Hlas 43 2016 by NVU Hlas ľudu

Za Melanchóliu Vlastimírovi Zlatý kľúč Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 22. 10. 2016 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4722/

Z obsahu

22. 10. 2016 | 43 /4722

Uzávierka čísla: 19. 10. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Rokovania výjazdové a iné 5 A predsa sa točí... 7 Slovenčina v úlohe Popolušky 8 Dotýkať sa neba

9 ĽUDIA A UDALOSTI 14 Dva veľtrhy, jedna energia 15 Uskladniť doma v koši, alebo dať do sila?

Základná škola 15. októbra v Pivnici uplynulý víkend primeranou slávnostnou akadémiou a kultúrno-umeleckým programom oslávila 50 rokov od ukončenia prác na výstavbe novej školskej budovy. (s. 13) M. Kubincová

19 Do aleje pribudla desiata busta

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Jesenná pestrosť

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Jesenné dilemy... 25 Potenciál je tu. Využime ho! 26 Škodcovia kapustovín poškodzujúci listy – bzdochy

31 KULTÚRA 31 Rozširovanie tvorivých kapacít

V sobotu 15. októbra v Lugu prebiehal 17. Festival ľudových piesní Rozospievaný Sriem, na ktorom sa zúčastnilo desať mladých spevákov. (s. 32) S. Stupavský

34 Zámka škripí aj metaforicky 35 Šanca pre mladých spisovateľov

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Získali Super pohár Srbska 47 Nevidieť svetlo na konci tunela 51 Chlapci a dievčence bok po boku Autorka titulnej fotografie: Anna Francistyová

Uplynulý víkend sa v Kovačici uskutočnila prvá a druhá kvalifikačná časť Festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty 2016, v rámci ktorej vystúpilo 31 mladých spevákov, žiakov nižších a vyšších ročníkov ZŠ Mladých pokolení. Na snímke sú účastníci 2. kvalifikačnej časti festivalu. (s. 33) A. Chalupová

Editoriál

Sloboda tlače cez narodeninové okuliare

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová



„Po prečítaní daj ďalej!!!“ písalo sa v prvom čísle Hlasu ľudu, ktoré na dvoch stranách vyšlo 19. októbra 1944. Tieto čitateľské maniere sa zachovali dodnes, lebo naše noviny sa skutočne podávajú z ruky do ruky, čítajú sa v kruhu rodiny, analyzujú sa fotografie, zachytáva sa spisovná slovenčina.

rvá redakcia pod vedením Ivana Majeru v hlasľudovskom novorodeniatku písala, samozrejme, v oslavnom pátose, o tom, že „okovy padli. Drapérie hrozných tmín sa roztrhali a zasvietilo nám vznešené svetlo SLOBODY“. Vtedy glorifikujúc oslobodenie Petrovca spod okupačného jarma, hoci vojna vôkol ešte frčala, včera, dnes a zajtra bojujúc za slobodu – tlače, prejavu, vierovyznania a i. (lebo tú sme si nikdy absolútne nevybojovali), Hlas ľudu zostáva spojivom medzi ľuďmi. Veď 72 rokov prináša informácie, riporty, analýzy, zachováva tradíciu vo všetkých oblastiach, sleduje moderné trendy v médiách, rozvíja sa. Možno povedať, že si naše noviny držia (alebo nanovo osvojujú?) miesto v rade periodík, ktoré ponúkajú svoje printové a virtuálne strany na konfrontáciu rozličných stanovísk a názorov, ale zároveň Hlas ľudu je aj strážcom demokracie, základnej kultúry a bontónu. To však obyčajný čitateľ neraz nevie a nevidí, lebo boj sa odohráva v redakcii, a nie v novinách. V deň hlasľudovských osláv zvykneme sumovať uplynulé ročné obdobie za nami. V našom prípade ide o obdobie, ktoré sčasti poznačili nátlaky rôznych politických či iných záujmových skupín, ale v médiách je to ako dobrý deň. V deň sviatočný treba však hovoriť o pozitívnych veciach, a tých sa veru udialo hodne v našej redakcii. Od každodennej práce na profesionalizácii novinárskej činnosti, prihliadania na dodržiavanie novinárskeho etického kódexu a sledovania tém, ktoré sú v centre verejného záujmu, po sústavnú realizáciu digitálnej transformácie, ktorá je jav nevyhnutný. V tom zmysle možno kvitovať, že naše novinárske obsahy sledujú verejný záujem, zvlášť slovenského menšinového spoločenstva, kým digitálne vydanie zaznamenáva neustály rast návštevnosti. Hradom nedobytným, podobne ako v iných médiách, zostáva sloboda tlače, ktorá predstavuje jeden zo základných pilierov demokracie. Čo však môžu novinári urobiť s touto informáciou, keď každodenná prax skôr svedčí o neslobode? Kričí o tom situácia v srbskom novinárstve (spomeňme si len na Utisak nedelje, situáciu v RTV alebo Magyar Szó, osud srbských karikaturistov…), k nemu sa čoraz častejšie pridávajú novinárske pomery v regióne. Sloboda tlače a sloboda prejavu sa neprávom často stotožňujú, i keď sa pod slobodou tlače chápe nezávislosť inštitúcie od vládnej kontroly, kým sloboda prejavu predstavuje slobodu písania a hovorenia fyzických osôb. Akokoľvek, obe sú súčasťou základných ľudských práv a sú teda podmienkou normálneho fungovania demokratickej spoločnosti. Skutočnosť však dennodenne potvrdzuje, že demokracia je krehký kvietok, ktorý silné nohy mocnárov môžu v každej chvíli zničiť. A tie veru šliapu po demokracii, len tak sa práši za nimi. To však neznamená, že sa novinári boja vzdali! Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  43 /4722/ 22. 10. 2016

Týždeň 

InPress

Rozhnevaný premiér Jasmina Pániková

iete, koľko náš štát vyčleňuje na sociálnu pomoc? Až 143 miliárd dinárov! Percentuálne vyčleňuje oveľa viac než hociktorý iný štát. Oboznámil nás s tým náš premiér, ktorý sa pred niekoľkými dňami najprv začal zmieňovať o výške sociálnej pomoci, presnejšie o nemotivácii užívateľov sociálnej pomoci zapojiť sa do verejných prác, a potom trochu odbočil z dráhy a nasmeroval na pomoc rodičom, ktorí dostávajú peňažnú úhradu za druhé – tretie dieťa, dĺžku materskej dovolenky, ktorá je dlhšia ako napr. v Nemecku atď. Ako to obrazne dotvoril, taký muž, ako je on, ktorý môže „volovi chvost vytrhnúť“, dostáva mesačnú sociálnu pomoc a nechce ani sneh alebo listy zamiesť. Hanba! A potom sa zmienil aj o rodičoch, ktorí dostávajú mesačnú úhradu za deti. „Mám dve deti, som sociálny prípad, zoberiem 4 000 – 4 500 din. za dieťa plus 10- – 11-tisíc a mám minimálnu mzdu. Prečo by som išiel robiť?“ Práve toto posledné niektoré médiá preniesli ako správu, ktorá sa vzťahuje na tehotné ženy a rodičky, čo ich, samozrejme, rozhnevalo do tej miery, že protestovali pred Nemanjovou 11. Darmo sa ospravedlňoval, že „jeho vyhlásenie bolo falzifikované“ a že nemal na mysli rodičky, ale iba užívateľov sociálnej pomoci, ktorí by mohli, ale predsa nechcú nič robiť. Darmo. Tak ako povedal, že máme armádu ľudí, ktorým platíme sociálnu pomoc, teraz máme armádu mám, ktoré jeho vyhlásenie pochopili ako urážku. Uznajme, v poslednom čase veľmi hneváme nášho premiéra. Takmer každé vyhlásenie pre médiá využíva aj na to, aby skritizoval „národ, ktorý ho zvolil“, ale aj samotné médiá, ktoré, podľa neho, nehovoria pravdu. Každé jeho vyhlásenie má dramatické ukončenie. Výstižne to na jednom mieste nedávno uviedol denník Danas: Stretli sa premiér Rama a premiér dráma.

www.hl.rs

168 HODÍN

Rokovania výjazdové a iné Oto Filip

któber je vcelku rušný mesiac. Mesiac očakávaní a prekvapení. Na jednu z dlhšie očakávaných ročných správ Európskej komisie, tú o pokroku dosiahnutom v procese eurointegrácie, si počkáme ešte niekoľko týždňov. Meškanie sme našťastie nespôsobili my, ale zložité vzťahy Turecka a Európskej únie týkajúce sa vzťahu k migrantom, podmienok a ceny opatrení na zjemnenie tejto krízy. V súvislosti so správou nedočkavosť, no na strane druhej radosť zo skutočnosti, že Nový Sad zaslúžene vyhlásili za európsku metropolu kultúry 2021. V akýchsi budúcich hodnoteniach sa polovica októbra bude spomínať najmä podľa dvojdňového srbsko-albánskeho samitu, ktorý štartoval debatou premiérov Aleksandra Vučića a Ediho Ramu na Belehradskom bezpečnostnom fóre, aby následne pokračoval v Niši. Len na biznis fóre Srbska a Albánska v meste, ktoré premiér Vučić označil za budúce ohnisko rozvoja Srbska, sa zoskupili stovky podnikateľov z oboch krajín. Podľa Ramu terajšie hranice, ktoré nás delia, možno premeniť do mostov, ktoré nás budú spájať. Podľa Vučića najpodstatnejšie je správať sa racionálne, keďže sme



bez ohľadu na isté politické rozdiely dokázali vybudovať určitý druh vzájomnej dôvery. Ukážkou úspešného trasovania ciest spolupráce Srbska a Albánska, dvoch krajín, ktorých základným projektom je integrovať sa do EÚ, je i správa, že sa už v novembri bude konať nové stretnutie podnikateľov dvoch krajín, tentoraz v Tirane. Na začiatku viacdňového výjazdového pracovného pobytu vlády v Niši, ktorý trval od 13. do 19. októbra, premiér vyhlásil, že vláda vyčlenila dodatočné dve miliardy dinárov na mestá a obce v piatich obvodoch na juhovýchode Srbska, ktoré chce intenzívnejšie rozvíjať. Zdá sa, že všetky cesty vedú do Niša. Viac však od týchto správ s náznakmi pozitívneho pozornosť verejnosti asi pútajú tie iné, zo zákulisia politického diania. Od toho, prečo sa prezident Tomislav Nikolić v rámci pobytu v Rusku stretol s Bogoljubom Karićom, cez iskry medzi ministrami Ivicom Dačićom a Zoranou Mihajlovićovou, prípadne Vukom Jeremićom a Aleksandrom Vučićom, súvisiace s prezidentskými voľbami v roku 2017. Najviac sa však skloňovali parlamentné voľby v Čiernej Hore, na ktorých vyhral Đukanovićov DPS, no nie tak presvedčivo, aby sám mohol založiť vládu. Len niekoľko dní po

konštatovaní menovaného, že Belehrad a Podgorica majú najlepšie možné vzťahy, došlo k zatknutiu dvadsiatich štátnych príslušníkov Srbska, vrátane bývalého šéfa srbskej žandarmérie Bratislava Dikića. Podozrievali ich z vzniku kriminálnej organizácie a terorizmu, lebo podľa justičných orgánov Čiernej Hory mali v pláne „v čase vyhlásenia výsledkov parlamentných volieb za pomoci zbraní zaútočiť na občanov zoskupených pred Zhromaždením Čiernej Hory, ako aj na úradníkov Správy polície, potom obsadiť miestnosti parlamentu s úmyslom vyhlásiť volebné víťazstvo určitých politických strán“. Scenár dosť pritiahnutý za vlasy, ako z akejsi politickej detektívky. Tým skôr, že sa o niekoľko hodín neskôr objavili správy, že generála Dikića za nemalé peniaze údajne angažovalo štátne vedenie Čiernej Hory hrať rolu teroristu a viacerí účastníci takto koncipovaného komplotu boli prepustení na slobodu. Volebná dymová clona, pokus narušiť vzťahy dvoch susedov, snaha ukázať, kto je na akej ceste – európskej či ruskej, čosi štvrté? Zdá sa, že nielen október, ale aj november bude veľmi rušný. V tejto časti Európy je to skôr pravidlom ako výnimkou.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ANDREJ MATIŠÁK, REDAKTOR BRATISLAVSKEJ PRAVDY

Hľadať pozitívne odkazy Oto Filip – Ako moderátor jedného z panelu, ako hodnotíte ústrednú tému Belehradského fóra: Prežije demokracia krízu svetového poriadku? – Myslím si, že je ústredná téma veľmi zaujímavá. Lebo naozaj v tejto chvíli cítime to, že ten svetový poriadok – keď to tak nazvem v úvodzovkách – má problémy. Ja si myslím, že aj v prípade Slovenska, ktoré už je niekde, v NATO a v EÚ, vidíme, že potrebujeme možno

Informačno-politický týždenník

hľadať aj nejaký nový model komunikácie s ľuďmi. Preto, aby chápali, čo to znamená. Divím sa politikom, ktorí každú svoju reč začínajú tým, že Európska únia nie je bohviečo, ale nemáme inú alternatívu. Ja si myslím, že by sme mali povedať, že je EÚ momentálne to najlepšie, čo máme a že by sme svoje problémy mali riešiť spoločne. Mali by sme sa pokúsiť sústrediť viac na taký pozitívny odkaz. Tých pozitívnych vecí je vlastne veľa, len

ich v skutočnosti ľudia nevnímajú. Akoby sa báli hovoriť o tom, že je proste správne, že sme súčasťou niečoho, že je dobre, že sa snažíme, aby sa tie organizácie zlepšili. Myslím si, že aj Srbsko a iné krajiny, ktoré sa snažia byť v budúcnosti členom EÚ, by sa mali zapojiť do tejto debaty. Čiže hovoriť o tom, ako si predstavujú budúcnosť, ako niektoré veci zmeniť, aká je ich predstava o nej. • TÝŽDEŇ •

ŠIESTE BELEHRADSKÉ BEZPEČNOSTNÉ FÓRUM (BBF)

A predsa sa točí... ké a vládne osobnosti početných by to Belehrad mal uznať. Vučić na ničných vecí Ivica Dačić akcentoval, krajín, expertov, akademikov, no- to reagoval slovami, že pre Srbsko že je Srbsko vojensky neutrálne, a záver môžem povedať vinárov, predstaviteľov 3. úseku. Kosovo nie je nezávislým štátom, po- čo však nie je prekážkou spolupratoľko, že sa veľký počet Jeho ústrednou témou bolo Prežije ukazujúc na to, že vedenie v Prištine covať so západnou alianciou, no účastníkov BBF dopracoval demokracia krízu súčasného svetové- nevedie žiaden dialóg so Srbmi na to má byť v prvom rade riadené k záveru, že je mimoriadne dôležité ho poriadku? Počas troch dní, koľko Kosove, z ktorých by nikto nesúhlasil našimi záujmami. Minister obrany trvalo, zahrnulo až s tým, čo kosovská moc plánuje. No Zoran Đorđević spoluprácu s NATO, chrániť liberálnu pardvadsaťpäť panelov už skutočnosť, že sa verejne rozobe- napriek rozdielu v niektorých nálamentnú demokraciu a tematických celkov. rali dosť háklivé témy, svedčí, že sa zoroch, hodnotí ako dobrú. Prejav v záujme bezpečnosti, O témach, siahajúcich čosi predsa krúti v smere vpred. Na ukončil citátom o tom, že svet musí ktorá je nepredstaviod migrácií, ľudských spomínanom paneli Vučić za hlavný byť dostatočne veľký, aby si uznal teľná bez serióznych práv, sily európskeho strategický cieľ vlády označil byť vlastné chyby, dostatočne múdry, dialógov o nej. S fóhospodárstva, cez rom som veľmi spoproces rozšírenia Eukojná, lebo si myslím, rópskej únie, odpože sme sa dokázali, vede demokracie na viac ako v uplynulých populizmus a radikarokoch, skutočne stať lizmus, vzťahy Srbska sa regionálnou inštia NATO, po budúcnosť túciou. Čoraz väčší regionálnych vzťahov počet ľudí v regióne a dialóg Belehradu chápe toto fórum ako a Prištiny, hovorilo svoje. Ono teda už nie Sonja Lichtová vyše sto odborníkov. je len belehradské, ale je balkánskym v skutočnom V práci fóra účinkovalo vyše sedemzmysle slova. Osvojili sme si novú sto osôb, jeho priebeh sledovalo kapitolu v definovaní a stvárňovaní okolo tristo médií. Podľa kvality regionálnej politiky. Musím uznať, tém a vystúpení, úrovne expertov, že predsedovia vlád Srbska a Al- nastolených otázok a východísk ho Dôležité je rozprávať sa: Edi Rama, Aleksandar Vučić a moderátor bánska páni Aleksandar Vučić a Edi nejeden priamy aktér, ale aj mnohí Misha Glenny (v strede) Rama svojimi vystúpeniami k tomu pozorovatelia, označili za najlepšie prispeli,“ uvedenými slovami pred- doteraz. Celkovo možno konštatovať, že čím bližšie rovnoprávnemu člen- aby mal z nich osoh, a dostatočne sedníčka Belehradského fondu pre politickú excelentnosť, alfa a omega udalosťou číslo 1 na ňom bol štvrtko- stvu v Európskej únii, poukazujúc silný, aby ich napravil. Na záver zostáva kvitovať, že je podujatia Sonja Lichtová zhodnotila vý dialóg premiérov Vučića a Ramu. na význam rastúcej regionálnej priebeh a výsledky trojdňového Obsahovo lavíroval od obojstran- spolupráce, ako spôsobu tunajších odpoveď na základnú nastolenú Belehradského bezpečnostného nej zhody v otázke vzťahujúcej sa krajín dostať sa z krízy. Podľa pred- otázku: Prežije demokracia súčasný fóra, prebiehajúceho od 12. do 14. na potrebu európskej budúcnosti sedu albánskej vlády Ramu, Srbsku svetový poriadok? kladná. Samozrejme, za predpokladu, že táto bude októbra v novobelehradskom hoteli existovať vo forme, akej má byť, že Hyatt. sa budú hľadať nové východiská, Už tradične sa kľúčová expertná že duch tolerancie, porozumenia konferencia, zameraná na bezpeča spolupráce nastúpi namiesto nenostné, spoločenské a iné otázky tolerancie a rozbrojov. a problémy v oblasti Balkánu, EuNajviac preto, lebo je skúšok stále rópy, neraz i sveta, skončila záveviac: od polarizovaných spoločností, rečnými prejavmi jej troch hlavcez rast populizmu a nacionalizmu, ných usporiadateľov: už spomínanej po terorizmus a migrácie. Žiadnu Sonje Lichtovej, ako aj riaditeľky z nich nemožno urovnať bez plného Belehradského strediska pre bezprebrania zodpovednosti za vlastný pečnostnú politiku Sonje Stojanoosud, bez vyvinutej parlamentnej vićovej-Gajićovej a Maje Bobićovej, demokracie, bez pôsobenia právreprezentantky Európskeho hnutia neho štátu, bez reforiem, bez priv Srbsku. V nich na potrebu po lepmeranej zodpovednosti politických šom a kvalitnejšom dialógu, po Sú médiá ozaj zrkadlom spoločnosti? elít. Vlastnou náplňou, ukážkami, že úprimnom rozhovore všade tam, sa konštruktívne možno rozprávať kde existujú konfrontované názory, po dialógu aj tu, aj v iných častiach tunajších krajín a na prínos nemec- a Albánsku by vzorom malo byť o všetkom, že dialóg nemá alternatíEurópy, poukázali aj Sonja Lichtová, kej kancelárky Angely Merkelovej historické povojnové pomerenie sa vu pri hľadaní východísk, Belehradaj Maja Bobićová, aj Sonja Stojano- k európskej budúcnosti západného Nemecka a Francúzska, ktoré bolo ské fórum už roky úspešne trasuje Balkánu po vyhrotené spory, keď a je v prospech oboch krajín. Veľkú nové cesty spolupráce v regióne. vićová-Gajićová. Prestížne podujatie, zorganizo- sa začali skloňovať témy, ako sú pozornosť vyvolal aj panel menom A preto je dobre, že ho máme a že vané mimovládnym úsekom, každý Trepča, alebo keď Rama vyhlásil, že Desať rokov neskoršie: Srbsko, NATO sa rok čo rok úspešne hýbe smerom rok zoskupuje popredné politic- je Kosovo nezávislým štátom a že a Partnerstvo za mier. Minister zahra- vpred. Oto Filip

„N

• TÝŽDEŇ •

43 /4722/ 22. 10. 2016

Týždeň VEĽAVRAVNÉ PRÍKLADY

Slovenčina v úlohe Popolušky Juraj Bartoš

roblémy súvisiace s vyučovaním slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry pretrvávajú celý rad rokov. Z jadra správy o nedávnej rodičovskej porade v Novom Sade vyplýva, že problémy sa v školskom roku 2016/2017 vyhrotili. Ako je známe, podstata problému je v troch základných skutočnostiach: 1. rezortné ministerstvo nepovoľuje skupiny s počtom žiakov menším než 15; 2. slovenčina je v skupine voliteľných predmetov spolu s informatikou, krasopisom, šachmi a pod.; 3. žiaci si môžu zvoliť len jeden z voliteľných predmetov. Podaktoré školy slovenský jazyk zaradili do skupiny fakultatívnych predmetov, čo znamená, že ich nebudú financovať. Navyše, odporúča sa žiakov z viacerých škôl, ktorí sa chcú učiť slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry, sústreďovať v jednej z nich, čo znamená, že by ich rodičia mali prepravovať z jednej školy do inej... Zaujímalo nás, ako sa celý galimatiáš dotýka učiteliek pôsobiacich v základných školách v Čelareve a v Báčskej Palanke. Profesorka slovenského jazyka a literatúry Mária Šulcová žije v Hložanoch a už celých 35 rokov pracuje v školách v Báčskej Palanke. Naposledy v štyroch: v ZŠ svätého Sávu (na hodiny slovenčiny sa v aktuálnom školskom roku zapísalo 24 žiakov), ZŠ Desanky Maksimovićovej (26), Špeciálnej ZŠ hrdinu Pinkiho (5) a v tomto školskom roku jej pribudla ZŠ Vuka S. Karadžića (30); v nej predtým pracovala teraz už zosnulá slovenčinárka Elena Hložanová. Ako hovorí, „má mať 150 žiakov, aby mala úplnú normu“, čo, pravda, nie je možné. Dodáva, že v ZŠ Vuka Karadžića sa prihlásilo 30 žiakov, ale riaditeľka zapísala iba pätnástich, čiže prihlásila len jednu skupinu. Okrem toho anketovanie sa uskutočnilo až po ukončení školského roka 2015/2016, v júni, takže viacero detí nevrátilo anketové dotazníky. Navyše v septembri vraj rodičia

www.hl.rs

dostali nové, odlišné od predchádzajúcich, takže sa nevynašli. Niektorí sa nazdávali, že keď sa ich deti slovenčinu už predtým učili, nemusia si ju zapisovať a zapísali iný predmet, hlavne informatiku. Potom sa ale jedného zo zapísaných predmetov museli zrieknuť. „Riaditeľka povedala,“ hovorí naša spolubesedníčka, „pôjdu na informatiku.“

Mária Šulcová

ako sme robili kedysi v období Juhoslávie, keď slovenčina bola zaradená do rozvrhu a nevyučovali sme ju po skončení hodín. Nech nehovorím o tom, že sme mali 16 – 18 hodín týždenne, a že našich žiakov zapájali aj do školských programov.“ Profesorke Šulcovej zúfalstvo kričí z tváre a trápi ju aj ďalšia neznáma. Domnieva sa, že famózne číslo 15 sa týka minimálneho počtu žiakov potrebného na zriadenie triedy, nie aj skupiny; tá vraj akiste môže byť aj menšia, ibaže vedúcich škôl to nezaujíma. Problém robí aj adekvátny priestor, v ktorom slovenčinu vyučuje: v jednej škole vraj na to má miestnosť vyhradenú zároveň na konzultácie učiteľov s rodičmi, takže sa stáva, že tam pracuje so svojimi žiakmi a vedľa beží rozhovor rodičov s učiteľmi... S ostatnými učiteľmi problémy nemá, čo neplatí aj o niektorých riaditeľoch, ktorí „akoby dostávali dáke pokyny“. Mária Šulcová s kolegyňou z Čelareva Máriou Supekovou boli aj

S normou je to tak, že sa jej v ZŠ sv. Sávu scvrkla zo 40 % na 20 %. „Keďže odskôr mám aj 10 % na vyučovanie náboženstva (dopĺňala som si normu), tak úhrnne mám maximálne 60 % normy, čiže pracujem za polovicu platu.“ Viac sa však sťažuje na niečo iné: „Ide o to, že školy určili, aby jednu skupinu tvorili žiaci nižších tried a druhú vyššie triedy, čo znamená, že organizačne to nie je možné zvládnuť, zosúladiť rozvrhy, dostať ich naraz na hodinu. Okrem toho, kým boli štyri skupiny, každý žiak mal na slovenčinu vyhradené dve hodiny v týždni. Ľahšie Mária Supeková a kvalitnejšie sa pracovalo než teraz, keď sú spolu všetci žiaci u náčelníčky školskej správy v Nonižších a vyšších tried, nehovoriac vom Sade Dragany Maleševićovej, ako je v ZŠ D. Maksimovićovej, kde raz samy a raz s delegáciou v čele mám spolu na hŕbe všetkých 26 s koordinátorkou Výboru pre žiakov 1. až 8. triedy; dá sa to tak vzdelávanie Národnostnej rady robiť?! To sa nedá ani fyzicky, ani slovenskej národnostnej menšiny psychicky zvládnuť. Robíme to, Svetlanou Zolňanovou. „Povedala kolegyňa Supeková v Čelareve a nám, že nás obdivuje, že nás podja tu, tak, že organizujeme výučbu poruje, aby sme aj naďalej boli dvojnásobne, za rovnaký, t. j. nižší také podnikavé, aby sme bojovali plat. To sa nedá porovnať s tým, za to, čo je, podľa mňa, Ústavou

Informačno-politický týždenník

zaručené právo(?). Povedala nám, že je možná skupina aj s menším počtom žiakov, ale že škola musí napísať žiadosť, lenže to urobila iba ZŠ sv. Sávu. V ZŠ D. Maksimovićovej – neviem, čo sa stalo – tiež uznali dve skupiny, avšak riaditeľka hovorí, že iba jednu...“ LEPŠIE RUKY V CESTE AKO SLOVENČINA?! V Základnej škole Zdravka Čelara (ako i vo dvoch novosadských ZŠ a v jednej predškolskej ustanovizni slovenčinu vyučuje Čelarevčanka (hložianska rodáčka) Mária Supeková. Má za sebou odpracovaných 24 rokov; už dávnejšie s podmienkami v zamestnaní nie je spokojná, a to, čo sa deje na začiatku aktuálneho školského roku, ju znechutilo natoľko, že sa čoraz viac zamýšľa nad tým, aký to vlastne má zmysel. O to skôr, že sa pribúdajúce nepríjemnosti, stresové situácie (vrátane tej, ktorú spôsobuje fakt, že už pracuje iba so 40-percentným pracovným úväzkom a teda i o toľko nižším platom) priamo prejavujú i v podobe narušeného zdravia. Aj ona upozorňuje na skutočnosť, že anketa sa robila neskoro, keď už sa končil školský rok a uvádza nás do problémov, ktoré by nemali byť iba jej, vlastne nemali by vôbec existovať: „Situácia v čelarevskej škole je veľmi zlá. Z 32 žiakov, ktorí chodievali na hodiny slovenčiny v predchádzajúcom školskom roku, teraz zostalo len 17 (nie, vlaňajší ôsmaci nie sú medzi tými, ktorí ,zmizli’). Pedagogička vysvetlila, že si žiaci môžu zapísať iba jeden voliteľný predmet, takže sa anketovalo aj v septembri, kýmkoľvek sa nezriekli všetci, ktorí nemali úplnú istotu, čiže nezotrvali na tom, aby si ponechali slovenčinu ako voliteľný predmet. V Čelareve je bežné, že žiaci chodia na slovenčinu od 1. po 4. triedu, a potom sa masovo zriekajú, lebo ich prenasledujú, posmievajú sa im (spolužiaci aj učitelia), že sú Slováci, že sú • TÝŽDEŇ •

zaťažení... Také je ovzdušie, že slovenský žiak zo srbčiny nemôže mať pätorku. Ponúkli mi síce, aby som sa prijala aj práce s deťmi predškolského veku (je to projekt, ktorý financuje NRSNM); prijala som sa toho s myšlienkou, aby sa to rozbehlo a v nádeji, že tam zamestnajú dáku mladú vychovávateľku; neverila som, že mi to bude najväčšie percento v mojej norme ako teraz je. Ponúkli mi aj prevziať skupinu stredoškolákov, s ktorou pracovala zosnulá kolegyňa Hložanová v Báčskej Palanke; teraz len vidím, prečo je už zosnulá... Nevidím, ako je možné zoskupiť žiakov z troch škôl, keď majú aj predhodiny aj doplnkové hodiny, nehovoriac o tom, že neexistuje ani adekvátny priestor. Robili sme to v dákej učebni, kde prišli aj iní žiaci, písali tam dáku kontrolnú, takže sme si museli šepkať do uška. To nie sú podmienky... Nech nehovorím, že to by mala vyfinancovať NRSNM, avšak ja zatiaľ neviem, ani o akú sumu ide. Najradšej by som sa toho zriekla, robím predsa naďalej, ale cestovný lístok si platím za vlastné a neviem ani koľko, kedy a či vôbec za prácu v sťažených podmienkach dostanem. Veď už máme pomaly koniec októbra a ešte sa nič nevykryštalizovalo... Mimochodom, riaditeľ ZŠ v Čelareve mi ponúkol aj prácu v školskej knižnici, ale s podmienkou, že budem pracovať každý deň 3 – 4 hodiny; a čo, keď sa knihovníčka vráti? Pristala som na desaťpercentný úväzok vyučovať občiansku výchovu (lebo kolegyňa, ktorá to robila, má nadnormu), hoci neviem, ako to všetko zosúladím...“ Supeková tiež identifikuje ako problém skutočnosť, že slovenčina je v skupine výberových predmetov, akými sú ruky v ceste, pekné kreslenie, modelovanie, šachy a pod. Ako posledná na listine! Škrie ju hŕba vecí, nuž uvádza jednu z nich: „Prišli žiačky štvrtáčky za mnou a plakali, lebo im učiteľka hovorí, že musia ísť na jej predmet ruky v ceste. Nehnevám sa na ne, povedala som im, že sú, ak budú mať času, vždy vítané aj na hodinách slovenského jazyka, lenže je to pre ne, akokoľvek chcú, ťažké, lebo majú povinnosti aj po hodinách... Úplne ich chápem, lebo dotyčná učiteľka • TÝŽDEŇ •

ich vyučuje aj ostatné predmety, od nej im závisí celkový prospech, pokým známka zo slovenčiny sa nepočíta do priemeru...“ Spomenula nám aj príklad žiačok rodiny Struhárikovej, v ktorej je matka Maďarka a otec Slovák. Chcú, aby sa deti učili obidva jazyky, avšak škola strnulo trvá na predpisoch, a tak sa museli rozhodnúť iba pre jeden z týchto dvoch jazykov, prípadne si zvoliť informatiku a ani jeden jazyk. Nakoniec sa dve staršie rozhodli pre slovenčinu (lebo sa ju učia od prvej triedy) a najmladšia šla na maďarčinu. Supeková hovorí, že v Čelareve

Neuviedli sme ani zďaleka všetky mrzutosti, ktoré znepríjemňujú akože krásne učiteľské povolanie dvom učiteľkám, ktoré svoje povolanie naskutku majú rady. Ibaže si s podmienkami, v akých pracujú, samy poradiť nemôžu a skutočná pomoc neprichádza ani zo strany ministerstva, ani školskej správy, ani z NRSNM, či z Matice slovenskej. Koľko ešte vydržia, prv než povedia „Stačilo!“ a zhasnú svetlo? V liste s titulkom Postavenie slovenčiny vo vzdelávacom systéme v Srbsku, ktorý prednedávnom koordinátorka pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová za-

Rodičia a žiaci na programe v Čelareve, ktorý prichystala učiteľka Supeková s deťmi, ktoré sa učia slovenčinu

vyučuje všetkých 17 žiakov (1. až 7. triedy) v jednej, spoločnej skupine. Čo a ako ich vlastne môže na dvoch hodinách v týždni naučiť? O to skôr, že nie všetky deti sú prítomné na každej hodine, keďže im to, v dôsledku nezosúladeného rozvrhu hodín nevychádza. Objasňuje ako to konkrétne na hodine vyzerá: „S prvákmi napríklad čítame, starším zadám dáke úlohy, tí najstarší ani nepočúvajú, lebo sa nudia, nuž sa dá urobiť minimálne. Žiakom sa predsa hodiny slovenčiny páčia, my na nich spievame, recitujeme, priprávame program pre rodičov, šli sme aj na spoločný výlet do Báčskeho Petrovca...“ Tak hovorí jedným dychom a vzápätí s rozhorčením konštatuje: „V ministerstve vidia len ideálny počet 15 žiakov a neuvažujú o tom, či všetci v tej istej chvíli môžu byť na hodine, ani o tom, že sú to žiaci aj vekovo, aj inak rozliční.“

slala členom rady a médiám, úvodom konštatuje: „Školy vyhosťujú slovenčinu, lebo keď je o ňu záujem malý (menej ako 15 žiakov), tak sa neorganizuje vyučovanie.“ Peripetie vyplývajúce z toho, že nikto nespresnil, kto a ako má zorganizovať, aby deti na materinský jazyk cestovali do iných škôl, teda pretrvávajú aj 50 dní po začiatku aktuálneho školského roku. V liste sa tiež uvádza, že sa na nedávnej rodičovskej porade v Novom Sade rodičia jednoznačne vyjadrili, že „voziť deti na hodiny slovenčiny počas pracovnej doby je nemotivujúce, a že si slovenčina zasluhuje náležité miesto vo vzdelávacom systéme detí. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vypracovala elaborát škôl s vyjadreným počtom žiakov a poslala ako žiadosť do Ministerstva a príslušnej Školskej správy, aby sa povolilo otvorenie skupín v školách s menším počtom ako 15 žiakov a pre školy s väčším

počtom vyjadrených sa požiada o rozdelenie do skupín podľa Pravidiel o formovaní kombinovaných tried. K listu priložili aj zoznam s podpismi rodičov.“ Výbor pre vzdelávanie NRSNM vraj („už“?) navrhuje usporiadať okrúhly stôl, „na ktorom sa bude hovoriť verejne o postavení slovenského jazyka na školách“, tiež „navštíviť všetky prostredia, kde sa obnovuje záujem o vyučovanie slovenčiny (Čelarevo, B. Palanka, Boľovce, St. Pazova, Maglić, Laliť... organizovať rodičovské porady...)“ a o. i. „vypracovanie novej Stratégie pre vzdelávanie Slovákov v Srbsku s prioritou na zachovanie slovenčiny.“ Krásne. Lenže, nie je tak trošku neskoro? Predstavitelia Koordinácie národnostných rád národnostných menšín sa 11. októbra stretli v Národnej rade Srbska s predsedom Výboru pre vzdelávanie, vedu, technologický rozvoj a informatickú spoločnosť Muamerom Zukorlićom. Tam „bolo dohodnuté, že sa vo výbore bude organizovať osobitné zasadnutie, na ktorom sa bude hovoriť o potrebe zmeny postavenia materinského jazyka a všeobecne o postavení menšinového vzdelávania v systéme“. Podľa oznámenia Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja z 13. októbra stretli sa (“už”?) členovia pracovnej skupiny ministerstva a mesta Belehradu ktorá „pracuje na optimalizácii siete škôl“. Ako povedal minister Mladen Šarčević, „je nevyhnutné zabezpečiť najlepšie podmienky pre deti a žiakov, ale je treba aj zohľadniť všetky činitele“, s cieľom dopracovať sa k najlepšiemu rozhodnutiu. Ako podotkol, „optimizácia siete škôl je nevyhnutná a nenaruší štandardy kvality vzdelávajúcich ustanovizní“. Obávame sa, že oneskorený štart práveže vplýva na kvalitu výučby (nielen) materinského jazyka. Toto by mali a veruže i museli mať na zreteli ako v NRSNM tak v orgánoch a inštitúciách, ktoré určujú pravidlá hry (a dohliadajú na ne) v oblasti školstva. Slovom, už teraz prichodí uvažovať o stratégii záchrany slovenského jazyka v školách v nasledujúcich školských rokoch.

43 /4722/ 22. 10. 2016

Týždeň NAMIESTO KOMENTÁRA

Ohrozená bezpečnosť Juraj Bartoš

red dvoma týždňami Srbskom otriasla ďalšia hrozivá správa. V belehradskom Inštitúte pre matku a dieťa na následky sepsy zomrel Radenko Nikodinović z dedinky Kozjak. Osemročný chlapček 2. októbra padol a zlomil si ruku. Rodičia ho zaviezli do Loznice; v tamojšej nemocnici mu, informovali srbské médiá, ortopéd Dobrivoje Bojanić ruku dal do sadry. Dieťa umrelo šesť dní po utrpení zlomeniny. Minister zdravotníctva Zlatibor Lončar zareagoval promptne. Po vyšetrení odstavil z postu úradujúcu riaditeľku nemocnice v Loznici Miru Vučetićovú a náčelníka oddelenia ortopédie Dr. Nikolu Patričića. Všetkým trom lekárom hrozí odňatie licencií; mimochodom, doteraz vraj Čestný súd – Sud časti Lekárskej komory Srbska odobral licencie 30 lekárom. Zarážajúce je, že, ako povedal minister Lončar, dozorná inšpekcia nemala čo prezerať, lebo žiadna dokumentácia týkajúca sa ošetrenia nešťastného Radenka neexistuje (?!). Minister zdravotníctva má pravdu, keď prízvukuje: „My deti na zahodenie nemáme; toto sa

nesmie zopakovať.“ Treba (d)oceniť i jeho pokus vstúpiť do svedomia zdravotným pracovníkom, keď pri nedávnom otvorení Urgentného centra v Loznici poprosil (nebolo by ale normálnejšie a činorodejšie, keby naložil?) riaditeľom a vedúcim nemocníc (citujeme z denníka Blic), „aby sa zapojili do práce, aby poznali každého pacienta, aby sa zúčastňovali pri vizitách“. Záro- Osudná sadra?! (Foto: www.gettyimages.com) veň vraj pohrozil, že „ak niekto nerobí dobre, bude nie pokroku v rovine občianskej zmenený“. Všetko je to správne i bezpečnosti (nielen v oblasti žiaduce. Ibaže... takéto a podob- zdravotníctva) riadne pokuľháné vyhlásenia kompetentných vajú. Pred týždňom v Belehrade verejnosť počúva spravidla (až) bol zavraždený tzv. fanúšik bepo prepuknutí škandálov (najčas- lehradského Partizana (predtým tejšie so smrteľnými výsledkami), vraj „fandil“ Crvenej zvezde) Alekku ktorým by zásadne nijako sandar Stanković (známy ako Sale Mutavi). Jeho meno sa skloňovalo nesmelo a nemalo dôjsť. Kormidelníci, ktorí by chatrnú aj v nedávnom prípade zbitia geloď smerujúcu do (či ale naskut- nerálneho sekretára Futbalového ku?) vytúženej Európskej únie klubu Partizan Belehrad. Ako mali zachraňovať, sa striedajú, uvádzajú belehradské médiá, nie avšak predpoklady na zabezpeče- je vylúčené, že ide o zúčtovanie

gangov súvisiace s podnikaním s opiátmi a nevylučujú sa ani podmienečne povedané futbalové dôvody. Minister vnútorných vecí vo vláde Srbska Nebojša Stefanović následne vyhlásil vojnu mafii a povedal, že „štát zaktivizuje celý štátny aparát, aby do konca roka políciu očistil od tých, ktorí akýmkoľvek spôsobom spolupracovali s mafiou“, a to, vraj, aj keby išlo o policajtov. Z uvedeného sa o. i. možno dovtípiť, že najvyššiemu štátnemu vedeniu je dobre (alebo aspoň značne) známe, že mafiánska organizácia existuje. Sotva je mu neznáma aj spätosť na linke kriminálnici – polícia (teda jednotlivci, ktorí jej robia zlé meno) – futbalové kluby, na ktorú už dávnejšie poukazujú jednotlivé médiá (zatiaľ márne)? Takže uvidíme, aká bude skutočná odpoveď na – riadne zahmlenom – obzore.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: BORISLAVA PERIĆOVÁ-RANKOVIĆOVÁ

Dotýkať sa neba Oto Filip

ola to správna voľba. Nedávny Veľtrh športu v Novom Sade otvorila jeho čestná hostka, olympijská víťazka, naša najúspešnejšia paraolympionička, nositeľka priam neuveriteľných vyše dvesto medailí na rôznych stolnotenisových súťažiach doma a v zahraničí, prebiehajúcich v rokoch za nami. Práve preto sa Borislavu Perićovú-Rankovićovú bolo treba opýtať: – Azda niet toho športového uznania, ktoré ste doposiaľ nezískali. Ste toho názoru, že ste sa v športe dotkli neba a čo

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

možno odkázať nádejným, budúcim športovcom? – Keď ide o to prvé, v určitom zmysle slova je to pravda. Neba som sa teda dotkla. No pravdou je i to, že možnosť dotknúť sa ho ešte trochu alebo zase, vždy existuje. Za mnou sú mnohé medaily, vrátane tých z brazílskeho Ria, no vždy chybuje nejaká nová, ďalšia v tej veľkej zbierke. Vždy je totiž čosi, čo by ste chceli mať, aby ste si ju mohli celkom skompletovať. Ako príklad uvediem, že sa na budúci rok svetové majstrovstvá celkov budú konať osobitne, oddelene od majstrovstiev

jednotlivcov. Dúfam, že sa Nada Matićová a ja dokážeme tam dostať k niektorej z medailí. Keď ide o tých mladších, poradila by som im, aby si všímali rôzne športové podujatia, ako sú zápasy, súťaže, ako aj veľtrhy športu. Čiže aby prišli, vyskúšali sa v nejakej zo športových disciplín. Lebo tak okrem záujmu môžu získať aj niektoré skúsenosti, takisto príslušné vedomosti. Ja sa športom zaoberám dlho a veľký počet lekcií som sa naučila v ňom. Okrem toho a iného osožného umožnil mi získať i mnohých priateľov, taktiež precestovať svet. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti OSLÁVILI DEŇ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Na výdobytkoch minulosti sa buduje budúcnosť Katarína Gažová

lávnostným zasadnutím Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, a predtým kladením vencov k pomníku padlých v druhej svetovej vojne na Námestí slobody v Petrovci v piatok 14. októbra oslávili Deň oslobodenia a zároveň Deň obce B. Petrovec. Oslavy sa konali deň skôr, lebo ten významný dátum v dejinách je vlastne 15. október. K pomníku v centre Petrovca vence položila delegácia obce spolu s prvobojovníkom Pavlom Kaňom, predstaviteľom ZZBNOV. Vo veľkej sieni Zhromaždenia obce usporiadali slávnostné zasadnutie Zhromaždenia obce za prítomnosti výborníkov a početných vzácnych hostí. Slávnostné zasadnutie otvoril a viedol predseda ZO Ján Šuľan. Menovite pozdravil hostí z miestnej, obecnej, pokrajinskej a republikovej úrovne. V príhovore predseda obce Srđan Simić ho-

Odmenení s predsedom obce: (sprava) Ján Černák, Gordana Čonkićová, predseda obce Srđan Simić, Anna Medveďová a Pavel Spevák

delníctva v Petrovci – cenu prebral predseda divadla Ján Černák. Druhú Cenu Obce Báčsky Petrovec na rok 2016 posthumne udelili prof. Dr. zdravotných vied Ružici Beljanskej-Čonkićovej z Nového Sadu, ktorá 50 rokov pracovala v Dome zdravia B. Petrovec na liečení pľúcnych ochorení a nezištne sa venovala práci s pacientmi z územia obce. Osobitné verejné uznanie Obce B. Petrovec na rok 2016 udelili Anne Medveďovej z Petrovca, profesorke hudobnej kultúry a chórovej dirigentke za jej nezištnú rôznorodú prácu na poli hudby. Športové uznanie za rok 2015 dostal športový nadšenec Pavel Spevák, futbalový tréner a rozhodca, dlhoročný športový pracovník z B. Petrovca, za vynikajúce výsledky predovšetkým v práci s futbalovými dorastencami. Ceny boli v tvare plakiet a diplomov a športová zahrnovala aj peňažnú odmenu, ktorá je určená výlučne na kúpu športového vybavenia. Odmenení sa

bude snažiť urobiť čím viac pre obec a hlavne to, čo má kapitálny význam pre všetkých jej občanov. Z hostí sa na slávnosti v Petrovci prihovorili: Michal Hrušík, tretí tajomník Veľvyslanectva SR v Belehrade, Pavel Surový, pokrajinský poslanec, Nebojša Kuzmanović,

Bohatá návštevnosť oslavy v Petrovci

Ondrej Brna – divadelný prednes v rámci príležitostného programu

voril o historickom význame 15. októbra, Dňa oslobodenia a Dňa obce Báčsky Petrovec. Poznamenal, že nové vedenie obce sa • ĽUDIA A UDALOSTI •

zástupca pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami APV, a Zdravko Jelušić,

predseda Zhromaždenia mesta Nový Sad. Na slávnostnom zasadnutí udelili dve Ceny Obce Báčsky Petrovec na rok 2016, jedno Osobitné verejné uznanie na rok 2016 a jedno Športové uznanie Obce B. Petrovec za rok 2015. Zdôvodnenia prečítal tajomník ZO B. Petrovec Svetoslav Majera a na doplnenie boli premietané videozáznamy o ich nositeľoch. Ceny a uznania nositeľom odovzdali predseda Zhromaždenia obce Ján Šuľan a predseda obce Srđan Simić. Cenu Obce Báčsky Petrovec na rok 2016 dostalo Ochotnícke divadlo VHV Báčsky Petrovec, jedno z najstarších divadiel na území Srbska, za 150-ročnú tradíciu diva-

poďakovali osobne a v mene prof. Dr. Ružice Beljanskej-Čonkićovej cenu prebrala a poďakovala sa jej dcéra Gordana Čonkićová. Záverom slávnostného zasadnutia odznel program ku Dňu Obce Báčsky Petrovec nazvaný Jesenná duma. Scenár programu vypracovala Katarína Melegová-Melichová. Prednesom básní sa predstavili Viera Dorčová-Babiaková, Tatiana Jašková a Rastislav Labáth. Sólo spevom program obohatili Marína Zahorcová, Slovenka Benková-Martinková, Jarmila Kolárová, Sabína Trbarová a Samuel Kováč. Divadelný prednes Čajakovho Báťa Ondriša Pazúrika podal herec Ondrej Brna.

43 /4722/ 22. 10. 2016

Ľudia a udalosti OSLAVA DŇA OSLOBODENIA A DŇA MS KYSÁČ

Ocenený Spolok kysáčskych žien Michal Ďurovka

ladením kvetov k pomníkom padlých bojovníkov v strede dediny v škole a v jamách v Ulici 13. októbra za prítomnosti predstaviteľov Rady Miestneho spoločenstva Kysáč, organizácie Zväzu bojovníkov, žiakov a učiteľov základnej školy a občanov Kysáča, vo štvrtok 13. októbra 2016 štartovala oslava Dňa oslobodenia Kysáča od fašizmu a Dňa Kysáča. V sobotu 15. októbra vo veľkej sieni Kultúrneho centra Kysáč sa uskutočnil bohatý kultúrno-umelecký program venovaný Dňu Kysáča, ktorý moderovali Daniela Đukićová a Dragana Milinkovićová. Prítomných privítal predseda RMS Kysáč Miloslav Chrťan a list Jaroslava Rosinu, starostu obce Nižná, prečítala Katarína Bačová. V programe účinkovali žiaci Zá-

kladnej školy Ľudovíta Štúra, ktorej si vieme uctiť dechór Evanjelickej metodistickej dičstvo tých, ktoré nám cirkvi, ochotníci Kultúrneho predchádzali, a zároveň centra Kysáč, hostia z KUS si vypestovať mladšie sily, Savu Vukosavljeva zo Zmajektoré prevezmú od nás štafetu. Zhodou okolnosva, ako i hostia zo Slovenskej tí dnes prijímame túto republiky z obce Nižná, ktorí zapôsobili flautovo-husľovým cenu práve keď je Medziorchestrom, ľudovým orchesnárodný deň dedinských trom a folklórnymi tancami. žien. Pripomínaním tohto Na záver programu predsedňa dnes v celom svete da RMS Kysáč M. Chrťan udelil poukazujú na osobitný Cenu Miestneho spoločenstva prínos dedinských žien Kysáč na rok 2016 Spolku kyv spoločnosti. Bez ohľadu sáčskych žien z príležitosti 95. na zmeny v spoločnosti, výročia pôsobenia a za bohatú práva žien sú ešte stále rôznorodú činnosť a za dôs- Predsedníčka SKŽ Ľudmila akoby v prítmí a my ženy tojné reprezentovanie svojej Berediová-Stupavská a predseda RMS musíme vynaložiť omnoho dediny. V mene SKŽ za cenu Kysáč Miloslav Chrťan viac síl a energie, aby sme sa poďakovala predsedníčka prišli k cieľu... Nech je tento Ľudmila Berediová-Stupavská, žien založeného pred 95 rokmi, deň a toto ocenenie potvrdením ktorá povedala: „My členky SKŽ ktorého cieľom bolo vytvoriť spolupráce v budovaní toleransme priamymi nasledovateľka- činnosť podobnú spolku Živena cie, solidarity, rodovej rovnosti mi niekdajšej pobočky Ústred- na Slovensku. Kráčame teda po a vyššieho ocenenia úlohy ženy ného spolku československých dobre vytrasovanej ceste, na v rodine a spoločnosti.“

HLOŽANY

Rada verejnosť nerada Juraj Bartoš

ie, nepíšeme na túto tému prvý raz a obávame sa, že ani naposledy. Lebo Rada Miestneho spoločenstva Hložany už viac než päť rokov schôdzuje (teraz vraj dokonca veľmi zriedkavo) bez prítomnosti verejnosti. Jej členovia v čele s predsedom úporne ignorujú médiá a tobôž právo na informácie (spolu)občanov, ktorí ich zvolili, čo sem-tam plodí ošemetné situácie. Iste nebolo príjemne nielen samotnému miestnemu richtárovi Jánovi Bohušovi, keď pri nedávnom sprevádzkovaní športovej haly v Hložanoch nedostal slovo. Hoci iste aj sám vložil nemalé úsilie, aby aj dedina, v čele ktorej hrá prvé husle zo desať okov, konečne mala vlastnú súčasnú športovú halu. Trebárs je otázne zopár vecí: čia je vlastne hala, kto v nej bude športovať, ako a z akých zdrojov sa bude udržiavať etc. Je predsa známe, že aj

www.hl.rs

v Hložanoch prázdnych domov pribúda a ľudí ubúda. Jedni končia v cintoríne, iní odchádzajú, predovšetkým na Slovensko, matičiarskym slovníkom povedané: hnaní žitia nevôľou. Keďže novinári na schôdzach Rady MS Hložany už dávnejšie nie sú prítomní, verejnosť nemá poňatia o tom, kde, t. j. prečo uviazol projekt Dunajský sen. Nie je známe, aký je osud priemyselnej zóny, o ktorej zriadení bola reč ešte vtedy, keď RMS neúradovala za zavretými dverami. Neistý je aj osud idey o spoločných projektoch so susedným Čelarevom týkajúcich sa výstavby cyklistickej dráhy medzi dvoma dedinami, resp. spoločnej čističky odpadovej vody. Nevedno, ani prečo doteraz nie je vykopaný kanál povedľa asfaltovej cesty k Dunaju, čo je priam nutnosť, rovnako ako bolo zákonnou povinnosťou majiteľa rybníka temer sa opierajúceho o záhrady rodín

Informačno-politický týždenník

Cesta je tu, a kanál...?

žijúcich v uliciach Jozefa Marčoka Dragutina a Partizánskej vykopať ochranný kanál... O spomenutých a celom rade iných vecí občania Hložian spoľahlivé informácie nemajú, lebo Rada MS Hložany od verejnosti bočí. Sotva náhodou. Čo nijako nie je dobre. Najlepšie sa to ukázalo azda vtedy, keď roku 2010 MS usporiadalo referendum o zavedení miestneho samozdanenia na obdobie 2011 – 2014 mimo zákonných predpisov, takže Ústavný súd rozhodnutie o samozdanení roku 2013 zrušil a

Obec Báčsky Petrovec je povinná občanom peniaze odvedené na samozdanenie vrátiť. Staré vedenie Obce Báčsky Petrovec a staronové vedenie Hložian teda strkalo do vrecka horúce zemiaky tým, ktorí do obecných kresiel zasadli po tohtoročných voľbách. Tie (horúce zemiaky) predsa najväčšmi pália práve občanov Hložian. Obzvlášť voličov, ktorí volili tak, ako volili. Pri dobrej pamäti, nie je vylúčené, že pri nasledujúcich voľbách si spomenú na spupnosť tých, ktorí sa háčia pred verejnosťou. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DEŇ OSLOBODENIA SELENČE

Položili vence a kvety k pomníku Juraj Berédi

rátkou pietnou slávnosťou pri pomníku obetiam druhej svetovej vojny v strede dediny Selenčania si pripomenuli Deň oslobodenia Selenče. Selenča bola oslobodená 17. októbra 1944, keď zo smeru Ratkova do Selenče prišli oslobodzovacie vojská a vyhlásili dedinu za oslobodenú. Zoskupeným občanom, žiakom základnej školy a predškolskej ustanovizne sa po odznení hym-

ny, ktorú zaspieval chór základnej školy, najprv prihovoril predseda Rady Miestneho spoločenstva Selenča Jozef Alexy, ktorý v krátkom prejave prítomným ozrejmil tento, v dejinách Selenče významný dátum, a zároveň im zablahoželal k sviatku. Selenčanom ku Dňu oslobodenia zablahoželal aj predseda Zhromaždenia obce Báč Borislav Antonić. Potom odznel kratší program, ktorý obsahoval básne a piesne v podaní žiakov základnej školy. Predstavitelia bojovníckej organizácie Obce Báč,

SELENČA

Oslávili Deň školy J. Berédi

slava Dňa školy, ktorý Základná škola Jána Kollára v Selenči oslavuje 17. októbra, sa začala umeleckým programom v prednese žiakov školy. Úvodom programu,

ako je to už na tejto oslave zvykom, riaditeľka Katarína Vrabčeniaková najprv privítala vzácnych hostí, predstaviteľov politického, kultúrneho a náboženského života obce a Miestneho spoločenstva, riaditeľov podnikov a inštitúcií, predstaviteľov médií, bývalých kolegov, ktorí sú vo výslužbe, ako aj zamestnancov a žiakov školy. Riaditeľka ďalej poznamenala, že za dnešný vzhľad školy vďaka patrí všetkým, ktorí sa akýkoľvek spôsobom o to pričinili. Dnes je to, čo do vybavenosti, škola na vysokej úrovni a neustále sa pracuje na ďalších zlepšeniach. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Škola pravidelne sleduje konkurzy a s projektmi sa uchádza o finančné prostriedky na zveľadenie a skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu. Neraz k tomu prispeje aj lokálna samospráva, pravda, v rámci svojich finančných možností.

O tom, že sa v základnej škole dobre a kvalitne pracuje, svedčia úspechy žiakov na rôznych súťaženiach. Neraz si žiaci prinesú najvyššie ocenenia aj z republikových súťaží, ako to naposledy dosiahol žiacky orchester Orchestrík, ktorý bol vyhlásený za najlepší v Srbsku. Pravda, aj zamestnanci neustále sledujú novinky vo vzdelávaní a doúčajú sa aj sami na rôznych seminároch, dielňach a pod. Po skončení umeleckého programu pre všetkých hostí usporiadali slávnostný obed a posedenie so zamestnancami školy.

Vzdali poctu bojovníkom padlým za slobodu

Miestneho spoločenstva Selenča a Základnej školy Jána Kollára po skončení programu na pomník položili vence a kytice kvetov. V mene bojovníkov sa zúčastnili iba dvaja Selenčania, živí účastníci a svedkovia boja za oslobodenie od fašistického teroru v druhej svetovej vojne, a to Jozef Švec a Ján Trusina. Vence a kytice k pomníku v mene Rady MS položili Jozef Alexy a zástupca predsedu Obce Báč Zdenko Kolár, predseda Zhromaždenia obce Báč Borislav Antonić, v mene obecnej bojovníckej organizácie jej predseda Aladin Senad, ako aj Bogoljub Đurić, jeden zo živých účastníkov NOB-a, ktorý sa zúčastnil v bo-

joch na Sriemskom fronte a za oslobodenie Belehradu. V mene základnej školy prítomná bola riaditeľka Katarína Vrabčeniaková. Kytice na pomník položili aj žiaci a profesori základnej školy, ako aj žiaci a vychovávateľky z predškolskej ustanovizne. Žiaľ, skutočnosť svedčí o tom, že sa čoraz menej pozornosti v dedine venuje tomuto dátumu a tejto pre Selenčanov významnej historickej udalosti. Čoraz menej občanov si spomína na spoluobčanov, mená ktorých sú vypísané na pomníku a ktorí ako mladí bojovníci dali svoje životy za krajšiu budúcnosť generácií, ktoré prišli po nich.

SLOVÁCI V BEGEČI sú istým spôsobom fenomén. Je zaujímavé, že ich pri sčítaní obyvateľstva roku 2011 bolo 438, čiže iba o jedného menej než roku 2002. Kedysi sa tu v základnej škole výučba v nižších triedach konala po slovensky; teraz je situácia povážlivá. Na predmet slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry sa zapisuje čoraz menej žiakov. Na slovenský spolok si spomenú iba ak starší občania a už dávnejšie zanikol aj Miestny odbor Matice slovenskej. Jediné miesto, kde sa organizovane hovorí a spieva po slovensky, je modlitebnica. Begečská fília hložianskej ev. matkocirkvi síce počíta asi 300 duší, avšak plná je iba vo výnimočných prípadoch, ako povedzme 25. septembra pri posviacke oltára a lavíc. J. B. 43 /4722/ 22. 10. 2016

Ľudia a udalosti SLOVENSKÉ VOJVODINSKÉ DIVADLO V PETROVCI

Už nebude v ošarpanej budove Jaroslav Čiep

si tesne pred začiatkom posledného desaťročia minulého storočia budova vtedajšieho Domu kultúry 28. októbra dostala novú omietku, na ktorú peniaze zabezpečili občania prostredníctvom samozdanenia. Budova bola vtedy zrekonštruovaná aj zvnútra, ale objekt stavaný desaťročie po druhej svetovej vojne, presnejšie roku 1956, už vtedy potreboval dôkladnejšiu úpravu, ktorej sa dlho nemohol dočkať. Až roku 2008 začalo svitať na lepšie časy pre túto budovu, patriacu teraz už Slovenskému vojvodinskému divadlu. Objekt bol v takom zlom stave, že ani architekti, ani majstri zo začiatku nepochopili, aký je schátralý. „Povala sa prepadávala, na troch miestach sa zapálil trus, našťastie sme nevyhoreli,“ povedal vtedajší riaditeľ SVD Pavel Čáni. Vypracovali teda projekt adaptácie budovy a podľa toho, ako

Aktuálne práce na zovňajšku budovy SVD

prichádzali peniaze, renovovali ju v etapách. Najprv interiér, aby vnútro budovy zodpovedalo základným štandardom. Vymenili elektrickú sieť, opravili strechu, rekonštruovali priestory, zariadili nové pracovné miestnosti, za toalety sa už nemusia hanbiť, majú aj nový foyer, terajší Modrý salón dostal nové rúcho. Neskoršie sa konali opravy na javisku, upravili výšku, ťahy a hĺbku javiska. Vybudovali aj nové schody na priečelí. Financie na tento projekt zabezpečili z pokrajinského rozpočtu.

Keď z pokrajiny prišla ďalšia dávka financií na tieto účely, v polovici mája 2011 prišli na rad schody na vchode a omietka. Postavené lešenia okolo budovy majstri po strhnutí starej omietky roku 2014 rozobrali a v posledných dvoch rokoch sa s prácami okolo úpravy SVD prestalo. Nakoniec zostalo dať novú omietku a upraviť zovňajšok budovy, čo je aktuálne práve v tejto chvíli. O tom riaditeľka SVD Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová povedala: „Je to už šiesta, či siedma fáza úpravy budovy SVD. Vďaka Fondu

pre kapitálové vklady AP Vojvodiny môžeme tohto roku pokračovať s rekonštrukciou budovy. Podľa mojich poznatkov v pláne je vykonať tepelnú izoláciu, vrátane výmeny okien a portálu vchodu do budovy. V pokračovaní by sa mala natrieť nová omietka na celej budove, teda i zvonku, i zo dvora. K tomu sa má pristavať jeden nový hygienický uzol pre invalidov pri bočnom vchode do siene, čo vyplýva aj zo zákona. Máme však dodatočný problém, že budova tonie na dvoch miestach, ktoré treba dodatočne upevniť, aby múry v budúcnosti nepopukali. Aj časti zo dvoru, ktoré boli najkritickejšie, sa všetky majú upraviť. Nositeľom projektu je Obec Báčsky Petrovec a vykonávateľom prác je sústava Slovan zo Selenče. Hodnota týchto prác by mala byť zhruba 10 miliónov dinárov a práce by mali byť ukončené do 29. decembra. Keďže nám je teraz aktuálny Divadelný vavrín, toto nám bude trochu zavadzať, lebo máme ohrady okolo celej budovy a ťažko sa dá prejsť, prosím publikum o porozumenie.“ Podstatné je, že tento chrám divadla z roku 150. výročia divadelníctva v Petrovci vyjde aspoň trochu krajší a upravenejší.

KOVAČICA

Miestnosti pre kovačických poľovníkov Anička Chalupová

Po úvodnom prejave Ivana Babku, predsedu Poľovníckeho spolku V sobotu 15. októbra 2016 Kovačica, ktorý medziiným podal v Športovo-rekreačnom stredisku správu o doterajšej činnosti spolSlávia v Kovačici prebiehalo výroč- ku, kovačickým poľovníkom a ich né zhromaždenie Poľovníckeho hosťom sa prihovoril Ján Husárik, spolku Kovačica, v rámci ktorého zástupca predsedu Kovačickej slávnostne otvorili zrekonštruova- obce. Potom Velimir Netković, ný dom, znovu po rokoch vrátený predseda Obecného združenia členom spolku na používanie. poľovníkov Livade, vo svojom príhovore zvlášť podčiarkol pozoruhodnú spoluprácu kovačického spolku s lokálnym vedením, čo je ozajstnou kuriozitou v porovnaní s inými prostrediami. Ako povedal, činnosť poľovníkov v Crepaji, Debeljači, Padine a v Kovačici je na vysokej úrovni a môže poslúžiť Z výročného zasadnutia: druhý zľava (stojí) príkladom iným Ivan Babka, predseda spolku

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Poľovnícky dom v novom rúchu

spolkom v obci. V rámci tohto slávnostného zasadnutia najzaslúžilejším udelili ďakovné listiny. Budovu umiestnenú v areáli ŠRS Slávia v Kovačici poľovníci dostali na používanie ešte v roku 1954 a dvadsať rokov neskoršie vykonali jej prvú vážnejšiu rekonštrukciu. V období od júla do septembra tohto roku sa uskutočnili čiastočné rekonštrukčné práce na dome, ktorý bol naposledy upravený v 90.

rokoch minulého storočia. Najnovšie práce obsahovali opravu fasády, okien a dverí, rekonštrukciu toaliet a pod. Do práce sa okrem milovníkov poľovníctva a prírody zapojili predovšetkým členovia tunajšieho spolku, ktorých je v súčasnosti čosi nad 20. Rekonštrukciu domu finančne podporila Kovačická obec, ktorá na tieto účely vyčlenila 150 000 dinárov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZŠ 15. OKTÓBRA V PIVNICI OSLÁVILA DEŇ ŠKOLY

Úspešných 50 rokov pôsobenia v novej budove Maja Kubincová

lávnostný program k 50. výročiu ZŠ 15. októbra v Pivnici sa uskutočnil v sobotu 15. októbra. Slávnostná akadémia prebiehala popoludní v školskej slávnostnej sieni; odznel aj príležitostný literárny a hudobný program a boli pochválení a odmenení najlepší učitelia a žiaci. Po akadémii nasledoval kultúrno-umelecký program v Divadle Janka Čemana. V programe účinkovali bývalí a terajší žiaci školy, DFS Ratolesť, FS V pivnickom poli, Mužská spevácka skupina SKUS Pivnica, Komorný zbor Nádeje, detský Orchestrík zo Selenče, tamburášsky orchester z Despotova. Po programe bol pripravený koktail v miestnostiach školy. AKO TO BOLO VOĽAKEDY Skôr než bola vybudovaná nová školská budova, výučba sa konala vo viacerých školách, učebniach a domoch. Školy boli umiestnené na rozličných miestach v dedine. Budovy, v ktorých boli školské učebne, mali rôzne pomenovania: Cirkevná škola, Týrova škola, Nové školy, Greisingerova škola, Dingova škola, Škola na pošte, Kočetova škola, Klobušickova škola, Doviarskova škola a Kyseľova škola, ale škola ako ustanovizeň bola bezmenná. O výstavbe novej ústrednej školskej budovy sa rozhodlo v polovici 50. rokov minulého storočia. Z úsporných dôvodov sa na výstavbu novej budovy použil už existujúci stavebný plán školy z inej dediny. Bolo rozhodnuté, že novú budovu postavia na pozemku Kočetovej školy v samom centre dediny. Učitelia si želali, aby sa vybudovalo všetko, čo do školy patrí: učebne, kancelárie, zborovňa, pomocné objekty a zvlášť telocvičňa. Výstavba školy trvala dlho, hoci niet presných údajov, kedy bol položený základný kameň. Kým nová škola bola vystavaná, staré školské budovy boli predané. Dokončenie ústred• ĽUDIA A UDALOSTI •

Vítanie pred začiatkom slávnostnej akadémie

nej školskej budovy 15. októbra v historickom roku 1966 prispelo k tomu, že oslavy 22. výročia oslobodenia dediny v druhej svetovej vojne odzneli slávnostnejšie než obvykle. A dovtedy bezmenná škola dostala názov Základná škola 15. októbra v Pivnici. AKO JE TO DNES Dnes do pivnickej školy chodí 260 žiakov. Vyučovanie sa koná po slovensky a po srbsky. Škola má 52 zamestnancov a všetky predmety sú odborne zastúpené. V škole sa vyučujú dva cudzie jazyky, anglický a ruský, a deti si môžu vybrať rôzne voliteľné predmety. Svoje záujmy žiaci realizujú a rozvíjajú v rámci viacerých mimoškolských aktivít. Je výborne vybavená informačno-

-komunikačnými technológiami. Používanie počítačov, laptopov,

slovenského, srbského a ruského jazyka, chémie, matematiky a fyziky. Základná škola 15. októbra v Pivnici bola jednou z troch škôl v Srbsku a jednou z 200 škôl v Európe, v ktorých sa v ten istý deň realizoval projekt Noc výskumníkov. Odmenené a úspešné literárne a výtvarné prace boli podnetom na to, že vznikla zbierka poézie, a potom i prózy Sniť s otvorenými očami. Za svoju prácu a pôsobenie škola dostala rôzne odmeny a uznania. Najdôležitejšie uznanie, ktoré škola dostala v školskom roku 2012/2013, je najvyššie pokrajinské uznanie vo sfére vzdelávania – Cena Dr. Đorđa Natoševića. Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja zaradilo pivnickú školu medzi 50 najlepších škôl v Srbsku. V minulom školskom roku 2015/2016 na externom hodnotení kvality práce škola bola ocenená najvyššou známkou 4. Okrem toho dostala Zlatú plaketu Národ-

Kolegyne na koktaile po programe

projektorov a interaktívnych tabúľ umožňuje zlepšovanie a modernizáciu vyučovania. Najlepšie výsledky dosahujú žiaci na súťažiach zo

Žiaci generácie 1941 vo dvore bývalej Greisingerovej školy (Foto: z archívu O. Kubinca)

nostnej rady slovenskej národnostnej menšiny za vynikajúce výsledky vo sfére vyučovania a školstva. Počas celého týždňa osláv prebiehali rôzne sprievodné aktivity. V stredu 12. októbra v miestnostiach školy zorganizovali 1. výtvarný tábor, keď vo vstupnej hale školy maľovali bývalí a terajší žiaci za pomoci Anny Babiakovej a Verice Tanackovićovej. Vo štvrtok 13. októbra bývalí najlepší žiaci mali v škole stretnutie. Piatok 14. októbra bol športový deň žiakov a bol organizovaný i kvíz pod vedením Z. Valentíkovej. Na záver uvedieme slová riaditeľky školy Tatiany Naďovej: „Za každou úspešnou školou stoja kvalitní a zodpovední učitelia a neučiteľský personál, usilovní, zvedaví a zodpovední žiaci, ako aj rodičia pripravení na spoluprácu.“

43 /4722/ 22. 10. 2016

Ľudia a udalosti ENERGETIKA A EKOLÓGIA SPOLU

Dva veľtrhy, jedna energia Oto Filip

va významné globálne fenomény dneška, na prvý pohľad konfrontované. Na strane druhej sú zase natoľko späté, že tak od jedného, ako aj od druhého závisí nielen dnešná existencia, ale aj napredovanie ľudstva. Podstatou je, že si žiadny udržateľný rozvoj nemožno predstaviť bez toho, aby energetika a ekológia kráčali ruka v ruke. Spolu, nie jedna na úkor druhej. Touto tézou možno ozrejmiť skutočnosť, že sa tak 12. Medzinárodný veľtrh energetiky, ako aj 13. Medzinárodný veľtrh ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov – Ecofair, konali na belehradskom veľtrhu v rovnakom termíne, od 12. do 14. októbra, a s rovnakým mottom – Nová energia. V prejave k vystavovateľom reprezentujúcim významnú zložku

energetickej a ekologickej zložky hospodárstva minister baníctva a energetiky Aleksandar Antić zdôraznil význam silnej spätosti energetiky, ekonomiky a ekológie, konštatujúc, že cieľom úsilí je vznik a zachovanie čistejšej a lepšej energie, rast štandardu a vznik veľkého biznisu, v ktorom tak štát, ako aj spoločnosti môžu napredovať. Ide vlastne o nutnosť držať technologický krok so svetom v dvoch oblastiach. Podľa Stany Božovićovej, štátnej tajomníčky Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia, cieľom veľtrhu je spätosť hospodárstva, civilného a verejného úseku, ako aj prezentovanie nových technológií v tejto oblasti. Hovorila o veľkých environmentálnych úlohách pred nami, vyžadujúcich obrovskú sumu, až desať miliárd eur v desaťročí pred nami. Zároveň vyslovila očakáva-

Z otvorenia: Stana Božovićová nie, že sa v roku 2017 dostaneme k sume sto miliónov eur na investície v environmentalistike. V duchu hesla Nová energia, obsahujúceho široký rozsah opcií – od existujúcich a známych, cez nové a nedostatočne vyvinuté energetické zdroje, po nové náhľady na svet, ktorého globálnym

základom sú práve tie zdroje, – prebiehal aj konferenčný program veľtrhov. Zahrnul témy, ako Politika v oblasti energetickej účinnosti a zavádzanie sústavy energetického manažmentu, prezentovanie výsledkov Strediska pre čistejšiu výrobu, Promovanie nových pravidiel o EKO značke, Cirkulárna ekonomika ako šanca na rozvoj zeleného priemyslu, Závery Svetového kongresu o riadení odpadov, Úloha zainteresovaných strán v stanovení politiky v oblasti boja proti klimatickým zmenám, Národná platforma na inklúziu zberateľov odpadov, Spolupráca vedy a ekonomiky v oblasti ochrany životného prostredia – kde sme a kam smerujeme... Pár stoviek vystavovateľov, zvýraznený podnikateľský ráz podujatí a tisíce návštevníkov – podnikateľov sú už dnes zárukou, že ide o dve odvetvia s veľkými možnosťami rastu. Potvrdzuje sa to rok čo rok kvalitnejšími veľtrhmi a rastúcim záujmom odborníkov a návštevníkov tak o energetiku, ako aj o environmentalistiku.

SIEŤ 021 HLÁSI

V Zreňanine majú troch notárov a až jedenástich vykonávateľov Nadica Jakovljevová

Zreňanine, čiže v Stredobanátskom správnom obvode majú troch notárov a jedenástich súkromných vykonávateľov. Spolu so súdmi, základným, obvodným a hospodárskym, a asi sto advokátmi, dalo by sa povedať, že všetky prvky na fungovanie právneho systému sú tu. Či však občania pociťujú vyšší stupeň ochrany alebo nie, to pravdepodobne závisí od toho, kto čo očakáva. Inštitúcia súkromných vykonávateľov existuje takmer tri roky a občania i právnické osoby na ťažší spôsob pochopili, že sa s nimi nemožno zahrávať a že sa čas neplatenia dlhov, predovšetkým voči komunálnym podnikom, stal minulosťou. Ani podniky, ktoré majú dlhy, nemôžu rátať so žiadnou zľavou. Každý týždeň aspoň jeden vykonávateľ má objednané pojednávanie, na ktorom sa predáva majetok podnikov, ktoré riadne neplatili svoje záväzky.

www.hl.rs

– Myslím si, že inštitúcia súkromných vykonávateľov opodstatnila svoju existenciu. Tri roky je dostatočný čas na utvorenie takého posudku. Ani občanov, ani právnické osoby nepoteší, keď im vykonávatelia zaklopú na dvere, ale pomaly si všetci zvykáme, že sa dlhy musia platiť. V práci som nezažila väčšie nepríjemnosti. Dlžníci sa, samozrejme, ospravedlňujú, všemožne sa snažia vyhnúť sa nám, avšak nakoniec pochopia, že jediným východiskom je zaplatenie dlhu, – hovorí Jasmina Trbovićová-Stankovićová, jedna z prvých vykonávateľov v Zreňanine. Z komunálnych podnikov o pomoc vykonávateľov najprv požiadal VKP Gradska toplana, ale ich služby využívala aj Direkcia pre výstavbu a úpravu mesta, s cieľom vybrať komunálne poplatky za napr. vodu a odvoz smetí. Na oznamovacích tabuliach vykonávateľov sú aj malé podniky a podnikatelia, ako aj tzv. „stáli zákazníci“. Predáva sa majetok podnikov Vojvodinaput, Radijator,

Informačno-politický týždenník

Agroživ... V Zreňanine pozornosť verejnosti upútal oznam, ktorým sa na verejný predaj ponúkajú džínsy šité v pred niekoľkými rokmi otvorenej továrni džínsu Cico Collection. Na predaj sa ponúkalo viac ako tisíc kusov, odhadovanej ceny 1 500 dinárov kus. Keďže ide o prvý predaj, džínsy domácej výroby sa budú predávať za 60-percentnú hodnotu. K svojim peniazom sa prostredníctvom súkromného vykonávateľa musela dobíjať aj zreňaninská bezpečnostná agentúra Polar security. Zamestnanci tejto agentúry boli roky v ochranke zreňaninského podniku Radijator, dlhy narástli na miliónové sumy, takže sa teraz pre dlhy predávajú šachty a staré železo. Inštitúcia notára je trochu mladšia od vykonávateľa. To, čo sa vie, je, že sú zavalení robotou. Prečo ich nie je viac v regióne, v ktorom žije okolo 200 000 obyvateľov, ťažko povedať. Ako traja notári zvládnu oznámené zmeny, podľa

ktorých by aj dedičské predmety mali byť v ich pôsobnosti, v tejto chvíli ťažko povedať. V zreňaninskom Základnom súde vravia, že odkedy existujú notári, počet overení je menší. – My dodržiavame to, čo zákonodarca predpíše. Ak sa dedičské konania presunú do pôsobnosti notára, isté je, že občania využijú aj takú možnosť. Nie som si istý, že notári dokážu, zvlášť v menších prostrediach, prebrať túto dosť zložitú problematiku, ale čas ukáže, – hovorí zástupca predsedu Základného súdu v Zreňanine Zoltan Nađivan. Neúradne počuť, že sa notári v menších mestách netešia tej možnosti, že dostanú aj práce okolo dedičských konaní. Nie je ich nadostač a ani kádrove nie sú pripravení na také veľké sústo. Vo väčších mestách, kde je notárov omnoho viac a kde by všetci chceli kus koláča, robia nátlak, aby sa aj tieto práce čím skôr presunuli do pôsobnosti notárov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZBER KUKURICE V PAZOVSKOM CHOTÁRI

Uskladniť doma v koši, alebo dať do sila? Katarína Verešová

že sa poľnohospodári častejšie rozhodujú svoju kukuricu zberať v šúľkoch a takú potom tradičným spôsobom uskladňovať v domácich kukuričných košoch (čardákoch). Dôvod je aj ten, že sa šúľky dosť dobre predávajú na vykurovanie. Za traktorovú

edávne dažde zastavili zber tohtoročnej úrody kukurice, i keď už dovtedy bolo treba zožať takmer polovicu plôch obsiatych touto plodinou. Dni núteného pracovného oddychu pre poľnohospodárov znamenajú príležitosť získať nové informácie a vypočítať, koľko sa z výroby kukurice tohto roku dá zarobiť. Na základe odhadov v staropazovskom Združení poľnohospodárov hovoria, že úroda vlastne nebude slabá, lebo z hektára urodilo takmer 12 ton kukurice. Otázne však je, či aktuálna výkupná cena zlatého zrna (14 – 14,50 din./kg) pokryje nákla- Po zbere sa dá ešte paberkovať dy jej pestovania. – Tohto roku v poli vidieť viac vlečku môžu dostať až 10- tisíc zberačov kukurice ako kombaj- dinárov. Ibaže je otázne, či sa nov – univerzálov. To znamená, oplatí kukuricu doma eleváto-

NOVÝ SAD

Ako chutí sto chutí O. Filip

edávne Pekársko-mlynárske dni, prebiehajúce v Novom Sade, obsahovali nielen odbornú, ale aj výstavnú zložku. Jedným z účastníkov, ktorý sa tam úspešne prezentoval, bola novosadská spoločnosť PIP, zaoberajúca sa výrobou zmesí pre rozmanité pekárske produkty. Heslom, ktorým sa už roky riadi, je Byť prichystaný na úspech. Firma začínala skromne, v auguste 1992, len so štyrmi zamestnancami, no s jasnou predstavou: dostať sa k uznávanej značke, dopracovať sa k tomu, aby sa mohla rovnoprávne zaradiť medzi najdôležitejšie spoločnosti v oblasti pekárenského priemyslu v regióne. Zdolala to úspešne, za pomoci odborníkov, súčasnej • ĽUDIA A UDALOSTI •

technológie, kapacít zodpovedajúcich nárokom trhu, vlastných ideí a východísk. Dnes PIP zamestnáva takmer sto osôb, medzi nimi aj mladého odborníka Igora Rebića, ktorý má na starosti zásobovanie. Diplom získal na Ekonomickej fakulte pred tromi rokmi, pred dvomi sa zamestnal a ako pozitívum kvituje to, že spoločnosť otvára dvere mladým ľuďom, ktorí Igor Rebić chcú a vedia robiť. Teší ho, že má možnosť dostať sa na vyššiu pracovnú pozíciu, a vraví, že by záujemcovia o robotu už nemali byť natoľko upriamení na tzv. štátne zamestnania.

rom sypať do koša, a potom ju pred predajom mrviť, – uvažuje Ján Ďurčík, tajomník obecného a miestneho Združenia poľnohospodárov. Podľa jeho slov ponúknuté podmienky výkupu zrnovej kukurice sú Kukuricu z Mlinpekovho sila už sypú do pre poľnohos- vagónov podárov veľmi neprajné. Platí MK commerce- by vkladaním vlastnej práce a za ová tabuľka, podľa ktorej pred použitia vlastnej mechanizácie uskladnením do sila merajú zarobil 25-tisíc dinárov. Keby mal nielen vlhkosť, ale aj lom a zrn- zaplatiť árendu, žiaden zárobok kové deformácie, takže z 15 by nemal. Zisk z árendovanej ton kukurice zrazia až tonu zeme sa dosiahne, jedine ak z a pol tzv. poškodenej a nad jutra zozbiera 7 ton kukurice. Najnovšie niektorí poľnohos14 % vlhkej kukurice. Ďurčík potom kalkulačkou vypočítal podári sieťkujú svoje sýpky (čarvšetky výdavky osobnej fy- dáky), aby im uskladnená suchá zickej práce na poli. Výsledok kukurica vydržala do jari a leta, bol taký, že z jutra (na ktorom keď jej cena bude pravdepodoburodilo 5 ton zrnkovej kukurice) ne výhodnejšia. – Sledujeme všetky súčasné trendy v potravinárstve, vrátane zdravej výživy. Máme množstvo produktov, no k našim najpopulárnejším výrobkom treba zaradiť zmes na pampúchy, ako aj zmes na prípravu hamburgerov či tortíll. Zvlášť sú obľúbené medzi žiakmi, už od začiatku školského roka. Naše výrobky možno kúpiť aj v pekárňach, no keďže mnohé z nich nedokázali obstáť na trhu, ľudia sa istý čas viac zameriavali na obchodné reťazce. Teraz sa však zase vracajú do lokálnych predajní, lebo je štandard skromný a nemôžu si dovoliť často odchádzať nakupovať do hypermarketov, – vraví Rebić. Spoločnosť založená výlučne

na domácom kapitáli je povšimnutiahodná aj podľa neustáleho šírenia sa. Sídli v Novom Sade, no distribučné strediská má vo Vrnjačkej Banji a v Belehrade, jedna jej zložka sídli aj v Banji Luke. Okrem Republiky Srbskej PIP svoje produkty exportuje i do niekoľkých iných krajín: Grécka, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory... Okrem stálej koncentrácie na zákazníka, spotrebiteľa, jednou z podnikateľských konštánt je trvanie na kvalite. Tým možno vysvetliť rozhodnutie o zavedení štandardov, ako ISO 9001, HACCP či IFS. Spoločnosť je už tradičným usporiadateľom Pekar festu a v kontexte a v záujme dobývania zahraničného trhu nie tak dávno otvorila aj novú výrobnú linku na Čeneji. Zmluvy o exporte do nových krajín sú už na svete. Rovnako ako aj nové chute ďalších produktov, bez ktorých si mnohí zákazníci sotva vedia predstaviť nový deň.

43 /4722/ 22. 10. 2016

Ľudia a udalosti PESTÚNSKA RODINA RYBÁROVÁ V ERDEVÍKU

Bez lásky by to nešlo Danuška Berediová

alo by sa povedať, že je pestúnska starostlivosť povolanie? Môže sa táto práca vykonávať osem alebo desať hodín denne? Najzávažnejšou otázkou však je, či túto prácu môže vykonávať každý. Daniela a Štefan Rybárovci z Erdevíka sú pestúnski rodičia už desať rokov a počas tohto obdobia v ich dome pobudlo 15 detí. Rybárovci sa na pestúnstvo nikdy nepozerali ako na povolanie, pre nich je to radosť, lebo obaja zbožňujú deti. Podľa Štefanových slov v službe sú 24 hodín denne. Deťom sa plne venujú a rovnakú pozornosť poskytujú každému dieťaťu. Už na vchode do dvora hneď vidieť a cítiť tú bezpodmienečnú lásku Rybárovcov, a to na tváričkách troch detí, ktoré sú toho času u nich. Ich úlohou je starať sa o deti, vychovávať ich a usmerniť ich na správnu cestu. To, samozrejme, nie je ľahká úloha, a Rybárovci sa nám priznali, že je to predsa ľahšie, keď k nim príde mladšie dieťa, ktorému ešte môžu formovať osobnosť, ako keď je dieťa staršie. Daniela a Štefan majú dvoch dospelých synov, staršieho Daniela, ktorý si založil vlastnú rodinu a osamostatnil sa, a mladšieho Zlatka, ktorý odišiel za prácou na Slovensko. Ako ste sa rozhodli stať sa pestúnskou rodinou? Daniela: – Deti mám veľmi rada. Vždy, keď som v televízii pozerala rôzne relácie o tom, ako deti všade vo svete trpia chudobou, hladom, zimou, bolo mi veľmi ľúto. V našej ulici bola jedna pestúnska rodina a keď som videla deti, ktoré bývali u nich, vždy mi ich bolo veľmi ľúto. A tak sme sa rozhodli, že aj my týmto spôsobom budeme pomáhať deťom. Teraz sú u vás traja chlapci, bratia. S nimi ste mali príhodu už predtým, ako prišli k vám.... Daniela: – Áno, neviem, či je to osud, či čo je to. Keď sme naposledy odviedli dve deti, ktoré boli u nás a ktoré mali byť adoptované, do Strediska pre sociálnu prácu

www.hl.rs

v Šíde, zastavili sme sa na trhovisku nakúpiť. Bolo to vlani v novembri. Bolo už chladno a náhodou sme tam stretli dvoch chlapcov, ktorí boli slabo oblečení a takmer bosí, a žobrali. Dala som im drobné a trochu sa porozprávala s nimi. O mesiac, v decembri, tí dvaja

Daniela: – Bolo to počas najväčšej utečeneckej vlny v marci. Vtedy sme mali Amira, troch chlapcov, ktorí sú aj teraz u nás, a priviedli nám ešte päť kurdských detí, takže v tých dňoch u nás bolo spolu 9 detí. Keď prišli, tie kurdské deti boli úplne pod-

chlapci prišli k nám spolu s najmladším bratom. Zaujímavé je, že ste počas utečeneckej krízy tu mali aj jedného chlapa z Iránu? Štefan: – Amir prišiel k nám vo februári tohto roku a odišiel v septembri. Na ceste z Iránu sa rozišiel so svojimi rodičmi, lebo cestoval s inou skupinou ľudí. Rodičia s bratom sa dostali do Nemecka a on zostal v Srbsku. Porozprával nám o ťažkostiach, ktoré zažil na ceste cez Turecko, Grécko, Macedónsko. Ako robil gymnastiku, aby mu nebolo chladno, ako za potraviny platil niekedy aj štvornásobnú cenu, ako ho okradli. Vtedy mu ukradli všetky doklady a peniaze. Našťastie, vedel po anglicky, tak sme sa nejako dohovorili a dokonca sa trochu naučil aj po srbsky. U nás sa mu veľmi páčilo, hoci povedal, že žijeme celkom iným spôsobom ako v Iráne, a sľúbil nám, že nás určite príde navštíviť. V lete prišli z RTS a ten televízny príspevok pomohol urýchliť proces, aby Amir dostal doklady a odišiel za rodičmi do Nemecka. Ozval sa nám, keď pricestoval, a napísal, že je šťastný. Koľko najviac detí bývalo naraz u vás?

chladené. Nemohli sa zohriať a niekoľko dní iba spali. S nimi sme sa dorozumievali aj rukami, aj nohami. Bola to pre nás naozaj zvláštna skúsenosť. Deti, ktoré k vám prichádzajú, nepochádzajú z „normálnych“ rodín. Určite niekedy máte s nimi aj ťažkosti?

Informačno-politický týždenník

Štefan: – My tým deťom musíme byť aj rodičia, a to často znamená, že musíme byť aj pedagógmi, aj psychológmi, aj psychiatrami. Každé dieťa je inakšie a každé má iné potreby. Deti ako deti, niekedy nás aj nahnevajú, ale častejšie nás rozosmejú, máme z nich radosť. Pätnásť detí prešlo cez náš dom. Máme toľko krásnych spomienok, že by sme aj knihu mohli napísať. Ale predsa to najťažšie pri každom dieťati bola rozlúčka. Učili nás, aby sme k deťom prejavovali lásku, ale aby sme sa neviazali ku nim. Ako sa však neviazať k takému milému dieťatku (ukáže na najmladšie trojročné dieťa, ktoré mu sedí v lone – pozn. autorky)? Zvlášť sme sa viazali k jednému dievčatku, ktoré k nám prišlo ako 6-mesačné bábätko. U nás začalo rozprávať, u nás urobilo prvé kroky, takže rozlúčka s ňou bola pre mňa veľmi ťažká. Neviem prečo, možno preto, že my máme dvoch synov, ale to dievčatko som mal veľmi rád. Záverom sa ešte vrátime k tej najzávažnejšej otázke, či každý môže vykonávať túto prácu. Odpoveď je – nie. Každý nemôže, ale Rybárovci z Erdevíka určite môžu.

MARIENKA ŠINKOVÁ: ULOVIŤ SLNKO NA UDICU. Aj tak by mohol znieť názov fotografie mladej Hložianky, ktorá sa fotografiou mieni vážne zaoberať. Jej debut v Hlase ľudu je sľubný. Prítomný záber vznikol podvečer 10. októbra pri rybníku Športovo-rekreačného strediska Oáza. J. B. • ĽUDIA A UDALOSTI •

TEKVICE ZO SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOV

Zodpovedá im aj hlinitá pôda Katarína Verešová

plazila obrovská byľ, ktorú sme obdivovali a vždy, keď sme prišli do vinice, hneď sme bežali pozrieť sa, ako rastie. Časom sa nám aj ostatné korienky rozkošne rozšírili. Bolo jasné, že bohato urodia, čo sa aj stalo. Lenže zlomyseľní ľudia

doniesol ich rodák, spisovateľ a publicista Žeby tekvica veľkoplodá (lat. Miroslav Demák (poCucurbita maxima) mohla úspešdobne ako voľakedy ne rásť aj na hlinitej pôde bez dávno farár Vladimír organického hnojiva, napríklad Hurban do Pazovy tam, kde rastie vinič? Odpoveď priniesol semiačka je kladná. Dokázali to starosedmokrásky, a to pazovskí poľnohospodári v od svojej snúbenky penzii a vinohradníci Anna Augusty Štúrovej, a Jozef Litavskovci. ktoré tu podstatTunajší ľudia v záhradách ne bujnejšie rástli). a na poliach odjakživa síce Litavskovci teraz pestujú obyčajné tekvice, sušené semiačka ktorých zrelé a vypečetekvice veľkoploné semiačka všetci radi dej delia ďalším hryzkajú a mäsitý plod Pazovčanom. Tú sa používa ako dobytčie najväčšiu zachokrmivo. Fakt je aj ten, že vanú tekvicu odneTrojročnú paulowniu Anna Litavská Banátčania radi súťažia o sú do kostola pred od začiatku trpezlivo ošetrovala najväčšiu tekvicu a z toho oltár z príležitosti sa z plodov vlastnej práce. Keď sa dôvodu ju zvyčajne sejú do vzdávania vďaky za úrodu. poriadne pohnojenej zeme. Jozef Litavský s tekvicami veľkoplodými – Aj tým nezbedníkom, ktorí unavení vrátia domov, na dvore Litavskovci, pretože doma nám najväčšiu tekvicu ukradli sedia vedľa bujného trojročného nemajú záhradu, zeleninu pestujú nám tú radosť strpčili tým, že nám a niekoľko iných dopichali, boli by stromu paulownie. Anna Litavna fruškohorskom svahu neďaleko najväčšiu tekvicu ukradli, kým nie- sme dali, keby si pýtali, – ubezpe- ská ho pred tromi rokmi ku Dňu Slankamenských Vinohradov, pri koľko menších dopichali nožom. čujú nás dobrosrdeční majitelia žien dostala od dcéry Marice. Na vlastnej vinici a ovocnom sade. Darmo sme jazvy lepili, tekvice za- Jozef a Anna Litavskovci. Zvyšné začiatku pestovania mali s ním Zelenine sa tam pekne darí, vraj čali hniť. Preto sme boli prinútení tekvice, ktoré vyrástli z 30 posade- problémy, vyžierali ho slimáky, preto, že je na nižšej polohe, tam, zvyšné tekvice predčasne doniesť ných semiačok, domov prevážali takže ho museli trpezlivo ošetkde eróziou na hlinu pribudla domov, lebo by sme azda zostali na niekoľkokrát osobným autom. rovať. A ako to zvyčajne býva, černozem. Tekvice však vysiali na aj bez nich, – hovorí skúsená zeLitavskovci sú známi ako po- vynaložená snaha podporená vyššej šikmej ploche, na ktorej sa leninárka Anna Litavská. prední poľnohospodári. Teraz, láskou sa oplatila. Strom pekne darí aj vinici. A narástli rozkošne. Semiačka dostali zo Slovenska. ako dôchodcovia, sa každý druhý rastie na všeobecnú radosť svojich – Z jedného koreňa sa prekrásne Do Pazovy tento druh tekvice deň náhlia do svojej vinice a tešia pestovateľov.

VEREJNÉ PRÁCE V STAREJ PAZOVE

Vyčistiť, vyhrabať, zasadiť... K. Verešová Kým napríklad na Slovensku občania, zvlášť mladí, radi chodievajú na brigády, či už za určitú mzdu, alebo bez mzdy, u nás prestalo byť zvykom starať sa dokonca o vlastné pouličné kanály. Ešte len sem-tam starší Staropazovčania zachovávajú tradíciu a každú sobotu poriadne vyzametajú uličné chodníky, upravia trávniky a občas vyčistia aj uličné asfaltky a kanály pred svojimi domami. Avšak tento občiansky zvyk medzi mladými ľuďmi v súčasnosti zaniká. Z toho dôvodu vedenie Verejného ko• ĽUDIA A UDALOSTI •

Jovica Gagrica, riaditeľ VKP Čistoća

munálneho podniku Čistoća sa rozhodlo usporiadať niekoľkome-

sačné verejné práce s platenými vykonávateľmi. – VKP Čistoća podpísal zmluvu o vykonávaní verejných prác s Národnou službou pre zamestnávanie Sriemska Mitrovica, prostredníctvom ktorej od 1. septembra do 31. decembra zamestnali 13 osôb z územia Obce Stará Pazova. Práce sú rozdelené do viacerých celkov. Tak v Starej Pazove v hlavných uliciach (Kráľa Petra I. a Karađorđovej) odstránia bahno z betónového dna kanálov a v Šľachtiteľskej škôlke Brest pripravili ušľachtilé stromky, s cieľom vysadiť stromoradia pozdĺž obecných a re-

gionálnych ciest. K tomu vyčistili nábrežie Dunaja od Surduku do Nových Bánoviec, – vysvetlil Jovica Gagrica, riaditeľ VKP Čistoća. Námestník riaditeľa VKP Čistoća Slobodan Jovanović informoval, že celková hodnota verejných prác je takmer 1,7 milióna dinárov. Každý angažovaný zo zoznamu nezamestnaných dostáva 18-tisíc dinárov netto plat, plus 1 500 dinárov na cestovné náklady. Platy sú skromné, ale tí, čo sa takto zamestnali, aspoň si dočasne pokryjú niektoré domáce výdavky, čo by ináč nemohli, čakajúc doma na prácu.

43 /4722/ 22. 10. 2016

Ľudia a udalosti PETROVČANIA V NADLAKU

Požiarnici rozvíjajú družbu Jaroslav Čiep

ri príležitosti osláv tohtoročného Dňa Petrovca občania si pripomenuli aj 125. výročie činnosti Dobrovoľného hasičského spolku, o čom sa premietal i dokumentárny film. Na tom slávnostnom podujatí predseda miestneho Dobrovoľného hasičského spolku Jaroslav Spevák v mene spolku prevzal ocenenie – plaketu Hasičského zväzu Vojvodiny. Predtým petrovskí požiarnici získali aj najvyššie republikové uznanie. Známe je, že dobrovoľný občiansky hasičský spolok v Petrovci bol založený roku 1891 a patrí medzi najstaršie v Srbsku. Azda aj preto majú družbu s viacerými podobnými spolkami v krajine a v zahraničí. O družbe, ktorú nadviazali naposledy, sme sa rozprávali s predsedom DHS Jaroslavom Spevákom. Ako ste nadviazali kontakty s požiarnikmi z Nadlaku? – K prvému kontaktu prišlo tak, že nás práve pri príležitosti

Z návštevy petrovských hasičov v Nadlaku

125 rokov požiarnictva v Petrovci oslovil viceprimátor mesta Nadlak Dušan Šomrák, ktorý bol na Dni Petrovca úradným hosťom, dokonca s naším richtárom podpísal aj zmluvu o partnerstve dvoch miest. Hasiči z Nadlaku majú čulé kontakty s kolegami zo Slovenského Komlóša (Tótkomlós) v Maďarsku a s Jelšavou na Slovensku a priali si mať partnera aj v Srbsku, takže výber logicky padol na Petrovec. V Rumunsku koncom septembra majú deň požiarnikov a pri tej prí-

ležitosti v prvý októbrový víkend Nadlačania usporiadali stretnutie s partnerskými spolkami. Po prvýkrát pozvali aj nás. Ako sú organizovaní nadlackí požiarnici? – Požiarnici v Nadlaku na dvore obecného domu majú svoju garáž, kde ako dobrovoľníci vykonávajú službu. Sú tam veliteľ a štyria šoféri, ktorých platí obec. V prípade väčšieho požiaru, keď títo nevystačia, trúbia na poplach, a potom sa k nim pridajú ďalší

dobrovoľníci. Kryjú širší regionálny kruh. Spolu s nimi sú vždy aj ,paramedici’, u nás by to boli službukonajúci v Dome zdravia. Spoločne majú 24-hodinovú službu. Tých ,paramedikov’ platí aradská nemocnica. Keď požiarnici vyrazia do terénu, s nimi idú aj oni, takže vlastne pôsobia nielen ako požiarnici, ale aj ako záchranársky tím. Čo sa dialo v Nadlaku 1. a 2. októbra? – V mene petrovských dobrovoľných hasičov sme boli pozvaní na ich výročné zhromaždenie, ktoré pokračovalo hasičskou zábavou. Na zasadnutí bolo všetko úradné, hostia boli aj najvyšší mestskí zástupcovia a delegácie hasičov, vrátane náčelníka požiarnikov aradského regiónu, ktorý pôsobí po boku vojska. Navzájom sme sa zoznámili a ich veliteľ Ján Rozkoš ma vyzval, aby som porozprával o našej sústave, hasičskej službe a vôbec o petrovskom požiarnictve. Predpokladám, že teraz vy pozvete Nadlačanov do Petrovca? – Pravdaže ich pozveme a verím, že budeme mať peknú družbu s kolegami hasičmi z Nadlaku. Foto: B. Davidović

IN MEMORIAM

Pavel Demrovský 1930 – 2016

stredu 12. októbra akoby aj nebo plakalo. Toho dňa svoju manželku Annu, syna Miroslava a dcéru Jaroslavu, svoje vnúčatá, brata, príbuzných a vojlovických cirkevníkov opustil Pavel Demrovský, čestný senior banátsky a dlhoročný farár vojlovický.

Narodil sa 27. októbra 1930 v Báčskom Petrovci, od otca Ondreja a matky Kataríny, rod. Tordajiovej. Po skončení petrovského gymnázia študoval na Prírodovedeckej fakulte v Belehrade, ale po oslovení z Biskupského úradu a vnútornom povolaní nastúpil na Pravoslávnu bohosloveckú fakultu v Belehrade, na ktorej úspešne skončil štúdiá a získal diplom. Za evanjelického kňaza bol vysvätený 5. augusta 1956 v petrovskom chráme Božom. Toho istého roku bol vymenovaný za misijného kňaza šiestich neobsadených banátskych zborov. Túto prácu vykonával pol druha roka. Do

www.hl.rs

Hajdušice bol dosadený za kňaza – administrátora a tu pobudol jeden rok. Odtiaľ odišiel do Vojlovice, kde bol jednohlasne zvolený za kňaza v roku 1958 a 21. júna 1959 bol vo Vojlovici aj inštalovaný biskupom Jurajom Struhárikom. Do stavu manželského vstúpil 9. mája 1965 a Pán Boh im manželstvo požehnal dvomi deťmi, Miroslavom a Jaroslavou. A tak spolu rástla jeho rodina a vojlovický zbor. Chrám bol viackrát opravovaný, fara taktiež, všetko sa elektrifikovalo. V roku 1974 Pavel Demrovský bol zvolený za seniora pre Banát. Tri roky bol administrátorom cirkevného zboru v Belehrade a v určitom období aj v Zreňanine a Bielom Blate. Pavel Demrovský sa intenzívne zapájal aj do národného života. Zasadzoval sa, aby sa slovenčina zachovala ako vyučujúca reč v škole vo Vojlovici, bol pri zakladaní SKOS Detvan, kde bol čestným členom. Inicioval obnovenie MOMS-u vo Vojlovici, kde bol prvým

Informačno-politický týždenník

podpredsedom a na Valnom zhromaždení MSJ v roku 1999 bol pre svoju činnosť vyhlásený za čestného člena. V roku 2002, pri prvej storočnici posvätenia chrámu Božieho vo Vojlovici, organizoval vydanie knihy z tejto príležitosti. Jeho svedomitosť a láska k Bohu a Jeho svätej pravde bola dôvodom, prečo bol v roku 1991 ako najstarší slúžiaci senior vymenovaný do funkcie zástupcu biskupa, ktorú zastával 7 rokov. V službe zborového kňaza zotrval do roku 2004, keď odišiel do zaslúženého dôchodku po 48 rokov kňazskej služby, z toho 46 rokov vo Vojlovici, 25 rokov seniorskej služby a 7 rokov ako zástupca biskupa. Za svoju obetavosť dostal uznanie v roku 1999, keď mu bol na Synode udelený titul doživotného čestného seniora. Pochovaný bol a na večný odpočinok vyprevadený vo štvrtok 13. októbra 2016 na vojlovickom cintoríne. A. K. • ĽUDIA A UDALOSTI •

KULPÍN

Do aleje pribudla desiata busta Katarína Gažová

lub Kulpínčanov v nedeľu 16. októbra usporiadal v Muzeálnom komplexe v Kulpíne slávnosť venovanú osobnosti Đorđa Đoku Dunđerského. Podujatie svojou prítomnosťou poctili početní hostia a občania Kulpína. O doterajšom jedenásťročnom pôsobení Klubu Kulpínčanov sa zmienil Pavel Zima. O rehabilitácii Đorđa Dunđerského hovoril So slzami v očiach odhalili bustu Stefan Samardžić z Ka- a na znak vďaky sa poklonili svojmu tedry pre trestné prá- predkovi: (zľava) Nikola Tanurdžić vo Právnickej fakulty v a Višnja Tanurdžićová-Bogdanovićová Novom Sade. Životopis Đorđa Dunđerského prečítali Novom Sade a spoluzakladatemoderátorka programu Tatiana ľom hipodrómu v Belehrade. V Mitićová a Aleksandra Hašková. značnej miere sa pričinil o rozvoj „Đorđe Đoka Dunđerski (1873 kultúry a umenia a známa bola i – 1950) bol synom veľkostatká- jeho humanitná činnosť. Vojnora Lazara Dunđerského a dedič vé roky Đ. Dunđerski prežíval majetku v Kulpíne. Zakončil poľ- v ústraní, zdržanlivý voči ma-

umrel 24. októbra 1950.“ Z hostí na slávnosti sa prihovorili: predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová a autor busty Dunđerského Vladimir Jokanović. V slávnostnom programe vystúpili Komorný zbor Musica viva s dirigentkou

svojom príhovore oduševnene chválil Kulpínčanov, že nezabúdajú na významné osobnosti z minulosti Kulpína. Nikola Tanurdžić sa rozcítene poďakoval Klubu Kulpínčanov za ich snahu a so slzami v očiach povedal, že sa jeho dedo svojráznym spôsobom vrátil pred svoj kaštieľ v Kulpíne. Postavenie busty ho dojalo hlavne pre dedov tragický osud a pre snahu o prinavrátenie dobrého mena rodiny Dunđerskej, čomu sám N. Tanurdžić venoval viac ako

V slávnostnom programe vystúpil i KZ Musica viva

Marienou Stankovićovou-Krivákovou a tamburášsky orchester s osvedčeným vojvodinským spevákom Milanom Prunićom. Pred odhalením busty v aleji významných osobností v kulpínskom parku sa prihovorili: predseda Klubu Kulpínčanov Pavel Zima, akademický maliar a riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni, ktorý predstavil autora busty Vladimira Jokanovića a jeho dielo. Autor busty vo

štvrťstoročie. Đorđe Dunđerski bol rehabilitovaný roku 2008. Bustu Đorđa Đoku Dunđerského, desiatu v aleji významných osobností v kulpínskom parku, slávnostne odhalili jeho potomkovia: vnuk Nikola Tanurdžić s neterou Višnjou Tanurdžićovou-Bogdanovićovou. Vypracovanie busty a organizáciu podujatia finančne podporili Carlsberg a Dunđerski nadácia a Nikola Tanurdžić.

KRÁTKE SPRÁVY Hostia podujatia v kulpínskom kaštieli

nohospodárstvo v Heidelbergu v Nemecku. Intenzívne rozvíjal poľnohospodárstvo a priemysel v Kulpíne. Na svojich majetkoch modernizoval obrábanie pôdy a priemyselnú výrobu. Bol majiteľom veľkostatku v Kulpíne (konopáreň, pustara, žrebčinec), továrne poľnohospodárskych výrobkov Kulpín v Novom Sade, továrne na výrobu séru v Kemendine (a tiež žrebčinca), umelecko-tlačiarenského ústavu Grafika. Bol aj zakladateľom Veľtrhu v • ĽUDIA A UDALOSTI •

ďarským vrchnostiam a v snahe zachovať rodinný majetok. Po vojne mu odcudzili pozemky a v septembri 1946 ho predviedli pred Okresný národný súd v Novom Sade, kde mu súdili za hospodársku spoluprácu s okupantmi. Súdny proces bol zameraný na kompromitovanie posledného Dunđerského a rozhodnutie súdu umožnilo odcudzenie celého majetku, okrem domu v Ulici dunajskej v Novom Sade. Đorđe Đoka Dunđerski

Báčsky Petrovec Feel Serbia. Slávnostné otvorenie kancelárie a zároveň projektu pod názvom Feel Serbia prebiehalo vo štvrtok 13. októbra v Podnikateľskom a inovačnom stredisku. Táto kancelária si predsavzala do budúcna obsiahnuť všetky turistické subjekty do sústavy Feel Serbia, k tomu ponúknuť turistickú kartu, s ktorou zákazníci získajú zľavy u všetkých zúčastnených v tejto sústave. Ide o novinku v Srbsku, keďže uvedená sústava prezentuje turistické miesta v regióne, ponúka zľavené karty a program lojality. „Agentúra Cifra media pracovala na softvéri a technickej podpore. Veríme v úspech tohto projektu, lebo je na mnoho spôsobov inovačný, svieži a výborný ako servis služieb tak pre turistov, ako i pre poskytovateľov turistických služieb,“ povedal manažér Dario Adamović. J. Č. 43 /4722/ 22. 10. 2016

Ľudia a udalosti NA KUS REČI S MGR. JÁNOM CICKOM, PADINSKÝM ZBOROVÝM FARÁROM

Nezabudnúť na základné poslanie cirkvi Anička Chalupová

kom septembra sme toto jubileum je cirkev v nebezpečenstve, oslávili na nešporných službách že sa začne prispôsobovať áboženský život v Padine Božích, na ktorých sme privítali týmto požiadavkám. Najsa organizoval hneď s prí- biskupa Samuela Vrbovského, se- dôležitejšie je nezabudnúť chodom prvých rodín do niora Pavla Sklenára s manželkou, na základné poslanie cirkvi, Padiny. Prvé mesiace Padina bola farárky Vieru Bátoriovú, referentku teda aj cirkevného zboru, kovačickou fíliou a o duchovný OKŽ v našej cirkvi, Olinu Kolárovú a to je zvestovať Evanjelium život sa vtedy staral kovačický farár a Jasminu Kotasovú-Medveďo- Ježiša Krista. To je vždy akJán Basilides. Prvým padinským vú, ako aj predstaviteľky takmer tuálne poslanie. Aby sme ho farárom sa stal Martin všetkých cirkevných plnili, konajú sa pravidelne Hamaliar, ktorý do Pazborov. služby Božie v nedele a sviatdiny prišiel roku 1807 Niektoré cir- ky, ranné a večerné modlitby, a pôsobil tu osem rokov. kevné zbory v sú- pôsobí Oltárny krúžok žien, Po ňom prišli ďalší farári časnosti zápasia stretá sa spevokol, vyučujea od 1. novembra 1982 s materiálnymi ťaž- me deti a mládež. v padinskom cirkevnom kosťami a pálčivým Ako je organizovaná zbore pôsobí farár Ján problémom je aj práca s deťmi a mládežou? Padinskí Slováci si počas týchto 210 Cicka. Počas jeho pômalý počet cirkev– Posledné dve desaťročia rokov zachovali svoju evanjelickú vieru, každú nedeľu a na sviatky sobenia bol v rokoch níkov. Podľa va- s deťmi a mládežou pracuje- chodia do kostola 1983 – 1986 postavený šich údajov padin- me v troch vekových skupinový cirkevno-zborový ský cirkevný zbor nách. Do najmladšej a najpočet- každý pracovný deň ich vyučudom, generálne opravemá pozoruhodný nejšej skupiny patria deti, ktoré sú jem ja. Pokonfirmačná mládež je ný chrám, začal vychá- Ján Cicka, počet členov, popred konfirmáciou. Túto skupinu zostavená zo starších mládežníkov dzať občasník Padinské padinský farár číta 4 166 pokrs- vedú katechéti Michal Vlček, učiteľ- a vekovo je dosť pestrá, od šieszvony, vznikol krúžok tených veriacich. ka Zdenka Žiaková a Mariena Mar- tej triedy až po fakultu. Výučbu mládeže, uskutočnili sa ďalšie Aká je situácia v tomto zbore? čeková. Z času na čas vypomáhajú konám v spolupráci s kantorom opravy. – Súčasná situácia v našom zbo- starší mládežníci. Druhá skupina je Pavlom Petrovičom. Počet detí – Za posledné roky sa snaží- re je podobná ako aj v ostatných konfirmačná mládež, do ktorej pat- v jednotlivých skupinách sa mení, me každý rok vykonať nejakú cirkevných zboroch – pozname- ria deti, ktoré budú konfirmované. v priemere je to pre prvú zhruba renovačnú prácu. Vymenili sme naná dobou a pomermi, v ktorých V nedeľu s nimi pracuje katechéta tridsať detí, pre druhú okolo štyokná, kotolňu na ústredné kúrenie žijeme. Vo svete, ktorý sa riadi zá- Ján Kolárik a od decembra, keď ridsať a pre tretiu skupinu okolo a tohto roku škridlice na streche sadami materializmu a konzumu, sa začne konfirmačná výučba, dvadsať mládežníkov. a odkvapové rúry. Nasledujúci rok by sme chceli vymeniť podlahy V KULPÍNE MED A MLIEKO. v sálach a na chodbe, – povedal Tieto symboly blahobytu sa od nena úvod pán farár Ján Cicka. dele 16. októbra často spomínajú Tohtoročné oslavy 210 rokov v spojení s Kulpínom. Na nedeľod založenia Padiny pomaly ných službách Božích venovaných doznievajú. K oslavám prispepoďakovaniu za úrodu dostali ich li aj mnohé sprievodné akcie totiž všetci cirkevníci, ktorí boli v kostole. Bolo to malé prekvapea podujatia, ktoré usporiadala nie od rodiny kulpínskeho farára cirkev a jej cirkevníci. Jaroslava Javorníka, ináč vášni– V polovici augusta sme mali vého včelára, a kantorky Milušky v chráme Božom slávnostné boPetrášovej, ktorí sa takýmto spôhoslužby, na ktorých sme privítali sobom chceli na príležitostných vzácnych hostí: biskupa Východbohoslužbách poďakovať za úrodu ného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. a odvďačiť spoluobčanom. Fľaše v. na Slovensku Slavomíra Sabola s medom a mliekom pri východe v sprievode svojej rodiny a kulpínz kostola členovia užšej cirkevnej správy podávali cirkevníkom v špeciálnych pre túto príležitosť ušitých skeho farára Jaroslava Javorníka plátenných vrecúškach a úprimné ďakujem znelo vyše 100-krát, lebo toľko darčekov bolo podelených. Aj s manželkou. Pán biskup kázal o slovíčku ďakujem, ktoré „zošľachťuje ľudskú dušu“, v kázni presvedčivo hovoril farár novosadský Vladimír a v kázni sa zameral na význam Obšust, ktorý tentoraz vykonával služby Božie v Kulpíne. Dojatý krásou pochválil vkusne, symbolicky a bohato nášho jubilea. Do rámca osláv Paozdobený oltár a kostol, kde si našli miesto aj dve miniatúry niekdajších sedliackych drevených kočov. Tradičné diny zapadlo aj 60. výročie založeoktóbrové služby obohatili spevom členovia kulpínskeho cirkevného spevokolu. A. F. nia Oltárneho krúžku žien. Začiat-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (36)

Tak sa mi cnie po nehe Ján Cicka ŠTVRTOK 27. mája O 6.00 hodine som zložil pásku službukonajúceho. Idem sa prezliecť, umyť a – po chlieb. Na chlieb čierny som čakal a čakal, až som odišiel domov, kým je prúd, uvariť si kávu a čaj, potom som znovu šiel do predajne. Na kadejaké vyčkávania strácame čas, vzácne chvíle pokoja, kedy sa možno riadne vyspať. Neodišiel som do redakcie. Spím. V parčíku som odrezal tri ružové púčky pre Vilku a položil som ich vedľa nej do postele. Keď som sa o pol jedenástej zobudil, púčky boli vo váze na stole v kuchyni. Studená káva, ktorú som uvaril pred zmiznutím prúdu, vypitá. Vilka kdesi odišla, asi líčiť bicykláreň. Ruže. Neha. Idyla. Tak sa mi cnie po nehe. O pol jedenástej som vstal. Naše ženy, čo sľúbili, to aj splnili. Vybielili bicykláreň, vydrhli betón, zniesli dnu itisón. Uvaril som im kávu, pridal aj zákusky a odniesol dolu na kávovú prestávku. Keď sme pili kávu, zrazu zahučalo lietadlo; prerazilo zvukovú bariéru. Šiel som sa pozrieť k stánku na cigarety. Smola! Ani dnes nebudú. Ak nebudú ani zajtra, tak do pondelka voľno. Budú ho mať Pľúca, nie nervy. Zohrial som vodu, prúd je, oholil som sa a čakám na Vilku, aby ma ostrihala. Dokončuje tam dolu veľké upratovanie, je 13.35; len aby nezmeškala, lebo ak zmizne prúd, zbohom, strihanie. Alebo ručným strojčekom šňap-šňap! Počul som vtip: Černomirdin sa žaluje, ponosuje: „Prečo väčšmi bombardujete, keď prichádzam do Bg?“ „Aby skôr podpísali!“ Pred 15.00 Aliho žena doniesla veľkú okrúhlu ťapšu pity, čiže zemiakového závinu. To bolo akože slávnostné otvorenie novej bicyklárne, v ktorej sú aj reprodukcie obrazov, dokonca aj insitárov. Zniesli aj ten proskribovaný gauč, na ktorý uložíme Síčovku. Zo žartu som povedal: „Prikryjeme ju aj dečkou a povieme: nedýchaj! Nemíňaj príliš veľa vzduchu.“ Teraz sedím na trávniku na stoličke a sa slním. Zabudol som povedať, že o 15.00 hodine zahučala siréna – poplach. Vravím: „Idem na diétu, • ĽUDIA A UDALOSTI •

lebo keď si sadnem k obedu, nech je hocikoľko hodín, ak zreve siréna, apetít je fuč.“ Spočiatku som sa slnil na trávniku, dokonca som si zaskočil domov pre farebné okuliare. Neskoršie začali nad nami hučať lietadlá a začuli sa dva výbuchy. Lietadlá krúžili, hukot sa striedavo vzďaľoval a približoval. Tuším aj naši zareagovali. Vtedy som už bol s Darou a Batom na ich vchode. Počujem oproti, na 3. vchode, ako sa tam dve trasú: Anteho Mara a Boroška. Hybaj tam, aj s pekárskou čiapkou na hlave. Začal som vtipkovať, objal im ramená, tuším trochu sa utíšili. Potom som odišiel do nášho vchodu. Ľudia chodia obdivovať našu bicykláreň ako na diváky. Okolo pol šiestej Aliho dcéra, ktorá býva tu niekde blízo, s Aliho ženou uvarili nesku s prídavkom hustého mlieka. Pili sme ju na ulici, chodci nás obdivovali. Keď zrušili poplach, ženy idúce z krytu popred nás iba oči vyvaľovali. Bavili sme sa dlho a takých pätnásť minút pred siedmou sme šli hore do bytov, lebo začalo byť chladnejšie na bosé nohy; navyše som musel ta, kam aj kráľ chodí pešo. Len čo Vilka odišla nakŕmiť papagáje, hlásil sa jej brat Štefan s mladšou dcérou Ľubkou. Opytujú sa, ako je to u nás a blahoželali Vilke k meninám, ktoré má mať v sobotu 29. mája. Siréna zaznela privčas: o 20.25 hodine. Navyše keď sa hlásil Željko z Blavy. Sedíme dolu na vchode na stoličkách, fajčíme, rozprávame sa, počúvame správy, odchádzame do krytu, k iným vchodom medzi svet. A čakáme... Čakáme znepokojenie. Je 22.20 hodín. PIATOK 28. mája Dobré ráno, stroj. Je 10.00 hodín predpoludním. Som taký nevyspatý a vzrušený. Vilka vyskočila a vraví: „Ľudia bežia k Milanovi, prišli cigarety; daj groš!“ Kým som našiel, uchytila dva balíky Vinsentu; ja nič. Po polnoci bolo niekoľko náletov, vlastne preletov ponad nás. Aj výbuchy bolo počuť. To ale neodradilo ženy a Dragana, aby šli spať. Zostali sme na poste ja a Sulić. Ľahol som si na gauč oblečený. Zo sna sme občas počuli lietadlá, ale sme nereagovali.

Až po štvrtej ráno dobehla Sulićová, že strašne hučia, či má ísť zobudiť aj moju a Milenu. Odišla, ale krátko po tom, čo prišli, všetko stíchlo a šli sme všetci hore spať. Na tom peknom gauči sa oblečený človek nemôže vyspať. Vstáva ako dolámaný. Keď som sa vracal od stánku s prázdnymi rukami, oproti bežala tetka Dara. Vravím jej: „Pomalšie, zafučíte sa a darmo.“ „Čo, už niet?“ „Niet.“ „Prečo ste ma nezobudili?“ „Ako vás zobudím, keď spíte na inej posteli! A ľaľa, ani ja som nedostal.“ Vilka odišla strihať a urobiť účes nejakej chorej starkej pri veľtrhu. Zostávam sám bez prúdu, bez vody, so šálkou kávy, ktorú mi narýchlo uvarila Vilka na plynáku u Dragana. Poupratoval som byt, napísal túto stranu, vysprchoval sa rýchle studenou vodou, obliekol si krátke

nohavičky (je 28°C) a idem von na slniečko. Vilka príde domov o tri – štyri hodiny. Medzičasom volala Stana z Klenja; dobre prišla domov. Poštár priniesol akúsi sociálnu pomoc, 162 dinárov pre Nenada. Do jednej som sa slnil pri ceste, premávka slabá, Juca mi priniesla kávu. Voda je, prúdu niet. Idem sa pozrieť na papagáje. Je 13.40 a ja sám ako prst. Vilka v meste, Stana v Klenji, Dragan v práci. Zajedol som si trochu slaniny a domácej klobásy so studeným špenátom. Idem zase von, lebo v byte je prievan a chladno. Túžobne vyčkávam dvoje: Vilku a prúd. Vilka prišla pred treťou. Spolu s prúdom. Zdriemol som v malej izbe tak, že ma zobudila vôňa kávy. Idem sa oholiť a osprchovať. Oholil som sa, prišiel Dragan, naobedoval som sa.

Po 17.00 hodine som si chcel dožičiť trochu odpočinku. Horkýže! Sused Mile opravoval po celý čas susede Milene dvere a neľútostne búchal mlatom. Akýsi zelenáč sa okolo budovy učil troviť drahý benzín na motorke. Malá vec, ale reve ako avax. Míňajte benzín, nič to, že z rafinérie sa valí čierny dym. Učte sa jazdiť, kým ešte máme cesty. Na logiku sa nemožno spoľahnúť. Podľa logiky ponad NS len preletujú a šarapatia v Srbsku a na Kosove. Po Vojvodine len tu i tam, aby sme sa neučičíkali, triafajú napríklad čosi pri Kulpíne, trať pri Lukićeve, slepačiu farmu v Ďurdeve... Ale nikomu a ničomu nemožno veriť, lebo už v nasledujúcej noci si môžu spomenúť na nás. V dnešnom Blici je dobré interview s ekonómom Ljubomirom Madžarom. Zachovám si ho. Zajtra má Vilka meniny. O 21.15 hodine som sa spamätal variť kombuchu. Už som ju scedil, chladí sa, hádam sa mi len podarí po sirénu? Mile ešte stále opravuje dvere. V malom sídlisku Franju Kluza, tesne pri našom, kde sú rodinné domce, psy začali zavýjať, čo je zlé znamenie. Čoskoro sa ozve siréna, už je 22.08 hodín. Nech počkajú, kým nezakončím kombuchu. Pošlem im ďakovný list razom zajtra. Siréna sa ozvala o 22.55 hodine. Práve som s Draganom dopil kávu. Šiel si vyčistiť cigaršpic. Nevyčistil. Čosi po polnoci, o 00.15 hodine, zahučali lietadlá. Bolo ich viac, leteli nízko, príšerne mumlali; ozvalo sa zo päť výbuchov. Síčovka spala na gauči, zobudila sa, obliekla, podoprela na palicu a vraví: „Už odišli?“ „Kdeže odišli, prichádzajú a strieľajú.“ O chvíľu si zase ľahla. Ženy s Alim sa dali na karty. Je mi chladno, prišiel som do bytu obliecť si hrubý sveter a napísať tieto riadky. Je skoro dve hodiny. Vilkine meniny sa pekne začali. Lomoz, buchot, hrmot, kucapaca, šarapata, vyčíňanie – bum! Okolo pol tretej sa znovu začuli lietadlá. Silne hučali, naši pálili na prvú raketu, druhé netrafili. Bolo počuť dva silné výbuchy. Kde? Sám milý pánboh vie. Kartári neodchádzajú spať. Sulićová s mužom a ja sme odišli spať o pol piatej...

43 /4722/ 22. 10. 2016

Prišla jeseň y. Zbierame Už prišla jeseň. Hrabeme list ie. lejš Vonku je orechy. Obliekame sa tep plody. Z polí ú zima. Na jeseň dozrievaj y a bociaičk tov Las donášajú kukuricu. očíchy živ Iné . jov kra h lýc Franja Nikol ny idú do tep ić, jeseň často Masaryka v Já štvrták, ZŠ T. G. sa chystajú na zimu. V nošíku ov lak ob a veľ prší. Na nebi je veľmi a je hmla. 2. 3, Sebastijan Srdanović, e din Pa v a Tit la ZŠ marša

Damián Týr, 4. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Jesenná pestrosť Pani Jeseň nám priniesla aj slnečné, ale aj tie daždivé dni. Ale hlavne nám priniesla pestrosť farieb prírody a tiež pestrosť jesenných prác. V tomto kútiku nám ju ilustrovali žiaci z pivnickej základnej školy, ktorá v tomto jesennom období jubiluje. Ku gratulantom sa pripájame aj my. A svoje vydarené výkresy nám zaslali aj žiaci z Jánošíka. K tej jesennej pestrosti pribudla aj veršovačka selenčských žiačok. Jeseň je pestrá a bohatá a napĺňa nás tak radosťou z hojnej úrody, zber ktorej je v plnom prúde, ako aj z krásnych farieb všade vôkol nás.

Malvína Blažeková, 1. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

ZŠ 15. ová, 4. 1, g in D ra De bo v Pivnici októbra

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kvapka dažďa , Kvapka, kvapka, kvapôčka ka. lôč ob z u vypusť slz Aby aj tie slniečka dotkli sa kvietočka. Pusťte tú kvapôčku do bieleho obláčka. , Kvapka, kvapka, kvapôčka ka. láč ob z spadla na zem , Kvapôčka, malá kvapôčka za obláčka. spo ce sln veď je drahá ako žď, dá Kým prší zlatý nosíme dlhý plášť. Sanela Horvátová a Veronika Boťanská, či ZŠ Jána Kollára v Selen

Vaňa Megová, štvrtáčka, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Petronela Šusterová, 3. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLV 22. októbra 2016 Číslo

20 /1926/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nezáujem o poľnohospodárske komodity pokračuje

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade aj naďalej prevláda nadbytok poľnohospodárskych komodít nad dopytom po nich. V dňoch od 10. do 14. októbra 2016 sa predalo iba 500 ton tovaru. Stále pokračuje „boj“ medzi predajcami a nákupcami sóje. Predajcovia ju ponúkajú po 38,50 din./kg (bez DPH), no nákupcovia za jeden kilogram nie sú ochotní AKTUÁLNE zaplatiť viac ako 38,20 din./kg (bez DPH). Ani na trhu s pšenicou sa v podstate nič nezmenilo. Čaká sa na normalizáciu riečneho transportu a vývozcovia čakajú na priblíženie ceny tejto obilniny k svetovým cenám. Cena pšenice potravinárskej na svetovom trhu mierne stúpla. Na parížskej burze bola v prvej polovici októbra 160,50 eura/t (platí pre december 2016), na Ľubica Sýkorová burze v Chicagu pšenica mäkká sa predávala za 132 eur/t (platí pre december 2016). Na európskych V septembri nám meteorológovia sľubovali pekný a teplý október. trhoch sa cena pšenice potravinárskej pohybuje v rozmedzí od 126,72 eura/t (Slovensko) do 169,00 No máme tu pravý opak. Daždivé a chladné počasie spôsobuje problémy eur/t (Belgicko). Pšenica tvrdá sa predávala aj našim pestovateľom, zber jesenných plodín je sťažený, optimálny termín po cene okolo 195 eur/t. na sejbu pšenice sa chýli ku koncu. Na novosadskej burze sa v uvedenom období obchodovalo iba s kukuricou. Dvesto krem častých a vý- je to najprofitovejšia plodina nice domácich odrôd. ton kukurice sa predalo po 15,40 din./kg datných dažďov zber u nás. Sejba pšenice po 5. Vymeniť merkantilnú (14,00 din./kg bez DPH), čo bola rovnaká kukurice spomaľuje aj novembri podľa viacerých od- pšenicu za osivovú môžu cena ako v predchádzajúcom týždni. nízka výkupná cena (aj kvôli borníkov je veľmi riskantná, všetky fyzické osoby, ktoOstatných tristo ton sa predalo po vysokej zberovej vlhkosti nezabezpečuje dobré úrody a ré sú nositelia aktívneho 15,29 din./kg (13,90 din./kg bez DPH) zrna) a nedostatok skladis- tu už nepomôžu ani správne poľnohospodárskeho gazs dodávkou začiatkom novemkových kapacít v silách. Podľa agrotechnické opatrenia. dovstva, autorizované sklabra. Cena kukurice vo svete sa odborníkov s jej zberom dy Republikovej direkcie mierne znižuje. Na parížskej ... netreba čakať, treba ju čo pre tovarové zásoby, ako aj burze bola 160,25 eura/t S návrhom Republikovej poľnohospodárske družstvá najrýchlejšie pozberať, pre(platí pre november 2016) a na burze v Chicagu tože kvôli dažďom, krátkym direkcie pre tovarové zásoby a právne osoby, ktoré sú 111,30 eura/t (platí dňom a rose vlhkosť v zrne o naturálnej výmene osivovej zaregistrované ako osoby, pre december pšenice za merkantilnú z ktorých hlavná činnosť je pes- 1 kilogram sa už znižovať nebude. 2016). ○ Keď ide o sejbu ozimných úrody 2016 a 2017 Minister- tovanie obilnín. Maximálne osivovej pše-

Jesenné dilemy…

obilnín, pestovatelia nespokojní s výkupnou cenou pšenice čoraz častejšie namiesto nej sejú repku olejnú, na ktorej môžu oveľa lepšie zarobiť. Za posledné tri až štyri roky

stvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska súhlasilo, s cieľom pomôcť poľnohospodárskym výrobcom pri jesennej sejbe, siať certifikované osivo pše-

množstvo osivovej pšenice pre jedno poľnohospodárske gazdovstvo je 20 ton, pre ostatných vyššie spomenutých je 500 ton. Navrhovaná parita za pšenicu z úrody 2016 je

nice za 1,8 kilogramu merkantilnej. Navrhovaná parita za pšenicu z úrody 2017 je 1 kg osivovej za 2 kg merkantilnej pšenice. ○

Z obsahu Ceny klesajú, problémy stúpajú Str. 3

Nie je šalát ako šalát

Pichľavá uhorka plná vitamínov Str. 5

Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ODBORNÍCI A MILOVNÍCI PIVA DISKUTOVALI O PIVNOM TURIZME U NÁS

Potenciál je tu. Využime ho! Jasmina Pániková

pančevská lokálna samospráva úplne uctieva tento pozoruôže byť naša krajina hodný počet rokov. Združenie ako Belgicko, Nemecko, občanov Múzeum pivovarníctva Holandsko alebo Čes- Đorđa Vajferta sa rozhodlo, ko? Aspoň keď ide o turizmus, že oživí tradíciu pivovarníctva samozrejme, pivný turizmus, v tomto meste a umiestni ju do ktorý za posledné desaťročia turistickej ponuky mesta. V ňom nadobúda čoraz väčší význam sa postarali o to, aby rozbehli a stáva sa nevyhnutnou zložkou pivovar (vyrábajú štyri druhy turistickej ponuky podaktorých svetlého piva), otvorili piváreň miest. Tradícia výroby piva na a návštevníkom sprístupnili aj našich priestoroch pretrváva múzeum pivovarníctva. Avšak už storočia a podľa niektorých nie je všetko ideálne. Múzeum odborníkov rozšírenejšia je viac je sprístupnené návštevníkom, ale nie aj všetky jeho priestory, lebo ako predseda združenia Siniša Janković povedal, 20-ročná zanedbanosť, ktorá určité časti pivovaru zmenila na opravdivé odpadové skládky, zanechala stopy na budove. Zhruba 12-tisíc m² bolo ponechaných napospas. Poznamenáme iba toľko, že sa foto: Ľ. Sýkorová pivovar nachádza takmer 200 m od než vínna tradícia. Ak máme na centra Pančeva. zreteli tieto fakty a skutočnosť, Oveľa lepšia situácia je v Múže je pivo stále obľúbeným zeu piva v Čelareve. Otvorili nápojom v našej krajine, z toho ho v roku 2008 a venovaný je vyplýva, že naša krajina má zakladateľovi pivovaru v tomto potenciály na pivný turizmus. Známe je, že sa u nás nemôže ZÁHRADA nič poľahky zrealizovať, a tak je aj keď ide o rozvoj tohto druhu turizmu. O tých témach debatovali na nedávno uskutočnenom Veľtrhu turizmu v Novom Sade. Má naša Ľ. Sýkorová krajina potenciály na pivný poslednom čase sa do turizmus? Áno, má. Prispelo by pozornosti záhradkárov to k celkovej turistickej ponuke odporúčajú rôzne vyvýšenašej krajiny? Skutočne áno! Mestá, akými sú Pančevo, né záhony, ktoré sú alternatívou Vršac, Zreňanin, Apatin, Čela- klasických záhonov. Sú veľmi revo, Niš atď., skutočne majú vhodné aj na pestovanie zečo ponúknuť. Spomeňme iba, leniny (ich životnosť môže byť že pivovar v Pančeve je naj- až sedem rokov), pričom majú starším pivovarom na Balkáne. viacero veľkých výhod. Vyvýšený Otvorený bol ešte v roku 1722, záhon ocenia najmä majitelia avšak to neznamená, že si menších záhrad. Treba však

meste – Lazarovi Dunđerskému. Zatiaľ majú zhruba 450 exponátov, svedčiacich o spôsobe niekdajšej prípravy piva, skladovaní a distribúcii. Podľa Ljiljany

oktoberfest. Možno práve toto a podobné podujatia prispejú k tomu, aby sa tento druh turizmu rozvíjal aj u nás. Veď pivový turizmus nie je iba pre

Budeme dávať dôraz aj na rozvoj pivného turizmu – povedal Sergej Tamaš, pomocník pokrajinského tajomníka pre hospodárstvo a turizmus

Radišić zaznamenávajú čoraz viac návštev domácich a zahraničných turistov. Za osem rokov mali 12-tisíc návštevníkov. K týmto mestám sa pomaly, ale iste pridáva aj Nový Sad. V meste sa čoraz častejšie usporadúvajú festivaly remeselníckych pív a v posledný októbrový víkend pre všetkých milovníkov piva, rakúskych a nemeckých klobás a praclíkov bude organizovaný Novosadský

milovníkov piva. Vhodný je aj na výskum kultúry, identity mesta, či krajiny. Avšak, ako aj na okrúhlom stole odznelo, potrebné je, aby sa na pivovary a múzeá piva pozeralo ako na verejný a súkromný záujem. Ak by mestá mali seriózny prístup k tomuto druhu turizmu, tak by (možno) aj manažmenty pivovarov rýchlo zistili, prečo je organizovanie pivných túr dobrý ťah. ○

Praktický vyvýšený záhon

rátať s tým, že vybudovanie týchto záhonov si vyžaduje vyššie začiatočné investície, ktoré sa však rýchlo vrátia v podobe vyšších úrod. Vyvýšené záhony by sa mali zakladať do hĺbky asi 50 cm. Najideálnejšie je budovať okraje záhona z tvrdého a dostatočne impregnovaného dreva. Nemalo by sa zabudnúť vyložiť vnútro fóliou, ktorá sa bežne používa pri budovaní jazierok. Na spodok tohto zá-

hona uložíme hrubší záhradný odpad, naň navrstvíme čerstvý záhradný odpad, potom listovku alebo tlejúce lístie, polovyzretý až vyzretý kompost a úplne navrch dáme špeciálny substrát na pestovanie zeleniny, prípadne záhradnícky substrát. V prvom roku môžeme na taký záhon vysadiť plodovú zeleninu, ktorá je náročnejšia na živiny (rajčiny, baklažány, uhorky, patizóny). ○

22. 10. 2016 • 43 /4722/

Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE V RÁMCI PEKÁRSKO-MLYNÁRSKEHO VEĽTRHU

Ceny klesajú, problémy stúpajú Oto Filip

eď v polovici júna dvojtýždenník pre poľnohospodárstvo a dedinu Poljoprivrednik usporiadal v Novom Sade okrúhly stôl o nadchádzajúcej žatve, odznelo na ňom množstvo slov o výnosoch pšenice, jej kva-

Vukosav Saković

lite, uskladnení, triedení, cenách svetových a našich, o možnostiach výkupu. Základným odkazom už vtedy však bolo, že výrobcovia tejto obilniny budú míľami ďaleko od prechádzky ružovým sadom. Vtedy konštatované, teraz potvrdené. Veď ani rekordné výnosy neznamenajú veľa, ak ich nemá kto kúpiť. Na rozhraní septembra a októbra sa dokonca stal ten zázrak, že na Produkčnej burze v Novom Sade, prvýkrát za dlhé obdobie obchodovanie stagnovalo, keďže o niektoré obilniny nebol vlastne záujem. Viaceré dôvody tohto stavu ozrejmil na tematickej medzinárodnej konferencii, prebiehajúcej 6. a 7. októbra v rámci 21. Pekársko-mlynárskych dní v Master stredisku Novosadského veľtrhu, agroekonomický odborník Vukosav Saković, riaditeľ Združenia pre zveľadenie výroby a vývozu pšenice Žitá Srbska v Belehrade. Menovaný vyše troch desaťročí aktívne sleduje a analyzuje diania na svetovom, ako aj na našom trhu obilnín a olejnín. Profesionálnu kariéru spätú s pôdohospodárstvom a poľnohospodárskym trhom odštartoval v roku 1991

v Juhoslovanskom fonde pre lióny ton, z čoho žitá. Jeho prvým zadaním, ktorým necelá polovica ho poverila vtedajšia spolková má uspokojiť vláda, bolo: Čo podniknúť, aby domáce potreby. sa Juhoslávia z dovozcu stala – To, čo nám vývozcom žita? teraz nezodpoSaković podčiarkuje, že vedá z aspektu výroba pšenice vo svete už štyri exportu, je, že roky za sebou dosahuje nové budúci prerekordy. Rast jej produkcie je daj je prakticv prvom rade založený na stúpaní ky zastavený, priemerných výnosov. Tie sú zase – podčiarkuje. následkom prajných poveternost- Zdôvodňuje to ných podmienok, lepšieho a výraz- nielen nepriaznejšieho zastúpenia kvalitnejších nivými, nízkymi sort umožňujúcich lepšie výnosy, cenami, ale aj ako aj uplatnenia lepšej poľnohos- nízkou hladinou podárskej techniky v tejto oblasti. Dunaja, ktorá Žarko Galetin Hoci je Čína najväčším jednotlivým brzdí nehatený výrobcom pšenice s produkciou prístup k prístavom a vlastne obokolo 130 miliónov medzuje množstvá ton, v Európe sa obilnín, ktoré možno vyrába viac než 35 exportovať. percent celkovej Po Sakovićovi na svetovej produkcie podobnú tému, čiže spomínanej obilo aktuálnom stave niny. Spôsobilo na burze žita a múky to, že sa centrum rozprával Žarko Gaobchodovania letin z Produkčnej s ňou presídlilo burzy v Novom Sade. z USA do ČiernoA po porovnaní trhomorského regiónu. vých bilancií pšenice Keďže my v svetovo svete a v Srbsku vej výrobe pšenice zmienil sa o vplyve účinkujeme s pri- Milan Prostran kvality výrobkov na bližne štvrtinou cenu, o štruktúre percenta, jasné je, že nie sme v nášho vývozu, o tom, čo prinesie pozícii vplývať na podmienky na už dlho očakávané rozvrstvenie medzinárodnom trhu. No našou obilnín podľa kvality. Všetky tieto výhodou môže byť to, že v porovnaní s niektorými inými krajinami, napríklad Austráliou, máme oveľa lepšie výnosy – okolo 4,5 tony po hektári. Tam je to dva- až trikrát menej. Riaditeľ Vukosav Saković uvádza tiež, že najväčším dovozcom pšenice vo svete je Egypt, ktorého potreby sú približne dvadsať miliónov ton. Práve preto v tomto roku naše príslušné ministerstvá vynakla- Pšenice, múky a chleba je zatiaľ dosť... dajú snahy zaradiť nás do súpisky jeho zásobovateľov, čo by témy sú viac alebo menej späté výrobcom obilnín umožnilo lepší aj s konkurencieschopnosťou odbyt nášho tovaru do zahrani- poľnohospodárstva Srbska v pročia. Netreba zabúdať, že tunajšia cese eurointegrácie. Posvietil si výroba a zásoby prevyšujú tri mi- na ňu agroekonomický analytik

III

Milan Prostran. Z jeho výkladu pozornosť upútali viaceré komparatívne údaje názorne ukazujúce, kde v poľnohospodárstve v súčasnosti sme. Ozaj mnoho vraví skutočnosť, že v Nemecku jeden poľnohospodár živí až 156 osôb, v Českej republike 81, v Slovinsku 25, kým u nás len 15 osôb. Nie sme na tom skvele ani s výnosmi (produktivitou). Tá je v prípade kukurice dvakrát vyššia ako u nás: 10 až 12 ton po hektári v porovnaní s našimi 5 do 6 ton. Keď ide o jablká a hrušky, tak je ten pomer oveľa výraznejší, až niekoľkonásobný. Odpoveď na základnú otázku, ako ďalej, Prostran objavuje v zotavení poľnohospodárskeho úseku, v lepších podnetných opatreniach, v stanovení takej ekonomickej agrárnej politiky, ktorá sa bude výrazne opierať o revitalizáciu poľnohospodárstva, jeho finančnú konsolidáciu a afirmovanie intenzívnej výrobnej štruktúry. Konkrétnymi opatreniami v tom smere má byť silnejší agrárny rozpočet, rast priemernej veľkosti fariem a skromné úroky. Tieto by podľa neho mali byť jedno percento na krátkodobé a 0,15 percenta na investičné úvery. Samozrejme, samo sebou sa rozumie, že sú tu aj subvencie na semená, palivo, hnojivá... Pekný zoznam, ibaže je asi málo aj pochopenia, aj prostriedkov na uvedené. Dôvod viac rýchlejšie sa orientovať na Európu a na predprístupové fondy EÚ. Tie sú, no doposiaľ sme sa veľmi nepreslávili výškou prostriedkov získaných z nich. Bez nich si však ťažko dáme rady s nahromadenými problémami tunajšieho pôdohospodárstva. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia kapustovín poškodzujúci listy – bzdochy Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

isty kapustovej zeleniny poškodzujú rôzne druhy bzdôch (srb. stenice). V literatúre sa uvádzajú tri druhy škodiace na kapustovinách: bzdocha kapustová (srb. zelena kupusna stenica) – Eurydema oleraceum, Eurydema ventrale (srb. crvena kupusna stenica) a bzdocha ozdobná – Eurydema ornatum, patriace do čeľade Pentatomidae, rad Heteroptera. Tieto bzdochy sa vyskytujú v teplejších regiónoch. POPIS Bzdochy škodiace na kapustovinách majú ploské telo vajcovitého tvaru. Telo imága bzdochy kapustovej je dlhé 5 – 7 mm, čierno sfarbené, s tým, že na okrajoch hlavy na polokrovkách a štíte môže mať biele, žlté alebo oranžové škvrny. Bzdocha Eurydema ventrale má telo trochu väčšie, dĺžky 9 – 10 mm, tmavočervenej farby s čiernymi škvrnami. Telo bzdochy ozdobnej je dlhé 6 – 8 mm, sfarbenie podobné ako pri druhu Eurydema ventrale. Vajíčka kapustových bzdôch majú súdkovitý tvar, sú bledosivej farby s tmavohnedými pásikmi na oboch koncoch. Larvy sú veľmi podobné imágam, ale sú menšie a bezkrídle, svetlejšie sfarbené. BIONÓMIA Bionómia všetkých spomínaných kapustových bzdôch je podobná. Prezimujú v štádiu imága v rôznych úkrytoch. Aktivácia imág na jar začína už od polovice marca do polovice apríla. Najprv sa živia na rôznych rastlinách, najčastejšie na burinách z čeľade kapustovité, a tu aj kladú vajíčka. Po presádzaní kapustovín migrujú na tieto porasty. Vývoj lariev trvá do dvoch mesiacov. Najprv larvy žijú pohromade, neskôr sa rozliezajú. Stáva sa, že sa

niekedy generácie prelínajú. Počet generácií závisí od klimatických podmienok. Vo Vojvodine majú dve generácie do roka. Masovo sa vyskytujú od mája, ale škodiť môžu počas celej vegetácie. Vývoj prvej generácie trvá dva mesiace a druhej 1,5 mesiaca. Už v polovici septembra odchádzajú na prezimovanie. EKOLÓGIA Týmto bzdochám vyhovuje suché a teplé počasie. Vývoj obmedzuje dlhotrvajúce daždivé počasie. ŠKODLIVOSŤ Kapustové bzdochy sú polyfágy. Môžu sa živiť na rôznych

pestovaných a divorastúcich rastlinách. Škodia najmä na rastlinách z čeľade kapustovité – na kapuste, karfiole, ale aj na repke olejnej, horčici a aj na iných rastlinách: šalát, zeler,

chren, cukrová repa, zemiaky a špargľa. Najväčšie škody na kapuste spôsobujú na mladých rastlinách, na priesadách. Škodia vyciciavaním štiav, na mieste vpichu listy strácajú zelenú farbu, vytvárajú sa chlorotické škvrny, ktoré sa rozširujú. Keď je počasie počas leta suché a teplé a pri silnom napadnutí môžu spôsobiť uschnutie všetkých listov, najmä ak sú napadnuté priesady alebo práve presadené rastliny. Kapusta vo fáze vytváranie hlávky je menej citlivá. Poškodujú aj osivové porasty, napádajú časti kvetov, šešule a semä. Na karfiole tiež môžu spôsobiť škody, a to ak je rastlina napadnutá vo fáze vytvárania súkvetia. Zapríčiňujú zníženie kvality tým, že časti súkvetia, na ktorých sa živili larvy a imága, zaostávajú v raste a súkvetia sú čierne alebo červenofialové. OCHRANA – PREVENTÍVNE OPATRENIA Z agrotechnických opatrení

sa odporúča zabezpečiť porast optimálne so živinami a vodou. Dôležité je tiež udržiavať porasty bez burín, najmä z čeľade kapustovitých. PRIAMA OCHRANA – MONITORING ŠKODCU Kontrolu výskytu bzdôch treba začať sledovať už začiatkom apríla, najmä v poraste priesad a na práve presadených rastlinách, pretože v tejto fenofáze sú rastliny najzraniteľnejšie. CHEMICKÁ OCHRANA Ošetrenie treba realizovať v porastoch priesad ihneď, čím sa vyskytnú prvé jedince, a v porastoch presadených rastlín, ak je zistený masový výskyt. V Srbsku sú proti bzdochám v porastoch kapustovej zeleniny registrované prípravky na báze malationu. Ochranné opatrenia, ktoré sa vykonávajú proti voškám, majú účinnosť aj proti bzdochám. Na väčších plochách stačí v niektorých prípadoch postriekať len okraje porastov. OCHRANA V EKOLOGICKOM POĽNOHOSPODÁRSTVE V organickej produkcii sa využíva insekticíd na báze azadirachtinu, čo je prírodný výťažok zo semien rastliny Azadirachta indica prípravok Neem Azal T/S. Účinné sú aj prípravky na báze pomarančového oleja (prípravky Prev B2 a Wetcit). ○

22. 10. 2016 • 43 /4722/ ZELENINÁRSTVO

Nie je šalát ako šalát

Šalát so svojimi krehkými šťavnatými listami, ktoré sú ľahko stráviteľné, patrí k najobľúbenejším zeleninovým druhom. V dnešnej dobe máme k dispozícii viac druhov, ktoré sa odlišujú nielen vzhľadom, ale aj vlastnosťami a nárokmi na pestovanie. Jedno však majú spoločné – najlepšie chutia dopestované tie doma v záhrade, ktoré sme práve odrezali.

Ľubica Sýkorová

hrumkavé listy dosahujú svoju konzumnú zrelosť veľmi rýchlo, niektoré druhy môžeme zberať už mesiac po výsadbe. U nás sa najviac pestuje šalát hlávkový a šalát ľadový, ale aj šalát rímsky, listový a šalát na rezanie. Typické pre tieto šaláty je, že netvoria hlávky, ale listové ružice s rôznym sfarbením a skučeravením listov rôznej intenzity. Farby listov sú od svetlozelenej, cez ružovú až po sýtočervenú, ktoré pôsobia veľmi dekoratívne. Zvlášť pri jesenných zberoch, keď rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou zvyšujú intenzitu vyfarbenia. Pri pestovaní týchto foriem šalátov v našich záhradách sa okrem úžitkovej hodnoty využíva aj ich dekoratívny vzhľad. Ako sme už spomenuli, dnes poznáme veľmi široký sortiment odrôd na pestovanie šalátov hlávkových, ľadových a aj listových. Tieto tri typy majú niektoré spoločné vlastnosti a zásady pestovania. Majú krátku vegetačnú dobu, rovnaké nároky na pôdu, vysoký obsah vlákniny a konzumujú sa predovšetkým v čerstvom stave.

22. – 28. 10. 2016

POČASIE

ŠALÁT HLÁVKOVÝ Lactuca sativa L. var. capitate – sa vyznačuje pevnou uzatvorenou hlávkou s mäkkou jemnou štruktúrou listov, čo mu stále zabezpečuje veľkú obľúbenosť u konzumentov. Hlávky môžu dosahovať hmotnosť až 500 g, v závislosti od typu a odrody. Šalát hlávkový má typy na rýchlenie, poľné jarné, letné a zimné pestovanie. Pestujeme ho z predpestovaných priesad alebo z priamej sejby.

ŠALÁT ĽADOVÝ Lactuca sativa L. var. capitata nidus jaggeri – vytvára veľké pevné hlávky, ktoré môžu mať až jeden kilogram. Listy sú na okrajoch pílkovité až zúbkaté, v strede mierne bublinaté s výraznými rebrami a s vysokým sklovitým leskom. Ich farba je svetlo- až tmavozelená ale-

bo často aj červenkastá. Listy majú veľmi krehkú, chrumkavú konzistenciu a obsahujú menej horkých látok ako ostatné šaláty. Hlávky sú odolnejšie proti vysokým teplotám, chorobám, lepšie znášajú prepravu aj krátkodobé skladovanie. Menej vybiehajú do kvetu, a preto sú vhodné na pestovanie v letnom období. Ľadový šalát môžeme pestovať z priesad alebo z priamych výsevov. Predpestované priesady vysádzame od konca apríla do polovice augusta. Veľké hlávky vyžadujú spon 0,3 – 0,4 x 0,3 m. Pri pestovaní z priamej sejby vysievame osivo na záhon od marca do júna, pretože má dlhé vegetačné obdobie 110 – 120 dní.

ŠALÁT NA REZANIE Lactuca sativa L. var. secalina – pochádza z Talianska a je veľmi obľúbený v krajinách západnej Európy. Rastliny netvoria hlávky, ale listovú ružicu. Listy sú celistvookrajové, vykrajované alebo kučeravé, rôznej intenzity. Najnovšie kultivary majú listy sfarbené od

svetlozelenožltej cez ružovú až po sýtočervenú, čo pôsobí veľmi dekoratívne. Preto sa okrem zeleninových šalátov využíva aj na zdobenie studených mís či rôznych pokrmov. Nároky na pestovanie sú podobné ako pri hlávkovom šaláte. Tento šalát môžeme pestovať z postupných výsevov od marca do polovice augusta. Na dopestovanie konzumných listov potrebujeme 4 – 6 týždňov. Pri jarnom pestovaní môžeme využiť netkanú textíliu, ktorou porast nielenže chránime pred jarnými mrazíkmi, ale dosiahneme aj skorší zber o 8 – 10 dní. Šalát zberáme orezávaním listových ružíc v mieste koreňového krčku tak, aby sa listy nerozpadli, ale ostali pohromade.

ŠALÁT LISTOVÝ Lactuca sativa L. var. crispa – vytvára najprv riedku prízemnú ružicu listov, z ktorej veľmi rýchlo vyrastá bohato olistená stonka až do výšky 0,8 – 1 m. Listy sú obráteno-vajcovité, hladké a na okrajoch kučeravé a majú jemnú konzistenciu. Nároky na pôdu má rovnaké ako šalát hlávkový. Listový šalát pestujeme z priamej sejby skoro na jar, len čo nám to umožnia pôdne pomery. Semená vysievame do riadkov vzdialených 0,2 – 0,25 m. Porast nesmie byť prehustený, v tom prípade ho musíme jednotiť. Sejbu môžeme opakovať ešte koncom augusta až začiatkom septembra. Začať so zberom listov môžeme v čase, keď má rastlina 6 – 8 konzumných listov. Jednotlivé listy zberáme postupne list po liste zdola nahor tak, aby sa nepoškodilo srdiečko, ktoré ďalej regeneruje novými listami, čím sa môže zber opakovať 3- – 5-krát. Vyžaduje si málo práce a v priebehu dlhého časového obdobia prináša bohatú úrodu. ŠALÁT RÍMSKY Lactuca sativa L. var. longifolia – jeho pestovanie je rozšírené v južnej Európe a vo Francúzsku. Na rozdiel od hlávkového šalátu má listy elipsovité, výrazne rebrovité a mierne zvlnené. Hlávka je len voľne zvinutá do podlhovastého tvaru. Chuťou a trvanlivosťou sa podobá šalátu ľadovému. Rímsky šalát je náročnejší na pôdu ako šalát hlávkový. Vyžaduje hlinité pôdy s dostatočnou zásobou humusu, živín a vody. Vzhľadom na jeho nároky na teplo, pestuje sa v letných mesiacoch, a to z priamej sejby alebo z priesad. Pre júlové zbery ho sejeme v apríli až máji. Priesadu vysádzame vo fáze 2 – 3 pravých listov, do sponu 0,3 – 0,4 x 0,3 m. Vegetačné obdobie trvá 10 – 12 týždňov. Aby sa získali jemné biele hlávky, tak sa zvyčajne 10 – 14 dní pred zberom zväzovali v hornej tretine. No dnes sú už vyšľachtené odrody, ktorých hlávky sa väčšinou uzatvárajú samy. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

8˚ | 14˚

6˚ | 16˚

7˚| 17˚

8˚ | 16˚

9˚ | 17˚

8˚ | 17˚

8˚ | 18˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PESTUJEME EXOTICKÉ OVOCIE

Pichľavá uhorka plná vitamínov Ľubica Sýkorová

Kiwano – Cucumis metuliferus patrí do rodiny Cucurbitaceae (tekvicovité). Pochádza z Afriky, preto ho volajú africká rohatá dyňa alebo pichľavá uhorka. Dnes sa najviac pestuje v južnej a strednej Afrike a v Austrálii.

Srbsku sa s ním stretávame najčastejšie v niektorých hypermarketoch, no môžeme si ho ľahko dopestovať aj sami. Pestovanie tohto ovocia je u nás iba sporadické, nájde sa zopár entuziastov, ktorí ho zaradili do svojho pestovateľského programu. Plod má príjemnú vôňu, osviežujúcu chuť, ktorá pripomína zmes banánu, dyne, limetky a marakuje. Má vysoký obsah minerálov, vitamínu C a A, preto ho tiež zvyknú volať zlatý pomaranč. Keď rastie pri nižších teplotách, plody nemajú kôstky. Kiwano sa nesmie skladovať v chladničke, pretože by sa hneď pokazilo. Najviac mu zodpovedá izbová teplota, pri ktorej môže vydržať aj niekoľko mesiacov. Je to jednoročná plazivá rastlina s drsnými chlpatými stonkami a veľkými svetlozelenými listami. Vzhľadom aj vôňou sa podobajú na listy uhoriek. Dá sa pestovať aj u nás v skleníku alebo všade tam, kde sa pestujú uhorky. Najjednoduchší spôsob je zo semienok, ktoré získame z plodov. Najprv ich

opláchneme, a potom namočíme na dvanásť hodín do teplej vody, čím urýchlime klíčenie. Vysievame ich koncom februára až začiatkom marca len veľmi plytko a substrát udržiavame stále vlhký. Semená vyklíčia približne do týždňa. Semenáčiky pikírujeme a v máji ich môžeme vysadiť na hriadku. Keďže priesady majú veľmi jemné korene, manipulujeme s nimi opatrne. Vhodné je použiť rašelinové zakoreňovače, aby sme sadeničky nemuseli vyberať. Do pôdy ich vysádzame na vzdialenosť minimálne jeden meter, aby mali rastliny dostatok miesta. Vyberáme im teplé stanovište s dostatkom slnka. Pôda by mala byť kyprá a bohatá na živiny, dôležitý je aj dostatok vlahy. Kiwano môžeme pestovať aj priamo, rovnako ako uhorky. Do voľnej pôdy ich sejeme koncom apríla až začiatkom mája. Kiwano pestujeme

pri opore alebo na sieti. Keď stonky dosiahnu dĺžku asi jeden a pol metra, tak ich zaštipneme, aby sa nevytvárali nerodivé stonky. Sledujeme, či plody neležia na pôde, lebo by mohli začať hniť. Porast ošetrujeme rovnako ako uhorky. V prípade, že sa objaví pleseň, použijeme povolené prípravky na uhorky. Plody zberáme približne od začiatku septembra, keď sú úplne zrelé, až do mrazov. Zrelosť poznáme podľa farby šupky, ktorá sa zo zelenkavej mení na oranžovú. Z jednej rastliny môžeme pozberať niekoľko desiatok plodov, ktoré pri izbovej teplote vydržia aj niekoľko týždňov, kupované len štyri

až päť dní. Na dlhšie uskladnenie (až do päť mesiacov) je potrebné zabezpečiť mu teplotu okolo 15 °C a vysokú relatívnu vlhkosť vzduchu. Zrelé kiwano vyzerá ako oranžová 10 – 15 cm dlhá tekvička a má na sebe „tŕne“. Keď je nezrelé, okolo tŕňov je zelená kresba. Opelenie 3 mm veľkých kvetov prebieha tiež ako u uhoriek. Musíme dávať pozor na plody, ktoré by mohli pri styku s pôdou zhniť. Kiwanu vyhovuje teplota asi 25 °C. Plody vyzerajú veľmi zaujímavo nielen zvonka, ale aj po rozkrojení. Dužina je sklovitá, sýtozelenej farby a je v nej veľké množstvo bielych semienok. Majú vajcovitý tvar a sú ploché. Konzumujú sa spolu s dužinou, ktorej chuť je kyslastá a osviežujúca. Dá sa prirovnať k uhorke s limetovou príchuťou, niekomu možno väčšmi pripomína dyňu s banánom. Ovocie má osviežujúcu šťavnatú chuť. Je bohaté na draslík a horčík. Používa sa rovnako ako kivi. Výborne chutí zmiešané s citrónovou šťavou a šľahačkou alebo banánom. Dužinu jeme samostatne alebo ju môžeme pridať aj do exotických ovocných šalátov, či skombinovať s inou zeleninou. Tenké plátky sa dajú použiť na ozdobenie mäsitých jedál. ○

OKRASNÁ ZÁHRADA

Najvyšší čas na jesenné upratovanie Ľ. Sýkorová

V okrasnej záhrade musíme všetky záhony prečistiť, ostrihať zaschnuté trvalky a rozdeliť zdravé trsy. Ďalej treba vykopať odumreté letničky, ale predovšetkým zbaviť všetky záhony buriny, ktorá by inak po jarnom oteplení celkom určite vyrazila ako prvá.

o prestrihaní vyväzujeme plamienky a ďalšie popínavé rastliny a ak je pekné počasie, môžeme ešte vysadiť popínavé rastliny k stenám a pergolám. V tomto období to bude napríklad zimolez alebo pavinič, ktoré sa stačia uchytiť a na jar vyrazia v plnej sile. Z okrasných drevín vysádzame najmä ihličnany a stále zelené listnáče. Zatiaľ čo niektoré rastliny musíme pred zimou vybrať z pôdy, cibule iných vysádzame na záhony,

kde skoro na jar opäť vykvitnú. Ide predovšetkým o hyacinty a tulipány. Vybratie hľúz georgín a mečíkov sa robí obyčajne v polovici októbra, no ak sme to nestihli, nie je neskoro ani teraz. Rozhodne by v zemi nemali premrznúť. Vyrýľujeme ich teda, ak je to možné, počas suchého počasia, aby sme ich pri čistení mohli prípadne i umyť prúdom vody. Keď dôkladne uschnú, skrátime ich nadzemnú časť približne na 10 až 15 cm a

označené uložíme v chladnej, ale vzdušnej miestnosti, kde nebudú ohrozené mrazom. Na popínavých ružiach obvykle odrezávame odkvitnuté konce starších výhonov (cca 5 cm) a mladé vyväzujeme ku konštrukcii. Kríkovité ruže krátime zhruba o jednu tretinu celkovej veľkosti. Ak objavíme na listoch tmavé, niekedy až fialkasté škvrny, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou signalizovať čiernu škvrnitosť, okamžite ich odstránime a spáli-

me. Nezabudnime, že všetky ruže bude treba pred mrazom ochrániť nakopcovaním pôdy. ○

22. 10. 2016 • 43 /4722/

TRENDY

Na toto zabudnite! Naj chyby, ktoré robíme pri čistení: Citrónová šťava. Na drhnutie kachličiek nie je vhodná, pretože cement je materiál citlivý na kyseliny a môže sa rozpustiť. Škáry potom budú hlbšie a rýchlejšie sa znečistia. Mramorové povrchy sa tiež poškodia, keď ich budete čistiť rozkrojeným citrónom. Tip: Škáry čistite sódovým čističom, mramor slabým neutrálnym čistidlom. Prášok do pečiva. Tento kuchynský produkt nie je bielidlom na bielizeň. Neobsahuje žiadne bielidlá, čiže fľaky od ovocia a zeleniny neodstráni. Takisto nie je vhodný ani na odstraňovanie plesne. Dokonca má opačný účinok a obsiahnutý škrob podporuje šírenie plesní. Tip: Citrónová šťava má vďaka kyseline askorbovej jemný bieliaci účinok na farebné fľaky od ovocia.

Kuchynská soľ. Často sa odporúča napríklad pripálené mlieko na sklokeramickej platni odstrániť soľou. Radšej to nerobte. Soľ môže poškriabať povrch. Takisto aj rúry z ušľachtilej ocele môže soľ poškodiť. Tip: Použite radšej praciu sódu.

Je to zázračná zbraň proti tuku a špine. Kuchynský ocot. Používa sa ako univerzálny prostriedok na čistenie a umývanie, ale môže zasiahnuť tesniace krúžky, sitká a podobne. Tip: Ocot používajte na odstránenie vodného kameňa, napríklad v kávovare alebo vo varnej kanvici. 

ZDRAVIE A MY

Zelenina namiesto tabletiek?

ázračná kapusta zatočí s bolesťou a reumou, ale to zďaleka nie je všetko. Tretinu jedla na tanieri má tvoriť zelenina, z nej tretina surová. No aj varená je zdravá, veď obsahuje vlákninu, ktorá znižuje vstrebávanie tukov, cholesterolu a cukrov, a tým pozitívne ovplyvňuje trávenie. ÚČINNÁ KAPUSTA Používa sa na prípravu šalátov aj rôznych jedál. Najlepšia je surová, a kyslá je liečivá. Obsah vitamínu C sa rovná pomaranču či citrónu, a má aj veľa draslíka a vápnika. V terapii sa používajú jej listy, šťava zo surovej aj kyslej kapusty. Na bolenie hlavy. Pokrčte listy surovej kapusty, ohrejte ich a obložte si nimi hlavu. Treba ich vymieňať každú polhodinu, kým bolesti neutíchnu. Proti reume. Prevarené, ešte teplé listy kapusty priložte na boľavé miesto a obviažte plátnom. Treba to zopakovať trikrát denne po dve hodiny.

TIPY A TRIKY

Ako ušetriť na kúrení? Neprekurujte. Jednotlivé miestnosti stačí vykurovať primerane účelu. V obývačke, detskej izbe a spálni nastavte cez deň 20 až 22 °C. V kúpeľni je potrebných asi 24 °C. Nižšia teplota stačí na WC, kde sa zdržujeme len krátko, a spravidla aj v kuchyni, ak sa v nej varí. Na chodbe stačí 18 °C. Túto teplotu udržiavajte aj v spálni počas noci. Znížením teploty o 1 °C sa dá ušetriť šesť percent spotrebovanej energie. Pre pocit pohodlia aj pri nižších teplotách treba v miestnosti udržiavať nižšiu relatívnu vlhkosť vzduchu. Financie šetrí aj podlahové kúrenie. Lebo ak je nám teplo na

nohy, znesieme aj teplotu o 1 až 3 stupne nižšiu. Temperujte. Odchádzate na pár dní preč? Nevypínajte kúrenie! Vykúriť neskôr podchladený, až vlhký byt alebo dom, je oveľa drahšie, než v ňom po celý čas udržiavať primeranú minimálnu teplotu okolo 15 °C. Utesnite okná a dvere. V rámci tepelnej izolácie sú to tie najslabšie články stavby. Ak netesnia, najväčším tepelným stratám zabránite už aj použitím izolačnej pásky. Lepšie však ochránia vonkajšie rolety. Vzduchový vankúš, ktorý medzi zatiahnutou roletou a oknom vzniká, funguje ako izolačná vrstva. Môžu znížiť

náklady na kúrenie o 25 až 30 %. Voľný radiátor. Ak radiátory používate ako sušiak bielizne, oberáte sa až o pätinu energie na kúrenie! Efektivita vykurovania klesá, aj keď máte pred radiátorom postavené rôzne kusy nábytku. Ani závesy by nemali radiátor zakrývať. Efektívne vetranie. Cez zimu vetrajte nárazovo. Krátko a viackrát za deň. Otvorte okno dokorán na 5 minút a vzduch v miestnosti sa efektívne vymení. Prídete o menej tepla, než keby ste otvorili vetračku na celý deň. Ak vám je horúco, znížte radšej výkon kúrenia, nevetrajte si teplo von. 

VII

Proti ischiasu. Vykrojte z listov hlúb, vyrovnajte ich a posypte chrenom a čerstvou štipľavou paprikou, približne za lyžičku. Boľavé miesto potrite olejom, priložte obklad na hodinu ráno a hodinu večer. Keď obklad zložíte, umyte kožu teplou vodou, natrite olejom a obviažte bavlnenou látkou, aby bola v teple. Druhou možnosťou je uvarený, ešte teplý kapustný list – priložte ho na boľavé miesto, obviažte suchou ľanovou handrou a obväzom, opakujte trikrát denne. Na reumu a bodnutie hmyzom. Vezmite listy kapusty, vykrojte z nich hlúb, prejdite ich poriadne valčekom na cesto alebo fľašou a priložte na boľavé miesto. Obviažte a vymieňajte ich každé 2 – 3 hodiny. Proti žalúdočnej kyseline, žalúdkovým vredom a zlému tráveniu. Každé ráno vypite pohár čerstvej kapustovej šťavy, prípadne ju rozmiešajte s trochou jogurtu a soli. Alebo si dajte štyri razy denne po deci šťavy. Proti bolesti. Varte vo vode 4 kapustové listy, tri cibule a 200 gramov otrúb, až kým sa voda neodparí. Horúcu zmes dajte na gázu v dvojcentimetrovej vrstve, obviažte ňou boľavé miesto a obviažte aj širším obväzom. Nechajte pôsobiť aspoň 1,5 hodiny. Alebo aj celú noc. Vyrážky na tvári. Približne 200 gramov kapustných listov nechajte päť hodín v studenej vode, potom pridajte ešte pol litra vody, trochu soli a varte dve hodiny, až kým vznikne kašička. Potom ju gázou nanášajte na vyrážky. Liečenie rán. Z listov vyrežte hlúb, vyvaľkajte ich a prikladajte k ranám trikrát denne po tri hodiny. Potom kožu pretrie čajom z rumančeka. Na zlepšenie sluchu v prípade menšieho poškodenia. Pred spaním namočte kúsok vaty do šťavy z kyslej kapusty a vložte do ucha na noc. Postup opakujte 10 dní. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Losos s pomarančovou omáčkou Suroviny: 800 g čerstvého lososa, soľ, čierne korenie, olivový olej, 2 pomaranče, 1 lyžička najemno nasekaného zázvoru, 1 lyžička trstinového cukru, 2 lyžice masla Takto sa to podarí: Z umytého a očisteného lososa odstránime šupiny. Ochutíme ho soľou a čiernym korením. Lososa opekáme na rozpálenej panvici na troche olivového oleja najskôr kožou nadol. Môžeme ho pritlačiť obracačkou, aby sa koža opiekla rovnomerne. Kôru z pomarančov odkrojíme a ostrým nožom z nich vykrojíme segmenty (mesiačiky pomaranča bez šupky), ktoré dáme do misky. Šťavu zo zvyšku pomarančov vytlačíme k pomarančovým segmentom do misky. Keď je koža lososa chrumkavá, otočíme ho a pridáme nadrobno nasekaný zázvor a trstinový cukor. Keď cukor skaramelizuje, pridáme segmenty z pomaranča a pomarančovú šťavu. Chvíľu povaríme na miernom ohni. Na záver pridáme maslo a počkáme, kým sa rozpustí. Foto: E. Šranková

Koláč s jablkami

Kávový závin Na ce s to: 5 vajec, 100 g práškového cukru, 1/2 balíčka vanilínového cukru, 80 g hrubej múky, 1 lyžica kypriaceho prášku, 50 g zomletých orechov; Na plnku: 300 ml mlieka, 2 lyžice zrnkovej kávy, 3 žĺtky, 2 lyžice hladkej múky, 200 g masla, 240 g práškového cukru Takto sa to podarí: Cesto: Žĺtky vymiešame s práškovým a vanilínovým cukrom a do nich primiešame tuhý sneh ušľahaný z bielkov. Pridáme múku zmiešanú s kypriacim práškom a so zomletými orechmi. Cesto rozotrieme na menší plech, ktorý sme vyložili papierom na pečenie, a upečieme na 180 °C. Doba pečenia závisí od rúry, preveríme špáradlom. Po upečení vyklopíme na mokrý obrúsok, oddelíme od papiera a stočíme. Plnka: Do časti vriaceho mlieka zamiešame zomletú kávu, privedieme do varu, odstavíme a necháme asi 5 minút stáť. Bielu kávu precedíme a doplníme mliekom do 300 ml. Múku vymiešame s malým množstvom studenej bielej kávy, pridáme žĺtky, vanilínový cukor a zvyšok kávy. Nad parou za stáleho miešania uvaríme hustý krém, ktorý necháme vychladnúť a občas ho premiešame. Maslo vymiešame dopenista, pridáme cukor a v malých množstvách vychladnutý krém a všetko dobre vymiešame. Cesto po vychladnutí roztočíme a natrieme vychladnutou plnkou a znova zavinieme. Foto: http://dobruchut.azet.sk/recept/

Nebeská pochúťka

Suroviny: Na cesto: 5 postrúhaných jabĺk, 160 g kryštálového cukru, 500 g polohrubej múky, 160 ml oleja, 2 vajcia a 1 lyžička sódy bikarbóny; Na potretie: džem; Na posypanie: strúhaný kokos Takto sa to podarí: Vo väčšej mise zmiešame postrúhané jablká s kryštálovým cukrom, múkou, olejom, vajcami a sódou bikarbónou. Podľa chuti pridáme vanilínový alebo škoricový cukor. Cesto vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech. Pečieme zhruba 20 minút v rúre vyhriatej na 210 až 220 °C. Vrch koláča hneď po upečení natrieme akýmkoľvek džemom a posypeme strúhaným kokosom. Foto: http://casprezeny.azet.sk/

Suroviny: 4 balíčky piškót, ríbezľový lekvár, rum, 200 ml kávy, 200 ml mlieka; Na plnku: 800 ml mlieka, 2 balíčky vanilínového pudingu, 150 g masla, 2 žĺtky, 6 lyžíc kryštálového cukru, 1 balíček vanilínového cukru; Na ozdobenie: šľahačka a minerálka Takto sa to podarí: Plochú stranu piškót natrieme lekvárom a piškóty pospájame do dvojíc. Do 200 ml mlieka vmiešame rum a kávu, zlepené piškóty namočíme do zmesi a poukladáme na dno tortovej formy. Plnka: žĺtky, pudingové prášky, kryštálový a vanilínový cukor rozmiešame v trochu mlieka a uvaríme v zvyšnom mlieku. Do hotového mierne vychladeného krému vmiešame maslo a polovicou polejeme prvú vrstvu piškót. Rovnako z piškót vytvoríme druhé poschodie a polejeme zvyšným krémom. Tortu dáme stuhnúť do chladničky a podávame ozdobenú šľahačkou, ktorú vyšľaháme s minerálkou a podľa chuti pridáme i cukor. Foto: http://dobruchut.azet.sk/recept/

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 426 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Rozširovanie tvorivých kapacít 36. FESTIVAL SLOVENSKEJ POPULÁRNEJ HUDBY ZLATÝ KĽÚČ

Anna Francistyová

riaditeľka festivalu Slovenka Ben- skladbu Ondreja Pavčoka Niekoľko ková-Martinková. Na nedeľnom slov pre teba a táto skladba dostala ž pri prvom stretnutí s prograkoncerte spevákov sprevádzal aj najviac SMS hlasov. Skladba mom tohtoročného Fesorchester pod vedením Keď sa nasýtia tvoje ruky mojich tivalu populárnej hudby Samuela Kováča a Ondre- pier v prednese Anny Berédiovej Zlatý kľúč postrehli sme dosť ja Pavčoka, ktorí podpísali sa najviac páčila divákom v DK, nových mien pri skladateaj hudobnú produkciu, a tak táto pieseň Jána Zvaru zísľoch, pri textároch a aj pri v orchestri boli aj Ivan Ga- kala Cenu obecenstva. Zároveň za interpretoch. Dokonca i nosilamboš, Vlastimír Struhár text tejto skladby autorka Aneta teľom Zlatej plakety NRSNM a Jaroslav Leporis. Úpravy Lomenová získala Zlatú plaketu za najlepšiu skladbu a sošky skladieb mal na starosti S. NRSNM za text. Zlatý kľúč sa stal hudobník Kováč, zvukový dizajn O. – Pre tohtoročnú edíciu festivalu a spevák, ktorý na tomto rePavčok a kompletný ne- Zlatý kľúč skladatelia zhudobnili nomovanom festivale práve deľný festivalový „dizajn“ texty vytvorené výlučne pre festidebutoval. Autor kompletnej dotvorila moderátorka val. Medzi nimi nie je ani jeden text skladby Melanchólia Vlastimír Svetlana Surová. z pera našich osvedčených literáPovolný nám neskôr povedal, Z nových 12 populár- tov, – povedala pri hodnotení tejto že toto vystúpenie a tento nych skladieb, ktoré sa zložky nových skladieb Katarína úspech považuje za jeden z prihláseMelegová-Menový a, pravdaže, podnetný ných 18 dolichová. – Mekrok v jeho hudobnej kariére Zlatú plaketu a sošku NRSNM Vlastimírovi stali po prádzi textármi sú a že sa hudbe mieni venovať Povolnému udelili Anna Tomanováci výberovej aj nové mená, aj ďalej. Bude nás len tešiť, Makanová a Zdenko Kolár komisie na čo v podstate ak dodrží slovo a poslúži príverejný konmôžeme kvakladom aj ďalším mladým tvorcom. organizačno-realizačnej schémy, cert, aspoň jednou litatívne hodTradičný októbrový hudobný teda ako jeden zo sedem podujatí cenou bolo ocenenotiť v zmysle s osobitným význa- ných 5. Víťaznou sa rozšírenia tvomom pre Slovákov stala, ako sme už rivých kapacít, v Srbsku. Ako spolu- uviedli, Melanchóktoré podpozakladatelia a spolu- lia autora a speváka rujú festival organizátori ho mali Vlastimíra Povolného, a našu hudobna starosti NRSNM, 2. cenu a Striebornú nú produkciu. Miestne spoločen- plaketu NRSNM zís- Zaslúžene si vyspievala Na druhej strastvo Selenča, Zdru- kal Samuel Kováč Cenu za interpretáciu: ne to následne ženie pre ochranu ml. za skladbu Čas, Andrea Lačoková prinieslo aj nižkultúr y, tradície pri ktorej zhudobnil šiu umeleckú a umenia Selenča, vlastný text a zaspievala ju Marína hodnotu textov, ale z aspektu Ústav pre kultúru Zahorcová, 3. cenu a Bronzovú budúcnosti je to cesta, ako omladiť vojvodinských Slo- plaketu NRSNM dostal Miroslav rady tvorcov Zlatého kľúča. vákov a Obec Báč. Zvara za skladbu Kniha života Pripomenula, že „z aspektu Vďaka jej interpretácii aj tentoraz skladba V prípravnom tíme (text M. Zvara, spieval Miroslav umelecky relevantného prínotohtoročného sviat- Hemela). Zlatú plaketu NRSNM su treba absolútne vyzdvihnúť zapôsobila u divákov: Anna Berédiová ku populárnej hudby za interpretáciu si vyspievala An- texty Samuela Kováča, Ondreja sviatok potešil milovníkov nových bola aj koordinátorka a umelecká drea Lačoková. Spievala autorskú Pavčoka, Miroslava Zvaru a Anety populárnych skladieb v nedeľu Lomenovej“ a odmenený text 16. októbra, a to nielen obecenA. Lomenovej charakterizovala stvo v sieni Domu kultúry v Se„pevnou strofickou a veršovou lenči, ale aj televíznych divákov stavbou“ a že „sa vyznačuje vďaka priamemu prenosu Televílyrickosťou a originalitou bászie Vojvodina. Festival Zlatý kľúč nických prostriedkov“. slávnostne otvorila Anna TomaV revuálnej časti si diváci nová-Makanová, predsedníčka pripomenuli najúspešnejšie NRSNM, auditóriu sa prihovorili skladby a odmenené interpreaj Zdenko Kolár, predseda Orgatácie z uplynulých šiestich fesnizačno-správnej rady festivalu, tivalových ročníkov. Odznelo a Dragan Stašević, predseda sedem skladieb a za sprievodu Obce Báč. V odbornej porote, festivalového orchestra ich ktorá mala na starosti hudobnú zaspievali: Anna Berédiová, a interpretačnú zložku nových Anita Petráková, Marta Gažová, skladieb, boli Aleksandar Dujin Jaroslav Glózik, Anna Zorňano(predseda), Anna Medveďová V revuálnej časti sa nielen spievalo, ale aj tancovalo: vá, Sabína Trbarová a Ava-Mária a Ervín Malina (členovia), texty Sabína Trbarová s dcérou Unou – džezovou tanečníčkou Zdravkovićová.

• KULTÚRA •

aj tohto roku hodnotila Katarína Melegová-Melichová. Festival po druhýkrát prebiehal podľa novej

43 /4722/ 22. 10. 2016

Kultúra V LUGU PREBIEHAL 17. ROZOSPIEVANÝ SRIEM

Zvíťazila Pazovčanka Mária Bzovská Stanislav Stupavský

seda Matice slovenskej v Srbsku. Slávnostne ho otvorila minuloročná víťazka festivalu Ruženka Lovásová z Bingule. Spevákov oceňovali tri poroty: Ružena Červenská, Anna Medve-

a Jarmila Mudrochová z Iloku, Anna Farkašová zo Šídu, Jarmila Melegová z Lugu, Zlatko Pucovský z Radoša a Zdenko Uheli zo Starej Pazovy tvorili porotu obecenstva. Po speve prišlo na rad vyhláse-

radičný Festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem tohto roku odznel v Lugu, a to v sobotu 15. októbra. Organizátorom 17. ročníka tohto regionálneho hudobného podujatia bol Kultúrno-umelecký spolok Mladosť. Vystúpilo 10 mladých spevákov z piatich sriemskych dedín, a to zo Starej Pazovy, Šídu, Iloku, Radoša a Lugu. Škoda, že tentoraz vystali speváci z dedín, ktoré sa doteraz pravidelne zúčastňovali na festivale. Na začiatku festivalu sa prítomným prihovorila Anna Če- Účastníci festivalu na spoločnej fotograﬁi lovská, predsedníčka hostiteľského spolku Mladosť, potom aj Ján ďová a Blaženka Dierčanová hodno- nie najúspešnejších účastníkov. Slávik, predseda Výboru pre kultúru tili spevácky výkon, Anna Balážová Víťazkou festivalu sa podľa mienky NRSNM, a Michal Baláž, podpred- a Ružena Červenská hodnotili kroje odbornej poroty stala šestnásťročná

Mária Bzovská zo Starej Pazovy. Druhú cenu získala Anna Dvornická zo Starej Pazovy, dve tretie ceny dostali Sofija Vrcićová a Karolína Speváková z Lugu. Anna Dvornická získala aj cenu za najautentickejšiu pieseň. Cenu obecenstva si vyspievala Jovana Trkuljová zo Šídu a cenu za najkrajší kroj členky poroty určili pre Karolínu Spevákovú z Lugu. Účastníkov festivalu sprevádzal orchester pod vedením Valentína Michala Grňu a Ondreja Maglovského a festival moderoval Mirko Gašpar. V revuálnej časti vystúpili: Vesna Škuľcová-Mijatovićová, Karol Škulec, Anna a Zdenko Jašovci a Vierka Bažaľová. Ďalší, 18. festival Rozospievaný Sriem sa bude konať o rok v Starej Pazove.

JUBILEJNÝ MINI-TINI FEST V STAREJ PAZOVE

Spievali aj profesorky Katarína Verešová

torke Mini-tini festu v Starej Pazove Aleksandre Dragašovej. záplave súčasnej turbo, folkNa tohtoročnom 15. Mini-tini -popovej a rockovej hudby súfeste v minikategórii (žiaci od 1. po stavne pestovať detské piesne 5. ročník ZŠ) v prednese siedmich inšpirované básňami známych báspiesní vystúpilo 14 spevákov z Vojky, nikov znamená obrovský Nových Bánoviec, Novej úspech. Podľa slov Jovana Pazovy, Golubiniec a z Adamova, skladateľa a ditroch staropazovských rigenta zábavnej hudby z základných škôl. V mene Nového Sadu a člena odZŠ hrdinu Janka Čmelíbornej poroty festivalu ka spievalo trio Jelena Mini-tini fest, za 15 rokov Adalová, Ema Verešová sa na javisku pazovského a Andrea Opavská, a to divadla vystriedalo toľko slovenskú pieseň Keď spevákov a tanečníkov, narastiem, budem dáma. že keby sa zoradili, tvorili V tinikategórii bola by rad dlhý 10 kilometkonkurencia silnejšia. rov. Deti základných škôl Ela Balážová a Jana Opavská počas vystúpenia Predstavili sa speváci zo z Obce Stará Pazova za všetkých škôl Obce Stapodpory rodičov a profesorov hud- tejto hudobnej akcie sa v sobotu 15. rá Pazova, medzi nimi aj siedmačka by sú tu každoročne: ako sóloví či októbra poklonili svojmu vernému Ela Balážová a šiestačka Jana Opavchóroví speváci alebo ako tanečníci. publiku a za dlhoročnú vytrvalú ská, ktoré si v duete spolu so Sarou O prínose Mini-tini festu sved- prácu získali kytice kvetov. Stály Savkovićovou z Nových Bánoviec čí i skutočnosť, že niektorí bývalí moderátor podujatia Minja Subota, vyspievali tretie miesto. Druhú cenu súťažiaci sa neskôr stali hudobný- skladateľ a spevák detských piesní získala Iva Katićová (Stará Pazova) a mi odborníkmi. V záverečnej časti z Belehradu, sa zvlášť poďakoval prvú Bojana Milanovićová (Vojka). jubilejného podujatia publikum iniciátorke a neúnavnej organizá- V minikategórii prvé miesto obsa-

www.hl.rs

interpretáciou detských piesní oduševnili niekdajšie účastníčky a teraz profesorky hudby Dubravka Ćaćićová z Golubiniec a Vladana Bzovská zo Starej Pazovy. A nielen ony, ale aj ostatné učiteľky a organizátori

Informačno-politický týždenník

Profesorka Vladana Bzovská a moderátor Minja Subota

dila Sonja Žunićová (Stará Pazova), druhé Oleg Ljubojević (Nové Bánovce) a tretie dueto Anđela Kljajićová a Saša Plavićovová (Nová Pazova). Žiaci ZŠ S. Savkovića získali Cenu za scénické vystúpenie, Jelena Bosanac (Belegiš) dostala osobitné uznanie za hudbu a talentovaná speváčka Teodora Aleksandrovská jubilejný Grand prix. Porota pracovala v zložení: Jovan Adamov, Olivera Bjelićová a Nataša Nerandžićová. Tohtoročný Mini-tini fest slávnostne otvoril Željko Šolaja, náčelník pre spoločenské činnosti, kultúru a informovanie Obce Stará Pazova, a organizátorom bolo Stredisko pre kultúru. • KULTÚRA •

FESTIVAL ROZSPIEVANÉ KLENOTY: KVALIFIKÁCIE

Najspevavejšie Torňošová a Svetlíková Anička Chalupová

plynulý víkend v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici sa uskutočnili 1. a 2. kvalifikačná časť Festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty 2016 a v rámci dvoch koncertov vystúpilo 31 mladých spevákov – žiakov nižších a vyšších ročníkov Základnej školy Mladých pokolení. V sobotu 15. októbra v prvej kvalifikačnej časti festivalu Rozspievané klenoty si svoje hlasové schopnosti vyskúšalo 15 mladých spevákov, žiakov vyšších ročníkov. Vystúpili za hudobného sprievodu ľuVšetci speváci 1. kvalifikačnej časti festivalu dového orchestra v zložení: Ivana primerané ich veku Barcová, Luka Stojković, Magdaléna TorIvaničová, Vieroa odspievali ich kva- Vivien Feketeová, Kataňošová. Program slava Válovcová, litnejšie než účastníci rína Válovcová, Mária viedla moderáAndrea Babková, z vyšších ročníkov, Magdaléna Torňošová, torská dvojica DaGabriela Feketyoktorí už majú for- Daniel Sretenović, Elenniela Severínyová vá a Ivan Šandor movaný hlas a málo ka Petríková, Michaela a Martin Torňoš. (husle), Šamu Kiš prihliadajú na kvalitu Lomenová, Elena GajaPod organizá(klarinet), Jožef Koprednesu. O postup nová, Marína Benková, ciu kvalifikačnej váč (viola), Vladimír do finálovej časti fes- Antonio Toman a Anačasti festivalu sa Kolárik (cimbal), tivalu svojím hlasom bela Košútová. V nedeľu spoločne podpiPavel Tomáš ml. súťažilo 16 malých 30. októbra vo finálovej sujú ZŠ Mladých (kontrabas), Du- Gabriela Svetlíková, žiačka rozspievaných kle- časti 24. vojvodinského Prváčka Mária Magdaléna pokolení a DK šana Babincová záverečného ročníka notov, žiakov od 1. Festivalu slovenských Torňošová 3. októbra, kým ZŠ v Kovačici (flauta), Ivan Cick úprave scény už do 4. ročníka: Jaro- ľudových piesní v predka a Pavel Tomáš st. (harmonika). slava Kováčová, Anna Cicková, De- nese detí Rozspievané klenoty 2016 tradične svojimi výšivkami prispel Po dve slovenské ľudové piesne nis Veňarský, Ivona Stvorcová, Hana bude Kovačicu zastupovať Mária Ženský spolok v Kovačici. zaspievali: Anna Stanová, Ivona Husárová, Mariena Gáliková, SvetV ZŠ T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU lana Farkašová, Anna Ďurišová, počas Detského týždňa bolo zaujímavo Jana Vereská, Darko Svetlík, Tina a veselo. V utorok bol deň ľudového kroja, Vesteková, Paulína Cicková, Vesna keď žiaci, ale aj ich učitelia mali za úlohu Masaryková, Valentína Chalupová, prísť do školy v kroji alebo aspoň s jedným Ivona Jonášová, Darina Veňarská, ľudovým odevným detailom. Ako vidieť na Gabriela Nosáľová a Gabriela Svetfotografii Martiny Zríniovej, mnohí ochotne líková. „Vstupenku“ na finálovú časť splnili túto úlohu. Počas veľkej prestávky festivalu Rozspievané klenoty 2016 zvolili najkrajší kroj a ocenení boli: šiestačka si vyspievala Gabriela Svetlíková. Mária Supková, siedmak Damián Sokola Deň neskoršie na javisku DK a učiteľka – pedagogická asistentka Marv Kovačici v druhej festivalovej tina Urbanová. V stredu žiaci nižších ročkvalifikačnej časti mikrofón patril níkov svoju kreativitu vyjadrili kreslením najmladším účastníkom podujatia. po chodníkoch a za ten čas tí starší upražili hŕbu palaciniek, natreli ich lekvárom a eurokrémom Podľa slov posudzovacej komisie, a poslúžili všetkým žiakom a školskému kolektívu. Štvrtok bol deň kreatívnych účesov a na výbornú ktorú tvorili Ivan Babka, krstný otec sa vydarili kolektívne návštevy etno domu a kostola. Tu sa žiaci mohli zoznámiť s minulosťou dediny, a jeden zo zakladateľov tohto podso starožitnosťami, obzrieť si chrám Boží, organ, cirkevné zvony a čo-to sa aj naučiť. Posledný deň ujatia, Pavel Urban a Ján Dišpibol v znamení športu a rekreácie, ktorí žiaci a ich profesori využili na pobyt pri kanáli DTD, kde sa ter (predseda), účastníci nižších vlh prechádzali, hrali a zabávali. ročníkov si zvolili krajšie piesne, • KULTÚRA •

43 /4722/ 22. 10. 2016

Kultúra PREMIÉRA V OCHOTNÍCKOM DIVADLE V KYSÁČI

Zámka škripí aj metaforicky Michal Ďurovka

ladí herci Ochotníckeho divadla KC Kysáč v piatok 14. októbra vo veľkej sále KC Kysáč premiérovo zahrali hru Vladimíra Hurbana Vladimírova Zámka škripí. Predlohou im bol poriadne krátený pôvodný text z roku 1941 v dramaturgickej úprave režisérky Svetlany Gaškovej, študentky divadelnej réžie a dramaturgie na Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici, a asistenta réžie Jána Privizera. Neľahké postavy v tomto herecky náročnom predstavení výborne zdolali herci, ktorí sú vekovo omnoho mladší, než si to vyžadoval text. Hereckú posádku totiž tvorili žiaci základnej a strednej školy a študenti: Ivan Privizer, Tatiana Klinková, Milan Klinko, Hana Katarína Ďurovková, Alexander Kolár, Miroslav Kolár a

Herci po úspešnej premiére

Kristián Križan. Scénografiu, kostýmy a výber hudby mala na starosti režisérka. Dizajnérom svetla bol Branislav Agársky, zvukárom Ivan Madacký a inšpicientom Miroslav Vrška. Na pohybovej zložke predstavenia spo-

lupracoval Ján Jambrich, šepkala Ema Francistyová a o techniku sa postarali: Ondrej Srnka, Pavel Surový, Dušan Francisty, Ondrej Gaško, Ján Kohút, Miloslav Kulík, Miloslav Marčok a Miroslav Chrťan.

I keď sa dej odohráva v presne neurčenej krajine, inscenácia veľmi korešponduje so stiesnenou, bezvýchodiskovou a agonickou atmosférou tróniacou aj v našich končinách. Hlavného hrdinu Tobora, ktorý si odpykal ťažké väzenie za vraždu svojho priateľa, ktorého podozrieval z intímnych vzťahov so svojou manželkou Lianou, presvedčivo stvárnil Ivan Privizer. Na divákov zapôsobila aj symbolická postava, ktorá stelesňuje Toborovo svedomie, Zámočník, vystupujúci ako alter ego, ako priateľ a Toborov radca, ktorého vynikajúco zahral Kristián Križan. Pohrávanie sa so zámkou, ktorá škripí a pripomína divákom osudové väzenie tak v predstavení, ako i to metaforické, psychické a ľudské, trefne dotvárajú zvukové efekty, hudba, svetlo, minimalistická scénografia a kostýmy. Hlavný hrdina s rastúcim spoznávaním pravdy stráca vieru v to, že sa jeho život môže ešte zmeniť. Vie, že opäť musí urobiť čin, ktorý by ho očistil. Samovraždou trestá vlastný omyl a dáva morálnu facku všetkým, čo ho vtedy i teraz podviedli.

DIVADELNÁ PREMIÉRA VO VOJLOVICI

Bohatá divadelná jeseň Vladimír Hudec

o vydarenej divadelnej premiére 9. októbra, keď sa so satirickým predstavením Páám doktor v réžii Vladany Cvijanovićovej vojlovickému obecenstvu predstavil najstarší divadelný súbor SKOS Detvan, o týždeň – v nedeľu 16. októbra aj

zapojili do programov a mali pôžitok z toho, čo robia. Nevnucujeme im nejaké naše plány a projekty, ako ich my zamýšľame, ale ich do toho aktívne zapájame. Zoskupili sme skupinu mladých ľudí, ktorí okrem toho, že chcú hrať divadlo, majú radi aj moderné tance, akými sú hip-hop, kramp, moderný balet... Preto predstavenie

Mladí divadelníci podporení staršími detvanovcami produkovali skvelé predstavenie

mládežnícka skupina detvanovcov premiérovo po slovensky zahrala muzikál Futúrum lásky autorky a režisérky Terézie Veberovej-Oravcovej. „Mne nie je cieľ iba urobiť dobré predstavenie, ale sa snažím angažovať mladých ľudí, presvedčiť ich, aby sa

www.hl.rs

má takú podobu, čiže je popretkávané tancom, resp. moderným baletom a piesňou. Téma je zo súčasného života, ale som niečo nechala aj na fantáziu divákov, aby si vytvorili aj vlastný obraz. V každom prípade láska na jednej strane a sebeckosť

Informačno-politický týždenník

na druhej sú vždy aktuálne témy, pričom, pravdaže, očakávame, aby zvíťazilo to dobré, čiže láska,“ povedala nám autorka. Text pre toto Sila lásky, stvárnená Katarínou Kalmárovou, predstavenie je písa- „dokázala“, že dobro môže prekonať zlo ný v srbčine a podľa slov autorky je odzrkadle- je angažovaných 25 ľudí. V polovici roka mladá Detvanova ním vyjadrovania sa mladých ľudí, ktoré je poznačené tzv. družina mala najprv predpremié„instantovou“ komunikáciou ru tohto predstavenia po srbsky vo a početnými anglicizmami. Vojlovici, potom odznela premiéra Obsahuje dobre známe výrazy v pančevskom Kultúrnom stredisku. používané v každodennom Vystúpili na obecnej prehliadke a požargóne. Preto bolo dosť ťažko stúpili aj do regionálnej. O predstatext preložiť do slovenčiny, vení sa kladne vyjadrili aj odborníci o čo sa úspešne postarala z Belehradu a navrhli ho zaradiť do mladá doktorka slovakistiky revuálnej časti festivalov v Jagodine Marína Hríbová. Podľa slov a Knjaževci. Po tejto premiére vojlovickí divaautorky piesne, ktoré sú časťou muzikálu, sú vlastne emotívne delníci, mládežníci a starší súbor už v rozprávky hlavných postáv. V srbčine stredu odcestovali na Slovensko, do ich napísali a hudobný podklad zvolili Jakloviec, neďaleko Košíc, kde v piaKatarína Kalmárová a Alisa Oravco- tok vystúpili na tamojšom podujatí vá a do slovenčiny ich preložila K. Divadelné Jaklovce 2016 a po návrate Kalmárová v konzultácii s Marínou obidve skupiny očakáva vystúpenie Hríbovou. Choreografie pripravili A. na Divadelnom vavríne v Báčskom Oravcová a Stefan Vidović. V projekte Petrovci. • KULTÚRA •

V ÚKVS USPORIADALI SEMINÁR KREATÍVNEHO PÍSANIA

Šanca pre mladých spisovateľov Jasmina Pániková

doplniť verše v básni, napísať haiku alebo krátku poviedku na konkrétny počet slov a pod. edzi našou mládežou sú isProf. Součtotne mnohí, ktorí majú ková skontalent na písanie. Darí sa štatovala, že im v poézii alebo v próze, ktorú v slovenskom môžu uverejňovať v časopisoch, vojvodinskom ale či majú aj možnosť zdokoprostredí je naľovať tento svoj talent? veľa ľudí, ktorí Práve s týmto cieľom už po sú zameraní na tretíkrát Výbor pre kultúru rozličné druhy NRSNM usporiadal Seminár umenia a jedno kreatívneho písania. Prvý ročz nich je aj liteník sa uskutočnil v Hložanoch, rárne umenie. druhý v Báčskom Petrovci Zdôraznila, že a tento najnovší v Novom Sade, sú viditeľné presnejšie v priestoroch Ústavedomosti vu pre kultúru vojvodinských z jazyka a liteSlovákov. V sobotu 15. októbra Účastníci seminára by si priali viac dielní tohto druhu ratúry, ale ako sem prišlo 12 účastníkov: z Padiny, Petrovca, Aradáča, Kovačice, ako povedala prof. Součková, nedajú povedala, nie všetci sú aj odborne Pivnice, Erdevíka, Kysáča, Starej Pa- naučiť v škole. Na dielni si precvičili podchytení z hľadiska tvorivého zovy a Belehradu, ktorí si za pomoci slovnú zásobu, rozličné jazykolamy písania. „Písanie sa nedá naučiť, ale prof. PhDr. Marty Součkovej, lektorky a mali písať podľa hudby, obrazu, existujú určité techniky a cvičenia na

precvičovanie techník, ktoré si možno osvojiť. Takéto workshopy tvorivého písania tu nie sú až také časté. Skôr existujú workshopy dramatické alebo folklórne, avšak je dostatočný záujem a potreba takéhoto seminára,“ povedala Součková. Po tretíkrát sa na tomto seminári zúčastnila aj Martina Bartošová. O dielni sa pochvalne zmienila, lebo, ako povedala, umožňuje jej, aby sa zdokonalila v literárnej tvorbe, konkrétne v próze, ale aj jazykovo. Zároveň vyzvala všetkých mladých, ktorí inklinujú k literatúre alebo aj k jazyku, aby sa zapájali do takýchto dielní, na ktorých sa môžu nielen zdokonaliť, ale aj naučiť niečo nové. Okrem predsedu Výboru pre kultúru NRSNM Jána Slávika mladých spisovateľov podporili aj zodpovedná redaktorka Nového života Zdenka Valentová-Belićová a spisovateľ Martin Prebudila.

V ŽIACKOM DOMOVE V BÁČSKOM PETROVCI

užitočný preto, že žiaci mali možnosť prejaviť sa v oblasti, ktorá im je blízka, ale aj preto, aby noví obyvatelia získali prehľad, kde sa budú môcť realizovať v rámci školenia na petrovskom gymnáziu. Tieto vlohy napokon budú môcť prezentovať aj v rámci súťaží medzi žiackymi domovmi, na pokrajinskej, a potom v prípade, že budú úspešní, aj na republikovej Domiáde. Predstavili sa všetci žiaci, ktorí účinkovali v programe, ale i celý personál žiackeho domova. Vyvrcholením tohto príjemného večierka v žiackom domove v Petrovci bolo vyhodnotenie najlepších a najpáčivejších účesov. Komisia – v zložení: vychovávateľ Pavel Turan a žiačky Maja Opavská a Jozefína Kámaňová – rozhodla, že naj-účesy si prichystali Emília Anna Pálešová, Kristína Bešková a Martin Švec, ktorého účes sa najviac, ako to zdôvodnila Jasna Laćarková, pozdával aj prítomnému publiku.

slovenského jazyka na Oddelení slovakistiky v Novom Sade, precvičili aktivity súvisiace s písaním, ktoré sa,

Nováčikovia, vitajte Jaroslav Čiep

byvatelia žiackeho domova pri petrovskom Gymnáziu Jána Kollára si žijú ako jedna rodina. Navštívili sme ich na neformálnom podujatí vo štvrtok 13. októbra a presvedčili sa, že im je tam útulne. „Ako aj každý rok, vypísali sme súbeh na 75 miest a presne toľko sme do petrovského internátu aj zapísali žiakov, takže kapacity sú nám vyplnené,“ povedal nám hneď po zvítaní správca žiackeho domova Ondrej Koroš a zároveň nám prezradil, že sa starší spolubývajúci primeraným programom práve chystajú aj „oficiálne“ privítať nováčikov v internáte, nielen prvákov, ktorých je takmer jedna tretina z hore uvedeného počtu. V internáte právo byť ubytovaní majú žiaci nielen zo vzdialených, ale aj všetkých okolitých dedín a miest, okrem domácich Petrovčanov. Na úvod každého školského roka je tradíciou, že starší žiaci chystajú • KULTÚRA •

program privítania pre mladších. chlapčenského gymnázia v BeTohto roku večierok pomenovali lehrade. Účes párty. V uvoľnenom ovzduší Primerane svojmu veku a žiacsa pri programe príjemne cítili kym záujmom umelecký program nielen žiaci, ale aj diváci – správca domova, riaditeľka školy, triedne profesorky prvákov, kuchárky a ďalší zamestnanci internátu. Poldruhahodinový páčivý kultúrny večierok sálal mladosťou, energiou a talentami. Vstupná hala žiackeho domova a priľahlé chodby ani celkom nestačili, aby sa vmestili všetci účinkujúci a diváci – nováčikovia v inter- Vyhodnotenie účesov na účesovej párty náte. Žiaci gymnázia divákov najprv bol vyplnený prevažne hudobnými príjemne prekvapili scénkou z fil- číslami, básňami, tanečnými bodmu Šešir profesora Koste Vujića mi, scénkami a projekciou, kde sa a prinavrátili ich do prvej polovice skrátka predstavil aj každý nováčik minulého storočia a do prvého v internáte. Tento program bol teda

43 /4722/ 22. 10. 2016

Kultúra PRVÁ SAMOSTATNÁ VÝSTAVA MÁRIE SLÁVIKOVEJ

Kto vie šiť, musí vedieť aj maľovať Michal Ďurovka

Galérii SND v Kysáči vo štvrtok 13. októbra slávnostne otvorili prvú samostatnú výstavu prác insitnej maliarky z Kysáča Márie Slávikovej. Početných hostí privítal vedúci galérie SND Michal Madacký, ktorý graficky upravil kvalitný katalóg. O obsiahlom maliarkinom diele sa zmienil akademický maliar Michal Ďurovka a biografiu Márie Slávikovej prečítala jej dcéra Anna Marčoková, ktorá výstavu aj otvorila. Nechýbal ani príhovor predsedu kysáčskeho MOMS Rastislava Surového, ktorý poinformoval o 13. októbri – Dni oslobodenia Kysáča a o početných obetiach Slovákov v 2. svetovej vojne. Spievala aj ženská a mužská spevácka skupina KC Kysáč pod vedením Miloslava Kardelisa. M. Sláviková ako žiačka mala

najradšej výtvarnú výchovu a nemecký jazyk. Učiteľ výtvarnej výchovy jej navrhoval, aby po skončení základnej školy šla do umeleckej školy v Novom Sade. Keďže bola narodená v sedliackej rodine, rodičia to nemohli pochopiť a umeleckú školu nepovažovali za nejakú budúcnosť. Vyučila sa krajčírskemu remeslu, Mária Sláviková a olejomaľba s názvom z ktorého sa v tom čase 13. október 1944 dalo dobre zarobiť. Keďže časopisy na vytváranie mo- jedno s druhým. Dôkazom toho delov šiat vtedy ešte neboli, tak je i M. Sláviková. Keď mala voľno, si modely a strihy kreslila sama. hneď sadala k maľovaniu obrazu. Učiteľka krajčírstva im hovorila, Jej prvé obrazy boli maľované že kto vie maľovať, musí vedieť vodovými farbami na „hamer“ aj šiť, a kto vie šiť, musí vedieť aj papieri, čo je dosť ťažká technika. maľovať. To dvoje je veľmi späté Olejové farby a maliarske plátno

boli vtedy drahé. Neskoršie však začala robiť i olejomaľby. Doteraz namaľovala mnoho portrétov, ale maľuje aj prírodu, zvieratá, kvetinové zátišia a biblické témy. Hodnoverne stvárnila dedinské motívy a práce zo všetkých ročných období. Svojráznym spôsobom tak zachováva pred zabudnutím starodávne zvyky, kroje a architektúru. Keďže doteraz ani jeden kysáčsky maliar nenamaľoval ten strašný príbeh z 13. októbra roku 1944, keď nepriateľ v Kysáči vraždil nevinné obete a pálil domy a stodoly, ona sa rozhodla zobraziť tú strašidelnú udalosť a je to jeden z jej najväčších obrazov. Výstavu si možno pozrieť do 31. októbra 2016.

K UPLYNULEJ RETROSPEKTÍVNEJ VÝSTAVE FOTOGRAFIOU CEZ ŽIVOT BORIVOJA MIROSAVLJEVIĆA

Je to najmä o nás Oto Filip

diela, ktorí si prišli pozrieť ukážky dlhej púte majstra. zaj je málo natoľko Výstava s názvom Fotogratvorivých autorov, fiou cez život zahrnula viac ktorých univerzalitematických, ale i časovo ta celé desaťročia ďaleko usporiadaných celkov, no presahuje upriamenie i ukážky iných záujmov a Z rokov sedemdesiatych len na jednu oblasť tvorlások Boru Mirosavljevića. by. Maestro fotografie Boli na nej aj ukážky jeho kamier zabudnuté. On je tým zlatým okom Borivoj Mirosavljević a fotoaparátov, malé fotolaborató- našej minulej a dnešnej existencie, (Futog 1937) bezporium, nezabudnuteľné fotomono- čarodejníkom naznačujúcim, že je chyby k nim patrí. Bol na jeho záberoch všetko možné. grafie, uznania... alebo je nielen vynikaDívať sa na Borove fotografie Draško Ređep o jeho tvorivom opujúcim fotoreportérom, Pútač výstavy znamená putovať svetlom a časom, se vraví: „Niet pochýb. Ten je celou ale aj autorom článkov objavovať spomienky, nachádzať jednou antológiou spoznávania v novosadskom Dnevniku a iných a odhaľovania natoľko difúznych denníkoch a týždenníkoch, ako foriem nášho žitia. A našej exisaj v záhrebskej Arene a Vjesniku. tencie vôbec.“ Je tu i Fotokino revija, Svet, VeŠkoda len, že uvedená výstava černje novosti. Okrem toho, že je trvala iba týždeň. Alebo že sa hneď autorom desiatok tisícov fotografií nevydala v ústrety novým galériám. a tisícov článkov, stačil pôsobiť Lebo je jeho dielo natoľko pútavé aj ako redaktor fotomonografií a pestré, že nás stále núti aj obdiZlatno oko, odborných publikávovať si ho, aj sa spytovať: Ako to, cií pravidelných a príležitostných. že si všetky tie rôzne premeny doby Účinkoval na stovkách kolektívnych v podstate ani nevnímame až potiaľ, a desiatkach autorských výstav, kým sa neocitneme pred niektorou školil mladších, získal na desiatky Časť monografií, ktorých bol autorom, alebo ich redigoval zo snímok Boru Mirosavljevića?

www.hl.rs

popredných uznaní doma a vo svete. Nuž nie div, že preto na nedávnej vernisáži jeho najnovšieho podujatia usporiadaného pri príležitosti 65. výročia tvorby, galéria Múzea Vojvodiny v Novom Sade priam praskala vo švíkoch. Spôsobilo to vyše tristo milovníkov jeho úctyhodného

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

Umelecká výstava z gombíkov Jaroslav Čiep

ni tohto roku Spolok petrovských žien neodstúpil od voľnejšieho, ale predsa len formálneho tvaru stretnutia, populárne nazývaného čajanka. Tej tradície sa držia už viacero rokov, ale vždy je pri tom iná náplň. Začiatkom októbra pri Detskom týždni Petrovčanky vo svojom stánku privítali štvrtákov a naučili ich užitočnú vec – prišiť si gombík. Kým sa tak hravo učili, žiakom dali aj látku, na ktorú deti podľa svojej predstavivosti vytvorili aj malé umelecké dielka z prišitých gombíkov. Práve o tej dielni a o tom, ako súčasným mladým generáciám chýbajú praktické vedomosti

z domácnosti, v nedeľu 16. októbra pri otvorení výstavy prichystanej zo žiackych prác hovorili predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská a podpredsedníčka a dlhoročná vedúca pionierskeho oddielu v ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci Drahotína Dorčová. Ako vďaku za preukázanú snahu naučiť ich praktické a v živote veľmi prepotrebné veci dve žiačky Anabela Myjavcová a Ivana Necićová sa spolkárkam zavďačili prednesom básní. Za všetku ochotu Z otvorenia žiackej gombíkovej výstavy a srdečnosť petrovských

Z ČINNOSTI NOVOSADSKÉHO SKC PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA

Divadelníci v Nitre a Lehote Samuel Medveď

očas víkendových dní od 7. do 9. októbra ochotníci SKC Pavla Jozefa Šafárika pobudli v Nitre, kde vystúpili s najnovšou inscenáciou Bos taurus autora a režiséra Rastislava Zorňana. Na pozvanie tamojších matičiarov vystúpili v Dome kultúry v sídlisku Čermáň a počas pobytu v plnej miere sa im venovali Gabriela Hroššová, predstaviteľka Krajského výboru Matice slovenskej, a Ľubomír Kleštinec, predseda Krajskej organizácie MS v Nitre. Po prvom vystúpení v Nitre pán Kleštinec zdôraznil, že si diváci v

 KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Novosadskí herci po predstavení

predstavení hostí zo Srbska pozreli svojráznu adaptáciu Kukučínovej Rysavej jalovice.

Hosť a hostitelia po predstavení v Lehote: (zľava) Rastislav Zorňan, Daniel Pavel a Ľubomír Kleštinec • KULTÚRA •

spolkárok sa v mene školákov poďakovala učiteľka triednej výučby Miluška Anušiaková-Majerová. Pre najzručnejších žiakov spolkárky prichystali ďalšie prekvapenie – malé darčeky. K tomu všetkých prítomných uhostili čajom či kávičkou, šťavami a sladkými dobrotami, ktoré petrovské ženy tiež zo srdca prichystali.

Druhého večera šafárikovci hosťovali v blízkej dedinke Lehota, kde ich podľa starej slovanskej obyčaje hostitelia privítali chlebom a soľou. Aj pred divadelným predstavením, aj po ňom zaspievali niekoľko krásnych, hlavne hymnických piesní pod vedením dirigenta Daniela Pavla. Počas zájazdu Novosadčania navštívili starobylú časť Nitry, pozreli si hrad a jeho historické pamiatky. Keďže v Nitre žije veľký počet prisťahovalcov z Vojvodiny, mali možnosť stretnúť sa s mnohými známymi. Foto: Ján Krajči

Na divadelnej prehliadke v Sarvaši. Ôsmy ročník medzinárodnej divadelnej prehliadky Spolu na javisku (i mimo neho) prebiehal od 14. do 16. októbra v Maďarsku, v Sarvaši. Toto podujatie nie je súťažného rázu a Slovenské divadlo Vertigo zo Sarvaša ho organizuje v kontexte slovensko-slovenského dialógu. Okrem hostiteľského sarvašského súboru na prehliadke vystúpili tri súbory zo Slovenska (Poprad, Kežmarok, Lučenec), jeden z Rumunska (Nadlak) a jeden zo Srbska (Slovenské divadlo VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy). Staropazovčania vystúpili v nedeľu, v záverečnej časti prehliadky, s nonverbálnym divadlom Ad infinitum autora a režiséra Miroslava Kožíka. K. V-ová

43 /4722/ 22. 10. 2016

Kultúra • Oznamy

Nemôžem „prísť do výrazu“! Anna Horvátová

e tu azda niečo nesprávne! Veď bežne používame spojenie „prísť do výrazu“! Ale to vôbec nie je v duchu spisovnej slovenčiny, je to len medzi nami dolnozemskými Slovákmi zaužívané slovné spojenie prevzaté zo srbského jazyka „doći do izražaja” a nenáležite preložené a aj použité. Avšak keď použijeme termíny prejaviť, prejaviť sa či prejavovať sa, vtedy sa vyjadríme spisovne. Tak vetu z titulku takto zoštylizujeme: „Nemôžem sa prejaviť.“ Prejaviť znamená dať najavo, ukázať, preukázať svoj názor, záujem o niečo; prejaviť lásku, smútok; prejaviť sa – vyjsť najavo, ukázať

sa, napr.: jej povaha sa prejavila; alebo zaujať postoj, vysloviť sa, vyjadriť sa. Sloveso prísť má nespočetne veľa významov, ale „prísť do výrazu“ veru nie. Okrem iného slovníky uvádzajú tieto: prísť domov, niekde pešo, prísť do práce, z dovolenky, noviny ešte neprišli, prišli veľké dažde, prísť o peniaze, o zamestnanie, prišiel na mňa spánok, prísť s prázdnymi rukami, nechce to prísť na jazyk (nevie nájsť vhodný výraz), prísť niekomu do cesty (prekážať mu), prísť niekomu pod ruku, príde mu z očí, prísť k rozumu etc. Preto sa snažme prejaviť sa v práci, pousilujme sa o to, aby sa prejavila naša kreativita a nie, aby sme „prišli do výrazu“.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_Sad_Branka_Ćopića Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_Sad_Branka_Ćopića, Ul. Branka Ćopića 122, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 2421/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-517/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_Sad_Branka_Ćopića, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_Sad_Branka_Ćopića, Ul. Branka Ćopića 122, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 2421/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_Sad_Branka_Ćopića, Ul. Branka Ćopića 122, v Novom Sade, na katastrálnej parcele 2421/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať zvlášť nasledujúce: – prepočet úrovne elektromagnetického vysielania na úrovniach záujmu, zvonka (indoor) a zvnútra (outdoor) pri maximálnej práci základňovej stanice; – dať také technické rozhodnutie základňovej stanice, ktoré zabezpečí, že uvedený prameň, pri práci maximálnou kapacitou nespôsobí prestup 10 % referenčnej hraničnej úrovne definovanej Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcim žiareniam (Úradný vestník RS, číslo 104/09). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_Sad_Branka_Ćopića, Ul. Branka Ćopića 122, v Novom Sade, na katastrálnej parcele 2421/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že vedľa postavených sústav DCS 1800 a UMTS bude postavená aj sústava LTE. Použijú sa antény typu K7422236 výrobcu Kathrein na krytie v jestvujúcich rozsahoch DCS 1800 a UMTS a v novo plánovanom rozsahu LTE. Plánované azimuty antén sú 30 °, 150 ° a 280 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS 1800 je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 2 + 2 + 2 a pre LTE je 1 + 1 + 1.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 22. októbra o 15. hodine v reštaurácii Aróma v Báčskom Petrovci bude vyhodnotenie 6. kola fotosúbehu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý sa niesol v znamení starých fotografií znázorňujúcich remeslá a prácu Slovákov vo Vojvodine. A. Ch.-L. NOVÝ SAD. V pondelok 24. októbra o 18. hodine v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov pri príležitosti Medzinárodného veľtrhu kníh v Belehrade bude literárne posedenie s básnikmi

a spisovateľmi zo Slovenska: Jánom Tazberíkom, Zuzanou Kuglerovou a Ondrejom Kalamárom. Večierok organizujú ÚKVS a Slovenské vydavateľské centrum pod záštitou Slovenského centra Pen. V. V. HLOŽANY. Spolok žien Slovenka v spolupráci s Maticou slovenskou v Srbsku usporiada v pondelok 24. októbra o 19. hodine v kaviarni Pod lipami v Hložanoch literárny večierok venovaný knižnej produkcii MSS. Hostkami na večierku budú Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, a Viera Benková, spisovateľka. V. M.

Levice, Slovensko Prijmeme do zamestnania kuchára / kuchárku, čašníka / čašníčku a pomocnú silu do kuchyne. Prax: kuchár / kuchárka minimum 5 rokov; čašník / čašníčka minimum 2 roky. Vzdelanie: vyučení v odbore. Ubytovanie je zabezpečené. Žiaduce je vlastniť preukaz Slováka žijúceho v zahraničí. Hlásiť sa na: e-mail: quatro.jk@gmail.com alebo na tel. č.: 00421905369248; www.restauraciaquatro.sk V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Adice. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme, ktorú uzavreli Draga Drinić a Borka Drinić z Nového Sadu a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, Informáciu o lokalite pre parcelu č. 2421/1, k. o. Veternik, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-352/16 zo 17. 8. 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_Sad_Branka_Ćopića, číslo: EM-2016-138/SO, z 25. mája 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_Sad_Branka_Ćopića má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Analýzou celkovej žiadosti zvlášť Odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_Sad_Branka_Ćopića, a majúc na zreteli, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň vyžarovania, že výpočtom získané hodnoty polí pri maximálnej práci základňovej stanice prevyšujú 10 % referenčnej hraničnej hodnoty pre jednotlivé frekvenčné rozsahy (LTE rozsah), že nie je predpokladané žiadne konkrétne opatrenie ochrany od neionizujúceho žiarenia (zníženie čísla aktívnych kanálov, používajúc výstroj, ktorý vysiela nižšie úrovne polí, iné usmernenie antén alebo voľba iného objektu, na ktorý by sa základňová stanica mohla premiestniť), berúc do ohľadu opatrenia ochrany od neionizujúceho žiarenia predpokladané článkom 3 odsek 1 bod 1 a 2 Zákona o ochrane od neionizujúceho žiarenia (Úradný vestník RS, č. 36/09), a to, že každé zbytočné vystavovanie neionizujúcemu žiareniu nie je dovolené, ako i to, že sa odhaduje zisk, ktorý používanie prameňa spôsobuje spoločnosti v pomere na potenciálne riziko vzniku škodlivého účinku v dôsledku používania prameňa a uplatňujúc opatrenia prevencie a ostražitosti (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a uskutočnená spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia zhodnotila, že nositeľ projektu má zabezpečiť také technické rozhodnutie pre RBS, aby prameň žiarenia svojou prácou nepriviedol do prevýšenia 10 % referenčnej hraničnej úrovne vystavovania obyvateľstva elektrickým, magnetickým a elektromagnetickým poliam rozličných frekvencií definovanými Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcim žiareniam, keď základňová stanica pracuje maximálnou kapacitou. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Keďže predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť) nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_Braće_ Dronjak Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_Braće_ Dronjak, Ul. braće Dronjak 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-606/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_Braće_Dronjak, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_Braće_Dronjak, Ul. braće Dronjak 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_Braće_Dronjak, Ul. braće Dronjak 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať zvlášť nasledujúce: – prepočet úrovne elektromagnetického vysielania na úrovniach záujmu, zvonka (indoor) a zvnútra (outdoor) pri maximálnej práci základňovej stanice; – dať také technické rozhodnutie základňovej stanice, ktoré zabezpečí, že uvedený prameň, pri práci maximálnou kapacitou nespôsobí prestup 10 % referenčnej hraničnej úrovne definovanej Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcim žiareniam (Úradný vestník RS, číslo 104/09). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_Braće_ Dronjak, Ul. braće Dronjak 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že vedľa postavených sústav DCS 1800 a UMTS bude postavená aj sústava LTE. Anténová sústava je trojúseková a použijú sa antény typu K742236 na krytie všetkých troch sústav. Plánované azimuty antén sú 20 °, 150 ° a 270 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS 1800 je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 2 + 2 + 2 a pre LTE je 1 + 1 + 1.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2190_04 NS Nový Sad Veternička rampa Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2190_04 NS Nový Sad Veternička rampa, Ul. novosadski put 115, Veternik, na katastrálnej parcele 3693/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-613/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS 2190_04 NS Nový Sad Veternička rampa, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS 2190_04 NS Nový Sad Veternička rampa, Ul. novosadski put 115, Veternik, na katastrálnej parcele 3693/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS 2190_04 NS Nový Sad Veternička rampa, Ul. novosadski put 115, Veternik, na katastrálnej parcele 3693/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať zvlášť nasledujúce: – prepočet úrovne elektromagnetického vysielania na úrovniach záujmu, zvonka (indoor) a zvnútra (outdoor) pri maximálnej práci základňovej stanice; – dať také technické rozhodnutie základňovej stanice, ktoré zabezpečí, že uvedený prameň pri práci maximálnou kapacitou nespôsobí prestup 10 % referenčnej hraničnej úrovne definovanej Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcim žiareniam (Úradný vestník RS, číslo 104/09). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS 2190_04 NS Nový Sad Veternička rampa, Ul. novosadski put 115, Veternik, na katastrálnej parcele 3693/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že vedľa postavených sústav DCS 1800 a UMTS bude postavená aj sústava LTE. Anténová sústava je trojúseková a použijú sa antény typu K80010270 na krytie všetkých troch sústav. Plánované azimuty antén sú 50 °, 170 ° a 290 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS 1800 je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1.

• KULTÚRA • OZNAMY •

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bystrica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme, ktorú uzavreli obytná budova v Ul. braće Dronjak 13, Nový Sad, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, Informáciu o lokalite pre parcelu č. 10716/11, k. o. Nový Sad I, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-306/16 z 26. 7. 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_Braće_Dronjak, číslo: EM-2016-135/SO, zo 17. mája 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_Braće_Dronjak má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Analýzou celkovej žiadosti zvlášť Odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_Braće_Dronjak, a majúc na zreteli, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň vyžarovania, že výpočtom získané hodnoty polí pri maximálnej práci základňovej stanice prevyšujú 10 % referenčnej hraničnej hodnoty pre jednotlivé frekvenčné rozsahy, že nie je predpokladané žiadne konkrétne opatrenie ochrany od neionizujúceho žiarenia (zníženie čísla aktívnych kanálov, používajúc výstroj, ktorý vysiela nižšie úrovne polí, iné usmernenie antén alebo voľba iného objektu, na ktorý by sa základňová stanica mohla premiestniť), berúc do ohľadu opatrenia ochrany od neionizujúceho žiarenia predpokladané článkom 3 odsek 1 bod 1 a 2 Zákona o ochrane od neionizujúceho žiarenia (Úradný vestník RS, č. 36/09), a to, že každé zbytočné vystavovanie neionizujúcemu žiareniu nie je dovolené, ako i to, že sa odhaduje zisk, ktorý používanie prameňa spôsobuje spoločnosti v pomere na potenciálne riziko vzniku škodlivého účinku v dôsledku používania prameňa a uplatňujúc opatrenia prevencie a ostražitosti (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a uskutočnená spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia zhodnotila, že nositeľ projektu má zabezpečiť také technické rozhodnutie pre RBS, aby prameň žiarenia svojou prácou nepriviedol do prevýšenia 10 % referenčnej hraničnej úrovne vystavovania obyvateľstva elektrickým, magnetickým a elektromagnetickým poliam rozličných frekvencií definovanými Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcim žiareniam, keď základňová stanica pracuje maximálnou kapacitou. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Keďže predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť) nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme, ktorú uzavreli Milja Kreštalica z Nového Sadu, Novosadski put 115, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, Informáciu o lokalite pre parcelu č. 3693/1, k. o. Veternik, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-373/16 z 5. 7. 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS 2190_04 NS Nový Sad Veternička rampa, číslo: EM-2016-139/SO, z 8. júna 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS 2190_04 NS Nový Sad Veternička rampa má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Analýzou celkovej žiadosti zvlášť Odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS 2190_04 NS Nový Sad Veternička rampa, a majúc na zreteli, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň vyžarovania, že výpočtom získané hodnoty polí pri maximálnej práci základňovej stanice prevyšujú 10 % referenčnej hraničnej hodnoty pre jednotlivé frekvenčné rozsahy, že nie je predpokladané žiadne konkrétne opatrenie ochrany od neionizujúceho žiarenia (zníženie čísla aktívnych kanálov, používajúc výstroj, ktorý vysiela nižšie úrovne polí, iné usmernenie antén alebo voľba iného objektu, na ktorý by sa základňová stanica mohla premiestniť), berúc do ohľadu opatrenia ochrany od neionizujúceho žiarenia predpokladané článkom 3 odsek 1 bod 1 a 2 Zákona o ochrane od neionizujúceho žiarenia (Úradný vestník RS, č. 36/09), a to, že každé zbytočné vystavovanie neionizujúcemu žiareniu nie je dovolené, ako i to, že sa odhaduje zisk, ktorý používanie prameňa spôsobuje spoločnosti v pomere na potenciálne riziko vzniku škodlivého účinku v dôsledku používania prameňa a uplatňujúc opatrenia prevencie a ostražitosti (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a uskutočnená spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia zhodnotila, že nositeľ projektu má zabezpečiť také technické rozhodnutie pre RBS, aby prameň žiarenia svojou prácou nepriviedol do prevýšenia 10 % referenčnej hraničnej úrovne vystavovania obyvateľstva elektrickým, magnetickým a elektromagnetickým poliam rozličných frekvencií definovanými Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcim žiareniam, keď základňová stanica pracuje maximálnou kapacitou. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Keďže predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť) nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

43 /4722/ 22. 10. 2016

Oznamy SPOMIENKA

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

na rodičov a starých rodičov

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Nový_Sad_Liman_4 Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Nový_Sad_Liman_4, Ul. Balzakova 64, na katastrálnej parcele č. 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-605/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Nový_Sad_Liman_4, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Nový_Sad_Liman_4, Ul. Balzakova 64, na katastrálnej parcele č. 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Nový_Sad_Liman_4, Ul. Balzakova 64, na katastrálnej parcele č. 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať zvlášť nasledujúce: – prepočet úrovne elektromagnetického vysielania na úrovniach záujmu, zvonka (indoor) a zvnútra (outdoor) pri maximálnej práci základňovej stanice; – dať také technické rozhodnutie základňovej stanice, ktoré zabezpečí, že uvedený prameň, pri práci maximálnou kapacitou nespôsobí prestup 10 % referenčnej hraničnej úrovne definovanej Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcim žiareniam (Úradný vestník RS, číslo 104/09). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Nový_Sad_Liman_4, Ul. Balzakova 64, na katastrálnej parcele č. 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že vedľa postavených sústav DCS 1800 a UMTS bude postavená aj sústava LTE. Anténová sústava je trojúseková a použijú sa antény typu K7422236 na krytie sústav DCS 1800 a LTE a na krytie UMTS sústavy použijú sa antény typu K742215. Plánované azimuty antén sú 10 °, 100 ° a 280 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS 1800 je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 2 + 2 + 2 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Liman III. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme, ktorú uzavreli obytná budova v Ulici Balzakova 64 v Novom Sade a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, Informáciu o lokalite pre parcelu č. 3930/9, k. o. Nový Sad II, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-371/16 z 5. 7. 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Nový_Sad_Liman_4, číslo: EM-2016-129/SO, z 1. júna 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Nový_Sad_Liman_4 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Analýzou celkovej žiadosti zvlášť Odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Nový_Sad_Liman_4, a majúc na zreteli, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň vyžarovania, že výpočtom získané hodnoty polí pri maximálnej práci základňovej stanice prevyšujú 10 % referenčnej hraničnej hodnoty pre jednotlivé frekvenčné rozsahy, že nie je predpokladané žiadne konkrétne opatrenie ochrany od neionizujúceho žiarenia (zníženie čísla aktívnych kanálov, používajúc výstroj, ktorý vysiela nižšie úrovne polí, iné usmernenie antén alebo voľba iného objektu, na ktorý by sa základňová stanica mohla premiestniť), berúc do ohľadu opatrenia ochrany od neionizujúceho žiarenia predpokladané článkom 3 odsek 1 bod 1 a 2 Zákona o ochrane od neionizujúceho žiarenia (Úradný vestník RS, č. 36/09), a to, že každé zbytočné vystavovanie neionizujúcemu žiareniu nie je dovolené, ako i to, že sa odhaduje zisk, ktorý používanie prameňa spôsobuje spoločnosti v pomere na potenciálne riziko vzniku škodlivého účinku v dôsledku používania prameňa a uplatňujúc opatrenia prevencie a ostražitosti (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a uskutočnená spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia zhodnotila, že nositeľ projektu má zabezpečiť také technické rozhodnutie pre RBS, aby prameň žiarenia svojou prácou nepriviedol do prevýšenia 10 % referenčnej hraničnej úrovne vystavovania obyvateľstva elektrickým, magnetickým a elektromagnetickým poliam rozličných frekvencií definovanými Pravidlami o hraniciach vystavovania neionizujúcim žiareniam, keď základňová stanica pracuje maximálnou kapacitou. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Keďže predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť) nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MÁRIU KOPČOKOVÚ

PAVLA KOPČOKA

rod. Párnickú 8. 12. 1944 – 5. 10. 2014 16. 3. 1950 – 11. 5. 2015 z Petrovca – 2016 – 2016 S láskou a úctou si na Vás spomína dcéra Mariena Hanáková s rodinou Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Promist, s. s r. o., Nový Sad, Ul. hajduk Veljkova č. 11, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia a zmena účelu objektu 19 (budova textilného priemyslu) na sklad minerálnych hnojív voľne sypaných (NPK a UREA) a objektu číslo 21 (prístrešok) na prevádzku na balenie minerálnych hnojív, na katastrálnej parcele č. 2222/1, k. o. Nový Sad I. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka č. 110, do 14. 11. 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 15. 11. 2016 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

Firma

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961 • OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom a starým otcom

ONDREJOM GREKSOM 25. 7. 1949 – 6. 10. 2016 z Petrovca

Rozlúčka bola kratučká, rýchla, smutná a bôľ preveľký. Spomínať si na Teba a túžiť po Tebe budeme, pokiaľ žiť budeme.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svojou sestrou

MÁRIOU GEDEĽOVSKOU

rod. Širkovou 4. 5. 1942 – 13. 10. 2016 z Petrovca

S láskou si na Teba budeme spomínať, krásne spomienky zachovávať a po dobrých skutkoch si na Teba pamätať. Sestra Zuzana Kováčová s rodinou

Spi tíško, milá sestra, posledný spánok svoj. Odpočívaj v pokoji, žiaľ náš len Pán Boh zahojí. Brat Štefan Širka s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

Zarmútené: manželka Mária a dcéry Marienka a Anna s rodinami

MÁRIOU GEDEĽOVSKOU

SMUTNÁ ROZLÚČKA so starkým

ONDREJOM GREKSOM 25. 7. 1949 – 6. 10. 2016 z Petrovca

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Tvoje najmilšie vnúčatá: Samík, Miluška, Milotka a Filipko

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom

rod. Širkovou 4. 5. 1942 – 13. 10. 2016 z Báčskeho Petrovca

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme.

JÁNOVI LOMIANSKEMU 1950 – 2016

z Báčskeho Petrovca od ujka Karola a ujčinej Anny Halabrínovcov a ich detí Anny a Zlatka s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 13. októbra 2016 nás po ťažkej chorobe navždy opustila milovaná sestra a teta

MÁRIA GEDEĽOVSKÁ

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu ujovi

rod. Širková 4. 5. 1942 – 13. 10. 2016 z Báčskeho Petrovca

JÁNOVI LOMIANSKEMU

Odišla si tíško, ako odchádza deň, len pekná spomienka v našich srdciach zostáva naďalej. S hlbokou úctou sa s Tebou lúči sestra Anna Lomianska s rodinou

z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

1950 – 2016

ONDREJOM GREKSOM 25. 7. 1949 – 6. 10. 2016 z Petrovca

IVAN GROKŠA

1928 – 12. 10. 1976 – 2016 z Kovačice

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol s nami žiť. Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas. Tvoja manželka Mária

• OZNAMY •

Brat Ján Širka s rodinou

rodiny Marková a Dudášová z Hložian

hlasludu.info www.hl.rs

Čas plynie, zostali iba spomienky. S láskou, vďakou a úctou dcéry Jarmila Bartošová a Lýdia Vargová s rodinami

43 /4722/ 22. 10. 2016

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 13. októbra 2016 nás po ťažkej chorobe navždy opustila

Dňa 13. októbra 2016 sme si pripomenuli 25 smutných rokov, čo nás náhle a nečakane opustil náš drahý syn, brat, švagor a ujo

MÁRIA GEDEĽOVSKÁ rod. Širková 4. 5. 1942 – 13. 10. 2016 z Báčskeho Petrovca

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť, potešiť. S láskou si na Teba budú spomínať: dcéra Jarmila Bovdišová s manželom Jánom a vnučky Gabika a Sandra

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 13. októbra 2016 nás navždy opustila naša mama a stará mama

MIROSLAV VALENTÍK

MÁRIA GEDEĽOVSKÁ

1972 – 1991 – 2016

rod. Širková 4. 5. 1942 – 13. 10. 2016 z Báčskeho Petrovca

z Kulpína

Ako tíško si žila, tak tíško si odišla. Skromná v živote, ale veľká v láske a dobrote.

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať syn Pavel s manželkou Marienou a dcérami Danielou a Vesnou Beličkovou s manželom Darkom a synom Borisom

Rodičia a sestra s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 23. októbra 2016 uplynie rok, čo nás opustil milovaný Tam za hviezdami

Dr. JOZEF BENKA 1936 – 2015 – 2016 z Kovačice

Tam za hviezdami Kde slnko svieti stále Kde odchádzame natrvalo A kvetov sú plné stráne Kde krásne je ako v lone matky Budeme žiť v tichu nevydáme hláska A možno aj šťastní ak na naše dvere Konečne zaklope tá posledná láska Zbavíme sa pritom starých nepokojov Tam za hviezdami kde slnko svieti stále Nádej nám povzbudia vtáčie melódie A bolesti zmiznú ako hriechy žiaľne Dnes v kvetnatom údolí Kde tichý vietor jemne o láske šepká mi Vädnem ale pritom nové šťastie hľadám Bo možno už zajtra budem za hviezdami... Zo zbierky Vďaka za žitia zázrak autora Dr. Jozefa Benku

Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Tvoji najmilší: dcéra Dijana s manželom Zdravkom, vnuk Dávid a vnučka Adelina s manželom Zoranom 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

SPOMIENKA

nášmu synovi, bratovi a švagrovi

na nášho otca, ktorý nás opustil pred 40 rokmi

na našu matku, ktorá nás opustila pred 17 rokmi

ONDREJ BOHUŠ

MÁRIA BOHUŠOVÁ

JÁNOVI LOMIANSKEMU 5. 6. 1950 – 19. 9. 2016 z Báčskeho Petrovca

1912 – 1976

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach. Rodičia, brat Michal, sestra Alžbeta so švagrom Michalom Murtínovci

1920 – 1999

z Petrovca Na Vašu dobrotu a lásku nikdy nezabudnú Vaše deti

ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

s bratom a strýkom

na syna a brata

Mgr. PAVLOM DEMROVSKÝM

JÁNA JURICU

27. 10. 1930 – 12. 10. 2016 bývalým evanjelickým a. v. farárom vo Vojlovici čestným banátskym seniorom rodom z Báčskeho Petrovca

„Nezájde viac tvoje slnce, a tvoj mesiac sa neskryje, lebo Hospodin ti bude večným svetlom...“ Izaiáš, 60, 20 V našich srdciach budeš stále žiť. Brat Samuel a synovec Ján Demrovský s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

10. 5. 1955 – 23. 10. 2009 z Padiny

Dňa 23. októbra uplynie sedem najťažších rokov v našich životoch. Vždy budeš slzou v našich očiach a ranou v našich srdciach. Večne zarmútení:

Tvoji rodičia a sestra s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na drahého manžela

Dňa 23. októbra 2016 uplynie rok, čo nás opustil a bolesť v srdci zanechal milovaný a starostlivý otecko a dobrý deduško

Dr. JOZEFA BENKU

2. 2. 1936 – 23. 10. 2015 – 2016 z Kovačice Sú chvíle, ktoré ťažko prežívam. Sú okamihy, na ktoré tisíckrát spomínam. More lásky si so sebou vzal, hory bolesti zanechal. Prázdno je tam, kde znel Tvoj hlas, spomienka na Teba zostáva v nás. Márne Ťa moje oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Odpočívaj v pokoji. Tvoja manželka

• OZNAMY •

Dr. JOZEF BENKA

2. 2. 1936 – 23. 10. 2015 – 2016 z Kovačice

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Veľmi nám chýbaš. Dcéra Malvína, vnuk Enis a zať Mustafa 43 /4722/ 22. 10. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 21. októbra 19.30 Zostrih z Festivalu slovenských tanečných skladieb Zlatý kľúč 2005, 3. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 23. októbra 11.00 Miss folklór 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 25. októbra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Miss folklór Dobrý večer, Vojvodina – v pravidelnom piatkovom bloku budú okrem iného odvysielané príspevky o divadelnej premiére v Kysáči, o misijných službách v Aradáči a o festivale Zlatý kľúč 2016 v Selenči. V druhej časti pozornosť bude upriamená na závery hlasľudovského Okrúhleho stola pod názvom Menšinové novinárstvo v Srbsku v procese eurointegrácie, ako aj na ostatné aktuality v oblasti informovania v materčine. Miss folklór – namiesto Dúhovky tentoraz bude odvysielaná pútavá reportáž nakrútená v spolupráci so Slovenskou televíziou, v ktorej ideoví tvorcovia podujatia Miss folklór hlavný zámer usmernili na prepojenie prírodnej krásy dievčat so slovenským tradičným umením. To, čo určite zaujme dolnozemských Slovákov, je informácia, že o rok medzi finalistky zaradia aj naše dievčatá.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 21. októbra – Králi ulice 2 Sobota 22. októbra – Bláznivá, hlúpa láska Pondelok 24. októbra – Východ Utorok 25. októbra – Sucker Punch Streda 26. októbra – Dospeláci Štvrtok 27. októbra – Alžbetin dvor, 2. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 23. októbra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Zamenení 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Rozhovor s Jánom Černákom, predsedom Divadla VHV Báčsky Petrovec

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 23. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozspievané klenoty – nižšie ročníky ZŠ Mladých pokolení Utorok 25. októbra 16.00 Rozspievané klenoty – vyššie ročníky ZŠ Mladých pokolení Porekadlá, príslovia, pranostiky Október – mesiac úcty k starším Piatok 28. októbra 16.00 Z archívu TVOK Slovenský film: Deň náš každodenný...

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 43 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je sviatok našej vydavateľskej ustanovizne.

autorka: určiť rovnaké na dnešný ANNA tajnička časový vysádzala Rakúsko zvyšky samohl. deň niekomu BIČIAúsek niečo ROVÁ

desiata časť Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. celku Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. grécke písmeno

súprava nádob romb

doktor (skr.)

prsník (kniž.)

spojka sánky

vpíšte HPI

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 23. októbra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 26. októbra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

nula „S“ foneticky

výrastok, záhyb alt

talianska TV

Arsenije

ampér

zaznieva

zmizol

prvá samohl.

západ druh stromu

rovnaké písmená

volt

lalotanie

kúzlo

skončila hliník opyt. zámeno

druh okras. rastliny TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

nepriznával, popieral

predložka okovaný sud

zástup ľudí

spoluhláska

vchod (srb.)

m. meno

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 42 VODOROVNE: Ján Cicka, urovnal, Rina, lak, kasko, Ma, O, e, plat, dno, ona, Rista, Ir, OL, Riva, beseda, S, OM, patká, Tara, rov, a, Vltava TAJNIČKA: JÁN CICKA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 40 z čísla 40 Hlasu ľudu z 1. októbra 2016 bolo: PETER JILEMNICKÝ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: LÝDIA SPIŠIAKOVÁ, Ul. Svetozara Markovića č. 212, 26 000 VOJLOVICA- PANČEVO. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

43 /4722/ 22. 10. 2016

Šport Získali Super pohár Srbska VEĽKÝ ÚSPECH STAROPAZOVSKÝCH VOLEJBALISTIEK

Matej Bzovský

o získanom titule vicemajstra Srbska, volejbalistky staropazovskej Jednoty pod taktovkou vytrvalého trénera Jovu Cakovića získala veľký pohár v rámci masovej súťaže o Super pohár Srbska. Nebolo im vonkoncom ľahko dostať sa na najvyššiu priečku. V belehradskej hale ŠS Vizura narazili na domáci tím, ktorý sa v tejto súťaži ovenčil tromi zlatými medailami. Pred finálovým stretnutím oba tímy mali svoje ciele: Vizura, ináč viacnásobný majster štátu, získať aj štvrtý pohár, a Jednota korunovať úspešnú sezónu najvyšším dosiahnutím. Už prvý set potvrdil, že favorizované domáce hráčky narazili na

Radosť z veľkého úspechu: Volejbalistky a vedenie VK Jednota

vážneho súpera. Hostky sa totiž ujali vedenia 0 : 1 na sety (20 : 25), avšak domáce vyrovnali (25 : 23). V ďalšom sete Jednota deklasovala súpera výsledkom 14 : 25, ale

domáce volejbalistky vo štvrtom sete vrátili rovnakou mierou (25 : 14). V rozhodujúcom tajbrejku sa Staropazovčanky nevyľakali, pridali na agresivite a bojovným

a oduševňujúcim výkonom obrátili výsledok vo svoj prospech a priam deklasovali svoje súperky 7 : 15 a zaslúžene získali pohár Srbska. Pri tejto príležitosti si treba spomenúť aj na rok 1952, keď staropazovské dievčatá vo volejbalovom tričku v Skopje získali titul najlepších vo vtedajšej Juhoslávii na masovej súťaži. Aj po tom dávnom zlatom období staropazovský volejbal zaznamenával výnimočné úspechy, ale tento posledný je vari najväčší a v dejinách klubu bude zapísaný zlatými písmenami. S pohárom v rukách sa volejbalistky predstavili aj domácim priaznivcom už na prvom zápase v rámci Super ligy Srbska, v ktorom porazili celok MD Zrenjanin 3 : 1, a tak oznámili novú úspešnú sezónu, v ktorej ich očakávajú aj medzinárodné stretnutia v európskych pohárových súťažiach. Foto: z archívu klubu

Hostia márne hrozili Len slabá útecha VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

SLOGA – SREMAC 2 : 0 (1 : 0)

JEDNOTA – SOFEKS 2 : 0 (2 : 0)

M. Bzovský

utbalisti Jednoty po slabých vydaniach a viacerých prehrách minulú sobotu konečne potešili svojich fanúšikov, ktorých nebolo veľa na tribúne. Bola to však len slabá útecha pre dávno rozčarovaných priaznivcov klubu. Výhru si podnikavejší domáci zabezpečili už v prvom polčase. Vedenia sa ujali po skvelej dlhej prihrávke Dukića a úspešnom zákroku Markovića. Onedlho dali aj druhý gól, tentoraz z hlavy maléra Lapčevića. V druhom polčase domáci pokračovali v už známom štýle. Hrali ľahostajnejšie, akoby sa uspokojili s dosiahnutým v prvej časti. Zbytočne dlhé akcie nepriniesli mnoho šancí, kým nebojácne hrajúci hostia z Futogu mohli v závere potrestať svojich súperov, ibaže dve vyložené šance, ktoré sa im vyskytli, nevyužili. Nespokojnosť s výkonom Jednoty pretrváva, no teraz je už neskoro na nejaké radikálne zmeny, a preto sa treba snažiť v bezpečnej zóne dočkať ukončenie jesennej časti majstrovstiev. Uvidíme, či v jarnej

www.hl.rs

Károly Vig

časti bude lepšie. JEDNOTA: Jovišić, Stošić, Blagojević, Popović, Dukić, Jelović, Rajak, Janković (Živković), Lapčević (Galić), Matić, Marković V nasledujúcom 12. kole Jednota sa stretne so Slavijou na novosadskej Salajke.

ostia pred zápasom hrozili, že si z horúcej erdevíckej pôdy domov odnesú body, avšak stal sa úplný opak. Už v piatej minúte nedovolene zastavili domáceho útočníka v šestnástke a rozhodkyňa Bojana Grahovcová ukázala na biely bod, ale Halilović túto príležitosť – priniesť

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Horko-ťažko bod RADNIČKI – CRVENA ZVEZDA 1 : 1 (0 : 1) Lazar Pavković

stretnutí s bojovnou a neúnavnou ekipou z Nového Sadu Šíďanom sa iba horko-ťažko podarilo na skromné konto zapísať jeden bod. Hrala sa totiž posledná minúta zápasu, keď odrazená lopta dobre padla na nohu náhradníkovi Kneževićovi, ktorý silnou strelou rozvlnil sieť hostí, a tak zjemnil futbalovú hanbu šídskych futbalistov. Po troche prekvapuje nízke umiestnenie hostí v tabuľke vzhľadom na ich kvalitu a obetavosť každého jednotlivca. Bolo skutočne pôžitkom pozerať

Informačno-politický týždenník

ich peknú hru. Novosadčania sa ujali vedenia už vo ôsmej minúte gólom Matića, ktorý zo vzdialenosti vyše 20 metrov zaslal nie silnú, ale presnú strelu a anemická domáca obrana dovolila, aby lopta na svojej dlhej ceste skončila v pravom dolnom rohu Radakovićovej brány. Na druhej strane domáci hrali bez žiadnej koncepcie, nevoľne, hlavne sa bránili a počas celého zápasu sme nevideli ani jeden ich kvalitnejší útok. RADNIČKI: Radaković, Katanić, Aperlić, Vuković, Sarić, Dmitrović, Grumić, Považan (Knežević), Rodić, Đurkić, Plavanski

svojmu celku prednosť – nevyužil. V pokračovaní Sloga diktuje rýchle tempo. V 18. minúte sa lopty ujal Grković a silnou strelou prekonal hosťujúceho brankára – 1 : 0. Hostia sa hlavne bránia a v ojedinelých útokoch sa im nedarí preniknúť cez domácu obranu a prekonať istého Tojagića. Aj po zmene strán domáci dominujú ihriskom. Všetci očakávajú výhru, ktorá konečne prišla v 63. minúte. Najlepší hráč na zápase Grković z ľavej strany koso z takých 20 metrov zaslal opravdivú delovku a brankár Travica iba pohľadom loptu vyprevadil do siete. Nuž a potom do konca zápasu na ihrisku jestvuje iba jedno domáce mužstvo, pokým hostia akoby ledva čakali, aby sa zápas skončil. SLOGA: Tojagić, Džibrić, Matić, Cvijić, Glumčević, Raičević, Halilović (Bojanić), Smiljanić, Simeunović, Považan, Grković Ostatné výsledky 10. kola: Kabel – Borac 3 : 1, Hajduk (B) – Slavija 2 : 2, Kupinovo – Mladost 0 : 2, Veternik – Hajduk 1925 Podunavac 0 : 1, LSK – Index 1 : 0, ŽSK – Hajduk (Č) 1 : 2. Po desiatom kole erdevícka Sloga je piata s 21 bodmi, pokým je staropazovská jednota na 9. mieste a má 14 bodov. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Nevidieť svetlo na konci tunela Ján Bokor

Dvaja kandidáti na jesenného majstra Kozara a Dinamo ľahko porazili svojich súperov a upevnili sa v čele tabuľky. Ostatné mužstvá zaznamenávajú premenlivé výsledky. Kovačická Slávia prerušila bodový pôst a výhrou nad Radničkim zo Sutjesky predposledné miesto ponechala Sloge z Plandišta. Všetci vedia vyhrať, keď je to najpotrebnejšie, iba padinská Dolina to nemôže urobiť. Výsledky 10. kola: Budúcnosť – Vršac United 0 : 0, Radnički (K) – Polet 2 : 3, Slávia – Radnički (S) 2 : 0, ŽAK – Sloboda 2 : 1, Kozara – Jedinstvo (BK) 4 : 0, Proleter – Sloga 1 : 1, Jedinstvo (NB) – Dolina 5 : 0, Dinamo 1945 – Vojvodina 1928 4 : 0. Program 11. kola: Vojvodina 1928 – Budućnost, Dolina – Dinamo, Sloga – Jedinstvo (NB), Jedinstvo (BK) – Proleter, Sloboda – Kozara, Radnički (S) – ŽAK, Polet – Slavia, Vršac United – Radnički (K).

Odvážnym šťastie praje SLÁVIA – RADNIČKI 2 : 0 (2 : 0) Ján Špringeľ

strany veľkého vápna, ktorá len čo nebola v sieti, zablokoval jeden z obrancov Slávie a vyrazil do rohového kopu. Skóre zápasu uzavrel Gigović, ktorý sa po šikovnej ak-

o začiatku každý chvíľu ťahal pílu. Vukovićov prízemný diaľkový šíp v 9. min. končí tesne mimo pravej žrde. Dve minúty neskoršie skóre otvoril stopér Malinović. Po rohovom kope skúšali strelami neďaleko pokuJEDINSTVO (NB) – DOLINA hom polčase zaznamenal hetrik. Medzi tového územia strelcov sa zapísal i Josimović, ktorý si slávisti prekonať 5 : 0 (2 : 0) Na zozname slabých výsledkov skôr obliekal aj dres Doliny, a Bogdan. Čanka. Pri prPadinčania si zapísali ďalšiu prehru. Tréner Šuľa nám po zápase povedal, že vom pokuse sa Dolina nedala silnejší odpor dobrému po toľkých prehrách je ťažko motivovať zaskvel obranhostiteľovi. Tréner Ján Šuľa nemal väčší mladých hráčov, ktorí nedorástli tejto ca a pri druhom výber hráčov. Hrali tí, čo na zápas prišli. súťaži. Aj na tomto zápase to bolo ochranca siete Niektorí nemohli, iní nechceli?! S dvomi všetkým jasné. Vedenie Doliny sa usi- hostí. Čanak ale Triumf po sychravom počasí: Renato Jovnáš (v modrom náhradníkmi na striedačke a muž- luje zachrániť klub pred zánikom. Pre vyrazil v malom drese) v boji o loptu so Žarkom Matićom stvom, ktoré tvorili ôsmi dorastenci, sa nahromadené problémy však nevidieť štvorci iba do lepší výsledok nemohol ani očakávať. svetlo v tuneli, ktorým Dolina blúdi a vynaliezavého Malinovića, ktorý cii hostiteľov v 20. min. dôvtipne Skúsení domáci celok bez problémov márne volá o pomoc. zblízka mieril presne – 1 : 0. Prvú a bleskovo vrhol pred pomalšieho DOLINA: Đurić, Koreň (Hlavča), diaľkovú strelu z voľného kopu Čanka a bolo 2 : 0. zaznamenal presvedčivé víťazstvo. Ústrednou postavou na zápase bol Subašić, Kostić, Durgala, Ugrenović, Pavel Čížik zo 40 metrov namieril Ako vajce vajcu sa podobali dve najlepší hráč domácich Peruničić, ktorý Matuľa, Ostojić (Kovarček), Vedej, do brankára v 14. min. vzápätí Ogn- vydarené príležitosti zverencov dvoma gólmi v prvom, a tretím v dru- Bančov, Musa jenovićovu krížnu strelu z pravej Zlatka Mršulova, v 23. a v 57. min.: povestnú diaľkovú ľavačku P. Čížika VK KULPÍN NA ŠTARTE JESENNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV Čanak iba krátko vyrazil, ale Toma dvakrát zmeškal streliť Radničkému i tretí gól. Po prestávku sa presadila desiatka hostí: Matić v 25. min. neuspel z prieniku po ľavej strane a štyri minúty nato jeho VOJVODINA II – KULPÍN 3 : 0 (25 : 22, 25 : 14, 25 : 21) projektil z hranice pokutového územia minul cieľ neďaleko žrde Novosadčania tiež Katarína Gažová a brvna Slávie. boli psychicky staPo zmene strán mali šancu o prea začiatku jesennej časti maj- bilnejší a Kulpínčasvedčivejšiu výhru ešte Stanojković strovstiev v Druhej lige Srbska nia nemohli čeliť ich a Gigović. Píšťala rozhodcu Bunčića – severná skupina volejbalisti náročnej hre, takže zostala nemá pri faule nad Tomom Kulpína hosťovali v Novom Sade, kde domáci aj ďalšie dva v šestnástke hostí štvrťhodinu pred sa v Športovo-rekreačnom stredisku sety zvíťazili výsledzáverečným hvizdom. Skvelé možSPENS stretli s mužstvom Vojvodina II. kom 25 : 14 a 25 : 21. nosti o zmenu rezultátu mal Tomin V prvom sete sa Kulpínčanom Tréner Ján Lačok sa (kolmá strela nad) v 20. min. a Zoredarilo, mali náskok aj 5 bodov, a zdalo pokúsil striedaním tić (obrancovia domácich šikovnejší) sa, že môžu zvíťaziť. Novosadčania hráčov zlepšiť hru v 29. min. Obranca Mitić zachránil však vo finiši setu obrátili výsledok svojho celku, ale dogól Trbojevića dvanásť minút pred vo svoj prospech a zvíťazili 25 : 22. máci objektívne pre koncom merania síl, keď zablokoval V nasledujúcich dvoch setoch domá- hostí z Kulpína boli Volejbalisti Kulpína v akcii príležitosť polčasu Zoretića. ci volejbalisti fantasticky servovali silným súperom. Slávia: Trbojević, Jovnáš, Mitić, Nasledujúci zápas hostiteľom KULPÍN: Relota, Lekár, Očenáš, a Kulpínčania sa nevynašli v priestore Malinović, Ďuriš, P. Čížik, D. Čížik veľkej športovej haly, lebo sú zvyk- Petrović, Babić, Zima, Ćirić, Sto- volejbalistov Kulpína bude VK Her(Sachter), Miodrag (Válovec), Stacegovina Ravni Topolovac. nutí na hru v menších priestoroch. janović, Petrušić, Zavaroš, Hasík nojković, Toma, Gigović

Prvý a hneď silný súper

• ŠPORT •

43 /4722/ 22. 10. 2016

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Jesenný zber bodov pokračuje ZADRUGAR – BUDÚCNOSŤ 1 : 2 (1 : 1)

Ján Murtin

ložianski futbalisti pokračujú v jesennom zbere bodov, a tak aj v nedeľu dominantne zdolali svojho hostiteľa, aj keď konečný výsledok o tom nenasvedčuje. Od začiatku to bola hra mačky s myšou, v ktorej sa naplno prejavila najväčšia choroba hložianskych futbalistov – slabá účinnosť. V prvej polhodinke zápasu si hostia vytvorili 4 stopercentné príležitosti, ale sieť domácich akoby bola začarovaná. Konečne po akcii celého útoku v 31. minúte

Ilić šikovne prekonal domáceho brankára pre 0 : 1. Istý hráč do konca polčasu mal ešte dve šance, avšak na prekvapenie všetkých v nadstavenom čase Faćol po voľnom kope z vyše 20 metrov prekonal Kosturanova a vyrovnal. Pokračovanie prinieslo ešte väčšiu domináciu hostí a mnohé nevyužité šance, a potom v 60. minúte najmladší hráč Budúcnosti Adámek sa zmocnil lopty a po nádhernom sólo prieniku druhýkrát rozvlnil domácu sieť. Bezmocní domáci ani raz neohrozili výhru hostí, ktorí akoby súťažili, kto zbabre väčšiu šancu.

BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Zečević, Štefek, Kostić, Ardalić, Rodić, Adámek, Lalatović (Malidžan), Vučković (Živojinov), Ilić, Sekulić (Kobilarov) Výsledky 10. kola: Polet – Potisje 0 : 0, Mladost (T) – Tekstilac 0 : 2, Sloga – Subotica 4 : 0, Mladost (A) – Radnički 2 : 3, Bačka – Tisa 0 : 0, Srbobran – Tavankut 3 : 2. Budúcnosť sa po 10. kole nachádza na druhom mieste a má 23 bodov, iba dva menej od prvoumiestneného Bečeja.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Keď zahrajú modrí ŠIKARA – MLADOSŤ 0 : 4 (0 : 1)

Samuel Medveď

z Apatinu. V desiatom kole ale zaznamenali Petrovčania aj deviatu výhru. Ľahko zdolali na svojom druhom hosťovaní v Sombore celok zo sídliska Šikara. Len počas prvých dvadsať minút domáci prejavili akú-takú hru. Potom hrala len Mladosť. Prvý polčas sa však skončil mi-

znovu to šlo ako po masle. Mladosť vyhráva všetky zápasy. Len v druhom kole, tiež v Sombore, stratila dva body, keď remizovala s celkom ŽAK (1 : 1), hoci vtedy v podstate bola poškodená zo strany rozhodcov

Vladimír Fábry začal dávať aj góly

Remíza na umelej tráve STARI GRAD – SLÁVIA 1 : 1 (0 : 0)

Ján Šuster

hrisko v Báčskej Palanke je prikryté umelou trávou a Pivničania po prvýkrát vo svojich dejinách hrali na takomto trávniku a veru sa nezahanbili. Od samého začiatku zápasu dali na vedomie, že sa neprišli brániť. Útoky oboch mužstiev sa však končili pred trestným územím. Prvú vážnejšiu príležitosť mali hostia v 30. minúte. Petrović z voľného kopu centroval pred bránu, Babić zblízka dobre hlavičkoval, ale sa brankár domácich Đurković nedal prekvapiť. Peknú príležitosť po centrovanej lopte Nímeta z autu mal aj Novićević a Vujić z voľného kopu z dvadsať metrov trafil živý múr.

www.hl.rs

V 41. minúte rozhodcu Krneta z B. Palanky ukrivdil Pivničanom, keď nepískal voľný kop z okraja šestnástky po tom, čo domáci obranca loptu zastavil rukou. Na začiatku druhého polčasu domáci začali silnými útokmi a už v 47. minúte mali veľkú šancu, ibaže Roganović po veľkej skrumáži pred bránou Brňu loptu odrazil z bránkovej čiary. V 49. minúte domáci útočník Vulić nevyužil chybu hosťujúcich obrancov a strieľal nad. Konečne po rýchlom protiútoku v 62. minúte útočník St. Grada mieril do pravého horného rohu, Brňa s posledným vypätím síl loptu odrazil, avšak obrancovia Slávie zastali, čo využil Kovačević a loptu zaslal

Informačno-politický týždenník

Vlastislav Kuchta vyrovnal výsledok

do siete. V 75. minúte výsledok bol vyrovnaný. Žigmund uvoľnil Zarina, ktorý prekľučkoval

nimálnym náskokom Mladosti. Ožvát centroval a Fábry prejavil svoje strelecké schopnosti. V druhom polčase Mladosť pridala k tomu a vsietila ešte tri góly. Pavlis z voľného kopu zvýšil náskok, potom Fábry vsietil svoj druhý gól po Pavlisovom rohovom centri. Svoju gólovú poľovačku hostia z Petrovca ukončili gólom Bojana Trojanovića. MLADOSŤ: Leňa, Babiak, Jakuš, Severíni, Rupar, Fábry (Milićević), Kajtez, Pavlis, Ožvát (Dragin), Vlaisavljević (Torbica), Trojanović niekoľkých domácich zadákov, pasoval voľnému Vlastislavovi Kuchtovi a ten zblízka loptu zaslal do siete pre konečných 1 : 1. Rozhodca Krneta ukázal až 8 žltých kariet – po štyri domácim a hosťom a tri červené – dvom domácim hráčom a očervenel aj hráč Slávie Novićević. SLÁVIA: Brňa, Roganović, M. Žigmund, Mirković, Drinčić, Petrović (Vlastislav Kuchta), Babić (Benka), Novićević, J. Žigmund, Nímet (Vladimír Kuchta) Výsledky 10. kola: Hajduk junior – Borac 4 : 2, Budućnost – BSK 0 : 2, Hercegovac – ŽAK 2 : 3, Törekvés – Krila Krajine 3 : 0, Polet – Rusin 1 : 3, Mladost – Lipar 4 : 3. V čele tabuľky aj naďalej je petrovská Mladosť s 28 bodmi, druhý je Hajduk junior, ktorý ma 24 bodov, pokým pivnicka Slávia je siedma so 14 bodmi. • ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Domov s prázdnou kapsou BORAC (VG) – HAJDUŠICA 1 : 0 (0 : 0)

Vladimír Hudec

vždy horúcej pôdy vo Vračevom Gaji sa Hajdušičania vrátili s prázdnou kapsou, aj keď mohla byť plná. Dva celky po daždivom počasí zohrali nezaujímavý zápas. Hralo sa hlavne na strede ihriska a povšimnutiahodné boli

iba dve stopercentné príležitosti hostí v prvom polčase, ktoré Đukić a Atila Lipták nerozvážne zahodili. Za ten čas domáci ani raz neohrozili brankára Melicha. Aj po zmene strán sa hralo hlavne medzi dvomi šestnástkami bez výhľadných šancí. Nuž a potom v 78. minúte rozhodca

Šipoš z Vršca jednu skrumáž pred bránou Melicha využil, aby domácim daroval jedenástku, pre údajný faul nad domácim útočníkom. Tento rozhodcov darček futbalisti Borca vedeli využiť a na vlastné konto si (ne)zaslúžene zapísali všetky tri body, aj keby rozdelenie bodov z tohto mera-

nia síl bolo najspravodlivejším výsledkom. HAJDUŠICA: Melich, Mršić, Folťan (Z. Lipták), Maliar, Stojkovski, Marko, Pomorišac, Mladenović, Radović, A. Lipták, Đukić (Spasovski) Výsledky 8. kola: Borac (VS) – Radnički 1927 4 : 0, Dobrica – Ratar 2 : 2, Dunav – Banat 5 : 2, Vladimirovac – Vojvodina 1 : 1, Potporanj – Karaš 2 : 1, Partizan – Ševac 3 : 2. Hajdušičania sa po ôsmom kole nachádzajú na 4. mieste a majú 15 bodov.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Zaslúžená prehra Tatry SIRIG – TATRA 2 : 0 (0 : 0)

Pavel Pálik

inulú sobotu do Sirigu tatranci odcestovali bez piatich hráčov prvej jedenástky. Všetci vraj mali ospravedlnenie. V prvej časti sa hralo viac-menej v strede ihriska a šancí nebolo ani na jednej strane. Po zmene strán domáci sa už v 48. minúte gólom Isaka ujali vedenia. Po tomto sa očakávalo, že sa hostia pousilujú, preberú hru a čím skôr aj vyrovnajú. No stalo sa naopak. Domáci úplne preberajú hru a majú aj niekoľko výhľadnejších príležitostí a jednu v 70. minúte najstarší hráč na zápase Samir Hadži premenil. Hostia

prvú a jedinú šancu mali v 82. minúte, keď mladý Kováč prenikol po pravej strane, odcentroval, ale Ivkovićovu hlavičku z asi 5 metrov domáci brankár Mišćević vyrazil zo samého dolného rohu. Prehra Tatrancov je zaslúžená. No starosti spôsobuje nie toľko táto prehra, koľko skutočnosť, že z nedele na nedeľu sa hrá čoraz slabšie a že neprítomnosť hráčov je čoraz väčšia nielen na tréningoch, ale aj na zápasoch. Vedenie by muselo súrne zistiť príčiny a možno niečo aj podniknúť, aby sa vo finiši prvej časti majstrovstiev predišlo väčšej katastrofe. TATRA: Subašić, Klaić, Mihajlović (Jambrich), Petrović,

Šanca pred bránou Tatry

Ábelovský, Dražić, Todorić (Kováč), Kuzmanović (Funtík), Jovanović, Ivković, Misini Výsledky 10. kola: Vinogradar – Omladinac 0 : 0, Titel – Šajkaš 1 : 6, Bačka – Jugović 3 : 4, Miletić – Proleter 3 : 4, Jedinstvo – Futog 0 : 1, Mladost – Petrovaradin 2 : 0, TSK – Borac 2 : 3.

Program 11. kola: Futog – Mladost, Jugović – Miletić, Šajkaš – Bačka, Omladinac – Titel, Borac – Vinogradar, Petrovaradin – TSK, Tatra – Jedinstvo a Proleter – Sirig. Po desiatom kole Tatra sa nachádza na ôsmom mieste a má 13 bodov.

24. NOVOSADSKÝ MARATÓN

Premerali novosadské ulice Jasmina Pániková

kutočnosť, že športovcov nič nezastaví v ich záujme, sa potvrdila aj v nedeľu 16. októbra. Počasie daždivé, chladné a na Námestí slobody v Novom Sade viac ako tisíc bežcov netrpezlivo čakalo rozbehnúť sa buď 42-kilometrovou, alebo tou kratšou dráhou. V poradí 24. Novosadský maratón aj tentoraz zhromaždil pozoruhodný počet bežcov, ktorí si prišli vyskúšať svoju fyzickú kondíciu. Najrýchlejší spomedzi • ŠPORT •

nich v mužskej konkurencii, ktorý sa zároveň stal aj majstrom republiky, bol Siniša Radivojević z belehradského klubu Partizan. Dráhu dlhú 42,195 km zvládol za 2 hodiny, 38 minút a 57 sekúnd. Keď ide o ženy, najrýchlejšia bola Marijana Čegar Lukić z Atletického klubu Apatin. Novosadský maratón bol úspešný aj pre dvoch Kovačičanov. V kategórii 25 km najrýchlejší bol Michal Šuľa z kovačického klubu MaratonKO, ktorý túto dráhu zvládol za hodinu, 39 minút a 29

sekúnd. V kategórii stredoškolákov druhým najrýchlejším dievčaťom na maratóne bola Sabína Sucháneková. Promotérmi tohtoročného maratónu boli členovia Stolnotenisového klubu Spin Nada Matićová, ktorá na Paraolympijských hrách získala striebornú a bronzovú medailu, a Mitar Palikuća, držiteľ bronzovej me- Víťaz Novosadského maratónu daily. Maratón mal aj humani- – Siniša Radivojević tárny charakter, a to v zmysle zvýšenia povedomia o cukrovke. Mesta Nový Sad všetkým víťazom Členovia Združenia proti diabetu udelili zlaté plakety. 43 /4722/ 22. 10. 2016

Šport S MEDAILISTOM NA 15. PH MITROM PALIKUĆOM

Šiel na to chladnou hlavou Juraj Bartoš

á 42 rokov, stolným tenisom sa zaoberá trochu viac než desaťročie a už vlastní hŕbku titulov majstra Srbska a Európy. Z 15. Paraolympijských hier v Riu de Janeiro sa vrátil s bronzom na krku. Mitar Palikuća rád odpovedal na zopár otázok pre Hlas ľudu. Aký je pocit nastúpiť do zápasu s niekým, s ktorým konštantne prehrávate, konkrétne s Nórom Urhaugom v Mitar Palikuća súboji o 3. miesto? „Bol som si vedomý, že som vtedy spal. Trochu sme mali nikdy doteraz nad ním nezvíťa- problémy po príchode do Ria, zil, ale tiež som si uvedomil, že bolo si treba zvyknúť na časový práve teraz môžem vyhrať prvý rozdiel. Emócie zapracovali až raz a šiel som na to bez emócií. potom, keď som zvíťazil. NasleNeviem... proste ani čo by som dujúcu noc som veru nespal.“ Napĺňala vás dodatočnou prepojil na vyššie obrátky...“ Mohli ste vôbec spať v noci energiou radosť, ktorú skutoční priaznivci športu v Srbsku pred súbojom o medailu? „Nespomínam si, ako som z vás paraolympionikov mali?

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

S lídrom naplno KRIVÁŇ – BUDUĆNOST 2 : 0 (0 : 0)

Michal Poliak

riváňovci v Selenči uvítali lídra na tabuľke, celok Budućnost Parage. Prvých 15 minút, ako to často býva, prešlo vo vzájomnom spoznávaní súperov a prvú výhľadnejšiu príležitosť si vytvoril Aleksi v 20. minúte, keď unikol po pravej strane, ale strieľal nad. Aj v pokračovaní mali kriváňovci niekoľko vydarených útokov, ale bez výsledkov. Najlepšiu príležitosť mal Pavlov, keď asi z jedenástky strieľal nad. V druhom polčase kriváňovci zahrali omnoho ofenzívnejšie a v 60. minúte na prihrávku Aleksiho Salijević skóroval. Aj po tomto góle sa striedajú akcie pred bránou Budućnosti, avšak rozho-

www.hl.rs

dujúci gól padol až v 89. minúte zápasu. Nikić z voľného kopu pekne prihral oblúkom takmer zo stredu ihriska na nohu voľnému Pavlovovi, ktorý tiež oblúčikom ponad brankára loptu zaslal do siete. KRIVÁŇ: Naď, A. Strehársky (Jovović), Kočonda, Deljanin, Lučar, Nikić, Aleksi, Kućinič, Pavlov, Sklabinský (M. Strehársky), Salijević (Lipták) Ostatné výsledky 7. kola: Soko – Maglić 1 : 0, Naša hviezda – Borac 5 : 0, Tvrđava – Vojvodina 2 : 4, Kulpín – Neštin 1 : 2. Po siedmom kole silbašská Naša hviezda je tretia s 13 bodmi, Kriváň je piaty s 11 bodmi, pokým je Kulpín na predposlednom 9. mieste a má iba 5 bodov.

Informačno-politický týždenník

„Pravdaže. Viete ako... Počas prvých dní boli komentáre: vraj ešte stále žiadna medaila našich paraolympionikov, a nikto ešte ani nesúťažil; takže som cítil veľký tlak. A nielen ja. Avšak po tom, čo sme získali prvú medailu, nasledovala ozajstná žatva, deväť medailí.“ Koľko pomáhajú pokyny trénera v rozhodujúcich zápasoch? „Tréner najviac pomáha počas príprav svojimi skúsenosťami a radami. Keď už raz nastúpite k zápasom, ponechaní ste sami na seba. Pravdaže, vzácne sú jeho postrehy, a to, ako nás usmerní v prestávke medzi setmi, ale

aj tak zostáva na nás, aby každý z nás realizoval jeho rady. Niekedy sa stáva, že robíme práve opačne... Od budúceho roku nové pravidlá umožnia, aby tréner radil stále, počas celého zápasu; uvidíme, ako sa to osvedčí.“ Ako sa vám páčilo samotné Rio? „Neopúšťali sme olympijský komplex, až kým sme neskončili súťaže. Potom, keď naša skupina šla na obchôdzku, pršalo. Prišli sme celkom blízko k soche Ježiša Krista a sotva som ju videl... Na pláži Copacabana nebolo živej duše; bolo to také čudné...“

Zovšadiaľ krátko NAŠA HVIEZDA – BORAC 5 : 0 (2 : 0). V nedeľu v 7. kole MOL Báčska Palanka – 1. trieda futbalisti silbašskej Našej hviezdy na vlastnom ihrisku presvedčivo porazili celok z Obrovca. Domáci počas celého zápasu boli lepší a zaslúžene inkasovali 3 body. Góly pre Našu hviezdu dali Zbućnović a Novčić po 2 a Laćarak. NAŠA HVIEZDA: Mirković, Torić, Panić (Zelen), Žarković, Babić, Trivunović, Novčić, Zbućnović, Grňa, Laćarak, Paroški r. k. HAJDUŠICA – SLOGA 5 : 1 (4 : 1). Futbalisti Hajdušice minulú stredu v osemfinálovom zápase pohárovej súťaže južného Banátu na vlastnom ihrisku deklasovali

vojvodinského ligistu Sloga Plandišta. Góly vsietili Z. Lipták, Maliar, Spasovski, Mladenović a Marko. Vo štvrťfinále Hajdušičania hrajú 26. októbra tiež s vojvodinským ligistom Vršac United. vlh Petrovčan Pavel Turan najlepší. Na druhom medzinárodnom stolnotenisovom turnaji v Šíde 9. októbra spomedzi 70 stolných tenistov – veteránov zo Srbska a regiónu zúčastnili sa aj dvaja Petrovčania – Pavel Bažík a Pavel Turan. Bažík v absolútnej kategórii obsadil 16. miesto, kým v kategórii 35 až 50 rokov bol ôsmy, a Pavel Turan v oboch kategóriách obsadil prvé miesto a získal pohár, diplom a medailu. s. m.

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský

OFK Binguľa – Jednota (Šíd) 3 : 0. Dávno prešli časy, keď Šíďania do Bingule prichádzali ako na výlet inkasovať tri body a vrátiť sa spokojní domov. Binguľčania tejto jesene majú ozaj dobrú a silnú ekipu a nie div, že sú v samom vrchu rebríčka Obecnej ligy Šíd. V nedeľu Šíďanov

porazili gólmi Ćalića (2) a Trgića. OFK Bačinci – Jednota (Ľuba) 6 : 0. Ľubanom sa tejto jesene vonkoncom nedarí ani na vlastnom ihrisku a na hosťovaní ani toľko, vzhľadom na to, že sa domov spravidla vracajú s vysokou prehrou. Nebolo to lepšie ani v nedeľu, keď si zo zájazdu z Bančiniec v sieti domov priniesli až 6 gólov. • ŠPORT •

FK Sloga Jarkovac

OFK Plandište

NA FUTBALOVOM TURNAJI PIONIEROV V HAJDUŠICI

Chlapci a dievčence bok po boku Vladimír Hudec

j napriek finančným problémom, Futbalový klub Hajdušica sa nevzdáva práce s mladšími kategóriami futbalistov. Po odchode dlhoročného trénera Branka Vašilića, ktorý prebral pionierov v Jánošíku do hajdušickej futbalovej školy prišiel bývalý hráč Siniša Ognjenovski. Pod jeho taktovkou najmladší hajdušickí futbalisti nielenže trénujú, ale aj súťažia v pionierskej lige južného Banátu, kde síce nezaznamenávajú bohvieaké výsledky, ale aspoň získavajú nevyhnutnú skúsenosť. Pritom sa už vari stalo pravidlom, že spolu s chlapcami rovnocenne trénujú a hrajú aj dievčence. Tento príklad nasledujú aj v Jánošíku, kde sa do tajomstiev futbalu zaúča aj niekoľko dievčeniec. Okrem účasti v majstrovstvách

hajdušickí pionieri sa zúčastňujú aj turnajov, ktoré organizujú okolité kluby. FK Hajdušica taký turnaj aj sám organizuje z príležitosti dedinských osláv. Toho roku 8. októbra na ihrisku vedľa storočného parku prebiehal siedmy v poradí turnaj Kirvaj 2016, na ktorom Hajdušičania uhostili pionierov z Jánošíka, Plandišta a Jarkovca. V semifinále ekipa OFK Plandište a Hajdušica hrali nerozhodne a v strieľaní penált úspešnejší boli Plandištania a vyhrali 3 : 2. V druhom zápase FK Sloga Jarkovac porazila Jánošík výsledkom 4 : 1. V súboji o tretie miesto Hajdušičania boli lepší od svojich susedov z Jánošíka 3 : 2 a vo finále Jarkovčania porazili celok Plandišta, a tak získali víťazný pohár.

FK Hajdušica

FK Jánošík Jánošíčania (v oranžových dresoch) nemohli čeliť rovesníkom z Jarkovca

Foto: Vladimír Maliar

Jánošíčanka Sára Huťková (v oranžovom drese) potvrdila svoj futbalový talent

Futbalisti Plandišta pred gólom Hajdušice (v zelených dresoch)

V poobedňajších hodinách pionieri Hajdušice (v zelených dresoch) v majstrovskom zápase pionierskej Juhobanátskej ligy s celkom Vulturul Grebenac hrali nerozhodne 5 : 5

Všetky ekipy dostali poháre zodpovedajúcej veľkosti podľa umiestnenia, ktoré im udelil vytrvalý predseda FK Hajdušica Vladimír Maliar

Radosť z odmien (2010)

Súťaž v chytaní rýb udicou na plavák v roku 2010

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Združenie športových rybárov Ribolovac Kovačica

Kto vie chytať ryby, veru vie aj uvariť chutnú rybaciu polievku (2010)

Podľa písaných dokladov združenie rybárov v Kovačici založili roku 1960. Jeho zakladateľom a zároveň prvým tajomníkom bol Ján Karlečík. Predsedom združenia bol Pavel Lacko (pekár) a prvým predsedom pionierov bol vtedy dvanásťročný Samuel Ďuríček. Prví horliví rybári odchádzali chytať ryby na tzv. Širokú baru, neďaleko železničnej stanice v Kovačici, kde sa darili kapry. Na rybačku sa odchádzalo dvakrát týždenne a dovolené bolo chytiť iba 5 rýb. Neskoršie sa odchádzalo k Tamišu do Idvora na kompu, kde sa v roku 1964 uskutočnila aj prvá súťaž medzi rybármi z Kovačice a Debeljače. Súťaže bývali Každoročnou každý rok. V sedemdesiatych rokoch v rámci osláv Kovačického októbra kovačickí rybári výzvou pre začali organizovať súťaž vo varení rybacej polievky, ktorú v 90. rokoch na návrh vtedajšienajmladších je škola ho predsedu združenia Martina Mokrana pomenovali Zlatý kotlík. Najprv ju organizovali rybárčenia (2011) v kovačickom starom parku a neskoršie si svoje miesto našla v areáli Športovo-rekreačného strediska Slávia. Roku 2001 kovačickí rybári si otvorili vlastný klub, kde sa schádzajú a rôznymi akciami píšu nové riadky do dejín združenia. V súčasnosti Združenie športových rybárov Ribolovac v čele s predsedom Martinom Milosrdným a členmi Správnej rady – Pavlom Čechom, Jánom Labátom, Pavlom a Snežanou Benkovcami, Zdenom Markom a Pavlom Harmádym každoročne organizujú už spomínaný Zlatý kotlík. V spolupráci s kovačickou základnou školou organizujú prednášky o rybárstve, ochrane prírody a životného prostredia. Veľký záujem vládne aj o tradičné súťaže pri Tamiši a v areáli ZŠR Ribolovac v rybárčení na plavák a na dne (tzv. dubinka), ktoré sa organizujú každoročne v júni, auguste a v septembri. V združení je dnes 75 aktívnych dospelých členov a zo 40 dorastencov. Vedúci odmenených Združenie je začlenené do Rybárskeho zväzu Vojvodiny. kuchárskych tímov na

Súťaží sa často zúčastňujú aj susedovci, rybári z Padiny (2011)

Najmladší kuchársky tím v roku 2014

Posledné slovo má posudzovacia komisia

Anička Chalupová Fotografie: A. Chalupová a z archívu ZŠR Ribolovac

Prípravy na súťaž Zlatý kotlík v roku 2014 Odmeny sú vždy lákavé a motivujúce Rybársky dom – stánok kovačických rybárov

vlaňajšej súťaži: Čupko, Veselý stroj a Braša

Zo spoločnej schôdze v roku 2014