Hlas 40 2018

30. Petrovský maratón Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 6. 10. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4823/

40



Z obsahu

Tohtoročný 3. Festival slovenských ľudových krojov Slovákov vo Vojvodine v Kysáči mal niekoľko zložiek. Po vykrojovanom sprievode kysáčskymi ulicami slávnostne otvorili výstavu fotografií. V rámci galaprogramu pokrstili druhé vydanie knihy Slovenská krása v ľudovom kroji.

Módna prehliadka starých krojov a kasting Miss Folklór 2018 tiež boli náplňou festivalu. Nakoniec udelili ceny za Miss festivalu a najautentickejšie kroje.

E. Šranková

Kovačický október je tradičné kultúrne podujatie, ktoré trvá počas celého mesiaca. Prvý víkend osláv sa tohto roku oficiálne začal na námestí v strede Kovačice pietnym aktom kladenia venca k pomníku padlých bojovníkov v NOB, kde si členovia Obecnej bojovníckej organizácie, predstavitelia lokálnej samosprávy a občania pripomenuli 73. výročie oslobodenia od fašizmu.

A. Chalupová

6. 10. 2018 | 40 /4823/

Uzávierka čísla: 3. 10. 2018

V komplexe Športovo-rekreačných bazénov v Novej Pazove v dňoch 27. a 28. septembra prebiehal 12. Regionálny veľtrh hospodárstva v organizácii Obce Stará Pazova a Hospodárskej komory Srbska – Regionálnej hospodárskej komory Sriemskeho správneho obvodu. Veľtrh za prítomnosti početných hostí slávnostne otvoril Pavle Počuč, zástupca pokrajinského tajomníka pre hospodárstvo a turistiku.

A. Lešťanová

Klub žien v Bielom Blate od Miestneho spoločenstva dostal na dlhoročné používanie bývalý Gochlerov dom, ktorý po úprave plánujú pozmeniť na múzeum a zaradiť do turistickej ponuky dediny.

V. Hudec

V obci Svätý Peter v Komárňanskom okrese na Slovensku v dňoch 28. až 30. septembra v rámci medzinárodného podujatia Budúcnosť EÚ je v našich rukách prebiehali Oberačkové slávnosti, na ktorých participovali aj predstavitelia MOMS Petrovec. Spolu s nimi sa osláv zúčastnili aj folkloristi Kultúrno-umeleckého spolku Jednota z Hložian a ich hudobníci. Nielen tancami a spevmi, ale aj varením kohútieho perkeltu spoločne dôstojne reprezentovali Slovákov zo Srbska a nadviazali nové známosti a priateľstvá.

Na fotografii je časť výpravy pred obecným domom vo Svätom Petre.

J. Čiep

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Kultúra ako opozícia

V

úvode svojej obsiahlejšej eseje Kultúra a politika spisovateľ Eugène Ionesco (1909 – 1994) konštatoval, že kultúra je v podstate neodlúčiteľná od politiky. Pokým kultúru tvoria umenie, filozofia, veda, náboženstvo a všetky iné oblasti duchovného života, politika by vraj musela predstavovať určitý druh náuky o usporiadaní našich vzťahov s cieľom urobiť život znesiteľným, čiže prispieť k tomu, aby život bol v tom pravom zmysle kultúrnym životom. Známy dramatik a básnik však v pokračovaní vyjadril nespokojnosť nad tým, že politika v súčasnej dobe vnútila samu seba ako absolútnu prioritu a má prevahu nad všetkými inými prejavmi ducha. Ako nerozumný a neustály boj o moc politika stiera filozofiu a umenie, pričom veda a tvorivosť sa stávajú jej otrokmi.

Napriek tomu, že spomenutá esej vznikla pred niekoľkými desaťročiami, jej odkaz zostáva univerzálnym dodnes a pomáha nám pochopiť a vysvetliť si aj dnešnú kultúrno-politickú situáciu v Srbsku. Napríklad niektorí vysokí predstavitelia vlády našej krajiny sa priam apologeticky vyjadrujú o realitných šou, obhajujúc majiteľa televízie, ktorá také programy vysiela – zrejme len preto, lebo tá istá televízia je jedným z hlavných propagátorov vládnucej politiky. Na druhej strane sa niektorí mladí filmoví režiséri a scenáristi, akými sú Ognjen Glavonić (film Teret) alebo Dimitrije Vojnov (ešte stále nerealizovaný film Mezimica) označujú ako autori „antisrbských“ výtvorov, ktorých treba cenzurovať a zakazovať.

Pritom sa nikto z vládnucich politikov ani len nesnaží pochopiť, že sebakritika a uznávanie vlastných historických chýb je jedným z hlavných predpokladov na uskutočnenie lepších vzťahov s inými národmi a svetom, ako aj na vytvorenie podmienok na kultúrnejší život.

Pravdaže, Srbsko nie je osamelým príkladom keď ide o hanobenie domácich umelcov, ktorí poukazujú na zlé historické a súčasné skutky

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

vlastnej krajiny. Chorvátsky divadelný režisér Oliver Frljić je terčom neustálych útokov tamojšej verejnosti pre inscenácie, ktorými smelo a nekompromisne rozoberá nacionalistickú minulosť a súčasnosť svojho štátu, ale aj spoločensko-politickú problematiku celého regiónu a Európskej únie. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších európskych režisérov politického divadla. Na programe tohtoročného festivalu BITEF boli dve Frljićove predstavenia: Šest postáv hľadá autora (v ktorom poukazuje na nacionalistickú súčasnosť vo svojej krajine) a Gorki – Alternatíva pre Nemecko (hovorí o silnení extrémnej pravice v dnešnom Nemecku). O sebe hovorí, že je predmetom hnevu tak pravicového, ako aj ľavicového obecenstva. Ale práve takí kritickí autori zachovávajú dignitu a kultúrnu dôveryhodnosť vlastných krajín vo svete.

V období, keď politická opozícia v Srbsku má chabú podporu a slabý vplyv na celkovú situáciu v krajine, zdá sa, že jediným dôveryhodným hlasom „inak mysliacich ľudí“ je vlastne neformálna kultúrna opozícia, čiže jej predstavitelia z radov umelcov, vedcov, spisovateľov, politicky nekompromitovaných intelektuálov, ktorým skutočne záleží na kultúre a lepších vzťahoch s inými ľuďmi. Mnohí sa obávajú, že dnešná situácia v spoločnosti u nás je nevyliečiteľná. Východisko predsa možno hľadať v samej snahe, aby kultúra jedného dňa získala prevahu nad politikou.

Stevan Lenhart

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Futuristická ekokapsula zo Slovenska

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

N. Petkov

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

13 Čo sa kupuje na miestnom trhovisku?

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Certifikácia v organickej výrobe

28 V Nadlaku sme opäť zabodovali 43 Beh úspešne pretrváva Autorka titulnej fotografie: Katarína Gažová

40 /4823/ 6. 10. 2018

3

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

SMS liečenie Bezpečnosť nepadne z neba Jasmina Pániková

N

a začiatku tohto týždňa sme sa dozvedeli o laureátoch tohtoročnej Nobelovej ceny za medicínu. Nositeľmi sú dvaja imunológovia, Američan a Japonec, ktorí objavili špeciálnu formu imunoterapie v liečbe rakoviny. Taký objav potešil mnohých, najmä tých chorých.

Dva dni pred zverejnením laureátov u nás sa rozšírila smutná správa, že štvorročný chlapec zo Svilajnca, ktorého ťažký zdravotný stav pozdvihol na nohy celú krajinu, prehral boj so zákernou chorobou. Občania dobrovoľne zasielali finančné príspevky, istý futbalista prispel pozoruhodnou sumou, čo umožnilo odchod na liečbu do Barcelony. Ale...

Teraz, keď o život prišlo ešte jedno dieťa, postavuje sa otázka, či by bol tento chlapec dnes živý, ak by sa nevyhnutné peniaze zabezpečili skôr. A iné otázky: Koľko ďalších detí bude odkázané na pomoc občanov? Nie je úlohou štátu zabezpečiť prostriedky na liečenie? Podniká sa niečo ohľadom toho? Rozpočtový fond na liečenie detí v zahraničí pri Ministerstve zdravia „funguje“ od roku 2014 a v minulom roku nakladal s viac ako 260 miliónmi dinárov, čo postačilo na liečenie 39 pacientov. Stovky ďalších chorých detí boli odkázané na pomoc občanov – prostredníctvom SMS či iných druhov prispievania.

Súčasne fond nakladá s viac ako 56 miliónmi dinárov a iba na liečenie chlapca zo Svilajnca bolo potrebné viac ako 22 miliónov dinárov.

Avšak nezabudnime. Pred štyrmi rokmi vládnuca väčšina hlasovala proti zákonu, ktorým by sa regulovalo liečenie chorých detí v zahraničí. Tento zákon konečne schválili pred dvomi rokmi, ale ich prvotný počin nikto nezabudol. Možno by sme mali našich politikov platiť esemeskami a chorých občanov liečiť z rozpočtu. Výsledky by sa rýchlo ukázali.

4

www.hl.rs

Juraj Bartoš

Z

ačiatkom týždňa za nami sa už trinásty raz stretli prezidenti Srbska a Ruska. Uplynulý utorok a stredu došlo k stretnutiu v Moskve, hoci už dávnejšie predtým z úradu Aleksandra Vučića informovali, že Vladimir Putin navštívi Belehrad. Ako povedal srbský prezident, reč bola o veľmi významných, kľúčových témach. Nespresnil celkom, o ktorých, avšak dodal, že najpodrobnejšie poinformoval svojho hostiteľa o situácii na Kosove a aký druh podpory očakávame. Ruský prezident sa vraj viac zameriaval na ekonomické otázky, pripomenúc, že sa ruské investície v Srbsku navýšili už na 4 miliardy dinárov. V priebehu niekoľkých týždňov sa vraj dozvieme, kedy prezident Putin predsa príde na návštevu Srbska.

Mnohí boli prekvapení, že srbskú delegáciu na 73. riadnom zasadnutí Generálneho zhromaždenia Organizácie spojených národov neviedol prezident, ale premiérka Ana Brnabićová. Hovoriac o potrebe budovania nového sveta, podčiarkla, že na tomto pláne každý musí vychádzať zo seba samého a z toho, čo sami musíme urobiť, predovšetkým ako jednotlivci, potom ako štáty, regióny, kontinenty a nakoniec ako zjednotený svet, ktorým sme. Hovoriac o našej krajine v tomto kontexte Brnabićová podotkla: „Srbsko je na ceste, aby sa podstatne zmenilo a stalo sa úplne prosperujúcou, dynamickou, kreatívnou, otvorenou spoločnosťou vo vnútri zjednotenej Európy, ucelenej, slobodnej a pokojnej.“ Ohľadne Kosova a Metóchie podčiarkla, že Srbsko sa pokúša zavrieť Pandorinu skrinku, otvorenú pred 10 rokmi. Zároveň dodala: „Srbsko sa dnes venuje mieru a ak tak môžem povedať, správa

Informačno-politický týždenník

sa ako dospelé.“ Zdôraznila, že naša krajina podpísala Bruselskú dohodu a aj ju uplatnila, pokým Priština ju podpísala, ale zatiaľ neuplatnila ani jediné písmeno, ktoré je v nej napísané.

Len niekoľko dní po vystúpení premiérky Srbska na pôde OSN sa prezidentovi Kosova Hashimuovi Thaçimu zachcelo člnkovať na jazere Gazivode, ktoré predtým navštívil prezident Srbska Aleksandar Vučić. S kosovským predákom 29. septembra tam prišlo aj zo 60 príslušníkov špeciálnej jednotky známej pod názvom Rosu, po zuby ozbrojených a zakuklených. Pričom vraj zatkli niekoľko tam zamestnaných miestnych Srbov, čo bolo dôvodom na to, aby prezident Vučić uviedol armádu a minister Nebojšia Stefanović políciu do stavu najvyššej pohotovosti. Čo mnohých občanov v našej krajine znepokojilo; nie aj účastníkov nedeľného Belehradského polmaratónu.

V hlavnom meste sa navyše 1. a 2. októbra konalo siedme stretnutie 100 biznis lídrov regiónu. Hlavnou témou debaty bola digitálna transformácia a

otázka, ako využiť štvrtú priemyselnú revolúciu. Žiaľ, ani predchádzajúci týždeň sa neobišiel bez živelnej katastrofy s tragickými následkami. V zemetrasení a cunami, ktoré zasiahli indonézsky ostrov Sulavesi, zahynulo viac než 1 300 osôb a približne 800 utrpelo ťažké poranenia.

Paralelne s údajmi o masových pohreboch vychádzajú na povrch informácie o tom, že zlyhalo varovanie obyvateľstva o cunami. Tragédia, našťastie, menších rozmerov, zaúradovala aj u nás. V Novom Pazare vzplanul ničivý požiar v obytnej štvrti Jošanica. Dve osoby v ňom prišli o život a 24 osôb utrpelo poranenia (jedna z nich je životne ohrozená). K požiaru údajne došlo po výbuchu plynovej fľaše. Prvé analýzy naznačili, že hasiči prišli hasiť oheň neadekvátne vybavení, keďže vraj nevyhnutný výstroj hasičsko-záchranná jednotka v Novom Pazare ani nemá... Žeby aj v tom mali prsty dajakí tam zahraniční nenávistníci a nepriatelia Srbska? Alebo ide o ďalší príklad absencie starostlivosti o bezpečnosť ľudí?

Iný uhol reality

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

NOC ARCHITEKTÚRY 2018 V BELEHRADE

Futuristická ekokapsula zo Slovenska Stevan Lenhart

V

rov tohtoročnú Noc architektúry spoločne oficiálne otvorili veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Belehrade Dagmar Repčeková a dekan Architektonickej fakulty Vladan Đokić.

spoločnej organizácii Veľvyslanectva Slovenskej republiky a Architektonickej fakulty v Belehrade večer 1. októbra 2018 sa uskutočnila druhá Noc architektúry.

Podujatie vzniklo vlani z príležitosti Svetového dňa architektúry (je to prvý pondelok v októbri) s cieľom priblížiť danú oblasť širšej kultúrnej verejnosti a v tomto roku znovu prilákalo veľký počet záujemcov. Na belehradskej Architektonickej fakulte v termíne od 18.00 do 1.00 prebiehali prednášky a výstavy, ktorých ústrednou Ekokapsula – inovačný obývací projekt témou bola ekologická architektúra. V tomto roku vlastOsobitnou atrakciou bola sloné idey a projekty prezentovali venská ekokapsula, čiže ekoloSlovensko, Srbsko, Poľsko, Izrael, gický projekt mobilného bývania, Chorvátsko, Austrália, Dánsko ktorý využíva slnečnú a veternú a Rakúsko. Súčasťou programu energiu, a tak poskytuje kombol okrúhly stôl s panelovou dis- fortné obývacie podmienky aj kusiou pod názvom Architektúra... na vzdialených miestach, kde pre lepší svet! V mene organizáto- neexistuje vybudovaná infraš-

truktúra alebo civilizácia. Tento inovačný „mikro-dom“ je rozdelený na obývací priestor (zahŕňajúci malú kuchyňu a spálňu) a kúpeľňu a vyhovuje bývaniu dvoch osôb.

Moderné ekokapsuly sú už v predaji, ale ešte stále ide len o exkluzívnu, obmedzenú sériu pre kupcov z USA, Austrálie, Japonska a EÚ.

Masovejšiu produkciu firma Ecocapsule zo Slovenska plánuje na rok 2019.

Návštevníci belehradskej Noci architektúry sa mohli zoznámiť s týmto produktom prostredníctvom fotografií, videoprojekcie a vystavených makiet.

Ako primeraný kontrast naproti prezentovanému futuristickému projektu bola realizovaná výstava fotografií z projektu Čierne diery, poskytujúca pohľad na budovy, stavby a továrne na Slovensku, ktorých činnosť je už súčasťou minulosti. Niektoré z týchto budov sú aj dnes v dobrom stave, iné sú schátrané a takmer zabudnuté,

Veľvyslankyňa Dagmar Repčeková pri vystavených maketách

ale každá predstavuje jedinečnú architektonickú a kultúrnu pamiatku. Parný mlyn vo Veľkom Šariši, železiareň Stará Maša v Krompachoch, vápenka Cibajky, pivovar vo Vyhniach, cukrovar v Trnave, vysoká pec v Sirku – Červeňanoch, Železník, Serényiho cisterna, Koprášsky viadukt... Pri každej fotografii bolo možné prečítať si o dejinách znázornenej stavby.

MACEDÓNSKO PO REFERENDE

Smeruje k voľbám?

Juraj Bartoš

O

bčania Macedónska v nedeľu mali príležitosť zúčastniť sa referenda a odpovedať na otázku: „Ste za členstvo v EÚ a NATO prijatím dohody medzi Macedónskou republikou a Gréckou republikou?“ Dohoda, o ktorej je reč, sa vzťahuje na budúci názov bývalej juhoslovanskej republiky Macedónska. Ten by mal znieť – aspoň sa na ňom uzhodli vedenia oboch štátov – Republika Severné Macedónsko (skrátená podoba: Severné Macedónsko). Jeho prijatie by riešilo 27 rokov pretrvávajúci spor s Gréckom, ktoré sa domnieva, že Macedónsko v prípade zachovania terajšieho názvu by v budúcnosti mohlo prejaviť nárok na rovnomennú grécku provinciu.

• TÝŽDEŇ •

Možnosť vyjadriť sa 30. septembra na referende využilo len 36,91 % občanov. Výsledok je teda neplatný, hoci na zadanú otázku kladne odpovedalo až 91,46 % zúčastnených a proti bolo 5,7 % z úhrnne 1 806 337 občanov s hlasovacím právom, lebo k legitímnosti pozitívnej odpovede na referendovú otázku bolo treba minimálne 50 % plus jeden hlasov všetkých zaevidovaných voličov.

Je zaujímavé, že s výsledkom je pomerne spokojná tak vládnuca koalícia, ako i opozícia. Plebiscit mal vraj „iba“ funkciu poradnú, a tak jeho iniciátor, macedónsky premiér Zoran Zaev vyhlásil, že za členstvo v EÚ a NATO hlasovala „obrovská väčšina“. Dodal, že toto želanie musí byť premenené v praxi na politickú aktivitu parlamentu.

Zrejme sa teda otázka budúceho názvu (najprv) bude riešiť v Zhromaždení Macedónskej republiky. Na podporu dohody Macedónska a Grécka a teda k zmene názvu Ilustračný záber zo Skopje: Kam sa plaví táto loď? je potrebná dvojtretinová poslanecká väčšina, čiže zo je, že aj keby mu macedónske 120 poslancov by muselo byť za zhromaždenie dalo zelenú, k náaspoň 80, lenže naposledy sa za zvu Republika Severné Macedónpredostretú dohodu vyjadrilo len sko by sa malo nakoniec vyjadriť 69 poslancov. Opozícia zazlieva ak- Zhromaždenie Gréckej republiky, tuálnej vláde, že navrhnutý názov čo početní občania Macedónska vedie k strate národnej identity chápu ako poníženie.

Majúc na zreteli spomenuté Macedóncov. Zrejme veľké percento občanov (najmä tých, ktorí sa okolnosti, ako i množstvo ďalších, referenda nezúčastnili) iritujú tlaky tak sa ukazuje, že Macedónsko zo zahraničia smerujúce k prijatiu po referende smeruje k novým navrhnutého názvu. Paradoxom parlamentným voľbám.

40 /4823/ 6. 10. 2018

5

Týždeň 5. OKTÓBER

Dobre nám tak Juraj Bartoš

V

piatok 5. októbra sa dovŕšilo 18 rokov od udalosti v Belehrade, ktorá viedla k zvrhnutiu režimu Slobodana Miloševića, respektíve 30 rokov od inej udalosti (v Novom Sade), ktorá definitívne naznačila, že SM zasadne na trón, z ktorého odíde podobným spôsobom, ako sa naň dostal...

Leto pred 30 rokmi vo vtedajšej Socialistickej federatívnej republike Juhoslávii bolo dvojnásobne horúce. V krajine, ktorá už takmer celé polstoročie nepoznala multistraníckosť a ktorá bez prezidenta Tita zostala v máji 1980, beztak vysoké teploty umocnila stupňujúca sa politická horúčka. Sada protestných mítingov solidarity so Srbmi a Čiernohorcami žijúcimi vo vtedajšej Socialistickej autonómnej pokrajine Kosove a Metóchii, v ktorej sa situácia čoraz viac komplikovala, následne aktivít albánskych separatistov. Domáci politici a ruka v ruke i médiá ju kvalifikovali ako kontrarevolúciu. Proklamované hodnoty bratstvo a jednota sa dostali do polohy hračky podliehajúcej náhlemu dominovému efektu...

Nemienime na tomto mieste prezentovať celkovú spoločensko-politickú situáciu. Sústredíme sa na to, čo sa udialo v stredu 5. októbra 1988, s cieľom vyčariť ovzdušie protestného mítingu, ktorý vyústil do demonštrácií. Predpoludním do Nového Sadu dorazila dlhá kolóna autobusov a iných vozidiel. Ľudia vystúpili, sústredili sa pred budovou SPENS-u. Chceli protestovať proti stanoviskám Pokrajinského výboru Zväzu komunistov Vojvodiny vzťahujúcich sa na prejavy Mihálya Kertésza, tajomníka Obecného výboru ZKV v Báčskej Palanke a predsedu obecného zhromaždenia Báčska Palanka Radovana Pankova na jednom z predchádzajúcich mítingov. Presnejšie proti tomu, aby ich PKZKV predvolal na ideovo-politickú zodpovednosť. Dokonca vyrukovali s požiadavkou, aby členovia predsedníctva PVZKV podali neodvolateľné demisie. „Nepôjdeme odtiaľto, kým sa ve-

6

www.hl.rs

denie nezmení!” odkázali dovtedy nedotknuteľným straníckym funkcionárom.

Krátko pred treťou hodinou popoludní mítingujúci oznámili, že ak v priebehu nasledujúcej hodiny predsedníctvo PVZKV demisiu nepodá, zástup, ktorý narástol na niekoľko desiatok tisícov ľudí, sa presunie pred budovu PVZKV (v Ulici Modeny). Predsedníctvo ne-

sa viackrát zase pokúsilo preboriť šík milicionárov. Tí ale nepovolili.

Podráždení demonštranti začali nechutne vyvolávať meno Boška Krunića, predsedu predsedníctva PVZKV. Nadávky prehlušil piskot a neartikulovaný krik. Podchvíľou sa situácia upokojila, vzápätí zase vzbĺkla. Zazneli aj heslá adresované milicionárom: „Počuli ste národ!“, „Pritlačte zlodejov!“, „Choďte na Kosovo!“ Odrazu len zaznelo, ani na futbalovom štadióne, keď hrala juhoslovanská reprezentácia: „Hej, Slovania!“ Hymna! Ale hneď potom zase oplzlosti na konto

Momentka z protestného mítingu 5. 10. 1988, ktorý sa začal pred novosadským SPENS-om

odstúpilo, a tak sa začali skutočné demonštrácie. Dav vyplnil priestor medzi „pékáčom” a katedrálou v centre mesta. Prvé rady demonštrantov boli len niekoľko metrov vzdialené od budovy, v ktorej sa konala schôdza PVZKV. Odznievali výkriky, pribúdali nové šíky milície... „Zoberte im pasy!“, „Zoberte im preukazy, nech vyrovnáme dlhy!“ „Slobo, pomoc!“ Dovolávali sa Slobodana Miloševića, ktorý ale v Belehrade mal dôležitejšiu robotu...

Výkriky boli čoraz silnejšie... „Zlodeji, zlodeji!“ Masa sa dovolávala, aby sa jej obrátil niekto z tých vo vnútri. Keď sa pred nich postavil tajomník PVZKV Janko Drča, otočili mu chrbát a hlasne mu pískali. „Demisie, demisie!“, „Zlodeji, zlodeji!“, „Toto je zrada!“, „Počkáme tu do rána!“ Niekoľko radov protestujúcich zoradených medzi hotelom Putnik a vchodom do budovy PVZKV

Informačno-politický týždenník

hlavy PVZKV a nové heslá: „Nový Sad povstal!“, „Zlodeji, practe sa von!“, „Sťažujte sa Dnevniku!“ To akože denníku Dnevnik vychádzajúcemu po srbsky v Novom Sade. Päť minút po ôsmej hodine večer a kratšej prestávke sprava zaznelo: „U Novom Sadu srušićemo vladu!“ teda: V Novom Sade zrušíme vládu! „Iredenta, prac sa von!“, „Zradcovia von!“ Zľava: „Demisie razom!“ A sprava: „Milícia, odstúp!“ A odpočitovanie: „Desať, deväť, osem... tri, dva, jeden... Hurá!“ Kordón na pravom krídle len-len, že nepraskol. Občerstvujúci vietor ani čo by pridal silu davu, v ktorom jednotlivci vysoko nad hlavami, na kartónovom papieri vztýčili heslá: „Kruniću, pi.do, narod si izd’o!“, „Idemo na Kosovo!“ „Samo da rata ne bude!“ „Tata, nemoj, da bude rata!“ „Nedotýkajte sa národa!“ zaznelo mohutne priamo vpredu.

Nový nátlak davu a zopár ľudí z

prvého radu sa ocitli za chrbtami milicionárov! Nastala ruvačka, našťastie sa obišla bez úderov a ľudia sa vrátili k svojim. Opäť Hej, Slovania... Po nej ďalšia pieseň.

Patriotická. Juhoslávia, Juhoslávia!

Ozval sa niekto z organizácie protestu a vraví: „Stanovisko Ústredného výboru Zväzu komunistov Srbska...“ Potlesk! Ovácie: „Slobo-Slobodo!“ „... keďže PVZKV nesplnil vaše prianie...“ Piskot! „... zajtra o ôsmej hodine ráno bude zasadať Ústredný výbor Zväzu komunistov Srbska, v súvise s vašimi požiadavkami! V mene ÚVZKS navrhujem, čakajme tu, pokojne – do rána.“ „Chceme Slobu! Chceme demisie!“ „Navrhujem, aby sme nevolali súdruha Miloševića, ale aby sme počkali do rána, až kým sa nedočkáme demisií...“ Až svitol nový deň, popoludní, v budove Zhromaždenia SAP Vojvodiny sa konala schôdza PVZKV. Na nej členovia pokrajinského výboru vyjadrili nedôveru, t. j. zosadili z postu predsedu a členov predsedníctva PVZKV. Čoskoro rezignovali alebo boli zmenení aj členovia vyšších a nižších orgánov Zväzu komunistov a nakoniec praskol aj ZK sám. Lebo pod jeho kepeňom už bolo k nevydržaniu tesno a dusno. Čiže slovami istého robotníka spomenutej báčskopalanskej Majevice: „Národ zvíťazil!“ Tak mu (teda nám) aj bolo treba...

Dvere do novej šťastnejšej budúcnosti boli otvorené dokorán.

Ibaže sme si, zaslepení lúčmi lepšej a krajšej budúcnosti, nepovšimli drobné mrzutosti, ktoré nás na tej istej ceste neminú, akože nás ani neminuli. Povedzme malú milú superhyperinfláciu, ešte milšiu diktatúru súdruha – pána Miloševića, vojnové operácie (medzi nimi aj tie, ktoré nemajú nič spoločné s vojnovými pravidlami), v ktorých o život prišlo podstatne viac než stotisíc ľudí, nekonečné rady na palivo, olej, cukor, kávu, na dôstojnosť, bony na kurivo a ešte všeličo, na čo sme, prirodzene, zabudli. Akože sme zabudli aj na skutočnosť, že medzi aktuálnymi lodivodmi je veru pekná hŕstka tých, ktorí sa riadne pričinili o spomenuté a veruže aj iné drobné mrzutosti v poslednom desaťročí 20. storočia.

• TÝŽDEŇ •

Slovensko SLOVENSKÉ ÚRADY SÚ ZREJME NA NAJLEPŠEJ CESTE VYRIEŠIŤ VRAŽDU NOVINÁRA JÁNA KUCIAKA

Štyria obvinení Rastislav Boldocký

K

pred pirátmi. Mimochodom, jedna z jeho prvých zverejnených fotografií pochádza z jeho facebookového profilu – je na nej na motorke na srbských hraniciach.

Osudného 21. februára prišiel Tomáš S. zavraždiť iba novinára, jeho snúbenica sa len ocitla v zlom čase na zlom mieste. Do Kuciakov-

onečne. Úkladná vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej už pol roka traumatizuje slovenskú spoločnosť, v posledných dňoch predsa len nastal výrazný posun vo vyšetrovaní. Pri viacerých policajných akciách v Komárne a Kollárove sa podarilo zadržať štyri osoby podozrivé z účasti na vražde. „Dôkazy, ktoré máme, sú veľmi silné,“ uviedol na tlačovej besede generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Voči štyrom osobám prokuratúra vzniesla obvinenia a súd rozhodol, že budú stíhaní vo väzbe.

Aká je teda verzia polície?

Strelec bol údajne Tomáš S. z Kolárova. Štyridsiatnik je bývalý policajný vyšetrovateľ, Tomáš S.: Jedna z prvých zverejnených fotografií údajného strelca neskôr pôsobil ako rádový policajt. Potom robil ozbrojenú ho domu vo Veľkej Mači ho mal stráž na lodiach, ktoré ochraňoval priviesť jeho bratranec Miroslav

Ján Kuciak a Martina Kušnírová M. Dvojicu si priamo najal Zoltán Á. z Komárna, muž, ktorého polícia označuje ako „sprostredkovateľa“. Ide o osobu, ktorá už mala opletačky so zákonom, s obchodným partnerom čelí obvineniam pre neodvedenie dane a poistného, škoda je 133-tisíc eur. Ak mu vinu dokážu, hrozí mu až 12 rokov za mrežami. Zaujímavé je, že práve Zoltán A. sa ako jediný zo štyroch obvinených rozhodol spolupracovať s úradmi, ostatní vinu odmietajú.

Za objednávateľku vraždy označujú vyšetrovatelia záhadnú tlmočníčku z Komárna Alenu Z. Za vraždu mala zaplatiť 50-tisíc eur a k tomu odpustiť dlh

AJ SLOVENSKÍ FARMÁRI ZAČÍNAJÚ DOPLÁCAŤ NA GLOBÁLNE OTEPĽOVANIE

Kompenzácie za sucho R. Boldocký

K

limatické zmeny spôsobené človekom zrejme prinášajú nové výzvy a prekážky pre farmárov – v podobe prírodných katastrof. Aj tých slovenských.

Ministerstvo pôdohospodárstva vyhodnotilo škody spôsobené suchom v roku 2017 na 52 miliónov eur a pripravuje sa aspoň časť týchto strát farmárom kompenzovať. Bude však takéto opatrenie z dlhodobého hľadiska stačiť?

Na sucho vlani najviac doplatili pestovatelia na západnom Slovensku, pričom najohrozenejšie plodiny boli kukurica, ozimná pšenica a repka olejná. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tak predložilo do medzirezortného pripomienkového konania materiál, ktorý počíta s kompenzáciami pre najhoršie postihnutých agrárnych • SLOVENSKO •

Na sucho v roku 2017 doplatili najmä poľnohospodári zo západného Slovenska (Foto: TASR) výrobcov – celkovo by malo ísť na tento účel 34 miliónov eur. Aby sa mohla uchádzať o pomoc, agrofirma musela mať v dôsledku sucha väčší výpadok ako 30 percent z priemeru úrody za posledných 5 rokov. Agrorezort tiež plánuje pri

náhrade škôd zvýhodniť farmárov, ktorí investovali do závlahových systémov. „Vzhľadom na skutočnosť, že 44 poľnohospodárskych podnikov na elimináciu dopadov sucha v roku 2017 využilo závlahové systémy, s čím súviseli zvýšené náklady na za-

Zoltánovi A. vo výške 20-tisíc eur.

Podľa všetkého jediná žena v kauze konala v záujme skutočného objednávateľa, ktorého meno stále nie je známe. Alena Z. totiž nemala motív, navyše sama bola podľa všetkého mimoriadne zadlžená a sotva by mala finančné prostriedky na najatie vrahov.

Kto by teda mohol byť za vraždou novinára a jeho snúbenice? Všetky informácie sú zatiaľ len v rovine špekulácií. Počas spomínanej tlačovej besedy generálneho prokurátora Čižnára a významných policajných predstaviteľov viackrát odzneli slová o spolupráci s talianskymi úradmi pri vyšetrovaní, čo by mohlo podporovať pôvodné teórie o účasti talianskej mafie. Pripomeňme si – Ján Kuciak pripravoval o Talianoch článok v súvislosti s údajným zneužívaním eurofondov. Médiá tiež píšu, že tajomná tlmočníčka sa pozná s podnikateľom Mariánom Kočnerom.

Kontroverzný muž momentálne sedí vo vyšetrovacej väzbe v súvislosti s inou kauzou a novinárovi sa svojho času vyhrážal.

Ale nedajú sa vylúčiť ani iné teórie a motívy, ďalšie svetlo do prípadu by mali priniesť nasledujúce dni.

Fotografie: Facebook bezpečenie produkcie, odporúčame navýšenie percenta kompenzácie pre tieto podniky o 10 percent oproti tým, ktoré závlahu nevyužili,“ citujú tlačové agentúry z materiálu.

Poľnohospodári sľúbenú pomoc síce vítajú, ale zároveň volajú po systémovom riešení. Dá sa totiž očakávať, že vyčíňanie počasia v dôsledku globálneho otepľovania sa bude čoraz častejšie opakovať.

Vývoj im dáva za pravdu, aj v tomto roku sucho narobilo veľké ťažkosti, najmä farmárom na východe krajiny. „Poľnohospodári po každej takejto katastrofe budú vytŕčať ruky a verejnosť to potom bude vnímať v zmysle – len pýtajú,“ tvrdí pre RTVS Milan Mišaník zo Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností. Ako východisko zo situácie ponúka zriadenie rizikového fondu, ktorý by automaticky pomáhal pri prírodných katastrofách, ako sú suchá, búrky či záplavy. „Agrorezort vytvorenie takéhoto fondu sľubuje už dlhší čas, ale zatiaľ bez výsledku,“ konštatuje RTVS vo svojej reportáži.

40 /4823/ 6. 10. 2018

7

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

O pamätníku nevinným obetiam

spomenutá komisia nezaoberala vinou či nevinou obetí, takže sa na listine ýborníci Zhromaždenachádzajú aj účastníci rania mesta Nový Sad na zie v Novom Sade a Čurugu, zasadnutí v piatok 28. spolupracovníci okupanta, septembra schválili 30 boako i vyšší a nižší dôstojníci dov rokovacieho programu. okupantského vojska. OpoNajviac pozornosti vezícia zaujala stanovisko, že novali výstavbe pamätníka ide o vyrovnávanie obetí všetkým nevinným obetiam fašizmu a ich katov. v Novom Sade z rokov 1944 Keď ide o otázku nevia 1945, čiže otázke nastoleny obetí, výborník ZVM nej na minulom zasadnutí. a predseda Rady pre kulVýborníci z radov SRS tentúru Đula Kiš povedal, že na toraz navrhli, aby sa zruši- Đurađ Jakšić z tribúny zdôvodnil mienku to je kompetentná Srbská lo rozhodnutie o výstavbe radikálov akadémia vied a umení a že pamätníka schválené na by politické strany nemali zasadnutí 29. augusta 2018. výborníci vládnucej koalície, okrem spochybňovať posudky inštitúcií.

Ako sa v zdôvodnení radikálov výborníkov SPS. uvádza, rozhodnutím o výstavbe Na mimoriadnej tlačovke ohľa- Ako povedal, na pamätníku by malo pamätníka sa perfídnym spôso- dom danej témy Đurađ Jakšić, písať Všetkým nevinným obetiam z bom koná revízia historických predseda výborníckej skupiny rokov 1944 a 1945, a to v srbčine, udalostí a z vojnových zločincov SRS, zverejnil listinu s menami maďarčine a v nemčine.

Predseda Zhromaždenia mesta odsúdených za zločiny spáchané civilných obetí, ktorú stanovila počas okupácie Nového Sadu Medzinárodná komisia Maďarska a výborník SNS Zdravko Jelušić v druhej svetovej vojne sa robia a Srbska. Listina, na ktorej je asi 1 vyzdvihol dôležitosť témy, ako i to, obete. Návrh SRS zrušiť rozhodnu- 300 mien, je v podstate iniciatíva že nikto v meste nemôže schváliť tie o výstavbe pamätníka na za- k výstavbe pamätníka, ktorú po- rozhodnutie o výstavbe pamätníka sadnutí nezaradili do rokovacieho dal Zväz vojvodinských Maďarov. predtým, než to schváli komisia programu, lebo s tým nesúhlasili Radikáli a demokrati tvrdia, že sa Ministerstva pre kultúru a podpíše Elena Šranková

V

minister. Povedal tiež, že zhromaždenie dodržiava procedúru predpísanú novým Zákonom o vojnových memoriáloch.

Keďže vládnuca koalícia pokračuje v procedúre výstavby pamätníka, výborníci sa ešte raz vrátili k tejto záležitosti, lebo na rokovacom programe mali návrh na založenie päťčlenného Výboru pre realizovanie Rozhodnutia o výstavbe pamätníka všetkým nevinným obetiam v Novom Sade v rokoch 1944 a 1945. Po dlhšej rozprave návrh na založenie výboru schválili. Z prítomných 65 výborníkov za hlasovali 42, proti boli 17 a nehlasovali 6.

Na štarte zasadnutia odznelo oznámenie o demisii výborníka Jednotného Srbska Sinišu Adamovića, a potom pozornosť venovali viacerým urbanistickým plánom.

Schválili ročnú správu o práci Lekární Nový Sad v minulom roku a tohtoročné šesťmesačné správy o práci JGSP Nový Sad, verejných komunálnych podnikov Put a Parking servis, ako i VP Športovo-podnikateľského centra Vojvodina.

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Proti prevádzke na ničenie medicínskeho odpadu Anna Lešťanová

R

okovací program 33. zasadnutia Zhromaždenia obce Stará Pazova, ktoré sa konalo v stredu 26. septembra, pozostával iba z troch bodov. Avšak najviac času a pozornosti výborníci venovali druhému bodu, ktorý sa vzťahoval na správu Oddelenia pre urbanizmus a výstavbu v súvislosti s urbanistickým projektom rekonštrukcie prevádzky na uskladňovanie a termické spracovanie medicínskeho odpadu na katastrálnej parcele číslo 4874, k. o. Stará Pazova. „Zhromaždenie obce – majúc na zreteli obavy občanov a hospodárskych subjektov z územia Obce Stará Pazova o zdravie ľudí

8

www.hl.rs

a ochranu životného prostredia – vyjadruje nesúhlas s výstavbou prevádzky na uskladňovanie a termické spracovanie medicínskeho odpadu,“ takýto záver na základe správy Oddelenia pre urbanizmus a výstavbu navrhla Obecná rada a na zasadnutí Predseda obce Radinović počas prejavu na zasadnutí lokálneho parlamentu ho vý- staropazovského lokálneho parlamentu. borníci jednohlasne schválili.

Najviac pripomienok na verejViac o tejto téme hovoril našej kompetencii, a preto sme o Đorđe Radinović, predseda Obce mienku požiadali Zhromaždenie nej prezentácii projektu a na zaStará Pazova, ktorý vysvetlil, že obce ako najvyšší orgán lokálnej sadnutí Komisie pre plány Obce ide o rekonštrukciu jestvujú- moci,“ zdôraznil okrem iného Stará Pazova sa vzťahovalo práve na uvedenú lokalitu prevádzky. ceho objektu, na čo povolenie Radinović.

Na základe projektu objekt na Pripomienku zaslala i spomínaná poskytujú pokrajinské orgány. „My sme od samého začiatku spracovanie a ničenie medicín- továreň zmrzliny, ktorá v liste boli proti tejto rekonštrukcii, skeho odpadu by sa mal nachá- uviedla, že chce ochrániť svoju počas ktorej by bola vystavaná dzať v priemyselnej zóne v Starej hodnotnú investíciu a obáva sa, nová prevádzka na spracovanie Pazove a v blízkosti továrne že by výstavba takej prevádzky medicínskeho odpadu, avšak zmrzliny Froneri, mlynu Panonija predstavovala veľké ekologické riziko. rozhodnutie o tomto nie je v promet a Domu futbalu.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

26. SCHÔDZA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Bleskovo, takmer bez diskusie Juraj Bartoš

K

predbežne určeným 16 bodom rokovacieho programu 26. schôdze Zhromaždenia obce Báčska Palanka pribudli ďalšie dva body a výborníci ich absolvovali rekordne rýchle, za necelú hodinu! Lebo sa utorková schôdza obišla takmer bez akejkoľvek diskusie. Tichá hladina sa mierne rozvlnila, len keď sa slova ujal vedúci výborníckej skupiny Srbskej radikálnej strany Dragan Bozalo. Úmysel opustiť zasadačku odôvodnil syntagmou: „Lebo sa hanbíme!“ K diskusii sa neskoršie prihlásili len dvaja výborníci...

V zasadacej sieni z pôvodne 31 prítomných výborníkov po odchode radikálov zostalo 28 a neskoršie ich bolo ešte menej. Bez diskusie schválili aj rozhodnutie, cieľom ktorého je zladiť štatút obce so

Dragan Bozalo Zákonom o lokálnej samospráve.

Vymenovali komisiu, ktorá v lehote 60 dní vyhotoví predbežný návrh štatútu: Rajko Pojužina, Dubravka Živićová, Stanislava Malićová-Gostovićová, Vojislav Kralj, Branimir Kuzmančev, Marija Kutanjac a Maja Pilipovićová. Aj lokálny akčný plán (LAP) na zveľadenie rodovej rovnosti na území obce (na obdobie rokov 2019 až 2022) dostal zelenú bez debaty. Cieľom LAP je zlepšiť postavenie žien a zveľadiť uplatňo-

vanie rodovej rovnosti v obci. Prostriedky na jeho realizáciu vyčlenia z rozpočtu obce Báčska Palanka a čiastočne prispejú aj donátori, vrátane zahraničných partnerov.

Výborníci sa o. i. jednohlasne uzniesli, že laureátmi Októbrovej ceny Obce Báčska Palanka na rok 2018 sú: Predškolská ustanovizeň Mladost Báčska Palanka, Branimir Šobot, Dragutin Karlo Kostelac a Nenad Živkov (všetci z Báčskej Palanky). Zhromaždenie obce ďalej schválilo rozhodnutie o postavení pamätníka kráľovi Petrovi I. Karađorđevićovi v Báčskej Palanke. Do výboru, ktorého úlohou je zrealizovať toto rozhodnutie, výborníci zvolili: predsedu Miroslava Sićevića, riaditeľa VP Standard, a členov docenta Dr. Borisa Stojkovského, historika, Olju Nađovú, profesorku srbského jazyka a predsedníčku Komisie

Na našu otázku, čo myslel, keď povedal, že radikáli sa hanbia, Dragan Bozalo povedal: „Keď ľudia menia politickú stranu, ničoho sa nehanbia. To sa v Srbsku stalo trendom. Oni hovoria, že prestupujú z jednej strany do druhej; my hovoríme – zrádzajú. Dnes sa volí riaditeľ knižnice v Báčskej Palanke, ktorý sa 20 rokov predstavoval ako význačný srbský nacionalista, ako význačný radikál. Keď človek po 20 rokoch, po vzniku Srbskej pokrokovej strany, prejde ku komunistom – a bol jedným z mojich najbližších spolupracovníkov – musím povedať, že sa hanbím.“ pre spoločenské činnosti, Milana Vujičića, architekta, a profesora Dr. Sašu Markovića, historika.

A. Ch.

NOVÁ AUTOBUSOVÁ ZASTÁVKA V KULPÍNE. Počas leta v strede dediny vyrástla nová moderná autobusová zastávka. Paradox bol však v tom, že ju postavili pár metrov pred vchodom do doterajšej zastávky, ktorá tu bola pred rokmi vymurovaná z tehál. Je pravda, že je dosť zanedbaná a nevyzerá reprezentačne, no cestujúci si v nej nechávajú bicykle. Napriek tomu občania boli šokovaní a nevychádzali z údivu, prečo je nová zastávka postavená presne pred tou starou. Rozprúdili sa búrlivé komentáre a protesty na sociálnych sieťach, a potom aj vedenie obce prišlo na to, že takto postaviť novú zastávku nebolo práve najlepším riešením. Preto novú zastávku rozmontovali a pracovníci VKP Progres vybetónovali nové plató v rade objektov v tej časti centra, kde je aj jediný novinový stánok v Kulpíne, teda tesne vedľa starej zastávky. Na to nové plató potom nainštalovali novú zastávku (sprava), ktorá tam aj zostala; výstavbu vyfinancovali z príslušného pokrajinského fondu..

Foto: Fotoštúdio Centar

K. G

OSLÁVILI ZLATÚ PÄŤDESIATKU. Pri príležitosti 50. výročia ukončenia základnej školy v Kovačici v sobotu 29. septembra v reštaurácii Červené víno sa stretla generácia žiakov narodených v roku 1953. Zo spolu 90 živých bývalých spolužiakov na stretnutie prišlo 37. Na začiatku podujatia, ktoré sa začalo minútkou ticha, prítomným sa prihovorili a na zosnulých učiteľov, riaditeľa a žiakov si spomenuli Zuzana Jonášová a Ján Brtka, kým sa bývalí žiaci Ján Žolnaj, Pavel Toman a Ondrej Bartoš v mene organizačného výboru krajším polovičkám prihovorili kyticami kvetov.

Zlatú oslavu svojou prítomnosťou a príhovorom poctili triedni učitelia Anička Gáliková, Ján Šifel a Jozef Šifel. Pri chutnej večeri a občerstvení sa účastníci stretnutia rozprávali, evokovali spomienky na časy strávené v školských laviciach, žartovali a za hudobného sprievodu padinského muzikanta Vladimíra Hudeca tancovali a spievali. Pri lúčení v neskorej nočnej hodine si sľúbili, že sa o päť rokov zasa stretnú.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Zrada ako trend

40 /4823/ 6. 10. 2018

9

Ľudia a udalosti STAROPAZOVSKÁ OBEC

Dvojdňový veľtrh hospodárstva Sriem a krásna je i naša Vojvodina a Srbsko, preto sme hrdí na takéto komplexe bazénov v Novej príklady, akým je Obec Stará PazoPazove 27. a 28. septembra va, ktorá cez koncept verejno-súprebiehal 12. Regionálny kromného partnerstva dosahuje veľtrh hospodárstva v organizácii výnimočné výsledky a právom Obce Stará Pazova a Hospodárskej nesie prívlastok jednej z najvyvikomory Srbska – Regionálnej hos- nutejších obcí v Srbsku,“ zdôraznil podárskej koPočuč a ďalej uviedol, mory Sriemskeže miera nezamestnaho správneho nosti tu klesla na 2,5 obvodu. Veľtrh percenta. V Staropaza prítomnoszovskej obci pôsobí Poradkyňa riaditeľa Hospodárskej komory ti početných 1 200 podnikov (90 Srbska Nermina Ljubovićová hostí slávzahraničných firiem) nostne otvoril v štyroch priemysel- komora Srbska podporuje vyše 50 časti programu vystúpili členky Pavle Počuč, ných zónach, každá regionálnych veľtrhov a lokálnych kvarteta Maestre zo Sriemskej Mitrovice. zástupca porozlohy 1 500 hektá- podujatí. krajinského rov, spolu s 3 tajomníka pre 000 remeselhospodárstvo níckymi diela turizmus. Pri ňami a 4 000 Veľtrh otvoril Pavle Počuč, tejto príležitos- zástupca pokrajinského poľnohosti povedal, že tajomníka pre hospodárstvo podárskymi Obec Stará Pa- a turizmus gazdovstvazova je jednou mi. z najvyvinutejších obcí v Srbsku, Účastníkov veľtrhu poktorá prilákala značný počet in- zdravila aj poradkyňa vestorov. Takisto je známa i sta- riaditeľa Hospodárskej rostlivosťou o sociálne ohrozené komory Srbska Nermina Ljubovićová. Počas slávnostného otváracieho programu veľtrhu vyzvala podnikateľov, aby čím viac využívali to, čo im ponúka Hospodárska Výstavný priestor v komplexe bazénov zaberal 1 200 metrov štvorcových komora Srbska a Sriemu V mene hostiteľov na veľtrNa veľtrhu sa zúčastnilo 150 a vyzdvihla, že Stará Pazova bola a zostala príkladom, ako lokálny hu v Novej Pazove sa prihovoril vystavovateľov z našej krajiny podnikateľský duch môže byť Milan Beara, zástupca predsedu a zo zahraničia. Ich výstavné poznateľný a môže prispieť k hos- Obce Stará Pazova. V umeleckej programy sa vzťahovali na oblasti spracovania dreva, chepodárskemu rozvoju mického priemyslu, IT a príchodu zahravýbavy, mechanizácie, ničných investorov. turizmu, poľnohospo„Oni si vážia lokálne dárstva.... hospodárske prostreV rámci sprievodných Návštevníci mali možnosť die, a preto je veľmi ochutnať niektoré výrobky podujatí sa uskutočnidôležité cez lákanie staropazovského podniku li početné prezentácie, investícií pracovať na výrobu chleba, slaného stretnutia podnikatei na rozvoji domáa sladkého pečiva ľov, odborné prednášky. ceho hospodárstva, Iste najzaujímavejší bol skupiny obyvateľstva. podporovať mladé veľtrh zamestnávania, „Spokojný som, že sme sa dnes inovatívne kádre, na ktorom 20 zahraničzoskupili na takomto peknom ktoré tým starším, ných a domácich spomieste a so spoločnou úlohou dať skúsenejším zveľaločnosti ponúkalo prácu svoj príspevok hospodárskemu dia hospodárstvo okolo 300 robotníkom, zveľadeniu Sriemu, Vojvodiny v úplnosti,“ povedala hlavne remeselníckych a Srbska. Nie je náhodné mot- Ljubovićová a doloNa veľtrhu boli aj členky Združenia pazovských žien povolaní. to veľtrhu Krásny je hospodársky žila, že Hospodárska Anna Lešťanová

V

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PRVÝ VÍKEND OSLÁV KOVAČICKÉHO OKTÓBRA 2018

Hudobno-zábavné a gastronomické podujatia Anička Chalupová

T

ohtoročné oslavy Kovačický október 2018 sa rozbehli už v dňoch posledného septembrového víkendu, keď občania tohto mestečka insity a ich hostia

ko Jovnáš, tajomník, a Ján Jonáš, podpredseda Obecnej bojovníckej organizácie.

Vo večerných hodinách na námestí pred budovou Obce Kovačica si prišli na svoje milovníci rockovej a popovej hudby. Pred početným obe-

Pietneho aktu pri pomníku padlých Kovačičanov v NOB sa z roka na rok, žiaľ, zúčastňuje čoraz menší počet občanov

mali možnosť sledovať podujatia hlavne hudobno-zábavného a gastronomického obsahu.

censtvom, v ktorom boli Kovačičania a ich hostia zo susedných dedín a iných miest, najprv koncertoval známy srbský hudobník a herec Đorđe David a neskoršie svojimi autorskými skladbami návštevníkov zabávali členovia skupiny Amadeus band.

PIATOK PRI POMNÍKU A NA KONCERTE Oficiálne sa oslavy začali v piatok 28. septembra, keď si Kovačica naj- NEDEĽA S VÔŇOU FAZULE prv pripomenula 3. október 1944, Krásne slnečné počasie v nedeľu Deň oslobodenia od fašistických 30. septembra vyvábilo do areálu okupantov v druhej svetovej vojne. Pri tejto príležitosti v strede mesta sa zoskupili občania, ktorí k pomníku položili veniec a minútkou ticha vzdali poctu 64 padlým bojovníkom NOB. Pri tejto príležitosti sa prítomným Počas prvého víkendu osláv svoje skladby prihovorili Jan- predviedli členovia skupiny Amadeus band • ĽUDIA A UDALOSTI •

Športovo-rekreačného strediska Slávia okolo sto ľudí, ktorí sa zapojili do 14. tradič- Kuchárske tímy tvorili celé rodiny – z ovzdušia nej gastronomickej tohtoročnej súťaže vo varení kotlíkovej fazule súťaže vo varení fazuľovej polievky Kovačická fazuliáda Branko Kirić, profesionálni kuchári, v organizácii Futbalového klubu a Kovačičan Ján Bakoš st. Komisia Slávia v čele s predsedom Denisom rozhodla, že tohto roku najchutnejZlochom a Kolkárskeho klubu Slávia šiu kotlíkovú fazuľu uvaril kuchárvedeným Želimírom Hriešikom. sky tím Mechanická dielňa Duško.

Už v predpoludňajších hodinách Druhé miesto obsadili členovia tímu Švehli a tretie sa začal kudliť miesto obsadym spod 22 dila fazuľová kotlíkov, ktoré polievka, ktopatrili týmto rú uvarili Marsúťažiacim kukovci. Okrem chárskym celdiplomov za kom: Sana Proúčasť, ktoré fit, Ćiro mladší, sa dostali do EKV, Slniečko, rúk každému Mechanická účastníkovi dielňa Duško, podujatia, orScania, Paja i Odborná komisia to nemala ľahké ganizátori pre Jare, Family Labát, Café Club Hambár, Markovci, prvé tri najlepšie kuchárske tímy Luna, Darko a Jarko, Krátka 5, Pro- zabezpečili príležitostné odmeny -Ves, Banat Trans, Volvo, Švehli, Hruš- v podobe kotlíkov a variech.

Na záver prvého víkendu osláv ka, Šarovci, Futbalisti, Diana a Dru-

Predstavitelia troch odmenených kuchárskych tímov Švehli, Mechanická dielňa Duško a Markovci (zľava) s organizátormi

gari. Každý celok od organizátorov dostal kovačickú domácu fazuľu a 2,8 kg mäsa. Posudzovaciu komisiu, ktorá hodnotila vzhľad, chuť, hustotu a uvarenie fazuľovej polievky, tvorili členovia Velimir Đorđević a

Kovačický október 2018 v nedeľu v popoludňajších hodinách v ŠRS Slávia sa uskutočnila ľudová veselica, kde do tanca hral kovačický muzikant Miroslav Svetlík-Mimi.

40 /4823/ 6. 10. 2018

11

Ľudia a udalosti V ZÁKLADNEJ ŠKOLE JOZEFA MARČOKA DRAGUTINA V HLOŽANOCH

Počet žiakov klesá pre menšiu natalitu Jasminka Činčuráková-Galambošová

N

tak s dosiahnutým prospechom žiakov, ako aj s úspechom na rôznych súťažiach a celoštátnych kvízoch. V uplynulom školskom roku až 118 žiakov malo výborný prospech a šiesti žiaci získali Vukov diplom. Záverečnú skúšku zložili všetci sedemnásti ôsmaci.

V jednej z dvoch základných škôl v Srbsku, kde od samého za-

a porovnanie uvedieme, že v školskom roku 2006/2007 v Základnej škole Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch bolo 176 žiakov. V minulom a v tomto školskom roku je o 48 žiakov menej. V škole je deväť tried, vo štvrtom ročníku sú dve triedy. Viac ako desať rokov funguje predĺžený pobyt, v ktorom býva približne 40 žiakov nižších tried.

V škole pracuje 33 zamestnancov, niekoľkí aj na polovičný pracovný úväzok. Neodborne sú zastúpené predmety chémia, fyzika, zemepis a nemecký jazyk. Priemerná známka v druhom polroku v školskom roku Na školskom dvore 2017/2018 bola 4,28. loženia výučba prebieha výlučne Dodnes je veľký počet cestujú- v slovenskom jazyku, v uplynucich, najviac predmetných pro- lom školskom roku žiaci zaznafesorov (pracujúci vo viacerých menali pozoruhodné výsledky školách, aby si splnili normu), takmer z každého predmetu, ale to sa v žiadnom prípade čiže obsadili prvé, respektíve neprejavuje v kvalite výučby tretie miesto na obvodných a a vôbec vo fungovaní školy. Po- republikových súťažiach, buď tvrdila to riaditeľka hložianskej ako jednotlivci alebo skupinovo. základnej školy Katarína Zimová Riaditeľka Zimová poznamenala, a prízvukovala, že je spokojná že dobré výsledky žiaci preuká-

zali aj v športe, najmä vo futbale a v šachu. V škole fungujú krúžky a žiaci majú k dispozícii početné mimoškolské aktivity.

Hložianska základná škola v súčasnosti má vybavenú školskú kuchyňu podľa HASAP štandardu a toalety s fotosenzormi zariadené aj pre osoby so zníženou pohyblivosťou.

Majú aj solárne panely a v telocvični je vynovená podlaha a strecha.

Prvýkrát v dejinách na potešenie všetkých škola bola pred dvomi rokmi celkom ohradená.

Areál školy má súčasné vonkajšie osvetlenie od roku 2008, na ktorom participovalo niekdajšie obecné Riaditeľstvo pre komunálnu a stavebnú činnosť. Počas letných prázdnin školu vybavili tzv. Led osvetlením. Finančné prostriedky v hodnote približne päť miliónov dinárov na základe projektu poskytol Pokrajinský sekretariát pre energetiku, stavebníctvo a dopravu.

V pláne je v bližšej budúcnosti celú budovu vybaviť vysokorýchlostným internetom a uplatniť naplno IK technológie. K jestvujúcej digitálnej učebni by

POUGÁR

Digitálna učebňa

tak mali pribudnúť notebooky a projektory, tiež elektronické triedne knihy. Plánov ako zveľadiť fungovanie školy, ako aj samotnú výučbu, je neúrekom, no všetko závisí od financií.

O všetkom uvedenom riaditeľka školy Zimová hovorila aj s pokrajinským tajomníkom pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Mihálym Nyilasom, ktorý hložiansku školu navštívil koncom septembra v rámci akcie Sekretariát bližší k školským laviciam.

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! Čujte a počujte! Dnes si povieme niečo o zdraví. Viete, ako sa vraví: Dobre je, keď je človek zdravý. Alebo aspoň keď nie je chorý, prípadne mŕtvy. Hoci, len čo je pravda, nie vždy je to pravda. Ale môže byť...

Hovorí sa: Keď je len človek zdravý, všetko ostatné ujde. Namojveru – pravdivá pravda! Mne toť zase – priamo spred nosa – ušiel autobus.

Zvykne sa povedať: Kto má zdravie, má všetko. Iste! Až, občas, na ten rozum a až (a veru častejšie) na tie nešťastné peniaze. Alebo priateľov.

Najmä v núdzi.

Nie náhodou sa vraví: Priateľov a

12

www.hl.rs

zdravia nikdy nemáme dosť. Priateľov – najmä, keď potrebujeme požičať si zopár (desiatok či stovák) tisícok. Zdravia – obzvlášť, keď tých zopár stovák či tisícok dinárov, parom ich, aby ich... treba vrátiť.

Povráva sa aj: Nie bohatému, ale zdravému je sveta žiť. Iste. Ale dva v jednom je furt lepšie!

Radšej krčmárovi ako doktorovi.

No veru! U prvého sa človek zavše cíti zdravšie! Hoci... na druhý deň je to možno práve naopak.

Zdravie nadovšetko... Zdravý všetko prenesie. Atď. a pod. Všetko je to, vážení, číra teória. A čo prax?

Informačno-politický týždenník

Istý muž z Indonézie – ajhľa, čo je zdravie! – vraj prežil asi sedem týždňov v plávajúcom člne, keď ho voda zaniesla vyše 100 kilometrov od pobrežia. Ten by, namojveru, prežil aj u nás...

Istá knižnica v New Yorku (nevedno, či práve tá, ktorú rád v nočnej hodine navštevuje istý prezident z vrchovatého Balkánu) vraj ľuďom, ktorí nemajú zdravie, pardon, peňazí, vypožičiava obleky na rozhovor s potenciálnym zamestnávateľom, respektíve na dajakú dôležitú schôdzku. Náš zdroj neuvádza, či tá knižnica vypožičiava aj straníc-

ke košele alebo aspoň kabáty na viacnásobné prezliekanie. To by bol džob!

Nakoniec, poďme len späť za zdravím. Nie je vraj dôležité iba čo a koľko jeme, ale aj kedy. Vedecké výskumy navrávajú, že napríklad taká večera, večer medzi pol desiatou a desiatou, zvyšuje riziko zo zvýšeného krvného tlaku, tučnoty a diabetu 2. typu, takže, vážené a vážení, najmä vysoko vážiaci-ce(!), pozor! Žiadna večera večer po pol desiatej. Iba ak obed...

Bumbum!

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NAŠA ANKETA V KOVAČICI

Čo sa kupuje na miestnom trhovisku?

Anička Chalupová

K

eď sa spýtate hocikoho na kovačickom trhovisku, čo občania najčastejšie kupujú, väčšinou vám povedia, že kupujú ovocie a zeleninu.

A ďalej vysvetlia, že tieto výrobky svojou čerstvosťou a kvalitou ešte stále prevyšujú tie ponúkané v obchodoch. Pestovatelia tvrdia, že ceny ich poľnohospodárskych výrobkov sú prístupné pre peňaženku každého zákazníka, niektoré sa dokonca za 15 rokov nezvýšili „ani o dinár“.

na zaváranie a prípravu ajvaru.

Všimol som si, že je hodne záujemcov aj o kúpu ovocia.

Obzerajú a na stánkoch kupujú hrozno, hrušky, jablká a banány. Tu a tam sa počas trvania trhu dajú predať aj domáce výrobky, ako sú čerstvé vajíčka a podobne.

Ján Tomášik: − Na mojom stánku predávam koreniny a rôzne semiačka. Zákazníci najviac kupujú mak, pap-

Mária Lenhartová: − V sobotu veru býva hodne ľudí na trhu, ktorí si najčastejšie prídu kúpiť nejaké ovocie. Ja pestujem duly, ktoré zvyčajne muži kupujú na výrobu dobrej domácej pálenky. Tohto roku duly urodili menej než obvykle, takže tentoraz mám na predaj iba menšie množstvo na zaváranie.

Ján Čerňoš: − Od rána sa v tomto období po trhu prechádzajú väčšinou ľudia, ktorí si chcú kúpiť červenú papriku • ĽUDIA A UDALOSTI •

riku, čierne korenie, orechy, krupicu a pod. V porovnaní s minulými rokmi zákazníkov na trhu je čoraz menej – trhy zomierajú, lebo nám tí, čo zarábali a kupovali naše výrobky,

odišli do zahraničia, kým starším ľuďom, ako vravia, „stačí len polievka“. Súčasní pestovatelia a výrobcovia sa toho času orientujú aj na predaj iného tovaru. Na stánkoch sa dnes okrem iného ponúkajú aj rôzne koláče, zaváraniny.

Skúšajú ľudia všeličo, ale už aj o to je záujem zákazníkov slabý. Ľahšie je dopestovať, ako predať!

Ján a Anka Holíkovci: − U

nás na stánku ponúkame hlavne zele ninu a zákazníci sa toho času zaujímajú o všetky druhy papriky: Somborku, červenú, zelenú, žltú, štipľavú, feferóny... Zaoberáme sa pestovaním a predajom zeleniny už viac ako 20 rokov, ale čím ďalej situácia na trhu je horšia. Potešujúce je to, že napriek veľkým obchodným centrom, ktoré nám prebrali mnohých zákazníkov, na trhu sa hľadá čerstvý tovar, čerstvé domáce produkty. Snažíme sa, ale nie som presvedčený, že to s trhom bude lepšie v budúcnosti.

Katarína Chalupová: − Potraviny ponúkané na trhu sú lacnejšie a čerstvejšie ako tie v potravinárskych obchodoch.

Keďže každodenne chodím za prácou do Belehradu, mie-

nim, že sú ceny tovaru na trhu v Kovačici podobné ako tie na trhoch v našom hlavnom meste. Kupujem iba nevyhnutné výrobky, bez ktorých jedna domácnosť nemôže byť.

40 /4823/ 6. 10. 2018

13

Ľudia a udalosti SLOVÁCI V BIJELJINE AJ NAPRIEK ASIMILÁCII

− Dostali sme pomoc zo Slovenska v sume 6 000 eur na výstavbu pomocných miestností vedľa kostola. Bol tu aj bývalý veľvyslanec Slovenska v BaH Miroslav Mojžita, Vladimír Hudec z projektov bola aj výstavba ohrady kým združenie môže registrovať ktorý nám tiež pomáhal. Vlani, keď okolo kostola. Prostredníctvom a uchádzať sa o prostriedky aj sme oslavovali 500 rokov refor Bijeljine, v susednej Bosne združenia organizujeme aj mnohé menší počet osôb. V združení a cir- mácie a osem rokov od posviacky a Hercegovine, žijú prevažne iné aktivity, cestujeme, kamarátime kevnom zbore sú však tí istí ľudia kostola, svojou prítomnosťou nás príslušníci srbského národa sa. Každoročne si pripomíname a všetko robíme spolu. poctil aj veľvyslanec Slovenska v a Moslimovia. S nimi však spolu- Pamiatku reformácie a posviacku Náš spolubesedník ďalej hovorí: BaH Ján Pšenica, − hovorí jeden nažíva aj hŕstka Slovákov. I keď už nášho kostolíka. − Slováci v Bijeljine nevedia z aktívnych členov združenia Minehovoria po slovensky, nezabúdaCirkevný život Slovákov v Bijelj- rozprávať po slovensky. Tí starší chal Štefek. jú na svoje slovenské korene a po- ine počas občianskej vojny úplne Od Anny Petvedomie o tom sa snažia vštepiť zanikol a znovu sa rozprúdil v rovićovej, faráraj svojim deťom. Organizovaní sú roku 1997, čiže dva roky po zaky belehradskej a administrátorky šídskeho cirkevného zboru, ktorá má na starosti aj fíliu v Bijeljinje, sa dozvedáme, že sa služby Božie konajú niekoľkokrát v roku a vždy sú to popoludňajšie nešporné bohoslužby. Zvláštne Daniel Štefek, predseda Združenia Slovákov je, že tuná sú služSemberije Juraja Jánošíka by dvojjazyčné, ešte ako tak rozumejú, čo-to aj čiže liturgia je v slovenčine, čítajú vyslovia, ale mladí už vôbec nie. sa úryvky z Biblie po slovensky Manželstvá sú výlučne zmiešané. a spieva sa zo slovenského spevČisté slovenské manželstvá a tým níka, avšak kázeň je po srbsky, aby aj deti sme už dávno nemali a prav- všetci rozumeli.

Bijeljinský kostol je malý, ale útulný depodobne ich ani nebudeme mať. − Aj s deťmi z príležitosti Vianoc Pred tromi rokmi a Veľkej noci pracujem v srbskom v slovenskom evanjelickom cirkev- stavení vojny. sme sa pokúsili jazyku. Na rok však plánujeme nom zbore, ktorý je súčasťou SECAV Jedným z inizorganizovať ho- zorganizovať tvorivé dielne, na v Srbsku a fíliou cirkevného zboru ciátorov toho diny slovenské- ktorých chceme deťom predviesť v Šíde. Okrem toho majú Združenie bol dnešný ho jazyka, aby sa slovenské tradície, folklór, náboSlovákov Semberije Juraja Jánošíka. dozorca cirdeti aspoň tro- ženstvo, ukázať, čo sa robilo na Predsedom združenia je Daniel kevného zboru chu naučili jazyk Vianoce, čo na Veľkú noc, ako sa Štefek, ktorý nám o. i. povedal: a podpredseda svojich predkov. do kostola chodilo, ako sa veseli− Odhadujeme, že v Bosne združenia MiFinančne nám lo... Tým ich čo-to aj naučíme, aby a Hercegovine žije 150 až 200 lan Grňa. trochu pomohlo neskoršie, možno svojim deťom, Slovákov. Z toho počtu viac ako − Vyzval som aj mesto. Prichá- mohli o tom rozprávať. Ak by sme polovica žije práve na území Sem- Juríkovcov, Šidzala učiteľka im zorganizovali iba hodiny sloberije, prevažne v Bijeljine, a naše m o n o v c o v , z Erdevíka a na venčiny, pre nich by to teraz už združenie počíta 85 členov. Slováci Štefekovcov, hodiny chodili akiste bola záťaž, − hovorí farárka v Bijeljine od šesťdesiatych ro- Bartošovcov, Poprední aktivisti združenia 3 – 4 deti. Trvalo Petrovićová. kov minulého storočia mali svoju Gašparovcov a cirkevného zboru Milan Grňa to však krátko Slováci v Bijeljine rozvíjajú čin(vpravo) a Michal Štefek modlitebnicu, v ktorej sa schádzali a iných, aby a základný dô- nosť zameranú na údržbu cirkevna bohoslužbách. Nový kostol sme obnovili činnosť zboru. Ne- vod prerušenia bol nedostatok ného života, kostola a cintorína. sme začali stavať roku 2006, keď skoršie sa zrodila aj idea vystavať peňazí. Toho času máme 23 detí do Udržiavajú aj kontakty so Slovákmi sme založili aj združenie. Kostol tento kostolík. Nebolo ľahko, ale 11 rokov so slovenským pôvodom. vo Vojvodine, v Erdevíku, Šíde, sme posvätili o tri roky neskoršie sme to dotiahli do konca. Môžem Toľko sme balíkov rozdelili vlani Starej Pazove, Lugu... Na nejaké a odvtedy je vo funkcii. Starú mod- povedať, že nám v tom pomohla na Vianoce. Sú to deti zo zmieša- kultúrne aktivity nemajú nadostač litebnicu sme po posviacke kostola aj obec, ale aj viacerí donátori, ných manželstiev, ktoré majú aj síl. Neúprosná asimilácia urobizbúrali a na jej mieste je dnes podniky z Bijeljiny a okolia. Aby slovenské korene. Vlani sme mali la svoje. Predsa nezabúdajú na parkovisko. Vďaka angažovaniu sme však mohli čerpať prostriedky aj tri krsty. svoje korene a snažia sa svojim členov združenia podarilo sa nám z mestských fondov, museli sme Hoci tvoria skutočne malú hŕst- potomkom vštepiť povedomie v posledných rokoch úplne vyno- si založiť združenie, lebo cirkevné ku, Slováci v Bijeljine a vôbec v ob- o slovenskom pôvode. V daných viť a ofarbiť ohradu vôkol nášho spoločenstvo možno registrovať lasti Semberije nie sú zabudnutí zo okolnostiach vari aj to mnoho slovenského cintorína a jedným len ak má najmenej 300 členov, strany materského štátu. znamená.

Nezabúdajú na svoje korene

V

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

HLOŽANČANIA A PETROVČANIA NA ZÁJAZDE NA SLOVENSKU

Na slávnostiach vo Svätom Petre Jaroslav Čiep

O

bec, alebo − ako sa tomu povie u nás – dedina, Svätý Peter patrí do Komárňanského okresu v Nitrianskom kraji v Slovenskej republike. Je iba 16 km vzdialená od Dunaja. Od 28. do 30. septembra tam prebiehalo medzinárodné podujatie Budúcnosť EÚ je v našich rukách. Na ňom sa zúčastnili aj predstavitelia MOMS Petrovec, ktorí na Slovensko odcestovali spolu s folkloristami Kultúrno-umeleckého spolku Jednota z Hložian a petrovsko-hložianskymi hudobníkmi. „Dedina Svätý Peter je na juhu Slovenska. Máme 2 900 obyvateľov.

Sme jedna z mála dedín, kde počet obyvateľov neklesá, ale ideme hore.

Tomu môžeme ďakovať aj skutočnosti, že staviame bytovky. Obec (čítaj: dedina, pozn. J. Č.) má 82 bytov. Postavili sme si ich my sami ako obec, takže neodídu mladí ľudia do okolitých miest, ale zostávajú

Trojdňové podujatie Budúcnosť EÚ je v našich rukách (European Union’s future in our hands) hostitelia zorganizovali po prvýkrát práve v dňoch, keď v tejto dedine prebiehajú tradičné Oberačkové slávnosti.

monikár Ivan Galamboš, Miroslav Hemela na gitare a Vladimír Čáni na base. Obecenstvu sa predstavili troma dobre nacvičenými tancami, ako aj speváckymi vystúpeniami sólistov Adama Vladislava Stupav-

Roztancovaní Hložančania na javisku

Finančné náklady sa im podarilo kryť z programov Európskej únie Európa pre občanov, ako aj z Úradu vlády Slovenskej republiky. Vo svojom prostredí privítali aj početných hostí z partnerských miest Dunaegyháza a Hernád v Maďarsku, ako aj ďalších

ského a Jaroslava Krišku. Pesničky dobre zapadli do oberačkových slávností, lebo boli práve o víne.

Hrozno, vinárstvo a víno malo popredné miesto aj vedľa javiska.

Po návšteve obecného múzea nasledovala ochutnávka vína miestnych výrobcov a družné stretnutie s miestnymi vinármi. Vo Svätom Petre už dlhý rad rokov organizujú medzinárodné súťaže vín a zvlášť tých vyrobených z odrody Vlašský

najtvorivejších kresliarov, medzi nimi aj školákov z Báčskeho Petrovca, organizátori odmenili kresliacimi potrebami.

V piatok a sobotu vedľa miestneho športového ihriska prebiehala pouličná veselica, tiež rôzne športové súťaže, výstava obrázkov pomocou programu wordclouds Solidarita, tolerancia, dobrovoľníctvo a mládež, rôzne tvorivé dielne pre deti. Pre návštevníkov prichystali aj nafukovací hrad, klauna, maľovanie na tvár atď.

V sobotu od samého rána bola aktuálna súťaž vo varení kohútieho perkeltu za účasti skupín z partnerských miest pomenovaná Tradičné chute v Strednej Európe. Jeden zo súťažiacich tímov bol zo Srbska a tvorili ho Adam Vladislav Stupavský, Mária Čipkárová a Milan Ciganović. Táto trojica sa síce neovenčila výhrou, ale všetky perkelty, ktoré súťažné tímy uvarili, podľa hodnotiacej komisie boli výborné a po ochutnávke o víťazoch rozhodovali nuansy. Na infostane pri vchode nechýbali ani naše noviny Hlas ľudu, občasník Náš život a rôzne informačné prospekty a pohľadnice z Báčskopetrovskej obce. Záujemco-

Celok našincov súťažil vo varení kohútieho perkeltu

tu v dedine. Zabezpečíme im aj živobytie, lebo v dedine máme aj komunálne predpoklady: vodu, aj elektriku, aj plynofikácia je stopercentná a minulý rok sme zaviedli aj kanalizáciu a máme aj vlastnú čističku, takže táto dedina bude ešte príťažlivejšia, lebo v iných dedinách ľudia s tým majú problém,“ povedal nám starosta Ing. Jozef Jobbágy.

Prvým človekom v dedine je od roku 2000 a ešte sa nemieni vzdať tohto postu, keďže sa ako nezávislý kandidát uchádza o miesto starostu aj vo svojom šiestom mandáte.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

hostí z Rakúska, Srbska a Rumunska. Podujatie vo Svätom Petre navštívil aj exprezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič a župan Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica.

Farebný európsky folklór v piatok poobede bol najmasovejším programom. Tu sme mali možnosť sledovať vystúpenia domácich škôlkarov, školákov a folklórnych súborov, ako i tých z partnerských miest. Čerešničkou na torte bol programový blok a vystúpenie folkloristov z Hložian, ktorých hudobne sprevádzali har-

Pri rozlúčke so starostom obce Jozefom Jobbágym (druhý zľava)

rizling, ktorá sa v tomto kraji dobre ujala.

V užšom kruhu domáci zorganizovali voľné diskusie o EÚ a workshop pre mladšiu generáciu s prítomnými poslancami EÚ parlamentu o možnostiach zvýšenia počtu voličov vo voľbách do EÚ parlamentu, ako aj mapovanie skúseností z predošlých volieb. Tých najmladších, školákov, ešte pred začiatkom podujatia vyzvali kresliť na danú tému. Následne

via si ich mohli pozrieť a oboznámiť sa s tým, odkiaľ prichádzajú hostia zo Srbska.

Okrem amatérskej hudby a tanca mladých ľudí z dediny a okolia prilákalo aj hosťovanie známej pop punkovej skupiny Iné kafe z Bratislavy. Okrem toho vystúpili aj Gizka Oňová a viaceré maďarské skupiny a sólisti. Oslavy vo Svätom Petre v nedeľu uzavreli sviatočnou omšou.

40 /4823/ 6. 10. 2018

15

Ľudia a udalosti KLUB ŽIEN V BIELOM BLATE DOSTAL VLASTNÉ MIESTNOSTI

V Gochlerovom dome zariadia múzeum sú vo veľmi zlom stave a treba ich na výrobu organických výrobkov vymeniť. Pri tom, pravdaže, musíme a uvažujeme o tom, že sa pokúsime dbať, aby sme neporušili autentic- založiť organickú výrobu zeleniny, om na rohu ulíc Georga kosť domu, − povedala predsed- ktorú by sme potom spracúvali Dimitrova a Iva Lolu Ribara níčka Klubu bieloblatských žien a predávali. Je pravda, že si to vyžav Bielom Blate, v dedine znáAnuska Simonová a prezra- duje hodne práce a nás v spolku nie my ako Gochlerov dom, je dila nám, že s týmto svojím je až tak mnoho, ale sa pokúsime do vystavaný v meštianskom novým stánkom majú ná- spolku prilákať siedmakov a ôsmaštýle primeranom bohatším ročné plány. kov zo základnej školy a zaintereľuďom, ale bez preháňania − Dom chceme pozmeniť sovať ich o túto výrobu. Možno by a zdôrazňovania bohatstva na múzeum a otvoriť ho pre pre nich bolo zaujímavé pestovanie rodiny. Žili v ňom popredné návštevníkov, avšak v jed- kvetov, okolo ktorých nie je až tak osobnosti tej doby. nej miestnosti plánujeme mnoho práce. − Vystaval ho obchodník uskutočňovať naše aktivity.

Klub bieloblatských žien počas Vince Robinek koncom deSvoju činnosť zameriame na svojej vyše desaťročnej činnosti vätnásteho storočia, − honajmladších. Už sme reali- pod taktovkou podnikavej predsedvorí bieloblatský kronikár zovali niektoré podujatia. níčky početnými aktivitami zveľadil Adam Jonáš. – Roku 1905 Pred Veľkou nocou sme tu vlastnú činnosť a významne prispel Žigmung Gochler, bielobzoskupili deti, s ktorými sme k promócii potenciálov vidieckeho latský učiteľ, riaditeľ školy a významná osobnosť tej Miroslav Markuš (zľava), Saša Santovac a Violeta ozdobovali kraslice. Časť si turizmu svojej dediny. Pritom nikdy deti odniesli domov a časť nemali vlastné miestnosti a použídoby, uzavrel manželstvo Nenadićová prestrihli stuhu a odovzdali dom na sme nechali v dome, aby vali jednu malú izbu v Dome kultúry. s Robinekovou chovani- používanie bieloblatským ženám sme sa mohli návštevníkom Teraz konečne sa ten problém riešil, cou Helenou Schipferovou.

Dom po smrti Robinekovcov zdedili v Belehrade, dom kúpilo a dalo na pochváliť, čo deti urobili. Chceli by čo ich teší a zároveň vzbudzuje Gochlerovci a Bieloblatčania ho používanie bieloblatskému Miest- sme deti naučiť aj vyšívaniu tradič- obavy. Dom treba udržiavať, ako dodnes poznajú ako Gochlerov nemu spoločenstvu, ktoré ho zasa dom, keďže v ňom až do svojej začiatkom roka postúpilo na pousmrti v roku 1989 žila Gochlerova žívanie Klubu bieloblatských žien. dcéra Ilona. Inak Gochler mal štyri Dom bol v chúlostivom stave, lebo deti − dvoch synov a dve dcéry. v ňom roky nikto nebýval, avšak usiSynovia skončili fakulty a odišli za lovné Bieloblatčanky ho za pomoci MS a iných občanov dali do poriadku. Bolo tam vraj mnoho práce.

Dvor a priedomie boli zarastené burinou a kríkmi.

Všade bolo mnoho odhodených vecí, odpadu. Vo vnútri si pozornosť vyžadovali zvlášť steny, takže MS angažovalo maliarov, ktorí ich Gochlerov dom na rohu dvoch bieloblatských ulíc vylíčili a ženy ich Predsedníčka Klubu bieloblatských potom „váľčoka- ných motívov, a tak túto zručnosť, aj zelené plochy vôkol neho, ktoré žien Anuska Simonová mi“ omaľovali ktorá pomaly zaniká, preniesť na zaberajú takmer pol jutra. Na druhej a vrátili im pôvod- mladých. strane členiek spolku je čoraz meAvšak nie iba vyšívaním a vôbec nej, takže naša spolubesedníčka prácou do sveta. Po matkinej smrti ný vzhľad. Na skromnej slávnosti sa zriekli majetku v prospech sestier v rámci dedinských osláv počas po- ručnými prácami sa chcú Bielob- očakáva pomoc Miestneho spoloIlony a Berty. Ilona bola učiteľkou v sledného septembrového víkendu latčanky zaoberať. Keďže majú k čenstva a iných občanov. Treba veriť, základnej škole a nikdy sa nevydá- zástupca primátora Zreňaninu Saša dispozícii aj veľkú záhradu, chceli že sa im to aj podarí a že ten priestor vala. Berta bola poštárka a vydala sa Santovac, predseda bieloblatského by ju využiť na organickú výrobu bude vždy príkladne upravený.

Veď Bieloblatčania už mnohokrát za Slováka Jána Ďuríčka, neskoršie MS Miroslav Markuš a pravnučka zeleniny. Žigmunda Gochlera Violeta Nena− Mladých dnes nebavia staro- dokázali, že sú svorní a že im záleží bieloblatského pisára. Štýlový nábytok z konca 19. sto- dićová dom symbolicky odovzdali žitnosti, a preto by sme ich chceli na tom, aby svoju dedinu predstavili zapojiť aj do iných aktivít, z ktorých v najlepšom vydaní. ročia, ktorý používali majitelia, je ženskému spolku na používanie. − Dom teraz slušne vyzerá a dá by mohli mať osoh. Máme veľkú zachovaný dodnes. Sú tam aj iné Foto: autor a M. Nedeljkov časti zariadenia, ručné práce, odev... sa používať, ibaže podlaha a okná záhradu, ako aj všetky certifikáty Vladimír Hudec

D

16

www.hl.rs

Všetko to má muzeálnu hodnotu, čo bolo základným dôvodom, že Mesto Zreňanin od majiteľky, Gochlerovej pravnučky, resp. Ďuríčkovej vnučky Violety Nenadićovej, ktorá dnes žije

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

POTULKY KYSÁČOM (3)

Tatra a okolo nej Elena Šranková

A

j ďalšia písomná potulka je z centra Kysáča. Centrum je v strede Starého Kysáča, i keď geografické centrum dediny je pri základnej škole. Severne od Starého Kysáča roku 1928/29

ničnou stanicou. V lete roku 1931 sa futbal začal hrať na dnešnom ihrisku, ktoré bolo majetkom Sokolskej jednoty. Kysáčsky športový klub koncom septembra 1931 dostal dnešné meno Tatra.

Prvú drevenú tribúnu Kysáčania vystavali v roku 1942. S výstavbou

Reštaurácia Pod dubmi

Brána a tribúna na ihrisku Tatry založili Nový Kysáč (skôr Hadiktelke) a v roku 1951 ku Kysáču pripojili i Tankosićevo (skôr Hadikhalom). V Kysáči je dnes 29 ulíc.

Poradie predstavovaných stavieb je náhodné, netreba hľadať v ňom žiadnu postupnosť podľa dôležitosti, sme predsa na potulkách.

TATRA KYSÁČ Najprv sa prejdeme ku križovatke ulíc Slovenská a Vojvodinská. Tu sa nachádzajú Motoklub futbalové ihrisko, park...

Futbal sa v Kysáči začal hrať v ro- začali roku 1951 a dokončená bola koch 1922 – 1923. Najprv sa hrávalo roku 1959. V roku 1960 bol na na trávniku za cintorínom na Črepa- vchode na ihriská vystavaný objekt re, neskoršie na priestore za želez- na predaj lístkov. Ihrisko dreveným • ĽUDIA A UDALOSTI •

Park plotom ohradili v rokoch 1935 – 1936 a betónovú ohradu postavili v roku 1964.

V roku 1991 vystavali prvú časť novej reštaurácie Pod dubmi z uličnej strany a v roku 1997 pribudla predná časť.

V roku 2002 vystavali veľkú kuchyňu pri reštaurácii.

sáči aj ďalšie, novšie detské ihriská v Ulici slovenskej a v tzv. Vrabačom zámku. Nie div, že sa najmladší Kysáčania radšej chodia tam hrať.

PARK Na mieste parku pri ihrisku skôr bol cintorín. Ako posledných tu pochovali zosnulých z rodiny Jesenskovcov. O vysádzanie parku sa postaral Ján Čief, potom dlhé roky o jeho Detské ihrisko pri parku údržbu dbala učiteľka Viera Porubská za pomoci žiakov základnej školy.

Pri parku sa nachádzajú priestory Motoklubu, upravené detské ihrisko a, žiaľ, chátrajúci bazén.

MOTOKLUB KISACH CROWS Najprv to bol stánok futbalového klubu so šatňami a bytom pre domovníka. Objekt je dokončený v roku 1951. Dnes v ňom priestory majú ky- Bazén sáčski motorkári: MK Kisach Crows. Motoklub založili v roku 2006.

DETSKÉ IHRISKO Najstaršie detské ihrisko je to v parku pri bazéne. Dnes sú už v Ky-

BAZÉN Kysáčsky bazén veľkosti 25 x 12.50 m bol vykopaný a vybudovaný v roku 1951. Žiaľ, dlhé roky už nerobí, a tak sa Kysáčania chodia kúpať do okolitých dedín a miest.

40 /4823/ 6. 10. 2018

17

DETSKÝ KÚTIK Taška

rtiš

l Ma Pave

Emil Petráš

Smutná tabuľa

luľka. Visím v Som tabuľa Ze druhej jeden.

Zle sa mi tu Ach, ach, ach... m nebola vodí. Akoby so v triede na smutná?! Žiaci ni učiteľ ka mňa zabudli. A mňa dávno a ani deti už na čiaročkunepíšu. Čo by nešťastná, až dve... Nič. Som ajú v triede nahnevaná. M Krasuľu. Je druhú tabuľu, zelená, ona biela a ja som nie. To sú je ligotavá a ja . Možno aj dve rozličnosti Neviem. najdôležitejšie. eň pýši.

Ona sa každý d sa po nej y Moderné fixk mätám sa, len-tak kĺžu. Pa dysi biela Ann ako po mne ke a Ku si ma či j, pcov za O . la ka ís á krieda p y d ke ľa a? Vo už nikto nevším ávala číslice, som štedro rozd y... Bola som písmenká, čiar šia v triede. im najdôležitej diná tabuľa.

Bola som im je eľ ky Kriedu a Mala som priat . mäkkú Špongiu utná. Preto sm yť Nechcem b žiakom, aby v radím všetkým jednu tabuľu. triede mali iba

Takto vyzerá škola v Padine, ktorú nám nakreslili kamaráti 4. 3 triedy ZŠ maršala Tita. Kamarátky Dajana a Nóra z Pivnice písali o tabuli a taške. Napíšte nám a nakreslite niečo aj z vašej školy.

Na vaše práce čakáme aj na našej facebookovej stránke – Detský kútik – Hlas ľudu.

vá, 3. 1, Dajana Brňo Pivnica a, br ZŠ 15. ok tó

18

www.hl.rs

Moja škola

Informačno-politický týždenník

Danuška

Predstavím sa vám. Som Nórina taška. Moja majiteľka chodí do druhej jeden triedy. Tá trieda je na poschodí.

Keby ste len vedeli, ako mi je dobre. Každý deň jazdím na jej chrbte. Niekedy sa kotúľam aj na kolieskach. Je to vtedy, keď mám plné, plnučké bruško. Uch, keby som len nebola taká ťažká! V škole sa stretávam s mojimi kamarátkami taškami. Ššššššš...... prezradím vám jedno tajomstvo. Keď máme telocvik, vtedy robíme kotrmelce.

Neprezradíte?! My tašky vieme, čo sa stáva v žiackych hlavách, ba aj v srdciach. Práve včera som do seba schovala ľúbostný lístok. Teším sa odchodu s Norou do školy. Tam sa všeličo nové naučím. Počúvam pekné piesne. Pozerám zaujímavé rozprávky. Veľmi sa poteším, keď Nóra odíde do knižnice vymeniť si knihu. Je to príležitosť spoznať dobrú priateľku. Potom sa s ňou kamarátim. Verte mi, s Norou v škole je každý deň nová avantúra!

Vďaka tomu, že je Nóra žiačkou, aj život tašky vie byť zaujímavý.

A nebojte sa školy. Tam sa veľa toho naučíte, získate kopu nových kamarátov a všeličo prežijete.

Nóra Tárnociová, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Jan a

Ha vel ová

Anđela Kováčová

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVII 6. októbra 2018 Číslo 18/1971

a ekologická výroba sa rýchlo menia a odborná príprava je jednou z podmienok, aby Srbsko a Vojvodina udržali krok s novými trendmi.

Po oficiálnom otvorení fóra sa prítomným prihovorila Ing. Juliana Schlosserová, CSc., z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho z Bratislavy, ktorá podrobne porozprávala o certifikácii na Slovensku. Medzi účastníkmi panelovej diskusie Ľubica Sýkorová bol aj Vladimír Vozár, majiteľ Biofarmy Vozar z Kysáča, Ivan Presne po roku sa v Selenči 28. septembra 2018 už po dvanásty raz stretli priaznivci organickej Perčić, majiteľ a riaditeľ firmy výroby, ekologického poľnohospodárstva a zdravého spôsobu života, aby si vzájomne vymenili Suncokret, d. o. o., Hajdukovo, Nada Miškovićová, majiteľka firmy skúsenosti, nadviazali nové partnerstvá, či podpísali zmluvy o ďalšej spolupráci.

Biošpajz Belehrad.

Medzinárodného podnikateľedným z trvalo udržateľných pre rozvoj výchovy a vzdelávania jedna mimovládna organizácia ského stretnutia AgroOrganic B2B spôsobov využívania krajiny Srbska podpísali dohodu o spolu- a jedna vládna budú spoločne 2018, ktoré sa konalo v rámci fóra, je ekologické poľnohospodár- práci, ktorá umožní ekologickým pracovať na odbornej príprave, sa zúčastnilo približne 60 účastnístvo, označované aj ako organické výrobcom zlepšovať svoje vedo- výskume a vydávaní publikácií. kov z deviatich krajín. Obchodné alebo alternatívne poľnohospo- mosti. Dohoda zastretnutia organidárstvo, ktoré si v celom svete bezpečí spoločné zované v spoluúspešne razí cestu vpred. Aj v aktivity na vývoji a práci s Európskou Srbsku sa čoraz väčší počet ľudí uplatnení prograpodnikateľskou – a najmä mladých, zaujíma o mu vzdelávania sieťou a Organic toto odvetvie poľnohospodárstva. dospelých o ekosieťou mali za cieľ Podľa údajov z minulého roka v logickej výrobe dodatočne poSrbsku máme 13 423 hektárov a včelárstve zo môcť podnikom pod ekologickou výrobou, pričom strany COPS Seľahšie a rýchlejšie Vojvodina je popredným regiónom lenča, ktorú overí osloviť domácich tejto produkcie. príslušné minisaj zahraničných Centrum pre organickú výro- terstvo. Riaditeľ partnerov, a tak bu v Selenči (COPS) ako hlavný COPS Jozef Gašlepšie predávať organizátor – za podpory vlády parovský pri tejto organické výrobky AP Vojvodiny a v spoluorga- príležitosti pripo- Za prítomnosti Marka Rovčanina (na fotke v na trhu. nizácii s Poľnohospodárskou menul, že centrum strede), asistenta pokrajinského tajomníka pre Odkazom tohuniverzitou z Nitry, Európskou už roky pracuje na poľnohospodárstvo, dohodu o spolupráci podpísali toročného fóra je, podnikateľskou sieťou v Srbsku, školení ekologic- riaditeľ COPS Selenča Jozef Gašparovský a zástupcu že systém certiVyšehradským fondom a Interreg kých výrobcov, má Inštitútu pre rozvoj výchovy a vzdelávania Radiša Mikarić fikácie a kontroIPA CBC Programom Chorvátsko kapacity a odborly biopotravín v – Srbsko – zoskupilo aj v tomto níkov a dohoda prinesie overoPodľa slov zástupcu Inštitútu Srbsku je v súlade so systéroku početných hostí zo Srbska a vanie týchto poznatkov. Zároveň pre rozvoj výchovy a vzdelávania mom stanoveným nariadeniami zo susedných štátov. Tohtoročnou zdôraznil, že týmto spôsobom Radišu Mikarića, dohoda vlastne EÚ, ktorý zaručuje spotrebitémou fóra bola Certifikácia v budú môcť ekologickí výrobcovia formalizuje už existujúcu spolu- teľom v našej krajine kvalitu organickej výrobe. získať osvedčenia – certifikáty o prácu, ktorá poľnohospodárskym a bezpečnosť, že ekologické Ešte pred oficiálnym otvore- tom, že sú vyškolení a vzdelaní výrobcom prinesie nové hodnoty. výrobky sa vyrábajú podľa najním fóra Centrum pre organickú v oblasti, ktorou sa zaoberajú. Vyzval všetkých, aby sa aj naďalej prísnejších kritérií a noriem. výrobu Selenča (COPS) a Inštitút Dohoda zároveň stanovuje, že učili, pretože poľnohospodárstvo ○

12. FÓRUM O ORGANICKEJ VÝROBE V SELENČI

Certifikácia v organickej výrobe J

Z obsahu Kríky plné zdravia Str. 2

Čo sa dá urobiť v jeseň v ochrane porastov proti drôtovcom? Str. 4 – 5

Do vášho receptára Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCNÁ ZÁHRADA

Kríky plné zdravia

Ľubica Sýkorová

Bobuľovité kríčky aj na malom priestore prinášajú pomerne bohatú úrodu, sú nenáročné a podľa mnohých vedeckých a lekárskych výskumov bobuľovité ovocie, či už ako divo rastúce, alebo pestované sa vyznačuje vysokým obsahom cenných výživných látok, najmä vitamínov, minerálov a flavonoidov. V ľudskom tele pôsobia ako antioxidanty proti predčasnému starnutiu a pomáhajú pri predchádzaní rôznych ochorení.

Medzi menej pestované u nás patria egreše, ríbezle a josta.

EGREŠ Egreš Ribes grosularia L. (srb. ogrozd) sa k nám dostal zo Severnej Ameriky a dnes je známych najmenej 2 000 kultivarov. Delia sa podľa farby (červený, zelený, žltý) a chlpatosti (hladký, chlpatý, pichľavý). Egreš sa v surovom stave uplatní výborne pri poruchách tráviaceho systému, na prečistenie čriev a obličiek a na podporu tvorby krvi.

Egreše sú kríky strednej veľkosti, ktoré začínajú rodiť v druhom roku. Plná rodivosť nastupuje od piateho do ôsmeho roku a priemerne žije okolo 15 až 20 rokov.

Darí sa mu takmer všade, no neznáša neustále vlhkú a ťažkú pôdu, takže ho určite netreba polievať každý deň. V nadmerne vlhkom prostredí trpí múčnatkou. Egrešu treba dožičiť dostatok miesta. Ak budeme mať pri ňom ešte nejaké iné kríky či rastliny, ich tiene mu prekážať určite nebudú.

Egreš je odolný proti nízkym teplotám. V čase hlbokého zimného odpočinku môže vydržať až - 25 ° C a vymŕza na - 35 ° C. Neznáša prudké ochladenie počas kvitnutia, čo môže spôsobiť zníženie úrody a tvorbu drobných plodov. Citlivý je aj na vysoké letné teploty, keď dochádza k popáleninám na listoch.

Egreše vysádzame na jeseň – v októbri až novembri alebo v skorú jar. Kríky vysádzame priemerne na vzdialenosť asi 1,5 m a na hĺbku, ako rástli v škôlke. Stromčekové egreše sa vysádzajú podobne ako kríky. Pred vysádzaním treba do jamy zatĺcť kolík, mal by siahať až do korunky. Stromček sa priviaže ku kolu v mieste nad rozvetvením.

Správnym hnojením ovplyvňujeme rast, plodnosť, zdravotný stav a životnosť egrešov. Prihnojujeme ich každý rok, najlepšie v predjarí a pred kvitnutím. Prihnojovanie tesne pred kvitnutím zabraňuje opadávaniu kvetov a má dobrý vplyv na vývin plodov po opelení.

Organické hnojivá, ako maštaľný

20

Ríbezle hnoj či dobre vyzretý kompost zapracujeme do pôdy každý 3. – 4. rok.

Každý rok na jar sa odporúča vykonávať omladzovací rez. V prvých dvoch rokoch po vysadení treba skrátiť výhonky, aby nedochádzalo k prílišnému vyparovaniu vody zo stromčeka. V ďalších rokoch potom vykonávame skrátenie hlavných výhonov asi o jednu polovicu. Po približne 5 rokoch treba odstrániť všetky staré Egreše konáre a ponechať iba tie mladé.

RÍBEZLE Aj ríbezle (Ribes rubrum, R. nigrum, R. spicatum) je najvhodnejšie vysadiť na jeseň. Predtým, ako sa do toho pustíme, treba pripraviť pôdu. Aspoň tri týždne pred výsadbou zapracujeme do zeme vyzretý kompost alebo maštaľný hnoj. Sadenice by mali byť jeden až dvojročné, kvalitné a vitálne. Jednotlivé sadenice vysádzame od seba do vzdialenosti 1,5 až 2 metre, v prípade stromčekových tvarov postačí vysádzať necelý meter až jeden me-

II

ter od seba. Oporný kolík by mal byť taký vysoký, aby zasahoval až nad miesto vrúbľovania ušľachtilej časti v korunke. Ríbezle vysadené na jeseň musíme v predjarnom období pred začiatkom pučania zrezať tak, že výhonky skrátime na 2 – 3 púčiky, čím podporíme tvorbu nových výhonkov z púčikov koreňového krčka, ktoré budú formovať budúci ker.

Krovité tvary Prvý rok po výsadbe ponecháme na kre podľa intenzity rastu 4 – 5 silnejších, pravidelne rozložených výhonkov. V druhom roku z nových jednoročných výhonkov ríbezlí ponecháme 4 – 5 vhodne rastúcich,

aby tvorili pravidelný nezahustený ker a vzájomne si neprekážali.

Takto pokračujeme aj ďalší rok, aby sme na trojročnom kre, keď nastupuje do plnej rodivosti, dosiahli asi 5 – 6 jednoročných, 4 – 5 dvojročných a 3 – 4 trojročných výhonkov. Približne takýto pomer konárov je potrebné udržiavať rezom aj v ďalšom období, pričom odstraňujeme najstaršie výhonky a nahrádzame ich novými. V prípade, že rast nových výhonkov je oslabený, možno ho povzbudiť silnejším rezom, keď odstránime väčší počet najmä starších konárov troj- ale aj dvojročných.

Riešením môže byť aj takzvaný rez „na hlavu“, keď zrežeme všetky výhonky, čím ker úplne zmladíme a tvarujeme od začiatku. Ker môže v závislosti od odrody dosiahnuť výšku 1 až 1,8 m.

Stromčekové tvary Prvý rok po výsadbe ponecháme 3 – 4 vhodne rastúce výhonky, v druhom roku 4 – 6 vhodne rozložených výhonkov.

Tie skrátime rezom asi o jednu tretinu, aby sme podporili ich rozkonárenie. V ďalšom roku opäť skrátime vyrastené výhonky a skrátime aj bočný obrast na konárikoch.

Rodiaci stromček by mal mať asi 5 – 7 konárikov rôzneho veku – staré kostrové postupne nahrádzame mladšími výhonkami vyrastajúcimi z bázy korunky. V prípade, že sa na kmeni alebo pri jeho báze objavia výhonky vyrastajúce z podpníka, ihneď ich odstraňujeme. Červené a biele ríbezle Majú miernejší rast základných výhonkov a úrodu prinášajú na krátkych rodiacich konárikoch rastúcich na staršom dreve. Obdobie rodivosti je dlhšie, asi 7 až 8 rokov a úrodnosť je vyššia ako pri čiernych ríbezliach. Čierne ríbezle Vyznačujú sa silnejším rastom výhonkov, úrodu prinášajú na jednoročnom dreve a na ročných prírastkoch konárikov, ktoré však nedosahujú dlhý vek. Najlepšie úrody s kvalitnými plodmi sa získavajú na jedno- až trojročných konárikoch. Staršie, 4- a viacročné už neprinášajú dostatočnú úrodu.

Z tohto vyplývajú aj zákonitos-

40 /4823/ 6. 10. 2018

ti rezu a formovania kra alebo stromčeka.

Ríbezle sú zaujímavé pre vysoký obsah ovocných kyselín, vitamínu C, pektínu, rutínu a biologicky účinných farbív. Čaj zo sušených listov čiernej ríbezle sa používa pri chorobách obličiek, vápenatení ciev, reumatizme a podobne. Šťava z čiernych ríbezlí má protirakovinový účinok a podporuje činnosť všetkých buniek, vráta­­ne buniek imunitného systému. Čerstvé a konzervované ovocie možno použiť pri liečbe Josta tráviacich porúch, horúčkových ochorení, zápalových sta­voch. nemajú ostne a prinášajú úrodu čiernych bobúľ vo veľkosti bobúľ JOSTA – KRÍŽENEC ČIERNEJ RÍBEZLE egreša. Ich chuť je špecifická a naA EGREŠA ozaj v sebe spája chuť a arómu Josta vytvára pomerne veľké egrešov aj čiernych ríbezlí. Dobre a bujne rastúce kry s bohatým zakorenený krík vie priniesť bohakoreňovým systémom. Výhonky tú úrodu – až 10 kg. Dozreté plody

neopadávajú a po zbere ich môžete v chlade skladovať po dobu 1 týždňa.

Josta sa pestuje v tvare kra, ktorý má bohatý koreňový systém. Rastie bujne, jednotlivé výhonky sú v druhom roku po výsadbe dlhé 1,5 m, sú bez tŕňov. Josta je nenáročná, môžeme ju pestovať v akejkoľvek pôde, ale vysádzame na slnečné stanovište. Josty sadíme v jeseni a nakoľko je to mohutná rastlina, je potrebné pri výsadbe dodržiavať vzdialenosť 2 x 2 m.

Netrpí žiadnymi chorobami ani škodcami, takže chemická ochrana v čase vegetácie odpadá. V zimnom období je potrebný postrek proti prezimujúcej voške listovej.

DOBRÁ RADA NA ZÁVER Ako sme už spomenuli, pri pestovaní egrešov a ríbezlí sa často používa pestovanie stromových tvarov. Výhodou je ľahšie oberanie plodov a aj estetický vzhľad je zaujímavejší. V menších záhradách môžeme ušetriť priestor poschodovým pestovaním stromových tvarov. Do jednej jamy zasadíme tri stromčeky egreša rôznej sorty a výšky kmeňov. Umiestnime k nim jeden oporný kolík, ku ktorému kmene priviažeme. Jama musí byť väčšia aj pre dobré zásobenie stromčekov živinami, najmä dobre vyzretým kompostom. Takto môžeme sadiť aj stromčeky ríbezlí.

Ak k jednému opornému kolíku zasadíme biele, červené a čierne ríbezle, dostaneme zaujímavú kombináciu, ktorá oživí záhradu.



JESENNÉ PRÁCE V OKRASNEJ ZÁHRADE

Príprava rastlín na prezimovanie

Ľ. Sýkorová

Obdobie jesene je dôležité na ďalší vývoj a prezimovanie rastlín. Kvety na záhonoch začínajú odumierať, potrebné je odstrániť burinu, rozdeliť a presadiť nahustené trsy. Vo vlhkom počasí sa často vyskytujú rôzne choroby, ktoré treba sledovať a hneď po ich spozorovaní rastliny ošetriť. Musíme pohrabať opadané lístie, ktoré je zdrojom chorôb a dusí malé rastliny. Jeseň je okrem toho vhodný čas na plánovanie budúcoročnej výsadby.

N

a jeseň sa musíme postarať aj o dreviny a kvetinové záhony. Z hľadiska prezimovania majú rozdielne nároky ihličnany, listnáče, stálo zelené dreviny a exotické druhy a kultivary. Listnaté dreviny, hlavne tie, ktoré pochádzajú z približne rovnakých klimatických podmienok, aké sú u nás, prezimujú bez väčších problémov, ak sme sa o ne primerane starali po celý rok.

To platí všeobecne pre všetky rastliny, preto je dôležité ich v priebehu celého vegetačného obdobia prihnojovať a v prípade potreby aj polievať. Citlivé sú len mladé a štepené rastliny, ktoré pred príchodom mrazov prihrnieme zeminou.

Ihličnaté a stálozelené dreviny potrebujú dostatok vody v pôde, pretože cez vždyzelené listy a ihlice vodu odparujú aj v zimných mesiacoch. Pred príchodom mrazov ich preto výdatne zalejeme. Zalievame ich podľa potreby aj počas zimy, ak

nie je pôda premrznutá, alebo aspoň k nim prihadzujeme sneh z chodníkov.

Na jeseň vyberáme zo zeme hľuzy georgín a mečíkov, pretože by v zime zamrzli. Hľuzy očistíme, zrežeme stonky a vysušíme.

Trávnik v tomto období už nehnojíme. Ak sme to neurobili v septembri, teraz môžeme použiť iba draselné a fosforečné hnojivá na dozretie trávnika, nepoužívame dusík, pretože ten by nám v zime narobil viac škody ako osohu. Čoraz častejšie sa v našich záhradách stretávame s tzv. okrasnou kapustou (Brassica oleracea).Táto dvojročná rastlina, príbuzná kelu, kapusty a karfiolu, má nízky rast, preto nezaberie veľa miesta. Pútavé sú najmä jej skučeravené biele alebo fialové listy, ktoré sú pri nízkych teplotách ešte atraktívnejšie. Okrasná kapusta vynikne aj v nádobách – samostatne alebo v kombinácii s vresovcami, chryzantémami,

nízkymi okrasnými trávami a vždyzeleným brečtanom. Táto rastlina obľubuje priepustnú, výživnejšiu a vlhkejšiu pôdu.

Pred výskytom prvých mrazov premiestnite muškáty dovnútra, do chladnej miestnosti, kde nemrzne. Nezalievame ich, listy necháme prirodzene odumrieť. Zvädnuté listy odtrhneme a korene prikryjeme tenkou vrstvou vlhkej rašeliny.

Rastliny môžeme vložiť do vreciek, ale ich úplne neuzavrieme a zavesíme ich koreňmi hore.

Muškáty prezimované v črepníku potrebujú pri koreňoch trochu vlahy. Pred prezimovaním vyradíme všetky slabé rastliny. Často je potrebné muškáty na jeseň zrezať, aby nezaberali mnoho miesta. Zrežeme všetky prerastené a nepravidelne rastúce, tesne nad miestom, z ktorého vyrastá list. Ak nemáme dostatok miesta, muškáty môžu prezimovať v hlbokých debničkách naplnených substrátom na presádzanie. Odrežeme väčšiu

III

časť stonky a zasypeme korene.

Jeseň je najoptimálnejším obdobím na výsadbu drevín a ruží (od začiatku októbra až do mrazov). Na jeseň vysadené dreviny lepšie zakorenia a v nasledujúcom roku už dobre rastú a bohato kvitnú. Pri jesennej výsadbe výhonky neskracujeme, zastrihneme len korene a prípadné polámané časti. Hlboký výchovný rez urobíme až na jar. Pri výsadbe zeminu okolo koreňov dobre utlačíme, kríky dôkladne zalejeme a prihrnieme zeminou čo najvyššie, aby sme ich ochránili pred mrazmi.

V ďalšom roku rastliny bežne ošetrujeme – prihnojujeme, polievame a v prípade potreby tvarujeme.

Na jeseň venujeme pozornosť kríkom ruží – kríky okopeme, prihnojíme a prihrnieme zeminou, stromčekové ruže môžeme zabaliť do hrubého papiera alebo netkanej textílie. Pre prípad silných mrazov je dobré mať pripravenú aj čečinu na dodatočné prikrytie ruží, kvetín a citlivých drevín. Ak je však v zime dostatok snehu, ten je najlepšou tepelnou izoláciou a prikrývanie nie je nutné. Naopak, ak je zima teplá a vlhká, pod vrstvou čečiny môžu rastliny zahnívať a trpia hubovými chorobami. 

21

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Čo sa dá urobiť v jeseň v ochrane porastov proti drôtovcom?

Ing. Ján Tancik, PhD.

D

rôtovce (srb. žičari) sú larvy chrobákov z čeľade kováčikovité, Elateridae (sr. skočibube). Sú to výrazné polyfágy, napádajú prakticky všetky pestované rastliny a mnohé divorastúce.

Drôtovce sú najškodlivejšou skupinou škodcov podzemných častí rastlín. Hospodársky najvýznamnejšie škody zapríčiňujú na zemiakoch, zelenine, cukrovej repe, kukurici a iných okopaninách.

Poškodzujú podzemné časti rastlín: naklíčené osivo, korene a podzemné časti stonky, prenikajú do nich celým telom alebo len časťou tela.

Konzumujú iba stravu v tekutej forme, preto musia rozžuvať a pomliagať väčšie množstvo potravy, ako potrebujú.

Z toho dôvodu sú veľmi pažravé a uprednostňujú mladé jemné časti rastlín, ktoré obsahujú veľa vody a vyhýbajú sa starším častiam rastlín.

Drôtovce sú najnebezpečnejšie pre posiate osivo, naklíčené osivo a vzchádzajúcu mladú rastlinu. Ak sú napadnuté rastliny v týchto vývojových fázach, bývajú často úplne zničené a vytvárajú sa v poraste menšie či väčšie miesta bez rastlín alebo s malým počtom rastlín na jednotku plochy (ohniská).

Najaktívnejšie obdobie drôtovcov je na jar od apríla do polovice júna a v jeseň od po-

22

lovice septembra do konca októbra, keď sa nachádzajú vo vrchných vrstvách pôdy v hĺbke do 20 cm.

Najväčšie škody tieto larvy zapríčiňujú na jar na mladých rastlinách. V jesennom období zapríčiňujú oveľa menšie škody, ale toto obdobie

čiatkom júna, imága lietajú od polovice júna do polovice júla. Imága sú aktívne počas dňa. Oplodnené samičky kladú vajíčka do pôdy, ktorá je pod hustou vegetáciou, najmä na polia obilnín a ďatelinovín, ale aj do zaburinených porastov iných plodín.

Zemiaky poškodené drôtovcami

je najvhodnejšie na zistenie ich výskytu v pôde. A ako sa hodnotí výskyt lariev drôtovcov v jeseni, zmienime sa v tomto článku.

BIONÓMIA A EKOLÓGIA ŠKODCU Kováčiky majú viacročný vývoj, trvá 3 – 5 rokov. Prezimujú v štádiu larvy okrem v poslednom roku vývoja, keď prezimuje imágo. Výnimkou je druh Agriotes ustulatus (kováčik poľný), ktorý prezimuje vždy v štádiu larvy. Tento druh sa kuklí za-

IV

Tento druh má dvoj- až trojročný vývoj. Ostatné druhy rodu Agriotes (kováčik obilný – Agriotes lineatus, kováčik locikový – Agriotes sputator, kováčik krátky – Agriotes brevis a kováčik tmavý – Agriotes obscurus) majú trochu odlišný vývoj. Imága sú aktívne v noci, lietajú od apríla do augusta.

Vajíčka kladú najmä v máji a júni. Larvy sa kuklia koncom leta a vyliahnuté imága zostávajú do jari budúceho roku.

Tieto druhy majú 3- až 4-ročný, výnimočne 5-ročný vývoj.

Rozmnožovaniu kováčikov vyhovuje pestovanie obilnín a ďateľovín na veľkých plochách, opakovaná sejba obilnín a pestovanie obilnín v monokultúre. Vyhovuje im aj redukované obrábanie pôdy, prítomnosť burín (zaburinenosť), ako i intenzívne používanie insekticídov, lebo okrem škodcov vyhubia aj ich prirodzených nepriateľov.

Z abiotických faktorov najväčší vplyv na aktivitu lariev má teplota a vlhkosť pôdy. Pohybová aktivita lariev začína pri teplote 7 °C. Potravu začínajú prijímať pri teplote 10 °C. Keď vlhkosť pôdy klesá, zvyšuje sa žer na koreňoch a hľuzách.

Najväčšie škody spôsobuje pri teplotách 11 – 17 °C a 60 % vlhkosti pôdy. Vlhkosť pôdy významne ovplyvňuje dynamiku populácie. Vajíčka nakladené do suchej pôdy rýchlo strácajú vodu a, ako aj mladé larvy, sušia sa a hynú.

Okrem abiotických faktorov na populáciu drôtovcov značne vplývajú aj prírodní nepriatelia. Z prirodzených nepriateľov najvýznamnejšie populáciu kováčikov ovplyvňujú rôzne druhy dravých chrobákov z čeľade bystruškovitých (Carabidae) a vtáky (vrany, bažanty).

Populačnú hustotu škodcu výrazne znižujú entomopatogénne huby z rodu Metarhizium, Beauveria a Tarichium.

Výraznejšie škody nastávajú, keď je sejba v skorých termínoch do chladnej pôdy, čo vplýva na zvýšené napadnutie koreňov mladých rastlín drôtovcami. Preto treba najprv vysiať kukuricu na pozemkoch s najnižšou populačnou hustotou škodcu a nakoniec na plochách, kde je najviac lariev na m2. Škody sú väčšie na poliach, kde sú zle vykonané agrotechnické opatrenia.

OCHRANA Úspešná ochrana plodín proti drôtovcom je možná iba kombináciou agrotechnických, biologických a chemických opatrení, pričom najväčší význam majú preventívne opatrenia.

MONITORING DRÔTOVCOV Najvhodnejšie obdobie na zistenie výskytu drôtovcov

40 /4823/ 6. 10. 2018 v pôde je, keď sa nachádzajú vo vrchných vrstvách pôdy v hĺbke do 20 cm, a to je v jeseň a na jar. Na zistenie počtu drôtovcov v pôde sa môžu použiť rôzne metódy. V posledných rokoch sa používajú potravinové návnady. Táto metóda je účinná, keď je teplota pôdy nad 9 °C a vyššia vlhkosť. Na sledovanom poli sa na niekoľkých miestach (na poliach do 5 ha na 8, na väčších na 12 miestach) na ploche 1 m2 vytrhá všetka vegetácia a na tomto mieste sa označí jednostranný trojuholník so stranami 60 x 60 x 60 cm. Do vrcholu trojuholníka sa zakope do hĺbky 10 cm za hrsť naklíčenej pšenice alebo zmesi pšenice a kukurice. Potom sa celé miesto prekryje fóliou vo veľkosti 1 m2. Návnady sa kontrolujú po 4 – 5 dňoch. Zistený počet drôtovcov zodpovedá počtu na 1 m2.

Zistiť populačnú hustotu drôtovcov môžeme aj na základe pôdnych výkopov na poliach, kde plánujeme vysiať citlivé plodiny na poškodenia drôtovcami, pred sejbou cukrovej repy alebo kukurice. Kopú sa jamy (sondy) veľkosti 50 x 50 x 40 cm v jeseň alebo na jar a počítajú sa všetky larvy sledovaného škodcu v rôznych instaroch.

MONITORING IMÁG KOVÁČIKOV Na monitorovanie letovej aktivity dospelcov druhov – kováčika obilného, locikového, krátkeho a tmavého sa využívajú feromónové lapače.

Pre druh kováčik poľný sa na monitoring používa zmes potranového atraktantu a sexuálneho feromónu.

6. – 12. 10. 2018

POČASIE

PREVENTÍVNA OCHRANA Agrotechnické opatrenia sú veľmi významné pri obmedzení masového rozmnožovania kováčikov a znížení ich populačnej hustoty. Veľmi významné

v nasledujúcom roku bude na pozemku 4-krát menej lariev ako na pozemku, kde toto opatrenie nebolo vykonané. Keď sa orba vykoná do hĺbky 200 – 220 mm, je v nej 3-krát menej lariev kováčikov, ako keď sa orba vykoná len do hĺbky 100 – 120 mm.

Lapač na kováčika poľného

Feromónový lapač na imága kováčikov

opatrenia sú: správny osevný tovcov 5- až 10-krát v porovnaní postup, obrábanie pôdy (často s poľami bez zavlažovania. Ak sa vykonávaná hlboká orba), na- uplatňuje správna agrotechnika, čas urobená podmietka a zao- ktorá umožňuje rovnomerné rávanie pozberových zvyškov, vzchádzanie a rýchly rast mlatermín a spôsob sejby, hnojenie, ničenie burín, ničenie rastlinných zvyškov.

Základom ochrany proti drôtovcom je taký osevný postup, ktorý obmedzuje premnoženie tohto škodcu, a to striedaním obilnín pestovaných len jeden rok s okopaninami (kukurica, cukrová Imágo kováčika v pôde repa a slnečnica). Keď na jednom poli v prvom a treťom roku pestujeme obilni- dých rastlín, zabezpečuje sa aj ny a v druhom roku okopaniny, rýchle prekonávanie kritického populácia drôtovcov je o 77 % obdobia. Takto sa rastliny vynižšia v porovnaní s poľom, kde hýbajú väčším poškodeniam sa obilniny pestovali tri roky od drôtovcov, ale aj od iných škodcov, napríklad kukurice za sebou.

Na stredne zaburinených po- od imág, dlhánika kukuričného liach populácia drôtovcov sa alebo cukrovej repy od rýhovca zvyšuje o 100 % a na veľmi zabu- repového. rinených až o 130 % v porovnaní Obrábanie pôdy predstavuje s poľami so slabou zaburine- jedno z najdôležitejších agrotechnických opatrení v regunosťou.

V podmienkach zavlažovania sa lácii drôtovcov. Ak sa vykoná taktiež zvyšuje populácia drô- podmietka po zbere obilnín,

CHEMICKÁ OCHRANA Chemickú ochranu proti týmto škodcom treba vykonávať len po prekročení prahov škodlivosti. Môže sa vykonávať dvoma spôsobmi: morením osiva insekticídmi, aplikáciou kvapalných a granulovaných insekticídov do pôdy pri sejbe. Proti drôtovcom o vykonaní chemickej ochrany sa rozhodujeme na základe monitoringu drôtovcov v pôde pomocou spomínaných metód. Ak na plochách, kde plánujeme vysiať kukuricu, zistíme 7 a viac kusov drôtovcov na 1 m2, používame insekticíd pomocou spomínaných aplikačných metód. Prah škodlivosti pri cukrovej repe je 5 a viac kusov drôtovcov na 1 m2.

Reguláciou pôdnych škodcov morením osiva sa znižuje spotreba insekticídu 10-krát v porovnaní s aplikáciou insekticídu do pásov. Okrem ekonomickej výhody má tento spôsob ochrany aj ekologickú výhodu – nezaťažuje prostredie.

BIOLOGICKÁ OCHRANA Na reguláciu drôtovcov sa používajú prípravky na báze entomopatogénnych húb a entomopatogénnych háďatiek. Najviac sa využívajú prípravky na báze huby Beauveria bassiana.

Aplikácia sa vykonáva postrekom na pôdu a následne zapravením do pôdy, alebo sa aplikujú do pôdy k osivu súčasne so sejbou do výsevného lôžka. 

Foto: J. Tancik

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

26˚ | 11˚

25˚ | 11˚

17˚| 8˚

19˚ | 9˚

19˚ | 9˚

19˚ | 8˚

20˚ | 9˚

V

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

KVETY NIELEN NA OKRASU

Viete, ktoré sú jedlé?

Ľubica Sýkorová

Aj keď vo svete je čoraz rozšírenejšie, u nás sa konzumovanie kvetov ešte príliš nerozšírilo a nemá ani tradíciu. Použitie jedlých kvetov v našej kuchyni je málo známe, no v súčasnosti sa záujem o túto možno povedať gastronomickú novinku zvyšuje.

R

íša kve­tov po­núka asi také ši­roké mož­nosti gas­tro­no­ mic­kého vy­uži­tia, koľko má fa­rieb. Naj­zná­mejší jedlý kvet u nás je kar­fiol a broko­lica. Jedlé kvety do­kážu spestriť aký­koľ­vek po­krm či ná­poj. Okrem toho, že skráš­lia a ozvlášt­nia, mnohé z nich majú aj pozitívne účinky na naše zdravie. V modernej gastronómii jedlé kvety už tak­ mer úplne vy­tla­čili rôzne umelé oz­doby. Pre­krásne, vo­ňavé a chutné jedlé kvety si mô­žeme pri tro­che zna­lostí na­tr­hať aj v prí­rode či na záh­rade. Treba si však byť istý, že rast­liny neboli chemicky ošetrované.

Jedlé kvety sú rozdelené do viacerých skupín: jedlé kvety divorastúcich rastlín, liečivých rastlín, zeleninových druhov, okrasných rastlín či jedlé kve­ ty ovocných stromov. Kvety na gastronomické účely sa majú zbierať ráno v teplom a suchom počasí pred rozvinutím alebo čerstvo otvorené, keď obsahujú najviac éterických olejov.

Kvety na tieto účely je najlep­ šie pestovať vo vlastnej záhrade.

Alergici by ich pre istotu nemali konzumovať. Ak je možné, treba odstrániť tú časť, ktorá obsahuje tyčinky s peľom. Z kvetu by sa mali odstrániť aj zelené časti. Ak je v kvete veľa drobného hmy­ zu, ponoríme ho do misky so studenou vodou, do ktorej sme primiešali trochu soli. Do vody dávame kvety aj preto, aby ne­ zvädli, kým ich budeme používať.

Medzi jedlé kvety divorastú­ cich rastlín určite patria kvety nevädze poľnej (Centaurea cyanus), ktoré majú močopudné a žlčopudné účinky, používajú sa aj pri hnisavých a zápalových ochoreniach očí. Veľmi často sa používajú do ľadových kociek a na ozdobu jedál.

Do tejto skupiny patrí aj púpa­ va lekárska (Taraxacum officinale), ktorá je aj cennou liečivou rastlinou. Žltými okvetnými líst­ kami môžeme zdobiť polievky, prílohy k mäsitým jedlám a pou­ žívajú sa aj na výrobu medu, vín a sirupov. Púčiky kvetov môžeme

24

restovať na oleji. Ďatelina lúčna (Trifolium pratense) rastie najmä na lúkach.

Zbierame kvetné hlávky, ktoré sú červené, svetlo karmínové alebo biele, bez listov. Sušíme ich jed­ notlivo rozložené pri teplote do 35 °C. Používa sa hlavne na čaj. Ďatelinové listy sa pridávajú do zeleninových šalátov, polievok a omáčok.

Medzi jedlé kvety liečivých rastlín patria v prvom rade kvety nechtíka lekárskeho (Calendula

rastlín je rumanček pravý (Chammomilla matricaria), ktorý má protizápalové účinky, pôsobí proti nadúvaniu, kŕčom, má potopudné a upokojujúce účin­ ky. Lupienky z kvetov sa môžu nasypať na šaláty, najviac sa však kvety používajú na prípra­ vu čaju.

Medzi jedlé kvety zelenino­ vých druhov určite patria kvety cesnaku pažítkového – pažítka (Allium schoenophrasum). Pažít­ ka obsahuje množstvo vitamínu

officinalis), ktoré sa používajú ako korenie a farbivo do masla, syrov, čajového pečiva, omeliet, polievok, cestovín a jedál z ryže.

Majú mierne horkú chuť. Mladé listy sa môžu pridávať do šalátov a do varených jedál. Nechtík je známy aj ako liečivá bylinka. Je účinný pri drobných porane­ niach, zápaloch kože, slabých popáleninách, spáleniach od slnka a hubových infekciách. Šťava z rastliny sa používa aj na odstraňovanie bradavíc, kurieho oka a mozoľov.

Jednou z najstarších liečivých

C, provitamínu A, vitamíny zo skupiny B, minerálne látky, najmä vápnik a éterické oleje obsahujúce síru.

Kvety sú príjemne chrumkavé, používajú sa do šalátov, ome­ liet, na dekorácie a dochutenie paštét, pomazánok. Známe je aj pažítkové maslo a pažítkový ocot.

Aj u nás veľmi obľúbená tek­ vica (Cucurbita pepo) má jedlé kvety, ktoré sú medzi gurmán­ mi veľmi populárne. Konzumné sú kvety rôznych tekvíc, napr. tekvice obyčajnej, veľkoplodej,

VI

muškátovej či figolistej.

Jedlé sú aj kvety niektorých okrasných rastlín. Tu patrí napr. begónia hľuznatá (Begonia x tuberhybrida), klinček záhradný (Dianthus caryophyllus) či ľaliov­ ka plavá (Hemerocallis fulva H. x hybrida).

Kvety begónie sú veľmi atrak­ tívne, majú sladkú a trochu trpkú chuť. Dodávajú šalátom chrumkavosť a zaujímavý vzhľad.

Farebné lupienky sa dajú kom­ binovať s rôznymi zeleninami.

Klinčeky majú korenistú vôňu, ale lupienky majú sladkú chuť.

Na zdobenie dezertov sa použí­ va celý kvet, prípadne sa môže ponoriť do vína na zvýraznenie chuti. Jednotlivé lupienky sa pridávajú do omáčok, šalátov či dezertov.

Aj kvety ľaliovky patria medzi najčastejšie používané na ku­ linárske účely. Sú krásne veľké žlté, oranžové, hrdzavé alebo červené. Ich lupene sú krehké, chutia sladko, jemne, trošku po melónoch. Celé kvety sa pou­ žívajú na zdobenie ovocných a syrových tanierov. Lupienky sa pridávajú do šalátov. Kve­ ty sa môžu naplniť sorbetom, zmrzlinou, zamraziť a podávať ako dezert.

RIZIKOVÉ RASTLINY Pri používaní kvetov v gastro­ nómii treba byť opatrný, pretože existujú aj také, ktoré predsta­ vujú zdravotné riziko. Obsahujú látky, ktoré môžu byť jedovaté, dráždivé a spôsobujú zdravot­ né problémy. Takýchto rastlín je veľa. Medzi ne patrí napr. konvalinka (Convalaria majalis), durman obyčajný (Datura stramonium), ostronôžka poľná (Delphium consolida) či obľúbe­ ný oleander záhradný (Nerium oleander).  Foto: pixabay

40 /4823/ 6. 10. 2018

VZŤAHY

Nepomáha vám doma?

A

k sa chcete cítiť príjemne, žiť v čistote, najesť sa, opatriť kvety, potrebujete na to veľa času a chuti. Zapriahnite aj svoju polovičku.

Možno bude stačiť, ak tomu svojmu poukážete, koľko tá samozrejmosť stojí, ak by si ju mal objednať a zaplatiť vo firmách, ktoré ju poskytujú. Áno, samozrejmosť, teda aspoň podľa mužov. „Veď aj moja mama a babka to všetko doma robili a nikdy nereptali.

Sú to ženské práce!“ Tieto mužské argumenty neraz zaznejú takmer v každej domácnosti. „A čo máš na starosti ty?“ spýta sa manželka či priateľka a oheň je na streche.

MIKROVLNKY, SUŠIČKY, AUTÁ, MIXÉRY...

V roku 1972 naše mamy trávili v domácnosti o hodinu a dvadsať minút viac času, ako my teraz, nemali totiž okolo seba všetky súčasné výdobytky techniky. V roku 1996 to bolo podľa štatistík už o pol hodiny denne menej. A podľa posledných výskumov dnešné ženy strávia prácou okolo chodu domácnosti (upratovanie, varenie, žehlenie či starostlivosť o deti) v priemere 32 hodín týždenne. Na porovnanie, muži sa venujú tejto činnosti len tak zľahka – okolo 10 hodín týždenne. Popritom si treba uvedomiť, že oficiálna pracovná doba ženy nie je ani 5 či 6 hodín, ale rovných osem. Rovnako ako u muža.

KEĎ SA NARODÍ DIEŤA, VŠETKO SA MENÍ Čas, ktorý dvojica strávi osamote – bez dieťaťa, je vlastne prechádzka ružovým sadom. A to najmä v začiatkoch vzťahu, keď obom v žalúdku lietajú motýliky lásky. Vtedy sa dá prehliadnuť nejaká tá ponožka na zemi alebo nezatvorená zubná pasta. Skutočná skúška prichádza narodením dieťatka. Okrem nevyspatých nocí je potrebné všetko držať v poriadku a čistote. Práve v tieto okamihy žena, partnerka a matka zároveň, veľmi citlivo vníma počínanie svojej polovičky. Väčšina mužov pomáha, ale nájdu sa i takí, ktorým pomoc veľmi nevonia a hovoria, že žena je na materskej dovolenke, takže má kopu času aj na domáce práce, zatiaľ čo on musí predsa zarábať. No a potom nám to nejako prischne, často už na celý život.

DOMÁCE PRÁCE SA NEROBIA SAMY Je dôležité, aby sme aj naše deti naučili, že domáce práce sa nerobia samy, kúpeľňa a záchod nemajú samočistiacu schopnosť, mlieko nerastie v chladničke, ale že tiež musia priložiť ruku k dielu. A že ide o normálny prejav, ktorý stmeľuje rodinu. Neváhajte naučiť nielen svoje dcéry, ale aj synov žehliť či variť. Vaše nevesty sa vám raz poďakujú. 

ZDRAVIE A MY

Chráňte sa pred virózami už teraz

M

áte pocit, že na jeseň idete z choroby do choroby, buď prechladnete, alebo dostanete angínu, či zápal priedušiek. Ako sa obrniť pred virózami a ako si naozaj cielene posilniť imunitu už teraz?

Najčastejším prejavom oslabenej imunity sú vírusové a bakteriálne infekcie. Reč je o nepríjemných zápaloch priedušiek, mandlí, hnisavej angíne či zápaloch stredného ucha. Časté ochorenia z detstva si zase môžeme „preniesť“ aj do dospelosti.

Pri liečbe infekcií a zápalu sa v súčasnosti prejavuje tendencia obmedzovať antibiotiká a používať ich len pri bakteriálnych komplikáciách. Veľký dôraz sa kladie na prípravky posilňujúce imunitu, napríklad vitamíny, bioprvky a rôzne bakteriálne a chemické imunomodulátory.

Pri oslabenej imunite je vhodné podávať

aj enzýmové prípravky. Ide o preparáty, ktoré obsahujú enzýmy prírodného pôvodu – napríklad z tropického ovocia pochádzajúci bromelín a papaín. Tieto látky priaznivo ovplyvňujú náš imunitný systém. Enzýmové prípravky sa môžu užívať aj dlhodobo na celkové posilnenie imunity. 

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Zacvičte si v práci

M

alá rozcvička uprostred pracovného nasadenia vám ponaťahuje svaly a rozprúdi krv. Výsledkom bude väčšia kreativita a dobrý pocit.

Napriek tomu, že moderná technika a počítače majú slúžiť na to, aby nám uľahčili každodenné činnosti, nie je to vždy tak. Sedavá práca v kancelárii môže byť náročná, napriek tomu, že nejde o fyzickú námahu. Najviac trpí naša chrbtica, krk, ruky a obehový systém. Poznáte to, sedíte dlhé hodiny pred počítačom a už po hodine cítite, ako vám tŕpnu ruky, ktoré robia dokola ten istý pohyb na klávesnici a s myšou. Vaša šija je stuhnutá ako skala.

Dobrá správa! Nemusíte čakať do večera, kým si odskočíte na hodinu jogy či k masérovi, ktorý uvoľní napäté svaly.

Zaťažené partie môžete ľahko a rýchlo precvičiť aj v kancelárii a nepotrebujete na to ani vyhradené miesto či športový

úbor. Základom sú pohyby, ktoré natiahnu a zároveň uvoľnia svaly.

Stačia tri cviky 1. Ľavou rukou objímte pravé zápästie a pravú ruku jemne ťahajte doľava, pokým nepocítite tlak v pravom ramene.

Chvíľu v tejto polohe vydržte, tento cvik uvoľňuje ramená.

2. Striedavo boxujte jednou rukou dopredu a druhú priťahujte k telu. Keď je ruka natiahnutá, prepnite prsty a pri priťahovaní ich zovrite do päste. Kolegovia sa budú čudovať, čo to vystrájate, ale týmto spôsobom posilňujete paže.

3. Hlavu si podoprite pravou rukou, ľavú ruku položte zozadu na krk. Cez ľavú ruku hlavu opatrne zakláňajte. Vydržte 20 sekúnd, potom vymeňte strany. Hlavu môžete zakláňať i do strany. Tento cvik podporuje prúdenie krvi v oblasti hlavy a osviežuje činnosť mozgu.



VII

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Japonský cheesecake

Šťavnatá torta

Suroviny: 3 vajcia, 120 g bielej čokolády, 120 g neslaného krémového syra izbovej teploty Takto sa to podarí: Čokoládu nalámeme a roztopíme vo vodnom kúpeli.

Keď sa trochu vychladí, pridáme krémový syr izbovej teploty, a potom i vyšľahané žĺtky. Dobre zmiešame.

Bielky, ktoré sme vychladili v chladničke, vyšľaháme na sneh a pridáme ku zmesi krémového syra, čokolády a žĺtok. Vymiešame plastickou vareškou a vylejeme do vymasteného okrúhleho plechu veľkosti 15 cm. Plech niekoľkokrát zdvihneme a odrazu

Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 10 lyžíc cukru, balenie citrónového cukru, 5 lyžíc vody, 10 lyžíc múky, kypriaci prášok; Na plnku: 3 čokoládové pudingy, 10 lyžíc cukru, liter mlieka, 250 g margarínu; Na polevu: 100 g čokolády na varenie, 3 lyžice oleja (alebo lyžica masti) Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme s cukrom a citrónovým cukrom, pridáme žĺtky a zmiešame. Pridáme i vodu a múku s kypriacim práškom a zľahka zmiešame. Vylejeme na plech a pečieme na 180 ºC. Špáradlom preveríme, či je cesto upečené.

Upečené a vychladnuté cesto nakrájame na štvorčeky veľkosti 2 x 2 cm a dáme do väčšej nádoby.

Plnka: Pudingové prášky a cukor

spustíme na dosku, aby vyšiel vzduch a aby cheesecake počas pečenia nepopukal. Plech s koláčom dáme do väčšieho plechu, do ktorého sme naliali horúcu vodu. Pečieme vo vopred vyhriatej rúre na 170 ºC presne 15 minút. Potom 15 minút na 160 ºC. Vypneme rúru, necháme v rúre ešte 15 minút a keď sa vychladí, ozdobíme mletým cukrom.



zmiešame v troche mlieka a zavaríme do vriaceho zvyšného mlieka.

Do teplého pudingu pridáme margarín a miešame, kým sa margarín neroztopí. Teplou plnkou zalejeme štvorčeky z piškóty a zmiešame. Úzky plech vystelieme fóliou a do plechu vylejeme pripravenú zmes.

Necháme vychladnúť, prevrátime na tácku a polejeme polevou.

Poleva: Vo vodnom kúpeli roztopíme čokoládu, pridáme olej alebo masť a dobre zmiešame.

Torta vločka Suroviny: Na cesto: 6 bielkov, 150 g hnedého cukru, 150 g kokosu, 150 g mletých orechov, kypriaci prášok; Na plnku: 650 ml mlieka, 120 g hnedého cukru, 7 žĺtkov, 100 g múky, 150 g masla Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme s hnedým cukrom, pridáme kokos, orechy a kypriaci prášok. Zľahka zmiešame a vylejeme na okrúhly plech veľkosti 24 cm. Pečieme na 180 ºC orientačne 25 až 30 minút. Vychladnuté cesto

rozrežeme na 3 časti. Plnka: Žĺtky vyšľaháme a dáme do nádoby. Pridáme mlieko, hnedý cukor a múku a varíme vo vodnom kúpeli, kým nezhustne. Do teplej zmesi pridáme zmäknuté maslo a vyšľaháme. Do plnky môžeme pridať aj vanilínový alebo mandľový extrakt, rum...

Cestá natierame plnkou, ako i povrch torty, ktorý ozdobíme mletými orechmi. 

Plazmová torta Suroviny: Na cesto: 5 bielok, 5 lyžíc cukru, 5 lyžíc mletého Plazma keksu; Na plnku: 15 žĺtkov, 250 g a 4 lyžice cukru, ½ l mlieka, 2 pudingy s príchuťou sladkej smotany, 375 g masla / margarínu, zvyšok z 300 g mletej Plazmy, 100 g bielej čokolády; Na šľahačku: 4 vanilínové krémové šľahačky Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky s cukrom, pridáme mletý Plazma keks a vylejeme do plechu. Pečieme orientačne 20 minút na 200 ºC. Upečieme 3 cestá. Plnka: Vo vodnom kúpeli uvaríme žĺtky s 250 g cukru.

Osobitne zmiešame pudingy so 4 lyžicami

cukru, pridáme trochu mlieka a zavaríme do zvyšného mlieka. Keď žĺtková a pudingová zmes vychladne, zmiešame ich a vyšľaháme s margarínom. Pridáme zvyšnú Plazmu a nastrúhanú čokoládu a plnku dobre zmiešame. Šľahačka: Krémové šľahačky si pripravíme podľa návodu na vrecúšku. Cestá natierame najprv plnkou, a potom šľahačkou a rovnako natrieme aj povrch torty, ktorú ozdobíme mletým keksom.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 471 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

26

VIII

Kultúra

Kultúra

3. FESTIVAL SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH KROJOV SLOVÁKOV VO VOJVODINE

Sprievod, vernisáž, krst, prehliadka, kasting...

Elena Šranková

V

sobotu 29. septembra bol v Kysáči 3. Festival slovenských ľudových krojov Slovákov vo Vojvodine.

Začal sa slávnostným sprievodom kysáčskymi ulicami vykrojovaných účastníkov z Kovačice, Bingule, Piv-

centre začali robiť zbierku krojov zo všetkých 32 slovenských dedín.

O knihe povedal, že spája dva bratské národy – srbský a slovenský, a preto je dvojjazyčná, aby nás bratský národ mohol lepšie spoznať. Knihu kriticky posúdil Zoroslav Spevák, recenzent publikácie. Povedal, že všetci, ktorí túto knihu videli, zostali nemí, očarení krásou. Podľa jeho slov je to najkrajšia

Z vernisáže Tichá krása nice, Aradáča, Starej Pazovy, Selen- slovenská kniha za tých takmer 300 če, Báčskeho Petrovca a, pravdaže, rokov, koľko tu pretrvávame.

Kysáča. Ostatné programy prebieAutori publikácie Slovenská krása hali v Kultúrnom centre Kysáč, ktoré Branislav Kokavec a Pavel Surový je organizátorom tohto podujatia. poinformovali prítomných, že do Najprv v letnej sále otvorili výstavu druhého vydania dofotili 50 nových Tichá krása fotografa Petra Brenkusa fotografií, pričom im najviac pomáz Bratislavy. Autor sa predstavil foto- hali Mária Petríková, Mária Gašková, grafiami, ktorými zachytil krásu slovenského ľudového odevu z mnohých kútov Slovenska, ale i z Vojvodiny.

Po príhovoroch riaditeľa KC a festivalu Pavla Surového a autora fotografií Petra Brenkusa výstavu otvorila pokrajinská tajomníčka Dragana Miloševićová.

Pokračovanie programu – galaprogram a krst druhého vydania knihy Slovenská krása v ľudovom kroji autorov Branislava Kokavca a Pavla Surového Krst knihy Slovenská krása – prebiehalo vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč. V príhovore Mária Marčoková a Milinka ChrťanoPavel Surový povedal, že myšlienka vá. V samotnom čine krstu knihy sa o slovenskej kráse vznikla tak, že okrem nich zúčastnili Dalibor Rožić, chceli spojiť krásu ľudového kroja člen Metskej rady pre kultúru Mesa slovenských dievčat, a to tak, aby ta Nový Sad, Smiljka Jovanovićová, nás reprezentovala v širších rám- pokrajinská tajomníčka pre financie, coch. Ako informoval, v Kultúrnom Dragana Miloševićová, pokrajinská ta• KULTÚRA •

jomníčka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, a Zoran Milošević, pokrajinský tajomník pre vysokoškolské vzdelávanie a vedecko-výskumnú činnosť, ktorý zároveň otvoril 3. Festival slovenských ľudových krojov Slovákov vo Vojvodine. Všetci sa úvodom Módna prehliadka krojov: Ema Makovníková prihovorili vyberanými a pochvalnými slovami tak o samotnej – národnostné spoločenstvá, Milan publikácii, ako i o festivale slovenských Novaković, náčelník Juhobáčskeho obvodu, Vesna Srdanovová, náčelľudových krojov.

Nasledovala módna prehliadka níčka Mestskej správy pre kultúru starých slovenských ľudových krojov, Mesta Nový Sad, pokrajinskí poslanci, predstavitelia cirkví, združení a spolv rámci ktorej sa predstavili vykrojované dievčatá a chlapci z Kysáča, Kovačice, Bingule, Pivnice, Aradáča, Starej Pazovy, Selenče a Báčskeho Petrovca. Kroje hodnotila odborná porota v zložení: Goga Grubješićová, predsedníčka, Filip Maksimović, Dragan Milivojević, Miroslav Benka, Miroslav Brna a Simonida Stankovićová. To, čo vykrojovaní účastníci festivalu netrpezlivo očakávali, bolo vyhlásenie tých najúspešnejších.

Predsedníčka poroty konštatovala, že ich všetci účastníci očarili krásou a že mali veľmi ťažkú úlohu. Prvú cenu udelili Alexandre Filkovej zo Starej Pazovy, druhú Eme Makovníkovej z Kysáča a tretiu Andrei Dišpiterovej z Aradáča. Prvú špeciálnu cenu získala Xénia Kulíková z Kysáča, druhú Anita Trpková zo Selenče a tretiu Tiana Farkašo- Kasting Miss Folklór Slovensko vá z Bingule. Miss festivalu 2018: Sandra Grňová sa stala Ivona Zolnajová zo kov. Vernisáž, krst knihy a samotný Starej Pazovy.

V rámci festivalu tohto festival tanečnými a hudobnými bodroku prebiehal Kasting Miss mi spestrili Alisa Oravcová, Simonida Folklór Slovenska 2018, na Stankovićová, Ivana a Andrea Vozároktorý sa, žiaľ, prihlásili iba vé, Andrea Lačoková a LegoDuo a ženštyri dievčatá. Všetky sa pred- ská a mužská spevácka skupina KC. Partnerom festivalu bol Etnology stavili spevom a do súťaže, ktorá bude na Slovensku, si fest Belehrad a podporili ho Mesto zvolili Sandru Grňovú z Pivni- Nový Sad, Pokrajinský sekretariát pre ce a Ivanu Vozárovú z Kysáča. vysokoškolské vzdelávanie a vedecOkrem už spomenutých ko-výskumnú činnosť, Pokrajinský hostí svojou prítomnosťou sekretariát pre kultúru, verejné in3. Festival slovenských ľudových kro- formovanie a vzťahy s náboženskými jov Slovákov vo Vojvodine poctili spoločenstvami a Úrad pre Slovákov Snežana Sedlarová, podpredsedníčka žijúcich v zahraničí v Bratislave.

Na dobrú náladu hostí, účastníkov, Zhromaždenia AP Vojvodiny, Milinka Chrťanová, námestníčka pokrajinské- organizátorov, ako i divákov po zakonho tajomníka pre vzdelávanie, pred- čení festivalu hrala selenčská skupina pisy, správu a národnostné menšiny Maks.

40 /4823/ 6. 10. 2018

27

Kultúra NA TRADIČNOM FESTIVALE V RUMUNSKU

V Nadlaku sme opäť zabodovali Katarína Melegová-Melichová

V

dňoch 28. až 30. septembra v Rumunsku, v Nadlaku, prebiehal 20. Festival slovenských ľudových piesní Cez Nadlak je..., na ktorom sa zúčastnilo 36 spevákov z Rumunska, Maďarska a Srbska. Súťažili v troch vekových kategóriách: 6 – 12 rokov (16), 13 – 18 rokov (14) a nad 18 rokov (6). Festival je od 5. ročníka medzinárodný a od 9. speváci súťažia v troch vekových kategóriách. Na tomto poslednom Srbsko bolo najzastúpenejšie – s 19 spevákmi, z Rumunska ich bolo 11 a z Maďarska 5.

Zo Srbska v najmladšej vekovej kategórii súťažili: Michaela a Kristián Šimekovci z Lalite, Simona Sýkorová z Petrovca, Soňa Francistyová z Kysáča a Marek Škabla zo Selenče; v strednej vekovej kategórii: Magdaléna Kaňová a Jana Trusinová, obe zo Selenče, Martina Agarská z Boľoviec, Jana Verešová a Maja Gedeľovská, obe zo Starej Pazovy, Ján Bartoš z Kovačice, Nina Francistyová z Kysáča, Shaili Ponigerová-Forero z Petrovca a Zlatko Klinovský z Nového Sadu; v najstaršej vekovej kategórii: Alexandra Brtková z Petrovca, Gabriela Feketeová z Kovačice, Anna Berédiová zo Selenče, Jana Tomanová z Boľoviec a Katarína Kalmárová z Vojlovice.

Na festivale boli aj vzácni hostia: veľvyslanec SR v Rumunsku Karol Mistrík, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Číž (podpredseda klubu SMER-SD), Dušan Jarjabek, predseda Výboru pre kultúru a médiá, Ľubomír Petrák, predseda Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Anton Hrnko, predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť, generálny konzul SR v Békešskej Čabe Igor Furdík, poslanec DZSČR v parlamente Rumunska Jarko Furík, predseda DZSČR Adrián Miroslav Merka, republiková poslankyňa Zhromaždení Srbska Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM a pokrajjinská poslankyňa Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová-Račková, prefektka Aradskej župy Florentina Horgea, predseda župnej rady v Arade Iustin Cionca,

28

www.hl.rs

predsedníčka Rady pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Výkonnej rady NRSNM a MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová, odborná inšpektorka na Ministerstve národnej výchovy Rumunska Vieroslava Timarová, predsedníčka OZ Dotyk ľudskosti Mária Katarína Hrkľová, primátor Nadlaku Ioan Mărginean, tajomník Matice slovenskej Viliam Komora s delegáciou a ďalší.

Pozdravné listy zaslali minister

Obecenstvo svoju cenu udelilo Teodore Hírešovej z Nadlaku a cena orchestra zostala tiež doma – získala ju Martina Moldovanová. Špeciálne ceny porota udelila Hane Krajcoviczovej z Békešskej Čaby, Maji Gedeľovskej zo Starej Pazovy a Magdaléne Kaňovej zo Selenče.

Cenu Katedry slovanských jazykov Univerzity v Bukurešti získala Jana Trusinová zo Selenče, cenu Aradskej oblasti DZSČR Alexander Antonovič-Milincean z Nadlaku, cenu časopisu Naše snahy si odniesla do Lalite Michaela Šimeková. Cenu za zachovávanie autentickej slovenskej ľudovej piesne od odbornej inšpektorky Vieroslavy Tímarovej získala Slavomíra Slováková z Bodonoša. Mesto Nadlak udelilo svoju cenu Kláre Albertovej z Nadlaku.

Cena poslanca DZSČR sa dostala Laszlovi Zsomborovi zo Slovenského Komlóša. Cena OZ Dotyk ľudskosti ako najstaršia účastníčka získala Alžbeta Sviteková z Bodonoša a ako najmladšia Valentína Bobáľová z Nadlaku.

V nedeľu po udelení cien a vystúpení odmenených poslanci Národnej rady SR udelili Biance Unc a Pavlovi Hlásnikovi ako orNaši odmenení speváci: (zľava) v prvom rade Simona Sýkorová z Petrovca, Marek Škabla zo Selenče a Michaela Šimeková z Lalite ganizátorom tohto jedinečného a v druhom rade Jana Trusinová a Anna Berédiová zo Selenče, Katarína podujatia krištáľovú cenu NRSR, Kalmárová z Vojlovice, Zlatko Klinovský z Nového Sadu, Martina následne poslanec NRSR a operný Agarská z Boľoviec, Alexandra Brtková z Petrovca, Maja Gedeľovská zo spevák Dušan Jarjabek spolu s diStarej Pazovy a Magdaléna Kaňová zo Selenče vákmi zaspievali známu Rodný môj kraj... Prvá časť revuálneho prograzahraničných vecí a európskych Jucanová, profesorka hudobnej mu bola krátkou retrospektívou záležitostí SR Miroslav Lajčák, mi- kultúry, dirigentka, riaditeľka GJK posledného desaťročia, v rámci nisterka kultúry SR Ľubica Laššáko- v Petrovci Anna Medveďová a pro- ktorej vystúpili zo Srbska: Ivan vá, štátna tajomníčka Ministerstva fesor hudobnej kultúry v Selenči, Slávik, Andrea Lačoková, Anita školstva, vedy, výskumu a športu dirigent a skladateľ Dr. Juraj Súdi. Rybárová, Renata Rybárová (LováSR Oľga Nachtmanová a štátny Festival moderovali Bianca Unc sová) a Tatiana Jašková; z Maďarska tajomník Ministerstva kultúry Ivan a Juraj Cigáň.

Zuzana Bartošová a z Rumunska Sečík.

Porota rozhodla v najmladšej Adriana Furiková a Mária BonteaAj tento 20. ročník podujatia vekovej kategórii 1. cenu udeliť -Krajčíková. V druhej časti vystúpila vyfinancovali: Demokratický zväz Kristíne Benciovej z Nadlaku, 2. Skupina tanečného humoru VšeSlovákov a Čechov v Rumunsku, cenu Simone Sýkorovej z Petrovca tečníci z Bratislavy, ktorí oduševnili Úrad pre Slovákov žijúcich v za- a 3. cenu Marekovi Škablovi zo Se- tak divákov, ako aj hostí. hraničí, Mestské zastupiteľstvo lenče. V strednej vekovej skupine Na záver: 20. ročník Festivalu v Nadlaku a Kultúrne centrum župy sa víťazom stal Zlatko Klinovský Cez Nadlak je... bol doteraz jedným Arad a podporili početní sponzori z Nového Sadu, 2. cenu poroty z najpočetnejších, čo do kvality a priatelia festivalu. Organizátori získala Andrea Irena Fábryová prednesov najvyrovnanejší, s výpred začiatkom prvého koncertu z Nadlaku a 3. Martina Agarská z borným hudobným sprievodom udelili plaketu tým, ktorí nepre- Boľoviec. V najstaršej kategórii sa orchestra Sálašan pod vedením vyhliadnuteľne prispeli k festivalu; víťazkou stala Anna Berédiová zo nikajúceho Ondreja Maglovského. zo Srbska ocenenie získali: Anna Selenče, 2. cenu udelili Kataríne Tak Festival Cez Nadlak je...

Chrťanová-Leskovac, Anna Med- Kalmárovej z Vojlovice a 3. Alexan- vykročil do tretieho desaťročia veďová a Miroslav Hemela. dre Brtkovej z Petrovca. Nositeľov ako vzácne kultúrne podujatie Spevákov sprevádzal 10-člen- prvých cien odbornej poroty od- dolnozemských Slovákov. ný orchester Sálašan s primášom menila aj Národná rada SR.

Informačno-politický týždenník

Petrom Brindzákom a dirigentom a harmonikárom Ondrejom Maglovským. Festival sledovala odborná porota v zložení: muzikológ a kantor cirkevného zboru v Békešskej Čabe Ján Šutinský ako predseda poroty a členovia: profesorka hudobnej výchovy na Lýceu Jozefa Kozáčka v Bodonoši Mária Peniaková, etnologička, vedúca FS Sálašan, riaditeľka prehliadky Cez Nadlak je... Kristína

• KULTÚRA •

KULTÚRNE PODUJATIE SKALNICA V SELENČI

Prezentácia minulosti a súčasnosti

obohatí výstava prác z výtvarného tábora, na ktorom tvorili známi piatok 28. septembra v Se- akademickí maliari z rôznych miest lenči prebiehalo zaujímavé Vojvodiny. Cieľom je prezentácia podujatie pod názvom Ču- a spolupráca dvanástich vojvovarkuća (po slovensky Skalnica) dinských prostredí.

V Selenči sa podujatie začalo v Business stredisku prezentáciou a ochutnávkou tradičných jedál – prevažne pečív, ktoré pripravili selenčské gazdinky podľa tradičných receptov. Nasledovala návšteva etno priestoru v Dome Na začiatku programu v Dome kultúry: (zľava) Svetlana Tomovová, Vladimír Valentík kultúry, ktorého a Katarína Vrabčeniaková úpravu má na starosti etno sek– Vojvodina – náš dom. Ide projekt cia MOMS Selenča. Hostí privítala ochrany multikultúrneho dedič- vedúca sekcie Viera Strehárska, stva Vojvodiny so symbolickým ktorá v skratke hosťom ozrejmila názvom podľa kvetiny skalnice. minulosť Selenče a zmienila sa aj Je to odolná rastlina, ktorá sa o vystavenej zbierke zachovaných spomína už v najstarších zápi- exponátov z minulosti Selenče. Po soch, pestovala sa a pestuje i na obhliadke tejto výstavy návštevstrechách domov, má ochranné níci si mohli pozrieť vo vestibule Domu kultúry výstavu obrazov a a liečivé vlastnosti.

Juraj Berédi-Ďuky

V

Práce vojvodinských akademických maliarov a sochárov

predsedníčke Rady Miestneho spoločenstva Selenča Kataríne Vrabčeniakovej odovzdala sošku, symbol projektu Skalnica, ktorú vypracoval akademický sochár Andreja Vasiljev-Baćo. Slova sa

Kollára, Orchestrík a hostia z Báča a Bečeja. Všetci sa predstavili piesňami a tancami zo svojich prostredí a na svojom materinskom jazyku.

Pekným gestom organizátorov bolo to, že návštevníci úplne

V priestoroch matičnej etno sekcie

Z vystúpenia hostí

V časovom rozpätí od januára 2018 do júna 2020 Nadácia 021 z Nového Sadu v spolupráci s partnermi zo Sriemu, Banátu a Báčky: CeSER Ruma, Strediska pre rozvoj občianskej spoločnosti Zreňanin a KUS Branka T. Radičevića z Bečeja realizuje tento projekt v dvanástich prostrediach. Po úspešne realizovaných podujatiach v Báčskom Petrovom Sele, Aradáči a Kupinove uplynulý piatok sa konalo v Selenči. Projekt sa skončí ústredným podujatím v Novom Sade, na ktorom budú prezentované dosiahnuté výsledky. Každú akciu • KULTÚRA •

sôch vojvodinských akademických maliarov a sochárov z rôznych vojvodinských prostredí. Práce vznikli na výtvarnom tábore realizovanom v autentickom dedinskom prostredí na Sálaši 137 a témou bola multikultúrnosť Vojvodiny a vojvodinskej kultúry.

Nasledoval umelecký program v Dome kultúry. Najprv sa obecenstvu prihovorila predsedníčka Nadácie 021 Svetlana Tomovová, ktorá sa poďakovala hostiteľom za srdečné prijatie a nezištnú pomoc pri organizovaní jednotlivých zložiek projektu. Na pamiatku

Na ochutnávke tradičných jedál

ujala aj predsedníčka Rady MS Selenča Vrabčeniaková. Poďakovala sa za dar a pripomenula, že Selenča tohto roku oslavuje 260 rokov založenia a je to svojrázne uznanie, že sa časť tohto projektu realizuje práve v Selenči. Spomenutú výstavu obrazov otvoril výtvarný kritik Vladimír Valentík.

V umeleckom programe účinkovali deti selenčskej Predškolskej ustanovizne Kolibrík, žiaci ZŠ Jána

zdarma dostali skalnicu v malom črepníku, ktorú si mohli potom doma zasadiť. Podľa reakcie návštevníkov, účastníkov a organizátorov štvrtá časť projektu bola v Selenči úspešne realizovaná a splnila cieľ. Je to prezentácia spolupatričnosti a spolupráce národnostných, náboženských a kultúrnych spoločenstiev vo Vojvodine pod heslom Vojvodina – náš dom.

40 /4823/ 6. 10. 2018

29

Kultúra V ÚKVS PREDSTAVILI BÁSNICKÚ ZBIERKU

Éterizácia mimo konTEXTu Elena Šranková

Z

náma najmä ako špičková a produktívna prekladateľka súčasnej slovenskej literatúry a šéfredaktorka časopisu Nový život Zdenka Valentová-Belićová sa rozhodla predstaviť našej kultúrnej verejnosti aj ako poetka – autorka srbsko-slovenskej básnickej zbierky Éterizácia s podnázvom mimo konTEXTu. V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade vo štvrtok 27. septembra predstavili túto jej básnickú prvotinu, resp. dvojjazyčnú poeticko-výtvarnú publikáciu.

Ako autorka na večierku povedala, niektoré básne vznikali v srbčine a niektoré v slovenčine, na čo nemohla vplývať. Pokúsila sa totiž touto zbierkou urobiť výskum, aká je poézia, ktorá vzniká na pomedzí dvoch kultúr alebo jazykových prostredí, ako sa predovšetkým jazyková identita v nás prelína, lebo je všeobecne známe, že nemožno písať poéziu požičaným jazykom, ale iba tým, ktorý je najhlbší a najintímnejší. Na ilustráciu prečítala

Z vydareného večierka v Novom Sade: (zľava) Miloš Zubac, Jana Vjergová, Zdenka Valentová-Belićová, Ladislav Čáni a Aneta Lomenová

niektoré básne tak po slovensky, ako i po srbsky. Keďže básnická zbierka Éterizácia púta pozornosť aj grafickou úpravou, na večierku predstavili i akademickú umelkyňu Janu Vjergovú, ktorá je autorkou väčšiny grafík v publikácii. Výtvarná zložka je totiž v zbierke dôležitá nielen z estetickej strany, ale aj z významovej. Publikácia je určitým spôsobom generačným nástupom autoriek dvoch odvetví umenia.

Vo výstavnej časti priestoru ÚKVS

predstavili aj tvorbu Vjergovej, čiže jej grafiky a keramiku.

V rámci programu o tvorbe týchto dvoch autoriek a, samozrejme, predstavovanej publikácii hovorili dvaja vynikajúci básnici a pesničkári: Ladislav Čáni, autor doslovu v predstavovanej knihe a prvý čitateľ uverejnených veršov, čiže autorkin prvý kritik, a Miloš Zubac, ktorý večierok okrem príhovorom spríjemnil interpretáciou niekoľkých piesní za gitarového sprie-

vodu. Prihovorili sa i obe autorky a porozprávali o vlastnom vnímaní umenia, o tvorbe a spolupráci.

Okrem originálnej grafickej tvorby Vjergovej dôležitú zložku predstavenej publikácie tvorí aj grafický dizajn, o ktorý sa postaral Dušan Valent, grafický dizajnér, profesor techniky a informatiky v základných školách v Selenči a Pivnici.

Početným prítomným na večierku sa prihovorila a na začiatku ich privítala Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, a moderátorkou večierka bola Aneta Lomenová. Knihu vydal Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave za podpory Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Redaktormi knihy sú Miroslav Bielik a Zoran Đerić a grafickú úpravu vypracoval D. Valent.

Traja autori, ktorí sa podieľali pri zrode zbierky básní – Z. Valentová-Belićová, J. Vjergová a D. Valent – na konci večierka vdýchli život básnickej prvotine a zaželali jej, aby si našla cestu k čitateľovi.

SEMINÁR PRE VYCHOVÁVATEĽOV V PETROVCI

Každá odborná rada je na úžitok Katarína Gažová

Z

druženie vychovávateľov osveových pracovníkov Slovákov Vojvodiny v sobotu 29. septembra usporiadalo odborné stretnutie pre vychovávateľov v PU Včielka na tému: Rozvoj vizuo-motorickej koordinácie prostredníctvom hier v makro a mikro priestore. V dielňach sa zúčastnilo zo 50 vychovávateliek z 11 prostredí z Vojvodiny.

Predsedníčka tohto združenia Božena Levárska privítala účastníčky stretnutia v PU Včielka, lektorku seminára docentku Barborku Kováčovú z Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity z Ružomberku zo Slovenska a podpredsedníčku Výboru pre vzdelávanie NRSNM Tatianu Naďovú, ktorá prítomným

30

www.hl.rs

tiež popriala úspešnú prácu. Počas seminára spracovali niekoľko tém: rozvoj vizuo-motoriky v makro a mikro priestore, práca s textom a knihou – biblioterapia, spracovanie projektového plánovania a práca spôsobom projektov.

Lektorka seminára Barborka Kováčová pred začiatkom stretnutia po- Lektorka Barborka Kováčová priniesla účastníčkam seminára ukázala na to, že výzvou aj odbornú literatúru seminára v Petrovci je a národnostné menšiny – národpredstaviť učiteľkám materských môže v pohybovej komunikácii.

Vychovávateľky si z tohto semi- nostné spoločenstvá a Výbor pre škôl, ako možno všeobecné témy predstaviť deťom zážitkovou for- nára odniesli užitočné poznatky, vzdelávanie NRSNM. Účastníčkam mou, teda rozvíjať vizuo-motorickú ktoré budú môcť ihneď uplatniť v dielní rozdelili pri tejto príležitosti koordináciu cez úplne jednoduché praxi. Odborné stretnutie v Petrov- knihy a časopisy z grantov Úradu aktivity bez pomôcok iba pohybom ci podporili Pokrajinský sekretariát pre Slovákov žijúcich v zahraničí tela v priestore, čo škôlkarom po- pre vzdelávanie, predpisy, správu zo Slovenska.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

REALIZOVANÝ PROJEKT COLOURS OF MALAYSIA 2018

O kovačickej insite v Belehrade Anička Chalupová

S

Azlina Adinan, kým sa v praktickej časti dielne prihovorila aj srbská maliarka Srna Subanovićová. Účastníčky dielní si vypočuli aj koncíznu prednášku o insitnom umení v prednese Anny Žolnajovej-Barcovej,

slávnostne otvoriť výstavu obrazov insitnej maliarky Datin Elize Tadžudinovej z Malajzie.

Návštevníci podujatia Colours of Malaysia 2018 okrem obdivovania expozície tradičných ručných prác a ochutnávky tradičných malajzijských špecialít mali príležitosť kochať sa v tradičných malajzijských tancoch v prednese veľvyslaneckého

o zámerom predstaviť kultúru Malajzie prostredníctvom umenia a kuchyne, ako aj prezentovať kultúrnu spoluprácu medzi týmto štátom v juhovýchodnej Ázii a Srbskom, Veľvyslanectvo Malajzie v Belehrade od 25. do 29. septembra usporiadalo dielne maľo- Účastníčky dielní, medzi ktorými je aj vania batik technikou a s Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU prezentáciou insitného (prvá zľava) umenia.

V rámci päťdňového podujatia Viedla ju manželka šéfa diplov hoteli Radisson Collection, Old matickej misie Veľvyslanectva Mill v Belehrade sa uskutočnili Malajzie v Belehrade Nur početné tvorivé dielne, v rámci ktorých bola aj prezentácia a praktick á demonštrácia tradičného umenia maNa záver sa všetky účastníčky projektu spolu vyfotografovali lajzijského batika (ručnékustódky a riaditeľky Galérie kultúrno-umeleckého spolku ho maľovania insitného umenia v Kovačici, Chenderawasih. na hodváb). ktorej sa zároveň dostala aj česť Foto: z archívu GIU Tradičný tanec ako súčasť ľudovej kultúry

STARÁ PAZOVA

Obecná prehliadka výtvarnej tvorby Anna Lešťanová

V

aule staropazovskej divadelnej sály vo štvrtok 27. septembra bola slávnostne otvorená 15. obecná prehliadka výtvarnej tvorby v organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Po úvodných slovách Petra Nerandžića, tajomníka Z otvorenia prehliadky zväzu ochotníkov, prehliadku otvorila Anđelka Mali, mi zúčastnilo 44 maliarov a sochápredsedníčka zhromaždenia sta- rov z umeleckých združení, ktoré pôsobia na území Staropazovskej ropazovských ochotníkov.

Na výstave sa s úhrnne 62 práca- obce: zo Združenia výtvarných • KULTÚRA •

umelcov Starej Pazovy, Združenia výtvarných umelcov Leonardo v Nových Bánovciach, Združenia umelcov Nová Pazova, tiež z KUS Branka Radičevića v Starej Pazove, KUS Slavka G ajina vo Vojke a Priateľov detí a mladých Nové Bánovce v Belegiši.

Vďaka vystaveným prácam až 20 autorov sa podľa rozhodnutia selektora Marjana Karavlu, akademického maliara, zúčastnia na oblastnej prehliadke

6. októbra v Sriemskej Mitrovici.

Tentoraz sú podľa rozhodnutia Karavlu odmenení i traja najúspešnejší autori na 15. obecnej prehliadke výtvarnej tvorby a príležitostné odmeny im udelil Vladislav Pop, predseda Správnej rady zväzu ochotníkov obce. Za svoje umelecké diela prvé miesto získala Željka Ćurčićová zo staropazovského združenia, druhé Gordana Špralja Tomaševićová z novobánovského združenia a tretie Zorica Opavská zo staropazovského združenia.

V hudobnej časti slávnosti vystúpili flautistky Hudobnej školy Mr. Ljubinka Lazića z Vojky.

40 /4823/ 6. 10. 2018

31

Kultúra STARÁ PAZOVA

Program ku Dňu európskych jazykov Anna Lešťanová

K

aždoročne si 26. septembra pripomíname Deň európskych jazykov. Tohto roku žiaci vyšších ročníkov ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove k tomuto dňu pripravili so svojimi profesormi zaujímavý príležitostný program.

O význame tohto dňa hovorili v štyroch jazykoch, ktoré sa učia v škole: v slovenčine, srb- Zo školského programu čine, angličtine a nemčine. Usilovní žiaci pripravili aj tref- jazykov vieš, toľkokrát si človené plagáty s pútavými odkazmi, kom. Vďaka jazykom môžeme ktoré vyvesili na stenách chodby. spoznávať aj kultúru iných náZ tohto nevšedného vyučovacie- rodov, na čo i počas programu ho dňa odniesli si domov nové poukázali jeho aktéri.

Svojrázny projekt ku Dňu poznatky. I tentoraz si uvedomili pravdivosť starej múdrosti: Koľko európskych jazykov tentoraz

EURÓPSKY DEŇ JAZYKA A KULTÚRY Radou Európy stanovený na 26. septembra má za cieľ zachovať pôvodné európske jazykové bohatstvo a pestrosť. Najlepším príkladom tej pôvodnej európskej jazykovej špecifickosti je práve Biele Blato, keďže sa tu rovnoprávne používajú slovenský, maďarský, bulharský, srbský a rómsky jazyk. A práve preto 26. september 2018 v bieloblatskej základnej škole bol v znamení európskych jazykov. Primeranou prednáškou, písanými odkazmi a vyhotovením osobitného viacrečového plagátu (na fotografii) pripomenuli si tento deň, ktorý je pre túto ustanovizeň veľmi významný. A to nie iba ako kulturologický fenomén, ale aj ako potreba, aby sa tá jazyková špecifickosť zachovala do budúcna. Veď v Bielom Blate všetci komunikujú vo všetkých jazykoch.

32

M. N.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

po prvýkrát spoločne realizovali žiaci vyšších ročníkov školy za pomoci profesorov,

ktorí tu vyučujú jazyky – slovenčinárky Kataríny Topoľskej a Jarmilky Dolinajovej, angličtinárky Olivery MiletićovejPanovićovej, nemčinárky Anny Hricovej a srbčinára Savu Đurđevića. Podľa slov profesorky Topoľskej žiaci o prípravu programu prejavili veľký záujem a pripravovali sa nielen v škole, ale aj doma. Doteraz si v tejto pazovskej škole Deň európskych jazykov pravidelne pripomínali iba na školských hodinách.

Tentoraz sa vzchopili a spoločnými silami urobili osobitný program, z ktorého majú všetci dobrý pocit.

V ŽILINE NA ODBORNOM SEMINÁRI. V organizácii Žilinského samosprávneho kraja od 19. do 22. septembra po siedmykrát bol zorganizovaný odborný seminár pre profesorov slovenčiny, dejepisu a občianskej výchovy. Zo Srbska sa na ňom zúčastnilo 47 profesorov zo základných a stredných škôl: z Padiny, Kovačice, Pivnice, Selenče, Silbaša, Kysáča, Hložian, Kulpína, Báčskeho Petrovca, Nového Sadu, Báčskej Palanky, Čelareva, Jánošíka a Aradáča. Po tretíkrát tu boli i študenti z Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade a vychovávateľky materských škôl s vyučovacou rečou slovenskou. Žilinčania aj tohto roku frekventantom seminára ponúkli zaujímavé prednášky z oblasti dejín a projektového manažmentu. Prednášky prebiehali v amfiteátri budovy Žilinského samosprávneho kraja a v stredných školách v Martine. Neoddeliteľnou zložkou seminára boli výlety po žilinskom regióne – návšteva Turčianskej galérie v Martine, Národného múzea v Ružomberku a Liptovskej dediny v Pribyline. Žilinský samosprávny kraj zabezpečil pre všetkých účastníkov seminára ubytovanie so stravovaním, program s výletmi a primerané darčeky. Projekt podporili NRSNM a ÚSŽZ.

S. Z. • KULTÚRA •

SCÉNA

SEMINÁR PRE MLADÝCH INTERPRETOV. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov pre mladých interpretov slovenskej populárnej hudby usporiadal 2. edukačný seminár na podporu rozvoja vokálneho umenia vojvodinskej mládeže. Prvá časť dielní prebiehala v sobotu 29. septembra a pokračovanie je naplánované na sobotu 6. októbra.

V interpretačných dielňach týkajúcich sa populárnej hudby sa zúčastňuje jedenásť mladých frekventantov, ktorých umelecky teoretickými a praktickými cvičeniami vedie renomovaná hudobná odborníčka Dr. Slovenka Benková-Martinková. Sú to prevažne speváci, ktorí už majú skúsenosti s verejným vystupovaním na hudobných podujatiach. Účastníci 2. seminára spevu sa zároveň pripravujú na vystúpenie v rámci revuálnej časti 38. Festivalu populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči. Bude to svojrázna odmena za ich snahu a ochotu podieľať sa na zveľaďovaní súčasného hudobného hnutia.

A. L.

KOVAČICKÉ PASTORÁLE EVY HUSÁRIKOVE J P R E D S TAV E N É NA SLOVENSKU. Vo štvrtok 27. septembra v Krajanskom a komunitnom centre Kalab v Bratislave bola vernisáž prác Kovačické pastorále insitnej maliarky Evy Husárikovej z Kovačice. Výtvarná umelkyňa Husáriková (1942) je jednou z najstarších maliarok kovačickej školy insity. Začala maľovať ešte na sklonku 60. rokov a onedlho sa stala členkou Galérie insitného umenia v Kovačici. Maľuje už takmer polstoročie a za sebou má stovky obrazov, kolektívnych výstav, na desiatky samostatných prezentácií a rad domácich a zahraničných uznaní. Expozíciu vystavených obrazov vo výstavných miestnostiach Kalab tvoria jej olejomaľby, na ktorých podáva spomienky z bežných a sviatočných dní. Inšpiráciu pre svoje výtvarné diela nachádza aj vo folklóre, v oslave tradičných sviatkov a v biblických výjavoch. O tvorbe autorky Evy Husárikovej na spomenutej vernisáži hovoril a výstavu otvoril kovačický galerista Pavel Babka a večierok spríjemnila Adriana Corchisová, sólistka Folklórneho súboru Lipka z Bodonoša (Rumunsko).

A. Ch.



CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Združenie petrovských výtvarných umelcov usporiada samostatnú výstavu fotografií Mgr. Juraja Vohnouta z Banskej Bystrice pod názvom Vlkolínec • KULTÚRA •

– Pamäť miesta. Vernisáž bude v piatok 12. októbra o 18. hodine v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec.

a. f.

Nile Rodgers a jeho Chic. Amer i c k ý gi t a r i s t a a hudobný producent Nile Rodgers získal svetovú popularitu vďaka spoluprácam s takými hviezdami, ako napr. David Bowie, Duran Duran, Madonna alebo Daft Punk. Ale má tiež vlastnú skupinu Chic, s ktorou koncom 70. a začiatkom 80. rokov minulého storočia vytvoril niekoľko disko hitov. Skupina mala potom viac prestávok v činnosti, medzičasom vydali rôzne kompilácie a koncertné vydania, ale v týchto dňoch im vychádza nový štúdiový album pod názvom It’s About Time. Je to prvý oficiálny album po 26-ročnej prestávke (predchádzajúci Chic-ism vyšiel roku 1992) a v niektorých skladbách hosťujú také mená, aké sú Lady Gaga alebo Elton John. Očakávať teda možno typický mainstreamový produkt, ale sama Rodgersova prítomnosť by mala zabezpečiť disco-pop-R’n’B-funkový zvuk na vysokej úrovni. Prvé singly: Till the World Falls a Sober.

Pro-Pain prichádza do Nového Sadu.

Newyorská metalcore / groove-metalová formácia Pro-Pain už niekoľkokrát koncer tovala v Srbsku a vracajú sa znovu 19. novembra t. r., keď budú hosťovať v priestore SKCNS Fabrika v Novom Sade. Zakladateľom a jediným stálym členom Pro-Pain dodnes je spevák a basgitarista Gary Meskil (ex Crumbsuckers).

Nahrali 15 albumov – zatiaľ posledný Voice of Rebellion vyšiel roku 2015.

KONCERTY 6. októbra, Dom mládeže v Belehrade: Festival Decaying with the Boys 3. Hrajú: Stvor, Tea Break, Ground Zero, Ponor, Violent Chapter.

8. októbra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Noism #2 – nové formy výskumu súčasnej hudby. Hosťuje Arnold Haberl aka Noid (Rakúsko).

11. októbra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Louis Minus II (redukcionistický folk pre strunové nástroje a saxofón

40 /4823/ 6. 10. 2018

Pripravuje: S. L.

33

Kultúra • Oznamy

KRÍŽOVKA

Máte pekný výhľad balkóna?!

ČÍSLO 40

V tajničke je meno a priezvisko filológa, prekladateľa, novinára, redaktora a znalca vtedajšej slovenčiny a češtiny (1757 – 1818).

autorka: ostrá ANNA výmena BIČIAROVÁ názorov

vpíšte ÍNES

síra

model nejakej veci

elektrón Nikola kopala Karović (expres.)

myslená priamka

písmeno (zdrob.) osobné zámeno

ampér

pokos!

1. časť tajničky

grécke mesto (srb.)

Petar Kralj

2. časť tajničky

Ivan Krasko

náuka o kráse

mravouka

meter

druh byliny

pästiarske zápasište

dve spoluhlásky

herec Mensur

mužské meno

ázijský nomád

kórejský autopriemysel

kvitnúca rastlina

autoškola

ženské meno

AS HL DU ĽU bór

Keňa gram

rival bróm tikanie

rieka v Chorvátsku

stará srbská jednotka

VODOROVNE: pokrovec, Ema, l, kl, Tisa, oro, realita, OT, ikona, vkus, m, k, sa, alas, K, V, Ante, árešt, ol, ut, kole, ako, amen, para, Aca TAJNIČKA: ELENA PETROVSKÁ

www.hl.rs

GRATULÁCIA

V týchto dňoch na súkromnej Elektrotechnickej fakulte v Belehrade úspešne ukončil štúdium LADISLAV MARKUŠ z Padiny a udelený mu bol titul inžinier v študijnom odbore programátor.

Mnoho šťastia v ďalšej práci a v budúcom živote prajú mu jeho dedo a starká Markušovci z Padiny.

ozruta, silák

34

neodborník

vpíšte STESAL

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 39

„M

áte pekný výhľad balkóna. Aj priedomia.“ O aký tu presne tvar ide? Vystihujeme tým aj zmysel, ktorý máme na mysli? Je tu skutočne slovo výhľad správne použité?!

V tomto prípade nie je správne použité, lebo spojenia „výhľad balkóna“, „výhľad priedomia“, „výhľad ulice“ nezodpovedajú skutočnosti.

Keby sme tam dodali predložky „z“ alebo „na“ a spojenia by zneli pekný výhľad z balkóna, na priedomie, na ulicu a vety „Máte pekný výhľad z balkóna.“ „Aj na ulicu.“ – no a vtedy toto má zmysel.

Slovom výhľad označuje sa teda dobrá viditeľnosť na okolité miesta, vyhliadka, rozhľad: z vrchu je pekný výhľad, výhľad na mesto, zacláňať výhľad. K tomu slovo

výhľad znamená: nádeje, perspektívu, vyhliadku: výhľady do budúcnosti... Ako aj, že máme niečo vo výhľade, očakávame, zamýšľame. Sloveso vyhľadať nie nám je cudzie, označujeme ním nájsť, zistiť, vypátrať dajme tomu knihu v knižnici, slovo v slovníku, známych v meste...

Na označenie vonkajšej podoby siahneme po slovách vzhľad a výzor; a tak aj správne znenie vety z titulku je: „Máte pekný výzor alebo vzhľad balkóna, priedomia, ulice.“ Keď nás únava opantáva, po neprespatých nociach môžeme mať vzhľad chorého človeka, ale ten vzhľad možno aj zmeniť. Tvár môže mať napríklad detský vzhľad, alebo človek môže pôsobiť zostarený čo do vzhľadu. Aj výrobky môžu mať buď pekný výzor, ale aj špatný.

volt

kameň

postranná časť

Anna Horvátová

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 37 z čísla 37 Hlasu ľudu z 15. septembra 2018 bolo: VALENTÍN BENIAK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: VLADIMÍR POLIOVKA, Ul. Jána Kollára č. 20 a, 22 300 Stará Pazova. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní.

Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu UNITRADE EXPORT, s. s r. o., Belehrad, Slanački put číslo 26, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a spracovanie bezpečného odpadu, ktorý sa nachádza v Ul. Prva Nova b. č., na katastrálnej parcele číslo 4086, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnuta, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba stanice na zásobovanie palivom a tekutým ropným plynom Podnik BOBAR BEŠKA s. s r. o., Branka Bajića 9, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba stanice na zásobovanie palivom a tekutým ropným plynom, Ul. Bulevar Evrope, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3573/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. septembra 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-498/18, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie k predmetovej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas po aktualizovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu stanice na zásobovanie palivom Nový Sad 11, výšky P, v Novom Sade, Bulvár cára Lazara číslo 25 a, na katastrálnych parcelách čísla 3922/15 a 3922/20, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu AS NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, Nový Sad, Ul. narodnog fronta číslo 12 Nositeľ projektu AS NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, Nový Sad, Ul. narodnog fronta číslo 12, podal žiadosť po aktualizovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu stanice na zásobovanie palivom Nový Sad 11, výšky P, Nový Sad, Bulvár cára Lazara číslo 25 a, na katastrálnych parcelách čísla 3922/15 a 3922/20, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. októbra 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-515/18, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej aktualizovanej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s naším najmilším

na rodičov

VLADIMÍROM PETRUŠKOM 18. 9. 1955 – 21. 9. 2018 z Kysáča

MÁRIU ČIEPOVÚ rod. Galátovú 1946 – 7. 10. 1998 – 2018

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal tak mnoho.

Na Jeho dobrotu, lásku a starostlivosť budeme stále spomínať.

z Báčskeho Petrovca Tichú spomienku im venúvajú

Zarmútené: manželka Zuzana, dcéry Valentína a Vladimíra s priateľom Jánom

SPOMIENKA

Dňa 5. októbra 2018 uplynulo desať smutných rokov, čo nás navždy opustila naša milovaná manželka, matka a starká

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

hlasludu.info www.hl.rs • KULTÚRA • OZNAMY •

synovia Jaroslav s rodinou a Rastislav

POSLEDNÝ POZDRAV

SOŇA HRICOVÁ

ANNA JAMBRICHOVÁ

20. 2. 1985 – 29. 8. 2018 z Báčskeho Petrovca

rod. Sabadošová 25. 7. 1950 – 5. 10. 2008 – 2018 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať:

Na Tvoju lásku a dobrotu nezabúdame a večne Ťa budeme nosiť v srdci.

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

JÁNA ČIEPA

1945 – 8. 10. 2003 – 2018

teta Anna Budíková s rodinou a Miroslav Budík s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 8. októbra 2018 uplynie ešte jeden ťažký rok bez nášho

KATARÍNA ŽIGMUNDOVÁ

RASTISLAVA VALENTÍKA

1965 – 2017 – 2018 z Pivnice

1988 – 2005 – 2018 z Kulpína

Čas neúprosne plynie, rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí.

Tvoji – manžel Jozef, syn Jozef s manželkou, vnúčatá Edvin, Jonatán a Dávid a syn Michal s priateľkou

S láskou si na Teba spomíname.

40 /4823/ 6. 10. 2018

Tvoji najbližší

35

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s

VLADIMÍROM PETRUŠKOM

POSLEDNÝ POZDRAV

PAVEL DETKA

1955 – 2018 z Kysáča členom Správnej rady a podpredsedom Matice slovenskej v Srbsku – Miestneho odboru MS Kysáč

JÁNOVI MOLNÁROVI

1971 – 1995 – 2018 z Kulpína

1947 – 2018

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Vďaka Ti za Tvoju prácu.

Zostaneš nám v trvalej spomienke.

MOMS Kysáč

od rodiny Francistyovej z Hložian

Tetka Šuľanová a sesternice

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s

PAVEL HANUĽA 1946 – 2008 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu zostanú navždy v našich srdciach.

JÁNOM MOLNÁROM 25. 10. 1947 – 20. 9. 2018 z Hložian

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc nás, ktorých si tak rád mal.

Teraz už po ťažkom kríži a boji odpočívaj v pokoji.

S veľkým žiaľom sa lúčia:

manželka Mária a syn Ján

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: manželka Mária, dcéra Mária a syn Pavel s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. októbra 2018 uplynie desať rokov, čo nás navždy opustil môj manžel, náš otec a apo

SPOMIENKA a zaťa a otca

na manželku, matku a starú matku

JÁN DIŇA

1935 – 2008 – 2018 fotograf z Báčskeho Petrovca

ZUZANU STREHOVSKÚ

rod. Petrovičovú 1948 – 2013 – 2018

ONDREJA MIHÁLEKA z Padiny

1968 – 2018

S láskou a úctou si na Vás spomína: manžel a svokor Ján Strehovský s dcérou Katarínou a jej deťmi Ondrejom a Želkou

hlasludu.info www.hl.rs 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

S láskou a vďakou si na neho spomínajú: manželka Zuzana a deti Mariena a Ján so svojimi rodinami

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 10. októbra 2018 uplynie desať najťažších, najsmutnejších a najboľavejších rokov v mojom živote, čo som zostala bez môjho milovaného, dobrého, starostlivého a nenahraditeľného manžela, spomínajúc si na najkrajšie roky prežité s ním.

KU KOMU, PANE, PÔJDEM?

(J 6,68) Ku komu, Pane, pôjdem: Otvoriť svoje srdce?

Odhaliť svoju dušu?

Vypustiť žiaľu hlas...?

K bratovi, sestre, tí na to nemajú čas’...!

Po iných hodnotách života túžia.

– Viem, Pane, pôjdem ku Tebe.

Ty si ešte nikomu nepovedal, že nemáš času...

Ty si ma na veky v tichosti prijal, keď som svoju dušu pred Tebou otváral...

Ty vidíš moje sklamanie?

Viem, že vidíš a cítiš so mnou, lebo Ty si jediný, čo vieš vždy rozumieť, potešiť, keď sklamú bratia i sestry, čo by nám v živote mali pomáhať...

PaedDr. ThDr. Dobre to poznal Peter JÁN VALENT, PhD. i učeníci, ktorí hovoria: 1941 – 2008 − 2018 „Pane, ku komu pôjdeme? biskup Slová večného života máš, a my sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží,“ čo istotu a nádej aj v mojom srdci množí a vlieva doň balzam potešenia...

(Z básnickej zbierky Rozhovory s Bohom autora Jána Valenta) Nezabúdajme, že Ježiš Kristus je ten istý i včera, i dnes, i na veky. Kedysi ho vyhľadávali celé zástupy s túžbou po slovách večného života. Dnes Pán hľadá človeka. Jeho cesta je cestou lásky.

Chorým sa stáva lekárom, hynúcim nádejou, zúfalým oporou, smútiacim tešiteľom. Vzkriesený Kristus je s nami v radosti, v práci, v úspechoch, ale aj v sklamaniach.

Vedomie, že On zápasí o našu vieru, aby nezhynula, nás potešuje. Vzkriesením stojí Pán na strane života, ktorým budí v nás istotu záchrany pre časnosť i pre večnosť.

(Zo zbierky próz Slová nádeje na ceste života za Svetlom autora Jána Valenta) Zarmútená manželka • OZNAMY •

40 /4823/ 6. 10. 2018

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 5. októbra 19.30 Zostrih z Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2006, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina 21.00 Mestá na Dunaji Nedeľa 7. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 9. októbra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 5. októbra – Zlatíčka pre každého Sobota 6. októbra – Druhá šanca Pondelok 8. októbra – Lovec policajtov Utorok 9. októbra – Vojna anjelov Streda 10. októbra – Zbojnícky tanec Štvrtok 11. októbra – Neľútostný pomstiteľ

Mestá na Dunaji je nový seriál, ktorý odznie v piatok po vysielaní Dobrý večer, Vojvodina.

Dunaj je rieka, ktorá spája 18 európskych krajín, je silnou obchodnou a spojovacou cestou. S ňou sú späté aj zaujímavosti, ktoré všetci nepoznáme. 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Dúhovka prinesie portrét svetoznámej oftalmologičky prof. Dr. Anny Orosovej, aradáčskej rodáčky, pod názvom Otvorte svetlo, lebo tma bolí, nakrútený v roku 2009. Táto vynikajúca odborníčka predovšetkým na laserové operácie očí u predčasne narodených detí nedávno oslávila 60. narodeniny. Vo vysielaní o jej práci budú hovoriť kolegovia z Kliniky pre očné ochorenia Klinického strediska Vojvodiny a Inštitútu pre neonatológiu v Belehrade, a tiež pacienti.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Šialené rande Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00

18.15 18.30 19.00 19.15 19.30 20.00

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

RÁDIO PETROVEC

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00

19.00

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00.

9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 7. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Celomesačné podujatie Kovačický október sa naplno rozbehlo Pietna spomienka v Kovačici Utorok 9. októbra 16.00 V Crepaji usporiadali jablkový festival Spomienkový beh Dr. Janka Bulíka ulicami Kovačice

18.05

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

Nedeľa 7. októbra 17.00 Film: Scooby Doo – na ostrove Zombiov

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

38

Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Etno jarmok a tortiáda Piatok 12. októbra 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Pippi Dlhá Pančucha

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 7. októbra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 10. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

HAJDUŠICA – BORAC (VS) 5 : 0 (1 : 0)

MUNDIAL – SLÁVIA 3 : 2 (0 : 1)

Svorne a bojovne

Výhra na dosah ruky „Rozhodcovia pískali veľmi dobre a Mundial nemal v nich oporu. Vlasto šte sa spamätávam z prehry Dudáš sa zranil v 10. minúte a bol som po výsledkovom obrate,“ prinútený včas vystriedať kvalitného rozprával deň po meraní síl futbalistu. Neospravedlňuje nás to v Pančeve Adam Lupu. Tréner Slávie a po piatom zápase sme mohli mať presviedča, že slávisti boli lepším maximálny počet bodov, teraz sa musíme sústrediť na druhý duel v rade na súperom, vyhrávali pred trávniku hostí,“ uzavrel zmenou strán, potom sa lodivod Lupu. ešte raz ujali vedenia a aj Ani v treťom stretnunapriek tomu prehrali tí sa Slávii nepodarilo minimálnym rozdielom. s čerstvým klubom na Po centrovanej lopte území Futbalového Čerňoša nabehol v šestzväzu oblasti Pančevo nástke Buzadžija a hlavyťažiť aspoň bod. Vlavou v štýle Aleksandra ni Kovačičania prehrali Mitrovića rozvlnil sieť doma s Mundialom 1 : hostiteľov – 0 : 1. Kovači4, predtým v Pančeve čania prijali lacný gól päť bolo 1 : 0. minút po prestávke, keď SLÁVIA: Kandić, Ďubola nerozhodná obra- Prehra po obrate: na po rohovom kope spoľahlivý obranca Slávie riš, Marko Moldovan, Košút, Čerňoš, Čech, v malom štvorci – 1 : 1. Ján Čerňoš V. Dudáš, Stojić, BaBakoš sa vzápätí presadil ďalším gólom v slávistickom koš, D. Svetlík, Buzadžija; striedali: drese, keď bol úspešnejší v súboji od Mihajlov, D. Cicka Výsledky 5. kola: Tempo – Polet domáceho obrancu – 1 : 2. A práve keď sa fanúšikovia z Kovačice začali 0 : 2, Pobeda – Glogonj 0 : 3, Vojlotešiť z nového víťazstva, prišli dve vica 2018 – Omladinac 1927 2 : 2, studené sprchy. Najprv v pokutovom Mundial – Slávia 3 : 2.

Slávia je na druhom mieste a území Stojić hrubo fauloval Jankovića, Mundial vyrovnal z jedenástky – 2 : 2. má rovnaký počet bodov – 12, ako V nadstavenom čase stredopoliar aj prvý Polet Idvor.

V nedeľu je na programe obecné domácich strieľal síce silne, ale loptu, ktorú mal priam na dosah, brankár derby dvoch do polovice jesene najKandić nezachytil pod brvnom a po lepších mužstiev. Polet sa v Idvore výsledkovom obrate slávisti utrpeli stretne so Sláviou v nedeľu 7. októbra o 15. hodine a 30. minúte. prvú prehru – 3 : 2.

Ján Špringeľ

Vladimír Hudec

H

ajdušičania tejto jesene hrajú bojovne, svorne, účinne a nepoznajú prekážky. Tak tomu bolo aj v nedeľňajšom meraní síl so slušným celkom z Veľkého Središta. Hostia začali útočne, avšak domáci postupne nadviazali rovnováhu, a potom to počas celého prvého polčasu bol tvrdý Aleksandar Ružić (vpravo) bol veľkou záhadou majstrovský zápas. Domáci pre obrancov Borca boli lepší rovno o jeden gól, ktorý v polovici polčasu po sólovom strieľal vedľa brány. V poslednej min. úniku pod brvno strelil mladý Atila A. Lipták centroval presne na hlavu zabudnutého Folťana, ktorý vyskočil Lipták.

Aj po zmene strán sa hralo príliš vysoko a vedľa bezmocného brankára rovnocenne až po 62. min., keď obranca zaslal loptu do siete pre konečných 5 : 0.

HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Liphostí spadol a prakticky daroval loptu A. Ružićovi, ktorý neváhal, ale z okraja ták, Pavlovic, Maliar (Petrović), Mršić šestnástky silne vypálil – 2 : 0. Po tomto (Stojkovski), Folťan, Marko (Pavlov), sa pred bránou hostí striedali početné Radović, A. Ružić (Lečić), A. Lipták, šance. Pritom sa domáci futbalisti N. Ružić Výsledky 6. kola: Jánošík – Karaš ľahostajne zahrávali s bezmocnými hosťami. Opravdivou záhadou pre hostí (J) 1 : 2, Ševac – Vojvodina 3 : 1, Sloga bol A. Ružić, ktorý v 30. min. po rýchlom – Partizan 1 : 1, Karaš (K) – Dobrica sólovom úniku zvýšil náskok. Predtým 2 : 0, Budućnost – Borac (VG) 10 : 2, výhľadnú príležitosť zmrhal A. Lipták, Ratar – Vinogradar 3 : 1.

Tabuľka: 1. Budućnost 16 bodov, ktorý po strele Radovića namiesto toho, aby strelil do brány, pokúsil sa prihrať 2. Hajdušica 16, 3. Karaš (J) 14, ... 11. osamelému N. Ružićovi, čo obranco- Jánošík 4,... 13. Sloga 2, 14. Borac via hostí znemožnili. Iba o pár minút (VG) 2 body.

V predzápase pionieri Hajdušice boli neskoršie po rohovom kope Maliar hlavičkoval – 4 : 0. Sám pred bran- lepší od svojich rovesníkov z Jasenova károm bol v 40. min. aj Radović, ale 2 : 1. Góly dali A. Huťková a Đurica.

„E

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Ľahko s najslabším AŠK – OFK GRADNULICA 5 : 1 (2 : 0)

Vladimír Gál

V

Aradáči hosťoval najslabší tím v lige, ktorý nemá ani bod. Preto nie náhodou, že Aradáčania od začiatku dominovali na ihrisku, lopta bola len na ich nohách. Na gól sa čakalo do 20. min., keď po úniku a prihrávke Ďuríčeka najlepšie reagoval Pajević a loptu zaslal do siete. Strelu V. Gála brankár odrazil, ale v poslednej minúte prvého polčasu, keď Birmanac presne vypálil z 18 metrov, bol bezmocný.

Na samom začiatku druhého polčasu Adamov ukradol loptu zadákovi hostí, prihral Birmancovi, ktorý rutinovane prekonal brankára – 3 : 0. Iba o päť min. neskoršie bolo 4 : 0, keď bol presný Adamov. V 65. min. Pajević dal najkrajší gól na zápase.

Jeho strela z 30 metrov skončila na mieste, kde sa spájajú žrď a brvno. Do konca zápasu pekné šance • ŠPORT •

mali aj mladý K. Gál a Milović, ale sa brankár hostí nedal prekvapiť. Na druhej strane v 80. min. Striško neobozretne fauloval súpera, rozhodca ukázal na biely bod, ktorý hostia premenili – 5 : 1.

AŠK: Kurtešan, Ďuríček, Korać, Striško, Matejin, Mijić, Birmanac (Životin) Pajević, V. Gál, Števko, Adamov (K. Gál) Výsledky 7. kola: Naftagas − OFK Stajićevo 1 : 3, Zadrugar – OFK Klek 2 : 4, MSK – Tamiš 1 : 1, ŽFK Banat – Potisje 1 : 3, Jedinstvo – Bilećanin 5 : 0, bieloblatská Mladosť bola voľná.

Tabuľka: 1. Potisje 19 bodov, 2. OFK Klek 18, 3. Tamiš 17, 4. AŠK 13,... 12. Mladosť 3, 13. OFK Gradnulica 0 bodov.

V nedeľu Aradáčania budú hosťovať v Stajićeve a Bieloblatčania uhostia Naftagas z dediny Boka.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Derby Šíďanom Lazar Pavković SREMAC BERKASOVO – JEDNOTA ŠÍD 1 : 4 (1 : 0). V súboji dvoch vedúcich mužstiev vedenia sa ujali domáci gólom Vladisavljevića z penalty už v 5. min. Lepšie pripravení a zohratí hostia zo Šídu v druhom polčase obrátili výsledok vďaka gólom Jankovića 2, Đurđevića a Radonića.

GRANIČAR JAMENA – ERDEVÍK 2017 2 : 3 (1 : 1). Strelci za domácich boli Mijanović a Milovanović, kým v radoch Erdevíka dvakrát trafil Jelkić a raz Cvetković.

JEDNOTA ĽUBA – JEDINSTVO MOROVIĆ 3 : 1 (1 : 0). Ľubania si na svoje konto zapísali tri nové body, čo im umožnili góly Širadovića, Ćalića a Rumana. Čestný gól za hostí dal Rankić.

OFK BINGUĽA – OMLADINAC BATROVCI 2 : 2 (0 : 1). Vedúci gól za hostí strelil Bodo v 4. min., Kulačanin v 67. min. zvýšil na 0 : 2, ale Binguľčanom bod zachránili Vidović a Mikić.

40 /4823/ 6. 10. 2018

39

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Skromné derby v Padine Ján Bokor

Jedine vedúci Uljmania hrajú v ustálenej forme a vyhrávajú. Vysoko umiestnený Potporanj sa dožil doma výprasku s hosťami z Kačareva.

Jugoslavija získala body v Debeljači. Ambiciózni Starčevčania presvedčivo prehrali s veľmi dobrým Partizanom z Gaja. Dolina porazila slabých susedov z Crepaje, ale výkonom neoduševnila.

Výsledky 8. kola: Jedinstvo (V) – Vulturul 3 : 1, Dolina – Vojvodina (C) 4 : 0, Vojvodina (S) – Strela 1 : 0, Crvena zvezda – Radnički 1 : 0, Polet – Dunav 3 : 1, Sloga – Partizan (U) 0 : 2, Spartak 1911 – Jugoslavija 2 : 3, Potporanj – Jedinstvo Stević 0 : 3, Partizan (G) – Borac 4 : 1.

DOLINA – VOJVODINA (C) 4 : 0 (1 : 0)

T

ento zápas sa vôbec nepodobal na niekdajšie derby susedovcov. Malý počet divákov, medzi nimi i niekoľkí Crepajčania najlepším je dôkazom, že sú obe mužstvá vo veľkej kríze. Dolina zaslúžene porazila slabého súpera, hoci nehrala najlepšie.

Nedeljka Đorića (červený úbor) zastavil Crepajčan Ostojić V snahe dať góly súperi v prvom polčase robili chyby, takže sa siete dlho nevlnili. Najlepšiu šancu premrhal domáci Ilić, ale jeho strela skončila tesne vedľa žrde. Crepajčania tiež pohrozili Bujakovićovi, ktorý sa nedal prekvapiť. Neistý rozhodca Milan Tešić z Pančeva odpískal množstvo voľných kopov pred šestnástkou domácich, no strelci Vojvodiny nepresne strieľali.

Na druhej strane prvú takú príležitosť – voľný kop v 43. min. Matuľa premenil – 1 : 0.

Po prestávke hostia poľavili

40

www.hl.rs

a v 52. min. Radulović zdvojnásobil náskok Doliny. Góly náhradníka Kelečevića v 67. a 69. min. úplne vykoľajili hráčov hostí. Škoda, že sa Kelečević znova zranil a musel opustiť ihrisko. Niekoľko šancí do konca nevyužili Hlavča, Paul, Šajber a Radulović.

Nepočetní fanúšikovia pozdravili zaslúženú výhru Doliny. Zápas mal veľmi korektný priebeh, rozhodcovia nemali ťažkú úlohu a žiaden hráč nedostal ani žltú kartu.

DOLINA: Bujaković, Radulović, Stoisavljević, Šajber, Matuľa, Čížik, Zemen (Kelečević – Paul), Ilić (Hlavča), Popović, Mitić, Đorić V nedeľu Dolina bude hosťovať v Grebenci.

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Nedali sa vyľakať MLADOST – BUDÚCNOSŤ 0 : 2 (0 : 1) Ján Murtín

H

ložančania v Malom Báči ospravedlnili rolu favorita, porazili bojovný domáci tím a domov si priniesli tri ďalšie body. Domáci futbalisti začali hrať hrubo, lebo si mysleli, že tak vyľakajú poväčšine mladučkých hložianskych futbalistov, ale ani títo sa nedali. Rozhodca Miloš Dražić z Báčskej Palanky domácim toleroval také správanie.

Futbalovo vyspelejší hostia z Hložian pohrozili už na začiatku. V 5. min. Šoven mal obrovskú šancu, no na dva metre od brány netrafil dobre loptu, ktorá skončila mimo cieľa. Ten istý hráč potom v 27. min. po prvom neúspešnom pokuse predsa priviedol k vedeniu svoje mužstvo. Do polčasu sa hostia ešte dva – tri razy pokúsili strelami z diaľky, ale pozorný brankár Medić to zlikvidoval. Na opačnej strane sa blysol aj mladý brankár Vučenović, ktorý dvakrát smelými zákrokmi zachránil svoju sieť. V 43. min. mužstvo Budúcnosti malo aj hodne šťastia, lebo kapitán Horvát z bránkovej čiary vykopol loptu.

V druhom polčase na najmenšom trávniku v lige oveľa lepšie fyzicky pripravenejší Hložančania

MLADÝ 16-ROČNÝ STRELEC ZOROSLAV BRTKA z Báčskeho Petrovca (na fotografii), vlaňajší juniorský majster Vojvodiny a Srbska v triafaní do hlinených terčov, v týchto dňoch zopakoval tento pozoruhodný úspech. Najprv v dedine Barice v Obci Plandište 9. septembra obránil titul juniorského majstra Vojvodiny a úspešný bol aj v piatok 21. septembra na strelnici v Kovilove pri Belehrade, kde prebiehala finálová súťaž majstrovstiev Srbska. V konkurencii jedenásť strelcov juniorov, medzi ktorými bol najmladší, Zoroslav Brtka v sérii 25 trafil 19 terčov.

V rozstreli o titul súperili piati najlepší. Triafali 5 terčov iba s jednou guľkou a mladý petrovský strelec trafil 4, a tak druhýkrát zaradom získal titul juniorského majstra Srbska. Vďaka týmto výsledkom Zoroslav sa dostal aj do juniorskej reprezentácie Srbska a za sebou už má súťaže v Chorvátsku, Česku a na Slovensku. vlh Foto: Z archívu Z. Brtku

Informačno-politický týždenník

úspešne odolávali ostrým zákrokom Báčanov a z protiútokov sa pokúšali zvýšiť náskok. To sa im oplatilo v 78. min., keď peknú akciu celého útočného radu Budúc-

Triafa siete súperov: Emil Čipkár (Budúcnosť Hložany) nosti korunoval kanonier Čipkár a znova hlavou v anglickom štýle prekonal brankára Medića.

Potom už spľasli ambície domácich, že sa môžu vyhnúť prehre.

Posledných dvanásť minút sa hralo len tak, aby sa čím skôr skončil zápas. Najhlavnejšie je, že si Hložančania z tohto hosťovania priniesli nové tri body.

BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Huďan, Miljević (Zahorec), M. Hataľa, Žarković (Familić), Benko, Šoven, Molnár (Miškovic), Čipkár (Supek), Horvát, Mravík (Katiak) Výsledky 6. kola: Bačka (D) – Bačka 1945 2 : 1, Bački hajduk – Maglić 0 : 1, Slavija – Sloga 1 : 5, Mladost – Budúcnosť 0 : 2, Proleter – Naša hviezda 0 : 3 kontumačne, Neštín – Kriváň 0 : 2.

Tabuľka: 1. Kriváň 18 bodov, 2. N. hviezda 16, 3. Maglić 15, 4.

Budúcnosť 15, 5. Neštín 10... 14.

Mladost a 15. Borac bez bodov.

Program 7. kola: Naša hviezda – Neštín, Budúcnosť – Proleter, Sloga – Mladost, Maglić – Slavija, Bačka 1945 – Bački hajduk, Borac – Bačka (D), voľný je Kriváň.

Foto: J. Pucovský

• ŠPORT •

Zaslúžený potlesk

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Keby nebolo keby...

PRVÝ MÁJ – TATRA 2 : 1 (2 : 0)

RADNIČKI (Š) – JUGOVIĆ 0 : 0

Pavel Pálik

P

očas celého zápasu v Rume fúkal taký silný vietor, že až vracal späť vysoko vykopnutú loptu. V prvom polčase to dobre využili domáci futbalisti, keď lopta nesená vetrom dva razy oklamala obranu Tatry a Mačvanski v 17., resp. 32. min. priniesol náskok 2 : 0.

Ani po prestávke vietor neprestal dúchať, ale Kysáčania to nevedeli využiť. Jediný gól v 90. + 1. min. po sólovom úniku strelil kapitán Gadžić, ale už bolo neskoro, aby Tatra získala aspoň bod. Hostia mali predtým jedinú príležitosť v 52. min., keď Sapundžić zaváhal a takmer z bránkovej čiary nedokázal loptu doraziť do siete, ktorú domáci obranca vykopol ďaleko od brány. Keby Sapundžić vtedy trafil, možno by si kysáčske mužstvo vybojovalo lepší výsledok.

Keby nebolo keby...

Zápas v Rume pred 100 divákmi viedol rozhodca Samac z Futogu.

TATRA: Kosturanov, Apić,

Lazar Pavković

N

Lopta v rukách brankára Tatry Dejana Kosturanova Pavlović (Stojčić), Dražić, Petrović, Stevanović, Sapundžić (Ušćumlić), Gadžić, Barić, Pilipović (Klaić), Nastić Výsledky 7. kola: LSK – Sloga (E) 0 : 4, Hajduk (D) – Podunavac 1 : 0, Sloga (T) – Podrinje

1 : 2, Hajduk (B) – Borac (Š) 2 : 0, Radnički (Š) – Jugović 0 : 0, Sremac – Hajduk (Č) 2 : 0, Prvý máj – Tatra 2 : 1, voľná bola Jednota.

V nedeľu Tatra uvíta staropazovskú Jednotu.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

V réžii Miša Obradova Juraj Pucovský

Favoriti vyhrávajú. Najpresvedčivejší bol Borac s Telečkou, Graničar ľahko premohol Sport a najviac sa natrápil Stanišić v Báčskom Bregu. Lalitská Panónia zaznamenala druhý triumf, tentoraz v Sombore nad domácim Metalcom.

Výsledky 5. kola: Metalac – Panónia 2 : 3, Graničar – Sport 3 : 0, Dinamo (BB) – Stanišić 2 : 3, Borac – Telečka 4 : 0, Lider – Jedinstvo Lemeš 2 : 0. KFK Kula neodcestoval do Sonty a pravdepodobne bude vylúčený zo súťaže.

METALAC – PANÓNIA 2 : 3 (0 : 2)

N

a rozdiel od skutočnosti, že doma z dvoch zápasov získali iba bod, Laliťania si z troch hosťovaní priviezli šesť bodov! V nedeľu v Sombore na štadióne ŽAK zaslúžene premohli domáci Metalac.

Skóre zápasu otvoril najlepší hráč na ihrisku M. Obradov v 33. min., keď využil dobrú prihrávku A. Obradova. M. Obradov bol dobrým asistentom Lamošovi v 44. min.,

• ŠPORT •

ktorý zvýšil na 0 : 2. Už v 47. min.

M. Obradova zrazili v šestnástke, rozhodca Miloš Martinović z Kljajićeva pískal penaltu a kapitán Lazić z pokutového kopu priniesol vysokých – 0 : 3.

Hoci si hostia mysleli, že je už vtedy rozhodnuté o víťazovi, do konca zápasu bolo ešte hodne vzrušujúcich chvíľ pred oboma bránami. Už v 50. min. rozhodca pískal penaltu v prospech domá-

a Mestskom štadióne v Šíde hosťoval líder tabuľky z Kaća, ktorý sa v prvom polčase výkonom nepreslávil. Hostia mali síce penaltu, ktorú nevyužil Terzić, lebo namiesto siete trafil žrď.

Druhý polčas v úplnosti patril mladým, ale neskúseným futbalistom domáceho mužstva Radnički.

Domáci vďaka bojovnosti svojich hráčov dominovali na ihrisku, prevýšili súpera a po skončení zápasu ich celkom zaslúžene verní fanúšikovia vyprevadili do šatní dlhotrvajúcim potleskom.

Zápas v Šíde sledovalo 200 divákov, viedol ho rozhodca Danilo Pavićević z Nového Sadu. Žlté karty dostali Matić, Bošnjaković (Radnički), Ćeran a Terzić (Jugović).

RADNIČKI: Tomašević, Nonković, Mijatović, J. Sarić, Bibić (Vasić), Bošnjaković, Stojšić, Derajić, Krajnović, Matić, Perović V budúcom kole Radnički bude hosťovať v dedine Šajkaš, kde si zmeria sily s domácim Borcom.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Nezadržateľný v Sombore: Mišo Obradov (Panónia Laliť) cich, z ktorej Lekaj skorigoval na 1 : 3. O päť min. neskoršie náhradník Olujić druhý raz rozvlnil sieť Valenta, ale body predsa zaslúžene poputovali do Lalite.

PANÓNIA: Valent, Stolić, S. Dobrić, Lamoš, Lazić, Stojanović, M. Obradov, A. Obradov, Stoisavljević, Turčan, Z. Dobrić (Majera) V nedeľu v Laliti bude hosťovať Jedinstvo Lemeš z dediny Svetozar Miletić.

Ľahká výhra

MLADOSŤ – ŽAK 4 : 1 S. Medveď

P

etrovskí stolní tenisti novú sezónu začali úspešne, keď vyhrali nad hosťami zo Somboru.

Výsledky partií: Lomen – Grubor 3 : 0, Šramka – Antičević 3 : 0, Kaňa – Slama 0 : 3; štvorhra: Lomen / Šramka – Grubor / Eustahio 3 : 0, Lomen – Antičević 3 : 1.

40 /4823/ 6. 10. 2018

41

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Pačirčania nie sú naivný tím MLADOSŤ – BÁČKA 1: 1 (0 : 0) Samuel Medveď

debutoval na zápase v Crvenke.

Prvú šancu Mladosť mala v 15. min., keď Kaňa prihral Valentíkovi a tento zo stredu šestnástky kopal priamo do rúk brankára Bačky Marovića. Vo finiši prvého

P

ačirčania sa petrovskému futbalovému obecenstvu predstavili v omnoho lepšom svetle než na jar, keď vo Vrbare prehrali 4 : 0. Mužstvo Bačky hralo tvrdo, nebránilo sa, ale často útočilo, a preto sa pred bránou domácich vytvárali skrumáže, takže fanúšikom Mladosti naskakovali zimomriavky na tele. Mladosť znovu nehrala v najlepšej zostave, ako i na všetkých doterajších zápasoch. Nehrali Pavlis, Ožvát a Đokić.

Kobilarov bol v zostave už od začiatku zápasu, čo vlastne domáce obecenstvo od trénera Sladojevića Radosť Petrovčanov krátko trvala: aj žiadalo.

Stevan Adámek (vľavo v modrom) Na zápase sme pozerali hodne útokov aj na jednu, ale polčasu dobre hlavičkoval aj obi na druhú bránu. Mladosť útočila ranca Šproch. Rozruch v hľadisku práve vďaka na hrote hrajúce- vznikol v 37. min., keď sa hostia ho Kobilarova, ktorý v druhom dožadovali jedenástky. Hosťujúci polčase pôsobil hlavne po ľavej hráč Živina bol faulovaný v treststrane. Dobre prenikal aj obran- nom území Mladosti, ale chvíľu ca Božo Plavšić, ktorý úspešne predtým menovaný fauloval

domáceho záložníka Jakuša.

V druhej časti zápasu Mladosť viac útočila. Adámek mal prvý šancu v 51. min., ktorú nevyužil, ale v 53. min. bol úspešnejší.

Kobilarov prenikol až po bránu, zacentroval do stredu a Stevan Adámek presne mieril do rohu – 1 : 0. Predtým Babiak po rohovom kope hlavou mieril, ale len do rúk brankára Marovića.

V 68. min. Bačka nečakane vyrovnala. Lopta, ktorú kopol spoza veľkého štvorca záložník Đurović, prekvapila Leňu a skončila v rohu. Do konca zápasu dobrú šancu mal Kaňa v 70. min., ale po jeho prudkej strele zacvendžala pravá žrď brány Marovića, ktorý neskoršie odrazil aj strelu Kobilarova. V 82. min. najlepší hráč hostí Nedić netrafil bránu Leňu a v 84. min. Kaňa zo šestnástich metrov z dobrej pozície kopal vysoko do korún topoľov.

MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Babiak, Severíni, Jakuš, Valentík, Kobilarov, Adámek (Fábry), Srdanović (Poznanović), Kaňa, Plavšić

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Slabý výkon v Tikvare KRILA KRAJINE – SLÁVIA 2 : 1 (1 : 0) Ján Šuster

V

rekreačnom stredisku Tikvara Pivničania prehrali.

Bol to zápas dvoch rovnocenných mužstiev, ktoré podali slabý výkon. Najviac sa hralo v strede ihriska, hráči nepresne prihrávali a gólových šancí takmer ani nebolo. Góly padli po veľkých chybách obrancov.

Nepočetné obecenstvo, v hľadisku bolo 42 divákov, z toho dvanásti Pivničania, zostalo sklamané z výkonu oboch súperov.

K tomu všetkému sa pripojil aj slabý rozhodca Stojčević zo Som-

42

www.hl.rs

boru, ktorý akoby obranca mužstva zablúdil na zápas!

Krila Krajine nedoJednotlivým dovolene zastavil Bamácim futbalistom tinicu. Kotiv dobre dovoľoval hrubé zahral voľný kop, z zákroky nad útočľavej strany Ćorda níkmi Pivničanov hlavou vrátil loptu a o vyrieknutí trestu do stredu, na ňu naani len nerozmýšľal. behol Batinica, niePrvý gól padol kdajší hráč mužstva v 16. min., keď sa K. Krajine, a prekoČešljević na pravej Dal gól „svojim“: Nikola nal Stojčevića – 1 : strane zbavil svojho Batinica (Slávia Pivnica) 1. V 67. min. domástrážcu, odcentroval ci brankár vykopol a osamelý Lončarević ostrou loptu ďaleko na polovicu ihriska strelou prekonal brankára Brňu. Slávie, ktorá preskočila Mileca, V druhom polčase, v 47. min. ale domáci hráč Pandurov bol

Informačno-politický týždenník

Výsledky 7. kola: Radnički 1912 – Mladost (T) 2 : 0, Vrbas – Bajša 0 : 2, Mladosť (P) – Bačka 1 : 1, Polet – Tavankut 2 : 0, Budućnost – Sloga 0 : 0, Tisa – Crvenka 2 : 0, Mladost (A) – Tekstilac 1 : 0, BSK – Radnički (S) 0 : 0.

Program 8. kola: Mladost (T) – Radnički (S), Tekstilac – BSK, Crvenka – Mladost (A), Sloga – Tisa, Tavankut – Budućnost, Bačka – Polet, Bajša – Mladosť (P), Radnički 1912 – Vrbas. Zápasy sa začnú o 15.30 hodine.

Foto: J. Pucovský

1. Radnički 1912 2. Mladost (A) 3. Tisa 4. Sloga 5. Bajša 6. Tekstilac 7. Radnički (S) 8. Budućnost 9. Bačka 10. Mladost (T) 11. Polet 12. Mladosť (P) 13. Vrbas 14. Crvenka 15. BSK 16. Tavankut

7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7

6 5 5 5 4 4 3 2 2 2 2 2 2 1 0 0

1 2 1 1 2 1 1 3 2 1 1 1 1 2 2 0

0 16 : 1 0 16 : 9 1 15 : 7 1 13 : 7 1 10 : 4 2 8:6 3 10 : 11 2 4:5 3 14 : 14 4 11 : 11 4 9 : 12 4 5: 8 4 9 : 14 4 4: 9 5 5 : 16 7 2 : 17

19 17 16 16 14 13 10 9 8 7 7 7 7 5 2 0

šikovný a ponad vybiehajúceho Brňu stanovil výsledok zápasu – 2 : 1.

Najviac roboty na zápase mala fyzioterapeutka Brankica Slavićová, ktorá až šestnásťkrát poskytovala pomoc „zraneným“ domácim hráčom, ktorí tak otáľali s časom, aby si zachovali víťazstvo.

SLÁVIA: Brňa, Budić, Babić, Milec (Vladimír Kuchta), Ćorda, Kotiv, Vlastislav Kuchta, Petrović, Batinica, Kutenič, Trivunović Výsledky 7. kola: Kula – Hercegovac 1 : 1, Polet – ŽAK 1 : 3, Kulpín – Odžaci 4 : 0, Vojvodina – Stari grad 2 : 2, Rusín – Borac 3 : 0, Krila Krajine – Slávia 2 : 1, Radnički – Tvrđava 2 : 3.

V nedeľu Slávia uhostí susedovcov z Ratkova. Zápas sa začne o 15.30 hodine.

• ŠPORT •

JUBILEJNÝ 30. PETROVSKÝ MARATÓN

Prví štartovali najmladší – škôlkari

Nižšie ročníky v behu

Beh úspešne pretrváva lí) z Námestia slobody v strede Petrovca. Pred štartom na námestí zatancovali tanečníci a príjemného slnečného počasia v nedeľu KUS Đuru Jakšića z Maglića a domáceho FS 30. septembra 2018 prebiehal tradičný Petrovčan.

Petrovský maratón. Jubilejného športovéNa jubilejnom maratóne účastníkov vítal ho podujatia v Petrovci, ktoré sa uskutočnilo po predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić 30-krát, sa zúčastnili škôlkári, žiaci základných a prihovoril sa i vzácny hosť Michail Dudáš, a stredných škôl, ako aj dospelí bežci z územia prvý promotér Petrovského maratónu, ktorý Jubilejný maratón odštartoval ho aj odštartoval. promotér Michail Dudáš, Účastníci maratónu boli rozdelení do osem úspešný desaťbojár kategórií: škôlkari bežali na 200 m, 1. a 2. ročník ZŠ na 400 m, 3. a 4. na 1 km, 5. a 6. ročník na 2 km, 7. a 8. ročník na 4 km, stredoškoláci a plnoletí na 8 km, plnoletí do 45 rokov a veteráni starší ako 45 rokov na 4 km. V mene organizačného výboru 30. Petrovského maratónu ďakovné listiny predseda obce odovzdal i početným Na Námestí slobody pred štartom sa aj tancovalo športovým pracovníkom z územia obce, Na štarte starších maratóncov Báčskopetrovskej obce. Ďakovné listiny a me- ktorí aktívne účinkovali daily odmeneným odovzdali predseda Báčsko- v organizácii doterajších petrovskej obce Srđan Simić a promotér tohto- maratónov v Petrovci. Všetci dostali ročného maratónu, úspešný atlét v desaťboji i symbolické darčeky, podobne ako aj Michail Dudáš. Najmladším odmeny odovzdal prví traja najlepší v každej kategórii maSiniša Stanivuk, ratónu. Za desaťročnú predseda Šporúčasť na maratóne osotového zväzu bitný ďakovný diplom Obce Báčsky udelili Dušici Brkićovej.

Petrovec.

Petrovský maratón Bežci v kapodporila Obec Báčsky tegórii do 13 Petrovec, Športový zväz rokov (škôlkari Obce Báčsky Petrovec a žiaci nižších a početné inštitúcie, orročníkov ZŠ) ganizácie a súkromníci štartovali na z územia obce. Maratón Najúspešnejšie ženy ihriskách ZŠ mediálne podporila TV veteránky: tretia Mira Zlatá medaila pre Jána Čajaka a tí Odmeny pre dlhoročného Petrovec. Jubilejný ma- Jovičićová, víťazka Zlatka Gagulića, ostatní (vyššie športového pracovníka, profesora ratón sa organizátorom Viera Brňová a druhá jediného účastníka Anna Stanivuková triedy, stredo- telocviku, Petrovčana Štefana vydaril a prialo mu aj najdlhšej dráhy (zľava) školáci a dospe- Častvena (vľavo) počasie.

Katarína Gažová

Z

Mužstvo MOMS Čelarevo – 4. miesto na 22. Matičnom turnaji v Pivnici 2018

Igor Fábry, Marko Jovanić, Miroslav Petržľan, Miroslav Supek, Zoltán Iles (stoje zľava); Miroslav Majstorović, Alexander Štajfer, Vladimir Ralević, Michal Petržľan v drepe zľava)

Foto: Juraj Bartoš