kukurice: larvám kováčikov, kukuričiarovi koreňovému (Diabrotica virgifera virgifera), siatici ypsilonovej, more kapustovej, more bavlníkovej, vijačke kukuričnej (Ostrinia nubilalis), rôznym druhom vošiek, zunčavke jačmennej, medvedíkovi obyčajnému (Gryllotalpa gryllotalpa) a iným. Vijačka kukuričná je hygrofilný druh, v období rojenia a kladenia vajíčok jej veľmi prospieva vysoká relatívna vlhkosť vzduchu. Rastliny kukurice zo zavlažovaných porastov sú bujnejšie, väčšie, porasty sú hustejšie s vlhkou mikroklímou, a to láka samičky vijačky kukuričnej do porastov naklásť vajíčka. Preto sú zavlažované porasty kukurice oveľa intenzívnejšie napádané larvami tohto škodcu. Vlhkosť pôdy na jednej strane vyhovuje larvám kukuričiara koreňového, ale aj umožňuje rastlinám kukurice načerpať dostatok živín aj s poškodeným koreňom, a tak v zavlažovaných porastoch sú straty na úrode zapríčinené larvami kukuričiara koreňového oveľa menšie ako v porastoch bez zavlažovania. V suchých rokoch zavlažovanie predstavuje ochranné opatrenie proti dlhánikovi kukuričnému, siatici oziminovej a niektorým druhom roztočov. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

8˚ | 14˚

8˚ | 15˚

8˚| 17˚

10˚ | 19˚

10˚ | 20˚

10˚ | 21˚

9˚ | 22˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

KVETINÁRSTVO

Starostlivosť o kaktusy počas jesene Ľubica Sýkorová

ničiek, ktoré môžeme poukladať na seba, čím ušetríme priestor. Nesmieme ich položiť priamo na betón, ale na drevené palety alebo polystyrén. Pritom pamätáme na to, že na podlahe je o niekoľko stupňov chladnejšie ako vo vyšších vrstvách. Rastliny preto ukladáme podľa ich teplotných nárokov. Tie, ktoré vyžadujú nižšie teploty, dávame celkom dole. Zimuvzdorné rastliny môžeme nechať vonku po celý rok, ale

počas dlhotrvajúcich dažďov ich prikrývame, aby opäť nezačali rásť. Mohlo by to znamenať ich koniec. Veľmi vzácne a zriedkavé rody je vhodnejšie umiestniť v nevykurovanom skleníku alebo parenisku. Niektoré druhy veľmi dobre prezimujú pod snehovou prikrývkou. Je jedno, ktorý spôsob prezimovania zvolíme, nie je však jedno, ako kaktusy naň pripravíme. Zo všetkých jedincov odstránime zvyšky kvetov, zrelé aj nezrelé plody. Poškodené časti musia byť dôkladne zahojené, a keď nie sú, rany ošetríme a necháme zaschnúť. V žiadnom prípade nesmieme dovoliť škodcom, aby sa spolu s rastlinami dostali na zimovisko, pretože počas zimných mesiacov by sa mohli nekontrolovane premnožiť. Dobre pripravené a správne prezimované rastliny na jar budúceho roka bez problémov začnú opäť vegetovať. Nesprávne uskladnené rastliny sa môžu zdeformovať alebo v krajnom prípade aj zahynúť.  Foto: pixabay.com

drevín vyrovnávať buď každoročne, alebo formou zásobného hnojenia fosforom a draslíkom, najlepšie spolu s aplikáciou hospodárskych hnojív, na obdobie troch až štyroch rokov. Priemyselné hnojivá sa dajú aplikovať povrchovo alebo účinnejšie formou hĺbkovej hnojivej zálievky. V priebehu vegetačného obdobia je dobré časť rastlinných živín, najmä však dusík, vápnik, horčík a mikroelementy aplikovať foliárne, čiže na listy. Na jeseň by sme mali hnojiť hlavne fosforom a draslíkom, lebo jarná aplikácia je obyčajne menej účinná. Dusíkatú zložku na jeseň aplikujeme len v menšom množstve, a ak je to možné, v pozvoľne pôsobiacej forme. Na ľahkých pôdach a v oblastiach s vyšším množstvom jesenných a zimných zrážok je účelnejšie dusík dodávať až na jar a v priebehu vegetácie. V prípade jesennej aplikácie dusíkatej zložky vo forme priemyselných hnojív sú vhodné hnojivá

s pozvoľným uvoľňovaním dusíka. Väčšina koreňov ovocných drevín, ktoré majú význam v súvislosti s príjmom rastlinných živín, sa nachádza v hĺbke väčšej ako štyridsať až šesťdesiat centimetrov. Preto je hĺbkové hnojenie účinnejšie než povrchová aplikácia. Na hĺbkovú aplikáciu, ktorú možno robiť prakticky počas celého roka, sú osobitne vhodné fosforečno-draselné hnojivá. Hĺbkové hnojenie sa robí buď pomocou špeciálnych pôdnych injektorov alebo tak, že pomocou kovovej tyče alebo rýľa vyhĺbime asi na jeden štvorcový meter plochy otvor do hĺbky tridsaťpäť až štyridsať centimetrov a nalievame doň roztok hnojív. V jeseni možno pri hĺbkovej aplikácii používať aj koncentrovanejšie roztoky, asi desaťpercentný, kým v priebehu vegetácie je potrebné pracovať so zriedenejšími roztokmi hnojív, dvoj- až trojpercentnými a spájať ju so závlahou. 

Jeseň už zavítala do našich príbytkov a je najvyšší čas postarať sa aj o naše sukulenty a kaktusy. Kaktusy majú dve základné fázy, rastovú – jar, leto, jeseň; a odpočinkovú − zima s rôznymi požiadavkami na svetlo, teplo a vodu.

októbri začíname obmedzovať prísun vody do rastlín, pretože keď ich budeme ukladať na zimné stanovište, musia mať úplne suchý substrát. Neprekáža, ak sú trocha zvraštené, v tomto stave lepšie znášajú nižšie teploty počas zimných mesiacov. Treba však maximálne využiť prístupné slnečné žiarenie, aby si z neho mohli načerpať čo najviac energie. Miestnosť, ktorú budeme používať na zimovanie kaktusov a sukulentov, musí byť suchá, čistá a ak je to možné, tak aj svetlá, nie je to však podmienka. Pozor treba dávať najmä na to, aby sme ich neuskladňovali spolu s ovocím a zeleninou, pretože vylučujú pre ne rôzne škodlivé látky. Veľmi dôležitou podmienkou pri výbere vhodných priestorov na zimovanie je aj teplota, ktorú jednotlivým druhom musíme zabezpečiť.

Napríklad chúlostivé sukulenty a kaktusy, ktoré pochádzajú z teplejších krajín, potrebujú pri prezimovávaní teplotu 15 až 20 °C. Rastliny z tejto skupiny umiestnime čo najbližšie k oknu. Oveľa väčší počet druhov kaktusov a sukulentov (asi 80 %) patrí do druhej skupiny. Vyžadujú prezimovanie pri teplote 8 až 12 °C. Takúto teplotu majú nevykurované miestnosti alebo pivnice. Rastliny uložíme do deb-

OVOCINÁRSTVO

Čím hnojiť ovocné stromy na jeseň? Ľ. Sýkorová V súvislosti s pestovaním ovocných drevín sa odporúča používať predovšetkým komposty, maštaľný hnoj, zelené hnojenie a trvalé zatrávnenie sadu v kombinácii s nastielaním.

plikáciou organických hnojív dodávame do pôdy nevyhnutnú organickú hmotu. Aj keď kompostom možno hnojiť počas celého roka, najvhodnejším obdobím je práve jeseň. To isté platí aj pre maštaľný hnoj. Hnojivo zapracujeme do pôdy do hĺbky 15 až 25 cm, na ľahších pôdach 20 až 30 cm. Hnojíme každý tretí až piaty rok, a to dávkou 30 až 50 kg na štvorcový meter.

Najlepší je dobre vyzretý hnoj hovädzieho dobytka. K mladým dva- až šesťročným stromčekom sa odporúča dávka dvanásť až tridsaťpäť kilogramov kompostu alebo hnoja, k rodiacim stromom s priemerom koruny štyri až osem metrov päťdesiat až dvesto kilogramov. Nedostatok rastlinných živín aplikáciou priemyselných hnojív môžeme v prípade ovocných

40 /4771/ 7. 10. 2017

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

ZDRAVIE A MY

Ako sa zbaviť pľuzgierov a otlakov? (2.)

ľuzgiere vznikajú najčastejšie v nových, ešte nevyšliapaných topánkach. Trenie je intenzívnejšie aj vtedy, keď máte spotené nohy. Náchylnejšie ste na ne v teple, keď opúchajú nohy. Prvá pomoc: Ak problém riešite niekde vonku v prírode, kde nemáte poruke ani ihlu, ani náplasť či dezinfekciu, nechajte pľuzgier tak a snažte sa ho oddeliť a ochrániť od ďalšieho trenia (napríklad bavlnenou vreckovkou či kúskom látky). Zabránite tak vzniku infekcie, keby náhodou praskol. Po príchode domov odborníci odporúčajú pľuzgier opatrne prepichnúť vydezinfikovanou ihlou, odsať tekutinu, miesto dezinfikovať a prelepiť vlhčenou náplasťou na mokré hojenie. Kým sa miesto nezaho-

jí, musíte ho udržiavať sterilne kryté. Čo ešte zaberá: Pálenka – na noc priložte na pľuzgier handričku namočenú v pálenke, ktorá ho vysuší a dezinfikuje. Aloe vera – ranu po prasknutom pľuzgieri potrite rozkrojeným listom Aloe vera. Skorocel – na prasknutý pľuzgier priložte list skorocelu a následne ranu zalepte. Zádery sú drobné kožné oddelenia v okolí nechta. Vzniknú,

KRÁSA

keď je veľmi suchá pokožka na končekoch prstov, kde je zároveň najtenšia tuková ochrana kože z celej ruky. Zádery určite poznáte, ak sa rada hrabete v záhonoch, manuálne pracujete, máčate si ruky v saponátoch alebo si okusujete nechty. Prvá pomoc: Natrhnuté časti zastrihnite hneď, ako vzniknú, aby sa neoddeľovali ešte viac. Aby ste sa vyhli poraneniu, chvíľu pred zákrokom zmäkčite kožtičku nechtovým olejom. Nikdy ju nestŕhajte. Ak je záder veľmi bolestivý, na noc ho natrite zmäkčujúcim olejom a zalepte. V noci bude hydratovaný a zahojí sa rýchlejšie. Ako prevenciu po každom umytí vtierajte do pokožky balzam na ruky, telové mlieko alebo slnečnicový či olivový olej. Noste tubu s krémom v kabelke, aby ste ju mali vždy poruke. 

Ako zatočiť so škvrnami v podpazuší?

rápia vás rôzne škvrny, vyblednuté miesta, tvrdé topánky, pokrčené či elektrizujúce svetre? Tu je riešenie! 1. Na škvrny v podpazuší Ak použijete zmes citrónovej šťavy a sódy na škvrny v podpazuší, vaše oblečenie sa vám poďakuje. Bude ako nové. 2. Takto udržíte farbu Pridajte pol šálky najlepšie destilovaného bieleho octu do práčky a zabránite tmavým rifliam, aby stratili farbu. 3. Na miernu krčivosť Ak sa vám v skrini iba trochu pokrčil odev a vám sa nechce vyťahovať žehličku a žehliacu dosku, tak skúste žehličku na vlasy. 

RADÍME SI NAVZÁJOM

Aj vaše vlasy bývajú Aby veci vyzerali po dovolenke ako nové zničené? S

lasy bývajú po lete maximálne zničené vplyvom slnečných lúčov a morskej vody. Viete, kedy je najvhodnejší čas na ich podstrihnutie? 1. Prečo vlasom škodí slnko a morská voda? UV lúče napádajú vlasový keratín a tým oslabujú štruktúru vlasu. Popritom vznikajú voľné radikály, ktoré ničia prirodzené vlasové farbivo melanín. Slaná voda zdrsní povrch vlasov, čím nadobudnú naoko pevnejší tvar a štruktúru. V skutočnosti ich však narúša, vlasy strácajú svoju elasticitu, stávajú sa tenšími a matnejšími. Vzhľadom na oxidačné pôsobenie chlóru je však morská voda menej škodlivá ako chlórovaná.

2. Po dovolenke utekajte ku kaderníkovi! Je lepšie vlasy podstrihnúť pred dovolenkou alebo až po nej? Čerstvo podstrihnuté vlasy pôsobia pevnejšie a zdravšie. Je to preto, že sú zbavené citlivých končekov, na ktorých sa prejaví každé poškodenie, obzvlášť účinok soli, chlóru a slnka. Preto sa dajte ostrihať až po dovolenke, vlasy budú pôsobiť pestovanejšie a ako nové. 3. Škodí slnko viac blondínkam alebo brunetkám? Ukázalo sa, že blond vlasy reagujú na slnečné lúče citlivejšie. Tmavšie vlasy obsahujú viac farbiva melanínu, ktorý pôsobí ako prirodzená UV ochrana. Sú preto odolnejšie a menej náchylné na poškodenie. 

ú veci, ktorých sa nechceme vzdať, ani keď vyzerajú zašlo. Je zopár trikov, pomocou ktorých staré veci budú opäť vyzerať ako nové.

PLECH NA PEČENIE Plechy sa rýchlo zanesú od pripálenín. Na takéto nečistoty budete potrebovať peroxid vodíka a jedlú sódu. Pastu naneste na plech a nechajte pôsobiť aspoň 30 minút. Potom plechy opláchnite a klasicky vydrhnite. KACHLIČKY V KÚPEĽNI Medzery medzi kachličkami rýchlo stmavnú a bežné čistenie nepomáha. Použite bielidlo. Zmiešajte ho s vodou v pomere 1 : 1. Nasaďte si ochranné rukavice a miestnosť počas čistenia dobre vetrajte.

SEDAČKY Z MIKROVLÁKNA Ak sa na takejto sedačke chcete zbaviť akejkoľvek škvrny, použite bielu hubku či handričku a alkohol alebo lieh. Stačí handričku namočiť, nechať trochu uschnúť a aplikovať na povrch. Pri čistení vám dobre poslúži aj stará zubná kefka s jemnými štetinami alebo štetec. KOBERCE Na škvrny na kobercoch potrebujete 1 diel octu a 2 diely vody. Touto zmesou naplňte rozprašovač a poriadne nastriekajte všetky postihnuté miesta. Alebo zmes vtrite vlhkou handričkou. Žehličku nastavte na naparovací režim a cez utierku škvrny naparte. Potom dočistite zmesou v nádobe. DOSKA NA KRÁJANIE Pripravte si zmes citrónovej šťavy a soli. Dosku ňou poriadne vyčistite a opláchnite. 

VII 29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Dva v jednom

Plnené košíčky

Suroviny: Zemiakov toľko, aby nakrájané zakr yli dno nádoby, zeleniny toľko, koľko máme a ktorej máme, mä s a , aké máme a koľko máme, 1 smotana Takto sa to podarí: Zemiaky ošúpeme, nakrájame na kolieska a dáme na dno nádoby. Posolíme a na ne dávame ostatnú zeleninu: hrášok, na kolieska nakrájanú mrkvu, brokolicu, aj šampiňóny... Posolíme a na zeleninu položíme nakrájané mäso, ktoré tiež osolíme a dochutíme. Všetko zalejeme vodou, môžeme

Suroviny: Na košíčky: 280 g múky tipu 400, 140 g margarínu, 2 žĺtky, 2 lyžice smotany, pol kypriaceho prášku, trochu soli; Na plnku: 300 g zemiakov, 100 g mrkv y, 100 g kyslých uhoriek, 200 g sviečkovej, 200 g majonézy Takto sa to podarí: Košíčky: Z uvedených surovín zamiesime cesto. Odtŕhame menšie kúsky a natlačíme ich do formičiek. Upečieme vo vopred vyhriatej rúre na 180 °C. Košíčky necháme vychladnúť a naplníme plnkou. Plnka: Mrkvu a zemiaky uva-

pridať aj trochu bieleho vína a necháme prevrieť. Znížime teplotu a necháme pomaly dusiť. Vodu pridávame podľa potreby. Keď je mäso hotové, vymiešame smotanu s príchuťami a zalejeme jedlo.  Zdroj: http:// imamonajboljerecepte. blogspot.rs/

ríme a necháme vychladnúť. Nastrúhame nahrubo. Sviečkovú nakrájame nadrobno a s mrkvou a zemiakmi vymiešame s majonézou. Naplníme košíčky a ozdobíme.  Zdroj: http:// imamonajboljerecepte. blogspot.rs/

Pudingová pochúťka

Perfektná čokoládová torta

Suroviny: Na čokoládový puding: 50 g horkej čokolády, 1 vajce, 1 vrecúško čokoládového pudingu, 500 ml mlieka, 60 g cukru, 3 − 4 lyžičky instantnej espresso kávy alebo nes kávy; Na vanilínový puding: 2 vajcia, 2 vrecúška vanilínového pudingu, 120 g cukru, 1 l mlieka; Podľa chuti: trochu nastrúhanej čokolády, sladkej smotany alebo šľahačky Takto sa to podarí: Čokoládový puding: Čokoládu nakrájame alebo nahrubo nastrúhame. Bielok vyšľaháme. Žĺtok vyšľaháme s cukrom, pridáme pudingový prášok, trochu mlieka a vymiešame. Zvyšné mlieko dáme zovrieť a pridáme pudingovú zmes a instantnú espresso kávu. Za stáleho miešania uvaríme puding. Do uvareného pridáme sneh z bielka a čokoládu a zmiešame. Vanilínový puding: Z bielkov vyšľaháme sneh. Žĺtky vyšľaháme s cukrom, pridáme pudingový prášok, trochu mlieka

Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 8 lyžíc cukru, 6 lyžíc oleja, 6 lyžíc mlieka, 6 lyžíc múky, 3 lyžice kakaa, 1 kypriaci prášok; Na plnku: 200 g lieskovcovej čokolády (s celými lieskovcami), 100 až 200 g čokolády na varenie, 500 ml sladkej smotany; Ostatné: 100 g lieskovcových napolitánok, 4 − 5 lyžíc nutelly alebo iného lieskovcového krému; Na poliatie cesta: 150 ml mlieka a 3 lyžice nesquiku Takto sa to podarí: Cesto: Vajcia šľaháme s cukrom asi 10 minút. Postupne za stáleho šľahania pridávame olej. Zmiešame múku, cukor a kakao. Rýchlosť mixéra zmenšíme na najmenšiu a pridávame striedavo mlieko a zmes múky, cukru a kakaa. Keď spolu dobre zmiešame, vylejeme do plechu vyloženého papierom na pečenie. Pečieme v rúre na 180 °C asi 25 minút. Špáradlom preveríme, či je cesto upečené.

a vymiešame. Zvyšné mlieko dáme zovrieť a pridáme pudingovú zmes. Za stáleho miešania uvaríme puding. Do uvareného pridáme sneh z bielkov. Bábovkovú formu vypláchneme studenou vodou. Vylejeme polovicu vanilínového pudingu, naň vylejeme čokoládový puding, a potom druhú polovicu vanilínového. Lyžicou špirálovými pohybmi premiešame pudingy, aby sme dostali mramorový vzhľad. Prikryjeme priesvitnou fóliou a necháme v chladničke vychladnúť. Vychladnutý vyklopíme na tácku a ozdobíme nastrúhanou čokoládou. Servírujeme s vyšľahanou sladkou smotanou alebo šľahačkou.  Zdroj: www.coolinarika.com

Plnka: Sladkú smotanu zohrejeme a zalejeme ňou nakrájané čokolády. Celé lieskovce môžeme trochu pokrájať. Keď sa cesto ochladí, rozrežeme ho na tri časti. Prvé cesto polejeme teplou zmesou mlieka a nesguiku. Teplú nutellu dáme do vrecúška, odstrihneme uhol a nanesieme na cesto. Natrieme plnkou a posypeme polovicou rozdrobených napolitánok. Zopakujeme aj s druhým cestom. Tretie cesto tiež polejeme zmesou mlieka a nesguiku. Ozdobíme polevou alebo ľubovoľne.  Zdroj: www.coolinarika.com

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 449 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Mladí dolnozemci v Petrovci SEMINÁR PRE ŽIAKOV Z MAĎARSKA, RUMUNSKA, CHORVÁTSKA A SRBSKA

Jaroslav Čiep

Báčskom Petrovci sa v piatok 29. septembra počas celého dňa po tretíkrát uskutočnilo Stretnutie slovenských

ová. Cezhraničných žiakov si následne petrovskí žiaci vzali domov na nocľah. Tento projekt v mene Asociácie slovenských pedagógov vypracovala predsedníčka Mária

Zábavné hry na rozptýlenie

Tvorivá dielňa spracovania slovenských ľudových rozprávok dolnozemských žiakov pod názvom Mladí dolnozemci – tvorba a priateľstvo predovšetkým. Je to seminár tvorivých dielní na udržiavanie slovenskosti. Dobré chýry o tomto seminári sa medzi žiakmi rýchlo rozniesli a o záujemcov nie je núdza. Na tohtoročný seminár pre žiakov 2. stupňa a učiteľov slovenčiny zo základných škôl sa do- Kvízová súťaž Hráme sa po slovensky! stavili všetci pozvaní. Do Petrovca teda pricestovali Andrášiková a spolu so svojimi aj žiaci z Nadlaku v Rumunsku, kolegyňami sa postarala aj o jeho z Békešskej Čaby v Maďarsku, nehatenú realizáciu. V soboaj z Iloka v Chorvátsku. Zahra- tu ráno si hostia zo zahraničia niční účastníci seminára prices- dôkladnejšie obzreli školu a jej tovali do Srbska už vo štvrtok a areál, potom navštívili jednotliv spoločnosti petrovských žiakov vé hodiny, aby sa zoznámili so v aule Základnej školy Jána Čajaka mali zoznamovací žúr a pobavenie, ktoré pre nich prichystali aktivisti združenia YMCA Serbia. Všetkých účastníkov v zborovni petrovskej školy privítala riaditeľka Vlasta Werle- Na skle kreslená ľudová ornamentika • KULTÚRA •

spôsobom vyučovania v Srbsku. Nasledovali tvorivé dielne s témou spracovania slovenských ľudových rozprávok na hodine slovenčiny, tiež kvízová súťaž Hráme sa po slovensky! a kreslenie na skle ľudovej ornamentiky v rámci výtvarnej kultúry. Tieto prezentácie pre seminaristov prichystali profesorky miestnej základnej školy Jarmila Pantelićová, Vesna Valihorová-Filipovićová a Elena Lončarová. V poobedňajších hodinách účastní-

ci seminára navštívili niektoré z petrovských kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií – Maticu slovenskú v Srbsku, Múzeum vojvodinských Slovákov, Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom, ako aj ďalšie znamenité miesta. Na záver, predtým než si rozdali darčeky a diplomy, zabavili sa v súťažných hrách na rozptýlenie, ktoré prichystal profesor Jaroslav Lekár. Cieľom troch zorganizovaných ročníkov seminára mladých dolnozemcov je prispieť k tomu, aby sa žiaci Slováci z účinkujúcich krajín spoznávali už v školskom veku, aby nadväzovali vzájomné kontakty a utužovali priateľstvá.

Na záver spoločná fotografia 40 /47713/ 7. 10. 2017

Kultúra V KOVAČICKOM KOKRAME

V novej sezóne s hrou Nový Protheus Anička Chalupová

posledný septembrový večer v sále Domu kultúry 3. októbra v Kovačici za prítomnosti veľkého počtu milovníkov divadla nielen z Kovačice, ale aj z Padiny, Kysáča a iných miest, sa uskutočnila premiéra nového

Nový Protheus začali nacvičovať v prvej polovici augusta t. r. – Žánrovo je to nejaký mix s trochou fantastiky, trilera a komédie, ktorý sa prelieva z jedného do druhého žánra, – hovorí autor Karlečík. – Ide o príbeh v modernom svete, o tzv. body image, v ktorom sa prezentuje vnímanie niektorých

Herci s režisérkou Svetlanou Gaškovou a autorom Draganom Karlečíkom

divadelného predstavenia Nový Protheus. Do novej divadelnej sezóny 2017/2018 si kovačickí divadelní nadšenci, aktivisti Združenia občanov Kolektívu kreatívnych amatérov, naplánovali spracovať ďalšiu divadelnú hru domáceho autora Dragana Karlečíka. Predstavenie

jednotlivcov a sveta, ktorý sa nachádza vôkol nich, a o dynamiku na pracovných miestach, ktorá súvisí s ich vonkajším vzhľadom. Téma je zaujímavá najmä pre mladšiu populáciu divákov, lebo jeden z nápadov bola videohra Protheus na sociálnych sieťach, v ktorej sa jednotlivci identifikujú so

svojím Avatarom, s tým, ako seba predstavujú. Po texte Tma som mal proste potrebu napísať niečo iné, niečo ľahšie, niečo, čo nemá priamy styk s politikou a podobne, – zdôraznil autor. V novej divadelnej hre Nový Protheus úlohy obsadili už známe tváre: Dušana Babincová, Alexandra Čížiková, Pavel Litavský, Martina Jonášová, Ivan Cicka, Adam Strakúšek a debutanti Jaroslav Suchánsky a Darina Čechová. Dragan Karlečík, úspešný autor dramatických textov, doteraz veľmi úspešne zvládal aj úlohu režiséra (predstavenia I na U, O láske a Tma). V novej sezóne sa rozhodol, že žezlo režiséra odovzdá Svetlane Gaškovej z Kysáča, ktorá študuje divadelnú réžiu a dramaturgiu na Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici. – V Kovačici sa mi s týmto divadelným tímom pracuje celkom v pohode. Po prvom kontakte s kokramovcami v Kysáči na Festivale Zuzany Kardelisovej, kde prezentovali Tmu, a neskoršie na Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom, sa zrodil návrh na našu spoluprácu. Skúšky boli počas nacvičovaní raz úspešnejšie, inokedy zasa menej, ale hlavne sa nám pracovalo cel-

V PIVNICI

Príbeh zo života na javisku Maja Kubincová

lenovia Divadelného súboru Tesáre zo Slovenska (Divallo Tesáre) po prvýkrát vystúpili na pivnickom javisku v sobotu 30. septembra. Hostiteľom im bolo OD Janka Čemana a obecenstvu sa predstavili divadelnou hrou Zabudla som autorky Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej a v réžii Márie Bagovej. Keď spolužitie nie je bezproblémové...

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

„Zabudla som je príbehom troch ženských generácií o hľadaní zmyslu života v dnešnej dobe, o začlenení sa nielen do spoločnosti, ale nájdenia si miesta vo vlastnej rodine. Prijať, odovzdať, porozumieť, poláskať, zasmiať sa, rozplakať i vyblázniť. To sú emócie, ktoré

kom dobre, – povedala mladá kysáčska režisérka Gašková. Do tohto projektu, ktorý finančne podporili Republika Srbsko, Autonómna pokrajina Vojvodina, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, je zapojený aj celý tím divadelných snaživcov. Scénografiu mali na starosti Želko Horniaček, Adam Strakúšek, Jaroslav Suchánsky, Jaroslav Zaimović, Dragan Vladić a Jano Puškár, ktorý sa postaral aj o zvuk. Hudbu pripravil Miroslav Sabo, kým autor D. Karlečík mal na starosti aj svetlo.

sršia z piatich postáv spomínanej divadelnej hry. Hra je venovaná mojej starej mame a mame, ktoré ma naučili, že život sa skladá z maličkostí, z ktorých neskôr vznikajú veľké veci. Ak sa nepotešíme z maličkosti, neočakávajme, že sa raz budeme tešiť z veľkých vecí,“ hovorí autorka Mišíková-Hitzingerová. Divadelníci toto predstavenie chystali asi dva mesiace. Zaujímavosťou je, že v ňom hrajú aj ozajstní rodinní príslušníci, a to predstaviteľka najstaršej generácie, teda v divadle stará mama, a jej dcéra – v predstavení mama. So svojím výkonom na pivnickom javisku i návštevou obecenstva boli hostia zo Slovenska spokojní. Foto: z archívu Divalla Tesáre • KULTÚRA •

skupinou aj na FF Tancuj tancuj...: Miroslav Holok, Zlatko Čriepok, Mirjana Krištofíková, Jaroslav Beracka, Daniela Holoková, Miroslav Beška, Anička Mitrovićová, Jaroslav Ivanič. A všetci na slušnej úrovni, niektorí až na vysokej. Preto skutočne prekvapuje, že ešte nemajú nahrávky v Novosadskom rozhlase. Spevákov sprevádzal 6-členný orchester pod vedením umeleckého vedúceho spolku Vladimíra Kolárika. Okrem toho SKOS Detvan vydal aj CD so všetkými piesňami, ktoré odzneli na tomto festivale, ktoré si diváci hneď po programe mohli kúpiť. Nuž

a keďže sú Vojlovičania aj dobrí herci, aj tentoraz do programu dobre zapadli žartovné scénky v podaní moderátora M. Oravca a Mirka Beracku. „Keď ide o výkon spevákov, som nanajvýš spokojný,“ povedal nám po programe Vladimír Kolárik. „Spokojný som aj s ohlasom spevákov na našu výzvu. Kohokoľvek som sa opýtal, či chce vystúpiť, povedal: Môžem, prečo nie, ideme spievať, trochu sa zabávať. Piesne si volili hlavne sami, hádam podľa svojich afinít, ale boli aj takí, ktorí sa so mnou radili, ktorú zaspievajú. Nie som však spokojný s malým počtom divákov, ale tak je, ako je. To nás však nemôže znechutiť.“ Aj tentoraz Vojlovičania dokázali, že aj v malom prostredí, k tomu podlomenom asimilačnými procesmi, sa dá usilovne a úporne pracovať a zachovávať si svoju ľudovú pieseň. V dnešnej dobe, keď je každý sústredený iba na svoju prácu a doslovne sa ženie za dinárom, vonkoncom nie je jednoduché zozbierať na jednom mieste 14 dospelých ľudí iba kvôli spevu. Avšak to nie je iba ten jeden večer, lebo vystúpeniu predchádzali skúšky, a potom odchod do Kovačice na nahrávanie CD. Svedčí to o kontinuálnej práci v tomto spolku, na ktorú Vojlovičania môžu byť hrdí a aj príkladom mnohým väčším spolkom vo Vojvodine.

vali. V programe účastníci cez hudbu, spev, divadlo a folklór predviedli krátke scénky z dejín Kovačice, z obdobia príchodu Slo- Letným javiskom hýrili mladosť a krása vákov na Dolnú zem a do tejto dediny až po 1. svetovú voj- Milinky Čížikovej a slovenský nu. V niečo viac ako hodinovom ľudový orchester pod vedením bohatom kultúrno-umeleckom padinského hudobníka Daniela programe účinkovali členovia Cicku. V programe účinkovali aj Folklórneho súboru Rozmarín, známi kovačickí herci Miloslav speváckych skupín Perla a Bar- Jonáš a Ján Chrťan (stvárňoval dánsky furman pod vedením rolu Dr. Jána Čaploviča), sólistka

Tatiana Jašková a ďalší. Pod scenár a réžiu kultúrno-umeleckého programu Dedina kovaná v čase... sa podpísala dlhoročná všestranná kultúrna dejateľka Ivana Svetlíková z Kovačice.

VO VOJLOVICI ODZNEL DRUHÝ FESTIVAL ĽUDOVÝCH PIESNÍ

Vyšli hviezdy od Dunaja Vladimír Hudec

ojlovičania mali vždy dobrých spevákov, majú ich veru aj dnes a budú ich mať aj do budúcna. Presvedčili sme sa v sobotu 30. septembra na festivale spevákov pod názvom Vyšli hviezdy od Dunaja, ktorý už druhý rok vlastnými silami zorganizoval vojlovický SKOS Detvan. Obecenstvu sa predstavilo 26 spevákov, od tých najmladších po veteránov. Najprv si zaspievali tí najmladší: Mário Beracka, Valentína Čriepková, Sara Mitrovićová, Andrea Koláriková, Martin Holok, Dário Beška, Nađa Lazićová, Michaela Spišiaková, Dária Beracká, Dávid Beška a Jana Beracká. Ozývalo sa vojlovickým Spomienkovým domom Za horami za dolami, Sedemdesiat sukieň mala, Jaj, Anička, Anička, Aká to ruža trojaká... a iné známe slovenské ľudové pesničky. Niektorým účastníkom to bolo prvé vystúpenie, niektorí už za sebou majú akú-takú skúsenosť, ale v každom prípade Detvan sa aspoň keď ide o spevákov o budúcnosť nemusí obávať. Potom vystúpili tí najstarší, ktorí, ako to moderátor Miroslav

Vojlovica Vojlovica, to je peknvo mesto zaspievali na záver programu všetci účastníci

Oravec povedal, majú trochu viac rokov, ale „v duši a srdci sú ešte vždy chalani pripravení na spev a tanec“. Túto časť programu otvoril Ján Pavela a po ňom spievali Boško Gajan, Michal Čriepok, Jano Spišiak, Martin Kolárik, Martin Marko a Martin Nemček. Zaspievali čardášové a valčíkové piesne, ale niektorí si smelo zanôtili aj tie náročnejšie, ťahavé, ktoré vraj na svadbách najradšej spievajú. Program uzavreli aktívni speváci, medzi ktorými aj účastníci, dokonca aj laureáti na Banátskom festivale v Padine, na Stretnutí v pivnickom poli a so speváckou

V KREATÍVNOM CENTRE PRE TURIZMUS, UMENIE A KULTÚRU

Dedina kovaná v čase... Anička Chalupová

prednese ochotníkov Kreatívneho centra pre turizmus, umenie a kultúru sa 30. septembra v Kovačici uskutočnil kultúrno-umelecký program Dedina kovaná v čase... Milovníci ľudovej tradície a obyčají sa v poslednú septembrovú sobotu kochali v bohatom kovačicko-historickom muzikáli, ako ho niektorí diváci pomeno• KULTÚRA •

40 /47713/ 7. 10. 2017

Kultúra NAŠE KANDIDÁTKY A ICH DOJMY ZO SÚŤAŽE MISS FOLKLÓR 2017

Netypická súťaž krásy Danuška Berediová

s vynikajúcim orchestrom je niečo, čo sa slovami nedá opísať, proste yšlienkou podujatia Miss to treba zažiť. Dopriala by som to Folklór je prepojenie priro- každému. My sme sa tam medzi dzenej krásy dievčat so slo- dievčatami zo Slovenska cítili ako venským tradičným umením. Na doma a ako keby sme sa dávno treťom ročníku tohto podujatia po poznali. Naše vojvodinské kroje prvýkrát mali príležitosť zúčastniť a zvlášť party sa nedali porovnať sa aj dievčatá z Vojvodiny. Kasting s tými zo Slovenska. Obdivovali v Srbsku sa konal 24. júna v Kysáči nás a chceli sa fotiť s nami na a do finále, spolu s jedenástimi pamiatku. Jeden z najkrajších dievčatami zo Slovenska, postúpili a najťažších momentov v rámci Andrea Lačoková z Petrovca, Anna súťaže pre mňa bolo nahrávanie Zorňanová z Nového Sadu a Alisa videoklipu v krojoch, na Novej Oravcová z Vojlovice. Tohtoročné holi, na 1 361 metrov nadmorskej finále sa konalo 15. septembra výšky s kapelou Iconito. Nahrávali na Donovaloch a tu sú dojmy sme to až 5 hodín a bolo iba 5 našich predstaviteliek. stupňov. Ale mali sme z toho výAndrea Lačoková: „Všetko bolo borný výsledok. A obliekanie do organizované na vysokej úrovni kroja vo finále bolo treba zvládnuť za 15 minút a všetci vieme, že petrovský kroj si vyžaduje asi hodinu. Túto súťaž považujem doposiaľ za svoj najväčší úspech. Aj keď som nebola odmenená, získala som mnoho skúseností, zážitkov, nové známosti, kamarátstva, naučila som sa niečo nové. To som proste ja – pozitívna osoba, ktorá je vždy pripravená na nové výzvy a dobrodružstvá.“ Alisa Oravcová: „Keď sa konal kasting na Miss Folklór, moja veľmi dobrá kamarátka a kolegyňa Katarína Kalmarová mi povedala, že nás obidve zavolali. Ja som mala skúšky na fakulte a nevedela som, či to vôbec Andrea Lačoková z Báčskeho Petrovca stihnem. Bez ohľadu na to, môj partner Martin a môžem si dovoliť povedať, že Marek a ja sme sa začali pripravosom tak zorganizované podujatie vať. Nuž a stihla som to. Predstavili u nás nezažila. Dokonca, tie Dono- sme sa dvoma choreografiami. valy, kde sa uskutočnilo finále, žia- Prvá bola folklórna a druhá súčasrili. Páčilo sa mi, že nebola žiadna ný tanec s motívmi folklórneho promenáda v plavkách. Krása ženy odevu. Keď som dostala mailom a ženskosť sa dá ukázať aj inak, oznámenie, že som postúpila a že než obnaženým telom. Slovenský pôjdem na Slovensko predstavokroj či archaická svadobná parta vať Slovákov žijúcich vo Vojvodine je na to ako stvorená. V súťaži ne- (Vojlovici), bola som veľmi šťastná. rozhodovala fyzická krása, ideálne Najväčší zážitok pre mňa bolo, že miery, výška či vek, keďže prihlásiť to nie je typická súťaž miss, ale sa mohli dievčatá do 28 rokov. Ten spojenie tradície, krásy a talentu. pocit ocitnúť sa na veľkom móle Študujem na Inštitúte pre ume-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Alisa Oravcová z Vojlovice lecký tanec a používam slovenskú ľudovú hudbu zo svojho regiónu, spracovanú na základe prvkov nových hudobných smerov. Taká bola aj choreografia, s ktorou sme súťažili vo finále. Spojené kroky tradičného folklóru, kroky moderného tanca a capoeiry. Bola to pre mňa veľmi krásna skúsenosť a prekrásny zážitok. Získala som nové kamarátky a spoznala som nádherné talenty. Neľutujem, že som to zažila.“

Anna Zorňanová z Nového Sadu Anna Zorňanová: „Musím uznať, že som váhala, či sa vôbec zúčastním kastingu, lebo nemám rada súťaže krásy, ale keď som sa dozvedela, že toto nie je typická súťaž, bola som rada, že som časťou takého podujatia. Koncom júla

sme mali prípravy na veľké finále. Počas štyroch dní sme absolvovali kurz chôdze na móle, kurz sebalíčenia a starostlivosti o pleť, učili sme sa o zdravej výžive a nechýbali ani tréningy drill tanca. Vo finále sme sa prezentovali v niekoľkých disciplínach. Najprv sme mali promenádu v sviatočných šatách inšpirovaných slovenským ľudovým krojom. V druhej časti sme predstavili party zo svojho prostredia a v tretej, najzaujímavejšej časti sme sa každá predstavili voľnou disciplínou, čiže prezentovali sme svoj talent. Ja som zaspievala dve ľudové piesne a zatancovala som ľudový tanec s bratom Michalom. O tom, ktorá z dievčat sa stane kráľovnou folklóru, rozhodovalo obecenstvo svojimi hlasmi. Na základe najväčšieho počtu hlasov publika 5 dievčat sa zaradilo medzi favoritky, spomedzi ktorých odborná porota vyberala 3 najlepšie. Týmto spôsobom hlasovania my finalistky z Vojvodiny sme už na štarte boli v nevýhode, lebo sme mali málo svojich fanúšikov v porovnaní s domácimi dievčatami. Bez ohľadu na to, úspešne sme prezentovali vojvodinský folklór, ktorý prítomným bol takmer neznámy. Táto súťaž mi priniesla pekné zážitky, veľa nových známostí a som rada, že som bola súčasťou tohto veľkolepého podujatia.“ Foto: z archívu spolubesedníčok • KULTÚRA •

NOVÝ SAD OPEN ART (NOA) FESTIVAL PREBIEHAL OD 28. SEPTEMBRA DO 4. OKTÓBRA

Šanca pre mladých Oto Filip

obrá, seriózna príprava je základom úspechu. Veď nie náhodou vzniklo to známe: Ťažko na cvičisku, ľahko na bo-

Námestníčka riaditeľa Sunčica Markovićová

jisku. Nečudo preto, že už teraz kultúrni a iní dejatelia v Novom Sade upriamujú pohľady smerom k roku 2019, keď sa pokrajinská metropola stane európskym hlavným mestom mládeže. Svojráznym druhom prípravy na tie mesiace sú už dnes nielen rôzne konferencie, výstavy, stretnutia, prezentácie, ale aj festivaly. Jeden z nich, Nový Sad Open Art (NOA), pekným a rozmanitým spôsobom spojil september s októbrom. Začal sa štvrtkovou vernisážou podujatia Zmrazené tóny, menovite výstavou fotografií Marka Ristića v klube Tribúny mladých, ktorá sa niesla aj v znamení hudby. Celkom logické a prirodzené, keďže je Ristić známy najmä ako autor fotiaci koncerty hudobných skupín, tak isto ako úradný fotograf skupín Goblini a Ritam nereda, či oficiálny fotograf Exitu a niekoľkých ďalších regionálnych festivalov. Námestníčka riaditeľa Kultúrneho centra Nového Sadu Sunčica Markovićová vyzdvihuje: – Poslaním a cieľom festivalu je promovanie mladších vizuálnych umelcov, tiež kunsthistorikov, ako aj školenie tej najmladšej • KULTÚRA •

pieri, kým je zámerom podujatia afirmovanie mladších umelcov. Aj ich spolupráca a spoločné prezentovanie tvorby verejnosti. Ide nám o to, aby tá priepasť medzi súčasnou umeleckou tvorbou v Srbsku a publikom bola čím menšia, – uvádza Markovićová, jedna zo selektoriek festivalu. Výstav y, odborné tlmočenia ich obsahu, via- Koncertné ovzdušie: ceré výtvarné Z výstavy fotografií Marka Ristića dielne tak pre deti, ako aj pre dospelých kultúrnu jeseň v Novom Sade. s námetom Umenie na pa- Nehovoriac o tom, že v plnej pieri, ukážky kresliarskych miere splnila poslanie stanovené zručností, tematické tribúny usporiadateľmi. Alebo o tom, že Pútač na budove Kultúrneho centra a rozhovory... Po Dunaj- každá dnešná skúsenosť príde vo veku do 35 rokov. Ústrednou ských dialógoch a iných výsta- vhod aj o dva roky. V roku 2019, témou festivalu, ktorý je po rade vách a akciách, aj tohtoročná keď Nový Sad bude žiť kultúrou štvrtý, je Súčasná narácia na pa- NOA spestrila a spríjemnila túto a mladosťou naplno. generácie záujemcov o umenie prostredníctvom výtvarných dielní pre deti. Dejiskom je Klub Tribúny mladých, ako aj zámok Eđšeg. Okrem výstavy fotografií v programe je aj výstava prác tridsiatich mladých umelcov, akademických maliarov, sochárov, grafikov, fotografov a iných,

DOBANOVČANIA NA BITEFE. Ako sprievodné podujatia tradičného Bitefu odzneli i akcie Bitef polyfónia, festival ExploreZ, program Chlieb a piesne, kde počas 24 hodín okrem iných vystúpili i predstavitelia SKOS Šafárik a MOMS Dobanovce. V sobotu 30. septembra v inscenovaní štyroch období v živote dievčiny a ženy Slovenky pred plnou sieňou Centra pre kultúrnu dekontamináciu v Belehrade obecenstvu sa predstavili farárka belehradského cirkevného zboru Anna Petrovićová-Petráková, pastorka Adventistickej cirkvi Marijana Vasiljevićová, Daniela Greksová a predseda SKOS Šafárik Želko Čapeľa. V týchto programoch sa prejavili vzájomné kultúrne a náboženské styky a predstavujúc svoje zvyky, kroje, život vystúpili i reprezentanti ďalších belehradských národnostných spoločenstiev, ako i niekoľkých ďalších štátov – Slovenska, Dánska, Holandska, Egypta, Číny, Japonska, a to za hudobného sprievodu skupiny Renesans. Ž. Č. 40 /47713/ 7. 10. 2017

Kultúra PREMIÉRA PUBLIKÁCIE V MATICI SLOVENSKEJ V SRBSKU

Ares a jeho karikatúry Jaroslav Čiep

a začiatku tohto roku svetlo sveta uzrela publikácia Ares petrovský – umelecké dielo Samuela Arňaša editora Jána Kišgeciho. Vydala ju Matica slovenská v Srbsku v Báčskom Petrovci s vročením 2016. Je to 7. zväzok v edícii Matičné portréty. Premiéra tejto publikácie sa udiala v pondelok 2. októbra v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka Záber z premiéry knihy o Aresovi v Petrovci. Bol to vlastne večierok spomienok na „tichého človeka a umelca“ Samuela Arňaša. O dospievaní so svojím susedom Aresom sa so spomienkami zdieľal zástupca predsedu Báčskopetrovskej obce Ján Brna. Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MOMS Petrovec a doterajšia predsedníčka MSS, sa vo svojom príhovore zamerala na to, ako prišli na ideu Najbližšia Aresova rodina zostaviť túto knihu a o procese jej vznikania. Riaditeľ Slovenského vydavateľstve, kde Ares pracoval ako vydavateľského centra Vladimíra Va- technický redaktor. Večierok a príholentík si opäť sprítomnil niektoré chvíle vory vyzvaných hostí, ako i prečítaných z pracoviska v petrovskej tlačiarni a vo úryvkov z knihy z pera našich noviná-

rov spevom a hudbou spestrili Jarmila Kolárová, Simona Sýkorová, Margarita Benková za sprievodu harmonikára Zdenka Makovníka a nádejný klavirista Martin Červený. Na záver sa prihovorila organizátorka matičného večierka Anna Horvátová, vedúca Vydavateľskej komisie, a zostavovateľ Ján Kišgeci hovoril o tom, ako a podľa akých kritérií triedil Aresove karikatúry a komiksy v knihe. Vyjadril ideu, že by bolo treba pokračovať v zviditeľňovaní tohto umelca aj širšej verejnosti a knihu preložiť aj do srbčiny. Zároveň poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na vzniku

tejto zvláštnej publikácie. Následne predseda MSS Ján Brtka Aresovej rodine a zostavovateľovi knihy odovzdal zopár výtlačkov prezentovanej knihy. Záver tohto podujatia patril manželke Drahotíne, ktorá dojímavým príhovorom vyjadrila vďaku za snahu a ochotu všetkým, ktorí vzdali hold a spomenuli si na jej manžela. Program moderovali Anna Speváková a Martina Bartošová. Kto je vlastne Samuel Arňaš-Ares? Narodil sa 24. januára 1955 v Petrovci, kde zakončil základnú a strednú grafickú školu. Pracoval v petrovskej tlačiarni ako sadzač, desať rokov ako technický redaktor slovenských vydaní AS Kultúra. Ako výrazný a veľmi zdatný portrétny karikaturista prispieval do periodickej tlače politickými portrétnymi karikatúrami. Neskoršie prešiel ku kreslenému politickému humoru ako pravidelný prispievateľ do slovenských novín a časopisov – Petrovských novín, Roviny, Zorničky, Hlasu ľudu, ako i do Národného kalendára. Od roku 2002 tvoril v Báčskom Petrovci ako art-karikaturista a ilustrátor, kde mal aj dve samostatné výstavy svojich karikatúr, ilustrácií a komiksov v rokoch 2006 a 2009. Žiaľ, neúprosná a predčasná smrť (19. marca 2010) vyrvala jedného z mála umelcov – karikaturistov, talentovanejších Petrovčanov, ktorého sme ani nestačili dokonale objaviť, adekvátne oceniť a odmeniť.

K NADCHÁDZAJÚCEMU 62. MEDZINÁRODNÉMU KNIŽNÉMU VEĽTRHU V BELEHRADE (1)

Nový Sad bude hosťujúcim mestom Oto Filip

resne o pätnásť dní s heslom Kľúč je v knihách v Belehrade odštartuje 62. Medzinárodný knižný veľtrh. Potrvá od 22. do 29. októbra a na výstavnom priestore presahujúcom 30 000 štvorcových metrov zoskupí viac než 450 domácich a zahraničných vydavateľov. Najznámejšie a najuznávanejšie literárne podujatie v juhovýchodnej Európe pestrým programom, ktorý ponúka, a desiatkami tisícov návštevníkov, ktorí naň zavítajú, zrejme zase poskytne neprehliadnuteľný prínos k tunajšej spisovateľskej tvorbe, vzdelávaniu, dobrému menu Srbska vo svete, prezentovaniu a popularizovaniu domácej literatúry, kultúrnej výmene so zahraničím, nastoleniu aktuálnych spoločenských a ďalších otázok. Knižný veľtrh je spravidla aj vhodnou pôdou pripomenúť si mnohé ju-

www.hl.rs

bileá. Napríklad 800 rokov od korunovácie vládcu a spisovateľa Stefana Prvovenčanog, 250 rokov od narodenia Filipa Višnjića, 150 rokov od narodenia Charlesa Bodlera, storočnicu úmrtia básnických obetí Veľkej vojny – Disa a Bojića, pol storočia románov Sto rokov samoty Usporiadatelia nášho najvýznamnejšieho alebo Derviš a smrť, de- knižného podujatia saťročnicu bez Nikolu vlastný vzťah k literatúre, knihe, Miloševića a Stevana Raičkovića... Okrem celého radu akcií, ako čítaniu vôbec. Prvým hosťom bude Hostia vo fókuse, Rozhovory na Nový Sad. Novinkou druhou je, že sa plató, Literatúra európskeho Me- pojem Krajina – čestný hosť rozvetvil diteránu, Ozveny srbskej literatúry, do literatúry v nemeckej reči. Inak viacerých výstav, Festivalu tvorby povedané, čestnými hosťami budú mladých a udelenia deviatich cien, až štyri krajiny: Nemecko, Rakúsko, tohtoročný veľtrh sa zapíše do de- Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Čo to jín tunajšej kultúry a literatúry aj prakticky znamená, aké osobnosti dvoma novinkami. Prvou je akcia z nich do Belehradu prídu, ktoré menom Mesto – hosť, v rámci ktorej akcie usporiadajú, na piatkovej tlahosťujúce mesto priblíži a ozrejmí čovej konferencii v belehradskom

Informačno-politický týždenník

mediálnom stredisku ozrejmili veľvyslanci prvých troch zo štyroch uvedených štátov. Ukážkou stúpajúceho záujmu o literatúru je napríklad i fakt, že nakladatelia viedli svojrázny boj o každý meter výstavného priestoru, následkom čoho bolo i jeho rozšírenie na pár ďalších hál. A ako sa vyzdvihlo na uvedenej tlačovke, koncepčne pôjde o podujatie, na ktorom si na svoje prídu tak milovníci elitnej, ako aj populárnej literatúry. Na čo sa každý milovník knihy, patriaci k zástancom jedného alebo druhého, zrejme už teraz teší. (V budúcom čísle: Štyri krajiny, jeden jazyk – nemčina) • KULTÚRA •

BANSKÁ ŠTIAVNICA NEŽIJE LEN SLÁVNYMI DEJINAMI...

Ponúk je neúrekom Oto Filip

Kmeť (1841 – 1908). Meno Štiavnice sa spája aj s menom Andreja Sládkoviča (1820 – 1872), evanjelického farára, slovenského básnika,

tej banskej časti stredného Slovenska, menovite v Štiavnici, akoby každá stavba, každé námestie, každá ulica, dom či zákutie mali čosi jedinečné, iným neznáme. Historické mesto na strednom Slovensku je, alebo bolo plné zázrakov a divov. Nejde len o povesť o jašteričkách, ktoré údajne odhalili bohaté náleziská drahých kovov, o salamandrový sprievod Tabuľa je na jeho rodnom dome. ako základ salamandrových tradícií, ale sú aj iné divy v meste svetového dedičstva UNESCO. Napríklad opačne nasadené ručičky na radničných hodinách, aj poschodia a prízemia, ktoré si vymieňajú roly, keďže sú domy rozložené vo veľmi členitom teréne, aj niekdajší most, po ktorom tiekla voda, kým sa povozy prechádzali pod mostom... Veľa je i známych osobností, ktorých osud a život bol spätý so

Ilustrácie sú nielen v časopisoch, ale aj na obálkach kníh

vzdelávania siahajúcu do polovice osemnásteho storočia, keď tam založili najstaršiu uhorskú banícku školu, povýšenú o niekoľko rokov na prvú vysokú školu svojho druhu v Európe. Banská Štiavnica bola v lete aj dejiskom Festivalu

Záber z Galérie Jozefa Kollára Slovenského banského múzea

Pútač nedávneho Kabinetu ilustrácie

Štiavnicou. Na tamojšom gymnáziu študoval a v oblasti geológie, mineralógie a paleontológie s profesormi Baníckej a lesníckej akadémie spolupracoval popredný slovenský geológ, archeológ, historik, botanik, etnograf Andrej • KULTÚRA •

kritika, publicistu a prekladateľa. mylný dojem tvrdiť, že žije len Jeho najslávnejšou básnickou dejinami. Je v nej aj neúrekom skladbou je Marína, ktorá je spolu neodmysliteľnej kultúry. Nejde len s lyricko-epickou básňou Detvan o Salamandrové dni, ktoré od 7. považovaná za vrchol jeho básnic- do 9. septembra mali ozaj bohatý kého diela. K banskoštiavnickým program, vrátane Medzinárodnej osobnostiam patria aj prozaik, konferencie o dejinách baníctva dramatik, diplomat a politik An- v Európe, alebo o dlhú tradíciu ton Hykisch, spisovateľka Dana Podracká, kartograf Samuel Mikovíny, fotograf a kameraman Dezider Hoffman, herečka a diplomatka Magda Vášáryová, herečka Emília Vášáryová, výtvarník Arpád Pál... Osobností mnoho, čo iste nie je náhodou. Štiavnica je celé storočia mestom multikultúrnym, v ktorom žili príslušníci rôznych národov: Slováci, Maďari, Židia, Nemci, Taliani... No bol by Tabuľa na evanjelickom kostole

Sládkovičove verše venované Štiavnici

Bachovej hudby, v polovici júla aj Štiavnického živého šachu, Kratochvíľ šľachty, Nackovho pochodu, Podsitnianskych dní hojnosti, Zvuku for Štiavnica, Kalvárskej púte. Na rozhranie septembra a októbra je naplánovaný festival Amplión – Nový kabaret a pouličné umenie... Samozrejme, stálicou je celý rad výstav maliarov, sochárov, remeselníkov... V Štiavnici sa teda kultúre celkom dobre dýcha. Dokladuje to aj týchto niekoľko záberov, urobených len počas jednej z prechádzok čarokrásnym mestom.

40 /47713/ 7. 10. 2017

Kultúra MARTIN PAP PREZENTUJE SVOJU TVORBU V ZAHRANIČÍ

Padinská insita v Nitre

Z vernisáže

Anička Chalupová

brazy padinského insitného maliara Martina Papa sú od pondelka 2. októbra 2017 sprístupnené milovníkom ľudovej tvorby v Nitre. Po úspešnej prezentácii svojej výtvarnej tvorby v Dome Matice slovenskej vo Fiľakove, ktorá sa uskutočnila v júni, tento maliar prijal pozvanie na výstavu svojich diel v nitrianskej Krajskej knižnici Karola Kmeťka na Ulici Fraňa Mojtu 2. „V uplynulom období svoje práce vystavujem v zahraničí, hlavne na Slovensku. Aj vo Fiľakove, kde som mal vystavených asi 22 olejomalieb, bol záujem o padinskú insitu na úrovni,“ hovorí autor. Motívy na jeho obrazoch sú rovina, prvky tradičnej slovenskej kultúry, tanec, mytológia (starogrécka, aztécka, kresťanská). Častými detailmi sú drevo, tekvica, kukurica, strašidlá. Znázorňuje známe osobnosti zo sveta umenia, napr. Fridu Kahlo, svetoznámu maliarku, Micka Jaggera, speváka skupiny Rolling Stones a pod. Inšpiráciu čerpá aj na výtvarných táboroch tak doma, ako v zahraničí. „Okrem toho, že som sa zúčastnil na niekoľkých kolektívnych výstavách doma, tohto roku som bol aj na niekoľkých výtvarných táboroch, kde sa dá všeličo nové naučiť. Jeden z kvalitných táborov bol v Bardejove, kde boli aj mnohí známi akademickí maliari. Načerpal som tam pekné a užitočné skúsenosti.“ Podľa slov známeho padinského maliara, ktorý je aj členom Galérie insitného umenia v Kovačici, výstava v Nitre potrvá do prvej polovice

www.hl.rs

Upútavka

novembra, a potom sa presťahuje do iných miest na Slovensku. Jeho tvorbu si budú môcť vychutnávať aj milovníci tradičnej októbrovej

výstavy, ktorá sa uskutoční v rámci osláv Kovačického októbra. Foto: z archívu Krajskej knižnice K. Kmeťka v Nitre

Výzva

pre záujemcov o fujarový seminár Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade vyzýva fujaristov a iných hudobníkov zo Srbska, ktorí majú záujem absolvovať základy interpretácie na slovenskom tradičnom nástroji – fujare, aby sa prihlásili na 5. fujarový seminár vojvodinských Slovákov pod názvom Fujara naša slovenská. Seminár sa uskutoční 14. a 15. októbra 2017 v Novom Sade, v miestnostiach SKC P. J. Šafárika a bude ho viesť Ján Šimiak, fujarista z Očovej. Účastníci seminára budú rozdelení do dvoch pracovných skupín: začiatočníci a pokročilí. Tí, ktorí absolvovali uplynulé ročníky seminára, sa budú venovať najmä praktickým nácvikom, kým začiatočníci budú mať možnosť získať poznatky o výrobe píšťal, o fujarových ľudových piesňach a spôsobe ich interpretácie, ako aj vyskúšať sa v hre na tomto nástroji. Prihlášky treba poslať najneskôr do 10. októbra 2017 na adresu: SKC P. J. Šafárika Vuka Karadžića 2a 21 000 Nový Sad alebo e-mailom na adresu: safarikns@gmail.com Účastníci majú hradené odborné služby prednášateľa a obed. Seminárový poplatok je 1 200,00 din., kým cestovné, resp. ubytovanie si účinkujúci hradia sami. Viac informácií možno získať na tel. čísle: 069/180-19-81.

Informačno-politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY

Kysáč Zasadnutie MOMS. Na 6. zasadnutí Správnej rady MOMS Kysáč vo štvrtok 28. septembra v Slovenskom národnom dome predseda MOMS Rastislav Surový informoval o aktivitách a plánovaných prácach od 1. júna do 10. novembra. Začalo sa aj legalizáciou dostavaných miestností a v súlade s tým i riešenie majetkovo-právneho statusu SND ako sídla kysáčskeho MOMS. Dohodlo sa o realizácii potrebných prác, keď ide o údržbu budovy a okolia. Ako kandidáta na Októbrovú cenu Rady Miestneho spoločenstva Kysáč na rok 2017 navrhli Michala Madackého za jeho celoživotnú činnosť. Prítomní matičiari boli oboznámení s aktuálnou finančnou situáciou v MOMS. Správu o práci Dozornej rady Matice slovenskej v Srbsku podal jej predseda Michal Šranka. Problém nastal ohľadom toho, či kysáčsky MOMS navrhol Ľudmilu Berediovú-Stupavskú ako svoju kandidátku na predsedníčku MSS v uplynulých voľbách. Vynesené bolo uznesenie, ktoré bude doručené ústrediu MSS, že na Valnom zhromaždení MOMS Kysáč, ktoré bolo 26. marca 2017, ako kandidátka MOMS Kysáč na post predsedníčky MSS bola navrhnutá Ľudmila Berediová-Stupavská. M. Ď.

Stará Pazova Výzva na Rozospievaný Sriem. Tohtoročný 18. festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem bude 18. novembra v staropazovskej divadelnej sále. Rozhodli tak organizátori festivalu SKUS hrdinu Janka Čmelíka a MOMS Stará Pazova. Lehota na prihlasovanie účastníkov je do 20. októbra, hoci sú prihlašky už zaslané do všetkých sriemskych prostredí. V prípade, ak ich niekto nedostal, viac informácii o tohtoročnom festivale možno dostať na telefónne číslo spolku 022/310-676. A. Lš. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Pikantné grickalice Anna Horvátová

aké sú chutné, slané, a tak často po nich siahame. Ale či sú aj zdravé?! No nie veľmi sa obťažujeme, keď si pochutnávame na slaných čipsoch, chrumkáme smoki. Dokonca veď ich konzumovaním cítime sýtosť, takže prečo by boli zdraviu škodlivé?! To teraz nebudeme riešiť, pozrime sa na tú stránku inú, pre náš slovenský jazyk škodlivú. Pri tomto lúštení sa môžeme riadiť logikou, samé slovo nás navádza, že sa grickalice – tento názov sme

si prebrali zo srbčiny – v srbčine grickaju. Aj v slovenčine jestvuje logika, keďže ich pochrumkávame, chrumkáme, hryzkáme. A teda už samé slovo napovedá, že sú to v slovenskom jazyku chrumky. Smažené zemiakové lupienky, alebo ako ich nutricionisti a iní zástancovia zdravej výživy volajú, chrumkavý zabijak, a myslí sa na čipsy, či len solené alebo s paprikovou či inými príchuťami, tiež patria do skupiny chrumiek. Aj chrumkavá slaná pochutina, obalená v pražených arašidoch,

my ju poznáme len ako smoki, a v slovenskom jazyku sú to arašidové chrumky, sa s obľubou konzumuje na posedeniach, stretnutiach... Medzi slané obľúbené pochúťky patrí aj kikiriki. Na rozdiel od uvedených pikantérií, tieto sú veľmi zdravé, pomáhajú vraj aj pri chudnutí, avšak predsa sa vo výnimočných prípadoch prejavujú ako nebezpečné alergény, škodiace jednotlivcom. Tak si pozrime aj ako je to v slovenčine: sú to arašidy alebo búrske oriešky; orechy to nie sú.

IN MEMORIAM

22. 3. 1960 – 27. 9. 2017

Napísal scenár filmu Zuzka Turanová pre slovenskú televíziu, knihu – hračku pre deti Od A po ZOO a projekt pre Bratislavský rozhlas Nefajčiť je moderné so spoluautorom Milanom Kožiakom. V roku 1991 sa presťahoval do Bratislavy a o päť rokov neskoršie do Prahy. V Prahe, kde žil posledných 21 rokov, sa zaoberal tvorbou reklamy, reklamných projektov, organizovaním a riadením projektov a v poslednom čase mobilnými aplikáciami. Iba pred niekoľkými mesiacmi hovoril optimisticky o svojich plánoch na kultúrnom poli, ktoré mu však osud nedoprial zrealizovať. Telesné pozostatky Juraja Madackého pochovali na kysáčskom cintoríne v nedeľu 1. októbra. Česť jeho pamiatke! E. Š.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ECO-LOGISTICA, s. s r. o., Nový Sad, Seljačkih buna 43/IV, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dočasný sklad tvrdého neškodlivého odpadu v sekundárnych surovinách, Industrijska b. č., na katastrálnej parcele číslo 3365, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA • OZNAMY •

5. októbra 1897 sa v Petrovci narodila akademická maliarka Zuzka Medveďová. (Pripomíname si 120. výročie narodenia.) 18. októbra 1927 sa v Aradáči narodil akademik Ján Kmeť, univerzitný profesor, literárny historik a kritik. Zomrel 16. októbra 2003. (Pripomíname si 90. výročie narodenia.) 22. októbra 1937 sa v Padine narodil insitný maliar Ján Bačúr. (Blahoželáme k 80. narodeninám.)

Juraj Madacký

o veku 57 rokov po ťažkej chorobe v nemocnici v Prahe umrel kysáčsky rodák Juraj Madacký. Základnú školu skončil v Kysáči a gymnázium v Báčskom Petrovci. Ako vysokoškolák (študoval slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte v Novom Sade) sa zapojil do ochotníckeho divadelného života v rodnej dedine. V roku 1981 debutoval ako režisér. Nacvičil a adaptoval divadelné hry Uzol, Srdce dámy, Adam, nebeský potmehúd a Inferno. Okrem toho sa zaoberal hudbou, písaním a prekladaním. V Rádiu Nový Sad, kde bol desať rokov zamestnaný ako dramaturg, sa venoval písaniu rozhlasových hier a najznámejšou je Krakpatrick. V Kysáči založil Divadelný klub Brezák, v ktorom pôsobil päť rokov. Vtedy sa už viac venoval experimentálnym formám v rozhlase a pomaly i v zahraničí. Paralelne s Pavlom Kozom robili komiks pre Vzlet a prispievali i do srbských komiksov. Po aktivitách v rodisku, v rokoch 1981 až 1991, nasledovala jeho činnosť v zahraničí.

Narodeniny a výročia v októbri 2017

26. októbra 1942 sa v Pivnici narodil Dr. Michal Týr, univerzitný profesor, jazykovedec a slovakista. Zomrel 5. októbra 2013. (Pripomíname si 75. výročie narodenia.) 29. októbra 1957 sa v Kovačici narodil insitný maliar Ján Glózik (Blahoželáme k 60. narodeninám.)

CHÝRNIK BÁČSKY PETROVEC. Slovenské vojvodinské divadlo uhostí členov Spišského divadla zo Spišskej Novej Vsi, ktorí sa milovníkom divadla predstavia dvomi inscenáciami. V nedeľu 15. októbra o 17. hodine vo veľkej sieni SVD zahrajú predstavenie pre deti Tri prasiatka a vlk a v pondelok 16. októbra o 20. hodine predstavenie Jánošík alebo Pravda je len jedna. a. f.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba sila a sušiarne s velením a elektrorozvodnou skriňou, prízemnej výšky (P) Nositeľ projektu Podnik na pestovanie hydiny a obratu tovaru, s. s r. o., Jaje Produkt Čenej, Medzinárodná cesta 138, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba sila a sušiarne s velením a elektrorozvodovou skriňou, prízemnej výšky (P), na katastrálnej parcele číslo 3037, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. septembra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-548/17, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

40 /47713/ 7. 10. 2017

Oznamy SPOMIENKA

Uplynulo desať rokov, čo si nás navždy opustil, no spomienky na Teba žijú v našich srdciach.

SPOMIENKA

Dňa 5. októbra 2017 uplynulo deväť smutných rokov, čo nás navždy opustila naša milovaná manželka, matka a starká

SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

ANNA JAMBRICHOVÁ

TOMÁŠ KRÁLIK

rod. Sabadošová 25. 7. 1950 – 5. 10. 2008 – 2017 z Kysáča

1933 – 2007 – 2017 z Kovačice

MÁRIU KOPČOKOVÚ

rod. Párnickú 1950 – 2015 – 2017 S úctou a láskou si na Teba spomíname. Manželka Anna, dcéra Anna s manželom a vnuk Darjan

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS PETROVARADIN-RTV NS202, NSU202, NSL202, v Ulici patriarcha Rajačića 30, Petrovaradín, na katastrálnej parcele číslo 802, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad.

Na Tvoju lásku a dobrotu nezabúdame a večne Ťa budeme nosiť v srdci. Tvoji najmilší: manžel Ondrej, dcéry Anna Srnková s rodinou a Miluša Jambrichová so synom Martinom Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 30. októbra 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 31. októbra 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

PAVLA KOPČOKA

1944 – 2014 – 2017

z Petrovca Trvalú spomienku si na Vás zachovávajú: dcéra Mariena, zať Ján a vnuk Vladimír

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul mesiac, čo nás náhle opustil náš spolužiak

PAVEL TOMAN 11. 12. 1958 – 1. 9. 2017 z Kovačice

S úctou si na Teba spomínajú:

Slovenská rodinná firma: www.alaco.sk (alumínium), a www.klinton.sk (upratovanie), hľadajú mužov a ženy pre voľné pracovné miesta na Slovensku (Hliník nad Hronom a Bratislava).

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Tvoji spolužiaci z c triedy a celá Tvoja generácia žiakov Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU247/ NSL247 NS – Dr. Iliju Đuričića, Ulica Dr. Iliju Đuričića č. 2a, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3779/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 30. októbra 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 31. októbra 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.30 h.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – BAKIĆ (TELEKOM) – NS98, NSU98, NSL98, na katastrálnej parcele číslo 4755, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 30. októbra 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 31. októbra 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 10. októbra 2017 uplynie deväť najťažších, najsmutnejších a najboľavejších rokov v mojom živote, čo som zostala bez môjho milovaného, dobrého, starostlivého a nenahraditeľného manžela, spomínajúc si na najkrajšie roky prežité s ním.

NA PAMIATKU REFORMÁCIE V predstave vidím svitanie rána − Tma hustá, čierna, čo bludom zvádzala národy už sa pomaly tratí, veď svitá v zbožnom mužovi myseľ pevná a v nej aj úsvit vyznania, slobody... Slobody, čo kvitne kvetom čistej viery, čo prináša v láske dobrých skutkov plody a len k jedinému cieľu stále mieri udržať v pravde, pokoji národy... Ó, Reformácia, dedičstvo predrahé, len nezastaň, ale aj v nás vykroč vpred, nech zmiznú bludy, posilňuj nás v snahe premáhať zaslepenosť duchovných bied. Vďaka Ti, Bože, za tento vzácny dar, čo v zbožnom mužovi, Lutherovi, dal si nám, v milosti Tvojej slovo čisté žiari aj dnes na oltári, cestou života k nebesiam.

PaedDr. ThDr. JÁN VALENT, PhD. 1941 – 2008 − 2017

Reformuj, obnov, znovuzroď nás, Pane, čo je v nás dobré, odstráň a zmeň, len v Tebe úsvit žitia máme Tys’ naša sila – Tys’ náš vínny kmeň... (Z básnickej zbierky Rozhovory s Bohom autora Jána Valenta) Kristova smrť a Jeho zmŕtvychvstanie je pre nás prúdom Božej milosti, v ktorej nám je zaručená naša záchrana. Ujmime sa vo viere Krista, ktorý je jediným pevným základom nášho života. Hľaďme na Neho ako na pôvodcu a dokonávateľa našej viery. Skúsme kráčať s Kristom v poslušnosti viery a zistíme, že ospravedlnenie z viery nie je nič iného, ako prejav veľkej nepochopiteľnej Božej lásky k všetkým ľuďom, za ktorých vydal Boh svojho vlastného Syna, aby všetci boli spasení jedine z Jeho milosti a zásluh, ak to prijímajú vierou. (Zo zbierky próz Slová nádeje na ceste života za Svetlom autora Jána Valenta) Zarmútená manželka • OZNAMY •

40 /4771/ 7. 10. 2017

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 24. septembra 2017 sme sa navždy rozlúčili s našou dobrou sestrou a tetou

RELJA SAVIČIĆ

z Kovačice

Aj keď viac nie si medzi nami, v našich srdciach zostávaš stále s nami. sestra Katarína, netere a synovci s rodinami

Manželka Anna, dcéry Svetlana a Zdenka s rodinami, brat Božo s rodinou a svatka Anna Kaňová

SPOMIENKA

Dňa 8. októbra uplynie dvanásť smutných rokov, čo nás navždy opustil náš

1988 – 2005 – 2017 z Kulpína

Jeho najbližší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 2. októbra uplynul rok, čo nás opustila naša

ANNA URBANČEKOVÁ -ČASTVENOVÁ rod. Melichová 1931 – 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Navždy prestalo pre Teba slnko hriať, ale tí, ktorí Ťa milovali, nikdy si neprestanú na Teba spomínať. Tvoji najmilší

www.hl.rs

Uplynulo desať smutných rokov, čo nás opustil Pavel, a päť smutných rokov, čo nás opustila Anka, ale my si na nich stále spomíname a v srdciach si ich uchovávame. Zarmútená rodina, ňaničky Vargová, Jašková a andika Takáčová s rodinami

SPOMIENKA

Na zastávke našej šesťdesiatky si spomíname na našich zosnulých spolužiakov:

Martina Kuchárika Martina Hudeca Pavla Dišpitera Martina Širku Pavla Omastu Juraja Domovského Adama Širku Jána Sedliaka Štefana Holíka

RASTISLAV VALENTÍK S láskou si na neho spomínajú

PAVLA a ANKU BOLERÁCOVCOV

1937 – 2012 – 2017 z Petrovca

29. 9. 1938 – 24. 9. 2017 z Petrovca

Lúčia sa s ňou:

na našich milovaných

Dňa 8. októbra 2017 uplynulo päť rokov, čo nás navždy opustil náš drahý

ANNOU ČIEPOVOU

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Informačno-politický týždenník

Annu Hrkovú, rod. Omastovú Annu Lukáčovú, rod. Severínyovú Michala Durgalu Jána Bobora Jána Šimáka Michala Durgalu Michala Vaňa Michala Baláža

Generácia padinských žiakov narodených roku 1957

SMUTNÁ SPOMIENKA

KATARÍNA MELEGOVÁ

rod. Očovejiová 6. 4. 1938 – 7. 10. 2015 – 7. 10. 2017 z Báčskeho Petrovca

Spomíname s vďačnosťou a nezabúdame. Za tichú spomienku ďakujeme všetkým, ktorí na Teba nezabudli. Manžel Ján a dcéra Vlasta s rodinou

• OZNAMY •

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s naším

KATARÍNE ŽIGMUNDOVEJ

JURAJOM MADACKÝM 22. 3. 1960 – 27. 9. 2017 z Kysáča žijúcim v Prahe

Ďakujeme všetkým tým, ktorí ho prišli vyprevadiť k hrobovému odpočinku. Odpočívaj, milovaný náš, tíško v pokoji. Smútiaci: manželka Marína, deti Emuška s rodinou, Miško, Marínka, vnučka Melani a rodičia

POSLEDNÝ POZDRAV

JURAJOVI MADACKÉMU z Kysáča

6. 7. 1965 – 24. 9. 2017 z Pivnice

JURAJOM MADACKÝM z Kysáča

Zarmútená sesternica

Mária Marčoková s manželom Michalom a dcérami Ivanou Vrškovou a Annou Súdiovou a ich rodinami

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Spi tíško, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň. Zarmútení: manžel Jozef, syn Jozef s manželkou Tatianou, vnúčatá Edvin, Jonatán a Dávid a syn Michal s priateľkou Michaelou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s milovanou dcérou

kamarátovi

KATKOU ŽIGMUNDOVOU

JURAJOVI MADACKÉMU

6. 7. 1965 – 24. 9. 2017 z Pivnice

22. 3. 1960 – 27. 9. 2017 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku na neho si uchovajú susedovci z Ulice J. Jesenského: Vrškovci, Surovci Ján a Pavel s rodinami, Klinkovci, Fabianovci, Ďurovkovci, Párnickovci a susedy: Zuzana a Anna Ďurovkové, Pixiadesová, Naďová, Hrnjačká, Darinka Čapeľová, Horvátová

SPOMIENKA

Dňa 6. októbra uplynulo 60 rokov od úmrtia nášho milovaného otca

SAMUELA KOSTOLÁNIHO 1919 – 1957 – 2017 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si trvalú spomienku na Teba zachovávajú: dcéry Drahuška a Jarka s rodinami

• OZNAMY •

Tichú spomienku si na neho zachová kamarát Ján Balca s manželkou Máriou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Nuž, zbohom buď, dcérka milá, Ježiš Ťa chcel mať pri sebe. A hoci si nás opustila, my prídeme raz ku Tebe. Zarmútení rodičia

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou drahou

s milovanou sestrou

KATKOU ŽIGMUNDOVOU

rod. Týrovou 6. 7. 1965 – 24. 9. 2017 z Pivnice

Ťažko je bez Teba. Smutno nám je všetkým. Už nič nie je tak, ako bolo predtým. Už niet návratu, ani nádeje, len cesta k hrobu nás k Tebe povedie. Zarmútení: svokra Pintírová s dcérou Ankou Týrovou a synom Miškom Žigmundom s rodinami

6. 7. 1965 – 24. 9. 2017 z Pivnice

Možno zaznie pieseň clivá, zahlaholí z veže zvon a bytosť, čo nás ľúbila, rozlúči sa s pokojom. Zarmútená sestra s rodinou

40 /4771/ 7. 10. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 6. októbra 19.30 Zostrih z Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč 2005 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 8. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 10. októbra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka. Maliarstvo je rečou duše je názov portrétu Zuzky Medveďovej, prvej akademickej maliarky z radov vojvodinských Slovákov, ktorým si i televízna verejnosť pripomenie 120 rokov od jej narodenia. V dokumentárnej polhodinke scenáristu Pavla Čániho z roku 1997 si na jej život a dielo spomenuli Ján Makan, Juraj Pálenkáš a Pavel Mučaji. Vysielanie pre penzistov. V októbrovom vysielaní odznie záznam z návštevy padinským penzistom a invalidom práce, keď sa porozprávali o tom, ako sa chystajú na zimu a ako si vypĺňajú dôchodcovské dni. Je tu i príspevok z návštevy ateliéru petrovského lekára na dôchodku Daniela Chorváta.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 6. októbra – Rýchlo a zbesilo 5 Sobota 7. októbra − Zoja 1. časť Pondelok 9. októbra – Uväznení Utorok 10. októbra – Záložný plán Streda 11. októbra – Závan smrti Štvrtok 12. októbra – Macík 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 8. októbra 17.00 Film: Arthur a minimojovia 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Zoja 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Andrea Lačoková vyparádená do kašmerínky

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 8. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Dve zlaté a dve strieborné plakety pre kovačických ochotníkov Kovačičania oslavujú 215. výročie osídlenia dediny Utorok 10. októbra 16.00 Športový deň v kovačickej ZŠ Kukuricová zábava v Kovačici Gymnázium oslavuje 50 rokov od založenia Októbrový salón 2017 Piatok 13. októbra 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Soľ nad zlato

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 40 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko slovenského fyzika, konštruktéra a vynálezcu. Bol zakladateľom teórie parných a plynových turbín (1859 – 1942).

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia autorka: 14.00 Dozvuky, denná informatívna ANNA tajnička BIČIArelácia ROVÁ Sobota 10.00 – 11.00 Rádio dišputy, navrhovateľ stavieb týždenná relácia na aktuálnu tému nie je Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí prírodná týždňa 12.00 Hudobné pozdravy mesto v Srieme a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

vpíšte

zármutok CHEMATOM

oná

tkaním

elektrón vykonávala zhotovovala

v poriadku (skr.) stal sa bohatým

osob. zám. podpora, posila ochranný materiál

grécke písmeno liter

vpíšte ILA

taká mesto v Báčke odborník v tavení

taška, kabela

figliar, huncút

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 1. októbra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

Olivera Vučo

Streda 4. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

necivilizovaná

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

kelvin

ženské meno

karát Katarína

obvinenie

Taliansko chlp

orgány zraku autoškola

buď veriaci

vpíšte IG

nosila dusík AS HL DU U Ľ

slovná hra

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 39 VODOROVNE: Ján Balko, areola, B, vetranie, ino, rosť, SD, km, T, Kata, Don, O, ORA, Ti, nadšene, naliate, amen, N, t, N, tárala, Avala, Ok TAJNIČKA: JÁN BALKO

pond vpíšte ALM

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 37 z čísla 37 Hlasu ľudu z 16. septembra 2017 bolo: ZUZKA MEDVEĎOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: LUCIA STAJIĆOVÁ, Ul. vojvodinská č. 152, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

40 /47713/ 7. 10. 2017

Šport MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Bod – nič – bod... PANÓNIA – GRANIČAR 2 : 2 (0 : 0)

Juraj Pucovský

amiesto toho, aby sa tešili z dvoch zaslúžených víťazstiev, futbalisti lalitskej Panónie sa musia uspokojiť s dvoma chudobnými bodmi na konte. V 1. kole doma trikrát viedli s mužstvom KFK Kula, ktoré vyrovnalo v 88. min – 3 : 3 (2 : 1). Góly pre Panóniu dali Lazić, Staletović a Moguš. Na hosťovanie do Bezdanu Laliťania odcestovali bez šiestich hráčov, a preto nie div, že s domácim Sportom prehrali 2 : 0 (1 : 0). Hráči a 80 fanúšikov prvú výhru očakávali v zápase s Graničarom z Riđice. Prvý polčas sa skončil nerozhodne aj preto, že rozhodca Marko Maravić z Crvenky anuloval gól Staletovića v 40. min. tvrdiac,

že predtým Moguš fauloval brankára hostí Prekrajca. Strážca siete Graničara nám ešte počas zápasu uznal, že faulovaný nebol?! Ináč v prvom polčase výborný Prekrajac chytil prudké strely Moguša, M. Obradova a A. Obradova. V 13. min. po kopnutí Tereka odrazil loptu, ktorá trafila pravú žrď a skončila za bránou. V 52. min. hosťujúci útočník trafil ľavú žrď. V 60. min. Staletović prihral Mogušovi, ktorý krásnym lobom prekonal dovtedy nezdolateľného Prekrajca. O päť min. neskoršie sa títo dvaja znova dostali zoči-voči, ale tentoraz brankár bol nezdolateľný. To zrejme určilo ďalší priebeh zápasu v neprospech domácich. V 74. min. vyrovnal Gnjatović z podozrivého voľného kopu.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Titul je tu!

MLADOSŤ – KSK KONAK 1926 2 : 0 (2 : 0)

Darko Sládeček

utbalisti bieloblatskej Mladosti si zabezpečili titul jesenného majstra dve kolá pred ukončením jesennej časti majstrovstiev, keď na

domácom trávniku zvíťazili nad tímom KSK Konak 1926. Od začiatku sa hralo tvrdo a striedali sa šance pred oboma bránami. Domáci sa vedenia ujali v 14. min., keď Pavel Kalapiš zaslal loptu pred bránu hostí, kde naj-

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Úspechy hostí JEDNOTA (Š) – SINĐELIĆ 1 : 1 (1 : 1)

Lazar Pavković

utbalisti šídskej Jednoty sa museli uspokojiť s remízou v súboji s hosťami z dediny Gibarac. Domácim na tomto zápase aj šťastie obrátilo chrbát, hoci získali náskok už v 5. min., ale Savić vyrovnal v 44. min. JEDNOTA (Š): Vlaisavljević (Stojadinović), Spasojević (Starčević), B. Jovanović, S. Jovano-

www.hl.rs

vić, Trlajić, Petrović, Rukavina, Kosanović, Marčetić, Milutinović (Janković), Mijatović (Radosavljević) OBILIĆ 1993 – OFK BINGUĽA 1 : 0 (0 : 0) V dedine Kukujevci domáci tím zaslúžene prekonal hostí z Bingule vďaka gólu Vojnovića v 70. min. zápasu. V radoch domácich nemali „básnika v kopačkách“, kým do ich radov neprišiel Branko

Informačno-politický týždenník

Gól Lazića (zľava) v 77. min. Panónii nestačil na prvú výhru

Domáci sa čoskoro opäť radovali, lebo v 77. min. po akcii Staletovića a Majeru vyrovnal z niekoľkých metrov kapitán Lazić. A potom, podobne ako s KFK Kulou, ale ešte neskoršie, v 90. min. chladná sprcha pre Laliťanov. Lopta pred bránu doletela z rohu, niekto z domácich ju krátko odrazil rovno na hlavu Nikolu Kožula a Panónia druhýkrát v posledných chvíľach

zostala bez dvoch bodov. PANÓNIA: Valent, M. Obradov (Popović), Stolić, Šipka, Lazić, Stojanović (Majera), A. Obradov, Staletović, Terek, Turčan, Moguš Výsledky 4. kola: Dinamo – Šikara 0 : 1, KFK Kula – Metalac 3 : 1, Sport – Törekvés 2 : 0, Panónia – Graničar 2 : 2. V nedeľu Laliťania pocestujú do Svilojeva.

rýchlejší bol Tapai a skóroval. Do konca polčasu sa hralo viac na polovici hostí. To dalo výsledok v 44. min. Boris Žižić vybehol sám pred brankára hostí, v šestnástke ho fauloval obranca Kiš, rozhodca ukázal na biely bod a presný z pokutového kopu bol Poničan. V druhom polčase sa hostia pokúsili aspoň skorigovať výsledok, no domáci obrancovia a brankár dobre chránili svoju bránu. Domáci mali tiež niekoľko šancí zvýšiť náskok, najlepšiu

prepásol Žižić v 70. min., keď z desiatich metrov trafil žrď. MLADOSŤ: Sládeček, Nečov, D. Paraľov (Kuchárik), Poničan, Szabó (M. Paraľov), Đurić, Tapai (G. Kalapiš), Žižić, P. Kalapiš, Gibarov, Šofranko Ďalšie výsledky 5. kola: Borac – Tisa 1933 1 : 0, Sloga – Proleter 2 : 0, voľný bol Partizan. Mladosť je prvá s maximálnymi pätnástimi bodmi a v nasledujúcom kole je voľná.

Radičević, práve z mužstva OFK Binguľa. OFK BINGUĽA: Volić, Palić (N. Rajić), Šućak, N. Popović, Jelčić, R. Ćalić, J. Rajić (Džever), Radosavljević, Mikić, Farkaš, S. Popović

rik, Cvetković, Arežina (Ďurík), Babić, Petrović, Štrbac, Pap (Toman), Gavrilović, Nenadović, Radivojević

ERDEVÍK 2017 – NAPREDAK 0 : 1 (0 : 0) Od prvého hvizdu rozhodcu Aleksandra Vladića zo Šídu sa vytvárali nervozita a napätie na trávniku v Erdevíku, takže traja domáci a šiesti hostia dostali žlté karty. Pritom Radivojević (Erdevík) a Gavrilović (Napredak) museli predčasne pod sprchy. ERDEVÍK 2017: Mrkonjić, Ge-

JEDNOTA (Ľ) – OMLADINAC 1 : 3 (1 : 1) Hostia z Batroviec si zaslúžene odviezli body z Ľuby. Domáci Laćarac otvoril skóre zaujímavého a korektného zápasu v 24. min., ale Momčilović, Malivuk a Gačić gólmi obrátili výsledok v prospech svojho mužstva. JEDNOTA: Šili, Toman, Širadović, Laćarac (Zečević), Punoš, Cigankov, D. Ruman, Ž. Sremčić, P. Sremčić (Stjelja), B. Ćalić, Ganić • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Tak sa titul nezískava! SREMAC – JEDNOTA 0 : 0

Matej Bzovský

becné derby kedysi vedelo prilákať veľa futbalových priaznivcov – tak domácich, ako aj pazovských. Tentoraz ich na pekne upravenom trávniku vo Vojke bolo málo. Vzhľadom na slabé výsledky Sremca očakávalo sa, že si Staropazovčania pripíšu ďalšie tri body a zostanú v boji o titul. Namiesto výhry sa zrodila chudobná remíza a podľa výkonu hostia si viac ani nezaslúžili. Obrana Jednoty hrala ešte ako-tak, ale útok nijako. Bezzubí útočníci hostí si v prvej časti pripravili dve šance, najlepšiu mal Milenković, no jeho prízemná strela odišla niekoľko centimetrov vedľa žrde. Rovnako tak sa prejavili aj domáci, ale Lazar Jovišić v 27. min. atraktívnym zákrokom zachránil svoju sieť.

Hneď v úvode druhého polčasu nebezpečný útočník domácich Džinkić z voleja triafal tesne nad bránu. V 52. min. Dimitrić zblízka strelil do rúk niekdajšieho brankára Jednoty Travicu. V 63. min. náhradník Ivković, ktorý si zasluhuje oveľa väčšiu pozornosť trénera Vujasina, z voľného kopu trafil brvno. V nadstavenom čase Galić sa ocitol sám pred Travicom, ktorý jeho strelu zablokoval. Pre hostí zostalo len ponaučenie, že sa bez obetavosti body nezískajú. Pripomíname, že všetci hráči Jednoty majú pekné úhrady v našich terajších podmienkach, ktoré dostávajú načas, najmä tí cezpoľní, lebo je v mužstve iba jeden Staropazovčan, kapitán Jovišić. JEDNOTA: Jovišić, Živković, Bojbaša, Jelović, Zarić, Milaković, Milenković, Dimitrić, Knežević (Cvejić), Galić, Bajić (Ivković) Výsledky 7. kola: Jugović – Hajduk (D) 5 : 1, LSK – Hajduk (Č) 4 : 0, Borac (Š) – Podunavac 2 : 0, Index – Slavija 1 : 1, Sloga (E) – Kabel 1 : 0, Borac (NS) – Hajduk (B) 2 : 1, Sremac – Jednota 0 : 0, Sloga (T) – Kupinovo 2 : 1. Program 8. kola: Hajduk (D) – Kupinovo, Jednota – Sloga (T), Hajduk (B) – Sremac, Kabel – Borac (NS), Slavija – Sloga (E), Podunavac – Index, Hajduk (Č) – Borac (Š), Jugović – LSK.

Nebyť penalty... SLOGA (E) – KABEL 1 : 0 (0 : 0)

Lazar Pavković

užstvo trénera Momčila Raičevića v oslabení s vypätím všetkých síl si na vlastné konto zapísalo nové tri body. Hostia z Nového Sadu mali niekoľko príležitostí ujať sa vedenia, ale v závere akcií neboli presní. V 67. min. nedostatočne skúsený rozhodca Miloš Negovanović zo Sriemskej Mitrovice po faule nad najlepším hráčom Slogy Cvijićom odpískal penaltu, ktorú Doknić premenil na víťazný gól. SLOGA: Ilić, Džibrić, Bojanić, Pendo, Grković, Cvijić, Simeunović (Bošković), Teofilović, D. Považan (Glumčević), Vuković, Doknić

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

rik – z hranice pokutového územia pálil prízemnú delovku k pravej žrdi brány Kovačičanov – 5 : 0. Minútku pred koncom zápasu rozhodca Dejan Dimitrijevski z Pančeva vylúčil pre protesty z hry pokutového územia Daniela Cicku. z ľavej strany a strie- Bojovnosť nechýba: pravý Niekoľko minút ľal bezchybne – 4 : obranca Slávie Kornel Svetlík predtým práve 0. Štvrťhodinu pred záverečným hvizdom najlepší hráč na Cickovu zrelú príležitosť pred brátrávniku D. Đorđević zaznamenal het- nou domácich zneškodnil ochranca

svätyne Radovan Antonić. Tréner Slávie János Csanki vyhlásil, že je výhra Unirey zaslúžená a že bez brankára a dvoch kvalitných zranených hráčov nemohli úspešnejšie čeliť Uzdinčanom. Lodivod Unirey Jovan Stojanac mieni, že táto liga dávno nebola taká slabá ako teraz. Väčšina klubov hrá podpriemerne a pod klubové renomé. SLÁVIA: Jovnáš, Svetlík, Jaško, Košút, Bartko, Válovec, Zloch, Čech, Stojkov, Dudáš, Mitić; striedali: D. Cicka, Urban, Tvrdý V nedeľu 8. októbra o 15. hodine a 30. minúte Debeljačania prichádzajú do Kovačice bez strateného bodu.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

radosť svojmu mužstvu – 1 : 2. V 88. min. Aradáčanov poškodil rozhodca, keď sa jeho píšťala odmlčala po faule nad Neninom v šestnástke. Po jedenásťmesačnej prestávke do mužstva AŠK sa vrátil skúsený Vladimír Gál a výsledkom toho je prvá výhra v majstrovstvách. AŠK: Eötvös, Birmanac, Vesin, Prodanović, Mijić, Ďuríček, Maksimović, Životin (Gál), Apostolović, Studen, Nenin Ďalšie výsledky 6. kola: Jedinstvo – Potisje 1 : 0, Radnički 1911 – ŽFK Banat 4 : 0, Zadrugar – MSK 2 : 0, OFK Klek – OFK Stajićevo 0 : 0, OFK Gradnulica – Zlatica 1 : 0. V nasledujúcich dvoch kolách Aradáčania hrajú doma, najprv s Jedinstvom z Ečky, a potom so Zlaticou.

Bez brankára bezbranní UNIREA – SLÁVIA 5 : 0 (1 : 0) Ján Špringeľ

lávisti hrali v 5. kole bez strážcu siete: pred bránkovú čiaru sa postavil inak zranený obranca Renato Jovnáš. Pravdaže, Kovačičania nemali ani na lavičke pre náhradníkov druhého brankára. Uzdinčania trafili žrď ihneď na začiatku merania síl. Cez celý polčas bola prítomná snaha hostí hrať vyrovnaný súboj s klubom, ktorý začal s prípravami niekoľko týždňov skôr. Hostitelia skórovali na konci prvého a začiatkom druhého polčasu takmer identickým spôsobom: rýchleho stredného útočníka faulovali obrancovia slávistov v pokutovom území. Strelec oboch gólov z penált bol Dejan Đorđević. Dvakrát zaslal prízemnú strelu k ľavej žrdi brankára Kovačičanov. Aj napriek nepriaznivému stavu hostia nepoľavili a snažili sa ako-tak streliť gól. Obranca tímu Unirea Nenad Stojkov trafil presne po hodine hry – 3 : 0. Netrvalo dlho, kým domáci nevsietili aj ďalší gól. Rezký stredný útočník Milan Mihajlov vbehol do • ŠPORT •

Konečne výhra TAMIŠ – AŠK 1 : 2 (0 : 0) Vladimír Gál

prvom polčase domáci boli lepší, dominovali na ihrisku a mali aj dve šance. Prvú v 15. min., keď najlepší hráč domácich Novković strieľal z diaľky, brankár Eötvös strelu odrazil, ďalší hráč prekľučkoval brankára AŠK, avšak Ďuríček zastavil loptu pred samou bránkovou čiarou. Strelu v 35. min. Eötvös zneškodnil. Aradáčania ani raz nestrelili na bránu domácich. V druhom polčase hostia začali

lepšie hrať a vytvárali si šance. Prvú však mali domáci, ale Eötvöš iba horko-ťažko zmenil smer lopty, ktorá trafila žrď, a Mijić ju vykopol na roh. Potom aradáčsky náhradník Gál centroval z ľavej strany a Birmanac strieľal vedľa. V 65 min. domáci sa ujali vedenia, ale Aradáčania o dve min. neskoršie vyrovnali. Kombinovali Studen a Birmanac, ktorý centroval, a Apostolović zaslal loptu do siete. Trochu neskoršie Mijić trafil brvno a Apostolović žrď. V 75. min. po akcii Studena Apostolović znovu priniesol

40 /47713/ 7. 10. 2017

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Gól nedali, preto prehrali Ján Bokor Na čelo tabuľky zasadol belocrkvanský BAK a za ním nasleduje štvorka mužstiev s rovnakým počtom bodov. Hornú časť tabuľky uzavierajú čoraz lepší Uljmania, prebúdzajú sa aj Crepajčania, kým ostatné tímy majú slabšie výsledky. Výsledky 7. kola: Jedinstvo (V) – C. zvezda 2 : 2, Sloga – Jedinstvo Stević 2 : 1, BAK – Jugoslavija 3 : 0, Borac – Dolina 1 : 0, Partizan – Radnički 2 : 1, Vojvodina (S) – Vojvodina (CC) 0 : 0, Vojvodina (C) – Strela 4 : 1, Dunav – Vulturul 1 : 3. Program 8. kola: C. zvezda – Vulturul, Strela – Dunav, Vojvodina (CC) – Vojvodina (C), Radnički – Vojvodina (S), Dolina – Partizan, Jugoslavija – Borac, Jedinstvo Stević – BAK, Jedinstvo (V) – Sloga.

V druhom polčase Dolina mala početné gólové šance. Hostia útočili na bránu domácich, ale nemali spoľahlivého kanoniera. Slabé

ktorého strela z diaľky skončila na brvne. Nervózny Dobrić potom začal škriepku s domácim obrancom a pripojili sa im viacerí hráči oboch mužstiev. K väčšiemu incidentu predsa neprišlo, všetko sa skončilo so žltými kartami pre nedisciplinovaných, ktorých potrestal tolerantný rozhodca Milanović z Pančeva. DOLINA: Trkulja, Koreň, Dobrić,

BORAC – DOLINA 1 : 0 (1 : 0)

ráči Borca v Starčeve sa tešili minimálnej výhre a aj ďalej sú jedným z dvoch neporazených mužstiev. Strelci Doliny celkom zlyhali, gól nedali, a preto prehrali. V prvom polčase obe mužstvá útočili. Útoky domácich sa valili z pravej strany prostredníctvom Božića, Đukića a Forgića. Hostia častejšie útočili z ľavej strany, odkiaľ bránu domácich ohrozovali

Mirko a Marko Rudićovci, ktorých strelecké schopnosti tentoraz nepriniesli želaný výsledok. Dobrý protiútok v 18. min. priniesol domácim náskok a radosť. Strelcom gólu bol Đukić. Trochu neskoršie Mihajlović zblízka netrafil sieť domáceho brankára Trbojevića a výsledok sa nezmenil ani po strele Stanisavljevića, ktorý opečiatkoval brvno brány príliš neistého Trkulju.

Hráči Doliny neúspešne útočili na bránu Trbojevića

a nepresné strely hráčov z Padiny končili mimo brány alebo v rukách skúseného brankára Trbojevića. Najlepšiu príležitosť zmrhal Dobrić,

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dve výhry Pivničanov SLÁVIA – KRILA KRAJINE 1 : 0 (0 : 0) Ján Šuster

be mužstvá sa postarali o to, aby asi 150 divákov videlo veľmi dobrý zápas. Pivničania si vybojovali celkom zaslúžené víťazstvo, získali tri body, ktoré im mnoho znamenajú v pokračovaní majstrovstiev. V 11. min. Sekeruš ušiel svojmu strážcovi, oklamal aj brankára Palančanov Stojčevića, ale loptu z bránkovej čiary vykopol obranca Duvnjak. V 25. min. po voľnom kope Petrovića, brankára Stojčevića sa pokúsil prekvapiť Mirković, ale sa mu to nepodarilo. Do konca polčasu domáci mali ešte tri príležitosti, kým všetky pokusy hostí stroskotali pred trestným územím mužstva Slávie. Po prestávke v 49. min. Sekeruš kopal ponad bránu, o minútku

www.hl.rs

neskoršie tento hráč tiež nebol nadŕžal hosťom z Báčskej Palanky, presný po peknej akcii J. Žigmun- čo vyvolalo revoltu domáceho obeda a Pljucu. Konečne censtva. Žlté karty v 52. min. Slávia svoju dostali Kotiv, Pljuprevahu korunovala co a Benka (Slávia), gólom. Lopta z praresp. Zelinčević (K. vej strany doletela Krajine). do veľkej skrumáže SLÁVIA: Brňa, M. v šestnástke, kde sa Žigmund, Kuchta, najlepšie vynašiel PetNímet, Mirković, rović a prudkou strelou Kotiv, Sekeruš (Baprekonal Stojčevića – 1 bić), Petrović (Zá: 0. Rozprúdil sa poskalický), Pljuco tom futbalový boj na (Čobrda), Benka, J. Jeden gól – tri body: pivnickom ihrisku, dve Boris Petrović (Slávia Žigmund strely Kotiva minuli Pivnica) Predminulú stredu cieľ, ako aj útočníka v rámci 7. kola Slávia palanského mužstva Markovića, po omnoho lepšom výkone v Báčale výsledok sa do konca zápasu skom Gračci porazila domáci Borac nezmenil. 2 : 0 (1 : 0). Oba góly dal Nemanja Rozhodca Ivan Čapko z Ruského Pljuco v 23. a 54. min. Kerestúra počas celého zápasu SLÁVIA: Brňa, M. Žigmund,

Informačno-politický týždenník

Važić, Matuľa (Hlavča), Marko Rudić, Mirko Rudić (Paul), S. Rudić, Cvetanović, Kevdžija, Mihajlović

Vladimír Kuchta, Nímet, Mirković, Kotiv, Sekeruš (Babić), Tešanović, Vlastislav Kuchta (Pljuco), Kutenič (Milec), Petrović Výsledky 7. kola: Vojvodina – Kula 0 : 1, Crvenka – Lipar 6 : 2, Budućnost (M) – Stanišić 1 : 2, Hercegovac – Stari grad 0 : 3, Borac – Slávia 0 : 2, Krila Krajine – Hajduk junior 1 : 1, ŽAK – Rusín 0 : 3, Budućnost (P) – Mladost 2 : 0. Výsledky 8. kola: Kula – Mladost 1 : 0, Rusín – Budućnost (P) 1 : 1, Hajduk junior – ŽAK 6 : 3, Slávia – Krila Krajine 1 : 0, Stari grad – Borac 7 : 0, Stanišić – Hercegovac 6 : 0, Lipar – Budućnost (M) 1 : 1, Vojvodina – Crvenka 1 : 1. Program 9. kola o 15.00 hodine: Crvenka – Kula, Budućnost (M) – Vojvodina, Hercegovac – Lipar, Borac – Stanišić, Krila Krajine – Stari grad, ŽAK – Slávia, Budućnost (P) – Hajduk junior, Mladost – Rusín. Pionieri Slávie prehrali v Čelareve s ČSK Pivara 6 : 1 a mladší dorastenci podľahli Rusínovi v Ruskom Kerestúre 3 : 2. Góly dali Kalko a Blažek. • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Chýbali len góly TATRA – VETERNIK 0 : 0

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Susedské derby hosťom JÁNOŠÍK – HAJDUŠICA 2 : 4 (1 : 1)

hosťom, ktorí si vytvorili niekoľko pekných príležitostí. Privratský strelu A. Liptáka zneškodnil, avšak v 58. min. ho zabudnutý Kocevski prekonal – 1 : 2. V 80. min. sa radovali domáci. Jankov prekľučkoval niekoľkých hosťujúcich hráčov a prekonal Liptáka – 2

Vladimír Hudec

reb tak chcel, aby sa v deň dedinských osláv – pamiatky na posviacku kostola v Jánošíku stretli starí známi, Jánošíčania a Hajdušičania. Zápas bol tvrdý, ostrý a vo finiši nervózny. V prvom polčase súperi boli rovnocenní, občas určitú prevahu získali hostia, ale nebolo veľa výhľadných šancí. V 20 min. však rozhodAni jedna lopta neskončila v sieti brány Veternika... ca Klepan z Alibunáru zákrok Melicha nad Pavel Pálik Výsledky 9. kola: Sofex – Nový Ružićom príliš prísne Sad 5 : 0, Fr. partizan – Petrovatrestal pokutovým ko 8. kole stredtýždňa Tatra hrala radín 0 : 0, Tatra – Veternik 0 : 0, pom a presný bol Stederby v Temeríne s domácim ŽSK – TSK 0 : 3, Bačka – Šajkaš fanovski – 0 : 1. Ihneď mužstvom TSK a triumfovala 4 : 2, Proleter – Vinogradar 5 potom Pavlovic vrazil do výsledkom 0 : 1 (0 : 1). Hostia počas : 2, Jedinstvo (G) – Sirig 1 : 1, šestnástky hostí, ale sa celého zápasu hrali istejšie a ne- Omladinac – Mladost 2 : 1, FuZ. Lipták nedal prekvaustále ohrozovali bránu domácich. tog – Jedinstvo (R) 1 : 2. piť. V 26. min. A. Lip- Strela Atilu Liptáka (v žltom drese) V 40. min. útok začal Vuković, uvoľProgram 10. kola; 7. a 8. okták strieľal nad bránu a odletela nad bránu... nil Gadžića, ktorý prihral Ćukovi tóbra o 15.30 hodine sa stretnú: v 32. min. Huska vedľa a tento strelil víťazný gól. Nový Sad – Jedinstvo (R), Mlaprázdneho cieľa. V 40. min. Privratský : 2. Radosť však krátko trvala, lebo V nedeľu mužstvo Tatry uhos- dost – Futog, Šajkaš – Proleter, odrazil strelu Ružića, ktorý loptu opäť už v nasledujúcom útoku A. Lipták tilo dobrý, ale tvrdý tím z Veterni- Veternik – ŽSK, Sirig – Omlazaslal do nechránenej brány, ale ju z z voľného kopu z ľavej strany zaslal ka. Počas celého zápasu sa hralo dinac, Vinogradar – Jedinstvo čiary vykopol Živanov. Nuž a potom loptu nad brankára Jánošíka do siete rýchlo a korektne. Chýbali iba (G), TSK – Bačka, Petrovaradín vo finiši prvého polčasu Melich z asi – 2 : 3. Posledných niekoľko minút góly. Tie zriedkavé šance naladení – Tatra, Sofex – Fr. partizan. 20 metrov pekne centroval pred domáci hrali bez kapitána Melicha, brankári Kosturanov a Gligorijević Tatra je na prvom mieste a bránu Hajdušice, vedľa žrde ju dočkal ktorý pre druhú žltú kartu musel atraktívne zneškodnili. Pritom má 21 bodov, o jeden viac ako opustiť trávnik. Aj s hráčom menej Jakimov a usmernil do siete – 1 : 1. v 52. min. delovka Ćuka skon- druhý Sofex. Začiatok druhého polčasu patril domáci v snahe vyrovnať zatlačili čila na žrdi brány hostí. Vo finiši hostí pred ich bránu, avšak bodku zápasu, keď Veterničania už ani za výsledkom zápasu po rýchlom SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA nevládali behať, Filipović spaprotiútoku položil Ružić v 88. min. dol na hranici trestného územia, JÁNOŠÍK: Privratský, Kotruc, Staa tak hostia zostali bez šance na menović, Živanov, Melich, Jakimov, získanie možnej výhry. Na konci Šterba, Jankov, Huska (Lorenc), je nerozhodný výsledok predsa Caran (A. Staňo), Pavlovic RADNIČKI (NP) – RADNIČKI (Š) 4 : 0 (1 : 0) najreálnejší. Domácim hráčom HAJDUŠICA: Z. Lipták, M. Mršić, treba uznať, že sú unavení, lebo Kocevski (Miksád), Maliar, Stojkovuž päť týždňov hrajú každú stredu Nenada Matanovića. Problém je ski, Pomorišac, Spasovski, Sándor L. Pavković a nedeľu. asi na druhej strane, v hráčskych (Petrović), Stefanovski (Đukić), A. Nedeľný zápas sledovalo asi 200 íďanom sa ani v siedmom zápase kádroch, lebo Šíďania vlani a tohto Lipták, Ružić divákov, viedol ho Novosadčan Výsledky 6. kola: Ševac – Ratar 3 nepodarilo ani len o bod zlepšiť roku zaangažovali kompletné dva Tosić. Žlté karty dostali Dražić svoju nulovú bilanciu. Hostia sa tímy futbalistov, od Čiernej Hory po : 1, Partizan – Karaš 2 : 1, Potporanj a Ábelovský (Tatra) a Dašić (Vev Novej Pazove iba bránili, Ćirić mal Lazarevac, a domácich hráčov dnes – Dobrica 5 : 1, Borac (VG) – Vinoternik). gradar 1 : 0, Polet – Vladimirovac síce jednu príležitosť pred bránou v mužstve nemajú?! TATRA: Kosturanov, Srnka RADNIČKI: Mitrović, Drča, 2 : 2, Budućnost – Borac (VS) 2 : 0. Đurića, ale akoby sa vyľakal a z gólu (Ábelovský), Pekić, Dražić, PetHajdušica sa po 6. kole nachádza nebolo nič. Góly za víťazov dali Pet- Gardić, Jevtić, Ćirić, Radovarović, Novaković, Klaić (Martinna 6. mieste s desiatimi bodmi, ponović, Manojlović, Dmitrović, ković dva, Markušić a Cvjetinović. ko), Gadžić, Vuković (TomljanoVedenie šídskeho FK Radnički Gudan, Kočijašević, Bogojević kým je Jánošík posledný a má iba vić), Đaković, Ćuk jeden bod. nedávno zvolilo nového trénera

Nulová bilancia

• ŠPORT •

40 /47713/ 7. 10. 2017

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Somborčania uznali: Petrovčania hrajú futbal! RADNIČKI – MLADOSŤ 1 : 3 (1 : 0)

Samuel Medveď

a krásne upravenom Mestskom štadióne v Sombore si petrovskí modrí vydolovali ďalšie tri body, a tak zostali v čele tabuľky. Mladosť hrala veľmi dobre, zvlášť v druhom polčase, kým domáci červeno-bieli niečo viac ukázali, pokiaľ mali sily, hlavne v prvej časti. Videli to a pochopili aj domáci diváci, ktorí vo väčšine konštatovali, že sú Petrovčania kvalitné mužstvo a že vedia hrať futbal. Avšak tí, čo slovným prízvukom prezrádzali, že sa do Somboru prisťahovali v minulých desaťročiach, pohŕdavo hovorili o výkone modrých. Keď Petrovčania strelili tretí gól, náhle odchádzali z tribúny. Radnički síce prvý zaútočil na

bránu Mladosti. Nebezpečný bol robustný Lučić. V 10. min. Ilić z ľavej strany centroval, ale Kaňa zo stredu kopal mimo brány. V 28. min. Radnički viedol 1 : 0. Lopta sa dostala na ľavú stranu, potom do stredu Vidovićovi a Leňa bol zblízka matovaný. Mladosť do konca polčasu ešte dvakrát zaútočila. Najprv zľava v 39. min. zameškal Ilić a o pár minút aj Kaňa a Kuntić neboli presní. Len čo sa začal druhý polčas, Mladosť zahrala voľný kop, domáci brankár Bulović dobre reagoval, strelu odrazil rovno na nohu Kuntića, ktorý razantne vypálil, no strážca siete ešte raz šancu hostí odčinil. Hneď potom, keď vykročil na dobrý trávnik Kobilarov, vzbudil rady hostí. V 68. min. centroval sprava na opačnú stranu, odkiaľ Pavlis presným volejom rozvlnil sieť domácich – 1 : 1. O štyri minúty

Momentka zo zápasu v Sombore neskoršie Ilić sa rozbehol k bráne Radničkého a Miletić ho nedovolene zastavil. Ako posledný obranca dostal červenú kartu a Mladosť od tej chvíle mala hráča viac. V 77. min. sa ujala vedenia 2 : 1. Ilić po dlhej prihrávke loboval obranu a brankára domácich. Mladosť dala aj tretí gól v 82. min. Pavlis dobre uvoľnil Kaňu, tento prihral pred bránu, Ilić znova pohotovo reagoval a Petrovčanom boli tri body zabezpečené. Nakoniec domáci brankár Bulović znemožnil nohou dobrú šancu Kuntića. MLADOSŤ: Leňa, Babiak, Zeljković, Nešković, Rupar, Jakuš, Kun-

Kam sa podeli góly? BUDÚCNOSŤ – ZADRUGAR 1 : 1 (0 : 1)

Ján Murtin

ladé mužstvo trénera Sašu Filipovića aj napriek veľkej presile pred 150 divákmi nedokázalo zdolať bojovných hostí zo Srbského Miletića. Od prvého hvizdu rozhodcu Strahinju Kovača z Vrbasu domáci sa snažili držať opraty vo svojich rukách. Hráči zo S. Miletića hneď začali s obštrukciou hry, spomaľovali a prerušovali akcie častými faulmi, otáľali s vracaním lopty na trávnik z autu a od svojej brány. Prvý výlet na polovicu trávnika Budúcnosti mužstvu Zadrugara priniesol ovocie. Rozhodca Kovač pískal problematický voľný kop na takých dvadsať metrov od brány domácich pre údajný nebezpečný zákrok D. Kovačevića nad hráčom súpera. Kapitán hostí Stevanović

www.hl.rs

nepríjemne prekvapil zle postaveného Dragišića a prekonal ho prízemnou, ale presnou strelou do rohu – 0 : 1. Dovtedy uplynulo sotva dvanásť minút od začiatku zápasu. Hráčov Budúcnosti to nezmýlilo. Adámek v 17. a 22. min. pripravil šance D. Kovačevićovi a Dugonjićovi, ktorí ich nevyužili. Čoskoro po- Zachránil bod a „očervenel“: tom, v 26. min. Vujinović nastrelil žrď Luka Dragišić, brankár Budúcnosti brány spoľahlivého Z. Jovanovića, a v 31. min. tomuto hložianskemu strane prekabátili obrancov Zadruhráčovi anuloval gól pre údajné gara, ten druhý prihral náhradníkovi postavenie mimo hry. Stojakovićovi na šesť metrov od Aj v druhom polčase domáci mali brány, odkiaľ žolík trénera Filipodrvivú prevahu na trávniku, pokiaľ vića neotáľajúc upravil loptu do sa hostia pokúšali strelami z diaľky, siete – 1 : 1. no zakaždým sa vyznamenal branSnažili sa neskoršie domáci z pätkár Dragišić. ných žíl o úplný zvrat výsledku. To sa Po vykonaných zmenách v tíme im v 90. min. mohlo vypomstiť, lebo Hložančania dali všetko pre útok, sa hosť Stevanović odrazu ocitol a k vyrovnaniu výsledku prišlo v 77. zoči-voči s brankárom Dragišićom, min. O. Štefek a Adámek na ľavej ktorý fauloval súpera mimo trestné-

Informačno-politický týždenník

tić, Đokić (Kobilarov), Ilić (Ožvát), Kaňa, Pavlis (Šproch) Výsledky 7. kola: Mladost (A) – Bačka 2 : 0, Budúcnosť – Zadrugar 1 : 1, Polet – Mladost (T) 4 : 2, Potisje – BSK 5 : 1, Tekstilac – Srbobran 1 : 3, Tavankut – Sloga 1 : 2, Radnički – Mladosť (P) 1 : 3, Tisa – Preporod 2 : 1. Program 8. kola, 7. a 8. októbra o 15.30 hodine: Bačka – Preporod, Mladosť (P) – Tisa, Sloga – Radnički, Srbobran – Tavankut, BSK – Tekstilac, Mladost (T) – Potisje, Zadrugar – Polet, Mladost (A) – Budúcnosť.

ho územia a dostal červenú kartu. Našťastie domácich Simić následne z voľného kopu trafil múr, ktorý urobili futbalisti Budúcnosti. Treba povedať, že chronická neúčinnosť hložianskych futbalistov prináša vrásky na čele všetkých fanúšikov. Trápi skutočnosť, že strelci Hložančanov v nových majstrovstvách na siedmich zápasoch strelili len sedem gólov. Málo, ak máme na zreteli množstvo šancí, ktoré si Adámek a spoluhráči pripravujú na každom zápase. Neistý rozhodca Kovač trestal O. Štefeka a troch hostí žltými kartami. BUDÚCNOSŤ: Dragišić, Radosavljević (D. Štefek), O. Štefek, Đ. Kovačević, Alempić, Galonja, Dugonjić (Stojaković), Grujić (Poznanović), Vujnović, D. Kovačević, Adámek Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

Jozef Joe Klamár

Modlitba pred zápasom

Lyžiar

JOZEF JOE KLAMÁR A JEHO SVET ŠPORTU

Body a sekundy Oto Filip

eho športový svet je čistý, jasný a krásny. Z každého záberu priam dokonale cítiť, prečo je šport nezabudnuteľnou a neprehliadnuteľnou vášňou tak priamych aktérov, ako aj divákov. Jozef Joe Klamár (1965 Jasná, Slovensko), už roky pracovník a šéffotograf francúzskej agentúry Agence France-Prese pre oblasť strednej Európy, sídliaci vo Viedni, so zrkadlovkami a za snímkami prebrázdil celý svet. Je nositeľom hlavnej Ceny Czech Press Photo v roku 2009 za snímok zachytávajúci pobyt Baracka Obamu v Prahe. Bol v tíme amerického prezidenta G. Busha počas jeho návštevy Buckinghamského paláca. Fotil premiérov a prezidentov, popredné svetové herečky, hudobníkov a vôbec celebrity, no i vojenské cvičenia alebo pochovávanie obetí v Srebrenici, drámy v Afrike, zamorenú prírodu, zvieratá, dopravu, väzňov a chudobu, vôbec

všetko, čo v danej chvíli bolo potrebné a zaujímavé. V istom rozhovore na otázku, ktorý z početných fotoaparátov má najradšej, vtipne odpovedal, že je preň najlepší fotoaparát ten, ktorý má pri ruke, keď ho práve potrebuje. Vďaka nespornému talentu a agentúre AFP jeho zábery pozná celý svet. Medzi riadkami, v rozhovore s ním, sa však dá vytušiť, že mu je srdcovou záležitosťou a osobitnou záľubou fotografia športová. Možno to vysvetliť aj skutočnosťou, že sa v mladosti okrem fotografovania zaoberal aj závodným lyžovaním. S jeho povolením, svedectvom uvedenej lásky sú aj tieto mnohovravné zábery, ktorými potešil naše zvedavé zraky počas školy fotografie v rámci nedávneho pobytu v Banskej Štiavnici. Naznačujúc nám pritom celý rad dôvodov, prečo sú športové súťaže, zápolenia o každý bod, gól, sekundu, zdolanú prekážku, natoľko inšpirujúce a krásne...

Sumo obri

Cyklisti

Selfie s tigrom

Bolt v nasadení

Víťaz

Porazený

Modelka

Skok

Mužstvo MOMS Padina – 3. miesto na 21. Matičnom turnaji vo Vojlovici 2017

Darko Durgala, Pavel Mega, Denis Holík, Mário Matuľa, Pavel Brezník (stoja zľava); Ján Patrik Paul, Ján Širka, Zlatko Petrovič-Riki, Marián Bančov (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec