Hlas 42 2016 by NVU Hlas ľudu

Erdevícka oberačka

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 15. 10. 2016 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4721/

Z obsahu

15. 10. 2016 | 42 /4721

Uzávierka čísla: 12. 10. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Váha Trepče 5 Srbsko má jasne zadefinovaný cieľ a cestu 8 Uzavreli kapitálne investície na tento rok

10 SLOVENSKO 10 Úcta Michalovi Kováčovi

11 ĽUDIA A UDALOSTI 13 Ozajstná detská rieka 15 O hrozne a víne 18 Snažia sa zachovať evanjelickú vieru

Pri príležitosti nadchádzajúceho Dňa Hlasu ľudu a okrúhleho stola o menšinovom novinárstve riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak a zodpovedná redaktorka týždenníka Hlas ľudu Vladimíra DorčováValtnerová mali na Veľvyslanectve SR v Novom Belehrade stretnutie s veľvyslankyňou Dagmar Repčekovou a jej zástupcom Petrom Suskom. Bola to príležitosť zmieniť sa aj o viacerých aspektoch vzťahov dvoch krajín. (s. 5 – 7) O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Október a pekné slovo

23 MOZAIKA 23 Každá zbierka je svojrázna 26 Pohľadnica z ostrova Pag 30 Cuketový slaný koláč

31 KULTÚRA 32 Transformácie imaginácie 33 Birds in the House v Petrovci 34 Nevyhnutne potrebujeme slovenské knihy

„Elektrina a poézia nie sú si ani tak veľmi vzdialené. Oba javy sú neuchopiteľné,“ povedal okrem iného ctiteľom svojho diela i pekného slova inžinier, ale aj básnik, prozaik, esejista, publicista, prekladateľ a matičiar Ján Labáth (na snímke sedí v prvom rade v strede) na literárnom večierku, ktorý k jeho 90. narodeninám v stredu 5. októbra v sieni Šafárika usporiadali Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a MOMS Nový Sad. (s. 31) A. Francistyová

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Valia sa čierne mračná 47 Nepripravený na čas nadstavený 51 Okamihy všedné a nevšedné Autorka titulnej fotografie: Danuška Berediová

Posviacku obnoveného evanjelického chrámu a 60. výročie Oltárneho krúžku žien veľkolepo a slávnostne oslávili v Petrovci v rámci nedeľných bohoslužieb minulú nedeľu. (s. 19) J. Čiep

Editoriál

Samotárstvo v starobe

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová



Krajina starých. Aj tak by sa v posledných rokoch mohlo nazvať Srbsko.

mpirické údaje Republikového štatistického ústavu hovoria o tom, že priemerný vek obyvateľov našej krajiny sa z roka na rok šplhá na vyšší stupienok. V roku 2002 číslo, ktoré opisuje priemerný životný vek, vynášalo 40,2, o deväť rokov neskoršie 41,6 a v roku 2014 už 43. Starnutie populácie zaznamenáva stály rast, a to nielen u nás, veď celá Európa pociťuje túto demografickú výzvu. Európska komisia predpovedá, že ak sa rázne nezakročí v oblasti sociálnej politiky, percento starých ľudí sa v EÚ do roku 2030 zvýši z 27,8 na 50,1 %, čo znamená, že na každú osobu vo veku nad 65 rokov budú pripadať 2 až 4 osoby v produktívnom veku. Práve táto skutočnosť prináša výzvy v sociálnej a hospodárskej oblasti tak v EÚ, ako aj u nás, lebo všetci vieme, že sa hospodárstvo globalizuje, technológia sa svetelnou rýchlosťou rozvíja, život digitalizuje. To treba všetko sledovať, zo dňa na deň sa prispôsobovať zmenám, svižne preskakovať rozvojové stupienky. Uznáme, uvedené transformácie či metamorfózy spôsobujú ujmy na zdraví človeka. Každá spomenutá a nespomenutá mentálna alebo fyzická aktivita urobí aspoň jednu vrásku na čele alebo na srdci. S viac krížikov na chrbte človek „ľahšie“ ochorie. Starý človek, a všetci, dajbože zdravia, raz budeme starí, častejšie podlieha chronickým ochoreniam, ktoré z neho robia funkcionálne závislého člena spoločnosti. A nielen to. Ľuďom poznačeným starobou hrozí riziko rozličných foriem zlého a neľudského vzťahu k nim. Zvlášť v rurálnych prostrediach v Srbsku sa o nich takmer nemá kto postarať, a niežeby obrániť ich pred útokmi ne-ľudí. Ich najbližší za lepším živobytím sa utiekajú do miest, veď pre spoločnosť sú čoraz príznačnejšie migrácie z dediny do miest, alebo sa vysťahujú do zahraničia. Mnohí naši starší spoluobčania, namiesto toho, aby dlhší životný vek pociťovali ako skutočný úspech celého ľudstva, jeseň svojho života prežívajú v samote, bez šálky teplého rozhovoru a s pocitom trpkosti, že možno práve oni sú tí, ktorí „zaťažujú“ aj tak slabú chrbticu (srbského) hospodárstva a ekonomiky. A to si nezaslúžili, lebo aj oni kedysi boli nositeľmi produktívnej sily, budovali, stavali, robili. Prinajmenšom by sa im mala preukázať úcta. Na začiatok stačí použiť slovíčko ĎAKUJEM, ktoré otvára dvere k plnohodnotnému životu v šedinách. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  42 /4721/ 15. 10. 2016

Týždeň 

InPress

Váha Trepče

Migrácie Jasmina Pániková

tečenecká kríza, ktorej sa nevyhla ani naša krajina, zapĺňa priestory v našich médiách už vyše roka. Niekedy intenzívnejšie, občas trochu menej, ale predsa sa o tom hovorí. Avšak či hovoríme o migráciách príslušníkov menšinových spoločenstiev? Menšinové médiá – áno, médiá v jazyku väčšinového národa – sotva. A tie migrácie sú prítomné. Ešte pred tromi rokmi maďarský pas dostalo 60-tisíc našich občanov. To ale neznamená, že sa vtedy 60-tisíc občanov Srbska odsťahovalo do Maďarska, ale domyslime si, koľko občanov za tri roky dostalo maďarské občianstvo a koľko percent sa určite vysťahovalo. Slovenská republika zatiaľ neudeľuje občianstvo spôsobom, akým to robia ich južní susedia, a niet ani náznaku, že bude, ale aj napriek tomu prítomné je vysťahovanie príslušníkov našej menšiny do krajiny predkov. Odchádzajú všetci. Mladí, starší, celé rodiny. Dokonca aj deti do stredných škôl, pre ktoré sa predpokladá, že na Slovensku budú pokračovať aj vo vysokom vzdelávaní, a potom... Záver nám je známy. V predminulom čísle nášho týždenníka sme uvideli údaj, že do 21. septembra vo Veľvyslanectve Slovenskej republiky bolo podaných 1 100 žiadostí o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Od začiatku tohto roku z našej najslovenskejšej dediny – z Padiny – sa vysťahovalo zhruba 25 rodín. Situácia viac než alarmujúca! Nedávno vo verejnosti odznel komentár vzťahujúci sa na zánik Učiteľskej fakulty v Báčskom Petrovci. Zánik hociktorej, zvlášť vzdelávacej, inštitúcie je zdrvujúci, ale zamyslime sa aj nad otázkou, koho budú vzdelávať naše ustanovizne, keď nás je tu čoraz menej?

www.hl.rs

168 HODÍN

Oto Filip

ažko povedať, čím to presne je, no čas nehrá do karát normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny. Namiesto odbúdania problémov pribúdajú nové ohniská nesvárov, miesto porozumenia nastúpila ešte hlbšia nedôvera. Pohár trpezlivosti sa začal prelievať v uplynulých dňoch, hlavne pre podmieňovanie Bruselu, aby sa Belehrad zriekol vlastníctva nad Trepčou a Telekomom. Na pláne širšom tie dva významné subjekty sa javia ako akýsi vstup do scenára odňatia srbského majetku na Kosmete, ktorého hodnota sa odhaduje na dvesto miliárd eur. Ak je už dávno jasné, ako sa Priština správala a ako sa bude správať aj naďalej, nemožno sa nepriznať aj k vlastnému kúsku viny. Od dosť častého oneskoreného reagovania na ťahy, o ktorých sa dalo vopred predpokladať, čo prinesú, po napríklad to, že v tomto storočí azda všetky vlády viac dbali na vlastné, než na širšie štátne záujmy. Následok: dolu vodou odišlo takmer všetko, na čo Srbsko malo nárok zachovať vo vlastníctve. Riaditeľ Fóra pre etnické vzťahy Dušan Janjić sa nazdáva, že je aj to súčasťou Bruselskej dohody a že sú preto reagovania Belehradu oneskorené. O uvedenej dohode, okolo ktorej sa všetko točí, je hlavne známe to základné: kedy je a kým podpísaná, ako



aj základné rámce toho, čo prináša. Čo sa v nej alebo či sa v nej vôbec hovorí o majetku, nie je akosi známe. No ak je čert v detailoch, tak nám tie ešte dlho nebudú dať na pokoji spať. Selektívne uplatnenie dohody v duchu jeden môže a druhý nie je skôr pravidlom ako výnimkou. Kým je Spoločenstvo srbských obcí stále v nedohľadne, v rovine druhej svetlo sveta nedávno uzrel Zákon o Trepči v Zhromaždení Kosova, podľa ktorého tento kombinát bude na 80 percent vo vlastníctve prištinského vedenia, kým 20 percent účastín majú dostať zamestnanci. Udialo sa to napriek ostrým protestom Belehradu, napriek protestom srbských baníkov, ako aj srbských ministrov vo vláde Kosova a poslancov Srbskej listiny, ktorí po uvedenom rozhodnutí zmrazili svoju účasť a funkcie v dočasných kosovských inštitúciách. Riaditeľ Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu Marko Đurić oznámil, že je rozhodnutie o konfiškovaní Trepče neplatné a že vláde Srbska navrhne požiadať v súvislosti s vyhrotenou situáciou o súrne zvolanie schôdze Bezpečnostnej rady Spojených národov. Belehrad, nachádzajúci sa v akomsi sendviči medzi nárokmi Prištiny a stanoviskom Bruselu, že si každý dialóg vyžaduje dvoch, opakuje, že bude právne a politicky bojovať za svoj majetok a že nebude mlčať o

krivdách, ktoré sa páchajú. Začiatkom týždňa na túto tému, ako aj na tému Dohody o telekomunikáciách premiér Aleksandar Vučić mal celý rad konzultácií. Po nich nasledovala utorková schôdza vlády Srbska, na ktorej ona schválila rozhodnutie o anulovaní všetkých právnych následkov aktov a skutkov dočasných inštitúcií samosprávy v Prištine, vzťahujúcich sa na právnické a faktické postavenie Trepče. V tom istom čase poprední politici v Prištine, od premiéra Isu Mustafu po ministerku poverenú dialógom Editu Tahiriovú, vyzdvihujú, že sa o „majetku Kosova nebudú rozprávať v Bruseli“, naznačujúc, že ide o „hotovú vec a červenú líniu, ktorú nemienia prekročiť“. Okrem absencie ústretovosti znepokojuje aj mlčanie viacerých relevantných medzinárodných činiteľov. Normalizácia, ako samotný názov vraví, by sa mala konať za akceptovateľnej účasti oboch strán, prostredníctvom dialógu a kompromisu. Hoci je možných scenárov, ako sa dostať z krízy niekoľko: medzinárodná arbitráž, nátlak vplyvných, rozhovory Belehradu a Prištiny na túto tému, jasné je, že z druhej strany nie je žiaden záujem. Keď to vystane, všetko sa ľahko zvrhne na politiku ultimát a jednostranných východísk. Tie spravidla boli na škodu Srbska. Stáva sa i Trepča tou obrovskou váhou, ktorá môže pritlačiť nielen vzťahy Belehradu a Prištiny, ale aj proces eurointegrácie, ktorý (aj) od nich závisí? Žiaľ, pravdepodobnosť je čím ďalej, tým väčšia.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

SLAVIŠA TATOMIROVIĆ, PODPLUKOVNÍK, VOJSKO SRBSKA

Môžu nám byť vzorom Oto Filip – Ako spoluautor monografie 140 rokov Vojensko-zemepisného inštitútu ako vnímate tradíciu, vrátane niekdajších podmienok pôsobenia odborníkov? – My sa ako ľudia z technického odboru dívame a všímame si vzory v technikách a výdobytkoch tých, ktorí pôsobili pred nami. Vzorom nám je zvlášť to, v akých podmienkach niekdajší odborníci dokázali pracovať.

Informačno-politický týždenník

Takmer všetci sa najčastejšie sťažujeme na podmienky, aké máme, no tie, ako je známe, nikdy neboli, ani nie sú ideálne. Netreba zabúdať, že naši predchodcovia pôsobili aj počas vojen, v neadekvátnych pomeroch, v stane alebo na lúke napríklad. My predsa dnes robíme v oveľa lepšej situácii. Treba dúfať, že to tak aj zostane. Naši predkovia museli do zverených úloh vložiť celého seba, pridať viac toho osobného, obetovať sa, byť často ďaleko od rodín, aby

na odbornom pláne mohli dosiahnuť to, čo je aj dnes konštantou. V každom prípade nám môžu byť vzorom, keďže sa vždy snažili vlastnými silami, bez opierania sa o cudzie činitele, vypracovať to, čím boli poverení. Ide najmä o mapy našej krajiny, ktoré potom slúžili aj iným službám, tak tým vojenským, ako aj civilným. • TÝŽDEŇ •

NAŠE INTERVIEW: ING. DAGMAR REPČEKOVÁ, MIMORIADNA A SPLNOMOCNENÁ VEĽVYSLANKYŇA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE

Srbsko má jasne zadefinovaný cieľ a cestu Oto Filip

Zastupiteľskom úrade SR v Berlíne. V rokoch 1999 – 2005 je zase na Ministerstve hospodárstva SR, pri konci tohto obdobia ako hlavný štátny radca odboru EÚ záležitostí. V rokoch 2005 – 2007 bola riaditeľkou odboru medzinárodnej ekonomickej spolupráce na Ministerstve zahraničných vecí SR. Od roku 2008 do roku 2012 pôsobila ako mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa SR v Rumunsku a v Moldavskej republike. Pred príchodom do Srbska v auguste 2015 bola od roku 2012 do vlani generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Jej znalosť jazykov siaha od angličtiny a nemčiny po ruštinu a rumunčinu. Viac príležitostných prejavov mala

lovenskí diplomati v Belehrade nemajú to ľahké. Nielen pre tunajšie vnútropolitické okolnosti poznačené krízou a reformami a eurointegráciou ako východiskom, ale aj pre riadne komplikované regionálne pomery či pre nutnosť venovať sa sústavne celému komplexu otázok, siahajúcich od politiky, cez ekonomiku po kultúru, žitie, pôsobenie, občas i problémy slovenskej menšiny. Pani Ing. Dagmar Repčeková, mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa SR v Srbsku, je u nás vyše roka. Za ten čas zdolala obdivuhodný kus práce, stovky stretnutí, rokovaní, kariéry pôsobila v Bavlnárskych rozhovorov, týkajúcich sa tak závodoch v Ružomberku, v Tesla zveľaďovania celkových vzťahov Orava Nižnej, v TelekomunikačBratislavy a Belehradu, ako aj nej správe Košíc. V rokoch 1985 – oblasti eurointegrácie či hospodárskej spolupráce dvoch priateľských krajín. Aj tento pondelok mala až dve významné stretnutia: s ministerkou Jadrankou Joksimovićovou, poverenou otázkami eurointegrácie, ktorej tlmočila jasnú podporu Slovenska pre otvorenie nových prístupových kapitol. Druhé bolo s podpredsedníčkou vlády a ministerkou stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Zoranou Mihajlovićovou a vzťahovalo sa na zveľaďovanie spolupráce dvoch krajín, najmä v oblasti infraštruktúry Pár dní po príchode do Srbska koncom vlaňajšieho augusta či dopravy. Ekonomiku možno vlastne označiť za prvú voľbu 1990 je už v ZDROJ Bratislava ako už aj v srbčine, prvý pri stretnutí a odbor pani Dagmar Repčeko- technicko-prevádzkový námest- s prezidentom Tomislavom Nivej. Z jej bohatého pracovného ník a riaditeľka odboru privatizá- kolićom začiatkom vlaňajšieho a diplomatického životopisu len cie. Tie ďalšie roky, 1991 – 1994, septembra. Tým sa aj začalo niekoľko hlavných segmentov. je riaditeľkou odboru vyspelých toto interview. V septembri uplynul rok, Titul Ing. získala na Obchodnej ekonomík na Ministerstve hosfakulte Ekonomickej univerzity v podárstva SR. Potom päť rokov čo ste odovzdali poverovacie Bratislave. Na začiatku pracovnej pôsobila v MZV, ako radca na listiny prezidentovi Nikolićovi. • TÝŽDEŇ •

S akými pocitmi ste prichádzali, zvlášť pretože ste nastúpili po osobnostiach, ktoré hlboko poznačili slovensko-srbské vzťahy, ako je Miroslav Mojžita, Miroslav Lajčák, Igor Furdík, Ján Varšo... – Vzťah medzi dobou a osobnosťami v nej je dialektický, navzájom sa ovplyvňujú, spolupôsobia. Doba si žiada osobnosti, poznačí ich, a ony ju na oplátku pomáhajú ovplyvňovať, formovať. Funkciu veľvyslankyne v Srbsku som preberala v období, keď Srbsko nie je v explicitnom konflikte so svojimi susedmi, keď naň nie sú uvalené sankcie či embargá, keď sa nezmieta vo vnútornej kríze identity a občianskych nepokojov. Srbsko má dnes jasne zadefinovaný cieľ, a aj cestu, ktorá k nemu povedie. To, samozrejme, neznamená, že by som zatvárala oči pred problémami, s ktorými sa táto krajina dennodenne borí: vysoká nezamestnanosť, slabá vymožiteľnosť práva, nedostatok zahraničných investícií, navrstvená korupcia a mnoho ďalších. Dôležité je však, že Srbsko vie, kam chce patriť, a uznáva, čo všetko musí pre daný cieľ urobiť. Ak porovnám svoje očakávania spred roka s realitou dneška, tak musím povedať, že som príjemne prekvapená pokrokom, ktorý Srbsko dosiahlo – a som hrdá na to, že jedny z najdôležitejších kapitol v prístupovom procese k EÚ – kapitoly 23 a 24, týkajúce sa slobôd, spravodlivosti a právneho štátu – sa podarilo Belehradu otvoriť práve počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Na druhej strane – mám rada túto krajinu, jej oby-

42 /4721/ 15. 10. 2016

>>>

Týždeň >>> vatelia sú často priateľskejší a v mnohom otvorenejší než ľudia u nás doma, a preto by som si priala, aby ich životná úroveň rástla rýchlejšie a životné istoty sa ukotvovali pevnejšie. Lenže na to treba nielen odvahu a víziu

Obdivujem spôsob, akým Srbi pristupujú k migrantom. Chápem korene ich postoja v migračných vlnách, ktoré sa periodicky valili regiónom v období vojen na Balkáne, ale aj tak snímam pomyselný klobúk pred toleranciou, ktorej sme v týchto končinách svedkami. Ale späť k vašej

Srbsku v tých oblastiach európskej integrácie, v ktorých máme bohaté skúsenosti z vlastného prístupového procesu. To platí tak pre obdobie šiestich mesiacov, počas ktorých predsedáme Rade EÚ, ako aj v ostatnom čase. Naše aktivity by sa dali rozdeliť do troch hlavných oblastí: politické, ekonomické a kultúrno-spoločenské. V tom prvom košíku je nesporne angažovanie sa Slovenska pri otváraní kapitol acquis communautaire – už spomínané 23 a 24, pripravená je aj kapitola 5 (verejné obstarávanie) a dúfam, že do konca roku sa nám podarí otvoriť aj ďalšie dve, ktoré sa týkajú vzdelávania, kultúry a vedy. Rozpracovali a podpisom sme uzavreli dohodu o spolupráci v oblasti reformy verejnej

Pazaru a Nišu; v Belehrade sme zorganizovali Deň otvorených dverí na veľvyslanectve, kde sme sa návštevníkom snažili priblížiť základné fakty o našom predsedníctve, zorganizovali sme prezentáciu slovenských vín, koncerty slovenských hudobných telies a rad ďalších aktivít do konca roka. A áno, program je to pomerne náročný, ale nesťažujeme sa. Slovensko-srbské historické, politické, kultúrne vzťahy sa celkovo hodnotia ako nadštandardné. Čo podnikať, aby to konštatovanie platilo aj v ekonomickej sfére? Ktoré odvetvia možno v tom označiť za perspektívne? – Podľa údajov Národnej banky Srbska dosiahli investície zo

Písal sa začiatok septembra 2015: Z odovzdania poverovacích listín prezidentovi Tomislavovi Nikolićovi

politických elít, ale aj tvrdú prácu a odriekanie más. Vytvára sa však zdanie, akoby bežní občania už viac nemali kam tie opasky uťahovať. A v tom vidím obrovský problém. V čom sa Srbsko za ten rok podľa vás najvýraznejšie zmenilo? Plynie vám čas rýchlo u nás? – Až prirýchlo! Mala som v úmysle zorganizovať oveľa viac podujatí, než mi vír udalostí za tých 12 mesiacov dovolil. Dynamika vývoja nielen v Srbsku a nielen na Balkáne, ale v Európe a na celom svete nám neumožňuje zastaviť sa, vydýchnuť, pozrieť sa na fakty a súvislosti medzi nimi z odstupu, s nadhľadom. Stačí sa pozrieť len na migráciu: kto by si bol pred rokom pomyslel, že ani za bezmála 20 mesiacov nebudeme schopní nájsť odpoveď na migračnú krízu? Mimochodom, je obdivuhodné, že kým migračná otázka otriasa základmi i demokracie v mnohých krajinách západnej Európy – Nemeckom začnúc a Maďarskom končiac – v Srbsku žiadnym spôsobom neovplyvňuje verejný diškurz.

www.hl.rs

otázke: myslím si, že najväčší pokrok za ten rok dosiahla táto krajina v ekonomickej oblasti, v ukazovateľoch ekonomického rastu, v postupnom znižovaní astronomického verejného dlhu, v privatizácii štátnych podnikov, v redukcii deficitu štátneho rozpočtu. Možno to všetko ešte ľudia necítia na svojich peňaženkách, ale sú to kroky správnym smerom. Bez nich by Srbsku hrozilo len ďalšie zadlžovanie a ekonomika by upadala do zostupnej špirály. Chcem veriť, že indikovaný vzostupný trend bude udržateľný a nepremení sa len na bublinu, ktorá onedlho praskne. Slovensko je toho času predsedajúcou krajinou Rady Európskej únie. Zrejme si to vyžaduje zvýšenú angažovanosť, vrátane veľkého vypätia síl. V akých všetkých smeroch sa na tomto pláne angažujete? – Asi v tomto rozhovore nemusím osobitne zdôrazňovať, že Slovensko malo a má veľmi dobré vzťahy so Srbskom. Naším cieľom je všestranne napomáhať politický dialóg medzi Belehradom a Bruselom, asistovať

Informačno-politický týždenník

Na vlaňajšom decembrovom krajanskom stretnutí v Ambasáde SR v Novom Belehrade sa zúčastnil aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák

správy, pripravená je spolupráca aj v oblasti fiškálnej decentralizácie. Podpísali sme dohodu o spolupráci v oblasti školstva a výskumných inštitúcií oboch krajín. V oblasti ekonomickej pripravujeme inovačné fórum a seminár na podporu spolupráce v oblasti vedy a výskumu; veľkú pozornosť venujeme riešeniam v oblasti odpadového hospodárstva, osobitne čističiek odpadových vôd a sľubne sa črtá kooperácia aj vo sfére alternatívnych energií a obnoviteľných zdrojov. Z kultúrno-spoločenských aktivít chcem vyzdvihnúť slovenské filmy, ktoré sme predstavili publiku v Belehrade a okolí, a chystáme sa s nimi spolu s výstavou slovenskej BIBIANY aj do Nového Sadu, Nového

Slovenska v období 2005 – 2013 celkovo 80 miliónov eur, čo Slovenskú republiku dostalo na 18. miesto spomedzi všetkých zahraničných investorov. V roku 2014 predstavovali zahraničné investície zo Slovenska sumu 0,84 milióna eur a v prvom polroku 2015 táto suma vzrástla na 4,7 milióna €. Investície sa sústredili najmä do odvetvia energetiky, ale záujem narástol aj o železničnú dopravu, projekty v oblasti životného prostredia (najmä vodného manažmentu) a ďalšie. Som presvedčená, že tak, ako bude postupovať stabilizácia podnikateľského prostredia v Srbsku – ruka v ruke s posilňovaním vymožiteľnosti práva, flexibilnejšou daňovou politikou a ďalšími nástrojmi – bude rásť aj • TÝŽDEŇ •

záujem slovenských spoločností o vstup na srbský trh v takých sektoroch, ako je cestovný ruch, textilný priemysel, spracovateľský priemysel v potravinárstve, energetika či lokálne služby. Indikácie z našej podnikateľskej sféry v tomto smere už evidujeme. Slovensko je automobilovou veľmocou v Európe a dokážem si predstaviť, že práve odtiaľto by mohli výrobcovia dodávať diely a komponenty pre automobilky na Slovensku. Bilaterálny obchod v roku 2014 predstavoval objem 505 miliónov eur; mojou ambíciou je prispieť k tomu, aby do konca môjho štvorročného mandátu táto výmena významne vzrástla. Jedným z mostov spájajúcich Bratislavu a Belehrad je i slovenská menšina. Stačili ste spoznať jej dejateľov vo väčšine prostredí? Ako hodnotíte úroveň menšinových práv, aj celkovo, aj v kontexte prístupovej kapitoly 23?

som Kovačicu aj Petrovec, Starú Pazovu aj Kulpín, Kysáč aj Padinu, Selenču, a rad obcí a miest, ktorých výpočet by zabral príliš veľa miesta. A plánujem v navštevovaní týchto miest pokračovať aj ďalej, pretože starostlivosť o krajanov je jeden z rozmerov slovenskej diplomacie v Srbsku. Krajania sa mi zverujú so svojimi problémami; trápi ich existenčná neistota, nedostatok pracovných príležitostí, tzv. tichá emigrácia, vyľudňovanie dedín, odchod mladých do zahraničia za prácou a lepším životom. Kde môžem, snažím sa pomôcť. Faktom však je, že tak ako do tanca treba dvoch, aj tu potrebujem na druhej strane pomocnú ruku, osobu alebo inštitúciu, ktorá nám bude partnerom a s ktorou sa môžeme spoločne pokúsiť presadiť lepšie podmienky pre Slovákov vo Vojvodine. Žiaľ, v poslednom čase sme svedkami viac nesváru, hašterenia a politikárčenia medzi repre-

naše úsilie, keď sa opakovane musíme domáhať odpovedí na naše telefonáty, listy či e-maily so žiadosťami o postoj, vysvetlenie či stanovisko Národnostnej rady? Takto nám nezostáva iné, len konštatovať, že Slováci v Srbsku sú zrejme so svojimi národnostnými právami spokojní. Inak by asi komunikácia so mnou a veľvyslanectvom bola živšia, dynamickejšia a zmysluplnejšia, než tomu tak je v súčasnosti.

ako keby strach z budúcnosti ochromil odvahu skúsiť to, vymyslieť niečo, čo bude fungovať v malom, povedzme rodinnom podniku. Následne sa môžeme pokúsiť prilákať investora peniazmi, pomocou ktorých by sa rozšírila výroba či služba a zamestnali ďalší ľudia. Takto sa len rozpredá pôda a osoh krátkodobý a minimálny. Chápem, že na založenie podniku je potrebný začiatočný kapitál. Aj preto

Z aprílového Salónu kníh, na ktorom účinkovala aj bratislavská Bibiana

Na sklonku septembra prebiehalo stretnutie veľvyslankyne Dagmar Repčekovej s predsedom Zhromaždenia APV Istvánom Pásztorom

– Najprv odpoviem na prvú otázku: doslova každý deň dostávam v pošte aspoň jednu pozvánku na niektoré z podujatí organizovaných združeniami a spolkami slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku vo vojvodinských obciach a mestách, a verte, že hovorím úprimne, že ak mi to môj pracovný kalendár čo i len trošku dovolí, vždy pozvanie prijmem a vycestujem k vám. Nepamätám sa, kedy som naposledy strávila víkend v Belehrade... Spoznala • TÝŽDEŇ •

zentáciou Slovákov v Srbsku, než konštruktívneho postoja a snahy o koordinované riešenie problémov. Ako môžeme hodnotiť úroveň menšinových práv v kontexte kapitoly 23, keď k Akčnému plánu pre národnostné menšiny, ktorý koncom minulého roka vypracovávala pracovná skupina pod gesciou Ministerstva spravodlivosti, aj napriek mnohým urgenciám sme nedostali stanovisko slovenskej národnostnej menšiny? Ako môžeme pomáhať a koordinovať

V akej miere sú predošlé predstavy o slovenskej národnostnej menšine zhodné s tým, čo ste zastihli po príchode? Súhlasíte s konštatovaním, že ide o najzelenšiu vetvu Slovákov v zahraničí? – Neviem, či o najzelenšiu, ale s určitosťou môžem povedať, že o najhúževnatejšiu na celom strome. Žiaľ, väčšinu zelených lístkov, ktoré z nej vyrastú, odnesie vietor do inej záhrady. Chápem, že ide o to, že strom treba strihať, štepiť, hnojiť... alebo bez podobenstiev, že je potrebné otvárať ekonomické príležitosti, ak chceme mladých udržať. Nepochopiteľné však pre mňa je, že mnohí aj v slovenskej komunite akoby očakávali, že zo Srbska či Slovenska niekto sám od seba príde s obrovským balíkom peňazí a rozhodne sa, že ich utratí práve tu a teraz, niečo postaví a zamestná všetky voľné ruky v obci. Takto to nefunguje. Aj strom keď chcete zasadiť, musíte mu dať živnú pôdu. Peniaze prídu tam, kde je talent a nápad. V našich obciach vo Vojvodine

mám v úmysle zorganizovať rad seminárov a workshopov, ktoré by naučili ľudí, ako využívať fondy, ktoré sú dostupné – či už v rámci srbskej schémy, alebo v rámci prístupových fondov EÚ. Počas mandátu ste absolvovali celý rad stretnutí s našimi dejateľmi. Ktorý z našich politikov na vás zvlášť zapôsobil a čím? – Stretla som sa už takmer so všetkými srbskými predstaviteľmi a ten dojem bol pozitívny. Každý z nich sa úprimne snaží o riešenie problémov zvereného rezortu a každému leží budúcnosť Srbska v srdci. Možno na mňa zapôsobila najviac trojica žien, ktorej úlohou je doviesť Srbsko k členstvu v Európskej únii – ministerka Joksimovićová, hlavná vyjednávačka Miščevićová a vedúca úradu pre európsku integráciu Milenkovićová. Je za nimi ozajstný kus práce a všetky tri idú húževnato za cieľom, ktorý si vytýčila táto vláda a s ktorým sa stotožnila srbská spoločnosť, a tým je európska budúcnosť Srbska.

42 /4721/ 15. 10. 2016

Týždeň V NRSNM PODPÍSALI ZMLUVY O VYKONÁVANÍ PRÁC

chová prízvukovala, že prostriedky využijú na úpravu vedľajšej budovy a poďakovala sa výboru a rade, že si plánovali takéto akcie, vďaka ktorým sa objekty, ktoré slúžia na zachovávanie slovenskosti, dajú do poriadku. Anna Bagľašová zdôraznila, že v roku a v Binguli. 2014 NRSNM kúpila dom Ako preda dala na používanie Kulseda výboru túrnemu centru, MOMS Branislav KuAradáč, Spolku žien Ruža lík povedal, na a iným aradáčskym spolrekonštrukciu kom a peniaze využijú na budovy SKOS výmenu strechy. Predseda v Erdevíku SKOS Erdevík Ondrej Berada vyčlenila rédi pripomenul, že na milión dinárov, celkovú úpravu miestna rekonštrukností potrebujú 40-tisíc ciu Domu Maeur a prostriedky z rady tice sloven- Podpísali tri zmluvy úhrnnej hodnoty 1 700 000 dinárov ohodnotil ako výborné na skej v Srbsku začiatok niektorých prác. lémy rekonštrukcií priestorov. „V Ľudovíta Mišíka, presnejšie na Pripomíname, že opravným úpravu vedľajšej budovy, ur- novembri znovu vyzveme všetky čili 500-tisíc dinárov, a keď ide naše kultúrno-umelecké spolky, rozpočtom vlády AP Vojvodiny o Kultúrne centrum v Aradáči aby nám ozrejmili, ktoré prá- zabezpečili dodatočné prostriedvyčlenili 200-tisíc dinárov a tie ce je ešte nevyhnutné vykonať ky aj pre národnostné rady. Zaubudú využité na rekonštrukciu a ktoré ihneď zaradíme do plánu jímalo nás, či budú možnosti na a programu rady pre budúci rok,“ podobné projekty do konca roka. strechy. Predsedníčka Anna Tomanová- povedala Tomanová-Makanová. Predsedníčka rady povedala, že Samozrejme, podpisovatelia zatiaľ nedostali informáciu o roz-Makanová zdôraznila, že takýto spôsob postupnej podpory zmlúv vyjadrili vďaku za podporu vrhnutých prostriedkoch a iba slovenských prostredí sa ukázal a ozrejmili, na ktoré účely budú po tom rozhodnutí a podpísaní ako veľmi dobrý a v určitých pro- využité prostriedky. Predsedníč- zmluvy budú môcť rozhodovať strediach už celkom riešili prob- ka MSS Katarína Melegová-Meli- o prostriedkoch.

Uzavreli kapitálne investície na tento rok Jasmina Pániková

a začiatku tohto roku si Výbor pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM stanovil plán a program, do ktorého, podobne ako aj počas minulých rokov, zaradili aj finančnú podporu kapitálnych investícií v slovenských dedinách. Vo štvrtok 6. októbra prebiehalo ďalšie kolo podpisovania zmlúv, čím vlastne aj ukončili podporu tohto druhu investícií na tento rok. Zmluvy o vykonávaní prác NRSNM podpísala s Maticou slovenskou v Srbsku, Kultúrnym centrom Aradáč a Slovenským kultúrno-osvetovým spolkom v Erdevíku. V mene podporených spolkov, respektíve inštitúcie zmluvy podpísali Ondrej Berédi, Anna Bagľašová a Katarína Melegová-Melichová. Pripomíname, že v tomto roku NRSNM podporila kapitálne investície aj v Dobanovciach, Hajdušici, Silbaši

NESPOKOJNÍ ŠTUDENTI NOVOSADSKEJ UNIVERZITY

Legálna krádež peňazí? J. Pániková

edy sú študenti najšťastnejší? Samozrejme, keď sa zapíšu na vysokú školu a keď po niekoľkých rokoch majú diplom v rukách. Ten prvý dôvod na šťastie predovšetkým platí, ak hovoríme o študentoch, ktorých školenie sa financuje z rozpočtu. Lenže aj ich šťastie netrvá zaveľa. Začína ubúdať na intenzite už pri zápise do prvého ročníka. Keď k tomu pridáme prihlášky skúšok, overenie semestra atď. dostaneme sa k hodnote zhruba 16-tisíc dinárov. A pozor, hovoríme o tzv. rozpočtových študentoch. Oveľa horšie na tom sú študenti – samoplatcovia. Rozhodnutím Rady Univerzity

www.hl.rs

v Novom Sade do pravidelných služieb, ktoré poskytuje vysokoškolská ustanovizeň, patria prednášky, cvičenia, najmenej jedna prihláška skúšky a administračno-odborné služby súvisiace s pôsobením fakulty. Ako nám v študentskom hnutí povedali, tieto služby sú regulované školným, resp. rozpočtovým statusom pre jeden školský rok a fakulty by ich nesmeli dodatočne naplácať. A naplácajú. Revoltovaní študenti z toho dôvodu žiadajú, aby sa utrhlo naplácanie prihlášky skúšok, overenia semestra atď., keďže je to zahrnuté do pravidelných trov študovania, ktoré sú hradené buď zo školného, alebo z rozpočtu. Bývalý minister školstva

Informačno-politický týždenník

Srđan Verbić počas svojho ministerského pôsobenia vyhlásil, že do pravidelných trov patria zápis do Na ukončenie fakulty sú okrem vedomostí nasledujúceho roční- potrebné aj financie. Hotovosť alebo ka, overenie semestra, kreditné karty – nie je dôležité. dve prihlášky skúšok, (Foto: Gendebtcartooncomm) ako aj vypracovanie a obhajoba záverečnej práce. Ako uplatniť sankcie, avšak ak študent vtedy povedal, naplácanie týchto zmešká uhradiť svoje finančné záväzky, vieme, čo nasleduje. služieb je nezákonné. Novosadskí študenti spolu s koZákonné alebo nie, fakúlt sa to, zdá sa, veľmi netýka. Keďže legami z Univerzity v Belehrade majú vlastnú autonómiu, robia plánovali v stredu 12. októbra tak, ako im vyhovuje. A uznaj- verejne prejaviť svoju nespokojme, rodičovské peňaženky sú nosť s počinmi fakúlt. Plánovaný zaručeným spôsobom dopĺňania protest sa neuskutočnil. Počasie rozpočtu. Ak ministerstvo mešká nebolo na strane študentov. Uvis prostriedkami alebo s ich doru- díme, ako to bude s vedením čením, fakulty nemôžu voči nemu univerzity a fakúlt. • TÝŽDEŇ •

KULTÚRA DIALÓGU (5)

Predísť (neraz) prežitému nešťastiu

• TÝŽDEŇ •

národa. (...) Dominantné toky srb- etnickom priestore.“ Konštatujúc, že skej intelektuálnej elity sa naďalej všetko, čo sa udialo v 90. rokoch, ostro protivia akejkoľvek kritickosti, bolo súčasťou dobre premysleného osobitne v spoločenplánu srbskej intelektuských vedách; dokonca álnej elity zacieleného v našich stratégiách je na vytvorenie veľkého zakotvené, že spolosrbského etnicky čistéčenské vedy musia slúho štátu, pripomenul žiť utuženiu národnej slová akademika Anidentity.“ Ako dodal, tonija Isakovića, ktoré podľa jeho vlastných vraj v podvečer vojen výskumov „koncom adresoval Latinke Perovićovej: „Zahynie čosi 60. rokov, po zmene Aleksandra Rankovića Milivoj Bešlin nad osemdesiattisíc a liberalizácie Juhosláľudí, ale všetkých Srvie, dominantné toky srbskej inte- bov zoskupíme v jednom štáte a lektuálnej elity vyrukovali s tézou, Miloševićovi, ak nebude poslúchať, že Juhosláviu, aká vtedy bola, (...) dáme nôž na krk...“ nebolo hodné ani vytvárať, že za jej Bešlin záverom poznamenal, zánikom netreba smútiť, že sa treba vyjadrujúc zrejme i mienku viaceobrátiť smerom k vytvoreniu novej rých účastníkov Mijićovho salóna, alternatívy, čiže novej paradigmy a ktorí sa raz za mesiac stretávajú v koncom šesťdesiatych až začiatkom Novom Sade: „Dnešná doba si pýta sedemdesiatych rokov tá alterna- novú úlohu salóna. Opäť sme sa tíva už bola ustanovená: Alebo ocitli v nacionalizme, znovu máme Juhoslávia na mieru Srbov a Srbska, autoritarizmus na našej scéne a ten alebo srbský etnický štát na celom si vyžaduje naše odpovede.“

INÝ NÁHĽAD

správach...“. On sa domnieva, že „pointa moderného sveta je v sloiatym pokračovaním výňatkov bodnej diskusii, v účasti v moderz diskusie intelektuálov k téme nom, kritickom živote a nadovšetko kultúry dialógu v období hnevu v prejavovaní záujmu o občiansky a nenávisti (na Mijićovom sálaši v život, o celú spoločnosť alebo doSombore 9. septembra) uzavierame konca o celú planétu, namiesto seriál, ktorého cieľom je podnietiť apatie, rezignácie a nihilizmu. (...) ľudí na uvažovanie o tom, čo dnes Treba sa stretávať a rozprávať sa, máme na tzv. spoločensko-poli- naprieky obdobiu hnevu a nenátickej scéne. Trebárs na hľadanie visti. V opačnom prípade sa opäť odpovede na otázku, či je možné, ocitneme v stredoveku, ktorý bude že sa v blízkej budúcnosti zopakuje oveľa temnejší než bol kedykoľvek“. nedávna viac než smutná minulosť? Inštitúciou salónu v európskych Na vážnosť situácie upodejinách sa zaoberal aj zorňujú aj dnešní naši historik Milivoj Bešlin. dvaja „hostia“. Sústredil sa najmä na Na inštitúciu salónov úlohu intelektuálov a v modern(izujúc)ej (sa) ich vzťahu voči nacioEurópe vrhol svetlo konalizmu, ako jedného lumnista denníka Danas z najvýznamnejších feAleksej Kišjuhas: „Mánoménov európskych lokto naskutku chápe dejín. Podotkol, že koideu o kľúčovom osudorene salónu siahajú až vom význame slobod- Aleksej Kišjuhas do antických dejín a nej diskusie, dialógu a istým spôsobom salón priestoru pre dialóg. (...) Príslušníci bol známy i v stredoveku. Pokiaľ novej modernej osvietenskej kultú- ide o Srbsko, Bešlin povedal, že ry mienili, že rozum a nie pôvod je tunajšími salónmi boli kaviarne a v základným arbitrom pre intelektu- 19. storočí sa v nich viedla politika, álny dialóg. (...) Kaviarne, salóny a ktorá sa po roku 1945 „sťahuje do podobné slobodné zóny boli miesta straníckych fór“. Podčiarkol tiež, že menej či viac otvorené pre príslušní- 19. storočie je storočím národov kov takmer všetkých spoločenských a „najsilnejší vzorec na identitu je vrstiev; hoci ženy boli vylúčené, nacionalizmus“. Ozrejmil výsledky ony zriaďovali salóny, miesta pre prieskumov podstaty moderných schôdzky pracovné, filozofické, salónov (od 19. storočia podnes), umelecké, ale i subverzívne dohody z ktorých vyplýva symbiotická väza dohovory. Na tých miestach sa ba intelektuálov a nacionalizmu, taktiež čítali a komentovali vládne pričom vraj „medzi intelektuálmi oznámenia, vymieňali sa správy osobitne významná, môžbyť až a informácie, vznikla prvá burza; fundamentálna úloha patrila hisrátala sa iba sila dôkazov, elegancia torikom a umelcom, teda spoloa krása argumentov, vrátane zásad čenským intelektuálom“. zdvorilosti, slušnosti, úprimnosti.“ Podľa mienok viacerých teoretiPodčiarkujúc, že debatné spo- kov, ktorých Bešlin citoval, v období ločnosti a salóny z predrevolučné- 2. svetovej vojny „európske nacioho Francúzska vytvorili modernú nalizmy dosiahli svoj vrchol, teda spoločnosť, „lebo sa tam priamo dospeli k fašizmu a k holokaustu. uplatňovali ideály slobody rovnosti Nie div, že európski intelektuáli a bratstva, hodnoty človeka a ob- začínajú ustanovovať nové paračana“, vyslovil vlastný názor na to, digmy, ktoré sú predovšetkým v ako sa vlastne dostať po kultúru spojitosti s ideami skepsy, kritickosdialógu, „keď sme pod úderom ti a rozvoja kritického vedomia. „Na nielen hnevu a nenávisti, ale aj druhej strane v periférnych a nejednodimenzionálneho uvažovania, rozvinutých spoločnostiach, akou kultúry ľahkých riešení, dogiem, je naša, akýkoľvek druh kritického lekcií, rinčania zbraní, keď máme vedomia, ktoré dnes intelektuál príval botov pod komentármi v preukazuje, sa tlmočí ako zrada

Ďuro Varga

Juraj Bartoš

42 /4721/ 15. 10. 2016

Slovensko Úcta Michalovi Kováčovi SLOVENSKO SA LÚČI S PRVÝM PREZIDENTOM V ÉRE SAMOSTATNOSTI

Rastislav Boldocký

hlava štátu Andrej Kiska. lúčili z Komunistickej strany a stal Posledné dni života Michal sa z neho rádový bankový úradník. o veku 86 rokov umrel 5. ok- Kováč trávil v nemocnici, kam Po revolúcii v roku 1989 vstúpil tóbra v Bratislave prvý pre- ho hospitalizovali pre ťažkosti do politiky ako člen hnutia Vezident v ére samostatného s dýchaním. Bol v umerejnosť proti násiliu Slovenska Michal Kováč. Jeho lom spánku a umrel na a neskôr bol zaklamandát v rokoch 1993 až 1998 zlyhanie srdca. Nebolo dajúci člen Hnutia bol poznačený napätím a kon- žiadnym tajomstvom, za demokratické fliktom s vtedajším premiérom že jeho zdravotný stav Slovensko (HZDS). Vladimírom Mečiarom, aj preto v posledných rokoch Okrem iného pômu dnes pripisujú veľké zásluhy chátral, keď okrem inésobil ako slovenský za to, že sa Slovensko dostalo na ho trpel aj Parkinsonominister financií, tiež európsku cestu. „Michal Kováč bol vou chorobou. vo federálnom česprezidentom v zložitom období koslovenskom parMichal Kováč sa narokov 1993 – 1998, keď sa zvádzal rodil v dedine Ľubiša lamente. Nielenže bezohľadný a doslova surový zápas v Okrese Humenné. Vypol prvou sloveno vnútorný charakter a budúcnosť študoval Vysokú školu skou hlavou štátu, Slovenskej republiky na mape Eu- ekonomickú a počas ale aj posledným Michal Kováč rópy a sveta. V tomto zápase obstál socializmu väčšinou predsedom Federál(Foto: TASR) a svojím pôsobením pomohol Slo- pôsobil v bankovnícneho zhromaždenia vensku nezísť úplne z cesty, ktorá tve. Jeho profesionálna kariéra pred rozpadom spoločného štátu. nás potom postupne priviedla do v tomto období zaznamenala Za slovenského prezidenta ho európskej rodiny slobodných ná- prudký pád v roku 1970, keď ho zvolil slovenský parlament vo febrodov a štátov,“ povedala súčasná v rámci čistiek po Pražskej jari vy- ruári 1993. Boli to zložité časy, keď Slovensko čelilo ostrej kritike zahraničia pre politiku vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. NA POVRCH VYCHÁDZA ČORAZ VIAC PODOZRENÍ O ŠAFÁRENÍ Hoci Michal Kováč vyšiel z HZDS, V SLOVENSKÝCH NEMOCNICIACH pomerne rýchlo sa ukázalo, že nebude straníckou hlavou štátu. Už v marci 1994 sa podpísal pod pád Mečiarovej vlády a vytvorenie kabinetu Jozefa Moravčíka. Ten

Ďalšie CT na obzore R. Boldocký

V minulosti najväčší rozruch nastal okolo nákupu CT prístroja a Slovensku akoby sa vrece pre piešťanskú Nemocnicu Aleroztrhlo s kauzami predraže- xandra Wintera, ktorý mal byť ných nákupov prístrojov CT predražený o najmenej 600-tipre nemocnice. V týchto dňoch síc eur. V dôsledku kauzy pred vychádza na povrch už tretí prípad. dvoma rokmi musela odstúpiť Opozičný poslanec Miroslav ministerka zdravotníctva Zuzana Beblavý upozornil na ďalší predra- Zvolenská. Rozlúčiť sa so svojou žený nákup CT prístroja. Po Pieš- funkciou podpredsedníčky parťanoch a Žiline ide o Fakultnú lamentu musela aj Renáta Zmajnemocnicu v Banskej Bystrici. kovičová, ktorá bola v nemocnici Súťaž prebehla v roku 2013, keď členkou Správnej rady. bol riaditeľom Vladimír Baláž zo Medzičasom sa objavili obviSmeru. Toho neskôr odvolali pre nenia, že k predraženému nápredraženú koncesnú zmluvu kupu pred dvoma rokmi došlo na dodávanie stravy. Baláž sa aj v Žiline. V tomto prípade sa teraz vracia do parlamentu ako cena dvoch CT prístrojov údajne poslanec za odchádzajúceho zvýšila až o 800-tisíc eur. OpoPavla Pavlisa. Zákazka sa podľa zícia žiada, aby z kauzy vyvodil opozičného poslanca predražila politickú zodpovednosť žilinský z odhadovanej ceny 787-tisíc eur župan Juraj Blanár, ktorý nákup na 939 600 eur. odklepol.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

však vydržal len niekoľko mesiacov a po voľbách sa k moci znovu vrátilo HZDS. Konflikt medzi Kováčom a Mečiarom sa potom ďalej stupňoval, keď prezident napríklad odmietal vymenovať do funkcie vládou navrhovaných ministrov, HZDS na oplátku Kováčovi neobnovilo členstvo. Spor na relácii vláda – prezident vyvrcholil zavlečením prezidentovho syna do Rakúska. Malo ísť o diskreditačnú kampaň, z ktorej obviňovali slovenskú tajnú službu pod vedením Ivana Lexu. Najmä pre politické obštrukcie sa prípad nikdy nepodarilo vyšetriť dokonca. Michal Kováč v poste hlavy štátu zotrval do roku 1998, keď sa jeho nástupcom stal Rudolf Šuster. Michal Kováč získal viacero vyznamenaní, napísal knihu o svojom pôsobení na poste hlavy štátu, natočili o ňom viaceré dokumenty. Štátny pohreb prvého slovenského prezidenta sa mal uskutočniť vo štvrtok 13. októbra. Vláda zároveň rozhodla, že tento deň bude štátnym smútkom. Hoci by sa podľa protokolu mal na pohrebe zúčastniť aj Vladimír Mečiar ako bývalý premiér, rodina si jeho účasť neželala.

SLOVENSKÝ FILM ZÍSKAL OCENENIE NA FILMOVOM FESTIVALE V GRUZÍNSKU

Čistič boduje R. Boldocký

oci snímka Čistič režiséra Petra Bebjaka mala premiéru už pred rokom, stále získava ocenenia na filmových festivaloch. S ocenením sa naposledy vrátil kameraman snímky Martin Žiaran. V gruzínskom Batumi získal špeciálnu cenu na festivale Golden Eye, ktorý je venovaný filmovej a televíznej kameramanskej tvorbe. Ako uvádza portál aktuality. sk, na svojej festivalovej púti už slovenský Čistič prešiel kus sveta, videli ho diváci vo viacerých európskych krajinách, ale aj v USA, Indii a nedávno v Austrálii počas

Českého a slovenského filmového festivalu. Čistič rozpráva príbeh Tomáša, ktorého osamelý život tvorí striktné opakovanie rovnakých činností. Ako pracovník pohrebnej služby sa živí čistením miest, na ktorých skonali ľudia alebo domáce zvieratá. Jeho stereotypné dni naruší až nová záľuba, ktorú objaví, keď je okolnosťami prinútený zostať skrytý v dome zákazníkov aj po skončení svojej práce. Tomáš začína tajne sledovať životy pozostalých priamo z ich domácností a bizarnému koníčku prepadá čoraz viac a viac. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti Pripravujú prioritné projekty STARÁ PAZOVA

Anna Lešťanová

okrajinský tajomník pre regionálny rozvoj, medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu Ognjen Bjelić pobudol v piatok 7. októbra na pracovnej návšteve v Starej Pazove. V budove Zhromaždenia obce mal rozhovory s Đorđom Radinovićom, predsedom obce, a jeho spolupracovníkmi na tému intenzívnejšej spolupráce medzi pokrajinským sekretariátom a lokálnou samosprávou o ekonomickom rozvoji a príprave a realizácii desiatich prioritných projektov. Pokrajinský tajomník Bjelić vyhlásil, „že taká proaktívna obec, akou je Stará Pazova, pohotovo odpovedá na ciele tohto sekretariátu, aby každá obec v nad-

chádzajúcom období regionálny rozvoj, medzijedného roka pripraregionálnu spoluprácu vila desať návrhov a lokálnu samosprávu, projektov na externé v obciach zatiaľ nemajú pripravené návrhy profinancovanie“. Päť projektov sa jektov, takže im pokramá vzťahovať na objinská administratíva v lasť ekonomického nadchádzajúcom období pomôže v prekonávaní rozvoja, dva majú byť z oblasti ochrany prekážok. životného prostredia Podľa slov predsedu a tri z oblasti sociálRadinovića táto pracovná nej ochrany, zdravotnávšteva znamená dobrý níctva a vzdelávania. začiatok spolupráce mePočas pracovnej návdzi pokrajinskými a lokálštevy v Starej Pazove Z pracovnej návštevy Ognjena Bjelića v Starej nymi orgánmi. Okrem Bjelić povedal, že už Pazove toho doložil, že Staropabol vo väčšine sriemzovská obec už má určitý skych obcí a všade predostreli jektov. Táto svojrázna kampaň sa počet pripravených projektov a plány a ciele pokrajinského sekre- začala pred dvomi mesiacmi a ako pre niektoré plánované už chystá tariátu zamerané na prípravu pro- uviedol pokrajinský tajomník pre potrebnú dokumentáciu.

BÁČSKY PETROVEC – NITRA

Družba policajtov pretrváva 14 rokov Jaroslav Čiep

ielen družba Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci a Gymnázia na Párovskej ulici v Nitre trvá celé desaťročia, ale aj družba Policajnej stanice v Báčskom Petrovci a Mestskej polície z Nitry zo Slovenska trvá už takmer pol druha desaťročia, presnejšie celých 14 rokov. Realizuje sa tak, že buď Petrovčania cestujú na Slovensko, alebo Nitrania zavítajú do Srbska, ako sa stalo tohto roku. Policajti z Petrovca a Nitry si dodnes majú čo povedať, poradiť sa, navzájom sa oboznámiť s bezpečnostnou situáciou a okrem toho aj trochu si spolu zašportovať, lebo súčasťou povolania príslušníkov policajných oddelení je trvale dbať na športovú formu a dobrú kondíciu. Od štvrtka 6. do soboty 8. októbra delegácia Mestského policajného zboru z partnerského mesta Nitra pobudla na pracovnej návšteve v Báčskom Petrovci. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Od náčelníka Policajnej stanice v Petrovci, hlavného policajného inšpektora Vukašina Ivaniševića sme sa dozvedeli, že pre svojich kolegov zo Slovenska prichystali bohatý program. Slovenských policajtov na pôde lokálnej samosprávy najprv privítali funkcionári Báčskopetrovskej obce. Predseda obce Srđan Simić pri tejto príležitosti oboznámil hostí s aktuálnymi pomermi v hospodárstve v tomto prostredí. V zborovni Základnej školy Jána Čajaka za prítomnosti predstaviteľov lokálnej samosprávy a predstaviteľov policajných staníc z Petrovca a Nitry člen Rady pre bezpečnosť cestnej premávky Obce Báčsky Petrovec Nebojša Stojisavljević pre prvákov prichystal film o bezpečnosti v doprave Pažljivko. Prítomní hostia prváčikom rozdelili knihu na túto tému preloženú do slovenčiny, ako i zvončeky na bicykle a svojrázne preukazy pre chodcov. Pri tejto príležitosti policajti z Nitry hovorili o svojich skúsenostiach

Zo stretnutia policajtov s petrovskými prvákmi

v práci s najmladšími v doprave. Po prednáške na tlačovej besede náčelník Mestskej polície z Nitry Erik Duchoň a jeho zástupca Pavel Sabo s potešením kvitovali, že sa za týchto 14 rokov vytvorili nielen profesionálne vzťahy zahrnujúce vzájomnú výmenu skúseností v každodennej policajnej práci, ale vznikli aj priateľské vzťahy a že sa navzájom vždy majú čím potešiť a získať nové

skúsenosti. Pri tejto príležitosti Nitrania v mene ich primátora Jozefa Dvonča do petrovskej knižnice priniesli niekoľko stovák kníh. Podľa programu pobytu v Srbsku hostia zo Slovenska navštívili aj starú štvrť Nového Sadu a Petrovaradínsku pevnosť. Okrem toho v rekreačnej časti policajti z Petrovca a Nitry usporiadali športové súťaže.

42 /4721/ 15. 10. 2016

Ľudia a udalosti KOĽKO POZORNOSTI VENUJEME STARŠÍM SPOLUOBČANOM?

Pekné slovo znamená viac ako darček Katarína Gažová

eď nastane jeseň v živote človeka, neraz to býva ťažké. Človek sa cíti osamelý, predovšetkým ak má deti a príbuzných ďaleko od seba. Z psychologickej strany je tu pocit, že v spoločnosti už nie je potrebný, cíti sa zavrhnutý. Aj v našich dedinách je čoraz viac osamelých starých ľudí, lebo mladí odchádzajú za prácou. Október je mesiac starších a nielen vtedy by sme im mali venovať viac pozornosti. – Červený kríž patrí medzi organizácie, ktoré dbajú o starších spoluobčanov. Bola som dva mandáty predsedníčkou Obecnej organizácie Červeného kríža Báčsky Petrovec a vtedy sme mali osobitné projekty venované starším ľuďom. V každej dedine našej obce sme mali dobrovoľníčky, ktoré navštevovali starobné domácnosti. Vďaka prostriedkom z projektov vždy sme pre nich pripravili balíky buď s potravinami, alebo s hygienickými výrobkami. Potešili sa im, ale

najväčšiu radosť mali z toho, že ochotne venovali starším spoluobim niekto otvoril dvere, prišiel ich čanom. Spomínam si, keď v kulpínnavštíviť a porozprávať sa s nimi. skej škole počas Detského týždňa Pekné slovo znamenalo pre nich usporiadali jarmok koláčov, my sme omnoho, omnoho viac, – hovorí v mene spolku vykúpili značnú časť Katarína Zorňanová. V deväťdesiatych rokoch – ako si spomína naša spolubesedníčka – sa viac pozornosti venovalo utečencom, ale OOČK Báčsky Petrovec rozhodla, že nebude zanedbávať ani najstarších. Aktivity dobrovoľníkov sa rozprúdili: obchádzali starších, poskytovali im malé služby, ako je vyzdvihovanie liekov v lekárni a podobne. Kulpínske ženy na jarmoku v základnej škole Spolupráca s vedením kúpili koláče pre najstarších obce bola veľmi dobrá a pre dobrovoľníčky sa prostredníc- ponúknutých lahôdok. Potom sme tvom projektov podarilo zadovážiť s balíčkami koláčov navštívili asi 35 bicykle. našich starých spoluobčanov, ktorí – Ani na miestnej úrovni sme túto sa tomu veľmi potešili. Potešili sa prácu nezanedbávali. Aj my členky aj koláčom, ale hlavne tomu, že Spolku kulpínskych žien sme sa sme si na nich spomenuli a trochu si s nimi posedeli a porozprávali sa. Vtedy v Kulpíne bolo osem až dvanásť dobrovoľníčok ČK, ktoré navštevovali starších občanov, – spomína Zorňanová. Ako je to dnes v OOČK B. Pet-

STARŠÍM S LÁSKOU. Tohtoročné októbrové dni solidarity so seniormi sa začali v utorok 4. októbra v staropazovskom Klube pre starších a osoby s invaliditou, keď v budove v mestskom parku usporiadali podujatie Fénixovci a priatelia. Bol to prvý program v rámci projektu Starším s láskou, ktorý každý utorok v októbri realizuje Stredisko pre sociálnu prácu Stará Pazova. Ako hosť na stretnutí sa zúčastnil známy spevák Bane Krstić (Garavi sokak) a podujatie sa nieslo v znamení spevu, hudby a dobrej nálady. Do konca mesiaca organizátori zahlásili bohatý program a pre najstarších občanov usporiadajú literárne, poetické a hudobné večierky. Návštevníci klubu si môžu pozrieť aj zaujímavú etnograficko-dokumentárnu výstavu autora Milivoja Kovačevića, milovníka starožitností (na fotografii). A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rovec, ozrejmila tajomníčka tejto organizácie Tatiana Cerovská. – Október je mesiac, keď sa venujeme starším spoluobčanom. V posledných rokoch situácia bola taká, že niekedy sme chystali balíčky pre najstarších, niekedy nie. Príčiny boli, samozrejme, finančného rázu. Ani tohto roku ešte nevieme, či sa nám podarí pripraviť balíčky. Zvyčajne to býva tak, že ich rozdelíme niekoľkým najstarším občanom v každej dedine v obci. V každej dedine ešte pretrváva aj organizovanie podujatia Slnečná jeseň života, keď sa pre najstarších v spolupráci so školami a inými organizáciami chystajú kultúrno-umelecké programy. Dobrovoľníčky, ktoré navštevujú starobné domácnosti, v ČK už nemáme, lebo klesá záujem o dobrovoľnícku prácu. Podľa slov K. Zorňanovej v minulosti si štát a spoločnosť väčšmi vážila prácu ČK, včítane starostlivosti o starších. To znamená, že sa viac prostriedkov vyčleňovalo na tieto humánne účely. Bol to taký pozitívny trend a bolo by veľmi dobre, keby sa znovu ujal.

JESENNÉ PRÁCE V PARKOCH. Zamestnanci Verejného komunálneho podniku Standard v Šíde sa od začiatku októbra venujú jesenným prácam, čo znamená, že vysádzajú sadenice a kvety v parkoch a na iných zelených plochách v strede mesta (na fotografii sú pred Domom kultúry). Práce financuje Verejný podnik pre bývanie a komunálne služby z prostriedkov obecného rozpočtu. Zároveň prebieha aj posledné tohtoročné kosenie trávy v parkoch a po uliciach mesta, čo tiež robia zamestnanci tohto podniku. St. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •

RADOSŤ EURÓPY SA NEOBIŠLA BEZ ÚČASTNÍKOV ZO SLOVENSKA

Ozajstná detská rieka Oto Filip

tretnutie s nimi, ako to už často býva, zrežírovala v prvom rade náhoda. Po prvé preto, že kustódka galérie Kultúrneho strediska mesta Belehrad už vedela o Hlase ľudu, po druhé pre skutočnosť, že tie štyri dievčatá práve nakupovali v predajni Kultúrneho centra, v ktorej sa ocitla aj ona, a do tretice prispela okolnosť, že som ja práve vtedy prechádzal stadiaľ. – Poďte, máme tu hostí zo Slovenska, – pozvala ma. Nuž, to sa nedalo odmietnuť. Štyri sympatické dievčatká sa úprimne potešili foteniu a záujmu. – Volám sa Milica Živulovićová a som hostiteľkou Martiny Roháčovej, ktorá je prvýkrát u nás, – prihovorila sa prvá dievčina z kvarteta. Jej hostka Martina ju hneď dopĺňa: – Som zo Slovenska, z Bratislavy, a prvýkrát účinkujem v podujatí Radosť Európy. Belehrad je pekný, páči sa mi. Nadviazala som kopu nových priateľstiev počas uply-

S úprimným úsmevom: Milica Živulovićová, Martina Roháčová, Mariana Degmová a Stefanija Biga

nulých dní. Žiaľ, budeme tu ešte len dva dni, do štvrtka. Doteraz sme z programu mali karneval, mali sme sprievod, ako aj takú menšiu oslavu. Dnes o siedmej večer budeme mať vystúpenie s tancom Pokazené bábiky a swing. Ide o moderné tance, ktorými sa predstavíme v Kultúrnom dome. – Som Mariana Degmová a tiež som prvýkrát v Belehrade, – vraví

BÁČSKA PALANKA

Rozhodli o Októbrovej cene

Juraj Bartoš

a 7. schôdzi Zhromaždenia obce Báčska Palanka schválili správy o činnosti a finančné správy miestnych spoločenstiev z územia obce. Výborníci taktiež poskytli súhlas na plán práce, ako i na anex prípravného predškolského programu Predškolskej ustanovizne Mladost v Báčskej Palanke na školský rok 2016/2017; zelenú dostala aj správa o jej pôsobení v školskom roku 2015/2016. Na pondelkovej schôdzi lokálnej samosprávy 10. októbra schválili aj rozhodnutie o Októbrovej cene. Za dosiahnuté športové výsledky si ju zaslúžili: kajakár, majiteľ striebornej me• ĽUDIA A UDALOSTI •

daily z Letných olympijských hier v Riu de Janeiro Milenko Zorić a šachový veľmajster Miša Pap. V oblasti hospodárstva laureátmi najvyššieho obecného uznania sú dve spoločnosti: Nectar group z Báčskej Palanky a Carllsberg z Čelareva. Ceny udelia na slávnostnej schôdzi Zhromaždenia obce 20. októbra. Zhromaždenie obce schválilo uznesenie o vypracovaní podrobnej regulácie rómskeho sídliska Čerga. Uznieslo sa o začiatku vypracovania stratégie bezpečnosti dopravy na cestách v obci a prijalo i viacero uznesení týkajúcich sa fungovania verejných podnikov, inštitúcií a obecných komisií.

ďalšia účastníčka podujatia Radosť Európy zo Slovenska. – Do metropoly Srbska som sa dostala vďaka tomu, že som členkou jednej tanečnej skupiny, ktorá účinkuje na tunajšom festivale. Dni plynú rýchlo, priatelíme sa s inými skupinami, s ďalšími účastníkmi z vašej a iných krajín. Ubytovaní sme v rodinách, ktoré sú veľmi pohostinné. Všetci nás prijali dobre. V Belehrade sa mi veľmi páčia najmä historické a ďalšie pamiatky. Boli sme aj v Zoologickej záhrade, ktorá je veľmi pekná a veľká.

– A do štvorice. Povieš nám i ty niečo o sebe? – Volám sa Stefanija Biga a kamarátim sa hlavne s Marianou. Dorozumievame sa rôznymi spôsobmi: trochu anglicky, trochu srbsky, trochu po slovensky, trochu prostredníctvom aplikácií. Priatelíme sa pekne a dúfam, že zostaneme v kontakte a uvidíme sa zase. Jeden z tisícov príbehov. Veď medzinárodné stretnutie detí Radosť Európy ako naše najstaršie a najväčšie podujatie detskej tvorivosti existuje už takmer päť desaťročí, od roku 1969. Takmer niet európskej krajiny, ktorej deti v rokoch za nami neúčinkovali v ňom. Základnými programovými celkami podujatia sú spravidla Karneval, Stretnutia priateľstva, Športový deň a Slávnostný koncert, kde sa všetky skupiny z početných krajín prezentujú každá s jedným hudobným číslom. Hodnoty zostávajú. Už pri príležitosti prvej Radosti Európy Duško Radović vypracoval Slovník priateľstva obsahujúci pätnásť najkrajších slov pre deti: deti, Európa, chlieb, hra, kniha, láska, mať, mier, otec, pieseň, priateľ, vták, radosť, sloboda a slnko. Slovník univerzálny, ktorý si začiatkom októbra plne osvojujú účastníci z desiatok krajín. V tomto roku sa k nim zaradili aj dve účastníčky zo Slovenska a ich dve hostiteľky od nás.

UČILI SA VYŠÍVAŤ. Sobotný večer 8. októbra Padinčania mali možnosť venovať edukácii o vyšívaní, ktorá prebiehala v miestnostiach súkromnej ubytovne Zuzany Masarykovej. Organizátorom bol spolok U Zuzane nad dolinou a projekt finančne podporila Obec Kovačica. Edukátorkami boli dlhoročné skúsené výšivkárky Zuzana Masaryková, Zuzana Ďurišová a Eva Šuľová. Všetky vzorky a iný potrebný materiál mali vopred zabezpečený. Počas októbra plánujú uskutočniť aj edukačnú dielňu dekoratívnej servítkovej techniky, čiže dekupáže. E. Ď. 42 /4721/ 15. 10. 2016

Ľudia a udalosti Z PEKÁRSKO-MLYNÁRSKYCH DNÍ V NOVOM SADE

Chlieb náš súčasný Oto Filip

Novom Sade kedysi existoval nielen jarný, ale aj jesenný medzinárodný poľnohospodársky veľtrh. Tu sa kládla bodka za letnou, prípadne jesennou sezónou zberu mnohých plodín, bola to príležitosť na súvahu dosiahnutého, chvíľa zrodu prvých úvah o tom, čo v pôdohospodárstve treba ďalej robiť, ako sa činiť. Po čase ho vystriedali podujatia iné, menej všeobecné a viac tematicky vyhranené. Medzi také možno zaradiť nielen Deň polí, ale aj Pekársko-mlynárske dni. Prebiehali od 6. do 8. októbra v Master stre-

Jeden z pánov majstrov

disku Novosadského veľtrhu a niesli sa v prvom rade v znamení medzinárodnej konferencie o pekárstve a mlynárstve, ktorej

Z konferencie o mlynárstve

mottom bolo Energetická účinnosť priemyselných zariadení. Povšimnutiahodnou novinkou na uvedených dňoch bola prvá veľká veľtrhová výstava. Svoje

www.hl.rs

výrobky a služby prezentoval celý rad potravinárskych a spracovateľských spoločností: od hlavného usporiadateľa spoločnosti Mlinpek, cez iné naše firmy, po partnerov tunajšieho mlynárskeho a pekárenského priemyslu zo Slovinska, Turecka, Talianska, Nemecka, Českej republiky, Rakúska a Francúzska. Otvárajúc uvedené podujatia vo štvrtok 6. októbra minister poľnohospodárstva a ochrany

Záber z otvorenia

cov či spracovateľov. Dominovali jej témy mlynárske, vzťahujúce sa na výrobu a trh pšenice vo svete a u nás, na aktuálnu situáciu na burze žita a múky, na konkurencieschopnosť v rámci eurointegračného procesu. Na ďalšom dni, upriamenom na pekárstvo, sa pozornosť účastníkov sústredila na otázky, ako internacionalizáV duchu tradičného cia podnikania malých a stredných firiem, prí- Chlieb – existujú rôzne druhy životného prostredia Branislav činy poklesu spotreby chleba, Nedimović podotkol, že nejde organizovanie výrobcov a spra- usmieva na Mesiac. Skutočnosť, toľko o predaj primárnych poľ- covateľov múky. Minulú sobotu že na mladých svet zostáva aj vo výrobe nášho nohospodárskych výrobkov, najdôležitejšieho koľko o potrebu stále ich obopotravinového hacovať. Je to totiž spôsob, ako článku, potvrdili im zabezpečiť žiaci stredných pridanú hodnoškôl študujúci tu, dbajúc pritom tento odbor výna kvalitu obilstavou rôznych nín. Riaditeľ Mlinp e k áre nsk ých pek ústavu Milan výrobkov, medzi Skendžić tlmočil ktorými nemohol uspokojenie nad chýbať chýrečný skutočnosťou, že burek. vlastne ide o prvý Stručne, celé tri veľtrh mlynárstva dni sa bolo na čo a pekárstva v tejdívať, čo konzuto časti Európy. Podujatie bolo príležitosť prezentovať i nové movať. A to najMedzinárodná vybavenia dôležitejšie: veľa konferencia ako ústredná zložka návštevníkov mimoriadne zau- sa o chlebe, múke, obilninách podujatia, rozčle- jali ďalšie dve témy: panelová a vôbec rastlinnej výrobe dalo nená na dve základné časti: diskusia o tom, aký chlieb jeme, dozvedieť, naučiť. Aby sa všetci, mlynárstvo a pekárstvo, zahr- ako aj prezentovanie vojvodin- ktorí majú s nimi do činenia, nula obdivuhodné množstvo ského brandu cipovka. Ako vraví vedeli zorientovať a na základe naliehavých tém, zaujímajúcich autor knihy o nej Dimitrije Vu- nových poznatkov ústretovo tak odborníkov, ako aj výrob- jadinović, ide o chlieb, ktorý sa plánovať.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

JESENNÉ ROZHOVORY V ERDEVÍKU

O hrozne a víne Danuška Berediová

inohradníctvo má v Srieme dlhú tradíciu. Už v roku 276 nášho letopočtu rímsky cisár Próbus dal tu zasadiť prvé vinice. Vďaka priaznivému podnebiu Fruškej hory vinohradníctvo už vtedy prekvitalo a víno bolo veľmi vyhľadávaným tovarom. Ako je tomu dnes? V Erdevíku sa vinič

vysadené aj broskyne, z ktorých vyrába pálenku. Aká je tohtoročná úroda hrozna? – Tohto roku hrozno dobre urodilo a vcelku som spokojný. Oberačku som plánoval po prvom októbri, ale biele hrozno sa začalo rapídne kaziť, tak som musel oberať už 30. septembra. Červené hrozno je lepšie a zdravšie ako vlani, i keď bolo viac dažďov, to plánujem oberať neskoršie. Tohto roku biele hrozno má cukornatosť 20 % a červené 18,5 %.

Ktoré odrody hrozna pestujete? – Mám zasadených okolo 2 500 pníkov. Mám župljanku, rýnsky rizling, potom stolové odrody: včasnú demirkapiju, čierneho vranca a mám aj staré odrody, ako je tzv. neprskanac, Oberačka ako výsledok celoročného biele hrozno, ktoré sa úsilia veľmi podobá rýnskemu rizlingu, ako aj červené. aj naďalej pestuje, ale víno sa Okrem toho mám odrodu zvanú už vyrába trochu modernejšími francúz, ktorá vínu dáva silnejspôsobmi. Michal Lomiansky šiu farbu a má aj trochu väčšiu

Víno uschováva výlučne v drevených sudoch

Vyžaduje si vinica veľa práce? – Všetci hovoria, že vinica si vyžaduje veľa práce. Áno, keď niekto má veľké plochy. Keď však ide o menšiu plochu, zdravý človek, ktorý má vôľu, môže ju sám ob-

Zrelé hrozno čaká oberáčov

Michal Lomiansky vo vinici

(71) z Erdevíka je známy tým, že víno vyrába tradičným spôsobom, bez používania rôznych prídavkov. Vinohradníctvom sa zaoberá okolo 20 rokov. Na troch jutrách pôdy má okrem viniča • ĽUDIA A UDALOSTI •

cukornatosť. S týmito starými odrodami som veľmi spokojný, lebo sú odolnejšie, nevyžadujú si mnoho striekania a podľa mňa aj víno z takého hrozna musí byť lepšie.

robiť. Ja som po tie roky väčšinou všetko sám robil, aj som kopal, aj viazal, aj orezával... Ale už mám zdravotné problémy a nestačím na všetko sám, tak si musím zaplatiť robotníkov. S výsledkami som však najspokojnejší vtedy, keď všetko urobím sám. Čo sa týka oberačky, najradšej by som zaplatil mladých, aby oberali, lebo viem, koľko sily som ja mal, keď som bol mladý, ale, bohužiaľ, mladých, čo chcú pracovať, už takmer nenájdeš. Ja vinicu mám rád a veľa času trávim vo svojom vinohrade, pre mňa to nie je závä-

zok. Ešte mám vôľu, stíham, koľko mi zdravie dovolí a kým som živý, ja budem pracovať. Mohli by ste nám povedať, ako vy vyrábate víno? – V procese výroby vína na zlepšenie kvality nepridávam absolútne nič. Keď ,otákam’ biele víno, hneď pridám vinobran, aby víno neoxidovalo, a do červeného vína vinobran dám hneď počas procesu vrenia, aby som mu zachoval farbu. Keď ,otákam’ víno, potom ešte raz pridávam vinobran. Bielemu vínu treba dlhšie než červenému, aby začalo vrieť, dakedy až päť dní. A čím dlhšie vrie, tým lepšie bude víno. Najlepšie víno, aké som mal, bolo víno z troch oberačiek, a to z rokov 2013, 2014 a 2015. Víno uschovávam iba v drevených sudoch, a tak môže vydržať aj niekoľko rokov, hoci po niekoľkých rokoch môže nadobudnúť určitú kyslosť. Aký je záujem zákazníkov o takto vyrobené víno? – Nemusím ich hľadať, zákazníci si zvyčajne nájdu mňa. Podľa mňa víno najlepšie ocení ten, kto sa vo víne nevyzná, pre neho je víno alebo dobré, alebo zlé. Mám zákazníkov, ktorí prídu, pretože počuli, aké víno vyrábam, ale často chodím aj na rôzne degustácie a tam si tiež nájdem zákazníkov.

42 /4721/ 15. 10. 2016

Ľudia a udalosti V SLOVENSKOM DOME V BÁČKEJ PALANKE

Jesenný bál po maďarsky Juraj Bartoš

Báčskej Palanke žije zhruba tritisíc Maďarov. Pred pätnástimi rokmi si založili Kultúrno-umelecký spolok Vecseru Sándora. O ňom čoskoro poinformujeme našich čitateľov prostredníctvom rozhovoru s jeho predsedom Zoltánom Faragóm. Spolok dvakrát v roku usporadúva tanečný bál: vo februári maskový a v októbri – jablkový. Maďarskí spolkári v tomto meste by čoskoro mali mať vlastný krov nad hlavou. Zatiaľ sídlia v niekdajšej budove Podunavlja (pri starej knižnici). Keďže tam nemajú priestor pre masovejšie podujatia, spomenuté bály usporadúvajú inde. V piatok 7. októbra jablkový bál usporiadali v Slovenskom dome, pri kvalitnej muzike hudobníkov zo Srbobranu. Nádvorie vyplnila vôňa šíriaca sa z niekoľkých kotlíkov, pod ktoré

Ešte len zopár detailov a javisko bude zaraz krajšie

Len keby ten dym neštípal

prikladali čo starší, čo mladší spolkári. Pod prístreším sa kúdolilo spod ďalších dvoch väčších kotlov. Sotva niekto z takmer 200 hostí (nielen Maďarov, ale aj Srbov, Slovákov...) mal šancu zostať hladný. Ako nám povedal predseda Faragó, nešlo tu o žiadnu súťaž o najlepší kotlíkový guláš. Ľudia

sa proste stretli, aby sa bavili, kamarátili, uvarili obľúbené jedlo pre svoje rodiny, príbuzných a priateľov, a potom aby si zaspievali a zatancovali. Určite sa tiež s pôžitkom započúvali do zvukov citár svojich hostí z Maďarska, ktorí prišli až po našom odchode, z ktorého prikladáme dva zábery.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec ZLATÝ KOTLÍK 2016. Tradičnou akciou počas Kovačického októbra je známa kuchárska súťaž vo varení rybacej polievky Zlatý kotlík, ktorú už 43 rokov úspešne usporadúva Rybársky spolok Ribolovac. Na súťaži sa v nedeľu 9. októbra zoskupil pekný počet milovníkov tejto kuchárskej fiesty a o najchutnejšiu rybaciu polievku bojovalo o desať celkov viac ako vlani, čiže spolu 26 tímov. Podľa slov Pavla Čechu, tajomníka a pokladníka spolku, súťažiaci mali k dispozícii 3 kg očisteného kapra a prísady si zabezpečili sami. Okrem toho organizátor najlepších prekvapil peknými odmenami a všetkým účastníkom daroval kuchársku zásteru s logom spolku. Posudzovacia komisia zostavená z dvoch členov rybárskeho spolku a jedného predstaviteľa súťažiacich zvolila najlepšie kuchárske výtvory. Tohtoročným víťazom je celok Favorit, na druhom mieste zakotvil tím Švehly, pokým na treťom mieste skončil tím Tábornícky oddiel Jánošík. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pomoc pre sociálne ohrozených. Pri príležitosti Detského týždňa vo štvrtok 6. októbra predstavitelia lokálnej samosprávy rodinám, ktoré sú nositeľmi práva na peňažnú sociálnu pomoc, udelili peňažné prostriedky ako podporu na školenie detí. Na každé z úhrnného počtu 67 detí, ktoré pravidelne chodia do školy, vyčlenili peňažnú pomoc v sume 4 000 dinárov. S podporou lokálnej samosprávy Stredisko pre sociálnu prácu pre deti zo sociálne ohrozených rodín aj tohto roku vyčlenilo prostriedky zo sumy určenej na jednorazovú peňažnú pomoc. V rámci stretnutia prítomným sa

prihovorili predseda obce Srđan Simić a úradujúca riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Biljana Drakulićová. xxx Zasadili strom generácie. Pri príležitosti Dňa školy na nádvorí Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom, ktoré oslávilo 97. výročie svojho pôsobenia, v piatok 7. októbra žiaci prvých ročníkov spolu s triednymi profesormi zasadili tri stromy magnólie. Tie symbolizujú novú generáciu žiakov tejto vzdelávacej ustanovizne. J. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V HAJDUŠICI NA KIRVAJI

Slávnostne, ale aj veselo Vladimír Hudec

amiatka na Deň posviacky hajdušického evanjelického kostola už dávno nie je iba cirkevným sviatkom, ale sviatkom celej dediny a všetkých jej občanov, vrátane hajdušických rodákov žijúcich mimo. Okrem tradičných návštev a slávnostných nedeľných obedov už sa stalo tradíciou, že v ten deň sa usporadúvajú početné kultúrne, športové a zábavné podujatia. Tak tomu bolo aj tohto roku v dňoch 7. až 9. októbra. Oslavy sa začali v piatok kultúrno-umeleckým programom, ktorý spoločnými silami aj tentoraz zorganizovali hajdušické spolky Bratstvo a Biseri pod patronátom lokálnej samosprávy. Okrem domácich ochotníkov v pestrom programe vystúpili aj členovia KUS sv. Nikolu z Dety v susednom Rumunsku, tiež hostia z Plandišta, Veľkej Gredy a Veľkého Gaja. Spievalo sa a tancovalo po slovensky, srbsky, rumunsky. Druhý deň osláv bol tiež bohatý na podujatia. Už od rána bolo rušno na futbalovom ihrisku, kde FK Hajdušica zorganizoval už tradičný turnaj v malom futbale pre pionierov. Zúčastnili sa ho futbalové nádeje z Plandišta,

Rušno na gulašiáde

Jarkovca, Jánošíka a Hajdušice. Najúspešnejší boli pionieri z Jarkovca. V popoludňajších hodinách

nádvorí Domu kultúry prebiehala tretia súťaž vo varení guláša v organizácii Klubu mladých Kasper.

Na slávnostných bohoslužbách zaspieval aj detský spevokol

majstrovský zápas zohrali pionieri Hajdušice a Grebenca a rozdelili si body (5 : 5). V tom istom čase na

Zúčastnilo sa jej 9 celkov z Hajdušice a okolia a posudzovacia komisia rozhodla, že najchutnejší

guláš uvaril celok Bonkili. Mladí kasperovci sa postarali o to, aby v Dome kultúry bolo veselo aj vo večerných hodinách. Na ľudovej veselici pri hudbe bieloblatskej skupiny Bell Ami sa mladí, ale aj tí trochu starší Hajdušičania a ich hostia bavili takmer do rána. Ústredným miestom osláv bol, pravdaže, kostol, v ktorom v nedeľu prebiehali slávnostné služby Božie. Primeranou kázňou sa veriacim prihovoril farár jánošícky a administrátor hajdušického cirkevného zboru Slađan Daniel Srdić, zaspieval detský a dospelý spevokol a mládež predviedla krátku scénku, ktorou symbolicky poukázala na to, že nádej nikdy nezhasína. Nechýbali, samozrejme, ani početné jarmočné obsahy a zábavný park, ktorému sa deti spravidla najviac potešia.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! Tak čo, vážení, čože ste sa v stredu tvárili ani zmoknuté zmoky? Dovčera ste nadávali na nenormálne vysoké teploty a teraz zase na ich rýchly pokles. Ani čo by ste si na výkyvy každého druhu nemohli už dávno zvyknúť. Ako trebárs na nahnevaného muža, ktorý každý deň bez výnimky hosťuje hádamakisteurčite vo všetkých tunajších televíziách a ostatných, menej atraktívnych médiách. Trošku viac citu a pochopenia pre Jeho malé a veľké mrzutosti by ste predsa len mali prejaviť. Nielen súkromne, ale aj verejne; botov nikdy nadostač... • ĽUDIA A UDALOSTI •

Netrápia vás cudzie starosti, čo? Skúste sa, priatelia, do nich vžiť, skúste pomôcť, keď sa už raz vystatujete, že ste kresťania... Aha, vraj z posledne uverejneného súpisu daňových dlžníkov vyplýva, tak aspoň tvrdí denník Blesk, nášmu štátu najviac dlhujú páni magnáti Marko Mišković (950 miliónov), Dragan Đurić (630), Miroslav Bogićević (3,4 milióna; pardon: 3,4 miliardy!), Željko Žunić (552 miliónov). Všetko sú to, vážení, Naši Ľudia! Pomôžme im, požičajme. Darujme. Osobne im ponúkam pomoc: ochotne a s

veľkým zadosťučinením im darujem všetky bankovky s početnými nulami, ktoré vlastním (a nie je ich málo; našetril som ich v roku Pána 1993); len nech sa mi ozvú. Je tu i ďalšia smutná, nie ani celkom nová novinka. Zopár význačných členov opustilo SPS, t. j. Socialistickú stranu Srbska. Podobne je na tom aj DSS, t. j. Demokratická strana Srbska. Predtým (a už koľkí a v koľkých kolách!) opustili DS, t. j. Demokratickú stranu jej členovia... Podaktorí straníci boli vylúčení, iní, čo s dobrovoľným, čo s vynúteným odchodom iba

rátajú (skloňuje sa tu aj najpočetnejšia SNS alias Srbská pokroková strana). Máme(e) poruke, síce nie práve originálne a nijako nie nové, ale predsa len riešenie. Aby sa im ľahšie žilo, kým sa neusadia v dákom novom polittábore, dajme im zahrať dve pekné slovenské pesničky: 1. Tak už odchádzam, lásko má... 2. Preleť, preleť, čierny vták... Veď pieseň je tá, ktorá nás TU drží nad vodou (alebo aspoň pod jej hladinou) posledných päťadvadsať rôčkov; dobre nám tak. Aj s Ním(i) spolu! Bumbumbum!

42 /4721/ 15. 10. 2016

Ľudia a udalosti SEAVC V BELEHRADE

Snažia sa zachovať evanjelickú vieru Anička Chalupová

ský život uplatňovať v Belehrade, nezaložili si vlastný cirkevný zbor, a budúci rok Slovenská evanje- ale sa radšej pripojili k evanjelikom lická a. v. cirkev v Srbsku spo- iných národností: Nemcom, Maďalu s ďalšími protestantskými rom, Srbom, Chorvátom, Slovincom cirkvami oslávi 500 rokov od začiat- a iným. Vo svojej publikácii farárka ku reformácie. Pri tejto príležitosti Anna Petrovićová hovorí aj o tom, že SEAVC vydala dvojjazyčnú vedeckú je história SEAVC v Belehrade spojepublikáciu (po slovensky a po srb- ná s vývojom Nemeckej evanjelickej sky), ktorá mala premiéru koncom cirkvi a bola riadená zákonmi, ktoré septembra 2016 na Veľvyslanectve schvaľovali srbské vrchnosti. Slovenskej republiky v Belehrade. – Už Ústava Kniežatstva Srbska Autorkou knihy je Mgr. Anna Pet- z roku 1835 predpisovala, aby sa rovićová, farárka cirkevného zboru každému vierovyznaniu v Srbsku Belehrad – Zemun, ktorá v knihe umožnilo voľné praktizovanie nápriblížila podstatu, dejiny, učenie boženstva a vykonávanie služieb a súčasný stav SEAVC v Srbsku. Božích. Srbské knieža Aleksandar – Podnety na vydanie tejto knihy Karađorđević vydal 9. septembra vyšli zo spolupráce roku 1853 Zákon o cirkevného zboru náboženskej toleB elehrad SEAVC rancii, ktorý poskyv Srbsku a Správy pre tol voľnosť pôsobenia spoluprácu s cirkvami aj nepravoslávnym a náboženskými spokresťanským komuločenstvami Ministernitám, a 5. júna roku stva spravodlivosti 1858 vyniesol PraRepubliky Srbska, vidlá pre ustanoves ohľadom na to, že nie evanjelického a. sa tento zbor v rámv. cirkevného zboru ci svojho pôsobenia v Belehrade. Evankonštantne stretáva jelický a. v. cirkevný s problémom komuzbor v Belehrade pre nikácie v multilingválpotreby svojich venej, multikonfesionál- Publikácia SEAVC riacich postavil dva nej a multinacionálnej v Srbsku sa môže kostoly; kostol v Zespoločnosti, akou je dostať k čitateľom mune v rokoch 1926 Belehrad. Ako jeden cestou e-mailu: seavc. až 1930, ktorý má záz najmenších sloven- beograd@gmail.com klad pripomínajúci ských evanjelických tvar trojlístka. Jeho cirkevných zborov, ktorý pre ne- kultúrna, historická a dokumentárna riešenú priestorovú situáciu zápasí hodnota je nesmierna, je to svedecs existenčnými podmienkami a tvo o existencii a živote kresťanov trvalo je odkázaný na pomoc celo- evanjelického vyznania v Zemune cirkvi, cirkevný zbor Belehrad chcel v období medzi dvoma svetovými využiť svoje intelektuálne možnosti vojnami. Evanjelický kostol v centre a vydaním takéhoto diela vykonať Belehradu je postavený na trojudobrý skutok pre SEAVC v Srbsku, holníkovom pozemku tvoreného –povedala farárka Petrovićová, ktorá ulicami Drinčićeva a Knez Miletiv tomto cirkevnom zbore pôsobí na. Posvätenie základov kostola sa bezmála štyri roky. konalo 20. októbra 1940. Svojimi V Belehrade žije 1,75 milióna architektonickými a štylistickými obyvateľov. Okrem väčšinového rysmi, ako aj impozantnou silueobyvateľstva – Srbov žijú tu aj pred- tou kostol vyniká ako dominantné stavitelia iných etnických spoločen- vizuálne kritérium belehradskej stiev, medzi ktorými sa tu sporadicky časti Dorćol. Mesto Belehrad v roku usadilo aj 0,14 percenta Slovákov. 1987 tento kostol dalo na riadenie Aj keď žili v Belehrade, kde okrem a používanie divadlu BITEF, − vypravoslávnej a iných cirkví pôsobí svetlila autorka knihy. aj Slovenská evanjelická a. v. cirkev, V štyridsiatych rokoch minulého väčšinou zostali členmi svojich do- storočia sa začali služby Božie konať movských cirkevných zborov. Tých aj po slovensky. Na starosti ich mal pár, ktorí sa rozhodli svoj nábožen- evanjelický farár Štefan Kvas. Po

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

druhej svetovej vojne kostol prestal byť aktívny. Brána kostola bola niekoľko rokov zamknutá a neskoršie začala slúžiť na iné účely. Koncom

vyhlásený za kultúrnu pamiatku a rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku 4. 108/2005 zo dňa 6. 12. 2005, – podčiarkla farárka Petrovićová. – Napriek skutočnosti, že v roku 2003 evanjelický cirkevný zbor a Obec Zemun dosiahli dohodu kostol vrátiť cirkvi a veriacim na používanie, to sa nikdy nestalo. Rozhodnutím Agentúry pre reštitúciu č. 46-00-1941/08 z 27. januára 2016 bolo zistené vlastníctvo kostola Evanjelickej a. v. cirkvi Mgr. Anna Petrovićová, farárka CZ v Zemune v prospech Belehrad – Zemun (maďarskej) Evanjelickej kresťanskej a. v. cirkvi v minulého storočia jeho miestnosti Srbsku. Cirkevný zbor Belehrad – používala dokonca aj jedna herňa, Zemun a Nemecký seniorát SEAVC v Srbsku, pri absencii akýchkoľvek disko a stávková spoločnosť. – Nové dejiny Slov. evanjelickej iných priestorov, aj naďalej použícirkvi v Belehrade začínajú až roku vajú evanjelický kostol v Zemune 1995 organizovaním pravidelné- na vykonávanie služieb Božích, v ho bohoslužobného života. O rok súlade s predchádzajúcou dohodou neskôr sa tento zbor rozhodnutím s mestskou Obcou Zemun, – po-

Kostol Evanjelickej cirkvi v Belehrade Synody stal samostatným cirkevným zborom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii a v roku 2004 mu obecné úrady v Zemune dovolili používať miestnosti tamojšieho evanjelického kostola. V roku 2006 tento zbor začal pôsobiť spolu s reformovaným cirkevným zborom v Belehrade v miestnostiach na Dositejovej ulici 22. No po krátkom čase sa znova vrátil do priestorov v Zemune. Tento kostol, umiestnený na začiatku Ulice Tošin Bunar, bol

vedala na záver Anna Petrovićová, farárka cirkevného zboru Belehrad – Zemun. Slovenský evanjelický zbor sa medzičasom rozšíril a do svojich radov prijal aj iné národnosti: Nemcov, Chorvátov, Maďarov, Slovincov a iných. V súčasnosti má 350 členov, z ktorých sa dvadsiatka pravidelne v nedeľu zúčastňuje na bohoslužbách a podľa ktorých „počas sviatkov kostol vie byť aj plný“. Foto: A. Mosnáková • ĽUDIA A UDALOSTI •

CIRKEVNÉ SLÁVNOSTI V PETROVCI

Posvätenie obnoveného chrámu a výročie Oltárneho krúžku žien Jaroslav Čiep

irkevníci v petrovskom zbore v rokoch 2007 – 2016 vykonali početné práce na oprave kostola. Najprv konali práce na odvlhčovaní stien, potom upravili zovňajšok, k tepelnej izolácii doložili nové okenice a práce pokračovali aj úpravou celej veže, vrátane výmeny kríža, a kostol dostal i novú omietku. Nakoniec tohto roku upravili i vnútro kostola, po polstoročí znova je celé omaľované. K tomu pridali i nové lustre, renovovali lavice a sedadlá obložili fixovanými poduškami, oltár tiež osviežili. Možno teda hovoriť o generálnej oprave petrovského kostola, akej sa v poslednom čase nedožil takmer ani jeden z našich evanjelických kostolov v Srbsku. Po dlhšej letnej prestávke, keď sa služby konali v sieni novej fary, minulý týždeň petrovskí evanjelici v rámci nedeľných služieb v kostole vzdali vďaku za úrodu zeme a mohli si obzrieť i vykonané práce na obnove vnútra kostola.

Sv. Trojici, ako to stálo v pozvaní vedenia petrovského cirkevného zboru, chceli spolu s bratmi a sestrami „ďakovať Pánu Bohu za Jeho ochranu a požehnanie,

Chvíľa vstupu kňazov do chrámu

ktoré prejavil nášmu zboru, a doprial nám, aby sme chrám Boží zveľadili a zachovali ho pre budúce generácie. Zároveň si v tomto roku pripomíname 60. výročie Oltárneho krúžku žien. V spomínanú nedeľu chceme za

Záber z posviacky obnoveného chrámu

V druhú októbrovú nedeľu (tohto roku 9. októbra), v ktorú si Petrovčania každoročne pripomínajú Pamiatku posvätenia chrámu Božieho, a 20. nedeľu po • ĽUDIA A UDALOSTI •

činnosť nášho OKŽ vďačiť Pánu Bohu a prosiť o Jeho pomoc a vedenie aj v časoch budúcich“. Náplň programu zborového dňa týchto osláv v petrovskom

cirkevnom zbore bola skutočne bohatá. Po privítaní početných hostí z krajiny a zo zahraničia v priestoroch novej fary nasledovali služby Božie vo vynovenom

farára Ondreja Marčoka. Správu o rekonštrukcii kostola podal domáci kňaz Ján Vida a po ďalších pravidelných častiach nedeľné služby sa skončili piesňou Hrad prepevný. V nedeľu popoludní v petrovskom kostole odzneli aj nešporné služby venované 60. výročiu Oltárneho krúžku žien. Pri tejto slávnostnej príležitosti sa v kostole zhromaždili aj predstaviteľky OKŽ z viacerých evanjelických cirkevných zborov v Srbsku. Predstavil sa i dychový orchester a vystúpil aj petrovský mladší spevokol. Vedľa domáceho farára Jána Vidu služby konali i ďalší hosťujúci farári v čele so seniorom Vladimírom Valentom, farárom v Selenči. Z kancľa kázala farárka šídska Olina Kolárová. Odzneli i pozdravné slová Viery Bátoriovej, farárky lalitskej a vedúcej Oltárneho krúžku žien, ktorá sa zamerala na podstatu a okolnosti vzniku oltárnych krúžkov a na ich úlohu v súčasnosti. Správu o Oltárnom krúžku žien v Báčskom Petrovci, čiže stručný dejinný prehľad jeho pôsobenia od roku 1956 podala jeho aktuálna predsedníčka Anna Melegová. Vyzdvihla náplň práce krúžku, ktorý založili na podnet žien z Pivnice a ktorý doteraz pracoval s podporou miestneho farára a cirkevnej správy. Okrem Melegovej v tomto šesťdesiatroč-

kostole s posvätením obnoveného chrámu. Domáci farár Ján Vida prítomných privítal a slávnostné služby spoločne konalo dvanásť farárov zo všetkých troch našich seniorátov, k tomu farári z Chorvátska a zo Slovenska, všetci v čele s biskupom Samuelom Vrbovským. Poriadok nedeľných slávnostných bohoslužieb obsahoval oslovenie, predspev, konfiteor a pieseň Otvorte Vedúca petrovského OKŽ Anna Melegová mi krásnu bránu. Po nich odznela sláva, pozdrav, nom tvorivom časovom rozpätí kolekta, slávnostný žalm, ďalšia krúžok viedli horlivé cirkevníčky: pieseň, evanjelium a odrieka- Anna Topoľská, Emília Labáthová, nie všeobecnej viery kresťan- Anna Gániová, Katarína Čánioskej. K slávnosti svojím spevom vá a Mária Diňová. Aktivistky prispeli spevokoly – mladší sa zameriavali na starostlivosť a starší pod vedením kantora a sociálne potreby členov zboru. Pavla Očovejiho. Potom už na- Venovali sa starým, navštevovali sledovala posviacka, ktorú vy- ich, pričom sa ich snažili duchovkonal biskup Samuel Vrbovský, ne povzbudiť piesňou, Božím a kázeň v podaní kysáčskeho slovom a modlitbou. 42 /4721/ 15. 10. 2016

Ľudia a udalosti MNOHORAKÁ NÁPLŇ BOHOSLUŽIEB V EMC V KYSÁČI

Ďakovali za úrodu Elena Šranková

nedeľu 9. októbra v Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči bolo sviatočnejšie než inokedy. Okrem poďakovania za úrodu náplňou bohoslužieb boli aj niektoré iné obsahy. Jedným z nich boli skype bohoslužby, keď sa prostredníctvom modernej formy komunikácie spojili s veriacimi z partnerského zboru v švajčiarskom meste Thun. Veriaci zo Švajčiarska hovorili o svojich zážitkoch počas pobytu medzi kysáčskymi veriacimi, s ktorými spolupracujú v rôznych



LETMO

red vyše polrokom na otázku, čo mu robí syn, istý kolega fotoreportér oznámil, že by ten chcel pobudnúť niekoľko mesiacov v USA. Stretli sme sa zase pár dní pred jesennými veľtrhmi. Zvedavosť mi nedala pokoja: – No, podarilo sa synovi odísť? – Ani sa nespytuj. Vybavoval to celé mesiace. Rôzne dokumenty, prehliadky, povolenia, testy, kadečo iné. Stálo nás to nemálo času, nervov a peňazí... – A výsledok? – Žiaden. Až šesťdesiat percent, zväčša mladých uchádzačov, odmietli pre obavy, že by mohli zostať v Spojených štátoch. Zelenú dali len tým, ktorí už tam boli minule a vrátili sa späť do Srbska. Nuž rok je fuč, s ním aj mnohé nádeje. V podstate si každý hľadá vlastnú šancu tam, kde sa mu to zdá reálne. Niekto u nás, niekto v Európskej únii, niekto v USA, iní dokonca v Austrálii alebo na Novom Zélande. To neprekvapuje, zvlášť dnes, keď je svet vlastne jednou veľkou globálnou dedinou. S tým, že sú niektoré jej domy hosťom dokorán otvorené, iné opäť viac alebo menej uzavreté. Závisí to nielen od toho, kam sa človek vyberie, www.hl.rs

o tom, že pripravujú divadelné vystúpenie, s ktorým mienia navštíviť okolité dediny a mestá, aby na základe svojich zážitkov, skúseností a zápasov poukázali, hlavne mladým ľuďom, aké je nebezpečné zlo, ktoré skúsili, a ako sa z toho ťažko dostávajú. – Deň poďakovania je príležitosť, aby sme sa pozreli, z čoho žijeme. Je to chlieb, ktorý si pečieme

Oto Filip

Šanca P

oblastiach a v duchovnej sfére. K nedeľňajším bohoslužbám pozvali aj 16 chlapcov z Čeneja, ktorí sa pod dozorom Pravoslávnej cirkvi liečia zo závislosti. S nimi zbor EMC tiež niekoľko rokov spolupracuje a v deň vďakyvzdania veriaci prinášajú dary pre týchto mladíkov, ktorí prácou premáhajú zlé zvyky a žijú z dobrovoľných príspevkov. Tentoraz ich pozvali aj k spoločnému obedu, kde ich podporili v boji za často pošliapanú ľudskú dôstojnosť a dali im na vedomie, že sú hodnotní ľudia, hodní spoločenstva a lásky. Mladíci informovali

ale aj od toho, skadiaľ ide. Práve v uplynulých dňoch sa v našej verejnosti objavila správa, že je v Srbsku vyše dvestotisíc mladých ľudí bez práce. Vieme to nielen my, lež aj iní. A v duchu toho sa i správajú. Samozrejme, že sa nám to môže viac alebo menej (ne)páčiť, no to na ich postojoch málo zmení. Zvlášť keď sa

každý cíti pánom vo vlastnom dome a určuje pravidlá pod svojou strechou. A tie šance by možno boli o čosi väčšie, keby aj u nás bolo napríklad viac reálneho a menej straníckeho zamestnávania. Vtedy by tie svetové rovnobežky toľko nelákali ani nezamestnaných, ale ani našich vyškolených odborníkov.

alebo kupujeme, sú to produkty, ktoré rastú pred nami, alebo si ich kúpime hotové, a predsa si vždy znovu uvedomujeme, že žijeme predovšetkým z Božej milosti, – povedala Anna Páliková-Kunčáková, superintendentka EMC v Srbsku. K slávnostným bohoslužbám sa pričinil i spevokol Glória a deti z Nedeľnej školy. Tento víkend v EMC budú mať návštevu 25 žien z európskych krajín a, pravdaže, tejto cirkvi, ktoré usporiadajú konzultácie ohľadom ďalšej práce so ženami v jednotlivých štátoch.

KULPÍNSKA ŠKOLS K Á G E N E R ÁC I A 1995/1996 sa v sobotu 8. októbra stretla po 20 rokoch od ukončenia základnej školy. V školských laviciach, kde spolu s triednymi učiteľkami Máriou Benkovou, Zdenkou Mitićovou, Annou Struhárovou a Máriou Štajferovou strávili osem rokov, spolužiaci sa pochválili, čo robili a čo dosiahli za posledných desať rokov, čiže od prvého generačného stretnutia. Okrem iného konštatovali, že takmer tretina spolužiakov sa vysťahovala za lepším životom alebo je na zárobkoch na Slovensku, resp. v Austrálii. Minútkou ticha v škole a odchodom na cintorín si uctili pamiatku na predčasne zosnulého spolužiaka, ktorý sa v roku 2002 vytratil z našich životov. V pokračovaní v družnom rozhovore a pri hudbe sa táto kulpínska generácia, hoci v neúplnom zložení, zabavila pri večeri v kulpínskej reštaurácii. V. D. V.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (35)

Jedlo a hygiena až potom Ján Cicka UTOROK 25. mája Neviem, či som toto zapísal, ale teraz to zaznačím v skratke: Keď sme raz boli u Kovačevićiek, videli sme na stole načatý box Driny. „Kde ste to vzali?“ spytujem sa. Odpoveď znie: „Vojak.“ Goca vraví: „Netýka sa ma, kde sa sestra Ljilja vláči a s kým sa vláči, len nech prinesie cigarety.“ Vilka ma informovala aj o inom: „Ten pivnický, či aký syr, čo Dragan priniesol kúsok aj nám, to je od Kovačevićiek z humanitárnej pomoci, ktorú priniesli nejakí farári – popovia. Boli tam aj iné potraviny, ryža, a čo ja viem, čo. Cirkev si nevážia, ale pomoc od nej prijmú. Pritom všetky tri majú príjmy, aj fajčili fajnové cigarety.“ Banátia sa ako staré Maďarky, povedal by Vilkin otec. Tak je to na tomto hrboľatom svete! O 22.00 prišla voda, hoci bol aj aký-taký prúd. Rýchlo sme nabrali vodu do všetkých prázdnych nádob, do fliaš, poumývali šálky na kávu, drez, popolníky. Vilka zapojila práčku, ide sa pokúsiť čosi narýchlo oprať, lebo už dlho neprala. Dúfam, že sa jej podarí. Prišiel aj normálny prúd. Dokiaľ takýto vydrží? Je už 22.29 hodín. Čakáme na poplach. Siréna o 22.54 hodine. Ideme, ideme, rýchle! Bez uličného osvetlenia sídlisko je príšera. Do pol jednej sa neudialo nič. Vtedy sa začul hukot ťažkých lietadiel blízo nad nami. Ženy prestali hrať karty a vyšli von pozerať sa na tragické divadlo. Najprv jedno lietadlo vystrelí akoby osvetľovaciu raketu, a potom druhé zasahuje. Naši ich ostreľovali. Súboj trval vyše dvadsať minút. Potom natovci odleteli. Ženy sa vrátili ku kartám. Šiel som do 3. vchodu, kde boli Katica, Jovanka a Boroška. Boroška sa celá triasla, tak som ju utišoval. Tvrdí, že v našej bicyklárni je lepšie ako v ich smetiskovej izbe. Naša je bližšie von k ulici, ich – opačne – viac siaha do hĺbky budovy. Ja tvrdím a tvrdím, že je u nás lepšie, pretože sme smelší; ale ani my nie sme bez strachu. Vyskočil som hore napísať tieto riadky o jednej hodine. Keď končím, je 1.13. Bol som s tetkou Darou v kryte. Všetci spia. Vrátili sme sa do vchodu č. 3 na našej budove a povedali nespiacim, že naši tiež šli spať: „A vy ako chcete, tak • ĽUDIA A UDALOSTI •

sa rozhodnite.“ Šli aj Jovanka, aj Katica, aj Boroška. Končím záznamy o 2.18 hodine. Je tichá mesačná hviezdna noc. Teplá. STREDA 26. mája Po prvé, po druhé a po tretie: DOBRE som sa vyspal. Zobudil som sa o pol deviatej, lebo Stana zavolala na kávu. Má plyn a prúdu niet. Pri kávičke ženy rozpriadli rozhovor o mužskej žiarlivosti. Stana vyrozprávala, ako v nedeľu či pondelok sľúbila Dragoljubovi, že príde do Klenja. Medzitým si v podniku mali v pondelok vyzdvihnúť nejaké potraviny (plat nedostávajú), tak neodišla. Dragoljub si kúpil liter pálenky, potúžil sa, odišiel k Staninej mame a žiarlil: „Čo tam robí, prečo neprichádza, dobre sa tam má, zrieknem sa jej aj všetkých Nikolićovcov...“ Atď... atď... Ja som tvrdil, že nie som žiarlivý, avšak Vilka si zastala na stranu Stany. Vilka odišla na bicykli na poštu čosi vyplatiť za Dusparovcov, ja po Blic a lakonickú odpoveď Jace: „Cigarety dnes nie sú.“ Ten istý traktát o cigaretách mi potvrdila aj Tamara za traťou. Je to už piaty deň, od piatka, čo neprišli zásielky. Aj po piatku, aj po sviatku, aj okolo mlyna, a tá moja cigareta po hube ma bila. Idem sa slniť na ulicu a čakať Vilku. Keby bolo keby, dnes by sa začalo Sterijovo pozorje. V Blici je článok s titulkom: Pozorje neizvesno, odluka danas. Dozreli čerešne, višne, maliny, poľné jahody. Aj my dozrieme? Až dozrieme! O tri štvrte na dvanásť som bol trojkou vyprevadiť Stanu ku kompe, šla do Klenja. Odskočil som si na Rybací trh, na ktorom som sa takmer nemal s kým zraziť, ani pred kým uhnúť. Stretol som tam vo fronte môjho bývalého žiaka zo strednej ekonomickej v Kovačici Jaroslava Kizúra, ktorý kedysi bol zamestnaný v tabakovom veľkoobchode. Smola, vraví mi, že už tam nerobí dvadsať rokov. Pri návrate domov som sa pristavil pri susednom vchode našej budovy. Ženy tam bielili vápnom bicykláreň. Bude krajšia ako byty. Mali práve kávovú prestávku. Vypil som si až dve kávy. Vystatoval som sa, že aj my našu vylíčime, dokonca švacneme aj ornamenty a podlaha nám bude z „itisónu“. Naše ženy vravia, že to zajtra naozaj urobia. Čo si zaumienia, to aj bude. O pol štvrtej prišiel Dragan, čakal som

ho na schodíku vonku; naobedovali sme sa. Začiatok obedu nám ohlásila poplašná siréna. Šiel som dolu, ale nikoho v bicyklárni. Aj bojazlivá Boroška sedí na schodíkoch, za múrikom sa nahý do pása slní Bata. No toto je poplach! – už sa chlapi nikoho neboja. Neboja sa NATO, ale žien hej, to je bližšie nebezpečenstvo – konštatujeme my dvaja. Dobrovoľne som sa prihlásil robiť službukonajúceho v kryte. Idem sa vyspať. Vyspal som sa do 21.00 hodín. Potom Vilka zohriala vodu, umyl som sa celý, obliekol si čistú bielizeň, vypil kávu, uvaril čaj a čakáme poplach. Z rádia som počul správu: Sterijovo pozorje nebude. Malo sa začať zajtra. Začne sa niekoľko dní po zastavení agresie. Budú Slovenské národné slávnosti? Od polnoci som službukonajúci v kryte.

Trápim stroj, aj Vilku, ktorá pri mne na gauči drieme. Vraví z polosna: „Nedá sa tu dobre spať. Najlepšie sa spí, keď sa oblečieš do pyžama.“ Ale mnohí sa už po celé dni neprezliekajú. Popoludní, kým som spal, Vilka upiekla višňový koláč. Prišla Branka, dala jej šesť kúskov. V diaľke dunia vlaky. Nablízku stíchli hlasy. Keď po siréne odchádzam dolu, písací stroj starej značky Zeta (česko-slovenský, má aj písmenko ů) zakrúcam do hrubej deky a kladiem ho na gauč. Nástroj na živobytie si treba chrániť. Poplach o 22.38 hodine. Naši zo Slovenska sa dlho nehlásili: ani Vilkin otec, ani bratia, ani Željko. Alena do tejto chvíle neporodila, lebo nám nič nehlásili. Sedím a nohy mám unavené. Ech, vy moje beháky, beháky. Dobre, že mi veľmi nepuchnú.

Vonku sa dvaja mladí hlasne smejú. Z močiara dolieha koncert žiab. Po 22.00 hodine by bolo treba zaviesť policajnú hodinu. Autári a motorkári robia nečakaný neznesiteľný hukot. Trieskajú dverami ako rakety. Nemá každý srdce celkom na mieste. Aj Aliho dvere nekresťansky trieskajú. Ej, Ali, Ali, potomok faraónov! Ktosi naproti strašne vrieska. Ručí, je ten správnejší výraz. Iný sa škaredo rehlí. Kde je polícia? Ak si niekto priľahol, do sirény nemôže oko privrieť. O 1.30 hodine som šiel z krytu vidieť, čo robia naši v bicyklárni. Na polceste som stretol Vilku s veľkou Milenou. Práve sa zberali spať. Vrátil som ich a vyprevadil Vilku do bytu. Vilka sa prezliekla a ľahla si. Ja som si uvaril kávu a pri vychutnávaní vzácneho moku s cigaretami som štylizoval v hlave tieto formulácie o kryte: Je v ňom málo ľudí, väčšina spí na posteliach, iba desiatka starších podriemkava na stoličkách a trpiteľsky mlčky znáša túto kalváriu. Prví na svitaní odchádzajú domov riadne dospať nepokojnú noc. Keď tu... ... o 1.45 zahučali lietadlá nad nami. Vraví Milke: „Spíš?“ „Nespím.“ „Tak ja idem do krytu a ty vstávaj!“ V kryte je lietadlá menej počuť, avšak dva výbuchy kdesi ďaleko, ale silné, sa veru začuli aj to riadne. Lietadlá krúžili nad nami asi 35 minút, a potom odleteli. Naši za nimi vystrelili. Šiel som sa pozrieť na našich, ešte trochu boli vonku a šli spať. Dragan ani neprišiel. Toto som zapísal o 4.42 hodine, keď som prišiel domov na rannú kávu. Už sa poriadne rozbrieždilo, počujem hlasy tých, čo odchádzajú domov a do práce. Čoskoro začnú hučať autobusy. Keď som sedel na stoličke v kryte, zrazu jedno dieťa zo sna zakričalo: „Američan, Američan...“ a spalo ďalej. Američania, Američania, už ste sa nám votreli do snov. Už nemáme ani vlastné. V našich snoch je Amerika, aj to tá zlá. Amerika, zem ďaleká, nášmu strachu blízka...! Amerika – strašidlo! Štebocú vtáčky najrozličnejším trilkovaním. Ranný spev života. Aký kontrast... Som nevyspatý a chcem ísť do redakcie a do banky. Možno pôjdem, možno nepôjdem, najprv sa však dobre vyspím. Najdôležitejšie je dobre sa vyspať a kúpiť cigarety. Jedlo a hygiena až potom.

42 /4721/ 15. 10. 2016

Pavel Marti š, ZŠ maršala 2. 3, Tita v Padin e u ZŠ hrdin tik , 2. 1, j Pazove lá K v la Stare Branis melíka v Jank a Č

Október a pekné slovo

Desiaty mesiac v roku, milé deti, je aj mesiacom našich najstarších spoluobčanov. Počas neho sa viac pozornosti venuje babkám a dedkom, ktorí prežívajú jeseň svojho života. O tom, akú nekonečnú lásku celý čas venovali a aj ďalej venujú predovšetkým svojim vnúčatám, dozviete sa aj z týchto prác. Nezabudnite preto, kamaráti, aspoň maličkosťou potešiť svojich starých rodičov počas októbra, a tak sa im odvďačiť za ich lásku a starostlivosť. Najviac ich iste poteší rozhovor a pekné slovo. Renátka Povolná, 2. 1, ZŠ maršala Tita v Padine

Daniel Krasko, 2. 1, ZŠ maršala Tita v Padine

Moji starí rodičia

Moja školsk á taška Moja ta

ška je veľmi ťažk á. Je veľmi pes trá, je v nej aj vo da bystr

á. Perečník fare b so školským ný, príborom pln ený. Ceruzy, farb ičky zastrúh ané, fixk y napoly vyprázdnen é.

Knihy vypísan é, zaujímavé a zošity pod písané. Aj vreckovk y v všetky tieto taške – veci sú ťažké.

Andrej Dudáš, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Jana Ju ZŠ Jána Koll nčoviarová ára v Selenči

za venované chvíle. Ďakujem Ti, stará mama, rých rodičov, ich Každý z nás sa teší zo sta ká, že sa nedá ani láska a dobrota je taká veľ o by aj nie, keď mi opísať. Mám ich rád, a preč ás má rád svojich z n dý Kaž všetko dajú po vôli. je nekonečná. Pre starých rodičov, ich láska tko. Mnohokrát sme svoje vnúčatá urobia vše ma nás pred mamou aj neposlušní, ale stará ma malička a pomáhala od bráni. Opatrovala nás búdzala nás do školy, matke, keď bola v práci. Zo rý otec už priniesol schystala nám teplý čaj, sta na stôl teplý chlieb. dňa budú veľmi Keď starí rodičia jedného eba starať, budem starí a nebudú sa môcť o s sa oni starali o mňa, sa ja o nich starať tak, ako keď som bol malý. že mi dali veľa lásĎakujem starým rodičom, né miesto v mojom ky. Práve preto majú osobit ne. srdci. Ďakujem im úprim Sebastián Čapeľa la Tita v Padine rša ma ZŠ

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XVI 15. októbra 2016 ČÍSLO

207

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

SO ZBERATEĽMI PIVOVÝCH POHÁROV

Každá zbierka je svojrázna Elena Šranková

rámci gitariády v Kysáči prebiehala i zaujímavá výstava, usporiadaná členmi Srbského združenia zberateľov pohárov a suvenírov na pivo. Ako povedal Vladimir Pilipović zo združenia v Belehrade, majú členov zo všetkých oblastí Srbska, no najviac z Belehradu, ale aj z Nového Sadu, Loznice, zo Zreňaninu... – Nemáme mnoho členov, toho času okolo desať. Na Náruživí zberatelia pohárov na pivo v Kysáči gitariáde nám je zaujímavo a v podstate sa zúčastňujeme na tvary pohárov, aj niektoré veľmi zriedvšetkých podujatiach, na ktoré nás kavé, aj staré, lebo každého zbierka sa

Vladimir Pilipović pri pohároch zo svojej zbierky pozvú. Nie je to síce tak často, ale keď nás niekto zavolá, nie nám je žiadny problém zorganizovať sa a prísť. Chceme sa podeliť s tým, čo vlastníme. To, čo v Kysáči vystavujeme, je iba malá časť našich zbierok. Každý doniesol trochu z toho, čo vlastní, lebo každý máme 1 000 a viac pohárov, takže je nemožné vystavovať všetko. Ako spolubesedník vyzdvihuje, vlastnia poháre z celého sveta. – Osobne vlastním poháre z takmer 90 krajín, ostatní členovia ich tiež majú z mnohých štátov sveta. Zriedkavé sú krajiny, z ktorých niektorý náš člen nemá pohár. Máme všetky formy a

Záujem o poháre na pivo

niečím líši od inej. Niekto má rád a zbiera domáce poháre, iný tie zahraničné a dôležité sú mu krajiny, z ktorých pochádzajú. Niektorí chcú mať iba čím väčší ich počet. Najstarší pohár, ktorý Vladimir vlastní, je 70-ročný. Ako hovorí, nie je to niečo príliš staré, ale pre neho je OK. – Klub úradne jestvuje štyri roky a neformálne združenie už takých desať rokov. Ináč v zahraničí je takéto zberateľstvo omnoho rozšírenejšie, zberatelia sú omnoho aktívnejší. My za nimi trochu meškáme. Avšak ani pivový priemysel v Srbsku nemá takú tradíciu ako naprí klad má ten v Nemecku, Česku alebo Belgicku. Dosť sa pohybujeme po veľtrhoch a podujatiach vo svete, najmä v Európe. Každoročne cestujeme na Slovensko, do Poľska, občas do Belgicka, Talianska a Nemecka, – uvádza Vladimir na záver.

Klenot schopný zázrakov Str. 2

Pohľadnica z ostrova Pag Str. 4

Cuketový slaný koláč Str. 8

Kúsok z vystavovaných zbierok

Mozaika VČERA, DNES, ZAJTRA...

Pohľad nie z vtáčej, ale z vyššej perspektívy

NAŠE VOJNOVÉ LETECTVO NA ZAČIATKU DRUHEJ STOROČNICE EXISTENCIE

Klenot schopný zázrakov Oto Filip

rása je pre každého čosi iné. Preto si ju každý z nás meria podľa iných kritérií. Niekto ju objavuje v umeleckých dielach, ďalší v literatúre, iný ju nachádza v pokojnej atmosfére vidieka, štvrtého najviac láka príroda. Schopnosť vnímať krásu sa často snúbi s prehlbovaním poznania. Krásu poznávania objavili

počas aprílovej vojny 1941. Podujatie pozostávalo zo statickej, výstavnej, dynamickej, čiže leteckej zložky, tiež z pútavého kultúrno-umeleckého programu. Viac ako päťtisíc návštevníkov malo možnosť pozrieť si na ňom lietadlá, vrtuľníky, zbrane, vojenské vybavenie, kochať sa v programe, v ktorom účinkovali skvelí letci riadiaci MIG-29, Supergaleby G-4, vrtuľníky Gazela a Mi-8 (17B5).

tak dávno, v roku 2012, sme si pripomenuli dôležité historické jubileum – jeho storočnicu. Chvíle, keď si dejiny úradne začalo písať v roku 1912. Vtedy, koncom decembra v Niši, rozhodnutím náčelníka štábu Najvyššieho velenia generála Radomira Putnika bolo založené Letecké veliteľstvo srbského vojska, ktoré malo štyri zložky: leteckú eskadru, oddelenie balónov, poštu s holubmi a stanicu na výrobu vodíka pre balóny. Tým sa začali ozajstné dejiny nášho vojnového letectva, ktorých zárodky možno objaviť desaťročie predtým: v roku 1902, keď boli kúpené prvé lietadlá a začalo sa uvažovať o širšom školení pilotov. V tom roku kapitán Kosta Miletić ukončil príslušné školenie

Mig 29: Lákavý nielen vo vzduchu začiatkom októbra aj návštevníci, zväčša tí mladší a najmladší, aj na letisku v Batajnici, kde prebiehal Otvorený deň alebo presnejšie Deň otvorených dverí usporiadaný 204. Leteckou brigádou. Vznikla v novembri 2006, nadväzujúc na tradície slávneho 6. Stíhacieho leteckého pluku, ktorý sa preslávil obranou Belehradu

Na úvod podujatia parašutisti Špeciálnej brigády vojska zoskočili z nemalých výšin rovno na výstavný areál, nesúc veľké zástavy Srbska, Vojska Srbska a svojej jednotky. Naše vojnové letectvo je už dlho vzácnym klenotom, vybrúseným v početných skúškach a desaťročiach za nami. Nie

Čakalo sa na rad

Parašutista zo Špeciálnej brigády

HLAS ĽUDU | 15. 10. 2016 • 42 /4721/ v Rusku, a tak sa stal prvým leHoci v tomto októbri nešlo teckým dôstojníkom v srbskom o aeromíting, ale o Deň otvorevojsku. Tak či onak vo vojnovom ných dverí v Batajnici, o podujatie letectve sme boli medzi prvými: rozsahom skromnejšie než to pätnásti vo svete, piati v Európe. jubilejné, 204. Letecká brigáda, Pomerne málo je známe, že pripomínajúca si desiate výropráve Nový Sad čie existencie, veľmi viac desať ročí úspešne a atraktívpatril k materne demonštrovala ským prístavom verejnosti na ňom, tejto zložky náškvalitu výcviku svoho vojska. Konjich príslušníkov, ako krétne od konca aj pripravenosť na realizovanie všet1. svetovej vojny, keď sa takmer kých úloh a zverecelá letecká techných misií. nika ocitla v ňom, Plukovník Željko Bilić, zástupca jej do začiatku tej druhej, dokedy veliteľa, podčiarkuje: až dvadsať gene– Cieľom Otvoreného dňa rácií letcov tam bolo ukázať skončilo školenie. Po vojne sa všetkým zanaše vzdušné Zástupca veliteľa, interesovaplavectvo sú- plukovník Željko Bilić ným, v prvom stavne rozvíjarade mladým lo, snažiac sa sledovať aktuálne ľuďom, záujemcom, misvetové trendy. Vďaka tomu sa lovníkom letectva, najdopracovalo k príznačnostiam, mä žiakom, ktoré sú to ako sú náročný a špecifický sys- prostriedky nachádzajúce tém školenia, vyvinutá teória, sa vo výzbroji 204. Letecinovácie, vlastné konštruktérske kej brigády. Časť úloh, práce a praktiky, veľké skúsenosti ktoré sú našou bežnou v oblasti stratégie, taktiky ope- činnosťou realizovanou ratívneho pôsobenia. Ukážkou prostredníctvom výcvikov toho, nakoľko sa mu tie úspešne a školení, ste mali príledaria, bol aj veľkolepý aeromíting žitosť pozrieť si najmä Batajnica 2012, ako záverečné v leteckom programe. Pre podujatie osláv veľkého jubilea – veľký záujem verejnosti stého výročia vojnového letectva uvažujeme o tom, aby

Plná zosynchronizovanosť: traja ako jeden medailí z Paraolympijských hier v Riu – Tijana Bogdanovićová a Mitar Palikuća, tiež herci Bojan Perić a Branko Janković, účinkujúci v seriáli Vojenská akadémia. Všetko, čo sa dialo, bolo lákavé, dynamické, pestré, plné života, zaujímavé. Natoľko, že mnohé matky mali problém s menšími deťmi, ktoré sa s lietadlami, vrtuľníkmi, raketovými systémami, všetkým iným, ozaj ťažko lúčili. – Mami, nie som hladný. Ostaňme tu aspoň do večera, – prosíkal (ne)jeden z chlapčekov, Pamiatka na krásny deň a stretnutie kdesi o druhej, keď sa s Bojanom Perićom Deň otvorených dverí končil. Jeho vervu nalonie, spestrili nielen aktéri 204. mila len vidina sľúbenej obrovskej Leteckej brigády, ale aj príslušníci zmrzliny. No aj tak sa každých pár iných jednotiek Vojnového letec- metrov otáčal, díval na lietadlá tva a protileteckej obrany, Špeci- za sebou s otázkou: – Prídeme álnej brigády, Raketovej brigády, aj zajtra? Sľúb mi! tiež Strediska pre výskum letov Zdá sa, že o nové generácie v Batajnici. Tak isto naši viace- letcov už dnes máme postarané... rí špičkoví športovci, nositelia

Splnilo sa mi prianie u nás. Okolo stotisíc návštevníkov malo príležitosť začiatkom septembra pred štyrmi rokmi obdivovať leteckú zručnosť našich pilotov a ich kolegov z desiatich ďalších krajín, ako i stopäťdesiat lietadiel a vrtuľníkov rôznych druhov, modelov, veľkostí, iných charakteristík.

sme Otvorený deň organizovali aj častejšie ako raz ročne. Aby ďalší návštevníci prišli, presvedčili sa o našej bojovej schopnosti a stálom stúpaní jej úrovne, v prvom rade s cieľom kontroly a ochrany zvrchovanosti nášho vzdušného priestoru... Deň slnečný, ako na pohľada-

Jeden z raketových systémov

III

Mozaika REPORTÉRI

Z LETNÝCH SPOMIENOK

Modrá v nedohľadne

Pohľadnica z ostrova Pag Danuška Berediová

ag som prvýkrát navštívila pred tromi rokmi. Cestovala som na dovolenku so sesternicou a spolu sme sa z trajektu dívali na ostrov, ku ktorému sme sa blížili. Ona už tam bola a spomínam si na jej slová: „Určite máš pocit, že na tomto ostrove akoby nebolo života?“ Veru, z toho uhla som na ostrove videla iba kameň! Cesta trajektom trvala iba 15 minút a onedlho sme vystúpili. A zase – všade iba kameň. Ako sme sa blížili k mestu Novalja, po niekoľkých kilometroch sa konečne objavila a ukázala civilizácia. Bola to láska na prvý pohľad. Ostrov Pag (Chorvátsko) je piatym najväčším ostrovom na

Prvý dojem pri príchode – hojne skál a kameňa

zaujímavostiach. A tak som sa dozvedela, prečo je tá časť ostrova, na ktorú prichádza trajekt, prekrytá kameňom. Na jeseň, v zime a na jar silný vietor z pohoria Velebit rozbúri a pohne veľkým množstvom morskej vody, ktorú odnáša na pobrežie ostrova Pag. Tam morská soľ vytvára tzv. posolicu, ktorá znemožňuje vznik vegetácie. Ďalšia zaujímavosť tiež súvisí s posolicou. Niektoré druhy rastlín sa jej prispôsobili natoľko, že takéto „slané“ rastliny zvlášť chutia domácim zvieratám. Preto pažské ovčiarstvo veľmi

Jadrane a zároveň najdlhším so svojimi 63 km. Od roku 1969 je spojený s pevninou mostom, ktorý ho spája s diaľnicou Záhreb – Split. Na Pag sa dá dostať aj

Krása bez tlačeníc spomínaným trajektom Prizna – Žigljen na severovýchodnej časti ostrova. Tohto roku som sa chcela dozvedieť viac, ešte lepšie sa zoznámiť s ostrovom, pátrať po jeho

Zelená časť ostrova

závisí od toho. Vďaka posolici na rastlinách a aromatických bylinkách mlieko pažskej ovečky má jedinečnú arómu a kvalitu a aj chýrečný pažský syr, ktorý sa vyrába z tohto mlieka, má

HLAS ĽUDU | 15. 10. 2016 • 42 /4721/ zvláštnu chuť. Jedna z aromatických byliniek, ktorá rastie v kameni na Pagu, je smilje. Ešte na začiatku minulého storočia táto stredomorská rastlina mala status buriny. Používali ju iba pre chov dobytka, kým ju kozmetický priemysel neoznačil ako anti-age (Francúzi

ba soli prinášala na strane jednej mestu Pag skutočné bohatstvo, ale na strane druhej práve kvôli soli Pažania počas svojich dejín často bojovali. Ročne sa v Pagu vyrobí asi tridsaťtritisíc ton soli. Zdá sa, že na ostrov ako známu turistickú lokalitu najviac návštevníkov prichádza z Talianska.

Nielen návštevníkov z Talianska, lež aj iných mladých ľudí sem láka známa pláž Zrće, ktorú nazývajú aj chorvátskou Ibizou. Zábava na nej trvá nepretržite, celých 24 hodín. Hudba house, hip-hop, r´n´b, go-go tanečnice, koktaily, bazénové party – všetko toto ponúkajú početné kluby, ako

Motorky, ktoré nie sú obľúbené len v Taliansku

Stály ruch – pláž Zrće ju volajú aj immortelle). Odvtedy jej cena rapídne rastie. Za jeden kilogram éterického oleja zo smilja je potrebné viac od tony kvetu, a preto patrí medzi tie najdrahšie. Jeho vzácnosť čoraz viac láka ilegálnych zberačov. Dokonca natoľko, že tohto roku lokálne obyvateľstvo na Pagu muselo použiť aj zbrane na ochranu vzácnej rastliny. Tak sa smilje od buriny v budúcnosti môže stať prísne chránenou rastlinou. Jeho zber je totiž možný iba na základe povolenia, ktoré vydáva Správa pre ochranu prírody Ministerstva ochrany životného prostredia Chorvátska. Obyvatelia Pagu sa zväčša zaoberajú chovom oviec, rybárčením, pestovaním a spracovaním olív, poľnohospodárstvom, v oblasti mesta Pag i výrobou soli. Soľné bane Pag sú určite prvou asociáciou na tento ostrov. Výro-

Na každom kroku sa dajú vidieť skupiny mladých Talianov, prevažne chlapov, s modernými účesmi a slnečnými okuliarmi, z ktorých sú každé v inej farbe.

sú Kalypso, Papaya, Aquarius. Niektoré počas celého leta organizujú aj festivaly so známymi menami: Armin van Buuren, Swedish House Mafia, Tiesto,

Ukážka pažskej čipky

Joris Voorn, Niki Belucci, David Morales, Paul van Dyk... Táto pláž je od mesta Novalja vzdialená 4 km a spojená s mestom miestnou autobusovou linkou, ktorá premáva každých 30 minút. Je to veľkou výhodou pre milovníkov party alebo partiánerov. Osobne pre mňa Zrće nebolo mojou obľúbenou šálkou čaju. Nechajme však na chvíľu súčasnosť bokom a vráťme sa zase trochu k tradícii. Pažské čipky tiež patria medzi symboly tohto ostrova. Na začiatku 20. storočia sa tieto oddelili od úžitkových predmetov a vznikli ako samostatný predmet, ktorý sa zachoval dodnes. Natoľko, že sú v súčasnosti chránené ako pôvodný chorvátsky výrobok. Šijú sa ihlou, čo je veľmi namáhavou a zdĺhavou prácou. Tomu zodpovedá aj ich cena. Cena čipky s priemerom 10 centimetrov je okolo 65 eur. Na rive staršie ženy predávajú najpravdepodobnejšie vlastnoručne vyrobené čipky. Tieto sú súčasťou aj tradičného pažského kroja, a to na šatkách. Kroj som mala príležitosť vidieť iba na chvíľku, a to z diaľky, kým som čakala v rade na neodolateľnú zmrzlinu. V tej chvíli mladá žena v kroji prebehla vedľa mňa. Stačila som uzrieť iba šatku na jej hlave, v tvare trojuholníka a čipku, ako sa tratí v dave ľudí. Tradičný kroj som, žiaľ, nevidela v plnej kráse. Okrem toho neochutnala som ani ten chýrečný pažský syr. Dva dôvody postačujúce na to, aby som ešte raz navštívila Pag.

Mozaika Z PERA MAJSTROV: KAREL ČAPEK

Archimedova smrť

á história s Archimedom nebola vlastne celkom taká, ako sa píše; je síce pravda, že bol zabitý, keď Rimania dobyli Syrakúzy, ale nie je pravda, že do jeho domu vnikol rímsky vojak, aby raboval, a že Archimedes, pohrúžený do rysovania akejsi geometrickej konštrukcie, naňho mrzuto zavrčal: „Nekaz mi moje kruhy!“ Po prvé, Archimedes nebol nijaký roztržitý profesor, ktorý nevie, čo sa okolo neho robí; bol to rodený, pravý vojak, ktorý pre Syrakúzy vymýšľal vojnové stroje na obranu mesta. Po druhé, ten rímsky vojačik nebol žiadny opitý koristník, ale vzdelaný a ctižiadostivý štábny stotník Lucius, ktorý vedel, s kým má tú česť, a neprišiel rabovať, ale na prahu po vojensky pozdravil a povedal: „Zdravím ťa, Archimedes.“ Archimedes zdvihol oči od voskovej doštičky, na ktorej naozaj niečo rysoval, a povedal: „Čo je?“ „Archimedes,“ povedal Lucius, „my vieme, že bez tvojich vojnových strojov by sa tieto Syrakúzy neboli udržali ani mesiac; takto sme si nimi mali dva roky čo robiť. Nemysli si, my vojaci to vieme oceniť. Skvelé stroje. Gratulujem.“ Archimedes hodil rukou. „Prosím ťa, na tom predsa nič nie je. Obyčajné vrhacie mechanizmy – v podstate len taká hračka. Z vedeckého hľadiska to nemá ktovieaký význam.“ „Ale z vojenského áno,“ mienil Lucius. „Počuj, Archimedes, prišiel som ti navrhnúť, aby si pracoval pre nás.“ „Pre koho?“ „Pre nás. Pre Rimanov. Musíš predsa vedieť, že Kartágo upáda. Načo im ešte pomáhať! Teraz zatočíme s Kartágom, až sa budeš čudovať! Mali by ste ísť radšej s nami. Vy všetci.“

„Prečo?“ zahundral Archimedes. „My Syrakúzania sme náhodou Gréci. Prečo by sme mali ísť s vami?“ „Lebo žijete na Sicílii a my Sicíliu potrebujeme.“ „A prečo ju potrebujete?“ Lebo chceme ovládnuť Stredozemné more.“ „Aha,“ povedal Archimedes a zamyslene upieral zrak na

„To je jedno; ale budeme veľká ríša.“ „Veľká ríša,“ mrmlal Archimedes. „Keď nakreslím malý kruh alebo veľký kruh, je to stále iba kruh. Zasa sú tu hranice – nikdy nebudete bez hraníc, Lucius. Myslíš si, že veľký kruh je dokonalejší ako malý kruh? Myslíš, že si väčší geometer, keď nakreslíš väčší kruh?“

svoju doštičku. „A načo vám to bude?“ „Kto je pánom Stredozemného mora,“ povedal Lucius, „je pánom sveta. To je predsa jasné.“ „A vari musíte byť pánmi sveta?“ „Áno, poslaním Ríma je, aby sa stal pánom sveta. A vravím ti, že ním bude.“ „Možno,“ povedal Archimedes a niečo pritom zotieral z voskovej tabuľky. „Ale ja by som vám to neradil, Lucius. Počuj, veď byť pánom sveta – to vám raz dá ukrutne veľa práce udržať ho pokope. Škoda tej roboty, čo s tým budete mať.“

„Vy Gréci sa ustavične hráte s argumentmi,“ namietol stotník Lucius. „My však dokazujeme svoju pravdu inak.“ „Ako?“ „Činmi. Dobyli sme napríklad vaše Syrakúzy. Ergo Syrakúzy patria nám. Je to jasný dôkaz?“ „Je,“ odpovedal Archimedes a škriabal sa písadlom vo vlasoch. „Áno, dobyli ste Syrakúzy. Lenže to už nie sú a nebudú tie Syrakúzy ako doteraz. Bolo to veľké a slávne mesto, človeče. Teraz už nikdy nebude veľké. Škoda Syrakúz!“ „Zato Rím bude veľký. Rím musí byť najsilnejší na celej zemi.“

Mozaiku číslo 207 pripravil Oto Filip

„Prečo?“ „Aby sa udržal. Čím sme silnejší, tým viac máme nepriateľov. Preto musíme byť najsilnejší.“ „Keď už hovoríš o sile,“ mrmlal Archimedes, „sám som tak trochu fyzik, Lucius, a voľačo ti poviem. Sila sa viaže.“ „Čo to znamená?“ „To je taký zákon, Lucius. Sila, ktorá pôsobí, sa tým viaže. Čím budete silnejší, tým viac svojich síl na to spotrebujete. A raz príde chvíľa...“ „Čo si chcel povedať?“ „Ale nič. Nie som prorok, človeče, som iba fyzik. Sila sa viaže. Viac neviem.“ „Počuj, Archimedes, nechcel by si pracovať pre nás? Nevieš si ani predstaviť, aké obrovské možnosti by sa ti otvorili v Ríme. Staval by si tie najmocnejšie vojnové stroje na svete.“ „Musíš mi odpustiť, Lucius; som starý človek a ešte by som chcel rozpracovať jednu – dve zo svojich myšlienok. Ako vieš, aj teraz tu čosi rysujem.“ „Archimedes, neláka ťa dobývať s nami vládu nad svetom? Prečo mlčíš?“ „Prepáč,“ mrmlal Archimedes nad svojou doštičkou. „Čo si povedal?“ „Že človek ako ty by mohol dobývať svetovládu.“ „Hm, svetovláda,“ prehodil Archimedes zahĺbene. „Nesmieš sa hnevať, ale aj tu mám čosi dôležitejšie. Vieš, niečo trvalé. Niečo, čo tu naozaj zostane.“ „Čo to je?“ „Pozor, nezmaž mi moje kruhy! To je spôsob, ako sa dá vypočítať plocha kruhového výseku.“ Po čase bola vydaná správa, že učený Archimedes prišiel o život náhodou. Preložil M. Heveši

HLAS ĽUDU | 15. 10. 2016 • 42 /4721/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek

Aforizmy

– Vravím ti, – hovorí nedeľný poľovník manželke, – v lese je najprefíkanejšie zviera líška. Minule som ju celý deň sledoval, a keď som ju zastrelil, zistil som, že je to pes... – Pán doktor, a čo robíte, keď nemáte pacientov? – No vtedy zabíjam čas... Pán Kohn príde domov a hneď vo dverách hovorí: – Sára, rozvádzame sa, od stola aj od lôžka! – Preboha Kohn, tak ty nemôžeš už ani jesť? – Tak vy sa chcete rozviesť, – vraví sudca pánovi Novákovi.

Aleksandar Čotrić

Najviac si vážim ich volebný sľub, že mi dajú päťdesiat eur, ak budem hlasovať za nich. Srbsko nemá obdobu. Ešte nikomu nesľúbili krajšiu budúcnosť. Srbsko je krajinou zázrakov. Najnenávidenejší politik je presvedčivo najpopulárnejšou osobnosťou. Nikdy od neho nepočujete čosi múdre, pretože rozpráva len to, čo chcete počuť. Stranícka knižočka je stále vo vrecku, aby nebolo prázdne.

Aforizmy

Peter Gossányi

V novodobom otrokárstve sme sa stali otrokmi vecí. Čo má robiť múdrejší, keď mu hlúpejší nechce dovoliť, aby ustúpil? Najnebezpečnejšie šelmy žijú v politickej džungli. Klinec možno trafiť aj po prste.

Aforizmy (dvoj)týždňa

Milan Kupecký

Najťažší prechod je z dobre vykonanej práce na dobre zaplatenú prácu. Lož je najčastejším prostriedkom dorozumenia človeka s človekom.

– Môžete mi prezradiť prečo?

Morality a iné hity

– No v podstate preto, že som ženatý... – Preboha, – vraví doktor dedkovi, – vy ste zhltli celý ten liek, čo som vám dal proti zápche! A koľkokrát ste boli na záchode?

Milan Kenda

– Iba raz, pán doktor. Od druhej do šiestej...

Jedna z fantastických predstáv: Že sa meteorológ na dovolenke bezvýhradne spoľahne na vlastnú predpoveď počasia.

– Janko, odnes ten bicykel z predizby do pivnice?

Každá svojrázna a rázna slovenská krčma má svoju tieňovú vládu.

– A prečo, mamička?

Naozajstný génius je ten, kto vie laikom rozumne vysvetliť to, čomu sám vôbec nerozumie.

– Dnes k nám prídu na návštevu Novákovci. – Myslíš, že by ho mohli ukradnúť? – To nie, ale mohli by ho spoznať. Otec hrešil syna, že je lenivý a nepíše si domáce úlohy: – A či vieš, čo v tvojom veku robil Abrahám Linkoln? – spýtal sa rozhorčene. – To neviem, ale viem, že v tvojom veku bol prezidentom Spojených štátov, – odpovedal mu pohotovo syn. Domáca zastaví podnájomníka: – Pán Milan, nevravela som vám, že si na izbu nesmiete vodiť žiadne známe?!

15. – 21. 10. 2016

POČASIE

– Iste, pani, ale toto nie je žiadna známa. Ja tú slečnu vidím po prvý raz.

"Ďakujem za radu, ale keď som si naposledy vzala antidepresíva, dopadlo to tak, že som sa za teba vydala."

Aforizmy spod čapice

Prečo štatistika neskúma, akú časť života musíme prestáť na zastávkach mestskej dopravy?

Ľudo Majer

Padať od smiechu môžu iba štíhli... My s bruchom sa máme za čo chytať. Vlastný gól sa, bohužiaľ, nedá dať z ofsajdu. Každá láska v konečnom dôsledku udiera na mozog. Často nacenganým zvyčajne čoskoro odzvonia. Kupovať mačku vo vreci je risk... Kúpiť vrece, v ktorom je mačka, je zisk. Aj smrteľne vážne situácie sú časom smiešne... Ak ich všetci prežijú.

Nebuďte naivní a nežiadajte od stavbárov, aby stavali vaše domy tak pedantne, ako keby stavali svoje. Odkedy som si hodinky posunul o päť minút dopredu, prichádzam všade s päťminútovým oneskorením. To bude zrejme prax relativity! Podľa Ľudových novín 3 – 4 a 25 – 26 / 2016 Karikatúra: Reader,s Digest

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

9˚ | 16˚

10˚ | 14˚

7˚| 15˚

7˚ | 15˚

5˚ | 17˚

7˚ | 18˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Cuketový slaný koláč Suroviny: 400 g cukety, 150 g jemnej salámy, 150 g tvrdého syra, 1 dl oleja, 200 g hrubej múky, 1 kypriaci prášok, 3 vajcia, 1 cibuľa, 3 – 5 strúčikov cesnaku, mleté čierne korenie, vegeta, soľ. Takto sa to podarí: Očistenú cuketu nastrúhame nahrubo. Salámu pokrájame na drobné kocky, cesnak prelisujeme a cibuľu nadrobno nakrájame. Syr

nastrúhame najemno. Všetky suroviny spolu zmiešame a dáme do vymastenej misy na zapekanie. Pečieme v rúre 20 až 25 minút pri teplote 220 °C. Koláč môžeme podávať teplý alebo vychladnutý. Ako príloha je vhodný miešaný šalát. 

PO SEZÓNE NÁRADIE POTREBUJE ÚDRŽBU

Foto: E. Šranková

CHCETE SA Z KRÁSNEJ ZÁHRADKY TEŠIŤ AJ O ROK?

Ako ju pripraviť na zimu

Najlepšie tipy, ako na to!

ko sa po sezóne postarať o rýle, motyky či hrable? Drevené časti: Majú násady praskliny alebo nejaké drsné či opotrebované miesta, kde by ste si mohli zadrieť triesku? Ak áno, použite brúsny papier na vyhladenie, a potom ošetrite drevo ľanovým olejom. Železné časti: Po prvé ich treba očistiť od hliny a hrdze. Potom rýle, krompáče nabrúste a naneste konzervačný olej. Náradie v ovocnej záhrade: Nožnice, pílky, štepárske nože očistite, nabrúste a nakonzervujte. Kovové časti natrite olejom alebo olejovou farbou. Postrekovače a rozprašovače: Preskúšajte ich a poškodené opravte. Nesmiete zabudnúť ani na mechanizáciu, ktorú prezrite a vyskúšajte. Možno bude potrebná oprava, prípadne bude treba nakúpiť náhradné dielce. 

o všetko treba v záhrade stihnúť ešte pred zimou? Na čo sa neoplatí zabudnúť? 1. Natrite kmene ovocných stromov vápnom. Vápnom sa stromy zvyknú natierať preto, aby pri prudkých zmenách teplôt nepopraskali kmene. V zime sú noci mrazivé a keď sa v slnečný deň oprie na kmeň slnko, strom sa ohreje a rozprúdi sa v ňom tok miazgy. Biela farba slnečné lúče odráža, čím znižuje riziko prehriatia. 2. Upracte záhradu. Na jeseň je záhrada plná lístia a organických odpadov. Tých sa treba zbaviť, keďže kazia estetický dojem a vo veľkom množstve nepomáhajú ani trávniku. Môžete použiť klasické hrable alebo fúkač lístia. 3. Ostrihajte dreviny. Ovocné stromy a vinič treba na jeseň pristrihnúť a upraviť, aby udržiavali potrebný tvar a na ďalší rok lepšie rodili. Na strihanie používajte kvalitné a nabrúsené náradie. V opačnom prípade sa môže stať, že rez nebude čistý a konce ostanú rozstrapkané, čo drevinám rozhodne neprospieva.

ZDRAVIE A MY

9 + 1 dôvodov, prečo prestať fajčiť

eviete sa vzdať cigarety? Skúste si prečítať toto! Ak skoncujete s týmto zlozvykom, môžete si dopriať až o 10 rokov života navyše. Budete žiť zdravšie a pozitívnu zmenu pocíti aj vaša peňaženka. 1. Vyhne sa vám rakovina. Fajčenie môže spôsobovať nielen rakovinu pľúc, ale aj nádorové ochorenie močového mechúra. Riziko vzniku u fajčiarov je vyššie až o 65 %. Čím skôr s fajčením skončíte, tým lepšie. Po desiatich rokoch klesá riziko ochorenia na rakovinu až o polovicu. 2. Zdravšie srdce a cievy. Už týždeň po poslednej cigaretke vám klesne krvný tlak. Po dvoch rokoch vám budú hroziť srdcovo-cievne ochorenia v rov-

VIII

nakej miere ako nefajčiarovi. 3. Čisté dýchanie. Po troch dňoch sa zlepší funkcia dýchacích ciest. K zmierneniu kašľa a chronických ťažkostí s dýchaním obyčajne prichádza po 3 až 9 mesiacoch od skončenia s fajčením. 4. Tehotenstvo bez komplikácií. Stop fajčeniu pred otehotnením a počas tehotenstva znižuje riziko predčasného pôrodu, spontánneho potratu a úmrtia novorodencov pri aj po pôrode. Tuhé fajčiarky by však so znižovaním počtu cigariet mali začať postupne. 5. Intímne šťastie. Impotencia postihuje častejšie mužov fajčiarov ako nefajčiarov. Povedzte to tomu svojmu!

4. Postarajte sa o kvetinové záhony. Na jeseň sa sadia cibuľoviny, ktoré kvitnú na jar, a delia sa trvalky. Jeseň poskytuje z hľadiska teplôt aj vlahy ideálnu klímu. Pôdu majte pred sadením pripravenú, prekopanú a zarovnanú. Sadenie vám uľahčí špeciálny kolík na sadenie cibuliek a pri trvalkách zas oceníte rycie vidly. Presadené rastliny pohnojte a polejte. 5. Uložte kvetináče dovnútra. Ak máte k dispozícii pivnicu alebo kotolňu, kde sa v zime teploty pohybujú okolo 10 °C, je to ideálne miesto na prezimovanie trvaliek a cibuľovín v kvetináčoch. Rastliny totiž nie veľmi dobre odolávajú mrazom a teplota do 10 °C zaručí, že ani nevzídu. Ak takúto miestnosť nemáte a nechcete, aby pri izbovej teplote vykvitli, zakopte kvetináč asi 60 cm do zeme. 6. Postarajte sa o trávnik. Trávnik je po lete unavený a vyčerpaný. Aby sa na budúci rok opäť zazelenal, musíte ho prevzdušniť a zbaviť nadmerného množstva trávnatej plsti, ktorá sa na ňom usadila počas sezóny.  Foto: http://www.mojenterijer.rs 6. Opekniete! Myslíme to vážne – zmizne žlté zafarbenie zubov aj nechtov, vaša pleť sa vyhladí a nadobudne sviežosť. Opustí vás nepríjemný zápach z úst, šiat a oblečenia. 7. Znovu vo forme. Telesne budete opäť fit, znesiete väčšiu záťaž a budete žiť zdravšie a dlhšie. Ak skoncujete s cigaretami do štyridsiatky, budete žiť len o rok kratšie ako nefajčiari. Po 50 si predĺžite život o 6 rokov a po 60 získate 3 roky. 8. Zdravšia rodina. Ulahodíte nielen svojmu zdraviu, ale aj zdraviu všetkých naokolo. A navyše môžete byť motiváciou pre ostatných. 9. Lepšia sebakontrola. Už nebudete otrokom svojej závislosti. Stanete sa pánom svojho času a nebudete odbiehať od každej činnosti, pretože dostanete chuť na cigaretu. Plus 1 dôvod: Ušetríte! Celkom príjemná motivácia, nemyslíte? 

Kultúra Medzi poéziou a povolaním LITERÁRNY VEČIEROK AKO DARČEK K 90. NARODENINÁM

Anna Francistyová

iterárno-matičný bol večierok, ktorým v stredu 5. októbra Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a MOMS Nový Sad v sieni P. J. Šafárika zagratulovali ku krásnemu životnému jubileu Jánovi Labáthovi, básnikovi, prozaikovi, esejistovi, prekladateľovi, ale i húževnatému kultúrnemu pracovníkovi. – Môj dávny životný sen bol stať sa inžinierom. To sa aj uskutočnilo. A iba neskoršie som pochopil, že som sa narodil básnikom, – vyznal sa aj tentoraz jubilant, tesne pred životnou deväťdesiatkou, ktorú oslávil týždeň na to – 13. októbra. O tom, že jeho ďalšie povedané i napísané slová „Literatúra je mojím osudom, a teraz aj osudovým útočiskom“ nie sú prázdne slová, svedčia nielen publikované zbierky, ale aj plná Šafárikova sieň ctiteľov jeho literárneho diela. Dokonca práve citátom jeho básne Sebareflexia sa oslávencovi a všetkým prítomným prihovorila na stredajšom večierku Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka ÚKVS, a potom zvlášť s úctou k jeho matičným aktivitám prejav mala i Jarmila Struhárová, predsedníčka MOMS Nový Sad. O t vor iv ých obdobiach v takmer 70-ročnom literárnom diele majstra pera J. Labátha hovorila literárna vedkyňa Dr. Zuzana Čížiková. Znalecky ich priblížila auditóriu, zvlášť zdôraznila, že jeho básnické cítenie sa prejavuje aj v jeho prozaickej tvorbe, upozornila na voľný verš, ktorým práve J. Labáth určil ďalšie smerovanie slovenskej vojvodinskej poézie, pozastavila sa pri jeho netradičnom románe Diaľky. Posledné obdobie v tvorbe Jána Labátha pomenovala mozaikou útržkov, rozhovorov, vyhľadávaní a zverejňovaní jeho básní a esejí z uplynulých období, proste „dotvorením tvorivého životného zápasu“. Literárny večierok obohatilo premietanie videozáznamov z archívu Televízie Vojvodina nielen o literárnej stránke života Ing. Jána Labátha, ale aj o jeho všestrannej a matičnej činnosti. Novosadskí • KULTÚRA •

matičiari s úctou pripomínajú, že práve on bol prvým predsedom obnoveného MOMS Nový Sad a počas jeho mandátneho obdobia bolo tu usporiadaných 80 podujatí, maximálne rozprúdená

nej“, a pritom „práve na mieste, kde sme sa v ťažkých 90. rokoch schádzali a slovne čelili nešťastiu“. Na znak vďaky prečítal návštevníkom zo svojich záznamov, ktoré pomenoval Len dôverné mlčanie

Úcta k peknému slovu i jubilantovi: (zľava) Aneta Lomenová, Zuzana Čížiková, Ján Labáth a Viera Benková matičná činnosť a spolupráca so Šafárikom, cirkevným zborom i ostatnými miestnymi odbormi. Osobitným príhovorom o svojej tvorbe a životných cestách prítomných oslovil aj sám jubilant Ján Labáth. Úprimne dojatý sa poďakoval všetkým, že „týmto podujatím vzdávate česť slovesnému slovu v dobe, keď poézia neznamená nič a básnik ešte me-

tieňov a ticha, čiže Aj hovor, aj samovrava. Pri gratulačnom príhovore Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, osobitne vyzdvihla vzácne debaty s jubilantom po literárnych i matičných večierkoch. Životnú deväťdesiatku oslávencovi s primeraným darčekom od Etely Farkašovej zablahoželala spisovateľka a poetka Viera Ben-

ková. Osobne sa mu vyznala, že ju práve on v tvorbe inšpiroval svojím modernejším výrazom a veršom, ale poťažkala si tiež na aktuálne chvíle, keď sa všetci správajú podľa toho rímskeho „po nás potopa“ a „na slovo nikto vôbec nedáva“. Spolu si zaspomínali i na začiatky v redigovaní Nového života. Predseda MOMS Kysáč a čestný predseda MSS Rastislav Surový prirovnal oslávenca k Mandelovi, ktorý sa učil mnohé jazyky, aby sa ľuďom mohol prihovárať v ich materinskom jazyku. V mene Kysáčanov sa poďakoval za jeho doterajšie dielo reprodukciou fotografie s mladuchou v slovenskom národnom kroji vyfotografovanou pred Slovenským národným domom v Kysáči. Na večierku, pravdaže, zneli aj ďalšie jubilantove verše, a to v podaní jeho vnuka Rastislava Labátha a študentky Danice Vŕbovej. Program moderovala Aneta Lomenová a spevom prispeli členovia miešaného zboru SKC P. J. Šafárika pod vedením Anny Crveniovej. Všetci účastníci programu, ale aj návštevníci večierka želali oslávencovi do ďalších rokov v jeho osudovom literárnom útočisku dobrého zdravia.

ĎALŠIA SLÁVNOSTNÁ IMATRIKULÁCIA V PETROVCI. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave – pracovisko Martina Luthera v Petrovci, v piatok 30. septembra v sieni Obce Báčsky Petrovec privítala nových študentov 1. stupňa odborov ošetrovateľstvo a sociálna práca. Do akademického roku 2016/2017 nastúpilo 62 budúcich bakalárov ošetrovateľstva a 37 nových budúcich sociálnych pracovníkov. Imatrikulácia je slávnostný akt prijímania a zápisu nových študentov s odovzdávaním indexov za účasti akademických funkcionárov, teda predstaviteľov Vysokej školy. Piatkovú slávnosť viedol vedúci pracoviska v Petrovci prof. MUDr. Miron Šramka, DrSc., ktorý bol prvým rektorom Vysokej školy sv. Alžbety. Študenti pri vstupe na akademickú pôdu položili slávnostný sľub, ktorým sa zaviazali, že sa budú viesť zásadami kresťanského humanizmu, kresťanskej etiky a Hippokratovej prísahy a ochraňovať práva chorých a slabších jedincov v spoločnosti. Aj tentoraz si na konci slávnostného zhromaždenia všetci spolu zaspievali študentskú hymnu Gaudeamus Igitur. M. K. 42 /4721/ 15. 10. 2016

Kultúra 47. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku

Divadelný vavrín 2016

Báčsky Petrovec • Veľká sieň SVD • 21. – 30. októbra 2016

Program

Autor a réžia: Dragan Karlečík

Piatok 21. októbra 12.00 – Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom, Báčsky Petrovec (Slávnostná sieň GJK) Sen noci svätojánskej (nesúťažné predstavenie) Autor: William Shakespeare Réžia: Ján Čáni 20.00 – Otvorenie prehliadky 20.30 – Kreatívne centrum pre cestovný ruch, umenie a kultúru, Kovačica Folklórne divadlo Mamo moja, ja sa vidám ľem do Kovačici... Autorka a réžia: Ivana Svetlíková Sobota 22. októbra 18.00 – Združenie občanov Kolektív kreatívnych amatérov KOKRAM, Kovačica O láske... Autor a réžia: Dragan Karlečík 21.00 – Združenie občanov Kolektív kreatívnych amatérov KOKRAM, Kovačica Tma

Nedeľa 23. októbra 18.00 – Slovenské divadlo VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova Maratónci bežia čestné kolo Autor: Dušan Kovačević Réžia: Alexander Bako 20.30 – Divadlo VHV Petrovec (Klub Divadla VHV) Kráľ Ubu – politické zhromaždenie ľudu (nesúťažné predstavenie) Autor: Alfred Jarry Adaptácia: Miroslav Babiak 21.00 – Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika, Nový Sad Bos taurus Autor a réžia: Rastislav Zorňan Piatok 28. októbra 18.00 – Združenie občanov Komar, Padina/Kovačica Trampoty farmára Johna Enderbyho Autor: Stephen P. H. Butler Leacock

Réžia: Fedor Popov 21.00 – Ochotnícke divadlo KC Kysáč pri Ustanovizni pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč Zámka škripí Autor: Vladimír Hurban Vladimírov Réžia: Svetlana Gašková Sobota 29. októbra 18.00 – Slovenský kultúrno-osvetový spolok Detvan, Vojlovica-Pančevo Paam doktor Autorka a réžia: Vladana Cvijanovićová 21.00 – Slovenský kultúrno-osvetový spolok Detvan, Vojlovica-Pančevo Futúrum lásky Autorka a réžia: Terézia Veberová-Oravcová Nedeľa 30. októbra 17.00 – Divadlo VHV Petrovec Birds in the House Autor a réžia: Peter Serge Butko

MAĽBY A SOCHY ZORANA PETROVIĆA V GALÉRII VÝTVARNÉHO UMENIA LEGÁTU RAJKA MAMUZIĆA

Transformácie imaginácie Oto Filip

ielen vo výtvarníctve, ale aj v celkovej tvorbe Zoran Petrović (Sakule 1921 – Belehrad 1996) bol autorom nesmierne nadaným, tvorivým, mnohostranne orientovaným. Bol maliarom, sochárom, spisovateľom (autorom siedmich drám a dvoch kníh prózy), riadnym profesorom Z cyklu prác v znamení modrej Akadémie výtvarných umení v Belehrade. Bol členom dávnom roku 1945 so skupinou skupiny Samostatní, jedným zo maliarov Tretej armády, od roku zakladateľov Decembrovej skupiny. 1975 sa začal veľmi vážne zaoberať Patril i k zakladateľom viacerých aj skulptúrami v kove. Na výtvarnej umeleckých táborov (Báčska To- scéne od vstupu na ňu v prvých pola, Ečka), vystavoval na 30 samo- povojnových dňoch, cez všetky statných a približne 90 kolektívnych desaťročia, ktoré následne nastúpili, výstavách. Prvú výstavu mal v už tvoril riadený skutočnosťou, že sa

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

umelec môže naplno realizovať len v rámcoch súčasného výtvarného prejavu a moderných úvah. Práve preto spravidla nechýbal tam, kde sa umenie hýbalo novými trasami, prezentujúc svoju tvorivosť ako autentický prejav silnej umeleckej osobnosti. Samozrejme, prostredníctvom pestrého a navrstveného diapazónu záujmov, siahajúceho od kresby, cez maľbu po grafiku a sochu. Vždy špecificky individuálny, on je raz konkrétny, inokedy abstraktný, neraz lavírujúci na hranici skutočného a nadreálneho. Maľoval aj zátišia poznačené expresívnym subjektívnym realizmom, smelo vstupoval do nových svetov imaginácie, uplatnil sa plne aj v abstrakcii, účinkoval v mnohých výtvarných táboroch, bol fascinovaný strojnými konštrukciami, na

21.00 – Vyhodnotenie prehliadky a udelenie cien Óda na rovinu, dokumentárno-hraný film o slovenských divadelníkoch vo Vojvodine Scenár a réžia: Peter Serge Butko SPRIEVODNÉ PODUJATIA Piatok 21. októbra 19.00 – Otvorenie výstavy Kostýmový svet Marije Havran (Galéria Zuzky Medveďovej) Sobota 22. októbra 19.30 – Prezentácia knihy Makan (Klub Divadla VHV Petrovec) K dispozícii návštevníkom sú tiež: – Dokumentačná výstava 150 rokov divadla v Petrovci (predsieň Slovenského vojvodinského divadla) – Panelová výstava Fenomén divadla alebo divadelný fenomén (nádvorie Slovenského vojvodinského divadla) základe ktorých tvoril dramatické a mysticko-fantastické formy. Miloval Vojvodinu a jej krajinky, ktoré sú neodmysliteľnou zložkou jeho tvorby. Rád navštevoval sriemske ulice, od tých boľovských po surčinské, inšpirujúc sa pritom bránami, ktoré maľoval tak, že dodnes ich považujú za vrchol jeho intimistickej maľby. Seriál malieb doplnených sochami, s pomerne častou vojenskou alebo vojnovou tematikou a námetmi, vystavených v galérii zbierky Rajka Mamuzića do 18. októbra, neodvratne púta návštevníka: silou imaginácie, dokonalosťou techniky, univerzalitou odkazov. Podujatie komplexné, ktoré treba pochopiť nielen ako spomienku, ale i ako poctu autorovi, ktorý si to bezvýhradne zaslúži. V tomto roku sa dovŕšilo dvadsať rokov od jeho smrti... A Zoran Petrović je stále tu, v mnohých aspektoch aj moderný, aj ešte celkom neobjavený a neodhalený. • KULTÚRA •

V GYMNÁZIU JÁNA KOLLÁRA V PETROVCI

Odmeny za úsilie a Shakespeare Anna Francistyová

celoročnom programe osláv 150. výročia divadla v Petrovci do októbra bola zaradená i premiéra hry Williama Shakespeara Sen noci svätojánskej. Presne podľa plánu odznela v podaní petrovských gym- Odmenení gymnazisti s predsedníčkou NRSNM, nazistov v rámci tra- riaditeľkou školy a správcom internátu dičného Dňa školy rady – platené ubytovanie v žiackom v piatok 7. októbra. K 97. výročiu tejto významnej vý- internáte – piatim gymnazistom: Emíchovno-vzdelávacej inštitúcie pri- lii-Jane Pálešovej z Erdevíka, Branislameranými slovami kolektív, žiakov vovi Popovi zo Starej Pazovy, Ivete a auditórium v Slávnostnej sieni Galasovej z Padiny, Taničke Klúčikovej oslovili riaditeľka Gymnázia Jána a Jozefíne Kámaňovej z Pivnice. Toto Kollára so žiackym domovom Anna gesto Národnostnej rady, ktorým Medveďová, predseda Báčskopet- sa motivujú žiaci už od roku 2005, rovskej obce Srđan Simić, riaditeľ pochválil a ocenil i správca žiackeho Gymnázia na Párovskej v Nitre Mar- domova Ondrej Koroš. Potlesk a dartin Chudík a veľvyslanec Republiky ček si zaslúžili aj členovia kolektívu za Cyprus v Belehrade Constantinos odpracované roky: Samuel Stracinský Eliades. Predsedníčka NRSNM Anna (35 rokov), Anna Medveďová (35), Tomanová-Makanová pri tejto príle- Nataša Struhárová (30), Annamária žitosti udelila štipendiá Národnostnej Boldocká-Grbićová (20), Janko Eliáš

(20) a Stanislav Bohuš (10). V umeleckej časti oslavy po druhýkrát v dejinách školy odznela premiéra hry W. Shakespeara Sen noci svätojánskej. Vtedajší žiaci tejto školy pod režisérskou taktovkou Dr. Andreja Siráckeho ju prvýkrát hrali pred rov n o 9 0 rokmi, teda v roku 1926. Divadlom bola gymnaziálna oslava tentoraz obohatená i preto, že si tohto roku pripomíname 150. výročie divadelnej činnosti vojvodinských Slovákov a 400. výročie smrti slávneho Shakespeara. Mladí herci sa úspešne popasovali V starobylej hre sme s náročným Shakespearom postrehli i jazykové inovácie a môžeme konštatovať, že sa Miroslav Kolár, Ján Andrášik, Kristís predlohou herci úspešne popasova- na Bešková, Róbert Parkáni, Želko li. Pri klaňačke na záver premiéry herci Omasta, Tiana Kolárová, Branislav si medzi seba pozvali i režiséra Jána Pop, Tanička Klúčiková a Daniela Čániho, v afiši sa v kolónke Podpora Pavlovičová.

PREMIÉRA DIVADLA VHV

Birds in the House v Petrovci Jaroslav Čiep

ruhou októbrovou avizovanou premiérou v rámci osláv 150. výročia divadla v Báčskom Petrovci bola divadelná fantázia o osudových stretnutiach vtákov a ľudí pomenovaná Birds in the House (Vtáci v dome) ako autorský projekt Petra Sergeho Butka. Predstavenie vzniklo ako koprodukčný projekt Divadla VHV Petrovec a Next Picture z Prahy a v ňom sa Butko podpisuje i za scenár a réžiu predstavenia. Zároveň spolu s Jánom Sklenárom v ňom stelesňuje jednu z dvoch účinkujúcich „postáv“. Premiéru Divadla VHV Petrovec sme si pozreli v nedeľu 9. októbra. Už vopred sme sa informovali, že ide o nonverbálne multimediálne predstavenie a zistili, že v sebe spája prvky niekoľkých divadelných žánrov: bábkového divadla, čierneho divadla, pohybového divadla a laterny magiky (harmonické spojenie divadla a filmu). • KULTÚRA •

V druhej polovici minulého storočia tieto žánre dominovali československej divadelnej scéne, ktorá ich novátorsky rozvíjala a výrazne v nich experimentovala, za čo sa jej dostávalo medzinárodnej pozornosti. Režisér Peter Serge Butko vytvoril predstavenie Birds in the House ako poctu tejto československej divadelnej ére. Vyberá čriepky zmienených žánrov a skladá z nich melancholický príbeh o pozemskom človeku a vzdušných tvoroch. „Naše predstavenie nemá presne čitateľný príbeh. Odhaľuje stretnutie človeka s fantastickým svetom, ktoré môže byť zrkadlom k jeho minulosti, budúcnosti, alebo momentálnemu

okrem jeho mena uvádzajú i mená ďalších mentorov: Miliny Florianovej, Miroslava Babiaka, Daniely Triaškovej, Miroslava Benku a Ondreja Pavčoka. Pedagogicky projekt viedli profesorky Annamária Boldocká-Grbićová a Marta Pavčoková, o zvuk sa starali žiaci Peter Čáni a Marek Legíň. V dobových kostýmoch ďalší vzácny kamienok do divadelnej tradície Slovákov vo Vojvodine pridali herci: Peter Ďurovka, Emília-Jana Pálešová, Iveta Galasová, Andrea Horvátová, Maja Madacká, Petra Častvenová, Jana Jovankovičová, Sanela Todorovićová,

rozpoloženiu. Či je toto fantastické stretnutie náhodné, alebo niečím podmienené, nie je nutné definovať. Hudobná, vizuálna i herecká linka predstavenia umožňuje divákovi v predstavení cestovať cez svoje podprahové motívy, ktoré sa môžu skladať do jeho vlastného a k predstaveniu paralelného, asociačného či pocitového príbehu. Predstavenie je ponúknutá magická divadelná hodina, keď môžeme zabudnúť na okolitý, reálny svet a nechať sa viesť. V tom pre mňa spočíva istá posvätnosť divadla, ako prastarého spoločenského fenoménu, teda momentu divadla podobného sakrálnemu priestoru, v ktorom sa slobodne, na ohraniče-

ný čas, stretávajú tvorcovia a diváci,“ vyjadril sa režisér predstavenia Peter Serge Butko (1970). Začiatkom 90. rokov minulého storočia Butko bol členom hereckého súboru Bábkového divadla v Nitre, ktoré bolo svetoznáme pre svoju špeciálnu techniku vodenia bábky nazývaného Romanovského technika. Neskôr tu prichystal autorské divadelné sólo Romaces Gitanes, kde zužitkoval techniku, ktorú sa učil od starých hercov Bábkového divadla v Nitre, a s ním až do roku 2007 cestoval po svete. Režisér sa zdôveril, že predstavenie Birds in the House je svojím spôsobom remake toho predstavenia v Divadle VHV, s ktorým spolupracuje od roku 2000. Predstavenie Birds in the House je založené na súčasnej pohybovej, svetelnej a hudobnej zložke, kde za pomoci kostýmov, bábok, filmových projekcií a originálnej hudby Jaroslava Zimu vzniklo nové, pre Petrovec inovačné predstavenie, ktoré pre svoju technickú náročnosť sotvaže sa bude môcť hrať na niektorých z ochotníckych scén v našich osadách. Je skôr orientované na zájazdy, do sveta a čas ukáže, či sa aj osvedčí a dobré meno petrovského divadla zanesie aj širšie.

42 /4721/ 15. 10. 2016

Kultúra PETROVSKÍ ŽIACI V RTVS V BRATISLAVE

Ako účastníci relácie Daj si čas Jaroslav Čiep

aj jeden tím mimo hraníc Slovenskej republiky; totiž v utorok 27. septembra sa na nakrúcaní novej

nejde len o znalosti z histórie, ale aj o zručnosť, fantáziu a pohotovosť súťažiacich,“ prezradili nám

aj si čas je cyklus detských zábavno-súťažných relácií, ktoré sa od 2014 vysielajú v sobotu dopoludnia na prvom programovom okruhu RTVS. Je to relácia určená nielen starším žiakom, ale širokému okruhu divákov a zábavnou formou približuje divákom dejiny Slovenska. Nejde o klasickú súťažnú a edukačnú reláciu, ale o moderný projekt, ktorý aktuálnym, dynamickým vizuálnym jazykom, prostredníctvom zábavných súťaží, ponúka divákom zaujímavé informácie o histórii Slovenska. Súťažný tím relácie Daj si čas po- Žiaci a učitelia z Petrovca v bratislavskom štúdiu po nakrúcaní relácie zostáva zo štyroch súťažiacich, proti sebe nastupujú dva tímy a súťažia súťažnej časti zúčastnila skupina pedagógovia. „Dva štvorčlenné vždy dve školy z rôznych miest Slo- šiestakov a siedmakov ZŠ Jána tímy modrých a červených, detí venska. Súťaž má 5 súťažných kôl, Čajaka z Báčskeho Petrovca v Srb- z Petrovca a Bratislavy, si zmerali súťažné úlohy sa nikdy neopakujú, sku. Dozor nad nimi mali profesori sily v piatich súťažných kolách. pretože každá relácia sa venuje Jarmila Pantelićová a Jaroslav Lekár. Pre petrovskú ZŠ súťažili siedmaci „V tejto relácii pre staršie deti – kapitán Martin Čiep a členovia novej téme. Po prvýkrát súťažil tu

NAVŠTÍVILI SME PIVNICKÚ KNIŽNICU

Nevyhnutne potrebujeme slovenské knihy Katarína Gažová

očas leta v pivnickej knižnici v centre dediny je menší ruch ako počas školského roka. To však neznamená, že v tom období Pivničania nechodia do knižnice, naopak od tých najmladších po tých najstarších navštevujú knižnicu a čítajú knihy. O rozhovor sme požiadali knihovníčku Zoricu Vučenov. Ako sa rozbiehajú aktivity v knižnici po prázdninách? – V júli a auguste, teda keď sú letné dovolenky a prázdniny, neorganizujeme rôzne dielne pre žiakov ako počas školského roku. Už v septembri a zvlášť v októbri sa to rozprúdi. So svojimi učiteľmi prichádzajú najprv prváci, aby sa zapísali do knižnice, a potom počas októbra, ktorý je

www.hl.rs

mesiacom knihy, aj ostatné ročníky základnej školy v Pivnici. Máme takú prax, že je ten zápis bezplatný. V októbri máte aj výročie knižnice? – Tohto roku 13. októbra sme oslávili 5. výročie, čo pivnická pobočka Národnej knižnice Veljka Petrovića Knihovníčka Zorica Vučenov v Báčskej Palanke dostala v útulnej pivnickej knižnici vlastné meno, práve podľa tohto dátumu. V ten deň každý sú to všetky vekové kategórie rok spolu so základnou školou občanov Pivnice. Aj penzisti schystáme tu menší program. často chodia do knižnice a priKeďže v októbri svoj deň má pomínam, že občania ponad 70 aj tunajšia základná škola, tak rokov majú, ako i žiaci, bezplatný potom spoločnými silami všetko zápis. Čitateľov iste prilákame aj takým spôsobom, že dostávame oslávime. Kto sú ešte vaši členovia do knižničného fondu najnovšie tituly, ktoré sa zjavili na knižnom okrem žiakov? – Ročne máme ponad 500 čle- trhu. Stále teda pribúdajú nové nov a okrem žiakov a učiteľov a zaujímavé knihy a v podstate

Informačno-politický týždenník

Irena Nôtová, Peter Opavský a Maja Tordajiová. Tím z Petrovca dobre spolupracoval na téme Sťahovanie národov. V publiku mal svojich spolužiakov, ktorí ich s nadšením povzbudzovali, čo im dalo odvahy a nakoniec aj zvíťazili. Nakrúcalo sa v Mlynskej doline v Bratislave a reláciu moderovali Milan Ambróz a Monika Zázrivcová. K možnosti účasti Petrovčanov v súťaži prišlo vďaka našincovi Ivanovi Hansmanovi,“ dozvedeli sme sa od účastníkov zájazdu na Slovensko. Prepravu im zabezpečil organizátor a rodičia hradili nocľah a ostatné trovy pobytu v Bratislave. Pri nakrúcaní relácie petrovskí žiaci nielenže získali zaujímavú cenu, ale sa aj zabavili a primeranou formou získali nové poznatky o Slovensku. Ako nám sami prezradili, z nakrúcania si odniesli veľa nezabudnuteľných zážitkov a určite budú dlho na účasť v súťaži spomínať. Ako i na návštevu znamenitostí Bratislavy, ktorú absolvovali deň neskôr. Vysielanie relácie Daj si čas je vždy v sobotu na STV 1 o 10. hodine a súťaž Petrovčanov bude odvysielaná 29. októbra 2016. máme výber kníh podľa cieľovej skupiny našich čitateľov, ktorých čitateľský vkus ja ako knihovníčka dobre poznám. Ročne nám pribudne aj tisíc kníh. Knižnica v Pivnici pracuje v pondelok, v stredu a v piatok a naši členovia si na to už zvykli. A ak sa blížia nejaké sviatky, keď nepracujeme, členovia sa vopred zásobia knihami. Ako je to so slovenskými titulmi? – Môžem povedať, že je tu veľmi zlá situácia. Vždy, keď v ústredí v Báčskej Palanke podávame ročné správy, prízvukujem, že sú nám potrebné nové slovenské tituly. Ale nič sa nemení. Jedine, keď ide o povinné čítanie pre základnú školu, tie knihy máme. A potom počas roka dostaneme možno dve – tri slovenské knihy, čo je veľmi málo. Potrebná by nám bola aj súčasnejšia detská literatúra v slovenčine a aj čítanie pre ďalšie vekové kategórie našich čitateľov. Iste by sa potešili, keby sme mali bohatší fond slovenských kníh. • KULTÚRA •

OKRÚHLY STÔL V ORGANIZÁCII HLASU ĽUDU

Menšinové novinárstvo v Srbsku v procese európskej integrácie s dôrazom na kapitolu 23

ovinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu vo štvrtok 20. októbra pri príležitosti oslavy Dňa Hlasu ľudu v Zhromaždení AP Vojvodiny (sála na 2. poschodí) iniciuje verejnú debatu na tému menšinového novinárstva v procese prístupových rokovaní. Týmto podujatím Hlas ľudu otvára novú kapitolu v spolupráci s pokrajinskými, republikovými a medzinárodnými, resp. občianskymi inštitúciami, ktoré majú záujem prostredníctvom dialógu prispieť k celospoločenskému rozvoju. Hlas ľudu si nárokuje, že okrúhly stôl Menšinové novinárstvo v Srbsku v procese európskych integrácií s dôrazom na kapitolu 23 dešifruje konkrétne časti kapitoly 23 a jej akčného

plánu s osobitným dôrazom na menšinové práva v oblasti informovania a že konkretizuje odpoveď na otázku, čo táto kapitola prináša národnostným menšinám v Srbsku. V paneli pod názvom Čo menšinovým médiám prináša kapitola 23? účinkujú predstavitelia Delegácie EÚ v Srbsku, rokovacieho tímu s EÚ, Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, Výboru pre informovanie NRSNM, ako aj nezávislí odborníci v oblasti médií a kultúry. Moderátorom bude Oto Filip, redaktor týždenníka Hlas ľudu. Redakcia

Taká bola „gúžva“... Anna Horvátová

„G

úžva bola v banke.“; „Na cestách bola veľká gúžva.“; „Príď pozdejšie, teraz mám veľkú gúžvu.“ A donekonečna takto môžeme uvádzať príklady so slovkom „gúžva“. Slová gužva alebo aj frka či blízke buka, dreka, gungula, sú srbského pôvodu. V slovenčine nie je ani jeden z týchto termínov, i keď nám, ktorým je srbčina blízka, nie sú neznáme, ba, žiaľ, nevieme sa takmer bez nich zaobísť. Tieto situácie sa dajú vystihnúť aj slovenskými slovami. V Synonymickom slovníku sa uvádzajú tieto slová: tlačenica: pri vlaku nastala tlačenica, nemohol • KULTÚRA •

sa predrať tlačenicou; nával – veľké nahromadenie ľudí: v obchodoch je nával; tiež stisk, síce hovorové: v tržnici / na trhu bol stisk, alebo ešte silnejšie, expresívnejšie: mrvenica, vraj strhla sa mrvenica. Aj motanica: dieťa sa stratilo v motanici, ako i trma-vrma. Najprimeranejšou náhradou populárneho spojenia, ktorým chceme vyjadriť, že takmer v rovnakej chvíli máme vykonať niekoľko prác, že sa diania uskutočňujú v tom istom čase, u gužvi sam a poslovenčené „v gúžve som“, „mám gúžvu“ je spojenie som v časovej tiesni. Gužva u saobraćaju v srbčine a po našsky „gúžva na cestách“, „gúžva v premávke“ je dopravná zápcha.

OKTÓBROVÝ VZLET prináša rad nových príspevkov na mládežnícke témy, akými sú účasť žiakov kovačického gymnázia na edukačných seminároch v zahraničí, pobyt vojvodinských žiakov a úspech mladých Padinčanov v umeleckej súťaži na Slovensku, ako aj záujmy Leony Kovárovej z Boľoviec a Vlasty Vachulovej z Pivnice. Aj riport z Petrovských dní divadelných, cestopis zo Španielska a pokračovanie štúdie o súčasnej elektronickej komunikácii. Literárno-výtvarná príloha Rozlety uverejňuje práce našich mladých a začínajúcich autorov, ako aj výber zo súčasnej slovenskej poézie (Ján Litvák) a články o výstave komiksov a nových kreslených vydaní z vydavateľstva Rosencrantz. Časopis sleduje aktuality zo sveta informačných technológií (Apple iPhone 7) a videohier (Drawful 2, Ghost of a Tale), ponúka filmové recenzie (Free State of Jones, Green Room) a články z oblasti súčasnej hudby (MØ, Foie Gras, Billy Idol, The Kills). Ďalšie rubriky: Jazykové poučky, Móda, Svetové zaujímavosti, Svetové múdrosti, dva komiksy… Na titulnej strane je Pivničanka Vlasta Vachulová, študentka na Katedre hudby UKF v Nitre. Čítajte Vzlet! S. L.

CHÝRNIK

STARÁ PAZOVA. Milovníci výtvarného umenia si do konca mesiaca v staropazovskej galérii Strediska pre kultúru môžu pozrieť zaujímavú výstavu pod názvom Pismo. Na tejto kolektívnej výstave sa svojimi prácami zhotovenými rozličnými technikami predstavuje 10 autoriek – členiek Združenia výtvarných umelcov Srbska a Združenia výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnu. Slávnostné otvorenie výstavy bolo v pondelok 10. októbra. A. Lš. LUG. V sobotu 15. októbra o 19. hodine v Dome kultúry v Lugu bude 17. Festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem. SELENČA. V nedeľu 16. októbra o 20.15 v Dome kultúry v Selenči odznie 36. Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. V konkurencii o ceny je 12

nových skladieb, porota znovu ocení nielen skladateľov, ale aj textára a interpreta. V revuálnej časti bude retrospektíva uplynulých ročníkov tohto populárneho festivalu s niekoľkými víťaznými skladbami. Festival odznie aj v priamom televíznom prenose na 2. programe TVV. BÁČSKY PETROVEC. Vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci v dňoch 21. – 30. októbra bude prebiehať 47. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín. V repertoári prehliadky je 10 súťažných predstavení, 2 nesúťažné, na počesť odmenených sa bude premietať dokumentárno-hraný film a medzi sprievodnými podujatiami sú dve skôr nainštalované výstavy k 150. výročiu divadelníctva Slovákov v Srbsku, ako i výstava divadelných kostýmov a knižná prezentácia. A. F.

42 /4721/ 15. 10. 2016

Kultúra DETSKÝ TÝŽDEŇ V PETROVCI

Nie trápiť sa, ale hrať sa! Jaroslav Čiep

rámci Detského týždňa, ktorý tohto roku trval od 3. do 9. októbra, žiaci a učitelia ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci prichystali početné podujatia pre žiakov, ktorí mali možnosť spoznať aj širšie prostredie a viaceré inštitúcie. Primerané programy mali nielen školáci, ale aj škôlkari. Heslom tohtoročného Detského týždňa bolo Nechcem sa trápiť, chcem sa hrať. Je to i príležitosť, keď do Detského zväzu prijímajú prváčikov. V zástupoch počas uplynulého týždňa stredom Petrovca deti organizovane vykračovali so svojimi

vychovávateľkami či učiteľkami. Jedni mali namierené do knižnice, iní do galérií, divadla, Spolku petrovských žien, Policajnej stanice, budovy Zhromaždenia obce a iných ustanovizní. Najmladší žiaci boli v predškolskej ustanovizni pohrať sa so škôlkarmi a tí najstarší zoznámiť sa s petrovským gymnáziom. Predsedníčka Detského zväzu v petrovskej škole Vlasta Lomenová a vychovávateľka v škôlke Anička Laćarková informovali, že okrem zoznamovania sa s prostredím jednotlivé ročníky či skupiny mali športové a kultúrne aktivity aj vo vlastných učebniach. Dokonca aj návštevy

Žiaci sa najviac tešia na predaj a nákupy na Detskom jarmoku

odborníkov a výmenu úloh s učiteľmi. Svojráznym vyvrcholením týždňa školských detí bol piatok 7. októbra a tradičný Detský jarmok. Vtedy v aule školy býva

najrušnejšie pri predaji a kúpe hračiek, maškŕt a iných drobností. Žiakov a ich najbližších je tu ako v mravenisku. Všetci z toho jarmoku majú veľkú radosť.

V KULPÍNE

Veselo, poučne, rekreačne Katarína Gažová

ulpínski škôlkari si počas Detského týždňa pozreli divadielko, ktoré im predviedli novosadskí herci. Na návštevu si pozvali i rodičov a spolu s nimi chystali koláče, na ktorých si všetci pochutnali. Mali dielňu tvarovania figúrok z cesta, nalepovania výstrižkov z novín a kolážového papiera na spoločné práce. Hostkou im bola aj pani zubárka, ktorá ich poučila, ako si vyčistiť zúbky a udržiavať hygienu ústočiek. Veľmi sa im páčilo, keď plnili balóny múkou, a potom z takej modelova-

Chystáme chutné ovocné poháre

www.hl.rs

Maškarný sprievod Deti sveta

cej hmoty tvarovali rôzne figúrky. Pripravovali tiež ovocné poháre, potom si na nich pochutnali, rozprávali sa o význame ovocia pre zdravie človeka a v rekreačnej časti Detského týždňa si zašportovali. Vedúca kulpínskeho oddelenia PU Včielka Alexandra Pucovská zhodnotila, že všetky napláno-

Informačno-politický týždenník

vané aktivity realizovali a tešili sa aj na veľmi dobrú spoluprácu s rodičmi škôlkarov. V kulpínskej škole aktivity Detského týždňa štartovali prijímaním prvákov do Detského zväzu, a potom sa venovali súťaži vo videohrách, pozeraniu detských filmov, vykresľovaniu nádvoria farebnými kriedami. Najzaujímavejšou časťou bol maškarný bál pomenovaný Deti sveta, ktorý spoločnými silami usporiadali Muzeálny komplex v Kulpíne a škola so združeniami Terra a Zagrljaj. Žiaci v maskách s učiteľmi prišli

do múzea, a potom s vedúcou Draganou Vujaklija, s ďalšími predstaviteľmi múzea a ich hosťami defilovali ulicami Kulpína. Žiaci každého z nižších ročníkov mali rovnaké masky. Boli tu Indiáni, Číňania, Indovia a černoškovia. Všetci účastníci boli odmenení, čo bola novinka tradičného podujatia pod maskami. V programe Detského týždňa nevystali športové aktivity vyšších ročníkov, výstava domácich miláčikov v organizácii ekologického krúžku školy a ukážkové hodiny zo srbčiny, slovenčiny a angličtiny. • KULTÚRA •

DETSKÝ TÝŽDEŇ V PADINE A KOVAČICI

Kreatívny a zábavný Anička Chalupová

ZŠ maršala Tita v Padine sa Detský týždeň začal kreslením farebnými kriedami po chodníkoch okolo školy a rozprávaním sa o detských právach. V rámci etno dňa si najmladší do školy priniesli svoje obľúbené hračky a hrali sa s nimi samostatne, ale aj v skupine. Usporiadaná bola tradičná rolleriáda, módne podujatia Šiz-Fríz – obľúbená prezentácia najzaujímavejších

účesov a maškaráda, v rámci ktorej žiaci prezentovali svoje umelecké schopnosti. Prváci boli vo štvrtok 6. októbra slávnostne prijatí do Detského zväzu. Počas Detského týždňa nevystali ani akcie z oblasti ekológie na zvýšenie povedomia žiakov o ochrane životného prostredia, niektorí žiaci sa prejavili ako majstri vo výrobe hračiek z odpadového materiálu, prebiehala i zbierka starého papiera. Detský týždeň v Padine doznel v nedeľu Detským jarmokom

V SELENČI

Týždeň detskej radosti

Juraj Berédi

ychovávateľky Predškolskej ustanovizne Kolibrík v Selenči aj tohto roku pripravili bohatý program počas Detského týždňa. Každý deň v týždni bol zvláštny vďaka atraktívnym, zaujímavým a k tomu aj poučným aktivitám. Pondelok bol športový deň, keď boli zorganizované rôzne preteky a detské hry. V utorok sa kreslilo farebnými kriedami po chodníkoch a deti boli na trhu, kde delili letáky s odkazom o právach detí. V stredu sa cestovalo autobusom na kamarátenie s vrstovníkmi škôlkarmi v Báči, kde sa potom spolu hrali, tancovali a spievali. Vo štvrtok si pozreli divadelné predstavenie primerané ich veku Poľovnícka rozprávka.

Detský jarmok sa vydaril

• KULTÚRA •

Piatok je pre deti určite zaujímavý a nadovšetko atraktívny deň, lebo si deti sami organizujú jarmok. Na predaj ponúkajú veci, ktoré vyrobili so svojimi vychovávateľkami a mamami, ale aj výrobky, ktoré získali od sponzorov. Predávalo sa aj ovocie, ako podpora dobrému zdraviu. Pravdaže, kupujúci sú rodičia, starí rodičia, súrodenci. Jarmoku žičilo aj počasie a deti s tržbou boli určite spokojné, lebo sa rozpredalo takmer všetko. Svedčia o tom ich usmiate tváre, ale tešili sa aj vychovávateľky a zákazníci. Dúfame, že aj po Detskom týždni deti budú šťastné, usmiate a veselé, že budú mať radostné a bezstarostné detstvo, ktoré sa im spoločnosť snaží zabezpečiť.

na miestnom trhu. Zaujímavé aktivity boli aj v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. Okrem v tradičnom memoriálnom pouličnom behu, Padinskí prváci: Aj my sme už členovia Detského ktorým žiaci zväzu všetkých ročníkov prejavili úctu k životu a dielu Kovačický október 2016. V prvý Dr. Janka Bulíka, školáci sa zapojili októbrový víkend na svoje prišli aj aj do iných kultúrno-zábavných účastníci Detského jarmoku, ktorí aktivít. V nedeľu 2. októbra na sa výberom rôznorodého tovaru nádvorí Miestneho spoločenstva pokúšali získať sympatie potenžiaci vyšších ročníkov napodob- ciálnych kupcov. Detský týždeň ňovali móresy osobností v diva- v Kovačici doznie prvou časťou delnom predstavení Zypa Cupák, koncertu slovenských ľudových folklórne skupiny ZŠ sa zúčastnili piesní Rozspievané klenoty v sov spoločnom programe Jesenné botu 15. októbra v sieni Domu kolo, ktorý bol venovaný i oslavám kultúry 3. októbra v Kovačici.

POD HESLOM: NECHCEM STAROSTI MAŤ, CHCEM SA HRAŤ! Aktivity Detského týždňa v Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči vyvrcholili v piatok 7. októbra. Žiaci vyšších ročníkov mali v predpoludňajších hodinách športový deň, kým sa žiaci nižších ročníkov popoludní zúčastnili v maskovanom sprievode kysáčskymi ulicami. Defilé vyrazilo zo školy (na snímke) a okrem detí, ktorým vo vypracovaní masiek nechybovala obrazotvornosť a pomoc mám a starých mám, primerane sa nalíčili aj ich učiteľky. Tohto roku, podobne ako doteraz, v rámci týždňa venovaného deťom mali kysáčski žiaci viaceré podujatia, – hovorí učiteľka Milina Križanová, koordinátorka Detského zväzu. Začali v pondelok maľovaním školského dvora farebnými kriedami a v utorok pokračovali krosom, hrali vybíjanú a futbal. V stredu tiež bolo v škole zaujímavo, lebo každá trieda súťažila vo vypracovaní naj-klobúka. Vo štvrtok sa hrali detské hry, ktoré sú už pomaly zabudnuté, a púšťali šarkany. Obsah teda bol v niečom podobný minuloročným akciám a v niečom osviežený novinkami. Tak, aby všetkým bol na mieru a zaujímavý. E. Š. 42 /4721/ 15. 10. 2016

Oznamy Firma

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS70, NSU70, NSL70 NS ŠANTIĆ (TELEKOM), Bulvár cára Lazara 73, na katastrálnej parcele číslo 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2071_01 NS_Nový_ Sad_Bulevar_oslobođenja, Bulvár oslobodenia číslo 47, na katastrálnej parcele číslo 6918, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS195, NSU195, NSL195-Đorđa Joanovića Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS195, NSU195, NSL195-Đorđa Joanovića, Ul. Dr. Đorđa Joanovića č. 7, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5155, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 3. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-199/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS195, NSU195, NSL195-Đorđa Joanovića, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS195, NSU195, NSL195-Đorđa Joanovića, Ul. Dr. Đorđa Joanovića č. 7, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5155, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS195, NSU195, NSL195-Đorđa Joanovića, Ul. Dr. Đorđa Joanovića č. 7, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5155, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900, UMTS a LTE, ktoré budú pozostávať z úhrnne troch panelových antén výrobcu Kathrein K80010291, po jedna anténa po úseku pre všetky sústavy. Antény budú usmernené s azimutmi 0 ° (úsek 1), 190 ° (úsek 2) a 270 ° (úsek 3). Nová konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 8. mája 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 9. mája 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-199/16 z 9. mája 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS195, NSU195, NSL195-Đorđa Joanovića, Ul. Dr. Đorđa Joanovića č. 7, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5155, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-199/16 z 11. apríla 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-199/16 z 3. októbra 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe po odhade vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-1016/15 z 30. novembra 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2378_01 NS_Nový_Sad_Univereksport Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2378_01 NS_Nový_Sad_Univereksport, Ul. futoški put 93c, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1771/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501612/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2378_01 NS_Nový_Sad_Univereksport, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2378_01 NS_Nový_Sad_Univereksport, Ul. futoški put 93c, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1771/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2378_01 NS_Nový_Sad_Univereksport, Ul. futoški put 93c, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1771/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať zvlášť nasledujúce: – prepočet úrovne elektromagnetického vysielania na úrovniach záujmu, zvonka (indoor) a zvnútra (outdoor) pri maximálnej práci základňovej stanice; – dať také technické rozhodnutie základňovej stanice, ktoré zabezpečí, že uvedený prameň pri práci maximálnou kapacitou nespôsobí prestup 10 % referenčnej hraničnej úrovne definovanej Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcim žiareniam (Úradný vestník RS, číslo 104/09). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2378_01 NS_Nový_Sad_Univereksport, Ul. futoški put 93c, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1771/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Použijú sa tri antény typu K7422215 výrobcu Kathrein na krytie sústavy DCS 1800 a na krytie UMTS a LTE sústav sa použijú po tri antény typu K742236 pre každý rozsah. Plánované azimuty antén sú 30 °, 160 ° a 270 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS 1800 je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 2 + 2 + 2 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bratstvo Telep. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme uzavretú medzi Univereksportom Eksport-Import, s. s r. o., Nový Sad, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, Informáciu o lokalite pre parcelu č. 1771/1, k. o. Nový Sad II, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-374/16 z 22. 7. 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2378_01 NS_Nový_Sad_Univereksport, číslo: EM-2016-134/SO, z 8. júna 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2378_01 NS_Nový_Sad_Univereksport má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Analýzou celkovej žiadosti zvlášť odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2378_01 NS_Nový_Sad_Univereksport, a majúc na zreteli, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň vyžarovania, že výpočtom získané hodnoty polí pri maximálnej práci základňovej stanice prevyšujú 10 % referenčnej hraničnej hodnoty pre jednotlivé frekvenčné rozsahy (LTE rozsah), že nie je predpokladané žiadne konkrétne opatrenie ochrany od neionizujúceho žiarenia (zníženie čísla aktívnych kanálov, používajúc výstroj, ktorý vysiela nižšie úrovne polí, iné usmernenie antén alebo voľba iného objektu, na ktorý by sa základňová stanica mohla premiestniť), berúc do ohľadu opatrenia ochrany od neionizujúceho žiarenia predpokladané článkom 3 odsek 1 body 1 a 2 Zákona o ochrane od neionizujúceho žiarenia (Úradný vestník RS, č. 36/09), a to, že každé zbytočné vystavovanie neionizujúcemu žiareniu nie je dovolené, ako i to, že sa odhaduje zisk, ktorý sa používaním prameňa poskytuje spoločnosti v pomere na potenciálne riziko vzniku škodlivého účinku v dôsledku používania prameňa a uplatňujúc opatrenia prevencie a ostražitosti (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia (Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a uskutočnená spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia zhodnotila, že nositeľ projektu má zabezpečiť také technické rozhodnutie pre RBS, aby prameň žiarenia svojou prácou nepriviedol do prevýšenia 10 % referenčnej hraničnej úrovne vystavovania obyvateľstva elektrickým, magnetickým a elektromagnetickým poliam rozličných frekvencií definovaných Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcim žiareniam, keď základňová stanica pracuje maximálnou kapacitou. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Keďže predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

42 /4721/ 15. 10. 2016

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre financie Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 43 45; fax: +381 21 456 581 psfkabinet@vojvodina.gov.rs Podľa článku 2 Uznesenia o pridelení prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre financie v roku 2016 na účasť v spolufinancovaní projektov, ktoré sa financujú z fondov Európskej únie (Úradný vestník APV, číslo 55/2016) Pokrajinský sekretariát pre financie vypisuje VEREJNÝ SÚBEH NA PRIDELENIE PROSTRIEDKOV POKRAJINSKÉHO SEKRETARIÁTU PRE FINANCIE V ROKU 2016 NA ÚČASŤ V SPOLUFINANCOVANÍ PROJEKTOV, KTORÉ SA FINANCUJÚ Z FONDOV EURÓPSKEJ ÚNIE Podľa článku 2 Uznesenia o pridelení prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre financie v roku 2016 za účasť v spolufinancovaní projektov, ktoré sa financujú z fondov Európskej únie (Úradný vestník APV, číslo 55/2016) (ďalej: uznesenie) a v súlade s prostriedkami vyčlenenými pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2016 (Úradný vestník APV, čísla 54/2014 a 54/2016) a finančným plánom Pokrajinského sekretariátu pre financie na rok 2016 Pokrajinský sekretariát pre financie (ďalej: sekretariát) prideľuje nenávratné prostriedky v celkovej sume do 20.000.000,00 dinárov (slovom: dvesto miliónov dinárov a 00/100) na účasť v spolufinancovaní projektov na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktoré sa financujú z fondov Európskej únie (ďalej: projekt). Pridelenie prostriedkov podľa Verejného súbehu na pridelenie prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre financie v roku 2016 za účasť v spolufinancovaní projektov, ktoré sa financujú z fondov Európskej únie (ďalej: súbeh), sa bude konať v súlade s uznesením. I. PRÁVO ÚČASTI NA VEREJNOM SÚBEHU Právo účasti na Verejnom súbehu má právnická osoba (ďalej: subjekt), ktorý má sídlo na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (ďalej: AP Vojvodina) pod podmienkou, že je zmluvná strana v projekte, resp. že je nositeľ projektu alebo partner v projekte a že nie je priamy alebo nepriamy užívateľ rozpočtu AP Vojvodiny. Výnimočne, ak sa projekt financuje v rámci prvej komponenty inštrumentu pre predprístupovú pomoc Európskej únie, právo účasti na verejnom súbehu majú jednotky lokálnej samosprávy s podmienkou, že pred podaním prihlášky obstarajú mienku pokrajinského sekretariátu povereného oblasťou, na ktorú sa projekt vzťahuje, že je pre tú jednotku lokálnej samosprávy určený záväzok zabezpečenia rozpočtových prostriedkov v roku 2016 ako financovanie národného príspevku v uskutočňovaní finančnej pomoci Európskej únie. Subjekt sa môže uchádzať výlučne o chýbajúcu sumu prostriedkov, ktorá mu chybuje na spolufinancovanie svojho rozpočtu na projekte a nie aj rozpočtu iných partnerov na projekte. Za účasť v spolufinancovaní jedného projektu maximálne možno prideliť 3.000.000,00 dinárov. Jeden subjekt sa môže uchádzať s viacerými projektmi. Pre nepriamych užívateľov rozpočtu lokálnej samosprávy prihlášku podáva príslušná jednotka lokálnej samosprávy. II. SPÔSOB PODÁVANIA PRIHLÁŠKY NA VEREJNÝ SÚBEH Verejný súbeh sa zverejní v Úradnom vestníku Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a v jednom z denníkov, resp. týždenníkov, a to v srbskom jazyku a jazyku národnostnej menšiny – národnostného spoločenstva, ktorý sa úradne používa v práci pokrajinských orgánov, ktorý kryje celé územie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ako aj na webovej stránke sekretariátu. Prihláška sa podáva písomne v jednom exemplári na adresu: Pokrajinský sekretariát pre financie, 21 000 Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16, s označením Prihláška na verejný súbeh. Lehota na podávanie prihlášky sa začína už deň po zverejnení verejného súbehu v Úradnom vestníku Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Prostriedky sa prideľujú do sumy uvedenej vo verejnom súbehu a konečná lehota na podávanie je 30. november 2016. V prípade, že sa prostriedky subjektom pridelia pred uplynutím lehoty z predchádzajúceho odseku, sekretariát bude informovať na svojej webovej stránke. III. KRITÉRIÁ NA HODNOTENIE PRIHLÁŠOK A PRIDELENIE PROSTRIEDKOV Postup verejného súbehu uskutočňuje komisia, ktorú rozhodnutím zriadi vedúca sekretariátu. Komisia posudzuje prihlášky sukcesívne po uzatvorenie verejného súbehu, resp. po pridelenie celkovej sumy prostriedkov určených verejným súbehom. Komisia hodnotí podané prihlášky v súlade s článkom 9 uznesenia podľa týchto kritérií: 1. význam projektu, 2. zabezpečenosť časti prostriedkov na spolufinancovanie projektu, 3. stupeň vyvinutosti jednotiek lokálnej samosprávy, na ktorej území sa projekt realizuje, 4. kontinuita v realizácii iných projektov,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

5. posúdenie kvality podanej dokumentácie. Sekretariát nepridelí prostriedky v týchto prípadoch: 1. ak je prihláška podaná pre projekt, ktorý sa nefinancuje z fondov Európskej únie, 2. ak prihlášku podal neoprávnený subjekt, 3. ak prihlášku podal subjekt, ktorý nie je zmluvná strana na projekte, resp. nie je nositeľ projektu alebo partner na projekte, okrem prihlášky podanej subjektom z článku 3 odsek 2 uznesenia, 4. ak prihlášku podal subjekt, ktorý sa neuchádza o prostriedky na financovanie vlastnej účasti na projekte, 5. ak prihlášku podal subjekt, ktorý nesplnil predchádzajúce záväzky zo zmluvy voči sekretariátu, 6. ak prihláška bola oneskorená, 7. ak subjekt nepodal prihlášku na určenom tlačive. Sekretariát si zadržiava právo, aby podľa potreby od podávateľa žiadosti žiadal dodatočnú dokumentáciu alebo informácie. O prideľovaní prostriedkov tajomník rozhoduje rozhodnutím. Rozhodnutie tajomníka je konečné. Sekretariát so subjektom, ktorému boli pridelené prostriedky, uzavrie zmluvu o pridelení prostriedkov, ktorou sa regulujú práva a záväzky oboch zmluvných strán. Sekretariát výsledky verejného súbehu zverejní na webovej stránke sekretariátu. Súbehová dokumentácia sa nevracia. Prostriedky sa budú prideľovať poradím obdržania úplných prihlášok z ekonomických klasifikácií po strovenie prostriedkov určených na tento účel. IV. POTREBNÁ DOKUMENTÁCIA Subjekt na verejný súbeh podáva nasledujúcu dokumentáciu: 1. vyplnené tlačivo prihlášky na verejný súbeh Porajinského sekretariátu pre financie v roku 2016 za účasť na spolufinancovaní projektov, ktoré sa budú financovať z fondov Európskej únie (ďalej: prihláška) podpísané a overené zodpovednou osobou subjektov, 2. overený preklad zmluvy do srbského jazyka oprávneným súdnym tlmočníkom, ktorý preukazuje, že je subjekt zmluvná strana na projekte, resp. že je nositeľ projektu alebo partner na projekte, ako aj overený preklad do srbského jazyka rozpočtu projektu a zdroja financovania schválený regulatórnym telesom, a pre jednotky lokálnej samosprávy z článku 3 odsek 2 uznesenia mienka pokrajinského sekretariátu príslušného pre oblasť, na ktorú sa projekt vzťahuje, že je pre tú jednotku lokálnej samosprávy určený záväzok zabezpečenia rozpočtových prostriedkov v roku 2016, 3. fotokópia rozhodnutia o daňovom identifikačnom čísle (DIČ), 4. fotokópia zakladateľského aktu a fotokópia potvrdenia o registrácii v príslušnom orgáne, okrem jednotky lokálnej samosprávy, 5. fotokópia tlačiva overený podpis osôb oprávnených na zastupovanie – OP tlačivo. 6. potvrdenie o zaplatení dane nie staršie ako 30 dní vydané príslušným orgánom Daňovej správy Ministerstva financií Republiky Srbska, 7. potvrdenie o zaplatení dane nie staršie ako 30 dní vydané príslušným orgánom lokálnej daňovej správy. Jednotka lokálnej samosprávy z článku 3 odsek 2 uznesenia odovzdáva aj: 1. fotokópiu zakladateľského aktu právnickej osoby príslušnej pre realizáciu projektu, 2. fotokópiu plánu obstarávok v roku 2015 právnickej osoby príslušnej pre realizáciu projektu. V. SÚBEHOVÉ TLAČIVÁ Subjekt podáva prihlášku overenú na tlačive P1: Jednotky lokálnej samosprávy za projekt, ktorý sa financuje v rámci prvej komponenty inštrumentu za predprístupovú pomoc Európskej únie (článok 3 odsek 2 uznesenia) podáva prihlášku na tlačive P2. Prihlášku podpisuje a overuje oprávnená osoba subjektu. Tlačivo prihlášky a uznesenie si možno stiahnuť z webovej stránky sekretariátu http://www.psf.vojvodina.gov.rs/Konkurs.html alebo obstarať v miestnostiach sekretariátu, Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16, III. poschodie, kancelária číslo 45. VI. PROSTRIEDKY ZÁBEZPEKY Subjekt, ktorému boli pridelené prostriedky, okrem jednotky lokálnej samosprávy je povinný v desaťdňovej lehote po dni podpísania zmluvy so sekretariátom doručiť sekretariátu dve bianko zmenky so zmenkovými oprávneniami zapísanými do registra v Národnej banke Srbska. Ak povolená suma prostriedkov prevyšuje 650 000,00 dinárov a subjekt nepatrí verejnému úseku, resp. nie je uvedený v akte Republiky Srbska, ktorým boli určení užívatelia verejných prostriedkov, namiesto bianko zmenky podáva zábezpeku alebo zaručenú zmenku podnikateľskej banky v hodnote sumy pridelených prostriedkov s lehotou platnosti 30 dní od lehoty zakončenia projektu. Všetky podrobné informácie možno dostať v sekretariáte na telefónnych číslach: 021/487-47-20, 021/487-47-26, 021/487-43-27 a 021/457-719, ako aj elektronicky na e-mail: dragan.buric@vojvodina.gov.rs a miodrag.zakic@vojvodina. gov.rs.

• OZNAMY •

Oznamy Republika Srbsko, Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, tel.: +381 21 487 45 02, fax:+381 21 456 986, ounz@vojvodina.gov.rs Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie základných a stredných škôl v APV, ktoré realizujú dvojjazyčnú výučbu, číslo 128-451-3506/2016-01 z 10. 10. 2016 a v súvislosti s pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2016 (Úradný vestník APV, čísla 54/15 a 54/16) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) vypisuje SÚBEH na ﬁnancovanie a spoluﬁnancovanie základných a stredných škôl v APV, ktoré realizujú dvojjazyčnú výučbu v roku 2016 Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2016 (Úradný vestník APV, čísla 54/15 a 54/16) na osobitnom oddiele sekretariátu na financovanie a spolufinancovanie základných a stredných škôl v APV, ktoré realizujú dvojjazyčnú výučbu v roku 2016 (ďalej: dvojjazyčné školy) v sume 4.560.000,00 dinárov, a to: na základné vzdelanie – programové trovy vo funkcii realizácie dvojjazyčnej výučby (financovanie vykonávateľov, ktorí realizujú dvojjazyčnú výučbu, trovy materiálu na vzdelávanie, odborné uspôsobovanie zamestnancov – zaškoľovanie učiteľského kádra v krajine a zahraničí, trovy obstarania odbornej literatúry a didaktického materiálu, ako aj všetky iné trovy vo funkcii realizácie dvojjazyčnej výučby 1.235.000,00 dinárov; – obstaranie vybavenia vo funkcii dvojjazyčnej výučby 950.000,00 dinárov. na stredné vzdelanie – programové trovy vo funkcii realizácie dvojjazyčnej výučby (financovanie vykonávateľov, ktorí realizujú dvojjazyčnú výučbu, trovy materiálu na vzdelávanie, odborné uspôsobovanie zamestnancov – zaškoľovanie učiteľského kádra v krajine a zahraničí, trovy obstarania odbornej literatúry a didaktického materiálu, ročné členské pre licenciu Cambridge strediska a členské pre medzinárodnú maturitu – IB, ako aj všetky iné trovy vo funkcii realizácie dvojjazyčnej výučby 1.805.000,00 dinárov; – obstaranie vybavenia vo funkcii dvojjazyčnej výučby 570.000,00 dinárov. Užívateľ je povinný pri obstaraní služieb a vybavenia konať v súlade s ustanoveniami Zákona o verejnom obstaraní (Úradný vestník RS, čísla 124/12, 14/15 a 68/15). Realizácia finančných záväzkov sa vykoná v súlade s likvidnými možnosťami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2016. Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie aktivít, programov a projektov národnostných rád národnostných menšín v oblasti základného a stredného vzdelania (Úradný vestník APV, číslo 9/16) a v súvislosti s pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2016 (Úradný vestník APV, čísla 54/15 a 54/16) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypisuje SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE AKTIVÍT, PROGRAMOV A PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V OBLASTI ZÁKLADNÉHO VZDELANIA NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2016 Súbeh sa vypisuje na financovanie a spolufinancovanie aktivít, programov a projektov národnostných rád národnostných menšín v oblasti rozvoja a zvyšovania kvality základného vzdelania v jazykoch / reči národnostných menšín – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine. ROZVRHNUTIE PROSTRIEDKOV Súbeh sa vypisuje na celkovú sumu 250.000,00 dinárov: Prostriedky sa prideľujú na financovanie a spolufinancovanie aktivít, programov a projektov národnostných rád národnostných menšín v oblasti rozvoja a zvyšovania kvality základného a stredného vzdelania v jazykoch / reči národnostných rád – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine, určených najmä na: dotovanie prípravy a vypracovanie testov a úloh v menšinových jazykoch pre súťaže na všetkých úrovniach, od obecnej a regionálnej po republikovú, v organizácii Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbska. PODMIENKY A PRAVIDLÁ SÚBEHU Právo zúčastniť sa na súbehu majú národnostné rady národnostných menšín so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, a to na aktivity, programy a projekty v oblasti rozvoja a zvyšovania kvality základného vzdelania v jazykoch / reči národnostných rád – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Podané prihlášky rozoberá komisia vymenovaná pokrajinským tajomníkom pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: pokrajinský tajomník). Komisia nebude rozoberať oneskorené a neúplné prihlášky, prihlášky, ktoré neboli odovzdané oprávnenými osobami, ako ani prihlášky, ktoré nie sú predmetom súbehu. Pri rozhodovaní o pridelení prostriedkov sa bude prihliadať na kritériá určené Pravidlami o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie aktivít, programov a projektov národnostných rád národnostných menšín v oblasti rozvoja základného a stredného vzdelávania, a to: – odpoveď na tému projektu (ciele a aktivity sú v súlade s prioritami súbehu, ciele projektu sú jasné, konkrétne a uskuPodľa článku 6 odsek 1 Pravidiel o podmienkach subvencovania prepravy žiakov stredných škôl v Autonómnej pokrajine Vojvodine a v súvislosti s pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2016 (Úradný vestník APV, čísla 54/15 a 54/16) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) vypisuje SÚBEH NA SUBVENCOVANIE PREPRAVY ŽIAKOV STREDNÝCH ŠKÔL NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA OBDOBIE SEPTEMBER – DECEMBER 2016 Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2016 (Úradný vestník APV, čísla 54/15 a 54/16) na osobitnom oddiele sekretariátu na subvencovanie prepravy žiakov stredných škôl v Autonómnej pokrajine Vojvodine v celkovej sume: 70.800.000,00 dinárov. Realizácia finančných záväzkov sa vykoná v súlade s likvidnými možnosťami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2016. PODMIENKY SÚBEHU Podávatelia prihlášky Užívatelia, ktorí majú právo zúčastniť sa v rozvrhovaní prostriedkov, sú obce a mestá na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Kritériá na pridelenie prostriedkov Kritériá na pridelenie prostriedkov podľa Pravidiel o spôsobe subvencovania prepravy žiakov stredných škôl v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV, číslo 39/15) sú: počet žiakov stredných škôl z územia obce alebo mesta, ktorí každodenne cestujú z bydliska do školy, stupeň vyvinutosti obce alebo mesta v AP Vojvodine, určený aktom vlády Republiky Srbsko.

• OZNAMY •

PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia žiadostí Právo na pridelenie prostriedkov majú ustanovizne základného a stredného vzdelávania, ktoré získali súhlas Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja (ďalej: ministerstvo) na realizáciu dvojjazyčnej výučby. 2. Kritériá rozvrhovania prostriedkov Pri určovaní výšky prostriedkov na programové trovy vo funkcii realizácie dvojjazyčnej výučby sa uplatňujú nasledujúce kritériá: počet učiteľov, ktorí sa zúčastňujú v dvojjazyčnej výučbe, počet žiakov v dvojjazyčnej výučbe, opodstatnenosť v zmysle ďalšieho rozvoja dvojjazyčnej výučby. Pri určovaní výšky prostriedkov na obstaranie vybavenia vo funkcii realizácie dvojjazyčnej výučby sa uplatňujú nasledujúce kritériá: počet dvojjazyčných tried, počet vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú dvojjazyčne. SPÔSOB PODÁVANIA ŽIADOSTÍ Žiadosti o pridelenie prostriedkov sa odovzdávajú na jednotnom súbehovom tlačive sekretariátu. Kompletná súbehová dokumentácia sa môže stiahnuť od 10. 10. 2016 z webovej adresy sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. Žiadosti sa odosielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s označením Súbeh na dvojjazyčnú výučbu, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa odovzdávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (prízemie budovy pokrajinskej vlády). K prihláške na súbeh sa pripája nasledujúca povinná dokumentácia: 1) fotokópia aktu, ktorou sa preukazuje získaný súhlas ministerstva, 2) neviazaná ponuka – predbežný účet pre programové trovy, obstaranie vybavenia (kalkulácia trov). Lehota odovzávania prihlášok na súbeh je 24. 10. 2016. Sekretariát si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa žiadosti, podľa potreby, dodatočnú dokumentáciu a informácie, resp. na pridelenie prostriedkov určiť splnenie potrebných podmienok. Oneskorené alebo neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Výsledky súbehu sa uverejnia na webovej prezentácii sekretariátu. Zainteresované osoby dodatočné informácie v súvislosti so súbehom môžu dostať v sekretariáte na telefónnych číslach: 021/487-4891, 487-4512, 487-4157, 487-4262 a 487-4451. točniteľné, aktivity sú reálne a adekvátne na dosiahnutie cieľov), – vplyv navrhnutého projektu (veľkosť cieľovej skupiny, stupeň zapojenia cieľovej skupiny, ktorej je projekt určený, viditeľnosť projektu, udržateľnosť výsledkov projektu), – kompetentnosť navrhovateľa a doterajšia skúsenosť (doterajšie skúsenosti v realizácii projektov, ktoré prispievajú k zveľaďovaniu výchovno-vzdelávacej práce). Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa žiadosti, podľa potreby, dodatočnú dokumentáciu a informácie, resp. na pridelenie prostriedkov určiť splnenie dodatočných podmienok. Prihlášky a pripojená dokumentácia sa nevracajú podávateľom. Rozhodnutie o rozvrhnutí prostriedkov schváli pokrajinský tajomník podľa návrhu komisie. Rozhodnutie pokrajinského tajomníka je konečné a proti nemu nemožno vzniesť opravný prostriedok. Výsledky súbehu sa uverejnia na webovej stránke sekretariátu, pričom sekretariát nie je povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutia. S podávateľmi prihlášok, ktorým sa schvália prostriedky, sekretariát uzavrie zmluvu o financovaní, resp. spolufinancovaní aktivít, podľa ktorej sa prostriedky vyplatia. SPÔSOB APLIKOVANIA Lehota na odovzdávanie prihlášok je 24. 10. 2016. Prihlášky sa odovzdávajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Kompletná súbehová dokumentácia sa môže stiahnuť od 10. 10. 2016 z webovej stránky sekretariátu www. puma.vojvodina.gov.rs. K prihláške sa záväzne pripájajú kópie nasledujúcich dokumentov: – potvrdenia o registrácii národnostnej rady v príslušnom orgáne; – potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle (DIČ). Prihlášky na súbeh sa podávajú v srbskom jazyku alebo v jazyku / reči národnostnej menšiny – národnostného spoločenstva, ktorý sa úradne používa v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Prihlášky sa odovzdávajú osobne, odovzdaním v spisovni pokrajinských orgánov pokrajinskej správy v Novom Sade (budova pokrajinskej vlády) alebo sa odosielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, 21 000 Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16, S OZNAČENÍM: PRE SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE AKTIVÍT, PROGRAMOV A PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V OBLASTI ZÁKLADNÉHO VZDELÁVANIA SPÔSOB PODÁVANIA ŽIADOSTI Prihlášky o pridelenie prostriedkov sa podávajú výlučne na jednotnom súbehovom tlačive sekretariátu (s prílohami). Kompletná súbehová dokumentácia sa môže prevziať od 10. októbra 2016 na webovej adrese sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. Podávateľ prihlášky má k žiadosti pripojiť: Prílohu č. 1 – tabuľku so základnými údajmi o subvencovaní prepravy žiakov stredných škôl, Prílohu č. 2 – zoznam žiakov stredných škôl, čo cestujú prostriedkami medzimestskej dopravy v školskom roku 2016/2017 na území obce / mesta, Prílohu č. 3 – finančný plán subvencovania prepravy žiakov stredných škôl v obci / meste s odhadom potrebných prostriedkov na rok 2016. Prihlášky sa odosielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s označením: Na súbeh – subvencovanie prepravy žiakov, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa odovzdávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (prízemie budovy pokrajinskej vlády). Lehota na podávanie prihlášok na súbeh je 24. október 2016. Sekretariát si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa prihlášky dodatočnú dokumentáciu a informácie, resp. na pridelenie prostriedkov určiť splnenie potrebných podmienok. Oneskorené alebo neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Výsledky súbehu sa zverejnia na webovej stránke sekretariátu. Dodatočné informácie v súvislosti so súbehom možno dostať v sekretariáte na telefónnych číslach: 021/487-4262 a 487-4502.

42 /4721/ 15. 10. 2016

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 19. októbra 2016 uplynie päť smutných rokov, čo nás náhle a nečakane opustil náš manžel, otec, svokor a starý otec

ŠTEFANA VARGU

1935 – 2015 – 2016 z Kovačice

hlasludu.info www.hl.rs

Na Teba si so smútkom a úctou spomínajú: manželka Zuzana a syn Štefan s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Verejná médiová ustanovizeň Rádio-televízia Vojvodina, Ignjata Pavlasa číslo 3, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba budovy pre teMestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU236/NSL236 NSBeogradski kej Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU236/ NSL236 NS-Beogradski kej, Ul. beogradski kej číslo 41, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9345/7, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-625/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU236/NSL236 NS-Beogradski kej, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NSU236/NSL236 NS-Beogradski kej, Ul. beogradski kej číslo 41, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9345/7, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU236/NSL236 NS-Beogradski kej, Ul. beogradski kej číslo 41, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9345/7, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU236/NSL236 NS-Beogradski kej, Ul. beogradski kej číslo 41, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9345/7, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy LTE1800 a UMTS2100. Tri antény typu K80010504 použijú sa na krytie rozsahu LTE 1800 a tri antény typu K80010505 použijú sa na krytie rozsahu UMTS 2100. Plánované azimuty antén sú 100 °, 220 ° a 290 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu

www.hl.rs

MICHAL ŽILAJI

8. 6. 1943 – 19. 10. 2011 – 2016 z Pivnice

Informačno-politický týždenník

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy v našich srdciach zostáva. Manželka Alžbeta, dcéra Vierka, zať Gunter a vnučky Katharina, Thereza a Franziska z Nemecka

levízne a rozhlasové vysielanie, suterén, prízemie, tri poschodia a podtiahnuté poschodie (Su + P + Z + (1)) a prízemných (P) energetických objektov v Petrovaradíne, Kamenički put b. č., na katastrálnej parcele číslo 2701/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. LTE1800 je 1 + 1 + 1 a pre sústavu UMTS2100 je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Dunav. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu doručil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Zhromaždením obyvateľov budovy Beogradski kej 41, Nový Sad, a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, a Informáciou o lokalite, číslo V-353-326/16 z 20. júna 2016, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NSU236/NSL236 NS-Beogradski kej, číslo správy: 0807/16310 MK, ktoré vypracovalo akreditované laboratórium Inštitútu Vatrogas v Novom Sade. Základňová stanica mobilnej telefónie NSU236/NSL236 NS-Beogradski kej má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky a pre všetky rozsahy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na zosnulých rodičov

s mojou mamou, starkou a svokrou

na desiate výročie úmrtia matky

MÁRIE KRNÁČOVEJ

ANNOU URBANČEKOVOU -ČASTVENOVOU

rod. Snidovej

na desiate výročie smrti brata

JÁNA KRNÁČA

JÁNA JAMBRICHA

na dvanáste výročie úmrtia nevesty

1937 – 2006 – 2016

ANNY KRNÁČOVEJ

ANNU JAMBRICHOVÚ 1942 – 2003 – 2016

rod. Triaškovej

z Kysáča

z Petrovca

Ten večný pokoj Vám prajeme a spomienku na Vás si navždy zachovávame. S láskou si na Vás spomínajú

Mária Katona a Anna Krempatić s rodinou

dcéry Anna Marčoková a Zuzana Martinková s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok od tragickej smrti nášho brata a uja

DUŠANA GREKSU

desať rokov od smrti našej mamy a mamičky

30. 9. 1931 – 2. 10. 2016 z Petrovca

Všetko zmizlo, všetko sme stratili, iba stopy Tvojej lásky zostali. Syn Štefan s manželkou Annou a vnučka Svetlana s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou mamou, svokrou, starkou, prastarkou

ZUZANY GREKSOVEJ

rod. Mikušovej z Báčskeho Petrovca

Zostanete navždy v našich spomienkach.

Anna, Anička a Janko

SPOMIENKA otca

mamu

ANNOU URBANČEKOVOU -ČASTVENOVOU 30. 9. 1931 – 2. 10. 2016 z Petrovca

MICHALA HRNČIARA 1932 – 8. 7. 2007 – 2016

ANNU HRNČIAROVÚ rod. Valentovú 1933 – 19. 10. 2015 – 2016

z Lalite Čas plynie, ale na Vašu lásku, dobrotu a starostlivosť nezabúda

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Dcéra Anna, zať Samuel Vrbovskovci a vnúčatá Samuel a Anna Anušiaková so svojimi rodinami

dcéra Jaroslava s rodinou Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

• OZNAMY •

základňovej stanice mobilnej telefónie NSU211, NSL211-Hotel Vigor, v Ul. Jožefa Atile číslo 2, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5062, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

42 /4721/ 15. 10. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 14. októbra 19.30 Zostrih z Festivalu slovenských tanečných skladieb Zlatý kľúč 2005, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 16. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov 20.30 36. festival Zlatý kľúč v Selenči Utorok 18. októbra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Pondelok 9.00 36. festival Zlatý kľúč v Selenči

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

36. festival Zlatý kľúč v Selenči diváci budú môcť sledovať v dvojhodinovom priamom prenose. O sošku NRSNM bude súťažiť 12 nových zábavných skladieb, v revuálnej časti budú sprítomnené predchádzajúce festivalové desaťročia a odznie i šesť víťazných skladieb z uplynulých ročníkov. www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 14. októbra – Trója Sobota 15. októbra – Pobrežie moskytov Pondelok 17. októbra – Pomstitelia Utorok 18. októbra – Boa verzus pytón Streda 19. októbra – Bojové hry 2 – Kód smrti Štvrtok 20. októbra – Alžbetin dvor, 1. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 16. októbra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Tanec je môj život 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Dobrý večer, Vojvodina – V pravidelnom piatkovom bloku budú okrem iného odvysielané príspevky o posviacke kostola a o jubilujúcom Oltárnom krúžku žien v Petrovci, o divadelnej premiére petrovského Divadla VHV a o poľnohospodárskych aktualitách zo Sriemu.

TV PETROVEC

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Rozhovor o Detskom týždni v Kulpíne

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 16. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Do súťaže vo varení rybacej polievky v Kovačici sa zapojilo bezmála 30 tímov Utorok 18. októbra 16.00 Komorný zbor Skala piatykrát usporiadal celovečerný koncert pred kovačickým obecenstvom Zber papiera v padinskej základnej škole Piatok 21. októbra 16.00 Festival Pieseň je naša radosť Slovenský film: Južná pošta

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 42 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko učiteľa, publicistu a redaktora Hlasu ľudu (1934 – 2006). autorka: Juro hudobná ANNA BIČIA- (dem.) skladba ROVÁ

rieka v kalória nezmysel cvaknutie Rakúsku luhania ampér

(skr.)

tajnička

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. vyrovnal

zápal sliznice prostriedok na lakovanie

herečka Ita

opus (skr.)

mazúrium

značka poistenia áut

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 16. októbra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 19. októbra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

obvod

Loznica peňažná odmena za prácu trepaním odstránil

elektrón váhavosť

S spodok LA U H UD práca Ľ

osobné zámeno Verdiho opera

irídium

mužské meno

oheň rieka pri Belehrade

hudobná skupina síra

Oleg Lomonosov

sever

debata TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

metal vpíšte PATKÁ Robert Vagner

Oliver Mlakar

hrob (kniž.) tona

pohorie v Srbsku alt

rieka v Prahe

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 41 VODOROVNE: Rudolf, A, anuloval, Jašík, mV, č, azalea, In, Alen, N, klin, m, ada, Tisa, opravil, aloa, oaw, mir, osla, on, mať, r, razom, Se TAJNIČKA: RUDOLF JAŠÍK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 39 z čísla 39 Hlasu ľudu z 24. septembra 2016 bolo: MICHAL POVOLNÝ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA BELIČKOVÁ, Ul. Sutjeska č. 10, 21 400 BÁČSKA PALANKA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

42 /4721/ 15. 10. 2016

Šport Valia sa čierne mračná VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

MLADOST – JEDNOTA 4 : 1 (2 : 0)

Matej Bzovský

taropazovskí futbalisti dožili nový neúspech a svojim málopočetným fanúšikom priniesli ďalšie veľké rozčarovanie. Teraz je už všetkým jasné, že sa nad Jednotou a jej bohatou minulosťou valia čierne mračná, a to vari nikoho neznepokojuje. V súboji s jedným z uchádzačov o titul, ktorý minulú sobotu zaznamenal piatu výhru zaradom, oslabení hostia chvíľami hrali úplne podriadenú úlohu. Už po prvom hvizde rozhodcu Matića z Nového Sadu sa prejavila neúčasť Dukića, Markovića, Čonku a Jelovića. Jedni boli zranení, iní možno urazení?! Domáci od začiatku držali opraty vo svojich nohách. Od domácich útočníkov hrozilo sústavné nebezpečenstvo a obrana hostí len horko-ťažko odolávala iba polhodinku, keď domáci po odpískanej jedenástke získali náskok. O štyri minúty neskoršie už bolo 2 : 0. V druhom polčase hostia prejavili

iba pokus o ofenzívu a v 50. minúte sa im podarilo aj skorigovať výsledok, ale veľmi rýchlo zložili zbrane. V 54. min. domáci zvýšili náskok a v 64. stanovili konečný výsledok 4 : 1. Po tejto očakávanej prehre pri pohľade na tabuľku priaznivcom Jednoty behal mráz po chrbte. Okyptené vedenie klubu sľubovalo hory-doly a už po treťom kole sa videlo, že tie sľuby sú nereálne. Zabezpečili iba podozrivé posily. Viacerí hráči, ktorí prišli do klubu, nemôžu prispieť k úspechom a návratu klubu do starých koľají. Práve preto by sa museli ohlásiť bývalí hráči Jednoty, tiež staropazovská športová, a nie iba futbalová verejnosť, lebo tieto výsledky kedysi vzorného klubu predstavujú opravdivú hanbu. Preto rýchle treba zazvoniť na poplach! JEDNOTA: Jovišić, Blagojević, Stajić, Popović, Stošić, Živković, Rajak, Janković (Galić), Lapčević (Mićunović), Matić, Blagojević V sobotu Jednota privíta mužstvo SOFEKS z Futogu.

Nevyužili počtovú prevahu HAJDUK – SLOGA 2 : 1 (1 : 0)

Károly Vig

rdevíčania necúvli pred svojím hostiteľom v Čurugu a podali skvelý výkon. Domáce mužstvo rozohrávalo hlavne protiútokmi, pričom hrali nepotrebne ostro, čo rozhodca Janjić z Báčskeho Jarku toleroval. Okrem toho v 37. minúte Radanović priniesol náskok domácemu celku z podozrivej ofsajd pozície. Po tomto góle sa Erdevíčanom podarilo nadviazať rovnováhu na ihrisku, ale sa na oddych odišlo s minimálnou prednosťou domácich. Erdevíčania sú aj po zmene strán úplne rovnocenným súperom na ihrisku a už v 54. minúte gólom Halilovića vyrovnali. Domáci sa vyľakali, že im hostia môžu ukradnúť dva body, zosilnili tempo, ale začali hrať aj ostrejšie, takže rozhodca

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

IN MEMORIAM

Štefan Majorský 1952 – 2016

taropazovčania sa v utorok 27. septembra navždy rozlúčili so Štefanom Majorským, bývalým výborným volejbalistom Jednoty, ktorý dva dni predtým, v nedeľňajších poobedňajších hodinách, nečakane podľahol infarktu. Tento vzorný športovec hrával v tričku staropazovskeho mančaftu počas 15-ročného nepretržitého pôsobenia Jednoty vo vtedajšej najvyššej volejbalovej súťaži SFRJ. Bol príslušníkom vynikajúcej generácie tunajších volejbalistov a vystupoval aj v mládežníckej reprezentácii krajiny. Vedľa zamestnania v belehradských tlačiarenských podni-

www.hl.rs

v polovici polčasu pre ostré zákroky domáceho hráča Marića predčasne zaslal pod sprchy. Avšak Erdevíčania túto počtovú prevahu nevedeli využiť. Naopak. Dovolili súperovi, aby v 70. minúte aj druhýkrát prekonal brankára Tojagića, a tak získali všetky tri body. SLOGA: Tojagić, Matić, Cvijić, Glumčević, Raičević, Halilović, Simeunović, Bojanić (Macanović), Považan (Teoﬁlović) Grković Ostatné výsledky 9. kola: ŽSK – Kabel 0 : 2, Sremac – LSK 1 : 0, Index – Veternik 3 : 2, Hajduk 1925 Podunavac – Kupinovo 3 : 4, Sofeks – Hajduk (B) 3 : 0, Slavija Borac 0 : 0. Po deviatom kole sa staropazovská Jednota nachádza na 10. mieste a má 11 bodov, pokým sú Erdevíčania s 18 bodmi šiesti.

koch BIGZ a Politika krása volejbalovej hry tiež poznačila jeho životnú cestu, vyplnenú veľkou energiou a poctivým a neúnavným postojom voči rodinným a iným záväzkom. V posledných rokoch bol aj vzorným poľnohospodárom, obľúbeným vo svojom prostredí. Získal početné uznania, ktoré zdobili jeho rodinný dom v Šafárikovej ulici. Prechádzal cez početné životné trampoty, ktorým odolával, ale športové srdce nevydržalo. Bol veľkým športovým nadšencom, s vrodeným talentom, jedinečnej techniky a výskoku nad sieť. Utkvel v pamäti všetkých, ktorí ho poznali. Na večný odpočinok ho na staropazovskom cintoríne vyprevadili príbuzní, ako aj početní športovci a priatelia. Česť jeho pamiatke. bz-ý

Informačno-politický týždenník

Vzácne body z hosťovania RADNIČKI (NP) – RADNIČKI (Š) 0 : 1 (0 : 1)

Lazar Pavković

ídania na vždy horúcej pôde v Novej Pazove tentoraz boli úspešní a domov sa vrátili s minimálnou výhrou a tromi vzácnymi bodmi, ktorými si podstatne napravili vlastné konto. Rozhodujúci gól vsietil skúsený Grumić, ktorý v 45. minúte prekvapil domácu obranu, zbavil sa troch svojich strážcov a presnou strelou z asi 15 metrov trafil sieť bezmocného brankára Kantara. RADNIČKI: Radaković, Rodić, Puškaš, Katanić, Aperlić, Vuković, Tomić, Dmitrović (Šarić), Považan, Grumić, Plavanski Výsledky 9. kola: Vršac – Omladinac 2 : 1, Dunav – Cement 2 : 1, Borac – Sloga 1 : 1, Crvena zvezda – Bratstvo 1946 0 : 0, Radnički (ZR) – Železničar 1 : 1, TSK – Radnički (SM) 2 : 0. Šíďania sa po 9. kole nachádzajú na 10. mieste a majú 10 bodov. • ŠPORT •

Nepripravení na čas – nadstavený

VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Bez gólov nemožno vyhrať

SLOBODA – SLÁVIA 3 : 2 (2 : 1)

Ján Bokor

Ján Špringeľ

V 9. kole sa viedli vyrovnané boje a zaznamenané boli tesné výsledky. Prvoumiestnená Kozara podľahla v Plandišti a druhoumiestnený Dinamo 1945 v Srbskej Crnji získal len bod. Kovinský Radnički si priniesol bod zo Sutjesky a Jedinstvo N. Bečej remizovalo v Perleze. Výhrou v Padine Proleter si zachoval vysoké tretie miesto v tabuľke. Kikinďania prekvapili v Banátskom Karađorđeve a dostali sa do stredu tabuľky. Druhou prehrou zaradom Kovačičania sa posunuli na predposlednú priečku, kým posledná je rezervovaná pre Padinčanov. Výsledky 9. kola: Dinamo 1945 – Budućnost 0 : 0, Vojvodina 1928 – Jedinstvo (NB) 1 : 1, Dolina – Proleter 0 : 1, Sloga – Kozara 3 : 1, Jedinstvo (BK) – ŽAK 0 : 1, Sloboda – Slávia 3 : 2, Radnički (S) – Radnički (K) 0 : 0 Polet – Vršac United 3 : 1. Program 10. kola: Budućnost – Vršac United, Radnički (K) – Polet, Slávia – Radnički (S), ŽAK – Sloboda, Kozara – Jedinstvo (BK), Proleter – Sloga, Jedinstvo (NB) – Dolina, Dinamo 1945 – Vojvodina 1928.

lávisti v posledných troch zápasoch stratili štyri body v posledných minútach hry. Na meraní síl v Plandišti vypustili z rúk výhru pri výsledku 1 : 2, na skrížení zbraní doma s Jedinstvom (BK) a v nedeľu proti Slobode na hosťovaní mali do 90. minúty nerozhodné výsledky (1 : 1 a 2 : 2). Oba duely ale prehrali. S jedenástimi bodmi by Kovačičania boli na jedenástom mieste, teraz sú oba kluby z Kovačickej obce bok po boku na posledných dvoch priečkach. „Strácame body takmer v záverečných sekundách. Objektívne, tím, ktorý má Slávia, si zaslúži stred tabuľky Vojvodinskej ligy. Hráme lepšie jesennú časť mimo nášho trávnika. Dekoncentrácia v obranných šíkoch zapríčinila, že sme dostali tri lacné góly aj v dedinke Novi Kozarci. Z toho dva sme prijali po štandardných situáciách,“ vyhlásil po stretnutí so Slobodou tréner Zlatko Mršlulov, ktorý sa k tomu sťažuje, že slávisti nechodia pravidelne na tréningy: „Po zápas s Dinamom som mal väčší počet futbalistov k dispozícii. Odzrkadlilo sa to aj na výhre nad vtedajším lídrom, ale aj na kvalite tréningov, lebo spomínané štandardky možno nacvičovať iba s väčším počtom hráčov. Ako návštevnosť na tré-

DOLINA – PROLETER BK 0 : 1 (0 : 0)

tovka divákov na ihrisku Doliny sledovala kvalitný a zaujímavý zápas dvoch vyrovnaných súperov. Mladí hráči Doliny vložili viac úsilia ako na predošlých zápasoch a boli blízko prvej výhre. Aj teraz im však chýbal strelec a bez gólu vyhrať nemožno. Už na začiatku Baić prudko strelil do brvna nad hlavou brankára Ilikića, ale sa lopta odrazila späť do ihriska. Neskoršie istý hráč triafal rovno do rúk brankára hostí. Boli to dve gólové šance, ktoré domáci nevyužili. Hostia neohrozili brankára Đurića a na prestávku sa šlo bez gólov. V druhom polčase sa viedol tvrdý boj o vzácne body. Striedali sa útoky na oboch stranách. Najzrelšiu šancu pre domácich premrhal Bílek, keď zblízka hlavičkoval nad bránu. Baića brankár hostí zastavil smelým zákrokom do nôh. Premyslenú akciu Matuľa nedotiahol do konca. V 76. minúte loptu z voľného kopu hlavou zachytil Nikolić a vsietil víťazný gól. Hostia odpovedali niekoľkými útokmi a strelou do brvna. Hru kazili slabí rozhodcovia zo Zreňanina v čele s Mariom Bogićevićom, čo vyvolalo nervozitu tak na ihrisku, ako aj v hľadisku, a to viac zodpovedalo skúsenejším hosťom. Rozhodca skončil zápas nepotrebnou deľbou • ŠPORT •

žltých kariet a v nadstavenom čase kapitánovi domácich D. Markovovi ukázal červenú. Márne boli protesty domácich hráčov a fanúšikov; slabým rozhodcom nič neznamenali. DOLINA: Đurić, Koreň (Šimek), Subašić, Bílek, Kostić, Durgala, Baić, Ostojić (Paul), Ugrenović (Matuľa), Markov, Bančov

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Hložančanom šťastie obrátilo chrbát BUDÚCNOSŤ – POTISJE 1 : 1 (1 : 0)

Ján Murtin

omáci dobre začali zápas. Celý prvý polčas dominovali, kým sa hostia iba výborne bránili. Hložančanom vraj šťastie obrátilo chrbát, lebo z množstva šancí iba Malidžan využil jednu v 16. minúte, keď po prihrávke Latinovića z autu hlavičkoval pre 1 : 0. Predtým v 12. minúte Ardalić trafil brvno a po góle sa strelec Malidžan mohol presláviť, ale v 24., 31. a 39. minúte zbabral veľké šance. Aj Vučković po dvoch sólo akciách nedokázal prekonať

mladého brankára hostí. Druhý polčas priniesol obrat, aký málokto z 200 divákov očakával. Hostia z Kanjiže držali opraty v rukách. Viac sa hralo na domácej polovici. Hostia sa pokúšali prenikať po stranách a prekvapiť Hložančanov. Pozorná domáca obrana s vypätím všetkých síl odolávala, ale iba po 60. minútu, keď zabudnutý Mikutović z pravej strany vniesol loptu do stredu, viedol ju na 20 metrov od brány, a pritom ho nikto neblokoval. Tento to vedel využiť a delovkou – ľavačkou zmietol pravý horný roh Kosturanovovej

ningoch klesla, zhoršili sa aj výsledky. Na trávniku sa v utorok alebo v piatok objavia siedmi hráči, z čoho sú traja z dorastu. Zabojovať o záchranu v lige si vyžaduje viac námahy.“ Kovačičania sa ujali vedenia gólom Gigovića, ktorý šikovne v 22. min. využil nepozornosť obrancu a brankára domácich – 0 : 1. Ešte predtým mali gólstrojca Slávie a Ďuriš príležitosti otvoriť skóre. Vlastný gól si vsietili slávisti osem minút po získaní prednosti: Mitić po centre hlavičkoval do siete Trbojevića – 1 : 1. Výsledok polčasu stanovil v poslednej minúte pred prestávkou Đurđević, keď po rohovom kope využil zaváhanie obrany hostí – 2 : 1. Po zmene strán Gigović v 61. min. vbehol do pokutového územia Slobody a mieril presne – 2 : 2. Najlepší strelec Kovačičanov nevyužil príležitosť po vyrovnávajúcom góle streliť aj hetrik. Tesne pred záverečným hvizdom rozhodcu Bjeloša druhý gól strelil aj Đurđević v tlačenici vo veľkom vápne – 3 : 2. Povedzme ešte i to, že na tomto zápase z rôznych dôvodov chýbali viacerí hráči Slávie. SLÁVIA: Trbojević, Mitić, Malinović, Ďuriš, Čolak, Gigović, D. Čížik (Miodrag), Stanojković, P. Čížik, Ćirić, Jovnáš brány. Opravdivý euro gól. Poslednú polhodinku sa hralo na brejky a v samom závere domáci zatlačili hostí, no Ardalićova, Lalatovićova a Malidžanova strela minula bránu. Brankár hostí vychytal pokusy Ilića a v 89. minúte kapitán hostí Tandari vykopol loptu z bránkovej čiary. Kontry hostí zneškodňovali obetaví Rodić a Štefek. V celkovo zaujímavom zápase sa teda zrodila predsa len spravodlivá remíza. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Štefek, Ardalić, Krstić, Latinović (Zečević), Rodić, Adámek (Lalatović), Vučković (Živojinov) Sekulić, Malidžan Výsledky 9. kola: Bečej 1918 – Polet 4 : 0, OFK Vrbas – Srbobran 2 : 3, Tavankut – Bačka 0 : 1, Tisa – Mladost APA 5 : 1, Radnički – Sloga 1 : 1, Subotica – Mladost (T), Tekstilac – Zadrugar 0 : 0. Hložančania sa po tomto kole nachádzajú na druhom mieste a majú 18 bodov.

42 /4721/ 15. 10. 2016

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Hralo len jedno mužstvo MLADOSŤ – POLET 5 : 0 (3 : 0) Samuel Medveď

etrovčania poľahky zdolali Polet zo Sivca, s ktorým pred niekoľkými rokmi hrali spolu vo Vojvodinskej lige. Sivčania do Petrovca prišli okyptení, čiže iba jedenásti, ktorí vybehli na zelený trávnik, a na striedačke nemali žiadneho hráča?! Mladosť počas celého zápasu dominovala ihriskom. Domáci už v 6. minúte mali dvojgólový náskok. V 3. minúte Fábry prenikol po pravej strane, zacentroval, lopta sa dostala na kopačku Igora Kaňu a bolo 1 : 0. O tri minúty neskoršie Ožvát hlavičkou zvýšil na 2 : 0. Skóre prvého polčasu uzavrel Torbica v 32. min. V druhom polčase hralo len jedno mužstvo – domáci modrí.

Leňa bol úplne nezamestnaný, iba čo Polet raz zahrával rohový kop. Bola to fakticky hra mačky s myšou. Domáci hráči akoby sa naháňali, kto strelí viac gólov. Hostí dvakrát zachránila žrď a jeden gól Mladosti rozhodca neuznal. Mladosť prostredníctvom Trojanovića zvýšila na 4 : 0 v 49. minúte a v 68. min. diváci mali možnosť vidieť opravdivý eurogól, keď kapitán Pavlis z asi 18 metrov pekným padáčikom loboval brankára hostí Rosića. A bolo to všetko. Do konca zápasu striedali sa útoky modrých. Hra bola plynulá. Hralo sa ako po nitke. Mladosť: Leňa, Fábry (Milićević), Jakuš, Rupar, Pavlis, Severíni, Torbica (Milenković), Ožvát (Dragin), Sladojević, Kaňa

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Akoby podcenili súpera VOJVODINA – KRIVÁŇ 4 : 0 (3 : 0) Michal Poliak

ento zápas kriváňovci nepochopili vážne a akoby podcenili súpera. Bolo však vidieť, že neboli naladení na hru. V prvom polčase hostia mali iba jednu šancu, a to ihneď na začiatku zápasu, keď Sklabinský zaútočil, ale strieľal vedľa. Do konca hostia hrali úplne podriadenú úlohu. Domáci už v 10. minúte získali náskok, na 2 : 0 zvýšili päť minút neskoršie, a potom v 35. minúte Naď aj tretíkrát kapituloval. V 40. minúte rozhodca odpískal jedenástku pre domácich, ale ju títo nevyužili. Po zmene strán hostia zahrali trochu angažovanejšie a rýchlejšie, čomu dopomohla aj striedačka počas prestávky. Snažili sa preniknúť k bráne domáceho brankára, ale ich domáca obrana často lapala

www.hl.rs

do ofsajdovej pasce, čo hostí dodatočne vykoľajilo. Nuž a potom v 70. minúte prudkou strelou z takmer 30 metrov domáci aj štvrtýkrát prekonali Naďa a položili bodku za výsledkom tohto zápasu. KRIVÁŇ: Naď, A. Strehársky, Kočonda, Deljanin (Lipták), Lučar, Mikić, Salijević (Jovović), Kutinić, Pavlov, Medić, Sklabinský (Kocić) Výsledky: Borac – Soko 2 : 1, Budućnost – Naša hviezda 2 : 0, Neštín – Tvrđava 3 : 0, Maglić – Kulpín 4 : 2. Selenčania sa po šiestom kole nachádzajú na 6. mieste v tabuľke a majú 8 bodov, silbašská Naša hviezda je piata s 10 bodmi, pokým je Kulpín 9. a má iba 5 bodov. Selenčania na nedeľu uvítajú Budućnost Parage, Kulpín uvíta Neštín a Naša hviezda Borac.

Informačno-politický týždenník

Nedôsledný rozhodca vyvolal revoltu SLÁVIA – HERCEGOVAC 1 : 1 (0 : 0) Ján Šuster

ča. Drinčić aj v 66. minúte strelil z hranice trestného územia, ale o 200 divákov pozeralo prie- tú strelu Lukač kryl. Nuž a potom mernú hru. Tomu dopomohli 71. minúte zadák hostí vo vlastpredovšetkým hostia z Gaj- nom trestnom území loptu zastavil dobry, ktorí počas celého zápasu rukou. Rozhodca, ktorý bol blízko, simulovali zranenia, a tak zdržiavali to videl a ukázal na jedenástku. hru, čo im slabý rozhodca Mudri- Hostia však vykonali veľký nátlak nić z Apatinu viditeľne toleroval. na rozhodcu, ktorý po päťminúHostia od začiatku dali na vedo- tovej naťahovačke anuloval svoje mie, že budú hrať ostro. Už v 8. pôvodné rozhodnutie a loptu dal minúte Vladimir hosťom?! To zasa Hrnjez úderom vyvolalo revoltu lakťom do tváre domácich hráčov zastavil domáa obecenstva, ale ceho Juskovića, sa nič viac nedalo ktorý skončil zmeniť. Svojrázv nemocnici vo nym paradoxom Vrbase a vinje, že delegát na ník incidentu tomto zápase predčasne pod Srđan Vidaković sprchami. Poz Apatinu tejto četnejší domáudalosti v zápisci po prvýkrát nici nevenoval nebezpečne ani slovko. Žlté zaútočili v 13. karty z radov minúte, keď M. Slávie dostali Žigmund vyBrňa, Novićević, soko centroval Jusković, Nímet, pred bránu, Vlastislav Nímet asistoval Vladimír Kuchta a Krnjajić hlavič- pri vyrovnávajúcom góle S. Hrnjez, Horvakoval voľnému tić a Davidović Kuchtovi, ale tento šancu neroz- v mužstve hostí a Vladimir Hrnvážne zahodil. V 17. minúte po- jez, ako sme už povedali, dostal hrozili hostia, ale brankár Brňa červenú, a z ihriska je vzdialený strelu Tocića kryl. Do konca polčasu aj úradný predstaviteľ hostí Sava sa hostia orientovali hlavne na Šijaković. obranu svojej brány a prevahu SLÁVIA: Brna, M. Žigmund, ponechali domácim, ibaže útoky Zarin, Novićević, Mirković, JusPivničanov boli pomalé a do konca kovic (Vladimír Kuchta), Drinčić polčasu si vytvorili iba tri príleži- (Benka), Vlastislav Kuchta, Krntosti, ktoré J. Žigmund , Krnjajić jajić (Babić), J. Žigmund, Nímet a Vladimír Kuchta nevyužili. Výsledky 9. kola: Mladost Aj v druhom polčase hostia (K) – Hajduk junior (K) – zápas obštruujú, avšak v 62. minúte prerušili pri výsledku 1 : 1, Lipar využili nepozornosť Pivničanov – Šikara 2 : 0, Rusin – Törekvés a po rýchlom protiútoku Jeličić 3 : 1, Krila Krajine – Stari grad 0 priniesol prednosť svojmu celku. : 0, ŽAK – Budućnost 3 : 1, BSK Radosť hostí však krátko trvala, – Borac 8 : 0. lebo už v nasledujúcej minúte Program 9. kola: Hajduk junior domáci vyrovnali. Nímet na ľavej – Borac, Budućnost – BSK, Hercestrane uvoľnil Mirkovića, ktorí uni- govac – ŽAK, Stari grad – Slávia, kol strážcovi, vošiel do šestnástky, Törekvés – Krila Krajine, Polet prihral Drinčićovi, a tento loptu – Rusin, Šikara – Mladosť (BP), zaslal za chrbát brankára Luka- Mladost (K) – Lipar.

• ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Zaslúžená výhra domácich HAJDUŠICA – POTPORANJ 2 : 0 (0 : 0) Vladimír Hudec

vrdý a príliš rovnocenný zápas zohrali domáce mužstvo s mužstvom z dediny Potporanj. Počas celého prvého polčasu futbalisti oboch celkov akoby skúšali svojho súpera, takže sa hralo hlavne medzi dvomi šestnástkami, bez výhľadných šancí, a na oddych sa šlo bez gólov. Po zmene strán sa hralo omnoho dynamickejšie. Domáci prebrali

iniciatívu a čoraz nebezpečnejšie útočili. To sa im oplatilo už v prvých minútach pokračovania. Zvezdan Lipták pekne uvoľnil Spasovského, tento unikol po pravej strane, centroval pred bránu presne na hlavičku Mladenovićovi, ktorý loptu usmernil do siete – 1 : 0. Iba dve minúty neskoršie Radović sa pokúsil oblúčikom prekonať brankára, ale trochu bol nepresný. Ešte niekoľko pološancí si vytvorili domáci futba-

listi, ale aj hostia niekoľkokrát príliš nebezpečne prihrozili Melichovi. Nuž a potom v 75. minúte Radović delovkou z viac ako 25 metrov trafil ľavý dolný roh brány Potpornja – 2 : 0. Po tomto góle Hajdušičania úplne stlačili hostí do ich šestnástky a keby boli sústredenejší, výsledok mohol byť aj presvedčivejší. V 84. minúte Radović odcentroval, Maliar skočil najvyššie, ale lopta odišla nad. Trochu neskoršie najvýhľadnejšiu šancu na

zápase mal Đukić, ktorý z postavenia jeden na jeden nerozvážne strieľal do strážcu siete hostí. Konečne vo finiši zápasu aj mladý Ilija Mršić mal peknú príležitosť, ale sa nevynašiel. V každom prípade zaslúžená výhra Hajdušičanov, ktorá im umožnila, aby sa po siedmom kole umiestnili na treťom mieste v tabuľke so 16 bodmi. HAJDUŠICA: Melich, M. Mršić, Z. Lipták (Stojkovski), Maliar, Folťan, Marko, Pomorišac, Mladenović (Đukić), Radović (I. Mršić), A. Lipták, Spasovski Výsledky 7. kola: Partizan – Borac (VS) 1 : 1, Ševac – Borac (VG) 2 : 0, Karaš – Vladimirovac 2 : 0, Vojvodina – Dunav 3 : 1, Banat – Dobrica 0 : 1, Ratar – Radnički 1927 5 : 1.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Zaujímavé futbalové predstavenie TATRA – MILETIĆ 3 : 0 (1 : 0) Pavel Pálik

Kysáči sme pred asi 200 divákmi sledovali zaujímavé futbalové predstavenie, v ktorom domáci futbalisti vcelku boli lepší. V 15. minúte Petković dobre strieľal, ale iba do žrde a odrazenú loptu nemal kto zaslať do prázdnej brány. V 27. minúte Todorić presnou strelou z 25-metrovej diaľky trafil pravý horný roh brány hosťujúceho brankára a je 1 : 0. Toto hostí nezmýlilo. Naopak. Vyrovnali hru a niekoľkokrát aj vážne ohrozili domáceho brankára. Striedajú sa šance raz na jednej, potom zasa na druhej strane. V 50. minúte hráč hostí Bagić prenikol po pravej strane, ale z 12 metrov vypálil nad brvno. V 75. minúte Tomljanović strelil na bránu, obranca

hostí zastavil loptu rukou v trestnom území a výborný rozhodca Gaćinović z Nového Sadu správne nariaďuje jedenástku, ktorú premenil skúsený Tomljanović – 2 : 0. V 77. minúte ďalšia chyba hostí. Đurić nepotrebne bez lopty kopil Tomljanovića a dostal červenú. DomáStrelu Tomljanovića (číslo 9) obranca ci s hráčom viac hostí zastavil rukou úplne preberajú hru a v 89. minúte gólom Kuzmanovića počtovú zaslúžená a žlté karty dostali Ivkoa územnú prevahu korunujú aj vić, Tomljanović, Petković z Tatry tretím gólom. Výhra domácich je a Prugić, Banjac, Stanković z Miletića

a červenú Đurić z Miletića. TATRA: Subašić, Srnka, Mihajlović, Nestorović (Martinko), Ábelovský, Dražić, Todorić, Klaić (Kuzmanović), Tomljanović, Ivković, Petković (Jambrich) Výsledky 9. kola: TSK – Vinogradar 3 : 1, Borac – Mladost 1 : 0, Petrovaradín – Jedinstvo 3 : 1, Futog – Sirig 2 : 1, Proleter – Bačka 2 : 0, Jugović – Titel 6 : 1, Šajkaš – Omladinac 2 : 3. Program 10. kola: Sirig – Tatra, Mladost – Petrovaradín, Vinogradar – Omladinac, Titel – Šajkaš, Bačka – Jugović, Miletić – Proleter, Jedinstvo – Futog a TSK – Borac.

HOCI TRADIČNÁ KOLKÁRSKA SÚŤAŽ v rámci Kovačického októbra bola v tlači a na úradných plagátoch oznámená na 8. októbra o 10. hodine a 9. októbra o 12. hodine, tímové súperenie v sobotu sa začalo o 20. hodine a jednotlivci súperili v nedeľu v poobedňajších hodinách. Vyvolalo to zmätok medzi fanúšikmi, ktorí sa chceli pozrieť na súperenia. Na súťaž v konkurencii mužstiev sa prví v kolkárni zjavili najsvedomitejší a najstarší – celok Penzisti. Turnaj však vyhrali Bírešovci, ktorých charakterizovalo scelenie mladosti a skúsenosti. Na súťaž na kolkárske dráhy Slávie pricestovali až tri družstvá PK Ľavroš z Padiny. Prvé a druhé mužstvo zakotvilo na druhom a treťom mieste, pokým spomínaní najzodpovednejší Penzisti (na fotografii autora) obsadili štvrté miesto a získali tzv. zemiakovú medailu. Piate bolo Okno, a šieste miesto zaujalo tretie družstvo PK Ľavroš z Padiny. Keďže sa na súťaž v konkurencii jednotlivcov prihlásilo dokopy iba 12 kolkárov a kolkárok, súťaž nebola hodnotená, avšak Kolkársky klub Slávia urobil pekné gesto tým, že prihláseným pretekárom umožnil, aby v stanovenom termíne pre súťaž zrážali kolky a rekreovali v rámci Kovačického októbra zdarma. J. Š. • ŠPORT •

42 /4721/ 15. 10. 2016

Šport 26. POULIČNÝ SPOMIENKOVÝ BEH Dr. JANKA BULÍKA

Rozbehy s príbehmi Ján Špringeľ

pomienkový beh Dr. Janka Bulíka prebiehal v Kovačici vo štvrtok 6. októbra po dvadsiatyšiestykrát. Organizátorom bol kolektív ZŠ Mladých pokolení v Kovačici v čele s profesormi telesnej výchovy Pavlom Urbanom a Miroslavom Tomášom, ale i Policajná stanica Riaditeľka školy Anička Bírešová a pohotovostná služba Domu udelila ceny najlepším zdravia. Za slušnej podpory rodičov i starých rodičov a za V súčasnosti je kros povinný pekného počasia zúčastnilo sa dvakrát v školskom programe, ho takmer 450 žiakov mladších na jar a z jesene. Voľakedy hoci a starších ročníkov, ktorí utekali nevyhnutnosťou nebol, Kovačipo asfaltových dráhach od 200 až čania ho praktizovali, ako hovodo 1 000 metrov ulicami Maršala ria, „dávno skôr od dnes známych Tita, Masarykovou, Žarka Zren- krosov RTS-u“. Ten v dedine insity janina a Dr. Janka Bulíka. „má možno aj štyridsaťpäťročnú Pouličný beh pomenovali po tradíciu“. Mnohé generácie Kokovačickom rodákovi Jánovi Bu- vačičanov si pamätajú na kros, líkovi (1897 – 1942), štátnom ktorý sa pravidelne organizoval reprezentantovi a rekordérovi na takzvanom Jordáne. Už veľa v behu na 100 metrov a v sko- rokov sú tam, oproti strojnícku do diaľky za čias Kráľovstva kemu parku Poľnohospodára, Srbov, Chorvátov a Slovincov. vystavané obytné domy.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Zápas obratov AŠK – JEDINSTVO 3 : 3 (0 : 2) Vladimír Gál

iváci na aradáčskom Kopove mali príležitosť pozerať opravdivý majstrovský zápas, ktorý však nebol pre tých so slabým srdcom. Prednosť získali hostia už v prvej minúte, po veľkej chybe kompletnej obrany AŠK. Táto studená sprcha poriadne otriasla domácim celkom, ktorý sa však veľmi rýchlo zotavil, ibaže realizácia je aj naďalej veľký nedostatok tejto ekipy. Po dve výhľadné príležitosti mali Vučetić a Birmanac, ale brankár hostí sa nedal prekvapiť. V 25. minúte po rohovom kope domáci obrancovia nerozvážnym zákrokom umožnili útočníkovi Jedinstva, aby vedľa druhej žrde loptu zaslal do siete. Do konca prvého polčasu AŠK mal najväčšiu šancu na zápase, keď po kope Koraća Petrović hlavičkoval Vučetićovi a ten z dvoch metrov tiež hlavou strieľal vedľa.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Konečne výhra MLADOST – SLOGA 3 : 1 (1 : 0) Darko Sládeček

onečne výhra! Bieloblatčania si vážne zobrali úlohu na nedeľňajšom zápase a zaznamenali druhú výhru tejto jesene. Na vlastnom ihrisku presvedčivo porazili FK Sloga z Jarkovca. Bieloblatčania počas celého zápasu boli lepší, avšak hostia čelili ich útokom až do 39. minúty, keď Karácsonyi priniesol náskok svojmu celku v 39. minúte. Aj po zmene strán domáci dominujú ihriskom a veľmi rýchlo, už v 55. minúte Poničan zvýšil náskok. Ani v pokračovaní však domáci nedovolili AJ STRELECKÝ KLUB HAJDUŠICA už viac ako 10 rokov organizuje kirvajovú súťaž v triafaní do hlinených terčov, na ktorej uhostia svojich priateľov z početných vojvodinských klubov. Tak aj toho roku v prvú októbrovú nedeľu do Hajdušice zavítali strelci z Kovačice, Padiny, Petrovca, Orlovatu, Plandišta, Sakule... spolu 18 mužstiev a ešte viac ako 20 jednotlivcov. Triafali iba v jednej sérii po 13 terčov. Najpresnejšiu mušku v konkurencii jednotlivcov mal Cveto Ostojin z Orlovatu, druhý bol Nenad Stevanov a tretí Branko Brkljač, obaja z Plandišta. V konkurencii ekíp najúspešnejšia bola ekipa z Plandišta, druhá bola z dediny Barice a tretí boli hostitelia. Pohostinní Hajdušičania sa postarali o to, aby sa aj toto kamarátenie, ako aj zakaždým predtým, skončilo pri chutnom guláši z mäsa diviny. vlh

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V druhom polčase domáci zahrali na všetko alebo nič. Taká hra im priniesla výsledky a po 70. minútu gólmi Mijića (2) a Vučetića úplne obrátili výsledok vo svoj prospech – 3 : 2. Radosť domácich hráčov a ich fanúšikov však netrvala zaveľa. Aškovci totiž nemali síl udržať prajný výsledok a v 80. minúte hostia vyrovnali, a tak si domov odniesli cenný bod. AŠK: Eötvös, M. Števko (Rajčević), Prodanović, Birmanac, Ďuríček, Vučetić, Mijić, Petrović, Životin (Gál), Vesin, Korać Výsledky 8. kola: FK Klek – Rusanda 1 : 2, Zlatica – Potisje 1 : 1, Omladinac – ŽFK Banat 9 : 0, OFK Stajićevo – Radnički 1911 1 : 1, OFK Gradnulica – Zadrugar 2 : 0. AŠK sa po ôsmom kole nachádza na deviatej priečke v tabuľke a má 11 bodov. Na nedeľu hosťujú v Mihajlove, kde sa stretnú s tamojším MSK.

prekvapenie a v 89. minúte Poničan ešte jedným gólom potvrdil výhru. FK Mladosť: Antman, M. Paraľov, Goda, S. Žižić, Karácsonyi, Horvát (Šušić), Poničan (Šofranko), Nečov, B. Žižić, Tapai, Poliak Výsledky 6. kola: Tisa 1933 – Borac 1 : 0, Proleter – Partizan 6 : 1, KSK Konak 1926 – Tamiš 3 : 1. Mladosť sa po 6. kole nachádza na 5. mieste a má 8 bodov. V poslednom jesennom kole je v pláne cesta do Tomaševca, kde ich privíta domáci Partizan, ktorý je presvedčivo na poslednom mieste iba s jedným bodom.

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský

Jednota (Šíd) – Napredak (Vašica)1 : 2. Šíďania znovu sklamali svojich fanúšikov. Na základe premenlivej formy, akou Jednota v tejto časti majstrovstiev hrá, mohlo sa predpokladať, že sa im znovu stane, že prehrajú na vlastnom ihrisku. V nedeľu sa tie predpoklady aj splnili. Strela Đorđevića

stačila iba na zachovanie cti domácim. Jednota (Ľuba) – OFK Bikić 0 : 2. Druhá Jednota, tá zo susednej Ľuby, od začiatku majstrovstiev zápasí s problémami, z ktorých sa nijako nemôže vyhrabať. OFK Bikić v nedeľu bol lepším a silnejším celkom a z Ľuby zaslúžene odniesol všetky tri body. Binguľčania v tomto kole boli voľní. • ŠPORT •

Stánok Pokrajinského ústavu pre šport

Slobodan Cvetković

Veľtrh otvorila Borislava Perićová-Rankovićová

ŠPORT NIELEN NA IHRISKÁCH

Okamihy všedné a nevšedné Oto Filip

V Vyššie, čím vyššie

Časť vybavení pre niektoré z adrenalínových športov

Nezvyčajný šach

zhľadom na jeho význam a všetko, čo nám znamená, nemožno sa ubrániť dojmu, že veľtrhy športu museli, alebo aspoň mohli uzrieť svetlo sveta oveľa skôr, ešte pred mnohými rokmi. Je síce pravda, že je na štadiónoch, ihriskách, na terénoch otvorených a v halách to všetko oveľa rušnejšie a hlučnejšie, no nie je zle, keď sa z času na čas urobí i súvaha, pokiaľ sme sa v športe dostali a kam spejeme. Ako sa dialo nedávno, po olympijských a paraolympijských hrách v Riu de Janeiro, z ktorých naši športovci priniesli dokopy obdivuhodných sedemnásť medailí. Na belehradských veľtrhových výstaviskách sa veľtrhy športu začali pred niekoľkými rokmi. K cti im slúži, že sa na nich prezentujú a reprezentujú tí najlepší, no azda ešte viac, že majú bohaté ukážkové, odborné, populárne a popularizačné programy. Na rozhraní septembra a októbra sa i Nový Sad stal dejiskom ďalšieho Veľtrhu športu. Predstavili sa na ňom viaceré športové federácie a kluby, zväzy a disciplíny. Samozrejme, neobišlo sa to bez našich paraolympionikov a iných špičkových športovcov, ktorí

vložili nemalé úsilie ukázať, zvlášť tým najmladším, čo znamená zdravá životospráva, súťaženie, športové priateľstvá na celý život, objavovanie neznámych kútov planéty. V záujme toho usporiadatelia neváhali umožniť žiakom základných škôl dva z troch dní trvania podujatia vstup zdarma, vedomí si toho, že sa súčasné investície oplatia v nie tak ďalekej budúcnosti. Povedané slovami Borislavy Perićovej-Rankovićovej, nositeľky zlatej medaily z Ria, vďaka športu vznikajú početné priateľstvá, odchody na mnohé cesty a prekrásne chvíle, a pritom sa veľký počet dôležitých životných lekcií naučila práve na športovom teréne. Šport za veľmi dôležitý segment života označil aj generálny riaditeľ Novosadského veľtrhu Slobodan Cvetković. Primátor Nového Sadu Miloš Vučević podčiarkuje, že sú športovci vždy nositeľmi, poslami významného odkazu mladším generáciám o tom, že sú bojovnosť, namáhavá práca, úpornosť, fair play cestou, ktorá vedie k skvelým výsledkom. O mnohých z nich sa návštevníci mohli presvedčiť práve v dvoch halách Novosadského veľtrhu, ktorým jednoznačne celé tri dni dominoval šport a len šport.

Kto je silnejší?

Takto sa chystá na veslárske súťaže

Dalo sa i zahrať

Dbať aj na pitný režim

Pred poľovačkou na bažanty pri bažantnici (9. októbra 2016)

Jedna z najstarších fotografií hložianskych poľovníkov: raňajky v poli

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícky spolok Hložany

Pohľad na lovecký dom zo západnej strany (2006)

Dorast v prírode (2013)

Kuchári na súťaži o najlepší paprikáš (2013)

Len na základe nepriamych písomných dokladov sa považuje, že Poľovnícky spolok Hložany bol založený roku 1922. V zozname členov PSH z 10. 4. 1954 (bolo ich úhrnne 29) sa uvádza, že Juraj Šuľan je člen od roku 1922, čo znamená, že spolok vtedy už pôsobil. Počet členov sa postupne zvyšoval, a potom klesal: roku 2006 ich bolo 63 a teraz počíta 42 aktívnych členov, ôsmim členstvo spočíva, je tu i 10 podporujúcich členov a 5 dorastencov. Prvým predsedom spolku bol Pavel Stupavský; teraz je v jeho čele Miroslav Pavčok, tajomníkom je Ondrej Chlpka a správca lovu Ján Ferko. Hložiansky chotár (zhruba 2 400 hektárov) je bohatý na divinu. Za rok tu priemerne odstrelia asi 250 zajacov a 400 bažantov (polovicu poľovníci zo zahraničia, ktorí poľujú aj na srnce a hrdličky, čo je jeden zo zdrojov príjmov PSH). Poľuje sa tiež na srny, prepelice a diSchôdza „pod viaky, tiež na škodcov, najmä na líšky a šakaly. Z poľa vymizli jarabice a je i podstatne menej holým nebom“ divých kačíc a husí. (pred niekdajšou Od roku 1969 poľovníci organizujú zábavy (naposledy najčastejšie v marci); aj tak si dopĺňajú konopárňou) rozpočet. Inak sa financujú prevažne z členských poplatkov. Roku 1988 svojpomocou vystavali lovecký dom (od 2005 na vykurovanie využívajú plyn). V ňom sa stretávajú na schôdzach, organizujú zábavy, svadby a iné rôzne príležitostné oslavy. Na kúsok od dediny (južne) vystavali bažantnicu; každý rok nakúpia priemerne 1 000 kuriatok bažanta. Aj inak sa starajú o divinu: v zime ju kŕmia, sledujú zdravotný stav fauny, ničia škodcov... Spolok má i streleckú skupinu, ktorá súťaží (a úspešne) v streľbe do asfaltových terčov; na bostanoch roku 2003 zriadili strelnicu: súťažia počas Dňa Hložian v máji a o najlepší lovecký paprikáš v kotlíku v júni. Na poľovačku do Hložian radi chodia i vysokí hostia, lebo sa medzi hostiteľmi vždy príjemne cítia a úlovok je zaručene bohatý. Medzi inými tu lovili veľvyslanci Slovenskej republiky Miroslav Mojžita, Miroslav Lajčák a Igor Furdík, ako i biskup SEAVC v Srbsku Samuel Vrbovský. Roku 1997 vyšla brožúrka Kuchárky pri Poľovnícky spolok v Hložanoch 1922 – 1997. Pripravil ju Vladimír oslavách jubilea Peška a vydal Poľovnícky spolok Hložany. (2012) J. Bartoš

Prvý deň pri výstavbe loveckého domu (1988)

Členovia Poľovníckeho spolku Hložany (1984)

Strechu na loveckom dome opatrili izoláciou a prekryli plechom (október 2016) Bažantnica v zime

Návrat z lovu na zajace (2012)

Streľba do asfaltových terčov (2010)