Hlas 43 2015 by NVU Hlas ľudu

Anna vyspievala sošku pre Teodoru Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 24. 10. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4670/

Z obsahu

24. 10. 2015 | 43 /4670/

Uzávierka čísla: 21. 10. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 270-ročné dejiny zhromaždili odborníkov 6 Tie naše októbre 8 Odvetvie komplexné a náročné

9 ĽUDIA A UDALOSTI 9 Úcta k tradícii a pohľad do budúcnosti 14 Prináša kominár šťastie? 17 Bolo to mojím povolaním a poslaním

22 DETSKÝ KÚTIK

V pondelok 19. októbra zamestnanci Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu oslávili 71 rokov nepretržitého vychádzania nášho týždenníka. Udelené boli ročné novinárske ceny za najlepšie príspevky novinárom a spolupracovníkom Hlasu ľudu a časopisu Vzlet, ako i odmeny jubilujúcim zamestnancom ustanovizne. (s. 6) J. Bartoš

22 Sladučké jesenné plody

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Jesenné dažde brzdia zber kukurice 25 Budúcnosť na istejších nohách 26 Jesenné agrotechnické opatrenia

31 KULTÚRA 33 Naše zrkadlo 35 Ťuk-ťuk, a máte ju pred sebou

V piatok 16. októbra na Filozofickej fakulte v Novom Sade prebiehala medzinárodná konferencia 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine, ktorú zorganizovalo Oddelenie slovakistiky a ÚKVS a finančne podporili aj NRSNM a Filozofická fakulta. (s. 5) J. Pániková

36 Písala som aj menej náročné knihy...

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Najrýchlejší gól v Kovačici 47 Pazovčania sa zablysli 51 Penalty rozhodli Autorka titulnej fotografie: Anna Francistyová

V slovenskom evanjelickom a. v. filiálnom cirkevnom zbore v Slankamenských Vinohradoch boli v sobotu 17. októbra slávnostné služby Božie pri príležitosti 60. výročia posvätenia kostola a posviacky po vykonanej rekonštrukcii. Posviacku vykonal dôstojný pán Samuel Vrbovský, biskup SEAVC v Srbsku, ktorý zároveň v kostole odhalil pamätnú tabuľu na pamiatku posvätenia kostola. (s. 20) A. Lešťanová

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Októbrový symbol žiackych obetí v Kragujevci

Foto: www.spomenpark.rs

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU



Naučiť sa písať, čítať, ponoriť sa do kníh. Do rozprávkových príbehov a vedeckých výdobytkov človečenstva.

o si, okrem rodinného tepla, lásky k človeku, k prírode a nevinnej detskej hre, želajú všetky deti. Práve to a o to vrúcnejšie si v krvavých vojnových rokoch určite priali aj žiaci kragujevskej školy dávneho 20. a 21. októbra 1941, keď nemeckí okupanti zastrelili viac ako 7 000 civilov, z čoho až 270 detí. Najmladší mal iba jedenásť rokov... V deň, keď sa v Kragujevci v Memoriálnom stredisku 21. októbra uctieva pamiatka na všetkých tých, ktorí nevinne prišli o život rukou nacistickej nenávisti, píšeme úvodník tesne pred uzávierkou tohto čísla novín. Slová však ťažko plynú, lebo naša myseľ nevie poňať také ľudské počínanie. Azda málokto z nás dokáže nájsť tie správne slová pri myšlienke na obete kragujevského októbra. Srbská poetka Desanka Maksimovićová ich našla a vtkala do veršov Krvavej bájky, ktorá hovorí o čate žiakov, ktorá umrela mučeníckou smrťou v istej krajine sedliakov na vrchovatom Balkáne... Práve tam, v Šumariciach, v túto stredu prebiehala tradičná pietna a protivojnová spomienková udalosť, známa pod názvom Veľká školská hodina. Scénické zobrazenie Medzi nebom a zemou, ktoré predviedli kragujevskí umelci, režíroval náš známy režisér Ján Čáni, v čom možno vidieť symboliku spolupatričnosti, bez ohľadu na národnú či národnostnú príslušnosť, ako aj neexistovanie hraníc, keď ide o spolucítenie s vojnovými obeťami. Veď ľudská nenávisť viedla k tragédiám už mnohokrát v dejinách ľudstva. Aj súčasnosť je poznačená výlevmi zloby a netolerancie – nemusíme ani ďaleko cestovať, stačí sa pozrieť okolo seba tu, v našej krajine. Na politickej scéne frčia pichľavé výmeny názorov, v médiách počuť buntošenie na vojnu. Akoby sme za sebou nemali už dosť medziľudských a vojnových zrážok... Preto pri trúchlivej spomienke na „čatu“ žiakov, študentov, učiteľov a iných Kragujevčanov držíme palce spolupatričnosti, úcte medzi ľuďmi a vzájomnému pochopeniu. Práve to akoby tomuto svetu chýbalo. A lásky ubúdalo... Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  43 /4670/ 24. 10. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Neuveriteľné Cesty z labyrintu Michal Ďuga

Oto Filip

týchto dňoch sa objavila v tlači informácia o neuveriteľnej skutočnosti v najväčšom meste našej pokrajiny, ktorá sa priamo dotýka správania sa našej mládeže, ale keďže pritom ide o našu budúcnosť, týka sa to nás všetkých. Obyvatelia Nového Sadu hádam už aj pozabudli na budovu Robotníckej univerzity, ktorá bola v minulosti jeho hrdosťou. Prispel k tomu nešťastný požiar, ktorý ju zasiahol, pričom viacposchodová budova jednoducho zhorela. Keďže šlo o spoločenské vlastníctvo, očakávalo sa, že o krátky čas bude vynovená a ešte krajšia ako predtým, ako to bolo v niektorých prípadoch. V tomto prípade sa však ukázalo, že peniaze z poistenia jednoducho na jej obnovenie nestačia, takže sa iba čiastočne upravila a viac už nik nechcel do nej vkladať nové prostriedky. Boli to začiatky chátrania tejto novosadskej reprezentačnej budovy, na ktorú bolo vidieť takmer zo všetkých jeho strán. A tu sme vlastne na začiatku našej udalosti. Keď sa budovy zriekli tí, ktorí by sa jej zrieknuť nesmeli, zmohli sa jej tí, ktorým sa to nesmelo dovoliť – tzv. problematické živly našej spoločnosti. Dokonca, v budove sa cítili ako doma a k okoloidúcim chodcom sa správali ako k terčom svojej nekultúry. Vlastne to by v dnešnom čase ani nebola udalosť, ktorá si zaslúži väčšiu pozornosť médií, keby sa to v poslednom čase nestupňovalo do tej miery, že sa práve nezaistené terasy tých vyšších poschodí stali miestom pre hru aj tých neproblematických mládežníkov alebo presnejšie povedané výrastkov našej budúcnosti. A kedy si to širšia verejnosť všimne? Pravdaže, vtedy, keď príde k nejakému nešťastiu, a práve k nemu nedávno aj prišlo, keď z piateho poschodia budovy spadlo dievča a ťažko sa zranilo. Až vtedy sa verejnosť dozvedela, že sa príslušníci našej budúcnosti tam vlastne chodia hrať. A nakoniec ešte jedna perlička: vraj aj turistické kancelárie na túto budovu privádzali svojich konzumentov, aby si tam vychutnávali prekrásny výhľad na okolie. Žeby to práve ony boli príkladom a vzorom pre našu neskúsenú mládež alebo sú možno korene tohto zla omnoho hlbšie v našej každodennosti?!

www.hl.rs

ase sa to potvrdilo: nielen mesiac, ale aj týždeň vie byť riadne dlhý. Zvlášť keď je poznačený správami takými a onakými, hlavne znepokojujúcimi, predpoveďami depresívnymi, vzájomným osočovaním a zožieraním sa čelných predstaviteľov našej partokracie, súbojmi silných slov namiesto zrážok názorov a programov. Kosovo, UNESCO, voľby, utečenecká vlna vrátane incidentov na hranici s Chorvátskom, reformy. Povedané inak – sústavné hľadanie ciest, ako sa dostať z labyrintov. Viaceré a viacdňové mračná nad pokračovaním eurointegrácie spôsobilo znenie posledných odkazov z Bruselu týkajúcich sa prístupovej kapitoly 35, ktorých obsah sa tlmočil ako čosi nové, neznáme, dokonca i ako ultimátum. Čo sa vlastne predtým vedelo a čo nie? Je však dobre, že sa v utorok v Belehrade konala konferencia Zrozumiteľne o Európe ozrejmujúca doterajšie výsledky dialógu Belehradu a Prištiny. Usporiadalo ju Stredisko pre súčasné politiky a Nadácia Konrad Adenauer. Podstatne menej porozumenia pre výsledky uvedeného dialógu a všetky aspekty Bruselskej dohody má opozícia na Kosmete, ktorá sa na rozsiahlych protestoch v Prištine dožaduje jej zrušenia. No v samotnom



teréne sa čosi predsa začína hýbať. V súlade s dohodou dosiahnutou 25. augusta v Bruseli, pred týždňom začali montovať ohradu z oboch strán mosta v Kosovskej Mitrovici. Primátor Severnej Mitrovice Goran Rakić uviedol, že v rámci tejto fázy prác Park mieru nebude odstránený. O Kosove sa hovorilo aj na oslavách siedmeho výročia založenia Srbskej pokrokovej strany 17. októbra v Kongresovom stredisku Sava, kde premiér Aleksandar Vučić podotkol, že Srbsko bude pokračovať v rokovaniach s kosovskými Albáncami, že na tej ceste budú problémy, napätie a zvýšené tóny, no naša strana vždy bude mať na zreteli bezpečnosť Srbska. Ktoré, aby bolo silné, nesmie byť osamelé. Prezident Tomislav Nikolić je toho názoru, že by v prípade, že úradný Belehrad uzná Kosovo, u nás vypukla občianska vojna. Predseda SANU Dr. Vladimir Kostić zase riadne rozvíril politickú hladinu slovami a vlastným postojom, že je v „tejto chvíli politickou múdrosťou ako s elementmi dôstojnosti opustiť Kosovo a Metóhiu, lebo nie je ani de facto, ani de iure v rukách Srbska“. Táto jeho konštatácia je zhodnotená ako veľká rana srbským národným záujmom na Kosove. Zároveň však nastolila oveľa podstatnejšiu otázku: Kde sme na tom so slobodou slova, právom vyjadriť vlastnú mienku odporujúcu názoru väčšiny? Usudzujúc

podľa početných reakcií, máme sa v tom ešte čo učiť. V utorok sa ale stretlo naše štátne a vládne vedenie, čelní činitelia Srbskej pravoslávnej cirkvi a Srbskej akadémie vied a umení. Zhodli sa ohľadom toho, že sú proti prijatiu Kosova do UNESCO a proti uznaniu jeho samoproklamovanej nezávislosti. Zároveň tlmočili ochotu Srbska pokračovať v eurointegrácii a naďalej udržovať tradične blízke vzťahy a Ruskom, Čínou a inými krajinami. Predsa však, ak by sa hľadala správa, ktorá zatieni všetky iné, v najužšej konkurencii by plne obstála tá o voľbách. Mimoriadne, podľa slov premiéra Vučića, nebudú aspoň ešte niekoľko mesiacov. Zdôvodnené je to nutnosťou pokračovať v reformách, nebrzdiť zabehané procesy ani eurointegráciu. Vraví sa, že ľudia si nikdy dostatočne neuvedomujú prítomnosť. A že skutočný rozsah všetkých súvislostí vytvárajúcich spoločnosť a svet vôkol nich či nás si vždy lepšie uvedomí až nasledujúca generácia. Podobne ako keď hľadíte do spätného zrkadla. Zrejme aj my lepšie vnímame minulosť, uplynulé ohniská konfliktov, doteraz zamlčované skutočnosti. No ako nás bude vnímať tá ďalšia generácia? A koľko pekného a koľko škaredého objaví vlastne pritom? Tieto dni už teraz ponúkajú viaceré odpovede v tomto smere.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

NATALIJA MATIJAŠEVIĆOVÁ, MLADÁ VEDKYŇA, BANÍCKO-GEOLOGICKÁ FAKULTA BELEHRADSKEJ UNIVERZITY

Tri segmenty Oto Filip – Keďže ste získali Diplom za najlepší akademický projekt v oblasti energetiky, mohli by ste povedať, či sa mladým osobám u nás oplatí venovať sa takýmto témam, vôbec

Informačno-politický týždenník

vedeckej práci? – Nepovedala by som, že sa na to z tej druhej, spoločenskej strany vždy veľmi pozitívne hľadí a váži, no osobne som zástancom mienky, že sa bez ohľadu na všetko, bárs pre vlastný dobrý pocit, treba vždy snažiť o zveľadenie

vlastných vedomostí. Preto som sa po skončení Banícko-geologickej fakulty Univerzity v Belehrade ocitla na master štúdiách a úprimne dúfam, že sa o nie tak dlhý čas zapíšem i na štúdiá doktorandské. Energetika, udržateľný rozvoj, ochrana životného prostredia sú čímsi, čo je v súčasnosti veľmi populárne všade inde, v mnohých krajinách. Dúfam, že to bude platiť aj o nás a u nás. • TÝŽDEŇ •

Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE NA FILOZOFICKEJ FAKULTE V NOVOM SADE

270-ročné dejiny zhromaždili odborníkov Jasmina Pániková

o nové pohľady, spresnia obraz o dolnozemských Slovákoch a zároveň roztvoria možnosti ďalších bádaní,“ povedala na začiatku konferencie prof. Dr. Hodoličová. Prítomným sa prihovorila aj dekanka Filozofickej fakulty Ivana Živančevićová-Sekerušová. Vyjadrila nádej, že úloha slovenskej spoločnosti vo Vojvodine a úloha Oddelenia slovakistky zostane aj naďalej dôležitou zložkou a spojkou v slovensko-srbských vzťahoch. Pozdravný list zaslal aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo. „Som presvedčený, že impulzy z vašich

ilozofická fakulta v Novom Sade bola v piatok 16. októbra strediskom stretnutia popredných jazykovedcov, historikov, literátov, keď tu prebiehala Medzinárodná konferencia 270 rokov dejín, literatúry a jazyka. Na konferenciu prišli iba s jedným cieľom – prezentovať svoje poznatky o slovenských vojvodinských dejinách, literatúre a jazyku a vypočuť si vedecké poznatky svojich kolegov. Piatková konferencia Účastníci a hostia konferencie bola prvou konferenciou takého nepochybne prispejú k riešeniu rozmeru, ktorú zorganizovali Odexistujúcich potrieb a problédelenie slovakistiky a Ústav pre mov slovenského spoločenstva kultúru vojvodinských Slovákov vo Vojvodine smerom a za finančnej podk posilňovaniu jeho pory Národnostnej jednoty pri podpore rady slovenskej nánárodného povedorodnostnej menšiny, mia a kultúrnej identity ÚKVS, Filozofickej Slovákov žijúcich v Srbfakulty a Oddelenia sku,“ uvádza okrem slovakistky. iného predseda ÚSŽZ Do tohto vedeckéJán Varšo a ktorý preho podujatia sa započítala Anna Margaréta jili vedci zo Slovenska, Valentová. Česka, Macedónska, Konferencia mala Slovinska, Rumunska, multidisciplinárny chaPoľska, Maďarska, Karakter a odborníci pranady, Austrálie a, sacovali v troch sekciách mozrejme, zo Srbska. – historickej, jazykoVítajúc účastníkov Vedúca Oddelenia slovakistiky prof. Dr. Jarmila Hodoličová konferencie a hostí vedúca Oddelenia slovakistiky prof. Dr. Jarmila Hodoličová poznamenala, že konferenciu usporiadali k 270. výročiu príchodu Slovákov na Dolnú zem, čím sa hlásili k odkazu našich predkov a udržiavaniu tradície rozvíjania slovenského jazyka, literatúry, histórie a všeobecne vedy v našom prostredí. „Zišli sa bádatelia z lingvistiky, histórie, literárnej vedy, medialistiky i národopisu, ktorí referovali o témach z dejín školstva, cirkvi, literatúry, jazyka, tlače, a to aj v komparatívnych slo- Historická sekcia vzbudila veľký záujem vensko-maďarských, srbských, poľských, českých, austrálskych, rokovaní budú povzbudivé pre vednej a literárnej. V historickej kanadských, rumunských, mace- nastávajúce vedecko-výskumné sekcii si prítomní mohli vypočuť dónskych a v iných súvislostiach. aktivity a hlavne pre praktickú príspevok Mgr. Gabriely GuboSom presvedčená, že príspev- realizáciu dosiahnutých výsled- vej-Červenej, PhD., o Igorovi ky obohatia doterajší výskum kov. Nové pohľady a námety Branislavovi Štefánikovi a pravo• TÝŽDEŇ •

pisu slovenského jazyka, Samuel Čelovský hovoril o sťahovaní Slovákov do Kysáča, PhDr. Marcel Lincényi, PhD., z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka hovoril o historických, politických a ekonomických míľnikoch slovenských novín vo Vojvodine atď. Do literárnej sekcie prispeli doc. Mgr. Ján Gavura, PhD., z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, ktorý porovnával súčasnú slovenskú a slovenskú vojvodinskú poéziu, o veršovom systéme, ktorý používal Pavel Jozef Šafárik hovoril prof. Dr. Dr. h. c. Michal Harpáň... V jazykovednej sekcii okrem iných svoje poznatky prezentovali prof. PhDr. Juraj Glovňa, CSc., ktorý charakterizoval dynamiku vývoja slovnej zásoby spisovnej slovenčiny vo Vojvodine, Mgr. Marína Hríbová prezentovala výsledky terénneho výskumu slovenských nárečí u nás, zatiaľ čo prof. Dr. Anna Marićová hovorila o inovačných javoch v stredoslovenských nárečiach vo Vojvodine. Samozrejme, nemožno oceniť, ktoré príspevky vzbudili najväčší záujem. To posúdia odborníci. Možno iba skonštatovať, že táto konferencia potvrdila, že záujem o slovenskú vojvodinskú literatúry, jazyk a dejiny siaha ďaleko za naše hranice. Potvrdili to zahraniční účastníci, ktorí nás v to presvedčili nielen vo svojich príspevkoch, ale aj debatovaní počas konferencie a po nej.

43 /4670/ 24. 10. 2015

Týždeň HLAS ĽUDU MÁ 71 ROKOV

NOVINÁRSKE CENY A ODMENY JUBILANTOM O tohtoročných laureátoch cien novín Hlas ľudu a časopisu Vzlet za najlepšie novinárske texty, fotografie alebo vizuálnu časť novín za posledný rok rozhodla Správna rada NVU HĽ na schôdzi 14. októbra t. r., akceptujúc návrhy osobitných komisií. Prácu nov i n á rov n á š h o týždenníka zvážili: Marína Šimáková Speváková, Vladimíra Dorčová-Valtnerová a Martin Kasarda, ktorý aj podal správu komisie. Novinárka dopisovateľka Jasmina Pániková získala 1. novinársku cenu, a to „za dôsledné sledovanie relevantných spoločensko-kultúrnych udalostí, pre rôznorodosť tém a

promptné, výstižné spravodajstvo a snahu o poctivú analýzu závažných problémov týkajúcich sa slovenskej komunity vo Vojvodine“. Novinárovi dopisovateľovi Vladimírovi Hudecovi sa dostala 2. cena „za sledovanie problematiky obcí, ktorá sa bytostne týka čitateľov Hlasu ľudu, ale aj za texty na športových stranách“. Novinárke dopisovateľke Elene Šrankovej pripadla 3. cena „za spracovanie denných tém, zaujímavé námety a ich spracovanie a rozhovory s obyčajnými, ale nanajvýš podnikavými ľuďmi, pre vnášanie človeka, obyčajného a našského, do Hlasu ľudu“. Cenou pre dopisovateľa odmenili Janka Takáča z Kovačice za dopisovateľskú prácu v Hlase ľudu, ktorá smerovala k serióznejším témam najmä v oblasti kultúry. Cena časopisu Vzlet sa dostala skupinke žiakov vyšších ročníkov ZŠ maršala Tita v Padine „za spoločnú stranu Z padinskej školy v čísle november 2014“. Šéfredaktor Vzletu Stevan Lenhart podal správu komisie, v ktorej boli aj Monika Necpálová a Martin Prebudila, a cenu prevzali žiačky Daroslava Sojáková a Zuzana Tomášiková. Odovzdali aj odmeny jubilantom redakcie a ustanovizne Hlas ľudu: novinárovi redaktorovi Otovi Filipovi za odpracovaných 35 rokov, novinárovi redaktorovi Jurajovi Bartošovi (za 30 rokov), tajomníčke redakcie Márii Filipovej (30), redaktorovi vydavateľskej činnosti Michalovi Ďugovi (10) a účtovníkovi Jánovi Lačokovi (10). V mene odmenených sa poďakovali Jasmina Pániková a Juraj Bartoš. Po ukončení oficiálnej časti osláv nasledovalo skromnejšie pohostenie.

hynuli jeho deti. Prevažne mladí ľudia. Mali sme nepokoje na, vtedy už akože pokojnom a slobodnom, Kosove. Mali sme nálety lietadiel krajín aliancie NATO a nové obete. Mali (sme) radosť z víťazstva nad odporným nepriateľom, po ktorom: naši ľudia (fuj!) zavraždili nášho premiéra Zorana Đinđića; nasledovali ojedinelé „služobné cesty“ ľudí upodozrievaných z vojnových zločinov do Haagu; húfne odchody do zahraničia mladých odborných ľudí; mnohí povedia – najlepších. Nasledoval a trvá a trvá beh (či po-

tácanie?) hrboľatou cestou... Zmietanie pri hľadaní východiska z temného labyrintu pokračuje. Tí, ktorí vehementne oponovali tým, ktorí sa pokúsili našu chatrnú loďku nasmerovať do Európskej únie, teraz, ajhľa, sami stoja pri jej kormidle. A nie a nie si s ním dať rady. Furt váhajúc, za ktorým z dvoch zajacov na ďalekom obzore sa rozbehnúť. Slovom, tanec krok dopredu, dva dozadu trvá... Práve tak ako tiežživot v neistote a strachu z nasledujúceho dňa, mesiaca, roku... Lesk očí zavesených na strome, na ktorom prekvitajú korupcia, rodinkárstvo, stranícke zamestnávanie a iné neplechy, zhasína. Ako tento október. Ako tie všetky naše októbre... ako život sám. Heš, kuvik!

Ale snaží sa nestarnúť Juraj Bartoš

racovné povinnosti neznemožnili zamestnancov Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu, aby uplynulý pondelok primerane oslávili 19. október, Deň Hlasu ľudu. Vo svojich miestnostiach v niekdajšom Dome tlače, v tzv. budove Dnevnika, spomenuli si so svojimi spolupracovníkmi, s kolegami, ktorí sú na dôchodku, ako i s hosťami iných redakcií na uplynulé roky a dotkli sa nadchádzajúcich úloh. Skromné oslavy vyvrcholili udelením novinárskych cien a odmien tohtoročným jubilantom. Riaditeľ NVU HĽ Samuel Žiak o. i. poznamenal: „V uplynulom období sme kúpili majetok tlačiarne Neografia v konkurznom konaní. Na jej základoch sme založili novú tlačiareň, ktorá sa posledne ukazuje ako dobrý hospodársky subjekt. Súčasne sme sa stali aj majiteľmi Slovenského vydavateľského centra; myslím si, že je naozaj dobre, že sme zachovali majetok pre potreby slovenskej národnostnej menšiny.“ Zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu Vladimíra Dorčová-Valtnerová blahoželajúc laureátom novinárskych cien o. i. podotkla: „Oslavujeme 71. narodeniny Hlasu ľudu, čo neznamená, že sme starí; my sme mladí. Redakcia nášho týždenníka popracovala na vynovení titulnej strany a aj naše internetové vydanie novín má nový výzor: pribudli

nové rubriky, odlišné od tlačeného vydania. Máme silnejšie odhodlanie ísť smerom k digitálnej budúcnosti.“ Prítomným sa tiež prihovorili predseda Správnej rady NVU HĽ Pavel Zima a predsedníčka NRSNM a podpredsedníčka Zhromaždenia

Odmenení novinári a pracovníci Hlasu ľudu (foto: J. Čiep) AP Vojvodiny Anna Tomanová-Makanová. Elektronickou cestou nám k sviatku zablahoželali: veľvyslankyňa

Slovenskej republiky v Belehrade Dagmar Repčeková, spolupracovník Ján Bokor z Padiny a naše penzistky, jazyková redaktorka Zuzana Medveďová-Koruniaková z Petrovca a novinárka Alžbeta Babková z Kovačice.

KOMENTÁR

Tie naše októbre J. Bartoš

alší október sa chýli ku koncu. Mesiac kedysi radostný a teraz... Mesiac niekomu na zaplakanie (zima klope na dvere), niekomu slúžiaci na výsmech a na opovrhovanie. Októbrom roku 2000... Kedy sa, pravdaže, nie dlho, zablysla nádej na lepšie časy. Na život dôstojný človeka z konca 20. storočia. Pol druha desaťročia je fuč. Ba viac než štvrť storočia, ak si sprítomníme povestnú tzv. jogurtovú revolúciu v Novom Sade roku 1989. Tretina života ľudí,

www.hl.rs

ktorí majú šťastie či smolu a dosiahnu priemerný ľudský vek, je v ťahu. Odvtedy, čo pod rúškom obrany Kosova (Metóchiu nespomínali) mítingujúci dav prinútil odstúpiť aktuálnu vojvodinskú vládu. Dav pýtal zbraň a za ovácií skloňoval meno Slobodana Miloševića. Dav dostal, čo a koho si žiadal. A tak sme všetci spolu tu, kde sme, a Kosovo je tam, kde je... Čo sme tu, odvtedy, mali? Rozlúčku so socializmom. Vojnu, ktorú veruže, pri nadiktovanom rozklade Juhoslávie, naše Srbsko neviedlo. Ibaže na bojisku a veru i mimo neho

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: JÁN CINGEL, SLOVENSKÁ ATLANTICKÁ KOMISIA (SAC)

Témy potrebné a aktuálne

*LETMO

Šachty O

ukážky známeho názoru, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch, nie je núdza. Stačí si pozrieť štatistiky dopravných nehôd, záznamy a zoznamy krimikroniky, iné prípady, keď stačí chvíľa nepozornosti a zlé je tu. Pri nedávnej návšteve budovy Novosadskej televízie, zbúranej počas leteckých náletov NATO v roku 1999, dalo sa vyfotiť mnoho tvárí anatómie jedného vojnového bláznovstva. Zruinované miestnosti a budovy, obhorené steny, stovky porozhadzovaných predmetov, novín, obrázkov, papierov... Všetko sprevádzané nevýslovným smútkom, spomienkou na dni a noci, keď od konca marca až do začiatku júna 1999 bomby padali aj na Nový Sad i jeho okolie. Tragédie, ktoré sa nesmú zopakovať. Zaráža však fakt, že sú na chodníku vôkol televízie dodnes, šestnásť rokov po agresii NATO, jamy, zrejme z kanalizačného potrubia, takých šesťdesiat alebo i trochu viac centimetrov široké, hlboké od troch do ôsmich metrov. Zberatelia sekundárnych surovín už dávno z každej z týchto odtoko• TÝŽDEŇ •

Oto Filip vých šácht sňali obruče a ochranné kryty. Zostali iba diery, ktoré dakde prekryla tráva natoľko, že ich takmer nevidieť. Aj počas dňa treba veľmi dbať, kde a ako stúpaš, lebo by sa pádom do jamy človek iste veľmi zranil, možno i zabil. V tom lepšom prípade by ale ani jeho volanie o pomoc nikto nepočul, keďže v okolí nie sú domy. Ak sa i predpokladá, že je človek cez deň pozorný a také dačo sa mu nemôže stať, v noci je to oveľa horšie. Chodí tam síce málo ľudí, no to neznamená, že si to nikto nezmyslí. Napríklad človek podgurážený alebo nejaký párik zamilovaných, alebo jednoducho náhliaci sa jedinec, ktorý si chcel skrátiť cestu a vydal sa smerom cez neďaleké pole… Východiská sú azda dve. Prvé a ľahšie je ohradiť a vyznačiť nebezpečné miesta, druhé je zase urobiť aj z trosiek televízie názornú ukážku následkov agresie, podobne ako sú v Belehrade zbombardované budovy, v ktorých sídlilo vedenie vojska. To druhé je nákladnejšie, lebo by sa najprv mal upraviť riadne zanedbaný priestor. Jubilujúca Novosadská televízia dodnes nemá svoje miestnosti, no rôzne spomienky áno. Tak tie pekné, no aj tie iné, ktoré sú škvrnou. Nie však na jej tvári, ale na tých, čo jej to zlo spôsobili.

že starý kontinent prechádzal či prechádza určitou, jednak hodnotovou krízou, jednak takou krízou vlastnej identity, čiže diskusie na túto tému sú naozaj aj veľmi dobré, aj veľmi potrebné. Predovšetkým v tomto regióne, v ktorom sa viaceré krajiny usilujú o vstup do Európskej únie. Aby sa nejakým spôsobom už vopred vysvetlilo, čo sa stáva v únii, čo sa deje v kuchyni EÚ. Ide najmä o to, aby tie krajiny vedeli, do čoho vstupujú. Aby teda potom nedošlo k nejakému ich sklamaniu už po určitom čase a postupe; teda téma, ktorá je rozhodne potrebná a aktuálna. Keď ide o panely, mňa osobne najviac zaujímal ten o NATO, ktorý sa venoval jeho problematike, ako aj problematike blížiaceho sa Varšavského samitu. Zaujímavá bola diskusia aj na tému spolu-

práce Srbska a aliancie, kde bol i predstaviteľ srbskej vlády. Možno sledovať, vidieť taký nárast spolupráce i v politickej oblasti medzi NATO a Srbskom. Pripravuje sa napríklad návšteva generálneho tajomníka NATO v Srbsku, ktorá bude historicky prvou. Minulý rok minister obrany Bratislav Gašić, ako prvý srbský minister navštívil samit aliancie vo Walese, čo tiež bol jeden z míľnikov. A bol prijatý i individuálny plán partnerstva medzi Srbskom a NATO. Osobitne a osobne ma veľmi zaujal i panel o Rusku a o vzťahoch Európy a Ruska, najmä Západu a Ruska. Tam bola veľmi zaujímavá, veľmi živá diskusia. Pretože v podstate v regióne západného Balkánu cítiť vplyv aj Ruska, aj, samozrejme, Európskej únie. Veľmi ma upútal aj panel o Organizácii o bezpečnosti a spolupráci v Európe (OBSE), keďže je Srbsko aktuálne stále jej predsedníckou krajinou a prispieva výraznou mierou k formovaniu tej agendy, ktorej sa OBSE venuje.

INÝ NÁHĽAD

án Cingel, analytik, výskumný pracovník, projektový manažér a nositeľ viacerých iných hodností a funkcií v SAC, nie je neznáme meno čitateľom Hlasu ľudu. Už roky je pravidelným aktérom a účastníkom Belehradského bezpečnostného fóra (BBF), pri usporiadaní ktorého SAC má mimoriadnu úlohu a zásluhy. Pred viac než dvoma rokmi Slovenská atlantická komisia, ktorú Ján Cingel zastupoval, bola i spoluusporiadateľom biznis fóra našich a slovenských podnikateľov, prebiehajúceho vo veľkej sieni Hospodárskej komory Srbska v Belehrade. Vtedy kvitoval ochotu SAC aktívne nadväzovať na tradíciu otvárania dverí medzi podnikateľmi slovenskými a

srbskými, predovšetkým v troch oblastiach: energetike, poľnohospodárstve a potravinárstve, ako aj v strojárstve. Začiatkom októbra tohto roku, na záver BBF sa Ján Cingel vyjadril aj k náplni jeho ústrednej témy, taktiež k iným aspektom snemovaní: – Ako by ste teraz, tesne pred odchodom, zhodnotili uplynulé trojdňové stretnutia a rokovania? Čo vás z približne dvadsať tematických oblastí a sesií zvlášť prilákalo? – Keď ide o ústrednú tému, vzťahujúcu sa na Európu, jasné je,

Ďuro Varga

Oto Filip

43 /4670/ 24. 10. 2015

Týždeň ČÍM DÝCHA ENERGETIKA?

Odvetvie komplexné a náročné Oto Filip

nergetická účinnosť vo verejnom a súkromnom úseku, otázka nákladov a úspor, energetický trh a stabilita, investičné plány a projekty... Celý rad takýchto a podobných tém dominoval 11. Medzinárodnému veľtrhu energetiky, ktorý od 14. do 16. októbra prebiehal na Belehradskom veľtrhu. Najvýznamnejšie ročné zoskupenie spoločností, korporácií, podnikov, inštitúcií a odborníkov pôsobiacich v rozmanitých segmentoch energetiky, na ktorom sa rokovalo o výrobe a exploatácii, distribúcii a preprave, uskladnení a priamom využívaní prírodných zdrojov a energií, konalo sa pod záštitou Ministerstva baníctva a energetiky. Za jeho prvý, primárny klad možno označiť poskytnutie početných a osožných odpovedí na základnú otázku: Ako alebo čím dnes dýcha energetika? Príležitosťou na to boli mnohé prednášky, prezentácie, okrúhle stoly – napr. na tému nového Zákona o baníctve a iných relevantných predpisov – ukážky rôznych projektov a vedecko-odborných výskumov. V žiadnom prípade nemožno prehliadnuť významnú medzinárodnú regionálnu konferenciu prebiehajúcu 15. októbra, s výrazným usporiadateľským podpisom hostiteľa – Belehradského veľtrhu, ako aj Národnej aliancie pre lokálny ekonomický rozvoj (NALED). Jej náplňou bola energetická účinnosť, analyzovaná cez prizmu regulačného rámca a zladenosti s direktívami Európskej únie, otázka nových modelov financovania, aspekt úspor energie a širšieho využívania jej obnoviteľných zdrojov, tak vo verejnom, ako aj v súkromnom úseku, ako aj pôsobenie európskych a bilaterálnych fondov v smere podnecovania energetickej účinnosti. Štruktúra účastníkov bola veľmi pestrá. Siahala od predstaviteľov rezortnej štátnej administratívy, cez členov sekretariátu Energetického spoločenstva

www.hl.rs

juhovýchodnej Európy po reprezentantov mnohých odborných organizácií a združení, regiónov a miest a zástupcov hospodár-

mimoriadne trefné porovnanie alebo skôr metaforu. Podľa neho najlacnejšou a najvzácnejšou energiou je tá, ktorá sa netroví,

Zo stánku Elektrohospodárstva Srbska: Prezentáciu o význame a pôsobení Celoštátneho dispečingovo-distribučného strediska mal 15. októbra Dipl. Ing. Pavel Zima

skych spoločností, nadnárodných a našich. Na konferencii sa v prvom rade hovorilo o tom, čo podnikať na realizácii stanoveného medzinárodného záväzku, ktorého podstatou je, že by sa v roku 2020 27 percent spotreby energií malo realizovať na základe jej obnoviteľných zdrojov. To sa nezdolá bez väčších úspor a širšej účinnosti, príslušného zákonného rámca, inakšieho správania sa spotrebiteľov, bez nových kapacít, lepšej energetickej stability a nezávislosti. Viaceré kroky v tom smere oznámila vedúca Úseku pre zveľadenie energetickej účinnosti a obnoviteľné zdroje energie Ministerstva baníctva a energetiky Antonela Solujićová. Jedným zo základných je kontrola spôsobu spotreby energií a otázka úspor vo verejnom úseku, ďalším je označenie výrobkov, najmä elektrických domácich spotrebičov, tretím je aktuálnym potrebám prispôsobený zákonný rámec. Hovoriac o dlhoročných skúsenostiach svojej krajiny v oblasti energetických úspor a ich pozitívnom vplyve na hospodársky rast, veľvyslanec Dánska v Srbsku Michael Borg-Jansen použil

Informačno-politický týždenník

čiže usporí. Viaceré osožné rady, vyplývajúce z prístupového procesu Chorvátska do Európskej únie, s prianím vyhnúť sa možným chybám, prezentoval expert a mo-

derátor konferencie Saša Drezgić, vysokoškolský profesor Ekonomickej fakulty v Rijeke. Osobitne sa zmienil o projektoch verejného a súkromného partnerstva, ich význame, no i prekážkach, ktoré sa v susednom štáte objavovali pri ich nastolení a presadení. Veľtrh konajúci sa pod heslom Nová energia bol zaujímavý aj tým, že v ňom tá výstavná zložka bola akosi v úzadí, keďže praktické rady a skúsenosti, návody a odkazy boli na nezaplatenie. Je to aj logické, keďže je energetika jednou z najkomplexnejších oblastí, ktorou sa v súčasnosti zaoberáme. Energie sú základom ekonomík, predpokladom rastu a vzniku nových prác a pracovných príležitostí, slovom vkladom do budúcnosti. A zlepšenie energetickej účinnosti nie je osamelým cieľom, ale je skôr prostriedkom na dosiahnutie cieľov iných. Najskôr preto, že takéto projekty vytvárajú viac pracovných miest ako úsek zásobovania energiami. V podmienkach krízy už to je husársky kúsok.

DARČEKY PRE ŠÍDSKYCH ŽIAKOV. V utorok 13. októbra veľvyslanec Malty v Belehrade v športovej sieni v Šíde odovzdal darčeky 171 žiakom základných škôl z územia obce. Vo svojom krátkom príhovore veľvyslanec Maltskej republiky Alberto Di Luka povedal, že túto pomoc sa rozhodli venovať Šídskej obci ako jedinej v tomto roku v Srbsku, lebo v minulom roku bola zasiahnutá veľkými povodňami. Pomoc je zabezpečená z Malty a dobrovoľnými príspevkami z Monte Carla a Hongkongu. Predseda Šídskej obce Nikola Vasić zdôraznil, že týchto 31 bicyklov a 140 laptopov pre šídskych žiakov znamená veľkú pomoc v zdolávaní učebného programu. St. S. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti Úcta k tradícii a pohľad do budúcnosti OSLÁVILI DEŇ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Katarína Gažová

Petrovec Rajko Perić. Ako darček k oslavám obce podpísaná bola zmluva o partnerstve a priateľstve medzi Obcou B. Petrovec a Mestom

dejinách Petrovca je 15. október významným dátumom, lebo je to Deň oslobodenia a tradične sa oslavuje ako Deň Obce Báčsky Petrovec. Vo štvrtok 15. októbra t. r. Báčskopetrovská obec oslávila 71. výročie víťazstva nad fašizmom a Zo slávnostného podpisovania zmluvy o partnerstve ako darček k medzi Obcou Báčsky Petrovec a Mestom Martin sviatku bola podpísaná zmluva o partnerstve Martin. Podpisovateľmi zmluvy s Mestom Martin. Na záver osláv boli predseda Báčskopetrovskej usporiadali slávnostné zasadnutie obce Pavel Marčok a viceprimátor Zhromaždenia obce a odovzdali Mesta Martin Milan Malík. Zmluva obecné ceny a uznania. sa vzťahuje na spoluprácu nielen Vence k pomníku padlých bo- v oblasti kultúry a športu, ale aj jovníkov v druhej svetovej vojne na v oblasti hospodárstva. V roku 2004

otvoril predseda ZO Rajko Perić. ju predseda klubu Todor Radanov. Predseda obce Pavel Marčok kvi- Športové uznanie pre jednotlivcov toval výsledky celoročnej práce na za rok 2014 sa dostalo mladučkým obecnej úrovni v roku 270. výročia nádejným tenistom Lei a Lukovi príchodu Slovákov do Petrovca Rupnjakovcom z Maglića. Špora toľko ročnej tradície školstva tové odmeny okrem plakety a v tomto prostredí. Spomenul diplomu zahrnovali aj peňažnú sedem oblastí, na ktoré sa lokál- odmenu účelovo určenú na kúpu na samospráva vo svojej práci športového vybavenia. zameriava a čo do budúcna Nasledoval program ku Dňu plánuje, k čomu bol odvysiela- obce pomenovaný Daj Boh šťasný aj podrobný videozáznam. tia podľa scenára Kataríny MeNasledovali príhovory hostí. legovej-Melichovej. V programe Ku Dňu obce na zasadnutí gratulovali: národný poslanec Branko Ružić, veľvyslankyňa Repčeková, podpredseda pokrajinskej vlády Miroslav Vasin, podpredseda NRSNM Juraj Červenák a predsedníčka MSS Katarína Nositelia obecných cien a uznaní Melegová-Meli- s predstaviteľmi vedenia obce chová. Po príhovoroch tajomník ZO vystúpili: Komorný zbor Musica Svetoslav Majera prečítal mená viva pod taktovkou dirigentky nositeľov obecných cien a uznaní Marieny Stankovićovej-Krivákovej, a zdôvodnenie k tomu. Odvy- verše v srbčine zarecitovala Milisielaný bol i videozáznam o od- ca Banovićová a úryvky z tvorby menených, ktorým potom Pavel Pavla Mučajiho a Jána Labátha Marčok a Rajko Perić odovzdali predniesli Viera Dorčová-Babia-

Hostia na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia obce

Námestí slobody v Petrovci položila delegácia lokálnej samosprávy v čele s predsedom obce Pavlom Marčokom. Týmto spôsobom si občania obce uctili pamiatku na svojich predkov, ktorí položili životy za lepšie zajtra. V malej sieni obce delegáciu Mesta Martin a veľvyslankyňu Slovenskej republiky v Belehrade Dagmar Repčekovú privítali predstavitelia vedenia obce. Predseda Pavel Marčok skrátka predstavil obec a zdôraznil dlhoročnú úspešnú spoluprácu s Martinom. Slova sa v mene hostiteľov ujal i predseda Zhromaždenia obce B. • ĽUDIA A UDALOSTI •

podobná zmluva bola podpísaná aj medzi Miestnym spoločenstvom Báčsky Petrovec a Martinom. Ku Dňu obce gratulovali v mene Mesta Martin Milan Malík a v mene Veľvyslanectva SR v Belehrade Dagmar Repčeková, ktorá záverom pripomenula, že by ju tešilo, keby dohoda nezostala iba na papieri, ale keby sa mohli kvitovať aj jej výsledky, keďže základy sú už vybudované, lebo tieto dve prostredia už rad rokov rozvíjajú dobrú vzájomnú spoluprácu. Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia obce ku Dňu obce prívetom početných vzácnych hostí

V programe Daj Boh šťastia vystúpil aj Komorný zbor Musica viva

obecné ceny a uznania. Cenu Obce Báčsky Petrovec v tvare plakety a diplomu na rok 2015 dostala Základná škola Jána Čajaka v Báčskom Petrovci a prijal ju riaditeľ Ján Brna. Športové uznanie pre kolektív za úspechy v roku 2014 dostal Volejbalový klub Kulpín a prebral

ková, Miroslav Babiak a Rastislav Labáth. V hudobnej časti programu zaspievala dievčenská spevácka skupina KUS Đuru Jakšića z Maglića a speváci Samuel Kováč z Petrovca a Rastislav Struhár z Hložian za hudobného sprievodu Vlastislava Struhára a Samuela Kováča.

43 /4670/ 24. 10. 2015

Ľudia a udalosti SELENČA

Oslávili Deň oslobodenia Juraj Berédi

elenčania si 17. októbra pripomenuli Deň oslobodenia osady v druhej svetovej vojne. Pri tejto príležitosti pri pomníku

obetiam fašistického teroru v strede osady odznel kratší umelecký program v prednese žiakov

základnej školy. V mene Rady MS občanom k sviatku zablahoželal podpredseda Rady MS Zdenko Kolár a v mene Zhromaždenia obce Báč predseda Borislav Antonić. K pomníku v strede osady

vence a kytice položili predstavitelia lokálnej samosprávy, predstavitelia Združenia bojovníkov Obce

Báč, žiaci a kolektív základnej školy a deti a kolektív predškolskej ustanovizne. Do osláv Dňa

na úvod programu oslavy Dňa školy privítala hostí, riaditeľov škôl z územia obce, predstavite-

oslobodenia Selenče sa akciou 100 vojvodinských vlajok zapojila aj Liga sociálnych demokratov Vojvodiny. Základná škola v Selenči 17. októbra oslavuje Deň školy. Riaditeľka školy Katarína Vrabčeniaková

ľov kultúrneho a spoločenského života Selenče a Obce Báč, ako aj predstaviteľov podnikov, Rady rodičov a žiakov. Potom nasledoval umelecký program pozostávajúci z piesní, básní a tancov v prednese žiakov.

ZASADALO STAROPAZOVSKÉ ZHROMAŽDENIE OBCE

Schválili tretí opravný rozpočet Anna Lešťanová

stredným bodom 35. zasadnutia Zhromaždenia obce Stará Pazova, ktoré sa konalo v piatok 16. októbra vo veľkej sále tzv. Bielej budovy, bolo schválenie opravného rozpočtu obce na rok 2015. Tretí opravný rozpočet je vyčíslený v sume 3 132 584 000 dinárov. Celkové rozpočtové príjmy sú v sume 2 870 421 000 dinárov a výdavky 2 995 421 000 dinárov, pokým rozpočtový deficit má hod-

notu 125 000 000 dinárov. V rozprave o opravnom rozpočte Srđo Komazec, výborník SRS, sa zaujímal práve o tento deficit. Na položenú otázku odpovedal Miodrag Teodorović, náčelník obecného Oddelenia pre financie, ktorý povedal, že je deficit krytý municipálnymi cennými papiermi. Ide o účelové prostriedky určené na tri významné investície: výstavbu križovatky v Novej Pazove, výstavbu športovej haly v Golubinciach a výstavbu škôlky v Belegiši. Ako uviedol ná-

čelník Teodorović, tieto projekty sú veľmi významné pre život a prácu občanov Staropazovskej obce. Tento bod výborníci potom schválili väčšinou hlasov. Treba poznamenať, že v júli na 33. zasadnutí ZO opravný rozpočet schválili v sume 3 044 226 000 dinárov. Na zasadnutí lokálneho parlamentu výborníci za dve hodiny prerokovali 13 bodov rokovacieho programu, medzi nimi aj zmeny a doplnky hospodárenia verejných podnikov Direkcia pre výstavbu

TURISTICKÁ ORGANIZÁCIA OBCE KOVAČICA

Získali dva Zlaté kufre Anička Chalupová

o úspešnej prezentácii turistických destinácií Kovačickej obce na tohtoročnom Novosadskom veľtrhu Turistická organizácia Obce Kovačica za

www.hl.rs

svoju činnosť dostala dve vysoké ocenenia. V dňoch 14. až 16. októbra v Kruševci prebiehal Medzinárodný festival turistických publikácií Kufor slova 2015, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 50 turistických or-

Informačno-politický týždenník

ganizácií zo Srbska a zo zahraničia. Zámerom tohto trojdňového podujatia, ktoré Kruševčania tradične organizujú už jedenásť rokov, je afirmácia a prezentácia tlačeného propagačného materiálu. Účastníci tohtoročného MFTP mali príleži-

Obce Stará Pazova, Čistoća, Obecná stavebná agentúra a Toplana na rok 2015. Zelenú dostali aj správy PU Poletarac Stará Pazova a PU Radost Nové Bánovce o realizácii výročných plánov práce, ako aj rozhodnutie o dávaní súhlasu a schválení projektu verejno-súkromného partnerstva na financovanie a údržbu lokálnej cestnej infraštruktúry. Komisia pre verejno-súkromné partnerstvo vlády Srbska poskytla súhlas k realizácii tohto projektu. tosť prezentovať turistickú ponuku v deviatich kategóriách, okrem iného v kategórii jednostranovej turistickej publikácie a v kategórii monografie miest a obcí. Turistická organizácia Obce Kovačica získala dva Zlaté kufre, čiže dve najvyššie ocenenia a dve plakety. Organizátor podujatia TOO Kruševac zhodnotil aj turistickú mapu Obce Kovačica a odmenil ju ďakovnou listinou. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DEŇ OSLOBODENIA KYSÁČA A DEŇ MS KYSÁČ

V znamení pamiatky a uznaní Elena Šranková

organizácie prítomných Kysáčanov a hostí z Nového Sadu privítal predseda RMS Miloslav Chrťan. V programe účinkovali členovia FS Vreteno KS Kysáč a KUŠS Branka Radičevića. Ústredným bodom programu bolo

eň oslobodenia, ktorý je zároveň Dňom Miestneho spoločenstva, v Kysáči oslávili v nedeľu 18. októbra. Pripomíname, že Deň oslobodenia tejto dediny je 13. október. V predpoludňajších hodinách si na udalosti spred 71 rokov spomenuli pri pamätníkoch na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, v strede dediny a v jamách v Ulici 13. októbra. Laureáti Ceny MS (zľava): Mária a Ján Hlaváčovci, O udalostiach, keď Mária Petríková, Dragoljub Kovačević, Anna okupanti zapálili Chrťanová-Leskovac a predseda RMS Miloslav Kysáč, sa hovorilo Chrťan aj na úvod programu, ktorý v predvečerných hodinách udelenie Ceny Miestneho spoločenusporiadali vo veľkej sieni Kultúrneho stva, ktorú tentoraz dostali dve rodiny: strediska Kysáč. V mene Rady Miest- Hlaváčová – Mária a Ján a Petríková neho spoločenstva a bojovníckej – Mária a Juraj posthumne, Dragoljub

Kovačević a Anna Chrťanová-Leskovac, všetci za dlhoročný príspevok k zveľadeniu kultúry. Ceny im udelil M. Chrťan a poďakovala sa A. Chrťanová-Leskovac, ktorá medziiným povedala, že to, čo rodiny Petríková a Hlaváčová Pietna pamiatka pri pomníku urobili v pred- v strede Kysáča (Foto: M. Ďurovka) chádzajúcich viac ako piatich desaťročiach, hovorí viac ského jazyka a zachovanie kultúrneho ako slová. K ich činnosti sa aj sama dedičstva našich predkov. Na záver A. pridala pred 25 rokmi. Ako povedala, Chrťanová-Leskovac povedala, že v veľkej kisovej rodine počítajúcej viac tomto aj naďalej mienia pokračovať, ako 300 členov, sa venovali možno čo prítomní pozdravili dlhotrvajúcim intenzívnejšie ako rodinám doma. silným potleskom. Pri tejto príležitosti darček udelili i Svedomite spĺňali ciele stanovené pri zakladaní KIS v roku 1987, čiže Sašovi Jovanovićovi za pomoc v činzveľaďovanie a zachovanie materin- nosti MS Kysáč.

NÁVRHY NA KVALITNEJŠIE OPATRENIA

Ženy v politike pre ženy v biznise Jaroslav Čiep

Podnikateľskom a inovačnom centre v Báčskom Petrovci v stredu 14. októbra uzavreli okrúhly stôl, stredobodom pozornosti ktorého bola téma, či je uvedené mesto atraktívne pre rodinu i biznis. Na tomto okrúhlom stole, jednom z piatich zorganizovaných v októbri vo Vojvodine, ženy navrhovali konkrétne opatrenia pre Báčskopetrovskú obec, ale aj pre národnú Stratégiu pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2016 – 2020, ktorú v týchto dňoch nastolila vláda Republiky Srbsko. Hoci na uvedené podujatie organizátor – Akadémia podnikania žien v čele s vedúcou Janou Zabunovovou – pozval aj predstaviteľky zákonodarnej moci, teda výborníčky v obecnom parlamente, z ôsmich pozvaných žien v politike sa zúčastnili iba Katarína Zorňanová a Milota Tótová. Z toho dôvodu sa avizované prezentovanie ekonomického programu jednotlivých politických strán, resp. opcií, ktoré ženy v politike reprezentujú, na tomto fóre neuskutočnilo. Niekoľko miestnych podnikateliek spolu s predstaviteľkou gymnázia • ĽUDIA A UDALOSTI •

a ženy v politike s hostkami z Kikindy Zabunovová: „Poukázali sme na prob- pobyt, to je iba do pol štvrtej – to nie a Nového Sadu na okrúhlom stole lém prístupu k výhodným finančným je celodenný pobyt. Ženy pracujú do prediskutovali aktuálny stav a (ne) nástrojom, znamená to k nie drahým štvrtej, často do piatej, niektoré muspoluprácu s lokálnou samosprávou, úverom, ktoré komerčné banky po- sia cestovať z Nového Sadu, takže aj ktorej podľa slov aktérok chybuje vôľa skytujú. Aj na podporu podnikateliek samospráva, ak chce byť zodpovedná vytvoriť pozitívne ovzduvoči rodine a voči podnikateľom šie pre podnikanie tak a podnikateľkám, mala by buď mužov, ako aj žien v tejto sama, alebo v spolupráci so súkobci. Prítomné ženy na romnými inštitúciami vybudovať uvedenom stretnutí sa záverejno-súkromné partnerstvo. roveň dozvedeli novinky Ďalším problémom je to, že sa v úverovaní podnikateľov podnikateľky často nenachádzajú v podaní predstaviteľov v orgánoch zákonodarnej moci banky Intesa. na lokálnej úrovni, predovšetkým V diskusii sa vykryšv komisii pre hospodárstvo, komitalizovalo niekoľko prasii pre zamestnávanie a dokonca covných záverov. Tie by nie sú zastúpené ani v Rade pre sa mali dostať aj do burodovú rovnosť, čím by sa vlastne Stane sa Obec Báčsky Petrovec dakedy priaznivým dúceho Ekonomického podnikateľským prostredím? zvýšila aj kompetencia uvedenej sprievodcu Obcou Báčsky rady z pohľadu ekonomického. Petrovec 2020, ktorý ženy plánujú a nefinančnú pomoc. Je to predovšet- Ženy sú slabo zastúpené aj z hľadiska pripraviť a prezentovať miestnej, po- kým poradenstvo, monitoring, prístup oficiálnych delegácií pri cestách buď krajinskej a republikovej vláde. Kon- k informáciám, podnikateľským sieťam do zahraničia, alebo aj v našej krajine. krétne návrhy pre obec, ako aj pre a kontaktom. Vytýčili sme aj problém Projekt Ženy v politike pre ženy v národnú Stratégiu pre rodovú rovnosť podpory poskytovanej ženám, resp. biznise realizuje Akadémia podnikania v období rokov 2016 – 2020 pripravili podnikateľkám s deťmi. Základným žien v spolupráci s partnerskými orgav rámci akadémie. Tie opatrenia plánujú problémom v tejto oblasti je zabez- nizáciami z piatich vojvodinských miest poslať koordinačnému orgánu vlády pečenie celodenného pobytu detí, či a obcí (Kikinda, Pančevo, Žitište, Báčsky RS pre rodovú rovnosť. Tieto závery už v škôlke alebo v základnej škole. Aj Petrovec a Šíd) s podporou amerického a návrhy nám skrátka ozrejmila Jana keď sa chválime, že máme celodenný veľvyslanectva v Belehrade. 43 /4670/ 24. 10. 2015

Ľudia a udalosti Z DOMU ZDRAVIA BÁČSKY PETROVEC

Objednávky vyšetrenia internetom Katarína Gažová

vá-Beličková. Vzhľadom na to, že je u nás zamestnaná a žije v tomto prostredí, mali by sme tak získať stáleho gynekológa v DZ Petrovec. V rámci prevenčných aktivít DZ Petrovec každoročne orga-

v Kulpíne. Preventívne vyšetrovanie zahrnulo body max index, teda mastnota celého organizmu, meranie hladiny cukru v krvi, meranie krvného tlaku a krvného tepu, ako aj EKG. Lekári tiež poskytovali rady o správnej životospráve. V Kulpíne okrem toho Z bazáru zdravia merali hustotu kostí. Ohlas občanov v tých- mom zdravia a robili sme spoločný to dvoch dedinách bola po- projekt ubytovacích kapacít pre zoruhodná, bez ohľadu na osoby, ktoré sa nemôžu samostatne starať o seba. Projekt má chladné daždivé počasie. – Novinka, ktorú sme hodnotu 800-tisíc eur, teda po tak trochu odkukali od 400-tisíc pre Petrovec a Vukovár. Domu zdravia v Inđiji, je V DZ Petrovec by sa malo dostavať objednávanie vyšetrení jedno poschodie vo dvore, kde cez internet. Pacienti sa môžu by bol denný pobyt pre osoby, objednať na stránke domu zdravia ktoré nie sú vstave starať sa o seba www.dzbackipetrovac.rs a e-mail: a ktoré by tu mali všetku potrebnú starostlivosť, kým sú ich blízki dzbacpet@stcable.rs Ako uviedol Dr. Rybovič, toho v práci. Ak sa nám tento projekt času pracujú na viacerých projek- podarí, a prvý krok už máme za toch. – Aj teraz sme sa uchádzali o sebou, bude to veľmi dôležité pre sanitky od japonskej vlády, máme naše prostredie, kde máme čoraz partnerstvo s vukovárskym do- viac starých ľudí.

rozhovore s úradujúcim riaditeľom zdravotnej ustanovizne Dom zdravia Báčsky Petrovec Dr. Jánom Rybovičom sme sa dozvedeli, že zápasia s nedostatkom lekárov všeobecnej praxe. Podľa jeho slov za lekármi najčastejšie chodia pacienti, ktorí potrebujú vypísať lieky. V tejto oblasti plánujú vykonať niektoré zmeny. – Lekár v jednej zmene by mal prijať 35 pacientov. V takom prípade by sa im mohol naplno venovať, teda porozprávať sa, vymerať im krvný tlak, na čo sa ľudia často Z návštevy laboratória v petrovskom sťažujú, keď to neurobí, Dome zdravia vykonať niektoré preventívne vyšetrenia. Dúfam, že nizuje bazár zdravia. Začiatkom zažije taký spôsob práce, že si októbra mali dve akcie, a to v pacienti nebudú musieť chodiť Petrovci a v Kulpíne, ktoré realivypisovať lieky každý mesiac ale- zovali v spolupráci s pokrajinskou bo aj dvakrát do mesiaca, ale sa vládou, Pokrajinským sekretariávypíše predpis, ktorý bude platný tom pre zdravotníctvo a obcou. pol roka. S tým predpisom si pa- Preventívne vyšetrenia vykonávacient každý mesiac vyzdvihne v lo osem lekárskych tímov z Inđilekárni tie lieky, ktoré mu patria. je, štyri v Petrovci a ďalšie štyri A potom o pol roka príde na vyšetrenie, aby sme zistili, či treba KRÁTKE SPRÁVY terapiu zmeniť. Najviac pacientov v ambulanciách našej obce sú tí, ktorí si prišli vypísať lieky. Dôležité je, aby sa už vykonali reformy v zdravotníctve, a to v prvom rade Imatrikulácia. Vo veľkej sieni Obce Báčsky Pets poisťovňami, a potom už ďalej rovec za prítomnosti rodiny a priateľov v piatok konkrétne v domoch zdravia. 9. októbra vedenie Vysokej školy zdravotníctva a Keď ide o doktorov špecialistov, sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave, resp. v DZ Petrovec pracuje internista, detašovaného pracoviska Ústavu sociálnej práce potom špecialista fyzikálnej me- Martina Luthera v Petrovci, usporiadalo imatrikuláciu, dicíny, dvaja pediatri, špecialista čiže slávnostné prijatie novej generácie študentov. biochémie. Ide o 107 študentov prvého a druhého ročníka zo – Keď ide o gynekológa, vďaka Srbska, Slovinska a Nórska, ktorí sa v Petrovci zapísali podpore obce do Petrovca cho- na štúdium ošetrovateľstva a sociálnej práce po dila gynekologička z novosad- srbsky a po slovensky. skej Betánie, ale potom prestala chodiť. Teraz sme to riešili tak, že x x x dvakrát týždenne bude vyšetrovať gynekológ z novosadského Zlato pre petrovskú Arómu. Národný dom Aróma Domu zdravia a tiež ho bude z Báčskeho Petrovca získal ďalšiu zlatú medailu, a to financovať obec. S cieľom riešiť na uplynulom 48. Medzinárodnom veľtrhu turistiky tento problém rozhodli sme sa, v Novom Sade, kde okrem prezentácie regionálnych aby špecializáciu v gynekológii turistických ponúk sa konalo i hodnotenie kvality absolvovala Dr. Jarmila Šprocho- turistickej ponuky. Kvalita pohostinských objektov a

Báčsky Petrovec

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

služieb regionálneho charakteru majiteľom Arómy Jasne a Vladimírovi Potkoniakovcom zasa priniesla nové vzácne uznanie. Tentoraz v tvare Veľkej zlatej medaily za reštauráciu a nocľaháreň. x x x Ekologické povedomie žien. V rámci svojej pravidelnej prednáškovej činnosti Spolok petrovských žien na svoje pondelkové stretnutie 19. októbra medzi seba pozval Andreja Medveďa, profesora biológie v Základnej škole Jána Čajaka, ktorý je v tomto prostredí jeden z motivátorov, keď ide o príkladné spolužitie s prírodou. Aby nezostalo iba na klasickej prednáške, profesor Medveď otázky súvisiace s ekológiou prezentoval aj pomocou filmu a celosvetový problém vytvárania čoraz väčšieho množstva plastového odpadu prezentoval prostredníctvom kvízu, kde spolu s prítomnými spolkárkami uvažovali, či je možné tento odpad zredukovať, resp. recyklovať. J. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

MEDZI UTEČENCAMI NEĎALEKO ŠÍDU

Rieka bez návratu Stanislav Stupavský

ošava v týchto jesenných dňoch v Šíde duje ozaj nemilosrdne. Ešte keď sebou nesie aj dážď, ten drobný a chladný, človeka sotvaže môže ochrániť aj zimné oblečenie. V takom počasí sme sa vybrali zo Šídu na hraničný prechod smerujúci k chorvátskemu mestečku Bapska. Asi dva kilometre pred prechodom uzreli sme koniec kolóny autobusov, ktorými sa utečenci prevážajú do Chorvátska. Už tu nám bolo jasné, že je pravdivá správa o tom, že v priebehu jedného dňa na tomto prechode cez hranicu prejde viac ako 90 autobusov s utečencami. Na samom hraničnom prechode sme navštívili členov humanitárneho tímu Slovenskej evanjelickej cirkvi, Evanjelickej

metodistickej cirkvi a Obecnej organizácie Červeného kríža zo Šídu, ktorí na tom punkte v rámci „zelenej hranice“ spoločne delili utečencom deky, odev, obuv, pršiplášte, lieky a občerstvenie. Prostredníctvom novosadskej Ekumenickej humanitárnej organizácie šídsky slovenský evanjelický cirkevný zbor sa zapojil do tejto humanitárnej akcie so šiestimi členmi, ktorí dvadsaťštyri hodín denne majú službu na hranici. Na začiatku tejto akcie viaceré miestnosti na slovenskej evanjelickej fare a na evanjelickej metodistickej fare slúžili ako sklad pre humanitárnu pomoc. O tom, aký sa význam venuje tejto akcii, svedčí aj príchod delegácie, v ktorej boli evanjelický luteránsky farár z Budapešti Attila

Z hraničného prechodu pri Bapskej 17. októbra 2015

Mészáros a John Damerelli zo Svetového luteránskeho zväzu v Ženeve, ktorá minulý týždeň navštívila uvedené dva cirkevné zbory a hraničný prechod pri Bapskej. Záujem o zapojenie sa do akcie vyjadrila aj Luteránska cirkev v Poľsku. Po daždi a blate šľahaní vetrom ľudia v kolóne stúpali napred, rozhodnutí dostať sa k cieľu tam niekde na západe, hoci často ani sami

nevedia, kde presne. Ich cieľom je iba zutekať od toho strašného, čo nechali za sebou tam ďaleko na východe, vo svojom domove. Pripomínali mi rieku bez návratu, lebo v blate zostávali stopy iba v jednom smere – v smere nádeje. Zanechávali ich ľudia, ženy, deti, starí, mladí, zdraví a chorí a divné je, že napriek takému osudu všetci majú nádej a ani raz sa neobzrú za tým, čo zostalo za nimi.

KNIŽNICA ŠTEFANA HOMOLU V BÁČSKOM PETROVCI

Opravy po požiari Jaroslav Čiep

a vedľa vystavajú nové hygienické zariadenie.“ polovici júla vo vstupnej chodKnižnica Štefana Hobe Knižnice Štefana Homolu molu je od svojho založevzplanul oheň, ale rýchlou nia poistená aj proti živelakciou miestnych požiarnikov sa ným pohromám, včítane predišlo šíreniu ohňa do iných častí požiaru, takže poisťovňa knižnice, včítane depozitára kníh. po zistení materiálnej Najprv sa iba kúdolilo, a potom škody vyplatila odškodné. menší požiar zachytil chodbu a hyO tom riaditeľka hovorí: gienické zariadenie, v menšej miere „S prácami sme čakali bola začmudená aj čitáreň a knihy predovšetkým preto, aby uložené na chodbe. sme zistili, čo nám pois- Záverečné práce v chodbe knižnice Odnedávna v knižnici pracujú ťovňa vyplatí. Schválili majstri, s cieľom odstrániť následnám prostriedky v hodnote milión teraz sa naše slovenské vydania ky požiaru. O tom, čo dinárov, ktoré poisťovňa pokúšame obnoviť cez Slovenské všetko v knižnici bolo presunula priamo na vy- vydavateľské centrum. K tomu zničené a akým spôsokonávateľa prác, takže nové knihy pravidelne zadovabom postupovali pri sme nestrácali čas na žujeme aj z obecného rozpočtu, tiež z grantov Úradu pre Slovárenovovaní knižničverejné obstarávanie.“ ných priestorov, riadiJedna položka úhrady kov žijúcich v zahraničí. Môžem teľka knižnice Jarmila škody sa týka aj kníh, povedať, že aj tohto roku pre naStojimirovićová hovorí: takže pracovníci kniž- šich čitateľov objednáme početné „Nateraz sme nezistili, z nice prezerajú aktuálnu knihy po slovensky, niektoré aj čoho sa vznietil požiar. ponuku vydavateľstiev, po srbsky, z rôznych odborov. Už Odborníci už vtedy v aby knižničný fond doteraz máme nakopené knihy, ktoré lete detailne prezreli plnili novými kniha- čakajú na knižničné spracovanie a naše priestory, ale konmi. „Ani jedna kniha zaradenie do výpožičného fondu,“ krétnych informácií nenezhorela, ale viaceré s potešením konštatovala riaditeľka máme. Teraz tu máme Aj tohto roku sa čitatelia KŠH môžu tešiť na nové knihy boli poškodené, takže knižnice Stojimirovićová.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

majstrov, ktorí najviac práce mali na chodbe. Keďže sme však už predtým plánovali renovovať povalu čitárne, teraz sme to vykonali, čo znamená, že sme vysokú povalu znížili a vbudovali nové svietidlá. Prevažne všade sa museli opraviť a omaľovať steny, ofarbiť dvere a vymeniť osvetlenie. Staré dvere odolali požiaru, iba sa lakový náter musel zoškrabať, dvere trochu zreparovať a nanovo natrieť. Keďže vedľa našich miestností začali práce na projekte kultúrneho strediska, teraz staré hygienické zariadenie zbúrajú

43 /4670/ 24. 10. 2015

Ľudia a udalosti S KYSÁČSKYM KOMINÁROM SLAVOLJUBOM CAKIĆOM

Prináša kominár šťastie? Elena Šranková

ezóna vykurovania sa rozbieha, je teda najvyšší časť myslieť na čistenie komína. Kysáčania za kominárske služby platia Verejnému komunálnemu podniku Stan, prostredníctvom Informatiky Nový Sad, a v teréne sa o údržbu ich komínov stará Slavoljub Cakić, kominár. Kde ste zamestnaný a ako dlho ste kominárom? – Pracujem vo VKP Stan v Novom Sade a som kominárom v Kysáči, Rumenke a na Čeneji. Týmito prácami sa zamestnávam tri roky. Predtým som robil v tejto istej firme, ale na prácach murára – keramikára. Ako ste sa prekvaliﬁkovali na kominára? – Vyžadovalo si to zdravotné prehliadky v dôsledku prác na výške a, pravdaže, i zloženie odbornej skúšky. Predtým som absolvoval prednášky, výcvik so staršími maj-

strami kominármi, ale aj praktickú prácu v teréne. Takto som sa naučil, ako čistiť dymovodné vykurovacie telesá a zariadenia, tiež ventilačné kanály a zariadenia, tiež ako vykonať ich kontrolu. Je v sezóne vykurovania zvýšený záujem o čistenie komínov? – Teraz, počas vykurovacej sezóny, odchádzame čistiť komíny na pozvanie občanov, kým v letnom období navštívime každú domácnosť. Ideme z domu do domu v každej ulici v spomenutých dedinách a čistíme dymovodné a ventilačné otvory a kanály. Občania za tieto služby platia poplatok prostredníctvom Informatiky 1 dinár na štvorcový meter obývacej plochy. Za tento poplatok sme záväzní dva razy ročne vyčistiť a skontrolovať ich dymovodné a ventilačné otvory. Aké nebezpečenstvo hrozí v prípade zapusteného komína? – Nebezpečenstvá sú rôzne,

od upchatia po zapálenie komína. Často nachádzam na povalách i nesprávne dvierka na komíne. Na týchto priestoroch som sa stretol aj s ležiacimi komínmi, tzv. sárami, ktoré roky neboli udržiavané a čistené. V teréne nachádzam dosť zapustených komínov a ľudia sú pritom neinformovaní, čo majú upraviť, aby komíny boli funkčné 24 hodín. Preto by som vyzval občanov, aby si aj sami prekontrolovali komíny a v prípade nejakých podozrení hneď volali kominára, aby sa problém načas odstránil. Iba takto sa môžu vyhnúť zapáleniu komína a ešte horším následkom. Je tiež dôležité, aby občania vzdialili od komínov a pecí

NOVÝ SAD

Družba spečatená vierou Jaroslav Feldy

relatívne krátkom čase sa uskutočnilo aj tretie stretnutie novosadského a aradáčskeho cirkevného zboru, čo jednoznačne svedčí o tom, že dva cirkevné zbory našli spoločné cesty činnosti a družby na obojstranný úžitok. Nedávne stretnutie prebiehalo v Novom Sade 11. októbra, čiže v 19. nedeľu po Sv. Trojici. Po príležitostných službách Božích, ktoré riadil domáci pán farár Vladimír Obšust, a pútavej kázni aradáčskeho pána farára Vladimíra Lovása ml., vystúpil aradáčsky starší a mladší spevokol a domáci zmiešaný spevokol. Družba dvoch cirkevných zborov pokračovala v sieni starej fary, kde sa prihovorili dozorcovia – domáci Ján Brtka a hosťujúci Juraj Čeman, ako aj koordinátorka cirkevných aktivít Juliana Brtková a vedúca domáceho Oltárneho krúžku žien Anna Pilipovićová.

www.hl.rs

všetky ľahko zápalné látky, aby sa vyhlo explóziám a požiarom. V osobnom záujme občanov je, aby umožnili kominárom prístup ku každému komínu. Chytajú sa ľudia za gombík, keď vás vidia? – Pravdaže, vidím, že sa chytajú, niektorí aj tak, aby to nebolo viditeľné. Avšak odporučil by som im, aby namiesto toho prezreli svoje komíny, aby neprišlo k intervenovaniu požiarnikov. To by bolo väčšie šťastie od chytania sa za gombík.

KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica

Nedeľa v novosadskom slovenskom evanjelickom kostole

Z noviniek, ktoré poznačili najnovšie aktivity dvoch zborov, treba bezpochyby vysunúť úsilie Novosadčana Jána Detku, ktorý spolu s inými cirkevníkmi nesebecky priložil nápomocnú ruku, aby sa vynovil pomník bývalého aradáčskeho farára Leopolda Branislava

Informačno-politický týždenník

Abaffyho. O príkladnej spolupráci cirkevného zboru a MOMS hovorila predsedníčka novosadských matičiarov Jarmila Struhárová. V popoludňajších hodinách hostia za sprievodu domáceho farára navštívili povestný kostol Tekije na Fruškej hore.

Kirvaj. V nedeľu 18. októbra v slovenskom evanjelickom zbore v Kovačici si pripomenuli Deň pamiatky na posviacku kostola. V predpoludňajších hodinách sa uskutočnili služby Božie a na nešporných službách v cirkevnom zbore Kovačica II boli prítomní aj hostia, cirkevníci zo Starej Pazovy a Slankamenských Vinohradov v čele s Igorom Feldym, zborovým farárom v St. Pazove. Slovenský evanjelický kostol v Kovačici bol vystavaný a posvätený v roku 1828, keď ho 19. októbra posvätil Gabriel Machuľa, sarvašský farár. A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SO STAROPAZOVSKÝM POĽNOHOSPODÁROM MIŠOM MAJORSKÝM

Pokusná výroba mletej červenej papriky sa vydarila Anna Lešťanová

išo Majorský zo Starej Pazovy sa poľnohospodárstvom aktívne zaoberá od roku 1996 a tohto roku po prvýkrát pestoval papriku na mletie. Pokusná výroba koreninovej papriky sa vydarila, ako aj ďalšie fázy jej spracovania, sušenia a mletia vo vlastnej domácnosti. S dosiahnutým finálovým produktom – sladkou a štipľavou červenou mletou paprikou je spokojný. Na otázku, ako sa zrodila idea pestovať práve papriku na mletie, náš spolubesedník odpovedal: – Na týchto našich sriemskych priestoroch sa pestovaním koreninovej papriky nikto vážnejšie nezaoberá. Dopyt po paprike však existuje, zvlášť v sezóne zabíjačiek. Nielen u nás v Pazove, lež aj v širšom okolí sa ešte stále zachová-

vajú tradičné postupy spracovania bravčového mäsa a mletá červená paprika je nevyhnutnou zložkou každej zabíjačky. Vzhľadom na dlhoročné skúsenosti získané v roľníctve, Mišo Majorský hovorí, že nemal väčšie obavy, ako papriku dopestovať v poli, no väčšie starosti mal v súvislosti s celkovým technologickým procesom, ktorý prebiehal u nich doma, výsledkom ktorého je kvalitná červená mletá paprika. Podľa jeho slov tento proces nie je ani trochu jednoduchý. Hlavným zdrojom informácií mu bol

internet. Keďže šlo o pokusnú výrobu, Majorskovci paprikou mali obsiatych 15 árov, na dvoch oddelených pozemkoch, aby sa sladká a štipľavá paprika neskrížili. Papriku pestovali zo semiačok a veľkou výhodou bolo to, že vlastnia kompletnú mechanizáciu na obrábanie pôdy. Najväčším problémom pri pestovaní rastlín včítane papriky bolo tohtoročné sucho a veľké páľavy. Bez ohľadu na to Majorskovci sú s úrodou papriky spokojní.

S TITELSKÝM POĽNOHOSPODÁROM MIŠOM MIHÁĽOM

Ceny výrobkov nediktuje trh, ale priekupníci Vladimír Hudec

išo Miháľ je bieloblatský rodák, ktorý sa po záplavách roku 1965 spolu s rodinou presťahoval do Titelu. Hovorí, že toho času obrába 12 hektárov vlastnej pôdy a určité výmery aj prenajíma. Pestuje hlavne kukuricu, slnečnicu, pšenicu, sóju a ďatelinu. Napriek dlhotrvajúcemu suchu na tohtoročnú úrodu sa nesťažuje. – Kto dobre pripravil pôdu a prihnojil, tomu aj urodilo. Nie je síce tak ako vlani, keď bol výborný rok, ale predsa len určitý zisk máme. Kukurica napríklad urodila 4 tony z jutra, sója 2 tony a slnečnica 1,7 tony. Vzhľadom na sucho, to je veľmi dobrá úroda. Skôr Miháľovci boli aj významní výrobcovia mlieka a mäsa. V maštaliach vždy mali niekoľko dojníc a kŕmili aj býky, svine a ovce. – Z chovu a predaja dobytka sme vždy mali osoh. Spravidla nám zostá• ĽUDIA A UDALOSTI •

valo asi 30 percent viac, než by sme napríklad predali krmivo, ktoré sme si sami dopestovali. Ak nič iné, tak sme dostali peniaze ,na hŕbu‘ a mohli sme plánovať väčšie investície. Vždy sa väčšmi oplatí kŕmiť väčší počet kŕmnikov. Takto sa produkujú aj významné množstvá maštaľného hnoja, ktorý je vzácny v rastlinnej výrobe a šetrí na použití minerálnych hnojív. Dobytok však zaväzuje človeka 365 dní v roku, čo bol základný dôvod, prečo sme od chovu dojníc a býkov upustili. Deti to nepotrebujú a manželka a ja sme už nestíhali všetko porobiť. Aj svíň máme už menej ako skôr, ale predsa ich máme toľko, aby sme vždy, keď treba, mohli zabiť jednu. U nás sú zabíjačky niekoľkokrát v roku. Okrem svíň chováme ešte ovce. Náš spolubesedník nám prezradil, že sa súbežne s poľnohospodárstvom zaoberá aj elektrikárskym remeslom, čo mu pomáha, aby sa v poľnohos-

Ovčiarstvo je jeho veľkou záľubou podárstve nemusel zadlžovať, ale všetok reprodukčný materiál mohol kupovať za hotové. Dokonca kalkuluje aj tak, že keď je úrodný rok a dobrý zárobok, zásobí sa osivom dva, ba aj tri roky dopredu, a tak vždy má osivo na založenie novej výroby. Mišo Miháľ sa poľnohospodárstvom zaoberal aj v socializme, a keď sme sa ho opýtali, kedy sedliakovi bolo lepšie, neváhal: – Vtedy bolo omnoho lepšie. Štát

Mišo Majorský s manželkou Vlastou a synmi aj na budúci rok plánuje pestovať koreninovú papriku, tentoraz však na oveľa väčšej ploche, asi jutro a pol. Toho času veľmi uvažujú o vŕtaní dvoch studní a inštalovaní zavlažovacej sústavy. Či sa im to podarí realizovať, v tejto chvíli ťažko povedať. Po zbere papriky a celkovom technologickom procese spracovania, čiže sušení a mletí, v tomto registrovanom poľnohospodárskom gazdovstve vyrobili okolo 120 kilogramov koreninovej papriky. Nebyť sucha a nepriaznivých poveternostných podmienok, množstvo mletej papriky by údajne mohlo byť trojnásobne väčšie. Každý začiatok je ťažký. O rok M. Majorskému a celej rodine určite bude ľahšie, lebo už vedia, čo ich počas pestovania a výroby papriky na mletie očakáva. No pevnú vôľu majú, čo je azda i najpodstatnejšie. Mišo Majorský obrába asi 60 jutár pôdy, z čoho prevažnú časť berú do árendy. Tohtoročné poľné práce majú už ukončené, lebo z poľnohospodárskych kultúr mali iba sóju a kukuricu. Práve s cieľom zmenšiť obrábateľné plochy, ktoré berú do árendy, rozhodli sa pestovať papriku na mletie. určil minimálnu cenu, za ktorú výkupca musel kúpiť pšenicu, kukuricu alebo svine a od výkupcu záviselo, či prípadne zaplatí viac. Dnes vraj ceny poľnohospodárskych výrobkov diktuje trh, čiže dopyt a ponuka, a ja si myslím, že ceny diktujú veľkí výkupcovia, resp. spracovatelia, ktorí rozmýšľajú len o vlastnom zisku, nie aj o tom, že aj sedliak musí niečo zarobiť. Skôr sme si traktor mohli kúpiť z ročnej úrody pšenice alebo kukurice a dnes ak chceš mať nový traktor, musíš sa poriadne zadlžiť. Všetka moja mechanizácia je z toho obdobia, novú nemám. Vtedy sme si postavili aj dom, aj väčšinu poľnohospodárskych objektov, – hovorí náš spolubesedník. Na záver nám prezradil, že by sa o krátky čas mal stať dôchodcom, že majetok v Titeli nechá vnukovi a on sa presťahuje do Bieleho Blata, kde sa mieni zaoberať ovčiarstvom a chovom rýb vo vlastnom rybníku rozlohy jedného hektára, ktorý je dávno vykopaný, ale ešte stále nevyužitý.

43 /4670/ 24. 10. 2015

Ľudia a udalosti STREDOŠKOLÁCI Z INĐIJE V PADINE

Po stopách slovenskej kultúry a tradície Elenka Ďurišová

sme kontakty so strednou školou v Senci a už v novembri sa máme stretnúť,“ povedala pani profesorka.

lovenská kultúra so svojimi tancami, pestrými krojmi a rôznorodými umeleckými prejavmi je lákavým svetom, ktorý u mnohých prebudí zvedavosť. Tak sa 10. októbra do Padiny a Kovačice dostali žiaci Strednej odbornej školy Dr. V Etnomúzeu Petráš v Padine Đorđa Natoševića z Inđije. Profesorka Dragana Do- pre vzdelávanie a finančne nás moniová vysvetlila dôvod tejto podporila aj inđijská miestna milej návštevy: „Naša škola je samospráva. V rámci nášho probohatá na vyučovacie odbory jektu, prostredníctvom ktorého a na národnostnú rôznorodosť chceme aspoň zhruba spoznať žiakov a zamestnancov. V blíz- Slovákov a ich obyčaje a tradíciu, kosti máme aj slovenské dediny plánujeme pripraviť srbsko-sloa chceli by sme ich lepšie spo- venský slovníček, zoznámiť sa s znať. Vedené touto ideou spolu dolnozemskými Slovákmi a odísť s kolegyňou, profesorkou Oljou na Slovensko. Prvým krokom Žunićovou napísali sme projekt bola naša účasť na oslavách v Srpsko-slovački biseri. Projekt Slankamenských Vinohradoch schválil Pokrajinský sekretariát a druhým návšteva Kovačice,

ÚCTA K STARŠÍM OSOBÁM V KOVAČICKEJ OBCI. Mesiac október sa spája s úctou k starším ľuďom, na ktorú nezabúdajú ani v Obecnom združení penzistov v Kovačici. Na slávnostnom stretnutí s najstaršími obyvateľmi Kovačickej obce, ktoré sa konalo vo štvrtok 15. októbra, sa zúčastnili aj Milan Nenadić, predseda Zväzu penzistov Vojvodiny, a Slobodan Rebić, člen Výkonného výboru Zväzu penzistov Srbska. Ako vysvetlil Ján Petrák, predseda Obecného združenia penzistov v Kovačici, na podujatí sa zúčastnilo okolo päťdesiat penzistov, ktorým − ako aj tým, čo sa nezúčastnili zo zdravotných príčin − udelili symbolické darčeky. V úvodnej časti sa uskutočnil príležitostný program, v ktorom odzneli krásne slová miestnych spisovateliek a spev členov speváckeho krúžku pod vedením Alžbety Hriešikovej. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY

Šíd kde sme si boli v Galérii insitného umenia a u výrobcu husieľ Jána Nemčeka a v Padine sme navštívili Etnomúzeum Petráš. Na Slovensku by sme sa chceli zoznámiť s podobnou strednou školou, s ktorou by sme nadviazali priateľské vzťahy. Žiaci už chystajú darčeky, ktorými sa privďačíme. Chceli by sme, aby nám tam ukázali, ako sa chystajú tradičné slovenské jedlá. Po návrate by sme ich chceli pozvať k nám na návštevu a prezentovať im našu kultúru a tradíciu. Za pomoci AERD Padina nadviazali

Návšteva delegácie EHO. V utorok 20. októbra cirkevná delegácia z USA v sprievode predstaviteľov Ekumenickej humanitárnej organizácie z Nového Sadu navštívila slovenský evanjelicky cirkevný zbor v Šíde. Hostia Ivan Ivanovič z Evanjelickej luteránskej cirkvi USA a štvorčlenná delegácia EHO, ktorú viedol zástupca riaditeľa Robert Bu, predtým navštívili migrantov na Principovci a hraničné prechody Berkasovo a Bapska. Cieľom návštevy šídskeho slovenského evanjelického cirkevného zboru bolo dohodnúť sa o tom, čo a ako robiť, aby sa čím väčšmi pomohlo utečencom, a ako sa organizovať do budúcna. St. S.

PROGRAM PRE PENZISTOV. V piatok 16. októbra v petrovskom Dome penzistov domáci seniori privítali žiakov Základnej školy Jána Čajaka, ktorí ich potešili príležitostným programom. V mene miestneho spolku penzistov prítomných privítala podpredsedníčka Zuzana Hmiráková. V programe nechýbali recitácie, slohové práce, hudobné čísla, tanec a spev. Žiakov pre vystúpenie pred starými mamami a starými otcami prichystali Mariena Stankovićová-Kriváková, Jana Kopčoková-Gániová, Mariana Topoľská a Anna Bakošová. Po dobre predvedenom programe penzistky sa zavďačili žiakom, a to darčekmi, v ktorých nechýbali ani cukrovinky. J. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DLHOROČNÁ HLÁSATEĽKA ZUZANA ČELOVSKÁ PÔSOBILA NIELEN V NOVOSADSKOM ROZHLASE, ALE AJ V TELEVÍZII

Bolo to mojím povolaním a poslaním Oto Filip

ozprávali sme sa pred niekoľkými rokmi, potom pred niekoľkými mesiacmi. A naposledy pred pár dňami. Najviac o jej dlhoročnom pôsobisku, Novosadskom rozhlase, ale aj o tunajšej televízii, no najmä o výslovnosti a hlase. O poslaní, akým je šíriť pekné slovo. O potrebe stále sa zdokonaľovať. O možnosti nadobudnuté skúsenosti nezištne odovzdávať iným. O viac než tridsiatich šiestich rokoch, koľko pani Zuzka Čelovská strávila v rozhlase, ale aj o tých pár, keď ako hlásateľka aktívne stála pri zrode, úradnom otvorení a odštartovaní slovenského televízneho programu v roku 1975. Lebo kus jej duše zostal aj tam. – Od tých začiatkov ubehli už štyri desaťročia... Zostali vám tie prvé chvíle v spomienkach? – Nie všetko, je to mnoho rokov, na mnohé sa aj zabudlo. No zostalo to, že redakcia bola spoločná, že sme programy najprv chystali spolu. A to znamenalo, že som i ja chodila na druhý breh Dunaja, kde sídlila televízia. Najprv sme ako hlásatelia pôsobili Janko Struhár a ja. Spomínam si, že sa po určitom čase začalo diskutovať o založení osobitnej, slovenskej

televíznej redakcie. Následkom bolo, že sa novinárom spoločnej redakcie ponúklo rozhodnúť sa, kde chcú robiť. Jedni teda zostali v rozhlase, iní sa orientovali na televíziu. Keď šlo o hlásateľov, mladších, ktorí v tomto zotrvali a nastúpili v tých prvých rokoch pôsobenia, spomeniem ešte Paľka Urbana, Zuzku Marčinkovú, Paľka Floriana... Striedali sme sa, podľa potreby pôsobili aj v rozhlase, aj v televízii.

– Asi to nebolo ľahké stále chodiť do dvoch redakcií... – Zvlášť nešikovne to bolo v zime, keď napadal sneh a navyše ešte nepremávali ani autobusy. Keď niekto šiel autom, tak sme sa zviezli viacerí, no neraz nám východiskom bol aj autostop.

Trochu sa to zlepšilo, keď uviedli viac autobusov do Sriemskej Kamenice. – Bolo ťažko si zvyknúť na iné, predsa len odlišné médium? – Nuž bolo trochu nezvyčajne, lebo sme si museli uvedomiť, že nás teraz aj vidia, nielen počujú. A to znamenalo nezabudnúť sa prihovoriť slovami vážení diváci a nie vážení poslucháči. V tom sa nesmelo chybiť. Raz sa stalo, že došlo k nejakej poruche a šéfredaktor Ján Makan mi vravel: Poď sa ospravedlniť. Asi štyrikrát som šla a stále to nefungovalo ako načim. Tak som sa trochu i sama začala smiať, ospravedlňujúc sa, že porucha nie je odstránená. Televízna sekunda je ozaj veľmi dlhá, omnoho dlhšia než každá iná. Lebo si uvedomuješ, že sa všetky pohľady upriamujú na teba. V rozhlase si istým spôsobom anonymný, no v televízii musíš byť aj upravený, nalíčený, s pekným účesom. Veľmi dôležitý je celkový vzhľad, úhrnný dojem. – No televízia znamená aj popularitu... – Prvýkrát som si to uvedomila, keď spolužiačky prišli do Nového Sadu. Skonštatovala som, že sme sa dávno nevideli, no jedna z nich, Marka z Kovačice, mi odpovedala:

Veď my ťa vidíme raz za týždeň. No celkovo ma viac poznali z rozhlasu, kde som oveľa dlhšie pôsobila. V televízii som robila len pár rokov. Keď sme sa rozdelili, zostala som teda v mojom prvom pôsobisku. Televízia ma nelákala toľko ako rozhlas, na ktorý som si už zvykla. Vtedy som v ňom pôsobila už vyše dvadsať rokov. A i tie dopravné spoje boli, ako som už vravela, dosť zlé... Zvedavosť ešte chvíľku nedala pokoja. Na otázku, či si dakedy ešte pozrela niektoré z vtedajších záznamov, teta Zuzka vraví, že áno, a že sa pritom snažila dívať na ne kritickým pohľadom. Lebo boli to prvé televízne skúsenosti, získavané najprv prostredníctvom spravodajských, neskoršie aj iných, napríklad cyklických relácií. A to platilo nielen pre novinárov, ale i pre všetkých iných: od režiséra po zvukára, od kameramana po hlásateľa. Aj teraz, keď je už štvrť storočia na dôchodku, Zuzana Čelovská pozorne, vnímavo sleduje prácu kolegov. A vedela a mala by čo poradiť: od rýchlosti čítania, cez zdôraznenie toho najdôležitejšieho, po podstatu: čítať tak, aby poslucháč pochopil to, čo počuje. Nie je to ľahko. Tak ako i kamera, aj mikrofón vie byť riadnou skúškou...

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! No takže vážení, predčasné voľby sa u nás do konca bežného roku konať nebudú. Oznámil to osobne pán premiér Aleksandar Vučić. Nie síce ako pôvodne avizoval 15. októbra, ale zopár dní neskoršie. Lebo trikrát meral, až potom prestrihol. Táto správa nepotešila ani niektorých straníckych kolegov pána premiéra, ani vždy (ne)spokojného pána ministra Aleksandra Vulina, a veruže ani podaktorých opozičníkov. Menovite hlavu Déesu pána Bojana Pajtića a jeho partajného • ĽUDIA A UDALOSTI •

(dobro)druha pána Borka Stefanovića. Ktorí sa, v predvolebnom zápale už-už pochytili za štice, pripravení, v záujme volebného víťazstva, siahnuť po nových deľbách kedysi veľkej strany. Mimochodom, belehradský FK Partizan nevyužil jedinečnú príležitosť. Nezaangažoval za trénera práve pána Borka St. s jeho 24 bodmi, o ktoré Dées neprejavuje temer žiaden záujem, by čierno-bieli predbehli aj celok Červenej hviezdy na tabuľke kedysi znamenitej futbalovej ligy.

Len čo sa trošku ochladilo, novinári začreli do horúcich tém. Prekáža im, že Vojsko Srbska už osem rokov platí za vykurovanie boháčom žijúcim v belehradskom sídlisku Mačkov kamen. Ešteže sa páni pracháči zachovali nanajvýš férovo a neprotestujú proti počínaniu Vojska Srbska. Tak sa ukazuje, že náš pán minister kultúry, informovania a účesov Ivan Tasovac je naskutku bohatý človek. Trebárs nebydlí v Mačkovom kameni. Úpenlivo totiž mlčí ohľad-

ne problémov súvisiacich najmä s mediálnou privatizáciou, držiac sa porekadla: Mlčanie je zlato... Podpredsedníčka mestského výboru eSeNeS v Kraljeve Maja Danilovićová sa vraj priznala, že pracovné miesto dostala ako stranícky káder. Keďže sa jej polovica – v dôsledku priznania – odpúšťa, dotyčná fakticky pracuje na polovičný pracovný úväzok, nuž jej treba prideliť ďalšie zamestnanie. Alebo aspoň dodatočný plat. Bum!

43 /4670/ 24. 10. 2015

Ľudia a udalosti S PROF. DR. ZORANOM RISTIĆOM O POĽOVNÍCKOM TURIZME VO VOJVODINE

Iný príbeh Oto Filip

ôvody na rozhovor s dlhoročným odborníkom, vysokoškolským pedagógom a vášnivým poľovníkom Dr. Zoranom Ristićom boli aspoň dva. Prvým je jeho účasť na tohtoročných októbrových novosadských veľtrhoch LORIST (lov, rybolov, turizmus), druhým zase skutočnosť, že pred nimi svetlo sveta uzrela publikácia Vzrušujúci lov na nezabudnutie, ktorej je autorom. Pre tých, ktorí o Dr. Ristićovi doposiaľ nepočuli, stačí uviesť, že je celé desaťročia prítomný v tunajšom poľovníctve. Takmer dvanásť rokov robil v Poľovníckom zväze Vojvodiny, celé desaťročie v Lovotourse pôsobil ako vedúci výroby, neskoršie generálny riaditeľ. Ďalším pôsobiskom bol Verejný podnik Vojvodinašume. A v súčasnosti už deväť rokov učí na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade, na študijnom odbore poľovnícky turizmus, existujúcom od roku 2000. – Na začiatok by azda bolo zaujímavé porovnať roky sedemdesiate s tými dnešnými… – Na úvod spomeniem, že v ro-

koch 1970 až 1990 prichádzalo k nám 7 000 až 10 000 poľovníkov turistov ročne. Znamenalo to aj ročné devízové príjmy v sume osem až desať miliónov dolárov. Od roku 1990, zo známych príčin, všetko začalo stagnovať a upádať. Najskôr preto, že poľovnícke organizácie zostali bez prostriedkov. – Od čoho vlastne závisí rozvoj poľovníckeho turizmu? – Jeho významnou zložkou, hybnou silou sú najmä prostriedky získané z predaja diviny, umožňujúce zveľaďovanie lovísk a adekvátne venovanie sa zverine. No stále nie sme tam, kde sme boli kedysi. Odhadujem, že v súčasnosti k nám prichádza tisíc až pol druha tisíca lovcov – turistov. Väčší počet ani nemôže byť, kým poľovníckym organizáciám neumožníme zaplniť divinou vlastné kapacity. Je to proces, ktorý trvá nie rok alebo dva, ale najmenej päť až desať rokov. Na dozretie jeleňa načim

KUCHÁRSKA SÚŤAŽ ZLATÝ KOTLÍK 2015 sa uskutočnila počas druhého víkendu podujatia Kovačický október na pôde Rybárskeho spolku Ribolovac. Táto niekoľkohodinová chuťová fiesta napriek daždivému počasiu zoskupila pekný počet milovníkov kuchárskeho umenia. O najchutnejšiu rybaciu polievku súťažilo šestnásť družstiev. Každý účastník súťaže mal k dispozícii očisteného kapra, ale prísady si vyberal sám. Posudzovacia kuchárska komisia, ktorú tvorili: Velimir Đorđević, Žan Petrák a Rastislav Trančík, nemala ľahkú úlohu. Po viac ako polhodinovom ochutnávaní oznámila, že tohtoročným víťazom je mužstvo Veselý stroj, na druhom mieste zakotvil tím Čupko, pokým tretie miesto obsadil kuchársky tím Braša. Na organizácii podujatia Zlatý kotlík sa už 10. ročník podieľal Spolok športových rybárov Ribolovac v Kovačici. Na snímke sú vedúci odmenených kuchárskych tímov: (zľava) Čupko, Veselý stroj a Braša. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

viac ako desaťročie, v prípade diviaka okolo sedem, osem rokov. Pri drobnej divine možno vplývať rýchlo len v prípade bažantov. Nespomínam ich náhodou, lebo sa najväčšie prostriedky získavajú práve z nich. Predávali sme ich okolo päťdesiattisíc ročne a z cudzincov ich najviac lovili Taliani. – Aká je vlastne účasť cudzincov v komerčnom love? – Odhadujem, že je len dvadsať percent aktérov domácich, až osemdesiat percent je tých z cudziny. Najviac prichádzajú Taliani, Španieli, Nemci, Rakúšania… Vo Vojvodine je stodvadsať poľovníckych združení gazdujúcich loviskami. Pôsobia na približne dvoch miliónoch hektárov. Sedemnásť lovísk má podnik Vojvodinašume, je tu Národný park Frušká hora, tiež štrnásť rybníkov, ktoré sú loviskami osobitného druhu. – Poľovačka je aj záľuba, aj rekreácia, aj šport. Nejde teda len o to vystreliť z pušky… – Nám poľovníkom často nerozumejú. Predovšetkým sa zaoberáme chovom, ochranou a zveľadením

diviny. Len na štvrtom mieste je jej využitie. Pre každý druh sa vedie evidencia o počte, o stratách alebo náraste, aby sme na základe toho mali možnosť povedať a intervenovať: teraz budeme poľovať toľko a toľko, na tie a tie jej druhy. Ide o zmenšenie počtu predátorov, aby sa umožnilo kvalitnej, šľachetnej divine presadiť sa a rásť. Nezabúdajme, že naši lovci poľujú len taký mesiac, prípadne pol druha mesiaca a že sa všetky iné mesiace v roku venujeme prípravám na lov. – Čo je pri love, na základe vašich dlhoročných skúseností, najvzácnejšie? – Bol som v love v nedeľu, keď Poľovnícky spolok v Kaći organizoval poľovačku na bažantov. Prepochodovali sme viac než desať kilometrov, aj keď terén vôbec nebol ľahký. Nemali sme šancu strieľať, lebo šlo o uzavretý terén s vysokou vegetáciou. To ale nikomu neprekážalo. Všetci sme boli veľmi spokojní, s pekným pocitom sme si sadli k obedu. Lov, to je i zdravie, to je aj priatelenie. Slovom, to je celkom iný a inakší príbeh ako všetky iné.

STRETNUTIE PETROVSKÝCH PÄŤDESIATNIKOV. V sobotu 17. októbra sa stretla generácia žiakov narodená v roku 1965, ktorá Základnú školu Jána Čajaka v Petrovci vychodila pred 35 rokmi. Bývalí spolužiaci sa stretli v reštaurácii Jela v Petrovci, kde sa pri veselej hudbe a v dobrej nálade zabávali až do rána. Chvályhodná je usilovnosť a kreativita organizátorov stretnutia, ktorí sa zábavu snažili spestriť rozličnými spôsobmi. Tak sa na večierku volil naj-mládenec generácie 1965, akože inak, hlasovaním prítomných dám. Vďaka sponzorom stretnutia zabezpečili kvety a odmeny pre staré mamy a starých otcov z generácie, rodičom troch detí, dáme a pánovi, ktorí vážia najmenej kíl, pánovi s najväčšou telesnou hmotnosťou, ako aj najúspešnejšiemu podnikateľovi. Po polnoci spoločne vyšli von a vypustili lampión šťastia s nadpisom Generácia 1965. Nasledujúce stretnutie si dohodli nie o desať, ale o päť rokov. K. G. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S EVOU MIKULÁŠOVOU Z PADINY

Ruky, ktoré dokážu tvoriť divy Anička Chalupová

dome rodiny Mikulášovej v Ulici Janka Čmelíka v Padine žije niekoľko stovák krásnych sestier, ktoré majú na vyčesaných hlavách uviazané šatky, dlhé sukne, v rukách držia kvety, metly, hrable. Matka Eva ich naučila všelijakej užitočnej, ale už po troške aj zabudnutej práci. Hrdá je na svoje dcérky, ktoré usilovne od rána do večera metlami vymetajú izby, pradú konope, chovajú husi, na rukách čičíkajú bábätká a pod. Padinčanka Eva Mikulášová vyrába bábiky zo šúpolia už viac ako 43 rokov. So svojimi výrobkami občas cestuje na tunajšie i zahraničné výstavy. – Odvtedy, čo som zakončila základnú školu, venujem sa výrobe bábik z kukuričného šúpolia. Tejto práci ma naučila ňaninka Jonášová, otcova sestra z Kovačice, ktorá mala iba syna a chcela svoje zručnosti preniesť na niekoho z

Eva Mikulášová

rodiny. Pamätám sa, že som ešte ako dieťa cez prázdniny (vtedy sa ešte nechodilo k moru) chodila do Kovačice, k Jonášovcom, kde mali naša príbuzná na postlaných posteliach postavenú modrú kolísku, v ktorej boli uložené tri bábiky zo šúpolia. Vždy som sa na nich s túžbou pozerala, priala som si dostať jednu takú bábiku do daru. Boli to bábiky zo Slovenska, podľa ktorých neskoršie začali ňaninka vyrábať • ĽUDIA A UDALOSTI •

Usilovné ruky, ktoré dokážu vyrobiť na tisíce ﬁgúrok Ťažko sa rozhodnúť a povedať, ktorá z nich je najkrajšia (na snímke je iba malý kúsok z tvorby padinskej šúpoliarky)

svoje bábiky z kukuričného šúpolia. Keď mňa učili tomuto remeslu, zvykli by ma často pochváliť slovami: Vari už krajšie robíš bábiky než ja. S ňaninkou a jej figúrkami som navštívila mnohé ambasády, kde nám vykúpili všetky škatule s tovarom. V tých časoch to bola dobre platená práca, v súčasnosti sa to už menej oplatí, ale tento tovar je aj podnes vyhľadávaný. Keďže peňazí nikdy dosť, dá sa na tom trochu zarobiť. Vždy ich s radosťou strovím na mojich päť vnúčat, ktoré sú mojimi prvými kritikmi a pomocníkmi. Čo je pri výrobe bábik najťažšie? – Najdôležitejšia je príprava, k čomu patrí v prvom rade dozreté kukuričné šúpolie, ktoré si chodím za pekného počasia zbierať už v septembri, pokým nezačnú dažde. Ďalej sa materiál uskladňuje v suchých miestnostiach, kde čaká na ďalšie spracovanie. Šúpolie musí byť čisté, pekné, bez žiadnych škvŕn. Bábika vznikne tak, že si najprv z cesta upečiem hlavičku, do ktorej zapichnem drôt. Neskoršie sa naň pripevnia ruky, zo šúpolia vzniká telo, na ktoré sa priviaže suknička atď. Keď je bábika hotová, porozmýšľam, čo jej dám do rúk, a tak jedna dostane motyku, druhá praslicu, tretia knihu alebo bábätko a pod. Zhotovené bábiky neskoršie nechám v sírnych knôtoch, aby som ich zachránila pred nežiaducim poškodením. Koľko času je potrebné na vyhotovenie jednej figúrky, to presne

neviem, lebo jeden deň pečiem hlavičky, druhý deň vyhotovujem telá, obliekam im sukničky, až na konci dorábam kozmetické úpravy, dokreslím bábikám oči a ústa, aby ,ožili‘. Okrem kukuričných listov sme pri hotových „šúpolienkach“ videli aj množstvo drobných doplnkov: šúpoľové húsky, metly, prasličky, kytice kvetov…

ska, Austrálie a iných štátov. Dlho rokov vládne dopyt po mojich figúrkach v Kotore. Jedného dňa mi zavolali z Kotoru a zaujímali sa o spoluprácu. Odvtedy sa padinské bábiky zo šúpolia predávajú aj v Čiernej Hore. Okrem domáceho výstavného priestoru vaše ﬁgúrky sa dajú ešte niekde stretnúť? – Skôr boli moje bábiky vystavené v Galérii Babka a v súčasnosti čakajú na návštevníkov v Galérii

S vnúčatami – svojimi malými pomocníkmi

– Pri výrobe bábik a rôznych doplnkov k nim mi pomáhajú nevesta a dcéra, vnúčatá a všetci po troške. Kto sa najviac zaujíma o vaše ﬁgúrky z kukuričného šúpolia? – Najviac sa o moje ,šúpolienky’ zaujímajú turisti zo zahraničia. Tak napr. pred niekoľkými dňami sa na moju prácu prišli pozrieť príslušníci Baptistickej cirkvi z USA, boli tu už aj turisti z Francúz-

insitného umenia v Kovačici. Čo pre vás znamená tento koníček? – Znamená mi to veľa. Túto moju záľubu mám tak veľmi rada, že akokoľvek som unavená, alebo nemám času, musím sa jej aspoň trošku venovať. Buď včasráno, alebo neskoro večer, keď všetci spia, ja tvorím moje bábiky, bez ktorých si neviem predstaviť ani jeden jediný deň.

43 /4670/ 24. 10. 2015

Ľudia a udalosti SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Dvojnásobná slávnosť Anna Lešťanová

lovenský evanjelický a. v. filiálny cirkevný zbor v Slankamenských Vinohradoch v sobotu 17. októbra usporiadal slávnostné bohoslužby pri príležitosti 60. výročia posvätenia kostola a posviacky po vykonanej rekonštrukcii. Početných hostí, predstaviteľov hlavne Sriemskeho seniorátu v čele s Jánom Vinkovičom, seniorom sriemskym a farárom boľovským, na službách Božích pozdravili a privítali Igor Feldy, farár staropazovský, ktorý obsluhuje aj tento filiálny cirkevný zbor, a Anna Dingová, tamojšia predčitateľka. Ako bolo počuť na službách, Anna Dingová za

Farár Igor Feldy a predčitateľka Anna Dingová Pamätnú tabuľu odhalil biskup SEAVC Samuel Vrbovský

ský, biskup SEAVC v Srbsku, ktorý zároveň v kostole odhalil pamätnú tabuľu na pamiatku posvätenia kostola, s menami tu pôsobiacich kňazov a predčitateľov. Zakladateľom cirkevno-náboženského života v Slankamenských Vinohradoch bol Adam Vereš, ktorý sa roku 1909 stal farárom nemeckého evanjelického a. v. cirkevného zboru v Krčedine a pôsobil aj v Beške. Myšlienka výstavby chrámu sa zrodila a aj uskutočnila hneď po nástupe farára Vladimíra Vereša do Mládež zo Slankamenských Vinohradov: služby v Starej Pazo(zľava) Alexandra Čmelíková, Viktor Turan a Katarína Menďanová

pomoci domácich viery niesla na pleciach práce, ktoré sa konali počas rekonštrukcie kostola, za čo jej vyjadrili nesmiernu vďaku. V tomto roku si v Sl. Vinohradoch pripomínajú aj ďalšie jubileum – 120. výročie založenia dediny. Dejiny populárnych Brehov sa začínajú písať v roku 1895, keď sa na tomto území začal pestovať vinič a následne sa stavajú aj prvé vinohradnícke chaty. V slávnostnom ovzduší posviacku vykonal Samuel Vrbov-

www.hl.rs

Zasadili strom reformácie

Informačno-politický týždenník

ve. Výstavba sa začala roku 1953 a ukončila v roku 1955, keď nový kostol posvätil biskup Samuel Štarke. Cirkevno-náboženský život je napriek malému počtu cirkevníkov stále čulý a bohoslužby sa konajú pravidelne.

Anna Dingová sa na slávnosti poďakovala všetkým tým, ktorí priložili ruky a finančne prispeli k tomu, aby kostol v Slankamenských Vinohradoch dostal nový, krajší výzor. Zároveň podala správu o renovácii kostola, s dôrazom na uplynulé tri roky, keď bolo vybudované prístrešie na vchode do kostola, osadené nové plástové okná, upravený oltár a postavený

Početní hostia a domáci viery

nový drevený kríž, budova kostola vylíčená zvnútra a zvonku. Keď ide o líčenie interiéru a exteriéru, prostriedky prevažne vyčlenila Obec Inđija, v mene ktorej sa na slávnostných bohoslužbách zúčastnil a prítomných pozdravil Petar Filipović, predseda obce. Na bohoslužbách vystúpil aj tamojší spevokol a nábožnými piesňami sa predstavila i mládež. Po ukončení tejto slávnosti vo dvore kostola hostia a hostitelia zasadili strom reformácie v ústrety roku 2017 a 500. výročiu reformácie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

V. K. Hurban a oslobodenie 240 zajatých Pazovčanov Katarína Verešová

olnozemský dramatik Vladimír Hurban Vladimírov sa svojej spisovateľskej záľube venoval v zriedkavých voľných chvíľach, lebo na prvom mieste plnil svoje kňazské povinnosti. Vladimír Konštantín Hurban (1884 – 1950) bol pracovitým človekom a svoje povolanie chápal veľmi vážne. Inak ani nemohlo byť, lebo pôsobil v Starej Pazove, v jednom z najväčších evanjelických cirkevných zborov. Najťažšie obdobie v jeho živote bolo to vojnové; ako mladý farár počas Veľkej vojny, a potom ako skúsený farár počas druhej svetovej vojny svojim veriacim ukázal, že je ich skutočným duchovným pastierom. Keď fašisti okupovali Juhosláviu a keď ustašovia s fašistami prebrali vládu nad Sriemom, v Starej Pazove v roku 1941 žilo 7 350 a v Slankamenských Vinohradoch 350 Slovákov evanjelikov. Po bombardovaní Belehradu 6. apríla fašisti do tejto sriemskej dediny vošli 12. apríla 1941. Zrušili dovtedajšiu lokálnu moc a na jej miesto v polovici roka prišla koalícia zložená z predstaviteľov nemeckého Kulturbundu, chorvátskych zástancov Nezávislého štátu chorvátskeho a členov Slovenskej národnej skupiny. Táto koalícia z Pazovy vyhnala oboch farárov Srbskej pravoslávnej cirkvi, Simeona a Miloja Aranickovcov, takže evanjelický farár Hurban za nových okolností musel hájiť občianske záujmy nielen Slovákov, ale aj Srbov. Keď ešte ustašovia do Starej Pazovy ani nevošli, Hurban od sriemskeho seniora Ladislava Zgútha dostal dva listy (10. 5. 1941 a 13. 5. 1941), v ktorých žiada, aby aj Hurban zložil prísahu vernosti novoutvorenému NDH štátu: „Mimochodom poznamenávam, že sriemski nemeckí ev. kňazi a presbytéri mali 8. t. m. schôdzku v Novej Pazove, kde sa vyskytli dve možnosti, a to • ĽUDIA A UDALOSTI •

buď založiť ev. a. v. nemeckú A do ,kotaru‘ ma ešte nevola- nia v rámci Krajinskej cirkvi, ako Auslandskirche pre Chorvátsko, li. Myslím, že ja ako kňaz mám skrachovaný navrhovateľ o vyktorá by bola súčiastkou ev. a. v. skladať prísahu jedine svojmu daní Agendy v ,úradnom‘ jazyku, cirkvi v Reichu, buď samostatná. predstavenému, a to ste v tomto o zjednotení Služieb B., o zriaďoZa potrebné považujem sa nám páde Vy.“ O kňazskej konferencii vaní vyučovania konfirmandov, zísť.“ V druhom liste senior Zgúth V. K. Hurban sa zmienil: „O príčine atď. – mám teraz dosť starostí rozkázal Hurbanovi zložiť prísahu neprítomnosti p. Kvasa neviem, o svoju milú cirkev pazovskú, vernosti novému štátu a jeden príčina je pravdepodobne taká v ktorej vyčerpávam vďačne všetexemplár prísahy poslať do Er- istá ako i u nás bola. Medzitým p. ky svoje sily – a ktorú som chcel devíku. V treťom liste z 31. mája Lilge mi povedal, že na konferencii ,shromaždiť ako slepice kuřátka‘, Zgúth píše o maďarskej okupácii nebol ani p. Vereš z Iloku, lebo vraj ktorú som chcel zadržať v starej Báčky a o tom, že v Petrovci boli mu fara bola horela. Či bol na kon- otcovskej viere a národnosti, v pointernovaní aj poprední slovenskí ferencii i Dôst. pán Biskup, ktorého vedomí cirkevnom i národnom dejatelia. Dňa 10. júna v Šíde bola ste tiež pozvali, nie je mi známe. ako oázu v cudzine, ktorú som zvolaná kňazská konfechcel i materiálne rencia, na ktorú pazovpovzdvihnúť, aby ský, boľovský a ilocký bola sebestačná – farár neprišiel. ale ,nechtělijste‘! Vladimír K. Hurban A preto dnes môv tom čase bol veľmi žem byť povďačzaneprázdnený a na ní mojim bratom predstaveným, že kňazskú konferenciu neodišiel, lebo vtedy ma svojho času 240 pazovských Slovávydvojili od väčkov zajali Nemci, ako aj šej úlohy a tým mi niekoľko stovák pazovdnes obľahčili, že ských Srbov, ktorých nemám právo zatiež zhodou okolností ujímať sa o veľké Hurban zastupoval. Za úlohy, ktoré dnes každého zajatého evanprichádzajú.“ jelika musel vypisovať V roku 1941 krstné listy a hľadať spô- Vo farskej záhrade: (zľava) Ľudmila Hurbanová, Zuzana zajatí boli takmer soby ich vyslobodenia Đurićová, rod. Dollinayová, Alojzija Uršićová, Mária všetci chlapi z „Kri(a dopisoval aj svojich Fejdiová Litavská (sedí) a Vladimír K. Hurban vého a Kurta šora“, spoluobčanov Srbov). tí, ktorí nechceli, Písal deputácie do Záhrebu „po- Prirodzene, že poradenie o našom aby sa do ich domov nasťahoglavnikovi“ a Slovenskému veľvy- terajšom stave našej evanjelickej vali nemeckí vojaci. Vďaka faslancovi v Záhrebe. Zároveň infor- slovenskej cirkvi v tieto pohnuté rárovi Hurbanovi a vyslancovi moval Petrovčanov, aby ohľadom a historické časy, považujem i ja Slovenskej republiky v Záhrebe internácie Dr. Jána Siráckeho, Jána za žiaducne, ale odmietam Vašu Karolovi Murgašovi všetci zajatí Čajaka ml. a iných kontaktovali Dr. poznámku o ,nepoznaní času Pazovčania boli vrátení. Tohto Ľudovíta Štúra (jeho bratranca, po navštívení svého‘ čo sa mňa týka... veľvyslanca bývalí zajatí s rodimatke Maďara), ktorý v tom čase Veľmi dobre viem, vidím a cítim, nami v Pazove uvítali 4. októbra ako úradník pracoval vo Vrbase. menovite v tieto dnešné dni, že 1941, keď o deň neskoršie boli O tom v obsažnom liste z 25. júna ohromné udalosti idú na nás, že v kostole usporiadané bohoslužby 1941 napísal seniorovi Zgúthovi ideme v ústrety veľkým otázkam, na znak vďakyvzdania. V. Hurbana k zdôvodneniu svojej neprítom- ťažším, než boli dosiaľ a že naši a jeho sestru Ľudmilu neskôr nanosti na kňazskej konferencii. predstavení cirkví, biskup, kra- nútili do okresu vrátiť kráľovské V tomto liste seniorovi odpísal jinsko-cirkevný dozorca, seniori rady svätého Savu V. stupňa za aj toto: „Vy ste mi nariadili, aby a seniorálni dozorcovia budú mať rozvoj kultúry a umenia. som zložil prísahu – v obci. Komu ťažkú a zodpovednú prácu, aby V nasledujúcom období v kažby som tam mal skladať prísa- parirovali udalostiam vzhľadom dom druhom čísle Hlasu ľudu uvehu? Predsedovi, úradníkom, a či na našu milú cirkev v býv. Juho- rejníme videnia a konania farára tomu komisárovi ,Ortsleiterovi‘, slávii. A preto ja, ako už dávno Vladimíra K. Hurbana v časoch ktorého namiestil ,Kulturbund‘? odstavený od každého účinkova- druhej svetovej vojny. 43 /4670/ 24. 10. 2015

Sára Sudická, druháčka, ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch

hák, Branislav Petržľan, dru žanoch Hlo v na uti ag Dr M. J. ZŠ

Mám ťa rada

Hrozno Ja som hrozno, poznáte ma? Nikto toľko guliek nemá. Spočítať chcem guľky hneď: jeden, dva, tri, štyri, päť. Guľky sa však iba hrajú, zábavu vždy dobrú majú. Dário Fabián, 2. 1 ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove

Hana Ferková, druháčka, ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch

Sladučké jesenné plody Milé deti, október je aj mesiacom zberu jesenných plodov. Určite si na nich pochutnáte. Veď kto by odolal sladučkému voňavému hroznu, zlatožltým a červenučkým jablkám alebo inému voňavému a sladučkému ovociu? Krása, pestrosť a rôznorodosť jesenných plodov podnietila aj kamarátov zo Starej Pazovy a Pivnice napísať o tom. Selenčskí žiaci vyšších ročníkov písali verše o láske. Veď láska je ošiaľ pretrvávajúci v každom ročnom období, a tak aj v tom jesennom. A zasa druháci z Hložian namaľovali jesenné práce a poskytli nám vydarené ilustrácie, ako usilovne ľudia pracujú v tomto ročnom období pri zbere plodov a úrody z polí. Jesennú pestrosť na svojom výkrese zachytila i Danielka z Petrovca.

Mám ťa rada a keď sa na mňa pozeráš, rozum tratím, lebo pekne vyzeráš. Keď sa usmeješ a na mňa sa pozrieš, dotkne sa ma radosť, hoci pravdu nevieš. Keď ťa zazriem, srdce silne bije. Pohľad tvoj cítim, a prekrásne mi je. Mám ťa rada, aj keď to nevieš, bude paráda, keď sa to dozvieš. Klaudia Čúsová, 6. b ZŠ Jána Kollára v Selenči

Keď zašuchoce lístie pod nohami V roku nás navštevujú nádherné štyri ročné obdobia. Plné prekvapenia. Teraz nás navštívila jeseň. Bohatá, zlatá, rôznej farby, rozličných plodov. Len nás láka. Ochutnávame všelijaké šťavnaté jablká. Tu sú strapce hrozna. Nádhera, mňam... Duly velikánske, voňavé krášlia stromy. Hmm, hrušky... A na uliciach celý zhon. Hukocú traktory, kombajny, vlečky plné zlatožltej kukurice ako dukáty. Všetci usilovne pracujú. Zo stromov opadáva lístie žlté, hnedé, červené... Kamkoľvek vrhnem pohľad, pod nohami šuchocú listy. Uf, idem ich pozametať. Suseda sa chystá zapáliť ich v priekope. Rýchlo som zozbieral aj jej listy a nosil ich do kompostérov. Listov je stále viac a viac. Na pomoc si zavolám aj brata, nech aj on pocíti túto našu jeseň. Čo uzavrieť? Naozaj je aj táto jeseň krásna a pracovná. Andrej Baďura, 7. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Daniela Filipov ić štyriapolročná ová, , z Báčskeho Pe trovca

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

rozhľady

Ročník XLV 24. október 2015 Číslo

21 /1903/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Jesenné dažde brzdia zber kukurice

Ľ. Sýkorová

Rekordný vývoz, nevyplatené subvencie… Ľubica Sýkorová

urópska únia z predprístupových fondov vyčlenila pre Srbsko 175 miliónov eur určených na zlepšenie konkurencieschopnosti domáceho poľnohospodárstva a pre rovnomernejší rurálny rozvoj. Tieto financie sa mali využívať v období od roku 2014 do roku 2020, no doteraz nebol využitý ani jeden cent! A dôvodom je – štát nepripravil potrebnú infraštruktúru. Podľa slov profesora Miladina Ševarlića Srbsko dodnes nemá akreditovanú správu pre agrárne platby, ktorá by mohla disponovať tými peniazmi, vypísať súbehy. Ministerstvo poľnohospodárstva už po tretí raz poslalo žiadosť Ministerstvu financií Srbska, aby sa konečne formovala Správa pre agrárne platby, ale kvôli racionalizácii

v štátnej správe to dodnes nebolo urobené. ... V tomto roku bol zaznamenaný rekordný vývoz kukurice (tri milióny ton), sóje, sójového a slnečnicového oleja. No vývozcovia aj napriek tomu majú problémy, pretože ich okrem viacerých nepriaznivých skutočností brzdí aj spôsob vyúčtovania dane z pridanej hodnoty (DPH, srb. PDV). V Srbsku sa daň platí pri nákupe tovaru pre vývoz a vývozcom sa vracia naspäť po pätnástich dňoch od dátumu vývozu. No pri obilninách ide o termínované obchodovanie a nákupom tovaru niekoľko mesiacov vopred tento spôsob vyúčtovania dane znižuje vývoz približne o 20 %. Kvôli rôznym poplatkom na vývoz tovaru domáceho pôvodu, ktoré ho zdražujú, domáci vývozcovia sú na medzinárodnom trhu menej konkurenční.

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 12. do 16. októbra 2015 bol opäť zaznamenaný malý počet kúpnych a predajných zmlúv. Dôvodom je aj nepriaznivé počasie, ktoré trvá už celý október. No aj napriek tomu pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat bol väčší o 17,50 %, no finančná hodnota obratu bola nižšia o 5,02 %. Časté dažde spomaľujú zber kukurice, silá sa pomalšie plnia, takže aj ponuka je slabšia. Tu sú vo výhode pestovatelia, pretože cena kukurice už tretí týždeň po sebe rastie. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom cena kukurice v uvedenom období bola vyššia o 3,85 % a predávala sa po 17,82 din./kg (16,20 bez DPH). V USA prebieha zber kukurice, ktorý miestami (napr. v Minnesote) zazname... náva rekordné úrody, no celkovo bude Podľa slov štátneho tohtoročná produkcia mierne pod číslami tajomníka Ministerstva predošlých dvoch ročníkov. Čína má tiež poľnohospodárstva a dobré podmienky. Horšie je to so zbeochrany životného prosrom kukurice v EÚ aj na Ukrajine, kde tredia Danila Golubovića, sucho negatívne ovplyvnilo úrodu. intenzívne sa robí na tom, V Európe v súčasnosti cena kukuaby sa našli finančné prorice mierne klesla na úroveň od striedky na vyplatenie všetkých 142,20 €/t (Maďarsko) do 189,00 subvencií poľnohospodárom. €/t (Nemecko). Aj napriek zmenšenému rozKvalitná merkantilná pšepočtu pre poľnohospodárstvo, nica sa na novosadskej tieto prostriedky sa musia burze predávala po 21,45 zabezpečiť. Podľa vyjadrenia din./kg (19,50 bez DPH). predsedu Odboru pre poľnoCena sóje bola 45,19 hospodárstvo Marijana Ristidin./kg (41,08 bez čevića odborníci z Ministerstva ○ DPH).

poľnohospodárstva údajne chybne vypočítali potreby pre agrárny rozpočet, a na vyplatenie subvencií chýba viac ako desať miliárd dinárov! Z toho viac ako šesť miliárd chýba pre rastlinnú výrobu, takže štátnu pomoc po hektári doteraz dostalo menej ako jedna pätina

poľnohospodárov, ktorí podali žiadosť o subvencie. Rovnaká situácia je aj s palivom, minerálnym hnojivom, plemenným dobytkom. Ďalšie slová sú asi zbytočné… ○

Z obsahu Rastlina pevnejšia od ocele Str. 2

Mlieko mliekarne Celeia má chuť spokojnosti Str. 5

Pravidelná kontrola je alfou a omegou ochrany Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZABUDNUTÉ KONOPE – NÁVRAT K TRADÍCII (7)

Rastlina pevnejšia od ocele Ľubica Sýkorová ZBER KONOPY Zber a spracovanie konopy závisí od toho, aký výsledný produkt požadujeme. Je to jedna z najdôležitejších častí pri výrobe kvalitného produktu. Zistiť najvhodnejší čas na zber je úloha vyžadujúca určité skúsenosti. Pre poľnohospodára pestujúceho konopu najťažšou pracovnou operáciou je samotný zber konopnej stonky a semena. Technologicky je zber riešený dvoma spôsobmi – adaptérmi pripevnenými na kombajn ale-

bo žacími lištami. Vo svete za posledných pár rokov sa aj v tomto smere objavili zaujímavé technické riešenia, ktoré celý proces zberu zjednodušili a urýchlili. Napríklad v Čechách vyvinuli vlastné žacie zariadenie Clipper, ktoré sa pri zbere už osvedčilo. Clipper sa vyrába v dvoch základných modeloch a rozdiel medzi nimi je v počte žacích úrovní. Obidva modely majú zhodnú šírku záberu 4 m,

typ 4,3 MMH má tri žacie lišty a typ 4,4 MMH pracuje so štyrmi žacími úrovňami s rozchodom sekacích líšt 800 mm. Pri optimálnych podmienkach je zariadenie schopné dosiahnuť pracovný výkon až 5 ha/hod. V minulosti bežnou metódou zberu konopy na semeno bolo ručné sekanie, zväzovanie do snopov a skladanie snopov do krížov. Takto semeno pred mlátením dozrelo a uschlo. Dnes sa konopa na semeno zberá mechanizovane kombajnom. Rastliny sa sekajú v čase, keď semená v spodnej časti súkvetia samičích rastlín sú

v plnej zrelosti a v hornej polovici súkvetia v mliečnej zrelosti. Najskôr dozrieva semeno na najnižších konároch a ako posledné na najvyšších. So zberom netreba meškať, lebo potom máme veľké straty – semeno vypadáva. Zber je potrebné robiť skoro ráno alebo za vlhkého počasia, keď semienka menej vypadávajú. Na zber semena je najvhodnejší obilný axiálny kombajn CASE IH, ale môžu sa používať aj iné axiálne

kombajny. Kombajn umožňuje vysoké nastavenie žacej lišty, čo je potrebné pre bezproblémový zber konopného semena. Konopa pestovaná na produkciu stoniek sa zberá asi za 120 dní po sejbe, to znamená v období kvitnutia, keď je 75 až 100 % samčích rastlín v polovici súkvetia. Pri zbere v tomto období sa dosiahne najvyššia úroda dlhého vlákna najlepšej akosti. Toto obdobie trvá 7 až 9 dní. Pretože v tak krátkom období často nemožno technicky zber zvládnuť, možno ho začať už v čase, keď 70 % samčích rastlín rozkvitne v polovici súkvetia a zber skončiť do troch až štyroch dní po plnom kvitnutí samčích rastlín. VYUŽITIE KONOPY SIATEJ V rámci Európskej únie sa za posledných 10 rokov konopa pestovala na ploche od 10 000 do 12 000 ha, okrem roku 2003, keď sa pestovala na ploche 18 000 ha. Napríklad v roku 2010 sa vyprodukovalo na 10 480 ha 76 095 ton konopy, priemerne na jeden hektár pripadala produkcia asi 7,3 tony konopných stoniek. Týchto 76 095 ton sa spracovalo na 25 589 ton vlákien (celosvetová produkcia vlákien je okolo 200-tisíc ton), 43 621 ton pazderia (drevnatá časť stonky) a 11 439 ton prachu. Okrem technického zamerania spracovania rastliny sa vyprodukovalo aj 5 991 ton semena (najmä na potravinárske

a kozmetické účely) a 7,5 tony kvetov určených na medicínske využitie. Vo svete najviac zaujímavou (aj keď hmotnostne nie najväčšou) časťou konopy sú konopné vlákna, hlavne z hľadiska možných budúcich aplikácií. V rámci EÚ vyprodukovaných konopných vlákien je až 55 % použitých na výrobu buničiny a papiera (na porovnanie v 90. rokoch to bolo viac ako 95 %). Produkty, ako cigaretový papier, bankovky, technické filtre alebo kvalitný papier na výrobu kníh obsahujú krátke konopné vlákna, kde práve výrobcovia cigaretového papiera sú dlhodobo stabilnými odberateľmi konopných produktov. Ostatné oblasti použitia konopných vlákien sú rôzne technické tkaniny (napríklad mulčovacia textília, rohože pre prasiatka), izolačné materiály. Tu treba spomenúť, že izolačné materiály z konopného vlákna sú dva až štyrikrát drahšie ako materiály zo sklených alebo minerálnych vlákien. Konopné izolačné materiály nemajú dráždivý účinok pri práci s nimi, majú vyššiu tepelnú kapacitu. Konopné dosky dobre prepúšťajú vodu a aby vykazovali väčšiu ohňovzdornosť, kombinujú sa s retardérmi horenia. Ako tepelná izolácia sa konopa využíva napr. pri izolácii striech, stien či akustickej izolácii podláh. Významným spracovateľom je aj automobilový priemysel, ktorý využíva konopné vlákna vo forme epoxidových alebo biopolymérnych kompozitov do interiérových častí automobilu (s 10- – 20-percentným podielom na trhu). ○ (Pokračovanie nabudúce)

24. 10. 2015 • 43 /4670/

FADN ALEBO SYSTÉM VEDENIA ÚČTOVNÍCKYCH ÚDAJOV NA POĽNOHOSPODÁRSKYCH GAZDOVSTVÁCH

Budúcnosť na istejších nohách Oto Filip

aždý výrobca a gazda to vie. Aby sa v hospodárení mohlo pokračovať a investovať, úspešnejšie a produktívnejšie podnikať, treba sa mať o čo oprieť: o evidenciu výdavkov a príjmov, o neustále sledovanie hospodárskych ukazovateľov. Na vlnách takejto logiky vznikol i európsky projekt Nastolenie systému účtovníckych údajov na poľnohospodárskych gazdovstvách v Republike Srbsko – FADN. Verejnosti ho prezentovali začiatkom októbra na Prví aktéri projektu záverečnej konferencii prebiehajúcej v belehrad- ako aj z aspektu zveľadenia nohospodárstva a ochrany konkurencieschopnosti na- životného prostredia Srbska, skom hoteli Metropol. Projekt vyfinancovala Eu- šich poľnohospodárskych Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodorópska únia sumou 3,5 milió- výrobcov. Tým, či o to skôr, že FADN hospodárstvo a lesníctvo, na eur, trval štyri roky a jeho výsledok, FADN systém u nás, v Srbsku nie je osobitným Inštitút na uplatnenie vedy je nielenže veľkou pomocou Ministerstvu poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia, ale sa stáva aj súčasťou európskej siete získavania údajov, týkajúcich sa nášho pôdohospodárstva. Je to totiž jedna z dôležitých podmienok v našom európskom prístupovom procese. Uvedené poznatky naše ministerstvo má využívať v rámci prístupových rokovaní, napríklad s cieľom hodnotiť ekonomické následky prijatia Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, prípadne s cieľom odhadu toho, ako nové trhové Účastníci záverečnej konferencie a prezentácie podmienky budú vplývať na v belehradskom Metropole tunajších poľnohospodárov po vstupe do únie. Ide vlast- alebo izolovaným subjektom, v poľnohospodárstve, Rene o dobrý základ, tak na ale je organizáciou zosku- publikový štatistický ústav, analýzu budúceho rozvoja pujúcou celý rad inštitúcií. viaceré poľnohospodárske poľnohospodárskeho úseku, Napríklad Ministerstvo poľ- fakulty, poľnohospodárske

III

poradné a odborné služby. Okrem vzniku FADN organizácie v období za nami je vypracovaná i metodológia získavania a zbierania údajov, kým intenzívne školenia na pracovanie v rámci systému ukončilo približne stopäťdesiat osôb rozličných inštitúcií u nás. Okolo sto poľnohospodárskych poradcov zo všetkých oblastí Srbska zozbierali účtovnícke údaje z takmer tisíc poľnohospodárskych gazdovstiev za účtovný rok 2014. To ich majiteľom umožnilo získať spätné informácie, obsahujúce finančné ukazovatele a rozbory podnikania gazdovstiev, čo im pomáha v ich ďalšom riadení. Údaje, ktoré sú, samozrejme, anonymné, sú taktiež využité aj pre niektoré štatistické analýzy hospodárenia jednotlivých zložiek nášho poľnohospodárskeho úseku. Význam projektu podčiarkuje i vedúci Úseku pre poľnohospodárstvo a vidiecky rozvoj v delegácii EÚ v Srbsku Michael Bullen. Zaujímavú prezentáciu FADN, jeho vzniku, priebehu a možných dosahov mal na záverečnej konferencii v Belehrade Henry Jørgensen. Začal ju vyhadzovaním papierových bankoviek do vzduchu, ilustrujúc tým, čo znamená nemať prehľad o vlastných peniazoch a možnostiach. Tak ako máločo iné, hospodárenie a financie si vyžadujú kvalitný poriadok. Bez toho nemožno očakávať, že sa budúcnosť poľnohospodárstva kvalitatívne zlepší. A všetkým nám ide o to, aby tá bola na istejších nohách ○ než je dnes.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Jesenné agrotechnické opatrenia (2) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

24. – 30. 10. 2015

POČASIE

ZBER A SKLADOVANIE POĽNOHOSPODÁRSKYCH PRODUKTOV Zber a následné uskladnenie poľnohospodárskych produktov je jedno z dôležitých agrotechnických opatrení, ktoré významne ovplyvňujú ich kvantitu i kvalitu. Zber plodiny je jedným z agrotechnických opatrení, ktorým je možné ovplyvniť výskyt a vývoj niektorých významných patogénov a škodcov. Na základe poznania bionómie škodlivých činiteľov môžeme využiť zber plodiny s cieľom prerušiť vývojový cyklus určitého škodcu, resp. patogénu, prípadne skrátiť obdobie jeho škodlivosti. Zber je najvhodnejšie vykonať v čase technologickej zrelosti zberanej plodiny alebo čo najskôr po dozretí. Zber v neskoršom termíne alebo dlhotrvajúci zber spôsobuje zvýšenie strát na úrode a negatívne ovplyvňuje rozmnoženie mnohých oligofágnych a polyfágnych škodlivých činiteľov. V mnohých prípadoch je dôležitým opatrením odstránenie pozberových zvyškov, na ktorých sa živia a prežívajú mnohí pôvodcovia a niektorí živočíšni škodcovia. Zdravotný stav produktov počas skladovania ovplyvňuje najmä teplota a relatívna vlhkosť vzduchu. Napríklad dodržiavaním noriem minimálnej vlhkosti a teploty obilia a vzduchu je možné uskladnené obilie ochrá-

niť pred niektorými skladovými škodcami (roztoče) a chorobami. KUKURICA Načas vykonaný zber znižuje straty na úrode od polyfágnych škodcov, najmä rôznych druhov vtákov, hlodavcov, jeleňov, diviakov... Zber treba vykonať v čase úplnej fyziologickej zrelosti. Skoré a stredne skoré hybridy je dôležité zberať v optimálnych termínoch, lebo meš-

kaním môže dôjsť k poliehaniu rastlín, čím sa zvyšujú straty zapríčinené hlodavcami. Rozdrvenie kukuričia po zbere kukurice je jedno z najstarších opatrení regulácie populačnej hustoty vijačky kukuričnej. V súčasnosti sa uskutočňuje kvalitným drvením a následným zaoraním. Orbu treba vykonať tak, aby na povrchu pôdy ostalo čo najmenej kukuričných zvyškov. Táto metóda má význam len vtedy, ak toto opatrenie urobia všetci pestovatelia v blízkom okolí. Vijačka kukuričná dobre lieta a vyhľadáva kukuričné porasty vzdialené aj niekoľko kilometrov. Po zbere kukurice je dôležité

jej vysušenie, aby sa obmedzil výskyt a rozšírenie rôznych patogénov (Fusarium graminearum, Fusarium moniliforme, Penicillium spp., Aspergillus spp.). Šúľky kukurice uskladňujeme do košov, ktoré sú úzke, aby sa na vetre kukurica rýchlo vysušila, a tak sa obmedzil výskyt a šírenie plesní. Zo škodcov sa v košoch môže objaviť psota obilná (srb. žitni moljac, Sitotroga cerealella), ale až po apríli. Zabrániť napadnutiu týmto škodcom sa dá veľmi jednoducho – prekrývaním koša husou sieťou, cez ktorú motýle nepreniknú. CUKROVÁ REPA Porasty cukrovej repy s poškodenými listami od húseníc druhej generácie mory kapustovej a psoty repovej by sa mali zberať čo najskôr, aby sa zabránilo vyšším stratám. Podobne je to aj v prípade poškodenia koreňov cukrovej repy hlodavcami a repnou koreňovou voškou. Aj v tomto prípade sa odporúča začať zberať repu na poliach, kde je najväčšie napadnutie. Skorý zber cukrovej repy, ktorá bola napadnutá repnou koreňovou voškou, predstavuje jeden z najúčinnejších spôsobov zníženia strát na úrode. Veľké množstvo buliev, ktoré ostanú na poli po zle urobenom zbere, napomáha rozmnožovaniu škodcov, ako sú atomária repová, voška maková, ryhovec repový a repná koreňová voška. Na pozberových zvyškoch uvedení škodcovia úspešne prezimujú a na jar sa na nich živia.

Aj v ochrane proti ryhovcovi repovému je dôležité vykonať zber cukrovej repy kvalitne. Rastliny vyrastené z buliev cukrovej repy na jar, na starých repniskách, je nutné likvidovať, čím sa zabráni nekontrolovanému rozmnožovaniu škodcov. SÓJA Na zníženie škôd, ktoré spôsobujú vtáky koncom vegetácie, veľmi je významné opatrenie – skorý a rýchly zber úrody, pravda, ak sa to dá, lebo každým dňom meškania žatvy škody sa zvyšujú. OBRÁBANIE PÔDY Každé obrábanie pôdy vplýva viac alebo menej na redukciu rôznych vývojových štádií živočíšnych škodcov, burín a patogénov. Preto tieto opatrenia považujú mnohí odborníci za najvýznamnejšie pre ochranu pestovaných plodín. Efektívnosť prípravy pôdy vplýva na zníženie populačnej hustoty škodcu a závisí od spôsobu obrábania pôdy, druhu používaného náradia, hĺbky obrábania pôdy, termínu, keď sa orba vykonáva, a poveternostných podmienok počas obrábania. Orba pôdy pôsobí nepriaznivo na škodcov a pôvodcov, ktorých vývoj je viazaný na pôdu kratší alebo dlhší čas. Vyorávaním mnohé jedince škodcov sa dostávajú na povrch pôdy a stávajú sa korisťou rôznych vtákov a iných predátorov. Veľké množstvo škodcov zničíme priamo, mechanicky pri obrábaní pôdy. Vyvíjajúce sa larvy a kukly škodcov bývajú rozdrvené a ich vajíčka, ktoré sa dostanú na povrch pôdy, rýchlo vyschnú. ○ (Pokračovanie nabudúce)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

6˚ | 15˚

5˚ | 15˚

6˚ | 14˚

5˚ | 15˚

6˚ | 16˚

6˚ | 14˚

5˚| 13˚

24. 10. 2015 • 43 /4670/

53. AGRA, GORNJA RADGONA (2)

Mlieko mliekarne Celeia má chuť spokojnosti Juraj Bartoš

presedlali preto, že nedokázali prepojiť z ručného spôsobu dojenia na mechanizované, ke-

slovinských horách a dolinách v súčasnosti „pracuje“ 18 000 kráv. Z ich „bieleho potoku“ sa najviac vzácnej tekutiny vlieva do mliekarne Celeia v Celji, ktorá má za sebou 70 rokov skúsenosti. Teraz, hovorí riaditeľ predaja Ivan Serec, Celeia zamestnáva 202 ľudí. Náš spolubesedník zároveň hovorí, že okrem nich si prostredníctvom tejto modernej spoločnosti na živobytie zarába ešte Ivan Serec, riaditeľ predaja 1 200 sedliakov, čiže ich rodín, a navyše, rovnako sa živia ďže si nemohli zakúpiť potrebné i zamestnanci 17 poľnohospo- prístroje. „Pritom sa produkcia mlieka dárskych družstiev so svojimi rodinami, taktiež v roli koope- z niekdajších 54 miliónov litrantov. Istým špecifikom je, že rov enormne zvýšila, takže teraz kooperanti (od roku 1995) vlast- denne kúpime a spracúvame nia 74 % majetku tejto mliekar- 260- – 285-tisíc litrov. Potešune, ktorá kedysi mala až 6 000 júce je, že nám mliekari opäť

ňajší obrat vyčísľujeme na 61 miliónov eur. Zostali sme teda ziskoví aj v období krízy mliekarstva, ktorá ohrozovala a ohrozuje túto oblasť, trebárs farmárom platíme za mlieko viac ako ostatné mliekarne.“ Svoje výrobky mliekareň Celeia predáva predovšetkým na domácom trhu, a to zhruba až 70 % celkovej produkcie. Zvyšnú časť výrobkov vyváža do deviatich krajín, predovšetkým do Talianska. Vonku dozaista zaboduje aj tým, že ako prvá spoločnosť v Slovinsku svojim kooperantom naložila, aby dojnice nekŕmili krmivami, ktoré obsahujú geneticky modifikované organizmy (GMO). To sedliaci dodržujú, iste aj preto, že sa táto záležitosť v Slovinsku prísne kontroluje. Táto firma

veľkou mierou vsádza na spokojnosť svojich kooperantov, určite nielen preto, že fakticky oni sú jej väčšinovými vlastníkmi. V tejto súvislosti muž, ktorý pri predaji má rozhodujúce slovo, vraví: „Všetci sme rovnako dôležití, bez ohľadu na to, kto je na ktorej ,strane’. My sme ako jedna rodina: staráme sa navzájom jedni o druhých. Mliekareň je v prvom rade povinná kúpiť kompletnú produkciu našich mliekarov a na nás, na jej vedení je postarať sa o odbyt a včasné platby. Našou úlohou číslo 2 je za mlieko zaplatiť včas, pravdaže, dodržať pritom ceny zakotvené v zmluvách. Treťou našou prioritou je rozvíjať mliekareň, a až potom prichádza na rad zisk. Inak tohtoročný objem dodávky mlieka odhadujeme na takých 95 miliónov litrov mlieka, čo je o 5 miliónov viac než vlani.“ Mliekareň Celeia, ktorú vojvodinskí novinári navštívili koncom augusta t. r., je podnik naskutku špecifický. Nielen preto, že jej zamestnanci robia aj v dňoch víkendu, aj v dni sviatočné. Pri dobrej organizácii každý z nich má predsa nárok

Krajinka ako z rozprávky: tu sa pasú slovinské dojnice...

Apatieka? Nie. Výrobná hala mliekarne Celeia. kooperantov, lenže sa veľký počet naposledy preorientoval na chov býkov. Niektorí v dôsledku známej vrtošivej situácie týkajúcej sa cien „bieleho zlata“, iní z mliekarstva na dobytkárstvo

pribúdajú: v tomto roku k nám pristúpilo 47 nových kooperantov, prevažne tých, ktorí neboli spokojní s mliekarňami, s ktorými doteraz spolupracovali,“ hovorí pán Serec a dodáva: „Vla-

začiatkom bežného roku debutovala aj na srbskom trhu, a to v spolupráci s mliekarňou v Niši. U nás si vraj trúfajú preraziť cestu k spotrebiteľom najmä fermentovanými ovocnými jogurtmi, ktoré už majú dobré meno aj v krajinách EÚ; zatiaľ ich dostať v Belehrade, vo väčších mestách Vojvodiny a Niši. Vedenie spoločnosti Celeia

na dovolenku, ako i na každú druhú – tretiu voľnú nedeľu, a s platmi sú, povedali nám niektorí z nich pri obchôdzke podniku, pomerne spokojní a na vyššie uvedené pracovné okolnosti si vraj zvykli. Podčiarkujúc, že ich spája správny vzťah k vôni a chuti mlieka. ○ (Pokračovanie v čísle 45)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

NOVÁ CHOROBA NA VINIČI

Pravidelná kontrola je alfou a omegou ochrany Ľubica Sýkorová

edzi tzv. systémové ochorenia viniča okrem viróz, bakterióz, rickettsióz patria aj ochorenia spôsobené fytoplazmami. V literatúre sa spomína fytoplazmatická choroba pod názvom zlaté žltnutie viniča – Flavescence dorée (FD), srb. zlatasto žutilo vinove loze, ktorá patrí medzi najnovšie choroby viniča. Prvý výskyt na území Srbska bol zaznamenaný v roku 2000 (aj keď charakteristické symptómy sa vyskytovali už skôr, no nevedelo sa, o akú chorobu ide). Toto ochorenie v dôsledku možnosti masívneho epidemického šírenia bolo zaradené v Európskej únii medzi karanténne choroby viniča. Jeho výskyt francúzski pestovatelia prirovnávajú k epidémii fyloxéry, ktorá v 19. storočí zdevastovala nielen veľké plochy francúzskych vinohradov, ale aj vinohradov po celej Európe. Fytoplazmózu Flavescence dorée prenáša cikádka Scaphoideus titanus, ktorá je monofágnym druhom špecializovaným na vinič. Do Európy sa dostala zo Severnej Ameriky pravdepodobne výsadbovým materiálom. Po prvý raz ju zaregistrovali v roku 1950 v Armagnacu vo Francúzsku a v Taliansku. V sedemdesiatych rokoch spôsobila významné škody vo Švajčiarsku, v deväťdesiatych v Slovinsku, keď pestovatelia museli napadnutý vinič vyklčovať.

Ochorenie je veľmi nákazlivé. Prvé symptómy sa vyskytujú začiatkom leta, keď sa listy zvinujú smerom dole, sú drsné a krehké. Okraje listov bielych odrôd sa sfarbujú do svetlo- až zlatožltej farby, červených odrôd do červena. Neskôr, počas leta sa na

bobule sa scvrkávajú, a už počas leta sa môžu zosušiť celé strapce. Strapina odumiera v rôznom stupni vývinu. Napadnuté kry sú neproduktívne, súkvetie zasychá. Drevo nedozrieva a v zime vymŕza. Ako sme už spomenuli, chorobu prenáša cikáda Scaphoideus titanus, známa aj ako americký cvrček (srb. američki cvrčak). Cikáda má jednu generáciu do roka, celý svoj životný cyklus strávi na viniči. Vajíčka sú čiernej farby, 1,3 mm dlhé a nachádzajú sa pod kôrou, v puklinách krov a výhonkov. Samička v júli až septembri položí okolo 24 vajíčok jednotlivo alebo v skupinke. Larvy sú viditeľné voľným okom a živia sa rastlinnými šťavami od konca mája do začiatku júla. Dospelé cikády sú dlhé 4,5 až 5,5 mm, samičky sú väčšie, hnedožltej farby. Cikáda, ktorá sa infikovala fytoplazmózou, je schopná prenášať ju až po 40 dňoch. Dospelé infikované Červená odroda viniča napadnutá cikády infekciu na potomkov fytoplazmózou Flavescence dorée neprenášajú. týchto listoch pozdĺž žíl zjavujú žltkasté škvrny, listy nekrotizujú. Napadnuté listy opadajú neskôr ako zdravé listy. Na letorastoch sa tvoria krátke rovnomerné články, listy sú usporiadané husto nad sebou. Výhonky nepravidelne vyzrievajú a spravidla vymŕzajú. Okolo uzlov sa odfarbujú dohneda, časť článkov ostáva zelená. Hroznové

OCHRANA Najdôležitejším preventívnym opatrením je prísna kontrola sadivového materiálu najmä v oblastiach, kde už bola registrovaná táto choroba. Dôležité je aj odstraňovanie napadnutých viničových krov a ich spálenie. Dobré výsledky prinieslo aj kladenie žltých lapacích pásov na kry vo výške od 10 do 15 cm nad zemou

v júni. Okrem spomenutých mechanických ochranných opatrení sa robí aj chemické ničenie cikád. Zo skúseností domácich vinohradníkov vyplýva, že ochrana začína prvým postrekom po reze, keď sa odporúča aplikácia kontaktného insekticídu Cythrin 250 EC + Nitropol S. Počas vegetácie sa odporúča urobiť tri postreky. Prvý treba urobiť jeden mesiac po vyliahnutí lariev – obyčajne koncom mája a začiatkom júna, druhý postrek o pätnásť dní po prvom a tretí o mesiac po druhom postreku. Počas vegetácie sa môžu používať tieto prípravky: Nurelle D (chlorpirifos + cipermetrin), Vantex 60 SC (gama-cihalotrin), Afinex 20 SP (acetamiprid), Lobo (imidakloprid). Vinohradníci po zistení prvých príznakov ochorenia musia konať okamžite. Treba čo najskôr vyrúbať napadnuté kry viniča, lebo choroba sa šíri po okolitých ešte nenapadnutých viniciach neuveriteľne rýchlo. Vo vinohrade sa šíri ostrovčekovite. Príznaky sa veľmi ľahko môžu zameniť s príznakmi spály. Po výskyte ochorenia existujú reálne podmienky vzniku jedného z najväčších problémov pri pestovaní viniča nielen u nás, ale v celej Európe. Preto je potrebné venovať tomuto ochoreniu mimoriadnu pozornosť. Po výskyte prvých príznakov choroby dochádza k zníženiu úrody o 20 – 80 % a už po dvoch – troch rokoch viničové kry sa úplne vysušia. ○

24. 10. 2015 • 43 /4670/

CHUDNUTIE

RODIČOVSTVO

Naštartujte spaľovanie! Nechajte deti chvíľu 7 plakať tipov na tukožrútske raňajky: Schudnete 2 kilá za týždeň Keď začnete raňajkovať podľa týchto odporúčaní, ani nemusíte držať žiadnu striktnú diétu. Kilá pôjdu dolu samy! Stačí, keď zmeníte svoje ranné návyky a doprajete si raňajky, ktoré váš metabolizmus naštartujú.

1. Teplá voda s citrónom Jeden citrón denne vám pomôže prekonať zimu bez chorôb a navyše podporuje detoxikáciu čriev. Hneď po prebudení vypite pohár teplej vody s citrónom a medom. Naštartujete tak zažívanie po nočnom odpočinku. Druhým variantom je zelený čaj, ktorý je všeobecne známy svojimi účinkami povzbudzujúcimi spaľovanie. 2. Cereálie bez cukru Ovsené vločky sú tým najlepším, čo môžete svojmu telu ráno naservírovať. Len si dajte pozor na rôzne priemyselne vyrábané müsli, ktoré často obsahuje veľké množstvo cukru. Najlepšie je použiť ovsené vločky neochutené, zmiešať ich s jogurtom, čerstvým ovocím, hrozienkami a orechmi. A ak nemáte vločky v obľube, skúste ovsené nesladené sušienky. 3. Celozrnné pečivo Ak chcete schudnúť, budete skrátka musieť zabudnúť na chrumkavé rožteky. Vašou zbraňou proti nadbytočnému tuku je celozrnné pečivo a ak nie je k dispozícii, aj tak aspoň viaczrnné pečivo. Ale pozor, má

viac-menej rovnako kilojoulov ako pečivo biele či klasický chlieb. Jeho výhodou je nízky obsah tuku a vysoký obsah vlákniny, ktorá vás zasýti dlhšie a navyše podporuje správnu funkciu čriev. 4. Tvaroh namiesto masla Skúste si ráno natrieť celozrnný chlieb namiesto masla tvarohom, tak ako to robievali naši predkovia. Budete sa diviť, aká je to lahodná pochúťka. Stačí pridať pár plátkov reďkoviek, posypať pažítkou a ľahko osoliť. Skvelý je aj variant nasladko s trochou medu. 5. Nezabúdajte na proteíny Ďalšou vhodnou oblohou k celozrnnému pečivu je nízkotučný syr či šunka. Proteíny dodávajú vášmu organizmu základné prvky a udržujú v rovnováhe hladinu cukru v krvi. Zo syrov je výborný cottage, 30% eidam a čerstvé syry, napríklad kozí. 6. Bez zeleniny alebo ovocia ani ráno Ku každým raňajkám si pripravte porciu čerstvej zeleniny či ovocia. Najmenej 100 g. Ak sa vám nepodarí ich zjesť, vezmite si ich so sebou na dopoludňajšiu desiatu. 7. Vajíčka aspoň 2 x týždenne Obzvlášť v chladných mesiacoch vám urobia dobre teplé raňajky. Vajcia sú skvelým zdrojom proteínov, ale vyvarujte sa vyprážaným na slanine. Najlepšie sú varené, na vás bude, či si ich dáte úplne natvrdo alebo skôr namäkko. Raňajky vám môžu pomôcť s chudnutím  viac, než si myslíte!

lač bábätka okamžite zalarmuje rodičov, aby svoj poklad začali utešovať. No podľa detských lekárov je omnoho lepšie nechať dojča chvíľu vrieskať. Prílišná starostlivosť o maličké dieťa nie je podľa pediatrov dobrá ani pre rodičov, ani pre dieťa samotné. Matky aj otcovia, ktorí k dojčaťu bežia hneď, len čo začne plakať, nerobia dobre. Mali by ho nechať chvíľu vzlykať, až potom utešovať. Predlžovaním doby plaču sa dieťa naučí zvládať situáciu samo, dôsledkom čoho spí dlhšie bez plaču a rodina netrpí nedostatkom spánku a depresiami. Metóda odďaľovania plaču znamená, že rodič sa v noci k plačúcemu dieťaťu zdvihne až po dvoch minútach, ďalšiu noc predĺži túto dobu na päť minút, a potom na desať. Dieťa sa naučí upokojiť samo a rodičia spia dlhšie a netrpia depresiami. Je pritom dokázané, že krátky plač nemá v žiadnom ohľade negatívny vplyv na nervový či mentálny vývoj dieťaťa. Táto technika je odskúšaná a bezpečná, takže rodiny a zdravotníci sa nemusia obávať jej využitia. Deti, ktorým je umožnené v ranej fáze vývoja plakať a vyrovnať sa s nepríjemnou udalosťou samostatne, majú vo veku šesť rokov menej  problémov so správaním.

ZDRAVIE A MY

Ako predchádzať a ako liečiť alergiu na chlad?

ádcha, kašeľ, vyrážky či opuchy. Čo sa to vlastne deje? Možno máte alergiu na chlad. Najdôležitejšie príznaky: dráždivý kašeľ, slzenie, pálenie sliznice v nosohltane, plný nos, kýchanie, dýchavičnosť, tvorba svrbivých pupencov, tzv. žihľavka, zblednuté prsty, zápal očných spojiviek. NAJ TIPY NA PREVENCIU – Vyhýbajte sa prudkým zmenám teploty. – V zime a v mrazoch sa dobre obliekajte, noste šál, rukavice

aj čiapku. – Pred odchodom z domu nezabudnite na ochranný krém na tvár a ruky. – Nefajčite. – Pravidelne športujte. – Otužujte sa, sprchujte sa striedavo teplou a studenou vodou. Začnite v teplejších mesiacoch a zimu môžete prežiť bez problémov. – Pri podozrení na chladovú alergiu navštívte praktického lekára, ktorý vás môže poslať na alergiologické vyšetrenie. – Navštevujte soľné jaskyne, využívajte soľné roztoky, pri nádche

si preplachujte nos sprejom s morskou vodou alebo slanou minerálkou.

AKO SA LIEČI Liečba je podobná ako pri iných alergiách. Podávajú sa lieky na alergiu, tzv. antihistaminiká vo vyšších dávkach. V niektorých prípadoch lekár nasadí aj kortikoidy a pri infekciách sa nasadia antibiotiká. Dobrou po-

VII

mocou je postihnuté miesto na koži natierať krémom s obsahom glukánov. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Goralský guláš

Orechové slimáky

Suroviny: 200 g suchej fazule, 500 g bravčového mäsa, 500 g cibule, 3 zemiaky, 200 ml piva, olej, 2 lyžice hladkej múky, soľ, mletá červená paprika, mleté čierne korenie; Na halušky: 1 väčší zemiak, 1 vajce, polohrubá múka, soľ Takto sa to podarí: Fazuľu namočíme deň vopred. Pokrájanú cibuľu speníme na oleji, vložíme na kocky nakrájané mäso a opražíme. Vsypeme namočenú fazuľu, zalejeme teplou vodou a uvaríme domäkka. K fazuli a mäsu pridáme na kocky nakrájané zemiaky, prilejeme pivo, trochu vody a uvaríme domäkka. Zemiak na halušky ošúpeme a postrúhame. Pridáme vajce, štipku soli a toľko múky, aby

Suroviny: 500 g lístkového cesta, 200 g sušených marhúľ, za hrsť sekaných vlašských orechov, 2 lyžice javorového sirupu, mletá škorica, hladká múka na posypanie dosky, práškový cukor na posypanie Takto sa to podarí: Marhule najemno nasekáme a v miske zmiešame s orechmi, so škoricou a s javorovým sirupom. Lístkové cesto rozvaľkáme na pomúčenej doske na obdĺžnik a rozložíme naň pripravenú zmes tak, aby ostali voľné okraje. Tie prehneme cez náplň smerom do stredu. Cesto potom preložíme na papier na pečenie a ešte raz preložíme cez polovicu. Potom ho zabalíme do fólie a dáme na 10 minút do mrazničky. Stuhnuté

vzniklo vláčne cesto. Pretlačíme ho cez sitko na halušky priamo do guláša a varíme, kým halušky nevyplávajú navrch. Na oleji opražíme hladkú múku s mletou paprikou. Zápražku zalejeme vodou, a potom ju vlejeme do guláša,  osolíme, okoreníme.

Kávové kocky

Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 70 g práškového cukru, 1 balíček vanilínového cukru, 100 g mletých vlašských orechov, 40 g polohrubej múky, štipka sódy bikarbóny; Na plnku: 160 g masla, 120 g práškového cukru, 6 lyžíc silnej čiernej kávy; Na polevu: 100 ml čiernej kávy, 150 g práškového cukru Takto sa to podarí: Cesto: Vajcia rozdelíme na žĺtky a bielky, žĺtky vyšľaháme s práškovým a vanilínovým cukrom do svetlej peny. Pridáme mleté vlašské orechy, polohrubú múku, sódu bikarbónu a premiešame. Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh,

cesto vyberieme, odstránime fóliu a nakrájame na plátky hrubé 1 cm. Slimáky rozložíme v dostatočných rozstupoch na plech vystlaný papierom na pečenie a dáme na 15 minút piecť do rúry vyhriatej na 200 °C. Po upečení vyberieme, necháme vychladnúť a pocukrujeme. DOBRÝ TIP: Javorový sirup môžete nahradiť medom. 

Ferero guľky

ktorý opatrne zamiešame do cesta. Cesto vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie a v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 20 minút. Plnka: V mise vyšľaháme dopenista maslo s práškovým cukrom. Postupne do peny zašľaháme silnú čiernu kávu. Poleva: Vymiešame čiernu kávu s práškovým cukrom. Upečené a vychladnuté cesto vodorovne prekrojíme na polovicu. Spodnú časť natrieme plnkou, na ktorú položíme vrchnú časť cesta. Koláč nakrájame na kocky. Každú kocku polejeme kávovou polevou a necháme v chlade. 

Suroviny: 250 g margarínu, 150 g čokolády, 100 g eurokrému, 250 g lieskovcových napolitánok, 350 g sekaných orechov; Na polevu: 150 g čokolády, 3 lyžice oleja Takto sa to podarí: Roztopíme margarín s čokoládou, pridáme eurokrém a dobre vymiešame. Pridáme rozdrobené (rukou) napolitánky a se-

kané orechy. Zmes zjednotíme a keď vychladne, robíme guľky veľkosti orecha. Namáčame do polevy. Poleva: Roztopíme čokoládu, pridáme olej a dobre vymiešame. Tácku vyložíme celofánom a na neho naukladáme Ferero guľky. Keď poleva stuhne, vkladáme do papierových košíčkov.  Foto: E. Šranková

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 403 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Nové potenciálne hity 35. FESTIVAL SLOVENSKEJ POPULÁRNEJ HUDBY ZLATÝ KĽÚČ

Anna Francistyová

radičný októbrový hudobný sviatok potešil milovníkov nových populárnych skladieb v nedeľu 18. októbra. Užili si ho nielen diváci v sieni Domu kultúry v Selenči, ale aj televízni diváci vďaka priamemu prenosu Televízie Vojvodina. Festival Zlatý kľúč vo svojom 35. roční-

Víťaznú skladbu spievala Anna Berédiová ku prvýkrát prebiehal podľa novej organizačno-realizačnej schémy, lebo sa aj podpísaním patričných zmlúv stal jedným zo sedem podujatí s osobitným významom pre Slovákov v Srbsku. Spoluzakladatelia a spoluorganizátori festivalu budú odteraz NRSNM, Miestne spoločenstvo Selenča, Združenie pre ochranu kultúry, tradície a umenia Selenča, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Obec Báč. V organizácii sa veľa tohto nezmenilo, lebo festival má ustálenú koncepciu a tím skúsených aktivistov, ale treba dbať na všetky „detaily“. Napríklad, aby sa viac nestalo, že sošku NRSNM určenú autorovi víťaznej skladby dostane na javisku interpret, aj keď ju v neprítomnosti odmenenej osoby mal kto prijať – konkrétne v nedeľu to boli rodičia mladej laureátky. V prípravnom tíme tohtoročného hudobného sviatku populárnej hudby boli aj umelecká riaditeľka festivalu Slovenka Benková-Martinková a koordinátor Jozef Gašparovský. Hudobnú a interpretačnú zložku súťažnej časti festivalu hodnotili členovia odbornej poroty Jovan Adamov, Tanja Banjanin a Ervín Malina, kým texty hodnotila Katarína • KULTÚRA •

Melegová-Melichová. Na nedeľnom legová-Melichová zdôraznila, že finálovom koncerte spevákov sprevá- „textári relevantne prispeli k úrovni dzal orchester pod vedením Samu- najnovšieho ročníka festivalu Zlatý ela Kováča a Ondreja Pavčoka, ktorí kľúč“, čo je potešiteľné aj preto, lebo podpísali aj hudobnú produkciu, niektorí autori sa tu zjavili po prvýv orchestri boli aj Vlastimír Struhár krát. Osobitne vyzdvihla texty K. a Daniel Mámojka. Úpravy skladieb Mosnákovej-Bagľašovej, S. Kováča, mal na starosti S. Kováč podľa návr- S. Benkovej-Martinkovej, Zuzany hov samotných skladateľov, zvukový Čížikovej a E. Hložanovej, a o texte dizajn O. Pavčok. A všetok tento ruch K. Mosnákovej-Bagľašovej Nestála sa krútil okolo 12 nových skladieb, stálica, ktorý sa ovenčil titulom najktoré sa dostali cez „sito“ výbero- lepší, sa zmienila, že „sa vyznačuje ly- Najviac SMS a 3. cena za pieseň vej komisie a odzneli na nedeľnom rickosťou a vnútornou spevavosťou“. v prednese Andrey Lačokovej koncerte. Kvitujeme rôzne žánre (rockojavisku odznel minikoncert Jarmily vá a popová balaBohušovej, ktorá prezentovala svoje da, blúz, šláger...), tretie cédečko pod názvom Maska. skúsených autorov Nedeľný festival Zlatý kľúč slávi nové mená medzi nostne otvorila Anna Tomanová-Maskladateľmi, textárkanová, podpredsedníčka Zhromažmi a interpretmi. Po denia APV a predsedníčka NRSNM, prvom počutí asi si ale s poľutovaním konštatovala nenemožno vytvoriť blahú finančnú situáciu a skutočnosť, presnú mienku, ale že jeden zo spoluzakladateľov – odmenené skladby Obec Báč nebol v príprave festivalu si už našli fanúšikov taký štedrý ako v uplynulých rokoch. a okrem nich zvlášť Auditóriu v Dome kultúry v Selenči sa sa auditóriu zapáčila prihovorili aj Zdenko Kolár, predseda skladba Zareho Goorganizačno-správnej rady festivalu vorčina a Slovenky Zlatý kľúč a zástupca predsedu Obce Benkovej-Martin- K 2. cene skladbe Sleduj svoje srdce pomohli: Báč, a Miroslav Vasin, podpredseda (zľava) Tatiana Jašková, Ivan Slávik kovej Luna, ale aj vlády APV a pokrajinský tajomník a Mária Turanská ďalšie. Čas ukáže, pre hospodárstvo, zamestnávanie ktoré z týchto 12 potenciálnych hitov V polhodinovej revuálnej časti, a rodovú rovnosť. Festival modesa obľúbenými pesničkami aj stanú. kým porotcovia zlaďovali svoje mien- rovala Svetlana Surová. Teraz už na A tu sú aj výsledky súťažnej časti ky a kým aktivisti organizačného vý- nedeľný koncert iba spomíname a aj 35. festivalu slovenskej populárnej boru sčitovali hlasy divákov v hľadis- vďaka zahlásenému festivalovému hudby Zlatý kľúč: 1. cenu odbor- ku DK v Selenči, a kým televízni diváci cédečku tešíme sa na nové slovenské nej poroty, Cenu NRSNM – sošku a ďalší záujemcovia esemeskovali, na populárne skladby. Zlatý kľúč a zároveň i Cenu poroty obecenstva získala skladba Nádej autorky Teodory Šimonovej (text 42. FESTIVAL SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH PIESNÍ Elena Hložanová, interpretka Anna Berédiová); 2. cenu získala skladba Miliny Sklabinskej Sleduj svoje srdce (text Katarína Mosnáková-Bagľašová, spievalo trio Mária Turanská, Tatiana Elenka Ďurišová Pavlína Valentová. Každý z účastJašková a Ivan Slávik), 3. cenu odborníkov mal dve šance zapôsobiť nej poroty a zároveň Cenu divákov sobotu 17. októbra vo veľkej na obecenstvo a odbornú porotu. v SMS hlasovaní skladba Kominárske sieni Domu kultúry Michala Ako hostia vystúpili už osvedšťastie biele autorky Ivany Ilićovej Babinku v Padine zneli tóny čený spevák Vlastimír Povolný a (text Monika Necpálová, interpretka slovenských ľudových piesní vďaka mladí výhercovia tohtoročného Andrea Lačoková). Cenu za interpreďalšiemu ročníku tradičného festi- padinského festivalu Pieseň je táciu si vyspievala Renáta Lovásová valu Padina spieva. Záujem o sú- naša radosť. Podľa sčítania hlasov (spievala skladbu Z. Govorčina a S. ťaž na tomto hudobnom podujatí divákov a vyhodnotenia poroty Benkovej-Martinkovej Luna) a Cena nebol veľký – spievali iba siedmi najúspešnejšími účastníkmi 42. fesza najlepší text sa dostala do rúk speváci, ale každý z nich podal tivalu Padina spieva sa stali tieto tri Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej pozoruhodný výkon. Súťažili: Vla- speváčky: Alenka Povolná (víťazka), za text Nestála stálica (zhudobnil dimír Povolný, Andrea Pavelová, Jana Galasová (druhá cena a cena ho a zaspieval Miroslav Zvara). Od Alenka Povolná, Saňa Maglocká, obecenstva) a Irena Nosáľová (tretia hudobných odborníkov nemáme Irena Nosáľová, Jana Galasová a cena). zdôvodnenie ich práce, ale K. Me-

Padina spieva

43 /4670/ 24. 10. 2015

Kultúra CENA SAMUELA TEŠEDÍKA 2015

Slová ocenených Jaroslav Čiep

ena Samuela Tešedíka sa už štyri roky udeľuje popredným slovenským učiteľom v zahraničí ako prestížne medzinárodné učiteľské ocenenie, za celoživotné dielo trvalej hodnoty a za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského školstva v zahraničí. Tohto roku laureátom Ceny Samuela Tešedíka sa stal i kulpínsky učiteľ Ján Kopčok a Pamätný list Samuela Tešedíka sa dostal aj do rúk Jánošíčana Martina Listmajera. Opýtali sme sa ich, čo tieto ocenenia pre nich znamenajú. Ján Kopčok, nositeľ Ceny Samuela Tešedíka 2015: – Narodil som sa v chudobnej rodine v Petrovci a keď som roku 1965 skončil štúdiá, pracovnú príležitosť som dostal v Kulpíne a v Základnej škole Jána Amosa Komenského som zotrval 40 rokov, až do roku 2005 a odchodu do dôchodku. Poslaním učiteľa je aj to, aby si táto dnešná mládež zachovala materinskú reč. Veľkým problémom je to,

v Kultúrno-umeleckom spolku Zvolen, tak tanečných, ako i speváckych a divadelných sekcií. Ako trvalá hodnota napr. z práce so speváckymi skupinami v Novosadskom rozhlase zostalo zo 50 nahrávok ľudových piesní. Bol som vtedy aj preto tak činný, lebo som bol najmladším učiteľom v Kulpíne a mal som taký dojem, že mi to aj patrí, a preto som pre školské programy písal aj veselé scénky. Toto ocenenie mi znamená veľmi mnoho. Už som ani neočakával, že takéto ocenenie dostanem, lebo mám už dosť rokov a toto ma príjemne prekvapilo. Hoci som dostal aj štyri iné hodnotné ocenenia, toto je azda najdôležitejšie, lebo je medzinárodné a aj preto, že ma naň navrhli moji kolegovia – učitelia. Martin Listmajer, nositeľ Pamätného listu Samuela Tešedíka: – Teraz sa v myšlienkach vraciam k práci počas celého svojho života v mojej rodnej dedinke – Jánošíku, kde som strávil celý život a staral sa o to, aby sme sa tam ako Slo-

Ján Kopčok z Kulpína že slovenčina a srbčina sú pomerne blízke jazyky a medzi sebou sa dosť ovplyvňujú, konkrétne v Kulpíne srbčina ovplyvňuje slovenčinu. Preto som sa celý svoj život snažil pracovať v prospech slovenčiny. Nielen v škole na hodinách, ale i v rámci mimoškolských aktivít, tiež v rámci rôznorodej spolkovej činnosti s mládežou a dospelými. Podarilo sa nám aktivovať činnosť

www.hl.rs

váci zachovali. Môžem povedať, že v malých dedinách, akou je i náš Jánošík, je veľmi ťažko byť Slovákom. Bez ohľadu na to, koľko je ťažká a namáhavá tá práca, rovnako tak je aj zaujímavá a zodpovedná. Učiteľ na dedine musí byť omnoho viac, ako len učiteľ. U nás učiteľ narazí na početné problémy a okrem toho musí žiakom vštepovať aj lásku k slo-

Informačno-politický týždenník

Martin Listmajer z Jánošíka venskému jazyku a zachovávaniu materčiny či už v škole, v kultúrno-umeleckom spolku, alebo v nejakom inom združení. Hoci som ako

športovec mal šancu odísť hrať futbal do prvoligových mužstiev, predsa som sa venoval Jánošíku. Mám aj určité zadosťučinenie, lebo niekdajší Jánošík plný blata je dnes veľmi pekná a upravená dedinka. Zvlášť sa mi páči to, že ešte vždy a všade hovoríme úplne po slovensky a že sme sa tam zachovali, hoci nás je v obci iba tisíc. Ďaleko nám je Kovačica, či Padina. Ale hoci nás je málo, v škole sme si vyučovanie po slovensky zachovali v úplnosti, v kostole sa káže po slovensky, aj v spolkoch pestujeme zvyky a obyčaje. Všetka moja snaha a práca je teraz ocenená, a mám z toho zadosťučinenie. Som šťastný, že si niekto uctil aj moju prácu, namáhavú a ťažkú, a že sa ocenenie dostalo aj do mojich rúk.

ALTERFOKUS VÝSTAVA. V rámci osláv Kovačického októbra v sobotu 17. októbra v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici slávnostne otvorili výstavu fotografií pod názvom Alterfokus: projekt Kovačica. Výstavu usporiadal Kolektív Kreatívnych Amatérov v Kovačici v rámci projektu Priprav sa! Pozor! Kokram! Podľa slov organizátora projekt začali pripravovať ešte v marci, keď ho finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež. Výstava, ktorej cieľom je cez fotografiu znázorniť Kovačickú obec, pozostáva z viac ako 75 fotografií autorov z Kovačice a Padiny. Kovačickú obec cez hľadáčik foťáka umelecky skúmalo osem autorov: Marko Markov, Velimir Branković, Miroslav Sabo, Anna Kišová, Jelena Bobićová, Ján Husárik, Jozef Bolerác a Jaroslav Mlynárček. Tento projekt podporila aj Obec Kovačica. Milovníci fotografie si expozíciu umeleckých diel môžu pozrieť do 24. októbra vo večerných hodinách. A. Ch. • KULTÚRA •

ĎALŠIA VÝSTAVA V GALÉRII ZUZKY MEDVEĎOVEJ

Kolorované kresby Štefana Pavelku J. Čiep

ca viva pod taktovkou dirigentky Marieny Stankovićovej-Krivákovej. „Po Zuzke Medveďovej (1897 – 1985) bol práve Štefan Pavelka prvým petrovským rodákom – absolventom vysokej umeleckej školy a predchodcom ilustrátora, knižného a plagátového dizajnéra, petrovského rodáka Michala Kiráľa (1955 – 1995). Štefan Pavelka však svoju umeleckú púť takmer v úplnosti realizoval na Sloven-

sku... Výstava Štefana Pavelku na Slovenských národných slávnostiach roku 2009, iba dva týždne po jeho 79. narodeninách, bola prvým skutočným oboznámením sa s jeho výtvarnou tvorbou a bola to vlastne objavná záležitosť pre širšiu slovenskú vojvodinskú kultúrnu verejnosť,“ povedal V. Valentík. Maliar Š. Pavelka žil na Slovensku, kde aj umrel a svoj tvorivý vek venoval predovšetkým úžitkovému umeniu. Ilustroval úctyhodný počet kníh, nástenných kalendárov a plagátov. Táto jeho tvorba nezostala nepovšimnutá a pre ňu získal rad vzácnych ocenení. Na sklonku života sa Pavelka zase prinavrátil k maliarskej tvorbe – portrétnej a krajinkárskej – využívajúc techniky perokresby, kolorovanej perokresby a fotokoláže. Zomrel v Myjave 15. decembra 2013 vo veku 83 rokov. Záujemcovia o výtvarný prejav v petrovskej galérii si kolorované perokresby, krajinky a figurálne motívy Š. Pavelku budú môcť pozrieť do 15. novembra 2015.

rade Nemecka, Talianska, Francúzska, Veľkej Británie a Španielska. Prestávkami pri prechádzkach obrovskými, takmer 30 000 štvorcových metrov zaberajúcich výstavných priestoroch, budú tribúny a besedy, promócie a okrúhle stoly, stretnutia so spisovateľmi a vydavateľmi, kvízy a výstavy. Okrem vlastného jubilea veľtrhu tie jeho októbrové dni, dýchajúce tvorbou a knihami, budú sa konať aj v znamení jubileí ďalších. Nimi je aj 100 rokov od narodenia Branka Ćopića, aj 80 rokov od narodenia Danila Kiša, aj 120 rokov od narodenia Milana Kašanina, i 140 rokov od narodenia Branislava Petronijevića, i 1 200 rokov od narodenia vierozvestca Metoda...

Ukázať tento náš svet aj v iných dimenziách, bohatstvo jeho kultúry minulosti a prítomnosti, priblížiť rozsah a pestrosť literatúry súčasnosti, všimnúť si na tisíce výtvorov talentu a tvorivosti človeka ozaj stoja za to. Konkrétne za návštevu oázy nekonečnej mozaiky najrozmanitejších literárnych úsilí, ktorými autori neopakovateľnými spôsobmi a prostriedkami vyslovujú neskreslený kus pravdy o svete, v ktorom žijeme. Zároveň aj o nás v ňom. Je to zmysel tohto sviatku knihy, kultúry, čítania. Aby sme sa aspoň raz v roku pristavili pred veľkým zrkadlom, pouvažovali nad sebou a o sebe, o dobe a svete vôkol nás. Prostredníctvom kníh, ktoré nám to všetko vedia odhaliť v plnej hĺbke.

rámci osláv Dňa Obce Báčsky Petrovec vo štvrtok 15. októbra v Galérii Zuzky Medveďovej otvorili samostatnú výstavu prednedávnom zosnulého akademického maliara Štefana Pavelku (1930 – 2013), čestného občana obce Krajné a petrovského rodáka. Na Výstave kolorovaných kresieb Štefana Pavelku, ako úradne pomenovali túto expozíciu, organizátori návštevníkom galérie ponúkli výber kresieb z viac ako 100 maliarskych prác (kresieb, akvarelov, grafík a fotografií), ktoré tento petrovský rodák venoval Galérii Zuzky Medveďovej. V nej autor naposledy vystavoval v júli 2010 pri príležitosti svojich osemdesiatin, v rodnom Petrovci po prvýkrát vystavoval rok skôr počas SNS v Modrom salóne Slovenského vojvodinského divadla. Toto tretie predstavenie autora, teraz už posthumne, v tvare prierezovej výstavy tvorby Š. Pavelku, ako bolo počuť na vernisáži, je skvelou príležitosťou opäť sa dotknúť

Obrazy si pozorne prezrela aj maliarova neter, architektka Milina Sabová mnohovrstevných ľudských a duchovno-estetických posolstiev umelca v jeho rodisku, v Báčskom Petrovci. Život a dielo tohto umelca hŕstke návštevníkov, ktorí do galérie prišli aj napriek sychravému počasiu, priblížili nestori GZM Pavel Čáni a Vladimír Valentík. Tri upravené pesničky pre zborový spev v otváracom programe predviedli členovia Komorného zboru Musi-

K 60. MEDZINÁRODNÉMU KNIŽNÉMU VEĽTRHU V BELEHRADE

Naše zrkadlo Oto Filip

šte raz sa vyspať... A potom sa hlboko ponoriť do mora najkrajšieho, mora ducha. Do vesmírnej šírky tvorby poetickej, prozaickej, vedeckej, pedagogickej, zábavnej... Zajtra sa dokorán otvoria brány najväčšieho knižného podujatia v juhovýchodnej Európe, prebiehajúceho od 25. októbra do 1. novembra. Osem dní dýchajúcich literárnou tvorbou, viacerými aspektmi kultúrnej politiky a výmeny so zahraničím, nastolením aktuálnych a spoločenských otázok a tém. Takmer päťsto vystavovateľov od nás a zo sveta sa zamyslí aj nad nosným heslom: Čo by bolo, keby (ho) nebolo? Alebo povedané inak – akými smermi by • KULTÚRA •

sa uberala naša literatúra a kultúra, ak by vystalo podujatie, akým je renomovaný knižný veľtrh v tých šiestich desaťročiach za nami? Veď ho každý rok navštívi okolo 150-tisíc ľudí. Keby sa básnici a rozprávači, vydavatelia a milovníci kníh nemali kde stretnúť, keby slová vystriedalo mlčanie. Taká noc by iste nebola krátka. Veľtrh našťastie žil a prežil, napreduje a rastie, významovo a do šírky. Tento rok je jeho čestným hosťom Ruská federácia, jeho náplňou okrem literatúry našej i literatúra približne dvadsiatich štátov: Japonska, Veľkej Británie, Španielska, Nemecka, Talianska, Indie... Na ňom sa tradične prezentujú kultúrne strediská členských štátov Európskej únie, v prvom

43 /4670/ 24. 10. 2015

Kultúra

CHAT TLAČ

CHAT: HANA TANCIKOVÁ, PREDSEDNÍČKA YMCA SRBSKO

Nezištná práca si zasluhuje pochvalu Jasmina Pániková

asto sa stretávame so skratkou YMCA a v skutočnosti ani nevieme presne, o čo ide. The Young Men‘s Christian Association alebo Kresťanské združenie mladých ľudí jestvuje už 171 rokov. Pravdaže, u nás nemá až takú dlhú tradíciu. Jestvuje od roku 2008. YMCA Srbsko so sídlom v Báčskom Petrovci už roky zhromažďuje mladých ľudí, odhodlaných pracovať nielen na sebe, ale aj na rozvíjaní svojho prostredia. Pravdaže, nezištne. Súčasná predsedníčka Hana Tanciková túto odhodlanosť mládežníkov veľmi pochvaľuje. @ Ako si sa dostala do združenia YMCA? Hana: Bolo to hneď po skončení štúdia. Vtedajší predseda Marián Triaška ma oslovil, či by som chcela pracovať v organizácii, akou je YMCA, ktorá vtedy už bola založená, ale nemala svoje pravidelné aktivity a ani priestory. @ Čo bolo vtedy vašou najväčšou výzvou? Hana: Určite to bolo budovať toto združenie od začiatku, vytvoriť skupinku ľudí, ktorá by mala rovnaký cieľ – stretávať sa, realizovať aktivity... V podstate robiť niečo dobré pre svoje prostredie. @ Bolo to náročné? Hana: Veruže bolo. Uplynuli tri – štyri roky, pokým ľudia vôbec začali vnímať, že existujeme, čo robíme, pokým začali rozpoznávať meno YMCA. Teraz je už inak. Máme väčšiu skupinu ľudí, viac aktívnych členov, z ktorých má každý svoju úlohu... @ Keď spomíname úlohy, zaujíma ma, ktoré sú vaše primárne úlohy, čiže aktivity? Hana: Naše aktivity sú rôznorodé a početné. Tradičné sú tie pre deti, akými sú Letný denný kemp, ktorý je medzi deťmi dosť populárny, kreatívne dielne – tiež pre deti, čítanie rozprávok s prvkami divadla... Usporadúvame rôzne akcie na zdokonaľovanie, či už semináre, konferencie, ako aj výmenný program v zahraničí a doma, určený prevažne pre mladých od 14 do 30 rokov. Boli sme zapojení do organizácie festivalu punkovej

www.hl.rs

a rockovej hudby Backup Fest, taktiež sme každoročne prítomní na rôznych oslavách v našej obci, Memoriálnom futbalovom turnaji Rastislava Pecníka-Pelého, zimnom futbalovom turnaji... @ Skutočne veľa aktivít... Hana: Snažíme sa, aby aktivity boli pre širšiu cieľovú skupinu, do ktorých

a my v Petrovci by sme boli strešným združením. @ Spolupracuje YMCA Srbsko s inými asociáciami vo svete? Hana: Spolupracujeme so všetkými združeniami YMCA, ktoré nás oslovia, a sú to najčastejšie združenia na Slovensku, v Česku, Rumunsku,

sa môže zapojiť hocikto. Vítame každú novú ideu. Pre nás je taktiež dôležité, aby aktivity priniesli niečo nové, aby boli zaujímavé, originálne a užitočné a žiaduce pre naše prostredie. @ Predpokladám, že určitú pomoc pri realizácii projektov máte aj od lokálnej samosprávy... Hana: Lokálna samospráva každoročne vyčleňuje prostriedky na súbehy pre mimovládne organizácie, spolky atď., o ktoré sa vždy uchádzame. Tým spôsobom máme finančnú podporu, ale aj nefinančnú – za-

Macedónsku, na Kosove... Ten zoznam je dlhý.  @ Nielen mnoho aktivít, ale aj mnoho spolupracovníkov... Hana: Áno, každoročne sa tá spolupráca rozširuje, lebo teraz častejšie chodíme na rôzne semináre, tréningy, na ktorých sa zoznamujeme s inými YMCA-mi, zrodia sa všelijaké idey a ak je na to priestor, tak ich aj zrealizujeme. @ Na ktorých projektoch teraz pracujete? Verím, že ich máte viacero rozpracovaných.

Na tomto projekte pracujeme viac ako rok, zatiaľ vybavujeme potrebné doklady, rozhovory s predstaviteľmi obce a Miestneho spoločenstva, priebežne pripravujeme architektonický plán, ideový projekt, s ktorým sa plánujeme uchádzať na súbehoch domácich a zahraničných nadácií. Veríme, že o pár rokov v Petrovci budeme mať moderné a dobre vybavené stredisko, ktoré zabezpečí predovšetkým mladým lepšie podmienky na vzdelávanie a zdokonaľovanie sa v oblastiach, ktoré ich zaujímajú, získavanie skúseností a kvalitné trávenie ich voľného času. @ Keďže si predsedníčkou, predpokladám, že máš mnohé úlohy na starosti, ale takisto, že máš aj určitú pomoc... Hana: Mám na starosti organizáciu a realizáciu aktivít, komunikáciu s dobrovoľníkmi, médiami, ale musím povedať, že mi je o to ľahšie, keďže sa náš tím zväčšuje. V združení je čoraz viac ľudí a je to pre nás najväčším úspechom a potvrdením, že mladí ľudia majú potrebu byť súčasťou takejto organizácie a robiť pre svoju spoločnosť nezištne a bez žiadnych nátlakov. Za to získajú nové skúsenosti a dobrý pocit z toho, že urobili niečo dobré. Súčasne v našom združení máme takých 15 aktívnych členov. @ Písala si mi o výzvach na začiatku pôsobenia, avšak čo je teraz vašou najväčšou výzvou? Hana: Dbať o to, aby sa združenie

bezpečenie miestností, poskytnutie informácií a pod. @ Iba na vysvetlenie – YMCA v Báčskom Petrovci sa volá YMCA Srbsko. Čo to vlastne znamená? Hana: Ide o to, že sme teraz národná YMCA. Donedávna sme boli lokálna YMCA, avšak teraz sme national, čo znamená, že ak by niekto v v našej krajine založil ešte jedno združenie YMCA, to by bolo lokálne

Hana: Hm... Áno, máme ich viac. Mali by sme začať s realizáciou Leadership tréningu, ktorý má za cieľ zaučiť mladých ľudí v našej obci stať sa lepšími vodcami a motivovať ich, aby sa skupinka aktívnych členov rozširovala, čo by zase prinieslo nové aktivity, zlepšilo podmienky práce... Druhým veľkým projektom je budovanie mládežníckeho strediska vo Vrbare, v priestoroch bývalej kolkárne.

nerozpadlo, aby nezostalo v takejto podobe, v takomto počte ako teraz, ale aby sa rozširovalo čím viac a zviditeľňovalo sa. Naším cieľom je vytvoriť stabilnú organizáciu, ktorá bude mať aktivity na dennej úrovni a zamestná viacero mladých ľudí. @ Doprajem vám veľa aktivít a aktívnych členov, ktorí ich budú realizovať. Hana: Ďakujeme! 

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

ZORNIČKA – NAŠE PRVÉ DIGITÁLNE PERIODIKUM

Ťuk-ťuk, a máte ju pred sebou Juraj Bartoš

eď onehdy bežal rozhovor, z ktorého tu časť predkladáme, Pavel Matúch sa ešte nachádzal (na rozhojdanej stoličke) v koži výkonného redaktora časopisu pre deti Zornička. Teraz je už z neho bývalý šéfredaktor, ktorý sa o. i. pričinil o to, aby sa Zornička zapísala do dejín ako prvé zdigitalizované periodikum na žurnalistickej oblohe v Srbsku žijúcich Slovákov. Ťuknete zopárkrát na klávesnicu počítača a máte pred sebou jej dejiny. Celé zväzky Nášho slniečka (ako sa pôvodne volal náš časopis pre deti v rokoch 1939 – 1947), Našich pionierov (1947 – 1963), Pionierov (1963 – 1990) a Zorničky (od roku 1990). Prečo, kedy, ako ste sa odhodlali na husársky kúsok? „Podujal som sa na to, lebo som považoval za potrebné zachovať časť pokladu nášho jazyka a kultúry Slovákov vo Vojvodine. Prácu sme počas dvoch rokov (2013 a 2014) vykonali dvaja. Každú stranu každého čísla – s výnimkou asi posledných 10 ročníkov, odkedy Zorničku máme v počítači – som skenoval sám, na vlastnom počítači. Ján Žolnaj-Žoko, ktorý niekoľko rokov bol aj členom redakcie, urobil z toho digitálny album. Môžete si ho prezrieť na webovej stránke www.zornicka.com. Jej autorom je tiež kolega Žolnaj. Môžeme sa teda pochváliť, že na rozdiel od našej podstatne staršej bratislavskej sestričky a menovkyne naša Zornička je už na internete.“ Kto zabezpečil financie na tento účel? „Projekt, ktorý som osobne inicioval, bol zadaný prostredníctvom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny ako kapitálny a vyfinancoval ho úplne Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.“ Pracovalo sa vám hladko alebo terén bol sem-tam hrboľatý? „Problém sa zjavil, keď sa zistilo, že v redakcii (v Slovenskom vydavateľskom centre) nie sú všetky čísla, chýbali najmä tie z prvého obdobia. Nasledovala úmorná naháňačka. Niektoré, najmä tie staršie, nám • KULTÚRA •

poskytla Dr. Jarmila Hodoličová, ibaže oxeroxované, čo trochu komplikovalo prácu, avšak zvládli sme to. Verejne vyjadrujem vďaku za pomoc a teda poskytnuté čísla jej, ako aj Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci, Jaroslavovi Čiepovi, Adamovi Jonášovi, Anne Zlochovej z Kysáča a môjmu predchodcovi na poste zodpovedného redaktora Zorničky Zoroslavovi Spevákovi. Pravdaže, oslovil som ešte celý rad ďalších našich intelektuálov, ako i Knižnicu Matice slovenskej v Martine, ba skontaktoval som sa aj s bibliotékou v Budapešti. Najviac chýbajúcich čísel poskytla Matica srbská, ale ani tá ich nemá všetky.“ S akým cieľom ste vlastne šli do toho? „Zoskupený materiál sme napálili aj na tri cédečká s cieľom, aby sa to dostalo do našich knižníc a škôl. Mienim, že sme týmto spôsobom umožnili našim bádateľom rôznych profilov, aby jednoduchšie zrealizovali budúce výskumy. Niektorí iste na základe nich ľahšie urobia

Pavel Matúch

maturitné či diplomové práce alebo dizertačné a doktorské práce týkajúce sa detskej tlače a literatúry. Urobili sme to na počesť 75. výročia jediného časopisu pre deti na svete, ktorý vychádza po slovensky mimo Slovenskej republiky. Mimochodom, bolo by možné urobiť aj iné veci. Uvažoval som napríklad o elektronickej verzii Zorničky. Mal som aj iné nápady, ibaže riaditeľ SVC zvykol povedať: ,Rob, čo chceš,

Zornička v digitálnom znení

len nepýtaj peniaze...‘ Chcel som usporiadať literárne posedenia so spisovateľmi v našich školách, aké sa robili kedysi, lenže – nie sú peniaze...“ Názory na kvalitu posledných ročníkov Zorničky sa rôznili. Mnohí tvrdili, že nebola nikdy slabšia... „Áno, sú aj takí. Zornička však bola priekopníčkou v mnohých veciach. Podarilo sa nám dokonca nahrať aj dva polhodinové filmy: prvý k sedemdesiatke Zorničky a druhý k 75. výročiu jej založenia. Možno si ich tiež vyhľadať na našej webovej stránke. Za výdatnej pomoci slovenskej redakcie Rádio-televízie Vojvodina to dokázal kolektív zoskupený okolo Zorničky, ktorému na nej záleží; režisérom druhého filmu bol Jano Čáni. Pri spomenutom jubileu sme s pánom veľvyslancom Jánom Varšom, z mojej iniciatívy, zasadili lipu pred budovou tlačiarne v Petrovci. Predtým som rozbehol teraz už tradičný šachový turnaj žiakov Zornička open. Háčik je v inom. Uviedol som rubriku Sexuálna výchova v školách. Vďačím mojim kontaktom na Slovensku, že som získal zdarma knihu z Kreatívneho centra Seks za početnike (Slováci to preložili

ako Všetko, čo mám vedieť o sexe). Dostal som i povolenie na čerpanie z nej, ibaže po zverejnení, myslím si, že ôsmeho pokračovania, sa učiteľky začali búriť, že či to našim deťom treba... o vagíne, o penise... Prišiel list zo školy v Starej Pazove, v ktorom bolo stanovisko aktívu učiteľov, že ak budeme pokračovať s uverejňovaním tejto rubriky, pazovskí žiaci prestanú odoberať Zorničku. Vraj sa hrozili aj v Selenči, kde údajne v parku žiaci skúsili uplatniť to, o čom čítali v Zorničke – prvý bozk a podobne, takže som rozbehnutú rubriku zrušil. Len zopár mesiacov na to rezortný pokrajinský sekretariát odporúčal knihu, z ktorej sme čerpali, používať aj v základných školách. Kto je tu sprostý? Kto môže za stovky prerušených tehotenstiev, za desiatky znásilnení...?“ Prečo vlastne deti potrebujú Zorničku? „Dovolím si povedať, že kto nečíta Zorničku, nebude čítať ani Vzlet, ani Hlas ľudu, ani kalendáre a po slovensky možno bude vedieť povedať iba Dobrý deň, prípadne bude vedieť po slovensky zatancovať, ako to už vidíme u susedov... A viete ako: Čo vidíš na inom, to na sebe čakaj.“

43 /4670/ 24. 10. 2015

Kultúra S DR. MÁRIOU MYJAVCOVOU PO VYDANÍ JEJ NAJNOVŠEJ JAZYKOVEDNEJ KNIHY

Písala som aj menej náročné knihy... Anna Francistyová

oncom augusta vyšla tlačou a do rúk sa nám dostala zbierka štúdií našej poprednej jazykovedkyne Dr. Márie Myjavcovej O slovensko-srbskom bilingvizme vo Vojvodine. Bol to ďalší dôvod na rozhovor s touto našou vytrvalou ochrankyňou slovenčiny. Pripomenuli sme si ešte raz začiatky jej záujmu o túto vedeckú oblasť datujúce zo študentských čias, keď na hodinách cvičení zo slovenského jazyka na Filozofickej fakulte v Belehrade profesor Michal Filip uvádzal študentov do labyrintu slovensko-srbských medzijazykových vzťahov, aj obdobie, keď profesorka Myjavcová pôsobila v redakcii novín Hlas ľudu v Petrovci ako prvá jazyková redaktorka, a keďže neboli žiadne jazykové príručky, do osobitnej

písanky si zapisovala jazykové výpisky z tlače zo Slovenska a k nim nenáležité jazykové javy z našej tlače. Vtedy začala v Hlase ľudu uverejňovať aj jazykové poučky s nadpisom Jazykový stĺpček, neskôr premenovaný na Jazykové poznámky, z čoho neskôr vyšla kniha Jazykové poznámky (1966, 161 s.). Na jej ceste k vedeckej slovakistike

www.hl.rs

dôležitú úlohu mali a majú spolupráca a priateľstvo s Dr. Máriou Pisárčikovou z Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave, vystúpenia na vedeckých konferenciách, absolvovaný tretí stupeň jazykovedného štúdia (r. 1975) a obhájenie doktorskej dizertácie Vývin spisovnej slovenčiny v podmienkach kontaktu so srbským jazykom (r. 1987). – Keďže som už mala preštudovanú bohatú jazykovednú literatúru z oblasti bilingvizmu, ľahko som potom už tento náš bilingvizmus obracala z takej či onakej strany. Vznikol z toho slušný rad vedeckých kníh. No a na konci tohto radu stojí táto kniha, – hovorí spolubesedníčka a odpovedá aj na naše ďalšie otázky. Pani profesorka, čo bolo priamym podnetom na vznik tejto vašej najnovšej knihy? – Na túto otázku môžem asi takto odpovedať: Celý čas, čo som sa etablovala ako povedzme znalkyňa problematiky vývinu slovenského jazyka v podmienkach prirodzeného kontaktu so srbským jazykom, nezjavil sa mi žiaden nasledovník. Dokonca v našom prostredí, aj napriek tomu, že máme už dobre organizované národnostné organizácie, doposiaľ nevznikla inštitucionálne podložená snaha skúmať situáciu nášho tunajšieho slovenského jazyka ako jedného zo základných znakov našej menšinovej identity. Takáto moja individuálne založená práca je ako hlas volajúceho na púšti. Mám totiž dojem, že tieto moje knihy majú málo čitateľov. Komu je adresovaná táto vaša kniha jazykovedných štúdií? – Všetkým tým, čo majú pozitívny vzťah k nášmu slovenskému jazyku ako k jednému z

Informačno-politický týždenník

hlavných znakov našej národnostnej identity. Niekto môže mať námietku, že je to vedecká, teda na bežného čitateľa náročná kniha. Písala som však aj me-

nej náročné knihy, ale zostali bez ozveny. Tentoraz som túto svoju knihu koncipovala ako jazykovednú publikáciu, ktorá môže zaujať aj príslušné inštitúcie v našej materskej krajine, takže by azda aj ony mohli iniciovať nejaké pozitívne nápravné kroky. Akže by však niekto u nás mal nábeh k populárnejšej publikácii, som ochotná poskytnúť mu radu, ako sa z tejto mojej knihy eventuálne dá vyťažiť aj dáka prijateľnejšia odroda. Akže sa však nik neohlási, možnože sa napokon aj sama o to pokúsim. Pri textoch o bilingvizme zvykli sme si na príklady z kontaktovej jazykovej situácie a aj tu ich je naozaj mnoho. Ako dlho ste excerpovali materiál? – Ohľadom šírky či bohatstva dokladového materiálu v tejto mojej knihe čitatelia budú možno aj žasnúť, ale je to tak. Ja sama ani nemám nejakú zbierku výpiskov, ale mám túto našu slovenčinu zmiešanú s kontaktovým srbským jazykom plnú hlavu, ibaže bežný používateľ si ani neuvedomuje, čo je slovenské a čo je len navonok slovenské. V knihe mám medziiným osobitnú kapitolu o tzv. integrovaných

srbských slovách v našej bežnej slovenčine. Sú to srbské slová so slovenskými prvkami. To si ich Slovák – bilingvista takto prispôsobuje. Takých slov je dnes v našej slovenčine veľmi veľa, ale sú to len navonok, zdanlivo slovenské slová. Napríklad našské pomenovanie ,dom na poschodia‘ je doslovným prekladom srbského pomenovania kuća na sprat. V slovenčine sa ten istý objekt volá poschodový dom. Totiž každý jazyk má svoj vlastný vnútorný systém pomenovaní. Aj táto vaša kniha je dôkazom, že stále bdiete nad podnetmi meniacej sa našej jazykovej situácie, ale v tíme by to bolo omnoho ľahšie, však? – Je to veru pravda, také veci si vyžadujú tímovú, teda inštitucionálne koncipovanú prácu. V takýchto podmienkach bola tvorba takejto knihy pre mňa osobne zdĺhavá a veruže i vyčerpávajúca. Pozorný, naslovovzatý čitateľ isteže nájde v nej aj slabé miesta. Ale inak sa to už nedalo. Nuž a viac sa už takýto výtvor z mojej strany asi ani nezrodí... Váženému čitateľovi, ktorý sa nerád vhlbuje do vedeckého rozjímania, môžem poradiť, že kniha nie je taká drahá, aby ju musel čítať celú, takže tú 1., vedeckejšiu časť (hoci je aj zarátaná do ceny) môže i nebrať do úvahy, ako keby tam ani nebola, ale zato 2. a 3. časť môže zrakom prebehnúť aj trochu pozornejšie, a poučí sa napr., že našská veta „Spí sa mi.“ je kópiou srbskej vety Spava mi se. a že po slovensky sa to vyjadruje vetou Chce sa mi spať. alebo Spal by som. A možnože si tiež všimne, že po slovensky máme hovoriť Ďakujem za kávu. a nie „Ďakujem na káve.“ My vám, pani profesorka, ďakujeme za rozhovor a prajeme vám pevné zdravie v nádeji, že toto predsa len nie je váš posledný jazykovedný výtvor. Foto: E. Šranková • KULTÚRA •

KYSÁČ



Darček knižnici

SCÉNA

Elena Šranková

krásne romány, ktoré hľadajú študenti. Mnohé z nich vôbec nemáme, napríklad román asto sa upozorňuje na skutočnosť, že Joža Nižnánskeho Krásna Hedviga, ktorý môčítanie kníh vychádza z módy, že je žem teraz ponúknuť čitateľom. Ináč členovia členov v knižniciach stále menej. Avšak knižnice občas donesú knihy do knižnice, ale k náprave môže prísť aj vďaka malým činom. nie v takomto množstve odrazu a zriedkavo Na jeden z nich chceme upozorniť. sú to slovenské knihy. Väčšinou prinesú srbUplynulý týžské, kúpené nadeň totiž Ondrej príklad s dennou Hloška do kytlačou, ktoré už sáčskej knižnice prečítali. Takémuodniesol 52 kníh, to množstvu som ktoré venoval člesa skutočne ponom knižnice vo tešila a Ondrejovi svojej dedine. Hloškovi okrem Ako hovorí, k tovďaky prislúcha muto ho podnieaj čestné členské, tila skutočnosť, – hovorí A. Uhláriže ich už prečítal, ková, ktorá k tomu a je mienky, že vyzýva občanov, v knižnici budú čo majú nad 70 osožné. Ide o dierokov, aby sa zala slovenských členili do knižnice, klasikov, ktoré Zo súkromnej knižnice sa do miestnej dostalo 52 kníh lebo je členské pre dobre poslúžia nich bezplatné. Je najmä žiakom ako povinné čítanie. Medzi teda škoda, aby to nevyužili. darovanými titulmi sú aj historické romány, Nech by si darované knihy našli čitateľov, čiže zaujímavé čítanie i pre dospelých. inšpirovali k podobnému činu aj iných, veď – Mám nádej, že v domácej knižnici, v ktorej malými krokmi sa neraz príde k želaným je takých 1 000 kníh, ešte nájdem knihy, ktoré výsledkom. nabudúce prinesiem do knižnice. Tentoraz som sa zameral na slovenských autorov, diela CHÝRNIK Timravy, Šoltésovej, Vansovej, Kalinčiaka, Čajaka, Nižnánskeho, Chalupku, Kukučína a iných, – hovorí darca. BELEHRAD. V pondelok 26. októbra o 15. Knihovníčka Alena Uhláriková pozdravila hodine v hale Borislava Pekića na Belehradskom tento čin svojho spoluobčana, lebo do kniž- knižnom veľtrhu bude premiéra dvojrečovej knihy nice takéto tituly nedostávajú. – Oveľa ťažšie veršov Jaroslava Rezníka Múdrosť jesenného lístia, prichádzame k slovenským knihám a k slo- ktorú spolu vydali SVC a Združenie spisovateľov venským klasikom zvlášť. Keď aj dostaneme Srbska. Verše do srbčiny prebásnil Martin Prebuslovenské diela, tak sú to knihy súčasných dila. V. V. autorov. Pritom sú medzi týmito 52 knihami



 KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec

Hosťovanie pazovských divadelníkov. Divadelná sekcia KUS Branka Radičevića zo Starej Pazovy sa v nedeľu 18. októbra v Slovenskom vojvodinskom divadle v Petrovci predstavila komédiou hranou po srbsky Večera budala Francisa Vebera v réžii Alexandra Baka. Herci počas celej dynamickej hry nie až tak početné obecenstvo udržiavali v smiechu, konkrétne: Igor Piskla, Janko Šarkézi, Ljiljana Šimpragová, Radica Števanovová, Dejan Kikić, Aleksandar Petrović a Goran • KULTÚRA •

Kovačević. Zabávať ľudí je veľké umenie. Francúzsky autor F. Veber dokáže rozosmiať človeka nielen v divadle, ale aj v kine. Spolu s Pierrom Richardom vytvorili filmy, ktoré dodnes zabávajú svet. Film Blbec na večeru je najúspešnejšia francúzska komédia deväťdesiatych rokov, v kinách ju videlo 9,3 milióna ľudí a získala aj troch Cézarov. Je to ideálna hra pre skvelých hercov a pre publikum, ktoré sa rado zabáva, ale ktoré sa aj zamyslí nad tým, kto v konečnom dôsledku skončil ako ten hlupák. J. Č-p

Keith Richards má sólový album.

Gitarista Rolling Stones v decembri oslávi 72. narodeniny a gitaru nevypúšťa z rúk napriek artritíde, ktorá vážne postihla kĺby na jeho prstoch. Pred mesiacom mu vyšiel nový sólový album Crosseyed Heart, obsahujúci 15 piesní typickej rokenrolovo-bluesovej nálady. Tento album je v poradí tretím samostatným vydaním Keitha Richardsa, nahral ho so svojou skupinou X-Pensive Winos, medzi hosťami je speváčka Norah Jonesová a prvým singlom je pieseň Trouble.

Videoklip Laibach. Po tohtoročnom

historickom vystúpení v Kórejskej ľudovodemokratickej republike slovinská skupina Laibach uverejnila videoklip pre skladbu We Are Millions And Millions Are One. Vo videoklipe sú použité časti z animovaného filmu La isla de los muertos (Ostrov mŕtvych) autora Vuka Jevremovića.

Nová platňa W.A.S.P. Niekdajšia kali-

fornská shock-rock-metalová atrakcia W.A.S.P. sa vracia na scénu vydaním Golgotha, realizovaným v rakúskom vydavateľstve Napalm Records. Náboženské motívy niektorých piesní súvisia s kresťanským znovuzrodením vedúceho Blackieho Lawlessa. Prvý hit: Scream.

KONCERTY 24. októbra, SKC Fabrika v Novom Sade:

Bad Copy

30. októbra, SKC Fabrika v Novom Sade: Planet of Zeus (stoner / metal z Grécka) 14. novembra, Mládežnícke centrum CK13 v Novom Sade: Consecration (postmetal, Srbsko) 27. novembra, Mládežnícke centrum CK13 v Novom Sade: Hollywoodfun Downstairs (noise punk / art rock trio z Nového Zélandu)

43 /4670/ 24. 10. 2015

S. L. a J. P-á

Kultúra • Oznamy V BELEHRADSKEJ GALÉRII ARTGET

Tuho utekali, ale márne Anna Horvátová

jazykovej praxi nás dolnozemských Slovákov sa môžeme stretnúť aj so slovnými spojeniami „tuho utekali“, „robili sme to veľmi tuho“ a ešte veľa podobných. Vynára sa možno otázka, čo je na týchto spojeniach zlé, keď prídavné meno tuhý je také zaužívané. Áno, je, ale používa sa v inom význame, ako my to zvykneme používať. Hoci dávno to vo svojom diele použil spisovateľ Kukučín, keď na vyjadrenie rýchleho kroku použil práve prídavné meno tuhý. Prídavné meno tuhý použijeme na označenie týchto významov: – pevný, tvrdý: tuhý sneh, tuhá káva, tuhé palivo, tuhé skupenstvo; – odolný, silný: tuhý život, tuhý koreň; horlivý, presvedčený: tuhý vlastenec, tuhý fanúšik; – majúci veľkú mieru, intenzitu niečoho, intenzívny, silný: tuhý boj, tuhý mráz, tuhá

káva, tuhá pálenka, tuhý tabak, tuhý fajčiar. Príslovku tuho použijeme pri nasledujúcom: tuho stisnúť, stiahnuť niečo – pravicu priateľovi, tuho spať – tvrdo. Tuhé je aj synonymum pre pálenku, tvrdé: poldeci tuhého. Činnosť vyjadrujeme spojením ide do tuhého, do tuha. Z tohto stručného vysvetlenia uzavierame, že prídavné mená tuhý a rýchly nie sú rovnoznačné, a tak na vyjadrenie deja pohybujúci sa, robiaci niečo s malou spotrebou času, uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase, je tu prídavné meno rýchly: rýchly hráč, rýchla loď, rýchly pracovník, rýchla chôdza, rýchly tanec, rýchle dýchanie, rýchla reč, rýchle zmeny. Kto nastáva hneď, okamžitý, je tiež rýchly: rýchly úspech, rýchla pomoc. Preto vždy, keď máme na mysli príslovku tuho, vystriedajme ju príslovkami rýchlo, rýchle: rýchlo kráčať, rýchlo zabúdať, rýchlo sa točiť.

Bunkre alebo teáter zanedbaného Oto Filip

imenzie dobrej fotografie vyplývajú tak z jej kvality a odkazu, ako aj z veľkosti čiže kvantity. Obidve tieto premisy spĺňajú práce lipského umelca Erasma Schrötera. Erasmus Schröter (Lipsko 1956) je známym menom vo svete umeleckej fotografie. Diplom získal na Odbore fotografie lipskej Akadémie vizuálnych umení, aby v roku 1985 opustil vtedajšiu NDR. Ocitol sa v Hamburgu, kde pracoval pre známe magazíny, ako Stern, Der Spiegel, Art... V Belehrade prezentuje desať prác veľkého formátu (125 x 160 cm), doplnených celým radom menších čiernobielych snímok, ilustrujúcich vznik cyklu o bunkroch. Jeho námetom sú

zväčša objekty a veci odhodené na perifériu a do tmy, ponechané zabudnutiu a zaniknutiu. Preto celé roky fotografoval zrúcaniny bunkrov na európskych pobrežiach Atlantika a Severného mora. Preberajúc zo zimného sna tieto sivé, všedné betónové kocky, infračervenými nočnými snímkami im vdychuje farbu, umožňujúc tým návštevníkovi mať rôzne, často rozporuplné pocity, od strachu po obdiv krásy. Základným predpokladom a materiálom, ktorým vytvára magické čaro vlastných záberov, je ten, ktorý v polovici 19. storočia aj umožnil vznik fotografie: svetlo. Aby následne jeho estetika pramenila v osobitnom spôsobe využívania umelého svetla vo svojich snímkach.

Správna rada Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na základe článku 35 Zákona o kultúre, článku 9 Rozhodnutia o založení Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a článku 24 Štatútu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na svojom 9. zasadnutí zo dňa 20. 10. 2015 schválila

Exact Systems Slovakia, s. r. o Hľadáme kandidátov na pozíciu

KONTROLÓROV KVALITY v SLOVENSKEJ REPUBLIKE v automobilovom priemysle

Nenáročná vizuálna kontrola v automobilovom priemysle s ubytovaním zadarmo Informácie o pracovnom mieste: Miesto výkonu práce: Slovenská republika • Druh pracovného pomeru: Práca na dohodu o pracovnej činnosti alebo na živnosť • Náplň práce, právomoci a zodpovednosti: – vizuálna kontrola komponentov v automobilovom priemysle – meranie dielov – balenie dielov Požiadavky na zamestnanca: Požadované vzdelanie: – stredoškolské bez maturity, stredoškolské s maturitou Osobnostné predpoklady a zručnosti: – dobrý zrak, flexibilnosť, zodpovednosť, spoľahlivosť V prípade záujmu prosím kontaktovať: tel. č.: +381 64 2853960 – obce z Báčky a Sriemu tel. č.: +381 63 8223509 – obce z Banátu a Belehradu alebo Kontakt: PhDr. Adrián Augustín tel. č.: +421 911 070 564, e-mail: adrian.augustin@exactsystems.sk Stručná charakteristika spoločnosti: Spoločnosť Exact Systems poskytuje služby v oblastiach: Triedenie, Prepracovanie, Kontrola, Montáž, Containment, Kontrola Finálneho produktu, Reprezentovanie zákazníka a Controlled Shipping Level 2 Exact Systems je hlavným dodávateľom služieb kontroly, prepracovania a triedenia pre mnohé podniky v Poľsku, Slovensku a EÚ. Všetky podrobné informácie nájdete na www.exactsystems.eu. Hlavná oblasť pôsobenia spoločnosti: automobilový priemysel, výroba dopravných prostriedkov Adresa spoločnosti: Exact Systems Slovakia, s. r. o. Jána Kalinčiaka 22 010 01 Žilina http://www.exactsystems.eu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ROZHODNUTIE O VYPÍSANÍ VEREJNÉHO SÚBEHU NA VYMENOVANIE RIADITEĽA Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov

Riaditeľ sa vymenúva na 4-ročné mandátne obdobie. Vymenovanie riaditeľa po predchádzajúcom postupe voľby vykonaného v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov a na základe predchádzajúcej mienky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vykoná pokrajinská vláda. I. Za riaditeľa môže byť vymenovaná osoba, ktorá okrem všeobecných podmienok vyplývajúcich zo zákona spĺňa aj nasledujúce podmienky: 1. – získané vysokoškolské vzdelanie spoločenského odboru (diplomové akademické štúdiá – master, špecializované akademické štúdiá, špecializované odborné štúdiá), totiž na základných štvorročných štúdiách, – výborná znalosť slovenského jazyka, – minimálne päť rokov pracovnej skúsenosti v odbore.

3. výpis z matriky narodených – originál alebo overená kópia (nový formulár), 4. potvrdenie o pracovnej skúsenosti – potvrdenie, že kandidát má minimálne 5 rokov pracovnej skúsenosti v odbore, alebo overená kópia pracovnej knižky, 5. doklad, totiž potvrdenie zo súdu, že kandidát nebol trestne stíhaný – že sa proti kandidátovi nezačalo správne konanie a že sa proti kandidátovi nevedie trestné konanie (nie staršie ako mesiac).

IV. Lehota prihlasovania: Prihlášku na súbeh so súbehovými dokladmi treba doručiť Správnej rade Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia súbehu v týždenníku Hlas ľudu a na webovej stránke Ústavu www.slovackizavod.org.rs začnúc nasledujúcim dňom 2. Kandidát na riaditeľa musí priložiť program práce odo dňa zverejnenia súbehu. a rozvoja Ústavu v 4-ročnom mandátnom období ako prílohu k súbehovým dokladom. V. Spôsob prihlasovania: Prihlášku na súbeh s priloženými dokladmi treba zaslať v písomnej forme doporučenou poštou alebo II. Prihláška musí obsahovať: priniesť osobne na adresu: meno a priezvisko kandidáta, dátum a miesto narodenia, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Njeadresa trvalého, resp. prechodného pobytu, gošova č. 16/II/7, 21 000 Nový Sad údaje o vzdelaní údaje o trvaní a druhu pracovnej skúsenosti so stručPre verejný súbeh – vymenovanie riaditeľa Ústavu ným popisom práce, ktorú kandidát vykonával po obdobie pre kultúru vojvodinských Slovákov prihlásenia sa na súbeh a s popisom zodpovedností, ktoré mal pri uvedených prácach. Neúplné prihlášky a nedoručené do stanovenej lehoty sa nebudú rozoberať. III. Doklady, ktoré treba priložiť k prihláške na súbeh: VI. Osoba poverená na ďalšie informácie o ve1. originál alebo overená kópia diplomu o získanom rejnom súbehu: Nataša Simonovićová, technická tajomníčka Ústavu vzdelaní, 2. originál alebo overená kópia dokladu o štátnej pre kultúru vojvodinských Slovákov, tel. č.: 021/54 55 príslušnosti v Republike Srbsku (nový formulár), 70 a 021/54 55 71 a e-mail: office@slovackizavod.org.rs

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS24/NSX24/NSU24/NSL24 NS – ELEKTROVOJVODINA Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS24/ NSX24/NSU24/NSL24 NS – ELEKTROVOJVODINA, Bulvár oslobodenia č. 100, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1233/8, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. októbra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-929/15, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS24/NSX24/NSU24/NSL24 NS – ELEKTROVOJVODINA, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS24/NSX24/NSU24/NSL24 NS – ELEKTROVOJVODINA, Bulvár oslobodenia č. 100, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1233/8, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS24/ NSX24/NSU24/NSL24 NS – ELEKTROVOJVODINA, Bulvár oslobodenia č. 100, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1233/8, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy s komponentmi: dve antény typu Kathrein K80010486 (pre GSM 900 a LTE, úseky 1 a 3), jedna anténa Kathrein K80010485 (pre GSM 900 a LTE, úsek 2), tri antény APX186515 (po jednej pre každý úsek pre GSM 1800), jedna anténa Kathrein K80010504 (pre UMTS, úsek 1), dve antény Kathrein 742215 (pre UMTS, úseky 2 a 3). Pre sústavy GSM 900 a LTE azimuty sú 25 °, 140 ° a 280 °, a pre GSM 1800 a UMTS azimuty sú 30 °, 140 ° a 270 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4, pre GSM 1800 je 4 + 4 +4, pre UMTS 3 + 3 + 3 a pre LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 5. októbra 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 6. októbra 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-929/15 zo 6. októbra 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS24/ NSX24/NSU24/NSL24 NS – ELEKTROVOJVODINA, Bulvár oslobodenia č. 100, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1233/8, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-929/15, zo 14. septembra 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-929/15 z 13. októbra 2015 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI501-672/15 zo 16. júla 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS225/NSU225 – POPOVICA SRIEMSKA KAMENICA Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS225/NSU225 – POPOVICA SRIEMSKA KAMENICA, Ul. fruškohorská cesta 161, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 2764, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. októbra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-978/15, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS225/NSU225 – POPOVICA SRIEMSKA KAMENICA, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS225/NSU225 – POPOVICA SRIEMSKA KAMENICA, Ul. fruškohorská cesta 161, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 2764, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS225/ NSU225 – POPOVICA SRIEMSKA KAMENICA, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS225/NSU225 – POPOVICA SRIEMSKA KAMENICA, ul. Fruškohorská cesta 161, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 2764, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy na pokrytie GSM 900 a UMTS rozsahu. Využijú sa tri antény typu K80010305 pre rozhlasovú sústavu GSM 900 (jedna pre každý z troch úsekov) a tri antény typu K80010510 pre rozhlasovú sústavu UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. Antény budú usmernené s azimutmi 60 ° (prvý úsek), 160 ° (druhý úsek) a 350 ° (tretí úsek) pre obe sústavy. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Sremska Kamenica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, ako aj štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Sandrou Brunčević, Ul. Dr. Iliju Đuričića 2a, Nový Sad, a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, Informáciu o lokalite číslo V-353-570/15 zo 14. 7. 2015 vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, Ideový projekt pre lokalitu NS225/NSU225 – POPOVICA SRIEMSKA KAMENICA, číslo 1005/IP-REV 01, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS225/NSU225 – POPOVICA SRIEMSKA KAMENICA, číslo 1408/15-300 NĆ, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS225/NSU225 – POPOVICA SRIEMSKA KAMENICA, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.5 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

43 /4670/ 24. 10. 2015

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom

ŠTEFANOM VARGOM

Tvoja manželka Zuzana

Drahý otec, s Tebou sa lúčime, ale v srdci nám navždy zostaneš. Tvoji: syn Štefan, nevesta Lýdia a vnučka Marínka

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU221 NS-Bulvár Jovana Dučića UMTS, Bulvár Jovana Dučića 26, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10730/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

www.hl.rs

so švagrom

ŠTEFANOM VARGOM

8. 10. 1935 – 12. 10. 2015 z Kovačice

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ŠTEFANOM VARGOM

8. 10. 1935 – 12. 10. 2015 z Kovačice

S láskou a úctou si na Teba navždy bude spomínať a v srdci Ťa nosiť

SMUTNÁ ROZLÚČKA

hlasludu.info www.hl.rs

S Tebou sa lúčia:

KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Informačno-politický týždenník

Na Teba si bude vždy spomínať ňanica Jašková s rodinou

andika Milena, Janko a Jaroslav s rodinou Takáčovci

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs BOĽAVÁ ROZLÚČKA Milá naša babi, budeme spomínať, ako si sa na nás stále pýtala, koľko lásky si nám venovala, na Tvoju úprimnú zvedavosť a v tvári nesmiernu láskavosť. Bola si jedinečná. Jednoducho – bola si naša BABI.

DROBNÉ OZNAMY NA PREDAJ dom v Hložanoch, Ul. m. Tita, pri kostole, z pevného materiálu, staré a nové obytné stavby s pomocnými objektmi veľkosti 26 árov. Na predaj i obrábateľná pôda, 1 jutro a 4 kvadráty a druhá parcela 14 kvadrátov, obidve pri dedine; tel.: 021/6041-241; 065/60-41-241.

8. 10. 1935 – 12. 10. 2015 z Kovačice

KATARÍNA MELEGOVÁ

Tvoji: Helenka a Ivo, Peter a Daniela

1938 – 2015 z Báčskeho Petrovca

BOĽAVÁ SPOMIENKA na syna a brata

JÁNA JURICU

10. 5. 1955 – 23. 10. 2009 – 23. 10. 2015 z Padiny

Aj po rokoch je ťažko bez Teba žiť, úzkym chodníkom k Tvojmu hrobu chodiť, chýba nám Tvoja láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Večne zarmútení Tvoji rodičia a sestra s rodinou

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

s manželkou, mamou, našou babi a testinou

JOZEFOM BELÁNIM

KATARÍNOU MELEGOVOU

22. 10. 1955 – 13. 8. 2015 z Pivnice

6. 4. 1938 – 7. 10. 2015 z Báčskeho Petrovca

Stále je ťažko a smutno nám všetkým. Nič už nie je tak, ako bolo predtým. Všade okolo chýba Tvoj hlas, mal si rád život, my Teba a Ty nás. Skromný a láskavý si bol vo svojom živote a veľký vo svojej láske a dobrote. Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže zabudnúť. Tak ako voda svojím tokom plynie, krásna spomienka na Teba nikdy nepominie.

Zostali nám len stopy Tvojej lásky a spomienky. Uchováme si Ťa v živej pamäti z čias, keď si bola plná energie a životného optimizmu.

Manželka Anna, syn Jaroslav s manželkou, syn Miroslav s manželkou, vnuk Sebastián a vnučky Ema a Tijana POSLEDNÝ POZDRAV

MÁRII VINDIŠOVEJ – JEŠIĆOVEJ 11. 6. 1947 – 30. 9. 2015

Ďakujeme všetkým príbuzným, priateľom a známym za účasť na poslednej rozlúčke, za prejavy sústrasti a kvetinové dary.

Manžel Ján a dcéra Vlasta s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

Uplynulo desať rokov odvtedy, čo nás predčasne opustil milovaný syn, brat, švagor a ujo

KATARÍNA MELEGOVÁ

1938 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Trvalú spomienku si na ňu zachovajú Brat s rodinou

DROBNÉ OZNAMY NA PREDAJ starší dom v Báčskom Petrovci, Ulica partizánska č. 8; kontaktný telefón: 021/781-748, mobil: 063/727-40-42. ACTA PRO účtovnícka a poradenská kancelária ponúka nové služby ZAKLADANIE A LIKVIDÁCIA FIRIEM, pomoc a poradenstvo pri zakladaní a rozbiehaní Vašej novej firmy, pomoc a poradenstvo pri zatváraní firiem, výroba pečiatok; tel.: 021/781-321, mobil: 069/30-757-29, Masarykova 4a, Báčsky Petrovec, e-mail: porezi. acta@gmail.com KREKA WESO, ALFA VRANJE SERVIS koná: všetky opravy a predaj opravených pecí; tel.: 021/20-64512, 064/11-734-55. • OZNAMY •

PAVEL MYJAVEC

svatovci Werleovci a Anna

SPOMIENKA

13. 5. 1963 – 21. 10. 2005 – 2015 z Petrovca Spomienku na Teba si starostlivo uchovávame v našich srdciach. Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na manžela a otca

ŠTEFAN KÁMAŇ

JÁNA TORDAJA

29. 12. 1930 – 26. 9. 2015 z Pivnice

1951 – 2005 – 2015 z Kysáča

Kto Ťa poznal, spomenie si. Kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Tvoji najmilší

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú: syn Ján s manželkou Katarínou a vnukovia Janko a Daniel s rodinami

43 /4670/ 24. 10. 2015

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA na rodičov

KATARÍNU PETRÁŠOVÚ

1935 – 2015 z Báčskeho Petrovca

dcéra Zuzana a syn Samuel s rodinami

KATARÍNOU MELEGOVOU

S hlbokým zármutkom sa s Tebou lúči

1938 – 2015 z Báčskeho Petrovca Bola súčasťou v našich životoch, kým jedného rána bolesťou unavená tíško zaspala, bez slova rozlúčky, zanechajúc všetkých, ktorých rada mala. Milovala život, ľudí, kvety... Tichú a trvalú spomienku na ňu si zachovajú Mila a Janko Šiarovci s rodinou

sestra Zuzana Ďuríková

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mojou mamou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

DUŠAN GREKSA

KATARÍNOU MELEGOVOU

26. 9. 1953 – 4. 10. 2015 z Báčskeho Petrovca

6. 4. 1938 – 7. 10. 2015 z Báčskeho Petrovca

Ďakujem za život! Ďakujem za možnosť spokojne vyrastať, za lásku, obetavosť, ochranu a podporu. Budeš mi chýbať. Tvoja Vlasta

www.hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

s našou tetou

6. 4. 1938 – 7. 10. 2015 z Báčskeho Petrovca

Dcéry Ružena a Anna s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojou sestrou

z Kulpína

Tichú spomienku im venujeme a s láskou a úctou si na nich spomíname.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Spi tíško, drahá moja, za Tebou plače sestra Tvoja. Teraz už po ťažkom kríži a boji odpočívaj v pokoji.

1926 – 2014 – 2015

rod. Kunčákovú 1929 – 2013 – 2015

SAMUEL SNIDA S láskou a úctou sa s ním lúčia

SAMUELA PETRÁŠA

SAMUELOM SNIDOM

1935 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si náhle a nečakane. Na Tvoju lásku a dobrotu vždy si budeme spomínať. Brat Pavel s manželkou Katarínou, synom Stanislavom a dcérou Vlastislavou s rodinami

ROZPOMIENKA

Dňa 21. októbra 2015 uplynulo desať rokov od úmrtia

PAVLA MYJAVCA

13. 5. 1963 – 21. 10. 2005 – 2015 z Petrovca

S láskou a úctou sestra Anna a Anička s Jankom z Kovačice

Informačno-politický týždenník

Priatelia: Medveď, Kolár, Hložan, Ziman, Krnáč, Kaňa a Lačok

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Nečakane nás opustil náš švagor

PAVEL ČÍŽIK

ADAM HRK

20. 6. 2005 – 14. 10. 2015 z Kovačice

ZUZANOU CHALUPKOVOU

19. 12. 1947 – 25. 9. 2015 profesor telesnej výchovy vo výslužbe z Kovačice

rod. Čiliakovou 7. 10. 1955 – 10. 10. 2015 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

Vždy si nám spríjemňoval chvíle, keď si bol s nami. Nikdy na Teba nezabudneme. Tvoja 4. 2 trieda s pani učiteľkou J. Chalupovou

manžel Ján

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ZUZANOU CHALUPKOVOU

rod. Čiliakovou 1955 – 2015 z Kulpína

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala.

Najväčšia láska zomiera, keď sa matkino oko navždy zaviera.

dcéra Jarmila s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

ZUZANE CHALUPKOVEJ rod. Čiliakovej 1955 – 2015 z Kulpína

V myšlienkach a v spomienkach budeš stále s nami. Svatovci Čobrdovci • OZNAMY •

JÁN LEPORIS

1937 – 2007 – 2015 z Nového Sadu rodom zo Selenče

rod. Čiliakovou 1955 – 2015 z Kulpína

Lúči sa

Uplynulo 8 rokov, čo nás opustil náš drahý

s mamou

ZUZANOU CHALUPKOVOU

Pavel Cicka a Ingrid Cicková so svojím synom Filipposom

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mamou

Tvojím odchodom sme zranení a veľmi nám chýbaš. Večný pokoj Ti prajeme a na Teba nikdy nezabudneme.

S láskou si na neho spomínajú

dcéra Zdenka s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

manželka a deti s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pri 20. výročí smrti si spomíname na milovaného

PAVLA KARDELISA

ZUZANE CHALUPKOVEJ

1931 – 1995 – 2015 z Kysáča

rod. Čiliakovej 1955 – 2015 z Kulpína

Kto Ťa poznal, spomenie si. Kto Ťa mal rád, nezabudol. Koho hriala Tvoja láska, v srdci Ťa bude nosiť do konca života.

V myšlienkach a v spomienkach budeš stále s nami. Svatovci Pašćanovci

Manželka Zuzana a dcéra Zuzana Peťkovská s rodinou

43 /4670/ 24. 10. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 23. októbra 19.30 INFOCESTA 2011 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 21.00 Spektrum Nedeľa 25. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 27. októbra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 24. októbra 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 30. októbra 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Sobota 31. októbra 5.30 Repríza nedeľných vysielaní INFOCESTA 2011 je 30-minútová reportáž zo Slovenska, zo zájazdu dolnozemských slovenských novinárov, ktorí sa na tomto atraktívnom podujatí zúčastnili vďaka podpore Žilinského samosprávneho kraja a v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Dúhovka – v prvej polhodine nedeľného bloku odznie reportáž z tohtoročného 35. festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči, teda aj o tom, ako sa zabávali speváci, s akými problémami zápasili organizátori a ako festival zhodnotila odborná porota.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 23. októbra – Sniper 3 Sobota 24. októbra – Dannyho jedenástka Pondelok 26. októbra – Lúpež po taliansky Utorok 27. októbra – Na pokraji smrti 2 Streda 28. októbra – Tichý nepriateľ Štvrtok 29. októbra – Bláznivý pohreb 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 25. októbra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami výber z festivalu Zlatý kľúč 22.00 Film: Posledný samuraj 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Ján Brna, riaditeľ ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 25. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov na Dolnej zemi Padina spievala po 42-krát Utorok 27. októbra 16.00 Premiéra knihy Dr. Zuzany Čížikovej Rozhovory Celovečerný koncert komorného zboru Skala Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 30. októbra 16.00 Slovenský film: Šerif za mrežami Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 43 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je pomenovanie tradičného festivalu slovenskej populárnej hudby, ktorý sa uskutočňuje v Selenči. autorka: spodná vpíšte ANNA časť bavlnené otec BIČIA- okrášľovalo zvieracej vlákna slovinsky R Ý nohy ROVÁ

lúhovaním získaný výťažok vpíšte ĽA geometrické teleso

uhol

... báza

opyt. zámeno

obaja vplyv

Bratislava (značka)

Nedeľa 25. októbra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 28. októbra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

nula

S HLA DU ĽU vražedný útok

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. 1. časť Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. tajničky

TELEVÍZIA PANČEVO

obvod 2. časť tajn.

vozidlá ťahané koňmi Miroslav Krleža

dusík umelé slovo

svätá (arab.)

vykonávateľ trestu onam

spojka jedlé plody (gen.)

onaká

vojenský oddiel

narýchlo Ratko Tvrdić Kotor

vrch pri Belehrade vpíšte EMKO

Loznica

vpíšte ORN

tekutina kyslej chuti

speváčka Nikolić osobné zámeno argón vpíšte YN

ž. meno AS HL DU pond ĽU

dlhá samohl.

široký rozhľad

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 42 VODOROVNE: podobrať, oker, Ma, poňatie, a, hlavne, Milota, S, äva, Anat, Tasa, ale, I, ura, ET, OĽ, pani, kruh, nač, podučí, K, plus, zla TAJNIČKA: DEŇ HLASU ĽUDU

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 40 z čísla 40 Hlasu ľudu z 3. októbra 2015 bolo: ANNA PIXIADESOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JOVAN SABO, Ul. Nálepkova č. 14, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

43 /4670/ 24. 10. 2015

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Bod s novým trénerom Draškovićom

Ján Bokor

V tomto kole bolo až päť nerozhodných výsledkov. Len Šíďania vyhrali dvojgólovým rozdielom nad pančevským Železničarom. Novopazovčania doma porazili minimálnym výsledkom Borac z dediny Sakule. TSC si priniesol body z Beočína. Najviac gólov videli diváci v Zreňanine, kde domáci Banat remizoval s Radničkim zo Sriemskej Mitrovice. Derby v Odžakoch sa skončilo bez gólov. Siete sa nevlnili ani v Padine, kde domáca Dolina po dlhšom poste získala bod. Výsledky 10. kola: Radnički (NP) – Borac 1 : 0, Radnički (Š) – Železničar 2 : 0, Banat – Radnički (SM) 3 : 3, Dunav – Vršac 1 : 1, Odžaci – Bačka 1901 0 : 0, Sloga – Omladinac 1 : 1, Cement – TSC 0 : 1, Dolina – Senta 0 : 0. Tabuľka: 1. Odžaci 21 bodov, 2. Radnički (SM) 17, 3. Radnički (NP) 17, 4. Dunav 16, 5. Bačka 1901 16,... 7. TSC 16,... 10. Senta 14,... 13. Dolina 9... 16. Vršac 4 body. Program 11. kola: Senta – Radnički (NP), TSC – Dolina, Omladinac – Cement, Bačka 1901 – Sloga, Vršac – Odžaci, Radnički (SM) – Dunav, Železničar – Banat, Borac – Radnički (Š). DOLINA – SENTA 0 : 0

oterajší tréner Nikola Bala pre slabé výsledky podal demisiu a vedenie Doliny bolo prinútené nájsť jeho náhradníka. Túto neľahkú úlohu si na seba prebral skúsený

tréner Radivoje Drašković, niekdajší hráč a tréner zreňaninského Proletera. Po dvoch tréningoch viedol mužstvo Padinčanov na zápase s veľmi dobrou Sentou.

Začiatok zápasu patril domácim. Čišić pekne odcentroval a Labović hlavičkoval tesne vedľa brány. Hostia dvakrát nebezpečne zaútočili, ale lopta preletela nad bránu Trivunovića. Labović sa ešte raz ocitol blízko siete hostí, ale slabo strelil rovno do rúk brankára Živkova. V druhom polčase sa nič nezmenilo. Obaja súperi sa snažili dať gól, ale útoky boli slabšie ako obrany. Brankár Senty Živkov vychytal všetky Hostia zo Senty častejšie strely hráčov Doliny a nebezpečnejšie prenikali z ľavej strany, no strely ich útočníkov trojica rozhodcov: Igor Milanović končili vedľa brány alebo v rukách z Mačvanskej Mitrovice, Dragana Novakovićová zo Sriemskej Mitrovice brankára Trivunovića. Najkrajšiu akciu domácich začal a Aleksandar Vladić zo Šídu. DOLINA: Trivunović, Subašić, Atanasković, pokračoval Vasović, na bránu kopol Radosavljević a brankár Kiš, Labović (Vasović), Brkić (RaŽivkov dobrým zákrokom zachránil divojević), Radosavljević (Mrđa), Čišić, Pajković, Mastilo, Atanaskosieť svojej brány. Korektný zápas dobre viedla vić, Stanimirović

BANÁTSKA LIGA

Najrýchlejší gól v Kovačici SLÁVIA – POLET 2 : 1 (1 : 1)

Stanislav Stupavský

Ján Špringeľ

vodný gól, ktorý strelili hostitelia už v začiatočných sekundách hry, zapisuje sa do najrýchlejších na štadióne Slávie: Stojanović vypálil ľavačkou z hranice pokutového územia do brvna, lopta zakončila za bránkovou čiarou, ale sa vrátila späť. Na celom zápase nepresvedčiví rozhodcovia si to nevšimli, ale gól potvrdil Vladul – 1 : 0. Polet vyrovnal v 8. minúte. Balan prenikol po ľavej slávistickej strane a výborne centroval do malého štvorca strelcovi Kračunelovi – 1 : 1. V druhom polčase dominoval iba domáci celok. Desať minút po prestávke výborne z rohového kopu centroval Šćepanović a hlavičkou strelil rozhodujúci gól Radenković – 2 : 1. SLÁVIA: Trbojević, Stanković (Anđelović), Stojanović (D. Čížik),

www.hl.rs

Obecná liga Šíd

Kľúčová momentka zápasu: gól Darka Radenkovića hlavičkou po rohovom kope Šćepanovića

Čerňoš, Vojnović, Radenković, Smailagić, Vladul, Ivanišević, P. Čížik (Bajić), Šćepanović Výsledky 10. kola: ŽAK – Kozara 1 : 1, Budućnost – Radnički (S) 4 : 1, Slávia – Polet 2 : 1, Radnički (K) – Jedinstvo (BK) 1 : 2, Vršac United – Radnički (Z) 2 : 3, Proleter (BK) – Crvena zvezda 3 : 1, Jedinstvo (NB) – Mladost 2 : 0, Sloboda – Sloga 4 : 1.

Informačno-politický týždenník

Tabuľka: 1. Radnički (Z) 27 bodov, 2. Kozara 22, 3. Budućnost 22 ... 6. Slávia 18 ... 16. C. zvezda 3 body. Program 11. kola: Sloga – ŽAK, Mladost – Sloboda, C. zvezda – Jedinstvo (NB), Radnički (Z) – Proleter, Jedinstvo (BK) – Vršac United, Polet – Radnički (K), Radnički (S) – Slávia, Kozara – Budućnost.

Sremac (Berkasovo) – Hajduk (Višnjićevo) 1 : 12. Výsledok hovorí o tom, akoby sa hrala hádzaná a nie futbal. Za Hajduk trafili Vejnović 3 razy, Jurošević 2, Marković 2, Radovanović, Šapić, Antunović, Rakić, Janković. OFK Binguľa – Bačinci 4 : 1. Binguľčania konečne znova zahrali pekne, presvedčivo a účinne. Katanić 2, Rajić a Pajić vsietili góly za Binguľu. Binguľčania si zachovali šancu umiestiť sa vysoko v lige. Sinđelić (Gibarac) – Jednota (Šíd) 3 : 2. Dobrá hra hostí nepriniesla ovocie na tomto hosťovaní. O góly za Jednotu sa postaral Milutinović. Omladinac (Batrovci) – Jednota (Ľuba) 3 : 2. Aj druhá Jednota, ľubská, na hosťovaní v Batrovciach prehrala minimálnym výsledkom, keď strelci boli Sremčić a R. Ćalić. St. S. • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

rović, Jelović, Bajić (Filipović), Milaković, Vemić (Krunić), Igrač, Marković Výsledky 10. kola: Veternik – Borac 3 : 1, Crvena zvezda – Mladost 3 : 0, Sremac – ŽSK 1 : 1, zmätku obrany Budućnost (SN) – Kabel domácich. Da3 : 0, Kupinovo – Jugović nilo Marković sa 5 : 0, Sloga – Budúcnosť „poprechádzal“ Najlepší v Laćarku: (H) 1 : 1, LSK – Jednota 0 pomedzi obran- Predrag Milaković né rady hostite- (Jednota St. Pazova) : 3, Hajduk – Slavija 1 : 0. Tabuľka: 1. Jednota 24 ľov na ceste do bodov, 2. ŽSK 24, 3. Kupiprázdnej brány, keďže na konci prekľučkoval aj novo 21, 4. Borac 18, 5. Veternik brankára Ovšeka – 0 : 1. O štyri 17 ... 7. Sloga 16 ... 10. Budúcnosť min. nato hosťom vyšiel aj rýchly (H) 13 ... 13. Kabel 7, 14. Slavija 7, protiútok a bezmocného brankára 15. LSK 6, 16. Jugović 5 bodov. Program 11. kola: Slavija – tentoraz prekonal Uroš Vemić, ktorý neskoršie pre zranenie opustil Veternik, Jednota – Hajduk, ihrisko. Bodku položil Mladen Budúcnosť (H) – LSK, Jugović Bajić po skrumáži pred bránou – Sloga, Kabel – Kupinovo, ŽSK – Budućnost (SN), Mladost – zmýlených hráčov LSK. JEDNOTA: Travica, Stegnjajić Sremac, Borac – C. zvezda. Foto: J. Pucovský (Krivokuća), Rebić, Ninić, Pet-

Pazovčania sa zablysli LSK – JEDNOTA 0 : 3 (0 : 0)

Matej Bzovský

taropazovčania v Laćarku v minulosti zvádzali ťažké boje s nepríjemným súperom. Tentoraz sa plne zablysli najmä v druhom polčase, keď obetavým futbalistom LSK nedali ani šancu, aby si vydýchli. Je pravda, že počas zápasu úsilie hráčov Jednoty často narazilo na prekážky v šestnástke domácich. Vo väčšej časti zápasu však boli oveľa lepším súperom, čo sa odzrkadlilo aj na konečnom výsledku, ktorý mohol byť aj presvedčivejší v ich prospech. Bol to celkove jeden z najlepších výkonov Jednoty v tejto sezóne. V tíme trénera Milana Vujasina

bolo všetko priam ideálne, okrem niektorých chvíľ v prvom polčase, keď sa domáci dostali dvakrát do šancí. Najlepším jednotlivcom v mužstve z Pazovy bol Predrag Milaković. Škoda, že tento vzorný futbalista na ihrisku a mimo neho ako talentovaný mladík skôr nechcel hrať v superligových mužstvách, ktoré ho mienili zaangažovať. Štúdiá mu boli prvoradou úlohou, ktoré úspešne zdolal. Boli by sme šťastní, keby tento pozitívny vzťah k športu a knihe bol príkladom viacerým futbalistom. Hosťom sa v útoku dlho nedarilo a prvý raz na bránu súpera kopli až po polhodinke hry. Prvý gól Jednota vsietila až v 58. min. po

Hložančania spokojnejší

V pokračovaní obe mužstvá zahrali lepšie, pričom sa hostia viac zamerali na obranu vlastnej brány. Trvalo to tak po 57. min., keď Krajinović pekným gólom vyrovnal výsledok. SLOGA – BUDÚCNOSŤ (H) 1 : 1 (0 : 1) V období svojej prePo jednej Károly Vig vahy Erdevíčania mali rýchlej akcii niekoľko vyložených be mužstvá začali zápas f u t b a l i s t o v Obrana dobre čelila: šancí, ale ich strelci nev Erdevíku príliš obozretne, hostí lopta sa Miloš Zečević (Budúcnosť trafili sieť ani vtedy, takže sa najviac hralo v stre- dostala na pra- Hložany) keď nebola chránená. de ihriska. Domáci futbalisti sa vú stranu, kde Rozhodca Nemanja snažili ohroziť bránu hostí, ale nebolo futbalistov Slogy, Arda- Svrkota z Nového Sadu ukázal žlté obrana Budúcnosti odčinila všet- lić v 37. min. prebehol niekoľko karty (tri domácim, štyri hosťom) ky hrozby svojmu brankárovi N. krokov a presne trafil sieť brány aj vtedy, keď to nemusel, prerušoMitrovićovi. Savića – 0 : 1. val zápas, slovom, nevynachádzal

sa najlepšie. Také rozhodovanie predsa nevplývalo na konečný výsledok zápasu. Hráči oboch mužstiev akoby ledva čakali koniec zápasu a zdá sa nám, že boli spokojní s nerozhodným výsledkom. SLOGA: Savić, Mirčetić, Kovačević, Čobanović, Považan, Glumčević, Vuković, Bojanić, Krajinović (Lacković), Simeunović, Cvijić (Vlaisavljević) BUDÚCNOSŤ: N. Mitrović, Zečević, O. Štefek, M. Kobilarov, Alić, Todorović, N. Kobilarov, Nedić, Ardalić (Obradović), Ćetković, D. Mitrović (Latinović)

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

diny. Konečne v 87. min. Radović unikol, prihral osamelému Ružićovi a tento prekonal domáceho brankára – 1 : 2. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Mršić, Maliar, Radović, Folťan, A. Lipták, Anđelovski, Miksád (Pejčić), Đukić, Ružić Ostatné výsledky 9. kola: Vojvodina (CC) – Karaš (J) 3 : 0, Karaš (K) – Potporanj 3 : 0, Borac (VS) – Partizan 2 : 0, Banat – Jedinstvo 1 : 2, Ratar – Borac (VG) 2 : 1, Dunav – Ševac 0 : 1. Hajdušičania sa s pätnástimi bodmi nachádzajú na 6. mieste v tabuľke.

Šikovne sa bránili a vyhrali VOJVODINA (S) – HAJDUŠICA 1 : 2 (0 : 1)

ajdušičania do Seleuša odcestovali oslabení, ale aj tak si domov priniesli tri vzácne body, ktoré ich upevnili v hornej časti tabuľky. Domáci od začiatku dali najavo, že chcú vyhrať. Hostia sa šikovne bránili a nedovolili žiadne prekvapenie, takže sa ani jedno mužstvo nemôže pochváliť, že malo šance, aby ohrozilo • ŠPORT •

brankára súpera. Nuž a potom v 36. min. zadák hostí Ivan Maliar opravdivou delovkou z voľného kopu z takmer polovice ihriska trafil brvno, lopta sa odrazila na okraj šestnástky, odkiaľ ju mladučký Atila Lipták silnou strelou zaslal do siete. Do konca polčasu, a potom aj po zmene strán domáci útočili na

bránu Melicha. Obrana Hajdušice dobre fungovala, avšak v 51. min. príliš nešťastne kapitulovala. Z okraja šestnástky strieľal Nikolin, lopta trafila obrancu hostí, zmenila smer a oklamala Melicha. Aj v pokračovaní domáci boli ofenzívnejší, pokým sa hostia hlavne bránili. Tých niekoľko protiútokov vyvolali zmätok v obrane Vojvo-

Foto: J. Pucovský

43 /4670/ 24. 10. 2015

Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

ré strely Mijina a Kaňu ohrozili brankára Sutjesky, kým sa po pokuse tohto druhého lopta šuchla o miesto, kde sa spajajú žrď a brvno. Peknú rozohrávku v 21. min. urobili Vlaisavljević, Kaňa a Torbica, no lopta predsa skončila vedľa žrde. Pekný bol O chvíľku neskoršie Mijin z jedenástky druhý gól Mladosti, v 3. min. vsietil prvý gól za Mladosť keď Kaňa využil dobrú prihrávku a zo stredu šestnástky zacentroval a Sutjeska už mala blízprudko namieril pod brvno. Bolo to ko k vyrovnaniu. Obavy domácich v 39. min. Vo finiši hostia z Báčskeho boli oprávnené, lebo hostia ožili. Dobrého Polja mohli zmenšiť skóre. Predsa výmeny urobili svoje. Do hry Lenže dobre reagoval Leňa a Jakuš vošiel Milenković, potom i Severíni. Domáci znova začali útočiť na bránu vykopol loptu z brány. V 66. min. útočník hostí ľahko Sutjesky. Po zdĺhavej akcii lopta po ľavej strane obišiel Fábryho, letela z pravej strany k opačnej žrdi,

najšikovnejší bol Rupar v 89. min. a zaistil výhru Mladosti. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Rupar, Jakuš, Pavlis, Kajtez, Torbica, Vlaisavljević (Babiak), Mijin, Trojanović (Milenković), Kaňa (Severíni) Zápas dorastencov sa skončil 4 : 4. Výsledky 10. kola: Hercegovac – Proleter 2 : 2, Napredak – Miletić 0 : 2, Vojvodina – Kulpín 3 : 1, Jedinstvo – Krila Krajine 2 : 1, Stari grad – Borac 0 : 7, Titel – Budućnost 1 : 0, Tvrđava – Hajduk 1 : 1, Mladosť – Sutjeska 3 : 1. Tabuľka: 1. Titel 27 bodov, 2. Hajduk 26, 3. Mladosť 24, 4. Borac 22, 5. Krila Krajine 21 ... 9. Tvrđava 12 ... 14. Stari grad 4, 15. Kulpín 3, 16. Napredak 1 bod. Program 11. kola: Sutjeska – Hercegovac, Hajduk – Mladosť, Budućnost – Tvrđava, Borac – Titel, Krila Krajine – Stari grad, Kulpín – Jedinstvo, Miletić – Vojvodina.

Štrbca, ale sa pošmykol na trávniku, Osmajić dvakrát z piatich metrov strelil slabo a raz netrafil ani loptu... Konečne v 85. min. Zorzić prenikol z pravej strany a takmer z bránkovej čiary prízemnou strelou prekvapil brankára a vyrovnal výsledok – 1 : 1. Po vyrovnávajúcom góle Kysáčania zvýšili aktivitu na trávniku, hoci sa aj domáci z protiútokov snažili získať opätovný náskok. To sa im skoro aj podarilo. Perišić dvakrát mieril Útočník Tatry Goran Grijak (9) po tejto z voľného kopu, no Privizer päsťou vyboxoval loptu spod žrde. akcii trafil žrď brány Báčky V 3. min. nadstaveného času V poslednej štvrťhodine sa hralo Ábelovský vykopol loptu nožnicami iba na polovici ihriska Begečanov. z bránkovej čiary. Nerozhodný výsleGrijak v 82. min. nastrelil žrď, po- dok je predsa najreálnejší. tom Zorzić prekľučkoval aj brankára Zápas v Begeči viedol rozhod-

ca Gajić z Nového Sadu. Žlté karty dostali Rac, Pivaš, Kravić (Báčka) a Ábelovský (Tatra). TATRA: Privizer, Babić, Srnka, Savić, Ábelovský, Rašiovan, Jakšić, Žugić, Grijak, Klaić (Osmajić), Zorzić Výsledky 8. kola: Kabel Štrand – Sremac 3 : 0, RFK Nový Sad – Borac 11 : 0, Čenej – Centar 0 : 0, Báčka – Tatra 1 : 1, voľný bol Fruškogorac. Tabuľka: 1. Tatra 17 bodov, 2. RFK Nový Sad 17, 3. Báčka 17, 4. Fruškogorac 11, 5. Centar 9, 6. Kabel Štrand 9, Čenej 7, 8. Borac 3, 9. Sremac bez bodov. Program 9. kola, 24. a 25. októbra o 14. hodine: Centar – Báčka, Borac – Čenej, Sremac – Nový Sad, Fruškogorac – Kabel Štrand, voľná je Tatra.

Hra ako na bežiacom páse MLADOSŤ – SUTJESKA 3 : 1 (2 : 0) Samuel Medveď

ol to zápas, v ktorom „modrí“ zvlášť v prvom polčase produkovali páčivý futbal. Lopta sa pohybovala ako na bežiacom páse. Hostia v jednotlivých častiach zápasu dobre schladili srdcia domácich fanúšikov a zvlášť sa to dialo vo väčšej časti druhého polčasu. Už v 3. min. Mladosť viedla 1 : 0. V šestnástke nedovolene zastavili Igora Kaňu, bola to jedenástka, ktorú realizoval Mijin. Potom domáci dominovali na ihrisku. Hrali veľmi pekne, zakladali dobré útoky, mali loptu na svojich nohách. Útočili domáci hlavne z krídelných pozícií. Hráči Mladosti zahrávali veľa rohových kopov, po ktorých mali príležitosti skórovať. Aj dve dob-

MESTSKÁ LIGA NOVÝ SAD

Z jalovosti iba bod BÁČKA – TATRA 1 : 1 (1 : 0) Pavel Pálik

ysáčania v Begeči boli vo väčšej časti zápasu lepší, ale ich útoky boli jalové. Báčka sa už v 3. min. ujala vedenia gólom Raca z voľného kopu z asi 25-metrovej vzdialenosti. Lopta trafila niekoho v múre Tatry, zmenila smer, oklamala Privizera a skončila v sieti. Hostia z Kysáča potom silnejšie zaútočili, domáci nevyberali prostriedky, aby ich v tom znemožnili, rozhodca to toleroval a ukázal im iba tri žlté karty.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Kríza pretrváva LEHEL – AŠK 4 : 0 (4 : 0) Vladimír Gál

ríza v aradáčskom klube pretrváva. Na horúcej pôde v Mužlji im nepomohlo ani to, že mali nového brankára. V prvej štvrťhodinke sa hral rovnocenný futbal. Potom domáci postupne prebrali hru a už v 20. min. po veľkej chybe brankára Dimitrijevića

www.hl.rs

sa ujali vedenia. Iba o tri min. neskoršie už bolo 2 : 0, a v 30. min. domáci zvýšili náskok na 3 : 0, vďaka veľkej chybe Prodanovića a Birmanca. Pri konci polčasu Dimitrijević aj štvrtýkrát kapituloval. O tom, koľko domáci futbalisti dominovali ihriskom, svedčí aj údaj, že v prvých 45 minútach Aradáčania ani raz nekopli na bránu Lehela.

Informačno-politický týždenník

V druhom polčase hostia hrali trochu lepšie, ale nedokázali ohroziť presvedčivú výhru domácich futbalistov. AŠK: Dimitrijević, Ďuríček, Birmanac (M. Nenin), Apostolović, Striško, Prodanović (Maksimović), Korać (Šťastný), Rajčević, Novaković, M. Števko, Mijić Ostatné výsledky 9. kola: Proleter – Omladinac 2 : 3, ŽFK Banat – Potisje 5 : 0, Jedinstvo – Rusanda 1 : 3, OFK Klek – Naftagas 2 : 0, MSK – OFK Gradnulica 3 : 1. Tabuľka: 1. Naftagas 18 bodov, 2. OFK Klek 16, 3. Lehel 16... 11. AŠK 6, 12. Rusanda 4 body. V nedeľu Aradáčania uhostia celok OFK Klek z rovnomennej dediny. • ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Obrovčanom pristrihli krídla KRIVÁŇ – BORAC 46 4 : 1 (1 : 1) Michal Poliak

poslednom majstrovskom zápase tejto jesene pred svojimi fanúšikmi futbalisti Kriváňa uhostili tím Borac 46 z Obrovca. Domáci mienili, že budú mať ľahšiu robotu so vždy nepríjemným súperom, ktorý je teraz v dolnej časti tabuľky. Selenčania pristrihli krídla súperovi, ktorý takmer počas celého zápasu dobre čelil a poľavil iba v poslednej polhodinke. Hráč Borca Maksimović sa v 5. min.

rozhodol vypáliť na bránu Naďa z 35 metrov. Urobil to tak dobre, že lopta oklamala nepozorného strážcu siete Kriváňa a skončila v sieti – 0 : 1. Domáci zahrali útočne, akoby sa im predtým nebolo stalo nič zlé, a Medić v 29. min. výsledok vyrovnal. V druhom polčase mužstvo Kriváňa už zahralo omnoho vážnejšie. Výsledkom toho bol druhý gól Medića v 60. min. Tento skúsený futbalista bol strelcom aj tretieho gólu za Kriváň v 71. min. Strelca hetriku potom tréner

Dragan Jovović stiahol z ihriska v 73. min., aby ho obecenstvo potleskom vyprevadilo do šatne. Namiesto neho do tímu zaradil Sklabinského. Tomuto mladučkému futbalistovi stačilo len päť minút na trávniku, aby v 78. min. štvrtým gólom spečatil osud Obrovčanov – 4 : 1. KRIVÁŇ: Naď, Lučar, Kočonda (Gašparovský), Deljanin (Kocić), A. Strehársky, Ignjatović, Alexy, Kutenič, Medić (Sklabinský), Spasić, Nikić Na zápase v Neštíne v rámci posled-

Už v 48. min. po akcii Tošića a Gagovića lopta sa dostala na nohu J. Žigmunda, ktorý ju rutinovane zaslal do siete – 2 : 1. V 63. min. Gagović uvoľnil Kalka, ktorý z desiatich metrov prekonal brankára Bačky. Najkrajšiu akciu diváci videli v 73. min., keď sa J. Žigmund zbavil troch zadákov súpera, prihral pred bránu, na loptu nabehol Gagović, ale z piatich metrov netrafil bránu. V 79. min. je uzavretý výsledok zápasu. J. Žigmund z voľného kopu z pravej strany odcentroval pred bránu, zadák hostí loptu odrazil na nohu Kalka, ktorý silnou strelou prekonal bezmocného Ćorovića – 4 : 1.

SLÁVIA: Brňa, M. Žigmund (Vlastislav Kuchta), Vladimír Kuchta (Kovačević), Milec, Obradović, Nímet, Kalko (Milić), Tošić, Gagović, Mitrović, J. Žigmund Rozhodca Vučković z Báča žltými kartami potrestal M. Žigmunda, Nímeta, Kalka, resp. Ćorovića, Popina, Paroškého, Majstorovića a Efendića. Výsledky 8. kola: Kriváň – Borac 46 4 : 1, Soko – Vajska 3 : 1, Slávia – Bačka 4 : 1, Naša hviezda – Bački hajduk 3 : 0, Maglić – Neštín 1 : 4. Tabuľka: 1. Kriváň 21 bodov, 2. Slávia 20, 3. Neštín 15, 4. N. hviezda 15, 5. Soko 13, 6. Bačka 9, 7. Maglić 7, 8. Borac 6, 9. B. hajduk 6, 10. Vajska 3 (-3) body.

Skúsenosť pre hetrik: Đorđe Medić (Kriváň Selenča) ného kola mužstvo Kriváňa má šancu bojovať o titul jesenného majstra, hoci to nie je ani najhlavnejší cieľ!? Foto: J. Pucovský

Naladení strelci Pivničanov SLÁVIA – BAČKA 4 : 1 (1 : 1) Ján Šuster

ivnickí futbalisti uhostili susedovcov z Despotova a po omnoho lepšom výkone si vybojovali presvedčivé víťazstvo. Asi 150 divákov videlo zaujímavý zápas, zvlášť v druhom polčase, keď futbalisti Slávie dali tri pekné góly. Hosťom všetka česť, kým mali sily, dobre čelili a po prestávke mužstvo Slávie získalo úplnú prevahu. V 3. min. po rohovom kope sprava Nikić zblízka hlavou strelil nad bránu. V 6. min. sa v gólovej šanci ocitol J. Žigmund, no nebol presný. O osem min. neskoršie strelu J. Žigmunda brankár Bačky Ćorović nejako kryl. Potom po rohovom kope Milec najvyššie vyskočil, ale aj jeho strela hlavou minula cieľ. Z voľného kopu v 18. min. netrafil ani Mirković. Konečne v 23. min. sa prvýkrát vlnila sieť na zápase susedovcov. V šestnástke hostí sa po rohovom kope strhla veľká tlačenica, J. Žigmund bol najrýchlejší a zblízka upravil loptu do siete – 1 : 0. V 32. min. hostia potiahli protiútok z pravej strany, Živković vysoko odcentroval na opačnú stranu, kde voľného Lukića nepotrebne fauloval Kalko. Rozhodca Vučković bol blízko, odpískal jedenástku, ktorú Jeličić premenil – 1 : 1. Do konca polčasu Despotovčania mali ešte dve šance. Strela Efendića poriadne opečiatkovala pravú žrď brány Brňu, potom po veľkej chybe Obradovića lopta predsa neprešla bránkovú čiaru, lebo ju menovaný vykopol von. • ŠPORT •

Najmenej gólov v sieti: Rastislav Brňa (Slávia Pivnica)

Program 9. kola o 14.30 h: Neštín – Kriváň, Bačka – Maglić, B. hajduk – Slávia, Vajska – N. hviezda, Borac – Soko. Foto: J. Pucovský

CARP CUP V SILBAŠI

Kapry sa vám núkajú! J. Pucovský

ilovníci lovu kaprov udicou na plavák prídu si na svoje v nedeľu 25. októbra 2015. Združenie športových rybárov Báčsky karas zo Silbaša na svojom rybníku usporiada Carp cup. Právo účasti získajú všetci športoví rybári, ktorí sa prihlásia na telefón 063/892-8062, zaplatia 2 500,00 dinárov za účasť a prídu na rybník do Silbaša o 8. hodine ráno. Z celkove nazbieranej sumy polovicu odvedú na odmeny (50 percent – 1. miesto, 30 percent – 2. miesto, 15 percent – 3. miesto), kým druhú polovicu strovia na organizáciu súťaže a prípravu obedu (ovčí paprikáš). Rybačka podľa pravidiel bude trvať päť hodín (9.30 – 14.30), kapry sa môžu chytať s dvoma prútmi, počas súťaže je dovolené vnadenie rýb, ale je zakázaná prechádzka

Ktorý rybár by nechcel takýchto kaprov na svojich udiciach?

pretekárov aj počas váženia úlovkov. Silbašania netrpezlivo očakávajú rybárov, predovšetkým svojich športových priateľov. 43 /4670/ 24. 10. 2015

Šport LALITSKÍ LOVCI NA ZAČIATKU NOVEJ SEZÓNY

zrenovovať jestvujúce posedy a kŕmidlá pre divinu, lebo v opačnom prípade im lovný inšpektor môže zakázať poľovačku. Nemal by to byť veľký problém, lebo aj tak majú určené, že každý lovec musí v revíri počas roka záväzne odpracoJuraj Pucovský prácach v revíri; slovom, vať 24 hodín. Potrebný dohovorili sa o ďalšej činmateriál, predovšetolo ich viac ako sto, teraz sú len nosti. Predseda PS Bažant kým drevené stĺpy, im dvadsiati deviati. Všeobecná, Dragoslav Brkić informoval, Mladé bažanty sú vo vynovenej voliére bezpečné zdarma ponúka VP Vody hlavne finančná kríza, vysoké že sa lovná sezóna ako obVojvodiny, ktoré si môžu členské, drahý výstroj, ale aj prírod- vykle začala 1. októbra 2015, zabezpečiť spiľovaním né zákony tak drasjú vo vynovenej voliére. ticky preriedili rady Časť stravy im poskytuje aj stromov na nábreží kanála Dunajpoľovníkov PS BaPD Poľokoop. Po určitom -Tisa-Dunaj. Podľa slov revírnika PS Bažant žant v Laliti. Lalitský čase mladé bažanty, keď spolok, ktorý pôsobí si dobre zvyknú na život Jaroslava Múdreho, spolok toho v rámci Obecného v prírode a zosilnejú, lovci roku dostal povolenie odstreliť 45 združenia Mostonpostupne vypustia do re- zajacov, 130 bažantov, troch srncov ga v Odžakoch, sa víru. Toho roku si obstarali (čo aj uskutočnili od mája) a 9 sŕn. môže pochváliť, že tzv. elektrického pastiera, Plánujú usporiadať najmenej dve jediný nemá menej drôtený oplotník, ktorý poľovačky na zajace, ale to bude členov ako v minulej chráni voliéru proti voľné- závisieť aj od výsledkov analýzy sezóne. Vo všetkých Lalitskí lovci sa o plánoch v novej sezóne ľahko mu pohybu zvierat, predo- očí, ktorými sa zisťuje stav a počet spolkoch totiž veľký dohovorili všetkým škodcov, a tak aj týchto rýchlych ucháňov v našich počet lovcov pušky životy a zdravie mladých chotároch. Dohovorili sa tiež, že si zavesil na klinec. O tom hovorí všetci dvadsiati deviati lovci si zapla- bažantov v nej. Laliťania totiž majú odstreleného zajaca z revíra nemôaj údaj, že PZ Mostonga nie tak tili členské v sume 11 000 dinárov, zlé skúsenosti, keďže sa im pred že odniesť žiaden lovec, ktorý nie je dávno malo aj 800 členov a dnes takže dostali povolenie na poľovač- niekoľkými rokmi medzi bažantie člen PS Bažant, resp. PZ Mostonga, ich je len 312. ku. Brkić oboznámil kolegov, že si kuriatka vlámala kuna a usmrtila ak, pravdaže, nejde o komerčný lov Nedávno sa lalitskí lovci stretli, tohto roku znova zabezpečili 200 niekoľko desiatok operencov, čo turistov – poľovníkov. Výsledky lovu aby sa dohovorili o otvorení lovnej osemtýždňových bažantov a 30 pre nich bola nenahraditeľná škoda. na prvých dvoch vychádzkach do sezóny, vypočuli si plány o ochra- trochu starších, ktoré už viac ako Predseda Brkić upozornil lov- revíra hovoria, že lalitskí lovci majú ne a odstrele diviny, potrebných mesiac chránia, kŕmia a ošetru- cov, že v najkratšom čase musia pred sebou sľubnú sezónu.

Poľovať, ale aj v revíri pracovať!

DRUHÝ PRIATEĽSKÝ ZÁPAS V LALITI

Dalibor centroval – Mane triafal PANÓNIA – JEDNOTA 1950 0 : 2 (0 : 0)

J. Pucovský

rvé hosťovanie hložianskeho FK Jednota 1950 v Laliti vyznelo v znamení priateľského zápasu s mladým domácim mužstvom, ktoré by malo pokračovať v bohatých dejinách FK Panónia. Zverenci trénerov Stevana Erdeljana a Michala Koruniaka zohrali pekný zápas, ktorý mohol uspokojiť asi 80 divákov na upravenom ihrisku v Laliti. Nebezpečný a silný Mane Lončar už v 4. min. pohrozil debutantovi v bráne domácich Michalovi Valentovi, keďže sa predtým zbavil domácich stopérov Lazića a Tereka, lenže lopta skončila vedľa brány. V 9. min. sme videli peknú akciu B. Veselinovića, M. Obradova a D. Veselinovića, ale tento posledný trochu zameškal zblízka loptu do-

www.hl.rs

raziť do siete. V 12. min. sa zranil D. Veselinović, musel von z trávnika, čo značne oslabilo domáce mužstvo. Do konca polčasu Terek a B. Veselinović sa z diaľky pokúsili prekonať veterána Zahorca, ktorý obe strely z druhého pokusu zneškodnil. O víťazovi zápasu rozhodli dvaja Lončarovci takmer navlas identickým spôsobom. V 63. min. Dalibor z pravej strany z takých 30 metrov z voľného kopu odcentroval a Mane šikovne hlavou loptu zaslal do pravého rohu brány náhradníka Hrnčiara. O päť min. neskoršie sme videli pokus Zarića spoza šestnástky, ale lopta minula cieľ. V 85. min. Dalibor Lončar približne z toho istého miesta z voľného kopu zacentroval, v strede šestnástky Mane Lončar bol najvyšší a lopta skončila v sieti Panónie – 0 : 2.

Informačno-politický týždenník

Mane Lončar (druhý sprava) prehodil hlavou brankára Hrnčiara – 0 : 2, pričom Terek (6) zameškal... Rozhodca Kalić z dediny Deronje solídne viedol zápas, niekoľkým hráčom oboch mužstiev ukázal žlté karty a hosťa Drieňovského pre neprípustnú debatu s ním v 79. min. vylúčil. Dovolil však trénerovi M. Koruniakovi, aby namiesto neho na trávnik poslal náhradníka. PANÓNIA: M. Valent, A. Obra-

dov, Dobrić, Stolić, Lazić, Terek, Šipka, Ján Turčan, M. Obradov, B. Veselinović, D. Veselinović; striedali: Hrnčiar, M. Virijević, Šinkarčuk, Juraj Turčan, Erdélyi JEDNOTA: Zahorec, Popović, Kulík, M. Hataľa, Benko, Drieňovský, Kudroň, D. Lončar, M. Lončar, Zarić, Daneček; striedali: Fábry, Supek • ŠPORT •

Zverenci trénera Slávie Dejana Žarkova presnejšie kopali penalty

Prvá jedenástka Doliny pred zápasom v Kovačici

OSEMFINÁLE POHÁRA FZO PANČEVO

Penalty rozhodli SLÁVIA – DOLINA 0 : 0, po kopaní penált 5 : 4 Ján Špringeľ

zorové derby pred nepočetným obecenstvom zohrali v pohárovom zápase starí rivali. V prvom polčase každý chvíľu ťahal pílu, v druhom mali slávisti presvedčivú územnú prevahu. Po prestávku najväčšiu príležitosť na zmenu skóre zmaril dvakrát v 12. min. Padinčan Čišić. Šesť minút neskoršie nezavlnil sieť ani domáci Stanković. Štvrťhodinu po prestávke strelili slávisti do brvna, vzápätí v šestnástke padol Vladul a v pokračovaní sa nezapísal do listiny strelcov zo skvelej možnosti ani Stojanović. V 73. min. vypálil delovkou Ivanišević, zaskvel sa kvalitným zákrokom Trivunović. V poslednej polčasovej tretine nepremenil šancu Vladul. Zo siedmich jedenástok boli za Sláviu úspešní Stanković, Ivanišević, Šćepanović, Vladul a Anđelović. Štyri góly za

červeno-modrých vsietili Radosavljević, Kiš, Mačužić, Pajković. V 21. storočí zohrali Kovačičania a Padinčania desať majstrovských derby, od roku 2001 po 2006. V dvoch meraniach síl vyhrala Slávia, v dvoch bolo nerozhodne a v šiestich so štítom skončila Dolina. Slávisti vsietili 13 a Dolina 17 gólov. V troch tohtoročných dueloch (dva priateľské a jedno pohárové) dvakrát v Kovačici zvíťazila Slávia (1 : 0 a 5 : 4 na penalty), kým v Padine bolo nerozhodne 1 : 1. SLÁVIA: Trbojević, Sachter, Vojnović (Stojanović), Radenković, Bajić, Ivanišević, Šćepanović, Smailagić, Ćirić (Anđelović), Vladul, Stanković DOLINA: Trivunović, Subašić, Labović, Radosavljević, Čišić, Pajković, Atanasković (Baić), Mačužić, Brkić (Veljković), Vasović (Stanimirović), Kiš

Ivanišević, Bajić a Šćepanović (zľava) boli neprekonateľná prekážka pre Vasovića (prúžkovaný dres)

Rozhodca Predrag Janjuš okamžite reagoval na faul Smailagića nad Brkićom

Sachter výborne ustrážil nebezpečného Čišića (zľava) Skvelý obranca Slávie Radenković v súboji s Labovićom (sprava) Rozhodujúci okamih: brankár Slávie kryl strelu Labovića z penalty

Gratulácie strelcovi piateho gólu Slávie Anđelovićovi

Takto bolo na začiatku; Janko Hrubík na rybníku dnes (2015)

Zlatý kotlík v Pivnici (2015)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Združenie športových rybárov Šaran Pivnica

Božtek a do vody – slobody: Vladko Čobrda (2014)

Zo sekcie rybárov, ktorá od roku 1974 pôsobila v rámci Poľovníckeho spolku Fazan v Pivnici a mala aj do 80 členov, 22. decembra 2000 vzniklo Združenie športových rybárov Šaran. Pivničania dovtedy najviac ryby lovili v kanáloch na Kosančići, v Savinom Sele a Despotove. Hneď po založení roku 2000 ZŠR Šaran od PS Fazan prenajalo jazero, rybník či bazén, ako ten vodný zdroj rozlohy 3,2 hektára v Pivnici dodnes volajú, za čo pravidelne platí nájomné. Desiatky rybárov, spolok má zvyčajne 30 až 50 členov, vzalo do rúk sekery a píly, dobre vysúkali rukávy, aby vyklčovali krovie na bazéne, kde sa kedysi močievali konope. Tak vznikol jeden z najkrajších rybníkov v tejto časti Báčky, okolo ktorého rybári vysadili viac ako 2 000 stromkov. Vo väčšej časti bazéna plávajú kapry a amury vážiace aj 18 – 20 kilogramov, ktoré sa tam ako rybia mlaď dostali z Apatina, Despotova, Bogojeva a Báčskej Palanky, kým je v pozostalej vode najviac karasov. Dlhoročný predseda a zakladateľ ZŠR Šaran Janko Hrubík hovorí, že ich spolok patrí medzi pionierov v love kaprov, ktorý poznáme ako Carp cup. To vôbec nie je lacný šport, lebo rybárske náčinie, nástraha a návnada, poplatok za účasť na súťažiach, šiatre, stoličky, cestovné výdavky stoja aj niekoľko tisíc eur. Napriek Miško Blažek tomu Pivničania dnes utvorili až 3 – 4 mužstvá, ktoré majú dobré meno a pravidelne odchádzajú na súťaže čaká na úlovok do Subotice (Palić), Báčskeho Jarku, Kaća, Debeljače, Rumy, Zreňanina, Zmajeva, Silbaša, kde dosahujú (2015) pekné úspechy, ako aj na tzv. eurocupoch a Memoriáli Ivicu Királyho... Ináč súťaže v love kaprov trvajú 36, 48, 72 a 120 hodín. Pivnické Carp tímy najčastejšie podporujú Obec Báčska Palanka, Podrum Pivnica, Podnik Agronom a výbornú spoluprácu majú aj s FK Slávia. ZŠR Šaran, ktoré úspešne vedú predseda Jaroslav Blatnický, tajomník Janko Hrubík a pokladník Vladko Čobrda, v Pivnici pracuje na popularizácii športového rybolovu, a preto veľkú pozornosť rybári venujú dorastu. Robia to prostredníctvom súťaží na svojom bazéne v chytaní kaprov a ostatných rýb udicou na plavák (15 rokov), varením rybacieho paprikáša Zlatý kotlík (18 rokov), tradičnej februárovej zábavy – rybárskeho bálu (19 rokov), na ktorom sa zoskupí aj viac ako 120 ľudí. Sfunkčňovanie rybníka a jeho okolia je stála úloha pivnických rybárov v zveľaďovaní priestoru v Pivnici, kde všetci občania môžu stráviť pekné chvíle svojho voľna. Juraj Pucovský (Foto: autor a z archívu ZŠR Šaran) Po stopách Aj otca predseda Vladka: je dobrý Alexander Najlepší rybár: Čobrda kuchár: Jaroslav (2015) Janko Blatnický Hrubík (2015) na SNS (2002) Zarybňovanie bazéna (2002)

To je úlovok: Sebastián Valihora (2015)

Janko Pap s kaprom, ktorý vážil 16,5 kg (2012)

Odmenení mladí pivnickí rybári (2015) Čerpanie vody do bazéna ZŠR Šaran (2015) Odbahňovanie rybníka po tridsiatich rokoch (2015)