Hlas 42 2017 by NVU Hlas ľudu

Babie leto v plnej kráse Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 21. 10. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4773/

Z obsahu

21. 10. 2017 | 42 /4773/

Uzávierka čísla: 18. 10. 2017

4 TÝŽDEŇ 5 O európskych štandardoch a našich reformách 6 Málo istoty v dobe neistoty 8 Predsa som nastúpil na učiteľskú cestu...

10 SLOVENSKO 10 Hrôza pri Prievidzi

11 ĽUDIA A UDALOSTI 12 Pamiatka na padlých, ceny najzaslúžilejším 15 Tropické teplo (ne)zanechalo následky

Tradičný už 37. Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, ktorý prebiehal v nedeľu 15. októbra v Dome kultúry v Selenči, obohatil naše fonotéky o 12 nových skladieb. Udelené boli všetky stanovené uznania a prvú cenu za skladbu Strach autorovi Samuelovi Kováčovi vyspievala Marína Zahorcová. (s. 31) A. Francistyová

20 Pár špecifík českej architektúry

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Moji starí rodičia

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Predĺžený termín na podanie žiadostí o úvery 24 Nielen človek potrebuje draslík 26 Agrotechnické spôsoby ochrany rastlín (4)

31 KULTÚRA 32 Udelili vzácne učiteľské uznanie

Na Jarmočisku v sobotu 14. októbra prebiehal prvý Petrovský poľnohospodársky jesenný veľtrh, ktorý Petrovec znova vrátil na mapu jarmočných miest. Deň predtým si záujemcovia mohli vypočuť aj odborné prednášky. (s. 14) J. Čiep

33 Traduki, sieť spájajúca literatúry 35 Pestré a rozmanité diela

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 46 Piaty úspech v rade 49 Prerod v Novom Žedniku 51 Pre zábavu a zdravie Autor titulnej fotografie: Marijan Pavlov

Nádherné michalské leto na októbrový jarmok v Hložanoch uplynulú nedeľu prilákalo na stovky jarmočníkov. Najspokojnejší domov odchádzali cukrovinkári; po ich výrobkoch bol najväčší dopyt. (s. 18) J. Bartoš

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúca zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

K odvahe ma núti strach Ako pomenovať zákon, ktorého platnosť je absolútne zrejmá? Neviem. Viem len, že podľa neho sú u nás klesajúce reálne platy (aj) žurnalistov nepriamo úmerné s konštantne sa zvyšujúcimi nátlakmi aj (ba najmä) na novinárske povolanie, na médiá a ich predstaviteľov. Čo robiť? Nekuvikať, nebáť sa, makať. Žiadna búrka netrvá večne.

ravdaže, šípy vystrelené z luku v rukách majiteľov politickej či finančnej moci ohrozujú predovšetkým tých a takých žurnalistov, ktorí sa neostýchajú a neboja pozorovať a identifikovať príznaky zhubného nádoru spoločnosti a jej prominentov. Ktorí tú istú spoločnosť, respektíve jej príslušníkov oboznámia s jej/ich skutkovým stavom. Najčastejšie márne. „Chorý, ktorý sa nezmieri so skutočnosťou, že je chorý − sa nikdy neuzdraví.“ Nobelovec Ivo Andrić. No a? Vari je v Srbsku niečo a/lebo niekto choré/ý?! V čerstvej pamäti je prípad Vranjske. Jediný týždenník na juhu Srbska v dôsledku manka financií ukončil pred mesiacom 23-ročnú cestu. Ako ďalší dôkaz, že kvalita nie je zárukou obstátia na mediálnej scéne. Periodikum, ktoré nekompromisne bubnovalo o korupcii a iných neduhoch nositeľov moci v lokáli i v najvyšších polohách, bolo uškrtené finančným suchom. Keď majiteľ a šéfredaktor Vranjských Vukašin Obradović začal hladovku, vzbúrila sa neveľká nezávislá novinárska obec. Tlačené noviny Vranjske naďalej nevychádzajú, avšak vrátil sa do života aspoň ich portál. Nebyť výstražných zvonov, zostala by po nich iba tma. Aká pred rokmi pohltila odvážnych novinárov Slavka Ćuruviju a Milana Pantića. Boli zavraždení, lebo plávali proti prúdu. Prirodzene, terčom útokov, psychických, fyzických a/lebo kombinovaných „napodiv“ nebývajú „dobrí“ novinári vyznačujúci sa ohybnou chrbticou. Ktorí ani za ten svet

nerozčeria hladinu močiara, z ktorého číha korupcia, rodinkárstvo, stranícke zamestnávanie a podobné krokodíly. Ktorí s nadšením alebo aj s nechuťou, ale predsa, pritakávajú lokálnym i najvyšším predstaviteľom politickej, prípadne finančnej a inej moci. Ktorí nikdy nebúšia hlavou do múra. Nešprcú, kde „netreba“, nedožadujú sa odpovedí na otázky, ktoré trápia verejnosť. Našťastie, nie sú všetci novinári a novinárky „dobrí/é“. Napríklad Sanja Kljajićová vlani získala Cenu Dušana Bogavca za etiku a odvahu. Hoci právom riskovala, že sama príde o zamestnanie, informovala otvorene o prepúšťaní zamestnaných v Rádio-televízii Vojvodina a „divných“ kádrových zmenách. Alebo Dragana Sotirovski (RTS), ktorá za neochvejný boj proti korupcii toť získala Cenu Milana Pantića za novinársku odvahu. Ktorá skonštatovala: „O nič viac či menej nie som platená preto, že robím niečo, čo vidím a čo mi prekáža, a čo prekáža aj iným ľuďom...“ Práve o to ide: vidieť, zvážiť, nemlčať. Vypovedať verejne o všetkom (a všetkých), čo (a ktorí) ohrozuje spoločnosť. Ktorá sa tvári, že nie je chorá. Prekonať vlastný strach, trebárs pripustením myšlienky rímskeho básnika Publia Ovidia Nasu: „K odvahe ma núti strach.“ Navzdor tým, ktorým prekáža, že nám prekážajú ich maniere a skutky, ktoré prekážali aj im samým, pokým nezískali pozície a moc. Z vrchu pyramídy sa im zdanlivo vidí, že majú svet pod nohami, zabúdajúc, že kto vysoko vzlietne, nízko padne. Skôr alebo neskôr; určite.

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Juraj Bartoš

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 42 /4773/ 21. 10. 2017

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Utorkové Koľko je času? prekvapenia Oto Filip

Jasmina Pániková

ázraky sa predsa dejú! Ten, ktorý je známy podľa toho, že nemá veľmi rád predstaviteľov tzv. siedmej sily, si tentoraz zastal na ich stranu. Kto? Náš prezident. Poďme radom. V utorok niekoľkým novinárom z rozličných médií bol zakázaný vstup na slávnostnú akadémiu ku Dňu Bezpečnostno-informačnej agentúry (BIA). Dôvod – nespĺňali bezpečnostné podmienky. V súvise s tým prezident vyhlásil, že sa štátni funkcionári nesmú správať arogantne a zakazovať informovať z udalosti novinárom, ktorí „inak myslia“ a ... A zrušil svoju účasť na udalosti. Znie ako scenár filmu, ktorý nie je možný v našich politických kruhoch, zvlášť vtedy, keď hlavnú úlohu hrá náš prezident. Avšak stalo sa. Ibaže teraz môžeme iba tipovať, ktorý bol hlavný dôvod na také rozhodnutie. Skutočne si zastal prezident na stranu novinárov alebo ide iba o hru dobrý a zlý policajt? A nezabudnime. Je tu aj ďalšie prekvapenie. Upozornil, že ani jeden novinár nesmie byť ukrátený o odpoveď na položenú otázku. Ale veď novinári vždy mali odpovede na svoje otázky, hoci často iba na tie vopred postavené. A takisto mali odpovede aj na to, na čo sa vôbec nepýtali, keďže náš prezident má vo zvyku sám sebe položiť otázky, pravdaže, také, ktoré prinesú preňho prospešné odpovede. „To vám nepoviem, ale ak sa ma spytujete či...“ Hoci sa ho nikto nespýtal, x-krát sme si vypočuli odpoveď. V ten istý deň verejnosť zažila aj ďalšie prekvapenie. Premiérka, ktorá sa doposiaľ správala ako seriózna osoba, ktorá sa zakladá o profesionalizmus, vyhlásila, že jej je jedno, ak prípad pôvodu peňazí ministra obrany zapríčiňuje škodu vláde, ktorú ona vedie. Žeby bolo jedno, ak ľudia v jej kabinete porušujú zákony?! V našej krajine je to očividne prípustné.

www.hl.rs

osi pekné: októbrové babie leto vyplávalo ako ponorná rieka na hladinu v podobe reťaze krásnych teplých jesenných dní. Október je spravidla akosi slávnostný. Nielen preto, že vtedy sú narodeniny Hlasu ľudu, výročia oslobodenia dedín, miest a obcí, ale aj preto, že október je Mesiacom knihy, Medzinárodného knižného veľtrhu v Belehrade, časom robenia prvých poľnohospodárskych súvah či obdobím, keď jeseň názorne ukazuje svoju najpôvabnejšiu tvár. Akoby každý nachádzal čosi, čo ho dokáže potešiť. Futbaloví fanúšikovania napríklad to, že sa naša reprezentácia ocitla medzi tými, ktorí sa nadchádzajúci rok budú na Svetových majstrovstvách uchádzať o titul najlepších na planéte. Tých iných, ktorí sa na život dívajú reálne alebo pragmaticky, premiérka Ana Brnabićová konečne potešila správou, že sa penzie od 1. januára zvýšia o päť percent, a že sa dôchodcovia môžu tešiť aj jednorazovej finančnej pomoci v sume 5 000 dinárov. Zárobky vo



verejnom úseku, v závislosti od toho, o koho ide, zvýšia o päť až desať percent. S desaťpercentným zvýšením môžu počítať pracovníci v zdravotníctve, školstve, sociálnych službách, predškolských ustanovizniach, vojsku a polícii, bezpečnostných službách, súdoch, kultúrnych ustanovizniach, daňovej správe, kým s päťpercentným zvýšením zamestnanci v štátnej administratíve, odborných službách ministerstiev a v parlamente. Sto dní vlády, ktorá podľa prezidenta Aleksandra Vučića pracovala zodpovedne a disciplinovane, ministri využili na prezentovanie vlastných výsledkov a aktivít. Tak minister obrany Aleksandar Vulin skonštatoval, že platy vojakov stúpnu o desať percent, že je bezpečnostná situácia v štáte stabilná a že modernizácia vojska bude prioritou Ministerstva v nadchádzajúcom období. Ministerstvo zdravotníctva umožnilo desaťtisíce bezplatných zdravotných prehliadok občanov, minister financií Dušan Vujović po pobyte na jesennom zasadaní MMF a Svetovej banky vo Washingtone

podotkol, že Srbsko je na najlepšej ceste, aby poslednú, ôsmu revíziu aranžmánu s MMF skončilo s vysokou známkou. Ak by k nám odkiaľsi zďaleka zavítal návštevník, na základe uvedených a podobných správ ľahko by mohol získať dojem, že už orieme hlboké brázdy v lepšom živote. Pritom všetko v podstate zostáva také, aké bolo pred mesiacom či dvoma. Vrátane Kosmetu, kde je novinkou hlavne to, že sa konkretizujú rysy nadchádzajúceho celonárodného dialógu o ňom a kde sa práve 22. októbra majú konať lokálne voľby. Jasné je, že veľké problémy si okrem úsilia vyžadujú aj veľa času na urovnanie, tie malé času neporovnateľne menej. No u nás akoby stále nebolo jasné, koľko času, akých podmienok a čohosi iného je reálne potrebné na čo. Nielen keď ide o Kosmet, ale aj keď ide o štandard, regionálne vzťahy, eurointegráciu či čosi štvrté. Slovom začarované kruhy, v ktorých sa točíme už dlho, pričom občas seba (po)tešíme správou, že sú východiská z nich takmer tu, čo nevidieť na dosah ruky.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

DRAGAN KANKARAŠ, GENERÁLNY KONZUL ČIERNEJ HORY V SRBSKU

Lepšie než vlani Oto Filip Začiatok októbra je zvyčajne obdobie, keď už možno celkovo hodnotiť uplynulú turistickú sezónu... − Hoci všetky štatistické údaje nie sú dokončené a prístupné, už teraz možno povedať, že táto sezóna bola lepšia než predošlá. Očakávaný rast počtu hostí, ako

Informačno-politický týždenník

i počtu nocľahov je iste päť percent. Všetky ukazovatele, tak priame, ako i nepriame, svedčia teda o úspešnej turistickej sezóne. Keď ide o trh Srbska, i tu je badateľný viacpercentný rast. Treba mať na zreteli aj to, že je z tohto územia takmer štvrtina turistov, ktorí chodia k nám. Sme veľmi radi, že ich počet stúpa kaž-

dý rok. Čiže všetko, čo sme podnikali v minulých rokoch, alebo robíme aj dnes, poskytuje kladné výsledky. Chcem tiež vyzdvihnúť, že sme na letisku v Tivte zaregistrovali viac ako milión pasažierov. Pred necelými desiatimi rokmi sa ich počet pohyboval okolo tristotisíc. Čiže máme za sebou úspešnú sezónu, ktorá prebiehala bez žiadnych problémov. Okrem niekoľkých požiarov, ktoré našťastie nemali nejaké väčšie následky. • TÝŽDEŇ •

ŠTÁTNA TAJOMNÍČKA MINISTERSTVA FINANCIÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY (SR) DANA MEAGER NAVŠTÍVILA SRBSKO

O európskych štandardoch a našich reformách Oto Filip

ový prínos k zveľadeniu rozvetvených a priateľských vzťahov Bratislavy a Belehradu. V pondelok a v utorok, v rámci Dohody o poskytovaní technickej pomoci nášmu Ministerstvu financií pri plnení nárokov na pristúpenie k Európskej únii v oblasti riadenia verejných financií, v Srbsku pobudla delegácia Ministerstva financií SR v čele so štátnou tajomníčkou Danou Meager. Pri tej príležitosti dve strany, menovite štátna tajomníčka slovenského Ministerstva financií Dana Meager a štátna tajomníčka Ministerstva financií Srbska Mirjana Ćojbašićová podpísali Memorandum o porozumení medzi dvoma ministerstvami. Dokument znamenajúci základ

dlhoročnej spolupráce medzi nimi, stanovujúci a trasujúci aktivity v oblasti účinného a transparentného nastolenia verejných financií, vrátane výmeny skúseností a údajov. Alebo to všetko stručne vyjadrené slovami veľvyslankyne Slovenskej republiky v Belehrade Dagmar Repčekovej: – Šlo o skutok a deň, keď sa vlastne začala taká prvá slovenská stopa v reformách verejných financií v Srbsku. – Na rokovaní so štátnou tajomníčkou Mirjanou Ćojbašićovou sme sa rozprávali o makroekonomike, o pravidlách rozpočtovania, o aproximácii vašej legislatívy na podmienky, ktoré sú európskym štandardom. EÚ je fajn zoskupenie, no na druhej strane je lepšie sa pýtať, čomu sa treba vyhnúť. Treba sa poučiť na chybách tých, ktorí si

Z pondelkového stretnutia s krajanmi

týmto transformačným procesom a systémom prešli. Myslím si, že práve takáto vzájomná a konkrétna spolupráca medzi dvoma ministerstvami je dôležitá. Našich skúseností je zopár a my sme pripravení o nich rozprávať, odovzdať vám to, čo sme my získali, – podčiarkla na konto pondelkových rozhovorov slovenská štátna tajomníčka. Dana Meager položila peknú a ne-

všednú bodku za rušným pondelkovým dňom stretnutím s poprednými predstaviteľmi krajanskej komunity, prebiehajúcim na pôde Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Novom Belehrade. Tí ju zasvätili do viacerých otázok a problémov, s ktorými slovenská menšina denne žije. Na záver viacerých rozhovorov uzavrela: –Musím povedať, že som veľmi príjemne prekvapená týmto stretnutím. Pre mňa je to úplne prvá skúsenosť so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Nikdy som si nevedela predstaviť, čo to vlastne znamená byť Slovákom v zahraničí. Dnes som počula príjemné veci, ale počula som aj smutné veci. Keďže som členkou Rady vlády pre Slovákov žijúcich v zahraničí, tak určite pre mňa tie veci, ktoré boli negatívne, nezostanú nepovšimnuté. Keď prídem na Slovensko a budeme zasadať, tak budeme o tých problémoch rokovať, budeme sa o nich rozprávať, budeme sa snažiť nájsť také riešenie, aby som znovu, pri ďalšej návšteve, mohla počuť pozitívne správy, – vyzdvihla.

Z 15. ZASADNUTIA POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

Plány si vyžadujú rýchlejšie tempo Jasmina Pániková

kým tempom sa trovili prostriedky z pokrajinského rozpočtu a najmä na aké účely, alebo ako plánuje pokrajinská vláda bojovať proti suchu boli body rokovacieho programu pokrajinských poslancov vo štvrtok 12. októbra. Predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović podotkol, že je evidentný rast príjmov z daní, a to daní z príjmov a ziskov, čo podľa neho ukazuje iba na jednu skutočnosť. „Obyčajným jazykom to znamená, že sa otvárajú nové firmy a že sa zamestnáva veľký počet obyvateľov. V porovnaní s minulým rokom na zozname nezamestnaných máme o 22-tisíc osôb menej. Je to ukazovateľom zrýchleného hospodárskeho rozvoja, ktorý sme aj avizovali na začiatku,“ zdôraznil predseda vlády. Avšak podľa údajov, ktoré pre• TÝŽDEŇ •

poslaneckej skupiny zentovala pokrajinská tajomníčka pre Srbská radikálna strafinancie Smiljka na vytýkali aj to, že Jovanovićová, zdá veľkú časť prostriedsa, že pokrajinská kov minuli neúčelovo, vláda akoby nebola a to predovšetkým na celkom prichystaná vybavenie kabinetov na rýchle tempo rozpokrajinských tajomvoja, keďže zostalo níkov, ich pomocnínevyužitých zhruba kov a početných riadi10 miliárd dinárov. teľov. „Sekretariát pre Uznal to aj predseda poľnohospodárstvo, vlády, upozorňujúc, vodohospodárstvo že je nevyhnutná „Pokrajina a lesníctvo má na tenúčinnejšia procedú- nemá problémy to rok naplánovaný ra projektov. Podľa s nedostatkom rozpočet 8 miliárd dijeho slov prostried- prostriedkov,“ povedal nárov a do júna zrealiky nie sú problé- predseda vlády Igor zoval iba viac ako dve miliardy dinárov, bez mom, ale tempo Mirović. prípravy projektov. ohľadu na to, že sme S pre dse dom mali veľké problémy vlády sa ale nezhodujú členo- aj so suchom, aj s ľadom, ktoré via opozície. Realizáciu rozpočtu ničili polia,“ povedal Milan Ćuk, označili za neserióznu, keďže, ako zástupca predsedu skupiny SRS bolo počuť, prostriedky neminuli v Zhromaždení APV. na rozvojové projekty. Členovia V súvise so zapríčinenou škodou

na poliach poslanecká skupina Ligy sociálnych demokratov navrhla, aby sa vyhlásil stav živelnej pohromy zapríčinený suchom, ako aj opatrenia na odstránenie následkov. Túto iniciatívu podporila aj skupina Už bolo dosť!, ktorá sa zakladá aj o systémové riešenie problému a zodpovednosť kompetentných osôb, ktoré majú na starosti výstavbu zavlažovacej sústavy. Konkrétne, LSV navrhla prispôsobenie cien prenájmu štátnej pôdy, reprogramovanie všetkých platení daní pre poškodených poľnohospodárov a zmenu výšky subvencií po hektári, keďže, ako sa vyjadrili, 4-tisíc dinárov po hektári po tohtoročnom extrémnom suchu je veľmi málo. Medzitým tento návrh Zhromaždenie neschválilo. Ako predseda vlády povedal, na spoločnom zasadnutí republikovej a pokrajinskej vlády boli prichystané a stanovené opatrenia, ktoré by sa podľa jeho slov mali začať realizovať už v týchto dňoch.

42 /4773/ 21. 10. 2017

Týždeň SIEDME BELEHRADSKÉ BEZPEČNOSTNÉ FÓRUM (BBF)

Málo istoty v dobe neistoty Oto Filip

Ak prvý deň BBF bol akademický, tak druhý bol aj konkrétny, aj praktický. Dominovali mu témy vzťahujúce sa na význam a dosahy Berlínskeho procesu, na partnerstvo Srbska s NATO, na súvislosti medzi náboženstvom a bezpečnosťou, na dilemu s názvom Čo ak sa západný Balkán nikdy nestane členom Európskej únie? Nastoľujúc viaceré z nich prvá osobnosť Belehradského strediska pre politickú exce-

ri dni trvania (11. − 13. október), traja organizátori, – Belehradský fond pre politickú excelentnosť, Európske hnutie v Srbsku a Belehradské stredisko pre bezpečnostnú politiku – vyše 20 tematických panelov, 120 rečníkov a 700 účastníkov z 35 krajín. A nadovšetko téma ako uliata na dnešné pomery: Budovanie spoločnej budúcnosti v dobe neistoty. Je to mikro obraz Belehradského bezpečnostného fóra (BBF), Trojlístok usporiadateľov: Sonja Stojanović-Gajić, Sonja najprestížnejšieho Licht a Mihailo Crnobrnja podujatia venovaného medzinárodným mieru. Práve preto vzdala poctu štáty a NATO mali porozumenie vzťahom a otázkam ženám Izraela a Palestíny, kto- pre našu politiku a plán zostať bezpečnosti v juhoré od konca septembra do 10. vojensky neutrálny. V poradí východnej Európe. októbra účinkovali v pochode siedme BBF sa skončilo v piatok Fórum, existujúce mieru v púšti. popoludní prejavom prezidenta od roku 2011, sa aj Názornou ukážkou toho, že si Aleksandra Vučića, obsahujúcim tohto roku do hĺbky BBF vysoko vážia nielen zahra- základné premisy tunajších prioa možných dôsledniční dejatelia, alebo osobnos- rít: od nadchádzajúceho dialógu kov zaoberalo témati z mimovládnej scény, ale aj o Kosmete, cez regionálny mier mi spätými s dialóúradní štátni a vládni činitelia, a stabilitu, po otázky ekonogom a pomermi na Prezident Aleksandar Vučić: bola aj ich aktívna účasť v prá- mické, ako aj príhovormi troch západnom Balkáne, o nás a o iných ci viacerých panelov. Tak šéf organizátorov trojdňového snes pochopiteľným diplomacie Ivica Dačić hovoril movania. akcentom na dialóg na relácii lentnosť Sonja Licht sa netajila o Berlínskom procese, premiérFórum prebiehajúce v belehBelehrad – Priština. No i otázka- názorom, že svet má ozaj mnoho ka Ana Brnabićová sa zmienila radskom Hyatte finišovalo zákmi eurointegrácie, budúcnosti príčin byť vážne ustarostený o vzťahoch Belehradu a NATO, ladným záverom, že je hlavným Európskej únie, tiež poskyto- nad všetkým, čo sa v ňom stáva. vyzdvihujúc, že Belehrad chápe európskym problémom búravaním relevantných odpovedí nie demokracie a ľudských práv. na rastúcu nerovnosť a čoraz V tých ďalších sa uvádza, že prehĺvýraznejší populizmus. Experti, benie krízy a nerovnosti spôsobipredstavitelia vládneho a cilo priepasť medzi obyčajnými ľuďvilného úseku, známe mená mi a politickými, ekonomickými medzinárodnej politickej scény a intelektuálnymi elitami. Možno začali rokovania už tradičným to označiť za živnú pôdu vzniku akademickým zhromaždením a rozmáhania populistických pos názvom Európska únia ako litikov a hnutí, vládnucích spôglobálny krízový manažér. Záksobovaním strachu u iných. Raz ladný odkaz z neho by sa dal sú zámienkou migranti, inokedy vyjadriť slovami, že aj únia musí opozícia, tretíkrát susedia. Nič zveľadiť systém rozhodovania nového na západnom Balkáne. Až ohľadom bezpečnostných kríz na platnosť staronového odkazu, s cieľom rýchlejšie a pružnejšie aktuálneho ešte od prvého Belehreagovať v situáciách, ktoré si radského bezpečnostného fóra Premiérka Ana Brnabićová (v strede): pohľad na partnerstvo to vyžiadajú. Samozrejme, jej s NATO v roku 2011, ktorý znel: Stabilita prioritami naďalej musí zostať západného Balkánu je kľúčová pre zveľaďovanie ľudských práv, stabilitu celej Európy. Dodnes nie sústavný rozvoj demokracie, Terajšie ovzdušie jej pripomína skutočnosť, že krajiny v tomto je stabilný ani Balkán, ani Európa. ako i zlepšenie ekonomických to predvojnové, takže veľký vý- pásme chcú vstúpiť do NATO, Čiže stále málo akejkoľvek istoty pomerov. znam má každý skutok v záujme no aj očakávanie, aby uvedené v dobe a v mori neistoty...

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

EŠTE RAZ Z OKRÚHLEHO STOLA V NDNV

Fašizmus vzniká v dôsledku krízy demokracie Danuška Berediová Výňatky z prejavov na okrúhlom stole pod názvom Slová našej doby: totalitarizmus, nacionalizmus, extrémizmus, xenofóbia, ktorý bol 6. októbra t. r. v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny pri príležitosti 10. výročia od veľkého antifašistického mítingu v Novom Sade, ktorý organizovala koalícia Občianska iniciatíva.

ko je známe, antifašistický míting Stop fašizmu! bol reakciou na zahlásený, a potom aj zakázaný Marš pre jednotu Srbska, ktorý vtedy plánovala zorganizovať neonacistická organizácia Nacionálny stroj ako pokus oslavy narodenín jedného z najpovestnejších nacistických vodcov Heinricha Himmlera. Na mítingu Stop fašizmu! sa zoskupilo viac ako 5 000 ľudí, pričom niekoľko neonacistov sa aj napriek zákazu zoskupilo a zaútočilo na účastníkov antifašistickej prechádzky. Pri hodnotení antifašis- László Végel tického mítingu spisovateľ a publicista László Végel desiatich rokoch si uvedomia, že sa zmienil, že vtedy na ňom sú podvedení. Doteraz si mysleli, chýbal starosta mesta a že sa že je moc predsa na ich strane. dôsledky toho aj dnes cítia. Po- Naša vláda má na tvári európsku dotkol, že pred desiatimi rokmi masku. Keď niekto dlho nosí medzi neonacistami vládol tzv. masku, stane sa jeho tvárou diletantský fašizmus. „Dnešná a vtedy si extrémisti uvedomia, doba je podstatne zmenená. že sú podvedení,“ dodal Végel. Dnešnú európsku situáciu VéV extrémistických hnutiach už nieto miesta pre diletantov gel porovnal so situáciou v 30. a amatérov. Fašizmus vás už rokoch 20. storočia: „Vtedy zánebude triafať kameňom, dnes padní politici Hitlera nechápali je podstatná ľudská duša, je to vážne, mysleli si, že sa bude dať boj o ľudské duše. Nestačí ich rokovať. Neskoro si uvedomili, idey voliť, ale identifikovať sa že sa s extrémistickými ideami nedá rokovať. Dnes fašizmus s nimi,“ povedal Végel. Na otázku, kde sa nachádza- nepadá z neba, ale fašizmus me po desiatich rokoch, Végel a všetky extrémistické idey odpovedal, že je dnes v No- vznikajú v dôsledku krízy devom Sade veľmi ticho, ktoré mokracie. Sociálne kanály, ktoré nebude ešte dlho trvať, lebo existovali počas socializmu, sme príde k zrážkam, nie v občianskej víťazne zničili a nevytvárali sme spoločnosti, ale medzi profesi- nové. Teraz nemáme žiadne onálmi – extrémistami, zvlášť normy. Teraz žijeme vo vákuu po Katalánsku a že to pocítia a tá demokracia je v kríze. A keď štruktúry, ktoré sú na moci. „Po je demokracia v kríze, ľudia • TÝŽDEŇ •

hľadajú iné východisko, lebo sú sklamaní. Teraz hľadajú nejakú novú vôľu, z ktorej sa zrodí nová spravodlivosť. To platí aj v Srbsku, aj vo všetkých postkomunistických krajinách. Myslím si, že dnes v celej východnej Európe si ľudia želajú diktatúru, aby sa cítili bezpečne,“ povedal Végel. Na otázku, či hnutia môžu nahradiť politické strany a artikulovať zúrivosť občanov, povedal, že bez hnutí politické strany nebudú môcť ani existovať. „Jedna strana bude vznikať z jedného širšieho hnutia a iba taká bude meniť tento svet.“ Ako príklad, že súčasná vláda

chce, aby dnes mladí boli čím viac apolitickí, Végel uviedol festival Exit. „V deväťdesiatych rokoch Exit bol niečo, čo je proti systému, keď sa úprimní patrioti proti nemu pobúrili, lebo ničil ich kultúrny koncept. Dnes už nie je tak. Dnes si moc Exit privlastňuje. Na západe sú také festivaly skomercializované a nedotuje ich štát. Tu je západná hudba dotovaná štátom a nie náhodou. Dôvod je, aby mladí boli čím viac apolitickí.“ Végel sa na dnešnú situáciu v Srbsku pozerá nadpoliticky. „Spomeniem Shakespearovu hru Július Caesar. Brút, jeho najbližší spolupracovník ho zabil. Vedie sa jedna veľká diskusia, či Caesar bol diktátor alebo reformátor a vždy sa bude diskutovať o tom, koho Brút zabil – diktátora či reformátora. A my teraz čakáme na nášho Brúta,“ uzavrel okrúhly stôl Végel.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 42 /4773/ 21. 10. 2017

Týždeň ROZHOVOR S PROF. DR. MIROSLAVOM VITÉZOM K SEDEMDESIATINÁM

Predsa som nastúpil na učiteľskú cestu... Vladimíra Dorčová -Valtnerová

rof. Dr. Miroslav Vitéz, riadny profesor obchodného práva, aktívny vo svojej vysokoškolskej činnosti, prednedávnom oslávil svoje sedemdesiatiny. Osobnosť jubilanta netreba našej verejnosti osobitne predstavovať. Pripomeňme iba niektoré z jeho mnohostranných aktivít, ktoré ho charakterizujú ako odborníka v jeho vednom odbore. Predovšetkým v obchodnom a bankovom práve, ale i v oblasti zdokonaľovania právneho postavenia a rozvoja slovenského národnostného spoločenstva v Srbsku, čo je prejavom jeho morálneho vzťahu k svojmu národnému pôvodu. K vedecko-organizátorským činnostiam prof. Vitéza treba osobitne uviesť jeho rozhodujúci prínos k založeniu a rozbehnutiu spolupráce medzi Ekonomickou univerzitou – Fakultou hospodárskej informatiky v Bratislave a Univerzitou v Novom Sade – Ekonomickou fakultou v Subotici, ktorej začiatky sa viažu na zložité časy koncom minulého storočia, do ktorej sa neskoršie zapojili aj niektoré ekonomické fakulty v Česku a Republike Srbskej. Za svoju vedeckú a spoločenskú činnosť prof. Vitéz získal rôzne uznania, medzi nimi aj tie, ktoré si zvlášť váži: Chartu Kopaonickej školy prirodzeného práva – Litteras honoris Universitas iuris naturalis Copaonici (pod patronátom UNESCO), Pamätnú medailu Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Ďakovnú listinu družstva Slovan zo Selenče. Pán profesor, 10. júna ste oslávili životnú sedemdesiatku a vždy s hrdosťou spomínate, že ste absolvovali slovenskú päťročnú Učiteľskú školu v Petrovci, a to posledný ročník pred jej zrušením. „Tým som vyhovel želaniu svojich rodičov – učiteľov. No nemal som úmysel nastúpiť na učiteľskú cestu, lebo sa už v tých časoch v našej spoločnosti prejavila tendencia nea-

www.hl.rs

dekvátnej úcty k tomuto povolaniu. Preto som sa rozhodol študovať právo. Po skončení štúdia, advokátskej praxe, vedúcich funkciách v hospodárstve, miestnej a územnej samospráve, predsa som si zvolil učiteľskú profesiu, ale vo vysokom školstve, takže nakoniec som predsa akceptoval základné rodičovské nasmerovanie svojho budúceho osobnostného vývoja.“ Na Ekonomickej fakulte v Subotici ste sa postupne dopracovali k hodnosti riadneho profesora. Ktoré študijné predmety ste vyučovali?

„Najprv som vyučoval obchodné a medzinárodné obchodné právo. Som hrdý, že sa mi neskoršie podarilo začleniť do študijných programov fakulty dva nové právne predmety − bankové a burzové právo uschopňujúce absolventov odborne právne konať a reagovať na súčasné výzvy spôsobené trhovou prestavbou nášho hospodárstva a novými tendenciami na svetovom kapitálovom trhu. Ako učiteľ prednášal som i na Právnickej, Poľnohospodárskej fakulte Univerzity v Novom Sade, na Hospodárskej akadémii v Novom Sade, na Fakulte zahraničného obchodu a Dopravno-technickej fakulte v Bijeljine, v Republike Srbskej. Na Slovensku som mal prednáškový cyklus na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, tiež prednášky na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave, na Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore v Bratislave. Keď ide o pedagogickú činnosť v užšom zmysle slova, viedol som

Informačno-politický týždenník

vypracovanie vyše 200 diplomových prác, na desiatky master prác, 11 magisterských prác a jednu doktorskú dizertáciu interfakultnej povahy na úrovni novosadskej univerzity. Na Právnickej fakulte v Novom Sade som bol istý čas lektorom povereným viesť právno-terminologické cvičenia v slovenskej reči.“ Máte aj bohatú publikačnú činnosť. Priblížte nám ju... „Svoju pedagogickú a vedecko-výskumnú činnosť som predovšetkým upriamil na oblasť hospodárskeho (obchodného) práva, v rámci ktorého sa špeciálne zaoberám skúmaním družstevného práva, v ktorej oblasti som na začiatku svojej kariéry obhájil doktorskú dizertáciu Právne postavenie poľnohospodárskeho družstva v našom práve, potom bankového práva a osobitne aj práva národnostných menšín. Napísal som viac ako 170 vedeckých a odborných prác zverejnených doma a zahraničí (Slovensko, Česko, Ruská federácia, Bosna a Hercegovina), z toho sú tri vlastné monografie, dve spoločné monografie so zahraničnými autormi, viac spoločných univerzitných učebníc. Zúčastnil som sa mnohých vedeckých konferencií doma a v zahraničí, vedecko-výskumných projektov. Vypracoval som početné štúdie, elaboráty a pracovné materiály legislatívneho charakteru pre Zhromaždenie a vládu SFRJ, Radu pre spoločenské zriadenie SFRJ, Ministerstvo hospodárstva SRJ, Ministerstvo hospodárstva Srbska, orgány AP Vojvodiny a hospodárske subjekty. Zúčastnil som sa pracovných skupín poverených vypracovaním predbežných návrhov zákonov z oblasti hospodárskeho (obchodného) práva (obchodných spoločností, družstiev, individuálnych podnikateľov), tiež ochrany národnostných menšín. V tej súvislosti rád si spomínam na svoje pripomienky k pracovnému textu prvej verzie slovenského Zákona o zahraničných Slovákoch (vtedy ho tak nazvali, t. j. bol to zákon č. 70/1997 Z.z.), ktoré sme spolu s Michalom

Spevákom, vtedajším predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii, v rámci konzultačných prípravných prác pred príslušným orgánom Slovenskej republiky odôvodnili a prebojovali. Poradenské služby prostredníctvom fakulty poskytoval som domácim a zahraničným obchodným spoločnostiam a v súčasnosti som rozhodcom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Zaoberám sa aj skúmaním slovenskej právnej terminológie. V tejto oblasti som zverejnil či predniesol viac odborných prác (11), pričom som sa ako odborný spolupracovník zúčastnil aj na vypracovaní zatiaľ jediného Slovníka samosprávnych a iných spoločensko-politických termínov a výrazov z roku 1979. V súčasnosti v rámci Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny spolupracujem na príprave nového právno-terminologického slovníka pre potreby našich verejnoprávnych a iných pracovníkov.“ MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA V OBLASTI VYSOKÉHO ŠKOLSTVA Uviedli ste, že ste rozhodujúce prispeli k založeniu spolupráce medzi Ekonomickou fakultou v Subotici a Fakultou hospodárskej informatiky v Bratislave, čiže medzi Univerzitou v Novom Sade a Ekonomickou univerzitou v Bratislave. Ako vnímate súčasný stav a medzinárodnú spoluprácu v oblasti vysokého školstva? „V súčasnom vysokoškolskom priestore badať tendenciu internacionalizácie spolupráce na regionálnej a univerzálnej úrovni. Ide o zložitý proces odrážajúci globalizačné premeny vo svetovej ekonomike, ktoré zasahujú do všetkých oblastí. Proces výstavby európskeho, ale i mimoeurópskeho vysokoškolského systému má zabezpečiť harmonizáciu a zjednotenie študijných programov, mobilitu študentov a učiteľov, spoluprácu zameranú na transformáciu a reformu vysokoškolského procesu na univerzitách a fakultách a európsku dimenziu vysokého školstva. Jeho základným právnym prameňom je • TÝŽDEŇ •

Týždeň tzv. Bolonská deklarácia, ktorú roku 1999 v Boloni podpísalo 29 európskych krajín a ktorú neskoršie prijala i naša krajina. Tento proces sa dotkol aj Novosadskej univerzity, ktorá so svojimi fakultami, medzi nimi aj s Ekonomickou fakultou v Subotici, transformuje svoju vysokoškolskú vyučovaciu, vedecko-výskumnú činnosť a rozvíja spoluprácu s vysokoškolskými inštitúciami početných krajín. Ekonomická fakulta v Subotici založila spoluprácu s veľkým počtom fakúlt (okolo 40) takmer z celého sveta. Predmetom tejto spolupráce je výmena skúseností, študentov, spolupracovníkov, učiteľov, vydávanie spoločných publikácií, časopisov, spoločné projekty a i. Z uhla jej exprodekana pre medzinárodnú spoluprácu osobitne si vážim spoluprácu s Fakultou hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorá najdlhšie pretrváva. Jej vzácnym výsledkom bolo vlaňajšie vydanie pozoruhodného vedeckého diela interdisciplinárnej povahy (z oblasti bankovníctva, informatiky, ekonometrie, matematiky) vo forme spoločnej monografie pod názvom Stratégia portfólia banky a modely matematického programovania. Toto dielo viditeľne naznačilo pokrok v rozvoji spolupráce medzi uvedenými fakultami. Predstavuje významný prínos k skúmaniu problematiky obchodovania na kapitálovom trhu so zámerom poskytnúť podporu efektívnemu rozhodovaniu pri obchodných transakciách.“ Boli ste boli zapojený aj do poradenstva, čiže do fakultnej činnosti poskytovania odborných skúseností a poznatkov hospodárskym a iným subjektom. „Teoretická práca si nepochybne vyžaduje verifikovanie nových poznatkov v praxi, kým táto zase kladie nároky na zmenu názorov a postupov teórie. Pravidlo o previazanosti teórie s praxou v trhovej podobe uplatňovala vo svojej činnosti naša fakultná akciová spoločnosť založená so zámerom odborne podporovať vlastnícku transformáciu spoločenských podnikov. V rámci činnosti tejto spoločnosti, v ktorej som na začiatku svojho postavenia vysokoškolského učiteľa zastával funkciu riaditeľa, vysokoškolskí učitelia poskytovali poradenské služby z oblasti ekonomických, informatických, matematických, právnych • TÝŽDEŇ •

disciplín hospodárskym subjektom, tiež štátnym orgánom. Poradenstvo sme rozumeli ako zložku svojej teoretickej práce, spôsob overenia jej výsledkov v podnikateľskej a inej praxi, tiež ako prínos k zveľadeniu podnikateľskej a inej činnosti zainteresovaných subjektov.“ AKTÍVNY PODIEL NA ROZVOJI NÁRODNOSTNÉHO SPOLOČENSTVA Vaše úsilie smerujúce k pokrokovému, prospešnému vidieť aj z vašej účasti na správe Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu. „Určitý čas som zastával funkciu predsedu Rady novín Hlas ľudu a tiež funkciu podpredsedu Správnej rady novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu. Bolo to po prelomových októbrových udalostiach na sklonku minulého storočia a na začiatku obdobia tzv. demokratických zmien, ako sa tomu hovorilo, keď sa v našom štáte väčšina obyvateľstva horlivo zasadzovala o nové pomery, politické, ekonomické reformy, za spravodlivosť, právny štát, proti násiliu, lúpežníctvu, kriminalite vôbec. V takom spoločenskom ovzduší snažil som sa z polohy uvedených funkcií prispieť k skvalitneniu novinárskej činnosti, napomôcť jej posun z komentátorskej do analyticko-kritickej formy ba aj do investigatívnej podoby. Táto požiadavka v tých časoch vystupovala ako samozrejmá a bežná. Avšak nemohla sa v úplnosti uskutočniť, lebo na to ešte neboli predpoklady, k tomu by spôsobila aj určité riziká. Predsa vplývala na postupné zdokonaľovanie novinárskej činnosti našej ustanovizne, v ktorej sa faktografia čoraz menej uplatňuje a analytická zložka posilňuje. Z postu podpredsedu a člena správnej rady som podporoval zdokonaľovanie právneho postavenia ustanovizne. Pričiňoval som sa o to, aby sa systém správy a riadenia ustanovizne postupne prebudoval na modernejší, účinnejší s dôrazom na posilňovanie odbornosti a spolupráce. Snažil som sa prispieť k zmene štýlu konania orgánov ustanovizne, vplývať na zmenu ich vnímania novej riadiacej sústavy v súlade so

zmenami našho hospodárskeho systému. V nadväznosti na tieto požiadavky, zasadzoval som sa i za posilňovanie odbornosti a zodpovednosti v novinárskej práci.“ Vo vašej vysokoškolskej, ale i spoločenskej činnosti neskrývali ste svoje slovenské národné cítenie. Vidieť to z podnecovania slovensko-srbskej vysokoškolskej spolupráce, skúmania domácej legislatívy o národnostných menšinách s dôrazom na postavenie slovenskej komunity, účasti na tvorbe slovenskej právnej terminológie, zverejnených podložených analýz právneho postavenia našich vrcholných národnostných

organizácií (Matice slovenskej, Národnostnej rady). Aj z odborného prínosu k vylepšovaniu národnostného ekonomického života (príspevky o plynofikácii našich dedín, privatizácii, slovenskom družstevníctve, iniciatívnosti našich podnikateľov v minulosti a i.). Určite si všímate rozkoly v našej komunite, ktoré sú prítomné na jej politickej scéne. Ako to vnímate a ako sa pozeráte na súčasnú situáciu, v ktorej žijú príslušníci našej komunity? „Hladina spoločenského a zvlášť politického života našej komunity už dlhší čas je prudko rozvírená a vyhrotená. Nepochybne takýto stav spôsobujú rôzne príčiny objektívnej a subjektívnej povahy. K tým prvým možno uviesť nedostatočnú rozvinutosť našej ekonomiky spôsobenú predovšetkým rozkrádačskou privatizáciou, čo negatívne dopadlo na jej rast, potom relatívne nízku životnú úroveň, ešte stále vysokú mieru nezamestnanosti, ohrozenú právnu istotu, ekonomickú migráciu vrátane aj vysokovzdelaných kádrov a i. S takým stavom spojené sú ťažkosti, problémy vo fungovaní spoločenského a politického systé-

mu, čo niekedy rozohňuje politickú scénu často až po bod varu. Všetko toto má dopad aj na postavenie národnostných menšín, ich ekonomický, spoločenský a politický život. Nesporne do odstraňovania týchto ťažkostí, prestavby ekonomiky, stabilizácie spoločenského systému aktívne sa zapojuje domáci štát. K tomu vzácnu podporu našej komunity v oblasti zachovávania, zveľaďovania našej kultúrnej identity poskytuje materská krajina. Treba však, aby túto podporu, podobne niektorým iným krajinám s veľkou diaspórou, posilnila aj ekonomickou zložkou zameranou na vylepšenie ekonomického postavenia našej komunity úmernou hospodárskemu potenciálu materskej krajiny, ktorá v posledných časoch zaznamenáva obdivuhodný rast medzi tranzitívnymi krajinami – členkami EÚ. Medzi subjektívne príčiny nepriaznivých vzťahov v našej spoločnosti, ktoré sú prevažne dôsledkom spomenutých objektívnych dôvodov, zaraďujeme negatívne zmeny v morálnej sfére. Predovšetkým v správaní ľudí − jednotlivcov ako zvrchovaných občanov tohto štátu, blednutie zásady statočnosti a poctivosti ako meradla všeobecnej a právnej kultúry a iné negatívne posuny v rebríčku spoločenských hodnôt. Všetky tieto neduhy a s nimi spojené praktiky v podmienkach nedostatočne rozvinutej trhovej a sociálnej funkcie štátu majú negatívny dopad aj na spoločenský život našej komunity. I keď je ona podľa gramotnosti vysoko umiestnená v národnom spoločenstve našej krajiny, nie je odolná proti uvedeným negatívnym javom. To sa v ďalšom dôsledku prejavuje aj v nesvornosti, trieštení vo vnútri našej komunity, často aj v neodbornosti, diletantizme, falošnom, pochybnom elitizme, kariérizme, populizme a nezodpovednosti na jej spoločensko-politickej scéne. Východiskovým riešením bude na všetkých úrovniach organizovania našej komunity zasadzovať sa za prehlbovanie odbornosti v činnosti, za kolektívnu prácu v riadení národnostných organizácií a spolkov, silnenie individuálnej zodpovednosti, tolerantnosti ich verejných pracovníkov.“

42 /4773/ 21. 10. 2017

Slovensko SLOVENSKÉ MÉDIÁ SA VENUJÚ PREDAJU ZÁVODU IMK 14. OKTOBAR DUBNICKEJ SPOLOČNOSTI MSM GROUP

Strategická investícia Rastislav Boldocký

lovenskí zbrojári kúpili niekdajšiu pýchu Srbska. Pod takýmto titulkom prináša denník Pravda veľkú reportáž zo symbolického odovzdávania giganta z mesta Kruševac holdingu Czechoslovak Group, ktorého súčasťou je aj dubnická MSM Group. Udalosti, na ktorej sa zúčastnila aj srbská premiérka Ana Brnabićová, sa venujú aj ďalšie médiá. „Srbsko sa dostalo do pozície, v

akej bolo Slovensko pred 20 rokmi. Kým v tom čase sme my vítali investorov, ktorí napriek neistej budúcnosti krajiny investovali do krachujúcich fabrík a pri vysokej nezamestnanosti dali ľuďom prácu, teraz Slováci sú v pozícii investorov v Srbsku,“ píše Pravda v reportáži, v ktorej opisuje prepad továrne 14. oktobar v posledných rokoch. Pripomína, že gigant z Kruševca bol svojho času treťou najväčšou fabrikou v Srbsku a teraz v ňom pracuje len 129 ľudí. Aj preto si

podľa denníka miestni ľudia od príchodu Slovákov veľa sľubujú. „Chcem sa dožiť toho, ako budú do závodu znova chodiť davy ľudí, tak ako to bolo kedysi,“ povedal Pravde so slzami v očiach bývalý zamestnanec Milutin. Slovenské médiá pripomínajú, že MSM na Slovensku dokázala z viacerých vymierajúcich podnikov spraviť životaschopné, inovatívne spoločnosti s novými produktmi. Teraz sa o niečo podobné chce pokúsiť aj v Srbsku. Slovenská

PRI ZRÁŽKE KAMIÓNA A MIKROBUSA S OPATROVATEĽKAMI PRACUJÚCIMI V RAKÚSKU ZAHYNULO OSEM ĽUDÍ

Hrôza pri Prievidzi R. Boldocký

ráca v zahraničí, pravidelné, dlhé cesty domov, unavení šoféri za volantom. Čoraz viac občanov Srbska dôverne pozná takýto spôsob života, ale podobné osudy nie sú ničím výnimočným ani v chudobnejších častiach Slovenska. A práve v takomto tempe sa odvíjali aj životy siedmich opatrovateliek a vodiča mikrobusu, ktoré zhasli pri dopravnej nehode neďaleko obce Nitrica v Okrese Prievidza. Jedna z najtragickejších nehôd na slovenských cestách sa udiala 14. októbra v skorých raných hodinách. Pri čelnej zrážke kamióna a dodávky Opel Vivaro – jej vodič z doposiaľ neznámych príčin, no zrejme pre mikrospánok, prešiel do protismeru. V dodávke sa viezlo sedem opatrovateliek z východného Slovenska, vracali sa k svojim rodinám z rakúskeho Štajerského Hradca. Zahynuli všetky vrátane vodiča. Anna Tkáčová (✝48) zo Stropkova ešte niekoľko hodín bojovala o život v bojnickej nemocnici. O mamy prišlo dvanásť detí. Vodič kamióna vyviazol s ľahkým otrasom mozgu. Tragická udalosť v plnej miere odhalila pálčivý problém mnohých slovenských domácností – v nedostatku pracovných príležitostí mnohé ženy cestujú za zárobkom do zahraničia, aby uživili rodiny. S tým sú spojené viaceré riziká vrátane komplikovaných presunov domov. Ako píše týždenník PLUS 7 DNÍ, mnohé z týchto žien dokonca nemajú veľmi na výber,

www.hl.rs

ako budú cestovať. „Väčšina opatrovateliek a opatrovateľov má podpísanú zmluvu s personálnou agentúrou, kde sa zaviaže, že na prepravu bude využívať jedine tú, ktorú jej poskytne agentúra. V takých prípadoch – a je ich drvivá väčšina – opatrovateľky peniaze na prepravu ani nevidia. Tie idú rovno agentúre, ktorá si ich podelí s prepravcom,“ vysvetľuje týždenníku jedna opatrovateľka zo Spiša. Dodávka ich v takomto prípade vyzdvihne vždy na danom mieste, často v mieste bydliska, a vyloží rovno na adrese, kde žena opatruje. „Lenže ak sa aj opatrovateľkám prepravca nepáči, nie sú spokojné so štýlom jazdenia či s vodičmi, nemôžu to zmeniť. Sú viazané zmluvou,“ prezrádza opatrovateľka ďalej. A dodáva, že je úplne jedno, či je agentúra slovenská alebo rakúska. S cieľom maximalizovať zisky agentúry neraz na vodičov vyvíjajú obrovský tlak. „Zákon navyše nijako neokliešťuje prepravu osôb v dodávkach a mikrobusoch a záujmy pracovných i prepravných agentúr sú jasné. V čo najkratšom čase prepraviť robotníkov,“ píše PLUS 7 DNÍ a dodáva, že vodiči dodávok, ktorí vozia opatrovateľky, ale aj robotníkov zo Slovenska do Európy sa rátajú v tisícoch. „Väčšinou zarobia sedem centov za ubehnutý kilometer. Takmer vždy majú úplne vyťažené auto – teda siedmich pasažierov. A takmer každý vodič urobí za jednu obrátku približne dvetisíc kilometrov. V podstate na vlastné triko a na vlastnú zodpovednosť,“ dodáva PLUS 7 DNÍ, odvolávajúc sa na svoje zdroje.

Informačno-politický týždenník

zbrojárska spoločnosť na srbskej akvizícii pracovala vyše dvoch rokov a zatiaľ svoje strategické úmysly prezradila len vo veľmi hrubých črtách. Ako uviedol generálny riaditeľ MSM GROUP Marián Goga, jeho skupina plánuje zachovať civilnú výrobu, ale mieni rozbehnúť aj špeciálnu. „MSM pripravuje pracovné zmluvy pre približne 160 ľudí a v horizonte jedného roka by v závode malo pracovať až do tisíc ľudí,“ dodal. Pravda píše, že zaujímavými produktmi by mohli byť aj nákladné vozidlá Tatra. Marián Goga pre denník totiž potvrdil, že Srbsko je jedno z miest, kde chce MSM Group začať s kompletizáciou Tatier nanovo a nasmerovať Tatru na nové trhy s novými zákazníkmi.

SLOVÁKOM V POSLEDNÝCH TÝŽDŇOCH ZNEPRÍJEMŇUJE ŽIVOT CUDZOKRAJNÝ HMYZ

Invázia lienok R. Boldocký

armonia axyridis, harlekýnka či lienka ázijská. Toto všetko je označenie pre invazívny druh hmyzu pochádzajúceho z Číny, ktorý v posledných mesiacoch poriadne strpčuje život mnohým Slovákom. Ázijské lienky v hrubých vrstvách okupujú okná a vchodové dvere a je takmer nemožné ich odohnať. A čo je najhoršie, na rozdiel od domácich ich uštipnutie je pálivé a najmä alergikom môže spôsobiť nemalé problémy. Nepríjemný hmyz zaplavil najmä západné Slovensko, ale hlásia ho aj z ďalších častí krajiny. „V porovnaní s našimi sú tieto lienky agresívnejšie,“ upozorňuje pre denník PLUS JEDEN DEŇ Marek Semelbauer z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied. Ako vysvetlil, pod Tatry sa dostali z USA, kam ich pôvodne doviezli na boj proti biologickým škodcom. A ako sa im podarilo tak rozmnožiť? „Pomohli im v tom jedovaté látky, ktoré majú v sebe,“ vysvetľuje pre slovenské médiá Vladimír Jánsky, entomológ z Prírodovedného múzea. „Len máločo ich zožerie ako prírodný nepriateľ. Aj larvy sú také jedovaté, že ak ich zožerie naša lienka, tak zahynie. Ale ak východná zožerie naše lienky, tak sa iba naje.“ • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti Začala sa výstavba 20 bytov STAROPAZOVSKÁ OBEC – GOLUBINCE

Anna Lešťanová

neho je naplánovaných úhrnne 661 stavebných rozhodnutí. Na stavenisku v Golubinciach minister Dačić okrem iného povedal, že Regionálny stavebný program je príkladom dobrej spolupráce. Komisár pre utečencov Cucić podotkol, že sa tento program v Srb-

sku realizuje veľmi intenzívne za podpory OBSE, UNHCR a Rozvojovej banky Rady Európy a financovaný je prostriedkami Európskej únie, ktorá je i najväčším donátorom, ako aj Spojených štátov amerických, Nemecka, Talianska, Česka, Slovenska...

čala výstavba 20 bytov, ktoré budú udelené vybraným užívateľom do prenájmu s možnosťou ich kúpy za priaznivú cenu v súlade so Zákonom o utečencoch. V rámci podprojektu

rvý podpredseda vlády Srbska, minister zahraničných vecí a predseda Komisie pre koordináciu procesu trvalej integrácie utečencov Ivica Dačić sa zúčastnil v piatok 13. októbra v Golubinciach, dedine v Staropazovskej obci, na minislávnosti z príležitosti začiatku výstavby bytov pre utečencov z Bosny a Hercegoviny a Chorvátska v rámci podprojektu 4. Regionálneho stavebného programu. Minister Ivica Dačić v Golubinciach Prítomní boli aj komisár pre utečencov a migrácie RS 4. Regionálneho stavebného prograVladimir Cucić, predseda Obce Stará mu bude vystavaných úhrnne 261 Pazova Đorđe Radinović a predstavi- stavebných jednotiek v 13 obciach, telia donátorov a medzinárodných vrátane Staropazovskej obce. Hodorganizácií. nota tohto podprojektu je vyčíslená V strede Golubiniec sa práve za- v sume 13 miliónov eur a v rámci

MONTOVANÉ DOMY PRE TRI RODINY. Obec Stará Pazova v kontinuite realizuje aktivity s cieľom trvalého riešenia bytovej otázky ohrozených skupín obyvateľstva. Vďaka podpore Komisariátu pre utečencov a migrácie Srbska tri utečenecké rodiny z územia Staropazovskej obce sa nasťahovali do nových montovaných domov. Na slávnostnom odovzdávaní zmlúv v stredu 11. októbra v budove ZO Stará Pazova sa zúčastnili predstavitelia obecnej správy v čele s Milanom Bearom, zástupcom predsedu obce, ako aj rodiny Kovačevićová z Nových Bánoviec, Kalatová zo Starej Pazovy a Tunićová zo Surduku, ktoré dostali nové domy. Na fotografii: Dušan Kalat pred novým domom v Ulici Hviezdoslavovej v Starej Pazove. A. Lš.

NA SLOVO S ČLENOM RADY VOJLOVICKÉHO MS JAROSLAVOM MAREKOM

Čo nového vo Vojlovici? Vladimír Hudec

eď sme sa prednedávnom člena Rady Miestneho spoločenstva vo Vojlovici Jaroslava Mareka opýtali, čo nového vo Vojlovici, krátko odpovedal: – Konečne sa nám podarilo vystavať múrik na školskom dvore od Ulice Janka Čmelíka. Prostriedky na to sme dostali z mestského rozpočtu, ale aj od sponzorov, ktorých zabezpečil náš predseda Nandór Balog. Z aspektu bezpečnosti detí to bolo veľmi dôležité, lebo nám občania, ktorí žijú v susedstve školy, spôsobovali veľké problémy. Prestrihli drôtovú ohradu, ktorá tam bola a púšťali kone na pastvu na nádvorie školy. Okrem toho školský dvor pozmenili na parkovisko áut, s ktorými obchodujú. Správali • ĽUDIA A UDALOSTI •

sa teda akoby pozemok patril im. Pokúsili sme sa problém riešiť s komunálnou inšpekciou, ale márne, takže jediné východisko bolo fyzicky znemožniť prístup do školského dvora, čo sa nám konečne podarilo. Všimli sme si, že aj cesty vo Vojlovici sú v zlom stave a potrebujú opravu. O tom Jaroslav Marek hovorí: – Vo Vojlovici sme mali cesty, keď ich mnohé iné dediny nemali. Vybudovali ich sami Vojlovičania zo samozdanenia, ale odvtedy sa, žiaľ, do ich údržby vkladalo len málo. Cestári ich iba plátajú, sú teda samé záplaty, hoci už dávno potrebujú novú asfaltovú vrstvu. V tomto roku mesto Pančevo získalo prostriedky z projektov na rekonštrukciu Ulice 7. júla, ktorá je hranicou medzi Vojlovicou a Pančevom. V rámci tých prác

bola vyasfaltovaná časť vojlovickej Ulice Svetozara Markovića. Obávam sa však, že asfaltovanie ostatných ulíc vo Vojlovici Občania Ulice Bratstva a jednoty netrpezlivo nie je v pláne, i keď čakajú na rekonštrukciu ulice sa toho MS sústavne dožaduje. ale mám dojem, že pred tým všetci Podľa slov nášho spolubesedníka cúvajú, lebo by to bol príliš komplinajväčším problémom zostáva Ulica kovaný a boľavý postup. Ide o to, Bratstva a jednoty. že mnohí občania postavili svoje – Je to príliš úzka, a preto jed- domy aj mimo hranice vlastného nosmerná ulica, – hovorí. – Skôr tam stavebného pozemku a obsadili nemali ani kanály na odvádzanie časť verejnej plochy, takže v príatmosférických vôd, následkom pade rekonštrukcie by sa museli čoho ulica bola často pod vodou búrať časti domov, ohrady a pod. a vylieval sa aj obsah žúmp. Pred Napriek všetkému obyvatelia tej niekoľkými rokmi vykopali pouličné ulice sú až tak unavení z početných kanály a vystavali aj kanalizáciu, tak- sľubov, že vari už nikto nesmie že problém bol riešený. Ulica si však tam odísť a prisľúbiť, že ulica bude vyžaduje dôkladnú rekonštrukciu, rekonštruovaná. 42 /4773/ 21. 10. 2017

Ľudia a udalosti DEŇ OSLOBODENIA A DEŇ MS KYSÁČ

Pamiatka na padlých, ceny najzaslúžilejším Elena Šranková

úrovne svojho prostredia a jeho zviditeľnenie v širších rámcoch, ako i za výnimočnú ušľachtilosť a ľudskosť Cenu RMS dostali: Michal Madacký, umelecký a úžitkový fotograf, Pavel

slavy Dňa oslobodenia a Dňa MS Kysáč začali v piatok 13. októbra kladením vencov k pamätníkom a pokračovali v sobotu slávnostnou akadémiou. Na znak spomienky a úcty k obetiam druhej svetovej vojny predstavitelia bojovníckej organizácie a Rady Miestneho spoločenstva položili kytice kvetov k pamätníkom pred budovou školy v centre Kysáča a v cigánskych jamách. Ústredným podujatím bola slávnostná akadémia v sobotu 14. októbra Pri pamätníku padlých vo veľkej sieni KC Kysáč. na nádvorí kysáčskej školy Na nej udelili tradičnú Cenu Rady Miestneho spoločenstva, Grňa, stolár, ktorý novorodencom tentoraz trom laureátom. Za osobitný darúva stoličky, a Dobrovoľný požiarpríspevok v pozdvihovaní kultúrnej nický spolok Kysáč. Cenu im odovzdal

Ján Marčok, predseda RMS, ktorý v uvítacom príhovore spomenul udalosti z 13. októbra 1944. Ako povedal, ten Laureáti: (zľava) Pavel Grňa, Michal Madacký deň sa začal tragickou a Ján Hloška, predseda Dobrovoľného udalosťou, lebo oku- hasičského spolku panti do tzv. cigánskych jám vyhnali viac ako 500 Kysá- Sadu so spolupracovníkmi, Ján Brtka, čanov s tým najhroznejším úmyslom. predseda MSS, Pavel Surový, poslanec Našťastie, k masovej vražde neprišlo, v Zhromaždení AP Vojvodiny, ako no životy predsa utratilo 10 osôb. aj predstavitelia Červeného kríža, Spálených a zrúcaných domov bolo MOMS, miestnych vzdelávacích a kul22, poškodených 186 a bez prístreška túrnych ustanovizní, cirkví, združení zostalo 57 rodín. Po oslobodení život občanov, spolkov, podnikatelia. V programe, ktorý moderovali išiel ďalej a dedina sa zveľaďovala. Dnes je Kysáč moderným prímest- Mirka Parežaninová a Miluša Vranským sídliskom, ktoré sa stále rozvíja. ková, vystúpili žiaci Základnej školy Avšak jeho občania nezabúdajú na Ľudovíta Štúra, folklórne súbory svoju minulosť a ľudí, ktorí utratili Vienok a Vreteno a spevácke skupiny Kultúrneho centra Kysáč, tanečníci životy za slobodu. Ako pri takýchto príležitostiach Kultúrno-umeleckého a športového býva, na sobotňajšej slávnosti uví- spolku Branka Radičevića, ako i Spetali hostí, medzi ktorými boli: Ivan vácky zbor Dúbravanka z Bratislavy. Siler, námestník primátora Nového

PLYNOFIKÁCIA V KOVAČICKEJ OBCI

Čoskoro sa začne pripájanie na sieť Anička Chalupová

ýznamným medzníkom v dejinách rozvoja Obce Kovačica je aj výstavba distribučnej siete zemného plynu, ktorá sa začala v prvej polovici roku 2017. Je to jedna z najvýznamnejších investícií, ktorá, podľa mienky Zlatka Sjantu, člena investičnej skupiny pre plynofikáciu, značne prispeje nielen k zvýšeniu kvality života občanov, ale aj k zlepšeniu životného prostredia v tejto juhobanátskej obci. – Po podpísaní zmluvy medzi Obcou Kovačica, Verejným podnikom Srbijagas (investorom) a novosadskou firmou Promont group, s. s r. o. (vykonávateľom prác), v prvej polovici apríla bežného roku sa začala výstavba distribučnej siete zemného plynu, – hovorí Sjanta a dokladá, že práce prebiehajú veľmi dobre a podľa plánu, takže doteraz sa s inštalovanou sieťou môžu pochváliť v Uzdine, Putnikove, Idvore, Padine

www.hl.rs

a v Samoši. V týchto dňoch práce za- 12 a pol milióna eur a podľa plánu čali v Kovačici, neskoršie nasledujú plynofikácia má byť zakončená do okv Debeljači. tóbra nasledujúceho roku. Po inštalácii Koľko kilometrov plynovej siete je distribučnej siete medzi miestnymi doteraz vystavaných? spoločenstvami sa celá – Zhruba povedané inštaobec má pripojiť na dislovaných je vyše 175 km distribučnú sieť Pančevo tribučnej siete, z toho okolo a v nejakom päťročnom 65 km v Padine, kde sa práce pláne stojí, že sa neskoršie prepojíme na hlavný začali 15. augusta a už o meplynovod Pančevo – Kisiac a pol sieť bola dokončekinda. Ak sa práce na výná. V Kovačici sa očakáva, že sieť bude dlhá okolo 64 km, stavbe siete zakončia do kým v ostatných dedinách je októbra nasledujúceho spolu doteraz vystavaných roku, tak môžeme očakáZlatko Sjanta zhruba 45 km. vať, že plyn v našej obci Aká je hodnota tejto inbudeme mať už koncom vestície a kedy sa očakáva pripojenie roku 2018. domácností na distribučnú sieť? Cena prípojky pre domácnosti je – Musím zdôrazniť, že táto investícia už známa? našich občanov nebude stáť ani dinára. – Presnú cenu ešte nevieme, ale kalObec v tomto projekte neúčinkuje so kuluje sa s orientačnou cenou prípojky žiadnymi prostriedkami z rozpočtu. pre domácnosti do 90 000 dinárov, ak Celková hodnota investície je zhruba sa občania rozhodnú pre platbu v ho-

Informačno-politický týždenník

tovosti, a do 120 000 dinárov bude stáť prípojka na 24 splátok. V týchto dňoch sme svedkami, že práce na plynofikácii v Kovačici už niekoľkokrát prerušili dodávku nielen elektrického prúdu, ale aj pitnej vody do domácností. Dokedy by sa mohli vyskytovať podobné problémy? – Plánujeme, že do konca tohto roka bude zakončená plynofikácia v jednej časti Kovačice. V súčasnosti prebiehajú práce na výstavbe distribučnej siete napr. v uliciach JĽA, Štúrovej, Janka Čmelíka a na Novom námestí, pretože je tam nižšia poloha, podzemné vody sú vysoko a teraz, keď je suché počasie, tam sa dobre pracuje. Asi od 15. apríla 2018 plánujeme s prácami pokračovať aj v druhej polovici mesta. Môže sa stať, že aktuálne pekné počasie potrvá dostatočne dlho a práce plánované na druhú časť výstavby plynofikácie budú zakončené už koncom bežného roku.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

OSLÁVILI DEŇ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Slávnostne a pracovne Katarína Gažová

nedeľu 15. októbra bol Deň oslobodenia, ktorý je zároveň Dňom Obce Báčsky Petrovec. Oslávili ho o deň neskoršie v pondelok 16. októbra. V predpoludňajších hodinách v budove obce sa konalo pracovné zasadnutie, na ktorom sa zúčastnili Nenad Nerić, štátny tajomník Ministerstva pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Republiky Srbsko, a Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku. Hostiteľmi boli predstavitelia lokálnej samosprávy obce v čele s predsedom Srđanom Simićom. Témou stretnutia bola aktuálna sociálno-ekonomická situácia v obci. Podľa slov predsedu obce hovorili o sociálnej štruktúre, riešení otázok sociálneho bývania, adaptácii Strediska pre sociálnu prácu a službách, ktoré poskytuje lokálna samospráva spolu so strediskom. Tieto práce plánujú vykonať spolu s uvedeným ministerstvom, Veľvyslanectvom Slovenskej republiky a AP Vojvodinou. Nasledovalo kladenie vencov k pomníku padlých bojovníkov v druhej svetovej vojne. V mene dvoch delegácií – obecnej a štátnej – vence k pomníku na Námestí slobody v Petrovci položili predseda obce Srđan Simić a jeho zástupca Ján Brna, štátny tajomník Nenad Nerić a veľvyslankyňa SR Dagmar Repčeková. SLÁVNOSTNÁ AKADÉMIA, CENY A CESTNÉ PRÁCE Za prítomnosti početných prítomných a vzácnych hostí vo veľkej sieni usporiadali slávnostné zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. V mene hostiteľov prítomných privítal predseda Zhromaždenia obce Ján Šuľan. Predseda obce Srđan Simić hovoril medziiným o výstavbe cestnej infraštruktúry v obci za pomoci prostriedkov z republikovej a pokrajinskej úrovne. Ide o posilnenie konštrukcie cesty medzi Petrovcom a Kulpínom, ako aj hlavnej cesty cez Petrovec, čoho sa občania dávno dožadovali. V pokračovaní spome• ĽUDIA A UDALOSTI •

Konštruktívne pracovné rozhovory: Srđan Simić, Dagmar Repčeková a Nenad Nerić

nul i ďalšie projekty – rekonštrukciu škôl, budov ambulancií v dedinách z územia obce, telocviční. Na zasadnutí sa z hostí prihovorili a úspešnú ďalšiu prácu obci popriali: Constantinos Eliades, veľvyslanec Republiky Cyprus v Belehrade, a Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku. Po prečítaní zdôvodnení predseda ZO Ján Šuľan odovzdal najvyššie obecné uznania. Cenu obce za rok 2017 odovzdal Michalovi Spevákovi, právnikovi – dôchodcovi z Petrovca, jednému z obnovovateľov práce Matice slovenskej v Juhoslávii a Slovenských národných slávností v Petrovci v deväťdesiatych rokoch, a to za výsledky a dlhoročnú prácu, tvorivosť a zásluhy na zveľadení a zachovávaní demo-

odmena. Osobitné verejné uznanie Obce Báčsky Petrovec za rok 2017, plaketu a diplom, dostal Vladimír Valentík z Petrovca, kultúrny pracovník, výtvarný kritik, za organizáciu početných umeleckých, dokumentárnych a iných kultúrnych podujatí Slovákov, ktorí žijú v Obci B. Petrovec a vôbec vo Vojvodine. Športové uznanie

Nositelia obecných cien s predsedom Zhromaždenia obce: (zľava) Michal Spevák, Ján Šuľan, Vladimír Valentík a Ján Hrubík

Delegácie položili vence k pomníku na Námestí slobody

kratických kultúrno-osvetových tradícií Slovákov v Srbsku. Cenu tvorí plaketa, diplom a peňažná

vi Hrubíkovi-Tubovi, brankárovi, futbalovému trénerovi a dlhoročnému športovému pracovníkovi z Hložian, za vynikajúce výsledky v práci s futbalovým dorastom, zveľadenie futbalu, dlhoročnú ochotnícku prácu v orgánoch FK Budúcnosť Hložany a veľký príspevok k afirmácii športu v Hložanoch. Uznanie zahrnuje diplom, plaketu a finančnú odmenu určenú výlučne na kúpu športového vybavenia. V mene odmenených sa poďakovali Michal Spevák a Vladimír Valentík. Záverom slávnostného zasadnutia Zhromaždenia obce odznel kultúrno-umelecký program, ktorého scenár vypracovala Anna Speváková, úradujúca riaditeľka Knižnice Štefana Homolu. V programe vystúpili: Simona Sýkorová, členka Petrovskej družiny, Ženská spevácka skupina KUS Đuru Jakšića z

Obce B. Petrovec za rok 2016 pre športovcov jednotlivcov udelili športovému pracovníkovi Jáno-

Maglića, dueto Jarmila Kolárová a Boris Gabríni, chór ZŠ Jána Čajaka s dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou a za hudobného sprievodu Vladimíra Kováča, ako aj stredoškolák Vladimír Zima z Kulpína. Súčasťou oslavy Dňa obce Petrovec bolo slávnostné otvorenie začiatku prác rekonštrukcie štátnej cesty II A v Petrovci. Prvú fázu prác od Vrbary po mostík na Begeji slávnostne otvoril predseda obce Simić za prítomnosti početných hostí na parkovisku pri Vrbare, kde sú už parkované ťažké stroje vykonávateľa prác podniku Vojvodinaput.

42 /4773/ 21. 10. 2017

Ľudia a udalosti NOVINKA V BÁČSKOM PETROVCI

Poľnohospodársky jesenný veľtrh Jaroslav Čiep

e sobota a vonku je krásne michalské leto. Na Jarmočisku v Báčskom Petrovci 14. októbra prebiehal 1. jesenný poľnohospodársky veľtrh. Takto by sme v najkratšom mohli sumarizovať dojmy z podujatia, ktoré Petrovec znovu vrátilo na mapu jarmočných miest. Prelomovým bodom pre majstrov, ktorí kedysi pôsobili v Petrovci, bol 30. december 1841. Toho dňa rakúsky cisár Ferdinand V. podpísal výsadný diplom petrovských majstrov – tzv. Privilegium cechale. Táto listina bola neskoršie, 26. septembra 1842, aj úradne schválená na stoličnom zhromaždení Báč-bodrožskej župy v Sombore. Povolenie zariadiť si cech stálo miestnych majstrov takmer 400 zlatých. Po nedorozumeniach a naťahovačkách so stoličnou vrchnosťou, ale i medzi sebou, slávnostné založenie petrovského cechu sa konalo 27. septembra 1844. Vtedy Petrovec nadobudol právo konať raz v týždni trh. Ako

ho storočia s industrializáciou Petrovca vytratil z povedomia jeho remeselnícky ráz. A s ním aj výročné trhy. Prvý poľnohospodársky jesenný veľtrh v Petrovci možno ohodnotiť vcelku ako vydarený. Prispelo k tomu aj žičlivé počasie, ktoré na Jarmočisko akoby privolalo nielen vystavovateľov, ale aj účastníkov otváracieho programu, folkloristov a hudobníkov z celej Báčskopetrovskej obce. Tí vo

Z otvorenia jesenného poľnohospodárskeho veľtrhu

Vyhrali vo varení baranieho paprikáša

Veľký záujem o bezplatné sadenice

Časť jarmočných stánkov

trhový deň bol určený piatok, čo sa zachovalo dodnes. O štyri roky neskôr pribudli aj výročné trhy a vyhlásenie osídlenia za mestečko. Miestny trh bol výhodný pre remeselníkov, lebo tu mali možnosť odpredať svoje výrobky. Tak to trvalo dlhé roky, až sa v druhej polovici minulé-

rozvoniavali guláše a smažené klobásky, návštevníkov lákali desiatky stánkov s domácimi výrobkami, ale aj stánky s vystavenými poľnohospodárskymi strojmi a iným náčiním, ktoré súvisí s touto oblasťou. Na veľtrhu sa súťažilo vo varení baranieho kotlíkového paprikáša.

www.hl.rs

viac ako hodinovom programe, podobne ako to býva na námestí na Vianočných trhoch, alebo v lete na Slávnostiach, zabávali prítomných. K veselej nálade po otváracom ceremoniáli, v ktorom sa prihovoril predseda obce Srđan Simić, z javiska hrala živá hudba. Okrem toho v areáli Jarmočiska

Informačno-politický týždenník

Súťažilo desať skupín z Petrovca, Hložian a Silbaša, ktorých zručnosť hodnotila trojčlenná komisia v zložení Samuel Snida, Michal Madacký a Stanko Kolarski. Najchutnejší paprikáš uvarila skupina z Klubu poľnohospodárov, s hlavným kuchárom Gabrielom Paulínym. Druhé miesto obsadilo poľnohospodárske gazdovstvo Daniela Lekára a tretie poľnohospodárske gazdovstvo Jána Stracinského. Organizátor hodnotil najkrajšie upravené stánky a k tomu návštevníci mali možnosť zdarma získať sadenice okrasných stromčekov.

Inak podujatie sa začalo už v piatok vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, kde usporiadali odborné prednášky z oblasti poľnohospodárstva. Pod organizáciu sa podpísali Obec Báčsky Petrovec, Turistická organizácia a Poľnohospodárska stanica Nový Sad. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S ARADÁČSKYMI VINOHRADNÍKMI O TOHTOROČNEJ ÚRODE HROZNA

Tropické teplo (ne)zanechalo následky Vladimír Hudec

eď sme sa počas nedávnej hroznovej oberačky v Aradáči Janka Hrubíka ml. a Pavla Čemana opýtali, aká je čo do rozsahu a kvality tohtoročná úroda hrozna, len sa usmiali a jednohlasne odpovedali: „Nikdy nie je dosť, ale musíme byť spokojní.“ K tomu J. Hrubík konštatoval: „Hrozno slušne urodilo, hoci je úroda asi o 20 až 30 percent nižšia ako vlani. Okrem toho hrozno obsahuje menej šťavy, čo znamená, že aj vína bude omnoho menej, možno až o polovicu ako vlani.“ To znamená, že sucho predsa zanechalo následky napriek tomu, že viniču zodpovedá teplé a slnečné počasie? „Zodpovedá, ale v rozumnej miere. Nie je dobre, keď je niečo-

ho príliš mnoho. Nuž a tohto níka sa výroba vína začína roku bolo prehnane teplo a značnou časťou prebiea bez spŕšok, čo zapríčinilo ha už vo vinohrade. Až 80 nedostatok vlahy. Vinič to percent predpokladov na síce znáša omnoho lepšie získanie kvalitného vína sa ako niektoré iné plodiny, ale totiž má splniť vo vinohrade tropické teploty predsa len a iba zvyšných 20 percent je zanechali následky, zvlášť technológia. Potvrdil nám to ten týždeň, keď prevyšovali aj Pavel Čeman, ktorý sa tiež 40 oC. Následkom toho bolo teší hojnej úrode: urýchlené zrenie hrozna, tak„Spokojný som s úrodou. že sa oberačka začala takmer Iba odroda frankovka uromesiac skôr než obvykle. Ni- Pavel Čeman, Janko Hrubík a Pavel dila trochu menej, ale všetky ostatné odrody urodili veľmi kdy doteraz sa nám nestalo, Bartoš (sprava) si na tohtoročnej že sme začiatkom septembra oberačke pochutnali na vlaňajšom vínku dobre. Obával som sa však, pooberali všetky vinohrady. že sa následky vlaňajšieho Nemali sme však kam. Museli cukornatosť veľmi dobrá. Všetky krupobitia, ktoré úplne zničilo sme včaššie oberať, aby hrozno odrody obsahovali vyše 20 per- úrodu a poškodilo vinič, prejavia neutratilo kyselinu nevyhnutnú cent cukru. To všetko umožní, aby aj na tohtoročnej úrode, ale to sa v procese výroby vína. Myslím víno bolo ako-tak harmonické.“ nestalo, v tomto zmysle to naozaj Ostatné bude vraj závisieť od dobre dopadlo, za čo môžem asi si, že sa nám to podarilo a verím, že sa nám podarí z hrozna technológie výroby vína, aj keď vďačiť predovšetkým dobrému vyťažiť maximum. Tým skôr, že je podľa slov nášho spolubesed- ošetreniu viniča.“

DNI FRUŠKOHORSKÝCH VÍN V NOVOM SADE

Dôraz je na kvalite Oto Filip

evedno, čím presne to je, no tohtoročný novosadský október je skutočne bohatý na udalosti. Necelý týždeň po ukončení súboru jesenných veľtrhov 8. októbra a necelý týždeň pred začiatkom novosadského Október festu v chýrečnej Fabrike v Čínskej štvrti pri Dunaji 13. a 14. októbra prebiehali prvé Dni fruškohorských vín usporiadané Študentským kultúrnym strediskom (SKC) v Novom Sade. Hovorca SKC Nemanja Vuković ako ich klad vyzdvihuje najmä obsah. Okrem koštoviek božského nápoja renomovaných výrobcov zo Sriemskych Karloviec, Irigu, Surduku, Čerevića, Erdevíka, Banoštora a iných mestečiek a dedín návštevníci mali totiž možnosť kochať sa v hudbe zo šesťdesiatych rokov, záujemcovia si zase vo večerných hodinách mohli vypočuť viaceré odborné prednášky a rady. O víne sa u nás stále viac rozpráva. Odpoveď na otázku prečo, ozrejmil • ĽUDIA A UDALOSTI •

Niektoré zo známych vojvodinských vín Đorđe Simović

rozhlasový novinár a odborník Đorđe Simović: – Stačí zalistovať v pamäti a pripomenúť si nie tak dávne roky. Spomeňme len obdobie okolo roku 2000, keď sa vypili obrovské množstvá tzv. priemyselného vína, najmä v Srieme a v Banáte. Boli to časy, keď v kaviarňach dominoval strek a víno sa najčastejšie riedilo vodou. Odvtedy uplynuli necelé dve desaťročia a vínna scéna sa zmenila na nepoznanie. Dôraz sa kladie na kvalitu nápojov, stále viac je vinární, ktoré vedia, čo po-

núknuť milovníkom vína. Máme kvalitné odrody hrozna, nakupujú sa výborné sadenice, výrobcovia angažujú odborníkov a zadovažujú si moderné výrobné zariadenia od nás i zo zahraničia. Svoj podiel na tom všetkom majú i reštaurácie. Pred rokmi sa v tých v meste dali objednať len macedónske, prípadne čiernohorské vína. Dnes si každá slušná reštaurácia v Novom Sade zakladá na širokej ponuke vín, najmä tunajších. Okrem snáh samotných vinárov a vinohradníkov nemalé zásluhy v tejto oblasti má aj Departmán pre ovocinárstvo a vinohradníctvo Poľnohospodárskej fakulty v Novom

Sade, ktorý v tomto roku oslavuje rovných 70 rokov pôsobenia. Mal a dodnes má tri základné ciele: zveľaďovať technológiu výroby hrozna a vína, doplňovať veľmi cennú a bohatú zbierku, ktorá v Sriemskych Karlovciach obsahuje vyše 400 sort viniča z celého sveta, samozrejme, tých, ktoré sú komerčne zaujímavé, kým tretím cieľom je kríženie a vznik nových sort. Cesta k nim je náročná a dlhá, vyžadujúca si celé roky, neraz i desaťročia. No stojí to za to. Už i preto, že aj my máme možnosť ponúknuť záujemcom, domácim i zahraničným, ozaj kvalitné nápoje z úpätia Fruškej hory.

42 /4773/ 21. 10. 2017

Ľudia a udalosti JESENNÉ PRÁCE VRCHOLIA AJ V KYSÁČI

Štipľavá po domácky Elena Šranková

esenný obraz, aký sme videli v rodine Jána Teplého v Kysáči, je v týchto dňoch bežný v mnohých našich domácnostiach. U Teplovcov sa koncom minulého týždňa robilo s paprikou, inde sa robilo s kukuricou, tekvicami alebo inými plodmi, ktoré zberajú usilovní pestovatelia. „Tohto roku prvýkrát pestujem papriku, chcel som sa v tom vyskúšať, zistiť, či sa to oplatí. Na začiatok som pod paprikou mal plochu v záhrade, kde som nemal čo zasadiť, takých 1,5 kvadrátu. S úrodou som spokojný, lebo som na takejto menšej ploche

mohol papriku zalievať, čo sa odzrkadlilo na dobrej úrode,“ hovorí Ján Teplý. Ide o štipľavú papriku vhodnú do klobás, ktorú za pomoci príbuzných obrali a očistili. „Denne utrieme a zbavíme stopiek od štyroch do šesť vriec papriky, a po čom bude nasledovať sušenie a mletie. Myslel som si, že čistenie pôjde rýchlejšie, ale je to veľká robota. Počítam však s tým, že zárobok bude lepší než z kukurice a sóje, ktorú som pestoval na štyroch jutrách, lebo sucho zobralo svoju daň. No treba počkať, kým papriku spracujeme, lebo iba potom uvidíme, či a ako sa nám to oplatilo,“ hovorí náš spolubesedník.

I keď aj sám robieva klobásy, z papriky sa Jánovi Teplému zvýši i na predaj. „Myslím si, že s predajom papriky nebude problém. Budem predávať doma a na trhu a, pravdaže, použi- Rodinná akcia jeme ju aj pri výrobe klobás. Keďže papriku možno zbe- začínajúci pestovatelia. Ohľadom rať do mrazov, ešte budeme oberať, sušenia a mletia som sa konzultoval ale to už budú menšie množstvá. so známym kysáčskym výrobcom Tých, čo pestovali papriku v poli, papriky Ondrejom Čiefom, takbolo jednak menej a k tomu na že si myslím, že po spracovaní plochách, ktoré výrobcovia neza- bude paprika výbornej kvality, lievali, je úroda nižšia. Preto máme lebo je pestovaná a čistená po šancu dobre predať aj my, menší a domácky.“

V RÁMCI JESENNÉHO POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU V PETROVCI ODZNELI

Prednášky z oblasti poľnohospodárstva Jaroslav Čiep

zortnom sekretariáte každý rok zvyšuje, štatistiky hovoria, že Petrovčania na ne aplikujú vo veľmi malej miere. Ako však bolo vidieť z otázok a poznámok, ktoré odzneli na konci, viacerí z uchádzačov ani dodnes nevedia, kedy a či vôbec získajú financie, hoci súbehy boli uzavreté a už je takmer koniec roka. Vysvitlo, že nie všetci sedliaci rozoznajú pokrajinské fondy, z kto-

piatok 13. októbra 2017 večer vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v rámci prvého poľnohospodárskeho jesenného veľtrhu pre domácich záujemcov usporiadali edukačné prednášky z oblasti poľnohospodárstva. Zo tridsať záujemcov na podujatí privítala členka Obecnej rady poverená oblasťou poľnohospodárstva Tatiana Zabunovová. Potom sa v mene lokálnej samosprávy prihovoril predseda obce Srđan Simić. Náplňou tohto stretnutia bolo päť prednášok a pre- Záujemcovia prejavili záujem o novinky v zentácií. Začalo sa poľnohospodárstve to ostro, totiž Vladislav Krsmanović z Pokrajinského rých časť sa kryje s republikovými sekretariátu pre poľnohospodár- súbehmi, čo u poľnohospodárov stvo pri téme subvencie v poľno- vyvoláva zmätok. hospodárstve kriticky konštatoval, Potom Jelena Trenkićová z Rozže hoci sa objem plánovaných vojového fondu AP Vojvodiny prostriedkov na subvencie v re- v podstate iba zopakovala to, čo

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vítanie hostí na prednáškach

z rovnakého miesta Petrovčanom prezentovala už začiatkom septembra. Ide o dlhodobé a krátkodobé úvery pre podnikateľov a poľnohospodárske domácnosti, tak na investičné vklady, ako aj na trvalé obratové prostriedky či na kúpu poľnohospodárskej pôdy. O ekonomickej ziskovosti ovčiarstva, odvetvia, ktoré bolo ústrednou témou 1. jesenného veľtrhu v Petrovci, hovoril Mr. Zoran Novaković z Poľnohospodárskej stanice Nový Sad. Dejinný prehľad pestovania chmeľu v Petrovci spôsobom, akým sa revitalizáciou tejto rastliny

v súčasnosti pasuje Sústava Petrovec na 5 ha a aké sú výhľady, že sa chmeliarstvo vráti na petrovské polia, ozrejmil hlavný technológ z AS Petrovec Rastislav Struhár. Pestovanie liečivých bylín a iných alternatívnych rastlín ako možnosť väčšieho zárobku predstavila Milica Aćimovićová, vedecká spolupracovníčka v Inštitúte pre rastlinnú a zeleninársku výrobu Nový Sad. Ekologické zariadenia na plašenie vtákov škodcov na záver prezentoval Aleksandar Čerevicki, predstaviteľ pre strednú Európu a Balkán v podniku Scarybird. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Defilé priateľstva 2017 Anna Lešťanová

organizácii Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix a Združenia paraplegikov Frušká hora – Sriem aj tejto jesene sa uskutočnilo Defilé priateľstva. Bol to 11. ročník podujatia, cieľom ktorého je utužovanie vzťahov medzi ľuďmi a budovanie vzájomného porozumenia. Početní účastníci sa vo V mene organizátorov v parku štvrtok 12. októbra na pravé sa prihovorila Jelica Despotová poludnie zhromaždili v staropazovskom mestskom parku. predstavitelia lokálnej samosprávy, Prihovorila sa Jelica Despotová, miestnych inštitúcií a ustanovizní, predsedníčka spolku, ktorá zároveň vojska z batajnického letiska... Podpozdravila hostí, medzi ktorými boli ujatie podporili Obec Stará Pazova

Z vystúpenia detskej tanečnej skupiny SKUS hrdinu Janka Čmelíka na pazovskom námestí

a Miestne spoločenstvo Stará Pazova, ako aj početní spoluorganizátori. V programe v mestskom parku vystúpili najmladší zo staropazovského PU Poletarac, ktorí prezentovali malú čiastku toho, čo sa v škôlke naučili.

Za krásneho slnečného jesenného počasia sa následne všetci spolu poprechádzali pazovskými ulicami až po Námestie Dr. Zorana Đinđića, kde odznela ústredná časť programu, v ktorej sa predstavili členovia pazovských spolkov SKUS hrdinu Janka Čmelíka a KUS Branka Radičevića.

SELENČANIA SI PRIPOMENULI DEŇ OSLOBODENIA svojej dediny v druhej svetovej vojne. V utorok 17. októbra sa po 73-krát zoskupili na pietnej slávnosti pri pomníku padlých, kde sa prihovorili predsedníčka Rady MS Selenča Katarína Vrabčeniaková a predseda Zhromaždenia obce Báč Dr. Zoran Novaković. Na oslave sa zúčastnili aj zástupca predsedu Obce Báč Zdenko Kolár a predstavitelia obecného združenia bojovníkov. Prítomní minútkou ticha vzdali poctu obetiam druhej svetovej vojny. Odznel aj kratší umelecký program v podaní žiakov základnej školy. Kytice k pomníku položili predstavitelia Obecného združenia bojovníkov z Báča, RMS Selenča, Obce Báč, žiaci a škôlkari. Zúčastnila sa aj skupina občanov, ktorí si uctievajú spomienku na tento – pre Selenču – významný deň a na svojich spoluobčanov, ktorí obetovali svoje životy v boji proti fašizmu. J. B.-Ď.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

iet nad domácu tlač, ale naozaj. V podrubrike Otázka / odpoveď sa utorkový Dnešok opytuje: Ako komentujete to, že je miera ohrozenia chudobou v Srbsku dvakrát väčšia od európskeho priemeru? Akože ako? Super! Konečne sme vyskočili vyššie než milá pani Európa. A hneď, ak je len pravda, dva razy! Ešte ako vyskočil aj náš pán minister zahraničia Ivica Dačić. Počas nedávnej návštevy prezidenta Turecka Recepa Tayyipa Erdoğana, aby mu spríjemnil slávnostnú večeru, zaspie• ĽUDIA A UDALOSTI •

val – po turecky – pesničku Osman Aga. Ten ho ale finančne neodmenil. Na rozdiel od belehradského muftího Mustafu Jusufspahića, ktorý pánovi spevákovi Dačićovi za pieseň Miljacka oferoval vraj riadny bakšiš. Povráva sa, že pán Dačić si už nebude musieť privyrábať ako spevák. Od 1. januára 2018 sa totiž zvýšia platy zamestnaných vo verejnom úseku a dôchodky občanov vo výslužbe. Sľúbil p. prezident Vučić, sľúbila p. premiérka Brnabićová, sľúbil i p. minister financií Vujović. Nie, vážení, nemusíte sa poďakovať; veď už sa p.

prezidentovi – ako prvý! – poďakoval. A kto iný?! Pán minister obrany Vulin osobne i vo vašom / našom mene. No, toto! Len čo sme sa od našich štátnych prominentov dozvedeli, že u nás veru nie sú žiadne nátlaky na médiá, britský žurnalista a odborník na Balkán Misha Glenny vyhlásil pre pondelkový Dnešok, že vraj mediálna situácia v Srbsku znepokojuje?! Pokrokovo zmýšľajúci, rovnako stranícky pokrokovo podkovaný občan si dozaista zanôti: Nerob si starosti, Miško... Prekrásnu správu zvestoval v rozhovore pre Dnešok minister za-

hraničia Bosny a Hercegoviny pán Igor Crnadak. Povedal, že verí v zachovanie daytonskej BaH. No, to je ohromné! Ako keď – a koľkí! – verili v zachovanie tzv. druhej Juhoslávie. O tom, že je pondelok najhorší deň v týždni, sa presvedčili „všetci spolupracovníci“ Ivicu Todorića, majiteľa spoločnosti Agrokor, ktorých zaistila chorvátska polícia. Potvrdilo sa i pravidlo, že najväčšie ryby sa do siete dostanú ťažšie: pán Todorić sa vraj so synom včas dovtípil, od čoho muchy hynú, nuž ubzikli – do Londýna.

42 /4773/ 21. 10. 2017

Ľudia a udalosti NA HLOŽIANSKOM OKTÓBROVOM JARMOKU (1)

Vytancovala si medovníkové srdce Juraj Bartoš

A medovníkové srdcia. Greksovci krčmárovci mali dvoch ichalské leto zaodialo Hložany synov, dvojičky. Jeden bol do zlatožltej haleny. Ulica utiahnutý a ten veselší mi raz Ľudovíta Dudka, vedúca od vraví: Naučíš ma tancovať? Domu kultúry k futbalovému ihrisku Nevedel, naučila som ho a a Loveckému domu, začala ožívať s nebolo mi darmo. Na jarprvými slnečnými lúčmi. Jarmočníci moku mi kúpil medovníkové šikovne a rýchle rozostavili svoje srdce so zrkadielkom.“ stánky, je ich tu bezmála sto. Poo O o daktorí vypili rannú kávu a všetci Už dávno, veľmi dávno nedočkavo čakajú na zákazníkov. S Hložany majú dva jarmoky pribúdajúcim slnečným jasom rozv roku. Májový a októbrokotúľala sa ulicou voňajúcou čerstvo vý; zakaždým približne v pokosenou trávou jarmočná vrava. polovici mesiaca. Pravdaže, Najprv len tlmená a o postupne sa meni- Rozhovor na priedomí takej desiatej už oveľa lo nielen miesto, ale intenzívnejšia. aj ponuka a výzor. mi reku vidí, že vy ste tu najstarší Postupne pribúdajú Kedysi nechýbali ani šiat- muž... „Hádam len nie!? Ja som iba ľudia, najprv starší, nere či čatrle – ako ich volali ak najstarší vodič v dedine, ba ani skoršie deti – najmenšie Hložančania. Pod stanmi nie. Ja mám 84; Ondrej Sudický, s rodičmi, väčšie samy bývala živá hudba, no a, čo má pálenicu, je o rok starší a – nakoniec si všímam akože inak, aj trúnok. Víno, tiež ešte šoféruje. Janko, nazdar! i hlúčky mládeže. Len pálené, neskoršie pivo, z Ako sa máš?“ tak sa rojčia pohľady nealkoholických nápojov „Výborne!“ odvetí starý známy na vyložený tovar, ruka sa podávala malinovka, čiže Janko Čérný z Čelareva, na čo báči v ruke s otázkou – koľko krachľa a sinálka pána maj- Paľo odpovie: „Keby som ja mohol to a to stojí. Najmä pri stra sódovkára Pažitnaja. povedať, že sa mám výborne...“ „No stánkoch s odevnými Stávalo sa, jarmočníci odišli a čo také, vari...?“ „Ale, čo... povoľuje predmetmi, obuvou, pod čatrľu s tučnými a vy- perovanie, zlyhávajú kolená; nemôhračkami, umelými Gaštany z Macedónska do Hložian via Kulpín liezli s riadne stenčenými žem robiť...“ kvetmi... Cukrovinky pudilármi, sem-tam štvorPokúsim sa vrátiť voz do koľaje majú jasne vytýčené ceny na kar- drevené koníky na motúzku.“ nožky, ba i so slivkou pod okom... otázkou na pána Čérného, či v Četónovom papieri. Bez jarmočných „Aj vtáčiky na prútiku, tlačili sme Jarmok, to nie je len predaj a lareve bývali jarmoky. Vraví, že asi sladkostí sa sotva niekto vráti do- ich pred sebou a tie len tak mávali nákupy. To sú i stretnutia známych nie a pán Murtín spresňuje: mov. a klepotali krídlami...“ zapojí sa do so známymi, to je i príležitosť nad„Koľko je mne známe, Čelarevo Na nároží ulíc Ľudovíta Dudka a diskusie Ondrej. Mamička rozvá- viazať nové známosti. Aspoň tomu jarmoky nemalo. Dokonca za soMichala Pagáča ozýva sa osaden- dzajú jarmočné myšlienky: „Ale cializmu, ale ani v starom stvo drôtených klietok: papagáje, chlapci moji: najprv som dostala Kráľovstve Srbov, Chorvátov sýkorky, hrdličky, ba začviriká i jeden doma dináre, a potom som na a Slovincov nemali ani trh. V vrabček. Pri najbližšom stánku už jarmoku striehla a prihovorila Hložanoch býval trhový deň zďaleka šteklí známa príjemná vôňa. sa príbuzným. Tí mi zavše pridali utorok a číbske Švabice choV nádobe na peci, v ktorej praská trochu drobných.“ dievali sem nakupovať syr. ohník, rezko poskakujú gaštany, Už aj si starká spomenú na jarV Hložanoch býval trh pred podaktoré vyskočia a padnú na moky svojej mladosti. Tie dlho Obecným domom a v akove asfalt; tam si počkajú na pondelkové bývali konča terajšieho futbalo– na dnešnom trhovisku – sa upratovanie. vého ihriska, na to si spomínajú predával dobytok, hydina, Jarmočníci z Kulpína predávajú aj hložianski tridsiatnici: „Tu, na seno, ďatelina, všeličo. Môj porciu pečených gaštanov za 200 konci tejto istej ulice sa predávali svokor mali osem jutár zeme dinárov. Podaktorým sa zdá veľa, pokrovce na prikrývanie koní, a dobré kone. Kúpili tri – štyri iní neváhajú. Radím sa k týmto tkané vrecia a iné veci, čo ich ženy stohy sena alebo ďateliny v Pavel Murtín a Janko Čérný: dumy o živote druhým a neoľutujem. Gaštany zrichtovali na jarmok.“ Hložanoch, v zime krmivo sú sladké, chutné. „Skadiaľ sú.“ „Z Z Endyho prehovorí vášnivý a jarmokoch naložili na koč a na Žitnom Macedónska.“ „Hej? Tam som vo- zberateľ: „Mám staré fotografie trhu v Novom Sade to dobre jenčil...“ „Kde?“ „V Štipe a Kičeve.“ „Aj z tridsiatych rokov 20. storočia, tak bolo, keď ľudia boli otvorenejší speňažili.“ on, aj on...“ ukazuje pani na svojho keď jarmoky bývali pri futbalovom a mali viac času jedni pre druhých. Tak povie báči Paľo a poberie sa: manžela. Ten vraví: „ŠTIP – Šuti, trpi ihrisku.“ Starká vzápätí dokončia Sotva som urobil desať krokov „Kúpiť mojej starkej jarmočnô a i pati!“ Veru: Mlč, trp a tráp sa! myšlienku: „Tam sa predávali aj opustiac trojicu na lavičke a narazím čakať pravnúčence, žeby mi neušli, „Ako ste sa dali na tento podnik?“ prasce, ovce, kone, kravy... a cukríky. na báčiho Pavla Murtína. Tak sa kým prídem domov.“

www.hl.rs

Najprv sme začali robiť pukance, potom cukrovú vlnu a nakoniec sme ponuku rozšírili aj na gaštany. Manželka a ja sme zamestnaní, máme študenta, načim doplniť rodinný rozpočet. Pred rodinným domom Struhárovcov je lavička. Sedia na nej mamička Anna Struhárová, zhovárajú sa s Ondrejom Stupavským-Endym; susedova Zuzka počúva... „Tak čo ste si kúpili?“ „Cukríky a gaštany.“ „A čomu ste sa najviac tešili ako dieťa?“ „Cukríkom, medovníkom, pátrikom. Pekné boli aj

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S ČERSTVOU PENZISTKOU LJUBICOU HMILJOVOU

Spolupráca a dôvera priniesli výsledky Elena Šranková

tak vo vzdelávacej sústave, ako i v samotnej škole a v spoločnosti vôbec. Boli viaceré reformy, menili sa zákony, pravidlá. Všetko to som sledovala a informovala učiteľov o novinkách. Potom sme sa všetci spoločne prispôsobovali zmenám

edagogička Ljubica Hmiljová v Základnej škole Ľudovíta Štúra odpracovala 35 rokov. Predtým sa školila v Novom Sade, kde aj žije. Po skončení Základnej školy Đuru Daničića vychodila gymnázium Svetozara Markovića, a potom vyštudovala na Filozofickej fakulte. Prečo ste sa rozhodli práve pre pedagogiku? – V období môjho zápisu na fakultu nebolo zamestnaných pedagógov v školách, takže som sa nemala kde informovať o tomto zamestnaní. Niečo o tom som našla v Informátore Filozofickej fakulty. Avšak Na začiatku práce v kysáčskej škole mala som dilemu, či sa zapísať na matematiku alebo na a inovovali prácu podľa platných pedagogiku. Zvolila som si to predpisov. druhé a neoľutovala som. Zostala Pamätáte si, ako to vyzeralo som v kontakte i s matematikou, na začiatku vašej práce? lebo pedagóg v škole spracúva – Všetko bolo jednoduchšie. mnohé štatistické údaje. Mala Nebolo toľko papierovačiek, rozsom rada školu, nuž som sa roz- ličných aktívov, tímov, komisií, ani toľko vyučovacích predmetov a samým tým ani toľko hodín pre žiakov. Napriek tomu deti získavali vedomosti, osvojovali si normy správania, vychovávali sa, kamarátili sa, a tak prichystané odchádzali na ďalšie školenie. Úspešne sa tam vynachádzali a vyškolili na rozličné práce. Vypracovanie panelov ako záľuba Dnes môžeme často hodla zostať v nej, ibaže v inej počuť osvetových pracovníkov, úlohe. že sú zaťažení administratívou. Po školení ste nastúpili na Na začiatku môjho pracovného miesto pedagóga v kysáčskej veku sme písali na písacích stroškole? joch, používajúc indigo papier, – Začala som pracovať v roku materiály sme rozmnožovali na 1982 a v kysáčskej škole som geštetneri. Dnes je tá práca omnozostala celú pracovnú dobu. Pra- ho ľahšia vďaka počítačom. covať v škole znamená robiť veľmi Ako by ste ohodnotili pedadôležitú a významnú, ušľachti- gogickú prácu v období, keď lú, humánnu, zaujímavú prácu, ste začínali robiť? plnú výziev, kreatívnu, ťažkú, – Vtedy pedagogická služba ale peknú. Odkedy som začala bola na začiatku. Robiť som sa učipracovať, udialo sa mnoho zmien, la v priebehu práce. Profesionálne • ĽUDIA A UDALOSTI •

som sa zdokonaľovala za pomoci kolegov, s ktorými som spolupracovala a ktorí ma podporovali. Snažila som sa nadviazať dobré kontakty, tak so zamestnanými a žiakmi, ako i s rodičmi. Iba za pomoci vzájomnej dôvery, podpory a uctievania možno dosiahnuť výsledky a byť spokojní s prácou, ktorú vykonávate. Za 35 rokov sa zmenil spôsob práce. Zmenili sa i spolupracovníci? – V škole sa vystriedalo mnoho ľudí. Napríklad, až ôsmi riaditelia. Nehovoriac o početných generáciách žiakov. Voľakedy bolo omnoho viac žiakov, viac tried a viac žiakov v jednej triede. Za posledných 10 až 12 rokov sa počet žiakov zmenšil o asi 100. Vlani sme stratili jednu celú triedu, takže teraz v škole máme 23. Mnohí niekdajší žiaci boli mojimi kolegami. Bolo pre

Pritom treba sledovať aj pokrok a prospech žiakov, vypracúvať rôzne správy a analýzy. Nemožno nespomenúť výskumnú prácu, prácu s učiteľmi, rodičmi a žiakmi, spoluprácu s vedením školy, činnosť v odborných orgánoch a tímoch. Okrem toho je tu spolupráca s príslušnými ustanovizňami a organizáciami, tiež vlastné odborné zdokonaľovanie a práca na zdokonaľovaní učiteľov. V rámci všetkých týchto oblastí je celý rad prác, ktoré pedagóg plánuje a realizuje. Vy ste všetko to robili až nadmieru svedomite a poctivo. Navyše iniciovali ste účasť v projekte plánovania rozvoja školy? – Tohto roku sa končí obdobie tretieho rozvojového plánu školy. Ním sú od roku 2004 a doteraz uvedené viaceré aktivity usmernené na zveľadenie práce a učenia, zlepšenie podmienok práce, vzájomných vzťahov a úspechu žiakov. Okrem iného sa realizoval prvý informatický výcvik a výcvik na vypracovanie multimediálnych prezentácií, multimediálna učebňa, deň družby, mesiac priateľstva, voľba najlepšieho žiaka v triede, výskumné práce žiakov, zriadenie učebne na otvorenom a obohatenie dvora edukatívnymi a zábavnými obsahmi, tiež

V súčasnej kancelárii mňa potešením, keď sa do školy za kolegu, už ako zrelá, dospelá osoba, vrátilo dieťa, ktoré som testovala pri zápise do prvej triedy, alebo vyprevadila po skončení ôsmej triedy na ďalšie školenie. Ako by ste dnes ohodnotili prácu pedagóga? – Je veľmi rôznorodá. Treba sa činiť, tak na plánovaní, ako i na sledovaní a hodnotení práce v škole.

prezentácia samostatných učebných prostriedkov a didaktického materiálu. Niektoré sa realizujú dodnes. Pred pedagogičkou Ljubicou Hmiljovou sú dôchodcovské dni. Je to už iba na nej, či ich naplno využije a venuje sa tomu, čo má najradšej. Foto: z archívu Lj. Hmiljovej

42 /4773/ 21. 10. 2017

Ľudia a udalosti

TAŠKY PRE KYSÁČSKYCH PRVÁKOV. Kysáčski prváci, ktorých je v tomto školskom roku 53, v piatok 13. októbra dostali nové školské tašky. Je to dar Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Tašky im odovzdala riaditeľka školy Anna Vozárová, ktorá povedala, že medzi novosadskými školami, ktoré dostali takýto darček, je i kysáčska škola. Uvedený sekretariát zabezpečil 3 000 tašiek v hodnote vyše desať miliónov dinárov a dostali ich prváčikovia v 30 obciach AP Vojvodiny. Na fotke je záber z malej slávnosti v kysáčskej škole. E. Š.

KRESŤANSKÝ SEMINÁR pre mladšiu generáciu prebiehal v dňoch 6. – 8. októbra v Sriemskej Kamenici v rekreačnom stredisku Betel. Tohtoročná téma seminára sa niesla v znamení reformácie – nielen tej Lutherovej, ale aj našej vlastnej, nevyhnutnej pre kvalitný duchovný život. Okrem domácich účastníkov zo Selenče, Báčskeho Petrovca, Hložian, Lalite, Nového Sadu, Padiny, Starej Pazovy, Aradáča, Čelareva, Pivnice, seminár osviežili hostia z prešovského Evanjelizačného strediska – riaditeľ Slavomír Slávik a členovia EVS bandu, ako aj Ľubica Plachtinská z Liptovského Hrádku. Trojdňový harmonogram ponúkal rozličné aktivity – od športových po umelecké. Tým najlepším hltom pre smädné duše boli najmä prednášky S. Slávika zamerané na List apoštola Pavla Rímskym a kresťanský film Facing the Giants. M. B.

VO SVET(L)E ARCHITEKTÚRY (2)

Pár špecifík českej architektúry Oto Filip

silné regionálne centrá s významnou tradíciou výstavby rodinných domov, ako Liberec, Brno, Olomouc, Zlín, Ostravsko. Poukázali aj na realizáciu domov v oblasti kúpe-

i už ide o krajinnú a záhradnú architektúru, alebo o urbanizmus či stavebný dizajn, každá krajina má vlastné špecifickosti. Je to aj logické, keďže bývanie, ako jedna zo základných potrieb človeka, podlieha zákonitostiam civilizačného vývoja a tým aj možnostiam, ktoré otvárajú nové stavebné technológie. Počas nedávnej Noci architektúry v Belehrade Česká republika sa prezentovala projektom České domy vysokoškolských učiteľov pražskej Fakulty architektúry Jána Stem- Pohľad na časť českej expozície pela, Jana Jakuba Tesařa a Ondřeja Beneša. Traja autori sa ľov – vily a rezidencie v Karlových upriamili na individuálne bývanie, Varoch a v Mariánskych Lázniach čiže na rodinné domy, vily, reziden- – ako aj v oblasti Šumavy a Sliezka, cie, rekreačné objekty a usadlosti. kde možno vysoko ohodnotiť ich Pri posudzovaní výstavby rodinných začlenenie do prírodného kontextu. domov uplatňovali regionálne hľaNa putovnej výstave, ktorú pred disko. Okrem Prahy sa zamerali na Belehradom mohol obdivovať veľ-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ký počet návštevníkov v českých kultúrnych strediskách v zahraničí, v Londýne, Moskve, Bruseli, Budapešti, Debrecíne..., je 33 jedinečných projektov, ktoré vznikli v 33 architektonických štúdiách. Tieto v kocke ponúkajú náhľad do súčasnej českej architektúry a urbanizmu. Sú ukážkou širokej škály prístupov diktovaných potrebami individuálneho bývania, vrátane veľkých a malých domov, nových projektov a renovácie, dedinských domov, domov v obývaných urbánnych strediskách a predmestiach. Pritom vybudovaných z betónu, dreva, tehál či ocele, v modernom, abstraktnom alebo tradičnom štýle. Ide o domy, ktoré sa ľahko dajú spoznať, raz subtílne, inokedy uzavreté. Ich znázornenie svedčí o nepretržitom napredovaní kvality českej architektúry od pádu komunizmu v roku 1989. Netreba zabúdať, že medzi dvoma svetovými

vojnami architektúra v Československu bola plnohodnotnou súčasťou najprogresívnejšieho architektonického diania vo svete. Po roku 1948 a s politickou špičkou diktovaným socialistickým realizmom jej niekdajšie svetové meno začalo upádať. Návštevníci Noci architektúry v Belehrade si 3. októbra mohli pozrieť aj film Priemyselné pásma 2016, znázorňujúci fenomén nových kultúrnych a umeleckých stredísk vznikajúcich na miestach niekdajších opustených priemyselných objektov. Viac svetla na tento trend vrhla i prednáška s názvom České dedičstvo priemyselných pásiem – medzi výskumom a kontroverziami. Okrem samotného pôžitku z pohľadu na krásu českých domov, budov a priestorov mnohým návštevníkom tie cudzie skúsenosti iste prišli vhod aj ako zdroj novej inšpirácie a tvorivosti. Tak v skúmaní, ako aj v hľadaní možno objaviť mnohé nové architektonické pravdy. (V budúcom čísle: Praha ako klenot) • ĽUDIA A UDALOSTI •

PETROVSKÝMI ULICAMI ZA MAŠKRTAMI (4)

Doslova božský nápoj Jasmina Pániková

na september a v tom prípade som do mrazničky dával fľaše s vodou a také zamrznuté som kládol do sudov, a to preto, aby

ačali sme chlebom, na ktorý sme si potom priložili kus klobásy, neskoršie sme si všetko osladili chutnými tortami. Teraz nám zostalo iba napiť sa niečoho dobrého. Čoho napríklad? No predsa najstaršieho kultúrneho nápoja – vína. Navštívili sme teda Ondreja Mišteca, ktorý nám povedal, že pri víne a s vínom žije od malička. „Čo to znamená, že od malička žijem „Víno je v prvej fáze,“ hovorí Ondrej. pri víne? Keď starý otec Beník so susedom robili sa fermentácia nezačala skôr ako víno – bol som pri nich. Neskoršie je potrebné. Vlani som mal zase sa starý otec rozhodol, že vyberie opačný prípad. Bolo chladné povinicu a moji rodičia zase, že si časie a víno nie a nie začať vrieť.“ vinicu zasadia. Pokračovali vo Po rýchlom kurze robenia výrobe vína, hoci nie vo veľkých vína sme sa dozvedeli, že je nemnožstvách, a ja som bol tam. vyhnutné pridať vínny kvások, Pozoroval som a učil som sa,“ za- vinobran, cukor a hlinu – benspomínal si Ondrej. Dnes víno vyrába sám, biele a ružové, skôr aj červené. O sebe skromne hovorí, že nie je veľký vinár, ale víno vyrába rád. „Môžem vám porozprávať, ako ja robím víno, lebo každý vinár má nejaký svojský spôsob,“ hovorí Ondrej, pokým sa presúvame do pivnice, kde spozorujeme tri veľké sudy. „Toto je tohtoročná produkcia, biele a ružové víno. Vlani som vyrobil 1 200 l vína, predal som tisíc litrov, a tohto roku bude okolo 800 l. Zatiaľ je v prvej fáze, je to burčiak, ktorý má vôňu, pomaly aj chuť nadobúda, ale cukor ešte nie je celkom rozložený. Moldova sa neocitla v sude, Tomuto predchádzalo lizostala na konzumáciu sovanie hrozna, aj keď ho nelisujem hneď po oberačke, keď tonit. Pravdaže, nevyhnutné je by sa malo. Podľa mňa je lepšie, vedieť pridať správne množstvo keď odstojí jeden deň. Boli také a v správnom čase. Aby sa víno roky, keď teploty boli príliš vysoké ocitlo v sklenenom pohári, po• ĽUDIA A UDALOSTI •

trebné je niekoľkokrát ho pretáčať. Okrem celkového procesu výroby v pivnici veľmi dôležitá je aj samotná oberačka. „Keď sa vinič oberá, dôležité je, aby svietilo slnko. Preto, lebo je vtedy percento cukru najvyššie. V opačnom je veľmi ťažko nájsť rovnováhu medzi kyslosťou a sladkosťou.“ Celkový proces na prvý pohľad vyzerá jednoducho, ale v praxi to určite nie je tak. Avšak, ako náš spolubesedník hovorí, kto raz vstúpi do výroby vína, ťažko z nej vystúpi. Potvrdením tohto výroku je aj on sám. Jeho vinohrad postihla choroba známa ako zlatistá žlt-

ká choroba vyskytla napr. aj v Chorvátsku, kde museli vyklčovať vinice rozlohy 12 ha. K tomu uviedol, že z jedného hektára sa môže získať až 7-tisíc litrov vína. „A keby sme to prepočítali na dináre alebo eurá, koľko by to bolo?“ spytujeme sa. „Koľko? Počítajte sami. Ak liter predáte hoci iba za 200 dinárov... Ale nejde ani o peniaze, ani o víno, ale o čas a prácu, lebo vinica nebude hneď rodiť, potrebný je čas...“ Áno, potrebný je čas, ktorý v jeho prípade určite nebude silnejší než láska k pestovaniu hrozna a výrobe vína. Raz vinár – stále vinár. A nielen hroznový vinár. Pozerajúc sa na kopu jabĺk, ani sme len nepomysleli, že sa náš spolubesedník v ten deň po prvýkrát chystal robiť jablkové víno. „Nikdy som ho nerobil, zriedka kto ho aj robí.

Čoskoro pribudnú aj nové fľaše

nica viniča, ktorú prenáša istý druh hmyzu, a ktorá je nevyliečiteľná. Ako povedal, jediný liek je vyklčovať celý vinohrad, alebo orezať vinič takmer po spodok. Napriek všetkému Ondrej už takmer tri roky kupuje hrozno a vyrába kvalitné víno. No nestráca nádej, že sa mu podarí zase oživiť vlastný vinohrad. „Ak rez viniča neprinesie výsledky, vysadím nový vinohrad. Veď nie som taký starý,“ hovorí, pokým sa prechádzame po vinici. Dozvedáme sa, že sa rovna-

Naštudoval som si literatúru, pozeral a čítal o tom na internete, prídu kamaráti a pustíme sa do toho. Či sa nám vydarí? Uvidíme,“ s úsmevom hovorí Ondrej, keď si podávame ruky na rozlúčku. S úsmevom sa lúčime aj my, keďže máme ďalší dôvod znovu navštíviť pána Mišteca. Nielen ochutnať tohtoročnú Moravu či inú odrodu, znovu si pozrieť jeho dielňu, v ktorej vyrába všelijaké predmety z dreva, ale aj koštovať nové víno v jeho ponuke – jablkové.

42 /4773/ 21. 10. 2017

Moji starí rodičia Veľa prác dostávame na túto tému a z nich vidíme, ako veľmi milujete svojich starých rodičov. Toto o nich napísali a nakreslili naši kamaráti z Kysáča, Pivnice, Petrovca a Aradáča. Danuška Berediová

Kristína Čapandová, 2. 2, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Alexander Gaško, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Dokázala som to! Moji rodičia sa vždy o mňa veľmi báli, pretože som sa veľa vecí naučila neskoršie od iných detí. Tak to bolo i s jazdením na bicykli. Učila ma celá rodina. Mama, otec, starký, starká... Nie a nie sa naučiť! Keď sa unavil jeden utekať za mnou a držať bicykel, vystriedal ho ďalší, až kým všetci nepopadali od únavy. Starký fučal ako jež, starká sa prvá unavila a mama od silnej námahy potratila papuče. Opakovalo sa to zo dňa na deň. Keď prišiel rad na otca, zaumienil si, že on to zdolá. Dvakrát – trikrát prebehol za mnou po dvore, a potom celý spotený zostal stáť pri bráne. Keďže nemal kto na mňa dozerať, zaumienila som si, že to zdolám sama. Prvýkrát sa mi to nepodarilo. Neudržala som si rovnováhu. Potom som si povedala sama sebe, že to môžem. Posunula som sa rýchlo, položila som nohy na pedále a otáčala ich najrýchlejšie ako som mohla. Predstavte si, že som to dokázala! Od radosti som vykríkla. Otec sa zľakol, že som spadla. No, keď videl, že sama jazdím na bicykli, šťastný ihneď volal mamu. Odvtedy som sa naučila robiť veľa vecí, niečo sama a niečo s pomocou iných. Pre mňa je však milšie to, čo som sa sama naučila.

Môj starý otec Môj dedko má 72 rokov. Má biele vlasy a je strednej výšky. Je zubár. Často pozerá televíziu. Je dobrý. Stále mi pomôže s niečím. Rada s ním jazdím na mopede. Keď má času, baví sa so mnou. Preto ho mám veľmi rada. Anna Elena Zvarová, 3. 2, ZŠ Bratstvo, Aradáč

www.hl.rs

Moja stará mama má 62 rokov. Je blondína. Oči má ako voda. Keď sa do nich pozriem, vidím v nich lásku. Rada si oblieka hnedé a biele šaty. Volá sa Mária. Občas je chorá, ale zdravie jej slúži. Bývame v tom istom dome. Je veľmi usilovná. Pracuje každý deň. Okopáva zemiaky, petržlen, mrkvu... Často varieva rezne a polievku z vrecka. Mám ju veľmi rád, lebo sa so mnou hrá. Vždy ma počúva, ale aj ja ju. Rozumieme si. Má času pre mňa. Ja jej lásku preukazujem tak, že jej pomáham. Ona má z toho radosť. A aj ja som šťastný, keď vidím, že sa ona teší. Boris Janiš, 3. 1, ZŠ Bratstvo, Aradáč

Milan Joković, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Dajana-Jana Brnová, 8. c, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Moja stará mama

Informačno-politický týždenník

Teodóra Hložanová, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVI 21. októbra 2017 Číslo

20 /1950

Z PRODUKČNEJ BURZY

Zdražela kukurica

AKTUÁLNE

Predĺžený termín na podanie žiadostí o úvery

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade sa v dňoch od 9. 10. do 13. 10. 2017 najviac obchodovalo s kukuricou, ktorej cena bola pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom vyššia. Tovarový obrat bol oproti predchádzajúcemu týždňu vyšší až o 97,18 % a finančný o 59,78 %. Cena kukurice sa pohybovala od 17,50 do 18,30 din./kg bez DPH. Jej priemerná cena bola 19,88 din./kg s DPH, čo je o 5,07 % viac ako v predchádzajúcom týždni. Podľa odborníkov rast ceny kukurice Ľubica Sýkorová bude vplývať na zvyšovanie cien aj ostatných obilnín. Kým v minulosti boli úvery pre poľnohospodárov ťažko dostupné, v súčasnosti už V uvedenom období sa cena pšenice viaceré banky prehodnotili svoj prístup a vytvorili úverové produkty určené špeciálne výrazne nezmenila. Predávala sa od na agrosektor. Okrem toho aj štát pomáha formou subvencovania úrokovej sadzby. 18 do 18,30 din./kg bez DPH. Jej priemerná cena bola 18,14 din./kg (19,95 din./kg s DPH), čo je pri porovnaní d júla tohto roku sú do päť rokov. Sú schválené a podporu za predpokladu, s predchádzajúcim týždňom o 0,64 pre poľnohospodárov vyplácané v dinároch – bez že celková výška úveru je do % viac. k dispozícii úvery s do- menovej doložky a predsta- 6 000 000 dinárov. Právnická Postupne rastie aj cena sóje. tovanou úrokovou sadzbou, vujú jeden z najvýhodnejších osoba môže uplatniť právo na Predávala sa po 50,50 din./kg ktoré sa poskytujú na obdobie úverov na trhu. Pevná úroková úverovú podporu za predpo(55,55 din./kg s DPH), čo je jedného až troch rokov s úro- sadzba je 3 % ročne; alebo 1 kladu, že celková výška úveru o jedno percento viac ako v kom 1 a 3 %. Pôvodný termín na % pre fyzickú osobu s trvalým je do 18 000 000 dinárov. predchádzajúcom týždni. podanie žiadostí bol 1. 11. 2017. pobytom, ktorá sa nachádza Právo na úverovú podporu V uvedenom období sa Nariadením o zmenách a do- na území so sťaženými pra- na rozvoj rastlinnej výroby, obchodovalo aj s kŕmplneniach Pravidiel o podmien- covnými podmienkami na ovocinárstva, vinohradníctva, nym jačmeňom, ktokach a spôsobe uplatňovania poľnohospodársku výrobu; zeleninárstva a kvetinárstva rý sa predával po práva na úverovú podporu bol alebo, ktorá dosiahla maximál- sa realizuje, ak sa schválená 17,80 din./kg (19,58 predĺžený termín odovzdania ne 40 rokov života v bežnom výška úveru použije na zaobs DPH). ○ žiadostí o poskytnutie úverovej roku; alebo je žena. Úvery so staranie: obstaranie podpory poľnohospodárom splatnosťou do troch rokov osiva a sadivového mate- nových stroa podnikateľom. Žiadosť sa sa splácajú v mesačných, riálu pre rastlinnú výrobu, jov a zariadení predkladá banke, ktorá uza- štvrťročných, šesťmesačných a ovocinárstvo, vinohradníctvo, na výrobu obilnín, tvorila zmluvu s Ministerstvom ročných splátkach a pôžičky so zeleninársku výrobu a pesto- priemyselných plodín, poľnohospodárstva, lesného splátkovým termínom od troch vanie kvetín, všetkých druhov liečivých, aromatických a vodného hospodárstva do do piatich rokov sa splácajú v hnojív, všetkých druhov prí- a koreninových rastlín a šesťmesačných intervaloch. pravkov na ochranu rastlín. 1. decembra 2017. to pre traktory, kabíny trakPokiaľ ide o poľnohospodár- torov, strojové zariadenia Fyzická osoba – nositeľ koTieto úvery sa schvaľujú na obdobie od jedného do troch merčného rodinného gaz- ske stroje a zariadenia, pomoc na základnú a predsejbovú rokov s dobou odkladu do dovstva a podnikateľ môže sa realizuje, ak sa schválená prípravu pôdy, sejačky, stroje jedného roka alebo od troch uplatniť právo na úverovú výška úveru použije na za- na ochranu rastlín. ○

Z obsahu Hľadanie tých pravých odpovedí Str. 3

Exotické rastliny v zimných mesiacoch Str. 6

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VÝŽIVA RASTLÍN

Nielen človek potrebuje draslík Ľubica Sýkorová Pre každého z nás je draslík potrebný na mnohé biochemické procesy. Nízka hladina draslíka v ľudskom tele môže vážne negatívne ovplyvniť mnohé telesné funkcie a naše celkové zdravie. Je to nevyhnutný minerál na správne fungovanie celého tela, ktorý je rovnako dôležitý ako horčík, pričom sa na neho často zabúda. Jeho nedostatok poškodzuje nervovú činnosť a srdce. Až 98 % draslíka sa nachádza priamo v bunkách. Preto aj malá zmena môže mať vážne následky na nervy, svaly a srdce.

odobne je tomu tak aj pri rastlinách. Jeho nedostatok sa na nich ihneď prejaví v rôznych formách. Draslík (K) je po dusíku a fosfore tretí najčastejšie chýbajúci prvok. Práve preto sú všetky priemyselné hnojivá špecifikované pomerom týchto troch základných prvkov (NPK). Všeobecne sú rastliny pri nedostatku draslíka citlivejšie na nedostatok vody a vysoké teploty. Na starších listoch môže dochádzať k nekrózam. Prvým príznakom nedostatku draslíka vo výžive rastlín je najčastejšie tmavozelené sfarbenie listov s modrým odtieňom. Príčinou je nadbytočné nahromadenie dusíka. Najčastejšie to môžeme vidieť pri zemiakoch, viniči, jabloni, slivke, čerešni a višni. Naopak fazuľa a hrach majú svetlozelené listy pre nedostatok dusíka – pre nižšiu aktivitu hrčkotvorných baktérií. Žltnutie listov pre hromadenie amoniakálneho dusíka pozorujeme na rajčiakoch, ríbezliach, slnečnici a broskyniach. Sústavný nedostatok draslíka pokračuje odumieraním pletív

na vrchole listov a po ich okrajoch. Nastáva okrajová nekróza, hnednutie a vysychanie celých listov (najmä pri zemiakoch,

viniči, jabloni, slivke, čerešni a višni). Listy vädnú a ovísajú aj pri dostatku vody. Rastliny sú menej odolné proti hubovým chorobám a napr. trvalky rýchlejšie vymŕzajú. Kapusta a šalát majú nekvalitné, kypré hlávky. Pri kôstkovinách a škrupovinách sa výrazne znižujú úrody. Podobne tomu je aj pri viniči, ktorý na deficit výživy draslíkom reaguje výrazným poklesom úrody hrozna. Okrem spomenutých rastlín draslomilné sú aj zemiaky, karfiol, špenát, rebarbora, kel, zeler,

paprika, mrkva, cvikla, rajčiak, petúnia či gladiola. Draslík nie je stavebnou živinou rastlín. Jeho úloha spočíva v regulácii vodného režimu, tvorbe sacharidov, aktivácii enzýmov, stimulácii rastových prejavov a v delení buniek. Draslík je prítomný v procese metabolizmu a pri formovaní bunkových membrán. Bunka s pevne napnutou membránou potláča útok rôznych zárodkov chorôb. Draslík pozitívne ovplyvňuje hustotu bunkových štiav tvorbou cukrov a syntézou škrobu. Pri vyššom obsahu cukrov sú rastliny odolnejšie proti stresovým faktorom – chladu či teplu. Dusík ovplyvňuje zvyšovanie úrod, draslík ich skvalitňuje. KEĎ RASTLINÁM CHÝBA DRASLÍK Nedostatok draslíka sa pri starších rastlinách prejavuje chlorόzou, čiže žltnutím listov a ich následným odumieraním. Spočiatku je typický pomalší rast, až úplné zastavenie rastu. Rastliny vädnú. Nedostatok draslíka sa spozoruje podľa žilkovania listov, ktoré síce majú zdravú

zelenú farbu, ale od okrajov začínajú žltnúť. Rastliny majú aj podstatne tenšie stopky, menšie a tenšie listy. Kapustoviny reagujú na nedostatok draslíka inak. Listy dostávajú fialovo-hnedé sfarbenie, ktoré sa neskôr mení na nekrόzne fľaky. Hlávky bývajú riedke, mäkké a rozpadávajú sa. Ochorenie však začína zo stredu listov. Nedostatok draslíka v uhorkách, tekvici a melόnoch sa prejavuje spomalením rastu, bočné výhonky sú slabé, listy sa skrúcajú smerom hore, melόny zvyknú praskať. Na šaláte bývajú spodné listy veľmi malé, objavujú sa zdureniny. Chlorόza sa začína na srdiečku. Najviditeľnejší je nedostatok draslíka na paprike. Zaostáva v raste a listy má až tmavozelenej farby. Najstaršie spodné listy začnú od okrajov žltnúť, hoci je ostatné listové pletivo ešte na prvý pohľad intenzívnej zelenej farby. Neskôr listy odpadnú, rastlina je holá. Plody sú tenkostenné, bledé a pokrčené. Na koreňovej zelenine začnú pri nedostatku draslíka žltnúť okraje listov, ktoré neskôr rastliny zhodia. Zelenina je zle skladovateľná, hnije. Na cvikle sa uprostred listov začnú objavovať hnedofialové fľaky, listy neskôr vysýchajú. Hrach slabšie rastie, struky sú tenšie a hrášky málo sladké. Na fazuli sú podobné príznaky ako na paprike, struky sú veľmi vláknité. Reďkovka má okrem zvädnutých listov zvädnuté aj buľvičky. Absolútny nedostatok draslíka je okrem veľmi chudobných pôd zriedkavý. Maštaľný hnoj obsahuje dostatok draslíka na 2 až 3 roky. NADBYTOK DRASLÍKA Rastliny prehnojené draslíkom majú listy tmavozelené až sivozelené. Často zhadzujú listy, kvety a aj plody. Prehnojenie draslíkom zapríčiňuje zasolenie pôdy. Nadbytok draslíka v pôde signalizuje glejotok broskýň, kamienkovitosť hrušiek, vrcholová hniloba plodov rajčiaka a horká pehovitosť jabĺk, čo môžeme zmierniť zapracovaním kvapalných alebo pevných vápenatých hnojív. Pri veľkom nadbytku draslíka sa znižuje príjem vápnika, horčíka a bóru. ○

42 /4773/ 21. 10. 2017

Z V. PANELU ŠIESTEHO DUNAJSKÉHO PODNIKATEĽSKÉHO FÓRA: AKTUÁLNE PROBLÉMY DEDINY A POĽNOHOSPODÁRSTVA SRBSKA A MOŽNOSTI ICH PREKONANIA

Hľadanie tých pravých odpovedí

Oto Filip

rozvoja. Predseda Programovej rady Dunajského podnikateľského fóra prof. Dr. Radovan Pejanović nezabudol pripomenúť, že sú v Dunajskej stratégii oblasti zmieňujúce sa o nevyhnutnosti rozvoja poľnohospodárstva. Člen Výboru pre dedinu Srbskej akadémie vied a umení (SANU) prof. Dr. Zoran Keserović prezentoval stručný prierez situácie a pomerov, v akých tunajšie pôdo-

edným z konferenčných podujatí, na ktorom si na svoje prišli záujemcovia o súčasnú poľnohospodársku tematiku a problematiku, bol nedávny piatkový panel, venovaný aktuálnym problémom dediny a poľnohospodárstva. Usporiadal ho Dnevnik – Poljoprivrednik za podpory Hospodárskej komory Srbska a Hospodárskej komory Vojvodiny so zjavnou ambíciou pokúsiť sa poskytnúť relevantné odpovede na viaceré ťažkosti, ktorým je tunajšie pôdohospodárstvo vystavené. Práve preto v zasadačke Hospodárskej komory Vojvodiny v Novom O návrhu opatrení hovoril Sade zoskupil de- prof. Dr. Zoran Keserović siatky renomovaných agrárnych činiteľov a odbor- hospodárstvo pôsobí. Následne níkov, ktorí upriamili pozornosť navrhol aj niektoré opatrenia, výna dva tematické celky. Prvým bol chodiská a odporúčania, ktoré sa význam združovania z aspektu vzťahujú na možné zdolanie ťažrozvoja družstevníctva a vidieckeho rozvoja v Srbsku, druhým zase vplyv klimatických zmien na poľnohospodárstvo. Panel bol zaujímavý aj tým, že na ňom bolo prítomné široké spektrum účastníkov: experti, predstavitelia družstevného úseku, lo- Popredné predstaviteľky Dnevnik kálno-ekonomických – Poljoprivrednika: riaditeľka spoločenstiev, ve- Dr. Gordana Radovićová a šéfredaktorka deckých inštitútov Poljoprivrednika Julkica Crnobaracová a inštitúcií, poľnohospodárskych podnikov a poradenských služieb, regionálnych hospodárskych komôr, stredných poľnohospodárskych škôl... Predseda Hospodárskej komory Vojvodiny Boško Vučurević podotkol v úvodnom prejave, že sú dvere tejto inštitúcie vždy otvorené, či už ide o riešenie problémov podnikateľov a agrohospodárov, alebo o presadenie nových ideí, ktoré sa môžu stať hybnou silou Časť účastníkov

kostí, ktoré ho trápia. Uviedol, patrí k regiónom s najdlhšou traže je dedín, zvlášť v horských díciou a dejinami družstevníctva oblastiach, stále menej, že je vo svete, že sa vlani konali oslavy v každej štvrtej dedine v Srbsku 170. výročia vzniku prvého družstva (v 1 200) len okolo sto obyvateľov, vo Vojvodine – v Báčskom Petčo vážne znepokojuje. rovci, že v Druž– S cieľom znemožstevnom zväze niť odchod obyvateľov Vojvodiny dnes z menších prostredí aktívne pôsobí vypracovali sme presokolo štyristo poľný návrh opatrení na nohospodárskych rozličné oblasti, ako družstiev, že je napríklad agviac než 100 000 rárna politika. ľudí priamo zaV tomto kontexte pojených do družsa zasadzujeme stevného systému o preferovaorganizovania sa, nie pracovne Prof. Dr. Radovan a to ako družintenzívnych Pejanović stevníci, kookultúr, ako zeleninárstvo, peranti alebo zamestnanci, že ovocinárstvo, vinohradníc- z takmer 150-tisíc registrovaných tvo, pestovanie liečivých poľnohospodárskych gazdovstiev rastlín, výroba sadeníc. Ide v pokrajine asi tretina nepodniká o odvetvia zamestnávajúce a nefunguje prostredníctvom dosť pracovnej sily a umožňujúce slušný zisk, – podotkol Dr. Keserović. Uviedol, že mladým poľnohospodárom treba vytvoriť podmienky na zaoberanie sa poľnohospodárskou výrobou, vyzdvihujúc, že sa nedokážu udržať na trhu bez združovania. O tom, kde združovanie a družstevníctvo je a o jeho Pohľad na prvé novinárske rady funkcii v rozvoji poľnohospodárstva a dediny hovoril družstiev, čo znamená, že je predseda Družstevného zväzu potenciál na ďalšie družstevné Srbska Nikola Mihailović, kým sa organizovanie. tajomníčka Družstevného zväzu V segmente snemovania, vzťaVojvodiny Mr. Jelena Nestorovo- hujúcom sa na klimatické zmeny, vá-Bizonjová upriamila na stav akcent bol na rozbore ich priamea možnosti rozvoja poľnohos- ho vplyvu na pôdohospodárstvo, podárskeho družstevníctva vo na vzniku akčného plánu adaptáVojvodine. Podotkla, že Vojvodina cie na ne, na možnosti prekonávania problémov spôsobených suchom napríklad prispôsobením technológií výroby rôznych plodín a produktov súčasným klimatickým podmienkam. Nielen konštatácie stavu, ale i vznik viac osožných odporúčaní a návrhov svedčia, že sú panely uvedeného druhu vítané. A potrebné ako svojrázne zrkadlo pomerov v poľnohospodárstve a smernica trasy, ktorou by sa do ďalších dní malo úspešne hýbať. ○

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Agrotechnické spôsoby ochrany rastlín (4) Ing. Ján Tancik, PhD. ZAVLAŽOVANIE CUKROVÁ REPA Zavlažovanie nepriaznivo vplýva na rozmnožovanie a intenzitu škodlivosti týchto škodcov: skočka repová (Chetocnema tibialis), ryhovec repový (Bothynoderes punctivertis), dlhánik kukuričný, psota repová (Scrobipalpa ocellatella), siatice, repná koreňová voška (Pemphigus fuscicornis) a iné. Populačná hustota skočky repovej sa na zavlažovaných porastoch znižuje aj do 10-krát v porovnaní s porastmi nezavlažovanými. V podmienkach suchej jari zavlažovaním urýchľujeme rast rastlín, a tým rastliny rýchlejšie prekonávajú kritické obdobia voči imágam ryhovca repového. Zavlažovanie cukrovej repy v letných mesiacoch zapríčiňuje veľkú redukciu lariev ryhovca repového. Podobne je to aj s ďalším xerofilným druhom, psotou repovou. Aj pri veľkom napadnutí porastu sa týmto škodcom zavlažovaním dajú výrazne znížiť škody v porovnaní s nezavlažovaným porastom.

Zavlažovanie cukrovej repy počas suchých letných mesiacov predstavuje najúčinnejšie opatrenie proti repnej koreňovej voške. Bez zavlažovania počas suchých rokov môže byť zničených 50 – 70 % rastlín a v zavlažovaných porastoch pri rovnakom napadnutí zničených je len 1 – 5 % rastlín. Zavlažovanie vplýva priaznivo aj na hygrofilné druhy, ako polyfágy, mora kapustová a kvetárka repová (Pegomyia hyoscyami). V zavlažovaných porastoch počet húseníc mory kapustovej sa zvýši o 160 – 300 % v porovnaní s nezavlažovaným. LUCERNA V zavlažovaných porastoch je výrazne znížená škodlivosť druhov, ktoré poškodzujú korene lucerny, a to: nosánik ligurčekový (Otiorrhynchus ligustici), listárik ďatelinový (Sitona hispidulus), larvy kováčikov, drôtovce, larvy chrústov, pandravy a rôzne hlodavce. Väčšina napadnutých koreňov neodumiera, ale vytvára bočné korene, a tak si rastlina nahrádza poškodené časti koreňa. Zavlažovanie lucerny dopomáha zvýšeniu populač-

nej hustoty týchto škodcov: listárika lucernového (Sitona striatellus) a ďatelinového, nosánika ligurčekového, tvrdoňa lucernového (Hypera postica), lienočky lucernovej (Subcoccinella vigintiquatruorpunctata), plodomora lucernového (Contarinia medicaginis), vošky lucernovej (Aphis craccivora), vošky hrachovej (Acyrthosiphon pisi) a hygrofilných môr. V zavlažovanej lucerne bolo zaznamenaných 10-krát viac jedincov vošky lucernovej v porovnaní s nezavlažovanou časťou. Na zavlažovaných porastoch v ohniskách bolo zaznamenaných až 100 lariev listárika lucernového, kým na nezavlažovanej variante len nepatrný počet. Až 81 % pukov bolo napadnutých plodomorom lucernovým na zavlažovanej variante, kým na nezavlažovanej bolo o polovicu menej (41 %). SÓJA Roztoč chmeľový (Tetranychus urticae) sa masovo rozmnožuje počas suchých a teplých liet, keď pre dlhotrvajúce sucho sója potrebuje závlahu. Zavlažovanie predstavuje najvýznamnej-

šie opatrenie proti tomuto škodcovi a najmä zavlažovanie postrekom (zadažďovanie). Týmto spôsobom sa kolónie roztočov masovo spierajú z listov a mnohé z nich hynú. Zavlažované porasty sóje sú bujnejšie, hustejšie, s vlhkou mikroklímou, a to láka hygrofilné druhy − moru kapustovú a moru gama do porastov naklásť vajíčka. Preto sú takéto porasty najviac poškodené húsenicami týchto môr. Populačná hustota lariev kováčikov je oveľa väčšia po zavlažovanej sóji ako po nezavlažovanej. TABAK Časté zavlažovanie priesad tabaku vyhovuje medvedíkovi obyčajnému (Gryllotalpa grylotallpa), kým na strapku tabakovú (Thrips tabaci) má nepriaznivý vplyv. Zavlažovanie porastov tabaku vyhovuje rozmnožovaniu. Tým aj dopomáha zvýšenej škodlivosti medvedíka obyčajného, drôtovcov, hygrofylných môr a háďatka koreňového (Meloidogyne sp.), kým negatívne ovplyvňuje rozmnožovanie dlhánika kukuričného, pandráv, siatice oziminovej, strapky tabakovej a iných škodcov.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU treba zrezať asi o polovicu dĺžky. Citrus (Citrus) je najnáročnejší na prezimovanie, pretože vyžaduje teplotu od 8 do 10 °C a dostatok svetla. Ak tieto podmienky nezabezpečíme, neprinesie v ďalšej sezóne plody, pretože kvietky počas kvitnutia odpadnú. Na jeseň, pred príchodom prvých mrazov sa musia tie citĽubica Sýkorová rusy, ktoré boli vonku, preniesť Mnohí z nás sú hrdí majitelia rôznych exotických rastlín, ktoré nám spríjemňujú pobyt v letných dnu. Väčšina citrusov potrebuje mesiacoch v našich záhradách. No väčšina z nich neznáša nízke teploty, mrazy a nepriaznivé miesto, kde nie sú teploty pod zimné počasie. Preto ich musíme preniesť dovnútra, no aj naďalej potrebujú starostlivosť nula stupňov. Pretože aj v zime majú listy, potrebujú dostatok a špecifické podmienky, ktoré zabezpečia príjemné prežitie a odpočinok do jari. svetla. Podľa odrody potrebujú citrusy od 0 °C do 18 °C, svetlé až veľmi svetlé miesto. Ak sú k v jeseni kvety neskoro výsadby by mohli vymrznúť. v zime v teplej izbe, zhadzuodložíme na prezimova- Fosfor podporuje tvorbu jú listy, čo ovplyvňuje aj nízka nie, môžu ich poškodiť kvetov, draslík má vplyv na intenzita svetla. V zásade platí prvé prízemné mrazíky. Keď vyzrievanie pletív a tým dob− čím chladnejšie, tým tmavšie ich po odložení zabudneme ré prezimovanie. V jarnom môže byť miesto na prezimopolievať, môžu vyschnúť. Ke- období môžeme používať vanie. Ak sú rastliny vo vlhkej ďže väčšina rastlín pochádza dusík a fosfor. Koncom leta miestnosti, musí sa pravidelne z tropických oblastí, potrebuje a v jeseni uprednostňujeme vetrať. Polieva sa každých 4 − 6 v období rastu dostatok vlahy. draselné hnojivá, ktoré podtýždňov, výživa sa nepridáva. U V zimnom období prísun vlahy poria vyzretie pletív a dobré exemplárov bez listov sa subminimalizujeme, aby rastliny prezimovanie. Hnojiť však strát udržiava suchší a na jar sa prešli obdobím vegetačného treba najneskôr do konca rastlina zostrihá. Všetky citrusy pokoja, nezačali zavčasu pučať, júla. Neskoršia aplikácia by sú citlivé na prievan. dobre prezimovali a počas ce- mohla spôsobiť zlé vyzretie Olovník (Plumbago) je chalého nasledujúceho roka nás pletív a následné namrznutie rakteristický žiarivo belasými tešili krásnymi kvetmi či listami. v zime. kvetmi, ktoré ho zdobia od júla Častou chybou, ktorú robíme až do prvých mrazov. Vyžaduje aj počas pestovateľskej sezó- PREZIMOVANIE slnečné stanovisko a bohatú ny, je nesprávne prihnojovanie. NIEKTORÝCH DRUHOV zálievku. Prezimuje na svetlom Rastliny v nádobách potrebujú EXOTICKÝCH RASTLÍN Olovník má krásne mieste s teplotou od 5 do10 °C a Sú rastliny, ktoré belasomodré kvety miernou zálievkou. Pred zimou v zime vyžadujú absolútny odpočinok v po- ležitý dostatok vlahy, bez ktorej ho skrátime na polovicu. Enciánový stromček (Soladobe minimálnej zálievky rýchlo vädne. Aj keď sa po zaa nižších teplôt. Takto liatí opätovne spamätá, reaguje num rantonnetii) je atraktívny pre svoje modré prezimuje napr. olean- opadaním listov. kvety so žltým der (Nerium oleander), Počas vegetácie okom, ktoré enciánový stromček potrebuje pravikvitnú až do pr(Solanum rantonnetii delné prihnojových mrazov, a resp. Lycianthes ranton- vanie. Na konci dlhými prevísanetii), olovník (Plumba- sezóny podsljúcimi konárikgoauriculata), citrusy, nečník z balkómi. Na zimu ho durman (Datura),… Po- na presťahujeme umiestnime do stačuje im teplota okolo do miestnosti, chladnej, svetkde sa teplota 5 − 10 °C . lej miestnosti, Podslnečník (Abutilon) pohybuje okos teplotami od 5 je vždyzelený ker s drev- lo 12 až 15 °C. do 10 °C. Korenatými stonkami, má V zime ho poňový bal nesmie svetlozelené asi desať- lievame menej vyschnúť. Pred centimetrové listy, ktoré často, no subprezimovaním tvarom pripomínajú javo- strát nesmie úplPodslnečník má kvety korunu treba v tvare lampiónov rové listy. Podľa nich ho ne vyschnúť. Aj zrezať na trečasto nazývajú izbový ale- v zimných mesiatinu pôvodnej v čase vegetácie dostatok živín, bo domáci javor. V našich pod- coch potrebuje veľkosti. preto ich musíme pravidelne mienkach bohato kvitne od jari svetlé stanovište. Enciánový stromček Pri dodržaní prihnojovať. Dbáme na vyvážený do jesene, ale v subtropickom Ak by prezimoval pomer živín. Dusík je potrebný pásme, odkiaľ pochádza, kvitne v málo osvetlenom a chlad- základných zásad prezimovania pre rast, nesmieme ho však po celý rok. Kvety majú tvar nejšom prostredí, zhodí listy exotických rastlín sa môžeme predávkovať, pretože rastliny lampióna a sú bielej, červenej, aj puky a končeky výhonkov každý rok tešiť z krásnych kvetov sú potom málo odolné proti žltej alebo oranžovej farby. Pri zhnednú. Aby mal bohatú ko- a mať radosť z ich bohatého a  nepriaznivému počasiu a trvalé pestovaní podslnečníka je dô- runu, na konci zimy výhonky dlhého kvitnutia.

OKRASNÁ ZÁHRADA

Exotické rastliny v zimných mesiacoch

42 /4773/ 21. 10. 2017

21. – 27 . 10. 2017

POČASIE

ZBER ÚRODY A SKLADOVANIE Zber úrody a skladovanie je ďalším agrotechnickým opatrením, ktorým sa dá na základe poznania bionómie škodcov proti nim bojovať. V podstate ide o využitie zberu úrody s cieľom prerušiť vývojový cyklus určitého škodcu, alebo skrátiť obdobie škodlivosti. Zber rôznych plodín je najlepšie vykonať čím skôr po dozretí. Meškanie v zbere alebo dlhotrvajúci zber vplýva na zvýšenie strát na úrode a na rozmnožovanie mnohých oligofágnych a polyfágnych škodcov. Najlepším príkladom na toto opatrenie sú niektorí škodcovia lucerny a ďateliny. Kosbou ďateliny na začiatku kvitnutia sa zabezpečuje účinná ochrana semenných porastov proti nosániku obyčajnému, lebo jeho larvy žijú v hlávkach ďateliny. Podobný je prípad v ochrane týchto plodín proti ešte dvom škodcom: plodomorovi a byľomorovi lucernovému. Larvy týchto škodcov sa vyvíjajú v hálkach a v čase, keď sú hálky viditeľné. Ešte pred kvitnutím treba pokosiť porast, a tým sa preruší vývoj lariev. Kvalitný, bezstratový zber je tiež dobrým preventívnym opatrením, ktoré obmedzuje rozmnožovanie mnohých škodcov. Napríklad bezstratový zber hrachu vplýva na zníženie populácie najvýznamnejšieho škodcu hrachu – zrniarky hrachovej v budúcom roku. Odstránenie pozberových zvyškov je tiež v mnohých prípadoch dôležitým opatrením, lebo na týchto zvyškoch sa živia niektorí škodcovia a tiež tu aj prezimujú. Po zbere úrody môže molička kapustová prežívať či prezimovať na rastlinných zvyškoch. Odstraňovanie rastlinných zvyškov je preto veľmi vhodným opatrením.

Spôsob skladovania poľnohospodárskych produktov je nesmierne dôležitý na zachovanie úrody aj z hľadiska škodlivých činiteľov. Každá úroda má iné nároky na skladovanie. Nedodržiavanie týchto požiadaviek vedie k významným stratám. Prvoradý význam má zdravotný stav produktov, teplota a vlhkosť. Napríklad dodržiavaním noriem vlhkosti a teploty obilia aj vzduchu môžeme ochrániť uskladnené obilie od niektorých skladových škodcov, napríklad roztočov. OBILNINY Meškanie v žatve a dlhotrvajúca žatva vplýva na zvýšenie strát od nasledujúcich škodcov: hrbáča obilného, kohútikov, kvetárok, bodrušky obilnej, háďatiek a hrabošov. To znamená, že žatvu treba vykonať na čas a v krátkom období s čím menšími stratami. Významným agrotechnickým opatrením v ochrane obilnín proti hrbáčovi obilnému je načas a kvalitne vykonaná žatva, bez strát, a zabezpečenie odvozu slamy hneď po žatve a následne načas vykonaná podmietka. KUKURICA Načas vykonaný zber znižuje straty na úrode od polyfágnych škodcov, najmä rôznych druhov vtákov, hlodavcov, jeleňov, diviakov a iných. Zber treba vykonať, keď sa skončila tvorba úrody. Skoré a stredne skoré hybridy je dôležité zberať v optimálnych termínoch, lebo meškaním môže dôjsť k poliehaniu rastlín, a tak aj k zvýšeným stratám zapríčineným hlodavcami. Ničenie kukuričia je jedno z najstarších opatrení regulácie populačnej hustoty vijačky kukuričnej. V dnešnej dobe sa uskutočňuje kvalitným drvením a následným zaorávaním.

Orbu treba vykonať tak, aby na povrchu pôdy zostalo čím menej kukuričných zvyškov. Táto metóda má význam len vtedy, keď sa všetci pestovatelia v blízkom okruhu držia tohto pravidla. Vijačka kukuričná dobre lieta a vyhľadáva kukuričné porasty aj v niekoľko kilometrovej vzdialenosti. Šúľky kukurice uskladňujeme do košov, ktoré sú úzke, aby sa na vetre kukurica rýchlo vysušila, a tak sa obmedzil výskyt a šírenie plesní. Zo škodcov v košoch sa môže objaviť psota obilná (srb. žitni moljac, Sitotroga cerealella), ale až po apríli. Zabrániť napadnutiu týmto škodcom sa dá veľmi jednoducho – prekrývaním koša hustou sieťou, cez ktorú motýle nemôžu prejsť. CUKROVÁ REPA Porasty, ktoré mali poškodené listy húsenicami druhej generácie mory kapustovej a psoty repovej alebo korene hlodavcami a repnou koreňovou voškou treba zberať čím skôr, aby straty boli menšie. Preto treba so zberom začať na poliach, kde je najväčšie napadnutie. Skorý zber cukrovej repy napadnutou repnou koreňovou voškou predstavuje jeden z najúčinnejších spôsobov zníženia strát na úrode. Ak po zbere zostane veľký počet buliev, vyhovuje to rozmnožovaniu škodcov, ako: atomária repová, voška maková, ryhovec repový, repná koreňová voška. Na týchto zvyškoch škodcovia úspešne prezimujú a na jar sa znovu živia na nich. Kvalitný zber bez zvyškov buliev predstavuje dôležité opatrenie v regulácii týchto škodcov. Aj v ochrane proti ryhovcovi repovému je dôležité vykonať zber cukrovej repy kvalitne. Rastliny vyrastené z buliev cukrovej repy na starých repniskách treba ničiť, čím zabra-

ňujeme nekontrolovanému rozmnožovaniu škodcu. AGROTECHNICKÉ SPÔSOBY OCHRANY V OVOCINÁRSTVE Využitie agrotechnických spôsobov ochrany rastlín v ovocinárstve má svoje špecifiká, ktoré vychádzajú z charakteru tejto rastlinnej produkcie. Sú to viacročné porasty a pri takýchto porastoch mnohé spomínané agrotechnické opatrenia sa nedajú využiť. Z agrotechnických spôsobov ochrany v ovocinárstve sa využívajú: výber stanovišťa, výber odrody, kultivačné práce, hnojenie, ničenie burín, termín a spôsob zberu úrody. VÝBER STANOVIŠŤA Pri zakladaní sadov správnym výberom stanovišťa sa dá priamo alebo nepriamo vyhnúť výskytu niektorých škodcov, a tým aj škodám. Sady treba zakladať na takých stanovištiach, ak je to možné, kde sa významní škodcovia vyskytujú v menšej miere. Napríklad: zakladaním čerešňových a višňových sadov nad 350 m nadmorskej výšky sa úplne vyhneme napadnutiu plodov vrtivkou čerešňovou, veľmi významným škodcom, ktorý spôsobuje tzv. červivosť čerešní. Rôzni sekundárni škodcovia napádajú poškodené a zoslabnuté stromy. Pri zakladaní sadov sliviek treba dbať a nezakladať ich v mrazivých kotlinách, kde často mrazy poškodzujú mladé stromy a tie sú potom citlivé na výskyt rôznych sekundárnych škodcov, ako puklica slivková, podkôrniky, drvenáriky a iné. Pri zakladaní slivkových sadov sa treba vyhýbať suchým a teplým stanovištiam, lebo je to vhodné prostredie na vývoj piliarky slivkovej. ○ (Pokračovanie nabudúce) Foto: Ľ. S.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

10˚ | 24˚

12˚ | 23˚

9˚| 16˚

7˚ | 19˚

10˚ | 19˚

9˚ | 20˚

42 /4773/ 21. 10. 2017

RODINA

ZDRAVIE A MY

Ako sa zbaviť pľuzgierov a otlakov? (3.) Čo ešte zaberá na zádery? Kúpele rúk – do 0,5 l teplej vody pridajte 4 lyžičky oleja do kúpeľa a v roztoku si pár minút máčajte ruky. Potom si urobte manikúru a nakoniec naneste výživný krém. Ako si urobiť pedikúru doma? – Jednoduchú pedikúru určite zvládnete aj sama medzi návštevami pedikéra. Doma je vhodné ošetrovať si chodidlá nasucho. Na trhu sú dostupné prístroje, s ktorými to ide naozaj ľahko. Aké problémy si môžeme spôsobiť nesprávnou starostlivosťou či jej zanedbaním?

– Najčastejšie sa stretávame so zarastenými nechtami, ktoré spôsobilo nesprávne strihanie. Rovnako s prasklinami na chodidlách či s veľmi zhrubnutou kožou. Práve tento problém vzniká často z nesprávneho ošetrovania pokožky chodidiel, hlavne namokro, keď je pokožka vlhká a mäkká. Žiletkou, britvou či hrubou pemzou (srb. kamen za pete) si odstránite veľké množstvo kože. V domnienke, ako dobre ste si ošetrili chodidlá, si neuvedomujete, že ste si skôr poškodili a sama si spôsobili ryhy, ktoré môžu viesť až k prasklinám. Opakovaným nadmerným od-

stránením kože vyvoláte práve jej rýchlejšiu tvorbu. Tipy z prírody: Banánová šupka na kurie oko – kúsok z banánovej šupky priložte na noc na kurie oko. Prelepte leukoplastom alebo previažte obväzom. Kúpeľ nôh z pŕhľavy – čerstvé stonky a listy pŕhľavy namočte na 12 hodín do 5 litrov vlažnej vody. Potom studený výluh zohrejte a byliny nechajte v ňom. Vo výluhu si máčajte nohy vždy 20 minút. Pripravte si zmes kryštálového cukru a olivového oleja. Zmesou pravidelne masírujte chodidlá. 

JESENNÉ TIPY DO DOMÁCNOSTI

Aká má byť ideálna teplota v byte?

ni sú čoraz kratšie, počasie chladnejšie a sychravejšie. Je čas urobiť zopár úprav, aby sme jeseň prežili v dobrej nálade. Tu je prehľad úloh, aby ste to hravo zvládli. 1. Chráňte proti vlhkosti. Topánky si teraz vyžadujú oveľa väčšiu pozornosť ako zvyčajne kvôli zvýšenej vlhkosti. Semišové a kožené topánky naimpregnujte, tiež kožené bundy. Zabezpečte si aj pršiplášte či iné prechodné plášte proti vetru a dažďu. 2. Očistite radiátor od prachu. Radiátor je dobré pred vykurovaním očistiť od prachu a špiny. Buď s ohybnou umelohmotnou kefou, alebo niektoré vysávače majú úzke nadstavce, ktoré vojdú aj medzi rebrá radiátora. Môžete skúsiť prach vyfúkať aj fénom. 3. Termosky potešia. Termoska

s teplým čajom alebo kávou určite padne vhod. Majte ju poruke! 4. Záhradný nábytok. Najprv treba opraviť rôzne odreniny na nábytku. Môžete ich ošetriť aj moridlom či impregnačným olejom. Drevený nábytok je nevyhnutné ošetriť kvalitným olejom proti vysychaniu. Nakoniec ho odložte do miestnosti, kde teplota neklesne pod 0 °C. 5. Zasaďte nové rastliny. Je čas sadiť nové rastliny. Sústreďte sa

aj na kvety, ako sú tulipány, narcisy či hyacinty. 6. Vyčistite odkvapové rúry. Odkvapy treba vyčistiť od nánosov lístia, konárikov a rôznej inej mechanickej špiny. Buď na to použite špeciálne náradie, alebo pomôže aj silný prúd vody. Upchatiu žľabov môžete predísť tak, že si kúpite špeciálnu mriežku na zachytávanie nečistôt. 7. Pripravte si teplé deky. Operte a vyložte teplé deky niekde na oči, pretože v tomto období po nich siahnete častejšie. 8. Nájdite správnu teplotu. Teraz je najlepší čas nastaviť tú správnu teplotu v byte. Viete o tom, že ideálna teplota v obývacích a pracovných priestoroch je 20 a v spálni 16 stupňov? Príliš chladno? Dajte si sveter navyše a prikryte sa dekou. 

4 typy mám, akými sa nikdy nechcete stať

amy chcú pre potomkov to najlepšie, ale nie vždy si uvedomujú, že im tým môžu aj ubližovať. S týmito 4 typmi to deti vôbec nemajú ľahké. Spoznávate seba alebo svoju mamu? Ak vám niektorý z nasledujúcich typov mamičiek bude až príliš dobre známy, asi je najvyšší čas nad sebou sa zamyslieť (a ak je taká vaša mama, nemáte to s ňou ľahké)... 1. Ľahostajná. „Moju mamu vôbec nezaujíma, čo robím alebo hovorím. Spýta sa, či som hladná, a keď poviem nie, aj tak predo mňa položí plný tanier. Nikdy sa ma nespýtala, ako sa cítim, čo by som chcela. Síce som urobila všetko, aby som na seba upútala jej pozornosť, aby na mňa bola hrdá, doteraz čakám na spätnú väzbu, ktorá neprichádza...“ 2. Všetko chce mať pod kontrolou. „Hoci som už dávno dospelá, najradšej by ma každé ráno obliekla, určila mi denné povinnosti a kontrolovala všetko, čo robím. Neustále chce vedieť, kde som a s kým trávim čas. Aj v tých najnečakanejších chvíľach mi zavolá alebo pošle esemesku a beda, ak jej hneď neodpoviem. Môj ex sa raz priznal, že má pocit, akoby bola s nami v posteli...“ 3. Žijete jeden (spoločný) život. „Moja mama nepozná žiadne hranice medzi mojím a jej životom. Prežíva so mnou každý úspech aj neúspech. Moje problémy ju trápia viac ako mňa. Akoby jej život závisel od mojich, hoci aj najmenších každodenných rozhodnutí. Vážne, ak napríklad vyrazím na nákupy a skúšam si oblečenie, rozhodujem sa podľa toho, čo by mi povedala, keby ma v ňom videla!“ 4. Súťaživá. „Je to šialené, ale mám pocit, akoby mama chcela vyzerať mladšie ako ja. Akoby chcela byť úspešnejšia... Keď som získala svoj druhý diplom, ona zatúžila po treťom a hneď sa prihlásila na nejakú fakultu, ani si poriadne nezistila, čo tam bude študovať. Nehovoriac o tom, že odkedy sa pamätám, musela som s ňou súťažiť o otcovu pozornosť, čo je hrozný pocit.“ 

VII 29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Špagety s hokaido-paradajkovou omáčkou Suroviny: 1 menšia tekvica hokaido (600 g), 2 cibule, 4 strúčiky cesnaku, 400 g ošúpaných nakrájaných paradajok (respektíve paradajkový pretlak), 1 paprika kapia, olivový olej, maslo, 500 g špagiet, mletý koriander, drvená rasca, oregano, čili paprička, parmezán, soľ Takto sa to podarí: Opražíme cibuľu na olivovom oleji a kúsku masla. Pridáme jednu sušenú čili papričku bez zrniek, nakrájanú hokaido tekvicu aj so šupkou a nakrájanú papriku. Zmes oprážame do zmäknutia. Ku koncu do zmesi pretlačíme cesnak a pridáme koriander, rascu, oregano a soľ. K zmäknutej tekvici pridáme paradaj-

ky alebo paradajkový pretlak a 250 ml horúcej vody. Omáčku necháme odokrytú dusiť a zredukovať. Zatiaľ uvaríme špagety, ktoré premiešame s trochou slnečnicového oleja. To preto, lebo ich nepremiešame s omáčkou, ale omáčku servírujeme na špagetách. Na jednotlivé porcie nastrúhame parmezán.

Sedliacke zemiaky s baklažánom Suroviny: 500 g zemiakov, 500 g baklažánu, 2 až 3 cibule, 2 polievkové lyžice masti alebo oleja, soľ, čierne korenie Takto sa to podarí: Zemiaky, baklažán a cibuľu pokrájame nadrobno. Čím drobnejšie, tým rýchlejšie bude jedlo hotové. Kým sa bude opekať cibuľa a zemiaky, baklažán stihneme nasoliť, nechať postáť pár minút, prepláchnuť, nechať odtiecť a premiešať s múkou. Do panvice dáme rozpustiť časť masti alebo oleja. Postupne opražíme cibuľu, trochu viac ako do sklovita. Vyberieme do misky. Do panvice s masťou vložíme zemiaky, tiež opekáme; trvá to trochu dlhšie, asi 15 minút.

Najskôr ich pražíme sprudka, neskôr stíšime oheň, občas premiešame. Vyberieme do misky s cibuľou. A nakoniec dáme pražiť baklažán. Keď zmäkne, vhodíme naspäť zemiaky s cibuľou, osolíme, okoreníme, dobre premiešame, prikryjeme pokrievkou a ešte chvíľu podusíme do mäkka ďalších 10 minút. Podávame so zeleninovým šalátom alebo kyslou uhorkou. Zdroj: https://varecha. pravda.sk/

Rýchly koláč

Jablková bakláva Suroviny: ½ kg štrúdľového cesta (tenkých kôr); 1 až 1 a 1/2 kg ošúpaných a nastrúhaných jabĺk; Na zmes na potieranie kôr: 3 vajcia, 1 šálka cukru, 1 kypriaci prášok, 1 balenie škorice, 1 šálka krupice, 1 šálka oleja, 1 šálka jogurtu; Na sirup: 1 šálka cukru, 2 šálky vody, nastrúhaná kôra z citróna. Použijeme šálky 2 dl. Takto sa to podarí: Zmes na potieranie kôr: Vyšľaháme vajcia s cukrom, pečivovým práškom a škoricou. Škoricu pridávame podľa chuti, kto nemá rada, nemusí ju pridať. Do vyšľahanej zmesi pridáme krupicu, olej a jogurt a dobre vymiešame. Sirup: Prevaríme vodu s cukrom a podľa chuti pridáme kôru z citróna. Do plechu skladáme

po dve cestá (kôry), potierame zmesou a posypeme nastrúhanými jablkami, kým nes trovíme všetok pripravený materiál. Ak máme radi, môžeme na jednu vrstvu jabĺk nasypať nakrájané orechy alebo hrozienko. Horné cesto tenko natrieme zmesou. Pokrájame a pečieme najprv na 250 °C a potom na 200 °C (asi pol hodiny). Horúcim sirupom polejeme horúcu baklávu. Náš tip: Bakláva je veľmi chutná aj s tekvicami; tiež potrebujeme 1 až 1 a ½ kg nastrúhanej tekvice. Namiesto jabĺk použijeme tekvicu. Foto: E. Šranková

Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 125 g cukru, 125 g čokolády, 125 g margarínu / masla, 125 g múky, 1 kypriaci prášok; Na plnku: 1 liter šľahačky, 125 g čokolády Takto sa to podarí: Cesto: Vajcia a cukor vyšľaháme do peny a pridáme roztopený margarín / maslo a čokoládu. Zmiešame, pridáme múku a kypriaci prášok. Spolu zmiešame a vylejeme do plechu vyloženého papierom na pečenie. Pečieme na 200 °C asi 20 minút. Špáradlom preveríme, či je upečené. Plnka: Šľahačku vyšľaháme a do nej pridáme nastrúhanú čokoládu. Zmiešame a natrieme na cesto. Zdroj: http://nasmagazin.com/

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 450 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Prichádza nová generácia 37. FESTIVAL SLOVENSKEJ POPULÁRNEJ HUDBY ZLATÝ KĽÚČ

Anna Francistyová

ostrehli sme vlani a potešilo nás aj tentoraz, keď sme v programe festivalu Zlatý kľúč videli i nové mená skladateľov, textárov a spevákov. Tú novú energiu bolo vidieť a cítiť aj počas koncertu v nedeľu 15. októbra v sieni Domu kultúry v Selenči. Ich maximálny výkon a snahu ocenili aj skúsení členovia umeleckého prípravného tímu. Dopadlo všetko kvalitne, ucelene a na úrovni, a tak na konci boli spokojní nielen odmenení, ale aj neodmenení účastníci, všetci organizátori a diváci. Tradičný festival Zlatý kľúč slávnostne otvorila Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM. Zdôraznila, že je to jedinečný festival tohto druhu medzi Slovákmi na Dolnej zemi, preto ho treba aj naďalej pestovať a podporovať. Auditóriu v Dome kultúry v Selenči sa prihovorili aj Zdenko Kolár, predseda organizačno-správnej rady festivalu,

Viacročná úspešná spolupráca: autor víťaznej skladby Samuel Kováč a interpretka Marína Zahorcová

v troch prípadoch skladatelia a textári sú v jednej osobe, kým jedna textárka je autorkou dvoch textov. Zdôraznila, že „texty vo väčšine prípadov majú výpovednú hodnotu, pozbavené sú násilných rýmovačiek a ošúchaných umeleckých prostriedkov“. Na 37. Zlatom kľúči prvú cenu odbornej poroty, teda Zlatú plaketu NRSNM za najlepšiu skladbu a sošku Zlatý kľúč získal Samuel Kováč za skladbu Strach, ktorej je aj autorom textu. Zaspievala ju Marína Zahorcová. Druhú cenu za skladbu získal Boris Gabríni za skladbu Tak spievajme. Autorkou textu je Andrea Lačoková a pieseň na koncerte odznela v duete týchto

Miroslav Cerovský a Milan Janurčić. Úpravy skladieb mal na starosti S. Kováč, zvukový dizajn O. Pavčok a moderátorkou festivalu bola Anna Berédiová.

ZVÍŤAZIL STRACH Podľa mienky hudobných znalcov tento festival priniesol moderné, súčasné skladby, ale aj tradičné, teda Obecenstvo dalo svoju cenu piesne podľa vkusu mladších Jurajovi Súdimu st. i starších divákov. Ocenili zvlášť úpravy skladieb a obo- dvoch jej mladých tvorcov – Borisa Odmenený interpret Vlastislav Povolný hatili ich i svetelné efekty Gabríniho a Andrey Lačokovej. Tretiu a profesionálny prednes cenu za skladbu sa odborná porota Katarína Vrabčeniaková, predsed- viacerých spevákov na javisku. rozhodla udeliť Miroslavovi Zvarovi níčka Rady Miestneho spoločenstva Odborníčka na textuálnu stránku za skladbu Stroskotanec (text Aneta Selenča, a Borislav Antonić, predseda nových skladieb ocenila, že až 11 Lomenová, spievala Ivana Hriešikotextov je vytvorených pre festival, vá). Skladba Domov kompletného Obce Báč. Aj 37. festivalový ročník priniesol nových 12 slovenských skladieb rôznych žánrov. Vďaka priamemu prenosu Televízie Nový Sad mohli ho sledovať a svojmu favoritovi posielať esemesky aj milovníci slovenskej hudby doma pri televíznych obrazovkách. V odbornej porote, ktorá mala na starosti hudobnú zložku nových skladieb, boli Aleksandar Dujin, Anna Medveďová a Mariena Stankovićová-Kriváková, texty hodnotila Katarína Melegová-Melichová. Spevákov sprevádzal orchester pod vedením Samuela Kováča a Ondreja Pavčoka, ktorí mali na starosti aj hudobnú produkciu. V orchestri boli Skupina Fair play už 20 rokov ponúka aj Ivan Galamboš, Vlastimír Struhár, nekonvenčnú slovenskú hudbu • KULTÚRA •

autora a interpreta Juraja Súdiho st. sa najviac páčila divákom v Dome kultúry v Selenči a získala Cenu obecenstva. Vlastimír Povolný si vyspieval Cenu za interpretáciu a zároveň jeho skladba Prázdna je dedina (Vlastimír je autorom textu a s Vladimírom Petrovičom spoluautorom hudby) získala najviac SMS hlasov divákov. Cenu za text získala

Andrea Lačoková v trojitej úlohe: ako textárka, interpretka a novinárka debutantka v tejto oblasti festivalovej tvorby Andrea Lačoková za pieseň Všetko to viem (hudba Ondrej Pavčok, interpretka Iveta Dorčová). V revuálnej časti vystúpila skupina Fair play z Aradáča so svojou aktuálnou speváčkou Avou Máriou Zdravkovićovou-Aktašovou. Takto s festivalovým obecenstvom oslávili 20. výročie pôsobenia a profesionálne odrobeným programom zo svojho repertoára obohatili hudobný sviatok v Selenči. Koordinátorkou a umeleckou riaditeľkou festivalu aj tohto roku bola Slovenka Benková-Martinková. Organizáciu podujatia mali na starosti spoluzakladatelia a spoluorganizátori: NRSNM, Miestne spoločenstvo Selenča, Združenie pre ochranu kultúry, tradície a umenia Selenča, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Obec Báč. Podporili ho početné inštitúcie a podniky. Teraz, keď utíchol festivalový zhon, prichodí nám len zaželať novým pesničkám dlhý život, a to aj vďaka nahranému cédečku, ktoré vraj treba už len trochu finalizovať.

42 /4773/ 21. 10. 2017

Kultúra CENA SAMUELA TEŠEDÍKA 2017

Udelili vzácne učiteľské ocenenie Katarína Melegová-Melichová

Nadlaku v dňoch 13. a 14. októbra bolo slávnostné odovzdávanie Ceny Samuela Tešedíka a 8. seminár slovenských dolnozemských učiteľov za prítomnosti početných hostí z domova a zahraničia. Porota v zložení: predsedníčka Edita Pečeňová a členovia: Pavel Hlásnik, Mária Katarína Hrkľová, Anna Medveďová, Katarína Melegová-Melichová, Bianca Unc a Svetlana Zolňanová, rozhodla v tomto roku Pamätný list Samuela Tešedíka za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov udeliť Márii Kotvášovej-Jonášovej z Kovačice, Valérii Petőfiovej z Maďarska a Alžbete Vancu z Nadlaku a Cenu Samuela Tešedíka Márii Andrášikovej z Petrovca za vynikajúcu pedagogickú, organi-

zátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí; Anne Kondačovej z Maďarska za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí, a Ľudmile Šomrákovej z Nadlaku za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí. Udelenie ceny ozvláštnili svojím spevom mnohokrát odmeňované speváčky z Nadlaku Mária Krajčíková-Bontea a Andrea Fábriová. Laudácio na ocenenú Máriu Andrášikovú predniesla Katarína Melegová-Melichová, na Annu Kondačovú Michal Lásik a na Ľudmilu Šomrákovú Pavel Hlásnik. Program udelenia odmien moderovala Bianca Unc. Z hostí sa prihovorili podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Prochácka, predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Adrian Mi-

roslav Merka, predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová a predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová-Račková. Druhý deň patril 8. semináru slovenských dolnozemských učiteľov, ktorý otvorila príhovorom riaditeľka Odboru rozvojovej pomoci a služieb pre zabezpečenie medzinárodnej spolupráce Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Katarína Čamborová. Úvodom doc. PhDr. Michal Babiak, PhD., z Filozofickej fakulty UK v Bratislave hovoril o náboženskom aspekte v kontexte kultúry a školstva dolnozemských Slovákov (k 500. výročiu reformácie) a Mgr. Pavel Hlásnik o príprave kurikulárnych dokumentov k voliteľnému predmetu Slováci vo svete pre stredné školy na Slovensku. Potom odznelo osem tematicky rôznorodých referátov učiteľov zo Srbska, Maďarska, Rumunska a Chorvátska, a to: Edity Pečeňovej,

Odmenené učiteľky Mária Andrášiková a Mária Kotvášová-Jonášová

Anny Medveďovej, Júlie Marlokovej-Szabóovej, Sandry Kralj-Vukšić, Janka Gubániho, Judity Molnárovej-Pribojskej, Zuzany Kotvášovej a Jaroslava Miklovica. Všetky môžu inšpiratívne vplývať na učiteľov, ktorí medzi slovenskými deťmi a mládežou vykonávajú vzácnu prácu na zachovaní slovenského zajtrajška za hranicami Slovenska. Foto: Anna Rau-Lehotská

V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Austrálske pohľady Martina Kizúra Anička Chalupová

rámci osláv Kovačického októbra 2017 uplynulý víkend sprístupnili výstavu malieb a grafík Martina Kizúra, Kovačičana žijúceho v Austrálii. Martin Kizúr, akademický maliar, grafik a výtvarný pedagóg, sa po výstave v Kovačici uskutočnenej 18. novembra 1991 vysťahoval do Austrálie. Predtým, v období rokov od 1981 do 1991, realizoval osem samostatných výstav (štyri v Kovačici, dve v Belehrade, jednu v Skopje a jednu v Báčskom Petrovci). Po štvrťstoročnej prestávke a pri príležitosti jeho životného jubilea –60. narodenín, ktoré oslávil 1. februára, Slovenské kultúrne centrum v Srbsku v spolupráci s Galériou insitného umenia v sobotu 14.

www.hl.rs

Zo slávnostného otvorenia výstavy

októbra vo výstavných miestnostiach v podkroví tejto kovačickej obrazárne slávnostne sprístupnilo expozíciu obrazov pod názvom Austrálske pohľady Martina Kizúra. Po uvítacích slovách Anny Barcovej-Žolnajovej, úradujúcej riaditeľky

Informačno-politický týždenník

GIU, o autorovi a jeho tvorbe hovoril Vladimír Valentík, kurátor výstavy. Medziiným ozrejmil, že hoci autor v súčasnosti žije v tropickom pásme, v jeho austrálskej tvorbe sú spoločné črty, ktoré zostali z jeho poetiky z obdobia, keď tvoril a žil v Kovačici.

V súčasnosti, ako povedal výtvarný teoretik a kritik Valentík, Martin Kizúr je očarený prostredím, v ktorom žije, klímou, iným svetlom, farbami a preto jeho maľby a grafiky sú omnoho živšie, plnšie svetla. Okrem iného zdôraznil: „Martin Kizúr so svojou duchovnou tvorbou a s tvorbou svojich rúk je konečne doma.“ Prostredníctvom videozáznamu sa pri tejto príležitosti prihovoril aj sám autor a prezentovaný bol i krátky dokumentárny film nakrútený v období, keď Martin Kizúr žil a tvoril v Kovačici. Slávnostnú atmosféru na vernisáži obohatili Emil st. a Emil ml. Nemčekovci, známi kovačickí hudobní umelci. Expozícia pozostávajúca z 13 malieb a grafík Martina Kizúra bude verejnosti sprístupnená v Kovačici do 14. novembra. • KULTÚRA •

K NADCHÁDZAJÚCEMU 62. MEDZINÁRODNÉMU KNIŽNÉMU VEĽTRHU V BELEHRADE (3)

Traduki, sieť spájajúca literatúry Oto Filip

ajprv si knihu kúpiš, potom si ju prečítaš. Koľko spisovateľov by zomrelo hladom, keby tomu bolo naopak? – skonštatovala to herečka Francoise Rosay (1891 – 1974). Či už počas dní bežných alebo počas dovolenky, prípadne iného odpočinku, aktívneho či pasívneho, život bez knihy je ťažko predstaviteľný. Nie náhodou americký spisovateľ Charles Bukowski (1920 – 1994) napísal, že sa treba báť človeka, ktorý prečítal iba jednu knihu. Desiatok tisíc návštevníkov, ktorí sa od zajtra do 29. októbra dostanú cez brány Belehradského veľtrhu, sa báť netreba. Lebo idú za poznaním, za novými titulmi, za knihou, ktorá je najtrpezlivejší a najzábavnejší spoločník (škótsky autor Samuel Smiles, žijúci v rokoch 1812 až 1904). Niektorí z nich už počuli názov Traduki, iní sa o ňom len teraz poinformujú. Ide o európsku sieť na promovanie literatúry a kníh. Zapojených je do nej takmer pät-

MIESTO POZNÁMKY

násť krajín: Albánsko, Rakúsko, Bos- ich mobilitu a výmenu ideí v rámci organizuje debaty, prekladateľské na a Hercegovina, Čierna Hora, juhovýchodnej Európy. V záujme dielne, semináre, stretnutia vydaChorvátsko, Lichtenštajnsko, Ne- toho je ročne umožnených viac než vateľov s knihovníkmi, vystúpenia mecko, Švajčiarsko, Srbsko... Čiže 35 štipendií pre deväť miest. Každý na knižných veľtrhoch... i štyri štáty: Rakúsko, Nemecko, rok sa autori a prekladatelia môžu Uvedené treba ilustrovať aj nieŠvajčiarsko a Lichtenštajnsko, v kto- uchádzať o jedno štipendium pre ktorými základnými údajmi. Od roku rých sa hovorí po ne2008 Traduki podporil mecky a ktoré budú preklady až 874 titulov. vo fókuse onedlho sa Na svojom konte má aj začínajúcich podujatí. 726 zverejnených kníh, Činnosť Traduki 202 štipendií pre pobyty, možno rozčleniť na ako aj 170 podujatí, ktoré tri základné segmenpodporil. Keď ide o prety. Prvým je podpora klady, najviac, až 450 ich bolo z nemčiny do iných prekladania. Pre prekladateľov je totiž vyrečí, ktorými sa komuvinutý program podnikuje v juhovýchodnej pory, vzťahujúci sa na Z jedného z podujatí, ktoré usporiadal Traduki Európe. Do nemčiny je preklady beletristiky, preložených 107 titulov. súčasných vedecko-populárnych pobyt v Belehrade, Cetinji, Novom Bolo i 275 prekladov medzi jazykmi kníh, ako aj literatúry pre deti a mlá- Meste, Prištine, Sarajeve, Skopje, juhovýchodnej Európy. Štyridsaťdva dež. Menovite podporu môžu získať Sofii, Splite a v Tirane. Treťou zložkou titulov z jazykov používaných vo knihy účastníckych krajín, ktoré je podpora literárnych aktivít. Ide Švajčiarsku bolo preložených do rečí majú byť preložené do ktoréhokoľ- o výmenu na pláne literatúry v juho- krajín juhovýchodnej Európy. Ide vek z vyše desať jazykov programu. východnej Európe, podporenú pro- vskutku o obdivuhodnú produkciu, Ďalším segmentom sú tzv. reziden- stredníctvom stretnutí spisovateľov, ktorej časť sa už od zajtra ocitne aj ciálne programy pre spisovateľov prekladateľov, nakladateľov, kni- na najväčšom a najkrajšom knižnom a prekladateľov. Cieľom je posilniť hovníkov, kritikov a vedcov. Traduki veľtrhu v tejto časti Európy.

Kulttura na scéne O. Filip

časná a dôkladná príprava roboty, projektu, zápasu... sa často označuje za podstatu a základ úspechu. Počas vlaňajšieho pobytu v Belehrade a v Novom Sade poprední predstavitelia košického Východoslovenského múzea viackrát podotkli význam adekvátnych príprav na rok 2013, keď Košice boli európskou metropolou kultúry. – Treba vedieť, na čo sa sústrediť a za tým ísť, – odkázali. Nový Sad bude Európskou metropolou kultúry o štyri roky, no v každom prípade je dobre, že snahy o nové kultúrne obsahy, akcie, podujatia cítiť už dnes. Jednou z nich je aj ob• KULTÚRA •

titul Európskej metropoly kultúry Rijeka 2020, príspevok o dejinách novosadskej Čínskej štvrte alebo rozbor na tému vzťahov novosadského Dunaja a literatúry. V ďalšom, treťom čísle, časopis vychádzajúci na formáte A4 – tentoraz už na

javenie sa špecializovaného kultúrneho titulu menom Kulttura, zatiaľ mesačnej periodicity. Jeho vydavateľom – doposiaľ vyšli štyri čísla – je Nadácia Nový Sad 2021 spolu s Kultúrnym strediskom Nového Sadu. Do sveta vyštartoval v auguste a podľa slov jeho zodpovednej redaktorky Nataše Gvozdenovićovej cieľom je nielen upútať pozornosť na umelcov, ktorých už poznáme, ale aj priblížiť prácu tých, ktorí len nastupujú na Titulky druhého, tretieho a štvrtého čísla Kulttury umeleckú scénu. Nielen to. Tak v čísle 2 dvadsiatich namiesto na dovtečasopisu možno objaviť zaujímavý dajších šestnástich stranách – sa príspevok o skúškach, ktoré nesie zaoberá výskumom fenoménu

menšinových divadiel, sarajevským filmovým festivalom, otázkami identity, recenziami viacerých kultúrnych podujatí. Štvrté číslo obsahuje špeciálnu zložku venovanú Festivalu jazykových menšín sveta, ako aj príspevok o Bitefe, ďalší venovaný 110. výročiu narodenia veľkého maliara Petra Lubardu. Časopis, ktorý láka už na prvý pohľad pútavou obálkou, vychádza v slušnom náklade 10 000 výtlačkov a zatiaľ je zdarma. Možno ho objaviť na pultoch turistických organizácií mesta a Vojvodiny, Kultúrneho strediska Nového Sadu... Cestu do budúcnosti si začal raziť úspešne. Je to aj jeho najväčší prínos k viacerým aktivitám spätým s pojmom Nový Sad – Európska metropola kultúry 2021.

42 /4773/ 21. 10. 2017

Kultúra ZDRUŽENIE VYCHOVÁVATEĽOV, OSVETOVÝCH PRACOVNÍKOV SLOVÁKOV VOJVODINY

Tvorí celá rodina Jaroslav Čiep

odujatie Tvorí celá rodina v organizácii Združenia vychovávateľov, osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny sa uskutočnilo v piatok 13.

lopty. Každý rodič mal možnosť vyrobiť pre svoje dieťa práve takú loptu, s akou sa hrávali voľakedy naši starí rodičia. Predtým sa prítomným prihovorila predsedníčka ZVOPSV Božena Levárska a v krátkosti z historického a etnografic-

Poďakovanie za účasť celých rodín, ktoré spievali na tohtoročnom podujatí októbra v budove Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Ide o jeho druhý ročník. Na úvod akcie prebiehala dielňa výroby handrovej a ponožkovej

kého aspektu k téme hovorila aj kustódka Múzea Vojvodiny v Novom Sade Anna Séčová-Pintírová. „Naším cieľom bolo, aby sa zúčastnili celé rodiny, a to nie

iba v umení, ale aj v nejakom remesle. Keďže sa to týka detí, tohto roku sú to lopty. Aj Rušno pri výrobe starodávnych lôpt tohtoročný Detský týždeň mal pekný Návštevníci podujatia sa prišli odkaz, čiže medzigeneračnú kochať v kráse našich slovenských výmenu, tak aj v tomto prípa- piesní i krojov a osviežiť si s účinde ide o to, aby nás naši starí kujúcimi spomienky na minulosť. rodičia naučili, ako to bolo V programe účinkovali a spievali voľakedy,“ povedala nám rodiny Kolárová, Kováč-Vargová, v rozhovore predsedníčka Majerová, Dobríková a Hemelová za hudobného sprievodu harmoLevárska. Na výrobu lôpt zabezpečili nikára Rastislava Struhára. Odborhandričky, náplň na lopty nú pomoc im poskytla Slovenka a všetko, čo je potrebné na Benková-Martinková, ktorá na šitie. Nadviazali aj spoluprá- záver vyhodnotila spevácke výkocu so Spolkom petrovských ny. Program moderovala Andrea žien, predstaviteľky ktorého Medićová a spolu s predsedníčaj názorne ukazovali, ako kou ZVOPSV Levárskou všetkým kvalitne vyhotoviť handrové účinkujúcim rozdelili diplomy a primerané darčeky. Podujatie a ponožkové lopty. V pokračovaní podujatia na finančne podporil Pokrajinský javisku SVD spev ľudových piesní sekretariát pre vzdelávanie, predpredniesli dvojgeneračné rodiny. pisy, správu a národnostné menBoli to buď rodičia s deťmi alebo šiny – národnostné spoločenstvá. starí rodičia so svojimi vnúčatami.

DEŇ ŠKOLY V PIVNICI

Oslava školy a knižnice Maja Kubincová

ústrety 51. výročiu Dňa školy v Základnej škole 15. októbra v Pivnici boli zverejnené sú-

októbra a termín odovzdania prác 11. októbra. Žiaci boli usilovní, zaslali mnoho prác a veľa bolo i odmenených. Osobitne boli hodnotené práce žiakov nižších

Odmenení žiaci na literárnom a výtvarnom súbehu behy – literárny a výtvarný na tému Keď zašuchoce lístie pod nohami. Oslava bola v piatok 13.

www.hl.rs

a vyšších ročníkov. Odmenení boli aj najaktívnejší čitatelia – členovia školskej knižnice.

Informačno-politický týždenník

Ako obvykle oslavný deň sa začal športovými hrami na školskom dvore. Učiteľky pre žiakov nižších ročníkov pripravili rôzne štafetové Po programe v dedinskej knižnici hry, vyššie ročníky mali turnaj vo futbale. Ten Pri tejto príležitosti boli odmeneprebiehal od pondelka a v piatok ní najlepší a najúspešnejší žiaci sa hrali polofinálové a finálové v školskom roku 2016/2017, dve zápasy. Prihlásených bolo 6 tímov, osvetové pracovníčky dostali darzvíťazil tím 8. 1 triedy. Zaujíma- ček za odpracovaných 30 rokov. V rámci osláv Dňa školy bola vosťou bol basketbalový zápas profesorov a žiakov (prevažne i oslava štvrtého výročia, odkedy ôsmakov), v ktorom výrazne zví- dedinská knižnica nesie meno 13. ťazili profesori s 15 košmi rozdielu. októbra. Program na túto oslavu Možno je to ukazovateľom slabého pripravila učiteľka Zuzana Valentízáujmu žiakov o šport a možno ková so žiakmi. Deti na programe žiaci jednoducho nemali v ten spievali, recitovali a čítali svoje deň šťastie. Nasledoval umelecký slohové práce o tom, prečo milujú program v Slávnostnej sieni školy. knižnicu a knihy. • KULTÚRA •

ĎALŠIA VÝSTAVA V STAREJ PAZOVE

Pestré a rozmanité diela Anna Lešťanová

o konca mesiaca milovníci výtvarného umenia majú možnosť pozrieť si v Starej Pazove dve výstavy obrazov. V tamojšej galérii svoje diela vystavuje akademická umelkyňa Anna Andrejićová z Báčskeho Petrovca, kým v aule staropazovskej divadelnej sály sú od pondelka 16. októbra pestré a rozmanité obrazy členov Výtvarnej skupiny KEBY..., ktorá pôsobí pri MOMS Kulpín. Organizátorom aj tejto najnovšej výstavy je Stredisko pre kultúru Stará Pazova. Výtvarná skupina KEBY... pôsobí dve desaťročia a založená je z iniciatívy vtedajšieho kulpínskeho farára Vladimíra Grňu, ktorý je jej predsedom. Skupinu tvoria výtvarní snaživci, ochotníci. Kulpínski vý-

tvarníci usporiadali početné výstavy a prvú kolektívnu výstavu svojich prác mali v rámci Predslávnosťových dní v Kulpíne (PDvK). Odvtedy sú ich výstavy pravidelnou súčasťou tohto podujatia. Výstava v Starej Pazove pozo- Na slávnostnom otvorení výstavy: (zľava) stáva z 24 ob- Vladimír Grňa, Vladimír Valentík a Marjan Karavla razov a každý z nich je originálny: vďaka štýlu, Vladimír Valentík, výtvarný kritik, technike alebo motívu. Vystavuje ktorý výstavu aj slávnostne otvoril. 11 autorov a na pondelkovej verni- Pochválil vôľu, snahu a vytrvalosť sáži o tvorbe tejto skupiny hovoril kulpínskych výtvarníkov a ako pri-

pomenul, keďže ich prácu sleduje od samotného začiatku, zisťuje, že sa rozrastá, badať pokrok v ich tvorbe, ktorá zároveň obohacuje aj výtvarný život Slovákov vo Vojvodine. Najviac vystavených prác má predseda skupiny Grňa, báčskopalanský farár, ktorý so svojimi dielami na náboženské či historické témy, vrátane portrétu Dr. Martina Luthera prispieva k oslave 500. výročia reformácie. Táto výstava v Starej Pazove pre V. Valentíka je vraj špecifickou, lebo po prvý raz o tvorbe kulpínskych autorov hovoril v inom prostredí a nie v samotnom Kulpíne. V hudobnej časti vernisáže vystúpili s niekoľkými staropazovskými slovenskými ľudovými piesňami členky speváckej skupiny Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

VÝSTAVA DRAGANA JANDRIĆA V MAGLIĆI

Po tridsiatich rokoch v rodisku Katarína Gažová

je 13 rokov v Čurugu, v príhovore poďakovala riaditeľka tejto ustanovizne Jasna Nogo. O diele autora Jandrića, ktoré tvoria olejomaľby, skulptúry, linorezy odzrkadľujúce jeho mimoriadny talent a bohatú tvorivú energiu prejavujúcu sa ešte v detstve, sa zmienil jeho kamarát a maliar – ochotník Savo Spremo.

tredisko pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec, Dom pre duševne choré osoby z Čurugu a niektorí občania Maglića usporiadali výstavu obrazov, skulptúr a linorezov autora maglićského rodáka Dragana Jadrića-Trnu. Za prítomnosti početných autorových priateľov, známych a príbuzných výstava bola otvorená v stredu 11. októbra v maglić sko m Dome kultúry. Riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu v Petrovci Dragana Drakulićová podotkla, že aj stredisko, aj obec podporujú život a tvorbu Dragana Jadrića, ktorý Z predajnej časti výstavy žije a tvorí v spomenutom dome v Čurugu. Miestne- V príležitostnom príhovore autor mu spoločenstvu Maglić, obci a Stre- emotívne uznal, že ho teší privítať disku pre sociálnu prácu v Petrovci toľko návštevníkov jeho výstavy. za pomoc a možnosť zorganizovať Prameňom inšpirácie na tvorbu pre výstavu Dragana Jadrića-Trnu, ktorý neho je vraj duševný bôľ, ktorý má • KULTÚRA •

Z vernisáže: (zľava) autor Dragan Jandrić, Jasna Nogo, Biljana Drakulićová a Savo Spremo pôvod v jeho ťažkom živote. Prejavom vďaky prítomným na výstave bolo aj to, že im autor zaspieval zaujímavú a emotívnu pesničku. Dragan Jandrić-Trno sa narodil roku 1958 v Novom Sade. Vyrástol v Báčskom Maglići, kde skončil základnú školu. Pokračoval v Strednej škole pre dizajn Bogdana Šuputa, a potom na Akadémii umení v Novom Sade, odbor grafika. Má status samostatného výtvarného umelca

a je členom Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny. Doteraz predstavil tvorbu v rámci viacerých kolektívnych a samostatných výstav. Po 30 rokoch znova vystavoval v rodnom Maglići a svojím dielom predstavil to, čo počas života videl, počul a cítil. Časť exponátov výstavy bolo predajného rázu a prostriedky z predaja sú usmernené na ďalšiu prácu a tvorbu autora. Výstava bola otvorená do nedele 15. októbra.

42 /4773/ 21. 10. 2017

Kultúra TURNÉ DIVADELNÍKOV ZO SPIŠSKEJ NOVEJ VSI

Spišské divadlo aj v Petrovci Jaroslav Čiep

pišské divadlo absolvovalo v dňoch 12. – 17. októbra 2017 zahraničný zájazd na Dolnú zem. V Békešskej Čabe (Maďarsko), Nadlaku (Rumunsko) a Báčskom Petrovci (Srbsko) umelecký súbor odohral zahraničným Slovákom dve predstavenia.

V PROGRAME OSLÁV KOVAČICKÉHO OKTÓBRA 2017

Tri divadelné predstavenia

ktorí na vlastnej prasiatkovskej koži pocítia, že postaviť si domček je oveľa dôležitejšie, ako napchávať sa žaluďmi a leňošiť. Vedia, ako zatočiť s pažravým Vĺčkom-Tĺčkom. A na záver je tu i Zajko. V pondelok 16. októbra mali na repertoári v Petrovci predstavenie Jánošík alebo Pravda je len jedna Jozefa Mokoša v réžii Petra Palika. Táto Z vystúpenia domácich hercov Divadla VHV Anička Chalupová

K Roztancované spišské prasiatka V Petrovci členov Spišského divadla zo Spišskej Novej Vsi uhostilo Slovenské vojvodinské divadlo. Hostia zo Slovenska v nedeľu 15. októbra predvečerom vo veľkej sieni SVD zahrali predstavenie pre deti Tri prasiatka a vlk Ladislava Farkaša v

hra s pesničkami je o tom, ako sa z obyčajného človeka stane zbojník, hrdina a národná legenda. O Jánošíkovi vieme, že bol mýtus, legenda, symbol cti, odvahy a statočnosti, stelesnenie odporu. Bohatým bral, chudobným dával... Aký bol ale naozaj? Bol to

Hudobný a scénický Jánošík réžii Srđana Sekickiho. Rozprávka o troch prasiatkach je nielen pre deti, ale aj pre ich rodičov. Klasická krochkajúca rozprávka o troch ružových pupkáčoch – Ňafovi, Nifkovi a Ňufke,

www.hl.rs

skutočne hrdina, či len obyčajný zbojník? Na všetky tieto otázky dáva odpoveď táto inscenácia. Zároveň položí aj ďalšiu otázku: Je pravda o Jánošíkovi skutočne iba jedna?

Informačno-politický týždenník

oncom uplynulého týždňa a počas víkendu si nadšenci divadelného umenia mohli v Kovačici pozrieť tri divadelné predstavenia: dve kovačické a jedno pazovské. Divadelný víkend sa začal vo štvrtok 12. októbra, keď v sále Domu kultúry 3. októbra s predstavením Dr. autora Branislava Nušića vystúpili herci Divadla VHV scény v Kovačici. Pod režijnou taktovkou Danky Tomanovej v predstavení hrali: Ján Chrťan, Andrea Karasová, Miloslav Jonáš, Anna Širková, Miroslav Sabo, Adam Strakúšek, Zuzana Šipická, Alexandra Čížiková, Dušana Babincová, Sabína Tomášová a Jaroslav Hriešik. Druhý

deň tohto divadelného sviatku patril tiež Kovačičanom, tentoraz členom Kolektívu kreatívnych amatérov. V predstavení Tma autora a režiséra Dragana Karlečíka hrali: Andrea Karasová, Ján Chrťan, Darina Dudková a Miroslav Sabo, na gitare hral Marek Chalupa. Divadelný víkend v Kovačici doznel v sobotu 14. októbra vystúpením ochotníkov Slovenského divadla VHV v Starej Pazove. Hostia predviedli inscenáciu Diabol v raji manželskom autora Ferka Urbáneka a v réžii Aničky Balážovej. Roly stvárnili herci: Anna Kanášová, Zdenko Kožík, Annamária Simonovićová, Igor Piskla, Ivor Pokorácky, Valentína Verešová, Jana Rumanová a Zlatko Fábry.

PIVNICKÍ DIVADELNÍCI NA ZÁJAZDE. Členovia Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici absolvovali od piatka 6. októbra do nedele 8. októbra zahraničný zájazd s divadelnou hrou Samuela Gašperca Dievča, ktoré písalo...v réžii Kataríny Hitzingerovej. Najprv vystúpili na Slovensku – v Kultúrnom stredisku Topoľčany (v sobotu 7. októbra), kde boli hosťami Divalla Tesáre, ktorého členovia nedávno vystupovali v Pivnici. Nasledovala cesta do Maďarska, kde sa predstavili obecenstvu na IX. Medzinárodnej prehliadke slovenských ochotníckych divadelných súborov Spolu na javisku (i mimo neho!). M. K. Foto: M. Dobrota • KULTÚRA •

FUJARA NAŠA SLOVENSKÁ V ŠAFÁRIKU

Dožije sa fujarový seminár svojho 6. ročníka? Danica Vŕbová

o hru na tomto nástroji. Jana zvládla základy hry na fujare, kým sa s Jaroslavom pracovalo na zdolávaní nových techník hrania. Aj keď boli iba dvaja účastníci, predsa sa pracovalo naplno. Prednášateľ sa mohol Praktická časť výučby: dôkladnejšie venovať Jana Tomanová hrá na fujare uchádzačom a rýchlejšie sa zdolával pripravený šom okolí, prečo by sme nevyužili jedinečnú možnosť a naučili sa materiál. Podľa slov Jána Šimiaka zá- hrať na jednom z tradičných náujem o fujaru je čoraz slabší aj strojov našich predkov. Materiálne na Slovensku, lebo mladí ľu- nebudeme o nič chudobnejší, ale dia hlavne idú za niečím iným z duchovného aspektu môžeme a menej ich láka folklór. Keď iba profitovať... Pomôžme tomuto už máme príležitosť naučiť semináru, aby zotrval – veď je tu sa niečo nové a nezvyčajné, pre nás. Foto: V. Marčoková-Cerovská a nestojí to mnoho, a je v na-

ruhý októbrový víkend v Novom Sade prebiehal v znaku fujary, keďže sa v miestnostiach SKC Pavla Jozefa Šafárika po piatykrát organizoval fujarový seminár Fujara naša slovenská. Lektorom i v tomto roku bol osvedčený fujarista z Očovej Mgr. Ján Šimiak. Záujem o toto školenie bol ako aj počas predošlých ročníkov a prihlásených bolo šesť frekventantov. Avšak z dôvodov, ktoré sa im neplánovane vyskytli, na tohtoročnom seminári sa zúčastnili iba dvaja: Jaroslav Boldocký, ktorému je toto štvrtá účasť, a Jana Tomanová, Ján Šimiak počas prednášky prvá dievčina – záujemkyňa

MINI-TINI FEST V STAREJ PAZOVE. Jeden z najkrajších detských hudobných festivalov odznel v sobotu 14. októbra v staropazovskej divadelnej sále. Na tohtoročnom 16. Mini-tini feste sa zúčastnilo vyše 400 žiakov zo všetkých základných škôl z územia Staropazovskej obce, teda i zo ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Festival slávnostne otvoril Željko Šolaja, náčelník Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Stará Pazova, a žiaci sa predstavili nielen ako výborní speváci, ale i tanečníci. Aj v mladšej vekovej skupine (mini – nižšie ročníky), aj v tej staršej (tini – vyššie ročníky) odznelo 11 detských skladieb. Organizátorom podujatia je Stredisko pre kultúru Stará Pazova, patrónom Obec Stará Pazova. V záverečnej časti najúspešnejším účastníkom podľa rozhodnutia odbornej poroty, v čele ktorej bol Jovan Adamov, udelili odmeny (na fotografii).

KOMORNÝ ZBOR VIVA LA MUSICA v Kovačici, ktorý už viac ako dva roky pracuje pod vedením dirigentky Alžbety Hriešikovej, si prednedávnom priniesol krásne dojmy zo 14. prehliadky seniorských speváckych zborov Vojvodiny a Srbska. Na prehliadke, ktorá sa uskutočnila 6. októbra v hoteli Galerija v Subotici, účinkovalo zo 15 speváckych zborov penzistov. Kovačičania, členovia Miestnej organizácie penzistov sa predstavili tromi piesňami. Zaspievali slovenskú ľudovú pieseň Trenčianske hodiny a obecenstvu sa páčil aj prednes piesní Zbor Židov z Verdiho opery Nabucco a ruská ľudová pieseň Kalinka. S rovnakým repertoárom sa členovia tohto komorného zboru predstavili aj domácemu obecenstvu na podujatiach v rámci osláv Kovačického októbra 2017. Na snímke z archívu KZ Viva La Musica je momentka z vystúpenia speváckeho zboru v Subotici s dirigentkou Alžbetou Hriešikovou (stojí prvá sprava).

a. lš.

A. Ch.

• KULTÚRA •

42 /4773/ 21. 10. 2017

Kultúra O ZÁMERE SEMINÁRA PRE INTERPRETOV

Od ľudovky po džez Anna Francistyová

plynulú nedeľu odznel 37. Festival populárnej hudby Zlatý kľúč a jeho organizátori už myslia na ďalší ročník, konkrétne na jeho interpretačnú zložku. Ide o Edukačný seminár na podporu rozvoja vokálneho umenia vojvodinských Slovákov, ktorý bude počas dvoch novembrových víkendov prebiehať v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Má ho na starosti hudobná pedagogička a umelecká riaditeľka spomenutého festivalu Dr. Slovenka Benková-Martinková. Ochotne nám predostrela zámer tohto školenia. „Tento seminár by som nazvala Spievaj inak. O čo ide? Nuž asi pred tromi rokmi, keď som začala pôsobiť ako umelecká riaditeľka festivalu Zlatý kľúč, prvýkrát som sa stretla s trápnou situáciou pri výbere spevákov. Niekedy nemáme

komu dať piesne, ktoré boli zaslané na festivalový súbeh, lebo starší speváci odmietajú účasť, nevieme

Mladé speváčky Gabriela Nosáľová a Gabriela Svetlíková na 37. Zlatom kľúči

o potenciálnych ďalších spevákoch, ktorí sa venujú spevu v našich prostrediach alebo sa dostaneme po ľudí, ktorí síce spievajú na festivaloch, ale nevedia rozlíšiť hudobné

štýly, respektíve nevedia to vsunúť do svojej prezentácie. Na festivale Zlatý kľúč by speváci mali byť flexibilnejší a prispôsobiť sa žánru, ktorý si určitá pieseň vyžaduje.“ Tento seminár je teda zameraný práve na túto položku? „Áno, mal by mladým spevákom ponúknuť možnosť edukovať sa v zmysle spievania hudobných štýlov. Nebudeme tam toľko rozoberať techniku spevu, aj keď by sme sa aj tým chceli trošku zaoberať, ale viac sa venovať tomu, ako sa napríklad presunúť z ľudovej piesne a dobre zaspievať rockovú skladbu, džezovú pieseň, šansón, popovú baladu atď. Možno som si zobrala trošku veľké sústo, ale všetko závisí od toho, koľkí speváci sa nám prihlásia.“ Určili ste si aj vekovú hranicu účastníkov seminára – od 15 do 25 rokov. „Považujem toto vekové rozpätie za ideálne na to, aby hlas bol už stabilizovaný, ale aby sa ešte s ním mohlo pracovať. Napríklad 30-ročný spevák má niektoré zvyky, ktoré určitým spôsobom ešte môžeme usmerniť, prispôsobiť skladbe, ale nemusí to mať správny výsledok.

ZVONY A ORCHESTRÍK NA ZÁJAZDE

Za sedem dní v troch štátoch Renáta Súdiová

ezvyčajne bohatých sedem dní pre Komorný zbor Zvony a Orchestrík Základnej školy Jána Kollára zo Selenče sa začal 29. septembra, keď táto selenčská výprava vycestovala do Banskej Bystrice. V tomto meste totiž 3. októbra prebiehali oslavy 25 rokov Univerzity Mateja Bela a 40 rokov založenia Ekonomickej fakulty a pozvaní boli aj títo speváci Po úspešnom vystúpení v novosadskej synagóge a hudobníci zo Srbska. Aj v ústrety oslavám naši predviedli kratší program. V tú istú Ekonomickej fakulty Komorný stavitelia absolvovali bohatý nedeľu mali i samostatný koncert zbor Zvony a Orchestrík predviedli program. Po sobote venovanej v kúpeľnom meste Sliač – v areáli príležitostný program. Hostia zo zoznamovaniu sa s pamätihod- samotných kúpeľov. V pondelok Srbska oslovili obecenstvo v Bannosťami Banskej Bystrice v nedeľu pobudli v baníckom meste Špania skej Bystrici kvalitou prednesu a 1. októbra sa zúčastnili na boho- Dolina, kde absolvovali zaujímavý výberom repertoáru. Po tomto službách v artikulárnom kostole výlet do múzea venovaného baníc- programe členovia zboru a orv Hronseku, kde pri príležitosti tvu. Deň spomínaných osláv bol chestra vycestovali domov. Pobyt poďakovania za plody zeme pred- utorok 3. októbra, keď v Rotunde na tomto zájazde im zabezpečila

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Môžeme očakávať, že spevák povie: Vieš čo? Ty si povedz, čo chceš, ale ja to aj tak urobím len tak, ako viem, lebo ja už s tým nepohnem.“ Ak sa seminár vydarí, bude sa rozmýšľať aj o náplni jeho pokračovaní? „Tohto roku som naplánovala tak, že so spevákmi budem pracovať sama na základe svojich vedomostí, znalostí a skúseností. Ak sa seminár stane permanentnou súčasťou nášho hudobného života a podujatí, tak by sme chceli priviesť aj známe, zvučné mená populárnej hudby, či už našej, trebárs aj tunajšej srbskej alebo zo Slovenska. Hlavne ide o to, aby sa mladí ľudia neostýchali, aby sa prihlásili a predovšetkým, aby sme my – organizačný tím festivalu mali prehľad a zmapovaných ľudí, ktorým sa prípadne môžeme ozvať. A keď už budeme mať vybraných a vyškolených niektorých nových spevákov, tak v spolupráci s autormi skladieb možno niektoré nové piesne prispôsobiť práve im. Myslím si, že je to dobrá vec.“ Na záver len pripomenieme, že sa na spomenutý seminár možno prihlásiť do 31. októbra. Univerzita Mateja Bela a finančné prostriedky pre cestu Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tesne po návrate, už v stredu 4. októbra zbor a orchester mali ďalšie vystúpenie: na koncerte v novosadskej synagóge pri príležitosti 500 rokov reformácie. Koncert usporiadala Ekumenická humanitárna organizácia z Nového Sadu. V sobotu 7. októbra Komorný zbor Zvony koncertoval v Chorvátsku, v dedinke Soľany, kde tamojší Slováci usporiadali 8. Dni Slovákov. Program pozostával z ľudových piesní a tancov. Piesňami, ktoré zaspievali Zvony, a príhovorom evanjelického biskupa v Chorvátsku, bolo oslávené aj 500 rokov reformácie. Týmto vystúpením selenčské Zvony uzavreli jedinečný trojlístok zájazdov vo svojej kariére: spievali za sedem dní v troch štátoch. Foto: z archívu KZ Zvony • KULTÚRA •

MICHAELA BOHUŠOVÁ Z HLOŽIAN

„Prírodu a zvieratá nemaľujem. Niežeby ma neinšpirovali, ale podľa mňa to si vyžaduje väčšiu precíznosť. Mňa inšpirujú viac psychologické a filozofické témy, ktoré sa snažím zakomponovať do obrazov. Alebo aj knihy a úspešné a významné osobnosti. Niečo, čo ma unesie, zapôsobí na mňa, a potom to chcem preniesť na plátno. Väčšina mojich obrazov sú nezakončené. Keď mám novú ideu, obraz nechávam a začínam s novým. Ráno nikdy nekreslím, najviac večer, keď je ticho a keď som sama.“ Je vám nejaký maliar vzorom alebo sledujete prácu niekoho? „Nepoznám veľmi históriu umenia. Vzory si viac vyberám podľa ich životných príbehov alebo podľa životného štýlu. Van Gogha napríklad obdivujem vďaka životu, aký mal. Páči sa mi, aj ako kreslil, ale nemohla

Myslela si, že jej umenie bude vedľajšia vec Danuška Berediová

poslednom čase sa umeniu venuje viac, a to svojmu talentu – kresleniu. Vtipne nám odpovedala, že keď má frajera, kreslí menej a keď nemá, tak má viac času na kreslenie. Michaela Bohušová je dvadsaťpäťročná Hložančanka. Aj keď nemá umelecké vzdelanie, vybudovala si svoj štýl. Začala s portrétmi Hložančanov a teraz kreslí abstrakcie a snaží sa, aby jej obrazy ukrývali nejakú záhadu. Kedy ste začali kresliť? „Nechodila som do žiadnej umeleckej školy. Zapísala som sa na Elektrotechnickú fakultu v Bratislave, po ukončenom prvom ročníku ma to začalo prestávať baviť a vtedy som začala kresliť. Aj predtým som kreslievala, ale to bolo iba tak, keď som mala výtvarnú. Ešte v základnej škole moja triedna, ktorá nás učila výtvarnú kultúru, mi odporúčala, aby som sa zapísala do umeleckej školy, ale ja som vtedy nevedela, čo chcem. Vždy som si myslela, že mi umenie bude vedľajšia vec. Keď som začala študovať, uvidela som, že je potrebné naozaj veľa, aby si vo voľačom bol dobrý. Vtedy som začala rozmýšľať, v čom som najlepšia, čo sa mi najlepšie darí a zistila som, že je to asi kreslenie.

Michaela so svojimi obrazmi

Teraz sa usilujem viac kresliť, ale mám aj iné povinnosti, prácu, ako i domáce práce.“ Ako si vyberáte témy a ktoré techniky používate? „Najprv som začala kresliť portréty. Mám ich určite viac ako 30 a ľudia boli spokojní. Chcela by som a plánujem urobiť aj výstavu týchto portrétov, ktorá by sa volala Obyvatelia Hložian. Potom som začala kresliť abstrakciu. Najčastejšie neviem, čo budem kresliť, zoberiem papier a začnem z nejakého tvaru, naprí-

klad z kruhu alebo kocky, a z toho potom pokračujem a dodávam. Niekedy sú na obraze iba objekty, ktoré navzájom nesúvisia. Niekedy obrazy nesú nejaké posolstvo alebo sa viažu na nejaký dej a často sú

Hry lásky, princovia a princezné vo svojich vymyslených svetoch

Krásy a žiale jednej ženy

Kreslí aj portréty známych osobností • KULTÚRA •

kreslené podvedome. Podstata mojich kresieb je, aby obraz bol nejaká záhada. Keď si človek zastane pred neho, aby sa musel pýtať, čo je na obraze a prečo, aby mu niečo zaujalo pozornosť. Pri portrétoch používam mäkké ceruzky, používam aj olejové farby a keď nemám nič z tohto, tak kreslím aj fixkami.“ Čo vás inšpiruje?

by som povedať, ktorý jeho obraz sa mi najviac páči. Spomenula by som aj Fridu Kahlo, Jaksona Pollocka, ale najviac sa mi páči práca Olje Ivanjicki. Týchto obdivujem ako umelcov, ale čo sa týka kreslenia, nemôžem povedať, že sú mojimi vzormi.“ Myslíte si, že je chyba, že ste nezakončili umeleckú školu? „Niekedy si myslím, že je chyba, lebo by som sa naučila viac techník kreslenia, dostala by som diplom a mohla pracovať, napríklad v škole. Niekedy si myslím, že je dobre, lebo mi nikto nemenil štýl kreslenia, menila som si ho sama, tak ako ja chcem a podľa toho, čo vidím, čo sa mi páči a ovplyvňuje ma.“

42 /4773/ 21. 10. 2017

Kultúra • Oznamy

„Ňesúmňam!“ „Verovatňe súmňaš!“ Anna Horvátová

ri výslovnosti takýchto poslovenčených srbských výrazov aj tým menej zasväteným do pravidiel spisovnej slovenčiny sa slovká „súmňam“, „ňesúmňam“, „verovatňe“ a pod. zdajú prinajmenej príšerné. No čo už, tak to vyslovíme po našsky, po srboslovensky. A keď to foneticky napíšeme, je z toho takýto chaotický stav v jazyku! Najprv si posvieťme na tie nepodarky „súmňam“ a negáciu „ňesúmňam“: patria do čoraz väčšej skupiny nenáležitých novotvarov, nepodarených prekladov srbského slovesa sumnjam a negácie nesumn-

jam. Sumnjati je infinitív, z ktorého teda vytvárame slová; základom je podstatné meno sumnja. V slovenskom jazyku je na vyjadrenie neistoty presný výraz – sloveso pochybovať. V závislosti od situácie možno použiť aj podstatné meno pochybnosť alebo prídavné meno pochybný, vzbudzujúci pochybnosti, neistý, sporný, napr. pochybný dokument. A nie je k tomu ani nejaká komplikovaná výslovnosť. No teda ešte raz, akže máme, prejavujeme, vyslovujeme pochybnosť, neistotu, alebo nie sme si istí, treba to vyjadriť slovom pochybovať: „Pochybujem, že sa objaví dnes doktor.“; „Pochybujem, žeby z tej múky bolo chleba.“ Väčšinou

BLAHOŽELANIE

Na Technologickej fakulte v Novom Sade 12. októbra 2017 získala diplom a stala sa diplomovanou inžinierkou technológie OLIVERA BANOVIĆ z Báčskeho Petrovca. S Božím požehnaním úspech v ďalšej práci a všetko najlepšie v živote jej želá mama.

BLAHOŽELANIE V týchto dňoch na Technologickej fakulte Univerzity v Novom Sade obhájila diplomovú prácu OLIVERA OĽKA BANOVIĆ z Báčskeho Petrovca. Mladej inžinierke technológie blahoželajú a mnoho šťastia a veľa pracovných úspechov prajú Lydka a teta Spevka.

Obecná knižnica v Kovačici pozýva vás na premiéru DVD publikácie

Digitálna Kovačica

v piatok 27. októbra o 18. hodine Digitalizovaný materiál, ktorý vznikol v rokoch 1804 až 1960, obsahuje: – tematické fotoalbumy, – rodinné albumy, – digitalizované knihy, – príspevky z oblasti dejín.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

CHÝRNIK zapochybujeme o úspechu, ale aj o sebe a o pravdivosti slov! V prípade, že vylučujeme pochybnosť, je to nepochybnosť; vzhľadom na okolnosti použijeme buď prídavné meno nepochybný, alebo podstatné meno nepochybnosť, či príslovku nepochybne. Tak máme: nepochybný / nesporný / istý dôkaz, nepochybný príznak. Nepochybne sú tu aj iné dôvody. Isto vykonával všetky úlohy. No a ešte jeden kameň úrazu je tu spomenutý: prekladateľský nepodarok„verovatňe“ – v slovenčine tomuto zodpovedá príslovka pravdepodobne, teda blízko pravde, skutočnosti. Znie to tak celkom pravdepodobne.

KULPÍN. V nedeľu 22. októbra KUS Zvolen uhostí členov OD Janka Čemana z Pivnice, ktorí v Dome kultúry v Kulpíne o 20. hodine vystúpia s hrou Samuela Gašperca Dievča, ktoré písalo v réžii Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. a. f. KYSÁČ. Slávnostné otvorenie samostatnej výstavy akademického maliara Michala Ďurovku pod názvom Portréty bude v piatok 3. novembra o 19. hodine v Galérii Slovenského národného domu v Kysáči. e. š.

KNIŽNÉ VYDANIA HLASU ĽUDU 4. Zborník prác: 1. Mária KotvášováKysáč 1773 – 2013, všetko Jonášová: o Kysáči, od založenia po Mať pätnásť je také ťažké, súčasnosť, alebo striptíz, poviedky cena 2000 din. pre tínedžerov, cena 500 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, 2. Elena Šranková: zbierka poučiek z oblasti Hlasľudovská kuchárka slovenského pravopisu – Z kysáčskeho receptára a výslovnosti, gramatiky – recepty starých mám a slovnej zásoby, a súčasné recepty cena 250 din. chutných jedál, cena 600 din. 6. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená 3. Jaroslav Feldy: Keď učiteľom matematiky v živote nekvitli iba a prírodných vied, ruže – Ranená mladosť, cena 800 din. skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu • na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84 • na e-mail: nvu@hl.rs, filipova@hl.rs • alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/2280-042).

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy Správna rada NVU Hlas ľudu podľa článkov 34 a 35 Štatútu NVU Hlas ľudu vypisuje SÚBEH na voľbu RIADITEĽA NVU HLAS ĽUDU na mandátne obdobie štyroch rokov

Správna rada NVU Hlas ľudu v súlade s článkom 40 Štatútu NVU Hlas ľudu vypisuje

Údaje o novinách Hlas ľudu: informatívno-politický týždenník v slovenskom jazyku, registrovaný v Agentúre hospodárskych subjektov pod číslom NV000020, vydavateľom je Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu Nový Sad a zakladateľom Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.

Kandidát na riaditeľa NVU Hlas ľudu má spĺňať nasledujúce podmienky: – má mať štátnu príslušnosť Republiky Srbsko; – vysoké odborné vzdelanie (VII-1 stupňa); – najmenej päť rokov pracovných skúseností v oblasti verejného informovania alebo na vedúcich prácach; – znalosť slovenského jazyka. K prihláške na súbeh je osoba povinná podať návrh programu práce NVU Hlas ľudu, dôkazy o spĺňaní podmienok súbehu a kratší životopis. Súbeh bude otvorený 15 dní odo dňa zverejnenia – od 21. októbra 2017 do 5. novembra 2017, respektíve do 6. novembra, v prvý pracovný deň. Prihlášky s potrebnými dokladmi o spĺňaní podmienok súbehu sa zasielajú Správnej rade NVU Hlas ľudu na adresu: NVU Hlas ľudu, 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V s poznámkou: Na súbeh na riaditeľa NVU Hlas ľudu – neotvárať. Doklady majú byť v originálnej podobe alebo v overenej fotokópii. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. Informácie o súbehu možno dostať na tel. číslo: 021/47-20-840 každý pracovný deň.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2360_02 NS_Kać_2 Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, diaľnica do Záhrebu 41 i, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2360_02 NS_Kać_2, Ul. svätosávska číslo 64a, na katastrálnej parcele číslo 2022, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. októbra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-605/17, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Omladinskih brigada 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2473_01 NS_Novi_Sad_Uspenska_crkva, Ul. uspenska 12, na katastrálnej parcele číslo 10125/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

SÚBEH na voľbu ZODPOVEDNÉHO REDAKTORA NOVÍN HLAS ĽUDU na mandátne obdobie štyroch rokov

Kandidát na voľbu zodpovedného redaktora novín Hlas ľudu je povinný spĺňať nasledujúce podmienky: – má mať štátnu príslušnosť Republiky Srbsko; – vysoké odborné vzdelanie (VII-1 stupňa); – najmenej tri roky pracovnej skúsenosti na redaktorských alebo novinárskych prácach; – znalosť slovenského jazyka. K prihláške na súbeh kandidát je povinný priložiť návrh redakčnej koncepcie novín Hlas ľudu, dôkazy o spĺňaní podmienok súbehu a kratší životopis. O miesto zodpovedného redaktora sa nemôže uchádzať osoba chránená imunitou pred zodpovednosťou. Súbeh bude otvorený 15 dní odo dňa zverejnenia – od 21. októbra 2017 do 5. novembra 2017, respektíve do 6. novembra, v prvý pracovný deň. Prihlášky s potrebnými dokladmi o spĺňaní podmienok súbehu sa zasielajú Správnej rade NVU Hlas ľudu na adresu: NVU Hlas ľudu, 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, s poznámkou Na súbeh na zodpovedného redaktora novín Hlasu ľudu – neotvárať. Doklady majú byť v originálnej podobe alebo v overenej fotokópii. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. Informácie o súbehu sa môžu dostať na tel. číslo: 021/47-20-840 každý pracovný deň.

Riaditeľ NVU Hlas ľudu podľa článku 43 Štatútu NVU Hlas ľudu zverejňuje SÚBEH na voľbu ZODPOVEDNÉHO REDAKTORA ČASOPISU VZLET na mandátne obdobie štyroch rokov Kandidát na voľbu zodpovedného redaktora časopisu Vzlet okrem všeobecných podmienok určených zákonom je povinný spĺňať nasledujúce podmienky: – má mať štátnu príslušnosť Republiky Srbsko; – vysoké odborné vzdelanie VII-1 stupňa; – najmenej trojročnú pracovnú skúsenosť v oblasti verejného informovania alebo v oblasti výchovy a vzdelávania; – znalosť slovenského jazyka. K prihláške na oznam kandidát má priložiť dôkazy o spĺňaní podmienok oznamu, kratší životopis a návrh redakčnej koncepcie časopisu Vzlet. Oznam je otvorený 15 dní odo dňa zverejnenia – od 21. októbra 2017 do 5. novembra 2017, respektíve do 6. novembra, v prvý pracovný deň. Prihlášky s potrebnými dôkazmi o spĺňaní podmienok oznamu sa zasielajú na adresu: NVU Hlas ľudu, 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V s poznámkou: Na oznam na voľbu zodpovedného redaktora časopisu Vzlet – neotvárať. Doklady majú byť v originálnej podobe alebo v overenej fotokópii. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. Informácie o súbehu možno dostať na tel. číslo: 021/47-20-840 každý pracovný deň.

42 /4773/ 21. 10. 2017

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

POSLEDNÝ POZDRAV

Uplynul rok, čo nás nečakane opustil náš brat, švagor a ujko

PAVEL ČELOVSKÝ 24. 2. 1947 – 20. 10. 2016 – 2017 z Kulpína

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

ANTONÍNOVI MORGENSTEINOVI 18. 9. 1961 – 12. 10. 2017 z Kulpína rodákovi z Piešťan

Tichú spomienku si naňho zachovajú susedovci Francistyovci

Dni sa míňajú, ale v našich myšlienkach spomienky na Teba stále zotrvávajú.

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445.

Tvoji: Marka, Oto, Filip a Dávid

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. októbra 2017 uplynie rok, čo nás náhle opustila naša drahá matka, stará matka a prababka

KATARÍNA HEKELOVÁ

hlasludu.info www.hl.rs

3. 7. 1938 – 25. 10. 2016 z Kovačice

Čas plynie, spomienky pretrvávajú... Dcéry Katka a Anka s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Trg neznanog junaka NS22/ NSU22/NSL22

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Trg neznanog junaka NS22/NSU22/NSL22, Námestie neznámeho hrdinu č. 2, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 139/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. októbra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-336/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Telep NS48, NSH48, NSU48, NSL248 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Telep NS48, NSH48, NSU48, NSL48, Ul. Gorana Kovačića číslo 22, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. októbra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-532/17, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS147, NSU147, NSL147 NS-VOJVODE MIŠIĆA, Ul. vojvodu Mišića číslo 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 685, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 14. novembra 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 15. novembra 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ul. narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Určenie odvodeného stavu a pokračovanie exploatácie plynu na exploatačných poliach Melenci – ložisko Pt2-1. Pt2-2, Pt2-3, Pl-1, Pl-2, Pl-2-1, Pl-3, Pl-3-1 a Pl-4. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s drahým manželom a tatom

ANTONÍNOM MORGENSTEINOM

IVAN FERKO

IVANA FERKU

21. 10. 2016 – 21. 10. 2017 z Kysáča

18. 9. 1961 – 12. 10. 2017 z Piešťan žijúcim v Kulpíne

Zostaneš navždy v našich srdciach.

SPOMIENKA

na môjho veľkého človeka

Všetko zmizlo, len stopy Tvojej lásky a spomienky na predobré srdce nám zostali.

Ani naďalej neverím a očakávam Ťa.

Manželka Anna a dcérka Kristínka

Tvoja teta Anka

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

na manžela a otca

Tatjana, Zdenko, Vladimír a Petra

TICHÁ SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

MÁRIA PLACHTINSKÁ

JÁNA KOPČOKA

rod. Fejdiová 24. 7. 1953 – 11. 10. 2017 z Kulpína

1942 – 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

MIROSLAVA ŠUSTERA 1937 – 2012 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavená tíško si zaspala.

Tvoji najmilší

Zarmútení: manžel Ján, synovia Ján a Samuel, dcéry Mária a Zdenka s rodinami

SPOMIENKA

Dňa 24. októbra 2017 uplynie desať rokov, čo nás navždy opustil náš drahý

Aj po roku nám stále rovnako chýbaš. Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA na syna a brata

JÁNA JURICU

JÁN LEPORIS

1937 – 2007 – 2017 z Nového Sadu rodom zo Selenče

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostáva v našich srdciach. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka, deti, vnúčatá a pravnúčatá • OZNAMY •

10. 5. 1955 – 23. 10. 2009 z Padiny Čas plynie, slzy v našich očiach, rana v našich srdciach a spomienky na Teba večne zostávajú.

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú večne zarmútení: Tvoji rodičia, sestra Anna Segedinská s manželom Savom a dcérami Saňou Tirnanić s manželom Vladimírom a Ivanou Alanyali s manželom Ilkerom

42 /4773/ 21. 10. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 20. októbra 19.30 Zostrih z tohtoročného Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 22. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 24. októbra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka pod názvom Neojedinelá odcudzenosť a neosamelá samota upriami pozornosť na drsnú skutočnosť v súčasnej uponáhľanej dobe, v ktorej žijeme. Vo vysielaní budú spracované tieto témy a vysvetlené bude, prečo si pod pojmom byť sám každý človek predstavuje niečo iné. Vysielanie pre dedinu – V druhej nedeľnej polhodinke divákom bude sprítomnená atmosféra z 1. Poľnohospodárskeho jesenného veľtrhu, na ktorom na petrovskom Jarmočisku účastníci vystavovali a predávali kvety, sadenice, včelie výrobky, ovocie, koláče, klobásy a pálenky. Boli tu aj výstavy oviec a poľnohospodárskej techniky. K dobrej nálade prispel kultúrnoumelecký program a súťaž vo varení baranieho paprikáša.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 20. októbra – Hranica Sobota 21. októbra – Beethoven Pondelok 23. októbra – Uvoľni sa Utorok 24. októbra – Dračie srdce Streda 25. októbra – Divoká noc Štvrtok 26. októbra – 13 hodín – Tajní vojaci v Bengázi 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 22. októbra 17.00 Film: Hotel Transylvánia 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Jurský svet 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Záber z 1. Petrovského poľnohospodárskeho jesenného veľtrhu

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 22. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Poľovníctvo nie je len záľuba Kovačický október pokračuje Utorok 24. októbra 16.00 Austrálske pohľady Martina Kizúra v Kovačici Výstava k osemdesiatinám maliara Jána Bačúra Významné plakety pre kovačických ochotníkov Piatok 27. októbra 16.00 Z archívu RTVOK Film: Pacho, hybský zbojník

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 42 18.00 18.15 18.30 19.00 19.15 19.30 20.00

15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je pomenovanie výročnej oslavy nášho týždenníka.

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia autorka: 14.00 Dozvuky, denná informatívna ANNA BIČIArelácia ROVÁ Sobota 10.00 – 11.00 Rádio dišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému 1. a 2. Nedeľa časť 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí tajničky týždňa 12.00 Hudobné pozdravy Oliver a blahoželania Twist H ĽU LA DU S

RÁDIO STARÁ PAZOVA

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

HL ĽU AS DU

výbušnina

vpíšte RŇ

geometrické teleso

druh fólie pokrýval vpíšte 3. časť na tapetami E S U tajničky balenie

kamarát date of trade

ostrov

priemyslové zariadenie urán

ohrady (srb.)

ad notam

ž. meno AS HL UDU neveriaci Ľ človek

osobné zámeno časť tela

riečny ostrov

TELEVÍZIA PANČEVO

onaká

Nedeľa 22. októbra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

elektrón

Streda 25. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

spisovateľ Andrić

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

plošná miera

volt

north

zavievala

m. meno

prebiehalo včelí výrobok vpíšte ILE

ukazovacie zámeno

druh

vpíšte OT

enigmatický klub

ž. meno

Tom Sawyer

kyslík

trocha

karát

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 41 VODOROVNE: bojovalo, riadok, B, e, zrnový, zadok, OV, i, Idar, A, Neli, koč, Am, LZ, BK, ikebana, vracalo, Ján, viva, ten, sin, m, cápala TAJNIČKA: JÁN BREZINA

príslovka

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 39 z čísla 39 Hlasu ľudu z 30. septembra 2017 bolo: JÁN BALKO. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: TATIANA TORDAJIOVÁ, Ul. rybárska č. 17, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

42 /4773/ 21. 10. 2017

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Piaty úspech zaradom SLÁVIA – BUDUĆNOST (P) 2 : 1 (1 : 1) Ján Šuster

spešná séria Pivničanov pokračuje. Slávia má piate víťazstvo za sebou, tentoraz nad mužstvom z dediny Parage. Viac ako 300 divákov, medzi ktorými bolo dosť fanúšikov Budućnosti, sledovalo pekný zápas. Starí známi rivali sa snažili dosiahnuť čím lepší výsledok, ale sa celkom zaslúžene radovali domáci.

Pripravil víťazný gól: Dejan Tešanović (Slávia Pivnica) Už v 5. min. Sekeruš po sólovom úniku z hranice trestného územia strelil nad bránu. V 10. min. po úniku a prihrávke Vlastislava Kuchtu z pravej strany Mirković zblízka mieril vedľa ľavej žrde. V 13. min. radosť domácich. Petrović na pravej strane ideálne uvoľnil Vlastislava Kuchtu, tento prízemne odcentroval a skúsený strelec Sekeruš loptu zaslal do siete brány Abadžića – 1 : 0. V 37. min. nečakane rozhodca Naď

z Ruského Kerestúra príliš prísne odpískal penaltu v prospech hostí, ktorú Živić premenil – 1 : 1. Je zaujímavé, že rozhodca pritom nikomu z domácich neukázal ani len žltú kartu. V druhom polčase Pivničania viac útočili, vytvárali si početné šance. V 58. min. Tešanović využil nepozornosť obrany hostí, odňal loptu, odcentroval pred bránu a J. Žigmund rutinovane a úspešne skončil akciu pre výhru – 2 : 1. V 83. min. tím Budućnosti mal šťastie, keď Sekeruš prekonal niekoľko prekážok, aj brankára Abadžića, ale trafil iba ľavú žrď. Rozhodca Naď dosť nadŕžal hosťom, žltými kartami potrestal Nímeta, Sekeruša a Petrovića u domácich, resp. Ponjevića, Kozomaru a Jankovića u hostí. SLÁVIA: Brňa, M. Žigmund, Benka, Nímet, Mirković, Kotiv (Vladimír Kuchta), Sekeruš (Milec), Petrović, Tešanović, J. Žigmund (Babić), Vlastislav Kuchta Výsledky 10. kola: Kula – Rusín 2 : 1, Hajduk junior – Mladost 1 : 0, zápas prerušený v 3. min., Slávia – Budućnost (P) 2 : 1, Stari grad – ŽAK 3 : 0, Stanišić – Krila Krajine 2 : 1, Lipar – Borac 1 : 2, Vojvodina – Hercegovac 2 : 1, Crvenka – Budućnost (M) 3 : 1. Pionieri Slávie hrali doma nerozhodne 2 : 2 s Borcom z Obrovca. Oba góly dal Grujić. Mladší dorastenci tiež doma remizovali 0 : 0 s Bratstvom 1946 z Prigrevice. V nedeľu Slávia bude hosťovať v Kruščići.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Jeseň bez prehry MLADOSŤ – PROLETER 4 : 1 (3 : 1) Darko Sládeček

ieloblatčania zohrali najlepšiu polosezónu za posledných niekoľko rokov, keď vyhrali všetkých šesť zápasov. Presvedčivo porazili aj mužstvo z Neuziny. Hostia do Bieleho Blata pricestovali

www.hl.rs

iba desiati. Neznamená však, že sa vopred vzdali, ibaže nemohli úspešne čeliť domácim. Kalapiš v 5. min. po dobrej akcii s Poničanom vsietil gól. Už v 8. min. Šofranko z ľavej strany zvýšil náskok na 2 : 0. V 15. min. po nedorozumení brankára Sládečeka a obrancu Gibarova Jovanović

Informačno-politický týždenník

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Výhra nebola otázna Ján Bokor Vedúci BAK nepoľavuje, nasleduje ho neporazený Borac Starčevo a pri vrchu tabuľky sú aj padinská Dolina a Sloga. Rekordnú výhru zaznamenal Partizan Uljma. Výsledky 9. kola: Sloga – C. zvezda 3 : 1, BAK – Jedinstvo (V) 5 : 0, Borac – Jedinstvo Stević 3 : 1, Partizan – Jugoslavija 7 : 2, Vojvodina (S) – Dolina 2 : 3, Vojvodina (C) – Radnički 2 : 4, Dunav – Vojvodina (CC) 1 : 1, Vulturul – Strela 0 : 1. VOJVODINA (S) – DOLINA 2 : 3 (1 : 2)

va susedské kluby, ktoré dosiaľ hrali len veľmi málo priateľských zápasov, prvýkrát bojovali o body. Seleušania začali veľmi dobre a ambiciózne v novej spoločnosti. Po dvoch posledných prehrách začína byť jasné, že Vojvodina predsa nebude hrať významnejšiu rolu v lige. Výhra hostí z Padiny nebola otázna a črtala sa od začiatku zápasu. Už v 3. min. rýchly a premyslený útok Mirko Rudić skončil gólom. Dražen Dobrić (v červenom úbore) Náskok hostí zdvojnásobil Marko zastavil domáceho kapitána Rudić, ktorý prekľučkoval obrancov, Nikolu Vinka tiež brankára domácich a s loptou vošiel do brány. Po nepozornom zá- chybu obrancu hostí a zjemnil prehru kroku Dobrića v šestnástke rozhodca svojho mužstva. Skromné podmienky na hru, veľJovanović odpískal penaltu, ktorú mi nerovné ihrisko viac prekážali premenil George. Po prestávke hostia z Padiny ha- technicky vyspelejším hosťom a ani zardovali, pokračovali dosť nervóz- neskúsení rozhodcovia neprispeli k ne a nezodpovedne. Dolina znova lepšej kvalite zápasu. DOLINA: Trkulja, Koreň, Anđelić získala dvojgólový náskok, keďže domáci zavinili penaltu. Marko Rudić (Ugrenović), Dobrić, Važić, Mirko z bieleho bodu prekabátil dobré- Rudić, Marko Rudić (Paul), S. Rudić, ho brankára Živanovića a svojmu Hlavča (Ilić), Kevdžija, Mihajlović V nedeľu Dolina uhostí Vojovodinu mužstvu zabezpečil pokojnejší finiš. V nadstavenom čase Obradović využil z Crepaje. hlavou vsietil čestný gól pre hostí. V 20. min. už bolo 3 : 1. Po dobrom útoku z pravej strany Mário Paraljov centroval pred bránu hostí a Poničan trafil. Najlepšiu šancu do polčasu mal Kalapiš v 35. min., keď z pätnástich metrov trafil žrď. Po zákroku obrancu hostí Buraiho v 75. min. rozhodca pískal penaltu a Poničan strelil ponad brvno. Konečne v 80. min. po prihrávke Szabu Đurić stanovil konečný výsledok zápasu. MLADOSŤ: Sládeček, Nečov, M. Paraljov, Poničan, Đurić, Tapai (Szabó), Žižić (Kočević), P. Kala-

piš, Gibarov, D. Paraľov, Šofranko (Goda) Výsledky 7. kola: Sloga – Partizan 3 : 2, KSK Konak Tisa – 1933 4 : 1. Voľný bol Borac.

1. Mladosť 2. Borac 3. Sloga 4. Proleter 5. KSK Konak 6. Tisa 1933 7. Partizan

6 6 6 6 6 6 6

6 3 2 1 2 1 1

0 1 2 4 1 2 0

0 2 2 1 3 3 5

27 : 4 15 : 13 15 : 19 11 : 12 10 : 13 8 : 10 8 : 23

18 10 8 7 7 5 3

• ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Kysáčania opäť prví TATRA – SOFEX 2 : 1 (0 : 0) Pavel Pálik

erby ospravedlnilo očakávania divákov. Bol to zaujímavý, tvrdý a do konca napínavý zápas. V prvej časti hostia z Futogu mali územnú prevahu a v 38. min. ich veľkú príležitosť znemožnil brankár Kosturanov smelým vrhnutím sa do nôh útočníka Mrđanova. Aj po zmene strán mužstvo Sofexu viac útočilo a v 55. min. sa gólom Trifunovića ujalo vedenia. No v 65. min. Petrović hlavou vyrovnal. Po tomto góle domáci

prebrali hru a pripravili si niekoľko šancí. V 74. min. Tomljanović zutekal obrancom hostí, ale ho brankár Glišić faulom znemožnil skórovať. Nariadenú jedenástku Pekić premenil a Tatre priniesol zaslúženú výhru. Po tomto úspechu sa Tatra vrátila na prvé miesto a má o jeden bod viac (24) od druhého TSK a tretieho Sofexu. Zápas v Kysáči sledovalo takmer 300 divákov, viedol ho Jovan Ćulum zo Šajkaša. Žlté karty dostali Pavlović a Novaković (Tatra), Kovačević, Glišić, Mrđan, Crepulja (Sofex).

Pekić z penalty (druhý sprava) v 74. min. Kysáčanom v derby zabezpečil výhru Výsledky 11. kola: Fr. partizan – Nový Sad 1 : 3, Tatra – Sofex 2 : 1, ŽSK – Petrovaradín 1 : 0, Bačka – Veternik 5 : 4, Proleter – TSK 1 : 3, Jedinstvo (G) – Šajkaš

0 : 1, Omladinac – Vinogradar 4 : 0, Futog – Sirig 7 : 1, Jedinstvo (R) – Mladost 0 : 0. V sobotu Tatra bude hrať v Bukovci s mužstvom Fr. partizan.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

OBECNÁ LIGA ŠÍD

BORAC (VG) – HAJDUŠICA 0 : 3 (0 : 1)

JEDINSTVO (M) – ERDEVÍK 2017 2 : 0 (0 : 0)

Vladimír Hudec

Lazar Pavković

Domov so spevom Všetci prehrali

ajdušičania sa z dediny Vračev Gaj vrátili s plnou korisťou. Zápas bol tvrdý, ale korektný. V prvom polčase sa hralo hlavne v poli, medzi dvoma šestnástkami, takže výhľadných šancí mnoho nebolo. Hostia si však vytvorili jednu v 20. min. Po peknom centri A. Liptáka z rohu Maliar v šestnástke Borca vyskočil najvyššie a priniesol veľkú radosť svojim spoluhráčom. Po zmene strán domáci pridali plyn. Snažili sa stoj čo stoj vyrovnať, možno aj obrátiť výsledok vo vlastný prospech, ale sa im to vonkoncom nedarilo. Hostia zahatali všetky cesty k svojej bráne a skvelými zásahmi vynikol aj brankár Melich. Domáci sa pokúšali aj strelami z diaľky ohroziť brankára Hajdušice, pritom raz trafili žrď a brvno. Jedinú veľkú príležitosť mali v polovici polčasu, keď domáci útočník oklamal aj Melicha, zaslal loptu do nechránenej siete, ale ocitol sa tam Đukić a znemožnil istý gól. Na druhej strane Hajdušičania mali niekoľko rýchlych protiútokov a Ružić zahodil aj dve – tri pekné príležitosti na zvýšenie náskoku. Konečne sa mu to podarilo v 73. min., keď oklamal svojho strážcu, vybehol sám pred brankára a úspešne ho prekonal. V 80. min. z ľavej strany svojim strážcom unikol aj Miksád a silnou strelou z asi desiatich metrov matoval domáceho brankára na konečných 0 : 3 , a tak úplne zbavil • ŠPORT •

viery domácich, že môžu obrátiť výsledok vo svoj prospech. HAJDUŠICA: Z. Lipták, Đukić, Maliar, M. Mršić, Folťan, Pomorišac, Petrović, Stefanovski (Miksád), A. Lipták (Brezičanin), Ružić (I. Mršić) Výsledky 8. kola: Borac (VG) – Hajdušica 0 : 3, Ševac – Partizan 0 : 0, Jánošík – Ratar 0 : 2, Potporanj – Karaš 1 : 0, Polet – Dobrica 5 : 1, Budućnost – Vinogradar 4 : 1, Borac (VS) – Vladimirovac nehrali. Hajdušica je na 6. mieste s trinástimi bodmi a Jánošík na poslednom mieste má iba jeden bod. Hajdušičania medzičasom na vlastnej pôde zohrali osemfinálový zápas o pohár južného Banátu s vojvodinským ligistom FK Vršac United a prehrali 0 : 2, pokým pionieri Hajdušice na hosťovaní v Potpornji od domácich rovesníkov utrpeli presvedčivú porážku 9 : 0.

kúsenejší Morovićania porazili hostí. Treba pochváliť doterajšie úspechy novozaloženého klubu Erdevík 2017. Odsúdeniahodné je však to, že hráč hostí Arežina udrel po ruke rozhodcu Cviku Radivojevića, keď tento ukázal druhú žltú kartu jeho spoluhráčovi Babićovi v 42. min. zápasu, a preto aj on musel pod sprchy. ERDEVÍK 2017: Mrkonjić, Gerik, Cvetinović, Arežina, Babić, Masnikosa (Teležar), Štrbac, Pap, Ďurík (Mrđa), Nenadović, Radivojević JEDNOTA (Ľ) – OFK BAČINCI 0 : 3 (0 : 1) Ľubanom sa nijako nedarí konsolidovať si rady. Preto neprekvapuje fakt, že aj tento zápas presvedčivo prehrali. JEDNOTA: Šili, Toman, Širadović, Laćarac, Punoš (Zečević), Ramić, Ruman, Ž. Sremčić (Martinački), P. Sremčić (Cigankov), Ćalić, Ganić

DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Poučná prehra VK MLADOST – VK KULPÍN 3 : 1 Katarína Gažová

olejbalisti Kulpína v prípravných zápasoch hrali dobre, najmä nedávno, keď si zmerali sily s prvoligovým mužstvom Futog. Posmelení dobrou

prípravou a posilnení staršími hráčmi a nováčikmi odišli do Turije zohrať prvý zápas jesene. Nálada v mužstve bola pozitívna a ich cieľom ľahké víťazstvo nad domácimi. Predsa sa tak nestalo. Kulpínske mužstvo urobilo mnoho chýb,

OMLADINAC – OFK BINGUĽA 1 : 0 (1 : 0) Binguľčania hrali lepšie v druhom polčase zápasu v Batrovciach, ale predsa sa dožili minimálnej prehry. OFK BINGUĽA: Volić, N. Rajić (Palić), Šućak, Ćalić, Jelčić, J. Rajić (Sitarević), N. Popović, Mikić, Farkaš (S. Popović), Bojanić, Radosavljević JEDNOTA (Š) – NAPREDAK 1 : 3 (0 : 2) Zápas prebiehal v nervóznom ovzduší, o čom hovorí skutočnosť, že rozhodca Tadić zo Sotu ukázal až desiatim hráčom žlté karty, potrestal po piatich v každom tíme. Skúsení hostia z Vašice prejavili viac vôle a vyhrali. Jediný gól pre Jednotu dal Kosanović z penalty. JEDNOTA: Vlaisavljević, Spasojević, Šolaja, Jovanović, Trlajić, Petrović, Janković (Kosanović – Milanović), Rukavina, Starčević, Milutinović, Marčetić čo vyvolalo nervozitu u hráčov. Tak vo štvrtom sete Kulpín viedol 12 : 8, a potom pre chyby dovolil, aby súper zaradom získal 7 bodov. Slabšie mužstvo predsa zvíťazilo nad silnejším. Výsledky jednotlivých setov: 25 : 23, 25 : 19, 23 : 25 a 25 : 19. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Petrović, Babić, Gajičić, Kisić, Prodanović, Jaško, Grujić, Zima, Ćirić, Zavaroš, Jeftić Kulpínski volejbalisti teraz budú hosťovať v Zreňanine, kde si sily zmerajú s VK Proleter.

42 /4773/ 21. 10. 2017

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

KUPINOVO – JEDNOTA 0 : 2 (0 : 1)

OMLADINAC 1927 – SLÁVIA 9 : 0 (5 : 0)

Matej Bzovský

Ján Špringeľ

S posledným nebolo ľahko keď Lazar Cvejić využil prihrávku Ivkovića a zblízka dorazil loptu ednota v Kupinove nečaka- do prázdnej brány. Predtým veľne narazila na nepríjemného ké šance mali Knežević a zvlášť domáceho súpera, ktorý bo- Ivković, ktorý z 5 – 6 metrov netrafil do prázdnej brány. juje o záchranu v lige. To sa hosťom mohlo Hostia sa ujali vedenia vypomstiť, keď sa nieuž v úvode zápasu po kdajší hráč Jednoty peknej akcii Danila Dušan Janković ocitol Markovića a šikovnej zoči-voči s brankárom strele Dušana Ivkovića. Lazarom Jovišićom, ale Obetavo hrajúci domájeho prudká strela odci sa nevzdávali, založili letela tesne vedľa žrde. dva nebezpečné útoJEDNOTA: Jovišić, ky, ale vyložené šance Živković (Bošković), zahodili. Na opačnej Bojbaša, Jelović, Zastrane obrana Kupinorić, Milaković, Milenva vynakladala veľké Výborný úsilie, aby zachránila stredopoliar: Predrag ković, Galić, Knežević, Rajić (Cvejić), Ivković vlastnú bránu. Najviac Milaković (Jednota Stará Pazova) V sobotu Jednonepríjemností domáta znova hosťuje, cim pripravili rýchly Milenković a Ivković, ako aj stre- tentoraz v dedine Divoš, kde si prvýkrát v majstrovskom zádopoliar Predrag Milaković. V druhej časti Pazovčania mali pase zmeria sily s nováčikom drvivú prevahu, ktorú nevedeli v lige, domácim FK Hajduk. korunovať až po poslednú minútku,

Páčivý zápas v Erdevíku SLOGA (E) – PODUNAVAC 3 : 1 (2 : 0)

Lazar Pavković

vesto divákov v Erdevíku sledovalo obojstranne kvalitný výkon domácich a hostí z Belegiša. Od začiatku hráči Slogy neustále útočili, ale brankár Podunavca Petković viackrát úspešne zachránil svoju sieť na samej bránkovej čiare. Skóre otvoril Doknić až v 40. min. a len niekoľko sekúnd predtým, ako hráči odišli na prestávku, Grković zvýšil na 2 : 0. V pokračovaní v 70. min. Grković dal aj svoj druhý gól, a tak Erdevíčanom zaistil víťazstvo. Hosť Jerković iba skorigoval výsledok v nadstavenom čase. Treba zdôrazniť, že Sloga prekonala mimoriadne kvalitný a korektný tím Podunavca.

www.hl.rs

Jedenásti inkasovali deväť! zrealizovali Dudáš a Bakoš. V ďalšom priebehu hry už hral iba jeden tím. Góly a zápas s Omladinsa striedali ako na bežiacom do neďalekého com páse: do polčasu ešte Opova sa slávisti hortri, po zmene strán ďalšie ko-ťažko nazbierali, aby štyri. ich bolo jedenásť. Ani na Kvalitnejší výkon od tomto skrížení zbraní neostatných hostí v tomto mali v zostave brankára. stretnutí podali Stojkov Strážcom siete bol rovnako a rýchly krídelník a debuako na meraní síl s Unireou tant v seniorskom drese v Uzdine zranený obranca Svetlík mladší. Renato Jovnáš. SLÁVIA: Jovnáš, Svetlík Podľa slov málopočet- Dobre do polovice ných Kovačičanov, ktorí sa polčasu: stredopoliar st., Zloch, Stojkov, Jaško, boli pozrieť na duel v sídel- Slávie Janko Válovec Bartko, Čech, Válovec, Dudáš, Svetlík ml., Bakoš nom meste susednej obce, Výsledky: Omladinac 1927 – Slávia Slávia mala šancu, aj napriek vysokej prehre, aspoň po prestávke uhrať remízu. 9 : 0, Mundial – Unirea 3 : 3, Polet – V úvodných minútach sa dvakrát„zaskve- Glogonj 2 : 2, Pobeda – Mladosť 2 : 5, li“ rozhodcovia: prvý gól hostitelia dali Spartak – Tempo 2 : 0. Slávia je druhý týždeň na predpopo prísne dopískanom faule v prospech domácich. Druhý zase dali futbalisti slednom mieste s jedným triumfom. Omladinca 1927 z postavenia mimo hry. Príležitosť zlepšiť sa v tabuľke má už Neznepokojilo to slávistov, ba práve v nedeľu 22. októbra. Do Kovačice prinaopak, zmobilizovalo do kvalitnejšieho chádza Tempo Sefkerin s bodom viac výkonu po dvoch prijatých góloch. Kova- od Slávie. Zápas sa začne o 14. hodine. čičania mali dve skvelé šance, ktoré ne-

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Doma nemôžu vyhrať AŠK – ZLATICA 2 : 2 (1 : 1)

Vladimír Gál Rozhodca Nebojša Dimitrijević z Nového Sadu žltými kartami potrestal Cvijića, Doknića (Sloga), resp. Jerkovića a Paunovića (Podunavac). SLOGA: Ilić, Džibrić (Pendo), Matić, Halilović, Mikić, Grković (Bošković), Cvijić, Simeunović (Bojanić), Vuković, Doknić, D. Považan Výsledky 9. kola: LSK – Hajduk (D) 0 : 1, Borac (Š) – Jugović 3 : 1, Index – Hajduk (Č) 0 : 3, zápas prerušili v 80. min., Sloga (E) – Podunavac 3 : 1, Borac (NS) – Slavija 3 : 0, Sremac – Kabel 2 : 1, Sloga (T) – Hajduk (B) 3 : 0, Kupinovo – Jednota 0 : 2. Sloga v 10. kole bude hosťovať v Čurugu, kde ju uvíta domáci Hajduk.

Informačno-politický týždenník

radáčania nevyužili ďalšiu príležitosť na domácom trávniku, aby inkasovali tri body. V prvej štvrťhodinke sa nestávalo nič zaujímavé. V 15. min. však Gál z voľného kopu pekne centroval pred bránu, kde ju Birmanac z troch metrov zaslal do siete. V 35. min. najprv chybil kapitán Ďuríček, a potom Maksimović neobozretne zakročil v šestnástke a rozhodca ukázal na biely bod. Strelu z pokutového kopu brankár Eötvös odrazil na roh a po zacentrovaní lopty hostia vyrovnali na 1 : 1. Prvú príležitosť v pokračovaní mali domáci, keď po peknej prihrávke Gála Birmanac bol sám pred brankárom, ale strieľal vedľa. V 60. min. sa hosťom podarilo dať aj druhý gól. Aradáčania sa potom akoby prebrali z driemot. Peknú

príležitosť Vesina hosťujúci brankár úspešne kryl. V 82. min. brankár hostí odrazil loptu z rohu, pokus Ďuríčeka obranca blokoval, Apostolović z dvadsiatich metrov trafil miesto, kde sa spájajú žrď a brvno. Času na zmenu výsledku ešte bolo, domáci už nemali síl a museli sa uspokojiť s bodom. AŠK: Eötvös, Birmanac (Životin), Vesin, Korać, Petrović, Ďuríček, Maksimović, Gál, Nenin, Mijić, Apostolović Výsledky 8. kola: Jedinstvo – Radnički 1911 0 : 6, Zadrugar Potisje 1 : 4, OFK Klek – ŽFK Banat 1 : 0, OFK Gradnulica – MSK 1 : 0, Tamiš – OFK Stajićevo 1 : 0. Aradáčania sa nachádzajú na 10. mieste a majú 5 bodov. Na budúcu nedeľu sa v Stajićeve stretnú s tamojším rovnomenným mužstvom. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SKUPINA SEVER

Prerod v Novom Žedniku PREPOROD – MLADOSŤ 1 : 3 (1 : 2)

Zazvonia na poplach? BUDÚCNOSŤ – BAČKA 1 : 2 (0 : 0)

Samuel Medveď

v 47. min. sám pred bránu, ale trafil Ján Murtin žrď. V 55. min. domáci hlavou loptu etrovskí modrí prvýkrát hosťovali zaslali nad brvno brány Šurlana. V 55. ladí futbalisti Buv Novom Žedniku. V malej dedine min. Kaňa dostal loptu a strelil tretí gól dúcnosti nezvládneďaleko Subotice sa im po prehre pre Mladosť. V pokračovaní sa hralo li úlohu favorita, doma s Tisou Adorjan podarilo vrátiť tvrdo, čo platí zvlášť pre domácich. Bolo keď pred 200 divákmi na víťaznú cestu vonku, kde podávajú i niekoľko šancí na oboch stranách, ale nečakane podľahli dosiaľ siete brankárov sa viac poslednému mužstvu nevlnili. v tabuľke. Domáci začali MLADOSŤ: Šurlan, výborne a v prvých piaKobilarov (Valentík), tich minútach skúsení Zeljković, Nešković, hostia z Pačiru sa panicBabiak, Jakuš, Kuntić ky bránili. Budúcnosť z (Šproch), Pavlis, Ilić, troch rohových kopov Đokić (Rupar), Kaňa nič nevyťažila. Potom sa Výsledky 9. kola: hráči Bačky zbavili tlaku, Budúcnosť – Bačka 1 : vytvorili si zopár šancí, 2, Polet – Mladost (A) 5 ktoré brankár Dragišić Domáca prehra ustarostila: Saša Filipović, : 2, Potisje – Zadrugar 1 zlikvidoval. V 34. min. tréner hložianskej Budúcnosti : 0, Tekstilac – Mladost a 45. min. mal aj šťastie, (T) 2 : 2, Tavankut – BSK lebo dvakrát cvendžala konštrukcia a výsledkom toho bol gól Vujinovića 3 : 2, Radnički – Srbobjeho brány. Pritom Radosavljević už v 52. min. – 1 : 0. V ďalšom priebeDvakrát traﬁl: Strahinja Ilić (v bielom drese) ran 0 : 1, Tisa – Sloga 1 : zachránil sieť vykopnutím lopty hu zápasu Stojaković a D. Kovčević lepšie výkony. Domáce mužstvo Prepo- 1, Preporod – Mladosť (P) 1 : 3. z bránkovej čiary. Domáci okrem zahodili 3 – 4 šance, kým Vujinović V nedeľu Mladosť znova hosťuje, rod sa nemohlo spamätať a podať lepší pár pokusov z diaľky nič neukázali. a O. Štefek nastrelili brvno brány tentoraz v Pačire, kde ju uvíta domáca výkon po katastrofe v Pačire. Hložančania po oprávnenej kritike Vukovića. V 70. min. hostia odcentrovaFoto: J. Pucovský Začiatok patril práve domácim, ktorí Bačka. v druhom polčase zahrali aktívnejšie li z voľného kopu do šestnástky, sa chceli vykúpiť za prehru z predminuloptu obrana hostiteľov odrazila lej nedele, keď ich priam ponížila Bačka k nestráženému Milovanovićovi, až 7 : 1. Začali dobre a v 2. min. bolo 1 ktorý z dvoch metrov vyrovnal – 1 : 0. Najprv mladý Zeljković nepozorne : 1. Skúsení hostia sa potom stiahli stratil loptu, ktorá sa dostala na ľavú do obrany a vďaka veľkému šťastiu stranu trestného územia modrých, kde odolávali až do 87. min. Vtedy Gaju dočkal pohotový Kopanja a zblízka lonja zahral rukou na takých 17 zdolal tentoraz medzi žrďami Mladosti – 18 metrov a pokiaľ Dragišić napostaveného brankára Šurlana. Domáci, rovnával múr, náhradník Jerković ktorí s rešpektom privítali pred zápasom kopol a trafil – 1 : 2. Hlúpejší gól sa Petrovčanov, sa tak prví tešili. vari nemohol inkasovať! Posledné Potom sa Mladosť rozohrala. V 10. minúty nepriniesli zmenu výsledku, min. Kaňa prebehol ľavou stranou, a tak si hostia do Pačiru možno i nezacentroval a Ilić z desiatich metrov zaslúžene odviezli tri body a vyvolali vyrovnal. O chvíľu neskoršie strelec vedenie Budúcnosti, aby zazvonilo vyrovnávajúceho gólu bol sám pred na poplach. domácim brankárom Sekulićom, ale ho Rozhodca Rakić z Apatína žlté nedokázal zdolať. V 26. min. Đokić prikarty ukázal Dokićovi a D. Kovačehral Kaňovi, ktorému robustný Sekulić ŠKOLSKÝ ŠACHOVÝ TURNAJ V PADINE. V nedeľu 8. októbra 2017 v vićovi, ako aj piatim hráčom hostí. strelu zneškodnil. V 33. min. Zeljković Základnej škole maršala Tita v Padine prebiehal šachový turnaj. V kategórii BUDÚCNOSŤ: Dragišić, Radosaa Ilić na ľavej strane dobre rozohrali, žiakov nižších ročníkov zvíťazil Tomas Husárik, druhý bol Erik Jurica a tretí vljević, O. Štefek, Đ. Kovačević, ale vyťažili len rohový kop. V 41. min. Luka Ondrík, všetci štvrtáci. Medzi žiakmi vyšších ročníkov prvé miesto Galonja, Dokić (Alempić), VujiMladosť viedla, keď Kaňa zahral voľný získal šiestak Marko Valenta, druhý bol ôsmak Dušan Ďuriš a tretí šiestak nović, Poznanović (Lalatović), kop zľava, domáci strážca siete loptu Vlastislav Srnka. Šachistov na súťaž pripravili tréneri Martin Hedi, Ján Stojaković, D. Kovačević, Adámek len krátko odrazil, Ilić šikovne reagoval Valenta a Miroslav Jurica. Najlepších odmenili medailami a diplomami a (Dugonjić) a koženú zaslal pod brvno – 1 : 2. víťazi získali aj poháre. V nedeľu o 15. hodine v HložaLen čo sa začal druhý polčas, šance A. Ch. noch bude hosťovať Polet z Karamali obe mužstva. Kuntić sa dostal vukova. Foto: J. Pucovský

• ŠPORT •

42 /4773/ 21. 10. 2017

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Body do Prigrevice ODŽACI – BRATSTVO 0 : 2 (0 : 0)

Juraj Pucovský

o debakle v Beočíne (2 : 5) Odžačania mali za súpera Bratstvo 1946 z neďalekej Prigrevice, ktoré aj v tejto sezóne má vážne nároky. Prvú veľkú šancu mal hosť Nosković už v 5. min., hlavou prekonal Ićitovića, ale Slijepčević z bránkovej čiary loptu odkopol ďaleko. Domáci sa prvýkrát do šance dostali v 33. min., ale sa Iveljovi nepodarilo prekonať brankára Studena. V 37. min. Veselinović zľava odcentroval, Vukasović strelil zblízka, no znova sa vyznamenal Studen. V 39. min. rozhodca Nemanja Ćirić zo Subotice zastavil Galića vo chvíli, keď sa chystal skórovať do prázdnej siete, tvrdiac, že

ho pri odkopnutí brankára Studena lopta trafila do ruky. Rozhodca nemal pravdu, a tak poškodil domácich. Agresívne pôsobiaci hostia v 55. min. získali náskok po tom, ako Nosković prízemne odcentroval a náhradník Makar z niekoľkých metrov dorazil loptu do siete nepozornej obrany a brankára Odžačanov Ićitovića – 0 : 1. Od tej chvíle sa hralo hlavne na polovici domácich, ktorým sa nijako nedarilo prekonať tvrdých hráčov súpera, a v 90. + 2. min. najlepší hráč Bratstva Šveljo z pravej strany trafil horný roh brány domácich – 0 : 2. V tíme domácich žltú kartu dostal Tutnjević, kým hostia mali vo svojich radoch piatich hráčov s takýmto trestom: Bajčeva, Popovića, Švelju,

Nula nulu dobieha RADNIČKI (Š) – DUNAV 2 : 4 (1 : 1)

Lazar Pavković

idina aj tentoraz bola príliš hlboká pre viac než zlých šídskych „plavcov“. Treba povedať, že mužstvo Dunava zo Starých Bánoviec bolo pre Šíďanov nepríjemným súperom aj vtedy, keď Radnički mal svojich domácich a hlavne kvalitnejších futbalistov. Naladený Perović v mužstve hostí strelil hetrik, štvrtý gól pridal Gluvačević. Pre domácich trafili Dmitrović v 19. min. a Ćirić v 50. min. Ôsma

prehra domáceho mužstva v slede neprekvapuje, lebo títo hráči spolu s vedením zničili dobré meno a bohatú tradíciu FK Radnički, ktoré sa roky museli budovať. Zápas v Šíde sledovalo 200 divákov, viedol ho Jeknić z Palića a po troch hráčov z každého mužstva potrestal žltými kartami. RADNIČKI: Mitrović I., Bogojević, Kočijašević, Bojanić, Drča, Teofanov, Ćirić, Branković (Mitrović II.), Mandić, Dmitrović, Gudan

PENZISTOM Z KOVAČICKEJ OBCE 5 POHÁROV. Na sklonku uplynulého mesiaca v Belej Crkve prebiehala oblastná súťaž penzistov z južného Banátu. Za odborného vedenia prof. Anny Biskupovićovej súťažiaci získali najvyššie výsledky. Domov si priniesli až 4 poháre a do rúk sa im dostal aj pohár pre celkový úspech. Penzisti z Kovačickej obce si sily zmerali v hádzaní šípok, basketbale, šachu... Členov OZP zastupovali Mária Cicková, Zuzana Ďuricová, Mária Zámečníková, Anna Nemcová, Božidar Kračunov, Benjamín Martinek, Živa Zakić a Ján Mikuš. Na snímke sú účastníci súťaže z Kovačickej obce. A. B.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Brankár Bratstva Nikola Studen v 37. min. zastavil strelu zblízka Mladena Vukasovića Noskovića a Makara. To, čo tento zápas v Odžakoch zvlášť poznačilo a rozčarovalo neutrálneho pozorovateľa, je nešportové, nekultúrne a agresívne správanie sa hostí. Toľko najoplzlejších slov, nadávok, ba aj vyhrážok rozhodcom a hráčom domácich, najmä Galićovi zo všetkých strán: z lavičky, od hráčov hostí na trávniku a najmä z úst dvadsiatich fanúšikov Prigrevice na tribúne sme nepočuli na všetkých zápasoch aspoň za posledných 5 – 6 rokov. ODŽACI: Ićitović, Bošković, Vese-

linović, Babić, Vukasović, Tutnjević, Ivelja (Baletić), Bortnik (Terzić), Galić, Zogović, Slijepčević (Pronek) Výsledky 9. kola: Odžaci – Bratstvo 0 : 2, Bečej – Cement 5 : 0, Dinamo – Omladinac 2 : 0, C. zvezda – Radnički (Z) 1 : 2, Mladost – Bačka 1901 1 : 1, Radnički (NP) – Železničar 1 : 0, Radnički (Š) – Dunav 2 : 4, Borac – Radnički (SM) 2 : 1. Hoci budú hrať znova doma, Odžačanov aj v sobotu očakáva ťažká a vážna skúška, lebo uhostia vedúci Bečej, ktorý dosiaľ získal maximálnych 27 bodov.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Trápenie trvá... J. Pucovský Naladení strelci na štyroch zápasoch siete traﬁli až dvadsaťjedenkrát. Diváci v Laliti videli osem gólov, až päť v bráne domácej Panónie. Graničar nečakane

ľahko a presvedčivo prekonal Svilojevčanov. Výsledky 6. kola: Kula – Telečka 3 : 0, Sport – Šikara 2 : 3, Panónia – Metalac 3 : 5, Graničar – Törekvés 5 : 0. PANÓNIA – METALAC 3 : 5 (2 : 2) utbalistom Panónie sa nijako nedarí vyhrať aspoň jeden zápas v novej sezóne. Po dvoch remízach na domácej pôde s KFK Kulou a Graničarom Laliťania v nedeľu utŕžili aj nepríjemnú prehru s vedúcim mužstvom tabuľky zo Somboru. Góly za domácich dali Moguš v 25. min. a 45. min. a Staletović v 65. min. z penalty. Tak trápenie Laliťanov aj ďalej trvá. Dokiaľ? To nik nevie! PANÓNIA: Valent, M. Obradov, Stolić, Šipka (Popović), Lazić, Stojanović, A. Obradov (Majera), Staletović, Jovanović (Ďurčiansky), Turčan, Moguš V nedeľu Panónia odcestuje do Somboru na zápas so Šikarou.

• ŠPORT •

Volejbal si zahrali novosadské žiačky

Čoraz populárnejší basketbal – „traja proti trom“

VEĽTRH ŠPORTU NA NOVOSADSKOM VÝSTAVISKU

Pre zábavu a zdravie Juraj Pucovský

rámci jubilejného 50. LORIST-u prebiehal aj Veľtrh športu. Bola to príležitosť pre terajších a niekdajších športovcov, športových pracovníkov, ale aj žiakov, deti,

z Vojvodiny. Pre najmladších a žiakov najzaujímavejšia bola promócia programu Šport do škôl, ktorý v 34 základných školách realizuje Zväz pre školský šport Mesta Nový Sad. Stovkám žiakov, ale aj dospelým aktívnym športovcom a rekreantom

Nechýbal ani malý futbal chlapcov

ich rodičov, starých rodičov, aby si pripomenuli na význam športovania ako zábavy a zdravého života. Na veľtrhu sa v dňoch 5. až 7. októbra 2017 predstavilo viac ako 100 športových klubov, združení, škôl a športových stredísk, hlavne

celkové diania počas troch dní spestrili polygóny športovej zručnosti, ako i turnaje v malom futbale, basketbale, volejbale, stolnom tenise, cyklistické preteky, zápasnícke a pästiarske zápasy. Veľtrh športu poznačilo aj ka-

marátenie niekdajších a terajších našich známych športovcov, medailistov z olympiád, európskych a svetových majstrovstiev, ktorí hovorili o svojich najskvelejších Na veslárskom trenažéri sa môže aj pretekať chvíľach zo športovísk v celom svete. Medzi nimi boli niekdajší Vladimir Batez, Zoran Gajić; atléti volejbalisti Đula Mešter, Vasa Mijić, Dane Korica, Stevan Zorić a Michail Slobodan Boškan, Andrija Gerić, Dudáš; zápasníci Davor Štefanek, Viktor Nemeš, Kristijan Fris; kajakárka Milica Starovićová; hádzanárka Tanja Medvedová; naši zlatí zdravotne postihnutí stolní tenisti Zlatko Kesler, Borislava Perićová-Rankovićová, Nada Matićová; strelkyňa Aleksandra Ivoševová. Zápasník Branislav Simić priniesol a ukázal aj svoju zlatú medailu Zápasníci mali tiež čo ukázať z XVIII. Olympiády v Tokiu 1964. Rozhovor o basketbale, alebo...

„S puškou treba takto mieriť!“

Kangojumps je zábavný a zdravý, najmä pre dievčatá...

Mužstvo MOMS Šíd – 5. miesto na 21. Matičnom turnaji vo Vojlovici 2017

Nataša Kolárová, predsedníčka MOMS Šíd, Dušan Starčević, Bojan Andriška, Branislav Farkaš, Vladimír Kolár, tréner (stoja zľava); Dejan Ćosić, Emil Farkaš, Nikola Manojlović (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec