Hlas 41 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4668/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 10. 10. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Kovačický hold včele a medu POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Začína sa sejba ozimín ŠPORT

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Rozhodca – hnevu pôvodca

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 4 Október a jeho výročia 5 Zvážili vlastnú činnosť 6 Zúfalými cestami k novému začiatku

8 ĽUDIA A DIANIA 9 Nezabudnuteľná výstraha

10. 10. 2015 | 41 /4668/

Uzávierka čísla: 7. 10. 2015

Od začiatku utečeneckej krízy cez našu krajinu prešlo tisíce utečencov. Denne sa počet pohybuje od niekoľko stovák do niekoľko tisíc ľudí. Odkiaľ prišli? Prevažne zo Sýrie a Iraku. Kam sa vybrali? Do západnej Európy alebo hocikam, kde ich život bude bezpečný. (s. 6 – 7) J. Pániková

13 Pestrý, bohatý a veselý program 19 Kým vládze, nedá sa

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Októbrové pozdravy zo Suseku a Pivnice

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Slabá ponuka pšenice a sóje 25 Eliminovať sa dali 28 Rastlina pevnejšia od ocele

31 KULTÚRA 32 Nové vzácne skúsenosti 32 Na ceste za estetikou

V slovenskom evanjelickom filiálnom cirkevnom zbore v Dobanovciach v nedeľu 4. októbra bola slávnosť posvätenia nového cirkevno-zborového domu. Posviacku vykonal dôstojný pán Samuel Vrbovský, biskup SEAVC v Srbsku, a kurátorovi Jánovi Siráckemu odovzdal kľúč od nového domu. (s. 20) A. Lešťanová

34 Vždy ide (aj) o výber dieťaťa

35 OZNAMY 46 RTV PANORÁMA 48 ŠPORT 48 Tretia prehra zaradom 49 Cvendžali brvno a žrde 50 Koniec zápasu v 58. minúte! Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová

Výbor pre vzdelávanie a Výbor pre kultúru NRSNM v sobotu 3. októbra v Starej Pazove zrealizovali okrúhly stôl pod názvom Dramatická výchova, v rámci ktorého zhodnotili detskú divadelnú prehliadku 3 x Ď 2015 a hovorili aj o problémoch, s ktorými sa režiséri stretávajú pri realizácii detských divadelných predstavení. (s. 33) A. Lešťanová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Poslanie Detského týždňa neobíde celý svet

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: J. Pániková

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak



V „normálne“ zriadenej spoločnosti deti sú deťmi vždy. Majú a konzumujú právo na bezstarostné detstvo v kruhu rodiny a kamarátov, na hru, kreatívne učenie. No v nejednom kútiku sveta z detí robia súdobých otrokov, utečencov alebo obete (rodinného) násilia.

oslanie Detského týždňa, ktorý sa v našej krajine organizuje už niekoľko desaťročí, dokonca takmer celé storočie, ani tohto roku nepočuť v krajinách Blízkeho a Ďalekého východu, Afriky... Súdobé otroctvo je zvlášť prítomné v krajinách toho svetadielu. V týchto dňoch, keď naše deti najčastejšie v škôlkach a školách primeranými aktivitami oslavujú svoj týždeň a svoje práva, svet obišla reportáž z Filipín, kde deti bez pardonu pracujú v zlatokopoch, aj v legálnych, ale zvlášť v tých, ktoré sú mimo zákonného dozoru. Pod vodou. S primitívnymi nebezpečnými technickými pomôckami. Nájdu aj zlato, aj smrť. Podporu rodičov ťažšie. Azda iba takú, ktorá ich ženie skákať do zlatej vody súčasného otroctva. Na druhej strane, mnohé iracké či sýrske deti cítia rodičovské objatie. Zavesené okolo krku rodičov však majú iný druh strašidelného dobrodužstva, na ktoré sa podujali za „motivujúcej podpory“ ozbrojených veľmocí, ktoré vždy zasahujú do osudov ľudí, ktorí túžia iba po vlastnom kúsku modrého neba bez obáv o vlastné životy. Tie deti voľky-nevoľky precestujú tisíce kilometrov na ceste za lepším zajtrajškom. Zväčša pešo. Zväčša s prekážkami najrozličnejšieho druhu. Vyčerpané. Vyľakané. Strápené. Neúčinné riešenie viacmesačnej utečeneckej krízy je nehumánne voči všetkým utečencov, ale zvlášť keď máme na mysli tie decká... Ako ľudia to jednoducho nevieme a nechceme pochopiť. Čo keby sme tak my museli...?! Nie, naše zmysly to nevedia poňať. Na strane tretej – treba si uvedomiť aj poslanie a postavenie rodiny ako výdobytku nie civilizovanej, humánnej a zodpovednej spoločnosti, ale aj ako základnú bunku prírody a života. Tú sa snaží podporovať aj naša krajina. Detský týždeň, ktorý sa v dňoch 5. až 11. októbra t. r. nesie v znamení motta Podpora rodine – najlepšia podpora deťom z roka na rok rastie, získava na význame. Lebo deti sú pre nás najdôležitejšie. Najživotnejšie. Hoci prijateľné podmienky na realizáciu práva dieťaťa na život v rodine nemajú všetky ratolesti. Odborná verejnosť spolu s kompetentnými štátnymi inštitúciami a civilnými organizáciami robí všetko, čo je v jej moci, aby sa problémy riešili a aby sa im predchádzalo. Lenže nástroje na čelenie problémom, s ktorými zápasia deti, sú vo veľkej miere v rukách rodiny. Uvedomujeme si to? Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  41 /4668/ 10. 10. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Pohlavie Október a jeho výročia Michal Ďuga

Oto Filip

ohlavie je, podľa Slovníka slovenského jazyka, súhrn vnútorných a vonkajších znakov, ktorými sa vyznačujú samce (mužské pohlavie) a samice (ženské pohlavie). Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka ide však o súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích). Nás však tentoraz nezaujíma, či ide o znaky, ktorými sa vyznačujú, alebo ktorými sa odlišujú jedinci ľudského rodu. Totiž práve v týchto dňoch, ako oznámila tlačová agentúra Beta, sa práve pohlavie stalo kameňom úrazu medzipohlavných vzťahov. Vlastne, vyplýva to z tvrdenia skupiny lekárok z mesta Gornji Milanovac, že vraj jediným spôsobom, aby ženy vo veku 60 rokov a šesť mesiacov od 12. októbra 2015 nemuseli odísť do penzie, ale aby predovšetkým nadobudli rovnosť s chlapmi, je zmena pohlavia. Dokonca istá lekárka zo Všeobecnej nemocnice v tomto meste vyhlásila novinárom, že tým spôsobom sú ženy diskriminované „iba kvôli pohlavnému orgánu“ a že penzionovať ich znamená páchať nad nimi právne násilenstvo. Prečo sa im vraj neumožní, aby pracovali rovnako dlho ako chlapi, a prečo majú politici plné ústa rovnoprávnosti iba počas volieb a neskoršie to niekto jednoducho škrtá. A preto zahlásila, že z protestu k tomu všetkému zmení svoje pohlavie, aby uskutočnila proklamovanú zásadu rovnosti. Totiž, podľa nej, ten operačný zásah trvá len niekoľko hodín, kým súdny postup dokazovať, že je diskriminovaná, ako aj čakanie na mienku Ústavného súdu, môže pritom trvať aj niekoľko rokov a zároveň by si to vyžadovalo aj veľké peňažné trovy. My sa však snažíme túto problematiku vzhliadnuť aj z iného uhla: je síce chvályhodné, že dotyčné lekárky chcú pracovať aj dlhšie, ako je to zákonom stanovené, ale pozastavili sa ony napríklad nad tým, že veľký počet mladých odborníkov rovnakého odborného vzdelania práve pre také ich zmýšľanie nemôže prísť po pracovnú príležitosť? Kde sa potom podela ich rovnoprávnosť a ako ju konečne nadobudnúť?

www.hl.rs

istujúc pondelkovú dennú tlač, v ktorej sa lekárnickými dávkami písalo o pätnástom výročí 5. októbra 2000, kolegyňa výstižne skomentovala: Takmer nič. Veď naďalej žijeme v rokoch deväťdesiatych! V mnohom aj mala pravdu. No nie je to jediné výročie, ktoré hodno spomenúť. Pred štvrťstoročím u nás sa ujala viacstranícka sústava, 5. októbra 1988 sa začala tzv. jogurtová revolúcia. Zažili sme teda počas rokov priam tektonické spoločenské otrasy, krízy a hyperinflácie, vojny a voľby, rozpad a rozklad štátu, zmeny sústav, od ekonomickej po hodnotovú... A sme tu, kde sme, akosi opäť v tých deväťdesiatych. Analógia vonkoncom nie je náhodná. Spory so susedným Chorvátskom, neistý zajtrajšok, otrasený štandard, voľby na obzore. Akoby to všetko nestačilo, je tu aj riadne rozvlnená politická hladina a aféry, ako tá s odpočúvaním vojvodinského premiéra Bojana Pajtića, meniaca sa do špionážno-politického trháka, v ktorom deň čo deň stúpa počet aktérov, predstaviteľov moci a opozície, strán a hospodárskych činiteľov, zahraničných diplomatov a firiem. V usporiadanej demokratickej spoločnosti by sa tým všetkým už niekoľko dní zaoberal príslušný parlamentný výbor, alebo prinajmenšom komisia. Od otázky, čo sa ozaj stalo, po to, prečo, alebo



aké sú, prípadne, budú dosahy. Tým skôr, že sa všetko priam neuveriteľne rýchlo premieta do roviny záujmov a odmietaní, a predovšetkým straníckeho tlmočenia pozícií, cudzích slov, narážok, úderov priamych a podpásových... A ako snehová guľa rútiaca sa dolu svahom všetko sa mení a rastie do komplikovaného labyrintu, pri ktorom už nevedno, ani kde má začiatok, nieto koniec. Objavujú sa trhliny vo vládnom kabinete, v ktorom minister práce Aleksandar Vulin verejne odporúča premiérovi Aleksandrovi Vučićovi zbaviť sa podpredsedníčky vlády Kori Udovički. Pritom sa náhlivo blíži polovica mesiaca, viacnásobne dôležitá: budú pokračovať rokovania o normalizácii vzťahov, zverejní sa Správa o pokroku v eurointegrácii. Navyše premiér oznámil začiatkom týždňa, že sa vyjadrí k otázke nad otázkami: k budúcim voľbám, ako aj o všetkých intrigách a o ovzduší, v ktorom vláda pôsobila a pôsobí. Uplynulý pondelok, čo tiež pripomenulo niekdajšie scenérie, v Novom Sade prebiehali protestné pochody zástancov autonómie Vojvodiny, ktoré sa pokúsili prekaziť príslušníci pravicových strán. Nevraživé pohľady a postoje, ulica a palica, pomery, v ktorých početné policajné jednotky majú čo robiť na urovnaní situácie, lebo len-len, že nedošlo k nebezpečným stretom. Piaty október, dátum kedysi vzbudzujúci reálne a nereálne nádeje,

dnes pripomínajúci nenaplnené očakávania. V jednom z výskumov štvrtina opýtaných je týmto dátumom nadšená, druhá štvrtina ho nepovažuje za nič svetoborné, no až polovici obyvateľov akosi zľahostajnel, keďže sa obmedzil na zmenu moci, nie aj na radikálny odklon od minulosti, ktorej vládol Slobodan Milošević. Celkové pomery sa od roku 2000 síce skôr zlepšili než zhoršili, ale nenaplnené state z niekdajšej Zmluvy s ľudom upriamujú na to, že by príčin na akúsi vzburu bolo aj dnes. Lenže nie sú podmienky na to. Nie náhodou, na otázku, čo sa vlastne za tých pätnásť rokov zmenilo, nejeden respondent odpovedá: Sme práve o toľko starší. Október je, a na to sa najviac a najčastejšie zabúda, aj mesiacom výročí oslobodení našich miest a dedín. Nie sú síce okrúhle, no nie je aj jubilejné sedemdesiate výročie krachu fašizmu a ukončenia 2. svetovej vojny tiež príležitosťou pripomenúť si, aké vlastne boli tie desaťročia života v mieri a jeho dosahy za nami? Čo sa vybudovalo, v čom napredovalo? Alebo aj to, prečo sa tak ľahko terčom nedávnej alebo aj chvíľkovej politiky stávajú mnohé, ani ľahko, ani bezbolestne získané hodnoty? Pokoj, porozumenie, solidaritu, slobodu, rovnoprávnosť, rozvoj a iné budeme potrebovať ešte dlho. Ako ozajstní Európania, k čomu aj eurointegráciou spejeme.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Prof. Dr. FLORIAN BIEBER, UNIVERZITA V ŠTAJERSKOM HRADCI, RAKÚSKO

Mať seriózny prístup Oto Filip

– Čo podľa vás spôsobilo, že sa vzťahy Chorvátska a Srbska ocitli na najnižšej úrovni počas posledných dvadsať rokov? – Okrem posledného sporu, týkajúceho sa hraníc, je čosi aj v úzadí. Konkrétne ide o chorvátsku oslavu dvadsiateho výročia akcie Búrka v auguste, ktorá bola veľmi bolestná pre Srbsko a celkovo znamena-

Informačno-politický týždenník

la krok dozadu v ich vzájomných vzťahoch. Aj z tohto badať, že nikdy nedošlo k skutočnému procesu pomerenia sa medzi dvoma krajinami. Vzťahy navonok boli v poriadku, v znamení dobrého susedstva, no pozornosť sa stále nevenuje tým boľavým otázkam, ktoré celé roky rozdeľujú Záhreb a Belehrad. A preto, keď príde k nejakej zrážke, tá sa rýchlo zmení do čohosi vážneho len preto, že začiera do hĺbky ich bilate-

rálnych vzťahov. No nemám väčšie obavy z toho, lebo sú to zrážky síce vážnejšie, no nie svojím dosahom aj rozhodujúce, či podstatné. Ide teda o to, že sa vzájomným vzťahom Srbska a Chorvátska treba venovať neustále a seriózne. • TÝŽDEŇ •

POKRAJINSKÍ POSLANCI SCHVÁLILI

Opravný rozpočet po druhýkrát Jasmina Pániková

pravným rozpočtom, ktorý poslanci pokrajinského Zhromaždenia v stredu 7. októbra väčšinou hlasov aj schválili, zníži pokrajinskú pokladnicu za 4,34 miliardy dinárov. Touto zmenou pokrajinský rozpočet bude 59,6 miliardy dinárov. Presnejšie, za opravný rozpočet hlasovalo 66 poslancov, 18 bolo proti a v hlasovaní sa nezúčastnilo 5 poslancov. Ako bolo skôr povedané a niekoľkokrát zopakované aj na stredajšom zasadnutí, príčinou opravného rozpočtu, čiže následok jeho zníženia spočíva v drastickom páde príjmov z daní právnických osôb. Na ktoré oblasti bude opravný rozpočet najviac vplývať? Pokrajinský tajomník pre financie Zoran Radoman povedal, že podľa neho ani jeden projekt v tejto chvíli nie je ohrozený. Projekty alebo časti projektov, ktoré nebudú realizované v tomto roku, budú presunuté do nasledujúceho roka. Zdôraznil, že ide o projekty, ktoré sa vzťahujú na infraštruktúru, projekty v oblasti športu, zdravotníctva. Opravným rozpočtom projekty z oblasti ochrany životného pros-

Predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić vyhlásil, že k návrhu opravného rozpočtu došlo predovšetkým pre zlé hospodárske prostredie, ktoré sa podľa neho odzrkadlilo na príjmoch z daní právnických osôb. „Republika nám podľa ústavy dlhuje okolo 40 miliárd iba na tento rok a zhruba 4,5 miliardy dinárov na základe príjmov z daní právnických osôb. Po opravnom rozpočte pokrajinský rozpočet bude 59 miliárd dinárov. Ak porovnáme republikový rozpočet, ktorý je plánovaný Opravný rozpočet je výsledkom nespĺňania povinností republiky na 1 630 miliárd dinárov, a pokrak pokrajine – odznelo na zasadnutí jinský iba 59 miliárd, vidíme, že tredia a vodohospodárstva znížili rozvoja je znížený za 211 miliónov pokrajinská administratíva nemá za 540 miliónov dinárov, zatiaľ dinárov, vzdelávania za zhruba ani prostriedky a ani právomoc čo sú projekty z oblasti zdravot- 200 miliónov dinárov, energetiky vplývať na hospodárske prostredie,“ vyhlásil predseda níctva a sociálnej Utorkovým rozhodnutím vlády Srbska štátnym úradníkom pokrajinskej vlády. ochrany znížené Podľa neho repubza 450 miliónov sú diéty za služobné cesty v našej krajine znížené z 2 556 dinárov. Pros- dinárov na 150 dinárov, zatiaľ čo devízové diéty zo 65 eur liková vláda nespĺňa triedky plánova- znížili na 15 eur. Predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić to povinnosti, ktoré má né na programy ocharakterizoval ako čisto marketingový počin. „Rozhodnutie k Vojvodine. Toto však podpory rozvo- o znížení diét je marketingový čin republikovej vlády, ktorý poprel šéf poslanecja hospodárstva schválili v čase, keď zamestnali 9-tisíc straníckych aktivistov kej skupiny Srbskej pokrokovej strany týmto opravným aj napriek zákazu zamestnávania. Predrag Matejin, rozpočtom sú zredukované za 102 miliónov a nerastných surovín za 174 milió- ktorý tvrdí, že sa po prvýkrát dinárov. V úseku kultúry, komu- nov dinárov, vedecko-technolo- dodržiava ústavné a zákonné nikácie a médií znížili prostriedky gického rozvoja a inovácií za 152 rozhodnutie a republiková vláda za 222 miliónov dinárov. Úsek miliónov dinárov, zdravotníctva upláca 7 % do pokrajinského rozpočtu. poľnohospodárstva a vidieckeho za 134 miliónov dinárov atď.

NA 3. SCHÔDZI

Zvážili vlastnú činnosť Juraj Bartoš

eformálne správy o doterajšej činnosti štyroch komisií Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM podali ich predsedovia na 3. schôdzi výboru v posledný septembrový deň. Prítomní (ôsmi z deviatich členov) tiež schválili zápisnicu z 2. schôdze výboru. Ako vyplynulo zo správy a diskusie, na pôde lokálnych samospráv boli založené rady pre medzinárodnostné vzťahy. Niekde nefungujú, lebo sa za• TÝŽDEŇ •

oberajú svojimi problémami, povedala Erka Viliačiková, a dodala: „Tak teda vôbec sa nechcú s národnostnými menšinami babrať; to je niečo, čo ich vôbec nezaujíma.“ Výbor zistí, ako fungujú rady pre medzinárodné vzťahy v Báčskej Palanke a Starej Pazove. Komisia pre spoluprácu s mládežou zrealizovala plánované akcie, ibaže Asociáciu mládežníckych organizácií zatiaľ nezaložia, keďže niektoré mládežnícke organizácie nevidia jej opodstatnenosť. Ako bolo povedané, pokročila aj práca

na príprave slovníka. Predseda VPÚPJP Branislav Kulík skonštatoval, že výbor nebol oboznámený s podujatím, ktoré sa koncom augusta (v mene výboru?!) konalo v Báčskom Petrovci. Rátal s tým, že sa o ňom viac dozvedia od povereníka NRSNM Jána Paula, ten však na schôdzi nebol ani nikoho nepoinformoval. Ako-tak tému ozrejmila koordinátorka Mária Pavlovová-Čániová: „Národnostná rada má aj Výbor pre vypracovanie projektov; predpokladám, že oni boli nositelia a čerpali pro-

striedky nášho výboru, preto, že my na to máme financie.“ Komisia pre spoluprácu s lokálnymi samosprávami sa činí na príprave brožúrky Jazykové práva v Srbsku. Text (fakticky preklad maďarskej brožúrky s doplnkami) je pripravený, súrne ho zrediguje Katarína Rašetová a publikáciu, ako navrhli, vytlačí tlačiareň HL print do konca roka. V rámci bodu rôzne členovia VPÚPJP o. i. doplnili zoznam mien osobností navrhnutých na pomenovanie ulíc v slovenských prostrediach.

41 /4668/ 10. 10. 2015

Týždeň UTEČENECKÁ KRÍZA STREDOBODOM POZORNOSTI

Zúfalými cestami k novému začiatku Jasmina Pániková

tečenecká kríza – problém, s ktorým sa v tomto roku priamo alebo nepriamo stretáva takmer celá Európa. Európske rozmery začala nadobúdať v apríli, keď sa v Stredozemnom mori v priebehu niekoľkých dní utopilo viac ako tisíc osôb. Bola to iba hŕstka ľudí, ktorá zutekala zo svojej vojnou zachytenej krajiny a chcela svoj nový život začať v jednej z európskych krajín.

dostali aj do našej krajiny. Denne sem príde od dve- do štyritisíc ľudí. Avšak zdržiavajú sa tu iba niekoľko hodín, najviac dva dni. Vyčerpaní, hladom a únavou umorení, záchranu vždy nachádzali, a stále nachádzajú, v záchytných táboroch, či tranzitných centrách. Prvé také centrum otvorili v Preševe, Belehrade, potom v Kanjiži a neskoršie aj v Šíde. Pri našej prvoseptembrovej návšteve centra v Kanjiži sme sa dozvedeli, že v priebehu troch týždňov centrum navštívilo 26-tisíc ľudí.

„Najťažšie sme zdolali,“ Noor so svojím otcom a mladšou sestrou

„V Srbsku sme už necelé tri týždne,“ hovorí nám Aida Šunja z organizácie World vision. „Utečenci si u nás môžu zobrať potraviny, odev, hygienické produkty...“ hovorí Aida, a pritom z veľkej škatule vyberá hračky a sladkosti a podáva ich deťom, ktoré sa odrazu začali hemžiť okolo nej. „Áno, ako vidíte, chceme potešiť aj tých najmladších. Im je istotne najťažšie. Hračkami a slad-

Z BLÍZKEHO VÝCHODU A SEVERNEJ AFRIKY, POMOC AJ MIMO CEZ BALKÁN DO...? TRANZITNÝCH CENTIER Väčšina utečencov do Európy V tranzitných centrách utečenprichádza zo Sýrie, Iraku a Afga- com poskytujú lekársku pomoc, nistanu, ale aj z Nigérie, Somálska, ubytovacie kapacity, wifi... PreEritrey... Zo začiatku ich cesty do svedčili sme sa, že pomoc môžu Európy trasovali cez Líbyu, odkiaľ dostať aj mimo centier. ich pašovatelia loďkami prevážali Počas návštevy hraničdo Talianska. V súčasnosti je naj- ného prechodu Tovarnik „Neviem, kam idem, ešte som frekventovanejšia cesta z Turecka sme videli prichádzajúce Chcem si iba zachrániť život.“ do Grécka, Macedónska, Srbska, autobusy plné utečencov. Maďarska, prípadne Chorvátska Za necelých 45 min. na a ďalej do európskych krajín. ten hraničný prechod Najnebezpečnejšia časť cesty je, s Chorvátskou republikou samozrejme, tá cez more. Pod- z Preševa prišlo päť autobusov. kosťami im chceme aspoň trochu ľa Internacionálnej organizácie Zhruba 300 ľudí za necelú ho- skrášliť ťažkú cestu, ktorú majú pre migrantov od januára do 6. dinu. To ale nevzrušilo početné za sebou a pred sebou,“ poznamenáva Aida, ktorú októbra t. r. cez nechávame s usmiaStredozemné tymi malými deťmi. more sa do EuK dobrému menu rópy dostalo našej krajine, aspoň 553 591 osôb. v tejto utečeneckej O život prišlo kríze, prispievajú aj 2 887 osôb. početné zahraničné Avšak s prvým združenia dobrovoľvýstupom níkov. Na hraničnom z lode a pocíteprechode Bapska ním skutočnej sme nadišli na skupevnej pôdy pinu dobrovoľnípod nohami kov z Česka. Starali sa nekončia aj sa o zabezpečenie ich trápenia. potravín a diek, ale Nasledujú kiloaj údržbu hygieny. metrové cesty, Prechádzajúc sa poktoré často Sýrske, iracké či slovenské... Všetky deti sú rovnaké medzi chorvátsku prechádzajú aj pešo. Starší, mladí, bábätká, zdraví, humanitárne organizácie, ktoré a srbskú hranicu, kde predtým chorí, bezmocní... na stánkoch mali potraviny, lieky, uplynulú noc bolo viac ako 2-tisíc utečencov, spozorovali sme dievVšetci títo ľudia sa v tomto roku hygienický tovar, odev, hračky...

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

činu, ktorá aj napriek vyčerpanosti niesla plné ruky diek a všelijakých iných vecí. Hovorí nám, že sa volá Eliška Vrbová a je z Česka. V tej chvíli na tom mieste bolo zhruba 15 českých dobrovoľníkov, ktorí, ako nám Eliška povedala, sa najprv zhromaždili na sociálnych sieťach, a to so spoločným cieľom – pomôcť ľuďom, ktorým je ich pomoc potrebná, keďže sú, ako

sa nerozhodol. Hocikam. (Mohamad, Irak) povedala, nespokojní s postojom ich prezidenta, vlády a Ministerstva pre zahraničné veci. „Zabezpečujeme potraviny, vodu a oblečenie, ale myslím si, že vzácnejšie než to je ukázať im ľudskú stránku, rozprávať sa s nimi, poskytnúť im informácie. Dať im na vedomie, že si ich vážime ako ľudí a že sme všetci rovnakí,“ povedala Eliška. Prechádzajúc sa po „území nikoho“, pomedzi náš a chorvátsky štát, všímame si kopy smetí, ale žiadny kôš na odpad. „Však je mnoho smetí?“ spytuje sa nás Eliška. „Len, prosím vás, nebuďte aj vy ako niektoré médiá, ktoré píšu, že utečenci nie sú povďační za pomoc a rozhadzujú ju po ceste. To je pravda, je veľa smetí, ale minulú noc tu bolo dvetisíc ľudí! Nemôžem povedať všetci, ale veľká väčšina sa správa slušne a keď vidia, že začnem zbierať smeti, ihneď sa mi pripoja. Oni sa rýchlo pohybujú • TÝŽDEŇ •

a je samozrejmé, že zostáva po nich neporiadok,“ hovorí Eliška.

viac utečencov zostalo v Srbsku, a preto v médiách, ktoré kontrolujú hlavne zahraničné subjekty, priamo alebo nepriamo, niet ani kampane ZOČI-VOČI proti utečencom.“ S UTEČENCAMI Jeden autobus za druhým. Niet kampane proti utečencom, Z juhu Srbska do juhozápadu ale na„chybách“ našich susedovcov Vojvodiny. Unavení vychádzajú sa pozastavujeme. Napr. do poprez autobusov, hrabú sa vo svojich dia sa vyzdvihovalo angažovanie ruksakoch, smerujú k stánkom sa celého nášho štátu v pomoci s pomocou a ďalej poľnou cestou, utečencom a ako opak sa uvádzalo ktorá je už natoľko vyšliapaná a rovMacedónsko, kde údajne pomoc ná, že sa podobá asfaltovej ceste. poskytujú iba dobrovoľnícke združenia. Náš zdroj z Veľvy„Toto je Srbsko, však?“ spytuje sa nás mladý muž a podáva slanectva Slovenskej republiky mobil s požiadavkou, aby sme „V tejto situácii sa nastoľuje otázka, z ktorej strany ohrady v Macedónsku uvádza, že sa to mu napísali všetky možné komtvrdenie nezakladá na pravsa nachádzajú barbari?“ binácie, ako sa z Chorvátska de. Ako povedal, do riešenia (Milica Mančićová, No Fences in Europe) situácie sú zapojené mnohé dostať do Maďarska. Pokým mu píšeme „návod na cestovanie orgány, od Centra pre riešenie cez Chorvátsko“, hovorí nám, kríz, cez Ministerstvo vnútra až že v Sýrii pracoval ako účtovník život. Cestujem s otcom a mladšou ňovanie jedného zo základných po rezort práce a sociálnej politiky a dúfa, že sa bude môcť zamestnať sestrou a verím, že budeme mať ľudských práv, znemožňovanie a pripomína, že Macedónsko má buď v Rakúsku, Nemecku, alebo šťastie,“ optimisticky končí Noor. voľne sa pohybovať. Sociológ Dr. vypracovaný aj krízový plán pre vo Švédsku. Ďalší mladý muž stojí Srđan Šljukić hovorí, že tu nejde prípad, že sa Srbsko rozhodne o politiku buď Maďarska, alebo uzavrieť štátnu hranicu s ich štátom pri ceste, pozerá do neznáma. Tri- KDE ZMIZLO PRÁVO dsaťtriročný Mohamad Saffa prišiel NA POHYBOVANIE? Chorvátska, ale z Iraku. Hovorí, že cestuje už osem Pozerajúc sa na ľudí, ktorým o politiku, ktorú dní. Najnebezpečnejšie bolo pre- niekto zničil všetko, čo mali, ktorí nanucujú najpraviť sa loďou a fyzicky najnároč- opustili aj to trochu, čo im zostalo, silnejšie krajiny nejšia bola dvojdňová cesta pešo a s jednou batožinou sa vydali na EÚ, predovšetcez Macedónsko. Kam sa vybral? úplne neznámu cestu, na mysli kým Nemecko, „Neviem, kam idem, ešte som sa môže byť iba jedno: Prečo sa týmto v rovnakej chvínerozhodol. Hocikam. Chcem si iba ľuďom dodatočne strpčuje život? li zostávajúc zachrániť život,“ Prečo niektorí v tieni a tváriac hovorí smutne z nás využívajú sa akoby boli Mohamad. ich ťažké posta- proti tomu. „Tak V dave ľudí venie vo svoj pro- ako ani ohľaspech? Prečo im dom riešenia pozornosť pripútala trojnie je dovolené iných otázok, členná rodina, voľné pohybo- ani tu nejestvuktorá žiarila vanie? Ostnaté je samostatnosť optimizmom ploty v 21. sto- východoeuróp- Dr. Srđan Šljukić (zdroj: Banatski kulturni centar) viac než hociročí?! Otázok je skych členov EÚ. kto iný. Devätskutočne veľa... Rozhodnutia sa násťročná Noor „Stavanie plo- schvaľujú v Berlíne, Bruseli, Lon- a migranti budú musieť dočasne zo Sýrie cestutov v Európe je dýne a Paríži, ale predovšetkým zostať na území Macedónska, aj v je so svojím najhoršie, čo sa vo Washingtone, a iní ich iba vyko- podmienkach zimy. otcom a mladnám, Európanom, návajú,“ poznamenal prof. Šljukić. šou sestrou. deje,“ hovorí pre Medzitým v susednom Maďarsku ZÁVER? náš týždenník otvorene proti utečencom vystuZáver v tejto chvíli nejestvuje. „Som šťastná, Milica Mančićová, pujú aj jednotlivci a ultrapravico- Nemôže jestvovať. Skutočnosť že veľkú časť cesty máme za zakladateľka ini- vé skupiny. U nás zatiaľ nepočuť je taká, že utečenci iba začali nasebou,“ hovorí Pre Mohamada nie je dôležitá ciatívy No Fences také ohlasy. Sociológ Šljukić v tom plno opúšťať svoje krajiny. Je to Noor. „Najťažšia krajina, dôležité je iba zachrániť in Europe. „Keď vidí tri príčiny: „Po prvé, v Srbsku výsledok zlej politiky, ktorú na bola cesta mo- si život padol Berlínsky nejestvujú politické strany fašis- Blízkom východe a v severnej Afrom, bolo veľmi múr, myslela som tickej proveniencie, ani taký druh rike viedli a vedú tí, ktorí by s tým nebezpečné, avšak prežili sme. si, že padli všetky múry v Európe masového rozpoloženia. Po druhé, nemali mať nič spoločné. Vďaka Ťažko bolo zvládnuť aj cestu pešo a že je epocha rozdeľovania ukon- Srbsko má, žiaľ, skúsenosti s prijí- nim tenučký potôčik migrácie sa z Macedónska do Srbska. Veci, čená. Sloboda pohybovania je maním utečencov, pričom nemám zmenil na obrovskú ľudskú vlnu, ktoré sme si zobrali, nám doda- jedno zo základných ľudských práv. na mysli iba 90. roky, ale aj druhú ktorá sa za lepším životom valí točne obťažujú cestu. Vidíte, nie Maďarská ohrada nemá žiadny svetovú vojnu, 19. storočie... Odtiaľ európskymi krajinami. Našťastie, je toho veľa, ale keď musíte po účel: vidíme, že utečenci aj ďalej istotne pramení spolucítenie s táto vlna neničí nič pred sebou, celý deň mať batožinu na chrbte prichádzajú do tej krajiny. Avšak utečencami. Po tretie, možné je, že iba nám nastoľuje otázku, kto sme a všeličo iné v rukách... Je to na- ona je silným symbolom. Symbol aj nejaký tretí faktor chce, aby čím a akí sme. • TÝŽDEŇ •

máhavé,“ vysvetľuje Noor. Na našu otázku, do ktorej krajiny smerujú, bez rozmýšľania nám odpovedala – do Nemecka! Do Stuttgartu! „Myslím si, že má Nemecko vynikajúci školský systém a ja chcem pokračovať tam, kde som v mojej krajine zastala. Bola som študentkou ekonomiky. Avšak bomby zrúcali našu fakultu, mnoho ľudí zahynulo a bez váhania sme sa rozhodli, že musíme opustiť našu krajinu. Musíme si zachrániť vlastný

rozdelenia „ozdobený“ žiletkami. Symbol tzv. civilizovanej obrany od barbarov. V tejto situácii sa nastoľuje otázka, z ktorej strany ohrady sa nachádzajú barbari?“ spytuje sa Milica Mančićová, ktorá nedávno spolu s maďarským aktivistom symbolicky prerezala drôtovú ohradu medzi našou krajinou a Maďarskom. Postavovanie ohrád a zatvorenie hraníc málokto schvaľuje. Všetci tento čin chápu ako znemož-

41 /4668/ 10. 10. 2015

Ľudia a diania SRBSKO A ČIERNA HORA ZA SPOLOČNÝM CIEĽOM

Cesta k bezpečnej škole Jaroslav Čiep

ezpečné školské prostredie, tak na hodinách, ako aj na prestávkach, pred vyučovaním a po ňom, v súčasnosti predstavuje výzvu a dôležitú úlohu, k riešeniu ktorej žiaci a učitelia majú spoločne prispieť. Preto už rad rokov mimovládne organizácie z Čiernej Hory a zo Srbska spolupracujú v tejto oblasti a vyzvali aj jednotlivé školy, aby sa im pripojili. Vo štvrtok 1. októbra napoludnie vo veľkej sieni Obce Báčsky Petrovec odznela tribúna pod názvom Cesta k bezpečnej škole – prevencia násilia cestou vzdelávania za mier. Tribúnu pripravili predstavitelia Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko, Ministerstva školstva Čiernej Hory, ako i predstavitelia mimovládnej organizácie Nansen dialogue centra zo Srbska a z Čiernej Hory a zúčastnili sa jej učitelia

z viacerých miest zo susednej Čiernej Hory, ako i učitelia z Nového Sadu, Petrovca, Kulpína, Hložian, Maglića a Temerínu. Pod organizáciu záverečnej debaty sa podpísali Základná škola Jána Čajaka v Báčskom Petrovci a Obec Báčsky Petrovec, v mene ktorej sa na začiatku prihovoril predseda obce Pavel Marčok. Početní účastníci debaty návštevu Petrovca a celú konferenciu zhodnotili ako veľmi užitočnú a v súčasnej dobe aj nevyhnutnú. Vzdelávací projekt Prevencia násilia v multietnických školách vo Vojvodine sa realizuje v rámci globálneho partnerstva krajín západného Balkánu (GPPAC). Spolu s ďalšími šiestimi školami do projektu je zapojená i škola v Báčskom Petrovci. Cieľom projektu je oboznámiť učiteľov a žiakov so súčasnými metódami prevencie násilia, ktoré potom na hodinách, predovšetkým občianskej výučby, ale i iných predmetov,

učitelia nenápadne zakomponujú do učebnej látky. Účastníci tribúny najprv navštívili petrovskú školu a na vlastné oči sa presvedčili o tom, že je Z okrúhleho stola Cesta k bezpečnej škole vskutku bezpečná v každom ohľade a že pe- sektoru absolvovali ukážkové dagogický personál a vedenie hodiny s prvkami vzdelávania za školy v čele s riaditeľom Jánom mier, ako aj regionálny okrúhly Brnom sústavne vynakladá úsilie stôl. Tu sa zhodli, že prevenciu s cieľom zabezpečiť bezpečné násilia, zneužívania a zanedbávaprostredie pre žiakov a učiteľov. nia, predchádzanie diskriminácii Návšteva Petrovca bola zá- a rozvíjanie komunikačných zručverečným bodom opätovanej ností je nevyhnutné uplatňovať návštevy tímu Vzdelávanie za v pedagogickej praxi. Záverom mier z Čiernej Hory Nového Sadu petrovského okrúhleho stola a tamojšej ZŠ Nikolu Teslu. V rámci predstavitelia dvoch Nanasen diatejto študijnej návštevy, ktorá logue centier vyzvali prítomných trvala od 29. septembra do 1. učiteľov, aby preniesli žiakom októbra, štátne pedagogické ich výzvu na účasť na výtvarnej inštitúcie, učitelia – mediátori, súťaži pod menom Mier je IN, mentori programu Školy bez násilie je OUT, ktorú usporiadajú k násilia a predstavitelia civilného Medzinárodnému dňu mieru.

DELEGÁCIA STAREJ PAZOVY POBUDLA NA SLOVENSKU

Na Púchovskom jarmoku 2015 Anna Lešťanová

a tohtoročnom 17. Púchovskom jarmoku, ktorý sa konal 19. septembra na Námestí slobody, na pešej zóne a v časti Dvory v Púchove, návštevníkov potešili rôzne tradičné remeslá, folklór, umenie, hudba a jedlá. Púchovský jarmok je výnimočný najmä tým, že prezentuje ľudovú remeselnú tvorbu a kultúru. Tohto podujatia sa zúčastnila aj delegácia zo Starej Pazovy, ktorú tvorili Bojan Kovrlija, náčelník Obecnej správy, Alexander Bako, podpredseda ZO, Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka Turistickej organizácie Obce Stará Pazova a Svetislav Subotić, predseda Výkonného výboru Rady MS Stará Pazova. Hneď po príchode do Púchova všetky zahraničné

www.hl.rs

Na staropazovskom stánku: Nataša Hricová zo spolku Čmelík…

delegácie (z Ruska, Bieloruska, Česka a Srbska) mali stretnutie s primátorom Mesta Púchov Mgr. Rastislavom Henekom. V mene staropazovskej delegácie na slávnostnom otváracom programe Puchovského jarmoku 2015 sa prihovoril Alexander Bako, ktorý nám

Informačno-politický týždenník

po návrate do Pazovy povedal, že o ďalšej spolupráci medzi Starou Pazovou a Púchovom rokovali aj s Romanom Hvizdákom, zástupcom primátora mesta. Okrem toho obecná a miestna delegácia Starej Pazovy mala stretnutie s predstaviteľmi českého mesta Hlinsko, s ktorým vlani podpísali dohodu o spolupráci, ale tá sa zatiaľ nedočkala konkrétnejšej realizácie. V mene KUS Branka Radičevića a Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka na Púchovskom jarmoku sa zúčastnili a v spoločnom stánku ručné práce a iné predmety typické pre multinacionálnu a multikultúrnu osadu vystavovali Petar a Snežana Nerandžićovci, Anna Horvátová, Nataša Hricová a Viktor Raijnprecht, ktorý sa spolu s P. Nerandžićom zúčastnil

…a Snežana Nerandžićová zo spolku Radičević

na kuchárskej súťaži. Peňažné príspevky z predaja jedál účastníci tradične venujú na humanitárne účely. Pazovčania uvarili hovädzí guláš, s ktorým v súťaži obsadili druhé miesto. Delegácia Obce Stará Pazova počas pobytu v Púchove absolvovala aj nezabudnuteľný výlet na Bojnický zámok. Foto: z archívu obecnej TO • ĽUDIA A DIANIA •

NOVÝ SAD

Nezabudnuteľná výstraha

KRÁTKE SPRÁVY Kysáč Podľa rozhodnutia Zhromaždenia Mesta Nový Sad doplnkové voľby na dvoch členov Rady a dvoch členov Dozornej rady Miestneho spoločenstva Kysáč budú v nedeľu 11. októbra 2015 od 7. do 20. hodiny. Hlasovať sa bude na dvoch volebných miestach: v Kultúrnom stredisku Kysáč (KIS) a v Základnej škole Ľudovíta Štúra. So sebou treba priniesť osobný preukaz alebo doklad s fotografiou a osobným číslom. Na členov Rady Miestneho spoločenstva Kysáč sú šiesti kandidáti a takisto šiesti kandidáti sú na členov Dozornej rady. E. Š.

Takmer bez betónovej kostry Oto Filip

xxx dvadsaťtri rokov do chvíle, keď z budovy, kde vznikal tak srbský, ako aj početné menšinové televízne

nebolo, ale sú spôsobené obrovské, nenahraditeľné hmotné škody. Zničené je vybavenie a miestnosti, takisto značná časť redakčných archívov... Celkom zdevastované budovy a priestor vôkol nich sú dodnes smutnou výstrahou, kam až dokáže zájsť vojnové bláznovstvo. Televízia, ktorá je v súčasnosti súčasťou Verejného mediálneho servisu Vojvodiny, sa odvtedy vynachádza ako vie, ako podnájomník

ž to nikdy nebude ako kedysi. Je tomu už viac ako šestnásť rokov, čo sa obeťou NATO bombardovania stala budova Televízie Nový Sad na Mišeluku, na pravom nábreží Dunaja. Z dobových materiálov sa možno dozvedieť, že jej základný kameň položili na sklonku júna 1973, aby posledná časť Horšie než po zemetrasení prvého komplexu, zaberajúceho viac ako 23 000 štvor- programy, boli odvysielané cových metrov, bola obývaná o tri posledné z nich. roky neskoršie. Uplynulo ďalších Trápny odkaz svetu zaslali vlajkonosiči NATO agresie, keď tento mediálny domov mnohých redakcií, noviná- Kedysi to bol roh budovy rov, technikov a iných televíznych pôsobiaci v pomeroch veľmi vzdiazamestnancov zbúrali lených od zaužívaných štandardov. práve 3. mája (1999) – Veď bolo treba až šestnásť rokov, na Svetový deň slobody aby sa začalo vypracovanie hlavnémédií. A nezastavili sa pri ho projektu novej budovy. Možno tom. Budovy na Mišelu- by urýchlenie prác na zabezpečení ku boli počas 78 dní trva- nových priestorov bolo tým najkrajjúcich leteckých náletov ším darom k jej nadchádzajúcemu ešte niekoľkokrát terčom novembrovému sviatku: štyrom bombových útokov. Na- desaťročiam kontinuálneho pôsoPred ničením bolo to v redakciách šťastie, ľudských obetí benia. • ĽUDIA A DIANIA •

Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka v dňoch 9. a 10. októbra usporiada veľký jesenný bazár (secondhand), kde sa bude predávať detské, dámske a pánske oblečenie, hračky, knihy, bižutéria, domáce potreby, kvety a iné za výhodné ceny. Podujatie sa bude konať v priestoroch Slovenského národného domu; otváracie hodiny sú od 9.00 do 19.00. Časť takto získaných prostriedkov usmernia na zlepšenie finančného postavenia spolku. M. F.

Stará Pazova Október je mesiac venovaný starším, a tak októbrové dni solidarity so staršími začali aj v Starej Pazove. Podujatie 1. októbra otvoril Spolok pre afirmáciu invalidov Fénix. Témou stretnutia v Klube pre denný pobyt starých a osôb s invaliditou boli piesne a príbehy z nášho okolia. Hosťami boli Dr. Tode Vojvodić, lekár z Novej Pazovy, a Branislav Vidanović, pekár a veľký milovník koní. V hudobnej časti programu vystúpili Ján Čemerský a Zoran Milošević. Októbrové dni solidarity v Starej Pazove organizuje tamojšie Stredisko pre sociálnu prácu – Služba domácej pomoci a opatery, za podpory Obce Stará Pazova. a. lš.

41 /4668/ 10. 10. 2015

Ľudia a diania ZORKO BEŠLIĆ, KAMERAMAN

Kamere sa prihovára(l) rozumom i srdcom Juraj Bartoš

pov. Spýtal som sa, či potrebujú kameramana. Potrebovali, a tak som sa na druhý deň ocitol (prvý raz vôbec) v Novom Sade. Hneď mi dali kameru a poslali ma niečo nahrať. Keď som sa vrátil, kým laboranti rozvili film, vypili sme si kávu. Len čo v strižni prezreli materiál, spýtali sa ma, či zajtra môžem ísť na služobnú cestu do

d roku 1992, keď opustil Nový Sad, opäť žije v chorvátskom Osijeku. Odkiaľ ho najprv v roku 1976 cesta odviedla v opačnom smere. So Zorkom Bešlićom (1948) som sa stretol vlani, po 22 rokoch, v jednej z osijeckých základných škôl. Pri hudbe doliehajúcej z javiska, na ktorom sa odvíjal predvianočný program, odmotávali sme klbko spomienok s mužom, z ktorého stále sála jemu taký vlastný pokoj. V istom období sme boli spolupracovníkmi, nie síce dlho, ale celkom dosť na to, aby som si všimol, že kameraman Zorko svoje remeslo má v malíčku, že je človek priam na závidenie zodpovedný a dôkladný, pričom Zorko Bešlić v Osijeku 13. decembra 2014 ho krášlia maniere príznačné pre ľudí, u ktorých ro- Subotice. Bol som z toho vedľa... dinná výchova a vzdelanie kotvia Veď reku, vravím im, nemám ani v najvyšších polohách. Netreba ubytovanie... Vraj to nič, že aby lupa na to, aby si aj laik všimol, som sa len ubytoval v hoteli a že v práci s kamerou nasadzuje všetko bude v poriadku. Tak som nielen sivú hmotu, ale aj srdce. začal pracovať v Televízii Nový Až ma zamrzelo, že sa ho až teraz Sad, najprv v Maďarskej redakcii prvý raz pýtam, ako sa vlastne a po niekoľkých mesiacoch sa ocitol v Novom Sade a v televízii? ma vtedajší šéfredaktor pán Ján „Po absolvovaní štúdia fyziky a Makan opýtal, či chcem prejsť do technickej výchovy na Pedagogic- Slovenskej redakcie. Samozrejme, kej akadémii v Osijeku rozhodol že som chcel, bola mi akosi bližšia, som sa pre štúdium kamery na a tak som v nej pôsobil odvtedy Fakulte dramatických umení v Be- až po rok 1992.“ lehrade. Po dvoch rokoch sa však Mnohí si veru, tak kolegovia, ozvala kríza, nuž som zostal bez ako aj ľudia v prostrediach, do štipendia. Nasledoval návrat do ktorých Zorko odchádzal ako člen Osijeku, kde som tri roky (1971 – výrobného štábu niekdajšej Slo1974) pracoval v dopisovateľstve venskej redakcie TVNS, spomínajú Televízie Záhreb ako kameraman. naň ako na profesionála a zároveň Po absolvovaní vojenčiny moje ako na dobrého človeka a kamamiesto medzičasom obsadil iný ráta. Ako to, s časovým odstupom, kolega. Dozvediac sa, že v Novom vyzerá v jeho spätnom zrkadle? Sade vzniká nová televízia, zavolal „Práca v Slovenskej redakcii som... Ozvali sa mi páni redaktori TVNS pre nás všetkých, vtedy József Szerencsés a Duško Po- mladých ľudí, bola zvláštnou vý-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zvou, keďže sme mohli uplatňovať všetky možné žánre. Program bol koncipovaný tak, že okrem detských vysielaní obsahoval aj reportáže z oblasti poľnohospodárstva a osobitne zaujímavé boli dokumentárne filmy v rámci vysielania Dúhovka. Odzrkadľovali kultúrnu identitu Slovákov v Báčskom Petrovci, Kovačici, Hložanoch, Pivnici a iných prostrediach. Robili sme ozaj veľa, ale nikdy nám nebolo ťažko zvládnuť aj to, čo s ohľadom na vtedajšie technické možnosti bolo príliš náročné. Osobitne rád si spomínam na pána Andreja Privratského, žiaľ, už nebohého. Ako sa len usiloval pri filmovaní...! Ak obraz bol trošku chudobnejší, snažil sa ho obohatiť, spestriť, pridať doň trebárs kvetiny, len aby bol vizuálne nasýtenejší. Z mladšej avantgardnej generácie mi utkvel v pamäti Ľuboslav Majera, ktorý taktiež veľmi šikovne vedel nájsť osobitný režijný prístup, dokonca aj k takmer banálnym témam.“ V DÔSLEDKU VÁŽNYCH PROBLÉMOV... S akým nadšením, s akým zadosťučinením, ani čo by práve dočítal krásnu knihu, Zorko Bešlić uzaviera novosadskú životnú a profesionálnu kapitolu! Lenže po chvíli radosť v jeho hlase prehluší tichý, ťažko postrehnuteľný, ale tuhý smútok a pocit bezmocnosti, nad tým, čo nasledovalo onehdy... Keď sa niekdajšia krásna krajina menom Juhoslávia pozmenila na blázinec, a potom na bitúnok; keď sa všetko ako pri ohromnom zemetrasení búralo a obracalo naruby; keď ako veže z karát, s veľkým lomozom padali hodnoty, priateľstvá, pracovné i

medziľudské vzťahy, kotúľajúc sa priamo pod nohy sviniarov, ktorí na hanbu sveta, beztrestne, zabíjali akúkoľvek ľudskú dôstojnosť a morálku... „Roku 1992 som mal vážne problémy. Dostávali sa mi nacionalistické vyhrážky, rodina mi bola ohrozená, nuž som bol prinútený dať výpoveď a vrátiť sa do Osijeku. Tu som v chorvátskej televízii odpracoval 21 rokov, a po 41 rokoch postávania za kamerou som odišiel do zaslúženého dôchodku. Pri návrate som síce niekdajších priateľov v Osijeku našiel, ibaže to už neboli tí istí ľudia. Zmenili sa k nepoznaniu; akoby sa nezmenili, veď tu mali skutočnú vojnu. Pokiaľ ide o bývalých kolegov v TVNS, zostali mi v najkrajšej spomienke, obzvlášť niekdajší šéfredaktor Slovenskej redakcie Janko Struhár, s ktorým doteraz mám živé kontakty. Je mi ľúto, že kolegovia Ján Makan, Andrej Privratský a mnohí iní sa pominuli... So všetkými ma spájali neopísateľné spoločné zážitky a obsažné služobné cesty, tak tie v okolí, ako aj do Bratislavy, Spojených štátov, Kanady... Osobitne si vážim skutočnosť, že sme spolu vyprodukovali množstvo kvalitných vecí.“ Nie, nemieni Zorko jatriť hlboké rany. Ani sám si netrúfam dosýpať soľ, pýtať sa na detaily súvisiace s jeho vynúteným odchodom. Radšej po tom, čo ma zoznámil so svojím synom, ktorý práve kúsok od nás nahrával predvianočný program, poznamenám, že jablká, hľa, nepadli ďaleko od stromu... Obidvaja Bešlićovci juniori sa vydali po otcových stopách... „Už dávnejšie pred návratom do Osijeku moja manželka Vera bola chorá, takže som občas chlapcov musel zobrať so sebou do terénu. Pri nahrávaní vysielania pre deti Lastovička sme používali bábiku menom Smejko a ten sa im tak zapáčil, že sa nevedeli dočkať, kedy zase pôjdu s nami. Môžbyť • ĽUDIA A DIANIA •

si aj preto obľúbili kameru. Starší syn Goran už celé roky pracuje v HRT-e (v Televíznom centre Osijek) a mladší Zoran robí kameramana na RTL-e.“ Môj spolubesedník veru má ostré oko, sám sa tým ale nikdy nechváli. Naopak: krášli ho skromnosť, rovnako i bohaté pracovné odborné skúsenosti. Hoci štúdium v Belehrade nedokončil, ešte ako si váži a vie zužitkovať všetko (nie je toho málo), čo sa naň nalepilo.

vidno temer nič, ale supervízor uzavrel, že k chybe došlo v laboratóriu, nie mojou vinou.“ Niekoľko mesiacov som aj sám pracoval v Slovenskej redakcii TVNS. Preto viem, že jednotliví novinári mali a iste aj majú „svojich“ kameramanov. K tým, s ktorými radi spolupracovali, lebo sa na nich mohli úplne spoľahnúť, jednoznačne patril aj Zorko Bešlić. Domnievajúc sa, že takisto platí opak, pýtam sa ho, či azda mal „svojich obľúbených novinárov“... „Kameramani veľmi dobre poznajú kvalitu novinárov. Keď nasadneme do auta a novinár nemá jasné, čo ideme robiť, vieme, s kým máme do činenia. Ak sa novinár nepripravil, sotva je možné očakávať vysokú kvalitu príspevku. Pravý novinár pred odchodom do terénu poriadne premýšľa o tom, čo máme robiť, konzultuje sa s výrobným štábom, navrhne obchôdzku terénu s cieľom zistiť, aké budeme mať svetlo, čo potrebujeme na kvalitný zvuk a iné vzácne podrobnosti. Nejde teda o to, či sú novinári obľúbení a neobľúbení, ale či sú seriózni alebo nevážni. V spolupráci s prvými aj kameraman, aj zvukár sú ochotní vynaložiť viac úsilia.“ Rozdiel medzi tým, ako sa robilo kedysi a teraz, je zjavný. „Teraz sa,“

300. Žatva v Laliti, keď pri nakrúcaní bola celá dedina a ľudia nádherne znázornili žatevné obyčaje, tiež festival Tancuj, tancuj... v Hložanoch, ako i Stretnutie v pivnickom poli, kde sme okrem ľudových piesní nakrútili aj jarné obyčaje, takisto veľkonočná

jej ľuďoch, ktorí, keď sa začala nezmyselná vojna, museli odísť, nazdávajúc sa, že len na deň – dva a potrvalo to sedem a pol roka. Medzičasom mnohí zomreli a mnohí boli zavraždení... No a naposledy pracujem na digitalizácii mojich skôr urobených vysielaní.

SÚ NOVINÁRI SERIÓZNI A POVRCHNÍ „Pravdaže mi štúdium dalo veľa. Predovšetkým praktické predmety, film a najmä fotografia. Kompozícia fotografie je mimoriadne dôležitá, tiež jej štruktúra, svetlo a iné zložky. Osobitná vec je technológia. Keď som začínal, pracovali sme s čiernobielym filmom, potom sme filmovali farebne a nakoniec sme natáčali elektronickými kamerami. Nejako Taký tím! Zorko Bešlić (sprava), Ján Struhár a Ljubiša Sremčević roku 1985 prišla kríza, neboli devízy, nebol benzín, nebolo ľahké zaobstarať televízny materiál, oblievačka a budári v Erdevíku. Len ten čas... Stále ho mám málo. takže za prípadné plytvanie filVeľmi zaujímavé bolo nakrúcanie Všetok voľný čas venúvam mojej mom kameramani mohli byť príspevkov v Kovačici o Martinovi ťažko chorej manželke, ktorá je prepustení. Stalo sa, že do TVNS Jonášovi, Zuzane Chalupovej a celé tri desaťročia nehybná...“ prišiel Stevan Doronjski, vtedajší ďalších insitných maliaroch, ktorí Kto sám nepozná váhu bremepredseda Predsedníctva Juhosláboli fantastickí ľudia: vedeli veľmi na, ktoré Zorko Bešlić mlčky nanajvie. Nakrúcali sme dáky dokuzaujímavo rozprávať. Nezabúdam, výš trpezlivo a pokorne vláčil na ment o partizánoch ako sa mi do jedi- svojom chrbte temer toľko, koľko vo Vojvodine; redaktor ného záberu po- kameru na pleci, sotva pochopí... vysielania bol Miroslav darilo zabaliť celý Aké ťažké a vyčerpávajúce je pre Krivák. Pán Doronjski Jonášov dom, s človeka zladiť profesionálne posa rozrečnil jedna chodbami, v kto- vinnosti (v úplnom zmysle slova radosť, až sa mi porých viseli obrazy, profesionálne) a osobné veci v minul pridelený film. so spálňou a pra- situácii, keď je niekto z najbližOrganizátor sa zaraz covňou umelca...“ ších ponechaný na jeho opateru. rozbehol po televízii, Neviem, prečo ma neprekvapilo, zbieral zvyšky filmov a PENZIA keď mi Zorko záverom rozhovoru namiesto 110 metrov povedal, len tak úchytkom, ako S KAMEROU sme spotrebovali až keď napríklad niekomu hovoríte, RUKA V RUKE 3 500 metrov filmu, s Skutočný lovec že ste trebárs včera videli dobrý odôvodnením, že časť nikdy pušku de- film, že asi mesiac pred odchoz rozhovoru sa využifinitívne nehodí dom do dôchodku, prežil – ľahšiu je inokedy; pravdaže, do žita. Azda sa mozgovú porážku... materiál skončil v ar- S Andrejom Privratským bola radosť spolupracovať len Zorko Bešlić, „Máš ešte dáku otázku?“ spýtal chíve.“ po tom, čo jeho sa ma, pozerajúc na hodinky, Veruže to museli byť nerváky... hovorí Zorko „robí bez srdca... Do loďka, pardon, kamera, zakotvila lebo už vraj mal byť pri chorej Kameramani ani v tŕní vyčkávali, popredia sa dostala požiadavka po v dôchodcovskom prístave, ne- manželke. kým sa film vráti z laboratória, priam šialenej rýchlosti a tá veru zriekne poľovačky na najkrajšie Mal by som, ale... Vyrazil mi tŕpli, či sa dakde nedopustili nejde ruka v ruke s kvalitou.“ Nuž zábery? dych, zostal som bez textu. Navlas chyby... teda, priateľu, keď už spomínaš „To proste nie je možné. Naďalej rovnako, ako keď sa ma, pred „Chyby v televízii sú katastrofál- srdce, priznaj sa: čo ti najviac z nakrúcam, také veci... pre vlastné takým mesiacom, Janko Strune, najmä vtedy, keď nekvalitne toho, čo si tam u nás urobil, utkve- potešenie. Čo neznamená, že hár, dobrý priateľ Zorka Bešlića, nakrútite dáku nezopakovateľnú lo v pamäti, čo zostalo v srdci? musia byť veselé. Prednedávnom tichým hlasom spýtal: „Juraj, vieš, udalosť. Stalo sa, že mi z laborató„V pamäti mi zostali všetky som urobil polhodinový doku- že zomrela Zorkova Vera...?“ ria vrátili materiál úplne mastný, väčšie projekty, na ktorých som mentárny film o dedinke Aljmaš, Namiesto odpovede v slúnepoužiteľný; na filme nebolo pracoval a nakrútil som ich zhruba v ktorej som sa narodil. Je to o chadle ozvala sa soľ v hrdle... • ĽUDIA A DIANIA •

41 /4668/ 10. 10. 2015

Ľudia a diania S MILOVNÍKMI PRÍRODY PETROVCA

Úchvatné migrácie vtáctva Jaroslav Čiep

poločnosť pre ochranu a skúmanie vtáctva Srbska sa aj v tomto roku v prvý októbrový víkend zapojila do celosvetovej akcie pozorovania vtáčích migrácií. Akcia sa vo svete usporadúva dvadsať rokov, v európskej časti zemegule ide však o 15. ročník Eurobirdwatch, ku ktorej sa pridali početní partneri ornitologickej spoločnosti Bird Life International. V petrovskej pobočke milovníkov prírody a zvierat sa žiaci, prevažne piataci a šiestaci Základnej školy Jána Čajaka, spolu s profesorom biológie Andrejom Medveďom v sobotu 3. októbra zhromaždili pri rybárskej chatke pri kanáli D-T-D. Odtiaľ sa ozbrojení ďalekohľadmi a odbornou literatúrou vybrali nábrežím kanála ku Širine, aby si cestou všímali život vtáctva. Bol to jeden z 33 prihlásených výletov v našej krajine zameraných na pozorovanie sťahovania vtáctva. Po tejto piatej v poradí prechádzke profesor Medveď, odborník a ekológ, nám na základe svojho dlhoročného pozorovania vtáctva vysvetlil: „V okolí Petrovca jestvujú rozličné ekosystémy. Sú tu vtáky,

ktoré hniezdia v blízkosti našich obydlí, najviac je vrabcov. Sťahovavé vtáky v tomto období už odišli z našich krajov, v chotári evidujeme menšie spevavé vtáky. Stromy vedľa kanála poskytujú stanovište viacerým druhom, ako sú napr. ďatle

Labute so svojimi mláďatami

Príjemné avanturistické chvíle pre žiakov vedľa kanála

a iné. V kríkoch si potravu hľadajú sýkorky a menšie vtáčiky, ktoré sa práve sťahujú do teplejších krajín a dočasne sa tu zastavili. Vedľa kanála sme pozorovali vodné vtáky, labute, sliepočky zelenonohé, lisky, volavky, ktoré tuná zostávajú cez zimu a stravu, semiačka a bobule, si nachádzajú pri vode na nábreží. Preto netreba ničiť kríky a staršie stromy, lebo sa tým naruší rovnováha v prírode. Sýkorky sa napr. v lete stravujú hmyzom, a tým prírodne regulujú jeho množstvo.“

Pozorovanie vtáctva sa koná v jesennom období, keď sa vtáky sťahujú a preletujú cez naše kraje na ceste do Stredomoria a na africké územie. O samotnej akcii profesor Medveď hovorí: „Často máme možnosť pozorovať i odchod bocianov bielych, lastovičiek. Tohto roku sú však už preč. Pri prelete vtáky často majú problém s poveternostnými podmienkami. Ešte väčší problém sú pytliaci, ktorí pôsobia pozdĺž tejto dráhy preletu a lovia napríklad husi,

NA SLOVÍČKO S POĽNOHOSPODÁROM JÁNOM ŽIHLAVSKÝM Z PIVNICE

Nižšia úroda, výkupné ceny tiež Anička Chalupová

oto leto si poľnohospodári zapamätajú zvlášť podľa extrémne vysokých teplôt a sucha. O tom, čo také počasie znamenalo pre siatiny a úrodu, pivnický poľnohospodár Ján Žihlavský hovorí: − Ešte pred dvomi rokmi sme v poli pestovali zemiaky, ktoré roky pekne rodili. Odvtedy, čo letá začali byť čoraz horúcejšie a najmä čoraz Ján Žihlavský s manželkou Ankou suchšie, úroda sa začala citeľne zmenšovať. Keď už bolo nevyhnut- čo sa tohto roku oplatilo pestovať, né zemiaky zavlažovať, nemali sme ešte stále neviem odpovedať. na to podmienky. Preto sa nám Ste spokojní s výkupnými ceuž viac neoplatilo ich pestovať, a nami? tak som sa orientoval na výrobu − Ale kdeže by sme boli spokojní! kukurice, sóje a pšenice. Na otázku, Veď napríklad sója pred takými

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tromi rokmi stála 65 din./kg, a teraz je akontácia 35 din./kg. Ako vidieť, cena je tohto roku takmer o polovicu nižšia. Koľko pôdy obrábate? – Obrábam okolo 40 jutár vlastnej pôdy, z toho mám najviac plôch obsiatych sójou a kukuricou, pokým som pšenicu pestoval iba na troch a ďatelinu na jednom jutre. Polovicu kukurice z tohtoročnej úrody hneď odpredám a zvyšok si necháme ako krmivo pre dobytok. S manželkou Ankou sa už niekoľko rokov venujeme chovu kŕmnych ošípaných a hovädzieho dobytka. Z toho sa dá vyžiť, takže sme prevažne spokojní.

ktoré sa z týchto krajov sťahujú na juh. Drobné vtáčiky takisto na africkej pôde často lovia pytliaci so sieťami. Práve táto akcia je príležitosť, aby sme upozornili na to, aby sa zmenšil nátlak na prírodu a aby si človek uvedomil, čo príroda pre neho znamená. Zdôrazním to ešte raz, že vtáky sú prírodnými regulátormi rôzneho hmyzu a čistoty prírody.“ O zmene podmienok v okolí Petrovca a o vplyve toho na vtáctvo A. Medveď na záver povedal: „Kanál zostal bez starších stromov, a tak sa zmenila aj populácia vtákov, ale ešte stále sa zachováva rôznorodosť, a to nielen vtákov, ale aj všetkých iných druhov ekosystémov. Napr. ďateľ si nemôže na mladých stromčekoch spraviť dutinu a jeho hniezdo potom zdedia aj niektoré iné druhy. Atraktívny vták so žltým chochlíkom – dudok – je čoraz zriedkavejší u nás, lebo hniezdi v dutinách stromov.“ Keď príde čas zberu úrody, stačíte túto robotu sami zdolať? − To, čo sa dá strojmi porobiť, to si prevažne sám vykonám, ale pomáhajú mi aj naši príbuzní. Keď ide o zber kukurice a najmä o jej uskladnenie do košov, okrem manželky a otca pomáhajú aj naše dcéry Tatiana, stredoškoláčka, a Danielka, žiačka vyšších ročníkov tunajšej školy. Keď je sezóna zberu v plnom prúde, musíme angažovať aj sezónnych robotníkov z dediny. Zber sóje ste ukončili. Aké boli priemerné výnosy? − Zber sóje sme ukončili tesne pred nedávnymi dažďami a s výnosmi môžeme byť spokojní. Priemerne sa urodilo 2,1 tony z hektára. Hneď potom sme sa pustili aj do zberu kukurice. Musím uznať, že aj napriek dlhotrvajúcemu letnému suchu hybrid kukurice Pioneer pekne naplnil sklady. • ĽUDIA A DIANIA •

PRVÝ VÍKEND OSLÁV KOVAČICKÉHO OKTÓBRA

Pestrý, bohatý a veselý program Anička Chalupová

vystúpili členovia DFS Vločka a členky speváckej skupiny pri Ženskom spolku v Kovačici, ochotníci DK 3. októbra a neskoršie sa predstavili aj hostia, účastníci jarmoku zo zahraničia. Pred budovou MS pri príležitosti 90. výročia založenia Spolku vče-

ietnou slávnosťou pri pomníku padlých bojovníkov v strede osady sa v piatok 2. októbra začali ústredné oslavy Kovačického októbra 2015. Predstavitelia Miestnej bojovníckej organizácie a členovia Obecného výboru Komunistickej strany a Juhoslovanského strediska Tito minútkou ticha vzdali poctu 64 Kovačičanom, bojovníkom, ktorí v NOB padli za slobodu. Na spomienkovej sláv- Ako čerešnička na torte: Detský jarmok nosti sa prihovorili: Janko Jovnáš, tajomník Miestnej lárov v Kovačici odhalili pomník a Obecnej organizácie bojovníkov, venovaný včele. Pomník slávnostne Martin Zloch, predseda RMS, a Želi- odhalil Adam Toman, autor tohto mír Zloch, člen Komunistickej strany umeleckého zobrazenia z kovu a záa Juhoslovanského strediska Tito. roveň najstarší člen Spolku včelárov.

Kovačičania si s úctou zachovávajú spomienku na spoluobčanov, ktorí padli v boji za slobodu

o otrávení včiel, ktorú mal na starosti pančevský Inštitút Tamiš. Prvá októbrová sobota Kovačičanom zostane v pamäti aj podľa slávnostného podpísania zmluvy o spolupráci dvoch miest, ktorú v rámci slávnostného zasadnutia RMS Kovačica vo výstavných priestoZ výstavy Deväťdesiat rokov Kovačického roch GIU podpísali Vavčelárskeho spolku sile Ciceac, primátor otvorili výstavu Deväťdesiat rokov mesta Nadlak v Rumunsku, a Martin Kovačického včelárskeho spolku. K Zloch, predseda Rady Miestneho slávnostnému ovzdušiu prispela aj spoločenstva Kovačica. Podľa slov výstava výtvarných prác žiakov pa- Martina Zlocha, spolupráca, ktorá dinskej a kovačickej školy. Najlepším už prebieha v oblasti školstva a kulautorom sa do rúk dostali pekné túry, sa touto zmluvou rozšíri aj na odmeny a za prínos k včelárstvu Zväz iné oblasti. včelárskych organizácií Srbska udelil Vo večerných hodinách na nádvorí uznania najzaslúžilejším včelárom: MS sa uskutočnil hudobno-zábavný Nikolovi Rešćanskému, Jankovi Pet- program, kde návštevníkov svojou veselou hudbou zabávali kovačickí hudobníci Emil Nemček, Pavel Tomáš a dvaja Ďurišovci, Pavel a Vladimír.

Z JARMOKU NA VÝSTAVU V sobotu 3. októbra milovníci starých remesiel, tradičných slovenských jedál, piesní a tancov si prišli na svoje. Na nádvorí MS príležitostným programom sa začal Jarmok ručných prác, tradičných remesiel a gastronomických špecialít, ako aj 9. ročník tradičnej tortiády. Pod organizáciu tejto akcie, V sobotu slávnostne podpísali zmluvu ktorá zhromaždila viac ako o spolupráci miest Kovačica a Nadlak 250 účastníkov z domova a zo zahraničia (Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska a Slovinska) sa spoločne podpísali Turistická organizácia Obce Kovačica, Klub Kreatornica, Ženský spolok a Miestne spoločenstvo Kovačica. Jarmok oficiálne otvorila Anna Tomanová-Makanová, podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny a predsedníčka NRSNM, a na podujatí sa zúčastnili aj hostia Vasile Ciceac, primátor mesta Nadlak v Rumunsku, Katarína Mosnáková-Bagľašová, úra- Tradičný jarmok prilákal viac ako 250 účastníkov dujúca riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Martin Návrh na riešenie parteru pomníka ríkovi, Jánovi Tomášovi a Dušanovi Zloch, predseda RMS a pokrajinský podala mladá Ing. architektúry Mi- Đuricovi, predsedovi včelárskeho poslanec. Nasledoval bohatý kul- chaela Babková. V druhej časti tohto spolku v Kovačici. Sprievodnou aktúrno-umelecký program, v ktorom slávnostného podujatia v sieni MS ciou tohto podujatia bola prednáška • ĽUDIA A DIANIA •

SVIATOK PRE NAJMLADŠÍCH Nedeľa 4. októbra patrila najmladším Kovačičanom, ktorí boli hostiteľmi tradičného detského jarmoku. Okrem krásnych pestrofarebných kvetín, hračiek, všelijakých úžitkových predmetov, sladkých a slaných pochúťok, malí obchodníci ponúkali aj rôzne exotické vtáky a drobné zvieratká. Krásne slnečné počasie na toto podujatie na nádvorí MS prilákalo veľký počet návštevníkov, z ktorých si každý našiel niečo pre seba.

41 /4668/ 10. 10. 2015

Ľudia a diania S VEDÚCOU VYCHOVÁVATEĽKOU MILUŠKOU GRŇOVOU

V pláne dve akcie Elena Šranková

objekte škôlky Lienka v Kysáči, pôsobiacej v rámci novosadskej Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo, vedúcou vychovávateľkou je Miluška Grňová, ktorá nám odpovedala na niekoľko otázok. Aký je počet skupín v kysáčskej škôlke v tomto školskom roku? – Školský rok sme začali s 10 skupinami. Polovica z toho sú čisto slovenské a sú to prevažne vekovo čisté skupiny, iba jedna je vekovo zmiešaná, kde sú deti od 3 do 5 rokov. Okrem toho v 3 skupinách sa výchovno-vzdelávacia práca vykonáva v srbskom jazyku. V jasličkách máme dve vekovo čisté skupiny, kde sa robí v slovenčine a srbčine. V jasličkových skupinách pracujú zdravotné sestry – vychovávateľky, pričom

prihliadame na to, aby boli i Slovenky i Srbky. Čiže aby každá ovládala oba jazyky, pretože deti prichádzajú z domácností, kde sa hovorí iba jedným alebo iba druhým jazykom, a jedna tretina je z rodín, v ktorých sa hovorí v oboch jazykoch. Máte nadostač potrebných kádrov? – Áno, v starších výchovno-vzdelávacích skupinách sú po dve vychovávateľky, kým v mladších skupinách sú to vychovávateľka a pestúnka. Čo ste podnikli z hľadiska opravy budovy? – Cez leto sme mali väčšie práce zriaďovania interiéru a exteriéru.

NAVŠTÍVILI SME VČIELKU V KULPÍNE

Bola to parciálna oprava strechy, lebo nám premokalo, tiež rekonštrukcia podlahy na terasách. V kuchyni sme tiež vynovili niektoré technické veci a v celom objekte sme lakovali parkety a omaľovali všetky detské izby. Pritom sa v objekte robilo bez letnej prestávky, lebo škôlka v Kysáči mala službu a prichádzali do nej deti a kolegyne zo Stepanovićeva. Zapísali ste všetky deti, ktoré mali záujem o škôlku? – Záujem je veľký, ale naše kapacity sú obmedzené, takže máme 14 detí na zozname čakajúcich, ktoré nemôžeme prijať do skupín, lebo sme naplnili kvótu. Okrem toho sa hlásili ešte dve mamy, ktoré by chceli zapísať deti do jasličiek, ale ani im nemôžeme vyhovieť. Máte nejaké problémy v práci? – Ten najväčší problém je nedostatok peňazí. Napriek tomu sa usilujeme deťom zabezpečiť

Dýcha útulnosťou a veselosťou Katarína Gažová

jazykovo, ale aj vekovo. Súhrnne je tam 26 detí mladšej, strednej a očas Detského týždňa v Pred- staršej vekovej skupiny. Na poldenškolskej ustanovizni Včielka v nom pobyte máme dve skupiny, Kulpíne bolo hravo a veselo. jednu s vyučovacím jazykom srbDeti spolu s vychovávateľkami ským, to je tzv. prípravná skupina, mali plné ruky práce, pričom im v ktorej máme 13 detí. Ďalej je to pomáhali i rodičia. O tiež poldenný pobyt tom, čo sa v kulpíndetí predškolského skej škôlke deje a ako vzrastu s vyučovacím sa im pracuje, porozjazykom slovenským právala nám vedúca a tu máme 26 detí. vychovávateľka AleAko je to s počxandra Pucovská. tom detí v porovAko sa vám prananí s minulými cuje v novom školrokmi? skom roku? – Tohto rok u – Pracujeme s máme o niečo menej veľkou vôľou a v Alexandra Pucovská, detí, ale ten pokles dobrej nálade od vedúca vychovávateľka počtu detí nie je až prvého dňa. V tomto taký drastický. Predškolskom roku máme 65 detí rozde- tým boli roky, keď sme mali aj viac lených do troch skupín. Najmladšia ako 80 detí. Pri zápise detí do škôlje skupina detí na celodennom po- ky rodičia sa vyjadrujú, do ktorej byte s vyučovacím jazykom sloven- skupiny ich chcú dať, a my potom ským a srbským, zmiešaná nielen podľa toho formujeme skupiny.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

príjemný priestor pre pobyt v škôlke. Rodičia, s ktorými veľmi dobre spolupracujeme, ochotne účinkovali vo vianočnom a veľkonočnom predaji, a tak nazbierali peniaze, ktoré rada rodičov použila na výrobu hračiek, hojdačiek a lavičiek. V sobotu 10. októbra ich chceme namontovať na dvor. Okrem toho máme naplánovanú i ďalšiu akciu Svedčia nám všetky farby, kde vyzveme rodičov a starých rodičov, ako i občanov Kysáča, aby nám poskytli farby, ktorými ofarbíme ohradu, pomôcky a hračky na dvore. Máte aj nejaké zaujímavosti? – Treba spomenúť, že si viaceré rodiny, ktoré sa prisťahujú do Kysáča, zapisujú deti do slovenských skupín. Doma sa, pravdaže, rozprávajú po srbsky, ale deti zapíšu do slovenskej skupiny, aby zvládli jazyk prostredia a aby sa prispôsobili tunajšiemu životu. Neskoršie dieťa zapíšu do srbskej prípravnej skupiny, lebo sa ďalej bude školiť v srbčine. Toto je trend medzi tými, čo sa prisťahovali do Kysáča, a toho času je päť takých rodín. podáva aj jedlo deťom. A keď je pekné počasie, dvor využívame na športové aktivity. V zimných mesiacoch cvičíme vnútri. Cez prázdniny bola omaľovaná fasáda a ofarbené všetky okná a dvere. Objekt nám je dobre vybavený aj technikou, aj hračkami, či knihami. Každý rok sa predsa niečo doplní

Tohto roku máme o jednu skupinu poldenného pobytu menej, takže všetky skupiny chodia do škôlky dopoludnia a nemusíme organizovať prácu v poobedňajšej zmene ako to bolo skôr. Keď ide o vychovávateľky, spolu sme tu štyri: na poldennom pobyte so slovenskou vyučovacou rečou pracuje Želmíra Častvenová, so srbskou vyučovacou rečou Katarína Kolárová a na celo- V skupine vychovávateľky Kataríny Kolárovej dennom pobyte sme škôlkari za pomoci svojich mám vypracúvali Vierka Petrášová a náramky z recyklovaného materiálu ja. K tomu v škôlke pracuje jedna kuchárka a jedna a dokúpi. Je tu útulne a zvykli upratovačka. sme si na tento priestor, hoci by Ako nakladáte s priestorom, v sme potrebovali osobitnú jedáleň, ktorom sídlite? telocvičňu a väčšiu chodbu, kde – Máme tri učebne, dve väčšie by sme mohli inštalovať rôzne a jednu menšiu. V učebniach sa výstavy detských prác. • ĽUDIA A DIANIA •

BIELOBLATSKÝ SLADKÝ DEŇ – ÔSMY RAZ

Orechový závin chutil najlepšie Jarmila Hromčíková

iele Blato v posledných rokoch veľkými krokmi smeruje k rozvoju etnoturizmu. K tomu prispievajú početné podujatia, kde sa prezentujú tradičné jedlá a zvyky tohto multietnického prostredia. Medzi také podujatia bezpochyby patrí aj Sladký deň, ktorý bieloblatský Klub žien tradične organizuje v prvú októbrovú nedeľu. V nedeľu 4. októbra na nádvorí základnej školy Bieloblatčanky zorganizovali v poradí ôsmu výstavu a súťaž o najlepšie sladkosti a ručné práce. Sladký deň otvoril podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin. Početných hostí a účastníkov pozdravili Anita Beretićová, námestníčka pre rodovú rovnosť, Miroslav Markuš, predseda Rady MS Biele Blato, a Anuška Sinonyová, predsedníčka Klubu žien. Hosťom sa prihovoril aj riaditeľ základnej školy Milan Nedeljkov, a to vo všetkých jazykoch, ktorými v Bielom Blate hovoria – slovenskom, srbskom, maďarskom a palćanskom, čiže jazyku banátskych Bulharov. Prítomných pozdravili aj žiaci základnej školy, a tak prezentovali multietnickosť svojej osady, na ktorú sú Bieloblatčania takí hrdí. Svoje sladké špeciality na nádvorí základnej školy vystavili spolky z Aradáča (dva), Kysáča, Debeljače, Mužlje, Lukinho Sela, Titelu, Kikindy, Nového Bečeja, Srbského Itebeja, Neuziny, Budisavy, Ečky... Spolu účinkovalo 17 spolkov a po prvýkrát šancu súťažiť mali aj hostiteľky Bieloblatčanky. Takmer všetky účastníčky sa snažili svoje koláčiky pekne aranžovať a stánky ozdobiť ručnými prácami, avšak bolo vidieť, že niektoré spolky do Bieleho Blata prišli výlučne „na zárobky“. V súlade s tým stánky nemali ozdobené ručnými prácami, ale iba vreckami a papierovými tanierikmi na predaj koláčov. Propozície to síce nezakazujú, avšak Sladký deň je podujatie predovšetkým súťažného rázu, čo znamená, že by účastníčky mali v • ĽUDIA A DIANIA •

Vlaňajšie víťazky zo Srbského Itebeja aj tohto roku mali najkrajšie upravený stánok

prvom rade vystavovať ručné práce a prezentovať starobylé koláče upečené podľa receptov našich starých mám, aby ich tak zachovali pred zabudnutím. Až keď porota vykoná svoju časť práce, to, čo priniesli, môžu aj predávať, a tak si zabezpečiť finančnú satisfakciu za svoju prácu. Odborná porota v zložení: István Pozsár, predseda, a členky Milena Godová, Mária Herťanová, Smilja Nedeljkovová a Jarmila Hromčíková, jednohlasne rozhodla, že stánok najkrajšie upravili členky

farebným závinom zaslúžila Erzsébet Balová z Budisavy, a porote tiež chutili pusinky, ktoré Milke Trnovcovej zo Srbského Itebeja priniesli tretiu cenu. Bieloblatčanky súťažili v osobitnej konkurencii a odborná porota rozhodla, že najchutnejší bol závin s múčkou zo svätojánskeho chleba, ktorý upiekla predsedníčka Anuska Simonyová. Druhú cenu dostala biela pita z kuchyne Márie Zadunajskej, a tretie miesto si „upiekla“ Mária Haníková, ktorá na súťaž priniesla šúšťovníky.

Spokojní a usmiati organizátori, účastníci, hostia a víťazi

spolku Usilovné ruky (Vredne ruke) zo Srbského Itebeja. Druhú cenu udelili Klubu žien z Mužlje a tretiu Asociácii žien z Orlovatu. Najchutnejší koláč – orechový závin upiekla Biljana Popadićová z Orlovatu, druhé miesto si dvoj-

Bieloblatčanky a ich hostky si po výstave pochutili na tradičnom bieloblatskom paprikáši a pri hudbe domácej kapely Bell Ami sa zabávali do neskorých nočných hodín. Foto: Milan Nedeljkov

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Výročie gymnázia. V piatok 4. októbra žiaci a profesori Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom si pripomenuli 96 rokov pôsobenia tejto našej jedinečnej ustanovizne. V rámci oslavy Dňa školy žiaci predpoludním súťažili vo viacerých športoch. Privítali aj hostí, žiakov z Báčskej Palanky. Nechýbali ani osobitné aktivity pre žiakov, ako karaoke a body painting a súťaž v skladaní Rubikovej kocky. Večer v rámci príležitostného programu v Slávnostnej sieni gymnázia si pripomenuli 90 rokov od založenia Samovzdelávajúceho krúžku Sládkovič, 200 rokov od narodenia Ľudovíta Štúra a nedožitú osemdesiatku Juraja Tušiaka. Zároveň sa rozlúčili i s doterajším riaditeľom Pavlom Beličkom a najúspešnejší žiaci gymnázia od Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny dostali štipendiá a knižné darčeky. xxx Humanita. V rámci Detského týždňa žiaci a učitelia Základnej školy Jána Čajaka prichystali dobročinný program s cieľom pomôcť tým žiakom, ktorí finančnú pomoc nevyhnutne potrebujú. Školský program sa uskutočnil v pondelok 5. októbra 2015 v sieni Slovenského vojvodinského divadla. Vstup bol voľný, ale prítomní rodičia prejavili svoju štedrosť tým, že dobrovoľnými príspevkami podporili petrovských žiakov. xxx Finančná pomoc. V utorok 6. októbra vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec deťom školského veku, ktorých rodiny dostávajú materiálnu podporu, udelili finančnú pomoc. Prostriedky z obecného rozpočtu určené na kúpu školských potrieb žiakom spoločne odovzdali predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok a riaditeľka obecného Strediska pre sociálnu prácu Alexandra Arseninová. j. č-p

41 /4668/ 10. 10. 2015

Ľudia a diania NA REZANCOVEJ ZÁBAVE VO VOJLOVICI

Namiesto prasacinky syrové halušky Vladimír Hudec

akmer každý spolok žien pôsobiaci v rámci Asociácie slovenských spolkov žien má vlastné podujatie venované niektorej tradícii vo svojej osade. Členky výšivkárskej sekcie SKOS Detvan vo Vojlovici svoje podujatie venovali obľúbenému jedlu Slovákov – rezancom. A to nie náhodou. Veď rezance sa stali svojráznou poznávacou značkou práve vojlovických žien. Celé desaťročia Vojlovičanky pravidelne rezancami zásobujú početné pančevské a belehradské rodiny a niektoré si z tejto výroby vytvorili vlastný biznis. Toto svoje podujatie Vojlovičanky pomenovali jednoducho – Rezancová zábava. Nuž a zábava ako každá iná. Spieva sa, tancuje, popíja a ani bez večery prejsť nemôže. Nepodáva sa však prasacinka, grilované mäso, či gu-

Anna Pániková. Členky Detvanovej ženskej speváckej skupiny predstavili časť svojho bohatého programu a Kristína Gajanová prečítala text z pazovského kalendára venovaný slovenskej kuchyni. Prezradila aj to, čo vlastne všetci vedia: – Kúpiť hotové rezance v predajni je jednoduchšie, no chuťový zážitok z tých doma vyrobených je na nezaplatenie. Ich príprava nie je až taká náročná. K tomu máme stopercentnú kontrolu nad ich obsahom. Potrebujeme múku, vajíčko, soľ. Zamiesime cesto, necháme ho trochu odpočinúť, rozvaľkáme. Rezance krájame na tenko a dáme ich variť do posolenej vriacej vody. Nakoniec ich vymiešame so syrom, zemiakmi, krupicou, kapustou, vajcom, lekvárom, makom... Aj keď je s nimi trochu viac roboty, stojí to za to ochutnať ich.

Pohostinné Vojlovičanky pre hostí pripravili rôzne druhy rezancov zo 150 vajec

všetko urobia namiesto nich. Tak aj rezance pre túto zábavu za pomoci strojov 4 ženy pripravili za niekoľko hodín. Ponuka bola rozmanitá. Najprv po polievke ako hlavné jedlo podávali zemiakové a syrové rezance so slaninkou a namiesto tort a koláčikov ako

dezert prišli makové rezance a rezance s hrozienkami. Na svoje si prišli aj milovníci dobrej slovenskej ľudovej hudby. Prítomných zabával Vladimír Hudec z Padiny, ktorý dokázal, že na dobrú náladu stačí aj jeden hudobník.

Nech sa páči, oslaďte sa makovými rezancami

láš, ale rezance alebo – ako tomu vo Vojlovici povedia – halušky. Tak bolo aj tohto roku v poslednú septembrovú nedeľu, keď si vo Vojlovici pripomínajú pamiatku na posviacku kostola. Hostí zo spolkov žien z Hajdušice, Kysáča, Starej Pazovy, Pivnice a Kovačice, členov cirkevného zboru z Belehradu, ako aj predstaviteľov vojlovického MOMS, cirkevného zboru, členov SKOS Detvan, ktorí ženám pomohli v príprave tohto veselého podujatia, pozdravila predsedníčka spolku

www.hl.rs

Nuž a usilovné Vojlovičanky pre svojich hostí pripravili práve také rezance. Na to potrebovali 150 vajec a 25 kg múky. Miesili, vaľkali, krájali rezance dva dni. Poriadne sa s tým natrápili, lebo pripraviť rezance pre viac ako sto ľudí je veru veľká robota, ktorú ledva zdolá 15 žien... Takto by sme napísali, keby sme o tejto udalosti písali pred štyridsiatimi rokmi. Teraz je tomu už inak. Vojlovičanky rezančiarky, ako ich tuná volajú, sa modernizovali a zaobstarali si stroje, ktoré

Informačno-politický týždenník

REKONŠTRUKCIA budovy Základnej a strednej školy Antona Skalu v Starej Pazove sa oficiálne začala 24. septembra a v piatok 2. októbra školu navštívil Nebojša Malenković, riaditeľ Správy pre kapitálové vklady AP Vojvodiny (na fotografii prvý sprava), ktorá na tieto účely vyčlenila takmer 31 miliónov dinárov. Prostriedky škola získala na základe verejného súbehu na financovanie a spolufinancovanie projektov v oblasti vzdelávania a zveľaďovania žiackeho a študentského štandardu. Rekonštrukciou a adaptáciou je naplánovaná kompletná úprava objektu tak zvonku, ako aj zvnútra, s osobitným dôrazom na umožnenie čím lepšieho prístupu pre žiakov invalidov. Výučba toho času prebieha v Zalesňovateľskej škôlke Brest a v Technickej škole. A. Lš. • ĽUDIA A DIANIA •

SLOVENSKÉ SPOLOČNOSTI NA NAŠOM TRHU: IMAO ELECTRIC, POVAŽSKÁ BYSTRICA

Je tu veľa možností Oto Filip

asopis The Economist v tematickej prílohe Svet v roku 2015 uviedol začiatkom roka údaj, že si chod svetovej ekonomiky v tomto roku vyžiada rast celkovej spotreby energie o tri percentá. Povedané inými slovami, život bez troch E – ekonomiky, energetiky a environmentalistiky – je skutočne nepredstaviteľný. Každý v niektorom z týchto odvetví hľadá seba, utužujúc si vlastné pozície tam, kde sa to dá. O našej energetike je známe bezmála všetko: aj o možnostiach, aj o nevyužitých príležitostiach. Vhodný podnet osvojiť si čosi od iných, ktorí pred nami už vyšliapali nejaké-tie energetické chodníčky. Slovo teda má Ing. Jana Krúpová, riaditeľka zložky slovenskej spoločnosti Imao electric, s. s r. o., ktoré od polovice roku 2014 pôsobí v Novom Sade. Na úvod zdôrazňuje, že sa firma prednostne venuje obnoviteľným zdrojom energie, elektroinštalačnému materiálu, viacerým projektom, fotovoltaickým systémom... – Etablujete sa na viacerých zahraničných trhoch. Stal sa ten slovenský malým pre vás? – Viac ako šesť rokov aktívne

pôsobíme na slovenskom trhu, máme tam pobočky aj s elektromateriálom, v septembri sme otvorili ďalšiu. Čiže napredujeme. Na Slovensku máme stošesťdesiat zamestnancov. A prítomní sme aj v iných krajinách, nielen členoch EÚ. Napríklad v Rumunsku, Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Čechách, tu v Srbsku. Snažíme sa ponúkať dobré projekty, byť úspešní.

Riaditeľka Jana Krúpová

– Keď ide o menšie výrobky, napríklad kolektory, čo konkrétne ponúkate?

– V podstate ponúkame celý balík. Od zapojenia, cez dodanie materiálu, po poradenstvo a dodatočný servis. Tým, že sme aj tu, aj v susedných štátoch, chceme sa sústrediť neskôr na to, aby v Novom Sade bolo servisné stredisko. Pre všetky zariadenia, či už bioplynové alebo iné. Opakujem, že ponúkame celý balík, s tým napríklad, že zákazníkovi vieme naplánovať všetko, čo potrebuje, vyrátať spotrebu, efektívnosť. – Tu sa natíska aj otázka dosiahnuteľnej úspornosti. Za aký čas sa tie investície môžu vrátiť: o rok, dva, tri? – To je tak neskutočne individuálne, že sa to neopovážim povedať, pretože to strašne závisí prípad od prípadu. – Sú na Slovensku nejaké zľavy pre tých, čo sa orientujú na obnoviteľné zdroje energie? – Nedávno vyšiel nový zákon, podľa ktorého štát nejakými percentami prispeje na malé zariadenia pre domácnosti. Každá krajina má špecifické pravidlá a výkupné ceny. Cena elektrickej energie je napríklad v tejto časti Balkánu, zvlášť na Kosove, veľmi nízka. – Sú prekážky, keď ide o presadenie sa na našom trhu? – Viete čo, ja som zo Srbska

veľmi milo prekvapená. Rada sem cestujem a nemôžem na Srbsko povedať nič. Človek, ktorý sa sem chce dostať, musí chápať, že fungujú nejaké pravidlá. Je to fakt, treba to akceptovať. Nazdávam sa, že aj keď treba nejaké povolenia vybavovať, možnože tých papierovačiek je tu viac, no treba to spraviť. Nemáme s tým problém, no ako nejakú prekážku to určite nevidím. Myslím si, že Srbsko je veľký trh a je na ňom veľa možností. – Keď ide o využívanie bioplynu, tak je tu aktuálna výstavba bioplynovej stanice v Báči. Plánujete sa dostať aj inde? – V pláne je aj mestečko Ada, možno tiež niektoré iné prostredia. Uzavriem tým, že sa mnohé dá využiť aj z fariem. Veď je na tých veľkých strašne veľa odpadu, hnoja, ktorý musia vylievať na pôdu. No ďakujúc spracovaniu vzniká ešte výdatnejší materiál, ktorým možno tú pôdu hnojiť. A nielen to. Čiže je neskutočne veľa možností využívania odpadkov, zvyškov, surovín... A keď to ľudia pochopia, keď v Báči uvidia, že to všetko fakt funguje, že sa na tom dá nielen usporiť, ale aj zarobiť, myslím si, že každý bude otvorený k takýmto možnostiam.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

o a tak, vážení, máme za sebou ďalší 5. október. Musíme ale komunikovať pošepky: môžbyť ma / vás totižto (od)počúvajú. Kruh sa uzavrel: tí, čo pred 15 rokmi boli hore, sú hore opäť, a my dolu... dobre nám tu a tak! Povráva sa, že u nás práve (psst, cit, ani pis!) zúri odpočúvacia aféra. Že predsedu vlády APéVé Pána Bojana Pajtića Ktosi odpočúval. Keďže (ako obvykle) nevedno, kto a prečo a ako a pod., vládnuca koalícia v Národnom zhromaždení Srbska navrhla založiť anketový • ĽUDIA A DIANIA •

výbor, ktorý výbor ošemetnú kauzu vyšetrí. O to isté už prv orodoval aj Pán Pajtić. Ako dobre, že sa dve s(S) trany zhodli. Veď predsa: Concordia patriam firmat. Viete (psssst!), že vraj donedávny primátor Kragujevca Veroljub Stevanović prednedávnom povedal, že on veru nevedel, že mal prihlásiť majetok, v lehote do 30 dní po odchode z funkcie, na ktorej bol mizerných 14 rokov? Čuduj sa mi svete... Buď nepostrehol, že prestal byť hlavou mesta, alebo, v ustavičnom funkcionárskom spechu, pozabudol, že

ňou je (bol)... Hííí (pst!)!!! Vraj zlodeji sú vždy pri moci, vyhlásil údajne jeden z členov s najdlhšou stážou v Hlavnom výbore DééSu Pán Slobodan Gavrilović, píše denník Blesk. Nuž, vážení, ktože to tam za nich hlasoval?! Viete, že (cit!) vraj budúci obyvatelia Belehradu na vode zaplatili preddavky už takmer pre všetky byty v prvom z dvoch budúcich vežiakov? Z čoho jasne vyplýva, že do makety BNV treba pristavať ďalších zopár veží. Jój, pred(psssst!)stavte si: vraj sa

začalo vyšetrovanie 27 riaditeľov verejných podnikov upodozrievaných z toho, že zamestnávali – deti a voličov. Hrozné! Skôr im mali dať metále! Však aj vláda Srbska, napísal denník Dnes, zamestnala 9 000 nových úradníkov. Nové metly predsa dobre metú! Nakoniec taktiež super správa: v Belehrade sa uskutočnil 46. ročník podujatia Radosť Európy. Ako obyčajne deti temer z celého sveta krásne a s chuťou spievali. Ibaže existuje oprávnené podozrenie, že ich dakto (od)počúval... PSTPSTPST!!!

41 /4668/ 10. 10. 2015

Ľudia a diania PREMIÉRA KNIHY MICHALA GOMBÁRA V KYSÁČI

Hold kysáčskej knižnici Michal Ďurovka

utorok 29. septembra – na Michala kysáčskej verejnosti bola predstavená kniha Michala Gombára Knižnica v Kysáči, príspevky k dejinám knihovníctva, hodnotná publikácia o zakladaní a o 100-ročnej činnosti tejto kultúrnej inštitúcie. Program sa začal v Knižnici Michala Babinku, kde odhalili portréty dvoch významných osobností – Vladimíra Mičátka a Petra Šimkovica. Pred odhalením odznel program, v ktorom primerané texty prečítali: moderátorka programu Ľudmila Berediová-Stupavská, Miluška Grňová, Vesna Vozárová, Anna Legíňová, Anna Asodiová a Michal Ďurovka. Obecenstvu sprítomnili životopisy, najprv Vladimíra Mičátka (1871 – 1922), učiteľa, prekladateľa a publicistu, ktorý obnovil prácu Čítacieho spolku v Kysáči (1862 – 1913), založil miestnu knižnicu a bol vynikajúcim prekladateľom titulov srbskej literatúry. Peter Šim-

Z akcie v Slovenskom národnom dome: (zľava) Rastislav Surový, Dragan Kojić, Michal Gombár, Zdenka Valentová-Belićová a Daniela Đukićová

kovic (1883 – 1969) bol zakladateľom knižnice s čitárňou v Kysáči, bol dušou Čítacieho spolku a knižnice, ochrancom a zveľaďovateľom knižničného fondu. Ich zarámované fotografie odhalila Zuzana Ožvátová, učiteľka vo výslužbe, a sponzorkou bola inžinierka Anna Domoniová, obe dcéry Jána Ďurovku, bývalého holiča a viac mandátov knihovníka kysáčskej knižnice.

Potom bola v Slovenskom národnom dome premiéra knihy Knižnica v Kysáči, príspevky k dejinám knihovníctva. Početných hostí privítal predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový. Prihovorila sa predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová a o svojom učiteľovi Michalovi Gombárovi referát napísala a prečítala Anna Gašparovićová, knihovníčka ZŠ Ľudovíta Štúra. O význame prezen-

TRADIČNÝ PROGRAM SÚBORU V ŠÍROM POLI HRUŠKA

Veselo ako na svadbe Anička Chalupová

erešničkou na torte, ktorá v nedeľu 4. októbra patrila k oslavám Kovačického októbra, bol bohatý kultúrno-umelecký program ochotníkov súboru V šírom poli hruška. V prvej časti programu javisko tunajšieho kultúrneho domu patrilo najmladším. Predstavili sa žiaci

kovačickej ZŠ – členovia Detského folklórneho súboru Vločka, ktorí za hudobného sprievodu žiackeho orchestra a dvoch skúsených hudobníkov Janka Dišpitera a Pavla Ďuriša predniesli piesne a tance v choreografii Zuzany Petríkovej, Kataríny Mikulićovej a Želka Sucháneka. Aj členovia mužskej speváckej skupiny Bohémi a ženskej speváckej skupiny Sláviky

svojím ľubozvučným prednesom slovenských ľudových piesní pookriali dušu nejedného diváka. Za sprievodu slovenského ľudového orchestra Rosička k slávnostnejšiemu ovzdušiu podujatia svojím krásnym spevom prispeli aj mladé speváčky Michaela Marková, Jarmila Hajková, Tatiana Jašková a Tereza Jonášová. V tomto kultúrno-umeleckom programe niekoľký-

DETSKÝ FESTIVAL ĽUDOVÝCH PIESNÍ V PADINE

Pieseň je naša radosť Elenka Ďurišová

piatok 2. októbra vo veľkej sieni Domu kultúry Michala Babinku odznel ďalší ročník detského festivalu ľudových piesní Pieseň je naša radosť. Učiteľom, spolužiakom a všetkým divákom zaspievali

www.hl.rs

dvadsiati piati speváci –žiaci nižších a vyšších ročníkov Základnej školy maršala Tita v Padine. Sprevádzal ich orchester pod vedením Pavla Tomáša ml., ktorý hral na viole a spevákov i nacvičil. V orchestri ešte hrali: Sandra Galátová, Anita Petráková (prvé husle), Vieroslava Válovcová (druhé

Informačno-politický týždenník

husle), Ján Petrovič (kontrabas) a Emil Nemček (harmonika). Neľahká práca – vyhodnotenie prednesu spevákov sa dostala obecenstvu a komisii v čele s Pavlom Tomášom st. Cenu obecenstva v mladšej kategórii získal Michael Bačúr a v staršej kategórii si ju vyspievala Saňa Petrášová. Podľa

tovanej knihy hovoril Dragan Kojić, riaditeľ Mestskej knižnice v Novom Sade, ktorá túto knihu vydala. O tomto diele sa zmienila aj Zdenka Valentová-Belićová, prekladateľka textov v knihe do srbčiny, a Daniela Đukićová prečítala z nej úryvok. Primeranými slovami vydavateľovi a prekladateľke sa poďakoval autor M. Gombár, ktorému je toto druhá kniha. Prvá, Divadelný život v Kysáči, bola vydaná pred 10 rokmi. Nakoniec predsedníčka MSS odovzdala ďakovný diplom Pavlovi Grňovi, stolárovi, ktorý už tri roky vyrába malé drevené stoličky a venuje ich kysáčskym novorodeniatkam. Predseda MOMS R. Surový takúto stoličku daroval aj riaditeľovi Mestskej knižnice D. Kojićovi.

Neprehliadnite NOVÝ SAD. Medzinárodná konferencia 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine bude v piatok 16. októbra o 9.30 na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Organizáciu konferencie podporili NRSNM, Filozofická fakulta UNS a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. a. f. mi choreografiami sa predstavila aj folklórna skupina Rozmarín a nechýbali ani veselé scénky na tému Svadba, v ktorých účinkovali už osvedčení padinsko-kovačickí herci. Na príležitostne upravenom javisku, o ktoré sa pričinili členky Ženského spolku v Kovačici a kvetinárstvo Garden, vystúpili a divákov do sĺz rozosmiali: Anna Širková, Ján Kolárik a Snežana Garafiátová pod vedením divadelného primáša Pavla Kožíka-Arkaška, ktorému sa pri tejto príležitosti do rúk dostalo uznanie za jeho nesebecký prínos k ochotníctvu a 40-ročnú činnosť v divadelníctve. mienky odbornej komisie v kategórii žiakov od 2. po 5. ročník najlepší boli: Marta Marčeková (prvé miesto), Marína Tordajová (druhé) a Natália Bačúrová (tretie). Spomedzi žiakov vyšších ročníkov ZŠ najlepší speváci boli: Blanka Valentová (prvé miesto), Saša Rohárik (druhé) a Jana Nemogová (tretie). Predseda komisie Pavel Tomáš st. pochválil záujem žiakov o účasť na tohtoročnom festivale a predovšetkým záujem žiakov nižších ročníkov. • ĽUDIA A DIANIA •

S JEDINÝM ODBERATEĽOM HLASU ĽUDU V BINGULI

Kým vládze, nedá sa Juraj Bartoš

eď vojdete za bránu, tobôž do pitvora v dome Jaroslava Farkaša v Binguli, ani čo by ste vstúpili do vlastného detstva. Zachvie sa vám srdce pri pohľade na známy obraz, len čo veľký sedliacky dvor zaznie hlasom čierneho havkáča, z chlieva zagrúlia budúce klobásy, na hnojisku s vysoko vypnutou hruďou príchod hosťa oznámi kohút, pripojí sa mu ihneď slepačí harem... Iba stajňa mlčí. Lebo kone z nej dávno cvalom odcválali do spomienok; zahnal ich pod šopou oddychujúci kôň motorový... Domáci hen pod prístreším moržuje kukuricu, len čo nás uzrie, vstáva, tvár zbrázdená rokmi sa usmeje, podáva ruku. Hm, ten veru má ruky ako mlaty, zrobené, tvrdé... Dva urastené kocúry sa pretekajú: ktorý prvý vyskočí na voľný stolec, toho je trón. Pán domáci zaraz naleje do žajdlíkov domácej sriemsky mäkkej pálenky a hneď zaznie i jeho svojská zdravica. „Živ Pán Boh nás troch: mňa, sklenicu a pálené, a ty sebe nazdravuj ako chceš. Vieš, kedysi dávno som mal knižky, slovenské, z Petrovca; z nich som sa naučil takto nazdraviť.“ Pochválim, pravdaže, voňajúcu, nie príliš tuhú tekutinu, predstavím sa, a len čo spomeniem Hlas ľudu... „Jáj, ták... Pozri sa na tieto stoličky: dostal som ich z Hlasu ľudu, pred rokmi... Bola dáka odmeňovacia súťaž. Aj ma vaši s nimi vyfotili, aj som bol v novinách...“ Aký čiperný starký! Môj starý známy, Miško Galádik, ten ma priviedol k nemu, povie to, čím by sa môj nový známy sotva sám pochválil: „Osemdesiatka na krku a ešte sa sám o seba postarajú. Vstávajú zavčasu, o štvrtej – pol piatej, prv než začneme k nim ráno dochádzať, porobia, čo majú, kým nie je veľmi teplo. My dvaja ti máme už taký ceremoniál: najprv uvaria čaj...“ Oči nášho hostiteľa zasvietia, pokojným hlasom pokračuje v myšlienke svojho o poznanie mladšieho priateľa a takrečeno suseda, a potom už len tak spoločne šijú, ani stará dobrá bagatka. • ĽUDIA A DIANIA •

„Harmančekový; každé ráno pijem harmančekový čaj, kávu vôbec nepijem, ani som nikdy nepil.“ „Do šálky dajú lyžičku cukru a štamperlík pálenky a zalejú čajom...“ „Ale keď vypijem z polovice šálky, dolejem ďalší štamperlík a tak trikrát – štyrikrát... No tak, žart nikomu neublíži, nie?“ Dávno, ani si už nespomenie odkedy vlastne, Jaroslav Farkaš kupuje Hlas ľudu. Oči mu slúžia zatiaľ dobre, okuliare síce má, ale nie veľmi ich používa, iba keď si chce dačo pozrieť v televízii. Na naše noviny si vraj zvykol ako na dobrú košeľu. „Dostávam ich v piatok, niekedy až v pondelok... Kedy ako mi ich poštár prinesie.“ „Oni si najprv pozrú poľnohospodárske témy, potom sa mrkneme na poslednú stranu,“ dodá Miško Galádik už z dverí, lebo sa ponáhľa za robotou. Brechot havkáčov na dvore sa vystupňuje; nuž musíme zavrieť dvere a pán domáci trpezlivo odpovedá na všetko, na čo sa pýtam. „Nie som ženatý, žijem sám, ale nadchádza sem Zdenko, môjho nebohého brata syn. Bol som sedliak, aj teraz po troche robím, mám poľnohospodársku penziu; mocnúúú, desaťtisíc dinárov, uhuhuhhú...“ Nedá mi to... Nemôžem nespýtať sa... Reku chlap ako hora, vitálny, vtipný, zrejme i usilovný, veď hospodárstvo nielenže si zachoval, ale akiste aj zveľadil, a – sám...? „Keď som mal takých dvadsať rokov, začalo ma trápiť niečo v žalúdku. Veľmi som schudol; na predvojenskej prehliadke som dokonca nemal nadostač kilogramov, no zobrali ma predsa, slúžil som vo Valjeve, ale zostal som chudý, vidíš, aj teraz... Trápila ma voľáka pliaga, ani sám neviem, ako dlho, a tak sa aj mladosť pominula...“ Trošku sme sa, vravím, poprechádzali Binguľou, pekná je, zelená, vzdušná, len reku málo je v nej mladých tvárí... „Ech... Binguľa... Vidíš, čo je... Starých domov veľa, rúcajú sa... Takto ti poviem: máme tu asi tak desiatich, čo obrábajú päťsto jutár zeme a my, čo máme do desať jutár, my už pomaly nemôžeme prežiť. Mladý svet

Jaroslav Farkaš má temer osemdesiat, ale sám o seba sa vie postarať

sa nemá kde zamestnať, ,zádruga‘ prepadla. Gazdom robotníkov nenačim, majú mocné traktory a mašiny a my takí... Musím ich volať, aby mi urobili to a onô a za všetko musím zaplatiť... No, čo zmôže ten, čo má tri – štyri jutrá zeme a napríklad dvoch synov? Načim im na každý deň a z čoho? Voľakedy sa v Binguli mohlo zarobiť a teraz sa nedá... Robotu načim so sviečkou hľadať...“ Veru, veru, pritakávam, veď aj Binguľa, podobne ako dediny vôbec, odumiera, pred očami sveta... „Počuj! A čo ty to mňa vari snímaš...?“ „Veruže, nahrávam, tu, hľa, na diktafón; to je môj traktor. Kedysi sme aj my orali na koníkoch, ceruza a papier, to boli naše tátoše, a teraz... čo vám poviem: Vari sa o Binguli môžem dozvedieť v Novom Sade či v Hložanoch? Nože mi povedzte, aká bola Binguľa vtedy, keď ste boli mladý... Keď ste onehdy behali bosý...“ „No, kedy to bolo... Ja som sa narodil roku 1937, moja mať zomreli, keď som mal šesť rokov a brat Samo tri, tak nás potom opatrovali apova mama. Apo bol vojak, bol aj v zajatí... Veru, zle bolo... Raz Nemci vyhnali všetkých ľudí na miesto, kde je teraz pravoslávny kostol, to bol taký strach, všetci sme sa báli, že nás idú zastreliť... Len potom voľáko vtedajší richtár, Nemec, vojakov odvrátil od zlého úmyslu. Ale neskoršie, keď išli zapáliť dedinu, už nebolo pomoci: všetci museli odísť; my sme ušli do Erdevíka. Keď prišli partizáni, vrátili sme sa, našťastie náš dom nebol zrúcaný,

iba zapálený; všetko v ňom zhorelo, na kľučkách boli míny... Kostoly, aj srbský, aj slovenský, boli zbúrané, moruše na uliciach spílené alebo vytrhnuté s koreňom po explóziách. Otec mal pred vojnou 17 jutár pôdy, mal aj kone, bol kulak, musel ísť do kolchozu... Prvých niekoľko rokov sa robilo veľa a úroda bývala slabá, žilo sa ťažko, bola aj tá ,obaveza‘... Otec mal odovzdať štátu viac žita ako namlátil, keďže nemal, musel ísť do Šídu, tam ho ,udbáši‘ spovedali...“ Také dve desaťročia po vojne, spomína si Jaroslav Farkaš, sa začalo žiť ľahšie, pokojnejšie. Lenže to, vraví, netrvalo dlho. „A teraz zas... Voľakto si žije a niekto... Ja tohto Vučića, čo vravia, podporujem, ale... čo on môže...? Všetci ho nenávidia, ako aj každého, ktokoľvek by bol na jeho mieste... Pamätáš sa, keď vtedy Šešelj vravel, koľko sendvičov nám Slovákom dá, a teraz...? Teraz nemusí nikto nič dávať, idú sami na Slovensko; aj tento pred mojím domom, aj Miškov syn, aj koľkí ďalší z Bingule odišli...“ To už sme vonku, podávame si ruky pri západe augustového slnka. Hroznové bobule na strapcoch nad našimi hlavami sú spolovice zrelé. Alebo sú napoly zelené a teda trpké? Večnú otázku na tému optimizmu a(lebo) pesimizmu muž, ktorý (kiežby požil) o dva roky pocíti celú váhu ôsmeho kríža na vlastnom chrbte, pretne jasnou krátkou vetou: „Nech ti ja poviem: už ledva chodím, ale kým môžem na svojich nohách, nedám sa.“

41 /4668/ 10. 10. 2015

Ľudia a diania DOBANOVCE

Posvätili nový evanjelický cirkevno-zborový dom Anna Lešťanová

lovenský evanjelický a. v. filiálny cirkevný zbor v Dobanovciach v nedeľu 4. októbra usporiadal slávnosť posviacky svojho nového cirkevno-zborového domu. Slávnosť sa konala za prítomnosti početných hostí a predstaviteľov viacerých slovenských cirkevných zborov v čele so zborovými farárkami a farármi v rámci hlavných služieb Božích v kostole v strede osady. Hostí a domácich viery na bohoslužbách privítal vznešený pán Ján Vinkovič, senior sriemsky a farár boľovský, ktorý obsluhuje aj filiálny cirkevný zbor v Dobanovciach. Kázeň slova Božieho mal vznešený

 KRÁTKE SPRÁVY

Šíd

Nový cirkevno-zborový dom v Dobanovciach

a prispôsobili i na bohoslužobné účely, najmä v zimnom období. Po rozšírení činnosti jestvujúce priestory už nestačili, takže na konvente – ako povedal J. Vinkovič – vo februári roku 2011 sa rozhodli vystavať nový cirkevno-zborový dom. Po vybavení potrebných dokladov s prácami začali v apríli roku 2013. Do konca lanského roka ukončená bola dolná časť budovy (kompletné práce na elektrickej a vodovodnej inštalácii, systém ústredného vykurovania...). Hornú obytnú časť budovy, záverečné práce na zateplení budovy a iné infraštruktúrne práce ukončili tohto roku. Nový cirkevno-zborový dom v Dobanovciach stál zhruba 93-tisíc eur a pri výstavbe finančne pomohol

Slávnostná procesia

pán Vladimír Valent, senior báčsky. Posviacku nového cirkevno-zborového domu v Dobanovciach vykonal dôstojný pán Samuel Vrbovský, biskup SEAVC v Srbsku. Pred zborovým domom, vzdialeným asi kilometer od kostola, pán biskup slávnostne odovzdal kľúč od nového domu tamojšiemu kurátorovi Jánovi Siráckemu, ktorý mal česť prvý otvoriť dvere tohto veľkolepého objektu. O dejinách výstavby budovy sa zmienil senior Vinkovič. Ako uviedol, starý zborový dom v Dobanovciach bol na tom istom mieste vybudovaný v roku 1938 a pozostával z dvoch častí. V roku 2007 ho adaptovali

www.hl.rs

GAW z Lipska v Nemecku, jednou tretinou z celkovej sumy. „Sme si istí, že priestory, ktoré nový cirkevno-zborový dom ponúka, dopomôžu obohateniu duchovno-náboženského života a pestovaniu cirkevno-náboženskej tradície nášho národa v Dobanovciach,“ poznamenal senior Vinkovič. Na slávnosti v Dobanovciach vystúpil spevokol zo Selenče, v čele ktorého je Anna Margaréta Valentová.

Početní hostia a domáci viery v kostole počas bohoslužieb

Informačno-politický týždenník

Dve nové knihy. V stredu 30. septembra v preplnenej sieni Ľudovej knižnice Simeona Piščevića v Šíde prebiehala promócia dvoch kníh autora Radovana Sremca, ktoré vrhli nové svetlo na časť dejín Šídu, predovšetkym z hľadiska tunajšej slovenskej komunity. V knihe Šíd 1913 – z domu do domu sa uvádzajú všetky slovenské rodiny, ktoré v uvedenom roku vlastnili domy, ako aj ich rozmiestnenie, takže je v plnom svetle ozrejmený vtedajší Slovenský kraj. V druhej knihe Izabrani šidski testamenti sú uverejnené aj testamenty, ktoré vlastoručne napísal šídsky lekárnik August Kozjak, takisto aj testament Persidy Šumanovićovej, v ktorom celý svoj majetok a legát obrazov Savu Šumanovića daruje mestu Šíd pod jednou podmienkou: že mesto v ich dome otvorí galériu s obrazmi jej syna. Na prezentácii kníh autor odhalil ešte jednu zaujímavosť týkajúcu sa Slovákov. Od prisťahovania prvých slovenských rodín až po sedemdesiate roky devätnásteho storočia Slovákov evanjelikov v Šíde sobášil, pochovával a krstil pravoslávny farár. V cirkevných matrikách je zaznamenaných viac ako päťdesiat takýchto prípadov. Hojnou účasťou na tejto premiére kníh občania Šídu, predovšetkým príslušníci starých šídskych rodín ukázali, že majú radi a sú hrdí na svoje mesto. St. S. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Pôsobiť v Pazove sa mu podarilo iba v roku 1945, keď ho presbyteri zvolili za katechéta a kantora. Pri tej práci nezostal dlho, lebo prišiel komunizmus a katechétske miesto bolo zrušené. Preto prednášal hudbu na pazovskej základnej škole. Určite zo strachu, aby nezostal znovu bez práce, začlenil sa do výkrikom – ja [Slovák]... Ja by som len tak nemali zahrať ako v Kova- Komunistickej strany Juhoslávie Katarína Verešová rád oddal predsedníctvo staršiemu čici. Trochu ma omína čo si počať a žiakov húževnato učil spievať oľko našich významných osob- učiteľovi Srbovi a radšej by pri- s mojima deťma. Mám ich troje ruské piesne. Lenže: „Sergej mi ností v súkromnom živote trelo jal druhé zbormajstrovstvo popri a Janko je najstarší. Na cestu ich dnes ráno doniesol nasledovnú biedu? Je to otázka, ktorá sa Pašćalovi. O tom ale pozdejšie. nevezmem, lebo je to nie za nich správu z Belehradu. Poneváč často zanedbáva. Okrem dramatika V tomto nádejnom zbore učiteľ- a v roku 1925 už 4 razy precestovali kompozitoru a režisérovi „Kolísky“ ponúkli z Domu kultúVladimíra Hurbana Vladimírova ských spevákov viry SSSR v Belehrade 2 poznáme hodne aj iných kultúrnych dím svoju budúcnosť predstavenia, správca dejateľov, ktorí v starobe žili v biede. a osud našej Kolísky, tohto Domu vyhlasuje Medzi nich patrí aj Ján Podhrad- poťažne Nápitku lássvoju žiadosť, že 5. IX. ský (1891 – 1955), učiteľ, kantor, ky. Že ste ma pred1948 príde neoficiálne zbormajster, skladateľ a predseda stavili majstrovi Rodo Petrovca a pozrie si Slovenského čítacieho krúžku v sinskému náramne alebo predstavenie KoHložanoch. sa teším a dúfam, že lísky, alebo aspoň próbu Autor prvej operety vojvodin- sa dáme i do ďalšieho v kostýmoch. Vo výhľade ských Slovákov Pekná nová ma- rozhovoru.“ je, že s nimi pricestuje ľovaná kolíska napísanej na text Z roku 1925 v ÚA aj baletmajster RuskéVladimíra Hurbana Vladimírova sa SEAVC je zachovaho klasického baletu narodil 29. 7. 1891 v Hložanoch. Po ných päť listov Janka zo SSSR, ktorého očaskončení učiteľskej školy v rokoch Podhradského písakávajú po tieto dni do 1911 až 1922 pôsobil v Kysáči, tri ných z Hložian a KoBelehradu...,“ písomne roky v Kovačici, v rokoch 1926 až vačice VHV o príprave Súbor operety Pekná nová maľovaná kolíska po informoval Janko Pod1931 učil v rodnej osade, kde založil operety Pekná nová vystúpení v Starej Pazove v roku 1925; Janko hradský z Nového Sadu päťdesiatčlenný mužský spevokol maľovaná kolíska, plus Podhradský stojí prvý zľava profesora Michala Filipa (1924), hudobne upravoval divadel- zoznam účastníkov né hry a jedna z nich – hra Zem od v tomto VHV projekte. V listoch cestu Kysáč – Kovačica.“ V tomto 23.8. 1948. Nasledujúce dva PodVladimíra Hurbana Vladimírova – sa vidno ako autor libreta a režisér projekte účinkovalo 24 osôb hercov hradského listy profesorovi Filipovi dostala aj na scénu Slovenského tohto diela zoskupoval a nacvičoval a spevákov. Anču Cibuľovú hrala do Petrovca prišli v rokoch 1952 a 1953 z Požarevca, kde Podhradský národného divadla v Bratislave spevákov z rozličných slovenských Podhradského manželka Anna. (1938). Zahrali ju kysáčski ochot- osád, s cieľom, aby vystúpili v StaJanko Podhradský bol v roku sedel v žalári Zabela spolu s tými, níci. Na text svojho otca Vladimíra rej Pazove 7. 11. 1925, čo sa im aj 1935 za niečo súdený, lebo v liste ktorí sa v roku 1948 vyjadrili, že Podhradského skomponoval aj podarilo: „Dľa Vášho plánu, totiž, z 21. 9. 1935 Hurbana z Hložian sú za Stalina, a nie za Tita. Odhymnu juhoslovaninformoval: „Ide tiaľ písal listy cyrilikou v srbčine ských Slovákov pod o obnovenie môjho (kvôli cenzúre). V nich informuje, názvom Ó, Bože nároprocesu na základe že preložil VHV sedliacke drámy dov, stvoriteľu náš. Bol mnohých momen- Zem a Záveje do srbčiny a že Zem všeobecne uznávatov a okolností, ktoré (A föld) prekladá do maďarčiny. ným slovenským násúd pozmenil, takže Jeho preklady sa zatiaľ v ÚA SEAVC rodným a kultúrnym by ma mohli rehabi- nenachádzajú, možno zostali ležať pracovníkom. litovať.“ Vtedy sa aj ladom v Zabele. Po oslobodení žil v Novom Sade. V lete 1923 absolpsychicky zrútil, tavoval hudobný (diri- Adresa Janka Podhradského v Požarevci kže nepracoval. Celý Pred smrťou napísal list pazovskégentský) kurz v Novom ten čas prosil Karola mu farárovi Vladimírovi Verešovi Sade. V liste zo 14. 8. 1923 kamará- nech sa daktorá ženská z Pazovy Lilgeho a Vladimíra Hurbana (čo s dátumom 8. 8. 1955, v ktorom žiatovi farárovi Vladimírovi Konštantí- naučí Eleninu úlohu. Ja som bol vidno z 28 obsažných listov), aby da, aby mu Pazova dala úhradu za novi Hurbanovi (VHV) napísal: „Po dosť šikovne previedol premenu. ho zamestnali v Starej Pazove. dvojmesačnú katechétsku prácu: skončení dirig. kurzu mali sme ple- Pauzy musia byť 10 a 10 minútové Hurban kamarátom písal, že je „Bože môj, ako by mi dobre prišla nárnu schôdzu všetcia poslucháči len, ináče sa operetta roztiahne na Podhradský nešťastník. Po reha- táto, pre mňa, výdatná pomoc muž. pohlavia (počtom asi 26), kde 4 hodiny, čo ináče inorečová obec bilitácii sa Podhradský neúspešne v mojej biede!“ Vtedy požiadal na návrh Svetolika Pašćana utvoril pocíti a tak utrpíme štrbinu na uchádzal na miesto tajomníka Čes- V. Vereša, aby mu k lôžku prišiel sa agitačný výbor na uskutočnenie techniky. Dobrého holiara prosíme koslovenského zväzu v Juhoslávii. prislúžiť Večeru Pánovu a v tom myšlienky založenia speváckeho za maskéra. Ak masky niet v Pazo- Honorárne pôsobil v Novom Sade, poslednom liste uviedol aj to, kto zboru učiteľov z Dunajskej bano- ve, donesiem z Pančeva cestou... Báčskom Petrovci, Kovačici, Kulpí- ho zradil. Tá osoba bola, samozrejviny. Dočasným predsedom som [Synčok] by snáď mohol byť môj ne... Na vytúženú Meštiansku školu me, slovenského pôvodu a v roku ostal jednohlasným, oduševneným Janko, ačpráve neviem či by sme v Starej Pazove sa však nedostal. 1948 pôsobila v Banáte.

Skladateľ Janko Podhradský bol väznený v Zabele!

• ĽUDIA A DIANIA •

41 /4668/ 10. 10. 2015

Stará mama a ja

Valentína Imreková, 7. ročník ZŠ 15. októbra v Pivnici

Peter Blažek, 3. ročník ZŠ 15. októbra v Pivnici

Októbrové pozdravy zo Suseku a Pivnice

Už ju pomaly stíhajú rôčky, jej krok je pomalší, hlas tichší, ale jej láska voči mne je stále rovnaká. Ide o moju starú mamu, ktorá celý život neúnavne pracovala, obetovala sa pre iných a aj pre mňa. Jej šediny prikryté šatkou a modré oči ako nebo dívajú sa na mňa s láskou a hrdosťou, lebo ja som jej vnučka, ktorú ona od malička veľmi milovala a starala sa o mňa. Keď niekto niečo napečie, je to chutné, ale keď to moja babka napečie, je to naozaj perfektné. Nikto nerobí také koláče ako ona. Občas u nej spím a kedykoľvek si niečo moderné oblečiem, ona mi povie, že mi v tom bude zima. Ale nech, hovorí to len preto, že má o mňa obavy. Za všetku lásku a opateru, ktorú mi venovala, vďačná jej budem navždy a prajem jej, aby nám dlho žila. Valentína Hrubíková, 7. ročník ZŠ Jovana Popovića v Suseku

ilé deti, prichádza chladnejšie počasie. Už čoraz viac času aj vy budete tráviť vo vnútri. To je práve vhodné na uvažovanie, rozmýšľanie na všelijaké témy. Neváhajte svoje myšlienky položiť na papier a zaslať nám. Kamaráti zo suseckej školy spracovali tému o starej mame a neťažilo sa im spolu s učiteľkou Ruženkou Kolárovou zaslať nám do kútika. Pivnickí žiaci vyšších ročníkov uvažovali medziiným aj o svojej budúcnosti a priložili nám i vydarené ilustrácie. Tešíme sa na váš ohlas a na spoluprácu s vami aj do budúcna.

Čo keby?

vá, 4. ročník Tiana Cibulo v Pivnici ra b ZŠ 15. októ

Často rozmýšľam o tom, čím sa stanem a ako budem vyzerať, keď narastiem. Anna Čobrdová, 6. ro čn V mojich predstavách bývam silný, múdry ZŠ 15. októbra v Pivn ík ici a úspešný človek, ktorý má všetko, o čom sníva. No, čo keby sa to nikdy nestalo? Čo keby som navždy mal štrnásť rokov? Bolo by to šťastie alebo nuda? Rozmýšľam o tom. Najprv by to bola skvelá správa. Veď kto by nechcel mať darovanú večnú mladosť, žiť bezstarostne, hrať sa, nikdy nezažiť všetky bremená dospelosti? Netrápiť sa každodennosťou a nechodiť do práce. Kúzelné, čo? Iba v zrkadle by som každé ráno objavil novú a novú vyrážku. Asi sa nikdy nestratia. Ani tie riedke fúzy nikdy nezačernejú a brada nevyrastie. Ani to dievča, ktoré sa mi páči, nepozrie na mňa. Veď mám iba štrnásť rokov. Som pre ňu chlapčekom. A ona? Vyrástla rovnako ako naši kamaráti. Pri pohľade na dospelých kamarátov, do srdca ma bodne prudká bolesť. Sú slobodní a mne rodičia stále prikazujú, čo, kedy, ako, dokiaľ, s kým, prečo... Veď mám iba štrnásť. Aká záťaž! Hovoria, že detstvo je pekné a bezstarostné obdobie. Neviem, či je to celkom tak. Túžim dospieť spolu s mojimi kamarátmi. Bola by to ozajstná strata byť navždy dieťaťom a nikdy nevyrásť? Možno. Filip Herček, 7. ročník ZŠ 15. októbra v Pivnici

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

rozhľady

Ročník XLV 10. október 2015 Číslo

20 /1902/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Slabá ponuka pšenice a sóje Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 28. septembra do 2. októbra 2015 sa neudialo nič mimoriadne. Zber kukurice nakrátko prerušili dažde, v dôsledku čoho sa trh s touto poľnohospodárskou komoditou ešte stále úplne neotvoril. Aj slabá ponuka pšenice a sóje bola dôvodom na to, prečo bol na novosadskej burze opäť malý obrat. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol tovarový obrat menší o 20,91 %. V predchádzajúcom týždni kukurica z novej úrody dosiahla svoje cenové minimum, v uvedenom období jej cena bola pri použití bezoro niečo vyššia. Zdražela aj na svetových bovej technológie trhoch. U nás sa predávala od 15,40 do sejby, keď bola pred15,60 din./kg (bez DPH). Priemerná plodina obilnina. Ide cena bola 16,97 din./kg (15,43 bez predovšetkým o huby DPH), čo je o 2,49 % viac v porovnaní z rodu fuzárium, ale aj s predchádzajúcim týždňom. iné (prašné a mazľavé Stabilnú cenu si udržiava pšesneti). nica. Jej priemerná cena bola v Ozimné obilniny všeobecuvedenom období rovnaká ako ne možno považovať za plov predchádzajúcom týždni diny s dobrou konkurenčnou – 20,13 din./kg (18,30 bez schopnosťou pri potláčaní DPH). burín. Aby tomu skutočne tak Obchodovanie so sóbolo, prvým a veľmi významjou bolo veľmi skromným krokom je kvalitné zané, predávala sa po loženie porastu, kde jedným 44,77 din./kg (40,70 z rozhodujúcich činiteľov je bez DPH). ○ dosiahnutie optimálneho počtu rastlín na ploche. Pri správnom založení je oveľa jednoduchšie regulovať porast len s nevyhnutnou najviac. Samotná aplikáciou herbicídov. Na ochrana porastov oziporasty, ktoré sú riedke, mín proti burinám, ale aj nekompletné, podvyživené, a ostatným škodlivým činitepreto aj najviac zaburinené, ľom sa preto musí odvíjať musíme aplikovať herbicídy najmä od termínu sejby. ○

Začína sa sejba ozimín Ľubica Sýkorová

ak, a je to tu opäť. Jesenná sejba ozimín je predo dvermi a poľnohospodári sa nachádzajú v nezávideniahodnej situácii. Niektorí pestovatelia ešte stále čakajú na sľubované subvencie (6-tisíc dinárov/ ha) pre rastlinnú výrobu, či na vyplatenie regresu za palivo a minerálne hnojivo. V dôsledku ťažkej finančnej situácie sedliakov sejba ozimných obilnín bude vo väčšine prípadov meškať. Pestovateľom sa odporúča siať kvalitné uznané – deklarované osivo, no ešte stále sa seje aj vlastné osivo, ktoré treba vyčistiť a namoriť. Základom morenia je boj proti snetiam. Tieto choroby prenosné osivom alebo pôdou sa morením darí potlačiť takmer na nulu. V porastoch

sa objavujú len po výseve nemoreného infikovaného osiva a v rokoch priaznivých pre ich rozvoj, keď je pôda dostatočne hlboko prevlhčená dlhší čas. Nebezpečné sú najmä mazľavé sneti, pretože sú v poraste ťažko identifikovateľné a ich prítomnosť pestovateľ zistí až pri zbere. Morenie osiva patrí medzi najrentabilnejšie aplikácie pesticídov vôbec. Problémom pri používaní vlastného osiva mnohokrát nie je ani tak výber vhodného moridla, ako kvalita morenia (zrno musí byť dokonale pokryté moridlom). Najväčšia návratnosť vložených prostriedkov do moridiel použitých proti chorobám prenosných osivom je vtedy, ak je predplodinou kukurica, pri neskoro siatych porastoch, pri pestovaní citlivých odrôd, pri minimálnom spracovaní pôdy, prípadne

Z obsahu Poľnohospodárstvo je môj život

Str. 2

Slovinsko ide na to plánovite Str. 5

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

NA SLOVÍČKO S DIPL. ING. JANKOM BRŇOM Z PIVNICE

Poľnohospodárstvo je môj život Ľubica Sýkorová

rámci hlasľudovskej akcie pod názvom Hlas ľudu naživo v Pivnici, ktorá prebiehala 18. septembra, sme mali príležitosť porozprávať sa na aktuálne témy z oblasti poľnohospodárstva s Dipl. Ing. Jankom Brňom – agronómom, poľnohospodárom, hlavným koordinátorom a edukátorom podniku Agro Grňa, s. s r. o., v Pivnici. Na našu otázku, prečo práve poľnohospodárstvo sa stalo jeho životným poslaním, pán Brňa odpovedá: „Narodil som sa v Pivnici, vyrastal som v Pivnici a poľnohospodárstvo mi odmalička bolo aj po ruke, aj v mysli, aj na očiach. V určitom veku som zistil, že ma zaujíma biológia a všetko s ňou späté. Po skončení základnej školy som v štúdiu pokračoval v Strednej škole poľnohospodárskej vo Futogu, potom na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade. Po úspešnom skončení vysokoškolských štúdií som mohol zostať pracovať na fakulte, no mňa to ťahalo do praxe. Záujem o poľnohospodárskych inžinierov bol v tom čase veľmi veľký. Moje prvé zamestnanie bolo v poľnohospodársko-turistickom podniku Panonija, ktoré patrilo medzi veľmi úspešné. Keďže sa nachádzalo neďaleko od Bajše, naučil som sa aj po maďarsky. Tu som pôsobil od roku 1975 do roku 1986, keď som sa vrátil opäť do Pivnice. A tu som dodnes. Robil som v družstve ako agronóm, jeden čas ako riaditeľ. Ale stále v poľ-

nohospodárstve. Po privatizácii družstva som po dvadsiatich deviatich rokoch zostal bez zamestnania. No v roku 2006 som sa opäť zamestnal v podniku Agro Grňa, kde som dodnes. Mám aj svoju zem, do mechanizácie však neinvestujem, radšej za potrebné mechanizované práce v poli zaplatím. Ešte aj dnes, krátko pred dôchodkom – ak môžem, tak ľuďom pomôžem, poradím. To sa mi najviac páči − spolupracovať s pestovateľmi, poradiť im, čo a ako sadiť, siať, ako ošetrovať porasty, podebatovať, vymeniť si navzájom skúsenosti... No a keď príde aj ten čas dôchodkový, plánujem sa venovať ovocinárstvu, ktoré je mojím veľkým koníčkom, no času naň bolo vždy málo.“ V tomto roku extrémne suchá a nízke výkupné ceny sužujú takmer každého poľnohospodára. Aká je situácia na pivnických poliach? „S výkupnými cenami ja osobne nie som spokojný, pretože tie parity, ktoré boli voľakedy, viac už neexistujú. A peňazí je vždy málo. Na pivnických poliach sa pestuje pšenica, jačmeň, kukurica, sója, cukrová repa a ešte stále aj cirok, lebo Pivničania ho pestujú radi. Voľakedy sme ho mali na oveľa väčších plochách − do 500, 600 až do 900 jutár, dnes je na plochách od 150 do 300 jutár. V našej dedine ešte

stále existujú organizované skupiny, ktoré chodia cirok zrezávať. Všetok náš cirok ide buď do Selenče, do Kulpína

alebo do Petrovca, pretože v Pivnici nemáme ani jednu fabriku na výrobu metiel. Aj ja sám pestujem cirok obyčajne na jutre, jutre a pol. V tomto roku som mal malé problémy, pretože kvôli počasiu cirok dozrel skôr, a keď už bolo naplánované zrezávanie, prišiel dážď. Cirok stratil na kvalite, takže, ako povieme my Pivničania, mal som dosť trápení, vyššie výdavky a menej peňazí. Osivo každý rok kupujem na Inštitúte pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo, konkrétne v petrovskom Oddelení pre alternatívne kultúry. Aj keď niektorí pestujú už aj novšie odrody, ja som zostal verný

novosadskému Reformu.“ Pivnica sa pred niekoľkými desaťročiami mohla pochváliť s mimoriadne bohatým dobytčím fondom. Aká je situácia dnes? „Tak ako v celom Srbsku, ani my nie sme výnimkou – s dobytkárstvom je to veľmi smutné. Ešte stále sa chovajú aj ošípané a hovädzí dobytok, no v porovnaní s minulosťou je to na oveľa nižšej úrovni. Voľakedy bola Pivnica široko-ďaleko známa najmä kvalitným chovom ošípaných, no to je už len minulosťou.“ Na záver by sme sa chceli spýtať, čo by podľa vás bolo potrebné urobiť, čo by štát a Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia malo podniknúť, aby sa aspoň čiastočne zlepšila dlhodobo zlá situácia v celom agrosektore, ale hlavne poľnohospodárov, sedliakov? „V prvom rade by na vedúce miesta mali prísť noví ľudia, odborníci, ktorí by sa zasadzovali o vytvorenie pevnejšieho, zdravšieho hospodárstva a poľnohospodárstva. Mal by sa založiť jeden kompenzačný fond, z ktorého by sa v kritických obdobiach kompenzovali nízke ceny poľnohospodárskych komodít a naopak, v hojnom období by poľnohospodári prispievali do tohto fondu, z ktorého by sa zase pomáhalo ostatným odvetviam hospodárstva. No na to my pravdepodobne budeme musieť ešte dosť dlho čakať.“ ○

10. 10. 2015 • 41 /4668/

MODRÚ PLANÉTU TRÁPIA HLAD A PODVÝŽIVA

Eliminovať by sa dali Oto Filip

vláštny je ten náš svet. Na strane jednej hladuje, na tej druhej potraviny rozhadzuje. Podľa správ potravinových agentúr Spojených národov, počet hladných za posledné štvrťstoročie klesol síce z vyše miliardy na necelých osemsto miliónov v súčasnosti, no stále je obrovský. Vyše sedemdesiat z približne stotridsať monitorovaných krajín, ďakujúc ekonomickému rastu a politickej stabilite, zvýšeniu produktivity poľnohospodárstva a lepším sociálnym opatreniam, dokázalo splniť jeden zo základných miléniových cieľov OSN do roku 2015, čiže znížiť podvýživu svetovej populácie na polovicu. Iným sa to nepodarí ešte celé roky, skôr desaťročia. Hladných je síce celkovo menej, no stav je naďalej mimoriadne znepokojujúci. Zostáva a pretrváva napriek skutočnosti, že by na Zemi bol dostatok potravín pre zdravý a plnohodnotný život všetkých jej obyvateľov, v prípade ich rovnomerného rozdelenia a spravodlivej distribúcie. Museli by sa však odstrániť dominantné príčiny existencie a intenzity

hladu. Sú nimi prírodné hrozby a klimatické zmeny, nerovnomerná produkcia potravín, výrazná chudoba v jednotlivých regiónoch, agresívny medzinárodný obchod, ceny potravín, taktiež vojnové konflikty. Je to súbor faktorov, spravidla pôsobiacich vo vzájomných väzbách, vytvárajúcich natoľko zlé podmienky, že určitá oblasť či štát nemajú schopnosť zdolať výživu obyvateľstva vlastnými silami a prostriedkami. V Ázii je to oblasť Indie, Pakistanu, Afganistanu, v Afrike jej saharská a subsaharská časť... Tá druhá, iná strana medaily naznačuje, že sa ani bohaté, vyvinuté štáty nemôžu hrdiť správnym vzťahom k potravinám. Len v Európe sa ročne zahodí ich obrovské, až neskutočné množstvo – okolo 22 miliónov ton, ktoré ešte možno konzumovať. Práve preto Európsky parlament nedávno vyzval členov Európskej únie urýchlene schváliť zákony, umožňujúce napríklad hypermarketom, aby potraviny, ktoré nepredali, buď nezahadzovali, alebo ich darovali na humanitárne účely. Iniciatíva prišla z Francúzska, kde parlament už v máji schválil príslušný zákon. Podľa neho sa obchodným reťaz-

VŠETKY FARBY FRUŠKEJ HORY

Na jednom mieste O. Filip

našom najstaršom národnom parku sa vie takmer všetko; že sa ním Frušká hora stala pred päťdesiatimi piatimi rokmi, teda v roku 1960, že má rozlohu viac ako dvadsaťpäť tisíc hektárov, že je Vo vínnom Srieme, v jednom z vinohradov dlhá sedemdesiatosem pri Irigu a široká okolo pätnásť kilometrov. Na rozdiel od iných hory tvorí okolo pol druha tisíc častí Vojvodiny, kde sú lesy skôr rastlinných druhov, faunu zase výnimkou ako pravidlom, v parku mnohé chránené druhy. Medzi zaberajú okolo deväťdesiat per- nimi i plazy a obojživelníky, cent jeho rozlohy. Flóru Fruškej z ktorých je štrnásť na Svetovom

com zakazuje hádzať a ničiť stravu, ktorú nepredali. Túto, samozrejme, za predpokladu, že platí lehota trvanlivosti, Predpokladom zdravej výživy je nielen existencia musia darovať alebo množstvo, ale i kvalita konzumovaných dobročinným potravín organizáciám. Prípadne jej časť, ktorá nie je na rebu. Vhod prídu aj tematické konzumáciu, možno spracovať do akcie, akou napríklad v nedeľu 28. podoby minerálnych hnojív alebo septembra bol obed prichystaný svetovým lídrom, pozostávajúci zo ju používať na výživu zvierat. Podľa prieskumov výskumných spracovaných zvyškov potravín, stredísk EÚ, najviac potravín sa konkrétne ich odpadkov. Jedlo, odhadzuje vo Veľkej Británii, naj- ako napr. vegetariánsky hamburmenej v Rumunsku. V priemere ide ger pripravený z potravín, ktoré o 123 kilogramov ročne na obyva- mali skončiť v kontajneri, mali na teľa, čo je okolo šestnásť percent starosti dvaja kuchári, ktorí týmto celkového množstva potravín, spôsobom upozornili na nezodpoktoré sa dostane k spotrebiteľovi. vedné odhadzovanie stravy, zvlášť A z nich by sa mohlo zachrániť až v západnom svete. Z údajov Orga97 kilogramov odhodenej stravy, nizácie spojených národov vyplýva koľko jej je na jedného obyvateľa tiež, že sa až na dvadsiatich ôsmich ročne. Do kontajnerov najčastej- percentách poľnohospodárskej šie odchádzajú ovocie, zelenina, pôdy vo svete pestujú potraviny, ktoré sa neskoršie zahodia. A svet niektoré obilniny. Keďže najväčšiu zodpoved- ďalej hladuje. Nerovnováha je nienosť za ničenie potravín nesú len záležitosťou a príznačnosťou konzumenti, jasné je, že sa žiada globálnej politiky a ekonomiky, ale inštruovať ich ako racionálnejšie aj najvýznamnejšieho segmentu ○ nakupovať a plánovať ich spot- pôdohospodárstva.

červenom zozname ohrozených druhov. V tomto pásme je aj vyše dvestodesať druhov vtáctva. Netreba zabúdať ani na početné archeologické lokality, významné pamätihodnosti v mestečkách, ako sú Sriemske Karlovce, Irig či Petrovaradín alebo na sedemnásť pravoslávnych monastierov. No Frušká hora je predovšetkým oblasťou s rozvinutým vinohradníctvom, so salašmi, mnohými možnosťami vidieckeho turizmu, s Dunajom ako prvým susedom. Všetky tie jej krásy zvečnené v predošlých mesiacoch sú od 25. V Neštine... septembra k dispozícii návštevníkom Múzea Vojvodiny a to pri príležitosti Svetového dňa na Dunajskej č. 37 v Novom Sade. turizmu. Usporiadateľom výstavy O ich sprístupnenie sa svojimi ob- je Turistická organizácia Nového jektívmi fotografických prístrojov Sadu. Kvalitná akcia v tej správnej postaral fotograf Dragan Kurucić, chvíli. ○

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Jesenné agrotechnické opatrenia (1) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

10. – 16. 10. 2015

POČASIE

jeseni sa vykonávajú mnohé agrotechnické opatrenia, ktoré okrem svojich prvoradých cieľov – vytvoriť priaznivé podmienky na úspešný rast a vývoj pestovaných rastlín môžu výrazne ovplyvniť aj výskyt škodcov, a tak zvýšiť alebo naopak znížiť ich škodlivosť. Tieto opatrenia spôsobujú zmenu v prostredí, a tak ovplyvňujú aj všetky živočíchy v biocenóze, čo znamená, že nielen škodlivé organizmy, ale aj ich prírodných nepriateľov. Sú to opatrenia, ktoré sa bežne používajú v pestovateľskej technológii. K významným agrotechnickým opatreniam, ktoré vykonávame v jeseni, patria: zber úrody, správne uskladnenie úrody, obrábanie pôdy, sejba, hnojenie a ničenie burín. Pravda, v tomto období rozhodujeme aj o ďalších opatreniach, ktoré tiež zaraďujeme do agrotechnických metód ochrany. To sú: výber stanovišťa, výber odrody alebo hybridu, osevný postup, priestorová izolácia. Práve agrotechnickými opatreniami vykonávanými na jeseň môžeme napr. výrazne znížiť populáciu hraboša. Významné sú tieto opatrenia: načas vykonaná žatva či zber obilnín, kukurice, slnečnice a sóje s čo najmenšími stratami. Po zbere je potrebné z pozemku odstrániť pozberové zvyšky – slamu, listy z repy alebo vňať zo zemiakov, podmietať hneď po žatve a včas urobiť hlbokú orbu. Najúčinnejšie opatrenie je načas vykonaná hlboká orba, ktorá zapríčiňuje búranie chodieb a mechanické ničenie

mnohých jedincov. Oraním možno zničiť až 85 – 90 % populácie hraboša. Správna príprava pôdy pred sejbou ozimín tiež negatívne vplýva na rozmnožovanie hraboša. Treba sa vyhýbať siatiu ozimín po sóji, slnečnici a cukrovej repe. Ak neboli vykonané tieto opatrenia, treba zvýšiť pozornosť a na jar sledovať ohrozené porasty, v prípade zvýšeného výskytu na čas zasahovať SEJBA Termín sejby výrazne ovplyvňuje časový priebeh rastu a vývoja kultúrnych rastlín a súčasne rozhoduje o tom, v ktorej fáze ich vývoja dôjde ku kontaktu so živočíšnymi škodcami, prípadne patogénnymi organizmami. V prípade poznania bionómie živočíšnych škodcov, patogénov a klimatických podmienok prostredia je možné termínom sejby cieľavedome ovplyvniť vzťah medzi hostiteľskou rastlinou a živočíšnymi škodcami, prípadne patogénmi. Pri realizácií tohto opatrenia netreba zabúdať na technológiu pestovania poľných plodín zo širšieho agronomického hľadiska. Dôležité je vedieť, či skorší alebo neskorší termín sejby nemá ne-

gatívny vplyv na vývoj pestovanej plodiny a tvorbu úrody. V takomto prípade je nutné rešpektovať pestovateľské princípy a odstúpiť od termínu sejby, ktorý by eliminoval škodcu a zvoliť iný, vhodnejší spôsob ochrany. Pri skoršom termíne sejby do chladnejšej pôdy tiež hrozí riziko predĺženia obdobia klíčenia a vzchádzania rastlín, čo v niektorých prípadoch môže predstavovať vyššie riziko infekcie klíčiacich rastlín pôdnymi patogénmi. Neskorší termín sejby môže byť negatívne ovplyvnený nedostatkom pôdnej vlahy. Hĺbka sejby a výsevok taktiež môžu ovplyvniť výskyt škodlivých činiteľov. V neposlednom rade k dôležitým faktorom, ktoré rozhodujú o kvalite sejby, je používané osivo, prípadne sadivo. Osivo musí byť zdravé, s vysokou biologickou hodnotou, mechanicky vytriedené a namorené. OBILNINY Vo Vojvodine je optimálny termín sejby od 10. do 25. októbra, toleruje sa aj rozšírený termín od 5. októbra do 5. novembra. Ak sa vykoná sejba skôr – už koncom septembra, začiatkom októbra, porasty sú viac napádané hrbáčom obilným, rôznymi druhmi

múch a vtákmi. Porasty obilnín zasiatych v neskorších termínoch sú viac napádané byľomorom obilným, zunčavkou jačmennou, skočkami, voškami, kohútikom pestrým, kohútikom modrým, bodruškou obilnou a strapkami. Najlepším agrotechnickým opatrením pri ochrane obilnín proti ruskej pšeničnej voške je čo najskorší výsev jarných foriem obilnín, čo znižuje aj riziko vodného stresu. Pri jesenných výsevoch ozimných foriem treba sejbu urobiť čo najneskôr, ako je to možné. Z hľadiska preventívnej ochrany proti niektorým škodcom je tiež významná aj hĺbka sejby. Ak je osivo zasiate plytšie, vzídené rastliny môžu byť ohrozené niektorými škodcami z radu Diptera. V prípade hlbšej sejby dochádza k nerovnomennému vzchádzaniu a zvyšujú sa škody spôsobené najmä hlodavcami. Rovnako nepriaznivo ovplyvňuje vzchádzanie aj zlá kvalita sejby. Termín sejby je veľmi dôležitým faktorom, ktorým je možné ovplyvniť aj infekciu porastov vírusmi, ktoré sú prenášané prostredníctvom nakazených vošiek a cikádok. Všeobecne sa odporúča termín sejby ozimín posunúť tak, aby obdobie najvyššej zraniteľnosti vzídených porastov (štádium 2 listov) spadalo do obdobia bez výskytu vektorov. V našich podmienkach to znamená posun termínu sejby o 7 − 10 dní neskôr. Termín sejby jarín by mal byť čo najskorší, aby kritická fáza nástupu vektorov bola po najcitlivejšom období rastlín, keď už ochorenie nemá taký drastický priebeh a ekonomický dopad. ○ (Pokračovanie)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

10˚ | 15˚

9˚ | 15˚

7˚ | 16˚

8˚ | 17˚

8˚ | 19˚

10˚| 18˚

10. 10. 2015 • 41 /4668/

53. AGRA, GORNJA RADGONA (1)

Slovinsko ide na to plánovite Juraj Bartoš

sa chceme prispôsobiť v oblasti vekovej štruktúry poľnohospodárov. Náš sedliak má pomerne veľa rokov, pokým v EÚ najviac robí ten, ktorý má najviac sivej hmoty. Usilujeme sa teda o to, aby viac robili potomkovia terajšieho nášho sedliaka a on sám nech ide do zaslúženého dôchodku, nech cestuje a oddychuje. Aby sme sa k tomu dopracovali, podnikli sme tri opatrenia. Prvým je, môžeme povedať, stand up opatrenie. Ak rodičia svoje poľnohospodárske gazdovstvo odovzdajú svojmu synovi alebo dcére a ak on či ona na sto percent budú pracovať na svojom majetku, dostanú jednorazovo 45 000 eur. Ak popri robote na majetku pracujú aj niekde inde, stand up je 18 600 eur. Máme zoznam, na základe ktorého rátame s tým, že 400 mladých ľudí (vo veku do 40 rokov) čoskoro prevezme poľnohospodársky majetok od svojho otca alebo matky. Druhé opatrenie zaručuje

osledných osem rokov posádka Spolku agrárnych novinárov Vojvodiny pravidelne navštevuje Medzinárodný poľnohospodársko-potravinársky veľtrh v Gornjej Radgoni AGRA. Aj pri stretnutí s 53. ročníkom podujatia, ktoré každým rokom rastie, takže je už bezpečne najvýznamnejším veľtrhom v regióne, sme sa rozprávali s aktuálnym ministrom poľnohospodárstva a lesov Dejanom Židanom. Ústretový a srdečný rovnako ako kým bol riaditeľom poprednej slovinskej spoločnosti v oblasti agráru Panvita, ochotne vecne a nanajvýš zrozumiteľne odpovedal aj na háklivé otázky... Koľko Republika Slovinsko čerpá z rozpočtu Európskej únie? „Najdôležitejšou novinkou je, že Slovinsko od 1. januára 2015 má novú poľnohospodársku politiku a nový program rurálneho rozvoja. Práca na nových základoch sa podstatne líši od práce na predchádzajúcich zásadách. Na priame platby počas sedemročného obdobia máme 950 miliónov eur priamo z európskej pokladnice. Na realizovanie programu rurálneho rozvoja v tom istom období máme 1,1 miliardy €. Z tejto sumy jednu štvrtinu tvoria prostriedky z rozpočtu Slovinska a 75 % je Slovinsko podnecuje mladých k sedliačeniu tiež z fondov EÚ. Na druhej strane, len 10 % z celko- zvýšenie subvencií mladým ľuvej sumy, ktorú potrebujeme na ďom o 25 % a tretie je zamerané odstránenie škôd, dostávame z na podnietenie dofinancovania EÚ, avšak každá pomoc je víta- ekologických investícií. Naším ná. Najväčšiu časť na tento účel cieľom je, aby sme získali zhruba odvádzame z rozpočtu našej 3 000 mladých ľudí, ktorí prídu s novými vedomosťami.“ republiky.“ V Slovinsku vraj klesol poNajväčší problém novým členom EÚ robí prispôsobovanie sa čet dobytkárov a v EÚ prednejej pravidlám hry. Ako sa s ním dávnom boli masové protesty mliekarov. Čo podniká vaše vyrovnalo Slovinsko? „Áno, treba vlastnú politiku ministerstvo v smere ochrany zladiť s početnými opatreniami chovateľov dobytka a výrobcov EÚ. V prvom rade my v Slovinsku mlieka?

Dejan Židan a Vesna Jovanovićová

„Ďakujem za naozaj aktuálnu otázku. Veľa vecí, ktoré sa dejú teraz, a viem, že to viete, je v dôsledku toho, čo sa deje medzi Ruskom a EÚ v oblasti výroby potravín. Hoci tunajší poľnohospodár nemá nič spoločné s krízou na Ukrajine, veľa vecí sa predsa láme na jeho chrbte. Keďže dochádza k nadbytku mlieka a ovocia v EÚ, ceny smerujú nadol. Aj u nás máme krízu v oblasti predaja ovocia a zeleniny, preto sme siahli po opatrení, na základe ktorého náš štát vykúpi od našich pestovateľov 3 000 ton zeleniny a ovocia. Toto množstvo odovzdáme do rúk humanitárnym organizáciám. Pokiaľ ide o mlieko, jeho cena za posledný rok klesla asi o 25 %, čiže aktuálna cena v Slovinsku je 28 − 30 eurocentov za liter čerstvého mlieka, v niektorých krajinách je o čosi drahšie a v daktorých liter stojí len 15 eurocentov. My uplatňujeme opatrenie, na základe ktorého každý výrobca mlieka vo vysokohorských oblastiach (a tých je asi polovica) dostane 128 − 130 eur za každú dojnicu ako jednorazovú pomoc (za rok). Musím dodať, že predpovede ohľadom ceny mlieka nie sú také zlé. Máme signály z Talianska (kam vyvážame značnú časť), že sa cena mlieka bude zvyšovať. Predsa mienime na pôde EÚ povedať,

že ak európsky sedliak nemá nič spoločné s krízou na Ukrajine, tak treba, aby mu poisťovacie fondy európskeho spoločenstva pomohli. Jedným z možných opatrení je, aby sme nakúpili veľké množstvá mliečnych výrobkov a aby sme ich potom poslali tam, kde ľudia nemajú žiadne potraviny, možno tam, kde sú utečenci, do afrických krajín.“ Osobitný dôraz Slovinsko naposledy pridávalo včelárstvu. Prečo? „Nastupujeme so širokou medzinárodnou iniciatívou: pracujeme na tom, aby Spojené národy dátum 20. mája vyhlásili za Medzinárodný deň včiel. Prečo? Podľa vedeckých informácií včely a iný hmyz, ktorý sa podieľa na opeľovaní kvetov ovocných stromov, urobia užitočnú prácu v hodnote viac než 150 miliárd eur za jediný rok. Podľa vedeckých výpočtov v krajinách EÚ je hodnota ich práce 22 miliárd eur a v Slovinsku asi 20,40 miliardy. Chceme, aby všetci vedeli, že bez včiel niet života a dátum 20. mája navrhujeme preto, že sa v ten deň v období Márie Terézie narodil veľký slovinský včelár Anton Janša, hlavný včelár vtedajšej monarchie. Modernizoval včelárstvo toho obdobia a napísal viac kníh z oblasti včelárstva. Môžem povedať, že táto iniciatíva sa vyvíja celkom dobre a teší ma, že v tomto úsilí máme podporu aj vašej ministerky pre poľnohospodárstvo.“ ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZABUDNUTÉ KONOPE – NÁVRAT K TRADÍCII (6)

Rastlina pevnejšia od ocele Ľubica Sýkorová

ri pestovaní konopy na vlákno je cieľom dopestovať vysoké a slabé jedince, ktoré majú nízky podiel nežiaduceho olistenia a poskytujú veľký výťažok dlhého vlákna, čím zároveň umožňujú bezproblémový zber. Podľa výsledkov našich šľachtiteľov, optimálna hustota konopy na vlákno je 225 klíčiacich zŕn/m2 , čo predstavuje okolo 45 kg semena/ ha, no v praxi sa odporúča 50 – 75 kg/ha. Konopa na vlákno sa seje na šírku riadkov 12,5 – 25,0 cm. Pri pestovaní konopy na semeno v závislosti od spôsobu zberu sa zrno seje na šírku medziriadkov 40 – 70 cm s výsevkom 5 – 25 kg/ ha. Pri 70 cm šírke medziriadkov je žiaducou konečná vzdialenosť rastlín v riadku 25 – 30 cm, keď sa rastlinám poskytuje náležitý priestor na ich želanú mohutnosť. Práve pri takomto spone sa aj v minulosti dosahovala najvyššia biologická hodnota dopestovaných semien konopy. Rastlinám konopy pri ich pestovaní na semeno sa nielen v minulosti, ale aj dnes zaštipujú vrcholčeky samičích rastlín, aby jedince v poraste čím viac odnožovali. Na zabránenie cudzoopeleniu inou odrodou konopy je izolačná vzdialenosť pri množiteľských porastoch konopy 1 000 m. Pri pestovaní konopy s kombinovaným úžitkom, t. j. na vlákno i semeno zároveň, sa seje na šírku medziriadkov 30 – 35 cm, prípadne i viac, pričom je cieľom dosiahnutie hustoty rastlín 200 ks/m2. Výsevok sa pohybuje okolo 40 kg/ha. VÝŽIVA A HNOJENIE Na živiny je konopa pomerne náročná. Vyžaduje ľahko prístupné formy živín. V literatúre sa uvádza, že pri úrode 10 ton stoniek/ha a 0,9 ton semena/ha sa z pôdy odoberie okolo 114 kg dusíka (N), 86 kg fosforu (P), 123 kg draslíka (K) a 245 kg vápnika (Ca). Pre konopu sú okrem makroživín dôležité aj mikroživiny (bór, mangán, meď a novšie aj selén). Pôda by mala byť dobre vyhnojená maštaľným hnojom a minerálnymi hnojivami. Čím je odroda vyššieho vzrastu,

tým je náročnejšia na živiny. Pri hnojení dobre vyzretým maštaľným hnojom a močovkou sa môže aplikovať dávka 30 t/ ha a aj viac. V prípade hnojenia porastov konopy maštaľným hnojom sa v minulosti odporúčalo letné až jesenné zapracovanie do pôdy strednou orbou. Močovka sa najlepšie využije, ak sa ňou hnojí počas rastu, pretože konopa má vtedy najvyššie nároky na dusík a draslík. Dávky priemyselných hnojív sa v minulosti aplikovali zásadne pred sejbou. Fosfor a draslík v plnej dávke na jeseň, dusík 40 – 60 % na jeseň a zvyšok na jar pred sejbou. Priemyselnými hnojivami sa konopa na list nehnojila, pretože by sa rastliny mohli poškodiť prilipnutím čiastočiek hnojív na chlpaté listy. Dusík sa v súčasnosti aplikuje systémom dvoch až troch delených dávok. Tretina až polovica dusíka sa aplikuje pred sejbou, zvyšok v jednej až v dvoch dávkach v liadkovej forme na list v období rýchleho rastu. Až polovica dusíka sa prijíma počas prvých troch týždňov po vzídení a zvyšok počas nasledujúcich dvoch mesiacov. Dusík vplýva na dosahovanie maximálnej výšky a pevnosti rastlín, priaznivo ovplyvňuje pomer dĺžky a hrúbky stoniek. Prehnojenie dusíkom má nepriaznivý vplyv na kvalitu vlákna. Vyššie dávky dusíka priaznivo vplývajú na zvýšenie počtu samičích kvetov v poraste. Na počet samičích kvetov vplýva aj zvýšená vlhkosť vzduchu. Zvýšené dávky draslíka, ako aj vyššie denné teploty či všeobecne stresy z pestovateľských podmienok pôsobia na počet samičích kvetov práve opačne. Fosfor urýchľuje dozrievanie semien a zvyšuje ich kvalitu, prispieva aj k zlepšeniu kvality vlákna. Fosfor je prijímaný rovnomerne, s vyššou mierou počas kvitnutia a tvorby semien. Konopa pestovaná na vlákno má menšiu potrebu fosforu ako konopa pestovaná na oba účely alebo na semeno. Draslík sa najviac odčerpáva na začiatku rýchleho rastu. Pri hnojení priemyselnými hnojivami sa na stredných pôdach odporúča dávka 80 – 100 kg/ha N (pri príprave pôdy), okolo 30 kg/ ha P a 100 kg/ha K.

OCHRANA Konopa obyčajne nepolieha a je pomerne odolná proti chorobám a škodcom. Na začiatku rastu rastie pomaly, vtedy je porast citlivý na zaburinenie. Preto pri jeho zakladaní musí byť zabezpečené rýchle klíčenie a rovnomerné vzchádzanie rastlín. Okrem vytvorenia optimálnych pôdnych podmienok (optimálny termín, hĺbka sejby), dôležité je posiať zdravé osivo a vybrať vhodnú parcelu. Porasty so širšou medziriadkovou vzdialenosťou je žiaduce plečkovať, čo je možné spojiť s prihnojovaním. V období po zapojení porastu začína čoraz bujnejšie rastúca konopa potláčať rôzne buriny. Zaburinenosť polí, na ktorých sa pestuje konopa, je 3 až 4 ráz menšia ako po pšenici či kukurici.

Ako sme už spomenuli, voči chorobám a škodcom sú porasty konopy zatiaľ pomerne odolné. Zo škodcov napádajúcich porasty konopy môžu byť významné voška konopná, skočka chmeľová, obaľovač konopný, húsenice mory gamy a vijačky kukuričnej, ako aj rôzne roztoče a strapky. U nás sa najčastejšie vyskytuje skočka chmeľová (srb. buvač, Psylliodes attenuate). Počas klíčenia a vzchádzania môžu škodiť drôtovce, pandravy, slimáky, ale aj hlodavce a vtáci. V minulosti sa na porastoch konopy vyskytovala pleseň konopí, fuzarióza konopí, hnedá škvrnitosť listov a septorióza konopí, no najnebezpečnejšími boli pleseň biela  a pleseň sivá. (Pokračovanie nabudúce)

10. 10. 2015 • 41 /4668/

DOBRÁ RADA – VEĽKÁ POMOC

Ako ušetriť na kúrení?

k ste si nestihli zatepliť dom či byt, alebo vymeniť okná, tu je zopár trikov, ako nezvýšiť účet za teplo. – Jednotlivé miestnosti stačí vykurovať primerane účelu. V obývačke, detskej izbe a spálni nastavte cez deň 20 až 22 °C. V kúpeľni je potrebných asi 24 °C. Nižšia teplota stačí na WC, kde sa zdržujeme len krátko, a spravidla aj v kuchyni, ak sa v nej varí. Na chodbe stačí 18 °C. Túto teplotu udržiavajte aj v spálni počas noci. Znížením teploty o 1 °C sa dá ušetriť šesť percent spotrebovanej energie. Pre pocit pohodlia aj pri nižších teplotách odporúčame v miestnosti udržiavať nižšiu relatívnu vlhkosť vzduchu. Financie šetrí aj podlahové kúrenie. Lebo, ak je nám teplo na nohy, znesieme aj teplotu o 1 až 3 stupne nižšiu.

– Odchádzate na pár dní preč? Nevypínajte kúrenie! Vykúriť neskôr podchladený, až vlhký byt alebo dom, je oveľa drahšie, než v ňom po celý čas udržiavať primeranú minimálnu teplotu okolo 15 °C. – Utesnite okná a dvere – v rámci tepelnej izolácie sú to tie najslabšie články stavby. Ak netesnia, najväčším tepelným stratám zabránite už aj použitím izolačnej pásky. Lepšie však ochránia vonkajšie rolety. Vzduchový vankúš, ktorý medzi zatiahnutou roletou a oknom vzniká, funguje ako izolačná vrstva. Môžu znížiť náklady na kúrenie o 25 až 30 %. Ich spustením zabraňujete úniku tepla pri nízkych teplotách. – Ak radiátory používate ako sušiak bielizne, oberáte sa až o pätinu energie na kúrenie! Efektivita vykurovania klesá, aj keď máte pred radiátorom postavené rôzne kusy nábytku.

ZDRAVIE A MY

Ak sa chcete vyhnúť rakovine, toto radšej nerobte!

o slovo samo osebe znie hrozivo. Nieto ho ešte počuť z úst lekára. Prevencia je pol lieku a rakovina nemusí automaticky znamenať smrť! Dnes sa dá trvale vyliečiť viac ako 50 % malígnych (zhubných) nádorov a niektoré druhy ochorenia možno aj v metastatickej fáze liečiť ako iné chronické choroby. Šance na dlhodobé prežitie sú vysoké, ak sa rakovina zachytí včas: Keď je nádor relatívne malý, neprerastá do okolia a nedošlo ešte k rozsevu do kostí a vnútorných orgánov – k metastázam. Nanešťastie, iba men-

šina ľudí prichádza k onkológovi v tomto štádiu. 3 najväčšie hriechy proti zdraviu 1. vysoký výskyt fajčenia, najmä v mladších vekových kategóriách a u dievčat; 2. stravovacie návyky, ktoré vedú k rakovine hrubého čreva a konečníka; 3. nízka prevencia, ktorá by včas odhalila rakovinové zmeny Čo je pri chorobe dôležité? Podpora rodiny, okolia a, samozrejme,

Ani závesy by nemali radiátor zakrývať. – Cez zimu vetrajte nárazovo. Krátko a viackrát za deň. Otvorte okno dokorán na 5 minút a vzduch v miestnosti sa efektívne vymení. Prídete o menej tepla, než keby ste otvorili vetračku na celý deň. Ak vám je horúco, znížte radšej výkon kúrenia, nevetrajte si teplo von.  podporná liečba. Ide najmä o liečbu bolesti, málokrvnosti, prevenciu infekcií, vracania, ale i prevenciu zlomenín a straty kostnej hmoty a liečebnú výživu. Alarmujúce príznaky Prímes krvi v stolici; nebolestivé zatvrdnuté zdureniny v oblasti krku a slabín; výskyt neobvyklých hrčiek v prsníkoch alebo semenníkoch; zmeny veľkosti alebo farby tzv. materských znamienok. Vedeli ste, že... ... fajčenie zvyšuje riziko rakoviny pľúc, ústnej dutiny, hrtana (najmä v kombinácii s pravidelným príjmom tvrdého alkoholu), prsníka a močového mechúra? … medzi najnepriaznivejšie rakoviny patrí zhubný melanóm (najnebezpečnejší nádor kože)? … za jednu z najzhubnejších sa považuje rakovina pľúc? … rakovinu môžete mať, aj keď sa cítite byť úplne zdravý? 

VARENIE

Kazí sa vám rýchlo mäso?

ž sa vám stalo, že ste si domov priniesli nákup a zistili, že mäso v ňom nie je práve najčerstvejšie? Ako sa tomu nabudúce vyhnúť? Pri nákupe si mäso poriadne prezrite. Zásadné pravidlo je kupovať v známom mäsiarstve, kde viete,

že je mäso spracovávané priamo na mieste. Nedajte sa zlákať mäsom, ktoré nemá správnu červenú farbu alebo dokonca vyzerá oschnuté. Keď začína byť sivasté, nie je žiadna zľava dosť veľká. Sú však prípady, keď si za zhor-

šenie kvality môžete sami, pretože ho zle skladujete. Musí byť v dobre chladených priestoroch s rovnomernou teplotou. Stačí odstrániť transportný obal, mäso položiť na doštičku do chladnič-

VII

ky a prikryť utierkou. Nikdy ho nedávajte do mikroténového vrecka. Zabalenie do utierky je dôležité, pretože tak zabránite prípadnej kontaminácii z iných potravín. A ak si myslíte, že je najlepšie mäso poriadne umyť pod tečúcou vodou, aby sa očistilo, veľmi sa mýlite. Mäso nikdy pred uchovávaním alebo uskladnením neumývajte, len by ste poškodili prirodzenú ochrannú vrstvu, ktorá zabraňuje vysychaniu. Dobre uskladnené mäso vám v chladničke vydrží aj niekoľko  dní.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Zapečený starý chlieb

Projice s párkami

Suroviny: 3 vajcia, trochu soli, 500 ml jogurtu, 100 ml oleja, 150 ml kukuričnej múky, 150 ml pšeničnej múky, 1 kypriaci prášok, 2 − 3 slepačie párky, 100 g tvarohu Takto sa to podarí: Párky obaríme a nakrájame na menšie kúsky. Osobitne vyšľaháme vajcia, pridáme soľ, jogurt, olej,

kukuričnú a pšeničnú múku, ako i kypriaci prášok. Zmiešame, pridáme párky a tvaroh a znovu zmiešame. Nalievame do plechu pre projice a pečieme asi 15 až 20 minút na 180 ºC. Podávame teplé s jogurtom alebo kyslým  mliekom. Foto: E. Šranková

Vanilínové makové rezy Suroviny: Na cesto: 10 bielkov, 10 lyžíc cukru, 200 g mletého maku, 2 lyžice múky, 1 kypriaci prášok. Na plnku: liter mlieka, 10 lyžíc cukru, 1 lyžica vanilínovej arómy, 10 žĺtkov, 3 vanilínové pudingy, 250 g margarínu; Na ozdobu: 100 g čokolády Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky a postupne pridávame cukor. V druhej nádobe zmiešame múku, mak a kypriaci prášok a postupne pridávame do snehu z bielkov. Zľahka zmiešame. Plech vystelieme papierom na pečenie, vylejeme doň cesto. Rúru vyhrejeme na 180 ºC a pečieme asi 15 – 20 minút. Po upečení a vychladnutí cesto prekrojíme, aby sme dostali dve cestá. Plnka: Necháme zovrieť 8 dl mlieka, do ktorého sme pridali cukor a vanilínovú arómu. Osobitne vyšľaháme žĺtky a pudingový prášok so zvyšným mliekom a vylejeme do vriaceho mlieka, ktoré zložíme zo sporáka. Vrátime na sporák

a miešame, kým zmes nezhustne. Do vychladnutej plnky pridáme vyšľahaný margarín a dobre zmiešame. Ozdoba: Čokoládu roztopíme, vylejeme na papier na pečenie, nožom urobíme štvorčeky a dáme do chladničky, aby čokoláda stuhla. Na prvé cesto natrieme trochu viac od polovice plnky, položíme druhé cesto a vrch potrieme zvyšnou plnkou. Koláč ozdobíme čokoládovými štvorčekmi. 

Suroviny: 10 kúskov starého chleba, kúsok masla (margarínu), 10 plátkov šunkovej salámy, 10 plátkov čerstvých paradajok, 10 plátkov cibule, podľa chuti i údenej pančety, 3 vajcia, 100 g tvrdého syra, trochu soli Takto sa to podarí: Všetky suroviny nakrájame na plátky a chlieb z jednej strany natrieme maslom. Do plechu

vystlatého papierom na pečenie kladieme chlieb, šunkovú salámu, paradajky a cibuľu, resp. i pančetu. Opakujeme, kým nestrovíme pripravené plátky. Vajcia vyšľaháme, trochu osolíme a polejeme nimi chlieb. Navrch nastrúhame tvrdý syr. Pečieme na 200 ºC asi 20 minút na najnižšej priečke, aby sa chlieb zapiekol aj zo spodnej strany. 

Slepačie rezne s parmezánom Suroviny: 600 g slepačieho bieleho mäsa, koreniny pre kuracie mäso (resp. vegeta), 3 vajcia, 4 lyžice mlieka, soľ a mleté korenie podľa chuti, 50 g nastrúhaného parmezánu, 3 − 4 lyžice múky, olej na vyprážanie Takto sa to podarí: Slepačie biele mäso vodorovne prerežeme, aby sme dostali 6 rezňov. Posypeme koreninami na kuracie mäso (vegetou). Vyšľaháme vajcia, pridáme mlieko, soľ a mleté korenie, ako i parmezán. Dobre zmie-

šame. Rezne najprv obalíme v múke, a potom vo vajcovej zmesi s parmezánom. Vyprážame z oboch strán po 3 − 5 minút na strednej teplote. Na kuchynských papierových obrúskoch necháme rezne odkvapkať. 

Božské čokoládové smoothie Suroviny: 1 mrazený banán nakrájaný na kúsky, 1 avokádo nakrájané na kúsky, 2 lyžice nesladeného kakaa, 1 lyžica medu, 1 hrnček mandľového mlieka Takto sa to podarí: Všetky ingrediencie vložíme do mixéra a dohladka vymixujeme. Mandľové mlieko si mô-

žeme pripraviť aj sami: Mandle necháme na noc namočené vo vode. Potom ich prepláchneme a zalejeme tromi hrnčekmi vody (na jeden hrnček mandlí). Dôkladne rozmixujeme. Môžeme precediť a dochutiť javorovým sirupom a vanilkovým extraktom. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 402 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra V ÚSTREDNEJ ČASTI OSLÁV KOVAČICKÉHO OKTÓBRA

Pestrý výtvarný salón Anička Chalupová

rvá októbrová sobota v rámci ústrednej časti osláv Kovačického októbra patrila 64. výtvarnému salónu diel členov Galérie insitného umenia. Vernisáž 64. Kovačický október aj tentoraz prilákala početných hostí – zbožňovateľov insity z rôznych prostredí, medzi ktorými boli aj hostia z rumunského Nadlaku. Po úvodnom prejave Márie Raspírovej, riaditeľky GIU, výstavu slávnostne otvoril Martin Zloch, predseda Rady Miestneho spoločenstva Kovačica a poslanec Zhromaždenia AP Vojvodiny. Na

tohtoročnom výtvarnom salóne sú vystavené práce (olejomaľby, akrylová a kombinovaná technika a intarzia) týchto členov galérie: Alžbety Čížikovej, Michala Povolného, Jána Bačúra, Kataríny Karlečíkovej, Desy Petrovovej-Morarovej, Evy Husárikovej, Pavla Cicku, Zuzany Vereskej, Jána Glózika, Rozálie Markovovej, Anny Kňazovicovej, Jozefa Havjara, Draga Terzića, Anny Lenhartovej, Jána Žolnaja, Juraja Lavroša, Pavla Ľavroša, Pavla Povolného-Juhása, Anny Kotvášovej, Martina Papa, Márie Hlavatej-Krišanovej, Štefana Vargu, Maríny Petríkovej, Dobrosava Milojevića a Janoša

Tradičná, ale vždy nová výstava členov GIU priláka pozornosť mnohých milovníkov insitného umenia

Mesaroša. V príležitostnom hudobnom programe, za hudobného sprievodu slovenského ľudového orchestra Rosička, sa predstavili mladé speváčky Michaela Marková, Tatiana Jašková

a Terézia Jonášová. Najnovší výtvarný salón – otvorený 3. októbra – bude v Galérii insitného umenia sprístupnený milovníkom výtvarného umenia do konca mesiaca.

K OSLAVÁM I TVORBA JÁNA BAČÚRA

Výstava Moje rodisko, moja Padina, môj Banát A. Chalupová

rámci osláv Kovačického októbra 2015 v prvú októbrovú sobotu (3. októbra) v Galérii Babka v Kovačici bolo slávnostné otvorenie 54. samostatnej výstavy prác Jána Bačúra, insitného maliara z Padiny. Svojimi výtvarnými dielami Ján Bačúr, nositeľ tradičných znalostí slovenské- Zo slávnostného otvorenia výstavy ho insitného maliarstva v Srbsku, prispel a stále Padina, môj Banát sa slova ujal pridáva k tomu, že je insitné aj Radovan Vlahović, spisovateľ umenie Slovákov v Srbsku za- a zakladateľ Banátskeho kultúrradené do zoznamu Národného neho centra v Novom Miloševe, registra nehmotného kultúrne- ktorý hovoril o prvkoch, ktoré ho dedičstva Republiky Srbsko. tesne spájajú Bačúrovu tvorbu O tomto prínose autora obrazov s viacnárodnostným obyvav úvodnom prejave hovoril aj teľstvom v Banáte. Výstavu, Pavel Babka, majiteľ Nadácie ktorá obsahovala aj vlastnoBabka a rovnomennej galérie. ručne vypísané, vycifrované, Na výstave Moje rodisko, moja fotografiami a svojimi maľbami • KULTÚRA •

Obdiv autorových kníh

spestrené 8 500 strán, pedantne a majstrovsky, podľa rokov rozdelených do až 30 veľkých kníh, slávnostne otvorili Dr. Miodrag Maticki, podpredseda Matice srbskej, a Pavel Baláž, podpredseda Matice slovenskej v Srbsku. Početným milovníkom insitného umenia, ktorí na toto podujatie prišli nielen z mnohých prostredí vo Vojvodine, ale aj zo

zahraničia, sa prihovoril aj sám autor výstavy Ján Bačúr, ktorý okrem iného vyjadril potešenie z príležitostných príhovorov hostí a z hojného počtu zbožňovateľov jeho diela. Zvláštnym prednesom primeraných nábožných piesní k vernisáži prispeli aj členky Ženského cirkevného spevokolu (CZ Kovačica II) pod vedením Jána Marka. Program moderovala stredoškoláčka Alena Čížiková.

41 /4668/ 10. 10. 2015

Kultúra DOBROVOĽNÍČKY NA FESTIVALE DIVADELNÁ NITRA

Nové vzácne skúsenosti Vlasta Bolehradská

edzinárodný festival Divadelná Nitra 2015, ktorý sa konal v dňoch 24. až 29. septembra v Nitre na Slovensku, priniesol podujatia pre všetky vekové kategórie záujemcov: pre deti, rodiny, školy. Boli tu divadelné predstavenia, čítanie a počúvanie rozprávok, diskusie, filmové projekcie, výstavy. Tohto roku hlavnou témou festivalu bola empatia – ochota zdieľať a dávať, čierno-biely vizuál a zhluk pojmov (extrémizmus, imigrácia, genocída, chudoba…). Festivalový repertoár tvorilo 22 predstavení a 69 sprievodných podujatí z jedenásť krajín. Divadelná Nitra sa začala inscenáciou Apokalypsa, ktorú predviedol poľský súbor Nowy Teatr z Varšavy. Publikum najviac zaujalo pouličné predstavenie Potulný orchester Wandering Orquestra (Španielsko) a predstavenie zo Slovenska Mojmír II. alebo Súmrak ríše. Jedno z posledných predstavení – inscenáciu francúzsko-britskej

speváčky, tanečníčky a choreografky rwandského pôvodu Dorothée Munyanezy Sobota s rozhlasom – si v Divadle Andreja Bagara prišiel pozrieť aj prezident SR Andrej Kiska. Festivalový štáb mal približ- Andrea Sabová v organizačnom kolotoči ne 120 dobrovoľ- medzinárodného festivalu níkov z mnohých miest a škôl Slovenska, ale aj v Slovenskom dome v Báčskej zo zahraničia. Medzi nimi boli i Palanke. A keď som bola stredobrovoľníčky zo Srbska, ktoré doškoláčka, angažovala som sa študujú v Nitre, Duňa Balabanová ako dobrovoľníčka na Festivale z Báčskej Palanky, Andrea Sabová ekologického divadla pre deti a Alexandra Horvátová z Báčskeho a mládež FEP v Báčskej Palanke Petrovca. O svojich skúsenostiach a po nástupe na vysokú školu som sa, samozrejme, prihlásila na nám ochotne porozprávali. Duňa Balabanová: ,,Vzťah k di- výzvu Divadelnej Nitry. Prvý deň vadlu som si začala pestovať, keď som mala na starosti workshop ma učiteľka slovenčiny Elena Hlo- maľovania s nevidiacimi deťmi žanová v 1. ročníku základnej Darujem ti tulipán, čo som ocenila školy oslovila, či by som hrala ako dobrú príležitosť pre niekoho, v predstavení Kozliatka. Súhlasila kto študuje psychológiu, ako ja. som, a potom som až do 8. ročníka Potom som dostala ďalšiu úlohu: hrala v mnohých predstaveniach byť sprievodkyňou a tlmočníčkou

divadelnému súboru z Izraelu. Bola to úžasná skúsenosť. Stretla som sa s rôznymi požiadavkami, aké len umelci môžu vymyslieť, videla som, aká je úprava javiska pre predstavenie náročná, našla som si kamarátov medzi umelcami z druhého konca sveta. Som rada, že som sa do tohto pustila a dúfam, že sa aj o rok vrátim do Divadelnej Nitry.“ Alexandra Horvátová: ,,Teraz som tu prvýkrát. Prihlasovanie bolo v období máj – jún, videla som oznam na Facebooku a rozhodla som sa skúsiť. Nevedela som, čo ma tu čaká. S dobrovoľníckou prácou a hlavne s divadlom tuná sme sa zoznámili 19. septembra. Práca sa mi páči, bola som tu užitočne zapojená, na budúci rok sa určite znovu prihlásim a pomôžem pri realizácii tohto festivalu.“ Andrea Sabová: ,,Dobrovoľníctvom sa zaoberám 2 roky, s tým, že na Divadelnej Nitre som prvýkrát a o tomto festivale som sa dozvedela od kolegyne. Niečo som si o ňom aj prečítala a rozhodla som sa zapojiť do jeho organizácie. Mojou úlohou bolo napríklad robiť i propagačné rekvizity. Počas festivalu som spoznala mnoho nových ľudí, na ktorých kontakty mi, verím, v budúcnosti pomôžu.“

K PRVEJ SAMOSTATNEJ VÝSTAVE ILOČANKY NATAŠE ČELOVSKEJ

Na ceste za estetikou Juraj Bartoš

edeľný podvečer 30. augusta 2015. V neveľkej miestnosti na prízemí Slovenského domu sa rozhostil sviatok farieb. Prvá samostatná výstava mladej Iločanky Nataše Čelovskej oslovila sviežosťou, pestrosťou, úprimnosťou. Na stenách sprava a zľava obrazy: kresby, štúdie, maľby; portréty, krajinky, zátišia... Vpredu, na stole, krásne ručné práce autorky, ktorá 27. mája 2015 získala akademický diplom v odbore učiteľstva výtvarného umenia a školskej psychológie Pedagogickej fakulty na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Len čo nás známi s ňou zoznámili, adresovali sme jej obligátnu otázku: kedy ju zaujalo výtvarníctvo.

www.hl.rs

– Kedysi roku 1997. Rada som kreslila a maľovala už ako malá. Po ukončení základnej školy v Iloku som absolvovala Školu výtvarných umení v Osijeku ako maliarka – návrhárka. Potom ma cesta zaviedla do Nitry... Predpokladám, že výtvarné umenie bude moja láska do konca života. Kde majú korene vaše výtvarné vlohy? – Pochádzam z talentovanej rodiny, ibaže som prvá, ktorá sa výtvarníctvu venovala hlbšie a vyštudovala umenie. Aj otec a strýko pekne kreslia, tety tiež majú výtvarné vlohy, ako i môj brat. Ibaže nevystavovali. Všetci to robia len tak, pre seba. Ani ja som doteraz nevystavovala samostatne, iba na kolektívnych

Informačno-politický týždenník

výstavách, ako žiačka strednej školy v Mestskej galérii v Osijeku a potom ako študentka v galérii UKF v Nitre. Na prvej samostatnej výstave ste sa, čo do námetov a výtvarných tech- Nataša Čelovská pri potykaní s umením ník, predstavili heterogénnymi prácami. K čomu na využívanie prírodných ekolov tomto období osobitne inkli- gických materiálov, ktoré v osobitnom interiéri nadobúdajú inú nujete? – V poslednom období ma- funkciu, než pôvodnú. Sú to v ľujem predovšetkým portréty a podstate obyčajné fľaše ozdobeautoportréty, ale nezriekam sa né rôznymi niťami alebo vlnou. ani krajiniek a zátiší. Oslovujú ma Ako ozdoby mi poslúžili zrnká hrachu, fazule, sušené kvety, pšenica, rôzne motívy. Značnú časť exponátov činia slimáčiky a rôzne perly. Využila som tiež rôzne materiály, ktoré fľaše... – To sú dekorácie s odkazom som našla v škole, časť toho, čo • KULTÚRA •

OKRÚHLY STÔL V STAREJ PAZOVE

Každé predstavenie je živý organizmus Anna Lešťanová

prehliadka 3 x Ď sa konala v dňoch 5. až 7. júna v Starej Pazove a v ýbor pre vzdelávanie a Výbor oficiálnej časti programu na zúčastpre kultúru NRSNM v sobotu nilo 24 divadelných predstavení, 3. októbra v Starej Pazove re- z čoho až 22 v súťažnej časti. Tri alizovali okrúhly stôl mesiace po prehliadke na tému Dramatická spomenutý okrúhly stôl výchova, v rámci ktosa začal premietaním rého najprv zhodnokratšieho videozáznatili tohtoročnú detskú mu z detskej prehliadky divadelnú prehliadku (ukážky z jednotlivých 3 x Ď, a potom sa hopredstavení), po ktorom vorilo aj o problémoch, sa o nej zmienili členovia s ktorými sa režiséri odbornej poroty Zuzastretávajú pri realizácii na Tárnociová, Miroslav detských divadelných Fábry a Alexander Bako, predstavení. ktorý zároveň okrúhly Seminár sa uskutoč- Ján Makan, umelecký stôl i moderoval, a Ján nil v Klube VHV SKUS vedúci prehliadky Makan, umelecký vedúhrdinu Janka Čmelíka, ci. Odborná porota tena to bolo príležitosťou, aby si režiséri toraz prečítala nielen svoju správu detských divadelných predstavení s konkrétnejšími zdôvodneniami pohovorili s odbornou porotou a jednotlivých uznaní, ktoré udelila, umeleckým vedúcim o výsledkoch ale režisérom poukázala na to, čo svojej viacmesačnej práce na diva- na prehliadke bolo dobré, resp. delných predstaveniach. Tohtoročná menej vydarené, aby predstave-

Poďme na to ekologicky

odhodili deti. Slovom, využívam všetko, v čom ešte vidím život. Mojím cieľom je pestovať estetiku a eleganciu a zdôrazňovať krásu farieb. Kto vás odborne viedol a usmerňoval? – Už od detských krokov, od školských rokov ma odborne viedla profesorka Kristína Hrubíková z Iloku. Veľmi som jej za • KULTÚRA •

to vďačná. Na vysokej škole som sa snažila pracovať samostatne, hľadala som vlastnú cestu a ešte stále ju hľadám. Ktorým z možných chodníčkov sa mienite vydať? – Zatiaľ sa mi to ukazuje predovšetkým tak, že by som chcela robiť s deťmi, s cieľom usmerňovať ich na kreativitu. Je také moderné obdobie, všade sama technológia, samé počítače, explózia internetovej doby, takže by som chcela deti usmerniť na nejaké kreatívnejšie veci. A pokiaľ ide o umeleckú dráhu...? – Na poli umenia iste budem stále experimentovať a skúmať všetky možné hranice.

Účastníci okrúhleho stola v Starej Pazove

nia ako produkty ich práce boli v budúcnosti čím lepšie. Odborná porota vyjadrila ochotu pomôcť režisérom pri ďalšom zlepšovaní kvality prehliadky a nápomocnou rukou im je vždy aj Výbor pre kultúru NRSNM, presnejšie jeho Komisia pre divadelnú činnosť. Spokojnosť s priebehom tohtoročnej prehliadky na okrúhlom stole prejavil aj Ján Makan, lebo tohtoročná detská divadelná produkcia čo do kvantity bola aj nad očakávania samotných organizátorov. Tak teda 22. prehliadka 3 x Ď bola – ako zhodnotil – úspešne realizovaná a o jej dobrý priebeh sa počas troch dní trvania prehliadky starali i početné tímy ľudí. Podľa jeho slov najväčšia hodnota je hravosť detí na javisku a ona sa na prehliadke 3 x Ď 2015

i prejavila. V hodnotení prehliadky J. Makan sa zmienil aj o veľkom význame pôsobenia školského divadelníctva v našich prostrediach a poďakoval sa všetkým režisérom za ich tvorivé angažovanie. S cieľom zvýšenia kvality tejto tradičnej detskej prehliadky treba viac prihliadať na angažovanie lektorov slovenského jazyka, tiež výtvarníkov pri výrobe scénografie, lebo, ako povedali, divadlo je kolektívnou hrou. Režiséri, ktorí sa zúčastnili okrúhleho stola, o. i. podotkli, že sú im takéto a podobné divadelné semináre či edukácie veľmi potrebné a osožné pri vypracovaní dobrého detského predstavenia. Hovorili aj o potrebe mať k dispozícii súčasné predlohy na tvorbu divadiel.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Na piatok 9. a sobotu 10. októbra naplánované je 6. stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov. V rámci stretnutia (v piatok o 19. hodine na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci) je avizované

slávnostné odovzdávanie Ceny Samuela Tešedíka tohtoročným laureátom a odborné prednášky s akreditáciou (v sobotu od 9. hodiny v ZŠ Jána Čajaka). J. Č-p

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova Medzinárodná výstava malého formátu. Do konca mesiaca si návštevníci staropazovskej Galérie Strediska pre kultúru môžu pozrieť diela z 3. medzinárodnej výstavy malého formátu. Na tento súbeh, ktorý vypísalo Združenie nezávislých umelcov Nového Sadu v júli 2015, sa prihlásilo 31 umelcov zo 7 krajín, a to s 50 prácami (kresby, maľby, grafiky a fotografie). Odborná komisia hodnotí všetky štyri výtvarné techniky a najlepšie práce odmeňuje. Tentoraz tri odmeny určili Jelene Inđićovej zo Šabca, Teodore Stojanovićovej

z Belehradu a Edinovi Bešićovi zo Sarajeva (BaH), ďakovnú listinu Victorii Pettersson Henry Malme zo Švédska a špeciálnu odmenu Dobrivojovi Rajićovi z Nového Sadu. Na 3. medzinárodnej výstave malého formátu je 27 umelcov –vystavovateľov a práve prvá premiérová výstava z radu naplánovaných sa koná v staropazovskej galérii. Na vernisáži v pondelok 5. októbra najúspešnejším umelcom udelili odmeny a výstavu otvoril Uglješa Colić, predseda Združenia nezávislých umelcov Nový Sad. A. Lš.

41 /4668/ 10. 10. 2015

Kultúra

CHAT TLAČ

CHAT: ANNA KIŠOVÁ, UČITEĽKA NÁBOŽENSKEJ VÝCHOVY SEAVC

Vždy ide (aj) o výber dieťaťa Jasmina Pániková

výučbou náboženstva sa v našich školách znovu začalo od roku 2001. Tento predmet stále patrí do kategórie povinne voliteľných predmetov. Známkovanie prebieha iba opisne a učitelia nemajú závideniahodné postavenie. To ale nedemotivuje učiteľov, aby svoju prácu vykonávali tak, ako najlepšie vedia, a ani samotné deti, ktoré navštevujú hodiny náboženstva. Jednou z nie veľmi početných učiteliek je aj Anna Kišová z Kovačice. @ Koľko rokov pracuješ ako učiteľka náboženskej výchovy SEAVC? Anna: Pracujem už štyri a pol roka, aj keď som vyštudovala slovenský jazyk a literatúru. Musím poznamenať, že som vďačná za to, že môžem učiť náboženstvo. Je to veľké dobrodružstvo, veľké požehnanie, ale aj veľká zodpovednosť. @ V koľkých školách pracuješ? Anna: Pracujem v piatich školách: v dvoch základných školách v Starej Pazove – hrdinu Janka Čmelíka a Simeona Aranického, v Základnej škole Jovana Popovića v Lugu a Suseku a v dvoch stredných školách v Novom Sade – v Strednej zdravotnej škole 7. apríla a v Hudobnej škole Isidora Bajića. @ Z tohto vidno, že pracuješ aj s vekovo rozličnými deťmi... Anna: Áno, a to ma aj teší. Mám príležitosť nadobúdať skúsenosť v práci s rôznymi generáciami – s deťmi rozličného veku, keďže učím žiakov od prvého po ôsmy ročník v základných školách, a potom od prvého po štvrtý ročník v stredných školách. Pracujem tiež s rôznorodými skupinami (zmiešanými vekovo a konfesionálne) a v rôznych prostrediach (dedina – mesto). @ Spomínaš konfesionálnu rôznorodosť... To znamená, že neučíš iba evanjelické deti? Anna: Mám žiakov zo zmiešaných manželstiev, v ktorých je jeden

www.hl.rs

z rodičov pravoslávny, tiež katolíkov a aj z iných protestantských zborov, ktoré nepatria k evanjelickej cirkvi, ale sa zapisujú na náboženskú výchovu SEAVC. A mám aj takých žiakov, ktorí z rôznych dôvodov nepatria ani do jedného zboru, čiže nikde nie sú pokrstení. Ja v tom veru nevidím žiadny problém a nik-

na pracovnom liste alebo formou kvízov a pod. @ Tento predmet je stále voliteľným predmetom a deti alebo ich rodičia váhajú medzi náboženstvom a občianskou výchovou. Aký máme výsledok každoročne na začiatku septembra?

dy som žiakov nerozdeľovala podľa toho, ktorej sú viery; dokonca na to vôbec nedávam dôraz. @ Ako vyzerá jedna tvoja vyučovacia hodina? Anna: Pre každý ročník máme osobitný plán a program. Na hodinách predovšetkým vychádzame z učebníc a Biblie. Preberáme príbehy zo Starej a Novej zmluvy a učíme sa potom tie ponaučenia

Anna: Každý rok je to inak, v niektorých školách je približne rovnaký počet žiakov na oboch predmetoch, niekde je viac detí na náboženskej, inde na občianskej výchove. @ Áno, predpokladala som, že sa to stále mení. Zaujíma ma, či sa mení aj postavenie učiteľa. Anna: Skutočnosť je taká, že učiteľ náboženstva nemôže byť

aplikovať vo svojom každodennom živote. Okrem toho na hodinách sa modlíme, spievame, snažím sa používať rôzne vizuálne pomôcky (obrázky, mapy, filmy a pod.) a žiaci si upevňujú učivo tým, že riešia úlohy v pracovnom zošite,

zamestnaný na dobu neurčitú, a samým tým sa aj jeho postavenie líši od postavenia ostatných kolegov. Fond hodín sa z roka na rok mení, lebo sa žiaci každý rok znovu vyjadrujú pre niektorý z už spomínaných dvoch voliteľných

Informačno-politický týždenník

predmetov. Na základe toho učiteľ náboženstva nemôže vedieť, aký bude mať plat alebo či vôbec bude môcť byť v pracovnom pomere aj v nasledujúcom školskom roku. @ Máš niekedy pocit, že tento predmet nie je v dostatočnej miere uznaný a že sú iné predmety dôležitejšie? Anna: Skutočnosť, že je náboženská výchova voliteľný predmet a že sa žiaci známkujú len písomne, nie číselne a, samozrejme, známka nejde do prospechu – môže pôsobiť demotivujúce. Mám však mnohých žiakov, ktorým to nepredstavuje žiadny problém, lebo sú motivovaní láskou k Pánu Bohu, túžia čoraz viac poznať Božie slovo a veľmi sa tešia na hodiny náboženskej výchovy. @ Mnohokrát som počula výroky, že rodičia nejakým spôsobom nanútia svojim deťom ich vlastnú vôľu a zapíšu ich ihneď na náboženstvo, čiže nedovoľujú im, aby sa samy rozhodli. Aká je tvoja mienka ohľadom tohto? Anna: Vieme, že deti, najmä, keď sú ešte malé, nie sú schopné starať sa samy o seba a tým ani na nejaké ,veľké’ rozhodnutia. Rodičia sú úplne zodpovední za svoje deti pred Pánom Bohom a pred zákonom a povinní sú o ne sa starať a verím, že to každý rodič aj robí, ako najlepšie vie. Rodičia usmerňujú a vychovávajú svoje deti tak, ako veria, že je správne. A nakoniec väčšina rodičov svoje dieťa zapíše tam, kde ono chce ísť – teda dovolí dieťaťu, aby si samo zvolilo. @ Môžeme uzavrieť, že podľa teba nejde o nanucovanie vôle? Anna: Myslím si, že naozaj závisí, z ktorého uhla sa na to pozeráme a od konkrétneho prípadu. Stáva sa, že dieťa jeden rok navštevuje hodiny náboženstva, potom ho zapíšu na občiansku, ale v septembri ho prepíšu znovu na náboženstvo, lebo mu zunovalo navštevovať tie hodiny. Pokúsia sa teda ,nanútiť mu svoju vôľu’, ale nakoniec mu predsa dovolia zvoliť si ten predmet, na ktorom mu záleží. • KULTÚRA •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie – NS Klisa 3 Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie NS Klisa 3, Ul. Sentandrejski put č. 147 b, na katastrálnej parcele číslo 84/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. septembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-826/15, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS Klisa 3, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS Klisa 3, Ul. Sentandrejski put č. 147 b, na katastrálnej parcele číslo 84/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2 Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2, Ul. suvoborska č. 16, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3743/12, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. októbra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-827/15, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2, Ul. suvoborska č. 16, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3743/12, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

• OZNAMY •

ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS Klisa 3, Ul. Sentandrejski put č. 147 b, na katastrálnej parcele číslo 84/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 900 a UMTS. Pre rozsahy GSM 900 a UMTS sa budú používať štyri antény, a to antény typu ATR451704 pre prvý a druhý úsek sústavy GSM 900 a UMTS, a pre tretí úsek sústavy GSM 900 typ antény je A79451700, pokým pre sústavu UMTS je typu ADU451902. Azimuty antén sú 60 ° (prvý úsek), 190 ° (druhý úsek) a 300 ° (tretí úsek). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 21. septembra 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 22. septembra 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-826/15 z 22. septembra 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Klisa 3, Ul. Sentandrejski put č. 147 b, na katastrálnej parcele číslo 84/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, číslo VI-501-826/15, z 27. augusta 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-826/15, z 30. septembra 2015, so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-535/15 z 8. júna 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2, Ul. suvoborska č. 16, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3743/12, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavovanie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z troch antén (pre každý úsek po jednej) Huawei Agisson ADU451602 pre obidve rozhlasové sústavy (GSM 900 a UMTS). Azimuty antén pre sústavy GSM 900 a UMTS sú 90 ° (prvý úsek), 230 ° (druhý úsek) a 350 ° (tretí úsek). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom predpokladanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 22. septembra 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 23. septembra 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-827/15 z 23. septembra 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 2, Ul. suvoborska č. 16, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3743/12, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, číslo VI-501-827/15, z 27. augusta 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-827/15 z 30. septembra 2015 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej dal súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-268/15 z 8. júna 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

41 /4668/ 10. 10. 2015

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného a bezpečného odpadu v Novom Sade, nositeľa projektu C.I.A.K, s. s r. o., Stará Pazova, Ul. banovačka č. 36 Nositeľ projektu C.I.A.K, s. s r. o., Stará Pazova, Ul. banovačka č. 36, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného a bezpečného odpadu, Ul. prímorská, na katastrálnej parcele číslo 385/2, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. októbra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-850/15, ktorým je určený rozsah a obsah štúdie o odhade vplyvov. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 14 odsek 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08,

55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu C.I.A.K, s. s r. o., Stará Pazova, Ul. banovačka č. 36, v procese určovania rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného a bezpečného odpadu, schvaľuje ROZHODNUTIE Určuje sa, že nositeľ projektu C.I.A.K, s. s r. o., Stará Pazova, Ul. banovačka č. 36, Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného a bezpečného odpadu, Ul. prímorská, na katastrálnej parcele číslo 385/2, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, vzhľadom na rozsah a obsah vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má byť zladená s Ideovým rozhodnutím, č. E-007/15.IDR z apríla 2015, vypracovaným zo strany W-ING SOLUTIONS, s. s r. o., Nový Sad, a obsahuje najmä nasledujúce: – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby nakladanie s nebezpečným a bezpečným odpadom bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, číslo 36/09 a 88/2010) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – klasifikovať všetky predpokladané druhy nebezpečného a bezpečného odpadu a uviesť kapacitu zariadenia na skladovanie pre všetky uvedené druhy nebezpečného a bezpečného odpadu podľa indexových čísel odpadu v súlade s pravidlami o kategóriách vyšetrovaní a klasifikácii odpadu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS Adice 3 Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 3, Ul. Iliju Garašanina č. 2, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2598/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. septembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-840/15, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 3, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 3, Ul. Iliju Garašanina č. 2, na katastrálnej parcele číslo 2598/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 3, Ul. Iliju Garašanina č. 2, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2598/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 3, Ul. Iliju Garašanina č. 2, na katastrálnej parcele číslo 2598/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 900 a UMTS. Pre rozsahy GSM 900 a UMTS sa používajú tri antény (pre každý úsek po jednej) K742266. Azimuty antén sú 80 ° (úsek 1), 240 ° (úsek 2) a 330 ° (úsek 3). Konfigurácie vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Adice. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

(Úradný vestník RS, č. 56/10); – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby ochrana a zachovanie kvality vzduchu boli v súlade so Zákonom o ochrane vzduchu (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 10/2013) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby nakladanie s odpadovými vodami a kvalita odpadových vôd boli v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, č. 30/10 a 93/2012) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby ochrana od hluku a úroveň hluku boli v súlade so Zákonom o ochrane od hluku v životnom prostredí (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/2010) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – predpokladať nevyhnutné opatrenia ochrany od prípadných úrazov (požiar, záplavy, vylievanie a vytekanie), ako aj opatrenia na odstraňovanie následkov v prípade úrazových situácií (prostriedky na protipožiarnu ochranu, vlastnenie zodpovedajúceho sorbentu a iné); – predpokladať opatrenia ochrany od požiaru v súlade so splnomocnením zodpovedného orgánu na predpokladané opatrenia ochrany od požiaru; – vykonať krajinnú úpravu a voľné plochy vysadiť trávou a stromami (trávniky, bujná a vysoká vegetácia); – v rámci programu sledovania vplyvov na životné prostredie zvlášť zabezpečiť sledovanie kvality odpadových vôd a úrovne hluku v súlade s pozitívnymi predpismi. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu C.I.A.K, s. s r. o., Stará Pazova, Ul. bano-

výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02, z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil: Informáciu o lokalizácii pre parcelu č. 2598/1, k. o. Veternik, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-173/15, z 28. 4. 2015, Zmluvu o prenájme medzi Miloradom Radenkovićom, z Nového Sadu, Ul. Iliju Garašanina 2, a Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 3, číslo: 1903/15-51 IT, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 3- Zmeny, číslo 1903/15-51 IT/I, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS Adice 3 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 899,56 W (pre všetky tri úseky), pre sústavu GSM 900 a pre sústavu UMTS celková efektívna vyžiarená sila je 3412,88 (pre všetky tri úseky). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov, a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

vačka č. 36, podal Mestskej správe pre ochranu životného prostredia žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného a bezpečného odpadu, Ul. prímorská, na katastrálnej parcele číslo 385/2, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Lokalita a účel projektu sú v súlade s lokalitným povolením číslo V-353-257/15 z 11. júna 2015, vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Slaná Bara. Na podanú žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie v zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 – Zariadenia na nakladanie s odpadom – skládky nebezpečného odpadu a skládky bezpečného odpadu, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Vzhľadom na kapacity skladovania nebezpečného a bezpečného odpadu prekonávajúce kapacity uvedené v Listine II uplatňuje sa bod 22 Listiny

I tohto rozhodnutia, takže tento orgán schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu štúdie, berúc do ohľadu povinnosť vypracovania Štúdie o odhade vplyvov, špecifickosti projektu a lokality. Obsah Štúdie o odhade vplyvov definovaný je dispozíciou tohto rozhodnutia a dôvody o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie a zdravie ľudí na predmetovej lokalite a v okolí, ako aj určovanie a návrh opatrení, ktorými sa možné škodlivé vplyvy v priebehu práce objektu môžu znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť. Pri určovaní povinných častí, ktoré štúdia musí obsahovať, tento orgán sa osobitne riadil zákonnou zásadou (prevencia a ostražitosť), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, aby okrem iného bola najmenším rizikom po ľudské zdravie, takže z toho dôvodu štúdiou treba dokázať, že sa pre uvedený projekt uplatní najlepšia disponovateľná a dostupná technológia, technika a vybavenie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŽELEZNIČKA STANICA-NS01, NSX01, NSU01, NSL01 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŽELEZNIČKA STANICA-NS01, NSX01, NSU01, NSL01, Bulvár oslobodenia č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4694/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. októbra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-877/15, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŽELEZNIČKA STANICA-NS01, NSX01, NSU01, NSL01, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŽELEZNIČKA STANICA-NS01, NSX01, NSU01, NSL01, Bulvár oslobodenia č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4694/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

• OZNAMY •

DROBNÉ OZNAMY NA PREDAJ starší dom v Báčskom Petrovci, Ulica partizánska č. 8; kontaktný telefón: 021/781-748, mobil: 063/727-40-42. NA PREDAJ rodičovský dom v Hložanoch, Ulica maršala Tita (pri kostole), a zem; tel.: 021/6041241 a 065/6041-241. KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. NA PRENÁJOM ponúkame zariadený jednoizbový byt v Bratislave, časť Ružinov, tel. č.: 062/17 88 485. NA PREDAJ nové kartúnky, komplet na folklór vo všetkých farbách. Katarína Čelovská, Masarykova 24, Kulpín; tel.: 2286 – 532; mob.: 063/123-39-10.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŽELEZNIČKA STANICA-NS01, NSX01, NSU01, NSL01, Bulvár oslobodenia č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4694/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsah GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE. Na anténových nosičoch pre prvý úsek sa postaví panelová anténa typu K80010486 (pre GSM 900 a LTE), pokiaľ anténa K742236 zostáva rovnaká (pre GSM 1800 a UMTS) s azimutom 20 °, pre druhý úsek sa postaví panelová anténa typu K80010892 (pre GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE) a anténa K742241 zostáva rovnaká (pre GSM 900 a GSM 1800) s azimutom 260 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 6 + 6, pre sústavu GSM 1800 je 4 + 6 + 6, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 23. septembra 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 24. septembra 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-877/15, z 24. septembra 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŽELEZNIČKA STANICA-NS01, NSX01, NSU01, NSL01, Bulvár oslobodenia č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4694/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-877/15, z 31. augusta 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-877/15 z 1. októbra 2015, so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-11/15 z 12. februára 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

41 /4668/ 10. 10. 2015

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića, Ul. Stanoja Stanojevića č. 5, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 729/32, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. októbra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-841/15, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića, Ul. Stanoja Stanojevića č. 5, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 729/32, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS13/NSX13/NSU13/NSL13 NS – HOTEL PARK Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS13/NSX13/NSU13/ NSL13 NS – HOTEL PARK, Ul. novosadskog sajma č. 35, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. októbra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-879/15, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS13/NSX13/NSU13/NSL13 NS – HOTEL PARK, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS13/NSX13/NSU13/NSL13 NS – HOTEL PARK, Ul. novosadskog sajma č. 35, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića, Ul. Stanoja Stanojevića č. 5, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 729/32, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavovanie trojúsekovej anténovej sústavy, ktoré bude pozostávať z troch antén (pre každý úsek po jednej), a to pre prvý a druhý úsek po jednej antény Huawei ATR451709 pre obidve rozhlasové sústavy (GSM 900 a UMTS) a pre tretiu sústavu jedna anténa Huawei ATR451606 pre obidve rozhlasové sústavy (GSM 900 a UMTS). Azimuty antén pre sústavy GSM 900 a UMTS sú 20 ° (prvý úsek), 150 ° (druhý úsek) a 270 ° (tretí úsek). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom predpokladanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 22. septembra 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 23. septembra 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-841/15, z 23. septembra 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića, Ul. Stanoja Stanojevića č. 5, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 729/32, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, číslo VI-501-841/15, z 27. augusta 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-841/15 z 30. septembra 2015 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-581/15, z 29. júna 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS13/NSX13/NSU13/NSL13 NS – HOTEL PARK, Ul. novosadskog sajma č. 35, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie anténovej sústavy pre rozsah GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE s nasledujúcimi komponentmi: panelová anténa typu Kathrein K742219 (pre UMTS, úsek 1) s azimutom 90 °, panelová anténa typu Kathrein K80010892 (pre GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE, úsek 1) s azimutom 22,4 °, panelová anténa Kathrein K80010305V1 (pre GSM 900 úsek 2) s azimutom 83 °, panelová anténa K80010892 (pre GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE, úsek 2) s azimutom 125 °, panelová anténa typu K80010510 (UMTS a LTE úsek 3) s azimutom 260 ° a panelová anténa typu Kathrein APX15G0/15D2-B-O (pre GSM 900 a GSM 1800, úsek 3) s azimutom 221,8 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4 + 4, pre sústavu GSM 1800 je 4 + 4 + 4, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 23. septembra 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 24. septembra 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-879/15 z 24. septembra 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS13/NSX13/NSU13/NSL13 NS – HOTEL PARK, Ul. novosadskog sajma č. 35, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-879/15, z 31. augusta 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-879/15 z 1. októbra 2015 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-642/15 z 8. júla 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na milovaného otca

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Oznamujte v Hlase ľudu

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce.

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Radšej vysušovať – ako búrať!

PAVLA MUČAJIHO

11. 10. 1929 – 12. 10. 2014 – 2015 spisovateľa z Báčskeho Petrovca Na Tvoju dobrotu a starostlivosť nezabúda a stále si spomína

Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po oprávnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada č. 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS NIS, Ulica Národného frontu č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

dcéra s rodinou

SPOMIENKA

na mojich rodičov

JÁNA ZIMANA

z Petrovca

• OZNAMY •

rod. Vozárovú 1924 – 2005 – 2015

S úctou a láskou si na Vás spomína dcéra Božena Sľúková s dcérou Taňou a synom Paľkom s rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

hlasludu.info www.hl.rs

ANNU ZIMANOVÚ

1924 – 1987 – 2015

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS58/NSX58/NSU58 NS-NIS 1, Ul. národného frontu č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 9. novembra 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 10. novembra 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

PAVLOM VRBOVSKÝM 9. 7. 1941 – 29. 9. 2015 z Kulpína

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú: brat Ján, brat Samuel s rodinou a sestra Zuzana s rodinou

41 /4668/ 10. 10. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na brata

SPOMIENKA

Uplynulo 10 rokov, čo nás opustil náš vnuk

RASTISLAV BÁĎONSKÝ

RASTISLAVA BÁĎONSKÉHO

1984 – 2005 – 2015 z Kulpína

1984 – 2005 – 2015

Večnú pamiatku si zachovávame a s láskou v srdciach si na Teba spomíname. Branislav s manželkou Sabínou

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Starí rodičia Zavarošovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA na priateľov

JÁNA RASTISLAVA SELEŠTIANSKEHO BÁĎONSKÉHO 1982 – 2005 – 2015

SPOMIENKA

Dňa 5. októbra 2015 uplynulo sedem smutných rokov, čo nás navždy opustila naša milovaná dcéra, manželka, matka a starká

Trvalú spomienku si zachováva Andrej s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s mamou

www.hl.rs

V myšlienkach a v spomienkach si stále s nami. Strýko Miloslav s rodinou

SPOMIENKA na

Uplynulo päť smutných rokov, čo sme Ťa stratili. Odišiel si rýchlo, znenazdajky. Snažíme sa pamätať len tie najkrašie chvíle, ktoré si nám venoval. Manželka Anna, dcéra Anička a vnučka Daniela

SPOMIENKA

Uplynulo 10 rokov, čo nás opustila naša mama a starká

ANNOU ČERVENOU rod. Šimovou 21. 1. 1933 – 30. 9. 2015 z Kulpína

rod. Sabadošová 25. 7. 1950 – 5. 10. 2008 – 2015 z Kysáča

Tvoji najmilší: otec Ján Sabadoš, manžel Ondrej, dcéry Anna Srnková s rodinou a Miluša Jambrichová so synom Martinom

1984 – 2005 – 2015

z Kulpína

ANNA JAMBRICHOVÁ

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú a večne Ťa budú nosiť v srdci

1988 – 2005 – 2015 z Kulpína

1943 – 2010 – 2015 zo Starej Pazovy

Všetko zrušil hrob. Zostali len spomienky zašlých dôb. Nezabúdajú na Teba: teta, Darina a Miroslav s rodinami

RASTISLAV VALENTÍK

MICHALA SLÁDOKA

RASTISLAV BÁĎONSKÝ

1984 – 8. 10. 2005 – 2015 z Kulpína

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 8. októbra 2015 uplynulo 10 rokov, čo nás opustil

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, ktorých si rada mala. Za všetky trápenia, bolesti, nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. Dcéra Anna s manželom Zimovci

Informačno-politický týždenník

ANNA MARČOKOVÁ

25. 7. 1943 – 4. 10. 2005 – 2015 z Kysáča

S láskou a úctou si na ňu spomínajú synovia Miloslav a Ján s rodinami

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

so svojím bratom

Nečakane nás opustil môj manžel, náš oci a milovaný dedo

SAMUELOM MAGLOVSKÝM 13. 12. 1947 – 24. 9. 2015 z Báčskeho Petrovca

Vždy si na Teba budeme spomínať. Tvoji bratia a sestry s rodinami

PAVEL VRBOVSKÝ 9. 7. 1941 – 29. 9. 2015 z Kulpína

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

Tvoji najmilší: manželka Juliana, dcéra Vlasta, syn Vladimír, zať Rastislav, nevesta Anja a milované vnúčatá Iveta, Gustáv a Helena

MÁRIU GROKŠOVÚ rod. Jakábovú 1933 – 9. 10. 2005 – 2015

IVANA GROKŠU

1928 – 12. 10. 1976 – 2015

z Kovačice Roky plynú, ale v našich srdciach a spomienkach stále žijete. Dcéra Jarmila Bartošová s manželom Adamom a vnukovia Alexander a Ivan s rodinami a dcéra Lýdia Vargová s manželom Štefanom a vnučka Marína

SMUTNÁ SPOMIENKA

Čas neúprosne letí, ale matkino srdce nič nepoteší. Ani uveriť sa mi nedá, že je tomu už šesť mesiacov, čo som zostala bez môjho starostlivého a dobrého syna

JÁNA ŠIMÁKA 1957 – 2015 z Padiny

Nebude Ti viacej slnko za svetlo vo dne ani čo do blesku, nebude Ti svietiť mesiac, ale Ti bude Hospodin svetlom naveky a Tvoj Boh Tvojou okrasou. Iz. 60, 19

• OZNAMY •

Zarmútená matka

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 11. októbra 2015 uplynie šesť mesiacov odvtedy, čo nás opustil náš milovaný, starostlivý, usilovný a dobrý manžel, otec a starký

JÁN ŠIMÁK – DŽAJO 1957 – 2015 z Padiny

Smrť zmení všetko. Čas však nemení nič… Stále nám chýba melódia Tvojho hlasu, múdrosť Tvojich rád, Tvoje

životné príbehy, jednoducho – Tvoja prítomnosť. Nie, čas nemení nič… Aj dnes nám chýbaš rovnako tak ako v deň, keď si odišiel. To len naše ubolené srdcia vedia, ako nám chýbaš. S bôľom v srdci, vďakou a láskou si na Teba spomínajú: vnúčik Tobias, manželka Anička, dcéra Ivana s manželom Jánom a syn so snúbenkou Saňou 41 /4668/ 10. 10. 2015

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na nášho milého

na milovaného syna a brata

MIROSLAVA KIČIŇU 1989 – 2005 – 2015 z Kulpína

JÁNA SELEŠTIANSKEHO

Prečo bol osud taký krutý? Tak veľmi si chcel žiť a s nami ešte dlho byť. No osud nám nedoprial, z našich rúk Ťa vzal, ale zo sŕdc nikdy. Kým naše srdcia budú biť, zatiaľ Ty budeš žiť. Aj po desiatich rokoch žiaľu a bôľu ešte stále chodník do cintorína šliapeme, slzami zalievame a spomienkami zasýpame. V našich srdciach a spomienkach si stále s nami.

25. 10. 1982 – 8. 10. 2005 – 8. 10. 2015 z Kulpína Aj po rokoch je ťažko bez Teba žiť, úzkym chodníkom k Tvojmu hrobu chodiť. Chýba nám Tvoja láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Tvoji rodičia a brat s rodinou

SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 8. októbra 2015 uplynulo 10 rokov, čo nás opustil náš syn

Uplynulo 10 smutných rokov, čo nás opustil náš

RASTISLAV BÁĎONSKÝ

RASTISLAV VALENTÍK

1984 – 2005 – 2015 z Kulpína

1988 – 2005 – 2015 z Kulpína

Tvoju mladosť a sny do života skončila zákerná cudzia ruka. V srdciach našich bude vždy žiariť Tvoja usmievavá tvár, láska a dobrota.

S láskou si na Teba spomíname.

S hlbokým žiaľom si na Teba stále spomínajú rodičia 42

Zarmútení rodičia a sestry Andrejka a Anička

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tvoji najmilší

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 10. októbra 2015 je tomu sedem najťažších, najsmutnejších a najboľavejších rokov v mojom živote, čo som zostala bez môjho milovaného, dobrého, starostlivého a nenahraditeľného manžela, spomínajúc si na najkrajšie roky prežité s ním. BOŽE MÔJ Bože môj, Ty si môj Boh, len Teba hľadám. Cieľ, nádej života len v Teba skladám. Po Tebe žízni moja duša. Po Tebe prahne moje telo, ako zem suchá a bez vody vyprahlá... Tak som Ťa vyzerával v Tvojej svätyni, aby som tak spoznal Tvoju moc, slávu, po ktorej túži moje srdce a moje vnútro milosť žiada, každý deň hľadá, bo je lepšia jak život... Býval s’ mi na pomoci vo dne i v noci... V tôni Tvojich krídel radosťou plesám, že moje prosby vypočuješ a dušu moju potešuješ, keď som v zármutku, keď ti srdce otváram....

PaedDr. ThDr. JÁN VALENT, PhD. 1941 – 2008 – 2015 biskup

(Z básnickej zbierky Každý deň s Pánom autora Jána Valenta) Sila smrti je veľká. Budí beznádejnosť v srdci vtedy, keď srdcu chýba sila viery, aby sa mohlo a vedelo pochopiť, že smrť nemá posledné slovo... Viera má svoj pôvod a základ v skutočnosti Kristovho vzkriesenia a Jeho víťazstva. Boh zlomil moc smrti a tak aj moc beznádejnosti. Vzkriesený Pán je mocnejší ako všetko to, čo nám stavia do života jarmo, bremä, trápenia, bolesti. Živý Kristus zbavuje nás beznádejnosti. Otvorené brány večnosti zmocňujú našu túžbu po prameni života v živom a oslávenom Pánovi. Jeho moc a láska nech nám je ochranou proti každému strachu v živote. Ona nech nám je nádejou proti smútku a slabosti, aby sme mohli premáhať pokušenia v tomto živote a mali súčasne istotu večného života... (Zo zbierky próz Slová nádeje na ceste života za Svetlom autora Jána Valenta) Zarmútená manželka • OZNAMY •

41 /4668/ 10. 10. 2015

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že sa zamieta žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, Ul. Puškinova 1, na katastrálnej parcele číslo 1373, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. októbra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-916/15, že sa zamieta žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telenor Common Operation, Pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po oprávnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, schvaľuje ROZHODNUTIE Zamieta sa žiadosť nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, Ul. Puškinova č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 1373, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, Pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po oprávnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, Ul. Puškinova č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 1373, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z nasledujúcich komponentov: tri dual-band panelové antény Huawei Agisson ADU451503, po jedna po úseku pre obe sústavy. Predpokladané azimuty antén pre sústavu GSM 900 a UMTS sú 90 ° (úsek 1), 210 ° (úsek 2) a 340° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. Základná rozhlasová stanica mobilnej telefónie NS Grbavica 2 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 296,50 W po úseku, pre všetky tri úseky, pre sústavu GSM 900 a pre sústavu UMTS celková efektívna vyžiarená sila je 1247,73 W po úseku, pre všetky tri úseky. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS 7. júla. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US a 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02, z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme uzavretú medzi Domovou radou budovy v Ulici Puškinova č. 1, Nový Sad, a TELENOR, s. s r. o., Belehrad, Omladinskih brigada 90, pre lokalitu NS Grbavica 2, Informáciu o lokalite pre parcelu 1373, k. o. Nový Sad II, Nový Sad, Ul. Puškinova č. 1, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1154/14, z 19. decembra 2014, a odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, číslo správy: 1707/15-51 PO, ktorú vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas v Novom Sade. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti tento orgán zistil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Predmetová lokalita základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, operátora TELENOR, s. s r. o., sa nachádza v oblasti stavebných zón, v ktorých sa osoby môžu zdržovať aj 24 h denne, takže podľa Pravidiel o prameňoch neionizujúceho žiarenia osobitného významu, druhu prameňov, spôsobe a čase ich výskumov (Úradný vestník RS, č. 104/09), predpokladá sa oblasťou zvýšenej citlivosti. V odbornom zhodnotení zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2 dané sú výsledky prepočtu v zóne rozmeru 150 m, v prípade, že by základná stanica operátora TELENOR, s. s r. o., pracovala maximálnou kapacitou, a získané sú nasledujúce výsledky:

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na úrovni + 1,5 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie rozhlasovej sústavy GSM 900 a UMTS operátora TELENOR, s. s r. o., neprechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty. Keď obidve rozhlasové sústavy budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je menšie ako 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 0,807 -+ 0,224 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 0,623 -+ 0,173 V/m. Na úrovni + 4,5 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie základnej sústavy GSM 900 a UMTS operátora TELENOR, s. s r. o., neprechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty. Keď obidve rozhlasové sústavy budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je menšie ako 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 0,932 -+ 0,259 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 0,767 -+ 0,213 V/m. Na úrovni + 7,5 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie rozhlasovej sústavy GSM 900 a UMTS operátora TELENOR, s. s r. o., prechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty, ale neprechádza hraničné hodnoty. Keď obidve rozhlasové sústavy budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je menšie ako 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 1,101 -+ 0,306 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 0,928 V/m -+ 0,258 V/m. Na úrovni + 10,5 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie rozhlasovej sústavy GSM 900 a UMTS operátora TELENOR prechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty, ale neprechádza hraničné hodnoty. Keď obidve rozhlasové sústavy budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je menšie ako 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 1,346 -+ 0,374 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 1,135 -+ 0,315 V/m. Na úrovni + 13,5 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie rozhlasovej sústavy GSM 900 operátora TELENOR prechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty, a pre sústavu UMTS neprechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty. Keď obidve rozhlasové sústavy budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je menšie ako 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 1,732 -+ 0,481 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 1,462 -+ 0,406 V/m. Na úrovni + 16,5 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie rozhlasovej sústavy GSM 900 operátora TELENOR prechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty, a pre sústavu UMTS neprechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty. Keď obidve rozhlasové sústavy budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je menšie ako 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 2,427 -+ 0,674 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 2,048 -+ 0,569 V/m. Na úrovni + 19,5 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie rozhlasovej sústavy GSM 900 a UMTS operátora TELENOR prechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty, ale neprechádzajú hraničné hodnoty. Keď obidve rozhlasové sústavy budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je menšie ako 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 4,052 -+ 1,125 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 3,425 -+ 0,951 V/m. Hodnoty, ktoré prevyšujú 10 % referenčnej hraničnej hodnoty, vyžadujú si objekt, ktorý je označený v Odbornom zhodnotení zaťaženia 41 S. Analýzou ocenenia zaťaženia životného prostredia tento orgán tiež zistil, že nie je vypracovaný prepočet hodnoty poľa na všetkých úrovniach, na ktorých sa môže ocitnúť človek v okolí predmetovej lokality, na ktorej bolo plánované postavenie základnej stanice. Po analýze kompletnej žiadosti, Odborného ocenenia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2 a obchôdzky lokality, berúc do ohľadu, že základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia, že sú prepočtom získané hodnoty poľa pri maximálnej práci základnej stanice, ktoré presahujú 10 % referenčnej hraničnej hodnoty pre určité frekvenčné rozsahy, že je objekt, na ktorom je plánované postavenie základnej stanice rovnakej výšky ako väčšina objektov v okolí, zvlášť berúc do ohľadu, že je usmernenie úseku 2 také, že v objekte, ktorý je v Odbornom zhodnotení označení ako 41 S, a ktorý sa nachádza oproti budove, na ktorej je plánovaná základná stanica a v nich ľudia trávia 24 h denne, hodnoty pre jednotlivé rozsahy presahujú 20 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty, berúc do ohľadu princípy ochrany od neionizujúcich žiarení predpokladané článkom 3 odsek 1 bod 1 a 2 Zákona o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09), a to, že každé nepotrebné vystavovanie neionizujúcemu žiareniu nie je dovolené, ako i to, že sa hodnotí zisk, ktorý používanie prameňa prináša spoločnosti vzhľadom na potenciálne riziká pôsobenia škodlivých vplyvov v dôsledku používania prameňa, ako i používajúc zásady prevencie a opatrení (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a vykonaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia zhodnotila, že je postavenie a používanie základnej stanice NS Grbavica 2, Puškinova 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 1373, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigáda 90, je neprijateľné. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS81/ NSX81/NSU81/NSL81 NS-Hotel Putnik, Ul. Ilije Ognjanovića č. 24, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 1 a 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 9. novembra 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 10. novembra 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 13.00 h.

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 2-NS69, NSX69, NSU69, NSL69, Ul. Dr. Ilije Đuričića č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3653/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 9. novembra 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 10. novembra 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

číslo E-782/2015, február 2015); – situačný plán so skicou šachty – prípojka na mestskú kanalizáciu, ktorá slúži ako kontrolné miesto na vzorkovanie prečistenej technologickej odpadovej vody na miešanie s odpadovými vodami iného pôvodu, viditeľne označené; – technologickú schému procesu prečisťovania s referenčnými bodmi, na základe ktorých sa sleduje účinnosť jestvujúceho výstroja na prečisťovanie odpadových vôd; – správu o kvalite odpadových vôd, ktorá nie je staršia ako 6 mesiacov, vypracovanú zo strany akreditovaného laboratória (výsledky výskumu majú byť vyjadrené s odmernou neistotou pre určenú akreditovanú metódu výskumu); – v rámci programu sledovania vplyvov na životné prostredie zvlášť zabezpečiť sledovanie kvality: technologických odpadových vôd, hluku, nakladania s odpadovými látkami v súlade s platnými predpismi.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Strieška a čistička odpadových vôd v hospodárskom komplexe Priemysel mäsa Matijević, Nový Sad, Rumenački put 86 Nositeľ projektu Priemysel mäsa Matijević, s. s r. o., Nový Sad, Rumenački put 86, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Strieška a čistička odpadových vôd v hospodárskom komplexe Priemysel mäsa Matijević, Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. októbra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-946/13, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 30 odsek 2 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Priemysel mäsa Matijević, s. s r. o., Nový Sad, Rumenački put 86, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Strieška a čistička odpadových vôd v Novom Sade, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Strieška a čistička odpadových vôd v hospodárskom komplexe Priemysel mäsa Matijević, na katastrálnej parcele 2379/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Priemysel mäsa Matijević, s. s r. o., Nový Sad, Rumenački put 86, odhad vplyvov na životné prostredie je potrebný. 2. Určuje sa, že nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Strieška a čistička odpadových vôd v hospodárskom komplexe Priemysel mäsa Matijević, Prímorská ulica číslo 90, na katastrálnej parcele 2379/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, keď ide o rozsah a obsah vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať najmä nasledujúce: – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadovými vodami, vzorkovanie a kvalita odpadových vôd boli v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, číslo 30/10), článkom 6 Rozhodnutia o hraničných hodnotách emisie znečisťujúcich látok vo vode a lehotami na ich dosiahnutie (Úradný vestník RS, č. 67/11) a Rozhodnutím o sanitno-technických podmienkach na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie (Úradné noviny Mesta Nový Sad, číslo 17/93); – zabezpečí výskum kvality prečistenej odpadovej vody pri vypúšťaní do mestskej kanalizácie v súlade s Pravidlami o metódach a minimálnom počte výskumov kvality odpadových vôd (Úradný vestník SRS, č. 47/83 a 13/84-opr.); – zabezpečí, aby počet vzoriek na ročnej úrovni bol v korelácii s obsahom odpadových vôd, ktoré sa vypúšťajú do recipientu do [l/s]; – opatrenia na neutralizáciu nepríjemných pachov vzduchu použitého na aeráciu zo zariadenia na uskladnenie technologického výstroja prečisťovača; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadom a konanie s odpadovými materiálmi z procesu prečisťovania odpadových vôd (bahno, postup spracovania bahna, plávajúce bahno – flotata a iné odpadky) bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09), Pravidlami o spôsobe zbierania, balenia a triedenia sekundárnych surovín (Úradný vestník RS, číslo 55/01) a Pravidlami o spôsobe nakladania s odpadkami, ktoré majú vlastnosti nebezpečných látok (Úradný vestník RS, č. 12/95); – opatrenia na kontrolu emisie hluku na prameni cez projektovanie, prácu a údržbu výstroja, ktoré zabezpečia, aby úroveň hluku bola v súlade so Zákonom o ochrane od hluku v životnom prostredí (Úradný vestník RS, č. 36/2009 a 88/2010) a Vyhláškou o indikátoroch hluku, metódach hodnotenia indikátorov hluku, znepokojovania a škodlivých účinkov hluku v životnom prostredí (Úradný vestník Republiky Srbsko, číslo 75/2010); – opatrenia, ktorými sa zabezpečí prevencia, odstraňovanie a zmenšenie rizika od akcidentného oslobodenia znečisťujúcich látok do recipienta: evidencia o zastavení v práci prečisťovača a opis opatrení v priebehu neriadnych podmienok práce (zastavenie, havárie, vypínanie a iné) a opatrenia v prípade väčších hydraulických prísunov na prečisťovač; – súhlas zodpovedného verejného komunálneho podniku na prípojku potrubia z predmetového prečisťovača na mestskú kanalizačnú sieť (projekt vypracovaného objektu Strieška a čistička odpadových vôd,

• OZNAMY •

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Priemysel mäsa Matijević, s. s r. o., Nový Sad, Rumenački put 86, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Strieška a čistička odpadových vôd v hospodárskom komplexe Priemysel mäsa Matijević, na katastrálnej parcele 2379/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom sa zahŕňa strieška výšky P a čistička technologických odpadových vôd s kanalizačnou sústavou na zber nespracovaných technologických odpadových vôd z komplexu, zariadenie na spracovanie odpadových technologických vôd a kanalizačnej sústavy na jej odvod do mestskej kanalizačnej siete. Objekty, ktoré sú predmetom postupu odhadu vplyvov, určené sú na základe Mienky o podmienkach na dodatočné vydanie stavebného povolenia vydaného zo strany VP Urbanizam, Nový Sad, číslo 113 352/15, z 23. júna 2015. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a Miestne spoločenstvo Radnički. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a priloženej dokumentácie konštatované bolo, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 14 podbod 3 Zariadenia na prečisťovanie odpadových vôd: technologické odpadové vody, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Berúc do ohľadu predpísané úrovne emisie pre tento sektor, ako i obsahy, charakteristiky a odhad možných vplyvov odpadových vôd z predmetového komplexu priemyslu mäsa, ktoré sa vypúšťajú do mestskej kanalizácie, nevyhnutné je pripraviť spracovanie odpadových vôd. Uplatnené technické riešenie pre predmetový prečisťovač zakladá sa na mechanicko-chemickom spracovaní (hrubá sieť, aeraciónny bazén so sekundárnou usadeninou, prístroj na flotáciu s prístrojom na neutralizáciu a flokuláciu) a má byť dimenzované v súlade s obsahom pritekajúcej vody so stupňom účinnosti, ktorý zabezpečuje predpísanú kvalitu prečisťovača technologických odpadových vôd. Na základe hore uvedeného tento orgán v súlade s článkom 30 bod 2 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie je predpísané, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, príslušný orgán môže určiť aj rozsah a obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo sa v tomto prípade aj určilo. Obsah Štúdie o odhade vplyvov je definovaný bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody určovania rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na uvedenej lokalite a v jej okolí, ako aj určovanie a návrh opatrení, ktorými sa možné škodlivé vplyvy počas práce objektu môžu zamedziť, znížiť a odstrániť. Pri určovaní povinných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2 odsek 2), tento orgán sa riadil najmä zákonnou zásadou (prevencia a ostražitosť), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, aby okrem iného bola najmenším rizikom po ľudské zdravie, bezpečnosť a ekologické riziká, takže z toho dôvodu štúdiou treba dokázať, že sa pre uvedený projekt v zmysle použitej techniky a úrovne emisie dosiahne predpísaná kvality vody na odtoku. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

41 /4668/ 10. 10. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 9. októbra 19.30 Abecedár pobratimstva, 6. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Spektrum Nedeľa 11. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 13. októbra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 10. októbra 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16. októbra 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Sobota 17. októbra 5.30 Repríza nedeľných vysielaní

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV Týždeň prinesie príspevky z posviacky dobanovského cirkevného domu, o podujatiach v rámci Kovačického októbra, o spôsobe, ako vyjadriť kreativitu. Spektrum – vo vysielaní sa bude hovoriť o nadchádzajúcom 35. festivale slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, ktorý by mal v Selenči prebiehať 18. októbra. Hostia v štúdiu sprítomnia tak prípravy na festival, ako aj obsah festivalu a problémy, s ktorými zápasia v jeho organizácii. Dúhovka prinesie príspevky o zbere kukurice a vyberaní cukrovej repy, o podnikaní pivnickej mliekarne, o dňoch oslobodenia Kysáča a Báčskeho Petrovca, o výročí Galérie insitného umenia v Kovačici, ktorými okrem iného oprášia televízny archív v aktuálnom mesiaci.

www.hl.rs

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 9. októbra – Modrá lagúna – Nový začiatok Sobota 10. októbra – Veľká svadba Pondelok 12. októbra – Všemocný Utorok 13. októbra – Pestúnka Streda 14. októbra – Smrtiaca nákaza Štvrtok 15. septembra – Špión 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 11. októbra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Túžba po slobode 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Martin Pucovský, kameraman TV Petrovec, počas nakrúcania Petrovského maratónu

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 11. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Výstava obrazov Jána Kňazovica Utorok 13. októbra 16.00 Zlatý kotlík 2015 Prvá časť Rozspievaných klenotov Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 16. októbra 16.00 Slovenský film: Červené víno II Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 41 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko básnika, učiteľa, jazykovedca, matičiara, národného buditeľa a organizátora kultúrneho života (1837 – 1905). autorka: ANNA BIČIA- zajac ROVÁ

1. časť tajničky hliník

druh dalmat. západ voľakedy m. meno hračky ž. meno

jazdením urovnala druh kozmetiky

časť zimného odevu

cín zmizne Oleg Lomonosov

rieka v Rakúsku

predplatiteľ

prúd

tekutina v tele

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 11. októbra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 14. októbra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

AS HL DU ĽU

Nemecko

astát

obličaj

zmena

model malé oko

alt

nový (srb.) AS HL DU malá ĽU mucha

obvod oblok 12 mesiacov taliansky spevák Cutugno

drobný odpad z dreva

2. časť tajn.

vpíšte USKROMNÍ TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

patrí Teovi

išlo zvuk (srb.) alt

kiloampér ázijský nomád

elektrón

spojka vzduch (angl.)

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 40 VODOROVNE: operadlo, pipika, N, exotika, Vis, tade, na, sadil, idea, ec, letmo, ep, sabat, O, kopa, Ras, Ava, pani, tá, jakna, a, zastať TAJNIČKA: ANNA PIXIADESOVÁ

trávnik

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 38 z čísla 38 Hlasu ľudu z 19. septembra 2015 bolo: JÁN STRAKA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: DANIEL LENHART, Námestie XII. VB č. 8, 26 000 PANČEVO-VOJLOVICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

41 /4668/ 10. 10. 2015

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

BANÁTSKA LIGA

Tretia prehra zaradom Rozhodca – hnevu pôvodca Ján Bokor

Hostia vyhrali polovicu zápasov. Domáci sa tešili len z dvoch víťazstiev, kým na dvoch stretnutiach nebolo víťaza. Derby najbližších susedov v Starých Bánovciach sa skončilo bezgólovou remízou. Starobánovčania museli prepustiť prvé miesto veľmi dobrým Odžačanom. V hornej časti tabuľky sa usadil aj Cement po výhre nad Dolinou. Krok dopredu urobil aj pančevský Železničar. Vrščania si priniesli bod zo Šídu a lampáš odovzdali zreňaninskému Banatu. Výsledky 8. kola: Radnički (NP) – Železničar 1 : 2, Borac – Radnički (SM) 0 : 1, Radnički (Š) – Vršac 2 : 2, Banat – Bačka 1901 0 : 1, Dunav – Omladinac 0 : 0, Odžaci – TSC 3 : 0, Sloga – Senta 1 : 2, Cement – Dolina 3 : 1. CEMENT – DOLINA 3 : 1 (1 : 1)

olina v Beočípolovicu súpera, ne opakovala zahrali útočnejšie. chyby z predTo sa nestalo. Nechádzajúcich zápozorní hrači Doliny pasov a zažila tretí v 47. min. inkasovali neúspech zaradom. lacný gól. Naladený Padinčania hrali boBaletić prihral Petjazlivo a neodvážne. rovićovi, ktorý trafil K tomu im chýbala sieť. Po druhom góle aj strelecká pohohostia sa nemohli tovosť. zotaviť. Útočníci Hráči Cementa Doliny sa ani len od začiatku nanepokúsili kopnúť stolili útočnú hru. na bránu brankára Domáci sa k bráne Elesina. Neúnavný Trivunovića najľahBaletić v závere zášie dostávali z ľavej pasu potvrdil, že je strany, kde im to Mrđa Nový neúspech: dobrým strelcom, dovoľoval. Najlepší Stredopoliar Doliny Božidar a pekným gólom hráč Cementa Baletić Stanimirović uzavrel skóre zápav 23. min. prvýkrát su. Rozhodca Džomrozvlnil sieť bezmocného Trivunovića. bić zo St. Pazovy bol tolerantnejší voči Dolina vyrovnala v 45. min. Lopta domácim hráčom, ktorých mohol po voľnom kope zasiahla do ruky trestať viacerými žltými kartami. jedného z obrancov Cementa, rozDOLINA: Trivunović, Subašić, hodca Džombić nariadil pokutový Kiš, Labović, Pajković, Atanasković kop a Radosavljević vyrovnal. (Čišić), Mačužić, Radivojević, StaniPočas prestávky tréner N. Bala radil mirović (Vasović), Radosavljević, svojim hráčom, aby sa posunuli na Mrđa (Baić)

SLÁVIA – RADNIČKI (Z) 0 : 1 (0 : 0) Ján Špringeľ

ozhodcovská trojica z Kikindy – hlavný Nikola Rankov, čiaroví Marko Pecek a Nebojša Tatomirov – výrazne ovplyvnila druhý polčas zápasu slávistov s lídrom v tabuľke. Tri minúty po prestávke pískal Rankov nejestvujúci faul na meter od hranice šestnástky. Rozhnevalo to početných fanúšikov, ale aj hráčov Slávie, ktorí v ďalšom priebehu hry hrali podráždene. Vzápätí po voľnom kope nepískal Rankov nedovolený zákrok útočníka hostí na brankára Trbojevića a už o zopár sekúnd neskoršie oprávnene odpískal jedenástku pre Radnički po faule v malom vápne nad Gavrićom. Z bieleho bodu bol presný Janjanin – 0 : 1. Po štvrťhodine hry v druhej časti obranca Zreňaninčanov hral rukou v pokutovom území, píšťalka ochrancu futbalových pravidiel zostala nemá. V prvom polčase nedal žltú kartu ani jednému futbalistovi, v druhom až osem, z čoho päť domácim. V prvom polčase sa hral tvrdý futbal, bez veľa príležitostí. Prvé dve možnosti nevyužili hostia, ďalšie tri zrelšie mali hostitelia. Čarovali vo veľkom štvorci brankári. Trbojević zo Slávie kryl po protiútoku z ľavej strany strelu Bakoša (9. min.). Magda zase chytil dvakrát Stojanovićovi (28. min. a 45. min.) a po rohovom kope Šćepanovića a hlavičke Anđelovića vyrazil loptu mimo ohrozenia (43. min.). Už v prvej časti hry bolo vidno, že slávisti nenastúpili

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Titelské rany zahojené v Báči TVRĐAVA – MLADOSŤ 0 : 3 (0 : 2) Samuel Medveď

etrovskí „modrí“ si v Báči zahojili boľavé rany z nešťastnej prehry doma vo Vrbare s prvoumiestneným Titelom. Mladosť v Báči hrala dobre, takmer počas celého zápasu mala prevahu. Už v 15. min. hostia z Petrovca viedli 2 : 0; strelcom druhého gólu bol Rupar. Predtým sa tri minúty skôr presadil Kaňa. V 35. min. rozhodca Ilić z Gajdobry urobil kardinálnu

www.hl.rs

chybu, keď nevylúčil domáceho brankára Vučkovića, ktorý dvadsať metrov od svojej brány nedovolene znemožnil v útoku Torbicu. Dostal len žltú kartu. Trochu konfúzie bolo v hre Mladosti začiatkom druhého polčasu, ale potom do konca zápasu hostia z Petrovca zahrali znova dobre. V 55. min. domáci kopali jedenástku, ktorú Leňa chytil. Pri výsledku 2 : 0 Igor Kaňa trafil brvno a v 89. min. Milenković zvýšil výsledok na 3 : 0.

Informačno-politický týždenník

MLADOSŤ: Leňa, Babiak, Rupar, Jakuš, Fábry, Pavlis, Torbica, Kajtez, Mijin, Severíni (Milenković), Kaňa Dorastenci Mladosti prehrali 4 : 1. Výsledky 8. kola: Jedinstvo – Budućnost 0 : 0, Stari grad – Hajduk 0 : 1, Tvrđava – Mladosť 0 : 3, Napredak – Krila Krajine 1 : 1, Titel – Sutjeska 2 : 0, Hercegovac – Miletić 2 : 2, Proleter – Kulpín 5 : 0, Vojvodina – Borac 5 : 6.

Stredopoliar Slávie Zoran Šćepanović podáva korektný výkon na každom zápase v najsilnejšej zostave. Chýbal motor mužstva, rýchly krídelný hráč Stanković a zranený ľavý stredopoliar Ivanišević. Štvrťhodinu pred koncom zraneného Pavla Čížika vystriedal brat Daniel. V poslednej polhodine nepremenili obe mužstvá po dve šance, z ktorých sa na každej strane každý raz zaskveli znovu strážcovia sietí. SLÁVIA: Trbojević, Vojnović (Ćirić), P. Čížik (D. Čížik), Čerňoš, Radenković, Šćepanović, Matić (Bajić), Anđelović, Stojanović, Vladul, Smailagić Výsledky 8. kola: ŽAK – Radnički (S) 0 : 1, Kozara – Polet 5 : 1, Budućnost – Jedinstvo (BK) 3 : 2, Slávia – Radnički (Z) 0 : 1, Radnički (K) – C. zvezda 1 : 0, Vršac United – Mladost 4 : 2, Proleter – Sloga 0 : 0, Jedinstvo (NB) – Sloboda 3 : 1.

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský Jednota Ľuba – Bačinci 1 : 4. Ľubanom to naozaj nevyšlo. Presvedčivo prehrali s hosťami z Bačiniec, keď jediný gól vsietil R. Ćalić. Graničar Jamena – Jednota Šíd 4 : 2. Domáci boli lepší a kvalitnejší tím. Dva góly Milutinovića nestačili ani na bod. Bratstvo Sot – Hajduk Višnjićevo 2 : 3. O výhru Ostojićevčanov sa postarali strelci Jurošević, Janković a Rakić. OFK Binguľa – Sremac Berkasovo 3 : 0. Binguľčania konečne oslávili triumf na domácom trávniku. Za Binguľu trafili Rajić, Kljajić a Lovás. • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Cvendžali žrde a brvno BUDUĆNOST (SN) – BUDÚCNOSŤ (H) 1 : 1 (0 : 1) Ján Murtin

dediny Salaš Noćajski si Hložančania priniesli bod, ale podľa diania na trávniku to musel byť plný zisk. Skromný domáci tím mohol zažiť futbalový výprask. Od prvého hvizdu rozhodcu Rilaka z Inđije hostia si vytvárali šance, ale sieť Čupića bola ako začarovaná. V 29. min. domáci hráč Bošković brankárskym zákrokom vyrazil loptu rukou z brány, dostal červenú kartu a jedenástku iste premenil Nedić – 0 : 1. Do polčasu hostia ešte dvakrát nastrelili žrď. Tlak „modrých“ pokračoval aj v druhom polčase, Krstić a D. Mitrović ope-

čiatkovali žrď. Gól však padol do brány Hložančanov. V 56. min. Grujić z 30 metrov prekvapil slabo postaveného N. Mitrovića a vyrovnal. Do konca sa hralo iba pred bránou domácich. Náhradník Živojinov nastrelil žrď a brvno, Obradović z metra nedokázal streliť gól do prázdnej brány. Tri žlté karty dostali hostia Ardalić, Alić a M. Kobilarov. Za hrubú hru, otáľanie s časom, polihovanie na trávniku domáci nie sú potrestaní žiadnou kartou. To je obraz nášho futbalu. BUDÚCNOSŤ: N. Mitrović, Latinović (Obradović), O. Štefek, Ardalić, Zečević, Alić, Joksimović (Živojinov), M. Kobilarov, Krstić, Nedić, D. Mitrović (Ćetković)

MESTSKÁ LIGA NOVÝ SAD

Bod v poslednej chvíli! RFK NOVÝ SAD 1921 – TATRA 1 : 1 (0 : 0) Pavel Pálik

erby medzi novosadskými „kanárikmi“ a Tatrou ospravedlnilo očakávania. Sledovali sme zaujímavý, dokonca až dramatický zápas. Mužstvá hrali rýchlo, technicky na pozoruhodnej úrovni, bojovne, ale veľmi korektne. Hostia

mali viac šancí, v 31. min. Goran Grijak z asi dvanástich metrov vypálil do brankára hostiteľov. Tatra mala ešte niekoľko príležitostí, kým domáci dobre hrali v strede poľa, no výhody nemali. V 56. min. Tomanić využil nedorozumenie brankára Privizera a stredného záložníka Ábelovského

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Góly z prerušení hry KARAŠ (J) – HAJDUŠICA 3 : 1 (1 : 1) Vladimír Hudec

ajdušičania do Jasenova odcestovali nekompletní, čo sa muselo odzrkadliť aj na výkone. Predsa ani jeden gól nedostali z premyslených akcií súpera, ale po voľných kopoch a vlastných chybách. Prvý gól si strelili sami. Už v 5. min. zápasu Folťan centrovanú loptu z voľného kopu hlavou zaslal do vlastnej siete. Po tomto začiatočnom šoku Hajdušičania si rýchlo zoradili šíky a iba o päť minút neskoršie Maliar hlavou rozvlnil sieť domáceho brankára a vyrovnal. Hostia pri konci polčasu mohli korunovať jednu akciu ďalším gólom. Radović pekne prihral Ružićovi, tento namiesto siete trafil brvno. Po zmene strán domáci prebrali

• ŠPORT •

hru a už v 51. min. po voľnom kope sa pred bránou Hajdušice strhla skrumáž, v ktorej sa lepšie vynašli domáci futbalisti a loptu zaslali do siete. Posmelení týmto gólom Jasenovčania aj v pokračovaní útočili na bránu Melicha, ale sa oslabená obrana hostí dobre bránila. Predsa vo finiši zápasu ešte raz kapitulovala. Po voľnom kope v trestnom území Hajdušice najvyššie vyskočil domáci útočník a hlavičkoval do siete brány Melicha – 3 : 1. Nuž a v samom finiši zápasu Hrudka ostrejšie zakročil, vyprovokoval svojho strážcu, ktorý sa s ním chcel fyzicky vyúčtovať, nuž rozhodca obom ukázal cestu do šatne. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Mršić, Maliar, Folťan, Pomorišac, Miksád (Pejčić), Đukić (A. Lipták), Ružić, Radović, Hrudka

SLOGA – SLAVIJA 3 : 0 (2 : 0)

KUPINOVO – JEDNOTA 2 : 0 (0 : 0)

Károly Vig

Matej Bzovský

rdevíčania uvítali bojovných, ale futbalovo skromných hostí z Nového Sadu. Už v 1. min. Simeunović prekonal bezmocného Vukića. Novosadčanov to príliš zmýlilo, takže ani raz nekopli na bránu Savića. Rozhodca Branislav Ljubinković z Rumy si nevedel najlepšie poradiť s ostrou hrou mužstva Slavije. Sloga aj v pokračovaní držala opraty vo svojich rukách. Naladený Simeunović v 43. min. a 67. min. dal ešte dva pekné góly. Hostia skončili zápas deviati, lebo rozhodca oprávnene vylúčil z hry Požareva a Gligorića. SLOGA: Savić, Kovačević, Mirčetić, Čobanović, Považan, Glumčević, Lacković (Krajinović), Bojanić, Grković (Babić), Simeunović, Vuković

upinovčania mali v prvom polčase niekoľko vyložených šancí, ale sieť výborného Travicu zostala nenačatá. Sriemske derby je rozhodnuté v pokračovaní hry, keď najlepší hráč na zápase Mihajlović dvakrát matoval Travicu. Stalo sa to v 58. min. a v 78. min. Domáci na tomto zápase prejavili viac trpezlivosti, lepšiu účinnosť, a preto zaslúžene zvíťazili. JEDNOTA: Travica, Marković, Rebić, Ninić, Petrović, Stegnjajić (Jelović), Andreata, Milaković (Krunić), Vemić, Bajić (Lukić), Šestović Výsledky 8. kola: Veternik – Mladost 4 : 0, Borac – ŽSK 0 : 0, C. zvezda – Kabel 2 : 2, Sremac – Jugović 4 : 1, Budućnost (SN) – Budúcnosť (H) 1 : 1, Kupinovo – Jednota 2 : 0, Sloga – Slavija 3 : 0, LSK – Hajduk 3 : 3.

a hlavou dal gól – 1 : 0. Mužstvo Tatry potom prebralo hru do svojich rúk, jej hráči však nevyužili niekoľko šancí. Z protiútokov pohrozili aj Novosadčania, no brankár Munjas, ktorý vystriedal zraneného Privizera, dvakrát vrhnutím sa do nôh súperov zachránil svoju sieť. Keď sa už očakávalo, že body zostanú na Detelinare, v 90. + 3. min. rozhodca Dimovski nariadil voľný kop zboku z dvadsiatich metrov. Zorzić prehodil múr, lopta trafila žrď, odrazila sa na kopačku Žugića, ktorý z voleja rozvlnil sieť a Kysáčanom priniesol veľkú radosť – 1 : 1.

Zápas sledovalo 350 divákov, viedol ho Novosadčan Dimovski. Žlté karty dostali Gomirac, Rašiovan a Ristić (Nový Sad), Klaić a Jakšić (Tatra). TATRA: Privizer (Munjas), Srnka, Babić, Alargić, Ábelovský, Rašiovan, Jakšić, Žugić, Grijak, Klaić, Zorzić (Martinko) Dorastenci Tatry prehrali v Petrovaradíne 3 : 0 a pionierov v Novom Sade prekonala Bistrica 021 2 : 0. Výsledky 6. kola: Fruškogorac – Borac 3 : 1, Kabel Štrand – Centar 2 : 0, Nový Sad – Tatra 1 : 1, Čenej – Báčka 0 : 1, voľný bol Sremac.

MESTSKÁ B LIGA ZREŇANIN

Nervózni hostia kopali MLADOSŤ – BORAC 2 : 2 (0 : 2) Darko Sládeček

ačiatok zápasu patril domácim, ale obrana hostí dobre fungovala a nedovolila súperovi priblížiť sa k bráne. V 24. min. Rama sa ocitol sám pred brankárom Mladosti a loptu zaslal do siete. Iba o dve minúty neskoršie domáci vo vlastnej šestnástke zavinili penaltu. Nagy strelu Kajteza odrazil, domáci obrancovia nereagovali a Đorđev vedľa bezmocného brankára trafil – 0 : 2. V druhom polčase sa hralo iba na polovici hostí. Už v 57. min. po faule nad V. Poničanom v šestnástke rozhodca Latinović ukázal na biely bod a V. Poničan skorigoval výsledok. Toto príliš znervóznilo hostí, ktorí začali

hrať nedovolene ostro Odrazil loptu, a rozhodca ale...: Rafael Nagy im to tolero- (FK Mladosť) val. Dokonca v 65. min. v skrumáži Ružičić chytil Poničana za krk, hodil ho na zem a rozhodca mu neukázal červenú, ale iba žltú kartu?! Zaváňalo to incidentom, ale sa vášne, našťastie, stíšili. Potom sa pred bránou Borca striedali šance domácich, ale gól prišiel až v nadstavenom čase. Po nahrávke Kurunciho vyrovnal Boris Žižić. MLADOSŤ: Nagy, P. Kalapiš (Marjanović), Goda, S. Žižić, Karacsonyi, Paraľov (V. Poničan), Molnár, Poliak, J. Poničan, Kurunci, Đ. Kalapiš (B. Žižić)

41 /4668/ 10. 10. 2015

Šport MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

boli pomalé, chýbala im aj strelecká pohotovosť, lebo J. Žigmund, Kovačević, Tošić a Čolović nevyužili svoje šance. Na druhej strane strelu Landupa brankár Brňa kryl a Kajtez z desiatich metrov kopol nad bránu. Konečne v 43. min. radosť domácich v réžii bratov Žigmundovcov. Michal z pravej nutá pomoc, strany prízemne odcentroopustil trávnik. Dobre vystriedal val pred bránu, kde Jozef Vajska zostala Pavlova: Andrej z dvoch metrov loptu upravil so siedmimi Sklabinský (Kriváň do siete Radišića – 1 : 0. hráčmi a bol to Selenča) Na začiatku druhej časti, koniec tohto Foto: J. Pucovský v 54. min., strelu Obradovića zápasu! KRIVÁŇ: Naď, Lučar, Kočonda, brankár Maglića Radišić prehodil Deljanin (Faďoš), A. Strehársky nad bránu. V 59. min. v protiútoku (Gašparovský), Ignjatović (Mučaji), bol Landup, ostro vypálil z ľavej Alexy, Kutenič, Sklabinský, Spasić, strany a lopta skončila v sieti. Pred koncom zápasu Nikić Gagović nepremePionieri Kriváňa porazili nil dve šance a sieť Stari grad v B. Palanke 7 : 2. netrafili ani J. ŽigVšetkých sedem gólov za mund a Obradović. hostí dal Salijević! Tak Slávia aj druhý raz tejto jesene SLÁVIA – MAGLIĆ 1 : 1 (1 : 0) doma stratila dva Ján Šuster body. SLÁVIA: Brňa, lávia rozčarovala asi 150 divákov, ktorí ne- Druhá remíza doma: M. Žigmund, Petspokojní opustili ihrisko Boris Petrović (Slávia rović (Vlastislav Kuchta), Milec, v Pivnici. Útoky domácich Pivnica)

Obradović, Kovačević (Kotiv), Milić, Tošić, Gagović, J. Žigmund, Čolović (Benka) MAGLIĆ: Radišić, Stefan Marjanović, Milanović (Zelenák), Karačonji, Krajinović, Kajtez, Đukić (Vukašinović), Ivić, Landup, (Ćuturdić), Stojaković, Sergej Marjanović Výsledky 6. kola: Kriváň – Vajska 3 : 1, Borac – Bački hajduk 3 : 1, Soko – Bačka 2 : 1, Naša hviezda – Neštín 2 : 1, Slávia – Maglić 1 : 1.

vića faulovala obrana Slavije a penaltu tento hráč premenil – 1 : 0. Predtým ako debutant v bráne domácich Hrnčiar v 35. min. odrazil prvú strelu na svoju bránu, Turčan ešte raz strelil nad bránu. V 36. min. po akcii B. Veselinovića a M. Obradova tento druhý trafil ľavú žrď. Najkrajší moment sme videli v 44. min., keď brankár Petrović vyboxoval loptu spod brvna po strele B. Veselinovića z voľného kopu. V druhom polčase domáci značne poľavili, možno pre nedostatok kondície alebo pre zmeny, ktoré vy-

konal tréner Erdeljan, keď na trávnik poslal mladučkých hráčov. Hostia to šikovne využili; gólmi Naumova v 52. min. hlavou a Obrenića v 75. min. obrátili výsledok vo svoj prospech. Mladé mužstvo Panónie prvý zápas po takmer roku prehralo, ale vonkoncom nerozčarovalo. PANÓNIA: Hrnčiar, A. Obradov, Ďurčiansky, Turčan, Lazić, Terek, Šipka, D. Veselinović, M. Obradov, B. Veselinović, Dobrić. Striedali: Šinkarčuk, Stolić, Miloš Stojanović, Milan Stojanović

Koniec zápasu v 58. minúte! KRIVÁŇ – VAJSKA 3 : 1 (2 : 1) Michal Poliak

ostia do Selenče pricestovali len ôsmi, takže sa mohlo predpokladať, aký bude epilóg tohto zápasu. Domáci vybehli na trávnik pred 100 svojich divákov bez Darka Pavlova, ktorý odišiel za prácou do Talianska. Vystriedal ho mladý hráč Andrej Sklabinský, ktorému loptu najčastejšie prihrávali Spasić a Nikić. Prvý gól v 22. min. presnou strelou z dvadsiatich metrov dal Spasić. V 28. min. Nikić unikol z pravej strany, prihral do stredu Sklabinskému, ktorý zvýšil na 2 : 0. Lučar o sedem min. neskoršie fauloval Rosića, ktorý z osemnástich metrov nepríjemne prekvapil Naďa. Brankár Kriváňa už mal loptu v rukách, ale sa mu vyšmykla a skončila v sieti – 2 : 1. Keď v 55. min. Spasić z voľného kopu zvýšil na 3 : 1, brankár Ćurčić sa „zranil“, nepomohla mu ani poskyt-

LOPTA SA ZNOVA KOTÚĽA NA IHRISKU PANÓNIE

Futbal sa vrátil do Lalite! PANÓNIA – SLAVIJA 1 : 2 (1 : 0) Juraj Pucovský

Nové mužtsvo Panónie 4. októbra 2015 pred asi 80 zvedavými divákmi zohralo prvý priateľský zápas. Domáci v súboji s mužstvom Slavija Bođani začali veľmi dobre. Valili sa útoky na bránu Petrovića. V 7. min. M. Obradov strelil ponad, potom dva razy nebol presný Turčan. V 18. min. D. Veselino-

o vlaňajšom poslednom majstrovskom zápase, keď Panónia 9. novembra 2014 porazila Crvenku 2 : 0, seniorské mužstvo prestalo s činnosťou, lebo tak chcelo vedenie klubu! Panónia nehrala jarnú odvetu v Medziobecnej lige Sombor, nezačala ani majstrovskú sezónu 2015/2016. Koncom leta niekdajší hráč Panónie Stevan Erdeljan zoskupil takmer dvadsiatku mladíkov z Lalite, ktorí začali pravidelne trénovať (absolvovali 13 tréningov). Medzi nimi sú vo väčšine chlapci, s ktorými Erdeljan pracoval ešte v pionierskom veku. Pripojili sa im aj Laliťania, ktorí hrali v iných kluboch Strelec prvého gólu novej Panónie Dražen Veselinović (modrý dres 8) alebo sa reaktivovali.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

NAŠA HVIEZDA – NEŠTÍN 2 : 1 (0 : 0) Rastislav Kopčok

apriek tomu, že Silbašania v prvom polčase viac útočili na bránu Neštína, výsledok zostal bezgólový. Už v 49. min. Vujasinović prekvapil brankára Mladenovića a bolo 0 : 1 v prospech hostí zo Sriemu. Potom mužstvo Našej hviezdy začalo viac útočiť a Fabók v 55. min. vyrovnal z voľného kopu. Pred koncom zápasu silbašský veterán druhýkrát prekonal Ćulibrka a svojmu mužstvu zabezpečil tretiu majstrovskú výhru. NAŠA HVIEZDA: Mladenović, Perišić, Marković, Ž. Danilov, Đaković, Tucić, Torić (Takarić), S. Danilov, Fabók, Laćarak, Zelen

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Na poste lídra JEDNOTA – BUDUĆNOST 3 : 1 (1 : 1) Ján Murtin

erby v Hložanoch prilákalo 100 divákov, ktorí sledovali kvalitný futbal. V 19. min. pre zranenie mimo trávnika boli Zarić a M. Lončar, hostia z Paragov to využili a po akcii Zbućnovića prekonali Bučíka – 0 : 1. V 27. min. Molnár prekľučkoval súpera a z 18 metrov trafil horný roh brány. V 50. min. Huďan umožnil kanonierovi Čipkárovi, aby hlavou strelil druhý gól. Hostia akoby mali viac síl, útočili v snahe vyrovnať, ale obrana domácich odolávala. V 73. min. hosť Lučić pre útok na Drieňovského dostal červenú kartu. V 90. min. Huďan z voľného kopu z 25 metrov prekonal Jarića – 3 : 1. Jednota je teraz na prvom mieste. JEDNOTA: Bučík, Huďan, Drieňovský (Bičanski), M. Hataľa, Horvát, Benko, Molnár, D. Lončar (Fábry), Čipkár, Zarić, M. Lončar • ŠPORT •

Hrali v Kulpíne

(Matičný turnaj o Pohár veľvyslanca SR v Belehrade 25. júla 2015)

MOMS Pivnica – 3. miesto

MOMS Kulpín – 4. miesto

MOMS Silbaš – 5. miesto

MOMS Kysáč – 6. miesto

MOMS Aradáč – 7. miesto

MOMS Kovačica – 8. miesto

Snímky: Juraj Pucovský

Odbahňovanie rybníka (2012) Pohľad na Báčsky rybník v Silbaši v sychravú jesennú sobotu (2015)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Združenie športových rybárov Báčsky karas Silbaš

Rybačka za 300 dinárov denne (2015)

ZŠR Báčsky karas v Silbaši patrí medzi najmladšie v našich dedinách; oficiálne pracuje od roku 2004. Na začiatku malo 40 členov, športových rybárov, ktorí chodievali na rybačku na kanáli v Despotove, Petrovci a Gajdobre. Neskoršie sa počet členov zvýšil na 100. Čoskoro po založení rybári dostali od Miestneho spoločenstva Silbaš na používanie Báčsku jamu rozlohy 2 hektáre, ktorá vznikla kopaním zeminy na nabíjanie domov, výrobu nepečených tehál a neskoršie na močenie konopí. Jamu dovtedajší jej používateľ – súkromník ohradil drôtom, čo bola výhoda pre rybárov, ktorí si založili rybník, aby tam dedinčania neurobili divú skládku odpadu. V rybníku bolo mnoho všelijakých rýb, málo vody a kyslíka, na dne mnoho bahna... Zapríčinilo to úhyn rýb (až 4 tony uhynuli), ktoré rybári zozbierali po vyschnutí rybníka, buldozérom odbahnili dno, vápnom ho dezinfikovali a načerpali čistú vodu zo studní. Pustili do rybníka kvalitnú rybu: kapre, sumcov, liene, zubáče a plánujú aj amury. Na Báčskom rybníku Báčsky karas, ktorého vedú predseda Miroslav Belička a podpredseda Milovan Pejak, organizuje niekoľko rokov súťaže pre školské deti a silbašskú mládež. Škola bratov Novakovcov pre najlepších zabezpečuje pekné odmeny – rybárske náčinie a rybári chystajú obed. V roku 2009 uhostili na rybníku aj hostí zo Slovenska, z Vranova nad Topľou a Margecian. Tímy silbašských rybárov chodia na súťaže, najčastejšie do Petrovca, Kulpína, Hložian, Beočínu, Kysáča, Čelareva, Rumenky... Tohto roku na SNS v Petrovci družstvo ZŠR Báčsky karas zvíťazilo na súťaži rybárov. Roku 2005 Darko Belička dosiahol pekný úspech na úrovni Vojvodiny. Na juniorských majstrovstvách sveta v Novom Sade zo Silbaša boli traja rozhodcovia: Miroslav a Darko Beličkovci a Milovan Pejak. V súčasnosti združenie má pätnástich riadnych členov (platia členské 500 dinárov ročne) a zo dvadsiatich podporovateľov. Na rybníku teraz organizujú rybačku pre svojich členov, ale aj ostatných záujemcov zo Silbaša a okolia. Cena denného povolenia je iba 300 dinárov a majú aj podmienky na nočný rybolov. Ryby lovia pod heslom: Ulov – odfotografuj – pusť! Tak robí každý správny športový rybár. Juraj Pucovský (Snímky: autor a z archívu ZŠR B. karas)

Ulov – odfotografuj – pusť! (2015)

Mladí Silbašania na Dni Petrovca (2006)

Odmenení na súťaži v Silbaši (2006)

Mladým rybárom fazuľa vždy chutí (2009)

Báčske raňajky na Báčskom rybníku (2015)

Silbašské deti po úspešnej rybačke (2009)

Žiacka súťaž na silbašskom rybníku (2009)

Víťazné mužstvo ZŠR Báčsky karas na SNS (2015)

Silbašskí rybári pri kotlíku paprikáša, ktorý na SNS uvaril Ondrej Cinkotský (2015)