Hlas 41 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4616/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 11. 10. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Na Dolnozemskom jarmoku v Kovačici

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Inovácie v organickej výrobe

Znova očakávajú dobré výsledky

Z obsahu

11. 10. 2014 | 41 /4616/ Uzávierka čísla: 8. 10. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Výstavba bytov a domov pre utečencov v Srbsku 7 Program schvaľovania európskych právnych výdobytkov 8 Rok nových a ťažkých skúšok

9 SLOVENSKO 9 Niekedy ľutujem, že som odišla

10 ĽUDIA A DIANIA 11 Opravný rozpočet s otáznikmi 12 Pamiatka na posviacku a spoluobčanov

Recepcia ku Dňu Ozbrojených síl Slovenskej republiky prebiehala 1. októbra na Veľvyslanectve Slovenska v Belehrade. (s. 8) O. Filip

13 Zraz Slovákov na Dolnozemskom jarmoku 19 Varili slovenské jedlá

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Nezabúdame na rozprávky

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Vysoká vlhkosť zrna spomaľuje zber 26 Jesenní škodcovia obilnín 28 Využime slnečné dni na úpravu záhrady

31 KULTÚRA 31 Tradičný, už 63. Kovačický október 32 Na obzore nová Pamätnica

V nedeľu 5. októbra v Bielom Blate prebiehalo tradičné podujatie v znamení sladkých a slaných pochúťok z receptárov starých mám – Sladký deň. (s. 15) V. Hudec

33 Skúsenosť nad teóriou

37 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Ako neprehrať v Mladenove? 47 Prerušili šnúru neúspechov 48 Trestná výprava gólmi vypráva 49 Porazení ani gól nedali

Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová

Kovačickí a padinskí ochotníci, členovia Divadla VHV v Kovačici, v nedeľu 5. októbra premiérovo zahrali predstavenie Starý frfloš autora Carla Goldoniho a v réžii Jána Makana. (s. 31) A. Chalupová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Odbočiť z rýchleho pruhu

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Žijeme veľmi hekticky. Už aj našim deťom sa zdá, že sa tie ručičky na hodinách otáčajú rýchlejšie, ako by sa mali... Párkrát posunieš okienko na nástennom kalendári a znovu je tu pondelok...

álo nám času zostáva na to, aby sme sa venovali rodine, sebe, svojim záľubám. Áno, je to aj o organizácii dňa, pracovných povinností. Ale aj o tom, že sme priam prinútení „jazdiť v rýchlom jazdnom pruhu na diaľnici života“. Stále niečo doháňame, stále nám chýba ešte pár hodín v tom 24-hodinovom dennom kolotoči. Jedna vzácna akoby ukradnutá chvíľa utorkového večera a je tu citát z dávno rozčítanej knihy: „Bála som sa spomaliť. Ak vymeškám čo i len jediný deň v práci, zostanem pozadu, vravela som si. A tak som pracovala ešte aj vtedy, keď som bola chorá. Koľkokrát som siahla až na dno svojich síl? Teraz sa sama seba pýtam: Na koho som to vlastne chcela urobiť dojem? Na šéfa? Na kolegov? Keď sa na to dívam z odstupu – asi len sama na seba. Potrebovala som cítiť sa nenahraditeľná. Chcela som pôsobiť ako usilovný, obetavý pracovník. A zatiaľ som sa obrala o možnosť prežiť svoj život naplno.“ Nezdajú sa vám tieto riadky povedomé? Nenašli ste sa tu náhodou? Že pracujeme, aj keď sme choré či chorí, že dolujeme zo seba sily ešte aj vtedy, keď si myslíme, že už nevládzeme ani dýchať... A keď konečne poslúchneme varovné signály svojho tela, lekári nás prekvapia otázkou: „A kde ste boli doteraz?“ Tento textík nechce byť psychologickou poradňou, len výzvou, aby sme – keď sa to dá, a dá sa – spomalili svoje životné tempo. Nájdime v sebe odvahu aspoň v dňoch víkendu a odbočme na najbližšom výjazde z pomyselnej životnej diaľnice do pomalšej etapy života. Vlastný dobrý pocit nám bude vďakou na nezaplatenie. A v tej novej etape života nakuknite aj do októbrového kalendára kultúrnych ponúk. Sú tu reprízy divadelných predstavení, koncom mesiaca dokonca i Prehliadka slovenských divadelných súborov Divadelný vavrín, ktorá tohto roku má byť korunou osláv 100. výročia divadla v Kovačici. Pre záujemcov o výtvarné umenie nové výstavy majú alebo budú mať nainštalované v Kysáči, v Petrovci, folklór ponúkajú Dni Kysáča. Tradične je október vyhranený aj na Festival populárnej hudby Zlatý kľúč. Tridsiaty štvrtý ročník tohto obľúbeného festivalu, ktorý milovníkom nových slovenských akordov ešte doznieva pod niekdajším názvom Súťaž o slovenskú hudobnú tvorbu, keď dokonca zastrešoval koncerty lyrických, tanečných, detských, párkrát i zborových skladieb, prinesie nových dvanásť slovenských populárnych piesní. Na novinky z tvorivých dielní vojvodinských textárov a skladateľov sa potešíme 19. októbra v sieni Domu kultúry v Selenči. Bude to čerešnička na torte, ktorou tak metaforicky môžeme nazvať ústredné oslavy 150. výročia slovenských novín a časopisov v Srbsku a 70. výročia Hlasu ľudu. Už veľmi klopú na dvere a tie sa im otvoria na sklonku budúceho týždňa. Rovno vtedy, keď si poviete, že práve tu sa zastavíte pri prvej odbočke z rýchleho pruhu svojej životnej diaľnice. Anna Francistyová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 41 /4616/ 11. 10. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



SEDEM DNÍ

Open Days Októbrové stálice Michal Ďuga

Anna Lazarevićová

od heslom Rastieme spoločne – inteligentné investovanie pre ľudí (Growing together – Smart investment for people) sa v pondelok 6. októbra v Bruseli začal už dvanásty ročník OPEN DAYS, ktorého ukončenie stanovili na štvrtok 9. októbra. Ide o podujatie, ktoré prebieha ako európsky týždeň regiónov a miest, ktorý sa v priebehu rokov stal kľúčovou udalosťou pre regionálnu politiku EÚ. Tohtoročný ročník, ktorý pozostáva z troch tematických priorít: prepájanie regionálnych stratégií, budovanie kapacít a územná spolupráca, má poskytnúť účastníkom možnosť odprezentovať a prediskutovať svoje operačné programy pre obdobie 2014 až 2020, a taktiež spoločne nájsť nové riešenia na podporu investícií a rastu. Účinkuje na ňom, na asi 100 workshopoch a diskusiách, vyše 6 000 politikov a expertov a medzi nimi je aj delegácia Pokrajinskej vlády APV v čele s jej predsedom Dr. Bojanom Pajtićom, ktorá si stanovila, okrem účasti v početných seminároch a debatách, uskutočniť aj rozhovory s európskymi funkcionármi, medzi ktorými budú aj: Gianni Fava, minister poľnohospodárstva Lombardska, Eduard Kukan, šéf delegácie Európskeho parlamentu pre styky so západným Balkánom, Norbert Kartman, predseda Parlamentu nemeckej pokrajiny Hessen, Johanes Han, európsky komisár pre regionálnu politiku, Jean-Jack Queyranne, predseda francúzskeho regiónu Rhôna-Alpy,... a mnohí iní európski experti. V utorok v Press klube v Bruseli bola recepcia pri príležitosti Dňa Vojvodiny, kde v rámci ústredného podujatia bola hosťom prezentovaná aj výstava chýrečného srbského maliara Milana Konjovića pod názvom Vojvodina: krajinky a ľudia. V rámci slávnostných príhovorov predseda Pajtić zdôraznil aj skutočnosť, že naša Vojvodina, pozostávajúca z 26 národnostných spoločenstiev a šiestich úradných jazykov v pokrajinskom parlamente, vždy bola a vždy bude Európa v Srbsku a Srbsko v Európe. Zostáva nám veriť, že tohtoročné Open Days v Bruseli významne pomôžu, aby sa všetko to, tam vyslovené a vykonané, nakoniec stalo aj našou reálnou skutočnosťou.

www.hl.rs

plynulo štrnásť rokov od historického 5. októbra a masových protestov občanov, ktoré priviedli k zmene moci. Niektoré veci sa medzičasom zmenili, niektoré zostali úplne rovnaké. Medzi tie, ktoré si dodnes zachovali miesto pod slnkom, patria štrajky a protestné zhromaždenia. Zmena spoločnosti, zmena vedomia občanov je cieľ, ktorý premiér Vučić na začiatku mandátu predstavil ako jednu z priorít svojej vlády. Možno sa na jeho plnení pracuje, ale zatiaľ veľa zmien nevidieť. Svedčia o tom udalosti, javy a témy, o ktorých sa toho času najčastejšie hovorí: Pride, bezpečnostné sily, protest advokátov, situácia v médiách. Ich spoločným menovateľom je nedostatok stabilných inštitúcií, fungovania právneho štátu, rešpektovania ľudských práv. Prevládla mienka, že sa nedávny belehradský Dúhový pochod vydaril a že jeho uskutočnenie má mimoriadny význam pre demokratickú zmenu spoločnosti. Nesporné je však jedine to, že Pride bol, všetko ostatné je diskutabilné. Porovnanie s predtým jediným pochodom, ktorý Belehrad zažil roku 2010, hovorí síce v prospech tohto nedávneho. Rozdiel je len v tom, že chuligáni tentoraz neroz-



bili všetko, čo im padlo pod ruku. Všetko ostatné zostalo rovnaké: od protestného zhromaždenia v organizácii pravicového hnutia, cez niekoľko tisíc angažovaných policajtov, po urážlivé grafity na belehradských uliciach. Oveľa väčšiu pozornosť než Pride vyvolal incident, v ktorom príslušníci žandarmérie zmlátili premiérovho brata, ako aj brata primátora mesta Belehrad a dvoch ochrankárov, ktorých úlohou je dbať o bezpečnosť predsedu vlády. Okolnosti incidentu vyšetruje úrad verejného obžalobcu, od ktorého sa zároveň očakávajú odpovede na viaceré nezodpovedané otázky. Od tej, prečo policajti zasiahli tak ako zasiahli, po tú, prečo ozbrojení ochranári pridelení premiérovi boli v spoločnosti dvoch bratov, ktorí podľa všetkého nepatria medzi chránené osobnosti. Ak odpovede nedostanú, občania si môžu položiť aj ďalšiu otázku o tom, či u nás platia zákony alebo bratsko-kmotrovské pravidlá. Každý, kto sa v posledných asi troch týždňoch vybral do súdu, aby niečo vybavil, narazil na zavreté dvere. Štrajk, či lepšie povedané protest advokátov so zastavením práce už dlhšie blokuje prácu súdov na všetkých úrovniach a tým priamo vplýva na život občanov. Príčinou štrajku je nedávne zavedenie inšti-

túcie notára, v ktorej advokáti vidia priamu hrozbu pre svoje doterajšie práce a – zárobky. Ako je známe, za podobnú hrozbu advokáti predtým vyhlásili aj zvýšenie sadzieb, na základe ktorých platia daň. Situácia, v ktorej inštitúcie nefungujú a v ktorej sa celý jeden esnaf obrátil proti nemu, pre ministra spravodlivosti znamená ťažkú skúšku a zároveň ukazuje, že v celom pokuse o dopovedanie reformy súdnictva čosi hlboko nie je v poriadku. Nezávislé a slobodné médiá patria k cieľom a ideálom každej demokratickej spoločnosti. Pritom nestačí len deklaratívne zasadzovanie sa za mediálne slobody, na ich dosiahnutie treba zabezpečiť inštitucionálne a iné podmienky. Dlhú rozpravu o slobode či neslobode médií u nás najnovšie podnietilo zrušenie vysielania Dojem týždňa na TV B92. Bez ohľadu na kopu vysvetlení, o čo ide a čo sa vlastne stalo, celkový dojem je prinajmenšom trápny. Tým skôr, že sa Dojem týždňa vysielal nepretržite dvadsať rokov dozadu. To, že sú protestné zhromaždenia naše októbrové stálice, potvrdili aj študenti. Najprv v Niši a Kragujevci, potom v Belehrade, Novom Sade a Kosovskej Mitrovici, ktorí protestujú proti niektorým ustanoveniam Zákona o vysokom školstve. Všetky uvedené javy, protesty a požiadavky tvoria kamienky v mozaike našej spoločnosti dnes, ale obraz, ktorý spoločne utvárajú, nepôsobí veľmi optimisticky.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

JÁN ČÁNI, REŽISÉR

Dôležitá je práca s ľuďmi Oto Filip – Osobne, čo vám je bližšie: divadelná alebo televízna réžia? – Tak srdcu, samozrejme, je alebo bola bližšia divadelná réžia. To možno aj kvôli

Informačno-politický týždenník

tomu, že počas štúdia na vysokej škole v Bratislave existovali dve súperiace skupiny – z Divadelnej a Filmovej katedry Vysokej školy múzických umení. Takže tam to súperenie začalo, najmä v podobe

akejsi ľahostajnosti voči tvorbe tých druhých, voči filmárom. No po čase sa to vlastne stalo rovnaké. Dôležitá a najkrajšia vec na celej tej robote je práca s ľuďmi. Teda stretnem ľudí aj tam, aj tam, práve toľkých, aby som si naplnil baterky, aby som sa dobre cítil. Opakujem, po čase je to teda azda rovnaké. • TÝŽDEŇ •

V STAREJ PAZOVE SLÁVNOSTNE PODPÍSANÉ ZMLUVY

Výstavba bytov a domov pre utečencov v Srbsku Anna Lešťanová

bec Stará Pazova vo štvrtok 2. októbra bola hostiteľskou obcou slávnostného podpisovania zmlúv o výstavbe bytov a domov pre utečencov v rámci druhého podprojektu Regionálneho stavebného programu Republiky Srbsko (RSP). Slávnosť, na ktorej predstavitelia z deviatich obcí a miest (Šídu, Sriemskej Mitrovice, Šabca, Kruševca, Prokuplja, Paraćina, Kikindy, Bajinej Bašty a Vršca) podpísali zmluvy, sa konala vo veľkej sále Národného domu futbalu. Podpisovania zmlúv sa zúčastnili početní hostia a medzi nimi aj prvý podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Ivica Dačić, vedúci delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport, hlavný zástupca námestníka štátneho tajomníka pre obyvateľstvo, utečencov a migrá-

Vzácni hostia počas príhovorov v Národnom dome futbalu v Starej Pazove cie Spojených štátov amerických Simon Henshaw, veľvyslanec Švajčiarska v Belehrade Jean-Daniel Ruch, viceguvernér Rozvojovej banky Rady Európy Mikolaj Dowgielewicz, zástupca šéfa misie OBSE v Srbsku Michael Uyehara, šéf radu UNHCR v Srbsku Eduardo Arboleda a komisár pre utečen-

cov a migrácie Republiky Srbsko Vladimir Cucić, ktorí vo svojich príhovoroch hovorili o veľkom význame realizácie tohto programu pre utečencov v Srbsku. V rámci druhého podprojektu RSP, ktorého hodnota vynáša 13 miliónov eur, naplánovaná je výstavba 200 bytov, 120 montážnych

OSLAVY HLASU ĽUDU A SLOVENSKEJ TLAČE

Už je tu ten historický dátum Anna Francistyová

elý rok 2014 prebieha v znamení jubileí novín, časopisov a ďalších médií vojvodinských Slovákov. Pripomeňme si, že oslavy si zaslúžili 150 rokov slovenskej tlače a 70 rokov informačno-politického týždenníka Hlas ľudu, ako aj 75 rokov kontinuity slovenských časopisov pre deti, 65 rokov mesačníka pre kultúru a literatúru Nový život, 65 rokov slovenskej redakcie Rádia Nový Sad a 20 rokov rodinného magazínu Rovina. Tohtoročné jubileá sa do povedomia verejnosti dostali aj vďaka príležitostnej výstave v Knižnici Štefana Homolu v Petrovci počas Slovenských národných slávností, ale aj vďaka zmienke o nich pri knižných prezentáciách a ďalších vhodných situáciách. A už je tu aj • TÝŽDEŇ •

október, vyhranený na ústredné oslavy. To preto, lebo nositeľom celého oslavného programu je práve Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu a do polohy hlavných osláv „vyrástol“ tradičný októbrový Deň Hlasu ľudu. NVU Hlas ľudu v Novom Sade, za pomoci iných inštitúcií, vrátane Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pripravila rad programov na piatok 17. októbra a sobotu 18. októbra. Piatkový oslavný deň sa začne otvorením výstavy 150 rokov slovenskej tlače v predsieni Štúdia M Rádia Nový Sad o 10. hodine. Pripravuje ju Múzeum vojvodinských Slovákov a autorom je Vladimír Valentík. V pokračovaní (od 10.00 do 16.30 v Štúdiu M) bude Medzinárodná vedecko-

-odborná konferencia, ktorej príprava prebiehala v spolupráci NVU Hlas ľudu a Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Ďalšie piatkové podujatie je otvorenie výstavy fotografií Ota Filipa, redaktora Hlasu ľudu. Momentky z redakčného života pod názvom Tváre si záujemcovia budú môcť pozrieť a zároveň navštíviť priestory Hlasu ľudu, kde výstava bude nainštalovaná (v budove Dnevnika, Bulvár oslobodenia 81/5 v Novom Sade) o 17.30. Piatková časť osláv kulminuje slávnostnou akadémiou s udeľovaním tradičných novinárskych cien a Ceny Hlasu ľudu, ktorá sa udeľuje iba každých päť rokov. Akadémiu finalizu-

domov, kúpa 300 balíkov stavebného materiálu. Regionálny stavebný program zabezpečenia ubytovania pre utečencov je spoločný viacročný program Srbska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Chorvátska, ktorý má za cieľ zaobstarať trvalé stavebné riešenia pre asi 27-tisíc najohrozenejších utečeneckých rodín, čiže pre okolo 74-tisíc ľudí v regióne. Z tohto počtu 16 780 rodín (45-tisíc ľudí) je v Srbsku. RSP v našej krajine sa bude realizovať v nadchádzajúcich piatich rokoch prostredníctvom viacerých podprojektov. RSP v uvedených štyroch štátoch je vyčíslený v sume 584 miliónov eur a financovaný je z prostriedkov EÚ, ktorá je aj najväčším donátorom, USA, Nemecka, Talianska, Nórska, Švajčiarska, Dánska, Turecka, Luxemburska, Cypru, Rumunska, Česka, Slovenska a Maďarska. Po slávnostnom podpisovaní zmlúv v Starej Pazove všetci pozvaní hostia a predstavitelia obcí a miest spoločne odcestovali do Krnješeviec, kde navštívili rodinu Dragana Tepšića. Táto rodina v rámci prvého podprojektu RSP dostala balík stavebného materiálu na dokončenie výstavby domu. jú NVU Hlas ľudu a Slovenská redakcia Televízie Vojvodina, ktorej časť odznie aj v priamom televíznom prenose a prebiehať bude v Štúdiu M Rádia Nový Sad od 19.00 do 21.30. Sobotňajšia časť osláv výročia slovenských novín a časopisov vojvodinských Slovákov sa presunie do Petrovca, kde 19. októbra 1944 vyšlo prvé číslo Hlasu ľudu. A práve na stroji, kde tie prvé výtlačky vznikli a ktorý má teraz ako muzeálny exponát výsostné miesto pred budovou tlačiarne, bude 18. októbra 2014 o 11. hodine slávnostne odhalená pamätná tabuľka s primeraným textom. Potom je tiež pred budovou tlačiarne naplánované sadenie Zorničkinej lipky veľvyslanca Slovenskej republiky Jána Varša. A na záver osláv odznie krst knihy Hodnota tvorcu (portrét spisovateľa Milana Ferka) autorky Zory Hudíkovej v priestoroch tlačiarne HL PRINT.

41 /4616/ 11. 10. 2014

Voľby do národnostných rád PREDSTAVUJEME

Matica slovenská – za slovenskosť 3

Kto tvorí kandidačnú listinu? – Matičiari sa rozhodli ísť do národnostných volieb samostatne, koncipovali vlastnú listinu Matica slovenská – za slovenskosť, ktorá sa nachádza pod volebným číslom 3. Na matičnej listine od prvého po posledného kandidáta sú ľudia, za ktorými stojí 30 MOMS, Asociácia slovenských spolkov žien a iné organizácie a združenia. Listinu tvoria vysokovzdelaní ľudia – profesori, učitelia, kultúrni pracovníci, služobníci Boží, ale aj podnikatelia a funkcionári, ktorým je spoločný úprimný vzťah k Matici slovenskej. Pri koncipovaní listiny sa potvrdilo, že naša Matica má, čo iní nemajú: zázemie, viactisícové členstvo, z ktorého je možnosť vyberať si a účelne spájať skúsenosť starších s ambíciou, dôvtipom a energiou mladých, ktorí vládzu na seba prebrať zodpovednosť za prácu nášho (národného) parlamentu. Voliči budú hlasovať za túto listinu, lebo vedia, že je v povahe

www.hl.rs

matičiarov pracovať pre dobro celku, a aj preto, lebo je nestranícka a otvorená pre spoluprácu so všetkými stranami alebo koalíciami pod jednou podmienkou: že z takej spolupráce získajú príslušníci našej národnosti trvalé hodnoty a nie jednotlivci. Voliči veľmi dobre vedia, že Matica už dokázala, že má schopnosť prežiť aj v časoch, ktoré jej neveľmi žičili a žičia. Ktoré sú, podľa mienky členov listiny, v tejto chvíli najdôležitejšie problémy v slovenskom národnostnom spoločenstve v Srbsku? – Slováci žijúci v Srbsku narážajú na mnohé problémy a aj na tie, ktoré už mala riešiť NRSNM. Je ťažko byť Slovákom najmä v malých prostrediach, kde sú príslušníci nášho národného spoločenstva v menšine. Z roka na rok je menej záujemcov o výučbu v materinskej reči, väčší cit by sa musel prejaviť, aj keď ide o kultúrny život v malých prostrediach a musela by sa

Informačno-politický týždenník

podporovať každá iniciatíva, ktorá spestrí kultúrny život občanov. Aj v oblasti informovania sú žiaduce zmeny k lepšiemu. Neprípustne sa experimentuje s vysielacou schémou Novosadského rozhlasu v menšinových rečiach, zmenšil sa rozsah vysielaní v slovenskej reči. Navidomoči ide o zmenšovanie získaných práv. Lokálnemu informovaniu by sa tiež muselo pomôcť, aby bolo schopné spĺňať svoju mimoriadne významnú úlohu v živote každého občana – byť jeho pohotovým servisom. K tomu NR musí zabezpečiť prvú podmienku – systematickú edukáciu novinárskych kádrov. Aby sa naša slovenčina uplatnila v úradoch, v štátnych orgánoch, v súdnictve, v orgánoch správy či na polícii, to sa dosiahne len úmernejším zastúpením Slovákov v týchto orgánoch alebo úradoch. Aktuálny stav neuspokojuje dokonca ani v prostrediach s väčšinovým slovenským obyvateľstvom.

Aké riešenia – v rámci kompetencií NRSNM – ponúka vaša listina? – Matičiari sú názoru, že NR hoci je politickým, nemá byť straníckym telesom a nemá sa viazať ani k jednej politickej strane, ale má zastupovať záujmy a potreby všetkých Slovákov. Keďže je Matica najstaršia, nestranícka, najpočetnejšia organizácia Slovákov v Srbsku, môže v NR najadekvátnejšie hájiť záujmy všetkých Slovákov, konkrétne: všetkým našim kultúrnym subjektom a prostrediam spravodlivo a transparentne zabezpečovať pracovné podmienky a financie; decentralizovať prácu NRSNM, a tak umožniť všetkým prostrediam vplývať na rozhodovanie; bojovať o zachovanie existujúcich slovenských tried v školách a predškolských ustanovizniach a podporovať rodičov v zápise detí do slovenských tried; sledovať dôsledné uplatňovanie zákonov v oblasti národnostných práv a uplatňovanie slovenského jazyka na úradoch a všade tam, kde máme na to právo; vymáhať úmerné zastúpenie Slovákov v štátnych orgánoch správy, v polícii, v súdnictve. Odkaz potenciálnym voličom. – Vážení voliči! Matica od čias svojho založenia negazdovala, ale pracovala v záujme zachovania a zveľaďovania slovenskosti. Matica vždy bola a bude s Vami, so svojím národom! Preto je aj listina č. 3 Matica slovenská – za slovenskosť Vaša najsprávnejšia voľba. Matica slovenská v Srbsku

• VOĽBY DO NÁRODNOSTNÝCH RÁD •

Týždeň EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Program schvaľovania európskych právnych výdobytkov –R

Objavy

pakovanie nemusí vždy byť matkou múdrosti. Ani teplá voda neslúži len na to, aby sa ju zase objavovalo. Nie je podstatné, či ide o projekty, pomníky, stavby, názvy... – podstatné je pretrvávanie zlej praxe, stále sa prejavujúcej v nových formách. Konkrétne – s príchodom každej novej moci. Zdá sa, že nielen noc má svoju moc, ale aj moc má vlastnú noc. A ňou je toľko toho, čo sa vôkol nás každodenne stáva. Len jeden príklad: pred pár rokmi sa mnohé belehradské verejné podniky, spolu s vedením mesta, podujali skrášliť škaredý priestor pri železničnej stanici Nový Belehrad a zároveň spestriť turistickú ponuku hlavného mesta čímsi dovtedy neobvyklým: replikou jeho stredu, tým, ako vyzeralo pred približne storočím. • TÝŽDEŇ •

Oto Filip Úmysel sa vydaril: vznikol na kultúrne, turistické a iné podujatia vhodný priestor, v ktorom sa na sklonku každého mesiaca konali koncerty, kde vystupovali herci a ktoré turisti často a radi navštevovali. Obraz je dnes, žiaľ, celkom iný: námestie znázorňujúce niekdajšie Terazije, hotel Moskva a ešte niekoľko budov, ako aj okolie starodávnej električky, zarastajú trávou a burinou. V oknách budov vietor už driape plátna, smeti sa hromadia... Keby sme aspoň boli krajinou bohatou. No takíto, akí sme, hádžeme aj to málo, čo máme. Na brehoch rieky Sávy sa už začali prípravné práce na skutočne veľkolepý a mimoriadne náročný projekt Belehrad na vode. Nie je toľko podstatný jeho začiatok, koľko koniec. Možnože aj to, či potrvá dlhšie, alebo sa i sám, dakedy v budúcnosti, stane ukážkou zlej praxe, prípadne dočasnosti moci?

Európske publikácie boli začiatkom októbra k dispozícii aj účastníkom 4. Belehradského bezpečnostného fóra sa politických a ekonomických kritérií. Najrozsiahlejšou zložkou je tá tretia menom Schopnosť preberania záväzkov (vyplývajúcich) z členstva v EÚ. Je rozpracovaním prístupových kapitol, ktoré zabralo strany 115 až 895. Záverom sú dve prílohy na stranách 896 po 991. Prvou je Plán zlaďovania zákonodarstva Republiky Srbsko s právnymi výdobytkami Európskej únie, druhou Predbežný zoznam právnych predpisov Európskej únie, ktoré budú

preložené počas roku 2014. Prekladať sa budú mnohé dokumenty, tiež sa vzťahujúce na prístupové kapitoly. Záväzkov je skutočne mnoho, času pomerne málo. Čo prakticky znamená, že ho načim využívať naplno a účelovo – na urýchlenú a potrebám primeranú realizáciu našej základnej zahraničnopolitickej strategickej orientácie. (V budúcom čísle: Správa Európskej komisie)

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

svoje dejiny so svojím zemepisom, hlavné rozšírenie Európskej únie sa už realizovalo, čo však neznamená, že únia nebude i v budúcnosti pokračovať v priberaní nových členov. Na ceste eurointegrácie je aj Srbsko. Okrem vonkajších činiteľov, okolností a podmienok rozsah, tempo a dynamiku týchto aktivít u nás stanovuje Národný program schvaľovania právnych výdobytkov Európskej únie. Je to detailný, viacročný plán zlaďovania našich predpisov s predpismi Európskej únie, zároveň aj plán budovania inštitúcií na uplatnenie a realizáciu tak zladeného právneho poriadku. V strede leta vláda Srbska schválila revidovaný program, ktorý sa bude realizovať do roku 2018, ktorý je stanovený ako rok dosiahnutia celkovej vnútornej pripravenosti na pristúpenie Srbska Európskej únii. Ide o takmer tisícstranový dokument, obsahujúci v úvodnej časti (prvých 114 strán) dve state, týkajúce

Ďuro Varga

az nastúpi deň, keď sa všetky národy tohto kontinentu, nestrácajúc svoje špecifické vlastnosti ani slávnu individualitu, spoja do vyššieho celku a založia európske bratstvo. Príde deň, keď nebude iných bojísk, než sú tie v ľudskom ume – otvorené trhy ideí. Nastúpi deň, keď namiesto nábojov a bômb prídu hlasovacie lístky... Tieto prorocké slová spisovateľ Viktor Hugo vyslovil ešte dávneho roku 1849. Muselo však uplynúť viac ako storočie, kým sa jeho utopistické prognózy začali realizovať. Za ten čas dve svetové vojny a nespočetné zrážky na európskej pôde spôsobili smrť desiatok miliónov ľudí. Boli chvíle, keď sa zdalo, že viac nieto žiadnej nádeje. No dnes začiatok 21. storočia predsa ponúka svetlejšie perspektívy a nové nádeje, hoci Európe prináša aj nové ťažkosti a skúšky. Keďže starý kontinent – ako to vystihol jeden z politikov – konečne dokázal pomeriť

41 /4616/ 11. 10. 2014

Týždeň SLOVO DALO SLOVO: SONJA LICHTOVÁ, PREDSEDNÍČKA BELEHRADSKÉHO FONDU PRE POLITICKÚ EXCELENTNOSŤ

raz k nám prišli, chcú prísť zase. Potom prenášajú dojmy svojim priateľom a spolupracovníkom a Belehradské bezpečnostné fórum sa jednoznačne stáva jedným zo zoskupení, na ktoré sa rád chodí. Na prvom fóre sme mali celkovo medzi tristo a tristopäťdesiat účastníkov. V tomto roku ich bolo registrovaných päťstopäťdesiat, čo je viac než sme plánovali, možno aj si priali. Lebo kapacity sú obmedzené. Zastávame názor, že by nemal byť nadmerný počet ľudí, ktorí sa nemôžu pracovne angažovať v rôznych sesiách počas fóra. No nechceli sme záujemcov ani

v jednej chvíli pomyslela, že by bolo veľmi dobre, keby sme aj my v Belehrade mali čosi podobné Globsecu, samozrejme, skromnejšieho rozsahu. Čosi, čo by bolo aj balkánskym zoskupením, aj zoskupením ľudí z iných končín sveta. Zároveň aj naším posolstvom svetu, že sme my skutočne jeho súčasťou. Začala som sa hlbšie zaoberať touto ideou. Pri mne sedel Ivo Vejvoda. Opýtala som sa ho, čo si myslí o nej. Odpoveď znela: je to skvelý nápad. Potom sme sa porozprávali s naším spoločným priateľom Pavlom Demešom, ktorý ju tiež podporil. A tak sa ten príbeh vlastne začal rodiť. – Samozrejme, bol to len jeho začiatok... – Všetko iné bolo otázkou realizácie. Tá, samozrejme, nie je ľahká, povedala by som dokonca, že je rok čo rok zložitejšia, náročnejšia. Je Čo nového u vás? – stála koordinátorka tu vlastne paradox. Na strane Spojených národov v Srbsku Irena jednej je to čoraz ťažšie, lebo Vojáčková-Sollorano (vľavo) a Sonja je veľmi komplikované nájsť, Lichtová (vpravo) získať prostriedky, kým je na strane inej ľahšie, keď ide o ohlas: stále odmietať, takže sme medzi kladivom je viac účastníkov, väčší záujem. Vlast- a nákovou. V každom prípade počet ne sme zistili, keďže sme sa od prvej účastníkov stúpa, kým počet rečníchvíle zasadzovali za veľmi vysokú kov bol v minulých rokoch približne kvalitu, že sa nám to úspešne darí. rovnaký. Neplatí to pre tento rok, keď Svedčí o tom skutočnosť, že tí, ktorí bol vyšší ako inokedy. To, čo sme práve

zistili ako špecifickú charakteristiku 4. Belehradského bezpečnostného fóra, je, že je na ňom omnoho menej politických osobností a omnoho viac ľudí, odborníkov, ktorí politiky koncipujú, stanovujú, ozrejmujú. – Čo by ste v tejto neľahkej chvíli globálnych vzťahov vyčlenili ako jeden zo základných odkazov podujatia? Alebo presnejšie: čo je to, čo planéta dnes potrebuje viac než inokedy? – Svet najviac potrebuje to, čo i zvyčajne: predovšetkým mier. Sme teda zástancami mieru, stability, rozvoja. Dúfali sme, že sa tento rok, keď si pripomíname sté výročie vypuknutia prvej svetovej vojny, naše podujatie bude predovšetkým a viac konať v znamení nádeje a optimizmu. Nevyšlo to. Žiaľ, rok 2014 sa ukázal ako rok nových skúšok. Takisto nových vážnych nebezpečenstiev hroziacich nielen mieru v Európe, ale aj tomu vo svete. To je to, o čom sa definitívne najviac rozprávalo, rokovalo na našom fóre. Bolo na ňom veľmi veľa ľudí vplývajúcich na stratégie a na politiky, aj to z viac než dvadsaťpäť krajín. Boli na ňom účastníci z takmer všetkých európskych štátov, ako aj z niekoľkých mimoeurópskych. Preto mám nádej, že v nových dňoch budeme svedkami realizácie dobrých, tvorivých, múdrych ideí ako sa dostať z týchto kríz. Zistení, čo je to, čo sa nevyhnutne musí najprv podniknúť, aby sme krízy prekonali. Lebo mám obavy, že žitie pod tieňom permanentnej krízy, možnej novej studenej vojny, niektorí dokonca rozprávajú aj o nebezpečenstve vypuknutia 3. svetovej vojny, neunesieme dlhšie. Predovšetkým preto, lebo samotný život pod takýmto nátlakom znemožňuje, aby sa ťažiskom aktivít stalo to, čo je najdôležitejšie pre ľudstvo: rozvoj, mier, boj proti klimatickým zmenám, slovom – boj o zachovanie našej planéty.

rovoľníkov v roku 1848 v Brezovej pod Bradlom. A že sa v rokoch 1848 a 1849 konala revolúcia, v ktorej Slováci pod vedením národných buditeľov, azda prvý raz v novších dejinách, dokázali so zbraňou v ruke bojovať za svoje ideály, za svoju samostatnosť, za rodnú reč, za vlastnú slobodu... Tak, že sa slovenskí dobrovoľníci postavili proti vtedajšej uhorskej vláde v snahe vyčleniť sa z Uhorska. Po pripomenutí týchto historicky dôležitých chvíľ, si plk. Ing. Jozef Vystavel, pridelenec obrany, všíma aj súčasnosť: – Sviatok, ktorý oslavujeme, bol ustanovený ako Deň Armády, ne-

skoršie Ozbrojených síl SR rozkazom prezidenta Slovenskej republiky v roku 1993. Je tomu teda vyše dvadsať, vlastne dvadsať jeden rokov od vzniku našich ozbrojených síl. A tento rok je významný pre nás najmä preto, že prichádza k ich reorganizácii, k zavádzaniu novej výzbroje a k plneniu si svojich záväzkov na základe toho, čo sa deje aj tu blízko v Európe, ako aj celkovej bezpečnostnej situácie. Preto naše ozbrojené sily začínajú novú etapu prezbrojovania a pripravovania sa, nie na klasické vojnové, ale na tzv. asymetrické konflikty, – uzaviera plukovník Vystavel.

Rok nových a ťažkých skúšok Oto Filip

nohé otázky súčasného sveta nastolili, mnohé možné východiská z medzinárodných problémov objavili účastníci nedávneho, v poradí 4. Belehradského bezpečnostného fóra (BBF), prebiehajúceho v belehradskom Hyatte začiatkom októbra. Po všetky tieto roky, od samotného začiatku, je nielen jeho iniciátorkou, ale aj konštantnou hybnou pákou pani Sonja Lichtová, prvá osobnosť Belehradského fondu pre politickú excelentnosť. Keďže zvedavosť nepustí, na úvod rozhovoru s ňou sa akosi logicky natisla otázka: – Ako sa vlastne zrodil nápad usporiadať práve takéto podujatie? – Je to už známy príbeh. Idea sa zrodila pred niekoľkými rokmi na bratislavskom Globsecu (Global Security Forum), na ktorom som už niekoľkokrát predtým účinkovala. Pred piatimi rokmi som tiež bola účastníčkou Globsecu, ako i jedného panelu ministrov Vyšehradskej skupiny, ktorý medziiným venovali aj našej krajine. Bola to totiž chvíľa, keď Srbsko pristúpilo rezolúcii Európskej únie v Spojených národoch, čo sa považovalo za prelomový, medzníkový ťah v procese nášho priblíženia sa únii. Na spomínanom paneli sa dosť rozprávalo tak o Balkáne, ako aj o Srbsku. Počúvajúc jeho účastníkov, medzi inými aj ministra Dzurindu, ktorý bol nadšený vývojom udalostí, som si

Z RECEPCIE KU DŇU OZBROJENÝCH SÍL SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Nová etapa O. Filip

ecelý mesiac po recepcii ku Dňu Ústavy SR Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Novom Belehrade opäť bolo hostiteľom, dejiskom stretnutí početných spoločenských, vojenských a iných predstaviteľov, zástupcov diplomatických zborov, tiež slovenskej

www.hl.rs

menšiny… Privítali ich vedúci Zastupiteľského úradu (ZÚ) – veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Dr. Ján Varšo a vojenský pridelenec na ZÚ Belehrad plukovník Ing. Jozef Vystavel s manželkami. Známe je, že Deň Ozbrojených síl SR slovenskí vojaci oslavujú 22. septembra na počesť víťazného bojového úspechu slovenských dob-

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Slovensko Niekedy ľutujem, že som odišla SEDEM OTÁZOK PRE PEDAGOGIČKU ALEKSANDRU URBANOVÚ-VRANIĆOVÚ

Rastislav Boldocký

esne predtým, než sme si telefonovali, Lužanka Aleksandra Urbanová-Vranićová sa dozvedela dobrú správu. Začiatkom budúceho roka jej v bratislavskom vydavateľstve AT Publishing vyjde kniha o kreatívnom písaní detí. „Využila som svoje osobné pedagogické skúsenosti a niekoľkoročnú prax v danej problematike,“ vysvetľuje. „Kniha prináša novú metódu výučby tvorivého písania, podľa ktorej je možné dosiahnuť výborné výsledky aj u detí, ktoré si len osvojujú gramotnosť. Práve vtedy je dôležité, aby pocítili radosť z písania.“ Ako dodáva, zamerala sa na nové, ale aj osvedčené techniky písania, tiež siahla za početnými príkladmi z praxe, takže v knihe nechýbajú ani ukážky diel malých autorov, ktoré neraz boli ocenené aj v literárnych súťažiach. Aleksandra prišla do Bratislavy v roku 1993. „Na území bývalej Juhoslávie v tom čase zúrila vojna, takže na Slovensku boli v každom prípade lepšie podmienky na štúdium,“ spomína. Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UK, potom sa zamestnala ako jazyková redaktorka v Hospodárskom denníku. V súčasnosti pracuje ako pedagóg literárno-dramatického odboru v Súkromnej základnej umeleckej škole Ružová dolina v Bratislave. „Okrem literárno-dramatickej výchovy vyučujem aj tvorivé písanie. Učím deti vo veku od 6 až 12 rokov,“ uvádza. – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Keď som prišla na Slovensko, nevedela som pochopiť mentalitu tunajších ľudí. Zdá sa, že sú to iba maličkosti, ale je ťažké si na to zvyknúť. Ľudia sú tu veľmi uzavretí. Bolo mi divné, že ma spolužiačky nikdy nezavolali na kávu, nikdy ničím neponúkli, nerozumeli mojim vtipom. Najťažšie mi bolo však vybavovanie dokladov pre dlhodobý pobyt a vízum. V čase, keď som prišla na Slovensko a počas môjho štúdia neexistoval preukaz zahraničného Slováka. Bolo to veľmi ťažké a často som musela chodiť na políciu, kde boli hrozne dlhé rady, vybavovať si tieto doklady. Bola som iba obyčajná cudzinka, s ktorou sa tak aj zaobchádzalo, a to, že som bola zo • SLOVENSKO •

Srbska, moju situáciu ešte viac komplikovalo. Ťažké som mala aj to, že hoci som bola výborná študentka, nemala som štipendium a mnohé veci, vrátane zdravotného poistenia, som si musela hradiť sama. – Kedy si si uvedomila, že tu zostaneš žiť? Chvíle pohody: S dcérou Branislavou – Neviem, či som si – V rámci zamestnania som nemala túto skutočnosť už uvedomila. Ešte sa občas pýtam samu seba, či sa len kontakty so Srbskom. Pôvod možno predsa nevrátim. Vždy som to brala ovplyvnil moju kariéru v tom zmysle, tak, že ešte iba rok-dva a vrátim sa. že som predtým žila v krajine, ktorá Najprv som si myslela, že po ukončení nebola tak uzavretá ako Slovensko štúdia. Ibaže som vedela, že v Srbsku počas socializmu, že veľa vecí z kulsi prácu hneď nenájdem, kým tu som túry, umenia a literatúry prenikali v sa zamestnala hneď. Tak isto aj môj bývalej Juhoslávii zo západných kramanžel. Neskoršie, keď dcéra začala jín a Ameriky. Všetko to som mohla chodiť do školy, pochopila som, že sa a vedela využiť aj vo svojej práci, či už z oblasti pedagogiky, tvorivého už asi nevrátime. Ale kto vie? – Mala si v rámci svojho zamest- písania, divadla, literárnej tvorby nania kontakty so Srbskom či alebo filmu. – Čo považuješ za svoj najväčší bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju úspech? – To, že som prešla cez mnohé kariéru?

REBRÍČEK KVALITY ŽIVOTA SENIOROV V STOVKE VYBRANÝCH KRAJÍN

Štáty podľa úrovne života seniorov

Ťažký život dôchodcov R. Boldocký

lovenskí dôchodcovia majú horší život ako vo Vietname. Takéto titulky priniesla bratislavská tlač odvolávajúc sa na špeciálny rebríček organizácie HelpAge International. Z 96 sledovaných krajín sa Slovensku ušla 47 priečka a zo susedných štátov za ním skončila len Ukrajina. Rebríček s názvom Global Age Watch Index okrem výšky dôchodkov zohľadňuje aj politiku krajiny v oblasti dôchodkov, zdravotníctva, vzdelávania, zamestnanosti a sociálneho prostredia. Na najvyšších priečkach sa tradične umiestnili severské krajiny ako Nórsko a Švédsko. Slovensko

ťažkosti a prekážky, že som vydržala a nevrátila sa domov hneď pri prvých problémoch. Za svoj najväčší úspech považujem aj to, že robím prácu, ktorá ma baví, a že mi čoskoro vyjde kniha, ktorá môže byť dobrým pomocníkom a sprievodcom pre pedagógov nie iba tvorivého písania, ale aj slovenského jazyka a literatúry (a iných jazykov), tvorivej dramatiky, literárno-dramatických krúžkov a pod. – Ľutuješ niekedy, že si odišla? – Niekedy áno. Odlišnosti v mentalite ma často privádzajú k tomu, že ľutujem, že som tu. Nehovoriac o filmoch so slovenským či českým dabingom, ktoré sú tu samozrejmosťou a ja si na to nikdy nezvyknem. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátila? – Ťažko povedať. Keby bola na Slovensku vojna. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Šport nesledujem. Ale kebyže som pozerala šport, a hrali by tieto dve krajiny, určite by som fandila Srbsku. Foto: Archív AV

skončilo v tesnom závese za Filipínami, Vietnamom a Maďarskom a o jedinú priečku pred Čínou. Veľký medzinárodný prieskum priniesol aj niektoré zaujímavé odhady. Podľa neho v roku 2050 budú dôchodcovia tvoriť viac ako tretinu obyvateľstva – 35,4 percenta. Dnes je to len asi pätina – 19,8 percenta. Ako ďalej uvádza HelpAge International, šesťdesiatročný Slovák by sa mal v priemere dožiť ďalších 21 rokov, z toho však len 15,2 roka v dobrom zdraví. Na chvoste rebríčka nájdete vojnami a krízami sužované krajiny – Palestínu, Mozambik a Afganistan. A ako je na tom Srbsko? Umiestnilo

1. Nórsko 2. Švédsko 3. Švajčiarsko 4. Kanada 5. Nemecko 6. Holandsko 7. Island 8. USA 9. Japonsko 10. Nový Zéland 25. Česká republika 29. Slovinsko 47. Slovensko 67. Chorvátsko 68. Čierna Hora 78. Srbsko Zdroj: Global Age Watch Index 2014 sa na 78. priečke – pred Kambodžou a tesne za Hondurasom, Venezuelou a Tureckom.

41 /4616/ 11. 10. 2014

Ľudia a diania Schválili druhý opravný rozpočet ZO ZASADNUTIA STAROPAZOVSKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

Anna Lešťanová

ýborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova na 23. zasadnutí, ktoré sa konalo v pondelok 6. októbra, schválili rozhodnutie o opravnom rozpočte obce na rok 2014 v celkovej sume 3 094 866 000 dinárov. Podľa slov Radoja Blagojevića, predsedu Zhromaždenia obce, týmto rozhodnutím sú zladené iba niektoré apropriácie so Zákonom o rozpočtovom systéme a do konca roka, ako uviedol, možno očakávať rast rozpočtových príjmov. Na pondelkovej schôdzi výborníci väčšinou hlasov schválili rozhodnutie o oslobodení spoločnosti Lidl Serbia ako investora od platenia úhrady za úpravu

Noví výborníci v staropazovskom Zhromaždení obce stavebných pozemkov v sume, akú vloží do komunálneho vybavenia Ústrednej pracovnej zóny Nová Pazova. Pri tomto bode Nedeljko Kovačević, riaditeľ Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova, pripo-

menul, že do obecnej pokladnice na základe zahraničných investícií v nadchádzajúcom období pribudne okolo 4, 5 milióna eur. Pozornosť výborníkov vyvolal i návrh rozhodnutia Správnej rady

Strediska pre kultúru Stará Pazova o pripojení Kultúrno-podnikateľského centra Nová Pazova k tejto ustanovizni. V rozprave výborníci dali podporu tejto, ako povedal Vladimir Kerkez, riaditeľ Strediska pre kultúru, zatiaľ iniciatíve k fúzii dvoch kultúrnych stánkov. Ide hlavne o ekonomické využívanie kádrov a objektov v časoch, keď je príliš málo peňazí v oblasti kultúry. Štyria noví výborníci Biljana Glišićová, Slavojka Mirkovićová (zo Starej Pazovy), Mirko Peršić (z Golubiniec) a Zoran Stojnić (z Nových Bánoviec) z volebnej listiny Srbskej pokrokovej strany slávnostne zložili prísahu. Vesna Jovanovićová aj v nadchádzajúcom období bude vykonávať funkciu tajomníčky ZO Stará Pazova.

KOVAČICA

Uznanie EDEN 2014 pre výnimočnú destináciu Anička Chalupová

a slávnosti v Galérii Belgrade Waterfront vo Svetový deň turizmu (27. septembra) Ivana Svetlíková v mene Turistickej organizácie Obce Kovačica prijala uznanie Výnimočná destinácia Európy (EDEN). Ide o uznanie, ktorým sa Obec Kovačica stala výnimočnou turistickou destináciou Európy, a to na základe súbehu, ktorý vypísala Turistická organizácia Srbska (TOS). EDEN je program Európskej komisie, ktorý prezentuje modely udržateľného rozvoja turizmu. Každoročne sa v európskych štátoch na národných úrovniach organizujú súbehy na výnimočnú destináciu v EÚ. Ide o rozvojové destinácie, ktoré sa ponúkajú európskym turistom. Päťčlenná odborná komisia v zložení: Dr.Violeta Orlovićová-Lovrenová, Danijela Vićentijevićová, Dr. Jovan Popesku a Dr. Bojan Zečević, vyhlásila päť najatraktívnejších destinácií: Knjaževac (najvýnimočnejšia destinácia v Srbsku), ako aj Topolu, Novú

www.hl.rs

Varoš, Prijepolje, Kučevo a Kovačicu (sprievodné turistické destinácie). Tieto mestá budú zaradené do siete výnimočných destinácii v Európe (EDEN Network), ktoré plánujú utvoriť platformu na výmenu dobrých príkladov z praxe.

Témou tohtoročného súbehu bol Turizmus a nehmotné kultúrne dedičstvo. Turistická organizácia Obce Kovačica sa na súbehu zúčastnila s insitným maliarstvom, komplexom rodného domu Mihajla Pupina Idvorského a multikultúrnosťou obce.

Ivana Svetlíková, riaditeľka TOOK s uznaním

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Riešili naliehavé otázky Stanislav Stupavský

rvé zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd po letnej prestávke bolo zvolané podľa súrneho postupu na piatok 3. októbra. Iniciatívu k tomu podalo Miestne spoločenstvo Jamena a verejné komunálne podniky Vodovod a Standard. Miestne spoločenstvo Jamena iniciovalo schválenie rozhodnutia o pridelení stavebného pozemku v katastrálnej obci Jamena bez úhrady, a to s cieľom

Informačno-politický týždenník

súrne riešiť problémy, ktoré zapríčinili jarné povodne. Verejný komunálny podnik Vodovod inicioval schválenie rozhodnutia o pridelení výlučného práva VKP Vodovod Šíd na zabezpečovanie, prečisťovanie a distribúciu pitnej vody, ako aj na odvádzanie odpadových vôd. Verejný komunálny podnik Standard navrhol schválenie dvoch rozhodnutí, ktoré sú späté s finančným hospodárením tohto podniku. V osobitnom bode predseda obce Nikola Vasić informoval zhromaždenie o stave,

v akom je budova kultúrno-vzdelávacieho strediska v Šíde a o nutnosti zabezpečenia finančných prostriedkov na jej rekonštrukciu. Rozoberanie uvedených bodov rokovacieho programu poznačili skôr útoky opozície na postup zvolávania zasadnutia Zhromaždenia obce než zmienky o podstate nastolených otázok. Treba povedať, že zhromaždenie nakoniec väčšinou hlasov schválilo všetky body rokovacieho programu. • ĽUDIA A DIANIA •

Z 24. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Opravný rozpočet s otáznikmi Juraj Bartoš

pravný rozpočet Obce Báčska Palanka na rok 2014 schválila výbornícka väčšina na 24. schôdzi Zhromaždenia obce 1. októbra, ktorej začiatok meškal celú hodinu – bez akéhokoľvek odôvodnenia. Opozícia, pravdaže, mala vecné výhrady k nemu i k bodom týkajúcim sa dvoch personálnych zmien obecnej rady. Pri rozhodovaní o laureátoch Októbrovej ceny všetci výborníci už ťahali za ten istý koniec. Návrh na opravný rozpočet na bežný rok prezentoval predseda obce Aleksandar Đedovac. Ako povedal, dôvodom na jeho vypracovanie a prijatie je rozvrhnutie zvyšku príjmov v hodnote 125 995 628 dinárov z predchádzajúceho roku. Celkové predložené a teraz i schválené dôchodky a príjmy opravného rozpočtu tvoria 1 593 215 171 dinárov. Prijatý dokument určuje o. i. navýšenie sumy určenej na odvodňovanie miestnym spoločenstvám

Čelarevo, Despotovo a Neštin (z pokrajinského rozpočtu). Účelové transferové prostriedky z republikového rozpočtu usmernené na kúpu dedinských rodinných domov pre presťahované osoby tvoria

Dragan Bozalo tvrdil, že lokálna samospráva „štyrikrát viac minula na platy“ a ocenil „že toto je prvý rozpočet po druhej svetovej vojne, ktorý zakončí v mínuse“. Vedúci výborníckej skupiny demokratov (DS) Ranko Marjanov jednotlivé položky rozpitval podrobne. Skonštatoval, že „prostriedky sa nemíňajú účelovo“, a že sa „viac Výborníci schválili návrh, podľa ktorého mohlo vyčleniť na sociálnu Októbrovú cenu Obce Báčska Palanka ochranu a menej na záudelia dvom kolektívom a jednému bavné podujatia“. Ohľadjednotlivcovi. Laureátmi najvyššieho ne meškania začiatku obecného uznania sú: spoločnosť Aling schôdze povedal: „Čakalo Conel z Gajdobry za dosiahnuté výsledky sa, kým trvalo uspokojov oblasti podnikania, KUS Miletu Protića vanie nespokojných,“ a Tovariševo z Tovariševa za dosiahnuté vý- salvu smiechu v zasadačke sledky v oblasti humanitárnej práce, ako skomentoval slovami: „Vy, i Risto Komad z Novej Gajdobry, veliteľ ktorí sa najviac smejete, Policajného úradu v Báči – za dosiahnuté ste naj(u)spokoj(e)nejší.“ výsledky v oblasti spoločenských činností. Zdravka Milenkovićová (Hnutie za Srbsko, PS) sa 6 175 000 din., zväčšenia dotácií domnievala, že „opravný rozpocirkevným spoločenstvám o štyri čet je urobený dobre“. Predseda milióny atď. V rámci diskusie vedúci obce Đedovac, odvracajúc šípy výborníckej skupiny radikálov (SRS) opozície namierené najmä na ne-

Cena obce trom laureátom

jasnosti vyplývajúce z navýšenia výloh týkajúcich sa predovšetkým služieb a rôznych zmlúv, prisľúbil: „Dostanete presnú správu.“ Záverečný prejav zaklincoval údajom, že „Báčska Palanka je na 1. mieste v Srbsku podľa najrýchlejšieho rastu hospodárstva“. Verbálne meče rinčali aj v rozprave, po ktorej nasledovalo tajné hlasovanie ohľadne zániku funkcie člena obecnej rady Bojana Šikića, respektíve o uvoľnení z postu členky OR Spomenky Rokvićovej. Namiesto nich sa po tajnom hlasovaní novými členmi OR stali Zoran Jovičin a Milan Zubić. Ranka Kupusincová (DSS) sa rozhorčovala nad skutočnosťou, že výborníkom nie sú známe dôvody na tieto zmeny, pokým R. Marjanov poznamenal: „Tu sa koná tak, ako povedia stranícki vedúci.“ Záverom len dodáme, že počas letnej prestávky došlo k prezliekaniu straníckych tričiek podaktorých výborníkov ZO Báčska Palanka. Priam komicky vyznela prestrelka Bojany Gerasimovskej-Kovačevićovej s členmi väčšinovej Srbskej pokrokovej strany (SNS). Tvrdila totiž, že ešte stále je členkou SNS, avšak členovia tejto strany jej dali najavo, že svojím prestupom do inej výborníckej skupiny sama seba zo SNS vylúčila...

SPOLUPRÁCA OBCÍ BÁČ A BÁČSKY PETROVEC

Projekt Ekonomická konkurencia Jaroslav Čiep

bec Báčsky Petrovec v spolupráci s Obcou Báč ako nositeľom realizuje projekt Ekonomická konkurencia prostredníctvom združovania do poľnohospodárskych družstiev, ktorý sa financuje z prostriedkov Európskej únie a program Exchange 4. Partnerom v projekte je i Družstevný zväz Vojvodiny. Celková hodnota projektu je 134 000 eur, z čoho Európska únia zabezpečila 115 000 eur. Základným cieľom projektu je zveľadenie a rozvoj poľnohospodárskej činnosti a lokálnej ekonomiky prostredníctvom zosilnenia aktivít • ĽUDIA A DIANIA •

poľnohospodárskych družstiev. Špecifickým cieľom projektu je

zveľadenie konkurencie ovocinárov a zeleninárov na základe podpory poľnohospodárskych družstiev. Aktivity v rámci projektu sú zamerané na výrobcov ovocia a zeleniny v obciach Báč a Báčsky Petrovec, zamestnancov obecných správ poverených prácami rozvoja a zveľadenia poľnohospodárskej výroby, ako i na žiakov a profesorov strednej poľnohospodárskej školy. Medzi najvýznamnejšie aktivity patrí formovanie medziobecnej pracovnej skupiny, ktorá má vypracovať systém opatrení podpory lokálnych samospráv družstevníctvu, usporiadať semináre pre výrobcov ovocia a zeleniny, založiť dve ovo-

cinárske a zeleninárske družstvá v týchto obciach, zabezpečiť účasť na poľnohospodárskych veľtrhoch v Srbsku a Taliansku a zorganizovať študijné pobyty, zariadiť sklady ovocia a zeleniny a prácu štyroch poľnohospodárskych poradcov (po dvaja začali pracovať v každej z účinkujúcich obcí). Poľnohospodárski radcovia majú každodenne pomáhať a poskytovať rady družstevníkom a ostatným zainteresovaným osobám z územia oboch obcí, predovšetkým v záujme školenia, uplatnenia vedeckej praxe vo výrobe, nadviazaniu stykov s poradenskými službami a poľnohospodárskymi stanicami. V Báči sú to Sanja Toplaková a Darko Jovanović a v Báčskom Petrovci Tamara Pavlicová a Sanja Kojadinovićová.

41 /4616/ 11. 10. 2014

Ľudia a diania SYMBOLICKÝ ZAČIATOK OSLÁV KOVAČICKÉHO OKTÓBRA 2014

Pietne slávnosti pri pomníkoch Anička Chalupová

maždili v starom parku pri pomníku Svetozara Miletića, vojvodinského piatok 3. októbra sa kovačickí literáta, politika a národovca, aby matičiari v čele s predsedníč- si pripomenuli jeho život a dielo. kou Máriou Kováčovou zhro- Neskoršie vence k pomníku padlým bojovníkom v strede mesta položili predstavitelia miestnej bojovníckej organizácie, členovia Obecného výboru Komunistickej strany a vedúci Juhoslovanského strediska Tito. Minútou ticha vzdali poctu 64 Kovačičanom, bojovníkom, ktorí padli v boji za slobodu. V NOB účinkovalo spolu 452 bojovníkov z Kovačice, po skončení druhej svetovej vojny sa domov vrátilo 392 vojakov.V príležitostnom programe odznel krátky referát Jána Jonáša, bývaKovačičania s pietou a úctou lého veliteľa územných zachovávajú spomienky na svojich jednotiek Obce Kovačica, spoluobčanov, ktorí padli v boji za k 100. výročiu vypuknuslobodu tia prvej svetovej vojny a

Pomník Svetozarovi Miletićovi postavil kolektív kovačickej knižnice 28. júna 1924

70. výročiu oslobodenia osady (3. októbra 1944) v druhej svetovej vojne. Členovia hudobnej skupiny Vzlet spolu s mladou speváčkou Jarmilou Hajkovou predniesli niekoľko primeraných piesní a žiačka Daniela Severínyová predniesla príležitostnú báseň.

V JÁNOŠÍKU

Pamiatka na posviacku a spoluobčanov Jasmina Pániková

ísal sa rok 1883, keď občania Jánošíka dali vypracovať plán výstavby evanjelického chrámu Božieho. V tom istom roku položili základný kameň stavby, v septembri roku 1884 bol kostol vystavaný a o mesiac aj posvätený. V nedeľu 5. októbra si jánošícki veriaci pripomenuli 130. výročie posvätenia chrámu Božieho. V slávnostných službách Božích velebný pán farár Mgr. Slađan Daniel Srdić okrem iného poznamenal, a dokonca vyplýva to aj zo zachovaných dokumentov, že prípravy na stavanie kostola boli dlhé. To však nezastavilo veriacich, aby svoje úmysly priviedli k výsledku. Pevnou vôľou a vierou čelili chudobe a za dva roky vystavali

www.hl.rs

kostol, ktorý hrdo stojí už 130 rokov. K tomuto výročiu zrekonštruovali krstiteľnicu, číselníky a kazateľnicu. V kirvajovú nedeľu si nepripomenuli iba posviacku kostola. Na pamiatku padlých bojovníkov Spomenuli si aj na spoluobčanov, ktorí zahynuli z prvej svetovej vojny, no väčšina z v prvej svetovej vojne. Na znak nich je v tvare kríža, symbolu našej úcty k všetkým padlým Jánošíča- spásy a sily, akým je aj tento náš, nom, ktorých bolo viac ako 30, pri ktorý venúvame našim padlým kostole odhalili kríž s pamätnou spoluobčanom,“ povedal farár Srdić tabuľou.„Nie je mnoho pamätníkov požehnávajúc nový pamätník.

Informačno-politický týždenník

Na spomienkovej slávnosti sa prítomným prihovorili Martin Zloch, predseda Rady Miestneho spoločenstva, Jaroslav Toman, člen Komunistickej strany, a Jaroslav Chalupa, predseda Miestnej organizácie bojovníkov v Kovačici.



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Stretnutie s rodiskom. Stredisko pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec 29. septembra po prvýkrát zorganizovalo stretnutie s užívateľmi Domova pre duševne chorých zo Starého Lecu. Stretnutie prebiehalo v miestnostiach Turistickej organizácie v Petrovci, kde obyvatelia domova mali príležitosť stretnúť sa s príbuznými, ktorých odborníci predbežne pripravili a informovali. Prítomné boli aj predstaviteľky Pokrajinského ústavu pre sociálnu ochranu Tatijana Grnčarská a Snežana Đorićová, ako i mladá praktikantka z Holandska. Stretnutie obohatili obsahmi, ktoré postihnutým umožnili získať nové skúsenosti a oživiť spomienky na rodisko, kultúru a tradíciu. Spoločne navštívili aj Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne, akvapark Petroland a čelarevský pivovar Carlsberg. J. Č-p • ĽUDIA A DIANIA •

V OSADE INSITY

Zraz Slovákov na Dolnozemskom jarmoku Anička Chalupová

armoky odjakživa bývali spoločenskou udalosťou číslo jeden. Odchod na ne predstavoval radosť pre všetkých, tak tých starších, ako aj tých mladých, ktorí si tam pre seba vždy našli niečo zaujímavé. Na

Slovenska a Chorvátska) a omnoho viac návštevníkov. Na podujatí, ktoré prebiehalo podľa scenára Kataríny Mosnákovej (inšpirovaného jarmokom z roku 1934 v Kovačici), účastníci predstavili to najlepšie z prostredí, v ktorých žijú. Na šiestom Dolnozemskom jarmoku,

Nie je kumšt metlu spraviť, ale s ňou vedieť tancovať

ktorý organizoval Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov spolu s MS Kovačica a Turistickou organizáciou Obce Kovačica, sa stretli výrobcovia ručných prác, majstri remeselníci, ktorí na tvári miesta ukázali zručnosť vo vytváraní rôznych úžitKováčska vyhňa ako voľakedy a v nej kových predmetov. Majstri Kovačičan Pavel Ďuriš kuchári prišli variť a ponúkať rôzne chutné maškrty: kysáčsku MS vystúpili početní hudobníci, sármu, vojlovické lopty, maďarskú tanečníci a speváci: Ľudová hudba hustú tarhoňu, nadlacké kysnuté ha- Rosička, TS Rozmarín, Dom kultúlušky a pod. Kto bol smädný, mohol ry 3. októbra, spevácka skupina ochutnať dobrú domácu pálenku a Ženského spolku, Detský folklórny víno, kovačickú medovinu, domáce súbor Vločka, ZŠ Mladých pokolení, sólista Ivan Slávik a harmonikár ovocné šťavy a iné. Na slávnostnom otvorení Dolno- Emil Nemček, všetci z Kovačice, zemského jarmoka, ktorý finančne SKUS Detvan Vojlovica, spevokol podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sa zúčastnili Miroslav Vasin, pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestná-

jarmoku sa obchodovalo, nadväzovali sa známosti, uzavierali dohody, plánovala budúcnosť… V sobotu 4. októbra 2014 na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici sa zhromaždili dolnozemskí Slováci s cieľom prezentovať tradičnú slovenskú dolnozemskú kultúru: staré remeslá, tradičné jedlá, hudbu, tanec a spev. Táto akcia, ktorá bola jednou z najvzácnejších perličiek v bohatom náhrdelníku osláv Kovačického októbra, zoskupila v ten deň ponad 350 účastníkov z domova a Nálada bola dobrá, celkom ako na tých starodávnych zo zahraničia (Rumunska, Maďarska, jarmokoch

Pradenie patrí do skupiny najstarších výrobných činností • ĽUDIA A DIANIA •

Mária Ďarmotská z Pazovy sa zaoberá „štikuvaním“

vanie a rodovú rovnosť, Anna Tomanová-Makanová, podpredsedníčka Zhromaždenia APV a predsedníčka NRSNM, Milina Sklabinská, riaditeľka ÚKVS, Martin Zloch, predseda Rady MS Kovačica a Igor Furdík, predseda ÚSŽZ, ktorý toto podujatie slávnostne otvoril. Skôr než sa roztočil bohatý kultúrno-umelecký program, prítomným sa prihovorili predstavitelia z Rumunska, Maďarska a Chorvátska. V bohatom popoludňajšom programe na javisku na nádvorí

Čabianska ružička z Maďarska, z Békešskej Čaby, aradáčske meškárky, sólistka Martina Bzovská zo Starej Pazovy, Matica slovenská Ilok, Chorvátsko, fujarista Juraj Ľavroš, inštrumentalista Miloš Kunkel, FS Domu kultúry Michala Babinku z Padiny, Matica slovenská Rijeka, Chorvátsko, OZ tradičné umelecké remeslá zo Slovenska a FS Sálašan z rumunského Nadlaku. Humoristické scénky na tému jarmočných príhod predviedli Anna Širková a Ján Kolárik, ochotníci z Padiny.

41 /4616/ 11. 10. 2014

Ľudia a diania

Pazova pre mladých Anna Lešťanová

ačiatkom mesiaca v Starej Pazove začali realizovať projekt pod názvom Pazova pre mladých, v rámci ktorého v nadchádzajúcom období vystavajú veľký skejtbordový park. Podľa slov Nedeljka Kovačevića, Vanja Vikalo pri svojom muráli na námestí riaditeľa Direkcie v Starej Pazove

pre výstavbu Obce Stará Pazova, moderný skejtbordový park má byť dokončený do júna 2015 a bude stáť okolo dva milióny dinárov. Stavať sa bude súbežne s no-

tom priestore umiestnené lavičky a vysadené kvety. Aj Námestie Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove dostalo nový výzor. Autorom murálu na otvorenom

Skupina pazovských skejtbordistov s riaditeľom Kovačevićom na mieste, kde sa má stavať nová ulica

Dobrovoľníci Kancelárie pre mladých v akcii

vou ulicou, ktorá spojí ulice Cyrila a Metoda a Vladimíra Hurbana. Výsledkom prvých akcií v rámci projektu je murál (obraz v štýle muralizmu) namaľovaný na stene Priestupkového súdu, vedľa ktorého sú na doteraz nevyuži-

amfiteatri na námestí (na tému šachovnice so šachovými figúrkami) je Vanja Vikalo, ilustrátor a dizajnér z Herceg Nového, ktorý toho času žije v Belehrade. Do akcie úpravy sa zapojili i volontéri z obecnej Kancelárie pre mladých.

HUMANITA PETROVSKEJ MLÁDEŽE

Album nábytku Jaroslav Čiep

ládežnícke združenie Obecný mládežnícky parlament Obce Báčsky Petrovec vyzval spoluobčanov, aby od 15. do 29. septembra podporili akciu zbierania nábytku pre občanov Obrenovca, ktorí boli na jar tohto roku postihnutí záplavami. Nábytok, ktorí už nepotrebujú, občania mali doniesť na nádvorie Vrbary, kde sídlia mládežnícke združenia a organizácie. Akciu opravy používaného nábytku a výroby nového z paliet

www.hl.rs

mládežníci naplánovali na pondelok 29. septembra a v nasledujúcich dňoch. Nazvali ju Album nábytku a koordinátorka Kristína Dostanová povedala, že do akcie opravy starého nábytku a prípadnej výroby nových kusov pozvali všetkých zainteresovaných mládežníkov. Aktivity Obecného mládežníckeho parlamentu Obce Báčsky Petrovec podporilo Novosadské humanitárne stredisko v rámci programu Mladí sú zákon – Juhobáčsky obvod, ktorý financuje Ministerstvo mládeže a športu. V realizácii tejto humani-

Informačno-politický týždenník

Koordinátorka K. Dostanová ukazuje, čo všetko občania priniesli

tárnej akcie sa zúčastnili aj členovia obecnej Kancelárie pre mladých, ako aj mládežnícke združenia E.Y.B.L. a

YMCA z Petrovca, Terra z Kulpína, Mládež za lepší život z Maglića a Ideal klub z Hložian. • ĽUDIA A DIANIA •

NA SLADKOM DNI V BIELOM BLATE

Bieloblatské podujatie je však súťažného rázu, takže posudzovacia komisia v štandardnom zložení István Pozsár, Jarmila Hromčíková, Milena Godová, Mária Cherťanová a Smilja Nedeljkovová hodnotila Vladimír Hudec chuť, vzhľad a starobylosť koláčikov, zároveň si všímajúc aj ladká bieloblatská fiesta – upravenosť stánkov. Nemali to v poradí siedma výstava sladľahké. Veď bolo treba ochutnať kých a slaných pochúťok z repočetné sladkosti a spomedzi ceptára starých mám, ale aj tých 13 vkusne upravených stánkov trochu modernejších sa aj tohto zvoliť ten najkrajší. Rozhodnúť sa roku uskutočnila v tradičnom tervšak museli, a tak za najupravemíne v prvý októbrový víkend. nejší vyhlásili stánok Spolku žien Počasie žičilo organizátorom, hoci Vredne ruke zo Srbského Itebeja. meteorológovia na ten deň zahláDruhý bol stánok spolku Sloga z sili dážď. Našťastie predpovede Kikindy a tretí spolku Árvácska im (konečne) nevyšli a v tú prvú z Budisavy. Osobitné pochválenie októbrovú nedeľu bolo slnečno si zaslúžili ženy z Kikindy, Mužlje, a príjemne teplo, priam ideálne ktoré boli oblečené v srbských, na kamarátenie, výstavu chutných resp. maďarských krojoch, a Rada koláčikov a prezentáciu ženskej Petrášová z Aradáča, ktorá, i keď Ňaňa Mara a Anuš néni si pohovorili po bieloblatsky – trochu po slovensky, kreativity v ozdobovaní stánkov trochu po maďarsky je Srbka, sa hrdila v slovenskom ručnými prácami a inými etnomokroji. V konkurencii koláčov tretie miesto získal rohovníkový rejteš, ktorý vyhotovila Erzsébet Balaová z Budisavy. Druhý bol tekvicový rejteš z kuchyne Miry Ančinovej z Titelu, a najlepší na tohtoročnom Sladkom dni Vítazi tohtoročného Sladkého dňa s predsedom posudzovacej komisie podľa mienky Istvánom Pozsárom Pred stánkom Spolku kysáčskych žien od posudzovacej tívmi. Bohatstvo srbskej, komisie bol začiatku bolo rušno slovenskej a maďarskej višňový koláč, kuchyne do Bieleho BlaPrimeraný program pri- ktorý pripravila Ksenija Grujićová ta priniesli a na vkusne pravili žiaci základnej z Botošu. Ani ostatné koláčiky sa upravených stánkoch školy a vtipnú scénku však nedali zahanbiť a všetky si vystavili predstaviteľky o tom, čo sa stane, keď našli niekoho, kto ich zje, takže ženských spolkov z Busi gazdinka pri pečení misy, na ktorých boli poukladadisavy, Nového Bečeja, zaspieva a na koláče né, zostali prázdne. Najbohatšia Debeljače, Lukinho Sela, pozabudne a keď rúra ponuka bola na stánku Spolku Kysáča, Aradáča, Vrdnipečie iba zdola, podali kysáčskych žien, ktoré od saméka, Mužlje, Titela, BotoMária Haníková a Anuš- ho začiatku usilovne predávali ša, Kikindy, Srbského ka Simonyová. Dobre si svoje výrobky. Itebeja a Ečky. Podujatie rozumeli, aj keď jedna Účastníčky a návštevníci tohtoprebiehalo na nádvorí hovorila po slovensky ročného Sladkého dňa mali bieloblatskej základnej a druhá po maďarsky. príležitosť pozrieť si aj výstavu školy. Program moderoval výšiviek 82-ročnej členky bielobBieloblatčanky a účastníkov a náv- latského spolku Eržy Kuchárikospontánne a s otvoreštevníkov podujatia vej, medzi ktorými boli aj výšivky nou náručou privítali Svoj stánok najkrajšie upravili členky Spolku žien Vredne o všetkom informoval staré vyše polstoročia. Aj túto svojich hostí. Najprv ruke zo Srbského Itebeja opravdivý nadšenec sladkú fiestu uzavreli v dobrej ich pozdravila predza propagovanie bie- nálade pri chutnom bieloblatsedníčka bieloblatského Spol- potom aj predseda Miestneho loblatských etnohodnôt, riaditeľ skom paprikáši, a hudbe skupiny ku žien Anuška Simonyová, a spoločenstva Miroslav Markuš. základnej školy Milan Nedeljkov. Bell Ami.

Ako vždy – pekne a veselo

• ĽUDIA A DIANIA •

41 /4616/ 11. 10. 2014

Ľudia a diania PETROVSKÍ MILOVNÍCI PRÍRODY

Pohľad upriamený na vtáky Jaroslav Čiep

oraz väčšej popularite medzi milovníkmi prírody sa teší každoročné pozorovanie vtáčej migrácie. Toto podujatie už 20 rokov v celom svete organizujú v prvý októbrový víkend a má viac ako milión účastníkov. Tohto roku je pozorovanie organizované na 33 000 sta- Lákavý pohľad cez teleskop novištiach. V európskej časti Zeme ide o 14. ročník Eurobir- ornitologickej spoločnosti Bird Life dwatch. K pozorovaniu sťahovavých International. V našej krajine je to vtákov sa pridali početní partneri Združenie pre ochranu a pozorova-

nie vtáctva Srbska, ktoré v sobotu a nedeľu 4. a 5. októbra koordinovalo 46 zaujímavých výletov v krajine. Jedným z možných výletov v sobotné predpoludnie bola aj prechádzka nábrežím kanála DTD v okolí Petrovca, od Pontónového mosta po Širinu a späť. Je to už štvrtýkrát, ako sa domáci ochrancovia prírody a milovníci vtáctva pod vedením Andreja Medveďa, profesora biológie v petrovskej Zák-

ladnej škole Jána Čajaka, zúčastňujú v tejto akcii. O tom, ako sa im darilo, profesor Medveď povedal: „V sobotu sa účastníci, predovšetkým žiaci, pri pozorovaní vtáctva vedľa kanála cítili príjemne a avanturisticky. Pri prechádzke nás sprevádzal vietor, oblaky, krátky dážď a nakoniec zasvietilo aj slnko. Prechádzali sme od rybárskej chatky pri Pontóne po Širinu a späť. Na Širine sme cez teleskop pozorovali potápku chochlatú na vode. Videli sme aj rybárika riečneho, ktorý niekoľkokrát preletel nízko nad vodou. Tieto dva druhy žiakom boli zvlášť zaujímavé. Deti k tomu videli aj drozdy čvíkoty, lastovičky belorítky domové, čajky, kormorány, havrany, sokoly myšiare, sýkorky atď. Úhrnne sme videli 17 druhov vtákov a spočítali sme 131 kusov, čiže jedincov.“ (Foto: A. Medveď)

VO SVETLE ŠTATISTÍK: RODOVÁ ROVNOSŤ V SRBSKU (2)

Slobodným matkám je najťažšie Oto Filip

ribližne polovica našich občanov pod rodovou rovnosťou chápe rovnoprávnosť mužov a žien. V rovine inej nemožno si nevšimnúť údaj, že až šestnásť percent obyvateľov nevedelo definovať pojem rodová rovnosť, čo znamená, že sú nedostatočne informovaní o jej rozličných aspektoch. Len čosi viac od polovice respondentov vie, že aj otcovia majú nárok na rodičovskú dovolenku za rovnakých podmienok ako matky. Takmer dvadsať percent obyvateľov sa mylne nazdáva, že zamestnávateľ má zákonné právo žiadať od uchádzačky o prácu potvrdenie, že nie je v druhom stave, kým ďalších dvadsať percent nevedelo poskytnúť odpoveď na túto otázku. Z aspektu postavenia žien u nás zvlášť si treba všímať podmienky, v akých žijú tzv. jednorodičovské rodiny, ktoré v 68 percentách prípadov vznikajú po rozvode manželstva. Matky vtedy takmer spravidla preberajú starostlivosť o deti, výsledkom čoho ženy tvoria až 80 percent takých rodín. Druhý

www.hl.rs

rodič sa často celkom vylúči zo života dieťaťa a len 42 percent platí alimenty: tridsať percent riadne, dvanásť percent len občas. Rozličné indikátory naznačujú, že sociálny

domácnosti. Hlavne sa realizujú prostredníctvom zárobku matky (okolo 50 percent), ako aj za pomoci širšej rodiny. Tak takmer štvrtina príjmov (24 percent) vzniká na

rodičov žijúcich na vidieku a vo Vojvodine. Širší profil rodiča odkázaného na seba prezrádza, že dve tretiny z nich majú strednú školu, že sedemdesiat percent žije v mestách

Z konferencie o postavení žien v Srbsku

a ekonomický status rodín pozostávajúcich z jedného rodiča a detí je spravidla horší než pri rodinách tradičných. Len tretina uvedených rodín vlastní nejakú nehnuteľnosť. Bytové objekty, v ktorých žijú – prenajaté miestnosti alebo byty rodičov – sú skromné. Preto každý člen domácnosti má priemerne menej od jednej miestnosti. Príjmy sú nižšie od celkového priemeru a dosahujú 15 835 dinárov na člena

Informačno-politický týždenník

základe platov a dôchodkov iných členov domácností. Jedna tretina rodín odkázaných na seba, najmä slobodných matiek, má mesačné príjmy menšie od 10 000 dinárov na člena domácnosti. Medzi nimi je dosť mladších rodičov vo veku 19 až 29 rokov, rodičov s najnižšou úrovňou vzdelania, nezamestnaných alebo neaktívnych, iných s viacerými deťmi a s deťmi narodenými mimo manželstva,

a tridsať percent na vidieku, že je takmer polovica (44 percent) vo veku 30 až 39 rokov. Tretina týchto rodín má troch, 32 percent dvoch a 21 percent len jedného člena. Len každá desiata z uvedených rodín má päť členov. Šesť členov má tri percentá, sedem členov len jedno percento uvedených rodín. (V budúcom čísle: Siete podpory) • ĽUDIA A DIANIA •

V BÁČSKOM PETROVCI

STARÁ PAZOVA

Dojčenie – víťazný Matkino mlieko bod pre život je najlepšie

Podpora dojčiacim matkám je vždy vítaná – aj manželova, aj iná Vladimíra Dorčová -Valtnerová

o tohtoročných podujatí v rámci Týždňa podpory dojčeniu, ktorý v Srbsku prebiehal od 29. septembra do 5. októbra, sa zapojil aj Dom zdravia Báčsky Petrovec. Cieľom kampane na tému Dojčenie – víťazný bod pre život, do ktorej sa zapojili aj petrovské pediatrické sestry, je poukázať na význam poskytovania podpory matkám, aby zabezpečili svojim bábätkám stravovanie dojčením, čo v krízových mimoriadnych situáciách môže zachrániť život nielen dieťaťu, ale často aj matke. Pediatrické sestry (u nás známe ako patronátne sestry) Anna Medovarská a Mária Marková z petrovského Domu zdravia vo štvrtok 2. októbra po prvýkrát zorganizovali stretnutie dojčiacich mám, čím sa táto obec zapojila do akcie Týždeň podpory dojčeniu. Na stretnutie prišlo zo desať mám, niektoré dokonca so svojimi deťmi (a manželmi), a v družnej debate s pediatrickými sestrami, tajomníčkou Obecnej organizácie Červeného kríža Tatianou Cerovskou a Dr. Annou Uramovou-Benkovou, lekárkou Detskej nemocnice v Novom Sade, vymenili si skúsenosti s dojčením. Zdravotné pracovníčky a matky z Obce Báčsky Petrovec touto akciou poukázali nielen na to, že si uvedomujú prednosti výlučného dojčenia počas prvých šesť mesiacov života dieťaťa, význam pokračovania dojčenia ako doplnkovej výživy do • ĽUDIA A DIANIA •

konca druhého roka dieťaťa, ale aj dôležitosť vzdelávania mladých generácií v tejto životnej oblasti. – Pediatrické sestry Medovarská a Marková za podpory vedenia Domu zdravia urobili vynikajúci prvý krok, keď ide o propagáciu dojčenia v našej obci, – pochvaľujú si stretnutie mladé dojčiace matky. – Dokonca urobili aj dobrú vec, keďže žiakom základnej školy dali úlohu nakresliť výkresy na tému dojčenia, čiže od malička deťom pripomínajú a učia ich, aký veľký význam má tento humánny a prirodzený čin matky. Foto: z archívu DZ Báčsky Petrovec

Program na námestí v Starej Pazove vyvolal záujem občanov Anna Lešťanová

rámci Týždňa podpory dojčeniu zamestnanci staropazovského Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja vo štvrtok 2. októbra na Námestí Dr. Zorana Đinđića usporiadali tradičnú zdravotnícko-výchovnú výstavu. Výstava pod názvom Dojčenie – víťazný bod pre život pozostávala z najúspešnejších výtvarných a slohových prác škôlkarov a žiakov základných škôl z územia mesta.

O veľkom význame dojčenia hovorila Dr. Biljana Grubićová-Dedijerová, ktorá zdôraznila, že matkino mlieko, ktoré nemožno kúpiť v predajni, je najväčším darom pre bábätko. V príležitostnom programe odmenení žiaci prečítali svoje práce, medzi nimi i Nađa Dvornická, žiačka 8. 1 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Na pamiatku organizátori škôlkarom a žiakom udelili diplomy. V programe na námestí vystúpil aj žiacky chór ZŠ Boška Palkovljevića Pinkiho.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

drávstvujte, uvažájemyje: tavárišči i druzjá! Dobrý deň, vážení: priateľky a priatelia, a súdružky a súdruhovia, a vitajte pri dnešnom bubnovaní. A užajrazomihneď začnime sa, urýchlene a usilovne a s veľkou chuťou, učiť. Veru tak. Však aj súdruh Lenin povedal: Učíťsja, učíťsja, učíťsja. Viem, že viete, čo i prečo sa nám prichodí plnou parou učiť. Keď neviete, čo nevidieť, zviete. Kak čúvstvujete sibjá, mají míleňnkije? Ako sa máte, moji milí? Ako ste sa vyspali (z) piateho októbra? Postrehli ste ráno šiesteho októbra, že sme sa (ó, aký by to len bol zázrak, keby že sa u nás zázraky – ako voda na víno v Deň premenenia – nepremieňali na bežné javy) prebudili a bolo práve – 4. októbra? Aké dusno, aké tesno! Ako tesne pred dažďom v ťažkej letnej kanikule, keď dusí kole pichá dýchať nedá... Nu i štóš? Ničevó; veruže nič, súdružstvo moje milé zlaté! Vpirijod, druzjá. Dopredu sa ísť musí. Vpred a len vpred. Za nami cestička zarúbaná; pred nami jej staršia sestra cesta-necesta-púťnašaodveká, zaťatá.

Ab étam, što slučílas, ani o tom, čo by byť mohlo, keby to a oné onehdy inak bolo bývalo, mají ľubímyji, dúmať nenáda. Načo vrhať pohľad dozadu, načo časom mrhať na veci márne, márnejšie od márnosti šedivej? Učme sa, priateľky a priatelia, od našich súdružiek a súdruhov. Veď na príklade našich ródenkich taváriščej sa znovu a zase raz presviedčame, že matička Zem je okrúhla-okrúhlučká, kak bireménnaja tehotná žénščina žena. A že sa – a predsa! – točí. Nu, pasmatrím, tavárišči: kto kde byl tahdá, pjátava akťabrjá dvjetýsjačava góda, i kto kde jesť tipjér teraz. Ako vidno – aj z eroplánu – prví sú opäť a zase (akobolonapočiatku) prví. A my… Čo – my? My sa, súdružky a súdruhovia, paftarím jiščó raz – jiščó mnóha-mnóharaz-pilne učme. Však aj veľký súdruh Vladimír Lenin povedal… Akože čo sa máme učiť? No predsa – ruštinu! Veď, aha, jeden iný Vladimír, baľšój Valóďa, čo nevidieť, prijédet k nám. On užé ante portas. Hej, veruže sa už blýska… Žeby na lepšie časy? Íli…? Bum-bum-bum!

41 /4616/ 11. 10. 2014

Ľudia a diania MIROSLAV JANIŠ Z ĽUBY

Nadojí tri jutrá za rok Juraj Bartoš

ktoré musíme vložiť do výroby, sa prudko zvyšujú a cena mlieka rastie slimačím krokom.

okľukou končí v maštali, všetko to skonzumuje dobytok. Keďže pre jednu dojnicu a teľa treba aspoň hektár pôdy, kukuricu a „koncentrát“ musím kupovať, takže… – Stíhate na všetko sám? – Mám jedného robotníka, ktorý mi pomáha. Ráno vykydá stajňu, pomôže pri dojení a odvoze mlieka, večer tak isto. Dcéry umývajú prístroje na dojenie a starajú sa o čistotu mliekarne. Donedávna som robil aj výkup mlieka od spoluobčanov, od leta sa tým už nezaoberám, nemám času a aj ľudí, ktorí majú kravy je už veľmi málo. Mám ľudí, ktorých zavolám, keď potrebujem pomoc; ak môžu, prídu. Najväčší problém je balenie a odvoz slamy: po žatve býva zhruba 2 000 balov slamy a počas roka treba doviezť aj viac než 4 000 balov ďateliny. Ak títo „moji“ nemôžu, už sa to komplikuje. Hoci v dedine sú ľudia, ktorí nemajú zamestnanie, mnohí radšej budú vysedávať pred obchodom pri pive, ale zarobiť 200 dinárov za hodinu nepôjdu. – Roboty je tu navidomoči neúrekom; kedy vlastne oddychujete? – Prednedávnom sme sa práve o tom rozprávali s manželkou a zistili sme, že v ten deň sme pracovali 18 hodín. Jediný deň v roku sa neobíde bez aspoň

ladé augustové popoludnie v priestrannej maštali v Ulici vojvodinskej v Ľube. Pach amoniaku prúdi medzi stádom oddychujúcich dojníc. V ďalšom oddelení polihujú býky, hen sú jalovice a v kútiku i zopár teliec. Majiteľ vzorného gazdovstva Miroslav Janiš (má 47 rokov), vyučený plechár, sa produkciou mlieka zaoberá asi pätnásť rokov. Čo ho k tomu viedlo? – pýtame sa úvodom Miroslav Janiš rozhovoru, v ktorom sa o. i. dozvieme, prečo „hodil do žita“ – Zapisujete si presne, koľko poľovnícku flintu, prečo na holuby, vložíte a koľko sa vráti? ktoré má veľmi rád, nemá času, pre– Nie, nesmiem, lebo by som sa čo tŕpne, keď treba ísť na svadbu a výrobou mlieka prestal zaoberať. všeličo iné. Človek, ktorý si z mlieka Odvtedy, čo som toto začal robiť, z vlastnej maštale postavil dom a liter mlieka, s ohľadom na palivo, kúpil ďalšie štyri, hovorí: minerálne hnojivo, ochranné – Roku 1999, po bombardova- prostriedky a pod. zdevalvoval ní, sa naskytla vhodná príležitosť, osem – deväť ráz. Vtedy som nuž som kúpil päť dojníc. Podľa za liter nafty potreboval necelé zmluvy so šídskou mliekarňou, dva litre mlieka a teraz päť litktorá sa vtedy pripojila Imleku, rov. Okrem toho, že vlastním 30 také isté jalovice som mal vrátiť dojníc, a celkove, spolu s býkmi po piatich rokoch. Šiel vtedy do a jalovicami asi 60 kusov dobytka, toho aj Ondrej Blatnický a dva obrábam zo 40 jutár pôdy, z toho roky pred nami aj Ján Belan. 28 k. j. vlastnej, ostatné beriem – Za pol druha desaťročia do prenájmu. sa veľa toho zmenilo. Ako sa – Aká je výška nájomného? robota darila na štarte, čo ju – U nás je zatiaľ pomerne výovplyvnilo a ako to beží teraz? hodná: 100 – 120 eur za 1 k. j., ale – Na začiatku bolo neporov- patrí do piatej – šiestej akostnej nateľne lepšie. Mliekareň nám pomáhala. Poskytovala nám odborné rady, platila oplodňovanie a liečbu, poisťovala dojnice… Prémie na kvalitu mlieka sú teraz síce vyššie, avšak cena mlieka je tenká. Najlepšiu cenu mlieko malo pred asi siedmimi rokmi. Za euro sa platilo 77 dinárov, za liter mlieka som dostal 33 din. a liter nafty stál 56 či 58 din.; nespomínam si, koľko stálo minerálne hnojivo, ale viem, že pre nás to vtedy boli ideálne parity. A teraz… Dostanem 38 – 39 din. za mlieko (7 din. je pré- Dojnice: bohatstvo, ktorého hodnota rok čo rok devalvuje mia), lenže nafta stojí 150 din., metrák minerálneho hnojiva 4 triedy. Za dopestovanú slnečnicu dvanásť hodín aktívnej roboty, 000 a za euro sa platí už okolo beriem výlisky, za pšenicu otruby, ani v zimnom období. Aspoň 119 din. Ceny všetkých surovín, čiže všetko to, čo dopestujem, šesť hodín strávime v maštali,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ráno a večer, potom je tu pole, tiež príprava krmiva pre dobytok, záhrada, údržba mechanizácie a vždy sa vyskytne aj niečo nepredvídané… Mám rád holuby, ale nezvyšuje sa mi na ne čas, a už dávno som sa zriekol aj poľovačky. Voľný čas sa scvrkol takmer výlučne na rozhovory s partnermi v oblasti podnikania a s náhodnými návštevníkmi. Ľudia sa obyčajne na svadby tešia, nám však aj odchod na svadbu robí starosti. Môžeme si dožičiť niekam odísť v termíne od desiatej predpoludním do šiestej popoludní, ale predtým a potom musíme byť doma; kravy čakajú len na nás. A dobre by bolo odísť do kúpeľov, reuma už dáva vedieť o sebe; Vrdnik je blízko, ale dojnice niet na koho nechať… – Ako oceňujete štátnu politiku v oblasti poľnohospodárstva, respektíve dobytkárstva? – Poľnohospodári a dobytkári to u nás majú stále ťažké, lebo nemôžeme plánovať na dlhšie dráhy. Pred dvoma rokmi som kúpil traktor na lízing, takže ho ešte splácam, avšak parita sa zmenila v náš neprospech… Už som uvažoval o tom, že stádo predám, že sa nebudem trápiť. Politici iba melú o tom, ako je poľnohospodárstvo a najmä dobytkárstvo dôležité pre štát, že to sú naše priority, ale nevytvárajú optimálne podmienky, takže sa nastoľuje otázka, či nebudeme musieť jesť mliečne a mäsové výrobky zo zahraničia, lacnejšie, ale menej kvalitné. – Máte pekný priestranný dom a dobre vybavené gazdovstvo. Dosiahli ste to všetko z vlastných peňazí alebo ste siahli aj po úveroch? – Farmu – stajňu 50 krát 12 metrov – som vystaval z vlastných, stroje a prívesy som tiež vždy kupoval za hotovosť, iba teraz ten veľký traktor som kúpil na úver. Dom sme tiež stavali z vlastného rozpočtu; iba keď sme sa dostali pod krov, zobrali sme úver, v protihodnote 5 000 eur. Nehovorím, že v súčasnosti nemám z mlieka zisk, aj teraz každý rok dokúpim dve – tri jutrá pôdy (jedno jutro stojí zhruba 3 000 eur), ale pred časom nám mliekarom zostávalo oveľa viac ako dnes. • ĽUDIA A DIANIA •

SILBAŠ

Varili slovenské jedlá Duško Dragoljević

Palacinky patria k obľúbeným jedlám

inulú sobotu v Silbaši usporiadali akciu varenia tradičných slovenských jedál. Pri tej príležitosti sa do varenia pustili členky Aktívu žien a deti zo Základnej školy bratov Novakovcov v Silbaši, a to všetko na základe projektu Učíme deti variť tradičné slovenské jedlá. Projekt je súčasťou tradičného silbašského Jednoduchá starodávna torta sa vydarila podujatia Čaro višní a vypracovali ho členky Aktívu žien za pomoci rilo sa pripraviť aj višňový koláč. K tomu aj jednu takú jednoduchú, starodávnu tortu s z pokrajinskej úrovne. Bolo tu naozaj rôznych jedál. Pekne to maslom, mliekom a múkou. Ako sa koláče voňalo v okolí Domu kultúry, kým sa na a torty voľakedy robili, deťom vysvetlila a sporáku varila sárma. Za ten čas kuchárka ukázala Zuzana Sklabinská. Medzi dvanástimi deťmi, ktoré sa chceli Mária Maríková a vedúca Aktívu žien Katarína Ušiakova deťom ukázali, ako sa robia makové naučiť, ako sa varia naše staré jedlá, bol buchty, krupicové furgovce a makové a lek- aj jeden chlapec. Všetci účastníci akcie si nakoniec sadli za stôl a s chuťou zjedli to, várové palacinky. Keďže je Silbaš známy aj podľa višní, pat- čo spolu navarili.

Dni Kysáča 2014 Program SOBOTA 11. OKTÓBRA 18.00 – otvorenie výstavy Kysáč našim štetcom členov Výtvarného krúžku Michala Geržu pôsobiacich v rámci MO penzistov invalidov práce (miestnosť bývalej banky, Slovenská 18) 19.00 – otvorenie výstavy ručných prác Spolku kysáčskych žien (Knižnica M. Babinku)

DETSKÝ TÝŽDEŇ SA V KOVAČICI ZAČAL BOHATÝM JARMOKOM, ktorý usporiadali v nedeľu 5. októbra na nádvorí Miestneho spoločenstva. Vďaka peknému počasiu jarmok prilákal pekný počet návštevníkov, ktorí k tomu mali príležitosť sledovať aj kultúrno-umelecký program v podaní členov DFS Vločka. Medzi ďalšie obsahy Detského týždňa patrí sadenie stromkov generácie, Memoriálny beh Dr. Janka Bulíka, maľovanie po chodníkoch pred školou a podobne. V sieni Domu kultúry žiaci usporiadajú kultúrno-umelecký program a pri tej príležitosti prvákov slávnostne prijmú do Detského zväzu Srbska. Záverom pripomíname, že Detský týždeň uzavrú prvou časťou festivalu Rozspievané klenoty, na ktorom si spevácke vlohy vyskúšajú žiaci kovačickej základnej školy. A. Ch. • ĽUDIA A DIANIA •

NEDEĽA 12. OKTÓBRA 11.00 – kladenie vencov k pomníku padlých bojovníkov v strede osady (o 10.00 v škole a o 10.30 v jamách) 12.00 – defilé M. C. Kisach Crows 18.00 – galakoncert NÁŠ DEŇ – DEŇ KYSÁČA (veľká sála KIS Kysáč) Sprievodné podujatie: – výstava grafického dizajnu – Boško Ševo (Galéria SND, Slovenská 47)

41 /4616/ 11. 10. 2014

Ľudia a diania

Kirvajová slávnosť vo Vojlovici Alena Kulíková

aždý rok koncom septembra si vojlovickí cirkevníci pripomínajú výročie posviacky svojho stánku Božieho. V nedeľu 28. septembra si pripomenuli 112 rokov od tejto významnej udalosti a podľa zvyku v tento sviatok sa početní Vojlovičania s radosťou zhromaždili na slávnostných bohoslužbách.

Domáci farár Branislav Kulík sa prihovoril aj deťom a mládeži a textom z 84. Žalmu im vysvetľoval, prečo majú chodiť do chrámu, ktorý im nechali predkovia a v ktorom boli pokrstení. Potom spolu pristúpili k oltáru a prijali požehnanie k začiatku nového školského roka. Cirkevný spevokol v tento slávnostný

deň zaspieval dve piesne, ktoré nacvičil za pomoci kantorky Evky Brezníkovej. Deti netrpezlivo očakávali popoludnie, aby sa spolu s rodičmi poprechádzali po jarmoku, ktorý každý rok býva na ihrisku FK Mladosť Vojlovica. Kirvajová slávnosť pokračovala na rezancovej zábave v Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku Detvan. Organizáciu už druhý rok mali na starosti

vojlovické výšivkárky, ktoré privítali početných hostí zo Sriemu, Báčky a z Banátu. Vojlovické šikovné ženy, niektoré z nich známe svojimi výrobkami na pančevskom a belehradskom trhu, pre návštevníkov rezancovej zábavy pripravili chutnú večeru: cesnakovú polievku s rezancami, tvarohové rezance so slaninkou a ako dezert sladké makové rezance. Nechýbali ani slané rožky a domáce koláčiky. Na dobrú náladu a do tanca hrala skupina Hot music band z Kovačice. Aby bolo ešte zaujímavejšie, Vojlovičanky pripravili tombolu so všelijakými darčekmi. Hoci sa mnohé odmeny rozleteli po celej Vojvodine, tie prvé tri najväčšie získali domáci. Prvá odmena bola lopár a váľok, druhá strojček na krájanie rezančekov a tretia torta.

počet utečencov vysielaním ich aj k nám, hoci sme v zozname 14 obcí, ktoré sú pre veľký počet utečencov pod ochranou. Všetky prostredia by sa mali úmerne zaťažiť. Skorože som ohluchol od toho, koľko sa poverenec z Boru sťažoval, že si nevie dať rady s tisíc utečencami. A to prostredie by mohlo živiť štvrtinu Srbska, – vysvetľuje S. Rošić. Zdôvodňuje, že s potravinami nie sú dáke väčšie problémy, keďže si medzinárodné organizácie dobre plnia záväzky na tomto pláne. Podobná konštatácia platí aj o kurive. Šiesteho októbra podnik Srbijašume povolila utečencom bezplatne si nazbierať drevo. Ide síce hlavne o haluze, no darovanému koňovi – čítaj: drevu – na zuby nehľaď. Nie sú podmyté len základy hospodárstva a každodenného žitia, ale i spoločenských činností. Veď to ide jedno s druhým ruka v ruke. Hosť Šíďanov bol 7. októbra podpredseda pokrajinskej vlády Dr. Stojan Berber. O problémoch v zdravotníctve ho poinformoval riaditeľ Domu zdravia Dr. Milan Radosavac, o trampotách rozhlasu, Galérie Savu Šumanovića a iných ustanovizní ich čelní činite-

lia. Školstvo to predsa má najmenej ustlané. Prof. Predrag Ružić zdôraznil, že z 5600 cestuje vyše 300 žiakov základnej školy, rovnaký počet stredoškolákov, ako aj 76 žiakov z Republiky Srbská krajina. Len cestovanie tej prvej z uvedených kategórií stojí spoločnosť 900 DEM denne. Za mesačný lístok treba v princípe zaplatiť 100 000 dinárov. Kto to v kríze dokáže? Ďalšie peniaze odchádzajú na zabezpečenie asi tisíc jednotiek programu bezplatného stravovania. Najviac vrások spôsobuje blížiaca sa zima. Určité množstvo uhlia a dreva síce sú, no na kúrenie ustanovizní treba nájsť i 400 ton vykurovacieho oleja? Skadiaľ? Šíd je mestečkom kontrastov. Prázdnych spoločenských obchodov, v ktorých bolo dostať len múku, soľ, cukor a olej na prídel, ale i plných súkromných. V nich objavíš takmer všetko, no za nehorázne ceny. O zábavu dočasných obyvateľov Šídu sa postarali desiatky novootvorených kaviarničiek. Oto Filip (Úryvok z Hlasu ľudu č. 42, ktoré vyšlo 16. októbra 1993 v Novom Sade)

Deti prijali požehnanie od farára Branislava Kulíka

Tanec na rezancovej zábave

 RETROSPEKTÍVA (50.) vo výbere Kataríny Gažovej DO ŠÍDU A SPÄŤ

Hrach na stenu N ie sú návraty ako návraty. Po rokoch je Šíd ten istý a predsa iný. Akoby si navliekol maskáče, dýchajúc vo večnom strehu. Nejde len o to, že je vojnovou obcou. Že je jedinou našou komúnou priamo susediacou s Chorvátskom. – Je to horúca hranica, – poznamenáva „richtár“ Borislav Savić. – Azda nik ako toto prostredie nepocítil tak zblízka chmúrne závany vojny. Trampoty a strach sú spôsobom života ešte od 8. marca 1991, keď sa Šíd stal prvým mestečkom, čo prijalo utečencov. Boli to časy, keď mnohé tlačové tituly odmietli to zaznamenať čo len nenápadnou notickou. Prežili sme aj mesiace, keď každý tretí obyvateľ obce bol utečencom. Dnes ich je 4590, z čoho 2600 z bývalej Bosny a Hercegoviny... – vyzdvihuje prvá osobnosť obce. K tej čierno-bielej vojnovej mozaike patrí i údaj, že sa len v mestskom Dome zdravia liečilo vyše 2000 ranených.

www.hl.rs

Šíďania všetko dokážu zvládnuť, hoci sú dnes v situácii, že im je nevyhnutná pomoc. Totiž len málo z kolektívov zamestnávajúcich asi 8500 ľudí sa môže pochváliť, že naplno pracuje. Vyše 2500 ľudí je na zoznamoch sociálne ohrozených, o tisíce ďalších sa stará Červený kríž. Poverenie republikového Komisariátu pre utečencov pre obec Šíd a tajomník Operatívneho štábu pre zaopatrovanie vysídlencov z vojnou zasiahnutých území Sava Rošić vysvetľuje na úvod, že sa situácia čiastočne zlepšila. Niektorí nešťastníci prišli o utečenecký status, iní sa zasa vrátili na slobodné územie. Hlavne žiaci. Na dvere priemerne za týždeň zaklope približne desať ľudí vyrvaných zo svojich rodísk. – Začiatkom októbra sme sa stretli v Belehrade pohovoriť si o trampotách. Niektorí kolegovia sa správajú v duchu tej: Rozkáž psovi, pes chvostovi... Za každú cenu chcú zmenšiť

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Banky juhoslovanských Slovákov v minulosti Katarína Verešová

anky a peňažníctvo si zasluhujú pozornosť už preto, že nielen v súčasnosti, ale aj v minulosti nádenníctvo, obchodníctvo, výroba a obsluha boli podriadené minciam a platobnej schopnosti občanov. Jednoducho povedané, bez peňazí nemožno žiť. Dokonca aj vtedy, keď sa niečo robí dobrovoľníckou prácou, na projekty načim peniažky. Na rozdiel od dnešných bánk, ktoré sú u nás prevažne zahraničné, voľakedy existovali aj tie národnostné. Do druhej svetovej vojny v našich slovenských osadách pôsobili peňažné ústavy s prívlastkom slovenské. Vyrástli zo vzájomných pomocníc a sporiteľní. S ideou založiť na týchto priestoroch peňažnú pomocnicu ako druh diakonie, vystúpil aj pazovský kňaz Vladimír Hurban. Vzájomná pomocnica Cirkvi evanj. aug. vyznania Staro-Pazovskej bola založená 29. septembra 1882 na prvom valnom zhromaždení. Roku 1888 v Báčskom Petrovci bol založený Požičový spolok. Z tohto spolku v roku 1896 vyrástla Petrovská sporiteľňa, na ktorú si dodnes mnohí spomínajú, najmä z rokov deväťdesiatych minulého storočia, keď bola obnovená. Okolo Petrovskej sporiteľne sa hneď na začiatku zhromaždili poprední obyvatelia Petrovca a bližšieho okolia, neskôr ľudia z celej Báčky. „Bola útočišťom mnohým národným pracovníkom, pričiňovala sa, aby sa národ stal hmotne neodvislým a ako privátna ustanovizeň nemohla byť hliadaná úradmi a tak mnohé národné veci boli započaté v jej lone. Nie je žiadne preháňanie, keď sa tvrdí, že kus národnej histórie viaže sa k menu Petrovskej sporiteľne a pozdejšie i ostatných slovenských peňažných ústavov. Lebo po vzore Petrovskej sporiteľne boli pozdejšie založené i ostatné slovenské peňažné ústavy,“ uvádza sa v článku Naše • ĽUDIA A DIANIA •

peňažné ústavy neznámeho autora v Národnom kalendári na rok 1931 (Kníhtlačiareň účastinárska spoločnosť v Petrovci, 1930).

s jej majiteľmi a zamestnancami), ako aj s jednou pražskou bankou, o čom svedčí doklad, že 29. marca 1884 Dr. Jozef Miloslav Hurban pí-

Reklama dvoch bánk v Národnom kalendári na rok 1931

V tomto článku sa uvádza, že v Kovačici Kovačičká banka bola založená roku 1908 a Sedliacka banka roku 1909. Neskôr sa tieto dve banky zlúčili do jednej pod názvom Kovačická sedliacka banka. V Iloku bola roku 1922 založená Sriemska slovenská banka a v Šíde roku 1930 vznikla Slovenská banka. V cirkevných zápisniciach možno nájsť údaje o založení evanjelických vzájomných pomocníc aj v iných prostrediach, napríklad v Binguli. Tieto údaje bude možné zhrnúť po kompletovaní zbierky archiválií v našich cirkevných zboroch. Všetky sporiteľne získavali začiatočný kapitál deponovaním peňazí svojich zakladateľov. Fungovali z úrokov na požičaný peniaz gazdovstvám. Spolupracovali s poprednými bankami na Slovensku a Čechách. Významná bola spolupráca Tatra banky z Martina (Vladimír Hurban blízko spolupracoval

sal z Hlbokého list do Prahy istému Janovi Hraběmu s odporúčaním, aby prijal syna Vladimíra Hurbana na konzultácie ohľadom pazovskej Vzájomnej pomocnice. Píšuc o slovenskom peňažníctve v Báčke v Národnom kalendári na rok 1922, Michal Rúžek vysvetlil dôvody, prečo sa Slovač zhromažďovala okolo peňažných ústavov: „Pred vojnou utiskovaní od surových Maďarov, nestačili sme sa vo finančníctve úplne na nohy postaviť, poneváč naše sily museli sme sústreďovať výlučne na odrážanie maďarskej vlny... Prišla svetová vojna a dejinná pravda sa opakovala: utlačovatelia národov neušli zaslúženej pokute. Dnes môžeme si povedať, že i my, ako zlomok slovenského národa sme v slavianskom demokratickom štáte voľní a teraz nám už nič v ceste nestojí, aby sme sa národne obrodili a hospodársky zosilneli.“

Po prvej svetovej vojne Petrovská sporiteľňa prevzala Slovenskú banku v Novom Sade a Ľudovú banku v Kysáči. V tom čase bola založená aj filiálka v Selenči a expozitúra v Laliti. Kovačická sedliacka banka získala filiálky v Padine a Aradáči. Sriemska slovenská banka úč. spol. v Iloku mala filiálku v Erdevíku. Slovenská banka úč. spoločnosť v Šíde bola v roku 1930 spojená s Československou bankou so sídlom v Záhrebe. Československá banka, akciová spoločnosť v Záhrebe, bola založená v roku 1921 v Daruvare. Čoskoro sa presídlila a mala filiálky v Bjelovare, Daruvare a expozitúru v Hercegovci. Len staropazovský peňažný ústav od začiatku do konca zostal samostatný. Tesne po oslobodení Vzájomná pomocnica evanjelického cirkevného zboru bola registrovaná na Staro-Pazovskú banku účastinnú spoločnosť. Od roku 1918 zotrvávala v spojení s Tatra bankou na Slovensku a jej finančnými odborníkmi boli Miloslav Galanda a Konštantín Hurban. Medzi klientmi neboli len pazovskí Slováci, ale aj zámožnejší poľnohospodári z Novej Pazovy, Nových Bánoviec, Vojky a Rumy. Zachovali sa zápisy o sporiteľských vkladoch aj niekoľkých významných mien na Slovensku. Všetky tieto peňažné ústavy narážali na nemalé problémy, najmä v krízových rokoch 1932/33. Okrem narušenej medzinárodnej hospodárskej spolupráce Andrej Labáth v článku Príčiny svetovej hospodárskej krízy (NK na rok 1933) poukázal na hrubé chyby v správe úveru a menovej politike. Následkom toho vznikla inflácia, ktorá spôsobila vyšší stupeň neistoty, rizika a hazardérstvo. Z tej inflačnej vlny slovenské peňažné ústavy sa predsa zotavili, takže do začiatku druhej svetovej vojny relatívne úspešne hospodárili. Zanikli v dobe komunizmu.

41 /4616/ 11. 10. 2014

Rytierik jaskyni ol raz malý rytierik. Žil v spolu vy tesanej do veľ kej skaly ného Jed s dvanástimi bratmi. jaké ne iť zaž el dňa bol smutný a chc sa tia bra i ást an Dv . dobrodružst vo ale ta, sve do ísť od že mô rozhodli, že , ktorý mu dá mu dali zázračný prsteň dal sa malý Vy . silu všetkých bratov družstvom, bro do za rytierik do sveta á. Keď prečak tam ho čo ale nevedel, videl všetko chádzal cez jednu dedinu, jhlavého tro a é porúcané, poláman V pazúal. ov let pre draka, ktorý tam hádzal ré kto ly, ska ské rov roch mal ob ve prá zobral na domy a pôdu. Drak mu starenky do nové skaly a letel ku rnil, a tak ozo up ich a starca. Ry tierik ránili aj ach a z e kyn jas do stihli ujsť mnoho lo všetok doby tok . Tam bo drakovi, m zlo o ili ľudí. Všetci mu hovor išiel k od rik tie Ry čil. ktorý všetko zni el ho zviaunavenému drakovi a chc a r ytierik, zať. Ten sa však zobudil itol sa vo oc lý, keďže bol veľmi ma spamätal sa dy Vte í. veľ kom ohrozen rtel ním. zav a tov bra od na prsteň jich bratov a Dostal silu všetkých svo zviazal draka. k nerobil Odvtedy trojhlavý zlý dra ili z ry tierižiadnu škodu a ľudia sa teš konca života. ka, ktorý zostal s nimi do Martin Macko

Čarodejný hrnček

Fuči Fuč

ol raz jeden vietor, ktorý sa volal Fuči Fuč. On chránil more. Keď bola búrka, on fučal, a tak odháňal tmavé a čierne mračná. Ale ľudia sa ho báli, lebo si mysleli, že im Fuči Fuč chce zle. Nikto nechcel byť na mori, keď tam bol on. Preto bol Fuči Fuč veľmi smutný a nešťastný. Tí, čo ľuďom naozaj chceli zle, boli Straško a Ľutko. To boli zlé vetry. Keď ľudia boli na mori v lodiach alebo v člnoch, Straško a Ľutko ich prevracali do mora a búrali im aj domy. Potom sa Fuči Fuč so Straškom a Ľutkom pobili. Ľudia sa naľakali, ušli do svojich domov a pozerali, kto zvíťazí. Našťastie, zvíťazil Fuči Fuč a Straško i Ľutko ušli. Nikdy viac sa nevrátili. Ľudia vtedy uvideli, ktorý vietor je dobrý, prestali sa ho báť a poďakovali sa mu. Potom urobili oslavu. Každé dieťa si vzalo šarkana a púšťali ich pri vode. Fuči Fuč sa rozohral a tancoval spolu so šarkanmi. Od toho dňa Fuči Fuč mal mnoho kamarátov a nikdy viac nebol smutný. Tijana Adámeková

ší zo všetkýchte páru nebolo. Mnohí Najstatočnejma l dcéru, ktorej v šírom sve

ola raz jedna veľmi chudobná starenka a k tomu bola aj chorá. Ťažko jej bolo chodiť po dome, aby si schystala jedlo. Pomaly vybrala hrnček zo skrin e a navarila si kašu. Keď kašu zjedla, hrnček položila na okno, vrátila sa do postele a zaspala. Zrazu sa hrnček na okne začal pohybovať: ,,Chudinka, starenka. Je sama a chorá, nevládze. Musím jej nejako pomôcť.“ Rozbehol sa hrnček cestou a dostal sa na nejaký sálaš. Tam práve dojili kravu. Hrnč ek si jednoducho zastal ku krave a dovolil, aby ho nap lnili mliekom. Potom sa rýchlo vrátil k starenke. Tá sa veľm i potešila, keď videla mlieko. Každý deň popila trochu mlie ka a po určitom čase jej bolo lepšie. Vždy na konci umyla hrnček a položila na okno, aby na slnku uschol. ,,Chcel by som tejto starenke aj naďalej pomáhať,“ pomyslel si hrnč ek a dal sa na cestu. Prišiel k peknému palácu, kde kráľ práv e čítal dukáty. Hrnček si zastal ku nemu a dostal mnoho dukátov. Potom sa nadšený vrátil späť. Chudinka starenka si teraz mohla kúpiť aj kúštik mäsa, aby mala lepší obed. Keď ho zjedla, celkom vyzdravela. Starenka rozmýšľala, či jej hrnček aj do budúcna bude nosiť dukáty. Pomyslela si, že ak si dukáty rozdelí aj s druhými chudobnými ľuďmi, istotne prinesie ešte. Tak aj bolo. Starenka schystala obed a zavo lala ostatných chudobných ľudí k obedu. Pok ým tak robi la, hrnček jej stále nosil dukáty a všetci žili šťastne a spok ojne. Ak ti v núdzi niek to pomôže, postara j sa aj ty, aby si pomohol iným, ktor ým je pomoc potr ebná. Nebuď pyšný a sebecký. Ivona Marčoková

Nezabúdame na rozprávky

retrvávajú celé storočia a azda nikdy nevymiznú, bez ol raz jeden kráľ a ten sa princezná vydá ruku, ale kráľ vyhlásil, že ohľadu na vymoženosti, ktoré každá doba prináša. jej o ali ádz uch ky sa sop via princo teň z mora, oheň zo prs ie nes pri i dn Jednoducho – rozprávky. Buď klasické, kreslené, animodva za iba za toho, kto mu vané, hrané, teda i tie v knihách, i v televízii, vždy mali a budú te do zámku a drakov zub. točný princ, ktorý na ces sta mať svojich milovníkov. Či už je to kvôli tomu, že tu iste dobro en jed aj ral a vyb Tak sa tam kde princ ide a. Ten človek dobre vedel, vždy víťazí, alebo je to kvôli inej krásnej a šľachetnej ústrednej vek člo ho dre mú ý.“ o živ néh iš stretol jed o sa odtiaľ nevrát leb ku, zám o toh téme, rozprávku neodmietneme ani my starší. A tie, s ktorými do di l do povedal mu: ,,Chlapče, nej pobral sa ďalej. Keď prišie a ial usm len sme vyrastali, doprajeme si po ktovie koľký raz... sa nc Pri l. ru. Keď bol Potom človek zmizo niesť a princ odišiel k mo pri má Dôkazom toho, že k rozprávkam majú blízko aj naši mu čo al, ved ho po povedal, čo zámku, kráľ mu ten múdry človek. Princ mu kamaráti – teraz už piataci v Základnej škole Jozefa vil zja mu sa äť ra op mo ra, ku mo na brehu ušil more, z prostried vys ík, ejn od čar Marčoka Dragutina v Hložanoch – je i tento náš l bo rý na prst, a trápi. Múdry človek, kto nc si kráľov prsteň položil Pri vi. nco pri Detský kútik. Tijana, Martin, Lýdia a Ivana ho dal po cka a vybral malý prsteň čarodejník vytiahol z vre totiž vymysleli i nové rozprávkové prívybrali k sopke. Pri sopke ík ho opatrne spúšpotom sa s čarodejníkom l si nejakú palicu a čarodejn vza , behy. Nám sa páčia. A vám? túz ol mo iah o til vyt ho chy sa aby nc vi, motúz, pri načil čarodejníko naz ni, oh pri ko blíz už sť ho do tom ťal do sopky. Keď bol už trochu ohňa na nej, a po palicu k ohňu, aby zostalo jaskyni. Draka ej kov dra k m íko ejn hore. Potom hneď položil od hore, pobrali sa s čar nc pri l bo mu vybrali jeden Keď hlo re. rýc ho a a al čarodejník ťah icu, otvorili mu úst pal ú ka. siln akú nej li naš si hlo udovali, že nezobudili dra našli spiaceho na zemi. Rýc bte. Obaja sa však veľmi zač chr na sť nie sel mu nc pri zub. Bol tak ý veľ ký, že ho vi, zbadal, že zmizol. ra. Keď ho kráľ uvidel, el poďakovať čarodejníko zo sopky a prsteňom z mo Vo chvíli, keď sa princ chc m ňo oh , om zub ým kov i s dra al, čo mi má priniesť, hneď Odišiel teda princ ku kráľov Každý, komu som poved ch. tký vše oženil zo ší nej toč sta naj sa aj stalo. Princ Daniel sa povedal mu: ,,Chlapče, si moju dcéru za ženu.“ A tak am dáv ti to pre a ný, toč zutekal. Ale ty si bol sta stne. Lýdia Murtínová e dlho, dlho žili spolu šťa s princeznou Annou a ešt A. F. a J. T.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 11. októbra 2014 ČÍslo

20 /1878/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Najviac sa obchodovalo s kukuricou

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 29. septembra – 3. októbra t. r. bolo konečne rušno. Čoraz viac kukurice je v ponuke a práve s touto poľnohospodárskou komoditou sa aj najviac obchodovalo. Tovarový obrat bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom vyšší o 11,71 %. Aj keď najväčší dopyt bol po kukurici, ktorá ale mala najnižšiu jednotkovú cenu, celkový finančný obrat bol v uvedenom období v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší o 15,43 %. Kukurica z novej úrody sa na začiatku týždňa predávala po 14,50 din./kg bez DPH, na konci týždňa jej cena bola už len 12,50 din./kg. Za päť dní zlacnela až o 15 %. Jej priemerná cena bola 14,53 din./kg (13,21 bez DPH), čo bolo o 13,71 % menej ako v predchádzajúcom týždni. V uvedenom období bol slabý dopyt po pôdy a zabezpečuje vypšenici, ktorej cena bola 19,91 din./kg (18,10 užívanie pôdnej vlahy a bez DPH), čo je tohtoročné cenové maxiprienik vody ku koreňom. mum. V porovnaní s predchádzajúcim Ak sa pred sejbou vykonáva týždňom zdražela o 3,87 %. orba, následne sa má vykoCena sóje z novej úrody bola 41,25 nať aj spevnenie pôdy, aby din./kg (37,50 bez DPH). osivové lôžko nebolo pri sejbe Na novosadskej burze sa prapríliš kypré. Celý systém obrávidelne obchoduje s osivovou bania pôdy sa musí zladiť tak, pšenicou. Odroda Simonida aby pšenica včas a kompletne sa predávala po 27,61 din./kg vzišla, zakorenila sa, intenzívne (25,10 bez DPH). V porovodnožila a prezimovala. naní s predchádzajúcim Odborníci odporúčajú pestýždňom bola lacnejtovanie viacerých (2 až 5) odšia o 1,57 %. ○ rôd pšenice rozličných fyzio- v e g e t á -

Vysoká vlhkosť zrna spomaľuje zber Ľubica Sýkorová

ohtoročný zber kukurice sa predĺžil kvôli nepriaznivému počasiu a vysokému obsahu vlhkosti v zrne. Časté dažde nedovoľujú pestovateľom pozberať úrodu a následne pripraviť pôdu na sejbu ozimín. Ešte v lete boli odhady odborníkov o výške úrody žltého zlata optimistické. No posledné výsledky potvrdzujú, že kukurice bude o 20 až 30 % menej a od predpovedaných 7 až 8 miliónov ton budeme spokojní aj so 6 až 6,5 milióna. Pre vysoký obsah vlhkosti v zrne sa zvýšia pestovateľom aj výdavky na jeho uskladnenie najmenej o desať percent, pretože sa bude musieť sušiť.

Vlhkosť zrna pri zbere má vplyv na čas a náklady potrebné na vysušenie zrna na úroveň vlhkosti prijateľnú na účely skladovania, ako aj na kvalitu zrna. V prípade vlhkého zrna môžu počas zberu kombajnom, manipulácie a sušenia vzniknúť škody. Ak je kvalita zrna počas zberu a sušenia výrazne znížená, skráti sa aj prípustná doba skladovania. Podľa odhadu odborníkov pre domáci trh bude kukurice dosť a na vývoz zostane okolo dva milióny ton. ... Základným predpokladom vysokej klíčivosti a vyrovnaného porastu ozimnej pšenice je vhodná predsejbová príprava pôdy po zbere predplodín, ktorá je šetrná k vode a vlhkosti

logických a agrotechnických vlastností. Základný princíp výberu odrody spočíva na výnose, kvalite, prispôsobivosti, odolnosti a tolerantnosti voči chorobám, poliehavosti a rôznym stresovým faktorom. Veľmi dôležitá je dĺžka

cie, termín dozrievania. V Srbsku je registrovaných viac ako 30 odrôd pšenice ozimnej, z čoho asi len polovica sa nachádza vo výrobe. ○

Z obsahu Život na úkor prírody

Buriny, ktoré liečia Str. 3

Str. 5

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ÔSME FÓRUM O ORGANICKEJ VÝROBE V SELENČI

Inovácie v organickej výrobe Ľubica Sýkorová

ci organickí výrobcovia. Bude tu báza údajov o ponuke a dopyte po organických výrobkoch, v podstate burza s organickými výrobkami. Ďalšou funkciou centra je spájať jednotlivých výrobcov nielen medzi sebou v Srbsku, ale aj s partnermi zo zahraničia. Centrum pripravuje a zároveň realizuje projekty financované zo strany

jedným z iniciátorov založenia Vojvodinského klastra, ktorý je ž po ôsmy raz sa v piatok dobrovoľné, mimovládne, ne26. septembra stretli v Seziskové združenie. Momentálne lenči priatelia ekologického má 31 členov. poľnohospodárstva a organickej Doc. Ing. Ján Brindza, CSc., výroby. Priatelia je ten správny prednášal o včeľom pele ako výraz, pretože organická výroba zdroji potravy a indikátore ornemôže existovať bez priateľstva ganickej výroby. Včely sú indikáa lásky k prírode a ľuďom. torom zdravého prostredia, ale Témou tohtoročnézároveň sú samé trvalým ho fóra boli Inovácie v tvorcom tohto prostredia. organickej výrobe. Za Sú dôležitým faktorom udrpočetnej účasti domácich žania biodiverzity a zároveň a zahraničných hostí zo aj trvalo udržateľného poľSlovenska, Chorvátska, nohospodárstva. Bosny a Hercegoviny a O organickej výrobe Čiernej Hory prítomným hrozna a vína rozprávala sa prihovorili prof. Dr. prof. Dr. Nada Koraćová. Branka Lazićová, prof. Dr. Organická výroba viniča Radovan Pejanović, proje v Srbsku najmenej zarektor Univerzity v Nostúpená – iba na siedvom Sade, doc. Ing. Ján mich hektároch. Najviac Brindza, CSc., zo Slovenorganických vinohradov skej poľnohospodárskej majú Rakúšania, Španieli, univerzity v Nitre, štátny Francúzi a Nemci. Ďalšími tajomník z Ministerstva témami prednášok boli: poľnohospodárstva a Kvadratúra eko-kruhu, ochrany životného propredniesla Ljiljana Olujićostredia Srbska Dipl. Ing. vá z Chorvátska; Inovácie Juhász Attila. Odbornú pri spracovaní organických časť otvoril Jozef Gašpa- Už tradične po odbornej časti hostia mohli degustovať špeciality tradičných výrobkov – predniesol doc. rovský, predseda Centra potravín a typických organických výrobkov Ing. Stanislav Šilhár, CSc. – z pre organickú výrobu, Výskumného ústavu potraktorý prezentoval prácu tohto vlády Srbska, ale aj druhých učia priamo v teréne, na výrob- vinárskeho Bratislava; Inovácie v centra a informoval o plánovaných medzinárodných a domácich ných parcelách, farmách a pod. marketingu organických výrobkov inováciách. inštitúcií, ktoré sú orientované Doteraz zorganizovali tri takéto – Dejan Zvekić. Andreja VučeCentrum ako prvé malo vplyv na na rozvoj a promóciu organickej školy – v Sombore, v Ljutove, v nićová zo Zelenej siete Vojvodiny rozvoj organickej výroby v celom výroby v Srbsku. Od októbra Kysáči a Čurugu. informovala o projekte Mapa Srbsku. Bolo založené v roku 2010, 2013 do septembra 2014 v rámci Na tohtoročnom fóre sa viac- organických výrobcov vo Vojvos cieľom promovať organickú programu vzdelávania bolo 76 krát spomenul klaster. Prof. Dr. dine ako výsledok cezhraničnej výrobu. Jeho funkcia je v prvom žien v oblasti organickej výroby Radovan Pejanović mal pred- spolupráce Srbsko – Chorvátsko rade vzdelávacia, čo znamená, že a 76 žien v oblasti podnikania. nášku pod názvom Formovanie Panonija organic. Ako posledná poskytuje všetky potrebné údaje V Európskej únii zo všetkých klastrov vo funkcii rozvoja or- vystúpila Jelena Milićová zo Serbia a informácie prvotným poľnohos- organických výrobcov až 45 % sú ganickej výroby potravín. V sep- Organica, ktorá prezentovala Napodárskym výrobcom, spracova- ženy, ktoré sa zaoberajú najmä tembri tohto roku bol v Novom cionálny akčný plán pre organickú teľom, spotrebiteľom, študentom, pestovaním ovocia a zeleniny. Aj Sade založený Vojvodinský klaster výrobu Srbska. čiže všetkým, ktorí sa zaujímajú centrum sa snaží zapájať do tejto organickej výroby, prvý klaster Kultúra pestovania organických o organické poľnohospodárstvo. oblasti čoraz viac žien, čo sa mu aj výrobcov organických potravín. potravín je absolútny trend v EÚ. Tu sa môžu získať užitočné infor- darí. Na rok 2014 – 2015 si centrum Klaster (ktorý bude zastupovať Je potrebné aj naďalej sa zaoberať mácie o organickom pestovaní a naplánovalo vzdelávanie ďalších záujmy všetkých zainteresova- výskumom biopotravín, ktoré chove, o technológiách výroby 35 poľnohospodárskych výrobcov, ných) združil podniky, ktoré sa dokážeme vyrábať ekologicky zdravých potravín založených na realizovaná bude zimná škola pre zaoberajú výrobou a spracova- a ktoré chemicky nezaťažujú orprincípoch organickej výroby, ako 166 poslucháčov, druhý cyklus ním organickej potravy, malých ganizmus človeka. V budúcnosti získať certifikáty a pod. Centrum poľnohospodárskych podnikateľ- výrobcov, vedecké inštitúcie a sa musíme zamerať na to, aby bude poskytovať aj iné služby. Už ských škôl pre poľnohospodárov, mimovládne organizácie. Klaster sme mali dostatok bezpečných, onedlho bude v prevádzke nový bude pokračovať vzdelávanie po- je moderná forma organizácie. kvalitných a zdravotne vyhovuportál, kde sa môžu prihlásiť všet- tenciálnych mladých organických Práve Novosadská univerzita bola júcich potravín. ○

výrobcov, budú sa organizovať okrúhle stoly na aktuálne témy, ... Plánov je veľa a aby mohli byť zrealizované, potrebná je aj pomoc ostatných partnerov, organizácií a štátnych inštitúcií. V rámci medzinárodných projektov medzi inovácie centra patrí aj formovanie tzv. otvorených škôl, kde sa výrobcovia zdokonaľujú a

11. 10. 2014 • 41 /4616/

NÁŠ SVET

Život na úkor prírody Oto Filip

ochranu prírody v roku 2012, ak budú obyvatelia sveta pokračovať v treneď pred štyrmi rokmi bola de rastúceho využívania v Belehrade prezentáprírodných zdrojov, budú cia publikácie Klimatické v roku 2030 na pokrytie zmeny – štúdie a analýzy (vydalo dopytu po jedle, vode ju Európske hnutie v Srbsku), a energii potrebovať ekvivalent dvoch Zemí, kým v roku 2050 to budú až tri planéty. Keď v posledný septembrový deň Svetový fond na ochranu zvierat vydal po dvoch rokoch svoj Living Planet Index, ukázalo sa, že obsahuje horšie čísla, ako sa verilo doteraz. Podľa jeho odhadov celková Manuál o ochrane životného populácia viac ako 3 100 prostredia, ktorý uzrel svetlo sveta najznámejších druhov aj ďakujúc Slovak Aid klesla o polovicu. Pokles populácie jedincov sa týka populácia rastlín sa dvojnásobTematické publikácie, ktoré vydáva Ministerstvo energetiky, najznámejších tried: cicavcov, ne zmenšila počas uplynulých rozvoja a ochrany životného prostredia, konkrétne Agentúra plazov, obojživelníkov, vtákov štyroch desaťročí. pre ochranu životného prostredia. Keď ide o potreby ľudstva po a rýb. Z výskumu, ktorý porovviacerým z jej pozorovateľov logická stopa oxidu uhličitého nával roky 1970 a 2010 vyplýva, prírodných zdrojoch, odhaduje a účastníkov sa zdalo, že sú z využívania fosílnych palív, ktorá že ich počet klesol o 52 percent. sa, že na obnovenie tých všetkých upozornenia autorov o stave bola najrýchlejšie rastúcou zlož- Počet sladkovodných druhov nevyhnutných potrebujeme pol druha planéty. Strata životného prostredia pribiodiverzity a neudrnajmenšom prehnané, ak žateľné využívanie nie až nereálne. Ukázalo sa existujúcich pramevšak, že skutočnosť dokáže ňov ohrozujú nielen pretromfnúť akýkoľvek prírodu, ale i človeka odhad či scenár. Mnohé a jeho budúcnosť. environmentálne zložŽivot na úkor príky: počasie, voda, kvalita rody a budúcnosti vzduch, biodiverzita... idú sa nám veľmi rýchlo dolu vodou, svedčiac, že aj môže vypomstiť, ak od zlého môže byť horšie. nezmeníme spráInými slovami, globálny vanie v našom jeprírodný ekosystém sa dinom globálnom aktivitou človeka degradome. Jeho základy duje mimoriadne rýchlo sú už riadne otrasené a na úroveň, ktorá nemá a strecha preteká. v doterajších dejinách Múry ešte ako-tak precedens. Dostávame sa odolávajú náporom do ekologického závozu spôsobeným žitím najmä preto, že zdroje nad vlastné možnosspotrebúvame oveľa rýchlejšie ako ich Zem stačí Aby podobných záberov bolo oveľa viac v prírode: jedna z reklamných pohľadníc ti, no otázne je, dokedy. Zdrojov je čoraz Turistickej organizácie Vojvodiny nahrádzať. menej, problémov Potvrdzujú to aj najnovšie periodické správy ce- kou celkovej ekologickej stopy, klesol až o 76 percent, kým čoraz viac. Kým sa to nezmení losvetovej ochranárskej organi- narástla v spomínanom období počet tigrov klesol celosvetovo naopak, ťažké dni budeme mať zácie WWF s názvom WWF Living až 9-násobne. Podľa správy za storočie zo stotisíc na tritisíc. všetci. Aj to v ani nie tak ďalekej ○ Planet Report, svedčiace, že oznámenej Svetovým fondom na Podľa najnovšej správy WWF aj budúcnosti.

stopa, ktorú zanecháva človek v ekologickom systéme Zeme, začína pre modrú planétu byť preveľká. Táto stopa, ktorá meria rozsah ľudských nárokov na biosféru, sa viac než strojnásobila v období rokov 1961 – 2003. Eko-

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Jesenní škodcovia obilnín – podmienky na premnoženie a ochrana (2) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra CIKÁDY Druhy z podradu cikády (Auchenorrhyncha), ktoré škodia na obilninách, sú drobný hmyz dĺžky 1 – 4 mm. Živia sa vyciciavaním štiav z pletív listov, na ktorých sa objavujú svetlé škvrny. Poškodenia sa môžu zameniť s poškodeniami strapkami. Hlavné škody spôsobujú prenosom vírusových ochorení. Na obilninách, ako aj na iných plodinách, sa vyskytujú od jari do jesene. V jeseň zriedka spôsobujú významné priame škody, ale rozšírenie vírusových ochorení priaznivo podporuje dlhá a teplá jeseň. Na obilninách sa vyskytuje viac druhov cikád, no najväčší význam majú dva druhy: cikádka burinová – Psammotettix alienus (Cicadellidae) a ostrôžka priesvitná – Javesella pellucida (Delphacidae). ŠKODY SPÔSOBENÉ VÍRUSOVÝMI OCHORENIAMI Straty spôsobené vírusovými chorobami sa v závislosti od podmienok prostredia pohybujú v rozmedzí 12 až 70 %. Väčšie straty sú pri jesenných infekciách v porovnaní s infekciou uskutočnenou na jar. V jeseň sú väčšie riziká infekcie vtedy, ak je dlhá a teplá. Takáto jeseň umožňuje dlhotrvajúce nálety vošiek a cikád do porastov novozaložených obilnín. Symptómy vírusových ochorení v jeseň ešte nie sú viditeľné, objavujú sa až na jar, ale rastliny infikované vírusom sú citlivejšie na nízke teploty. Najčastejšie symptómy na obilninách sú žltnutie, chloróza listov, ktorá môže končiť nekrózou a zasychaním

listov. Pšenica často reaguje červeným alebo červenofialovým sfarbením listov. Výrazným symptómom je spomalený rast, niekedy až zakrpatenosť rastlín, zakrpatený je aj koreň. Niekedy sa môže prejaviť aj nadmerné tvorba odnoží. Na zníženie úrody najviac vplýva sterilita napadnutých rastlín, klasy sa vôbec netvoria alebo sú hluché. Potvrdenie viróz

Imága skočiek (foto: J. Kičiňová) v začiatočných fázach možno iba analýzami v laboratóriách. PREVENTÍVNE OPATRENIA Na zníženie priamych a najmä nepriamych škôd spôsobených cikádami na obilninách je možné využiť takmer rovnaké agrotechnické opatrenia, ako sme spomínali pri voškách, a to sú: správny osevný postup a organizácia porastov (priestorová izolácia), kvalitne urobená žatva s čím

Imága cikád (foto: J.Tancik) menšou stratou zŕn, zaorávanie rastlinných zvyškov po žatve, ničenie rastlín z výdrolu, ničenie trávnych burín, letná hlboká orba, správne termíny sejby a optimálne hnojenie. Z hľadiska škôd od viróz sejba ozimín by mala byť neskoršie – pri konci agrotechnického termínu, aby rastliny po vzchádzaní boli vystavené možnej infekcii kratšiu dobu. Základným opatrením v jeseň by mala byť skorá likvidácia rastlín z výmrvu, lebo tieto rastliny sú najväčším zdrojom infekcií počas jesene. Zníženie preletu infikovaných populácii cikád a iného hmyzu – verktorov viróz z porastu na porast zabraňujú aj vetrolamy medzi pozemkami. PRIAMA OCHRANA PROTI CIKÁDAM V JESEŇ A NA JAR Priama ochrana obilnín proti cikádam je tiež podobná ako ochrana proti voškám. Porasty zo skorých termínov sejby, najmä v podmienkach teplej jesene, treba pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu cikád podľa potreby aplikovať insekticídy. Ošetrenie možno zopakovať aj na jar proti mladým larvám, ktoré intenzívnym cicaním ďalej prenášajú vírus. V oblastiach s pravidelným výskytom viróz sa odporúča morenie osiva insekticídmi.

Proti ostrôžke priesvitnej sa odporúča robiť postrek na jar v ďateline, ak v minulom roku bolo viac ako 10 % rastlín napadnutých zakrpatenosťou ovsa. Aplikácia pesticídov v porastoch ovsa a jačmeňa sa odporúča v čase maximálneho preletu škodcu zo zimovísk (z ďateľovín), keď zistíme viac ako 5 imág ostrôžky v priemere na 10 smykov pri niekoľkonásobnom opakovaní. SKOČKY Na obilninách sa vyskytujú a škodia tri druhy skočiek: skočka obilná – Phyllotreta vittula, skočka steblová – Chaetocnema aridula a skočka dreňová – Chaetocnema hortensis. V strednej Európe sa najviac vyskytuje skočka obilná. Škodí v štádiu imága v jeseň a na jar vyžieraním malých dierok do listov. Skočka steblová a skočka dreňová škodia aj v štádiu imága, podobne ako skočka obilná, ale väčšie škody zapríčiňujú larvy na jar. Tie sa vžierajú do listových pošiev a do stebla, kde v dreni vyžierajú chodbičku. Ak sú napadnuté mladé rastliny, ktoré ešte neodnožili, obyčajne zahynú. Ak sú napadnuté rastliny, ktoré už odnožili, zahynie iba napadnuté steblo. Napadnuté rastliny sa slabšie vyvíjajú a majú nižšiu úrodu. Najväčšie škody zapríčiňuje na mladých rastlinách za teplého a suchého počasia v jeseň a na jar. Z preventívnych agrotechnických opatrení v ochrane obilnín proti skočkám významné sú sejba osiva v optimálnom termíne a pri správnej hĺbke. Významné je tiež ničenie burín najmä z čeľade lipnicovité (Poaceae), na ktorých sa živia imága po prezimovaní. Chemické opatrenia proti týmto škodcom sa používajú zriedka. Aplikácia insekticídov by sa mala použiť iba po prekročení prahu ekonomickej škodlivosti, a to je v prípade zistenia 25 – 65 chrobákov na 1 m2 v jeseň alebo na jar pred fázou steblovania obilnín. ○ (Pokračovanie nabudúce)

11. 10. 2014 • 41 /4616/

PÚPAVA A LOPÚCH

Buriny, ktoré liečia

Dr. Vladimir Filipović Inštitút pre výskum liečivých rastlín Dr. Josifa Pančića, Belehrad preklad: Ľubica Sýkorová

a výrobných plochách sa pestujú najmä vo vyspelých krajinách. Púpava Taraxacum officinale Weber (srb. maslačak) a lopúch väčší Arctium lappa L. (srb. čičak) u nás nachádzame popri cestách, riekach, jazerách, na lúkach a trávnikoch, ale aj ako buriny na obrábaných poľnohospodárskych

Meranie lista lopúcha plochách. Na jednotlivých plochách tieto viacročné rastliny z čeľade astrovitých, podčeľade čakankovitých predstavujú pravého votrelca pri pestovaní poľnohospodárskych kultúr, i keď sa aj ony samé môžu pestovať pre svoje liečivé účinky.

11. – 17. 10. 2014

POČASIE

ZO SEMENA ALEBO PRIESADY Ako sme už spomenuli, na výrobných parcelách sa pestujú najmä vo vyspelých krajinách, kde sa najčastejšie rozmnožujú priamou sejbou semena alebo z priesad. S ohľadom na to, že dobre znášajú nízke teploty, obyčajne prezimujú bez väčších poškodení. Ako u väčšiny rastlín, obdobie letných

horúčav negatívne vplýva na ich produktívnosť, ktorá sa znižuje. Pokračuje koncom leta, keď sú už teploty nižšie a v pôde sa nachádza dostatok vlahy. Morfologicky sa púpava vyznačuje hrubým, dužinatým, kolovitým, vretenovitým koreňom, ktorý dosahuje dĺžku do 30 cm. Z neho vyrastajú ružice podlhovastých, prízemných listov a 10 – 30 cm vysoké duté stvoly s bohatými úbormi žltých kvetov. Kvitne od apríla do neskorej jesene. Plody sú chocholcovité nažky tvoriace dohromady guľu, ktorá sa vetrom rozpadá a šíri ďalej. Semeno si udržiava klíčivosť tri roky. Lopúch má rozvitý, vretenovitý, dlhý, hnedý koreň. Vytvára prízemnú ružicu so srdcovitými listami, ktoré sú na krajoch zúbkované, a vysokú, rozkonárenú, kvetonosnú stonku. Kvety majú tmavočervenú, ružovú alebo bielu korunu a sú zoskupené do guľovitých úborov s priemerom asi 3cm. Kvetné úbory sa vyskytujú od mája do októbra. Zákrovné listene – semeno je zakončené odstávajúcimi háčikmi, ktoré sa po dozretí plodov zachytávajú na srsť zvierat, a tak zabezpečujú rozširovanie semien. UŽITOČNÉ AJ MLADÉ LISTY Z púpavy a lopúcha sa využíva koreň, list, kvet a semeno, v podstate celá rastlina. Nadzemnú časť je najlepšie používať na jar, koreň je najkvalitnejší na konci vegetácie – na jeseň, keď obsahuje najviac inulínu.

V koreni a v listoch púpavy sa nachádzajú horké látky (taraxacín), triterpén, do 40 % fytosterolov. Koreň lopúcha obsahuje do 45 % inulínu, polysacharidy, Lopúch väčší proteíny, glykosid arkciín, silice, horčiny, bielkoviny, živice, tuky, sulfáty a fosfáty vápnika, draslíka a horčíka. Obidve rastliny majú veľmi široké využitie. Najčastejšie sa používajú ako liečivé prípravky pri diétach, na liečenie hemoroidov, pri poruchách spánku, ochoreniach pečene a sleziny. Púpava pomáha napr. pri chorobách pečene a žlčníka, problémoch s pankreasom, prečistení čriev, obličiek a celého tela, zbavovaní

Púpava lekárska toxínov z krvi, trávení, čistí žalúdok, zvyšuje chuť do jedla, pomáha pri problémoch s močovými cestami, pri rozpúšťaní žlčníkových kameňov, zlepšovaní stavu pleti s akné, či vyrážkami, reume a cukrovke. Spolu s lopúchovým koreňom pozitívne vplýva na kožné ochorenia. Lopúch má priaznivé účinky na pokožku hlavy a masírovanie odvarom z lopúchu zamedzuje vypadávaniu vlasov. Pri pravidelnom

používaní sú lesklejšie a silnejšie. Vďaka svojim antibakteriálnym účinkom je vhodný vo forme obkladov na niektoré kožné problémy, ako dermatitída či ekzémy. Dobrú službu urobí aj kloktanie pri zápale ústnej dutiny. Lopúch má močopudný i potopudný účinok, zlepšuje teda látkovú výmenu. V ľudovom liečiteľstve sa jeho korene používajú pri cukrovke, dne, ľadvinových a močových kameňoch, žalúdočných vredoch a bolestiach. Jedna zo spomínaných chemických zložiek koreňa – inulín podporuje priateľské baktérie v hrubom čreve. Už klasicky, vo forme čaju, pomáha pri prechladnutí. Uvarte si ho aj vtedy, keď si chcete prečistiť organizmus. Odvar z lopúcha čistí ľadviny a posilňuje imunitu, je dobrý proti plesniam a baktériám. Navyše reguluje hladinu cukru v krvi a znižuje krvný tlak. A podľa niektorých ľudových liečiteľov pomáha lopúch aj pri ženských problémoch ako cysty, zápaly, bolesti v podbrušku. Pred desiatimi rokmi boli robené pokusy na troch lokalitách v južnom Banáte, keď sa potvrdilo, že pre púpavu a lopúch je najvhodnejšia černozem s ílovitými časticami (Starčevo). ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

11˚ | 24˚

11˚ | 26˚

10˚ | 25˚

11˚ | 25˚

11˚ | 22˚

11˚ | 23˚

11˚ | 21˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Využime slnečné dni na úpravu záhrady

Ľubica Sýkorová

ôkladná príprava okrasnej záhrady na zimu je dôležitejšia než príprava v úžitkovej časti. Jeseň v okrasnej záhrade má svoje čaro. Noci sú chladné, hmlisté, teploty ráno klesajú čoraz bližšie k nule. Teplé slnečné dni sú však plné farieb. V záhradách kvitnú posledné

mi balmi. Nové výsadby chránime pred nebezpečným zimným slnkom ochrannými obalmi z trstinovej rohože, bielej netkanej textílie, jutovej tkaniny alebo čečiny. Obal má byť vzdušný, z materiálu nepodliehajúcemu rýchlemu hnitiu, ktorý zároveň poskytuje tieň a čiastočne i ochranu pred mrazmi. Dôležité je aj jeho upevnenie, aby ho prudký

veterných miestach. Kmienky naštepených stromčekových ruží chránime jutovinou, koruny ovinieme bielou geotextíliou. Pomaly dokončujeme výsadbu ihličnanov a stále zelených drevín. Ku koncu októbra príde čas tiež na opadavé dreviny, predovšetkým zjari kvitnúce kríky. V tomto období môžeme s úspechom sadiť stromčekové a kríkové ruže. Pretože chladných dní pribúda, je najvyšší čas vybrať zo zeme cibule georgín, hľúzky mečíkov, begónií a kán, ale aj ďalších chúlostivejších cibuľových alebo hľuznatých rastlín. Necháme ich dôkladne vyschnúť a uložíme v suchej nevykurovanej miestnosti. Ak dovnútra prichádza denné svetlo, zabalíme ich ešte do novinového papiera.

jesennom zakladaní záhona je možné vysadiť takmer všetky druhy trvaliek vrátane prezimujúcich cibuľovín ako šafrany, tulipány, bledule, narcisy a kosatce. Všeobecne volíme rastliny podľa ich nárokov na stanovište – slnko alebo tieň, vlhkosť, pôda, a potom napr. podľa ich vzrastu – výška, šírka a podľa ich vzhľadu – farba kvetov, farba alebo tvar listov atď. Na slnečné miesto vysadíme napr. levanduľu, ktorá miluje slnko a miesto s priepustnou pôdou, pretože potrebuje pravidelne presychať; rudbeckiu, echinaceu, krásku (Coreopsis), ľaliovku (Hemerocallis) – denná ľalia. Do tieňa umiestnime hostu – rastlinu s dekoračnými listami, niektoré aj s nádhernými kvetmi,

Ľaliovku vysádzame na slnečné miesto jesenné kvety letničiek a rôznych trvaliek, astry a chryzantémy len zvýrazňujú túto krásu. Každý pekný deň a voľnú chvíľu treba využiť na relax a prácu v záhrade. Práve teraz je čas na zber úrody, prípravu a údržbu záhonov v okrasnej aj úžitkovej záhrade a prípravu záhrady na zimné mesiace. Pred príchodom zimy je dôležité vyhrabať opadnuté lístie z celej trávnikovej plochy. Keby sme túto prácu zanedbali a nechali lístie ležať na trávniku, porast by sa miestami poškodil a následne by vyhnili celé časti. V prípade, že nám ešte rastie tráva, môžeme pokračovať v kosení, ale nie tak často. Rozhodne už prestaneme s hnojením a začneme s pravidelným zhrabávaním opadaného lístia. Ihličnaté stromy a kríky a vždyzelené dreviny treba pripraviť na zimné obdobie výdatnou zálievkou v októbri a podľa počasia aj začiatkom novembra. Je veľmi dôležité, aby do zimy prichádzali s dobre prevlhčenými koreňový-

vietor z dreviny neodfúkol. Na rozdiel od trávnika je opadané lístie pre kríkové záhony veľmi vhodné, preto ho z nich nevyhrabávame. Lístie tu bráni klíčeniu a rastu burín a po jeho rozložení vzniká humus. Príprava trvaliek na zimu spočíva v odrezaní ich nadzemných častí (okrem tráv), ktoré dáme do kompostu. Chúlostivejšie druhy môžeme prihrnúť zeminou alebo prikryť lístím či slamou. Trávy nezrezávame, ale trsy ponechávame voľné alebo listy zviažeme v hornej časti tak, aby sme vytvorili snop. Tým zabránime prenikaniu snehu dovnútra trsu, ktorý by mohol spôsobiť počas vlhkých zím vyhnitie rastliny v strede. Odstránime odkvitnuté ruže a zostrihneme konáre, na ktorých boli kvety asi na 5 cm od hlavného konára. Zvyšok údržby ružových kríkov vykonáme v predjarnom období. Citlivé ruže môžeme chrániť pred mrazom ochranným obalom napr. bielou geotextíliou. Rovnako chránime aj popínavé ruže, hlavne na

Hoste sa darí v tmavých kútoch Toto obdobie je tým najvhodnejším na založenie nových záhonov a skalky. Vysadené rastliny v novovytvorených kompozíciách majú do nástupu zimy čas zakoreniť a prispôsobiť sa novému miestu. Pre záhony a skalky je to dôležité a efekt sa dostaví už nasledujúcu jar. Ak vieme, že na vybranom mieste celý deň svieti slnko, nebudeme do výsadby plánovať tieňomilné rastliny a opačne. Nemenej dôležité sú vlhkostné pomery stanovišťa, ale aj jeho oslnenie, a to aj v zimných mesiacoch. Pri

vhodné v kombinácii viacerých druhov, po sezóne listy zaťahuje a v ďalšej sezóne vyrastú nové; astilbu (Astilbe) – má rada pretienené vlhké stanovište, vhodné k jazierkam; srdcovku (Dicentra) – nádherná trvalka starých záhrad, kvitne bielym alebo ružovým kvetom, po odkvitnutí vňať čoskoro zmizne; čemericu (Helleborus) – H. niger kvitne medzi prvými kvetmi na jar. Dnes máme k dispozícií veľký počet rastlín, takže si svoje okrasné záhrady môžeme vytvoriť podľa vlastnej fantázie. ○

11. 10. 2014 • 41 /4616/

DOMÁCNOSŤ

Ako sa vyhnete škodlivinám

kodliviny číhajú na naše zdravie úplne všade. Prinášame vám tipy, ako sa vyhnúť nielen tým v oblečení či PET fľašiach. Denne čítame o škodlivých látkach – v hračkách, potravinách alebo oblečení. Najlepšie urobíte, ak budete dôverovať svojmu čuchu a značkám kvality. Oblečenie: Okrem rôznych farbív sa o problémy môžu postarať napríklad aj triesloviny (taníny) v kožených opaskoch. Preto ich nikdy nenoste na holej pokožke. To isté platí aj pre oblečenie z lacnej syntetiky. Obsiahnuté zmäkčovadlá môžu pôsobiť rakovinotvorne. Grilovanie: Grilovanie je zdravé. Ale iba vtedy, ak sa robí správne. Problémové látky vznikajú, keď tuk alebo marináda kvapkajú na drevené uhlie. Príliš tmavé miesta na mäse odkrojte, na dochutenie používajte bylin-

ky, ktoré pôsobia proti škodlivým účinkom. Pokladničné bloky: Po kontakte s bločkami si umyte ruky. Tie sú väčšinou tlačené (podobne ako parkovacie bločky a výpisy z účtov) na termopapier. Môžu obsahovať chemikáliu bisfenol A, ktorá narúša hormonálny systém. PET fľaše: Do nápojov v takýchto fľašiach sa uvoľňujú látky ako etanol a antimón. Niektorí experti ich považujú za škodliviny. Preto ich nedávajte na slnko a ani ich nenechávajte v aute. Ak fľašu necháte dlhšie v aute, určite ju potom vyhoďte. Podlaha: Výber podlahovej krytiny je veľmi dôležitý. Ide o jednu z najväčších bytových plôch, a tú tak často meniť nebudete. Preto jej venujte pozornosť. Pri vyberaní podlahy sa držte prírodných materiálov. Vyhnite sa kobercom, v ktorých

sa zbytočne hromadí prach. Vhodné materiály: drevo, korok, linoleum, marmoleum, kameň či keramika. POZOR! Linoleum

Bytový textil: Posteľná bielizeň, uteráky i koberce môžu obsahovať niekoľko látok – kadmium a chróm či napríklad

nie je PVC. Linoleum je z prírodných materiálov: ľanového oleja a drevenej či korkovej múčky. Neškodí alergikom a zastavuje rast mikroorganizmov. Nevhodné materiály: PVC, novilon, laminát (môže obsahovať formaldehyd).

formaldehyd, ktorý sa používa proti krčeniu bielizne. Vhodné materiály: Biobavlna je síce najlepšia, ale pomerne drahá; niekedy stačí nakupovať v kvalitných obchodoch. Pred použitím sa odporúča nový textil najprv vyprať. 

USKLADNITE LETNÉ TOPÁNKY NA ZIMU

Iba očistiť ich nestačí!

etné topánky dobre slúžili celú sezónu a teraz je čas uložiť ich na zimný spánok. Postarať sa iba o vonkajšie časti topánky nestačí. Očistiť a hlavne dezinﬁkovať treba aj vnútro! Ak im nedoprajete dôkladnú hygienu aj znútra, budú sa na zvyškoch kože až do leta pásť plesne a rôzne parazitujúce huby. Rada z truhlice starej mamy znie: topánky zabaliť a dať ich na 24 hodín do mrazničky. Predstava topánok v mrazničke medzi potravinami však nie je ktoviečo a navyše, ani niekoľkohodinový mráz nemusí huby úplne zničiť. Oveľa rozumnejšie je nechať to na inú – múdru hubu (latinský názov je Pythium oligandrum). Je to huba kanibalka, živí sa inými členmi svojho druhu. Nemajú proti nej šancu, lebo je rýchlejšia než ostatné parazity. Keď tento predátor všetko zje, nemá sa čím živiť a zahynie. Zostanú iba čisté, húb a plesní zbavené topánky.

Ako na rôzne materiály: Pre ľudí platí, že čistota je pol života, v prípade topánok je to polovica životnosti. Ale pozor, umývanie nie je správna cesta! Spôsob čistenia záleží od materiálu. Kožené topánky: Neumývame ich vodou a už vôbec nie mydlom

alebo saponátom. Topánky aj kožené podrážky čistíme vlhkou handričkou alebo jemnou navlhčenou kefkou. Potom ich necháme dobre voľne vysušiť (nie na priamom slnku ani pri priamom zdroji tepla) a ošetríme impregnačným sprejom. Kožené lakovky: Hoci majú povrch, ktorý vodu odpudzuje, neznáša ju najlepšie. Aby ste ich v lete nevytiahli popraskané, očistite ich iba vlhkou flanelovou handričkou. Semiš: Znalci materiálov vedia, že to, čo ľudovo nazývame semiš, je brúsená koža. Takzvaný nubuk je koža brúsená na líci, na dotyk jemná ako zamat. Velúr je zas koža brúsená na rube. Pri ošetrovaní je však jedno, či ide o rub alebo líce, topánky čistíme impregnačným sprejom a gumovou kefkou. Voda je tabu.

VII

Textilné topánky: Nikdy ich neperte a pokiaľ možno, ani neumývajte. Pred zazimovaním ich vykefujte nasucho alebo použite na textilnú obuv určené ošetrujúce penové spreje, ktoré hĺbkovo čistia a oživujú farby. Športová obuv: Konečne niečo, čo sa dá prať. Ideálne v rukách, ale dajú sa vyčistiť aj v práčke, ak sa zvolí primerane šetrný program. Gumená obuv: Neškodí jej ani voda, ani mydlo, ani poriadna kefa. Umyť, vysušiť, odložiť. Kam s nimi: Ideálne miesto na uskladnenie topánok je botník. Obuvi neškodí, keď ju skladujeme zavesenú alebo položenú na rovnej alebo šikmej podložke. Dôležité je, aby skrinka, v ktorej sú, bola dobre vetraná a aby v nej nebolo vlhko. Aby si udržali tvar, treba topánky pred uložením na zimný spánok vyplniť buď špeciálnymi napinákmi alebo papierom. Tým môžete obuv aj prikryť, aby ste ju čo najlepšie uchránili pred prachom. V žiadnom prípade topánky nebaľte do igelitu, pretože potrebujú dýchať.  Zdroj: internet

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Vyprážené kuracie kúsky Suroviny: 1 kg kuracích pŕs, 1 pohárik kyslej smotany, 1 vajce, 1 strúčik cesnaku, 1 lyžička karí korenie, štipka vegety, štipka soli, strúhanka, sezamové semienka, olej. Takto sa to podarí: Kuracie prsia umyjeme a nakrájame na kocky. Z kyslej smotany, vajca, roztlačeného strúčiku cesnaku, korenia karí, zo štipky vegety a zo soli pripravíme marinádu. Prsia dáme do marinády a aspoň 12 hodín necháme zakryté v chladničke marinovať.

Na druhý deň kúsky kuraťa obalíme v strúhanke zmiešanej so sezamovými semiačkami a vyprážame na horúcom oleji. Podávame so šalátom.

Zapekané zemiaky – diabolské Suroviny: 800 g paradajok, 200 g zemiakov, 2 cibule, 4 strúčiky cesnaku, 5 vajec, 1 chilli paprička, 1 lyžica sójovej omáčky, 2 lyžičky karí korenia, soľ, mleté čierne korenie, olej. Takto sa to podarí: Na oleji speníme cibuľku a pridáme karí korenie. Chvíľku ešte popražíme. Potom pridáme paradajky nakrájané na štvrtiny, nasekaný cesnak, chilli papričku a na záver sójovú omáčku. Medzitým si očistíme zemiaky a nakrájame

na kocky. Podľa chuti posypeme grilovacím korením (asi 4 lyžice). Nevaríme! Do surových zemiakov primiešame zeleninovú zmes a poriadne premiešame. Zapekaciu misu prikryjeme a pečieme pri teplote 200 stupňov 30 minút. Potom misu vyberieme a vylejeme na zemiaky rozšľahané vajcia, do ktorých sme dali lyžičku soli a štipku čierneho mletého korenia. Misu už nezakrývame a dopekáme 10 minút pri tej istej teplote.

Zapekané zemiaky s morčacím mäsom Suroviny: 800 g zemiakov, olej, soľ, biele mleté korenie, rasca, 500 g morčacích pŕs, 2 dl sladkej smotany, sladká a pálivá červená paprika, 50 g masla, 100 g strúhaného syra. Takto sa to podarí: Zemiaky očistíme, umyjeme, nakrájame na tenké plátky, na rozohriatom oleji postupne opečieme, posolíme, okoreníme a posypeme rascou. Mäso umyjeme, osušíme, nakrájame na plátky, posolíme,

okoreníme a z oboch strán opečieme na rozohriatom oleji. Do vymastenej zapekacej misy dáme polovicu zemiakov, obložíme mäsom a prikryjeme zvyšnými zemiakmi. Zalejeme smotanou rozšľahanou s mletou sladkou a pálivou paprikou, obložíme plátkami masla, prikryjeme alobalom a vo vyhriatej rúre zapekáme 40 minút. Odkryjeme, posypeme postrúhaným syrom a ešte krátko zapečieme.

Čokoládové mesiačiky s rumovou polevou Suroviny: Na cesto: 125 g masla alebo margarínu, 125 g práškového cukru, 125 g čokolády na varenie, 125 g múky, ½ kypriaceho prášku, 4 vajcia; Na polevu: 300 g práškového cukru, 4 lyžice rumu, trochu vody. Takto sa to podarí: Cesto: Zmäknuté maslo alebo margarín, cukor a postrúhanú čokoládu vymiešame do peny. Čokoládu môžeme rozpustiť aj v mikrovlnke. Postupne zašľaháme 4 žĺtky, múku s práškom do pečiva a sneh z bielkov. Cesto natrieme na vymastený a múkou vysypaný plech. Pečieme pri 180 stup. asi 30 min. Poleva. Do misy

preosejeme práškový cukor a vymiešame s rumom na hladký krém. Podľa potreby pomaly po lyžiciach pridávame vlažnú vodu. Nesmie byť veľmi riedke, aby z koláčika nestieklo. Upečený koláč ešte horúci polejeme polevou, necháme vychladnúť a okrúhlou formičkou vykrajujeme mesiačiky.

Mascarpone vymiešame s práškovým cukrom, pridáme maslo a trochu citrónovej šťavy. Spolu vyšľaháme mixérom na krém.

Upečené cestá natrieme krémom, a potom aj celú tortu. Necháme trochu v chladničke. Vyzdobíme figami, orechmi a medom.

Orechová tortička s figami Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 120 g cukru, 100 g múky, 100 g mletých orechov, 75 g čiernej čokolády, trochu soli; Na plnku: 250 g mascarpone (krémový syr), 100 g masla, 100 g práškového cukru, trochu citrónovej šťavy; Na ozdobu: figy, orechy a med. Takto sa to podarí: Cesto: Roztopíme čokoládu a necháme trochu vychladnúť. Bielky vyšľaháme

s trochu cukru a soli. Žĺtky tiež vyšľaháme so zvyšným cukrom, pridáme múku a mleté orechy. Zmiešame s vyšľahanými bielkami a rozdelíme na tri časti. Jednu časť necháme takú, do druhej pridáme za lyžicu roztopenú čokoládu a do tretej pridáme zvyšnú roztopenú čokoládu. Pečieme v okrúhlom plechu (15 cm) na 160 stupňov asi 25 minút. Plnka:

Zdroj: internet POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 378 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Tradičný, už 63. Kovačický október V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Anička Chalupová

stredným bodom osláv Kovačického októbra je tradičná kolektívna výstava obrazov členov Galérie insitného umenia v Kovačici. Pred 62 rokmi prvýkrát a v sobotu 4. októbra po 63-krát insitní maliari usporiadali ďalšiu kolektívnu prezentáciu svojich olejomalieb, v rámci ktorej boli výstavy obrazov dragačevských maliarov a fotografií Poznáte ma? autorov Anny Séčovej-Pintírovej a Marijana Pavlova. Na tohtoročnom výtvarnom salóne v GIU sú vystavené obrazy týchto členov galérie: Alžbety Čížikovej, Michala Povolného, Jána Bačúra, Kataríny Karlečíkovej, Desy Petrovovej-Morarovej, Evy Husárikovej, Pavla Cicku, Zuzany Vereskej, Jána Glózika, Rozálie Markovovej, Anny Kňazovicovej, Jozefa Havjara, Štefana Vargu, Draga Terzića, Anny Lenhartovej, Jána Žolnaja, Nady Koreňovej, Juraja Lavroša, Pavla

Tradičná a vždy nová – výstava obrazov členov GIU. Záber z otváracieho prejavu veľvyslanca SR Dr. Jána Varšu.

Ľavroša, Pavla Povolného-Juhása, Anny Kotvášovej, Martina Papa, Márie Hlavatej, Maríny Petríkovej, Dobrosava Milojevića a Janoša Mesaroša. Vernisáž 63. Kovačický október aj tentoraz prilákala početných hostí – zbožňovateľov insity z rôznych prostredí, medzi ktorými boli vysokí štátni zástup-

covia, vedúce osobnosti nášho národného života, vedúci inštitúcií a ustanovizní. V úvodnom prejave sa najprv prihovorila Mária Raspírová, riaditeľka GIU, pokým slávnostné otvorenie výstavy patrilo veľvyslancovi Slovenskej republiky Dr. Jánovi Varšovi. Neskoršie na podkroví galérie Anna Tomano-

DIVADELNÁ PREMIÉRA V KOVAČICI

A. Chalupová

• KULTÚRA •

Herci divadelnej scény VHV v komédii Starý frfloš (záber z premiéry)

Goran Bobić, kostýmy Saša Krga, hudbu Ninorata, Vladimír Lenhart. Techniku majú na starosti Viktor Karkuš, Miroslav Jonáš a Ján Toman. Divadelné predstavenie Starý frfloš herci divadelnej scény VHV predvedú na prehliadke slovenskej



KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

V aktuálnej sezóne s komédiou Starý frfloš chotníci divadelnej scény VHV pri Dome kultúry v Kovačici v prvý víkend osláv Kovačického októbra (v nedeľu 5. októbra t. r.) premiérovo zahrali komédiu Starý frfloš autora Carla Goldoniho, talianskeho dramatika a tvorcu talianskej komédie. Úlohy režiséra sa ujal Ján Makan, renomovaný režisér z Nového Sadu. Roly v tomto predstavení obsadili herci: Anna Širková (Marcolína), Anička Príbeľová (Cecília) a Pavel Brezník (Todéro) z Padiny a šiesti herci z Kovačice Ján Žolnaj (Meneghetto), Viera Sládečeková (Fortunáta), Viktória Šifelová (Žanetta), Miloslav Jonáš (Pellegrín), Jaroslav Hriešik (Desidério) a Igor Košút (Nicoleto). Scénografiu vypracoval

vá-Makanová, podpredsedníčka Zhromaždenia APV a predsedníčka NRSNM, slávnostne otvorila výstavu fotografií Poznáte ma? autorov A. Séčovej-Pintírovej a M. Pavlova. Výstava je realizovaná s cieľom prezentovať verejnosti fotografie z bohatého fondu Múzea vojvodinských Slovákov, na ktorých sú vyfotografované deti, mládež a dospelí pri rôznych príležitostiach z obdobia prvej polovice 20. storočia. Expozícia predstavuje dôležité momenty v živote človeka, ako sú rodinné obyčaje, pracovné príležitosti, tiež spoločenské a obchodné momenty. V druhej časti výstavného priestoru boli nainštalované obrazy dragačevských maliarov, s ktorými má GIU vyše 40-ročnú spoluprácu. Všetky výstavy v GIU budú sprístupnené milovníkom výtvarného umenia do konca tohto mesiaca.

ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín 2014, ktorá sa bude konať na javisku kovačického DK v dňoch 24. októbra – 2. novembra t. r. v rámci oslavy významného jubilea – 100 rokov divadla v Kovačici.

Kultúrny informátor na október. Aj na október zamestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova pripravili bohatý program kultúrnych dianí. Najnovší informátor predstavili v piatok 3. októbra v tamojšej galérii. Koncerty pod názvom Znej pieseň zborová sa uskutočnia 10. a 11. októbra v divadelnej sále a v slovenskom evanjelickom kostole. Nová výstava v pazovskej galérii Strediska pre kultúru je na programe 13. októbra a milovníkom výtvarného umenia sa výstavou ilustrácií predstaví Rade Marković z Belehradu. V organizácii Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy výstava obrazov Staropazovčana Jaroslava Vršku bude 24. októbra v aule divadelnej sály. Divadelné predstavenie Podozrivá osoba v podaní SVD a v réžii Alexandra Baka si pazovské obecenstvo bude môcť pozrieť v nedeľu 19. októbra v divadelnej sále. Ani v tomto mesiaci nevystane bohatý filmový repertoár. A. Lš.

41 /4616/ 11. 10. 2014

Kultúra PRI 95. VÝROČÍ PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Na obzore nová Pamätnica Jaroslav Čiep

školskom roku 2014/2015, keď si petrovské Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom pripomína 95. narodeniny, školskou výučbou v tomto gymnáziu je zahrnutých 269 žiakov. Zoradení sú do 13 tried. Prvákov je 59, druhákov najmenej – 46, tretiakov už o trochu viac – 77, a štvrtákov je najviac, až 87. V deviatich triedach výučba prebieha v slovenskom vyučovacom jazyku a v štyroch v srbskom vyučovacom jazyku. Je to bilancia, ktorá sprevádzala aj organizáciu slávnostného pripomínania si dňa školy v piatok 3. októbra. Predpoludním v tento deň zvyčajne bývajú žiacke športové súťaže v kolektívnych športoch a v atletických disciplínach, kde si domáci žiaci vedia zavolať hostí z okolitých stredných škôl a zmerať si sily s nimi. Predvečerom v slávnostnej sieni organizujú tradičný program. Naň si vedenie školy zavolá nielen terajších profesorov

Doteraz vydané pamätnice, čiže gymnaziálne ročenky

a zamestnancov školy, ale aj penzistov, predstaviteľov iných škôl z obce a vôbec širšiu verejnosť. Okrem primeraného programu v podaní žiakov gymnázia a úvodného príhovoru riaditeľa školy gymnaziálny syndikát deň školy využíva i na poďakovanie sa zamestnancom školy pri okrúhlom počte odpracovaných rokov, ale aj na slávnostné vyprevadenie

VIZUÁLNE ODKAZY V GALÉRII SND V KYSÁČI. V Galérii SND v Kysáči v piatok 3. októbra otvorili výstavu grafického dizajnu Vizuálne odkazy autora Boška Ševu, riadneho profesora na Katedre pre grafické komunikácie Akadémie umenia v Novom Sade. Početným prítomným sa prihovorili Michal Madacký, vedúci galérie, Michal Ďurovka, akademický maliar, a autor výstavy, ktorý sa 40 rokov profesionálne zaoberá grafickým dizajnom a 20 rokov pedagogickou činnosťou. Výstava zahŕňa plagáty, príslovia, ochranné známky a logá. Cieľom grafických riešení je zvyšovanie povedomia verejnosti o vzťahu k životnému prostrediu, prírode, ľuďom. Výstava potrvá do 17. októbra.

E. Š.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

do výslužby tých, ktorí splnili podmienky na dôchodok. Teraz sa lúčili s dlhoročnou profesorkou a psychologičkou Tatianou Korošovou. Žiaci v programe prezentovali svoje hudobné a literárne vlohy. Nimi neraz reprezentujú školu v širších rámcoch a na žiackych a ostatných spoločenských súťaženiach nielen v našej krajine, ale aj v zahraničí.

Dejiny tejto našej azda najvzácnejšej vzdelávacej inštitúcie natrvalo sú zachytené vo viacerých knihách. Okrem ročných školských správ, ktoré kedysi pravidelne vychádzali tlačou, práca so žiakmi na gymnáziu je zachytená v periodických publikáciách nazvaných pamätnice. Prvá vyšla k 50. výročiu školy roku 1969, druhá o desaťročie neskôr roku 1979. Na tretiu verejnosť čakala ďalších 15 rokov a vyšla pri 75. výročí gymnázia roku 1995. Naposledy publikovaná pamätnica, štvrtá v poradí, je z roku 2004. Uplynulo ďalšie desaťročie a chystá sa ďalšia kniha. K jej vydaniu finančne prispeje Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny so sumou 100 000 dinárov. K tomu národnostná rada tradične podporuje piatich úspešných žiakov ubytovaných v žiackom domove a v rámci večierka im verejne udelili štipendiá v tvare ročného bezplatného ubytovania a stravovania v internáte v aktuálnom školskom roku.

ĎALŠIA GENERÁCIA ŠTUDENTOV SLOVAKISTIKY. V pondelok 6. októbra na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade privítali novú generáciu študentov slovenského jazyka a literatúry. Presnejšie, privítali päť študentiek zo Starej Pazovy, Silbaša, Kysáča a Petrovca. Vedúca oddelenia prof. Dr. Jarmila Hodoličová budúce slovakistky oboznámila nielen s fungovaním oddelenia, ale aj bližšie predstavila systém vyučovania, ako aj zloženie fakulty a univerzity. Pripomíname, že sa na Filozofickej fakulte slovenčina vyučuje od roku 1961 a od školského roku 2006/2007 vyučovanie prebieha podľa Bolonského systému. Zatiaľ základné akademické a master štúdiá ukončilo viac ako 150 študentov. Na snímke: Študentky prvého ročníka s vedúcou oddelenia. J. P-á • KULTÚRA •

V DOME KULTÚRY 3. OKTÓBRA V KOVAČICI

Páračky okriali nejednu dušu Anička Chalupová

hov husí a kačíc, ako i driapanie, čiže páranie peria sa z dedín už takmer vytratili. V minulosti sa páračky peria usporadúvali v rodinách, kde mali dievku súcu na vydaj. Spoločenským zámerom páračiek bolo rozprávanie, čo sa v dedine stalo, kto čo počul, či videl. Nechýbali ani príbehy, ktoré mali deti niečo naučiť alebo ich trochu postrašiť. Dievka si najčastejšie pozývala na páračky nielen susedky a príbuzné, ale aj kamarátky a známe z celej

dediny. Často sa v jednom dome pri takýchto prácach stretlo viac ako tridsať osôb, ktoré boli vekovo rozdielne. V piatkový večer 3. októbra v sieni kovačického Dievky si pri práci spievali všelijaké piesne… Domu kultúry na Páračkách bolo vyše 60 účastníkov a tých, čo novom programe sa predstavili aj majú radi slovenskú hudbu, spev a tanečníci HFS V šírom poli hruška, tanec, bolo omnoho viac, asi 400. ktorí predviedli kovačickú obyčaj V galaprograme, ktorý režírovala Páračky peria, v čom im hlasovo Ivana Svetlíková, účinkovala diev- pomáhali spevácke skupiny Bohémi čenská spevácka skupina a tanečné a Sláviky za hudobného sprievodu skupiny DFS Vločka, ktorý pôsobí slovenského ľudového orchestra pri ZŠ v Kovačici. V poldruhahodi- Rosička. Na programe nechýbali

ODBORNÉ STRETNUTIE V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V KULPÍNE

Skúsenosť nad teóriou Katarína Gažová

árodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Asociácia slovenských pedagógov v piatok 3. októbra v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne usporiadali odborné stretnutie pod názvom Inkluzívne vzdelávanie s vyučovacím jazykom slovenským. Na stretnutí sa zúčastnilo až 65 učiteľov z Báčky, pokiaľ ich kolegovia zo Sriemu neprišli. Na stretnutí boli učitelia z Báčskeho Petrovca, Hložian, Pivnice, Kysáča, Lugu, zo Silbaša, Selenče a hostitelia z Kulpína. – V spolupráci so Svetlanou Zolňanovou, predsedníčkou Výboru pre vzdelávanie NRSNM, sme sa dohodli, že toto odborné stretnutie pre Báčku a Sriem realizujeme v Kulpíne. Prednášateľmi odborného stretnutia boli kolegovia zo Slovenska: Mária Kozlíková, pracovníčka základnej školy v Bratislave, a Albín Škoviara, profesor primárneho vzdelávania, tiež z Bratislavy. Sú to odborníci, ktorí pracujú priamo v školách, v ktorých sú deti s poruchami v rozvoji. V tejto oblasti majú veľa • KULTÚRA •

skúseností a vedomostí, ktoré na odbornom stretnutí podali aj svojim kolegom zo Srbska. Samozrejme, na druhej strane aj oni mohli získať nové skúsenosti od tunajších kolegov, lebo aj u nás v školách prebieha program práce s deťmi s poruchami v roz-

voji. Aj v našej škole máme triedy, kde sú zapojené deti, ktorým je potrebná osobitná odborná pomoc v každodennej práci v škole. Prednášatelia poskytli našim učiteľom vzácne informácie z tejto oblasti, svoje skúsenosti a poučili ich, ako ďalej pracovať.

veselé scénky, v ktorých účinkovali Miloslav a Katarína Jonášovci, Eva Sachterová a Jarmila Nemčeková. Klasické páračky sa v mnohých slovenských prostrediach postupne vytratili. Pre budúce generácie ich zachovajú azda už len folklórne súbory. Teoretické vedomosti sa dajú naučiť z kníh, ale priama skúsenosť je omnoho vzácnejšia, a to sme týmto stretnutím dostali, a verím, že nám to všetkým pomôže v ďalšej pedagogickej práci, – povedala riaditeľka kulpínskej školy Jovanka Zimová. Podobné odborné stretnutie zamerané na pedagogickú prácu s deťmi s poruchami v rozvoji organizátori usporiadali pre učiteľov z Banátu v sobotu 4. októbra v ZŠ maršala Tita v Padine.

OKTÓBROVÝ VZLET má osobitnú prílohu v podobe zborníka textov pod názvom Čo dokáže pekné slovo. Ide o publikáciu obsahujúcu odmenené žiacke práce z troch doterajších ročníkov rovnomenného literárneho súbehu, ktorý vypisuje Komisia pre literárnu činnosť Výboru pre kultúru NRSNM. Táto knižočka je spestrená kresbami a ilustráciami autorov, ktorí spolupracujú so Vzletom. V októbrovom čísle tiež možno čítať o kulpínskom kickboxovom klube Fire Kick, zážitkoch petrovských gymnazistiek z festivalu v Rumunsku, kovačickom mládežníckom divadelnom predstavení I na U, francúzskej novinárke so selenčskými rodinnými koreňmi… Píše sa o aktualitách a zaujímavostiach z oblastí informačných technológií (Universal Serial Bus), počítačových videohier (J.U.L.I.A. Among the Stars), filmového umenia (The Calling, Hannibal) a súčasnej hudby (Within Temptation, Lude Krawe, Arsenal Fest). Okrem pravidelných a ustálených rubrík v tomto čísle sú dve nové: Perličky a (Žiaden) problém. Na titulnej strane je ilustrácia pod názvom Architektúra Padiny ako inšpirácia – vypracoval ju známy pančevský autor komiksov Aleksandar Zograf. Čítajte Vzlet! 41 /4616/ 11. 10. 2014

Kultúra V JÁNOŠÍKU ODZNEL FESTIVAL

V Šándore na bráne Vladimír Hudec

Jánošíku v sobotu 4. októbra odznelo tradičné podujatie tamojšieho SKUS Jánošík V Šándore na bráne. Na úvod sa početným

počte prišli pozrieť program, a tak podporili snahy úplne omladeného vedenia spolku a súboru pokračovať v úspešnej práci. Speváci na tomto festivale nesúťažili, ale, ako to povedala moderá-

Čo sa stalo v Šándore na bráne zaspievali spoločne na záver programu

divákom prihovorila Karolína Supeková, novozvolená predsedníčka spolku, ktorá vyjadrila vďaku všetkým Jánošíčanom, ktorí si vo veľkom

torka Danica Vŕbová, na javisku jánošíckeho Domu kultúry spievali na dobrú náladu, pobavenie a umelecký zážitok svojich spoluobčanov. Nuž

PIESEŇ JE NAŠA RADOSŤ V PADINE

Jana a Ines postúpili do finálovej súťaže Anička Chalupová

rednedávnom sa veľká sieň Domu kultúry Michala Babinku v Padine podobala obrazárni usmiatych detských tváričiek, ktoré svojím slávičím spevom okriali dušu nejedného milovníka slovenských ľudových piesní. Mnohým maminkám a starým mamám sa v ten večer od radosti, že im ratolesť po prvýkrát vystúpila pred verejnosťou, potajomky vykotúľala z oka slza. Na tohtoročnom Festivale slovenských ľudových piesní pre deti

www.hl.rs

Pieseň je naša radosť, ktorý bol vo štvrtok 2. októbra, vystúpilo 13 mladučkých spevákov, žiakov Základnej školy maršala Tita. Po príhovore moderátorov programu Ivety Petrovičovej a Michala Valentu, na krásne upravenom javisku DK, o postup do finálovej časti festivalu sa uchádzali: Jana Galasová, Ines Juricová, Katarína Kukučková, Michaela Kotvášová, Anabela Muminovićová, Alexandra Ondríková, Saša Rohárik, Dana Marušníková, Veronika Ondríková, Blanka Valentová, Saňa Petrášová, Darina Kupcová a Helena Muži-

Informačno-politický týždenník

Choreografiu Regrútske tance Jánošíčania tancujú bezmála 25 rokov

a potom nasledoval pestrý program. Na javisku sa striedali mladí, ale ostrieľaní speváci Martina Zríniová, Valentína Chrťanová, Saňa Žiaková, Daniela Čiepová, Maja Miloševićová, Anna Megová a dueto Jaroslav Horniak a Jana Urbanová. A kde je hudba a spev, tam je aj tanec, a tak ani na tomto večierku nevystala známa choreografia Jána Slávika Regrútske tance. S ňou jánošícki ochotníci vystúpili na FF Tancuj, tancuj... v roku 1991, a potom aj na Podpolianskych nićová. Za sprievodu ľudového orchestra v zložení: Vladimír Halaj a Vladislav Hlavatý (akordeón), Vieroslava Válovcová, Darko Munćan a Sandra Galátová (husle), Daniel Cicka (cimbal), Janko Tomek (kontrabas) a vedúci orchestra Pavel Tomáš ml. (viola), každý zo spevákov sa predstavil dvoma slovenskými ľudovými piesňami. Padinské obecenstvo v sieni DK nešetrilo svoje ruky a viacnásobným potleskom posmeľovalo mladučkých interpretov. Po dozvukoch súťažnej časti odborná porota, ktorú tvorili: Mariana Marčeková, Ján Kolárik a Pavel Tomáš st. rozhodla, aby v tohtoročnej finálovej časti festivalu Rozspievané klenoty, ktorý bude 19. októbra, Padinu predstavovali Ines Juricová a Jana Galasová, ktorá získala aj odmenu za najkrajší ľudový kroj. V posudzovacej komisii, ktorá hodnotila najkrajší kroj, boli Katarína Petrášová, Anna Halajová a Katarína Masaryková. Tretiu cenu

slávnostiach na Detve. Jánošíčania ju už takmer 25 rokov prenášajú z kolena na koleno, z generácie na generáciu tanečníkov. Svojráznou kuriozitou je, že tanečníci, ktorí túto choreografiu zatancovali v sobotu večer, neboli ani narodení alebo mali iba rok či dva, keď bola prvýkrát predvedená. Nuž a to, ako sa zabáva šestnásťročný mládenec, diváci sa mohli dozvedieť z omnoho mladšej choreografie Keď som ja bol šestnásťročný mládenec, pod ktorú sa podpisuje Katarína Mosnáková. Vcelku to bol vydarený večierok, ktorým omladený folklórny súbor jánošíckych ochotníkov potvrdil, že napriek problémom v tejto osade sú ochotníci, ktorí na seba prevzali bremeno zachovania kultúry a tradície tunajších Slovákov.

Jana Galasová okrem hlasu vynikala tradičným autentickým krojom

odbornej poroty si vyspieval Saša Rohárik, pokým sa obecenstvu najviac páčil spev Dany Marušníkovej. Organizátorom aj tohtoročného festivalu je Základná škola maršala Tita v Padine. • KULTÚRA •

PRVÝ OKTÓBROVÝ VÍKEND

Hudobné podujatia pre každého A. Chalupová

rvý víkend osláv Kovačického októbra je za nami. Podujatia boli pekné, na svoje si mohli prísť všetci, bez ohľadu na vek. Kovačica sa počas troch dní stala centrom kultúrnych dianí, zábavy a stretnutí s priateľmi z družobných miest. Nie každému sa dalo vyhovieť, no organizátor Miestne spoločenstvo Kovačica sa snažil urobiť

taký program, aby si každý našiel to, čo ho najviac zaujíma. Hostia spoza chotára boli milo prekvapení tým, čo sa všetko v tejto osade insity udialo. V piatok 3. októbra na nádvorí Miestneho spoločenstva Kovačica bol Rockový koncert. Na dobrú náladu hrali hudobné skupiny Whidhout Fear z Kovačice a Mad Red z Belehradu. Sobotňajší večer sa niesol v atmosfére slovenskej

Členovia hudobnej skupiny Elton Band sú dlhoroční a osvedčení kovačickí hudobníci

Koncert na organe MgA. Janka Siromu je už tradičným podujatím v rámci osláv Kovačického októbra

zábavnej a ľudovej hudby. Milovníkov slovenskej hudby do tanca vyvábila hudobná skupina Big Foot z Báčskeho Petrovca. V tretí deň ústredných osláv Kovačického októbra v slovenskom evanjelickom kostole bol organový koncert MgA. Janka Siromu, ktorého hru na organe sprevádzal trubkár Miroslav Poničan a dychový orchester SEAVC v Báčskom Petrovci.

Program moderoval študent teológie Ivica Grujić-Litavský. Na neskorú hodinu sa posunula spoločenská zábava na nádvorí MS, kde hrala novozaložená kovačická skupina Elton Band a jej členovia Pavel a Vladimír Ďurišovci, Jaroslav Chalupa a Ján Litavský. Chladný večer neprekážal v zábave, tancachtiví sa bavili takmer do rána.

Z ČINNOSTI MOMS NOVÝ SAD

Úspechy napriek sťaženým podmienkam Jaroslav Feldy

ovosadskí matičiari v stredu 1. októbra v miestnostiach starej fary slávnostným programom, ktorý usporiadalo SKC P. J. Šafárika, začali sezónu pravidelných mesačných podujatí na obdobie rokov 2014 – 2015. Matičiarom po výstupe zmiešanej speváckej skupiny činnosť spolku predstavili koordinátori práce jednotlivých odbočiek. O činnosti, úspechoch, plánoch, ako i problémoch, s ktorými sa stretá spevácka zložka, hovorila Anička Brtková-Valentová. V mene divadelnej odbočky informoval Samo Valent a v mene folkloristov a orchestra sa zmienil Milan Lačok. Podľa podaných správ a ukážkového programu • KULTÚRA •

jednotlivých odbočiek napriek finančným a priestorovým problémom v Šafáriku kvitujú skvelé úspechy, o čom svedčil potlesk prítomných návštevníkov. Novosadskí ochotníci si preto, ako zahlásili, tohto roku s hrdosťou pripomenú pätnáste výročie založenia ženskej speváckej skupiny. Pravda, nezabúdajú ani na štyridsiate výročie obnovenia odbočkovej činnosti. V druhej časti večierka podpredsedníčka SKC P. J. Šafárika Juliana Brtková podrobnejšie ozrejmila aktuálnu situáciu v spolku. Osobitný dôraz dala na problémy, ktoré vznikli po páde časti strechy budovy, v ktorej pôsobia všetky zložky organizovanej činnosti tak novosadských Slovákov, ako i širšie. Bolo počuť,

že sa novosadskí matičiari ešte pred pádom strechy za výstavbu novej budovy zasadzovali tak na svojom valnom zhromaždení, ako i na schôdzi Správnej rady matičného ústredia. Po zborovom konvente, ktorý výstavbu novej budovy schválil, aktivitách,

ktoré podnikli s patričnými inštitúciami Slovenskej republiky, ale i po predvolebných sľuboch niektorých kandidátov na členov NRSNM treba očakávať, že sa táto pálčivá otázka rieši. Foto: z archívu MOMS Nový Sad

41 /4616/ 11. 10. 2014

Kultúra KRESBY DRAGANA JANKOVA V MALOM VÝTVARNOM SALÓNE KULTÚRNEHO STREDISKA NOVÉHO SADU

Mosty ku kráse

Maliar a more

Oto Filip

eho meno je na novosadskej výtvarnej scéne prítomné, presnejšie známe už dlho. Novosadčan Dragan Jankov, narodený v roku 1961, sa umeniu upísal už na Stred-

nej umeleckej škole Bogdana Šuputa, aby tú lásku upevnil na tunajšej Akadémii umení, kde diplom získal v roku 1989. Od toho istého roku je i umelcom na voľnej nohe, rok predtým – 1988 – sa stal členom Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny. Ukážkou správnosti jeho voľby je už to, že doposiaľ účinkoval na vyše dvesto skupinových výstavách doma i v zahraničí, že je nositeľom viacerých cien za maľby a kresby, že má za sebou aj dvadsať samostatných výstav. Tá najnovšia, prebiehajúca v Malom výtvarnom salóne na novosadskom Bulvári Mihaila Pupina číslo 9 od 29. septembra do 10. októbra, pozorovateľa zaujme ihneď. V prvom rade úmyselnou a účelovou jednoduchosťou, opierajúcou sa o spätosť výtvarného a verbálneho – takmer na každom obraze je napísaný odkaz. Autor sa

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI si nespomínajú na taký veľký počet hostí na literárnom večierku ako v sobotu 4. októbra. Za prítomnosti veľkého počtu milovníkov krásneho slova svoj najnovší román Zakotúľaj ma okolo sveta prezentovala spisovateľka Snežana Radojčićová z Belehradu. Je to jej tretí román, v ktorom hovorí o cestovaní na bicykli po Ázii a Európe. Súčasťou premiéry, ktorú spoločne usporiadali Obecná knižnica a Združenie Dea Dia v Kovačici, bola prezentácia fotografií, ktoré autorka nafotila počas cestovania. O autorke a jej tvorbe niekoľko slov povedali členky Združenia Dea Dia Elenka Tomášová a Lýdia Špringeľová-Karkušová. Na snímke: Snežana Radojčićová, autorka románu Zakotúľaj ma okolo sveta. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ňou transparentne prezentuje ako zástanca syntézy rôznych činiteľov, naznačujúcich nielen radosť zo života, ale i priamu zameranosť na kľúčové pojmy existencie, akými sú sloboda, láska, nekonečnosť... Sloboda ako vždy aktuálna téma, či ako možnosť voľby, sloboda ako možnosť zbaviť sa mnohého, čo človeka ťaží. Kresby Dragana Jankova na prvý pohľad pripomínajú tema-

tické žiacke práce, no sú vlastne obrazmi v obraze, zachytávajúce námety od nedele v Paríži, kde bol na študijných pobytoch v rokoch 1987, 1989 a 1990, cez prístav a nekonečnosť Jadranu po detaily Sumatry... Svojrázna a netradičná estetická dimenzia je ich podstatou, tiež hodnotou. Sú totiž krásne a optimistické. A toho je vôkol nás až natoľko neprípustne málo, že ich potrebujeme ako soľ.

„Poľári, poľári...“ Anna Horvátová

tráženie polí a lúk bolo odjakživa nevyhnutnou činnosťou, lebo pytliaci číhali v každej chvíli. Služba poverená strážením polí, lúk, pasienkov, ale aj lesov, viníc, najímaná správou majetku, obcou či hospodárskym spoločenstvom sa v spisovnej slovenčine nazýva hájnická služba. Pracovník konajúci v lesnom a poľnom hospodárstve ochrannú službu je hájnik; žena pôsobiaca v tejto službe je hájnička. Keďže je naše nárečie samo osebe špecifické, nie je nič nové, že sa v ňom objavili aj špecifické termíny „poľár“ či „poľári“. Má to síce súvis so strážením polí, dokonca je to určite aj odvodené od slova pole, ale spisovná slovenčina tento termín nepozná. Ako zaujímavosť z prameňov Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom uvádzame: „Na Slovensku je inštitúcia hájnika, zriadená kráľovskou mocou ako osoby určenej na stráženie (hájenie) lesných revírov a zverníkov, doložená v 11. storočí; z 15. sto-

ročia pochádzajú prvé správy o viničných hájnikoch. Služobné zaradenie, význam a funkcia hájnikov na našom území sa stali predmetom zákonných úprav v 19. storočí. Najímanie osobitných strážcov chotára záviselo od zamestnania miestneho obyvateľstva, uplatňovaného systému hospodárenia, rozdelenia chotára a od počtu urbárov v obci. Hájnika volila obec alebo urbársky výbor na Všetkých svätých, okolo Vianoc alebo cez fašiangy na jeden až tri roky. Každý deň obchádzal chotár, strážil úrodu či urbárske lesy a hlásil richtárovi alebo urbárskemu gazdovi zistené škody. Za službu dostával odmenu v naturáliách, drevo z urbárskej hory, niekde i peňažnú odmenu. Zosyp pre hájnika sa robil v období nových volieb. Jeho znakom bola palica či sekerka, neskôr zbraň a kovový odznak. Viniční hájnici nosili signalizačné trúby alebo píšťaly. Postava hájnika je častá v piesňovej i prozaickej ľudovej tvorbe. Pomenovanie hájnik sa udržuje do súčasnosti pre strážcov poľovných revírov, polí i viníc.“ • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy  Z LISTOV ČITATEĽOV

O projekte Slovenské matky

ko absolvent seminára Píšeš? Píšem! v dielni projektového manažmentu navrhujem budúcim kandidátom na post predsedu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku ideový projekt Slovenské matky. Zámer a opodstatnenie projektu: „Zmráka sa, stmieva sa, zvolebnieva sa...“ – n-týkrát v nových dejinách Srbska, a zase sú v najhoršom postavení, „keď sa k noci chýli“, práve slovenské matky ako najvýznamnejšia zložka slovenského národa v Srbsku. Ako nikdy predtým (a bolo čoho i skôr) bojím sa týchto volieb, poučený doterajšími voľbami do NRSNM, že namiesto národného zjednotenia okolo jednej idey – zachovávania slovenskej národnej svojbytnosti – sa znovu rozhašteríme podľa lokálpatriotických a, prečo nepovedať, i čoraz zreteľnejších úzkoprsých sebeckých záujmov jednotlivcov o vlastné pohodlie a nezáujmov o osud vlastného národa. Už i vrabce na streche čvirikajú o tom, ako nás je každým dňom o dvoch menej a tou vetou sa začínajú takmer všetky verejné prejavy veľkých „orátorov“ na národa roli dedičnej, kým oráči aj naďalej mlčky a nezištne na tej roli orú. (...) A aby som ja čím menej rečnil, lebo slovenská ľudová múdrosť hovorí, že jazykom peniaze nemôž vysekať, navrhujem ako prvú záležitosť novej NRSNM založenie Fondu pre slovenské matky, ktorý by sa na začiatok



pravidelne plnil denným zasielaním esemesiek. Ak sa každý z nás roduverných Slovákov každý deň zriekne iba 10 RSD (čo je hodnota 1 cigarety), každý deň najmenej desať slovenských matiek dostane jednorazovú finančnú pomoc vo výške 15 000 RSD. Keď podá písomnú správu s účtami, že všetko strovila na deti, bude môcť čakať nasledujúcu pomoc. (...) Nakoniec, nie naposledy, aby tento list nebol iba „márnosť a zhon po vetre“, okrem tohto projektu mám hotové ideové projekty v šuplíku: DIPA, FIDA, Partizánsky učiteľ, Slovenská národná rádio-televízia, Hlas ľudu denník, Vetriská na rovine – FEDOP, Slovenské národné vydavateľstvo, 3 x 3 = 8, Valentíkovci, Kultúra do každej slovenskej domácnosti, Slovenská filmová produkcia a mnohé iné v náznakoch. Ak sa na post predsedu NRSNM pripravuje kandidovať niektorá slovenská matka a je ochotná z toho postu chrániť záujmy slovenských matiek, bez ktorých v Srbsku ako národ istotne raz zanikneme celou svojou bytosťou, môže ma kontaktovať kedykoľvek chce. Nielenže jej veľmi rád všetky svoje projekty na zachovanie slovenskej národnej jednoty prepustím bez akejkoľvek úhrady, ale budem veľmi ochotný i napriek zaneprázdnenosti pomôcť jej v predvolebnej kampani. J. Salčák (Titulok redakčný, krátené, celý list na www.hl.rs)

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V Slovenskom vojvodinskom divadle v rámci Detského týždňa v sobotu 11. októbra bude divadelné predstavenie. Petrovec totiž navštívia herci Mašinho divadla z Belehradu a predvedú predstavenie Môj malý pony a zlý čarodejník Bole (My little pony), ktoré sa začne o 12.00 h vo veľkej sieni SVD. J. Č-p BÁČSKY PETROVEC. V Galérii Zuzky Medveďovej v piatok 10. októbra o 19.00 h bude otvorenie samostatnej výstavy

• KULTÚRA • OZNAMY •

grafík akademického maliara a grafika Radovana Jandrića, profesora Akadémie umení v Novom Sade. MVS

SÚČASŤ VÁŠHO BIZNISU KOMPLETNÁ PONUKA PRE MALÉ PODNIKY A PODNIKATEĽOV

Dôležitou súčasťou každej práce je istá podpora a partner, ktorý vám v každej chvíli rozumie. My poznáme potreby malých podnikov a podnikateľov a chápeme ich problémy. Preto sústavne vkladáme a zdokonaľujeme procesy v tomto obchodnom segmente: Priaznivé úverové línky Schválili sme viac ako 100.000 úverov na rozvoj podnikateľstva v Srbsku Úspory v platobnom styku Každá tretia spoločnosť pôsobí prostredníctvom nás, čo vám ponecháva možnosť, aby ste boli bližší svojim partnerom a tým znížili náklady platobného styku Odborná podpora Každej spoločnosti je k dispozícii jej odborný Intesa Biz poradca Účinná a rýchla služba Všetky bankové služby potrebné pre Váš biznis dostupné sú na jednom mieste, čim sa zjednodušuje postup a výrazne šetríte čas Navštívte nás a zistite, čo všetko môžeme urobit’pre Váš biznis.

SELENČA. Dňa 19. októbra sa v Selenči v Dome kultúry uskutoční 34. Festival slovenských populárnych piesní Zlatý kľúč v organizácii Združenia pre zachovanie kultúry, tradície a umenia Selenča a Ústavu pre kultúru vojvodinských slovákov. Koncert bude priamo prenášať RTV. J. G.

41 /4616/ 11. 10. 2014

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA so

SMUTNÁ ROZLÚČKA so

SAMUELOM ZAVAROŠOM

1948 – 2014 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať syn Samuel s družkou Jarmilou

1948 – 2014 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať syn Rodni s manželkou Evou zo Sirigu

SAMUELOM ZAVAROŠOM 1948 – 2014 z Kulpína

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme. Syn Norman s manželkou Martou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SAMUELOM ZAVAROŠOM

so starkým

z Kulpína

so starkým

z Kulpína

Vnukovia Alexander, Norman a Marián z Kulpína

Vnučky Kristína a Valentína zo Sirigu

so starkým

z Kulpína

Vnúčence Vladimír a Ruženka Zavarošovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SAMUELOM ZAVAROŠOM

s bratom

1948 – 2014 z Kulpína S láskou a úctou sestra Zuzana Rikićová s manželom

s ujom

1948 – 2014 z Kulpína

Dalibor Aleksić s rodinou z Nemecka

so strýkom

1948 – 2014 z Kulpína

Jaroslav Zavaroš s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

SAMUELOVI ZAVAROŠOVI

svokrovi

27. 8. 1948 – 26. 9. 2014 z Kulpína

Svokrovci Pavelkovci z Petrovca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

www.hl.rs

zaťovi

1948 – 2014 z Kulpína S láskou a úctou Nada Pavlisová

Informačno-politický týždenník

švagrovi

1948 – 2014 z Kulpína S láskou a úctou Ján a Mišo Pavlisovci

s rodinami z Temerínu • OZNAMY •

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SAMUEL ZAVAROŠ

RASTISLAVA VALENTÍKA

Dňa 26. septembra 2014 nás náhle a nečakane opustil náš manžel a otec

na nášho milého

1988 – 2005 – 2014 z Kulpína

27. 8. 1948 – 26. 9. 2014 z Kulpína žil a pracoval v Nemecku

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, rany, ktoré sa nehoja a slzy, ktoré neschnú...

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú manželka Ružena a synovia Samuel, Rodni a Norman s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

JANKOM BRŇOM

19. 5. 1949 – 29. 9. 2014 z Pivnice Kto s Tebou žil, vie, čo stratil. My, čo sme Ťa radi mali, na Teba nezabudneme. Zarmútení: manželka, syn s manželkou a deťmi a dcéra s manželom a deťmi

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

JANKOM BRŇOM

19. 5. 1949 – 29. 9. 2014 z Pivnice Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme. Brat Štefan s manželkou a dcérami s manželmi a deťmi • OZNAMY •

Tvoji najbližší

SMUTNÁ SPOMIENKA na

SPOMIENKA Na stretnutí z príležitosti 25. výročia ukončenia Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči sme si spomenuli na svojich zosnulých

RASTISLAVA BÁĎONSKÉHO

učiteľku OĽGU GEDEĽOVSKÚ

1984 – 2005 – 2014 z Kulpína

a spolužiakov EDITU HALAJOVÚ JANKA HEVERU STEVICU KANTARA JAROSLAVA GRŇU ELENU ĎUROVKOVÚ (rod. Megovú)

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva brat Branislav s manželkou Sabínou SPOMIENKA na manžela, otca a starého otca

Generácia 1974 SMUTNÁ SPOMIENKA na milovaného manžela, otca a starého otca

ONDREJA KOCMANA

JANA MACKU

1963 – 2004 – 2014 z Pivnice

Vo svojich spomienkach a v srdci si Ťa navždy zachovávajú

1956 – 2004 – 2014 z Báčskeho Petrovca čas plynie, smútok zostáva a bolesť v srdci neprestáva.

Tvoji najmilší 41 /4616/

Manželka a dcéra s rodinou

11. 10. 2014

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho uja

SMUTNÁ SPOMIENKA

ONDREJA GUČU

1960 – 2004 – 2014 z Báčskeho Petrovca Ťažko je aj po 10 rokoch uveriť, že viac už nebudeme spolu. Onemeli pery, čo sa s nami rady zhovárali. Čo je život náš? Bylinka kosou smrti zoťatá. Len boľavá spomienka po Tebe zostala. Tvoji: Milotka s Marekom a Miroslav s Janinkou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na svojho syna a brata

1960 – 2004 – 2014 z Báčskeho Petrovca

ZUZANA HRAŠKOVÁ

rod. Vŕbová 13. 4. 1928 18. 11. 1933 – 29. 5. 1997 – 11. 10. 1998 z Hajdušice

Ako tíško si žil, tak tíško si aj odišiel. Skromný v živote, veľký v láske a dobrote. Utíchol smiech, zmizla radosť, všetko sa zmenilo na ukrutnú žalosť. Navždy zostaneš v našich srdciach. Na Teba nezabúdajú mama Zuzana a sestra Anna s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 12. októbra 2014 uplynie 10 rokov, čo nie je s nami náš synovec

ONDREJA GUČU ML. 2004 – 2014

Roky prechádzajú, ale pekné spomienky na Teba zostávajú. Tety: Častvenová a Semartonská s rodinami

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs 40

www.hl.rs

Rodičia moji milovaní, ako ticho ste žili, tak ticho ste odišli. Skromní vo svojom živote, veľkí vo svojej láske a dobrote. Dcéra Anna Pániková s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na svojich zosnulých

s priateľom

ONDREJ GUČA

1960 – 2004 – 2014 z Báčskeho Petrovca

KÁROĽ HRAŠKO

MARTINOM HRIEŠIKOM 24. 11. 1940 – 23. 9. 2014 z Kovačice

ONDREJA GUČU ST. 2003 – 2014

z Báčskeho Petrovca Milovaní nikdy neumierajú, lebo zostávajú v našich srdciach a spomienkach. Na Vás nikdy nezabudnú Vaši najbližší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovanou manželkou a maminkou

MÁRIOU MARTINOVIĆOVOU rod. Šifelovou 7. 6. 1948 – 30. 9. 2014 z Kovačice

Ten, kto Ťa poznal, ten pozná našu bolesť, ten vie, čo sme v Tebe stratili. Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudneme. Navždy zostaneš v našich srdciach. Tvoji najmilší: manžel Duško a dcéra Anička Informačno-politický týždenník

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme. Priatelia Pendićovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s našou vernou kamarátkou

DIPL. ECC. MÁRIOU MARTINOVIĆOVOU rod. Šifelovou 7. 6. 1948 – 30. 9. 2014 z Kovačice

Stále budeš žiť v našich srdciach a spomienkach. Tvoje kamarátky: Zuzana Hrková, Zuzana Kurajová, Alžbeta Babková a Katarína Farkašová

• OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

SPOMIENKA

Uplynul boľavý rok, čo nás navždy opustil náš milovaný brat

Uplynul smutný a boľavý rok, čo nás navždy opustil náš brat, švagor a krstný otec

PAVEL BABKA

26. 5. 1973 – 8. 10. 2013 – 2014 z Kovačice

Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú: sestra Evka s manželom Martinom a deťmi Martinom a Michalom Končekovci a Ivan a Darko Chalupovci

26. 5. 1973 – 8. 10. 2013 – 2014 z Kovačice

Ľudia vravia, že čas rany lieči, ale bôľ za Tebou je všetko väčší. Tvoji: sestra Marína, švagor Baky, Stefan a krstné dieťa Maja Bajusovci

SPOMIENKA

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

na mojich milých, manžela a syna

PAVLA BABKU

4. 10. 1943 – 28. 12. 2003 – 2014

PAVLA BABKU

CONNECTA-TEAM, s. s r. o., Momčila Tapavice 2, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na tretmán bezpečného odpadu (drevené palety) na životné prostredie, Ulica Gavrila Principa 22, na katastrálnej parcele číslo 7737/9, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

26. 5. 1973 – 8. 10. 2013 – 2014 z Kovačice Pane môj, zahoj mi rany, čo veľmi bolia a pečú. Zotri mi slzy, čo tvárou tečú. Čas letí a ja smutná v ňom, veľmi mi chýbate, manžel a syn môj. Vaša zarmútená manželka a mama

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

MARTINOM HRIEŠIKOM 24. 11. 1940 – 23. 9. 2014 z Kovačice

Náhle si odišiel, manžel môj milý, náhle odišla duša Tvoja. Nestihol si povedať: „Zbohom manželka moja, veď sme ešte mohli spolu žiť a so svojimi najmilšími sa tešiť.“ Odišiel si od nás, my zostali sme v žiali, no navždy budeš žiť v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

Zarmútení: Tvoja manželka, syn s manželkou a vnúčatá Pri tejto smutnej príležitosti ďakujeme všetkym tým, ktorí prišli vyprevadiť môjho manžela, nášho otca a starého otca.

• OZNAMY •

41 /4616/

11. 10. 2014

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, otca a starého otca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PAVLA FORGÁČA

OLIVERA VACHULOVÁ

I keď nám je ťažko a srdcia sú plné smútku, spomienky predsa neblednú. Nezlomná Božia láska nás posilňuje, aby sme v ťažkých chvíľach neklesli.

Od života pre seba nič si nežiadala, všetko len pre svoje dieťa a rodinu, svoje zlaté srdce celé si nám dala, večný pokoj nech dá Ti Boh za odmenu. S ňou sa lúčia zarmútení:

18. 2. 1932 – 9. 10. 2013 – 9. 10. 2014 zo Starej Pazovy

MÁRIU ČIEPOVÚ

1946 – 7. 10. 1998 – 2014

JÁNA ČIEPA

1945 – 8. 10. 2003 – 2014

z Petrovca Tichú spomienku im venúva syn Jaroslav s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Manželka Katarína, dcéra Anna Malková s manželom Miroslavom, vnuk Miroslav a vnučka Maja Šašová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN SELEŠTIANSKY

SMUTNÁ SPOMIENKA

Bolo to len veľké sklamanie, že čas rany vylieči, on nás len s raneným srdcom ďalej žiť naučí. Tvoji rodičia

SMUTNÁ SPOMIENKA na vnuka

8. 6. 1961 – 11. 10. 2009 – 2014 z Kovačice

Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo raz vzal, zostali nám len spomienky a hlboký žiaľ. Večne smútiaca mama, manželka a dcéra Barbara a brat Jaroslav s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA Pred šiestimi mesiacmi nás opustil náš manžel, otec a starý otec

ONDREJ CICKA

1984 – 2005 – 2014 z Kulpína

Zanechal si nás v žiali, ale vždy budeš žiť v našich srdciach a v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

Tvoj brat s rodinou

www.hl.rs

MARTIN JONÁŠ

RASTISLAVA BÁĎONSKÉHO

25. 10. 1982 – 8. 10. 2005 – 8. 10. 2014 z Kulpína

SPOMIENKA Dňa 11. októbra 2014 je tomu päť smutných rokov, čo nás opustil

1984 – 2005 – 2014 z Kulpína

JÁN SELEŠTIANSKY

S úctou si na Teba spomína

manžel Ján, dcéra Viera-Anna a otec Ján Macko

RASTISLAV BÁĎONSKÝ

25. 10. 1982 – 8. 10. 2005 – 8. 10. 2014 z Kulpína

Uplynulo deväť boľavých rokov, milý náš syn, čo si nás zanechal v žiali. Zostalo len prázdne miesto, množstvo spomienok, rana na srdci, ktorá stále páli. Chýbaš nám! Tvoji rodičia

rod. Macková 28. 11. 1967 – 1. 10. 2014 z Petrovca

Informačno-politický týždenník

Starí rodičia Zavarošovci

1938 – 2014 z Padiny

Bolo ťažko uveriť, ťažšie je zvykať si. Jeho najmilší

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 10. októbra 2014 uplynulo šesť najťažších, najsmutnejších a najboľavejších rokov v mojom živote, čo som zostala bez môjho milovaného, dobrého, starostlivého a nenahraditeľného manžela, spomínajúc si na najkrajšie roky prežité s ním. Zostaň so mnou, Pane, lebo sa už šero vkráda do môjho života a deň sa už nachýlil... Zostaň so mnou, ale aj so všetkými ľuďmi, na konci dňa, na konci života, na konci sveta... Zostaň so mnou, so svojou milosťou a nežnosťou vo svojom slove a v sviatostiach, so svojím potešením a požehnaním. Zostaň so mnou, keď ponad mňa bude sa tiahnuť noc... Nedaj, aby zlého moc zasadla do mojej duše... Pane, zostaň so mnou a pomôž mi vykročiť, keď príde ten okamih, do nového dňa večnosti...

PAEDDR. THDR. JÁN VALENT, PHD. 1941 – 2008 – 2014 biskup

(Z básnickej zbierky Každý deň s Pánom autora Jána Valenta) Veriaci nie sú výnimkou, aj oni sú podrobení smrti. Veď aj Ježiš Kristus umrel na dreve golgotského kríža a predsa Veľká noc nám zvestuje radostné posolstvo: Vstal z mŕtvych! Písmo sväté berie smrť vážne, ale isto tak vážne berie aj evanjelium o tom, že Boh je Bohom živých a nie mŕtvych a človek je predmetom Božej lásky, a preto ho Boh neurčil na smrť, ale pre život. Dal mu a dáva človeku istotu večného života. Prosme Pána aj keď prídu na nás rozličné utrpenia a zármutky, nech naša viera nezanikne, ale nech naše spoločenstvo s Pánom sa upevňuje a posilňuje našu túžbu po večnosti, lebo nie tento svet a čo je v ňom, ale Pán je naša ISTOTA. (Zo zbierky próz Tvoje slovo je sviecou mojim nohám autora Jána Valenta) Navždy zarmútená manželka

• OZNAMY •

41 /4616/

11. 10. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 10. októbra 19.30 Vysielanie Divoká Vojvodina, synchronizované po slovensky Nedeľa 12. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 14. októbra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV 20.00 V termíne rómskeho poldruhahodinového vysielania sa stretnú nositelia listín na voľbu do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a predstavia svoj program.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška Pondelok – sobota (piatok) 18.00 Denník Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní Nočný program 10.00 Repríza piatkových 23.00 Hudobné relácie (utorok) vysielaní a Palety 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota) Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 10. októbra – Všetky moje ex Sobota 11. októbra – Diamantoví psi Pondelok 13. októbra – Tesne vedľa Utorok 14. októbra – Želaj si Streda 15. októbra – Catwoman Štvrtok 16. októbra – Dcéra ako rukojemník 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 12. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Sud prachu v Kovačici Utorok 14. októbra 16.00 Rozspievané klenoty Detský týždeň Mužský komorný zbor Viliama Figuša Bystrého v Kovačici Piatok 17. októbra 16.00 Čo nového v našom spoločenskom živote? Slovenský film: Keby som mal pušku Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 12. októbra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Vrahúni 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Kolážová relácia Dobrý večer, Vojvodina, ktorá sa vysiela v piatok o 20.00, v tomto týždni VYSTANE v dôsledku výmeny termínu medzi redakciami. Dúhovka prinesie náladu z tohtoročného Dolnozemského jarmoku, ktorý sa uskutočnil v Kovačici.

TV PETROVEC

Tatiana Kriváková-Amidžićová zhodnotila Petrovský maratón

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 41 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko multimediálneho umelca a spisovateľa (1952 – 2009). Cenu Nového života získal roku 2000. autorka: popiera konštrukcia vpíšte ANNA BIČIA- obyčajne jestvovanie na lietanie O P Á Boha ROVÁ

zo sadla

liter

astát

urobila

1. časť tajničky osobné zámeno vpíšte AOV

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. úsek Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. 10 dní

karat zhotovil maľovaním

časť sediaceho

zápor

röntgen

obyvateľ ostrova

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 15. októbra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 19. októbra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

vpíšte DTA

mazúrium

Valjevo

nástroj na kosenie

hovno 2. časť tajničky

United Kingdom

ž. meno

skupina veselých

elektrón urán

nula TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

Volt

otec AS HL DU pamiatková zóna ĽU

bočná loď

najvyššia karta bodavý hmyz

ž. meno pozdrav cézarovi

opus

(skr.)

amerícium

horské jazierko

alt

zanikla

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 40 VODOROVNE: Chalupka, obilie, t, Vamoš, ur, ak, vtedy, tuš, aníz, esko, K, N, ľ, obálka, PD, rám, sila, vop, aei, Kata, mrvil, OR, ooo, kára TAJNIČKA: SAMO CHALUPKA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 38 z čísla 38 Hlasu ľudu z 20. septembra 2014 bolo: MÁRIA ĎURÍČKOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: EVA LENHARTOVÁ, Námestie XII. VB č. 8, 26 000 PANČEVO-VOJLOVICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

41 /4616/ 11. 10. 2014

Šport Z množstva šancí dva góly SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

vou a trafil opačný roh brány. Po prestávke domáci neprestajne útočili. Vydarený prienik Šarenca do šestnástky obranca hostí zastavil faulom. Rozhodca Pantović z Rumy bez váhania ukázal na biely bod. Ján Bokor Penaltu v 57. min. realizoval Šušnjar – 2 : 0. Čelarevčania zostali na prvom mieste. Jeden Do konca zápasu hráči gól v sieti hostí zo Subotice umožnil StarobánovDoliny predviedli rad akcií, čanom dostať sa na tretiu priečku. Senta sa po ktoré spravidla začínali Vapresvedčivom triumfe nad posledným Tekstilcom sić a Šarenac, z ľavej strany vyšplhala na druhé miesto. Krok dopredu urobili pekne centroval Čigoja, ktoi padinská Dolina a sriemskomitrovický Radnički. rého obrana hostí nemohla Tri zápasy sa skončili bez gólov. zastaviť. Do gólových šanVýsledky 8. kola: Dinamo – Banat 0 : 0, Sloga – cí sa najčastejšie dostával Cement 0 : 0, ČSK Pivara – Radnički (Š) 1 : 0, Dunav Stojanov, ktorému chýbalo – Bačka 1901 1 : 0, Radnički (SM) – Radnički (NP) i šťastie. Dvakrát jeho strely 3 : 0, Dolina – Prigrevica 2 : 0, Radnički (S) – Vršac skončili na žrdi a v rukách 0 : 0, Senta – Tekstilac 3 : 1. brankára Studena. Program 9. kola: Tekstilac – Dinamo, Vršac – Hráč Doliny Milan Šušnjar z penalty zvýšil výsledok na 2 : 0 Hostia z Prigrevice boli Senta, Prigrevica – Radnički (S), Radnički (NP) prinútení na obranu, zriedktorí ospravedlnili dôveru trénera – Dolina, Bačka 1901 – Radnički (SM), Radnički (Š) – Dunav, Cement Vladimira Popova. Rozbehli sa domáci kavo kopali na bránu Trivunovića – ČSK Pivara, Banat – Sloga. trávnikom a rozbili skúsený celok a iba raz z voľného kopu trafili brvDOLINA – PRIGREVICA 2 : 0 (1 : 0) no jeho brány. Dolina produkovala z Prigrevice. Hráči Doliny mali množstvo šancí najlepší výkon a zaslúžila si potlesk adinčania uvítali nováčika v lige v priateľskom zápase so superligis- a keby vsietili viac gólov, fanúšiko- spokojných fanúšikov. Rozhodca náležite pripravení na prvý vzá- tom v Pećinciach (prehra hostí 3 : via by boli ešte spokojnejší. Prvý sa Branislav Pantović a jeho pomocníci jomný majstrovský zápas. Pred 2 z vymyslenej penalty v poslednej pred brankárom Studenom ocitol Vladimir Blažov a Svetlana Bilić, všetci dvoma rokmi v pohárovej súťaži minúte) posmelila domácich, čo sa Stojanov, ale sa tento nedal prekva- z Rumy, úspešne viedli korektný Dolina zažila prehru v Prigrevici. videlo na tomto zápase. V začiatočnej piť. Neskoršie brankár dobehol skôr zápas. DOLINA: Trivunović, Pavić, NeDobrá hra mladého mužstva Doliny zostave boli až šiesti mladší hráči, k lopte od Šušnjara. Hostia z voľného kopu a neskoršie Vuković neúspešne dučić, Vasić, Stojanov (Đoković), OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD ohrozili Trivunovića. Dolina od 37. Čigoja (Ivanišević), Vuković, Veličmin. viedla 1 : 0, keď vysoký Nedučić ković, Šarenac, Radić (Spaskovski), zachytil loptu z rohového kopu hla- Šušnjar.

Ako neprehrať v Mladenove? BUDUĆNOST – MLADOSŤ 2 : 1 ( 0 : 1) Samuel Medveď

užstvo z Mladenova v tejto sezóne dosiaľ nevyhralo ani jeden zápas. Preto bola nádej, že by Mladosť na tomto hosťovaní mohla príjemne prekvapiť svojich fanúšikov a na horúcom ihrisku aspoň neprehrať. Roky už Mladosť nemôže úspešne hrať s Mladenovčanmi, ktorí v súbojoch s Petrovčanmi majú viac úspechu. Nedeľňajší zápas potvrdil znova, že „modrí“ v poslednom čase hrajú dobre len jeden polčas. Tak bolo v Bečeji, doma s Tvrđavou... Ako nám povedali po návrate z hosťovania aktéri zápasu, Mladosť bola v prvom polčase lepšia a už v 9. min. gólom Pavlisa viedla 1 : 0. Veľké zásluhy za to má aj Torbica. V druhom polčase domáci preberali iniciatívu, ale vykonali aj tlak na rozhodcu. V 73. min. Budućnost po

www.hl.rs

chybe petrovských zadákov vyrovnala. V 83. min. rozhodca Bosnić urobil svoje. Jeden duel Jakuša a domáceho Bukvića ohodnotil ako nedovolený zákrok záložníka Mladosti a dopískal jedenástku. Domáci ju realizovali, a tak zaznamenali prvé tohtoročné víťazstvo. MLADOSŤ: Fejdi, Fábry, Babiak, Jakuš, Rupar, Severíni, Đukanović (Haška), Pavlis, Torbica, Milenković, Mijin. Petrovskí dorastenci v predzápase poriadne naplnili sieť domácich, zvíťazili až 12 : 0!? Výsledky 8. kola: Maglić – Obilić 1 : 6, Bečej – Kulpín 7 : 0, Tvrđava – Titel 1 : 0, Borac – Krila Krajine 4 : 0, Stari grad – Vojvodina 0 : 0, Budućnost – Mladosť 2 : 1, Mladost radost – Sutjeska 4 : 0, Proleter – Hajduk 1 : 3. V nedeľu Mladosť o 15.30 hod. uvíta vedúcu Mladost radost zo Srbobranu.

Informačno-politický týždenník

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Exhibícia v Bođanoch SLAVIJA – JEDNOTA 1950 1 : 3 (0 : 2) Ján Murtin

uspokojivých a bezpečných 0 : 3. ž piaty zápas Domáci zo správne nazaradom mladí riadenej jedenástky v 70. Hložanci položimin. skorigovali výsledok. li súpera na lopatky Posledných dvadsať min. po presvedčivej a na Hložanci nevyužili ešte momenty exhibičnej niekoľko šancí. V 78. min. hre v dedine Bođani. je ťažšie zranený neúnavný Predsa prvý gól Ljubičić, takže hostia dopadol až v 26. min., hrávali desiati, lebo predkeď po strele Lončara tým tréner vykonal všetky hlavou do žrde, na odtri zmeny. Gól na každom razenú loptu v skru- zápase: Ľuboslav JEDNOTA 1950: Pagáč, máži nabehol Molnár Hataľa (Jednota 1950) Supek, Šoven, M. Hataľa, a skóroval – 0 : 1. Už Ljubičić, Lončar (Jević), o dve min. neskoršie akciu Molnára Ralević, Knežević (Ľ. Hataľa), Čipkár a Ljubičića razantnou strelou zakončil (Jeličić), Horvát, Molnár. brankár Čipkár, ktorý tentoraz hral na Výsledky 5. kola: Proleter – Sloga hrote Jednoty – 0 : 2. 2 : 1, Borac – Budućnost 2 : 4, Slavija V 50. min. zlatý náhradník Ľubo- – Jednota 1950 1 : 3. slav Hataľa rutinovane využil situáciu V nedeľu je Jednota voľná. „jeden na jedného“, dal tretí gól pre Foto: J. Pucovský

• ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dobrí hostitelia v Kysáči JEDINSTVO – TATRA 1 : 3 (0 : 1)

Pavel Pálik

umenčania boli dobrými hostiteľmi Kysáčanom v Kysáči, lebo nemajú vhodné šatne a svoje zápasy hrávajú na ihrisku Tatry. Bolo to ináč derby posledného a predposledného mužstva v tabuľke, v ktorom zvíťazil o štipku lepší celok Tatry. Počas celého zápasu sa hralo rýchlo, bojovne a mimo očakávania aj korektne, lebo až desiati hráči Jedinstva v jarnej časti hrali v mužstve Tatry, z ktorého odišli nespokojní. Prví pohrozili Rumenčania, ale peknú šancu nevyužil G. Grijak. Neúspešná odpoveď prišla od Milunovića. V 40. min. Alargić a Bojan Trojanović prenikli z ľavej strany, tento

Väčšinu útokov Rumenčanov obrana Tatry úspešne odčinila

druhý odcentroval a Milunović loptu z 3 – 4 metrov zaslal do dolného rohu – 0 : 1. V 46. min. Vuković, ktorý po prestávke vystriedal Markono-

vića delovkou z 25 metrov, trafil roh brány a vyrovnal. V 75. min. Milunović dobre uvoľnil Bojana Trojanovića, ktorý prekonal Navalu – 1 : 2. Ubehla sotva minútka

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Prerušili šnúru neúspechov KRIVÁŇ – SLÁVIA 3 : 2 (1 : 0)

Juraj Pucovský

nebezpečné strely Viga a Kotiva z diaľky. Neskoršie Paprić kopal vysoko nad bránu a pred domácim strážcom siete sa nevynašiel ani Kalko. O osude zápasu je rozhodnuté za štyri minúty na začiatku druhého polčasu. Najprv sa Spasić v 52. min. poprechádzal cez obranné rady Slávie, prihral Kočondovi a tento presnou strelou trafil pravý dolný roh – 2 : 0. V 55. min. v nezastaviteľnom útoku

bol Ignjatović, uvoľnil šikovného Kuteniča v srdci šestnástky, ktorý zaobišiel Čobrdu a dorazil loptu do prázdnej brány – 3 : 0. Trojgólový, zaslúžený náskok Kriváňa za necelú hodinu vari nikto z asi 200 divákov v hľadisku nečakal. Hráči Slávie sa nevzdávali, čo sa im oplatilo. Náhradník Benka v 65. min. prihral Žigmundovi, ktorý trafil ľavý dolný roh brány Naďa – 3 : 1. Brankár Čobrda v 77. min. efektne vyrazil strelu Ignja-

ž dávno sa nestalo, že vzájomné stretnutie Selenčanov a Pivničanov rozhodovalo možno i o titule jesenného majstra. Slávia pricestovala do Selenče ako líder s trojbodovým náskokom pred veľkým nedeľným súperom, nad ktorým v posledných rokoch častejšie víťazila. Práve preto hostitelia túžili po prerušení šnúry neúspechov. Kriváň začal útočne a už v 7. min. Grňa odrazil loptu z brány po strele Jovovića hlavou. V 14. min. agilný obranca Jovović z autu vhodil loptu do nôh Spasića, tento prízemne prihral Malinovi do stredu, ktorý z asi 14 metrov trafil pravý dolný roh brány Čobrdu – 1 : 0. Pivničania viac nemali čo brániť, museli do útoku. V 20. a 25. min. sa vyznamenal brankár Kriváňa Naď, keď efektne boxoval Gól Kočondu – 2 : 0 a radosť hráčov Kriváňa • ŠPORT •

nato, ako sa mladý Račko kľučkou zbavil Ćupinu, a potom presnou strelou prekonal Navalu – 1 : 3. Zápas sledovalo asi 200 divákov, viedol ho Novosadčan Tomičić. Žlté karty dostali len tatranci Boško Trojanović, Kulík a Daničić. TATRA: Ljubičić, Červený, Kulík (Vozár), Lukić, Boško Trojanović, Daneček, Račko (Kohút), Alargić (Budík), Ujfaloši, Milunović, Bojan Trojanović. Dorast Tatry porazil Mladost v Novom Sade 1 : 0 a jediný gól dal Darko Križan. Pionieri Kysáčanov prehrali v Novom Sade s Kabelom 6 : 3. Všetky tri góly za hostí dal Boris Surový. Výsledky 9. kola: Veternik – Susek 3 : 0, Šajkaš – Vinogradar 7 : 0, Futog – Mladost 1 : 2, Proleter – Sirig 2 : 0, Dinamo – Fr. partizan 0 : 1, Jedinstvo – Tatra 1 : 3, Petrovaradín – TSK 1 : 2, Sofeks – Slavija 2 : 1. Tatra v nedeľu uvíta mužstvo Petrovaradína. tovića, Pavlov kopal nad bránu v 84. min. a trochu neskoršie sa nepodarilo skórovať ani Kočondovi. Napokon v poslednom pokuse, v 90. + 4. min. Žigmund prebehol pravou stranou, odcentroval, mladučký Benka chytil na „chybnej“ nohe Naďa a zblízka ho prekonal hlavou. Rozhodca Vučković z Báča žltými kartami potrestal Pavlova a Dobríka (Kriváň), Grňu, Viga, Kotiva, Paprića a Bulatovića (Slávia). KRIVÁŇ: Naď, Kocić (Sklabinský), Jovović, Deljanin, A. Strehársky (Dobrík), Ignjatović, Kočonda (Krížov), Kutenič, Darko Pavlov, Spasić, Malina. SLÁVIA: Čobrda, Nímet, Séč, Vig, Paprić, Grňa (Cibula), Žigmund, Kotiv, Kalko (Vlastislav Kuchta), Bulatović, Čolović (Benka). Výsledky 6. kola: Hercegovac – Mladost 2 : 1, Bačka – Neštín 1 : 0, Vajska – Bački hajduk 1 : 5, Borac – Soko 2 : 2, Kriváň – Slávia 3 : 2. Tabuľka: 1. Kriváň 13 bodov (14 : 9), 2. Slávia 13 (13 : 8)... Program 7. kola: Slávia – Hercegovac, Soko – Kriváň, Bački hajduk – Borac, Neštín – Vajska, Mladost – Bačka.

41 /4616/ 11. 10. 2014

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Trestná výprava gólmi vypráva MLADOSŤ (V) – SLÁVIA 1 : 3 (1 : 1) Ján Špringeľ

derby prvoumiestnených si zaslúžene body z Vojlovice odniesla Kovačica. Slávia dominovala v druhom polčase, hrala po zmene strán šampiónsky, hostiteľom sa podarilo iba po treťom góle hostí ako-tak ohroziť bránu Krstića. Prvý polčas bol rovnoprávnejší, nielen čo do Parádny lob Gigovića skončil tesne mimo brány počtu strelených gólov. Miernu územnú prevahu Mladosti mala Mladosť. Svedčí o tom aj počet rohových kopov: 3 : 1 v prospech Vojlovičanov. Mladosť skúšala otočený zozadu brány Mladosti, obratom v štýle v štandardných situáciách využiť výškovú presilu majstrov plážového futbalu prudkým volejom zaslal vďaka basketbalovo vysokému stopérovi Vasićovi. loptu k pravej žrdi Šahurića – 0 : 1. Slávisti, hrajúci v netradičných pomarančových O tri min. neskoršie, v 24. min. hostiteľ vyrovnal: dresoch, sa po prestávku orientovali na obranu. v štýle Brazílčana Roberta Carlosa vypálil ľavačkou Karta sa obrátila v polovici polčasu. Petković delovku z 35 metrov z voľného kopu Jovanov. Gól ľamilimetrovou presnosťou diaľkovou prihrávkou vého obrancu vonkajšou stranou nohy sťaby vyvrátil v šestnástke našiel Gigovića, ten prijal loptu hruďou zásady fyziky a pomohol mu k tomu i vietor – 1 : 1.

Vynikajúci pravokrídelný driblér Jovanović hral po polčase z ľavej strany útoku slávistov: v 49. min. strelil z hranice pokutového územia lobom do brvna. Vzápätí z podobnej akcie, kde vyzvŕtal obranu domácich, strelil prízemnou loptou, Šahurić vyrazil loptu do nabiehajúceho Gigovića, ktorý strelil svoj a slávistický druhý gól – 1 : 2. Tento útočník Slávie na dvoch posledných meraniach síl dal dokopy šesť gólov. V 61. min. Gigović efektne loboval neďaleko hranice pokutového územia obrancu siete Mladosti, lopta tesne minula cieľ. Po ďalšej prihrávke Petkovića a Jovanovića majstrovsky sa vo veľkom vápne objavil talentovaný Vukajlović a šikovne prekabátil gólmana „zelených“ – 1 : 3. Minútu pred záverečným hvizdom Miodrag trafil do brvna. MLADOSŤ: Šahurić, Jovanov, Momčilović (Milosavljev), Vujić, Vasić, Ðorđev, Miodrag, Guden, Stanković (Janaćković), S. Antić (Živkov), Radojković. SLÁVIA: Krstić, Labudić (Strakúšek), P. Čížik, Ján Čerňoš, D. Čížik, Petković, Radenković, F. Antić, Jovanović (Ďuriš), Gigović, Bíreš (Vukajlović). Slávia má i naďalej šesťbodový náskok, ale tentoraz iba od jediného súpera – susedov z Crepaje. Kovačičania hrajú na vlastnom trávniku so slabším súperom – Jugoslavijou z Jabuky. Vojlovičania pocestujú na nedeľu do Alibunára.

Obojstranná spokojnosť BAK – HAJDUŠICA 0 : 0 Vladimír Hudec

ápas v Belej Crkve bol významný pre oba celky: pre domácich – aby sa upevnili v strede tabuľky a pre hostí – aby sa nejako vymanili z dna tabuľky. Bol to tvrdý zápas a obe mužstvá hrali príliš obozretne. V prvej časti zápasu hostia boli lepší a nebezpečnejší, pričom si vytvorili aj dve príležitosti. Najprv v 20. min. Ružić vybehol sám pred brankára BAK, ale tento bol šikovnejší a jeho strelu zneškodnil. V 32. min. Radović pekne centroval a Zambo z nepatrnej blízkosti hlavičkoval, ibaže domáci brankár znovu dobre zakročil. Na druhej strane hostitelia hrali príliš konfúzne. Pokúsili sa dlhými a vysokými prihrávkami preniknúť pred bránu Hajdušice, ale Melich bol obozretný a všetky lopty končili v jeho rukách. Po zmene strán domáci zahrali omnoho nebezpečnejšie a s troma útočníkmi. V takej hre sa im podarilo vytvoriť aj tri veľké príležitosti. Brankár Hajdušice dvakrát dobre zakročil, ale ho domáci útočníci v polovici polčasu predsa len prekonali, ibaže loptu zastavila žrď. Hajdušičania sa v druhom polčase hlavne orientovali na záchranu vlastnej siete a jedného bodu. Občas však z protiútoku pohrozili. Tak sa im aj naskytla pek-

www.hl.rs

ná príležitosť získať náskok. Zambo prihral Ružićovi, ktorý z piatich metrov strelil ponad bránu. V poslednej štvrťhodinke zápasu útoky domácich futbalistov ochabli. Dostal sa dojem, že sa uspokojili s remízou. Vo finiši zápasu sme zaznamenali aj jednu podozrivú situáciu. Radović z voľného kopu centroval pred bránu domáceho celku, hostia signalizovali, že jedného domáceho obrancu lopta udrela do ruky. Rozhodcova píšťala sa však neozvala a zápas sa skončil vari naj-

spravodlivejším rozdelením bodov. HAJDUŠICA: Melich, Radulović, A. Petrović, Pomorišac, G. Stojkovski, Milan Mršić, D. Petrović (Lipták), Pejčić, Zambo, Radović, Ružić (Hrudka). Výsledky 8. kola: Jugoslavija – Jedinstvo Stević 2 : 4, Vulturul – Partizan 2 : 2, Vojvodina – Crvena zvezda 4 : 1, BAK – Hajdušica 0 : 0, Sloga – Radnički 0 : 0, Polet – Mladost (O) 3 : 1, Omladinac – Budućnost 3 : 3, Mladosť (V) – Slávia 1 : 3.

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský OFK BAČINCI – JEDNOTA ĽUBA 5 : 5. Po prehre v minulom kole Ľubania sa postarali, aby si z tohto hosťovania priniesli bod. Pre nerozhodný výsledok priam hádzanárskym výsledkom boli potrebné tri góly Romana a po jednom bratov B. Ćalića a R. Ćalića. JEDNOTA ŠÍD – GRANIČAR JAMENA 2 : 1. Jednota pokračuje s dobrými výkonmi a výsledkami. Oba góly s dobrým mužstvom Graničara vsietil Milutinović. HAJDUK VIŠNJIĆEVO – BRATSTVO SOT 1 : 2. Po výhre v Ilinciach Višnjićevčania sa predstavili v slabom svetle a akoby body darovali súperovi. O jediný gól sa postaral Jurošević. SREMAC BERKASOVO – OFK BINGUĽA 2 : 1. Binguľčanom sa v týchto majstrovstvách nijako nedarí. O minimálnu prehru sa pričinil aj hosť Palić, ktorý vsietil vlastný gól.

Informačno-politický týždenník

TURNAJ STOLNOTENISOVÉHO DORASTU

Krásny víkend v Palanke Samuel Medveď

inulý víkend STK Bačka Palanka usporiadal turnaj mladších a starších dorastencov, na ktorom sa zúčastnili aj Petrovčania. Do B. Palanky ešte pricestovali stolní tenisti zo Selenče, S. Miletića, Odžakov, Báčskeho Jarku a B. Topole. Z Petrovca nastúpili traja mladší dorastenci, žiaci 5. a 6. ročníka: Filip Todorović (obsadil 5. miesto), Martin Pucovský a Andrej Lomen. Medzi žiakmi 7. – 8. ročníka (starší dorastenci) Filip Ujfaluši obsadil 2. miesto a získal striebornú medailu. Na tomto turnaji sa mladí hráči STK Mladosť zúčastnili pod taktovkou trénera Pavla Turana. Ako nám povedal predseda STK Mladosť Ján Lačok, bol to jeden pekný víkend, ktorý priniesol podnetný úspech a mladí petrovskí hráči mali z toho radosť. • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Mnoho šancí – jeden gól BUDÚCNOSŤ – INDEX 1 : 0 (1 : 0) Ján Murtin

ložianski futbalisti zaslúžene porazili solídny, ale bezzubý celok novosadského Indexu. Okolo 250 divákov sledovalo zaujímavý zápas, v ktorom domáci dominovali, vytvárali si šance, no dobre zorganizovaní hostia odolávali do 45. min. Vtedy diváci videli už tradičný prienik N. Kobilarova, ktorého následnú prihrávku zužitkoval

Panić – 1 : 0. V druhom polčase si hložianski„modro-bieli“ vytvorili 6 – 7 ohromných šancí a zázrak je, že ani jednu z nich nevyužili. Predovšetkým strelec gólu Panić a zvlášť náhradník Leđanac, ktorý sa mohol presláviť. Rozhodca Softić z Bačiniec po dvoch žltých kartách vylúčil nervózneho Kojadinovića z radov hostí. BUDÚCNOSŤ: Popin, Đekić, M.

Kobilarov, Obradović (Uglješa Joksimović), Alić, Bjelajac, N. Kobilarov (Batinić), Trivunović (Leđanac), Matić, Jelić, Panić. Výsledky 8. Mohol sa presláviť: Nikola kola: Budúcnosť Leđanac (Budúcnosť – Index 1 : 0, Bo- Hložany)

Šesť kôl čakajú na výhru A LSK – JEDNOTA 4 : 1 (3 : 1)

ni v šiestom pokuse za sebou Staropazovčania nepocítili chuť výhry. Ak táto nepriaznivá séria bude pokračovať, fanúšikov Jednoty na tribúne bude stále menej. Jediné dve výhry Jednota dosiahla na začiatku majstrovstiev. Najprv v Erdevíku vyhrala nad nekompletnou domácou Slogou, a potom doma tri body získala s nováčikom z Kupinova. Prvá prehra sa zrodila v Žablji za výdatnej pomoci slabého rozhodcu, ďalšia po spravodlivom výsledku v Hložanoch. Nasledovala chudobná remíza s posledným a najslabším mužstvom Hajduka z Bešky, potom ďalšia s In-

dexom v Novom Sade a znova iba bod s oslabeným novosadským Borcom doma, keď Jednota nevyužila ani pokutový kop za stavu 0 : 0. Minulý víkend Jednota zažila ťažkú porážku v Laćarku s domácim mužstvom LSK, ktorému nekvitnú jesenné ruže. Laćarčania narazili na slabých, neúčinných hostí z Pazovy, ktorí na ich nešťastie nastúpili bez spoľahlivého brankára Marka Mijatovića, čo značne zoslablo aj tak neistú obranu. V Laćarku, kde Jednota aj s lepším mužstvom ako dnešné zanechávala body, konkrétnejší domáci hráči si už v 39. min. zabezpečili náskok 3 :

0. Domáci prakticky z prvých troch priamych striel na bránu neskúseného Miloševića vsietili tri góly. Nádej v závere polčasu priniesol Ivančević, keď skorigoval výsledok. V pokračovaní zápasu hostia zahrali o nepoznanie lepšie, ale nemali nadostač síl, aby boli vyrovnanejším súperom domácim, ktorý uzavreli výsledok gólom Milovana Bosančića z jedenástky v 75. min. JEDNOTA: Milošević, Ljuboja, Jelović (Blagojević), Gačić (Tanasković), Šuša, Stegnjajić, Furtula, Mačak (Erceg), Bojić, Ivančević, Dimić.

rac – Hajduk 2 : 1, LSK – Jednota 4 : 1, Jugović – ŽSK 1 : 1, Ljukovo – Kupinovo 2 : 1, Omladinac – Sloga 4 : 1, Mladost – C. zvezda 1 : 1, Kabel – Graničar Sremac 1 : 0. Tabuľka: 1. ŽSK 20 bodov, 2. Omladinac 19, 3. Kabel 16... 7. Sloga 11... 9. Budúcnosť 10... 12. Jednota 9... 16. Hajduk 2 body. Program 9. kola: Graničar Sremac – Budúcnosť, C. zvezda – Kabel, Sloga – Mladost, Kupinovo – Omladinac, ŽSK – Ljukovo, Jednota – Jugović, Hajduk – LSK, Index – Borac. Foto: J. Pucovský

Tréner Milan Vujasin usilovne pracuje na tréningoch, ale to nevidno aj na zápasoch. Teraz zostal aj bez svojho asistenta Markovića, ktorý odišiel do Bešky. „Ťažko sme zostavili obranu. Urobili sme veľké chyby ako na predchádzajúcich zápasoch,“ povedal nám tréner Vujasin. „Ruku na srdce, nemáme kvalitu, traja – štyria dobrí hráči nemôžu všetko sami! Okrem toho opora obrany Stegnjajić nie je vo forme. O realizácii v útoku nech ani nehovorím. Museli sme sa postarať a zabezpečiť aspoň dvoch – troch kvalitnejších hráčov, schopnejšieho kanoniera zvlášť... Teraz je už neskoro, musíme sa spoliehať na jestvujúci káder, získať čím viac bodov pre pokojnejšiu zimu. Ak sa nám to nepodarí, zostaneme v nebezpečnom pásme!“

Po polčase odpadli Porazení ani gól nedali! MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

OMLADINAC – SLOGA 4 : 1 (1 : 1) Károly Vig

utbalisti Slogy na hosťovaní v Nových Bánovciach podali matný výkon. Tréner Milorad Stančetić nemal veľký výber futbalistov, a preto do mužstva zaradil aj mladých, talentovaných hráčov. Pravdaže, využil to skúsený domáci celok Omladinac. Hostia z Erdevíka boli rovnocenným súperom iba v prvom polčase. To, že im bude ťažko získať body, hostia videli už v 22. min., keď Pejčinović ľahko prešiel cez obranné rady súpera a trafil sieť Savića. Napriek dobrému výkonu domácich, mužstvu Slogy sa v 39. min. podarilo vyrovnať gólom Matića. V pokračovaní sa prejavila kvalita mužstva hostiteľov, ktoré neustále ohrozovalo bránu Slogy. Omladinac za štyri min. dosiahol ešte dva góly – Haska v 62. min. a Pejčinović v 65. min., čo bolo zárukou, že iste vyhrá na tomto zápase. Erdevíčania sa stiahli do obrany a nijako sa im nedarilo zastaviť početné útoky domácich. Po jedinej šanci Slogy domáci hráč Jerković v 89. min. vsietil aj štvrtý gól. Tak Omladinac celkom zaslúžene získal nové tri body. SLOGA: Savić, Vlaisavljević, Matić, Jelčić, Cvetičanin (Babić), Raičević, Kovačević, Nedić (Sremčić), Považan (Šarić), Cvijić, Grković. • ŠPORT •

Juraj Pucovský

piatich zápasov tohto kola jeden sa nehral a jeden je prerušený. Laliťania neodcestovali do Kolutu. Do uzávierky čísla sa nám nepodarilo zistiť, prečo Panónia neodišla na tento majstrovský zápas. Hádam niekto jedného dňa vysvetlí fanúšikom Panónie a športovej verejnosti v Laliti, prečo sa klub dostal do priam bezvýchodiskovej situácie!? Zápas v Sombore, kde hrali domáca Šikara a Aleksa Šantić, je prerušený v 85. min. za stavu 2 : 0. Rozhodca Jovica Jerilović z Apatínu ukázal sedem žltých kariet a štyroch hráčov hostí – Pejaka, Tomića, Đurića a Matića – vylúčil z hry!? Sedem hráčov mužstva A. Šantić nestačilo na to, aby sa zápas regulárne skončil. Radnički z Ratkova vyhral štvrtýkrát v slede a prebojoval sa na druhé miesto. Somborský

Lalitskí fanúšikovia oprávnene stŕpajú nad osudom Panónie Metalac prehral už štvrtý zápas, a po najnovšom neúspechu s mužstvom Dinama zo Sonty zostal bez trénera Nikolu Eleza, ktorý podal demisiu. Výsledky 6. kola: Partizan – Rastina 5 : 0, Šikara – Aleksa Šantić 3 : 0 kontumačne, Jedinstvo (K) – Panónia 3 : 0 kontumačne, Metalac – Dinamo 0 : 1, Jedinstvo (R) – Radnički 0 : 3. Tabuľka: 1. Šikara 13 bodov, 2. Radnički 12... 11. Panónia 0 bodov. Program 7. kola: Radnički – Crvenka, Dinamo – Jedinstvo (R), Panónia – Metalac, A. Šantić – Jedinstvo (K), Rastina – Šikara.

41 /4616/ 11. 10. 2014

Šport STAROPAZOVSKÉ VOLEJBALISTKY PRED NOVOU SEZÓNOU SUPERLIGY SRBSKA

Znova očakávajú dobré výsledky Matej Bzovský

Z radov VK Jednota počas pätnásťročného odišli hráčky, ktoré mesúťaženia v najvyššej juhoslovanskej lige,“ olejbalistky Jednoty pod ve- nej hrali: Stevanović, A. povedal nám tento dením skúseného odborníka Marković, Mihajlović, usilovný športový praale aj Dragana BašićJovu Cakovića, ktorý sa necovník. dávno stal asistentom reprezen- -Brković (prestúpila do V polovici septembra tačného šéftrénera Zorana Terzića, subotického Spartaku) a Bojana Martinović sa volejbalistky Jednoty sústavne sa pripravujú na nové presťahovala do Fínska. na turnaji v Prijepolji skúšky v Superlige Srbska. Do noobsadili tretie miesto. vej sezóny chcú vykročiť skromne Vedenie klubu sa muselo postarať o kvalitné Teraz ich očakáva účasť a spokojne so základným cieľom posily. Tak z Lajkovca na turnaji v Belehrade, zopakovať vlaňajší úspech, keď prišla Ivana Mrdak, Subotici a na domácich obsadili štvrté miesto v krajine. Tré- z Kragujevca Sara Purparketách. Zatiaľ majú nujú na atletickej dráhe štadióna čar, z Užica Miljana v zostave otvorené dva Jednoty, vo svojej hale, ale občas Trajković a zo Subotice posty, ktoré do začiatku i v hale Športového strediska FZ Jovana Medarović, ktorá Od volejbalistiek Jednoty (v modrých tričkách) sa aj majstrovstiev v polovici Srbska. Aj ich náhradníčky – staršie skôr hrala v v belehrad- v nových majstrovstvách očakávajú dobré výsledky tohto mesiaca mienia dorastenky, tak ako v minulých ro- ských kluboch C. zvezda riešiť. koch absolvovali spoločné prípra- a Partizan. Pozitívny vzťah ku klubu kluby krachujú, podarilo zlepšiť „S posilami sme spokojní, ale vy v športovom stredisku Kovilovo. majú viacerí sponzori a medzi nimi je optimálne podmienky na ženský počítame aj na mladšie kádre z naVeľmi osožné prípravy financujú aj známy staropazovský podnikateľ volejbal. Pripravili sme koncepciu, šej bohatej liahne. Treba mať na v rámci ktorej pozornosť venuje- zreteli, že naše staršie dorastenky hlavne ich rodičia a dúfajú, že sa Bodgan Mamuzić. „Veľmi nás teší, že sa nám v zložitej me aj práci s mládežou. Snahy sú získali šampionát Vojvodiny, patria niektorá už toho roku dostane do ekonomickej situácii, keď mnohé zamerané na to, aby sa pazovský medzi najlepšie v Srbsku, najmä prvého družstva. volejbal, ako to bolo aj skôr, dostal vďaka masovosti a dobrej odbornej do povedomia rodičov a divákov, či práci mojich pomocníkov. Dúfam, MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA už ide o ženy alebo mužov. Mužský že sa nám podarí získať ešte viac tím zostúpil do Prvej ligy, ale verím, milovníkov volejbalu, a verím, že že sa čoskoro vráti do našej elity. naša hala nikdy nebude zívať prázdTak bude pokračovať v bohatej tra- notou,“ zdôraznil tréner Jednoty dícii a sláve pazovského volejbalu Jovo Caković. LEHEL – AŠK 2 : 1 (0 : 1)

Rozčarovali Suzana Kokavská

o dobrom výkone a príliš nešťastnej prehre v minulom kole na domácej pôde Aradáčania úplne rozčarovali svojich fanúšikov, ktorí ich vo veľkom počte podporovali aj na zápase v Mužlji. Domáci futbalisti dobre začali a už v prvej štvrťhodine mali niekoľko šancí, ibaže neboli presní. Strelu domáceho útočníka raz zastavila aj žrď. Aradáčania však postupne nadviazali rovnováhu, ale ťažko ohrozovali domáceho brankára. Predsa pri konci polčasu Rajčević centroval z rohu a domáci obranca loptu zaslal do vlastnej siete. Potom pekne, ale nepresne strieľali aj Gál a Bredšnajder. Aj po zmene strán domáci futbalisti hrali útočnejšie, ale sa nemohli pochváliť bohvieakou presnosťou. Prevaha na ihrisku však musela dať výsledky. V 75. min. útočník Lehela strelil z diaľky, lopta trafila Striška, zmenila smer a odišla do

www.hl.rs

nechránenej časti siete. Vo finiši zápasu domáci futbalisti aj druhýkrát prekonali Dimitrijevića a na vlastné konto si zapísali všetky tri body, pokým Aradáčania môžu banovať za zmrhaným náskokom. Posmeľuje však skutočnosť, že sa do mužstva vrátil strelec Ďuríček a že začal trénovať aj spoľahlivý brankár Kurtešan, takže do konca jesennej časti majstrovstiev možno očakávať aj skvelejšie výkony aradáčskeho celku. AŠK sa po šiestom kole aj ďalej nachádza na 10. mieste a má iba 4 body. V nedeľu na Kopove uhostia mužstvo Borac zo Zreňanina. AŠK: Dimitrijević, Striško, Rajčević (Ćupurdija), Mijić, Ďuríček, Matejin (Števko), Vesin, Korać, Gál, Apostolović, Bredšnajder. Výsledky 6. kola: Omladinac – OFK Gradnulica 0 : 1, ŽFK Banat Bagljaš – Rusanda 1 : 0, OFK Klek – Potisje 2 : 1, Banat – Naftagas 2 : 0, Lehel – AŠK 2 : 1, Borac – Proleter 2006 1 : 7.

Informačno-politický týždenník

ŠACHISTI ŠÍDSKEJ JEDNOTY POSTÚPILI DO VOJVODINSKEJ LIGY. V nedeľu 28. septembra 2014 v miestnostiach SKUS Jednota šídski šachisti v 9. kole majstrovstiev Sriemskej ligy presvedčivo porazili Rudar z Vrdnika. Jednota dominovala v lige, z deviatich zápasov osem vyhrala, jeden remizovala a ani raz neprehrala. V nasledujúcich majstrovstvách Šíďania budú hrať vo Vojvodinskej lige. Tento úspech Jednoty vybojovali Michal Baláž (kapitán), Goran Rezić, Radivoje a Milovan Milašinovićovci, Petar Vejnović, Peđa Danilović, Goran Veličković, Zlatan Milovanović, Rade Đelmo, Rajica Panić a Jaroslav Bilić. St. S. • ŠPORT •

Nízke prekážky zdolávajú aj štvorročné deti

NOVINKA V AKVAPARKU PETROLAND

Petrovská Krajina zázrakov Jaroslav Čiep

d septembra tohto roku v rámci areálu akvapark Petroland s prácou začal aj adrenalínový park pod názvom Krajina zázrakov. Vo štvrtok 25. septembra 2014 v zasadacej sieni Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec bola prezentácia nového obsahu v tejto obci, ktorý má predpoklady prilákať a pobaviť nielen domácich, ale aj hostí zo širšieho okolia. „Vo vrchovatých krajoch v okolitých krajinách adrenalínové parky už naplno pracujú, ale v Srbsku s týmto druhom pobavenia pre všetky vekové kategórie sme ešte na samotnom začiatku. Niektoré parky síce už existujú v Belehrade, na Zlatibore či v Novom Sade, ale iba také maličké. Teraz sme v Báčskom Petrovci vybudovali najväčší park tohto druhu, aký nieto ani v širšom regióne,“ povedal na úvod majiteľ adrenalínového

Rozcvička členov kickboxingových klubov parku Srđan Đilas a precizoval: „Komplex má tri výškové úrovne. Je tam viac ako štyridsať prekážok, z čoho desať prispôsobili deťom. Na výške troch metrov je 19 prekážok, ktoré návštevníci zdolávajú a pre najodvážnejších na výške 5,57 metrov je ďalších 13 prekážok. Keďže sú návštevníci pripútaní lanami, ide o bezpečné šplhanie.“ Krajinu zázrakov vystavali, aby návštevníci akvaparku (aj vtedy, keď bazény nie sú v prevádzke), získali priestor kvalitne a aktívne využiť voľný čas. Ide o miesto, kde možno v spoločnej družbe stráviť rodinnú dovolenku, usporiadať oslavy s kamarátmi, team building pre zamestnaných, školské vychádzky... Všetci potom mali možnosť aj osobne sa vyskúšať v adrenalínovom parku. Prezentáciu v parku spestrili aj rozcvičky členiek Aero kickboxing klubu z Kulpína a mladých členov kickboxingového klubu Fire kick.

Pri minimálnej zručnosti sa to dá dobre zdolať

Navonok sa zdá, že to nie je vysoké, ale skutočný prehľad sa dostane vtedy, iba keď sa človek vyšplhá hore

Nadovšetko je zaručená bezpečnosť „horolezcov“...

Na záver opravdivým zážitkom je aj päťdesiatmetrový lanový zjazd

Samuel Kováč, 2007

Miroslav Hemela a Anna Struhárová, 1998

Jana Vukovićová, 2007

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč

Marta Gažová, 2013

Festival Zlatý kľúč jestvuje viac ako 30 rokov. Každoročne vyprodukuje početné skladby, z ktorých niektoré pretrvávajú aj celé roky. Prebieha v Selenči, a to najčastejšie v polovici októbra. Festival počas svojej kariéry menil nielen samotný názov, ale aj miesto prebiehania. Zorganizovaný bol nielen v Selenči, ale aj v Petrovci a v Báči. Ani jeho koncepcia nebola vždy rovnaká. Istý čas náplň festivalu tvorili detské, lyrické a tanečné piesne. Dnes je to festival populárnej hudby, ktorú každoročne hodnotia renomovaní slovenskí a srbskí hudobníci. Prvý ročník festivalu odznel 18. októbra roku 1970 a volal sa Festival novokomponovaných slovenských ľudových piesní. Avšak aj tento prvý ročník mal svojho predchodcu. Bol to festival Selenča v znamení mladosti z roku 1960. Neprajné spoločensko-politické diania sa odzrkadlili aj na organizáciu festivalu a z toho dôvodu mal aj dlhoročné prestávky. Festival pravidelne prebiehal do roku 1998. Svojráznou retrospektívou uplynulých 24 ročníkov bol obnovený až v roku 2005 a v súťažnej podobe, v akej aj v súčasnosti jestvuje, odznel už v roku 2006. V tomto roku si do svojej knihy života zapíše 34. kapitolu. Bezpochyby možno skonštatovať, že sa Zlatý kľúč dopracoval k profesionálnemu festivalu, ktorý nielenže prispieva k popularizácii súčasnej slovenskej hudby, ale umožňuje aj menej známejším textárom, skladateľom a spevákom predstaviť sa širšiemu auditóriu.

Ondrej Pavčok, 2007

Jasmina Pániková Foto: A. Francistyová a J. Pániková

Anna Zorňanová, 2013

Revuálna časť, 2013

Anna, Leonóra a Ľudmila, 2012

Mária Turanská, 2006

Odborná porota, 2009