Hlas 42 2018

40 rokov hajdušického KUS Bratstvo Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 20. 10. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4825/

42



Z obsahu

Nezávislé združenie novinárov Vojvodiny dňa 13. októbra v Novom Sade usporiadalo seminár na tému informovania o voľbách do národnostných rád národnostných menšín.

Odzneli prednášky na témy mediálnych slobôd, situácie v menšinových médiách a spôsobov informovania v aktuálnom období pred voľbami do NRNM. S. Lenhart

Deň oslobodenia, ktorý je zároveň aj Dňom Obce Báčsky Petrovec, oslávili v pondelok 15. októbra. Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia obce usporiadali v sieni Slovenského vojvodinského divadla za prítomnosti početných hostí. Po udelení obecných cien a uznaní odznel kultúrno-umelecký program žiakov Základnej hudobnej školy Josipa Slavenského.

K. Gažová

20. 10. 2018 | 42 /4825/

Uzávierka čísla: 17. 10. 2018

Akademickej maliarke Márii Gaškovej z Kysáča pri príležitosti jej životného jubilea, sedemdesiatin, v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci usporiadali ďalšiu samostatnú výstavu.

Vernisáž bola v piatok večer 12. októbra a návštevníci si Gaškovej obrazy v Petrovci budú môcť pozrieť do 11. novembra.

J. Čiep

Október je čas vhodný aj na výsadbu jesenného cesnaku.

Ako pri každej plodine, tak aj pri cesnaku platí, že základom dobrej úrody je dodržiavanie agrotechnických termínov, kvalitná príprava pôdy a včasná ochrana pred chorobami a škodcami. Medzi najnebezpečnejších škodcov cesnaku patria škodcovia prenosní sadbovým materiálom. Ľ. Sýkorová

V druhú októbrovú nedeľu s bohatým a pestrým kultúrno-umeleckým programom Ochotníci svojmu mestu členovia kovačického Hudobno-folklórneho súboru V šírom poli hruška s hosťami z Nového Sadu a zo Slovenska holdovali 74. výročiu oslobodenia Kovačice a svojím výstupom prispeli k tohtoročným oslavám.

A. Chalupová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Hlas ľudu 74-ročný

S

me tu a teraz. A tak vraj treba žiť.

Netrápiť sa veľmi tým, čo je za nami, lebo to aj tak už neovplyvníme, nezaťažovať sa neistými vidinami budúcnosti. Ale pri výročiach a narodeninách nemôžeme sa nepozrieť do spätného zrkadla, lebo ten časový úsek, ktorý v tejto chvíli má presné číslo, mal aj svoj začiatok, svoje trvanie...

Keď vyšlo v Petrovci prvé číslo Hlasu ľudu – 19. októbra 1944 – bol štvrtok.

Obyčajný deň pri konci pracovného týždňa a stal sa historickým. Len štyri dni po oslobodení Báčskeho Petrovca (a dokonca i Nového Sadu) splnil sa plán jednotlivých vedúcich partizánskych oddielov pripravovaný ešte počas okupácie o založení slovenských novín po vojne... Jeden z titulkov na tom prvom čísle, v podstate dvojstranovom letáku s červenou päťramennou hviezdou, bol Boj trvá. Adresovaný bol, pravdaže, skutočnej vojne, tej druhej svetovej, ktorá doznievala. Ale svojrázny „boj“ o zachovanie miesta Hlasu ľudu, jediných slovenských novín pokrajinského významu, na mediálnej mape v našej krajine trvá už 74 rokov. Vždy sa snažil pôsobiť korektne, obstáť čestne. Nebolo vždy ľahko, musel čeliť aj silnejším otrasom, neraz sa ocitol v ťažkej hospodársko-finančnej situácii, boli aj chvíľkové slabosti vo vlastnom pôsobení, ale aj tie potom vystriedali konsolidácie, úspešnejšie a pokojnejšie časy.

Hlas ľudu sa predovšetkým vždy snažil byť skutočným hlasom ľudu.

Sondovať jeho potreby a očakávania.

Podľa toho vedúci a tvorcovia kreovali jeho koncepciu. Spravidla to bolo redukovanie priestoru v novinách pre tzv. čistú politiku a vytváranie viac priestoru na sledovanie života v našich prostrediach: na periodicky sa opakujúce poľnohospodárske práce s nástrahami i odbornými radami, na pôsobenie občianskych združení, školstvo, kultúrne akcie, športové prejavy. Naši čitatelia sa vždy dožadovali portrétov tak vynikajúcich jednotlivcov, ako i svojich „obyčajnejších“ spoluobčanov, ktorí si určitým spôsobom zaslúžili priestor v novinách. Lákali ich a stále si radi prečítajú rozhovory, ankety, poznámky, ocenia hlasľudovské fotozábery...

Pri takýchto a podobných príležitostných textoch nevyhneme sa známej syntagme, že slnko a noviny musia vyjsť. A aj keď ju hlasľudovská prax najmenej dvakrát už dementovala (v roku 1993), veríme, že sa náš – tohto času týždenník – do tejto štatistiky viac nezapíše. Nechceme s pátosom sľubovať, že v ďalších a ďalších číslach Hlasu ľudu bude omnoho viac analytických, tematických a inak špecializovaných textov, ale o maximálnu profesionalitu, žánrovú pestrosť a zastúpenosť prostredí sa budeme stále snažiť. Vy, naši terajší a potenciálni čitatelia, si to zaslúžite.

Anna Francistyová

V tomto čísle

TÝŽDEŇ 5 Ako prekonať pasivitu médií?

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

12 Veselo ako vždy

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Drahá nafta zvyšuje poľnohospodárom náklady

30 Zachovať pamäť miesta

43 Tu sa aj rekordy lámu Autorka titulnej fotografie: Alena Kulíková

42 /4825/ 20. 10. 2018

3

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Pripravil: Juraj Bartoš

Prelietavci

Rozum do hlavy (alebo do hrsti?)

P

akým len cynizmom a opovrhovaním pristupujeme k prosbám a upozorneniam hasičov a ekológov, aby sme nespaľovali rastlinné zvyšky na roliach a nerozkladali oheň napríklad v lese mimo vyznačených miest. Sotva sa k ich výzvam poľnohospodári či výletníci budú stavať aj po tom, čo zhorelo viac než 800 hektárov lesov ornej pôdy, ako i veľká časť chránenej rezervácie Cárskej bary neďaleko Zreňanina a Bieleho Blata (o čom prinášame osobitný text v rubrike Ľudia a udalosti). Lebo sme, akí sme.

A predsa len... prichodí zvolať: Ľudia, rozum do hlavy!

Kosovské bezpečnostné sily sa transformujú na Ozbrojené sily Kosova do konca roka, bez ohľadu na to, či si to praje Srbská listina, vyhlásil predseda Zhromaždenia Kosova Kadri Veseli. Podľa neho urobia to v partnerstve so Spojenými štátmi a NATO. O tomto návrhu kosovskí poslanci mali diskutovať vo štvrtok 18. októbra. Veseliho tvrdenie je, samozrejme, absolútne v kolízii s vyhláškou hlavy srbskej diplomacie Ivicu Dačića, ktorý tvrdí: „Kosovo už nie je bábätko Ameriky.“ Naznačil to aj kosovský denník Koha ditore. V pondelok oznámil, že USA prerušili kontakty s ministrom Kosovských bezpečnostných síl Rustemom Berishom a jeho zástupcom Agimom Çekum, čo ale kosovská vláda nepotvrdila.

Viacerí srbskí analytici zrejme predsa len majú pravdu, keď hovoria, že americká politika voči Kosovu zostáva nepozmenená, tobôž sa nezmení v tom zmysle, že USA podporia územnú celistvosť Srbska.

Dosvedčili tomu aj slová s váhou pichania prsta do oka, ktoré vyslovil americký veľvyslanec v Srbsku Kyle R. Scott na utorkovej tlačovke – priamo vo vláde Srbska. Odpovedajúc na novinársku otázku, ako USA mienia zabezpečiť mier na Balkáne, keď podporujú nelegitímny tzv. štát Kosovo a jeho lídrov, z ktorých mnohí majú kriminálnu minulosť a spáchali vojnové zločiny, Scott podčiarkol, že USA považujú Kosovo za nezávislý a suverénny štát a dodal: „Prečo zdôrazňujete, že je to takzvaný štát

Juraj Bartoš

red niekoľkými dňami predsedníčka Národného zhromaždenia Srbska (NZS) Maja Gojkovićová avizovala možnosť pozmenenia Rokovacieho poriadku najvyššieho zákonodarného orgánu. S cieľom zmenšiť počet prelietavcov, t. j. poslancov, ktorí prestupujú z jednej politickej strany do druhej ani futbalisti z klubu do klubu.

Znalci pomerov tvrdia, že najmä zo zištných dôvodov, keďže vraj každý prelet, na každej úrovni, má svoju cenu. Zmena rokovacieho poriadku má znemožniť prelietavcov, aby po opustení svojej strany mohli pristúpiť k inému poslaneckému klubu, čiže aby mohli vystupovať len ako „sólisti“. Ktorí sa sotva dostanú k slovu v zasadačke.

Autorke akože skvelého nápadu sa namiesto potlesku ušli salvy kritík opozičníkov v NZS. Nie div, keďže verejnosť pani Maju Gojkovićovú pozná ako jednu z najúspešnejších prelietaviek.

Na politickej scéne debutovala ako členka Národnej radikálnej strany. Tá sa potom zlúčila so Srbským četníckym hnutím a utvorili Srbskú radikálnu stranu (SRS). V nej MG bola tajomníčkou a podpredsedníčkou a v jej halene sa ako národná poslankyňa dostala do Zhromaždenia niekdajšej Spolkovej republiky Juhoslávie i do Zhromaždenia AP Vojvodiny a stala sa i primátorkou Nového Sadu. Po rozchode so SRS založila vlastnú Národnú stranu a šla do koalície s Demokratickou stranou Srbska (DSS). Neskôr sa NS pripojila Zjednoteným regiónom Srbska (URS Mlađana Dinkića). Oplatilo sa: zase zakotvila v republikovom parlamente. Keď ju z URS „prepustili“ (následne hrubého porušenia koaličnej zmluvy?!), mandáty poslancov NS ponúkla Demokratickej strane a nakoniec sa NS pripojila Srbskej pokrokovej strane (SNS) Aleksandra Vučića. Stala sa podpredsedníčkou SNS a v apríli 2014 ako poslankyňa SNS zasadla do kresla určeného hlave NZ Srbska.

Avizovaný ťah vraj má za cieľ disciplinovanie poslancov SNS (strany, ktorá vznikla húfnym nízkym preletom členov SRS do nového straníckeho hniezda), takže poznámka poslankyne Národnej strany Sandy Raškovićovej-Ivićovej (ktorá, mimochodom, bola aj predsedníčka DSS), že pani Gojkovićová zmenila viac strán než Liza Taylorová mužov, ani nevyznieva príliš uštipačne. Na rozdiel od návrhu „našej Maje“.

4

www.hl.rs

S

Informačno-politický týždenník

Kosovo, tzv. vláda Kosova a podobne?“ Prirodzene, vyvolal rozhorčenie prezidenta Vučića, ktorý počínanie amerického veľvyslanca okomentoval ostrým odkazom: „Čímkoľvek je Kosovo a jeho vláda pre USA a veľvyslanca Scotta, pre nás je to takzvaná vláda a tzv. štát. Nie si ty tu, ambasádor, na to, aby si oprával novinárov, ale aby si odpovedal na otázky.“ Minister obrany Aleksandar Vulin vyjadril poľutovanie nad tým, že Scott tú spupnosť neprejavil pred Vučićom, lebo by letel hore nohami z vlády! Premiérka Ana Brnabićová mieni, že Vulin zareagoval primerane. Akiste by (aspoň podaktorí) normálni občania v tejto súvislosti mali odkaz pre všetkých tu spomenutých a ďalších politických a štátnych prominentov, ktorý by mohol znieť: Ľudia, aj keď ste štátnici – a najmä preto! – nože, rozum do hrsti!

Prezident Vučić neúnavne cestuje.

Prednedávnom navštívil Kazachstan a stihol aj tretí summit ministrov transportu NR Číny a 16 krajín ústrednej a východnej Európy, ktorý sa v Belehrade začal v utorok. Kde prítomní debatovali o projektoch,

ktoré sa týkajú Srbska, ako aj o spolupráci Číny a krajinami účastníkmi summitu 15 + 1. O pár dní neskoršie sa už zúčastnil udalosti celkom odlišného profilu, tiež na domácej pôde. V predchádzajúci štvrtok si totiž ľud prišiel na svoje pri ďalšej repríze zhmotnenia osvedčeného výroku známeho z čias antického Ríma: Panem et circenses (Chlieb a hry). Nemecká sieť diskontných predajní Lidl 18. októbra spustila naraz 14 veľkoobchodov na území Srbska, z toho až 5 v Belehrade.

Samozrejme, že si prezident Vučić nenechal príležitosť byť pritom, pravdaže, pred kamerami. Veruže mal čo vidieť. Riadnu ruvačku, ba skutočný boj o kurčatá za jedno euro.

Skutočnú skrumáž pred bránou vedúcou do lepšej a krajšej budúcnosti lemovanej nespočetnými sľubmi o navýšení životnej úrovne občanov.

Hurá! Poďme! Do EÚ? Figu borovú!

Predsa – do Lidla! Ak nie kúpiť, aspoň vidieť a byť videný. Očuchať, pokochať sa, napásť oči. Veď to zaraz aj žalúdok bude mať ľahšie. Alebo práve naopak... Ľudia moji, hajde, rozum do hlavy. Alebo aspoň do hrsti...

Iný uhol reality

Nikola Petkov • TÝŽDEŇ •

SEMINÁR NA TÉMU INFORMOVANIA O VOĽBÁCH DO NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

Ako prekonať pasivitu médií?

Stevan Lenhart

P

roblémy a prekážky, na ktoré médiá narážajú pri informovaní občanov o voľbách do národnostných rád národnostných menšín, boli hlavnou témou seminára uskutočneného v sobotu 13. októbra v Novom Sade v organizácii Nezávislého združenia novinárov

ného voličského zoznamu. Na slabý ohlas občanov vo voľbách vplýva viac vecí, ale podľa Szerencsésovej mienky jedným z rozhodujúcich činiteľov (okrem všeobecného nezáujmu a nechápania činnosti a významu národnostných rád) je slabá a neúplná informovanosť voličov o priebehu volieb. Pred štyrmi rokmi Szerencsésová postrehla viac problémov ohľadom informovania médií o voľbách do NRNM. Ako tie najvýraznejšie uviedla neobjektívnosť, jednostrannosť a predpojatosť v informovaní, čo niekedy viedlo k otvorenému politickému propagovaniu určitej volebnej listiny. Ďalším kľúčovým problémom bolo pasívne sledovanie predvolebnej kampane a samého priebehu volieb, teda nedostatok tzv. mediálnej iniciatívy, čo najčastejšie viedlo k jednoduchým správam o rôznych predvolebných akciách a podujatiach v organizácii volebných listín so silnejšou straníc-

Zsuzsana Szerencsésová: „Spôsob informovania o voľbách do NRNM odzrkadľuje politickú a mediálnu kultúru národnostných menšín.“ priamych volieb do národnostných rád je zápis do osobitných voličských zoznamov viac než 40 % z celkového počtu príslušníkov určitej národnostnej menšiny podľa posledného súpisu obyvateľstva. Zároveň však zdôraznil, že je veľmi otázne, nakoľko

Boris Varga: „Novinári by sa nemali zúčastňovať v politických aktivitách.“ Vojvodiny. S cieľom podnietiť novinárov a redaktorov, aby si vytvorili stratégiu a plán profesionálneho a objektívneho informovania občanov o nadchádzajúcich voľbách, nepodľahujúc pasivite a politickému vplyvu jednotlivých volebných listín.

Mediálna expertka Zsuzsana Szerencsésová (dlhodobá spolupracovníčka Rádia Slobodná Európa a niekdajšia členka redakcie nezávislých novín Naša borba) na úvod svojej prednášky pripomenula, že minister štátnej správy a lokálnej samosprávy Branko Ružić vyhlásil rok 2018 za rok národnostných menšín, ale zároveň vyjadrila obavu, že v oblasti menšinových médií situácia vôbec nie je ideálna, ako by si to niekto mohol myslieť na základe tohto ministrovho vyhlásenia. Szerencsésová sledovala aj predchádzajúce voľby do NRNM (roku 2014), na ktorých sa zúčastnilo iba 37,63 % (čiže len trochu viac ako tretina) zapísaných voličov z radov národnostných menšín, čo je podľa nej zarážajúci údaj s ohľadom na to, že pri takomto druhu volieb sa zúčastňujú občania, ktorí sami vyjadrili žiadosť zapísať sa do osobit• TÝŽDEŇ •

Predstavitelia menšinových a nezávislých médií: nepodľahnúť politickému vplyvu volebných listín kou a finančnou podporou. Nebolo nadostač analytických novinárskych príspevkov na témy menšinových spoločenstiev a osobitne závažným problémom bola prítomnosť niektorých novinárov ako kandidátov na volebných listinách. V takých prípadoch ide o zrejmý konflikt záujmov a porušenie etického kódexu novinára. Opakujú sa tie isté veci aj počas tejto predvolebnej kampane?

Bývalý zodpovedný redaktor novín Magyar Szó a spolupracovník internetového portálu Autonomija Csaba Pressburger o. i. konštatoval, že podmienkou na uskutočnenie

ten posledný súpis obyvateľstva dnes možno považovať za validný s ohľadom na masové migrácie príslušníkov národnostných menšín. V skutočnosti ich počet klesol a samým tým bude do budúcna čoraz ťažšie formovať osobitné voličské zoznamy… Keď ide o tohtoročné voľby do národnostnej rady maďarskej národnostnej menšiny, Pressburger poznamenal, že ide o výrazne malý počet volebných listín (po deň uskutočnenia seminára bola vyhlásená len jedna, medzičasom pribudla ešte jedna volebná listina) a predvolebná kampaň sa zakladá hlavne na rôz-

nych gastronomických a gýčovitých podujatiach, na ktorých sa veľmi málo hovorí o otázkach, ktorými sa má zaoberať národnostná rada.

Riaditeľ NVU Ruske slovo a politológ (ináč bývalý zodpovedný redaktor rusínskeho týždenníka) Boris Varga zdôraznil, že Kódex novinárov Srbska veľmi jasne hovorí, že novinári by sa nemali zúčastňovať v politických aktivitách, lebo otvorené podporovanie jednej politickej opcie je nespojiteľné s novinárskou profesiou a účasť v politickej volebnej alebo mediálnej kampani sa nemôže brať zároveň s vykonávaním novinárskej a redaktorskej práce. Tento problém je prítomný najmä v médiách národnostných menšín a Varga ako príklad uviedol situáciu v ustanovizni Ruske slovo.

Poznamenal, že získaním pozície v národnostnej rade zamestnanci mediálnej ustanovizne zároveň získavajú možnosť priamo vplývať na vlastnú pracovnú pozíciu – dokonca aj bez ohľadu na vlastný stupeň školenia, čiže odborné kvalifikácie.

Okrem toho novinári a redaktori, ktorí majú zároveň možnosť rozhodovať o určitých otázkach v národnostnej rade, môžu zneužívať tú pozíciu a manipulovať informáciami. Varga tiež dodal, že s cieľom predísť zapájaniu sa novinárov do politických aktivít by bolo potrebné usporadúvať častejšie školenia a semináre na tému novinárskej etiky a vôbec viac diskutovať o tom vo verejnosti.

Na záver seminára bola usporiadaná novinárska dielňa na tému informovania o voľbách do NRNM, ktorú viedli Dinko Gruhonjić a Nedim Sejdinović.

VOĽBY DO NRSNM

Ešte jedna listina

R

epubliková volebná komisia vyhlásila ešte jednu volebnú listinu na voľby do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Tretia volebná listina má názov Hej, Slováci! – Michal Baláž a je na nej 28 kandidátov.

42 /4825/ 20. 10. 2018

R.

5

Slovensko SRBSKO NIE JE ŽIADNOU VÝNIMKOU – PRÍCHOD OBCHODNÝCH REŤAZCOV SPÔSOBUJE OŠIAĽ AJ NA SLOVENSKU A V INÝCH KRAJINÁCH

Túžba po lacných kurencoch Rastislav Boldocký

A

j slovenská tlač si všíma ošiaľ, ktorý nastal v Srbsku v súvislosti s príchodom Lidla do krajiny. Týždenník Trend v článku o „novom skalpe obchodného reťazca“ prináša zábery dlhých radov pred hypermarketmi, ale nijako sa nad nimi nečuduje, skôr sa k celej udalosti stavia fakticky. Nie náhodou. Dlhé rady a hádky o akciový tovar totiž nie sú srbským špecifikom, najmä v postkomunistických krajinách sa s nimi pri podobných príležitostiach stretávame bežne. Slovensko nevynímajúc. Túžba po lacných kurencoch zjavne nepozná hranice a patrí medzi pevné piliere súčasnej spoločnosti. „Vo všetkých štrnástich mestách, kde včera Lidl otvoril predajne, to vyzeralo rovnako,“ písal v septembri 2004 denník Sme. „V Žiari nad Hronom sa prví ľudia pred predajňou začali grupovať už o štvrtej ráno a dlhý rad stovák ľudí sa neskracoval ani po otvorení. Mestskí policajti usilovne vyberali pokuty za porušovanie zákazu vjazdu, v obchode robila poriadok súkromná bezpečnostná služba.“ A aj

vtedy asi najväčšie vychytávky boli mrazené kurence. „Istý muž mal v nákupnom vozíku deväťdesiat. Nebol jediný,“ písal denník a dodal, že do Žiaru prišli ľudia zo Zvolena, Banskej Bystrice, Prievidze či dokonca sto kilometrov vzdialeného Brezna.

Ako to v takýchto prípadoch býva, nechýbali ani ostré výmeny názorov medzi čakajúcimi, padali aj urážky. „Škatuľa sprostá! Čo sa predbiehaš, stála si v rade?“ kričali vraj babky asi na 17-ročnú blondínu v bratislavskej Petržalke. Mnohé z nich si so sebou Rad pred obchodom s odevmi v bratislavskom nákupnom centre zobrali nákupné tašky z konkurenč- počas jedného z výpredajov (Foto: Petra Výberová) ného Tesca, ktoré v tom čase boli zadarmo, zatiaľ čo v Lidli stáli dve Už čoskoro, hneď po americkom nym o zlacnené topánky, uspokojiť koruny.

Dni vďakyvzdania tak príde Black základné civilizačné pudy a zároAle nejde len o Lidl, podobná ho- Friday, čiže Čierny piatok, potom veň podporiť národnú ekonomiku. rúčka prepukla aj pri príchode ďalších zasa povianočné výpredaje. No a sú Jednoducho – win-win situácia. A známych reťazcov, ako sú Carrefour, tu aj ďalšie lákadlá – napr. obchody človek si zrazu uvedomí, ako dobre, Kaufland či IKEA. Ibaže predajne s odevmi ponúknu výrobky kon- že v obchodoch väčšinou nájdeme nemôžete uvádzať na trh každých krétnej známej značky za bagateľ. predražené veci. Keby všetko bolo niekoľko mesiacov. Zrejme aby ľu- Zakaždým môžeme sledovať tie isté lacné, každému prístupné, zľavy by dia neprichádzali o adrenalínové scény: Handry idú ako teplé rožky, stratili svoj zmysel. A ušľachtilá túžba zážitky a pocit najvyššej satisfakcie pred obchodmi sa tvoria rady v dĺžke po lacných kurencoch, túžba, čo z výhodných nákupov, v poslednom niekoľko desiatok metrov. nepozná hranice a spája ľudí, by čase sa čoraz väčšej popularite aj na Každý má tak možnosť až niekoľ- sa vytratila tak rýchlo, ako mizne Slovensku tešia špeciálne výpreda- kokrát do roka naplno objaviť krásy chrumkavo vypečené marinované jové dni, typické pre Spojené štáty. konzumu, pobiť sa so svojím blíž- kuracie krídelko z taniera.

POLÍCIA BY UŽ ČOSKORO MOHLA OBVINIŤ KONTROVERZNÉHO PODNIKATEĽA MARIÁNA KOČNERA Z VRAŽDY NOVINÁRA JÁNA KUCIAKA

Hlavný podozrivý?

R. Boldocký

Ú

kladná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej má čoraz zaujímavejšiu dohru. Po zatknutí štyroch, predtým verejnosti pomerne neznámych osôb, na rad zjavne prichádzajú aj väčšie ryby. Čoraz viac stôp ukazuje na kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera. A vzhľadom na široký okruh jeho vplyvných známostí, celá kauza by mohla prerásť do niečoho ešte väčšieho.

Marián Kočner od deväťdesiatych rokov figuroval hádam v každej väčšej kauze – Technopol, Markíza, Five Star Residence sú len niektoré z nich. Jeho meno tiež nájdete na mafiánskych zoznamoch, napriek tomu kompetentní dlhé roky o jeho neprejavovali väčší záujem. „Prechá-

6

www.hl.rs

dzali mu všetky možné podozrenia z páchania trestnej činnosti,“ píše týždenník Plus 7 dní. „A dnes je hádam najviac preverovanou osobou na Slovensku.“ Jeho pád sa začal pred niekoľkými mesiacmi, keď ho spolu s bývalým šéfom TV Markíza Pavlom Ruskom zadržali za údajné falšovanie zmeniek.

Pokiaľ ide o vraždu novinára a jeho snúbenice, Kočnerovo meno sa skloňovalo od samého začiatku prípadu, podnikateľ sa totiž Jánovi Kuciakovi vyhrážal. Postupne k nemu začali smerovať aj ďalšie nitky – najprv na neho prstom ukázal Zoltán A., jeden zo štvorice obvinených.

Zároveň vyšlo najavo, že sa dlhšie poznal s údajnou objednávateľkou vraždy Alenou Z. A nielen to, objavili sa zábery, ktoré dokazujú, že dvojica sa stretla asi dva týždne pred vraždou

Informačno-politický týždenník

novinára. V polovici októbra polícia urobila domové prehliadky vo viacer ých Ko čnerov ých nehnuteľnos- Marián Kočner (Foto: TASR) tiach a zhabala mu majetok, okrem iného aj zmen- ho spektra, ale aj ľuďmi z prostredia ky v hodnote jedenásť miliónov biznisu či dokonca spravodajských eur. Podľa médií a odborníkov je služieb. Tradovalo sa dokonca, že obvinenie podnikateľa z vraždy len zbieral na nich kompromitujúce materiály. Teraz by sa mohlo ukázať, otázkou času.

Blíži sa teda celý prípad k defini- koľko je na tomto pravdy. V rámci tívnemu vyriešeniu? Takéto tvrdenie spomínanej razie sa policajti dostali by zrejme bolo príliš odvážne. Ak by aj do povestného Kočnerovho tresa aj podarilo Kočnera usvedčiť, stále zoru, v ktorom mali byť spomínané je tu totiž možnosť, že konal v mene výbušné informácie. „Tento fakt je niekoho iného, ešte vplyvnejšieho. dôvodom pre stiahnuté žalúdky a Apropo – vplyvní priatelia. Kočner nevoľnosti mnohých vplyvných ľudí,“ sa dlhé roky stretával s vrcholovými napísal portal aktuality.sk, pre ktorý politikmi zo všetkých strán politické- pracoval aj Ján Kuciak.

• SLOVENSKO •

Voľby do národnostných rád PREDSTAVUJEME

Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová

Kto tvorí kandidačnú listinu? − Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová predstavuje skupinu skúsených odborníkov z rôznych oblastí života s výrazným národným povedomím, hrdých na svoju reč a svoje korene a s bohatou činnosťou medzi slovenským národom. Sú to ľudia hlboko presvedčení, že dokážu zachovať a zveľadiť svoje slovenské tradície, ktoré sme dostali do vienka od svojich predkov. Tímovou prácou budú zveľaďovať to, čo máme a budovať pre naše deti svet, v ktorom vždy bude miesto pre svoju národnú hrdosť, v ktorom nezanikne naša materinská reč a naša kultúrna a duchovná identita.

Ktoré sú podľa mienky členov listiny v tejto chvíli najdôležitejšie problé-

my v slovenskom národnostnom spoločenstve v Srbsku?

Aké riešenia – v rámci kompetencií NRSNM – ponúka vaša listina? − Plne si uvedomujeme, že naši ľudia, ,hnaní žitia nevôľou‘ opúšťajú svoje ohnisko a hľadajú si lepší život. Budeme sa snažiť zachovať pre nich školy, spolky a duchovné príbytky, aby sa po čase, keď zatúžia po vôni matkinho chleba, mali kde vrátiť.

Vrátiť sa domov. Za spolupráce so Slovenskou republikou plánujeme vybudovať slovenské kultúrne a osvetové stredisko so žiackym domovom v Novom Sade. Našou prioritou bude zachovať možnosť vzdelávania v materinskej reči pre každé slovenské dieťa, vytvoriť kvalitné stredné školy s odbormi, ktoré budú pre naše deti prospešné. Podporíme šti-

• VOĽBY DO NÁRODNOSTNÝCH RÁD •

pendiami našich stredoškolákov a študentov v snahe zachovať budúcu inteligenciu, aby viedla náš národ. Sledovať budeme vzdelávacie reformy a zabezpečíme prajné pracovné podmienky pre našich učiteľov, učebnice a pomôcky pre naše deti a našich žiakov.

Postaráme sa o zachovanie našich festivalov a finančne, odborne a morálne pomôžeme našim kultúrnym spolkom, združeniam a MOMS-om, zveľadíme podmienky spolkovej činnosti s prízvukom na záujmy mladých.

Podporíme našich maliarov a vydavateľskú činnosť.

Našim médiám zabezpečíme stabilné financovanie a podporíme elektronické a printové médiá na lokálnej úrovni.

Nezabudneme ani na svoju Maticu. Pomôžeme jej činnosť v každom prostredí.

Odkaz voličom. − Matica bola vždy kolískou kultúry a vzdelanosti svojho národa. My preto slúžime svojmu národu vlastným vzorom, svoje deti sme zapísali do slovenských škôl, naučili sme ich poznať svoj pôvod a byť hrdí na svoje tradície.

Vychovávame ich v duchu kresťanskom a s pohľadom do budúcnosti, v ktorej vždy bude miesto pre svoju materinskú reč a duchovnú kultúru svojho národa. Ak nám preukážete svoju dôveru, budeme tu pre vás, ktorí ste zostali, ale aj pre vás a pre vaše deti, ktorí ste niekde vo svete. Budeme orať hlboké brázdy slovenskosti, aby sme sa v budúcnosti všetci mohli znovu stretnúť na našich úrodných vojvodinských poliach, stretnúť sa doma.

Preto Slováci hlasujú za svoju Maticu.

Zakrúžkujte číslo 2.

42 /4825/ 20. 10. 2018

7

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Rozvojové a kádrové otázky

Anička Chalupová

Z

asadnutie Zhromaždenia obce Kovačica sa uskutočnilo v stredu 10. októbra 2018 v zasadacej sieni budovy lokálnej samosprávy.

Výborníci na tomto 20. zasadnutí rozoberali a schválili spolu desať bodov rokovacieho programu.

Hneď na začiatku namiesto Ta-

mary Panajotovićovej z Debeljače, ktorá podala demisiu na funkciu výborníčky, zvolili Debeljačana Stevana Lazičkého, člena Srbskej pokrokovej strany.

V pokračovaní schôdze výborníci väčšinou hlasov schválili návrh na voľbu dvoch členov Obecnej rady, ktorými sa stali Milan Šimšić z Debeljače a Branislav Atanacković z Crepaje. Zelenú dali aj roz-

hodnutiu o zmene štatútu Obce Kovačica a rozhodnutiu o založení Fondu na podporu vzdelávania a zdokonaľovania mladých talentov v Kovačici. Ďalším schváleným bodom rokovacieho programu bol návrh Stratégie udržateľného rozvoja Obce Kovačica na obdobie rokov 2018 – 2025. Doterajšiemu obecnému prokurátorovi, právnikovi Marinkovi Čobaninovi

predĺžili mandát, do Školského výboru Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici zvolili novú členku, ktorou sa stala Ruženka Štaubová z Padiny. Novými členmi Školského výboru Základnej školy Mihajla Pupina v Idvore sa väčšinou hlasov výborníkov stali Radmila Matićová a Jovanka Klindová z Idvoru z radov lokálnej samosprávy.

Za členku Správnej rady Galérie insitného umenia v Kovačici vymenovali Jarmilu Valentovú z Kovačice.

Zasadnutia sa zúčastnilo 29 výborníkov Zhromaždenia Obce Kovačica.

V NEDEĽU VEČER NEĎALEKO BIELEHO BLATA VZBĹKOL VEĽKÝ POŽIAR, ktorý vyvolali nezodpovední občania pálením rastlinných zvyškov na poliach. Oheň pohltil 800 hektárov lúk, lesov, trstiny, ale aj časť prírodnej rezervácie Cárska bara. Silný vietor počas celého dňa a noci pomohol rýchlemu šíreniu ohňa, čo dodatočne sťažovalo boj hasičov s ohňom. V hasení požiaru účinkovalo 10 vozidiel dobrovoľných požiarnických spolkov z celého okolia a 5 profesionálnych vozidiel. Angažovaná bola aj poľnohospodárska mechanizácia na vytvorenie bariéry, ktorá nedovolila šírenie požiaru smerom do Bieleho Blata. Dedina síce nebola ohrozená, ale hustý dym občanom nedovolil dýchať a vážne ohrozoval premávku. V utorok ráno požiar bol lokalizovaný. Ľudských obetí a zranených našťastie nebolo a hmotná škoda bude neskoršie vyčíslená. Požiar iste najviac ublížil živočíchom a vtáctvu, ktoré zostalo prezimovať v Cárskej bare. vlh Foto: I. Pozsár

IN MEMORIAM

Mgr. Pavel Domoni 21. 1. 1940 – 9. 10. 2018

P

o kratšej chorobe 9. októbra 2018 vo veku 78 rokov umrel Mgr. Pavel Domoni, dlhoročný politický, spoločenský a kultúrny pracovník zo Starej Pazovy, žijúci v Novom Sade.

Po skončení základnej školy a gymnázia v rodisku študoval na Filologickej fakulte v Belehrade, kde získal diplom v odbore srbský jazyk a juhoslovanská literatúra.

Magisterskú prácu obhájil na Filozofickej fakulte v Novom Sade.

Ako profesor srbčiny krátko pôsobil v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka a v strednej Škole žiakov v hospodárstve v Starej Pazove, a potom celý svoj pracovný vek zastával viaceré politické funkcie. Bol tajomníkom Obec-

8

www.hl.rs

nej konferencie Socialistického zväzu pracujúcich, tajomníkom Samosprávneho záujmového spoločenstva (SZS) kultúry a informovania a tajomníkom SZS vzdelávania. V deväťdesiatych rokoch dva mandáty (ako predstaviteľ Socialistickej strany Srbska) bol pokrajinským poslancom a istý čas zastával aj funkciu pokrajinského tajomníka pre správu, predpisy a národnostné

Informačno-politický týždenník

menšiny, odkiaľ odišiel do dôchodku.

Slováci vo Vojvodine si ho pamätajú ako jedného z obhajovateľov práv národnostných menšín po zrušení federatívnej Juhoslávie, keď v ťažkých rokoch ekonomickej krízy a inflácie nachádzal spôsoby financovania aj slovenských podujatí, projektov a objektov.

Keďže neúnavne sledoval kultúru vojvodinských Slovákov, a najmä divadelné umenie, patril medzi ľudí, ktorí založili Ochotnícke divadlo VHV vo funkcii profesionálneho divadla s tromi scénami: v Báčskom Petrovci,

Kovačici a v Starej Pazove. Divadelné obecenstvo a divadelníci si ho pamätajú ako výborného divadelného kritika a recenzenta divadelných predstavení. Niektoré recenzie uverejnil aj v týždenníku Hlas ľudu. Býval členom odborných porôt na pokrajinských a republikových prehliadkach divadelnej tvorby a istý čas bol aj predsedom SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

Po piatooktóbrovom prevrate v roku 2000 napriek snahám nového vedenia, aby zostal vo funkcii predsedu SKUS hrdinu Janka Čmelíka, toho postu sa vzdal a presťahoval sa do Nového Sadu, kde si žil dôchodcovským životom.

Mgr. Pavel Domoni bol pochovaný 11.októbra v Starej Pazove.

Nech odpočíva v pokoji.

K. V. • ĽUDIA A UDALOSTI •

HLOŽANY

Čo leto nechalo Juraj Bartoš

S

otva ešte u nás platí stará pranostika: Martin na bielom koni chodí. Kto by dnes vsadil čo len dinár na to, že 11. novembra (teda už o tri týždne) napadá sneh? Akosi sa tu pozabudlo na ďalšie dve časti uvedenej ľudovej múdrosti. Podľa nej, ak Martin príde na sivom koni, zima bude striedavá, a ak dojazdí na koni žltom, zima bude tuhá...

O zime budeme radšej hovoriť až sa skončí. Tu sme, hľa, priniesli tri

cintoríne dokončili aspoň prednú stranu ohrady (povedľa cesty Nový Sad – Báčska Palanka), na depónii zatiaľ ohrada „nevyrastá“.

Vraj to súvisí s budúcim osudom Gloakvalisu...

V centre dediny jedno z dvoch plastových prístreší na autobusových zastávkach, akosi uprostred

Cintorín je ohradený len z južnej strany

Staré prístrešie na zastávke v centre dediny

leta, nahradilo nové, solárne. Dar Obce Báčsky Petrovec. Údaje na

POĎAKOVANIE ZA ÚRODU V KULPÍNE. Oltár evanjelického chrámu ozdobený jesennými plodmi svedčil o tom, že v kulpínskom cirkevnom zbore v nedeľu 14. októbra ďakovali za úrody zeme. Miestny farár Jaroslav Javorník aj predpoludňajšie služby Božie, aj popoludňajšie nešporné venoval téme vďakyvzdania. Pri tejto príležitosti cirkevníci na okrášlenie oltára priniesli rozmanité plody. Vkusne ich naaranžovali a počas bohoslužieb sa všetci mohli kochať v ich krásnych jesenných farbách.

Nový solárny prístrešok na autobusovej zastávke

fotografie z Hložian zahalených do zeleno-žltého šatu.

Fotky hovoria o tom, čo občanom dediny pri Dunaji nechalo leto. Zostala napríklad nedokončená ohrada okolo cintorína. Z miestneho Komunálneho podniku Gloakvalis na jar sľúbili, že to urobia do konca leta. Navyše tvrdili, že do konca roka ohradia aj skládku odpadu. Pokiaľ pri

K. G.

KOVAČICA

Temné ulice O Anička Chalupová

d mája tohto roku v niektorých častiach Kovačice nefunguje pouličné osvetlenie, takže v tých uliciach je tma ako v rohu. Výnimkou nie sú ani časti Ulice ILR, hoci tadiaľ vedie

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ňom, napísané cyrilikou, hovoria, že zariadenie slnečnú energiu

premieňa na elektrickú, takže okrem osvetlenia zabezpečuje aj nabíjanie bateriek mobilov, ponúka bezplatnú WI-FI sieť a stisnutím tlačidiel umožňuje zavolať políciu či záchranku.

Nevýhodou je, že je otvorené, na rozdiel od starého na náprotivnej strane Ulice maršala Tita, ktoré je opatrené aj lavičkou; tam to ale chce novú betónovú podlahu.

Aby cestujúci, keď prší, nestáli vo vode a blate. Mimochodom dobrá správa je, že odstránený kryt z centra chcú premiestniť na zastávku pri evanjelickom kostole. Bolo by super, keby sa tak stalo prv než príde Martin... bez ohľadu na farbu koníka.

frekventovaná cesta spájajúca viaceré dediny v obci. Niektorí občania sa už obávajú o svoju bezpečnosť a najmä o bezpečnosť svojich ratolestí, ktoré po tme chodia domov zo školy. „Nevieš, skadiaľ a kedy na teba vyskočí túlavý pes, alebo ako si môžeš v tme ublížiť,“ hovorí

náš čitateľ Juraj. Nefunkčnosť verejného osvetlenia v niektorých uliciach potvrdil aj Martin Chrťan, tajomník Miestneho spoločenstva Kovačica. Podľa jeho vyjadrenia do kompetencie MS nepatrí starostlivosť o pouličné osvetlenie, lebo táto úloha bola ešte pred dvoma rokmi zverená Oddeleniu pre hospodárstvo a lokálno-ekonomický rozvoj Obce Kovačica. Nespokojní občania každodenne chodia do MS prihlásiť poruchy verejného

osvetlenia, kde tie prihlášky neskoršie preberie toto oddelenie, v čele ktorého je Daniel Magdu. S otázkou: Čo sa deje s pouličným osvetlením v Kovačici? sme zaklopali aj na dvere D. Magdu, ktorý sa nám ospravedlnil a odpovedal, že nám nemôže dať vyhlásenie, lebo to nie je v jeho kompetencii.

Kto je teda zodpovedný za to, že väčšina Kovačičanov v noci chodí po uliciach zahalených do tmy?!

42 /4825/ 20. 10. 2018

9

Ľudia a udalosti DEŇ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Ocenená obetavosť a nezištná práca Katarína Gažová

D

eň oslobodenia v druhej svetovej vojne sa v súčasnosti oslavuje ako Deň Obce Báčsky Petrovec. Oslavu tohto významného dňa v dejinách obce usporiadali práve v deň výročia v pondelok 15. októbra. Najprv predpoludním položili vence k pomníku padlých bojovníkov v druhej svetovej vojne na Námestí slobody.

Následne v sieni Slovenského Obecenstvo na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia obce

V mene Veľvyslanectva SR sa prihovoril Igor Vencel

vojvodinského divadla za prítomnosti početných vzácnych hostí usporiadali slávnostné zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. V mene hostiteľov plnú sieň prítomných na oslave privítal predseda Zhromaždenia obce Ján Šuľan.

Po príhovore predsedu Báčskopetrovskej obce Srđana Simića a súvahe prác na území obce v uplynulom roku z prítomných hostí sa prihovorili a ku Dňu obce Báčsky Petrovec zablahoželali: Pavel Surový, pokrajinský poslanec, a Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne SR v Srbsku.

Po tom, čo odzneli zdôvodnenia, ktoré prečítal tajomník Zhromaždenia obce Svetoslav Majera, a boli premietané videozáznamy o všestrannej činnosti laureátov, predseda Zhromaždenia obce Ján Šuľan odovzdal najvyššie obecné uznania.

10

www.hl.rs

TRADIČNÉ A NOVÉ UZNANIA Cenu obce na rok 2018 udelili Jozefovi Maďarovi, kameramanovi z Báčskeho Petrovca, za 50 rokov bohatej umeleckej, kultúrnej, výchovnej a vzdelávacej kameramanskej a filmovej tvorby a za zásluhy v zachovávaní tradícií, obyčají a dedičstva Slovákov žijúcich na týchto priestoroch. Nositeľkou osobitného verejného uznania Obce Báčsky Petrovec na rok 2018 sa stala profesorka triednej výučby a turistická pracovníčka predovšetkým v oblasti zveľaďovania a rozvoja školského turizmu na území obce Marija Adamovićová-Pocrnja. Športové uznanie za rok 2017 spomedzi jednotlivcov získal Ján Lačok, stolnotenista a úspešný športový pracovník z Báčskeho Petrovca, za vynikajúce výsledky dosiahnuté počas aktívneho hrania tenisu v pionierskom a juniorskom období, za všestrannú afirmáciu stolného tenisu a športu vôbec. Ako kolektív športové uznanie dostal Volejbalový klub Mladosť z Petrovca za pozoruhodné vysokohodnotné výsledky dosiahnuté s kratšími prestávkami počas 72-ročného jestvovania a za 90-ročné pestovanie tradície hrania volejbalu v Báčskom Petrovci, za úspešne organizovanú a profesionálnu prácu so všetkými kategóriami členstva klubu. Počas udeľova-

Informačno-politický týždenník

ceny Naj-mládežník 2018. V mene Rady pre mladých Obce Báčsky Petrovec odovzdala ich predsedníčka Ivana Ilićová, ktorá prečítala i zdôvodnenia. Nové ceny v tvare peňažných odmien, ktoré zabezpečila Rada pre mladých, si zaslúžili tri mládežníčky, ktoré usilovne pracujú a prezentujú obec nielen na lokálnej, ale aj na internacionálnej úrovni: Martina Benková, Ivana Podkonjaková a Ines Harmincová.

V mene odmenených sa poďakovala Martina Benková Záverom slávnostného zasadnutia Zhromaždenia obce odznel

Za Cenu obce za rok 2018 sa poďakoval laureát kameraman Jozef Maďar

V mene odmenených mládežníčok sa prihovorila Martina Benková

nia uznania na javisko vyšli deti z VK Mladosť a ich vedúci Daniel a Darko Stojanovićovci.

Ceny a uznania sú v tvare plakiet, medailí a peňažných odmien. Odmenení poďakovali za obecné ceny a uznania, ktoré získali.

Okrem tradičných obecných cien a odmien udelené boli aj

kultúrno-umelecký program.

Koncipovala ho Anna Speváková, riaditeľka Knižnice Štefana Homolu, ktorá slávnostnú akadémiu aj moderovala. V programe vystúpili žiaci – hudobníci a speváci Základnej hudobnej školy Josipa Slavenského – vysunuté oddelenie v Báčskom Petrovci.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V KYSÁČI DÔSTOJNE OSLÁVILI 13. OKTÓBER

Deň Miestneho spoločenstva Anna Legíňová

P

ri príležitosti Dňa oslobodenia, ktorý sa oslavuje ako Deň Miestneho spoločenstva Kysáč, v sobotu 13. októbra usporiadali slávnostnú akadémiu. − Trinásty október je Deň oslobodenia od fašizmu nášho pekného modrého mestečka a všetkým Kysáčanom a Kysáčankám, ktorí boli svedkami tých temných časov, ani jeden deň nijako nie je dňom darovaným, – povedala na úvod moderátorka Miroslava Parežaninová spolu s Miluškou Vrankovou na slávnostnej akadémii.

Príhovor mal aj predseda Rady MS Kysáč Ján Marčok, ktorý takisto vyzdvihol význam obetí za slobodu a uctievanie si ich pamiatky

Záber zo slávnostného programu pri modrom pomníku v centre Kysáča

aj počas roku osláv 245. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Za prítomnosti hostí z novosadskej mestskej vlády krátkym kultúrno-umeleckým programom k tejto významnej udalosti prispeli žiaci 3. 1 triedy, ktorý spoločne pred-

viedli báseň ich učiteľky Anny Legíňovej 13. október, a dve básne zarecitovali Jana Jambrichová a Aleksandar Asodi. Po srbsky recitoval Andrej Manojlović. Do programu večierka prispeli i folklórne súbory Vreteno KC Kysáč

a KUŠS Branka Radičevića.

Tohtoročnými laureátmi Ceny Miestneho spoločenstva Kysáč sú Anna Páliková-Kunčáková, bývalá superintendantka Evanjelickej metodistickej cirkvi, akademický maliar Milan Súdi a Združenie starobných penzistov, v mene ktorého cenu prevzal Pavel Medveď.

Dôležitým ohnivkom uctievania si výdobytkov NOB je kladenie vencov k trom pomníkom v dedine, ktoré bolo organizované v predpoludňajších hodinách.

Najprv úctu padlým vzdali pri pomníku v škole, potom v Cigánskych jamách a nakoniec v centre pri modrom pomníku. Všade v programe účinkovali tretiaci ZŠ Ľudovíta Štúra. Vence položili Miroslav Brna, predseda Združenia bojovníkov Kysáča, a Ján Marčok, predseda RMS Kysáč.

NA SLOVÍČKO S MANŽELMI ANKOU A DUŠANOM KURAJOVCAMI Z BIELEHO BLATA

Žijeme skromne, ale zdravo Vladimír Hudec

N

a nedávnom podujatí Sladký deň v Bielom Blate dominovali rôzne sladké maškrty, ktoré väčšine chutia, aj keď odborníci radia, že s tým netreba preháňať. Trochu bokom, ale predsa povšimnutí, pri svojom skromnom stánku stáli manželia Anka a Dušan Kurajovci. Na predaj ponúkali vlastné výrobky – sušené slivky, marhule, jablká, paradajky, ako aj orechy, mandle, ovocné šťavy bez konzervačných prostriedkov... Našu pozornosť zaujalo práve sušené ovocie a zelenina, ale v rozhovore sme sa dozvedeli aj o ich snahách zdravo sa stravovať „Toto ovocie sme dopestovali sami a vôbec nie je postrekované. Sušíme ho doma a nedávame síru, ako to robia výrobcovia, ktorí ovocie sušia v sušiarňach. My ho sušíme výlučne na slnku. Keď je teplo a slnečno, stačia tri dni, aby sa vysušilo,“ hovorí Anka Kurajová, ktorá nám ďalej porozprávala, že oni doma sušené ovocie konzumujú v čaji pripravenom z byliniek, ktoré • ĽUDIA A UDALOSTI •

sami nazbierali. „Počas roka nazbierame 10 – 12 druhov rôznych byliniek na čaj. V Zreňanine máme zákazníkov, ktorí sa chcú zdravo stravovať a sušené ovocie jedia s jogurtom. Na dedine ľudia však nie sú na to zvyknutí a trochu tým všetkým aj pohŕdajú.“ Kurajovci žijú skromne. Vlastnia iba 4 jutrá pôdy. K tomu manžel nádenníči a prizarobia si aj z predaja vlastných výrobkov. Majú dom na rohu a vôkol neho na ulici veľký priestor, na ktorom je vysadený opravdivý ovocný sad, prevažne orechy, slivky, jablone. Aj vo dvore či záhrade majú vysadené mandle, hrozno, liesku, višne, duly. Svoje výrobky predávajú hlavne v meste. „Skôr som chodievala na bicykli na trh v Zreňanine, ale manžel mi to už nedovolí, lebo je ďaleko a nebezpečne. Ak by som si mala zaplatiť prepravu autobusom, tak by sa mi to už neoplatilo. To však neznamená, že v meste nič nepredáme, ibaže to robíme tak, že máme zákazníkov, ktorým predávame napríklad domáce vajcia a vtedy odnesieme aj toto ostatné, čiže naraz odnesieme

tovar viacerým známym kupcom.

Tak predávame aj ovocné šťavy.

Zaujímavé je, že tie šťavy najviac predávame počas podujatia Dni Kurajovci pri svojom stánku piva. Zastaneme si s týmto našim stolíkom tam, kde kovín. Je to trochu nezvyčajné, ale prechádza najviac ľudí a môžem nám to veľmi chutí,“ vysvetlila Anka povedať, že sa ľudia zaujímajú a ku- Kurajová. „Ťažko sa žije. To nemusím osopujú,“ hovorí naša spolubesedníčka a dodáva, že aj oni doma sa snažia bitne zdôrazňovať, ale keď je niekto naučený žiť skromne, to mu ani zdravo stravovať. „Ja som vegetarián,“ hovorí. „Od- nepadne ťažko. Dnes sme napríklad vtedy, čo mi brat rozprával, čo všet- doteraz zarobili 2 000 dinárov. Niekto ko videl a zažil v bitúnku, v ktorom by povedal, že to je málo a že sa za to pracoval, rozhodla som sa, že nikdy neoplatí tu stáť niekoľko hodín. Nám viac mäso a výrobky z mäsa jesť ne- to nie je málo. My však nefajčíme, budem. Manžel síce používa mäso, nekonzumujeme alkohol, pijeme ale výlučne hydinové, ktoré si sami kávu z praženého jačmeňa, ktorý dopestujeme. Vo výžive mnoho po- si kúpime v predajni zdravej výživy, užívame sóju a sójové výrobky. Môj manželka ho upraží, v mažiari vydrví brat je totiž zamestnaný v predajni a to si varíme. Moje pivo je táto šťava zdravej stravy v Novom Sade a od bez konzervačných prostriedkov. neho som sa naučila konzumovať Niekto možno povie, že žijeme ako sójový jogurt, syr, mlieko. Dokonca v 19. storočí, ale nám to neprekáža. naučila som sa aj sama ich vyrobiť, Nemáme mnoho, ale sme spokojní,“ takže z toho čerpáme mnoho biel- povedal na záver Dušan Kuraj.

42 /4825/ 20. 10. 2018

11

Ľudia a udalosti DEDINSKÉ OSLAVY V HAJDUŠICI

Veselo ako vždy Vladimír Hudec

H

Slovákov o. i. vyzval, aby využili svoje volebné právo, zapísali sa do osobitného voličského zoznamu a 4. novembra sa zúčastnili volieb na členov NRSNM. Po tejto protokolárnej časti nasledoval bohatý program.

V prvej časti sa predstavila ženská spevácka skupina KUS Bratstvo, žiačka Ivana Kalnáková zarecitovala báseň, zaspieval aj umelecký vedúci spolku Vladimír Hraško a po prvýkrát sa domácemu obecenstvu predstavila mladá a už viackrát odmeňovaná baletka Mária Bujáková. Dvomi choreo-

ajdušičania si počas druhého októbrového víkendu pripomenuli 155. výročie posviacky starého a 9. výročie posviacky nového kostola. Tieto oslavy však už dávno nie sú iba sviatkom tunajších evanjelikov, ale všetkých občanov, vrátane hajdušických rodákov, tak Slovákov, ako aj Srbov, Macedóncov, Maďarov žijúcich inde, ktorí v ten Slávnostné bohoslužby v hajdušickom kostole deň záväzne navštevujú svoje rodisko, rodičov, príbuzných, s ktorými tohto roku vystúpil na Počas celého dňa v nedeľu známych. Okrem týchto tradičFF Tancuj, tancuj... v Hložanoch. si záujemcovia mohli pozrieť ných návštev a slávnostných V druhej časti výstavu fotografií autorov Pavla nedeľných obedov sa programu svojím tem- Surového a Branislava Kokavca už stalo tradíciou, že peramentným progra- Slovenská krása. sa počas kirvajového mom Hajdušičanov Na futbalovom ihrisku FK víkendu organizupotešili roztancovaní Hajdušica prebiehal tradičný 9. jú početné kultúrne, a rozospievaní Vojlo- futbalový turnaj pionierov Kirvaj športové a zábavné vičania, členovia SKOS 2018, ktorého sa okrem hostiteľov podujatia. Predsa toho Detvan, s ktorými haj- zúčastnili mužstvá FK Naftagas roku niektoré z obsadušický spolok roky Boka a OFK Plandište. Prvé miesto hov chýbali, predovšetúspešne spolupracuje. obsadil celok z Plandišta, druhí kým pre nedostatok Prítomní si mohli boli Hajdušičania a tretí hostia ľudí ochotných priložiť pozrieť aj príležitostnú z Boky. O dobrú náladu počas ruky k ich organizácii. výstavu starých foto- troch kirvajových dní sa postaTak sa nekonala súťaž grafií, ktorá svedčí rali majitelia dvoch hajdušických o najchutnejší guláš, o 40-ročnej púti KUS kaviarní, ktorí z tejto príležitosti ktorú roky organizoval Bratstvo. angažovali živú hudbu, a KUS klub mladých Casper V nedeľu si posviac- Bratstvo zorganizoval tanečnú Návštevníci si so záujmom pozreli výstavu starých a ani strelci nezorgaku kostola pripome- zábavu pri slovenskej ľudovej nizovali tradičnú súťaž fotografií KUS Bratstvo nuli na príležitostných hudbe, na ktorej do tanca hral v triafaní do hlinených slávnostných bohoslužbách v hudobník Vladimír Hudec z Paterčov. grafiami a speváckou skupinou kostole, na ktorých kázal farár diny. Nechýbala ani bohatá jarKultúrno-umelecký spolok sa predstavil aj DFS KUS Mladost jánošícky a administrátor hajdu- močná ponuka a zábavný park, Bratstvo však neodstúpil od zo susednej Veľkej Gredy. Na šického cirkevného zboru Slađan ktoré akiste najviac potešili tých viacročnej tradície a už v piatok záver hajdušický folklórny súDaniel Srdić. najmladších.

12. októbra zorganizoval výročný bor predviedol svadobné tance, koncert, ktorý sa tohto roku niesol v znamení jubilea – 40 rokov SECOND HAND BAZÁR V STAREJ od založenia spolku. Na úvod PAZOVE aj tohto roku usporiadali na všetci účastníci spolu zaspievali Hurbanovskej fare. Členky mladšieho hymnickú pieseň Po nábreží a v Oltárneho krúžku žien Tabita pri paprotokolárnej časti sa Hajdušizovskom cirkevnom zbore od 8. do 11. čanom, ktorí sieň kultúrneho októbra tam vyložili zozbierané málo domu vyplnili do posledného používané časti odevu a obuvi, ktoré si miesta, prihovoril predseda Obce záujemcovia mohli kúpiť za minimálne Plandište Jovan Repac. Poprial ceny. Najchudobnejším časti odevu im pekné oslavy, spolkárom zaposkytli zadarmo. Časť odevov patrí blahoželal k jubileu a zdôraznil aj Červenému krížu. Z predaja vecí na príkladné spolunažívanie príbazáre získali takmer 40-tisíc dinárov, slušníkov všetkých etnických ktoré použijú na kúpu náradia pre skupín žijúcich v tomto multietcirkevné potreby. nickom prostredí. Prihovoril sa aj K. V-ová podpredseda Matice slovenskej v Srbsku Dr. Branislav Kulík, ktorí 12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

MOŠOVSKÝ JARMOK JE JEDEN ZO SIEDMICH DIVOV TURCA

Slnko a burčiak hriali jarmočníkov Ján Žirko

H

ospodársky rozvoj stredovekých miest na Slovensku podporovali týždenné alebo výročné trhy či jarmoky. „O stredovekých trhoch v Mošovciach veľa toho

Starosta Ing. Peter Košík otvoril jarmok nevieme. K roku 1419 sa viaže prvý údaj o konaní týždenných trhov v rodisku Jána Kollára, a to v stredu. Ďalšie dve správy nachádzame v listinách z rokov 1501 a 1502, keď jarmočné právo Mošovčanom udelil kráľ Bela IV.,“ uvádza nás do ďalekých dejín mošovských jarmokov kronikárka obce Katarína Sadloňová. Z rozprávania najstarších Mošovčanov vieme, že sa posledný jarmok konal v roku

kováčstvo, stolárstvo, čižmárstvo, debnárstvo, klobučníctvo, výroba remeňov... Najznámejším predsa bolo kožušníctvo, ktoré sa preslávilo aj v zahraničí.

Na stranách občasníka Hlasu Mošoviec nachádzame údaj, že po vojne sa jarmoky celkom odmlčali.

Mošovský jarmok začal písať svoju novodobú históriu až v roku 1995. Dňa 30. septembra sa Mošovce ako mávnutím čarovného Folklórny súbor Urpín v tanci prútika preniesli do dávnych čias, keď sa na starom námestí zvierat, výstavy ovocia, zeleniny, ozývali hlasy remeselníkov, ktorí kvetov.

Od roku 2002 mošovský jarmok je ponúkali rôzne výrobky... Všade voňali marcipán, jaternice, domáce už dvojdňový a koná sa vždy v prvý klobásy, čapovalo sa pivo, ponúkal októbrový víkend. Okrem obchodoburčiak. Bol to jarmok ako má byť. vania s rôznymi výrobkami, ponúkaNepredávali sa tam žiadne rifle, ale ním dobrých jedál (klobás, jelenieho drevené hrable, medovníky, výšivky, guľáša) a nápojov (burčiak, pivo, bozvonce, remence, opasky. Nadovšetko rovička) prináša svojim návštevníkom aj vynikajúce kultúrne obsahy. Tak rozvoniaval dobrý guľáš.

Prvými organizátormi, ktorí vdýchli v roku 2004 zlatým klincom zábavživot tomuto podujatiu, ktoré sa vte- ného programu bol známy spevák dy ešte nazývalo Michalský jarmok, Robo Kazík.

Mošovský jarmok pred desiatiboli: Milan Klaudíny, Ján Žirko, Peter Košík (prvý riaditeľ jarmoku), Ivan mi rokmi vyhodnotili ako jeden zo Chorváth, Ľudovít Páleš, Peter Matula, siedmich divov Turca a tohto roku sa Vladimír Lilge starší, Igor Žila, Elena konal 5. a 6. októbra. Bol to jeho 24.

Stánok lalitského ZŽ Matkino srdce 1943. Bol veľmi chudobný, predávali sa len výrobky, ktoré si predávajúci doniesli v krošni na chrbte. V rámci turčianskych remesiel v Mošovciach prvým vzniklo obuvníctvo už v roku 1548. Neskôr pribudlo kolárstvo, • ĽUDIA A UDALOSTI •

Po prechádzke si niečo aj kúpime...

Kubisová, Danuš Lúdiková, mnohí iní jednotlivci a hádam všetky dedinské organizácie. V ďalších rokoch sa postupne ustálila organizačná štruktúra jarmoku. Začali sa konať sprievodné podujatia: oblastná výstava drobných

aj sprievodné výstavy záhradkárov a drobnochovateľov umocnili výbornú úroveň podujatia. Čerešničkou jarmoku tentoraz boli sypané obrazy z prírodných plodov obilia v rímskokatolíckom kostole, ako svojrázne poďakovanie za úrodu.

Obecný úrad Mošovce ako usporiadateľ pripravil veľmi atraktívny program.

Počas obidvoch dní jarmoku vystúpili: Folklórny súbor Urpín z Banskej Bystrice, kapela Útes z Turčianskych Teplíc, Hudobná skupina Polemic, Vratko Rohoň, frontman, spevák a gitarista skupiny Inekafe, speváčka Ivana Poláčková, Ľudo Kuruc Band a ďalšie domáce folklórne a hudobné súbory.

Program moderovala známa slovenská moderátorka a speváčka Marcella Molnárová.

Okrem tisícok domácich jarmočníkov s radosťou sme privítali Združenie žien Matkino srdce z družobnej vojvodinskej dediny Laliť, ktoré sa prezentovalo chutnými koláčikmi a tiež predstavili výšivky vyšité šikovnými rukami Sloveniek žijúcich v Srbsku. Mošovský

Kto dlhšie udrží prepravku piva

ročník, jarmok sa každoročne vzmáha, čo do počtu stánkov, predavačov a jarmočníkov. Zo začiatočných 30 stánkov v roku 1995 ich počet sa za necelé štvrťstoročie zvýšil aspoň desaťkrát. Krásne slnečné počasie, ako

jarmok počas dvoch dní navštívilo vcelku 25 000 jarmočníkov, ktorí sa už teraz tešia na budúci, jubilejný 25. ročník, a tiež päťdesiatročnú družbu medzi obcami Mošovce a Laliť.

Fotky: www.mosovce.sk

42 /4825/ 20. 10. 2018

13

Ľudia a udalosti NA SLOVO S PADINSKÝM KOLPORTÉROM JÁNOM CICKOM

Osem rokov medzi čitateľmi Hlasu ľudu Anička Chalupová Počas všetkých minulých rokov dôležitým ohnivkom medzi Hlasom ľudom a jeho čitateľmi boli a dodnes sú – naši kolportéri.

Padinčan Ján Cicka sa stal kolportérom pred ôsmimi rokmi. Od začiatku má taký zvyk, že si najprv sám pozrie obsah každého nového čísla Hlasu ľudu, a len potom roznáša noviny po dedine. Pritom tým nedočkavým čitateľom, skôr než im dá do rúk noviny, skrátka prezentuje najnovšie témy z našich slovenských prostredí. − Predtým som 28 rokov pracoval v padinskom podniku UTVA a keď prišla táto privatizácia, zostal som bez práce. Neskoršie som si dočasne nachádzal prácu v podobných odboroch, ale to bolo trošku viac než nič. Raz sa objavil oznam, že Hlas ľudu potrebuje kolportéra v Padine.

Poznal som vtedajšieho kolporté-

ra báťa Paľa Miháleka, ktorý dlhé roky roznášali noviny a neskoršie sa zo zdravotných dôvodov museli tejto práce vzdať, − povedal na úvod náš spolubesedník. Čo vás najviac zaujíma z obsahu Hlasu ľudu? Čo rád čítate? − I keď mojou obľúbenou témou je šport, informatívne si prečítam všetky obsahy. Ján Cicka s vnučkou Monikou Musím, chápete, kvôli našim odberateľom. V minulosti som aj 7. júla a mimochodom navštívim sám bol športovcom, do začiatku odberateľov v susedných uliciach.

90. rokov som hrával a trénoval Teraz v jeseň, keď je už krátky deň, volejbal, no v súčasnosti si prečítam v roznášaní pokračujem aj na druhý deň. Prejdem bicyklom cez Dolinu aj o futbale a iných športoch.

Z ktorého kúta dediny začínate a poroznášam noviny aj v uliciach roznášať noviny? Ktorou dráhou smerom k Samošu, kde mi žije syn s rodinou. U nich zakončím prácu pri idete? − Štartujem z domu a najprv kávičke. V Padine máme v súčasnosti idem Ulicou Janka Čmelíka sme- 235 odberateľov Hlasu ľudu. Pred rom k centru, potom predĺžim k vlnou sťahovania Padinčanov do okraju dediny. Ďalej idem Ulicou zahraničia v našej dedine bolo aj

S VERNÝM ČITATEĽOM HLASU ĽUDU PAVLOM PILIPOM Z HAJDUŠICE

Všetci tunajší Slováci by mali čítať Hlas ľudu Vladimír Hudec

V

Hajdušici, kde nieto pracovných príležitostí a žije sa skromne, odkiaľ ľudia odchádzajú za lepším a istejším životom, predplatiteľov Hlasu ľudu budeme čo nevidieť môcť napočítať na prstoch jednej ruky. Jedni noviny odhlásia preto, že odchádzajú, iní takisto a k tomu stará mama, ktorá zostáva, už nevidí čítať, tretí preto, že noviny dostávajú príliš neskoro, štvrtí nemajú času na čítanie, ďalších noviny nebavia a starší, ktorí ich čítali, pomreli…

Pavel Pilip však neuvažuje o tom, že noviny odhlási, hoci by možno ako dôvod mohol uviesť niektorí z hore uvedených. Aj sám je totiž zaneprázdnený a v sezóne poľnohospodárskych prác pracuje od svitu do mraku a nemá mnoho času na čítanie. Predsa si aspoň zalistuje v novinách, aby videl, o čom sa

14

www.hl.rs

píše. Ak nie dnes, tak zajtra, alebo napozajtra, i keď sa dakedy stane, že noviny zostanú zabalené tak, ako ich poštár doniesol. Ale aj tak sa využijú, lebo si ich občas zoberú susedovci prečítať, a keď príde syn Daniel zo Slovenska, aj on sa v nich poprehŕňa.

Pohoršene hovorí o pošte, v ktorej je organizácia práce taká, že noviny poštár roznáša iba v utorok, aj keď sú už v piatok na pošte. Práve preto v piatok využije prestávku na raňajky na pracovisku, aby odbehol na poštu a vzal si noviny, kým sú ešte čerstvé. − Najradšej čítam príspevky z našej dediny a okolia, ktoré sú mi aj najbližšie, − hovorí. – Prečítam si aj Poľnohospodárske rozhľady, riporty zo zápasov nášho hajdušického klubu a iných, a pozriem si aj drobné a smútočné oznamy.

Nečítam iba kultúrnu rubriku, lebo ma to veľmi nebaví.

Jeho manželka Anuška, inak Maďarka, sa občas poprehŕňa v novi-

Informačno-politický týždenník

Anuška a Pavel Pilipovci neuvažujú o tom, že by sa zriekli Hlasu ľudu

nách, pozrie si recepty na koláče a čo-to aj prečíta. Uznala nám, že lepšie rozumie a číta po slovensky ako po maďarsky, a čiastočne môže ďakovať aj tomu, že má príležitosť čítať po slovensky. K tomu v rodnej dedine sa učila po srbsky a nie po maďarsky. Občas si prostredníctvom

viac ako 250 čitateľov.

Aké máte zážitky z terénu? − Okrem toho, že hrám úlohu poštára, ktorý musí vedieť aj kto zomrel v dedine, dostanem sa aj do nepríjemnej situácie, hlavne pri platení za noviny. Sú takí ľudia, ktorí vyplatia aj za suseda, ale sú aj takí, ktorí majú peniaze, ale predo mnou, keď pýtam peniaze, zatvoria dvere bez pardonu. Potom z toho vzniknú niekoľkodňové nepríjemné naháňačky. Nepríjemné skúsenosti som mal aj s bicyklom, ktorý sa mi neraz pokazil, tiež príbehy s túlavými psami. Napriek všetkým nepríjemnostiam práca kolportéra sa mi páči. Poroznášam noviny, prečítam si najnovšie témy, som v dedine, stretnem sa so známymi, porozprávam sa s nimi a mám z toho potom viacnásobnú radosť.

facebooku prečíta aj príspevky na webovej stránke Hlasu ľudu. Ak niečomu nerozumie, manžel jej pomôže.

Pavel Pilip patrí medzi ľudí, ktorí nepoužívajú internet. Nemá na to času a k tomu hovorí, že sa omnoho lepšie cíti, keď si pred seba rozloží buď slovenské alebo srbské noviny a prečíta si to, čo ho zaujíma. − Internetové vydanie je dobré pre našich ľudí v zahraničí, aby sa mohli dozvedieť, čo sa deje v rodisku.

Aj môj syn, ktorý je na Slovensku, sleduje Hlas ľudu prostredníctvom internetu. Pravdaže, nie všetko, čo je v novinách, sa nájde aj na webovej stránke, lebo by potom nikto nekupoval noviny, ale na druhej strane všetko, čo je v internetovom vydaní, by malo byť aj v novinách, lebo mnohí čitatelia Hlasu ľudu, rovnako ako ja, nemajú blízko k internetu.

Náš spolubesedník patrí medzi verných čitateľov Hlasu ľudu a hovorí, že by tieto noviny všetci Slováci v Srbsku mali odberať, lebo aj tým spôsobom sa pestuje jazyk a naša identita. − Dnes zabudneme čítať, zajtra sa už nebudeme vedieť ani rozprávať po slovensky a písané slovo je tu, aby tomu predišlo, − zdôraznil na záver.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SO ZUZANOU MEDVEĎOVOU-KORUNIAKOVOU PRÍLEŽITOSTNE

Raz hlasľudovka, stále hlasľudovka Anna Francistyová

S

ú ľudia, ktorí po odchode do dôchodku – pravdaže, figuratívne – spália všetky mosty za sebou. Nechcú mať viac do činenia s bývalým pracoviskom. A sú tí druhí...

Nuž a medzi týchto druhých patrí aj Zuzana Medveďová-Koruniaková, jazyková redaktorka Hlasu ľudu.

Naša Zuzka. Kým mala len dievčenské priezvisko, volala sa ako naša prvá akademická maliarka, s ktorou sa aj osobne poznala. Potom si k petrovskému priezvisku pridala i manželovo kulpínske. Zvykli sme si i na jej nové iniciálky: ZMK. Tak, ako sme si v redakcii zvykli na jej veselú povahu, familiárny postoj ku každému kolegovi, húževnatosť na jazykovom poli. V ustanovizni a v redakcii Hlasu ľudu sa zamestnala po ukončení štúdií na novosadskej Filozofickej fakulte v roku 1972 a odpracovala tu 35 rokov.

Ako jazyková redaktorka denne cibrila hlasľudovskú slovenčinu, ochotne s kolegami riešila jazykové témy a dilemy. Podľa zákonných predpisov v roku 2007 odišla do penzie, ale na naše potešenie, nespálila tie spomínané mosty... Stále je s nami v kontakte. Keď

môže, s radosťou príde na oslavu Dňa obávala nového systému prípravy Hlasu ľudu, posiela nám k októbrovej novín v špeciálnom počítačovom oslave gratulácie, tiež k vianočným, programe, ale našli sme ďalší most novoročným a veľkonočným sviatkom, a jej červená ceruzka ešte ako dobre spomína si na meniny kolegov. Ako spolupracovala s naším Share popenzistka dokonca rodinnú radosť intom. Tak bolo vlani v septembri, zo synovho získania vysokoškolské- tak bolo i tohto roku. Známe veselé ho diplomu podelila si i so svojimi zvítanie, krátky rozhovor v každej bývalými kolegami – poslala nám fľašku, kávu, sladkosti... Vždy sa týmto jej pozornostiam potešíme.

A keďže tak, ako nezanevrela na svoju firmu a redakciu, stále má blízko i k jazykovej a štylistickej apretúre slovenských textov (v SVC upravuje knižné, novinové a časopisecké vydania, bola pri zrode a finalizácii dvoch receptárov Spolku petrovských žien...), neváhali sme Malá prestávka v uzávierkovú stredu a je tu ju zavolať do redak- fotografia na pamiatku z kancelárie číslo 55 a: cie na výpomoc v ob- (sedia) Zuzana Medveďová-Koruniaková, dobí dovoleniek. Je Annamária Tamašiová, (stoja) Samuel Koruniak pravda, že sa trochu a Mária Obšustová

kancelárii („Koho som ešte nevidela?“...) a potom je už z nej neúnavná včelička. Ako tých najproduktívnejších 35 rokov života, ktoré obetavo delila medzi redakciou a svojou rodinou. Pritom tohtoročný redakčný september mal i pridanú hodnotu: mame Zuzke pomáhal v jazykovej úprave hlasľudovských textov mladší syn Samko, vyškolený slovenčinár. Tak ako naša kolegyňa, aj my sa tešíme, že kráča v jej stopách a že sa naša redakčná rodina takto pomyselne rozrástla o ďalšieho ochotného spolupracovníka. Lebo obidvaja Koruniakovci nám prisľúbili pomôcť aj na budúce.

Tento maličký medailónik venovaný kolegyni Zuzke Medveďovej-Koruniakovej sme úmyselne plánovali do oslavného čísla. Ten druhý dôvod na jeho vznik (Zuzkine narodeniny) bol v auguste. Aj keď sa zubami-nechtami bránila, lebo vraj „netreba to medializovať, veď je to sedemdesiatka, a to sa tak veľmi neoslavuje...“. To je celá ona, vo svojej ľudskosti a obetavosti stále skromná. Kolegyňa naša, blahoželáme, ďakujeme a na prípadnú ďalšiu hlasľudovskú spoluprácu sa už tešíme.

S KOLPORTÉRKOU HLASU ĽUDU V KULPÍNE

Čitatelia na noviny čakajú s radosťou P Katarína Gažová

red tri a pol roka na miesto kolportérky Hlasu ľudu v Kulpíne po Márii Zelenákovej nastúpila Anna Vidová. Skončená vychovávateľka sa tejto práci venuje zodpovedne a vykonáva ju s potešením. Anna nám v rozhovore povedala, ako sa jej darí roznášať naše noviny po dedine v každom počasí a aké má skúsenosti s odberateľmi Hlasu ľudu.

Koľko výtlačkov novín dostávate týždenne do Kulpína? „V našej dedine máme zaevidovaných 144 odberateľov týždenníka Hlas ľudu. Každý týždeň však predám aj niekoľko výtlačkov navyše.

Jednoducho ma ľudia stretnú na ulici, keď roznášam noviny, zaujímajú sa, či by si ich mohli kúpiť aj keď nie sú predplatení a ja vždy mám pri sebe niekoľko exemplárov v zásobe, aby som im mohla vyjsť • ĽUDIA A UDALOSTI •

Anna Vidová

v ústrety.“ Do ktorej vekovej skupiny patria tunajší čitatelia? „ Zväčša sú to starší ľudia, ktorí už roky pravidelne odberajú a čítajú naše slovenské noviny. No musím povedať, že aj mladší sa zaujímajú a stávajú sa predplatiteľmi. Stáva

sa síce aj to, že keď sa niekto starší, kto pravidelne odberal Hlas ľudu v určitej domácnosti, pominie, tí mladší noviny odhlásia. Ale z druhej strany, ako som už povedala, aj mladšie rodiny sa prihlasujú, takže počet odberateľov zostáva približne rovnaký. Mladí zväčša sledujú internetové vydanie Hlasu ľudu, a preto sa menej predplácajú na printové vydanie. Starší ten vzťah k internetu nemajú a chcú radšej dostať noviny do rúk, čítať ich a vracať sa k tomu, čo ich zaujíma.“ Ako sa vám pozdáva práca kolportérky a ako to vyzerá v teréne? „Vcelku som naozaj spokojná.

Vždy sa snažím čerstvé výtlačky čím skôr odovzdať čitateľom. Vo väčšine prípadov vo štvrtok popoludní noviny poroznášam a ak nestíham, tak v piatok ráno. Čitatelia sa tešia na môj príchod a na nové číslo novín. Zvlášť tí starší ma očakávajú

s radosťou. Chcú sa so mnou aj porozprávať a ja sa im venujem, čo si nesmierne vážia. V roznášaní novín mám už zachodený spôsob, v ktorých uliciach začínam a kde končím. Za dve hodiny noviny poroznášam. Pravdaže, na to vplýva aj počasie. V zime a keď je zlé počasie, je to trochu ťažšie, ale nestalo sa, že noviny predplatitelia nedostali načas. Ak náhodou odcestujem alebo v podobných situáciach, keď som naozaj znemožnená, zastúpi ma moja mama a čitatelia noviny dostanú. Roznášanie novín mi nepadne ťažko a časove to nie je až také náročné. Inak je to však s vyberaním predplatného za noviny. No ale teraz už mám dohodu s čitateľmi, kto ako platí. Sú takí, čo si hneď vyplatia na celý rok, iní zasa platia mesačne, prípadne týždenne, čo závisí aj od ich výplaty dôchodku, platu a podobne. Hlavne dobre spolupracujeme a robota sa darí.“

42 /4825/ 20. 10. 2018

15

Ľudia a udalosti SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN

Jeseň plná aktivít Jaroslav Čiep

A

zda niet mesiaca v roku, kedy v Spolku petrovských žien nie je rušno. Spolkárky si vždy nájdu niečo, čomu by sa venovali.

Ich aktivita na rôznych poliach ne-

čajne medzi sebou vítajú žiakov základnej školy. Keďže je tekvica, po petrovsky oláska, aktuálna a tradičná plodina, spolkárky si zaumienili, že so spôsobom jej zužitkovania zoznámia generáciu petrovských štvrtákov. V rámci dielne, kým žiaci Štvrtáci sa v SPŽ dobre bavili a tvorivo strávili čas

Príprava pečených tekvíc

chabne. Tak aj v tomto mesiaci, či už v domácom prostredí, alebo za chotárom, dokonca aj za hranicami, možno sledovať ich bohatú činnosť.

Keďže je tých aktivít neúrekom, petrovské ženy si ich rozdelia medzi sebou. Formujú skupiny, ktoré sa potom zúčastnia na rôznych podujatiach. A preto neraz získame dojem, že sú všade.

Vo svojich miestnostiach pravidelne vítajú návštevníkov, turistom predstavujú etnografickú výstavu, gastronomické domáce dobroty a unikátne suveníry. V októbri zvy-

kreslili jesenné motívy a tekvice, spolkárky pre nich prichystali starodávnu dobrotu – pečenú tekvicu.

Zjedlo sa jej vyše sto kúskov, takže žiakom asi naozaj chutila.

Okrem na návšteve vo viacerých prostrediach vo Vojvodine a v Srbsku petrovské ženy prednedávnom pobudli na Slovensku, v Málinci, odkiaľ sa traduje, že prišli prví osadníci Petrovca. V čele s predsedníčkou spolku Máriou Gašparovskou do Málinca sa vybrala deväťčlenná delegácia vrátane mužov, ku ktorým sa ženy pripojili v súťaži o najlep-

Časť Petrovčanov v Málinci

šiu čerstvú klobásu. Dedina bola totiž dejiskom 12. stretnutia obcí združených v mikroregióne Hornohrad. Súčasťou podujatia zameraného na ich prezentáciu je aj súťaž o najlepšiu hornohradskú klobásu. Členky Spolku petrovských žien okrem chýrnej petrovskej klobásy zaniesli aj pre domácich netradičné zákusky a sármu. Málinčania sa úlohy hostiteľov zhostili skutočne zodpovedne a pre súťažiacich

POUGÁR

znamuje sa občanom našej slovenskej národnosti, aby sa im nelenilo zájsť na trh.

Nakladá sa tobôž tým, ktorí takýto zvyk nemajú, aby si ho čím skôr, ba súrne osvojili a aby na trh, konečne, začali pravidelne chodievať. Na trhu im totižto Naši Aktivisti ponúknu letáky, nie tie, čo vysoko ponad hlavy lietajú, ale také, čo obsahujú informácie o našej nestrannej strane menom Slováci, poďme do hája, ťuhája! (SPDHŤ).

Okrem letákov, čo by mnohí povedali propagačných materiálov, Naši Aktivisti vám ponúknu aj možnosť vlastnými podpismi vyjadriť podporu www.hl.rs

a návštevníkov pripravili skvelý deň v príjemnej atmosfére, k čomu iste prispel aj bohatý sprievodný program. Nechýbali ani folkloristi a obecenstvo zvlášť tlieskalo deťom z miestneho súboru Málinčok a FS Jánošík. O zábavu sa postaral známy moderátor a imitátor Martin Kopor.

A to ani zďaleka nie je všetko, čomu sa Petrovčanky venovali a v nasledujúcich dňoch iste prekvapia aj ďalšími aktivitami.

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum!

O

16

(Foto: z archívu SPŽ)

našej listine, ktorá naša listina síce neobsahuje mená kandidátov na budúcich členov Nášho malého milého nadovšetkojednotného par-lamentu Slovákov (NMMNPS), ale obsahuje motto(r) našej nestrannej strany SPDHŤ, ktoré motto znie: My sme nikto a nič, ale sľúbime vám všetko!

Prečo sa občanom našej slovenskej národnosti, ktorí ešte stále nezdupkali pod Tatry – so sendvičom – dvoma či bez, − oznamuje, aby konečne riadne začali chodiť na trh a riadne si vypočuli rady našich riadnych radcov, zajtra-pozajtra budúcich riaditeľov našich významných inštitúcií? Lebo

Informačno-politický týždenník

Naši radcovia vám na trhu demokraticky, temer rodičovskými radami poradia, aby ste v budúcich voľbách do NMMNPS hlasovali len a len za najlepších kandidátov do NMMNPS, čiže za listinu našej nestrannej strany SPDHŤ, a to z nasledujúcich dôvodov: Ako je dobre známe, kandidáti na NMMNPS zo všetkých kandidačných listín sa do NMMNPS chcú dostať výnimočne zo zištných dôvodov, lebo sú nečestní, lebo ich program je falošný, lebo vás medovými rečičkami prázdnymi populistickými sľubmi chcú pobalamutiť, aby ste hlasovali za nich a o nás sa vyjadrujú zásadne

negatívne. Rýchle sa teda poberajte na trh a dobre počujte a vezmite si k srdcu rady Našich Riadnych Radcov, ktorí NRR vám s najlepším úmyslom poradia, aby ste hlasovali za listinu našej strany Slováci, poďme do hája, ťuhája! Lebo len kandidáti z listiny SPDHŤ majú správny program, lebo len my hovoríme pravdu, len my sme čestní a skromní a ako takí sme jedine my morálne spôsobilí na nezištné pôsobenie v NMMUPS len a len vo váš prospech. Nuž, veru, verte v nás a v silu nášho motta: My sme nikto a nič, ale sľúbime vám všetko!i.

Bum! Bumbum!!

• ĽUDIA A UDALOSTI •

POTULKY KYSÁČOM (5)

V užšom a širšom centre Elena Šranková

budova zbúraná a v pláne je na jej mieste vybudovať nový objekt.

T

entoraz sa v písomnej potulke Kysáčom zastavíme pri budove Miestneho spoločenstva, ktorú Kysáčania volajú Obecný dom.

MIESTNE SPOLOČENSTVO V Obecnom dome sídlia Miestne spoločenstvo a Miestna kancelária. Lokálne organizovanie občanov Kysáča v dnešnom tvare sa začalo v rokoch 1958 až 1960. Miestny výbor (MV) sa staral o komunálne práce a

Obecný dom

starobných penzistov a invalidov práce. V minulosti tento objekt patril hasičom. Zakla-

Skromné miestnosti strelcov

predsedom prvého MV bol Pavel Skalický. V roku 1963 MV prestal fungovať a založené bolo Miestne spoločenstvo (MS) Kysáč, ktorému patria katastrálne obce Kysáč a Tankosićevo. V rokoch 1980 – 1989 územie Zhromaždenia MS bolo rozdelené a fungovalo ako Zhromaždenie Miestneho spoločenstva I a Zhromaždenie Miestneho spoločenstva II. Dnes v čele Miestneho spoločenstva stojí Rada MS. Naposledy priečelie budovy, ktorá datuje do roku 1795, upravili v roku 2012. ČERVENÝ KRÍŽ / STAROBNÍ PENZISTI / INVALIDI PRÁCE V objekte, ktorý donedávna stál vo dvore obecného domu, mali svoje priestory miestne organizácie Červeného kríža, • ĽUDIA A UDALOSTI •

Miestna organizácia invalidov práce patrí medzi mladšie spoločenské organizácie v Kysáči. Zalo-

STRELECKÝ KLUB TATRA KYSÁČ Ešte pobudneme vo dvore Obecného domu, kde sú aj priestory streleckého klubu.

Iniciatíva k založeniu streleckej družiny v Kysáči sa zrodila roku 1977 a založená bola 31. januára 1979. Od roku 1981 pôsobí pod menom Strelecký klub Tatra Kysáč. Miestnosti má vo dvore tzv. Obecného domu.

Napriek neprimeraným pod-

Na mieste budovy penzistov by mala vyrásť nová budova

dateľmi Červeného kríža boli Juraj Jesenský, evanjelický farár, a Ján Roháček, ktorý do Kysáča prišiel zo Slovenska v roku 1911 a vystúpil s ideou založiť Červený kríž.

Dom smútku

žená bola v júni 1973. V činnosti Združenia starobných penzistov bola prestávka a penzisti sa vtedy „pritúlili“ k organizácii invalidov práce. Vlastné aktivity obnovili v apríli roku 2012. Toho času je

mienkam kysáčski strelci na súťaženiach dosahujú pekné výsledky. Prvýkrát začali súťažiť v rokoch 1980/81.

CINTORÍN A DOM SMÚTKU Práce pochovávania zosnulých na kysáčskom cintoríne má toho času na starosti Rada Miestneho spoločenstva. I keď spravovanie cintorína ešte v júni 2013 zverili cirkevnému výboru, v praxi to nezažilo.

Na jar roku 1997 sa začalo s prípravami na výstavbu Domu smútku. Prvého septembra toho istého roku bola posviacka základného kameňa. Slávnostné otvorenie Domu smútku bolo 1. novembra 1998. Ihneď po otvorení ako prvý bol pohreb Anny Grňovej.

42 /4825/ 20. 10. 2018

17

DETSKÝ KÚTIK

Zavítala k nám jeseň

Edv i ZŠ 1 n Žigm u 5. o któb nd, 1. 1 ra, P , ivni ca

Dajte sa inšpirovať novým ročným obdobím – jeseňou. Toto sú výtvory našich kamarátov a kamarátok z Pivnice a Kovačice.

Danuška

Jaroslava Kováčová, 3. 2, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Jeseň ňarská, 3. 1, Alexandra Ve kolení, Kovačica po ch ZŠ Mladý

Do našej dediny prišla jeseň Keď som ráno vstal, mal som krásny a divný výhľad cez okno. Fascinovali ma pestré listy, ktoré viseli na stromoch. To bol znak, že prišla jeseň.

V jeseň začíname chodiť do školy. Dúfam, že sa mnohí netešia škole ale predsa si myslím, že je to najkrajšia časť nášho života. Jesenné rána sa kúpu v bystrej rose. Jeseň nám prináša daždivé a chladné počasie, ktorému som sa ani trochu nepotešil. Jeseň je známa podľa chutných a šťavnatých plodov. Je ako jeden kreatívny maliar, ktorý môže vždy zmeniť počasie. Nesmiem zabudnúť spomenúť, že sa v jeseň u nás organizuje tradičný beh Dr. Janka Bulíka. Mám rád bežať a získal som si tu už mnoho diplomov. Vzrušený som, lebo jeseň prináša i Ligu majstra vo futbale, ktorú celá rodina s radosťou pozeráme.

Jeseň je ako zlatý drahokam, ktorý sa našiel v našom kraji. Vitajte, pani bohatá!

Matej Hrk, 4. 2, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Juraj Durgala, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

ková, 2. 1, Dajana Cabu Pivnica a, br tó ok .

ZŠ 15

Keď vstanem a kuknem cez okno, všímam si, že je vonku inak. Zo stromov padajú rôznofarebné listy, prší, fúka vietor a ja sa teším novému ročnému obdobiu.

Jeseň nám priniesla i začiatok školského roku.

Bol som šťastný a veselý, lebo som ledva čakal znovu sedieť v školských laviciach.

Jeseň je známa podľa svojich bohatých plodov: šťavnatých hrušiek, zdravých jabĺk, chutných orechov a sladkých bobúľ hrozna. V jeseň tiež začína Liga majstra vo futbale, ktorú všetci doma sledujeme.

Mám rád jeseň, ale nie som šťastný, keď nám jesenný dážď nedovolí hrať futbal.

Milan Hrk, 4. 2, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVII 20. októbra 2018 Číslo 19/1972

Z PRODUKČNEJ BURZY

Ceny poľnohospodárskych komodít stabilné

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

N

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 8. – 12. 10. 2018 boli ceny poľnohospodárskych komodít, podobne ako aj v predchádzajúcom týždni, pomerne stabilné.

Pri porovnaní s predchádzajúcim obdobím finančný obrat bol nižší o 22,12 % a tovarový o 17,39 %.

Zber kukurice sa blíži ku koncu. V uvedenom období sa s touto komoditou obchodovalo intenzívnejšie a jej cena sa pohybovala od 13,80 do 14,30 din./ kg (bez DPH). Priemerná cena kukurice bola 14,07 din./kg (15,47 din./kg s DPH), Ľubica Sýkorová čo je pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 0,94 % menej.

Pohonné hmoty vôbec nie sú pre poľnohospodárov zanedbateľnou položkou. Náklady Aj naďalej je stabilná cena pšenice. na spotrebovanú naftu sa v značnej miere podieľajú na konečnom zisku pestovateľov. A v S 12-percentným obsahom bielkovín tejto jeseni je situácia opäť zložitá. sa predávala po 18,90 din./kg bez DPH (20,79 s DPH), čo je o 0,35 % viac ako v predchádzajúcom týždni. Pri porovnaní s minulým rahé palivo, ktoré je o Odborníci odporúčajú, aby aj hniloba a pestovateľom rokom jej cena v tomto obdodesať percent drahšie napriek suchu pestovatelia spôsobila totálne škody. ako v minulom roku pšenicu posiali a nečakali na ... bí bola takmer na rovnakej a dlho trvajúce sucho robia dážď a aby ju posiali o centimeZber kukurice sa pomaly úrovni. vrásky všetkým pestovateľom, ter hlbšie. Cena osiva a hnojiva končí a podľa doterajších Nemení sa ani cena sóje. ktorí sa rozhodli aj v tejto jese- sa nezmenila, je rovnaká ako výsledkov priemerná úroda sa Predávala sa po 36,50 din./ ni posiať ozimné obilniny. Ale pred rokom. pohybuje okolo osem ton po kg (40,15 din./kg s DPH). najmä kvôli extrémne vysokej hektári. No terajšia cena žltého ...

Pri porovnaní s jej cenou cene nafty rastú vstupy pri Vo veľmi zlej situácii sa zlata pestovateľov neteší a ani pred rokom je nižšia o rastlinnej výrobe. Poľnohos- nachádzajú aj pestovatelia v blízkej budúcnosti nemôžu pre27,7 %. ○

Drahá nafta zvyšuje poľnohospodárom náklady D

podári, ktorí plánujú posiať pšenicu, netrpezlivo čakajú na dážď, pretože momentálne poveternostné podmienky nie sú najideálnejšie. Pôda je suchá a optimálny termín sejby pomaly plynie.

Ešte sa presne nevie, na akých plochách sa v tomto roku posejú ozimné obilniny, či budú približné tým minuloročným, kedy bolo posiatych rekordných 675 000 ha (za posledných niekoľko rokov).

cukrovej repy, ktorej zber začal už koncom augusta.

Sejba tejto plodiny kvôli zlým poveternostným podmienkam na jar začala oveľa neskôr, ako je optimálny termín sejby. Bolo posiatych namiesto 60 000 ha iba 48 000 ha. Neskorá sejba, časté dažde, v auguste vysoké teploty, ktoré doslova uvarili koreň repy, potom opäť suché obdobie – to všetko zapríčinilo nízke úrody. Na mnohých parcelách cukrovú repu napadla

očakávať jej rast. Kukurica bola posiata na 900 000 ha, čo bolo o 70 000 ha menej, ako v minulom roku. Výkupná cena je najnižšia za posledných desať rokov a pohybuje sa okolo 13 – 14 din./kg. Len málokto z pestovateľov môže čakať na vyššiu cenu, pretože kukuricu nemajú kde skladovať a musia ju hneď predať. Podľa názoru agrárnych ekonómov je potrebné vybudovať silá a zvýšiť kapacitu skladovacích priestorov,

tože terajších päť miliónov ton je málo.

Preto by sa poľnohospodári mali združovať a spoločne vybudovať silá a kukuricu predať, keď bude mať lepšiu cenu. Srbsko patrí medzi desať najväčších výrobcov kukurice v Európe, no dokedy tomu tak bude, je otázne. ○

Z obsahu Agát a ihličnany sú nevhodný substrát Str. 2

Škodcovia cesnaku prenosní sadbovým materiálom Str. 4 – 5

Kardamon aj ako izbová rastlina Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

SPOLOČNE ZA OCHRANU PRÍRODY

Projektom SavaTies v boji proti inváznym rastlinným druhom

Milko Rybár

V miestnostiach Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody v Novom Sade bol v pondelok 1. októbra predstavený medzinárodný projekt SavaTies, spolufinancovaný prostriedkami z Európskej únie. Projekt oficiálne spustili 1. júna 2018 a má sa skončiť 31. mája 2021. Od 1. do 4. októbra boli realizované projektové aktivity počas stretnutí partnerských tímov ČO SÚ INVÁZNE CUDZIE DRUHY? Invázne druhy sú na danom území nepôvodné, nekontrolovane sa šíria a vytláčajú pôvodné druhy, ktoré majú v prírode podobnú funkciu. Majú negatívny vplyv na autochtónne

Inváznym druhom sa najlepšie darí v oblastiach, kde sú prírodné ekosystémy už narušené, ako sú mestské a poľnohospodárske pozemky.

Zdravé prírodné ekosystémy sa vo veľkej miere samy bránia

Účastníci prezentácie projektu SavaTies v Novom Sade (foto: Vladimir Dobretić) druhy, zdravie ľudí a spôsobujú veľké ekonomické škody.

Medzi najohrozenejšie oblasti patrí povodie rieky Sáva, čo nie je prekvapujúce. Mnohé rastliny, aj keď sú invázne, nemôžeme však vždy označiť len za škodlivé, pretože sú napr. ako beztvarec krovitý Amorpha fruticosa (srb. bagremac) veľmi medonosné a včelári z nich môžu mať úžitok. Vzhľadom na to, že mnohé invázne druhy uvoľňujú do pôdy látky, ktoré zabraňujú klíčeniu, rastu a vývoju iných druhov rastlín a mikroorganizmov dôležitých pre udržiavanie úrodnosti pôdy, je zrejmé, že ich nekontrolované rozšírenie spôsobuje veľké škody. Odhaduje sa, že na svetovej úrovni dosahujú približne 1,4 miliardy dolárov alebo okolo 5 % svetovej ekonomiky.

20

vplyvu inváznych druhov.

Projekt SavaTies sa bude zaoberať druhmi, ktoré už spôsobujú vážne škody na povodí rieky Sáva. V siedmich vopred určených oblastiach v štyroch krajinách (Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina a Srbsko) budú odstránené prevažne: pohánkovec japonský (Fallopia japonica), beztvarec krovitý – Amorpha fruticosa (srb. bagremac) a pajaseň žliazkatý – Ailanthus altissima (srb. kiselo drvo).

CIEĽ PROJEKTU Cieľom uvedeného projektu je zníženie fragmentácie biotopov a zlepšenie vzájomného prepojenia medzinárodného koridoru v povodí rieky Sáva prostredníctvom rozvoja medzisektorových opatrení na

II

monitorovanie stavu, kontroly a odstraňovania inváznych cudzích druhov v oblasti chráneného územia Sávy.

KROKY IMPLEMENTÁCIE PROJEKTU − zlepšenie medzisektorovej spolupráce pri obnovení biotopu rieky Sávy postihnutého inváznymi cudzími druhmi; − vytvoriť jedinečný medzinárodný prístup k riadeniu inváznych cudzích druhov v oblasti povodia rieky Sávy; − prijatie opatrení na riadenie inváznych cudzích druhov do strategických dokumentov.

PROJEKTOVÉ AKTIVITY − posilnenie sietí parkov pozdĺž rieky Sávy; − medzinárodný prístup k riadeniu inváznych cudzích druhov; − vytvorenie protokolu pre mapovanie a monitorovanie inváznych cudzích druhov; − mapovanie inváznych cudzích druhov; − implementácia štúdie o využívaní pôdy a analýza rizika šírenia inváznych druhov pozdĺž rieky Sávy; − plánovanie a realizácia opatrení na odstránenie inváznych cudzích druhov v pilotných oblastiach pozdĺž rieky Sáva; − zaradenie do právnych predpisov; − dielne na uplatňovanie pravidiel v konaní proti inváznym druhom; − podpora projektov a vzdelávanie na témy inváznych druhov; − zvyšovanie povedomia verejnosti.

Hodnota projektu je 1 604 137 €, ERDE fond vyčlení 845 062,35€ a IPA fond 518 454,1€.

Partneri projektu sú: Nadácie EuroNatura (DE), Verejný inšti-

Pohánkovec japonský (foto: keyserver.lucidcentral. org)

Beztvarec krovitý (foto: gobotany. newenglandwild.org)

Pajaseň žliazkatý (foto: vdberk.co.uk) tút Krajanski park Ljubljansko barje (SL), Verejná ustanovizeň Park prirode Lonjsko polje (HR), Verejná ustanovizeň Zeleni prsten Zagrebačke županije (HR), VP Nacionalni park Una, d. o. o., Bihać (BaH), Pokrajinský ústav pre ochranu prírody AP Vojvodiny (RS), Pokret Gorana Sriemska Mitrovica (RS) a  VP Vojvodinašume (RS).

42 /4825/ 20. 10. 2018

PESTOVANIE SHIITAKE

Agát a ihličnany sú nevhodný substrát

Ľubica Sýkorová

V Japonsku ju volajú shiitake, v Číne xiānggū (voňavá huba) alebo dōnggū (zimná huba), v Srbsku šitake pečurka, na Slovensku húževnatec jedlý. Dlhé stáročia bola pre Európu a svet opradená legendami. V Japonsku bola prísne chránená a strážená.

Rastie najmä na listnatých stromoch, podobne ako hliva ustricová. Jej vedecký názov je Lentinus edodes. Pochádza z Japonska, kde ju už dve tisícročia nazývajú cisárskou hubou. Bola súčasťou jedálnička bohatých samurajov. Dodnes sa intenzívne pestuje v južnej časti Japonska, kde sú pre ňu veľmi priaznivé klimatické podmienky.

P

odľa tradičnej japonskej a čínskej medicíny, shiitake výrazne zvyšuje silu a vitalitu ľudského organizmu. V Japonsku je rozšírený názor, že pravidelné užívanie tejto huby predlžuje život. Boli dosiahnuté veľmi dobré výsledky pri liečení zhubných nádorov (sarkómov – rakoviny), užíva sa tiež na zníženie toxických účinkov chemoterapie a rádioterapie na zdravé tkanivá a celkové posilnenie imunity. Využíva sa aj ako korenina do zeleninových jedál, do polievok a mäsových jedál.

Dnes patrí shiitake medzi najpestovanejšie huby na svete. Má príjemnú, lahodnú, sladkastú, mierne cesnakovú chuť a silnú hubovú arómu. Jej konzistencia vytvára dojem, akoby bola mierne mastná.

PESTOVANIE NA DREVE Z našich listnatých drevín prerastá mycélium drevo brezy, jelše, duba, buka a hrabu, nevhodné sú ihličnany a agát. Na umelé pestovanie sa ako subrstrát môžu použiť piliny obohatené organickými látkami.

Základným substrátom je drevo duba, ktorý sa v Japonsku pestuje na tento účel. Na jeseň, keď lístie

začína žltnúť a stromy dosiahnu priemer od 5 do 15 cm, tak sa stínajú. V tom čase drevo obsahuje najvyššie množstvo cukru, ktorý je zdrojom výživy pre hubu. Čas stínania je veľmi dôležitý, pretože drevo musí byť najmenej mesiac až dva odležané, s neporušenou kôrou. Takto stratí obranné reakcie proti hube. Na čerstvom dreve sa mycélium nerozrastá.

Stromy treba porezať na kusy dlhé jeden až jeden a pol metra a odstrániť všetky tenké výhonky.

Pestovatelia si sadivo môžu zaobstarať v špecializovaných firmách obyčajne vo forme prerasteného mycélia na pilinách alebo obilných otrubách. Sadivo sa vkladá do vyvŕtaných dier, ktoré sa zatrú voskom, aby nevysychalo. Takto naočkované kusy dreva sa uložia

na tienisté miesto, zospodu dobre prevzdušnené a chránené od spodnej vody. Na udržanie teploty od 25 do 28 °C a dostatočnej vlhkosti sa polená prikryjú fóliou. Teploty nad 35 °C poškodzujú a zabíjajú podhubie. Počas roka sa drevo kropí, ale v čase dažďov ho treba chrániť, aby príliš nenavlhlo a nepoškodili ho drevokazné huby. V suchších oblastiach sa musí drevo namočiť na dva až štyri dni do vody, aby dobre nasiaklo a mycélium mohlo rýchlejšie prerásť.

Na naočkovanom dreve rastú plodnice najmenej rok až rok a pol. Závisí to od druhu dreva, jeho hrúbky, množstva očkovacej látky, poveternostných podmienok.

Plodnice sa tvoria na jar a na jeseň, keď je najnižšia teplota od 12 do 20 °C a dostatočná vlhkosť vzduchu. Plodnice sú chutnejšie, s vyššou nutričnou hodnotou z jarného zberu. Zberové obdobie trvá približne šesť týždňov. Celková tvorba plodníc trvá tri až šesť rokov, najmenej v pätnástich cykloch, pokým sa drevo úplne nerozloží.

PESTOVANIE NA SLAME Slamu nasekáme na čo najmenšie kúsky 1 – 3 cm, ktorú preparujeme vo väčšom hrnci –

zalejeme vodou a varíme 2 hodiny pri teplote 100 °C. Vodu vylejeme, slamu necháme vychladnúť na 20 – 25 °C a substrát necháme odstáť 48 hodín. Následne celý proces zopakujeme ešte raz. Po vychladnutí zaočkujeme – preparený substrát zmiešame s rozdrveným podhubím a plníme do PVC vreciek s rozmermi 20 – 40 x 30 – 50 cm. Úprava očkovaného vreca – slamu dobre utlačíme, vrece zaviažeme a čistým klincom urobíme po obvode asi 10 – 20 vetracích otvorov. Takto upravené vrece umiestnime na miesto s teplotou 20 – 25 °C. Prerastanie podhubia – po asi 2 – 3 týždňoch vrece zbelie, čo znamená, že podhubie začína prerastať. Po 2 – 3 mesiacoch sa biele podhubie sfarbí do hneda. Vtedy odstránime fóliu a celý substrát ponoríme do studenej vody na 24 hodín. Po vybratí ho udržiavame v chladnejšom (20 °C) a vlhkom prostredí, rosíme rozprašovačom.

Zakladanie plodníc – po 10 – 14 dňoch sa v otvoroch začnú zakladať plodnice.

Zber – úrodu zberáme postupne.

Dôležité je pootočením vybrať celý trs aj s časťou substrátu, aby diera zostala čistá, bez húb. Po prvom zbere dáme substrát do väčšieho PVC vreca, zalejeme trochou vody a dáme do prostredia pri teplote 18 °C. Vrece nezaväzujeme. Po 4 – 5 týždňoch substrát opätovne namočíme do studenej vody na 24 hodín a proces zopakujeme.

Kvalitný substrát zarodí 3- – 4-krát, následne sa živiny vyčerpajú.

OVOCINÁRSTVO

Nesaďme rovnaké druhy po sebe Ľ. Sýkorová

Č

o robiť, ak nám vyhynul ovocný stromček, na jeho miesto sme zasadili ďalší, no ani tomu sa v raste nedarí?

Ak sadíme ten istý ovocný druh na to isté miesto, musíme aspoň striedať ovocné druhy. To znamená, že po jabloni vysádzame hrušku a po broskyni marhuľu, alebo musíme používať iné druhy podpníkov. Najvhodnejšie však je po jabloniach a hruškách vysádzať

len kôstkoviny alebo bobuľoviny, ako ríbezle, egreše a josta. Po kôstkovinách zase vysádzame len jablone, hrušky alebo bobuľoviny.

Ovocný strom, ktorý v závislosti od podpníka niekedy až desiatky rokov rastie na tom istom mieste v záhrade, nielenže vyčerpá pôdu, pokiaľ ide o stopové prvky, ale zanechá v nej aj škodlivé zvyšky.

Bolo zistené, že hlavný podiel na takto spôsobenej únave pôdy má

pôdna mikroflóra. Vyskytuje sa viac baktérií a mykromycét.

Stromček rovnakého ovocného druhu, ktorý sa vysadí na miesto, kde predtým rástol strom, sa po výsadbe aj v dôsledku únavy pôdy nemôže zdravo vyvíjať. Predovšetkým sa zoslabuje rast koreňov. Na pohľad sú tmavšie, mierne hrubšie a vytvárajú menej vlásočnicových korienkov, pričom niekedy sčasti odumierajú alebo len živoria. To

III

sa prejavuje na slabších a kratších výhonkoch, počet internódií je menší a aj listy sú malé. Pokiaľ stromčeky prežijú prvý kritický rok, obyčajne sa v ďalších rokoch jeho rast postupne zlepšuje, no nikdy už nedosiahne výkonnosť zdravého stromu.

Najčastejšie bývajú únavou postihnuté broskyne, jablone, čerešne, višne a ríbezle. Pri hruškách klesá riziko únavy pôdy, ak sa po sebe strieda hruška na plánke s podpníkom dula a naopak.

21

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia cesnaku prenosní sadbovým materiálom Ing. Ján Tancik, PhD. Sme v období, keď prebieha sadba cesnaku. Škodcovia prenosní sadbovým materiálom patria medzi najnebezpečnejších škodcov cesnaku. Do tejto skupiny patrí háďatko zhubné – Ditylenchus dipsaci (Tylenchidae, Tylanchata) a dva roztoče: vlnovník cesnakový – Aceria tulipae (Eriophyidae, Acari) a koreňokaz zhubný – Rhizoglyphus echinopus (Acrididae). Cieľom nášho článku je predstaviť týchto nebezpečných škodcov a dať návod, ako sa vyhnúť možným škodám.

HÁĎATKO ZHUBNÉ Háďatko zhubné má nitkovitý tvar tela, s jemne krúžkovanou kutikulou. Dĺžka tela samičky je od 1,1 do 1,8 mm a samčeka 1,0 – 1,5 mm.

V prírodných podmienkach sa toto háďatko najčastejšie udržuje v rastlinných zvyškoch. V pôde sa nachádza len zriedka, a to len v prípade, keď opustí poškodenú rastlinu a vyhľadáva zdravú rastlinu. Do rastliny prenikajú larvy rôznych instarov, ale aj dospelci.

Najčastejšie však rastlinu napádajú larvy 4. instaru (L4), preto sa označujú ako invázne larvy. Po preniknutí do rastlinných pletív sa larvy ešte raz zvliekajú a stavajú sa pohlavne zrelé.

Po oplodnení samičky kladú vajíčka. Jedna samička nakladie od 200 do 500 vajíčok. Vyliahnuté larvy sa 4-krát zvliekajú a dorastajú do dospelých jedincov. Rastlinu opúšťajú len ak rastlina vyschne.

V tomto prípade vyhľadávajú ďalšie rastliny a ak ich nenájdu, prechádzajú do diapauzy (anabióza).

Všetky štádiá v nepriaznivých podmienkach môžu prejsť do stavu anabiózy a v takomto stave si môžu udržať vitalitu aj 23 rokov. Po optimalizácii podmienok sa znovu

22

Struky cesnaku napadnuté vlnovníkom cesnakovým

aktivujú. Vývoj jednej generácie trvá 3 – 5 týždňov, pri teplote 15 °C 3 týždne. Počas roka majú 5 – 6 generácií.

Háďatko zhubné je polyfág, napáda viac ako 450 druhov rastlín.

V rámci tohto druhu je vytvorených niekoľko biologických rás, viac ako dvadsať. Najviac mu vyhovuje cibuľová zelenina, ďatelina, lucerna, obilniny, cukrová repa, slnečnica, tabak, zemiaky a jahody. Napadnuté rastliny cibule majú listy skrútené a deformované, viac sú napádané vnútorné listy ako vonkajšie. Cibule sú vodnaté, praskajú a korene predčasne odpadávajú.

Ak rozrežeme napadnutú cibuľu a dáme ju do niekoľkých kvapiek vody, pod binokulárom môžeme vidieť háďatká. Silnejšie napadnuté rastliny hnijú. Menej napadnuté

IV

môžu zostať nezmenené počas celej vegetácie, symptómy sa môžu náhle prejaviť až v sklade.

Háďatko môže infikovať, aj kvety a neskôr semená, pomocou ktorých sa prenáša. Napadnutý cesnak nemá skrútené listy, ale listy žltnú a sušia sa. Cibule sú mäkké a prázdne.

Pre tento druh je charakteristické, že malý počet jedincov (8 – 10) môže zničiť celú rastlinu. Už jeden

Jedince vlnovníka cesnakového na strukoch cesnaku jedinec v 1 kg hlinitej pôdy môže spôsobiť vyschnutie rastlín. Stupeň poškodenia závisí od prítomnosti konkrétnej biologickej rasy. Ak sú v pôde zmiešané populácie viacerých rás, poškodenia sú ešte väčšie.

Toto háďatko sa často vyskytuje spolu s viacerými chorobami. Na cibuli je často spolu s hubou Botritis allii a tiež prenáša bakteriálne choroby.

EKOLÓGIA Tomuto háďatku vyhovuje vlhké prostredie, dobre znáša aj nízke teploty. Je to škodca rozšírený v chladných a mierne chladných regiónoch. Larvy môžu napádať rastliny už veľmi skoro na jar, ak je pri nízkych teplotách zvýšená vlhkosť. Vo vlhkej pôde a vo vode pri teplote 3 – 5 °C žijú jeden rok.

Optimálna teplota pre vývoj je 15 – 18 °C. Pri vyšších teplotách rýchlo hynú.

OCHRANA Z agrotechnických opatrení je dôležité dodržiavanie správneho osevného postupu. V prípade výskytu tohto škodcu treba 4 – 6 rokov pestovať plodiny, ktoré nie sú hostiteľské rastliny danej rasy a tiež ničiť buriny. Pri rase vyskytujúcej sa v cibuľovej zelenine treba do osevného postupu zaradiť pšenicu, kukuricu, repku, ďatelinu, lucernu, šalát. Niektoré odrody sú protii tomuto škodcovi odolné.

Významným opatrením je vysádzanie zdravých sadbových materiálov, ničenie napadnutých rastlín počas vegetácie a ničenie pozberových zvyškov. Háďatká sa dajú v sadbovom materiáli zničiť aj termicky: skladovaním cibule v miestnosti, kde sa dodáva teplý vzduch (teplota vzduchu 29,5 – 30 °C) počas 7 dní. Okrem toho struky cesnaku môžeme ponárať do vody pri teplote 25 °C počas dvoch hodín. Do vody treba pridať 5 % formaldehydu. Následne ich treba ponoriť do vody pri teplote 49 °C na 20 minút. Na menších plochách pred sadbou alebo sejbou cibuľovín môže sa urobiť dezinfekcia a dezinsekcia pôdy prípravkami na báze dazometu. K zníženiu populačnej hustoty háďatiek dopomáha aj pestovanie predkultúry rastlín z rodu Tagetes (aksamietnica).

VLNOVNÍK CESNAKOVÝ Dospelá samička vlnovníka cesnakového má červíkovitý tvar tela, dĺžku 0,21 – 0,25 mm. Na brušku má 75 – 90 prstencov. Vajíčka sú okrúhle, podobajú sa na kvapky vody.

Prezimujú všetky štádiá škodcu tak na cibuliach v skladoch, ako aj

42 /4825/ 20. 10. 2018 na poli. Zdrojom infekcie sú na poli zväčšujú a môžu prekryť celý povrch napadnuté rastliny. Samičky kladú cibule, neskoršie škodca preniká vajíčka na listy vedľa hlavného aj medzi vnútorné suknice a ponervu. Pri priaznivých podmienkach škodzuje ich. V jednej cibuli môže prostredia trvá vývoj 8 – 10 dní. byť aj niekoľko tisíc jedincov tohto Optimálne podmienky na vývoj roztoča. Silne napadnuté cibule sa sú teplota okolo 25 °C a vysoká relatívna vlhkosť vzduchu 80 – 95 %. Na poli sa tieto roztoče zriedka šíria z cibule na cibuľu, ale v skladoch sa šíria aktívne alebo pasívne prúdením vzduchu z ventilácie a rôznymi aktivitami ľudí v sklade.

Hostiteľské rastliny sú z čeľade Lilaceae, v prvom rade cibuľa, cesnak ale aj okrasné Napadnuté hlávky cesnaku rastliny z rodu Tulipa a Allium.

Prvé viditeľné symptómy na ci- vysušujú a hnijú. buliach môžeme pozorovať až dva Z cibúľ, ktoré sú poškodené na mesiace po zbere úrody. Roztoče 50 – 75 %, sa vyvinú zakrpatené prenikajú pod vrchnú časť suchej rastliny, kým zo slabo poškodených šupiny a vyciciavajú šťavy z du- cibúľ sa vyvinú normálne, zdravé žinatej suknice, čím spôsobujú rastliny. Poškodenie kvetov sa prena normálnych bielych cibuliach javuje okrúhlymi zelenými škvrnami červené, ružové alebo krémovo alebo stratou farby a tvaru. Listy žlté škvrny. Postupne sa škvrny mladých rastlín cesnaku a cibule

sa krútia, žltnú a v porovnaní so zdravými rastlinami zaostávajú v raste.

EKOLÓGIA Vlnovník cesnakový je vlhkomilný a teplomilný druh. Vyhovuje mu vysoká relatívna vlhkosť vzduchu (80 – 90 %) a vysoká teplota vzduchu okolo 25 °C. V podmienkach globálneho otepľovania môže byť tento druh zvýhodnený, ale len v prípade, ak bude aj vysoká vlhkosť.

OCHRANA Základným preventívnym opatrením je sejba zdravého sadbového materiálu a osevný postup. Tomuto škodcovi vyhovujú vysoké teploty, preto cesnak treba skladovať pri nižších teplotách.

Poškodenia cibúľ sa môžu znížiť ich skladovaním pri určitých teplotách. Napríklad cibule tulipánov pre včasnú sadbu nie sú poškodené, ak sa hneď po zbere

skladujú 4 týždne pri teplote 20 °C, nasledujúce 4 týždne pri 17 °C a 9 až 18 týždňov pri teplote 9 alebo 5 °C. Väčšina cibúľ iných druhov sa nedá ochrániť riadenými teplotami pri uskladnení.

Vyššie teploty pri uskladnení ničia roztoče, ale často poškodzujú aj cibule. Napríklad teplota vyššia ako 35 °C ničí tohto roztoča na cibuliach, ale poškoduje aj cibule.

Chemická ochrana sa robí aplikáciou insektoakaricídov v skladoch a tiež morením sadiva.

Morenie sadiva prípravkami na báze síry je účinné aj proti tomuto škodcovi.

Na zníženie populácie škodcu nepriaznivo vplýva aj ponáranie do 2 % roztoku minerálneho oleja.

Možná je aj biologická ochrana.

Potenciálnymi prírodnými nepriateľmi roztoča cesnakového sú dravé roztoče Amblyseius cucumeris, Cheyletus spp., Lasioseius spp a Amblyseius barkeri. 

Foto: J. Tancik

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

V októbri plné ruky práce Ľubica Sýkorová

V zeleninovej záhrade sezóna zďaleka nekončí. Treba zrýľovať pôdu a vyhnojiť kompostom alebo prevápniť. Záhony s prezimujúcou jarnou cibuľou, zimným hlávkovým šalátom, špenátom povrchove skypríme a zbavíme buriny. Prerastené trsy pažítky rozdelíme a znovu zasadíme alebo uložíme v kvetináči do pivnice na rýchlenie.

20. – 26. 10. 2018

POČASIE

Práve v takýchto dňoch nadobúda neskorá zelenina veľkosť a hrúbku, takže so zberom napr. červenej, bielej, pekinskej kapusty sa ponáhľať nemusíme. Za suchého počasia ju zalievame a so zberom počkáme, až sa budú hlásiť mrazy. Mierny pokles teploty pod nulu dobre znáša pekinská kapusta a fenikel. I tie by sme pri mrazíkoch mali ochrániť netkanou textíliou, ktorá pomáha udržať teplo okolo koreňov. ...

O tom, ako zakladať kompostovisko, sme už viackrát písali. Mnohí ale ešte stále nevedia, čo do kompostu patrí a čo nie. Bežný kompost je

potrebné zakladať v polotieni pod stromami či kríkmi a v závetrí. Tu bude chránený pred vysušujúcim vetrom i pred spaľujúcim slnkom.

Stromy navyše ochránia tlejúci materiál za dažďa pred premáčaním. Kompost potom môže mať podobu otvoreného kompostu z bežne dostupných drevených paliet. Trochu drahšie nás bude stáť priemyselne vyrábaná nádoba z plastu – termokompostér. Plastový kompostér môžeme postaviť kamkoľvek, kde nebude rušiť okolie. Proces výroby kompostu v klasickom či v termokompostéri je takmer rovnaký. Predovšetkým je

nutné dodržať zásadu postupného striedania jednotlivých materiálov v tenších vrstvách. Dôležité je i občasné premiešanie celého obsahu, čo zaistí rovnomerné rozvrstvenie všetkých zložiek a zároveň ich prevzdušnenie. V prípade klasického kompostu je potrebné kontrolovať jeho vlhkosť. V horúcom letnom období je nutné jeho občasné preliatie vodou. Dobre vyrobený kompost zlepšuje úrodnosť pôdy, dodáva jej humus, ľahko prijateľné živiny a užitočné mikroorganizmy.

Do kompostu dávame odpadovú rastlinnú hmotu zo záhrady. Môžu to byť i tenšie konáriky po reze,

pokosená tráva, pozberové zvyšky zelenín, buriny a pod. Okrem záhradníckeho odpadu môžeme použiť aj odpadky z kuchyne (zvyšky po čistení zeleniny, ovocia, vaječné škrupiny, drevený popol,...). Túto hmotu vrstvíme so zeminou.

Do kompostu, samozrejme, nepatria hrubšie konáre či drevité korene, žiadne obaly, či už papierové, plastické, rôzne plechovky a fľaše a už vôbec nie uhynuté zvieratá. Nedávame doň ani zvyšky mäsa a varených jedál. Nemajú sa kompostovať ani rastliny nakazené chorobami a škodcami. Čím viac organickej hmoty kompost obsahuje, tým je hodnotnejší. Ak máme napr. maštaľný hnoj alebo trus domácich zvierat (hydiny, holubov, králikov), použijeme ho ako očkovací materiál.



sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

23˚ | 10˚

17˚ | 9˚

16˚| 5˚

15˚ | 7˚

13˚ | 5˚

13˚ | 5˚

14˚ | 5˚

V

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VYSKÚŠAJTE!

Kardamon aj ako izbová rastlina

Ľubica Sýkorová

Kardamon liečivý (Elettaria cardamomum) pochádza z tropických pralesov Kardamomských hôr v pohorí Ghat, pri juhozápadnom pobreží Indie. Do ďalších krajín sveta sa dostal až v dobe antiky, keď bol dovezený do Egypta, Grécka a Ríma. Najviac sa využíval na dochutenie ryže a mäsa.

S

amotné pestovanie, zber a spracovanie kardamonu sú náročné a drahé, preto je hneď po šafrane a vanilke najdrahším korením na svete.

V súčasnosti sa pestuje najmä na Cejlóne. Táto stálezelená rastlina, príbuzná zázvoru, dorastá do výšky 2 – 4 metre, má nápadne žlté kvety v tvare hrozna.

Rastlina vytvára struky, v ktorých sa nachádzajú semienka. Tie sa používajú ako korenie, ktoré má nielen ochucujúci, ale aj liečivý účinok. Kardamonová silica má príjemnú aromatickú vôňu s korenisto-citrónovým nádychom a korenisto-sladkastou chuťou.

Ručný zber treba správne načasovať. Tobolky sa zberajú ešte pred dozretím, lebo praskajú a strácajú semienka. Poznáme dva druhy. Obľúbenejší je zelený kardamon, nazývaný aj pravý, ktorý sa vyznačuje jemnou a lahodou chuťou. Hnedý kardamon má tmavšie plody s drsnejším po-

Kardamon ako izbová rastlina vrchom a výraznejšou chuťou.

Rastie v Nepále a je často označovaný za nepravý kardamon.

PESTOVANIE Kardamon liečivý (Elettaria cardamomum), aj keď je známy predovšetkým ako vzácna korenina, môže sa pestovať aj ako izbová

24

rastlina, ktorá pri dotyku pekne vonia. Listy majú jemnú škoricovú arómu a možno nimi dochutiť čaj.

V kvetináči dosahuje výšku do 50 cm. Ak jej už raz vyberieme miesto, nemali by sme ho meniť, pretože zmenu neznáša. Ak jej zabezpečíme teplé miesto a nie príliš suchý vzduch, bude okrasou interiéru. V podstate rastlina vyžaduje celoročne teplú miestnosť, veľa vody hlavne v letných mesiacoch a občasné rosenie listov, ktoré pôsobia veľmi dekoratívne. Je dobré ju postaviť skôr do tieňa, v zime ale uvíta svetlejšie miesto. Na jar a v lete ju Plody kardamonu plné zdravia musíme chrániť pred priamusí nasypať hrubšia vrstva štrku mymi slnečnými lúčmi.

Kardamon je smädná rastlina, no alebo drenážnej vrstvy.

Najjednoduchší spôsob rozmnonesmieme ju polievať tak, aby bol substrát v črepníku premokrený. žovania je pri presádzaní rozdeliť Vodu z misky pod črepníkom musí- korene. Ostrým nožom rozdelíme rizóm a jednotlivé časti vysadíme.

Teplota pôdy by mala byť 20 – 25 °C. Ak hnednú konce listov, príčinou môže byť buď nedostatočná zálievka alebo suchý vzduch. Takáto rastlina sa väčšinou nedá zachrániť. Rastlina vystavená slnečným lúčom má hnedé fľaky na listoch.

Nedostatok hnojiva sa prejavuje žltnutím listov.

Kardamon vysádzame do bežného kvetinového substrátu, ktorý nesmie nikdy uschnúť. Plodov sa môžeme dočkať až na starších veľkých trsoch rastlín.

me vylievať. Substrát však taktiež nesmie preschnúť, pretože v tom prípade schnú konce listov. Hnojivo pridávame od apríla do septembra každé dva týždne v miernej koncentrácii. V zime prihnojujeme raz za mesiac. Najvhodnejší čas na presádzanie je február až apríl.

Pri presádzaní sa na dno črepníka

VI

POZITÍVNE ÚČINKY NA ĽUDSKÝ ORGANIZMUS Kardamonové semená obsahujú bielkoviny, tuky, škroby, terpény, karbónové kyseliny, tiamín, riboflavín a niacín. Vďaka týmto látkam má široké spektrum liečivých účinkov.

Pomáha eliminovať prekyslenie organizmu, ktoré vzniká konzumáciou sladkých jedál, zlepšuje trávenie.

Podľa najnovších vedeckých štúdií kardamon zabraňuje množeniu chrípkových vírusov typu A a B a pôsobí ako stimulant imunitného systému. Dokáže znižovať účinky jedov na človeka, a preto ho domo-

rodci zvyknú používať pri uštipnutí hadom alebo škorpiónom.

Pomáha pri správnom trávení, pôsobí preventívne proti rôznym vírusom. Má posilňujúci účinok na organizmus a tiež napomáha upokojiť bolesti reumatického pôvodu.

Pomáha proti plynatosti, srdcovej slabosti, pri liečbe zápalov ďasien a zubov, pôsobí na rýchlejšiu liečbu kože, aj ako prevencia pri ochorení dýchacích ciest, astme a zápale pľúc. Uľaví pri bolestiach v krku, obličkových a žlčníkových kameňoch. Overený účinok má na upokojenie žalúdka a celého tráviaceho ústrojenstva, ale je to aj prostriedok na potenciu a afrodiziakum pre mužskú časť populácie. Čaj s kardamonom pomáha pri strese, únave, prepracovaní alebo depresii. Semená kardamonu s medom zlepšujú kvalitu zraku. Pomáha aj na upokojenie nervov (stačí žuť pár zrniek) a na osvieženie dychu.

INÉ POUŽITIE Používa sa predovšetkým jeho plod – teda semeno, celé aj mleté. Typická vôňa sa využíva aj v tabakovom priemysle a tiež pri výrobe likérov a parfumov. Kardamonom ochucujeme vianočné pečivo, ovocné zákusky a kompóty.

Hodí sa do akéhokoľvek sladkého jedla. Aromatizujú sa ním steaky, mleté mäso, mäsové vývary.

Aj keď je pomerne drahý, je možné ho zohnať vo väčšine obchodov a predovšetkým v obchodoch so zdravou výživou. Veľmi známy je predovšetkým vo východnej kuchyni, kde je súčasťou karí korenia, používa sa do nápojov, zeleninových i sladkých pokrmov, vrátane cukroviniek. Rovnako je výborný do rôznych omáčok a šalátov, údenín i mäsa. Aj malá štipka kardamonu dodá potravinám na chuti.

Pri pečení sa hodí do perníkov, marcipánových múčnikov, ale aj do džemov a kompótov. Ale ak si chceme skutočne pochutnať, skúsme si štipku kardamonu pridať do kávy k prehĺbeniu jej chuti – takto je zvykom podávať čaj aj kávu v Egypte a arabskom svete.

Foto: pixabay

42 /4825/ 20. 10. 2018

DOBRÁ RADA – VEĽKÁ POMOC

Škoricu milujeme všetci, ale...

ZDRAVIE A MY

Posilnite bojovníkov v tele (1)

P

odľa rôznych vedeckých výskumov vám na posilnenie imunity bude stačiť iba niekoľko krokov, ktoré takmer nič nestoja.

NESTRESUJTE SA! Vzájomný vplyv imunitného a centrálneho nervového systému sa už niekoľko rokov snaží objasniť vedecký odbor s názvom psychoneuroimunológia. Vychádza z predpokladu, že stres a negatívne pocity ovplyvňujú aj našu obranyschopnosť.

SPITE! Podľa odborníkov zbiera telo počas spánku aj energiu na vlastnú obranyschopnosť. Britskí a francúzski vedci potvrdili, že ak človek spí menej ako 6 hodín denne, môže si dokonca skrátiť život. Preto si doprajte každý deň 7 až 8 hodín spánku v pravidelnom čase.

A

j prášok aj tyčinky, ktoré sa predávajú, pochádzajú takmer výlučne z nepravej, čínskej škorice.

AKO SI KÚPIŤ TÚ PRAVÚ?

Už v stredoveku bola škorica po čiernom korení najpopulárnejšou koreninou na svete.

Ide o vnútornú vrstvu kôry stromu, ktorý je príbuzným vavrínu (bobkový list). Škoricovník má niekoľko odrôd. Ako korenie sa používa len zopár z nich. V prvom rade Cinnamomum verum, čiže pravá alebo aj cejlónska škorica.

Pravá škorica je svetlejšia, jemnejšia a čínska (C. cassia) je tmavšia, silnejšia a označuje sa ako nepravá škorica alebo cassia.

AKO JU ROZOZNAŤ VOĽNÝM OKOM? Rozoznávame ich od seba podľa toho, aká časť kôry a lyka bola použitá pri výrobe. Pri pravej sa používa len svetlé lyko, ktoré sa vrství a následne roluje. Čínska škorica obsahuje všetky vrstvy kôry, je príliš hrubá a vrstviť sa nedá. Ak by ste ju chceli pomlieť, tak pri pravej škorici to ide ľahko, je krehká, pomrvili by ste ju možno aj rukou. Na čínsku už budete potrebovať mažiar alebo mlynček a na indonézskej si vylámete zuby.

Ak poznáte škoricu ako výraznú a ostrú koreninu, tak ide o čínsku škoricu. Tá cejlónska pravá je jemná a sladšia. Miestami chutí ako kombinácia škorice a klinčekov.

OTUŽUJTE SA! Kto sa už roky otužuje, chodí po celý rok do sauny a na plaváreň, ten vie, že vírusy si na ňom nezgustnú. Takí ľadoví medvedi nebývajú vôbec chorí. Samozrejme, nemusíte sa kúpať práve v ľadovej vode, stačí, ak si zvyknete na striedavú sprchu.

VEĽA PITE! Aby sliznice vydržali odolávať bacilom,

JEDZTE ZDRAVO PO CELÝ ROK! Vyvážená strava poskytuje organizmu dostatok výživných látok, vitamínov a minerálov. Len čo vznikne akútny nedostatok niektorej zložky, prestávajú byť rôzne funkcie v rovnováhe a telo nemôže fungovať na 100 %.

VETRAJTE! Byt, kanceláriu a všetky interiérové priestory treba pravidelne vetrať – rýchlo a prudko. Ak nemáte chuť na obed, neseďte v kancelárii a radšej si doprajte pravidelnú prechádzku na čerstvom vzduchu. Spávajte pri otvorenom okne, vlhkosť vzduchu v spálni by totiž mala dosiahnuť 50 – 60 %.

ZABUDNITE NA TEPLÚ SPRCHU! Ak chcete mať naozaj dobrú imunitu, ukončite rannú sprchu chladnou vodou, ktorá podporí krvný obeh a osvieži pokožku. Krvné hodnoty otužilcov vo Fínsku preukázali, že studená sprcha i plávanie v studenej vode imunitu naozaj posilňuje.

TIPY A TRIKY Z VARENIA

.

Pomôžte si pri kuchynských nehodách

Sú dni, keď sa nám počas varenia akosi nedarí. To však nie je žiadny dôvod na smútok. Väčšina nehôd sa dá napraviť šikovnými trikmi.

BYLINKY SÚ ZVÄDNUTÉ Často stačí, keď bylinky narežete a dáte pod studenú vodu. Keď to nepomôže, dá sa z nich ešte stále spraviť chutné pesto: bylinky nasekajte, zmiešajte s olivovým olejom, píniovými jadierkami a parmezánom PREČO SA VYHNÚŤ TEJ ČÍNSKEJ? a spolu z toho všetkého spravte pyré. Škorica vonia, lieči, zohrieva, dokonca zni- Dochuťte soľou a korením.

žuje množstvo cukru v krvi a má ďalšie zdraviu prospešné účinky, ale má tiež látku kumarín, ktorá vo veľkom množstve škodí pečeni a obličkám. Aby ste sa vyhli veľkým dávkam tejto látky, vyberte si pravú škoricu. Tá má kumarínu minimum. Najviac ho má tá čínska. 

musia byť neustále vlhké. A to dosiahnete len pitím minimálne dvoch litrov tekutín denne. Dbajte na ich dostatočný prísun aj v chladnejších mesiacoch. Väčšina ľudí totiž pije veľmi málo, lebo im na jeseň a v zime chýba pocit smädu.

PYRÉ JE PRÍLIŠ TEKUTÉ Spravili ste si zemiakové pyré a nechtiac ste použili priveľa mlieka.

Teraz je veľmi riedke. Nič to: nechajte

pyré povariť na strednom ohni za stáleho miešania.

KORPUS SA ROZTRHOL Z toho už nespravíte žiadnu tortu, zato však dezert: korpus nakrájajte na kocky, potom navrstvite do misky a pridajte dohladka vymiešané ríbezľové želé s čerstvým vanilkovým pudingom. Ozdobte šľahačkou.

SYR NIE JE DOSTATOČNE TVRDÝ Ak je príliš teplý, nedá sa strúhať.

V takom prípade vložte syr na 15 až 30 minút do mrazničky.

OMÁČKA MÁ HRUDKY Prelejte omáčku cez sitko. Hrudky sa na ňom zachytia. Alebo môžete celú omáčku popretláčať s lisom na zemiaky 

VII

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Trený orechový koláč Jednoduchá orechová torta

Suroviny: 125 g margarínu, 250 g hladkej múky, 225 g práškového cukru, 6 g kypriaceho prášku, 10 g vanilínového cukru, 50 g sekaných orechov, 50 g sekaných mandlí, 20 g kakaa, 100 ml mlieka, 25 g rumu, 3 vajcia, mletá škorica Takto sa to podarí: Margarín nakrájame a mierne nahrejeme, aby zmäkol. Pridáme práškový a vanilínový cukor a vyšľaháme do peny. Do toho pridáme vajcia, mlieko, rum, preosiatu múku,

kypriaci prášok, kakao, sekané orechy, sekané mandle a škoricu. Všetko spolu premiešame.

Cesto rozotrieme na plech vymastený a vysypaný múkou. Pri teplote 180 °C pečieme 20 – 30 minút. Po upečení a vychladnutí posypeme práškovým cukrom.

Roláda s karamelovokokosovou náplňou Suroviny: Na orechovú plnku: 100 g kryštálového cukru, 175 g mlieka, 130 g mletých orechov; Na kokosovú plnku: 150 g kryštálového cukru, 150 g masla, 6 lyžíc vody, 70 g sušeného mlieka, 180 – 200 g kokosu; Ešte potrebujeme: tortovú oblátku Takto sa to podarí: Orechová plnka: Kryštálový cukor dáme skaramelizovať. Zalejeme mliekom, varíme až kým sa karamel nerozpustí a pridáme mleté orechy. Pokiaľ si pripravíme druhú naplň, orechy nám karamelové mlieko pekne nasajú. Kokosová plnka: V druhej nádobe rozpustíme maslo, cukor a vodu, až kým sa cukor nerozpustí.

Pridáme sušené mlieko, ale už nevaríme, miešame 2 – 3 minútky a nakoniec zamiešame kokos.

Na oblátku natrieme orechovú naplň a na to natrieme kokosovú naplň. Tieto náplne musia byť teplé. Oblátka sa teplom stane poddajná a pekne sa dá stočiť do rolády. Zabalíme do fólie. Necháme do druhého dňa stuhnúť v chladničke, potom už len nakrájať poprípade poliať trochou čokolády 

Suroviny: 125 g masla, 180 g kryštálového cukru, 100 g mletých lieskovcov, 100 g mletých orechov, 200 g čokolády, 6 vajec Takto sa to podarí: Z bielkov vyšľaháme sneh. V ďalšej nádobe vyšľaháme žĺtka s cukrom a rozpusteným maslom. Na pare si necháme rozpustiť čokoládu, ktorú pridáme do zmesi zo žĺtkov a ďalej pridáme vlašské a lieskové pomleté orechy. Na

záver zľahka primiešame sneh z bielkov. Zmes vylejeme do vopred vymastenej tortovej formy a pečieme 40 minút na 120 °C. Po upečení tortu servírujeme s parížskou alebo obyčajnou šľahačkou. 

Šuhajdy Suroviny: Na čokoládovú polevu: 200 g čokolády, 200 g margarínu; Na plnku: ½ l mlieka, 5 dl kávy, 100 g práškového cukru, 100 g masla, 100 g mletých orechov, trochu rumu Takto sa to podarí: Čokoládová poleva: Vo vodnom kúpeli roztopíme čokoládu s margarínom. Polovicu dávky vylejeme do pripravených košíčkov, na polevu dáme lyžičku orechovej plnky. Polejeme druhou polovičkou čokoládovej polevy. Môžeme

ozdobiť lentilkou, mandľou alebo orechom. Plnka: mlieko, kávu a práškový cukor varíme spolu 2 minúty. Do horúcej masy vmiešame maslo, orechy a trochu rumu.

Po naplnení a ozdobení dáme košíčky stuhnúť na chladné  miesto.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 472 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

26

VIII

Kultúra

Kultúra

GALÉRIA ZUZKY MEDVEĎOVEJ V PETROVCI

Márii Gaškovej k sedemdesiatke vítaní slušného počtu návštevníkov ako prvá vyčajne sa stáva, že keď v programovej časti vermaliar má okrúhle životné nisáže v krátkosti uviedla jubileum, tak mu galeristi základné črty jubilujúcej usporiadajú retrospektívnu výsta- maliarky. „Keď ide o samotnú vu prác vytvorených počas viac desaťročí. Kysáčska akademická expozíciu výstavy, Mária maliarka a výtvarná pedagogička Gašková sa venúva predoMária Gašková sa tohto roku dožila všetkým štyrom farbám: svojich sedemdesiatin. V petrovskej žltej – v rôznych odtieGalérii Zuzky Medveďovej sa jej ňoch vytónovanej, až po Z vernisáže v Petrovci: pri tejto slávnostnej príležitosti hnedú, modrej, zelenej (zľava) Vladimír Valentík, Mária Gašková podujali usporiadať výstavu. Predsa a karmínovej červenej. a Anna Séčová-Pintírová však nie retrospektívnu, akú by Niekedy sa všetky tieto jedna z tých farieb iba náznakom sa dalo očakávať, ale dominantnej inej farbe. Ideou pri celkom novú samostatvypracovaní tejto expozície bolo nú výstavu. Vernisáž sa začať s viac farieb, prejsť cez žltouskutočnila v piatok 12.

-okerovo-hnedú fázu, cez modrú, októbra 2018 v Galézelenú až po karmín a zakončiť rii Zuzky Medveďovej, viacfarebne,“ pokúsil sa objasniť patriacej pod strechu základnú niť usporiadania tejto Múzea vojvodinských výstavy jej kurátor Vladimír Valentík.

Slovákov v Báčskom O tom, ako sama dožíva inšpiráciu, Petrovci. ktoré sú jej priority a ako by si priala, Na výstavu pri príležiaby návštevníci pozerali na jej obtosti životného jubilea razy, hovorila aj samotná maliarka Márie Gaškovej priaz- Záber z tej časti výstavy, kde dominuje Mária Gašková. Slávnosť otvorenia nivcov krásna, fantázie zelená farba výstavy Márie Gaškovej hudobnými i farieb na hodnotný umelecký aj ľudský zážitok do GZM farby stretajú v rámci jednej kom- bodmi spestrili členovia hudobnej úprimne pozývala aj riaditeľka MVS pozície na obraze. Niekedy pôso- sekcie pôsobiacej na Gymnáziu Anna Séčová-Pintírová. Tá po pri- bia úplne samostatne. Niekedy je Jána Kollára so žiackym domovom Jaroslav Čiep

Z

V GALÉRII SND V KYSÁČI

Výtvarným umením k oslavám Michal Ďurovka

V

ýstava 5. bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov a hostí, na ktorej práce vystavuje 14 autorov, bola otvorená v Galérii SND v miestnostiach Slovenského národného domu v sobotu 13. októbra 2018.

Podujatie bolo venované ku Dňu oslobodenia Kysáča, Dňu Miestneho spoločenstva Kysáč a zároveň 245. výročiu príchodu prvých slovenských rodín do Kysáča.

Početným návštevníkom obrazy, kresby, grafiky, ilustrácie a fotografie tentoraz predstavili nasledujúci umelci pôvodom z Kysáča alebo určitým spôsobom spätí s Kysáčom: Milan Súdi, Viera Fajndovićová-Súdiová, Mária Gašková, Michal Madacký, Ján • KULTÚRA •

Účastníci vernisáže: (zľava) Juliana Pavlovičová, Ljupka Ergová, Jozef Klátik, Zvonimír Pudelka, Mária Gašková, Michal Madacký, Ján Agarský, Michal Ďurovka, Milan Súdi, Vladimír Valentík Agarský, Miroslav Pavlovič, Mária Zdenka Madacká, Michal Ďurovka,

Svetlana Miháľová, Ljupka Ergová, Katarína Kardelisová-Gašková a Ju-

v Báčskom Petrovci. Obecenstvu sa predstavili sólista Dávid Fic a dievčenská spevácka skupina. Životná tvorivá platforma a téma olejomalieb výtvarníčky, akademickej maliarky Márie Gaškovej (narodenej 17. apríla 1948 v Kysáči) je lyrická abstrakcia. V celom tomto kontexte možno povedať, že Gašková sa formovala pri vyhľadávaní svojho variantu abstraktívneho expresionizmu.

Základnú školu absolvovala vo svojom rodisku – Kysáči, strednú učiteľskú v Sriemskych Karlovciach, kde začala postupne odkrývať aj svoj výtvarný talent. Maliarstvo vyštudovala na Fakulte úžitkových umení v Belehrade v roku 1973.

O dva roky neskôr tu absolvovala i postgraduálne štúdium monumentálnej maľby. Pracovala ako výtvarná pedagogička v Stredoškolskom stredisku Jovana Vukanovića v Novom Sade, na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, na Pedagogickej akadémii v Novom Sade a na Vyššej škole pre vzdelávanie vychovávateľov v Novom Sade.

Od roku 1971 Gašková vystavuje na spoločných výstavách a od roku 1973 aj samostatne. Najväčší počet samostatných výstav realizovala v Novom Sade. Od roku 1981 je členkou Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny (ULUV).

Výstava diel Márie Gaškovej v GZM v Báčskom Petrovci potrvá do 11. novembra 2018. lijana Pavlovičová. Hosťami bienále boli Jozef Klátik a Zvonimír Pudelka.

Prítomných na vernisáži privítal predseda Správnej rady a vedúci Galérie SND Michal Madacký, ktorý potom predstavil jednotlivých autorov. O význame výtvarného umenia v radoch slovenskej menšiny na týchto priestoroch, do ktorého v značnej miere patria aj kysáčski autori, sa zmienil výtvarný kritik Vladimír Valentík. Prihovoril sa i Vladimír Francisty, predseda oslavného výboru 245. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Česť otvoriť 5. bienále sa dostala najmladšej účastníčke Juliane Pavlovičovej, ktorá sa stala študentkou Akadémie umení v Novom Sade v oddelení nových výtvarných médií.

Bienále finančne podporili NRSNM a ÚSŽZ. Sprievodcom je aj kvalitný katalóg, ktorého autorom je M. Madacký. Výstavu si možno pozrieť do 4. novembra.

42 /4825/ 20. 10. 2018

Foto: A. Vozárová

27

Kultúra HOSŤOVANIE SPIŠSKÉHO DIVADLA V PETROVCI

Dve vynikajúce predstavenia Jaroslav Čiep

P

ci z Petrovca a okolia, ktorí si prišli pozrieť predstavenie Reštavrácia v réžii Michala Babiaka. Humoreska Reštavrácia Jána Kalinčiaka, ktorú zdramatizoval Vladimír Hurban Vladimírov, je brilantná komédia o tom, že aj vo voľbách na konci bič plieska. Hoci samotné predstavenie trvá takmer tri hodiny, herci, a vystupuje tu 15 postáv, svojím výkonom doká-

odobne ako vlani v októbri, aj tohto roku v dňoch 12. až 16. októbra organizovalo Spišské divadlo v Spišskej Novej Vsi zahraničný zájazd na Dolnú Kráska a Netvor na petrovskom javisku zem. V týchto dňoch herci divadla odohrali inscenácie Reštavrácia v polovici 19. storočia. Príbeh je mi prostriedkami na získavanie a Kráska a Netvor v Rumunsku, založený na súperení rodinných hlasov už aj v minulosti. V našej v Nadlaku, potom v Srbsku, v inscenácii zažijete okrem Báčskom Petrovci a na vtipných dialógov a komiczáver v Maďarsku, v Békých situácií aj množstvo kešskej Čabe. zábavy – spevy, tance a všeV nedeľu 14. októbra obecné veselie,“ hovorí režisieň Slovenského vojsér Babiak, ktorý to všetko vodinského divadla brilantne skĺbil do jedného v Báčskom Petrovci celku. „Touto inscenáciou patrila spomenutým začíname sezónu, ktorú sme divadelníkom zo Spišnazvali Slovenské storočie, ského divadla. Najprv pretože je venovaná oslave sa Novovešťania poostého výročia ukončenia bede predstavili hrou prvej svetovej vojny a náKráska a Netvor v réžii sledného vzniku ČeskosloPetra Palika. Táto hra venskej republiky. Naším zameraná na detského zámerom je prezentovať diváka priniesla dramana javisku kľúčové okamihy tizáciu známeho príbeformovania novodobého hu, v ktorom sa podáva slovenského národa ako téma ako láska a krása v politickej entity a jeho zásrdci premôžu zlé čary. pas o hľadanie hodnotovej Umelecký súbor zo Spiš- Brilantná komédia Reštavrácia s množstvom podrazov vertikály v historických preskej Novej Vsi tento pôvabný rozprávkový príbeh má zali zaujať diváka po celý čas. V klanov v boji na post vicišpána. menách,“ zdôraznil režisér Babiak, na svojom repertoári pol roka, hre sa satirickým a humorným „Klamstvo, podvádzanie, pod- zároveň i umelecký vedúci tohto ale s ním už stačilo zabodovať. spôsobom zachytávajú volebné plácanie voličov boli vyskúšaný- divadla.

Tomu dopomohli nielen dobrá peripetie slovenských zemanov dramatizácia, scénografia, ale aj hudba, kostýmy a masky, ako aj MINI TINI FEST je netypický detský festival, lebo sa tu hodnotí trefné obsadenie hereckých rolí. nielen spev, ale aj choreografický spôsob hudobného prednesu. „Krása a ošklivosť človeka je len V Starej Pazove sa uskutočnil aj tohto roku, a to 13. októbra jedna z tém, ktoré sú v rozprávke v preplnenej divadelnej sále. Podľa slov predsedu odbornej obsiahnuté. Zamerali sme sa aj poroty Jovana Adamova, hudobného skladateľa z Nového Sadu, na kritiku ľudskej pretvárky, setohtoročný festival zoskupil na scéne 406 účastníkov (vokálnych bectva a samoľúbosti. Ako jasný sólistov, členov chórov a tanečníkov), a to žiakov z dvanástich symbol nám poslúžila maska. základných škôl z Obce Stará Pazova. V miniprograme 17. Mini Maska vo všetkých svojich podotini festu, kde sú účastníci do 5. ročníka ZŠ, bolo zaspievaných 10 bách... Našou inscenáciou by sme piesní, a v tiniprograme 13 piesní. Základnú školu Janka Čmelíka radi oslovili staršieho detského v miniprograme predstavili žiačky 5. ročníka Martina Molnárová diváka, ktorý sa s témou ,masky� a Anita Materáková (piesňou Prvý žúr) a v tiniprograme siedmačky začína v živote stretávať čoraz Lýdia Turčanová a Andrea Opavská. Laureátkou Mini tini festu 2018 častejšie. Ako príklad súčasnej sa stala Marija Radivojevićová, žiačka ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho masky môžeme uviesť profily na zo Starej Pazovy s piesňou Píš mi. Tretie miesto v tiniprograme sociálnych sieťach, kde si môže získali ako dueto aj Lýdia Turčanová a Andrea Opavská (na fotke), človek ľahko vybudovať novú pretože skvele vystúpili s piesňou (v srbčine) Teplé chladné. identitu,“ povedal Palik.

Veľkú sálu SVD v Báčskom PetK. V-ová rovci v nedeľu večer obsadili divá-

28

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

DO VIENKA OSLÁV KOVAČICKÉHO OKTÓBRA 2018

Bohatý program na potešenie divákov Anička Chalupová

V

nedeľu večer 14. októbra v sieni Domu kultúry 3. októbra sa uskutočnil pestrý a bohatý kultúrno-umelecký program Ochotníci svojmu mestu, v ktorom kovačickí hruškári spolu so svojimi hosťami z Nového Sadu a zo Slovenska, z Dolnej Lehoty, potvrdili, že s láskou a ochotou

krajšia poriadnejšia, v ktorom im do taktu hrali kovačickí hudobníci za odborného vedenia Pavla Tomáša ml., vyzvŕtali najmladší členovia Detského folklórneho súboru pri ZŠ. Svojím spevom publikum príjemne prekvapili členky dievčenskej speváckej skupiny, ktorá pracuje v rámci Hudobno-folklórneho súboru V šírom poli hruška pri DK a sólisti Katarína Válovcová, Hana

Tina Vesteková a Gabriela Feketyová, členovia Komorného zboru Skala a tanečníci folklórnej skupiny pri DK. Pod vedením choreografa Želka Sucháneka predviedli choreografiu Edom kováč koňa kuje.

Tradičné podMyjavský tanec v prednese šafárikovcov ujatie venované vili zmesou slovenských ľudových oslavám Kovačického októbra za piesní pod vedením hudobníka Mgr. finančnej podpory Obce Kovačica Petra Ťažkého. V záverečnej časti a domácich donátorov spoločne programu znovu vystúpili domáci organizovali HFS V šírom poli hruška,

Spievajže si, spievaj...: Dievčenská spevácka skupina a slovenský ľudový orchester

statočne zachovávajú slovenské tance a piesne a odovzdávajú ich svojim obdivovateľom a divákom na potešenie.

Pri príležitosti osláv Kovačického októbra 2018 a 60. výročia založenia DK v Kovačici do vienka Kovačičanom vo vyše dvojhodinovom programe svoje hudobno-tanečné a spevácke schopnosti na pódiu predstavilo zo 80 krojovaných ochotníkov. Boli medzi nimi nielen hostitelia, ale aj ich hostia z Nového Sadu a z Dolnej Lehoty. V prvej časti programu sa najprv v tanci Ninto

Barcová a Ján Bartoš.

Druhá časť podujatia patrila ochotníkom Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu. Členovia mládežníckeho folklórneho súboru za sprievodu slovenského ľudového orchestra pod vedením Zlatka Klinovského zatancovali tri choreografie: A keď prišli naši k vašim, Drotári idú a výstižne predviedli aj tanec z Myjavy.

Zaspieval i osvedčený sólista Ivan Slávik. Neskoršie javisko patrilo Mužskej speváckej skupine Chlapi z Dolnej Lehoty, ktorí sa predsta-

Slovenské ľudovky zaspievali Chlapi z Dolnej Lehoty

ochotníci, ktorých, podobne ako aj hostí, obecenstvo podporilo silným potleskom. Dobrú náladu spevom vytvorili mladé kovačické sólistky Mária Magdaléna Torňošová,

kovačická ZŠ a Gymnázium Mihajla Pupina. Program moderovali a divákov veselými výstupmi rozveseľovali Anička Chrťanová a Pavel Kožík-Arkáško.

POSEDENIE SO SPISOVATEĽKOU VIEROU BENKOVOU. Začiatkom októbra vedenie Detského zväzu v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci oslovilo našu známu spisovateľku Vieru Benkovú s návrhom, aby prišla trochu k nim pobaviť sa so žiakmi nižších ročníkov.

Benková časť svojej literárnej tvorby zamerala aj na tých najmenších a okrem množstva časopiseckých prác publikovala i tri knihy prózy pre deti: Veľký minikrimi prípad (1977), Lesné príhody (1980), Hojdacie kreslo spisovateľa Martina (1984) a rozhlasovú hru pre deti Pusťte basu do rozhlasu v knihe Štyri hry (1985). Azda aj preto vyhovela žiadosti pedagógov a 3. októbra sa v aule petrovskej školy Benková bavila s najmenšími žiakmi, o čom svedčí aj fotografia. Prihovorila sa im príbehmi z vlastného detstva, pýtala sa ich na ich bydlisko, na staré pomenovanie ulíc a koľko poznajú svoje prostredie. Aj žiaci hostke Benkovej kládli otázky na rôzne témy, ktoré zaujímajú dnešné deti.

J. Č-p • KULTÚRA •

42 /4825/ 20. 10. 2018

29

Kultúra VLKOLÍNEC V PETROVCI

Zachovať pamäť miesta Jaroslav Čiep

S

pamiatkovou rezerváciou a drevenou dedinou Vlkolínec na Slovensku a jej charakteristickými črtami sa Petrovčania mohli oboznámiť vo svojom prostredí už roku 2010, keď na SNS v Galérii Zlaté remeslá vystavovali ôsmi umelci zoskupení pri Galérii ľudového umenia Vlkolínec v Ružomberku. Návštevníci si vtedy mohli pozrieť drotársko-ketliarske Juraj Vohnout (vľavo) práce, maľované fľašky, medov- a Marcel Koleštík níky, vyrezávané kraslice, ako aj obrazy a drevorezby znázorňujúce vec. Tak ako aj predtým, aj teraz krásu prírody tamojšieho okolia. hostiteľmi výstavy boli členovia Noc vo Vlkolínci bolo pomeno- Združenia petrovských výtvarných vanie výstavy fotografií, ktorou umelcov. V mene združenia sa niekoľkoročnú fotografickú prácu návštevníkom na nádvorí Kulv auguste 2016 po prvýkrát v túrneho strediska pri otvorení Petrovci prezentoval ružomberský výstavy prihovorila predsedníčka rodák Juraj Vohnout (1968). Po Mária Struhárová. Autora výstavy druhýkrát sa Vohnout petrovskej a jeho vystavené fotografické verejnosti predstavil novými fo- skvosty predstavil Marcel Koleštík, tografiami, teraz už zvečnenými predseda Klubu Unesco-Slovaaj v knižnej podobe, a výstavou kia a zároveň aj kurátor výstavy.

Pamäť miesta v piatok 12. októbra Primerané state z knihy Vlkolít. r. vo výstavnej sieni Turistickej nec – 25 rokov UNESCO prečítala organizácie Obce Báčsky Petro- Hana Tanciková a o svoje dojmy

z fotografií sa pri otvorení výstavy s prítomnými rozdelil aj Michal Madacký, fotograf z Kysáča.

Na svojich umeleckých fotografiách väčších rozmerov fotograf Juraj Vohnout do Petrovca priniesol časť krásy stredného Slovenska, presnejšie drevenej dediny Vlkolínec, malej dedinky pod Sido-

Fotografické skvosty vystavené v Petrovci

rovom neďaleko Ružomberka, kde človek žije v rovnováhe s prírodou.

Fotografie vznikli v priebehu viac než desiatich rokov, technicky

V SELENČI

Na oslavu matičnej činnosti Juraj Berédi-Ďuky

V

nedeľu 14. októbra v sále Domu kultúry v Selenči prebiehal umelecký program, ktorý organizoval MOMS Selenča ako prezentáciu svojej úspešnej činnosti na zachovaní slovenského jazyka a kultúry. Na začiatku programu moderátorka Malvína Zolňanová privítala hostí: predstaviteľov kultúrnych, politických a náboženských inštitúcií zo Selenče a z iných slovenských dedín, poslankyňu v republikovom zhromaždení a poslancov v Zhromaždení Vojvodiny, ktorí predstavujú Slovákov v týchto inštitúciách.

Na úvod pestrého programu, ktorý tvorili piesne, tance, recitácie a hudba, sa prítomným prihovorila predsedníčka MOMS Selenča Svetlana Zolňanová.

30

www.hl.rs

Selenčskí spolkári v tanci

V programe sa zúčastnili žiaci základnej školy, speváci, ktorí úspešne prezentovali Selenču na festivale v Rumunsku Cez Nadlak je..., tanečníci KUS Jána Kollára, selenčský cirkevný spevokol Ozvena, ako aj Komorný zbor Zvony. Tanečníkov a spevákov

Informačno-politický týždenník

veľmi náročným a unikátnym spôsobom. Bez použitia bleskov, len v prirodzenom svetle nočného Vlkolínca. Vlkolínec si zachoval pôvodnú architektúru a atmosféru čias dávnominulých, čo vidieť aj na nádherných fotografiách tohto autora. V roku 1977 bol Vlkolínec vyhlásený Slovenskou vládou za

sprevádzal Orchestrík a spevom obecenstvo oslovili aj hostia: operný spevák Boris Babík zo Starej Pazovy a Katarína Kalmárová z Vojlovice. V slávnostnej časti programu predsedníčka MOMS Selenča Svetlana Zolňanová predsedovi Obce Báč Bo-

pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a v roku 1993 bol zapísaný do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. rislavovi Antonićovi odovzdala pamätnú tabuľu, ktorá by mala zdobiť Dom kultúry. Sú na nej vypísané názvy inštitúcií, ktoré prispeli k výstavbe Domu kultúry v Selenči. Zaslúžené uznanie sa dostalo do rúk dlhoročným pracovníkom tak v Matici, ako aj všeobecne na kultúrnom poli a v zachovávaní kultúry a slovenčiny vo svojom prostredí, a to učiteľom vo výslužbe Jánovi Šimonimu a Viere Strehárskej, zakladateľke Etno sekcie v Selenči. Program sa skončil hymnickou piesňou Po nábreží, ktorú spoločne zaspievali účastníci a diváci. Záverom si všetci účastníci spoločne obzreli expozície etno priestoru.

Pred začiatkom matičného programu prebiehala prezentácia knihy Slovenská krása. Zorganizoval ju Pavel Surový za pomoci svojich spolupracovníkov zo Selenče, ktorí zároveň prezentovali starý selenčský kroj. Prezentácie knihy sa zúčastnil aj predseda Obce Báč Borislav Antonić so spolupracovníkmi.

• KULTÚRA •

OSLAVA DŇA ŠKOLY V KOVAČICKOM GYMNÁZIU

Udelili štipendiá, gratulovali jubilantom Anička Chalupová

Predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM ymnázium Mihajla Pupina Svetlana Zolňanová v Kovačici je jedným z piprispela k slávnostnej lierov tohto slovenského náplni podujatia tým, prostredia a jeho okolia. Touto výže udelila piatim žiachovno-vzdelávakom zmluvy o šticou ustanovizňou pendiách: Ivone za viac ako polstoBírešovej, Gabriele ročné pôsobenie Feketyovej, Ivanovi prešlo niekoľko Cickovi, Jozefovi tisícok mladých Barcovi a Jarmilke ľudí, z ktorých sa Hriešikovej. Darček mnohí uplatnili vo v podobe finančnej Žiaci kovačického gymnázia odmenení významných a ucúhrady sa dostal do štipendiami NRSNM tievaných inštitúcirúk aj profesorke ách tak doma, ako K slávnostnému ovzdušiu prispeli i členky dievčenskej Anne Dudášovej, darčeky jubilantom: profesorom i v zahraničí. ktorá má na starosti fakul- Radojovi Draškovićovi, Zorici speváckej skupiny, ktorá pôsobí v rámci gymnázia V utorok 9. oktatívnu výučbu slovenčiny. Timotijevićovej a Mišovi Žjakovi, tóbra sa v Gymnáziu Mihajla ňami a piesňami za hudobného Neskoršie, pri slávnostnom kým do výslužby slávnostne vyPupina v Kovačici uskutočnila sprievodu profesora Pavla Tomáša koktaile, vedenie školy zagratu- prevadili profesora Jána Slivku. slávnostná akadémia, ktorou si ml. predstavili žiaci tejto školy. lovalo a odovzdalo príležitostné

G

pripomenuli Deň školy a 164 rokov od narodenia veľkého srbského vedca Mihajla Pupina. Pri tejto príležitosti po príhovore riaditeľky Tatiany Brtkovej odznel príležitostný program, v ktorom sa bás-

BELEHRAD: ZA AFIRMÁCIU AFORMIZMU VO SVETE

Cena Zlatý kruh prekladateľovi Martinovi Prebudilovi Katarína Verešová

najlepšiu satirickú báseň, prevzala Marina Kunbar z Jeruzalema. Vysoedzinárodný festival huké uznanie Cenu Zlatý kruh za afirmoru a satiry Satira fest máciu satiry vo svete získali univer2018 prebiehal v stredu zitný profesor, spisovateľ, novinár a 10. októbra v sieni Nadácie prekladateľ Dr. Branko MikaIliju M. Kolarca v Belehrade šinović (1938) z Washingtoa usporiadal ho Belehradský nu za knihu Srbská satira a aforistický kruh. Tentoraz bol aforizmy, ktorá vyšla vlani v venovaný 120. výročiu uverejangličtine, a Martin Prebunenia prvej knihy aforizmov dila (1960) zo Starej Pazovy v Srbsku, ktorú napísala kráza preklady srbských aforizľovná Natalija Obrenovićová mov do slovenčiny a sloven(1859 – 1941). ských do srbčiny, ktoré boli Na tohtoročnom v porauverejnené v rôznych časodí 16. festivale pod heslom pisoch a denníkoch.

V kráľovstve aforizmu sa zúZdôvodnenie o Prebučastnilo tridsaťštyri autorov, Odmenený prekladateľ Martin Prebudila; dilovej činnosti predniesol a to zo Švajčiarska, Bosny a v úzadí stojí Aleksandar Čotrić známy srbský aforista AlekHercegoviny, Čiernej Hory, sandar Čotrić, ktorý okrem Macedónska a Srbska. Primeranými scéne. Autorom najlepšieho aforiz- iného uviedol, že Martin Prebudila slovami ho otvoril predseda BAK-u mu je Ninus Nestorović zo Srbska, je slovenský a srbský básnik, spisoDr. Slobodan Simić. Vzápätí udelil ktorý získal Cenu Vuka Gligorijevića, vateľ pre deti, prekladateľ, redaktor, Hlavnú cenu za satirickú smelosť a Cenu Rastka Zakića, uznanie za predstaviteľ slovenského literárne-

M

• KULTÚRA •

Dragoljubovi Mićkovi Ljubičićovi a v zdôvodnení uviedol, že je Ljubičić jedným z najprítomnejších, najrozpoznateľnejších a najaktívnejších srbských satirikov na mediálnej

ho života vo Vojvodine. Prítomných oslovil aj týmito konštatáciami: „Voľakedajšia juhoslovanská hymna Hej, Slovania by nebola to, čo bola, keby nebolo autora veršov slovenského básnika Samuela Tomášika. Srbská lingvistika by bola oveľa chudobnejšia, keby nebolo autora Srbskej čítanky Slováka Pavla Jozefa Šafárika. Novak Đoković by nebol tým, čím je, keby nebolo jeho trénera Mariána Vajdu. A srbskí aforisti by vo svete neboli tým, čím sú, keby nebolo prekladateľa Slováka Martina Prebudilu, ktorý ich prekladal do slovenčiny a uverejňoval v prestížnych denníkoch a časopisoch na Slovensku, ako napríklad na stranách Literárneho týždenníka – časopisu Spolku slovenských spisovateľov, ako aj v slovenskej tlači v Srbsku – v týždenníku Hlas ľudu.“ Prebudila zároveň do srbčiny prekladal aj najznámejších slovenských aforistov, akými sú Tomáš Janovic, Ondrej Kalamár, Ľubomír Feldek, Milan Lechan, Daniel Hevier, Tomáš Ulej... Aforizmy týchto autorov budú zaradené do Antológie súčasného európskeho satirického aforizmu, ktorá vyjde tlačou po srbsky do konca roku.

Foto: D. Filipović

42 /4825/ 20. 10. 2018

31

Kultúra KNIŽNÁ PREMIÉRA V STAREJ PAZOVE

Na prechádzke životom

SCÉNA

Anna Simonovićová

niekoľko festivalov poézie, kde prezentoval svoju básnickú tvorbu. stredu 10. októbra v predsieni divadla V novej zbierke sa zaoberá blúdením v Starej Pazove bola prezentácia každodennosťou v plášti krásy a svetla, novej básnickej ako okrem iného napísala zbierky Jaroslava Kiša recenzentka Nataša BunU prolazu (V podchode). dalo-Mikićová. Na večierku Ide o jeho tretí básnický recenziu prečítala profesortitul. Možno by básnicky ka srbčiny Dijana Draginová. bolo lepšie povedané Z básní možno vycítiť, že Na prechádzke, lebo básnik pulzuje s dobou, hlako sám autor hovorí, boko započúvaný do vlastvšetci sme na prechádzných citov a veršami akoby ke v nejakom svojom mostom spájal skutočnosť podchode, kde si kažso snom, poznamenal lekdý niečo nájde. Jaroslav tor Zlatko Paško. Aj keď je Kiš je básnik modernej, Jaroslav Kiš Slovák, píše rockovej poézie, ktorá v srbčine, ale jeho básne vyplýva zo surového sú preložené aj do slovenspôsobu života, a je to činy, nemčiny a angličtiny. básnik, ktorý nepripúšťa Okrem písaním poézie zašablóny. V tejto básnicoberá sa aj sochárstvom, kej zbierke je 100 básní Autor Jaroslav Kiš lebo, ako hovorí, tieto dva a medzi nimi sú aj spred druhy umenia sa navzájom 20 rokov. Povedal to na večierku sám au- dopĺňajú. Organizátorom večierka bolo tor, ktorý prečítal návštevníkom niekoľko Stredisko pre kultúru a večierok hudsvojich básní a pripomenul, že od vydania bou spríjemnil gitarista Ján Čemerský. predošlej zbierky v roku 2012 absolvoval

V

ZÁKLADNÁ ŠKOLA J. J. ZMAJA V HAJDUŠICI na začiatku minulého týždňa zorganizovala tradičný maliarsky tábor detí základných škôl. Zúčastnilo sa ho spolu 32 žiakov, omnoho viac ako v predošlých rokoch, a to zo základných škôl z Plandišta, Gudurice, Jánošíka, Veľkej Gredy, V. Središta a Hajdušice (na fotografii). Mladí talentovaní výtvarníci maľovali na voľné témy a v dispozícii im bola aj kompozícia zátišie – džbány a iné predmety. Výtvory nádejných umelcov majstri v škole zarámujú a budú zdobiť priestory školy po nasledujúci maliarsky tábor. vlh Foto: z archívu školy

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nový začiatok pre Nových Bohémov.

Texaskú skupinu Edie Brickell & New Bohemians svetové obecenstvo spoznalo vďaka hitu What I Am, ktorý vydali pred tridsiatimi rokmi na debutovom albume Shooting Rubberbands at the Stars. Skupina vtedy upútala pozornosť čerstvým country-rockovým zvukom a najmä charakteristickým hlasom speváčky Edie Brickell. Mali niekoľko dlhých prestávok v činnosti, ale práve vydali nový album pod názvom Rocket (vydavateľstvo Verve Forecast), ktorý považujú za svoj nový začiatok. Prvý singel What Makes You Happy sa nesie v živej nálade, má v sebe country, disco a pop-funkové prvky a na celom albume sú vlastne zmiešané rôzne štýly. Speváčka Edie hovorí, že sa nudí, ak počúva nejakú platňu s jedným obmedzeným hudobným štýlom.

Všetci sme dnes vraj vystavení veľkému množstvu zvukov a štýlov – prečo by sme sa prilepili len na jeden z nich?

Soulfly: Ritual. Frontman skupiny Soulfly Max Cavalera pokračuje spoluprácu so svojím synom, bubeníkom Zyonom.

Spolu hrajú aj na novom albume Ritual (vydavateľstvo Nuclear Blast), na ktorom sa pokúsili ožiť energiu včasného groove/thrashmetalového zvuku Soulfly.

Zvukovú produkciu mal na starosti Josh Wilbur (spolupracoval s Lamb of God a Megadeth) a v niektorých skladbách hosťujú speváci Randy Blythe (Lamb of God) a Ross Dolan (Immolation).

KONCERTY 20. októbra, Gerila Bar v Novom Sade: Killo Killo Banda 21. októbra, SKCNS Fabrika v Novom Sade: Above Us The Waves (melodic death metal / post HC z Grécka) + Frozen Moonlight (melodic metal / metalcore z NS) 27. októbra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Tentacle Wizard + Dreddup + Subotex + Dichotomy Engine Pripravuje: S. L. • KULTÚRA •

SOCIÁLNA FOTOGRAFIA: INVÁZIA AUGUST 1968

Polstoročie od potlačenia Pražskej jari Ján Špringeľ

S

ociálna fotografia patrí medzi najuznávanejšie žánre fotografie. Význam tohto druhu fotožurnalistiky sa znásobil vznikom lifestylových časopisov.

Najznámejšia Bielikova snímka Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom

Photos, ktorá pestuje reportážnu fotografiu podľa jej zakladateľa Henriho Cartiera Bressona je založená na myšlienke zdieľať ľudskú kvalitu a sledovať kuriozity.

Jediným členom z Česka je fotografista Josef Koudelka (1938).

Koudelka sa preslávil fotografiami Fotograf Ladislav Bielik invázie vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy do ČeskoslovenĽudia a ich (zväčša neblahé) soci- ska v roku 1968, ktorá znamenala álne postavenie sú stredobodom koniec Pražskej jari, pokusu o napozornosti fotografov. stolenie „socializmu s ľudskou tvárou“ a skúške k dôsledným premenám spoločenského a politického života ČSSR. V tom čase práve tridsaťročnému bývalému leteckému inžinierovi a čerstvému fotografovi sa snímky invázie z Prahy stali, ako píše Ďalšia skvelá Koudelkova snímka vojakov Irena Šorfová, syma odporcov intervencie armády bolom boja za sloOdborníci uisťujú, že takéto bodu a patria dnes ku klasickým snímky majú za účel dokumen- dielam povojnovej reportážnej tovať, angažovať, posudzovať, fotografie. Snímky boli tajne vystupňovať vedomie u diváka vezené do USA. Koudelka odišiel o sociálnej neprávosti alebo po- z ČSSR v roku 1970 a nevracal sa bádať diváka k akcii. Vo svojej až do roku 1984, keď priznal aubakalárskej diplomovej práci na torstvo snímok.

Filozofickej fakulte Masarykovej V slovenskej metropole sa pouniverzity v Brne pred desaťro- dobný husársky kúsok podaril čím David Šponar dokonca kon- o rok mladšiemu Ladislavovi Bieštatuje, že sa vďaka lifestylovým likovi (1939 – 1984). Začínal ako časopisom fotografia stala vedľa fotograf v slovenskom športovom literatúry najdemokratickejším týždenníku Štart v roku 1965, ale médiom. už o rok prestúpil do denníka Prestížna medzinárodná fo- Smena. I jeho urobili známym tografická agentúra Magnum dokumentárne zábery vpádu • KULTÚRA •

Bielikova fotografia z občianskeho odporu v Bratislave

okupantov Varšavskej zmluvy a občianskeho odporu. Bielikova najslávnejšia fotografia zo Šafárikovho námestia Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom

Koudelkov záber z Vinohradskej ulice v Prahe

bola zaradená do výstavnej kolekcie World Press Photo. Povestná snímka sa tohto roku dostala aj na poštovú známku a bankovku – suvenír. Ladislav Bielik sa vrá-

til v roku 1971 do športového týždenníka Štart, ale aj z tejto redakcie musel odísť ako jedna z obetí húževnatej komunistickej normalizácie a dôvody boli práve – snímky invázie.

Na Hodžovom námestí v Bratislave vystavili reprezentačné fotografie Koudelku a Bielika 22. augusta t. r. Výstava mala potrvať do konca septembra, ale pre veľký záujem si ju občania Slovenska a početní turisti mohli pozrieť aj v prvej dekáde októbra. Expozíciu zorganizovalo Občianske združenie Camera obskura v spolupráci s Úradom vlády SR, Historickým úradom SAV a bola súčasťou medzinárodnej konferencie August 1968 – operácia Dunaj zorganizovanej 20. a 21. augusta v Bratislave.

Momentka z výstavy na Hodžovom námestí 42 /4825/ 20. 10. 2018

33

Kultúra

Keď „vytečie“ platnosť, trvanlivosť...

Anna Horvátová

S

tretávame sa so spojeniami, že „vytiekla“ platnosť, „vytiekla“ trvanlivosť, „vytieklo“ poistenie atď. Čo môže vytiecť? V uvedených príkladoch nič nie je súce na to, aby vytieklo. Tak teda o čo ide?

Samozrejme, o omyl a vyteká...

Vytiecť a či tečením sa dostať von môže povedzme olej z nádržky, môže vytiecť veľa krvi. Keď sa vyprázdni pero, povieme, že vytieklo.

Aj z kôry stromu môže vytiecť živica.

No a z jazera vyteká rieka. Ale žeby poistenie, platnosť, trvanlivosť vytiekla, to teda nie. V srbčine to znie:

isteklo trajanje, isteklo je osiguranje, isteklo vreme. Slovenské ekvivalenty v týchto prípadoch nesúvisia so slovesom vytiecť. Tu sa hodia slová: stratiť platnosť, uplynúť, skončiť sa, vypršať: zmluva vypršala, trest vypršal – stratil teda platnosť, dohoda vypršala. Aj platnosť poistenia vypršala. Vypršať môže aj termín na podávanie prihlášok, na odoslanie prihlášok.

Veta: „Vytiekla vám zdravotná knižočka.“ je nezmyselná; v slovenčine je to takto: „Platnosť zdravotnej knižky vypršala.“ Aj platnosť pasu môže vypršať, alebo platnosť SIM karty, či platnosť odkazu.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 42

V tajničke je sviatok slovenského týždenníka. autorka: ANNA západ BIČIAROVÁ

vpíšte APR

2. časť koniec pás, tajničky opasok modlitby

1. časť tajničky

rieka v Rakúsku

ohradil S HLADU ĽU

rasa nastrašil pond zisťovala mieru

miesto vyvierania vody

romb

ilúzia

elektrón

vpíšte UŇ čiernohor. kolo

mazúrium mužské meno

letenie sklená rúrka

časť dinára

príchuť do jedál

Bór buď, či

trúba vypíjala

pokolenie, pôvod

VÝTVARNÁ POETIKA ŠTEFANA VARGU PREDSTAVENÁ V PREŠOVE. Bezmála tri mesiace potrvá výstava obrazov kovačického insitného maliara Štefana Vargu vo výstavných priestoroch hotelu Enchanté v Prešove. Slávnostné otvorenie expozície sa uskutočnilo 28. septembra za prítomnosti pekného počtu milovníkov umenia, keď sa návštevníkom a autorovi prihovorili riaditeľ hotelu Štefan Čopan a generál Ivan Ševčík.

Výstava pozostávajúca zo štyridsiatky olejomalieb potrvá v Prešove do konca tohto roku.

A. Ch.

alt

otec bežal spisovateľ Andrić

uši!

otec (slovin.)

Španielsko

evanjelium

prvé písmená

ženské meno peniaze (srb. slang)

spojka

ampér opyt. zámeno

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. MOMS Petrovec usporiada literárny večierok venovaný nedožitým 75. narodeninám Samuela Boldockého, profesora, literárneho kritika, jazykovedca, publicistu, zostavovateľa učebníc a prekladateľa. Večierok bude v pondelok 22. októbra o 19. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. kmm PIVNICA. NRSNM a SKUS Pivnica ako spoluzakladatelia festivalu vyzývajú záujemcov o účasť na 53. medzinárodnom festivale spevákov sólistov pôvodných slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli. Festival bude prebiehať od 23. do 25. novembra 2018 v Pivnici a prihlášky s presne uvedenými údajmi, notovým materiálom a textami piesní

34

nástroj na naberanie

www.hl.rs

treba zaslať najneskôr do 29. októbra 2018. Pre každého speváka treba prihlásiť 4 piesne, podbať pritom na ich pôvodnosť, na to, aby reprezentovali prostredie, resp. región, odkiaľ spevák prichádza a na to, aby boli v rozličných tempách. Právo účasti na Stretnutí v pivnickom poli majú speváci, ktorí už majú 16 rokov, každý spevák má právo zúčastniť sa na festivale najviac trikrát a povinné je vystupovať v primeranom kroji zo svojho prostredia.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 41 VODOROVNE: plavidlo, Samo, ier, olizoval, Ta, áta, O, A, oroduj, SP, čln, Stanko, k, Tália, OR, Ilok, ono, sektor, p, l, okaňa, ako, olej

Prihlášky možno zaslať a potrebné informácie získať na adrese: SKUS PIVNICA TAJNIČKA: (pre Stretnutie 2018), 21 469 Pivnica, SAMO VOZÁR Vojvodinská 82; resp. na telefónne číslo: +381 64 122 74 18 (Valentín Michal Grňa); resp. na e-mail: skudpivnice@ hallsys.net a gvalentin@mts.rs a. f.

Informačno-politický týždenník

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 39 z čísla 39 Hlasu ľudu z 29. septembra 2018 bolo: ELENA PETROVSKÁ.

Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA BALÁŽOVÁ, Ul. Svetozara Markovića č.

54, 22 300 Stará Pazova. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

BOĽAVÁ SPOMIENKA

CHÝRNIK

na našich milých

NOVÝ SAD. Ústavy pre kultúru národnostných menšín vo Vojvodine organizujú spoločnú výstavu mladých umelcov pod názvom Umením spolu pri príležitosti 10. výročia pôsobenia. Výstava sa zo Subotice, kde bola otvorená 28. septembra, presunie do Nového Sadu a bude slávnostne otvorená v pondelok 22. októbra o 18. hodine v kaštieli Eđšeg. K dispozícii návštevníkom bude do 31. októbra.

NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov pri príležitosti sedemdesiatin básnika, spisovateľa, prekladateľa a vydavateľa Miroslava Demáka usporiada stretnutie so spisovateľmi zo Slovenska, členmi Klubu nezávislých spisovateľov, ktoré sa uskutoční v utorok 23. októbra 2018 o 18. hodine v miestnostiach ústavu v Novom Sade (Ul. Njegošova 16/II). Na večierku sa zúčastnia aj Juraj Kuniak, Igor Hochel, Zvonko Taneski a Martin Prebudila a. l.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu MIVAKA, s. s r. o., Ratka Mitrovića 75 ď, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na výrobu organického hnojiva (spracovanie maštaľného hnojiva), na katastrálnej parcele číslo 208, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu PAPIR SERVIS FHB, s. s r. o., Belehrad, Umka, Ul. 13. októbra 1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a spracovanie bezpečného odpadu, na katastrálnej parcele číslo 394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. mája 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-97/18, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

JÁNA LOMENA

JANKA LOMENA

1938 – 2005 – 2018

1962 – 1983 -2018

z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomínajú

Vaši najbližší

BOĽAVÁ SPOMIENKA na syna a brata

JÁNA JURICU

10. 5. 1955 – 23. 10. 2009 z Padiny

Čas plynie, slzy v našich očiach, rana v našich srdciach a spomienky na Teba večne zostávajú.

Tichu a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú večne zarmútení:

Tvoji rodičia, sestra Anna Segedinská s manželom Savom a dcérami Saňou Tirnanićovou s manželom Vladimirom a Ivanou Alanyaliovou s manželom Ilkerom

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs • KULTÚRA • OZNAMY •

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Dimitrija Avramovića NSU254/ NSL254 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Dimitrija Avramovića NSU254/NSL254, Ul. Dimitrija Avramovića 10, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 6917/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. októbra 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-527/18, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

42 /4825/ 20. 10. 2018

35

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nás nečakane opustil môj brat a náš ujko

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo už desať rokov, čo si nás náhle v bolesti opustil, unavený tíško zaspal

PAVEL ČELOVSKÝ 24. 2. 1947 – 20. 10. 2016 – 2018 z Kulpína

JANKO SUPEK

27. 7. 1950 – 27. 10. 2008 – 2018 z Hložian

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

ŠTEFANOM PRIVIZEROM 27. 6. 1942 – 11. 10. 2018 z Kysáča

Dni sa míňajú, spomienky neblednú...

Tvoji: Marka, Filip a Dávid Na Tvoju lásku a dobrotu nezabúdame a večne Ťa v srdciach nosíme.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 21. októbra 2018 uplynie mesiac, čo nie je s nami manžel, otec a apko

Zarmútení: manželka Anna, dcéra Jarmila, syn Ján a vnučka Marcela

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Zostaneš navždy v našich srdciach.

Tvoji najmilší: manželka Anna, dcéry Jarmila Srnková a Anna Tordajová, zaťovia Vladimír a Janko a vnúčatá Kristián, Beáta, Iris a Lana

POSLEDNÝ POZDRAV

ĎURO VEŇARSKÝ 29. 8. 1954 – 21. 9. 2018 z Kovačice

JANKO SUPEK

27. 7. 1950 – 27. 10. 2008 – 2018 z Hložian

ŠTEFANOVI PRIVIZEROVI 1942 – 2018 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší zasielajú a tichú a trvalú spomienku na neho si zachovajú

Stále na Teba spomína

SPOMIENKA

Dňa 23. októbra 2018 uplynú tri smutné roky, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec a starý otec

sestra Erka Supeková

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dr. JOZEF BENKA

Dňa 21. októbra 2018 uplynú dva ťažké roky bez nášho

manželkini spolupracovníci, dôchodcovia ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

SMUTNÁ SPOMIENKA na jediného brata

1936 – 2015 – 2018 z Kovačice

IVANA FERKU

1974 – 2016 – 2018 z Kysáča

Na Tvoju lásku a dobrotu nezabudneme a večne Ťa nosiť v srdciach budeme.

IVANA FERKU

1974 – 2016 – 2018 z Kysáča

Tvoji najmilší S láskou si na Teba spomíname.

hlasludu.info www.hl.rs 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tvoji rodičia

Odpočívaj v pokoji.

S láskou si na Teba spomína brat Stanislav

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším príbuzným

Už ani žiadne slovo, ba ani len žiaden hlas nenahradí toho, čo ho predčasne vzal náhle čas.

JANKOM PETRÍKOM 9. 5. 1989 – 9. 10. 2018 z Kovačice

S úctou, láskou a veľkým smútkom sa s Tebou lúči Vladimír Gáni s manželkou Natali a deťmi Leonom, Lilli a Linou z Nemecka

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším synom a bratom

ZDENKOM KAŠTIAKOM

8. 10. 1975 – 27. 9. 2018 z Padiny

Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

S veľkým bôľom v srdci sa s Tebou lúčia a s láskou a úctou si na Teba budú vždy spomínať Tvoji: otec Jano, mama Anna, brat Vlastimír a sestra Ľudmila Dišpiterová s manželom Jankom a deťmi Danielkom a Jankou • OZNAMY •

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším synovcom a bratrancom

ZDENKOM KAŠTIAKOM

8. 10. 1975 – 27. 9. 2018 z Padiny

Utíchlo srdce, utíchol hlas, zaplakal každý, kto Ťa mal rád.

Aj keď už nie si medzi nami, v našich srdciach budeš žiť stále s nami.

Tvoji: teta Mária Cinkotská a bratranci Miloslav a Miroslav z Kysáča 42 /4825/ 20. 10. 2018

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2

Piatok 19. októbra Pondelok – sobota 19.30 Zostrih z Festivalu Zlatý kľúč z roku 2005 18.25 Začiatok vysielania 20.00 Dobrý večer, Vojvodina 18.30 Zahraničný denník Nedeľa 21. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 23. októbra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina sa začne ako obvykle zábavno-vzdelávacím seriálom Čaroslovník.

Kumštáreň prinesie riport z vernisáže akademickej maliarky Márie Gaškovej, záznamy z návštevy Spišského divadla v Báčskom Petrovci a o najnovších knižných novinkách.

Dúhovka. Pod názvom Prísny, ale spravodlivý bude odvysielaný portrét profesora telesnej výchovy Štefana Častvena. V petrovskej základnej škole a na gymnáziu učil a usmerňoval žiakov a žiačky na rôzne športy, ale i na folklór. Toto vysielanie je venované k jeho nadchádzajúcim 90. narodeninám, ktoré oslávi koncom decembra.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 21. októbra 17.00 Film: Rio 2 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Recept na pohromu 24.00 Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00

18.15 18.30 19.00 19.15 19.30 20.00

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 19. októbra – Trójska vojna Sobota 20. októbra – Marley a ja Pondelok 22. októbra – Doživotie Utorok 23. októbra – Drsný zákon Streda 24. októbra – Ľadová smrť Štvrtok 25. októbra – Najúspešnejší gangster

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

38

18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

19.00

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00.

9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 21. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačickí ochotníci svojmu mestu Utorok 23. októbra 16.00 V Kovačici si pripomenuli deň posviacky kostola V ústrety finálovej časti festivalu Rozspievané klenoty Divadelné predstavenie: Futúrum lásky Piatok 26. októbra 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Martinko Klingáč

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 21. októbra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 24. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport Podali si ruky, zmierili sa! Poltuctu za polhodinu DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

HAJDUŠICA – PARTIZAN 6 : 1 (3 : 1)

SLÁVIA – OMLADINAC 1927 6 : 0 (6 : 0)

Vladimír Hudec

F

Po zmene strán na ihrisku hralo už iba jedno mužstvo – domáce. Hajdušičania zahrali pekne, premyslene, vytvárali si šance. Na druhej strane hosťom nohy oťaželi a nemohli vážnejšie čeliť rýchlym útokom súpera, ktorý ešte troma gólmi, bratov Nikolu a Aleksandra Ružićovcov a Pavlova položili bodku za výsledkom tohto korektného zápasu. Nakoniec po všetkom Hajdušičania svojim hosťom ponúkli občerstvenie a tí sa zasa prepáčili za incidenty na predchádzajúcom

utbalisti Hajdušice nezabudli na hanebné správanie sa svojich nedeľňajších hostí na sklonku minulých majstrovstiev v Kajtasove a strojili sa, že im v nedeľu vrátia rovnakou mierou. Našťastie, prevládla rozvážnosť a mienka, že vari najlepšou pomstou bude, keď im poriadne naplnia sieť a tak ukážu, kto je v korektnom meraní síl skutočne lepší.

Domáci začali útočne a už v 10. min. sa po neistom zákroku obrany hostí gólom Maliara ujali vedenia. Pritom sa však obranca hostí, aj brankár zranili a museli opustiť ihrisko, takže si medzi žrde zastal hráč.

Svojráznou kuriozitou je, že Posledný gól na zápase v Hajdušici strelil Pavlov brankár hostí Ja- (v žltom drese) pundžić ani tretí zápas zaradom s Hajdušičanmi ne- zápase, čo je vari aj najlepší príklad, odohral do konca. Na prvých dvoch ako treba zmierňovať športové vášne.

HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, dostal červenú kartu pre nešportové správanie a na tomto musel opustiť Pavlovic (Ćulum), Maliar, Mršić ihrisko pre zranenie. Iba o pár minút (Brezičanin), Folťan (Stojkovski), po prvom góle Marko pekne prihral N. Marko (Pavlov), Radović, A. Ružić, Ružićovi, tento prebehol svojho stráž- A. Lipták, N. Ružić (Petrović) Výsledky 8. kola: Jánošík – Ševac cu, prekľučkoval brankára a s loptou vošiel do siete 2 : 0. Hostia sa takmer 4 : 3, Sloga – Karaš (J) 1 : 1, Karaš výlučne bránili. Predsa v polovici (K) – Vojvodina 4 : 2, Budućnost – polčasu využili neobozretnosť obrany Dobrica 4 : 2, Ratar – Borac (VS) 1 Hajdušice a po jednom z mála útokov : 0, Vinogradar – Borac (VG) 3 : 2.

V predzápase pionieri Hajdušice prekonali Melicha. Domácich to však nezmýlilo a vo finiši polčasu po centri porazili rovesníkov z Vlajkovca výZ. Liptáka z rohu najvyššie vyskočil sledkom 3 : 2. Dva góly za Hajdušicu dal Kormányos a jeden Mršić.

Maliar – 3 : 1.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Šťastná výhra

AŠK – MLADOSŤ 3 : 1 (1 : 0)

Vladimír Gál

B

ol to slabý futbal na Kopove, kde Aradáčania bez Koraća, Pajevića, Matejina a Adamova šťastne získali tri body. V prvom polčase hráči oboch mužstiev mnoho chybili. Po prihrávke Birmanca Ďuríček strelil ľavou nohou a • ŠPORT •

brankár Perišić strelu ľahko kryl. Aj hostia mali niekoľko dobrých, ale neúspešných únikov. Pri konci prvého polčasu Mijić prihral V. Gálovi, tento strelil zo 16 metrov, brankár Mladosti loptu odrazil k Birmancovi, ktorý ju rutinovane zaslal do siete.

V 53. min. domáci zorganizovali najlepšiu akciu na zápase, v ktorej účinkovali

Tretí gól slávistov: D. Svetlík (18) hlavičkoval pod brvno brány súpera

Ján Špringeľ

U

ž v prvých sekundách skríženia zbraní dvoch klubov zo sídelných miest južného Banátu hostitelia dali najavo, že budú dominovať cez celý zápas.

Akciu z pravej strany Ďuriša takmer úspešne zakončili Bakoš a D. Svetlík.

Hrotový útočník rýchly ako víchor Bakoš využil pomoc víchrice z juhu na sever ihriska v 3. min. a prízemnou strelou z hranice pokutového územia otvoril skóre – 1 : 0.

Vzápätí už bol znásobený výsledok: rýchlejší od súperových obrancov bol v 4. min. Ďuriš, keď znovu prenikol po pravom krídle a tentoraz presne strieľal – 2 : 0.

Po štvrťhodine hry sa zaskvel Čerňoš: strelil z 18. metrov z voľného kopu do brvna.

V 20. minúte slávisti rozvlnili tretí raz sieť Opova: Dávid Svetlík hlavičkoval z malého štvorca pod brvno – 3 : 0.

Svoj druhý gól strelil Bakoš v 24. min: obrancovia Omladinca nemohli zastaviť naladeného strelca – 4 : 0. Na piaty gól Slávie sa čakalo možno ešte menej ako na prvé dve presné strely: Čerňoš mieril z rozmedzí veľkého štvorca do ľavého dolného rohu brankára Omladinca – 5 : 0.

Oslabení o šesť hráčov Opovčania prvý projektil z ľavej strany usmernili do brány Števko, Mijić, Ďuríček, V. Gál, aby sa na konci odrazená lopta od brankára Perišića dokotúľala na nohu kapitána Ďuríčeka, ktorý ju zaslal do prázdnej brány – 2 : 0.

Na tretí gól sa nečakalo zaveľa. Po chybe hostí na strede ihriska lopty sa zmocnil Birmanac, keď dobehol do šestnástky, kopol na bránu, kožená trafila obrancu Bieloblatčanov a ocitla sa v sieti. Hráči Mladosti v pokračovaní začali útočiť a po skrumáži v šestnástke AŠK Žižić skorigoval výsledok. O pár minút neskoršie šancu spálil J. Poničan a v 75. min. náhradník K. Gál prihral Ďuríčekovi, ale výsledok sa nezmenil.

domácich v 25. min: pohotovo reagoval strážca siete Kandić. Konečný rezultát stanovil pekným oblúčikom zo štandardky Stanislav Dudáš – gól z voľného kopu padol v 33. min. – 6 : 0.

Dominancia Kovačičanov pokračovala aj v druhom polčase, ale gólov viac nebolo.

SLÁVIA: Kandić, Čerňoš, Košút, Bakoš, Buzadžija, V. Dudáš, Marko Moldovan, S. Dudáš, Stojić, Ďuriš, D. Svetlík; striedali: Králik, Ostojić, Tomáš, Milan Moldovan, Mihajlov Unirea v Uzdine v obecnom derby porazila favorizovaný Polet Idvor 3 : 1 a umožnila Slávii byť znovu lídrom v tabuľke.

Kovačičania majú dve kolá pred koncom jesennej časti majstrovstiev tri body viac a zápas k dobru od súperov z rodného mesta Mihajla Pupina (16 : 13).

Posledný duel jesene slávisti budú hrať 21. októbra o 15. hod. na hrboľatom ihrisku pred rozohnenými fanúšikmi domácich v Glogonji. Slávisti si môžu tri nové body a jesenný titul zabezpečiť iba bojovou hrou a sústredenosťou od prvej do poslednej sekundy. V opačnom prípade titul jesene získa Polet, keďže má ľahších súperov – najprv v Idvore s Opovom, potom v Samoši s poslednou v rebríčku Pobedou.

AŠK: Kurtešan, Milović, Životin, Striško, Zakić (K. Gál), Josimov, Ďuríček, Števko, Birmanac, Mijić, V. Gál MLADOSŤ: Perišić, Šofranko, Poničan, B. Žižić, Kalapiš, Rac, Gibarov (Szabó), Kočević (V. Poničan), Berbakov, Nečov, Horvat Výsledky 9. kola: Zadrugar – OFK Stajićevo 5 : 4, MSK – OFK Gradnulica 7 : 0, ŽFK Banat – OFK Klek 0 : 4, Jedinstvo – Tamiš 1 : 1, Bilećanin – Potisje 1 : 2, voľný bol Naftagas.

V nedeľu Aradáčania budú hosťovať v Boke a Mladosť uvíta Zadrugar z Lazareva.

42 /4825/ 20. 10. 2018

39

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

KULPÍN – KULA 4 : 1 (0 : 0). V prvom polčase diváci na ihrisku vedľa kanála Dunaj – Tisa – Dunaj v Kulpíne nevideli góly. Po prestávke akoby sa vrece otvorilo. Popržen už v 48. min. prekonal M. Radulovića, v 62. min. Milenković zvýšil na 2 : 0, aby hosť Davidović o tri min. neskoršie skorigoval na 2 : 1. Kulpínčania výhru potvrdili – druhým gólom Milenković v 70. min. a Zorzić v 82. min.

KULPÍN: A. Ďuga, Kolarski, Popržen (Pereza), Anđić, Milenković, Trnjanov, Bulatović (Urošević), Zbućnović (M. Ďuga), S. Haška, A. Haška, Zorzić Na snímke je kanonier Kulpína Branislav Zbućnović (vľavo), ktorý sa tentoraz nepresadil ani raz.

Foto: J. P-ský

Rozhodca a tri penalty?

LIPAR – SLÁVIA 1 : 1 (0 : 0)

Ján Šuster

P

riemerný zápas v Lipare sledovalo zo 70 divákov, medzi ktorými boli aj viacerí Pivničania. Pravdepodobne sa hralo slabšie pre silný vietor, ktorý fúkal počas celého zápasu a viac prekážal než pomáhal hráčom oboch mužstiev. Hádam preto sa najviac hralo v strede ihriska, lebo obrany zastavovali útoky pred svojimi trestnými územiami.

Pivničania prví pohrozili na tomto zápase. Batinica v 19. min. prebehol z pravej strany, prízemne odcentroval pred bránu, na loptu nabehol, z hranice trestného územia ostro vypálil, ale strelu brankár domácich Manojlović odrazil ponad bránu. V 23. min. domáci Zarić z diaľky kopol na bránu, no brankár Brňa vyrazil loptu na roh.

Niekoľko pokusov domácich sa potom skončilo strelami, ktoré leteli mimo brány Slávie.

V druhom polčase vietor dúchal hosťom do chrbta, už v 47. min. sa vytvorila veľká skrumáž pred bránou Lipara, ale po viacerých pokusoch obrancov Mijić predsa vykopol loptu ďaleko od brány.

V 73. min. Čestić z ľavej strany vysoko odcentroval, lopta preletela všetkých v šestnástke, a potom ju Novakov zblízka upravil do siete – 1 : 0. K vyrovnaniu výsledku prišlo v 87. min., keď Trivunović odňal loptu na strede ihriska, zbavil sa dvoch domácich hráčov, ideálne uvoľnil Kuchtu, ktorý zboku z desiatich metrov ostrou strelou prekonal Manojlovića a uzavrel skóre zápasu.

Rozhodca Nemanja Stojčević zo Somboru výdatne nadŕžal mužstvu Lipara. Časté, priam surové zákroky domácich hráčov netrestal, takže Kutenič, Batinica, Babić a Kuchta najviac museli myslieť na svoje nohy a telo, ako sa sústrediť na futbalovú hru!

Pivničanov poškodil, že nepískal penaltu, hoci domáci v prvom

40

www.hl.rs

Priniesol bod: Vlastislav Kuchta (Slávia Pivnica)

polčase dvakrát zahrali rukou v šestnástke, ako aj v nadstavenom čase, keď Avdalović faulom zastavil Batinicu. Žlté karty dostali Novakov (Lipar), Budić a Petrović (Slávia).

SLÁVIA: Brňa, Budić (Milec), Benka, Trivunović, Ćorda, Ko-

1. Stari grad 2. Budućnost 3. Rusín 4. K. Krajine 5. ŽAK 6. Slávia 7. Kula 8. Kulpín 9. Vojvodina 10. Borac 11. Tvrđava 12. Radnički 13. Hercegovac 14. Lipar 15. Polet 16. Odžaci

9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9

5 5 5 5 5 4 4 4 4 4 3 3 3 2 0 1

3 3 2 2 1 3 2 2 2 0 3 1 1 2 3 0

1 21 : 6 1 14 : 8 2 22 : 9 2 13 : 6 3 15 : 11 2 19 : 12 3 25 : 15 3 21 : 16 3 21 : 17 5 18 : 25 3 12 : 19 5 19 : 22 5 12 : 19 5 9 : 19 6 10 : 23 8 8 : 32

Informačno-politický týždenník

18 18 17 17 16 15 14 14 14 12 12 10 10 8 3 3

tiv, Kuchta, Petrović, Batinica, Kutenič, Babić (Nímet) Výsledky 9. kola: Polet – Hercegovac 2 : 3, Kulpín – Kula 4 : 1, Vojvodina – ŽAK 0 : 1, Rusín – Odžaci 3 : 0, Stari grad – Krila Krajine 0 : 0, Radnički – Borac 4 : 1, Lipar – Slávia 1 : 1, Budućnost

– Tvrđava 1 : 1.

Program 10. kola: Hercegovac – Tvrđava, Slávia – Budućnost, Borac – Lipar, Stari grad – Radnički, Odžaci – Krila Krajine, ŽAK – Rusín, Kula – Vojvodina, Polet – Kulpín. Zápasy sa začnú o 14. hodine.

PRVÁ STOLNOTENISOVÁ VOJVODINSKÁ LIGA

Vlaisavljević – Bažík 2 : 3, Vojčin – Turan 3 : 1; štvorhra: Balaban / Vojčin – Lomen / Turan 3 : 0, Balaban – Bažík 1 : 3, Vojčin – Lomen 1 : 3.

Dve výhry VOJVODINA 2011 – MLADOSŤ 2 : 4 Samuel Medveď

Petrovskí stolní tenisti aj v druhom majstrovskom zápase zaznamenali víťazstvo, tentoraz v Novom Sade.

Výsledky: Balaban – Lomen 0 : 3,

MLADOSŤ – BANAT II 4 : 1 V petrovskej telocvični ZŠ Jána Čajaka hráči Mladosti dosiahli tretiu výhru v novej sezóne. Petrovčania ľahko zdolali mužstvo zo Zreňanina.

Výsledky: Lomen – Colić 3 : 2, Šramka – Kotlagin 2 : 3, Turan – Šubonj 3 : 0; štvorhra: Lomen / Turan – Colić / Kotlagin 3 : 1, Lomen – Kotlagin 3 : 0.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Nerozhodne v Ľube L. Pavković

OFK BINGUĽA – OFK BAČINCI 2 : 0 (1 : 0). Domáci mali viac šťastia a zaslúžene zvíťazili. Góly dali Kramár v 43. min. a Stanković v 90. min.

JEDNOTA ĽUBA – ERDEVÍK 2017 1 : 1 (0 : 0). Susedské derby sa skončilo bez víťaza, aj keď obe mužstvá bojovali naplno. Vedúci gól za domácich dal Ćalić v 60. min. a vyrovnal Pap o päť min. neskoršie.

• ŠPORT •

Výhra v rukách Konečne sa presadili Petrovića N S VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

JEDNOTA – HAJDUK (Č) 4 : 0 (2 : 0)

dobré nesľubuje.

HAJDUK (D) – SLOGA (E) 0 : 1 (0 : 1) Konečne minulú nedeľu prišla tento svojimi istými zákrokmi a začiatku novej sezóny radosť z výhry nad veľmi slabým Lazar Pavković a bravúrami zachránil svoju sieť novozvolené vedenie staro- Hajdukom z Čurugu, ktorý je pousedské derby v dedine do posledného hvizdu rozhodcu pazovskej Jednoty konečne sledný bez bodu. Nezaujímavý Divoš vyvolalo veľkú po- Tošića z Nového Sadu. očakávalo postup do Vojvodinskej zápas sledovalo sotva 100 najverŽlté karty dostali Sovilj a Skozornosť milovníkov futbalu ligy – skupina Vojvodina, pred nejších fanúšikov, koľko voľakerupan (Hajduk), dy bývalo na obyčajnom nielen v tejto resp. Grubiša, Hačasti Sriemu, tréningu! lilović a Grković Skóre zápasu v 18. min. takže zápas (Sloga). otvoril usilovný Mihajlo- sledovalo 400 SLOGA: Petvić, a potom sa v 38. min. divákov. Kvarović, Đurkić, konečne do listiny strelcov litným hráčom Halilović, Rosić, zapísal Marko Rudić, obaja oboch mužRistić, Smiljanić, prišli z radov padinskej stiev sa podariGrković (BajunoDoliny. Predtým, pred lo ospravedlniť vić), B. Považan odchodom na prestávku ich očakáva(Simeunović), útočníci Jednoty sa dlho nia.

Grubiša, Mikić, Divákov trápili s obranou hostí, Šarić (Doknić) ktorá len horko-ťažko z vlášť oduVýsledky 9. ševnil zriedodolávala. kola: Sloga (T) – V druhej časti to bola kavo krásny LSK 1 : 0, Radničako hra mačky s myšou. gól skúsenéki (Š) – Podrinje 0 Hralo sa stále na polovici ho Aleksandra hostí, domáci mali mnoho Grkovića, ktorý Hrdina Erdevíčanov – brankár : 0, Sremac – Borac (Š) 0 : 0, Prvý príležitostí až po 65. min., v 31. min. sil- Dragoslav Petrović máj – Jugović 2 keď sa po peknej akcii Živ- nou a presnou : 0, Hajduk (D) – kovićovi podarilo zvýšiť strelou spoza náskok. Na ďalšiu zmenu šestnástky prekonal brankára Sloga (E) 0 : 1, Hajduk (B) – Povýsledku sa čakalo až do Hajduka Radića, ktorý musel vy- dunavac 0 : 1, Jednota – Hajduk poslednej min., keď skóre brať loptu zo siete svojej brány. (Č) 4 : 0, voľná bola Tatra.

Program 10. kola: Sloga (E) – uzavrel najlepší jednotli- Domáci v prvej časti mali ešte Posily z Doliny sa len čiastočne niekoľko príležitostí, ale sa brankár Tatra, Jugović – Jednota, Borac vec zápasu Mihajlović. osvedčili: Marko a Saša Rudićovci, (Š) – Prvý máj, Podrinje – SreJEDNOTA: Jovišić, Cve- Petrović nedal prekvapiť.

Cvetanović (stoja zľava), Mihajlović V druhej časti rovnaký obraz. mac, Podunavac – Radnički, LSK tanović, S. Rudić (Igrač), (v drepe) Živković, Zogović, Tošić, Mužstvo Hajduka nepoľavovalo – Hajduk (B), Hajduk (D) – Sloga M. Rudić (Đuran), Zarić, a neupúšťalo od cieľa – chce- (T), voľný je Hajduk (Č). oslavami 100 rokov futbalu na Mihajlović, Vujčić (Grubor), Boj- lo prekonať brankára Petrovića, svojho niekdajšieho hráča, no tejto sriemskej rovine. Noví snaživci baša Foto: J. Pucovský vysúkali rukávy a spolu s usilovným predsedom Draganom Đurićom angažovali trénera Milana 1. Jugović 9 6 1 2 10 : 7 19 Bošnjaka, ktorý trénoval Sremac Vojka, a jeho asistenta Predraga 2. Borac (Š) 9 5 3 1 14 : 5 18 Predojevića zo Starých Bánoviec.

3. Podrinje 9 5 3 1 13 : 4 18 Zájazd na Slovensko, medzi nových RADNIČKI (Š) – PODRINJE 0 : 0 4.

Prvý máj 8 6 0 2 17 : 10 18 športových priateľov, bol veľmi užitočný aj na zoznámenie sa hráčov, L. Pavković 5. Sloga (E) 8 5 1 2 17 : 9 16 ktorí prišli z mnohých prostredí, až 6.

Sremac 8 4 3 1 7 : 4 15 a Mestskom štadióne v Šíde asi 200 divákov očakávalo viac, štyria z padinskej Doliny: bratia predovšetkým od skúsenejšieho mužstva hostí z Mačvanskej 7. Jednota 8 3 2 3 9 : 9 11 Rudićovci, Cvetanović a Mihajlović.

Mitrovice. Mali síce hráči Podrinja v prvom polčase niekoľko Po získaní bodu v Temeríne, ví8.

Podunavac 8 3 1 4 12 : 8 10 ťazstvách nad Hajdukom z Bešky príležitostí, ale v závere pred bránou Tomaševića neboli presvedčiví a účinní.

9. Hajduk (B) 8 3 1 4 9 : 11 10 a slabučkým Radničkim v Šíde V druhom polčase situácia na trávniku sa celkom zmenila. Šíďania 10. Sloga (T) 8 3 1 4 6 : 10 10 vznikol dojem, že sa sny fanúšikov začnú uskutočňovať. Potom získali prevahu, vytvorili si veľký počet streleckých príležitostí, ale sieť 11. Hajduk (D) 8 3 0 5 12 : 8 9 však prišlo veľké sklamanie, prehra brány brankára Relića, ako aj pre hostí v prvom polčase, bola akoby 12. Tatra 8 2 3 3 8: 7 9 so susedmi z Vojky, hneď potom začarovaná. Lopta nie a nie, aby skončila v bráne.

Zápas viedol Stefan Petrović zo Sriemskej Mitrovice, žlté karty dostali N. 13. LSK 9 2 1 6 5 : 19 7 priam katastrofa v Erdevíku s domácou Slogou, takže bod s Tatrou Sarić (Radnički) a Radovanović (Podrinje), ktorý v 80. min. aj „očervenel“. 14. Radnički (Š) 8 1 2 5 10 : 15 5 RADNIČKI: Tomašević, Mijatović (Balaško), J. Sarić, Bošnjaković, v Kysáči je slabá útecha. Jedenásť Vasić (Nonković), Stojšić, Derajić, Krajnović, Matić, N. Sarić, Perović 15. Hajduk (Č) 9 0 0 9 1 : 25 0 bodov zo siedmich zápasov nič Matej Bzovský

Strelci nevedeli trafiť

N

• ŠPORT •

42 /4825/ 20. 10. 2018

41

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Tréner Sladojević odstúpil?!

MLADOSŤ – RADNIČKI 1912 1 : 2 (0 :1)

domácich, po tom ako sa Đokić ocitol na trávniku v trestnom území.

Petrovci hosťovalo Mladosť dobre čelila najlepšie mužstvo súperovi. Bol to jeden tohtoročných jez kvalitnejších výkonov senných majstrovstiev, Petrovčanov tejto jesektoré formovali po skonne, čo potvrdil aj búrličení minulej sezóny. FK vý potlesk hráčom, keď Radnički 1912 sa dostal odchádzali z ihriska. do tejto spoločnosti naHostia síce mali územnú miesto FK Stanišić, ktorý si prevahu, domáci sa viac to vybojoval ako majster bránili a šance mali hlavSomborskej oblastnej ligy, V posledných chvíľach zápasu Vladimír Fábry ne v druhom polčase. ale niekto mu to nedo- nezachytil centrovanú loptu z rohu V 21. min. Somborčania volil, založil tento klub a obsadil jeho miesto?! Mužstvo koordinoval z opačnej strany ihriska prví strelili gól. Bol to nešťastný Radnički 1912 trénuje a hrá zápasy úradujúci predseda Mladosti Saša gól, keď hosťujúci stredný útočník Matijašević prekabátil Leňu a dona Mestskom štadióne v Sombore, Petković.

Mužstvo Radničkého tvoria hlav- mácich obrancov, a zblízka dorazil ako aj pôvodný FK Radnički, ktorý je tiež v tejto lige a Mladosť už s ním ne hráči FK Odžaci z prvoligových loptu do siete. V 41. min. po dobrom dní, ako i z okolia Somboru. Je to Kaňovom centre záložník Beronja prehrala zápas v 2. kole 0 : 2.

Máme informáciu, že po prehre kvalitný tím, ktorý zaznamenáva nepresne hlavičkoval.

Len čo začal druhý polčas, v 47. v Bajši tréner Slobodan Sladojević dobré výsledky, ale má aj pomoc odstúpil, takže v zápase so Sombor- rozhodcov. Videli sme to aj v Petrov- min. Pavlis presne prihral Kaňovi, čanmi na striedačke boli iba futba- ci, keď odžacký rozhodca Vasiljević tento namieril do opačného rohu listi, kým mužstvo viedol a výmeny mohol pískať jedenástku v prospech a prízemnou strelou výsledok vySamuel Medveď

V

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

rovnal. Mladosť sa potom pokúsila útočiť, čo sa jej vypomstilo, lebo hostia z rýchleho protiútoku v 65. min. dosiahli druhý gól – 1 : 2. Bol to konečný výsledok, ktorý stanovil rýchly strelec Antunić. Mladosť v 78. min. mala dobrú šancu. Fábry kopal po zemi do rohu, ale strelu brankár Pavasović kryl. Škoda, že nemieril do opačnej strany brány.

MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Babiak, Severíni (Popadić), Beronja, Pavlis, Kaňa, Poznanović (Jakuš), Đokić, Ožvát (Plavšić), Fábry Výsledky 9. kola: Vrbas – Mladost (T) 5 : 0, Mladosť (P) – Radnički 1912 1 : 2, Polet – Bajša 1 : 1, Budućnost – Bačka 1 : 0, Tisa – Tavankut 1 : 2, Mladost (A) – Sloga 2 : 3, BSK – Crvenka 1 : 1, Radnički (S) – Tekstilac 3 : 2.

Program 10. kola: Mladost (T) – Tekstilac, Crvenka – Radnički (S), Sloga – BSK, Tavankut – Mladost (A), Bačka – Tisa, Bajša – Budućnost, Radnički 1912 – Polet, Vrbas – Mladosť (P).

Tabuľka: 1. Radnički 1912 25 bodov, 2. Sloga 22, 3. Bajša 18,...

6. Tekstilac 16,... 12. Crvenka 9,...

14. Mladosť 7,... 16. BSK 3 body.

Foto: J. Pucovský

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Bez tréningu ťažko Tak to nejde!

Juraj Pucovský

NEŠTÍN – BUDÚCNOSŤ 2 : 0 (0 : 0) Ján Murtín

F

utbalistom Budúcnosti sa poriadne vypomstilo neriadne trénovanie, keď sa z hosťovania v Neštíne vrátili bez zisku aspoň bodu. Za slnečného, ale veterného počasia na nerovnom ihrisku domáci vďaka šťastným gólom v druhom polčase získali tri body.

V prvej desaťminútovke domáci za pomoci vetra mali dve veľké šance, ale sa vyznamenal brankár Vučenović. V 14. min. mladý Mravík unikol strážcom, prihral osamelému Šovenovi na päť metrov od brány, no tento trafil brankára Dukića.

V druhom polčase vietor pomáhal Hložančanom, ktorí to nevedeli využiť. V 60. min. brankár Vučenović chybne odkopol loptu a Bakoš skóroval – 1 : 0. Už v nasledujúcom útoku Schmidt v šestnástke fauloval

42

www.hl.rs

Čipkára a po dlhšej prestávke nesústredený kapitán Horvát z jedenástich metrov kopol vedľa brány.

V 75. min. kapitán Neštína Popović ťažšie zranil Molnára a následne vyľakaných hostí znova po chybe Vučenovića potrestal náhradník Savić, keď z dvoch metrov trafil do prázdnej siete – 2 : 0.

BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Huďan, Familić, M. Hataľa (Katiak), Žarković, Benko, Šoven, Molnár (Krasnec), Čipkár, Horvát, Mravík (Miljević) Výsledky 8. kola: Bački hajduk – Borac 7 : 0, Slavija – Bačka 1945 1 : 1, Mladost – Maglić 1 : 3, Proleter – Sloga 2 : 5, Neštín – Budúcnosť 2 : 0, Kriváň – Naša hviezda 1 : 2; voľná bola Bačka (D).

V nedeľu sa v Hložanoch bude hrať derby Budúcnosť – Kriváň Selenča.

Informačno-politický týždenník

V derby dvoch neporazených mužstiev domáci Borac bol lepší od Stanišića. Metalac inkasoval sedem gólov v Báčskom Bregu, Jedinstvo Lemeš premohlo Telečku, zápas v Riđici je prerušený a v Sonte gólov nebolo.

Výsledky 7. kola: Graničar – Panónia 3 : 0 kontumačne, Dinamo (BB) – Metalac 7 : 0, Dinamo (S) – Sport 0 : 0, Borac – Stanišić 2 : 0, Jedinstvo Lemeš – Telečka 2 : 0; voľný bol Lider.

GRANIČAR – PANÓNIA 5 : 0 (2 : 0)

D

ruhýkrát zo štyroch hosťovaní Laliťania zápas začali iba s desiatimi hráčmi! Na rozdiel od zápasu v 1. kole, keď v Stanišići zohrali do konca, tentoraz v Riđici rozhodca Aleksandar Bečanović zo Sombora odpískal koniec v 68. min.

K prerušeniu prišlo preto, lebo mužstvo Panónie zostalo na trávniku iba so šiestimi futbalistami, čo podľa futbalových pravidiel nie je možné.

Najprv pre zranenie už v 25. min. ihrisko opustil Lamoš, v 60. min. sa za ním vybral Stojanović a v 67. min. sa zrazili M. Obradov a Stolić, vyšli z trávnika a bol to neslávny koniec pre Laliťanov. Niektorí mladí

hráči Panónie, ktorí necestujú na hosťovania, by si museli uvedomiť, že také správanie je prinajmenej nekorektné voči svedomitým spoluhráčom. Nech nezabúdajú ani na to, ako ťažko sa obnovovala činnosť klubu po poldruharočnej prestávke, a vôbec nie je ľahko zabezpečiť jeho normálnu činnosť.

Po prerušenie domáci viedli 5 : 0 (2 : 0), keď po dva góly dali Torbica a Pavasović a piaty pridal Trifunović.

PANÓNIA: Valent, Stolić, S. Dobrić, Lamoš, Stojanović, A. Obradov, M. Obradov, Majera, Turčan, Šinkarčuk V nedeľu Panónia uvíta Telečku.

• ŠPORT •

DVADSIATY ŠIESTY NOVOSADSKÝ MARATÓN

Štart 26. Novosadského maratónu 2018

Radosť aj pre deti s osobitnými potrebami

Tu sa aj rekordy lámu Juraj Pucovský

N

echceme tvrdiť, ale môžeme konštatovať, že je Novosadský maratón jedinečný čo do veku účastníkov. Aj na tohtoročnom 26. Novosadskom maratóne 14. októbra 2018 sa zúčastnili v lezení na 4,195 metra už niekoľkomesačné bábätká, kým bežec Silvester Kováč

bežkyňa Vesna Stevanovićová – 2:44,23, sú ešte stále neprekonateľné.

Víťazom 26. Novosadského maratónu sa stal Miloš Dajević, člen belehradského AK Cerski junaci, ktorý do cieľa do- Traja najlepší maratónci Tri najrýchlejšie bežkyne behol v čase 2:42;26, a je to jeho osobný rekord.

Druhý bol Nikša Papić z novosadského AK Voj- takmer 1 300 bežcov, najmä rekreantov, medzi vodina – 2:44,16 a bronz získal Zoran Radičanin, nimi aj diplomati, vojaci, policajti, škôlkari, žiaci atlét AK Apatín – 2:51;35, ktorý taktiež vytvoril základných a stredných škôl. Najviac ich bolo, pravdaže, z našej krajiny, ale i z takmer všetkých osobný rekord. krajín niekdajšej Juhoslávie, Maďarska, Rumunska, Švajčiarska, Rakúska, Fínska, Spojených štátov...

Najstarší bežec: Novosadčan Silvester Kováč (vľavo) Víťaz Miloš Dajević v cieli

z Nového Sadu, ktorý v auguste dovŕšil 90 rokov života, v nedeľu bez problémov zdolal dráhu dlhú šesť kilometrov!

Na novosadských uliciach bežci a bežkyne každoročne lámu hlavne osobné rekordy na trati dlhej 42 195 metrov, lebo tie, ktoré tu vytvorili Moldavčan Jaroslav Mušinski – 2:13,39 a naša

V ženskej konkurencii pokračuje dominancia Belehradčanky Nory Trkljovej, ktorá na debute v roku 2016 bola tretia, vlani zvíťazila a tentoraz obhájila titul – 3:03;16, druhá bola Aleksandra Burkanovićová, členka AK Apatín – 3:31,17, a tretia do cieľa dobehla jej klubová kolegyňa, ktorá prvýkrát utekala ulicami Nového Sadu – 3:34;19.

Maratónový beh, ale aj dráhy dlhé 33 815 m, 25 435 m, 10 548 m, 6 000 m, 1 000 m, 800 m a 400 m v peknom slnečnom počasí vcelku zdolalo

Majitelia najrýchlejších korytnačiek

„Dnes je skutočný sviatok športu, vy všetci píšete dejiny nášho mesta, za čo sme vám my Novosadčania povďační,“ odkázal predseda Zhromaždenia mesta Nový Sad Zdravko Jelušić, ktorý otvoril 26. Novosadský maratón na Námestí slobody a všetkým poprial, aby užívali v behu.

Mužstvo MOMS Šíd – 6. miesto na 22. Matičnom turnaji v Pivnici 2018

Goran Bugarski, Emil Farkaš, Dušan Starčević, Ján Hrubík, Štefan Kolár (stoja zľava); Nebojša Kotarlić, Bojan Andriška, Aleksandar Smajić, Vlado Kolár (v drepe zľava)

Foto: Juraj Bartoš