Hlas 41 2017 by NVU Hlas ľudu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 14. 10. 2017 | CENA 50 DIN.

Polstoročné gymnázium v Kovačici www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4772/

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 5 Stop fašizmu 7 Ozaj široký záber 8 Obrovská zmena

10 ĽUDIA A UDALOSTI 10 Miestne voľby 19. novembra 12 Otvorili holisticko-rehabilitačné stredisko

14. 10. 2017 | 41 /4772/

Uzávierka čísla: 11. 10. 2017

– Cestovný ruch je jedným z troch pilierov rozvoja Vojvodiny, – podotkol 5. októbra podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turizmus Ivan Đoković pri otvorení jubilejného 50. Medzinárodného veľtrhu cestovného ruchu, ktorý trval do 7. októbra v Novom Sade. (s. 6) O. Filip

20 Oprášili staré receptáre

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Výlety a zážitky

23 OBZORY 23 Nech žije Cavandoli! 24 Desať rokov Slovenského vydavateľského centra 25 Metal z inej planéty

31 KULTÚRA 35 Inovácie sú vítané

Regionálny veľtrh hospodárstva na komplexe pazovských bazénov v dňoch 5. a 6. októbra zoskupil viac ako 150 vystavovateľov z našej krajiny a zo zahraničia. Zvláštnou ponukou na stánku početných návštevníkov prilákali i členovia Obecného združenia poľnohospodárov Stará Pazova (na snímke). (s. 11) A. Lešťanová

37 Sú tu milí ľudia 38 Keď ožijú spomienky na rodisko

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 46 Radosť aj v Sombore 48 „Modrý balet“ Pazovčanov 51 Spomienka na Bulíka Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová

Od antifašistického mítingu Stop fašizmu v Novom Sade ako reakcie na zahlásený tzv. Marš pre jednotu Srbska v organizácii neonacistickej organizácie Nacionálny stroj, ktorý bol predsa zakázaný, 7. októbra uplynulo 10 rokov. Ani po desiatich rokoch za útok na účastníkov protestu nikto nie je súdne stíhaní. (s. 5 ) D. Berediová

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúca zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Nový dych Petrovské a kovačické gymnázium uplynulý víkend oslavovali. Takmer stovka a okrúhla päťdesiatka ponúkajú veľa dôvodov na úctu k včerajšku, ale aj očakávania v ústrety budúcnosti.

Foto: Jaroslav Čiep

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

eď sme s vážnymi obavami začali kvitovať čoraz menej žiakov v základných školách pre odchod celých rodín za zárobkom a lepším životom do zahraničia, prst na čelo si veru položili aj vedúci stredných škôl, teraz predovšetkým máme na mysli spomenuté dve gymnáziá. A ukázalo sa, že konali správne, keď sa vzchopili a aj napriek odporcom dokázali držať krok s dobou. K štandardným programom všeobecného gymnázia v oboch týchto našich školách pribudli ďalšie vyučovacie odbory v duchu aktuálnych reforiem vo výchovno-vzdelávacom procese v Srbsku. A ďalšie sú na obzore. Tak v Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci v tomto školskom roku otvorili kuchársky odbor, riaditeľka Anna Medveďová verí, že v ďalšom roku pribudne počítačový a podľa záujmu aj osvetový. Vizionársky konštatovala, že ide to v pozitívnom smere a počet žiakov narastá vzhľadom na minulé roky. Dôvodov na dobrý pocit z aktuálnej chvíle v strednej škole, ktorú spravuje, má aj úradujúca riaditeľka Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici Tatiana Brtková. Tu okrem všeobecného odboru v súlade so záujmom a vďaka všetkým povoleniam pribudol odbor pre budúcich elektrotechnikov informačných technológií. To je tá nová kvalita, nová dimenzia a náplň v práci, ktorá je zárukou ďalšieho pôsobenia týchto inštitúcií. V petrovskom gymnáziu je toho času 265 žiakov, v kovačickom 230. Toľko mladých ľudí si úmyselne zvolilo vo svojom

ďalšom vzdelávaní tieto kvalitné školy. Odchovanci Slováci po maturite majú pritom predurčené stať sa hybnou silou slovenského života v Srbsku. Ako to už dokázali mnohí skončení gymnazisti a našli si uplatnenie na mnohých dôležitých a vysokých postoch v našich krážoch, ale i na Slovensku a vo svete. Osobitné a vzácne miesto v tomto snažení má žiacky domov pri petrovskom gymnáziu. Pôsobí presne 20 rokov, teda dve desaťročia umožnil absolvovať toto prestížne gymnázium aj záujemcom z odľahlejších prostredí. A nielen to. Ako si pri oslave spomenul doterajší správca internátu Ondrej Koroš, mnohí žiaci práve tu prvýkrát videli počítač, tlačiarničku a ďalšie vymoženosti, ktoré postupne do tohto objektu pribúdali: káblovú televíziu, plynové kúrenie, solárne kolektory. To je tá škola života, ktorá pod dozorom odborníkov dáva len skvelé výsledky: do budúcnosti vyprevádza dobrých, svedomitých a poctivých ľudí. Potvrdí to aj tento úsmevný prípad, ktorý na piatkovej akadémii vyrozprával správca Koroš. Bolo to vtedy, keď sa internátčania rozhodli pre svoje potreby urobiť pravú domácu petrovskú klobásu. Kým sa klobásy údili na povale, tri zmizli. A bolo vyšetrovanie... „Hrozil som, prosil som, sľuboval som,“ spomína si vedúci internátu. „Potom sa do vyšetrovania zapojil jeden žiak a povedal mi: Pán správca, ako sa toto skončí, skončí, ale niečo vám musím povedať: Čo bola dobrá...!“ Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 41 /4772/ 14. 10. 2017

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Priateľstvo Výsledky a trhliny nadovšetko Oto Filip

Jasmina Pániková

rbský prezident sa stretol s tureckým prezidentom – bol titulok, ktorý v utorok mali takmer všetky médiá. Slávnostné prijatie, hymny oboch štátov, nevyhnutné potriasanie si rukami pred kamerami a fotoobjektívmi, úsmevy a spoločné vyhlásenie o historicky prospešnom stretnutí. Už v prvom vyhlásení náš prezident pripomenul, že toto nie je rok 1389, ale 2017, keď Srbsko chce najlepšie vzťahy s Tureckom a keď Turecko považujeme za priateľskú krajinu. Takisto nám nezabudol pripomenúť, že naša krajina si zastala k Turecku, keďže si váži iba legitímne zvolené vedenie štátu. Nie vždy bol náš prezident takto priateľsky naladený k Turecku a tureckému prezidentovi. Veď Turecko uznalo samostatnosť Kosova medzi prvými a o niekoľko rokov táto istá osoba, hoci v úlohe prvého podpredsedu vlády, žiadala od tureckého prezidenta, vtedajšieho premiéra, aby sa ospravedlnil za jeho vyhlásenie, že je Kosovo jeho druhou krajinou, t. j. turecké. Také vyhlásenie vtedy považoval za neprípustné, opravdivý škandál. Turecký premiér sa neospravedlnil a náš na to po určitom čase pravdepodobne zabudol. Ale nechajme to bokom. Dôležité je, že si dnes obaja veľmi dobre rozumejú. Zariadili podpísanie 12 či 16 dohôd, spolu sa poprechádzali po Kalemegdane, spolu odcestovali do Nového Pazaru. Priatelia! Neboli iba prezidenti aktívni. Veľa práce mali aj prvé dámy. Otvorili detský domov v mestskej časti Vračar. Nie náhodou tam bola prvá dáma Turecka. Obnovenie domova mala na starosti istá turecká agentúra. A naša dáma? Možno sa iba chcela fotiť. Aj tak ju zriedkavo vidíme vo verejnosti. Vráťme sa však k prezidentom. Ak čoskoro aj v našej krajine bude zakázaná wikipédia, twitter, alebo iná sociálna sieť, budeme presne vedieť, čo bolo témou rozhovoru dvoch priateľov počas prechádzky po belehradskej pevnosti či cesty do mesta džínsov.

www.hl.rs

ontrolné časy neexistujú len v športe, ale aj v politike. Svedkom jedného z nich sme boli pred niekoľkými dňami, keď sa dovŕšilo sto dní vlády v čele s premiérkou Anou Brnabićovou, ktorá vo vstupnom expozé podotkla, že ekonomický rozvoj, digitalizácia a vzdelávanie budú kľúčovými prioritami jej kabinetu. Na jej doterajšie účinky svetlo vrhá niekoľko okolností. Prvou je, že je dodnes v hlbokej tieni prezidenta Vučića, že Brnabićová v podstate pôsobí bez politickej podpory a veľkých skúseností, druhou zase to, že zostala bez obľúbenej výhovorky predošlých vlád, ktoré pre všetky problémy vinu valili na tých pred nimi. Ak sa pohľad vrhne na ekonomické sľuby, tak je obraz riadne pestrý. To základné, percento rastu hrubého národného produktu, MMF v tomto roku pre známe okolnosti, vonkajšie a vnútorné (sucho napríklad), odhaduje na skromné 3 percentá. Kladné je to, že koncom augusta rozpočtový zvyšok dosiahol 66,5 miliardy dinárov, že sú ceny v stanovených rámcoch a verejný dlh klesá. Pozitívnou správou je i to, že po viacerých skromných mesiacoch



priemyselná výroba v auguste bola o 7,3 percenta väčšia než v auguste 2016. To zlé však je, že životná úroveň stagnuje alebo klesá. Reálne zárobky stúpli len 1,8 percenta, priemerne na 47 720 dinárov alebo 395 eur. A je to dosť ďaleko od priemeru sľúbeného do konca roka – 450 eur. V politickej rovine si nemožno nevšimnúť isté zostrenie vzťahov s Európskou úniou, spôsobené dvojakým metrom v názoroch na pokusy o odštiepenie jednotlivých oblastí od ich materských krajín. Je známe, že sa Európska komisia v prípade Kosova odvoláva na závery Rady ministrov z roku 2008, kým v prípade Katalónska uplatňuje inakší meter: tzv. Prodiho doktrínu, ktorou sa rozumie, že odštiepené územie môže vystúpiť z členského štátu EÚ a znovu sa stať súčasťou únie len vtedy, ak nezávislosť získalo v súlade s ústavou krajiny, z ktorej vystúpilo. Profesor medzinárodného práva a dlhoročný sudca Medzinárodného súdneho dvoru v Haagu Milenko Kreća na konto toho kvituje, že rozdiel, ktorý EÚ robí medzi Kosmetom (označujúc ho za špecifický prípad) a Katalánskom, je prejavom politických záujmov, ktoré nemajú oporu v medzinárodnom práve. Lebo

súhlas s tým, že existujú rozdiely medzi nimi, by vlastne znamenal, že sa uvádzajú dva druhy medzinárodného práva. Čoraz aktuálnejším sa stáva i dosiahnutie tzv. zaväzujúcej dohody s Prištinou, o čom sa iste bude širšie rokovať onedlho, po štarte celonárodného dialógu o tomto neuralgickom probléme súčasnosti. O Kosmete sa, jasné, bude ešte neraz rokovať, čo znamená, že mnohé v tejto súvislosti je stále v nedohľadne. Začiatok druhej dekády októbra sa však bude spomínať predovšetkým v súvislosti so štartom prvej z troch významných návštev dohodnutých počas tohtoročného septembrového snemovania Valného zhromaždenia Spojených národov. V utorok na návštevu Srbska pricestoval turecký prezident Recep Erdoğan, ktorý v exkluzívnom rozhovore pre denník Politika podotkol, že Belehrad a Ankara majú kľúčový význam pre Balkán. A to znamená utužovanie nielen dobrých politických, ale aj sľubne napredujúcich ekonomických vzťahov. Práve tieto boli náplňou viacerých rozhovorov popredného tureckého hosťa R. Erdoğana v utorok a v stredu s prezidentom Aleksandrom Vučićom a ďalšími našimi činiteľmi.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

DANE KORICA, BEŽEC, LEGENDA NAŠEJ ATLETIKY

Najúčinnejšia terapia Oto Filip Beh bol a dodnes zostal súčasťou vášho osudu... – Mne ten beh, tak na stredné, ako aj na dlhé dráhy, pomohol vy-

Informačno-politický týždenník

liečiť sa z ťažkej choroby, ktorú som mal, takže môžem povedať, že mi nielenže zachránil, ale aj podaroval nový život. Za všetko, čo som v živote podnikol a dosiahol, môžem vďačiť športu,

menovite atletike. Beh je aj dnes súčasťou mojich dní. Milujem ho rovnako ako predtým, hoci teraz bežím o čosi pomalšie, keďže ma dobehli roky. Chcel by som mladým ľuďom odkázať, že je práve šport liekom na mnohé problémy. Na istom zasadnutí som povedal, že neuplynie veľa, kým nastúpia časy, keď lekári namiesto tabletiek a iných liekov budú predpisovať tréningy, cvičenia, chôdzu, beh. Bude to najúčinnejšia terapia. • TÝŽDEŇ •

Z OKRÚHLEHO STOLA V NDNV

„Zvlášť po dianiach v Katalónsku príde k zrážkam, nie v občianskej spoločnosti, ale práve medzi týmito profesionálmi,“ dodal Végel. Sanja Klciatíva zorganizovajajićová sa nezhodla la okrúhly stôl pod s tvrdením, že je názvom Slová našej v Novom Sade ticho doby: totalitarizmus, a že nieto vzbury, keď nacionalizmus, extréspomenula vlaňajší mizmus, xenofóbia. Účastníci okrúhleho stola: (zľava) Aleksandar Popov, protest Podpor RTV! Účastníkmi okrúhle- Sanja Kljajićová, László Végel, Igor Besermenji a aprílové protesty, ho stola boli spisova- a Dinko Gruhonjić ktoré trvali mesiac. teľ a publicista László Igor Besermenji ako Végel, novinárka a aktivistka Sanja Maja Leđencová, Darko Špero a Lea predstaviteľ mladšej generácie Kljajićová, politológ a publicista Igor Kotlicová. povedal, že treba aktivovať mlaAleksandar Popov zhodnotil, že dých, lebo pred desiatimi rokmi Besermenji, antifašistický aktivista Aleksandar Popov a moderovanie Nový Sad bol úmyselne zvolený ako ani jeho táto téma nezaujímala, čo mal na starosti Dinko Gruhonjić. polygón na akcie neonacistov a že bola chyba. Pred začiatkom debaty premietali je hrdý, že taký jeden míting bol Súčasnú situáciu v krajine Végel krátky dokumentárny film o mítingu znemožnený, lebo Nový Sad ukázal, porovnal s Júliom Cézarom, o ktoz dnešnej perspektívy. Vo filme sa aký vlastne je. László Végel sa zho- rom hovorili, že je aj reformátor, aj okrem iného hovorí o tom, že nikto dol s tým, čo odznelo vo filme, že je diktátor a zavraždil ho jemu blízz príslušníkov Nacionálneho stroja, dnes v Novom Sade ticho, že ľudia si ky Brut, a uzavrel: „Vždy sa bude ktorí fyzicky zaútočili na pokojne akoby zvykli. Zároveň podotkol, že diskutovať o tom, koho Brut zabil protestujúcich, ešte stále nie je pred desiatimi rokmi extrémisti boli – reformátora či diktátora. A teraz súdne stíhaný. Autormi filmu sú amatéri a že sú to teraz profesionáli. my čakáme na nášho Bruta.“

Stop fašizmu! Danuška Berediová

ntifašistický míting Stop fašizmu! sa uskutočnil 7. októbra 2007 ako reakcia na zahlásený tzv. Marš pre jednotu Srbska v organizácii neonacistickej organizácie Nacionálny stroj, ktorý bol nakoniec aj zakázaný. Na mítingu sa pred desiatimi rokmi zoskupilo viac ako 5-tisíc ľudí. Na prvú časť kolóny zaútočili príslušníci spomínanej neonacistickej organizácie, nad ktorými súdny rozsudok za zodpovednosť za fyzické zranenia účastníkov protestu doteraz nebol vynesený. Pri príležitosti 10. výročia od tohto veľkého antifašistického mítingu v Novom Sade v piatok 6. októbra v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny koalícia Občianska ini-

K PRVEJ REGIONÁLNEJ KONFERENCII O PODNIKATEĽSTVE

Rozličné názory podnikateľov Jasmina Pániková

januári tohto roku v našej krajine štartovala Dekáda podnikateľstva. Ide o program vlády Republiky Srbsko na podporu rozvoja malých a stredných podnikov, ktorý bol aj dôvodom na usporiadanie 1. Regionálnej konferencie, ktorá prebiehala 6. októbra na Novosadskom veľtrhu. Konferencia bola zároveň aj úvodom k prvému veľtrhu podnikateľstva, ktorý organizátori plánujú usporiadať na rok. Na témy podnikateľských ideí, biznis plánov alebo úspešného podnikania skúsenosti a vedomosti si vymenilo viac ako 30 podnikateľov, profesorov a expertov. Prihovárajúc sa prítomným Milan Jovičić, výkonný riaditeľ Etno strediska Gegula, ktorý bol aj jedným zo spoluorganizátorov konferencie, pripomenul, že iba združení konkrétnymi vedomosťami, ktoré sú aplikovateľné v praxi, môžeme prekonať krízu a riešiť problémy, ktoré • TÝŽDEŇ •

Pozoruhodný počet účastníkov priniesol aj rozličné názory

tlačia našu krajinu a región, pričom aj zdôraznil: „Považujem, že prvá konferencia zaktivizuje kreatívne sily a potenciály z našich priestorov, na ktoré sme pozabudli v priebehu posledných rokov.“ Či konferencia prinesie očakávané výsledky, alebo nie, ukáže iba čas, avšak už debatou prvých panelistov

bolo očividné, že existujú rozličné názory na rozvoj podnikateľstva v našej krajine a súčasnej situácie. Zatiaľ, čo podaktorí prezentovali príliš idealistický obraz podnikateľstva, v ktorom je potrebné mať iba dobrú ideu a pevnú vôľu, podaktorí zase dávali opačné príklady. Takým príkladom je Radivoje

Poljanac, riaditeľ istej talianskej spoločnosti, ktorý takisto už niekoľko rokov úspešne vedie spoločnosť zaoberajúcu sa výrobou súčiastok v automobilovom priemysle. Ako povedal, štartoval s 15 zamestnanými a súčasne ich má 320. S cieľom prispieť k rozvoju hospodárstva v našej krajine, jednu časť výroby premiestnil z Nemecka, čo sa podľa jeho slov ukázalo ako dobré rozhodnutie. Avšak, ako povedal, v celej Európe je ponad 12-tisíc našich ľudí, ktorí majú firmy. „Na podobnom stretnutí som vyrozprával môj príklad a pozval kolegov − podnikateľov, aby urobili rovnaký krok. V tej chvíli boli všetci oduševnení a sľubovali, že sa mi ozvú, avšak dodnes sa ani jeden neozval. Nastoľuje sa otázka, koľko nám vlastne záleží na rozvoji našich regiónov, dedín,“ skonštatoval Poljanac. Ani účastníci panelu, ani prítomní v publiku si netrúfli rozoberať túto tému. Radšej sa zamerali na „školské definície“ o podnikateľstve.

41 /4772/ 14. 10. 2017

Týždeň Z JUBILEJNÉHO 50. MEDZINÁRODNÉHO VEĽTRHU CESTOVNÉHO RUCHU

Lákadiel bolo mnoho Oto Filip

celý rad odborných snemovaní o rôznych druhoch turizmu. Tak sa na jednom z panelov hovorilo o poľnohospodárstve, pohostinstvách a turizme ako podnikateľskej príležitosti rodinných podnikov v regióne, na ďalšom v ohnisku pozornosti bol virtuálny a kultúrny turizmus,

elosvetová globalizácia robí svet prepojenejším vo všetkých oblastiach života a práce. A cestovný ruch a dianie okolo neho alebo aj v ňom majú zvlášť v týchto Z podujatia Všetky farby regionálneho turizmu rokoch stúpajúcu tendenciu. Nuž nie div, že je uvedený ruch mesa. Akciu otvorila sa tu robí s takou láskou a robí sa dzi prvými troma hospodárskyDagmar Repčeko- tak tradične. U nás sa robí niekedy mi odvetviami vo svete, alebo vá, veľvyslankyňa masovejším spôsobom. Tu sú tie to, že približne 1,2 miliardy SR v Srbsku, ako halušky naozaj dobré: bryndza je ľudí ročne kamsi (vy)cestuje. aj predseda Obce vždy zo Slovenska a rozmýšľame, Znamená to, že sa každý štát, Báčsky Petrovec ako by sme ju sem doniesli, lebo je ktorý návštevníkovi má čo poSrđan Simić. naozaj po nej veľký dopyt. To, čo núknuť, snaží ukrojiť si čím väčší V s ú v i s l o s t i je možno lepšie ako na Slovensku, kus z koláča tržieb v turizme, s uvedeným pod- je tunajšia slanina. Vidím, že je o tú hľadajúc pritom čím pestrejšie ujatím veľvyslan- našu kuchyňu záujem. Cieľom nám magnety na návštevníkov. kyňa Repčeková bolo aj to: zistiť, aký je záujem, aká Prejavilo sa to aj počas uplypodotýka: – Je to je skladba tohto veľtrhu... nulého, v poradí 50. Medzinánaozaj slovenská Tak ako štvrtok patril v istom rodného veľtrhu cestovného Hostí Gastroplanetu privítali veľvyslankyňa kuchyňa. Ja som zmysle lahôdkam gurmánskym, ruchu, ktorý 5. októbra sláv- D. Repčeková a predseda obce S. Simić tu bola minulý rok, piatok na rovnakom dejisku ponostne otvoril podpredseda keď prebiehali pre- značila ozaj zaujímavá premiéra pokrajinskej vlády Ivan Đoković, tretiemu dominovali rôzne farby zentácie národností Vojvodiny. svojráznej zbierky o Vojvodine: kvitujúc, že je jeho ústrednou té- regionálneho cestovného ruchu, Bola som veľmi prekvapená, že taká niekdajšej a súčasnej, o národoch, mou kultúrna pestrosť v Dunajskom na štvrtom dôraz bol na rozvoji silná národnosť, ktorá je vo Vojvo- ktorý v nej kedysi žili a už tu nie pásme, ako i spojenie lokálneho cestovného ruchu Nového Sadu dine – slovenská – nebos regionálnym a širším, prostred- stanovením nových turistických la prezentovaná. Musím produktov. Mnohé obce povedať pravdivo, že a oblasti prezentovali nás ani neoslovili v tejto vlastné projekty a po- veci, lebo asi pokladajú tenciály, turistické orga- za takú samozrejmosť nizácie Vojvodiny a obcí Slovákov, že si možno zase plány na najbližšie ani neuvedomili, že sú obdobie. menšinou, ktorá má svoOkrem tej výstavnej je osobitosti. Dobre im a odbornej zložky, veľ- to ostalo v hlave, lebo kej pozornosti účast- keď sa organizoval tento níkov, usporiadateľov nový veľtrh, nás oslovili a návštevníkov sa Petrovská horká výrobcu Karola Slovenská kuchyňa na tešili aj iné akcie. Horváta zachutila aj predsedovi scéne Napríklad v poraZhromaždenia APV Istvánovi Pásztorovi dí druhý Diplomatický deň, v rámci sú, o špecifickostiach jednotníctvom rozmanitých obsahov ktorého veľtrh vo štvrtok 5. livých prostredí, o divných regionálnej spolupráce a kultúry. októbra navštívili poprední, hrách dejín a veľkých, na ktoré Generálny riaditeľ Novosadského prípadne iní predstavitelia pridoplácali malí. Všetko to skonveľtrhu Slobodan Cvetković nie- bližne tridsať zastupiteľských centrované do vyše dvadsať lenže pripomenul, že sa v tomto úradov iných krajín v Srbsku. pútavých príbehov nevšednej roku počet účastníkov veľtrhu až V rámci podujatia Gastroplapublikácie Stratení v rovine zdvojnásobil v porovnaní s vlaňaj- net záujemcovia mali možnosť (Menej známe rozprávky z deškom, ale zároveň podotkol význam ochutnať si gastronomické jín národov Vojvodiny) autora Z veľtrhovej premiéry publikácie nového konceptu. Jeho zámerom pochúťky viacerých krajín: Stratení v rovine Žikicu Miloševića. Žijeme tu, bolo už na veľtrhu prezentovať Slovenska, Talianska, Brazílie, jedni s druhými alebo jedni všetko, čo Dunajské pásmo dokáže Ukrajiny a Alžírska. Zo slovenskej ako prvých. Samozrejme, ja nemu- pri druhých, no stále sa poznáme ponúknuť návštevníkovi. Keďže kuchyne šlo o tradičné špeciality, sím ťahať kuchárov zo Slovenska, málo. Kiežby preto aj takýchto nielen značka, ale aj obsah udržiava ako bryndzové halušky, kapustnica, pretože kuchyňa, ktorá je dobrá na podujatí, ale aj poznatkov bolo cestovný ruch, je jasné, že sa konal maková štrúdľa, pečená klobá- Slovensku, tu je ešte lepšia. Lebo oveľa viac.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

ŠIESTE DUNAJSKÉ PODNIKATEĽSKÉ FÓRUM

Ozaj široký záber Oto Filip

oli to diania, ktoré v živej pamäti zostanú ešte dlho. Tak pre rozsah a význam tém, o ktorých sa rokovalo, ako aj pre kontinuálne afirmovanie a podnecovanie Dunajskej stratégie, pilierov jej rozvoja a prioritných

lo s mottom Všetci za jedného, jeden za všetkých, predseda Hospodárskej komory Vojvodiny Boško Vučurević 5. októbra podotkol, že prosperovať môže len stabilný a dobre usporiadaný región, ako aj to, že medzi základné ciele Vojvodiny možno zaradiť rast regionálnej konkurencieschopnosti, ako aj otváranie

Zo štvrtkovej plenárky

oblastí. Fórum, ktoré vzniklo v roku 2012, zoskupilo aj uplynulého 5. a 6. októbra viac ako 350 podnikateľov a predstaviteľov rozličných úrovní moci, našich a zahraničných, ktorí z rôznych aspektov rokovali o otázkach prispievajúcich k širšej spätosti a rozvoju hospodárstiev krajín Dunajského pásma. Medzi tieto možno zaradiť zveľadenie partnerstiev hospodárskych subjektov, komôr, veľtrhov, klastrov, inkubátorov. Aj budovanie prosperity, podporu konkurencieschopnosti a udržateľného rozvoja, rozvoj vedomostnej spoločnosti, spoločné vkladanie do ľudí a zručností, prezentáciu dobrej podnikateľskej praxe účastníckych krajín. Na plenárnej schôdzi, medzinárodnej konferencii a viacerých paneloch sa účinkujúci zaoberali otázkami, ako pozitívne skúsenosti a očakávania z Dunajskej stratégie, inovatívne podnikateľstvo žien a mladých, podpora inovácií v malých a stredných podnikoch, energetická účinnosť, inteligentné mestá pre inteligentných ľudí, regióny ako mosty integračných procesov, aktuálne problémy dediny a poľnohospodárstva a možnosti ich prekonávania. Otvárajúc fórum, ktoré prebieha• TÝŽDEŇ •

nových pracovných príležitostí prostredníctvom ženského podnikateľstva a zamestnávania mladých. Podľa predsedu organizačného výboru Dunajského podnikateľského fóra prof. Dr. Radovana Pejanovića cieľom usporiadateľov bolo otvoriť aktuálne otázky a problémy spoločensko-ekonomického rozvoja Dunajského pásma, v ktorom rieka

Dunaj spája štrnásť krajín a kde žije okolo 215 miliónov obyvateľov. – Cieľom tohto projektu, ktorý sa realizuje po šiestykrát, je animovať a uplatňovať známu a veľmi dôležitú Dunajskú stratégiu Európskej únie, – podotkol prof. Pejanović. Uviedol, že táto stanovuje práve takéto regionálne zoskupenia a spoločné akcie s cieľom rozvíjať spoluprácu krajín Dunajského pásma v rozličných oblastiach spoločenského života: od vody, cez potraviny, po inteligentné mestá, opustené dediny, regionálny rozvoj, biznis a podnikateľstvo... Počas otvorenia fóra udelené sú i vysoké uznania menom Dunajský kvet šiestim zahraničných osobnostiam, za činnosť a prínos k regionálnej spolupráci. Jednou z nich je aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko, v mene ktorého cenu prevzala veľvyslankyňa SR v Belehrade Dagmar Repčeková. Ako sa uvádza v správe na stránke Veľvyslanectva SR v Belehrade, cena predsedovi Dankovi bola udelená za podporu eurointegračného procesu Srbska počas slovenského predsedníctva v EÚ v roku 2016 a za organizovanie Konferencie predsedov Európskeho parlamentu s účasťou krajín v prístupovom procese k EÚ. Ocenení boli aj predseda vlády Maďarska Viktor Orbán, minister spolkovej krajiny NSR Bádensko-Wuertembersko Franz Unterschtaler, minister zahraničného obchodu a hospodárskych vzťahov Bosny a Hercegoviny Mirko Šarović, predseda Okresu

Vysoké uznanie Andrejovi Dankovi

Brčko Bosny a Hercegoviny Siniša Milić a expertka Chorvátska pre európske projekty Ivanka Špringer. Pri poďakovaní za uznanie minister Mirko Šarović podotkol, že cenu chápe ako uznanie svojmu úsiliu zveľadiť ekonomickú prosperitu občanov a prispieť k odstráneniu početných prekážok pri ekonomickej spolupráci s inými štátmi. Na záver možno kvitovať, že šieste Dunajské podnikateľské fórum naplno splnilo vlastný účel a úlohu: prostredníctvom intenzívnej a interaktívnej komunikácie početných účastníkov prezentovať pozitívne skúsenosti a ponúknuť odporúčania, vzťahujúce sa na účinnejšiu, tvorivejšiu a dynamickejšiu realizáciu cieľov Dunajskej stratégie.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 41 /4772/ 14. 10. 2017

Týždeň OPÝTALI SME SA ZA VÁS: DAGMAR REPČEKOVÁ, VEĽVYSLANKYŇA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE

Obrovská zmena Oto Filip

en čas ozaj letí. Tretieho septembra 2017 uplynulo štvrťstoročie od podpísania historického dokumentu a základného piliera slovenskej štátnosti – Ústavy Slovenskej republiky. Dokumentu označovaného za významný medzník slovenského parlamentarizmu, ktorý položil základ slobodného a demokratického Slovenska. Bol to podnet opýtať sa Dagmar Repčekovú, veľvyslankyňu SR v Belehrade: Ako vnímate a hodnotíte tie roky od roku 1992 dodnes? − Osobne som ich prežila. Vlastne v roku 1992 som z podnikovej

sféry nastúpila na Ministerstvo hospodárstva. Bola som pritom, keď sa delila Československá federácia a keď sme začínali. Keď sme vytvárali prvé devízové rezervy, keď sme robili prvé privatizácie. Keď sme začali, najprv trochu neúspešne, integračný proces, ktorý sa prerušil, aby potom pokračoval. Keď sme vstúpili do OECD – dokonca som viedla odbor, ktorý mal v náplni túto problematiku – keď sme potom vstúpili aj do Európskej únie a do NATO. Musím s tým odstupom času povedať, že je to obrovská zmena. Obrovská zmena nielen v tom, že sme samostatní, voláme sa inak, máme svoje úspechy na medzinárodnom poli, ale aj ľudia

sa zmenili. Musím ale konštatovať, že nie vždy k lepšiemu. Medzi ľuďmi ochladli vzťahy a veľmi sme spohodlneli. Myslím, že s nastupujúcimi generáciami sme si prestali vážiť to, ako sme sa dostali tam, kde sme. Keď som sem prišla, uvedomila som si, že Srbsko je niekde na začiatku tej cesty. Nie na samotnom začiatku, lebo už prešlo nejakú časť, ale stále tu vidím chyby a rozhodnutia, pred ktorými stoja, ako aj sklon

dopúšťať sa tých istých chýb, ktorých sa dopúšťalo Slovensko. Preto si myslím, že má význam tu byť. A my môžeme hovoriť, že to nedopadne dobre, no aj tak si nedajú povedať. Ale naozaj je to tu veľmi zaujímavý priestor. Keď sa vraciam v myšlienkach niekde späť, kde sme začínali, vidím aj tu ten entuziazmus, ktorý vedie k zmenám. A to je dobre, pretože aj tu sú ľudia, ktorí chcú zmeniť túto krajinu, vrátane Slovákov.

ZASADALA KOMISIA PRE ŠTIPENDIÁ NRSNM

Pomoc pre stredoškolákov Danuška Berediová

stredu 4. októbra zasadala Komisia pre štipendiá NRSNM. Hlavným bodom rokovacieho programu bolo schvaľovanie zoznamu štipendií pre stredoškolákov v žiackom domove v Báčskom Petrovci a kovačického gymnázia. Oba súbehy boli otvorené od 20. do 30. septembra. Z piatich členov komisie prítomní boli Ján Brna, Anna Medveďová a Svetlana Zolňanová. Rešpektujúc pravidlá súbehu, zo žiackeho domova Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci poslali prihlášky: Branislav Pop a Nataša Trunečková zo Starej Pazovy, Iveta Medveďová z Kysáča, Viktória Fačarová zo Selenče a Emília-Jana Pálešová z Erdevíka. Komisia sa jednohlasne uzhodla a navrhla udeliť týmto piatim žiakom štipendiá v tvare bezplatného ubytovania v internáte na školský rok 2017/2018. Podľa pravidiel súbehu štipendium získavajú prví piati žiaci – za

www.hl.rs

predpokladu, že sú v tom počte zahrnutí štipendisti zo všetkých regiónov: Sriem, Banát, Báčka. Žiaci z Banátu neboli prihlásení, lebo nespĺňali podmienku na

sedem žiakov. Na základe rozpočtu a podmienok súbehu štipendiá na dobu desať mesiacov v hodnote 4-tisíc dinárov z kovačického gymnázia môžu dostať iba piati

O rok navrhujú podporiť všetky stredoškolské odbory

prospech najmenej 4,00. Z Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici sa na súbeh prihlásilo

Informačno-politický týždenník

žiaci, takže komisia navrhla ich udeliť: Hane Čížikovej, Rebeke Majdlíkovej, Andrejovi Tomášovi,

Ivanovi Cickovi, Ivone Bírešovej a ako náhradníkov navrhli Gabrielu Feketyovú a Jozefa Barcu. Podmienky oboch súbehov na udelenie štipendií sú podobné, kandidát má byť žiakom 2., 3. alebo 4. ročníka, príslušníkom slovenskej národnosti, chodiť do triedy s vyučovacím jazykom slovenským, prospech má mať najmenej 4,00. Kandidáti môžu takéto štipendium získať iba dvakrát počas školenia a ak dvaja kandidáti majú identický počet bodov, prednosť majú vyššie ročníky. Ďalšia podmienka pre žiakov petrovského internátu je, že žiak musí mať dostatočný počet bodov podľa súbehovej listiny, ktorá sa vypracúva na základe prospechu, sociálnych podmienok, aktivity a správania sa na gymnáziu. Komisia navrhne Výkonnej rade, aby sa o rok do podmienok na udelenie štipendií pridali aj iné prostredia, teda všetky stredné školy so slovenskou vyučovacou rečou, čiže aby sa podporili všetky odbory. • TÝŽDEŇ •

Týždeň ROZHOVOR S DÔVODOM: MARIJA SRDIĆOVÁ, AKTIVISTKA ZA ŽENSKÉ PRÁVA

Rodová rovnosť je základom pokroku každej spoločnosti Vladimíra Dorčová-Valtnerová

posledných týždňoch aj tak nepokojnú spoločensko-politickú hladinu rozvírila téma rodovej rovnosti, konkrétne návrh zákona o rodovej rovnosti. O tomto, ale aj o (ne)prítomnosti perspektívy rodovej rovnosti v práci národnostných rád národnostných menšín sme sa porozprávali s členkou operatívneho tímu Akadémie ženského líderstva Marijou Srdićovou, aktivistkou za ženské a menšinové práva zo Strediska pre podporu žien z Kikindy. V uplynulých týždňoch bola aktuálna téma návrhu zákona o rodovej rovnosti, presnejšie povedané „more“ bolo príliš rozvírené, hoci vo chvíli, v ktorej žijeme, je akosi ticho... „Je pravda, že sa rozvíril prach okolo návrhu zákona o rodovej rovnosti. Ja v tom vidím, aj napriek odporu a nepresvedčivému spochybňovaniu, veľkú šancu na to, aby naša spoločnosť urobila vážny, podstatný, civilizačný krok. Lebo toto nie je sektorový zákon, ale taký, ktorý sa týka všetkých oblastí nášho života: zamestnávania, vzdelávania, sociálnej a zdravotnej ochrany, športu, kultúry. Zákon, ktorý je ešte stále platný, schválili v roku 2009, nepriniesol potrebné zmeny a pokrok. Zákonný návrh, ktorý je pred nami, vznikal v dlhom procese a bol zlaďovaný so všetkými dôležitými aktérmi v našej spoločnosti. Do jeho vypracovania a konečného textu vsunuli aj riešenia, ktoré ponúklo ženské hnutie, čo je pre mňa ako pre aktivistku veľmi dôležité. A riešenia, ktoré sú dobré pre ženy, dobré sú aj pre celú spoločnosť. V aktuálnej chvíli nastalo zátišie a osud návrhu je nejasný. Hry moci, ktoré sú charakteristické pre existujúci, hlboko patriarchálny model riadenia spoločnosti, rozhodnú aj o osude tohto zákonného návrhu. • TÝŽDEŇ •

Čiže, ak aj bolo optimizmu v predchádzajúcich fázach, dnes on úplne zoslabol.“ Ako je na tom rodová rovnosť v menšinových národnostných radách? Akadémia ženského líderstva totiž pred viac ako rokom vypracovala Analýzu národnostných rád národnostných menšín (NRNM) z rodovej perspektívy. Čo

ukázal tento dokument? „Tím Akadémie ženského líderstva v období 2015 – 2016 s podporou Misie OBSE v Srbsku navrhol a realizoval niekoľko aktivít. Na jednej strane sme sa zamerali na osvetlenie skutočného stavu v NRNM a na druhej strane sme ponúkli školenie, odbornú podporu a zdroje na uvedenie perspektívy rodovej rovnosti do práce národnostných rád ako strešných organizácií národnostných menšín v Srbsku. V našom prístupe sme sa spoliehali na správu, ktorú pred štyrmi rokmi vypracovali v kancelárii Pokrajinského ochrancu občanov – ombudsmana, ako aj na skúsenosť vtedajšej námestníčky Danice Todorovovej a jej tímu. Niektoré z dôležitejších údajov, z ktorých sme vychádzali, vďaka spomínanej správe, sú napríklad tieto: po voľbách v októbri 2014 v členstve NRNM bolo zastúpených 106 žien, čiže o osem viac než v predchádzajúcom období, čiže trochu viac ako jedna tretina. Najmenej žien – členiek NRNM, iba 5, majú národnostné rady nemeckej, rumunskej a ukrajinskej menšiny, a najviac ich je v maďarskej národnostnej rade (13),

dve národnostné rady (rumunská a Zväz židovských obcí) majú popod 30 % žien, dve NR (bunjevská a slovenská) majú ponad 40 % žien a tri NR (grécka, slovinská a česká) majú 40 % žien. Spomeniem napríklad aj to, že iba štyri NRNM – chorvátska, macedónska, slovinská a slovenská mali pracovné teleso, ktoré sa zaoberá postavením žien a ochranou ich práv a že na zvýšení počtu žien na miestach rozhodovania v NRNM a vôbec v politike pred voľbami do NRNM pracovalo iba deväť rád, medzi nimi aj slovenská. V práci so ženami sme sa osobitne sústredili na skúsenosti členiek v zložení NRNM v rokoch 2014 − 2018, s ktorými sme prostredníctvom štruktúrovaných rozhovorov, ale aj rozhovorov so ženami, ktoré účinkujú v práci výborov a pracovných telies, alebo sú aktívne v lokálnych ženských mimovládkach, jasne detektovali prekážky, spôsob vypájania a marginalizácie žien a nemožnosť vplývania na schvaľovanie rozhodnutí a riadenia NRNM. V rozličných aktivitách v tom období účinkovalo viac ako 100 žien z väčšiny menšinových komunít v Srbsku. Výsledkom našej práce bolo to, že najaktívnejšie rady založili telesá pre rodovú rovnosť (bunjevská a rusínska) a začali s aktivitami na tomto poli, kým slovenská NR vypracovala indikátory na uvádzanie perspektívy rodovej rovnosti do svojich ročných plánov.“ Prečo je dôležitá rodová rovnosť v národnostných radách, k čomu jej uvedenie prispeje? „Rovnosť žien a mužov je základom pokroku každej spoločnosti, lebo umožňuje, aby sa potenciály, vedomosti, práca, tvorivosť, ale aj potreby oboch pohlaví zapojili do rozvoja. NRNM ako nositelia verejných právomocí, ktorých úloha je artikulovať potreby príslušníkov každej menšinovej komunity v Srbsku, musia mať na zreteli potreby

,druhej polovice’, a to sú ženy, a to rovnako vo všetkých oblastiach, v ktorých uplatňujú svoje prámomoci: v kultúre, informovaní, vzdelávaní, úradnom používaní materinského jazyka. Dôležité je teda, aby v práci a aktivitách NRNM rovnoprávne účinkovali aj muži, aj ženy a aby sa rodová rovnosť mohla vyjadriť nielen kvantitatívne, počtom príslušníkov jedného a druhého pohlavia v rade a jej telesách, ale aj blahobytom, ktorý aj muži aj ženy cítia z aktivít, ktoré realizujú.“ Ktoré sú konkrétne návrhy na implentáciu mechanizmov rodovej rovnosti do práce národnostných rád národnostných menšín? „V rámci projektu, využívajúc skúsenosť žien a ich vyjadrených potrieb, sme urobili dokument Návrhy na uvedenie mechanizmov rodovej rovnosti do práce národnostných rád národnostných rád, ktorého cieľom je pomôcť národnostným radám pri riešení dilem a otázok, ktoré môžu byť položené pri uvádzaní princípu rodovej rovnosti. V ňom sa môžu nájsť informácie o právnom rámci pre rodovú rovnosť v našej krajine, možné modely vytvárania mechanizmov na vylepšenie rodovej rovnosti v rámci NRNM, príklady uplatňovania tohto princípu na právomoci NRNM, ako aj niektoré príklady dobrej praxe. Dokument obsahuje aj nástroje na sledovanie pokroku práce rady v procese uvádzania princípu rodovej rovnosti, ako aj závery a odporúčania na prvé kroky, ktoré treba podniknúť na tejto ceste. Ale právny základ a formalizácia nie sú dostatočné. NRNM musia vytvoriť pozitívne ovzdušie na prácu takého telesa, zabezpečiť prostriedky na jeho aktivity, podporovať nadobúdanie vedomostí v tejto oblasti a spoluprácu s inými aktérmi, ktorí pracujú na poli rodovej rovnosti.“

41 /4772/ 14. 10. 2017

Foto: z archívu M. S.

Ľudia a udalosti Miestne voľby 19. novembra P MANDÁT ČLENOV RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA BÁČSKY PETROVEC DOZNIEVA

Jaroslav Čiep

redseda Zhromaždenia obce Ján Šuľan opierajúc sa o článok 68 odsek 2 Štatútu Obce Báčsky Petrovec, článok 21 odsek 2 Uznesenia o miestnych spoločenstvách na území Obce Báčsky Petrovec a článok 23 odsek 1 Štatútu Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec v pondelok 2. októbra vyniesol uznesenie o vypísaní volieb na členov Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec (MSBP) na mandátne obdobie 2017 – 2021. Voľby sa uskutočnia v nedeľu 19. novembra 2017. Lehoty na vykonávanie volebných úkonov plynú od 4. októbra 2017. Voľby na členov Rady MSBP uskutočnia volebné orgány (volebná komisia a volebné výbory) vymenované Zhromaždením obce Báčsky Petrovec. Volebnú

Z ustanovujúceho zasadnutia RMS v decembri 2013

komisiu tvoria: Dragica Pejkovićová, predsedníčka, a členovia Vladislav Gajdobranski, Mária Katonová, Ján Jovankovič a Kristína Benková. Naposledy Petrovčania mali možnosť vyjadriť sa a v priamych voľbách zvoliť miestne vedenie

v nedeľu 8. decembra 2013. Voľby na členov Rady MS pred štyrmi rokmi vonkoncom neoslovili občanov a z potenciálnych 5 821 voličov sa vo voľbách zúčastnilo 653, teda iba 11,21 %, čo je azda najnižšie percento zúčastnených v týchto voľbách vôbec.

Na porovnanie uvedieme, že v roku 2009 vo voľbách bolo 23 % voličov, čo je dvojnásobok toho z roku 2013. Kandidátov v posledných voľbách v roku 2013 bolo dvojnásobne menej (31) ako pred ôsmimi rokmi. Pätnásť členov RMS Báčsky Petrovec v štvorročnom období, ktoré čoskoro uplynie, tvoria richtár Ján Rybovič, jeho zástupcovia Ján Lačok a Pavel Marčok, a členovia Vladimír Sýkora, Rastislav Denďúr, Jaroslav Danko, Samuel Kondač, Vladimír Turan, Mária Gašparovská, Ján Hansman, Ondrej Bovdiš, Katarína Arňašová, Daniel Spevák, Michal Kišgeci a Branislav Kevenský. O práci aktuálneho zloženia RMSBP v posledných štyroch rokoch verejnosť vie len málo, lebo sa títo zvolení zástupcovia občanov rozhodli pracovať za zatvorenými dverami, teda bez prítomnosti novinárov. K tomu ani po uskutočnených zasadnutiach na tlačových besedách nedali vedieť, o čom vôbec rozhodovali.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Obec sedliakom pomôcť nemôže Vladimír Hudec

14. – 20 . 10. 2017

POČASIE

ebyť úvodných prejavov a správ príslušných komisií k jednotlivým bodom rokovacieho programu, zasadnutie Zhromaždenia obce Plandište v piatok 6. októbra by sa skončilo za pol hodiny, a predsa by výborníci absolvovali 18 bodov rokovacieho programu. Ani jeden z prítomných 15 výborníkov nemal totiž žiadnu otázku či poznámku k navrhnutým dokumentom, k tomu všetky boli schválené jednohlasne. Iba jeden výborník sa ozval pri bode vyhradenom pre výbornícke otázky.

Takým spôsobom výborníci najprv schválili správu o uskutočnení obecného rozpočtu počas prvého polroka 2017 a hneď nato aj tretí tohtoročný opravný rozpočet. Týmto rozhodnutím je stanovené, že sa do obecnej pokladnice vleje 540,2 milióna dinárov, čiže o 38 miliónov viac od sumy stanovenej druhým opravným rozpočtom. Príčinou opravy je zväčšený prílev prostriedkov z dane z príjmov, dane z majetku, príjmov z predaja statkov a služieb, ako aj transferových prostriedkov z vyšších úrovní moci. Ďalším dôvodom vynesenia opravného rozpočtu bolo podpísanie zmluvy o udelení prostriedkov na

účasť v spolufinancovaní projektov, ktoré sa financujú z fondov EÚ. Najväčšie zmeny v rozpočte sa týkajú realizácie projektov výstavby domov smútku v dedinách Barice a Miletićevo, ako aj realizácie projektov rekonštrukcie Domu zdravia a Domu pre duševne postihnutých v Starom Leci. V pokračovaní výborníci jednohlasne schválili lokálny antikorupčný plán, rozhodnutie o maximálnom počte zamestnaných v podnikoch a ustanovizniach, zakladateľom ktorých je obec, rozhodnutie o sociálnej ochrane, ako aj ďalšie, hlavne formálno-právne záležitosti.

V bode venovanom výborníckym otázkam výborníkov zaujímalo, ako obec pomôže sedliakom v sanácii následkov sucha. Odpovedal predseda Zhromaždenia obce Endre Szabo, ktorý vysvetlil, že komisia spôsobenú škodu odhadla na sumu 1,4 miliardy dinárov, čo sú takmer tri obecné rozpočty. Údaje o tom zaslala patričnému ministerstvu a od toho, ako sa dohodnú republiková a pokrajinská vláda, ktoré mali spoločné zasadnutie práve v ten deň, bude závisieť aj konkrétna pomoc. Zdôraznil ešte, že obec sama pomôcť nemôže, lebo nedisponuje prostriedkami.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

10˚ | 20˚

9˚ | 22˚

10˚| 23˚

11˚ | 23˚

11˚ | 22˚

12˚ | 22˚

12˚ | 21˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

REGIONÁLNY VEĽTRH HOSPODÁRSTVA V KOMPLEXE PAZOVSKÝCH BAZÉNOV

spracovania dreva, chemického priemyslu, IT zariadení, mechanizácie, poľnohospodárstva, turizmu, pohostinstva… Ako sprievodné podujatia na veľtrhu odzneli početné prezenvitelia republikových a pokrajin- tácie, stretnutia podnikateľov, ských orgánov, čelní ľudia sriem- odborné prednášky na aktuálne skych obcí, ako aj predstavitelia témy, ako napr. Štátna pomoc Hospodárskej komory Srbska, v – programy podpory mikro, malým a stredným podnikom, Vypracovanie biznis plánu v poľnohospodárstve, Zdravie – energia – ekológia, Implementácia duálneho vzdelávania v Srbsku a pod. Druhého dňa 11. Regionálneho veľtrhu hospoRozmanitá ponuka výstavných programov dárstva sa konal Veľtrh zamestnámene ktorej sa prihovoril pod- vania, na ktorom 22 podnikateľov z územia Staropazovskej a Inđijpredseda Zoran Vujović. Na dvojdňovom veľtrhu vysta- skej obce ponúklo viac ako 400 vovalo viac ako 150 vystavovate- nových pracovných miest. Toho ľov, tak z našej krajiny, ako aj zo času je v Obci Stará Pazova 2 100 zahraničia (prevažne z okolitých nezamestnaných osôb a medzi krajín a z regiónu). Prezentovali najhľadanejšie povolania patria sa výstavné programy v oblasti mäsiari, krajčíri a zvárači.

Viac ako 150 vystavovateľov Anna Lešťanová

je miestom ich dohody o ďalšej spolupráci a tým aj miestom zveľadenia ich podnikania. V mene organizátorov veľtrhu v otváracom programe sa prihovorili Đorđe Radinović, predseda

Športovo-rekreačom komplexe bazénov v Novej Pazove v dňoch 5. a 6. októbra prebiehal 11. Regionálny veľtrh hospodárstva. Aj tohtoročné významné hospodárske podujatie prilákalo veľký počet vystavovateľov a návštevníkov. Veľtrh otvoril Zoran Đorđević, minister pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky, ktorý okrem iného povedal, že je tento veľtrh významný nielen pre celé Srbsko, Vojvodinu a Obec Stará Minister Đorđević a predseda obce Pazova, ale predovšetRadinović navštívili stánky podnikateľov kým pre podnikateľov. Veľtrh poskytuje ideálnu príleži- Obce Stará Pazova, a Đorđe Božić, tosť na prilákanie potenciálnych úradujúci riaditeľ Regionálnej domácich a zahraničných investo- hospodárskej komory Sriemskeho rov, tiež možnosť na vzájomné správneho obvodu zo Sriemskej zoznamovanie sa podnikateľov, Mitrovice. Prítomní boli i predsta-

SELENČA

Zber papriky kombajnom Juraj Berédi-Ďuky

pondelok 9. októbra selenčský podnik Slovan Agrár zorganizoval úspešnú prezentáciu zberu priemyselnej papriky kombajnom. Riaditeľ tohto podniku Vladimír Belička uviedol, že aj tohto roku uzavreli zmluvy so svojimi kooperantmi o výrobe priemyselnej papriky. Prvý zber papriky, ktorý hlavne prebieha ručne, je skončený a ponúknuté množstvá sú vykúpené a vyplatené, čo je dôkazom úspešnej spolupráce medzi výrobcami a podnikom, na čom vlastne výrobcom najväčšmi záleží. S danými podmienkami a spôsobom výkupu boli všetci vcelku spokojní. V snahe pomôcť výrobcom papriky Slovan Agrar zabezpečil • ĽUDIA A UDALOSTI •

podnik, ktorý svojim kombajnom novšej generácie zberá priemyselnú papriku. Ide hlavne o druhý zber, keď dopestovaná paprika už

nemá takú kvalitu ako pri prvom, ručnom zbere. Výrobcovia papriky sa takto mohli na tvári miesta presvedčiť o výhodách, respektí-

ve nevýhodách strojového zberu a zároveň mali príležitosť priamo s majiteľom kombajnu a podniku, ktorý aj vykupuje takto zberanú papriku, dohodnúť sa o podmienkach výkupu. Na prezentácii zberu kombajnom sa zúčastnili mnohí výrobcovia tejto plodiny, ktorá zaberá značné plochy v selenčskom chotári. Po tom, čo videl a počul na tvári miesta, každý výrobca sa mohol rozhodnúť, ako bude zberať papriku. Podľa rekcie prítomných by sa dalo uzavrieť, že väčšina výrobcov bola spokojná a že ochotne uprednostnia zber kombajnom. Do budúcna možno teda očakávať čoraz väčšie uplatnenie zberu plodín strojmi, kombajnmi, lebo je evidentný nedostatok živej pracovnej sily, angažovanie ktorej okrem iného v značnej miere zvyšuje výrobné náklady.

41 /4772/ 14. 10. 2017

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Otvorili holisticko-rehabilitačné stredisko Anna Lešťanová

o dvore Školy pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu v Starej Pazove, v ktorej sa vyučujú žiaci hatení v rozvoji, slávnostne otvorili prvé holisticko-rehabilitačné stredisko Oslonac (Opora). Tento nový objekt vybudovali v rámci projektu Rozvoj inovatívnych služieb sociálnej ochrany určený zraniteľným skupinám. Projekt je výsledkom spolupráce Obce Stará Pazova a Delegácie Európskej únie v Srbsku a sčasti ho podporil aj Pokrajinský sekretariát pre financie. Celková investícia má hodnotu 232 812,88 eura. V holisticko-rehabilitačnom stredisku sa deťom a mladým ľuďom s poruchami v rozvoji zabezpečí zdravotná, psychologická a fyzioterapeutická pomoc. Na tieto účely sú v stredisku súčasne

vybavené tri izby – senzorová, biela a slaná, cieľom ktorých je ľahšie angažovať a vyvíjať všetky zmysly u detí a mladých. Okrem zamestnancov tejto staropazovskej základnej a strednej školy v novootvorenom objekte budú angažovaní predovšetkým defektológovia, psychológovia, pedagógovia a pediatri. Počas slávnostného otvorenia objektu 3. októbra predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović povedal, že ide o jeden z významnejších projektov tamojšej lokálnej samosprávy (15 % z uvedenej sumy, čiže 34-tisíc eur zabezpečila obec), lebo prispieva k inklúzii najzraniteľnejších sociálnych skupín. Podľa slov Tanje Todorovićovej v tejto škole sa učia a vyrastajú „čisté duše“, o ktoré sa s veľkou láskou starajú všetci zamestnanci a spolupracovníci. Uviedla tiež,

V STAREJ PAZOVE ODŠTARTOVALI októbrové dni solidarity so seniormi 2017. Už tradične prvým podujatím bolo stretnutie s priateľmi, ktoré 3. októbra usporiadal Spolok pre afirmáciu invalidov Fénix. Počas celého mesiaca zaujímavé obsahy pre seniorov pripravuje Stredisko pre sociálnu prácu Stará Pazova. Tak každý utorok v Klube pre denný pobyt starších a osôb s invaliditou prebiehajú rozmanité programy, zvlášť hudobné a poetické večierky. Keďže je bežný rok vyhlásený za rok medzigeneračnej solidarity, usporiadali i stretnutie starších osôb s deťmi z PU Poletarac. Sprievodným podujatím je výstava členiek Sekcie na vypracovanie ručných prác a diel z dreva autora Šimona Klátika (na fotke). A. lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jedna z izieb na poskytovanie terapeutických služieb

že v tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizni úspešne realizujú programy inovatívnych služieb sociálnej ochrany zraniteľných skupín. V rámci týchto programov roku 2010 otvorili denný pobyt Iskorak, o rok neskôr kúpili vozidlo na prepravu žiakov, roku 2013 zabezpečili domácku opateru a pomoc, kým vlani bola celá škola kompletne zrekonštruovaná. Holisticko-rehabilitačné stre-

disko je jediné takéhoto typu v Srbsku a poskytuje inovatívne terapie, ktoré môžu zlepšiť schopnosti mozgu a stimulovať zmysly. Kapacita holisticko-rehabilitačného strediska Oslonac je obmedzená na 30 užívateľov. Tento projekt je jeden z 28 grantových projektov, ktoré sa tohto roku realizujú v 36 mestách v Srbsku a na ktoré EÚ zabezpečila 5,4 milióna eur.

GYMNAZISTI NA CYPRE. Výmenný pobyt žiakov Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci v Limassole (Lemesós), druhom najväčšom meste na Cypre, trval od 27. septembra do 1. októbra. Ako nám potvrdila riaditeľka gymnázia Anna Medveďová, na Cypre pobudlo 12 žiakov, tri profesorky a riaditeľka. Petrovčania lietadlom z Belehradu odleteli do mesta Larnaka a odtiaľ potom do Limassolu, kde boli ubytovaní v rodinách žiakov a navštívili aj hodiny na Lýceu svätého Antona. Okrem toho navštívili historické mesto Pafos a kráľovský palác (na spoločnej fotografii s domácimi). Bol to nekaždodenný zážitok pre všetkých a všetci sa zhodli, že treba žiakom otvárať horizonty podobnými výmennými pobytmi. Odvetnú návštevu Petrovčania očakávajú v marci nasledujúceho roku. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

NOVÝ PROJEKT STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU OBCE BÁČSKY PETROVEC (2)

S rodičmi tiež treba pracovať Katarína Gažová

rátov. Deti majú porozumenie a na ich rodičov. Práve preto sme osobných asistentov sa potom kamarátia sa s ňou aj mimo školy, poradňu pre rodičov usmernili skontaktujeme s rodičmi a pracuôležitá časť práce v rámci čo je veľmi dobré pre jej sociali- na posilňovanie rodičovských jeme s nimi v poradni. Hlavne sa projektu Ukáž mi, podpor záciu. V škole sme od pol ôsmej kapacít, ako aj celej rodiny. Aj s nimi rozprávame o ťažkostiach, ma, tak to zvládnem Strediska a niekedy až do druhej, čo môže na mobilizáciu ros ktorými sa ako pre sociálnu prácu v Petrovci patrí byť dosť namáhavé, ale zvládame dinných síl, keď ide rodičia detí s osopersonálnym asistentom, ktorí to spoločne. Dobrú komunikáciu o porozumenie a bitnými potrebami pracujú s deťmi s mám aj s jej rodič- prijatie invalidity stretávajú. Rodičov osobitnými potremi. Každý deň po a porúch v rozvoji zaujímajú práva bami, ale aj zamestškole si zavoláme člena rodiny, ako ich detí, stratégie nancom strediska, a rozprávame sa, aj na poskytovanie a spôsoby, ako ktorí pracujú s ročo sme mali v ten podpory rodinám zdolávať stres, ktodičmi detí. O tejto deň a ako sme to v budovaní harmorý prežívajú. Ako časti projektu nám zvládli, čo nás ďalej nických vzťahov. minule spomenula hovorili dve spolučaká. Pozoruhodná Témy, ktoré spolu riaditeľka Biljana besedníčky: Katušje aj spolupráca so na stretnutiach roDrakulićová, neraz ka Fialová, osobná sa stáva, že rodičia Strediskom pre so- zoberáme, plánujeasistentka, a Milka ciálnu prácu, kde sa me spolu s rodičmi, takú situáciu v roGrbićová, psychoraz mesačne stre- prispôsobujeme dine nezvládnu a logička v stredisku. távame a poinfor- sa ich záujmom a prichádza k rozvo„Do služby permujeme ich, ako sa potrebám. V rámci du. Rodičia, ktorí sa sonálneho asistennám darí.“ projektu Ukáž mi, rozvedú, najčastejta som sa dostala Psychologička podpor ma, tak to Milka Grbićová šie neregulujú tú tak, že ma zavolali Katuška Fialová právnu časť, ktorá Milka Grbićová zvládnem v poradrodičia dievčaťa, s pracuje v Stredisku ni som pracovala sa vzťahuje na staktorým teraz pracupre sociálnu prácu s viacerými rodičmi detí, ktoré rostlivosť o dieťa, alimenty a pojem v ZŠ Jána Čajaka v Petrovci. v Petrovci. V tomto projekte je majú osobného asistenta. Do dobne, takže aj v tomto zmysle Povolaním som učiteľka triednej angažovaná v poradni pre rodiny poradne sme ochotní prijať každú máme dosť práce v poradni.“ výučby. Pracovať som začala vlani s deťmi s osobitnými potrebami. rodinu, ktorá to potrebuje. Spo(V budúcom čísle: a keď sa 1. septembra rozbehla „Dospievanie detí s osobitnými lupracujeme so školami z územia Ako je to z právneho realizácia spomenutého projektu, potrebami dodatočne vplýva aj obce a prostredníctvom škôl a aspektu?) stredisko ma zapojilo do práce. Názov projektu je veľmi výstižný. Pracujeme tak, že si najprv ZO ZDRUŽENIA MY BÁČSKY PETROVEC ukážeme, čo sa na hodinách má robiť, potom žiačku každodenne podporujem, povzbudzujem, a spolu sa tešíme, ak naša práca dáva viditeľné výsledky,“ povedala Jaroslav Čiep v programe. na úvod K. Fialová. Z tejto príleJej pracovný deň osobného rvý októbrový týždeň v Zdru- žitosti sme si asistenta je sústredený na žiačžení rodičov detí s osobitným prichystali aj ku, teraz už šiestačku, s ktorou potrebami MY bolo rušno. scénografiu. pracuje. Od príchodu do školy, trávenia času na hodinách a v Združenie má miestnosti v zadnej Vyhotovili mimoškolských aktivitách, až po časti budovy bývalého komitétu, sme jednu v ktorej v súčasnosti vpredu sídli veľ kú z á odchod domov. „Každú vyučovaciu hodinu sa obecné Stredisko pre sociálnu clonu, vo Družba v združení MY s tretiakmi Základnej školy Jána sťahujeme do inej učebne, čo prácu. Zastavili sme sa na kus reči výrobe kto- Čajaka moja žiačka už zvláda aj sama. Na s vychovávateľkou, dipl. sociálnou rej účinkovali všetci naši klienti. V stredu sme boli na výstave kníh hodinách robíme podľa zvláštne- pracovníčkou Danielou Legíňo- V Novom Sade sme vystavovali aj a vo štvrtok sme mali návštevu zo ho programu prispôsobeného jej vou-Sabovou, ktorá sa vyjadrila naše ručné práce. V rámci nášho Združenia petrovských výtvarschopnostiam, ktorý realizujeme takto: „Počas celého týždňa máme inkluzívneho programu sme tu ných umelcov. V piatok tradične vďaka dobrej komunikácii a spo- početné aktivity, aby sme našich mali tretiakov zo základnej ško- účinkujeme na Detskom jarmoku, lupráci s učiteľmi. Úlohy zvládame klientov v čím väčšej miere zapájali ly s triednou učiteľkou Milinou kde máme v ponuke všeličo, tak postupne, pomaly a spoločným do dianí v sociálnom prostredí. Krajčíkovou, s ktorými sme spolu výrobky, ktoré ručne vyhotovujeúsilím. Aj počas prestávky dávam Najprv sme sa zúčastnili na oslave vyrezávali ozdobné tekvice, zorga- me v rámci motorických cvičení, na ňu pozor, ale sa snažím zapájať 50. výročia založenia zväzu MNRO nizovali sme si športové hry a mali ako aj koláče a torty,“ uzavrela ju do kruhu spolužiakov a kama- v Novom Sade, kde sme účinkovali sme aj spoločný obed s darčekmi. Legíňová-Sabová.

Aktívny týždeň

• ĽUDIA A UDALOSTI •

41 /4772/ 14. 10. 2017

Ľudia a udalosti DRUHÝ VÍKEND OSLÁV KOVAČICKÉHO OKTÓBRA 2017

Ľudové remeslá, kuchárske kumšty a veselá zábava Anička Chalupová

ovačičania si v piatok 6. októbra pripomenuli Deň oslobodenia svojho mesta v druhej svetovej vojne. Pri pomníku obetiam fašistického teroru v strede dediny sa zhromaždili predstavitelia miestnej bojovníckej organizácie, Obecného výboru Komunistickej strany, Juhoslovanského strediska Tito, vedúci Obce Kovačica, predstavitelia Miestneho spoločenstva Kovačica a iní občania, aby položili vence a minútou ticha vzdali hold bojovníkom, ktorí padli v boji za slobodu. Roky si občania Kovačice veľkolepo spomínajú na svojich spoluobčanov, ktorí padli v NOB. Na ich počesť a trvalú pamiatku Zväz bojovníkov v roku 1949 vo vestibule Domu kultúry 3. októbra v Kovačici postavil pamätnú tabuľu s menami bojovníkov,

Kovačičania nezabúdajú na svojich spoluobčanov padlých v NOB

ZASADNUTIE, JARMOK, TORTY Už tradične sa v rámci osláv v sobotu 7. októbra uskutočnilo 53. slávnostné zasadnutie Miestneho spoločenstva Kovačica.

Chrťan zdôraznil, že napriek neaktivite niektorých orgánov RMS v uplynulom období výstavba Kovačice pokračuje. „Sme svedkami, že sú práce na výstavbe továrne pitnej vody pri konci a už o niekoľko týždňov budeme mať vodu,

na výstavbe distribučnej siete zemného plynu, čo znamená, že v Kovačici bude čoskoro zavedená plynofikácia. Sústavne sa pracuje aj na udržiavaní infraštruktúrnych objektov,“ povedal medziiným tajomník Chrťan a zároveň vyjadril svoje potešenie

Správu o činnosti na slávnostnom zasadnutí podal tajomník RMS Kovačica Martin Chrťan

ktorí svoje životy položili na oltár slobody. Neskoršie, v roku 1954, v strede dediny im venovali aj pomník symbolizujúci bojovníka, partizána s puškou v ruke, autora Ota Loga (1931 – 2016), srbského sochára.

www.hl.rs

V mene RMS a jej už dlhší čas neprítomného predsedu hostí pozdravil tajomník Martin Chrťan, ktorý podal správu o činnosti v uplynulom roku a ozrejmil plány na nastávajúce obdobie. Vo svojom príhovore

Informačno-politický týždenník

Zuzana Urbanová sa na podujatí po prvýkrát predstavila svojou vyšívanou tvorbou

ktorá bude patriť medzi najlepšie vo Vojvodine. Okrem toho v týchto dňoch sa začali aj práce

zo skutočnosti, že Kovačica bude za pomoci obce naďalej napredovať a čoskoro bude vzorom • ĽUDIA A UDALOSTI •

níci tohtoročného Detského jarmoku, ktorí na toto podujatie pozvali svojich súrodencov, rodičov, starých rodičov, susedovcov

Za necelé dve hodiny vypredali skoro všetok tovar. Bola to pre nich veselá zábava, ktorá im k tomu z predaja všelijakých zau-

Nielenže dobre zarobili, ale sa aj výborne pobavili

pre iných, nielen vo Vojvodine, ale aj v celom štáte. V hudobnom okienku vystúpili členovia Zmiešaného komorného zboru Musica La Viva pod vedením Alžbety Hriešikovej. Po slávnostnom koktaile hostia sa presťahovali na nádvorie Miestneho spoločenstva, kde Ženský spolok spolu s Turistickou organizáciou usporiadal tradičný Jarmok ručných

robené z prírodných materiálov, úžitkový tovar do domácnosti a na ozdobu, tiež veľký výber izbových a záhradných kvetín a pod. Súčasťou tohto podujatia bola aj tradičná, v poradí 11. Tortiáda, v rámci ktorej členky Ženského spolku v Kovačici prichystali 14 chuťovo zaujímavých sladkých pokušení. Milovníkom sladkostí ponúkli na ochutnávku torty čokoládovej, lieskovcovej, plazmovej, ovocnej či inej lákavej chuti.

KUCHÁRSKA SÚŤAŽ A DETSKÝ JARMOK V areáli Združenia športových rybárov Ribolovac v Kovačici sa v nedeľu 8. októbra v predpoludňajších hodinách uskutočnila súťaž vo varení rybacej polievky, v ktorej si varechy skrížilo 27 kuchárskych družstiev. Najviac šťastia mala kuchárska dvojica Ivan Lipták a Vladislav Hrnčár z tímu Vesela mašina, ktorú odborná posudzovacia komisia, v zložení Pavel VeVíťazný kuchársky tím Vesela mašina reský, Velimir Đorđević a Žan Petrák, ocenila prác. V rámci tohto podujatia ako najúspešnejšiu. Na druhom si na svoje prišli milovníci ľu- mieste zakotvilo kuchárske dového umenia, remesiel a ruč- družstvo Šib, kým tretie miesto ných prác, ktorí do Kovačice obsadil tím kuchárov z Radionizavítali z bližšieho a ďalšieho ce. Organizátor pre najlepších okolia. Okrem gastronomických účastníkov prichystal poháre a pochúťok účastníci podujatia na cenné odmeny. svojich bohato vyzdobených V nedeľu popoludní na kovastánkoch ponúkali rôzne veci vy- čickom trhu si zraz určili účast• ĽUDIA A UDALOSTI •

Torty pripravili usilovné členky Ženského spolku

a známych. Malí obchodníci sotvaže sa videli spoza predajných pultov, ale úlohu dospelých predavačov zvládli na výbornú.

jímavých vecí, hračiek, sladkých a slaných pochúťok, domácich miláčikov a iného priniesla pekný zárobok.

 LETMO

Oto Filip

Zárobok

honbe za peniazmi účel často svätí veľmi divné správanie. A to všade, nielen na úrovni makroekonomiky, ale aj v každodennom živote. Keď pred niekoľkými dňami v istej novosadskej pekárni predavačka dala kupujúcemu pizzu v nylonovom vrecúšku, bolo takej zlej kvality, že ani tú váhu neznieslo. Rozdrapilo sa a pizza sa ocitla na podlahe. Predavačka na to zareagovala tak, že zákazníkovi dala rovnaké vrecúško ako náhradu. Jeho protest, že dieťaťu nemôže zaniesť špinavú pizzu, skomentovala: – Čo si ja počnem s ňou, hádam mu nič nebude! Rozčertený kupujúci na to šmaril pizzu do koša so slovami, že jeho noha do danej pekárne nikdy viac nevkročí. Trochu ďalej ďalšia predavačka ponúkala na ulici neveľké kusy varenej kukurice. Cena – sto dinárov. Na poznámku záujemcu, že mohla ponúknuť aj čosi väčšie kusy a že na každom z nich zarába asi päťnásob-

ne, osopila sa naňho slovami. – Ty ma budeš učiť. Choď si k žene, nech ti ju ona navarí! Do tretice bola tu i scénka na autobusovej stanici. Istá staršia pani, ktorá mala dve neveľké cestovné tašky, sa opýtala nosiča batožín, za koľko by ich preniesol na železničnú stanicu, vzdialenú necelých sto metrov. – Nuž, bez tristo dinárov to nepôjde, – odvetil. Jasné je, že tašky sama zobrala do rúk a vydala sa k vlaku. Podobných prípadov je veľa. Čo povedať na prax, že počas Detského týždňa pri kúpe autobusových lístkov vyberali dodatočných štyridsať dinárov? Nikto, samozrejme, nepopiera potrebu pomáhať deťom všade, kde sa dá. No otázne je, či sa tieto príspevky musia každý rok viacnásobne zvýšiť. Alebo aj to, prečo by ich mali platiť len cestujúci. Ktorí sú beztak potrestaní tým, že musia cestovať, taktiež skutočnosťou, že autobusové lístky vonkoncom nie sú lacné. Zdá sa, že je základným heslom týchto dní a doby: Ber všade, kde sa dá! Spravodlivo, alebo nespravodlivo, na tom už veľmi nezáleží.

41 /4772/ 14. 10. 2017

Ľudia a udalosti HODINKA V RODNEJ DEDINE BOŽENY SLANČÍKOVEJ TIMRAVY

Neha vyrástla z kameňa Juraj Bartoš

red stopäťdesiatimi rokmi, 2. októbra 1867, sa v slovenskej dedinke Polichno narodila budúca známa prozaička Božena Slančíková Timrava. Poprednej predstaviteľke kritického realizmu v slovenskej literatúre bol roku 1947 udelený titul národnej umelkyne. S malým oneskorením oprašujeme záznamy z krátkeho, sotva hodinového pobytu v jej rodisku, v malej podhorskej dedinke Polichno, umiestnenej vo východnej časti Krupinskej vrchoviny v plytkej doline Polichnianskeho potoka, 17 kilometrov severovýchodne od Lučenca. V opare spomienok vynára sa nám rázovitá architektúra. Domy sú tu neveľké, nízke, vari takmer všetky z kameňa. Je polovica farbami hýriaceho novembra 2013. Vôňa živice napĺňa pľúca; pocit narastajúcej ľahkosti je fantastický. Sme pred starým domom na

Božena Slančíková Timrava

návrší. „Bol postavený v rokoch 1827/28,“ vraví starosta obce Polichno Pavel Kyseľ. Len čo nás uvítal, už mäkkým hlasom rozvádza slová vytesané v kamennej doske uloženej medzi dvoma oknami zadívanými na kostol na náprotivnej strane uličky: „Stojíme pred evanjelickou farou. Tu sa roku 1867 − ako dcéra evanjelického farára − narodila Božena Slančíková, spisovateľka.

www.hl.rs

Jej otec Pavel Slančík tu pôsobil 48 rokov. Po jeho smrti roku 1909 sa museli odsťahovať, lebo toto bol služobný dom, prišiel sem nový farár, a tak odišla na susednú Ábelovú. Tam žila ešte 38 rokov a po vojne sa presťahovala

čo by nám prečítal myšlienky, len čo sme pohľadmi pohladili vysoké stromy pred kostolom. Ten od niekdajšej fary oddeľuje úzučká cesta. Akiste tu niekde, niekedy dávno, stávala so svojimi kamarátkami aj konkrétna

Evanjelická fara v Polichne − rodný dom Boženy Slančíkovej

do Lučenca, kde zomrela roku dievka, podaná v poviedke Bez 1951; tam je i pochovaná.“ hrdosti ako Milina Adamčíková. Menej je známe, že pán farár Tu sa vznášala „Vôňa rozkvitnutej Pavel Slančík s manželkou Evou mladej lipy predo dvermi kostola Máriou, rod. Honétzyovou, mali jedenásť detí. Šesť sa dožilo dospelého veku: štyri dcéry a dvaja synovia, vrátane Bohuslava, ktorý bol dvojča Boženy. Po otcovej smrti spisovateľka žila u neho v Ábelovej, kde pôsobil ako farár do roku 1937. Tam písala poviedky, novely a (menej vydarené) drámy a desať rokov pracovala ako vychovávateľka v tamojšej detskej opatrovni. Posledných šesť Detská izba rokov života strávila v Lučenci u netere. a vôňa vôbec zeme, bylín a tráv „Fara je stará vyše 180 rokov vlievala im do sŕdc radosť...“. a kostol je z roku 1788; predtým Podchvíľou sme sa ocitli v Múveriaci chodievali na služby Božie zeu Boženy Slančíkovej Timrado dreveného kostola z roku vy. Izby s drevenou podlahou 1688. Aj tieto lipy sú 150-roč- − chrám zašlých časov. Aj hlas né...“ Tak povie pán starosta, ani pána starostu akoby doliehal

Informačno-politický týždenník

z inej doby... „Tamto bola kuchyňa aj komora, hen kúpeľňa a tu hlavné miestnosti: obývačka, detská izba... Tu mali rodičia spisovateľky spálňu; teraz je tu zriadená miestnosť na bohoslužby. Keď je zima v kostole, tak tu zakúrime. A tu vedľa je pracovňa pána farára...“ Živé slová sa stápajú s údajmi, ktoré nachádzame v skromnej osobnej a vypožičanej literatúre: Otec Boženy Slančíkovej platil za Slováka národne uvedomelého. Roku 1863 bol spoluzakladateľom Matice slovenskej v Martine a v tom istom roku spomenuté lipy pred kostolom v Polichne zasadil vraj osobne. Na pamiatku tisíceho výročia pokresťančenia Slovákov. Roku 1909 sa nedočkal vône líp; zomrel 13. mája. Trebárs farár, predsa žil skromne. Sám doma učil svoje deti, tie do školy nechodili, len na sklonku školského roka v škole skladali exámen. Mali poruke i národnú tlač a solídnu knižnicu, nuž si mali pri čom rozširovať obzory. „Fara je už dávno neobývaná, pán farár z Tomášoviec dochádza k nám každé dva týždne, inak tu máme nášho diakona Juraja Holeka. Posledne tu žil pán farár Ivan Lyzoň; zomrel v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Odvtedy celá budova chátra, štát sa neveľmi stará o túto národnú kultúrnu pamiatku. Cirkev je dosť chudobná, ale sa nám podarilo roku 2011 opraviť aspoň strechu, aby nám nezatekalo. My sme taká malá dedinka, málo cirkevníkov je už u nás, okolo 140, ale snažíme sa ešte nejako pôsobiť a žiť.“ Starosta nás zavedie do klasicistického kostola (z roku 1788) s polkruhovým záverom a predstavanou vežou. Pozornosť upúta predovšetkým neoklasicistická kazateľňa z roku 1899 • ĽUDIA A UDALOSTI •

a ústredný obraz Kristus so Samaritánkou; namaľoval ho Ľudovít Kubáni. Cvakneme niekoľkokrát foťákom a poberáme sa do bývalej cirkevnej školy. V nej proste zastal čas − zásluhou pani učiteľky vo výslužbe Marty Galádovej, neúnavnej zberateľky a dokumentaristky. Jedinečná zbierka. Škola našich predkov znázorňuje tri historické obdobia v slovenskom školstve. Spálňa Žiaľ, treba ísť. Slnko sa už skláňa za stromovie, uniká v žiare roku 1910 žilo 550 obyvateľov, tri sfarbenej zlatou, umocňujúc desaťročia predtým o 26 menej vzrušujúci dojem dolnozem- a teraz... Žilo sa tu neľahko, − aj ských z neveľkej tichej dedinky, o tom je dielo Timravy − nuž si o ktorej sa zachovala najstaršia ľudia stavali príbytky z kameňa. písomná správa z roku 1467. Tu Ten bol predsa zdarma... „Nalá-

Domy z kameňa

mali si skaly z kopca sopečného pôvodu, namiešali hlinu s plevou a stavali.“ Tak informuje pán Kyseľ a čosi je o tom aj v Timravinej novele Skon Paľa Ročku: „Prešiel z dediny asi na pol kilometra, kde bolo nakraj cesty na tri kubíky nanosené skálie, čo on so ženou naznášal...“ Polichno, Polichno... Tvrdá kamenná dedinka s kamennými domami, kamennými hospodárskymi stavbami a kamennými plotmi... Stará je fara, kostol i domy sú staré, Evanjelický kostol starnú aj spomienky. Polichnania ich ale nenechajú rada a často sedávala a písala. zapadnúť prachom. Každý rok sa Všetko sa mení, mizne, napísané tu pri príležitosti dňa narodenia zostáva. Dielo Boženy SlančíBoženy Slančíkovej už celé štvrť- kovej, ktorá sa, mimochodom, storočie koná literárno-turistický nikdy nevydala, aby sa mohla pochod Timraviným chodníč- slobodne oddať literárnej tvorbe, kom. Roku 2012 odštartovalo je svedkom doby, v ktorej žila. výtvarné podujatie Maľujeme Verne, kriticky a predsa s jemTimravu a vlani pribudlo aj pod- nocitom, jasne namaľovala nieujatie Turistický náučný chodník. kdajšiu dedinu, jej ľudí, ich móBožena Slančíková si od roku resy. Bez prikrášľovania, s dobre 1898 k svojmu menu pridáva- odmeranou dávkou irónie, ale i la pseudonym Timrava. Podľa sebairónie. Vari mohla inak, keď názvu studničky, ktorú volali aj vyrastala práve vtedy, rovno tu? Cimrava. Pri nej vraj spisovateľka

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

onečne nám teda svitlo. Aj sa nám uľavilo. A ešte ako! Migy z Ruska sú u nás! Síce v kusoch, ale sú tu. Prvý raz v novšej histórii. Na oplátku naše futbalové orly, predsa, poletia do Ruska. Prvý raz v novších dejinách. Po zdrvujúcom víťazstve v pomere 1 : 0 nad reprezentáciou futbalovej veľmoci (všakáno: dnes Všetci Hrajú futbal!) na štadióne Rajka Mitića, teda na domácej pôde. Aj to krátko po minimálnej prehre s Rakúskom vo Viedni výsledkom 3 : 2. Ktorú prehru naši, ako je známe, utŕžili preto, že tam bolo viac našich fanúšikov než tých, ktorí nadŕžali • ĽUDIA A UDALOSTI •

Rakúsku. Z čoho našim orlom bolo veľmi nepríjemne. Proste sa necítili dobre. O to skôr, že vraj Rakúšanom chýbalo až 8 hráčov z najlepšej zostavy. No povedzte, kto by ich neľutoval... V Belehrade sa naše orly tiež − celý prvý polčas − cítili mizerne. Akoby aj nie, keď štadión len tak hrmel, povzbudzujúc našich a len našich. Ktorí si na to ešte stále akosi nie a nie zvyknúť. Trúchlili nad hosťami z Gruzínska aj preto, že im nechýbalo osem najlepších hráčov. Čo našim úžasne prekážalo. Lebo si práve zvykli hrať proti oslabenému súperovi. Všetko to našim orlom bolo nielen

veľmi nepríjemné, ale aj ohromne podozrivé. Nie je vylúčené, že vyvodili úsudok, že v zápase ide o postup do akože vytúženej EÚ. Môžbyť preto celý prvý polčas pokuľhávali, hrali akoby bez chuti. Šliapli na plyn, až keď im došlo, že fakticky hrajú rozhodujúci zápas a teda priamo zápasia o odchod na futbalové Majstrovstvá sveta v Rusku roku 2018. Všetko ostatné je hystéria. Pardon, história. Prirodzene − novšia história. Aká tu ešte, prirodzene, nebola. Lebo účasť na MS v Južnej Afrike roku 2010... to bolo dávno. Tak dávno, že to už ani nie je pravda. Okrem toho u nás sa história ráta

od roku 2012. A tá najnovšia, najrýchlejšia, najsilnejšia, najlepšia, sa začala písať pred takými sto rokmi. Pardon, dňami. No ale... Okáňme sa, vážení... Nebudeme azda len kuvikať o tom stoačosidňovom suchu! Majme radšej na mysli to, že máme Migy, na ktorých naše orly môžu zaletieť na MS. A čo je najlepšie, máme Katalánsko. Ktoré K. malo referendum. Po ktorom sa, zdá sa, chce odštiepiť od Španielska asi tak mocne, ako sa tu mnohí stoj-čo stoj chcú (ácat, ako sa len chcú!) dostať do EÚ. Tak aspoň naznačuje prvý polčas. Počkajme na ten druhý... Bumbumbum!

41 /4772/ 14. 10. 2017

Ľudia a udalosti V HAJDUŠICI NA KIRVAJI

Pre každého niečo Vladimír Hudec

j tohtoročné dedinské oslavy − kirvaj v Hajdušici, ktoré tradične prebiehajú v druhý októbrový víkend na znak pamiatky na posviacku hajdušického evanjelického kostola, boli obohatené viacerými kultúrnymi, zábavnými a športovými programami. Oslavy sa začali v piatok výročným koncertom KUS Bratstvo, na ktorom hajdušickí ochotníci predstavili výsledky svojej ročnej činnosti. Za hudobného sprievodu Jaroslava Greksu a Jána Zvaru-Mocu v programe odzneli choreografie Pri studničky a Ešte sa nevy- Kirvaj je príležitosť stretnúť známych, ktorých nevidíme až tak často dám, ako aj svadobné obyčaje Druhý deň osláv sa niesol „ovádzania“ mladej nevesty. Za- Blato a v programe vystúpil aj spievalo dueto Tatjana Mamojková folklórny súbor srbského KUS Bi- v znamení mladých. V poobeda Vladimír Hraško a ženská spevác- seri. Dve vlastné básne zarecitoval ňajších hodinách na nádvorí ka skupina. Svojím programom sa básnik Željko Cesnak a na záver Domu kultúry prebiehala štvrtá Hajdušičanom predstavili členky všetci spolu zaspievali pesničku Gulašiáda v organizácii Klubu folklórnej pobočky MOMS Biele Po nábreží.

pravdaže, kostol, v ktorom si v nedeľu na službách Božích pripomenuli ôsme výročie posviacky nového hajdušického kostola. Primeranou kázňou veriacim sa prihovoril Slađan Daniel Srdić, farár jánošícky a administrátor hajdušického cirkevného zboru. Nedeľa je spravidla vyhradená aj pre šport. V predpoludňajších hodinách na ihrisku FK Hajdušica pionieri tohto klubu v majstrovskom zápase vyhrali nad svojimi rovesníkmi z Alibunaru výsledkom 6 : 4. Rušno bolo aj na strelišti, kde si poľovníci obecného poľovníckeho združenia Brzava zmerali sily v poľovníckom viacboji. Triafali do asfaltových a pohyblivých, čiže kolísajúcich terčov (tzv. šicara), ako aj do makety srnca. Najúspešnejší

Záber z programu KUS Bratstvo

DIELŇA CIFROVANIA MEDOVNÍKOV. V Spolku petrovských žien sa vždy potešia, keď majú možnosť privítať medzi sebou tých najmladších. Vlani začiatkom októbra Petrovčanky vo svojom stánku privítali štvrtákov a naučili ich užitočnú vec – prišiť si gombík. Tohto roku v stredu 4. októbra sa v rámci tvorivej dielne ženy rozhodli naučiť štvrtákov zdobiť medovníčky. Tie prichystali vopred, ako aj bielkovú penu, ktorou deti podľa svojej predstavivosti cifrovali koláčiky. Okrem toho, že si obzreli etnografickú výstavu V sedliackom dome a niečo sa naučili, resp. získali novú zručnosť, žiaci si na medovníčkoch mohli aj zamaškrtiť. Už nasledujúceho dňa SPŽ navštívili škôlkari z Rumenky. J. Č-p

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

mladých Kasper. Hoci počasie žičilo majstrom na prípravu tejto obľúbenej špeciality, v súťaži sa zúčastnilo iba 7 tímov z Hajdušice a okolia, pričom si primát odvlani zachovalo hajdušicko-plandištské družstvo Bonkili. Mladí kasperovci sa postarali o to, aby v Dome kultúry bolo veselo aj vo večerných hodinách. Ústredným miestom osláv bol,

boli hostitelia, členovia PS Vydra z Hajdušice. Hajdušičania a ich hostia využili, samozrejme, pekné počasie, aby sa poprechádzali dedinou, stretli sa so známymi, najmä hostia, s ktorými sa stretajú iba niekoľkokrát v roku, prípadne aby kúpili deťom a vnúčatám hračky a sladkosti a zaviedli ich do lunaparku. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DRUŽBA KYSÁČSKYCH A KRUPINSKÝCH PENZISTOV

Starnúť sa dá i aktívne Elena Šranková

com tejto návštevy Krupinčanov bol večierok, ktorý zorganizovali kysáčski starobní penzisti. Večierok mal aj kultúrno-umeleckú náplň, keďže sa najprv zmesou piesní predstavila zmiešaná spevácka skupina KC Kysáč, a potom vystúpili hosťujúci penzisti s divadielkom Svadba po krupinsky. Slovenským

osťami Miestnej organizácie starobných penzistov v Kysáči v piatok 6. októbra boli penzisti z Klubu dôchodcov z Krupiny, zo Slovenska. Okrem družby, ktorú nadviazali s tunajšími penzistami, hostia sa zoznámili aj s niektorými, pokojne sa dá povedať, turistickými ponukami Kysáča. Previezli sa ulicami, navštívili zberateľa šálok Michala Medveďa a etno dom Jasny Legíňovej, obzreli si ľudové kroje Márie Petríkovej a zastavili sa i vo výstavných priestoroch VýtvarNeúnavný krupinský orchester ného krúžku Michala Geržu. Všade ich privítali pohostinní národným domom, kde večierok domáci, nuž krupinskí dôchodcovia prebiehal, sa ozýval nielen spev, ale získali poznatky o tom, ako žijú, čím aj smiech, lebo divadielko okrem sa zamestnávajú a čomu sa venujú svadobných obyčají znázornilo Kysáčania. Vrcholom a zlatým klin- život dediny, ktorá dýcha aj kle-

betami. Počas dvoch hodín, koľko program trval, penzisti a všetci prítomní zabudli na hlavybôle a denné starosti a na tvárach sa im rozžiarili úsmevy, ktoré svedčili o dobrej nálade. Prispeli k tomu Divadielko v Slovenskom aj neúnavní hudobníci, ktorí národnom dome vyhrávali nielen počas programu, ale aj pred ním a po nášho prostredia penzisti z Kruňom. Po spoločnej večeri piny navštívili niektoré inštitúcie sa prihovorili Anna Križa- v Petrovci, boli aj v Kovačici a na nová, predsedníčka Klu- Novosadskom veľtrhu. Ako vyznelo zo slov hostí, krubu dôchodcov v Krupine, Pavel Medveď, predseda pinskí dôchodcovia majú nielen MO starobných penzis- dramatický, ale i spevácky súbor tov v Kysáči, Ján Marčok, a aktivity v klube radi vymenia za predseda Rady Miestneho turistiku. Svedectvom toho bol spoločenstva Kysáč, Ras- i zájazd do Kysáča, ktorý môže byť tislav Surový, predseda podnetom pre tunajších penzistov, MOMS Kysáč, a Anna Aso- ako obohatiť vlastnú činnosť. Iste diová, podpredsedníčka niečo naše inšpirovalo aj hosťujúKUS Vladimíra Mičátka. cich dôchodcov. Veď spoločne stráProgram moderoval Ján Slávik, vené chvíle boli nielen príjemné, ktorý i organizačne prispel, aby ale obom stranám priniesli nové sa toto stretnutie penzistov zre- skúsenosti a zážitky, o ktorých sa alizovalo. Z jeho slov sme sa inak v oboch organizáciách bude ešte dozvedeli, že v rámci zájazdu do dlho spomínať.

VO SVET(L)E ARCHITEKTÚRY (1)

Stredoeurópska kultúrna platforma Oto Filip

udia a domy: odveké spojenie. Domy, stavané preto, aby sme v nich žili naše ľudské osudy, pracovali, zasadali, kochali sa v umení... Práve preto premiérová Noc architektúry, prebiehajúca 3. októbra od 16. do 22. hodiny v Belehrade, prilákala ozaj mnoho návštevníkov. Historicky prvá u nás, usporiadaná Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Srbsku a Fakultou architektúry, predstavila päť krajín Stredoeurópskej kultúrnej platformy: Slovensko, Českú republiku, Rakúsko, Maďarsko a Poľsko, ako aj Srbsko. Odpoveď na otázku, čo je Platform Culture-Central Europe (PCCE), čiže Stredoeurópska kultúrna platforma, je pomerne jednoduchá. Ide teda o platformu zoskupujúcu krajiny Vyšehradskej štvorky, ako aj Rakúsko a Slovinsko. Vznikla v roku 2001 z iniciatívy Rakúska, s cieľom poskytnúť podporu bilaterálnym a multilaterálnym kultúrnym projek• ĽUDIA A UDALOSTI •

tom upriameným na kultúrne záujmy venované deťom, ktoré museli odísť v strednej Európe. Zväčša prezentuje z Donbasu. V prvom polroku vlani, a promuje spoločné záujmy pros- keď predsedajúcim štátom bolo tredníctvom spolupráce kultúrnych Maďarsko, sa pri príležitosti Medziinštitútov či oddelení pre kultúru národného dňa Rómov v Skopje pri ambasádach alebo konala veľkolepá večeministerstvách zahrara, na ktorej účinkovali ničných vecí. V podstate mladé rómske talenty dvakrát ročne organizuv oblasti hudby, tanca je spoločné diania pod a výtvarného umenia... patronátom predsedajúV druhom polroku vlani, ceho štátu. Za základný keď predsedajúcim bolo cieľ PCCE sa označuje Rakúsko, oslávili 15. výpodpora eurointegrácie ročie PCCE slávnostnou za pomoci účinného sysvečerou v Ľubľane. V prtému spolupráce medzi vom polroku tohto roku, členskými štátmi EÚ, ako keď platforme predseaj ich partnermi mimo Jana Tomková dala Česká republika, sa únie. konala projekcia filmov Územne sa udalosti, ktoré platfor- na festivale Thessaloniki Internatioma organizuje, zväčša realizujú v štá- nal Film Festival. toch mimo EÚ. Tak v prvom polroku Veľvyslankyňa SR v Belehrade Dag2015, keď predsedajúcou krajinou mar Repčeková uvádza, že Slovensko bolo Slovensko, v Osle boli prezento- v uvedenej platforme aktívne účinkuvané rozličné projekty. V druhom pol- je od roku 2001 a že v prvých rokoch roku 2015, za predsedníctva Poľska, jej pôsobenia dominovali projekty v Kyjeve bolo usporiadané podujatie v rámci šiestich účastníckych krajín.

Keďže ide o štáty EÚ, ktoré sa stretajú aj pri iných príležitostiach, za pozitívny považuje nový koncept platformy, ktorého podstatou je prezentovanie projektov nielen v členských štátoch EÚ, ale aj v kandidátskych a ďalších priateľských krajinách Európskej únie. Riaditeľka Odboru kultúrnej diplomacie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Jana Tomková vyzdvihuje, že Noc architektúry je ústrednou udalosťou počas súčasného predsedania Slovenska v druhej polovici roku 2017, ako aj to, že ide o udalosť, na ktorej účastnícke delegácie prezentujú svoj talent a idey o lepšom bývaní a žití. Každá z účinkujúcich krajín to 3. októbra zrealizovala spôsobom kvalitným, špecifickým a rôznorodým. Veď je ozaj málo takých tvorivých odvetví, v ktorých sa medze fantázií ozaj nekladú. Takou je aj architektúra. (V budúcom čísle: Pár špecifík českej architektúry)

41 /4772/ 14. 10. 2017

Ľudia a udalosti ODZNEL 10. JUBILEJNÝ BIELOBLATSKÝ SLADKÝ DEŇ

Oprášili staré receptáre Vladimír Hudec

žien Anuska Simoniová, prihovoril sa aj predseda bieloblatského Miestneho spoločenstva Miroslav Markuš, ktorý povedal, že miestna správa vždy bude podporovať podujatia, ktoré šíria dobré meno

motívmi, plody jesene, kvetinové aranžmány, šte jedna sladká bieloblatská rôzne iné ručné práce fiesta, desiaty jubilejný Sladký so sladkými a slanými Aradáčanky si aj tentoraz vkusne upravili deň sa uskutočnil v nedeľu 8. pochúťkami v hlavnej stánok a získali tretiu cenu októbra. Ako je to už zvykom, na úlohe. Ponuka bola ako nádvorí základnej škovždy rôznorodá a bohatá. skúsenosti nemala to vôbec ľahké. ly sa zoskupili usilovné Početní návštevníci mohli Ako obvykle, hodnotili vzhľad, chuť členky spolkov žien ochutnať a kúpiť si rôzne, a zloženie koláčov a za najchutnejší z Aradáča (Ruža a Harpredovšetkým starobylé vyhlásili kysnutý koláč s hrozienkamónia) Ečky, Padiny, koláčiky zo slovenských, mi, ktorý pripravila Gordana MarKysáča, Mužlje, Srbrumunských, srbských či ma- kovová z Ečky. Druhú cenu získali ského Itebeja, Lukinho ďarských oprášených recep- žerbo kocky z kuchyne Kataríny sela, Botoša, Orlovatu, tárov starých mám. Tým je Šuľovej z Padiny a tretiu tekvicový Kikindy, Budisavy a po splnené poslanie podujatia: koláč strapatá Kata, ktorý pripravila prvýkrát aj ženy z Panzachovať pred zabudnutím Marika Maronová z Mužlje. Za najčeva a Nového Bečeja. Gordana Markovová, Katarína Šuľová a domáce koláčiky, ktoré po- krajšie upravený stánok porota vySvoje sladké výrobky Marika Maronová (sprava) s predsedníčkou maly, ale isto ustupujú pred hlásila stánok SŽ Bokreta z Nového vystavili, pravdaže, aj bieloblatského spolku Anuskou Simoniovou koláčmi z priemyselných pá- Bečeja, druhý bol stánok SŽ Vredne a predsedom poroty Istvánom Pozsárom hostiteľky Bieloblatsov, po ktorých uponáhľané ruke zo Srbského Itebeja a tretie miesto získal aradáčsky SŽ Ruža. čanky. Pekné počasie, dobrá nálada dediny, a podnetné slová ženám ženy čoraz častejšie siahajú. Aj táto sladká fiesta sa skončila a dostatok energie prispeli k tomu, adresoval aj riaditeľ základnej školy Porota pracovala v štandardnom že sa podujatie pozmenilo na oprav- Milan Nedeljkov. zložení: István Pozsár (predseda), v sále kultúrneho domu vo veselej divý sladký jarmok. Hneď po príchode sa účastníčky Jarmila Hromčíková, Milena Go- nálade, pri chutnej večeri, bohatej Prítomných pozdravila neúnavná dali do práce a na stánkoch vkusne dová, Smilja Nedeljkovová a Mária tombole a hudbe bieloblatskej skupredsedníčka bieloblatského klubu zakomponovali výšivky s ľudovými Herťanová. Aj napriek desaťročnej piny Bell ami.

NEKAŽDODENNÝ PRÍBEH NA ZREŇANINSKOM FARSKOM ÚRADE

Psy ochránili cirkevný majetok V. Hudec

o, že je pes najvernejším priateľom človeka, je veľmi dobre známe. Vedia to aj Mária a Ondrej Godovci zo Zreňanina, ktorí sa vo vlastnej domácnosti starajú o viacerých psov, ale aj o početné mačky. Jedného zo psov menom Tufika však darovali rodine, ktorá žije v susedstve evanjelickej fary v Zreňanine. Vraj jeden psík im zmizol a druhý − Leo zostal sám, nuž mu zabezpečili spoločnosť. Dva psy sa veľmi rýchlo skamarátili a od tej chvíle fara mala spoľahlivých strážcov. Do kostolnej záhrady sa síce nemôžu dostať, ale svojím brechotom upozorňujú na prítomnosť niekoho neznámeho. Neštekajú iba na Máriu a Ondreja, na ktorých Tufika dodnes nezabudla. Nuž práve tým svojím brechotom ochránili faru od zlodejov, ktorí sa v polovici marca tohto

www.hl.rs

roku pod rúškom noci vlámali do farských miestností. − Odniesli nám kosačku na trávu (trimer), 50 metrov elektrického kábla, dva strieborné

– Škodu sme odhadli na 68-tisíc dinárov, ale mohla byť aj omnoho väčšia. V modlitebnici totiž bol aj veľký syntetizátor, ktorý pravdepodobne tiež bol terčom zlodejov, avšak kým vynášali iné ukradnuté veci, zlodeji zobudili psy, ktoré začali tak silne štekať, že zobudili svoju majiteľku a táto ihneď zapálila všetky svetlá v dome a oboznámila políciu, že sa u susedov, čiže na fare niečo divné deje. Polícia prišla pomerne rýchlo, napíDobré sa dobrým vracia: Tufika (vľavo) sali zápisnicu a kona Leo sa aj počas našej návštevy potešili štatovali, že farské Ondrejovi Godovi, ktorý ich častoval miestnosti nie sú chutnými granulkami dobre zabezpečené. svietniky, strieborný kalich na po− Odvtedy a dodnes, hľa, dávanie večere Pánovej a zosilňo- z polície nemáme žiadnu správač, − hovorí Ondrej Goda, kurátor vu, aj keď je v tejto časti mesta v zreňaninskom cirkevnom zbore. verejným tajomstvom, kto to

Informačno-politický týždenník

robí. Predtým bola podobným spôsobom okradnutá aj Srbská pravoslávna cirkev a aj niektoré iné náboženské spoločenstvá. Ide o jednu rodinu, čiže matku s dvomi problematickými synmi. Tá už nasledujúceho dňa prišla údajne vidieť, čo sa stalo, či bola polícia, vypytovala sa ma, kedy mávame služby, aby sa vraj prišla pomodliť. Chcela vlastne vypátrať, čo by sa ešte dalo ukradnúť. Dokonca jeden z dvoch synov stál na rohu a striehol na nás, keď sme mali služby. Predpokladám, že ho zaujímalo, či som syntetizátor odniesol domov, alebo som ho nechal na fare, aby prišli poň a tak skompletizovali korisť. Odvtedy sme však obozretnejší a tie hodnotnejšie veci nenechávame na fare. Utratili sme však nádej, že sa nám ukradnuté veci vrátia, čo je pre náš malý cirkevný zbor veľká škoda, − konštatoval na záver náš spolubesedník. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PETROVSKÝMI ULICAMI ZA MAŠKRTAMI (3)

Neodolateľné pokušenia Jasmina Pániková

dozvedáme, že naša spolubesedníčka takmer každý deň robí alé či veľké torty, kolátorty a zatiaľ rekordom bol týžčiky alebo iné pochúťky deň, keď upiekla 20 tort. Na našu − bez týchto otázku, či jej v tom sladkostí sa nezaoniekto pomáha, odbíde žiadna oslava. Aj povedala otázkou: keď niektoré domáce „A vidíte tu niekoho? preferujú samy piecť Som tu sama. Deti sú torty, v Petrovci sú na Slovensku, mancukrárky (alebo znážel pracuje.“ mejšie ako tortárky) Zaujímali nás aj veľmi vyhľadávané. ďalšie rekordy – Dozvedeli sme sa, že z koľko vajec upiekla ich je tam niekoľko, najväčšiu tortu? starších i mladších, „Zatiaľ som na skúsenejších a menej jednu tortu najviac skúsených. O tom, že strovila 100 vajec, sme na správnej adale boli to vlastne tri rese u Alenky Maka- Príprava dobošovej torty sa chýli ku koncu torty, poschodové. novej, sme sa hneď A keď ide o populárpresvedčili. Ešte sme celkom ani kovému krému nemôžu ublížiť nu dobošovú tortu, tak najväčšia neotvorili dvere a už nás omá- ani vysoké teploty. Dokonca ani bola zo 70 vajec. Musím uznať, že mila vôňa pečeného cesta. Našu kilometre. Torty z jej kuchyne už ju nebolo jednoduché pripraviť. spolubesedníčku sme prichyti- cestovali aj na Slovensko, do Ne- Bola veľmi vysoká, nevedela li vedľa rúry, s kopou tenkých plátkov a čokoládovou plnkou pred sebou. Prišli sme v ideálnej chvíli – obľúbenú dobošovú tortu dokončila čo nevidieť. Tortu Alenka nerobila pre svoju rodinu. Mala ju objednanú, ako aj mnohé iné, ktoré mala v ten týždeň na zozname. A tak už desať rokov... „V tomto roku oslavujem jubileum,“ s úsmevom hovorí. „Začalo sa to tak, že som najprv piekla iba pre domáce oslavy. Časom som sa zdokonaľovala a prišli také časy, keď som musela začať prispievať do rodinného rozpočtu. Rozhodla som sa piecť torty Po torte prišli na rad rožky na objednávku a ukázalo sa to ako dobré rozhodnutie. Samo- mecka, Francúzska... Vo väčšine som, či si správne rozvrhnem zrejme, nebolo vždy všetko ide- šlo o dobošové rolády, ktoré sú, plnku... Zvyčajne robím zo 40 vaálne. Najviac hlavybôľu som mala rovnako ako aj dobošová torta, jec, ale až 70 vajec... Bola to nová pri výrobe bielkového krému. Zo medzi obľúbenými. A ktoré ešte skúsenosť, ale zvládla som to,“ začiatku som si vždy na pomoc torty majú Petrovčania radi? hovorí Makanová a odkladajúc volala tetu Legíňovú, ktorá ma „Často robím španielsky vietor, tortu do chladničky sa presúva učila, ako správe hmotu vyšľahať, čokoládové torty, ale aj pun- k stolu, kde ju čakali vykysnuté a neskoršie mojou učiteľkou pri čovku a iné starodávne torty. rožky. Okrem týchto pochúťok výrobe bielkového krému bola A čoraz častejšie si žiadajú, aby vyrába aj drobné koláče, niekedy už nebohá Katka Mištecová. Do torta bola ozdobená bielkami, aj 15 druhov odrazu. Dozvedetailov mi vysvetľovala, ako nie šľahačkou. Populárny fon- dáme sa, že najviac práce má mám robiť, kde robím chybu. dán nepoužívam. V prvom rade pred Veľkou nocou, Vianocami Vďaka nej sa moja nočná mora preto, že hmota vôbec nie je a konfirmáciou. „Už teraz mám stala iba maličkosťou v celkovom chutná a potrebný je aj čas na objednané torty na nasledujúcu procese výroby.“ zhotovenie a zdobenie.“ Tu sa konfirmáciu. Petrovec je veľký

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Dozvedeli sme sa, že dnes jej väčší hlavybôľ spôsobuje šľahačka, ale iba v lete, zatiaľ čo dobre prichystanému biel-

a nie je nás veľa, ktorí vyrábame torty. Občas sa stane, že musím odmietnuť niektoré objednávky, niekto sa aj nahnevá, ale ak chcem robiť kvalitne... Vždy robím tak, akoby som robila pre svoju rodinu...“ Práve táto odpoveď nastolila ďalšiu otázku: Tortu k sviatku pre svoju rodinu pečie ako prvú, keď má ešte najviac síl, alebo...? „Pre nás chystám nakoniec, keď už všetci zákazníci majú svoje torty, a veľmi často je to v deň sviatku. Žiaľ, je to tak a už sme si na to zvykli.“ Vzhľadom na vynaložené úsilie a najmä čas, prirodzené je opýtať sa, či je táto práca adekvátne zaplatená. „Nedávno mi niekto povedal: Keby si robila v Bratislave, vieš, koľko by si zarobila?! Ibaže nebývame v Bratislave a ani platy nemáme ako oni, takže sa musíme prispôsobovať. V meste sú torty oveľa drahšie, ale ak by sme naplácali ako v meste, tak je otázne, koľko by bolo zákazníkov. Kto sa naplno venuje výrobe tort, môže z toho pekne vyžiť, ibaže musí obetovať všetok svoj voľný čas.

Zhruba 20-kilogramová torta (Foto: A. M.) Sviatky potom neexistujú. V našom dome sa venujeme príprave na sviatok až keď si zákazníci všetky torty odnesú,“ uzaviera a ponáhľa sa k rúre vybrať upečené rožky. Zákazníci čakajú.

41 /4772/ 14. 10. 2017

Najkrajší deň v tábore na Slovensku Na letných prázdninách sme boli v letnom tábore na Slovensku, na Orave. Každý deň pobytu bol zábavný, ale najkrajšie mi bolo v tretí deň. Ráno sme po rozcvičke a raňajkách šli na Jánošíkove diery. Prechádzali sme sa štyri hodiny. Videli sme vodopády a vysoké skaly. Na obchôdzke sme sa šplhali po železných rebríkoch, drevených a železných mostíkoch a schodoch. Cestou sme videli tabuľky, na ktorých boli obrázky zvierat, ktoré tam žijú. Bolo nám veľmi pekne. Po obchôdzke sme šli do akvaparku v Dolnom Kubíne. Bazén bol veľký a mal štyri spúšťadlá. Tam som sa naučil plávať.

Výlet

Výlety a zážitky Máte radi výlety? Ale veď kto ich nemá rád?! Práve výlety nám umožňujú vidieť a naučiť sa niečo nové. Po nich si vždy prinesieme mnoho spomienok a zážitkov. Tak teda, ktorý výlet vám bol najkrajší? Tešíme sa na vaše práce na túto tému. Viete, že Detský kútik je aj na Facebook-u, kde tiež čakáme na vaše práce. Danuška Berediová

Dávid Čmelík , 4. 1, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova

Miroslav Detka, 2. a, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec Igor Kunčák, 2. a, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Môj zážitok z tretej triedy Môj zážitok je opekanie. Tým sme sa aj rozlúčili so školským rokom. Zoskupili sme sa v strede dediny, a potom nás náš učiteľ zaviedol do chotára ku kanálu. Zastavili sme sa pri mieste, kde poľovníci chovajú mladé bažanty. Okolo je skosená tráva. Je tam aj drevený stôl a lavičky. Keď sme si rozložili veci, spolu s pánom učiteľom

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Svitol krásny júno vý deň. Pri našej škole zastal veľký poschodový auto bus. Šli sme na jed nodňov ý výlet do Sriemskej Mitrovice , Zasavice a Stražilova. Všetci sm e sa tešili a čaka li vidieť tie všelijaké sriemske krásy. Bo li sme v múzeu, vozil i sme sa loďkou, na Stražilove sme sa šplhali na strmý breh, kde sa nach ádza pomník známeho spisovateľa Branka Radičevića . Slnko nás ustavič ne hrialo, ale nám to neprekážalo. Os viežila nás veľká zmrzlina, s k torou nás častoval náš pán učiteľ. Každý z n ás si kúpil aj dáku pamiatku z tohto pe kného výletu. Aj teraz, keď pozriem na ňu, sladko sa zasmejem a spam ätám sa, ako sme pekne strávili ten deň. Emília Teslová, št vrtáčka, ZŠ Jozefa Marčo ka-Dragutina, Hložany

vá, 2. a, Naďa Jovanovićo čsky Petrovec Bá , ka ja Ča na ZŠ Já

sme šli do lesíka nasekať prúty na opekanie. Učiteľ potom rozložil oheň. Trochu sme počkali, aby oheň vyhorel, potom sme si všetci spolu sadli okolo ohňa. Opekali sme aj klobásu a slaninu. Opekačka bola úspešná. Keď sme sa najedli, bavili sme sa v prírode. Všímali sme si vtáky, dreviny a rastliny. Zdá sa mi, že som videla aj čajku. Spoločne sme sa hrali. Tento výletík sa mi páčil, aj počasie bolo pekné. Všetci sme boli spokojní a nikto nechytil kliešte. Maša Galambošová, štvrtáčka, ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina, Hložany

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Obzory

Z obsahu Veľký pán Dunaj

str. 4 – 5

Neisté perspektívy a nový Kaurismäki

str. 6 – 7

Fascinuje ma príroda

Nový Sad 14. 10. 2017 Ročník XXXIV Číslo 9/398

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 8

ART VÝSTAVA VENOVANÁ TALIANSKEMU MAJSTROVI ANIMOVANÉHO FILMU, TVORCOVI SERIÁLU LA LINEA

Nech žije Cavandoli! Jasmina Marčeková

hold svojmu učiteľovi v podobe duchaplných ilustrácií, karikatúr alebo komiksových obrázkov na tému nesmrteľnej Línie. Animovaný ﬁlm La Linea sa začína chytľavou minimalistickou melódiou, sprevádzajúcou objavenie tučnej bielej čiary na

netrpezlivosť a nedokonalosť končí svoje dobrodružstvá zvyčajne neslávne. Minimalistickým štýlom a výnimočnou kreativitou Cavandoli vynikal od samého začiatku jeho profesionálnej umeleckej kariéry. Ako 18-ročný sa zamestnal v továrni automobilov Alfa Romeo na pracovnom mieste technického kresliča. Jeho práca nebola príliš kreatívna – vyžadovala rozpracúvanie už hotových náčrtov, takže ako mladík prejavoval svoje umelecké schopnosti vo voľnom čase, vytvárajúc karikatúry svojich kolegov, čím získal popularitu v užšej verejnosti. Roku 1944 v jednom časopise videl inzerát podniku Pagot Film, ktorý zamestnával pracovníka na prvom talianskom celovečernom animovanom ﬁlme Bratia Dynamitovci. Cavan-

komiksoch a kreslených filmoch vždy jestvovali dokonalí superhrdinovia, ktorí vďaka výnimočným schopnostiam dokážu zvládnuť hocijaké prekážky. Na druhej strane sú však aj antihrdinovia, ktorých zvýraznené nedostatky sú omnoho bližšie obyčajným ľuďom a práve v tom spočíva ich popularita. Jeden z najznámejších antihrdinov je Osvaldo Cavandoli postava z kresa jeho kreslený hrdina lených filmov La Linea, ktorý prázdnom farebnom úzadí. Línia oduševňoval televíznych divákov sa ihneď mení v komicv sedemdesiatych a osemdesia- kého mrmloša s chatych rokoch 20. storočia. Jeho rakteristickým vymystvorcom bol známy taliansky leným hovorom, ktorý kresliar a grafický dizajnér je vlastne zmiešaninou Osvaldo Cavandoli (1920 – určitého talianskeho 2007). Z príležitosti výročia žargónu a najrozličnejdesať rokov od Cavandoliho ších zvukomalieb. Chosmrti múzeum MUSIL z mesta diac po čiare z epizódy Brescia a združenie KomunikArt do epizódy La Linea z Pančeva v spolupráci so stov- nadchádza na rôzne kou výtvarných umelcov z celého prekážky a pri každej z sveta (vrátane desiatich autorov nich sa hnevá na svojho zo Srbska) realizovali výstavu tvorcu a požiada ho Lido Contemori pod názvom Nech žije Cavandoli! o pomoc, presnejšie Obsiahla výstava ožívajúca spo- rozkazuje mu nakresliť žiadanú doli dostal prácu na dopĺňaní mienku na tohto autora a jeho vec. Dokresľovaním rôznych po- pohybov animovaných postáv legendárneho hrdinu prebieha môcok a všelijakých predmetov medzi začiatočným a posledným od 3. do 15. októbra 2017 v sta- Cavandoli sa v priebehu trvania kádrom filmu a usilovne na tom rej budove niekdajšieho kina krátkej epizódy (1 a pol minúty) robil celé štyri roky. Premiéra Vojvodina v Pančeve. Obsahuje snaží pomôcť mu (alebo ho však filmu bola roku 1949 a získala práce kresliarov, ktorí vzdali prekabátiť) a La Linea pre svoju veľkú popularitu, čo umožnilo

Danilo Milošev Wostok

Cavandolimu, aby spolu s fotografom Ugom Morinim založil štúdio Pupilandia. V tomto štúdiu spolu vytvárali bábkové animované reklamy, ktoré sa zvyčajne premietali v kinách pred začiatkom ﬁlmu. Roku 1957 dostal ponuku od televízie RAI, aby účinkoval vo vytváraní seriálu Carosello, ktorý sa stal populárnym a premietal sa každodenne vo večerných hodinách. V tom období Cavandoli vytvoril väčší počet sympatických postáv a roku 1969 ponúkol náčrt na kreslený ﬁlm, znázorňujúci hlavného hrdinu v podobe siluety vytvorenej nepretržitou bielou čiarou. Takáto minimalistická forma postavy bola spočiatku málokomu pochopiteľná, ale producent Brunetto Del Vita našiel sponzora a La Linea ihneď zavítal na televízne obrazovky. Úspech bol takmer okamžitý – ako v Taliansku, tak aj vo väčšej časti Európy, dokonca aj vo svete. A legenda žije dodnes. Použité sú ilustrácie z katalógu výstavy

VÝROČIA

14. 10. 2017 • 41 /4772/

Desať rokov Slovenského vydavateľského centra Katarína Mosnáková-Bagľašová

24/II

lovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci je významná kultúrna a národnostná inštitúcia vojvodinských Slovákov. Okrem toho, že sa stará o knižnú produkciu Slovákov žijúcich v Srbsku, vydáva aj periodickú tlač, participuje na medzinárodných vydavateľských projektoch, rôznymi aktivitami upevňuje a rozširuje srbsko-slovenské a slovensko-slovenské literárne styky a organizuje významné literárne a kultúrne podujatia. V roku 2017 si Slovenské vydavateľské centrum (SVC) pripomenulo 10. výročie založenia, hoci svoju činnosť od samého založenia buduje na základoch, ktoré mu dali predchodcovia. Riaditeľom tejto ustanovizne od založenia je publicista, redaktor, výtvarný kritik a kultúrny dejateľ Vladimír Valentík. Slovenské vydavateľské centrum vzniklo 31. augusta 2007 vyčlenením a osamostatnením vydavateľskej činnosti z tlačiarne Kultúra v Báčskom Petrovci, ktorá je tradičným vydavateľom a tlačiarom slovenských kníh, časopisov a novín od svojho založenia roku 1919. SVC nadväzuje na tradície prvého vydavateľského podniku slovenskej literatúry na území dnešného Srbska – Juhoslovanského nakladateľského spolku, ktorý vznikol 10. januára 1920 ako účastinárska spoločnosť. Po necelých troch rokoch sa Juhoslovanský nakladateľský spolok z ekonomických dôvodov musel združiť a splynúť s petrovskou kníhtlačiarňou. Neskoršie vydavateľská činnosť vojvodinských Slovákov v rôznych obmenách bola spätá s petrovskou tlačiarňou a je to v hodnej miere aj v súčasnosti. Slovenské vydavateľské centrum sídli na hornom poschodí petrovskej tlačiarne a takmer všetky svoje knižné a časopisecké vydania tu aj tlačí. V priebehu roka SVC publi-

kuje 15 – 20 slovenských kníh. Od druhej polovice roka 2007 dodnes vydalo takmer 200 kníh v niekoľkých edíciách. Ústrednou edíciou je Živý prúd. V rámci tejto edície vychádzajú diela súčasnej pôvodnej slovenskej vojvodinskej literatúry. Sú to najčastejšie zbierky básní, zbierky poviedok alebo romány, ale aj literárno-kritické diela slovenských vojvodinských literárnych vedcov. Ďalšou dôležitou edíciou je edícia Korene, v rámci ktorej sa už viac ako štyridsať

jú v rámci edície Spectator. Novšie slovenskí vojvodinskí autori zvýšenú pozornosť venujú aj výtvarnému umeniu a jeho dejinám, a preto v rámci Slovenského vydavateľského centra existuje aj edícia Ateliér. Dôležité sú aj edície prekladovej literatúry. Bohatšiu tradíciu má edícia prekladov z juhoslovanských literatúr (v súčasnosti srbskej literatúry) do slovenčiny – edícia Mosty, v rámci ktorej vyšli knihy Ivu Andrića, Miloša Crnjanského,

Knižné a časopisecké vydania SVC rokov uverejňujú súborné diela slovenských vojvodinských literátov a je to teda historicko-literárne zameraná edícia na slovenskú vojvodinskú literárnu klasiku. Vychádzajú tu diela Čajakovcov, VHV, Juraja Mučajiho, Michala Babinku, Alberta Martiša, Jozefa Podhradského, Andreja Mráza a ďalších. Medzi kapitálne diela tejto edície patria Antológia slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy zostavovateľa Adama Svetlíka a Chrestomatia slovenskej vojvodinskej poézie zostavovateľa Víťazoslava Hronca. Potom sú tu dve edície kníh pre deti Máj a Včielka. Slovenskí vojvodinskí vedci humanitného odboru, najmä lingvisti, svoje knihy najčastejšie publikujú v Slovenskom vydavateľskom centri v rámci edície Vedecké zošity. Reportáže, cestopisy a fejtóny slovenských vojvodinských autorov sa publiku-

Mešu Selimovića a ďalších spisovateľov. Edícia Bratislava je mladšou edíciou, v rámci ktorej vychádzajú knihy prekladov zo slovenčiny do srbčiny a vyšli tu najmä výbery z poézie popredných slovenských básnikov – Heviera, Ondruša, Štrbku, Bielika, Rezníka, Feldeka a i. Okrem toho je tu ešte niekoľko menej frekventovaných edícií, akými sú Národopisné zošity, Akordeón, Tália a iné. Okrem kníh Slovenské vydavateľské centrum vydáva aj periodickú tlač. Sú to tri slovenské mesačníky a jedna ročenka – Národný kalendár, najstaršie periodikum vojvodinských Slovákov, ktoré vychádza od roku 1919. Z mesačníkov je tu časopis pre deti Zornička, ktorý začal vychádzať v Báčskom Petrovci roku 1939 ako Naše slniečko. Neskoršie bol pomenovaný Naši pionieri a Pionieri a od roku 1990 jediný

časopis pre deti vojvodinských Slovákov sa menuje Zornička a distribuuje sa po všetkých školách v Srbsku, kde sa vyučuje slovenčina. Najnovšie však vydávanie Zorničky prebral nový majiteľ SVC Hlas ľudu, ale Zornička sa aj naďalej kreuje, vytvára a distribuuje zo SVC. Tu sa vydáva aj časopis pre literatúru a kultúru Nový život, základné médium pestovania slovenskej literárnej tvorby vo Vojvodine, ktorý vychádza od roku 1949. Aj slovenský magazín Rovina a dokonca je spoluvydavateľom Dolnozemského Slováka, ktorý vychádza v Rumunsku. Úspešnú spoluprácu má so Spolkom slovenských spisovateľov, Združením spisovateľov Srbska, ako aj s početnými inštitúciami dolnozemských Slovákov. Spoločne s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov založili edície Doktorské dizertácie a Bibliofílie, v rámci ktorých vydali niekoľko titulov. Je aj spoluvydavateľom početných monograﬁí a iných knižných diel publikovaných doma a v zahraničí. Táto inštitúcia organizuje aj literárne a kultúrne podujatia. Medzi tie najvýznamnejšie a najstaršie patrí Literárne snemovanie. Je to elitné kultúrne podujatie, ktoré sa koná viac ako 60 rokov. V minulosti ho organizovala Akciová spoločnosť – tlačiareň Kultúra a dnes sa na jeho organizácii podieľajú SVC a redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život. Významní predstavitelia literárneho života, tak z radov vojvodinských Slovákov, ako aj vedci a literáti zo Slovenskej republiky a slovenskí autori z Rumunska a Maďarska, pertraktujú na snemovaniach témy z oblasti literárnej, literárnokritickej a literárnovednej činnosti vojvodinských autorov. V rámci podujatia sa každoročne udeľuje Cena Nového života za najlepší text uverejnený v mesačníku, ktorú udeľuje trojčlenná komisia. Cena Nového života sa začala udeľovať v roku 1961 a doposiaľ sa dostala do rúk

HUDBA

HLAS ĽUDU • OBZORY

PO KONCERTE KANADSKEJ SKUPINY VOIVOD V BELEHRADE

Stevan Lenhart

s psychedelickým spevom (Denis „Snake“ Bélanger). Vydanie Nothingface (1989) sa považuje za dodnes najúspešnejší album Voivod a na ňom boli inšpirovaní progresívnym rockom a tvorbou skupín King Crimson a Pink Floyd (spracovali ich pieseň Astronomy Domine). Podobne vyznel aj šiesty, najmelodic-

semdesiate roky dvadsiateho storočia, svet bez internetu. Hudba sa nahráva na gramofónové platne a audiokazety a osobitný zážitok poskytujú videokazety s hudobnými klipmi. Na jednej z tých „véháesiek“ nachádzame klip k piesni Ravenous Medicine skupiny Voivod. A naše dovtedajšie ponímanie (thrash)metalovej hudby sa mení, štýlové hranice sa búrajú, obzory sa rozširujú. Zameraný proti medicínskym experimentom konaným na živočíchoch, daný Voivod dnes videoklip komiksovo-hororovým spôsobom kejší album Angel Rat (1991), znázorňuje spevákovu cestu do ktorého zvukovú produkciu obskúrnej vedeckej nemocnice, mal na starosti Terry Brown kde prežíva strašidelné testy. (známy najmä vďaka spolupráci V hudbe dominuje zvláštna, so skupinou Rush). Po odchode basgitaristu Blackyho skupina inovačná disonancia... V priebehu vyše troch desať- nahrala vydanie The Outer Limits ročí Voivod do svojho metalové- (1993) a onedlho Voivod opustil ho prejavu zakomponúvali prvky aj spevák Snake. rôznych hudobných štýlov, vždy si zachovávajúc originálnu pečať. Na prvých dvoch albumoch War and Pain a Rrröööaaarrr boli ovplyvnení drsnosťou punku a crossoveru, na tretej platni Killing Technology sa začali výraznejšie prejavovať elementy tzv. progresívneho thrashu a pri opisovaní ich nezvyčajnej hudby fanúšikovia a novinári používali také spojenia, ako napr. nukleObal vydania Post Society árny metal alebo vesmírny punk (k čomu prispeli texty piesní Nasledovalo obdobie, v ktozaoberajúce sa témami sci-ﬁ). Štvrtý album Dimension Hatröss rom Voivod vystupovali ako trio priniesol skutočnú revolúciu do s basgitaristom a spevákom sveta metalového zvuku, obsa- Ericom Forrestom (E-Force), hujúc skladby plné disonančných s ktorým boli nahrané albumy gitár (Denis „Piggy“ D’Amour) a Negatron (1995) a Phobos nečakaných rytmických zvratov (1997), majúce temnejší zvuk

Foto: Gaelle Beri / voivod.com

25/III

mnohým popredným literárnym vedcom, kritikom, básnikom, prozaikom a publicistom z radov vojvodinských Slovákov. Druhé významné podujatie Slovenského vydavateľského centra je Zima s knihou. Je to putovné podujatie a jeho cieľom je širokej verejnosti, ako aj odborníkom, predstaviť a popularizovať najnovšiu knižnú produkciu vydavateľstva. Koná sa už 10 rokov a za tú dobu precestovalo takmer všetky slovenské vojvodinské prostredia, ale zavítalo aj do Maďarska, Rumunska a na Slovensko. Slovenské vydavateľské centrum spolu s redakciami Nového života a Zorničky, ako aj s Literárno-vydavateľskou komisiou Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny organizuje literárne súťaže, ktoré podporujú súčasných autorov a podnecujú tvorbu novej poézie a prózy, tak pre dospelých, ako i pre deti. Svoju činnosť SVC realizuje predovšetkým vďaka Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, ktorá zabezpečuje prostriedky na fungovanie Slovenského vydavateľského centra, ale aj z rozpočtu AP Vojvodiny. Veľkú podporu má SVC i na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý v rámci svojho grantového systému pravidelne vyčleňuje prostriedky na tlač slovenských kníh a časopisov v Srbsku. Participuje aj na republikových grantových kolách, najmä na Ministerstve kultúry Republiky Srbsko, ktoré takmer pravidelne ﬁnancuje vydávanie mesačníka Nový život. Bohatá, kontinuálna a úspešná činnosť Slovenského vydavateľského centra je dôvodom, prečo sme ho v úvode tohto príspevku zaradili medzi významné kultúrne a národnostné inštitúcie. Navyše je to inštitúcia, ktorá sa stará o zachovanie a rozvoj národnej identity, gramotnosti a literatúry vojvodinských Slovákov. Nech je tomu tak aj nasledujúce desaťročia!

Metal z inej planéty

v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami a často charakterizované aj ako industrial metal. Po krátkej pauze v činnosti Voivod si v novom storočí konsolidovali zloženie – po návrate speváka Snakea do skupiny prichádza basgitarista Jason Newsted (ex Metallica) a vychádza album pomenovaný jednoducho Voivod (2003). Gitarista a ideový vodca Denis „Piggy“ D’Amour zomrel koncom augusta 2005, ale na základe jeho nahrávok boli po jeho smrti realizované ešte dva albumy – Katorz (2006) a Inﬁni (2009). Novým gitaristom Voivod sa stal Daniel „Chewy“ Mongrain a po odchode basgitaristu Jasona Newsteda sa vracia originálny člen Blacky. Gitarista Mongrain hrá pod silným Piggyho vplyvom, takže dlho očakávaný album Target Earth (2013) si zachoval charakteristický voivodovský postapokalyptický zvuk a do určitej miery pripomína vydanie Nothingface. Roku 2014 basgitarista Blacky znovu opúšťa skupinu a na jeho miesto prichádza Dominic Rocky Laroche, s ktorým bol nahraný singel We Are Connected a minialbum Post Society (2016). Belehradský koncert Voivod 5. októbra 2017 bol prvým hosťovaním týchto Kanadčanov v našej krajine a vstupenky boli vypredané niekoľko dní pred podujatím. Možno by teda bolo lepšie, keby sa koncert usporiadal vo väčšej sieni a pri lepšom ozvučení než jestvuje v malom klube Domu mládeže. Vyzneli skladby z takmer všetkých období (Voivod (Voivod, Ravenous Medicine, Chaosmöngers Chaosmöngers, The Unknown Knows Knows, The Prow, The Lost Machine Machine, We Are Connected, Fall, Post Society a iné), na záver bola zahraná Silver Machine,, ktorú Lemmy Kilmister nahral v dávnom roku 1972 so skupinou Hawkwind. Organizáciu koncertu mali na starosti MH Concerts a Serbian Hellbangers.

L IT E R AT ÚR A

14. 10. 2017 • 41 /4772/

Veľký pán Dunaj Martin Prebudila Štefan Cifra

Z kolokvia Veľký pán Dunaj v Štúrove: (zľava) Radomir Andrić, predseda Združenia spisovateľov Srbska, Miroslav Demák, slovenský básnik a spisovateľ pôvodom z Vojvodiny, a Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských spisovateľov

osvetového inštitútu v Bratislave. Cieľom náročného projektu je pripraviť a vydať publikáciu, ktorá bude obsahovať po 10 básní od klasikov z každého z 10 podunajských štátov (Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko a Ukrajina) v prekladoch do ôsmich jazykov (preklady v nemčine budú aj pre Rakúsko a v rumunčine aj pre Moldavsko), teda celkovo 800 básní. Z hľa-

diska jeho medzinárodného zastúpenia ide o jeden z najvýznamnejších európskych projektov v oblasti literatúry. Antológia bude mať názov Veľký pán Dunaj, podľa rovnomennej básne Vaska Popu, vynikajúceho srbského básnika rumunského pôvodu. Jej súčasťou budú aj fotograﬁe unikátnych kultúrno-historických, pamätných, prírodných a turistických miest pri Dunaji – od jeho prameňa v nemeckom Čiernom lese po jeho ústie do Čierneho

26/IV

predvečer otvorenia 62. Medzinárodného knižného veľtrhu v Belehrade (usporiada sa od 22. do 29. októbra) týmto príspevkom tiež chceme venovať pozornosť krásnemu slovu, presnejšie povedané literárnemu podujatiu, ktoré sa pred mesiacom uskutočnilo na Slovensku. Ide o medzinárodné kolokvium o príprave antológie o Dunaji z básnickej tvorby klasikov národných literatúr krajín spätých s Dunajom pod názvom Veľký pán Dunaj, ktoré v dňoch 7. až 9. septembra 2017 prebiehalo v najjužnejšie ležiacom slovenskom meste Štúrove. Na tomto kolokviu v prekrásnom hoteli Thermal sa zúčastnili, okrem hlavných usporiadateľov Spolku slovenských spisovateľov a Združenia spisovateľov Srbska, aj oﬁciálni zástupcovia Zväzu maďarských spisovateľov z Budapešti, Zväzu bulharských spisovateľov zo Soﬁe, Zväzu spisovateľov Rumunska z Bukurešti, Spoločnosti maďarských spisovateľov na Slovensku a Maďarského

Účastníci medzinárodného kolokvia Veľký pán Dunaj pred Mestským úradom v Štúrove

mora, ako aj historických vyobrazení Dunaja. Ako uviedol predseda SSS Miroslav Bielik, zámerom projektu je zbližovanie podunajských štátov na báze kultúrnej spolupráce a vzájomného poznávania národných literatúr a kultúr. Predseda ZSS Radomir Andrić uviedol, že v publikácii bude ústredným lyrickým hrdinom poézie Dunaj a je dôležité, aby Dunaj tiekol v básnickom jazyku, teda vyjadrený „v hlasoch plynúcich z minulých storočí“ – „v metaforách básnikov, ktoré obnovujú miesta na jeho toku, spájajúce ich so životne dôležitými významami vpísanými do identity národov“. Zároveň uviedol, že duchovné mosty, ktoré Dunaj vytvára medzi národmi, môžu byť oveľa trvácnejšie ako tie, ktoré postavil človek v úsilí spojiť dva brehy, a tak prekonať prekážky, čo obmedzovali styky medzi ľuďmi. Jednotlivé spisovateľské zväzy, podľa slov ich zástupcov, plánujú v rámci projektu Veľký pán Dunaj vydať vo svojich štátoch aj samostatné knižné vydanie prekladov básní klasikov z ostatných krajín, ktorými preteká Dunaj, a vlastných básnikov. Súčasťou podujatia v Štúrove bola odborná prednáška prof. Jozefa Vladára, významného slovenského archeológa a člena SSS, na tému archeologických a historických súvislostí s okolím Dunaja v Štúrove a v susednom maďarskom mestečku Ostrihome. V posledný deň kolokvia sa jeho účastníci zaoberali metodickými otázkami zostavenia antológie, ako aj otázkami zabezpečenia kvality prekladov do jednotlivých jazykov a prijali záverečný dohovor s návrhmi programu do konca roku 2017 a na roky 2018 a 2019. Cieľom v budúcich

LITE R ATÚ R A

HLAS ĽUDU • OBZORY

MICHAL BABINKA (1927 – 1974, slovenský básnik v Srbsku)

Pri Dunaji

Počas čítačky v Mestskej knižnici v Ostrihome Miroslav Demák predstavil aj Pazovský kalendár, ktorého je on zakladateľom

dvoch rokoch je aj príprava a vydanie antológie ľudovej poézie o Dunaji a antológie z tvorby súčasných básnikov uvedených 10 podunajských krajín. Projekt Veľký pán Dunaj zakladá novú formu kultúrnej spolupráce, ktorá prekonáva spory medzi jednotlivými štátmi stredoeurópskeho a balkánskeho priestoru a ktorá sa usiluje o zbližova-

nie a spoznávanie na základe autentických hodnôt. V záverečnej časti kolokvia predseda ZSS Radomir Andrić navrhol, aby sa v spolupráci so Spolkom slovenských spisovateľov už teraz začalo s prípravou na vydanie dvojjazyčnej antológie, v ktorej by boli zastúpení po dvadsiati slovenskí a srbskí súčasní básnici. Foto: Milan Panić

Či badáte ako rieka odnáša kus po kuse z nás keď staneme sa jej nevrlým pobrežím To mlčanlivé krovie už dávno pociťuje strach a slasť pred drakom zahútaným vo svojej mäkkej spodine to krovie sme vy i ja i naša ozvena v ulite čo neprestáva šumieť to krovie rozospievané a žalujúce za majestátnych prechádzok košava keď kradne nám obrysy tuhých rozcíteností rozsieva silu pre všetky dni a sny v hrsti a prozaicky stiera jednotvárne rýmy z našich pier dobre je tak keď okráda nás rieka o zrnká v očiach zaspaté sme znova deti s prvým pochopením krvi a diaľav mávame vetru poetickým salutom šašiny zamilovanej do vlastného koreňa a vraciame sa domov rozložení na prvky neochvejného zbohom Z knihy Priestory

JULIJE BENEŠIĆ (1883 – 1957 Chorvátsko)

Na Dunaji

VASKO POPA (1922 – 1991 Srbsko)

Veľký pán Dunaj Veľký pane Dunaju V tvojich žilách prúdi Krv bieleho mesta Z lásky k nemu vstaň na chvíľku Zo svojej postele lásky Vysadni na najväčšieho kapra Preraz olovené mraky A navštív svoje nebeské rodisko Prines do daru bielemu mestu Rajské ovocie vtáctvo i kvety

Klaňať sa ti budú kostolné veže A ulice sa prestrú pred tebou Veľký pane Dunaju Preložil Miroslav Demák

Preložil Martin Prebudila

27/V

Prines aj kameň ktorý možno jesť A trošku vzduchu Z ktorého sa neumiera

Hlboká noc. Ticho. Klepoce mlyn. Z druhej strany Dunaja sa ozýva pijácka pieseň. Z veľkej diaľky počuť nejaké chvenie: buď je to pieseň nýmf alebo vŕzga neznámy hlas. Sedím v tieni platanov. Mesiac sa usmieva a ušľachtilo osvecuje aj rieku aj stromy nemé. Noc sa chveje piesňou, mlynom, šelestom rieky a ďalekým hlasom. Ja sedím a čakám na zjavenie božstva, ktoré je mŕtve, alebo sa pritajilo, zomrelo... alebo nikdy ani nebolo živé. Čakám na záchvev vnútra, na predtuchu... Počuť ľudí. Aj oni túžia a ľúbia, aj oni zomierajú, ťažšie už volajú, objímajú fantómov... Aké je hlúpe to všetko: aj mesiac, aj pieseň, aj toto ticho. (Ilok 1907)

FILM

14. 10. 2017 • 41 /4772/

Neisté perspektívy a nový Kaurismäki Pančevský ﬁlmový festival, 6. – 10. septembra 2017 Janko Takáč

28/VI

cuje ako zdravotná sestra a ešte stále žije s rodičmi v maličkom byte, kde sa zo dňa na deň cíti čoraz viac nevítanou. Ako 24-ročná je vo svojom malom meste

tvrté vydanie Pančevského fi lmového festivalu (PAFF) prinieslo rozmanitý program. Aj v tomto roku boli udelené dve hlavné ceny. Prvú cenu Svetionik dostal film Turnaj (The Challenge) Jurija Ankaranija (Yuri Ancarani, 2016), pokým cenu Dimnjak (za najlepší krátky film) získalo dielo Ella’s Men (Agvarim shel Ella, 2017) režiséra Orena Adafa. Osobitná cena za celovečerný film bola udelená Valérii Massadian (fi lm Milla). V odbornej porote v tomto roku boli Ne gledaj mi u pijat Aleksandra Sekulić (belehradské Centrum pre kultúrnu dekon- unudená a radosť jej nepritamináciu), Sabolč Tolnai nášajú ani kamošky, s kto(filmový a divadelný režisér) rými nerada ide na večierky a Petar Mitić (selektor Fes- a posedenia, ani chalani, s tivalu európskeho filmu v ktorými má len chladné a Palići). V prvý deň festivalu sme si pozreli c h or vát sk y f ilm Ne gledaj mi u pijat (2016). Hlavná postava Marijana (M ia Petričević ) žije v prímorskom meste Šibenik spolu s otcom (Zlatko Burić), matkou (Arijana Čulina) a psychicky postihnutým bratom Zoranom (Nikša Butijer). Napriek tomu, že žije pri mori, Mirjana zdieľa všeobecný osud mladých na Balkáne – má príliš tiesnivý život a neiDruhá strana nádeje stú perspektívu. Pra-

bezvýznamné vzťahy. Keď jej otec vážne ochorie, Marijana tratí aj tú poslednú nádej, že sa jej predsa podarí stadiaľto ujsť... Ide o prvý celovečerný film mladej chorvátskej režisérky Hany Jusićovej. Dokonalým – chladným a nejednoznačným – spôsobom film Ne gledaj mi u pijat hovorí o živote mladých na priestore Ex-YU. A podobne ako srbský film Klip (Maja Miloš, 2012) vyjadruje ženskú perspektívu balkánskeho sveta, v ktorom dominujú muži. Na festivale sme si tiež

pozreli ﬁ lm Druhá strana nádeje (2017, originálny názov Toivon tuolla puolen), najnovšie dielo kultového európskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho. V tejto skvelej dráme s dobrou dávkou komédie sledujeme osud sýrskeho utečenca Khaleda (Sherwan Haji), ktorý sa po početných dobrodružstvách a utrpeniach na tzv. balkánskej trase zhodou okolností dostal až do chladného a jemu divného Fínska. V tejto krajine Khaled dostáva dočasný azyl, ale ten rýchlo vyprší a nordický štát sa snaží vrátiť Khaleda späť do Sýrie, kde ešte stále trvajú krvavé vojnové zrážky. V tom čase sa objavuje Wikström (Sakari Kuosmanen), cestujúci obchodník, ktorého pred odchodom do výslužby chytá kríza stredného veku, takže opúšťa obchodovanie, opúšťa vlastnú manželku, odchádza do kazína, kde sa mu za jednu noc podarí zarobiť si peniaze na začiatok nového života a stáva sa majiteľom reštaurácie. Pod-

FI L M

HLAS ĽUDU • OBZORY nikanie sa mu však nedarí, ale do Wikströmovho života prichádza Khaled, ktorý potrebuje pomoc, aby zostal v bezpečí chladného Fínska... Aj keď sa zaoberá smrteľne vážnymi témami, Aki Kau-

im je potrebné zarobiť na stravu a zábavu. Ich život je teda celkom bezstarostný, pokým v nehode na pracovisku Leo nepríde o život. Vtedy sa Milla musí vrátiť domov k matke, zamestnať

*** Okrem ﬁlmového programu festival ponúkol aj hudobné koncerty. V prvý večer si obecenstvo mohlo pozrieť vystúpenie kapely Nežni

Milla

sa ako upratovačka a nejako sama vyniesť tehotenstvo a materstvo... Milla je príliš dlhý a pomalý ﬁlm, ale ide o dielo, ktoré vás nenechá ľahostajným. Svet vôkol nás

Dalibor a v piatok o polnoci koncert skupiny Consecration. Nežni Dalibor je srbská kapela z Vranja, ktorá tvorí od roku 1995 a dnes funguje

Bol toto ešte jeden vydarený Pančevský ﬁlmový festival. Zdalo sa nám však, že v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi v tomto roku repertoár nebol na veľmi vysokej úrovni, ale musíme uznať, že návštevnosť bola vynikajúca a ki-

Z koncertu skupiny Nežni Dalibor

sa deﬁnitívne mení, ale ľudské osudy – láska a vzťahy medzi ľuďmi, rodinný život, narodenie detí – aj v súčasnej, aj v akejkoľvek budúcej forme vždy zostanú nevyčerpateľnou témou v umení.

v zložení: gitarista a spevák Ivica Marković, basgitarista Ljubomir Vučković, bubeník Branimir Bogdanović a gitarista Dragan Novković. Kapela má za sebou štyri albumy: Sredstva i veštine (2008),

nosály v Kultúrnom centre Pančeva a v sieni Apolo boli preplnené počas každej projekcie, ktorú sme navštívili. Foto: pancevoﬁlmfestival.com

29/VII

rismäki nám zase priniesol vynikajúci celovečerný film, počas ktorého sa budete zároveň smiať a uvažovať nad osudom súčasných utečencov... Posledný film, ktorý sme si pozreli, bol film Milla (2017). Ide o celovečernú drámu, ktorú režírovala Valérie Massadian. Sledujeme život mladého páru, ktorý sa – v nedostatku lepšej ekonomickej perspektívy – potuluje po prímorí Francúzska, vtŕhajúc do opustených domov a vykonávajúc len také dočasné práce. Ide o ešte jedno dielo, ktoré poukazuje na smutný osud súčasnej mládeže v Európe. Úpadok ekonómie, nezamestnanosť, nedostatok stability a perspektívy vplývajú na to, že sa mladí ľudia stávajú čoraz ľahostajnejšími voči tradičným hodnotám a vlastnej budúcnosti. Napriek tomu, že čakajú, aby sa im narodil synček, Milla (hrá ju Severine Jonckeere) a Leo (Luc Chessel) žijú bezstarostne a pracujú len toľko, koľko

Normalan život (2011), Nežni Dalibor ’(2013), U slojevima ’(2017). V kratšom vystúpení v Pančeve zahrali piesne: Prvomajska, Jeste li poludeli, Metronom, A-B, Savest, Vekovi, Jurim sunce, Mi čekamo dan, Vikendi, U slojevima, Atom, Samo magli a Sve biće u redu. Belehradská metalová kapela Consecration existuje od roku 2000 a dnes ju tvoria gitarista a spevák Danilo Nikodinovski, bubeník Matija Dagović a basgitarista Ivan Aranđelović. Skupina má tieto vydania: Live 2nd April 2008 ’(2008), Aux ’(2008), .avi ’(2010), Univerzum zna ’(2013), Cimet ’(2013) a Grob (2015). V Pančeve mali asi hodinový koncert a okrem iných zahrali aj skladby Vertikala, Praskozorje, Cimet, Barikade, Đavo nije urban, Aligator a Somna.

VÝSTAV Y

14. 10. 2017 • 41 /4772/

K VÝSTAVE FOTOGRAFIÍ LÍNIE ZORANA MILUTINOVIĆA V GALÉRII GRAFICKÉHO KOLEKTÍVU V BELEHRADE (2. – 14. OKTÓBRA 2017)

Fascinuje ma príroda Oto Filip

raví sa, že všestranne nadaní ľudia v živote to nemajú ľahké. Už aj preto, že ich okolnosti nútia rozhodnúť sa, ktorý zo svojich talentov budú rozvíjať a ktorý zanedbajú, keďže venovať sa všetkému súčasne a rov-

Beh

30/VIII

nocenne predsa nie je možné. Dakedy sa však stáva, že im samotný život to akosi predsa uľahčí a rozhodne za nich. Je to aj prípad Zorana Milutinovića (Belehrad 1951), známeho otorinolaryngológa, doktora lekárskych vied, riadneho profesora Lekárskej fakulty v Belehrade. V istom rozhovore uviedol, že svet umenia dobýval len postupne, že sa to začalo v strednej škole, keď vlastným foťákom robil čiernobiele

Mačka v rozpakoch

snímky a keď ho dokumentárnou, do prvých tajominfračervenou. Za stiev fotenia zane získal až 280 cien sväcoval Nikola a iných uznaní. Bibić . Potom Tak ako z mnonasledovali štúhých predošlých, aj diá medicíny, z jeho najnovšej vý40-ročná lekárstavy, ktorá sa začaska a pedagogicla v prvý októbrový ká prax, aby sa pondelok, vanie tá fotografii vrátil neprehliadnuteľná len po štyroch láska k prírode. Aj desaťročiach: keď ide o zábery – Stretnutie s čiernobiele, tú abTomislavom Pesenciu farby dobre ternekom, Gorasuplujú nielen línie, Zrkadlo nom Malićom ale aj čiernobiele a Danilom Cvetanovićom bolo v tom zmysle grafické štruktúry, ktorých efekt je umocpodnetné. Začal som sa seriózne zaoberať nený parciálnymi fragmentmi reliéfov. fotografiou, takže som vlastne pokračoval Tie náhradné intervencie nepôsobia však v tom, čo som začal ešte v strednej škole. Využívam každú príležitosť fotiť, bez ohľadu na spôsob. Dôležité je vizuálne vnímanie, vidieť dobrý záber. Fascinuje ma príroda... – vyznal sa v rozhovore, ktorý koncom septembra viedol s Ljiljanou Ćinkul. Vážne sa teda zase začal venovať fotografii v roku 2006 ako člen Foto klubu Belehrad. Odvtedy akoby ho stoj čo stoj hnala neskrotná snaha dohoniť zameškané. Prvú samostatnú výstavu mal v roku 2010, od roku 2009 do roku 2012 bol najúspešnejším autorom Foto zväzu Srbska. Kríž 3 V štáte je jediným nositeľom hodnosrušivo, lebo ti EFIAP (najvyššiesú minimálne, ho uznania Medziobmedzené národnej federácie jasným zámefotografických rom zachovať asociácií, ktoautentickosť ré umožňuje prírody. účasť v meA známe je dzinárodných aj to, že sú ľuhodnotiacich dia tesne spätí porotách) s prírodou osoa GPSA (zlaby šťastné. Státo Fotograle totiž majú nielen krásne fickej spoHviezda ločnosti USA). motívy, ale aj Doteraz mal vyše dvadsať samostat- inšpiráciu. Tým aj čosi, za čo (je) hodne ných, kým účinkoval až na 350 skupi- žiť. Priamou ukážkou toho je i celková, nových výstavách u nás a v zahraničí. vynikajúca a rozmanitá fotografická tvorba Zaoberá sa rozličnými oblasťami sní- a doterajší tvorivý opus prof. Dr. Zorana mok: krajinkárskou, experimentálnou, Milutinovića.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Dve desaťročia súčasného žiackeho domova v Petrovci G DEŇ ŠKOLY GYMNÁZIA JÁNA KOLLÁRA

Jaroslav Čiep

vojvodinského divadla sprítomnili 98 rokov pôsobenia školy. Dôkladnejšie si posvietili na žiacky domov, svojrázny príbytok pre cezpoľných žiakov petrovskej strednej školy. Riaditeľka GJK Anna Medveďová na slávnostnej akadémii privítala pozvaných hostí, bývalých kole-

ymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci v piatok 6. októbra oslávilo 98 rokov pôsobenia tejto školskej inštitúcie a zároveň i 20 rokov žiackeho domova. Súčasné gymnázium nesie meno slovenského národovca Jána Kollára, ale vzniklo roku 1919 ako Slovenské reálne gymnázium. V tomto takmer storočnom časovom rozpätí škola menila formu a tvar školenia žiakov. To, čo však ako konštanta zostalo dodnes, je, že úspešne vyprevádza na štúdiá v Záber z hudobnej časti programu krajine a do sveta predovšetkým Slovákov. Tí sa aj po rokoch gov a ostatných prítomných. Svoje s úctou prinavracajú a priznávajú k priania škole na javisku príhovormi tejto škole. odovzdali predseda Obce Báčsky V rámci oslavy Dňa školy žiaci Petrovec Srđan Simić a predseda predpoludním súťažili vo viacerých Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtšportoch a večer si príležitostným ka. Predsedníčka Anna Tomanováprogramom v sieni Slovenského -Makanová v mene Národnostnej

rady slovenskej národnostnej menšiny tiež zablahoželala kolektívu gymnázia a vyhlásila mená najúspešnejších cezpoľ- Profesor Ondrej Koroš bol ných žiakov, ktorí získali ročné dve desaťročia v čele internátu štipendiá v tvare bezplatného ubytovania. Ubytovanie piatich žia- pokrstiť ju sa dostala jeho doterajkov finančne zabezpečuje NRSNM; šiemu správcovi Ondrejovi Korošovi tohto roku sú to: Emília a Oľge Fejdiovej, vnučke zakladateľa Jana Pálešová z Erdevíka, gymnázia Júliusa Kubániho. Pri tejto Viktória Fačarová zo Se- príležitosti kolektív školy vyprevadil lenče, Iveta Medveďová do dôchodku profesora a doterajšiez Kysáča, Branislav Pop ho správcu Ondreja Koroša, ktorý a Nataša Trunečková zo v príhovore v krátkosti zmapoval Starej Pazovy. Profesorky prejdenú cestu, zážitky zo spravoAnna Margaréta Valento- vania kolektívu a generácií žiakov, vá a Nataša Struhárová ktoré bývali v internáte. K spestreniu programu spevom prečítali ďalšie telegramy prispeli speváčky Anita Rybárová, zaslané ku Dňu školy. O tom, ako sa zrodi- Anna Berédiová a Michaela Tárnola idea vystavať budo- ciová za sprievodu harmonikového vu súčasného žiackeho domova maestra Ondreja Maglovského. Vyv Petrovci, hovoril prvý predseda stúpila aj tanečná skupina dievčat z obnovenej MSJ Michal Spevák. Bol internátu. Scenár a réžiu programu to svojrázny úvod k časti, v ktorej podpísala Katarína Melegová-Meliobrazom a slovom predstavili jeho chová a strih premietaného dokusúčasnosť. Nasledoval krst najnovšej mentárneho filmu o internáte Oľa publikácie o žiackom domove. Česť Tordajiová.

V GYMNÁZIU MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Slávnostne a príležitostne Anička Chalupová

študentskej hymne Gaudeamus igitur prítomných uvítala Tatiana Brtková, úradujúca riaditeľka GMP, ktorá podotkla, že kovačické gymnázium malo vždy osobitné miesto, nielen v obci, ale i širšie. Škola za uplynulých 50 rokov menila vzde-

kov a najmenej 13 doktorov ývalí a terajší žiaci, ako i celý vied. Škola vždy kolektív Gymnázia Mihajla sledovala trendy Pupina v sobotu 7. októbra vo vzdelávaní a 2017 mali nekaždodennú príležiaj dnes je tomu K 50. narodeninám školy vysadili 50 ruží tosť osláviť polstoročie založenia tak. Od aktuálsvojej školy, ktorá do neho školského roku, ako program k oslave gymnázia, ktoré svojej náruče ochotjedinečné gymnázium v na- vkročilo do druhého polstoročia ne prijímala a bude šom štáte, školí mladých IP pôsobenia, predviedli gymnazistky, prijímať mnohé geodborníkov, elektrotechnikov členky dievčenského speváckeho nerácie žiakov. informačných technológií. zboru pod taktovkou profesora V ten slnečný okTo predstavuje ďalšiu novú Pavla Tomáša ml., ktoré zaspievali tóbrový deň v predkvalitu, novú dimenziu a piesne v jazykoch národnostných poludňajších hodináplň v práci tohto gymná- menšín. Na záver sobotňajšej oslavy v nách pred budovou zia. V rámci oficiálnej časti školy za prítomnosti programu sa prihovoril aj kovačickom gymnáziu bývalí riaveľkého počtu hostí, Tatiana Brtková, úradujúca riaditeľka gymnázia Zlatko Šimák, predseda Zhro- ditelia tejto vzdelávacej ustanomedzi ktorými boli aj maždenia obce Kovačica, a vizne Martin Toman, Živa Stojanov, Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne lávacie profily. Okrem gymnazistov Emil Jonáš, ktorý k výročiu tejto Metodije Iloski a ďalší symbolicky SR v Belehrade, a Anna Tomanová- vypestovala aj právnikov, kulturoló- vzdelávacej ustanovizni symbolicky do záhradky pred budovou školy -Makanová, predsedníčka NRSNM, gov, poľnohospodárov, ekonómov, zo špeciálnych klietok vypustil 50 zasadili po jednu ružu, a bolo ich odznel príležitostný program. Po sústružníkov, strojových mechani- športových holubov. Príležitostný úhrnne 50.

• KULTÚRA •

41 /4772/ 14. 10. 2017

Kultúra KOVAČICKÝ OKTÓBER 2017

Knihou, tancom, spevom a výtvarnou tvorbou Anička Chalupová

ruhý víkend osláv Kovačického októbra 2017 bol bohatý i mnohými kultúrnymi podujatiami. V predvečer 6. októbra v miestnostiach Obecnej kniž-

toznámeho vedca a vynálezcu. O knihe sa zmienil aj Dragiša Matić, dlhoročný kultúrny dejateľ a predstaviteľ Základiny Mihajla Pupina v Idvore. K slávnostnej atmosfére podujatia prispeli aj hostia – Zlatko Hekeľ, hudobník a spevák, a členky

tohtoročných osláv Kovačického októbra patril mladým nádejným hudobníkom z Kovačice, ktorí v rámci hudobno-tanečného podujatia Kukuricová zábava v malej sieni Domu kultúry 3. októbra (bývalá mládežnícka sieň) hrali návštevníkom na dobrú náladu.

SOBOTA 7. OKTÓBRA Krásne slnečné počasie v sobotu vábilo hostí aj do areálu výtvarného sveta. Presne napoludnie v Galérii insitného umenia v Kovačici slávnostne otvorili retrospektívnu výstavu obrazov súčasných členov GIU, ktorým úradujúca riaditeľka Z výstavy v Galérii Babka Anna Žolnajová-Barcová odovzdala ďakovné listiny. Túto ňarský, Ján Sokol, Michal Bíreš, Momentka z premiéry knihy v Obecnej knižnici; na snímke výstavu sprevádzal vkusne Pavel Lacko, Ján Garaj, Katarína M. Mlinárčeka: (zľava) prof. Dr. Ružica Petrovićová, prof. Dr. Dragoljub Živković a Dragiša Matić upravený katalóg, v ktorom sa Kožíková, Ondrej Pilch, Martin nachádza aj úprimné poďako- Paluška, Vladimír Boboš, Ján nice Kovačica sa uskutočnila dievčenskej speváckej skupiny vanie zakladateľom galérie; sú Strakúšek, Martin Markov a Ján premiéra knihy Žene – neimari pod taktovkou Pavla Tomáša st. to: Martin Jonáš, Zuzana Cha- Husárik. Tematickou výstavou srpskog dostojanstva autora Záver piatkového programu lupová, Ján Kňazovic, Ján Ve- milovníkov výtvarného umenia vo svojich výstavných prof. Dr. Dragoljuba priestoroch vítala aj Galéria Živkovića z Pančeva. Babka. Po úvodnom príhovore Návštevníci obrazárne a Slobodana Stevanovsúkromnej galérie a ateliéského, úradujúceho riarov sa neskoršie presťahoditeľa Obecnej knižnice, vali na nádvorie Miestneho o autorovi a jeho litespoločenstva, kde sa okrem rárnej tvorbe hovorila v tradičnom Jarmoku ručrecenzentka prof. Dr. ných prác a Tortiáde kochali Ružica Petrovićová. Priaj v príležitostnom kultúrtom podotkla, že v knino-umeleckom programe. he medzi 70 ženami, Na letnom javisku totiž o ktorých autor písal, vystúpili mladšie a staršie sa nachádzajú aj dve folklórne skupiny, spevácznáme osobnosti, ktoré ke skupiny pôsobiace pri svojou činnosťou pozákladnej škole, pri Dome značili dejiny Kovačickultúry, Ženskom spolku kej obce. Sú to Zuzana a Kreatívnom centre pre Chalupová, svetoznáturizmus, umenie a kultúru. ma insitná maliarka Večer na námestí v strede z Kovačice, a OlimpijaKovačice na svoje prišli mida Pupin, matka Mihajla lovníci Alena Islamovića, v Idvorského Pupina, sve- Slávnostná chvíľa nielen pre návštevníkov, ale aj maliarov minulosti známeho spevá-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Trio Eolin svojím koncertovaním vyvolal krásnu atmosféru v chráme Božom

ka skupín Divlje jagode a Bijelo dugme. NEDEĽA 8. OKTÓBRA V popoludňajších hodinách v slovenskom evanjelickom a. v. chráme na svoje prišli milovníci vážnej hudby. Kochali sa v koncertovaní hudobného tria Eolin z Belehradu. Sopranistka Dragana Živkovićová za hudobného sprievodu hudobníčok Marije Nikolićovej (hoboj) a Marije Družijanićovej (organ) predviedla známe svetové skladby z barokového a ceremoniálneho repertoára a iné skladby. Oslavy Kovačického októbra, ktoré sa uskutočnili v druhý októbrový víkend, vyvrcholili bohatým kultúrno-umeleckým programom Ochotníci svojmu mestu, ktorý sa uskutočnil vo večerných hodinách v sále Domu kultúry 3. októbra. V bezmála dvojhodinovom programe vystúpili mladí folkloristi, ktorí pracujú pod vedením choreografa Želka Sucháneka, a najmladší členovia FS Vločka pri ZŠ s choreografiou, ktorú nacvičila Zuzana Petríková. Ovzduším sa rozliehali aj krásne slovenské ľudové piesne v prednese členiek dievčenskej speváckej skupiny pri ZŠ, chlapčenskej speváckej skupiny, speváckeho dueta v zložení Gabriela Nosáľová a Gabriela Svetlíková, ako i kovačickej renomovanej rozhlasovej • KULTÚRA •

speváčky Anny Širkovej. Po prvýkrát sa na tomto podujatí predstavili aj seniori, členovia Komorného zboru Muzika La viva pod vedením učiteľky Alžbety Hriešikovej. Na záver kultúrno-umeleckého programu vystúpili aj ochotníci Domu kultúry, ktorí si prednedávnom z pokrajinskej prehliadky hudobnej tvorby vo Vrbase priniesli vzácne a vysoké ocenenia. Totiž dievčenská spevácka skupina, ktorú nacvičuje Pavel Tomáš st., si na prehliadke vyspievala striebornú plaketu, rovnakú získala aj folklórna skupina, ktorú nacvičuje choreograf Želko Suchánek. Zlatú plaketu získali členovia

Najmladší folkloristi priam žiarili na javisku

si rovnaké ocenenie zaslúžil aj slovenský ľudový orchester vedený prof. P. Tomášom ml. Početný odmenený orchester tvoria členovia: Pavel Tomáš

a Martin Torňoš (harmonika), Gabriela Feketyová, Una Brtková, Kristína Cicková a Miluška Čuvárová (druhé husle), Sabína Sucháneková, Darko a Dávid

Slovenské ľudové piesne v prednese sólistky Anny Širkovej a dievčenskej speváckej skupiny

Komorného speváckeho zboru Skala a jej vedúci už spomínaný učiteľ Pavel Tomáš st., kým

ml., Vieroslava Válovcová (prvé husle), Anna Ďurišová (flauta), Patrik Cicka, Pavel Tomáš starší

Svetlíkovci a Gabriel Fekety (gitara) a Pavel Ďuriš (kontrabas).

ÚSPECH KYSÁČSKYCH ŽIAČOK. Slávnostný program v rámci kampane Národný týždeň podpory dojčenia v roku 2017 sa uskutočnil v utorok 3. októbra v Slávnostnej sieni Ústavu pre ochranu zdravia študentov v Novom Sade. Organizáciu mal na starosti Inštitút pre verejné zdravie Vojvodiny. V rámci programu bolo aj vyhodnotenie výtvarnej súťaže žiakov základných škôl a detí predškolského veku z územia Juhobáčskeho obvodu, ktorí kreslili na tému Podporme dojčenie. V kategórii žiakov vyšších ročníkov základných škôl odmenené boli i tri žiačky ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči: siedmačka Lýdia Čemanová získala 1. miesto, ôsmačka Nina Marčoková 2. miesto a piatačka Anna Gašková 3. miesto. Na súťaž ich motivoval učiteľ výtvarnej kultúry Michal Ďurovka. E. Š. Foto: M. Ď. 41 /4772/ 14. 10. 2017

Kultúra NA KUS REČI S TATIANOU JAŠKOVOU

Spojila si prácu s veľkou záľubou Danuška Berediová

atianu Jaškovú netreba veľmi predstavovať. Ak práve nehrá v orchestri, tak potom spieva, a ak ani nehrá, ani nespieva, tak

si, že takýto spôsob organizovania festivalov, či medzinárodných, či tu vo Vojvodine, je výborný, aby sa naša pieseň a reč zachovali. A aby sme sa aj my nejakým spôsobom edukovali, aj v tom zmysle, že

dov, prečo bolo až 36 účastníkov. Okrem festivalu boli tu aj zábavy, kde sme sa všetci spoločne bavili, lepšie spoznali a priniesli sme si nové skúsenosti.“ Vieme, že je stredobodom vašich hudobných záujmov ľudová hudba, ale akú hudbu počúva Taňa Jašková v súkromí? „V prvom rade ľudovú hudbu. Avšak mám blízko aj k rockovej hudbe, tak našej, ako aj zahraničnej zo 70. a 80. rokov. Často i evergríny

Z festivalu Cez Nadlak je... (Foto: Andrej Meleg) sleduje udalosť, lebo je novinárka. ktoré piesne z ktorých prostredí Darí sa jej vo všetkých oblastiach, pochádzajú, a o tom, aký je ľudový ktoré si zvolila a ktoré rovnako kroj. Mali sme možnosť rozprávať miluje. Porozprávala nám, ako ich sa aj s odbornou porotou, mali tam zlaďuje, ale aj o svojom poslednom vynikajúci orchester a ich rady som Hudbu si ladím podľa seba speváckom úspechu v rumunskom si vážila, takže, teší ma, že takýto (Foto: z archívu T. J.) Nadlaku. festival existuje, že sa môžeme Na nedávno ukončenom festi- stretávať. Mám nádej, že budem a klapy z Chorvátska. Hlavne taký vale Cez Nadlak je... v Rumunsku mať príležitosť aj do budúcna, ak jemnejší zvuk. Hádam preto, že ste obsadili prvé miesto v naj- nie priamo sa zúčastniť, aspoň som taká osoba. Som veľmi postaršej kategórii spevákov. Aké ho sledovať. Aj prvýkrát, aj teraz kojná, vôbec nie som impulzívna, sú vaše dojmy? som sa v Nadlaku cítila ako doma a tak si aj hudbu ladím podľa seba. „Prvýkrát som v Nadlaku spie- a verím, že je to aj jeden z dôvo- Keď si chcem oddýchnuť, volím si vala pred štyrmi rokmi. Tohto roku som sa neplánovala zúčastniť. Ako umelecká vedúca speváckych skupín v Slovenskom kultúrnom centre Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade najprv som túto možnosť nechala na spevákov, lebo ja som už tam spievala. Ale keď sa nikto neprihlásil, prihlásila som sa ja. V piatok som vystúpila s piesňou Sedí kukuk na javore a v sobotu Už bije hodina. Dojmy ešte stále nie sú vykryštalizované, aj keď ma veľmi teší, že som zvíťazila. Zvlášť preto, že v porote boli aj ľudia, ktorí ma nepoznali a nevedeli, čím sa zaoberám. Myslím Veľa rokov je členkou ľudového orchestra (Foto: kulpin.net)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

inštrumentály. Mám z toho umelecký zážitok. Možno aj preto, že som skončila hudobnú školu, poznám teóriu, a potom počúvam, hľadám, skúmam, učím sa, ako vznikla nejaká pieseň, kto je skladateľom. Povedala by som, že hlbšie počúvam hudbu. A keď som v spoločnosti, prispôsobím sa hudbe, aj keď sa mne nepáči to, čo naša súčasná hudobná scéna ponúka.“ Prednedávnom ste začali pracovať v Novosadskom rozhlase. Ako ste sa rozhodli pre novinárstvo ako povolanie? „Zakončila som strednú hudobnú školu. Aj keď som sa venovala ľudovej hudbe a som veľa rokov členkou ľudového orchestra, predsa som sa rozhodla zapísať na žurnalistiku. Chcela som si zdokonaliť slovenčinu a pracovať v slovenských médiách, preto som si zvolila žurnalistiku po slovensky. Podľa mňa novinárstvo je remeslo, ktoré sa učí každý deň. Prax je prax. Skoro rok a pol som pracovala v Petrovskom rozhlase a teraz som prestúpila do Novosadského rozhlasu. Páči sa mi táto práca, hoci keď som sa zapisovala na štúdiá, nevedela som v podstate, čo je žurnalistika. Predsa si myslím, že som nechybila. Čím viac spoznávam, čo táto práca či remeslo môže dať človeku, tým mám väčšiu chuť do toho.“ Veríme, že aj vaša práca, aj koníček si vyžadujú veľa času. Ako ste ich dokázali zladiť? „Sama som si vytvorila tú väzbu, aby mi bolo ľahšie. Spojila som si prácu s mojou veľkou záľubou. Niekedy tomu venujem viac času, akoby som mala. Vôľu mi dáva, keď vidím, že tá malá skupina entuziastov, s ktorou pracujem, je rovnako venovaná tomu tak ako ja a chce sa niečo nové naučiť. Človek sa učí, kým je živý. Mám rada, keď mi niekto poradí a aj sama sa opýtam. Pritom som spoznala a stále spoznávam nových ľudí. Hrávala som za mnohé spolky vo Vojvodine. Toto moje spojenie dvoch prác ma napĺňa a zdá sa mi, že sa to tak dá. Keď zistím, že už nemám energiu na toto, verím, že si zasa nájdem niečo iné, lebo som si zvykla mať ešte niečo: skôr to bolo vedľa fakulty, teraz vedľa práce.“ • KULTÚRA •

V ÚSTRETY FESTIVALU ZLATÝ KĽÚČ

vyrovnané. Aj spevácke kapacity sú trošku slabšie ako vlani, lebo máme dosť nových mien. Aj takých, ktorí sa pokúšajú presadiť aj ako autori, aj ako speváci. Čo ja schvaľujem. Ale pri nových skladbách chýba trochu tím, vieme, čo kto od koho môže viac toho inakšieho štýlu, odpoočakávať. Produkciu znovu majú rúčala by som aj novým autorom na starosti Samuel Kováč s Ondre- trochu viac experimentovať, lebo jom Pavčokom. Finančná situácia toho odkukaného a odpočúvaného je posledné dva už máme pomaly roky štandardná, všetci dosť. Inovácia ale keď vieme, do je vždy vítaná, či už čoho ideme, viena súbehu alebo me si to rozvrhnúť potom pri interpretak, aby všetci boli tácii,“ hovorí naša spokojní. Dokonca spolubesedníčka. sa nám tohto roku Inováciou v napodarilo zakompošom hudobnom žinovať do celej tejto vote a následne i pri umeleckej práce aj ďalších ročníkoch dvoch profesionálfestivalu Zlatý kľúč nych inštrumentaje seminár pre spelistov – saxofonistu vákov, ktorý si vzala a klaviristu. Preto si Umelecká riaditeľka na seba usporiadať dovolím povedať, festivalu Slovenka v spolupráci s ÚKVS že tohto roku hud- Benková-Martinková práve naša spolubebu máme na vyššej úrovni ako vlani. sedníčka (termín prihlášok je do 31. S tým, že kvalita piesní, ktorú sme októbra), ale, ako sama konštatuje, tohto roku dostali na súbeh, bola chýba nám aj seminár pre skladatepodľa môjho názoru slabšia ako v mi- ľov a textárov. Ako to však zvykneme nulom ročníku, takže je to v podstate povedať, o tom potom, teda po 37.

Inovácie sú vítané Anna Francistyová

tradičnom jesennom termíne v Dome kultúry v Selenči v nedeľu 15. októbra (o 20.15) odznie 37. Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. Tento októbrový hudobný sviatok znovu poteší i milovníkov nových populárnych skladieb doma pri televíznych obrazovkách vďaka priamemu prenosu Televízie Vojvodina. Toto je tretí festivalový ročník, ktorý sa pripravuje a prebieha podľa organizačno-realizačnej schémy platnej pre sedem podujatí s osobitným významom pre Slovákov v Srbsku. A toľko je v prípravnom tíme ako koordinátorka a umelecká riaditeľka festivalu Slovenka Benková-Martinková. Dosť skúseností, riešiteľných i neriešiteľných situácií má za sebou. Opýtali sme sa ju, aký ročník máme pred sebou. „S prípravami na 37. festival Zlatý kľúč som spokojná. Už sme zohraný

festivale Zlatý kľúč. A ten prináša 12 nových skladieb vo viacerých žánroch. Medzi skladateľmi sú i známe mená, ako Juraj Súdi st., Ján Zvara, Samuel Kováč, Miroslav Zvara, Ondrej Pavčok, novými sú napríklad Sandra Grňová, Zlatko Klinovský, Boris Gabríni. Známa speváčka Andrea Lačoková sa tentoraz vyskúša aj ako textárka. A spievať budú i talentovaní mladí speváci Ivan Struhár, Teodóra Šimoniová, Gabriela Nosáľová, Gabriela Svetlíková, kým medzi známymi interpretmi bude znova i Ivana Hriešiková. V porote budú Aleksandar Dujin, Anna Medveďová a Mariena Stankovićová-Kriváková, texty hodnotí Katarína Melegová-Melichová. Revuálna časť patrí skupine Fair play, ktorá nedávno oslávila 20 rokov pôsobenia. Zo speváčok, ktoré s touto skupinou vystupovali, v Selenči bude Ava Mária Zdravkovićová. Všetky súťažné skladby sú aj na cédečku, ktoré bude k dispozícii po festivale. Aj táto záležitosť, teda nahrávanie CD pred festivalom, pomôže tým menej skúseným spevákom pripraviť sa na verejný koncert. Aby v konečnom dôsledku boli všetci spokojní: autori, organizátori a diváci.

NA OBZORE 48. PREHLIADKA SODT DIVADELNÝ VAVRÍN

V súťažnej časti 10 predstavení Anna Simonovićová

V MAĎARSKU, V SARVAŠI od 6. – 8. októbra prebiehal 9. ročník Medzinárodnej divadelnej prehliadky Spolu na javisku (i mimo neho), na ktorej vystúpilo sedem divadelných súborov, a to: súbor Celkom malého divadla o. z. zo Starého Tekova, Štúdia mladých Slovenského divadla Vertigo z Budapešti, Cervinus Teátra zo Sarvaša, Slovenského vojvodinského divadla z Báčskeho Petrovca (na snímke pred návratom zo Sarvaša), Divadla Commedia z Popradu, Súkromného konzervatória Dezidera Kardoša z Topoľčian a OD Janka Čemana z Pivnice. Hlavným organizátorom podujatia je Slovenské divadlo Vertigo v čele s jeho akčnou riaditeľkou Danielou Onadyovou. Podujatie finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ministerstvo ľudských zdrojov Maďarskej republiky. Pivničania zahrali Dievča, ktoré písalo v réžii Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. SVD vystúpilo s inscenáciou Vinica zreje v réžii Michala Babiaka a bolo odmenené ováciami. kmm Foto: z archívu SVD • KULTÚRA •

rípravy na 48. Prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín sú v plnom prúde. Po skončení prihlasovacej lehoty v Starej Pazove sa stretli členovia Organizačno-správnej rady a schválili termín prehliadky: od 27. októbra do 5. novembra. Na 48. prehliadku je prihlásených 10 divadelných predstavení zo siedmich slovenských prostredí: Starej Pazovy, Aradáča, Pivnice, Kysáča, Padiny, Vojlovice a Kovačice. Okrem týchto súťažných predstavení tohtoročný Divadelný vavrín bude mať v programe i dva hosťujúce súbory. Organizačno-správna rada schválila aj návrh členov odbornej poroty. Tak výkony súťažiacich na 48. Prehliadke SODT bude sledovať odborná porota v zložení: Ján Makan, režisér, Miroslav Fábry, herec, a Miroslav

Benka, režisér, všetci profesionálni divadelníci. Aj na tohtoročnom Divadelnom vavríne budú rozhovory po predstaveniach a tie bude mať na starosti Martin Prebudila, šéfredaktor Slovenskej rubriky Rádia Nový Sad a spisovateľ. Umeleckým vedúcim prehliadky je Alexander Bako a koordinátorkou Miruška Kočišová. Propagačný materiál má na starosti Ðula Šanta. Organizátormi Divadelného vavrínu sú NRSNM, Obec Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka a do organizácie sa zapája aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Podujatie finančne podporia Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, NRSNM, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Obec Stará Pazova a Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami.

41 /4772/ 14. 10. 2017

Kultúra K NADCHÁDZAJÚCEMU 62. MEDZINÁRODNÉMU KNIŽNÉMU VEĽTRHU V BELEHRADE (2)

Štyri krajiny, jeden jazyk – nemčina Oto Filip

meny spravidla prídu vhod, zvlášť ak sa nimi čosi nové a podnetné získava. Platí to aj o skutočnosti, že sa vo fókuse nášho najvýznamnejšieho literárneho a kultúrneho podujatia v roku ocitne aj súčasná literatúra jednej veľkej a polycentrickej európskej reči – nemčiny. Spoločne teda nastúpia Veľký záujem o veľtrh už na prvej tlačovke štyri štáty, v ktorých sa hovorí po nemecky: Nemecko, Rakúsko, krajín, ktorí vlastnú tvorbu budú preŠvajčiarsko a Lichtenštajnsko, ktoré zentovať nielen v rámci veľtrhu, ale návštevníkom ponúknu okolo tisíc aj na rozličných podujatiach v meste. Po slávnostnom otvorení veľtrhu titulov súčasných autorov zo všetkých štyroch štátov. Vďaka spolupráci v nedeľu podvečer, v pondelok 23. s knižným veľtrhom vo Frankfurte októbra na pravé poludnie veľvyslana Hlavným združením rakúskych ci Nemecka, Rakúska a Švajčiarska kníhkupcov z toho premiéru bude odštartujú program Štyri krajiny, jeden mať až tristopäťdesiat kníh. Podstatné jazyk na podujatí menom Nezvyčajný je aj to, že na sklonku októbra Srbsko zemepis. Po stručnejších prezentánavštívi okolo dvadsať autorov litera- ciách vlastných krajín s dôrazom túry pre deti a dospelých zo štyroch na ich menej známe špecifickosti

ART[ ]KVADRAT_SRBIJA 2017-2018

Autori zo siedmich krajín na budúci rok bude mať samostatnú výstavu v Artcentre. Slávnostné otvoa medzinárodnej putovnej výsta- renie prvej expozície výstavy bolo v ve pod názvom Art[ ]KVADRAT_ piatok 6. októbra v Novom Sade v SRBIJA 2017kaštieli Eđšeg Kul2018 v organizácii túrneho centra NoAsociácie Srpski vého Sadu, (Antona Artcentar z Nového Čechova 4). Výstavu Sadu je zaradených otvorila predsed58 autorov zo Srbníčka poroty Zore ska, Bosny a HerDavidovićová. Zárocegoviny, Čiernej veň bola otvorená aj Hory, Chorvátska, samostatná výstava Talianska, HolandVladimira Ćurčina, ska a Izraela. víťaza vlaňajšej meKaždý autor mudzinárodnej výstavy sel prihliadať, aby Art[ ]KVADRAT_SRJarné osvieženie autora jeho práca nepre- Michala Ďurovku BIJA. sahovala formát 32 Tohto roku medzi x 32 cm. Výstava poputuje do 20 vystavenými dielami je i olejomaľmiest v Srbsku a na každej výstave ba Jarné osvieženie autora Michala budú hlasovať návštevníci, takže Ďurovku, akademického maliara z nakoniec na základe rozhodnutia Kysáča. Výstava v Novom Sade bude obecenstva vyhlásia víťaza, ktorý otvorená do 19. októbra 2017. Elena Šranková

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

každý deň o 14. hodine V nadchádzajúcich programoch temajú prebiehať dynamické matický dôraz bude na súvislostiach polhodinové rozhovory medzi hlasmi, zvukmi a jazykmi, na s poprednými autormi o li- autoroch tvoriacich tak, že používajú terárnych, spoločenských rozličné registre jazyka, na tých, čo a iných témach. spájajú hudbu a jazyk, alebo na tých, Na prvej tlačovke o blí- čo píšu vo viacerých rečiach. Samožiacom sa podujatí veľvy- zrejme, prostredníctvom rozpráv slanec Nemecka v Srbsku a debát o prekladaní nemeckej liteAxel Dittmann podotkol, ratúry a o samotných prekladateľoch že je Medzinárodný knižný veľtrh v Belehrade najviac navštívené kultúrne podujatie v regióne. Oznámil účasť popredných autorov na ňom, laureátky Nobelovej ceny Herty Müller a Wladimira Kaminera. Zo Švajčiarska Veľvyslanci Nemecka, Rakúska je oznámený príhod osoba Švajčiarska (zľava) ností, ako Arno Camenish, Jan Wagner, Dana Grigorcea, Melinda bude sa hovoriť aj o stykoch a streNadj Abonji... V mene hosťujúcich toch rozličných kultúr, ako aj o tom, krajín veľtrh má otvoriť rakúsky spi- ako literatúra buduje mosty medzi sovateľ a publicista Karl Markus Gaus. krajinami. Jednou z pochopiteľných Uvedené osobnosti sa predstavia tém budú aj európske skúsenosti publiku každý deň o 16. hodine na s migráciami, ako aj tie o postavení veľtrhu, ako aj o 20. hodine v rámci sa spisovateľov píšucich v nemčine večerných programov, ktoré budú zoči-voči minulosti prostredníctvom prebiehať v Belehrade. Osobitnou literatúry spôsobmi otvorenými a až špecifickosťou nastupovania štyroch nemilosrdne úprimnými. krajín bude prezentácia kreatívnej (Dokončenie v budúcom literárnej tvorby pre deti a mládež v čísle: Traduki, sieť spájajúca nemeckej reči. literatúry)

OKTÓBROVÝ VZLET prináša rozhovory s dvomi vysokoškoláčkami: Svetlanou Gaškovou, študentkou divadelnej réžie a dramaturgie na Akadémii umení v Banskej Bystrici, a Annou Zorňanovou, študentkou etnomuzikológie na Akadémii umení v Novom Sade. Píše sa aj o premiére kovačického divadelného predstavenia Nový Protheus, vystúpení slovenskej skupiny historického šermu Bella Torres v Kysáči a o našom básnikovi a spisovateľovi pre deti Michalovi Babinkovi (1927 – 1974). Je tu i cestopisná reportáž z Berlína. O aktualitách z oblasti informačných technológií a videohier sa hovorí v rubrikách Info-svet (nové modely Apple iPhone) a PC hry (Steam World: Dig 2), tiež možno čítať o filmovom umení (It), súčasnej hudbe (Gogol Bordello, Lira Vega, Arch Enemy) a športe (Bogdan Bogdanović). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje nové literárne a výtvarné práce našich mladých autorov, ako aj výber zo súčasnej slovenskej prózy (Tomáš Varga). Sú tu i Jazykové poučky, móda, enigmatika, dva komiksy, vtipy a iné zaujímavosti. Čítajte Vzlet! S. L. • KULTÚRA •

SLOVO DALO SLOVO: RADO VAN LADOMERSKÝ, MALIAR

Sú tu milí ľudia Oto Filip

eptember bol jeho úspešným mesiacom. Ďakujúc usporiadateľom: Veľvyslanectvu SR v Belehrade, Art Work Rado Van a Galérii insitného umenia v Kovačici v tvorbe prešovského rodáka Rada Van Ladomerského (1972) sa mohli kochať milovníci umenia nielen v Belehrade, ale aj v Niši a v Kragujevci. Autora, ktorý sa k maľovaniu dostal vďaka rodičom už v detstve a ktorý už v predškolskom veku začal navštevovať Ľudovú školu umenia v Stropkove. O niekoľko rokov neskoršie veľa skúseností získal v ateliéri u majstra reštaurátora Gyusziho Palencsára z Rešice. Pod jeho vedením mu od roku 2006 zvlášť učarovala sakrálna maľba. Nasledovalo venovanie sa maľbe portrétov, kde sa neustálym

ceptuálny. Tematicky, v Belehrade, Niši a Kragujevci šlo o výstavu portrétov známych osobností. Ladomerský sa jej venuje niekoľko posledných rokov, keďže ho fascinuje rozmanitosť, ktorú vidí v tvári portrétovaného človeka. A tak vznikajú jeho nádherné diela,

to, že skoro v každej jednej dedine, aj malej, je nejaká galéria. Ľudia tu úplne inak žijú kultúrou. Celkovo to kultúrne povedomie, aspoň z môjho pohľadu, úplne ináč majú a vnímajú. Za seba môžem povedať len toľko, že som tu celkom dobre prijatý. Mne sa u vás páči: aj ten naturel, aj krajina. Čiže celkovo mám dobrý pocit z toho, že som tu. Vráťme sa k portrétom. Náš spisovateľ Ivo Andrić pri istej príležitosti skonštatoval, že sa človek nikdy dostatočne nedokáže vynadívať na dve veci: na hviezdne nebo a na ľudskú tvár... – Momentálne v Srbsku mám štyridsaťštyri portrétov. Vybratí sú z umeleckej sféry. Ide o osobnosti, ktoré na poli kultúry na Slovensku majú nejaký cveng. Zameral som

portrétom, aké prezentujete aj v Srbsku? – Týmto štýlom maľujem portréty posledných päť rokov. Predtým som maľoval klasické kresby ceruzkou. Ale chcel som niečo iné a keďže Andy Warhol je môj obľúbený autor, prešiel som na pop-art štýl. Chcel som dať tomu iný rozmer. Formou pokusov a omylov a prácou s farbou a s tieňmi som sa dopracoval do tohto štádia, ktoré možno aj dnes vidieť a ktorým sa v súčasnej dobe prezentujem. Tie portréty sú zaujímavé aj z toho hľadiska, že nie je dobre sa na nich pozerať zblízka. Potrebné je od každého si odstúpiť na určitú vzdialenosť, aby ten portrét nabral taký iný, potrebný rozmer. Po Belehrade a Niši výstavný trojlístok uzavrel Kragujevac,

Naša vizitka vo svete: Tesla, Pupin a Jonáš

sa tiež na spisovateľov − poetov. Mám aj vedecké osobnosti zo srbského prostredia, ako Pupin a Tesla, takže je to také rôzne, nie vyšpecifikované ako spektrum. Ja však maľujem aj obyčajných ľudí, ktorí si u mňa objednajú portrét: z toho dôvodu, že mňa na každom

kde 27. septembra bola vernisáž v Galérii Amidžin konak... – Týmto by srbský opus na tento rok mal byť ukončený. Čo bude na budúci rok – uvidím. Zatiaľ sme v štádiu dohovárania sa o ďalšej spolupráci tak s galériou v Kovačici, ako aj s inými galériami. Uvidí-

Pred začiatkom vernisáže v Belehrade

skúšaním nových techník našiel v štýle pop-art. Výtvarný kritik Vladimír Valentík uvádza, že Rado paralelne pestuje až tri štýlovo rozdielne prístupy k výtvarnej tvorbe. Okrem portrétov súbežne štetcom rozpráva príhody z ciest harmonickej a šťastnej rodinky (Familie Perlenschlips) a ich domácich miláčikov. Z tretej strany vytvára na nábreží Dunaja z kameňov svoju Valhallu, v duchu súčasnej doby priestorový umelecký prejav. Čiže sú to tri rozdielne umelecké prejavy: jeden v duchu pop-art, druhý svojrázne insitný a tretí kon• KULTÚRA •

poznačené citlivým vnímaním v duchu motta: Obraz má potešiť dušu človeka. Predtým, než si posvietime na tvorbu portrétov, možno začať z iného uhla. V zime ste mali viac výstav u nás: v Novom Sade, Kovačici, Petrovci... Čím sú vám naše, hlavne slovenské prostredia, zaujímavé? – Sú tu milí ľudia. Pre mňa je to dobre, že som šesťsto alebo sedemsto kilometrov od domova a dohovorím sa svojím materinským jazykom bez problémov. Ľudia sú tu srdeční. Fascinuje ma

Časť osobností slovenského umenia a kultúry

niečo zaujme. Každá tvár z môjho pohľadu je zaujímavá, na každom človeku sa dá nájsť niečo, čo je fascinujúce. Každý sme totiž iný. Tým, že tí ľudia sú iní a je ich veľa, je to pre mňa nevyčerpateľná studnica na ďalšiu a ďalšiu tvorbu. Koľko rokov sa už venujete

me dokonca, čo prinesie doba, ako sa veci vyvinú. Som si istý, že sa nebudeme vidieť poslednýkrát a že sa určite na budúci rok tu zase niekde a s niečím objavím. Portfólio bude rozšírené: bude viac portrétov, možno donesiem aj niečo celkom iné a nové...

41 /4772/ 14. 10. 2017

Kultúra V STAREJ PAZOVE VYSTAVUJE ANNA ANDREJIĆOVÁ

Medzi korunami stromov Anna Lešťanová

któbrovú výstavu v staropazovskej galérii Strediska pre kultúru venovali Anne Andrejićovej z Báčskeho Petrovca. Diela tejto mladej talentovanej umelkyne si tamojší milovníci výtvarného umenia mohli pozrieť i na predchádzajúcej septembrovej výstave Korene 3, výstave diel malého formátu umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku. Anna Andrejićová (1991 Nový Sad) získala diplom v roku 2014 na Akadémii

umení v Novom Sade, odbor grafika, v triede Anice Radoševićovej. Okrem grafiky intenzívne sa zaoberá kresbou, maliarstvom a fotografiou. Hoci má za sebou viac ako 20 kolektívnych výstav (v Belehrade, Novom Sade, Báčskom Petrovci...), výstava Medzi korunami stromov v Starej Pazove je jej prvou samostatnou výstavou. Pozostáva z 15 prác rozličného formátu, ktoré vznikli technikou akryl na Z pondelkovej vernisáže: (zľava) Jozef Klátik, plátne. Vo svojich prácach Anna Andrejićová a Marjan Karavla cez abstrakciu pozornosť

usmerňuje prírode a najčastejšími motívmi sú stromy a koruny stromov. Po úvodnom príhovore akademického maliara Marjana Karavlu, odborného spolupracovníka pre výtvarné umenie v pazovskom Stredisku pre kultúru, výstavu v pondelok 9. októbra slávnostne otvoril Jozef Klátik, akademický maliar, grafik a pedagóg. Autorkinu tvorbu zhodnotil veľmi pozitívne a pripomenul, že hoci je mladou umelkyňou, už sa môže zaradiť medzi tých poprednejších umelcov. Po 3. cene za dizajn v súťaži stredných škôl v skupine grafikov v roku 2010 v Belehrade Andrejićová sa vlani stala prvou laureátkou výstavy Korene 2, ktorá bola v Novom Sade v Galérii Rajka Mamuzića. Táto výstava je otvorená do 1. novembra.

VÝSTAVA OLEJOMALIEB MÁRIE ČAPEĽOVEJ

Keď ožijú spomienky na rodisko Juraj Berédi-Ďuky

nedeľu 8. októbra sa milovníkom výtvarného umenia zo Selenče a okolia naskytla nekaždodenná príležitosť; totiž

na nich znázornené spomienky na rodnú dedinu, na detstvo strávené v Selenči, na príbuzných a známych. Svoj príhovor uzavrela konštatáciou, že Mária svoj umelecký talent celkom úspeš-

odniesla v pamäti z rodiska, keď s rodičmi a súrodencami opustila rodnú Selenču. Neodolala ani prostrediu, v ktorom žije a na svoje obrazy preniesla i kúsok austrálskej prírody. Ako sama povedala, maľuje od detstva, inšpiruje ju hlavne príroda, ktorá v nej prebúdza spomienky na rodnú dedinu. Vytvorila si vlastný spôsob výtvarného prejavu.

cajú do rodnej Selenče, kde trávia dovolenky, stretávajú svojich príbuzných, známych a priateľov a vždy sa tešia na ďalšie stretnutia. Bola toto jej prvá samostatná výstava v Selenči a venovala ju práve svojmu rodisku. Obrazy si prišli pozrieť mnohí ctitelia výtvarného umenia, ale aj autorkini niekdajší spolužiaci, tiež príbuzní a známi. Na vernisáži boli i pred-

Obrazy potvrdzujú autorkin osobitný výtvarný štýl

v Dome kultúry si mohli obzrieť výstavu olejomalieb Selenčanky Márie Čapeľovej, rod. Liptákovej, ktorá žije a tvorí v ďalekej Austrálii. V krátkom otváracom programe sa o tvorbe a živote autorky zmienila Viera Strehárska, ktorá si ako učiteľka vo výslužbe spomenula na časy, keď Mária ako žiačka základnej školy bola aktívna vo viacerých krúžkoch, zvlášť v literárnom. O obrazoch konštatovala, že sú

www.hl.rs

ne prejavila na svojich obrazoch a popriala jej ešte veľa tvorivých síl a bohatej inšpirácie do ďalšej tvorby. Autorka sa v krátkom príhovore poďakovala za nezištnú pomoc všetkým, ktorí akokoľvek prispeli k realizácii výstavy, ako aj všetkým prítomným. Na asi 40 olejomaľbách Márie Čapeľovej prevládajú motívy z rodiska: domčeky, ulice, zvyky, obyčaje, také, aké si ich kedysi

Informačno-politický týždenník

Z vernisáže

Okrem toho, že maľuje na plátno, maľuje aj na steny a na iné plochy, ktoré ju oslovia svojimi rozmermi a tvarmi. Práve tu originálnym spôsobom prejavuje obrazotvornosť. Aj keď s rodinou žije v Austrálii, s manželom Pavlom sa radi vra-

stavitelia Miestneho spoločenstva Selenča a zástupca predsedu Obce Báč Zdenko Kolár. Bol to krásny a vydarený umelecký zážitok, ktorý Mária venovala svojim spoluobčanom, za čo jej patrí úcta a vďaka. • KULTÚRA •

V KYSÁČSKEJ ŠKÔLKE LIENKA

Menej detí než vlani Elena Šranková

škôlke Lienka v Kysáči, ktorá patrí do Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo v Novom Sade, majú toho času 181 detí. Nielen o počte detí, ale aj o iných otázkach týkajúcich sa výchovno-vzdelávacieho procesu, sme si pohovorili s vedúcou vychovávateľkou Miluškou Grňovou. Do koľkých skupín ste zaradili spomenutý počet detí? „V škôlke máme 10 skupín, rovnako ako vlani. V piatich skupinách sa výchovno-vzdelávacia práca realizuje v slovenčine, Miluška Grňová v troch skupinách sa vyučuje po srbsky a v dvoch jasličkových skupinách sa pracuje dvojjazyčne. Okrem toho máme na zozname ešte šesť dospievajúcich detí do jasličiek, ktoré do konca roka oslávia prvé narodeniny a budú sa môcť zapísať do škôlky.“ Ako je to v porovnaní s minulým rokom? „Vlani sme štartovali s 203 deťmi, ale sa v priebehu roku odsťahovali alebo z iných individuálnych príčin rodičia vypísali šesť detí, nuž sme nakoniec mali 197 škôlkarov a jasličkárov. V porovnaní s vlaňajškom

máme v škôlke o 16 detí menej, čo nemusí znamenať, že je o toľko detí menej v Kysáči. Keď do jasličiek začne chodiť aj spomenutých šesť detí, rozdiel medzi vlaňajším a tohtoročným počtom detí sa trochu zmenší.“ Aká je situácia, keď ide o prípravné skupiny pre školu? „V slovenskej prípravnej skupine je 24 budúcich prváčikov a v srbskej skupine je 23.“ Vyhoveli ste všetkým žiadostiam rodičov o zápis detí do škôlky? „Áno, všetky deti, rodičia ktorých sa uchádzali, sú zapísané do výchovno-vzdelávacích skupín. V jasličkových skupinách však máme väčší záujem o zápis detí, než sú naše kapacity. Najzaťaženejšia je skupina, v ktorej sú deti od dvoch do troch rokov. Nemáme priestorové ani kádrové kapacity, aby sme otvorili ešte jednu skupinu a prijali všetky deti, ktoré by rodičia chceli zapísať.“ Jestvujúci objekt škôlky je tak trochu tesný pre všetky skupiny? „Objekt s terajšími kapacitami nám vyhovuje, ale rozdelenie do skupín nám nezodpovedá. Ešte by nám bola potrebná jedna jasličková izba, ale nemáme priestor, ktorý by

PREZENTÁCIA NOVÝCH VZDELÁVACÍCH ŠTANDARDOV. Výbor pre vzdelávanie NRSNM a Asociácia slovenských pedagógov na príkaz Ústavu pre hodnotenie kvality vzdelávania a výchovy organizuje prezentovanie nových vzdelávacích štandardov zo slovenského jazyka pre základné a stredné školy s vyučovacím jazykom slovenským a nové osnovy založené na vzdelávacích výkonoch zo slovenského jazyka pre 5. ročník základnej školy a pre slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry. Prezentácia pre Sriem sa uskutočnila v pondelok 9. októbra v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove a bola to 1. časť • KULTÚRA •

sme mohli adaptovať. Poslednú izbu sme získali adaptáciou zborovne a kancelárie hlavného vychovávateľa a odborných služieb. Zbúrali sme stenu a urobili jednu izbu pre výchovno-vzdelávací proces.“ Počas leta ste objekt škôlky vynovili? „Väčšie práce sme nerobili. Vychovávateľky sa pričinili vlastnými rukami o vyfarbenie a úpravu časti ihriska. Objekt sme upravili a prispôsobili deťom, čo bežne robíme počas celého roka. Chystáme kútiky pre deti podľa ich záujmov. Pomáhajú nám i rodičia, recyklujeme materiál a tým spôsobom sa vynachádzame, lebo sú finančné prostriedky obmedzené.“ Aké je kádrové zastúpenie v kysáčskej Lienke? „Kolektív počíta 27 zamestnancov a kádrové zastúpenie je adekvátne. Máme vychovávateľky, zdravotné sestry, pestúnky, upratovačky a kuchárky. Jedlo pre deti nám prinášajú z Nového Sadu a v našom objekte sa iba servíruje.“ Máte v škôlke aj nejaké zaujímavosti? „V škôlke je vždy niečo zaujímavé. Po oslave Detského týždňa chystáme sa na oslavu 150. výročia predškolskej ustanovizne, čiže spoločenskej starostlivosti o predškolské deti v Novom Sade. Naši najstarší škôlkari sa zúčastnia v programe, ktorý bude v Srbskom národnom divadle v Novom Sade. Chystáme sa tiež na program Slnečná jeseň života, tak ten ústredný v spolupráci s Červeným krížom v Kysáči, ako i v škôlke, kde si pozveme babky a dedkov.“

akreditovaného odborného zdokonaľovania. Na zadané témy hovorili: Mariena Korošová, Mária Andrášiková, Dr. Anna Makišová a PaedDr. Svetlana Zolňanová, ktorá ako koordinátorka Výboru pre vzdelávanie mala aj úvodný prejav. V záverečnej časti pondelkovej prezentácie na základe zverejneného súbehu, ktorým NRSNM podporuje vyučovanie v slovenskom jazyku v základných a stredných školách, udelili erdevíckej základnej škole počítač pre kabinet slovenského jazyka a staropazovskej základnej škole kameru s mikroskopom pre kabinet biológie a chémie. A. Lš.

KRÁTKE SPRÁVY

Nový Sad

Večierok v MOMS. Miestny odbor MSS v Novom Sade začal jesennú sezónu večierkom 4. októbra. Prítomných privítala predsedníčka Jarmila Struhárová a dve piesne zaspievala miešaná spevácka skupina SKC P. J. Šafárika. Potom výstižnú prednášku o pestovaní kvetov mala inžinierka hortikultúry Viera Turčanová. Ilustrovala ju snímkami kvetov a hovorila o tom, aké je dôležité pozorne zalievať kvety, a o chorobách, ktoré sa na nich vyskytujú. Ako predsedníčka hložianskeho združenia ekológov Ekos druhú časť prednášky venovala ochrane životného prostredia. Vyjadrila spokojnosť s tým, čo sa v Hložanoch koná na údržbe verejných priestorov, priedomí a okolia dediny. Zmienila sa i o triedení odpadu, ktoré sa ešte stále málokde uplatňuje, ale dáva dobré výsledky a je ekonomické. Na večierku okrem novosadských matičiarov boli aj podpredseda združenia Ekos Pavel Balca a tajomník Ondrej Stupavský-Endy. J. S.

Šíd

Prezentácia časopisu Šidina. V utorok 3. októbra v sieni Knižnice Simeona Piščevića v Šíde usporiadali prezentáciu 14. čísla časopisu pre kultúru Šidina, ktorý v tomto prostredí vychádza už 17 rokov. Autorom a zakladateľom časopisu je Radivoj Lazić zo Šídu a vydavateľom je Kultúrno-vzdelávacie stredisko Šíd. Témou tohto čísla je potok Šidina od prameňa v Ľube po ústie vo Višnjićeve. V časti venovanej literatúre sú básne trinástich básnikov. Čitatelia si tu nájdu i dejiny mestečka Sot, príspevok o Vojenskej hranici rakúskeho cisárstva na dnešnom území Obce Šíd, ako i príspevok Stanislava Stupavského o vodných mlynoch na Šidine.

41 /4772/ 14. 10. 2017

St. S.

Kultúra • Oznamy

„Dám si viršle, ale so senfom...“ Anna Horvátová

prípravou jedál niekedy nemáme jednoduché. Pre zamestnaných si chystanie pokrmov vyžaduje zvyčajne dosť času, ale aj nervov, keďže je aj náročné. Preto čoraz častejšie uprednostníme rýchle jedlá, ktoré sú za pár minút naservírované na stole. Napríklad narýchlo sa pripravia aj viršle, k tomu sú aj chutné a zasýtia. Tieto jemné údenárske výrobky v podobe tenkých dlhších šúľkov sú v slovenskom jazyku párky; v srbčine sú viršle a my im povieme približne tomu, ale zmäkčíme, teda vyslovíme mäkké „ľ“, takže to znie takto: „viršľe“. Rýchle jedlo párky v rožku sú nám známe ako hotdog. K tomuto jedlu sa výborne hodí aj senf. Takto my voláme tú pochutinu zvláštnej

CHÝRNIK horkasto-kyslastej chuti. V slovenčine je to horčica a vyrába sa zo semien tejto rastliny. Výborne chutí aj klobása s horčicou. Aby bolo ešte chutnejšie, k tomuto možno pridať aj hustú omáčku pikantnej chuti z vaječných žĺtkov, oleja a citróna a rozličných korenín − „majonéz“; takto to nejako vyslovíme my vo vojvodinskej slovenčine, ale v slovenskom jazyku je to podstatné meno ženského rodu, tá majonéza, a tak by to malo byť aj zaužívané. K tomuto všetkému sa výborne hodí aj dobre známy pomfrit. Keď si takto budeme pýtať v srbských fast foodoch, nechybíme vôbec. Ale aj na túto pochúťku je v slovenskom jazyku iný názov; sú to (zemiakové) hranolky. Azda to pomenovanie z ich hranolového tvaru.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe

PRÁCA NA SLOVENSKU Hľadáme pracovníkov zo Srbska na rôzne pozície. Nitra: zamočník, elektrikár, stavbár, kuchár, čašník a mnoho ďalších pozícií. Plat dohodou, po tel. kontakte záleží od pozície a praxe. Ubytovanie zabezpečené pri každej pozícií. Senec: vodič na vzv vozík, nzv vozík, a retrak v logistickom sklade. Plat od 3.90 €, v čistom s ubytovaním. Picker balič manipulant a iné jednoduché pozície pre ženy aj chlapov od 3.30 €, v čistom s ubytovaním zadarmo. Trnava: kontrolór kvality od 3.30 € v čistom; práca v automobilovom priemysle. www.agenturamamut.sk | personalne@recru.sk | mamutsrb@gmail.com +421 948 690 190 | +421948 590 500 | +381 64 1781 870

SENTA. Na medzinárodnom detskom folklórnom festivale v Sente v sobotu 7. septembra medzi 18 vystupujúcimi súbormi bola i staršia detská tanečná skupina staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka s choreografiou Čo sa svete deje. a. lš. BÁČSKY PETROVEC. Slovenské vojvodinské divadlo uhostí členov Spišského divadla zo Spišskej Novej Vsi, ktorí vystúpia s dvomi inscenáciami. V nedeľu 15. októbra o 17. hodine vo veľkej sieni SVD hostia zo Slovenska zahrajú predstavenie pre deti Tri prasiatka a vlk a v pondelok 16. októbra o 20. hodine predstavenie Jánošík alebo Pravda je len jedna. NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiada v stredu 18. októbra o 18. hodine večierok venovaný akademikovi a všestrannému

kultúrnemu pracovníkovi Dr. Jánovi Kmeťovi k nedožitej deväťdesiatke. Pri príležitosti jubilea ÚKVS v rámci projektu Portréty slovenských kultúrnych dejateľov zo Srbska vypracoval umelecký portrét Jána Kmeťa. Autorom obrazu je akademický maliar Pavel Pop. BÁČSKY PETROVEC. V Knižnici Štefana Homolu v piatok 20. októbra o 18. hodine bude otvorená výstava vedeckých monografií, vysokoškolských učebníc, esejí, vedeckých a odborných štúdií a článkov prof. Dr. Zoroslava Speváka pod názvom Je pekne byť dvaja (60 + 1). KULPÍN. V nedeľu 22. októbra KUS Zvolen uhostí členov OD Janka Čemana z Pivnice, ktorí v Dome kultúry v Kulpíne o 20. hodine vystúpia s hrou Dievča, ktoré písalo v réžii Kataríny Hitzingerovej. a. f.

po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2499_01 NS_Novi_Sad_Bulevar_oslobođenja_3, Bulvár oslobodenia číslo 115, na katastrálnej parcele číslo 933, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Slovenská rodinná firma: www.alaco.sk (alumínium), a www.klinton.sk (upratovanie), hľadajú mužov a ženy pre voľné pracovné miesta na Slovensku (Hliník nad Hronom a Bratislava).

Oznamujte v Hlase ľudu • 021/ 47-20-840 a

ZAMESTNÁME VODIČOV MKD Práca na turnusy: 3 – 4 týždne v práci, 5 až 8 dní doma. Plat 700 € základ a 52 € cestovné úhrady denne. Začiatok turnusu je v Senci, SK. Vhodný kandidát by mal mať minimum rok skúsenosti v medzinárodnej kamiónovej doprave. Povolenie na prácu v Slovenskej republike. Ak táto podmienka nie je splnená, vodičovi umožníme zaškoliť sa. ADR preukaz − preprava nebezpečných látok, základné školenie, KKV karta, kvalifikačná karta vodiča, slovenský jazyk na komunikatívnej úrovni. Kontakt: Arthur Welter Slovakia, s. r. o. Jaroslav Madar, e-mail: jaroslav.madar@awelter.com tel.: 00421/908-35-35-13

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

021/47-20-844 • inzercia@hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

Dňa 1. októbra 2017 nás navždy opustila manželka a matka

Uplynulo päť rokov, čo sme sa navždy s Tebou rozlúčili

MÁRIA KOHÚTOVÁ rod. Jurasová 17. 7. 1963 – 1. 10. 2017 z Kysáča

MICHAL PETRÁŠ 1964 – 2012 – 2017 z Kulpína

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Spi tíško, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň. Zostaneš navždy v našich srdciach. Zarmútení: manžel Michal, dcéry Vesna Tordajová s manželom Igorom a deťmi Kristiánom a Kristínou a Snežana Maglovská s manželom Adamom

Čas neúprosne plynie, rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Tvoji najbližší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

TICHÁ SPOMIENKA

na manžela, ocka a dedka

s dcérou, sestrou a tetkou

MÁRIOU KOHÚTOVOU

hlasludu.info www.hl.rs

PAVLA MUČAJIHO

rod. Jurasovou 17. 7. 1963 – 1. 10. 2017 z Kysáča

1929 – 2014 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rada mala. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti, nech Ti dá Pán Boh večnej milosti.

Chýbaš nám v srdciach. Zarmútení: manželka Xénia, dcéra Alexandra, syn Pavel, vnúčence Miroslav, Paľko a Ima

Zostaneš navždy v našich srdciach. Tvoji: mama a brat Ján s malou Janou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so sestrou a tetou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s naším

na desiate výročie smrti môjho manžela a nášho otca, starého otca, praotca, brata a uja

MÁRIOU KOHÚTOVOU 17. 7. 1963 – 1. 10. 2017 z Kysáča

Utíchlo srdce, utíchol bôľ a hlas. Mala si rada život a všetkých nás. Bol to osud, v nemoci sila, čo Tvoj život náhle ukrátila? Zavrela si oči, srdce prestalo biť, aj keď si tak veľmi chcela ešte s nami žiť. Brat Samuel s manželkou Milinkou, dcérou Tamarou, synom Ivanom a svatka Gašková • OZNAMY •

MIROSLAVA ČERVENSKÉHO

JÁNOM PEŤKOVSKÝM

24. 10. 2007 – 24. 10. 2017 zo Starej Pazovy

16. 5. 1957 – 4. 10. 2017 z Kulpína

Spomienka na Teba nie je v slovách a slzách, ale v našich srdciach.

Tichú spomienku si na neho zachovajú Jeho najbližší

Tvoji najmilší: manželka Ruženka, dcéry Miroslava a Zdenka s ich rodinami, brat Fedor s rodinou a sestrin syn Jaroslav

41 /4772/ 14. 10. 2017

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 10. októbra 2017 uplynuli dva roky, čo nás opustila

V tomto roku uplynulo pätnásť a dvadsať rokov, čo nás opustili naši drahí rodičia

na mamu a starkú

ZUZANU CHALUPKOVÚ

ZUZANA CHALUPKOVÁ

7. 10. 1955 – 10. 10. 2015 – 2017 z Kulpína

KATARÍNA VITÉZOVÁ

rod. Benšová 1919 – 1997 – 2017 1922 – 2002 – 2017 učiteľ učiteľka z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach. Tichú spomienku na ňu si zachováva

Dcéry Jarmila a Zdenka s rodinami

manžel Ján

DROBNÉ OZNAMY T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433.

SPOMIENKA na brata a ujka

MICHALA PETRÁŠA

1964 – 2012 – 2017 z Kulpína

Trvalú a tichú spomienku si na neho zachováva sestra Anna Virágová s rodinou

JÁN VITÉZ

Spomienku na Vašu dobrotu a lásku si v úcte zachovávajú Vaši synovia Miroslav a Jaroslav s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul boľavý rok od smrti manžela, otca, starkého, brata a strýka

Mgr. PAVLA DEMROVSKÉHO

1930 – 2016 – 2017 farára vojlovického a seniora banátskeho rodom z Báčskeho Petrovca

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Plniareň fliaš oxidom siričitým v jestvujúcom podnikateľskom komplexe Nositeľ projektu Messer Tehnogas, a. s., Banjički put 62, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Plniareň fliaš oxidom siričitým v jestvujúcom podnikateľskom komplexe, Ul. Ljubomira Nenadovića číslo 2, na katastrálnej parcele číslo 2221/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. októbra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-586/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar oslobođenja V-NSU248/ NSL248 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar oslobođenja V-NSU248/NSL248, Bulvár oslobodenia číslo 28, Nový Sad, na katastrálnej parcele

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Len v Bohu utíši sa moja duša; od Neho pochádza moja spása. Len On je moja skala, moja spása, môj hrad; veľmi sa nesklátim. Žalm 62, 2-3 S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Anna, syn Miroslav s rodinou, dcéra Jaroslava s dcérou, brat Samuel a Anna Demrovská s rodinou číslo 6900/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. októbra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-578/17, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 10. októbra 2017 uplynulo deväť najťažších, najsmutnejších a najboľavejších rokov v mojom živote, čo som zostala bez môjho milovaného, dobrého, starostlivého a nenahraditeľného manžela, spomínajúc si na najkrajšie roky prežité s ním.

NA PAMIATKU REFORMÁCIE V predstave vidím svitanie rána − Tma hustá, čierna, čo bludom zvádzala národy už sa pomaly tratí, veď svitá v zbožnom mužovi myseľ pevná a v nej aj úsvit vyznania, slobody... Slobody, čo kvitne kvetom čistej viery, čo prináša v láske dobrých skutkov plody a len k jedinému cieľu stále mieri udržať v pravde, pokoji národy... Ó, Reformácia, dedičstvo predrahé, len nezastaň, ale aj v nás vykroč vpred, nech zmiznú bludy, posilňuj nás v snahe premáhať zaslepenosť duchovných bied. Vďaka Ti, Bože, za tento vzácny dar, čo v zbožnom mužovi, Lutherovi, dal si nám, v milosti Tvojej slovo čisté žiari aj dnes na oltári, cestou života k nebesiam.

PaedDr. ThDr. JÁN VALENT, PhD. 1941 – 2008 − 2017 biskup

Reformuj, obnov, znovuzroď nás, Pane, čo je v nás nie dobré, odstráň a zmeň, len v Tebe úsvit žitia máme Tys’ naša sila – Tys’ náš vínny kmeň... (Z básnickej zbierky Rozhovory s Bohom autora Jána Valenta) Kristova smrť a Jeho zmŕtvychvstanie je pre nás prúdom Božej milosti, v ktorej nám je zaručená naša záchrana. Ujmime sa vo viere Krista, ktorý je jediným pevným základom nášho života. Hľaďme na Neho ako na pôvodcu a dokonávateľa našej viery. Skúsme kráčať s Kristom v poslušnosti viery a zistíme, že ospravedlnenie z viery nie je nič iného, ako prejav veľkej nepochopiteľnej Božej lásky k všetkým ľuďom, za ktorých vydal Boh svojho vlastného Syna, aby všetci boli spasení jedine z Jeho milosti a zásluh, ak to prijímajú vierou. (Zo zbierky próz Slová nádeje na ceste života za Svetlom autora Jána Valenta) Zarmútená manželka • OZNAMY •

41 /4772/ 14. 10. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 13. októbra 19.30 Zostrih z Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč 2012 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 15. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra 20.30 Zlatý kľúč Utorok 17. októbra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej rubriky RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka bude venovaná insitnému maliarovi Jánovi Bačúrovi v ústrety jeho 80. narodenín. Predstavená bude jeho tvorba, v ktorej dominujú motívy z rodnej Padiny, jej ulíc a polí. Jeho tvorba sa odlišuje od ostatných maliarov kovačickej a padinskej insity tým, lebo v nej nedominujú slovenský folklór a zvyky. Bačúr sa svojou tvorbou snažil – tak ako počas pracovnej doby, keď sa dôkladne staral o matrikárske knihy – zaznamenať rurálnu architektúru svojho rodiska. Preto sú jeho maľby svojráznou kronikou. Zlatý kľúč – v nedeľu večer bude priamy prenos 37. Festivalu slovenskej populárnej hudby, ktorý odznie v Dome kultúry v Selenči.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 13. októbra – Škola rocku Sobota 14. októbra – Dobrodružstvá Hucka Finna Pondelok 16. októbra – John Wick Utorok 17. októbra – Tisíc slov Streda 18. októbra – Dieťa 44 Štvrtok 19. októbra – Posadnutá láskou 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 15. októbra 17.00 Film: Kung Fu panda 2 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Dobrodružstvo s mojím ex 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Záber z Detského týždňa v ZŠ J. M. Dragutina

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 15. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Slávnostné zasadnutie Rady MS Kovačica Na Októbrovom salóne predstavili najnovšiu tvorbu maliarov Utorok 17. októbra 16.00 Detský jarmok prilákal množstvo návštevníkov Zlatý kotlík 2017 Na Etno jarmoku v Kovačici všelijaké ručne vyhotovené predmety V Galérii Babka počas Kovačického októbra verejnosti boli sprístupnené tri výstavy Piatok 20. októbra 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Pani zima

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 41 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa a básnika, ktorý sa venoval aj literárnej vede a histórii (1917 – 1997).

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia autorka: ANNA 2. časť 14.00 Dozvuky, denná informatívna BIČIA- tajničky relácia ROVÁ Sobota viedlo 10.00 – 11.00 Rádio dišputy, boj týždenná relácia na aktuálnu tému usporiadané Nedeľa do 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí radu týždňa 12.00 Hudobné pozdravy elektrón a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

okrem iného (skr.)

viezol renegát sa

obývacia izba

zo zrna alt Olivera Vučo

Ružomberok mesto v Nemecku úrad Emira

ampér oživil 4-kolesové vozidlo

odstráň Lajos Zilahy

amerícium

Nedeľa 15. októbra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

úprava kvetov AS HL DU Vera U Ľ Jokovićová

Streda 18. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

dávilo

naša bývalá TV šachistka Marić

samec svine

speváčka Nikolićová Aqua

1. časť tajničky

AS HL DU ĽU

liter

predložka

ženské meno

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

opyt. zámeno

Bor

zadná časť spojka

TELEVÍZIA PANČEVO

von

vpíšte NÁ

sínus onen

meter

pond udierala

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 40 VODOROVNE: architekt, umelá, ok, Ruma, ona, eta, obal, l, Topola, stonoha, Tamara, k, OV, Katka, divá, I, P, oči, vlas, L, niesla, anagram TAJNIČKA: AUREL STODOLA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 38 z čísla 38 Hlasu ľudu z 23. septembra 2017 bolo: MICHAL SLAVKA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: ADAM JONÁŠ, Bulvár oslobodenia č. 2/125, 21 000 NOVÝ SAD. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

41 /4772/ 14. 10. 2017

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Radosť aj v Sombore ŽAK – SLÁVIA 1 : 2 (1 : 0)

Ján Šuster

Sombore obe mužstvá hrali bojovne, takže 50 divákov sledovalo dobrý futbal. Nečakane rýchlo, už v 6. min. sa vlnila sieť brány Pivničanov. Obranca Slávie Vladimír Kuchta netrafil loptu na 25 metrov od brány, zmocnil sa jej útočník ŽAK-a Delija, urobil niekoľko krokov, zo šestnástich metrov trafil žrď, od ktorej sa kožená odrazila do siete – 1 : 0. V ďalšom priebehu Pljuco trafil brankára Langundžiju do nohy, Kotiv nebol presný a Sekeruš vo finiši polčasu trafil žrď. V 35. min.

rozhodca Naď z Ruského Kerestúra hráčovi Slávie Pljucovi dosť prísne ukázal druhú žltú kartu, takže musel von z trávnika. Číselne slabší hostia sa nevzdávali a už v 47. min. výsledok vyrovnali. Nímet loptu vhodil z autu do trestného územia ŽAK-a, J. Žigmund hlavou predĺžil jej let k Mirkovićovi a tento ju zasa hlavou z dvoch metrov upravil do brány – 1 : 1. Vzápätí dve príležitosti nevyužil Sekeruš a v 79. min. Mirković svojím druhým gólom spečatil osud domácich – 1 : 2. SLÁVIA: Brňa, M. Žigmund, Vladimír Kuchta, Nímet, Mirko-

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Načas sa prebrali Ján Bokor Hosťujúce mužstvá plne zabodovali na piatich zápasoch, dvakrát vyhrali domáci a jeden súboj sa skončil nerozhodne. Dosiaľ neporazení Seleušania sa dožili „havárie“ v Barande. Výsledky 8. kola: C. zvezda – Vulturul 1 : 3, Strela – Dunav 2 : 2, Vojvodina (CC) – Vojvodina (C) 0 : 1, Radnički – Vojvodina (S) 6 : 0, Dolina – Partizan 2 : 1, Jugoslavija – Borac 0 : 5, Jedinstvo Stević – BAK 1 : 2, Jedinstvo (V) – Sloga 0 : 1. DOLINA – PARTIZAN 2 : 1 (1 : 1)

Radosť Pivničanov po výhre v Sombore

vić, Kotiv (J. Žigmund), Sekeruš (Babić), Petrović, Pljuco, Tešanović, Vlastislav Kuchta (Benka) Výsledky 9. kola: Crvenka – Kula 3 : 0, Budućnost (M) – Vojvodina 2 : 1, Hercegovac – Lipar 0 : 0, Borac – Stanišić 1

: 2, Krila Krajine – Stari grad 3 : 0, ŽAK – Slávia 1 : 2, Budućnost (P) – Hajduk junior 1 : 1, Mladost – Rusín 1 : 2. V 10. kole Slávia v Pivnici o 15. hodine uvíta mužstvo Budućnost Parage.

Domáci sa načas prebrali a pochopili, že pred sebou majú nepríjemného súpera. Organizátorom premyslených útokov bol stredopoliar Saša Rudić, ktorý z diaľky skúšal šikovného brankára Todorovića. Jedna strela letela do brány, ale ju obranca Lazin rukou vyhodil z bránkovej čiary. Neistý rozhodca Kristijan Todorović z Vršca na znak pomocníka Đurđeva odpískal penaltu, ale vyvolal nespokojnosť domácich, že vinníka potrestal len žltou kartou a nie červenou, ktorú si zaslúžil. Marko Rudić z bieleho

bodu v 36. min. vyrovnal. Dobre organizovaná hra a nebezpečné útoky mužstva Doliny v druhom polčase priniesli ovocie. Na odrazenú loptu obrancu Uljmanov nabehol Mihajlović a upravil do siete bezmocného Todorovića – 2 : 1. Tak v 55. min. Dolina obrátila výsledok vo svoj prospech. DOLINA: Trkulja, Koreň, Dobrić, Važić, Matuľa, Mirko Rudić, Marko Rudić, Saša Rudić, Cvetanović, Kevdžija, Mihajlović V nedeľu Dolina bude hosťovať v susednej dedine Seleuš.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Štvrtý neúspech NAŠA HVIEZDA – BORAC (O) 1 : 2 (0 : 1)

Rastislav Kopčok

S Padinčania iba po prestávke premohli súpera

obré výkony a výsledky lákajú čoraz viac divákov na tribúnu v Padine. Nároční hostia z Uljmy aj tentoraz boli tvrdým orieškom. Hostia začali zápas lepšie

www.hl.rs

od príliš ľahostajných hráčov Doliny. Vynikal Vojnov, kapitán Partizana, ktorý dvakrát pohrozil Trkuljovi a v treťom pokuse dobrý protiútok v 25. min. skončil gólom – 0 : 1.

Informačno-politický týždenník

ilbašania utŕžili už štvrtú prehru, tentoraz s Borcom z Obrovca. Domáci od 27. min. hrali bez vylúčeného Aleksića. Preto neprekvapuje fakt, že hostia v 39. min. strelili prvý gól prostredníctvom Jovanovića. Druhý polčas domáci začali lepšie a Nikola Pejak krásnym gólom vyrovnal už v 46. min. Zdalo sa, že Silbašania nepre-

hrajú, ale nemyslel tak Jovanović, ktorý v 73. min. dal druhý, víťazný gól. V radoch domácich sa vyznamenal brankár Kepčija. NAŠA HVIEZDA: Kepčija, Paroški, Torić, Trivunović, Gašić, Pisarev, Grňa, Hložan, Aleksić, Laćarak, Pejak Výsledky 6. kola: Kulpín – Tvrđava 3 : 0, Naša hviezda – Borac (O) 1 : 2, Borac (V) – Maglić 2 : 3, Kriváň – Neštín 0 : 4. • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Favorit nepochodil PETROVARADÍN – TATRA 1 : 0 (1 : 0)

Pavel Pálik

utbalisti Tatry boli favoritmi, ale na trávniku v Petrovaradíne to nedokázali. Zahrali slabo, bez chuti, a preto sa im nič nedarilo. V 22. min. domáci útočník Šavija využil nedorozumenie brankára Kosturanova a obrancu Pavlovića a už vtedy stanovil konečný výsledok zápasu.

Hostia z Kysáča sa prebudili vo finiši zápasu, ale domáci si úspešne zachovali náskok. Brankár Rankov dvakrát zneškodnil silné strely Pekića. Z nedele na nedeľu Tatra hrá čoraz slabšie, hráčom chýba chuť a bojovnosť na trávniku a už by bolo načase, aby tréner vysvetlil, prečo je tomu tak! O všetkom by sa muselo aj vedenie vyjadriť, netreba

ský (Klaić), Pekić, Dražić, Petrović, Novaković, Pavlović, Gadžić, Stojaković (Martinko), Tomljanović, Ćuk Výsledky 10. kola: Nový Sad – Jedinstvo (R) 3 : 6, Mladost – Futog 3 : 2, Sirig – Omladinac 2 : 3, Vinogradar – Jedinstvo Futbalistom Tatry (žlté dresy) chýba vôľa... (G) 2 : 5, Šajkaš – Proleter 6 : 0, TSK – Bačka 0 : 0, Veternik – ŽSK 3 : 0, čakať, ale niečo konkrétne podnikať a zlepšiť celkovú situáciu v mužstve. Petrovaradín – Tatra 1 : 0, Sofex Zápas v Petrovaradíne sledovalo – Fr. partizan 1 : 0. V nedeľu sa v Kysáči zohrá derby okolo 100 divákov a viedol ho Gaćidruhej v tabuľke Tatry a vedúceho nović z Nového Sadu. TATRA: Kosturanov, Ábelov- Sofexu z Futogu.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Ach, tí rozhodcovia! HAJDUŠICA – POTPORANJ 2 : 3 (0 : 1)

Vladimír Hudec

derby 7. kola líder v tabuľke bol o štipku lepší. Hosťom z Potpornja nepriamo pomohol aj rozhodca Ćirović z Vršca, ktorý im toleroval ostrú hru, takže tréner Hajdušice Mršić pre zranenie musel vystriedať až troch útočníkov – Spasovského, A. Liptáka a Ružića. Hostia od začiatku dali najavo, že prišli pre ďalšie tri body, ale prvú príležitosť už v 3. min. mali domáci. Ružić unikol, zaslal loptu pred bránu a Stefanovski trochu zmeškal. Do-

máci sa šikovne bránili, ale v 20. min. Maliar sám pred vlastnou bránou zle reagoval, Popov to využil a prekonal navrátilca do radov Hajdušice, brankára Melicha. Vo finiši polčasu A. Lipták pekne nízko centroval z rohu, lopta prešla vedľa mnoho nôh, nemal ju kto zaslať do siete. Po zmene strán domáci zahrali útočnejšie a v 65. min. konečne vyrovnali. V skrumáži sa najlepšie vynašiel M. Mršić a presne hlavičkoval – 1 : 1. Iba o tri min. neskoršie Bihler unikol svojim strážcom a znovu priniesol náskok hosťujúcemu

Prehra vo finiši KARAŠ – JÁNOŠÍK 5 : 2 (2 : 2)

Vladislav Staňo

ánošíčania boli v Jasenove rovnocenným súperom v prvom polčase. Dokonca ujali sa vedenia gólom Danijela Huszku. Neskoršie Lotrean zahral rukou v šestnástke, rozhodca ukázal na biely bod, z ktorého domáci vyrovnali. Neskúsenosť hostí priniesla domácim v polovici polčasu vedenie. Rozhodca totiž dopískal voľný kop blízko trestného územiu. Nuž a kým sa Jánošíčania chystali postaviť múr, hráči Karaša to využili a zaslali loptu do nechránenej brány Radaka. Vo finiši polčasu Jánošíčania vyrovnali • ŠPORT •

vlastným gólom Milojevića.

V druhom polčase hostia mali sily ešte len na polhodinku hry, keď úspešne čelili útokom súpera. V posledných desiatich minútach celkom poľavili, inkasovali ešte tri góly a domov sa vrátili bez usmievajúceho sa bodu. JÁNOŠÍK: Radak, M. Prokić, Lotrean, Živanov, Živkov, Jakimov, Šterba, Huszka, Caran, Jankov (Stamenović), Pavlovic Ďalšie výsledky 7. kola: Borac (VS) – Ševac 3 : 5, Vladimirovac – Budućnost 0 : 4, Vinogradar – Polet 2 : 3, Dobrica – Borac (VG) 2 : 0, Ratar – Partizan 3 : 1. V nedeľu Jánošík uvíta mužstvo Ratar z Kruščice.

Gól Stefanovského z penalty

mužstvu. Domáci sa však nevzdali. Opravdivý zmätok v obrane hostí urobil rýchly Ružić, za čo fasoval aj početné údery po nohách. V 82. min. vrazil do šestnástky, kde ho z chrbta nedovolene zastavili. Rozhodca ukázal na biely bod, hosťujúcemu obrancovi ukázal iba žltú kartu, aj keď si ako posledný v obrane zaslúžil červenú. Z bieleho bodu presný bol

Stefanovski. Nuž a potom, keď už všetci očakávali spravodlivú remízu, Joksimović strelou z prísne dopískaného voľného kopu prekonal Melicha pre konečných 2 : 3. HAJDUŠICA: Melich, Folťan, Kocevski, Maliar, M. Mršić, Stojkovski, Spasovski (Z. Lipták), Pomorišac, Stefanovski, A. Lipták (Sándor), Ružić (Petrović)

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Úspechy domácich ERDEVÍK 2017 – JEDNOTA (Š) 3 : 0 (2 : 0)

Lazar Pavković

o nečakanom neúspechu s Napredkom z Vašice novozaložený klub presvedčivo porazil súpera zo Šídu. Dva góly dal Masnikosa, tretí pridal Gavrilović.

ERDEVÍK 2017: Mrkonjić, Gerik, Cvetković (Gavrilović) Arežina, Babić, Petrović (Matijević), Štrbac, Pap (S. Šafárik), Toman (Teležar), Nenadović, Masnikosa (Bogaljević) JEDNOTA (Š): Stojadinović, Spasojević (Milanović), Starčević (Marčetić), Jovanović, Trlajić, Petrović, Milutinović (Radosavljević),

Kosanović, Mijatović (Rukavina), Janković (Grujić), Ćosić OFK BINGUĽA – JEDNOTA (Ľ) 5 : 0 (3 : 0) Ľubania znova presvedčivo prehrali, tentoraz v susednej Binguli. Po dva góly dali Farkaš a R. Ćalić, kým raz trafil N. Popović. OFK BINGUĽA: Volić, Palić (Džever), Šućak, J. Rajić (Samardžić), Jelčić, R. Ćalić, Sitarević, N. Popović, N. Rajić, Radosavljević, Farkaš (Pajić) JEDNOTA (Ľ): Šili, Toman (Martinački), Laćarac, Galić, Punoš, Ramić, Ruman, Ž. Sremčić (Zečević), P. Sremčić, Ćalić, Cigankov

41 /4772/ 14. 10. 2017

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

„Modrý balet“ Pazovčanov JEDNOTA – SLOGA (T) 5 : 2 (1 : 1)

Lekcia v Salajke SLAVIJA – SLOGA (E) 1 : 4 (1 : 2)

Matej Bzovský

presadil po sólovom úniku. V 80. min. Milaković pekne prihral loptu Dućovi, a rozdiel od predchádzajúceho zápasu ako ho volajú fanúšikovia, a tento dorav susednej Vojke, keď podali hanebný zil loptu za chrbát solídneho brankára výkon, hráči Jednoty mali vynikajúci Slogy Ivića – 4 : 1. Tretí, záverečný gól prístup k zápasu s niekdajším členom Srbskej tohto výborného útočníka bol opravligy – skupina Vojvodina z Temerína. Základdivým majstrovstvom, keď v 89. min. ným cieľom im bolo ustrážiť skúsených a nezmietol vzdialenejšiu šibenicu brány. bezpečných útočníkov súpera a znemožniť JEDNOTA: Jovišić, Živković (Poich útoky. Domáci to zvládli veľmi dobre, pović), Milaković, Zarić, Jelović, Mihosťom dovolili, aby sa dostali iba do troch lenković, Dimitrić, Knežević (Cvejić), vyložených šancí, z ktorých využili dve. Prvú Rýchly hetrik: Dušan Dimitrić (Bajić), Galić, Ivković Ivković (Jednota v 11. min., keď rozhodca potrestal nedovoVýsledky 8. kola: Hajduk (D) – KuSt. Pazova) lený zákrok Živkovića v pokutovom území pinovo 6 : 1, Jednota – Sloga (T) 5 : a z penalty bol presný Rosić. Domáci vyrovnali až v 33. 2, Hajduk (B) – Sremac 2 : 0, Kabel – Borac (NS) 0 min. po krásnej strele nezadržateľného Milenkovića. : 0, Slavija – Sloga (E) 1 : 4, Podunavac – Index 1 : Po zmene strán sme videli rýchly gól Kneževića, 0, Hajduk (Č) – Borac (Š) 2 : 2, Jugović – LSK 2 : 1. a potom v poslednej polhodine bol to„modrý futbalový V sobotu sa Jednota v Kupinove stretne s posledným balet“ Jednoty. V 62. min. sa Dušan Ivković prvýkrát mužstvom v tabuľke.

Lazar Pavković

užstvo domácej Slavije v novosadskom sídlisku Salajka mohlo zažiť osud ako na poslednom hosťovaní v Erdevíku, keď v prvom polčase inkasovalo šesť gólov, a po prestávke opustilo trávnik. Tentoraz Stefan Cvijić, Darko Považan, Miloš Džibrić, Milenko Simeunović a ostatní kvalitní hráči Slogy dali lekciu Novosadčanom, ktorých pokusy získať aspoň bod sa nevydarili. Góly za víťazov dali Džibrić, Cvijić, D. Považan a Grković, kým Stojčić iba skorigoval na 1 : 2. SLOGA: Ilić, Džibrić, Matić, Vuković, Pendo, Halilović (Bojanić), Mikić, Grković, Cvijić (B. Považan), Simeunović (Bošković), D. Považan Sloga v sobotu uhostí Podunavac z dediny Belegiš.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

Koľko hláv, toľko práv SLÁVIA – SPARTAK 1911 1 : 3 (0 : 1) Ján Špringeľ

ž v druhej minúte druhá akcia hostí sa vydarila: krásna strela ľavačkou Kovrliju z hranice pokutového územia skončila v hornom pravom rohu siete Slávie – 0 : 1. Sparťania mali územnú prevahu počas celého polčasu. Najslabšia ligová obrana však úspešne čelila najlepšiemu útoku. Nejednu akciu začínali bývalí slávisti: kapitán červeno-bielych Ján Čerňoš, Sachter... Aj v druhom polčase hrali hostia

prím. Tesne pred druhým gólom Spartaka Aleksić bol sám pred Cickom, ktorý chytil, čo sa chytať nedá. Prekvapil ho vzápätí projektil z voľného kopu a veľkej vzdialenosti Čerňoša v 68. min. – 0 : 2. Netrvalo dlho a rýchly krídelník a náhradník Sivulj dal aj tretí gól pre Spartak – 0 : 3. Slávia bola v poslednej štvrťhodine lepším súperom, viac útočila a takú hru čiastočne aj zúročila. Po faule nad Vlastislavom Dudášom v pokutovom území rozhodca Jaćimovski z Kačareva pískal penaltu. Kapitán V. Du-

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Góly, a nie šance AŠK – JEDINSTVO 1 : 3 (1 : 1) Vladimír Gál

radáčania na začiatku boli významne oslabení, keďže najlepší hráč Mijić pre zranenie hral iba posledných 20 minút. Začiatok zápasu patril hosťom z Ečky, ktorí mali aj dve pekné príležitosti, ale lopta skončila vedľa brá-

www.hl.rs

ny. Prvú šancu pre AŠK mal Apostolović v 17. min., ale strelil vedľa. Ten istý v 20. min. pekne loboval brankára a priniesol radosť svojmu tímu – 1 : 0. Hneď nato Nenin strieľal vedľa, ani Apostolović z piatich metrov netrafil prázdnu bránu. Nuž a potom po chybe Koraća hostia z rýchleho protiútoku vyrovnali – 1 : 1.

Informačno-politický týždenník

dáš napodobnil z bieleho bodu oblúčik Antonína Panenku v Belehrade – 1 : 3. Skríženie zbraní dvoch najstar- Obranca Slávie ších a susedných Pavel Bartko klubov sledoval na ligové pomery veľký počet fanúšikov z oboch mestečiek. Bolo to zároveň aj meranie síl dvoch trénerov z Debeljače (J. Csánki a I. Vakaresko), súboj niekoľkých niekdajších sparPri konci polčasu Aradáčania zostali s desiatimi hráčmi, keď nahnevaný Studen preto, že rozhodca nad ním nepískal penaltu, vynadal rozhodcovi a tento mu ukázal cestu do šatne. V druhom polčase sa necítilo, že domáci mali hráča menej na trávniku. Už v 47. min. Apostolović bol sám pred brankárom, ale strieľal nad bránu. Tento hráč premrhal aj príležitosť, ktorú mu pripravil náhradník Gál. V 75. min. dvaja náhradníci − Mijić a Gál kombinovali a po strele tohto druhého brankár zaslal loptu na roh. Poslednú šancu domáci mali v 80. min., Korać pekne strelil, ale brankár hostí bol úspešný. Domácim

ťanov s voľakedajšími slávistami. K duelu dvojčiat Dudášovcov (Stanislav v Spartaku, Vlastislav v Slávii) nedošlo pre Staňovo zranenie. Rozhodca je na trávniku najlepší, keď je nepovšimnutý. Fanúšikovia oboch družstiev pre rozhodcovské trio nemali veľa pochvalných slov. Opak bol skutočnosťou. Ale koľko hláv, toľko práv. Slávia: P. Cicka, Jaško, Ďurkovský, Košút, Bartko, Válovec, Mitić, V. Dudáš, Zloch, Čech, Urban, striedali: Bakoš, Stojkov, Svetlík Výsledky 6. kola: Slávia – Spartak 1 : 3, Tempo – Pobeda 1 : 0, Mladosť – Polet 2 : 0, Glogonj – Mundial 0 : 2, Unirea – Omladinac 2 : 2. V nedeľu Kovačičania cestujú do Opova, kde si zmerajú sily s Omladincom 1927. však ubúdali sily, hostia to v závere zápasu využili a dvakrát matovali Eötvösa a príliš nezaslúžene vyhrali. Aradáčania si zaslúžili tri body, avšak vo futbale sa nepočítajú šance, ale góly. AŠK: Eötvös, Birmanac (Mijić), Vesin, Prodanović, Ďuríček, Korać, Maksimović, Studen, Petrović (Gál), Nenin, Apostolović Ďalšie výsledky: Zlatica – Tamiš 1 : 4, OFK Stajićevo – OFK Gradnulica 1 : 1, MSK – OFK Klek 0 : 1, ŽFK Banat – Zadrugar 0 : 1, Potisje – Radnički 1911 0 : 1. V nedeľu Aradáčania uhostia celok z dediny Zlatica. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

V Apatíne len 17 divákov! MLADOST (A) – BUDÚCNOSŤ 1 : 3 (0 : 1) Ján Murtin

onečne prišla radosť aj na hosťovaní. Futbalisti Budúcnosti na výbornom trávniku, ale v smutnej atmosfére pred neuveriteľnými 17 (sedemnástimi) divákmi deklasovali niekdajšieho superligistu. Od začiatku zápasu sa videlo, že sú mladí hráči z Hložian lepší, lebo domáci nemohli odohrať

Musí sa aj prehrať MLADOSŤ – TISA 0 : 2 (0 : 2)

čovali v zahadzovaní šancí, čo sa im mohlo vypomstiť, lebo Ljubičić v 73. a 78. min. skvele zneškodnil strely domácich. To vyburcovalo jeho spoluhráčov, aby Poznanović v 83. min. a Danilo Kovačević v 88. min. zabezpečili presvedčivých 0 : 3. V poslednom útoku domáci Zorić z hlbokého postavenia mimo hry skorigoval na 1 : 3. Rozhodca Csongor Szabó z Kuly pre brutálne zákroky trestal troch

Futbalistom Mladosti sa nepodarilo prekonať pevnú obranu Tisy

Samuel Medveď

P Prvá radosť vonku: Danilo Kovačević (prvý zľava)

ani dve − tri úspešné prihrávky. V udieraní po nohách a občas aj päsťami po celom tele Apatínčania sú majstrami. Po niekoľkých zahodených šanciach akciu Poznanovića a Vujinovića presnou strelou do pravého dolného rohu v 15. min. zakončil Stojaković – 0 : 1. V 18. min. Poznanović vybehol pred brankára Rašetu, obišiel ho, zahrával sa, a na bránkovej čiare trafil obrancu Mandarića, čo veľmi rozčúlilo jeho trénera Filipovića. Potom Adámek pripravil šance Stojakovićovi, Vujinovićovi a Danilovi Kovačevićovi, ktoré títo nerozvážne zahodili. Na opačnej strane brankár Ljubičić mal iba jeden úspešný zásah v prvom polčase. V druhom polčase hostia pokra• ŠPORT •

domácich žltými kartami, čo je málo pre spôsob ich hry. V radoch hostí potrestal Dokića, ktorému Mandić vybil dva zuby, a prečo kartu dostal hosť, to hádam vie iba rozhodca. Hanba! V 60. min. domáci brankár Rašeta zranil Vujinovića, keď po odpískanom ofsajde skočil do neho oboma nohami, a hosť s rozťatou nohou musel opustiť trávnik. BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Radosavljević, D. Štefek (Dugonjić), Đ. Kovačević, Dokić, Ralević, Vujinović (Galović), Poznanović, Stojaković (Josipović), D. Kovačević, Adámek V nedeľu o 15. hodine Budúcnosť privíta mužstvo Bačka Pačir. Foto: J. Pucovský

o takmer pol roka muselo sa i prehrať. Mladosť predtým posledný zápas vo Vrbare prehrala začiatkom mája. Tentoraz jej futbalistov prekvapil bojovný a dobre organizovaný tím z dedinky Adorjan neďaleko Kanjiže. Mužstvo Tisy si z dvoch protiútokov, v 12. a 27. min., zabezpečilo dvojgólový náskok, ktorý si zachovalo do konca zápasu. Mladosť sa snažila, zvlášť v prvom polčase, drviť súpera, ale Adorjančania mali najmä v obrane fyzicky dobre pripravených, robustných hráčov v čele s kapitánom Todorovićom. Prvé útoky modrých na začiatku naznačovali, že sa bude bojovať pred bránou hostí. Ilić a Kaňa dvakrát prenikli do trestného územia sprava, ale ich strely obrancovia znemožnili. Veľmi dobrý obranca Tisy Maslovara v 12. min. zaútočil z pravej strany, prízemne zacentroval pred bránu domácich a útočník Šicar loptu ľahko dorazil do siete – 0 : 1. Potom v 20. min. Ilić a v 25. min. aj Đokić, ktorého dobre uvoľnil Kaňa, sa pokúsili zdolať výborného brankára z Adorjanu Tasića. A keď nedáš – dostaneš! Znova protiútok hostí. Tentoraz z ľavej strany v 27. min. prebehol opäť obranca Maslovara, zacentroval, domáci zadriemali a Dragan Šicar druhý raz

prekonal Leňu – 0 : 2. Prvá priama strela Đokića z voľného kopu letela do brány Tisy v 32. min., ale Tasić sa nedal prekvapiť. Nádeje, že sa v druhom polčase niečo v domácom mužstve zmení na lepšie, sa neuskutočnili. Mladosť síce viac útočila na bránu Tisy, najmä keď na trávnik vykročil Kobilarov. Domáci sa snažili nájsť kľúč, ktorým by odomkli bránu hostí. To sa im nedarilo. Súper hral organizovane do konca zápasu a obrancovia znemožnili početné pokusy Đokića, Ilića, Kaňu, Ožváta, Pavlisa... V 88. min. obetavý obranca Maslovara mohol streliť vlastný gól, keď prudkou strelou po centri Kaňu zľava poriadne opečiatkoval brvno brány Tasića. MLADOSŤ: Leňa, Zeljković, Babiak, Rupar (Kobilarov), Jakuš, Nešković (Valentík), Kuntić (Ožvát), Đokić, Ilić, Kaňa, Pavlis Výsledky 8. kola: Bačka – Preporod 7 : 1, Mladosť – Tisa 0 : 2, Sloga – Radnički 1 : 3, Srbobran – Tavankut 3 : 0, BSK – Tekstilac 6 : 0, Mladost (T) – Potisje 2 : 1, Zadrugar – Polet 1 : 1, Mladost (A) – Budúcnosť 1 : 3. Mladosť bude hrať s Preporodom v Novom Žedniku.

41 /4772/ 14. 10. 2017

Foto: J. Pucovský

Šport LOVNÁ SEZÓNA SA ZAČÍNA AJ V LALITI

líšok, ktoré iste narobili veľa škody v lovisku. Všetci súhlasili, že s akciou kynoženia škodcov treba pokračovať a navrhli stimulovať poľovníkov, ktorí sa v tom zúčastňujú. Možno by bolo najlepšie a najprijateľnejšie zabezpečiť im aspoň časť nátóbra 2017 mali bojov, ktoré strovia počas pripomienky na vychádzky do loviska. n e a d e k v á t ny Predseda PS Bažant Dragoslav Brkić informotermín sčítania – na pravé poludval členstvo o aktivitách nie, keď sa, ako PZ Mostonga v Odžatvrdia, nemôže koch, v rámci ktorého dostať skutočný pôsobia všetky spolky v obraz o počte obci. Zároveň pripomeLalitskí poľovníci pred svojím domom, ktorý prenajali tejto atraktívnej nul, že sa členské musí novému nájomcovi zaplatiť najneskoršie do diviny. Už druhý rok Laliťania nebudú poľovať ani na vďaka tomu zvýši aj počet zajacov 1. apríla v roku. Predseda požiadal zajace, lebo tak jednoznačne rozhodli v revíri, a možno aj kvóta pre odstrel poľovníkov, aby si svedomitejšie na spomenutej schôdzi. Povolili im v budúcich poľovníckych sezónach. plnili svoje pracovné povinnosti Pochvalné je to, že sa lalitskí lovci v revíri, a to je predovšetkým údržba síce odstreliť dvadsať zajacov, ale keďže by každý nemal ani jedného v uplynulých mesiacoch, najmä od jestvujúcich a výstavba nových poseucháňa do kapsy, rozhodli sa zriek- žatvy doteraz, zúčastnili v love predov, kŕmidiel a napájadiel pre všetky nuť poľovačky. Nazdávajú sa, že sa dátorov. Výsledok je 58 odstrelených druhy diviny.

Na muške len bažanty Juraj Pucovský

ve skupiny lalitských poľovníkov PS Bažant prvýkrát v novej lovnej sezóne pôjdu do revíra poľovať v nedeľu 15. októbra. Tridsiati traja členovia tohto spolku majú povolenie odstreliť 140 bažantov. V revíri majú nadostač týchto operencov vďaka prírodnému prírastku, ale aj skutočnosti, že vypustili do chotára sto bažantov a ešte toľko prikrmujú vo voliére povedľa loveckého domu. Pre nich tentoraz platí zákaz loviť srnčiu divinu, údajne pre jej nedostatočný počet vo vlastnom lovisku. Lalitskí poľovníci však na pravidelnej jesennej schôdzi v nedeľu 8. ok-

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Polhodinku odolávali... BRATSTVO 1946 – RADNIČKI (Š) 7 : 0 (3 : 0)

L. Pavković

íďania zažili aj ôsmu prehru zaradom. Ani novému trénerovi Nenadovi Matanovićovi sa nepodarilo motivovať a prebudiť nekvalitných hráčov zoskupených zo všetkých strán. Mužstvo Radničkého bolo dobrou príležitosťou Prigrevičanom, aby si na Štadióne Gorana Nesvanulicu vyskúšali strelecké schopnosti. Hostia odolávali iba polhodinku, kým Šveljo v 34. min. nedal prvý gól. Ten istý hráč v 40. min. zvýšil na 2 : 0. Ďalšie góly dali Makar v 41. a 50. min., Nosković v 52. min., Sremčević v 72. min. a Vuković v 90. min. z penalty.

Tomuto tímu FK Radnički je vari všetko jedno, koľko gólov inkasuje, a uzavierame, že ani čelných ľudí vari veľmi netrápi, že klub po ôsmich zápasoch nemá ani jeden bod! RADNIČKI: Duvnjak, Mitrović (Drča), Gardić (Vidović), Miletić, Ćirić, Bojanić, Manojlović, Teofanov, Gudan, Kočijašević, Bogojević Výsledky 8. kola: Bratstvo 1946 – Radnički (Š) 7 : 0, Dunav – Radnički (NP) 1 : 3, Železničar – Borac 3 : 0, Radnički (SM) – Mladost 0 : 3, Bačka 1901 – C. zvezda 2 : 2, Radnički (Z) – Dinamo 1945 0 : 1, Omladinac – Bečej 1918 1 : 4, Cement – Odžaci 5 : 2.

PANČEVO VÍŤAZ. Podkošoví majstri zo Srbska a Rumunska sa zoskupili druhýkrát 7. októbra v Kovačici na turnaji Kovačický október. Okrem veteránov z rumunských miest Temešvár a Lugoj k Pančevu a hostiteľom pribudlo tohto roku aj piate mužstvo starých pánov z Belehradu. K tomu hrali aj hráči z Banátskeho Nového Sela, ktorí posilnili nekompletný celok Temešváru. Každé družstvo zohralo po dva zápasy na medzinárodnom turnaji. Prvým Pančevčanom (na snímke), druhým Belehradčanom a tretím basketbalistom z Temešváru patrili poháre. Odmenili aj najlepšieho hráča Bojana Olasa (Pančevo) a najstaršieho basketbalistu Konstantina Modigu, 64-ročného hráča z Temešváru. J. Šp.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Len dva góly J. Pucovský V 5. kole na štyroch zápasoch diváci videli iba dva góly, presvedčivo najmenej dosiaľ. Strelci boli ináč najúčinnejší v 1. kole, keď sa siete vlnili až 22-krát. Po jednom góle padlo na zápasoch v Svilojeve a v Sombore. Na tom prvom Törekvés premohol lalitskú Panóniu a na druhom sa radovali hostia z Kuly. Výsledky 5. kola: Törekvés – Panónia 1 : 0, Metalac – Sport 0 : 0, Šikara – KFK Kula 0 : 1, Telečka – Dinamo 0 : 0. TÖREKVÉS – PANÓNIA 1 : 0 (0 : 0)

anónia aj na druhom tohtoročnom hosťovaní prehrala, tentoraz v Svilojeve. Hostia úspešne odolávali viac ako hodinu mužstvu, ktoré vlani hralo v Somborskej oblastnej lige. V 66. min. však domáci strelili víťazný gól po voľnom kope. Laliťania tak znovu stratili body z akcie po prerušení hry, ako to bolo aj na dvoch domácich zápasoch, s KFK Kulou a Graničarom. PANÓNIA: Valent, Stolić, Terek (Jovanović), Moguš, Lazić, Stojanović, M. Obradov, Staletović, Šipka, A. Obradov, Šinkarčuk (Majera) V nedeľu Panónia uvíta vedúci somborský Metalac. • ŠPORT •

Masová účasť za pekného počasia

Profesor telesnej výchovy Pavel Urban pred bustou Janka Bulíka

Šprintérska výbušnosť dievčeniec na štarte

27. ULIČNÝ ŠKOLSKÝ BEH V KOVAČICI

Spomienka na Bulíka Ján Špringeľ

anko Bulík (1897 – 1942) bol najlepším športovcom vojvodinských Slovákov v prvej polovici 20. storočia. Vynikajúce podmienky, ktoré mal na rozvíjanie atletiky na gymnáziu v Novom Sade, Bulík naplno využíval. Po prvej svetovej vojne, ešte teda v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, sa stal majstrom a rekordérom štátu v skoku do diaľky a v behu na 100 metrov. Za štyri roky posúval hranicu vlastného skokanského rekordu o 23 centimetrov, pričom tri roky vlastnil a dvakrát zlepšil osobný štátny rekord v skoku do diaľky. Vďaka skokanskému výkonu 650 centimetrov sa Bulík dostal do prípravného tréningového reprezentačného tábora v Záhrebe, ktorý nás mal prezentovať v roku 1924 na Olympijských hrách v Paríži. Nemal

ale šťastie, zranil sa a účasť na Olympiáde zostala pre neho iba snom. Heslo s menom Janka Bulíka sa nachádza v dvoch najprestížnejších juhoslovanských športových publikáciách: Encyklopédii telesnej výchovy a v Športovom lexikóne. Kovačicou dodnes koluje úsmevná historka, že v snahe o to, aby sa čo najlepšie pripravil na skvelé športové výkony, navštevoval sestru v desaťkilometrov vzdialenej Padine tak, že vyštartoval spolu s vlakom. Vďaka svojim bežeckým schopnostiam prišiel do susednej dediny skôr než vlak. Tohtoročný beh sa konal v rámci Detského týždňa 4. októbra. V behu sa zúčastnilo takmer štyristo žiakov a žiačok prvej až ôsmej triedy kovačickej výchovno-vzdelávacej ustanovizne. Riaditeľka ZŠ Mladých pokolení Anička Bírešová a profesor telesnej výchovy Pavel Urban

Posledné metre pred cieľom

vyhlásili, že význam behu je pre súčasné generácie školákov čoraz väčší, majúc na zreteli fakt, že sa deťúrence dnes menej pohybujú na čerstvom vzduchu od predchádzajúcich generácií.

Ostošesť k stupienku víťazov

Víťazi medzi ôsmakmi

Podpora rovesníkov a fanúšikov v cieli

Mužstvo MOMS Pivnica – 4. miesto na 21. Matičnom turnaji vo Vojlovici 2017

Daniel Činčurák, Dávid Šuster, Rastislav Záskalický, Dalibor Milec, Michal Žigmund, Boris Petrović, Rastislav Šuster (stoja zľava); Alen Blažek, Vlastimír Nímet, Vladimír Kuchta, Ivan Kotiv, Alexander Čobrda (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec