Hlas 43 2017 by NVU Hlas ľudu

Vo svete kníh Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 28. 10. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4774/

Z obsahu

28. 10. 2017 | 43 /4774/

Uzávierka čísla: 25. 10. 2017

4 TÝŽDEŇ 6 So znamienkom + 7 Doživotné väzenie vrahom detí 9 Pomôžeme krajine, ktorá nám je blízka

10 ĽUDIA A UDALOSTI 12 Oprava spackanej opravy cesty 19 Všetko vysvetlil jasnou rečou 20 Praha ako klenot

Jeden z najúspešnejších programov EÚ – Erasmus tohto roku oslavuje 30 rokov. Cez tento program doteraz prešlo viac ako 9 miliónov priamych účastníkov z Európy a mimo nej. (s. 6) D. Berediová Zdroj: www.europa.rs

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Zdravá výživa

23 MOZAIKA 23 Mediterraneo, na dúšok 26 Kúpim ti čižmičky, čo ti budú vŕzgať... 30 Jogurtina

31 KULTÚRA 31 Lákavé brány poznania a fantázie 36 Krása nového

Jubilant Ján Bačúr, nositeľ tradičných vedomostí slovenského insitného umenia v Srbsku, uplynulý víkend v Kovačici predstavil verejnosti svoju tvorbu na 56. samostatnej výstave obrazov pod názvom Schody života. (s. 36) A. Chalupová

37 Laureátom aj Rastislav Roška

42 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 46 Premohli dobrého súpera 49 Zložili opravnú skúšku 47 Na krídlach michalského leta... Autor titulnej fotografie: Oto Filip

Stretnutie so spisovateľmi zo Slovenska, s členmi Klubu nezávislých spisovateľov, prebiehalo v pondelok 23. októbra v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Na literárnej besede vystúpili: Rút Lichnerová, Milan Richter, Erik Ondrejička, staropazovský rodák Miroslav Demák a tamojší spisovateľ Martin Prebudila. (s. 33) A. Lešťanová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúca zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

V čase a v nečase Kľúč je v knihách. Alebo ešte lepšie: kľúčom sú knihy. K poznaniu, spokojnosti, šťastiu, čitateľskému pôžitku... Stačí si pozrieť len tie spokojné tváre na tisíce návštevníkov, ktorí aj v časoch riadne skromných finančných možností pôdu 62. Medzinárodného knižného veľtrhu v Belehrade dennodenne opúšťajú s taškami plnými kníh.

ú ich rôzne druhy: publicistické, odborné, vedecké, detské, ilustrované... Tentoraz nebudeme o tých knihách iných: narodených, zosobášených a zosnulých, knihách účtovných a vkladných, knihách jázd. Najpodstatnejšie však na všetkom je, že sa kniha života každého z nás, či už v časoch hojných alebo tých iných, na radosť a pôžitky skúpych, neobíde bez knihy. Už dlho. Celkom logické, keďže sa prapočiatky knihy alebo tie v tých ich prvých podobách objavovali už pred niekoľkými tisícročiami, ručne písané a ilustrované pred viacerými storočiami, tlačené po vynájdení kníhtlače. A v storočí tomto, modernom a mimoriadne navzájom badateľne všetkým prepojenom, sú tu i knihy elektronické. Vyberať si teda je z čoho. Veď kniha je najmä na čítanie a používanie. Aj na to, aby sme si ju nezáväzne zobrali do rúk, listovali v nej, láskali sa s ňou. Knihy dobré, lepšie, najlepšie, výnimočné, unikátne. Vydania prvé a zopakované. Sú ich na tisíce pod klenbami jubilujúceho Belehradského veľtrhu, ktorý v tomto roku oslavuje 80 rokov existencie a ktorý sa právom hrdí hodnotením či prívlastkom Miesta, ktoré videl celý svet. Aj prostredníctvom kníh, ktoré nám priniesli a každý rok prinášajú zlomky iných kultúr a rečí, najmä na sklonku tohto októbra. I v podobe štvorlístka čestných hostí, presnejšie literatúr Nemecka, Rakúska, Švajčiarska a Lichtenštajnska. Dokladom toho, že je takmer všet-

ko v tomto svete a tejto dobe relatívne, je i skutočnosť, ktorú v nedeľnom otváracom prejave vyzdvihol akademik Miro Vuksanović. Ide o to, že sa jednou nemeckou rečou nehatene rozpráva v uvedených štyroch štátoch. Na strane druhej je tu tiež jeden srbský jazyk, no rozdelený na štyri štáty, do štyroch literatúr, so štyrmi názvami... Najväčšie a najprestížnejšie literárne podujatie v tejto časti Európy, zoskupujúce takmer päťsto priamych vystavovateľov, desiatky tisíc návštevníkov potvrdzuje aj v tomto nečase univerzálnu hodnotu literatúry a kultúry, taktiež význam literárnej tvorby pre vznik a pretrvanie estetických hodnôt, ku ktorým ľudstvo speje. Nielen kľúč k šťastiu, ale aj kľúč k lepšej budúcnosti, či k tomu lepšiemu v nás je práve v knihách. Vanie to z nespočetných vystavených titulov, z každej veľtrhovej akcie, stretnutia, prezentácie, festivalu, konferencie... Z vyše desiatky výstav a početných jubileí, z Festivalu tvorby mladých, z programov venovaných deťom, zo školského a rodinného dňa. Slogan Belehrad je svet úspešne potvrdzuje aj naše najkrajšie knižné a vydavateľské podujatie. V dnešnej uponáhľanej dobe nie je veľa takýchto alebo podobných možností a príležitostí. Práve preto sa treba tešiť z najkrajšieho knižného sviatku. Plnými dúškami si vychutnávať úžasné úsilie a výsledky autorov, ilustrátorov, prekladateľov, grafikov, recenzentov, knihárov, predajcov, ktorí sa do zrodu každého diela snažili dať zo seba to najlepšie. Na potešenie nás všetkých. Oto Filip

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 43 /4774/ 28. 10. 2017

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Minimum Viac problémov ako riešení a maximum Oto Filip

Jasmina Pániková

aša vláda by nám čoskoro mohla celkom vyprázdniť peňaženky (ak je ešte čosi v nich). Ak chceme byť moderná spoločnosť a vzdorovať sivej ekonomike, mali by sme menej používať hotovosť a viac platobné karty. Hotovosť „kŕmi“ sivú ekonomiku a na počítanie peňazí sa nepotrebne zamestnáva veľký počet osôb. Vyhlásil to minister financií, ktorý optimisticky predvída, že zrušením hotovosti zastavíme sivú ekonomiku a budeme ako Švédsko! Áno, je pozitívne, že sa minister zaoberá sivou ekonomikou, ale mal by sa zaoberať aj tým, ako naplniť kontá občanov. Dokonca, ako potlačiť platenie v hotovosti, keď sú peňaženky dávno prázdne? Aj pred necelým mesiacom sme mali správu týkajúcu sa hotovosti a platobných kariet. Z ministerstva financií a Národnej banky Srbska vtedy prišla správa, že by sme si čoskoro hotovosť mohli vyzdvihnúť aj v obchodoch, v ktorých sú POS terminály. Či to v praxi zažije a kedy – nie je známe, no jedno je isté, vláda v čele s premiérkou, ktorá mieni zdigitalizovať všetko vôkol seba, chce za každú cenu zmodernizovať spoločnosť. A vtedy nám, vraj, všetkým bude dobre, výborne! Možno nám je už aj teraz dobre, ibaže nie sme si toho vedomí. Nedávno predseda pokrajinskej vlády vyhlásil, že vo Vojvodine v porovnaní s minulým rokom je 22-tisíc menej osôb na zozname nezamestnaných. Takisto aj primátor Belehradu tvrdí, že je nezamestnanosť v hlavnom meste na historickom minime. Menej ako 89-tisíc nezamestnaných! Ozaj, kde sa len zamestnali? Takmer každý deň počujeme o ďalších historicky odvážnych krokoch našej vlády. Samé historické minimá a maximá. Skutočnosť je možno taká, že na historickom minime, respektíve maxime, je iba naša inteligencia a úroveň tolerancie, keďže mlčky trpíme a pozeráme sa na všetko, čo nám servírujú.

www.hl.rs

ušný koniec októbra naznačuje, že zase ide o dni, keď sa treba zastaviť a pozrieť sa späť. Lebo je čo bilancovať. Pri príležitosti 20. októbra – Dňa oslobodenia Belehradu v druhej svetovej vojne – na vojenskom letisku v Batajnici prebiehalo podujatie Sloboda 2017, znázorňujúce časť operatívnych schopností Vojska Srbska. Po slávnosti, na ktorej účinkovali i tri tunajšie Migy 29 a počas ktorého Srbsko úradne prebralo stíhačky tohto druhu, ktoré mu darovalo Rusko, prezident Aleksandar Vučić zhodnotil, že nikto nebude môcť beztrestne zaútočiť na Srbsko, že obránime vlasť a život každého človeka v Srbsku. Odkázal, že je prianím Srbska vznik stabilného štátu, ktorý všetkým bude silný partner a bude spieť k historickej dohode s Albáncami, susedskému životu s Bosniakmi, dobrým vzťahom s Chorvátmi a väčšej spätosti s Čiernohorcami. Pre komplikovanosť pomerov je jasné, že si to vyžiada hodne času a úsilia. Veď aj na neporovnateľne menšiu záležitosť v inej sfére, ako je napríklad renovovanie



budovy Múzea súčasného umenia v Belehrade, bolo potrebné celé desaťročie. Jasné je, že je Kosmet priam ukážkovým príkladom oblasti, kde je omnoho viac problémov, ako riešení. Ani viac než 1 600 dní od podpísania Bruselskej dohody stále nie je na reálnom obzore vznik Spoločenstva srbských obcí. Rozpráva sa síce, že by víťazstvo Srbskej listiny vo voľbách vo všetkých desiatich lokálnych samosprávach, kde Srbi majú väčšinu, z čoho v deviatich už v prvom kole, malo umožniť lepšie pozície v boji za vznik uvedeného spoločenstva, no to nemusí byť práve tak. A preto aj skutočnosť, že kandidát Srbskej listiny na funkciu primátora Severnej Kosovskej Mitrovice Goran Rakić presvedčivo zvíťazil v nedeľných lokálnych voľbách v tom meste, neznamená, že sa stane takým závažím, ktoré dokáže jazýček na záujmovej váhe otočiť v smere lepšieho naplnenia srbských potrieb. Vymenovanie srbských sudcov a obžalobcov Základného súdu a Úradu obžalobcu v Severnej Mitrovici americký veľvyslanec Kyle Scott zhodnotil síce ako ďalší dobrý krok v uplatnení Bruselskej

zmluvy, no netreba zabúdať ani na prax, že po každom podobnom kroku takmer spravidla nasledujú dva záporné. A ak nič iné, tak neúnosné naťahovanie času. Na to, že v politike dva a dva nemusí automaticky byť štyri, poukázali i slová vysokého úradného predstaviteľa amerického State departmentu Hojta Jiho, ktorý v prestávke 17. Ekonomického fóra Srbska skonštatoval, že je dôležité, aby krajina podnikla strategickú voľbu, keďže je, ako povedal, podstatné, aby štát nebalansoval medzi dvoma stranami. Americký činiteľ vo funkcii zástupcu námestníka štátneho tajomníka USA sa pochvalne zmienil o tunajších ekonomických reformách a fiškálnej konsolidácii, tlmočiac pritom optimizmus ohľadom ďalšieho pokroku v regióne v nadchádzajúcom období. Ktosi by mohol povedať: priam klasická ukážka politiky cukru a biču. Nuž každý si háji svoje a zastáva sa svojho. Podstatné je však, s akými zámermi, prostriedkami a výsledkami. A aký bude ich prípadný dosah a dopad nielen na priamo zainteresované strany, ale aj na širší medzinárodný rámec.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

VLADIMIR ARSENIJEVIĆ, SPISOVATEĽ, ZAKLADATEĽ A PRVÁ OSOBNOSŤ LITERÁRNEHO FESTIVALU KROKODIL

Názov a definícia Oto Filip Čo vlastne znamená názov Krokodil a kto sú jeho autori? − Krokodil je vlastne akronym, čiže názov pozostávajúci zo začiatočných písmen viacerých slov. V srbčine je to Književno regionalno

Informačno-politický týždenník

okupljanje koje otklanja dosadu i letargiju (Literárne regionálne zoskupenie, ktoré odstraňuje nudu a letargiu). Okrem toho, že je to názov či meno, je to zároveň aj definícia toho, čo robíme. Tak prostredníctvom nášho literárneho festivalu, ako aj cez

iné programy, formáty a formy, ktorými sa zaoberáme. V prípade názvu je autorstvo spoločné, lebo sme sa mu venovali v časoch, keď festival štartoval a bolo treba dať primerané meno tomu, čo robíme. Tak sme sa dostali k uvedenému akronymu. Nie náhodou je to aj vtipné, aj bez veľkých pretenzií. No trvá takmer desaťročie, koľko uplynulo od prvého literárneho festivalu s názvom Krokodil. A doteraz je odzrkadlením našich úmyslov, vôbec našej činnosti. • TÝŽDEŇ •

K 500. VÝROČIU REFORMÁCIE

Jubileum evanjelikov – luteránov Juraj Bartoš

rotestantské cirkvi na celom svete dátum 31. októbra svätia ako Deň reformácie. V posledný októbrový deň roku 2017 sa dovŕši celých 500 rokov odvtedy, čo niekdajší augustiniánsky mních, profesor na univerzite vo Wittenbergu na bránu tamojšieho zámockého kostola pribil 95 výpovedí proti predávaniu odpustkov a bludom s tým skutkom súvisiacim. Aj Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku patrične oslávi jubilejné výročie začiatku reformácie kresťanskej cirkvi. V utorok 31. októbra sa bude konať ústredná sviatosť v Padine: o 10.00 h sa v tamojšom evanjelickom chráme začnú slávnostné služby Božie. Pri tejto príležitosti odhalia bustu Dr. Martina Luthera v kostolnej záhrade. Ako je známe, reformátor Luther sa pôvodne zasadzoval o prerod vtedajšej Rímskokatolíckej cirkvi na základe piatich zásad. Sola criptura: Autorita Písma je vyššia ako autorita cirkvi; Sola fide: Človeka ospravedlňuje jeho viera a nie dobré skutky; Sola gratia: Božia milosť je dar, nemožno si ju nijako zaslúžiť alebo kúpiť; Sola redemptione Christi: Iba Kristus, on je srdcom a stredom Biblie, centrom celého kresťanského života a viery. On sám je vzorom a príkladom cirkvi a on sám je dostačujúcim. Martin Luther si uvedomil sklz cirkvi v smere sociálnej nespravodlivosti a precenenia zásluh človeka v otázkach spasenia, respektíve tápanie v nánosoch špekulácií nad otázkami Písma svätého. Cieľom jeho 95 téz, ktoré verejne vyvesil 31. októbra 1517, bolo rozprúdiť rozpravu o potrebe prinavrátenia cirkvi k čistému poznaniu slova Božieho vyvierajúceho priamo z Biblie. Knihu kníh neskoršie preložil do nemčiny (roku 1522 vyšla tla• TÝŽDEŇ •

čou Nová zmluva, roku 1534 i Stará zmluva; medzitým roku 1529 vydal aj Malý katechizmus a Veľký katechizmus). Za svoje počínanie, ktoré nakoniec viedlo k oddeleniu Evanjelickej cirkvi od Katolíckej, bol prenasledovaný, život mu občas visel na nitke. Ani v takých chvíľach Martin Luther neodstúpil od vlastného životného kréda: Tu stojím, inak nemôžem. Jeho zásadovosť pri identifikovaní a verejnom pranierovaní veľkého rozporu medzi slovom Biblie a náboženským životom v Rímsko-

katolíckej cirkvi umožnila spustiť proces jej duchovnej a morálnej obnovy rovno pred 500 rokmi. Prítomný príspevok si dovolíme ukončiť niekoľkými citáciami zo zamyslení Dr. Martina Luthera uverejnených v Tranovského evanjelickom kalendári na rok 2017: „Boh je v podstate prítomný všade, vo všetkých tvoroch, v ich každej časti, na všetkých miestach, takže svet je plný Boha a On napĺňa to všetko bez toho, aby bol pochopený alebo vymedzený, ale súčasne sa nachádza aj mimo všetkých bytostí. A hoci ide o úplne nepochopiteľné záležitosti, sú to zásady našej viery jasne dosvedčiteľné Písmom.“ „Tak ako duchovná vláda alebo úrad by mal riadiť ľudí poslušných Bohu, aby konali správne a stali sa požehnanými na veky, tak by mala aj svetská vláda riadiť ľudí a

OSLAVA DŇA HLASU ĽUDU prebiehala vo štvrtok 19. októbra v miestnostiach Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu. Pri tejto príležitosti udelili jubilejné odmeny zamestnancom a ročné novinárske ceny novinárom a spolupracovníkom týždenníka Hlas ľudu a mesačníka Vzlet. Riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak po príhovore a privítaní hostí udelil jubilejné ceny za dlhodobú prácu v NVU Hlas ľudu: Elene Šrankovej (35 odpracovaných rokov), Jánovi Šimákovi (25), Márii Obšustovej (20), Stevanovi Lenhartovi (10). Pripomenul, že ustanovizeň do dôchodku vyprevadila právničku Annu Šimákovú. Zdôvodnenia o nositeľoch ročných novinárskych cien Hlasu ľudu, teda správu posudzovacej komisie prečítala úradujúca zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu Vladimíra Dorčová-Valtnerová. Prvú novinársku cenu získal Juraj Bartoš, druhú Oto Filip a tretiu

postarať sa o to, aby telo, tovar, česť, manželka, dieťa, dom, farma a všetky statky ostali v pokoji a bezpečí a boli požehnané na zemi.“ „Preto svätý Hilár úplne správne poznamenal, že je v povahe cirkvi, že rastie v hmotnom nešťastí, zatiaľ čo klesá v čase hmotnej prosperity. Napriek tomu táto múdrosť kríža a nový zmysel vecí je nielen neznámy, ale aj považovaný za najhoršiu vec, a to aj medzi vedúcimi predstaviteľmi cirkvi. A to nie je prekvapujúce, pretože opustili Písmo, začali čítať zhubné myšlienky svetských mužov a zamerali sa hlavne na účtovné knihy.“ „Ach, my úbohé pozemské dietky! Posudzujeme Boha a Jeho skutky pomocou našich myšlienok, uvažujeme o Ňom, akoby bol obuvník alebo nádenník.“

Jasmina Pániková. Za dopisovateľskú spoluprácu odmenili Jána Murtína z Hložian. Keď ide o mesačník Vzlet zodpovedný redaktor Stevan Lenhart prečítal správu komisie, ktorá rozhodla, aby sa Vlasta Bolehradská z Pivnice stala tohtoročnou nositeľkou Ceny Vzletu. Ceny odovzdal predseda Správnej rady NVU Hlas ľudu Pavel Zima. Z prítomných hostí sa prihovorili predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, námestník Pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Đorđe Vukmirović a predseda MSS Ján Brtka, ktorí popriali ustanovizni úspešnú prácu aj do budúcna. Na snímke je časť odmenených jubilantov a novinárov: Jasmina Pániková, Juraj Bartoš, Elena Šranková, Stevan Lenhart, Mária Obšustová a Oto Filip. K. G. 43 /4774/ 28. 10. 2017

Týždeň 30 ROKOV PROGRAMU ERASMUS

So znamienkom + Danuška Berediová

nej a národnej úrovni a ďalšími socio-ekonomickými aktérmi v Európe i mimo nej. Inštitúcie, ktoré majú právo účinkovať v projektoch Erazmus +, musia patriť k tzv. programo-

rasmus + je program Európskej únie pre vzdelanie, odbornú prípravu, mládež a šport. Tohto roku oslavuje 30 rokov od svojho vzniku. Tento program obohatil životy viac ako 9 miliónov priamych účastníkov a od pridania znamienka +, v priebehu rokov 2014 až 2016, v tomto programe účinkovalo takmer Erasmus študentská sieť 2 milióny ľudí. Program Erasmus bol formálne prijatý v roku 1987, vým krajinám (krajiny EÚ, Macekeď sa zameriaval iba na vyso- dónsko, Island, Lichtenštajnsko, koškolských študentov. Meno Nórsko a Turecko), kým sú niedostal podľa Erazma Rotter- ktoré časti programov, zvlášť damského, filozofa, teológa tie, ktoré sa vzťahujú na vysoké a humanistu, ktorý obhajovzdelávanie, otvorené aj val teóriu, že kontakt pre účastníkov z tzv. s inými krajinami partnerských kraprináša nové jín (to môžu znalosti a skúbyť krajiny, senosti. Od ktoré sa naroku 2004 chádzajú program v susedstve bol spríEÚ, medzi stupnený ktorými je aj študenaj Srbsko). tom z trePotrebné je tích krajín, zdôrazniť, že keď sa zaponaša krajina zajila aj naša kračala s prípravnými jina. opatreniami na plnoLogo 30-ročného V roku 2014 sa Erasmu právnu účasť v prograz ačal realizovať me Erasmus +. program Erasmus +, v ktoPrvé generácie Erasmus šturom sa do jedného programu dentov mali dosť problémov, spojilo niekoľko výmenných predovšetkým administratívprogramov. Potrvá do roku 2020 nych, a preto v roku 1989 Eua celkové finančné prostriedky rópska komisia založila Erasmus pridelené na program počas študentskú sieť (ESN), ktorá celého trvania vynášajú 14,7 zahŕňa študentov dobrovoľmiliardy eur. Znamienko plus níkov, ktorí pomáhajú, aby sa znamená, že sú teraz jeho sú- programy mobility ľahšie vykočasťou aj stáže na pracoviskách, návali. ESN Srbsko existuje od aktivity zamerané na odbornú roku 2007, ale aktívne podniká prípravu a vzdelávanie zamest- od roku 2013, odkedy sa počet nancov a projekty spolupráce záujemcov o tento program medzi univerzitami, výskumný- zvyšuje. Informácie o aktivimi organizáciami, podnikmi, tách ESN Srbsko nám priamo mimovládnymi organizáciami, poskytol Nemanja Marjanović, orgánmi na miestnej, regionál- manažér pre komunikácie:

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

„ESN Srbsko má zastupiteľské stretávajú aj na rôznych výleúrady v Novom Sade, Belehrade toch alebo si organizujú žúry, a Niši. Predovšetkým pomáha- kde majú možnosť zoznámiť me zahraničným študentom sa medzi sebou a zdokonaliť prostredníctvom nášho tzv. si angličtinu alebo nejaký iný buddy programu. Zahraničné- jazyk. Môj pobyt bol však trochu mu študentovi pridelíme iný. Zo zahraničných študentov domáceho študenta, ako som sa zoznámila iba so štumentora, ktorý mu posky- dentmi z Macedónska, Srbska tuje rady, ako sa vynájsť a Chorvátska, keďže som im u nás. ESN Srbsko má aj pomáhala so slovenčinou, keď početné projekty, ktoré im to bolo potrebné. Svoj pobyt sa zaoberajú výskumom som využila na kamarátenie sa v zdelávacích možností u nás a v zahraničí, reprezentuje zahraničných študentov u nás, účinkuje na veľtrhoch vzdelania, kde prezentuje študentské mobility a programy, ktoré Erasmus ponúka. Organizuje udalosti humanitárneho charakteru, propaguje mobility medzi študentmi s hendikepom, chráni hodnoty tolerancie a otvorenosti pre všetky národnostné, náboženské, sexuálne a iné menšiny.“ Študijný pobyt v zahraničí trvá minimálne 3 mesiace a maximál- Milina Čiliaková ne 12 mesiacov. Až 90 % účastníkov programu so študentkami zo Slovenska, Erasmus + sa vyjadrilo, že im spolužiačkami a spolubývajúich pobyt zlepšil jazykové zruč- cimi, ktoré mi pomohli nielen nosti. Milina Čiliaková z Kulpína spoznať toto prostredie, ale aj bola účastníčkou Erasmu a tiež zdokonaliť si svoju slovenčinu, môže potvrdiť tento fakt. Je ktorá je u nás často ovplyvnená študentkou Oddelenia slova- srbizmami. Veľká výhoda Erakistiky v Novom Sade a strávila smus programov je aj v tom, jeden semester na Filozofickej že študenti spoznávajú nové fakulte Univerzity Mateja Bela prostredia a ja to tiež môžem v Banskej Bystrici. Porozprávala potvrdiť. Všetkým odporúčam, nám, čo pre ňu znamenala táto aby, ak majú možnosť, využili skúsenosť. akýkoľvek pobyt v zahraničí, je „Mojím prvoradým cieľom to veľmi krásna skúsenosť a priodchodu na Slovensko bolo nesie vám do života množstvo ešte viac si zdokonaliť sloven- užitočných vecí, ako aj nádherné činu, obohatiť si slovnú zásobu priateľstvá a spomienky.“ a stotožniť sa so slovenským Foto: prostredím. Študenti sa na týchec.europa.eu, esn.org to programoch okrem školy a z archívu M. Č. • TÝŽDEŇ •

INICIATÍVA NADÁCIE TIJANY JURIĆOVEJ

Doživotné väzenie vrahom detí Juraj Bartoš

adácia Tijany Jurićovej v pondelok 23. októbra rozbehla občiansku iniciatívu Doživotno za život (Doživotie za život). Vo viac než štyridsiatich mestách v Srbsku občania vlastnými podpismi húfne podporujú návrh nadácie, aby Národné zhromaždenie Republiky Srbska schválilo a zabudovalo nový článok do Trestného zákonníka. Ten by mal predpísať trest doživotného väzenia pre páchateľov najťažších foriem trestných činov, ktoré sa skončia smrťou dieťaťa, maloletého alebo tehotnej ženy namiesto trestu odňatia slobody v lehote 30 − 40 rokov. Cieľom iniciatívy je zároveň zmenou zákona znemožniť odsúdencov, ktorým súd vyriekol právoplatný rozsudok na doživotnú väzbu, aby mohli byť podmienečne pozbavení odpykania určeného trestu. Na to, aby sa poslanci v republikovom parlamente vyjadrili o iniciatíve, resp. návrhu Nadácie Tijany Jurićovej treba, aby ju pod-

písalo 500-tisíc občanov. Stánky, pri ktorých to možno urobiť, sú aj vo viacerých vojvodinských mestách: v Báčskej Palanke, Novom Sade, Pančeve, Starej Pazove a Zreňanine. Tí, ktorí sa nemôžu dostať k niektorému zo stánkov môžu sa ozvať na facebookovú stránku Fondacija Tijana Jurić a dodatočné informácie možno získať aj na portále www.tijana.rs. Do akcie sa zapojilo niekoľko tisícov

dobrovoľníkov, medzi nimi aj viac než tisíc matiek. Ich prianím je, aby deti v našej krajine žili bezpečne. V letáku, ktorý niekoľko tlačiarní vytlačilo zdarma a rozširuje ho denník Blic, sa o. i. uvádza: „Od zrušenia trestu smrti v SRJ roku 2002, podľa dostupných údajov na maximálny trest väzenia na dobu 40 rokov je právoplatne odsúdených 67 osôb. (...) Prax ukázala, že v značnom počte prípadov páchateľmi najťažších trestných činov, akým je vražda detí, sú ľudia v mladšom veku života, v dôsledku čoho sú aj po odpykanom treste schopní zopakovať trestný čin. Trest doživotnej väzby sa uplatňuje vo väčšine krajín sveta. Jasne vypovedáme, že trest smrti považujeme za neprijateľný, a že sa zaň nezasadzujeme. Mienime, že by zavedenie trestu doživotného väzenia splnilo očakávania verejnosti ako jediného adekvátneho trestu pre páchateľov najťažších foriem ťažkých trestných činov, ktoré mali za následok smrť dieťaťa, maloletého, alebo tehotnej ženy.“ Nadácia Tijany Jurićovej bola založená s cieľom zlepšiť bezpečnosť detí a zachovať pamiatku na Tijanu

Jurićovú zo Subotice, ktorá podľahla zraneniam po neľudskom útoku vraha v októbri 2014, keď mala sotva 14,5 roka. Jej otec Igor Jurić sa odvtedy energicky venuje zvýšeniu bezpečnosti detí. V júli roku 2015 poslanci v parlamente Srbska prijali ním navrhnutý Tijanin zákon. Nakladá polícii pátrať po deťoch, ktoré zmiznú, okamžite; predtým sa policajti na pátranie podujali až po vypršaní čakacej doby 24 − 48 hodín. Ako vyhlásil Igor Jurić, ešte v máji t. r. predsedníčke NZ Srbska Maji Gojkovićovej odovzdal návrh na zmeny Trestného zákonníka, avšak nedostal žiadnu odpoveď. Preto sa nadácia rozhodla na zabezpečenie pol milióna podpisov občanov, na základe ktorých by poslanci mali pretriasť iniciatívu a vážne prijať na vedomie o. i. fakt, že platný trestný zákon umožňuje prepustenie vrahov detí, maloletých osôb a tehotných matiek po odpykaní 2/3 trestu, čo môže viesť k zopakovaniu najťažšieho trestného činu. Foto: z archívu Nadácia Tijany Jurićovej

Iný uhol reality

DO AKCIE NADÁCIE TIJANY JURIĆOVEJ sa zapojili aj Staropazovčania. Ide o veľkú akciu zbierania podpisov na doživotné väzenie vrahov detí, maloletých osôb a tehotných žien. Do akcie Doživotie za život sa zapojilo viac ako 40 miest a obcí. Zbieranie podpisov bude prebiehať do 29. októbra a v Starej Pazove sa stánok nachádza pred budovou ZO Stará Pazova a v prípade zlých poveternostných podmienok, aké boli aj v utorok 24. októbra, dobrovoľníci budú umiestnení pred Bielou budovou na Námestí Dr. Zorana Đinđića (na fotografii). a. lš. • TÝŽDEŇ •

Nikola Petkov 43 /4774/ 28. 10. 2017

Týždeň V POKRAJINSKEJ VLÁDE UDELILI ZMLUVY NA SPOLUFINANCOVANIE

Prostriedky aj pre Alibunár a Kovačicu Jasmina Pániková

vitých obcí máme až 5 z Banátu a po jednu z Báčky a Sriemu,“ povedal tajomník Bjelić. Ako ďalej uviedol, pokrajina bude aj v nadchádzajúcom období realizovať súbehy tohto druhu,

„S

úbehom na spolufinancovanie projektov lokálnych samospráv z oblasti regionálneho rozvoja potvrdzujeme, že sme pripravení spolu s našimi partnermi, mestami a obcami pracovať aktívne na príprave projektov,“ zdôraznil v piatok Ognjen Bjelić, pokrajinský tajomník pre regionálny rozvoj, medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu. Dôvodom na túto konštatáciu bolo odovzdávanie zmlúv predstaviteľom 14 obcí, ktoré získali prostriedky na spolufinancovanie projektov, presnejšie na vypracovanie projektovo-technickej dokumentácie na projekty, ktoré majú strategický význam v oblasti regionálneho rozvoja. Rezortný sekretariát na Pre Obec Alibunár 297 500 dinárov tieto účely vyčlenil zhruba 14 miliónov dinárov. „Nenávratné na ktoré ročne vyčlenia 30 − 40 prostriedky dostalo sedem ne- miliónov dinárov. Zdôraznil, že rozvitých obcí, ktoré patria do 3. je nadostač prostriedkov, a prea 4. kategórie a sedem obcí z 1. to vyzval lokálne samosprávy, a 2. kategórie. V kategórii neroz- zvlášť tie, ktoré patria do 4. ka-

tegórie, aby chystali projekty. Do spomínanej poslednej kategórie patrí aj juhobanátska obec Alibunár. Týmto súbehom Alibunár dostal 297 500 dinárov a ako nám povedal Ivica Rosić,

vedúci Oddelenia pre hospodárstvo, verejné služby a rozvoj Obce Alibunár, prostriedky usmernia na vypracovanie projektovo-technickej dokumen-

tácie na výstavbu komunálnej infraštruktúry priemyselnej zóny v Banátskom Karlovci. O prostriedky sa budú uchádzať aj na budúci rok, keďže je ich ďalším krokom vypracovanie urbanistickej štúdie pre uvedenú priemyselnú zónu. Ďalšou banátskou obcou je aj Kovačica. Podľa slov Slađany Bekićovej, pomocníčky predsedu obce, Kovačická obec doposiaľ nemala priemyselnú zónu, ktorá je kompletne infraštruktúrne vybavená a je to hlavnou príčinou, prečo nemohla byť konkurenčnou pri lákaní investorov, domácich a zahraničných. „Hodnota projektu je 720-tisíc dinárov, z čoho rezortný sekretariát vyfinancuje 612-tisíc dinárov a 108-tisíc zabezpečí obec zo svojich prostriedkov. Týmto projektom prepájame päť rozvojových priorít: investície, rovnomerný rozvoj obce, zamestnávanie, rozvoj infraštruktúry a rozvoj malých a stredných podnikov,“ uvádza Bekićová.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: JÁN CINGEL, VÝSKUMNÝ PRACOVNÍK, POLITICKÝ INŠTITÚT GLOBSEC, BRATISLAVA

Témy boli ozaj dôležité

Oto Filip

stredná téma nedávneho, v poradí siedmeho Belehradského bezpečnostného fóra (BBF) Budovanie spoločnej budúcnosti v dobe neistoty, bola tak priamym účastníkom, ako aj všetkým aktérom a zainteresovaným pozorovateľom veľmi podnetná, tiež zaujímavá. Jána Cingela z bratislavskej konferencie, vlastne významného medzinárodného fóra Globsec, sme sa na záver trojdňových snemovaní v Belehrade, prebiehajúcich od 11. do 13. októbra, opýtali: Ako osobne vnímate ústred-

www.hl.rs

nú, ale aj iné témy, o ktorých sa rokovalo na približne dvadsiatich paneloch? − Toto je pre mňa siedma konferencia, čo znamená, že zatiaľ som bol na všetkých častiach Belehradského bezpečnostného fóra, čiže od tej prvej v roku 2011, po túto súčasnú. Zatiaľ je táto konferencia viditeľne najväčšia, najlepšia organizačne a tematicky zvládnutá. Z aspek-

Informačno-politický týždenník

tu obsahu sa mi veľmi páčia témy, ktoré organizátori zvolili, pretože sú naozaj veľmi dôležité aj pre región, aj pre jeho ďalšie smerovanie. Veľká väčšina panelov a veľká väčšina diskusií sa venovala hlavne eurointegrácii. Pochopiteľne, je to veľmi významné z pohľadu Srbska a jeho ďalšieho smerovania. Táto téma je dôležitá aj z pohľadu interného vývoja

v rámci samotnej Európskej únie. Vieme, že vlani došlo k referendu o Brexite a že Veľká Británia rokuje teraz s Bruselom o vystúpení z EÚ. Aj vlani sme zažili migračnú krízu, alebo presnejšie tá doznievala. A boli tu i ďalšie veci, ktoré otriasli Európskou úniou, no v roku 2017, zdá sa, že sa únia trochu skonsolidovala. Situácia sa nejako upokojila. Stále sú tu však niektoré otázky, ako je napríklad to, akým spôsobom nájde Európska únia svoje riešenia a východiská pre budúcnosť. Na túto tému v Belehrade bolo veľmi veľa diskusií, čo oceňujem. • TÝŽDEŇ •

Týždeň SLOVO DALO SLOVO: Ing. DANA MEAGER, ŠTÁTNA TAJOMNÍČKA MINISTERSTVA FINANCIÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Pomôžeme krajine, ktorá nám je blízka Oto Filip

edávny pobyt delegácie Ministerstva financií Slovenskej republiky v čele so štátnou tajomníčkou Ing. Danou Meager v Srbsku bol síce krátky, no bezpochyby osožný a zaujímavý. Osožný z aspektu budúcich reforiem verejných financií u nás a slovenského prínosu k ich zdarnej realizácii, zaujímavý tým, že štátna tajomníčka v ten pondelok stačila okrem Belehradu navštíviť i Starú Pazovu. A to počas toho istého popoludnia, keď je podpísané Memorandum o porozumení medzi dvoma ministerstvami financií a keď sa konalo jej stretnutie s vedúcimi činiteľmi slovenskej komunity v Srbsku. V príhovore k nim ozrejmila, prečo k uvedenej návšteve došlo: − Tak mi dovoľte, aby som sa na úvod poďakovala za to, že ste vôbec sem merali cestu. Práve prichádzam z návštevy Starej Pazovy. Pred niekoľkými rokmi som totiž kúpila dom v Bratislave. Vedľa mňa býva Ján Stupavský, ktorý je bratranec Jána Stupavského, akademického sochára zo Starej Pazovy. Ja som tie historky o Starej Pazove, o Vojvodine, o druhej svetovej vojne, o Titovi, o Hurbanovi a o neviem čom všetko ešte desať rokov počúvala. A som sa tu prvýkrát v živote objavila a pýtala som sa Staropazovčanov na rôzne veci. Všetci sa na mňa dívali so slovami: Vy ste tu už boli, odkiaľ ste? Nechceli veriť tomu, že to sú sprostredkované informácie. Aké sú prvé dojmy zo stretnutia s tunajšími Slovákmi? − Musím povedať jednu vec. Pre mňa je neuveriteľne dobrým pocitom, že vidím, ako tá komunita Slovákov ďaleko od Slovenska vlastne funguje, takže patrí vám moja poklona za to, čo tu dávate od toho roku 1745. Máte dnes neuveriteľne dobré meno i v srbskej väčšine. To sa nedeje len tak, že si to niekto napíše na papier. Evidentne, je to dôkaz toho, že jednak viete, čo robíte a jednak to nosíte v srdci. Srbsko je proste krajina, ktorá je porovnateľná zo Slovenskom. Tá kultúra, tie historické odkazy, aj spoločná či podobná socialistická minulosť, je jednoducho niečo, čo sa nedá odstrihnúť. Či chceme alebo nechceme, mali sme nejakú minulosť a proste nech bola, aká bola – je to naša minulosť. • TÝŽDEŇ •

Ako hodnotíte podpísanie Memoranda v rámci Dohody o poskytovaní technickej pomoci nášmu Ministerstvu financií? − So štátnou tajomníčkou Mirjanou Ćojbašićovou sme sa rozprávali o celom rade otázok, od makroekonomiky, cez rozpočtovanie, po aproximáciu legislatívy Srbska na podmienky, ktoré sú európskym štandardom. Keď to porovnávam so Slovenskom, neviem, či my sme boli až takí draví a takí tvrdohlaví, ako vnímam tých ľudí na vašom ministerstve. Tí si proste urobili nejaký plán, majú nejaký cieľ a oni si za tým idú hlava-nehlava. Mne sa to osobne páči, pretože sú presvedčení, že je to ono, čo chcú. Iste je zaujímavá odpoveď na otázku: v čom vy osobne vidíte možný slovenský prínos k tomu, aby sme sa vyhli chybám, ktorých sa v prístupovom procese dopustilo Slovensko alebo iné kandidátske krajiny? − Veľmi relevantná otázka, ďakujem za ňu. Musím povedať, že Slovensko prešlo veľmi turbulentnou etapou, keď sa transformovalo z jedného druhu ekonomiky, ktorú sme mali počas socialistického zriadenia, do ekonomiky, dá sa povedať kapitalistickej, po roku 1989. Mám ešte v živej pamäti, keď sme v máji 2004 vstupovali do Európskej únie. Tá príprava bola veľmi náročná. Dá sa povedať, že do členstva EÚ vstupovalo niekoľko nových štátov, kde všetky sme boli v pozícii v podstate štátov postsocialistických. My by sme si chceli ako Slovenská republika zachovať to, že pomôžeme krajine, ktorá nám je historicky a kultúrne blízka. Pretože my sme tú možnosť nemali.

Ktoré sú to oblasti, kde je spo- na to, že sme sa dnes zaoberali rozlupráca v prístupovom procese počtom, rozpočtovou politikou, ide o to, aby tie nemali negatívny vplyv veľmi žiaduca, potrebná? − Už po niekoľkých dlhých rokoch na budúcu ekonomiku Srbska. vidíme, kde všade sme mohli konať Za vami sú bohaté pracovné skúinak, kde všade sme mohli urobiť iné senosti, v rôznych spoločnostiach systémové kroky. Samozrejme, každý, a na rôznych funkciách: riadiacich kto pracuje, urobí zároveň aj nejaké a iných. Otázka možno bude znieť chyby. To sa stalo aj so Slovenskou neobvykle. Je ťažko žene vo firepublikou. My sme tu na to, čiže to nanciách? − Ja som si to ani nikdy tak neumemorandum má slúžiť práve na to, aby sme našim priateľom a kolegom vedomovala, ani nevnímala, či som v Srbsku odovzdali naše vedomosti. žena, alebo nie som žena. Nemyslím Tie, ktoré máme o fungovaní EÚ, si, že je rozhodujúce to, či je niekto o spôsobe, ako treba aproximovať žena alebo muž, hoci ja som hrdá legislatívu, o tom, ako treba transpo- žena. Dôležité je, aby mal človek vnúnovať smernice, ako nastaviť vnútor- tornú motiváciu a presvedčenie. Kde ný systém, aby bol kompatibilný so osobne vidím taký veľký rozdiel, je systémom a štandardmi EÚ. Podľa ten, že sú ženy naozaj obozretnejšie. môjho názoru je oveľa dôležitejšie Rozmýšľajú trochu inak ako muži. Doto, aby sme ich upozornili na tie volím si povedať, že v tých kritických chyby, ktoré sme situáciách možno menej urobili my, aby sa podliehajú emóciám. Ale ich Srbská republika v tom zmysle slova, že vyvarovala. oveľa triezvejšie vyhodČo konkrétne nocujú veci a emocionálmáte na zreteli? ne ataky. Čím je to dané? − Je to ekonomika, ktorá je veľ− Pretože príroda nás mi podobná tej proste stvorila tak, že našej. Čakajú ju sme matkami, aj keď ja obrovské zmeny, sama matkou nie som, bude tu i veľký príale určite s tou geneticlev zahraničných kou výbavou, že môžem investícií. Tu sa hľabyť potenciálna matka, som sa narodila. Čiže tá dajú z úrovne vláobozretnosť tam určite dy možnosti, ako stimulovať práve je. Rovnako sme ženy, príchod zahraničktoré nemáme nejakú ných investícií. A my tendenciu si čosi dokauž z vlastnej skú- Ing. Dana Meager zovať. Čo v mužskom senosti vieme, že pri dvoch zástavách svete je v podstate zátento proces môže na pôde Veľvyslanectva kladná črta muža preso sebou priniesť SR v Belehrade dátora. Dvaja kohúti na i niektoré negatíva. jednom piesku, to nikdy Hlavne hovoríme o možnom odlive nie je dobrá vec. U nás, dovolím ziskov, ktoré budú vytvorené na úze- si tvrdiť, toto nie je problém. Samí Srbska do krajín, skade finančné, mozrejme, od osoby k osobe sa to alebo priame zahraničné investície, môže líšiť. Ak by som mala naozaj vlastne pochádzajú. Toto je proces, nahrubo generalizovať, tak by som pre ktorý je veľmi dôležité, aby bol si mohla dovoliť asi povedať, že ten podchytený úplne zo začiatku. Čiže ženský element v spoločnosti je my sme pripravení ako Ministerstvo dôležitý. Dôležité je ale na konci financií dať našim srbským kolegom dní to, aby spoločnosť fungovala maximálnu podporu tým, že ich vybalansovane, aby bol ten správny budeme upozorňovať na dôležité pomer medzi mužmi a ženami. Čiže prvky, na tie elementy a faktory, ktoré to, aby si tí ľudia rozumeli, navzájom ten systém musí v sebe zahrnúť, aby komunikovali. A hlavne aby mali mohol negatívnym vplyvom čeliť. Ide jedného spoločného menovateľa: že minimálne o to, aby sa redukovali, im ide o tú vec, pre ktorú spoločne zatesnili tie negatívne miesta tak, pracujú, lebo majú jeden cieľ, ktorý aby nevytvárali problém. Vzhľadom chcú dosiahnuť. 43 /4774/ 28. 10. 2017

Ľudia a udalosti Skvelý príklad v družstevníctve LALITSKÉ POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO

Jasmina Pániková

kazovateľom vyspelosti dediny kedysi boli aj poľnohospodárske družstvá. Táto dvojica išla vždy spolu, no za posledných 20 rokov sa im cesty čoraz častejšie rozchádzali a mnohé družstvá zanikli. Po rokoch sa niektoré začali obnovovať a rozbiehať svoju prácu. Takým príkladom je družstvo Poljokoop v Laliti, kde v pondelok 23. októbra pustili do prevádzky silá kapacity 3-tisíc ton. „V našom družstve máme 28 družstevníkov, 27 stále zamestnaných a obrábame zhruba 500 ha pôdy, 463 ha v našom vlastníctve a zvyšok si prenajímame,

čo nás zaraďuje medzi menšie družstvá,“ ozrejmil Stole Vlatković, riaditeľ Poľnohospodárskeho družstva Poljokoop. Zdôraznil, že ide o prvú fázu projektu, v ktorej vybudovali tri silá so sušičkou a v ktorej sa môže spracovať 10 ton za hodinu, ako aj infraštruktúru na ďalšie silá. Celková investícia dosahuje zhruba 815-tisíc eur, čo družstvo financovalo z vlastných prostriedkov. Práve tento fakt vyzdvihol aj pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo Vuk Radojević, ktorý lalitských družstevníkov označil ako dobrý príklad združeného podnikania. „Skutočnosť, že toto družstvo obrába menej ako 500 ha vo svojom vlastníctve,

podárov, ktorým sa podarilo vyfinancovať výstavbu z vlastných prostriedkov. Poljokoop je príkladom toho, ako sa v malej dedine združovaním môžu dosiahnuť veľké výsledky. Aby sme takých príkladov mali čím viac, musíme propagovať a podporovať ideu združovania, lebo malí a menší poľnohospodári môžu na trhu obstáť iba ak sa združia,“ zdôraznil tajomník Radojević. Doložil, že v sekretariáte v tomto roku vyčlenili peniaze na nenávratné prostriedky a vyzval družstevníkov, aby sa uchádzali o ne. Takisto aj na nasledujúci rok Investícia v hodnote zhruba 815-tisíc eur plánujú zabezpečiť a pritom zamestnáva 27 osôb prostriedky, pomocou ktorých a má zhruba 200 kooperantov, chcú podnietiť družstevníkov je ukazovateľom dobrého pod- investovať do mraziarní a spranikania združených poľnohos- covateľských kapacít.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA ALIBUNÁRSKEJ OBCE

Tretí opravný rozpočet Vladimír Hudec

tredobodom pozornosti na 16. zasadnutí Zhromaždenia obce Alibunár, ktoré sa uskutočnilo v pondelok 23. októbra, boli financie. Na zasadnutí štrnásti výborníci koalície pri moci jednohlasne (opozícia, ako aj obvykle, nebola prítomná) schválili tretí opravný rozpočet.

Podľa slov Anity Mitrovićovej, náčelníčky Oddelenia pre financie, dôvody na vynesenie opravného rozpočtu sú v tom, že tak v časti príjmov, ako aj v časti výdavkov došlo k významným zmenám. Podľa tohto rozhodnutia sa do obecnej pokladnice do konca roka má vliať 774,9 milióna dinárov, čiže spolu s dodatočnými príjmami užívateľov prostriedkov, ktoré neprichádzajú priamo na účet rozpočtu, je to 784 miliónov dinárov. V porovnaní s pôvodne plánovaným rozpočtom ide o zvýšenie o 8,68 percenta. – Jednou zo základných príčin zvýšenia príjmov, a tým aj výdavkov je spolupráca so Správou pre kapitálo-

www.hl.rs

Park v strede Alibunáru vé vklady, ktorá vyčlenila 20 miliónov dinárov na pokračovanie výstavby kanalizácie v Alibunári. Okrem toho analýzou sme zistili, že sa niektoré príjmy významne zväčšili, takže ich môžeme rozvrhnúť na užívateľov rozpočtových prostriedkov. Zvýšili sa totiž príjmy z daní, a to o 14,5 milióna dinárov. Okrem toho pribudli aj prostriedky na realizáciu projektu na výletnom mieste Devojački bunar

Informačno-politický týždenník

a na výstavbu detských ihrísk v Lokve a v Banatskom Karlovci a inde, – povedala Mitrovićová. V pokračovaní zasadnutia v rámci bodov vyhradených pre správy o uskutočnení obecného rozpočtu počas uplynulých 6 a 9 mesiacov náčelníčka Oddelenia pre financie informovala výborníkov, že v prvom polroku obec inkasovala 321 miliónov dinárov, čiže 49 percent z

plánovaných prostriedkov. K tomu nakladala aj s prenesenými prostriedkami z roku 2016 v sume 57 miliónov a minula 351 miliónov dinárov. V období január – september bežného roku obec spolu so spomínanými prenesenými prostriedkami nakladala s prostriedkami v sume 504 miliónov dinárov, z čoho na bežnú spotrebu a realizáciu početných projektov minula 463 miliónov dinárov. Vyjadrujúc uspokojenie s dosiahnutým a s rozmermi investícií do zlepšenia podmienok života v obci predseda obce Predrag Belić vyjadril optimistické očakávanie, že sa do konca roka do obecnej pokladnice vleje ďalších bezmála 300 miliónov dinárov, čo bude závisieť okrem iného aj od toho, ako sa skončí pojednávanie s uzurpátormi štátnej pôdy. Zároveň výborníkov vyzval na ešte húževnatejšiu prácu a jednotu, lebo, ako povedal, aj my sme niečí predkovia a musíme potomkom niečo zanechať do vena. V pokračovaní výborníci schválili celý rad rozhodnutí, ktorými vlastne zladili finančné plány užívateľov rozpočtových prostriedkov so zmenami v rozpočte, ako aj niektoré iné rozhodnutia v oblasti sociálnej ochrany, majetkových vzťahov, životného prostredia, komunálnych činností. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NOVÝ ŽEŽELJOV MOST

Dva oblúky ruka v ruke Oto Filip

občania privítali most na baržách, otvorený v polovici septembra 1999. O necelý rok neskoršie vznikol železnično-cestný most neďaleko zbúraného Žeželjovho, potom Dúha, a o dobrých pár rokov bol konečne

mostami je to ako so zdravím, láskou, priateľmi... Ich význam si najčastejšie skutočne uvedomíme, až keď ich stratíme. Nám, ktorí sme boli nútení dennodenne merať cestu na pracovisko zo Sriemu do Báčky a späť tej pohnutej jari 1999, sa dve nábrežia Dunaja nikdy nezdali vzdialenejšie ako vtedy. Zdolať rieku kompou trvalo každý deň, spolu s čakaním, dobrých pár hodín. Nehovoriac o tom, že nebolo ani času ani vôle rozmýšľať o poplachoch a možných následkoch NATO leteckých útokov. Najkrajšie mesto Nosný pilier: dejisko stretu v polovici vo Vojvodine, podľa mno- najvýznamnejšej európskej rieky hých aj v Srbsku, zostalo za mesiac a čosi bez všetkých troch zotavený i moderný Most slobody. mostov, vydané napospas osudu. Až osemnásť rokov, teda celý vek Keď sa nemá nič, aj málo je veľa. človeka od narodenia po dospelosť, Práve preto s veľkým nadšením bolo treba, aby sa z núdze zrodil

ZASADAL STAROPAZOVSKÝ OBECNÝ PARLAMENT

Deň obce stanovili na 2. augusta Anna Lešťanová

o troch týždňoch výborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova opäť zasadali v utorok 24. októbra, keď prerokovali 25 bodov rokovacieho programu a väčšinou hlasov schválili opravné rozpočty finančných plánov na rok 2017 deviatich miestnych spoločenstiev (okrem MS Belegiš) z územia obce. Najviac pripomienok v rozprave o opravnom rozpočte finančného plánu MS Stará Pazova na rok 2017 mali Slobodan Ilić a Blažo Popović z opozičnej výborníckej skupiny Zelená strana, Demokratická strana, Hnutie za obec Nová Pazova a Ľudová strana. Pritom obaja vyjadrili mienku, že v obecnom meste, akým je Stará Pazova, sa v uplynulom období realizovalo najmenej investícií, • ĽUDIA A UDALOSTI •

avšak Bogdan Miljević zo Srbskej pokrokovej strany to poprel a konštatoval, že sa predsa robilo, hoci možno nie nadostač, a napočítal niektoré investície, napríklad úpravu a asfaltovanie ulíc, rekonštrukciu trafostaníc a podobne. Výborníci schválili návrh, aby sa od budúceho roka 2. august stal oficiálnym Dňom obce Stará Pazova. Doteraz prvé dva dni v auguste bývali v znamení Mestskej oslavy sv. Iliju. Podľa slov Gorana Jovića, predsedu ZO St. Pazova, návrh na zmenu je dobrý, lebo počas tohto dvojdňového sviatku sem prichádzajú mnohí hostia a početné zahraničné delegácie a býva tu veľmi rušno. Na schôdzi zelenú dostal i Program lokálneho ekonomického rozvoja Obce Stará Pazova na obdobie rokov 2018 − 2023. Program je strategic-

nový Žeželjov most. Dlhoročné čistenie a splavnenie Dunaja, vznik projektu a súbeh na vykonávateľa prác, problémy s financiami, nezhoPohľad, po akom sme dávno túžili: nový dy na rôznych Žeželjov most v záverečnej fáze úrovniach moci... Roboty sa tým, samozrejme, Všetko to sa podpísalo pod skutočnosť, že sa už so začiatkom nekončia. Zostáva vybudovať vostavania najvýznamnejšieho zovky, prístupné cesty, nainštaloa najnáročnejšieho infraštruk- vať koľajnice, prichystať dopravnú túrneho projektu v Srbsku, kto- signalizáciu. Plán je zatiaľ taký, že rého hodnota je okolo päťdesiat by cez most chodci a cyklisti mali miliónov eur, z čoho Európska začať premávať od novembra 2017, únia zabezpečila vyše polovice, železničná doprava od januára, meškalo niekoľko rokov. Most cestná preprava od jari roku 2018. pritom vznikal neporovnateľne Tým by sa mala stať funkčnou aj táto pomalšie než vznikajú mosty časť významného medzinárodného v niektorých iných štátoch. Až Koridoru 10. Žeželj je i súčasťou štyri roky po vypršaní prvej le- modernizácie trate Belehrad – Buhoty na ukončenie prác oblúky dapešť. Predovšetkým je však ponového mosta si konečne podali trebou Novosadčanov a obyvateľov ruky 20. októbra 2017, na milime- Vojvodiny, vôbec Srbska, turistov ter precíznym nainštalovaním na a cestujúcich, našich a zahraničných. ústrednom riečnom nosnom stĺpe. No je i symbolom toho, čo všetko vojnové bláznovstvo, ničenie a hlúposti dokážu spáchať za krátky čas. Tak isto skutočnosti, koľko následne treba času, úsilia a peňazí, kým sa život (ne)vráti do normálnych koľají. Nielen tých železničných.

 kým dokumentom a podelený je do troch oblastí – zamestnávanie, investičný rozvoj a konkurencia. Ako počas rozpravy uviedla Ana Pejovićová-Stankovićová, tento bod je vlastne najdôležitejším bodom rokovacieho programu 20. zasadnutia ZO Stará Pazova a „všetky ostatné body sú už vyrozprávané príbehy“. Ďalej pripomenula, že v programe lokálneho ekonomického rozvoja nie je uvedené zamestnávanie ťažko zamestnávateľných kategórií a zároveň podala niekoľko návrhov na podnietenie rozvoja súkromného podnikateľstva s dôrazom na Novú Pazovu. Na zasadnutí vymenovali dvoch nových členov školských výborov v pazovských základných školách Janka Čmelíka a Simeona Aranického.

KRÁTKE SPRÁVY

Šíd Návšteva ombudsmana. V pondelok 23. októbra Šídsku obec navštívil ombudsman Zoran Pašalić so spolupracovníkmi. Pri tejto príležitosti v priebehu dvoch hodín – od 10. do 12. hodiny – viedol rozhovory s občanmi obce, ktorí mali rozličné pripomienky a sťažnosti. Okrem toho mal rozhovor s predstaviteľmi občanov miestnych spoločenstiev, v ktorých deti utečencov a azylantov sú povinné chodiť do školy. Boli to občania Šídu, Višnjićeva, Adaševiec a iných dedín. Po uvedených rozhovoroch Pašalić povedal, že svoj názor a návrh postúpi patričným štátnym orgánom, aby sa problém riešil a aby nespôsobil nejaké iné následky. St. S.

43 /4774/ 28. 10. 2017

Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Oprava spackanej opravy cesty Jaroslav Čiep

bol zrazu pokojný, ako nebol už dávno. Bez rachotu vozidiel a predovšetkým ťažkých nákladných áut, ktoré hrmotili cez dedinu a vlastne zničili vozovku. Od predstaviteľov lokálnej samosprávy sa dozvedáme, že aktuálna rekonštrukcia uvedenej štátnej cesty cez Báčsky Petrovec bude prebiehať v troch fázach. V prvej fáze bude zatvorený úsek od križovatky Masarykovej a Kollárovej ulice, teda od semafora po križovatku 14. VÚSB a Šafárikovej

ulice, pričom premávka na tom úseku cesty je úplne zastavená a regulovaná dopravnou signalizáciou. Účastníci premávky sú na všetkých prístupových križovatkách oboznámení s obchádzkovou trasou. Obchádzky sa počas tejto fázy konajú ulicami: Pionierskou, Leninovou, Jána Marčoka, Žitnou a Šafárikovou. V druhej fáze bude zatvorený úsek a premávka od križovatky Novosadskej ulice so Šafárikovou po križovatku Novosadskej ulice s Partizánskou ulicou. Obchádzky sa počas tejto fázy budú konať Šafárikovou a Partizánskou ulicou. V tretej fáze stavebné práce budú prebiehať postupne, a to tak, aby nebola zastavená premávka na križovatke s Partizánskou ulicou, až po začiatok cyklistickej dráhy. Búranie existujúcej vozovky, vrstiev drobeného kameňa a nanášanie asfaltových vrstiev sa bude konať na úsekoch dĺžky 250 m, pričom bude uzavretý iba jeden jazdný pruh. Premávka bude regulovaná semaforom, pričom sa jeden jazdný pruh bude používať striedavo pre oba dopravné smery.

náčelníkom úseku pre lokálne samosprávy Brankom Stamatovićom. Hostia spolu s Radou pre bezpečnosť usporiadali prvé spoločné zasadnutie, na ktorom v rámci prijatého rokovacieho programu diskutovali o opatreniach, ktoré lokálna samospráva podnikla s cieľom zvýšiť bezpečnosť účastníkov cestnej premávky, ako aj o návrhoch a opatreniach, Kniha o Pažljivkovi aj po slovensky ktorých realizácia je plánovaná obce prichystali edukačné predv ďalšom období. Po zasadnutí v sále Slovenského stavenie pod názvom Pažljivkovojvodinského divadla pre viac ve pravidlá v premávke. Hlavný ako 100 žiakov prvákov z územia hrdina Pažljivko prostredníc-

tvom interaktívneho kontaktu upozornil prvákov na situácie, do akých sa môžu dostať na ceste do školy, resp. domov a zoznámil ich s bezpečným správaním sa v cestnej doprave. Po ukončení predstavenia predstavitelia Rady pre bezpečnosť Srđan Simić a Nebojša Stojisavljević žiakom a učiteľom odovzdali edukačné obrázkové knižky a reflexné prívesky s podobizňou Pažljivka.

„V

decembri 2015 sa stredom Petrovca vozovkou nedalo prejsť. Na oprave štátnej cesty II. A triedy č. 111, ktorá tiahne stredom dediny, pracoval VP Putevi Srbije, takže dlhší čas premávka od Vrbary po Begej bola čiastočne alebo v úplnosti zastavená a smerovky usmerňovali vodičov na obchádzku okolitými ulicami. V tom čase sa k cestárom, ktorí plátali cestu, pridali aj robotníci na výstavbe druhej časti cyklistickej dráhy v Ulici no- Trpezlivo pri jazde cez Petrovec vosadskej, ako aj cestári, ktorí rozširovali asfaltku v A to nielen cez Petrovec, ale aj južnej časti Ulice jarmočnej, takže smerom do Nového Sadu po výzo všetkého toho v strede Petrov- skumnú stanicu a do Silbaša až ca okolo Vrbary nastal poriadny po odbočku do Maglića. zmätok,“ takto sme informovali Pri príležitosti Dňa Obce Báčsky čitateľov Hlasu ľudu na začiatku Petrovec 16. októbra 2017 úradne roka 2016 o oprave cesty v strede otvorili začiatok prác na rekonPetrovca. Hoci uplynulo sotva pol štrukcii – pevnejšej údržbe štátnej druha roka, stav vozovky tejto cesty II. A triedy číslo 111 od krijesene bol omnoho horší ako žovatky s Masarykovou ulicou po pred opravou, ktorú bez obáv úsek pred novosadským mostom. môžeme opísať ako spackanú. O deň neskôr ťažké stroje zataraCez Petrovec sa jazdilo horšie sili cestu a smerovkami označili ako poľnými cestami v chotári. trasu obchádzky. Center Petrovca

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Pozorný Pažljivko J. Čiep

ž vlani, čiže presne pred rokom, predstavitelia Rady pre bezpečnosť cestnej premávky Obce Báčsky Petrovec pre prvákov prichystali film o bezpečnosti v doprave – Pažljivko. Tohto roku hostia prváčikom Základnej školy Jána Čajaka rozdelili i rovnomenné knihy preložené do slovenčiny, ako i zvončeky na bicykle a svojrázne preukazy pre chodcov. V utorok 17. októbra na návštevu Báčskopetrovskej obce po prvýkrát prišli predstavitelia Agentúry pre bezpečnosť dopravy v čele s

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVO S PREDSEDOM HAJDUŠICKÉHO MIESTNEHO SPOLOČENSTVA

MS nemá žiadne kompetencie Vladimír Hudec

početných reformách spoločenskej sústavy miestne spoločenstvá, skôr základné bunky spoločnosti, utratili úlohu, aká im patrila. S centralizáciou moci prišli o majetok, ako aj o vlastné prostriedky, s ktorými by mohli samostatne nakladať v súlade s potrebami dediny. O tom predseda Rady MS Hajdušica Branislav Stojčevski hovorí: − Miestne spoločenstvo nemá ani vlastný rozpočet, ani žiadne kompetencie, takže už niekoľko rokov iba platíme účty za strovený elektrický prúd za pouličné osvetlenie, a to z peňazí, ktoré nám účelovo postúpi lokálna samospráva z obecného rozpočtu. My síce každý rok vypracúvame finančný plán, v ktorom uvádzame potreby MS, ale z obce nám ho záväzne vrátia s poznámkou, že sa máme vtesnať do sumy, ktorá je v rozpočte vyhradená pre nás.

A tá suma, ktorá v tejto chvíli zna- dopravné znaky v dedine, ktoré mená necelé dva milióny dinárov vďaka vandalom už ani nemáme. ročne, stačí len na krytie nákladov Kuchyňa v Dome kultúry, kde sa na pouličné osvetlenie a na iné usporadúvajú rôzne veselice, naneubudne takmer nič. rodeniny, svadby, je tiež v chúlostivom stave. Vždy som Podľa slov nášho spolubesedník a dostal odpoveď, že to urobí obec. Sľúbili, dedina potrebuje omnoho viac peňazí ale neurobili. Úprana riešenie zdanlivo vu priestoru vôkol malých, ale predsa pomníka padlých veľmi závažných bojovníkov som im nesmel ani spomínať problémov, ktoré občanom strpčujú a o pokračovaní výkaždodenný život. stavby kanalizácie ani − Dožadoval som rozmýšľať. Jedine vysa peňazí na rekonhoveli našej žiadosti štrukciu križovatky o úpravu pasienka ulíc Vojvodinskej a odpad, ktorý tam Branislav Stojčevski ľudia odhadzujú, zaa Macedónskej, ktorú veľký počet nákladných áut tlačili do jám, ale aj to urobili tak doslova zruinoval. Nevyhnutná je aj spolovice. Pred niekoľkými rokmi oprava chodníkov na priechodoch vystavali toalety v Dome kultúry. (mostíkoch) cez pouličné kanály, Podľa slov nášho spolubesedníka ktoré sa časom zviezli a popukali miestne spoločenstvá by omnoho a sú nebezpečné pre chodcov, lepšie fungovali a riešili dedinské zvlášť v noci. Žiada sa vynoviť problémy, keby mali možnosť sa-

mostatne nakladať s prostriedkami pridelenými z obecného rozpočtu. − Normálnejšie by bolo, aby lokálna samospráva na základe nášho finančného plánu, pravdaže, v súlade s možnosťami, vyčlenila prostriedky na fungovanie MS, ktoré by sme my potom účelovo trovili a vyúčtovali, − hovorí náš spolubesedník. – Údajne to od budúceho roku tak aj bude. V obci nám prisľúbili, že od Nového roku účty za pouličné svetlo bude platiť obec priamo z rozpočtu a MS dostanú určité prostriedky na vlastné potreby. Okrem toho MS by muselo samostatne rozhodovať o tom, na ktoré súbehy o dotácie bude aplikovať u vyšších orgánov moci bez toho, aby posledné slovo v súvislosti s tým mala obec. Teraz je tomu tak, že doslova vo všetkom závisíme od dobrej vôle lokálnej samosprávy a Rada MS je iba zákonná forma, ktorej sa musí vyhovieť, ale prakticky o ničom nerozhoduje.

V STAREJ PAZOVE V RÁMCI PROJEKTU MÁM PRÁVO NA OCHRANU

Odštartovali druhý cyklus debát Anna Lešťanová

organizácii Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova sa uskutočnila ďalšia z radu plánovaných debát Posilnenie obetí násilia v rodine – oboznamovanie sa s právami, zdrojmi a postupmi na uskutočnenie práv. Debata prebiehala v rámci projektu Mám právo na ochranu, ktorý podporil Pokrajinský sekretariát pre sociálnu politiku, demografiu a rodovú rovnosť a zaradená je do druhého cyklu, ktorý usporiadajú v ešte niektorých dedinách z územia Staropazovskej obce. Prvý cyklus debát sa realizoval v spolupráci so Strediskom pre sociálnu prácu, predstaviteľov policajnej stanice a základnej verejnej prokuratúry a venovaný bol nielen novému Zákonu o zamedzovaní násilia v rodine, ale i ozrejmeniu • ĽUDIA A UDALOSTI •

Účastníci debaty v Starej Pazove

kompetencií uvedených orgánov a inštitúcií. V druhom cykle debát dôraz je na práci s obeťami rodinného násilia, ich posilňovaní a zoznamovaní sa s právami a zdrojmi, ktoré sa ponúkajú v systéme sociálnej ochrany, vrátane neodkladného zaopatrenia, poradenskej služby,

bezplatnej právnej pomoci a materiálnej podpory. Druhý cyklus debát, ktorý odštartovali v utorok 17. októbra vo veľkej obecnej zasadačke v Starej Pazove, Stredisko pre sociálnu prácu ako organizátor realizovalo v spolupráci s tamojším Domom zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja. Úvodný prejav mala Rada Žugićová, úradujúca riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu. V mene staropazovského Domu zdravia sa prihovorila Verica Popovićová, sociálna pracovníčka, ktorá osobitnú pozornosť venovala tomu, čo zamestnanci Domu zdravia konajú

v oblasti ochrany obetí rodinného násilia, ktorými sa najčastejšie stávajú ženy. Odborný prejav Zoznamovanie sa s právami, zdrojmi a postupmi na uskutočnenie práv na ochranu pred násilím v rodine v Stredisku pre sociálnu prácu mala sociálna pracovníčka Ivana Savićová. Sociálna pracovníčka Milka Perendijová hovorila na tému Ekonomické posilnenie obetí násilia v rodine. Debatu moderovala sociálna pracovníčka Dajana Kostićová, koordinátorka projektu. Okrem predstaviteľov verejných ustanovizní, vzdelávacích inštitúcií a občanov v debate sa zúčastnili Mirjana Radojevićová, pokrajinská poslankyňa, Branislava Maliová, námestníčka predsedu Obce Stará Pazova pre sociálne otázky, a Željko Šolaja, náčelník Oddelenia pre spoločenské činnosti.

43 /4774/ 28. 10. 2017

Ľudia a udalosti OPÝTALI SME SA KULPÍNSKYCH PENZISTOV

Vystačí dôchodok na dôstojný život? Katarína Gažová

októbri – mesiaci starších spoluobčanov – aspoň trošku viac pozornosti venujeme ľuďom prežívajúcim slnečnú jeseň života. S kulpínskymi penzistami sme sa rozprávali o ich životnom štandarde a o tom, ako trávia dôchodcovské dni, čomu sa venujú... Ján Benka: – Na dôchodku som už sedem rokov. Dovtedy som pracoval som ako murár. O mojom dôchodku by som mohol Ján Benka povedať iba to, že stačí iba na prežitie, hoci nepatrí medzi tie najnižšie, ale asi medzi tie stredné dôchodky u nás. Teším sa, že ho predsa mám, lebo inak by sa nedalo vyžiť. Teraz nám sľubujú, že dostaneme jednorazovú

peňažnú pomoc, ale môžem pove- napríklad na kúpu kuriva a iných S dôchodkom som spokojný, podať, že je to iba milodar, keď nám nevyhnutných životných potrieb. stačí mi na moje potreby. Výšešte nevracajú percento, ktoré Podľa mojej mienky štát by mal ka dôchodku závisí aj od toho, nám predtým z dôchodkov vzali. viac pomáhať penzistom, ktorí kde a ako bol kto zamestnaný. Dôchodcovské dni trávim v práci majú menšie príjmy. Teším sa aj na Pracoval som ako obchodník okolo domu a v záhrade. Občas tú jednorazovú finančnú pomoc, a vo výslužbe som už 11 rokov. sa venujem aj čo by sme Predovšetkým musvojej záľube mali dostať, sím zdôrazniť, že – rybárčeniu lebo aj to zdravie je predsa tuná u nás na mi pomôže pre nás starších kanáli. zdolať nienajdôležitejšie. Mária Duktoré výdavA by ť zd rav ý dášová: – ky. Keďže je v dôchodcovskom Myslím si, že ten môj dôveku je naozaj veľpenzisti, ktorí chodok nižké šťastie. Okrem majú nižšie ší, musím si domácich prác vepenzie, majú veľmi dobre nujem sa aj svojim aj nízky životnaplánovať, záľubám: roky som ný štandard. kde ktor ý aktívnym členom Konkrétne ja Mária Dudášová dinár dám. Ján Vrbovský kulpínskeho rysi privyrábam Vo voľnom bárskeho spoltakým spôsobom, že pracujem čase po skončení domácich prác ku, venujem sa aj holubárstvu, v poli za dennú mzdu. Tak si do- sa rada vyberiem na prechádzku. veľa rokov som bol aktívny aj pĺňam rodinný rozpočet. No aby Je pre mňa nevyhnutná, najmä pre v združení penzistov. Mojou zápenzista mohol ešte chodiť do zdravotné dôvody. ľubou je aj maľovanie. Stále mám poľa, musí byť ako-tak zdravý. TaJán Vrbovský: – Môj životný teda čo robiť a čomu sa venovať. kýmto spôsobom si pripomôžem štandard ako penzistu je slušný.

STALO SA V KULPÍNE

Náhoda, alebo úmysel?! Vladimír Hudec

odina Petrášová z Kulpína, ktorá skôr patrila medzi väčších, ak nebola dokonca najväčším výrobcom mlieka v tejto dedine, sa rozhodla vzdať sa dobytkárstva a venovať sa výlučne rastlinnej výrobe. V nedostatku väčších výmerov pôdy sa však chceli venovať aj nejakej vysokoakumulačnej výrobe. Predsavzali si teda, že budú pestovať lieskovce, ktoré sa im zdali ako dobrá možnosť na slušný zárobok z pomerne malej plochy. Tento svoj plán tejto jari zrealizovali tak, že na dvoch jutrách vysadili 540 lieskových sadeníc. Aby predišli škodám, ktoré na ovocných stromoch spôsobuje divina, predovšetkým zajace a srny, ovocný sad a ešte ďalšie tri jutrá ohradili drôtom. Okrem

www.hl.rs

toho vykopali studňu a postavili kvapkovú závlahovú sústavu. Celá investícia ich stála vyše 10-tisíc eur. Ďalej plánovali, že tejto jesene aj zvyšné tri jutrá vysadia lieskami, avšak pre zlú tohtoročnú úrodu sóje a kukurice to musí počkať na lepšie časy. Vysadené liesky sa pekne prijali a začali rásť, avšak prednedávnom Miroslav Petráš,

Informačno-politický týždenník

keď sa išiel pozrieť na svoj ovocný sad, zostal ohromený, keď videl zbúranú časť ohrady a bránu na vchode do sadu. Na zemi uzrel stopy po veľkých kolesách mohutného traktora, ktorý za sebou ťahal vlečky. Vo vnútri ohradeného priestoru, našťastie nie v časti s lieskami, ale na sójovisku sa otočil, vyšiel von a pokračoval rovna-

kým smerom, akým sa predtým pohyboval. – Liesky nám síce nepošliapal a nezlámal, takže spôsobil škodu iba na ohrade, ktorú však nebolo až tak ťažko opraviť, – hovorí Miroslav. – Neviem, čo si mám myslieť. Podľa mňa sú dve možnosti. Jedna je, že z nejakých dôvodov vodič traktora musel odbočiť z cesty, lebo sa napríklad nemohol zastaviť, nuž urobil to, čo urobil. A druhá je, že to niekto urobil úmyselne, ibaže nemôžem ani predpokladať, kto. Nikomu sme neublížili, s nikým sme sa nepohádali, aby sa nám takto pomstil, takže nemôžem upodozrievať nikoho. Náhoda, alebo úmysel?! To je jedno. Keby to bola náhoda, poctivý páchateľ by sa prihlásil, ponúkol sa vynahradiť škodu. Neprihlásil sa. Od niekoho, kto to možno urobil úmyselne, to zrejme nemožno ani očakávať, a preto po všetkom zostáva iba trpký pocit z toho, čo všetko dokáže ľudská zlosť a závisť. Foto: M. Petráš • ĽUDIA A UDALOSTI •

DEŇ SLOVENSKÉHO VÍNA

Nápoj božský a náš Oto Filip

dárstve. Jedným z nich je práve podporný program pre oblasť vinohradníctva na roky 2014 – 2018. Poskytuje sa podpora na viaceré projekty, ako je propagácia v zahraničí, no toto platíme my,

eň vína si nemusíme pripomínať len na svätého Trifuna či Valentína. Jedna z tých iných príležitostí sa naskytla vo štvrtok 19. októbra, keď sa v novosadskej reštaurácii Piknik na nábreží Dunaja konala prezentácia až pätnástich druhov slovenských prívlastkových vín: bielych, ružových a červených. Okrem toho účastníci podujatia mali možnosť ochutnať a zhodnotiť i niekoľko druhov vína chýrečnej vojvodinskej vinárne Kovačević. Podujatie v mene usporiadateľa, Veľvyslanectva SR v Belehrade otvorila veľvyslankyňa Dagmar Repčeková. Na úvod skonštatovala, že sa pri ochutnávke vína stretávame už druhýkrát, keďže sa to prvé Kvalitu a iné vlastnosti vína stretnutie udialo vlani na slo- hodnotila aj veľvyslankyňa venskej ambasáde v Belehrade. Dagmar Repčeková V odpovedi na otázku, prečo sa to druhé deje práve v Pikniku, reštrukturalizáciu vinohradov, vyzdvihla: poistenie úrody proti chorobám – Je to taký zvláštny podnik, kto- a zamoreniu škodcami, vybavenie rého majitelia sú Barbora a Srećko priestorov výrobného podniku Galovićovci. Barbora je Slovenka, momentálne konzulka na naLETMO šom úrade, a Srećko je Srb. Veľký športovec, futbalista, hokejista a k tomu vychováva aj svojich dvoch synov. Ale vlastne, ako začala ich láska: stretli sa, najprv si dali slovenské víno, potom si dali srbské víno a viedli dlhé, hĺbavé rozhovory, až sa nakoniec zobrali... íta sa u nás veľa alebo málo? Keďže ide o seriózne podujatie, Aký máme vzťah ku knihe? veľvyslankyňa Repčeková ďalej Kto siaha po akých tituloch? uviedla, že treba sprítomniť aj nieVšetky tieto otázky možno nastoliť ktoré čísla týkajúce sa vinárstva. zvlášť v októbri, mesiaci knihy, Podotkla, že Slovensko má šesť vinohradníckych oblastí, štyridsať hlavne v dňoch, keď prebieha najvinohradníckych regiónov a šesť- dôležitejšie a najväčšie podujatie stotri vinohradníckych obcí. I to, – Medzinárodný knižný veľtrh v že celková výmera vinohradníckej Belehrade. Usudzujúc podľa už traplochy predstavuje 18 183 hek- dičného ruchu, ako aj na základe tárov a že je priemerná spotreba tisícov návštevníkov vracajúcich vína okolo osemnásť litrov na oso- sa domov so spokojným výrazom bu ročne. Je to trend rastu, keďže na tvári a s desiatkami titulov dlhodobá priemerná spotreba v taškách, zdá sa, že knihám ešte na Slovensku bola dvanásť litrov. dlho neodzvoní. Veľtrh je však len – Možno je to aj tým, že sme jednou, tou krajšou stranou mince. členská krajina EÚ a máme pod- Všedná realita je o poznanie iná. porné programy v poľnohospo- Podľa istého prieskumu, realizova-

Hostitelia Barbora a Srećko Galovićovci

a etiketovanie, – podotkla. Prezentácia zahrnula vína z malokarpatskej vinárskej oblasti, ktorá je najjužnejšia, najteplejšia, najslnečnejšia, čo znamená, že sú tamojšie vína podobné našim. Aktéri koštovky mali možnosť ochutnať širokú škálu prívlastkových a odrodových vín štyroch podnikov: Mahid (Veľká Mača), Dious (Horné Orešany), Elesko (Modra) a Vajnory (Bratislava). Každé z nich má svojráznu chuť, farbu, vôňu. Nuž nie div, že účastníci

ochutnávky neraz boli na vážkach, ktorému akú známku dať, ktoré uprednostniť. Frankovka, rizling, tramín, Dunaj... toľko krásnych vizitiek slovenského vinárstva. Na záver prezentácie sa ako najlepší na výslnie dostal tramín červený 2016, biele polosuché víno z vinárne Vajnory. Veď nie náhodou sa vraví, že víno je nápojom božským. Pritom aj naším klenotom. Snúbi sa v ňom vášeň a láska, robota a lopota, slnko a pôda, slovo a cit...

Knihy

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Oto Filip ného pred desaťročím na potreby Národnej knižnice Srbska, stav bol taký, že čosi viac od polovice, čiže 57 percent opýtaných počas roka prečítalo aspoň jednu knihu. Tých zvyšných 43 percent prestalo čítať knihy v strednom veku, prípadne keď sa zamestnali, alebo už počas školenia. Taká situácia bola ešte ako-tak uspokojujúca. Keď v apríli tohto roku Ústav pre prieskum kultúrneho rozvoja podnikol ďalší výskum, ukázalo sa, že takmer 80 percent obyvateľov celé roky nezobralo do rúk žiadnu knihu. Uvádza sa, že to spôsobuje rýchle životné tempo, internet, digitalizácia, ľahký prístup informáciám, ako aj celkový pokles záujmu o kultúru. Len 2,4 % opýtaných uviedlo, že vo voľnom čase rado chodí do kina, divadla alebo na koncert,

ale – len občas. Sociológ Žarko Trebješanin uvádza, že ho takéto údaje neprekvapujú, lebo v Srbsku je narušený celkový systém hodnôt. Podľa ďalšieho sociológa Dragana Kokovića mladí sú dnes radšej na sociálnych sieťach, alebo skôr zasielajú esemesky, než by čítali knihy. Ľahšie a rýchlejšie sa informujú prostredníctvom internetu. A netreba zabúdať ani na ten ich takmer chronický nedostatok času, keďže musia robiť, aby si uživili rodiny. Jedno je isté: (ne)čítanie kníh je veľmi znepokojujúci údaj, svedčiaci tak o stave obyvateľstva, ako aj kultúry. Preto sa už teraz možno s obavami zamýšľať nad tým, čo budúcnosť prinesie o niekoľko rokov. A kto vôbec bude potom siahať po knihách, zvlášť po tých odborných?

43 /4774/ 28. 10. 2017

Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Eko apartmány zlaté Jaroslav Čiep

28. 10 – 3 . 11. 2017

POČASIE

edzinárodný veľtrh turizmu LORIST, v tomto roku jubilejný 50., prebiehal začiatkom októbra v Novom Sade. V peknej spomienke zostane aj PetrovčaÚtulnosť dreveníc v Petrovci nom. Okrem toho, že na ňom veľmi úspešne podniku sú v súčasnosti aktívne ší objekt s tromi apartmánmi: predstavili skvosty slozapojení aj ich dvaja synovia jeden lux sedemlôžkový a dva venskej gastronómie, Dário a Mário. päťlôžkové pre celé rodiny. ale i petrovskej kuchyne, Eko apartmány sú vlastOkrem terás majú tu parkovisna veľtrhu ocenili aj kvane vkusne upravené drevené ko a veľký dvor s hojdačkami litu ubytovacích kapacít domčeky. Najprv bolo 5 dreveníc pre deti. Svoje služby ponúkajú v Petrovci. – dvojlôžkových apartmánov so všetkým záujemcom, domácim Veľkú zlatú medailu za Zlatá medaila v rukách Marije všetkým súčasným vybavením, i zahraničným hosťom. kvalitu a diplom aj toh- Adamovićovej ku ktorým potom dostavali ďalFoto: z rodinného albumu to roku získala petrovská reštaurácia Aróma, a to za vysokú kvalitu slovenskej národnej gastronómie. Ako je známe, tento rodinný podnik Potkonjakovcov už niekoľko rokov dostával zlaté medaily na novosadskom Veľtrhu turistiky a toto je ich piata zlatá medaila. Okrem Arómy zlatou medailou v oblasti ubytovacích kapacít sa po druhýkrát ovenčili Eko apartmány majiteľky Marije Adamovićovej. Vznikli roku 2012 ako dedinská turistická domácnosť s heslom Vráťme sa k prírode. Marija je vyučenou pedagogičkou, ktorá svoju KRÁSNE JESENNÉ POPOLUDNIE sa žiaci padinskej ZŠ maršala Tita rozhodli stráviť pri užitočnej práci. pracovnú dráhu začala v Petrovci, V organizácii environmentálneho krúžku, ktorý začal pracovať tohto školského roku, a v spolupráci pokračovala v Maglići a posleds Ekologickým hnutím Padina (EKOP) a podnikom Brantner, 19. októbra usporiadali pracovnú akciu. ných 22 rokov je učiteľkou triednej Cieľom bolo upratať Hornú dolinu, ktorá sa stala obľúbeným miestom na prechádzky či džoging, najmä výučby v Novom Sade. Koníčkom po vybudovaní asi kilometrovej dráhy v severnej časti doliny. Smeti zbierali do vriec, ktoré zabezpečil už viac ako dve desaťročia je pre podnik Branter a zároveň separovali recyklovateľný odpad, čo bolo ďalším cieľom tejto akcie. Po práci ňu žiacky turizmus. Okrem toho sa občerstvili nápojmi, ktoré zabezpečil EKOP. Okrem dobrého pocitu z užitočnej práce účastníci akcie je zakladateľkou združenia Spopocítili aj sklamanie zo správania sa niektorých ľudí k prírode a svojmu okoliu. Zistili totiž, že stromy a znaj dedinu, prostredníctvom kry skrývali kopy smetí a všelijakého odpadu úmyselne vyhodeného v doline. Akoby pre niektorých ktorého šíri vedomosti o tomto ľudí tá istá dolina, oáza padinskej prírody, predstavovala iba obyčajné smetisko. Preto apelujú na prostredí. Jej manžel Adam od všetkých spoluobčanov, aby nehádzali odpad v Doline, ani na žiadnych iných miestach, ktoré nie sú roku 1991 pracoval ako autobuna to určené. sový prepravca a do rodinného Ž. U.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

8˚ | 14˚

6˚ | 17˚

5˚| 13˚

3˚ | 10˚

2˚ | 11˚

4˚ | 12˚

6˚ | 13˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z ČINNOSTI KLUBU KREATORNICA V KOVAČICI

Zapojili sa do ďalšieho projektu Anička Chalupová

druhej polovici septembra v českom Těšíne sa uskutočnilo prvé stretnutie účastníkov medzinárodného projektu Kreatívny ergoterapeut ako jeden z pilierov činností domovov so-

− Prvé pracovné stretnutie a určitý druh školenia prebiehal od 21. do 24. septembra v českom Těšíne. Cieľom tohto projektu, ktorý podporila SAAIC − Národná agentúra programu Erasmus pre vzdelávanie a odbornú prípravu so sídlom v Bratislave, je zviditeľniť

Časť účastníkov projektu (Pavel Vereský stojí) na prvom stretnutí v Českej republike (Foto: z archívu združenia)

ciálnych služieb, na ktorom sa okrem partnerov v projekte z Českej republiky, Poľska, Maďarska a Slovenska zúčastnili aj členovia Občianskeho združenia Klub Kreatornica, o čom jeho predseda Pavel Vereský hovorí:

a ovplyvniť prácu ergoterapeutov v domovoch sociálnych služieb. Projekt teda obsahuje spoluprácu a rôzne kreatívne dielne, do ktorých budú zapojení aj ľudia zo sociálnej kategórie, osoby s osobitnými potrebami a seniori.

V polovici uplynulého roka doznel dvojročný projekt Tradičné remeslo – šanca pre každého, v ktorom sa Klub Kreatornica takisto zúčastnil a jeho člen Daniel Válovec, podobne ako aj tohto roku, vynikol ako autor loga projektu. Ktorí ešte členovia sa zúčastnili na stretnutí? − Občianske združenie Klub Kreatornica, okrem mňa a Daniela, predstavovali ešte členovia Marína Bírešová a Andrej Vereský. Tento projekt bude zhruba trvať 20 mesiacov a nasledujúce stretnutie účastníkov projektu bude v máji 2018 v Piešťanoch na Slovensku. O dva mesiace neskoršie projekt sa cez dielne realizuje aj v poľskom meste Ustroň a o rok neskoršie, v októbri, Klub Kreatornica bude hostiteľom všetkých účastníkov projektu v Kovačici. Koniec projektu sa plánuje v marci 2019 v Maďarsku. Za ten čas musíme všetky stanovené úlohy splniť, dielne a všetko to, čo sa od nás žiada, máme zrealizovať a spropagovať. Aké akcie a úlohy ste ešte

Tohtoročné logo projektu, ktoré vypracoval Kovačičan Daniel Válovec

stanovili plánom na tento rok? − Okrem bežných vecí do konca tohto roka nás očakávajú prípravy a účasť na podujatiach, ako Vianočné trhy a iné. Často nás na svoje podujatia pozývajú aj iné spolky, s ktorými spolupracujeme, hlavne tie z našich prostredí, ale aj z iných miest. Takmer každý mesiac sa nám podarí niekde prezentovať činnosť a tvorbu Klubu Kreatornica. Nadchádzajúce zimné obdobie treba okrem iného využiť aj na kreativitu, na kreatívne nápady, ktoré sme počas roka nadobudli. Tie nápady treba naďalej preniesť do tvorby, ktorou zasa oslovíme našich doterajších, ale aj nových obdivovateľov.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

hohó, vážení, takže už ste sa, vravíte, vyspali?! Naskutku je dobré, keď, ako počujem, stonáte, že vás pobolieva – bolí to i ono. To je len dôkaz, že ste – dajbože, ešte dlho! – zdraví a po troche azda aj živí! Čo je na dnešné časy – nečasy veru výborné znamenie. To znamená, že ešte furt cítite. Aj ak práve všetko nechápete (čo je v súčasnosti extra zdravé!), cítenie je, namojveru, ohromná vec. Dnes je lepšie niečo cítiť, ako niečomu rozumieť. City, emócie, vážení, proste nabádajú k cíteniu. A ignorovaniu inak bolestivého ba nezdravého zlozvyku • ĽUDIA A UDALOSTI •

menom uvažovanie. Napríklad nad hlúpou otázkou týkajúcou sa skvelého ťahu nášho pána prezidenta. Ktorý odmietol zúčastniť sa nedávnych osláv Bezpečnostno-informatívnej agentúry, čiže Bije, teda BIA-e. Zásadový, akého ho poznáme, vyhol sa slávnostnému podujatiu preto a len preto, lebo BIA k oslavnej slávnosti nepripustila všetkých akreditovaných žurnalistov. Následne čoho hneď vznikla zhola hlúpa otázka. Že ako pán prezident mohol vedieť, že na slávnostnej oslave podaktorí novinári budú musieť absentovať? Respektíve, že kto mu odovzdal tú

a takú informáciu? No predsa – BIA! Podobnú – rovnako sprostú, keď nie i sprostejšiu – otázku nastolili (a kto iný?!) podaktorí novinári v súvislosti so slávnostným zhromaždením Srbskej pokrokovej strany alias SNS, ktorá uplynulú nedeľu oslávila Deviate Výročie Založenia. Zúčastnil sa ho, prirodzene, aj aktuálny prezident a hlava SNS pán Aleksandar Vučić. Na rozdiel od svojho prezidentského predchodcu a zakladateľa SNS pána Tomislava Nikolića. Ó, továrišči moji! Čím sa obec krkavčia, pardon, novinárska, nebude zamestnávať?! Už ale môže pokojne

buvinkať. Po najbližšie kvázivlnobitie. Keďže im aktuálny prezident AV jasne (a – ako obvykle – aj hlasne) dal na vedomie, že to je Jeho vec; teda vec pána exprezidenta TN. Nepovedal síce, avšak verím, že – len ak ste neprišli o emócie – cítite šípite tušíte aj odpoveď na ďalšiu, nie práve novú ani múdru otázku. Prečo sa nedávny prezident, po rozlúčke s prezidentskou funkciou, nerozlúčil aj s rezidenciou, t. j. vilou na Ulici užickej 23 v Bielom Meste? Aj to je predsa – Jeho vec. Nechápete?! No, predsa – JEHO! Bumbum!

43 /4774/ 28. 10. 2017

Ľudia a udalosti MARÍNA ZAHORCOVÁ Z HLOŽIAN

Spev ako záľuba a torty ako relax Danuška Berediová

e známejšia a úspešnejšia ako tortárka, či ako speváčka? Na doboškovej súťaži v rámci Dňa Hložian jej doboš-

Výborná speváčka − Marína na tohtoročnom Zlatom kľúči

ka zvíťazila. Meno a hlas Maríny Zahorcovej už niekoľkokrát zazneli na našich festivaloch sólových spevákov. Na festivale Zlatý kľúč tohto roku zazneli ešte zvučnejšie. Marína zaspievala víťaznú skladbu Strach autora Samuela Kováča. Aké sú vaše dojmy z tohtoročného Zlatého kľúča? „Tohto roku sme zase dostali do zbierky veľa krásnych piesní. Asi Najväčšmi sa mi páčilo, že sa zúčastnilo veľa mladých a nových spevákov a skladateľov. Ja som sa tohto roku predstavila v trochu inom štýle, rockovom. Keďže už veľa rokov spolupracujem so Samuelom Kováčom, pieseň bola ako šitá pre mňa a som šťastná, že som práve ja zaspievala víťaznú pieseň.“ Aké boli vaše spevácke začiatky? „Najprv som začala hrať na klavíri, keď si Kvetoslava Benková všimla, že viem spievať. Mala som deväť rokov, keď sme vystupovali ako skupina Slniečka, ktorú ona nacvičovala, na festivale Pop tón v Novom Sade. Potom som

www.hl.rs

začala spievať aj v škole, začala som chodiť do KOS Jednota, kde som spievala sólo i v skupine. Neskoršie nasledovala spolupráca so Samuelom Kováčom. Vďaka nej som mala možnosť spievať na festivaloch Zlatý kľúč a Stretnutie v pivnickom poli. Tam som získala 1. a 2. cenu za prednes. Spievala som aj v Nadlaku, tiež na Slovensku počas zájazdov s naším spolkom. Spievam od malička a spevu sa venujem stále. Aj času si na spev vždy nájdem. Je to moja veľká záľuba.“ Kedy ste začali robiť torty? „Pred dvoma rokmi som urobila tortu pre môjho otca, na Pavla. Bola to doboška. Chutila hosťom na oslave a po čase sa ma začali pýtať, či by som nerobila torty aj na objednávku. Začala som s doboškami, no neskoršie si začali objednávať aj iné torty. Na začiatku, keď som ešte nemala skúsenosť a občas sa mi niečo nevydarilo, veľmi ma to hnevalo. Teraz, po dvoch rokoch, keďže som zamestnaná, príprava tort je pre mňa takým relaxom. Sama pracujem v kuchyni a tak mi všeličo vyfučí z hlavy.“ Dnes, keď sú populárne a hľadané torty vyzdobené fondánom či figúrkami, čo považujete za dôležitejšie? Výzor torty alebo V kroji chuť?

Informačno-politický týždenník

„Snažím sa, aby moje torty boli predovšetkým chutné. Torty neobliekam do fondánu, lebo si to vyžaduje viac času, ktorý pri mojej práci nemám. Som toho názoru, že ak je torta zvonku krásna, to nemusí znamenať, že je aj chutná. Samozrejme, usilujem sa, aby čím krajšie vyzerali. Chuť závisí aj od materiálu, a preto najradšej robím torty z materiálu, ktorý si sama zadovážim, teda z toho, čo mám vyskúšané. Keďže v Hložanoch ešte nie je trend predávať torty na kilogram, súhlasím, keď mi ľudia priniesú aj svoj Šikovná tortárka materiál.“ Ktorá je vaša obľúbená tormi, hoci mi skôr veľmi nechutili. Avšak po čase mi začali chutiť. ta? „Je to švarcvald, lebo mám Asi dve tretiny zo všetkých tort, rada ovocné torty. Ako som už ktoré som doteraz urobila, boli povedala, začala som s doboška- dobošky. Ale nemôžem povedať, že torty mám veľmi rada. Dokonca teraz, ako robím torty, menej jedávam sladké.“ Darí sa vám organizovať čas na prípravu tort vedľa zamestnania? „Zárobok z tort vždy dobre príde. V závislosti od toho, koľko mám objednaných tort, si ladím povinnosti. Torty robím hlavne cez víkend, lebo vtedy si ich najviac objednávajú. Vtedy pracujem od rána do večera, ale dá sa to zvládnuť. Tohto roku z príležitosti konfirmácie v Hložanoch som mala objednaných až 18 tort. Pomáhali aj mama, aj starká. Musela som si vziať voľné dni a od stredy do nedele som robila doslova po celé dni. V sobotu som ich iba zdobila. Ruky sa mi triasli, už som nevedela ani čia som. Vtedy som si povedala, že si už toľko práce nezoberiem. Boli to však stáli zákazníci a nikomu z nich som nevedela povedať nie.“ (Foto: A. Francistyová a z archívu M. Zahorcovej) • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA HLOŽIANSKOM OKTÓBROVOM JARMOKU (2)

Všetko vysvetlil jasnou rečou Juraj Bartoš

Prívetivá pani majstrovná mi vraví, že na hložianske jarmoky prichádzajú celých tridsať rokov. „Firmu založil otec môjho manžela roku 1953. Keď dedo odišiel do výslužby, manžel, inak ekonóm, nechal riadne zamestnanie v banke a pokračoval v tejto robote. Lebo sa vtedy na cukrovinkách dalo dobre zarobiť.“ Už len malé hŕbky zvyšných sladkostí (želé, bonbóniky, „mekuo“ a „tvrduo“) na jarmočnom pulte

zákazníčke. „Tričká a ponožky pre Sám sa len ťažko lúčim s krásnym naše dievča máte?“ „Nech sa páči.“ jarmočným obrázkom. o veru: ani život nie je ako „Jój, to je veľké.“ „Ale dievka bude o O o kedysi, kdeže by jarmoky boli rýchle rásť,“ prihovárame sa manžeSpomedzi dvoch radov jarmočtaké, aké bývali. Voľakedajšie lom Valovcom a fotoaparát cvaká. ných stánkov ubúda jarmočníkov možno neponúkali také široké spek- Ich Manuela má päť mesiacov a z Hložian a okolia. Je po jedenástej nemá nič proti foteniu. a z kuchýň dolieha „Táto tu dáma je vaša vôňa nedeľných obedcéra?“ Pani Rybárska dov; bolo by treba ísť. odvetí: „Nevesta.“ Nuž, Lenže pletené košíky reku, čo, prihovorím sa a tašky pritiahnu pojej, rátate zdediť remes- hľad ako pekné panie lo...? „Koľko môžem, toľko na korze. Iste aj odpopomôžem. Zatiaľ študu- veď na otázku, ako sa jem slovenčinu v Novom dnes darí, bude pekSade.“ ná, uvažujem, keď tu Krásne. Ako krásna je- – fľas! „Nijako.“ „Viete seň, ktorá prevzala žezlo prečo?“ „Celkove je po pekelnom lete. Listy kúpna sila v porovMedovníky už temer nemá kto kúpiť opadávajú stále rýchlej- naní s niekdajšou – šie, metly sa ujímajú slova. katastrofálna! Prestrum výrobkov než v súčasnosti, Tak sa pristavím pri jarmočníkovi, ne vidíš, že obyčajný Na zimu treba myslieť s predstihom lež tí, ktorí predávali a nakupujúci ktorý predáva cirokové, pávkové, národ nemá peňazí.“ tiež, sa onehdy domov vracali s metlíňové, veľké, väčšie i menšie. „Inak ste skadiaľ?“ „Nech sa páči...“ Bicskeiovcov hovoria jasnou rečou: peňaženkami hrubšími než S vizitkou a pozvaním do dnešný odbyt sa daril. Všímam si, že teraz, so širšími úsmevmi tiež. dielne Eco souvenir v Novom ani teraz neprišli bez medovníkov. Aj keby si nefrcli pod čatrľou. Sade kráčam ďalej. Rýchlym „Pravdaže. Akože inak?“ „A predávaV minulosti jarmoky nebýkrokom trielim k stánku Stan- jú sa tak ako kedysi?“ „Slabšie, ale vali uponáhľané ako dnes, kovovcov z Pivnice. U nich už predsa. Dnes sme predali päť srdiekeď sa jarmočníci domov zopár rokov zaradom nakupu- čok, inkasovali 1 000 dinárov, ale z jarmočiska vracajú s jedjem cukrovinky. Hííí! Aha, veď som spokojná...“ „Všetci sa sťažujú, ným – dvoma igelitovými oni sa balia! „Vari sa nedarilo?“ že je ťažšie predať ako voľakedy...“ vrecúškami sladkostí. Tie vari „Ale čože... My sme naše po- „V živote sme nerobili nikdy tak majú odstrániť pachuť trppredali,“ odpovie zvesela pani veľa ako teraz a nikdy sme menej kého života, pričom im deň predavačka. Čo je – tu je, ale ako teraz nezarobili. Lebo sú naše čo deň tobôž v ružových a bez cukroviniek sa predsa výrobky reálne lacné.“ Lacné výrobky, lacná práca. Aj šťastných televíziách politici nevrátim. Bez nich ani jarmočtrúsia o fantastickom pokronú reportáž neukončím. Veď život sám je akosi stále lacnejší. ku a nevídanom zvyšovaní Hračky lákajú pohľady odkedy sú jarmoky jarmokmi, Iba reči o krajšej a lepšej budúcaj najmenších jarmočníkov nosti – tie majú cenu životnej úrovne. zlata. Zlatoúste sľuby „Nazdar...“ prihovára sa, ponáhľa- „Ako sa darí?“ pýtam sa neúmorných politikov o júc, Ondrej Ivičiak z Petrovca. „Toto pána majstra Viciana z budúcich „nikdy vyšších som kúpil synovi.“ „Ejha, porisko! Petrovca. „Dosť dobre, ale platoch“ číhajú z televíČo vyviedol?“ „On nič, ale... Mali predal som menej ako v zorov, rádií či novinosme doma majstrov, betónovali. Petrovci na pľaci.“ Všímam vých strán čoraz agresívVieš ako – lopát nikdy dosť. Dal si, že sú naskutku kvalitnejšie. Ich dozvuky nás som im našu; čo robili, čo nerobili, né... „Pravdaže. Ale aj cena občas zasiahnu trebárs zlomili porisko. No a tak... Dostať ho je u mňa vyššia; metla pri nedeľnom obede, po aj v Petrovci na trhu, ale – toto je z nemôže byť aj dobrá, aj návrate z jarmoku. Pri jarmoku! A lacné, za 200 dinárov.“ lacná. Ani jablká nemajú prestretom stole, okoPri jednom zo stánkov s textilný- rovnakú cenu.“ lo ktorého sa množia mi výrobkami (takých je aj na tohtoSúhlasne prikývnem prázdne stoličky. Poročnom októbrovom hložianskom hlavou a otáčam sa za dobne ako pribúdajú jarmoku najviac) sa prihovorím zvukom... Píšťalka príjemneobsadené sedadlá majiteľke známej a peknej tváre. nými tónmi píska peknú na jarmočnom kolotoči. Hovorí, že chodieva po trhoch a melódiu a dáky havko Verný obraz šedej skujarmokoch už vyše dvoch desaťročí. havká: hav-hav, hav-hav... Labutia pieseň jarmočných kolotočov točnosti, jarmok, hovorí Naposledy vraj znižuje obrátky, lebo Čo je, kde je...? Aha ho: že sa neoplatí. malý psíček na jarmočnom stole, sladkosti sa tešia najväčšej obľube. jasnou rečou. Mlčky, ale nekompro„Dnes je super, lebo je pekný pravdaže elektrický, breše do taktu Našťastie je tu ešte zopár slad- misne a objektívne, ozrejmí rozdiel deň... je tu veľa ľudí,“ povie pani melódie. Už spomenutá Manuela kých stánkov. Zamierim k Bicske- medzi slovami nominálne a reálne... Rybárska z Petrovca a už sa venuje si ide očká vyočkať. Ani nemihne. iovcom z Báčskeho Petrovho Sela.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

43 /4774/ 28. 10. 2017

Ľudia a udalosti PROGRAM VENOVANÝ BABKÁM A DEDKOM

Na znak vďaky starým rodičom Elena Šranková

któber je mesiac ochrany starých osôb a 1. októbra si pripomíname Medzinárodný deň seniorov. Počas tohto mesiaca by sme teda mali zvýšenú pozornosť venovať starším príbuzným, susedovcom, spoluobčanom. Samozrejme, mali by sme im úctu a vďaku za to, čo pre nás urobili, prejavovať aj v iných mesiacoch. V Miestnej organizácii Červeného kríža v Kysáči sa o to sústavne snažia. Nezabúdajú na starších a nezanedbávajú ich. Navyše v októbri pre babky a dedkov pravidelne a úspešne organizujú program Slnečná jeseň života, ktorý je v Kysáči veľmi obľúbeným podujatím. Tentoraz pre-

biehal v nedeľu 22. októbra vo veľkej sieni Kultúrneho strediska, keď diváci kinosálu vyplnili do posledného miesta. V programe vystúpili deti rôznych vekových skupín, od najmladších škôlkarov po žiakov vyšších tried základnej školy. Recitáciami, vlastnými slohovými prácami, ktoré napísali a prečítali, Odovzdávanie darčeka pre najstaršiu Kysáčanku spevom a tancom sa zavďačili najmä svojim starým Krôčik a Slniečko KC Kysáč, ako rodičom za lásku, ktorou ich den- i Kultúrno-umelecký a športový ne obetavo obsýpajú. Tancami sa spolok Branka Radičevića. Tak ako predstavili aj folklórne skupiny každý rok, na programe odovzdali

VO SVET(L)E ARCHITEKTÚRY (3)

Praha ako klenot Oto Filip

skupina štátov strednej Európy, čiže Vyšehradská skupina plus Rakúsko ko dobrý organizačný ťah mož- a Slovinsko, a to mimo Európy. Nano zhodnotiť skutočnosť, že príklad v Číne, Indii, inde vo svete. sa na prvej Noci architektúry Po čase sa však ten programový v Belehrade začiatkom záber rozšíril alebo októbra zúčastnili znalci skôr koncentroval z piatich účastníckych na Európu… krajín Stredoeurópskej – Postupom doby kultúrnej platformy. vyplynul záujem Jedným z nich bol aj prezentovať sa aj v Ing. PhDr. Zdeněk Lyčrámci inej časti Euróka, riaditeľ Odboru kulpy, ktorá ešte nie je túrnych a krajanských súčasťou Európskej vzťahov Ministerstva únie, no speje k tomu. zahraničných vecí ČesŠlo o tzv. východné kej republiky. partnerstvo plus balČi už priamo alebo kánske štáty. Preto nepriamo architektú- Zdeněk Lyčka sme sa v tomto roku ra sa týka nás všetkých. rozhodli zrealizovať Ako hodnotíte iniciatívy Stredo- túto prezentáciu v Srbsku. Keďže európskej kultúrnej platformy je v tomto polroku predsedajúcim k usporiadaniu rôznych podujatí? Stredoeurópskej kultúrnej platformy – Bol som pri jej vzniku pred vyše Slovensko, zvolilo si architektúru. Je pätnástimi rokmi spolu s rakúskou to veľmi dobré pole, na ktorom sa kolegyňou, ktorá tiež bola na otvo- môžeme prezentovať všetci. rení Noci architektúry v Belehrade. Pre všetko, čo má, Prahu možno Vtedy sme vymysleli formu, ako považovať za kráľovnú architekby sme sa chceli prezentovať ako túry…

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dar najstaršej Kysáčanke, tentoraz Anne Francistyovej (prebrala jej nevesta), ktorá deň predtým oslávila 96. narodeniny. Dar odovzdal Dragan Lazić, tajomník Mestskej organizácie ČK Nového Sadu. Pri tejto príležitosti zdôraznil, že je kysáčska organizácia ČK jednou z najlepších miestnych organizácií ČK pôsobiacich v rámci Mestskej organizácie ČK Nový Sad. Program moderovala Anna Legíňová a škôlkari a žiaci nezabudli ani na úpravu javiska, ktorou sa tiež snažili babkám a dedkom spríjemniť chvíle nedeľného predvečera.

– Praha je zaujímavá tým, že je tam tisícročná história architektúry. České kráľovstvo má tisícročné dejiny, takže tie budovy z pôvodnej historickej doby zostali zachované. Neboli zničené, dokonca ani v tej modernej histórii. Napríklad v období druhej svetovej vojny, keď boli zničené nespočetné židovské pamiatky inde, v Prahe synagógy zostali. Nacisti si pôvodne mysleli, že z Prahy urobia múzeum židovskej kultúry. Dokonca do Prahy boli dovezené aj veci pochádzajúce zo zničených synagóg mimo nej, takže Praha mala obrovské šťastie, že sa jej podarilo zachovať všet- Karol Plicka: Strechy, 1939 ky druhy architektúry až tisíc rokov dozadu. Je tam jediný jakom Dunajom až do Čierneho problém, že počas druhej svetovej mora. No pri tom splavovaní riekou vojny bola zbombardovaná pražská som minul Belehrad, čiže z neho radnica, ktorá potom nikdy nebola som pred terajším októbrovým dostavaná do svojej pôvodnej pobytom moc toho nevidel. Práve podoby. Čo je možno aj dobre, preto som rád, že som tu a že som lebo Staromestské námestie má si stačil pozrieť aj stred mesta a viaceré jeho pamätihodnosti. tak viac priestoru. V akej miere poznáte Srbsko? (V budúcom čísle: – Bol som u vás niekoľkokrát. Snahy o obnovenie synagóg) Naposledy som sa vlani plavil ka• ĽUDIA A UDALOSTI •

V CIRKEVNOM ZBORE KOVAČICA II

Oslávili štvrťstoročie ženského spevokolu Anička Chalupová

kirvajovú nedeľu v kovačickom evanjelickom chráme Božom usporiadali slávnostný koncert. Slovenský evanjelický cirkevný zbor Kovačica II v čele s farárom Martinom Bajzom si za prítomnosti mnohých domácich a cezpoľných hostí pripomenul štvrťstoročie pôsobenia ženského cirkevno-zborového spevokolu Kovačica II. Spevokol bol založený 18. októbra 1992 z iniciatívy vtedajšieho zborového farára Vladimíra Obšusta. Pôvodne bol pomenovaný Kresťanské srdcia a za vedenia učiteľa Pavla Tomáša st. v ňom pôsobili speváčky Eva Omastová, Anna Širková, Mária Garajová, Mária Veňarská, Alžbeta Glóziková, Anka Zlochová, Eva Sucháneková, Anna Gagesová a Anička Veňarská. Prvé vystúpenie usporiadali už v roku založenia spevokolu, čiže v decembri na Vianoce, keď Novosadský rozhlas nahral vianočné piesne, ktoré spievali. Počas uplynulých 25 rokov pôsobenia ženský cirkevný spevokol, ktorý v súčasnosti od roku 2016 vedie kantor Ján Dišpiter, zaznamenal mnoho vystúpení, nielen doma a v slovenských prostrediach vo Vojvodine, ale aj v zahraničí. V roku 1997 sa do tohto spevokolu zapojili aj muži a meno spevokolu sa mení na Prúdy. O dva roky neskoršie, 26. decembra 1999 vystúpili doma v rámci prvého Štefanského koncertu, ktorý sa odvtedy stal tradičným. Majú za sebou už vyše 200 nacvičených piesní a nahrávok, ktoré prezentujú pri rôznych príležitostiach. Spevokol roku 2002 začala nacvičovať Anka Zlochová, ktorú už o rok vystriedal

kantor Jaroslav Nemček. Piesne nacvičovali dvojhlasne, trojhlasne a štvorhlasne. V roku 2011 so V súčasnosti ženský spevokol počíta 19 členiek; na snímke je spevokolom za- okamih zo slávnostného koncertu čína pracovať hudobník Ján Marko, ktorý sa pousiloval zachovať a k slávnostnejšiemu ovzdušiu prispeli aj jednu časť nacvičených piesní na audio CD. Danijela Sućová, ktorá predniesla niekoľko V rámci slávnostného koncertu 22. októbra príležitostných básní, a domáci kňaz Martin 2017 v chráme Božom sa členky jubilujúce- Bajza, ktorý hovoril o dôležitých udalostiach ho ženského spevokolu predstavili boha- v dejinách tohto ženského cirkevno-zborotým repertoárom cirkevných a iných piesní vého spevokolu v Kovačici.

HUMANITÁRNY KONCERT PRE VILIJAMA. V Dome kultúry v Pivnici v piatok 20. októbra usporiadali humanitárny koncert pre trojročného chlapčeka Vilijama Ćutila, ktorý zápasí s ťažkými zdravotnými problémami. Ideu organizovať humanitárne podujatie realizovala Anna Pintírová za pomoci Ochotníckeho divadla Janka Čemana a miestnych umelcov. Na koncerte sa zúčastnili: Slovenka Benková-Martinková, Komorný zbor Nádeje, Mužská spevácka skupina V pivnickom poli a Sandra Grňová, ktorí oduševnili početné a dobre naladené obecenstvo. M. K.

V ÚSTRETY CELOCIRKEVNEJ OSLAVE 500 ROKOV REFORMÁCIE. Padinský Spolok žien, cirkevníčky a pracovníčky Verejného komunálneho podniku Padina vo štvrtok 19. októbra usporiadali spoločnú pracovnú akciu. Pracovali v parku v strede dediny a v areáli chrámu Božieho, kde vysadili niekoľko stovák sadeníc kvetov. Akciu nákupom pestrofarebných kvetov podporili cirkevný zbor v Padine a VKP Padina. Okrem toho padinské ženy sa v týchto dňoch podieľajú aj na úprave miestností padinského Etno domu a kostola, do ktorého 31. októbra zavítajú početní vzácni hostia. A. Ch. Foto: z archívu SŽ Padina • ĽUDIA A UDALOSTI •

43 /4774/ 28. 10. 2017

Zdravá výživa Tento týždeň sa naučme, čo je to zdravá výživa. Naši kamaráti z Petrovca a Padiny nakreslili zdravučké ovocie a zeleninu. Vidíme, že tu nie je žiadna čokoláda, tyčinky, chrumky a nič tomu podobné. Veď vy viete, že to tu nepatrí! A čo ešte sem patrí? Na vaše zdravé odpovede čakáme aj na Facebooku.

Natali Kotvášová, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padin a

Danuška

Alen Lacko, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Peter Šuľan, 3. c, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Ivan Kopčok , 3. c, ZŠ Jána Čajaka,

Anička Petrášová, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Báčsky Petrovec

Jana Trnovská, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Lucia Beličková, 3. c, ZŠ

www.hl.rs

Jána Čajaka, Báčsk y Pe

trovec

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Mozaika

ROČNÍK XVII 28. októbra 2017 ČÍSLO

219

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

NA CESTÁCH

Kúpim ti čižmičky, čo ti budú vŕzgať!

CYPRUS JE NADSÁDZKA

Str. 4

Mediterraneo, na dúšok Annamária Boldocká-Grbićová

Slovensku, tri profesorky a riaditeľka gymnázia. Družba nastolená!

en takýto Cyprus poznávam. Na toto zistenie stačia štyri dni sep- O ĽUĎOCH A STROMOCH tembrového pobytu. Na Cyprus Z lietadla Serbia airways, ktoré z sme odcestovali vďaka reprezentan- uzimeného Surčínu vylietlo 27. septom projektu Srbsko v rytme Európy: tembra o 00.01, o dve hodiny a 15 Irene Struhárovej, Nataše Falbovej, Jane Jovankovičovej a Jaroslavovi Poničanovi. Títo žiaci petrovského gymnázia na súťaži reprezentovali európsky Cyprus. Veľvyslanec tejto krajiny v Srbsku pán Constantinos Eliades pri vlaňajšej návšteve gymnázia navrhol krásne gesto – družbu nášho gymnázia s cyperskou školou. Návrh padol na Gymnázium St. Antonis v rovnomennej štvrti Limassolu v gréckej časti Cypru, nachádzajúcom sa na ostrove v Stredozemnom mori, 65 kilometrov juhovýchodne od Turecka a 100 Limassolsko-petrovská väzba kilometrov západne od sýrskej hranice. Výpravu tejto študijnej cesty minút sme prilietli do teplej, už nad tvorili aj ďalší ôsmi gymnazisti via- ránom 20-stupňovej Larnaky a vykrocerých ročníkov, vysoko ocenení na čili na cyperskú pôdu. Podľa veľkosti rozličných súťažiach v domove a na Cyprus je tretí európsky ostrov, hneď

Pohľad úchvatný

po Sicílii i Sardínii. Jeho dĺžka je vyše 225 kilometrov. Ide o najteplejší ostrov Mediteránu s asi 340 slnečnými dňami v roku, určite i o najteplejšiu krajinu v tejto časti sveta. Vonia more, stromy a ľudia! – Som rada, že vás vidím, – víta nás, dobrou angličtinou, profesorka ekonomiky Georgia Kyriakou, a to myslí vážne! Teraz už to naisto viem – síce, možno to bola práve správna vzorka Cyperčanov, ktorú sme my spoznali, ale konvenujú nám! Sú už raz takí – južanského temperamentu, dôvtipu a arómy, hluční, veselí, úprimní, dobroprajní, ležérni, až nonšalantní! Nejde len o turizmom vypestovaný reflex hostiteľov. – Páči sa mi váš úsmev a oči, – povie recepčný otcovsky, bez okolkov, na povzbudenie. Čašník vás rád obslúži, aj keď sú raňajky švédsky stôl, s nehou, preto, že ste odhalili citronádu, ktorú robí s limetami a je v tejto sezóne ladom! Ani štipka vulgárnosti, skôr samozrejmosť vážiť si >>>>>

Triumf Dečakov: výstavná skriňa žiackeho futbalu Str. 6

Jogurtina Str. 8

Mozaika >>>>> ženu. Cyperčanky sa nezdráhajú pochváliť náhrdelník, modrosť blúzky, hneď, bez okolkov, nepredstieravo. Inštinktívne! Na telo! Vedia si užiť z toho, že vy si užívate. To, čo nie je v danej chvíli životne podstatné, to si pohodovo nechávajú ihneď bokom a úsmevne vylúdia: Daxi!

O UČITEĽOCH – O nás učiteľoch vládne fáma, že nič nerobíme, iba si užívame! Robíme 9 mesiacov v roku od pol ôsmej do pol druhej, máme všetky sviatky, voľné víkendy. Sťažuje sa pri obchôdzke Gymnázia St. Antonisa jeho srdečná riaditeľka pani Maria Theofanous. Prišli sme práve v Európsky týždeň pohybu, ale je na nej vidieť, že je takáto

Septembrová promenáda

(Everything will be all right!). Ako správni Gréci, vravia nie „ne“ a myslia áno – „da“. Veď v gréčtine „ne“ je áno! Nie sú falošní formalisti, sú slušní, ale príslovečne – ľudia s veľkým Ľ! Takíto nezaťažení lahodia! No a ..., vážia si stromy! Aj to je charakterová vlastnosť! Cyprus je grécke slovo pre druh ihličnatého stromu – „čempres“ , Pefkos – meno hotela – je borovica. Dominanty cesty sú, súmerne s ľuďmi: palmy, cédre, oleandre, hibiscusy, fikusy, rohovníky – a všetko sú stromiská! Inak sú i ďalšie teórie o vzniku mena Cypru. Ďalšou, romantizujúcou teóriou je, že je Cyprus druhé meno bohyne Afrodity. Cyprus je tiež známy ako Afroditin ostrov. Najpravdepodobnejšou teóriou, akceptovanou dnes, je, že jeho názov pochádza z gréckeho slova pre meď. Práve v dávnych časoch bol Cyprus známy ako jedno z najvýznamnejších nálezísk medi v Stredozemí, takže latinský názov chemického prvku medi (Cuprum) bol pomenovaný po nesprávnom čítaní názvu tohto ostrova.

akčná aj všetky ostatné týždne v roku. Práve takto sa vyjadrila aj členka Rady rodičov. Obidvom odpovedám, rovnako taká fáma koluje aj v Srbsku, len to všetko nie za 4 000 eur (aký je priemerný plat učiteľov, priemerný plat je asi 1 000 eur), ale bez jednej nuly! Už na prvý pohľad fáma sa dementuje! Škola je pekná, všetko funguje, s 260 žiakmi – Limassolčanmi a cestujúcimi z okolitých dedín. Je všeobecného typu. Vyučuje sa napríklad i technika, ekonomika,

Akčný cyperský školský týždeň

ruský jazyk. Rusi ostrov osídlili náš domov – otvoril sa nám bohato – podnikaním v offshore. piesočnatými plážami a dlhou Nemajú dodatkové, doplnkové, a pekne zdobenou promenádou všetko sa stíha počas výučby! pozdĺž mora. Tiahne sa až 25 Profesorský zbor asi tridsaťčlen- kilometrov. Vezie nás autom proný zdraví nás angličtinou. Všetci fesorka Georgia, až po samotný ju ovládajú! Sú roduverní a zbožní. jej koniec. Vidieť obchodné a náSvedčí o tom okrem obhliadky kupné centrá, exkluzívne svetové školy záväzne i Chrám svätého hotelové komplexy, reštaurácie, Antonisa, podľa ktorého je po- bary. Sezóna v plnom prúde, až menovaná celá štvrť a škola. do novembra. Priemerná ročProfesorka telesnej výchovy ná teplota je 25 stupňov, pred Evanthia Andreou píska odštarto- niekoľkými dňami bolo ešte 40, vanie športového dňa. Pekný bol vlani vraj mali veľkú zimu: 15 i kultúrno-umelecký program na stupňov! Okrieva nás ideálnych počesť druhého dňa našej náv- 32! V baroch pracujú prevažne števy, ako i v rámci Dňa Cypru. bulharskí čašníci. Okrem hudobných a tanečných Tak sa s nami jeden z nich čísel premietnuté boli i úryvky bratríčkuje a potichu nás varuje: z cyperských dejín – dokumenty z rokov päťdesiatych – snímky osláv vymanenia sa spod britskej kolónie. Veľmi sú citliví najmä na udalosti z roku 1974, keď boli vyhnaní z tureckej časti Cypru. Veľa utečeneckých limassolských rodín je týmito udalosťami poznačené, v severnej tureckej Z piesku limassolskej pláže: kameň – nadsádzka (hyperbola) časti zanechali domy, imania, životy. V Limassole sa – A nepýtajte si tu tureckú kávu, uchýlili, už sú tu v tretej generácii. budem tu s tým mať problém! Hovoria nám o tom otvorene Výlučne domestic! a solidárne, až piati kolegovia, Vidieť, že ide o druhé najväčlebo to vieme pochopiť – občian- šie a najvýznamnejšie mesto na sku vojnu. Podobne v Limassole Cypre, aj z hľadiska cestovného je veľa pustých tureckých domov. ruchu, obchodu a služieb. Sídli tu Cyperská technická univerzita. S HORÚCI VIETOR osobitnou hrdosťou nám sprieNie príliš silný, taký lahodný vodkyňa ukazuje archeologické mediteránny vietor fúka na Mi- náleziská starej rímskej osady chala Lemésosom. To je teraz vedľa cesty, široké spektrum ubytovacích zariadení a veľké maríny, ktoré boli vybudované v blízkosti starého mesta! Olivové, rohovníkové sady a sady južného ovocia sú v okolitých dedinách. Neďaleko mesta sa nachádza britská vojenská základňa Akrotiri. More vlnovité, teplé, slané a plné suvenírov. Šliapnem na kameň a z neho hneď srdce! A z tejto etudy následne vzniká názov! NANAJVÝŠ EXPONOVANÝ OSTROV Cyprus nezapiera strategický význam. Na križovatke ciest medzi Európou, Áziou a Afrikou

HLAS ĽUDU | 28. 10. 2017 • 43 /4774/ už v dávnej minulosti často menil vládcov a takáto prax pokračovala aj dnes, takže máme severnú časť Cypru, ktorú uznáva iba Turecko, kým jeho južná, grécka časť je v Európskej únii. Na území Limassolu sú nálezy najstarších hrobiek spred 4 000 rokov. Vládol ním i Richard Levie Srdce, ktorý si ho dobyl od Byzantskej ríše. Neskoršie ho predal Templárom. A potom ho vlastnil istý francúzsky dynastický rod. Dlhé roky bol útočiskom pre pirátov, ktorí rabovali Pred hradom v Kolossi lode po Stredozemnom mori, trpel i egyptské útoky. MOŽNO SME SA NARODILI, V 15. storočí bol pod Benátskou ABY SME VIDELI MORE: republikou a v 16. storočí bol PAPHOS Táto stať sa neobíde bez EfraiOsmanským cisárstvom. Briti prevzali Cyprus v roku 1878. Na ma Kišona. Toto asi vyriekol 24 sklonku 19. a začiatku 20. sto- kilometre pred Paphosom. Zastaročia sa tak Limassol stabilizuje vili sme sa najprv pri záhadnom a rozvíja, stavajú sa moderné hrade Kolossi, nachádzajúcom budovy, zavedená bola infraš- sa niekoľko kilometrov od Litruktúra. Nový rozmach mesto massolu. V stredoveku mal veľkú získalo v 70. rokoch 20. storočia, strategickú pozíciu a dohliadal paradoxne, s tureckou okupá- na výrobu cukru. Hradná povesť ciou severného Cypru. Sídelné o rytierskom milostnom príbehu mesto Nicosia, ako rozdelené je turisticky najlákavejšia. Prinmesto s neustálymi obavami z cezná Berengária Navarská, ako

v zajatí vtedajšieho samozvaného cyperského vládcu Isakijusa. Namiesto Svätej zeme Richard tak zakotvil v prístave Limassol, vyslobodiac svoju snúbenicu, svoju sestru a ďalších spoločníkov a postavil podľa niektorých miestnych obyvateľov krásny zámok v obci Kolossi. História napovedá, že sa tu na zámku zosobášil s Berengáriou. Pred Paphosom sa nám otvoril tyrkys mora! Ohúrení sme výjavom. Petra tou Romiou – Rímske kamene – Afroditina skala – tu sa podľa mytológie z morskej peny zrodila táto bohyňa lásky. Akokoľvek, vybaví sa vám Botticellim zhotovené Zrodenie Venuše. Celá atmosféra inak slúži ako mierna relaxácia spôsobujúca sladké sny.

prenášal cyperský rozhlas. Hojnosť všetkého! Strava je výlučne mäsitá: záväzný suvlaki, ale aj hranolky s arómou exotických chutí – pepermintová nátierka, olivový olej aj na sladkosť – v bakláve! Najdrahšie reštaurácie, akou je taverna Avli tou Vasilea ponúkla až sedem chodov mäsitých jedál a dve tiché gitary. Všetko to zaliate zivaniou – vínovicou. – I keď aj tam bola kríza pred štyrmi rokmi, no šťastne z nej vybŕdli! – hovorí manžel profesorky Evanthie, Andreas Andreou. Manželská dvojica hovorí plynule po srbsky. V Belehrade totiž skončili štúdiá obidvaja. Udržiavajú pevne kmotrovský zväzok s Aranđelovcom. On bol

Na nádvorí Gymnázia St. Antonisa

Pred limassolským hradom

konfliktu, stratilo veľký prístav v Famaguste, čo malo za príčinu náhly rozvoj oveľa bezpečnejšieho Limassolu, najmä v námornom, obchodnom a turistickom kontexte.

snúbenica Richarda Levie srdce, nasledovala vo flotile anglického kráľa v jeho križiackej výprave do Svätej zeme. Jej loď zažila búrku a hrozné stroskotanie, a tak krehká Berengária skončila

O tom, koľko skutočne bola vplyvná a mocná Afrodita, nám hovorí i legenda, ktorú uvádza Ovídius v Metamorfózach. Cyperský sochár Pygmalión žil pre svoje umenie. Lipol po ideálnej žene, ktorú zhotovil podľa vlastných predstáv a tej sa nevyrovnala žiadna smrteľníčka. Toľko sa do nej zaľúbil, že poprosil Afroditu, aby ju ožila a táto to i urobila. Paphos je krásne mesto s veľ kým počtom turistov: navštívili sme tam rímske nálezisko hradu s mozaikovitou podlahou zo 4. tisícročia pred n. l. a biely maják nad tyrkysom. BOŽIE CHLEBÍKA Nechýbalo nič! Dokonca ani večierok gréckej hudby na Námestí hrdinov, ktorý naživo

III

totižto štipendista juhoslovanskej vlády na Strojníckej fakulte. Okrem prácam v štátnej sociálnej službe venuje sa domácemu biznisu – zhotovovaniu výrobkov z rohovníka, u nás známeho ako božie chlebíka. Pastellaki alebo cereálne tyčinky Polyxenis sú pomenované na počesť jeho matky. Táto to robila po celý život. Jeho plody – struky – karob tohto suchého zlata Mediteránu mliaždila v mažiari. Semená struku sa v minulosti používali ako závažie pri vážení drahokamov či zlata. Slovo karát je preto odvodené od slova karob. Na rozlúčku nám dávajú balík božiechlebíkový. Cyperské (z)božie nesieme so sebou! A v marci bude návšteva opätovaná!

Mozaika OBRÁZKY Z TRŽIČA

Kúpim ti čižmičky, čo ti budú vŕzgať... Milina Vrtunská

vidieť aj náčinie na ich výrobu, taktiež vypočuť, prípadne prečítať si akto by mohla znieť naša zaujímavé historky z viacstoročnej Anička maličká..., adaptovaná obuvníckej tradície na Gorenjsku – na nápev voľakedajšej mód- horskej časti Slovinska, kam patrí nej obuvi v krajoch, kde obuvníctvo aj Tržič. Všimnime si napríklad má dlhú tradíciu. Jedným z nich figurínu mládenca v prirodzenej je Tržič. Mestečko na samotných veľkosti, ovešaného kopytami, slovinsko-rakúskych hraniciach, kožami, šidlami, s kapsou na pleci známe po továrni PEKO. Kto z a trojnožkou v ruke. Vidieť, že má nás, narodených v niekam namierestoročí, v ktorom né. Raz do roka vznikla a zanikla obuvníci z doliJuhoslávia, netúžil ny chodili totiž po topánkach tejoprávať topánto značky? Občas ky na hospody sme si ich sebe aj roztrúsené po dovolili (vždy boli horských čispohodlnejšie v potinách. Hovorili rovnaní s inými, ale tomu štera. Do aj drahšie), a potom štery si zobrali sme v nich dlho, všetko náčinie dlho s pôžitkom na opravu obnomerali kilometsených topánok, re. Lebo VÔBEC ale aj niekoľko NETLAČILI. kusov kože pre Niekomu však prípad, že si nestačilo len to, niekto objedná aby topánky boli Exponát z múzea nové, a hybaj do (Foto: Milan Malovrh) vrchov. Obuvník pohodlné. – Módne vrtochy tam okrem výsi v istom období vyžiadali vyrábať platy mal bezplatnú chovu a nocľah. topánky, čo vŕzgali, – vysvetľuje A povráva sa dodnes, že sa tam kustód v tržičskom Múzeu kožiar- rodili aj lásky – a následne aj deti stva a obuvníctva, etnológ doktor s genetickou predispozíciou na Bojan Knific. Zároveň otvára skrin- obuvnícke remeslo... ku s topánkami, aké boli v móde v Pozornosť návštevníka múzea období, keď žena smela mať nohu upúta aj rekonštruovaná dielňa. odhalenú len po členky. Tichou Obuvník sústredený na topánku, muzeálnou miestnosťou zaznie ktorá práve potrebuje jeho nehu, vŕzganie. Ani čo by tie topánočky vôkol neho kože, šidlá, kopytá – ožili. Pravda, zvuk je z pásky, ale všetko, čo potrebuje na opravu na nej je nahraný skutočný zvuk obnosených a výrobu nových topáchôdze vo vŕzgavých topánkach. nok. Náradie a náčinie je pôvodné, Spolubesedník ešte zdôraznil: nazbierané na povalách obuvníc– Takú módu si mohli dovoliť kych rodín, len figúra majstra je len ženy z bohatých rodín, lebo pri dielo znalca iného remesla – vývýrobe škrípavých topánok obuvník robcu figurín či už z vosku, alebo z v procese výroby vsúval dodatočnú plastických hmôt. Aby bol zážitok vnútornú podošvu. Viac kože a viac kompletný, občas zaznie aj zvuk pracovných hodín znamenalo aj úderu kladiva do klinca, ako keby vyššiu cenu. išlo o pribíjanie podkovičky na poV tomto múzeu okrem bohatej došvu, aby topánky dlhšie trvali. zbierky topánok a čižiem možno Fotografiami a textom je zná-

REPORTÉRI A nie je ani jarmok ako jarmok. Je to jubilejné, 50. stretnutie slovinských obuvníkov, Šuštarjev, ako tomu hovoria v žargóne, ktoré usporadúvajú každú prvú septembrovú nedeľu. Stretáva sa tam svet zblízka a zďaleka, s tým istým zámerom – pozrieť si, čo nového na trhu obuvi, prípadne si kúpiť nové topánky, stretnúť známych. A pravda, zjesť niečo chutné. Slovom, sami pôžitkári. Po celom Tržiči rozložili svoj tovar tí, ktorí tvoria druhú časť toho istého obrázku. Výrobcovia, nielen obuvi, ale aj kadečoho iného. Tí, čo na jarmok prichádzajú predať to, čo vyrobili, teda to, čo im poskytuje živobytie. Tí sa neprišli zabávať, ale zarábať. Prihovorila som sa aj jedným, aj druhým, tiež tretím, teda organizátorom. O to, aby všetko prebiehalo ako sa patrí, sa vo veľkej miere pri-

zornený aj zrod a rast priemyselnej výroby obuvi. V tom segmente významnú úlohu zohral podnikateľ Peter Kozina, zakladateľ firmy, ktorú pomenoval podľa začiatočných písmen svojho mena a priezviska Pe Ko. Postupne na tej základni vznikla továreň na výrobu obuvi, známa ako PEKO. Žila sto rokov. A čo sa dnes deje s tým voľakedajším gigantom, ktorý v najlepších časoch, v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia, počítal až päťtisíc zamestnaných? Zostáva len v spomienkach tých, ktorým tá továreň bola živiteľkou. Na vchode do výrobných hál zívajúcich prázdnotou len stroje sa čudujú, prečo ich nik nedáva do pohonu – ešte stále píše PEKO. A keďže sú teraz nielen stroje, lež i stavby na predaj, to logo tam pravdepodobne viac nebude. Alebo ho budúci ma- Poďme na jarmok! jiteľ ponechá na pamiatku? Ako čo si ho ponechali aj činili aktivisti v Turistickom spolku niektoré predajne obuvi, kde vedľa Tržič, okrem iných Jernej Kosmač a topánok iných výrobcov predávajú jeho mladá pomocníčka Julia Petek, aj pozostatky Pekových zásob. ktorí sa venovali aj novinárom. A teraz poďme na jarmok! PrihoPOĎME NA JARMOK vorme sa najprv tým, čo tam prišli Predpoludnie tretieho septem- predávať. Súkromným obuvníkom, bra. Nedeľa. Popŕcha, zachladilo, pôvodnej základni slovinského fučí, ani čoby sme boli na začiatku obuvníckeho priemyslu, ktorému októbra. Napriek tomu sa z par- sa teraz, žiaľ, nevodí dobre. koviska na vchode do mestečka – Ach, veď sa ani nám viac učupeného v úzkej horskej doli- nedarí tak, ako sa nám darilo pred ne pod Karavankami zlieva rieka érou lacných čínskych topánok návštevníkov, hádam z celého vyrobených z umelých hmôt a na Slovinska. Neskoršie zisťujem, isté kopyto. To nám je veľká konže aj z iných končín. A všetci sú kurencia, – ponosuje sa známy veselí, zovšadiaľ dolieha hlasná obuvník Vladimir Vodeb, ktorý má vrava, smiech. Nie celkom typické opraváreň a predajňu vlastnoručne pre tamojšie kráže. No netreba sa vyrobenej obuvi vedľa Obuvníckeho veľmi diviť. Nie je to nedeľa ako mostu v Ľubľane. Originálny názov nedeľa. V Tržiči je jarmok. Čevljarski most, hneď povedľa je

HLAS ĽUDU | 28. 10. 2017 • 43 /4774/ aj Čevljarska ulica, čo nasvedčuje, Bolo to pred dvadsiatimi rokmi. som však šťastie, mnohí si nikdy že súkromné obuvníctvo má aj v viac nenašli prácu. – Darí sa vám? Ľubľane tradíciu. – Veruže áno. Neverili by ste, koľAko si tak príjemne besedujeme, – Najprv na naše remeslo zhubne ko ľudí má ubolené nohy. Dokonca, vôkol nás sa zoskupujú zvedavci. pôsobili naše veľké továrne a teraz nie je málo ani takých, čo v dôsledku Nemožno celkom rozlíšiť, či naaj ich, aj nás, ničia čínske výrobky, nejakej deformácie majú jednu nohu čúvajú nášmu rozhovoru, alebo – žaluje sa môj spolubesedník. o číslo väčšiu, čiže širšiu. Pre takých čakajú na rad poradiť sa o topánna objednávku urobíme presne to, kach vyložených na stánku. Nuž – Predsa zotrvávate. – Áno, predsa. Mám syna, ktorý čo si každá noha vyžaduje. podávame si ruky na pozdrav a sa múdre rozhodol zomojich spolubesedníkov nestať na domácej hospochávam ďalším záujemcom de, čo ju založil môj starý o pohodlnú obuv. V duchu otec. Uvedomuje si, čo im prajem, aby medzi nimi znamená mať rozpracoboli aj kupci. vanú dielňu a predajňu v samotnom strede ĽubAMERIČANIA V TRŽIČI ľany. Navyše verných A čo nádejní kupci? Obzákazníkov, ktorí občas kukávajú, ohmatávajú, zaprivedú aj svojich priateujímajú sa o cenu, dakto si ľov, keď si chcú objednať topánky, čo sa mu zapáčili, nové topánky. Nuž, ak aj vyskúša, ale tovar zo aj netečie, tak aspoň stánkov veru veľmi pomasústavne kvapká. ly ubúda. Na stánku vedľa vi– Ešte ako by som si kúdieť tiež krásne topánky. Čaro červených čižiem pila tie tam krásne čierne Prvotriedna ručná prálakované čižmičky. Už som ca. Najviac fascinujú vysokánske Jana Krsnik, ktorá záujemcom ich aj skúsila, sadli mi ako uliate, dámske červené čižmy. Tá, ktorá predstavuje MIGI Tržič a odpovedá ale sú drahé, predrahé, – odpovedá by si ich chcela obuť, by musela na otázky, je práve vedúcou Od- mladá jarmočníčka, ktorej som byť veru dlhonohá. Tie čižmy sú delenia pre obuv na objednávku. sa prihovorila otázkou, či si niečo tak vysoké, že je ťažko odhadnúť, Spolubesedníčka si priala zoznámiť mieni kúpiť. Jej priateľka dodáva: či sa vôbec dajú obuť, alebo ide len ma aj so svojou šéfkou, zaklada– Na jarmoku očakávaš podo výrobok pre výklad, aby zlákal teľkou firmy MIGI Mihaelou Gros, statne nižšie ceny ako v obchode. okoloidúcich do obchodu, kúpiť si a tej zase záležalo predstaviť mi Kým sa továrni PEKO dobre vodilo, ich obuv. Dievky ich s údivom ob- svojho manžela Jožeta Grosa. topánky s minimálnymi chybami zerajú, čakajú na majstra, ktorý si – Majster, akému širohádam zaskočil na kávu, ale keďže ko-ďaleko nebolo páru. tá káva dlho trvala, odchádzajú po Aké topánky vedeli vytroche rozčarované. Sama som ešte robiť jeho ruky! Pravda, raz prešla povedľa, lebo som mie- teraz už nevládze, tejto nila požiadať o dovolenie ten jeho jesene oslávi deväťdesiaexkluzívny výrobok fotografovať. te narodeniny. Obidvaja Nechcela som mať s tým žiadne sme už na dôchodku, ale opletačky. Ale keď som majstra ja sa ešte nevzdávam. ani pri treťom pokuse nenašla – Vzhľadom na to, že ide o tak som si ten jeho stánok kvôli rodinný podnik, ponechatým čižmám vyfotografovala aj la som si niektoré kombez opýtania. A vskutku som sa petencie. To mi pomáha nemohla nadiviť tomu, že majiteľ zostať vo forme. tých drahých kožených skvostov A keďže ide o rodinný nechal svoj stánok tak dlho bez podnik, ktorý vyrástol Mlaď Turistického spolku Tržič: Julija Petek s pomocníkmi dozoru. na obuvníckej tradícii, možno predpokladať, že mladá predávali lacno. Vtedy sa celé rox x x Okrem páčivých módnych topá- generácia rodiny Gros v začatom diny prichádzali obuť na jarmok. nok, akých bolo na jarmoku najviac, diele pokračuje. Odpoveď je kladná. Teraz je všetko drahšie a znížepozornosť návštevníkov upúta- Dvaja synovia a nevesta pokraču- nia sú len také, aké sa praktizujú la aj pohodlná obuv na stánku s jú vyšliapanými chodníčkami. Na v obchodoch. No možno si predsa nadpisom MIGI Tržič. Záujemcov veľkú radosť rodičov. niečo kúpim, ak sa mi veľmi zapáči. hojnosť. Pristavím sa tiež, nielen – A veru aj na radosť nás, čo nám – Nie, nie je pravda, že je všetz profesionálnych, lež i z osobných rodina Gros poskytla pracovnú prí- ko drahé, milé dievčence, – počuť dôvodov. Príjemná predstaviteľka ležitosť, – dodáva zamestnankyňa dementi zo susedného stánku. tej firmy vysvetľuje: Jana Krsnik. Keď PEKO, kde som – Vidieť, že vám učaril luxus u vy– Zakladateľka nášho podniku predtým robila ako modelárka, chýrených súkromníkov. Poďte sa prišla na ideu všetky sily sústrediť začal masovo prepúšťať z práce, pozrieť aj na našu ponuku, – prihona výrobu topánok pre citlivé nohy. ani mňa ten osud neminul. Mala vára sa muž, ktorý sa predstavuje

ako Zoran Veljanovski, Macedónec žijúci v Kranjskej Gore. – V Alpine máme pekné topánky za výhodné ceny. – Príďte sem aspoň nakuknúť, – dopĺňa ho kolegyňa, taktiež zamestnaná v Alpine. – Možno vás zaujme športová obuv, máme veľký výber. Dievčence sa zachichocú, dačo si šuškajú – a hneď potom šups do jarmočného davu. Z toho sa dalo usúdiť, že ich naozaj zaujíma len exkluzívny tovar. A ten veru nikdy nebol a azda ani nikdy nebude lacný. A komu sa ja ešte prihovorím? Možno tej tam mladej rodinke? Mamka, otecko a tri deťúrence, jedno ešte v kočíku, dve staršie obskakujú okolo. Pristavili sa pri bohatej ponuke detských topánok. Obkukávajú, ohmatávajú, niečo si navzájom povedia – a kým tak nerozhodne stoja, dovoľujem si vyrušiť ich. – Prišli ste na jarmok obuť deti? – Prepáčte, ale nerozumiem po slovinsky, – odpovedal muž po anglicky. – Kupujete topánočky? – kokcem teda po anglicky. – Nie, dovolenkujeme na Blede. Sem sme prišli na výlet. – Odkiaľ? – USA, – znela odpoveď a ja som sa v dôsledku svojej chudorľavej angličtine vzdala ďalších otázok, ktorými ma šteklila vlastná zvedavosť. Takmer naraz sme si navzájom povedali: – Good luck (šťastlivo)! A vôb e c nie je ťažko uhádnuť, kto jarmočníkov, azda aj tých Američanov, najviac obšťastnil. Pravdaže, podnikaví pohostinskí. Tí, ktorí hladnému množstvu ponúkali všelijaké dobroty za výhodné ceny. Z ich stánkov naširoko-naďaleko rozvoniavali čevapčiči, ražnjići, pljeskavica, pampúšiky, kranjská klobása, fritky. A pravdaže, pizza. Z improvizovaných cukrárničiek sa na okoloidúcich zvodne usmievali koláčiky, deťom sa zaliečali obrovské lízanky, zmrzlina od výmyslu sveta a sladká ružová pena. Nuž, ktože by takým dobrotám odolal?

Mozaika OHROMILI MAJSTROVSTVOM, POKORILI FAVORITOV, GRATULOVAL IM PRIAMO PELÉ

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Triumf Dečakov: výstavná skriňa žiackeho futbalu Ján Špringeľ

reprezentácie Juhoslávie Ivica Šurjak a Vladimir Petž viac ako štyridsaťtri rokov rović-Pižon vyžrebovali sú vizitkou (nielen) kovačicďalších účastníkov. kej hry hier. Od 8. do 11. júna Súťaž práve pre obrov1974 kraľovali veľkou Juhosláviou ský počet prihlásených sa v malom futbale. začala s niekoľkodňovým Vtedajší ôsmaci zo ZŠ Mladých oneskorením, t. j. 8. júna pokolení – Adam Baláž, Jozef Poliak, Úradný emblém MS roku 1974. Muselo sa hrať Jozef Hrk, Ján Mizerák, Ján Cicka, v Nemecku 1974 v zrýchlenom tempe, keOndrej Haviar i Jaroslav Králik a siedďže víťazov čakala lákavá mak Ján Veňarský pod taktovkou insity (tie sa začali organizovať v cesta na otvárací ceremoPelé gratuluje Kovačičanom pedagóga Juraja Pavlisa zvíťazili roku 1972). niál majstrovstiev sveta na zaslúženom triumfe v Belehrade šesť zápasov zaradom v Západnom Nemecku a stali sa šampiónmi turnaja večerní- ZAČIATOK VÍŤAZNÉHO ŤAŽENIA 13. júna a sledovanie úvodného hodného výsledku vyhral úspešnejO turnaji sa z novín najka Večernje novosti nazvanom Pelé zápasu šampionátu ší tím po (piatom alebo do prvého – Pepsi za účasti 64 družstiev vo prv dozvedel Ján Čerňoš. Juhoslávia – Brazília. súperovho zaváhania) penaltovom viac ako dvadsaťmiliónovom štáte. Do tímu však nebol zaradePrvé štyri kolá (hralo rozstrele. Tri rohy sa trestali pokutoný, lebo prísne Presvedčivé víťazsa pohárovým vyra- vým kopom (vzdialeným šesť metrov pravidlá nedostvo družstva Dečakov ďovacím systémom) od bránkovej čiary). Na Tašmajdane voľovali hrať i (Chlapcov), ako pomenosa zohrali na škvare nebolo autu, lopta bola v hre, mohla narodeným vali tím pri prihlasovaní, hokejového štadióna sa odrážať aj od mantinelu ihriska. roku 1958. Jonemalo dovtedy obdobu. Tašmajdan, a (aj) pre V Pionire platilo iné pravidlo: po aute zef Poliak neV Kovačickej obci sa taký veľký nečas v Beleh- sa rozohrávalo (tzv. autový kop). Víťazoslávne ťaženie Dečakov mrhal časom, husársky kúsok podaril rade 11. júna semifiodcestoval do ešte len stolným tenisnálové a finálové v sa začalo v 2. skupine výhrou nad 50 km vzdiatom Unirey v sezóne hale Pionir. leného sídel- Emblém 1985/86: výlučne UzdinV každom ného mesta a Futbalového zväzu tíme mohlo čanov v čele s talentoJuhoslávie prihlásil celok vaným Iliom Lupulescom byť osem hráEmblém pod menom Dečaci. Na čov. Zhodou okolností Kovapriviedol k titulu šamFutbalového zväzu súťaž v malom futbale čičania zabudli prihlásiť Jaropióna Juhoslávie takisto Brazílie sa ale prihlásilo dvakrát slava Králika. Prísne pravidlá Uzdinčan – chýrečný tréner Ionice Bosica. Tak ako šesť rokov viac mužstiev ako to organizátori súťaže nedovoľovali dodapotom zamávala Európou a svetom plánovali. Okrem prvých desať pri- točne zaradiť novoprijatých FK Crvena zvezda – stala sa novým hlásených družstiev (Dečaci patrili hráčov po zohratom prvom majstrom starého kontinentu a pla- medzi nich) museli iní na žrebova- kole. Králik tak bol súčasťou néty len s futbalistami, trénerom nie. V tom roku najmladší futbalisti Dečakov, ale nemal právo a vedením z vlastného hrať. Jozef Poštátu a jedinou posilou liak vstupoval Deň futbalu bol názvom podujatia 19. – Srbom z rumunskédo hry z lavič- júna 2004 v Kovačici, v rámci ktorého ho Banátu Miodragom ky náhradníkov oslavovali aj tri desaťročia víťazstva Belodedićom. a v prvej šestke Dečakov v Belehrade; zostava Dečakov: Jozef Hrk, Ján Veňarský, Ján Cicka Titul Dečakov je jed(päť hráčov plus a tréner Juraj Pavlis (zľava); Jozef ným z najväčších úspebrankár) boli Poliak, Ján Mizerák a Ondrej Haviar chov žiackeho futbalu strážca siete (v drepe zľava) v slovenských vojvoa kapitán Badinských dedinách. láž, obrancovia Cicka Tempom Požarevac 2 : 0, potom A dodnes je jedinečný. a Mizerák, v strede poľa katastrofálne porazili najmladších, Okamih, ktorý najmenej Hrk a Haviar a na hrote ale aj najsebavedomejších súperov Parkić Belehrad 6 : 0. V osemfinápoznačil v neskorších útoku Veňarský. rokoch ešte väčšiu po- Finalisti turnaja večerníka Večernje novosti Hralo sa dvakrát po le na penalty zdolali veľmi dobré pularitu turnajov v ma- Dečaci z Kovačice a Galenika zo Zemunu pätnásť minút čistého družstvo 17. októbra Smederevo po lom futbale v mestečku 11. júna 1974 v hale Pionir času, v prípade neroz- regulárnom čase 1 : 1, v štvrťfinále

HLAS ĽUDU | 28. 10. 2017 • 43 /4774/ narazili na – podľa ich slov najsilnejšieho súpera – celok 7. októbra zo Stepojevca a po 2 : 2 boli chlapci z Banátu úspešnejší na penalty. Posledné merania síl mali Kovačičania so Zemunčanmi. Sprvu poľahky, ako v žarte hovorili, prešli pešo Gazelu 2 : 0.

Zemunčania Popov, s majstrami sveta. Spolu s Maričić, Zvonko Živković nimi cestovali i po jeden ich (neskorší futbalista Parrodič. Otec Adama Baláža tizana a reprezentácie Juustúpil mesto trénerovi hoslávie) a ich spoluhráči Pavlisovi. boli natoľko presvedčení o Späť do Juhoslávie sa vrávíťazstve, že si popredku tili s Pelého plagátmi a jeho urobili pasy na cestu do podpismi na dresoch SantoNemecka. Aj organizátori sa, ktoré im v hoteli osobne údajne na pohár vygravídaroval predstaviteľ Pepsi. HRÁTE SKVELE rovali vopred ako meno Trojdňovú cestu do Kovačice – UZNAL PELÉ víťaza Galeniku, zvládli autobusom cez Raa tak sa vlastne kúsko a Slovinsko (nocovali pohár ani nikdy Úvodný výkop po začiatočnom hvizde Mišu Kljajića najprv v Nemecku, neskôr nedostal Kova- patril najlepšiemu medzi najlepšími v 20. storočí v Rakúsku, cez deň si pozreli čičanom. pamätihodnosti a turistické Finálový duel sledovala všetkým s rodinou Jozefa Poliaka, ponuky týchto krajín). zapájaním populárneho vtedajšieho pekára v Belehrade, Keď sa občas členovia kolektívu reportéra Zorana Modliho ktorého dom na Voždovci (sídlisko Dečaci stretnú, zaspomínajú si na i známa rozhlasová stanica bratov Jerkovićovcov, Ul. Mokroluška júnové dni z roku 1974 a na dvoch Studio B. Rozhodoval zvä- 54) poskytol chlapcom ubytova- predčasne zosnulých členov Adama zový rozhodca Miša Kljajić nie a stravovanie počas (vý)hier Baláža a Jozefa Hrku. na zápolení. z Belehradu. Úspech Dečakov pred viac ako Času na oslavy takmer ani nebolo, štyrmi desaťročiami nenechal niPo centrovanej lopte Veňarský hlavičkoval do lebo sa ihneď museli robiť pasy koho ľahostajným. Pomykol míľniky brvna. Lopta sa odrazila za v hodine dvanástej. Dečaci mali možného úspechu Dávida s Goliášmi Dečaci dvadsať rokov neskoršie pred cukrárňou Dečaci 1974 na rohu ulíc bránkovú čiaru, ale vyšla do Nemecka odcestovať lietadlom na ešte vyššiu úroveň. maršala Tita a JĽA majiteľa Jozefa Hrku: von. Píšťalka sa počula iba spolu s kráľom futbalu Pelém, ale Zdar sa vraj vždy začína odvaJán Veňarský, Ján Cicka, Jozef Hrk a Juraj po silnom potlesku a odu- sa im pre pasy to nepodarilo. Deň hou. Triumf Dečakov sa zakončil Pavlis (stoja zľava); Ján Mizerák, Jozef ševnení Čiernej perly Pelé- neskoršie, 13. júna, pricestovali do najkrajším možným spôsobom. V Poliak a Jaroslav Králik (v drepe zľava) ho. Druhý gól v rozhodujú- Frankfurtu nad Mohanom, kde na Pelého súhvezdí. com dueli vsietil brankár Wald štadióne pozerali otvárací Fotografie: autor, z archívu autora, Finálový súboj pred niekoľkotisí- A. Baláž z penalty. Po zápase obe ceremoniál MS vo futbale a bezNVP Borba Belehrad a Dečakov covým davom s Galenikou sa natr- mužstvá plakali – víťazi od radosti, gólovú remízu našej reprezentácie valo vrezal do pamäti kovačických porazení od smútku. chalanov. Finále pozeral najlepší „Hráte skvele,“ uznal Pelé grafutbalista všetkých čias Brazílčan tulujúc Kovačičanom. KTO JE ZVONKO ŽIVKOVIĆ? Edson Arantes do Nascimento Pelé. Dečaci si radosť podelili predo-

KTO JE PELÉ? Edson Arantes do Nascimento Pelé (23. októbra 1940 Brazília) je najlepší futbalista sveta 20. storočia. Jediný hráč, ktorý sa trikrát stal majstrom sveta (s Brazíliou v rokoch 1958, 1962 a 1970). Dvakrát najlepší hráč MS (1958, 1970). Hviezdil počas pôsobenia vo FC Santos (1956 – 1974), hral i v Cosmose New York (1975 – 1977). So Santosom víťaz Copa Libertadores Pelé blahoželal víťazom, a Interkontinentálneho pohára 1962 a 1963. tešil porazených Zaznamenal 92 reprezentačných štartov, 79 gólov pre Brazíliu. Najlepší športovec sveta v roku 1970. Reprezentačnú kariéru zakončil na štadióne Maracana v Riu de Janeiro v priateľskom meraní síl Brazília – Juhoslávia (2 : 2) v roku 1971. Dokonalý technik, driblér, organizátor útokov a strelec (iba v Santose strelil 1 008 gólov na 1 114 zápasoch; dokopy hral na 1 362 zápasoch, vsietil 1 280 gólov). Podľa Knihy o futbale (vydavateľ Dorling Kindersley 2009) bol ideálny hráč – vyváženosť výšky (173 cm), rýchlosti a sily. Ministrom športu Brazílie bol v rokoch 1995 – 1998. Bol propagátor futbalu a futbalovej hry aj v Belehrade 1974 počas turnaja večerníka Večernje novosti. V hale Pionir 11. júna 1974 sledoval obe (semifinálové a finálové) víťazstvá Dečakov z Kovačice.

Zvonko Živković (31. októbra 1959 Belehrad) je cvičiteľ Futbalového klubu Teleoptik Zemun (od roku 2013). Bol kapitánom Futbalového klubu Galenika zo Zemunu, tímu, ktorý vo finále turnaja v malom futbale 1974 v Belehrade prehral od Dečakov z Kovačice. V Galenike Zemun (dnes FK Zemun) bol v rokoch 1973 – 1977. Zvonko Živković sa neskoršie stal Pred majstrovským zápasom mimoriadne úspešným hráčom doma Prvej ligy Srbska Dolina – Teleoptik Zemun 16. apríla a v zahraničí, reprezentantom Juho2014 v Padine privítali Dečaci slávie (1982 až 1985, päť štartov, dva (zľava) Ján Cicka a Jozef Poliak góly) a takisto úspešným trénerom trénera Zemunu Zvonka mládežníckej reprezentácie. Živkovića, kapitána finalistu Pre Partizan Belehrad hral v útoku súpera Dečakov Galeniky prvého mužstva v rokoch 1978 – a neskoršieho reprezentanta 1986 (187 štartov, 58 gólov). Obliekal Juhoslávie. Momentka, keď si aj tričká portugalských, nemeckých Poliak venoval zarámovanú a francúzskych klubov (Benfica Li- spoločnú fotografiu finalistov sabon, Fortuna Düsseldorf, Dijon). kapitánovi súperov Živkovićovi S reprezentáciou Juhoslávie účast- (prvý z pravej strany) ník MS pre mládežníkov v Japonsku 1979 a MS v Španielsku 1982. V rokoch 2005 – 2006 bol trénerom mládežníckej reprezentácie Srbska do 19 rokov na majstrovstvách Európy v Severnom Írsku. Srbskí reprezentanti vtedy zakončili súťaž v semifinále.

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

DOMÁCNOSŤ

Jogurtina

Suroviny: Na cesto: 150 g masla, 250 g cukru, 250 g múky, 250 g jogurtu, 4 vajcia; Na plnku: 500 g jogurtu, 4 žĺtky, 40 g škrobovej múčky (gustinu), 100 g cukru Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme a pridáme štipku soli, aby boli pevnejšie. Maslo vyšľaháme s cukrom, pridáme jogurt, žĺtky, múku a nakoniec i bielkový sneh. Dobre vareškou zmiešame. Rúru vyhrejeme na 180 ºC. Okrúhlu tortovú formu priemeru 22 cm vymastíme. Vylejeme cesto a pečieme asi 30 až 40 minút. Rúru počas pečenia neotvárame. Plnka: Jogurt zmiešame s gustinom. Pridáme vyšľahané žĺtky s cukrom a varíme,

kým plnka nezhustne. Plnku podávame s vychladnutou jogurtinou a môžeme pridať i trochu ovocia. Dobrý tip: Jogurtinu možno spraviť i s ovocným jogurtom. Môže sa podávať i s lekvárom alebo nutellou. Do cesta možno pridať i ½ kypriaceho prášku, alebo za hrsť sušených brusníc. Zdroj: coolinarka.com

MÓDA

Najčastejšie chyby pri zazimovaní obuvi

príchodom chladnejších dní vyťahujeme čižmy a letné či jesenné topánky putujú z nášho dosahu. Na čo si dať pozor pri ich odkladaní? Nie všetky umývame. Topánky treba pred odložením očistiť, hlavne ak sú špinavé, zaprášené alebo zablatené. Ale umývanie nemusí byť tá najsprávnejšia cesta. Spôsob čistenia záleží od materiálu. Aj vnútro treba vyčistiť. Zápach, zanesená špina na vnútornej vložke, niekedy aj plesne či parazitujúce huby. Existujú už rôzne dezinfekčné spreje do topánok, ktoré likvidujú baktérie, odstraňujú zápach a celkovo čistia. Použijeme ich hlavne pri typoch obuvi, ktoré nemôžeme vydrhnúť vodou a saponátom. Topánky však treba aj po spreji dobre vyvetrať.

Kam s nimi? Škatule nie sú práve ideálne. Najlepšie je, keby ste aj na obuv, ktorú práve nepoužívate, mali skrinku na topánky. Aby mali dostatok vzduchu a nenavlhli, nezabúdajte na otvory. Topánky je dobré vyplniť špeciálnymi nadstavcami na udržiavanie tvaru, alebo si pomôžte výplňami z papiera či molitanu. Topánky prikryte ešte jedným papierom, alebo ich uložte do látkového vrecúška kvôli prachu.

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

bez kvapkania pohodlne utriete listy od prachu. S vôňou a bez škrípania. Vŕzganie dverí bez ich zosadenia odstránite, ak na pánty nastriekate penu na holenie. Ak si chcete rozvoňať celý byt, stačí potrieť žiarovku nejakou príjemnou, napríklad vanilkovou esenciou. Účinkuje to, samozrejme, až po jej rozsvietení, keď sa zohreje. Originálne servírovanie. Ak z obalov od konzerv po ich spotrebovaní odstránite vrchnú aj spodnú časť, získate formy, pomocou ktorých môžete dekorovať na tanier ryžu alebo cestoviny.

Šúpanie zemiakov varených v šupke. Skúste zemiaky ešte horúce vložiť do ľadového kúpeľa. Šupky pôjdu dole skoro samy. Len treba dbať, aby bol kúpeľ skutočne ľadový. Napustite teda do misy najprv studenú vodu a až potom pridajte kocky ľadu, aby sa tak rýchlo neroztopili. Kvety bez prachu. Aby ste pri čistení listov na kvetoch zabránili mokrej podlahe a ochránili nábytok, použite bavlnené rukavice. Navlhčite ich, zvyšok vlažnej vody vyžmýkajte a následne

Na čo si dať pozor! • Neleštite a neimpregnujte vlhkú obuv! • Nekombinujte krátko po sebe viacero druhov rôznych ošetrujúcich a leštiacich prípravkov. • Nikdy nepoužívajte chemické prostriedky, ktoré nie sú určené na ošetrovanie daného typu obuvi.

Mozaiku číslo 219 pripravil Oto Filip

VIII

Vyhadzujete šupky z banánov? Chyba!

anány patria k najobľúbenejšiemu ovociu na svete. Sú nielen chutné, ale aj plné vitamínov a minerálov. A to ste ešte netušili, aké zázraky dokáže ich šupka. Banánová šupka nemusí hneď skončiť v koši, pretože s ňou doma môžete dokázať neuveriteľné veci. Zbaví vás bradavíc. Skúsili ste už snáď úplne všetko, napriek tomu sa tých protivných bradavíc nemôžete stále zbaviť? Vyskúšajte banánovú šupku! Každý večer pred spaním prekryte bradavicu kúskom šupky, prelepte náplasťou a nechajte ju tam cez noc. Toto opakujte celý týždeň a budete mať po probléme. Upokojí podráždenú pokožku. Vnútorná strana banánovej šupky je ideálnym prostriedkom

proti svrbeniu, či už je spôsobené uhryznutím hmyzu, bodnutím alebo iným kožným podráždením. Postihnuté miesto stačí potrieť vnútornou stranou šupky, ktorá vysušuje. Údajne pomáha tiež proti akné, hemoroidom aj ďalším kožným chorobám. Vybieli zuby. Banánová šupka je skvelým pomocníkom na bielenie zubov. Odstráni škvrny od kávy, vína i nikotínu, a navyše im dodá lesk. Je to jednoduché. Vnútornou stranou šupky si dva týždne vždy aspoň po dobu dvoch minút potierajte zuby. Vďaka tomuto fígľu vybielite svoje zuby prirodzeným spôsobom, bez nutnosti použitia agresívnych chemických prostriedkov. Navyše draslík, horčík, bróm a ďalšie minerály v nej obsiahnuté posilňujú zubnú sklovinu. Omladí pleť. Premasírujte tvár raz za niekoľko dní kúskom banánovej šupky. Ovocné kyseliny v nej obsiahnuté pomôžu odstrániť odumreté kožné bunky, minerály, vitamíny a antioxidanty zase pokožku oživia. Bude potom oveľa hladšia, zdravšia a rozžiarenejšia.

Kultúra Lákavé brány poznania a fantázie 62. MEDZINÁRODNÝ KNIŽNÝ VEĽTRH V BELEHRADE

Oto Filip

rote BIB hovorila Senka Vlahović. sem dní knihy. Ozdobujúcej Uviedla, že pochánašu a svetovú knižnú kultúdza z umeleckej ru, prinášajúc pritom radosť rodiny, v ktorej je desiatkam tisícov milovníkov (na) otec spisovatepísaného slova. Tvorba tvoriaca ľom a matka mavrchol literárnej kvality a krásy sála liarkou, takže sa z každého výstavného stánku, nášjej voľbou akosi ho či zahraničného, z každej sály, prirodzene stalo z každej výstavy. Nakladateľstvá čosi medzi tým – Laguna, Vulkan, Znanje, Prometej, BIBIANA ZNOVU HOSŤOM Peter Tvrdoň, Senka Vlahović a Pavel Babka ilustrácia. ZmieČarobna knjiga, Kairos, ako aj deAj keď je väčšina udalostí nila sa o zázračsiatky iných, spisovatelia už známi týkajúcich sa slovenskej literatúry druhu v Európe, pravdepodobne aj nom svete detských kníh, o šírení a aj tí menej známi a menej slávni a kultúry, ako i návštev slovenských vo svete, navyše nekomerčného pozitívneho ducha tejto tvorivej majú opäť nie tých Warholovských spisovateľov u nás skoncentrovaná typu. Na záver príhovoru tlmočil činnosti, o príznačnostiach súčaspätnásť minút, ale na záver pracovné- uspokojenie z toho, že sa po mno- nej ilustrácie, o tom, čo jej pobyt celé hodiny slávy. ho týždňa, čiže po hých rokoch do Medzinárodnej v Bratislave osobne znamenal a priAj to je veľtrh. Rovuzávierke čísla, ani poroty BIB dostala i predstaviteľka niesol, o lavírovaní medzi esteticnako ako je ním aj jeho začiatok sa ne- Srbska, známa tunajšia expertka na kosťou a naratívnosťou v oblasti nečakané stretnudal celkom zahanbiť. knižnú ilustráciu Senka Vlahović. tvorivého prístupu k ilustráciám. Pavel Babka, riaditeľ Galérie Aj o sprievodných podujatiach BIB, tie, neobvyklá stavSpôsobilo to jedno ba, nové vydanie či prekvapenie a jeden Babka v Kovačici, sa zmienil o dl- menovite tematickom sympóziu ďalšia zaujímavosť. už dobre známy horočnej spolupráci s Bibianou, zaoberajúcom sa rôznymi aspektmi Akou napríklad a tradičný hosť Be- označujúc ju za osožnú, – lebo vždy a prístupmi k ilustráciám: tvorivými, bola pondelková lehradského veľtrhu: je čo od nej (na)učiť sa – za tvorivú komerčnými, kombinovanými alehodina nezvyčajnébratislavská Bibia- a tunajším Slovákom prospešnú. Ide bo i inými. Bibiana na vojvodinskej ho zemepisu, prena. Prekvapenie je o to, že predstavitelia dvoch inšti- pôde a vôbec v Srbsku má skvelé biehajúca na stánobjavené na stánku túcií už roky navštevujú a rôznymi základy, aj hlboké korene. Jej predku čestných hostí novosadského na- spôsobmi pomáhajú slovenské stavitelia už roky aktívne účinkujú v rámci programu kladateľstva PromeŠtyri krajiny, jeden Obálka knihy tej. Je to humoristicjazyk. Predstavitelia Víťazoslava Hronca ko-satirická novela Nemecka, Rakúska, z pera Víťazoslava Švajčiarska a Lichtenštajnska za Hronca alebo V. A. Hronjeca s náprítomnosti hostiteľa spisovateľa zvom Dinastija Benjovski (Dynastia Dragana Velikića v uvedenej hodine Beňovských), označená nakladateprezentovali o štyroch krajinách ľom ako prvé prozaické dielo, ktoré čosi menej známe. A kadečo z toho tento autor napísal v srbčine. by nám mohlo slúžiť príkladom. Podobne ako vlani a niekoľko Napríklad skutočnosť, že je v Ra- rokov predtým bratislavská Bibiana kúsku rozpočet na kultúru väčší sa predstavila výstavou o Bienále od rozpočtu na vojsko, že je Lich- ilustrácií Slovenska (BIB), ako i výtenštajnsko štátom, ktorý nemá stavou Najkrajších kníh Slovenska vojsko a kde sa posledná vražda 2016. A nielen tým, ale aj pondelstala pred dvadsiatimi rokmi. V ňom kovou prezentáciou v sieni Lazu je najmenšie percento kriminality Kostića. Po filme o tohtoročnom 26. Stánok programu Štyri krajiny, jeden jazyk na svete, takže občania nemajú Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) sa vo zvyku zamykať si dvere. Nemci návštevníkom a študentom sloven- prostredia. A doposiaľ tých návštev na tunajších podujatiach, rozvetkamkoľvek sa pohnú a vydajú, činy v Belehrade prihovoril riaditeľ bolo vo viac než dvadsať sloven- vujúcich sa do šírky, od Kovačice, hľadajú svoje vynikajúce pečivá a Bibiany Peter Tvrdoň. Podotkol, že ských dedín a mestečiek. Podotkol, cez Novo Miloševo, po Nový Sad, rozlišujú občanov Bavorska od tých, je BIB len jednou z programových že si výstavu o BIB-e a Najkrajších Belehrad, Niš a inde. ktorí nimi nie sú, podľa spôsobu, zložiek činnosti Bibiany, ktorá sa knihách Slovenska nainštalovanú Veľtrh už celé dni teda úspešne akým konzumujú bielu klobásu. deje počas celého roka. Ide o rôzne na knižnom veľtrhu predtým len dokorán otvára brány poznania Čo povedať aj o Švajčiarsku, ktoré výstavy, dielne, stretnutia, divadel- za týždeň pozrelo v Kovačici okolo a fantázie mnohým: od kultúrnych nie je len krajinou precíznych ho- né predstavenia a iné formy aktivít. štyritisíc detí vo veku tri až desať dejateľov po návštevníkov. A aj dín, čokolád, syrov či bankových Všetko venované deťom a v záujme rokov. v tom je jeho krása. Neuznávajúca O dojmoch z tohtoročného pritom hranice, ani obmedzenia účtov, ale aj štátom, v ktorom žiad- detí. Ako vyzdvihol, vyše pol storony účet nezostáva nezaplatený. V čia je táto inštitúcia jedinou svojho účinkovania v Medzinárodnej po- akéhokoľvek druhu.

• KULTÚRA •

súvislosti s týmto posledným veľvyslanec Švajčiarska v Srbsku Philippe Gee vyrozprával pravdivú anekdotu o Napoleonovi, ktorý nezaplatil pol druha tony švajčiarskeho syra pre 50 000 vojakov, takže časť toho účtu zaplatil v roku 1988 vtedajší francúzsky prezident Francoise Miterrand.

43 /4774/ 28. 10. 2017

Kultúra KNIŽNICA ŠTEFANA HOMOLU V PETROVCI

fakulty v Belehrade Dr. Zuzana Čížiková sa zamerala na spisovateľskú dráhu a literatúru pre deti, ktorú doteraz vyprodukoval oslávenec. Potom výstavu aj otvorila. Napokon aj samotný autor, ktorý nedávno oslávil 61. narodeniny, zdôvodnil svoje začiatočné kroky v nadobudnutí znalosti čítania a písania, po čom výstava aj dostala pomenovanie. Prof. Dr. Zoroslav Spevák je riadny profesor Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade na Oddelení pedagogiky. Pôsobil alebo pôsobí aj na Pedagogickej akadémii Mošu Pijadeho v Novom Sade, na Učiteľskej fakulte v Sombore (detašované Oddelenie v Báčskom Petrovci), ako i na Filozofickej fakulte Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave a Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce v Bratislave (detašované Oddelenie Martina Luthera v Báčskom Petrovci). Na druhej strane Zoroslav Jesenský je aj spisovateľ pre deti, autor čítaniek pre základné školy, šéfredaktor a redaktor časopisu pre deti Zornička, zostavovateľ antológií Časť materiálov vystavených v skrinkách a výberov, prekladateľ z akademickej pôdy a prácu so do slovenčiny a zo slovenčiny, tiež študentmi. Profesorka Filologickej literárny kritik.

Zoroslav Spevák – LXI Jaroslav Čiep

vojvýstavu vedeckých monografií, vysokoškolských učebníc, esejí, vedeckých a odborných štúdií a článkov, ako i kníh pre deti a dospelých, antológií, výberov, časopiseckej tvorby, učebníc slovenského jazyka a literatúry pre základnú školu Je pekné byť dvaja (60 + 1) k 61. narodeninám prof. Dr. Zoroslava Speváka, resp. spisovateľa Zoroslava Jesenského verejnosti sprístupnili v piatok 20. októbra v Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci. Pozvaných hostí na „narodeninovej“ výstave v knižničnej čitárni privítala riaditeľka knižnice a autorka expozície výstavy Anna Speváková. „Keď profesor prišiel s návrhom urobiť výstavu v našej knižnici 60 + 1, bez rozmýšľania som súhlasila. Hneď vám prezradím, že to číslo nesúvisí s počtom jeho kníh, ktoré vydal, uverejnil, či učebníc, ani esejí, ani článkov. Ide o jeho životný vek. Túto výstavu... sme venovali jeho narodeninám,“ objasnila na úvod Speváková. Program večierka hud-

Záber z vernisáže v Knižnici Štefana Homolu

bou na husliach spestril nádejný hudobník z Kulpína Martin Ján Javorník a svoju obľúbenú báseň svojho otca predniesol oslávencov syn Viliam Spevák. Dr. Biljana Lungulovová z Filozofickej fakulty v Novom Sade, asistentka a kolegyňa profesora Speváka, sa prihovorila z aspektu profesionálneho pedagogického zamerania, sprítomnila perličky

VEČIEROK VENOVANÝ JÁNOVI KMEŤOVI V ÚKVS

Prezentovali portrét nášho akademika Ján Kmeť bol literárny kritik, historik a akademik. Ústave pre Jeho život, tvorkultúru vojbu a pôsobenie vodinských prítomným priSlovákov v stredu blížila Jarmila 18. októbra uspoHodoličová, veriadali večierok dúca Oddelenia venovaný akaslovakistiky Filodemikovi Jánovi zofickej fakulty Kmeťovi (1927 v Novom Sade. – 2003), ladený Na večierku prek jeho nedožitým mietali aj zostrih deväťdesiatym naz televízneho vyrodeninám. Zárosielania Slovenveň prezentovali aj skej redakcie umelecký portrét RTV, ktorá pred Jána Kmeťa v rám- Portrét Jána Kmeťa desiatimi rokmi ci projektu Portréty nakrútila portrét slovenských kultúrnych dejateľov k nedožitým osemdesiatym naroSrbska. deninám Jána Kmeťa. Danuška Berediová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Prezentovaný bol aj portrét Kmeťa, ktorý zhotovil akademický maliar a portretista Pavel Pop, ktorý vyfinancoval ústav z vlastných zdrojov. Tento portrét je súčasťou projektu Slovenskí vojvodinskí kultúrni dejatelia okom výtvarného umelca Pavla Prof. Dr. Jarmila Hodoličová Popa, ktorý bol a Aneta Lomenová – moderátorka programu odštartovaný v roku 2011. Doterajšiu kolekciu s projektom pokračovať aj v roku tvorí 13 portrétov a ústav plánuje 2018. • KULTÚRA •

V STAROPAZOVSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE HRDINU JANKA ČMELÍKA

Literárna beseda so spisovateľmi Anna Lešťanová

tamojších slovenských inštitúcií a ustanovizní – evanjelického cirkevného zboru, MOMS, SKUS hrdinu Janka Čmelíka, tiež Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića a žiakov vyšších

voju najnovšiu knižnú produkciu do nedele 29. októbra v rámci 62. Medzinárodného belehradského knižného veľtrhu predstaví takmer 500 domácich a zahraničných vydavateľov. Na knižnom veľtrhu sa zúčastnili aj spisovatelia zo Slovenska: Rút Lichnerová, Milan Richter, Erik Ondrejička a Miroslav Demák (staropazovský rodák), ktorí v pondelok 23. októbra usporiadali literárnu besedu v Základnej škole hrdinu Žiaci sa potešili novým knihám Janka Čmelíka v Starej Pazove. Na tomto stretnutí so spi- ročníkov základnej školy a ich profesovateľmi zo Slovenska, s členmi sorov. Malých a veľkých milovníkov Klubu nezávislých spisovateľov, kníh prednesom svojej básne oslovil vystúpil i spisovateľ Martin Prebudila Miroslav Demák, ktorý mal aj úvodný zo Starej Pazovy. prejav a tento pondelkový program Účastníkov literárnej besedy naj- i moderoval. Ako aj vždy, práca sa prv privítal riaditeľ Janko Havran a mu v tom darila a na stretnutí dobre zároveň pozdravil predstaviteľov animoval žiakov, ktorí so záujmom

Malí a veľkí milovníci kníh so záujmom sledovali vystúpenia spisovateľov

sledovali literárnu besedu. Demák hovoril osobitne o každom spisovateľovi, stručne predstavil aj ich najnovšie diela (vrátane svojej knihy cestopisov), z ktorých niektoré budú prezentované práve na tohtoročnom belehradskom veľtrhu. Ukážku zo svojej tvorby predstavili samotní autori R. Lichnerová, M. Richter, E. Ondrejička, ktorý sa na podobnej literárnej besede v pazovskej škole

INFORMÁCIE Z NRSNM

Zasadal Výbor pre kultúru

ňa 18. októbra v miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade sa uskutočnilo šieste zasadnutie Výboru pre kultúru NRSNM. Prítomní boli: Ján Slávik (predseda), Michal Ďurovka (podpredseda), Alexander Bako, Vladimír Valentík, Anna Medveďová, Viera Miškovicová, Jarmila Stojimirovićová, Martin Prebudila, Juraj Súdi a Ján Agarský (členovia), ako i predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. Po schválení záverov z predchádzajúceho zasadnutia VPK NRSNM prítomní schválili návrhy rezortných komisií a podporné stanoviská organizačno-správnych rád na zloženie odborných porôt • KULTÚRA •

troch celomenšinových divadelno-hudobných podujatí: Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, Prehliadky slovenských ochotníckych divadelných súborov Divadelný vavrín a Stretnutia v pivnickom poli. Keď ide o Festival slovenskej populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí, výbor návrh na zloženie poroty schváli dodatočne.

Jednoznačne bol schválený návrh, aby sa časť finančných prostriedkov výboru, podľa plánu a programu určená na podporu inštitúcií s osobitným významom pre slovenskú národnostnú menšinu, vyčlenila na podporu Domu Martina Jonáša v Kovačici. Neblahú aktuálnu situáciu súvisiacu s touto kultúrnou ustanovizňou členom výboru vysvetlila predsedníčka NRSNM A. Tomanová-Makanová. Totiž v auguste bežného roku Domu Martina Jonáša hrozilo odňatie kľúčov, a preto v samotnom objekte bolo treba vykonať mimoriadny súpis kvôli evidovaniu predmetov. Finančné trovy boli späté nielen s uvedeným súpisom – s prácou komisie a odbornými službami Múzea Vojvodiny, ale nasledovali

zúčastnil i pred dvomi rokmi, a M. Prebudila. Na pondelkovom stretnutí sa zúčastnili aj spisovateľka a prekladateľka Jelena Čirićová z Prahy a chorvátska spisovateľka Ljiljana Crnićová z Belehradu, ktoré do Pazovy pricestovali spolu so spisovateľmi zo Slovenska. V záverečnej časti programu Miroslav Demák dvom žiakom školy odovzdal knižný darček. i po jeho vykonaní. Následne bola vykonaná elektronická sadzba súpisového materiálu, angažovaná bola kustódka a pod. Všetko uvedené v podstate má širší spoločenský význam, aby Dom Martina Jonáša plnohodnotne zapadol do širokej kultúrnej mozaiky nášho menšinového spoločenstva a bol otvorený celej verejnosti. Členovia VPK NRSNM schválili i návrhy priorít Koordinácie národnostných rád národnostných menšín k verejnej diskusii o Stratégii rozvoja kultúry Republiky Srbsko (2017 – 2027) s jedinou pripomienkou, aby sa v bode 11 týchto návrhov korigovali názvy ústavov pre kultúru, kde vypadlo slovíčko vojvodinských. V pokračovaní zasadnutia nasledoval prehľad aktivít výboru do konca kalendárneho roku a navrhnuté boli projekty, ktorými sa výbor bude uchádzať o prostriedky z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2018. Na konci schôdze odznelo hodne tvorivých a konštruktívnych návrhov.

43 /4774/ 28. 10. 2017

Kultúra 48. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín 2017 27. októbra – 5. novembra 2017 Divadelná sála Strediska pre kultúru Stará Pazova

PROGRAM PIATOK 27. OKTÓBRA 19.00 – Vernisáž 150 rokov divadla v Báčskom Petrovci 19.30 – Beseda s Ľubomírom Feldekom 20.00 – Slávnostné otvorenie 48. Divadelného vavrínu 20.30 – Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec, VHV: Vinica zreje, réžia: Michal Babiak (hosťujúce predstavenie) SOBOTA 28. OKTÓBRA 18.00 – OD Janka Čemana, Pivnica, Samuel Gašperec: Dievča, ktoré písalo, réžia: K. Mišíková-Hitzingerová 20.00 – SKOS Detvan, Vojlovica, Dário Fó: Nemôžem zaplatiť, aj nechcem zaplatiť, réžia: Vladana Cvijanovićová NEDEĽA 29. OKTÓBRA 18.00 – Gymko teáter Kovačica, V. Ognjenović a B. Nešić: Pozdrav niekoho, réžia: Fedor Popov

20.00 – Divadlo VHV scéna Kovačica pri Dome kultúry 3. októbra Kovačica, Branislav Nušić: Dr., réžia: Danka Tomanová PONDELOK 30. OKTÓBRA 20.00 – Divadelná sekcia Branislava Vierga pri Kultúrnom centre Aradáč, Jano Hrubík: Levínec, réžia: Jano Hrubík UTOROK 31. OKTÓBRA Pauza STREDA 1. NOVEMBRA 20.00 – Filmový vavrín, Juraj Jakubisko: Sedím na konári a je mi dobre – úspešný česko-slovenský film (sprievodné podujatie) ŠTVRTOK 2. NOVEMBRA 20.00 – Fedor teatar Padina & KOMAR Kovačica, Roberto Athayde: Pani Margaréta, réžia: Fedor Popov (predstavenie bude v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove)

PIATOK 3. NOVEMBRA 20.00 – Ochotnícke divadlo Ustanovizne pre kultúru a vzdelávanie Kultúrneho centra Kysáč, C. Rai: Zmizni od svojej ženy, réžia: Ján Privizer SOBOTA 4. NOVEMBRA 19.00 – Slovenské divadlo VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka Stará Pazova, Ferko Urbánek: Diabol v raji manželskom, réžia: Anička Balážová 21.00 – KOKRAM Kovačica, Dragan Karlečík: Nový Protheus, réžia: Svetlana Gašková NEDEĽA 5. NOVEMBRA 20.00 – Slávnostné zatvorenie 48. Divadelného vavrínu, udelenie cien jednotlivcom a súborom 20.30 – KD Stična Slovinsko, Carlo Goldoni: Sluha dvoch pánov, réžia: Alexander Bako (hosťujúce predstavenie)

O VYDARENÝ VEČIEROK francúzskych šansón, talianskych kancón a evergrínov sa vo štvrtok 19. októbra v staropazovskej divadelnej sále postarali operný spevák Boris Babík zo Starej Pazovy (tenor) a traja Bečejčania – Jožef Riter (profesor klavíra), Nataša Katićová-Radosavljevićová (soprán) a Rastislav Petričević (bečejský šansoniér). Večierok usporiadalo Stredisko pre kultúru Stará Pazova a podľa počtu divákov možno konštatovať, že aj v tomto prostredí je záujem o takéto kultúrne podujatie. Niektoré hudobné žánre pomaly odchádzajú do zabudnutia, lebo je medzi mladými hudobníkmi stále menej tých, čo sa snažia predstaviť skladateľov a interpretov, ako Iv Montan, Édith Piaf, Arsen Dedić, Leo Martin… Účastníci koncertu (na fotografiách Boris Babík, Nataša Katićová-Radosavljevićová a Rastislav Petričević) vytvorili pre divákov skvelú náladu práve vďaka A. Lš. týmto nestarnúcim melódiám.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

FESTIVAL ROZSPIEVANÉ KLENOTY 2017: KVALIFIKÁCIE

Do finále postúpili Válovcová a Chalupová Anička Chalupová

valifikačná 1. a 2. časť Festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty 2017 sa uskutočnila uplynulý víkend v Kovačici. Svoje hlasové možnosti si v rámci dvoch koncertov vyskúšalo spolu 35 mladých nádejných spevákov a speváčok. V sobotu 21. októbra v sále Domu kultúry 3. októbra za hudobného sprievodu štrnásťčlenného orchestra, ktorý tvorili hudobníci: Dávid a Darko Svetlíkovci, Gabriel Fekety, Sabína Sucháneková (gitara), Ivan Cicka, Martin Torňoš a Pavel Tomáš st. (harmonika), Pavel Ďuriš (kontrabas), Gabriela Feketyová, Miluška Čuvárová, Una Brtková, Kristína Cicková (husle) a Anna Ďurišová (flauta), pod vedením profesora Pavla Tomáša ml., vystúpilo 20 mladých interpretov – žiakov nižších ročníkov Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici. Po dve slovenské ľudové piesne zaspievali: Hana

Hriešiková, Patrícia Sretenovićová, Sára Šimonová, Alexandra Veňarská, Tamara Kučerová, Stefany Bar-

V nedeľu bude súťažiť aj Valentína Chalupová

cová, Jaroslava Kováčová, Dominik Kizúr, Anna Alexandra Cicková, Simona Sucháneková, Jana Čížiková, Hana Barcová, Ivona Stvorcová, Katarína Válovcová, Vivien

Feketyová, Luka Stojković, Maja Veňarská, Viktor Brngár, Daniel Sretenović a Mária Magdaléna Torňošová. Podľa rozhodnutia odbornej poroty, ktorá pracovala v zložení: Spevácke vlohy Kataríny Válovcovej Ivan Babka, hudobník, Pa- si odborná porota všimla vel Urban, kultúrny dejateľ, i na minuloročnom festivale a Anna Širková, rozhlasová Rozspievané klenoty speváčka, do finálovej časti festivalu postúpila Katarína Vá- Anna Stanová, Jana Vereská, Dalovcová, žiačka 3. ročníka, kým na mián Veňarský, Ivona Jonášová, druhom mieste zakotvila štvrtáčka Tina Vesteková, Viktória Kolčíková, Mária Magdaléna Torňošová. Túto Ladislav Veňarský, Marína Benková, časť kvalifikačného koncertu vied- Kornélia Žolnajová, Anabela Kola moderátorská dvojica Marína šútová, Vesna Masaryková, Anna Ďurišová a Ivona Benková. Druhú Omastová a Adrián Diňa. Vstupenku do finálovej časti časť koncertu moderovali Viktor festivalu Rozspievané klenoty Hriešik a Andrea Čerňošová. Kvalifikačnú časť festivalu Roz2017 si v rámci druhého koncertu vyspievala Valentína Chalupová, spievané klenoty tradične spoločne žiačka záverečného ročníka ZŠ, organizujú ZŠ Mladých pokolení kým si druhé miesto zaslúžila pia- s vedúcou školského kolektívu tačka Jaroslava Cicková. V druhej Aničkou Bírešovou a DK 3. októbra časti koncertu, v rámci ktorej si v čele s riaditeľom Jánom Tomásvoje hlasové možnosti vyskúšali šom. Finálová časť 25. vojvodinskéhlavne žiaci od 5. do 8. ročníka, sa ho festivalu sa uskutoční v nedeľu zúčastnili aj mladí nádejní speváci: 29. októbra o 18. hodine.

V PADINSKEJ ŠKOLE TRADIČNÉ PODUJATIE

Pieseň je naša radosť Katarína Kotvášová

piatok 20. októbra v padinskej základnej škole prebiehal tradičný detský festival ľudových pesničiek pod názvom Pieseň je naša radosť. V rámci neho tentoraz vystúpilo 27 mladých spevákov, ktorí sa obecenstvu predstavili jednou pesničkou. Osobitne boli hodnotení žiaci nižších a osobitne žiaci vyšších ročníkov a ani diváci nesedeli bez úlohy: udelili jednu z cien. Účastníkov sprevádzal orchester pod vedením učiteľa Pavla Tomáša ml. Na konci súťažnej časti festivalu odborná porota v zložení: Jana Kováčová, Ján Kolárik a Pavel • KULTÚRA •

Jana Nemogová

Petrovič, rozhodla o tom, kto bol na tohtoročnom festivale najúspešnejší. Žiaci nižších ročníkov, ktorí najlepšie prezentovali svoje spevácke schopnosti, boli: Adriana Čížiková (1. miesto), Teofil Marček (2. miesto) a Ivana Kotvášová (3. miesto). Z vyšších ročníkov najúspešnejšie boli: Jana Nemogová (1. miesto), Ivana Megová (2. miesto) a Marína Tordajová (3. miesto). Adriana Čížiková a Jana Nemogová, ktorá zároveň získala aj Cenu obecenstva, budú predstavovať Padinu na festivale Rozspievané klenoty v Kovačici. Pekne bolo stráviť jesenný piatkový večer počúvajúc krásne piesne, ktoré priniesli kvalitné hlásky nádejných spevákov.

Adriana Čížiková

43 /4774/ 28. 10. 2017

Kultúra V GALÉRII BABKA V KOVAČICI

Výstava k životnému jubileu maestra Jána Bačúra

vačického MOMS, Vladimír Valentík, výtvarný kritik, Pavel Jonáš, maliarov dlhoročný spolupracovník, a ďalší. Okrem kolegov maliarov a početných hostí, ktorí prišli zagratulovať maliarovi k životnému jubileu, boli aj Anna

Anička Chalupová

v minulosti Ján Bačúr mal dilemu medzi futbalom a umením, ktorú prí kirvajovú nedeľu v areáli kovačic- roda neskoršie vyriešila veľmi vzácne. kej obrazárne bolo rušno a sláv„Zahral si aj futbal a stal sa aj ikonou nostne. Pri príležitosti oslavy insitného umenia nielen v Padine, vzácneho životného Kovačici, ale aj vo Vojjubilea 80. narodenín vodine. Ján Bačúr dnes Jána Bačúra, insitnépatrí medzi najlepších ho umelca z Padiny, futbalistov medzi insitpre návštevníkov, donými umelcami a najlepmácich a cezpoľných ších insitných umelcov hostí bola usporiadamedzi futbalistami,“ poná výstava obrazov dotkol Ján Varšo, ktorý v Schody života. tejto slávnostnej chvíli Expozícia, ktorú jubilantovi odovzdal patvorí osemdesiatka mätnú medailu ÚSŽZ za vystavených olejojeho prínos pre národné malieb autora Jána Jubilant a výtvarný povedomie a kultúrnu Bačúra, bola ponúknu- kronikár svojho rodiska identitu Slovákov žijútá na obdiv v troch vý- Ján Bačúr cich v zahraničí v oblasti stavných priestoroch: umenia. Je to prvá mev interiéri a pred budovou Galérie daila tohto typu, ktorú úrad odovzdal Babka a v Galérii insitného umenia. ocenenému. Okrem hostiteľov Pavla Výstavu slávnostne otvoril Ján Varšo, Babku a Anny Barcovej-Žolnajovej predseda Úradu pre Slovákov žijúcich a podporovateľov akcie Milana Gav zahraničí, ktorý zdôraznil, že ešte raševića, predsedu Obce Kovačica,

Ján Varšo, predseda ÚSŽZ, počas príhovoru na vernisáži a Pavla Baláža, zástupcu predsedu Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka, jubilantovi sa príležitostnými slovami prihovorili aj hostia: Igor Vencel, zástupca vedúcej Veľvyslanectva SR v Belehrade, Dr. Mojmír Vrlík, zástupca vedúceho Veľvyslanectva Srbska v Slovenskej republike, Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku, Peter Tvrdoň, riaditeľ Bibiany zo Slovenska, Mária Kováčová, predsedníčka ko-

Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, a Rastislav Surový, čestný predseda MSS. K slávnostnejšiemu ovzdušiu tohto podujatia prispeli aj členky ženskej speváckej skupiny z Padiny, ktoré predniesli zmes slovenských ľudových piesní. Bohatá expozícia obrazov umiestnená v Galérii Babka a v GIU bude sprístupnená pre milovníkov insity do 22. novembra.

pisérie neraz pomenúvajú. Ani osemčlenná umelecká od záštitou mesta Nový Sad, porota, ktorá práce volila, konkrétne Mestskej správy pre ani trojčlenná porota, ktorá kultúry, Ustamala na sta- Aleksandra Ristićová (Srbsko): novizeň na vyprarosti ceny, Centrifúga, 2015 covanie tapisérií – v zložení Ateliér 61 usporiaGoran Despotovski umelecký výtvor, akým je tapiséria. Medzinárodné trienále ako najdala v spolupráci s (Srbsko), Barbara TV Štúdium M udaBrathová (Sloven- väčšie a najvýznamnejšie podujatie losť bezpochyby sko) a Maja Kržišnik na pláne umenia tapisérie u nás zase patriacu k výkvetu (Slovinsko) – to ne- potvrdilo špičkový profesionalizmus tohtoročnej výstavmala ľahké. Nielen Ateliéru 61 v tejto oblasti. Ukážkou nej sezóny v Novom preto, že je tri roky toho je napríklad údaj, že od prvého Sade. Šieste trienále pomerne dlhé ob- trienále v roku 2001 sústavne stúpa tapisérie nainštalodobie, počas ktoré- počet autorov z rôznych končín sveta vané v Štúdiu M od ho vzniknú stovky účinkujúcich v ňom. Tak je na tomto 17. do 31. októbra v kvalitných a kompli- trienále až 67 tapisérií 57 autorov z 22 plnej kráse odhalilo kovaných diel, ale aj štátov. Okrem Srbska ako hostiteľskej nesmierne výrazové pre závany nových krajiny, najviac ich je z Rumunska, Poľmožnosti ozdobtrendov, ktorým sa ska a Dánska. Práce vypracované rôzných nástenných Renáta Rehorovská nedokázal vyhnúť nymi technikami – tradičnými (vlna, pokrovcov, ako ta- (Slovensko): Oči, 2017 ani natoľko tradičný pamuk, konopa), ale aj netradičnými

materiálmi (priemyselne vyrobený odev, novinový papier, kovové drôty, plastické a zlaté fólie, kameň, drevo, zrkadlo, fotografie, videokazety) – svedčia o snahách autorov rozšíriť výrazové možnosti prostredníctvom priestorových objektov, skulptúr, výskumov a experimentov. Ide vcelku o jedinečnú prehliadku podstatne sa líšiacich tvorivých poetík, tiež chápaní uvedeného výtvarného média. Aj tapiséria sa ako druh umenia znovu prejavila ako nevyčerpateľná téma, v ktorej autori neváhajú to tradičné zveľadiť novým, pochopeným ako pluralita výrazových surovín, prostriedkov, prístupov. Ak kedysi ktosi možno aj mal dilemy ohľadom toho, či sa tapisérii nečrtá bodka za existenciou, šieste trienále veľmi elegantne všetky pochybnosti uvedeného druhu úspešne odstránilo. Najmä tým, že dokorán otvorilo dvere sviežim tvorivým závanom a aktérom náročného umenia, pretrvávajúceho už dobrých pár storočí. Pre heterogénnosť prístupov, štýlov, techník a obsahov zostáva skonštatovať len jedno: Tapiséria zostáva krása, ktorá nami najčastejšie kladne otriasa.

K ŠIESTEMU TRIENÁLE TAPISÉRIE

Krása nového Oto Filip

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

47. JESENNÝ VÝTVARNÝ SALÓN ZDRUŽENIA UMELCOV VRBAS

Laureátom aj Rastislav Roška Jaroslav Čiep

piatok 20. októbra pri príležitosti osláv Dňa mesta Vrbas aj umelci – členovia Združenia výtvarných umelcov Vrbas (ULUV) mali svoj osobitný deň. Práve vtedy otvorili 47. výstavu Októbrový salón v organizácii ULUV a v spolupráci s lokálnou samosprávou, Kultúrnym centrom a Galériou KC Vrbas. Účasť vystavovateľov na tohtoročnom salóne presahovala číslo 50, teda toľko mala účastníkov – členov združenia, za čo výstava získala status jedného z najväčších jesenných salónov vo Vrbase doteraz. Diplomovaná historička umenia Jasmina Njegovanová-Popovićová ozrejmila, že pri výbere diel a ocenení sa riadila klasickými kritériami, akými sú harmónia kompozície, umelecký prejav, vyjadrovanie emócií, originalita, osobný prístup a sociálna aktualita. Pri voľbe ocenených vo všetkých kategóriách sa viedla myšlienkou, že okrem zručnosti potrebné je mať niečo, čo odde-

Rastislav Roška prijíma ocenenie vo Vrbase

ľuje prácu konkrétneho autora od ostatných. Bolo teda nevyhnutné, aby práce obsahovali silu a ducha doby, v ktorej boli vytvorené, ale zároveň aj aby predstihovali a prekračovali časový rámec, preto, že umenie je večné. Hlavnú cenu získala práca Novaka Jovovića Víchrica. Odmenili aj maliara Vladimira Jočića, sochára Ljubisava Srdanovića, grafika Svetislava Ludoška a fotografie Borisa

DIVADELNÍ OCHOTNÍCI Z PIVNICE HOSŤOVALI V KULPÍNE. Nedeľa 22. októbra bola v Kulpíne dňom tradičného dedinského kirvaja. Vyvrcholením tohto sviatočného dňa bolo večerné divadelné predstavenie v sále Domu kultúry. Pozoruhodný počet divákov si vďaka spolupráci kulpínskeho KUS Zvolen a pivnického OD Janka Čemana so záujmom pozrelo divadelnú hru Samuela Gašperca Dievča, ktoré písalo v réžii Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. Hoci je v predstavení spracovaná ťažká tematika druhej svetovej vojny a prenasledovania Židov pozorovaná očami dievčiny Anny Frankovej, žijúcej v Holandsku, ktorá o svojom živote, o živote svojej rodiny a osudoch iných židovských rodín písala vo svojom denníku, obecenstvo počas predstavenia pivnický herecký súbor neraz odmenilo potleskom. Krátke výstižné scény z vojnových čias silno zapôsobili aj na kulpínske obecenstvo. K. G. • KULTÚRA •

Baranovského. Osobitné ocenenie dostalo aj dielo, ktoré si rovnako zaslúži pozornosť. Medzi inými totiž na tejto výstave vynikla práca Rastislava Rošku z Petrovca pomenovaná Volavka (Ždral) z kovaného železa. Podľa slov odborníčky táto práca upúta pozornosť svojou skulptúrou, ktorá sa vynára z redukovanej, očistenej skladby. Rastislav Roška (1970) je známy petrovský zámočník, ktorého origina- Ocenená Volavka zo železa lita kovových brán a ostatných balkónových a domácich v posledných rokoch je aktuálny ozdôb a zábradlí je známa aj v šir- tzv. Čajakov kľúč, umelecké dielo šom okolí. Okrem bežnej práce so z Roškovej dielne. Ten si medzi železom Rastislava Rošku už rad sebou navzájom odovzdávajú gerokov láka aj umelecká stránka nerácie žiakov. Roška je členom týchto úžitkových predmetov. združenia umelcov vo Vrbase od V jeho dielni sme si všimli rôzne roku 2016, kde sa na ich na koozdobné predmety s umeleckým lektívnych výstavách zúčastnil nádychom, rôzne svietniky, samo- dvakrát. statné nástenné inštalácie, skulpFoto: z archívu ULUV túry. V petrovskej základnej škole

NOVÝ PROTHEUS V PETROVCI. Do novej divadelnej sezóny 2017/2018 si kovačickí divadelníci zoskupení okolo Združenia občanov Kolektív Kreatívnych Amatérov naštudovali novú divadelnú hru domáceho autora Dragana Karlečíka. Ide o predstavenie Nový Protheus v réžii Svetlany Gaškovej z Kysáča. Kokramovci ho premiérovo zahrali 28. septembra v Kovačici. Predtým ako sa s predstavením zúčastnia na prehliadke Divadelný vavrín v Starej Pazove, aby získali rutinu, v piatok večer 20. októbra sa predstavili aj málopočetnému petrovskému obecenstvu v sieni Slovenského vojvodinského divadla. J. Č-p 43 /4774/ 28. 10. 2017

Kultúra K ŽIVOTNÉMU JUBILEU PADINSKÉHO UMELCA

Maliarstvo ako duševné upokojenie Jána Bačúra Anička Chalupová

án Bačúr, insitný maliar z Padiny, patrí k staršej plejáde insitných maliarov, ktorí svojimi výtvarnými dielami preslávili kovačickú Galériu insitného umenia v celom svete. Doma a v zahraničí sa mu podarilo doteraz úspešne prezentovať svoju tvorbu na 56 samostatných výstavách. Osemdesiate narodeniny oslávil 22. októbra a o svojom živote, tvorbe a záľubách nám v týchto dňoch ochotne porozprával. Čomu vďačíte za svoj úspech? − Svoj talent na maľovanie som zdedil od matky, ale je to aj dar od Pána Boha. Matka vedela namaľovať všelijaké domáce zvieratá, roboty, omaľovávala koliby vo viniciach, vedľajšie miestnosti po domácnostiach a ja som sa na to vždycky len díval, roky som ju pri tej práci pozoroval a nevedel som, že ja to mám už zdedené od mojej matky. Veľmi dlho bol ten talent skrytý vo mne, zaoberal som sa v živote inými vecami. Bol som napríklad športovcom, aktívnym som bol v mládeži... Ako 13-ročný chlapec som si uvedomil tú svoju výtvarnú žilku, počas strednej školy ma aj starší posmeľovali v maľovaní, tak som sa tomu začal viac venovať. Veľká vďaka teda patrí predovšetkým mojej matke. V súčasnosti žiaden člen našej rodiny nemá afinitu k maľovaniu. Mám tri vnúčatá, ale ani jedno sa nechce chytiť maliarskeho štetca. Kedy najčastejšie tvoríte? − Skôr som tvoril v noci, hlavne v zime, ale to trvalo veľmi krátko: dovtedy, kým som nezanechal úlohu športovca, matrikára atď. Od roku 1979 som sa začal aktívne venovať tomuto môjmu koníčku a darčeku, ktorý som zdedil po matke. Čo je pre vás dôležitým im-

www.hl.rs

Ján Bačúr, čerstvý osemdesiatnik

zarobiť na živobytie, majú k tomu nejaké maliarske sklony, tak sa rozhodli ísť tou cestou. Žiaľ, neprihliadajú na to, aby vypestovali svoj vlastný maliarsky rukopis, ale hľadia len, ako predajú svoje obrazy. Nedbajú na kvalitu, ale uprednostňujú rýchlosť, aby ich čím skôr vypredali. Preto sa bojím, že tá kvalita nebude dlho trvať. Nevytvárajú tak úprimne, ako sme my kedysi pristúpili k maliarstvu. Ja som nebol spokojný, kým som nenamaľoval to, čo som chcel. Veľký je otáznik, čo bude naďalej s insitným maliarstvom. Čo je to najtypickejšie pre vašu tvorbu? − Mám už natoľko overený svoj maliarsky rukopis, svoje výtvarné vyjadrenie, že sa už na obraz nemusím ani podpísať.

že na každom svojom obraze mám príbeh, ktorý žije. Ten, čo pozoruje môj obraz, môže sa v ňom nájsť, môže si sám prečítať to, čo som ja tam vyrozprával. Čo je pre vás maľovanie? − Mne je dôležitá každá práca, ktorú človek v živote robí, ak je užitočná pre celú spoločnosť alebo jeho rodinu. V tej komplexnej práci si človek musí niečo vyčleniť, čo mu je dôležitejšie − to, čo radšej robí. Nuž a mňa v živote najväčšmi obohacuje práve maliarstvo. Keďže aj v súčasnosti mnoho pracujem a viem sa nad obrazom pobaviť aj po 14 hodín denne, predstavuje mi duševné upokojenie. K tomu keď maľujem, tak sa s ničím netrápim. Vytváram tú kompozíciu na obraze tak, aby ona príjemne vplývala na diváka.

pulzom a zdrojom inšpirácie pri tvorbe, či čo vás posúva vpred? − Zaujímavé je to, že odkedy som odišiel do dôchodku, ako som sa zbavil úlohy matrikára a športovca, každý boží deň mám inšpiráciu. Rozmýšľal som o tom dosť a prišiel som k záveru, že keby som nemal ten vrodený vnútorný talent, tak by som sa dávno stratil a zatopil na tej maliarskej ceste. Na akej ceste je podľa vašej mienky naše insitné maliarstvo? − Mám nádej, že toto maliarstvo Je niekedy chvíľka aj na hudbu; na snímke je jubilant nezanikne nikdy. so svojou vyše storočnou hohnerkou Zjavujú sa nové taJe to zrejme individuálne, lenty, len to už nepatrí k úprim- Stačí napísať iba rok, kedy vzninému maliarstvu, ktoré by sa kol. Každý už môže postrehnúť, ale koľko vám zhruba trvá mohlo chápať ako samouké, že je to môj obraz. Moje obra- práca na jednom obraze? − Mám svoj pracovný čas. a také, čo vychádza z teba. Je zy sú pastelových farieb, tóny to viac-menej maliarstvo kvôli farieb sú zladené, pokojné… Počas dňa venujem iba hodinu peňažnému zisku. Určité mladé Viem ich skrotiť a skombino- − dve na to, aby som skontroosoby zistili, že sa z toho dá vať. Ďalšou dôležitou vecou je, loval, čo sa deje okolo mňa,

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

či moji nezaháľajú, či si každý vykonáva svoju robotu. Keď ide o moju maliarsku prácu, musím zdôrazniť, že sa obrazy rozlišujú podľa veľkosti, podľa tematiky a pod. A keď sa ma na toto pýtajú moji návštevníci, vždy dám

svitalo. Po únavnej práci sme rýchlo sa zabudne. A aby z toho sa predvečerom vracali späť bol kompaktný celok, teda aby domov, takže som sa už vtedy sa zdokumentovalo v celosti, to inak pozeral na prírodu, na to, dotvorí obraz. Cez to maľovanie ako slnce vychádza a zapadá, vidieť dušu maliara, jeho cítenie, ako tie rastliny zrejú, tie farby jeho vedomosti a zámer, čo chce od zelenej po okrovú, žltú, po- tým dosiahnuť. Maliarstvom zoroval som poľné zajace, čo som sa odhodlal vytvoriť nejakú tam behali, a všeličo, čo sa tam kroniku o mojom rodisku, ale nachádzalo. Všetko som si to vší- snažil som sa aj napísať o výmal, zostalo mi to vrezané v pa- znamných udalostiach v dedine, mäti a sľúbil som si, že to všetko o výstavbe vodovodu, novej musím preniesť na moje obrazy. školy, zdravotnej stanice, Domu Zvlášť to pole, neskoršie domy kultúry a pod. Rôzne dôležité v dedine, železničnú stanicu, veci mám zapísané v mojich knimlyn, našu dolinu, studne, vodárov, a to všetko, čo mi zostalo v pamäti. Sú aj chvíle z minulosti Padiny, o ktorých mi porozprávali starší ľudia, ktoré som teda nezažil. Rád aj píšete, zaznamenávate to, čo sa v dejiMaliarov najobľúbenejší obraz Štyri ročné obdobia n á c h Pa d i ny namaľovaný v roku 1994 udialo; maľodiplomatickú odpoveď: Takýto Savu Stojkova, Paju Jovanovića, vanie a písanie priemerný obraz veľkosti 30 x Uroša Predića a pod. − to sú dve črty 40 cm namaľujem za tri dni a Aké situácie si uchovávate vášho charakte60 rokov. To znamená, že ho v pamäti? ru. Čím sa cítite Schody života je názov najnovšej výstavy jeho urobím za tie tri dni, ale s tým − Takých situácií bolo mnoho, byť bytostnejšie obrazov v Kovačici je spätá aj moja 60-ročná prax. ale si zachovávam to obdobie viac: výtvarníDoteraz ste namaľovali z mojej mladosti, keď som chodil kom alebo kronikárom? hách, do ktorých píšem zhruba presne 2 750 olejomalieb. Na do poľa, keď rodičia mňa a bra− Obe úlohy sú pre mňa dôle- od roku 1950. ktorý svoj obraz ste najviac ta nútili robiť v poli. Do poľa žité. Vždy hovorím, že to, čo sa Čo vás ešte očakáva v tomto hrdý? sme odchádzali včasráno, keď zapíše, zostáva, a to, čo sa povie, roku? − Začiatkom novem− Zo všetkých obrazov, ktoré som doteraz bra mám dohodnutú sanamaľoval, pri srdci mi mostatnú retrospektívnu najviac zostal ten, ktorý výstavu mojej tvorby v znázorňuje štyri ročné Ústave pre kultúru vojobdobia v mojom rovodinských Slovákov, a disku s kostolom v strepotom do konca roka som, de obrazu ako symbona moje šťastie, voľný, bez lom rodiska. Mnohí sa záväzkov. Chcem si trošku aj oddýchnuť. Čo nevidieť zaujímajú o ten obraz, ale nechcem ho predať. sa budem pripravovať na Ináč každý obraz som výstavu na Slovensku, ktoso srdcom namaľoval rá je naplánovaná na 15. a maľujem vždy tak, januára 2018. Vo februári ako cítim, ako viem. ma čaká prezentácia moMali ste nejaké vzojej výtvarnej činnosti v ry? Dolnej Strehovej, skadiaľ pochádzajú dolnozemskí − Mal som. Ako malého chlapca ma veľmi Bačúrovci. V marci je nafascinovali kovačickí plánovaná výstava v Nitre. maliari, zvlášť tí, ktorí Nemám času ani ostarieť, vytvárali realisticky. ani ochorieť. Potrebujem Pán Boboš ma veľmi mať pri sebe aj naďalej iba inšpiroval; bol to zaklazdravie a pokoj a už ako dateľ kovačickej galérie Maliar sa aj v domácej atmosfére môže pochváliť upútavkami na svoju tvorbu bude. • KULTÚRA •

a poúčal iných. Maľoval ako akademický maliar. Trochu ma inšpirovala aj tvorba maliara Palušku, ktorý na svojich obrazoch zaznamenal dosť udalostí z dejín Kovačice. Neskoršie mi pozornosť pripútala tvorba maliarov

43 /4774/ 28. 10. 2017

Kultúra MOMS HLOŽANY

Prednovoročný (bývalý Štefanský) večierok; tento vlani usporiadal Kultúrno-osvetový spolok Jednota bez pomoci MOMS. Matičiari mienili v tomto roku vyvinúť, respektíve obnoviť aj prednáškovú Komunálneho podniku KP Gloakvačinnosť, plánovali založiť lis spolupráca s ním pokračuje, t. j. historicko-archívnu sekciu, knižnica pod jeho strechou pôsobí literárnu sekciu, aktivovať naďalej, otvorená býva každý ponzanedbané divadlo, zabezdelok a piatok (od 18.00 – 19.00). pečiť divadelné predstaveVlani mala zhruba 2 000 kníh a nie, vydať fotomonografiu stále pribúdajú nové, ibaže treba Hložany 4, ako aj zbierku dokončiť ich systematizáciu. Pred básní Zuzany Galambošoniekoľkými dňami MOMS kúpil aj vej, kúpiť počítač... Nie je nové police. Pokračuje i spolupráca všetko v peniazoch, podstas výtvarníkmi: každý piatok večer ta je v ľuďoch a v ich záujme v knižnici prebieha výtvarnícka a/lebo ľahostajnosti. Jedno je byť členom MOMS „na papieri“ a celkom iné prispieť k jeho práci konkrétnymi Sám „vojak“ v poli, čiže Ondrej Zahorec skutkami. Dvaja usilovní v knižnici Ondrovia sotva stačia na všetko.

Jesenné listy opadávajú Juraj Bartoš

správe o činnosti Miestneho odboru Matice slovenskej v Hložanoch roku 2016 na výročnej schôdzi zhromaždenia začiatkom marca t. r. Ondrej Zahorec skonštatoval: „Nemôžeme byť spokojní s tým, čo sme vlani urobili... Nezorganizovali sme tri tradičné kultúrno-umelecké programy a neusporiadali literárny večierok Z pera hložianskych autorov... Príčinou je finančná situácia, a potom aj nezáujem tak organizátorov, ako aj účastníkov.“ Nie je vylúčené, že podobné konštatácie bude obsahovať aj správa o činnosti roku 2017. MOMS Hložany totiž zase raz prijal náročný plán Ondrej Stupavský pripravil ďalšiu výstavu starých práce, s výhľadmi, hložianskych fotografií že viac podujatí zostane zase raz nezrealizované, dielňa. MOMS má za sebou úspešnú hoci, ako sa neúradne dozvedáme, výstavu starých fotografií Z minulosti situácia v pokladni je podstatne Hložian 2, zberateľa Ondreja Stupriaznivejšia než vlani. Matičiari totiž pavského-Endyho a ku Dňu Hložian uspeli v niekoľkých projektových pripravil aj solídnu výstavu starých súbehoch, peniaze sú, ibaže akosi cirkevných kníh. nemá kto potiahnuť voz, v ktorom Tretia naplánovaná výstava pod sa vezie matičná (ne)činnosť. názvom Významné osobnosti Hložian Patrí sa podčiarknuť, že bez ohľa- je zatiaľ „vo hviezdach“. Otázne sú aj du na zmenu riaditeľa miestneho ďalšie dve podujatia: Jesenné listy a



KRÁTKE SPRÁVY

Kysáč

Zájazd spevokolu Dúbravanka z Bratislavy. V rámci osláv Dňa Kysáča a oslobodenia 13. októbra v sále Kultúrneho centra zaujímavým programom sa početnému obecenstvu predstavili členovia spevokolu Dúbravanka. V mene hostí z Bratislavy sa divákom prihovorili Stefan Hamerlík a Zuzana Marková. Na družnom posedení po programe príhovory mali Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč, a Ján Slávik, predseda Výboru pre kultúru NRSNM. Na želanie hostí báseň slovenského

Výzva pre účastníkov Stretnutia v pivnickom poli NRSNM a SKUS Pivnica ako spoluzakladatelia festivalu vyzývajú záujemcov o účasť na 52. Medzinárodnom festivale spevákov sólistov pôvodných slovenských ľudových piesní – Stretnutie v pivnickom poli, ktorý bude prebiehať od 8. do 10. decembra 2017 v Pivnici. Prihlášky s presne uvedenými údajmi pre dvoch spevákov (z jednej dediny, resp. štátu) treba zaslať do 6. novembra 2017. Pre jedného speváka treba prihlásiť 4 (štyri) piesne a na dolu uvedenú adresu zaslať notový záznam

www.hl.rs

alebo audionahrávku a texty piesní. Pri výbere piesní treba prihliadať na ich pôvodnosť, ktorá reprezentuje prostredie, resp. región, odkiaľ spevák prichádza. Piesne majú byť v rozličných tempách (pomalé – mierne / rýchle) a podľa možnosti netreba prihlasovať piesne prednesené na uplynulých ročníkoch festivalu (spolky v prílohe dostali zoznam všetkých doteraz prednesených piesní). Právo na účasť na Stretnutí v pivnickom poli majú speváci, ktorí už majú 16 rokov a jeden

Informačno-politický týždenník

vojvodinského autora zarecitovala Elena Surová, učiteľka na dôchodku, stretnutie obohatili kysáčskou hymnou mužská a ženská spevácka skupina KC a pozdravný príhovor v mene hostí mal Ján Molnár. Okrem v Kysáči počas tohto zájazdu hostia z Bratislavy boli v Báčskom Petrovci (navštívili chrám Boží, Dom MSS Ľudovíta Mišíka, maliara Vladimíra Urbančeka, Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom), v Kulpíne (v kaštieli a v Aleji významných osobností) a pred odchodom si pozreli Petrovaradínsku pevnosť. R. S.

spevák má právo zúčastniť sa na festivale najviac trikrát. Všetci speváci na koncertoch záväzne musia vystupovať v ľudovom kroji zo svojho prostredia. SKUS Pivnica – hostiteľ Stretnutia v pivnickom poli – pre všetkých účastníkov zabezpečuje ubytovanie a stravu počas celého pobytu v Pivnici. Účastníkom festivalu cestovné trovy hradí vysielajúca strana. Prihlášky treba zaslať na adresu: SKUS Pivnica (na Stretnutie 2017) Vojvodinská 82 21 469 Pivnica alebo na e-mail: skudpivnice@hallsys.net a gvalentin@mts.rs Ďalšie informácie možno získať na tel. číslo: +381 64 122 74 18 (Valentín Michal Grňa) • KULTÚRA •

MENŠINOVÉ ÚSTAVY PRE KULTÚRU NA BELEHRADSKOM KNIŽNOM VEĽTRHU

Prvý krok vzájomnej prezentácie Aneta Lomenová

Predstavitelia menšinových a stánku Pokrajinského sekreústavov sa tariátu pre vzdelávanie, predpochvalne Na záver prvého stretnutia vznikla i táto spoločná pisy, správu a národnostné zmienili o po- fotografia menšiny – národnostné spoločenzvaní na bestvá a Pokrajinského sekretariátu lehradský knižný veľtrh a poukázali si okrem svojho zrodu potrebuje pre kultúru, verejné informovanie na potrebu spoločného verejného vykliesniť cestu k distribúcii, vea vzťahy s náboženskými spoloprezentovania svojej vydavateľskej rejnej prezentácii, časopiseckému čenstvami stretli sa v pondelok produkcie. Mienia však, že aj pre hodnoteniu, kúpe, prekladaniu, 23. októbra predstavitelia štyroch nich treba nájsť verejný priestor, aby oceňovaniu a k podpore mladých ústavov pre kultúru národnostných sa ako menšinové národy spoločne autorov. To sú témy, o ktorých predmenšín Autonómnej pokrajiny predstavili širšej verejnosti. Tento stavitelia menšinových ústavov pre Vojvodiny (maďarskej, slovenskej, prvý krok vzájomnej prezentácie vy- kultúru budú rokovať na budúcich rusínskej a chorvátskej) a preddavateľskej produkcie menšinových stretnutiach. V mene Ústavu pre stavili svoju vydavateľskú činnosť ústavov poukázal na fakt, že kniha kultúru vojvodinských Slovákov tieto návrhy schvaľuje aj riaditeľka Anna Chrťanová-Leskovac. VZÁCNI HOSTIA V KOVAČICKÝCH ŠKOLÁCH. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí JUDr. Ján Varšo, CSc., a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národKRÁTKE SPRÁVY nostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová v pondelok 23. októbra pobudli na úradnej návšteve Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici. V rozhovore s riaditeľkou školy Aničkou Bírešovou a učiteľmi sa rozprávali o bežnej Nová schéma informatívneho problematike školstva v tomto prostredí a v slovenských programu RTV. Vo štvrtok 19. komunitách vo Vojvodine. Navštívili i niektoré vyučovacie októbra Rádio-televízia Vojvodina hodiny, rozprávali sa so žiakmi a pozreli si prezentáciu o usporiadala tlačovú konferenciu, činnosti školy v školskom roku 2016/2017. na ktorej prezentovali obsahy a reNávšteva vzácnych hostí pokračovala v Gymnáziu Mihajla lácie RTV, ktoré sa budú vysielať Pupina, kde žiaci predviedli kratší umelecký program a hostia mali i rozhovor s riaditeľkou Tatianou v nasledujúcej sezóne informaBrtkovou. Pri tejto príležitosti predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová žiakom gymnázia tívneho programu. Tlačovka sa udelila štipendiá. začala návštevou staveniska na Z. L. Mišeluku, kde sa koná odstraňovanie pozostatkov starej budovy RTV, zbombardovanej v roku 1999. INFORMÁCIE Z NRSNM číslom 949 v katalógu. Prednášali Tu predstavili plánovanú dynamiku Mariena Korošová (Prezentovanie prác na výstavbe novej budovy. vzdelávacích štandardov pre zá- Novinári a prezentujúci predstavili kladné školy), Mária Andrášiková dobre známe relácie na RTV 1 – (Vzdelávacie výkony pre 5. ročník Sučeljavanje, Pravi ugao, Razgledzo slovenského jazyka), PaedDr. nice, Vojvodinom, Presija atď. Boli Svetlana Zolňanová (Vzdelávacie predstavené aj menšinové redakcie výkony pre 5. ročník zo slovenského z RTV 2. V rámci troch programov ýbor pre vzdelávanie NRSNM základnej školy a slovenský jazyk jazyka s prvkami národnej kultúry), rozhlasu RTV práve v deň tlačova Asociácia slovenských pe- s prvkami národnej kultúry, ako aj Dr. Anna Makišová (Prezentovanie ky sa pripojil aj bulharský jazyk, vzdelávacích štandardov pre stredné ako 14. jazyk, v ktorom sa vysiela dagógov na príkaz Ústavu pre dodatkov z dejepisu. hodnotenie kvality vzdelávania a Prezentácia sa uskutočnila 9. školy) a Gabriela Gubová-Červená program. Medzi novinky patrí aj výchovy usporiadal prezentovanie októbra v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka (Prezentovanie dodatkov k učebným nová relácia prvého programu roznových vzdelávacích štandardov zo v Starej Pazove pre Sriem, 11. ok- plánom a k učebniciam z dejepisu). hlasu RTV Naši u svetu, ako aj relácia slovenského jazyka pre základné a tóbra v ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Po ukončení prezentácie školám Vaš RTV, ktorá bude raz týždenne stredné školy s vyučovacím jazykom Petrovci pre Báčku a 18. októbra v boli rozdelené učebné pomôcky, informovať divákov o tom, čo na slovenským a nové osnovy založe- ZŠ maršala Tita v Padine pre Banát. ktoré sa zabezpečili z prostried- programe RTV môžu očakávať né na vzdelávacích výkonoch zo Prezentácia je 1. časť akreditované- kov Úradu pre Slovákov žijúcich v v ďalšom období. D. B. slovenského jazyka pre 5. ročník ho odborného zdokonaľovania pod zahraničí.

na 62. Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Belehrade. Bola to príležitosť pohovoriť si o knižných vydaniach v menšinových jazykoch, o úspechoch a problémoch, ktoré vydavateľskú činnosť sprevádzajú a s ktorými ústavy zápasia. O maďarskej vydavateľskej činnosti hovoril Tamás Varga, o slovenskej, teda o vydaniach ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac, o rusínskej Anamarija Rankovićová a o chorvátskej Katarina Čelikovićová. V mene pokrajinských sekretariátov besedy sa zúčastnili Radoslav Petković i Živana Živanovićová.



Nový Sad

Prezentácia učebných osnov a štandardov

• KULTÚRA •

43 /4774/ 28. 10. 2017

Kultúra • Oznamy

Kedy výborník nie je odborník?

SMUTNÁ SPOMIENKA

Anna Horvátová

ýbornícke otázky nie sú odbornícke otázky. Dokonca ani výbornícka činnosť sa nedá porovnať s odborníckou. A tak nie každý výborník je aj odborník. Vo vojvodinskej slovenčine však tieto pojmy nejako nerozoznávame. V srbčine odbornik nie je čo v slovenčine „odborník“. Totižto v našich lokálnych samosprávach sú nie „odborníci“, ale výborníci, a z tých výborníkov sú iste niektorí aj vynikajúci odborníci. Ide vlastne o volených zástupcov ľudu; na Slovensku sú to na všetkých úrovniach poslanci: poslanec miestneho zastupiteľstva, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Prislúchajúce prídavné meno je poslanecký: poslanecký mandát, poslanecký návrh zákona...

CHÝRNIK

MVS BÁČSKY PETROVEC. V Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci vo štvrtok 2. novembra o 18. hodine bude literárny večierok venovaný antológii prózy pre deti slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska Jednozubý úsmev zostavovateliek Viery Benkovej a Etely Farkašovej. MOMS Petrovec KYSÁČ. Slávnostné otvorenie samostatnej výstavy prác akademického maliara Michala Ďurovku pod názvom Portréty bude v piatok 3. novembra o 19. hodine www.hl.rs

MARKO JELENKOVIĆ 1998 – 2016 z Belehradu

Navždy v srdci. Stará mama Viera Benková

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

BÁČSKY PETROVEC. V Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci v sobotu 28. októbra o 18. hodine bude otvorená samostatná výstava malieb, kresieb a ilustrácií chýrečného ilustrátora a akademického maliara Miroslava Cipára zo Slovenska. Pri tej príležitosti bude predstavená aj kniha Enike, benike, krikel bé (ľudová slovesnosť pre deti Slovákov v Srbsku) Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, ktorú Miroslav Cipár ilustroval. Výstavu otvorí a knihu predstaví spisovateľ Ľubomír Feldek.

V spoločensko-politických reáliách našej krajiny na obecných úrovniach máme výborníkov. V srbčine sú to odbornici, ale toto podstatné meno nekorešponduje so slovenským podstatným menom odborník. Srbské odbornik je v slovenskom jazyku výborník, žena výborníčka; sú to teda členovia výborov: „V zasadačke zasadali výborníci.“ Prídavné meno je výbornícky: výbornícky mandát; členstvo vo výbore je výborníctvo. S odborníkmi v slovenskom jazyku je to ináč. Slovenskému slovu odborník v srbčine zodpovedá slovo stručnjak; žena je odborníčka. Sú to pracovníci, ktorí sa dobre vyznajú v istom odbore, špecialisti: odborník v histórii, odborník pre súčasný slovenský jazyk, poľnohospodársky odborník, banský odborník; naslovovzatý odborník – vynikajúci.

v Galérii Slovenského národného domu v Kysáči. e. š. NOVÝ SAD. V Štúdiu M Novosadského rozhlasu sa v sobotu 4. novembra o 10. hodine uskutoční 44. Rozhlasová súťaž recitátorov, na ktorej budú súťažiť žiaci nižších a vyšších ročníkov základných škôl, stredoškoláci a študenti. Podujatie sa aj tohto roku uskutoční vďaka podpore Matice slovenskej v Srbsku, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Asociácie slovenských pedagógov. Organizáciu a priebeh aj tohtoročnej súťaže má na starosti Slovenská redakcia Rádia Nový Sad a výkony recitátorov bude hodnotiť trojčlenná porota v zložení: Katarína Melegová-Melichová, Zuzana Týrová a Karmena Zorňanová. m. p. KULPÍN. KUS Zvolen v Kulpíne v sobotu 4. novembra uhostí členov divadelného súboru Stična z mesta Stična v Slovinsku. Hostia sa divákom v sieni Domu kultúry o 19. hodine predstavia hrou Carla Goldoniho Sluga dveh gospodarjev (Sluha dvoch pánov) v réžii Alexandra Baka.

Informačno-politický týždenník

a. f.

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ECO-LOGISTICA, s. s r. o., Nový Sad, Seljačkih buna 43/IV, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dočasný sklad tvrdého neškodlivého / bezpečného odpadu a sekundárnych surovín, Ul. industrijska b. č., na katastrálnej parcele číslo 3365, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. októbra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-573/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 19. októbra 2017 uplynulo šesť rokov, čo nás opustil milovaný manžel, otec, svokor a starý otec

s milovaným manželom, otcom a starým otcom

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 23. októbra 2017 uplynuli dva roky, čo nás navždy opustil milovaný manžel, otec a starý otec

JÁNOM KRIŠTOFÍKOM

MICHAL ŽILAJI

Dr. JOZEF BENKA

12. 4. 1953 – 14. 10. 2017 z Vojlovice

8. 6. 1943 – 19. 10. 2011 z Pivnice

2. 2. 1936 – 23. 10. 2015 z Kovačice

„Keď sa skúška viery blíži, bôľ mi srdce umára, keď do prachu klesám v kríži a neviem nájsť lekára, vtedy v slzách zdvihnem zraky k Tebe, Bože, nad oblaky.“ Manželka Evka, dcéra Lýdia a syn Jaroslav s rodinami

Osud je veľmi krutý, nevráti, čo raz vzal. Zostali iba spomienky a v srdci veľký žiaľ. Manželka Erka, dcéra Vierka, zať Gunter a vnučky Katharina, Thereza a Franziska z Nemecka

IN MEMORIAM

Dňa 30. októbra 2017 uplynie devätnásť rokov, čo nás opustila naša drahá matka a manželka

S láskou a úctou Ťa neustále nosíme v našich srdciach a chránime si spomienky na Teba. Tvoji: manželka Božena, dcéry Malvína a Dijana a vnúčatá Adelina, Enis a Dávid

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 27. októbra 2017 uplynul rok, čo nás navždy opustila naša drahá sestra a teta

ANNA LAČOKOVÁ – VITÉZOVÁ

hlasludu.info www.hl.rs

1952 – 1998 – 2017 z Báčskeho Petrovca My, čo Ťa máme radi, nikdy neprestaneme na Teba spomínať... Tvoji: Martinka, Anička s rodinou a Miroslav

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov, svokrovcov, apka a mamičku

ZUZANA ŠRAMKOVÁ 1944 – 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

JÁNA MELEGA

1936 – 2008 − 2017

MÁRIU MELEGOVÚ

rod. Vrbovskú 1942 – 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú bratia a sestry s rodinami

Synovia Ján a Miloslav s rodinami

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. • OZNAMY •

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs

43 /4774/ 28. 10. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 27. októbra 19.30 Divadelný vavrín, reportážny záznam z roku 2016 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 29. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Boh náš je láska Utorok 31. októbra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Boh náš je láska Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka bude venovaná tohtoročnému Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, teda dianiam v zákulisí, ako prebiehali prípravy a skúšky účastníkov. Vysielanie bude spestrené novými skladbami, ktoré priniesol tento 37. festivalový ročník. Boh náš je láska – V druhej nedeľnej polhodinke odvysielané budú zábery zo spoločných Ekumenických služieb Božích dvoch cirkví vo Vojlovici, z Misijných služieb z príležitosti 500 rokov reformácie v Boľovciach, príspevok o činnosti cirkevného spevokolu Elpis v Bielom Blate a rozhovor s farárom Jánom Haviarom, kovačickým rodákom pôsobiacim v ďalekej Austrálii.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 27. októbra – Láska ako sen Sobota 28. októbra – Thor Pondelok 30. októbra – Batman a Robin Utorok 31. októbra – Doba ľadová Streda 1. novembra – 9. rota Štvrtok 2. novembra – Komorník 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 29. októbra 17.00 Film: Princezná Slnko 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: 12 kôl 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Andrea Lačoková ako speváčka a novinárka na 37. Festivale slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 29. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kvalifikačná časť Rozspievaných klenotov Októbrový salón Utorok 31. októbra 16.00 Aktivity dôchodcov počas októbra – mesiaca seniorov Pieseň je naša radosť Odkonzultované prvé prednášky Vysokej školy z Bratislavy v Padine Etno veľtrh zhromaždil mnohých vystavovateľov Piatok 3. novembra 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Pani zima

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 43 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko nemeckého reformátora Evanjelickej cirkvi a. v., zakladateľa protestantizmu a prekladateľa Biblie do nemčiny (1483 – 1546).

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia autorka: 14.00 Dozvuky, denná informatívna ošúpal, peniaze ženské kapustovitá jediný značka ANNA alt BIČIA- tajnička očistil (srb.) relácia meno zelenina exemplár Litvy ROVÁ Sobota najmen10.00 – 11.00 Rádiodišputy, šia častica týždenná relácia na aktuálnu látky tému Nedeľa predkysnutie 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí platiteľ týždňa druh 12.00 Hudobné pozdravy listnatého súperi a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

stromu

manželka metál Martina Luthera polomer

ženské meno peknota

rímskym 49

volt

pole, lúka

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 29. októbra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

urán

Streda 1. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

druh syra

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

rovnaké písmená

ihličnatý strom povala (nár.)

geometrické teleso

herec Filipović obyvateľ Talianska tekutina na pitie

spojka grécke písmeno

spaľuje

vpíšte LÉE

volejbalista Škorić

astát

hrob (srb.)

ponad

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 42 VODOROVNE: priateľ, Deň Hlasu, OT, Lopud, tarabe, U, Renata, ada, lono, taká, V, N, e, trvalo, Ivo, ile, sorta, ot, TS, Alena, akomak, k TAJNIČKA: DEŇ HLASU ĽUDU

Kenia (Keňa)

Nemecko

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 40 z čísla 40 Hlasu ľudu zo 7. októbra 2017 bolo: AUREL STODOLA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA VRŠKOVÁ, Ul. republiková č. 39, 21 412 HLOŽANY. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

43 /4774/ 28. 10. 2017

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Premohli dobrého súpera Ján Bokor Len polovicu bodov získali domáci. Vedúci BAK vďaka jednému gólu porazil Slogu a zachoval si trojbodový náskok nad padinskou Dolinou. Borac Starčevo utrpel prvú prehru a posunul sa o stupienok nižšie. Lampáš nevypúšťa z rúk Jugoslavija Jabuka s jedným bodom. Výsledky 10. kola: C. zvezda – Strela 1 : 4, Vojvodina (CC) – Vulturul 1 : 1, Radnički – Dunav 3 : 0, Dolina – Vojvodina (C) 2 : 1, Jugoslavija – Vojvodina (S) 1 : 4, Jedinstvo Stević – Partizan 4 : 4, Jedinstvo (V) – Borac 2 : 1, Sloga – BAK 0 : 1. DOLINA – VOJVODINA (C) 2 : 1 (0 : 1)

o viacročnej prestávke starí rivali hrali majstrovský zápas. Na ihrisku v Padine Vojvodina z Crepaje bola ako vždy tvrdým orieškom. Domáci futbalisti začali veľmi slabo, takže mužstvo Vojvodiny v prvom polčase bolo lepšie. Padinčania si nemohli upraviť rady a zaútočiť na bránu súpera, čo

Crepajčania robili dobre a často ohrozovali Trkulju. Najzrelšiu šancu zmrhal skúsený Koleski, ktorý zblízka slabo strieľal do rúk brankára domácich. Čoskoro kapitán Radivojev vyzvŕtal obrancov Doliny a v 39. min. poslal loptu do siete – 0 : 1. Toto vnieslo ešte väčšiu nervozitu do radov

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Bod v 90. minúte! MLADOST – SLÁVIA 2 : 2 (0 : 0) Ján Šuster

zápase priemernej kvality hlavný rozhodca Jerilović z Apatína a jeho spoluobčan Mudrinić v prvom polčase výdatne nadŕžali domácemu mužstvu z Kruščića. Rozhodcovia každý útok Pivničanov zastavovali na dvadsať metrov od brány Mladosti pre údajné postavenie mimo

hry alebo faul. Na druhej strane Kruščićania, ktorí sú v dolnej časti tabuľky, v prvej časti ani raz neohrozili bránu Brňu. Pred odchodom na prestávku šance nevyužili J. Žigmund a Vlastislav Kuchta. Druhý polčas sa začal silnými útokmi hostí, ktorí mali tri rohové kopy a v 51. min. strelili prvý gól. J. Žigmund na pravej strane

Obranca strelec: Srđan Cvetanović (Dolina Padina) domácich hráčov. Marko Rudić do polčasu trafil sieť Vojvodiny, prihral Babićovi, tento uvoľnil Tešanovića, ktorý prekonal brankára Mirkovića. V 55. min. a 58. min. Brňa kryl dve strely domácich, ale ho v 66. min. predsa prekonal Krstović po peknej prihrávke Maksimovića – 1 : 1. V 83. min. veterán Predrag Kišjuhas z voľného kopu z 25 metrov trafil strelou ponad múr pravý horný roh brány Pivničanov – 2 : 1. Hneď potom J. Žigmund opečiatkoval pravú žrď. K vyrovnaniu predsa prišlo v poslednej min. zápasu, keď Petrović kopol loptu ponad múr domácich a trafil sieť pod brvnom brány Mirkovića – 2 : 2. Zápas v Kruščići sledovalo 60

ale rozhodca gól neuznal pre faul nad brankárom. Po prestávke hráči Doliny zahrali tak, ako sa od nich očakávalo. Rýchlo, premyslene a útočne. Náhradník Matuľa a Cvetanović často útočili z ľavej strany, pripravovali šance pred bránou. Najlepší strelec Marko Rudić netrafil, ale veľmi dobre asistoval pri oboch góloch Doliny. Úlohu strelca prebral obranca Cvetanović, ktorého strely v 74. a 83. min. brankár Šarac nemohol zastaviť. Tak domáci obrátili výsledok a konečne premohli dobrého súpera. Rozhodcovia v čele s D. Stevkovskim z Pančeva sa snažili byť objektívni a nevplývali na výsledok kvalitného zápasu. DOLINA: Trkulja, Koreň, Cvetanović, Hlavča (Matuľa), Važić, Kevdžija, Mirko Rudić, Marko Rudić, S. Rudić, Dobrić, Mihajlović V sobotu sa Dolina v Banátskej Palanke stretne s domácim Dunavom. divákov. Žlté karty dostali Mirković a Balević (Mladost) a Babić (Slávia). SLÁVIA: Brňa, M. Žigmund, Benka (Babić), Nímet, Mirković, Kotiv (Záskalický), Vladimír Kuchta, Vlastimír Kuchta, Tešanović, Petrović, J. Žigmund Výsledky 11. kola: Budućnost (M) – Kula 4 : 0, Hercegovac – Crvenka 1 : 1, Borac – Vojvodina 1 : 4, Krila Krajine – Lipar 5 : 0, ŽAK – Stanišić 1 : 2, Budućnost (P) – Stari grad 0 : 0, Mladost – Slávia 2 : 2, Rusín – Hajduk junior 2 : 5. Slávia v nedeľu o 13.30 hodine uhostí Rusín z Ruského Kerestúra.

ÚSPECHY SLÁVIE. Pivnickí pionieri v majstrovskom zápase v Tovariševe porazili domácu Vojvodinu 4 : 3. Góly dali Zabunov 2, Haksanić a Slávik. Mužstvo pionierov Slávie (ročník 2005) v Novom Sade v priateľskom zápase premohlo superligovú Vojvodinu 3 : 2 (na snímke). Pre Pivničanov trafili Jelić, Milec a Krunić. V mužstve trénera Dalibora Mileca hrali: Širka, Papová, Pejak, Badinský, Milec, Týr, Čobrda, Šagát, Lazarov, Jelić, Krunić, Haksanić, Temerinac, Grujić, Paroški. J. Š.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Ledva vyrovnali FRUŠKOGORSKI PARTIZAN – TATRA 1 : 1 (1 : 0) Pavel Pálik

atrancom v nedeľu nechýbalo mnoho, aby v Bukovci zle pochodili vďaka slabému výkonu v prvom polčase. Hráči hostí sa slabo pohybovali na trávniku, hrali ľahostajne, takmer nič sa im nedarilo, a to sa im na konci sčasti vypomstilo. Domáci Bukovčania mali v prvej časti viac z hry, čo korunovali gólom. V 19. min. hráč Tatry Novaković zodvihol ruku signalizujúc postavenie mimo hry futbalistu Fr. partizana, píšťala rozhodcu Dimovského z Nového Sadu sa neozvala a Dević strelil gól. Domáci potom mali ešte dve veľké príležitosti, ale ich brankár Kosturanov šikovne zneškodnil. Po zmene strán sa obraz hry celkom zmenil. Hostia mali neustálu prevahu, celý rad šancí, ale k vyrovnaniu dlho neprišlo. Konečne v 70. min. strelu hostí obranca domácich Babić zastavil rukou, rozhodca nariadil jedenástku, ktorú Tomljanović

premenil. Vo finiši zápasu tatranci mali ešte niekoľko šancí a najlepšiu v 81. min. nevyužil Gadžić. Zápas v Bukovci sledovalo asi 100 divákov. Rozhodca Dimovski žltými kartami potrestal Devića a Podraščanina (Fr. partizan), Đakovića a Pavlovića (Tatra). TATRA: Kosturanov, Ábelovský (Srnka), Pekić, Dražić, Petrović, Novaković, Klaić (Pavlović), Gadžić, Tomljanović, Đaković, Vuković (Martinko) Tatra je na treťom mieste s 25 bodmi, pred ňou sú TSK a Sofex a majú o bod viac. Výsledky 12. kola: Nový Sad – Mladost 2 : 0, Sirig – Jedinstvo (R) 0 : 5, Vinogradar – Futog 1 : 2, Šajkaš – Omladinac 2 : 1, TSK – Jedinstvo (G) 2 : 0, Veternik – Proleter 1 : 0, Petrovaradín – Bačka 1 : 1, Sofex – ŽSK 2 : 0, Fr. partizan – Tatra 1 : 1. V nedeľu o 13.30 hodine Tatra uvíta Nový Sad.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Päťka za päťkou – dokiaľ? ŠIKARA – PANÓNIA 5 : 3 (5 : 0) Juraj Pucovský Strelci dosiahli tohtoročný rekord – 27 gólov na štyroch zápasoch. Najviac prekvapila desiatka v Sonte, kde sa domáci prvýkrát tešili, keď nečakane deklasovali druhý v tabuľke KFK Kula. Čudný zápas zohrali Šikara a Panónia a vedúci Metalac ledva premohol Graničara. Výsledky 7. kola: Metalac – Graničar 2 : 1, Šikara – Panónia 5 : 3, Telečka – Sport 1 : 5, Dinamo – KFK Kula 8 : 2. ŠIKARA – PANÓNIA 5 : 3 (5 : 0)

utbalisti Panónie zohrali najslabší prvý polčas v Sombore od obnovenia činnosti v lete roku 2015. Sieť hostí sa vlnila v 5., 10., 17., 37. a 44. min., dvakrát po strelách domácich z pokutového kopu. Podľa situácie na ihrisku v prvom polčase Laliťanom hrozil úplný debakel, ale... V pokračovaní hráči Panónie zahrali na nepoznanie dobre a gólmi • ŠPORT •

Lamoša v 55. min., Turčana v 75. min. a Stojanovića v 80. min. sa im takmer podarilo ohroziť víťazstvo niekdajšieho člena Somborskej oblastnej ligy. PANÓNIA: Valent, M. Obradov, Stolić, Šipka, A. Popović, Stojanović, A. Obradov, Staletović (Majera), Terek (Lamoš), Turčan, Jovanović V nedeľu v Laliti bude hosťovať Telečka.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Nečakane slabí hostia HAJDUŠICA – POLET 5 : 0 (4 : 0) Vladimír Hudec

utbalisti Hajdušice ľahšie než sa očakávalo prekonali tretie mužstvo v tabuľke. Očakávali totiž tvrdý zápas a silnejší odpor jedného z uchádzačov o titul majstra. Hostia z Izbišta sa však predstavili v slabom svetle, pokým domáci konečne zahrali naplno a naplnili sieť súpera. Od prvej minúty domáci hrali útočne a nebezpečne obliehali bránu hostí. Radosť domácim priniesol kapitán Maliar v 14. min. silnou strelou z okraja šestnástky. O desať minút neskoršie podobne strieľal a trafil aj Petrović. V 32. min. už bolo 3 : 0. Ružić kľučkoval po pravej strane, centroval na opačnú stranu, kde A. Lipták trafil žrď, od ktorej sa lopta odrazila do siete. Iba o pár minút neskoršie A. Lipták z rohovej čiary centroval pred bránu, a tam pre 4 : 0 hlavičkoval najnižší hráč domácich Ružić. Hajdušičania zahodili ešte zopár pekných príležitostí. Po zmene strán domáci boli pravdepodobne spokojní s výsledkom a hru trochu zmiernili. Predsa sa aj ďalej hralo častejšie pred bránou hostí, ktorí sa húževnato bránili. Už v 48. min. A. Lipták ukradol loptu hosťom, strelil popod vybiehajúceho brankára a vedľa brány. V 55. min. peknú príležitosť mali aj hostia,

Natrápil súperov: Nikola Ružić (FK Hajdušica) ibaže Ilić kopol nepresne. Konečne v 61. min. Stefanovski odňal loptu obrancom Poleta na okraji šestnástky a silne strieľal, brankár hostí strelu odrazil, a potom nechránenú sieť trafil náhradník Kocevski – 5 : 0. Povedzme na záver, že tréner Hajdušice Milorad Mršić využil novú možnosť z pravidiel futbalovej hry a vystriedal až piatich hráčov. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Đukić (Brezičanin), Maliar (Stojkovski), M. Mršić, Folťan, Pomorišac, Petrović (Kocevski), Stefanovski, A. Lipták (Miksád), Ružić (Radović) Hajdušičania po tejto výhre postúpili na 4. miesto v tabuľke, majú 16 bodov, iba 3 menej od prvého Potpornja. Pionieri Hajdušice v ďalšom kole pionierskej Juhobanátskej ligy prehrali v Plandišti s domácou Slogou 5 : 1. Čestný gól pre Hajdušicu dal kapitán Mamojka. Foto: V. Maliar

Viac sa nemohlo PARTIZAN – JÁNOŠÍK 3 : 1 (2 : 0) Vladislav Staňo

re zranenia a párne žlté karty z nedeľňajšieho zápasu vystali viacerí hráči a do Kajtasova odcestovali jedenásti Jánošíčania. Objektívne tréner Skumpia ani nemohol očakávať, že by jeho zverenci mohli vážnejšie čeliť domácemu mužstvu. Hostia predsa odolávali po 30. min., keď sa Partizan ujal vedenia. O desať minút neskoršie domáci zvýšili náskok na 2 : 0. V druhom polčase hostia skorigovali pekným gólom Carana, ktorý strelou z vyše dvadsiatich metrov trafil horný roh brány, miesto, kde sa spájajú žrď a brvno. Nuž a potom sa hralo hlavne

medzi dvoma šestnástkami a domáci až v 85. min. využili jednu z príležitostí a tretíkrát prekonali Radaka – 3 : 1. JÁNOŠÍK: Radak, Lotrean, Živanov, Jakimov, Caran, A. Staňo, Đorđijevski, Pavlovic, Húszka, V. Prokić, Šterba Ďalšie výsledky 9. kola: Vladimirovac – Ševac 0 : 3, Vinogradar – Borac (VS) 2 : 5, Dobrica – Budućnost 1 : 1, Karaš – Borac (VG) 1 : 3, Ratar – Potporanj 3 : 1. Jánošík je aj ďalej posledný s jedným bodom. V nedeľu sa pokúsi získať body v dedinke Kusić v meraní síl s tamojším Ševcom.

43 /4774/ 28. 10. 2017

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

HAJDUK (D) – JEDNOTA 0 : 0

SLÁVIA – TEMPO 4 : 0 (2 : 0)

Vyrovnaná hra Matej Bzovský

kopoch. Bránu Jednoty však úspešne zachraňovali Marko Bošković, Milan Zarić a zvlášť rvý zájazd futbalistov kapitán Lazar Jovišić, ktorý Jednoty do fruškohorbol skutočne veľkou prekážskej dediny Divoš, ktokou pre rýchlych útočníkov rá má iba 1 500 obyvateľov, domáceho mužstva. priniesol im iba bod a podStaropazovčania museli ľa produkovaného výkonu hrať uvoľnenejšie a smelšie na zápase si viac ani nezanajmä v útoku, ale keď sa slúžili. Od začiatku zápasu všetko spočíta, vyrovnaná motivovaní domáci hráči hra priniesla spravodlivú hrali priostro, nerešpektodeľbu bodov. vali favorizovaných hostí, JEDNOTA: Jovišić, Živktorí sa prejavili bojazlivo ković (Bajić), Bojbaša, v útoku a založili málo Nezdolateľný: Milenković, Zarić, Galić, úspešných akcií. Lazar Jovišić, Milenković, Milaković, Mužstvo Hajduka chcelo brankár Jednoty Knežević (Cvejić), Dimitzískať tri body, a tak sa udržať pri vrchu tabuľky. Prvú vylo- rić, Ivković (Rajić) Výsledky 10. kola: Hajduk (D) – ženú šancu domáci mali v 10. min., ale brankár Lazar Jovišić výborným Jednota 0 : 0, Hajduk (B) – Kupinovo zákrokom zachránil svoju sieť. V zá- 1 : 1, Kabel – Sloga (T) 2 : 0, Slavija vere polčasu Staropazovčania boli – Sremac 2 : 0, Podunavac – Borac len trochu aktívnejší, ale sa dostali (NS) 2 : 1, Hajduk (Č) – Sloga (E) 1 : 1, Jugović – Index 1 : 4, LSK – Borac iba do sporadických šancí. V druhom polčase obetaví domáci (Š) 3 : 5. V sobotu Pazovčania uvítajú Hajhrali útočnejší futbal, ale sa ich šance rodili zväčša po priamych či rohových duk z Bešky.

Šťastie, kde si? HAJDUK (Č) – SLOGA (E) 1 : 1 (0 : 0)

Lazar Pavković

V sobotu v Erdevíku bude hosťovať Jugović z Kaća.

utbalisti erdevíckej Slogy si z hosťovania v Čurugu priniesli bod. Hostia mali na tomto zápase viacero šancí, ale aj šťastie žičilo brankárovi Šarićovi a domácemu mužstvu Hajduka. Vedúci gól dal hráč hostiteľov Marić v 56. min. a najlepší hráč zápasu Cvijić vyrovnal presnou strelou z vyše dvadsiatich metrov. Zápas v Čurugu sledovalo 600 divákov. Rozhodca Dušan Pjevac z Temerína žltými kartami potrestal Keziju, Tomića, Zelića, Simića (Hajduk), Grkovića, Simeunovića, Mikića (Sloga) a domácemu Zelićovi ukázal cestu do šatne po druhej žltej karte. SLOGA: Ilić, Džibrić, Matić, Vuković, Doknić, Mikić, Halilović (Pendo), Cvijić, Grković, Simeunović, D. Považan (Bojanić)

www.hl.rs

Hetrik Bakoša Ján Špringeľ

ezpochyby najlepší výkon v jesennej časti sezóny korunovali hostitelia aj vysokou výhrou. Slávisti, žiaľ, nasadili tempo iba proti Tempa. A k tomu hrali domáci znovu iba s jedným náhradníkom. Už v úvodných sekundách skríženia zbraní so Sefkerinom dali slávisti jasne na vedomie, že sa bude hrať – iba na bránu hostí. Nebezpečné útoky, ktoré sa menili z oboch krídelných pozícií, narušovali iba chybné rozhodnutia hlavného rozhodcu Jaćimovského – v prospech súpera. V prvej štvrťhodine mal Hrotový útočník Zlatko Bakoš (modrý dres) prvýkrát traﬁl v 20. min. zápasu najlepšiu príležitosť Zlatko s Tempom Bakoš, navrátilec zo slovenských futbalových nižších súťaží. Aj oblúčikom z tridsiatich metrov prekav tomto stretnutí udával tón rýchly bátil brankára Sefkerinu, ktorý nebol a šikovný nový slávista Dávid Svetlík. pri bránkovej čiare – 4 : 0. SLÁVIA: P. Cicka, K. Svetlík, Zloch, Z jednej Dávidovej akcie v šestnástke Tempa sa záverom do šance z ľavej Ďurkovský, Bartko, Jaško, Válovec, strany dostal Daniel Cicka. Po Cickovom Dudáš, D. Cicka, D. Svetlík, Bakoš; prízemnom projektile brankár hostí striedal: Stojkov Kovačičanom zostávajú dve merania stačil iba vyraziť loptu do rohu. Prvý gól strelil Bakoš v 20. min. Hro- síl, najprv v nedeľu v Pančeve s Mundiatový útočník bol najvynaliezavejší lom a o týždeň neskoršie v odročenom v malom štvorci hostí, lopta sa ocitla zápase 1. kola vo Vojlovici s Mladosťou. Výsledky 8. kola: Slávia – Tempo 4 v opačnom rohu strážcu svätyne – 1 : 0. Slávia pokračovala s útokmi, výborne : 0, Mladosť – Spartak 0 : 1, Glogonj fungoval stred poľa a útok. Desať minút – Pobeda 4 : 1, Unirea – Polet 1 : 0, pred prestávkou Kornel Svetlík stanovil Omladinac – Mundial 0 : 1.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Hostia nevydržali OFK STAJIĆEVO – AŠK 5 : 3 (2 : 3)

Vladimír Gál

en čo sa začal zápas, domáci mali loptu v nohách, zaútočili na bránu hostí a dali prvý gól. V 12. min. domáci obranca zakročil nad Studenom, ktorý nešportove reagoval, odstrčil toho hráča a rozhodca mu ukázal červenú kartu. Tento hráč aj pred dvoma týždňami pre takéto správanie musel opustiť ihrisko už v prvom polčase. Z voľného kopu Mijić dobre strieľal, brankár loptu odrazil na kopačku Apostolovića, ktorý rozvlnil

Informačno-politický týždenník

konečný stav polčasu: po centrovanej lopte D. Cicku pravý obranca hlavičkoval presne – 2 : 0. V 71. min. sa Bakoš zmocnil lopty po chybe obrancov Tempa a zvýšil skóre na 3 : 0. Päť minút pred záverečným hvizdom Bakoš pálil tretíkrát presne:

sieť – 1 : 1. V 20. min. po skrumáži pred bránou hostí lopta druhýkrát skončila za chrbtom Eötvösa. Hostia sa však nevzdávali. V 30. min. Apostolović unikol po pravej strane, domáci obranca ho v šestnástke potiahol za dres, nuž rozhodca právom odpískal jedenástku, z ktorej bol presný Maksimović – 2 : 2. Aj keď hrali iba desiati, Aradáčania dali aj tretí gól, strelcom ktorého bol Ďuríček. Prvú šancu v druhom polčase mal Apostolović, jeho strela skončila vedľa žrde. V polovici polčasu domáci

brankár zneškodnil šancu Mijića. Nuž a potom Aradáčanom začali ubúdať sily, domáci prebrali hru a v 75. min. po rohovom kope a neobozretnosti Prodanovića vyrovnali. Konečný výsledok stanovili v 90. min. V 92. min. červenú kartu dostal aj Maksimović, takže hostia zostali iba deviati na ihrisku. Našťastie, už bol koniec zápasu. AŠK: Eötvös, Birmanac, Životin, Prodanović, Mijić, Korać, Maksimović, Ďuríček, Nenin, Studen, Apostolović Výsledky 9. kola: Zlatica – Jedinstvo 3 : 4, MSK – Tamiš 1 : 4, ŽFK Banat – OFK Gradnulica 1 : 0, Potisje – OFK Klek 1 : 0, Radnički 1911 – Zadrugar 7 : 0. AŠK má 5 bodov a nachádza sa na 10. mieste v tabuľke. V nedeľu uvíta mužstvo MSK z Mihajlova, ktoré nemá ani bod.

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Zložili opravnú skúšku BUDÚCNOSŤ – POLET 2 : 0 (1 : 0)

Ján Murtín

dvoma novými hráčmi v mužstve odhodlaní zlepšiť dojem, čo sa im darilo, lebo boli aktívnejší a nebezpečnejší pred bránou Budúcnosti. Náhradník R. Milenković pripravil

verenci trénera Sašu Filipovića pred 200 divákmi zanechali lepší dojem zo zápasu s Bačkou (1 : 2) a zaslúžene porazili dobrý a bojovný tím z Karavukova. Od prvého hvizdu rozhodcu Gorana Zinaju zo Subotice domáci nastolili prudké tempo a naladený Adámek pripravil šance Josipovićovi a Vujinovićovi, ktorí ich nepremenili. V 14. min. prvýkrát zaútočili hostia, keď kapitán Bogdanović delovkou nastrelil brvno brány Dragišića. Brankár domácich mal ešte dva skvelé zákroky a jeho mladý kolega na opačnej strane – Spasić sa blysol po strelách Lalatovića, Grujića Traﬁl do šibenice: Aleksandar Dugonjić a Adámeka. (Budúcnosť Hložany) V 38. min. Aleksić hrubo fauloval Adámeka, no dobrý roz- šance A. Jovovićovi a Cvetkovićovi, hodca Zinaja neprerušil hru. Lopty ale ich títo nevyužili. Budúcnosť sa sa zmocnil O. Štefek, prekľučkoval zamerala na brejky a po zohraných dvoch súperov a prízemnou strelou akciách šance mali Lalatović, Đ. z hranice trestného územia trafil Kovačević a náhradník Stojaković. Hostia vo finiši nastolili tlak, ale po pravý roh brány Spasića – 1 : 0. Druhý polčas hostia začali s chybne zahranom voľnom kope D.

Štefek prebehol takmer celé ihrisko. Keď vyzeralo, že je situácia celkom stratená, prihral náhradníkovi Dugonjićovi, ktorý si loptu spracoval a nádhernou strelou z dvadsiatich metrov trafil pravú šibenicu brány Poleta – 2 : 0. Tento krásny gól v 86. min. riešil napätie, keď šlo o konečné víťazstvo na zápase. Rozhodca Zinaja v prekvapujúco férovom zápase žltými kartami trestal Josipovića, ako i hostí R. Milenkovića, Malinovića (na striedačke) a A. Jovovića. BUDÚCNOSŤ: Dragišić, D. Štefek, O. Štefek, Grujić, Alempić, Ralević, Vujinović (Stojaković), Lalatović, Josipović, Đ. Kovačevć, Adámek (Dugonjić) Hložančania teraz budú hosťovať v Kanjiži, kde ich uvíta domáce Potisje. Výsledky 10. kola: Bačka – Mladosť (P) 1 : 0, Sloga – Preporod 2 : 2, Srbobran – Tisa 0 : 0, BSK – Radnički 3 : 3, Mladost (T) – Tavankut 4 : 0, Zadrugar – Tekstilac 3 : 2, Mladost (A) – Potisje 2 : 2, Budúcnosť – Polet 2 : 0. Foto: J. Pucovský

Domáci vylihovali – a vyhrali! BAČKA – MLADOSŤ 1 : 0 (1 : 0)

Samuel Medveď

utbalisti Bačky z posledných troch zápasov získali všetkých deväť bodov, a tak sa im podarilo uniknúť z dna ligovej tabuľky. Petrovčania po tom, ako Srbobran doma v derby s Tisou z Adorjanu len remizoval, mali nádej, že si prinesú body z Pačiru a znovu zasadnú na najvyššiu priečku tabuľky. To sa im však nepodarilo. Mladosť aj trochu nečakane prehrala. Ako nám povedal kapitán Mladosti Ján Pavlis, na horšom ihrisku ako v Pačire, doteraz mužstvo, ktoré vedie, nehralo. Mladosť si na zápase s Bačkou takmer nevytvorila zrelšiu • ŠPORT •

príležitosť na gól. Domáci sa spoliehali na obranu a protiútoky. Tak zaútočili aj v 40. min. z pravej strany, z rohu šestnástky strieľali na bránu, Jakuš chcel strelu blokovať, lopta zmenila smer, a potom oklamala Leňu. Bol to jediný gól na zápase. Mladosť sa snažila v druhom polčase zahrať lepšie, koľko jej zlá hracia plocha dovoľovala. Ožvát jediný mal vydarenejší pokus, keď kopal spoza veľkého štvorca. Domáci pri konci zápasu hlavne vylihovali na trávniku. Tak sa snažili udržať minimálne skóre vo svoj prospech. To sa im aj podarilo. MLADOSŤ: Leňa, Zeljković, Babiak, Rupar (Milenković), Ja-

V Pačire stop: Vasilije Nešković (Mladosť Petrovec) kuš, Nešković (Ožvát), Kobilarov (Đokić), Kuntić, Ilić, Pavlis, Kaňa V nedeľu vo Vrbare bude hosťovať Sloga z Čonoplje. Foto: J. Pucovský

Štvorka Kosanovića

ERDEVÍK 2017 – SREMAC 3 : 2 (3 : 0)

Lazar Pavković

o prehre v Morovići mužstvo Erdevíka 2017 minimálnym výsledkom prekonalo bojovných hostí z Berkasova. Všetky tri góly domáci dali v prvom polčase prostredníctvom Nenadovića, Cvetkovića a Ďuríka. ERDEVÍK 2017: Mrkonjić, Gerik, Cvetković, Masnikosa (Toman), Petrović, Teležar (D. Šafárik), Štrbac, Pap, Ďurík (Vukadinović), Nenadović, Radivojević (S. Šafárik) JEDNOTA (Š) – JEDINSTVO (M) 4 : 1 (0 : 0) Šídski futbalisti nemali ťažkú úlohu, aby prekonali hostí z Morovića. Vyznamenal sa štvornásobný strelec v radoch víťaza Borislav Kosanović. JEDNOTA (Š): Vlaisavljević, Spasojević (Grujić), Šolaja (Miljenović), Jovanović, Trlajić, Janković (Radosavljević), Rukavina, Kosanović (Jakšić), Marčetić, Milutinović (Milanović), Starčević GRANIČAR – JEDNOTA (Ľ) 2 : 2 (1 : 2) Ľubania na hosťovanie do najvzdialenejšej dediny v Šídskej obci – Jameny odcestovali len s jedenástimi hráčmi a boli na dobrej ceste aj vyhrať. Nepodarilo sa im to len preto, lebo kondične nevydržali. Góly pre hostí dali B. Ćalić a Ganić. Milovníci futbalu v Ľube si zaslúžili sledovať kvalitnejší futbal, a preto očakávajú od vedenia Jednoty, že v zimnom období posilní mužstvo kvalitnejšími hráčmi. JEDNOTA (Ľ): Stjelja, Širadović, Šili, Toman, Punoš, Ramić, D. Ruman, Ž. Sremčić, P. Sremčić, B. Ćalić, Ganić NAPREDAK – OFK BINGUĽA 8 : 0 (4 : 0) Na predposledný majstrovský zápas do dediny Vašica Binguľčania odcestovali len jedenásti, bez náhradníka. Preto vonkoncom neprekvapuje skutočnosť, že hostitelia až osemkrát prekonali skúseného brankára Binguľčanov Vanju Volića. OFK BINGUĽA: Volić, Džever, Palić, J. Rajić, Radosavljević, Farkaš, Sitarević, R. Šalić, Mikić, Bojanić, Pajić

43 /4774/ 28. 10. 2017

Šport MAJSTROVSTVÁ ZŠR ŠARAN HLOŽANY

Iba osem účastníkov Juraj Bartoš

druženie športových rybárov Šaran Hložany v nedeľu 22. októbra 2017 usporiadalo súťaž pre svojich členov. Posledný deň babieho leta na odchod k Dunaju využilo len osem účastníkov súťaže, na ktorú vraj boli pozvaní všetci členovia ZŠR Šaran

a je ich úhrnne 54. Mimochodom, tohto roku združenie nezorganizo- Víťaz Emil Čipkár valo ani lov rýb udicou na plavák pre dorast, t. j. deti v školskom veku. Zvíťazil Emil Čipkár, ktorý nachytal

ryby celkovej váhy 2 154 gramov. Druhé miesto obsadil Ján Šranka (2 055 g) a na treťom mieste skončil Samuel Macko (1 995 g). Medzi účastníkmi, ktorí mohli používať jednu až tri udice a ľubovoľnú návnadu, tentoraz bola len jedna žena, Mária Baďanová. Po tuhom zápase, v ktorom brali len drobné ryby, nasledoval spoločný obed v rybárskej chate. Majstrovstvá

ZŠR Šaran sa začali o deviatej predpoludním a rozhodcovia Ján Kolár a Ján Molnár ukončili súťaž o dvanástej. Inak predpoludnie pri Dunaji bolo hmlisté, postupne ubúdali slnečné lúče a pribúdali oblaky; hladina vody bola pomerne nízka. Ako nám povedal predseda ZŠR Šaran Samuel Valo, internej súťaže sa obyčajne zúčastňuje približne tretina členov. Teraz ich vraj bolo málo, „lebo sa očakávala zmena počasia“. Niektorí hložianski rybári tvrdia, že ignorovali súťaž preto, lebo predseda bez toho, aby zvolal schôdzu, vydal do prenájmu rybársku chatu pri Dunaji na 12 rokov nájomníkovi zo Zmajeva, hoci vraj o ňu bol záujem aj z radu členov ZŠR Šaran.

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Penalta veštila výhru ODŽACI – BEČEJ 0 : 2 (0 : 1)

Juraj Pucovský

ni Odžačanom sa nepodarilo prerušiť víťaznú šnúru futbalistov Bečeja, ktorá trvá už desať zápasov. Po začiatočnom skúšaní síl prvý pohrozil Đuričin, ale jeho strelu z desiatich metrov brankár Ićitović zneškodnil. Prvý pokus najlepšieho strelca domácich Galića v 32. min. sa tiež nevydaril, lebo hlavou mieril nad bránu Živkova. V 39. min. Zgonjanin možno i nepotrebne fauloval Vorgučina, len čo vkročil do šestnástky, rozhodca Matić z Nového Sadu odpískal penaltu, ktorú šikovne premenil

Kovačević – 0 : 1. Bečejčania v druhom polčase hrali omnoho lepšie, ale mladý brankár Odžačanov Ićitović bol Útočník Bečeja Mladen Kovačević z penalty oklamal výborného nezdolateľný až do 73. Nikolu Ićitovića – 0 : 1 min., keď nemohol kryť znova strelu Kovačevića – 0 : 2. O tri Baletić, Galić, Terzić (Đorović), 1, Omladinac – C. zvezda 3 : 1, Cement – Dinamo 0 : 1, Odžaci – min. neskoršie Zgonjanin musel pod Ivelja (Vukasović) Výsledky 10. kola: Bratstvo Bečej 0 : 2, Železničar – Radnički sprchy pre druhú žltú kartu. Bol to aj koniec nádejí domácich, že môžu – Dunav 4 : 0, Radnički (SM) – (Š) 3 : 0. V sobotu Odžačania zohrajú zápas zachrániť aspoň bod, hoci v 78. min. Radnički (NP) 1 : 3, Bačka – Borac boli blízko gólu, keď Galić z voleja 0 : 2, Radnički (Z) – Mladost 5 : s Dinamom v Pančeve. trafil brvno brány Živkova. ODŽACI: Ićitović, Bortnik, Veselinović, Babić, Zgonjanin, DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA Bošković, Tutnjević (Zogović),

Ľahko v Pančeve ŽELEZNIČAR – RADNIČKI (Š) 3 : 0 (0 : 0)

Lazar Pavković

Športovo-rekreačnom stredisku Mladost v Pančeve pred 300 divákmi hráči domáceho Dinama si ľahko poradili s posledným mužstvom na tabuľke. Prehra už nikoho neprekvapila v radoch šídskeho FK Radnički, v ktorom treba vykonať zmeny tak vo vedení, ako aj v hráčskych kádroch. Len tak sa môže začať s konsolidáciou

www.hl.rs

klubu a prinavrátením dobrého mena tohto športového kolektívu. Góly za víťazov dali Spaskovski, Janićijević a Stajčić. RADNIČKI: Mitrović, Bogojević, Urošević, Drča, Gudan, Manojlović, Bojanić, Dmitrović, Kočijašević, Teofanov, Ćirić V budúcom kole Radnički uvíta rovnomenný tím zo Sriemskej Mitrovice.

Informačno-politický týždenník

Presvedčivo v Zreňanine VK PROLETER – VK KULPÍN 0 : 3

Katarína Gažová

2. kole kulpínski volejbalisti hosťovali v Zreňanine, kde zvíťazili nad domácim Proleterom. Mladí hráči občas majú aj oscilácie v hre. Kulpínčania s Proleterom počas celého zápasu hrali dobre, obetavo a disciplinovane, takže obecenstvo

malo pôžitok z hry. Hostia presvedčivo zvíťazili v troch setoch: 23 : 25, 23 : 25, 16 : 25. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Nemanja Petrović, Prodanović, Jaško, Babić, Gajičić, Zima, Ćirić, Zavaroš, Jeftić, Rade Petrović, Grujić V sobotu 28. októbra 2017 VK Kulpín uvíta VK Maglić. • ŠPORT •

Bežec Michal Šuľa (biele tričko č. 135) medzi maratóncami

Damián Šuľa (biele tričko) v čele bežcov štvrť maratónu

JUBILEJNÝ, 25. NOVOSADSKÝ MARATÓN

Na krídlach michalského leta... Juraj Pucovský

v zdravom duchu. Predtým ako vyrazili na iac ako tisíc bežcov z do- bežecké dráhy z Námestia slomova a dvadsiatich piatich body všetkým šťastie, úspech krajín sveta sa pasovalo na a dobrú zábavu popriala naša dráhe dlhej 42 195 metrov a niekoľ- známa a úspešná kajakárka ko kratších v rámci jubilejného 25. Milica Starovićová. Do anáNovosadského lov navždy zostane maratónu. Ulicazapísané, že toho mi Nového Sadu roku v behu mabežali aktívni ratóncov prvýkrát atléti, rekreanti, zvíťazil Aleksandar vojaci, policajti, Adžić, člen AK Vojstredoškoláci, vodina (2:41;59), žiaci základných druhý bol práve škôl, škôlkari, roako aj v roku 2014 dičia a kamaráti Ivan Miškeljin (AK v špeciálnych 21. mája Belehrad) kočíkoch viezli a tretí Nikša Papić zdravotne po(AK Vojvodina). stihnuté deti, Belehradčan Miloš V ženskej konkuplazili sa bábät- Antonić (1936) pred rencii triumfovala Víťaz Aleksandar Adžić v cieli ká, pretekali ko- cieľom Belehradčanka rytnačky... Tých Nora Trk ljová, päť hodín v nedeľu 22. októbra druhá bola Ksenija Bubnjevićová Raritou je, že medzi bežcami 2017 na konci ozaj pekného a tep- (AK C. zvezda) a na tretej priečke bola aj celá rodina z Fínska, ktorá lého michalského leta uplynulo skončila Aleksandra Burbalovićová dráhu maratónu zdolala už v 85 v pohybe na čerstvom vzduchu a (AK Fruška gora). krajinách sveta, kovačický troj-

Kovačičanka Sabína Sucháneková (v strede) najrýchlejšia na 4 556 metrov

Atrakcia: mamy, ockovia a bábätká...

Novosadčan Silvester Kováč (1928) v cieli lístok tvorili otec a syn Michal a Damián Šuľovci a stredoškoláčka Sabína Sucháneková, víťazka na 4 556 metrov, Drago Boroje absolvoval svoj 335. maratón, dvaja veteráni: Belehradčan Miloš Antonić (narodený roku 1936) a najmä náš Novosadčan Silvester Kováč (1928) ľahko zvládli štvrť maratón, čiže 10 548 metrov, dve bežkyne a jeden bežec vrátili poháre, lebo si ich nezaslúžili a organizátor im ich chybne udelil!

Korytnačky na konci aj mimo trate

MOMS Kysáč – 6. miesto na 21. Matičnom turnaji vo Vojlovici 2017

Igor Bagoňa, Igor Ábelovský, Milan Dragoljević, Marián Kulík, Vladimír Francisty (stoja zľava); Milan Privizer, Vladimír Ožvát, Darko Križan, Ján Chrťan (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec