Hlas 41 2016 by NVU Hlas ľudu

Týždeň detskej radosti v Kovačici Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 8. 10. 2016 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4720/

Z obsahu

8. 10. 2016 | 41 /4720

Uzávierka čísla: 5. 10. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Tie pohnuté dni 5 Počujte všetci náš výkrik prebolestný 6 S novou energiou

8 NA PULZE DNÍ 8 Je možné žiť normálne, len treba chcieť

11 ĽUDIA A UDALOSTI 13 Zmenšiť počet nezamestnaných 16 Skrine skrývajú rarity

NRSNM s minimálne dostatočným počtom prítomných členov v piatok 30. septembra predsa zasadala v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci. (s. 5) J. Čiep

19 Usporiadali ďalšiu sladkú fiestu

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Škola naša milá

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Možnosti financovania ekologickej výroby 25 Ako s ikonami blahobytu 28 Využitie biomasy na výrobu energie

31 KULTÚRA 32 Trojitá prezentácia výtvarnej tvorby 34 Iba v jednej zmene

Najväčším problémom domácich ekologických pestovateľov a chovateľov je financovanie výroby. Preto témou tohtoročného 10. Fóra o organickej výrobe v Selenči, ktoré prebiehalo 30. septembra, bol Prístup k zdrojom financovania pre ekologických výrobcov – prekážky a možnosti. (s. 23) Ľ. Sýkorová

35 Vítaní Rádioví špióni

37 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Obrat po studenej sprche 48 Petrovčania v čele tabuľky 51 Úspech v Riu kliesni cestu k novým víťazstvám Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová

Otvorenie dvoch výstav fotografií, krojovaný sprievod kysáčskymi ulicami a galaprogram, na ktorom predstavili kroje z 11 prostredí – to bola náplň 1. Festivalu slovenského tradičného kroja Slovákov vo Vojvodine. Festival má byť prínosom k zachovávaniu a pestovaniu tradície slovenských krojov. (s. 31) E. Šranková

Editoriál

Húsky moje, poďte domov!

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak



Všetci poznáme detskú ľudovú hru, v ktorej je dôraz na pohybe a naháňačke medzi húsatami a vlkom. Poznajú ju aj naše deti, alebo im radšej do rúk pcháme smartfóny a tablety?

rvý októbrový týždeň je už štandardne vyhradený pre deti. Aj tohto roku sa počas Detského týždňa pozornosť upriamená na deti akoby umocňovala v každej oblasti života. V škôlke a v školách pripravujú rôzne programové aktivity inšpirované heslom Detského týždňa, ktoré v tomto roku znie: Nechcem starosti mať, chcem sa hrať! V múzeách a iných kultúrnych inštitúciách sa sústreďujú na organizovanie maškarád, médiá sa viac venujú problematike výchovy a zdravia detí. Rodičia? Tí spolu s deťmi pripravujú kostýmy pre maškarný sprievod, no niektorí si to obľahčia a kúpia hotový kostým, bez štipky trpkého pocitu z toho, že spolu so svojím dieťaťom nekreovali masku Spidermana, zajka, Malého princa alebo víly. Iní rodičia v škôlke napríklad dostali domácu úlohu, aby napísali detskú hru, ktorú v detstve mali najradšej, zachovávajúc tým tradíciu detských spoločenských hier. Vynikajúci nápad! Ale iba v prípade, že rodičia si zaspomínajú na zašlé časy, napíšu hru, naučia vlastné deti, ako sa hrá, napríklad tá: Húsky moje, poďte domov!... Počuť vôbec v našich domoch jasot detí a rodičov pri spoločnom vykrikovaní „húsky moje...“?! Veru čoraz menej... Deťom sa radšej ponúkne veľká alebo malá obrazovka, na ktorej sa farby a tvary hrajú a striedajú, hypnotizujúc dieťa, aby sa rodič s ním nemusel, nedajbože, zapodievať. Sociologické výskumy jasne ukazujú a ešte len ukážu, že sa hodnoty zakódované v základnej spoločenskej bunke rodine vo veľkej miere strácajú. Nahrádzajú ich virtuálne „hodnoty“, ktoré z našich detí robia buď introvertov, alebo násilníkov, alebo jednoducho „virtualistov“, bez akejkoľvek dávky reálnych poznatkov a skúseností o kladoch a záporoch vlastných spoločenskej symbióze, a ktoré tak treba aj brať. Zodpovednosť za veľké výkyvy v agresívnom, nekultúrnom alebo nespoločenskom správaní detí a adolescentov nesú rodičia, ale nemenej významné vo výchove detí sú vzdelávacie, mediálne, kultúrne, spoločenské inštitúcie. Nezabúdajme, že deti sú ako malé opice: čo vidia na druhom, to aj samy (robia). Dokonca aj to, čo vystrájajú aktéri v republikovom, pokrajinskom alebo lokálnom zhromaždení a na iných miestach, kde sa rozhoduje o našich životoch. Z týchto miest azda najmenej sálajú kultúrne, kreatívne, zdravé, životaschopné slová a činy, skôr sa do popredia dostávajú vety s príznakom verbálneho násilia. A násilie vždy plodí násilie. Nečudujme sa preto, že čoraz mladší ľudia sa stávajú násilníkmi. Ale nezostaňme ani pasívni. Zmeniť svet asi nedokážeme, ale môžeme zmeniť seba a svoje najbližšie okolie. Zhlboka sa nadýchnime a zvolajme: Húsky moje, poďte domov! – a bežme spolu s deťmi pred vlkmi v našej spoločnosti, vrhnime sa do jesenných listov, nazbierajme gaštany, urobme z nich človiečika. A z vlastného dieťaťa človeka. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  41 /4720/ 8. 10. 2016

Týždeň 

InPress

(Ne)slobodné prejavy Jasmina Pániková

omu prekážajú podaktorí novinári v našej krajine? Nikomu? Všetkým? Alebo jednému jedinému...? Kto utlmuje mediálne slobody v našej krajine? Vieme, ale... Jedným z nových príkladov znemožnenia pokračovať vo svojej práci je príbeh známej novosadskej rozhlasovej dvojice, ktorá vo svojich komentároch nešetrila nikoho. Táto dvojica sa po dvoch rozhlasových staniciach dostala na mládežnícke O rádio, ktoré pôsobí v rámci RTVV. Samozrejme, ich termínom bol ranný program od 6.00 do 9.00, v ktorom svojím humorno-uštipačným spôsobom komentovali všetky politicko-spoločenské aktuality. Áno, komentovali. Už im to nie je dovolené, lebo očividne niekomu ich komentáre veľmi prekážali. Bez ohľadu na to, že ich popularita siaha mimo Vojvodiny a že práve tá popularita, ktorú získali na iných rádiách, prispela k tomu, aby aj O rádio bolo populárnejšie, vedenie RTVV ich po roku pekne – krásne odprášilo, takisto ako odprášilo mnohých dobrých novinárov a vyradilo z programu početné kvalitné vysielania. Všetci novinári, ktorí dostali výpovede, verejne vystupovali (a vystupujú) proti zmenám, ktoré sa udiali za posledných niekoľko mesiacov v RTVV. Náhoda? Je tu ešte jeden prípad expresného rozhodnutia o ukončení spolupráce. Známy karikaturista denníka Politika podľa všetkého už nebude zverejňovať svoje kresby v nedeľňajšom vydaní Politiky. Dôvod? Nový redaktor nie je spokojný s karikatúrami na titulnej stráne. Čítať: niekto, známy podľa svojej vlastnosti „one man show“ už nechce vidieť seba na titulnej strane. Oprava! Chce byť na titulnej strane novín, ale nie predstavený karikatúrnym spôsobom. Ozaj prečo, keď sa aj tak celá vláda podobá na obrovskú karikatúru.

www.hl.rs

168 HODÍN

Tie pohnuté dni Oto Filip

šetko sa akosi opakuje. Prechádzame z jedného týždňa do druhého, v podstate aj z jednej doby do druhej, s tušením, že sme sa ocitli na prahu veľkej zmeny, no nedovidíme do nej, ani ju nevieme presne pomenovať a predstaviť. Raz sa to, čo je, nenávratne rozkladá, inokedy by sme z toho, čo bolo, chceli poskladať už rozpadnuté. Kamkoľvek sa človek pozrie, nájde len množstvo hlušiny zakrývajúcej ozajstnú realitu. Emigranti sa ako celosvetová vlaňajšia prvá téma dostávajú v tomto roku do popredia už len občas. Vlastne vtedy, keď ich tam napríklad vysunie udalosť formátu maďarského nedeľného referenda o ich prerozdeľovaní na základe kvót. Je síce neplatné vzhľadom na nízku účasť (43 percent), no netreba zabúdať, že prisťahovanie utečencov odmietlo viac ako 3,2 milióna obyvateľov susedného štátu. Dve pohnuté nedele zažila aj Bosna a Hercegovina: 25. 9. tú referendovú, na ktorú Ústavný súd BaH zareagoval zrušením rozhodnutia o 9. januári ako Dni Republiky Srbskej a justícia BaH predvolaním Dodika na výsluch, ako aj uplynulú, keď v lokálnych voľbách v RS presvedčivo zvíťazila strana Miroslava Dodika. Volilo sa



131 náčelníkov a 10 primátorov, z čoho 63 v Republike Srbskej a 78 vo Federácii Bosny a Hercegoviny. Asi najväčší rozruch, okrem pár incidentov, spôsobilo víťazstvo Srba Mladena Grujičića, uchádzajúceho sa o funkciu náčelníka Srebrenice. Rozhýbali sa i pomery okolo Kosmetu. Na prechode Končulj bol pred niekoľkými dňami zatknutý Nehat Thaci, riaditeľ tzv. Kosovskej polície pre región Kosovskej Mitrovice, obvinený z ťažkých trestných činov spáchaných proti ľudskosti a medzinárodnému právu. Priština po tomto protestovala so zdôvodnením, že údajne neexistoval právny podklad na toto zatknutie. Objavili sa i názory, že kauza Thaci môže ohroziť založenie Špeciálneho súdu pre vojnové zločiny OVK. Z Bruselu zase neprišli potešujúce správy. Posledné päťdňové kolo technického dialógu Belehradu a Prištiny o telekomunikáciách sa skončilo bez dohody. Následok: môže sa stať, že absencia pokroku v dialógu bude vplývať na dočasnú stagnáciu celkového procesu prístupových rokovaní Srbska a Európskej únie. A to práve vo chvíli, keď si v diplomatických kruhoch v Bruseli všímajú zvýšené úsilie predsedajúcej krajiny Rady EÚ Slovenska, otvoriť v októbri kapitolu 5 (verejné

obstarávanie) a do konca roku ešte dve kapitoly. Z tematiky spätej s eurointegráciou nemožno prehliadnuť, že sa v pondelok popoludní predseda vlády Srbska Aleksandar Vučić stretol v Belehrade so spravodajcom Európskeho parlamentu pre Srbsko Davidom McAllisterom a členmi Bundestagu z radov CDU/CSU. Z dosť stručného agentúrneho oznámenia, že najdôležitejšími témami rozhovorov bola európska cesta Srbska, situácia v regióne a problémy v rokovaniach s Prištinou, ako aj zo slov spravodajcu McAllistera o tom, že situácia v regióne nie je jednoduchá, pričom tlmočil nádej, že tunajšie krajiny pôjdu cestou dobrých susedských vzťahov, jasné je, že medzi Prištinou a Belehradom to zase riadne škrípe. Október, ktorý sa po priam letnom septembri začal dažďami a mračnami, akoby do chmúrneho ovzdušia zahalil aj politiku, domácu i zahraničnú. V súvislosti s nedopovedanou kauzou Savamala sú tu ďalšie skraty, nielen medzi Belehradčanmi a oficiálnou mestskou a vyššou mocou, ale aj medzi oficiálnym Belehradom a OBSE. Napriek početným domácim a zahraničným problémom na vnútropolitickej scéne zase veselo pokračuje fáza vypúšťania skúšobných balónov ohľadne prezidentských volieb 2017. Akosi všetko v duchu známeho: čím menej chleba, tým viac hier. Kiežby to bolo naopak.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

VLADIMIR STAKIĆ, ČLEN SPRÁVNEJ RADY ZJEDNOTENÝCH RYBÁROV SRBSKA

Byť príkladom iným Oto Filip – S akým cieľom vzniklo vaše združenie? – Existujeme približne rok. Za základnú príčinu jeho vzniku a existencie môžem označiť neblahý stav našich vôd. Aby som to ozrejmil: zostalo v nich veľmi málo rýb. Je tu i anarchia

Informačno-politický týždenník

keď ide o boj s rybokrádežou a ľudia sa vcelku málo angažujú v boji proti zamoreniu vôd. Hoci nevedieme presnú evidenciu, za tento rok sme zoskupili niekoľko tisíc ľudí, ktoré naše krátkodobé a dlhodobé ciele a predsavza-

tia podporujú. Usudzujúc podľa nášho facebooku a internetovej stránky, máme približne päťtisíc sympatizantov. Počet členov by som nevedel presne, lebo sme organizáciou otvorenou, do ktorej sa môžu zapojiť všetci. Každý náš člen má v prvom rade záväzok rešpektovať rybársky kódex a byť príkladom iným keď ide o vzťah k našim vodám a k životnému prostrediu. • TÝŽDEŇ •

NRSNM ZASADALA V PETROVCI

Počujte všetci náš výkrik prebolestný Jaroslav Čiep

bolo počuť poznámku, že Výbor pre informovanie mešká s realizáciou programu, ale i že napr. Komisia pre europrojekty v rámci Výboru pre úradné používanie jazyka a písma je nečinná. Na programe rokovania bol i Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, kde členovia NRSNM navrhli na od-

ohtoročná v poradí štvrtá pracovná schôdza Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa uskutočnila v piatok 30. septembra v zasadacej sieni v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci. Po trištvrtehodinovom vyčkávaní po termíne označenom na začiatok zasadnutia, do Petrovca sa dostavilo 15 členov rady, a tak naše najvyššie národnostné grémium mohlo začať s prácou. Evidentná však bola absencia všetkých členov z listiny Slováci vpred!. Návrh programu rokovania 13. schôdze NRSNM, ktorý predostrela predsed- Ako zachraňovať slovenčinu v Srbsku? níčka rady Anna Tomanová-Makanová, pozostával zo 16 bodov volanie starých a následne aj vymea ako kuriozitu uvedieme, že v rámci novanie nových členov Správnej a Dozornej rady ÚKVS a zaujali i kladné 14. bodu riešili aj 30 podbodov. Prítomní členovia si vypočuli krátke stanovisko k návrhu Pravidiel o orgaresumé o činnosti výborov a samot- nizácii a systematizácii pracovných nej rady v prvom polroku. Okrem miest v ÚKVS. Do SR ÚKVS na obdobie obsiahlych materiálov zachytávajú- štyroch rokov za predsedníčku navrhli cich všetky relevantné body činnosti Dr. Jarmilu Hodoličovú a za členov Dr. výborov a rady od januára do júna, Slovenku Benkovú-Martinkovú, Dr. ktoré služba rozoslala s pozvaním, Juraja Súdiho, Dr. Jana Čániho, Dr. skrátka boli predostreté i problémy, Gabrielu Gubovú-Červenú, Miroslavu s ktorými sa treba pasovať v súčas- Blažićovú, Martina Prebudilu, Máriu nosti. Podľa slov predsedov výborov, Kotvášovú-Jonášovú, resp. Alexandra či ich koordinátorov, nám Slovákom Baka, Zlatka Rumana a Annu Zlochov Srbsku v poslednom čase akoby vú. Do DR ÚVKS za predsedu navrhli všetko šlo dolu kopcom a otázkou je, Vladislava Tárnociho a za členov kde sa a vôbec či sa zastavíme v tom Viliama Slavku, Jarmilu Bohušovú, rútení. V mene Výkonnej rady NRSNM resp. Jána Puškára.

V rámci svojich kompetencií NRSNM navrhla do Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci i člena Správnej (Juraj Červenák) a Dozornej rady (Dr. Samuel Čelovský), člena Správnej rady Knižnice Dositeja Obradovića v Starej Pazove (Lýdia Gedeľovská), ako i členov Rady pre medzinacionálne vzťahy Obce Báčsky Petrovec (Katarína Melegová-Melichová, Dr. Samuel Čelovský a Tatiana Vujačićová). Členovia NRSNM využili príležitosť navrhnúť svojich kandidátov aj do správnych štruktúr Slovenského vojvodinského divadla. Tak do SR SVD navrhli Katarínu Melegovú-Melichovú a do DR SVD Miroslava Benku, hoci ho predtým nekontaktovali a nezistili, či súhlasí s návrhom. Prítomných 15 členov NRSNM schválilo i správu o činnosti v minulom školskom roku a následne i plán práce v aktuálnom roku Gymnázia Jána Kollára v Petrovci, ktoré skrátka zdôvodnila riaditeľka Anna Medveďová. Postavenie slovenčiny v systéme vzdelávania je vo veľkom závoze. Aspoň taký dojem bol po vypočutí si komplexnej informácie o aktualitách týkajúcich sa slovenčiny ako voliteľného predmetu na našich školách v podaní koordinátorky Výboru pre vzdelávanie Dr. Svetlany Zolňanovej. Žiakov a skupín s touto formou udržiavania národného povedomia

PREDSEDA POKRAJINSKEJ VLÁDY ZHODNOTIL PRVÝCH 100 DNÍ PÔSOBENIA

Vláda spokojná s výsledkami Jasmina Pániková

d formovania novej pokrajinskej vlády uplynulo 100 dní. Presný čas na to, aby sa zhodnotilo, čo bolo vykonané a čo sa plánuje. Situáciu zhodnotil predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović. Na konferencii pre novinárov v utorok 4. októbra predseda vlády zdôraznil, že pokrajinská vláda mala 25 zasadnutí, na ktorých úhrnne prebrala 496 bodov rokovacieho programu. • TÝŽDEŇ •

Ako povedal, takmer každodenne navštevovali mestá a obce a spolu s predstaviteľmi lokálnych samospráv definovali problémy a spôsoby možných riešení. „Po formovaní vlády sme si určili niekoľko priorít. Prvou bola politická stabilita ako podmienka na ekonomický rozvoj, čo sa nám aj podarilo, ako aj zastavenie neúčelového míňania prostriedkov,“ povedal Mirović. Podľa jeho slov teraz sú odstránené všetky nedorozumenia medzi pokrajinskou

a republikovou vládou. Zdôraznil, že opravným rozpočtom zabezpečili rozpočet väčší za 1,7 miliardy dinárov, 200 miliónov určili na pomoc rodinám, ktoré majú tri deti, 100 miliónov na sanáciu divokých skládok, do prevádzky pustili nemocnicu Kamenica 2, zabezpečili najmodernejšie vybavenie pre početné nemocnice a domy zdravia, 14 miliónov na dodatočné pôsobenie národnostných rád atď. Keď ide o plány v nadchádzajúcom období, plánujú začať s projektom

vzhľadom na minulý školský rok je takmer o jednu tretinu menej. Členovia mapovali vypuklé problémy a navrhovali aj možné opatrenia na sanáciu škôd vyplývajúcej z neblahého postavenia slovenčiny v procese vyučovania. Aj pre školský rok 2016/2017 NRSNM vypísala súbehy na udelenie štipendií pre stredoškolákov v Kovačici a v Petrovci, vrátane obyvateľov žiackeho domova, ako i pre vysokoškolských študentov, ktorí študujú na akreditovaných programoch na vysokých školách v Srbsku. Mienky a stanoviská NRSNM so školskou tematikou bol azda najobsiahlejší bod s množstvom podbodov, ale všetky tie boli posudzované iba ako mienky a stanoviská rady, lebo najnovšie Ústavný súd svojím rozhodnutím obmedzil možnosti rozhodovania alebo čiastočného vplyvu národnostných rád na výber riaditeľov škôl, školských výborov, takže na zasadnutí bolo počuť informácie, že sa niektorí riaditelia neslušne, ba i odmietavo, zachovali pri záväzku anketovania žiakov pre materinský jazyk ako voliteľný predmet, že sa aj v niektorých slovenských školách na zasadnutiach školských orgánov uvádzajú praktiky verejnej komunikácie iba vo väčšinovom jazyku a pod. Trináste zasadnutie NRSNM aktívne sledovali i hostia a v mene Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku sa prítomným ešte na úvod zasadnutia prihovoril jeho prvý podpredseda Pavel Hlásnik.

výstavby B a C bloku Klinického centra Vojvodiny. Terajšiu situáciu v tejto nemocnici Mirović ocharakterizoval ako nedôstojnú storočiu, v ktorom žijeme. Nové časti Klinického centra by sa mali rozprestierať na rozlohe 30-tisíc m², mali by obsahovať vyše 400 postelí a centrum by malo byť vybavené najmodernejšou zdravotníckou výbavou. Samozrejme, zaujímalo nás, aj čo vláda mieni podniknúť ohľadom nezamestnanosti v pokrajine. Na základe diplomatickej odpovede predsedu vlády sme sa dozvedeli, že sa pripravuje budovanie podnikateľskej infraštruktúry v obciach, kde ona neexistuje alebo nevyhovuje investorom.

41 /4720/ 8. 10. 2016

Týždeň ENERGETICKÁ TRANSFORMÁCIA SRBSKA

S novou energiou Oto Filip

nológiách venované Energetickej transformácii Srbska. Hovorilo sa na ňom o odkazoch Parížskej klimatickej konferencie, o programe Európa 2020, o riadení kvality ropných derivátov a integrácii regionálneho trhu, o energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojoch a riadení energie, o súčasných energetických technológiách a konkrétnych riešeniach a východiskách.

nergia je jav univerzálny – potrebujeme ju na všetko, čo robíme, kamkoľvek sa hýbeme, doma a mimo domu. Keďže jej je stále menej, možno ju chrániť hlavne dvoma spôsobmi: racionálnym využívaním a výraznejšou orientáciou na obnoviteľné zdroje, akými sú vietor, slnko, voda. Návody navonok jednoduché, v praxi však míľami vzdialené od žiaduceho stavu. Jasne to ukazuje údaj, že sa v Srbsku v pomere k hrubému národnému produktu troví až šesťkrát viac energie ako v Nemecku, alebo že sa dokonca štyridsať percent tej spotreby míňa na budovy. Až Z plenárky jubilejného fóra 85 percent domov je bez izolácie, hoci by sa vkladaním Predsedajúci fóra Dr. Tihomir do energetickej účinnosti mohlo Simić vyzdvihuje: „Energetická usporiť viac než 40 percent energie transformácia Srbska je medznípri každom objekte. kovým, prelomovým bodom, na Ozajstné množstvo rozborov sta- základe ktorého sa musíme – po vu, ale i príkladov, ako sa v energe- celom rade rokov príprav, stanotike správať v mesiacoch a rokoch venia stratégií a menení koncepcií pred nami, prinieslo koncom sep- rozvoja energetiky – vydať v ústrety tembra v poradí 10. Medzinárodné operatívnemu realizovaniu cieľov, fórum o čistých energetických tech- ktoré sú v tejto chvíli nosným sys-

zajtrajšok. V tej snahe odpovedať adekvátne na početné výzvy, uplatňovať súhru nových ideí, hľadať možnosti technologických východísk, opierať sa o inovačné vedomosti a novoustanovené stratégie nemožno prehliadnuť potrebu po celospoločenskej mobilizácii a priNajvyššie a nové uznanie: Top energy meraných programových akciách a aktivitách. témom hodnôt programu Európa S cieľom podnietiť takéto úva2020. Srbsko musí byť príkladom hy a skutky svetlo sveta k jubileu iným, ako aj akým spôsobom vy- uzrelo aj uznanie za najúspešnejšie užiť všetky zdroje: od energetickej realizované energetické projekty účinnosti, cez obnovi- v juhovýchodnej Európe menom teľné zdroje energie po TOP ENERGY. Prvý projekt súvisí modernizovanie exis- s hydroelektrárňou Bajina Bašta tujúcej infraštruktúry a týka sa rastu energetickej beza systémov. Naše fórum pečnosti, druhý s podnikateľskou v tom vidím ako podnet, skupinou IEE, orientovanou na základný impulzný bod vykurovanie na biomasu v Obci pre rozvíjanie uvede- Gradiška, tretí s Martis Commercom ných procesov. Keďže z Martonoša pri Subotici, ktorý si sme sa desať rokov na lepším využívaním energií otvoril tom angažovali, dúfam, nové podnikateľské perspektívy. že výsledky, ktoré nastú- Títo laureáti, ako aj nositelia deviapia, budú ozaj na mieru tich jubilejných chárt, sú príkladmi, šťastnejšieho, bohatšieho a lepšie- ktoré treba nasledovať. Lebo aj ho Srbska,“ podčiarkuje Dr. Simić. v energetike platí to všeobecne Uvádza tiež, že je starostlivosť známe: nič nie je také dobré a účino energetickú bezpečnosť kaž- né ako úspech. Veď je najčastejšie dého štátu a národa začiatkom jeden zárodkom ďalšieho. Energea koncom všetkých úvah o lepšom tika ich potrebuje mnoho, lebo má živote občanov, o modernej a vy- mnoho aj problémov. Nanešťastie, vinutej ekonomike a umožnení pritom aj dosť málo zdrojov, ktoré zamestnávania všetkým, ktorí dnes sa práve preto musia využívať najs obavami vyčkávajú vlastný neistý účinnejšie.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: ACO BABIĆ, PREDSEDA VOJVODINSKEJ PIKADO FEDERÁCIE

Je to aj o matematike a precíznosti O. Filip

edávny Veľtrh športu v Novom Sade veľa znamenal aj pre popularizáciu tzv. menších športov, medzi ktoré možno zaradiť aj pikado. Predsedu Pikado federácie Vojvodiny Acu Babića sme sa opýtali: – Prečo by sa mladý človek mal upriamiť práve na tento šport, teda ktoré sú jeho zásadné výhody? – Začnem výhodou, ktorú najčastejšie spomínam rodičom záujemcov. Pikado je azda jediný šport v súčasnosti, kde sa počas hry skloňujú štyri základné matematic-

www.hl.rs

ké počtové operácie. Ide o sčítanie, odpočítanie, násobenie a delenie jednocifernými, dvojcifernými a trojcifernými číslicami. Je to priam ideálna príležitosť, aby rodičia na tento šport upriamili deti, ktoré sú na tom buď dobre s matematikou, alebo sa potrebujú zlepšiť a zdokonaliť v nej. V prípade týchto druhých za pár mesiacov môžu zdolať uvedené operácie, lebo sú nútení permanentne používať

Informačno-politický týždenník

niektoré kombinácie, ktoré potrebujú v hre. Po druhé, pikado, ako aj každý iný šport, spôsobuje súťažný adrenalín, ak sa hrá súťažne. Tu je aj prianie trafiť do srdca terča, čo veľmi podnecuje všetky motorické schopnosti jedinca. Z esenciálnych ľudských a súťažných vlastností vyzdvihol by som zvlášť precíznosť. Predpokladom dosiahnuť ju je nutnosť, potreba sústavne cvičiť. Pikado je aj športom viace-

rých vekových kategórií. Máme súťažiacich, ktorí majú dvadsať, no na štátnej úrovni súťažia i ľudia vo veku nad päťdesiatpäť rokov. V zásade sa týmto športom môžu zaoberať ľudia vo veku od sedem do sedemdesiatsedem rokov: aj súťažne, aj rekreačne. Nie je neskoro, aby sa doň zapojili aj staršie osoby v tzv. tretej dobe. Tie sa tiež dokážu dobre uplatniť v závislosti od svojich zdatností, zručností, súťažných schopností. Môžu sa teda aktivizovať a následne siahať po najvyšších métach a súťažných výsledkoch: tak u nás, ako aj na európskej úrovni. • TÝŽDEŇ •

KULTÚRA DIALÓGU (4)

Na šikmej lavici Juraj Bartoš

tých univerzitách by som ani neho- univerzálnych hodnôt, ktorá kultúra voril“. Na ústrednú tému okrúhle- môže tvrdiť, že má monopol nad a Mijićovom sálaši pri stretnutí ho stola si posvietil z globálneho univerzálnymi hodnotami?“ intelektuálov, účastníkov sa- hľadiska, nastoľujúc otázku, či je Kulturologička Aleksandra Đulónu, ktorý funguje celé dve kultúra interkultúrneho dialógu rićová-Bosnićová sa sústredila na desaťročia, sa diskutovalo o kultúre možná a či je možné budovanie aktuálnu chvíľu kultúry vo Vojvodialógu. V prítomnom pokračovaní dákeho univerzálneho rámca pre dine v dvoch rovinách. Hovorila o prinášame výňatky z prejavov reční- dialóg medzi kultúrami. Podnietil k výzvach na pláne ideologického kov, ktorí sa zaoberali (pod)témou: úvahám aj otázkou: „Či sú kultúrne násilia a zablokovanej komunikácie, Ako ku kultúre dialógu v období hne- produkty rovnaké ako iné výrobky, respektíve o pokuse a možnosti vu a nenávisti. Názory na to, v akej či ich teda treba odkázať na trhové ustanovenia občianskej kultúry odspoločnosti žijeme, na smer, v kto- zákony, alebo sú špecifické a ich úlo- poru vo Vojvodine. rom sa uberá(me), ha v spoločenstvách, Občiansky vzdor nie sú vždy rovnaké... v ktorých vznikli, je by mal budovať „Keď ide o Vojvodišpecifická?“ V zhus- na troch zásadách nu, nikdy sa nedožila tenom výklade pre- či manieroch: na takého metodického zentoval skúsenosti jasnosti, verejnosti a konfrontačného medzinárodného a hlasnosti. Dnes potierania vlastnej spoločenstva, najmä je vo Vojvodine mentality ako v týchFrancúzska, súvisiace utilitarizovaná to dňoch,“ domnieval s liberalizáciou sve- verejná scéna, t. j. sa expolitik Živan Betového hospodár- médiá a vzdelávarisavljević a dodal: stva a v rámci nej nie, ktoré „sa stali „Vojvodina od straty postavenia kultúr- ručiteľmi novej jej ústavného postanych obsahov (filmu, spoločenskej kovenia roku 1988, po hudby, kníh). Ako munikácie“, povejogurtovej revolúcii, Pavle Sekeruš povedal: „Konečne, dala Đurićová-Bosnepretržite prežíva v 90. rokoch pred- nićová a dodala: Jovan Komšić krízu subjektu.“ Adchádzajúceho sto„Proces novej vokát Slobodan Beljanski podčiar- ročia intervenciou predovšetkým spoločenskej komunikácie sa kol, že „my sme zanedbané spolo- Francúzska bolo zabezpečené urýchlene rozvíja; dnes pripomíčenstvo, aj to v najširšom kultúrnom osobitné postavenie kultúry, t. j. na deväťdesiate roky, ale tu chýzmysle: hygienickom, mentálnom, jej vyňatie, čiže prihliadnutie na jej ba jasná polarizácia; občania sú estetickom, morálnom...“ Podľa špecifikum. Tieto procedúry, najjed- pomýlení chvíľkovou situáciou, názoru Nedima Sejdinovića Srbsko noduchšie povedané, viedli k tomu, takže čoskoro nebudú vedieť, či je v 90. rokoch predchádzajúceho aby sa štátom umožVojvodina spoločenstoročia „bolo akceptované ako nilo organizovať prostvo, ktoré sa chce islamský štát dnes“. Poukázal na tekcionistické opateurópsky integrovať, skutočnosť, že „žijeme v krajine, kde, renia, ktoré umožnia či je multikultúrnosť tobôž v niektorých malých prostre- prezentáciu vlastnej vo Vojvodine multidiach, ďaleko od očí verejnosti ľudí kultúry a ochranu od kultúrnosť rezervápalicujú z politických alebo iných záplavy kultúrnych cie alebo naskutku príčin“. V súvise s kultúrou dialógu produktov, ktoré existuje vôľa po podotkol, že sa mu „po celý čas prichádzajú zo Sposkutočnej autenticzdá, že sa učíme, aby sme sa stali jených štátov.“ V súkej komunikácii. (...) civilizovanými, učíme sa kultúre vislosti s otázkou, či je Kultúra ideologicky dialógu, učíme sa hovoriť, učíme v podmienkach drainšpirovanej Vojvosa učiť, učíme sa, že existujú isté matickej technickodiny sa v tejto chvíli inštitúcie, a že ich môžeme zriadiť“. -technologickej a fisústreďuje nie toľko Avšak dodal: „Akosi sa mi zdá, že nančnej nerovnosti Aleksandra Đurićována tvorbu kultúrnych naše inštitúcie, naša spoločnosť, je možná reciprocita Bosnićová obsahov, koľko, žiaľ, istý druh kópie, simulácie niečoho, a dialóg rozdielnych na produkciu nepriačo by naskutku mali byť inštitúcie kultúr, profesor Sekeruš uzavrel: teľov a tých, ktorých by z takéhoto a skutočný štát.“ „Kultúry sú výsledkom osobitného kultúrneho prostredia a skutočProfesor Pavle Sekeruš ohľadne vývinu na rozdielnych územiach a nosti bolo treba eliminovať. (...) dvoch desaťročí existencie Mijićov- v regiónoch, ale tá skutočnosť by Kultúrna situácia vo Vojvodine ho salóna skonštatoval, že „veľa nesmela byť prekážkou v hľadaní dnes je kultúra ideologických srbských univerzít je mladších než spoločných hodnôt. Hoci je každá vojen. Máme dva, podľa modesalón a o kvalite kádrov salónu a na výsledkom pretenzií po dosiahnutí lu z deväťdesiatych, príliš ostro

• TÝŽDEŇ •

skonfrontované kultúrne modely: jeden je ten, ktorý ešte stále stavia na fikciách a obsesiách bazírujúcich na národe a území, a druhý, ktorý sa usiluje o to, aby bol kozmopolitický, ktorý je občiansky a chce byť súčasťou interkultúrneho dialógu.“ Trochu odlišne súčasnosť, čiže spoločnosť, v akej žijeme, tlmočil politológ Jovan Komšić. Poukazujúc na „paradox ľudského rodu prítomný v tejto transformačnej fáze budovania demokracie, ktorú podľa istých kritérií môžeme nazvať konsolidovanou demokraciou a podľa iných polodemokraciou alebo čosi viac od volebnej demokracie, s možnosťou návratu k poloautoritarizmu“, o. i. poznamenal, že „zatiaľ nie je na scéne fašistický systém tortúry a teroru“. V tomto kontexte prízvukoval: „Z hľadiska inštitucionálnych predpokladov na demokraciu nájdeme celý rad argumentov, podľa ktorých je v Srbsku na scéne fáza čiastočne konsolidovanej demokracie. Zatiaľ neúraduje teror tajnej polície, ak vôbec bude úradovať, nechcel by som fatalisticky – nie je to v záujme ani národa, ani v záujme intelektuálneho spoločenstva tohto štátu – predpovedať finále transformačného obdobia v totalitnej despotii a tyranii nad individuálnymi a kolektívnymi a ľudskými právami.“ Podľa názoru Komšića „európsky proces, európske a medzinárodné okolie predsa má nadostač sily na to, aby svojím magnetizmom ekonomických, politických, bezpečnostných záujmov disciplinovalo politicky ambicióznych jednotlivcov“. Výklad uzavrel myšlienkou, podľa ktorej je „nerozvinutá demokracia lepšia od akéhokoľvek autoritárneho modelu moci“, a podčiarkol, že „vo verejných kritikách netreba byť iba posadnutý politickou, individuálnou, personálnou psychológiou jedného, druhého, tretieho vodcu, lebo predsa ide o dlhotrvajúce procesy“.

41 /4720/ 8. 10. 2016

Na pulze dní SO ZLATKOM KESLEROM, KAPITÁNOM A TRÉNEROM STOLNOTENISOVÉHO PARAOLYMPIJSKÉHO VÝBERU SRBSKA

Je možné žiť normálne, len treba chcieť Juraj Bartoš

v skupine prehrali po jednom strieborný kov v súťaži družstiev.“ zápase a postúpili z 2. miesta. Čo je vskutku to, čo v osud roku 2000 je selektor Úspech je o to väčší, že sme dových chvíľach rozhoduje a hlavný tréner reprezen- v niektorých zápasoch o medaily o víťazoch? tácie stolných tenistov s in- najprv prehrávali.“ „Taktika. Tréner musí vedieť validitou Srbska. Donedávna aj Čo podniká tréner v situ- doceniť, ako je na tom súper hrajúci kapitán a naskutku živá ácii, keď je „voda športová legenda. Zo šiestich Pa- v ušiach“? raolympijských hier (PH) sa ako „Pokúsil som sa hráč vrátil s piatimi medailami. pred štvrťfinálovými Je viacnásobný majster sveta, zápasmi vplývať na Európy, Juhoslávie, Srbska... zverencov psychicky, 15. PH v Riu de Janeiro mu boli povzbudiť ich. Povesiedme zaradom a do Brazílie dal som, že ak sme prvý raz na najväčšie svetové odohrali jeden zášportové podujatie odišiel „iba“ pas slabšie, v ďalších ako kouč. Nesúťažil. Viedol celok môžeme hrať lepšie, mužov a spolu s hrajúcou Bori- a tak sa aj stalo, najslavou Perićovou-Rankovićovou mä zásluhou Borislaaj družstvo žien. Zlatko Kesler. vy, ktorá premohla Toto meno má cveng v celom najvyššie nasadenú športovom svete. Magická ce- hráčku, Číňanku Jing luloidová biela loptička, raketa Zhou v pomere 3 : 0, v ľavej ruke, pingpong – je jeho hoci dovtedy iba preživot. Rozhovor, ktorý sme absol- hrávala. Jej víťazstvo vovali pod lúčmi septembrové- maximálne motivovaho slnka, práve na Michala, pri lo aj ostatných našich rybníku Oázy MB v Hložanoch, reprezentantov, taksme začali takto: že Mitar v súboji o 3. V Hložanoch 29. 9. 2016 Dovoľte, aby sme vám úvo- miesto porazil podľa dom zablahoželali k úspechu mňa najlepšieho hráča v ich psychicky v danej chvíli. Čo je v Riu. Rátali ste s ním? kategórii v poslednom desaťročí, to, čo mu najviac prekáža, čo „Úspech, ktorý sme dosiahli, Nóra Tommyho Urhaugha, hoci nemá rád, čo ho môže pomýliť, je nad očakávanie. Pred znechutiť. Musí taktiež odchodom som hovoril, vedieť, čo sa našim hráčže jednu medailu by sme kam a hráčom v zápasoch mali získať a z druhej sa lepšie a čo slabšie. Chuť po víťazstvách rástla každým darí tešiť – ak sa nám podarí Poznatky získavam počas vziať ju. Všetci si myslia, dňom, lebo naši paraolympionici si príprav a na nich staviame že som príliš skeptický, boli konečne vedomí, že nezápasia taktiku. Dôležité je vedieť že som pesimista, ale to len pre vlastný úspech a tých, ktorí v prestávke medzi setmi tak nie je. Existuje svetodať správne rady, ktoré vá rang listina, na ktorej nás poznajú, ale aj pre tých, ktorí umožnia, aby naši hráči Borislava Perićová-Ranko- nás nepoznajú. presadili to, čo je pre nich vićová pred PH v Riu bola lepšie a možné, a to aj pod druhá nasadená hráčka, nátlakom. Myslím si, že Nada Matićová bola štvrtá, Mitar dovtedy prehral s ním všetky v Riu prevážila ohromná vôľa, Palikuća šiesty a 12. bol Goran zápasy a nakoniec obsadil 3. túžba po úspechu a bojovnosť, Perlić. Na predchádzajúcich PH miesto. Nada v súboji o bronz čo bolo vidieť z radosti po kažsme boli dvakrát štvrtí v súťaži s Britkou Sue Gilroyovou pre- dom získanom bode.“ družstiev (v Pekingu a Londýne), hrávala 0 : 2 a predsa zvíťazila čiže reálne bolo očakávať jednu v pomere 3 : 2. Borislava zdolala PRAVDAŽE ZÁLEŽALO medailu a nádejať sa ešte jednej. aj druhú nasadenú Číňanku Miao Ako naši reprezentanti preNašťastie otvorili sa karty a vrátili Chang a získala zlatú medailu. žívali noc pred rozhodujúcimi sme sa so štyrmi, hoci traja naši Ony dve nakoniec vybojovali aj zápasmi?

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

„Nikto zo športovcov, ktorí hrajú veľké zápasy, v noci pred súbojmi o medaily nemôže spať ako treba, lebo ak im záleží na úspechu – a našim záležalo ešte ako! – sú psychicky napätí a vtedy sa ťažko zaspáva.“ Úspech na PH v Riu je pre náš stolnotenisový šport zatiaľ najväčší. Boli teda aj prípravy o poznanie kvalitnejšie než doteraz? „My máme zachodený systém príprav od januára do septembra alebo októbra; v závislosti od toho, kedy sú úderné súťaže v roku. Niektoré reprezentácie, s ktorými najlepšie spolupracujeme, dochádzajú na prípravy k nám, predovšetkým Slováci, Poliaci, Taliani, Rumuni a Chorváti. Potom odchádzame, aj oni, aj my, na súťaže o Svetový pohár a po ukončení nasledujú prípravy na záverečné hlavné súťaže (v septembri alebo októbri), teda sústredenia u nich. V tomto roku, keďže boli aj Majstrovstvá sveta, aj PH, bolo toho trochu viac, až desať kempov.“ Bola teda aj hmotná podpora štátu na vyššej úrovni než doteraz? „Áno. Pred odchodom na PH do Pekingu (2008) rozpočet Paraolympijského výboru Srbska vynášal zhruba 14 miliónov dinárov. Po tom, čo sa ministrom športu Srbska stal Vanja Udovičić, na PH v Londýne pred štyrmi rokmi sa rozpočet zvýšil zhruba trojnásobne. Nádejam sa, že po úspechoch v Riu budeme mať aj viac, lebo v porovnaní so západnými krajinami je to stále pomerne málo. Reprezentácie Nemecka, Anglicka, Talianska, Francúzska a iné, vlastne každé ich športové odvetvie, malo v Riu vlastného lekára a maséra. Reprezentácia Srbska mala len jedného lekára a maséra žiadneho. Mali sme tú výhodu, že sa dobre poznáme s kolegami zo Slovenska; vypožičiavali nám aj • NA PULZE DNÍ •

lekára, aj maséra.“ Mali ste času na obhliadky znamenitostí Ria? „Áno, ale nie veľa. Až keď sme skončili súťaže. Naši stolní tenisti zakončili účasť 17. septembra, domov sme sa vracali 22. 9., takže sme si medzičasom obzreli chýrečnú pláž Copacabanu, sochu Ježiša Krista Spasiteľa a pohorie Cukrovú hlavu (Pão de Açúcar).“ Zdá sa, že ste boli zastúpenejší v domácich médiách než doteraz... „Určite áno. Spoločenské siete a médiá zverejňovali naše výsledky hneď po ukončení súťaží. Jednoznačne sa nám dostala pozornosť väčšia ako kedykoľvek predtým, ľudia sa tešili z našich medailí...“ A tešili ste sa vy tam z toho, ako sa Srbsko teší z vašich výsledkov? „Pravdaže. To nás napĺňalo radosťou a psychickou pohodou. Chuť po víťazstvách rástla každým dňom, lebo naši paraolympionici si boli konečne vedomí, že nezápasia len pre vlastný úspech a tých, ktorí nás poznajú, ale aj pre tých, ktorí nás nepoznajú.“ Prečo ste sa rozhodli, že v Riu už sám nebudete hrať? „Predtým, než som havaroval, hrával som pingpong v STK Partizan v Báči vo Vojvodinskej lige (bola to vlastne II. zväzová liga vtedajšej SFR Juhoslávie) viac než desať rokov. Po dopravnej nehode som začal hrávať stolný tenis vo vozíku; v Londýne som mal už 52 rokov; semifinále som hral s Nemcom, ktorý mal 20 rokov, a finále s Číňanom vo veku 22 rokov. Môžete si predstaviť, ako to vyzerá... Máte už všetky možné tituly a medaily a treba mať rovnakú vôľu ako tí, ktorí sú na začiatku, ktorí majú ohromnú chuť zdolať práve niekoho s toľkými titulmi... Cítil som proste, že to už nejde tak ako predtým a s ohľadom na všetky okolnosti, vrátane veku, som ocenil, že stačilo, že sú tu noví a tiež úspešní: Borislava, Nada, Mitar a iní. Neviem, či viete, že oni trénujú a súťažia desať mesiacov v roku a až osem mesiacov trénujú dvakrát denne po dve hodiny, predpoludním a popoludní. Inak by nedosiah• NA PULZE DNÍ •

li úspechy ani približné tým, kých riešení alebo hoci v súvise predstaviteľov, kým na OH jedna ktoré dosiahli. V Srbsku máme s trochu menším výberom jedál časť ich športovcov bola. Podľa 9 osobitných stolnotenisových a podobne. Inak bolo všetko mňa to nie je dobre; tak sa mi klubov pre hráčov s invaliditou, v poriadku.“ vidí, že niekto favorizoval svodvakrát v roku hráme turnaje jich, čiže odstránením zhruba v rámci štátnych majstrovstiev NEMALI VYRADIŤ RUSOV 350 ruských olympionikov sa a máme aj 6 – 8 turnajov v NoIstý počet športovcov neod- iným zväčšili šance na zisk mevom Sade, Zreňanine, Belehra- cestoval na OH a PH pre vírus dailí. Iný dôvod zákazu účasti ruským športovcom nevidím, de, Niši, Leskovci, Smedereve... Zika? Hráme i rekreačnú súťaž keďže medzi nimi bolo Nového Sadu – spolu pomerne veľa favoritov. so zdravými stolnými Je možné, že jednotlivé tenistami.“ prípady dopingu naskutV našom zákone je zakotvené, ku boli. Jednotlivcov, ktorí Ako sa v nej darí paže každý verejný objekt musí mať používali látky, treba, saraolympionikom? „Darí sa nám dobre; toaletu, rampu a výťah pre vozíky. mozrejme, potrestať, avšak to si treba pozrieť. V tej trestať kompletnú V praxi sa predsa ešte stále vysky- netreba olympijskú, respektíve pasúťaži majú právo hrať všetci okrem hráčov, tujú problémy vyplývajúce z ne- raolympijskú reprezentáciu. ktorí súťažia v Superlige dôsledného uplatňovania zákona. Podľa mňa aj Medzinárodný zdravých. Mitar Palikuća olympijský výbor aj Medzinapríklad vlani v I. renárodný paraolympijský kreačnej lige vyhral 70 percent „Áno, veľa sa o ňom hovo- výbor sa dopustili veľkej chyby. rilo predtým, než olympionici O to skôr, že s rozhodnutím vyzápasov.“ Vraj keď ste roku 1996 získali odcestovali do Ria, a potom...? rukovali krátko pred začiatkom zlatú medailu v dvojhre na PH Potom sa už o tom nehovorilo a OH a PH.“ v americkej Atlante, v Báči vás nepísalo. To je, nech nepoviem, Aké je, podľa vašej mienky, vítalo 2 000 občanov... propaganda Ameriky a Západu. súčasné postavenie ľudí s in„Áno. Bol to prvý organizovaný Pred OH a PH v Pekingu bola reč validitou v Srbsku? Paraplegici masovejší prívet športovca vo o nevhodnom vzduchu, o tom avizovali protesty... vtedajšej Juhoslávii s účasťou a onom; nakoniec sa ukázalo, „Ako protestujú penzisti či celoplošných médií a som naň že to boli najlepšie organizo- robotníci, tak aj invalidi vyjadvané hry. Možno vírus v Brazílii rujú svoju nespokojnosť, najosobitne hrdý.“ Vráťme sa ešte trošku do naskutku aj bol, ale organizátori mä s nízkymi príplatkami na ošetrovanie nezaopatrených osôb. To je, podľa mojej mienky, normálne. Raz som však dostal pozvánku, aby sme vyšli do ulíc a urobili pochod, akým je známy Pride, s cieľom zviditeľniť osoby s invaliditou. Nešiel som. Mám za sebou teraz už sedem PH, ľudia ma poznajú. Nemôžu vás ľudia poznať, ak sedíte doma zamknutý; teda nie som zástanca pochodu ani jedného, ani druhého druhu, ale podporujem, ak protestujete preto, že máte nízke príjmy, príplatky, benefíciá; to podporím, lebo určite sú invalidné dôchodky slabé. Kebyže nepoberám štátnu rentu ako špičkový športovec, je veľmi otázne, či by som sa mohol V Pekingu v roku 2008 (z archívu Z. K.) zaoberať týmto, čo robím.“ Ria. Pred otvorením PH médiá hier uplatnili maximálne preV akej miere ste spokojní špekulovali o tom, že Brazílča- venčné opatrenia, nepočul som s infraštruktúrou, ktorú ponia nedokončia práce na ob- ani o jednom prípade ochorenia trebujú osoby s invaliditou jektoch; ako to tam vyzeralo? spôsobeného vírusom Zika.“ v našej krajine? „Keby ste začali porovnávať PH Aký je váš osobný názor „V súčasnosti nikto nemôže s tými v Pekingu alebo Londýne, na doping a zákaz účasti veľ- organizovať žiadne športové určite by ste mali poznámky kému počtu ruských olympio- podujatia pre nás, ak nemá inna OH a PH v Riu; nie preto, že nikov a paraolympionikov na fraštruktúru prispôsobenú našim niečo zostalo nedokončené, lež OH a PH v Riu? >>> ohľadne niektorých technic„Rusko na PH vôbec nemalo 41 /4720/ 8. 10. 2016

Na pulze dní >>>

veľa ľudí. Vtedy som bol ešte mladý, neveril som, nechápal; potrebám. Teraz už aj v našom nevedel som, čo so sebou... Tých zákone je zakotvené, že každý zopár mesiacov, kým ma nepreverejný objekt musí mať toaletu, miestnili do Rusandy, som sa rampu a výťah pre vozíky. V praxi pýtal, čo si mám začať, ako to sa predsa ešte stále vyskytujú bude vo vozíku, keď aj doma problémy vyplývajúce z nedômáme schody... ako na vozík, sledného uplatňovania zákona: ako z vozíka... stavbári povedzme urobia síce V Rusande som sa zoznámil rampu, ale namiesto štandards ľuďmi, dnes už kamarátmi, ktorí ného osempercentného sklonu boli vo vozíku aj desať rokov a prichádzali tam na rehabilitáciu. Ukazovali mi, ako jazdia nielen na vozíku, ale aj autom. Videl som iných, ako bojujú o život, naberal som postupne silu a vôľu, čerpal som aj zo skutočnosti, že som bol športovec, že to aj ja môžem zvládnuť, a tak sa aj stalo.“ Mali ste príležitosť poradiť priamo niekomu, kto utrpel podobné nešťastie ako vy? „Myslím si, že mnohým znamená veľa už aj to, že sme priniesli deväť medailí z Ria. Verím, že najmä pre mladších ľudí, ktorí buď utrpeli zranenia, alebo sa s invaliditou narodili, sú naše príklady vzpruhou, že ich podNa pláži Copacabana v roku 2016 (z archívu Z. K.) nietia, aby aj sami skúsili vydať niekedy má spád až 20 percent; a tak som za FK Slovan zohral pol nú odmenu. So súhlasom mesta zo seba viac a nevzdávať sa.“ takú rampu nemôžeme zvlád- sezóny. Potom som v apríli roku garsónku som predal a kúpil Keby vám zajtra zavolal nienuť.“ 1983 havaroval. Autom som sa som byt na Novej Detelinare, kto, kto povedzme ochrnul, Súhlasíte s názorom, že by ponáhľal do Selenče, mali sme kde žijem aj teraz.“ a spýtal sa, čo má robiť, čo by ste, na krídlach úspechov v ísť na zápas do Báčskeho Nového Čitateľov môže zaujímať, ako ste mu povedali? Riu, myslím na paraolympioni- Sela, ale skončil som vedľa vo- ste sa vyrovnali so správou, že „Zrejme by to bol niekto, kto kov, mohli verejnosť upozorniť zovky a utrpel zranenie chrbtice. po havárii zostanete ochrnutí už o mojom prípade niečo vie, na rôzne nedopatrenia? Kým som ležal v kúpeľoch a že prichodí žiť „v invalidnom kto ma trochu pozná, nuž by „My to aj robíme. Aj teraz, pro- Rusanda, Jožka Tót, ktorý vte- vozíku“? som mu povedal, že keď som stredníctvom tohto rozhovoru, dy dozeral na invalidný to prekonal ja, môže to ako i vždy, keď hovoríme pre šport Vojvodiny, teda aj aj on. Len nech sa vemédiá, poukazujeme na to, čo stolný tenis, a zároveň bol nuje niečomu, čo vie, nie je dobré, a hovoríme o tom, trénerom STK Vojvodina alebo čo sa môže a chce Nuž by som mu povedal, že keď naučiť, čo ho zaujíma. čo chýba. Na prijatí u prezidenta v Novom Sade, ma vyzval, Nikolića sme tiež pripomenuli aby som hral pingpong na som to prekonal ja, môže to aj on. Veď ľudia s invaliditou niektoré veci, ktoré treba zlep- vozíku. Prvý turnaj paraple- Len nech sa venuje niečomu, čo vie, aj pracujú, zakladajú si šiť. Rovnako pochválime to, čo gikov som absolvoval roku čiže – je možné alebo čo sa môže a chce naučiť, čo rodiny, je dobré.“ 1985 v Melenciach, keď ma žiť normálne, len treba prihlásila istá zdravotná ho zajíma. Veď ľudia s invaliditou aj chcieť.“ „UŽ NEBUDETE CHODIŤ...“ sestra. Súperi boli rekreanti, pracujú, zakladajú si rodiny. Aké máte pred sePrepáčte, prosím, že sa pý- až na Mileho Ilića, ktorý bou životné či športam: z akej rodiny pochádzate? hrával v Rakúsku (tam aj tové ciele? „Narodil som sa v Selenči roku havaroval), takže som hral s ním „Kým som ešte ležal v nemoc„Hm, ťažko povedať... Nestí1960 a roku 1966 sme sa presťa- finále a premohol ma. Zápas bol nici v Belehrade, nazdávajúc sa, ham o tom uvažovať; všetko sa hovali do Báča, kde môj otec (už dobrý, nuž ma idea zaujala a za- že o tri mesiace zase budem hrať točí tak rýchle... Teraz sme sa nie je živý) pracoval v bytovo- čal som trénovať a hrávať v novo- futbal, istý terapeut, ktorý tam vrátili z Brazílie a už rozmýšľame -komunálnom podniku, takže sadskom STK Vojvodina. Keďže pracoval, a s ktorým som sa už o tom, čo nás čaká v nasledusom chodil do srbskej základnej som zaznamenával víťazstvá, dobre zoznámil (hrávali sme júcom roku: MS a ME, či teda školy. Moji starší súrodenci, ses- pozvali ma aj do reprezentácie spolu pingpong), keďže som odštartovať prípravy v januári, tra a brat, chodili do slovenskej hráčov s invaliditou. dobiedzal, mi povedal na rovinu: alebo už v decembri. Ešte dva školy v Selenči. Stolný tenis som Na prvých Majstrovstvách Eu- ,Chrbtica je v takom stave, že roky budem v tomto kole, a pozačal hrať rok po tom, čo sme rópy, na ktorých som sa zúčastnil už nikdy nebudeš môcť chodiť, tom uvidíme, či sa poberiem aj prešli do Báča, lebo ma brat Fero, (vo Viedni roku 1989), Ilija Đu- a budeš sa pohybovať pomocou do Tokia na PH roku 2020, alebo ktorý tam už hrával, vodieval na rašinović (terajší predseda STK vozíka.’ Tak ako to vraj už robí to nechám na mladších...

tréningy. Miko Zolňan bol v Báči mojím prvým trénerom a tam som hrával po ukončenie Strednej ekonomickej školy v Báčskej Palanke. Roku 1979 som sa zamestnal v báčskom cukrovare. Prv, než som šiel do armády, začal som hrať malý futbal, celkom obstojne. Po návrate z armády som síce začal zase hrať pingpong, ale čoskoro ma zavolali do Selenče,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Spin) a ja sme obsadili 2. miesto v skupine družstiev. Až po rok 1999 som jazdieval na tréningy z Báča do Nového Sadu. Bolo to únavné, prakticky som domov chodieval iba prespať. Po ukončení bombardovania Juhoslávie som si v Novom Sade prenajal byt. Roku 2006 som zvíťazil na MS vo Švajčiarsku, mesto Nový Sad mi udelilo garsónku a od štátu som dostal aj slušnú peňaž-

• NA PULZE DNÍ •

Ľudia a udalosti ZO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Traja noví úradujúci riaditelia Katarína Gažová

a 6. zasadnutí báčskopetrovského lokálneho parlamentu vo štvrtok 29. septembra ústrednými bodmi boli zmeny vo vedení troch podnikov, zakladateľom ktorých je obec. Po odchode doterajšej riaditeľky Strediska pre sociálnu prácu Obce B. Petrovec Aleksandry Arseninovej do starobného dôchodku na zasadnutí zhromaždenia za úradujúcu riaditeľku na obdobie pol roka vymenovali psychologičku Biljanu Drakulićovú z Maglića. Doterajší riaditeľ Progresu Vladimír Turan podal demisiu na túto funkciu a na vedúce miesto v Progrese na šesť mesiacov vymenovali Ljubomira Kabića, diplomovaného právnika z Nového Sadu. Zmena

sa udiala aj vo vedení Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. Z funkcie riaditeľa odvolali Daria Adamovića z Maglića a na pol roka do funkcie úradujúceho riaditeľa vymenovali Jána Pavlisa, profesora telovýchovy z Petrovca. Rozprava sa viedla aj o návrhoch na najvyššie obecné ocenenia. Nakoniec ZO schválilo návrhy, že Cenu obce na rok 2016 dostane jubilujúce Divadlo VHV v Petrovci a posthumne aj prof. Dr. Ružica Beljanská-Čonkićová. Osobitné verejné uznanie Obce B. Petrovec na rok 2016 udelia profesorke hudobnej kultúry, aktuálnej riaditeľke Gymnázia Jána Kollára v Petrov-

ci Anne Medveďovej z Petrovca a Športové uznanie za rok 2015 Pavlovi Spevákovi, dlhoročnému športovému pracovníkovi, futbalovému trénerovi a rozhodcovi z Petrovca. Podľa návrhu Komisie pre administratívno-mandátne otázky zhromaždenie schválilo zánik mandátu výborníčky Márie Marko-

vej z Hložian a novým výborníkom sa stal Milanko Kolarski z Kulpína, člen SPS. Bez diskusie výborníci schválili rozhodnutie o spôsobe a podmienkach subvencovania pobytu detí v Predškolskej ustanovizni Včielka v Báčskom Petrovci. Takisto schválili Správu o práci a finančnú správu VP Direkcia pre výstavbu Báčsky Petrovec na obdobie 1. 1. 2016 – 30. 6. 2016. Zhromaždenie uvoľnilo z funkcie doterajšie zloženie Rady pre rodovú rovnosť a doterajšie zloženie Rady pre mladých a vymenovalo nové zloženia oboch rád. Zmeny sa udiali aj v štruktúre Správnej rady a Dozornej rady Strediska pre sociálnu prácu a doplnené bolo aj Rozhodnutie o organizácii obecnej správy. Schválená bola aj správa o práci na šk. rok 2015/2016 a ročný plán práce na šk. rok 2016/2017 PU Včielka. Zvolená bola Komisia pre plány a schválená analýza stavu bezpečnosti na cestách v Obci B. Petrovec za rok 2015.

ZASADAL STAROPAZOVSKÝ OBECNÝ PARLAMENT

Opravný rozpočet a kádrové zmeny Anna Lešťanová

kulte v Belehrade – odbor územný plánovateľ a špecialistické štúdium ýborníci Zhromaždenia obce urbanistická obnova – mestá v noStará Pazova na schôdzi, ktorá vom miléniu zakončil na Archisa konala v utorok 4. októbra tektonickej fakulte v Belehrade. vo veľkej zasadačke V staropazovskom tzv. Bielej budovy, podniku Urbanizam jednohlasne prijali je zamestnaný od demisiu doterajšienovembra 2012. ho riaditeľa Dragišu Výborníci ďalej Lajovića a za úraduschválili rozhodnujúceho riaditeľa Verejtie o opravnom rozného urbanistického počte obce na bežný podniku Urbanizam rok, ktorého celkový vymenovali Darka Isobjem je 3 miliardy ailovića, územného 46 miliónov a 11-tisíc plánovateľa zo Starej dinárov. Počas rozPazovy. Tak výborníci pravy o tomto bode z radov koalície pri Darko Isailović, rokovacieho programoci, ako aj výbor- riaditeľ Urbanizmu mu výborníci opozičníci z radov opozície ných strán z Novej pochválili jeho profesionálne na- Pazovy vyjadrili mienku, že je písaný životopis a zároveň kon- málo prostriedkov vyčlenených na štatovali, že by to mal byť dobrý toto Miestne spoločenstvo, zvlášť príklad do budúcna, ako sa lokál- s ohľadom na to, že je tam potrebnemu parlamentu predstavujú né vystavať športovú halu, revinoví ľudia. Darko Isailović (1984) talizovať cestnú infraštruktúru získal diplom na Geografickej fa- a iné. Na otázky a pripomienky

• ĽUDIA A UDALOSTI •

stručne odpovedal Miodrag Teodorović, náčelník obecného oddelenia pre financie. Podľa jeho slov niektoré investície, ktoré sa realizujú napr. v Starej Pazove, sa nevzťahujú iba na toto mesto, lež na celú obec a konkrétne uviedol Noví výborníci Željko Madžarević (zľava) projekt dostavby a Petko Andrić zložili prísahu a úpravy budovy obecného súdu so sídlom v Starej mu hospodárenia na bežný rok Pazove, ktorý je republikovou troch verejných podnikov – Diustanovizňou významnou pre rekcie pre výstavbu Obce Stará Pazova, Vodovodu a kanalizácie život všetkých občanov obce. Na tomto v poradí 7. zasad- a Čistoće. Výborníčka Ana Pejovićovánutí staropazovského obecného parlamentu dvaja noví výborníci -Stankovićová oboznámila lokálny z volebnej listiny Aleksandar Vučić parlament, že vystúpila z výbor– Srbsko víťazí Željko Madžarević níckej skupiny Voľba za našu obec z Novej Pazovy a Petko Andrić zo – Zelená strana a že v nadchádzajúcom období bude zastupovať Starej Pazovy zložili prísahu. Výborníci väčšinou hlasov záujmy Skupiny občanov Hnutie schválili zmeny a doplnky progra- za Obec Nová Pazova. 41 /4720/ 8. 10. 2016

Ľudia a udalosti Z ČINNOSTI RADY MS PIVNICA

V ústrety voľbám Elena Šranková

a svojom septembrovom zasadnutí Rada Miestneho spoločenstva Pivnica schválila rozhodnutie vypísať voľby na členov Rady MS. Voľby sa uskutočnia 13. novembra a v nich si občania tejto dediny zvolia nové vedenie na nadchádzajúce štvorročné obdobie. Potrebné tlačivá na prihlasovanie kandidátov si možno prevziať v kancelárii MS a prihlášky kandidátov treba volebnej komisii podať do 28. októbra 2016. Ako informuje tajomníčka MS Pivnica Vlasta Šusterová-Červená, RMS počíta 11 členov. V minulých voľbách sa na členov RMS prihlásilo len 13 kandidátov, čiže záujem o členstvo bol veľmi slabý. Je to pravdepodobne z tých dôvodov, že Miestne spoločenstvo toho času má veľmi malé, takmer nijaké ingerencie. Terajší členovia RMS sú viac-menej aktívni a na zasadnutiach, ktoré bývajú každé tri mesiace, sa zúčastňujú v dostatočnom počte. Predsedom je Ondrej Blažek. Tak ako to vždy

býva, spočiatku sú členovia plní entuziazmu a veria, že niečo zmenia a vykonajú v prospech svojej dediny. Neskoršie, keď uvidia, že to nejde, že nieto peňazí, čo je prvým predpokladom každej roboty, ich nadšenie postupne vyprchá. Aj terajšia rada postúpi hodne problémov tej novej. Je veľa toho, čo je dôležité a čo sa žiada riešiť. Veľkým problémom sú priekopy, čiže odvádzanie atmosférickej vody. Tajomníčka MS hovorí, že už mnohokrát písali VP Úrad pre výstavbu Obce Báčska Palanka, aby vypracovali projekt, aby inšpekcia mala na základe čoho podnikať a aby každý občan vedel, akú hlbokú priekopu má vykopať pred svojím domom. Problémom je i pouličné osvetlenie, lebo pol dediny ešte stále nemá vymenené žiarovky. Jedným z väčších projektov, ohľadom ktorého stále naliehajú na obecné štruktúry, je cesta Silbaš – Pivnica, kde ide o takých šesť kilometrov cesty. Voda z vodovodu je tiež problém, lebo potrubie je staré, 30- až 40-ročné. Od roku 2010, odkedy VKP Ko-

Vlasta Šusterová-Červená

munalprojekt spravuje vodovod, vymenili iba 500 metrov potrubia. Problémom sú teda tie základné potreby občanov a o niektorých ďalších nemožno ani hovoriť. Občania akoby si už zvykli, že Pivnica je na poslednom mieste v obci. Komentujú to hlavne negatívne, sú naštvaní, i keď vidia, že je ťažko niečo spraviť, keď nieto prostriedkov. Už sa s tým akosi nikto ani nechce chytiť za pasy. V rozhovore s tajomníčkou Vlastou Šusterovou-Červenou sa dozvedáme aj o tom, ako sa riešila záležitosť ohľadom referenda týkajúceho sa odvozu smetí a VKP Komunalprojekt. Platnosť referenda, ktorý sa uskutočnil

28. júna 2015, vypršala po roku, ale očakávajú, že sa predsa len dosiahne nejaká dohoda. Najmä preto, že v obecnom zhromaždení v Báčskej Palanke majú Viliama Slavku, ktorý je námestník predsedu obce poverený rozvojom miestnych spoločenstiev, a dvoch výborníkov Miroslava Hemelu a Drahoslava Baďuru, vďaka ktorým by sa mala nadviazať lepšia spolupráca, aby sa to doriešilo pre dobro Pivničanov a v súlade so zákonom. Keďže terajším výborníkom mandát čoskoro vyprší, zostáva na tých nových, aby sa pustili do riešenia tejto situácie, ale aj iných otázok, ktoré trápia občanov.

STARÁ PAZOVA

Kto neplatí za vodu, zostane bez nej Anna Lešťanová Verejný komunálny podnik Vodovod a kanalizácia v Starej Pazove v týchto dňoch začal s akciou odpájania neriadnych poplatníkov z vodovodnej siete, bez ohľadu na to, koľko peňazí dlhujú. Ako hovorí Mara Gvozdenac, hovorkyňa podniku, bez vody zostanú všetky domácnosti, ktoré boli so svojím dlhom za vodu oboznámené upomienkou a zároveň pozvané do podniku Vodovod a kanalizácia, aby podpísali dohodu o splácaní dlhu na niekoľko splátok. Neriadnych poplatníkov je hodne a väčšina z nich účty za strovenú vodu neplatila dlh-

www.hl.rs

Kto zostane bez vody, musí zaplatiť i opätovné pripojenie na vodovodnú sieť

Informačno-politický týždenník

šie obdobie, teda nie iba pár mesiacov dozadu. V podniku hovoria, že nie vždy však ide o zábudlivých ľudí. O svojich dlhoch zvyčajne vedia a značné problémy si spôsobia aj sami už tým, že v tej súvislosti nič nespravia. „O našich spotrebiteľoch vody sa staráme aj s ohľadom na ťažkú ekonomickú situáciu, v ktorej sa občania nachádzajú. V súlade s platným zákonom sa snažíme všetkým vyjsť v ústrety, a preto takéto akcie nemáme v podniku radi,“ prízvukovala Gvozdenac a doložila, že takéto nepopulárne opatrenia sú prinútení podnikať predovšetkým v záujme nehateného fungovania podniku.

Mnohí občania účty za vodu platia riadne a nemusia mať žiadne obavy, že zostanú bez nej. „Zaujímavý je aj nasledujúci údaj, ktorý sme si všimli v súvislosti s platením účtov. Naši spotrebitelia účty za strovenú vodu neplatia pravidelne z mesiaca na mesiac, kým napr. každý mesiac riadne platia za elektrickú energiu, plyn, internet, telefón. Kubík vody stojí 45,54 dinára a štvorčlenná domácnosť v letnom období priemerne spotrebuje okolo 20 kubíkov mesačne. To je menej než tisíc dinárov, čo je oveľa menšia suma v porovnaní s uvedenými účtami,“ akcentovala hovorkyňa VP Vodovod a kanalizácia. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z VEĽTRHU HOSPODÁRSTVA 2016 V NOVEJ PAZOVE

Zmenšiť počet nezamestnaných Anna Lešťanová

rámci 10. Regionálneho veľtrhu hospodárstva, ktorý sa uskutočnil 22. a 23. septembra v Športovo-rekreačnom komplexe bazénov v Novej Pazove, prebiehala verejná debata pod názvom Sivá ekonomika a práca na čierno – výročie uplatňovania Zákona o inšpekčnom dozore. Debatu organizovala Sociálno-ekonomická rada Obce Stará Pazova a účastníci rokovali o vzniku sivej ekonomiky a práci na čierno v našej spoločnosti, ako aj o ich negatívnych vplyvoch na zamestnaných, zamestnávateľov a samotný štát. V rozprave zvlášť akcentovali význam ďalších aktivít štátnych orgánov a inšpekčných služieb v zmysle uplatnenia nového zákona a dosiahnutia čím lepších výsledkov. Na území Sriemu pracuje deväť inšpektorov, ktorí sa v posledných mesiacoch výrazne

zamerali na prácu v teréne. Prezentácie venované týmto aktuálnym javom v spoločnosti mali hostia tribúny. Podľa slov Ivana Radaka, poradcu pre médiá v Národnej aliancii pre lokálny ekonomický rozvoj (NALED), cieľom vládou schváleného národného programu na zamedzenie sivej ekonomiky je zmenšiť jej objem z 30,1 na 26,7 percenta hrubého domáceho produktu, čiže o niečo viac ako miliardu eur v nadchádzajúcich piatich rokoch. Program pozostáva zo 68 konkrétnych opatrení, z čoho sa polovica vzťahuje na represívne opatrenia. Ako však bolo počuť, cieľom nie je trestanie, lež stimulácia tých, ktorí hospodária v sivej zóne, aby prestúpili do legálnych rámcov. V debate sa zúčastnili aj Čedanka Andrićová, tajomníčka sociálno-ekonomickej rady Srbska, Tomislav Stajić, tajomník Zväzu

Veľtrh hospodárstva bol priam ideálnym miestom na usporiadanie verejnej debaty a veľtrhu zamestnávania

samostatných syndikátov Vojvodiny, a Stanko Krstin, predseda Únie zamestnávateľov Vojvodiny. Druhým významným sprievodným podujatím bol veľtrh zamestnávania. Viac ako 20 zamestnávateľov v spolupráci s Národnou službou pre zamestnávanie – filiálkou v Sriemskej Mitrovici ponúklo okolo 500 nových pracovných miest rozličných profilov, na ktoré potrebovali tak robotníkov s najnižšou kvalifikáciou, ako aj vysokovzdelané kádre. Zahraničné spoločnosti pôsobiace na týchto priestoroch najčastejšie potrebovali robotníkov priamo vo výrobe s tretím a štvrtým stupňom vzdelania.

Jedným z hlavných cieľov veľtrhov zamestnávania je priamy kontakt medzi dopytom a ponukou pracovných miest a promócia nezamestnaných osôb. Mnohí si na veľtrhu zamestnávania v Novej Pazove hľadali hocijaké zamestnanie, bez ohľadu na to, akú školu zakončili. Z Národnej služby pre zamestnávanie na veľtrh vyslali asi 600 nezamestnaných zo Staropazovskej a Inđijskej obce. Podľa existujúcich údajov v sriemskom regióne je nezamestnaných 23 000 ľudí – najviac v Sriemskej Mitrovici a najmenej v Obci Pećinci. V Obci Stará Pazova je okolo 3 000 nezamestnaných.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Vyššie štipendiá pre študentov Stanislav Stupavský

o štvrtok 29. septembra sa uskutočnilo piate riadne zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd, na ktorom výborníci prerokovali 52 bodov rokovacieho programu. K návrhu zmien obecného rozpočtu na rok 2016 zdôvodnenie podala náčelníčka Oddelenia pre financie Jadranka Nedićová. Ako vysvetlila, zmeny sa vzťahujú na zabezpečenie prostriedkov v sume viac ako 1 000 000 dinárov potrebných na krytie úhrady dôchodkov pre bývalých obecných funkcionárov. V pokračovaní zasadnutia obecný prokurátor Milan Filipović zdôvodnil návrh rozhodnutia o úhradách za prácu predsedov a členov správnych a dozorných rád verejných podnikov a ustanovizní, ktorých zakladateľom je Zhromaždenie obce Šíd. Podľa tohto rozhodnutia, ktoré zhromaždenie schválilo, predsedom správnych a dozorných rád patrí úhrada v sume 6 000 dinárov za jedno zasadnutie a členom 5 000 dinárov za zasadnutie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Náčelník obecnej správy Romko Papuga podal zdôvodnenie rozhodnutia o užívaní práva na materiálnu pomoc pre deti a na štipendiá žiakov a študentov z územia obce. Novinka je v tom, že sa do budúcna štipendiá budú poskytovať iba žiakom a študentom, ktorí majú priemernú známku nad 8, a nie všetkým, ktorí podali žiadosť, ako to bolo

doteraz. Z druhej strany uviedli, že štipendiá pre študentov budú teraz citeľne vyššie. Podľa rokovacieho programu výborníci v pokračovaní zasadnutia schválili niektoré kádrové otázky, čiže vymenovali nových členov správnych a dozorných rád verejných podnikov a ustanovizní, zakladateľom ktorých je Zhromaždenie obce Šíd. O TITUL EURÓPSKA METROPOLA KULTÚRY 2021 Nový Sad sa uchádza rôznymi spôsobmi. Jedným zo súčasných sú rozmanité pútače na túto tému. Pútač zvaný Nádej stojí pri vchode do kampusu Novosadskej univerzity. Konečné rozhodnutie o tom, ktoré mesto na starom kontinente získa prestížne uznanie, má byť schválené v polovici októbra. O. F.

41 /4720/ 8. 10. 2016

Ľudia a udalosti ZBER TOXICKÝCH OBALOV V PETROVSKEJ OBCI

Vydarila sa aj druhá akcia v roku Jaroslav Čiep

odľa dynamiky, ktorú uviedla Inšpekcia pre ochranu životného prostredia Obce Báčsky Petrovec v spolupráci so združením SECP a novosadskou odbornou poľnohospodárskou službou, vo štvrtok 29. septembra na území Obce Báčsky Petrovec zorganizovali ďalšiu akciu zberu toxickej ambaláže z pesticídov a herbicídov. Zber sa konal v Kulpíne, Báčskom Petrovci a v Hložanoch. Na konci Ulice jarmočnej v Petrovci jednotlivcov, ktorí prichádzali s vrecami s toxickými obalmi, vítali aj obecní inšpektori Tatiana Milina Turanová a Boško Lukáč. Z obecnej inšpekcie v minulom období vyzývali občanov, aby obaly nevyhadzovali, ale aby ich trikrát zmyli, prepichli, zbalili do plastových vriec, uzavreli a priniesli na určené miesta, kde ich nakladali do kamióna. Podľa slov obecnej inšpektorky pre ochranu životného prostredia Turanovej, akcia bola úspešná, rovnako ako aj tá, ktorú

Toxický odpad budú v Báčskopetrovskej obci zbierať aj v nasledujúcom roku

zorganizovali v prvej polovici roka. Podľa jej slov ekologická akcia tohto druhu je potrebná nielen v petrovskom prostredí, ale v celom Srbsku, lebo poľnohospodári nemajú kam odkladať plastové fľaše, ktorých obsah použijú pri postrekovaní obilnín, takže často zakončia na

lokálnych skládkach. Pritom je nebezpečné, keď sa ich kancerogénny obsah dostane do podzemných vôd alebo do vzduchu pri spaľovaní. „Naši občania sa tohto roku dobre organizovali a evidujeme, že obaly v prvom polroku priniesli z viac ako 100 domác-

ností. K tomu pripočítame aj účastníkov druhej akcie,“ povedala inšpektorka a dodala: „Táto akcia bude pokračovať naďalej. Pousilujeme sa nájsť spôsoby, ako tento odpad konštantne odoberať na jednom mieste, z ktorého by sme ho distribuovali k patričným recyklérom, aby nezakončili na depónii a neznečisťovali prostredie. Naši občania dokázali, že majú ekologicky vysoké povedomie a že chránia životné prostredie aj tým, že nevyhadzujú obaly do komunálneho odpadu. Všetkým svedomitým rodinám sa odvďačíme bezplatnými sadenicami stromov.“ O tom, ako podniky postupujú s týmto druhom odpadu, Turanová hovorí, že „podľa zákona podniky by mali mať zmluvu s odberateľmi pre tento druh ambaláže“. Obaly zozbierané v akcii (viac ako 500 kg) prevzal kompetentný tím podniku PVV, ktorý tento toxický odpad distribuoval do zahraničnej spaľovne.

4. KUKURICIÁDA V SELENČI

Posedenie pri varenej kukurici Juraj Berédi

elenčskí penzisti v čele s Jurajom Kubečekom ako hlavným organizátorom aj tohto roku usporiadali už tradičnú, v poradí 4. kukuriciádu. Podstata je v tom, že Juraj Kubeček každoročne pestuje kukuricu na varenie, ktorú posadí po zbere jačmeňa a ktorú potom varia na ulici v kotle alebo kotloch, čo závisí od množstva, pred domom penzistu Pavla Berédiho, kde sa penzisti každodenne v predvečerných hodinách stretávajú, – ako hovoria – na diváne. Tohto roku surovinu na varenie poskytol aj Jozef Vadina, ktorý tiež pestuje tento druh kukurice. Idea variť kukuricu a usporiadať

www.hl.rs

toto podujatie sa zrodila na bežných posedeniach penzistov, na ktorých si rozprávajú príhody zo života a neraz analyzujú aj stav

Informačno-politický týždenník

v dedine. Možné je tam sa dozvedieť rôzne zaujímavé informácie z dedinského života, tak z minulosti, ako aj zo súčasnosti

Selenče. Tak sa zrodila aj idea o kukuriciáde, s jednoduchým cieľom: nech sa niečo zaujímavé deje. Varenú kukuricu potom rozdávajú zdarma všetkým, ktorí si prídu pochutnať na tejto kedysi veľmi obľúbenej pochúťke. Juraj Kubečka hovorí, že týmto podujatím chcel vzdať hold zrnku kukurice, ktoré slúži ako základ všetkých živočíšnych krmív, bez ktorých by neboli ani rôzne iné podujatia, ako klobasiády, slaniniády a iné, kde ako surovina slúži mäso. Hoci tohto roku kukuriciáda nebola tak navštívená ako minulé roky, penzisti sú predsa spokojní. Podstatné je, že sa neprerušila tradícia a toto pekné kamarátenie pri kukurici pokračuje. • ĽUDIA A UDALOSTI •

49. LORIST PREBIEHAL OD 28. SEPTEMBRA DO 2. OKTÓBRA 2016

Pútače jesene Oto Filip

nohí tunajší obyvatelia a cezpoľní návštevníci považujú rozmanité jesenné veľtrhy za najzaujímavejšie, najpútavejšie a najkrajšie zo všetkých. V prvom rade ten prvý a najstarší z nich menom LORIST, ktorý v roku 2017 oslávi polstoročie existencie, už celé desaťročia obsahovo koncentrujúci lov, rybolov, šport, nedávno i turizmus. Jeho predjubilejné vydanie vyštartovalo v stredu 28. septembra, dláždiac zároveň cestu veľtrhovým podujatiam Komu svoje líšky predám? novším: veľtrhom turizmu, Konštatovaním, že dlhá trašportu, koniarstva... Vítajúc účastníkov a návštev- dícia súboru medzinárodných níkov generálny riaditeľ No- veľtrhov s názvom Lorist svedčí vosadského veľtrhu Slobodan o ich význame pre poľovnícky Cvetković osobitne kvitoval sku- a rybársky turizmus, ako aj pre točnosť, že je vystavovateľov na iné odvetvia ekonomiky, podLorist-e až o dvadsať percent predseda pokrajinskej vlády viac ako vlani: tristo namiesto Đorđe Milićević oficiálne otvoril vlaňajších dvestopäťdesiat, z uvedené podujatie. Predtým sa čoho asi tretina účinkuje po zmienil o poľovníckych revíroch prvýkrát. Na lákavosť a atraktivi- v Srbsku, ktoré sú medzi najleptu jesenných podujatí poukázal šími v Európe, vyzdvihujúc, že i primátor Nového Sadu Miloš poľovníctvo a tento druh turizVučević slovami, že rok čo rok mu treba vrátiť tam, kam patria zoskupujú čoraz viac účastníkov. a kde boli kedysi. Spôsobom, To podľa neho dokladuje, že je ako na to, je udržateľný rozvoj Srbsko stabilným, perspektív- lovu, zlepšenie kvality diviny, nym a bezpečným miestom na rozvoj podnikania, že ponúka dobré podmienky na spoluprácu, ako aj to, že sa stratégia rozvoja Nového Sadu opiera práve o tie oblasti ekonomiky, ktoré sa prezentujú na Novosadskom veľtrhu. Ako povedal, nie je veľa miest, ktoré majú to šťastie mať aj rieku, aj horu, aj plodnú rovinu, tiež množstvo hospodárskych potenciNový obsah – drezúra dravého vtáctva álov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Lorist otvoril Đorđe Milićević

Tradičné exponáty – lovecké pušky

kvalitná a premyslená stratégia... Vzhľadom na prírodné zdroje, ktoré máme, mohli by sme sa v tomto stať lídrami v regióne, – uviedol podpredseda Milićević. Lorist-om, na ktorom vystavovatelia prezentujú až šesť oblastí zaujímavých pre návštevníkov: lov, rybolov, šport, ekológiu, lesníctvo a hortikultúru, novosadské výstavisko zase ožilo, podobne ako v dňoch májových, keď prebieha medzinárodný poľnohospodársky veľtrh. Okrem výstavnej zložky záujemcov upútali aj viaceré tematické výstavy, tak isto niektoré sprievodné programy.

ZLATÉ MEDAILY AJ DO PETROVCA. Na práve ukončenom 49. Medzinárodnom veľtrhu turizmu, ktorý prebiehal od 29. septembra do 1. októbra v Novom Sade, tradične oceňujú i kvalitu turistickej ponuky. V súťaži účasť malo množstvo hotelov, reštaurácií, etno dedín a etno domov v Srbsku a v regióne. Veľkú zlatú medailu za kvalitu a diplom aj tohto roku získala petrovská reštaurácia Aróma za vysokú kvalitu slovenskej národnej gastronómie. Okrem Arómy na večierku šampiónov vo štvrtok 29. septembra zlatou medailou v oblasti ubytovacích kapacít sa ovenčili Eko apartmány v Petrovci majiteľky Márie Adamovićovej. Na snímke: Denis Potkonjak a Mária Adamovićová so zlatými medailami Novosadského veľtrhu. J. Č. Foto: z rodinného albumu 41 /4720/ 8. 10. 2016

Ľudia a udalosti V JÁNOŠÍKU USPORIADALI VÝSTAVU O ÚPRAVE HLAVY ŽIEN

Skrine skrývajú rarity Jasmina Pániková

radičné kroje, ktorými sa hrdili naši predkovia, možno pomerne často vidieť na početných festivaloch alebo pri hociktorom kultúrno-umeleckom programe. Avšak keď ide o časti odevu, ktoré boli určené na ozdobu hlavy, nevenuje sa im zvláštna pozornosť, alebo si ich vedľa pestrých krojov ani veľmi nevšímame. A pritom sú naozaj povšimnutiahodné. Veď naše staré mamy, aj keď neboli všetky z bohatých rodín, mali krásne ručníky, stužky a čepce, ktorými dopĺňali svoj odev. O tom, že bolo presne určené, pri ktorých príležitostiach ich majú nosiť, nemusíme osobitne hovoriť. K slávnostnej príležitosti, akou je kirvaj, v miestnostiach jánošíckeho farského úradu v nedeľu 2. októbra otvorili výstavu Krása úpravy hlavy žien v Jánošíku. Výstavu organizovali MOMS Jánošík a Združenie žien

Miestnosť na farskom úrade bola plná tradičných ručníkov

Viac ako 120-ročná polôčka

Jánošíčanka. Iniciátor výstavy, farár jánošícky Slađan Daniel Srdić, ako aj predsedníčka Združenia žien Ľudmila Gábrišová poznamenali, že boli prekvapení počtom prinesených ručníkov, stužiek, čepcov a iných pomôcok, ktorými si ženy upravovali hlavy.

Na výstavu priniesli početné ručníky, ktoré si kedysi kládli na hlavu a krk, a to brokátové, plyšové, kašmírové a vyšívané, ktoré zase boli určené na sviatočné a smútočné príležitosti. Osobitnú zbierku tvorili čepce – na každý deň a príležitostné. Jeden z naozaj početných si určite zaslúžil osobitnú pozornosť. Ide o tzv. polôčku, ktorú v Jánošíku kedysi nosievali ženy, pokým nenarodili prvé dieťa. Vyložený exponát bol aj najstarší – má viac ako 120 rokov.

Skutočnosť, že sú jánošícke skrine plné rôznych skvostov, potvrdila aj táto výstava, ako aj to, že naše staré mamy boli skutočne šikovné vo vyšívaní, výbere farieb na výšivky a vedeli si vážiť to, čo mali. Stačí sa iba pozrieť na 100-ročný ručník a všetko je jasné. Práve na tieto hodnoty chceli organizátori poukázať návštevníkom výstavy, ale aj svojím malým spoluobčanom, keďže výstavu zakomponovali aj do Detského týždňa.

NAMIESTO KOMENTÁRA

Keď zostaneme bez jazyka... Juraj Bartoš

ebyť svalnatého pohyblivého útvaru v ústnej dutine menom jazyk, ľudia by, pravdepodobne, nerozlišovali chute. Určite (alebo opäť len – asi) by sa bez najdôležitejšieho orgánu ľudskej reči dorozumievali oveľa ťažšie. Pravdaže, ako medaila má dve strany, tak i jazyk vie byť meč s dvojitým ostrím. Môže viesť k zblíženiu dvoch a / lebo viacerých ľudí, spoločenstiev, národov, krajín, štátov a rovnako môže spôsobiť medzi nimi nesváre a nedozerné nepriaznivé, v ojedinelých prípadoch až tragické následky... Zhruba 7 miliárd ľudí žijúcich na Zemi hovorí niektorým zo 6 000 – 7 000 existujúcich jazy-

www.hl.rs

kov. Sme svedkami paradoxu: počet ľudí na planéte sa rapídne zvyšuje, pokým počet jazykov enormne klesá. Vek každého jazyka závisí síce aj od počtu ľudí, ktorí ho používajú, ale aj, keď nie práve predovšetkým, od starostlivosti oň. O nás Slovákoch žijúcich v Srbsku sústredených predovšetkým vo Vojvodine, sa dávno hovorí, že sme „najzelenšia vetva národa slovenského“. Uchu lahodiaca syntagma sa ale závratnou rýchlosťou odsťahúva do komnaty času minulého. Prinajmenšom z dvoch dôvodov. Počet Slovákov v Srbsku úžasne klesá: roku 2002 nás tu bolo 59 021 a roku 2011 už iba 52 750 (až o 10,6 % menej!). Zároveň klesá kvalita materinského jazyka. Lebo: ubú-

Informačno-politický týždenník

da detí, ubúda slovenských tried v základných školách a vytvárajú sa kombinované, zanikli (alebo sú práve na výdychu, ako obete transformácie a privatizácie) médiá informujúce (prevažne, alebo aj) po slovensky, z menšinových redakcií Rádio-televízie Vojvodina (vrátane slovenských) sa stali rubriky!? Materinský jazyk vpíjame spolu s materinským mliekom. Čo je pre dieťatko v plienkach materinské mlieko, to je pre príslušníkov národa materinský, respektíve národný jazyk. Odhliadnuc od „vonkajších“ alias „objektívnych“ okolností, nemožno zanevrieť na skutočnosť, že my Slováci žijúci v Srbsku tu a teraz zrejme nehovoríme tým istým slovenským jazykom.

Ocitli sme sa vo veži babylonskej, utiekame sa (ako kto) k tej či onej opcii v aktuálnom zložení Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny či v Matici slovenskej v Srbsku, k tej či onej politickej strane. Mnohí z nás poškuľujú po osobných výhodách, ktoré by z „vernosti“ mohli kvapnúť. Navzájom sa osočujeme; hádžeme si polená do kolies. Nevieme „nájsť spoločný jazyk“. Keď raz padneme, keď zostaneme bez jazyka, bude po nás. Je to (pomerne) prirodzený proces, veľmi podobný tomu, keď odumiera strom či človek. Nie je aspoň rovnako ľudské (ba i slovenské) starať sa – spoločnými silami svalov i ducha – o predĺženie veku, v tomto prípade (aj) jazyka? • ĽUDIA A UDALOSTI •

U DURGALOVCOV V PIVNICI

Život dediny v skratke Elena Šranková

ulz jednej dediny najlepšie nahmatáme a zmeriame prostredníctvom rečí jej občanov. Stalo sa tak aj nedávno u Durgalovcov v Pivnici, keď sme si spolu sadli ku kávičke a koláčom. Rozhovor sa začal o prázdnych domoch a sťahovaní Pivničanov na Slovensko. A potom sa už reči nedali zastaviť... Tak sme sa dozvedeli, že pivnické deti, podobne ako aj tie z iných dedín, odchádzajú do stredných škôl a na fakulty na Slovensko. Odišlo však aj zo 10 celých rodín, robiť do automobiliek. V niektorých prípadoch sa manželka vrátila a na zárobkoch zostal len manžel, inde manželka ani neodišla, a sú aj rodiny, ktoré sa po štyroch – piatich rokoch vrátili. Tí, čo odchádzajú za prácou na Slovensko, ale aj do Talianska, Rakúska a na Maltu, svoje majetky v rodnej dedine nepredávajú, čo znamená, že sa plánujú vrátiť. Čas ukáže, ako to vlastne bude. V dedine je ináč veľa prázdnych domov, napríklad v ulici, v ktorej je 80 domov, takmer 20 je prázdnych. Mnohé domy kúpili Rómovia a cena im je veľmi nízka. Dom bez kúpeľne možno kúpiť za takých 3 500 eur, iný v dobrom stave

za 4 000. Nie je ťažko sa dovtípiť, že je všetkému na príčine nedostatok pracovných príležitostí. V Pivnici si akú-takú prácu predsa len možno nájsť. Tak istý podnik zamestnáva hodne robotníkov, ale načierno a za 20-tisíc mesačne. Je tam aj stolárska dielňa, v ktorej robí 20 – 30 robotníkov, potom mlyn a, pravdaže, je aj možnosť ísť do „nádnice“. Pivničania chodievajú rezať cirok do Selenče, chodia aj

Anna a Janko Durgalovci

na maliny do Ratkova a zasa do ich dediny prichádzajú „nádničiari“ z iných prostredí. Tí, čo vlastnia menej zeme, sami si ju obrobia, ale tí, čo majú väčšie majetky, majú problém nájsť pracovnú

V dedine je čoraz viac prázdnych domov

silu. Málo mladých chce robiť za mzdu. Zle je to aj s dobytkárstvom, podľa ktorého Pivničania boli kedysi známi. Voľakedy v každom dome bola aspoň jedna dojnica, ale odvtedy, čo pred 14 rokmi zavreli známu pivnickú mliekareň, situácia sa veľmi zmenila. Sú však súkromné farmy, ktoré chovajú 20 až 30 kráv a mlieko odváža istá známa mliekareň. Keď ide o poľnohospodárske kultúry, sója a kukurica sú číslo jeden. Pivničania okrem toho pestujú pšenicu a jačmeň, kým pre cirok sa rozhodujú stále menej. Ak ho skôr pestovali na takých 1 000 jutár, teraz ho bolo hádam len 100. Problém je totiž s predajom, lebo Selenčania majú veľa vlastného ciroku. Viacerí Pivničania sa orientovali na zeleninárstvo. Pestujú

hlavne papriku a zemiaky, niektorí aj mätu. Vďaka štyrom poľnohospodárskym predajniam vo svojej dedine sa môžu dobre zásobiť osivom, hnojivom a ochrannými prostriedkami, ako aj súčiastkami pre stroje. Dopestované môžu predať na desiatich výkupných miestach, kde sa výplata koná dohodou. Keď sú ceny výhodnejšie, Pivničania odvážajú svoju úrodu aj do Savinho Sela. V Pivnici majú k tomu benzínovú pumpu, dobre zásobené predajne, v ktorých bývajú akcie, no keď sa rozhodnú na väčšie nákupy, občania odchádzajú do marketov do Ratkova, Báčskej Palanky a Nového Sadu. Pulz Pivnice sa zdá byť pravidelný, i keď slabší než v minulých rokoch. Aspoň ho tak cítia jeho občania.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

znamuje sa a radí sa (aj to zdarma, a tak hádam iste určite aj darmo) občanom, tobôž tým, ktorí donášajú, to jest nepriamo sprostredkúvajú iným, čo trebárs pougár „bubnoval“, aby svojim nadriadeným alias priateľom, s ktorými majú – hľa, čo je zázrak! – absolútne rovnaké názory na absolútne všetko, o čom sa, kdekoľvek a kedykoľvek a akokoľvek ich nadriadení či priatelia s absolútnou istotou a absolútnou správnosťou vyjadrujú, aby teda donášali pougárske správy také, aké sú, teda neskreslené, neobo• ĽUDIA A UDALOSTI •

hatené „detailmi“, ktoré pôvodné správy neobsahujú. Aby ich nadriadených alias priateľov s veľkým P netriafal šľak, keď sa dopočujú, že pougár verejne „spomenul“ ich ctené meno a priezvisko, hoci to nie je pravda, a aj keby pravda bola, mohli by a vari by aj mali vedieť, že ak už sú osoby významné a teda verejné, podliehajú (aj) pougárskej pozornosti, ktorá na nich môže a SMIE) byť usmernená (aj) cez osobitné, trebárs tzv. satirické či sarkastické okuliare. Ide tu predsa o zdravie dotyčných Výtečných Osobností Nášho Verejného Živo-

ta (VONVŽ), ktoré VONVŽ sa pod prívalom adrenalínu spôsobeného nepresne podanou donesenou správou vzrušia a vzápätí volajú (bez overenia si originálnej pougárskej správy) na pougársky úrad a „svojmu pougárikovi“ odkazujú: „Ešte sa my dvaja stretneme!“ Taký odkaz v civilizovanom svete možno pochopiť aj tak, aj onak; či vari (UŽ, ani) nie? Slovom, ctení donášači, prosím láskavo, dajte si pozor pri prezentácii doneseného. Aspoň kým sa (ak sa, nedajbože, aby sme sa, nuž ale, nič nie je nemožné) nedostaneme

tam, kde sa dostali a nie je to ani tak dávno, presne 8. septembra 2016, občania krajiny menom Kórejská ľudovodemokratická republika. Kde, ako uviedol slovenský nezávislý denník Nový čas, komunistický diktátor Kim Čung-un zakázal sarkazmy, ktoré ľudia používajú pri bežných každodenných rozhovoroch. Ten istý diktátor, ktorý sa vyhráža jadrovými zbraňami, ba občas ich dá vyskúšať. Nie div, že sa obrovská časť planéty pýta, či je pri zdravom rozume. Ten tiež má svojich donášačov, takže: BUM!

41 /4720/ 8. 10. 2016

Ľudia a udalosti KOVAČICKÝ OKTÓBER 2016

Ručné práce, fazuľa, koláče… Anička Chalupová

ohtoročné podujatie Kovačický október 2016 sa oficiálne začalo už v piatok 30. septembra, keď predstavitelia Miestnej bojovníckej organizácie, členovia Obecného výboru Komunistickej strany a vedúci Juhoslovanského strediska Tito položili vence a minútou ticha pri pomníku v strede mesta vzdali hold 64 padlým bojovníkom NOB. Krásne slnečné počasie v sobotu 1. októbra popoludní vylákalo na nádvorie Miestneho spoločenstva viac ako tisíc ľudí, ktorí navštívili nielen 10. Etno jarmok ručných prác, starých remesiel a gastronómie, ale aj tradičnú tortiádu, ktorú pripravili členky Ženského spolku v Kovačici v čele s vedúcou Zuzanou Jonášovou. V tejto jubilejnej akcii sa zúčastnili ľudoví umelci, remeselníci, predstavitelia spolkov a rôznych iných združení zo Starej Pazovy, Gadžin Hanu, Vojlovice, Dobanoviec, Báčskej Palanky, Silbaša,

Aj na Detskom jarmoku lákala bohatá ponuka Tohtoročné oslavy sa začali tradičnou poctou pri pomníku padlých bojovníkov

návštevníci mohli vyskúšať chute okolo dvadsať tort, ktoré pripravili usilovné ruky členiek kovačického Ženského spolku. Nielen na obdiv, ale aj na koštovku návštevníkom ponúkali dobošovú, čokoládovú, brezovú, ovocnú a iné druhy tort. V druhý deň ústredných osláv Kovačického októbra 2016 v predpoludňajších hodinách na nádvorí MS Kovačica sa uskutočnila tradičná, v poradí 12. Kovačická Nielen horliví jazdci na dvojkolesových tátošoch, ale aj výborní kuchári: členovia tímu Nameless Riders

Etno jarmok z roka na rok láka čoraz väčší počet účastníkov

Báčskeho Petrovca, Kysáča, Zreňanina, Kačareva, Aradáča, Pančeva, Smedereva, Michaloviec a Piešťan zo Slovenska, ako aj z dedín Kovačickej obce. Po príležitostnom kultúrno-umeleckom programe, v ktorom okrem hostiteliek vystúpili aj členovia divadelnej sekcie a folklórnej skupiny pri ZŠ v Kovačici, členky Tanečného klubu Balerina z Pančeva, predstaviteľky dievčenskej speváckej skupiny Perly, ženská spevácka skupina Soľanka z Michaloviec zo Slovenska a iní,

www.hl.rs

fazuliáda, súťaž vo varení fazuľovej polievky. O titul najlepšej uvarenej fazule súťažilo 16 domácich kuchárskych tímov: Šimonovci, Namless Riders, EKV, Miro Jonáš, Rolo tim, Švehly, Ženský spolok, DHS Kovačica, K2, Boris Dišpiter, Šarkan, Fagani, SFRJ, D´Toxi, Šljivo 2 a Zránike. Podľa rozhodnutia výberovej komisie, ktorú tvorili

Tradičná tortiáda aj tentoraz potešila milovníkov maškŕt

Informačno-politický týždenník

Želislav Kováč, Ján Petrovič a Dragan Kirić, prvé miesto si zaslúžil kuchársky celok motorkárov Nameless Riders, na druhom mieste zakotvili Zránike a na treťom mieste tím Švehly. V mene organizátora Športového družstva v Kovačici poháre a diplomy víťazom slávnostne odovzdal Ján Husárik, zástupca predsedu Obce Kovačica. V popoludňajších hodinách na kovačickom trhu si na svoje prišli aj účastníci tohtoročného

Na javisku vystúpili aj herci z divadelného predstavenia Zypa Cupák

Detského jarmoku. Ponad predajné pulty sa sotva videli maličkí obchodníci, ktorí nielenže dobre zarobili, ale sa aj výborne pobavili. Predávali detské hračky, knihy, bábiky zo šúpolia, domácich miláčikov, živé a umelé kvety a iné, no kupujúci sa vari najviac zaujímali o sladké a slané maškrty, ktorými prispeli maminky, staré mamy, tetky… • ĽUDIA A UDALOSTI •

V BIELOM BLATE

Usporiadali ďalšiu sladkú fiestu Vladimír Hudec

bez toho sa zrejme musí, a tak aj tohtoročný Sladký deň vcelku eviatu v poradí sladkú fiestu možno ohodnotiť ako vydarený. pomenovanú Sladký deň Účastníčky vystavili veľký počet v nedeľu 2. októbra zorga- rôznych starobylých, ale aj tých nizoval Klub žien z Bieleho Blata. modernejších koláčikov, a ukázali, že napriek uponáhľanej dobe ženy si vždy nájdu času na prípravu chutných koláčov v domáckej výrobe. Musíme, žiaľ, konštatovať, že počet návštevníkov, ktorí si prišli pozrieť túto gastronomickú výstavu a zároveň kúpiť koláče, bol citeľne menší ako v uplynulých rokoch. Podujatie sa začalo krát- Predsedníčka spolku Anuska Simonyová (v drepe vľavo) a predseda poroty István Pozsár s víťazmi tohtoročnej súťaže kym kultúrno-umeleckým programom. ké, lebo vraj „všetky O koláčoch koláče boli chutné a ich prípraa vidieť, že boli prive spievali pravované s láskou“. a recitovali Rozhodnúť však mupo slovensky, seli a jednohlasne za maďarsky, srbnajchutnejší koláč na sky, bulharsky tohtoročnom podujaŽeny z Mužlje podľa mienky poroty žiaci bieloblattí vyhlásili jablkovú najkrajšie upravili svoj stánok skej Základnej pitu, ktorú pripravila školy Bratstva Mirjana AuguštinoZúčastnilo sa spolu 16 ženských a jednoty. Prítomných vá z Titelu. Druhé spolkov pestujúcich ľudové tradí- pozdravila predsedmiesto obsadila ducie, a to z Titelu, Elemíru, Lukinho níčka Klubu bieloblová pochúťka kitnkéz Sela, Mužlje, Srbského Itebeja, latských žien Anuska z kuchyne Smiljany Debeljače, Orlovatu, Botoša, No- Simonyová a svojím Mrakovićovej z Kikinvého Bečeja, Budisavy... Aj tohto žartovným spôsobom dy a tretie tekvicový roku, rovnako sa pri- Rušno bolo pri hajdušickom stánku koláč, ktorý pripravila ako vlani, sa hovoril na podujatí zúaj hosť zo Šajkaša, častnilo málo známy pastier Gojspolkov zo sloko z populárneho venských proTV vysielania 5kastredí. Okrem zanje. hostiteliek Všetky účastníčky svoje stánky sa snažili čím krajso sladkými pošie ozdobiť svoje chúťkami mali stánky a zapôsobiť iba Hajdušičanna porotu, ktorá aj ky, Kysáčanky toho roku pracovala a Aradáčanky, v tradičnom zložení: členky AsociáIstván Pozsár, Jarcie žien Rada. mila Hromčíková, Žeby sa ostatné Milena Godová, slovenské spolSmilja Nedeljkovo- Aj deti spievali, o čom inom, ak nie o koláčoch ky nemali s čím vá a Mária Cherťa- kú úlohu ochutnať a zhodnotiť Ksenija Grujićová z Botoša. Za predstaviť, ale- Pastier Gojko svojím vtipným nová. Okrem toho, takmer sto rôznych koláčikov, najupravenejší stánok vyhlásili bo je v otázke rozprávaním vymámil že hodnotila úpravu a ako to uznal jej predseda I. stánok Spolku pestovateľov ľuúsmev na tvárach všetkých niečo iné? stánkov, táto poro- Pozsár, vskutku to nemala ľah- dových tradícií Rebus z Mužlje. prítomných Koho niet, ta mala ozaj neľah-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

41 /4720/ 8. 10. 2016

Ľudia a udalosti NA DEDINSKÝCH OSLAVÁCH V BIELOM BLATE

Súťažne a veselo Vladimír Hudec

Jeleň zorganizoval tradičnú súťaž „šicara“ (triafanie do hojdajúceho sa terča), v ktorej sa zúčastnilo 150 poľovníkov z 15 dedín. V konkurencii tímov vyhral tím z Lazareva

osledný septembrový víkend v Bielom Blate je vyhradený pre dedinské oslavy, keď si Bieloblatčania početnými podujatiami pripomínajú Deň oslobodenia v druhej svetovej vojne. Tak tomu bolo aj toho roku. Už v piatok delegácia Miestneho spoločenstva a lokálnej samosprávy položila kvety k pamätníku padlých bojovníkov. Druhý deň bol prevažne športový. Nezabúdajú na spoluobčanov padlých Poľovnícky spolok v druhej svetovej vojne

Poľovnícka súťaž „šicara“ tradične priláka veľký počet účastníkov a druhé a tretie miesto obsadili Bieloblatčania. V konkurencii jednotlivcov najpresnejší bol János Kovács z Lukinho Sela, druhý bol Edvin Pálinko z Mužlje a tretí Zlatko Šago zo Starej Pazovy. V konkurencii mládežníkov najlepšie triafal

ŽIACI Z BIELEHO BLATA POBUDLI NA SLOVENSKU

Nové vedomosti, nové zážitky Miluška Sabová

ový školský rok pre bieloblatských žiakov začal nenáročne. Dynamika sa však začala, keď dostali oznámenie, že majú príležitosť cestovať na Slovensko. Tak siedmi

Témou turnusu bolo slušné správanie v rodine, v škole, medzi spolužiakmi a vôbec v spoločnosti. Dopoludnia mali žiaci hodiny slovenského jazyka, kde si s učiteľkou Ivetou Vojcíhovou osvojovali nové výrazy, termíny a obohacovali slovnú

Po hodinách slovenčiny obdivovali krásy prírody žiaci z Bieleho Blata odcestovali v organizácii Matice slovenskej v Srbsku do RZ Polenilec pri Hronci, do školy v prírode, a to zdarma. Bol to výnimočný zážitok pre deti, lebo mnohé z nich nikdy neboli na Slovensku, a už vôbec nie samy, bez rodičov.

www.hl.rs

zásobu. Poobede mali organizované aktivity, hry s animátormi, v ktorých sa radi zúčastňovali. Hoci bieloblatskí žiaci boli najmladší, rovnoprávne sa zapájali do všetkých aktivít s ostatnými deťmi z Maďarska. Nadviazali aj nové priateľstvá s deťmi z Budapešti, Dabaša,

Informačno-politický týždenník

Slovenského Komlóša a Békešskej Čaby. Nezabudnuteľné zážitky si priniesli zo sálaša Zbojská, kde sa zoznámili so životom zbojníka Surového a jeho skupiny. Okrem toho videli proces výroby rôznych druhov syrov, zvlášť korbáčikov. Iste si dlho budú spomínať aj na výlet do Vysokých Tatier.

Kristijan Síč, druhý bol Viktor Sabo a tretí Šimon Dalibor. Rušno bolo aj na futbalovom ihrisku, kde zápasy zohrali kohútiky a veteráni FK Mladosť. Ústredným podujatím v nedeľu bola tretia súťaž vo varení rybacej polievky spôsobom starých rybárov, ktorú zorganizovalo združenie rybárov rekreantov Lieň. Pekné počasie a dobrí hostitelia prispeli k dobrej nálade účastníkov. Podľa ocenenia trojčlennej posudzovacej komisie najchutnejšiu polievku uvarila skupina Pericu Laškého zo Stajićeva. Osobitné uznanie za najlepšie upravený pracovný priestor a najveselší tím dostal tím Štukice z Bieleho Blata. Kamarátenie pokračovalo na ľudovej veselici pri hudbe bieloblatskej skupiny Bellami. Nechybovala, pravdaže, ani tá, deťom najobľúbenejšia jarmočná časť s bohatou ponukou hračiek a sladkostí, ako aj zábavný park. Foto: M. Nedeljkov

NOVÁ ŠKÔLKA. Vo štvrtok 29. septembra v dedine Kukujevci v Šídskej obci Jelena Đokovićová, manželk a slávneho tenistu, otvorila budovu, v ktorej je upravený priestor a zariadená nová škôlka. Adaptáciu budovy a kúpu zariadenia financovala Nadácia Novaka Đokovića sumou 40 000 eur. Pre škôlku je upravených 100 štvorcových metrov priestoru kapacity 50 detí. To je veľká pomoc pre obyvateľov dediny Kukujevci. St. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (34)

Vilka varí, prišiel Dragan; zahučala siréna Ján Cicka PONDELOK 24. mája Dažďu visia nohy. Mrholí. Na východe sa ukazuje slnko. Čo je to za počasie? Popŕcha a vzápätí zasvieti slnko... Poplach. B-52. To nemá ani Amerika. „Šecko zlô“ je naše. Aj panika. Už sme ale bez paniky. A radi by sme boli aj bez Ameriky. „Gádensonábič“. Mrzké zahrešenie z Červeného vína. Neviem, čo znamená. Na ľudovú nôtu: Ani mi je ani, ako bolo vlani, také NATO mám, každý mi ho haní. Rádio hlási zredukovanú jazdu autobusov. Päťka pôjde iba päť- – šesťkrát denne. Čakám, kedy úplne prestanú jazdiť autobusy. Nateraz je tak: odídeš do mesta predpoludním, vrátiš sa popoludní. Nebol som ešte vidieť kompu na Dunaji. Vraj sa na ňu vmestí šesťsto ľudí. Ak sa to nahne a prevrhne? Pôjde do kelu. Nedajbože!!! Napadlo mi: Sterijovo pozorje sa tradične začína 26. mája a končí 3. júna. Bude aj tohto roku? Verím. Neverím. Verím. Neverím! Prečo nie? Máme koncerty na námestí, výstavy v galériách, kino predstavenia, športové preteky, futbalové zápasy... Odišiel som po chlieb o pol siedmej. Mešká. Nebol prúd. Predsa som kúpil čierny chlieb a jogurt. Čipernej predavačke vravím: „Keď nemáte chleba, dajte mi aspoň úsmev.“ Usmiala sa. O pol ôsmej idem spať. Teplota od 8 do 20 °C. Popoludní lejaky. Zajtra bude rovnako ako dnes. Chlieb meškal; čakal som do pol ôsmej. Zaspal som o ôsmej. Zobudil ma strýko Arso, ktorého žena strihala, kým ešte bol prúd. Rozkrákoril sa tak hlasne, no zbohom, spánok. Prišla Stana z práce a vraví: „Bol tu Mile Bojkin z 1. poschodia pre plynovú bombu, teda fľašu. Žena božia, vieš, kde ju mal ukrytú? Medzi bytmi v šachte!“ Pred pol dvanástou ktosi povedal Vilke, že pred Milanom je front na cigarety. Šiel som za ňou. Čakali sme do pol druhej. Nič. Vediac o ich prechmatoch, zostal som čakať. Zase len nič. Vystriedala ma Vilka. O chvíľu sa vrátila, že vraj prišla Jaca a definitívne oznámila: „Niet cigariet!“ Vypili sme kávu s Vilkou o 15.30 • ĽUDIA A UDALOSTI •

hodine. Vilka varí obed, prišiel Dragan, zahučala siréna. Huh! Začali sme obedovať, lietadlá nad nami krúžia, zlovestne hučia. Zopár výbuchov zaznelo niekde nablízku. Spoza pravého rohu náprotivnej Zelenej budovy sa valí čierny dym. Ľudia odhadujú: rafinéria, benzínový sklad v priemyselnej zóne, nádrž... Lietadlá odleteli, idem dojesť obed. Kým hučia, hlcem knedle. Výbuchov sa nebojím, ale to mumlanie lietadiel nad nami... Toho sa bojím a – bodka! A šlus! Je 16.30 hodín. Stane sa pije káva, tak ideme znovu aj my. Musím začať užívať tabletky, lebo ma „obleje“ horúčka. Mumlú ako medvede, krúžia ako jastraby! Kurvy skurvené! Horúčka. Tabletky. Toto píšem v tme: Niet prúdu. Vilka uvarila knedle so slivkami a višňami. Sedia a mlátia: Stana, tetka Sara a Juca. Zhltol som 5 višňových. Siréna o 21.49 hodine. Je námesačná noc. A predpovedali lejaky. Do našej bicyklárne prišlo niekoľko susediek: Katica, Jovanka, istá tetka s vojvodinským prízvukom, veľká Milena. Síčovka zliezla dolu skôr. Čakáme, kedy zahučia lietadlá. Majú ideálne podmienky šarapatiť. Rade spí, na dvere bytu napísal: „Ne diraj lava dok spava!“ Aj ja som akýsi ospalý, hoci som spal od 17.00 do 19.30. Až som sa spotil. Najradšej by som spal ešte, ale spánok neprichádza na oči. Silnejší od neho je strach. Keď píšem tieto riadky, je už 22.39, teda hodina po siréne. Bol tu Isa, že či budem službukonajúci v kryte. Budem: 27. mája od 00.00 do 6.00. Rozprávali sme sa s ním o probléme starkej Síčovky. Dohovorili sme sa, že ju premiestnime do krytu, dáme jej aj posteľ a povieme: „Je rozkaz, že starí a chorí musia byť tu.“ Prípadne zavoláme jej deti, dcéru a syna a povieme im: „Alebo si ju berte k sebe, alebo sa tu pri nej striedajte.“ Nevieme, ani čo jedáva, či vôbec jedáva, či má, či nemá lieky... My susedia sa budeme o ňu starať, ale v prvom rade je to predsa povinnosť detí. Ale o tom potom... UTOROK 25. mája Deň mladosti. Narodeniny súdruha Tita. Keby sme boli trochu rozumnejší,

mohli sme ich oslavovať aj dnes, a nie mať sprostú vojnu. Námesačná noc bola pokojná do rána. Ja so Sulićom sme šli spať poslední, krátko po druhej nad ránom. Ale horkýže spánok. O siedmej nás zobudili hodiny svojím vrčaním. Vilka šla na trh, ja na autobusové nádražie počkať na našu Aničku, ktorá sa do NS prišla učiť, lebo doma sa nemôže. Po nej nám brat Paľo poslal dve fľaše paradajkového pretlaku, fľašu domáceho bazového sirupu a domáce klobásy. Na ranný budík som sa teda nehneval, hoci mi k úplnému spánku chýbala hodinka – dve. Prv než sa Vilka vrátila, vypil som si so Stanou kávu. Šiel som kúpiť chlieb a vo výťahu som sa stretol s Vilkou a šedou Anđelkou, ktorá práve prichádzala na účes. Táto Anđelka kedysi pracovala vo vydavateľstve Dnevnika, na 6. poschodí, teda hneď nad nami. Máme prúd, nemáme vodu.

Prúd vypojili o 12.05 hodine. Príde voda? Prečo je to tak? Prúd je slabý, ľudia keby zapojili práčky a podobné, tak by sa vari rozpadla elektroenergetická sústava. Trochu počkáme a budeme sa sprchovať. Oholiť sa možno aj vodou zohriatou v hrnčeku. Slnko ešte svieti, ale sa „kiaže“ na prehánky. Vonku je teplo, sedieť v izbe chladno. Slávik sa pýtal na Rasťa. Keď vraj príde druhý raz, nech groš za choreografiu v SKUS Erdevík pre neho nechá u mňa; my dvaja sa už len nejako stretneme. Siréna o 13.10 hodine. Koniec poplachu o 15.30. Vilka za ten čas ondulovala Anđelku a Stanu. Ja som zašiel do bicyklárne, zobral stoličku a slnil sa. So mnou boli: Sulić, veľká Milena, Ali a Željko. Neskoršie prišli aj Vilka a Stana. Neviem ako, ale na našom poschodí sa

zapojila protipožiarna siréna a začala hučať. Mile Krstić ju umlčal. Poplach možno porovnať s rádiom: keď je pokoj, hrá príjemná hudba, keď zahučí siréna, preladí sa medzi dve stanice a strašne chrčí; keď letia lietadlá, chrčanie sa zosilní, keď je koniec poplachu, rádio sa naladí znova na peknú hudbu. Ak tresne doň, je po rádiu, aj po poslucháčovi. O 15.30 prišiel Dragan, najedli sme sa sármu, po sárme som šiel spať do malej izby. Zobudil som sa o 18.10 hodine celkom vyspaný. Vilka mi nechala poľné jahody a niekam odišla. Ešte niet vody, ale je prúd. Pri konci poplachu voľačo nečakane tresklo. Nakoniec, na ulici, vysvitlo, že to lietadlo prerazilo vzdušnú bariéru. Čo to naskutku bolo, vie iba ak pánboh; zbadáme neskoršie. Ľudia rozprávajú, že dnes ráno po šiestej prvý raz a pred siedmou druhý raz bolo zemetrasenie. Potvrdil to Sulić (dvere mu chodili sem i tam), taktiež Željko (v garáži mu hrkotali fľaše) a nakoniec aj rádio. Spal som vtedy ako zarezaný a neboli by ma zobudili ani zemetrasenie, ani hromy – blesky, ani NATO, teda všetci spolu ako jeden orchester. Únava je únava a hlboký spánok je HLBOKÝ SPÁNOK! Vilka prišla, počúva správy a vraví: „V okolí Kulpína padli dva projektily. Petrovec je bez prúdu a vody.“ Volal som Ľubku a tá vraví, že v Petrovci nemajú prúdu od piatka. Kde buchlo, nevie presne, domnieva sa, že pri Despotove. Vysvitlo, že dostalo diaľkové vedenie pri Kulpíne. Ľubka kašle, je chorá, poznať to po hlase z telefónu; lieči sa. Už sa stmieva, nevidím písať, idem do kuchyne. O pol ôsmej prišla Stana a volá Vilku po vodu až k veľkej samoobsluhe, zhruba pol kilometra od nás. Odišli nabrať vodu do fliaš, pitnú vodu. Zatiaľ som si obstrihal nechty na rukách; zmizol prúd a neprišla voda. Vraj tam za traťou pri škole, kde buchlo, opravujú vodovod. Vilka predpoludním, keď bola na trhu, mala zobrať aj najnovšie číslo Hlasu ľudu. Na vrátnici ju, samozrejme, nepustili na piate. Na telefón sa hlásil Garaj a povedal: „Ak robí výťah, tak ich zanesiem dolu... Výťah nefungoval.“ Každý iný z redakcie by ich zaniesol dolu... Vilka prešla 5 km; on nemohol 5 poschodí!

41 /4720/ 8. 10. 2016

Znovu je tu škola a, pustá, Škola bola prázdn . ali ýb ch ci už jej žia y án br oje sv rila vo Ot ! uli rn zh a už sa aj Začali sa učiť, písať čítať. a niektorí aj rátať, li sta do u ác m Už aj do ali. a s radosťou spiev

Petra Križa no ZŠ Jána Čaj vá, 2. c, aka v Petro vci

Na druhý týždeň už písomky majú stávajú. a dobré známky do ilá, Ďakujeme, škola m e ám že ťa m a že nové me! vedomosti získava

, Michaela Papová i nč le Se v ra ZŠ Jána Kollá

Škola naša milá Škola je miesto, kde sa žiaci učia, a tak nadobúdajú nové vedomosti. Ale zároveň je to miesto, kde sa deti stretajú každodenne a kamarátia. Veď na začiatku októbra, keď sú aj v školách rôzne zábavné aktivity v rámci Detského týždňa, škola sa stáva miestom zábavy, šantenia a zaujímavých obsahov. Nielen učenia. Iste je tak, milí žiaci, aj vo vašej škole. Aby ste nám priblížili, ako ste sa kamarátili a bavili počas tohto pekného týždňa, napíšte nám alebo nakreslite aktivity, ktorým ste sa venovali. Tešíme sa!

Lucia Beličková, 2. c, ZŠ Jána Čajaka v Petrovci

Ako som strávil letné prázdniny

Bjanka Pavlovová, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Martin Ferko, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ako aj každé dieťa, tešil som sa na letné prázdniny. Oddych od školy! Letné prázdniny boli krásne. Každý deň som sa hrával s Jožíkom a Danielom. Začal som hrať stolný tenis a som veľmi úspešný v ňom. Potom som šiel s rodičmi a bratom k moru do Budv y na 9 dní. Počasie nám bolo pekné a more bolo teplé a čisté. Plavili sme sa na loďke, videli sme veľa rýb, morské hviezdy a ježe, bol mi to jeden pekný zážitok. Po návrate som sa znovu hral s mojimi kamarátmi. Tak som ja strávil letné prázdniny. Michael Šipek , ZŠ Jána Kollára v Selenči

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLV 8. októbra 2016 Číslo

19 /1925/

10. FÓRUM O ORGANICKEJ VÝROBE V SELENČI

Možnosti financovania ekologickej výroby Ľubica Sýkorová Za posledných desať rokov vzrástla európska produkcia biopotravín o viac než polovicu. Medzi krajiny, v ktorých sa tento staro-nový trend v poľnohospodárstve – môžeme povedať len veľmi pomaly začína uplatňovať, patrí aj Srbsko. Oproti krajinám EÚ, kde sa do tohto odvetvia poľnohospodárskej výroby investujú obrovské sumy peňazí, v Srbsku sú to len veľmi skromné čísla.

ajväčším problémom domácich ekologických pestovateľov a chovateľov je práve financovanie výroby, ktoré je v porovnaní s konvenčným poľnohospodárstvom finančne oveľa náročnejšie. Aj keď poľnohospodárom sú k dispozícii rôzne finančné modely, ešte stále nie sú dostupné výhodné zdroje financovania. A to je zároveň najväčšou prekážkou zveľaďovania domáceho poľnohospodárstva a zvyšovania konkurencieschopnosti. Ako pomôcť srbskému ekologickému farmárčeniu? Na túto otázku sa snažili dať odpoveď predstavitelia rôznych vedeckých, vzdelávacích, výskumných, finančných inštitúcií, medzinárodných organizácií, rozvojových agentúr, ktorí sa spolu s výrobcami stretli v piatok 30. septembra 2016 na 10. Fóre o organickej výrobe v Selenči. Hlavným organizátorom bolo Centrum pre organickú výrobu Selenča (COPS) za podpory vlády AP Vojvodiny a v spoluorganizácii so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou z Nitry, Európskou podnikateľskou sieťou (EEN) Srb-

sko a SPESCOM Consulting-u z Nového Sadu. Na tohtoročnom medzinárodnom fóre sa zúčastnil veľký počet hostí, ktorí mali príležitosť vypočuť si kvalitné prednášky. Hlavnou témou bol Prístup k zdrojom financovania pre ekologických výrobcov – prekážky a možnosti. Podujatie otvorila veľvyslan- Na tohtoročnom fóre Centrum pre organickú kyňa Slovenskej výrobu odmenilo viacerých dlhoročných republiky v Srbsku spolupracovníkov a inštitúcie Plaketou Dagmar Repčeková, za výnimočný prínos v rozvoji centra. ktorá zároveň pred- Medzi odmenenými bola aj Slovenská niesla veľmi zaují- poľnohospodárska univerzita v Nitre, za mavú prezentáciu ktorú ocenenie prevzal doc. Ing. Ján Brindza o organickej výrobe (prvý zľava). Plaketu mu odovzdali prof. Dr. Branka Lazićová a Jozef Gašparovský. na Slovensku. Prítomných zaujala zaujímavá – Lokálna akčná skupina) s IPARD prezentácia Verice Mušićovej z programom. LAG predstavujú Chorvátska, ktorá prezentovala oblastné partnerstvá pre rurálny ich skúsenosti združenia LAG Šu- rozvoj medzi lokálnymi aktérmi manovci (Lokalna akcijska grupa rurálneho rozvoja, ktorí sú zo sú-

kromného, verejného a civilného úseku. Zakladajú sa už aj v Srbsku. V rámci fóra bolo usporiadané aj Medzinárodné podnikateľské stretnutie AgroOrganic B2B 2016, na ktorom sa zúčastnili výrobcovia a organizácie z viacerých európskych krajín. Podľa zverejnených údajov Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska plochy pod organickou výrobou sa z roka na rok zväčšujú. V roku 2012 ekologická výroba poľnohospodárskych plodín bola na 6 340 hektároch, v roku 2015 na 15 298 hektároch. Európske hnutie Nový Sad usporiadalo na fóre v Selenči záverečnú konferenciu formou pracovného stretnutia na projekte Lokálne iniciatívy pre rurálny rozvoj Báčky. Podľa slov Jozefa Gašparovského, predsedu združenia COPS-u, ekologická výroba potravín v Srbsku je profitová, a aj u nás už existuje trh pre ekologické biopotraviny a dopyt po nich neustále rastie. Pre domácu rastlinnú organickú výrobu sa momentálne využíva iba približne 0,4 – 0,5 % obrábateľných plôch, čo je veľmi málo. Podľa názoru takmer všetkých prednášajúcich pre úspech ekologického farmárstva je nevyhnutné združovanie a spoločný, agresívnejší nástup na trhu za pomoci dobrého marketingu. ○

Z obsahu Škodcovia kapustovín – vošky Str. 2

Začíname odznova...

Do vášho receptára Str. 4 – 5

Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia kapustovín – vošky Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

Listy kapustovej zeleniny poškodzujú rôzne druhy vošiek. Najvýznamnejší druh je voška kapustová – Brevicoryne brassicae (srb. kupusna lisna vaš). VOŠKA KAPUSTOVÁ Tento škodca najprv napáda hornú časť listov mladých rastlín. Neskôr sú vošky sústredené na dolnej strane listov a medzi listami. Veľmi veľké škody sú pri silnom napadnutí priesady, škodca spôsobuje jej sušenie.

BIONÓMIA Voška kapustová je monocyklická voška. Prezimuje v štádiu vajíčka na rastlinných zvyškoch. V podmienkach miernych zím môže prezimovať aj v štádiu larvy a dospelej samičky. Počas zimy samičky znášajú nízke teploty aj do -15

teplé a suché počasie, preto najväčšie škody spôsobuje počas teplých a suchých rokov. Chladné a daždivé počasie v lete môže pozastaviť masové rozmnožovanie. Tento škodca má veľmi veľa prírodných nepriateľov, z ktorých sú najvýznamnejšie lienky, najmä lienka sedembodková, pestrice, zlatoočky, rôzne pavúky, ale aj entomopatogénne huby z rodu Entomophthora.

ŠKODLIVOSŤ Voška kapustová škodí vyciciavaním štiav z listov a spôsobuje tým deformácie a žltnutie až odumieranie listov a celých rastlín. Okrem kapustovej zeleniny napáda aj repku olejnú a horčicu. OCHRANA Preventívne opatrenia Z agrotechnických opatrení

ring škodcu Kontrolu výskytu vošiek treba začať sledovať už koncom mája, začiatkom júna. Monitoring robíme pomocou žltých vodných misiek alebo žltých lepových dosiek (lapačov). PRAH ŠKODLIVOSTI Ošetrenie treba realizovať, ak sa vošky vyskytujú na viac ako 3 % rastlín alebo sa začínajú vytvárať kolónie. Počas vegetácie sa odporúča zhodnotiť výskyt vošiek na 25 rastlinách (na 5 miestach po 5 rastlín). Ak zistíme 100 vošiek a po 3 až 5 dňoch, počet vošiek narastá, treba vykonať ochranu. Chemická ochrana je účinná, ak sa postrek vykonáva na začiatku vytvárania kolónií. Odporúča sa používať selektívne aficídy, aby neničili prírodných nepriateľov. Dôležité je urobiť

Okrídlená samička vošky kapustovej

Veľké škody tiež spôsobuje pri skorom napadnutí už presadených rastlín, znížene úrody dosahuje až 50 %, pretože napadnuté rastliny nevytvárajú hlávku. Vošky škodia vyciciavaním štiav, čím spomaľujú rast rastlín a tiež vylučovaním medovice, ktorá prekrýva rastlinu, čím sa znižuje trhová hodnota kapusty. Táto voška je aj vektorom viac ako 20 druhov vírusov. POPIS Neokrídlené samičky majú telo dlhé 2 mm, vajcovitého tvaru, bledozelenej farby. Okrídlené samičky majú štíhlejšie telo, hlava a hruď sú tmavo sfarbené, kým bruško je žltozelené. Telo vošiek je prekryté voskovým práškom, ktorý telu dáva sivomodrú farbu. Vajíčka sú pretiahnuté, oválne, modročiernej farby.

°C. Na jar pokračujú v rozmnožovaní – partenogeneticky (partenogenéza – druh pohlavného rozmnožovania neoplodnenými vajíčkami). Z vajíčok sa na jar liahnu larvy, z ktorých sa vyvíjajú samičky zakladateľky. Vytvárajú niekoľko generácií neokrídlených samičiek. Koncom mája až začiatkom júna sa vytvára generácia okrídlených samičiek. Tie preletujú na rastliny iných kapustovín. Najčastejšie preletujú z repky do porastov kapustovín. Najvyšší výskyt je počas júla a augusta a vtedy spôsobuje aj najväčšie škody. Začiatkom septembra sa vyskytujú okrídlené samčeky a po kopulácii samičky kladú vajíčka. Počas vegetácie sa vyvinie až 15 generácií. EKOLÓGIA Voške kapustovej vyhovuje

Nymfy vošky kapustovej (zelené)

sa odporúča zaorávanie pozberových zvyškov hostiteľských rastlín, dodržiavanie priestorovej izolácie porastov kapustovej zeleniny od porastov repky, vyvážené hnojenie: dostatočné hnojenie draslíkom a neprehnojovať dusíkom. Dôležité je tiež udržiavať porasty bez burín. Podpora prírodných nepriateľov má taktiež svoj význam, a preto sa odporúča vysievať vôkol porastov kapustovín kvitnúce rastliny bohaté nektárom, ako sú aníz, facélia, kôpor. Priama ochrana – monito-

kvalitný postrek a zasiahnuť aj dolnú časť listov. Treba striedať insekticídy s rôznym mechanizmom účinku, aby sa nevytvárali rezistentné populácie. V organickej produkcii sa využíva insekticíd na báze azadirachtinu, čo je prírodný výťažok zo semien rastliny Azadirachta indica, prípravok Neem Azal T/S. Účinné sú aj prípravky na báze pomarančového oleja (prípravky Prev ○ B2 a Wetcit). Foto: J. Tancik

8. 10. 2016 • 41 /4720/

HOCI SI HLAD NEVYBERÁ

Ako s ikonami blahobytu? Oto Filip

Množstvá, spôsob a zloženie výživy sa vo viacerých vyspelých krajinách považujú za jednu z ikon blahobytu. U nás si aj často, aj radi ťažkáme na drahé potraviny. Nečudo, keďže na ne spravidla priemerne odvádzame viac ako tretinu mesačných príjmov, a pritom si stále nemôžeme dovoliť konzumovať všetko, čo si prajeme.

nerovnováhy je Zákon o zvyškoch potravín, aký napríklad schválilo Francúzsko. Mal veľmi pozitívne ozveny, o to skôr, že stanovil dva základné ciele: starostlivosť o sociálne ohrozených obyvateľov, ako aj sporenie. Podobný zákon zaoberajúci sa otázkou zvyškov potravín sa ako jedno z východísk veľmi zíde i nám. Netreba zabúdať, že je podľa oficiálnych údajov až 26 % obyvateľstva Srbska vystavených riziku

odobne na tom ako my sú mi sa prejavuje aj ako bumerang mnohé iné európske alebo k prírode. Nielenže sa stupňuje i ďalšie krajiny. Sú však množstvo odpadov, ale zároveň aj iné: rozvojové a chudobné, miznú lesy a pramene čistej vody, nevyvinuté a tragické, kde ľudia narúša sa kvalita vzduchu. V skutočne dennodenne skonávajú hladom. Na strane druhej, pre nerovnomerne rozvrhnuté svetové bohatstvo a potraviny, sú zase aj štáty, v ktorých sa potraviny doslova hádžu. Len v Európe sa ročne zahodí okolo 90 miliónov ton potravín, ktorých hodnota je niekoľko miliárd eur. V mnohých štátoch každé tretie jablko skončí na skládke, rovnako ako aj každé štvrté nylonové vrecúško plné rôznych potravín. Sú rôzne odhady. Znie to až neuveriteľne, no tretina svetových potravín alebo 1,3 miliardy ton ročne sa znehodnotí, prípadne Futocký trh v Novom Sade: Z bohatej septembrovej ponuky skončí na smetiskách. Hodnota tejto stravy sa šplhá k závratnej záujme odstránenia týchto nebla- chudoby, alebo na to, že takmer sume tisíc miliárd dolárov. Najviac hých následkov vznikajú rôzne každý desiaty občan nemá ani na sa hádžu ovocie a zeleniny – až 45 kampane, podstatou ktorých je, tie základné životné potreby, pre% z celkového množstva potravín, že potraviny treba konzumovať, dovšetkým na stravu. Vychádzajúc za nimi ryby a plody mora – 35 nie hádzať. Treba si ich vážiť aj z faktu, že stále nemáme zákon regulujúci tieto otázky, aj u nás sa %, na treťom chystá Zákon o zvyškoch potravín. mieste je mäso Jeho predbežný návrh by mal uzrieť a mliečne výsvetlo sveta na prelome tohto robky – 20 %. a budúceho roka. Pri Ministerstve Prím v tom práce a sociálnej politiky založili hrajú vyvinupracovnú skupinu, do ktorej sú té krajiny, kde zapojení všetci relevantní činitelia, sa na jedného ktorí majú čo povedať k danej obyvateľa zaproblematike. Na pracovníkoch hodí od 95 do Ministerstva poľnohospodárstva 115 kg stravy je poskytnúť sugescie vzťahujúročne. Keďže ce sa na kontrolu a bezpečnosť sa odhaduje, potravín, ktoré budú darované, že vo svete asi kým je na Ministerstve financií miliarda ľudí definovanie podnetov pre všetky vážne trpí hlaOvocie a zelenina vedno spoločnosti, ktoré prejavia ochotu dom, to, čo sa za rok zahodí, by im stačilo na tri tam, kde ich je ozaj dosť. Lebo ani stať sa v tejto oblasti donátormi. roky obstojného žitia. my, ani príroda nemusíme trvať Pri tomto poslednom sa vychádza Ľahkovážne míňanie stravy večne. Zvlášť, keď natoľko všetci zo svetových skúseností. Sú totiž spôsobené nákupom zbytoč- navzájom súvisíme, konkrétne – rôzne modely darovania potravín, no spoločné všetkým je, že sa ných potravín ich neadekvátnym jedni od druhých závisíme. uskladnením, nerešpektovaním Okrem príležitostných kampaní spoločnosti účinkujúce v takých dátumu trvanlivosti a inými dôvod- jedným zo spôsobov nápravy programoch stimulujú.

III

Isté skúsenosti v nakladaní so zvyškami potravín sú aj u nás. Banka potravín Belehrad, od roku 2006, keď vznikla, dokázala za uplynulé desaťročie zabezpečiť pomoc pre vyše 100 000 sociálne ohrozených osôb prostredníctvom vyše 120 organizácií civilnej spoločnosti, inštitúcií a ustanovizní z celého Srbska. Konalo sa konkrétne, lebo žiaden zákon, bez pochopenia, podpory a solidarity iných nenachová hladné ústa. Potraviny sú síce základná životná potreba, univerzálna hodnota, na ktorú každá ľudská bytosť má právo, no na rôznych svetových rovnobežkách sa zhodou rôznych pomerov a okolností k tejto skutočnosti rôzne pristupuje. A preto na svete aj sú také absurdá, ako je výrazná chudoba na strane jednej, enormné koncentrovanie bohatstva a prebytku potravín na strane druhej. Približne 60 000 ľudí denne zomrie hladom na planéte, čo je ročne okolo 20 miliónov osôb. Z vyše 7 miliárd ľudí je každý šiesty obyvateľ planéty extrémne chudobný, čiže permanentne podvyživený. Pritom World Food Repert hovorí, že by svetové poľnohospodárstvo mohlo v dnešnej fáze vývoja uživiť viac ako dvanásť miliárd ľudí. Švajčiarsky sociológ a politik Jean Ziegler, ktorý v rokoch 2000 – 2008 bol zvláštnym spravodajcom

Mlieko: je ho veľa alebo málo?

Spojených národov pre právo na potraviny, vyzdvihuje, že je hlad dnes najväčším, najbrutálnejším a najvýznamnejším dôvodom smrti na planéte, organizovaným zločinom a dielom ľudí, ktorí ho môžu premôcť. Dá sa to rôznymi spôsobmi: raz zákonom, inokedy kampaňou, tretíkrát spravodlivou reformou, štvrtýkrát povstaním svedomia. Podstatné vo všetkom je však aj to chcieť, aj to vedieť. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

V PETROVSKOM CHOTÁRI SA OPÄŤ BUDE PESTOVAŤ CHMEĽ

Začíname odznova... Ľubica Sýkorová Kde sú tie časy, keď na prelome augusta a septembra celý Báčsky Petrovec vo dne v noci rozvoniaval po chmeli, keď si na chmeľovej brigáde dobre zarobili mladí aj tí starší. Chmeľ po celé desaťročia patril k plodinám, ktoré výrazne zlepšovali ekonomiku Báčskopetrovskej obce a výrazne posilňoval imidž petrovských poľnohospodárov. Vďaka výnimočnej kvalite dorábaného chmeľu mali oň záujem mnohé svetoznáme pivovary.

nes je situácia úplne iná. tie to nebolo práve jednoduché. z podmienok ďalšieho rozvoja Slávna éra pestovania Chmeliarstvo najviac potrebuje chmeliarstva. Cesta neľahká, no už v roku chmeľu je minulosťou. dlhodobé istoty, pretože ak sa Nestabilita cien spôsobila, že má pestovanie chmeľu obnoviť 2014 posadili na jednej parcele tri v priebehu približne americké odrody chmeštvrťstoročia chmeľ ľu – Chinook, Centennial z našich chotárov a Cascade, z každej po 50 rizóm a v roku 2015 tri takmer vymizol. Z vojvodinské odrody: Rokrajiny, ktorá bola bustu, Bačku a Aromu. známym vývozcom chmeľu, sa stal doZrekonštruovali a privozca chmeľových pravili stroje, vybudovali extraktov veľmi často chladiareň na skladovapochybnej kvality. nie chmeľu a pustili sa Zámerne píšeme do toho. V tom istom že „takmer vymizol“, roku po prvý raz pozvali pretože vďaka enaj pivovarníkov z malých tuziazmu zopár jednezávislých pivovarov, notlivcov chmeľ sa na Všetci si prajú, aby sa chmeľ v Petrovci opäť pestoval aby osobne videli, ako naše polia pomaly, – Rastislav Struhár (prvý sprava), Ján Turan (v strede) sa chmeľ pestuje, ako ale iste vracia. V sep- a Ján Kišgeci sa spracováva, kde sa tembri sme sa v Báčuskladňuje. skom Petrovci zúčastnili jedného a udržať, potrebné je investoRevitalizácia chmeliarstva je veľmi zaujímavého stretnutia pod vať do obnovy konštrukcií, do na samom začiatku, no už v tomnázvom Deň chmeľu, ktorého technológií na zber a spracovanie to roku sa v AS Petrovec môžu hlavnou témou bolo pestovanie, chmeľu. Modernizácia je jednou pochváliť dobrými výsledkami. zber a spracovanie chmeľu. Zorganizovali ho už spomínaní entuziasti: Rastislav Struhár – riaditeľ AS Petrovec, Nikola Marjanović – manažér škótskeho pivovaru Brewdog a prof. Dr. Ján Kišgeci. Pozvaní boli zástupcovia malých nezávislých pivovarov, tzv. craft pivovarov, ktoré sa stávajú čoraz populárnejšie po celom svete. Práve títo traja odborníci a milovníci vzácneho Humulus lupulusa, čiže chmeľu, sa v roku 2013 rozhodli, že ho opäť vrátia Hostia priamo v teréne v chmeľnici na petrovské polia. Rozhodnu-

Sortiment odrôd rozšírili o ďalšiu americkú odrodu Tomahawk CTZ. Záujem o ich chmeľ zo strany domácich minipivovarov je veľmi dobrý, o čom svedčí aj bohatá účasť pivovarníkov na tohtoročnom v poradí druhom Dni chmeľu. Okrem predstaviteľov takmer všetkých domácich craft pivovarov hosťami boli aj pivovarníci z Chorvátska a predstavitelia z Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo Nový Sad, s ktorými AS Petrovec už roky spolupracuje. Podľa slov Rastislava Struhára našu autochtónnu odrodu Bačka sme v minulosti vyvážali od Tokia do New Yorku. Dôvod drastického zníženia plôch pod chmeľom vidí predovšetkým v nedostatočnej ochrane domácich pivovarov zo strany štátu. Pri privatizácii tabakového priemyslu štát vyniesol zákon, podľa ktorého sú noví majitelia tabakových závodov povinní najmenej 50 % tabaku kupovať od domácich pestovateľov. No po privatizácii pivovarov podobný zákon nebol schválený a noví majitelia pivovarov všetok chmeľ začali dovážať zo zahraničia. Úplne nepochopiteľná bola skutočnosť, keď apatínsky pivovar po privatizácii žiadal, aby sa petrovský chmeľ posielal do Slovinska, kde by sa peletoval, pobalil a posielal naspäť do Apatínu cez Nemecko a Belgicko. Struhár taktiež zdôraznil, že veľmi kvalitná pôda v chotári Báčskeho Petrovca je pre pestovanie chmeľu „ako stvorená“. Stroje, mechanizácia, aj keď nie práve najmodernejšie, taktiež sklady sú pripravené na spracovanie veľkého množstva chmeľu, vedúci aj zamestnanci podniku ešte stále vedia chmeľ pestovať a spracovať, takže návrat k pestovaniu tejto vzácnej rastliny by nemal

8. 10. 2016 • 41 /4720/ predstavovať väčšie problémy. Podľa jeho názoru je potrebné, aby pestovatelia, pivovarníci, rôzni odborníci našli spoločnú reč s predstaviteľmi vlády Vojvodiny a Srbska, aby sa vytvorili priaznivé podmienky pre pestovateľov. Len

Oberačka ako kedysi tak sa podarí vrátiť chmeľ na naše polia. Chmeľ je špecifická rastlina s 15- – 20-ročnou životnosťou a obnova chmeľníc sa bez čiastočnej štátnej pomoci nedá robiť.

8. – 14. 10. 2016

POČASIE

Z HISTÓRIE PESTOVANIA CHMEĽU Chmeľ (Humulus lupulus L.) je prastará kultúrna rastlina, od nepamäti používaná ako chuťový, aromatický a konzervačný komponent pridávaný do piva. Práve chmeľ je to, čo dodáva pivu jeho charakteristickú chuť – príjemnú horkosť. Je najdrahšou surovinou pri výrobe piva, a preto vo väčšine prípadov mnohé priemyselné pivovary s ním šetria, čím uberajú na kvalite piva. V dávnej minulosti staroveké pivo sa začalo variť približne pred 8 000 rokmi v severnej Mezopotámii, okolo rieky Eufrat, kde v tejto dobe vznikali prvé poľnohospodárske komunity. Z rôznej literatúry sa dozvedáme, že staroveké pivo už obsahovalo slad pripravený pomocou tepelnej úpravy, no miesto chmeľu sa pridávali rôzne byliny, med, prípadne ovocie. Kelti boli prvými milovníkmi piva v starovekej Európe. Boli dobrí poľnohospodári, pestovali

niekoľko druhov pšenice, proso, ovos a najmä jačmeň. V ranom stredoveku sa na čelo vývoja pivnej kultúry dostávajú Nemci, ktorí ako prví začali pestovať a šľachtiť chmeľ. Vareniu piva sa veľmi intenzívne venovali rôzne

miest a jedným zo základných ekonomická kríza a prohibícia v práv mešťanov sa stalo právo USA ťažko postihla aj báčskych na jeho varenie. V mestách sa chmeliarov. Chmeliarska oblasť práce na výrobe piva začali de- – jedna z najväčších vo svete sa liť, začali vznikať nové remeslá, za pár rokov stala jednou z najako pivovarníctvo a sladovníctvo. menších. V roku 2011 sa chmeľ V 16. až 18. storočí začali vznikať nepestoval ani na jednom hektári! aj pivovarnícke a sladovnícke cechy. Na vidieku bolo varenie piva MINIPIVOVARY jedným z práv šľachty, ktorá ho SÚ V TRENDE začala využívať od 16. storočia ako Už aj u nás mnohých milovníkov významný zdroj príjmov. Preto piva omrzela rovnaká chuť piva sa postupne začalo obmedzovať veľkých producentov. Praví pivári sa začínajú čoraz viac prikláňať varenie piva poddaným. História pestovak špeciálnym pinia chmeľu na úzevám, ktoré sa vamí dnešnej Vojvodiny ria predovšetkým začala s príchodom v minipivovaroch. slovenských prisťaDôkazom toho je hovalcov do Báčky. fakt, že aj v SrbAko uvádza prof. Dr. sku za posledný Ján Kišgeci, „v roku čas vyrástlo nie1770 gróf a poľný markoľko takýchto šál Andrej Hadík na prevádzok. Ako panstve vo Futogu dal takmer v celej mníšske rády. Stredovekých pív vysadiť chmeľ, najprv Európe, aj u nás bolo niekoľko desiatok druhov, v pre potreby vlastnéje trh silne monostrednej Európe prevažovali pivá ho pivovaru a nepolizovaný dvomi z obilných sladov a chmeľu. Chuť skoršie aj na predaj nadnárodnými týchto pív sa zásadne nelíšila od iným pivovarom. Táto spoločnosťami. chuti dnešných pív. rastlina sa neskoršie Alternatívou sú Prvá zmienka o používaní chme- najlepšie udomácnipotom minipiľu ako prísady do piva v Európe la v Petrovci, ktorý vovary, čo sú v podstate lokálne pochádza z 8. storočia, keď boli sa stal strediskom Časť odrôd chmeľu založené chmeľnice v Nemecku chmeliarstva nielen pestovaných v AS malé prevádzky, vo Vojvodi- Petrovec ktoré varia pivo ne, ale i v celej bývalej pre svoju reštauráciu, prípadne Juhoslávii“. Chmeľ do- pre zopár miestnych podnikov. pestovaný v tejto ob- Malé prevádzky sú zaujímavé prelasti sa stal obchodným dovšetkým výrobou rôznych pív pojmom už v 19. storočí. a práve táto rôznorodosť je pre V bývalom Uhorsku to konzumentov zaujímavá. Aj keď bola najvýznamnejšia sú o niečo drahšie, praví pivári chmeliarska oblasť. Pes- sú ochotní za tieto „špeciality“ tovatelia si založili Spo- zaplatiť viac. lok báčskych chmeliarov a vydávali chmeliarske NA ZÁVER… noviny, jedny z prvých Bohatá história domáceho na svete. chmeliarstva, vynikajúce skúseV najlepších časoch, nosti a vedomosti, čoraz väčší pozačiatkom 20. storočia čet novozaložených minipivovarov Pivá z minipivovarov čoraz obľúbenejšie sa na vojvodinských po- a následne zvyšujúci sa záujem o liach pestoval chmeľ na pravý domáci chmeľ sú dobrým takmer 10-tisíc hektá- predpokladom, že táto výnimočná a vo Francúzsku. V ranom stredo- roch. Báčsky Petrovec zásoboval rastlina sa opäť bude na našich veku varili pivo poddaní, šľachta chmeľom všetky juhoslovanské poliach pestovať. Samozrejme, a mnísi. Neskôr sa výroba sú- pivovary a viac ako 50 % úrody sa aj vďaka takýmto odhodlaným streďovala do novovznikajúcich vyvážalo. No v roku 1927 svetová ľuďom, ktorí veria v úspech… 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

5˚ | 14˚

5˚| 15˚

7˚ | 14˚

5˚ | 15˚

5˚ | 16˚

5˚ | 15˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Využitie biomasy na výrobu energie Ľubica Sýkorová Pestovanie poľných plodín na energetické účely môže byť perspektívny a zaujímavý výrobný program pre poľnohospodárov, zabezpečujúci pracovné príležitosti pre obyvateľov vidieka. Spotrebu tepelnej energie obcí je možné vykrývať úplne alebo z veľkej časti z miestnej biomasy dopestovanej na voľnej poľnohospodárskej pôde a spracovanej do peliet.

iomasa bola rozhodujúcim zdrojom energie na vidieku približne do 40. rokov 20. storočia. Súčasné ekologické a ekonomické podmienky vytvárajú predpoklady na opätovné širšie využívanie tohto zdroja energie. Návrat k rozsiahlejšiemu využívaniu fytopalív je podporený v súčasnosti už veľmi dobre technicky vyriešenými kotlami na ich spaľovanie. Využitie biomasy ako zdroja energie si však vyžaduje aktívnu a pružnú spoluprácu viacerých ministerstiev. Podmienky hospodárenia na poľnohospodárskej pôde sa stále menia. Jednou z možných alternatív využitia poľnohospodárskej pôdy, ktorú z rôznych dôvodov, vrátane ekonomických, nie je možné využívať na výrobu potravín, je produkcia biomasy na výrobu energie. Poľnohospodársku biomasu využiteľnú na výrobu energie tvoria hlavne: • rastliny pestované špeciálne na výrobu energie, • zvyšky poľných plodín, • drevný odpad z ovocných sadov a viníc, • exkrementy hospodárskych zvierat (výroba bioplynu). Biomasu je možné energeticky využiť nasledujúcimi základnými spôsobmi: • priamym spaľovaním, za vzniku tepla, s cieľom získavania pary alebo horúcich plynov, • spracovaním na kvalitnejšie palivá, tzv. fytopalivá vo forme peliet alebo brikiet, • extrakciou rastlinných olejov na výrobu bionafty, • anaeróbnym spracovaním na bioplyn, • fermentáciou na alkoholové palivá. Poľnohospodárom sa ponúka ekonomicky reálna možnosť

Ako energetická rastlina sa na ornej pôde môže pestovať napr. amarantus…

produkovať biomasu rastlinného pôvodu určenú na získanie energie s minimálnym dopadom na životné prostredie. Rastlinnú biomasu je možné rozdeliť na dendromasu (dreviny) a fytomasu (hlavne jednoročné, ale aj viacročné rastliny pestované na ornej pôde). Niektorí autori zaoberajúci sa problematikou alternatívnych zdrojov energie propagujú využívanie dendromasy (napr. vŕba, topoľ, agát biely). Rýchlo rastúce dreviny sa v niektorých krajinách ako zdroj energie už využívajú. Ako energetické rastliny sa môžu na ornej pôde pestovať napr. konope, amarantus, cirok a iné. Získavanie biomasy z jedno- a viacročných plodín je v porovnaní s pestovaním rýchlorastúcich drevín jednoduchšie aj z hľadiska dostupnej mechanizácie. Najdostupnejším a najrozšírenejším materiálom dopestovaným na ornej pôde, ktorý je vhodný na spaľovanie v splyňovacích kotloch, je slama obilnín a olejnín. Nevýhodou slamy je jej nízka hustota a z toho vyplývajúca veľká náročnosť na skladovacie

priestory. Slama sa z poľa bežne zberá samozberacími vozmi alebo zberacími lismi. Zo spôsobu zberu vyplýva aj spôsob skladovania a ďalšia manipulácia s týmto materiálom. Najvýhodnejšie je slamu tvarovať na pelety a tieto

… aj konopa

dodávať jednotlivým, menším spotrebiteľom. V tomto prípade by mohla byť slama zberaná z poľa aj pomocou zberacích rezačiek. Pelety fytopalív sa vyrábajú s priemerom 6,0 až 14,0 mm a dĺžkou 10,0 až 50,0 mm. Na ich výrobu sa v súčasnosti využíva hlavne odpad z drevárskeho priemyslu. Výhrevnosť peliet je porovnateľná s výhrevnosťou hnedého uhlia. V Srbsku máme oproti vyspelým krajinám EÚ veľké rezervy vo využití biomasy tak v komunálnej energetike, ako aj v domácnostiach, priemysle a poľnohospodárstve. Poľnohospodári sa môžu stať dodávateľmi biomasy na vykurovanie a výrobu teplej úžitkovej vody pre obce. Odborníci na energetiku sa zhodujú s ekológmi a environmentalistami v tom, že obnoviteľné zdroje energie sú jediné perspektívne domáce zdroje energie s minimálnym dopadom na životné prostredie. Ich využívanie môže významne prispieť k zvýšeniu zamestnanosti a k trvalo udržateľnému rozvoju regiónov. Spaľovaním fytopalív vzniká veľmi malé množstvo popola, ktorý je výborným fosforečno-draselným hnojivom. Pelety sa dodávajú balené vo vreciach alebo voľne uložené. Využívanie biomasy na výrobu tepelnej energie spaľovaním je dnes z ekonomického hľadiska výhodné už nielen v centrálnych kotolniach, ale aj v individuálnych kotloch rodinných domov. Pri používaní peliet sa dá dosiahnuť minimálna náročnosť, až automatizácia, obsluhy celého systému vykurovania. Zo zásobníka môžu byť pelety pomocou závitovkového dopravníka automaticky podávané priamo do kotla na základe údajov izbového termostatu. Pestovanie poľných plodín na energetické účely môže byť perspektívny a zaujímavý výrobný program pre poľnohospodárov, zabezpečujúci pracovné príležitosti pre obyvateľov vidieka. ○

8. 10. 2016 • 41 /4720/

RADÍME SI NAVZÁJOM

Viete rozlíšiť pečivo?

elozrnné, viaczrnné a tmavé – vyznáte sa v tom? Ktoré pečivo je naozaj celozrnné a čo sú len jeho náhradky a ako nenaletieť predajcom? Väčšinou sa oklameme sami, keď sa spoľahneme na farbu rožka alebo na označenie tmavé pečivo. Na dosiahnutie krásnej farby sa používa väčšinou karamel, slad i farbivá. Tmavá farba prepožičiava bielej múke imidž celozrnnosti, ale z bieleho rožka neurobí zdravší variant. Aký je rozdiel medzi múkami? Celozrnná múka vzniká pomletím celého zrna. Práve preto táto múka obsahuje mnoho cenných látok, vitamínov, minerálov a vlákniny. Biela múka je, naopak, iba čisto vymletá škrobová časť. Je zbavená otrúb a klíčkov, tých najhodnotnejších častí zrna. A, žiaľ, nemá takmer žiadnu výživnú ani kalorickú hodnotu. Pozor na viaczrnné Viaczrnný znamená, že chlieb obsahuje múku z viacerých obilnín okrem pšenice a raže (aspoň desať percent), nemusí však byť celozrnný. V praxi ide často o bochník navrchu posýpaný niekoľkými semienkami, pokojne aj z bielej múky. A za vyššiu cenu. Čo je celozrnné? Celozrnný chlieb alebo pečivo musí obsahovať najmenej 70 % celozrnnej múky. Ani celozrnné pečivo teda nemusí byť stopercentne celozrnné. Pri grahamovom je to tridsať percent. Rozpoznáte ho aj tak, že celozrnný chlieb obsahuje viditeľné drobné kúsky obilninových šupiek a drobí sa. Je ražný skutočne ražný? Chlieb vyrobený z ražnej múky má podľa viacerých štúdií nižší glykemický index ako chlieb zo pšeničnej múky. Ražný chlieb

je vhodný aj pre diabetikov. Chytrý výrobca na obale uvedie väčšími písmenami slovo ražný a až keď si preštudujete etiketu, zistíte, že máte do činenia z väčšej časti so pšeničnou múkou a ražnej je tam napríklad len 13 percent. Cereálny či fitness nemusia byť zdravšie

Slovo cereálny síce znie dobre, ale nie je synonymom slova celozrnný. Znamená to len vyrobený z obilia. Podobne, keď si kúpite fitness bagetu. Vôbec nemusí ísť o zdravý výrobok. Má len pekný názov. 

RADY A NÁPADY

Ako ušetriť a ani o tom nevedieť? Pri sprchovaní. Využívajte sprchu čo najčastejšie, je trikrát úspornejšia ako kúpeľ. Šampón používajte až do poslednej kvapky. V zdanlivo prázdnej fľaštičke zostáva niekedy až 5 % obsahu. Využívajte značky obchodných reťazcov. Sú lacnejšie a v niektorých spotrebiteľských testoch dopadli lepšie ako známe značky. Sušte vlasy čo najviac voľne na vzduchu. Pokiaľ musíte použiť fén, zapnite ho na nižší stupeň a bez zahrievania. Pri praní. Čím nižšia teplota prania, tým väčšia úspora energie. Vynechajte predpieranie, biele šaty perte maximálne na 60 °C, farebné na 40 °C, jemnú bielizeň a vlnu len na 30 °C. Pokiaľ nepoužívate sušičku, môže rodina ročne významne ušetriť. Používajte odstraňovače škvŕn. Nemusíte potom používať vysoké teploty. Pri umývaní riadu. Zvyšky

jedla očistite papierovou utierkou. Len veľmi znečistené kusy umývajte ručne. Oproti umývačke spotrebujete ručným umývaním o 50 % viac vody a takmer o 30 % viac energie. Umývačku zapnite, len keď je skutočne plná. Iba vtedy je umývanie efektívne a úsporné. Používajte programy s nižšou teplotou. Tie okolo 50 °C postačia na bežne špinavý riad. V takomto prípade nevkladajte do umývačky veľmi znečistený riad so zaschnutou špinou, ten predtým odmočte. Kde to ešte ide? Naučte sa doma všetci zhasínať. Mnoho rodín svieti zbytočne na chodbe, WC či v kúpeľni. Veďte k tomu i deti, významne tým ušetríte. Ak ste sa rozhodli pre nákup nového spotrebiča, pozrite si jeho energetickú triedu. Vyberajte si tie s A, A+, až A+++. Budete si musieť priplatiť, ale v ročnom účtovaní sa vám to vráti. 

TIPY A TRIKY

Prekáža vám zápach pri vyprážaní? 1. Vyprážame iba kvalitné mäso, ktoré je vhodné na prípravu minútok. 2. Mäso pred obaľovaním podľa potreby narežeme na okrajoch, aby sa neskrúcalo, a naklepeme, aby bolo krehké. Naklepávame ho radšej na plastovej doštičke (alebo drevenú doštičku navlhčíme), prípadne vo fólii, aby šťava z mäsa nevsiakla do doštičky. 3. Aby sa tuk na vyprážanie neprepaľoval a nepraskal, vložíme doň 2 – 3 kolieska mrkvy. Ak mäso vyprážame v panvici s menším množstvom tuku, mäso

prudko opražíme z jednej strany, potom z druhej a napokon pri nižšej teplote dopražíme. 4. Ideálne je vyprážanie vo väčšom množstve tuku (francúzsky spôsob), pri ktorom sa mäso vypráža naraz z oboch strán. Na tento spôsob sa najčastejšie používajú fritézy. 5. Do vajec na obaľovanie môžeme pridať nielen trochu mlieka (asi 2 lyžice), ale aj piva. Obal tak bude ľahší a bude obsahovať o niečo menej cholesterolu. Vajcia môžeme nahradiť napríklad citrónovou šťavou. Mäso skrehne, bude

VII

diétnejšie a zároveň bude mať pikantnejšiu chuť. 6. Pred vyprážaním by sme mali strúhanku z mäsa trochu oklepať, aby neodpadávala do tuku a neprepaľovala sa. Správnu teplotu tuku na vyprážanie zistíme jednoducho – do tuku ponoríme koniec špajdle alebo doň hodíme kúsok tvrdého pečiva. Keď zašumí, má správnu teplotu (pečivo však musíme vybrať, aby sa tuk neprepaľoval). 7. Vyprážané mäso necháme dobre odkvapkať, a potom nadbytočný tuk odstránime pomocou papierových utierok. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Jablkovo-mrkvové placky Suroviny: 500 g jabĺk, 300 g mrkvy, 2 vajcia, 80 g kryštálového cukru, 80 g polohrubej múky Takto sa to podarí: Mrkvu a jablká očistíme a nastrúhame. Pridáme cukor, vajcia a múku. Vymiešame a necháme 10 minút postáť. Na rozohriatom oleji pražíme placky z oboch strán. Posypeme práškovým cukrom a podávame.

Ľadové krupicové kúsky

Suroviny: Na cesto: 7 bielkov, 5 žĺtkov, 10 lyžíc cukru, 1 vanilínový cukor, 1 kypriaci prášok, 3 lyžice kakaa, 4 lyžice múky, 6 lyžíc vody; Na plnku: 1 l mlieka, 180 g krupice, 125 g margarínu, 2 žĺtky, 3 balíčky vanilínového cukru, 2 lyžice kryštálového cukru, 250 g práškového cukru; Na polevu: 200 ml sladkej smotany, 250 g mliečnej čokolády, 1 lyžica margarínu Takto sa to podarí: Cesto: Bielky šľaháme mixérom a postupne pridávame cukor. Keď dostaneme tuhý sneh, pridáme žĺtky a šľaháme najmenšou rýchlosťou. Nakoniec pridáme i vodu, vanilínový cukor a vopred vymiešanú múku s kakaom a kypriacim práškom. Dobre zmiešame vareškou a vylejeme na plech veľkosti 23 x 32 cm vyložený papierom na pečenie. Pečieme na 200 C̊ asi 20 – 25 minút. Necháme vychladnúť. Plnka: Do mlieka pridáme vanilínový cukor a do vriaceho zavaríme krupicu. Za stáleho miešania varíme 10 minút a necháme vychladnúť. Žĺtky vyšľaháme s cukrom a varíme vo vodnom kúpeli 10 minút. Necháme vychladnúť. Mixérom vyšľaháme margarín s práškovým cukrom a pridáme vychladnuté žĺtky uvarené vo vodnom kúpeli. Po lyžici – dvoch pridávame i krupicu a šľaháme mixérom. Poleva: Sladkú smotanu dáme zohriať do bodu vrenia a zalejeme ňou margarín a čokoládu nalámanú na kocky. Miešame, kým sa margarín a čokoláda neroztopia. Necháme trochu vychladnúť a zhustnúť. Na cesto natrieme plnku a vrch polejeme polevou. Necháme v chladničke, aby sa kúsky pekne krájali. Náš tip: Plnku môžeme pripraviť aj jednoduchšie. Do mlieka pridáme vanilínový cukor a do vriaceho zavaríme krupicu. Za stáleho miešania pridáme žĺtky, ktoré sme vopred vyšľahali s kryštálovým cukrom. Nakoniec nasypeme i práškový cukor a pridáme margarín. Za stáleho miešania varíme asi 10 minút, kým sa margarín neroztopí. Keď plnka vychladne, vyšľaháme mixérom. Foto: E. Šranková

Orechová roláda s vanilkovým krémom Suroviny: Na cesto: 7 vajec (7 bielok a 5 žĺtkov), 7 lyžíc cukru, 6 lyžíc polohrubej múky, 100 g mletých orechov, ½ balíčka kypriaceho prášku; Na čokoládovú polevu: 200 g horkej čokolády, 180 ml šľahačkovej smotany; Na vanilínovú plnku: 350 ml mlieka, 2 žĺtky, 1 vanilínový puding, 1 lyžička vanilkového extraktu (alebo vanilkový cukor), 125 g masla, 2 lyžice práškového cukru Takto sa to podarí: Cesto: Na cesto by malo stačiť aj 6 vajíčok, 6 lyžíc cukru, 5 lyžíc múky, 80 g orechov... Bielky s cukrom vyšľaháme do snehu. Pridáme žĺtky a zľahka zmiešame. Múku zmiešame s kypriacim práškom a mletými orechmi a zľahka primiešame k snehu. Hmotu rozotrieme na plech vystlaný papierom na pečenie. Pečieme asi 25 minút pri teplote 180 °C alebo podľa skúsenosti s vašou rúrou. Po upečení ešte z horúceho korpusu dáme dole papier na pečenie a roládu za horúca zrolujeme, môžeme použiť ten istý papier. Necháme vychladnúť. Čokoládová poleva: Smotanu zohrejeme a v horúcej roztopíme čokoládu. Dôkladne vymiešame a necháme vychladnúť a trochu stuhnúť. Vanilínová plnka: Žĺtky vyšľaháme, zmiešame s pudingovým práškom a vanilkovým cukrom. Pridáme trochu mlieka, dobre zmiešame a zavaríme do zvyšného mlieka. Vrch posypeme práškovým cukrom, prikryjeme igelitovým vreckom a necháme vychladnúť. Zmäknuté maslo vyšľaháme s práškovým cukrom a postupne po lyžičkách zašľaháme vychladený puding. Vychladenú roládu rozbalíme. Na cesto rozotrieme čokoládovú polevu. Na ňu opatrne rozotrieme vanilínovú plnku a roládu zrolujeme. Vrch posypeme práškovým cukrom.

Hrušková pochúťka

Suroviny: Na cesto: 4 hrušky (asi 570 g), 4 vajcia, 4 lyžice kryštálového cukru (asi 50 g), 4 lyžice celozrnnej múky (asi 80 g), 2 lyžice kakaa (asi 20 g), 1 kypriaci prášok; Tuk na vymastenie a múka na vysypanie formy; Na potretie: marhuľový džem; Na ozdobenie: šľahačka, mletá škorica na posypanie alebo nastrúhaná čokoláda Takto sa to podarí: Hrušky ošúpeme, zbavíme jadierok a najemno postrúhame. Môžeme jednu nakrájať na kocky. Vajcia rozdelíme a bielky vyšľaháme s cukrom na tuhý sneh. V druhej mise zmiešame hrušky, žĺtky, múku, kakao a kypriaci prášok. Opatrne primiešame sneh z bielkov. Cesto preložíme do okrúhlej vymastenej a vysypanej tortovej formy priemeru 26 cm. Dáme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 35 až 40 minút. Po upečení necháme vychladnúť a dáme do chladničky. Pred podávaním potrieme pikantným džemom, ozdobíme šľahačkou a jemne posypeme škoricou alebo nastrúhanou čokoládou (na fotke). Foto: E. Šranková

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 425 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Pestrosť krojov z 11 prostredí FESTIVAL SLOVENSKÉHO TRADIČNÉHO KROJA SLOVÁKOV VO VOJVODINE V KYSÁČI

Elena Šranková

Kysáči v sobotu 1. októbra prebiehal 1. Festival slovenského tradičného kroja Slovákov vo Vojvodine, ktorý zorganizovalo Kultúrne centrum Kysáč. Vstupným podujatím bolo otvorenie výstavy fotografa Petra Dešića z Čelareva Slovenský kroj v každodennom živote. Po príspevku Eleny Surovej o slovenskej košeli sa prihovorili Pavel Surový, riaditeľ Kultúrneho centra Kysáč, Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč, a P. Autor výstavy Slovenský kroj Dešić, autor výstavy, ktorého, v každodennom živote Petar Dešić ako povedal, prilákala slovenská autentickosť v ére súčasných Kysáča. Pavel Surový, riaditeľ a autechnológií. Vernisáž svojou prí- tor festivalu, v príhovore povedal, tomnosťou poctila Dagmar Rep- že je festival historicko-etnograficčeková, veľvyslankyňa Slovenskej kým prehľadom 270-ročnej tradície, republiky v Srbsku, ktorá na ceste za koreňov, obliekania a špecifickostí,

povedal, že slovenská komunita prispieva k internacionálnemu kulturologickému bohatstvu Vojvodiny a Srbska a takéto podujatie je jedným z mnohých, ktoré svedčia o stáročnom spolužití na týchto priestranstvách. Igor Mirović, predseda pokrajinskej vlády, povedal,

sviatočných, príležitostných, kde a kedy sa obliekali, o tom, kedy sú ušité, kde sú zabezpečené látky a šnúrky na ich zhotovenie... Dôraz dali aj na ozdoby a šperky, ktoré sa nosili, účesy a obuv, ktoré patrili ku krojom. Ako sa dalo i očakávať, každá dedina prízvukovala

Defilé účastníkov kysáčskou Širokou ulicou že sú dejiny Slovákov vo Vojvodine bohaté, zvlášť v kultúre, literatúre, divadelnom umení a zachovaní tradičných hodnôt, a vyzdvihol, že sú na toto bohatstvo hrdí aj Vojvodina, aj Srbsko. V revuálnej časti galaprogramu predstavili kroje z Kysáča, Aradáča, Starej Pazovy, Padiny, Kovačice, Selenče, Hajdušice, Pivnice, Báč-

Najmladší účastníci festivalu ľudovou slovesnosťou s príchuťou kroja prišla z Kovačice, kde, ako povedala, tiež videla prehliadku krásnych krojov. Po vernisáži v Slovenskom národnom dome nasledovalo defilé. Vykrojovaní účastníci festivalu prešli ulicami Janka Jesenského a Gombárovou do kinosály Kultúrneho centra Kysáč, kde nasledoval galaprogram. Medzi inými hosťami boli prítomní D. Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku, Ján Slávik, predseda Výboru pre kultúru NRSNM, a ďalší hostia z pokrajiny, mesta Nový Sad, iných dedín a miest a, pravdaže, z • KULTÚRA •

Na vernisáži fotograﬁí Branislava Kokavca (prvý sprava) vyhlásili aj nositeľky naj-krojov čo vystihuje a predstavuje slovenskú identitu v Srbsku. Miloš Vučević, primátor mesta Nový Sad,

skeho Petrovca, Boľoviec a Lalite. Moderátori zo spomenutých dedín hovorili o krojoch každodenných,

špecifickosti svojho kroja a všetci sa snažili prezentovať svoje kroje v najkrajšom svetle. Program bol pretkaný hudobnými výstupmi tak domácich speváckych skupín, ako i hosťujúcich účastníkov a tancom domácich tanečníkov. Na záver festivalu na letnom javisku KC Kysáč otvorili centrálnu výstavu fotografa Branislava Kokavca z Kysáča Slovenský kroj – to je krása a dievča v ňom ružou zdá sa. Na vernisáži sa slova ujali Branislav Kokavec, autor výstavy, Zoran Milošević, pokrajinský tajomník pre vysoké vzdelávanie a vedeckovýskumnú činnosť, a Nebojša Kuzmanović, zástupca pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Za najkrajší tradičný kroj vyhlásili ten, ktorý nosila Andrea Sladková zo Starej Pazovy a za najautentickejší kroj ten, ktorý mala oblečený Tamara Vlčeková z Kysáča. Vernisáže, ako i galaprogram moderovala Hana Závišová. Mesto Nový Sad na organizovanie tohto festivalu vyčlenilo 600-tisíc dinárov.

41 /4720/ 8. 10. 2016

Kultúra KOVAČICKÝ OKTÓBER 2016

Trojitá prezentácia výtvarnej tvorby Anička Chalupová

lávnosti Kovačického októbra sú spojené s oslobodením tohto mesta v 2. svetovej vojne (1944) a v rámci nich sa každoročne organizujú rôzne kultúrno-spoločenské, športové a iné podujatia. Uplynulý víkend hostia a ich hostitelia sa potešili až niekoľkým akciám, ktoré oficiálne poznačili začiatok tohtoročných októbrových osláv v svetoznámom mestečku insity. V sobotu 1. októbra v predpoludňajších hodinách v súkromnej galérii za prítomnosti početných hostí tak z domova, ako i zo zahraničia Milan Garašević, predseda Obce Kovačica, slávnostne otvoril výstavu obrazov, ktorá je nainštalovaná pri príležitosti 25. výročia činnosti Galérie Babka, majiteľov Klary a Pavla Babkovcov. Jubilantom sa príležitostnými slovami prihovorili aj hostia: Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku, Gabrijela Maslešová, predstaviteľka Ministerstva kultúry a informovania Republiky Srbsko, Zuzana Komárová, predstaviteľka Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, a Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie, ktorý prostredníctvom videonahrávky jubilantom zagratuloval k výročiu. Pri tejto príležitosti povedal i to, že Pavel Babka aj napriek rôznym úskaliam, ktoré priniesli uplynulé roky, dokázal, aby pre-

Štvrťstoročná činnosť Galérie Babka je známa aj ďaleko za hranicami domovského štátu

Pavla Lacka, Kataríny Kožíkovej, Zuzany Chalupovej, Ondreja Pilcha, Marcina Markova, Alžbety Čížikovej, Michala Povolného, Jána Bačúra, Kataríny Karlečíkovej, Jána Husárika, Evy Husárikovej, Pavla Hajku, Pavla Cicku, Jána Glózika, Zuzany Vereskej, Márie Vargovej, Desy Petrovovej-Morarovej, Draga Terzića, Jozefa Haviara, Štefana Vargu, Anny Kňazovicovej, Jána Žolnaja, Anny Lenhartovej, Nady Koreňovej, Juraja Lavroša, Pavla Ľavroša, Pavla Povolného-Juhása, Márie Hlavatej-Krišanovej, Martina Papa, Anny Kotvášovej a Maríny Petríkovej. Pri tejto príležitosti veľvyslankyňa Repčeková citovala slová jedného

krásne maľby neprofesionálnych októbra neskoršie pokračovali umelcov slovenskej národnosti v Galérii insitného umenia, kde boli prezentované na popred- slávnostne otvorili 65. výtvarný ných miestach v celom svete. „On svojmu projektu zasvätil život, veľa svojej energie a lásky,” podčiarkol Šefčovič. V hudobnom okienku sa predstavili hudobne nadané sestry Babkové, huslistky Blažena a Andrea a flautistka Miroslava, ako i účastníci Detskej svadby v Kovačici, ktorí na túto nevšednú oslavu priniesli aj Vďaka maliarom GIU kovačická insita je zaradená chutnú narodeni- do svetových rámcov umenia novú tortu. V duchu výtvarného umenia salón diel maliarov, členov ga- známeho slovenského politika, ústredné oslavy Kovačického lérie. Po príhovore Márie Ras- ktorý povedal, že „kto nemá rád pírovej, riaditeľky GIU, a kovačické insitné umenie, nemá Anny Žolnajovej-Barcovej, rád ľudí“. Na tomto podujatí kustódky GIU, milovní- svojím spevom srdce nejedného kom insitného umenia návštevníka príjemne pookriali sa prihovorila aj Dagmar členky ženského cirkevného Repčeková, veľvyslanky- spevokolu Kovačica II pod veňa SR v Srbsku, ktorá pri dením Jána Dišpitera. tejto príležitosti do života Hostia a návštevníci tejto výuviedla expozíciu obrazov stavy sa neskoršie presťahovali autorov: Martina Palušku, na podkrovie tejto strešnej kulJána Sokola, Michala Bí- túrnej ustanovizne, kde veľvyreša, Vladimíra Boboša, slankyňa otvorila aj výstavu Martina Jonáša, Jána Kňa- výtvarnej tvorby rodiny Husázovica, Pavla Hrka, Jána rikovej: Evy (narodenej roku Garaja, Jána Strakúšeka, 1942), jej syna Jána st. (1961) Jablko nepadá ďaleko od stromu: z vernisáže prác rodiny Husárikovej Ondreja Veňarského, a vnúčat Zuzany (1986) a Jána

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

ml. (1987). Eva Husáriková začala maľovať ešte na sklonku 60. rokov a čoskoro sa stala aj členkou GIU. Maľuje už takmer polstoročie a za sebou má stovky obrazov, kolektívnych výstav, na desiatky samostatných prezentácií a rad domácich a zahraničných uznaní. Jej syn Ján sa maliarstvom začal zaoberať v roku 1994. Veľmi krátko maľoval a jeho tvorba mala úplne iný smer. Na rozdiel od iných kovačických maliarov, Ján maľoval abstraktné motívy. Maliarka Eva Husáriková svoju lásku k ma-

liarstvu vštepila aj vnúčatám Zuzane a Jankovi ml. Podľa slov Jarmily Ćendićovej, historičky umenia, Zuzana je všestranná výtvarná umelkyňa s nevyčerpateľnými umeleckými možnosťami. Jej nový tvorivý prejav je body art, čiže tattoo. Jej o Sarajevská popová rok mladší brat a rocková skupina Janko sa rozhodol Crvena jabuka

venovať kresbe, neskoršie sa začal zaoberať úžitkovým umením. V technike drevoryt rôznym druhom dreva dáva novú umeleckú podobu, z tekvíc tvorí hudobné nástroje a podobne. K slávnostnejšiemu ovzdušiu výstavy diel rodiny Husárikovej prispel aj zmiešaný cirkevný

PRVÝ FESTIVAL VOJLOVICKÝCH SÓLO SPEVÁKOV

Vyšli hviezdy od Dunaja Alena Kulíková

ojlovičania sú ľudia veselí. Lásku k hudbe, spevu a tancu zdedili po svojich predkoch a prenášajú ich i na prichádzajúce generácie. Svedčí o tom i každoročná účasť členov Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... a vrcholom úspešnej práce hudobno-speváckej sekcie spolku bolo vydanie cédečka Starodávnie v roku 2014. Bez hudobníkov činnosť spolku si nemožno ani predstaviť a orchester už roky úspešne vedie Vladimír Kolárik. Práve on nazbieral už za priehrštie starodávnych piesní a melódií a tohto roku prišiel na ideu, ktorú podporilo vedenie spolku Detvan, zoskupiť starších sólo spevákov, členov aktuálnych speváckych skupín, ale aj tých najmladších, pred ktorými je budúcnosť. Všetci sa dali dokopy a pripravili krásny umelecký predkirvajový večierok. Bol to prvý vojlovický festival sólo spevákov Vyšli hviezdy od Dunaja, ktorý odznel v sobotu 24. septembra na javisku Spomienkového domu. Zazneli krásne starodávne vojlovické piesne v podaní 22 spevákov vo veku 4 až 68 rokov. Detičky zaspievali krásne detské piesne, ktoré sa naučili aj na folklórnych skúškach: Prší, prší, Kázala mi mati, Zjedzte ma, vĺčky, zjedzte, Čerešničky, čerešničky a pod. Mnohopočetné obecenstvo • KULTÚRA •

Pieseň Vojlovica, Vojlovica... si zaspievali všetci účastníci spolu

podporovalo každého speváka potleskom. Výsledok festivalu je aj vydanie nového cédečka Vyšli hviezdy od Dunaja 2016, na ktorom sú všetky piesne z tohto večierka. Hudobnú úpravu a aranžmány mal na starosti Vladimír Kolárik, dizajn CD mali na starosti Katarína Kalmárová, Jovana Borenovićová a Dejan Válek, nahrávku a mix pro-

dukciu si prevzal Želko Suchánek z Kovačice. Nemožno nespomenúť aj hudobníkov, ktorí svojou účasťou prispeli ku kvalite festivalu: Ivana Ivaničová (predníčka), Ivan Šandor (prvé husle), Györfi Sándor (druhé husle), Samu Kiss (klarinet), Vladimír Kolárik (cimbal), József Kovács (viola) a Pavel Tomáš ml. (kontrabas).

spevokol Kovačica II pod taktovkou Anky Naďovej. Vo večerných sobotňajších hodinách na svoje prišli aj milovníci rockovej hudby, ktorých na nádvorí Miestneho spoločenstva Kovačica zabávala skupina Crvena jabuka. Hudba nevystala ani v nedeľu. Početných návštevníkov na oslavách potešili domáci hudobníci Miroslav Svetlík a Pavel Tomáš ml., ktorí hrou na hudobných nástrojoch na ľudovej veselici vyvábili na tanečné pódium mnohých návštevníkov s roztancovanými topánkami. Festival sledovala aj odborná porota, v ktorej boli dvaja profesori hudby: Pavel Tomáš st. z Kovačice a Jaroslav Ivanič z Vojlovice. P. Tomáš st. sa na konci festivalu prihovoril prítomným a konštatoval, že to bolo krásne dielo organizátorov a všetkých spevákov a že všetci speváci spievali na výbornú. Potvrdil, že dobre pozná Vojlovičanov, keďže tu dlhé roky hrával na svadbách, že sú to ľudia veselí, vždy ochotní spievať, čo potvrdzujú aj úspechmi na festivaloch. Aj keď je Vojlovica malé prostredie, má jeden z aktívnejších spolkov vo Vojvodine, preto ho tento festival ani veľmi neprekvapil. Z festivalu vraj mal krásne umelecké zážitky a spolu s manželkou sa tešili aj na druhú pieseň od každého speváka. K tejto mienke sa pripájajú aj mnohí Vojlovičania. S radosťou a hrdosťou tiež sledovali tento prvý vojlovický festival, ktorý speváci spoločne skončili známou piesňou Vojlovica, Vojlovica, to je pekné mesto...

PAZOVSKÍ MARATÓNCI NAJLEPŠÍ NA FESTIVALE V DEDINKE JAŠA TOMIĆ. Členovia Slovenského divadla VHV Stará Pazova pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka dosiahli ďalší úspech, a to na pokrajinskom Festivale tradičných divadelných foriem v dedinke Jaša Tomić. Ich predstavenie autora Dušana Kovačevića Maratónci bežia čestné kolo v réžii Alexandra Baka (na snímke) vyhlásili za najlepšie na festivale a ocenenie sa dostalo aj A. Bakovi za réžiu, scénografiu a spolu s Petrom Hudákom aj za kostýmy. Dve ceny určené najlepším hercom na festivale získali Janko Šarkézy a Vladimír Vereš a diplomy za herecký výkon sa dostali do rúk Zlatkovi Fábrymu a Zdenkovi Kožíkovi. Festival prebiehal v dňoch 16. až 23. septembra a staropazovskí divadelníci vystúpili 22. septembra. Okrem nich sa na festivale zúčastnili súbory z Kuly, Crvenky, Kovina, Nových Bánoviec, Beočínu a sprievodným A. Lš. podujatím bola výstava obrazov. 41 /4720/ 8. 10. 2016

Kultúra PUTOVNÁ SÚŤAŽ V PETROVCI

Slováci v zahraničí majú budúcnosť Katarína Gažová

rstovníci z Maďarska, Rumunska a zo Srbska sa stretli v piatok 30. septembra v Báčskom Petrovci na otvorení 12. ročníka putovnej súťaže zo slovenských dolnozemských reálií pre stredoškolákov usporiadanej v Gymnáziu Jána Kollára. Súťaž podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Účastníkov a menovite hostí zo zahraničia a z domova privítala riaditeľka GJK Anna Medveďová, ktorá pripomenula, že je súťaž svojráznym úvodom k oslave Dňa školy petrovského gymnázia a pripomínaním 150. výročia slovenského divadla v Petrovci, preto niektoré z prezentácií spracúvajú práve tieto témy. Slova sa ujala i koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová, ktorá stretnutie v Petrovci označila ako sviatok slovenského školstva a slovenskej

tradičnej ľudovej kultúry. teľov. Hodnotila ich komiPoukázala na skutočnosť, sia v čele s predsedníčkou že Slováci v zahraničí majú Katarínou Máriou Hrkľovou, budúcnosť, majú mladé gepredsedníčkou občianskeho nerácie, ktoré nielenže sa združenia Dotyk ľudskosti hlásia k slovenskej reči a slozo Slovenska. V príhovore venským školám, ale popred začiatkom súťaže predznajú svoju kultúru a svoju sedníčka podotkla, že táto súťaž vznikla v Rumunsku minulosť, aby na nej mohli stavať budúcnosť našej a je putovného rázu a tohto Slovače. Predsedníčka MSS roku sú do nej zaradené a Výkonnej rady NRSNM rôznorodé prezentácie. Katarína Melegová-MeliOkrem súťažnej časti do chová ocenila stretnutie ako harmonogramu dvojdňovzácne, lebo mladí ľudia tu Stredoškoláčky z Teoretického lýcea Jozefa vého podujatia boli v prvý mali možnosť navzájom Gregora Tajovského v Nadlaku prezentovali tému deň stretnutia zaradené aj sa zoznámiť so životnými o akademickej maliarke Márii Štefankovej návštevy Najstaršieho domu reáliami, v ktorých žijú, v Petrovci a Galérie Zuzky a pritom na takých stretnutiach zúčastnili stredoškoláci z Budapešti Medveďovej. V sobotu 1. októbra vznikajú aj nerozlučné priateľstvá. a Békešskej Čaby (Maďarsko), Nadla- vyhodnotili súťažné prezentácie Hudobným bodom – hrou na klavíri ku (Rumunsko), Petrovca a Kovačice stredoškolákov v GJK, a potom naslesúťaž spríjemnil stredoškolák z GJK (Srbsko). V súťaži bolo 19 prezentácií dovala návšteva kaštieľa v Kulpíne. Vladimír Zima. Súťaž vyhlásila za žiackych prác stredoškolákov z tých- Po spoločnom obede v Petrovci sa to troch štátov, ktoré sú výsledkom kamaráti z troch dolnozemských otvorenú Svetlana Zolňanová. V putovnej súťaži v Petrovci sa kolektívnych prác žiakov a ich uči- štátov rozlúčili.

V JÁNOŠÍCKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE V NOVOM ŠKOLSKOM ROKU

Iba v jednej zmene Vladimír Hudec

–V

školskom roku 2016/2017 máme 51 žiakov, čiže o jedného žiaka viac ako vlani, – informovala nás riaditeľka ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku Zuzana Halabrínová. – Rozvrhnutí sú do šiestich tried. V nižších ročníkoch sú dve kombinované triedy, čiže prvý a tretí ročník v jednej a druhý a štvrtý v druhej triede. Keďže je potrebné, aby v triede bolo najmenej 15 detí, nič sa podstatne nezmení ani v nasledujúcich rokoch, lebo aj v budúcich generáciách je málo detí. Dodatočný problém je v tom, že celé rodiny odchádzajú na Slovensko. Aj tejto jesene odišla jedna rodina s dvomi deťmi. Našťastie jedna rodina z Padiny sa prisťahovala do susedných Jermenoviec a ich 4 deti od tohto roku chodia do našej školy. Umožnila nám to lokálna samospráva, ktorá zorganizovala bezplatnú prepravu slovenských detí z Jermenoviec do školy v Jánošíku. Túto možnosť nateraz využili iba tie

www.hl.rs

4 deti, pokým ostatní sa rozhodli, že ich deti školu skončia tam, kde aj začali, teda v Plandišti. Už teraz však vieme, že nám na budúci rok pribudne ešte jedno dieťa z Jermenoviec a zaujímajú sa aj ďalší. Naša spolubesedníčka ďalej hovorí, že pri kádroch sa nič podstatnejšie nezmenilo, čiže škola nateraz neprebrala ani jedného nadbytočného učiteľa z inej školy a ani učiteľov z jánošíckej školy tiež nikto neprebral. Neodborne sú zastúpené matematika, fyzika, chémia, technická, hudobná a výtvarná kultúra. Totiž okrem matematiky predmety s malým fondom hodín – pre ktoré sa spravidla nik nehlási – majú na starosti učitelia triednej výučby. – Zemepis, biológiu a anglický jazyk učia dve profesorky týchto predmetov, ale sú angažované iba na základe zmluvy o práci, lebo je stále platný príkaz vlády o zákaze zamestnávania vo verejnom úseku. V prípade, že sa v okolí zjaví Slovák rovnakého profilu, ktorý je v nie-

Informačno-politický týždenník

ktorej škole nadbytočný, museli by sme ho prijať, k tomu mu platiť aj cestovné a našim prof e s o r k á m V novej menšej učebni sme vyfotili siedmakov z d e d i ny s riaditeľkou Zuzanou Halabrínovou a učiteľom dať výpo- hudobnej kultúry Jankom Dišpiterom – Práca v dvoch zmenách komveď. Preto čakáme na zrušenie toho príkazu, aby sme ich mohli plikovala celkovú organizáciu a vyzamestnať na neurčitú dobu, – žiadala si aj väčšie náklady, – hovorí Halabrínová. – Keďže viac nepohovorí riaditeľka jánošíckej školy. V snahe zlepšiť podmienky pre trebujeme veľké učebne, ktoré sú prácu, škola počas uplynulých pripravené pre 30 žiakov, rozhodli prázdnin realizovala aj dva projekty. sme sa, že z jednej veľkej vytvoríme Vďaka dotácii z pokrajiny zaobsta- dve menšie, vďaka čomu sa teraz rali nové vešiaky so skrinkami pre všetci vmestíme do jednej zmeny. obuv a vyučovacie pomôcky pre Finančne nám v tom pomohla lokabinet chémie, biológie a zeme- kálna samospráva a práce vykonala pisu, Úrad pre Slovákov žijúcich mužská časť školského kolektívu za v zahraničí im poskytol prostriedky pomoci jednotlivých rodičov na prana nové gymnastické náradie v te- covnej akcii. Teraz sa omnoho ľahšie locvični. Novinkou je aj to, že od pracuje a očakávame aj významné tohto školského roku škola pracuje úspory na kurive a elektrickom iba v jednej zmene – predpoludním. prúde. • KULTÚRA •

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V KOVAČICI

Prvý školský Oscar na Balkáne le, ktorú vedie riaditeľka Anička Bírešová. Námet na film vypracovali profesorky Anna Hrková

Anička Chalupová

odľa rozhodnutia výberovej komisie Filmového festivalu KREF krátky film Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici (z kategórie LipDub) získal prvý školský Oscar na Balkáne. V rámci 3. ročníka podujatia Učitelijada 2016 sa v dňoch 23. až 25. septembra v turistickom stredisku Brzeće na Kopaoniku uskutočnila finálová časť Medzinárodného školského festivalu KReatívnych Edukačných Filmov (KREF), na ktorej sa o 1. cenu uchádzalo 18 filmov zo Srbska, Macedónska a Bosny a Hercegoviny. Odborná komisia, ktorú tvorili učitelia, experti, ale aj novinári, kameramani a režiséri z Macedónska, Rakúska a zo Srbska, konala výber tvorby v troch kategóriách. Najzaujímavejšia

bola tretia kategória, v ktorej boli predstavené tzv. LipDub filmy. V rámci tejto tvorby početné školy sa kreatívnym spôsobom predstavili ako miesto šťastia, spolupráce a vševedomostí. O titul najlepšieho filmu sa uchádzala aj kreatívne sfilmovaná prezentácia ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, ktorá bola rozhodnutím komisie ocenená 1. školským Oscarom na Balkáne. Krátky šesťminútový film vznikol začiatkom mája tohto roku a na jeho realizácii sa podieľali žiaci všetkých ročníkov, učitelia a ostatní pracovníci v ško-

Cenu v mene kovačickej školy slávnostne prijali (na snímke sprava) Darina Poliaková a Anna Hrková

a Darina Poliaková, orientačný scenár mala na starosti profesorka Zuzana Putniková a s kamerou a strihom sa úspešne pohral kameraman Vladimír Kuchárik. Film je vyrobený v podobe jednej kontinuálnej nahrávky, ktorá bola v kuse nahratá v učebniach

NA ROZHLASOVÝCH VLNÁCH OD AUGUSTA

Vítaní Rádioví špióni roka, s vysielaním sa začalo len od augusta. K. Melegová-Melichová ako autorka a redaktorka má na starosti ádio Petrovec pôsobí ako obecdetské vysielanie. To letné, prázdniná rozhlasová stanica, lebo tak nové vzniklo z textov a hudby pre toto médium získalo frekvendeti a nasmerované bolo tak, aby tam ciu, ale poslucháčov má aj mimo bolo z každého rožka Báčskopetrovskej obce. troška. Ďalšie relácie už A tak aj o dvoch novinčerpajú materiály z rôzkách v programe, ktoré nych osláv, školských ho obohatili od augusta, programov a hlavne zo vedia už aj v Lugu, Čelasúťaží – akým bol Petreve, Selenči... rovský maratón, Cez – Myslím si, že mládežNadlak je... – a zaslúžený nícke a detské vysielania priestor v ňom dostávachýbajú v rozhlasovom jú odmenení žiaci. programe a keďže si po– Nie náhodou máme slucháčov treba vychovánázov vysielania Sládvať, navrhla som majiteľke kovičiareň, lebo je to a riaditeľke Jarmile Bohuvlastne časopis Sládšovej, aby sme skúsili s takovič v éteri, čiže na kýmito obsahmi, – hovorí vlnách Rádia Petrovec. iniciátorka a kreátorka Časť tímu relácie Sládkovičiareň pred štúdiom Redakciu tvoria píšuci projektu Rádioví špióni Petrovského rozhlasu sú hodinové relácie a vysielajú sa žiaci, literárne nadaní gymnazisti, Katarína Melegová-Melichová. Projekt schválený v republikovom raz mesačne: Sládkovičiareň v po- ktorí sú zároveň členovia redakcie Ministerstve kultúry a verejného slednú stredu v mesiaci a Na detskej Sládkoviča, – hovorí redaktorka informovania pozostáva z dvoch vlne v posledný piatok. Ich štart síce mládežníckej časti Rádiových špióčastí: je tam vysielanie pre mládež- plánovali skôr, ale keďže výsledky nov Annamária Boldocká-Grbićová. Záujem o angažovanie v tejto níkov Sládkovičiareň a pre deti pod projektov boli známe len v polovici Anna Francistyová

• KULTÚRA •

názvom Na detskej vlne. Obe relácie sú v podstate pokračovaním Pulzmetra, vysielania, ktoré Matica v tomto rádiu robila v spolupráci s petrovskými gymnazistami pred tromi rokmi. Tieto nové programy

a ostatných miestnostiach v škole a na plató pred touto výchovno-vzdelávacou ustanovizňou. Medzinárodný školský festival Kreatívnych Edukačných Filmov (KREF) autorov Zorana Ilića z Leskovca a mikrosoft expertky Vesely Bogdanovićovej z Macedónska

sa uskutočnil pod záštitou Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbska. Ponúkol novú energiu, ktorá sleduje ovzdušie európskej a svetovej školy a tzv. LipDub filmy približujú školu predovšetkým rodičom. práci je vraj veľký a témy si volia tak, ako aj do novín. Sú tam, pravdaže, školské aktuality, v rubrike Niečo pekné redaktor vysúva nejaký ukážkový pekný jav alebo udalosť v živote mladých v uplynulom mesiaci, v ďalšej rubrike sa kriticky poukazuje na neduhy v spoločnosti, kreátori programu striehnu na nepekné webové stránky, na gramatické chyby na internete, nechýba hudobný top-rebríček, okienko do literatúry, predstavovanie mladých talentov. Niektoré rubriky sú stále, niektoré periodické. V redakcii je zo 15 žiakov petrovského gymnázia – druhákov, tretiakov a štvrtákov, ale dvere sú otvorené aj pre prvákov. Vysunieme ešte októbrovú monotematickú Sládkovičiareň, venovanú gymnaziálnej premiére hry Sen noci svätojánskej, pripomenú si v nej 90. výročie, čo petrovskí gymnazisti zahrali prvýkrát túto hru, tiež výročia W. Shakespeara, Júliusa Kubányho, Andreja Siráckeho, aj 150. výročie divadla v Petrovci. Okrem redaktoriek a zvolených spolupracovníkov pri vzniku týchto vítaných rozhlasových programov ruku k dielu pridávajú aj zamestnankyňa petrovského rozhlasu Tatiana Jašková a technik Miroslav Benka. Foto: z archívu A. B. Grbićovej

41 /4720/ 8. 10. 2016

Kultúra OSLAVA V SELENČI

Narodeniny a výročia v októbri 2016

MOMS 25-ročný

Juraj Berédi

nedeľu 2. októbra v sieni Domu kultúry Záber z osláv počas prejavu predsedu Jána Šimoniho v Selenči odznel slávnostný program k 25. výročiu založenia tamojšieho Miestneho odboru a podnikom udelil ďakovné diplomy za dlhoročnú Matice slovenskej v Srbsku. Po hymnickej piesni úspešnú spoluprácu. V kultúrno-umeleckej časti Po nábreží, ktorú zaspievali žiacky chór základnej programu účinkovali mládežníci a žiaci, či už ako školy a Komorný zbor Zvony za sprievodu Orches- speváci, recitátori alebo hudobníci, vystúpili aj tríka, o 25-ročnej činnosti MOMS-u sa v krátkom orchestre, spevácke zbory a tanečná skupina prejave zmienil predseda Ján Šimoni. Zdôraznil, KUS Jána Kollára, deti z Predškolskej ustanovizne že MOMS v Selenči bol založený 20. januára 1991 Kolibrík a ako hostka speváčka Anna Zorňanová a vo svojej činnosti sa jeho členovia zúčastňovali z Nového Sadu. Obecenstvo nešetrilo dlane, pri organizovaní rôznych programov či samostatne, aby odmenilo každý bod a každého účastníka alebo spoločne s inými kultúrnymi inštitúciami, tak v programe. Javisko upravili členky etno sekcie. Pred začiatkom programu si návštevníci mohli v dedine, ako aj v obci. Predstavitelia jeho sekcií sa zúčastnili v programoch aj v iných prostrediach, obzrieť panel, na ktorom bola v skratke prosdokonca aj v zahraničí, odkiaľ si prinášali vzácne tredníctvom zachovaných dokladov a fotografií ocenenia. Najaktívnejšia je iste etno sekcia, ktorá prezentovaná 25-ročná činnosť MOMS-u, ako sa vo svojom etno priestore snaží zachovať doteraz i exponáty v etno priestore DK. K jubileu bola zozbierané a zachované starožitnosti z minulosti pripravená aj osobitná brožúrka o minulosti Selenče, a zorganizovala mnoho príležitostných a činnosti selenčského MOMS-u, ktorú pripravil a tematických výstav. Netreba zaznávať ani činnosť zostavovateľ Ján Šimoni a pre tlač upravil Juraj Berédi. Oslavu jubilea aj tentoraz podporili sponiných sekcií a jednotlivcov. Auditóriu sa prihovorili a matičiarom k jubileu zori a ľudia dobrej vôle. Zostáva veriť všetkým zablahoželali: v mene MSS predsedníčka Katarína matičiarom, že činnosť MOMS-u, ako aj Matice Melegová-Melichová a v mene Obce Báč a MS slovenskej v Srbsku napriek neblahým časom Selenča Zdenko Kolár. Predseda MOMS J. Šimoni bude pokračovať v prospech zachovania Slovákov jednotlivcom, ustanovizniam, športovým klubom a slovenčiny na týchto priestoroch.

Vysokoškolské štipendiá študentom

ozhodnutím NRSNM na zasadnutí zo dňa 30. 9. 2016 a v súlade s plánom a programom práce Výboru pre vzdelávanie, Výboru pre kultúru, Výboru pre informovanie a Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM na rok 2016 Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku udelí vysokoškolské štipendiá študentom, ktorí študujú na akreditovaných programoch na vysokých školách v Srbsku. Podmienky pre uchádzačov: 1. znalosť slovenského jazyka (po slovensky zakončená základná alebo stredná škola, alebo účasť na hodinách slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry – dokumentovať kópiou vysvedčenia); 2. orientácia na zamestnanie a pôsobenie v základných alebo stredných školách v Srbsku so slovenským vyučovacím jazykom, v sloven-

www.hl.rs

ských médiách a v slovenských inštitúciách (dokumentovať čestným vyhlásením); 3. úspešne ukončený aspoň prvý ročník vysokej školy; uprednostnené budú odbory: matematika, fyzika, nemecký jazyk, právo, žurnalistika a odbory z oblasti kultúry a slovenský jazyk a literatúra (kópia indexu so známkami); 4. vyjadrenie o poberaní finančnej pomoci (štipendia, úveru a pod.) od iných organizácií a inštitúcií (dokumentovať čestným prehlásením). Potrebné doklady (fotokópie): 1. výpis z matriky narodených – kópia; 2. vysokoškolský dokument, z ktorého vidieť, že žiak úspešne zakončil aspoň 1. (alebo 2., 3., 4.) ročník vysokej školy z uvedených odborov so známkami zo všetkých predmetov (kópia indexu so známkami); 3. čestné vyhlásenie o tom, či uchádzač nepoberá inú formu finančnej pomoci, a o tom, že má záujem pracovať v niektorej z inštitúcií s národnostným významom; 5. kópia vysvedčenia, z ktorého vidieť, že chodil do slovenskej školy alebo na hodiny slovenčiny; 6. prihláška na súbeh na originálnom tlačive zverejnenom sa stránke NRSNM. Podľa potreby s uchádzačmi bude vykonaný pohovor.

Informačno-politický týždenník

ËË 13. októbra 1926 v Báčskom Petrovci sa narodil Ján Labáth, básnik, prozaik, prekladateľ, bol redaktor literárneho časopisu Nový život, povolaním elektroinžinier. Žije na dôchodku v Novom Sade. (Blahoželáme k 90. narodeninám.) ËË 15. októbra 1956 na Slovensku, v Bratislave, sa narodil Mgr. art. Pavol Janík, PhD., básnik, dramatik, prozaik, prekladateľ, publicista, bol aj predsedom Spolku slovenských spisovateľov. (Blahoželáme k 60. narodeninám.) ËË 19. októbra 1936 na Slovensku, v Dubovej pri Pezinku, sa narodil Vincent Šikula, redaktor, prozaik, básnik, tvorca pre deti a mládež, pedagóg a dramaturg. Zomrel 16. júna 2001 v Modre. (Pripomíname si 80. výročie narodenia a v júni bolo 15. výročie smrti.) ËË 25. októbra 1996 na Slovensku, v Bratislave, zomrel Vladimír Mináč, prozaik, esejista, literárny kritik, redaktor, scenárista, politik a predseda Matice slovenskej. Narodil sa 10. augusta 1922 v Klenovci. (Pripomíname si 20. výročie smrti.)

Rozhodnutia o udelení vysokoškolských štipendií na dobu desať mesiacov, výšku štipendia, ako i počet štipendií schváli komisia NRSNM. Prihlášky s potrebnými dokladmi zaslať na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny Bulevar Mihajla Pupina 1/4 21 000 Nový Sad Súbeh je otvorený od 1. do 31. októbra 2016. Doklady je potrebné odoslať najneskôr do 31. októbra 2016 alebo priniesť osobne. Dodatočné informácie na tel. čísle: 021/422 989 alebo na 063/532 989.



CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Divadlo VHV Petrovec a Next Pictures Praha na nedeľu 9. októbra o 20. hodine premiérovo uvedú inscenáciu Vtáci v dome (Birds in the house) s podtitulom Divadelná fantázia o osudových stretnutiach vtákov a ľudí. Za scenár a réžiu predstavenia sa podpisuje Peter Serge Butko. J. Č. • KULTÚRA •

Oznamy Ponuka práce na Slovensku Hľadá sa zamestnanec do poľnohospodárskej výroby na Slovensku pre stabilnú spoločnosť s dlhou pôsobnosťou v odbore. Vodičský preukaz na traktor, prax v poľnohospodárstve, vedomosť slovenského jazyka a chuť pracovať podmienkou. Ubytovanie, obedy a doprava do práce a späť zabezpečená. Preukaz Slováka žijúceho v zahraničí výhodou. Nástup do práce: 1. novembra 2016; hlásiť sa na:

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

pavelmatuch@neobee.net alebo 064 285 39 60. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2191_02 NS_Veternik_2, Ul. Dragoslava Srejovića číslo 62, na katastrálnej parcele číslo 3453, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2 Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, Ul. Karađorđeva č. 5, na katastrálnej parcele číslo 4807/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-570/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, Ul. Karađorđeva č. 5, na katastrálnej parcele číslo 4807/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu) potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Určuje sa, že nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, Ul. Karađorđeva č. 5, na katastrálnej parcele číslo 4807/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05).| ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, Ul. Karađorđeva č. 5, na katastrálnej parcele číslo 4807/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia základňovej stanice, a to spôsobom, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 1800, UMTS a LTE. Po jedna anténa typu K742236 sa použije na krytie rozsahov GSM 1800 a LTE. Po jedna anténa typu K742215 použije sa na krytie UMTS rozsahu. Plánované azimuty antén vynášajú 30 °, 150 ° a 270 °, respektíve po sektoroch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice

• OZNAMY •

Firma

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961 pre sústavu GSM 1800 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2 a pre sústavu LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Sriemska Kamenica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme číslo: A17185 z 2. apríla 2013 uzavretú medzi Vojislavom Šakotom a Vip Mobile, s. s r. o., Informáciu o lokalite č. V-353-372/16 z 1. augusta 2016 vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad. K uvedenej žiadosti nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, číslo EM-2016-145/SO, zo 7. júna 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2 má celkovú silu vyžarovania väčšiu ako 250 W vo všetkých úsekoch a pre všetky rozsahy. Po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu silu vyžarovania väčšiu ako 250 W a môže mať značný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňovej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie, predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc postupy prevencie a ostražitosti (člen 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia (Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 –Rozhodnutie US), ktorým sa požaduje, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, aby medziiným predstavovala najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou je potrebné dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia prístupná technológia, technika a vybavenie. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

41 /4720/ 8. 10. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2081_03 NS_Novi_Sad_Desanke_Maksimović Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2081_03 NS_Novi_Sad_Desanke_Maksimović, Ulica Ljubice Ravasi 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2570/22, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-571/16, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2081_03 NS_Novi_Sad_Desanke_Maksimović, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2081_03 NS_Novi_Sad_Desanke_Maksimović, Ulica Ljubice Ravasi 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2570/22, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základňovej stanice mobilnej telefónie NS2081_03 NS_Novi_Sad_Desanke_Maksimović v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu komplexu farmy ošípaných výšky P (VP), Čenej, Atar, s lokalitou na katastrálnej parcele číslo 1832, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad Nositeľ projektu Mäsový priemysel NEOPLANTA, a. s., Nový Sad, Prímorská 90, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba objektu komplexu farmy ošípaných výšky P (VP), Čenej, Atar, s lokalitou na katastrálnej parcele číslo 1832, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-520/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Mäsový priemysel NEOPLANTA, a. s., Nový Sad, Prímorská 90, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba objektu komplexu farmy ošípaných výšky P (VP), Čenej, Atar, s lokalitou na katastrálnej parcele číslo 1832, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, po uskutočnenom postupe a správe Technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba objektu komplexu farmy ošípaných výšky P (VP), Čenej, Atar, s lokalitou na katastrálnej parcele číslo 1832, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Mäsový priemysel NEOPLANTA, a. s., Nový Sad, Prímorská 90. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré stanovili iné oprávnené orgány a organizácie a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opatrenia na zamedzovanie, zníženie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie; 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť realizáciu programu stáleho sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie projektu – Monitoring životného prostredia a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie Liman 4 Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 4, Ul. Miloša Crnjanského č. 2 – 6, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-521/16, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie Liman 4, po vykonanom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie Liman 4, Ul. Miloša Crnjanského č. 2 – 6, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom zamedziť, zmenšiť a ak je to možné, odstrániť každý významnejší vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2081_03 NS_Novi_Sad_Desanke_Maksimović, Ulica Ljubice Ravasi 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2570/22, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia základňovej stanice, a to spôsobom, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 1800 a UMTS a LTE. Po jedna anténa typu K42236 sa bude používať pre úseky GSM 1800 a LTE. Po jedna anténa typu K742215 sa bude používať pre úsek UMTS. Plánované azimuty antén sú 30 °, 130 ° a 250°, respektívne po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 1800 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Adice. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňovej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil zmluvu o poskytovaní služieb prenájmu uzavretú medzi MANEKS, s. s r. o., Nový Sad, Ulica Ljubice Ravasi 1, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, Informáciu o lokalite pre parcelu č. 2570/22, k. o. Veternik, číslo V-353-370/16 z 22. júla 2016, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2081_03 NS_Novi_Sad_Desanke_Maksimović číslo EM-2016-130/SO, z 9. júna 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2081_03 NS_Nový_Sad_Desanke Maksimović je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7 odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia, práca základňovej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Mäsový priemysel NEOPLANTA, a. s., Nový Sad, Prímorská 90, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba objektu komplexu farmy ošípaných výšky P (VP), Čenej, Atar, s lokalitou na katastrálnej parcele číslo 1832, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Mäsový priemysel NEOPLANTA, a. s., Nový Sad, Prímorská 90. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05) uskutočnený je postup odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 15. septembra 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti a neboli vynesené ani mienky zainteresovanej verejnosti počas prezentácie a verejnej rozpravy zo dňa 16. septembra 2016, čo sa konštatovalo v zápisnici číslo VI-501520/16 zo 16. septembra 2016. Rozhodnutím o utvorení a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba objektu komplexu farmy ošípaných výšky P (VP), Čenej, Atar, s lokalitou na katastrálnej parcele číslo 1832, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Mäsový priemysel NEOPLANTA, a. s., Nový Sad, Prímorská 90, číslo VI-501-520/16 z 18. augusta 2016, utvorená je Technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie, ktorá Štúdiu o odhade vplyvov preskúmala a po uskutočnenom, zákonom určenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-520/16 z 26. septembra 2016 so zhodnotením uvedenej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k nej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie, po uskutočnenom postupe a správe Technickej komisie sa konštatovalo, že je Štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09), Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05), Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-229/16 zo 6. júla 2016, ktoré schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Ak sa projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia na zníženie alebo zamedzovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania. ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 4, Ul. Miloša Crnjanského č. 2 – 6, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projekt je vypracovaný a postavená je trojúseková anténová sústava s týmito komponentmi: tri antény typu ADU451807 po jedna pre každý úsek sústav LTE 800 a GSM 1800 a tri antény typu PW7755.00A pre sústavy GSM 900, UMTS 900 a UMTS 2100. Azimuty antén sú 20 ° (úsek 1), 110 ° (úsek 2) a 280 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavy GSM 900 je 2 + 2 + 2, pre GSM 1800 je 2 + 2 + 2, pre UMTS 900 je 1 +1 + 1, pre UMTS 2100 je 3 + 3 + 3 a pre LTE 800 je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 13. septembra 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 14. septembra 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-521/ zo 14. septembra 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Liman 4, Ul. Miloša Crnjanského č. 2 – 6, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, číslo VI-501-521/16 z 15. augusta 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-521/16 z 26. septembra 2016, so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe po odhade vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-321/16 zo 17. júna 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS23, NSX23, NSU23NS, NSL23-Jovana Dučića Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS23, NSX23, NSU23NS, NSL23-Jovana Dučića, Bulvár Jovana Dučića 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7770/13, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 3. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-213/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS23, NSX23, NSU23NS, NSL23-Jovana Dučića, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS23, NSX23, NSU23NS, NSL23-Jovana Dučića, Bulvár Jovana Dučića 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7770/13, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS23, NSX23, NSU23NS, NSL23-Jovana Dučića, Bulvár Jovana Dučića 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7770/13, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE, ktoré budú pozostávať z úhrnne troch panelových antén výrobcu Kathrein K80010892, po jedna anténa po úseku pre všetky sústavy. Antény budú usmernené s azimutmi 10 ° (úsek 1), 140 ° (úsek 2) a 275 ° (úsek 3). Nová konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4, pre sústavu GSM 1800 je 4 + 4 + 4, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 9. mája 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 10. mája 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-213/16 z 10. mája 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS23, NSX23, NSU23NS, NSL23-Jovana Dučića, Bulvár Jovana Dučića 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7770/13, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-213/16 z 15. apríla 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-213/16 z 3. októbra 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe po odhade vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-979/15 z 25. januára 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

41 /4720/ 8. 10. 2016

Oznamy SPOMIENKA

Dňa 28. septembra 2016 uplynul rok, čo nás opustila naša mama a starká

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok od tragickej smrti môjho manžela, nášho otca a deda

ZUZANA KYSEĽOVÁ

1953 – 2015 z Báčskeho Petrovca V srdciach si zachovávame spomienku na Teba.

Dcéry Jaroslava a Vesna s rodinami

Manželka, deti a vnúčatá

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa určuje, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba nadzemnej nádrže na skladovanie alkoholu so sprievodným výstrojom a inštaláciami, na katastrálnej parcele číslo 2555/14, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu AS Naftna industrija Srbije, Nový Sad, Ulica narodnog fronta 12 Nositeľ projektu AS Naftna industrija Srbije, Nový Sad, Ulica narodnog fronta 12, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba nadzemnej nádrže na skladovanie alkoholu so sprievodným výstrojom a inštaláciami, na katastrálnej parcele číslo 2555/14, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-549/16, ktorým sa určuje, že pre predmetový projekt nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu AS Naftna industrija Srbije, Nový Sad, Ulica narodnog fronta 12, o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba nadzemnej nádrže na skladovanie alkoholu so sprievodným výstrojom a inštaláciami, na katastrálnej parcele číslo 2555/14, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Výstavba nadzemnej nádrže na skladovanie alkoholu so sprievodným výstrojom a inštaláciami, na katastrálnej parcele číslo 2555/14, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu AS Naftna industrija Srbije, Nový Sad, Ulica narodnog fronta 12, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že projekt vypracuje spôsobom opísaným v žiadosti a že zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom opísaným v prílohe žiadosti, bod 6 opis opatrení predpokladaných s cieľom zamedziť, znížiť alebo odstrániť všetky významnejšie škodlivé vplyvy na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu AS Naftna industrija Srbije, Nový Sad, Ulica narodnog fronta 12, podal dňa 19. augusta 2016 žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba nadzemnej nádrže na skladovanie alkoholu so sprievodným výstrojom a inštaláciami, na katastrálnej parcele číslo 2555/14, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Salajka. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s lokalitnými podmienkami číslo ROP-NSD-8946-LOCH-2/2016 z 13. júla 2016, vydanými zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe a rozoberaní žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 5, podbod 2 Skladovanie zápalných tekutín – celkovej kapacity nad 500 m3, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Projektom je v rámci jestvujúceho komplexu plánovaná výstavba nadzemnej skladovacej nádrže pre etanol, čerpacia stanica na vytáčanie autonádrží, prístroj na miešanie vody a etanolu a sprievodné inštalácie. Vzhľadom na to, že je projektom plánované skladovanie etanolu v nadzemnej nádrži kapacity 50 m3, ktorá bude uskladnená v jestvujúcich hrádzach, a majúc na zreteli spôsob, kapacitu a lokalitu skladu, ako aj to, že uplatňujúc opatrenia ochrany životného prostredia predpokladaných v prílohe žiadosti – bod 4, bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, zistené je, že nie je potrebné vypracovanie Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Ak nositeľ projektu bude konať v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, počas pravidelnej práce projektu nebudú sa javiť negatívne vplyvy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

MÁRIU MARČOKOVÚ

DUŠANA GREKSU

rod. Žemberyová 1929 – 2015 – 2016 z Kulpína S láskou a úctou si budeme na ňu spomínať.

SPOMIENKA

Informačno-politický týždenník

1939 – 2011 – 2016 z Kysáča Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachovávame. S láskou si na Teba spomínajú: manžel Ján, syn Ján s manželkou, vnučky Jana a Ivana s rodinami a vnučka Maja

SPOMIENKA

Dňa 8. októbra 2016 je tomu 11 smutných rokov, čo nás tragicky opustil náš milý

RASTISLAV VALENTÍK 1988 – 2005 – 2016 z Kulpína

S láskou si na neho spomínajú Jeho najmilší

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS138, NSU138, NSL138, Ul. Laze Nančića č. 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 7. novembra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 8. novembra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

• OZNAMY •

Oznamy MÁRIA ČERVENÁ

ujčinej

ANNA MARJANOVIĆOVÁ

rod. Triašková 26. 4. 1955 – 13. 9. 2016 z Báčskeho Petrovca Ďakujeme za spoločne prežité chvíle. Nikdy nezabudnú

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

rod. Širková 1937 – 2016

So svojou sestrou a tetkou sa lúčia a trvalú spomienku si zachovajú

susedovci: Hendlovci, Balážovci, Lekárovci a Topoľskovci

bratia Pavel a Ondrej s rodinami

ANNE ABRAHÁMOVEJ 1931 – 2016 z Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA Lúčia sa:

MICHAL CHRŤAN

IGOR CHRŤAN

28. 9. 1980 – 5. 10. 2011 – 2016 z Kysáča

21. 10. 1946 – 2. 10. 2000 – 2016 z Kysáča

Andrija, Dušica a Miroslav

SPOMIENKA

na kmotra a krstného otca z príležitosti nedožitých menín a narodenín

MICHALA ČOBRDU Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú Tvoji najbližší: manželka, dcéry, zaťovia, vnúčik a vnučka s manželom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. septembra 2016 uplynul rok, čo nás navždy opustila drahá mama a starká

Mama a sestry s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

JÁNOM LOMIANSKYM 5. 6. 1950 – 16. 9. 2016 z Báčskeho Petrovca

rod. Turanová 15. 6. 1939 – 25. 9. 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

S láskou, vďakou a úctou Tvoje deti: Anka, Tine, Ivka, Igorko a Tanička

Čas plynie, všetko pomaly bledne, ale krásne spomienky na Teba zostanú večné. Kmotrovci Chrčekovci a rodina Valentíková

s krstným otcom a kmotrom

MÁRIA MARUŠNÍKOVÁ

Čas plynie, zostali iba spomienky...

29. 9. 1954 – 5. 4. 2016 z Pivnice

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, rany, ktoré sa nehoja, slzy, ktoré neschnú.

ANNA JAMBRICHOVÁ

S bôľom v srdci sme sa s Tebou rozlúčili. Ďakujeme za Tvoju lásku, dobrotu a krásne chvíle prežité s Tebou.

rod. Sabadošová 25. 7. 1950 – 5. 10. 2008 – 2016 z Kysáča

Nikdy na Teba nezabudneme. Maja, Sandra, Milina a Anna

DROBNÉ OZNAMY PRENAJÍMAM dve izby s používaním kuchyne, jedálne, kúpeľne dvom čistotným žiačkam, študentkám alebo zamestnaným nefajčiarkam; tel.: 064/66 20 122. PRENAJÍMAM jednoizbový byt v Novom Belehrade, výhodný pre žiakov a študentov. Bližšie informácie na tel. číslo: 013/661-265. • OZNAMY •

SPOMIENKA

Dňa 5. októbra 2016 uplynulo osem smutných rokov, čo nás navždy opustila naša milovaná dcéra, manželka, matka a starká

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú a večne Ťa budú nosiť v srdci Tvoji najmilší: otec Ján Sabadoš, manžel Ondrej, dcéry Anna Srnková s rodinou a Miluša Jambrichová so synom Martinom

41 /4720/ 8. 10. 2016

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželkou, mamou, mamičkou a pramamičkou

so svatkou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Pri príležitosti nedožitých narodenín a menín spomínam si na drahého manžela

ANNOU MARJANOVIĆOVOU rod. Širkovou 16. 3. 1937 – 26. 9. 2016 z Maglića

ANNOU MARJANOVIĆOVOU rod. Širkovou 16. 3. 1937 – 26. 9. 2016

S úctou sa lúčia: svatka Mocková a rodiny Valentíková a Mlađenovićová

Ďakujeme za Tvoju lásku, zhovievavosť a spoločné chvíle prežité s Tebou. S úctou a nesmiernou vďakou: manžel Rajko, synovia Vladislav, Jaroslav a Goran s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 27. septembra 2016 po kratšej a ťažkej chorobe opustila ma moja milovaná mama

MICHALA ČOBRDU 29. 9. 1954 – 5. 4. 2016 z Pivnice

Sú chvíle, ktoré ťažko prežívam. Sú okamihy, na ktoré tisíckrát spomínam. More lásky si so sebou vzal,

hory bolesti zanechal. Prázdno je tam, kde znel Tvoj hlas, spomienka na Teba zostáva v nás. Márne Ťa moje oči všade hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Odpočívaj v pokoji.

Tvoja manželka Anna

SMUTNÁ SPOMIENKA na svojich rodičov

ANNA ABRAHÁMOVÁ rod. Miklovicová 1931 – 2016 z Petrovca

JOZEFA ČERVENÉHO 21. 2. 1932 – 31. 8. 2008 – 2016

ANNU ČERVENÚ

21. 1. 1933 – 30. 9. 2015 – 2016

z Kulpína S úctou si na Teba, drahá mama, budem spomínať. Syn Janko

SMUTNÁ SPOMIENKA

KATARÍNA MELEGOVÁ 6. 4. 1938 – 7. 10. 2015 z Petrovca

Je tomu rok, čo iba SPOMÍNAME...

Manžel Ján a dcéra Vlasta s rodinou

Už len kyticu kvetov z lásky Vám na hrob môžeme dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Vás spomínať. Dcéra Anna s manželom Samuelom Zimovci

SPOMIENKA

Dňa 25. septembra 2016 uplynul rok, čo nás opustil môj milovaný manžel, náš otec a dedko

ADAM HRK

19. 12. 1947 – 25. 9. 2015 – 2016 z Kovačice Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tvoji najmilší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 10. októbra 2016 uplynie osem najťažších, najsmutnejších a najboľavejších rokov v mojom živote, čo som zostala bez môjho milovaného, dobrého, starostlivého a nenahraditeľného manžela, spomínajúc si na najkrajšie roky prežité s ním.

Viem dobre Či žijem, či umieram, len jeden cieľ pred očami mám, Ježiša Krista. Či som nasýtený, či hladujem, či zlom pokúšaný, dobre viem, že Krista milujem. Či som tuná, či na inom mieste vo svete, nič nezmení zmysel môjho predsavzatia. Tak Tvoj som, Kriste, či žijem, či umieram, pred sebou len Teba navždy mám, to viem iste...!

PaedDr. ThDr. JÁN VALENT, PhD. 1941 – 2008 – 2016 biskup

(Z básnickej zbierky Spev mojej duše autora Jána Valenta) V duchu vidíme vzkrieseného Pána ako mocného Víťaza a Knieža života. On nezostal v hrobe Jozefa z Arimatie, ale zvíťazil nad hriechom, diablom, peklom a smrťou a slávne vstal z mŕtvych. Tento Ježiš, ktorý počas svojho zemského pôsobenia kriesil mŕtvych, i sám vstal z mŕtvych. V Jeho víťazstve je i naše víťazstvo. Preto veríme i v naše vzkriesenie a vo večný život v dokonalosti Božieho kráľovstva. Pravda, to predpokladá opravdivú, osobnú vieru v Ježiša Krista. On bol daný, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho (J 3, 16). Treba nám s Ním žiť tu v časnosti, aby sme s Ním mohli byť i vo večnosti. Z časnosti pozeráme k večnosti. Celý náš tunajší život má byť prípravou na večnosť. Tam vidíme zvrchovaný cieľ svojej cesty, ku ktorému sme v Kristu povolaní. Z viery vyplýva aj nádej, ba priam istota, že z milosti Božej, pre zásluhy Ježiša Krista, dosiahneme cieľ spásy a večného života. Tam vo večnosti stretneme sa tvárou v tvár so svojím Vykupiteľom a Spasiteľom, ktorý žije v sláve Boha Otca a ktorý príde po druhýkrát vo svojej veľkej moci a sláve, aby súdil všetkých ľudí, živých i mŕtvych. Práve tu, v tomto časnom živote, je pre nás čas Božej milosti, ktorý nesmieme premárniť, ale ho máme využiť. Práve tu a teraz, v čase medzi naším narodením a našou smrťou, sa rozhodne o našej večnosti. (Zo zbierky próz Tvoje slovo je sviecou mojim nohám autora Jána Valenta) Zarmútená manželka • OZNAMY •

41 /4720/ 8. 10. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 7. októbra 19.30 Zostrih z festivalu slovenských tanečných skladieb Zlatý kľúč 2005, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 9. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa

Utorok 11. októbra 8.00 Správy 10.10 Paleta – výber najlepších 8.05 Vysielanie pre dedinu vysielaní z produkcie 9.05 Pohľady k výšinám Slovenskej redakcie RTV 9.30 Vysielanie pre deti Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV Popoludňajší program 17.30 Perličky – desaťminútový 15.00 Správy blok venovaný najmladším Rádiošport (pondelok) divákom Kronika našich osád Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer Vojvodina – v pravidelnom piatkovom bloku budú okrem iného odvysielané príspevky o 1. ročníku Festivalu tradičných slovenských krojov vo Vojvodine, o poslednom mohykánovi z radov jánošíckych vinohradníkov a o Svetovom dni pozorovania vtákov. V pokračovaní v októbrovej Kumštárni budú uvedené aktuality z oblasti umenia, a to: o domácej divadelnej tvorbe na tohtoročných Petrovských dňoch divadelných, o výtvarných artefaktoch kovačického salónu a o hudbe speváka a skladateľa Vedrana Ferizovića.

www.hl.rs

(utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 7. októbra – Wolverine Sobota 8. októbra Rodinný album, 1. časť Pondelok 10. októbra – Misia prezident Utorok 11. októbra – Neubližujte mojej dcére Streda 12. októbra – Patriot Štvrtok 13. októbra – Pravdivá história o Jurajovi Jánošíkovi a Tomášovi Uhorčíkovi 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 9. októbra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Rodinný album, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Vladimír Dudáš z Petrovca – vojvodinský majster vo varení rybacích špecialít

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 9. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň 65. Októbrový salón umeleckých diel Utorok 11. októbra 16.00 Etno jarmok a tortiáda Detský jarmok zhromaždil mnohých účastníkov a kupujúcich Kultúrno-umelecký program Jesenné kolo v Kovačici Piatok 14. októbra 16.00 Štvrťstoročie pôsobenia Galérie Babka Slovenský film: Pacho, hybský zbojník

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 41

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: rieka vnútorný druh ANNA svet oblízal BIČIA- zeleniny v Bosne človeka ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

miesto vpíšte na zemskom F V povrchu

koniec modlitby

vyhlásil za neplatné

megavolt

zaháľavosť okrasná rastlina North

číslo

TELEVÍZIA PANČEVO

rieka v Rusku

Nedeľa 9. októbra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

North

m. meno druh riečnej ryby

počítačový vírus meter

klinec údolie

vysieval rieka v Banáte egyptský boh Slnka

riečny ostrov napravil bôžik lásky

vpíšte OAW

liečivá, okrasná rastlina TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

turecká lahôdka

alt

1. časť tajničky

2. časť tajničky

Streda 12. októbra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

HL ĽU AS DU

Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

V tajničke je meno a priezvisko slovenského prozaika, básnika, publicistu a románopisca (1919 – 1960).

RÁDIO PETROVEC

HL ĽU AS DU

RÁDIO STARÁ PAZOVA

kameň na ostrenie kosy

pokoj (srb.)

vpíšte OAM

molybdén

osobné zámeno

matka

romb

západ

síra

naraz, odrazu

selén

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 40 VODOROVNE: zjemnila, lichotník, Al, D, oc, teplovod, km, A, áva, ona, stav, ichtyol, pc, ipr, P, ekipa, SR, tým, ťava, e, ák, šál, ramienko TAJNIČKA: PETER JILEMNICKÝ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 38 z čísla 38 Hlasu ľudu zo 17. septembra 2016 bolo: LADISLAV NOVOMESKÝ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: TATIANA TORDAJIOVÁ, Ul. rybárska č. 17, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

41 /4720/ 8. 10. 2016

Šport Petrovčania v čele tabuľky SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

MLADOSŤ – STARI GRAD 4 : 0 (0 : 0)

Samuel Medveď

v 70. minúte.

stredu 28. septembra v mimoriadnom siedmom kole Mladosť hrala doma vo Vrbare s FK Stari grad z B. Palanky. Modrí boli lepší počas celého zápasu, ale sa na oddych predsa len odišlo bez gólov. V druhom polčase sa hralo hlavne pred bránou „žltých“ z Báčskej Palanky. V 51. minúte po jednej odcentrovanej lopte zľava po nešikovnej intervencii brankára Đurkovića Fábry zblízka vsietil. Už o päť minút Trojanović presnou muškou po zemi zdolal po druhýkrát strážcu siete hostí. Do konca zápasu Mladosť dala ešte dva góly, Rupar v 68. a Ožvát

TÖREKVÉS – MLADOSŤ 1 : 2 (1 : 2) Petrovčania po prvýkrát hosťovali v dedinke Svilojevo, v blízkosti Apatinu, a už na samom začiatku boli nepríjemne prekvapení, keď pol hodiny pred zápasom na Strelec a z núdze aj brankár: Bojan bránach neboli Trojanović (FK Mladosť Petrovec) postavené siete, Domáci sa na neupravenom ihčo aj delegát konštatoval v zárisku nečakane už v 3. minúte ujali pisnici. Zápas podobne ako i v vedenia, avšak futbalisti Mladosti Sombore, keď Mladosť hrala s FK sa rýchlo zotavili od tejto studenej ŽAK, meškal až dvadsať minút.

Dva zápasy – 10 gólov SLÁVIA – BORAC 6 : 2 (1 : 2)

Ján Šuster

loptu zaslal do siete. Radosť hostí trvala veľmi krátko, lebo už v ďalšej minúte Bukvić po inulú stredu v mimoriadnom kole piv- rýchlom protiútoku výsledok vyrovnal. Svoju nická Slávia na vlastnom ihrisku uhos- prevahu hostia korunovali v poslednej minúte tila mužstvo Borac z Báčskeho Gračca prvého polčasu druhým gólom Žigmunda. a zaslúžene a presvedčivo vyhrala. V peknom Po zmene strán už v 47. minúte domáci a zaujímavom zápase Pivnimali veľkú príležitosť vyrovnať, čania svoju drvivú prevahu ale Brna výborne intervenoval. korunovali šiestimi gólmi V 67. minúte po veľkej skrumáži Drinčića 3 (jeden z jedenástpred bránou Slávie Bukvić vyrovky), Roganovića, J. Žigmunda nal. Dve minúty neskoršie Zarin a Krnjajića. prekľučkoval domácich zadákov, loptu zaslal pred bránu, kde ju BUDUĆNOST – SLÁVIA prijal Babić a následne zaslal do 2 : 4 (1 : 2) siete. V 75. minúte sa Vlastislav Veľmi dobrý výkon podali Kuchta ocitol sám pred domáslávisti aj v nedeľu na hosťovacim brankárom, ale z desiatich ní v Mladenove. Počas takmer metrov strieľal vedľa. Konečne celého zápasu mali prevahu, v 80. minúte Žigmund znovu diktovali tempo, vytvorili si Dragan Drinčić hlavičkoval do ľavého hornépočetné šance a niektoré (Slávia Pivnica) ho rohu brány Budućnosti pre z nich aj využili. Nebezpečne konečných 2 : 4. zaútočili už v 8. minúte, keď Zarin z ľavej strany SLÁVIA: Brna, Roganović, Zarin, Milec, pasoval pred bránu, J. Žigmund dobre hlavič- Novićević, Mirković, Drinčić, Vlast. Kuchta koval, ale sa brankár Marković nedal prekvapiť. (Vlad. Kuchta), Krnjajić (Babić), J. Žigmund V 11. minúte Drinčić strieľal nad. V 13. minúte (Petrović), Nímet pohrozili aj domáci, ale Bukvić nebol presný. Petrovská Mladosť po tomto kole má 22 V 27. minúte radosť hostí. Mirković uvoľnil na bodov a prebojovala sa na prvé miesto v taľavej strane Zarina, ktorý prekľučkoval svojho buľke, kým je Slávia z Pivnice piata a má 12 strážcu ostro a nízko odcentroval. J. Žigmund bodov.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sprchy, pomaly preberali hru do svojich rúk a už v prvom polčase sa veci dostali na svoje miesto. Strelcom oboch gólov v 25. a 38. minúte bol Bojan Trojanović, ktorý sa stal opravdivým hrdinom zápasu. Vo finiši totiž medzi žrďami vystriedal zraneného Igora Leňu, ktorý pri jednom zákroku narazil hlavou do žrde a musel byť hospitalizovaný v ambulancii. Inak do brány si nemohol zastať náhradný brankár Pavel Fejdi, keďže modrí už predtým vykonali tri striedačky. Mladosť si v druhom polčase udržala rutinovanou hrou vedenie a cenné tri body priniesla do Petrovca, ktoré im umožnili, aby prebrali líderské postavenie v tabuľke. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Babiak, Rupar, Jakuš, Kajtez, Severíni, Kaňa (Torbica), Ožvát (Dragin), Trojanović, Vlaisavljević( Milenković) Foto: Juraj Pucovský

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Hostia dosiahli cieľ RADNIČKI (Š) – BORAC 0 : 1 (0 : 0)

Lazar Pavković

utbalisti Borca zo Sakule bezpochyby každý zápas chápu vážne a zodpovedne sa správajú voči hre. Potvrdili to aj na hosťovaní v Šíde. Pod taktovkou trénera Branka Savića od samého začiatku ukázali, že majú svoj cieľ, ktorý peknou a bojovnou hrou aj zaslúžene dosiahli. Pritom však treba spomenúť istého brankára Borca Bojana Trivunovića, ktorý Šíďanom nedovolil žiadne prekvapenie. Tak bolo aj v 48. minúte, keď domáci hráč Darko Považan z rohového kopu z pravej strany vážne ohrozil brankára hostí, ale tento s maximálnym vypätím síl loptu znovu zaslal mimo ihriska. Desať minút neskoršie po chybe domácej obrany prekvapený Veličković nečakanú šancu nevyužil. Konečne v 66. minúte Milošev pekným centrom zaslal loptu Damnjanovićovi na druhej strane, ktorý ju mierne zaslal do siete a vyvolal veľkú radosť hostí a ich fanúšikov, ktorí si vo veľkom počte prišli pozrieť tento zápas. RADNIČKI: Radaković, Katanić, Aperlić, Vuković, Puškaš, (Knežević), Dmitrović, Grumić, Považan (Jovanović), Rodić, Đurkić, Tomić • ŠPORT •

So susedmi Obrat po studenej len remíza sprche VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

JEDNOTA – PODUNAVAC 1925 2 : 2 (1 : 2)

SLOGA – ŽSK 7 : 2 (6 : 2)

Károly Vig

ým domáci ešte ani nezačali poriadne hrať, hostia ich prekvapili gólom v 2. minúte a v 5. minúte už bolo 0 : 2. Strelcom oboch gólov bol Kaurin. Táto studená sprcha však nezmýlila futbalistov erdevíckej Slogy. Naopak. Konsolidovali sa, zrýchlili tempo, a čo nevidieť, dominovali na ihrisku. To sa im veľmi rýchlo aj oplatilo. Už v 17. minúte Grković zmenšil náskok hostí a dve minúty neskoršie aj vyrovnal. Naladený Grković do polčasu dal ešte dva góly – v 32. a 38. minúte a do listiny

Matej Bzovský strelcov sa zapísali aj Simeunović v 37. a Cvijić v 41. minúte. Aj v pokračovaní domáci nespomalili tempo, ale úplne pritlačili hostí do vlastnej šestnástky. Bolo vidieť, že sa futbalisti zo Žablja úplne vzdali a ledva čakali koniec zápasu. Konečný výsledok stanovil svojím piatym gólom Grković v 79. minúte, avšak hostia môžu byť spokojní, že neprehrali ešte presvedčivejšie. SLOGA: Tojagić (Roška), Džibrić, Matić, Cvijić, Raičevićović, Glumčević, Halilović, Smiljanić, Simeunović (Bojanić), Považan (Macanović), Grković

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Horor v Karavukove POLET – BUDÚCNOSŤ 2 : 2 (1 : 0)

Ján Murtin

ťažkého hosťovania v Karavukove sa Hložančania vrátili s cenným bodom, avšak zažili viac hororových situácií a po brutálnych zákrokoch domácich viac museli myslieť na vlastnú bezpečnosť ako na futbal. Nevie sa, či väčšie nebezpečenstvo hrozilo od hráčov, alebo nevychovaných „fanúšikov“. Našťastie rozhodca Ranković držal zápas pod akou-takou kontrolou a dotiahol ho do konca. Do polčasu domáci útočili za pomoci vetra, ale im hostia nedovolili

ohroziť Kosturanova. Predsa v 17. min. Bogdanović z diaľky centroval z voľného kopu a voľný Grubišić odrazenú loptu zaslal do siete – 1 : 0. Hostia mali viac loptu v nohách, avšak až v 34. min. po akcii Malidžana a Adámeka mali aj výhľadnú šancu, ktorú nerozvážne zmrhali. V 25. a 37. minúte sme zaznamenali incidenty po brutálnych zákrokoch nad Adámekom a Malidžanom. V druhom polčase domáci častými faulmi a padaním vykonali deštrukciu hry, čo sa im v 75. minúte vypomstilo. Sekulić využil ich nedorozumenie

rvé majstrovské stretnutie Jednoty s náročnými susedmi z Belegiša sa skončilo spravodlivou deľbou bodov. Táto remíza po predchádzajúcich prehrách Jednotu definitívne vyradila z boja o titul majstra a fanúšikovia modro-bielych nasledujúce zápasy v južnej skupine Vojvodinskej ligy budú môcť pozerať omnoho pokojnejšie. Podnikavejší hostia sa ujali rýchleho náskoku už v prvej štvrťhodinke zápasu. Prvý gól hostia dosiahli z postavenia mimo hry, ale sa píšťala rozhodcu neozvala. Onedlho potom po neistom zákroku domácej obrany už bolo

ktorí sa chystali nastúpiť do hry, a delegát riešil nepríjemnú situáciu, domáci využili nesústredenosť hostí a z rohového kopu vyrovnali?! Žlté karty na zápase dostali štyria domáci futbalisti a Malidžan a Rodić z radov hostí, avšak bratia Milenkovićovci, Stankovićovci a Jovanović museli dostať červenú, lebo Stefan Sekulić (v tmavom drese) využil ich správanie nemalo nič nedorozumenie domácich a vyrovnal spoločné so športom. a prízemnou strelou vyrovnal. Ihneď BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Krstić, potom aj Ilić priniesol prednosť hos- Štefek, Ćetković, Latinović, Rodić, ťom 1 : 2. V 80. minúte Krstić zahodil Adámek (Ilić), Malidžan (Latinović), šancu na rozhodnutie víťaza. Nuž Vučković (Ardalić), Živojinov a Sea potom v 86. minúte vo chvíli, keď kulić domáci fanúšikovia a organizátori zaútočili na Lalatovića a Zečevića, Foto: Juraj Pucovský

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Piata výhra lídra v Laliti PANÓNIA – PARTIZAN 0 : 2 (0 : 1)

Juraj Pucovský

obre vedeli Laliťania, že líder tabuľky Partizan má silné mužstvo, v ktorom zo 14 hráčov na tomto zápase až 12 bolo cezpoľných, prevažne z Apatina a Sombora. Práve tá skutočnosť bola rozhodujúca v nedeľu, hoci sa v domácom mužstve ešte ako cítila neúčasť Tereka a Stoisavljevića. V 3. min. brankár Valent krásne zastavil strelu Deliju • ŠPORT •

0 : 2. Výsledok v prvej časti zápasu skorigoval Bošković v 36. minúte. V pokračovaní zápasu domáci si trochu upravili rady, prebrali iniciatívu, ale sa im nepodarilo výsledok obrátiť vo svoj prospech. Po viacerých nevyužitých šanciach vyrovnali gólom Matića v 75. minúte. JEDNOTA: Jovišić, Bošković, Blagojević (Jovanović), Stošić, Dukić, Jelović, Matić, Janković, Čonka (Galić), Đurić (Lapčević), Marković Erdevícka Sloga sa po ôsmom kole nachádza na treťom mieste a má 18 bodov a Staropazovská Jednota je s 11 bodmi ôsma v tabuľke.

z desiatich metrov, aby v protiútoku M. Obradov musel lepšie zareagovať pred bránou Dubravca. V 18. min. sa pokúsil Z. Dobrić zľava, ale jeho strela minula cieľ. V 21. min. znova sa vyznamenal Valent, keď zneškodnil strelu Rapajića. Rozhodujúci okamih v prvom polčase sme videli v 38. min., keď hráč Partizana strelil sprava, Valent loptu odrazil rovno na hlavu Mufića, ktorý stál pri pravej žrdi najmenej tri metre v ofsajde a nebolo mu

ťažko rozvlniť sieť!? Postranný rozhodca Ivan Čapko z Ruského Kerestúra nič nesignalizoval hlavnému Markovi Kekovićovi z Crvenky, ktorý neuznal mierne a oprávnené protesty domácich – 0 : 1. Druhý gól padol v 63. min., keď Rapajić zľava prihral osamelému Delijovi na pravej strane, ktorý presne trafil ľavý horný roh brány bezmocného Valenta – 0 : 2. Všetky ďalšie pokusy hostí do konca zlikvidoval veľmi dobrý brankár domácich, kým jeho kolega na druhej strane Dubravac bol v najväčšom nebezpečenstve v 90. min., ale aj tá strela skončila tesne vedľa brány. PANÓNIA: Valent, Dobrić, Ďurčiansky, Šipka, Lazić, Stojanović (Majera), M. Obradov, A. Obradov, Šinkarčuk (Stolić), Turčan, Z. Dobrić

41 /4720/ 8. 10. 2016

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Žiadny odpor lídrovi

Obrat po polčase SLÁVIA – JEDINSTVO 1 : 3 (1 : 0)

Ján Bokor

Domáci boli úspešnejší a svojim súperom naplnili siete. Derby dolnej časti tabuľky sa skončilo nečakanou výhrou ŽAK nad Slogou z Plandišta. Napínavé bolo v Srpskej Crnji, kde domáca Budućnost porazila susedov z Nakova, a vo Vršci, kde domáci Vršac United tesne porazil Radnički zo Sutjesky. Výhrou nad Slobodou kovinský Radnički vysoko vzlietol. Jedinú prehru na vlastnom ihrisku dožila kovačická Slávia a Jedinstvo a Dinamo 1945 si rozdelili body. Žiaľ, zápas Proleter – Vojvodina Perlez bol odročený, lebo hráč Proletera Stevan Ilić (27) podľahol zraneniu na zápase predošlého kola. Výsledky 8. kola: Budućnost – Polet 2 : 1, Vršac United – Radnički (S) 4 : 3 Radnički (K) – Sloboda 3 : 1, Slávia – Jedinstvo 1 : 3, ŽAK – Sloga 6 : 0, Kozara – Dolina 8 : 0, Jedinstvo – Dinamo 1945 1 : 1. Program 9. kola: Dinamo 1945 – Budućnost, Vojvodina 1928 – Jedinstvo, Dolina – Proleter, Sloga – Kozara, Jedinstvo – ŽAK, Sloboda – Slávia, Radnički (S) – Radnički (K), Polet –Vršac United. KOZARA – DOLINA 8 : 0 (4 : 0) a ťažký zápas do dediny Banatsko Veliko Selo cestovalo 13 hráčov Doliny, z čoho osem bolo tzv. bonus hráčmi, pomocný tréner Marjanović a predstaviteľ klubu Igor Glavač. Tréner Šuľa, ako aj niektorí hráči vopred oznámili, že nebudú cestovať, kým jednotliví hráči svoju neprítomnosť nezdôvodnili. V takomto zložení mužstvo Doliny nemohlo čeliť veľmi dobrému domácemu celku, ktorý od začiatku produkoval rýchlu, premyslenú a kvalitnú hru. Presné prihrávky domácich útočníkov, rýchle prenášanie lopty z jedného konca ihriska na druhý obrancovia Doliny nemohli zastaviť. Hralo sa iba na bránu Đurića, ktorý bol bezmocný proti presným strelám domácich. Goleádu začal Reljić v 12. minúte delovkou z 30 metrov pod brvno brány bezmocného Đurića. Premyslenú akciu domácich v 22. minúte ukončil Ivanović – 2 : 0. V 29. minúte aj Željković z veľkej diaľky upravil loptu pod brvno brány hostí. Výsledok prvého polčasu uzavrel T. Bjelanović z prísnej penalty. Aj po prestávke domáci dominovali ihriskom a plnili sieť bezmocných hostí. Najlepší hráč Dejan Ivanović vsietil ešte dva góly a zaznamenal hetrik. Medzi strelcov sa zapísali aj Momčilović a D. Bjelanović. Do konca zápasu domáci zmrhali početné šance a

www.hl.rs

príležitosť zaznamenať ešte presvedčivejšiu výhru. Neskúsení hráči Doliny sa nepokúsili dať odpor. Väčšina sa iba poprechádzala po peknom ihrisku, bez vôle bojovať za čestný výsledok. Terajší hráčsky káder Doliny aj do budúcna ťažko niečo zmení na lepšie. DOLINA: Đurić, Koreň, Subašić, Kovarček, Durgala, Paul, Bajić (Slivka), Ugrenović, Ostojić, Hlavča, Markov

Jediný gól pre Sláviu vsietil Gigović (v tmavom drese) Ján Špringeľ

ondične pripravenejší a v druhom polčase aj chtivejší hostia si z dediny insity zaslúžene odniesli všetky body. Kovačičania mali v druhom polčase iba dve príležitosti na zmenu skóre. To, čo sa nepodarilo hostiteľom, pošťastilo sa hosťom. V nadstavenom čase strelili dva góly. Hráčom zápasu je krídelný útočník Jedinstva Aleksandar Panić, hoci nestrelil ani gól: postavou nižší hráč bol najbojovejším a najrýchlejším na trávniku, ustavične sa pohyboval, zahodil pár šancí, z ktorých si niektoré i sám vybojoval, nesebecky prihrával spoluhráčom a v pravom okamihu vedel loptu i zadržať. Zo slávistov

STK MLADOSŤ – STK ROHAM 3 : 4. Bol to naozaj napínavý zápas ďalšieho kola II. stolnotenisovej ligy. Hostia z N. Crnje viedli 2 : 0. Turan na začiatku prehral od tradične silného a motivovaného súpera Cvetkovića. Pri výsledku 2 : 2 Turan a Lomen v štvorhre boli lepší od Milivojevića a Sotiho, a nastal obrat – 3 : 2, avšak posledné partie Lomen a Bažík prehrali a hostia sa tešili. Výsledky zápasov: Turan – Cvetković 1 : 3, Bažík – Milivojević 0 : 3, Lomen – Soti (na fotografii) 3 : 2, v štvorhre Lomen / Turan – Soti / Milivojević 3 : 2, Turan – Milivojević 3 : 2, Lomen – Cvetković 0 : 3, Bažík – Soti 0 : 3. s. m.

Informačno-politický týždenník

žiadostivejší vyhrať zápas od iných klubových kolegov boli brankár Trbojević, kapitán P. Čížik a útočník Gigović. Ochranca siete párkrát vyrazil nebezpečné strely, vodca na trávniku zachraňoval v obrane a snažil sa z diaľkových voľných kopov ohroziť bránu súpera alebo centrovať do pokutového územia. Hrotový útočník Slávie Gigović mal tri príležitosti za úvodných päť minút. V 12. min. dostal oblúčikom diaľkovú loptu z polovice Slávie, z protiútoku bol rýchlejší od obrancu hostí a trafil šíp do pravého horného rohu Patakiho – 1 : 0. Po diaľkovej prízemnej strele Tomu v 16. min. tesne mimo celú štvrťhodinu sa na trávniku nič zaujímavé nedialo. Od polhodiny hry mali tri príležitosti na vyrovnanie – dvakrát Panić a Bicek. Panićov sólový útok vyrazil skvele Trbojević v 37. min. Po troch rohových kopoch zaradom sa Jedinstvu podarilo streliť gól v 63. minúte. Nízka strela Živanova z hranice pokutového územia mierila do žrde a skončila v sieti – 1 : 1. Gigovićovu strelu v 32. min. vybíja Pataki a Malinovićovu strelu tri minúty pred záverečným hvizdom rozhodcu zastavuje žrď. Z protiútokov v nadstavenom čase najprv Kovačević a vzápätí po rýchlej akcii Panića aj Grban sa pričinili o tretiu výhru Jedinstva. Osobitnou kapitolou skríženia zbraní bolo správanie hŕstky fanúšikov hostí. Počas celého zápasu sa sypali slová, ktoré sa sotvaže nachádzajú v kolekciách najznámejších zberateľov ústnej ľudovej tvorby. Výrazným slovným koloritom prispeli k nervozite, ktorú z tribún v prvom polčase po zmene strán preniesli aj na trávnik. Slávia: Trbojević, P. Čížik, Mitić, Malinović, Ďuriš, Čolak, Ćirić (Sachter), D. Čížik, Stanojković, Toma (Válovec), Gigović • ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Ako dať gól? VLADIMIROVAC – HAJDUŠICA 0 : 0 Vladimír Hudec

a nerovnom a nepokosenom ihrisku vo Vladimirovci Hajdušičania úplne dominovali ihriskom, pokým sa hostia výlučne bránili a iba niekoľkými pološancami prihrozili Melichovi. Mohli však presvedčivo poraziť svojho nedeľňajšieho súpera, ibaže sieť za chrbtom brankára Vladimirovca akoby bola začarovaná. Už počas prvého polčasu niekoľko stopercentných príležitostí mal Spasovski, ale jeho strely mierili buď vedľa brány, alebo nad bránu. Vo výhľadných príležitostiach sa ocitli aj Radović a mladý Atila Lipták. Podobne sa hralo aj po zmene strán. Hostia obliehali bránu domácich a vytvárali si šance. Najbliž-

šie gólu bol Mladenović, ktorý za málo bol nepresný, keďže jeho strela z diaľky trafila brvno. Domáci sa húževnato bránili a obránili, takže si mužstvá v konečnom rozdelili body. S takým výsledkom domáci určite boli spokojní, pokým to nemožno povedať pre hostí, už aj preto, že objektívne boli omnoho lepší a zaslúžili si všetky tri body. Body však získava mužstvo, ktoré v konečnom uskutoční svoj cieľ, a v tomto prípade to bol domáci Vladimirovac. HAJDUŠICA: Melich, Mršić, Z. Lipták, Maliar, Folťan, Marko, Pomorišac, Mladenović (Đukić), Radović, A. Lipták, Spasovski Hajdušičania sa po šiestom kole nachádzajú na 4. mieste a majú 12 bodov.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Výprask vo Farkaždine TAMIŠ – MLADOSŤ 5 : 0 (2 : 0) Darko Sládeček

ieloblatčania do Farkaždinu odcestovali iba jedenásti s niekoľkými náhradníkmi, čo už samo osebe hovorilo o jedinom možno výsledku zápasu. Líder na tabuľke od samého začiatku kontroloval hru a Živkov už v 12. minúte priniesol prednosť svojmu celku. V 20. minúte už bolo 2 : 0. Strelcom bol Cvetković. S týmto výsledkom sa odišlo na oddych a ani po zmene strán sa pomer síl na ihrisku podstatne nezmenil. Domáci dominujú ihriskom a hostia

sa hlavne bránia. Útokom naladených domácich strelcov nemohli čeliť, a tak Stefanov v 50., Momčilović v 63., Matić v 77. minúte zabezpečili svojmu celku presvedčivú výhru a Bieloblatčanom nezostáva nič iné, iba počas týždňa konsolidovať hráčov a hru a ostatné dve kolá skončiť čím dôstojnejšie. Už na nedeľu budú na to mať príležitosť v stretnutí so Slogou z Jarkovca na vlastnom ihrisku. MLADOSŤ: Antman, Milošević, Šua, Tapai, Karácsonyi, Šušić, Šofranko, Horvat, B. Žižić, Poničan, Kiš

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský OFK Binguľa – Omladinac (Molovin) 7 : 1. Binguľčania pokračujú s úspechmi. V tomto kole na svojom teréne v Binguli katastrofálne porazili FK Omladinac z Molovinu 7 : 1. Najúčinnejší v radoch Bingule bol Popović, ktorý vsietil tri góly, a Jelčić, Petrović, Kramar a Katanić, ktorí vsietili po jednom. Sremac (Berkasovo) – Jednota (Ľuba) 2 : 6. Aj Ľubania pokračujú s dobrými výsledkami. V nedeľu zohrali zápas v Berkasove, kde tiež katastrofálne porazili domáci FK Sremac výsledkom 2 : 6. Strelci FK Jednoty sú: Ruman 2, Širadović, Cigankov, Laćarac a Kordološ. Šídska Jednota v tomto kole bola voľná. • ŠPORT •

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Zahodili rozhodcov darček RUSANDA – AŠK 2 : 1 (1 : 0) Vladimír Gál

ol to zápas s početnými šancami, v ktorom na konci domáci mali viac šťastia a vyhrali. V prvom polčase domáci dominovali a prvú šancu mali v 10. minúte, ale Eötvös výborne reagoval a zachránil svoju bránu. Domáci mali ešte dve šance po rohových kopoch, ale sa im nepodarilo zrealizovať, avšak v 20. minúte po chybe viacerých obrancov hostia predsa len kapitulovali 1 : 0. Iba pár minút neskoršie šancu mali aj Aradáčania. Nenin sám z 10 metrov triafal presne do náručia domáceho brankára. Ihneď potom Birmanac váhal a dal času domácemu obrancovi, aby ho blokoval. Do konca polčasu aj domáci mali ešte dve príležitosti, ale brankár AŠK aj ďalej bol na úrovni. Začiatok druhého polčasu patril tiež domácemu celku, ktorý nevyužil peknú príležitosť v 50. minúte. V 60. minúte rozhodca odpískal nepriamy voľný kop, z ktorého domáci po krátkych prihrávkach zvýšili náskok

na 2 : 0. Od tej chvíle hostia akoby sa zobudili a úplne prebrali hru. Výhľadnú príležitosť mal Vesin, ktorý z miesta pokutového kopu strelil nad. V 75. minúte Gál po sólovom útoku po strane centroval a Mijićovi nebolo ťažko loptu zaslať do siete a zmenšiť náskok. Najlepšiu príležitosť hostia zmrhali v poslednej minúte zápasu. Rozhodca totiž odpískal objektívne nejestvujúcu penaltu, avšak Mijić tento darček zahodil, keďže brankár Rusandy jeho strelu kryl, po čom rozhodca ihneď odpískal koniec. AŠK: Eötvös, Birmanac, Korać, Prodanović, Ďuríček, Petrović, Vesin, Mijić, Vučetić, M. Števko (Životin), Nenin (Gál) Výsledky 7. kola: OFK Gradnulica – ŽFK Petlić 2 : 0, Zadrugar – OFK Stajićevo 0 : 4, Radnički 1911 – Omladinac 0 : 0, ŽFK Banat – Zlatica 1 : 1, Potisje – OFK Klek 9 : 1, Jedinstvo – MSK 1 : 4. Aradáčania sa nachádzajú na ôsmom mieste v tabuľke a majú 10 bodov. Na nedeľu v Aradáči hosťuje celok Jedinstvo z Ečky.

V ČASOCH, KEĎ SA VŠETCI MÁLO HÝBEME, keď celé hodiny trávime pred televíznou obrazovkou alebo monitorom počítača, keď sa s priateľmi a známymi takmer nestretávame, keď najčastejšie komunikujeme s nimi prostredníctvom sociálnych sietí, šport je azda tou najlepšou cestou, ako sa dostať z uvedeného začarovaného kruhu. Nielen z aspektu spoločenského, ale aj zdravotného. Ozaj veľa pre jeho popularizáciu znamenal Veľtrh športu, ktorý od 30. septembra do 2. októbra prebiehal v dvoch halách Novosadského veľtrhu. Slávnostne a úradne ho otvorila nositeľka zlatej a striebornej medaily z Paraolympiády v Riu de Janeiro, stolná tenistka Branislava Perićová-Rankovićová odkazom všetkým, aby prišli na podujatie, vyskúšali sa v niektorých športových disciplínach, a tak preferovali nové fyzické aktivity. Túto osožnú radu pochopili aj títo dvaja mladíci na stánku klubu Danubius (na snímke). O. F. 41 /4720/ 8. 10. 2016

Šport V KOVAČICI PRVÝ BASKETBALOVÝ TURNAJ VETERÁNOV

Pohyb bez pochýb Ján Špringeľ

znášanie, smečovanie, streľby z každej pozície, driblovanie, rýchle brejky a oku lahodiace prihrávky videli málopočetní diváci v ŠRS Slávia 2. októbra na veľmi dobre zorganizovanom prvom turnaji veteránov v basketbale Kovačický október 2016. Útočili a bránili sa celky z Pančeva, Banátskeho Nového Sela, rumunského Lugoša a BK Presing z Kovačice. Zúčastnila sa dokopy štyridsiatka bývalých podkošových majstrov starších ako 35 rokov. K dobrému ovzdušiu prispelo

i, na začiatok desiateho mesiaca, nádherné počasie. Hráči, rozhodcovia, organizátori a diváci si na začiatku turnaja vypočuli hymny Srbska a Rumunska. V prvom zápase Kovačica porazila Lugoš 53 : 40, v druhom Pančevo vyhralo nad Banátskym Novým Selom 48 : 27. Tretie miesto na turnaji získali basketbalisti z Rumunska, ktorí zdolali Banatsko Novo Selo 28 : 8, a víťazmi turnaja sa stali Pančevčania, keďže v dramatickom finále boli úspešnejší od hostiteľov 35 : 32. Výsledky skríženia zbraní boli predsa v tesnom závese za hlavným

cieľom turnaja: kamarátenia sa basketbalistov, ktorí podobné stretnutia v iných mestách majú za sebou. Basketbalový klub Presing už druhú sezónu zaradom nehral Letnú basketbalovú ligu, ale sa pravidelne zúčastňuje súťaží veterá- Hostitelia turnaja – veteráni BK Presing z Kovačice nov. Vianočno-novoročný turnaj zorganizovali Základnej školy Mladých pokolení Kovačičania na sklonku decembra za účasti dvoch pančevských celkov minulého roku v telovýchovnej sieni a Belej Crkvy.

PODPORA PRE REPREZENTANTA S INVALIDITOU Z PETROVCA

Aby sa mu ľahšie plávalo Jaroslav Čiep

mladom a nadanom plavcovi Stevanovi Nakićovi (1993) sme v našich novinách písali už skôr. Tento vytrvalý mladík s invaliditou za krátky čas dosiahol veľa a stal sa i štátnym plaveckým reprezentantom. Hoci s ochromenou časťou tela, nikdy sa nevzdával a hrdo čelil výzvam života. Od roku 2013, odkedy začal trénovať v bazéne, stal sa nositeľom početných medailí a uznaní na rôznych medzinárodných súťažiach v Grécku, Chorvátsku, Švajčiarsku, Taliansku, Švédsku, Turecku a inde vo viacerých plaveckých disciplínach. S hrdosťou nám ukázal za priehrštie jagavých medailí a diplomov. Stevan už tri roky každodenne húževnate trénuje plávanie v Plavec-

Stevan Nakić s doteraz získanými medailami z plávania kom klube Nový Sad. Prednedávnom na pretekoch Belehrad Open zase exceloval v kategórii S8 a aktuálne sa chystá na štátne majstrovstvá,

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Tatra úplne sklamala BAČKA – TATRA 4 : 1 (1 : 1) Pavel Pálik

prvej časti zápasu v Ďurdeve hra bola vyrovnaná, ibaže domáci mali viac šancí a v 30. minúte brankár hostí Subašić vybránil jedenástku. Domáci získali náskok v 22. minúte, keď Letić unikol po pravej strane, prekonal svojho strážcu a vsietil pekný gól.

www.hl.rs

Už v 26. minúte Tomljanović kopol rohový kop z ľavej strany a Ábelovský skočil najvyššie a hlavičkou vsietil krásny gól a vyrovnal. Žiaľ, bolo to takmer všetko, čo hostia na tomto zápase urobili. V 58. minúte Trivunović na strede ihriska zutekal obrancom hostí, a potom prekonal aj Subašića a priniesol domácim náskok. Po tomto

Informačno-politický týždenník

kde sa od neho tiež očakávajú pekné výsledky. Práve preto, aby trochu povzbudili verejnosť a zoznámili ju so Stevanovými výsledkami, vo štvrtok 29. septembra v Zhromaždení obce Báčsky Petrovec ho prijal predseda obce Srđan Simić spolu so svojimi spolupracovníkmi. Predstavitelia obce sa poďakovali mladému plavcovi za jeho úspešné prezentovanie nielen seba, ale i obce, a popriali mu veľa úspechov, aby usilovne trénoval a získaval zlaté medaily. Zároveň mu prisľúbili, že ho obec v budúcnosti v tom, čo robí, bude maximálne podporovať. Stevan nám prezradil, že jeho cieľom je získať na rýchlosti, zlepšiť techniku a znížiť čas aspoň o ďalších 8 sekúnd, čiže zdolať kvalifikačnú normu a účinkovať na paraolympijských hrách roku 2020. góle Kysáčania poľavili, začali hrať neorganizovane a sebecky. Takú hru domáci futbalisti vedeli využiť. Teraz už mali úplnú prevahu, ktorú korunovali gólom Baloka v 74. minúte, a v 82. minúte Janković stanovil konečný výsledok zápasu, v ktorom domáci zaslúžene vyhrali. Zápas sledovalo zo 200 divákov, pískal Grujić z Nového Sadu a žlté karty dostali Pantić (Bačka) a Petrović (Tatra). TATRA: Subašić, Ábelovský, Mihajlović (Funtík), Petrović, Nestorović, Dražić, Todorić (Misini), Klaić (Jambrich), Tomljanović, Ivković, Petković

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Iba remíza

KRIVÁŇ – NEŠTIN 1 : 1 (0 : 0) Michal Poliak

ol to tvrdý zápas, opravdivé susedské derby dvoch celkov, ktoré sa vlani uchádzali o vrch tabuľky. Počas celého prvého polčasu sa však hralo hlavne medzi dvomi šestnástkami bez vyložených šancí a na oddych sa odišlo bez gólov. Po zmene strán Selenčania vážnejšie zaútočili a už v 55. minúte Darko Pavlov mal peknú šancu. Ocitol sa zoči-voči s brankárom Neština, ale mu strieľal rovno do pŕs. Aj v pokračovaní domáci mali prevahu. Viac útočili, avšak na gól sa čakalo až po 73. minútu. Po ľavej strane zaútočil Kočonda, odcentroval a Pavlov peknou hlavičkou priniesol radosť svojmu celku – 1 : 0. Radosť však trvala pomerne krátko. V 82. minúte hostia zaútočili, strela na bránu trafila Pavlova do ruky a rozhodca právom ukázal na biely bod, z ktorého vyrovnal Bakoš. Po tomto góle sa kriváňovci snažili znovu ujať vedenia a vyhrať, ale sa im to v konečnom nepodarilo. KRIVÁŇ: Naď, A. Strehársky, Kočonda, Deljanin (Gašparovský), Lučar, Mikić, Aleksi, Kutinić, Pavlov, Sklabinský (Salijević), M. Strehársky (Jovović) Kriváň sa po piatom kole nachádza na 5. mieste s 8 bodmi, silbašská Naša hviezda je 3. a má 10 bodov, pokým je Kulpín na 8. mieste a má iba 4 body. • ŠPORT •

Dve dámy – štyri medaily: Borislava Perićová-Rankovićová (sprava) a Nada Matićová

STRETNUTIE STOLNOTENISOVÝCH PARAOLYMPIONIKOV

Medailista Mitar Palikuća s manželkou Milicou (sprava) a priateľmi Rybárovcami

Tréner a predseda TK Spin Ilija Đurašinović

Úspech v Riu kliesni cestu k novým víťazstvám

Juraj Bartoš

ráve keď sa na Pajovom sálaši neďaleko Nového Sadu končilo slnečné, predposledné septembrové odpoludnie, začala

vića dosiahli doteraz najväčší úspech. Perićová-Rankovićová získala zlatú medailu v dvojhre, tiež striebornú v súťaži družstiev (prvú v dejinách Srbska v tejto kategórii) spolu s Matićovou. V dvojhrách sa k bronzovým dopracovali Matićová a Palikuća. Samozrejme, cesta k úspechu

so živými aplauzmi a ováciami, ktoré sa im ušli vo veľkej plnej miestnosti pri spomenutí mena každého z nich. Je to azda najmenej, čo si títo krásni a nadovšetko milí a prívetiví ľudia absolútne zaslúžili. Určite im radosť, ktorú vyvolali, poslúži ako energia na ceste k novým úspechom.

skvelej idey príbehu o stolných tenistoch je Zlatko Kesler.“ Vyberanými slovami sa športovým hrdinom, želajúc im veľa nových úspechov, prihovorila aj námestníčka pokrajinského tajomníka AP Vojvodiny pre šport a mládež Aranka Binderová. Hovoril aj námestník primátora mesta Nový Sad Aleksandar Petrović a člen Mestskej rady Nového Sadu Ognjen Cvjetićanin. Záverom úradnej časti slávnosti, po ktorej nasledovala spoločná večera

Aranka Binderová, „bronzová“ na OH v Barcelone

sa skromná, ale krásna, emóciami prifarbená slávnosť. Usporiadal ju novosadský Stolnotenisový klub Spin na počesť svojich hráčov, ktorí na Paraolympijských hrách v Riu de Janeiro získali štyri medaily. Z celkove 9, s koľkými sa z 15. Paraolympijských hier v Brazílii vrátili naši športovci s invaliditou. Borislava Perićová-Rankovićová, Nada Matićová a Mitar Palikuća prevýšili očakávania aj najväčších optimistov. Pod vedením kapitána a trénera Zlatka Keslera, ako i trénerov Lazara Kurteša a Iliju Đurašino-

Slávnostná nálada na stretnutí s paraolympionikmi

bola tŕnistá. Prv než sa sny splnili, títo skromní, ale húževnatí ľudia absolvovali na tisícky hodín tvrdých tréningov a – neprespali noc pred rozhodujúcimi zápasmi... Radosť paraolympionikov, úsmevy na tvárach, hymna Bože pravde na plátne videobeamu, na ktorom bežal dokumentárny film o ich účasti v Riu, perfektne ladili

O primeranej pozornosti paraolympionikom hovoril predseda Paraolympijského výboru Srbska Zoran Mićović. Podčiarkol výbornú spoluprácu s Ministerstvom športu, ktoré, ako povedal, zabezpečilo všetko, čo Paraolympijský výbor žiadal. Zároveň podčiarkol: „Bol by hriech nepovedať, že tvorcom celej

Zoran Mićović: Výborná spolupráca s Ministerstvom športu

a pobavenie pri živej hudbe, majiteľ predajne športových potrieb Miša Čeković daroval tričká všetkým členom, hráčom a vedúcim stolnotenisovej paraolympijskej reprezentácie Srbska s ich skupinovým portrétom.

Po poľovačke v Lomenovej krčme v roku 1950

Prevážanie kompou cez kanál v roku 1967

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícky spolok Fazan Kulpín

Predseda kulpínskeho spolku Branislav Plachtinský

Voliéra pre bažanty

Prvý údaj o poľovníckom spolku v Kulpíne objavili v Poľovníckom vestníku (Lovačkom glasniku) Poľovníckeho zväzu Vojvodiny z roku 1927. V archíve PS Fazan sa však nachádza prvý písaný doklad o jestvovaní spolku z roku 1953, v ktorom sa uvádza, že sa tento spolok stal členom vtedajšieho Novosadského okresu. Odvtedy a dodnes tento spolok pracuje v kontinuite. Aktuálny predseda Branislav Plachtinský je viac ako 30 rokov aktívnym poľovníkom. Spomína si na svojich dvoch predchodcov na poste predsedu Gustáva Hašku, ktorý bol predsedom viac ako 24 rokov, a Stevicu Gajinova. PS Fazan má dnes 40 členov, väčšinou starších skúsených poľovníkov, pokým je mladých čoraz menej. Šesťdesiate roky: Stánkom kulpínskych poľovníkov mnoho rokov bol Hasičský dom v strede Kulpína, ktorý v osemdepoľovníci (zľava) siatych rokoch renovovali. Neskoršie vedľa neho spoločnými silami poľovníkov a hasičov bol vystavaný Zdravko Nikolić, nový hasičsko-poľovnícky dom. Táto lokalita v strede dediny však nebola vhodná a v roku 1995 doňho boli Ján Gabríni, Milan nasťahovaní utečenci, takže poľovníci zostali bez miestností. V roku 2000 sa zrodila idea vybudovať nový Radosavljev a Milan poľovnícky dom mimo dediny, vedľa ihriska FK Kulpín. S výstavbou začali v roku 2004 a objekt zakončili Malešev roku 2007, keď ho aj dali do prevádzky nepatrne pred začiatkom jesennej lovnej sezóny. Neskoršie vďaka prostriedkom z Fondu pre kapitálové vklady AP Vojvodiny nainštalovali plynové vykurovanie, vystavali dva apartmány na ubytovanie hostí, jednu spoločenskú miestnosť a zrekonštruovali poškodenú strechu. Roku 2008 založili hospodársky subjekt Lovoaza s úmyslom zaoberať sa lovnou turistikou. V poslednom čase však v nedostatku peňazí záujem o tento druh poľovačky klesá. V lovisku PS Fazan sú zastúpené prepelice, hrdličky, bažanty, zajace a srnčia divina. Počas poslednej komasácie v Kulpíne je však prírodné prostredie diviny takmer úplne zničené, aj napriek tomu, že poľovníci každoročne vo svojom revíri vysadia dve- – tritisíc sadeníc a vzorne sa starajú o divinu počas celého roka. Kulpínsky poľovnícky spolok disponuje aj vlastnými voliérami, v ktorých pestujú bažanty. Prvú vystavali roku 2008 a keďže skúsenosti boli pozitívne, dva roky neskoršie vystavali ďalšiu, takže dnes disponujú voliérami Poďme do lovu... Gustáv Haška kapacity 1 000 bažantov, ktoré predávajú, a aj tak si dopĺňajú rozpočet dlhoročný predseda spolku spolku. (vpredu prvý sprava) Katarína Gažová Fotografie: O. Širka, z archívu PS Fazan a autorka Vzorne upravené apartmány v Poľovníckom dome

Sčitovanie diviny po poľovačke – poľovník Vladimír Haška sprava

Budova Poľovníckeho domu, hrdosť spolku a dediny

Poľovníci v teréne počas spoločnej opekačky Aj v zimnom období sa ide do chotára

Mladší poľovníci v spoločnosti skúsených